\id 1CO - Cubeo NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h 1 Corintios \toc1 1 Corintios \toc2 1 Corintios \toc3 1 Co \mt1 1 Corintios \ip Mamabʉinore coyʉiyebu Pablo bácʉ ʉ̃i toivaicõjeiye báquede mamayoca paperayocare Corinto ãmicʉriĩmarocavʉ Jesúre jʉ aipõevare. Pablo bácʉ judíovacacʉ bácʉvacari, Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ marejaquémavʉ, coyʉcʉyʉ ʉ̃i yávaiye méne judíova ãmevʉre, judíova ne jʉ abe boje ʉ̃i coyʉiyede. Lucas bácʉ coyʉrejaquemavʉ Pablo bácʉi borore Hch 7:57-8:1, 9:1-31, 13:1-28:31, aru ʉ̃i cʉede Corinto ãmicʉriĩmaroi 18:1-18. Javede Pablo bácʉre toivacaipõecʉ bácʉre toivaicõjenejaquemavʉ pʉcayoca ʉ̃i paperayocare Tesalónica ãmicʉriĩmarocavʉre. Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ ʉ̃́re toivacaipõecʉ bácʉre aipe ʉ̃i toivacaquiye báquede diyocare. Toivaicõjenejaquemavʉ diyocare ãniʉjʉa báquede 54-55 d.C., yóbecʉe ʉ̃i cucʉnʉiyede, coyʉcʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Cʉrejaquemavʉ Éfeso ãmicʉriĩmaroi ʉ̃i toivaicõjeiyede diyocare (16:8, Hch 19). \ip Diyocaque Pablo bácʉ coyʉrejaquemavʉ aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aipõevare. Coyʉrejaquemavʉ Corintocavʉ ne jẽniari jã́iye báquede ʉ̃́re ne paperayocaque pʉrʉbʉoiyede (cap. 7), ãiyede põeva ne jíye báquede pẽpeimarare (cap. 8), Espíritu Santoi majide d̶aiyede Jesúre jʉ aipõevare ʉ̃i majiécarõque (caps. 12-14), aru ne jínajiyede ina Jesúre jʉ aipõeva Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉ cʉve cʉvabevʉre (cap. 16). Aru jararejaquemavʉ Corintocavʉre ne yajuboa tede d̶aiyede (caps. 1-3), ne ñájine d̶abe boje nácacʉ ãmeina d̶aipõecʉre (cap. 5), ne coyʉiye boje ne jaraiyede ne bajumia ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne jivateinoi (cap. 6), aru ne ãmeina teiyede ne cójijivaiyede (cap. 11). Jã́d̶ovarejaquemavʉ aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aipõevare ʉ̃i coyʉiyeque Jesúi daroimarare coyʉrãjivʉre ʉ̃i yávaiye méne (cap. 4), ʉ̃i baju d̶aiyede (cap. 9), aru Israecavʉ bácavʉ ne d̶aiye báquede (cap. 10). Aru ãrʉre d̶arejaquemavʉ náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne (cap. 15). \c 1 \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Corintocavʉre \r (Hch 18.1) \p \v 1-2 Yʉ, Pablo, toivaicõjeivʉ apecʉre iyoca paperayocare. Meaicõjeivʉ mʉja cójijivaivʉ Corinto ãmicʉriĩmarocavʉ Jʉ̃menijicʉi põevare. Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi yʉre Jesucristoi yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimaracacʉre. Sóstenes máre, majecʉ ʉ̃i jʉ aiye boje Jesúre majapedeca, meaicõjeimi mʉjare. Caivʉ mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi cutuimara mácavʉ ʉ̃ jinava meara baju. Mʉjarecabu cʉrivʉ Jesucristoque cũinávʉpe, yópe caivʉ põeva cainoa joborõacavʉpe mearore jívʉ maje jabocʉ Jesucristore. Ʉ̃́recabe ne jabocʉ aru maje jabocʉ máre. \v 3 Majepacʉ Jʉ̃menijicʉ, maje jabocʉ Jesucristomaque, mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. Aru torojʉrĩ cʉre d̶ajacʉrĩ mʉjare cãrijimevʉva. \s1 Cristo ʉ̃i mearo d̶acaiyede ʉ̃́re jʉ aivʉre \p \v 4 Cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉre torojʉede jívaivʉ, ji mearore jímʉre, mʉjare boje. Jʉ̃menijicʉ Jesucristore mearo d̶acare d̶aibi mʉjare bojecʉbeda. Que baru ʉ̃́re torojʉede jíyʉbu. \v 5 Mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi mʉjare ʉrarõ baju. Caiye ʉ̃ jiede coreóvare d̶aibi mʉjare. Aru diede mʉjare me coyʉre d̶aibi majiéque apevʉre máre. \v 6 Pʉeno baju mʉje coreóvare nʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene Cristorã, pʉeno baju oatʉvaibi mʉjare, mʉje mearo d̶arãjiyepe ayʉ. \v 7 Que baru caride mʉje napini coreiyede maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede, ye jaʉbevʉ mʉjare cũinájino Jʉ̃menijicʉi majiécarõ iye ʉ̃i majide d̶aiye ʉ̃i põevare Espíritu Santoque, ne cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. \v 8 Jʉ̃menijicʉ parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei pʉ ijãravʉ cũiyeta, ñame ne bʉojabenajiyepe ayʉ boropad̶aivʉ mʉjare maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinóre. \v 9 Jʉ̃menijicʉ d̶aibi cainʉmʉa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Ʉ̃́recabe mʉjare cuturĩ epeyʉ maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe, “Yóvajarãri na jímacʉ Jesucristoque”, ʉ̃i aiye báquepedeca. \s1 Corintocavʉ Jesúre jʉ aivʉ ne yajuboa tede d̶aino \r (Hch 18.8, 24; 19.29; Ro 16.23; 1 Co 16.15) \p \v 10 Mʉja, jívʉ, maje jabocʉ Jesucristo yópe coyʉicõjeimi yʉre. Parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare, mʉje dápiarãjiyepe ayʉ cũinátʉrʉ mʉje ũmei. Yajuboa tede d̶abejarã mʉje jẽneboi. Cãrijimenoque cʉjarã mʉja. Cũinátʉrʉ bajad̶éni mʉje ũme, mʉje dápiaino máre. \v 11 Mʉja, jívʉ, nópe coyʉyʉbu mʉjare ico Cloé õi cʉ̃ramicavʉ, ne coyʉiye boje yʉre mʉje jaraiyede mʉje baju. \v 12 Mʉja dápiabevʉya cũinátʉrʉ mʉje ũmei. Quénora apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Pabloi bueimara”, ad̶ama. Aru apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Apoloi bueimara”, ad̶ama. Apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Pedroi bueimara”, ad̶ama. Aru apevʉ mʉjacavʉ, “Ñʉjamu Cristoi bueimara”, ad̶ama. \v 13 ¿Aipe teni nópe dápiaivʉrʉ̃ mʉja, yajuboa tede d̶aivʉ? Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cʉrivʉbu ʉ̃́que cũinávʉpe. Jãve ãmevʉ mʉje ʉbenina arĩ dápiaiyede apevʉ ʉ̃́re jʉ aivʉ cʉrivʉre ʉ̃́que cũinávʉpe, ʉbenita apevʉ ʉ̃́que cʉbevʉre. Aru yʉ ãmevʉ ñai ne pẽvari jẽoimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena mʉjare boje. Aru ocoque mʉje jã́d̶ovaiyede Jʉ̃menijicʉque, “Yʉ Pablore jʉ aivʉ”, abeteavʉ̃ mʉja. Quénora “Jesucristore jʉ aivʉ”, ávʉ̃ mʉja. \p \v 14-15 Mʉjacavʉ obebejĩnare ocoque jã́d̶ovacacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉque. Crispore aru Gayore máre quévʉra Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovacacʉ yʉ ocoque. Jʉ̃menijicʉque ji jã́d̶ovaru obedivʉ põevare ocoque, “Pabloi bueimaramu ñʉja”, arãjichʉma na. Que baru torojʉede jívʉ Jʉ̃menijicʉre, ji jã́d̶ovame boje ocoque obedivʉ mʉjare ʉ̃́que. \v 16 Estéfanare ʉ̃ jivʉque ãrʉvʉ yʉ caride. Náre máre Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovacacʉ yʉ ocoque. Ãrʉmetevʉ yʉ apevʉ ji jã́d̶ovaimara mácavʉre, cʉrivʉ baru. \v 17 Cristo jarobeteame yʉre, ji jã́d̶ovaquiyepe ayʉ põevare Jʉ̃menijicʉque ocoque. Quénora jaroáme yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ iye yávaiye méne ʉ̃i mead̶acaiyede põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Ʉbenita yʉ coyʉbevʉ iye yávaiye méne põeva ne majiéque aru me yávaiyeque máre. Ʉbevʉ yʉ ne jʉ aiyede iye yávaiye méne, die me jápurae boje. Quénora ʉvʉ yʉ ne jʉ aiyede diede Cristoi yaiye báque boje jocʉcʉjaravena. Que baru bojecʉbe tede d̶aiyʉbevʉ yʉ ʉ̃i yaiye báquede ji coyʉiyeque. \s1 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́d̶ovaino ʉ̃i parʉéde aru ʉ̃i majiéde Cristoque \r (Ro 1.16; 2 Co 10.17) \p \v 18 Ina põeva bíjare nʉivʉ Jʉ̃menijicʉre jocarĩ toabo cũiméboi ne jápiaiyede iye yávaiye méne Cristoi mead̶acaiyena põevare ʉ̃i yaiye báque boje jocʉcʉjaravena, “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiad̶ama na. Ãrʉmevʉpe jã́d̶ama caivʉ coyʉivʉre iye yávaiye méne Cristorã. Que baru jʉ abema ʉ̃́re. Ʉbenita majacapũravʉ mead̶are nʉivʉbu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi ʉ̃i oatʉvare d̶aiye boje majare iye yávaiye méque Cristorã. Coreóvare d̶aibi majare ʉ̃i parʉéde iye yávaiye méque. \v 19 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede ina Cristore jʉ abevʉ ne borore: \q1 Ina majidivʉ ne majiéde jarʉvacʉyʉmu yʉ. Aru ina coreóvaivʉ ne coreóvaiyede bojecʉbe tede d̶acʉyʉmu yʉ, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \m \v 20 Que baru ye baquinó ãmevʉ ina majiniduivʉ ne majié ijãravʉque, aru ina bueniduivʉ ne majié ijãravʉque, aru ina majicarĩduivʉ apevʉre máre ne majié ijãravʉque. Caiye iye ne majiniduiyede ʉbenina bojecʉbe tede d̶aibi Jʉ̃menijicʉ. \v 21 Jãve caiyede majibi ʉ̃. Aru, “Ijãravʉcavʉ ne majiémia ye coreóvaivʉ bʉojabema yʉre”, arejaquemavʉ ʉ̃. Quénora, “Ina põeva jʉ aivʉ ji yávaiye méne Cristorã ji mead̶acaimara márajivʉbu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. Iye yávaiye ménecabu Cristorã, ʉ̃i mead̶aiyede põevare, ñʉje coyʉiye. \p Ʉbenita, “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiad̶ama ñʉje coyʉiyena ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ. Que baru iye ñʉje coyʉiye bojecʉbevʉ, ne dápiaru. \v 22 Ina judíova jã́iyʉrivʉbu põeva ne d̶arĩ majibede, ne jʉ arãjiye jipocai apecʉ ʉ̃i coyʉiyede náre. Aru ina griegova jápiaiyʉrivʉbu põecʉ ʉ̃i coyʉiyede ijãravʉque majiéde, jʉ arãjivʉ ʉ̃i coyʉiyede. \v 23 Ʉbenita ñʉjacapũravʉ quéda cũináene coyʉivʉbu. “Cristo jabovai pẽvari jẽoimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena yaidéjaquemavʉ, bojed̶acʉyʉ maje ãmeina teiyede, jarʉvacʉyʉ diede”, arĩ coyʉivʉbu ñʉja. Ʉbenita ina judíova jorojĩñama ne jápiaiyede iye ñʉje coyʉiyede, ñai jabotejʉrocʉre náre. Aru ina judíova ãmevʉ ne jápiaiyede diede, “¿Ʉbeni márica?” arĩ, bojecʉbepeda dápiad̶ama iye ñʉje coyʉiyede. \v 24 Ʉbenita majacapũravʉ coreóvaivʉbu Cristo Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvacʉre aru Jʉ̃menijicʉi majiéde máre cʉvacʉre, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ põevare. Majarecabu Jʉ̃menijicʉi cuturĩ epeimara ʉ̃ jinava, judíova aru judíova ãmevʉ máre, Cristoi mead̶aimara. \v 25 Põeva aivʉ baru “Jʉ̃menijicʉ majibebi”, nárecabu majibevʉ. Jʉ̃menijicʉ majicʉtame caivʉ pʉeno, majibecʉpe páyʉvacari põeva ne jã́iyede. Põeva aivʉ baru “Jʉ̃menijicʉ parʉbebi”, nácapũravʉ ye majibema. Jʉ̃menijicʉ parʉcʉtame caivʉ pʉeno parʉbecʉpe páyʉvacari põeva ne jã́iyede. \p \v 26 Mʉja, jívʉ, ãrʉjara iyede. Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia mʉjare, obebejĩna mʉjacavʉ majitequemavʉ ijãravʉque majiéde, obebejĩna parʉrivʉpe cõjequemavʉ apevʉ põevare, aru obebejĩna cʉvatequemavʉ mʉjebʉcʉva parʉrivʉ ne jabovava. \v 27 Que baru Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava põeva majibevʉre ijãravʉque majiéde, cʉyoje tede d̶acʉyʉ ina põeva “¿Majidivʉ bárica ñʉja?” arĩduivʉre. Aru Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava põeva parʉbevʉre ijãravʉque parʉéde, cʉyoje tede d̶acʉyʉ ina põeva “¿Parʉrivʉ bárica ñʉja?” arĩduivʉre. \v 28 Jʉ̃menijicʉ beorĩ epeibi ʉ̃ jinava jabova ãmevʉre, ijãravʉcavʉ ne ʉbemarare, aru parʉbevʉre caivʉ ne cãchinocavʉre. Majarecabu Cristoi mead̶aimara. Que teni Jʉ̃menijicʉ cũiné d̶acʉyʉme caivʉ ina “Parʉrivʉbu ñʉja”, aivʉre ʉbenina. \v 29 Que baru ñame “¿Meara márica?” aivʉ bʉojabema Jʉ̃menijicʉi jã́inore. \v 30 Jʉ̃menijicʉrecabe cʉre d̶ayʉ majare cũinávʉpe Jesucristoque. Aru Cristoque majide d̶aibi majare ʉ̃i bueiyede jãvene. Jesucristo boropatebevʉpe d̶aibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Coatede d̶aibi majare ãmenore jarʉvarĩ, maje d̶arãjiyepe ayʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. Aru bojed̶aibi majare maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. \v 31 Que baru yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ñai põecʉ ‘¿Meacʉ bárica?’ arĩ coyʉiyʉcʉ baru, ʉ̃i bajuma nópe arĩ coyʉbejacʉrĩ. Quénora ‘Meacʉ bajube maje jabocʉ cavarõ mearocacʉ’, arĩ coyʉjacʉrĩ ʉ̃”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \c 2 \s1 Cristo jabova ne pẽvari jẽoimʉ mácʉre coyʉino \r (Hch 18.9) \p \v 1 Mʉja, jívʉ, ji jã́cʉnʉiye báquede mʉje yebai, coyʉcʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, coyʉbetecacʉ yʉ yópe ina ijãravʉcavʉ majidivʉ ne coyʉiyepe. Mʉjare coyʉcacʉ iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride, mʉje coreóvabejʉroede apecʉ ʉ̃i coyʉbedu diede mʉjare. Ʉbenita majidivʉ ne yávaicamuaque coyʉbetecacʉ yʉ. Aru maiyójae yávaicamuaque máre coyʉbetecacʉ yʉ. \v 2 Mʉje me coreóvarãjiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, “Cũináene quénora coyʉquijivʉ ina Corintocavʉre”, arĩ dápiacacʉ yʉ, ji buequiye jipocamia mʉjare. Que baru, “Jesucristo, jabova ne pẽvaimʉ mácʉ jocʉcʉjaravena, yaidéjaquemavʉ majare boje, jarʉvacʉyʉ maje ãmeina teiyede”, arĩ coyʉcacʉ yʉ mʉjare. Yʉ ʉ̃́re quécʉra coreóvare d̶aiyʉtecacʉ mʉjare. \v 3 Jidʉcʉ ji yávaiyeque eacacʉ yʉ mʉje yebai. “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede me coyʉrĩ bʉojabequijichʉvʉ yʉ”, ji arĩ dápiaiye boje, jidʉrĩ bidicacʉ yʉ. \v 4 Ji coyʉiye báquede mʉjare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede yópe ina ijãravʉcavʉ majidivʉ ne coyʉiyepe coyʉbetecacʉ yʉ. Majidivʉ ne yávaicamuare aru maiyójae yávaicamuare máre coyʉbetecacʉ yʉ, mʉje jʉ abenajiyepe ayʉ ji coyʉiyede iye jápurae boje me. Quénora ji coyʉiye báqueque mʉjare jã́d̶ovacacʉ Espíritu Santoi parʉéde. Aru ʉ̃i parʉéque majide d̶áme mʉjare iye yávaiye méne. \v 5 Que baru mʉja jʉ aivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne Cristorã, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiye boje ʉ̃i parʉéde. Ʉbenita põeva ne majié boje, mʉja jʉ aivʉ ãmevʉ. \s1 Jʉ̃menijicʉi majiéde ʉ̃i coreóvare d̶aino Espíritu Santoque \r (Ro 11.34) \p \v 6 Yʉ máre coyʉivʉ majiéque. Ʉbenita ijãravʉcavʉ ne majiépe ãmevʉ. Aru ijãravʉcavʉ ne jabova ne majiépe ãmevʉ. Iye ne majié ijãravʉque cũiné nʉivʉ. Quénora iye majié ji coyʉiyeque coyʉivʉ yʉ ina Jesúre jʉ aipõeva parʉre nʉivʉre ne jʉ aiyeque ye jaʉbevʉva ne coreóvaiyede Jesúre. \v 7 Iye majié ji coyʉiyebu Jʉ̃menijicʉi majié. Javede ʉ̃i cʉed̶aquiye jipocamia ijãravʉre, majidejaquemavʉ mead̶acʉyʉ majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ meara baju ʉ̃́que cainʉmʉa. Cristoi daquiye jipocamia ijãravʉi, Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovamenejaquemavʉ iye ʉ̃i majiéde, ʉ̃i d̶aquiyede. Ʉbenita diede jã́d̶ovaimi caride. \v 8 Ijãravʉcavʉ ne jabova caivʉ ye coreóvabedejaquemavʉ iye Jʉ̃menijicʉi majiéde. Ina jabova coreóvaivʉ baru, pẽvari jẽomejebu maje jabocʉ cavarõ mearocacʉre meacʉ bajure jocʉcʉjaravena. \v 9 Aru iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede ʉ̃i mead̶aiyede, yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: \q1 Jʉ̃menijicʉ mead̶aibi ʉ̃i mearo d̶acaquiyede ina põevare ʉ̃́re ʉrivʉre, yópe põeva ne jã́mene, aru ne jápiabede, ne dápiabede máre, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \m \v 10 Iye ʉ̃i mearo d̶acaquiyede ʉ̃i Espíritu Santoque coreóvare d̶aibi majare. Ñai Espíritu Santorecabe majicʉ caiyede. Pʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi ʉrarõ majiéde majibi ʉ̃. \p \v 11 Põecʉ cʉbebi coreóvayʉ apecʉ põecʉi dápiaiyede. Quécʉra ñai põecʉ coreóvaibi ʉ̃i baju dápiaiyede. Quédecabu Jʉ̃menijicʉ jie máre. Põecʉ cʉbebi coreóvayʉ Jʉ̃menijicʉi dápiaiyede. Ñai Espíritu Santo quécʉra coreóvaibi diede. \v 12 Ñai Espíritu Jʉ̃menijicʉi daroimʉ majare põeva ne majiéde coreóvare d̶abebi majare. Quénora Jʉ̃menijicʉi majiéde coreóvare d̶aibi majare, maje coreóvarãjiyepe ayʉ iye Jʉ̃menijicʉi mearore d̶acaiyede majare bojecʉbeda. \v 13 Que baru ji coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, coyʉbevʉ yʉ põeva ne bueiyede yʉre o ji baju dápiaiyede. Quénora coyʉivʉ yʉ ñai Espíritu Santoi bueiyede yʉre. Que teni bueivʉ yʉ ina cʉvarivʉre Espíritu Santore iye yávaiyede ñai Espíritu Santoi coreóvare d̶aiyede yʉre. \p \v 14 Ʉbenita ina Espíritu Santore cʉvabevʉ coreóvaivʉ bʉojabenama iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede bojecʉbeda ʉ̃i Espíritu Santoque. Ne jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i majiéque coyʉiyede, “¿Ʉbeni márica?” arĩ dápiad̶ama na. Ne dápiaru, die bojecʉbevʉ. Ácʉ põecʉ Espíritu Santore cʉvabecʉ baru, Jʉ̃menijicʉ jiede ye coreóvabebi ʉ̃. \v 15 Ñai Espíritu Santore cʉvacʉ, caiye bueiyede ʉ̃i jápiaiyede, “Jʉ̃menijicʉi majiéque bueyʉbe” o “Põeva ne majiéque bueyʉbe”, nurié arĩ coyʉrĩ majibi ʉ̃. Ʉbenita ʉ̃i baju bueiyede nurié arĩ coyʉrĩ majibebi