\id MRK - Carapana NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h SAN MARCOS \toc1 El Santo Evangelio Según San Marcos \toc2 San Marcos \toc3 Mr \mt2 El Santo Evangelio Según \mt1 SAN MARCOS \c 1 \s1 Juan el Bautista en el desierto \r (Mt 3.1-12; Lc 3.1-9, 15-17; Jn 1.19-28) \p \v 1 Caãnijʉ̃goripaʉpʉa Jesucristo, Dios macʉ̃ ati yepapʉ cʉ̃ caátiãnajẽrẽ marĩ tʉ̃goroa mai. Caroa queti niña. \v 2 Atore bairo ĩ woatu quetibʉjʉ cũñañupĩ profeta Isaías ãnacʉ̃ Dios cʉ̃ macʉ̃rẽ cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ: \q1 “Mʉ, yʉ cajopaʉ, ti yepapʉ mʉ cabuiaparo jʉ̃goye, apeire cʉ̃ yʉ qũẽnoroti jojʉ̃gogʉ. \q1 Camasã mʉ yaye quetire na tʉ̃goʉsaáto ĩ, apeire yʉ qũẽnoroti jojʉ̃gogʉ. \q1 \v 3 Bairo ĩgʉmi jĩcãʉ̃ desierto, cayucʉmanopʉ caãnicõãniatacʉ: \q1 ‘Marĩ Quetiupaʉ yoaro mee etagʉmi. \q1 Torena, caroaro cariape ãnicoteya. \q1 Camasã na quetiupaʉ cʉ̃ caetaparo jʉ̃goye cʉ̃ caatípawãrẽ na caqũẽnoyurore bairo cʉ̃ qũẽnoyuya mʉjãã cʉ̃ã,’” \q1 ĩ woatu quetibʉjʉyayupi Isaías ãnacʉ̃ Juan cʉ̃ caĩquetibʉjʉpeere. \p \v 4 Bairo cayoato bero Juan ãnacʉ̃, camasãrẽ oco mena cabautizaricʉ pʉame etayupʉ desierto cayucʉmanopʉ. To macããna cʉ̃ yaye quetire catʉ̃gorã etarãrẽ atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: “Tʉ̃goña qũẽnoña roro mʉjãã caátiãnierẽ. Tie mʉjãã cabairijere cʉ̃ tʉ̃goña jẽniña mʉjãã majũ Diore. Tunu bairoa cabautizarotiparã mʉjãã ãniña. Bairo mʉjãã caáto, mʉjãã netõgʉmi Dios,” na ĩñupʉ̃ Juan to macããnarẽ. \v 5 Bairo cʉ̃ cabaiãno, Jũãtʉpʉ asúparã camasã capããrã. Judea yepa macããna, bairi Jerusalén macã macããna cʉ̃ã, nipetiro camasã Jũãtʉpʉ asúparã. Juan yaye quetibʉjʉriquere tʉ̃gogarã cʉ̃tʉ asúparã. Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃gorã, roro na caátajere tʉ̃goña yapapuari Dios mena bʉsʉnetõñuparã. Bairo na caáto ĩña, oco mena na bautizayupʉ. Catʉ̃goʉsarãrẽ ria Jordán cawãmecʉtiyapʉ na bautizanucũñupʉ̃ Juan. \p \v 6 Juan pʉame waibʉcʉ camello cawãmecʉcʉ asero mena jutiiro qũẽnorĩ jãñañupʉ̃. Tunu bairo waibʉcʉ aserowẽ mena cʉ̃ jutiirore ñujãã tʉ̃gãbiyori jutii jãñañupʉ̃. Bairi tunu ʉgarique cʉsupʉ Juan yeseroare bairã caãnarẽ. Beroa oco cʉ̃ãrẽ etinucũñupʉ̃. \v 7-8 Bairo ĩ quetibʉjʉyupʉ Juan nipetiro camasã catʉ̃gorã etarãrẽ: “Yʉ paarique niña mʉjããrẽ oco mena yʉ cabautizarije. Yʉ paarique to cañumiatacʉ̃ãrẽ, yʉ bero caetaʉ cʉ̃ capaarije pʉame ñunetõgaro. Cʉ̃ roque Espíritu Santore jõmasĩgʉmi camasãpʉre. Tunu bairoa camasã roro na catʉ̃goñarĩjẽrẽ na wasoao joroque na átigʉmi. Cʉ̃ roque yʉ netõrõ caãnimajũʉ̃ nigʉmi. Bairi yʉ pʉame jĩcãrõ tʉ̃ni yʉ átipeyo masĩẽtĩña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Juan catʉ̃gorã etarãrẽ. \s1 Jesús es bautizado \r (Mt 3.13-17; Lc 3.21-22) \p \v 9 Cabero Jesús Nazaret de Galilea macããcʉ̃ ti macã caãniatacʉ Juan tʉre etayupʉ. Bairo cʉ̃ caetaro, Jesús cʉ̃ãrẽ cʉ̃ bautizayupʉ Juan, Rio Jordán cawãmecʉtiyapʉ. \v 10 Bairo Jesure cʉ̃ cabautizaro bero, Jesús pʉame petapʉ maanʉcãñupʉ̃. Bairo maanʉcã yua, jõbuipʉ ĩñamʉgõjoyupʉ. Bairo cʉ̃ caĩñajoro, jicoquei ʉmʉrecóo pʉame pããnʉcãcoasuparo. Bairo cabairo, Espíritu Santo, Dios Yeri majũ, bauruiasúpʉ. Bua cʉ̃ caruiatóre bairo bauruietayupʉ Jesús tʉpʉre. \v 11 Bairo cʉ̃ caruietaro, atore bairo jõbuipʉ bʉsʉrique ocajoyuparo: “Mʉ, yʉ macʉ̃, yʉ camai majũ mʉ ãniña. Mʉ caátiãnierẽ ñiñajesoya bʉtioro,” ĩ bʉsʉocajoyuparo bʉsʉrique. \s1 Jesús es puesto a prueba \r (Mt 4.1-11; Lc 4.1-13) \p \v 12 To bero jicoquei Espíritu Santo pʉame Jesure bʉtioro cʉ̃ árotiyupʉ desierto cayucʉmanopʉ. \v 13 Topʉre cuarenta rʉ̃mʉrĩ majũ ãñupʉ̃ Jesús waibʉtoa cauwiorã na caãnopʉ. Bairo topʉ cʉ̃ caãno yua, Satanás pʉame rorije cʉ̃ átirotimiñupʉ̃ Jesure, “Cariapea cʉ̃ átinucũñati,” ĩ. Bairo Satanás cʉ̃ caátó bero, jĩcããrã ángelea majã Jesure cʉ̃ jʉátirã etayuparã yua. \s1 Jesús comienza su trabajo en Galilea \r (Mt 4.12-17; Lc 4.14-15) \p \v 14 Cabero Juan camasãrẽ cabautizamirĩcʉ̃rẽ preso jorica wiipʉ cʉ̃ na cacũrocaatato bero, Jesús pʉame Galilea yepapʉ acoásúpʉ. Topʉ etari, Dios yaye caroa quetire na quetibʉjʉ jʉ̃goyupʉ Jesús camasãrẽ. \v 15 Atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ merẽ etaro baiya. Bairi tʉ̃goña qũẽnorĩ caroaro ãña Dios mena. Dios yaye caroa quetire cariape tʉ̃goya,” na ĩñupʉ̃ Jesús camasãrẽ. \s1 Jesús llama a cuatro pescadores \r (Mt 4.18-22; Lc 5.1-11) \p \v 16 Cabero Galilea na caĩrĩ ʉtabʉcʉra tʉ̃nipʉ ásúpʉ Jesús. Bairo ácʉ́ yua, Simón, apei cʉ̃ bai Andrés, jĩcãʉ̃ pũnaa caãna pʉgarãrẽ na ĩñajoyupʉ. Bairo Jesús narẽ cʉ̃ caĩñajoro, na pʉgarãpʉa ʉtabʉcʉrapʉ bapi mena wai wasarã ásuparã. Na capaarije, waiwe wapatarique ãñuparõ. \v 17 Bairo na ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Jito, yʉ bapacʉsa. Caroaro waire cawãsãmasĩrã mʉjãã ãniapʉ, wai na rutieticoáto, ĩrã. Ãmerẽ yua, caroaro camasãrẽ caquetibʉjʉrã mʉjãã ãnio joroque mʉjãã yʉ átigʉ, na yasieticõãto, ĩrã —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 18 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tocãrõã jicoquei pʉgarãpʉa na bapi yucʉre cũrĩ, acoásúparã Jesús mena. \p \v 19 Bairo cajʉ̃goye jãñurĩ na caánemorõ ʉtabʉcʉra tʉ̃nipʉ Jesús pʉame na ĩñajoyupʉ aperã pʉgarãrẽ tunu. Santiago, bairi cʉ̃ bai Juan cawãmecʉcʉ Zebedeo pũnaarẽ na ĩñajoyupʉ Jesús. Bairi Santiago, cʉ̃ bai Juan mena cũmua capairicapʉ ãñuparã. Bapi yucʉ caopecʉtiere jiyajãrã ásuparã. \v 20 Bairo narẽ na ĩña, jicoquei na piijoyupʉ Jesús: “Jito, yʉ bapacʉsa. Marĩ quetibʉjʉto camasãrẽ Dios yaye caroa quetire,” na ĩñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go yua, na pacʉ, cʉ̃ ʉ̃mʉa mena cũmuapʉ na cũcõã, tocãrõã jicoquei Jesús mena acoásúparã \s1 Un hombre que tenía un espíritu impuro \r (Lc 4.31-37) \p \v 21 Cabero Capernaum cawãmecʉti macãpʉ etayupʉ. Topʉ eta, yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãno ti macã macããna na cañubueri wiipʉre, sinagoga na caĩrĩ wiipʉre jããñupʉ̃. Bairo jããrĩ, na buejʉ̃goyupʉ to macããnarẽ. \v 22 Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majãrẽ bairo camasãrẽ na quetibʉjʉesupʉ. Carotimasĩ cʉ̃ caĩquetibʉjʉrore bairo na quetibʉjʉyupʉ. Bairi cʉ̃ yaye quetire tʉ̃gori, to macããna pʉame tʉ̃gocõã maniásuparã. \v 23 Mai, ti wii sinagoga ñubuerica wiipʉ ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ. Bairo Jesús cʉ̃ cabueãno, wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ pʉame atore bairo bʉtioro qũĩ awajayupʉ: \p \v 24 —Mʉ, Jesús Nazaret macããcʉ̃, ¿nopẽĩ mʉ atíati jãã tʉre? ¿Jããrẽ rei acʉ́ mʉ baiyati? Mʉrẽ yʉ masĩjãñuña. Mʉ, Dios macʉ̃, cañuʉ, mʉ ãniña —qũĩ awajayupʉ wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ pʉame. \p \v 25 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —¡Bʉsʉeticõãña! ¡Ãni caʉ̃mʉ rupaʉre witi ácʉ́ja! —qũĩñupʉ̃ Jesús wãtĩrẽ. \p \v 26 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, wãtĩ yeri pʉame caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ yugui, bʉtioro awajari cʉ̃ witicoásúpʉ. \v 27 Bairo caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ caátiere ĩñarã, nipetiro camasã qũĩña acʉacoasuparã. \p —¿Ñe to ãniñati cawãma Jesús cʉ̃ carotirije? ¡Nocãrõ caroaro majũ cʉ̃ masĩñati! ¡Wãtĩ yeri pũna cʉ̃ã cʉ̃ yʉcõãñama! —ãmeo ĩñuparã na majũ Jesure. \p \v 28 To bero cʉ̃ tʉ̃goyuparã camasã nipetiro ti yepa tʉ̃ni macããna, Jesús cʉ̃ caátiere, cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ yua. \s1 Jesús sana a la suegra de Simón Pedro \r (Mt 8.14-15; Lc 4.38-39) \p \v 29 Bairo na quetibʉjʉ yaparo, na ñubuerica wiire witicoásúpʉ Jesús. Ti wiire witiá, Santiago, bairi Juan mena acoásúpʉ Jesús, Simón, bairi cʉ̃ bai Andrés ya wiipʉ. \v 30 Mai, Simón mañicõ pʉame riajãñuñupõ. Bʉtioro bʉgoyupo. Bairi cʉ̃ cajããrõ, cʉ̃ quetibʉjʉyuparã cabʉcʉo cõ cariarijere. \v 31 Bairo na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, cõtʉ eta, cõ wãmo mena ñerĩ cõ tʉ̃gãwãmʉoñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caáto, jicoquei jãnacoasuparo bʉgoye pʉame. Tocãrõã caticoasupo yua. Bairo catiáco, tocãrõã ʉgarique na qũẽnonuñupõ Jesujããrẽ. \s1 Jesús sana a muchos enfermos \r (Mt 8.16-17; Lc 4.40-41) \p \v 32-33 Cabero muipʉ cʉ̃ cajããrĩpaʉ, canaio atípaʉ caãno Simón ya wiipʉre etayuparã nipetiro ti macã macããna. Nipetirije cariayecʉnarẽ na jeasúparã Jesús tʉpʉ. \v 34 Bairo Jesús pʉame na caetaro ĩña, capããrã cariarãrẽ na catioyupʉ. Nipetirije riaye cacʉ̃gorãrẽ na catioyupʉ. Tunu bairoa wãtĩ yeri pũnarẽ na acurewiyojoyupʉ Jesús. Bairo na cawitiro, Jesús pʉame na bʉsʉrotiesupʉ. “Yʉ, Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ yʉ caãnierẽ na quetibʉjʉeticõãto,” ĩ, bairo na bʉsʉrotiesupʉ. \s1 Jesús anuncia el mensaje en las sinagogas \r (Lc 4.42-44) \p \v 35 Ape rʉ̃mʉ cabusuatípaʉ Jesús wãcã, ti macãrẽ witicoásúpʉ. Bairo ácʉ́ yua, etayupʉ Jesús camasã na camanipaʉpʉ. Topʉ Diore cʉ̃ jẽniñupʉ̃. \v 36 Bairo topʉ cʉ̃ caãno, Simojãã cʉ̃ macãrásúparã. \v 37 Bairo cʉ̃ macãrĩ, cʉ̃ etacoasuparã. Atore bairo qũĩñuparã: \p —Nipetirã mʉrẽ macãrã átiyama. \p \v 38 Bairo na caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Ape macãã macããna cʉ̃ãrẽ na yʉ quetibʉjʉgʉ. Caroa quetire, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetarore na yʉ quetibʉjʉ masĩõgʉ. Torecʉna, yʉ jowĩ Dios ati yepapʉre —na ĩñupʉ̃ Jesús Simojããrẽ. \p \v 39 Cabero áñesẽãñupʉ̃ Jesús Galilea yepapʉ. Topʉ áñesẽã yua, tocãnacã macã macããna na cañubueri wiiripʉ, sinagogas na caĩrĩ wiiripʉre buenucũñupʉ̃ to macããnarẽ. Tunu bairoa wãtĩ yeri pũnarẽ na acurewiyojoyupʉ Jesús. \s1 Jesús sana a un leproso \r (Mt 8.1-4; Lc 5.12-16) \p \v 40 Bairo cabero caʉ̃mʉ jĩcãʉ̃ carupaʉ boaʉ pʉame Jesutʉ cʉ̃ rʉpopaturi mena etanumurĩ qũĩroaʉ etayupʉ. Bairo eta, atore bairo qũĩ jẽniñupʉ̃: \p —Yʉ Quetiupaʉ, mʉ cabooata, yʉ mʉ netõõgʉ yʉ caboariaye