\id 1PE - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h 1 San Pedro \toc1 1 San Pedro \toc2 1 Pedro \toc3 1 P \mt1 1 San Pedro \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pedro bácʉ ʉ̃i toivacaiye báquede paperayocare judíova Jesúre jʉ aipõevare, ne joborõare jocarĩ dajocaivʉ bácavʉre, cʉrãjivʉre apenoa joborõai, die ãmiá Ponto, aru Galacia, Capadocia, Asia, aru Bitinia máre (1:1). Pedro bácʉ judíovacacʉ barejaquémavʉ. Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ. Lucas bácʉ toivarejaquemavʉ Pedro bácʉi borore Hch 1:12-5:42 aru 9:32-12:19 aru cap. 15. Majidivʉ ne dápiaiyepe, toivacarejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉa báquede 63-64 d.C. ʉ̃i cʉe báquede Babilonia ãmicʉriĩmaroi (5:13). \ip Toivacarejaquemavʉ ãrʉre d̶acʉyʉ ina judíova Jesúre jʉ aipõevare napini coreivʉre Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede náre ne jʉ aiye boje Jesucristore (1:2-12), aru Jesucristoi ñájiye báquede náre boje (2:18-25), aru Espíritu Santoi oatʉvaiyede náre (4:1-11). Coyʉrejaquemavʉ Jesúre jʉ aivʉre ne ñájiyede ijãravʉi (3:8-22, 4:12-19). Aru coyʉrejaquemavʉ máre aipe d̶aiye jaʉrõre náre meara bajupe (1:13-2:3), ne memecaiyede ʉ̃́re (2:11-17), pʉrʉbʉoivʉre (3:1-7), aru Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare (5:1-11). Jẽvari coyʉrejaquemavʉ Jesúi jaboteiyede ʉ̃i põevare yópe cʉ̃rava apʉrivape paiyede (2:4-10). \c 1 \s1 Pedro ʉ̃i meaicõjeino Jesúre jʉ aipõevare \r (Stg 1.1) \p \v 1 Yʉ́bu Pedro, Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉ. Toivacaivʉ mʉjare, mʉje joborõare jocarĩ dajocaivʉ bácavʉre, cʉrivʉre caride apenoa joborõai die ãmiá Ponto aru Galacia, Capadocia, Asia, aru Bitinia máre. \v 2 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ mʉjare, ʉ̃i majié boje aipe vaiquíyede. Aru ñai Espíritu Santo epede d̶arejaquemavʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi põevare, mʉje jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore aru mʉje mead̶aimara marajiyépe ayʉ mʉje ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ʉ̃i jive meiye báque boje, ʉ̃i yaiye báquede majare boje. Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ me cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva pʉeno baju. \s1 Jãve maje napini coreino \r (Jn 3.3-7; 20.29; Ro 6.4-13; 1 P 1.22) \p \v 3 Jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre mearore, maje jabocʉ Jesucristoi mearore jímʉre, jípacʉre máre. Ʉ̃i cõmaje ãroje jã́iye boje, cʉre d̶aibi majare apʉé mamaeque ʉ̃i nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ. Que baru torojʉrĩ napini coreivʉbu maja Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede majare, maje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ jãve mearo d̶acacʉyʉre. \v 4 Iye Jʉ̃menijicʉi cʉvare d̶aquiye majare yaibébu. Que baru pojebequiyebu. Ãmed̶abequiyebu. Aru javecarõpe tebeni bíjabequiyebu máre. Caiye iye mearore Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede napini coreivʉbu maja. Jʉ̃menijicʉvacari corecayʉbe diede mʉjare nore, cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi. \v 5 Mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre, mead̶aibi mʉjare ijãravʉi ʉ̃i parʉéque. Aru bʉojaquijãravʉ baquinóre jã́d̶ovacʉyʉme mʉjare meara baju yópe ʉ̃i ʉrõpe. Que teni bʉojacʉyʉme mead̶acayʉ mʉjare, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare. \p \v 6 Caride torojʉjarã mʉja mʉje ũmei caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare. Apenʉmʉa chĩorajaramu mʉja, mʉje ñájinajiye boje ʉre ñájiyede. \v 7 Mʉja ñájinajaramu, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaquiyepe aivʉ mʉje jʉ aiyede Jesucristore jãvene. Yópe põeva ne juaiyepe úrure, ne majinajiyepe aivʉ jãve maru, nopedeca Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ayʉbe mʉjare, jã́d̶ovacʉyʉ mʉje jʉ aiyede Jesucristore jãvene. Aru yo úru me bojecʉrõvacari bʉojarĩ bíjaivʉ. Ʉbenita mʉje jʉ aiye Jesucristore pʉeno bojecʉvʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore aru cũiméquiyebu. Que baru Jʉ̃menijicʉ me jã́cʉyʉme