\id ROM - Carapana NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h ROMANOS \toc1 Carta de San Pablo a los Romanos \toc2 Romanos \toc3 Rom \mt2 Carta de San Pablo a los \mt1 ROMANOS \c 1 \s1 Saludo \p \v 1 Yʉ, Pablo cawãmecʉcʉ Jesucristore capaabojari majõcʉ yʉ ãniña ati cartare cawoajoʉ. Yʉ beseri, yʉ piijowĩ Dios, cʉ̃ yaʉ apóstol yʉ caãnipeere boʉ. Cʉ̃ yaye queti camasãrẽ cʉ̃ canetõõrĩqũẽ quetire yʉ quetibʉjʉ rotijowĩ Dios. \p \v 2 Merẽ baipʉa, cʉ̃ caquetibʉjʉrotijorã cʉ̃ yarã profeta majã ãnana mena jʉ̃gori quetibʉjʉcũñañupĩ camasãrẽ cʉ̃ ya tutipʉ atie caroa quetire. \v 3 Atie yʉ caquetibʉjʉpee pʉame marĩ Pacʉ Dios macʉ̃ Jesucristo marĩ Quetiupaʉ yaye queti, caroa queti niña. Mai, cʉ̃ pʉame ati yepapʉre buiaʉ, ati rupaʉ cʉtiri buiayupi rey David ãnacʉ̃ pãrãmirẽ bairo. \v 4 Cabero cʉ̃ cariacoamiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori cʉ̃ catioyupi Jesure. Bairi marĩ camasã pʉame tiere ĩñarĩ, “Jesús, Dios macʉ̃ catutuaʉ majũ ñe ũnie carʉsaecʉ niñami,” marĩ caĩmasĩparore bairo ĩ, cʉ̃ catioyupi. Tunu bairoa, “Cʉ̃ cʉ̃ã Dios cʉ̃ caãnajẽ cʉtie nipetirijere cacʉ̃goʉ majũ niñami,” marĩ caĩmasĩparore bairo ĩ, cʉ̃ catioyupi Dios Jesure. \p \v 5 Dios pʉame Jesucristo jʉ̃gori yʉ besewĩ. Cʉ̃ yaʉ apóstol paarique, caroa macããjẽ paarique majũrẽ yʉ cũwĩ. Bairo yʉ quetibʉjʉ rotijowĩ ati ʉmʉrecóo macããna nipetiropʉ cʉ̃ yaye nocãrõ caroa quetire tʉ̃goʉsari, cʉ̃ carotirore bairo na caátiparore bairo ĩ. \v 6-7 Bairi mʉjãã, Roma macã macããna cʉ̃ãrẽ Jesucristo yarã mʉjãã ãnio joroque mʉjãã ásupi Dios, tie caroa quetire mʉjãã catʉ̃goʉsaro jʉ̃gori. Bʉtioro mʉjãã maiñami. Cʉ̃ ya poa cʉ̃ cabeserica poa macããna mʉjãã ãnio joroque mʉjãã ásupi. Bairi mʉjããrẽ ñiña: Marĩ Pacʉ Dios, bairi marĩ Quetiupaʉ Jesucristo mena caroare mʉjããrẽ na jonemoáto. Tunu bairoa caroa yericʉtaje cʉ̃ãrẽ na jonemoáto, ñiña. \s1 Pablo quiere visitar Roma \p \v 8 Caãnijʉ̃goro atiere mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉjʉ̃goya mai: Nipetiropʉ macããna ʉseanirĩqũẽ mena tʉ̃gonucũñama Jesucristo mena caroaro mʉjãã catʉ̃goñatutuãnierẽ. Bairo tocãnacãʉ̃pʉa mʉjãã cabaiãnierẽ tʉ̃gori, yʉ pʉame, “Jãã Pacʉ, mʉ ñujãñuña jãã mena,” ñinucũña Diopʉre. Jesucristo jʉ̃gori bairo ñi jẽninucũña. \v 9 Nipetirije yʉ catutuarije mena Dios cʉ̃ carotirore bairo yʉ átinucũña, cʉ̃ macʉ̃ yaye caroa quetire quetibʉjʉ. Bairi Dios pʉame masĩñami tocãnacãnia cʉ̃rẽ mʉjãã yʉ cajẽnibojanucũrĩjẽrẽ. \v 10 Apeye cʉ̃ãrẽ atore bairo cʉ̃ ñi jẽninucũña: “Mʉ caborije caãmata, yʉre Roma macãpʉ yʉ mʉ árotigʉ. Mʉrẽ catʉ̃goʉsarãrẽ na ñiñagaya,” cʉ̃ ñi jẽninucũña tocãnacãnia. \v 11 Yoaro mʉjãã tʉpʉ yʉ ágatʉ̃goña ãninucũmiña. Mʉjãã, to macããnarẽ nemojãñurõ Jesucristo mena catʉ̃goñatutuarã mʉjãã caãnipeere boʉ, mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉnemogaya. Bairi mʉjãã tʉpʉ yʉ ágatʉ̃goñanucũmiña bʉtioro. \v 12 Bairo mʉjããrẽ ĩgʉ ñiña: Yʉ, mʉjãã cʉ̃ã, pʉga nʉgõãpʉa Jesucristo mena marĩ tʉ̃goñatutuaya. Bairo marĩ catʉ̃goñatutuarijere caroaro yerijõrõ marĩ caãmeoquetibʉjʉparore bairo ĩ, mʉjãã tʉpʉ yʉ áganucũmiña bʉtioro. \p \v 13 Yʉ bairãrẽ bairo caãna, atiere mʉjãã camasĩrõ yʉ boya: Ape yepaa macããna judío majã caãmerãrẽ na yʉ caquetibʉjʉro tʉ̃gori bero, jĩcããrã cʉ̃ tʉ̃goʉsanucũñama Jesure. Torea bairo mʉjããtʉ macããna cʉ̃ã na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩ, mʉjãã tʉpʉ yʉ áganucũmiña. Bairo áganucũmicʉ̃ã, mʉjãã tʉpʉ yʉ ámasĩẽtĩña mai. \v 14 Tocãnacãʉ̃pʉrea camasãrẽ besericaro mano caroaro mena yʉ quetibʉjʉ rotiwĩ Dios: Marĩ yaye cabʉsʉrã, aperã marĩ yayere cabʉsʉena, bueri majã camasĩrã, aperã camasĩẽna cʉ̃ãrẽ nipetirore yʉ quetibʉjʉ rotijowĩ. \v 15 Bairi mʉjãã ya macã macããna Jesucristore catʉ̃goʉsaenarẽ cʉ̃ yaye quetire bʉtioro na yʉ quetibʉjʉganucũña. \s1 El poder del evangelio \p \v 16 Noa ũna camasã tie caroa quetire na catʉ̃goʉsaata, na netõõgʉmi Dios peeropʉ na caábujiopeere. Bairi tie caroa quetire di rʉ̃mʉ ũno yʉ quetibʉjʉboboetiya. Caãnijʉ̃goro tie caroa quetire nipetiro judío majãrẽ na quetibʉjʉjʉ̃goyupa Jesujãã. Bairi ãmerẽ yua judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ quetibʉjʉrã jãã átiya. \v 17 Atie queti bairo marĩ masĩõña: “Jesucristo mena na catʉ̃goñatutuari wãme mena jeto jʉ̃gori carorije cawapa cʉ̃goenarẽ bairo na ĩñañami Dios,” marĩ ĩ masĩña. Torea bairo na ĩñañami cʉ̃ mena catʉ̃goʉsajʉ̃gorãrẽ. Atiere torea bairo ĩ quetibʉjʉ woatuyayupa tirʉ̃mʉpʉre: “Cañuʉrẽ, cʉ̃ mena catʉ̃goñatutuaʉ cʉ̃ caãnie jʉ̃gori, ‘Ñe ũnie carorije cawapa cʉ̃goecʉ niñami,’ qũĩ ĩñagʉmi Dios,” ĩ woatuyupa Dios ya tutipʉ. \s1 La culpa de la humanidad \p \v 18 Bairi bairo baiya: Marĩ Pacʉ Dios ʉmʉrecóopʉ caãcʉ̃ ati yepa macããna cañuena, cariape caátiãmerãrẽ roro popiye na tãmʉo joroque na átimasĩñami. Na pʉame roro na caátie mena aperãrẽ caroa cariape quetire na tʉ̃goʉsaetio joroque na átiyama aperã camasãrẽ. \v 19 Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame nipetiro camasãrẽ cʉ̃ caátiãnierẽ na camasĩrõ boyami. Merẽ cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ na ĩñoñupĩ. Na, cañuena cʉ̃ãrẽ tiere na ĩñoñupĩ. \v 20 Caãnijʉ̃goripaʉpʉa nipetiro camasã ĩñajʉ̃goasúpa ati yepa, ati ʉmʉrecóo, caãno cãrõ Dios cʉ̃ caqũẽnorĩqũẽrẽ. Tiere caĩñarã majũ ãnirĩ Diore ĩñaetimirãcʉ̃ã, “Ati ʉmʉrecóore caqũẽnorĩcʉ̃ Dios niñami. Cʉ̃ catutuarije petietiya,” na caĩpea niña. Bairi, “‘¿Dios, cʉ̃ ãnicʉti? Yʉra mácʉ̃mi,’ ĩ tʉ̃goñarĩ mʉrẽ jãã ĩroaepʉ,” Diore na caĩpee mee niña. \p \v 21 Bairo ĩrĩcãrõ mano merẽ caroaro majũ cʉ̃ caãnierẽ masĩñama. Bairo cʉ̃ masĩmirãcʉ̃ã, “Ãniñami Dios ati ʉmʉrecóore caqũẽnorĩcʉ̃,” qũĩ nʉcʉ̃bʉgoetinucũñama. Diore qũĩroagaetiyama. Tunu bairoa tocãnacã rʉ̃mʉ camasãrẽ na cʉ̃ caĩñaricanʉgõmiatacʉ̃ãrẽ, “Jãã mena mʉ ñujãñuña,” qũĩ basapeogaetinucũñama Diore. Nemojãñurõ cañuena ãnirĩ ricaati majũ tʉ̃goñarĩqũẽ jetore tʉ̃goñanucũñama. Torena, caroa macããjẽ cariape quetire tʉ̃gomasĩẽtĩñama. \v 22 “Jãã, camasĩrã majũ jãã ãniña,” caĩrã nimirãcʉ̃ã, catʉ̃gomasĩẽna majũ niñama. \v 23 Bairo caãna ãnirĩ Dios tocãnacã rʉ̃mʉa caãnicõãninucũʉ̃rẽ qũĩroaetiyama. Bairo qũĩroaetiri yua, yucʉ, ʉ̃tã ũnie mena camasã bauriquere bairo cabaurãrẽ na qũẽnonucũñama. Camasã cayasiparã na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, na bauriquere bairo cabaurãrẽ na ĩroanucũñama. Tunu macãnʉcʉ̃ macããna minia, ãña, aperã waibʉtoa bauriquere bairo cabaurã cʉ̃ãrẽ na qũẽnorĩ na ĩroanucũñama. \p \v 24 Bairo cʉ̃rẽ na caĩroaetie wapa Dios cʉ̃ã na piticõãñami. Na caboro carorije nipetirije na caátigarijere na áparo ĩ, na piticõãñami. Bairo na cʉ̃ capitiro yua, na pʉame netõjãñurõ roro caboborije ũnierẽ ãmeo átinucũñama. \v 25 Cariape macããjẽ quetibʉjʉriquere tʉ̃goʉsaricaro ũnorẽã, ricaati roro ĩtorique majũrẽ tʉ̃goʉsanucũñama. Tunu Diore qũĩroaricaro ũnorẽã, ati ʉmʉrecóo macããna cʉ̃ caqũẽnorĩcãrã bauriquere bairo cabaurãrẽ na ĩroanucũñama. Bairo na caĩroamiatacʉ̃ãrẽ, Dios roque nipetirijere caátacʉ cʉ̃ caãnoi tocãnacã rʉ̃mʉa cʉ̃ marĩ cabasapeocõã ninucũrõ ñuña. Bairoa to baiáto. \p \v 26 Bairo cʉ̃rẽ na caĩroatie wapa Dios cʉ̃ã na piticõãñami, na rupaʉ caborore bairo carorije nipetirije na caátigarije caboborijere na áparo ĩ. Bairo na pitiri yua, carõmia, caʉ̃mʉa mena na caãmeo átiparo ũnorẽã, ricaati na majũ carõmia pʉgarãpʉa roro ãmeo átiepenucũñama. \v 27 Caʉ̃mʉa cʉ̃ã na majũ roro ãmeo átinucũñama. Roro átaje caboborije ũnie majũrẽ átinucũñama. Carõmia mena na caãmeo átiparo ũnorẽã, na majũ caʉ̃mʉa pʉgarãpʉa roro ãmeo átiepenucũñama. Bairo roro ána yua, na majũ na rupaʉre rorije riaye to baio joroque átinucũñama. \p \v 28 Nipetirije cʉ̃ caátajere ĩñamirãcʉ̃ã, Diore qũĩroagaetiyama. Bairo cʉ̃ na caĩroagaetie wapa, Dios cʉ̃ã na piticõãñami. “Na caboro roro ricaati na catʉ̃goñarĩjẽ mena na tʉ̃goña ãmarõ,” ĩ, na piticõãñami. Bairo cʉ̃ caáto, na pʉame nemojãñurõ roro átinucũñama. \v 29 Nipetiri wãme carorijere caátinetõmajũcõãrã niñama. Bairo caána ãnirĩ bopaca ĩñarĩcãrõ mano roro átiganucũñama camasãrẽ. Tunu carõmia mena roro átiepepainucũñama. Tunu bairoa apeye ũnierẽ cacʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, netõjãñurõ cʉ̃gonemoganucũñama. Nipetirije carori wãmerẽ átinucũñama. Aperã yayere ĩñaʉgaripeanucũñama. Ãmeo pajĩãganucũñama. Roro ãmeo tutinucũñama. Camasãrẽ na ĩtoepenucũñama. Aperã cʉ̃ã roro bʉsʉpainucũñama. \v 30 Aperã cʉ̃ãrẽ roro na átigarã, na caáperimiatacʉ̃ãrẽ, roro na bʉsʉjãnucũñama. Diore cateerã majũ niñama. Aperãrẽ na tʉ̃goña yapapuao joroque na átinucũñama. “Jãã roque caãnimajũrã jãã ãniña aperã netõrõ,” ĩnucũñama. Na majũ na catʉ̃goñarĩjẽ mena roro na caátipeere tʉ̃goñabócari roro átinucũñama. Na pacʉa cʉ̃ãrẽ na baibotionucũñama. \v 31 Cariape tʉ̃gogaetimajũcõãñama. “Bairo jãã átigarã,” na caĩrĩjẽ cʉ̃ãrẽ na caĩrõrẽ bairo áperinucũñama. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃rẽ cʉ̃ maiẽtĩñama. Tunu apeyera roro aperã na na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, na masiriyobojagaetinucũñama. Aperã cʉ̃ãrẽ na bopaca ĩñagaetinucũñama. \v 32 Bairo cabaiãnarẽ cabero na recõãgʉmi Dios peeropʉ. Tiere ati yepapʉ Dios cʉ̃ caĩcũrĩqũẽrẽ masĩmirãcʉ̃ã, na pʉame carorijere áticõã ninucũñama. Bairo caána ãnirĩ aperã narẽ ĩñacõrĩ roro na caátiere ĩñarã, “Marĩ caátorea bairo na cʉ̃ã roro átiyama,” ĩ ʉseaninucũñama. \c 2 \s1 Dios juzga conforme a la verdad \p \v 1 Bairi noo caãna mʉjãã mena macããna pʉame, “Ãnoa carorã cañuena niñama,” na caĩata, camasã na caátiere caĩñabeserãrẽ bairo bainucũñama. Mʉjãã cʉ̃ã narẽã bairo roro caátipairã mʉjãã ãniña. Bairi mʉjãã pʉame aperãrẽ, “Mʉjãã yaye wapa mʉjãã buicʉtiya,” na mʉjãã caĩata, mʉjãã cʉ̃ã narẽã bairo cabuicʉna mʉjãã tuacõãña. \v 2 Atore bairo marĩ ĩ masĩña: “Dios pʉame roro caánarẽ, ‘Na yaye wapa popiye na baio joroque na yʉ átigʉ,’ cariapea cʉ̃ caĩcũrĩcãrõrẽã bairo átimajũcõãgʉmi,” marĩ ĩ masĩña. \v 3 Mʉjãã, “Ãnoa roro caána niñama,” camasãrẽ caĩbeserã nimirãcʉ̃ã, mʉjãã cʉ̃ã narẽã bairo roro mʉjãã átinucũña. Bairi, “Jãã caátiere ĩñabeseecʉmi Dios,” mʉjãã ĩ masĩẽtĩña. Mʉjãã cʉ̃ãrẽ mʉjãã caátiere ĩñabesemajũcõãgʉmi Dios. \v 4 Baipʉa mai, mʉjããrẽ caĩñamai ãnirĩ jicoquei mʉjããrẽ ĩñabeseetigʉmi. Roro mʉjãã caátiãnierẽ tʉ̃goña yapapuari mʉjãã catʉ̃goñawasoarore bori caroaro yerijõrõ cotei átiyami Dios. Mʉjãã pʉame roque ricaati tʉ̃goñarĩ, “Marĩ caátiãnie, ñurõ Dios cʉ̃ caĩñajoro. Bairi ñe ũnie cawapa cʉ̃goena marĩ ãna,” mʉjãã ĩ tʉ̃goñanucũña. \p \v 5 Catʉ̃gomasĩẽna mʉjãã ãniña. Dios pʉame caroaro yerijõrõ roro mʉjãã caátiere mʉjãã catʉ̃goñawasoapeere cʉ̃ cacotemiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame yapapuari roro mʉjãã caátiere mʉjãã tʉ̃goña wasoagaetiya. Bairo caãna mʉjãã caãnoi, mʉjãã yaye wapa pairo ãninemorõ baiya. Bairi cabero Dios cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caetaro, cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo cariapea netõjãñurõ popiye mʉjãã baio joroque mʉjãã átigʉmi. \v 6 Ti rʉ̃mʉ caãno Dios pʉame camasã tocãnacãʉ̃pʉrea na caátawãmerĩ caãno cãrõrẽ ĩñacõñarĩ na ĩñabesegʉmi. \v 7 Camasã jĩcããrã caroaro áticõã ninucũñama. Caroaro caroa macããjẽrẽ átiãniganucũñama. Dios cʉ̃ caĩñajesorije ũnierẽ átiãninucũñama. Tocãnacã rʉ̃mʉa Dios mena ãnijãnagaetinucũñama. Na ũna roquere yeri capetietie majũrẽ na jogʉmi Dios. \v 8 Aperã roque na caátore bairo áperinucũñama. Na ũna Diore baibotiori cʉ̃ yaye cariape macããjẽ quetire catʉ̃goʉsagaena roquere tutuaro mena popiye na baio joroque na átigʉmi. Carorije macããjẽrẽ na caborije jʉ̃gori tutuaro mena popiye na baio joroque na átigʉmi. \v 9 Nipetiro roro caátipairã roro popiye tãmʉogarãma. Caãnijʉ̃goro judío majã cañuena tore bairo tãmʉojʉ̃gogarãma. Na bero judío majã caãmerã cʉ̃ã cañuena popiye tãmʉogarãma. \v 10 Aperã caroa macããjẽrẽ caátiãninucũrã roquere caroaro na átigʉmi Dios. Nipetiro camasã na catʉ̃goro, “Caroaro majũ mʉjãã ápʉ,” na ĩgʉmi. Tunu caroa yericʉtajere na jogʉmi. Caãnijʉ̃goro tore bairo na átigʉmi judío majã cañurãrẽ. Na bero judío majã caãmerã cañurã cʉ̃ãrẽ bairoa na átigʉmi. \p \v 11 Bairi judío majã, aperã judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ na ĩñaricawoetiyami Dios. Jĩcãrõ tʉ̃ni caroaro cariape na ĩñañami nipetiro camasãrẽ. \v 12 Judío majã caãmerã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ masĩẽtĩñama. Bairo tiere masĩẽtĩmirãcʉ̃ã, tocãnacãʉ̃pʉa yasicoagarãma, roro na caátie jʉ̃gori. Judío majã roque cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ masĩñama. Bairo masĩmirãcʉ̃ã, tiere na cabaibotiorije wapa yasicoagarãma na cʉ̃ã. \v 13 “Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ na catʉ̃gorije jʉ̃gori, ñe ũnie carorije wapa cacʉ̃goena niñama,” na ĩ, ĩñaẽtĩñami Dios camasãrẽ. Cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ tʉ̃gori bero caroaro caána roquere, “Ñe ũnie carorije wapa cacʉ̃goena niñama,” na ĩ, ĩñañami. \v 14 Judío majã caãmerã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ masĩẽtĩmirãcʉ̃ã, na majũ caroa macããjẽrẽ na caápata, Dios cʉ̃ carotirore bairo ána átiyama. Bairo na caápata, na yeripʉ tie carotirore bairo caátimasĩrã tuayama. \v 15 Bairi caroaro na caátiãnie mena cariape na caãnierẽ marĩ masĩõ joroque átiyama. Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ camasĩrãrẽ bairo niñama. Bairi cariape na caápericõãta, na majũ na yeripʉ, “Marĩ buicʉtiya,” ĩ masĩñama. Tunu bairoa caroa macããjẽrẽ na caátiatato bero caãmata roque, “Cabuimána marĩ ãniña,” ĩ masĩnucũñama. \v 16 Atie Dios yaye queti yʉ caquetibʉjʉrore bairo baicoagaro: Dios cʉ̃ macʉ̃ Jesure cʉ̃ caĩñabeserotiri rʉ̃mʉ caetaro nipetiro roro na catʉ̃goñarĩjẽrẽ, yasioropʉ na caátaje cʉ̃ãrẽ ĩñabesegʉmi Dios. \s1 Los judíos y la ley de Moisés \p \v 17 Mʉjãã, judío majã atore bairo mʉjãã ĩrĩqũẽ cʉtinucũña: “Jãã judío majã jãã ãniña. Bairi Dios pʉame caroaro jãã átigʉmi, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ camasĩrã jãã caãnoi,” mʉjãã ĩ tʉ̃goña wẽpʉ̃nucũña. Tunu bairoa aperãrẽ na mʉjãã ĩnucũña: “Jãã, jãã ãniña Dios yarã cʉ̃ cabesericarã majũ,” mʉjãã ĩ wẽpʉ̃nucũña. \v 18 Bairo caĩwẽpʉ̃rã ãnirĩ atore bairo mʉjãã ĩnemonucũña: “Jãã, Dios cʉ̃ caborije ũnie jãã caátipeere jãã masĩjãñuña. Tunu bairoa Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ jãã camasĩrõ jʉ̃gori caroa macããjẽ jetore jãã ĩñabesemasĩña,” mʉjãã ĩnucũña. \v 19 Tunu cacaapee ĩñaenarẽ bairo caãnarẽ cajʉ̃gomasĩrãrẽ bairo, Dios yaye quetire camasĩẽnarẽ, “Jãã quetibʉjʉ masĩña,” mʉjãã ĩnucũña. Tunu bairoa canaitĩãrõpʉ caãnarẽ cajĩñaworãrẽ bairo, roro caánarẽ, “Caroaro na jãã átirotimasĩña,” mʉjãã ĩnucũña. \v 20 Tunu, “Jãã pʉame Dios yaye quetire camasĩẽnarẽ tie quetire jãã quetibʉjʉ masĩña. Tunu bairoa catʉ̃goñatutuawẽpʉ̃ẽna cʉ̃ãrẽ caroaro na átiãnio joroque jãã átimasĩña,” mʉjãã ĩnucũña. “Jãã, merẽ jãã cʉ̃goya Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ cariape quetibʉjʉrique majũrẽ. Tie jʉ̃gori tore bairo jãã átimasĩña,” mʉjãã ĩ tʉ̃goñanucũmiña. \v 21 Bairo, “Aperãrẽ caquetibʉjʉmasĩrĩ majã jãã ãniña,” caĩrã nimirãcʉ̃ã, ¿nopẽĩrã mʉjãã majũ yeri roro mʉjãã caátie pʉamerẽ mʉjãã quetibʉjʉgaetiyati? “Yajaeticõãña,” caĩquetibʉjʉrã nimirãcʉ̃ã, ¿nopẽĩrã mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã yajapainucũñati? \v 22 Tunu aperãrẽ, “Apei nʉmo mena roro átiepeeticõãña,” caĩquetibʉjʉrã nimirãcʉ̃ã, ¿nopẽĩrã tore bairo mʉjãã cʉ̃ã apei nʉmo mena mʉjãã átiepenucũñati? Tunu camasã na cawericarãrẽ, “Na ĩroaeticõãña,” caĩquetibʉjʉrã nimirãcʉ̃ã, ¿nopẽĩrã na caĩroari wii macããjẽrẽ mʉjãã yajanucũñati? \v 23 Tunu, “Jãã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ camasĩrã majũ jãã ãniña aperã netõrõ,” caĩrã nimirãcʉ̃ã, tiere cabaibotiorãrẽ bairo mʉjãã tuaya, tie quetire tʉ̃goʉsaena. Tie jʉ̃gori aperã pʉame Diore cʉ̃ na boyetiepeo joroque ána mʉjãã átiya. \v 24 Torea bairo cariape ĩ quetibʉjʉyupa Dios ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ: “Mʉjãã, judío majã Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ mʉjãã cabaibotioĩñorĩjẽ jʉ̃gori, aperã judío majã caãmerã pʉame Diore roro cʉ̃ na bʉsʉpaio joroque mʉjãã átiya,” ĩ quetibʉjʉyupa. \p \v 25 Bairopʉa, judío majã na caãnierẽ áti ĩñorã rupaʉ macããjẽrẽ yisetarique ñujãñuña, ni ũcʉ̃ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ catʉ̃goʉsaʉ cʉ̃ caãmata. Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ catʉ̃goʉsaecʉ cʉ̃ caãmata roque, cʉ̃ rupaʉ macããtõrẽ cayisetarotiricʉ nimicʉ̃ã, cayisetaa mácʉ̃rẽã bairo tuacõãñami cʉ̃ catʉ̃goʉsaetie jʉ̃gori. \v 26 Baipʉa, apei cʉ̃ rupaʉ macããtõrẽ cayisetaa mácʉ̃ nimicʉ̃ã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ bairo caroaro cʉ̃ caátie jʉ̃gori, cʉ̃ rupaʉ macããtõrẽ cayisetarotiricʉre bairo tuayami Dios cʉ̃ caĩñajoro. \v 27 Bairo judío yaʉ caãmei cʉ̃ rupaʉpʉ cayisetarotiecʉ nimicʉ̃ã, Dios cʉ̃ carotirore bairo caácʉ pʉame qũĩñabesegʉmi apei cʉ̃ rupaʉpʉre cayisetarotiricʉ nimicʉ̃ã, tunu bairoa Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cʉ̃gomicʉ̃ã, tiere catʉ̃goʉsaecʉ pʉamerẽ. \p \v 28 Judío majãrẽ bairo ãnajẽ cʉtaje pʉame bui macããjẽ átiãnajẽ mee niña. Marĩ rupaʉ macããjẽ yisetarotirique cʉ̃ã bui marĩ rupaʉ macããjẽ átaje jeto mee niña. \v 29 Cariape judío majãrẽ bairo majũ ãnajẽ cʉtaje pʉame marĩ yeri marĩ pupeapʉ ãnajẽ cʉtaje niña. Tunu bairoa marĩ rupaʉ yisetarotirique mena átiãnajẽ cʉtaje cʉ̃ã rotirique woaturique mee niña. Marĩ yeripʉ macããjẽ Espíritu Santo jʉ̃gori marĩ catʉ̃goñawasoarique niña cariape judío majã majũ ãnajẽ cʉtaje. Tore bairo cʉ̃ yeripʉ catʉ̃goñawasoaricʉ roquere, “Ñe ũnie carorije wapa cacʉ̃goecʉ niñami,” qũĩ ĩñañami Dios, aperã camasã tore bairo cʉ̃ na caĩ ĩñaetimiatacʉ̃ãrẽ. \c 3 \p \v 1 Mʉjãã pʉame bairo yʉ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, “¿Toroque judío majãrẽ bairo marĩ caãnajẽ cʉtie to wapa manicʉti?” mʉjãã ĩrã. “¿Marĩ rupaʉ macããjẽ yisetarotirique cʉ̃ã to wapa manicʉti?” mʉjãã ĩrã. \v 2 Yʉ pʉame, “Judío majã marĩ caãnajẽ cʉtie wapacʉtimajũcõãña,” ñiña capee marĩ cabairique jʉ̃gori. Bairi caãnijʉ̃goro marĩ judío majãrẽ cʉ̃ yaye quetire marĩ cũjʉ̃goyupi Dios. \p \v 3 Aperã jĩcããrã judío majã Diore na catʉ̃goʉsaetimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩqũẽ cariape nicõãña. Bairi cʉ̃ caĩquetibʉjʉcũrĩcãrõrẽã bairo áticõãmasĩñami Dios. \v 4 Nipetirije cʉ̃ caátigariquere cariapea áticõãgʉmi cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo. Nipetiro camasã caĩtopairã na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ pʉame cariapea cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽ bairo átimasĩñami. Dios ya tutipʉ cʉ̃ã atore bairo quetibʉjʉya: \q1 “Mʉa, Dios, tocãnacã rʉ̃mʉ caroaro cariape caquetibʉjʉ mʉ ãniña. \q1 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ camasocʉ caãnorẽ bairo mʉrẽ cabʉsʉjãʉ̃ mácʉ̃mi,” ĩ quetibʉjʉya. \p \v 5 Mai, ¿dope bairo ñicʉti? ¿Aperã camasã na caĩtʉ̃goñarõrẽ bairo ñicʉti? Atore bairo ĩbujiorãma: “Rorije marĩ caáti ĩñoata, Dios caroaro cariape cʉ̃ caãnajẽ cʉtiere nipetiro camasã na masĩõ joroque ána marĩ átiya. Bairi carorije marĩ caátie ñujãñuña. Tore bairo, ‘Caroa macããjẽ niña,’ marĩ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, ¿nopẽĩ roro marĩ caátie wapa marĩ qũĩñabesecʉti Dios?” ĩ tʉ̃goñabujiorãma jĩcããrã camasã. \v 6 ¡Bairo mee niña! Bairo na caĩtʉ̃goñarĩjẽ caãnorẽ bairo caãmata, ni ũcʉ̃ jĩcãʉ̃rẽ qũĩñabese masĩẽtĩbujioʉmi Dios. \p \v 7 Apeyera, aperã atore bairo ĩnemorãma: “Marĩ caĩtorije mena Dios cariape cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ marĩ áti ĩñogarã. Bairi camasã cʉ̃rẽ, ‘Cañuʉ majũ cariape cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo caácʉ niñami,’ ĩbujiorãma. Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, ¿dopẽĩ Dios pʉame marĩrẽ, ‘Mʉjãã caĩjʉ̃goricarore bairo mʉjãã átiyaparoetiya,’ marĩ qũĩcʉti? Bairo cʉ̃ caĩata, cariape ĩẽtĩñami Dios,” ĩbujiorãma camasã. Tame, bairopʉa bairo na caĩrĩjẽ wapa maniña. \v 8 Bairo ĩrã yua, atore bairo ĩmecʉ̃nucũrãma: “¿Nopẽĩrã carorije macããjẽrẽ marĩ ápericʉti? Caroa macããjẽ pʉame to átio joroque ĩrã, carorije macããjẽ marĩ caáto ñuña,” ĩmecʉ̃nucũrãma. Na pʉame, “Pablo cʉ̃ã torea bairo buenucũñami,” ñi bʉsʉpaiyama. Camasã yʉre na catʉ̃goʉsaro boetiri, tore bairo ñi bʉsʉpainucũñama. Bairo na caĩbʉsʉpairije wapa Dios pʉame roro popiye na baio joroque na átigʉmi. \s1 Todos somos culpables \p \v 9 ¿Tame, dope to baimiñati? Marĩ, judío majã, ¿aperã netõjãñurõ caroarã cañurã majũ marĩ ãniñati? ¡Marĩ baietiya tame yʉra! Bairi marĩ, judío majã, aperã judío majã caãmerã nipetiro camasã rorije caãna jeto marĩ ãniña. Torea bairo yʉ cʉ̃ã yʉ quetibʉjʉnucũña. \v 10 Tirʉ̃mʉpʉ cʉ̃ãrẽ atore bairo ĩ woatuyupa Dios ya tutipʉ: \q1 “¡Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ camasocʉ cañuʉ caroaro cariape caácʉ mácʉ̃mi! \q1 \v 11 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ caroaro catʉ̃gomasĩ mácʉ̃mi. \q1 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Diore bori cʉ̃rẽ camacãʉ̃ mácʉ̃mi. \q1 \v 12 Nipetiro camasã Dios yaye caroa quetire jãnarĩ ricaati quetibʉjʉrique pʉamerẽ tʉ̃goʉsarã átiyama. \q1 Caroa wãme ũnierẽ besemasĩẽtĩrĩ tʉ̃goñamawijiacoayama. \q1 Bairi, ¡ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ camasocʉ cañuʉ cariape caácʉ mácʉ̃mi! \q1 \v 13 Na bʉsʉrica, masa ope cayaamani opere bairo niña. \q1 Ti ope caʉ̃nirĩjẽ caʉ̃niwitirorea bairo roro na cabʉsʉrije witinucũña. Ĩtopaijãñuñama. \q1 Tunu bairoa ãña nima capũnirõrẽ bairo, pũnirõ na risero mena bʉsʉnucũñama. \q1 \v 14 Roro na caĩrĩjẽ jʉ̃gori aperãrẽ na tʉ̃goña yapapuao joroque átinucũñama. \q1 \v 15 Yoaro mee asiari noa ũna na caboenarẽ jicoquei na pajĩãrenucũñama. \q1 \v 16 Noo na caátópʉ aperãrẽ roro na tʉ̃goña royetuao joroque na átinucũñama. \q1 Tʉ̃goñarĩqũẽ paio joroque na átinucũñama. \q1 \v 17 Jĩcã majãrẽ bairo yerijõrõ ãnimasĩẽtĩñama. \q1 \v 18 Petoaca ũno Diore cʉ̃ masĩgaetimajũcõãñama. \q1 Na cʉ̃ caĩñabesepee cʉ̃ãrẽ di rʉ̃mʉ ũno tʉ̃goñagaetiyama,” \q1 ĩ quetibʉjʉyupa Dios ya tutipʉ. \p \v 19-20 Atore bairo marĩ masĩña: Dios pʉame Moisés ãnacʉ̃ jʉ̃gori cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ marĩ judío majãrẽ marĩ cũñupĩ. Tiere cʉ̃ cacũmiatacʉ̃ãrẽ, tiere marĩ caátipeyomasĩẽtĩẽ jʉ̃gori marĩ buicʉtiya. Bairi nipetiro judío majã, judío majã caãmerã cʉ̃ã, “Cabuicʉna marĩ ãniña. Dios popiye cʉ̃ caátiparã marĩ ãniña,” marĩ caĩmasĩparore bairo ĩ, marĩ cũñupĩ Dios Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃rẽ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ caátipeyogamirĩcʉ̃rẽ, “Tie mʉ catʉ̃goʉsarije jʉ̃gori mʉ yʉ netõõgʉ,” di rʉ̃mʉ ũno ĩẽtĩgʉmi Dios. \s1 La salvación es por medio de la fe \p \v 21-22 Ãmerẽ yua, Dios pʉame ñe ũnie cawapa mánarẽ bairo marĩ ãnio joroque cʉ̃ caátaje quetire marĩ ĩñoñami. Mai, tie queti pʉame cawãma queti mee niña. Tirʉ̃mʉpʉa Moisés ãnacʉ̃rẽ, bairi profeta majã cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñupĩ. Bairo na cawoatucũrĩcã tutiripʉre cabuerã ãnirĩ atore bairo marĩ masĩña: Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ marĩ catʉ̃goʉsaro jʉ̃gori mee, Jesucristo mena marĩ catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori roque ñe ũnie cawapa mánarẽ bairo marĩ tuao joroque marĩ átiyami Dios. Nipetiro camasãrẽ jĩcãrõ tʉ̃ni torea bairo na netõõgʉmi cʉ̃ mena na catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori. \v 23 Bairi marĩã camasã nipetiro roro caána jeto marĩ ãniña. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Dios cʉ̃ caborore bairo caátiemʉetapeti mácʉ̃mi. \v 24 Bairo caãna marĩ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame camasãrẽ camai ãnirĩ cʉ̃ macʉ̃ Jesucristo cʉ̃ cariarique jʉ̃gori, ñe ũnie cawapa mánarẽ bairo marĩ tuao joroque marĩ ásupi. Ni jĩcãʉ̃rẽ wapa jẽnirĩcãrõ mano tore bairo marĩ átibojayupi. \v 25 “Yʉ macʉ̃ yucʉpãĩpʉ cʉ̃ cariarije jʉ̃gori camasã na carorije wapare na yʉ masiriyobojagʉ,” ĩ tʉ̃goñañupĩ Dios. Bairi marĩ pʉame tiere masĩrĩ, Jesucristo mena marĩ catʉ̃goñatutuata, caroaro marĩ ẽmʉetamasĩgarã yua marĩ cʉ̃ canetõõrĩqũẽrẽ. Bairo átiri marĩ masĩõñami, Dios cañuʉ cariape caácʉ cʉ̃ caãnajẽ cʉtiere. Bairi tunu tirʉ̃mʉpʉ macããna roro na caátiere ĩñamicʉ̃ã, cariapea yerijõrõ catʉ̃goñaʉ ãnirĩ, roro popiye na baio joroque na ápeyupi. \v 26 Torea bairo ãme cʉ̃ãrẽ cañuʉ cariape cʉ̃ caãnajẽ cʉtiere marĩ masĩõcõã niñami. Tore bairo cʉ̃ caãnajẽ cʉtiere marĩ ĩñonemocõã ninucũñami, Jesucristore catʉ̃goʉsarãrẽ ñe ũnie cawapa mánarẽ bairo na ãnio joroque cʉ̃ caáticõãninucũrĩjẽ jʉ̃gori. \p \v 27 Bairi marĩ pʉame marĩ majũ caroaro marĩ caátiãnie jʉ̃gori, “Dios cʉ̃ caĩñajoro cañurã marĩ ãniña,” marĩ caĩbotiomasĩpee maniña. Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽ marĩ caátie jʉ̃gori mee caroarã marĩ ãniña. Jesucristo mena marĩ catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori roque Dios pʉame, “Cañurã mʉjãã ãniña,” marĩ ĩ masĩñami. \v 28 Bairi yua, atore bairo marĩ ĩ yaparoetaya: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cʉ̃ caátipeyogamirĩjẽ jʉ̃gori mee, Jesucristo mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori mena roque, ñe ũnie cawapa mácʉ̃rẽ bairo qũĩñagʉmi Dios,” marĩ ĩ masĩña. \p \v 29 Bairi Dios pʉame, ¿judío majã quetiupaʉ jeto cʉ̃ ãniñati? ¿Aperã judío majã caãmerã nipetiro ati ʉmʉrecóo macããna quetiupaʉ mee mʉjããrã cʉ̃ ãnicʉti? ¡Yʉra, ati ʉmʉrecóo macããna cʉ̃ãrẽ nipetiro quetiupaʉ majũ niñami! \v 30 Jĩcãʉ̃ã niñami camasã quetiupaʉ. Apei maniñami. Cʉ̃, jĩcãʉ̃ã niñami, ñe ũnie carorije wapa mánarẽ bairo marĩ ãnio joroque caátimasĩ, Jesucristo mena marĩ catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori. Tore bairo átinucũñami Dios na rupaʉre cayisetarotiricarã judío majã, o cayisetarotiena judío majã caãmerã cʉ̃ã na caãnierẽ ĩñapeoricaro mano jĩcãrõ tʉ̃nia. \v 31 Bairi yua, ¿Jesucristo mena marĩ catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ, wapa manorẽ bairo to tuao joroque marĩ áticʉti? ¡Baietiya bairopʉa! Jesucristo mena marĩ catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori tie Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ caroaro cariape tiere marĩ átinemomasĩõ joroque marĩ átiya. \c 4 \s1 El ejemplo de Abraham \p \v 1 Ãmerẽ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉpa Abraham ãnacʉ̃ cʉ̃ cabairiquere: Mʉjãã camasĩrõrẽã bairo cʉ̃ pʉame marĩ judío majã yaʉ caãnijʉ̃goricʉ ãñupĩ. \v 2 Cariapea Abraham ãnacʉ̃ caroaro cʉ̃ caátiãnie jʉ̃gori Dios pʉame, “Ñe ũnie cawapa mácʉ̃rẽ bairo mʉrẽ ñiñaña,” cʉ̃ caĩrĩqũẽ caãmata, Abraham ãnacʉ̃ pʉame, “Yʉ majũ caroaro yʉ caátiãnie jʉ̃gori yʉ netõwʉ̃,” ĩ botiomasĩbujioricʉmi. Baipʉa, Dios cʉ̃ caĩñajoro tore bairo ĩ botiomasĩẽtĩmicʉ̃ã, tore bairo ĩ botiobujioricʉmi aperã camasãrẽ. \v 3 Atore bairo pʉame ĩ quetibʉjʉyupa Dios ya tutipʉ Abraham cʉ̃ cabairiquere: “Abraham ãnacʉ̃ pʉame Dios cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ caãnorẽ bairo cariape tʉ̃goyupi. Bairo cʉ̃ cabairijere ĩñarĩ bero, Dios pʉame, ‘Ñe ũnie cawapa mácʉ̃rẽ bairo cʉ̃ ñiñaña,’ ĩñupĩ,” ĩ quetibʉjʉyupa. \p \v 4 Ĩcõñarĩ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉpa mai: Jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ apeye ũnierẽ cʉ̃ capaáta, bairoa wapa mano apeye ũnierẽ cʉ̃ jorã mee átinucũñama. Cʉ̃ capaarije wapa majũ cʉ̃ wapatirã átiyama. \v 5 Baipʉa, Dios pʉame paari majãrẽ na cawapatirore bairo mee átinucũñami camasãrẽ. Caroaro na caátie jʉ̃gori mee, cʉ̃ mena na catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori, ñe ũnie cawapa cʉ̃goenarẽ bairo na ĩñanucũñami. Tore bairo na netõõnucũñami Dios, camasã na majũ na caátie mena na canetõmasĩẽtĩmiatacʉ̃ãrẽ. \v 6 Tirʉ̃mʉpʉ macããcʉ̃ David cʉ̃ã yʉ caĩrõrẽã bairo ĩñupĩ: “Dios camasã na caátiere ĩñarĩ mee, cʉ̃ mena na catʉ̃goñatutuarijere ĩñarĩ, ‘Cañurã ñe ũnie carorije cawapa cʉ̃goena niñama,’ na ĩnucũñami Dios. Tore bairo cʉ̃ caĩrã pʉame bʉtioro ʉseaninucũñama,” ĩñupĩ David ãnacʉ̃ cʉ̃ã. \v 7 Atore bairo ĩ woatuyupi Dios ya tutipʉ: \q1 “Noa ũna roro na caátiere Dios cʉ̃ camasiriyobojaricarã ʉseanirĩ ñiñama. \q1 \v 8 Tunu bairo, ¡ni ũcʉ̃rẽ, ‘Mʉ carorije wapa yʉ jẽnietigʉ,’ cʉ̃ caĩ pʉame cʉ̃ã ʉseanirĩ niñami!” ĩ woatuyupi. \p \v 9 David ãnacʉ̃ cʉ̃ cawoatucũrĩqũẽ pʉame, ¿marĩ judío majã jetore marĩ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩqũẽ to ãniñati? ¿Aperã judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ na cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩqũẽ mee mʉjããrã to ãniñati? Yʉra, nipetiropʉa catʉ̃goñatutuarã, David cʉ̃ caĩquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽã bairo ʉseanigarãma. Merẽ torea bairo mʉjããrẽ jãã quetibʉjʉapʉ. Dios pʉame Abraham, cʉ̃ mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuaro ĩñarĩ, “Cañuʉ, ñe ũnie cawapa cʉ̃goecʉre bairo mʉrẽ ñiñaña,” qũĩñupĩ. \v 10 ¿Diwatoapʉ Dios, “Cañuʉ niñami,” cʉ̃ qũĩñuparĩ Abrahãrẽ? ¿Cʉ̃ rupaʉ macããtõrẽ cayisetaricʉ cʉ̃ caãno, o cayisetamácʉ̃ cʉ̃ caãnopʉa, tore bairo cʉ̃ qũĩñuparĩ? Bairo cʉ̃ caátirotiparo jʉ̃goyepʉa tore bairo qũĩñupĩ Dios. \v 11 Bairi Abraham, Dios cʉ̃ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ caãnorẽ bairo cariape cʉ̃ catʉ̃goro beropʉ, cʉ̃ rupaʉre cʉ̃ yiseyupa. Tore bairo átirotiyupi Abraham, Dios mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori cʉ̃rẽ ñe ũnie cawapa cʉ̃goecʉre bairo cʉ̃ cʉ̃ cacũrĩjẽrẽ cʉ̃ camasĩparore bairo ĩ. Tore bairo cabairicʉ ãnirĩ Abraham ãnacʉ̃ pʉame nipetiro na rupaʉ cayiserotiena nimirãcʉ̃ã, Dios mena catʉ̃goñatutuarã cʉ̃ãrẽ na ñicʉ̃ caãnijʉ̃goricʉ ãñupĩ. Bairi Dios cʉ̃ã torea bairo cariape cañurã ñe ũnie cawapa mánarẽ bairo na ĩñañami na rupaʉ cayiserotiena cʉ̃ãrẽ. \v 12 Tunu bairoa marĩ judío majã marĩ rupaʉre cayisetarotiricarã, Abraham ãnacʉ̃ cʉ̃ rupaʉre cayisetamácʉ̃pʉa Dios mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuajʉ̃goricarore bairo Dios mena catʉ̃goñatutuarã majũ ñicʉ̃ cʉ̃ã ãcʉ̃ baiyami. \s1 La promesa se cumple por medio de la fe \p \v 13 Mai, Dios pʉame atore bairo qũĩñupĩ Abrahãrẽ: “Mʉ, bairi mʉ pãrãmerã cʉ̃ãrẽ ati yepare mʉjãã yʉ jogʉ mʉjãã caãnipa yepa,” qũĩ jʉ̃goyupi, Abraham pʉame caãnorẽ bairo cariape Dios mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori. Cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ caroaro cʉ̃ caátie jʉ̃gori mee, cʉ̃ mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori roque tore bairo qũĩñupĩ Dios. Bairi, “Ñe ũnie cawapa cʉ̃goecʉre bairo caãcʉ̃ mʉ ãniña,” qũĩñupĩ Dios yua. \v 14 Dios pʉame, “Mʉjããrẽ yʉ jʉátinemogʉ,” cʉ̃ caĩcũrĩqũẽrẽ, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ caána jetore cʉ̃ cacũrĩqũẽ caãmata, Dios mena marĩ catʉ̃goñatutuarije pʉame wapa manibujioro. Tunu bairoa Abrahãrẽ, “Caroare mʉ yʉ jogʉ,” cʉ̃ caĩrĩqũẽ cʉ̃ã wapa mani yaparo etabujioricaro. \v 15 Bairi nipetiro camasã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ caátipeyogamirã pʉame popiye na baio joroque Dios cʉ̃ caátiparã niñama. Bairopʉa, tie roticũrĩqũẽ camanicõãta, tiere cabaibotiorã cʉ̃ã manibujiorãma. \p \v 16 Bairi Abraham jʉ̃gori nipetiro cʉ̃ pãrãmerã caãniparãrẽ Dios cʉ̃ caĩcũrĩqũẽ caroaro caãnicõãnipeere ĩrã, Dios mena camasã na catʉ̃goñatutuacõãno boya. Bairo ĩgʉ ñiña: Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ caátipeyogamirã jeto meerẽ, nipetiro Abrahãrẽ bairo Dios mena catʉ̃goñatutuarãrẽ caroare na jogʉmi Dios, na cʉ̃ caĩcũrĩcãrõrẽã bairo. Bairo bairi Abraham ãnacʉ̃ pʉame yua, marĩ nipetiro Dios mena catʉ̃goñatutuarã ñicʉ̃ caãnacʉ̃ majũ nijʉ̃goyupi. \v 17 Dios ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ atore bairo ĩ quetibʉjʉ woatuyupa: “Ãmerẽ, mʉrẽ nipetiro camasã poari ñicʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃ majũ mʉ ãnio joroque mʉ yʉ átiya,” ĩ quetibʉjʉyupa. Tiere caĩ pʉame niñami marĩ Quetiupaʉ Dios, Abraham ãnacʉ̃ caroaro cariape cʉ̃ catʉ̃goʉsaricʉ. Cʉ̃ã niñami Dios cariacoatana na caãnimiatacʉ̃ãrẽ na yeri catio joroque caácʉ. Tunu bairo apeye camánajẽ to caãnimiatacʉ̃ãrẽ, nipetirije caãnierẽ caátijẽñorĩcʉ̃ niñami. \p \v 18 Mai, Abraham pʉame cabʉcʉ ãnirĩ cʉ̃ capũnaacʉti yʉtea to capeticõãmiatacʉ̃ãrẽ, Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ tʉ̃goñatutua jãnaesupi. Dios Abrahãrẽ, “Mʉ pãrãmerã caãniparã, capããrã nigarãma,” cʉ̃ cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ caãnorẽ bairo cariape tiere cʉ̃ catʉ̃goñatutuarique jʉ̃gori nipetiro camasã poari ñicʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃ majũ ãnijʉ̃goyupi. \v 19 Cabʉcʉ cien cʉ̃marĩ majũ merẽ cacʉ̃goʉ nimicʉ̃ã, Abraham pʉame di rʉ̃mʉ ũno Dios mena tʉ̃goñatutua jãnaesupi. Pʉgarãpʉa cʉ̃ nʉmo mena cabʉtoa ãnirĩ na cayasipee cʉ̃ãrẽ masĩñupĩ Abraham. Bairi pʉgarãpʉa cabʉtoa ãnirĩ na capũnaa cʉtipee cʉ̃ã mañupã. \v 20 Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩcũrĩqũẽrẽ pʉgani cãrõ, “Tore bairo ápeimi Dios,” ĩ tʉ̃goñaesupi. Bairo ĩ tʉ̃goñaẽtĩrĩ yua, nemojãñurõ roque Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩcũrĩqũẽ mena tʉ̃goñatutuanemoñupĩ. Diore cʉ̃ basapeoyupi Abraham. \v 21 “Dios yʉre cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo átimasĩpeyocõãñami,” caroaro ñe ũnie rʉsaeto ĩ tʉ̃goñatutuacõãñupĩ. \v 22 Tore bairo cʉ̃ catʉ̃goñatutuaro ĩñarĩ, Dios pʉame Abrahãrẽ, “Cañuʉ ñe ũnie cawapa cʉ̃goecʉre bairo cʉ̃ ñiñaña,” ĩñupĩ. \p \v 23 Atie Dios, “Cañuʉ, ñe ũnie cawapa cʉ̃goecʉre bairo mʉ ñiñaña,” cʉ̃ mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori cʉ̃ caĩcũrĩqũẽrẽ Abraham ãnacʉ̃ jetore ĩ quetibʉjʉ cũẽsupa Dios ya tutipʉre. \v 24 Marĩ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ caĩpeere tore bairo ĩ quetibʉjʉ woatucũñupã. Bairi marĩ cʉ̃ãrẽ, “Cañurã, ñe ũnie cawapa cʉ̃goenarẽ bairo mʉjããrẽ ñiñaña,” marĩ ĩ masĩñami Dios, cʉ̃ macʉ̃ marĩ Quetiupaʉ Jesucristo cariacoatacʉ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ cʉ̃ cacatioricʉ mena marĩ catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori. \v 25 Cʉ̃ã, marĩ carorije wapa jʉ̃gori yucʉpãĩpʉ riayupi. Bairo cariacoatacʉ nimicʉ̃ã, tunu catiyupi, marĩ carorije wapa jʉ̃gori roro popiye marĩ cabaibujiopeere netõõgʉ. \c 5 \s1 Libres de culpa \p \v 1 Bairi marĩ pʉame marĩ carorije wapare cʉ̃ canetõõbojaricarã ãnirĩ yua, jĩcãrõrẽ bairo Dios mena yerijõrõ marĩ ãniña. Tore bairo marĩ tuaya yua, marĩ Quetiupaʉ Jesucristo yucʉpãĩpʉ cʉ̃ cariarique jʉ̃gori. \v 2 Jesucristo mena marĩ catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori Dios pʉame cʉ̃ mena nocãrõ caroaro majũ marĩ caãnajẽ cʉtiãnipeere marĩ cũñupĩ. Bairi tore bairo caroaro cariape marĩ ãnicõã ninucũgarã. Bairi Dios cʉ̃ caãnajẽ cʉtie macããjẽrẽ marĩ cʉ̃ã jĩcã wãme ũno cacʉ̃goparã ãnirĩ marĩ ʉseanicõã niña. \v 3 Apeyera tunu popiye baimirãcʉ̃ã, marĩ ʉseaniña. Bairo popiye marĩ cabairo jʉ̃gori nemojãñurõ Dios mena marĩ tʉ̃goñatutuagarã. \v 4 Bairo marĩ catʉ̃goñatutuaro, Dios pʉame, “Mʉjãã, caroaro mʉjãã ápʉ,” marĩ ĩgʉmi. Tiere masĩrĩ yua, marĩrẽ caroaro cʉ̃ caátipeere tʉ̃goñarĩ, pairo marĩ ʉseanicõã nigarã. \v 5 Bairo caroaro marĩrẽ cʉ̃ caátipeere marĩ catʉ̃goña ʉseaninucũrĩjẽ pʉame marĩ ʉsearitio joroque marĩ áperiya. Bairi merẽ Dios pʉame marĩ yeripʉ marĩrẽ cʉ̃ camaicõãninucũrĩjẽrẽ ñe ũnie rʉsaeto marĩ masĩõ joroque átiyami, cʉ̃ yeri Espíritu Santo marĩ cʉ̃ cajoricʉ jʉ̃gori. \p \v 6 Mai, marĩ pʉame roro marĩ caátie jʉ̃gori marĩ majũã tie wapare marĩ netõmasĩẽpʉ̃. Bairo marĩ canetõmasĩẽto ĩñarĩ, Dios cʉ̃ caĩñabesejʉ̃goyeticũrĩcã rʉ̃mʉ caetaro, Jesucristo pʉame roque marĩ carorije wapare netõõgʉ riayupi. \v 7 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ marĩ mena macããcʉ̃, apei cʉ̃ yaʉre qũĩñamairĩ, “Mʉrẽ na capajĩãparo ũnorẽã, yʉre na pajĩãto,” caĩmasĩ mácʉ̃mi. Baipʉa, cʉ̃ yaʉ cañuʉ majũ cʉ̃ caãmata, tore bairo ĩ masĩbujioʉmi. \v 8 Dios pʉame roque nocãrõ majũ marĩ cʉ̃ caĩñamairĩjẽrẽ marĩ masĩõñupĩ, Jesucristo marĩ cʉ̃ canetõõrĩqũẽ jʉ̃gori. Marĩã, roro caátipairã marĩ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ pʉame yucʉpãĩpʉ riacoásúpi, marĩ carorije wapare netõõgʉ. \p \v 9 Bairi marĩ pʉame marĩ carorije wapare cʉ̃ canetõõbojaricarã ãnirĩ ãme roquere yua atore bairo nemojãñurõ marĩ ĩ masĩña: “Dios camasãrẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caãno popiye cʉ̃ caátiparã mee marĩ ãniña,” marĩ ĩ masĩña, Jesucristo marĩ netõõgʉ yucʉpãĩpʉ cʉ̃ cariarique jʉ̃gori. \v 10 Cajʉ̃goyepʉre mai, Diore caboena ãnirĩ cʉ̃ wapanarẽ bairo marĩ ãmʉ. Bairo caãna marĩ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, marĩ mairĩ cʉ̃ mena jĩcãrõrẽ bairo marĩ ãnio joroque marĩ ásupi, cʉ̃ macʉ̃ cʉ̃ cariarique jʉ̃gori. Bairo cʉ̃ caátana ãnirĩ ãme roquere nemojãñurõ atore bairo marĩ ĩ masĩnemoña: “Jesucristo cariacoatacʉ nimicʉ̃ã tunu cʉ̃ cacatirique jʉ̃gori, cʉ̃ canetõõparã majũ marĩ ãniña,” marĩ ĩ masĩña yua. \v 11 Atie cʉ̃ãrẽ marĩ ĩ masĩña: Dios mena marĩ ʉseaniña, marĩ Quetiupaʉ Jesucristo jʉ̃gori. Dios pʉame cʉ̃ macʉ̃rẽ yucʉpãĩpʉ cʉ̃ cariarotirique jʉ̃gori jĩcãrõrẽ bairo cʉ̃ mena yeri jõrõ marĩ ãnio joroque ásupi. \s1 Adán y Cristo \p \v 12 Jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ ati yepa caãnijʉ̃goricʉ Adán cawãmecʉcʉ jʉ̃gori carorije átaje nijʉ̃goyupa ati yepapʉre. Bairo carorije átaje caãnijʉ̃goro bero yua camasã yasijʉ̃goyupa. Bairi nipetiro camasã carorije caána ãnirĩ cayasiparã marĩ ãniña. \v 13 Mai, camasã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ na cacʉ̃goparo jʉ̃goyepʉa merẽ carorije macããjẽrẽ áticõãjʉ̃goyupa ati yepapʉre. Bairo camasã roro na caátiãnimiatacʉ̃ãrẽ, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ na cacʉ̃goeto jʉ̃gori, cʉ̃ cacũrĩqũẽrẽ cabaibotiorãrẽ bairo na ĩñaesupĩ Dios. \v 14 Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Adán ãnacʉ̃ cʉ̃ caãnijʉ̃gori rʉ̃mʉpʉi nijʉ̃goató Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caãni yʉteapʉ nituetayupa roro caána na cayasirije. Bairãpʉa, Dios Adárẽ, “Ti yucʉ rícare ʉgaeticõãña,” cʉ̃ caĩcũrĩqũẽrẽ bairo caãnierẽ na cabaibotiorije jʉ̃gori mee yasiyupa camasã. Adán ãnacʉ̃ carorijere caátijʉ̃goricʉ majũ ãñupĩ. Jesús pʉame roque caroa macããjẽrẽ ati yepapʉ cajeatíjʉ̃goricʉ majũ ãñupĩ. \p \v 15 Bairopʉa, Adán roro cʉ̃ caátaje mena quetibʉjʉ cõñamasĩã mano caroa Dios camasãrẽ cʉ̃ caátibojarique menarẽ. Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ roro cʉ̃ caátijʉ̃gorique jʉ̃gori camasã capããrã yasiyupa. Apei jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ Jesucristo jʉ̃gori wapa jẽnirĩcãrõ mano Dios camasãrẽ cʉ̃ caátibojarique pairo netõrõ cañurĩjẽ nijʉ̃goyupa. Nocãrõ camasã capããrãrẽ caroaro cʉ̃ caátipee nijʉ̃goyupa. \v 16 Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ roro cʉ̃ caátaje mena quetibʉjʉ cõñamasĩã mano caroa Dios camasãrẽ cʉ̃ caátibojarique menarẽ. Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Adán jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ caãnijʉ̃goricʉ jĩcã wãmea Diore roro cʉ̃ cabaibotiorique jʉ̃gori nipetiro camasã carorije cawapa cʉ̃gorã jeto tuayama. Bairo na catuamiatacʉ̃ãrẽ, camasãrẽ na ĩñamairĩ ñe ũnie cawapa cʉ̃goenarẽ bairo na ĩñañami Dios nipetiro cʉ̃ mena catʉ̃goñatutuari majãrẽ, capee wãme majũ cʉ̃rẽ cabaibotioricarã na caãnimiatacʉ̃ãrẽ. \v 17 Mai, jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ roro cʉ̃ caáticũjʉ̃gorique jʉ̃gori nipetiro camasã mena ãnicõãñupã baiyasirique. Bairo caãna ãnirĩ nemojãñurõ atore bairo marĩ ĩ masĩña: “Dios nipetiro camasãrẽ nocãrõ pairo na ĩñamairĩ wapa jẽnirĩcãrõ mano, ‘Caroarã ñe ũnie cabuicʉperãrẽ bairo mʉjãã ñiñaña,’ cʉ̃ caĩrĩcãrã pʉame ʉmʉrecóopʉ caroaro majũ ãnicõã ninucũgarãma Jesucristo jĩcãʉ̃ jʉ̃gori,” marĩ ĩ masĩña. \p \v 18 Bairi Adán roro cʉ̃ caátaje jʉ̃gori nipetiro camasã cabuicʉnarẽ bairo na tuao joroque ásupi. Jesucristo pʉame roque caroaro cariape ácʉ, cʉ̃ cariarique mena nipetiro cabuimánarẽ bairo tuamasĩcõã ninucũñama. \v 19 Bairo ĩgʉ ñiña: Jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ Diore cʉ̃ cabaibotiorique jʉ̃gori capããrã camasãrẽ rorije caánarẽ bairo na ĩñañami Dios. Apei pʉame roque Diore cʉ̃ catʉ̃goʉsarique jʉ̃gori capããrã camasãrẽ caroarã ñe ũnie cawapa mánarẽ bairo na ĩñañami Dios. \p \v 20 Apeyera tunu Moisés ãnacʉ̃ mena cũñupĩ Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ, nipetiro camasã tocãnacã wãme roro na caátiere na camasĩparore bairo ĩ. Bairo tie cʉ̃ cacũrĩqũẽrẽ masĩmirãcʉ̃ã, nemojãñurõ carorije macããjẽrẽ átinemoñupã. Bairo camasã na cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame nemojãñurõ na ĩñamainemocõã jʉ̃goyecʉsupi. \v 21 Roro marĩ caátie wapa jʉ̃gori marĩã nipetiro camasã cabaiyasiparã jeto marĩ ãniña. Bairo cabaiyasiparã marĩ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame caroaro marĩ cʉ̃ caátie jʉ̃gori caroarã ñe ũnie cawapa cʉ̃goenarẽ bairo marĩ ãnio joroque ásupi. Bairo átiri yua, yeri pũna capetietie cʉ̃ãrẽ marĩ joyupi marĩ Quetiupaʉ Jesucristo jʉ̃gori. \c 6 \s1 Muertos respecto al pecado pero vivos en Cristo \p \v 1 Bairi yua, yʉ caĩatajere tʉ̃gori bero, ¿dope marĩ caáto to ñucʉti? “Dios pʉame nemojãñurõ marĩ qũĩñamaiáto,” ĩrã, ¿nemojãñurõ carorije macããjẽrẽ marĩ átinemocõãcʉti? \v 2 Tore bairo marĩ áperigarã. Merẽ marĩã, roro átiãnajẽrẽ cajãnamajũcõãrĩcãrã marĩ ãniña. Bairo caãna ãnirĩ, ¿dope bairo tunu carorije macããjẽrẽ marĩ átiãninemobujiocʉti? \v 3 ¿Atore bairo mʉjãã masĩẽtĩñati? Mʉjãã masĩrã. Mʉjãã pʉame Jesucristo yarã ãnigarã na mʉjãã cabautiza rotirica rʉ̃mʉ caãno atore bairo mʉjãã tuayupa: Jesucristo yucʉpãĩpʉ cariaricʉre bairo caãna mʉjãã tuayupa, Dios cʉ̃ caĩñajoro. \v 4 Bairi mʉjããrẽ na cabautizari rʉ̃mʉ Jesucristo mena cayaecoricarãrẽ bairo baimirãcʉ̃ã, tunu cʉ̃ mena Dios cʉ̃ cacatioricarãrẽ bairo mʉjãã baiyupa. Bairo cʉ̃ mena cacatiricarãrẽ bairo caãna ãnirĩ caroarã cawãma yericʉna mʉjãã tuayupa yua. Tore bairo marĩ ásupi cʉ̃ macʉ̃rẽ Dios nocãrõ caroaro cʉ̃ caátimasĩrĩjẽ jʉ̃gori. \p \v 5 Jesucristo mena marĩ caãnicõãmata, cariapea cariaricʉpʉ nimicʉ̃ã, tunu cʉ̃ cacatiricarorea bairo marĩ cʉ̃ã cacatinemoparã marĩ ãnigarã. \v 6 Bairi, bairo marĩ masĩña: Marĩã, cajʉ̃goyepʉre roro marĩ caátiãnimirĩqũẽrẽ Jesucristo cʉ̃ cariarique jʉ̃gori yucʉpãĩpʉ papuaturericarore bairo baiyupa Dios cʉ̃ caĩñajoro. Dios pʉame ati rupaʉ mena roro camasã na caátiãnigarije to yasio joroque ĩ, bairo ásupi Jesús. Bairi ãmerẽ roro átiãnajẽrẽ caẽñotamasĩẽnarẽ bairo marĩ baietiya. \v 7 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ baiyasiri bero, cʉ̃ rupaʉ roro caátigamirĩqũẽrẽ átinemoẽtĩñami. \p \v 8 Bairi, bairo marĩ ĩ tʉ̃goñacõã niña: Jesucristo mena cariaricarãrẽ bairo caãna ãnirĩ, cʉ̃ caátore bairo marĩ átigarã. Cariaricʉ nimicʉ̃ã catitunurĩ ʉmʉrecóopʉ cʉ̃ caátátore bairo marĩ cʉ̃ã riamirãcʉ̃ã tunu catitunurĩ ʉmʉrecóopʉ marĩ ágarã. \v 9 Tunu atore bairo marĩ masĩnemoña: Jesucristo riari bero catitunurĩ ʉmʉrecóopʉ ãcʉ̃ pʉgani cãrõ tunu rianemoetigʉmi. Di rʉ̃mʉ ũno riarique cʉ̃ ẽmʉetaeto. \v 10 Jĩcãnia riajãnañupĩ, marĩ carorije wapare netõõgʉ. Ãmerẽ yua, catiri bero Dios mena caroaro ãnicõã ninucũñami. \v 11 Bairi ãmerẽ yua, mʉjãã pʉame tirʉ̃mʉpʉ roro mʉjãã caátiãnajẽrẽ cacũmajũcõãrĩcãrãrẽ bairo tʉ̃goñaña. Cariacoatana ãnana carorijere na caátimasĩẽtõrẽã bairo mʉjãã cʉ̃ã tiere tʉ̃goʉsanemoeticõãña. Jesucristo mena caãna ãnirĩ, mʉjãã caátiãnipeere Dios cʉ̃ caborore bairo jeto átiãnicõãña. \p \v 12 Bairo bairi yua, mʉjãã pʉame ati rupaʉ bʉtioro roro mʉjãã caátiganucũrĩjẽrẽ mʉjãã majũrẽ átijĩãtirotieticõãña. Roro marĩ rupaʉ caátiganucũrĩjẽrẽ tʉ̃goñaenarẽ bairo tiere tʉ̃goñanetõcõãña. \v 13 Marĩ caĩñarĩjẽ, marĩ cabʉsʉrije nipetirije marĩ rupaʉ macããjẽ mena roro marĩ áperigarã. Bairo roro átajere átato ũnorẽã, Dios cʉ̃ caborore bairo caroa macããjẽ pʉamerẽ marĩ átiãnigarã. Riacoati tunu cacatiricarãrẽ bairo caroa macããjẽrẽ marĩ áticõã ninucũgarã. \v 14 Bairi yua, ãmerẽ roro átiãnajẽ mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽ mʉjãã netõnʉcãẽtĩgaro. Ãmerẽ yua, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ carotiecocõãna mee mʉjãã ãniña. Dios pʉame roque mʉjããrẽ mairĩ, caroaro mʉjãã rotiyami mʉjãã yeripʉ. Bairo cʉ̃ mena mʉjãã caãnoi, carorije átaje mʉjããrẽ ẽmʉetaetiya. \s1 Un ejemplo tomado de la esclavitud \p \v 15 Bairi yua, yʉ caĩatajere tʉ̃gori bero, ¿dope marĩ caáto to ñucʉti? ¿Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ carotiecocõãna mee, Dios yayere caĩroarã ãnirĩ carorije macããjẽrẽ marĩ átinemocõãnicʉti? Tore bairo marĩ áperigarã. \v 16 Caroaro mʉjãã masĩña merẽ atiere: Mʉjãã pʉame apei cʉ̃ carotirore bairo mʉjãã caáticõãmata, cʉ̃rẽ capaabojacoteri majã majũ jããrã mʉjãã baiya. Cʉ̃ã, mʉjãã quetiupaʉre bairo tuaʉ baiyami. Torea bairo carori wãmerẽ mʉjãã caáticõãmata, tie carorijere caátirotiecocotenucũrã majũ mʉjãã tuaya. Dios cʉ̃ carotirore bairo marĩ caáticõãmata roque, cʉ̃rẽ capaacoterãrẽ bairo marĩ ãnigarã. Bairo cʉ̃ carotirore bairo ána carorijere átato mano marĩ ãnigarã. \v 17-18 Mai, mʉjãã pʉame cajʉ̃goyepʉre carorijere áticõã ninucũrã tiere caẽñotamasĩẽna majũrẽ bairo mʉjãã baiyupa. Cabaimirĩcãrã ãmerẽ yua aperã Jesucristo yaye quetire mʉjãã na caquetibʉjʉro tʉ̃gori, mʉjãã yeripʉ tiere mʉjãã tʉ̃goʉsajʉ̃goyupa. Bairi Jesucristo jʉ̃gori roro átajere caẽñotamasĩrã ãnirĩ caroa macããjẽ majũrẽ mʉjãã átiãnicõã jʉ̃goyupa. Bairo mʉjãã caãnajẽ cʉtiere tʉ̃goñarĩ, yʉ pʉame Diore, “Mʉ ñujãñuña,” cʉ̃ ñinucũña. \v 19 (Bairãpʉa mai, catʉ̃goñatutuawẽpʉ̃ẽna mʉjãã caãnoi, camasã na cabairijere ĩcõñarĩ mʉjãã yʉ quetibʉjʉya.) Mʉjãã pʉame cajʉ̃goyepʉre mʉjãã caĩñarĩjẽ, mʉjãã cabʉsʉrije nipetirije mʉjãã rupaʉ macããjẽ mena roro átiãnajẽrẽ mʉjãã átiãñupã. Bairo roro átajere átato ũnorẽã, ãme roque Dios cʉ̃ caborore bairo caroa macããjẽ pʉamerẽ átiãña. “Cʉ̃ mena caãnimajũcõãrã ãnirĩ nemojãñurõ cʉ̃ caborore bairo marĩ átigarã,” ĩ tʉ̃goñarĩ caroaro áticõã ninucũña. \p \v 20 Mai mʉjãã, cajʉ̃goyepʉre roro caáticõãna ãnirĩ tie carorijere caáticotenucũrã majũ mʉjãã ãñupã. Bairo caãna ãnirĩ ñe ũnie caroa macããjẽrẽ mʉjãã átiga tʉ̃goñamasĩẽsupa. \v 21 ¿Cajʉ̃goyepʉre roro mʉjãã caátiãnajẽ mena ñe ũnie caroare mʉjãã bócari? Mʉjãã bócaesupa. Tiere tʉ̃goñamasĩrĩ yua, ãmerẽ mʉjãã bobotʉ̃goñaña. Roro mʉjãã caátaje wapa peero yasiricaropʉ roro mʉjãã baibujioyupa. \v 22 Bairo baibujiomirãcʉ̃ã, ãmerẽ yua roro mʉjãã caátiganucũrĩjẽrẽ ẽñotamasĩrĩ, Dios cʉ̃ caátirotirore bairo caroa macããjẽ pʉamerẽ mʉjãã átijʉ̃goyupa. Tie roque wapacʉtiya mʉjããrẽ. Bairi nemojãñurõ cʉ̃ caborore bairo mʉjãã caápata, cʉ̃ caátiãnirotirijere caána majũ mʉjãã tuaya. Bairo mʉjãã caáticõãninucũata yua, yeri capetieti pũnarẽ mʉjãã jogʉmi Dios. \v 23 Bairi roro camasã caátipairã na yaye wapa peeropʉ caápárã niñama. Dios marĩrẽ cʉ̃ cajorije pʉame roque yeri capetietie niña. Jesucristo marĩ quetiupaʉ jʉ̃gori wapa jẽnirĩcãrõ mano tiere marĩ joyami. \c 7 \s1 Un ejemplo tomado del matrimonio \p \v 1 Yʉ yarã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ mʉjãã masĩña. Tie pʉame ati yepapʉ mai marĩ cacatiãno, marĩrẽ tutuaro rotirore bairo marĩ átiya. Marĩ cariaro bero roque, tiere carotiecoena marĩ tuacõãña yua. \v 2 Mai, ĩcõñarĩ mʉjãã yʉ quetibʉjʉpa: Jĩcãõ ũcõ camanapʉcʉco, cawãmojiyarico cõ caãmata, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ caĩquetibʉjʉro jʉ̃gori cõ manapʉre cõ capitiro maniña. Cõ manapʉ cʉ̃ cariaro bero roquere yua, na cawãmojiyamirĩqũẽ peticoaya. Bairi yua, Moisés ãnacʉ̃, “Mʉ manapʉre cʉ̃ pitieticõãña,” cʉ̃ caĩroticũrĩqũẽrẽ carotiecocõãcõ mee tuayamo. \v 3 Bairi tunu cõ manapʉ cʉ̃ cacatimiatacʉ̃ãrẽ, apei caʉ̃mʉ mena cõ caãmata, roro áco átiyamo. Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cabaibotiore bairo baiyamo. Bairo caãcõ nimiocʉ̃ã, cõ manapʉ cʉ̃ cariacoapata roque, Moisés ãnacʉ̃, “Mʉ manapʉre cʉ̃ pitieticõãña,” cʉ̃ caĩroticũrĩqũẽrẽ carotiecocõãcõ mee tuayamo. Bairi apei caʉ̃mʉ mena wãmojiyari cõ caãmata, carorije áco mee átiyamo. \p \v 4 Yʉ yarã, yʉ bairãrẽ bairo caãna torea bairo mʉjãã cʉ̃ã Jesucristo cʉ̃ cariarique jʉ̃gori ãmerẽ yua Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ carotiecocõãna mee mʉjãã ãniña. Bairi jĩcãõ cõ manapʉ cʉ̃ cariaro bero apeire camanapʉcʉcore bairo catuarã ãnirĩ, apei yarã majũ mʉjãã tuaya yua. Bairi mʉjãã ãmerẽ Jesucristo cariacoamirĩcʉ̃ tunu cacatiricʉ yarã majũ roque mʉjãã ãniña. Bairo caãna ãnirĩ caroa átaje tocãnacã wãmerẽ mʉjãã átiãnigarã. \v 5 Cajʉ̃goyepʉre mai marĩ cajesorije ũnie carorijere marĩ ĩñaʉgaripeanucũwʉ̃. Bairo caĩñaʉgaripearã ãnirĩ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ tʉ̃gori bero tie roticũrĩqũẽrẽ marĩ baibotiojʉ̃gowʉ. Bairo tiere cabaibotiorã ãnirĩ nemojãñurõ tutuaro carorijere marĩ ápʉ. Bairo carorijere ána yua, peeropʉ cayasiráná majũrẽ bairo marĩ baimiwʉ̃. \v 6 Cajʉ̃goyepʉre Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ carotiecorã majũ marĩ ãnimiwʉ̃. Ãme roquere yua, Jesucristo mena ãnirĩ tie rotiriquere carotiecorã mee marĩ ãniña. Bairo caãna ãnirĩ Dios cʉ̃ caborore bairo caroa macããjẽ pʉamerẽ marĩ átiãnijʉ̃gomasĩña, Dios, Espíritu Santore marĩ yeripʉ cʉ̃ cajoro jʉ̃gori. Bairo Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ cawoaturiquere marĩ catʉ̃goʉsaro jʉ̃gori mee, cawãma yeri marĩ cacʉ̃goro jʉ̃gori roque Dios cʉ̃ caborore bairo marĩ átiãnimasĩña. \s1 El pecado que está en mí. \p \v 7 Bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽ, “Carorije niña,” ¿marĩ ĩrãati? Bairo marĩ ĩẽtĩgarã. Tie rotirique camanicõãta, “Yʉa, carorije caácʉ yʉ ãniña,” marĩ tocãnacãʉ̃pʉa marĩ ĩ tʉ̃goña masĩẽtĩbujioricarã. Mai, jĩcã wãme roticũrĩqũẽ macããjẽrẽ yʉ quetibʉjʉpa: “Aperã yayere ĩñaʉgaripeaeticõãña,” ĩ quetibʉjʉya. Tie roticũrĩqũẽ camanicõãta, “Ĩñaʉgaripearique, carorije niña,” marĩ ĩ masĩẽtĩbujioricarã. \v 8 Bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ caãno jʉ̃gori yua, marĩ rupaʉpʉ rorije marĩ caátigarije caãnie pʉame tocãnacã wãme roro átajere nemojãñurõ marĩ átinemo joroque baiyupa. Tie roticũrĩqũẽ camanicõãta roque, carorije pʉame camanierẽ bairo tuabujioro. \v 9 Mai, roticũrĩqũẽrẽ masĩẽcʉ̃pʉ̃ yʉ caãna yʉteare cacatimajũʉ̃rẽ bairo yʉ ãnimiwʉ̃. Cabero tie roticũrĩqũẽrẽ yʉ camasĩrõ bero yʉ rupaʉpʉ rorije yʉ caátigarije caãnie pʉame ãninemoñupã. \v 10 Bairo caátiecoʉ ãnirĩ peeropʉ yʉ cayasipeere merẽ yʉ masĩwʉ̃. Bairi tie rotirique jʉ̃gori camasãrẽ Dios mena caroaro na catuabujioparo ũnorẽã, yʉ pʉamerẽ carorije wapa cacʉ̃goʉre bairo yʉ tuao joroque yʉ ápʉ. \v 11 Yʉ majũ yʉ tʉ̃goña mawijiayupa. “Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ yʉ átipeyocõãgʉ,” ĩ tʉ̃goñamicʉ̃ã, yʉ rupaʉ rorije yʉ caátigarije caãnie jʉ̃gori tiere yʉ átipeyomasĩẽpʉ̃. Bairo átipeyomasĩẽtĩrĩ, carorije cawapacʉcʉ peeropʉ cayasipaʉre bairo yʉ tuamiñupã. \p \v 12 Bairi atore bairo marĩ ĩ yaparoya Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ: Tie cañurĩjẽ majũ niña bairopʉa. Tocãnacã wãme roticũrĩqũẽ caroaro cariape quetibʉjʉrique cañurĩjẽ niña. \v 13 Toroquere Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ cañurĩjẽ nimirõcʉ̃ã, ¿nopẽĩrõ tie jʉ̃gori marĩrẽ carorije cabuicʉnarẽ bairo marĩ tuao joroque to ásupari? Tie jʉ̃gori mee tore bairo marĩ baiwʉ. Marĩ carorije jʉ̃gori carorije wapacʉnarẽ bairo marĩ tuao joroque marĩ ápʉ. Bairo bairi tie rotirique caroa macããjẽrẽ masĩrĩ bero yua, roro marĩ rupaʉre caátiganucũrĩjẽ pʉamerẽ, “Tie carorije átaje majũ niña,” marĩ ĩ tʉ̃goñamasĩjʉ̃gowʉ. Bairo ĩ tʉ̃goñamasĩrĩ, peeropʉ cayasicoabujiorãrẽ bairo marĩ caãnajẽ cʉtie cʉ̃ãrẽ marĩ masĩwʉ̃. \p \v 14 Bairi atore bairo marĩ masĩña: Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ pʉame Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽ majũ niña. Bairi cañurĩjẽ majũ niña. Yʉ rupaʉpʉ rorije yʉ caátigarije cacʉ̃goʉ ãnirĩ yʉ pʉame roque carorije macããjẽrẽ caáticõãninucũʉ̃ yʉ ãniña. \v 15 Yʉa, yʉ caátigarije caroa ũnierẽ yʉ áperinucũña. Apeye carorije caátiamanipee ũnie pʉame roquere yʉ átinucũña. Bairo yʉ caátinucũrĩjẽrẽ dope bairo ñi masĩẽtĩña. ¿Dopẽĩ tore bairo yʉ átibaucʉti? \v 16 Yʉ caátigaetie pʉamerẽ ácʉ, atore bairo yʉ masĩña: “Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ cañurĩjẽ niña,” ñi masĩña. \v 17 Bairi ãmerẽ yʉ majũ tie carorijere yʉ áperiya. Yʉ yeri yʉ catʉ̃goñarĩjẽpʉ carorije macããjẽ átaje nicõãña. Tie pʉame roro yʉ átiãninucũõ joroque yʉ átiya. \v 18 Bairi caroa macããjẽrẽ átigamicʉ̃ã, yʉ átijĩãtietiya. Bairo átijĩãtietiri atore bairo ñi masĩña: Yʉ rupaʉ mena roro yʉ caátigarijere yʉ caápata, petoaca ũno caroa macããjẽ manimajũcõãña. \v 19 Yʉa, yʉ caátigarije caroa ũnierẽ yʉ áperiya. Apeye yʉ caátigaetie pʉame roquere yʉ átinucũña. \v 20 Yʉ caátigaetie pʉamerẽ ácʉ, atore bairo yʉ masĩña: Yʉ majũ tie carorijere yʉ áperiya. Yʉ yeri yʉ catʉ̃goñarĩjẽpʉ carorije macããjẽ átaje nicõãña. Tie pʉame roro yʉ átiãninucũõ joroque átiya. \p \v 21 Atore bairo jeto yʉ baicõã ninucũña: Caroa macããjẽrẽ átiganucũmicʉ̃ã, rorije átaje pʉame jetore yʉ áticõã ninucũña. Carorije pʉame yʉ ãnijʉ̃goyecʉtinucũña. \v 22 Yʉ majũpʉa, Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ yʉ bomajũcõãmiña. \v 23 Bairi atiere yʉ masĩña: Yʉ catʉ̃goñarĩjẽ mena caroa macããjẽrẽ yʉ átigamiña. Bairo yʉ caátigamiatacʉ̃ãrẽ, yʉpʉre niña caroaro yʉ caátigatʉ̃goñarĩjẽrẽ ẽñotarore bairo yʉre caátinucũrĩjẽ. Bairi yʉ majũ rupaʉ mena carorijere tutuaro yʉ átiganucũña. Bairo yʉpʉre caãno jʉ̃gori carorijere yʉ átijãnamasĩẽtĩña. \p \v 24 Bairo carorije macããjẽrẽ caáticõãninucũʉ̃ ãnirĩ, ¡bʉtioro roro yʉ tʉ̃goñarĩqũẽ paiya! Peero caʉ̃petietopʉ caápáʉ yʉ ãniña. ¡Tame, roro majũ yʉ tãmʉocʉpʉ! Bairi, ¿ni ũcʉ̃ majũ carorije yʉ rupaʉpʉ cacʉ̃goʉ yʉ caãnie wapare yʉ cʉ̃ netõõbujiocʉti? \v 25 Dios pʉame Jesucristo mena yʉ catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori, yʉ carorije wapare yʉ netõõgʉmi. Bairo cʉ̃ caátipeere tʉ̃goñarĩ, “Mʉ ñujãñuña,” cʉ̃ ñinucũña. Bairi atore bairo ñi yaparoya yʉ cabairijere: Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ, cʉ̃ cabororea bairo yʉ caátipea niña. Baimicʉ̃ã, yʉa, ati rupaʉ caãcʉ̃ ãnirĩ roro átaje yʉpʉre caãno jʉ̃gori carorije yʉ caátipee cʉ̃ã ãno bairopʉa. \c 8 \s1 La vida conforme al Espíritu de Dios \p \v 1 Bairi Dios pʉame noa ũna Jesucristo mena caãnarẽ, “Mʉjãã buicʉtiya,” di rʉ̃mʉ ũno na ĩreetigʉmi. \v 2 Jesucristo jʉ̃gori Espíritu Santo cawãma yeri catiriquere cajoʉ pʉame roro marĩ caátaje wapare cabuicʉperãrẽ bairo marĩ ãnio joroque marĩ ásupi. Tunu bairoa peeropʉ marĩ cayasirábujiopee cʉ̃ãrẽ marĩ netõõñupĩ. \v 3 Marĩã, rorije caátiãninucũrã marĩ caãno jʉ̃gori, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ marĩ caátipeyomasĩpee mañupã. Tie roticũrĩqũẽ jʉ̃gori marĩ carorije wapare marĩ canetõmasĩẽtĩmiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame roque marĩ carorije wapare netõõgʉ, cʉ̃ macʉ̃rẽ ati yepapʉ cʉ̃ joyupi. Cʉ̃ macʉ̃ pʉame marĩ roro caátipairã marĩ carupaʉcʉtorea bairo ati rupaʉ cacʉ̃goʉ ãñupĩ. Ti rupaʉ mena riari marĩ carorije wapa caãnierẽ merẽ reepeyocõãñupĩ. \v 4 Tore bairo marĩ ásupi Dios, cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori marĩ pʉame cʉ̃ carotirore bairo marĩ caátipeyomasĩparore bairo ĩ. Bairi marĩã, ãmerẽ yua ati rupaʉ mena roro marĩ caátiganucũrõrẽ bairo marĩ átiãmerĩgarã. Espíritu Santo cʉ̃ caátirotirore bairo jeto roque caátiãniparã majũ marĩ ãniña. \p \v 5 Tocãnacãʉ̃pʉa camasã ati rupaʉ mena roro caátinucũrã pʉame, ti rupaʉ roro na caátie jetore átiãniganucũñama. Aperã, Espíritu Santo cʉ̃ carotirore bairo caátinucũrã roque, cʉ̃ caborije cañurĩjẽ pʉamerẽ átiãniganucũñama. \v 6 Noa ũna ati rupaʉ mena roro caátiãninucũrã pʉame tore bairo na caáticõãninucũata, peero yasiricaropʉ ágarãma. Aperã, Espíritu Santo cʉ̃ caborije cañurĩjẽ ũnie pʉamerẽ caátiãninucũrã roque tocãnacã rʉ̃mʉa Dios mena yerijõrõ ãnicõã ninucũgarãma. \v 7 Noa ũna ati rupaʉ mena roro caátiãniganucũrã pʉame Dios cʉ̃ carotirore bairo átijĩãtimasĩgaetiyama. Bairi Dios pesuare bairo caãna majũ tuayama. \v 8 Bairi tore bairo ati rupaʉ mena roro caátiãninucũrã pʉame di rʉ̃mʉ ũno Dios cʉ̃ caĩñajesorije ũnierẽ áperimajũcõãñama cʉ̃ caĩñajoro. \p \v 9 Mʉjãã roque ãmerẽ, na rupaʉ caborore bairo caátiãninucũrã na caátiãninucũrõrẽ bairo mʉjãã átiãmerĩña. Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori roque cʉ̃ caátirotirore bairo jeto mʉjãã átiãninucũña. Tore bairo mʉjãã átiãninucũgarã, caãnorẽ bairo Espíritu Santo Dios Yeri majũ mʉjãã yeripʉ cʉ̃ caãmata. Tunu bairoa Jesucristo cʉ̃ cajoʉ Espíritu Santo majũrẽ ni ũcʉ̃ cʉ̃ yeripʉ cacʉ̃goecʉ pʉame Jesucristo yaʉ mee niñami. \v 10 Ati rupaʉ, roro marĩ caátinucũrĩ rupaʉ pʉame caboapa rupaʉ niña. Bairo caboapa rupaʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Jesucristo marĩpʉre cʉ̃ caãmata, Dios pʉame cañurã ñe ũnie cawapa mánarẽ bairo marĩ ãnio joroque átiyami. Bairi marĩ rupaʉ caboamiatacʉ̃ãrẽ, marĩ yeri pʉame ʉmʉrecóopʉ caticõã ninucũgaro. \v 11 Dios Yeri Espíritu Santo, Jesucristo cariaricʉpʉre tunu cʉ̃ catio joroque caátacʉ pʉame marĩpʉre cʉ̃ caãmata, marĩ rupaʉ cayasiro bero tunu ti rupaʉre catio joroque átigʉmi. Espíritu Santo marĩpʉre cʉ̃ caãnoi, cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena tore bairo marĩ átigʉmi. \p \v 12 Bairi yʉ yarã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, marĩ yeripʉ Espíritu Santo cʉ̃ caãno jʉ̃gori ati rupaʉ mena roro marĩ caátiganucũrĩjẽrẽ áperirotiya. Espíritu Santo cʉ̃ carotirore bairo pʉame roque átirotiya. \v 13 Ati rupaʉ mena roro mʉjãã caátiganucũata, peeropʉ mʉjãã yasigarã. Baimirãcʉ̃ã, tie carorijere Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori mʉjãã caátijãnaata roque, mʉjãã caticõã ninucũgarã. \p \v 14 Nipetiro Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori cʉ̃ carotirore bairo caátiʉsarã pʉame Dios pũnaa majũ niñama. \v 15 Dios, Espíritu Santore marĩ cʉ̃ cajoroi, paacoteri majã na quetiupaʉre cauwirã na cabairore bairo marĩ baietiya. Dios pʉame marĩrẽ cʉ̃ pũnaa marĩ ãnio joroque átigayami. Cʉ̃, Espíritu Santo marĩ cʉ̃ cajʉ̃gomasĩõrĩjẽ jʉ̃gori marĩ Pacʉ Diore, “Caacʉ,” cariape cʉ̃ marĩ ĩ masĩña. \v 16 Espíritu Santo pʉame marĩ yeri marĩ catʉ̃goñarĩjẽpʉ, “Dios pũnaa majũ marĩ ãniña,” marĩ ĩ tʉ̃goñao joroque átiyami. \v 17 Bairo cʉ̃ pũnaa caãna ãnirĩ Dios, cʉ̃ pũnaarẽ, “Caroare mʉjãã yʉ jogʉ,” nipetiro cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽ bairo marĩ cʉ̃gopeyogarã. Jesucristo jʉ̃gori tiere marĩ cʉ̃gogarã. Jesucristo cʉ̃ carotirore bairo marĩ caátie jʉ̃gori marĩrẽ roro na caápata, cʉ̃ mena ʉmʉrecóopʉ caroaro caãnopʉ caroaro marĩ ãnicõã ninucũgarã. \s1 La gloria que ha de venir \p \v 18 Ati yepapʉ ãna, roro popiye marĩ cabainucũrĩjẽ mena quetibʉjʉ cõñamasĩã mano ʉmʉrecóo caroaro caãnopʉ caroare Dios marĩ cʉ̃ cajopee menarẽ. Bairo ati yepapʉ roro popiye baimirãcʉ̃ã, cabero caroaro majũ marĩ ãnicõã ninucũgarã Jesucristo mena yua. \v 19 Nipetirije ati ʉmʉrecóo macããjẽ Dios cʉ̃ caqũẽnorĩqũẽ pʉame camasã pajʉtiricaro mano apeye ũnierẽ na cacoterore bairo cotero baiya. “Ãnoa yʉ pũnaa niñama,” Dios cʉ̃ caĩpa rʉ̃mʉ caetaparore cotero baiya. \v 20-21 Caãnijʉ̃goropʉ Dios cʉ̃ caqũẽnorĩqũẽ nipetirije caroa cañurĩjẽ ãnijʉ̃goyupa. Cabero ati yepa macããjẽ roye tuapeticoasupa. Ati yepa to majũã roye tuaesupa. Adán cʉ̃ cabaibotiorijere ĩñarĩ, Dios pʉame roque nipetirije to roye tuao joroque ásupi. Bairi nipetirije ati yepa macããjẽ cayasipee majũ tuayupa. Bairo cayasipee caãnimiatacʉ̃ãrẽ, caberopʉ Dios pʉame tiere caroaro wasoagʉmi tunu. Bairo ti rʉ̃mʉ caetaro cʉ̃ pũnaarẽ cawãma rupaʉ cʉ̃ cawasoaparorea bairo ati ʉmʉrecóo macããjẽ cʉ̃ caqũẽnorĩqũẽ cʉ̃ãrẽ cawãma jeto wasoacõãgʉmi. Bairo cʉ̃ caáto, tirʉ̃mʉpʉ cʉ̃ caátijʉ̃goricarore bairo caroaro nigaro tunu. Pʉgani roye tuaetigaro yua. \p \v 22 Bairi atore bairo marĩ masĩña: Ati ʉmʉrecóo macããjẽ nipetirije Dios cʉ̃ caqũẽnorĩqũẽ pʉame, jĩcãõ carõmio pũnaa cʉtigo popiye cõ canetõrõrẽ bairo tie cʉ̃ã roro popiye netõrõ baiya. \v 23 Tie ati ʉmʉrecóo macããjẽ jeto mee roro popiye netõrõ baiya. Marĩ cʉ̃ã torea bairo popiye marĩ bainucũña. Bairo caãna nimirãcʉ̃ã, merẽ caãnijʉ̃goro Espíritu Santore Dios cʉ̃ cajoricarã majũ marĩ ãniña. Popiye netõrõ marĩ ãnicoteya mai ape rupaʉ, rorije cacʉ̃goeti rupaʉre, marĩ, cʉ̃ pũnaarẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo Dios cʉ̃ cawasoaparo jʉ̃goye. \v 24 Jesucristo mena marĩ catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori marĩ netõõñupĩ Dios. Bairi caberopʉ marĩ rupaʉre cʉ̃ cawasoapeere caãnorẽ bairo cariape marĩ tʉ̃goñatutuacoteya. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ dise ũnie cʉ̃ cacoteriquere merẽ cʉ̃ caĩñaata, tiere cotenemoetiyami. Marĩ caĩñarĩqũẽpʉ caãmata, dope bairo merẽ ĩñarĩqũẽpʉre cotemasĩã mano. \v 25 Bairi marĩ caĩñaetiere mai cacoterã ãnirĩ tiere pajʉtiricaro mano marĩ cacotetʉ̃goñarõ ñuña. \p \v 26 Marĩ pʉame Diore caroaro cariape caãnorẽ bairo cʉ̃ marĩ jẽnimasĩ peyoetinucũña. Bairo cajẽnipeyomasĩẽna marĩ caãnoi, Espíritu Santo pʉame marĩ jʉátinemonucũñami. Bairi marĩ caátiãnipeere marĩ jẽnibojayami cʉ̃ yaye bʉsʉrique mena. Tie bʉsʉrique pʉame camasã bʉsʉrique mena cabʉsʉjẽñomasĩã manie niña. \v 27 Dios pʉame roque marĩ yeri marĩ catʉ̃goñarĩjẽrẽ caĩñabesemasĩ ãnirĩ Espíritu Santo marĩ cʉ̃ cajẽnibojarijere cariape tʉ̃gomasĩñami. Dios cʉ̃ caborore bairo Espíritu Santo pʉame, marĩ, cʉ̃ yarãrẽ marĩ jẽnibojanucũñami. \s1 Más que victoriosos \p \v 28 Atore bairo marĩ masĩña: Nipetiri wãme caroa, o popiye marĩ cabainucũpeere marĩ cũñupĩ Dios, marĩ, cʉ̃rẽ camairã cʉ̃ caborore bairo caroaro marĩ caátiãnimasĩparore bairo ĩ. Tore bairo marĩ cũñupĩ Dios marĩ, cʉ̃ cabesericarã, cʉ̃ cabojʉ̃goricarorea bairo catʉ̃goʉsarãrẽ. \v 29 Dios merẽ caãnijʉ̃goripaʉpʉa marĩrẽ ĩñabeseri, “Ãnoa caãniparã yʉ pũnaa majũ nigarãma,” ĩcũcõãñupĩ. Cʉ̃ macʉ̃ cʉ̃ caãnierẽ bairo marĩ caãnierẽ boʉ, bairo ĩcõã jʉ̃goyupi. Bairi tunu cʉ̃ macʉ̃rẽ, nipetiro cʉ̃ mena catʉ̃goñatutuarã jʉ̃gocʉre bairo cʉ̃ caãnierẽ boʉ, bairo ĩ jʉ̃goyeticũcõãñupĩ Dios. \v 30 Caãnijʉ̃goripaʉpʉa merẽ cʉ̃ yarã cʉ̃ caãnirotiricarã marĩ caãnoi, cʉ̃ pũnaa caãniparãrẽ marĩ beseyupi. Bairo cʉ̃ cabesericarã marĩ caãnoi, “Ñe ũnie cabuimána, cañurã niñama,” marĩ ĩ ĩñañami. Bairo cʉ̃ caĩ ĩñarã marĩ caãnoi, caroaro majũ cʉ̃ caãnajẽ cʉtie macããjẽrẽ marĩ cʉ̃ã jĩcã wãme ũnorẽ marĩ cʉ̃goo joroque ásupi. \p \v 31 Bairo tie caroa queti majũrẽ tʉ̃goñarĩ, atore bairo marĩ tʉ̃goña masĩnemoña: Dios cʉ̃ caĩñamaicoterã marĩ caãnoi, noa ũna aperã marĩrẽ caĩñaterã nimirãcʉ̃ã, roro marĩ átiyaparoetiyama. \v 32 Dios cʉ̃ macʉ̃ caãnimajũʉ̃rẽ cʉ̃ riaroti joyupi ati yepapʉre, marĩ nipetiro marĩ carorije wapare netõõgʉ. Marĩ mairĩ, “Cʉ̃ yʉ joetigʉ yʉ macʉ̃rẽ,” ĩẽsupĩ. Bairo caátacʉ majũ ãnirĩ nipetirije caroaro marĩ caãnajẽ cʉtipee cʉ̃ãrẽ marĩ jomajũcõãgʉmi. \v 33 Dios roque, “Ãnoa ñe ũnie cawapa cʉ̃goena niñama,” marĩ, cʉ̃ cabesericarãrẽ marĩ ĩ masĩñami. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, “Ãnoa, cañuena niñama,” marĩ ĩ bʉsʉjãmasĩẽcʉ̃mi. \v 34 Mai, atore bairo niña: Jesucristo pʉame yucʉpãĩpʉ marĩ carorije wapare netõõbojagʉ riayupi. Bairo riacoamicʉ̃ã, tunu nemo catiyupi Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori. Bairo catiri bero ãmerẽ yua, cʉ̃ pacʉ cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ cariape nʉgõãpʉ ruiri, marĩ yaye caãnipeere jẽnibojaʉ átiyami cʉ̃ pacʉ Diore. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, “Ãnoarẽ na yaye wapa popiye na baio joroque na átirotiya,” marĩ, Dios cʉ̃ cabesericarãrẽ marĩ ĩ bʉsʉjãmasĩẽcʉ̃mi. \v 35 Jesucristo marĩrẽ cʉ̃ camairĩjẽrẽ ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ ẽñotamasĩẽcʉ̃mi. Tunu bairoa popiye marĩ cabairije, o marĩ caʉseariti tʉ̃goñarĩjẽ, o aperã Jesucristo yarã marĩ caãnie jʉ̃gori roro marĩrẽ na caátie to caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Jesucristo pʉame marĩrẽ maicõã ninucũñami. Tunu bairi marĩ caaʉariarije, marĩ cajutii bopacarije, o cauwiorije watoa marĩ caãnie, o aperã marĩrẽ na capajĩãgarije caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Jesucristo pʉame marĩ maicõã ninucũñami. \v 36 Dios yaye quetire woarica tutipʉ cʉ̃ã atore bairo ĩña cʉ̃ yarãrẽ: \q1 “Dios, mʉ yarã jãã caãno jʉ̃gori tocãnacã rʉ̃mʉa jããrẽ pajĩãrĩcãrõ uwioro jãã átinucũñama. \q1 Ovejare pajĩãgarã, narẽ pajĩãrĩcãrõpʉ na cajeánárẽ bairo jãã cʉ̃ãrẽ roro jãã átinucũñama,” \q1 ĩ quetibʉjʉ woatuyupa Dios ya tutipʉ. \p \v 37 Bairo roro netõrõ marĩ cabairije caãnimiatacʉ̃ãrẽ, marĩ pʉame Jesucristo marĩrẽ camai cʉ̃ cajʉátie jʉ̃gori roro marĩ cabainucũrĩjẽrẽ netõnʉcãrĩ jõpʉame tiere tʉ̃goñaenarẽ bairo marĩ tʉ̃goñanetõcõãgarã. \v 38 Bairi ñe ũnie rʉsaeto atore bairo ñi tʉ̃goñatutuacõãña: Dise apeye ũnie Dios marĩrẽ cʉ̃ camairĩjẽrẽ marĩ ẽñotamasĩẽtĩña. Marĩ cabaiyasiata, o marĩ cacaticõãmata cʉ̃ãrẽ, dise ũnie marĩ ẽñotamasĩẽtĩña. Bairi tunu ángelea majã, wãtĩ yeri pũna quetiuparã cʉ̃ã marĩrẽ Dios cʉ̃ camairĩjẽrẽ marĩ ẽñotamasĩẽtĩñama. Tunu apeye ãme caãnie, caberopʉ caãnipee cʉ̃ã marĩ ẽñotamasĩẽtĩña. \v 39 Bairi tunu jõbui ʉmʉrecóopʉ macããjẽ, caʉ̃cʉ̃ãrõpʉ macããjẽ, nipetirije Dios cʉ̃ caqũẽnorĩqũẽ, marĩrẽ Dios cʉ̃ camairĩjẽrẽ marĩ ẽñotamasĩẽtĩña. Marĩ Quetiupaʉ Jesucristo yarã marĩ caãnoi, ¡di rʉ̃mʉ ũno marĩ maijãnaetinucũgʉmi Dios! \c 9 \s1 Dios ha escogido a Israel \p \v 1 Yʉ, Jesucristore catʉ̃goʉsaʉ ãnirĩ mʉjããrẽ cariape yʉ quetibʉjʉya. Mʉjãã ñitoetiya. Tunu bairoa Espíritu Santo yʉre cariape cʉ̃ caquetibʉjʉro jʉ̃gori cariape mʉjããrẽ ñiña. \v 2-3 Yʉ yarã, yʉ ya poa macããna judío majã Jesucristore na catʉ̃goʉsaetiere ĩñarĩ roro yʉ tʉ̃goñarĩqũẽ paicõã ninucũcʉpʉ. Yʉ yeri yʉ catʉ̃goñarĩjẽpʉ roro capũnirõrẽ bairo yʉ tʉ̃goñanucũcʉpʉ. Bairo tʉ̃goñarĩ yua, yʉ yarã Jesucristore na catʉ̃goʉsapeere boʉ, Jesucristo cʉ̃ camano, peero caʉ̃petietopʉ yʉ ágatʉ̃goñaña, bairo na yʉ cabaibojaro ĩñarĩ roro na caátie wapare netõbujiorãma ĩ. \v 4 Na, yʉ yarã judío majã pʉame Jesucristore tʉ̃goʉsaetimirãcʉ̃ã, Israel ãnacʉ̃ pãrãmerã, Israel ya poa macããna majũ niñama. Bairi narẽ Dios pʉame cʉ̃ pũnaarẽ bairo caãniparã majũ na beseyupi. Bairo na beseri bero yua, nocãrõ cʉ̃ catutuarije cʉ̃ caasiyarije mena natʉ ãñupĩ. Bairo na mena ãcʉ̃, caroa wãme cʉ̃ na caátipeere na átirotiyupi. Tunu bairoa Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ cawãmecʉtie cʉ̃ãrẽ na cũñupĩ. Tunu bairoa cʉ̃rẽ na cañubuepee, caroaro na cʉ̃ caátipee cʉ̃ãrẽ na joyupi. \v 5 Na cʉ̃ã judío majã jãã ñicʉ̃jãã ãnana pãrãmerã, jãã ya poa macããna majũ niñama. Tunu apeyera camasã ya wãme marĩ catʉ̃goñarõ pʉamata, Jesucristo cʉ̃ã judío majã yaʉre bairo buiayupi ati yepapʉre. Cʉ̃ã, niñami ati yepa macããjẽ caãnie nipetirije Quetiupaʉ. Bairi cʉ̃rẽ marĩ cabasapeopee niña. Bairoa to baiáto. \p \v 6 Dios, Israel ya poa macããnarẽ caroaro na cʉ̃ caátigariquere na átipeyoecʉ mee baiyami. Bairo pʉame roque niña: Diore na catʉ̃goʉsaetie jʉ̃gori nipetiro judío majã Israel pãrãmerã nimirãcʉ̃ã, na mena macããna aperã apei pãrãmerãrẽ bairo caãna tuayama Dios cʉ̃ caĩñajoro. \v 7 Bairi judío majã nipetiro Abraham ãnacʉ̃ pãrãmerã caãna nimirãcʉ̃ã, cariape cʉ̃ pãrãmerã majũ nipetietiyama Dios cʉ̃ caĩñajoro. Bairi bairo qũĩñupĩ Abrahãrẽ Dios: “Pʉgarã mʉ capũnaa cʉtimiatacʉ̃ãrẽ, mʉ macʉ̃ Isaac jʉ̃gori capããrã nigarãma mʉ pãrãmerã caãniparã,” qũĩñupĩ. \v 8 Bairo ĩgaro ĩña: Nipetiro Abraham ya poa macããna cabuianucũrã Dios pũnaa majũ mee niñama. Dios Abrahãrẽ, “Caroaro mʉ yʉ átigʉ,” cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ catʉ̃goʉsarã roque Dios pũnaa niñama. Na ũna roque, Abraham ãnacʉ̃ pãrãmerã majũ tuayama Dios cʉ̃ caĩñajoro. \v 9 Mai, atore bairo ãñupã Dios caroaro cʉ̃ cʉ̃ caátipee Abrahãrẽ: “Ati yʉtea ũno caãno ape cʉ̃marẽ yʉ caetaro, merẽ Sara mʉ nʉmo jĩcãʉ̃ macʉ̃ cʉtigomo,” qũĩ quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñupĩ Dios Abrahãrẽ, cʉ̃ macʉ̃ cʉ̃ cabuiapee macããjẽrẽ. \p \v 10 Atie yʉ caĩquetibʉjʉrije jeto mee niña. Apeye atore bairo ĩcõñanemorĩqũẽ roque cariape majũ niña: Abraham macʉ̃ Isaac, bʉtiri bero, nʉmo cʉsupi Rebecare. Bairi cõ pũnaa jĩcãnia pʉgarã cabuiaricarã Isaac jĩcãʉ̃ pũnaa ãñupã. \v 11-13 Mai, na cabuiaparo jʉ̃goye, caroa, o carorije macããjẽrẽ na caátiparo jʉ̃goyepʉa merẽ Dios jĩcãʉ̃rẽ cʉ̃ besecũcõãñupĩ. Atore bairo cõ ĩñupĩ Rebecare: “Cajʉ̃gocʉ caãnipaʉ pʉame cʉ̃ baire capaacoteire bairo nigʉmi,” cõ ĩñupĩ. Tie cõ cʉ̃ caĩjʉ̃goyetirique pʉame cʉ̃ ya tutipʉ caĩrõrẽã bairo cariape ĩña: “Jacore mairĩ cʉ̃ yʉ besewʉ. Apei Esaú pʉamerẽ cʉ̃ ñiñatewʉ,” ĩ quetibʉjʉya. Tore bairo cʉ̃ caátajere masĩrĩ, atore bairo cariape marĩ ĩ masĩña: “Dios, cʉ̃ caboro, cʉ̃ caátigajʉ̃goyetiricarore bairo camasãrẽ na besemasĩñami cʉ̃ caborãrẽ. Dope bairo caroaro na caátiere ĩñajesori mee na beseyami,” marĩ ĩ masĩña. \p \v 14 Tiere masĩrĩ yua, “Toroquere, cariape caácʉ mee niñami Dios bairo cʉ̃ caápata,” ¿marĩ ĩrãati? ¡Tore bairo marĩ ĩ masĩẽna bairãpʉa! \v 15 Atore bairo pʉame qũĩñupĩ Dios Moisere: “Yʉ camai jetore cʉ̃ ñiñamaigʉ,” qũĩñupĩ. \v 16 Bairi atore bairo marĩ masĩña: Dios, cʉ̃ majũ cʉ̃ caboro marĩ camasãrẽ marĩ bopaca ĩñamasĩñami. Cʉ̃ marĩ camairotiro jʉ̃gori mee marĩ mainucũñami. Tunu bairoa caroaro marĩ caátie jʉ̃gori mee marĩ maiñami. \v 17 Tore bairo cʉ̃ majũ cʉ̃ caborore bairo átiri, atore bairo qũĩñupĩ Dios quetiupaʉ rey Egipto macããcʉ̃rẽ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caãna yʉteapʉre: “Yʉ catutuarijere mʉ mena ĩñogʉ, mʉrẽ quetiupaʉre bairo mʉ yʉ jõwʉ̃. Nipetiro camasã, catutuaʉ yʉ caãnierẽ na camasĩparore bairo ĩ, tore bairo mʉ yʉ ápʉ,” qũĩñupĩ Dios. \v 18 Bairi Dios camasã noo cʉ̃ caborãrẽ na ĩñamaiñami. Tunu aperã na yeripʉ catʉ̃goʉsagaena pʉamerẽ nemojãñurõ catʉ̃goʉsagaena majũ na ãnio joroque na átimasĩñami. \p \v 19 Bairo yʉ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gorã, atore bairo mʉjãã ĩbujiorã: “Dios, cʉ̃ majũ cʉ̃ caboro caãno jʉ̃gori marĩ camasã marĩ caátiãnipee caẽnotamasĩã manie cʉ̃ caáticũjʉ̃goyetiata, ¿dope bairo Dios cʉ̃ majũã tunu, ‘Cabuicʉna mʉjãã ãniña,’ cariape marĩ qũĩ masĩbujiocʉti? Ĩ masĩẽtĩbujioʉmi Dios,” mʉjãã ĩ tʉ̃goñabujiorã. \v 20 Atore bairo ñi quetibʉjʉya mʉjããrẽ: Mʉjãã camasã cabʉgoro macããna nimirãcʉ̃ã, ¿netõõrõ caãnimajũʉ̃ Diore cʉ̃ mʉjãã tutiyati? Ríi jotʉ caqũẽnorĩcʉ̃rẽ, “¿Dopẽĩ tore bairirʉ yʉ mʉ weeri?” tirʉ caĩmasĩparorea bairo mʉjãã cʉ̃ã ĩrã mʉjãã ĩña Diore, tore bairo mʉjãã caĩata. \v 21 Ríi jotʉʉ caqũẽnorĩ majõcʉ pʉame ríi mena noo cʉ̃ cabori jotʉʉ ũnierẽ qũẽnomasĩñami. Tie ríi mena jĩcãrʉ jotʉ caroarʉ majũ qũẽñomasĩñami. Tie menaina tunu aperʉ cabʉgoro caãnirʉ majũ qũẽnomasĩñami. \p \v 22 Torea bairo marĩ camasã cʉ̃ caqũẽnorĩcãrãrẽ cʉ̃ caboro marĩ átimasĩñami Dios. Baipʉa, cʉ̃ pʉame roro caánarẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye roro na caátiãnierẽ caroaro yerijõrõ mena nʉcãcõã coteãninucũñami. Ti rʉ̃mʉ caetaro roque popiye na baio joroque cañuenarẽ cʉ̃ caátipee mena cʉ̃ catutuarije, nocãrõ cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ marĩ nipetiro camasãrẽ marĩ áti ĩñocõñagʉmi. \v 23 Tunu bairoa marĩ cʉ̃ caĩñamairã pʉamerẽ nocãrõ caroaro majũ cʉ̃ caãnierẽ marĩ camasĩrõ boyupi. Bairi cajʉ̃goyepʉa, yʉre bairo caroarã cañurã na ãmarõ ĩ, marĩ besecũjʉ̃goyupi. \v 24 Bairo marĩ besei yua, judío majã jĩcããrãrẽ, aperã judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ marĩ beseyupi. \v 25 Dios yaye quetire woarica tutipʉ cʉ̃ãrẽ tirʉ̃mʉpʉ macããcʉ̃ Oseas cawãmecʉcʉ pʉame atore bairo ĩ woatujʉ̃goyeticũñañupĩ judío majã caãmerãrẽ na cʉ̃ caátipeere: \q1 “Yʉ yarã na caãmerĩmiatacʉ̃ãrẽ, yʉ yarãrẽ bairo na ñiñagʉ. \q1 Tunu yʉ camaietimirĩcãrãrẽ, yʉ camairãrẽ bairo na ñiñagʉ,” ĩ woatuyupi Oseas Dios cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ. \m \v 26 Tunu apewẽpʉ bairo ĩnemoña: \q1 “‘Mʉjãã yʉ yarã mee mʉjãã ãniña,’ Dios na cʉ̃ caĩrĩcã yepapʉa tunu, \q1 ‘Dios cacaticõãninucũʉ̃ pũnaa niñama,’ ĩecogarãma,” ĩ woatuyupi Oseas, Dios judío majã caãmerãrẽ cʉ̃ caátipeere. \m \v 27-28 Jãã yarã judío majã Israel ya poa macããna na cabaipee pʉamerã atore bairo ĩ quetibʉjʉ woatujʉ̃goyeticũñañupĩ Isaías: “Dios pʉame yoaro mee na ĩñabesegʉmi ati yepa macããna nipetirore. Cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo cariape átigʉmi. Bairi Israel pãrãmerã, ria capairiya paputiro macããjẽ paare bairo capããrã nimirãcʉ̃ã, capããrã mee netõjĩãtigarãma roro na caátaje wapare,” na ĩ woatujʉ̃goyetiyupi Isaías ãnacʉ̃. \v 29 Cʉ̃, Isaíana tunu apewẽpʉ atore bairo ĩnemoñupĩ mai cajʉ̃goyepʉre: \q1 “Dios ñe ũnie carʉsaecʉ catutuamajũʉ̃ pʉame marĩ mairĩ jĩcããrã ũnarẽ cʉ̃ carʉgaeticõãta, marĩ judío majã marĩ manibujiorã. \q1 Sodoma, bairi Gomorra macãã macããnarẽ cʉ̃ caátatore bairo marĩ judío majã cʉ̃ãrẽ marĩ repeyocõãbujioricʉmi merẽ,” ĩ woatuyupi Isaías ãnacʉ̃. \s1 Los judíos y el evangelio \p \v 30 Toroquere, ¿dope bairo marĩ ĩcʉti? Bairo pʉame niña: Judío majã caãmerã Dios mena caroaro na caãnipeere macãẽsupa. Tiere macãẽtĩmirãcʉ̃ã, Jesucristo mena na catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori tiere masĩjʉ̃goyupa. Jesucristore na catʉ̃goʉsaroi, Dios pʉame, “Caroarã, ñe ũnie rorije cawapa cʉ̃goena niñama,” ĩrĩ na ĩñanucũñami. \v 31 Marĩ yarã israelita majã pʉame roque Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ na catʉ̃goʉsaro jʉ̃gori Dios mena caroaro ãnigamiñupã. Bairo ãnigamirãcʉ̃ã, tie rotiriquere caroaro átipeyoesupa. Bairi Dios mena caroaro ãnimasĩẽsupa. \v 32 ¿Dopẽĩrã Dios mena caroaro na ãnimasĩẽsupari? Bairo pʉame niña: Jesucristo mena na catʉ̃goñatutuarije mena mee, Dios mena caroaro ãnigamiñupã. Na majũ na catʉ̃goñatutuarije mena pʉame roque tore bairo ãnigamiñupã. Bairo Dios cʉ̃ cajoricʉ Jesucristo mena catʉ̃goñatutuagaena ãnirĩ Dios tʉpʉ ápérigarãma. Bairi ʉ̃tããpʉre carocawanucũrãrẽ bairo tuayama yua. \v 33 Tore bairo cariape ĩ woatuyupa Dios ya tutipʉ: \q1 “Yʉ pʉame Sión cawãmecʉti buropʉ jĩcã ʉ̃tããrẽ cũʉ̃rẽ bairo jĩcãʉ̃ cʉ̃ yʉ cũña. \q1 Bairi ni ũcʉ̃ cʉ̃rẽ cʉ̃ caboeticõãta, tiare carocawaʉre bairo popiye cʉ̃ baio joroque cʉ̃ yʉ átigʉ. \q1 Tunu ni ũcʉ̃ cʉ̃rẽ cariape catʉ̃goʉsaʉ pʉame roque di rʉ̃mʉ ũno, \q1 ‘Cabʉgoro majũ cʉ̃ yʉ boyupa,’ ĩ tʉ̃goña yapapuaetigʉmi,” ĩ quetibʉjʉya Dios ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ. \c 10 \p \v 1 Bairi yʉ bairãrẽ bairo caãna, yʉ pʉame, yʉ yarã Israel ya poa macããna na canetõjĩãtipeere bʉtioro yʉ boya. Bairo bori yua, bʉtioro Diopʉre na yʉ jẽnibojanucũña. \v 2 Na pʉame Dios cʉ̃ caborore bairo caroaro átiganucũmiñama. Bairo átiga ãninucũmirãcʉ̃ã, na majũ na ya wãme ũnierẽ átiri, cʉ̃ caborore bairo átijĩãtietinucũñama. \v 3 Bairi, “Dios pʉame Jesucristo mena marĩ catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori, ‘Ñe ũnie carorije cawapa cʉ̃goena niñama,’ marĩ ĩ masĩñami,” ĩ tʉ̃goñamasĩẽtĩnucũñama. Bairo tʉ̃goñamasĩẽtĩrĩ yua, na majũ na caátitutuarije mena ñe ũnie cawapa mánarẽ bairo ãniganucũmiñama. \v 4 Jesucristo ati yepapʉ etari, marĩ nipetiro camasã cʉ̃ mena catʉ̃goñatutuarãrẽ, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ carotiecocõãna meerẽ bairo caãna marĩ ãnio joroque ásupi, ñe ũnie carorije cawapa cʉ̃goenarẽ bairo marĩ caãnimasĩparore bairo ĩ, Dios cʉ̃ caĩñajoro. \p \v 5 Atore bairo ĩ woatuyupi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩjẽrẽ na catʉ̃goʉsarije jʉ̃gori canetõparãrẽ: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ roticũrĩqũẽ nipetirijere caátipeyomasĩ pʉame Dios mena ãnicõã ninucũgʉmi,” ĩ woatuyupi. \v 6 Baipʉa, apeyera Jesucristo mena marĩ catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori marĩ canetõpee pʉamerẽ tʉ̃goñarĩ, apewẽpʉ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ cawoatucũrĩqũẽrẽ marĩ tʉ̃goroa mai. Atore bairo ĩ woatuyupi: “¿Ni ũcʉ̃ ʉmʉrecóopʉ cʉ̃ wãmʉácʉ́ati?” ĩ woatuyupi. Bairo ĩgʉ ĩñupĩ: “Jesucristo marĩ cʉ̃ netõapáro ĩrã, ¿ni ũcʉ̃rẽ ʉmʉrecóopʉ cʉ̃ wãmʉárotiri, cʉ̃ marĩ piiruiojoroticʉti?” ĩgʉ ĩñupĩ Moisés. \v 7 Apewẽpʉ tunu ĩ woatunemoñupĩ: “¿Ni ũcʉ̃ caʉ̃cʉ̃ãrĩ ope cariaricarã na caãnopʉ cʉ̃ ruiácʉ́ati?” Bairo ĩgʉ ĩñupĩ: “Jesucristo marĩ cʉ̃ netõapáro ĩrã, ¿ni ũcʉ̃rẽ ti opepʉ cʉ̃ ruiárotiri cʉ̃ marĩ piiwãmʉojoroticʉti?” ĩgʉ ĩñupĩ Moisés. \v 8 Bairopʉa, marĩ cajopee mee niña. Merẽ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ cawoaturicarore bairo niña: “Merẽ mʉjãã masĩña Dios yaye quetire. Bairo mʉjãã yeripʉ tie queti caãno jʉ̃gorina, tiere mʉjãã bʉsʉnucũña,” ĩ woatuyupi. Bairi ni ũcʉ̃rẽ marĩ cajopee mee niña. Tie quetibʉjʉrique Jesucristo mena tʉ̃goñatutuarique macããjẽ quetirea camasãrẽ jãã quetibʉjʉnucũña. \v 9 Tie quetibʉjʉrique atore bairo ĩ quetibʉjʉya cariape marĩ cabʉsʉrije mena: “Jesús marĩ Quetiupaʉ niñami,” ĩrĩ bero tunu, “Jesús cʉ̃ cariacoamiatacʉ̃ãrẽ tunu cʉ̃ catioyupi Dios,” marĩ yeripʉ marĩ caĩtʉ̃goñaata, Dios pʉame roro marĩ caátaje wapare marĩ netõõgʉmi. \v 10 Bairi marĩ yeripʉ Jesucristo mena tʉ̃goñatutuari, tunu cʉ̃ yarã marĩ caãnierẽ aperãrẽ na marĩ caquetibʉjʉata, Dios pʉame, “Caroarã, ñe ũnie carorije cawapa cʉ̃goena niñama,” marĩ ĩ ĩñagʉmi. Bairo marĩ caápata, marĩ netõjĩãtigarã roro marĩ caátaje wapare. \p \v 11 Torea bairo ĩ quetibʉjʉya Dios ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ: “Ni ũcʉ̃ cʉ̃ mena cariape catʉ̃goñatutuaʉ pʉame di rʉ̃mʉ ũno, ‘Cabʉgoro majũ cʉ̃ yʉ boyupa,’ ĩ tʉ̃goña yapapuaetigʉmi,” ĩ quetibʉjʉya. \v 12 Bairi Dios pʉame judío majã, judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ na ĩñaricawoetiyami. Jĩcãrõ tʉ̃ni caroaro cariape na ĩñañami Dios camasãrẽ. Cʉ̃, marĩ Quetiupaʉ, nipetiro Quetiupaʉ jĩcãʉ̃ã niñami. Bairi cʉ̃rẽ cajẽnirãrẽ tocãnacã wãme caroare netõjãñurõ na jomajũcõãgʉmi. \v 13 Dios ya tutipʉ atore bairo ĩ woatuyupa: “Tocãnacãʉ̃pʉa camasã roro na caátaje wapare Dios cʉ̃ canetõõrõ borã, marĩ Quetiupaʉ wãmerẽ ĩrĩ cʉ̃ na cajẽniata, na netõõgʉmi,” ĩ woatuyupa. \v 14 Dios yaye quetire caãnorẽ bairo cariape camasã na catʉ̃goʉsaeticõãta, marĩ Quetiupaʉre cʉ̃ jẽnimasĩẽnama. Bairo Jesucristo yaye quetire na catʉ̃goeticõãta, cʉ̃ yaye queti cʉ̃ãrẽ caãnorẽ bairo cariape tʉ̃goʉsamasĩẽnama. Tunu bairoa narẽ caquetibʉjʉrã na camanicõãta, tie Jesucristo yaye quetire dope bairo tʉ̃gomasĩẽnama. \v 15 Tunu bairoa Dios tocãnacãʉ̃pʉa caquetibʉjʉrã cʉ̃ cajoeticõãta, cʉ̃ yaye quetire camasãrẽ caquetibʉjʉparã manibujiorãma. Baipʉa na joyupi. Dios yaye woarica tutipʉ cʉ̃ãrẽ na caetarijere atore bairo ĩña: “Aperã marĩrẽ, yeri ñajããõ joroque caátie caroa quetire na caquetibʉjʉrãetaro ĩñarĩ bʉtioro marĩ ʉseaniña,” ĩ woatuyupa. \p \v 16 Atie caroa quetire capããrã tʉ̃gomirãcʉ̃ã, tocãnacãʉ̃pʉa Israel ya poa macããna tʉ̃goʉsapetietiyama. Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ caĩwoaturicarore bairo niñama: “Dios, jãã Quetiupaʉ, jãã caquetibʉjʉrijere ¿noa ũna tiere na tʉ̃goʉsayati? Jĩcããrã ũnaacã jeto tʉ̃goʉsanucũñama,” ĩ woatuyupi. \v 17 Bairi camasã caroa quetire na catʉ̃goʉsaro jʉ̃gori Jesucristo mena catʉ̃goñatutuarã tuanucũñama. Tie caroa queti, Jesucristo yaye majũ niña. \p \v 18 Yʉ pʉame atiere mʉjãã yʉ jẽniñapã mai: ¿Israel ya poa macããna tie quetire na tʉ̃goesupari? Tʉ̃goricarãma. Dios ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ atore bairo ĩ woatuyupa: \q1 “Dios yaye quetire caquetibʉjʉri majã nipetiropʉ quetibʉjʉbatoyupa. \q1 Bairi ati yepa nocãrõ cayoaropʉ macããna cʉ̃ã tie quetire nipetiropʉ tʉ̃goyupa,” ĩ woatuyupa Dios ya tutipʉ. \m \v 19 Tunu mʉjãã yʉ jẽniñanemopa: ¿Israel ya poa macããna caroa quetire tʉ̃gomirãcʉ̃ã, tiere na tʉ̃gomasĩẽsupari? Tʉ̃gomasĩrĩcãrãma. Tiere quetibʉjʉnemogʉ, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ mʉjãã yʉ quetibʉjʉgʉ. Atore bairo ĩ woatuyupi Moisés, Dios cʉ̃ yarãrẽ cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ: \q1 “Yʉ yarã jeto meerẽ na yʉ maigʉ. \q1 Tore bairo aperãrẽ na yʉ camairõ ĩñarĩ, mʉjãã, yʉ yarã pʉame na mʉjãã pesucʉtigarã. \q1 Na mena mʉjãã asiajãñugarã,” ĩñupĩ. \p \v 20 Caberopʉ tunu Isaías ãnacʉ̃ israelita majã caãmerãrẽ ĩgʉ, atore bairo ĩnemoñupĩ: \q1 “Noa ũna yʉre camacãẽtĩmirĩcãrã pʉame merẽ ãmerẽ yʉ masĩjãñuñama. \q1 Bairo yʉre camacãẽtãna pʉamerẽ yʉ camasĩrĩjẽrẽ na yʉ áti ĩñowʉ̃.” \p \v 21 Tunu apewẽpʉ Isaías pʉame israelita majãrẽ ĩgʉ, atore bairo ĩ woatuyupi: “Tocãnacã rʉ̃mʉ yʉ wãmorĩrẽ jewãmʉorĩ na yʉ cotemiwʉ̃, yʉ yarã yʉtʉ na apáro ĩ. Na pʉame catʉ̃goʉsagaena, cabaibotiorã ãnirĩ yʉtʉ atígaema,” ĩ woatuyupi Isaías ãnacʉ̃ israelita majãrẽ Dios cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ. \c 11 \s1 El Israel escogido \p \v 1 Bairi ãmerẽ atore bairo mʉjãã yʉ jẽniñaña: Bairo israelita majã cʉ̃rẽ cabaibotiorã na caãno jʉ̃gori, “Yʉ ya poa macããna mee mʉjãã ãniña ãmerẽ yua,” ¿na qũĩati? Bairo na ĩ ĩñaecʉ̃mi. Yʉ cʉ̃ã, israelita majã yaʉ judío majõcʉ yʉ ãniña. Abraham ãnacʉ̃ pãrãmi, bairi Benjamín ya poa macããcʉ̃ pãrãmi majũ yʉ ãniña. \v 2 Caãnijʉ̃goripaʉpʉa merẽ Dios israelita majãrẽ cʉ̃ ya poa caãniparãrẽ bairo na ĩñajʉ̃goyupi. Bairi narẽ, “Yʉ yarã mee niñama yua,” na ĩ ĩñaẽtĩñami ãme cʉ̃ãrẽ. Mʉjãã masĩrã profeta Elías ãnacʉ̃ yaye quetire. Cʉ̃ pʉame Diore, “Israelita na carorije wapa buicʉtiyama,” na ĩ bʉsʉjãñupĩ, Diore jẽniãcʉ̃. Tiere mʉjãã masĩrã. Atore bairo ĩ quetibʉjʉyupa Dios ya tutipʉ Elías cʉ̃ caĩrĩqũẽ quetire: \v 3 “Yʉ Quetiupaʉ, mʉ yarã profeta majã mʉ caquetibʉjʉjoricarãrẽ na pajĩãreama israelita majã pʉame. Na pajĩãreri, waibʉtoare peori joemʉgõjorica mesaari cʉ̃ãrẽ yasiorepeyocõããma. Yʉ jetore yʉ pajĩãẽtĩñama. Bairi yʉ cʉ̃ãrẽ yʉ pajĩãgarã yʉ macããrã átiyama,” qũĩñupĩ Elías Diore. \v 4 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, Dios pʉame atore bairo qũĩñupĩ: “Jĩcããrã israelita majã yʉ boyama bairãpʉa. Baal cawãmecʉcʉ aperã jʉ̃gũẽrẽ rʉpopatuuri mena cʉ̃ riape etanumurĩ caĩroaetanarẽ merẽ jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã mil cãrõ majũ, yʉ yarã caãniparãrẽ na yʉ beseyaparoya,” qũĩñupĩ Dios Elíare, ĩ woatuyupa Dios ya tutipʉ. \v 5 Bairi ãme cʉ̃ãrẽ torea bairo judío majã jĩcããrã ũna tuacõãñama Diore catʉ̃goʉsari majã. Narẽ Dios pʉame na ĩñamairĩ na beseyupi. \v 6 Bairi Dios marĩrẽ cʉ̃ caĩñamairĩjẽ jʉ̃gori marĩ cʉ̃ canetõõata, dope bairo marĩ netõmasĩẽna caroaro marĩ caátiãnie jʉ̃gori yua. Caroaro marĩ caátiãnie jʉ̃gori marĩ canetõmasĩata, Dios marĩrẽ cʉ̃ camairĩqũẽ pʉame cawapa manierẽ bairo tuabujioro. \p \v 7 Bairi, ¿dope bairo pʉame marĩ ĩrãati? Atore bairo pʉame marĩ ĩ masĩgarã: Israelita majã pʉame caroaro Dios mena nigamirãcʉ̃ã, na majũ na caborore bairo caátigarã ãnirĩ nipetiro cʉ̃ mena ãnipetiesupa. Jĩcããrã cʉ̃ cabesericarã roque cʉ̃ caborore bairo caroaro ãnimasĩñupã. Aperã cʉ̃rẽ caboena roquere netõõjãñurõ caãmoope mána, cʉ̃ yaye quetire catʉ̃goena majũ na tuao joroque ásupi. \v 8 Torea bairo ĩña Dios ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ: “Dios, cʉ̃rẽ catʉ̃goʉsagaenarẽ na yeripʉ nemojãñurõ cʉ̃ yaye quetire catʉ̃gomasĩẽna majũ na ãnio joroque na ásupi. Bairi ati rʉ̃mʉrĩ cʉ̃ãrẽ catʉ̃goʉsaena majũ nicõãñama israelita majã mai. Cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, caĩñaenarẽ bairo na tuao joroque ásupi. Tunu bairoa cʉ̃ yaye quetire catʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, tiere catʉ̃goena majũrẽ bairo na ásupi,” ĩ quetibʉjʉya Dios ya tutipʉ cʉ̃ã. \v 9 David ãnacʉ̃ cʉ̃ã atore bairo qũĩñupĩ Diore: \q1 “Na, israelita majã na cabose rʉ̃mʉ qũẽnorĩ rʉ̃mʉ caãno roro majũ átinucũñama. \q1 Bairo roro na caátiere ĩñarĩ popiye na baio joroque na mʉ caáto ñuña. \q1 \v 10 Cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, caĩñaenarẽ bairo na tuao joroque na ása. \q1 Tunu bairoa popiye na rupaʉ mena na tãmʉo joroque na ása,” ĩñupĩ David cʉ̃ ya tutipʉ Diore. \s1 La salvación de los no judíos \p \v 11 Bairi ãmerẽ mʉjãã yʉ jẽniñaña: Bairo judío majã Jesucristore na catʉ̃goʉsaeto jʉ̃gori, ¿nipetiro judío majã na yasipeticoásupari? ¡Yasipetiesupa, bairãpʉa! Bairo pʉame baiyupa: Judío majã Diore baibotiori na catʉ̃goʉsagaetimiatacʉ̃ãrẽ, aperã judío majã caãmerã pʉame Diore tʉ̃goʉsari roro na cabairijere netõjĩãtiyupa. Dios pʉame na netõõñupĩ. Bairo na cʉ̃ canetõõrõ ĩñarã judío majã pʉame, “Narẽ bairo jãã cʉ̃ãrẽ Dios cʉ̃ canetõõrõ jãã boya,” na ĩ tʉ̃goñao joroque ásupi Dios. \v 12 Bairo judío majã pʉame Diore na catʉ̃goʉsaetie jʉ̃gori aperã ati ʉmʉrecóo macããna judío majã caãmerã pʉamerẽ caroaro majũ na baiyupa. Cabero judío majã tunu Jesucristore na catʉ̃goʉsaro bero caãmata roque, ¡netõjãñurõ caroaro majũ na bainemogaro ati ʉmʉrecóo macããna nipetirore! \p \v 13 Bairi mai, mʉjãã judío majã caãmerãrẽ jĩcã wãme ũno mʉjãã yʉ quetibʉjʉgaya: Mʉjãã, judío majã caãmerãrẽ Dios yʉ cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoriquere masĩrĩ, yʉ paariquere caroaro cariape majũ yʉ átipeyogaya. \v 14 Bairo mʉjããrẽ caroaro yʉ caquetibʉjʉro, yʉ yarã yʉ ya poa macããna majũ pʉame caroaro mʉjãã caátiãnierẽ na caĩñacõrõ yʉ boya. Bairo mʉjãã ĩñacõrĩ yua, na cʉ̃ã tʉ̃gomasĩbujiorãma Dios na cʉ̃ canetõõgarijere. Bairo tʉ̃gomasĩrĩ yua, jĩcããrã netõjĩãtibujiorãma na carorije wapare. \v 15 Judío majã Dios macʉ̃rẽ na catʉ̃goʉsaetoi, aperã ati ʉmʉrecóo macããna judío majã caãmerã pʉamerẽ cʉ̃ mena jĩcã yericʉnarẽ bairo caãniparã majũ na ásupi. Cabero judío majã pʉame tunu Jesucristore na catʉ̃goʉsaro bero caãmata roque, netõõjãñurõ caroaro na bainemogaro. ¡Camasã cariaricarãpʉ̃rẽ catioricarãrẽ bairo caroaro majũ na bainemogaro yua! \v 16 Ĩ cõñarĩ quetibʉjʉricaro pʉamata, atore bairo niña: Jĩcã pããrẽ, jĩcã cuiaca peenerĩ, “Dios yaye nigaro,” marĩ caĩatato bero caãmata, carʉsari cui cʉ̃ã caroa cui Dios ya cui tuaya, cʉ̃ caĩñajoro. Bairi tunu yucʉ nʉcõõrẽ, “Dios yaye nʉcõõ nigaro,” marĩ caĩatato bero caãmata, tii rʉpʉʉ cʉ̃ã caroa Dios ya rʉpʉʉ majũ tuacõãña. Atore bairo marĩ caĩcõñabueata, Abraham, jãã ñicʉ̃ ãnacʉ̃ cʉ̃ã cañuʉ cʉ̃ caãmata, cʉ̃ pãrãmerã cʉ̃rẽ bairo Diore catʉ̃goʉsaparã cʉ̃ã caroarã cañurã nigarãma, Dios cʉ̃ caĩñajoro. \p \v 17 Apeyera tunu judío majã pʉame yucʉ, olivo cawãmecʉtii rʉpʉʉ majũrẽ bairo niñama. Bairo na cabaimiatacʉ̃ãrẽ, tie rʉpʉʉ jĩcã rʉpʉʉre pajure rericarore bairo jĩcããrãrẽ na reyupi Dios cʉ̃rẽ na catʉ̃goʉsaetie wapa. Mʉjãã, judío majã caãmerã pʉame macãnʉcʉ̃ macããcʉ̃ olivo rʉpʉʉre bairo mʉjãã ãniña. Bairo caãna mʉjãã caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Jesucristo mena mʉjãã catʉ̃goʉsarije jʉ̃gori, pataaneatíri tunu olivoʉ majũpʉ tii rʉpʉʉre na capataaworicaropʉ mʉjãã pʉamerẽ wasoaoteire bairo ásupi Dios. Bairi mʉjãã cʉ̃ã ãmerẽ olivoʉ majũ rʉpʉʉre bairo mʉjãã ãniña. Bairo caãna ãnirĩ mʉjãã cʉ̃ã Dios yarã jĩcãʉ̃ pũnaa majũ mʉjãã ãniña ãmerẽ. \v 18 Bairo caãna ãnirĩ mʉjãã pʉame, “Judío majã olivoʉ majũ rʉpʉʉre bairo caãna netõjãñurõ caãnimajũrã jãã ãniña,” ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Bairi atie pʉamerẽ tʉ̃goña masiritieticõãña: Tii olivoʉ rʉpʉʉ mee tii nʉcõõrẽ jʉ̃gocatiãniña. Tii nʉcõõ jʉ̃gori roque nipetirije tii rʉpʉʉ cʉ̃ãrẽ jʉ̃gocatiãniña. Bairi, “Judío majã netõjãñurõ Dios cʉ̃ camairã jãã ãniña,” ĩ tʉ̃goñaeticõãña. \p \v 19 Bairo yʉ caĩquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã jĩcããrã atore bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñabujiorã: “Olivo rʉpʉʉ cañueti rʉpʉʉre pajure reyupa, apei rʉpʉʉ pʉamerẽ tunu wasoapuagarã. Torea bairo jãã judío majã caãmerã pʉamerẽ Dios cʉ̃ yarã jãã caãniparore bairo ĩ, judío majãrẽ na reyupi,” ĩ tʉ̃goñarãma. \v 20 Bairo mʉjãã caĩtʉ̃goñarĩjẽ cariape caãnimiatacʉ̃ãrẽ, atiere tʉ̃goñamasiritieticõãña: Dios mena na catʉ̃goñatutuaetie jʉ̃gori israelita majãrẽ na reyupi Dios. Bairo na átimicʉ̃ã, mʉjãã pʉamerẽ cʉ̃ yarãrẽ bairo mʉjãã ĩñañami, cʉ̃ mena mʉjãã catʉ̃goñatutuarije mena jeto jʉ̃gori. Cʉ̃ mena mʉjãã catʉ̃goñatutuaeticõãta, mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã netõẽtĩbujioricarã. Bairi, “Caãnimajũrã jãã ãniña judío majã netõõrõ,” ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Dios pʉame roquere cʉ̃ tʉ̃goña uwiya, “Jãã cʉ̃ãrẽ jãã reremi,” ĩrã. \v 21 Judío majã cʉ̃rẽ na catʉ̃goʉsaetie jʉ̃gori roro na caátaje wapare na masiriyobojaesupi Dios. Olivoʉ majũ rʉpʉʉ caãnijʉ̃gorica rʉpʉʉre pajure rericarore bairo na reyupi. Bairi mʉjãã judío majã caãmerã cʉ̃ã mʉjãã catʉ̃goʉsaeticõãta, torea bairo mʉjãã átigʉmi. \p \v 22 Bairi caroaro mʉjãã catʉ̃goñamasĩrõ ñuña: Dios camasãrẽ caĩñamaimasĩ cañuʉ majũ niñami. Baimicʉ̃ã, tunu cʉ̃ yaye quetire na cabaibotioata, tutuaro mena roro popiye na baio joroque caácʉ niñami. Judío majã cabaibotiorãrẽ tutuaro mena na ĩñabeseyupi. Bairo caátimasĩ nimicʉ̃ã, mʉjãã judío majã caãmerã pʉamerẽ caroaro mʉjãã ásupi, mʉjãã catʉ̃goʉsaro jʉ̃gori. Bairi mʉjãã pʉame mʉjãã cʉ̃ caĩñamairõ jʉ̃gori caroaro cʉ̃ caborore bairo caátiãniparã mʉjãã ãniña. Tore bairo mʉjãã caátijãnacõãta, mʉjãã cʉ̃ãrẽ tutuaro mena popiye mʉjãã baio joroque mʉjãã átigʉmi. Olivoʉ rʉpʉʉre pajure reire bairo mʉjãã regʉmi mʉjãã carorije wapa yua. \v 23 Bairo cabairije caãnimiatacʉ̃ãrẽ, judío majã cariape na catʉ̃goʉsagaetiere jãnarĩ cʉ̃ mena na catʉ̃goñatutuajʉ̃goata, cʉ̃ yarãrẽ bairo na ãnio joroque na átigʉmi tunu. Olivoʉ rʉpʉʉ na capaatarica rʉpʉʉre jeeri tunu na capuaotenemorõrẽ bairo na átigʉmi tunu. Dise ũnie Dios cʉ̃ caátimasĩẽtĩẽ maniña. Bairi tore bairo na átimasĩñami tunu cʉ̃ pũnaa majũ roquere. \v 24 Olivoʉ macãnʉcʉ̃ macããcʉ̃ rʉpʉʉre pataaneatíri apei olivoʉ majũpʉ na capuaotenemomasĩata, nemojãñurõ na capuaotemasĩpee niña, tii macãã rʉpʉʉ majũ pʉame roquere. Tore bairo mʉjãã, judío majã caãmerãrẽ mʉjãã cʉ̃ caátimasĩata, ¡judío majã cʉ̃ yarã caãnijʉ̃gomirĩcãrã pʉame roquere nemojãñurõ cʉ̃ yarã na ãnio joroque na átinemomasĩñami Dios tunu! \s1 La salvación final de los de Israel \p \v 25 Yʉ yarã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, Dios cʉ̃ caátigarique camasã mai na camasĩẽtãjẽrẽ mʉjãã yʉ quetibʉjʉpa, “Jãã jeto Dios yayere camasĩrã jãã ãniña,” mʉjãã caĩtʉ̃goñaetiparore bairo ĩ: Capããrã israelita majã Diore catʉ̃goʉsagaenarẽ bairo tuayama, aperã judío majã caãmerã nipetiro ati ʉmʉrecóo macããna Dios cʉ̃ cabesericarã cʉ̃rẽ na catʉ̃goʉsapetiro ũno mai. \v 26 To bero caãno israelita majã catʉ̃goʉsaenarẽ bairo Dios cʉ̃ caáticũrĩcãrã cʉ̃ã cʉ̃ tʉ̃goʉsa jʉ̃gogarãma tunu. Bairo tʉ̃goʉsa jʉ̃gori yua, nipetiro israelita majã cʉ̃rẽ caborã netõjĩãtipeticoagarãma na carorije wapare. Dios ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ atore bairo ĩ woatuyupa israelita majã na canetõpeere: \q1 “Camasãrẽ canetõõpaʉ judío majõcʉ Sión cawãmecʉti macãpʉ̃ĩ caacʉ́ etagʉmi. \q1 Bairo etari, Jacob pãrãmerã roro na caátaje wapare netõõgʉmi. \q1 \v 27 Bairo na carorije wapare cʉ̃ canetõõrõ bero caãno, cariape cajʉ̃goyepʉ na cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo baigaro,” \q1 Dios cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ ĩ quetibʉjʉ woatuyupa cʉ̃ ya tutipʉ. \p \v 28 Jesucristo yaye caroa quetire catʉ̃goʉsaetimajũcõãrã ãnirĩ judío majã Dios pesuare bairo tuayama. Mʉjãã, judío majã caãmerã pʉame Jesucristo yaye caroa quetire mʉjãã catʉ̃goʉsaparore bairo ĩ, tore bairo na tuao joroque átiyami Dios. Bairo átimicʉ̃ã, ape watoara judío majãrẽ na maicõãñami mai. Caãnijʉ̃goropʉa na ñicʉ̃jããrẽ cabesejʉ̃goricʉ ãnirĩ na cʉ̃ãrẽ na maicõãñami. \v 29 Bairi Dios cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo cariape átimasĩñami. Camasãrẽ caroare na jori bero, di rʉ̃mʉ ũno tiere na ẽmaẽtĩñami tunu. \v 30 Mʉjãã, judío majã caãmerã cʉ̃ã tirʉ̃mʉpʉre Diore cʉ̃ mʉjãã baibotio ãninucũñupã. Ati yʉtea caãno pʉamerẽ tunu judío majã cʉ̃rẽ na cabaibotioro ĩñarĩ, mʉjãã judío majã caãmerã pʉamerẽ mʉjãã ĩñamaiñami Dios. \v 31 Tore bairo mʉjãã, judío majã caãmerã mʉjãã cabairicarorea bairo ãmerẽ judío majã cʉ̃ã Diore cʉ̃ baibotionucũñama. Torea bairo tuacoa ninucũñama mai ati rʉ̃mʉrĩrẽ. Dios pʉame mʉjãã ĩñamaigʉ, tore bairo na tuao joroque átiyami judío majãrẽ. Bairo ãmerẽ na átimicʉ̃ã, mʉjããrẽ cʉ̃ caĩñamairõrẽã bairo caberopʉ na cʉ̃ãrẽ na ĩñamaigʉmi tunu Dios. \v 32 Bairo ĩgʉ ñiña: Nipetiro camasã na cabaibotioro ĩñarĩ jĩcãrõ tʉ̃ni cabuicʉnarẽ bairo na cũñupĩ Dios. Camasãrẽ tocãnacãʉ̃pʉrea jĩcãrõ tʉ̃ni na ĩñamaigʉ, tore bairo na cũñupĩ. \p \v 33 Bairi Dios, ¡nocãrõ majũ marĩ camasã carorã caãnarẽ marĩ qũĩñamaiñati! Bʉtioro marĩ ĩñamaimajũcõãñami. Nipetirijere masĩpeyocõãñami. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, Dios cʉ̃ catʉ̃goñarĩjẽrẽ, cʉ̃ caátie cʉ̃ãrẽ masĩpeyoetiyami. \v 34 Dios ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ atore bairo ĩ quetibʉjʉyupa: “Dios cʉ̃ catʉ̃goñarĩqũẽ cʉtiere ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ masĩẽcʉ̃mi. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃rẽ, ‘Atore bairo pʉame mʉ caáto ñuña,’ qũĩ quetibʉjʉpo masĩẽcʉ̃mi. \v 35 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Diore netõnʉcãrõpʉ apeye ũnierẽ cajoricʉ ãnirĩ, ‘Yʉ wapamoñami Dios,’ caĩmasĩ mácʉ̃mi,” ĩ quetibʉjʉ woatuyupa Dios ya tutipʉ. \v 36 Ati ʉmʉrecóo macããjẽ nipetirije cʉ̃ caqũẽnorĩqũẽ jeto niña. Cʉ̃ catutuarije mena jʉ̃gori nipetirije ãnicõã ninucũmasĩña. Cʉ̃ caboro jʉ̃gori cʉ̃ yaye nicõã ninucũña. ¡Bairi cʉ̃ jetorea basapeorique caroa majũ to ãnicõã ninucũáto! Bairoa to baiáto. \c 12 \s1 La vida consagrada a Dios \p \v 1 Yʉ yarã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, Dios marĩrẽ caroaro ĩñamai ãninucũñami. Bairi mʉjããrẽ tutuaro mena atore bairo mʉjãã yʉ átirotiya: Diore qũĩroarã camasã waibʉcʉ riire altar mesapʉ cũrĩ na cajoemʉgõjoricarore bairo mʉjãã cʉ̃ã Diore qũĩroarã mʉjãã rupaʉ mena roro mʉjãã caátiganucũrĩjẽrẽ cũcõãrĩ cʉ̃ carotirore bairo jeto áticõã ninucũña. “Mʉ yarã majũ jãã ãniña,” cariape qũĩrĩ, caroa macããjẽrẽ áticõã ninucũña. Dios mʉjãã mena cʉ̃ caʉseaniparore bairo ĩrã, tore bairo mʉjãã caáto ñuña. Tore bairo átiri, Dios mena mʉjãã catʉ̃goñatutuarijere cariape cʉ̃ masĩõ joroque mʉjãã átigarã. \v 2 Ati ʉmʉrecóo macããna cañuena na caátiãninucũrõrẽ bairo átiãmerĩcõãña. Atore bairo pʉame mʉjãã caátipee ñuña: Mʉjãã cacatiri rʉ̃mʉ cãrõ nemojãñurõ mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽrẽ tʉ̃goñawasoacõã ninucũña, caroaro cariape mʉjãã caátiãnimasĩparore bairo ĩrã. Bairo mʉjãã caátiãmata, caroaro Dios cʉ̃ caborore bairo mʉjãã caátiãnipeere mʉjãã masĩgarã. Caroaro átajere, bairi Dios cʉ̃ caĩñajesorije ũnierẽ, bairi ñe ũnie carʉsaetie cariape macããjẽ átaje cʉ̃ãrẽ mʉjãã átimasĩgarã. \p \v 3 Dios, yʉre mairĩ mʉjãã quetibʉjʉrotijogʉ yʉ besewĩ. Bairi mʉjãã nipetirore ñiña: Ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ cʉ̃ caátiãninucũmasĩrĩjẽ mena netõjãñurõ caãnimajũʉ̃rẽ bairo cʉ̃ majũã cʉ̃ tʉ̃goñaeticõãto. Atore bairo pʉame cʉ̃ catʉ̃goñarõ boya: “Jesucristo mena yʉ catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori cʉ̃ caátiãnimasĩpeere yʉ cʉ̃ cajorica wãme cãrõ yʉ caátimasĩrõ jeto ñuña,” qũĩ tʉ̃goñaáto. \v 4 Ĩcõñarĩ mʉjãã yʉ quetibʉjʉpa mai: Marĩ rupaʉ jĩcã rupaʉa nimirõcʉ̃ã, capee wãmecʉti ricawatiya. Tie nipetirije jĩcãrõrẽ bairo ãmerĩña. Ricaati jeto niña. Marĩ caapee mena marĩ ĩñaña. Marĩ ãmoo operi mena marĩ tʉ̃goya. Marĩ rʉpori mena marĩ áya. \v 5 Marĩ, Jesucristo mena catʉ̃goñatutuarã cʉ̃ã torea bairo marĩ ãniña. Capããrã nimirãcʉ̃ã, cʉ̃ mena macããna jĩcã rupaʉre bairo caãna marĩ ãniña. Marĩ nipetiro jĩcã rupaʉ ãnituroricarore bairo marĩ ãniña. \p \v 6 Marĩ tocãnacãʉ̃pʉrea ricaati wãme jeto cariape marĩ caátimasĩpee ũnierẽ marĩ joyupi Dios. Noo cʉ̃ cajogarijere marĩ joyupi. Bairi tiere caroaro marĩ átigarã. Dios yaye quetire marĩ caquetibʉjʉmasĩpeere cʉ̃ cajoricarã marĩ caãmata, marĩ catʉ̃goñatutuaro cãrõ tiere camasãrẽ na marĩ quetibʉjʉgarã. \v 7 Camasãrẽ jʉátinemomasĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ cajoricarã marĩ caãmata, caroaro mena na marĩ jʉátinemogarã. Tunu bairo jʉ̃gobuemasĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ cajoricarã marĩ caãmata, camasãrẽ caroaro na marĩ buegarã. \v 8 Camasãrẽ yeri ñajããõ joroque átimasĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ cajoricarã marĩ caãmata, caroaro mena na tʉ̃goñao joroque na marĩ áticõã ninucũgarã. Tunu bairo camasãrẽ dinero, o apeye ũnierẽ jomasĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ cajoricarã marĩ caãmata, ʉseanirĩqũẽ mena na marĩ cajoro ñuña. Camasãrẽ átijʉ̃goãnimasĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ cajoricarã marĩ caãmata cʉ̃ãrẽ, caroaro tʉ̃goñamasĩrĩ, nʉcʉ̃bʉgorique mena na marĩ caátiãnijʉ̃goãnimasĩrõ ñuña. Tunu bairoa camasãrẽ ĩñamaimasĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ cajoricarã marĩ caãmata cʉ̃ãrẽ, ʉseanirĩqũẽ mena na marĩ jʉátinemogarã. \s1 Deberes de la vida cristiana \p \v 9 Cariape ãmeo maiãña. Di rʉ̃mʉ ũno carorije macããjẽrẽ ĩñaboeticõãña. Caroa macããjẽ pʉamerẽ átiãnicõã ninucũña. \v 10 Jesucristore catʉ̃goʉsarã ãnirĩ jĩcãʉ̃ pũnaarẽ bairo ãmeo maiña. Mʉjãã caborore bairo mʉjãã caátigaparo ũnorẽã, aperã na caborore bairo pʉame ása. Nʉcʉ̃bʉgorique mena ãmeo ĩñaña. \p \v 11 Yeri tʉ̃goñatutuarique mena Dios cʉ̃ caborore bairo átijĩãticõã ninucũña. Cateeyepairãrẽ bairo tʉ̃goñaeticõãña. \p \v 12 “Caroaro majũ marĩ átigʉmi Dios,” ĩ tʉ̃goña ʉseanicõã ninucũña. Popiye tãmʉomirãcʉ̃ã, tʉ̃goñaenarẽ bairo tiere tʉ̃goñanetõõcõãña. Di rʉ̃mʉ ũno Diore cʉ̃ jẽnijãnaeticõãña. \p \v 13 Jesucristore catʉ̃goʉsarã na cabopacarijere mʉjãã cacʉ̃gorije mena na ricawoya. Tunu mʉjãã tʉpʉ caetarãrẽ caroaro mena na qũẽnoña. \p \v 14 Mʉjããrẽ roro caánarẽ, “Caroare mʉjãã cʉ̃ joáto Dios,” na ĩña. Caroaro na cabaipee pʉamerẽ Diore na jẽnibojaya. “Roro cʉ̃ áparo mʉjããrẽ Dios,” na ĩẽtĩcõãña. \p \v 15 Noa ũna caʉseanirã na caãmata, na jʉʉ ʉseaninemoña. Tunu noa ũna cayapapuarã na caãmata, na mena otiri na yeri tutuao joroque na átinemoña. \p \v 16 Jĩcã majãrẽ bairo ʉseanirõ jĩcãrõ mena caroaro ãnajẽcʉsa. “Jãã, aperã netõrõ caãnimajũrã jãã ãniña,” ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Tore bairo caĩẽna ãnirĩ, cabʉgoro macããna na caãnajẽ cʉtiere bairo ãnajẽcʉsa. “Aperã netõrõ camasĩrã majũ jãã ãniña,” ĩ tʉ̃goñaeticõãña. \p \v 17 Noa ũna mʉjããrẽ roro na caáto, mʉjãã cʉ̃ã roro na átiãmeeticõãña. Caroaro átiãnajẽcʉsa, noa ũna mʉjããrẽ na bʉsʉpaietio joroque ĩrã. \v 18 Noo mʉjãã caátijĩãtiro cãrõ nipetiro camasã mena jĩcã majãrẽ bairo ʉseanirõ jĩcãrõ mena caroaro ãnajẽcʉsa. \v 19 Yʉ yarã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, yʉ camairã, mʉjããrẽ ñiña: Noa ũna mʉjããrẽ roro na caáto, mʉjãã majũ roro na áticãnamueticõãña. Dios pʉame roque mʉjããrẽ roro caánarẽ na ĩñabesegʉmi. Cʉ̃ yaye woaturica tutipʉ cʉ̃ãrẽ atore bairo ĩ woatuyupa: “‘Yʉ roque camasãrẽ caĩñabesepaʉ yʉ ãniña. Roro na caátajere cariape na ñiñabesegʉ,’ ĩñupĩ marĩ Quetiupaʉ,” ĩ woatuyupa cʉ̃ ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ. \v 20 Aperopʉ cʉ̃ãrẽ atore bairo ĩ woatunemoñupã: “Mʉ pesu, mʉrẽ catutii, cʉ̃ caaʉariata, cʉ̃ ʉgarique nuña. Cʉ̃ cañemejipiata, cʉ̃ etirique joya. Bairo cʉ̃rẽ caroaro mʉ caápata, roro mʉ cʉ̃ caátajere bobotʉ̃goñagʉmi,” ĩ woatuyupa. \v 21 Bairi aperã mʉjããrẽ roro na caátimiatacʉ̃ãrẽ, roro na átiãmeeticõãña. Caroa pʉamerẽ na átiãmeña. Bairo mʉjãã caápata, roro mʉjãã caãmeo átibujioataje buipearo ãninemoetigaro yua. \c 13 \p \v 1 Dios jeto rotimasĩrĩqũẽrẽ jomasĩñami camasãrẽ. Torena, ati yepa quetiuparã cʉ̃ã Dios cʉ̃ carotimasĩrĩjẽ jʉ̃gori ati yepa macããna camasãrẽ na rotimasĩnucũñama. Cʉ̃ cacũrĩcãrã majũ niñama. Bairi nipetiro na quetiuparã na caátirotirore bairo jĩcãrõ tʉ̃ni tʉ̃goʉsaya. \v 2 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ ati yepa quetiuparãrẽ cabaibotioʉ, Dios cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽrẽ cabaibotioʉre bairo tuayami. Bairo roro cabaibotiorãrẽ popiye na baio joroque na átigʉmi Dios. \v 3 Ati yepa macããna quetiuparã, caroaro caátiãna camasãrẽ roro caátiparã mee niñama. Camasã roro caátipairã roquere, uwitʉ̃goñao joroque roro na átinucũñama na yaye wapa. Bairi quetiuparã mena tʉ̃goña uwiricaro mano mʉjãã caãnigaata, caroaro átiãnajẽ cʉtimasĩña. Bairo caroaro mʉjãã caátiãnimasĩata, quetiuparã pʉame, “Caroaro mʉjãã átiãnimasĩña mʉjãã roque,” mʉjãã ĩgarãma. \v 4 Ãnoa quetiuparã Dios cʉ̃ cacũrĩcãrã cʉ̃ caborore bairo mʉjããrẽ cajʉátiparã majũrẽ na cũñupĩ. Tore bairo cʉ̃ cacũrĩcãrã na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, roro caána mʉjãã caãmata, na mʉjãã uwigarã mʉjãã quetiuparãrẽ. Na pʉame cabʉgoro majũã carotimasĩparã, Dios cʉ̃ cacũrĩcãrã mee niñama. Dios roro caánarẽ na caĩñabeseparore bairo ĩ, quetiuparãrẽ bairo cʉ̃ cacũrĩcãrã niñama. \v 5 Bairi mʉjãã quetiuparã na caĩrĩjẽrẽ caroaro tʉ̃gopeorotiya, mʉjããrẽ popiye na áperio joroque ĩrã. Tunu bairo, “Dios, marĩ quetiuparã marĩ na carotiro boyami,” mʉjãã yeripʉ ĩ tʉ̃goñarĩ, mʉjãã quetiuparãrẽ caroaro tʉ̃gopeorotiya. \v 6 Dios cʉ̃ caborore bairo capaacoteparã majũrẽ bairo cʉ̃ cacũrĩcãrã na caãno jʉ̃gori, impuestos gobierno yaye na cawapajẽnirĩjẽ ũnie cʉ̃ãrẽ na wapa joya. \p \v 7 Tocãnacãʉ̃pʉa ati yepa macããna quetiuparãrẽ caroaro mʉjãã caátipeere na caátirotirore bairo na átibojaya. Ni ũcʉ̃rẽ apeye ũnierẽ cʉ̃ mʉjãã cawapamoata, tie wapare cʉ̃ wapa joya. Tunu bairo impuestos na cawapajẽnirĩjẽ ũnie cʉ̃ãrẽ na wapa joya. Nipetiro na ũnarẽ nʉcʉ̃bʉgorique mena ĩñarĩ, caroaro na ĩroaya. \p \v 8 Aperãrẽ na wapamoeticõãña. Jicoquei na mʉjãã cawapamorĩjẽrẽ na wapatipeyocõãña. Ãmeo mairĩqũẽ pʉame capetietie niña. Bairi ãmeo maicõãninucũña. Ni ũcʉ̃ aperãrẽ camaicõãninucũʉ̃ pʉame Dios cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽ nipetirijere caroaro cariape ácʉ átiyami. \v 9 Dios atore bairo átiroticũñupĩ: “Mʉjãã nʉmoa caãmerã mena, o mʉjãã manapʉ̃ã caãmerã mena roro átiepeeticõãña. Tunu camasãrẽ na pajĩãẽtĩcõãña. Tunu yajaeticõãña. Tunu aperã yaye cʉ̃ãrẽ ĩñaʉgoeticõãña,” ĩ cũñupĩ Dios. Atie, bairi apeye roticũrĩqũẽ mena neñorĩ jĩcã risero mena atore bairo marĩ ĩ quetibʉjʉ masĩña: “Mʉjãã majũ rupaʉre mʉjãã camairõrẽã bairo aperã camasã cʉ̃ãrẽ na maiña,” marĩ ĩ masĩña. \v 10 Camaimasĩrã pʉame aperãrẽ roro áperinucũñama. Bairi tore bairo narẽ na camaimasĩcõãmata, Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ caátipeyocõãrãrẽ bairo tuayama. \p \v 11 Atie nipetirije ãme marĩ caãnierẽ catʉ̃goñamasĩnemocõãnipee niña. Merẽ Dios marĩrẽ cʉ̃ canetõõpa rʉ̃mʉ cõñarõ majũ baiya. Cajʉ̃goyepʉ Dios yaye quetire cariape marĩ catʉ̃goʉsajʉ̃gorica rʉ̃mʉ netõjãñurõ cõñarõ majũ baiya. Bairi ãmea masacatiri caãnijʉ̃goyecʉtiparã marĩ ãniña. Cacãnirãrẽ bairo baietirotiya. \v 12 Jesucristo cʉ̃ caetapa rʉ̃mʉ cõñarõ majũ baiya. Ape rʉ̃mʉ cabusuatóre bairo merẽ ti rʉ̃mʉ etaro baiya. Bairi ati ʉmʉrecóo macããna cañuena canaitĩãrõpʉ caãnarẽ bairo caãna roro na caátiere bairo áperirotiya. Jĩcãʉ̃ soldau cʉ̃ wapana mena ãmeo qũẽgʉ, ãpõã jutirore jãñarĩ, cʉ̃ besu mena cʉ̃ caãnorẽã bairo marĩ cʉ̃ã wãtĩ marĩ wapacʉ roro marĩ cʉ̃ caátigarijere netõnʉcãcõãgarã, Jesucristo mena tʉ̃goñatutua nemorotiya. \v 13 Bairi ʉmʉreco cabaupetiro majũ caãnarẽ bairo caãna ãnirĩ caroa macããjẽ jeto caátiparã marĩ ãniña. Ati ʉmʉrecóo macããna bose rʉ̃mʉ caãno eticũmurĩ na caawajañesẽãrõrẽ bairo cabaietiparã marĩ ãniña. Tunu carõmia mena roro caáperiparã marĩ ãniña. Carõmia cʉ̃ã caʉ̃mʉa mena roro caáperiparã niñama. Ãmeo qũẽrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ caáperiparã marĩ ãniña. Tunu aperã yayere caĩñaʉgaripeaetiparã marĩ ãniña. \v 14 Bairo pʉame marĩ átigarã: Soldau cʉ̃ rupaʉre cʉ̃ caqũẽnorõrẽ bairo marĩ cʉ̃ã marĩ Quetiupaʉ Jesucristo cʉ̃ catutuarije mena tutuaro marĩ yeri tʉ̃goñatutuagarã. Ati rupaʉ mena roro marĩ caátiganucũrõrẽ bairo marĩ átiãmerĩgarã yua. \c 14 \s1 No critiques a tu hermano \p \v 1 Ni ũcʉ̃ Jesucristo mena catʉ̃goñatutua wẽpʉ̃ẽcʉ̃ cʉ̃ caãmata, caroaro cʉ̃ bocári cʉ̃ qũẽnoña ñubueri majã mena. Cʉ̃ ũcʉ̃ mena bʉsʉri, tutuaro mena ãmeo bʉsʉrique netõẽtĩcõãña. \v 2 Mai, ĩcõñarĩ mʉjãã yʉ quetibʉjʉpa na ũna na cabairijere: Jĩcããrã, “Nipetiri wãme ʉgariquere jãã caʉgaro ñurõ,” ĩ tʉ̃goñanucũñama. Bairo na caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, aperã Jesucristo mena caroaro catʉ̃goñatutua wẽpʉ̃ẽna pʉame oté jeto ʉgari ãninucũñama. Waibʉtoa rii ũnierẽ ʉgaetinucũñama. \v 3 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ nipetiri wãme ʉgariquere caʉgaʉ cʉ̃ caãmata, apei jĩcã wãme ũnie caʉgaetinucũʉ̃ pʉamerẽ cʉ̃ qũĩñateeticõãto. Tunu bairo jĩcã wãme ũno ʉgariquere caʉgaecʉ pʉame cʉ̃ã, apei nipetiro ʉgariquere caʉganucũʉ̃rẽ roro cʉ̃ cʉ̃ bʉsʉpaicoteeticõãto. Merẽ cʉ̃ cʉ̃ã Dios cʉ̃ cabesericʉ niñami. \v 4 Bairo Diore capaacoteri majõcʉ cʉ̃ caãnoi roro cʉ̃ bʉsʉpaicoteeticõãña. Caroaro cabaimasĩata, o roro cabaiata cʉ̃ãrẽ, jĩcãʉ̃ cʉ̃ quetiupaʉ jeto tie cabairijere qũẽnomasĩñami. Bairi marĩ Quetiupaʉ Jesucristo roque caroaro cʉ̃ cabaipeere caátimasĩ majũ niñami. Bairi nipetirije caʉgamasĩ cʉ̃ãrẽ caroaro cʉ̃ tuao joroque cʉ̃ átigʉmi cʉ̃ caátimasĩrĩjẽ jʉ̃gori. \p \v 5 Apeyere mʉjãã ñi cõñanemogʉ tunu: Jĩcããrã, ape rʉ̃mʉ netõjãñurõ caãnimajũrĩ rʉ̃mʉ cʉ̃gonucũñama Diore na cañubuepa rʉ̃mʉrẽ. Aperã pʉame, “Tocãnacã rʉ̃mʉa jĩcãrõ tʉ̃ni Diore cañubuepee niña,” ĩ tʉ̃goñanucũñama. “Tore bairo marĩ caáto boyami Dios,” ĩ tʉ̃goñarĩ, tore bairo cariape caátiparã mʉjãã ãniña, mʉjãã caĩtʉ̃goñarõrẽã bairo yua. \v 6 Jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ jĩcã rʉ̃mʉrẽ, “Dios ya rʉ̃mʉ niña,” ĩrĩ Diore cʉ̃ caĩroacõãmata, caroaro ácʉ átiyami. Apei, “Tocãnacã rʉ̃mʉa jĩcãrõ tʉ̃ni Diore cañubuepee niña,” ĩ tʉ̃goñarĩ Diore cʉ̃ caĩroacõãmata, caroaro ácʉ átiyami cʉ̃ cʉ̃ã. Torea bairo apei cʉ̃ã, “Nipetiri wãme ʉgariquere ʉgarotiya,” ĩrĩ Diore cʉ̃ caĩroacõãmata, caroaro ácʉ átiyami. Bairo ʉgari, Diore, “Yʉ mena mʉ ñujãñuña,” qũĩnucũñami. Apei, “Waibʉcʉ riire ʉgaetirotiya,” ĩ tʉ̃goñarĩ Diore cʉ̃ caĩroacõãmata, cʉ̃ cʉ̃ã caroaro ácʉ átiyami. Cʉ̃ caʉgarije otére ʉgari, Diore, “Yʉ mena mʉ ñujãñuña,” cʉ̃ yeripʉ qũĩ jẽnimasĩcõãñami cʉ̃ cʉ̃ã. \p \v 7-8 Jesucristo niñami marĩ Quetiupaʉ. Bairi marĩ caborore bairo jeto caátiãnimasĩparã mee marĩ ãniña. Marĩ cacatiri rʉ̃mʉ caãno, o marĩ cariaro bero cʉ̃ãrẽ marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ carotirore bairo caátiparã marĩ ãniña. \v 9 Jesucristo pʉame riacoamicʉ̃ã tunu catiyupi, nipetiro camasã cacatirã, cariaricarã cʉ̃ãrẽ quetiupaʉ majũ cʉ̃ caãnimasĩparore bairo ĩ. \p \v 10 Bairi, ¿dopẽĩrã mʉjãã pʉame aperã Jesucristore catʉ̃goʉsarãrẽ na mʉjãã bʉsʉpaicotenucũñati? ¿Dopẽĩrã narẽ cabʉgoro macããnarẽ bairo na mʉjãã ĩñanucũñati? Marĩ nipetiro Dios cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caãno, marĩ caátaje caãno cãrõrẽ marĩ ĩñabese ecogarã. Bairi marĩ yarã Jesucristore catʉ̃goʉsarãrẽ na ĩñabeserãrẽ bairo caĩetiparã marĩ ãniña. \v 11 Dios yaye woaturica tutipʉ cʉ̃ãrẽ Dios cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ atore bairo woatuyupa: \q1 “Yʉ, caãnicõãninucũʉ̃ ãnirĩ mʉjããrẽ cariape quetibʉjʉ ñiña cabaipeere: \q1 Nipetiro camasã ñiroagarãma. \q1 Rʉpopatuuri mena etanumurĩ nipetiro, ‘Mʉ, Dios, cañuʉ catutuaʉ majũ mʉ ãniña,’ \q1 ñi basapeogarãma,” ĩ woatuyupa. \p \v 12 Tie na cawoaturiquere tʉ̃gori bero, atore bairo marĩ masĩña: Marĩ, tocãnacãʉ̃pʉrea ati yepapʉ ãna, nipetirije marĩ caátajere marĩ jẽniñagʉmi Dios. “¿Dopẽĩrã tore bairo mʉjãã áti?” marĩ ĩ jẽniñagʉmi. Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, cʉ̃ marĩ caquetibʉjʉpea niña. \s1 No hagas tropezar a tu hermano \p \v 13 Bairo tiere tʉ̃goñarĩ marĩ caãmeobʉsʉpainucũrĩjẽrẽ marĩ jãnarõã. Bairo pʉame átirotiya: Mʉjãã yarã Jesucristore catʉ̃goʉsari majãrẽ, mʉjãã caátiãnie mena roro na tʉ̃goña yapapuao joroque na ápericõãña. Jesucristo mena na catʉ̃goñatutuarijere royetueticõãña. \v 14 Yʉ, marĩ Quetiupaʉ Jesucristore catʉ̃goʉsaʉ ãnirĩ, ñe ũnie rʉsaeto atore bairo ñi tʉ̃goñatutuacõãña: Nipetirije yʉ caʉgarije cañurĩjẽ jeto niña. Apei pʉamerã apeye ũnie ʉgariquere, “Tie ʉgarique carorije niña,” cʉ̃ caĩtʉ̃goñaata, tie cʉ̃rẽ carorije niña. \v 15 Bairi aperã na caʉgaetinucũrĩjẽrẽ na caĩñajoro mʉjãã caʉgaata, na pʉame roro tʉ̃goñabujiorãma. Bairo mʉjãã caápata, narẽ mairã mee mʉjãã átiya. Jesucristo yucʉpãĩpʉ riari na cʉ̃ãrẽ na netõõbojayupi. ¡Bairi ʉgarique mʉjãã caʉgaãninucũrĩjẽ jʉ̃gori Jesucristore na catʉ̃goñatutuarije to yasio joroque na ápericõãña! \v 16 Mʉjãã caátiãnimasĩrĩjẽ jʉ̃gori aperãrẽ tʉ̃goña yapapuao joroque na mʉjãã caápata, na caĩñajoro tore bairo átinemoeticõãña, mʉjãã caátiere bʉsʉpairema ĩrã. \v 17 Marĩ, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããna marĩ caãnoi, jĩcã wãme ũnie ʉgariquere ʉga, eti, marĩ caátinucũrĩjẽ wapa maniña Dios cʉ̃ caĩñajoro. Atore bairo marĩ caátie pʉame caãnimajũrĩjẽ niña: Caroaro cariape átiãnajẽ, tunu bairo aperã mena caroaro yerijõrõ mena ãnajẽ, tunu ʉseanio joroque ãmeo átaje pʉame roque caãnimajũrĩjẽ niña. Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori tiere caátiparã marĩ ãniña. \v 18 Ni ũcʉ̃ tore bairo átiãnajẽ cʉtiri Jesucristo cʉ̃ caborore bairo caácʉ caroaro ácʉ átiyami Dios cʉ̃ caĩñajoro. Bairo caroaro cʉ̃ caáto ĩñarĩ camasã cʉ̃ã, “Caroaro átiyami,” qũĩgarãma. \p \v 19 Bairi marĩ pʉame nipetiri wãme yerijõrõ ãnajẽ cʉtaje macããjẽrẽ caátiãninucũparã marĩ ãniña. Tiere caãna ãnirĩ yua, Jesucristo mena tʉ̃goñatutuanemo joroque marĩ ãmeo átigarã. \v 20 Bairi ʉgarique mʉjãã caʉgaãninucũrĩjẽ jʉ̃gori Dios cʉ̃ caborore bairo na caátiere na átijãnao joroque ápericõãña. Bairopʉa, nipetirije ʉgarique cañurĩjẽ jeto niña. Aperã na caʉgaetinucũrĩjẽrẽ na caĩñajoro marĩ caʉgarije jʉ̃gori Jesucristo mena na catʉ̃goñatutuarijere na jãnao joroque átaje pʉame roque cañuetie niña. \v 21 Aperã catʉ̃goñatutuawẽpʉ̃ẽnarẽ, “Marĩ caátiãnie mena jʉ̃gori Jesucristore na tʉ̃goʉsajãnao joroque na marĩ átire,” ĩrã, atore bairo marĩ caáto ñuña: Marĩ yaʉ cariire caʉgaecʉ cʉ̃ caãmata, marĩ cʉ̃ã ʉgaetirotiya. Ʉse ocore caetiecʉ cʉ̃ caãmata, marĩ cʉ̃ã etietirotiya. \p \v 22 “Nipetiri wãme ʉgariquere caʉgamasĩrã jãã ãniña,” caĩtʉ̃goñatutuarã na caãmata, na caátiãnimasĩrĩjẽrẽ Dios jetore cʉ̃ na caquetibʉjʉro ñuña. ¡Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ caátie mena, “Dios cʉ̃ caĩñajoro caroaro yʉ átiya,” caĩtʉ̃goñamasĩ pʉame ʉseanirĩ niñami! \v 23 Ni ũcʉ̃ cʉ̃ caʉgapeere, “Atiere yʉ caʉgaro ñuetõ,” ĩ tʉ̃goñamicʉ̃ã, tiere cʉ̃ caʉgaata, tie wapa buicʉtiyami, cariape cʉ̃ catʉ̃goñatutuaetie jʉ̃gori. Nipetirije marĩ caátipeere, “Atie marĩ caátipee cañurĩjẽ niña Dios cʉ̃ caĩñajoro,” caĩtʉ̃goñatutuarã nimirãcʉ̃ã, ricaati marĩ caápata, carorije macããjẽrẽ ána marĩ átiya. \c 15 \s1 Agrada a tu prójimo, no a ti mismo \p \v 1 Marĩ, Jesucristo mena tutuaro catʉ̃goñatutuawẽpʉ̃rã marĩ caãmata, aperã catʉ̃goñatutuawẽpʉ̃ẽnarẽ na jʉána, marĩ majũã catʉ̃goñatutuawẽpʉ̃ẽnarẽ bairo tʉ̃goñarĩqũẽ cʉtirotiya. Marĩ majũã marĩ caátijesorije ũnie jetore áperirotiya. \v 2 Marĩ nipetiro aperã caroaro na caãnipee, na caĩñajesorije ũnie pʉamerẽ caátiparã marĩ ãniña, Jesucristo mena nemojãñurõ na catʉ̃goñatutuanemoparore bairo ĩrã. \v 3 Jesucristo cʉ̃ã cʉ̃ yaye caãnipee jetore ápeyupi, ati yepapʉ ãcʉ̃. Dios yaye woaturica tutipʉ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ cabairiquere atore bairo ĩ woatuyupa: “Mʉrẽ roro caĩbujioatana yʉ pʉamerẽ roro ĩnucũñama,” ĩ woatuyupa Cristo cʉ̃ pacʉre cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ. \v 4 Nipetirije tirʉ̃mʉpʉ Dios yaye queti na cawoaturiquere marĩ masĩrotirã woatuyupa. Bairi popiye baimirãcʉ̃ã, tie caquetibʉjʉrore bairo caátimasĩrã ãnirĩ Jesucristo mena marĩ tʉ̃goñatutuacõã ninucũgarã. Tunu bairoa tiere bueri bero caroaro yerijõrõ marĩ ãnimasĩgarã. Tore bairo caãna ãnirĩ Dios mena marĩ caãnipeere ʉseanirĩqũẽ mena marĩ cotegarã. \p \v 5 Bairo roro popiye marĩ cabaiata, Dios pʉame roque Jesucristo mena marĩ tʉ̃goñatutuacõãnio joroque marĩ átinucũñami. Tunu yerijõrõ marĩ ãnio joroque caácʉ niñami. Bairi mʉjããrẽ Jesucristo cʉ̃ caátiãnatõrẽ bairo, jĩcãrõrẽ bairo caãnajẽcʉna mʉjãã ãnio joroque átigʉmi. \v 6 Bairo cʉ̃ caáto jʉ̃gori, tocãnacãʉ̃pʉa jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ ʉseanirõ atore bairo mʉjãã átigarã: Dios, marĩ Quetiupaʉ Jesucristo pacʉre jĩcãrõ mena, “Mʉ, cañuʉ mʉ ãniña,” cʉ̃ mʉjãã ĩ basapeogarã. \s1 El evangelio es anunciado a los no judíos \p \v 7 Jesucristo mʉjããrẽ cʉ̃ caátatorea bairo mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã mena macããnarẽ na ĩñamairĩ caroaro nʉcʉ̃bʉgorique mena na ĩñaña. Bairo mʉjãã caáto ĩñarã, “Caroʉ́ cañuʉ niñami Dios,” ĩ ĩñagarãma camasã cʉ̃ã. \v 8 Tunu atore bairo mʉjãã ñi quetibʉjʉnemoña: Jesucristo pʉame jãã, judío majãrẽ jãã jʉátigʉ asúpi ati yepapʉre. Tie Dios cʉ̃ caátipeere jãã ñicʉ̃jãã ãnanarẽ cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo cañuʉ ãnirĩ cʉ̃ caátipeyorijere marĩ masĩõ joroque ĩ, asúpi Jesús ati yepapʉre. \v 9 Tunu bairoa mʉjãã, judío majã caãmerã cʉ̃ã nocãrõ mʉjãã cʉ̃ caĩñamairõ jʉ̃gori Diore mʉjãã cabasapeoparore bairo ĩ, asúpi Jesús ati yepapʉ. Dios ya tutipʉ cʉ̃ã Jesucristo cʉ̃ pacʉre cʉ̃ caĩbʉsʉriquere atore bairo ĩ woatuyupa: \q1 “Bairi judío majã caãmerã watoapʉ ãcʉ̃, ¡nocãrõ cañuʉ majũrẽ mʉ yʉ basapeogʉ! \q1 ‘¡Nocãrõ Dios catutuaʉ majũ niñami!’ ĩrĩ mʉ yaye basarique mena mʉ yʉ basapeogʉ,” \q1 ĩ woatuyupa Cristo cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ. \m \v 10 Tunu apepaʉpʉ Dios ya tutire na cawoaturique atore bairo ĩnemoña: \q1 “¡Dios ya poa macããna cʉ̃ cabesericarã mena mʉjãã ape yepaa macããna judío majã caãmerã cʉ̃ã ʉseanirĩ ãña!” \m \v 11 Tunu aperopʉ ĩ woatunemoñupã ti tutipʉre: \q1 “Ape yepaa macããna judío majã caãmerã nipetiro tocãnacã poa masapoari macããna cʉ̃ã, \q1 ¡marĩ Quetiupaʉre cʉ̃ basapeoya!” ĩ woatuyupa. \m \v 12 Isaías cʉ̃ã atore bairo ĩ woatuyupi: \q1 “Isaí pãrãmi ape tuti bero macããcʉ̃ buiagʉmi. Cʉ̃rẽ Dios pʉame judío majã caãmerã quetiupaʉre bairo caãcʉ̃ cʉ̃ cũgʉmi. \q1 Bairi na pʉame, ‘Jããrẽ canetõõpaʉ niñami,’ cʉ̃ mena ĩ tʉ̃goñatutuagarãma,” ĩ woatuyupi Isaías ãnacʉ̃. \p \v 13 Bairi camasãrẽ Jesucristo mena tʉ̃goñatutua masĩrĩqũẽrẽ cajonucũʉ̃ Dios pʉame ʉseanirĩqũẽ, yerijõrõ ãnajẽ cʉtaje cʉ̃ãrẽ ñe ũnie rʉsaricaro mano mʉjããrẽ cʉ̃ jonemoáto. Tunu bairoa Espíritu Santo cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori nemojãñurõ cʉ̃ mena mʉjãã catʉ̃goñatutuamasĩpeere cʉ̃ jonemoáto. \p \v 14 Yʉ yarã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, ñe ũnie rʉsaricaro mano mʉjããrẽ atore bairo ñi tʉ̃goñatutuacõãña: Caroaro ñe ũnie rʉsaeto caátiãna mʉjãã ãniña. Tunu Jesucristo yayere caroaro majũ camasĩrã mʉjãã ãniña. Bairo caãna ãnirĩ mʉjãã majũ mʉjãã ãmeo quetibʉjʉ masĩña caroaro mʉjãã caãnajẽ cʉtipeere. \v 15 Mʉjãã, bairo caátiãnimasĩrã mʉjãã caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ati tutipʉre tutuaro mena yʉ quetibʉjʉ woajoya, mʉjãã catʉ̃gojʉ̃gorique jĩcã wãmerĩ mʉjãã caãnipee carʉsarijere mʉjãã camasiritietiparore bairo ĩ. Dios yʉre caroaro ácʉ, Jesucristo yaye quetire mʉjããrẽ quetibʉjʉ rotijoʉ yʉ cũwĩ. \v 16 Bairi Jesucristore capaacoteire bairo yʉ cũwĩ, judío majã caãmerã caroaro na caãniparore bairo ĩ. Bairo Jesucristore capaacoteire bairo yʉ caãnie pʉame atore bairo niña: Dios, judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ na cʉ̃ canetõõgarije macããjẽ quetibʉjʉrique quetire na yʉ quetibʉjʉnucũña. Bairo na quetibʉjʉri yua, sacerdote majã Diore cʉ̃ ʉseanio joroque ána waibʉcʉ riire na cajoemʉgõrĩcãrõrẽ bairo yʉ cʉ̃ã Diore, “Ãnoa, mʉ yarã niñama,” cʉ̃ yʉ caĩquetibʉjʉrije jʉ̃gori Dios pʉame cʉ̃ ʉseanio joroque átigʉ, na quetibʉjʉ yʉ átiya judío majã caãmerãrẽ. Bairo yʉ caáto, Espíritu Santo pʉame narẽ Dios yarã na ãnio joroque na átinucũñami. \p \v 17 Torecʉ, yʉ pʉame Jesucristo mena catʉ̃goñatutuaʉ ãnirĩ Dios yʉre cʉ̃ caquetibʉjʉrotijocũrĩqũẽrẽ tʉ̃goñarĩ bʉtioro tie paarique mena yʉ ʉseaniña. \v 18 Judío majã caãmerã Jesucristo yaye quetire na tʉ̃goʉsao joroque ĩ, Jesucristo yʉ cʉ̃ camasĩõjorije mena yʉ caátimasĩrĩ wãme jetore na yʉ quetibʉjʉnucũña. Ape wãme ũno na yʉ quetibʉjʉetinucũña. Bairi yʉ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori, tunu yʉ caátiãni ĩñomasĩrĩjẽ jʉ̃gori jĩcããrã na tʉ̃goʉsao joroque na yʉ átinucũña. \v 19 Tunu Espíritu Santo yʉ cʉ̃ camasĩõjorije mena yʉ caátijẽño ĩñomasĩrĩjẽ jʉ̃gori na tʉ̃goʉsao joroque na yʉ átinucũña. Tore bairo ácʉ, Jerusalén macãĩ quetibʉjʉ jʉ̃goacʉ́, Iliria cawãmecʉtopʉ Jesucristo camasãrẽ cʉ̃ canetõõrĩqũẽ quetire caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni cariape na yʉ quetibʉjʉetawʉ. \v 20 Aperã na caquetibʉjʉ ñesẽãẽtĩnucũrõpʉ macããnarẽ Jesucristo yaye quetire yʉ quetibʉjʉ ñesẽãganucũña. Aperã na caquetibʉjʉricaropʉ yʉ quetibʉjʉbuipeo ñesẽãgaetinucũña. \v 21 Tore bairo yʉ caátie pʉame Dios yaye quetire woarica tutipʉ na cawoatujʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo baiya. Mai, atore bairo ĩ quetibʉjʉ woatuyupa: \q1 “Aperã camasã cʉ̃ yaye quetire camasĩẽtãna nimirãcʉ̃ã, tiere quetibʉjʉecogarãma. \q1 Cʉ̃ yaye queti na catʉ̃goetajere tʉ̃gomasĩjʉ̃gogarãma,” ĩ woatuyupa Dios ya tutipʉ. \s1 Pablo piensa ir a Roma \p \v 22 Yʉ caĩrõrẽ bairo ape macããrĩpʉ macããnarẽ quetibʉjʉñesẽãnucũrĩ, mʉjãã tʉpʉ yʉ ámasĩẽtĩña mai. “Roma macãpʉ yʉ ágʉ,” nairõ ĩ tʉ̃goñamicʉ̃ã, yʉ ámasĩẽtĩña. \v 23 Baipʉa, merẽ yʉ paariquere yʉ átiyaparoya ati yepaa macããna mena. Nocãrõ yoaro capee cʉ̃marĩ majũ mʉjããrẽ ñiñañesẽãʉ̃ áganucũmiña. \v 24 Bairi Españapʉ ácʉ́ roque mʉjããrẽ ñiñanetõágʉ. Bairo nocãrõ caroaro ʉseanirõ mʉjããrẽ yʉ caĩñarõ bero, mʉjãã pʉame roque yʉre mʉjãã cajʉáto yʉ bootʉ̃goñaña, Españapʉ yʉ caátí rʉ̃mʉ caãno. \v 25 Baimicʉ̃ã mai, Jerusalén macãpʉ yʉ ágʉ, to marĩ yarã Jesucristore catʉ̃goʉsari majãrẽ na jʉáti ácʉ́. \v 26 Jesucristore catʉ̃goʉsari majã Macedonia macããna, bairi Acaya yepa macããna cʉ̃ã na majũã na caboro dinerore neñoñupã. Jerusalén macããna Jesucristore catʉ̃goʉsarã cabopacarãrẽ na jogarã, tiere neñoñupã. Torecʉ, tie dinerore Jerusalẽpʉ na jeábojagʉ yʉ átiya mai. \v 27 Na majũã na caboro tie dinerore neñoñupã. Bairo na caátaje ñujãñuña. Mai, cajʉ̃goyepʉre judío majã Jesucristore catʉ̃goʉsajʉ̃goricarã cʉ̃ yaye macããjẽ caroa quetire na quetibʉjʉ batojʉ̃goyupa. Bairo caroaro na na caátaje ãmeoñe, na cʉ̃ã na cacʉ̃gorije ũnie mena na cajʉátinemopea niña. \v 28 Bairo tie dinerore Jerusalén macããnarẽ na nuni yaparori bero, Españapʉ ácʉ́ mʉjããrẽ ñiñanetõágʉ. \v 29 Bairi ñe ũnie rʉsaricaro mano atore bairo ñi tʉ̃goñatutuacõãña: Mʉjãã tʉpʉ yʉ caetaro marĩ nipetiropʉrea caroa majũrẽ marĩ jomajũcõãgʉmi Jesucristo. \p \v 30 Yʉ yarã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, mʉjãã Jesucristore catʉ̃goʉsarã mʉjãã ãniña. Tunu Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõjorije jʉ̃gori caãmeomaimasĩrã mʉjãã ãniña. Bairo caãna mʉjãã caãnoi, yʉre jʉátinemorã, atore bairo mʉjãã caáto yʉ boya: Popiye baimicʉ̃ã caroaro yʉ caátiãnipeere Diopʉre yʉ jẽnibojaya. \v 31 Dios, Judea yepa macããna Jesucristore catʉ̃goʉsaena cañuena, roro yʉre na caátipeere cʉ̃ caẽñotaparore bairo ĩrã, Diopʉre bʉtioro yʉ mʉjãã jẽnibojawa. Tunu bairo Jesucristore catʉ̃goʉsarã Jerusalén macã macããnarẽ na cajʉátijorije na yʉ cajeátiere ĩñarĩ bero na ʉseanio joroque ĩrã, Diopʉre yʉ jẽnibojaya. \v 32 Bairo Diore yʉ mʉjãã cajẽnibojaro jʉ̃gori ʉseanirĩqũẽ mena mʉjãã ñiñaʉ etagʉ, Dios cʉ̃ cabooata. Bairo topʉ mʉjããrẽ ĩñañesẽãʉ̃pʉ roque yua, mʉjãã tʉpʉ yʉ tʉ̃goña yerijãmasĩgʉ. \v 33 Bairi marĩ Pacʉ Dios caroaro yerijõrõ ãnimasĩrĩqũẽrẽ cajoʉ mʉjãã nipetiro mena cʉ̃ ãnicõã ninucũáto. Bairoa to baiáto. \c 16 \s1 Saludos personales \p \v 1 Bairi ãmerẽ mʉjãã ñiña: Marĩ yao Febe cawãmecʉcore mʉjãã tʉpʉ cõ caetaro, caroaro mena cõ mʉjãã bocáwa. Caroaro cõ mʉjãã cajʉáto yʉ boya. Cõ cʉ̃ã Cencrea macã macããna ñubueri majãrẽ bʉtioro cajʉátinucũõ niñamo. \v 2 Jesucristo mena cõ cʉ̃ã cõ catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori, mʉjãã cʉ̃ã jĩcãrõrẽã bairo Jesucristore catʉ̃goʉsarã ãnirĩ jĩcã majã ãmeo qũẽnorĩcãrõrẽ bairo cõ qũẽnoña. Bairi nipetirije cõ cabopacarijere cõ joya. Cõ pʉame capããrã ñubueri majãrẽ caroaro mena na jʉátiãninucũñupõ. Yʉ majũ cʉ̃ãrẽ caroaro yʉ jʉátinemonucũwõ. \p \v 3 Apeyera, Prisca bairi Aquila cawãmecʉna na ñuáto. Na, pʉgarãpʉa yʉrea bairo Jesucristo yaye macããjẽrẽ capaabojarã, cʉ̃ carotirã, yʉ baparã niñama. \v 4 Na pʉame roro tãmʉobujiowã, yʉre roro aperã yʉ na caátibujiopeere ẽñotamirã. Bairo caroaro yʉ na caátajere tʉ̃goñarĩ bʉtioro, “Yʉ mena ñumajũcõãwã,” na ñijoya. Yʉ jeto mee tore bairo ñiña. Nipetiro ñubueri majã poari judío majã caãmerã cʉ̃ã ĩnucũñama. \v 5 Torea bairo tunu na ñuáto nipetiro marĩ yarã ñubueri majã Prisca, bairi Aquila ya wiipʉ caneñanucũrã cʉ̃ã. Bairi apei, yʉ baire bairo caãcʉ̃, yʉ camai Epeneto cawãmecʉcʉ cʉ̃ ñuáto. Cʉ̃ pʉame Asia yepa macããcʉ̃, aperã ti yepa macããna jʉ̃goye Jesucristore catʉ̃goʉsajʉ̃goricʉ majũ ãmi. \v 6 María cawãmecʉco cʉ̃ã cõ ñuáto. Cõ pʉame mʉjããrẽ bʉtioro caroaro mʉjãã caãnorẽ bori, mʉjãã jʉátinucũñamo. \v 7 Aperã yʉ ya macã macããna Andrónico, apei Junias cawãmecʉna yʉ mena preso jorica wiipʉ caãnana cʉ̃ã na ñuáto. Mai, na pʉame apóstolea majã mena macããna na camairã majũ niñama. Bairi tunu yʉ jʉ̃goye Jesucristore tʉ̃goʉsajʉ̃goyupa. \p \v 8 Ampliato cawãmecʉcʉ cʉ̃ã cʉ̃ ñuáto. Marĩ Quetiupaʉre catʉ̃goʉsaʉ cʉ̃ caãnoi, yʉ bapa, yʉ camai majũ niñami cʉ̃ cʉ̃ã. \v 9 Apei Urbano cʉ̃ã cʉ̃ ñuáto. Cʉ̃ cʉ̃ã jããrẽã bairo Jesucristo yaye macããjẽrẽ capaanucũʉ̃ majũ niñami. Apei yʉ camai Estaquis cʉ̃ã cʉ̃ ñuáto. \v 10 Cʉ̃ ñuáto Apeles cawãmecʉcʉ cʉ̃ã. Cʉ̃ pʉame Jesucristo mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuarijere marĩ masĩõ joroque caroaro átiãninucũñami. Bairi aperã Aristóbulo ya wii macããna cʉ̃ã na ñuáto. \v 11 Apei yʉ ya macã macããcʉ̃ Herodión cʉ̃ã cʉ̃ ñuáto. Bairi Narciso ya wii macããna Jesucristore cariape catʉ̃goʉsarã cʉ̃ã na ñuáto. \v 12 Marĩ Quetiupaʉ yaye macããjẽrẽ capaabojanucũrã rõmirĩ Trifena, apeo Trifosa cʉ̃ã na ñuáto. Bairi apeo jãã baiore bairo caãcõ Pérsida cõ ñuáto. Cõ pʉame tutuaro mena marĩ Quetiupaʉ yaye paarique macããjẽrẽ paanucũñamo. \v 13 Rufo cʉ̃ã cʉ̃ paco mena cʉ̃ ñuáto. Cʉ̃ pʉame Jesucristo mena catʉ̃goñatutuaʉ nipetiro to macããna na camasĩ majũ niñami. Cʉ̃ paco cʉ̃ã cañuo, yʉ paco majũrẽ bairo caroaro yʉ caĩñao ninucũñamo. \v 14 Ãnoa cʉ̃ã na ñuáto: Asíncrito, apei Flegonte, apei Hermes, apei Patrobas, apei Hermes, bairi aperã marĩ yarã na mena macããna ñubueri majã cʉ̃ã na ñuáto. \v 15 Na ñuáto ãnoa cʉ̃ã: Filólogo, apeo Julia, apei Nereo, apeo cʉ̃ baio cʉ̃ã, apeo Olimpas cawãmecʉco cʉ̃ã cõ ñuáto. Bairi nipetiro Jesucristo mena catʉ̃goñatutuarã marĩ yarãrẽ bairo caãna na mena caãna cʉ̃ã na ñuáto. \p \v 16 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Mʉjãã to macããna tocãnacãʉ̃pʉa nʉcʉ̃bʉgorique mena ãmeo bocári caroaro ãmeo jẽninucũña. Nipetiro ato macããna ñubueri majã Jesucristore catʉ̃goʉsari poari macããna mʉjããrẽ ñurotijoyama. \p \v 17 Yʉ yarã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, tutuaro mena atore bairo mʉjããrẽ ñiña: Masacatiri ãña. Jesucristo mena jĩcãrõrẽ bairo mʉjãã tʉ̃goñatutuamasĩẽtĩõ joroque caána mena ãmerĩcõãña. Tunu roro mʉjããrẽ yapapuao joroque caána mena ãmerĩcõãña. Na yaye queti pʉame mʉjããrẽ jãã caquetibʉjʉrique macããjẽ ũnie mee, ricaati quetibʉjʉrique niña. Torena, na mena ãmerĩcõãña. \v 18 Na pʉame marĩ Quetiupaʉ Jesucristo cʉ̃ caátirotirijere caquetibʉjʉnucũrã mee niñama. Na majũã roro na rupaʉ caborore bairo na caátie macããjẽrẽ quetibʉjʉrã átinucũñama. Tunu bairoa caroaro ĩtori, tʉ̃goricaro ñurõ carorije macããjẽrẽ quetibʉjʉri, camasã cayeri tʉ̃goñatutuaenarẽ roro na ĩ quetibʉjʉ mawijionucũñama. \v 19 Mʉjãã pʉame roque caroaro Jesucristo yaye quetire mʉjãã tʉ̃goʉsaya. Camasã nipetiro cʉ̃ã cʉ̃rẽ mʉjãã catʉ̃goʉsanucũrĩjẽrẽ caroaro masĩñama. Bairi yʉ cʉ̃ã mʉjãã mena yʉ ʉseaniña. Tunu bairo caroa Espíritu Santo mʉjããrẽ cʉ̃ camasĩõjorije jʉ̃gori caroa macããjẽ jetore mʉjãã caátiãno yʉ boya. Carorije macããjẽ roquere mʉjãã caátiãno yʉ boetiya. \v 20 Tore bairo mʉjãã caátimasĩrõ jʉ̃gori marĩ Pacʉ Dios yerijõrõ ãnajẽrẽ cajomasĩ pʉame, wãtĩ mʉjããrẽ caĩtonucũʉ̃rẽ yoaro mee cʉ̃ mʉjãã netõnʉcãõ joroque átigʉmi. Mʉjãã rʉpori mena apeye ũnierẽ pea aborericarore bairo cʉ̃ mʉjãã átio joroque átigʉmi Dios. Marĩ Quetiupaʉ Jesucristo caroare mʉjãã cʉ̃ jonemoáto. \p \v 21 Mʉjããrẽ ñurotijoyami yʉ bapa yʉre cajʉpaanucũʉ̃ Timoteo cawãmecʉcʉ cʉ̃ã. Aperã yʉ ya macã macããna, yʉ mena caãna Lucio, Jasón, Sosípater cʉ̃ã ñurotijoyama mʉjããrẽ. \p \v 22 Yʉ, Tercio cʉ̃ã, ati cartare Pablore cawoabojaʉ, marĩ Quetiupaʉre catʉ̃goʉsaʉ ãnirĩ mʉjãã yʉ ñurotijoya. \p \v 23 Gayo cʉ̃ã mʉjãã ñurotijoyami. Yʉ, Pablo pʉame, cʉ̃ ya wiipʉ yʉ ãninucũña. Atopʉ nipetiro ñubueri majã pʉame ñubuerã etanucũñama. Apei Erasto cawãmecʉcʉ, ati macã macããna yaye dinerore caĩñacotebojari majõcʉ cʉ̃ã mʉjããrẽ ñurotijoyami. Torea bairo mʉjãã ñurotijoyami cʉ̃ bai Cuarto cawãmecʉcʉ cʉ̃ã. \v 24 Marĩ Quetiupaʉ Jesucristo nipetiro mʉjããrẽ caroare cʉ̃ jonemoáto. Bairoa to baiáto. \s1 Alabanza final \p \v 25 Marĩ Pacʉ Diore cʉ̃ marĩ cabasapeoro ñuña. Cʉ̃ pʉame mʉjããrẽ cʉ̃ mena nemojãñurõ mʉjãã tʉ̃goñatutuao joroque caácʉ majũ niñami. Tore bairo mʉjããrẽ átimasĩñami Dios, cʉ̃ yaye caroa queti camasãrẽ cʉ̃ canetõrĩqũẽ quetire mʉjãã yʉ caquetibʉjʉnucũrĩjẽ jʉ̃gori yua. Tunu bairoa Jesucristo yaye quetire mʉjãã yʉ caquetibʉjʉnucũrĩjẽ jʉ̃gori tore bairo mʉjããrẽ yeri tutuarã mʉjãã átimasĩñami. Atie yʉ caquetibʉjʉnucũrĩjẽ pʉame camasãrẽ cʉ̃ camasĩõetaje, ati yepa caãniparo jʉ̃goyepʉa caãnajẽ niña. \v 26 Cabaimiatacʉ̃ãrẽ, ãme roque profeta majã na cawoatucũrĩqũẽ jʉ̃gori marĩ masĩõ joroque marĩ átiyami Dios. Cʉ̃, caãnicõãninucũʉ̃, cʉ̃ caátirotirore bairo marĩ átiãnio joroque ĩ, ãmerẽ tiere marĩ masĩõñami. Atie cʉ̃ caquetibʉjʉgarique mai camasãrẽ cʉ̃ camasĩõetajere ãme roque nipetiro camasã poari ati ʉmʉrecóo macããnarẽ na masĩõ joroque átiyami Dios. Bairo tiere na cʉ̃ camasĩõrõ jʉ̃gori yua, cariape tiere tʉ̃gori bero na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩ, na masĩõñami Dios. \p \v 27 ¡Marĩ Pacʉ Dios, jĩcãʉ̃ã caãcʉ̃, ñe ũnie rʉsaeto camasĩ majũrẽ cʉ̃ marĩ basapeoto! “Cʉ̃, Dios jetorea cʉ̃ caátimasĩrĩjẽ cʉ̃ catutuarije, tocãnacã rʉ̃mʉa to ãnicõã ãmarõ,” marĩ ĩ tʉ̃goñatutuacõã ninucũgarã, marĩ Quetiupaʉ Jesucristo jʉ̃gori. Bairoa to baiáto. \p Tocãrõã niña atie queti yʉ cawoaturije.