cʉtiere. \p \v 41 Bairo cʉ̃ caĩjẽnirõ tʉ̃go, cʉ̃ maitʉ̃goñañupʉ̃ Jesús cʉ̃ rupaʉ caboaʉre. Bairi cʉ̃ wãmo mena cʉ̃ pãñañupʉ̃. Bairo áticõã, bairo qũĩñupʉ̃: \p —Mʉ cacatiro yʉ boya. ¡Bairi mʉ yʉ netõõña! —qũĩñupʉ̃ Jesús cariaʉre. \p \v 42-43 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ, jicoquei caticoasupʉ carupaʉ boamiatacʉ. Bairo cʉ̃ cabairo ĩña, Jesús pʉame tutuaro mena cʉ̃ quetibʉjʉ rotiesupʉ aperãrẽ cʉ̃ cabaiatajere. Bairo qũĩñupʉ̃: \p \v 44 —Cariape acoácʉ́ja sacerdote tʉpʉ. Qũĩñoña mʉ rupaʉre, mʉ cacatiatajere. Bairo tunu Diore cʉ̃ nuniña mʉ cacatirije wapare. Tore bairo marĩ átirotiyupi Moisés ãnacʉ̃. Bairo mʉ caátiatato bero, nipetiro camasã masĩgarãma mʉ cacatiatajere yua —qũĩñupʉ̃ Jesús carupaʉ boamiatacʉre. \p \v 45 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃, carupaʉ boamiatacʉ pʉame Jesús cʉ̃ carotiata wãmerẽ bairo ápeyupʉ. Nipetirã na quetibʉjʉ peyocõãñupʉ̃ cʉ̃ cabaiatajere. Bairi Jesús pʉame jããmasĩẽsupʉ tocãnacã macããrẽ. Bairi macãã tʉ̃nipʉ camasã na cañesẽãetopʉ ásúpʉ. Bairo cʉ̃ cabaimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ macãrã, cʉ̃ bocacõãñuparã ti macãã macããna Jesure yua. \c 2 \s1 Jesús sana a un paralítico \r (Mt 9.1-8; Lc 5.17-26) \p \v 1 Nocãnacã rʉ̃mʉ bero mea tunucoásúpʉ Jesús Capernaum macãpʉ. Topʉ cʉ̃ caãno, aperã, “Ti wiipʉ ãcʉ̃mi,” ĩrĩqũẽ queti tʉ̃goyuparã. \v 2 Capããrã camasã neña etayuparã. Bairo na cabairo, Jesús na bueyupʉ. Ti wiire jira netõcoasuparã. Jope tʉpʉa jira etayuparã. \v 3 Bairo cʉ̃ cabueãno, ti macã macããna cawãmarã baparicãnacãʉ̃ Jesutʉ ñicãrĩ cabʉʉricʉre cʉ̃ neasúparã. \v 4 Bairo cʉ̃ ne etamirãcʉ̃ã, ti wii pupeapʉ na yaʉre cʉ̃ nejãã masĩẽsuparã, camasã capããrã na cajiraro jʉ̃gori. Bairi wii buipʉ wãmʉcoásúparã ñicãrĩ cabʉʉricʉ mena. Ti wii buipʉ etarã, ope qũẽnorĩ cʉ̃ piti ruio joyuparã pũʉ̃ rʉpowẽrĩ mena Jesús tʉpʉ ñicãrĩ cabʉʉricʉre. \v 5 Bairo na caáto ĩña, Jesús pʉame tʉ̃goña masĩñupʉ̃ na catʉ̃goñarĩjẽrẽ. “Yʉ camasĩrĩjẽrẽ cariape tʉ̃goñatutuayama,” na ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. Torecʉ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús ñicãrĩ cabʉʉricʉre: \p —Yʉ yaʉ, merẽ mʉ carorije wapare yʉ netõõcõãña. \p \v 6 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, ti wii macããna caruirã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã pʉame bairo ĩ tʉ̃goñañuparã na yeripʉ: \v 7 “¿Ñamʉ ũcʉ̃ majũ caʉ̃mʉ cʉ̃ ãniñati, ‘Merẽ mʉ carorije wapare yʉ netõña,’ caĩã? Dios jeto netõõmasĩñami marĩ carorije wapare. Ãni, Jesús, Diore cʉ̃ netõnʉcãʉ̃ átiyami, bairo cʉ̃ caĩrĩjẽ mena,” ãmeo ĩ bʉsʉyuparã na majũ. \v 8 Jicoquei masĩcõãñupʉ̃ Jesús cʉ̃ yeripʉ na caãmeobʉsʉrijere. Bairi atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã yʉ caĩatajere tʉ̃gori mʉjãã tʉ̃goñarĩqũẽ paiyati? \v 9-10 “Mʉ carorije wapare yʉ netõña,” ãnirẽ yʉ caĩata, “Bairo ĩcõãʉ̃ ĩñami,” mʉjãã ĩbujiorã. Bairãpʉa, “Wãmʉnʉcãña. Mʉ cacũñarĩ coro nepʉsari mʉ ya wiipʉ tunu ácʉ́ja,” cʉ̃rẽ yʉ caĩata, to bero cʉ̃ cawãmʉnʉcáto ĩñarã roque, “Bairo ĩcõãʉ̃ mee ĩñami Jesús,” mʉjãã ĩbujiorã. Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ ati yepapʉ yʉ carotimasĩrĩjẽrẽ mʉjãã camasĩparore bairo, tiere ñigʉ —na ĩñupʉ̃ Jesús fariseojããrẽ. \p Ĩ yaparo, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo qũĩnemoñupʉ̃ Jesús ñicãrĩ cabʉʉricʉre: \p \v 11 —Mʉrẽ ñiña: ¡Wãmʉnʉcãña! Mʉ cacũñarĩ coro nepʉsari mʉ ya wiipʉ tunu ácʉ́ja. Merẽ mʉ riayere yʉ netõña —qũĩñupʉ̃. \p \v 12 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tocãrõã jicoquei wãmʉnʉcã yua, cʉ̃ cacũñarĩ corore nepʉsa, ti wiire witicoásúpʉ cʉ̃ ñicãrĩ cabʉʉmiatacʉ pʉame nipetirã na caĩñarõ. Bairo cʉ̃ caátó ĩñarã, nipetiro camasã tʉ̃goñacõã maniásuparã. Bairi Diore atore bairo qũĩ basapeoyuparã: \p —¿Diwatoa ũno tore bairo caroa majũrẽ marĩ ĩñarĩ? Marĩ ĩñaepʉ̃. ¡Camasĩ niñami Dios! —qũĩ basapeoyuparã nipetirã. \s1 Jesús llama a Leví \r (Mt 9.9-13; Lc 5.27-32) \p \v 13 Cabero ásúpʉ tunu Jesús ʉtabʉcʉra tʉ̃nipʉ. Topʉ camasã neñañuparã. Bairo na caneñarõ, na bueyupʉ Jesús. \v 14 Bairo netõácʉ́, Leví cawãmecʉcʉ, Alfeo macʉ̃rẽ qũĩñajoyupʉ. Mai, Leví pʉame Roma gobiernorẽ camasã yaye dinero impuesto na caĩrĩjẽrẽ jejobojari majõcʉ ãñupʉ̃. Bairi cʉ̃ capaari arʉapʉ cʉ̃ caãno, qũĩñajoyupʉ Jesús Levíre. Bairo qũĩñajori bero, cʉ̃tʉ etaátí, atore bairo qũĩñupʉ̃ yua: \p —Jito, yʉ bapacʉsa. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tocãrõã jicoquei Leví pʉame cʉ̃ yaye paarique nipetirore cũcõã, Jesús mena bapacʉti ácʉ acoásúpʉ yua. \p \v 15 Cabero Jesús, bairi cʉ̃ cabuerã mena Leví ya mesapʉ na caruiro, camasã capããrã ruirã etayuparã. Na mena macããna jĩcããrã Leví ũna, gobiernorẽ camasã yaye dinerore cajejobojari majã ãñuparã. Aperã camasã roro na cabʉsʉpairã cʉ̃ã ãñuparã. Jesujãã mena ʉgabapacʉsuparã. Mai, capããrã ãñuparã Jesure catʉ̃goʉsari majã. \v 16 Bairo cʉ̃ caʉgabapacʉtore ĩñarã yua, fariseo majã pʉame na ĩ tutiyuparã Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. Na yarã, Moisés cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã mena atore bairo na ĩ tutiyuparã: \p —¿Nopẽĩ dinero jejori majã mena, bairi aperã roro caána mena mʉjããrẽ cabuei cʉ̃ etiʉga bapacʉtiyati? Roro ácʉ átiyami —na ĩ tutiyuparã fariseojãã Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 17 Bairo na catutiro tʉ̃go, bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Ʉcotiri majõcʉre bairo yʉ ãniña ati wiire. Ʉcotiri majõcʉ ápériyami cacatirã na caãni wiiripʉre. Cariarã na caãni wiiri jetore etanucũñami, na ʉcoti etaʉ. Bairi ãnoa mena yʉ ãniña. Na carorije, riayere bairo caãnierẽ netõõʉ̃ ácʉ yʉ atíapʉ. Torecʉna, yʉ apʉ́ ati yepapʉre. “Caroarã marĩ ãniña,” caĩtorãrẽ na yʉ macãẽtĩña. Aperã, “Carorije wapa marĩ buicʉtiya,” caĩtʉ̃goña yapapuarã roquere na macãʉ̃acʉ́ yʉ apʉ́, na yeri wasoaáto, ĩ —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseojããrẽ. \s1 La cuestión del ayuno \r (Mt 9.14-17; Lc 5.33-39) \p \v 18 Tiwatoa caãnopʉre Juan cʉ̃ cabuerã, bairi fariseo majã na cabuerã cʉ̃ã ʉgarique betiri Dios jetore cʉ̃ jẽniñuparã. Bairo na cabairo ĩña, jĩcããrã Jesutʉ etari atore bairo qũĩ jẽniñañuparã: \p —Ʉgarique betiri Dios jetore cʉ̃ jẽninucũñama Juan cʉ̃ cabuerã. Fariseo majã na cabuerã cʉ̃ã tore bairo átiyama na cʉ̃ã. Mʉ cabuerã pʉame áperiyama. ¿Nopẽĩrã na ʉgarique betietinucũñati? —qũĩ jẽniñañuparã to macããna Jesure. \p \v 19-20 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Caroaro yʉ caátiere mʉjãã tʉ̃gomasĩẽtĩña. Caʉ̃mʉ cawãmojiyapaʉre bairo yʉ ãniña. Cʉ̃ yarãrẽ bairo niñama yʉ cabuerã. Caʉ̃mʉ cʉ̃ cawãmojiyari rʉ̃mʉrẽ cʉ̃ yarã nipetirã ʉgayama pairo, cʉ̃ mena ʉseaniãna. Ti rʉ̃mʉrẽ aʉatãmʉoetiyama. Caʉ̃mʉ cʉ̃ cawãmojiyaro bero roquere, cʉ̃ yarã caborã ʉgarique betiri Diore cʉ̃ tʉ̃goña jẽniñubuebujiorãma tunu. Narẽ bairo jãã ãniña. Bairi yʉ mena ãna, yʉ cabuerã aʉatãmʉoetigarãma. Yʉ camano roquere aʉatãmʉobujiorãma —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 21 Ĩ yaparo, “Yʉ yaye cawãma quetire cabʉcʉ macããjẽ mena tʉ̃goʉsa masĩã maniña,” ĩgʉ, atore bairi wãme na ĩcõña quetibʉjʉnemoñupʉ̃ Jesús tunu: \p —Cabʉcʉro jutirore cawori opere seretuetiyama camasã camasĩrã jutiro cawãma asero carʉgaeti asero mena. Bairo na caápata, ñuetigaro. Cose, ti aserore bopo na caáto, rʉgagaro. Rʉgari tʉ̃gãwonemogaro paijãñurõ cawãma asero pʉame cabʉcʉro jutirore. \v 22 Tunu bairoa ʉse oco cawãma qũẽnoyaparoriquere piojãẽtĩnucũñama camasã cabʉcʉ poa waibʉcʉ asero poapʉre. Bairo na caápata, ti poa wocoagaro, tie oco capãmʉrõĩ. Ti poa macããjẽ yasigaro. Bairi ʉse ocore cawãma qũẽnoyaparoriquere piojãnucũñama camasã cawãma poa mena —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo majãrẽ. \s1 Los discípulos arrancan espigas en el día de reposo \r (Mt 12.1-8; Lc 6.1-5) \p \v 23 Cabero judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno Jesujãã netõásúparã weseripʉ. Bairo netõáná, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame queyari trigo apeacarẽ jeri cacatirijerea ʉgajʉ̃goyuparã. \v 24 Bairo na caáto ĩñarĩ, fariseo majã atore bairo qũĩ tutiyuparã Jesure: \p —¡Na ĩñañijate! ¿Mʉ cabuerã roro na caátiere miñaetiyati? Ati rʉ̃mʉ ũnorẽ paariquere bairo átiyama mʉ cabuerã, bairo trigo apeacarẽ jeʉgarã. Ati rʉ̃mʉ ũnorẽ caápericõãpee niña na caátie ũnierẽ —qũĩ tutiyuparã fariseo majã Jesure. \p \v 25 Bairo na caĩtutiro tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —David ãnacʉ̃ queyamiácʉ́, ¿cʉ̃ caátajere na caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ jĩcãni ũno mʉjãã ĩñaetinucũñati Dios ya tutipʉ? Mʉjãã ĩñanucũrã. \v 26 Bairo baiyuparo: Abiatar cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃, sacerdote majã quetiupaʉ cʉ̃ caãno, David pʉame jããetayupʉ Dios ya wiire cʉ̃ ʉ̃mʉa mena. Ʉgariquere macããrã, jããetayuparã. Bairi pan ãñuparõ, caroa Dios yaye majũ na caĩcũrĩqũẽ jeto. Tie pããrẽ sacerdote majã jetore na ʉgarotiyupʉ Moisés ãnacʉ̃. Bairo sacerdote majũ jeto na caʉgarije caãnimiatacʉ̃ãrẽ, tie pããrẽ ʉgari bero, cʉ̃ ʉ̃mʉa cʉ̃ãrẽ na batonuñupʉ̃ David. \p \v 27-28 Tunu na ĩnemoñupʉ̃ Jesús fariseo majãrẽ: \p —Caroaro marĩ caãnipeere yerijãrĩcã rʉ̃mʉrẽ cũñupĩ Dios. Yerijãrĩcã rʉ̃mʉ pʉame marĩrẽ to rotiáto ĩ mee cũñupĩ Dios yerijãrĩcã rʉ̃mʉrẽ. Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ ãnirĩ yʉ átirotimasĩña yerijãrĩcã rʉ̃mʉ cʉ̃ãrẽ camasã caroare na caátiãnipeere —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo majãrẽ. \c 3 \s1 El hombre de la mano tullida \r (Mt 12.9-14; Lc 6.6-11) \p \v 1 Ape rʉ̃mʉ caãno tunu jããetayupʉ Jesús ñubuerica wiipʉ. Mai, topʉ ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ caricábʉricʉ. \v 2 Bairi to macããna pʉame Jesús cʉ̃ caátigarijere caroaro qũĩña ʉsayuparã, na quetiuparãrẽ bʉsʉjãgarã. “¿Yerijãrĩcã rʉ̃mʉrẽã cʉ̃ catioʉáti caricábʉʉre?” ĩ tʉ̃goñañuparã. \v 3 Atore bairo qũĩñupʉ̃ caricábʉʉre Jesús: \p —Tiaya. Ato yʉ tʉpʉ asá. \p \v 4 Bairo ĩ yaparoʉ, atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃ tunu Jesús to macããnarẽ: \p —¿Ñerẽ marĩ ánaati ati rʉ̃mʉrĩ ũnorẽ, camasã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉrĩrẽ? ¿Cañurĩjẽrẽ marĩ ánaati, o carorije pʉamerẽ marĩ ánaati? —na ĩ jẽniñañupʉ̃. \p Bairo na cʉ̃ cajẽniñamiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ yʉesuparã. \v 5 Bairi Jesús pʉame na asiayupʉ, na yeri na catʉ̃goñarĩjẽ na cawasoagaetie wapa jʉ̃gori. Bairo bai, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús caricábʉricʉre: \p —Mʉ ricáre ñupoya. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, caricábʉricʉ pʉame cʉ̃ ricáre ñupooásupʉ. Tocãrõã cʉ̃ ricá ñucoasuparo yua. \v 6 Bairo cʉ̃ caáto ĩñarã, fariseo majã pʉame ti wiire witi yua, neñañuparã quetiupaʉ Herode majã mena. Bairo neñarã, “¿Dope bairo marĩ ánaati, Jesure pajĩãgarã?” ãmeo ĩ bʉsʉpaijʉ̃goyuparã na majũ. \s1 Mucha gente a la orilla del lago \p \v 7 Cabero ásúpʉ Jesús cʉ̃ cabuerã mena ʉtabʉcʉra tʉ̃nipʉ. Na bero ʉsayuparã capããrã Galilea yepa macããna. \v 8 Judea macããna, Jerusalén macããna, Idumea macããna, Rio Jordán ape nʉgõã macããna, Tiro bairi Sidón macã tʉ̃ni macããna, capããrã Jesús bero ʉsayuparã. Ti yepa macããna capããrã cʉ̃ caátijẽñorĩjẽ quetire tʉ̃gorã, Jesure qũĩñagayuparã. \v 9 Bairo na caãmeotuworijere ĩña, na jʉ̃goye ʉtabʉcʉrapʉ na árotiyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ, cũmuarẽ na caqũẽnoyuparore bairo ĩ. \v 10 Mai, capããrã camasãrẽ na catioyupʉ Jesús. Bairi aperã cariayecʉna cʉ̃ã ãmeo tuwori ʉtabijaro majũ cʉ̃ neñañuparã, Jesure cʉ̃ pãñagarã. \p \v 11 Tunu bairo camasã wãtĩ yeri pũna cacʉ̃gorã Jesure na caĩñarõ cãnacãni, cʉ̃tʉ rʉpopaturi mena etanumurĩ atore bairo qũĩ awajayuparã: \p —¡Mʉ, Dios macʉ̃ mʉ ãniña! \p \v 12 Jesús pʉame bairo na caĩrõ, mai camasã cʉ̃rẽ na camasĩrõ boetiri, tutuaro mena tiere na bʉsʉrotiesupʉ. \s1 Jesús escoge a los doce apóstoles \r (Mt 10.1-4; Lc 6.12-16) \p \v 13 Cabero Jesús ʉ̃tãʉ̃pʉ etari cʉ̃ cabueparã cʉ̃ caĩñajesorãrẽ na piineñojoyupʉ. Bairo cʉ̃ capiineñojoro tʉ̃go, cʉ̃ tʉpʉ etayuparã. \v 14 Bairo na caetaro ĩña, na beseyupʉ pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ, cʉ̃ mena na cabapacʉtiparore bairo ĩ, tunu bairo na cajʉquetibʉjʉparore bairo ĩ. Bairo na bese yaparo yua, “Mʉjãã yʉ caquetibʉjʉrotijoparã mʉjãã ãnigarã,” na ĩñupʉ̃ Jesús. \v 15 Bairo ĩ yaparo yua, wãtĩ yeri pũnarẽ wiyomasĩrĩqũẽrẽ na joyupʉ. \v 16 Bairi pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ ãñuparã Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparã. Cajʉ̃goye ãñupʉ̃ Simón. Simorẽã qũĩñupʉ̃ tunu “Pedro”. \v 17 Tunu cabero ãñuparã Santiago, bairi cʉ̃ bai Juan cawãmecʉcʉ. Naa, Zebedeo pũnaa ãñuparã. Bairi Santiagore bairi Juarẽã qũĩñupʉ̃ Jesús tunu “Boanerges”. Mai, Boanerges, “Bupo Pũnaa” ĩgaro ĩña. \v 18 Tunu cabero ãñuparã Andrés, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás, apei Santiago. Cʉ̃, Santiago, Alfeo macʉ̃ ãñupʉ̃. Tunu cabero ãñupʉ̃ apei Simón. Cʉ̃ pʉame celotea mena macããcʉ̃ ãñupʉ̃. \v 19 Tunu cabero ãñupʉ̃ Judas Iscariote. Cʉ̃ pʉame ãñupʉ̃ Jesure cañerotipaʉ. Tocãrõã niñama Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparã, cʉ̃ cabesericarã yua. \s1 Acusan a Jesús de recibir su poder del demonio \r (Mt 12.22-32; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 20 Cabero wiipʉ jãásúpʉ Jesús tunu. Topʉ capããrã camasã neña etayuparã. Torecʉ, Jesús cʉ̃ cabuerã mena ʉgamasĩẽsupʉ. \v 21 Bairo, “Mecʉ̃coayami Jesús,” camasã na caĩrĩjẽ quetire tʉ̃gori, cʉ̃ yarã pʉame cʉ̃ piirásúparã. \p \v 22 Bairo Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cabueri majã pʉame Jerusalén macã caatíatana, atore bairo ĩñuparã: “Dios jʉ̃gori mee, Beelzebú, wãtĩã quetiupaʉ majũ cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori wãtĩ yeri pũna, camasãrẽ caãnarẽ na acurewiyojo masĩĩmi Jesús. Beelzebú cʉ̃ jããrĩcʉ̃mi Jesure,” ĩñuparã. \p \v 23 Jesús pʉame masĩcõãñupʉ̃ na catʉ̃goñarĩjẽrẽ. Bairi cʉ̃tʉ na piijoyupʉ. Bairo piijo yaparo, ape wãme ĩcõñarĩ atore bairo na ĩñupʉ̃: “¿Dope bairo wãtĩ cʉ̃ majũã cʉ̃ acurocawiyo masĩcʉti?” \v 24 Quetiupaʉ rey cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããna na caãmeoboeticõãta, jĩcãrõ ãnimasĩẽtĩñama. \v 25 Tunu bairoa jĩcã wii macããna na caãmeoboeticõãta, na cʉ̃ã caroaro ãnimasĩẽtĩñama. \v 26 Tore bairo Satanás, wãtĩã quetiupaʉ, cʉ̃ yarãrẽ na cʉ̃ caboeticõãta, ¿dope bairo cʉ̃ ãninetõʉ̃ati? Ãninetõmasĩẽcʉ̃mi. Yasicoacʉmi. \p \v 27 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, cajerutiri majõcʉre ĩcõñarĩ atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ tunu: “Jĩcãʉ̃ wii upaʉ, catutuaʉ majũ, cʉ̃ ya wii macããjẽrẽ caroaro cʉ̃ caĩñacoteata, ni ũcʉ̃ cajerutiri