mʉjare, mearape d̶acʉyʉme mʉjare, aru pued̶acʉyʉme mʉjare máre ãnijãravʉ Jesucristoi jã́d̶ovaquijãravʉ baquinóre. \v 8 Ñai Jesúrecabe mʉje ʉmʉ jã́mevʉva ʉ̃́re cãreja. Aru ʉ̃́recabe mʉje jʉ aimʉ jã́mevʉva ʉ̃́re caride. Que baru torojʉrivʉbu mʉja ʉrarõ torojʉe méque. Põeva ne yávaiyeque coyʉrĩ majibema die torojʉede, pʉeno baju me boje. \v 9 Torojʉrivʉbu mʉja Jʉ̃menijicʉi mead̶aiye boje mʉjare. Aru mʉja jʉ aivʉbu Jesucristore, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe aivʉ mʉjare. \p \v 10 Iye Jʉ̃menijicʉi mead̶aiyede põeva ʉ̃́re jʉ aivʉre, ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉ me majiyʉrejaquemavʉ, coreóvarãjivʉ caiye iye yávaiyede põevare mead̶aiyena. Coyʉcarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. \v 11 Ne bueiyeque iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaiyede majinidurejaquemavʉ ñame cʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi mead̶aipõecʉre aru aipiyede dacʉyʉre máre. Ñai Espíritu Santo jã́d̶ovañʉ marejaquémavʉ ãnijãravʉ baquinóre ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aiye báquede ina Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre. Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcarejaquemavʉ iye napiye jaʉquinore ʉ̃i ñájiquiyede Jesucristore aru yo ʉrarõ mearore Jʉ̃menijicʉ d̶acacʉyʉre ʉ̃́re ʉ̃i ñájiniburu yóboi. Jesucristovacari darorejaquemavʉ ñai Espíritu Santore, ʉ̃i Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcare d̶aquiyepe ayʉ na mácavʉre. \v 12 Jʉ̃menijicʉ coreóvare d̶arejaquemavʉ ina ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva mácavʉre ne coyʉiye cad̶atebequiyede náre. Ʉbenita mʉjare cad̶ateiye baquiyébu. Ne coyʉiyede coreóvabevʉva, diedecabu iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje jápiaiye caride. Ñai Espíritu Santo, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ mácʉ cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ parʉre d̶aibi ne ũmei ina Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõevare, ne coyʉrãjiyepe ayʉ diede parʉéque. Aru ángeleva máre coreóvaiyʉrĩduivʉ caiye iyede. \s1 Maje memecaino Jʉ̃menijicʉre jaʉrõre \r (Jn 3.3-7; Stg 1.10-11, 18; 1 P 1.3) \p \v 13 Caiye iye méne Jʉ̃menijicʉ d̶acaibi mʉjare boje. Que baru me dápiajarã mʉje d̶arãjiyede aru me d̶ajarã caiye mʉje d̶aiyede majidivʉpe. Que teni napini corejarã cũinárora caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyede Jesucristore. \p \v 14 Jʉ ajarã Jʉ̃menijicʉre yópe mamara meara ne jʉ aiyepe nébʉcʉvare. Aru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe, yópe mʉje d̶aiye báquepe coreóvabevʉva cãreja Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru d̶abejarã yópe mʉje d̶aiye báquepe javede, mʉje jʉ arãjiye jipocare Jesucristore. \v 15 Ʉbenita méne d̶ajarã mʉjacapũravʉ caiye mʉje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉ, mʉjare cutuyʉ bácʉ ʉ̃ jina márajivʉva, ʉ̃i me boje caivʉ pʉeno. \v 16 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Meara baju bájarã mʉja. Yʉ́bu meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru mʉja máre, ji põeva, meara baju bájarã mʉja”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 17 Mʉje jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, “mʉ, jipacʉ” aivʉbu ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉrecabe ñai jã́ñʉ caivʉ põevare cũinátʉrʉ, coyʉyʉ majare coapa, mearo d̶ayʉre o ãmeno d̶ayʉre máre, maje d̶aiye báque boje ijãravʉre. Que baru pued̶ajarã ʉ̃́re mʉje cʉedeca yore ijãravʉi. \v 18 Me majidivʉbu mʉja dajocare d̶aimara mácavʉre mʉje cʉe báquede jocarĩ yópe apecʉ ʉ̃mʉi bojed̶aiyepe ʉ̃i yebacavʉre. Die cʉe báquebu yopedeca mʉjeñecuva mácavʉ ne cʉe báquepe. Ne majicaiye báquede aru ne jã́d̶ovaiye báquede mʉjare ye cad̶atebedejaquemavʉ mʉjare. Que teni mʉja mearore d̶arĩdurejaquemavʉ aru torojʉrĩdurejaquemavʉ máre. Ʉbenita mʉja bʉoimarape paivʉ barejaquémavʉ die cʉe báque boje. Mʉjare bojed̶aiye báque bíjabequiyebu aru pojebequiyebu máre, yópe bojed̶aiyepe úrure aru platare máre. \v 19 Ʉbenita mʉja bojed̶aimara mácavʉbu Jesucristoi jive bojecʉeque, ʉ̃i