põecʉ Espíritu Santore cʉvabecʉ. \v 16 Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉi dápiaiyede majicʉ. Aru põecʉ cʉbebi majicarĩ bʉojayʉ Jʉ̃menijicʉre”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita maja Jesucristore jʉ aipõeva dápiaivʉbu yópe ʉ̃i dápiaiyepe. \c 3 \s1 Jʉ̃menijicʉre memecaivʉ ne yóvaino ne baju \r (Hch 18.4-11, 24-28; 1 Co 1.12; 6.19; 2 Co 6.16; He 5.12-13) \p \v 1-2 Mʉja, jívʉ, ji cʉe báquede mʉjaque, coyʉyʉ bʉojabetecacʉ mʉjare yópe ji coyʉiyepe ina Jesúre jʉ aipõeva, parʉre nʉivʉre ne ũmei Espíritu Santoque. Quénora coyʉiye jaʉteavʉ̃ yʉre mʉjare, Jesúre jʉ aipõeva Espíritu Santore cʉvarivʉreca, yópe ji coyʉiyepe Jesúre jʉ abevʉ Espíritu Santore cʉvabevʉre. Jʉed̶ojĩnape paivʉ bateávʉ̃ mʉja. Jʉed̶ojĩna opeco matʉiyeda ũcuñaima aru ãiyede ãiye majibema. Quédeca mʉja jʉed̶ojĩnape paivʉ mʉje ũme, quénora Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójabede Cristorã jápiarĩ eavʉ̃ mʉja, aru ʉ̃i yávaiye maiyójaede jápiarĩ eabeteavʉ̃ mʉja. Aru caride máre, bueiye maiyójaede jápiarĩ eajʉrorivʉvacari, jápiarĩ eabevʉtamu mʉja cãreja. \v 3 Nopedecabu mʉje dápiaiye boje aru mʉje d̶aiye boje máre yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abeni Espíritu Santore cʉvabevʉ ne dápiaiyepe aru ne d̶aiyepe máre. Mʉja jarad̶avʉ̃ mʉje bajumia cãreja. Aru mʉja tebuted̶avʉ̃ mʉje baju cãreja. Mʉje nópe d̶aiye boje, jã́d̶ovad̶avʉ parʉre nʉmevʉ mʉje ũmei Espíritu Santoque. Quénora d̶are nʉñavʉ mʉja yópe ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉpe. \v 4 Cũinácʉ mʉjacacʉ “Pablo ʉ̃i bueimʉmu yʉ” arĩ, aru apecʉ “Apolos ʉ̃i bueimʉmu yʉ” arĩ, jã́d̶ovaivʉ ijãravʉcavʉre Jesúre jʉ abevʉpe paivʉbu mʉja. \p \v 5 ¿Ye parʉéde cʉvari ñai Apolos, aru ye parʉéde cʉvari yʉ, põeva ne yóvarãjiyepe aivʉ ñʉjare? Ñʉjacapũravʉbu Jʉ̃menijicʉre memecaivʉ quéda. Ñʉje memecaiye boje ʉ̃́re, mʉja jʉ aivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Ñʉja coapa d̶aivʉbu ñʉje memeiyede yópe Jʉ̃menijicʉi memeicõjeiye báquepe ñʉjare. \v 6 Yópe cũinácʉ jiore memeipõecʉ ʉ̃i oteiyepe, nopedeca mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne coyʉcacʉ yʉ mʉjare. Aru yópe apecʉ ʉ̃i mead̶aiyepe iye oteiyede, nopedeca ji yóboi mʉjare buequemavʉ Apolos. Ʉbenita yópe Jʉ̃menijicʉi bʉcʉre d̶aiyepe iye oteiyede, nopedeca ʉ̃́recabe põevare jʉ are d̶ayʉ ʉ̃i yávaiye méne. \v 7-8 Que baru ye baquinó ãmevʉ yʉ mamarʉmʉcacʉ, coyʉyʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne, yópe oteipõecʉpe. Aru ye baquinó ãmemi ñai Apolos, yóbocacʉ, ñai bueyʉ diede máre, yópe mead̶aipõecʉpe. Ñʉjacapũravʉ cũinátʉrʉtamu. Cũinácʉ ñʉjacacʉ apecʉ pʉenocacʉ ãmemi. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉrecabe caivʉ maja maje pʉenocacʉ, ʉ̃i jʉ are d̶aiye boje põevare ʉ̃i yávaiye méne, yópe ʉ̃i bʉcʉre d̶aiyepe oteiyede. Ʉbenita mamarʉmʉcacʉ, yʉ coyʉyʉ, aru yóbocacʉ, ñai bueyʉ, cũinátʉrʉ cʉrivʉvacari ñʉje memeiyeque, cũinátʉrʉ ãmevʉ ñʉje ĩ́ye bojeque. Quénora Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme ñʉjare coapa, yópe ñʉjare jaʉépe ñʉje memeiye báque boje. \v 9 Memecaipõevarecabu ñʉja. Jʉ̃menijicʉrecabe ñʉje memecaimʉ. Aru ñʉje baju yóvaivʉbu ñʉje memecaiyede ʉ̃́re. Mʉjacapũravʉ jiope paivʉbu. Aru yópe jiore memeipõecʉ ʉ̃i memeiyepe, nopedeca Jʉ̃menijicʉrecabe memeñʉ mʉjare, oatʉvacʉyʉ, meara d̶acʉyʉ. \p Apenore máre jẽvari coyʉquijivʉ yʉ. Mʉja cʉ̃ramipe paivʉ bárãjivʉbu. Aru Jʉ̃menijicʉrecabe ñai d̶ayʉ diñamine. \v 10 Yópe põecʉ cʉvaiyʉcʉ mead̶ami cʉ̃rami cʉ̃ravaque d̶aiñamine ʉ̃i d̶arĩ bʉicõjeiyepe diñamine cũinácʉ cʉ̃raque memeipõecʉ me majicʉre, nopedeca Jʉ̃menijicʉ yʉre majide d̶arĩburu yóboi ʉ̃i majiéque, coyʉrĩ bʉicõjeame ʉ̃i yávaiye méne mʉjare. Yópe apevʉ memeipõeva ne memene nʉiyepe diñamine, nopedeca apevʉ ji yóbocavʉ buede nʉñama mʉjare. Aru yópe ina memeipõeva ne me jã́iyepe aipe ne memeiyede, nopedeca me jã́jarari ina mʉjare bueipõeva coapa aipe ne bueiyede, jãve maquiyépe aivʉ. \v 11 Yópe memeipõecʉ ʉ̃i d̶arĩ bʉojabepe cʉ̃ravaque d̶aiñamine cʉ̃rava cʉvabecʉva, nopedeca apecʉ bueni bʉojabebi Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, Jesucristorã coyʉbecʉva. \v 12 Yópe apevʉ memeipõeva ne memeiyepe bojecʉeque, yópe úruque, plataque, aru bojecʉrijĩboa cʉ̃rajiboaque máre, nopedeca apevʉ me nurié coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Ʉbenita yópe apevʉ memeipõeva ne memeiyepe bojecʉbeque, yópe jocʉveaque, muiyocaque, aru cõriáque máre, nopedeca apevʉ nurime coyʉivʉbu Jʉ̃menijicʉi borore. \v 13 Jesucristoi daquijãravʉ, ʉ̃i ñájiovaquijãravʉ baquinói põevare, ne ãmeina teiye boje, me jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃ toaque aipe ãrojaene caivʉ põeva ne d̶aiye báquede ijãravʉi. \v 14 Põecʉi nurié buedu Cristorã, ʉ̃i d̶aiye ẽ́ni cũiméquiyebu no toaque. Aru Jʉ̃menijicʉ me bojed̶acʉyʉme ʉ̃́re, yópe memeicõjeipõecʉ ʉ̃i me bojed̶aiyepe ʉ̃́re memecayʉre, bojecʉeque memeñʉ mácʉre. \v 15 Ʉbenita põecʉi nurime buedu Cristorã, ʉ̃i d̶aiye ẽ́ni cũiquíyebu no toaque. Aru Jʉ̃menijicʉ bojed̶abecʉyʉme ʉ̃́re, yópe memeicõjeipõecʉ ʉ̃i bojed̶abepe ʉ̃́re memecayʉre, bojecʉbeque memeñʉ mácʉre. Ñai põecʉ ʉ̃i d̶aiye boje bíjaquiyebu ʉ̃́re jocarĩ. Ʉbenita ʉ̃́vacari bíjabecʉyʉme. Mead̶aimʉ macʉyʉ́me yópe põecʉ ʉ̃i cúyarĩ dupini nʉiyepe cʉ̃rami toaque uruiñamine jocarĩ. \p \v 16 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramipebu, maje cʉvae boje ʉ̃i Espíritu Santore. Yópe põeva ne cʉepe cʉ̃rami jívʉi, ñai Espíritu Santo cʉbi maje ũmei. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? \v 17 Yópe Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami mead̶ami bajupe, mʉjarecabu Jʉ̃menijicʉi põeva meara baju, memecarãjivʉ ʉ̃́re. Que baru ácʉ põecʉ, ʉ̃i bueiyede jãve ãmeque, bíjare d̶aiyʉrĩburu yóboi mʉjare, ʉ̃i dajocare d̶aiyʉrĩduiyede mʉjare mʉje jʉ aiyede Jesúre, Jʉ̃menijicʉvacari bíjarocʉyʉme ʉ̃́re. \p \v 18 Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Cũinácʉ mʉjacacʉ “¿Majicʉ bárica yʉ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ jiede?” arĩ dápiayʉ baru, ʉbenina arĩ dápiarĩduibi ʉ̃. Ñai nópe arĩ dápiayʉ majibecʉpe tejacʉrĩ ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ne jã́iyede, ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉi majide d̶aquiyepe ayʉ majié jãveque. \v 19 Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ne majié bojecʉbevʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ne coyʉiyede ne majiéque, “Ʉbenina coyʉivʉbu”, arĩ dápiaibi ʉ̃. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede: “Ina ‘¿Majidivʉ bárica ñʉja?’ ʉbenina arĩ majiniduivʉre jarʉvaibi Jʉ̃menijicʉ, ne baju majiniduiye boje”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \v 20 Aru yópe máre arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: “Maje jabocʉ majibi ina ‘¿Majidivʉ bárica ñʉja?’ arĩ majiniduivʉre ne dápiaiye ye bojecʉbede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \v 21-22 Que baru arĩ dápiabejarã cũinácʉ põecʉ majicʉre apevʉ pʉeno. Que baru, “Pablo ʉ̃i bueimʉmu yʉ”, o “Apolos ʉ̃i bueimʉmu yʉ”, o “Pedro ʉ̃i bueimʉmu yʉ”, abejarã mʉja. Caivʉ mʉjare bueipõevare aru caiye apede Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede epedejaquemavʉ ʉ̃ majare boje. Ijãravʉre, maje cʉede, maje yainájiyede, caride, aru javenare máre epedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, majare boje. \v 23 Majamu Cristo jina, d̶arãjivʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru Cristobe Jʉ̃menijicʉ jicʉ, d̶acʉyʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. \c 4 \s1 Aipe ne memeino ina Jesúi daroimara coyʉcarãjivʉ ʉ̃i yávaiye méne \r (Hch 18.3; 1 Co 11.1; Fil 3.17; 1 Jn 3.19-21) \p \v 1 Jã́jara ñʉjare, Jesucristoi daroimarare coyʉcarãjivʉ ʉ̃i yávaiye méne, yópe ʉ̃́re memecaivʉre. Ñʉjare bueicõjeimi põevare Jʉ̃menijicʉ “Yópe d̶acʉyʉmu yʉ, mead̶acʉyʉ põevare ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ”, ʉ̃i arĩ dápiaino jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. \v 2 Aru ñai põecʉ Jʉ̃menijicʉi bueicõjeimʉ mácʉre bueiye jaʉvʉ iye yávaiye méne Cristorã dajocabecʉva aru diede oatʉvabecʉva máre. \v 3 Yʉ́capũravʉre ye baju ãmevʉ mʉje coyʉiyede mearore o ãmenore ji bueiyena. Ye baju ãmevʉ yʉre apevʉ põeva máre ne coyʉiyede mearore o ãmenore ji bueiyena. Aru yʉ́vacari máre mearore o ãmenore ye coyʉbevʉ ji baju bueiyena. \v 4 “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiavʉ cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi jã́inoi. Ʉbenita ye baju ãmevʉ ji boropatebedu ji dápiainore. Maje jabocʉrecabe ñai coyʉcʉyʉ yʉre, “Boropateyʉbu mʉ ji jã́inoi”, o “Boropatebecʉbu mʉ ji jã́inoi”. \v 5 Que baru caivʉ põeva ye coyʉbejarãri apecʉre mearore o ãmenore ʉ̃i coyʉiyena, ãnijãravʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquijãravʉ baquinó jipocamia. Corejarã mʉja pʉ ʉ̃i copaidaiyeta. Ʉ̃́recabe coreóvare d̶acʉyʉ caiye maje majibede cãreja, põeva ne d̶aiyede yavenina. Aru ʉ̃́recabe coreóvare d̶acʉyʉ caivʉ põeva coapa ne dápiaiyede aipe ne d̶arãjiyede máre. Dinʉmʉ maquinóre caivʉ põeva coapa ne mearore d̶aru, mearore jícʉyʉme Jʉ̃menijicʉ náre coapa. \p \v 6 Mʉja, jívʉ, jẽvari coyʉquijivʉ yʉ caiye iyede Apolore aru yʉre máre, cad̶atecʉyʉ mʉjare, mʉje d̶aicõjenidubenajiyepe ayʉ põevare apede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede ʉ̃i arĩ toivaicõjeiye báquede jocarĩ aru mʉje abenajiyepe ayʉ cũinácʉ mʉjare bueipõecʉrã, “¿Majicʉ bárica ʉ̃ apevʉ pʉeno?” mʉje ãmeina jã́iyede apevʉre. \v 7 Jãve ʉ̃ majibecʉbe apevʉ pʉeno. Caiye mʉje majiéde mʉje cʉvaede majide d̶aibi Jʉ̃menijicʉ. ¿Aru ʉ̃i majide d̶aiye boje diede, aipe teni yávaivʉrʉ̃ mʉja yópe majidivʉpe mʉje baju majiéque? Que baru, “¿Majidivʉ bárica ñʉja apevʉ pʉeno?” arĩ dápiaiye jaʉbevʉ mʉjare. \p \v 8 “Caiye iye Jʉ̃menijicʉi majiéde jave majidivʉbu ñʉja”, arĩ dápiarĩduyavʉ̃ mʉja. Aru, “Caiye iye Jʉ̃menijicʉi jíjʉroede jave cʉvarivʉbu ñʉja”, arĩ dápiarĩduyavʉ̃ mʉja. Que baru caride “Iye majié Jʉ̃menijicʉ jie caiyede cʉvarivʉbu ñʉja”, ʉbenina arĩ dápiad̶avʉ̃ mʉja. “Me cʉrivʉbu ñʉja Jʉ̃menijicʉque”, ʉbenina arĩ dápiad̶avʉ̃ mʉja. “Ñʉja jabovatamu, apevʉ Jʉ̃menijicʉi põevare cõjeivʉ”, ʉbenina arĩ dápiad̶avʉ̃ mʉja. Que baru ñʉjare ãmeina jã́ri bojecʉbevʉpe jarʉvad̶avʉ̃ mʉja. Mʉje jãve cõjenu, meajebu ñʉjare. Ñʉja máre yóvajebu mʉjare mʉje jaboteiyede, cʉvarãjivʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiyede mʉjaque. \v 9 Ʉbenita ji dápiainoi, Jʉ̃menijicʉ epeibi ñʉjare, Jesúi daroimarare coyʉcarãjivʉ ʉ̃i yávaiye méne, caivʉ apevʉ ne cãchinocavʉpe. Cʉrivʉbu ñʉja yópe jabovai bʉoimara ne boarĩ́ jarʉvarãjimarape. Caivʉ ijãravʉcavʉ, ángeleva aru põeva máre, jã́d̶ama ñʉje ñájiyede yópe ãmeina teivʉpe. \p \v 10 Ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ, “Majibema na, ʉbenina coyʉivʉ”, ad̶ama ñʉje borore, Jesúi daroimarare coyʉcarãjivʉ ʉ̃i yávaiye méne. Ʉbenita mʉjacapũravʉ “Jesucristo caiyede coreóvare d̶aibi ñʉjare”, arĩ dápiad̶avʉ̃, ʉbenina dápiaivʉvacari. Ñʉjacapũravʉ bueni majibevʉ parʉéque. Ʉbenita mʉjacapũravʉ “Parʉéque bueivʉbu ñʉja”, arĩ dápiad̶avʉ̃, ʉbenina dápiaivʉvacari. Aru mʉjatamu põeva ne pued̶aimara. Ʉbenita ñʉjatamu ne ãmeina jã́imara. \v 11 Que baru javede aru caride máre, cainʉmʉa ñájivʉbu ñʉja. Ãvʉé ijivaivʉ ñʉjare. Cũiñóvaivʉ ñʉjare. Cuitótecajea jaʉvaivʉ ñʉjare. Ñʉje mauva pare ñájiovaivʉbu ñʉjare. Aru cʉvabevʉ ñʉje cʉ̃ramiva. \v 12 Memevaivʉbu ñʉje pʉrʉáque pʉ ʉetʉivʉta, bojed̶arãjivʉ ñʉje ãrajiyeva. Põeva ne ãmeina yávaiyede ñʉjare, “Majepacʉ mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare”, ávaivʉbu náre. Põeva ne ñájine d̶aiyede ñʉjare, napivaivʉbu ñʉja. \v 13 Põeva ne borocʉrĩ ãmenore coyʉiyede ñʉjare, copʉ mearore coyʉvaivʉbu náre. Ne dápiaru, jarʉvaiyepe paivʉbu ñʉja. Ye bojecʉbevʉpe paivʉre jã́vaivʉbu ñʉjare. \p \v 14 Caiye iye ñʉje ñájiyede ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare toivaicõjemevʉ cʉyoje tede d̶acʉyʉ mʉjare. Quénora toivaicõjeivʉ ʉ̃́re diede, majicacʉyʉ mʉja ji ʉmarare, jímarape paivʉre. \v 15 Mʉja cʉvarivʉvacari obedivʉ baju bueipõevare, cũinácʉ quécʉra, yʉre, cʉvarivʉbu mʉjepacʉpe, ji bʉ́re d̶aiye boje mʉje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, mamarʉmʉre ji coyʉiye boje mʉjare ʉ̃i yávaiye méne. \v 16 Que baru parʉrõreca jẽniaivʉ mʉjare: D̶ajarã yópe ji d̶aiyepe. \p \v 17 Que baru Timoteore jaroivʉ mʉje yebai. Ʉ̃́me jímacʉpe páyʉ, ji ʉmʉ, ʉ̃i cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, dajocabecʉva ʉ̃i jʉ aiyede ʉ̃́re. Ãrʉre d̶acʉyʉme mʉjare aipe ji d̶aiyepe, ji jʉ aiye boje Jesucristore. Aru cainʉmʉa d̶aivʉ yʉ yópe ji d̶aicõjeiyepedeca ji bueiyede caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre cainore. \v 18 Apevʉ mʉjacavʉ arĩ dápiarĩduyama nʉmecʉyʉreca yʉ mʉje yebai, ji jidʉé boje. Que baru, “¿Majidivʉ bárica ñʉja?” arĩ dápiad̶ama na, ne dápiarĩduiye boje yʉ coyʉbecʉnʉcʉyʉre náre, ne ãmeina yávaiye báque boje yʉre. \v 19 Ʉbenita maje jabocʉ ʉ̃i ʉru, jãve nʉcʉyʉmu mʉje yebai maumejiena. Ji eaiyede nore, jã́cʉyʉmu ne d̶aiyede, ina ʉbenina arĩ dápiarĩduivʉ ne baju majidivʉ. Jã́cʉyʉmu ne d̶aru majiéque, o quénora majidivʉpe tedu ne yávaiyeque. \v 20 Maja Jʉ̃menijicʉi jabod̶aimara teni bʉojabenamu maje yávaiye boje o apecʉi yávaiye boje máre. Quénora Jʉ̃menijicʉi jabod̶aimara teni bʉojad̶avʉ̃ maje d̶aiye boje yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i parʉéque. \v 21 ¿Ji eaiyede mʉje yebai, aipe d̶aji? Mʉje d̶are nʉru yópe mʉje d̶aiyepe caride, mʉjare jararĩ ñájine d̶acʉdacʉyʉmu. Ʉbenita oatʉvaru mʉje d̶aiyede, d̶arãjivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe ʉ̃i parʉéque, mʉjare jã́cʉdacʉyʉmu ji ʉeque, meacʉ ʉ̃mʉpe. \c 5 \s1 Aipe d̶aiye jaʉrõre Jesúre jʉ aipõeva cũinácʉ nácacʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiye boje nomióque \r (Gá 5.9) \p \v 1 Jápiaicacʉ yʉ, “Ãmeno baju d̶aibiya cũinácʉ Jesúre jʉ aipõecʉ Corintocacʉ”, põeva ne coyʉvarede yʉre. “Cʉbiya jípacʉi márepaco bajuque”, ávaivʉbuya. Pʉeno baju ãmenotamu no. Que baru ina Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉvacari pare ʉbema põeva ne d̶aiyede yópe ʉ̃i d̶aiyepe. \v 2 Cũinácʉ mʉjacacʉ nópe ãmeina d̶ayʉvacari, mʉjacapũravʉ “¿Meara márica ñʉja, me cʉrivʉ Jʉ̃menijicʉque?” ʉbenina arĩ dápiavaivʉbuya. Ʉbenita chĩoiye baju jaʉteavʉ̃ mʉjare, ʉ̃i ãmeina d̶aiye boje. Mʉja chĩoivʉ baru, ñai nópe pʉeno ãmeina d̶ayʉre jaetovajebu mʉja mʉje cójijinore jocarĩ. \v 3 Yʉ́capũravʉ cʉbevʉ mʉjaque caride. Ʉbenita dápiaivʉ yʉ ji ũmei yópe cʉ́jʉrocʉpe mʉjaque. Aru jave coreóvaivʉ yʉ ji ũmei aipe d̶aiye jaʉrõre mʉjare. \v 4 Mʉja Jesúre jʉ aipõeva mʉje cójijiyede, mʉje majié boje ji dápiainore, yʉ yópe cʉ́jʉrocʉpe cʉquijivʉ mʉjaque. Aru mʉje cójijiyede, maje jabocʉ Jesucristoi parʉé máre cʉquiyebu mʉjaque. \v 5 Dinʉmʉre mʉjare jícõjecʉyʉmu ñai ʉ̃mʉre abujuvai jabocʉ Satanáre. Que teni, ʉ̃́re coatede d̶arĩ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare jarʉvarĩ, ʉ̃́re dajocarĩ, Satanás ʉ̃i d̶aquiyepe ayʉ ʉ̃́que yópe ʉ̃i ʉrõpe, coreóvarĩ bʉojacʉyʉme ʉ̃ ʉ̃i ãmeina teiyede. Que teni chĩori ʉ̃i ãmeina teiyede, dajocarĩ ʉ̃i d̶aiyede yópe ʉ̃i baju ãmeina d̶aiyʉepe, mead̶aimʉ macʉyʉ́me maje jabocʉ Jesucristoi copaidaquiyede. \p \v 6 “¿Meara márica ñʉja?” arĩ dápiaiye jaʉbevʉ mʉjare. Yópe põeva ne arĩ cõmajiyepe, “Quĩ́jie pã́ure bʉcʉre d̶aiyeque caino jĩvaibo bʉcʉóvaino mávʉ”. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Nopedeca cũinácʉ ʉ̃i ãmeina d̶aru, apevʉ máre ʉ̃́que cójijivʉ ãmeina d̶arãjarama ʉ̃́pe. \v 7 Que baru, “Apevʉ majacavʉ ʉ̃i ãmeina d̶aiyede jã́ri, ʉ̃pedeca d̶aiyʉrãjichʉma” arĩ, jaetovajarã ʉ̃́re mʉje cójijinore jocarĩ. Yópe judíovai Pascua torojʉve tenajiye jipocai, ne jarʉvaiyepe caiye iye pã́ure bʉcʉre d̶aiye javequede, nopedeca jarʉvajarã ʉ̃́re mʉjare jocarĩ. Yópe judíovai ãiyepe pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbeque Pascua torojʉve teijãravʉare, ovejajĩcʉre boarĩ́buru yóboi, nopedeca cʉre nʉjara mʉja meara matʉiye, yópe mʉje cʉepe caride, ãmeina d̶ayʉ cʉbecʉva mʉje jẽneboi, Cristoi jave yaiye báque boje. Yópe ne ovejajĩcʉre boaiyepe ne ãmeina teiye boje, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶abequiyepe aivʉ náre, ne ãmeina teiye boje, nopedeca Cristore boarĩ́ jarʉvarejaquemavʉ maje ovejajĩcʉpe páyʉre, maje ãmeina teiye boje, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶abequiyepe aivʉ majare, maje ãmeina teiye boje. \v 8 Que baru maja Jesúre jʉ aipõevare caiye maje d̶aiye jaʉvʉ ye ãmeina d̶abeni, apevʉre máre d̶are d̶aiyʉbevʉva aru ye ãmeina dápiabeni apevʉre, náre ãmenore d̶aiyʉbevʉva máre. Quénora ãmeno cʉbevʉva aru mearore dápiarĩ, d̶arĩ cõmajini yópe maje dápiaiyepe d̶aiye jaʉvʉ majare. \p \v 9 Jipocare ji toivaicõjeiye báquede apecʉre paperayocare, mʉjare yóvaicõjemetecacʉ ina ãmeina d̶aivʉre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. \v 10 Ji nópe toivaicõjeiyede ʉ̃́re, coyʉbetecacʉ mʉje d̶aiyede ina Jesúre jʉ abevʉque. Obedivʉ põeva ijãravʉcavʉ Jesúre jʉ abevʉ ãmeina d̶aivʉbu apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Aru ãujini, apevʉre jʉjovarĩ ĩ́vʉbu ne cʉvaede. Aru ñavacʉrivʉbu. Aru pẽpeimarare mearore jívʉbu máre. Mʉje náre yóvabenajiyepe aivʉ, etaiye jaʉjebu mʉjare ijãravʉre jocarĩ. Mʉje Jesúre jʉ abevʉque d̶abedu, ye cʉbequiyebu mʉje cʉ́jʉrorõre. \v 11 Quénora ji toivaicõjeiye báqueque apecʉre yópe aiyʉtecacʉ yʉ. Ácʉ põecʉ majacacʉ ʉ̃i aiye boje “Jesúre jʉ ayʉbu yʉ”, ʉbenita ʉ̃i ãmeina d̶arĩ cõmajidu, yóvabejarã ʉ̃́re. Ácʉ põecʉ ãmeina d̶ayʉ apecoque jímarepaco ãmecoque, aru ãujiñʉ jʉjovarĩ ĩñʉ apevʉ ne cʉvaede, aru pẽpeimarare mearore jíyʉ máre, Jesúre jʉ arĩduru, yóvabejarã ʉ̃́re. Ácʉ põecʉ borocʉrĩ ãmenore coyʉyʉ apevʉre, aru pacoteyʉ, aru ñavacʉcʉ máre, Jesúre jʉ arĩduru, yóvabejarã ʉ̃́re. Põecʉ ʉ̃́pe páyʉque ye ãmejara ãiyede. \v 12-13 Ina Jesúre jʉ abevʉ ne d̶aiyede jã́ri, corevarĩ coyʉbevʉ yʉ mearore o ãmenore. Jʉ̃menijicʉrecabe coyʉcʉyʉ náre ne d̶aiyede mearore o ãmenore. Ʉbenita mʉjacapũravʉre jã́ri, corevarĩ coyʉiye jaʉvʉ ina Jesúre jʉ aivʉ ne d̶aiyede mearore o ãmenore. Que baru jaetovajarã ñai ãmeina d̶ayʉre mʉje cójijinore jocarĩ. \c 6 \s1 Jʉ̃menijicʉi põeva ne jaraiyede ne bajumia coyʉiye jaʉbeno ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne jivateinoi \p \v 1 Cũinácʉ mʉjacacʉ Jesúre jʉ aipõecʉ jarayʉ baru apecʉ Jesúre jʉ aipõecʉre, coyʉiye jaʉvʉ ʉ̃́re diede Jʉ̃menijicʉi põeva ne jivateinoi, ne mead̶arãjiyepe ayʉ diede. Jãve coyʉiye jaʉbevʉ ʉ̃́re ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉre ne jivateinoi. \v 2 Jãve maja Jʉ̃menijicʉi põeva jẽniari jã́riburu yóboi caivʉ ijãravʉcavʉre aipe ne d̶aiyede, coyʉrãjaramu mearore o ãmenore Cristoi jabotequiyede. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Aru mʉjacapũravʉ coyʉrãjivʉ baru mearore o ãmenore caivʉ ijãravʉcavʉre mʉje jẽniari jã́riburu yóboi aipe ne d̶aiyede, jãve jẽniari jã́riburu yóboi coyʉrĩ bʉojaivʉbu mʉja mʉjevʉre ne majiéda jaraiyede ne bajumia, mead̶arãjivʉ diede. \v 3 Jãve maja Jʉ̃menijicʉi põeva ángelevareca máre jẽniari jã́riburu yóboi aipe ne d̶aiyede, coyʉrãjaramu mearore o ãmenore. ¿Diede máre coreóvabenarʉ mʉja? Que baru pʉeno baju jãve jẽniari jã́riburu yóboi coyʉrĩ bʉojaivʉbu mʉja ijãravʉque majiéda jaraiyede, mead̶arãjivʉ diede. \v 4 Que baru mʉje jaraiyede mʉje bajumia, coyʉrãnʉiye jaʉbevʉ mʉjare diede ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne jivateinoi. Nárecabu Jesúre jʉ aipõeva ne pued̶aimara quĩ́jino baju. \v 5 Toivaicõjeivʉ apecʉre diede, cʉyoje tede d̶acʉyʉ mʉjare. “¿Majidivʉ bárica ñʉja?” mʉja arĩduivʉreca, mʉjacacʉ cũinájicʉ majicʉ cʉbebi, mead̶acʉyʉ mʉjevʉ ne jaraiyede ne bajumia. Mʉjacacʉ majicʉ cũinácʉ cʉcʉ baru, ʉ̃́re coyʉiye jaʉjebu mʉjare mʉje jaraiyede mʉje bajumia, ʉ̃i mead̶aquiyepe aivʉ diede. \v 6 ¡Ʉbenita pʉeno baju ãmenotamu aru cʉyojarõtamu mʉje d̶aino! Mʉja, Jʉ̃menijicʉi põevavacari, jarad̶avʉ̃ mʉje bajumia, aru coyʉyavʉ̃ diede ãmeina teivʉre jẽniari jã́ipõeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne jivateinoi. \p \v 7 Mʉje coyʉiyʉe boje mʉje bajumia jaraiyede apevʉ ne jivateinoi, coreóvaivʉ yʉ d̶abevʉre yópe Jesucristoi bueiye báquepe. Que baru vainí tʉivʉbu mʉja mʉje d̶aiyeque. Apevʉre ãmenore d̶aicõjeiye jaʉvʉ mʉjare coyʉbevʉva. Aru apevʉre mʉje cʉvaede ĩ́cõjeiye jaʉvʉ mʉjare jocarĩ máre coyʉbevʉva. \v 8 Ʉbenita mʉjacapũravʉ ãmenore d̶ad̶avʉ̃ aru ĩñavʉ apevʉ ne cʉvaede náre jocarĩ. Aru mʉjevʉ, Jesúre jʉ aipõevavacari, nárecabu mʉje ãmed̶aimara. \p \v 9 Jãve põeva cõmajivʉ ne ãmed̶aiyede Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ãmenajarama. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Ina põeva ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, aru ina pẽpeimarare mearore jívʉ, ina ãmeina d̶aivʉ apevʉque némarebʉcʉvare jarʉvarĩ, ina ʉ̃mʉva nomivape d̶aivʉ aru ina ʉ̃mʉva máre d̶aivʉ apevʉ ʉ̃mʉvaque yópe ne d̶ájʉroepe nomivaque, caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ye ãmenajarama. \v 10 Aru ina ñavacʉrivʉ, ina ãujivʉ, ina pacoteivʉ, ina borocʉrĩ ãmenore coyʉivʉ apevʉre, aru ina jʉjovarĩ apevʉre ĩ́vʉ ne cʉvaede máre, caivʉ ina Jʉ̃menijicʉi jaboteimara ye ãmenajarama. \v 11 Aru apevʉ mʉjacavʉ inape paivʉ batequémavʉ mʉje Jesúre jʉ arãjiye jipocare. Ʉbenita yópe põeva ne jarʉvaiyepe docʉcʉede ne joaiyede, nopedeca Jʉ̃menijicʉ jarʉvarejaquemavʉ maje ãmeina teiyede. Majare coavarĩ ʉ̃́re jʉ abevʉre jarʉvarĩ, mearape d̶arĩ, epedejaquemavʉ majare ʉ̃i põevava. Aru boropatebevʉpe d̶arejaquemavʉ majare ʉ̃i jã́inore. Caiye iyede d̶acarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ majare maje jabocʉ Jesucristo parʉcʉque aru ñai Espíritu Santoque máre. \s1 Mead̶aiye jaʉrõre maje bajure Espíritu Santoi cʉe boje majaque aru maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe \r (Mt 19.5; 1 Co 3.16; 10.23; 2 Co 6.16) \p \v 12 Yópe ávaivʉbuya apevʉ Jesúre jʉ aipõeva. “D̶aicõjeiyede d̶aiye jaʉbevʉ majare. Que baru caiyede d̶aicõjeimʉmu yʉ”, ávaivʉbuya apevʉ. Jãvetamu. Ʉbenita apede maje d̶aru, meamejebu majare o apevʉre máre. Yʉ caiyede d̶aicõjeimʉvacari, yʉ́capũravʉ yebacacʉpe teiyʉbevʉ ji d̶aiyʉe boje apede. \v 13 Aru yópe máre ávaivʉbuya apevʉ: “Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ ãiyede maje yapibʉ boje aru maje yapibʉre maje ãiye boje”, ávaivʉbuya. Jãvetamu. Aru Jʉ̃menijicʉ cũiné d̶acʉyʉme ãiyede aru yapibʉre máre. Ʉbenita cʉed̶abedejaquemavʉ maje bajure maje ãmeina tenajiyepe ayʉ apevʉque majemarebʉcʉva ãmevʉque. Quénora maje bajure cʉed̶arejaquemavʉ, maje memecarãjiyepe ayʉ maje jabocʉ Cristore. Aru cʉre d̶arejaquemavʉ maje jabocʉ Cristore majaque cũinávʉpe, maje baju jívʉi. \v 14 Yópe Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquepe maje jabocʉ Jesucristoi baju bácarõre yainore jarʉvarĩ ʉ̃i parʉéque, nopedeca majare máre maje bajure nacovacʉyʉme ʉ̃i parʉéque. \p \v 15 Jãve mʉje bajubu yópe Cristoi bajucarõpedeca. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Que baru yópe apeno Cristoi bajucarõre ĩni, coavaiyepe ʉ̃i bajure, ye d̶ayʉ bʉojabevʉ yʉ nomió ãmecoque, cũináco õi bajure bojed̶ad̶o ãmeina d̶acod̶o ʉ̃mʉvaque. ¡Aipinʉmʉ d̶abecʉbu yʉ nópe! \v 16 Jãve yópe teyʉbe ñai cʉcʉ nomió ãmecoque. Ne bajuá jẽori, cũinávʉpe teivʉbu na. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ: “Ina pʉcarã cũinávʉpe tenajarama na”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \v 17 Aru quédeca ñai jʉ ayʉ maje jabocʉ Jesucristore cũinávʉpe teibi ʉ̃́que ʉ̃i ũmei. \p \v 18 Cainʉmʉa ãmeina d̶abejarã apevʉque mʉjemarebʉcʉva ãmevʉque. Ape ãmeina teiye die pʉeno põecʉ ʉ̃i bajure ãmed̶abevʉ. Ʉbenita diede d̶ayʉ baru, ʉ̃i bajure ãmed̶aibi. \v 19 Jãve ñai Espíritu Santo cʉcʉbe maje baju jívʉi. Que baru maje bajubu yópe Espíritu Santoi cʉ̃ramipe. Jʉ̃menijicʉvacari darorejaquemavʉ ʉ̃́re, ʉ̃i cʉquiyepe ayʉ majaque. Que baru majavacari majare uparivʉ ãmevʉ aru d̶aicõjemevʉ maje bajure. Quénora ñai Espíritu Santorecabe majare upacʉ aru d̶aicõjeñʉ maje bajure. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? \v 20 Jʉ̃menijicʉ ĩni bojed̶arejaquemavʉ majare. Que baru caiye mʉje d̶aiyede mʉje bajuque pued̶ajarã Jʉ̃menijicʉre. D̶aicõjeimara ãmevʉvacari, mʉje pued̶aiye boje Jʉ̃menijicʉre, me d̶ajarã mʉje d̶aiyede mʉje bajuque. \c 7 \s1 Pablo ʉ̃i majicaino pʉrʉbʉoivʉre aru pʉrʉbʉobevʉre máre \r (Mt 5.32; 19.9; Mr 10.11-12; Lc 16.18) \p \v 1 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede mʉje toivaiye báquede yʉre paperayocaque. Põecʉ ʉ̃i pʉrʉbʉobedu, meajebu. \v 2 Ʉbenita obedivʉ põeva ne ãmeina d̶aiyʉe boje apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, caivʉ ʉ̃mʉva coapa cʉvajarãri némarepaco bajuva aru quédeca caivʉ nomiva coapa cʉvajarãri némarepacʉ bajuva máre. \v 3 Ñai nomicʉcʉ d̶ajacʉrĩ cainʉmʉa yópe ʉ̃́re jaʉépe, me cʉcʉyʉ jímarepacoque. Aru quédeca ico ʉ̃mʉcʉco d̶ajacorĩ cainʉmʉa yópe ṍre jaʉépe, me cʉcod̶o jímarepacʉque. \v 4 Ñai nomicʉcʉ jímarepacoi baju jinotamu, ʉ̃i corequiyepe aino nore. Que baru ico ʉ̃mʉcʉco cũinácova õi bajure cõjememico. Aru quédeca ico ʉ̃mʉcʉco jímarepacʉi baju jinotamu, õi corecojiyepe aino nore. Que baru ñai nomicʉcʉ cũinácʉva ʉ̃i bajure cõjememi. \v 5 Que baru mʉja, pʉrʉbʉoivʉ, nomicʉcʉ ʉ̃i d̶aiyʉru yópe pʉrʉbʉoivʉ ne d̶arĩ cõmajiyepe, “Ʉbevʉ yʉ”, abejacorĩ jímarepaco. Aru ʉ̃mʉcʉco máre õi d̶aiyʉru yópe pʉrʉbʉoivʉ ne d̶arĩ cõmajiyepe, “Ʉbevʉ yʉ”, abejacʉrĩ jímarepacʉ. Quédata ina pʉcarã cũinátʉrʉ ne ũme, “Maje d̶arĩ cõmajiyede dajocarãjarevʉ apejãravʉare, jẽniarajivʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉque”, arĩ coyʉivʉ baru, dajocarĩ bʉojaivʉbu diede. Aru dijãravʉa “apejãravʉa” ne aijãravʉa vainíburu yóboi, bedióva cojedeca d̶ajarãri yópe ne d̶arĩ cõmajiyepedeca, ñai abujuvai jabocʉ Satanás ʉ̃i ãmeina d̶are d̶abequiyepe aivʉ náre apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque, ne cõjeme boje ne baju d̶aiyʉrõre ʉ̃mʉ nomióque aru nomió ʉ̃mʉque máre. \p \v 6 Iye pʉrʉbʉoiyede ji coyʉiyede mʉjare, “Põeva pʉrʉbʉoiyʉrivʉ baru, pʉrʉbʉorĩ bʉojad̶ama na”, arĩ coyʉyʉbu yʉ. Ʉbenita põevare “Pʉrʉbʉojarã”, abevʉ yʉ. \v 7 Caivʉ ne pʉrʉbʉobedu, yópe ji pʉrʉbʉobepedeca, meajebu ji dápiaru. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ majide d̶aibi majare coapa bojecʉbeda ʉ̃i majiécarõre, maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Aru epeibi majare coapa maje d̶arãjiyede ijãravʉi. Que baru apevʉ majacavʉre epeibi ne pʉrʉbʉorãjiyepe ayʉ aru apevʉre epeibi ne pʉrʉbʉobenajiyepe ayʉ. \p \v 8 Caride coyʉquijivʉ ina pʉrʉbʉobevʉre aru ina nomiópevare. Meavʉ mʉjare mʉje cʉru yʉ́pe, pʉrʉbʉobevʉva. \v 9 Ʉbenita nácapũravʉ cõjeni bʉojabevʉ baru ne baju d̶aiyʉrõre ʉ̃mʉ nomióque aru nomió ʉ̃mʉque máre, pʉrʉbʉojarãri na. Métamu ne pʉrʉbʉoiye ne ñájiye pʉeno, ne nomicʉbe boje o ne ʉ̃mʉcʉbe boje. \p \v 10 Aru caride coyʉquijivʉ ina pʉrʉbʉoivʉre. Yópe d̶aicõjeivʉ mʉjare: Nomió ʉ̃mʉcʉco jarʉvabejacorĩ jímarepacʉre. Aru yʉ́vacari ãmevʉ nópe d̶aicõjeñʉ. Quénora maje jabocʉ Cristovacari nópe d̶aicõjenejaquemavʉ. \v 11 Ʉbenita ʉ̃i jarʉvaicõjemeneca, apeco jímarepacʉre jarʉvad̶o baru, pʉrʉbʉobejacorĩ õ apecʉque. Cũinácova cʉjacorĩ õ, o mead̶arĩburu yóboi copainʉjacorĩ jímarepacʉ yebai. Aru ʉ̃mʉ nomicʉcʉ máre quédeca jarʉvabejacʉrĩ jímarepacore. \p \v 12 Aru caride coyʉquijivʉ apevʉ mʉjacavʉre. Iyede maje jabocʉ Cristovacari coyʉbedejaquemavʉ; ʉbenita yʉre coyʉicõjeimi. Jesúre jʉ aipõecʉ nomicʉcʉ jímarepaco Jesúre jʉ abecore cʉvacʉ baru, aru ṍcapũravʉ ʉ̃́que õi cʉre nʉiyʉru, jãve ṍre jarʉvabejacʉrĩ ʉ̃. \v 13 Aru Jesúre jʉ aipõeco ʉ̃mʉcʉco jímarepacʉ Jesúre jʉ abecʉre cʉvaco baru, aru ʉ̃́capũravʉ ṍque ʉ̃i cʉre nʉiyʉru, jãve ʉ̃́re jarʉvabejacorĩ õ. \v 14 Mʉja Jesúre jʉ aipõeva cũinávʉpetamu Jesucristoque mʉje ũmei. Aru mʉjemarebʉcʉvaque máre cũinávʉpetamu mʉje bajui. Que baru Jʉ̃menijicʉ me jã́ñʉme nomicʉcʉ Jesúre jʉ abecʉre, ʉ̃i cʉe boje jímarepaco Jesúre jʉ aipõecoque. Aru Jʉ̃menijicʉ me jã́ñʉme ʉ̃mʉcʉco Jesúre jʉ abecore, õi cʉe boje jímarepacʉ Jesúre jʉ aipõecʉque. Die jãve ãmenu, Jʉ̃menijicʉ mʉjemarare me jã́mejebu. Ʉbenita náre máre me jã́ñʉme ʉ̃. \v 15 Jʉ̃menijicʉ cutuibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ cãrijimenoque. Que baru ina Jesúre jʉ abevʉcapũravʉ mauteiyʉbevʉ baru némarebʉcʉva Jesúre jʉ aivʉque, ne jaraiye boje ne baju, jarʉvajarãri náre. Ʉbenita nomicʉcʉ Jesúre jʉ aipõecʉ cʉvacʉ jímarepaco Jesúre jʉ abecore o ʉ̃mʉcʉco Jesúre jʉ aipõeco cʉvaco jímarepacʉ Jesúre jʉ abecʉre, cʉjarãri náque, ne nópe ʉru. \v 16 Que baru ne mautedu cũinátʉrʉ, meaquiyebu, ñai jʉ abecʉ o ico jʉ abeco ne jʉ aru Jesúre, ne cʉe boje Jesúre jʉ aipõecoque o Jesúre jʉ aipõecʉque jãravʉa coapa. Mʉ, ʉ̃mʉcʉco, Jesúre jʉ are d̶acojichʉvʉ mimarepacʉre, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe ad̶o ʉ̃́re. Ʉ̃i jʉ aquiyede o ʉ̃i jʉ abequiyede majibevʉ mʉ. Aru mʉ, nomicʉcʉ, Jesúre jʉ are d̶aquijichʉvʉ mimarepacore, Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyepe ayʉ ṍre. Õi jʉ acojiyede o õi jʉ abecojiyede majibevʉ mʉ. \p \v 17 Quénora cʉre nʉjarari caivʉ, d̶arĩ yópe Jʉ̃menijicʉi epeiye báquepe náre coapa, ne d̶arãjiyepe ayʉ, ʉ̃i cutuquiye jipocamia náre ʉ̃ jina márajivʉva. Nópe bueyʉbu yʉ caivʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉre. \v 18 Ñai põecʉ buraicõjeñʉ mácʉ baru ʉ̃i cajede, yópe judíova ne d̶aiyepe, Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia ʉ̃́re, oatʉvabenidujacʉrĩ iye buraiye báquede. Aru ñai põecʉ buraicõjemecʉ bácʉ baru ʉ̃i cajede, yópe judíova ne d̶aiyepe, Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia ʉ̃́re, buraicõjemenidujacʉrĩ ʉ̃i cajede. \v 19 Ye baju ãmevʉ buraicõjenu o buraicõjemenu maje cajede. Maje jʉ aiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede, diedecabu majare jaʉé. \v 20 Caivʉ cʉre nʉjarari yópe ne cʉepedeca, Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia. \v 21 Que baru mʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉ bácʉ baru Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia mʉre, cãrijimejacʉ die mi yebacateiye boje. Ʉbenita mi jabocʉ ʉ̃i jod̶eiyʉru mʉre, etajacʉ ʉ̃́re jocarĩ. \v 22 Ñai põecʉ apecʉi yebacacʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia ʉ̃́re, jod̶eimʉ mácʉpe páyʉbe Jʉ̃menijicʉi jã́inore, ʉ̃i cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe. Aru quédeca ñai põecʉ apecʉi yebacacʉ ãmecʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉi cutuquiye jipocamia ʉ̃́re, Jesucristoi yebacacʉpe páyʉbe Jʉ̃menijicʉi jã́inore. \v 23 Jʉ̃menijicʉ ĩni bojed̶arejaquemavʉ majare. Que baru apevʉre yebacavʉpe tede d̶aicõjemejara mʉjare, mʉje d̶aiye boje yópe ne bueiye jãve ãmepe. Quénora d̶ajarã yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe. \v 24 Mʉja, jívʉ, caivʉ cʉre nʉjara Jʉ̃menijicʉi jã́inore yópe mʉje cʉepedeca, ʉ̃i cutuquiye jipocamia mʉjare. \p \v 25 Caride coyʉquijivʉ ina nomiva ʉ̃mʉcʉbevʉre cãreja. Maje jabocʉ Jesucristo coyʉbedejaquemavʉ aipe d̶aiye jaʉrõre náre. Ʉbenita yʉre cõmaje ãroje jã́ri, beorĩ epedejaquemavʉ ʉ̃i yávaiye méne coyʉicõjeimʉva. Que baru cainʉmʉa coyʉyʉbu yʉ ʉ̃i yávaiyede dajocabecʉva aru oatʉvabecʉva diede máre. \v 26 Ji dápiaru, meavʉ ina ʉ̃mʉcʉbevʉre cãreja ne cʉede pʉrʉbʉobevʉva, põeva ʉrarõ ne ñájiye boje ne cʉede ijãravʉi, aru Jesúre jʉ aipõeva pʉeno baju ne ñájiye boje. \v 27 Mʉ nomicʉcʉ baru, mimarepacore jarʉvabejacʉ. Aru mʉ nomicʉbecʉ baru, pʉrʉbʉobejacʉ. \v 28 Ʉbenita mʉjare ji pʉrʉbʉoicõjemeneca, mʉ pʉrʉbʉoyʉ baru, ãmed̶abejebu. Aru nomió máre pʉrʉbʉod̶o baru, ãmed̶abejebu. Ʉbenita ina pʉrʉbʉoivʉ ñájinajarama pare ijãravʉi ina pʉrʉbʉobevʉ ne ñájiye pʉeno. Aru yʉ́capũravʉ mʉjare vaibéde d̶aiyʉrĩdujebu iye ñájiyede. \p \v 29 Mʉja, jívʉ, ji nópe coyʉiyede yópe aiyʉvʉ yʉ. Obebeʉjʉa cʉrivʉbu maja ijãravʉi, memecarãjivʉ Jesúre. Que baru carimata ina nomicʉrivʉ memecajarãri Jesúre cainʉmʉa ne oainope, yópe nomicʉbevʉ ne d̶aiyepe. \v 30-31 Caiye ijãravʉque bíjare nʉivʉ. Aru ijãravʉ cũiquíyebu. Que baru ina oivʉ, yópe obevʉpe d̶ajarãri na. Ina torojʉve teivʉ, yópe torojʉve tebevʉpe d̶ajarãri na. Ina cʉvede ĩni bojed̶aivʉ, yópe cʉve cʉvabevʉpe d̶ajarãri na. Aru ina cʉve cʉvarivʉ ne ĩ́ye boje ijãravʉquede, yópe diede ĩmevʉpe d̶ajarãri na. Que baru obejarãri, torojʉve tebejarãri, ĩni bojed̶abejarãri, aru cʉvede ĩmejarari máre. Que d̶aivʉ baru cainʉmʉa, oabejebu memecaivʉ Jesúre. Quénora memecajarãri ʉ̃́re cainʉmʉa. \v 32 Diede coyʉyʉbu mʉjare, ji ʉe boje mʉje cãrijimenajiyepe ayʉ. \p Ñai nomicʉbecʉrecabe dápiayʉ maje jabocʉ Jesucristo jiede aru memecayʉ ʉ̃́re caiye ʉ̃i ũmeque aru caiye ʉ̃i parʉéque, ʉ̃i torojʉre d̶aiyʉe boje maje jabocʉ Jesucristore. \v 33 Ʉbenita ñai nomicʉcʉrecabe dápiayʉ pare ijãravʉquede aru memeñʉ ʉ̃i parʉéque, ʉ̃i torojʉre d̶aiyʉe boje jímarepacore. \v 34 Que baru yópe coavaimʉpe páyʉbe ʉ̃ ʉ̃i ũmei. Torojʉre d̶aiyʉrĩduibi jímarepacore aru maje jabocʉre máre. Aru quédeca ico ʉ̃mʉcʉbecorecabe dápiad̶o maje jabocʉ Jesucristo jiede aru memecad̶o ʉ̃́re cũinácʉra caiye õi ũmeque aru õi bajuque máre. Ʉbenita ico ʉ̃mʉcʉcorecabe dápiad̶o pare ijãravʉquede, õi torojʉre d̶aiyʉe boje jímarepacʉre. \v 35 Nópe coyʉyʉbu, ji cad̶ateiyʉe boje mʉjare. Yebacavʉpe d̶aiyʉbevʉ mʉjare, pʉrʉbʉoicõjeni o pʉrʉbʉoicõjemeni mʉjare. Quénora mʉjare memecare d̶aiyʉvʉ maje jabocʉ Jesucristore cainʉmʉa, caiye mʉje ũmeque aru caiye mʉje parʉéque máre, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ mearore yópe ʉ̃i ʉrõpe cainʉmʉa. \p \v 36 Ʉ̃mʉ, nomió máre “Pʉrʉbʉorãjaramu ñʉja”, aivʉ bácavʉ baru, aru ñai ʉ̃mʉ “D̶abevʉ yʉ yópe yʉre jaʉépe ñʉje pʉrʉbʉobe boje”, arĩ dápiayʉ baru, ico nomió õi bʉcʉteiye báque boje javede aru ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i pare cʉvaiyʉe boje ṍre, d̶ajacʉrĩ yópe ʉ̃i d̶aiyʉepe. Pʉrʉbʉojarãri na. Pʉrʉbʉoivʉ baru, ãmeina tebenama na. \v 37 Ʉbenita ñai ʉ̃mʉ, me majicʉ baru ʉ̃i ũmei aipe d̶aiyʉe jaʉrõre, aru apecʉi cõjeimʉ ãmecʉ baru, aru ʉ̃i me cõjeni bʉojayʉ baru ʉ̃i baju d̶aiyʉrõre nomióque, d̶ajacʉrĩ yópe ʉ̃i d̶aiyʉepe. Pʉrʉbʉobejarãri na. Quénora cʉjacorĩ ʉ̃i yʉrimacope. \v 38 Que baru ñai ʉ̃mʉ pʉrʉbʉoyʉ baru ʉ̃i yʉrimacomaque, mearore d̶aibi. Ʉbenita ñai ʉ̃mʉ pʉrʉbʉobecʉ baru ʉ̃i yʉrimacomaque pʉeno baju mearore d̶aibi. \p \v 39 Nomió ʉ̃mʉcʉco cʉjacorĩ jímarepacʉque ʉ̃i apʉéde cãreja. Ʉbenita ʉ̃i yainíburu yóboi, pʉrʉbʉoiyʉco baru apecʉque, pʉrʉbʉojacorĩ. Ʉbenita jímarepacʉ bacʉyʉ́ Jesúre jʉ aipõecʉ bajacʉ́rĩ. \v 40 Ji dápiaru, nomiópeco pʉrʉbʉobeco baru, torojʉcod̶ome nomiópeco pʉrʉbʉod̶o pʉeno. Aru yʉ coreóvaivʉ Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo dápiaicõjeñʉre yʉre. \c 8 \s1 Pablo ʉ̃i majicaino ãiyena põeva ne jíye báquede pẽpeimarare \r (Mt 25.45; Jn 1.3; Ro 11.36; Ef 4.6; Col 1.16) \p \v 1 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede mʉje toivaiye báquede yʉre paperayocaque ãiyena põeva ne jíye báquede pẽpeimarare, mearu o meamenu mʉje ãiyede diede. “Coreóvaivʉbu ñʉja ãri bʉojaivʉre ãiyede ne jíye báquede pẽpeimarare, pẽpeimʉ parʉbe boje”, toivacʉbe cũinácʉ mʉjacacʉ. Jãvetamu. Caivʉ maja diede coreóvaivʉbu. Ʉbenita iye mʉje coyʉiyede mʉje coreóvaiyede pẽpeimarare aru põeva ne jíyede náre cãrijivʉ yʉ. Mʉja coreóvaivʉvacari diede, “¿Meacʉ bárica yʉ apevʉ pʉeno?” arĩ dápiabejarã mʉja. Aru ãmejara diede, dápiabevʉva apevʉ Jesúre jʉ aipõeva ne dápiaiyede. Ãivʉ baru náre dápiabevʉva, náre ʉbevʉ mʉja. Ʉbenita meavʉ mʉje ʉru apevʉre caiye mʉje coreóvaiye pʉeno. Põecʉ ʉcʉ apevʉre, náre cad̶ateibi, ne parʉre nʉrajiyepe ayʉ ne ũmei cainʉmʉa. \v 2 Que baru ñai põecʉ “Caiye iye pẽpeimara jiede coreóvaivʉ yʉ”, ʉbenina ãri dápiayʉ, jãve me coreóvabebi cãreja diede yópe coreóvaiye jaʉrõpe ʉ̃́re. \v 3 Ʉbenita põecʉi Jʉ̃menijicʉre ʉru, Jʉ̃menijicʉvacari coreóvaibi ʉ̃́re, aru me jã́imi ʉ̃́re. Ñai põecʉ apevʉre ʉcʉ máre, jãve ʉ̃́recabe me coreóvayʉ. \p \v 4 Aru iye mʉje jẽniari jã́iyede ãiyena ne jíye báquede pẽpeimarare yópe coyʉyʉbu yʉ. Caivʉ maja majidivʉbu iyede: Põeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ, “Pẽpeimara jã́d̶ovad̶ama aipe ãrojarivʉre jʉ̃menijinare. Aru ne parʉéde cʉvarivʉbu”, ʉbenina ãri dápiad̶ama. Ʉbenita jʉ̃menijina ne jã́d̶ovaimara ãmevʉ pẽpeimara. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉra cʉbi, ñai Jʉ̃menijicʉ. \v 5 “Obedivʉ jʉ̃menijina cʉma, apevʉ joborõcavʉ aru apevʉ máre cavarõcavʉ”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama ina põeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ. Que baru obedivʉre “mʉ, Jʉ̃menijicʉ”, ʉbenina arĩ coyʉyama. Aru obedivʉre máre “mʉ, ñʉje jabocʉ”, ʉbenina arĩ coyʉyama. \v 6 Ʉbenita majidivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ cũinácʉ quécʉra cʉcʉre. Ʉ̃́recabe majepacʉ. Ʉ̃́vacari cʉed̶arejaquemavʉ caiyede. Aru majare cʉed̶arejaquemavʉ, maje d̶arãjiyepe ayʉ yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru majidivʉbu maja maje jabocʉ cũinácʉ quécʉra cʉcʉre. Ʉ̃́recabe Jesucristo. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉi caiyede cʉed̶are d̶aimʉ mácʉ. Aru ʉ̃́vacari cʉre d̶aibi majare. \p \v 7 Ʉbenita apevʉ Jesúre jʉ aipõeva majibema cãreja Jʉ̃menijicʉ cũinácʉ quécʉra cʉcʉre. Quénora apevʉ mʉjacavʉ cõmajivʉbu põeva ne coyʉiyede apevʉ jʉ̃menijina ne borore. Que baru ne ãiyede ãimajiarʉare põeva ne jíye báquede pẽpeimʉre, “Apecʉ jʉ̃menijicʉre mearore jívʉ yʉ, ji ãiye boje yore”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama na. Aru, “Meamejʉvʉ ji d̶aiye. Ye majibevʉ yʉ”, ne arĩ dápiaiye boje, parʉbenama na ne ũmei. Que baru, “Boropateyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore”, arĩ dápiad̶ama na. \v 8 Jʉ̃menijicʉ majare me jã́ñʉ ãmemi maje ãiye boje o maje ãme boje. Maje apede ãmenu, Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́memi majare. Aru maje apede ãru, Jʉ̃menijicʉ me jã́memi majare. \v 9 Maja ãri bʉojaivʉreca iye ne jíye báquede pẽpeimarare ãmeina tebevʉva, me jã́jara mʉja. Ina majibevʉ cãreja arĩ dápiaivʉ baru mʉja mearore jíde nʉivʉre pẽpeimarare, aru “¿Mearica iye d̶aiye?” arĩ dápiaivʉ baru, ãmeina tejebu, ne jã́iye boje mʉja ãivʉre diede. \v 10 Nácacʉ jã́ñʉ maru mʉjare, majidivʉre ʉ̃i dápiaru, ãivʉre pẽpeimʉre mearore jíñami jívʉi, jãve ãiyʉcʉyʉme ʉ̃ máre iye ãiyede, ne jíye báquede pẽpeimʉre. \v 11 Mʉjacapũravʉ majidivʉbu ãmeina tebevʉre mʉje ãiye boje. Ʉbenita ʉ̃́capũravʉ arĩ dápiayʉbe ãmeina teyʉre ʉ̃i ãiye boje. Que baru mʉje majié boje, ãmed̶ad̶avʉ̃ mʉja ñai mʉjecʉre. Cristo yaidéjaquemavʉ ʉ̃́re boje, ʉ̃i bíjabequiyepe ayʉ. Ʉbenita mʉja bíjare nʉre d̶aivʉbu ʉ̃́re. \v 12 Que teni mʉjecʉre, Jesúre jʉ aipõecʉre, ãmeina tede d̶ad̶avʉ̃ mʉja. Ʉ̃́tame Jesucristo jicʉ. Que baru mʉje ãmed̶aiyede ʉ̃́re, Cristo bajure máre ãmed̶ad̶avʉ̃ mʉja. \v 13 Que baru jícʉ, apecʉ Jesúre jʉ aipõecʉ, ʉ̃i ãmeina tedu ji ãiye boje ãimajiarʉare, ye ãmecʉyʉmu yʉ ãimajiarʉare bedióva cojedeca, ãmeina tede d̶abecʉyʉ ʉ̃́re. \c 9 \s1 Pablo ʉ̃i jã́d̶ovaino ʉ̃i d̶aiyeque aipe d̶aiye jaʉrõre \r (Mt 10.10; Lc 10.7; Hch 9.3-6; Ro 15.27; 1 Co 15.8; Gá 1.11-16; 1 Ti 5.18) \p \v 1 Jãve yʉ́vacari apecʉ põecʉi yebacacʉ ãmevʉ. Jãve yʉ́vacari Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉmu. Jãve yʉ́vacari jã́rejacacʉ maje jabocʉ Jesúre. Aru jãve yʉ́vacari d̶acacʉ méne Jesús ʉ̃i d̶aicõjeiyede yʉre, mʉje jʉ aiye boje ʉ̃i yávaiye méne aru mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru meajebu mʉje jídu yʉre jaʉéde, ji memecaiye boje mʉjare. Ʉbenita yʉ yéde jẽniamevʉ mʉjare cainʉmʉa. \v 2 Apevʉ “Pablo Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉ ãmemi” ʉbenina aivʉreca, mʉjacapũravʉ majidivʉbu yʉre Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉre, mʉje jʉ aiye boje Jesúre, ji coyʉiye báque boje mʉjare ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare. Que baru mʉje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, jã́d̶ovari bʉojaivʉ yʉ jãve Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉre. \v 3 Nópe coyʉvaivʉ yʉ caivʉ ina ãmecoroivʉre yʉre. \p \v 4 Mʉja jápiaivʉ ji bueiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, mʉje jídu yʉre ãiyede aru ũcuiyede máre yópe bojed̶aiyepe ji memeinore, cad̶atecʉyʉ mʉjare, meajebu. Jãve nópe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare. \v 5 Aru ji cʉvaru Jesúre jʉ aipõeco jimarepaco bajʉrócore, yópe apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara, aru ñʉjacacʉ Pedro máre, aru maje jabocʉ Jesucristoi yóva ne cʉvaepe, meajebu. Aru jimarepaco bajʉrócore cʉvaru, yʉ́que õ majʉrócore nʉvaiye jaʉjebu yʉre aru jíye jaʉjebu mʉja jápiaivʉre ji bueiyede õ majʉrócore máre ãiyede aru ũcuiyede. \v 6 Mʉja jíyavʉ̃ apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉipõevare náre jaʉéde. Ʉbenita Bernabé yʉ́maque memeicarã ñʉje pʉrʉáque, bojed̶arãjivʉ ñʉjare jaʉéde. Jãve ñʉja máre, yópe apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimarape, memeiye ñʉje pʉrʉáque jaʉbevʉ ñʉjare. Quénora mʉja jápiaivʉre ñʉje bueiyede jíye jaʉvʉ ñʉjare jaʉéde. \p \v 7 Churara cʉbebi ʉ̃i baju ãquiyede bojed̶ayʉ. Aru jiore oteipõecʉ cʉbebi ʉ̃i baju oteiyede bʉcʉrĩ bʉojarĩ jẽiyede ãmecʉ. Aru oteiãimarare coreipõecʉ máre cʉbebi ina ãimara opecore jívʉ ne opecore ĩmecʉ. \v 8 Iye ji coyʉiyede mʉjare, “Ʉ̃i baju arĩ dápiaiyede coyʉyʉbebu ʉ̃”, abejarã mʉja. Põecʉreca ʉ̃i arĩ dápiaiyede coyʉbevʉ yʉ. Quénora yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre coyʉyʉbu yʉ. \v 9 Yópe arĩ, Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede ʉ̃i põevare: “Ñai oteiãimacʉ ʉracʉ memecayʉre mʉjare, bʉobejarã ʉ̃́re ʉ̃i jijecamure, ʉ̃i ãmequiyepe aivʉ ʉ̃i cʉ̃ocaiyedeca mʉjare mʉje oteiyabeare ʉ̃i cʉraiyede diede”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i nópe toivaicõjeiye báquede, oteiãimarare quévʉra cõmaje ãroje jã́menejaquemavʉ. \v 10 Quénora toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉre memecaipõevare boje. Majarecabu ʉ̃i nópe arĩ dápiaimara. \p Jẽvari coyʉyʉbu yʉ. Ñai jiore memeñʉ, mead̶acacʉyʉ jobore ne otequiye jipocamia, coreyʉbe, cʉvacʉyʉ ʉ̃i memeiye bojede, jẽijãravʉ baquinó eaiyede. Aru ñai oteiyede ĩñʉ coreyʉbe, cʉvacʉyʉ ʉ̃i memeiye bojede máre, jẽijãravʉ baquinó eaiyede. \v 11 Que baru yópe oteipõecʉi oteiyepe, ñʉje coyʉiyede mʉje yebai Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare, cad̶atenajivʉ mʉjare mʉje ũmei, jãve mʉjare jíye jaʉvʉ ñʉjare jaʉéde, mʉje cad̶atenajiyepe aivʉ ñʉjare yópe mʉje bojed̶aiyepe ñʉje memeiyede. \v 12 Apevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉcaipõeva eaivʉ bácavʉ mʉje yebai mʉjare jícõjenu náre jaʉéde, ne coyʉiye báque boje, jãve pʉeno baju mʉjare jícõjeiye jaʉvʉ ñʉjare jaʉéde, ñʉje coyʉrĩ bʉiye báque boje mʉjare diede mamarʉmʉre. \p Ʉbenita ñʉja ye mʉjare jícõjemevʉ ñʉjare jaʉéde, ñʉje coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉje yebai. Quénora ñʉjacapũravʉ napiñavʉ caiyede, mʉje me jápiarãjiyepe aivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne aru, “Ina ĩ́yʉrivʉbu náre jaʉéde ñʉjare jocarĩ, ne bueiye boje ñʉjare”, ʉbenina mʉje ãmecorobenajiyepe aivʉ ñʉjare. \v 13 Ñʉjacavʉ judíova Jʉ̃menijicʉre memecaivʉ ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi jacopʉyama ne ãrajiyeva, ne memecaiye boje diñamine. Ina ãimarare boaipõeva jínajivʉ na mácavʉre Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i cʉ̃rami diva ʉ̃́re jícaiyede juaivai jacopʉyama ina boaimara mácavʉi jiarʉaquede ne ãrajiyeva, ne memeiye boje. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? \v 14 Quédeca maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i yávaiye méne coyʉcaipõevare jacopʉicõjeñʉme náre jaʉéde, ne coyʉiye boje ʉ̃i yávaiye méne. Que baru ina jápiaivʉre ne bueiyede jícõjeñʉme náre jaʉéde. \v 15 Ʉbenita yʉ́capũravʉ ye mʉjare jícõjemevʉ yʉre jaʉéde. Aru ye toivaicõjemevʉ apecʉre mʉjare caride, mʉje jínajiyepe ayʉ yʉre jaʉéde. Quénora yaijʉrocʉbu yʉ jacopʉbecʉva apejĩene. Mʉjare jícõjeñʉ maru, “¿Meacʉ bárica yʉ?” ye arĩ bʉojabejebu yʉ. \p \v 16 Yʉ ye coyʉbevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne ji coyʉiyʉe boje diede. Quénora Jesucristo coyʉicõjeimi yʉre. Que baru ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i mead̶acaiyede põevare, “¿Meacʉ bárica yʉ?” ye arĩ bʉojabevʉ yʉ. ¡Ãmeno vaiquíyebu yʉre ji coyʉbedu Jesús ʉ̃i yávaiye méne! Que baru diede coyʉiye jaʉvʉ yʉre. \v 17 Diede coyʉyʉ baru ji coyʉiyʉe boje, torojʉjebu yʉ. Aru ji torojʉe bájebu yópe ji bojede ĩ́yepe. Ʉbenita diede coyʉbevʉ, ji coyʉiyʉe boje. Quénora diede coyʉiye jaʉvʉ yʉre Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiye báque boje yʉre diede. \v 18 Ji bajumica ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne bojecʉbeda, torojʉre d̶aivʉ yʉre. Yʉre jaʉéde jícõjeni bʉojayʉvacari yʉre jápiaivʉre, náre ye jícõjemevʉ yʉre apejĩene. \p \v 19 Yʉ́capũravʉ apecʉ ʉ̃i yebacacʉ ãmecʉvacari, yebacacʉpe teyʉbu ji baju, põeva obedivʉ baju ne jápiarãjiyepe ayʉ ji coyʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ne jʉ arãjiyepe ayʉ ʉ̃́re, ʉ̃i mead̶acaquiyepe ayʉ náre ne ãmeina teiyede jarʉvarĩ, ne cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́que cainʉmʉa. \v 20 Ji cʉede judíovaque, judíope teyʉbu yʉ, ne me jápiaiyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare. Que teni ina d̶aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore, yʉ máre d̶ayʉbu yópe iye d̶aicõjeiyepe ji cʉede náque, diede d̶aiye jaʉbedeca yʉre. \v 21 Ʉbenita ji cʉede judíova ãmevʉque, nácacʉpe teyʉbu yʉ, ne me jápiaiyʉrãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, ʉ̃i mead̶acaiyede põevare. Que teni ina d̶abevʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne jʉ arãjiyepe ayʉ Jesucristore, yʉ máre d̶abevʉ yópe iye d̶aicõjeiyepe ji cʉede náque, d̶ayʉvacari Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede Cristoi cõjeimʉ mae boje. \v 22 Aru quédecabu ina parʉbevʉre ne ũmei, ne majibe boje cãreja ne d̶aiye méne o ãmene Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ji cʉede náque, nácacʉpe teni, ne majibedu apejĩe méne o ãmene, diede d̶abevʉ yʉ, ne me jápiarãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i parʉre d̶aiyede põevare ne ũmei. Que teni caino ji nʉinoi, buecʉyʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, cainʉmʉa d̶ayʉbu yʉ nócavʉ ne d̶aiyepe, ãmenore d̶abecʉva, Jesúi mead̶aquiyepe ayʉ apevʉ nácavʉre. \v 23 Caiye iyede d̶ayʉbu yʉ, põeva ne me jápiarĩ jʉ arãjiyepe ayʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne, na máre yʉ́que Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaimara marajiyépe ayʉ. \p \v 24 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Obedivʉ yajuipõeva cúyaivʉreca, no yajuino upacʉ bojede jícʉyʉme cũinácʉ ina cúyaivʉcacʉre quécʉra. ¿Diede coreóvabenarʉ mʉja? Yópe caivʉ ina yajuipõeva coapa ne me cúyaiyepe, ne ĩ́yʉe boje no bojede, nopedeca caivʉ mʉja máre mearore d̶ajarã mʉje cʉede ijãravʉi, maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi jíquiyepe aivʉ boje méne caivʉ mʉjare coapa. \v 25 Ina yajuipõeva ne cúyarãjiye jipocai, me cored̶ama ne d̶aiyede, ne ĩ́yʉe boje no yajuino bojede, jipobʉ ad̶aitarabʉ laurel ãmicʉriyocaque d̶aitarabʉre, maume pojequitarabʉre. Que baru ina ĩ́vʉ ditarabʉre torojʉrãjarama ditarabʉque quĩ́jino baju, pʉ ditarabʉ pojeiyeta. Ʉbenita majacapũravʉ me jã́ri coreivʉbu maje d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi jíquiyepe aivʉ majare ʉ̃i boje méne pojebequiyede cainʉmʉa. Que baru torojʉrãjaramu maja Jʉ̃menijicʉi boje méque cainʉmʉa. \p \v 26 Que baru yʉ́bu nápe páyʉ, ina nurié cúyaivʉ pʉ cúyaima tʉrʉvaita. Yʉ́capũravʉ nurié d̶ayʉbu yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe dajocabecʉva cainʉmʉa. Yʉ́bu nápe páyʉ, ina totarĩ pẽvari yajuivʉ, nurié totarĩ pẽvari vainájivʉ ne mauvare. Yʉ́capũravʉ nurié d̶ayʉbu, vaicʉ́yʉ ji mauvare, ji memeiye ijãravʉi bojecʉbe ãmequiyepe ayʉ. \v 27 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Yópe jara popeiyepe ji bajure, ʉbenita ji ũmene, d̶ayʉbu yʉ, me corecʉyʉ ji d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi jíquiyepe ayʉ yʉre máre ʉ̃i boje méne. Meamejebu yʉre, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jíbedu yʉre ʉ̃i boje méne, ji ãmed̶aru apecʉ Jesúre jʉ aipõecʉ majibecʉre cãreja méne aru ãmene máre. Meamejebu yʉre, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jíbedu yʉre ʉ̃i boje méne, ʉ̃i jíniburu yóboi diede apevʉre, ʉ̃i mead̶acaimarare, ji bueiye báque boje náre Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \c 10 \s1 Pablo ʉ̃i majicaino Corintocavʉre Israecavʉ bácavʉ ne d̶aiye báqueque \r (Mr 14.22-24; Lc 22.19-20; 2 Co 6.15-16) \p \v 1 Mʉja, jívʉ, ʉvʉ yʉ mʉje majinajiyede jãve aipe vaiye báquede ina Israecavʉ bácavʉre, majeñecuvape paivʉ bácavʉre, ne jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre. Ina caivʉrecabu vaiváivʉ bácavʉ põecʉbenoi no ocopenibo cãchinoi. Aru ina caivʉrecabu jataivʉ bácavʉ no jia ʉrad̶a Jũariya ãmicʉriyare. \v 2 Ina caivʉrecabu jã́d̶ovaivʉ bácavʉ Moisés bácʉque ne vaiváiye boje ʉ̃ mácʉque no ocopenibo yóbore aru no jia cʉrõ mácarõre. \v 3 Ina caivʉrecabu ãivʉ bácavʉ iye ãiyede Jʉ̃menijicʉi daroiye báquede na mácavʉre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõre jocarĩ. \v 4 Aru ina caivʉrecabu ũcuivʉ bácavʉ no ocore Jʉ̃menijicʉi daroino mácarõre na mácavʉre no cʉ̃rabo ʉrabore jocarĩ. Ʉbenita ãnibo cʉ̃rabo ina põeva mácavʉre ne apʉre d̶aibo bácarõ ãmenejaquemavʉ. Quénora Cristorecabe apʉre d̶ayʉ bácʉ na mácavʉre aru caino ne nʉinoi jã́ri coreyʉ bácʉ na mácavʉre. \v 5 Ʉbenita nópe Jʉ̃menijicʉ cad̶ateyʉ bácʉreca na mácavʉ caivʉre, obedivʉ nácavʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉre torojʉre d̶abedejaquemavʉ, ne ãmeina teiye boje. Que baru Jʉ̃menijicʉ yaidé d̶arejaquemavʉ na mácavʉre no põecʉbenoi. \p \v 6 Caiye iye vaiye báqueque na mácavʉre coreóvaivʉbu maja aipe vaiquíyede majare, ãmeina teiyʉrivʉ baru yópe ne ãmeina teiyʉe báquepe. \v 7 Que baru pẽpeimarare mearore jíbejarã mʉja, yópe apevʉ na mácavʉ ne d̶aiye báquepe. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede ne mearore jíyena cũinácʉ ne pẽpeimaracacʉre: “Ina põeva dobarĩ ãivʉ barejaquémavʉ aru ũcuivʉ barejaquémavʉ. Aru no yóboi nacajari upaivʉ barejaquémavʉ”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \v 8 Ãmeina d̶aiye jaʉbevʉ majare apevʉque majemarebʉcʉva ãmevʉque, yópe apevʉ na mácavʉ ne ãmeina d̶aiye báquepe apevʉque némarebʉcʉva ãmevʉque. Ne nópe d̶aiye báque boje, cũinájãravʉ baji veintitrés mil paivʉ baju yaidéjaquemavʉ. \p \v 9 Maje jabocʉ Cristo ʉ̃i ʉrarõ napiye boje maje ãmeina teiyede, “Maja ãmeina teivʉvacari, ñájimenajaramu maja, maje ãmeina teiye boje”, ʉbenina arĩ dápiaiye jaʉbevʉ majare, yópe apevʉ na mácavʉ ne nópe arĩ dápiaiye báquepe. Ne nópe arĩ dápiaiye báque boje, ãd̶ava, Jʉ̃menijicʉi daroimara mácavʉ, ne cũriburu yóboi na mácavʉre, yaidéjaquemavʉ na mácavʉ. \v 10 Jʉ̃menijicʉre ãmeina yávabejarã mʉja, yópe apevʉ na mácavʉ ne ãmeina yávaiye báquepe Jʉ̃menijicʉre, ne ãmecoroiye báquede ne jabovare, ʉ̃i epeimara mácavʉre. Ne nópe d̶aiye báque boje, cũinácʉ ángelede darorejaquemavʉ, ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaquiyepe ayʉ na mácavʉre. \v 11 Caiye iye vaiye báqueque na mácavʉre coreóvaivʉbu maja aipe vaiquíyede majare, maja d̶aivʉ baru yópe ne d̶aiye báquepe. Aru Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ diede, maje buenajiyepe ayʉ. Maja cʉrivʉbu ijãravʉi bʉojaijãravʉare. Iye “Que vaiquíyebu”, aiye báque vaivʉ caride. \p \v 12 Que baru ácʉ põecʉ “Ãmeina tebevʉ yʉ. Aru ãmeina tebecʉyʉmu máre”, arĩ dápiayʉ me d̶ajacʉrĩ, vainí tʉbecʉyʉ. \v 13 Apenʉmʉa mʉja “Yópe d̶aiyʉvʉ yʉ”, arĩ dápiad̶avʉ̃. Ʉbenita nópe d̶aivʉ baru, ãmeina tejebu mʉja. Nópe vaiyavʉ̃ caivʉ põevare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ, ñai d̶ayʉ cainʉmʉa yópe ʉ̃i aiye báquepedeca, ye dajocabebi mʉjare, mʉje vainí tʉrãjiyepe ayʉ mʉje ãmeina d̶aiyʉe boje. Quénora parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei, mʉje ãmeina d̶abenajiyepe ayʉ. Parʉre d̶acʉyʉme mʉjare mʉje ũmei, mʉje napinajiyepe ayʉ caiye iye mʉje ãmeina d̶aiyʉede, d̶abevʉva diede. Que teni mʉja vainí tʉ́jʉrorivʉ bácavʉre vaidé d̶acʉyʉme ʉ̃ mʉje ãmeina d̶aiyʉede jocarĩ. \p \v 14 Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, pẽpeimarare mearore jíbejarã mʉja. \v 15 Coyʉyʉbu mʉjare yópe majidivʉpe. Nuriéna ji coyʉru, mʉjacapũravʉ coreóvaiye majidivʉbu. \v 16 Maje ãri ũcuiyede, ãrʉrajivʉ maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i yaiye báquede majare boje, torojʉede jívaivʉbu Jʉ̃menijicʉre no ũcuidoque boje. Que baru ʉ̃ mearo d̶acaibi majare maje ũcuiyede iye ũcuidoquede. Maje ũcuiyede diede, “Majarecabu Jesucristoi mead̶acaimara, ʉ̃i jive meiye boje ʉ̃i yaiye báquede”, arĩ jã́d̶ovaivʉbu. Aru iye pã́ure cotʉvavaivʉbu maja. Maje ãiyede diede, “Majarecabu Jesucristoi mead̶acaimara, ʉ̃i jíye boje ʉ̃i bajure ʉ̃i yaiye báquede”, arĩ jã́d̶ovaivʉbu. \v 17 Maja yóvaivʉ Jesucristore obedivʉ cʉrivʉvacari, cũinábo pã́uboquede ãd̶avʉ maja. Que baru cũináyajubo põeyajubope teni, Jesucristoque cũinávʉpe cʉvʉ maja. \p \v 18 Dápiajarã ina Israecavʉ ne ãimara boaiyede, ne juarĩ jícarãjiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre, ne ãmeina teiye boje. Cójijivʉ bácavʉ ne ãiyede ina boaimara mácavʉi jiarʉaquede, “Cũináyajubo põeyajubobu maja. Jʉ̃menijicʉi yóvaimaratamu maja”, arĩ jã́d̶ovaivʉbu. \v 19 Ji nópe coyʉiye boje, “Ãimajiarʉare ne jíye báquede pẽpeimarare meajiarʉabebu apejiarʉa pʉeno”, ʉbenina arĩ ye dápiabejarã mʉja. Aru, “Pẽpeimara parʉrivʉbebu”, ʉbenina arĩ ye dápiabejarã mʉja. \v 20 Quénora yópe aiyʉvʉ yʉ ji coyʉiyeque: Põeva Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne ãimara boaiyede ne juarĩ jícarãjivʉ pẽpeimarare, “Jʉ̃menijinare diede jícaivʉbu maja”, ʉbenina arĩ dápiad̶ama. Jʉ̃menijina ãmema ne jícaimara. Jʉ̃menijicʉ cũinácʉ quécʉra cʉbi. Quénora abujuvatamu ne jícaimara. Aru ʉbevʉ yʉ mʉje yóvaiyede abujuvaque. \v 21 Mʉja ye bʉojabevʉ cũinátʉrʉ ũcuivʉ maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i ũcuidoquede aru abujuva ne ũcuidoaquede máre. Mʉja ye bʉojabevʉ cũinátʉrʉ ãivʉ maje jabocʉ Jesucristo ʉ̃i tʉoivaquede aru abujuva ne tʉoivaquede máre. \v 22 Maja ãri ũcuivʉ baru Jesucristo jiede maje cójijiñami jívʉi aru abujuva jiede pẽpeimara ne cʉ̃rami jívʉi máre cũinátʉrʉ, jorojĩne d̶arãjaramu maja maje jabocʉ Jesucristore. ¿Parʉrivʉ bárica maja ʉ̃i pʉeno, napinajivʉ ʉ̃i ñájine d̶aquiyede majare ʉ̃i jorojĩye boje? Bítamu. Jãve ʉ̃́tame parʉcʉ maje pʉeno. \s1 Jesúre jʉ aipõeva apecʉi yebacavʉ ãmevʉvacari, ne jã́d̶ovaino ne ʉede apevʉre ne d̶aiyeque \r (Mt 26.26-29; Mr 14.22-25; Lc 22.14-20; 1 Co 4.16; 6.12; 8.7-12; Fil 3.17) \p \v 23 Yópe ávaivʉbuya apevʉ Jesúre jʉ aipõeva. “D̶aicõjeiyede d̶aiye jaʉbevʉ majare. Que baru caiyede d̶aicõjeimʉmu yʉ”, ávaivʉbuya apevʉ. Jãvetamu. Ʉbenita apede maje d̶aru, meamejebu majare o apevʉre máre. Aru apede maja d̶aivʉ baru, cad̶atebejebu apevʉ majevʉre, ne parʉre nʉrajiyepe aivʉ ne ũmei. \v 24 Ñame mearore d̶aiyʉrĩdubejarãri ne baju boje. Quénora caivʉ mearore d̶aiyʉjarãri apevʉre boje quéda. \p \v 25-26 Apenʉmʉa Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ ne ãimara boaimara mácavʉ jiarʉaquede jíni bojed̶ad̶ama ãimajiarʉare bojed̶aitucubʉa uparivʉre, pẽpeimarare jícarĩburu yóbore. Ne que d̶aiyedeca, ĩni bojed̶ajarã mʉja ãimajiarʉare nore, jẽniari jã́mevʉva ã́rore ne ĩ́yede, “¿Boropateyʉ bárica?” arĩ dápiabenajivʉ. Maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ jietamu caiye ijãravʉ aru caiye ijãravʉque máre. Que baru jẽniari jã́mevʉva, ãimajiarʉare ĩni bojed̶arĩ, ãjara mʉja. \p \v 27 Cũinácʉ Jesúre jʉ abecʉ, “Ãranʉjara ji cʉ̃rami”, ʉ̃i arĩ cuturu mʉjare, aru mʉja nʉiyʉrivʉ baru, ãranʉjara mʉja. Ád̶e ʉ̃i tʉoiyede mʉjare, ãjara mʉja. Jẽniari jã́mejara ã́rore ʉ̃i ĩ́yede ãimajiarʉare, “¿Boropateyʉ bárica?” arĩ dápiabenajivʉ. \v 28 Ʉbenita apecʉ nore cʉcʉ, “Iyebu ãimajiarʉa ne jíye báque pẽpeimarare” ʉ̃i aru mʉjare, iye jiarʉare ãmejara mʉja. Ʉ̃i que arĩburu yóboi, mʉje ãru iye jiarʉare, ʉ̃́capũravʉ arĩ dápiaquijichʉbi mʉje borore yópe: “Pẽpeimarare pued̶aivʉbebu na. Que baru meavʉbebu Jesúre jʉ aipõeva ne pued̶aru pẽpeimarare aru ne ãru jiarʉare, náre jíye báquede”, ʉbenina arĩ dápiaquijichʉbi ʉ̃. Que baru ʉ̃i arĩ dápiabequiyepe ayʉ nópe, aru “¿Boropateyʉ bárica?” ʉ̃i arĩ dápiabequiyepe ayʉ máre, ãmejara mʉja. \v 29 Mʉja “¿Boropateyʉ bárica?” arĩ dápiabevʉreca, apecʉ nópe arĩ dápiaquijichʉbi. Que baru ʉ̃́re boje, nópe coyʉyʉbu mʉjare. \p Ʉbenita apecʉ jẽniari jã́quijichʉbi: “¿Aipe teni d̶aiye jaʉri yʉre yópe apecʉ ‘¿Boropateyʉ bárica?’ ʉ̃i arĩ dápiajʉroepe yʉrã? \v 30 ¿Aru ji torojʉede jídu Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i jíye boje ji ãquiyede, aipe teni apecʉ ãmecorori yʉre ji ãiyede iyede?” arĩ jẽniari jã́quijichʉbi. \p \v 31 Apecʉ ʉ̃i que aru, yópe arĩ coyʉjebu yʉ. Caiye mʉje ãiyʉede, caiye mʉje ũcuiyʉede, aru caiye mʉje d̶aiyʉede máre, apevʉ mearore jínajivʉ baru Jʉ̃menijicʉre mʉje d̶aiye boje, meajebu mʉje d̶aiye. Ʉbenita apevʉ “¿Boropateyʉ bárica yʉ?” ne arĩ dápiaru, mʉje d̶aiye boje, meamejebu mʉje d̶aiye. “¿Yópe d̶ayʉ baru, apevʉre mearore jíde d̶ajeba yʉ Jʉ̃menijicʉre?” arĩ dápiajarã mʉja, mʉje d̶arãjiye jipocai. \v 32 Yéde d̶abejarã apevʉ ne vainí tʉrĩ ãmeina tenajiyepe aivʉ. Quénora d̶ajarã cainʉmʉa apevʉ ne vainí tʉbeni ãmeina tebenajiyepe aivʉ. Judíovare, aru judíova ãmevʉre, aru Jesúre jʉ aipõevare máre ãmeina tede d̶abejarã náre, mʉje d̶aiye boje. \v 33 Yʉ́capũravʉ torojʉre d̶aiyʉvʉ caivʉ põevare caiye ji d̶aiyeque. Méne vaidé d̶aiyʉbevʉ yʉ ji baju. Quénora obedivʉ apevʉre méne vaidé d̶aiyʉvʉ yʉ, Jesús ʉ̃i mead̶aquiyepe ayʉ náre. \c 11 \p \v 1 Yʉ́vacari d̶are nʉñʉmu yópe Cristo ʉ̃i d̶aiye báquepedeca. Que baru d̶ajarã mʉja yópe ji d̶aiyepe. \s1 Aipe d̶aiye jaʉrõ Jesúre jʉ aipõevare ne cójijivaiyede jínajivʉ mearore Jʉ̃menijicʉre \r (2 Ts 2.15) \p \v 2 Torojʉvʉ yʉ mʉje ãrʉé boje yʉre aru caiye ji bueiye báquede mʉjare, aru mʉje d̶arĩ cõmajiye boje yópe Cristoi bueiye báquepedeca ji coyʉiye báquede mʉjare. Mʉje que d̶aiyede me d̶ad̶avʉ̃ mʉja. \v 3 Ʉbenita caride ʉvʉ yʉ mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ iyede. Mʉje jʉ abedu ñai mʉjare jaboteyʉre, meamevʉ. Cristorecabe jaboteyʉ caivʉ ʉ̃mʉvare. Nomicʉrivʉ coapa jaboteivʉbu némarepacore. Aru Jʉ̃menijicʉrecabe jaboteyʉ Cristore. \v 4 Ʉ̃mʉ cũmañʉ maru ʉ̃i jipobʉre ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque aru ʉ̃i coyʉcaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede apevʉ põevare máre, Cristore pued̶abebi. (Põecʉ ʉ̃i jipobʉre cũmaimi ʉ̃i cʉede ʉ̃́re jaboteipõecʉi jivateinoi. Ʉbenita apecʉ ʉ̃mʉ aru nomió máre ʉ̃mʉre jaboteivʉ ãmema, quénora Cristo baju jaboteyʉbe ʉ̃mʉvare.) \v 5 Ʉbenita nomió cũmameco baru õi jipobʉre õi jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque aru õi coyʉcaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede apevʉ põevare máre, jímarepacʉre pued̶abebico ʉ̃i jivateinoi cʉco cũmamecova. Õ cũmameco baru õi jipobʉre, yópe nomió jímarepacʉi jaboteimo ãmecope ted̶obe õ. Que baru quédeca bájebu, õi yʉvaru caiye õi pod̶are. \v 6 Nomió õi cũmaiyʉbedu õi jipobʉre õi jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque aru õi coyʉcaiyede ʉ̃i yávaiyede apevʉre máre, pʉeno meajebu ṍre yʉvaru õi pod̶are. Ʉbenita cʉyeco baru õ ʉ̃mʉjʉbepod̶aque cʉco baru aru caiye õi pod̶are yʉvarĩ jarʉvad̶o baru, cũmajacorĩ õi jipobʉre. \v 7 Ʉbenita ʉ̃mʉre cũmaiye jaʉbevʉ ʉ̃i jipobʉre ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque aru ʉ̃i coyʉcaiyede ʉ̃i yávaiyede apevʉre máre, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báque boje ʉ̃́re ʉ̃́pe ãrojacʉre. Que baru ʉ̃mʉvarecabu cʉrivʉ, mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre. Diede jã́d̶ovaivʉbu ne cũmameque ne jipobʉre. Ʉbenita nomivarecabu cʉrivʉ, mearore jínajivʉ némarepacʉre. Diede jã́d̶ovaivʉbu ne cũmaiyeque ne jipobʉre. \p \v 8 Jʉ̃menijicʉ cʉed̶abedejaquemavʉ ñai mamarʉmʉcacʉ bácʉ ʉ̃mʉre, ʉ̃i ãmiá Adán, ico nomió õi cũad̶oque. Quénora cʉed̶arejaquemavʉ ico mamarʉmʉcaco báco nomióre, õi ãmiá Eva, ñai ʉ̃mʉ ʉ̃i cũad̶oque. \v 9 Aru Jʉ̃menijicʉ cʉed̶abedejaquemavʉ ñai ʉ̃mʉre, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ ico nomióre. Quénora cʉed̶arejaquemavʉ ico nomióre, õi cad̶atecojiyepe ayʉ ñai ʉ̃mʉre. \v 10 Que barureca nomióre cũmaiye jaʉvʉ õi jipobʉre, jã́d̶ovacod̶o jímarepacʉi jaboteimore. Õi que d̶aiyede, ina ángeleva máre ṍre me jã́d̶ama. \v 11 Ʉbenita maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aiye báquede ʉ̃mʉre aru nomióre máre ina pʉcarãre jaʉquiyede majidejaquemavʉ. Nomióre jaʉbi ʉ̃mʉ. Aru ʉ̃mʉre jaʉbico nomió. \v 12 Que baru jãvetamu ico mamarʉmʉcaco báco nomió, õi ãmiá Eva, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimo máco ʉ̃mʉ ʉ̃i cũad̶oque. Aru jãvetamu caivʉ ʉ̃mʉva máre cʉrivʉ nomió õi jʉed̶ocʉvae báque boje náre. Aru caivʉre, caiyede máre cʉed̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ. \p \v 13 ¿Mʉje dápiaru, meameni nomió jẽniad̶ore Jʉ̃menijicʉque õi jipobʉre cũmamecova? Mʉjacapũravʉ coreóvaiye majidivʉbu jãve meamenore õi jẽniaru Jʉ̃menijicʉque õi jipobʉre cũmamecova. \v 14 Aru põeva ne d̶arĩ cõmajiyeque máre majidivʉbu maja. Põeva ãmeina jã́d̶ama ʉ̃mʉ ʉ̃mʉjʉe pod̶a cʉcʉre. Ʉ̃mʉ ʉ̃mʉjʉe pod̶a cʉcʉ baru, cʉyoje tejebu ʉ̃. \v 15 Ʉbenita põeva me jã́d̶ama nomió ʉ̃mʉjʉe pod̶a cʉcore. Nomiva põeva ne pued̶aimaramu ne cʉe boje ʉ̃mʉjʉe pod̶a, cũmarajivʉ ne jipobʉre. \v 16 Apecʉ mʉjacacʉ o apeco mʉjacaco jʉ aiyʉbedu iye ji majicaiyede, quédata coyʉyʉbu yʉ diede. Ñʉja aru caivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ apenoa ĩmaroai ye coreóvabevʉ apevʉre, mʉjare jocarĩ, ne nomivare jẽniaicõjeivʉre Jʉ̃menijicʉque o coyʉcaicõjeivʉre ʉ̃i yávaiyede máre ne jipobʉre cũmamevʉva. \s1 Põeva ne ãmed̶aino ne ãri ũcuiyede, ãrʉrajivʉ Jesucristoi yaiye báquede \p \v 17 Caride aipe d̶aiye jaʉrõre mʉje cójijivaiyede majicaiyʉvʉ yʉ mʉjare. Mʉje cójijiyede ãmed̶ad̶avʉ̃ mʉja. Que baru torojʉbevʉ yʉ. Mʉje cójijivaiyede mearore nʉre d̶abevʉbebu mʉja mʉje bajure. Quénora ãmenore nʉre d̶aivʉbebu mʉja mʉje bajure. \v 18 Mamarʉmʉre yópe apevʉ ne arĩ coyʉiyede, “Ina Corintocavʉ Jesúre jʉ aipõeva yajuboa tede d̶aivʉbu. Ne baju cũinátʉrʉ ãmevʉ ne ũmei ne cójijivaiyede. Apevʉ ne ʉrarõ ãiyede ne davaiyede cójijiñami, apevʉre jíbevʉva, ãivʉbu ʉrarõ, apevʉ ne ãmeneca”, jápiaivʉ yʉ mʉje borore. Jãve majʉvʉ́ iye ne coyʉiyede. \v 19 Mʉje yajuboa tede d̶aiye boje, põeva coreóvaivʉbu Jʉ̃menijicʉ ãmeina jã́ñʉre mʉjacavʉ jíbevʉre apevʉre. \v 20 Maje jabocʉ Jesucristo jãve ãmeina jã́ñʉme mʉje cójijivaiyede, mʉje ãri ũcurajiyepe ayʉ, ãrʉrajivʉ ʉ̃i yaiye báquede, mʉje d̶abe boje yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepedeca diede. \v 21 Mʉja cójijivaivʉ bácavʉ, apevʉ mʉjacavʉ ãiyede nʉvaivʉ bácavʉ coapa mʉje baju ãiyede ĩni ã́vaivʉbuya, jíbevʉva apevʉre. Aru maumena ãri bʉ́vaivʉbuya apevʉ mʉjevʉ ne earãjiye jipocai. Que baru apevʉ mʉjacavʉre ãvʉé ijivaivʉya. Ʉbenita apevʉ ʉrarõ yapivaivʉbuya pʉ ne pacoteiyeta. Mʉja cũinátʉrʉ ãmevaivʉbuya. \v 22 Mʉje que d̶aiyede pare ʉbevʉ yʉ. Ãri ũcuiye jaʉvʉ põevare ne cʉ̃ramiai. Ʉbenita mʉje cʉ̃ramiare cʉvarivʉvacari mʉja coapa, pʉeno baju ãri ũcuiyʉrivʉbuya Jesúre jʉ aipõeva ne cójijiñami. Pare ʉbevʉ yʉ mʉje ãmeina jã́iyede Jʉ̃menijicʉi põevare aru mʉje cʉyoje tede d̶aiyede mʉjevʉ ãiyede cʉvabevʉre. Ãmeina jã́mejara mʉja Jʉ̃menijicʉi põevare. Aru cʉyoje tede d̶abejarã mʉja mʉjevʉ ãiyede cʉvabevʉre. ¿Aipe arĩ coyʉji mʉjare? Ye majibevʉ yʉ aipe arĩ coyʉcʉyʉre mʉjare. Jãve torojʉbevʉ yʉ mʉje que d̶aiyede. “Me d̶aivʉbu mʉja”, jãve ye abecʉyʉmu yʉ mʉjare. \s1 Jesúre jʉ aipõeva ne ãri ũcuino, ãrʉrajivʉ ʉ̃i yaiye báquede \r (Mt 26.26-29; Mr 14.22-25; Lc 22.14-20) \p \v 23 Iye maje ãri ũcuiyede, ãrʉrajivʉ Jesucristoi yaiye báquede, Jesucristovacari coreóvare d̶arejame yʉre. Aru yópe ʉ̃i coreóvare d̶aiye báquepedeca coreóvare d̶acacʉ mʉjare. Ãniñami mácarõmiareca, Judas bácʉi jẽni jíye baquiyé jipocai maje jabocʉ Jesúre ʉ̃i mauvare, pã́ure ĩnejamed̶a Jesús. \v 24 Jʉ̃menijicʉre torojʉede jíniburu yóboi, pã́ure cotʉvarejamed̶a. Aru arejamed̶a ʉ̃i bueimarare: “Dápiajarã iye pã́ure yópe mʉje dápiaiyepe ji bajure. Jíquijivʉ yʉ ji bajure, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru mʉje ãiyede iye pã́ure, ãrʉjara yʉre”, arejamed̶a náre Jesús. \v 25 Aru nopedeca ũcuidore ĩni ne ãri bubarĩburu yóboi, Jesús arejamed̶a: “Dápiajarã iye ũcuiyede yópe mʉje dápiaiyepe ji jivede. Jíquijivʉ yʉ ji jivede, ne boarĩ́ jarʉvarãjiyepe yʉre, mʉjare ji mead̶aquiye boje. Que baru yʉre mequiyebu ji jive obedivʉre boje. Jʉ̃menijicʉ ‘Yópe d̶ajarã mʉja, boropatebenajivʉ ji jã́inoi’, ʉ̃i yóbocarõ coyʉino mácarõre põevare ãrʉrajaramu. Cainʉmʉa mʉje ũcuiyede diede, ãrʉjara yʉre”, arejamed̶a Jesús. \v 26 Cainʉmʉa yópe mʉje pã́ure ãiyepe aru mʉje ũcuidoquede ũcuiyepe máre, pʉ maje jabocʉ Jesucristoi copaidaiyeta, põevare jã́d̶ovaivʉbu Cristoi yaiye báquede náre boje, mead̶acʉyʉ náre. \s1 Aipe d̶aiye jaʉrõ Jesúre jʉ aipõevare ne ãri ũcuiyede, ãrʉrajivʉ ʉ̃i yaiye báquede \r (He 12.5-11) \p \v 27 Ácʉ põecʉ pued̶abecʉ ãñʉ maru iye pã́uquede, iye ãrʉre d̶aiye maje jabocʉ Cristoi bajure, o ũcuñʉ maru iye ũcuidoquede, iye ãrʉre d̶aiye maje jabocʉ Cristoi jivede, boropatecʉyʉme ʉ̃i pued̶abe boje Cristoi bajure aru ʉ̃i jivede máre. \v 28 Nópe vaibéquiyepe aivʉ, caivʉ coapa me dápiarĩ corevajarãri caiye ne d̶aiyede, ne dápiaiyede máre, “¿Ãmeina teyʉba yʉ?” jẽniari jã́rajivʉ ne baju. Aru ãmeina teivʉ baru, chĩori coyʉjarãri ne ãmeina teiyede Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i ãrʉmeteni jarʉvaquiyepe ayʉ diede, ne ãri ũcurajiye jipocai. \v 29 Ácʉ põecʉ ʉ̃i ãru iye pã́uquede aru ʉ̃i ũcuru iye ũcuidoquede máre, dápiabecʉva maje jabocʉ Cristo baju ñájini yaiyʉ́ bácʉre, jãve Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶acʉyʉme ʉ̃́re, ʉ̃i que d̶aiye boje. \v 30 Que baru obedivʉ mʉjacavʉbu parʉbevʉ aru ijimara máre. Aru apevʉ yaiyáma. \v 31 Maja me dápiarĩ corevaru maje baju d̶aiyede aru maje baju dápiaiyede máre, maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶abejebu majare. \v 32 Ʉbenita maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ayʉbe majare, majicacʉyʉ majare, maje bíjabenajiyepe ayʉ ʉ̃́re jocarĩ ijãravʉcavʉ ʉ̃́re coreóvabevʉque. \p \v 33 Que baru, mʉja, jívʉ, mʉje cójijivaiyede ãri ũcurajivʉ yópe maje jabocʉ Jesucristoi ãrʉre d̶aicõjeiyepe mʉjare, corejarã caivʉ mʉjevʉre, ne earãjiyepe aivʉ. Que teni ãri ũcujara caivʉ mʉja cũinátʉrʉ. \v 34 Ácʉ põecʉ mʉjacacʉ ãvʉé yaiyʉ́ baru, ãjacʉrĩ ʉ̃i cʉ̃rami jívʉi, Jʉ̃menijicʉi ñájine d̶abequiyepe ayʉ mʉjare, mʉje ãmed̶aiye boje mʉje cójijivaiyede. Apede mʉje jẽniari jã́iye báquede yʉre, majicacʉyʉmu mʉjare aipe d̶aiye jaʉrõre ji eaquiyede mʉje yebai. \c 12 \s1 Espíritu Santoi majide d̶aino Jesúre jʉ aipõevare ʉ̃i majiécarõque bojecʉbeda, ne cad̶atenajiyepe aino apevʉre \r (Ro 12.6-8) \p \v 1 Mʉja, jívʉ, caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede mʉje toivaiye báquede yʉre paperayocaque Espíritu Santoi majide d̶aiyena Jesúre jʉ aipõevare ʉ̃i majiécarõque bojecʉbeda, maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Ʉvʉ yʉ mʉje me coreóvarãjiyepe diede. \p \v 2 Mʉja iyede coreóvaivʉbu. Jʉ̃menijicʉre coreóvabevʉ bácavʉ cãreja, pẽpeimara yávabevʉre mearore jíde d̶aimara matequémavʉ mʉja, mʉje dápiarĩduiye boje parʉéde cʉvarivʉre. Ne d̶aicõjeimara matequémavʉ mʉja. \v 3 Que baru caride mʉjare coreóvare d̶aiyʉvʉ yʉ iyede. Põecʉ cʉbebi Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santore cʉvacʉ, “Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ajacʉrĩ Jesúre toabo cũiméboi cainʉmʉa”, arĩ bʉojayʉ. Aru põecʉ cʉbebi, “Jesús maje jabocʉbe”, arĩ bʉojayʉ jãve, Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi nópe coyʉre d̶abedu ʉ̃́re. \p \v 4 Ʉretamu Jʉ̃menijicʉi majiéque ʉ̃i majide d̶aiye ʉ̃i põevare bojecʉbeda. Ʉbenita ñai Espíritu Santo cũinácʉrecabe majide d̶ayʉ caivʉ majare maje majiécarõva. \v 5 Ʉretamu maje memecaiye Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre maje majiécarõque. Ʉbenita cũinátʉrʉ ãmevʉ. Aru maje jabocʉ Jesucristo cũinácʉrecabe jaboteyʉ maje memecaiyede. \v 6 Ʉretamu Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiye ʉ̃i parʉéde, ʉ̃i jíyede majare, maje memecarãjiyepe ayʉ ʉ̃́re aru apevʉre máre ʉ̃i majiécarõque. Ʉbenita cũinátʉrʉ ãmevʉ. Aru majepacʉ Jʉ̃menijicʉ cũinácʉrecabe parʉre d̶ayʉ caivʉ majare, maje memecarãjiyepe ayʉ maje majiécarõque. \p \v 7 Jʉ̃menijicʉ majide d̶ayʉbe caivʉ majare Jesúre jʉ aipõeva coapa ʉ̃i majiécarõre, maje jã́d̶ovarajiyepe ayʉ cʉvarivʉre ʉ̃i Espíritu Santore aru maje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. \v 8 Apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore coyʉre d̶aicõjeimi ʉ̃i majiéque. Aru apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore majicare d̶aicõjeimi apevʉre iye majiéde ʉ̃i majide d̶aiye báquede náre, apevʉ ne coreóvarãjiyepe ayʉ diede. \v 9 Apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore jẽniare d̶aicõjeimi ʉ̃́que, “Jãve majivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ d̶acʉyʉre yópe ji jẽniaiyepedeca ʉ̃́re” arĩ. Aru apevʉre Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore mead̶are d̶aicõjeimi ijimarare. \v 10 Apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore põeva ne d̶arĩ majibede d̶are d̶aicõjeimi. Apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore coyʉcare d̶aicõjeimi ʉ̃i yávaiyede apevʉre. Aru apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore majide d̶aicõjeimi apecʉ yávayʉre yópe Espíritu Santoi yávaicõjeiyepe o yópe abujucʉ ʉ̃i yávaicõjeiyepe. Apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore yávare d̶aicõjeimi apecamua yávaicamua ne majibecamuare. Apevʉ ʉ̃i põevare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore coyʉre d̶aicõjeimi aipe aiyʉede iye apecʉ ʉ̃i yávaiyede apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuaque. \p \v 11 Aru caiye iye Jʉ̃menijicʉi majiéquede ñai Espíritu Santo cũinácʉra majide d̶aibi majare coapa yópe ʉ̃i ʉrõpe. \s1 Jẽvari coyʉino Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ yópe põecʉ ʉ̃i bajupe \r (Ro 12.4-5; Ef 4.11, 14-16) \p \v 12 Jẽvari coyʉiyede coyʉyʉbu yʉ mʉjare. Yópe põecʉ ʉ̃i baju cʉvae ʉre cʉepe, ʉbenita ʉ̃i baju cũinábaju quénora cʉepe, nopedeca obedivʉtamu maja Jesúre jʉ aipõeva, ʉbenita cũináyajubo põeyajubo teni, cũinávʉpe cʉvʉ maja Jesúre jʉ aipõeva. \v 13 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva, judíova aru judíova ãmevʉ, yebacavʉ aru yebacavʉ ãmevʉ máre, Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaimara mácavʉbu ocoque. Nópe d̶arĩ, ñai Espíritu Santo cũinácʉrabe maja Jesúre jʉ aipõeva caivʉre cũináyajubo põeyajubo tede d̶ayʉ. Aru caivʉ coapa cʉvarivʉbu ñai Espíritu Santore majaque. \p \v 14 Põecʉ ʉ̃i baju cũináro cʉvaecarõ ãmevʉ. Quénora ʉ̃i baju cʉvae ʉretamu. Quédeca Cristo jina obedivʉtamu maja. \v 15 Mi cʉboba yávarĩ bʉojaiba baru põecʉpe aru “Yʉ ãmevʉ mi pʉrʉ. Que baru mi baju cʉvaecarõ ãmevʉ yʉ”, aiba baru, nópe aibavacari, mi baju cʉvaecarõ bájebu diba. \v 16 Aru mi cámuca yávarĩ bʉojaica baru põecʉpe aru “Yʉ ãmevʉ mi yacorʉ. Que baru mi baju cʉvaecarõ ãmevʉ yʉ”, aica baru, nópe aicavacari, mi baju cʉvaecarõ bájebu dica. Quédeca maja cũinátʉrʉ ãmevʉreca, majacacʉ cʉbebi meacʉ apevʉ pʉeno. \v 17 Põecʉ ʉ̃i baju yacorʉa matʉiye baru, ñai põecʉ jápiarĩ majibejebu. Aru põecʉ ʉ̃i baju cámuca matʉiye baru, ñai põecʉ vĩni majibejebu. Quédeca cad̶ateiyavʉ̃ maje baju iye majiéque, ñai Espíritu Santoi majide d̶aiyede majare coapa. \v 18 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉrecabe epeyʉ bácʉ caiye põecʉ ʉ̃i baju cʉvaede yópe ʉ̃i ʉrõpe. \v 19 Cũináro põecʉ baju cʉvaecarõ quénora cʉru, põecʉ cʉbejebu. \p \v 20 Ʉbenita põecʉ ʉ̃i baju cʉvae ʉre cʉvacʉreca, ʉ̃i baju quénora cũinárotamu. \v 21 Mi yacorʉ yávarĩ bʉojaidʉ baru põecʉpe, “Mʉre jaʉbevʉ yʉre”, aidʉ majibejebu mi pʉrʉre. Aru mi jipobʉ yávarĩ bʉojaibʉ baru põecʉpe, “Mʉre jaʉbevʉ yʉre”, aibʉ majibejebu mi cʉbobare. Quédeca, “Mʉre jaʉbevʉ Cristore” arĩ, majecʉre coyʉbenajarevʉ maja. \v 22 Quénora jaʉvʉ majare iye maje baju cʉvae parʉbe ape maje baju cʉvae pʉeno, maje apʉrãjiyepe aivʉ. \v 23 Apede maje baju cʉvaequede yópe maje baju jívʉquede majié me jã́ivʉbu maja. Ʉbenita diedecabu maje me coreiye. Aru apede maje baju cʉvaequede apevʉre jã́icõjeiyʉbevʉ maja. Que baru cuitótecajeare doivʉbu, cũmarajivʉ diede. \v 24 Ʉbenita apede maje baju cʉvaequede die pʉeno ye cũmamevʉ maja. Jʉ̃menijicʉrecabe epeyʉ bácʉ maje baju cʉvaede, maje me jã́rajiyepe ayʉ pʉeno baju iye maje baju cʉvaequede, maje ãmeina jã́jʉroede. \v 25 Que d̶ayʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉ, maje baju baquiyépe ayʉ cũinárora, aru caiye maje baju cʉvaeque cad̶atequiyepe ayʉ ne baju coavabevʉva. \v 26 Maje baju cʉvaecarõ cũináro ijidu majare, caino maje baju ijivʉ majare. Aru apecʉ ʉ̃i pued̶aru maje baju cʉvaecarõ cũinárore, maja torojʉrivʉbu caino maje bajuque. Quédeca cũinácʉ Jesúre jʉ aipõecʉ ʉ̃i ñájiyede, caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva ñájivʉbu. Aru apevʉ ne pued̶aiyede cũinácʉ Jesúre jʉ aipõecʉre, caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva ne pued̶aimaratamu. \p \v 27 Jẽvari coyʉyʉbu mʉjare. Majatamu yópe Cristo ʉ̃i bajupe. Aru majatamu coapa ʉ̃i baju cʉvaeque. \v 28 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõevare coapa Jʉ̃menijicʉ epeibi, maje memecarãjiyepe ayʉ majevʉ cójijivaivʉre. Mamarʉmʉcavʉbu ʉ̃i epeimara Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara. Mamarʉmʉcavʉ ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara ʉ̃i yávaiyede coyʉcaipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara bueipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara põeva ne d̶arĩ majibede d̶aipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara ijimarare mead̶aipõeva. Ne yóbocavʉbu ʉ̃i epeimara cad̶ateipõeva, jipocateipõeva, aru apecamua yávaicamua ne majibecamuare yávaipõeva máre. \v 29 Jãve caivʉ maja ãmevʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara. Aru jãve caivʉ maja ãmevʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeva. Jãve caivʉ maja ãmevʉ bueipõeva. Jãve caivʉ maja ãmevʉ põeva ne d̶arĩ majibede d̶aipõeva. \v 30 Jãve caivʉ maja ãmevʉ ijimarare mead̶aipõeva. Jãve caivʉ maja ãmevʉ apecamua yávaicamua ne majibecamuare yávaipõeva. Aru jãve caivʉ maja ãmevʉ coyʉipõeva aipe aiyʉede iye apecʉ ʉ̃i yávaiyede apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuaque. \v 31 Apeno Jʉ̃menijicʉi majiécarõque pʉeno baju cad̶ateivʉbu maja apevʉre. Que baru pare ʉjarã mʉje cʉvarãjiyede iye pʉeno baju bojecʉe majiéde. \s1 Maje ʉe apevʉre \r (Mt 17.20; 21.21; Mr 11.23; 1 Jn 3.2) \p Ñai Espíritu Santo mʉjare majide d̶ayʉreca, caride majicayʉbu yʉ mʉjare aipe d̶aiye jaʉrõre pʉeno baju parʉrõre. \c 13 \p \v 1 Maja yávaivʉ majijʉvʉ caiye ijãravʉque yávaiyede buebevʉva diede. Aru yávaivʉ majijʉvʉ ángeleva ne yávaiyede máre. Ʉbenita maje ʉbedu apevʉ põevare, ye baju ãmevʉ caiye iye maje yávarĩ majijʉroede. Apevʉre ʉbedu, caiye iye maje yávaiye jápuraivʉ yópe bʉjiépe tãuque d̶aiyede, pare ãmeina jápuraede aru cãrijovaiyede máre. \v 2 Aru maja Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaijʉvʉ parʉéque. Jʉ̃menijicʉi dápiaino jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride jápiarĩ eaijʉvʉ. Caiyede me coreóvaijʉvʉ. Me jʉ aijʉvʉ Jʉ̃menijicʉre, jẽniari ʉ̃́re ʉ̃i nʉicõjequiyepe aivʉ cʉ̃racũare apenoita aru majini dicũá nʉquicũare. Ʉbenita maje ʉbedu apevʉ põevare, ye baju ãmevʉ caiye iye maje majijʉroede. \v 3 Aru maja jíjʉvʉ caiye maje cʉvaede cʉve cʉvabevʉre. Pʉ maje bajure juarĩ boarĩ́ jarʉvaicõjeijʉvʉ máre. Ʉbenita maje ʉbedu apevʉ põevare, ye baju ãmevʉ caiye iye maje d̶ájʉroede. \p \v 4 Maja apevʉre ʉrivʉ, napivaivʉbu náre. Aru mearore d̶arĩ cõmajivaivʉbu, cad̶atenajivʉ náre. Maja apevʉre ʉrivʉ, ye jorojĩmevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye arĩ coyʉbevaivʉbu náre. Aru, “¿Meara márica mʉje pʉeno?” ye arĩ dápiabevaivʉbu náre máre. \v 5 Maja apevʉre ʉrivʉ, pued̶avaivʉbu náre. Aru, “Vaijád̶eni me yʉre”, arĩ dápiabeni quénora “Vaijád̶eni me apevʉre”, arĩ dápiarĩ, memecavaivʉbu apevʉre boje, cad̶atenajivʉ apevʉre maje baju pʉeno. Maja apevʉre ʉrivʉ, ye jarabevaivʉbu. Aru apevʉ ne ãmed̶aiyede majare, maumena ãrʉmetevaivʉbu diede. \v 6 Maja apevʉre ʉrivʉ, ye torojʉbevaivʉbu apevʉ ne ãmeina teiyede, ne coyʉiyede jãve ãmene máre, aru ne ãmed̶aiyede apevʉre, ne coyʉiyede jãve ãmene apevʉi borore máre. Quénora torojʉvaivʉbu apevʉ ne mearo teiyede, ne coyʉiyede jãvene máre, aru ne mearo d̶aiyede apevʉre, ne coyʉiyede jãvene apevʉi borore máre. \v 7 Maja apevʉre ʉrivʉ, ñájivaivʉbu caiye ãmene apevʉ ne d̶aiyede majare, ãmenore d̶abevʉva náre copʉ. Aru jʉ ávaivʉbu caiye méne maje jápiaiyede apevʉi borore. Ʉbenita aiye ãmene maje jápiaiyede apevʉi borore jʉ ávabevʉbu. Maja apevʉre ʉrivʉ, dajocabevʉva corevaivʉbu ina ãmed̶aivʉre, ne oatʉvarĩ mearore d̶arãjiyepe aivʉ. Aru napivaivʉbu caiye ãmene apevʉ ne d̶aiyede majare dajocabevʉva maje ʉede náre. \p \v 8 Cainʉmʉa apevʉre ʉe jaʉquiyebu majare. Iye majié Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i Espíritu Santore majide d̶aiye majare cũiquíyebu. Cũiquíyebu põeva ne coyʉcaiye Jʉ̃menijicʉi yávaiyede apevʉre. Cũiquíyebu põeva ne yávaiye apecamua yávaicamua ne majibecamuare. Cũiquíyebu põeva ne majicaiye apevʉre Jʉ̃menijicʉi majide d̶aiye báquede náre, apevʉ ne coreóvarãjiyepe aivʉ diede. \v 9 Jʉ̃menijicʉ coreóvaicõjeimi majare quénora quĩ́jino ʉ̃i majiécarõre. Aru coreóvaicõjeimi majare quénora quĩ́jino ʉ̃i yávaiyede. \v 10 Ʉbenita Cristo ʉ̃i majide d̶aquiyede caivʉ majare caiyede, maje cʉrãjiyede ʉ̃́que cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi, ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aiye báque quĩ́jie majare cũiquíyebu. Dinʉmʉ maquinóre caivʉ majare ye majié jaʉbequiyebu. \p \v 11 Yʉ jʉed̶ocʉ cãreja coyʉvayʉ barejacácʉ yópe jʉed̶ova ne coyʉiyepe. Aru corevavayʉ barejacácʉ méne aru ãmene máre yópe jʉed̶ova ne corevaiyepe. Aru dápiavayʉ barejacácʉ yópe jʉed̶ova ne dápiaiyepe máre. Ʉbenita yʉ bʉcʉcʉ caride, caiye ji d̶aiye báquede jʉed̶ova ne d̶aiyepe dajocarejacacʉ. Quédeca ji cʉe ijãravʉi jʉed̶ocʉpe páyʉbu yʉ, ji coreóvaiye boje quĩ́jino Jʉ̃menijicʉ jiede. Ʉbenita ji cʉquiyede cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi bʉcʉcʉpe páyʉ bacʉyʉ́mu yʉ, ji coreóvaiye boje ʉrarõ Jʉ̃menijicʉ jiede. \v 12 Caride Jʉ̃menijicʉ jiede jã́ivʉbu maja yópe maje jã́iyepe jivarʉ javecarʉque. Que baru jãve majibevʉ aipe ãrojaene caiyede. Ʉbenita apejãravʉ daquijãravʉ baquinóre jã́rajaramu Cristo bajure. Caride quénora majié jápiarĩ eaivʉbu maja Jʉ̃menijicʉ jiede. Que baru ʉ̃ jiede coreóvaiye pare jaʉvʉ majare. Ʉbenita apejãravʉ daquijãravʉ baquinóre coreóvarãjaramu caiyede jaʉbevʉva, yópe Jʉ̃menijicʉi coreóvaiyepe majare. \p \v 13 Ʉbenita yóbecʉe Jʉ̃menijicʉi d̶arĩ majide d̶aiye majare ye cũiméquiyebu. Cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉre jʉ aiye jaʉvʉ majare. Aru cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede majare yópe ʉ̃i aiye báquepedeca napini coreiye jaʉvʉ majare. Aru cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre ʉe jaʉvʉ majare. Ʉbenita yo cũinárorecabu iye yóbecʉecarõ jaʉrõ ape pʉeno, maje ʉe Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre. \c 14 \s1 Ape Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aiye jaʉé ape pʉeno \p \v 1 D̶ajarã mʉja caino