majõcʉ cʉ̃ yayere jerutimasĩẽcʉ̃mi. Jerutimasĩĩmi baipʉa, ti wii upaʉre cʉ̃ cajiyajʉ̃goata. Bairo cʉ̃ jiyajʉ̃gori bero roque, ti wii macããjẽ nipetirijere jerutipeyo masĩcõãʉ̃mi,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 28 “Bairi cariape mʉjããrẽ ñiña: Cabʉsʉpairã dope bairo roro na caĩrĩjẽ tocãnacã wãmerẽ masiriyogʉmi Dios, cʉ̃rẽ na cajẽniata. \v 29 Bairo masiriyobojamicʉ̃ã, Espíritu Santore roro na cabʉsʉpaiata roquere, na masiriyobojaetigʉmi. Roro na cabʉsʉpairije wapa na cabuicʉtie nicõã ninucũgaro tocãnacã rʉ̃mʉa. Petietigaro.” \p \v 30 Mai, na pʉame qũĩ jʉ̃goyuparã: “Wãtĩ, cʉ̃ jããrĩcʉ̃mi Jesure.” Bairi tore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús. \s1 La madre y los hermanos de Jesús \r (Mt 12.46-50; Lc 8.19-21) \p \v 31 Bairo cʉ̃ caquetibʉjʉro bero, Jesús paco, bairi cʉ̃ bairã cʉ̃ã topʉ etayuparã. Eta yua, cʉ̃ caãni wii macãpʉa cʉ̃ cotenucũñuparã. Bairo cotenucũrã, cʉ̃ piirotiyuparã, cʉ̃ mena bʉsʉgarã. \v 32 Bairo macãpʉ na cacotenucũrõ, Jesutʉ macããna carupa beto caruiãmejorerã pʉame atore bairo qũĩñuparã Jesure: \p —Mʉ paco, mʉ bairã mʉ macãũparã. Macãpʉ mʉrẽ coterã átiuparã —qũĩñuparã Jesure. \p \v 33 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃rẽ caquetibʉjʉrãrẽ: \p —Naa, yʉ paco, yʉ bairã cʉ̃ã, yʉ yarã majũ na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, aperã cʉ̃ã, yʉ yarãrẽ bairo caãna niñama. \p \v 34 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, cʉ̃tʉ macããna caruirãrẽ na ĩñarĩ, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: \p —Ãnoa niñama yʉ pacore bairo caãna, bairi yʉ bairãrẽ bairo caãna. \v 35 Noa ũna yʉ Pacʉ cʉ̃ carotirore bairo caána pʉame yʉ bairãrẽ bairo caãna, bairi yʉ bairã rõmirĩrẽ bairo caãna, bairi yʉ pacore bairo caãna niñama. \c 4 \s1 La parábola del sembrador \r (Mt 13.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Cabero acoásúpʉ Jesús ʉtabʉcʉra tʉ̃nipʉ. Topʉ eta, camasãrẽ na quetibʉjʉ jʉ̃goyupʉ tunu. Mai, camasã capããrã majũ na caãnoi, Jesús pʉame cũmua turorica capairicapʉ ájããñupʉ̃. Cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarã pʉame peta paputiropʉ nucũñuparã. \v 2 Bairo na cabairo, capee wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p Atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: \v 3 “Yʉ caquetibʉjʉrijere caroaro tʉ̃gopeoya. Jĩcã rʉ̃mʉ ásúpʉ jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ cʉ̃ wesepʉ, oteriquere otei ácʉ́. \v 4 Topʉ eta, cʉ̃ oteriquere wẽbato otejʉ̃goyupʉ. Bairo caroaro cʉ̃ caotemiatacʉ̃ãrẽ, oterique jĩcã rupaa ñañuparõ maapʉ. Bairo maapʉ ti rupaa cañarõ ĩñarã, minia pʉame wʉruiatí, ʉgarecõãñuparã. \v 5 Cabero cʉ̃ cawẽbatoro, ape rupaa ʉ̃tã yepapʉ cayepa esemenirõpʉ ñañuparõ. Tie pʉame yoaro mee putimiñuparõ, cayepa esemenirõ caãnoi. \v 6 Bairo tie oterique pʉame pútiatímii yua, yoaro mee riacoásúparo muipʉ cʉ̃ caasijĩãrõĩ, dope bairo nʉcõõrĩ jomasĩẽtĩrĩ yua. \v 7 Cabero cʉ̃ cawẽbatoro, ape rupaa pota yucʉ watoapʉ ñañuparõ. Cabero pota yucʉ pʉame cabʉtinetõrõ, tie oterique pʉame caroaro pútimasĩẽsuparo. Pota yucʉ pʉame otere bʉtibiacõãñuparõ. Bairi rícamani yucʉ ásuparo. \v 8 Cabero ape rupaa pʉame caroa yepapʉ ñañuparõ. Cabero puti, bʉticoasuparo. Bairo bʉtiátó, jĩcã jatí treinta rupaa majũ rícacʉsuparo. Ape jatí sesenta rupaa majũ rícacʉsuparo. Ape jatí cien majũ rícacʉsuparo,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 9 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Mʉjãã caãmoocʉna mʉjãã ãniña. Bairi ãmerẽ yua, mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere tʉ̃goãmewiyoya mʉjãã yeripʉ,” na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. \s1 El porqué de las parábolas \r (Mt 13.10-17; Lc 8.9-10) \p \v 10 Cabero Jesús jĩcãʉ̃ã cʉ̃ caãno, cʉ̃tʉ macããna bairi cʉ̃ cabuerã cʉ̃ã cʉ̃tʉ eta yua, atore bairo qũĩ jẽniñañuparã: “¿Dope ĩgaro to ĩñati caotei queti?” \v 11 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããjẽrẽ tirʉ̃mʉpʉ macããna na catʉ̃goetajere mʉjãã roquere mʉjãã masĩõñami. Aperã tiere na camasĩrõrẽ boetiyami. Torecʉ, ape wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉ rotiyami Dios. \v 12 Na pʉame cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, Dios cʉ̃ caátiere ĩñamasĩẽtĩñama. Tunu bairoa cʉ̃ yaye quetire tʉ̃gomirãcʉ̃ã, tiere tʉ̃gomasĩẽtĩñama. Bairi Diore, ‘Jãã mʉ netõõwã,’ qũĩẽtĩnucũñama. Torena, carorije wapa cacʉ̃gorã tuayama Dios cʉ̃ caĩñajoro yua,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Jesús explica la parábola del sembrador \r (Mt 13.18-23; Lc 8.11-15) \p \v 13 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ tunu: “¿Caotei cʉ̃ caátajere ĩ cõñarĩ mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere mʉjãã tʉ̃gomasĩẽtĩati? Tiere mʉjãã camasĩẽtĩcõãta, ¿Dope bairo rita ape wãmerẽ mʉjãã masĩcʉti? Mʉjãã masĩẽna. \v 14-15 Ãmerẽ yua, mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgʉ caroaro ĩcõñarĩ caotei quetire camasãrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere: Camasã jĩcããrã Dios yaye quetire tʉ̃goyama. Bairo tʉ̃gomirãcʉ̃ã, tʉ̃gomasĩẽtĩñama. Dios bʉsʉriquere na catʉ̃goatato beroaca, wãtĩ pʉame uwaro eta, jecõãñami na camasĩbujioatajere. Minia na cawʉje ʉgaricarore bairo etanecõãñami wãtĩ, na camasĩbujioatajere. Na pʉame caotei cʉ̃ caoterique maapʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama. \v 16-17 Tunu aperã camasã Dios yaye quetire ʉseanirõ tʉ̃go, jicoquei, ‘Jaʉ,’ ĩñama. Bairo bomirãcʉ̃ã, bairãpʉa na yeripʉ caroaro cʉ̃ yʉetiyama. Capútirije canʉcõmanajẽrẽ bairo niñama. Bairi roro na cabairo caãno, o Dios yaye quetire na catʉ̃goʉsaro jʉ̃gori aperã narẽ na caĩñatero ĩñarã, yoaro mee jãnañama Dios yaye quetire yua. Dios mena yoaro ãmerĩñama. Naa, caotei cʉ̃ caoterique ape rupaa ʉ̃tã buipʉ cañarĩcã rupare bairo niñama. \v 18-19 Tunu aperã camasã Dios yaye quetire, ‘Jaʉ,’ na caĩrõ bero, apeye ũnie pʉamerẽ bʉtioro tʉ̃goña macãñama. Ati yepa macããjẽ wapatarique ũnierẽ, bairi caroaro na caãnigarije cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñañama bʉtioro. Bairi Dios bʉsʉriquere tʉ̃goña masiriticõãñama. Caroaro caánarẽ bairo na caáperoi, caríca bʉtimasĩẽtĩẽrẽ bairo niñama. Bairi naa, caotei cʉ̃ caoterique ape rupaa pota watoapʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama. \v 20 Bairãpʉa, aperã roque Dios yaye quetire ʉseanirõ tʉ̃goyama. Na yeri pũnapʉ cariape tʉ̃gopeori, tiere tʉ̃goʉsayama. Caotei cʉ̃ caoterique ape rupaa, caroa yepapʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama. Jĩcã jatí treinta rupaa majũ rícacʉsuparo. Ape jatí sesenta rupaa majũ rícacʉsuparo. Ape jatí cien majũ rícacʉsuparo. Torea bairo niñama Dios yayere catʉ̃goʉsanucũrã pʉame,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 La parábola de la lámpara \r (Lc 8.16-18) \p \v 21 Ĩ yaparo, atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ Jesús tunu: “¿Camasã carupapata rocapʉ, o cama rocapʉ jĩñaworiquere na cũñati? Tore bairo cũẽtĩnucũñama. Jõbuipʉ roque cũnucũñama camasã, nipetiro cajããetarã na caĩñamasĩparore bairo ĩrã. \v 22 Na cajĩñaworipaʉ nipetiro baugaro caĩñamaniataje. Torea bairo ape rʉ̃mʉpʉ camasã nipetiro ãme camasĩã manierẽ masĩpeticoagarãma. \v 23 Mʉjãã caãmoocʉna mʉjãã ãniña. Bairi ãmerẽ yua, mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere tʉ̃goãmewiyoya mʉjãã yeripʉ.” \p \v 24-25 Tunu atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús: “Yʉ caquetibʉjʉrijere mʉjãã catʉ̃gopeoata, Dios pʉame mʉjããrẽ masĩõnemogʉmi tunu yʉ caquetibʉjʉrijere. Bairo tʉ̃gomirãcʉ̃ã, petoaca mʉjãã catʉ̃gopeoata roque, cabero mʉjãã camasĩmiatajere mʉjãã masiriticõãgarã. Bairi caroaro cariape tʉ̃gopeoya,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 La parábola de la semilla que crece \p \v 26 Ĩ yaparo atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ tunu: “Dios yaye macããjẽrẽ quetibʉjʉrique, jĩcãʉ̃ camasocʉ yepapʉ otere cʉ̃ caoterijere bairo niña: \v 27 Ote yaparori bero, tie otere ĩñapeocõã ãmeimi. Bairi tocãnacã ñamia cãnii, tocãnacã rʉ̃mʉa ãnicõã, cʉ̃ cabaitoye, cʉ̃ caoterique pʉame puticoato. Bairi cʉ̃ pʉame dope bairo bairi caputirore masĩẽcʉ̃mi. \v 28 Putiro, yoaro mee pũũ witiro. Pũũ witi yaparo, carupa jatí jeñarõ. Carupa jatí jeña yaparo, caríca wiyoro, tie bʉti carupa rupaa jeñarõ. \v 29 Ti rupaa cabʉtiro ĩña, jeimi tiere caotericʉ, ‘Tocãrõã bʉti yaparoya,’ ĩ. Torea bairo Dios yaye macããjẽrẽ quetibʉjʉrique cʉ̃ã niña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 La parábola de la semilla de mostaza \r (Mt 13.31-32; Lc 13.18-19) \p \v 30 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús tunu cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ: “¿Dope bairo mʉjããrẽ yʉ masĩõñati Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre? ¿Di wãme ũnorẽ ĩcõñarĩ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉyati? \v 31-32 Mostaza na caĩrĩ apeacarẽ jĩcãʉ̃ cʉ̃ wesepʉ cʉ̃ caotericaacarẽ bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ. Tia apeacã pʉame õcããcã majũ nimirõcʉ̃ã, cabero puti bʉtiátó, pairicʉ majũ áya, nipetirije wesepʉ oterique netõrõ. Paca majũ rʉpʉri cʉtiya. Bairi minia cʉ̃ã tii yucʉ rʉpʉripʉre na ria batiirire qũẽnorĩ nicõãmasĩñama. Torea bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ cʉ̃ã,” na ĩcõña quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 El uso que Jesús hacía de las parábolas \r (Mt 13.34-35) \p \v 33 Torea bairo jeto capee wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉnucũñupʉ̃ Jesús nipetiro camasã cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. Na camasĩjĩãtiparo cãrõ caroaro na quetibʉjʉyupʉ. \v 34 Dise ũnie quetibʉjʉriquere ĩcõñaetiri na quetibʉjʉesupʉ. Baipʉa, aperã na camano na catʉ̃goetopʉ cʉ̃ cabuerã pʉamerã