yaino mácarõque, yópe ʉrarõ bojecʉrõre jícaiyepe Jʉ̃menijicʉre. Que teni ñai Jesucristo ovejajĩcʉpe barejáme ye ãmeno cʉbecʉva, jaʉbecʉva, quénora pʉeno meacʉ baju, ne jínajiyepe aivʉ ʉ̃́re ne juaimʉpe Jʉ̃menijicʉre. \p \v 20 Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre majidejaquemavʉ darocʉyʉ mamacʉre, ʉ̃i yaicáquiyepe ayʉ majare, jarʉvacʉyʉ maje ãmeina teiyede. Que teni Jʉ̃menijicʉ beorejaquemavʉ Jesucristore mead̶aipõecʉ bacʉyʉ́re javede. Aru jã́d̶ovarejame ʉ̃́re ijãravʉi bʉojaquijãravʉai. \v 21 Mʉje coreóvaiye boje Jesucristore caride, jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre nacovañʉ mácʉre Jesúre yainore jarʉvarĩ aru epeyʉ bácʉre ʉ̃́re meacʉ baju caivʉ pʉeno. Que baru mʉja jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉre aru napini coreivʉbu iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede mʉjare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. \p \v 22 Mʉje jʉ aiye báque boje iye yávaiyede jãvene mʉje jápiaiye báquede diede, dajocaivʉbu mʉja mʉje ãmeina teiye báquede caride. Yópe teni jãve bʉojaivʉbu mʉja ʉrivʉ apevʉre Jesúre jʉ aipõevare. Que baru pare ʉjarã mʉja mʉje baju caiye mʉje ũme méque. \v 23 Mʉja cʉrivʉbu caride yópe mamarʉmʉ põeteivʉpe cojedeca jʉed̶ovape népacʉ yaibécʉ quénora apʉcʉ cainʉmʉa. Jʉ̃menijicʉi yávaiye apʉépe paiyebu aru oatʉvabebu máre. Aru dieque Jʉ̃menijicʉ cʉvare d̶aibi mʉjare mamaũmene. \v 24 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Caivʉ põeva cõriápe paivʉbu. Que baru ne majié cóvʉape paiyebu. Iye cõriá popoiyavʉ̃. \v 25 Aru iye cóvʉa tʉiyavʉ̃. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi yávaiye cʉquiyebu cainʉmʉa, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \m Iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye mému. Diedecabu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉipõeva ne coyʉiye báque mʉjare. \c 2 \p \v 1 Caride dajocajarã mʉja caiye mʉje ãmeina teiyede. Aru borocʉbejarã mʉja. Jʉjovabejarã apevʉre, jorojĩmejara apevʉre, aru ãmeina yávabejarã apevʉre máre. \v 2 Yópe mamajina mamarʉmʉ põeteivʉ pare nuiyʉepe népacoi opecore, nopedeca mʉja máre pare buejarã Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Que teni yópe mamajina ne opecore nuiye boje me bʉcʉiyepe, nopedeca mʉja máre, mʉje pʉeno baju me jápiarĩ aru jʉ arĩ nʉiye boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, me jápiarĩ earãjaramu mʉja diede. Que teni mʉje ũmene me parʉre d̶arĩ, mead̶aimara márajivʉbu mʉja. \v 3 Nópe d̶ajarã, mʉje coreóvaiye boje aipe Jʉ̃menijicʉ ʉrarõ mearore d̶acayʉre mʉjare. \s1 Jesucristo cʉ̃rava apʉrivape páyʉ \r (Mt 21.42; Ro 9.25-26, 33; Tit 2.14) \p \v 4 Pʉeno baju majinadajarã Jesucristore. Ʉ̃́recabe jaboteyʉ ʉ̃i põevare. Ñai Espíritu Santoi d̶acaiye boje, náre cójijovaibi, ne cʉrãjiyepe ayʉ ʉ̃́que cũinávʉpe. Jesucristorecabe yópe cʉ̃rava apʉriva Jʉ̃menijicʉi mamarʉmʉ epeivape ʉ̃i d̶ainore yópe cʉ̃ramipe. Apevʉcapũravʉ jarʉvarejaquemavʉ diva cʉ̃ravare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉvacari beorejaquemavʉ diva cʉ̃rava meava bajure, epecʉyʉ ʉ̃i d̶aiñamine. \v 5 Aru mʉjacapũravʉ yópe bájarã cʉ̃rava apʉrivape, Jʉ̃menijicʉi d̶aquiyepe mʉjaque ʉ̃i d̶aiñamine yópe cʉ̃ramine d̶aipõecʉ ʉ̃i d̶aiyepe cʉ̃ramine cʉ̃ravaque. Aru Jʉ̃menijicʉi d̶aiñami ʉ̃i Espíritu Santoi cʉquino maquiyébu. Noi mʉja memecarãjaramu nápe, sacerdotevape, jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre jícaiyede mʉje ũmequede aru méne ʉ̃i jã́inoi. Aru Jesucristo cad̶ateibi mʉjare, mʉje jínajiyepe ayʉ mʉje ũmeque aru Jʉ̃menijicʉi jã́quiyepe ayʉ me. \v 6 Jãvemu no Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báque boje ʉ̃i yávaiyede, yópe arĩ: \q1 Beoivʉ yʉ cũináva cʉ̃rava bojecʉriva bajure. Divare epeivʉ yʉ ji ĩmaroi, Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, yópe cʉ̃ramitõbʉi cʉ̃ravape ji d̶aquiñami. Ácʉ põecʉ jʉ ayʉ baru maje jabocʉre, ñai divape páyʉre, cainʉmʉa chĩomecʉbe ʉ̃i jʉ aiye boje ñai jabocʉre. Quénora cainʉmʉa torojʉcʉyʉme ʉ̃i jʉ aiyeque ʉ̃́re, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \m \v 7 