mʉje oainope, ʉrãjivʉ Jʉ̃menijicʉre aru apevʉre máre. Aru pare ʉjarã Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aquiyepe aivʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i majiéquede, mʉje cad̶atenajiyepe ayʉ apevʉre. Aru pʉeno baju ʉjarã ʉ̃i majide d̶aquiyepe aivʉ mʉje coyʉcarãjiyepe ayʉ põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque. \v 2 Ácʉ põecʉ yávayʉ baru apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuare, Jʉ̃menijicʉre arĩ yávayʉbe. Ʉbenita põevare ye arĩ yávabebi ʉ̃. Ʉ̃i yávaiye boje ʉ̃i ũmeque põeva ne majibede aru ne jã́d̶ovamene máre, ñame ye jápiarĩ eabejebu ʉ̃i yávarĩduiyede. \v 3 Ʉbenita ácʉ põecʉ coyʉcayʉ baru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque, cad̶atejebu apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, ne parʉre nʉrajiyepe ayʉ ne ũmei. Náre parʉre d̶ajebu ne ũmei. Aru chĩoivʉque, náre orĩ cad̶atejebu máre. \v 4 Ñai yávayʉ apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuare ʉ̃i baju quécʉra parʉre nʉjebu ʉ̃i ũmei, ʉ̃i nópe yávaiye boje. Ʉbenita ñai coyʉcayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque apevʉ Jesúre jʉ aipõevare parʉre nʉre d̶ajebu ne ũmei, ʉ̃i nópe coyʉiye boje. \v 5 Ʉvʉ yʉ caivʉ mʉjare mʉje yávarãjiyepe ayʉ apecamua yávaicamua mʉje majibecamuare. Ʉbenita pʉeno baju ʉvʉ yʉ mʉje coyʉcarãjiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque. Põecʉ ʉ̃i yávaru apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuare ʉbenita põecʉ ʉ̃i cʉbedu coyʉiye majicʉ aipe aiyʉede iye yávaiyede, Jesúre jʉ aipõeva ye parʉre nʉiye majibejebu, ne jápiarĩ eabe boje diede. Que baru me bojecʉe bajubu põecʉ ʉ̃i coyʉcaiye põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque põecʉ ʉ̃i yávaiye pʉeno apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuaque. \p \v 6 Mʉja, jívʉ, ji eaquiyede mʉje yebai yávayʉ baru apecamua yávaicamua ji majibecamuare, ye cad̶atebejebu mʉjare, coyʉbecʉ baru máre aipe aiyʉede. Ʉbenita coyʉyʉ baru mʉjare ape coyʉiyede Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiye báquede yʉre, o apede, ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aiye báquede yʉre, ji majicaquiyepe ayʉ mʉjare, mʉje coreóvarãjiyepe ayʉ, o ape coyʉcaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque, o ape bueiyede máre, cad̶atejebu mʉjare. \v 7 Jẽvari coyʉiyeque coyʉyʉbu mʉjare. Maje pedubare japuiyede aru maje biabeibore bʉjide d̶aiyede máre põeva ne uparãjiyepe aivʉ, maje japuiyede o maje bʉjide d̶aiyede nurié ãmenu, ina upaiyʉrĩduivʉ ye majibejebu aipe upajʉroede. \v 8 Aru quédeca, churarava ne coreiyede jápiarãjivʉ apecʉ ʉ̃i japuiyore japuiyede náre coedaicõjeinore, náre ãradaicõjeinore, aru náre ãd̶amatenanʉicõjeinore máre, nurié ãmenu iye japuiye, ina churarava ye mead̶abejebu ne baju ãd̶amatenanʉrajivʉ. \v 9 Nopedecabu majare máre. Maje yávaru apecamua yávaicamuaque, caivʉ põeva ne majibecamuaque, ñame jápiarĩ eaiye ye majibejebu maje yávarĩduiyede. ¡Ʉbenina yávarĩdujebu maja! \p \v 10 Ʉrebebu ijãravʉcavʉ ne yávaicamua. Aru caivʉ põeyajuboacavʉ jápiarĩ ead̶ama ne baju yávaicamuare. \v 11 Ji coyʉrĩduru apecʉque ʉbenita jápiarĩ eabedu ʉ̃i yávaicamuare, “Ñʉjacacʉ ãmemi”, ʉ̃́capũravʉ ajebu yʉrã, aru yʉ máre, “Ñʉjacacʉ ãmemi”, ajebu ʉ̃́ra. \v 12 Que baru mʉja cʉvaiyʉrivʉ pare ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aiyede, pʉeno baju ʉjarã mʉja iye Jʉ̃menijicʉi majiéquede, cad̶atenajivʉ apevʉ Jesúre jʉ aipõevare, ne parʉre nʉrajiyepe aivʉ ne ũmei. \p \v 13 Que baru ñai yávayʉ apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuare jẽniajacʉrĩ Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i coyʉiye majide d̶aquiyepe ayʉ aipe aiyʉede iye yávaiyede apecamua yávaicamua ʉ̃i majibecamuaque. \v 14 Yʉ jẽniañʉ maru Jʉ̃menijicʉque apecamua yávaicamua ji majibecamuaque, jãve jẽniajebu ji decocʉque. Ʉbenita dápiabecʉva majibejebu yʉ ji ũmei aipe aiyʉede. \v 15 Que baru yópe d̶aiye jaʉvʉ yʉre. Jʉ̃menijicʉque jẽniaiye jaʉvʉ yʉre dápiayʉre ji decocʉque aru ji ũmeque máre, ji jápiarĩ eaquiyepe ayʉ aipe ji jẽniaiyede. Aru yʉriaiye jaʉvʉ yʉre dápiayʉre ji decocʉque aru ji ũmeque máre, ji jápiarĩ eaquiyepe ayʉ aipe ji yʉriaiyede. \v 16 Mʉje mearore jídu Jʉ̃menijicʉre dápiabevʉva quénora mʉje decocʉque, apevʉ nore cʉrivʉ jápiarĩ eabevʉva mʉje yávarĩduiyede, “Jãvemu ne aiyede”, ye aivʉ bʉojabejebu ne coreóvabe boje aipe aiyʉede diede. \v 17 Mʉje mearore jíye me baju bajʉvʉ́. Ʉbenita ina mʉjare jápiarĩduivʉ ne coreóvabedu aipe aiyʉede mʉje coyʉrĩduinore, náre cad̶atebejebu mʉja. Nácapũravʉ ye parʉre nʉmejebu ne ũmei mʉje nópe coyʉiye boje. \v 18 Torojʉede jíyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉre ʉ̃i Espíritu Santo ʉ̃i yávarĩ majide d̶aiye boje yʉre apecamua yávaicamua ji majibecamuare. Aru dicamuare yávavaivʉ yʉ caivʉ mʉje pʉeno. \v 19 Ʉbenita ji cójijivaiyede apevʉ Jesúre jʉ aipõevaque, náre ji coyʉru cũinápʉrʉpe paicamua yávaicamua ne majidicamuaque, buecʉyʉ náre, meajebu ji coyʉrĩduiye pʉeno caipʉcapʉrʉape paimil baju yávaicamua ne majibecamuaque. \p \v 20 Mʉja, jívʉ, d̶abejarã mʉja yópe jʉed̶ova dápiabevʉ ne d̶aiyepe. Mʉje apevʉre jã́icõjeniduiyede mʉjare, ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aimara mae boje, jʉed̶ovape teivʉbu mʉja. Quénora d̶ajarã yópe bʉcʉva dápiaivʉ ne d̶aiyepe. Mʉje apevʉre cad̶ateiyede, ñai Espíritu Santo ʉ̃i majide d̶aimara mae boje, bʉcʉvape teivʉbu mʉja. Ʉbenita yópe jʉed̶ova majibevʉ ãmeno d̶aiyeque, mʉja máre majibevʉpe tejarã ãmeno d̶aiyeque. \p \v 21 Javede yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Apevʉ põeva, apeyajubo põeyajubocavʉre coyʉcaicõjecʉyʉmu yʉ ji yávaiyede ji põevare apecamua yávaicamua ne majibecamuaque. Ʉbenita yʉ náre nópe coyʉcarĩduyʉreca, ye yʉre jápiarĩ ad̶abede nʉrajarama na”, arejaquemavʉ maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ. \v 22 Que baru Jʉ̃menijicʉi coyʉicõjeiyede põevare apecamua yávaicamua ne majibecamuaque, ne jápiarĩ eabe boje diede, jã́d̶ovañʉme náre jʉ abevʉre ʉ̃́re aru ʉ̃i cad̶atebemarare máre. Ʉbenita ʉ̃i coyʉicõjeiyede ʉ̃́re coyʉcaipõevare ʉ̃i yávaiyede parʉéque, ne jápiarĩ eaiye boje diede, jã́d̶ovañʉme ina jʉ aivʉre ʉ̃́re aru ʉ̃i cad̶ateimarare máre. \v 23 Caivʉ mʉja Jesúre jʉ aipõeva, mʉje cójijivaiyede, caivʉ ina yávaipõeva ne yávaru apecamua yávaicamua põeva ne majibecamuaque quénora, aru Jesúre jʉ abecʉ o apecʉ ecoyʉ baru mʉje cójijiñami, jãve “¿Ãrʉmevʉ bárica?” ajebu ʉ̃. \v 24 Ʉbenita caivʉ mʉjacavʉ yávaipõeva ne coyʉcaru Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque, aru Jesúre jʉ abecʉ o apecʉ ecoyʉ baru mʉje cójijiñami, coreóvajebu ãmeina teyʉre. Caivʉ mʉja yávaipõeva mʉje coyʉiye boje Jʉ̃menijicʉi yávaiyede, “Ji d̶aiyede oatʉvaiye jaʉvʉ yʉre”, arĩ dápiajebu ʉ̃. \v 25 Coreóvajebu Jʉ̃menijicʉ majicʉre caiye ʉ̃i dápiaiyede ʉ̃i ũmei. Ñʉatutarĩ, pued̶arĩ, mearore jíjebu Jʉ̃menijicʉre. Aru, “Jãve Jʉ̃menijicʉ cʉbi mʉjaque”, ajebu ʉ̃. \s1 Jesúre jʉ aipõeva ne cójijivaiye jaʉrõ pued̶aivʉ aru cod̶obobobevʉva \p \v 26 Mʉja, jívʉ, que baru yópe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare. Mʉje cójijivaiyede d̶ajarã caiyede, parʉre nʉrajivʉ caivʉ mʉja mʉje ũmei. Apevʉ mʉjacavʉ Salmos ãmicʉe yʉriaiyede yʉriaiyʉrãjarama. Aru apevʉ mʉjacavʉ bueiyʉrãjarama. Apevʉ mʉjacavʉ coyʉiyʉrãjarama ape coyʉiyede, Jʉ̃menijicʉi jã́d̶ovaiye báquede, náre coapa. Apevʉ mʉjacavʉ yávaiyʉrãjarama apecamua yávaicamua ne majibecamuaque. Aru apevʉ mʉjacavʉ coyʉiyʉrãjarama aipe aiyʉede iye ne yávaiyede apecamua yávaicamua ne majibecamuaque. \v 27 Mʉjacavʉ yávaiyʉrivʉ baru apecamua yávaicamua ne majibecamuare, yávajarãri pʉcarã o yóbecʉrã quévʉra, cũinácʉ cũinácʉ, ʉbenita cũinátʉrʉ ãmevʉ. Aru coyʉiye jaʉvʉ apecʉ aipe aiyʉede ne yávaiyede. \v 28 Ʉbenita põecʉ ʉ̃i cʉbedu coyʉiye majicʉ aipe aiyʉede põeva ne yávaiyede apecamua yávaicamua ne majibecamuaque, ñame nópe yávabejarãri. Quénora ina nópe yávajʉrorivʉ bi ajarãri nore mʉje cójijiñami jívʉi. Quédata arĩ dápiajarãri na coapa ne yávajʉroede ne baju aru Jʉ̃menijicʉque. \p \v 29 Nopedeca mʉjacavʉ coyʉcaiyʉrivʉ baru põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque, coyʉjarãri pʉcarã o yóbecʉrã quévʉra. Aru coyʉiye jaʉvʉ apecʉ náre coapa ina yávaivʉ bácavʉre yópe Espíritu Santo ʉ̃i yávaicõjeiyepe náre. \v 30 Jʉ̃menijicʉ ape coyʉiyede ʉ̃i majide d̶aru apecʉ mʉjacacʉ nore dobacʉre, ñai coyʉipõecʉ coyʉrĩ dajocajacʉrĩ, apecʉ ʉ̃i bʉojaquiyepe ayʉ coyʉyʉ ʉ̃ máre. \v 31 Nópe d̶arĩ, caivʉ mʉjacavʉ coyʉcaiyʉrivʉ põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiyede parʉéque bʉojarãjarama coyʉivʉ, cũinácʉ cũinácʉ, ʉbenita cũinátʉrʉ ãmevʉ, caivʉ mʉje bueni majinajiyepe aivʉ aru parʉre d̶arãjiyepe aivʉ mʉje ũmei mʉje baju. \v 32 Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõevarecabu coyʉrĩ majidivʉ yópe iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe ji majicaiyede mʉjare caride. \v 33 Jʉ̃menijicʉ ye ʉbebi põeva ne cãrijovaiyede ne baju. Ʉbebi ne cod̶oboboiyede. Ʉbebi ne yávaiyede caivʉ cũinátʉrʉ. \p Que baru d̶ajarã mʉja yópe apenoa ĩmaroacavʉ Jʉ̃menijicʉi põeva ne d̶arĩ cõmajiyepe ne cójijivaiyede. \v 34 Mʉje cójijivaiyede mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre, nomiva yávaicõjememaratamu. Que baru bi ajarãri ina nomiva. Yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, jʉ aiye jaʉvʉ nomivare aru jipocatebejarãri na. \v 35 Nomió õi yávaru Jesúre jʉ aipõeva ne cójijivaiyede, cʉyojarõtamu. Que baru ina nomiva majiyʉrivʉ baru apede ne jápiarĩ eabede, jẽniari jã́jarari némarepacʉre ne cʉ̃rami. \p \v 36 Coreóvajarã mʉja iyede. Põeva coyʉrĩ bʉ́bedejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede mʉjare. Mʉja mamarʉmʉcavʉrecabu ãmevʉ jápiaivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉiyede. Aru mʉja quévʉrecabu ãmevʉ jápiaivʉ bácavʉ diede. Que baru, “Maje cójijivaiyede mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre, yópe maje ʉrõpe d̶arãjarevʉ”, ʉbenina ãri dápiarĩdubejarã mʉja. \v 37 Ácʉ põecʉ “Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉbu yʉ”, arĩ dápiayʉ baru, coreóvacʉyʉme maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare. Aru ácʉ põecʉ “Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo majide d̶aibi yʉre”, arĩ dápiayʉ baru, coreóvacʉyʉme maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye báquede iye ji toivaicõjeiyede apecʉre mʉjare. \v 38 Ácʉ põecʉ ʉ̃i jápiarĩ ad̶abedu iye d̶aicõjeiyede, apevʉ máre ʉ̃i coyʉiyede jápiarĩ ad̶abejarãri. \p \v 39 Mʉja, jívʉ, que baru yópe d̶aiye jaʉvʉ mʉjare. Pare ʉjarã Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santo ʉ̃i coyʉcare d̶aquiyepe aivʉ mʉjare ʉ̃i yávaiyede parʉéque põevare. Aru, “Yávabejarã”, abejarã ina yávaiyʉrivʉre apecamua yávaicamua ne majibecamuaque. \v 40 Ʉbenita caiye mʉje d̶aiyede mʉje cójijivaiyede, mearore jínajivʉ Jʉ̃menijicʉre, d̶ajarã mʉja yópe pued̶aivʉpe aru cod̶obobobevʉva máre. \c 15 \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino Cristoi nacajaino mácarõra yainore jarʉvarĩ \r (Mt 12.40; 28.16-17; Mr 16.14; Lc 24.34, 36; Jn 20.19; Hch 2.24-32; 8.3; 9.3-6) \p \v 1 Mʉja, jívʉ, caride mʉjare ãrʉre d̶aiyʉvʉ yʉ iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne ʉ̃i mead̶aiyena põevare, ji coyʉiye báquede mʉjare. Iye coyʉiyede jʉ ávʉ̃ mʉja. Aru caride máre jʉ are nʉñavʉ mʉja. \v 2 Mʉja jãve jʉ are nʉivʉ baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne, mead̶aimara marajáramu mʉja. Ʉbenita mʉja jãve jʉ abevʉ baru, mead̶aimara ãmenajaramu mʉja. \p \v 3 Mamarʉmʉre Jesucristovacari coreóvare d̶arejame yʉre iye yávaiye parʉéde caiye ape yávaiye pʉeno. Aru quédeca nópe ʉ̃i coreóvare d̶aiye báquepedeca, yʉ́capũravʉ coreóvare d̶acacʉ mʉjare. Iyebu ʉ̃i yávaiye me. Cristo yaicárejamed̶a maje ãmeina teiye boje, yópe Jʉ̃menijicʉi toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede. \v 4 Apevʉ jarʉvarejaimad̶a ʉ̃i baju bácarõre põe jarʉvaino cʉ̃racobe jívʉi. Aru yóbecʉrijãravʉa yóboi Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ ʉ̃́re yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉre bedióva, yópe ʉ̃i toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede máre. \v 5 Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re nacovariburu yóboi, majecʉ Pedro jã́rejamed̶a Jesúre. Aru no yóboi, ina caipʉcapʉrʉape paivʉ apevʉ ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara máre jã́rejaimad̶a ʉ̃́re. \v 6 No yóboi, apevʉ quinientos paivʉ baju majacavʉ ʉ̃́re jʉ aipõeva jã́rejaimad̶a ʉ̃́re cũinátʉrʉ. Apevʉ nácavʉ jave yaivʉ bácavʉreca, ʉbenita obedivʉ nácavʉ apʉrivʉbu caride. \v 7 No yóboi, Santiago aru ʉ̃i yóboi caivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara máre jã́rejaimad̶a ʉ̃́re. \p \v 8 Aru bʉojainʉmʉre caivʉ apevʉ ne yóboi, ʉ̃́re jã́mejʉrocʉ, ʉ̃́re jã́rejacacʉ yʉ. Que baru majivʉ ñʉja Cristore Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉre yainore jarʉvarĩ. Ʉ̃́re jã́mejʉrocʉbu yʉ ʉ̃i oatʉvaiye boje yʉre. Ʉ̃́re jʉ aipõevare boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉ bácʉ caivʉ pʉeno oatʉvarejame, pʉ ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimʉva corebecʉva, yópe jʉed̶ocʉ ʉ̃i põeteiyepe põeva ne corenajiye jipocamia. \v 9 Yʉrecabu caivʉ Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara ne cãchinocacʉpe páyʉ baju. Ji cujurĩ, boarĩ́, ñájine d̶aiye báque boje Jesúre jʉ aipõevare, Jesús beobejebu yʉre, ji coyʉquiyepe ayʉ ʉ̃i yávaiye méne. \v 10 Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye boje yʉre, caride apecʉpe páyʉbu yʉ. Ñai põevare boarĩ́ jarʉvaiyʉcʉ bácʉpe páyʉ ãmevʉ yʉ caride. Jʉ̃menijicʉi me boje, epedejaquemavʉ yʉre, ji memecaquiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru ʉ̃i nópe epeiye báque ãmepeda ãmevʉ. Quénora memeivʉ yʉ pʉeno ʉrarõ baju caivʉ apevʉ ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara pʉeno. Ʉbenita yʉ́vacari ji baju parʉéque mememevʉ. Quénora Jʉ̃menijicʉvacari cad̶ateni, parʉre d̶aibi yʉre, ʉ̃i me boje bojecʉbeda, ji memecaquiyepe ayʉ ʉ̃́re. \v 11 Caivʉ ñʉja Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara cũinátʉrʉra ñʉje yávaiyede coyʉicarã ñʉja. Que baru ye baju ãmevʉ yʉ coyʉyʉ bácʉ baru o apevʉ coyʉivʉ bácavʉ baru Jesús ʉ̃i yávaiye méne mʉjare. Cũinátʉrʉ coyʉvaivʉbu Jesúi nacajaiye báquede ne boarĩ́ jarʉvarĩburu yóboi ʉ̃́re. Aru mʉjavacari jʉ ad̶avʉ̃ diede. \s1 Jesúre jʉ aipõeva ne nacajarajiye yainore jarʉvarĩ \r (Mt 22.44; Ro 5.12-18) \p \v 12 Caivʉ maja Jesúre jʉ aipõeva coyʉvaivʉbu Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báquede Jesucristore yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉre cojedeca. Que baru apevʉ mʉjacavʉ yópe arĩ, “Yaivʉ bácavʉre ye nacovamecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ bedióva cojedeca”, ʉbenina arĩduyama na. Nópe ne arĩduiye jãve ãmevʉ. Ãrʉmevʉpe coyʉyama ina, nópe aivʉ. \v 13 Jʉ̃menijicʉi nacovamenu yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca, Cristo yaiyʉ́ bácʉ ʉ̃i nacovaimʉ mácʉ ãmejebu yainore jarʉvarĩ. \v 14 Aru Jʉ̃menijicʉi nacovamenu Cristo yaiyʉ́ bácʉre yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca, iye ñʉje coyʉiye ʉ̃́ra bojecʉbejebu. Aru mʉje jʉ aiye máre ʉ̃́re bojecʉbejebu. \v 15 Pʉeno ãmeno baju bájebu ñʉje coyʉiye yópe arĩ: “Nacovarejaquemavʉ Cristore yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca”, ñʉja borocʉjebu Jʉ̃menijicʉrã. Jãve maru yaivʉ bácavʉ nacajamevʉre yainore jarʉvarĩ, Cristo máre, yaiyʉ́ bácʉ, nacajari bʉojabedejayʉme. Que baru, “Cristore nacovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ”, ñʉje arĩ coyʉiyede, borocʉjebu ñʉja. \p \v 16 Jʉ̃menijicʉi nacovamenu yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, ne apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca, Cristo yaiyʉ́ bácʉ máre ʉ̃i nacovaimʉ mácʉ ãmejebu yainore jarʉvarĩ. \v 17 Aru Jʉ̃menijicʉi nacovamenu Cristo yaiyʉ́ bácʉre yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca, mʉje jʉ aiye bájebu ãmepeda. Aru bojecʉbejebu mʉjare. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebejebu cãreja mʉje ãmeina teiyede. Que baru bíjare nʉjebu mʉja coatejʉrorivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. \v 18 Aru ina Jesúre jʉ aipõeva yaivʉ bácavʉ máre, coatejʉrorivʉ bácavʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ bíjajebu javede. \v 19 Maja “Yaivʉ bácavʉre ye nacovamecʉbe Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ Cristoi yaicáiye boje majare boje” ãri dápiaivʉ baru, aru maja coreivʉ baru Jʉ̃menijicʉ jãve mearo d̶acacʉyʉre majare, maje cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe, maje cʉede ijãravʉi quédata, cõmaje ãrojajebu maja caivʉ apevʉ põeva pʉeno. \p \v 20 Ʉbenita jãve baju Jʉ̃menijicʉ nacovarejaquemavʉ Cristore yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca. Ʉ̃́recabe mamarʉmʉcacʉ caivʉ apevʉ yaivʉ bácavʉ jipocai apʉcʉyʉ cojedeca, yaibécʉyʉ bedióva cojedeca. Aru ʉ̃i nacajaiye báque boje, jãve majidivʉbu maja ʉ̃́re jʉ aipõevare máre Jʉ̃menijicʉi nacovaimara márajivʉre yainore jarʉvarĩ ʉ̃i yóboi. \v 21 Cũinácʉ ʉ̃mʉ ʉ̃i d̶aiye báque boje, caivʉ põeva yaiváivʉbu. Quédeca apecʉ ʉ̃mʉ cũinácʉ ʉ̃i d̶aiye báque boje, põeva majidivʉbu nacajarajivʉ yainore jarʉvarĩ, apʉrãjivʉ cojedeca. \p \v 22 Javede cũinácʉ ʉ̃mʉ mácʉ, ñai mamarʉmʉcacʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Adán, coateyʉ bácʉ ʉ̃i baju Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaidéjaquemavʉ, ʉ̃i ãmeina teiye boje. Que baru caivʉ põeva máre, ʉ̃ mácʉi pãramena, ʉ̃ mácʉpedeca yaiváivʉbu maje ãmeina teiye boje. Quédeca, cũinácʉ ʉ̃mʉ, ñai Jesucristo, yaiyʉ́ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi nacovaimʉ mácʉ barejaquémavʉ yainore jarʉvarĩ, apʉcʉyʉ cojedeca. Que baru caivʉ ʉ̃́re jʉ aipõeva máre, ʉ̃́que cʉrivʉ cũinávʉpe, ʉ̃pedeca Jʉ̃menijicʉi nacovaimara marajáramu maja yainore jarʉvarĩ, apʉrãjivʉ cojedeca. \v 23 Majare nacovaijãravʉa cʉvʉ yópe Jʉ̃menijicʉi cõjeiyepe. Mamarʉmʉ cũinájãravʉre, Cristore nacovarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, ʉ̃i apʉquiyepe ayʉ cojedeca. Aru apejãravʉre, Cristo ʉ̃i copaidaquijãravʉ baquinóre, caivʉ maja Cristo jinare nacovacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, maje apʉrãjiyepe ayʉ cojedeca. \p \v 24 Dinʉmʉ maquinóre ijãravʉ cũiquíyebu. Caivʉ ina cõjeivʉre, caivʉ ina parʉrivʉre, aru caivʉ ina pʉrʉcʉvarivʉre máre, ʉ̃i mauvare, vainí tʉcʉyʉme Cristo, náre jarʉvarĩ. Aru jípacʉ Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i mearore jímʉre, jaboteicõjecʉyʉme caivʉ ʉ̃i jaboteimarare. \v 25 Jaboteiye jaʉvʉ Cristore pʉ Jʉ̃menijicʉi epeiyeta caivʉ ʉ̃i mauvare ʉ̃i cʉboba cãchinoi. Que teni Jʉ̃menijicʉ jã́d̶ovacʉyʉme ʉ̃i vainí tʉre d̶aiyede Cristore náre jarʉvarĩ. \v 26 Caivʉ põevare yaiye jaʉvʉ. Yópe põecʉ ʉ̃i maucʉ ʉ̃i vainí tʉiyepe ʉ̃́re jarʉvarĩ, nopedeca yaiyebu põeva ne maucʉpe paiye, náre vainí tʉrĩ. Ʉbenita bʉojainʉmʉre, Jʉ̃menijicʉi nacovaiye báque boje Cristore, yaiyʉ́ bácʉre, aru ʉ̃i nacovaquiye boje maja ʉ̃i põevare máre, ye yaibénamu maja bedióva cojedeca. \p \v 27 Jʉ̃menijicʉ toivaicõjenejaquemavʉ ʉ̃i yávaiyede Cristore vainí tʉrĩ jaboteicõjecʉyʉre caivʉre, caiyede máre. Ʉbenita majidivʉbu maja ʉ̃i nópe cõjeiyede Cristore, ye jaboteicõjemecʉyʉre jípacʉre. Que baru Jʉ̃menijicʉre jaboteicõjeipõecʉ cʉbebi. \v 28 Cristo caivʉre, caiyede máre ʉ̃i vainí tʉrĩ jabotequiyede, ʉ̃́vacari, Jʉ̃menijicʉi mácʉ “Mʉ, ji jʉ aimʉ, jabotejacʉ yʉre aru ji jaboteimarare máre”, acʉyʉme Jʉ̃menijicʉre. Que teni Jʉ̃menijicʉ, ñai Cristore vainí tʉrĩ jaboteicõjeñʉ macʉyʉ́ caivʉre, jabotecʉyʉme caivʉre, caiyede máre. \p \v 29 Apevʉ põeva Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaicõjed̶ama ne baju ocoque yaivʉ bácavʉre boje. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi nacovamenu yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ, bojecʉbejebu apevʉ ne jã́d̶ovaiye Jʉ̃menijicʉque na mácavʉre boje ocoque. \p \v 30 Aru ñʉja máre yaijʉrorivʉbu jãravʉa coapa, ñʉje ñájiye boje ñʉje coyʉrãnʉiyede Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Ñʉje ñájiye máre bojecʉbejebu. \v 31 Mʉja, jívʉ, iyede coyʉquijivʉ yʉ mʉjare, ji torojʉe boje maje cʉede maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe. Põeva boarĩ́ jarʉvaiyʉma yʉre jãravʉa coapa, ji coyʉiye boje Jesús ʉ̃i yávaiye méne. \v 32 Ji cʉede Éfeso ãmicʉriĩmaroi, pare ñájicacʉ yʉ, nócavʉ ne maucʉvae boje yʉre yópe ãimara jijecʉrivʉ ne maucʉvaepe. Die ye bojecʉbejebu yʉre, jãve maru yaivʉ bácavʉ nacajamevʉre yainore jarʉvarĩ. Majare d̶aiye jaʉjebu yópe ne aiyepe, “Javena yainájichʉvʉ maja. Que baru ãri ũcuri torojʉrãjarevʉ”, ad̶ama. \p \v 33 Que baru mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Ãrʉjara apecʉ ʉ̃i yópe arĩ coyʉiyede: “Ãmena põevaque yóvayʉ baru, mearo d̶arĩ cõmajiyede ãrʉmetecʉyʉme”, aquemavʉ. \v 34 Ãrʉmevʉpe tebejarã mʉja. Dajocajarã mʉje ãmeina teiyede. Apevʉ mʉjacavʉ coreóvabevʉ cãreja aipe ãrojacʉre Jʉ̃menijicʉre. Coyʉyʉbu diede, mʉje cʉyoje tenajiyepe ayʉ mʉje d̶aiyede. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino nacovarajimara ne baju mamabaju baquinóra \r (1 Ts 4.15-17) \p \v 35 Apecʉ, yópe arĩ, jẽniari jã́quijichʉbi yʉre: “¿Aipe d̶arĩ nacajarajidi maja, yainájivʉ bácavʉ?” Aru, “¿Aipe ãrojaquidi maje baju baquinó?” arĩ jẽniari jã́quijichʉbi. \v 36 Põecʉ nópe jẽniari jã́ñʉ maru, ye majibecʉtame. Jẽvari coyʉiyeque buequijivʉ mʉjare. Maje oteiyede jioi, pĩaquíye jipocamia, oteiyabede pojeiye jaʉvʉ. Oteiyabe pojeniburu yóboi, pĩaquíyebu. \v 37 Trigo ãmicʉe oteiyabede o apeyabe oteiyabede máre maje oteiyede, iye pĩaquíye oteiyabepe paiye ãmevʉ. \v 38 Maje oteniburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ pĩaré d̶aibi caiye oteiyede coapa yópe “Que baquiyébu” ʉ̃i arĩ dápiaiye báquepedeca, ʉ̃i cʉed̶aiye báquede caiyede. \p \v 39 Cũinátʉrʉ ãmevʉ caivʉ ne bajuá. Põeva ne jiarʉa baju, aru ãimara ne jiarʉa baju, míjina ne jiarʉa baju, aru moa máre ne jiarʉa baju, caivʉ coapa ne jiarʉa apebajure cʉvama na. \v 40 Nopedeca cavarõcavʉ aru joborõcavʉ máre ne bajuá cũinátʉrʉ ãmevʉ. Cavarõcavʉ ne baju métamu, ne cʉede cavarõi. Aru joborõcavʉ ne baju métamu, ne cʉede joborõi. \v 41 Ñai aviá jãravʉcacʉ meacʉ bajube. Aru ñai aviá ñamicacʉ máre meacʉ bajube. Ʉbenita ñai ñamicacʉ jãravʉcacʉpe pẽomemi. Aru ina abiácova máre meara bajuvacari, ʉbenita aviávape paivʉ pẽomema. Aru ina abiácova coapa apede pẽod̶ama na. Cũinátʉrʉ ãmevʉ cavarõcavʉ ne pẽoiyeque. \p \v 42 Yópe vaiyepe oteiyabede, nopedeca vaiquíyebu Jʉ̃menijicʉi nacovaquiyede yaivʉ bácavʉre yainore jarʉvarĩ. Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ jarʉvaibaju bácarõ, pojequiyebu. Ʉbenita maje baju mamabaju baquinó, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, ye pojebequiyebu. \v 43 Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ jarʉvaibaju bácarõ, bojecʉbenotamu. Ʉbenita maje baju mamabaju baquinó, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, bojecʉrõ maquiyébu. Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ jarʉvaibaju bácarõ, parʉbenotamu. Ʉbenita maje mamabaju baquinó, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, parʉrõ maquiyébu. \v 44 Maja yainájivʉ bácavʉ maje baju bácarõ, ne yuarĩ jarʉvaibaju bácarõ, mearo mateávʉ̃, maje cʉede ijãravʉi. Ʉbenita maje baju mamabaju baquinó mearo maquiyébu, maje cʉrãjiyede mamajãravʉ cũiméjãravʉi, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ. Maje ijãravʉquebaju cʉe boje, majidivʉbu maja mamajãravʉ cũiméjãravʉquebaju máre cʉquiyebu. Baju cʉbedu, apʉé máre cʉbevʉ. \p \v 45 Caride maja cʉvarivʉbu maje baju yópe Adán mácʉi baju bácarõpe, Jʉ̃menijicʉi jíye báquede ʉ̃ mácʉre. Yópe arĩ, toivaicõjenejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i yávaiyede: “Mamarʉmʉcacʉ, ʉ̃i ãmiá Adán, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimʉ marejaquémavʉ, apʉcʉyʉ ʉ̃i bajuque”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. Ʉbenita Adán mácʉi yóbocacʉ, Cristo, maja mamajãravʉ cũiméjãravʉcavʉ maje mamarʉmʉcacʉ, apʉre d̶ayʉbe majare maje ũmei. Que baru jícʉyʉme majare mamabaju, maje cʉrãjiyepe ayʉ jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. \v 46 Aru maje apʉé máre quédecabu. Mamarʉmʉre mamajãravʉ cũiméjãravʉquebaju cʉvabevʉ. Quénora mamarʉmʉre ijãravʉquebaju cʉvarivʉbu. Aru no yóboi, maje nacajariburu yóboi yainore jarʉvarĩ, mamajãravʉ cũiméjãravʉquebaju cʉvarãjaramu. \p \v 47 Ñai Adán mácʉ, maje mamarʉmʉcacʉ bácʉ, Jʉ̃menijicʉi cʉed̶aimʉ mácʉ barejaquémavʉ joboque. Que baru joborõcacʉ barejaquémavʉ ʉ̃ mácʉ. Ʉbenita ʉ̃ mácʉi yóbocacʉ, Cristobe cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõcacʉ. \v 48 Caivʉ joborõcavʉ cʉvarivʉbu maje bajure yópe ñai jobore jocarĩ dayʉ bácʉ ʉ̃i baju bácarõpe painore. Aru caivʉ cavarõ mearocavʉ bárãjivʉ cʉvarãjaramu maje bajure yópe ñai cavarõ mearore jocarĩ dayʉ bácʉ ʉ̃i bajupe painore. \v 49 Yópe caride maje cʉvaepe maje bajure ñai jobore jocarĩ dayʉ bácʉ, Adán mácʉ, ʉ̃i baju bácarõpe painore, nopedeca cʉvarãjaramu maja maje bajure ñai cavarõ mearore jocarĩ dayʉ bácʉ, Cristo, ʉ̃i bajupe painore. \p \v 50 Mʉja, jívʉ, jãve coyʉyʉbu mʉjare iyede. Maja cʉrivʉ bʉojabenajaramu no Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi ijãravʉquebajuque, maje cʉvaede caride. Maje ijãravʉquebaju cũimébaju ãmevʉ. Quénora pojequiyebu. Que baru maja cʉrivʉ bʉojabenajaramu no Jʉ̃menijicʉi jaboteinoi ijãravʉquebajuque. \v 51 Caride mʉjare coyʉyʉbu yʉ Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jãvene, ʉ̃i jã́d̶ovameno mácarõre jipocamia ʉbenita jã́d̶ovainore caride. Caivʉ maja, Jesúre jʉ aipõeva, yaibénajaramu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉ oatʉvacʉyʉme caiye maje bajuáre. \v 52 Maumejiena, yópe põecʉ ʉ̃i mimiyepe, iye Jʉ̃menijicʉi japuicõjequiye japuino bubaino maquinóre jápuraquiyede, Jʉ̃menijicʉ oatʉvacʉyʉme maje bajuáre. Aru dinʉmʉ maquinómiareca maja Jesúre jʉ aipõeva yainájivʉ bácavʉre nacovacʉyʉme Jʉ̃menijicʉ yainore jarʉvarĩ, maje yaibénajiyepe ayʉ cojedeca. \v 53 Oatʉvaiye jaʉvʉ maje baju pojejʉroribajure, maje cʉvarãjiyepe aivʉ apebaju cũimébajure. Oatʉvaiye jaʉvʉ maja yaijʉrorivʉre, maje yaibénajiyepe aivʉ. \p \v 54 Maja yaibénajivʉre, maje cʉrãjiyede maje cũimébajuque, vaiquíyebu yópe Jʉ̃menijicʉi arĩ toivaicõjeiye báquepedeca ʉ̃i yávaiyede: “Caride põeva yaibénajarama bedióva cojedeca. Jʉ̃menijicʉ bʉojaibi vainí tʉyʉ caivʉre, caiyede máre, ʉ̃́re maucʉvarĩduivʉre jarʉvarĩ. \v 55 Põeva vainí tʉimara mácavʉpe paivʉ ne yaijʉroe boje, vainí tʉimarape paivʉ ãmevʉ caride. Põeva ñájine d̶aimara mácavʉpe paivʉ ne yaijʉroe boje, ñájine d̶aimarape paivʉ ãmevʉ caride”, arĩ toivaicõjenejaquemavʉ. \v 56 Ʉbenita põeva ãmeina teivʉ ñájinajarama ne yainájiyede, ne ãmeina teiye boje. Aru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre coreóvaivʉbu maja ina põeva ãmeina teivʉre ñájine d̶arãjimarare, ne ãmeina teiye boje. \v 57 Ʉbenita torojʉede jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́recabe maje jabocʉ Jesucristore vainí tʉre d̶are d̶ayʉ majare ãmeina teiyede jarʉvarĩ, maje cʉe boje maje jabocʉ Jesucristoque cũinávʉpe. \p \v 58 Que baru mʉja, jívʉ, ji ʉmara, parʉre nʉjara mʉja mʉje ũmei, dajocabevʉva mʉje jʉ aiyede maje jabocʉ Jesucristore. Me majidivʉbu mʉja caiye mʉje memecaiyede ʉ̃́re bojecʉede, mʉje cʉe boje ʉ̃́que cũinávʉpe. Que baru cainʉmʉa pʉeno ʉrarõ baju ʉ̃́re memecajarã. \c 16 \s1 Pablo ʉ̃i jícõjeino Jesúre jʉ aipõevare, ne cad̶atenajiyepe ayʉ névʉ cʉve cʉvabevʉre \r (Ro 15.25-26) \p \v 1 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede mʉje jínajiyena ina Jesúre jʉ aipõeva, cʉve cʉvabevʉre, mʉje toivaiye báquede yʉre paperayocaque. D̶ajarã mʉja yópe ji d̶aicõjeiye báquepe ina Jesúre jʉ aipõevare, cójijivaivʉre Galacia ãmicʉrijoborõi. \v 2 Sumana coapa domingo jãravʉi, caivʉ mʉja coapa ĩni epejarã tãutʉrare, cad̶atenajivʉ cʉve cʉvabevʉre. Mʉje ĩ́ye báquede no sumana baji ĩni epejarã mʉja yópe mʉje ĩ́ye báquepe. Que teni ji eaquiyede mʉje yebai, tãutʉrare vorĩdurĩ, ĩni, jícõjeiye jaʉbequiyebu mʉjare. \v 3 Ji eaquiye jipocamia, beojarã mʉjacavʉre, ina nʉvarajivʉre iye tãutʉrare, mʉje jícarãjiyede, Jerusalén ãmicʉriĩmaroita. Aru ji eaquiyede mʉje yebai paperayocare jícʉyʉmu náre, ne nʉvari jã́d̶ovarajiyepe acʉyʉ Jerusalẽ́cavʉ Jesúre jʉ aivʉre coreipõevare, ne majinajiyepe ayʉ ñamejare na aru yéde ne nʉvaiyede. \v 4 Dinʉmʉ maquinóre mearu ji dápiainoi, yʉ máre náque nʉri, yʉre yóvarãjarama. \s1 Pablo ʉ̃i coyʉino ʉ̃i d̶ájʉroede \r (Hch 19.8-10, 21; 1 Co 4.17) \p \v 5 Ji etaquiyede yore jocarĩ, vaicʉ́yʉmu Macedonia ãmicʉrijoborõi. No yóboi, eacʉyʉmu mʉje ĩmaro Corintoi. \v 6 Mautequijichʉvʉ mʉje yebai obediaviava baju. Yʉ eayʉ baru, mautecʉyʉmu mʉjaque ʉracoro baede. Dinʉmʉ maquinóre que tedu, mʉjacapũravʉ yʉre cad̶ateivʉ bʉojarãjaramu, ji nʉre nʉquiyepe aivʉ ã́ro ji nʉquino apenoita. \v 7 Obebejãravʉa baju jã́cʉnʉiyʉbevʉ yʉ mʉjare. Maumena vaiyʉbevʉ yʉ mʉje ĩmarore jocarĩ. Quénora mauteiyʉvʉ yʉ mʉjaque obediaviava baju, maje jabocʉi yʉre mauteicõjenu. \v 8-9 Ʉbenita obedivʉ yócavʉ jápiaiyʉrivʉbu Jesús ʉ̃i yávaiye méne. Náre bueiye jaʉvʉ yʉre. Aru apevʉ obedivʉ máre maucʉvarĩduivʉbu maje jabocʉ Jesucristore. Náre cãrijovaicõjeiyʉbevʉ ina Jesúre jʉ ájʉrorivʉre. Que baru mautecʉyʉmu yore Éfeso ãmicʉriĩmaroi, pʉ Pentecostés jãravʉ, judíova ñʉje torojʉve teijãravʉita. \p \v 10 Timoteo máre, yʉ́pe páyʉ, maje jabocʉ Jesucristore memecayʉbe. Que baru ʉ̃i earu mʉje yebai, me torojʉcʉ cʉre d̶ajarã ʉ̃́re. \v 11 Ʉ̃́re ãmeina jã́mejara mʉja. Quénora pued̶ajarã ʉ̃́re. Aru cad̶atejarã ʉ̃́re, ʉ̃i nʉre nʉquiyepe aivʉ cãrijimenoque. Yʉ coreyʉbu ʉ̃ copaidacʉyʉre ji yebai apevʉ majevʉque. \p \v 12 Caride coyʉquijivʉ iye jẽniari jã́iyede majecʉ Apolorã mʉje toivaiye báquede paperayocaque. Paredeca jẽniariducacʉ ʉ̃́re, ʉ̃i yóvaquiyepe ayʉ majevʉre ne jã́ranʉiye báquede mʉjare. Ʉbenita dinʉmʉ mácarõre ʉ̃́capũravʉ nʉiyʉbeteame. Apenʉmʉ ʉ̃i bʉojaquinʉmʉ jã́cʉnʉcʉyʉme mʉjare. \s1 Pablo ʉ̃i meaicõjeino Corintocavʉre \r (Hch 18.2; 1 Co 1.16) \p \v 13 Me jã́jara mʉja. Jʉ are nʉjara mʉja maje jabocʉ Jesucristore. Jidʉbejarã apevʉ ne ãmed̶ajʉroede mʉjare, mʉje Jesúre jʉ aiye boje. Aru parʉre nʉjara mʉja mʉje ũmei, mʉje jʉ aiyede Jesúre dajocabevʉva. \v 14 Caiye mʉje d̶aiyeque ʉjarã apevʉre. \p \v 15 Mʉja, jívʉ, me majidivʉbu Estéfanas ʉ̃ jinaque ne borore. Nácapũravʉ jʉ aima Jesucristore mamarʉmʉre, caivʉ apevʉ Acaya ãmicʉrijoborõcavʉ jipocai. Aru memecavaivʉbu Jʉ̃menijicʉi põevare, cad̶atenajivʉ náre dajocabevʉva. \v 16 Ʉvʉ yʉ mʉje jʉ aiyede náre. Náre aru apevʉ majevʉ nápe paivʉre, apevʉre cad̶ateipõevare aru memecaipõevare máre, jʉ arĩ jaboteicõjejara mʉjare. \v 17 Torojʉvʉ yʉ ina Estéfanas, Fortunato, aru Acaico máre ne edaiye báquede yore. Nácapũravʉ cad̶ateivʉbu yʉre yópe mʉje cad̶atejʉroepe yʉre, cʉrivʉ bʉojaru yʉ́que. \v 18 Parʉre nʉre d̶aivʉbu yʉre ji ũmei, yópe ne parʉre nʉre d̶aiyepe mʉjare máre mʉje ũmei. Náre aru apevʉ nápe paivʉre máre “Meavʉ”, arĩ pued̶ajarã mʉja. \p \v 19 Caivʉ ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ Asia ãmicʉrijoborõi meaicõjed̶ama mʉjare. Aquila aru Priscamaque aru ina Jesúre jʉ aipõeva cójijivaivʉ ne cʉ̃rami jívʉi ʉrarõ meaicõjed̶ama mʉjare, ne cʉe boje Jesucristoque cũinávʉpe mʉjaque. \v 20 Caivʉ Jesúre jʉ aipõeva yore cʉrivʉ meaicõjed̶ama mʉjare. Me jacoyʉjarã mʉja mʉjevʉre mʉje jivare nuri, mʉje Jʉ̃menijicʉ jina mae boje. \v 21 Caride yʉ́vacari, Pablo, toivaivʉ, meaicõjeñʉ caivʉ mʉjare. \p \v 22 Ácʉ põecʉ ʉ̃i ʉbedu maje jabocʉ Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ ñájine d̶ajacʉrĩ ʉ̃́re toabo cũiméboi cainʉmʉa. ¡Mʉ, maje jabocʉ Jesús, dajacʉ! \v 23 Maje jabocʉ Jesucristo mearo d̶acajacʉrĩ mʉjare bojecʉbeda ʉ̃i me boje. \v 24 Yʉ ʉvʉ caivʉ mʉjare cʉrivʉre Jesucristoque cũinávʉpe. Quénoramu.