Aru mʉja jʉ aivʉbu Jesucristore. Que baru ʉ̃́recabe meacʉ baju mʉjare. Ʉbenita ina jʉ abevʉre ʉ̃́re, yópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ne borore: \q1 Iva cʉ̃rava ina cʉ̃rami d̶aipõeva ne jarʉvaiva bácarõ apeva cʉ̃rava bojecʉriva cʉbevʉ diva pʉeno. Quénora diva Jʉ̃menijicʉi epeivabu cʉ̃ramitõbʉ yebai. Que baru parʉrivabu apeva cʉ̃rava pʉeno, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \m \v 8 Aru apenʉmʉ Jʉ̃menijicʉ, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Iva cʉ̃rava boje, põeva torĩ tʉrĩdurãjarama. Aru iva cʉ̃rava boje, põeva tʉrãjarama máre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \m Que baru põeva ne jʉ abede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene vaivʉ náre yópe põecʉi torĩ tʉrĩduiyepe. Que teni ina põeva d̶aivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi majié báquepedeca ina põeva ne d̶arãjiyede. \v 9 Ʉbenita mʉjacapũravʉ Jʉ̃menijicʉ jinava, ʉ̃i beoimaramu. Mʉjarecabu ñai jabocʉre memecaivʉ ʉ̃i sacerdotevape. Mʉjamu põeyajubocavʉ Jʉ̃menijicʉi coatede d̶aimara ãmenore jarʉvarĩ ʉ̃ jina márajivʉ. Mʉjamu Jʉ̃menijicʉi põeva ʉ̃i beoimara, mʉje coyʉrãjiyepe ayʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi pʉeno mearore d̶acaiyede põevare. Ʉ̃́vacari cuturejaquemavʉ mʉjare, mʉje dajocarãjiyepe ayʉ ãmeina teiyede jarʉvarĩ yópe etaiyepe ñeminore jocarĩ, mʉje cʉe báquede Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ cãreja. Jʉ̃menijicʉ cuturejaquemavʉ mʉjare, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ meatede d̶aiyede yópe ecoiyepe ʉ̃i pʉeno mearo miad̶ároi. Que baru mʉja coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉre caride. Aru ãmeina tebevʉbu. \v 10 Javede Jʉ̃menijicʉi põeva ãmenejaquemavʉ mʉja. Ʉbenita caride ʉ̃i põevatamu mʉja. Javede Jʉ̃menijicʉi cõmaje ãroje jã́iyede majibedejaquemavʉ mʉja. Ʉbenita caride cõmaje ãroje jã́imi mʉjare. Que baru majidivʉbu ʉ̃́re pare cõmaje ãroje jã́ñʉre. \s1 Maje memecaino Jʉ̃menijicʉre \p \v 11 Mʉja, ji ʉmara, parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare. Mʉja ijãravʉcavʉpe paivʉ ãmevʉ. Quénora cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcavʉ barãjáramu mʉja. Mʉja cʉrivʉbu ijãravʉi obebejĩena. Mʉje ãmeina d̶aiyʉe yópe maucʉvaepebu mʉje ũmeque. Que baru d̶abejarã yópe mʉje ãmeina d̶aiyʉepe. D̶aicõjemejara mʉja mʉje dápiaino ãmenore mʉje bajure. \v 12 Quénora mearo d̶arĩ me cʉjarã mʉja ina Jesucristore jʉ abevʉ ne jẽneboi. Que teni ne ãmeina yávaiyede mʉjare ãmeina teivʉpe, návacari, mʉje mearo d̶aiyede jã́ri, yópe arĩ, “Ãmeina teivʉ ãmema na. Me d̶ad̶ama na”, arĩ coyʉrãjarama mʉjara. Que baru mearore jínajarama na Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i daquijãravʉ baquinóre, ñájine d̶acʉyʉ põevare, ne ãmeina teiye boje. \p \v 13 Mʉja d̶aiyʉrivʉ baru yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, jʉ ajarã caivʉ mʉje jabovare. Jʉ ajarã ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre. \v 14 Aru jʉ ajarã caivʉ apevʉ jabovare ʉ̃i cãchino parʉrivʉre. Námu ʉ̃i daroimara, ñájine d̶arãjivʉ ina ãmeno d̶aivʉre aru jínajivʉ mearore ina mearo d̶aivʉre. \v 15 Que baru Jʉ̃menijicʉ ʉbi mʉje bi are d̶arãjiyepe ayʉ ina põeva ãrʉmevʉre ne ãmeina yávaiyede mʉjare, ne coreóvabe boje. Mʉje mearo d̶aiyeque d̶arãjivʉbu mʉja diede. \v 16 Caride jaʉbevʉ mʉjare mʉje d̶aiye yópe caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquepe põevare Cristoi daquiye jipocai. Que baru mʉja yebacavʉpe paivʉ ãmevʉtamu. Ʉbenita dápiabejarã mʉja ãmeina teni bʉojaivʉre, mʉje cʉe boje yebacavʉ ãmevʉpe. Quénora jaʉvʉ mʉjare mʉje d̶aiyede yópe Jʉ̃menijicʉre memecaivʉpe. \v 17 Pued̶ajarã caivʉ põevare. Ʉjarã apevʉ Jesucristore jʉ aipõevare. Jʉ̃menijicʉre pued̶arĩ, mearore jíjarã ʉ̃́re. Aru pued̶ajarã ñai jabocʉ ijãravʉcacʉ pʉeno baju parʉcʉre. \s1 Cristoi ñájiye báquede coreóvare d̶aino majare aipe d̶aiye jaʉrõre \p \v 18 Mʉja, memecaipõeva, jʉ ajarã mʉje jabovare aru pued̶ajarã me náre. Nópe d̶ajarã ina jabova jijecʉbevʉre aru ina jijecʉrivʉre máre. \v 19 Jʉ̃menijicʉ me jã́imi aru mearo d̶acaibi mʉjare mʉje napiyede ñájiyede ãmeina d̶abevʉva. Mʉje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉi ʉrõre, mʉja napivʉbu ãmeina d̶abevʉva. \v 20 Mʉje napinu ne jara popeiyede mʉjare, mʉje ãmenore d̶aiye báque boje, meamejebu mʉjare. Ʉbenita mʉje napinu ñájiyede mʉje mearore d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉ me jã́cʉyʉme aru mearo d̶acacʉyʉme mʉjare. \v 21 Que baru mʉja Jʉ̃menijicʉi cutuimaramu, ñájinajivʉ. Cristovacari ñájicarejame mʉjare boje, cad̶atecʉyʉ mʉjare. Que teni jã́d̶ovarejame mʉjare ʉ̃i d̶aiye báqueque aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare, mʉje majinajiyepe ayʉ aipe d̶arĩ ñájinajivʉre ʉ̃i ñájiye báquepe. \v 22 Ye ãmenore d̶abedejame ʉ̃. Aru ye borocʉrĩ jʉjovabedejame ʉ̃. \v 23 Põeva ne ãmeina yávaiye báquede ʉ̃́re, ʉ̃́capũravʉ ãmeina yávabedejame náre copʉ. Aru põeva ne ñájine d̶aiye báquede ʉ̃́re, ʉ̃́capũravʉ “Ñájine d̶aquijivʉ mʉjare”, abedejame náre. Quénora yópe arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre: “Mʉ, jipacʉ, cad̶atejacʉ yʉre. Napini coreivʉ mʉre”, arejaquemavʉ Jesús. Que teni napini coredejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre, ñai meacʉ bajure, bojed̶acʉyʉre caivʉ põevare yópe ne d̶aiye báque jaʉépe náre. \p \v 24 Jesucristovacari ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena yaicárejame maja ãmeina teivʉre boje. Yópe sacerdotei nʉvaiyepe ʉ̃i jícaiyede juainoi, nopedeca Jesucristo nʉvarejaquemavʉ maje boropateiyede maje ãmeina teiye boje ʉ̃́que ʉ̃i yaiye báquede. Que teni jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Que baru majarecabu coatede d̶aimara caride maje ãmeina d̶aiyʉede jarʉvarĩ. Aru cʉrivʉbu, d̶arãjivʉ mearore. Mʉjarecabu mead̶aimara caride Jesucristoi churiá boje. \v 25 Javede coatedejaquemavʉ mʉja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yópe ovejava mamateivʉpe nʉmevʉ náre coreipõecʉque. Ʉbenita caride mʉja oatʉvarĩ cʉrivʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe, yópe ovejavare vorĩ earĩburu yóboi ne jacopaiyovaiyepe náre coreipõecʉ yebai. Que baru Jʉ̃menijicʉ jã́ri coreyʉbe mʉjare aru mead̶ayʉbe mʉje ũmene. \c 3 \s1 Aipe d̶aiye jaʉrõ pʉrʉbʉoivʉre \r (Ef 5.22, 25; Col 3.18-19; 1 Ti 2.9) \p \v 1 Mʉja ʉ̃mʉcʉrivʉ máre, jʉ ajarã mʉjemarepacʉre nopedeca ina memecaivʉ ne jʉ aiyepe ne jabovare. Que teni apevʉ nácavʉ ne jʉ abedu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, mʉja yávabevʉva jʉ are d̶arãjaramu náre, mʉje mearo d̶aiye boje. Jaʉbequiyebu mʉje coyʉrãjiye náre, ne jʉ arãjiyepe aivʉ Cristore. \v 2 Quénora ne jã́iyede mʉjare mearo d̶aivʉre pʉcaũmea cʉbevʉva aru pued̶aivʉre máre, jʉ arãjarama Cristore. \v 3 Mʉje mead̶aiyede mʉje bajure, d̶abejarã jã́icõjenajivʉ apevʉre mʉjare. Que baru mʉje vaivéiyeque mʉje pod̶are, aru mʉje ad̶aiyeque cõd̶eimeare máre, aru mʉje doiyeque cuitótecajeare máre, jã́icõjemejara apevʉre. \v 4 Quénora meara májara mʉja, mʉje meaũme boje. No mearo oatʉvabenotamu aru cũiménotamu, mʉje ũme jijecʉbeque aru cãrijimeque máre. No mearo bojecʉvʉ me Jʉ̃menijicʉi jã́inore. \v 5 Quédecabu ina nomiva mácavʉ javede Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉ bácavʉ. Napini coredejaquemavʉ na mácavʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ náre. Aru jʉ arejaquemavʉ némarebʉcʉva bácavʉre. Que teni meara d̶arejaquemavʉ ne bajure. \v 6 Quédecabe cũináco nácaco, Sara báco. Õ máco jʉ arejaquemavʉ jímarepacʉ Abraham mácʉre. “mʉ, ji jabocʉ”, ad̶o barejaquémavʉ. Aru mʉjavacari ṍpe paivʉbu bʉojaivʉ, mearore d̶aivʉ baru jidʉbevʉva. \p \v 7 Aru mʉja nomicʉrivʉ máre, me coreóvajarã aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare mʉjemarebʉcʉvare. Na mʉje cãchino parʉrivʉbu. Que baru pued̶ajarã náre. Aru na cʉvarãjarama jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre cũinátʉrʉ mʉjaque. Que baru pued̶ajarã náre. Me cʉjarã náque, mʉje jẽniari bʉojarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉque yópe mʉjare jaʉépe. \s1 Jesúre jʉ aivʉ ne mearo d̶aiye boje ñájiyede coyʉino \r (Mt 5.10) \p \v 8 Quénora coyʉyʉbu mʉjare die borore. Dápiajarã caivʉ mʉja mʉje ũmei cũinátʉrʉ. Apevʉ ne chĩoru, chĩojara náque. Aru apevʉ ne torojʉru, torojʉjarã náque. Ʉjarã mʉjevʉre yópe mʉje ʉepe mʉjeyovare. Cad̶atejarã ina cõmaje ãrojarivʉre. “¿Meara márica apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabejarã. \v 9 Apevʉ ne ãmeno d̶aru mʉjare, copʉ ãmeno d̶abejarã náre. Apevʉ ne ãmeina yávaru mʉjare, copʉ ãmeno yávabejarã náre. Quénora jẽniajara Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe aivʉ caivʉ náre, mʉje coreóvaiye boje Jʉ̃menijicʉ cutuyʉ bácʉre mʉjare, mʉje mearo d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i mearo d̶acaquiyepe mʉjare. \v 10 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Ácʉ põecʉ torojʉiyʉcʉ baru aru cʉiyʉcʉ baru me ijãravʉi, ãmeina yávabejacʉrĩ, aru dajocajacʉrĩ ʉ̃i borocʉede máre. \v 11 Dajocajacʉrĩ ʉ̃i ãmeno d̶aiyede. Aru d̶ajacʉrĩ mearo. Ʉetʉbecʉva pʉeno baju vorĩ eajacʉrĩ ʉ̃i ũmeque cãrijimene d̶acʉyʉ apevʉre. \v 12 Maje jabocʉ jã́ri coreyʉbe ina mearo d̶aivʉre. Jápiayʉbe ne jẽniaiyede. Ʉbenita maucʉvacʉbe ina ãmeno d̶aivʉre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \p \v 13 Ñame ãmeno d̶abenama majidivʉ mʉjare mʉje ũmei, mʉje torojʉrĩ d̶aru mearo. \v 14 Ʉbenita mʉja ñájivʉ baru, mʉje mearo d̶aiye boje, ʉrarõ torojʉrãjaramu mʉja. Jidʉbejarã ina ñájine d̶aivʉre mʉjare. Aru cuecumamejara. \v 15 Quénora mearore jíjarã Cristore mʉje ũmei. Aru pued̶ajarã ʉ̃́re, mʉje jabocʉre. Ñame ne jẽniaru mʉjare, mʉje coyʉrãjiyepe aivʉ iye mʉje napini coreiyede Cristoque, maumena coyʉrĩ majijarã me iye borore mʉje napini coreimʉre. \v 16 Aru coyʉjarã náre jijecʉbevʉva aru pued̶aivʉ náre. Cainʉmʉa mearo d̶ajarã, yópe mʉje majiépe, “Boropatebevʉ yʉ”, mʉje arĩ dápiainoque. Que teni apevʉ ãmeina yávaivʉ baru mʉjare, mearo d̶aivʉreca mʉje jʉ aiye boje Jesucristore, návacari cʉyoje tenajivʉbu ne ãmeina yávaiye báquede mʉje borore. \v 17 Que baru Jʉ̃menijicʉi ñájicõjenu mʉjare, yópe ʉ̃i ʉrõpe, mʉje ñájiye meavʉ, mʉje mearo d̶aiye boje. Ʉbenita meamevʉ, mʉje ãmeno d̶aiye boje. \p \v 18 Cristocapũravʉ ñájini yaidéjame cũinára, põevare maje ãmeina teiye boje, maje boropatebenajiyepe ayʉ diede. Ñai meacʉ ñájinejame ãmeina teivʉre boje, meara d̶acʉyʉ majare Jʉ̃menijicʉi jã́inoi aru cũiné d̶acʉyʉ maje coateiye báquede Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ, maje Jʉ̃menijicʉ jina tenajiyepe ayʉ. Cristobe põeva ne boarĩ́ jarʉvaimʉ mácʉ ʉ̃i bajure, ʉbenita Jʉ̃menijicʉi ũmedavaimʉ mácʉ ʉ̃i ũmene. \v 19 Aru decocʉpe ʉ̃i baju cʉbecʉva, coyʉcʉnʉrejaquemavʉ ina yaivʉ bácavʉ bʉoimarape paivʉre. \v 20 Na mácavʉ apʉrivʉ cãreja jʉ abedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ãnijãravʉa báquei, Noé mácʉ ʉ̃i d̶aiye báquede jiad̶ocũ ʉracũre. Dinʉmʉre Jʉ̃menijicʉ napini coreyʉ barejaquémavʉ, na mácavʉ ne jʉ arãjiyepe arĩduyʉ ʉ̃́re. Ʉbenita obebejĩna baju, ocho paivʉ quévʉra, na mácavʉ mead̶aimara marejaquémavʉ dicũque muiváibore jocarĩ. Ocoi jorĩ, ocoque mead̶aimara marejaquémavʉ. \v 21 Quédecabu iye mʉje jã́d̶ovaiye Jʉ̃menijicʉre ocoi. Yópe Jʉ̃menijicʉi mead̶aiye báquepe Noéja mácavʉre ocoque, nopedeca caride Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi mʉjare máre ocoque mʉje jã́d̶ovaiyede ʉ̃́re Jesucristoi nacajaiye báque boje yainore jarʉvarĩ. Aru maja jã́d̶ovamevʉ Jʉ̃menijicʉre ocoi, joarãjivʉ maje docʉre. Quénora jã́d̶ovaivʉbu Jʉ̃menijicʉre ocoi, jẽniarajivʉ ʉ̃́re, “Boropatebevʉ yʉ” ʉ̃i arĩ dápiare d̶aquiyepe aivʉ majare. Aru boropatebevʉ maja, ʉ̃i ãrʉmeteiye báque boje maje ãmeina teiyede. \v 22 Javede ñai Jesucristo nʉrejaquemavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi. Caride cʉbi Jʉ̃menijicʉi meapũravʉi, ʉ̃i parʉéde cʉvae boje. Jaboteyʉbe caivʉ ina ángelevare, aru cavarõcavʉ jabovare aru parʉrivʉre máre. \c 4 \s1 Maje memecaino Jʉ̃menijicʉre Espíritu Santoi majide d̶ainoque majare coapa \r (Ro 12.13; 1 Co 13.7) \p \v 1 Jesucristo ñájinejame ʉ̃i baju ʉ̃i cʉede ijãravʉi. Que baru mʉja máre, dápiarĩ ʉ̃i dápiaiye báquepedeca, jidʉbejarã mʉje ñájinajiyede. Ácʉ põecʉ ñájiñʉ, ãmeina teiyede dajocaibi. \v 2 Que baru caride mʉje cʉede ijãravʉi d̶aicõjemejara mʉje bajure yópe mʉje baju ʉrõpe. Quénora d̶aicõjejara Jʉ̃menijicʉre mʉje bajure yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 3 Ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ d̶aivʉ ne baju ʉrõpe. Javede mʉja máre nápe d̶aivʉ barejaquémavʉ obediʉjʉa. Que teni mʉja ãmeno d̶aivʉ barejaquémavʉ. Mʉje ãmeina d̶aiyʉepe d̶aivʉ barejaquémavʉ. Pacoteivʉ barejaquémavʉ. Bʉjiéque ũcuri torojʉve teivʉ barejaquémavʉ. Ũcuri upaivʉ barejaquémavʉ. Aru ãmeno d̶aivʉ barejaquémavʉ mearore jívʉ pẽpeimarare Jʉ̃menijicʉre ʉbevʉva. \v 4 Aru caride coreóvabema na mʉje náre yóvabe boje ne ʉrarõ ãmeno d̶aiyede. Que baru arĩ dápiarĩ, “¿Aipe teivʉ bárica yóvabevʉ majare?” arĩ, ãmeina yávad̶ama mʉjare ne bajumia. \v 5 Ʉbenita návacari núrajarama, coyʉrãjivʉ ne baju ne borore caiye ne d̶aiye báquede, aru ne yávaiye báquede, aru ne dápiaiye báquede máre Jʉ̃menijicʉi jivateinoi, ʉ̃i ñájine d̶aquiyede caivʉ põevare ne ãmeina teiye boje, yaivʉ bácavʉre aru apʉrivʉre máre. \v 6 Ne majinajiyepe ayʉ diede, javede iye Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉrejaquemavʉ ina yaivʉ bácavʉre caride. Que baru ñájine d̶aimara mácavʉvacari ne yaiye báquede yópe caivʉ põevape ne bajure, apʉrivʉ cʉrivʉ bʉojarãjarama ne ũmene yópe Jʉ̃menijicʉpe. \p \v 7 Caijãravʉ vaivʉ, pʉeno joabenotamu ijãravʉ cũiquíno. Que baru me d̶aicõjejara mʉje dápiaiyede aru mʉje d̶aiyede máre, me jẽniamuri Jʉ̃menijicʉque yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 8 Caiye mʉjare jaʉé pʉeno, yo cũináro jaʉrõtamu: Ʉjarã apevʉre parʉrõreca. Ʉrivʉ baru apevʉre, ãrʉmeteiyʉrãjivʉbu ne ãmeina teiyede. \v 9 Torojʉrivʉ copʉ etajarã mʉjevʉre me. Jecʉbejarã ne ãiyede, “Ʉbevʉ yʉ náre copʉ etarĩ”, abevʉva. \v 10 Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo majide d̶aibi mʉjare coapa, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ apeno memeinova, cad̶atenajivʉ apevʉ mʉjevʉre. Me d̶ajarã iye ʉ̃i majide d̶aiyede yópe coreipõecʉi me d̶aiyepe iye ʉ̃i jabocʉi cʉvaede ʉ̃i coreicõjeiye báquede ʉ̃́re. \v 11 Ñai coyʉyʉ, coyʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene. Aru ñai memecayʉ, memecaiye jaʉvʉ ʉ̃́re iye parʉéque Jʉ̃menijicʉi jíyede ʉ̃́re. Que baru caiye mʉje d̶aiyeque Jesucristo mearore jíde d̶aibi Jʉ̃menijicʉre, mearore aru parʉéde máre cʉvacʉ cainʉmʉa. Quédecabu. \s1 Jesucristore jʉ aivʉ ne ñájinajino \r (Ro 8.17; 1 P 4.1) \p \v 12 Mʉja, ji ʉmara, cuecumamejara ne ñájine d̶aiyede mʉjare. Mʉje ñájiyeque jã́d̶ovarajivʉbu mʉje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre jãve, yópe ne jã́d̶ovaiyepe tãure jãve toaque. Que baru caivʉ Jesucristore jʉ aivʉ ñájinajaramu. \v 13 Que baru cuecumamejara. Quénora torojʉjarã mʉje ũmei mʉje ñájiyede yópe Jesucristo ʉ̃i ñájiye báquepe. Que baru pʉeno baju torojʉrãjaramu caivʉ ne jã́rajiyede Cristo meacʉ bajure. \v 14 Põeva ne ãmeina yávaru mʉjare, mʉje jʉ aiye boje Cristore, torojʉjarã mʉja mʉje ũmei. Caivʉ mʉja ne ãmeina yávaimara Cristore boje, mʉjarecabu cʉvarivʉ Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santore, ñai Espíritu pʉeno baju meacʉre. Aru ʉ̃ cʉbi mʉjaque. \v 15 Mʉja ñájivʉ baru, ñájimejara yópe põevare boarĩ́ jarʉvaivʉpe, aru ñavaipõevape, aru apevʉ ãmeno d̶aipõevape máre. Aru ñájimejara yópe ina “Yópe ji coyʉiyepe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare”, coyʉivʉpe apevʉre. \v 16 Ʉbenita mʉja ñájivʉ baru mʉje jʉ aiye boje Cristore, cʉyoje tebejarã mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re. Quénora mearore jíjarã Jʉ̃menijicʉre mʉje Cristo jina mae boje. \p \v 17 Joabejĩnoi Jʉ̃menijicʉ bʉ́cʉyʉme ʉ̃i ñájine d̶aquiyede põevare, ne ãmeina teiye boje. Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃ jinare. Aru Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶aiye boje ʉ̃ jinare, ina jʉ aivʉre ʉ̃i yávaiye méne, jãve pʉeno ʉrarõ ñájine d̶acʉyʉme ina jʉ abevʉre ʉ̃i yávaiye méne. \v 18 Yópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina põeva meara mead̶arĩduimara maru, pʉeno baju mead̶arĩduimaramu ina põeva ãmena, ãmeina teivʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \v 19 Iye ji coyʉiyede yópe aiyʉrõtamu: Ina põeva ñájivʉ Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe mearore d̶are cuiye jaʉvʉ náre cainʉmʉa. Aru jʉ aiye jaʉvʉ náre Jʉ̃menijicʉre, náre cʉed̶ayʉ bácʉre aru cainʉmʉa d̶ayʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ ne ũmene. \c 5 \s1 Jesucristore jʉ aivʉre majicaino \r (Mt 6.25-34; 23.12; Lc 14.11; Jn 21.15-17; He 13.20; Stg 4.6, 10) \p \v 1 Caride coyʉiyʉvʉ yʉ mʉjevʉre, Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare. Yʉ máre Jesúre jʉ aipõevare coreyʉbu. Yʉ́vacari jã́rejacacʉ Jesúi ñájiye báquede. Aru Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaquiyede Jesús meacʉ bajure, yʉ máre meacʉ baju cʉcʉyʉmu. \p \v 2 Yʉ jẽniaivʉ mʉjare, coreipõevare, mʉje corenajiyepe ayʉ me ina Jesúre jʉ aipõevare cójijivaivʉre mʉje yebai, yópe ovejavare coreipõeva ne me coreiyepe ne ovejavare. Corebejarã náre parʉrõque. Quénora corejarã náre mʉje ʉe boje. Aru memecabejarã Jʉ̃menijicʉre ne jíye boje tãutʉrare mʉjare. Quénora memecajarã ʉ̃́re mʉje cad̶ateiyʉe boje apevʉre. \v 3 Aru jabova parʉrivʉ ne cõjeiyepe cõjemejara mʉja ina mʉje coreimarare. Quénora cʉjarã me ne jã́iyede, jã́d̶ovarajivʉ náre aipe d̶aiye jaʉrõre ne cʉrãjiyede me Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. \v 4 Que teni ñai Cristo, caivʉ maja coreipõevare maje jabocʉ, majare coreyʉ, jícʉyʉme mʉjare bojed̶aino pʉeno baju mearore cũiménore ʉ̃i jã́d̶ovaquiyede. \p \v 5 Aru mʉja, bojʉvʉ, jʉ ajarã ina Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare. Aru caivʉ mʉja dápiabejarã mʉje baju meara apevʉ pʉeno. Quénora memecajarã mʉje bajumia yebacavʉpe, jabocʉpe tebevʉva. Yópe arĩ Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Jʉ̃menijicʉ maucʉvaibi ina dápiaivʉre ne baju pʉeno meara apevʉ pʉeno. Ʉbenita ʉ̃i pʉeno meacʉ baju boje, cad̶ateyʉbe ina “¿Meara márica?” abevʉre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \m \v 6 Que baru yebacavʉpe tejarã mʉja, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cad̶atequiyepe aivʉ mʉjare ʉ̃i parʉéque. Que teni ʉ̃i beoijãravʉ baquinóre Jʉ̃menijicʉ mearare epecʉyʉme mʉjare. \v 7 Jʉ̃menijicʉ mʉjare pare ʉcʉ coreibi me. Que baru cãrijimejara mʉja. Quénora coyʉjarã Jʉ̃menijicʉre caiye iye cãrijovaiyede mʉjare. Aru yópe põeva ne epeiyepe náre dʉcʉéde, nopedeca epejarã mʉja iye cãrijovaiyede mʉjare Jʉ̃menijicʉrã. \p \v 8 Me jã́jara. Apʉrivʉpe, coreivʉpe, me d̶aicõjejara mʉje dápiaiyede. Yópe yavi jijecʉcʉ oyʉ bʉjiéque ʉ̃i vorĩ ãre cuiyepe ʉ̃i ãquimʉre, nopedeca mʉje maucʉ, ñai abujuvai jabocʉ, vorĩ bíjaroiyʉcʉ cuibi põevare, ne dajocarãjiyepe ayʉ ne jʉ aiyede Cristore. \v 9 Ʉbenita dajocabejarã mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re. Quénora maucʉvajarã ñai abujuvai jabocʉre, mʉje coreóvaiye boje caino joborõacavʉ ijãravʉi Jesúre jʉ aivʉ, na máre ñájiñama mʉje ñájiyepe. \v 10 Obebejãravʉa ñájinajaramu mʉja. Mʉje ñájiniburu yóboi, Jʉ̃menijicʉvacari ye jaʉbede darĩ, nurié dápiare d̶arĩ, parʉre d̶arĩ, bíjabede d̶acʉyʉme mʉjare. Ñai Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ baju, ʉ̃́recabe cutuyʉ bácʉ mʉjare, mʉje cʉvarãjiyepe ayʉ mearo cũiménore, mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe. \v 11 Parʉéde cʉvacʉbe Jʉ̃menijicʉ cainʉmʉa. Quédecabu. \s1 Pedro ʉ̃i meaicõjeino Jesúre jʉ aipõevare \r (Hch 12.12, 25; 13.13; 15.22, 37-40; Col 4.10; Flm 24) \p \v 12 Toivacaivʉ mʉjare iyoca paperayoca quĩ́jiyocare Silvanoi cad̶ateiyeque. Ʉ̃́recabe Jesúre jʉ ayʉ dajocabecʉva ji jã́inoi. Parʉre d̶aiyʉvʉ mʉjare mʉje ũmei. Aru majide d̶aiyʉvʉ mʉjare jãve iye ji toivacaiyede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede mʉjare ʉ̃i pʉeno me boje. Que baru dajocabejarã mʉje jʉ aiyede ʉ̃́re. \p \v 13 Ina Babilonia ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõeva, Jʉ̃menijicʉi beoimara mʉjape paivʉ, meaicõjed̶ama mʉjare. Aru Marcos máre, jímacʉpe páyʉ, meaicõjeimi mʉjare. \v 14 Me jacoyʉjarã mʉja mʉjevʉre, mʉje jivare nuri, mʉje Jʉ̃menijicʉ jina mae boje. Caivʉ mʉja cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe me cʉjarã cãrijimevʉva. Quénoramu.