nipetiro caroaro tʉ̃gojĩãtipetiricaro na quetibʉjʉnucũñupʉ̃. \s1 Jesús calma el viento y las olas \r (Mt 8.23-27; Lc 8.22-25) \p \v 35 Cabero ti rʉ̃mʉ muipʉ cʉ̃ cajããtõ, Jesús pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃ cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Jito, ati ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ marĩ pẽña átóca. \p \v 36 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, cʉ̃ cabuerã ájããñuparã cũmua cʉ̃ cajãatacapʉ, ape nʉgõãpʉ pẽñagarã. Bairo na caátó, aperã cʉ̃ã na cũmu rupaa mena Jesujãã bero ʉsa asúparã. \v 37 Bairo na caátó yua, wĩno pairo papu atíjʉ̃goyuparo. Bairo capapuro ocoturi pairo atíjabejããñuparõ, cũmua ruagari tʉ̃nipʉ yua. \v 38 Mai, Jesús pʉame na caátó beroaca, cũmua cawaturo pʉame jutipoti buipʉ cãnijããcoasupʉ. Bairo cʉ̃ cabairoi, cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃ wãcõñuparã. Cʉ̃ wãcõrĩ atore bairo qũĩñuparã Jesure: \p —¡Jããrẽ cabuei, ruarã marĩ baiya! ¿Mʉ tʉ̃goñaẽtĩñati jããrẽ? —qũĩñuparã. \p \v 39 Bairo na caĩrõ tʉ̃gowãcã, wãmʉnʉcãñupʉ̃ Jesús. Wãmʉnʉcã, wĩnorẽ jãnarotiyupʉ. Tunu bairoa oco turi cʉ̃ãrẽ: \p —¡Jãna átoja! —ĩñupʉ̃. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei jãnapeticoasuparo yua. \v 40 Cabero atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —¿Nopẽĩrã bʉtioro mʉjãã uwiyati? ¿Dios mena mʉjãã tʉ̃goña tutuaetiyati mai? —na ĩñupʉ̃. \p \v 41 Cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃ caáto ĩñaacʉacoasuparã. Atore bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: \p —¡Ago tame! ¡Nocãrõ majũ cʉ̃ masĩñati Jesús! Wĩno, ocoturi cʉ̃ã cʉ̃ tʉ̃gocõãña. \c 5 \s1 El endemoniado de Gerasa \r (Mt 8.28-34; Lc 8.26-39) \p \v 1 Cabero ti ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ pẽña etayuparã Jesujãã, Gerasa na caĩrĩ yepapʉ. Bairo eta yua, maa nʉcãñupʉ̃ Jesús. \v 2 Bairo cʉ̃ camaa nʉcãrõ, caʉ̃mʉ jĩcãʉ̃, wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ pʉame cʉ̃tʉ etayupʉ. Camasãrẽ na carerica ʉ̃tã wiiripʉ caãniatacʉ cʉ̃tʉ etayupʉ. \v 3-4 Mai, cʉ̃ pʉame ʉ̃tã wiiripʉ ninucũñupʉ̃. Cauwioʉ majũ ãñupʉ̃. Bairi camasã pʉame cʉ̃ ñesẽãrotietimiñuparã. Cʉ̃ wãmorĩrẽ, bairi cʉ̃ rʉpori cʉ̃ãrẽ ãpõã wẽẽrĩ mena nairõ cʉ̃ jiyanucũmiñuparã. Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ pʉame ãpõã wẽẽrĩrẽ tʉ̃gãjure recoanucũñupʉ̃. Bairi ni ũcʉ̃ cʉ̃ átinetõnʉcã masĩẽsupʉ̃. \v 5 Bairi ʉmʉrecóo caãno cãrõ, ñami cʉ̃ãrẽ bairo roro ñesẽãcõãnucũñupʉ̃ ʉ̃tã yucʉ buiripʉ. Camasãrẽ na carericaropʉ awaja ñesẽãnucũñupʉ̃. Bairi ʉ̃tã ruparire ñosẽ ñesẽãnucũñupʉ̃. \v 6 Bairo Jesure cayoaropʉ ĩñajoʉna, cʉ̃tʉ atʉeta, rʉpopaturi mena etanumuñupʉ̃. \v 7-8 Jesús pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ wãtĩ yeri pũnarẽ: \p —¡Wãtĩ, jicoquei cʉ̃ witi ácʉ́ja! —qũĩñupʉ̃. \p Bairo cʉ̃ caĩrõã, wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ pʉame awajarique mena atore bairo qũĩ awajayupʉ: \p —¡Mʉ, Dios jõbui macããcʉ̃ macʉ̃ mʉ ãniña! ¿Ñerẽ ácʉ mʉ atíyati yʉtʉre? ¡Popiye yʉ cabaipeere ápericõãña! —bʉtioro qũĩñupʉ̃. \p \v 9-10 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús wãtĩ yeri pũnarẽ: \p —¿Ñamʉ mʉ wãmecʉtiyati? \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩñupʉ̃ wãtĩ yeri pũna Jesure: \p —Jãã, capããrã jãã niña. Bairi yʉ wãme, Legión yʉ ãniña. ¡Jããrẽ ape macãpʉ jãã mʉ joepa! —bʉtioro qũĩñupʉ̃ wãtĩ yeri pũna Jesure. \p \v 11 Mai, totʉ ʉ̃tãʉ̃pʉ capããrã yesea nurĩcãrã ʉgarã ásuparã. \v 12 Bairo na caʉgaãno, wãtĩ yeri pũna pʉame atore bairo bʉtioro qũĩñuparã Jesure: \p —¡Yeseapʉre jããrẽ jãárotiya! Napʉre jãã jããgarã —bʉtioro qũĩñuparã. \p \v 13 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, “¡Jaʉ! Topʉ ánája toroque,” na ĩñupʉ̃ Jesús, na ároti yua. Bairo cʉ̃ caĩrõ, wãtĩ yeri pũna pʉame caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ witipeticoásúparã. Yeseapʉre jããrásúparã. Bairo yeseare na cajããrĩpaʉ yua, yesea ʉ̃tãʉ̃ bui caãnimiatana pʉame mecʉ̃rã ʉtabʉcʉrapʉ atʉre ñañuacoásúparã. Bairi yua, ruapeticoasuparã yesea pʉame. \p \v 14 Bairo na cabairo ĩña, yeseare cacotemiatana pʉame acʉari acoásúparã. Macãpʉ etacoasuparã. Topʉ na quetibʉjʉyuparã nipetiro yesea na cabaiatajere. Macã tʉ̃ni macããna cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉyuparã. \v 15 Bairo tiere tʉ̃gori, camasã pʉame ĩñarásúparã cabaiatajere. Bairo topʉ etarã, qũĩña acʉacoasuparã capããrã wãtĩ yeri pũnarẽ cacʉ̃gomiatacʉre. Cʉ̃ pʉame jutii jãñarĩ, caroaro tʉ̃goñarĩqũẽ mena ruiyupʉ. Bairi dope bairo cʉ̃ cabaiatajere masĩẽna, uwijãñuñuparã. \v 16 Bairo baicõã, caĩñaatana pʉame, na quetibʉjʉyuparã caetarãrẽ. Wãtĩ yeri pũnarẽ cacʉ̃gomiatacʉ cʉ̃ cabaiataje, bairi yesea na cabaiataje cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉyuparã. \v 17 Bairo na caquetibʉjʉro, bʉtioro Jesure cʉ̃ uwiri, atore bairo bʉtioro qũĩñuparã: “¡Tunu ácʉ́ja mʉ caatíatatopʉ!” qũĩñuparã Jesure to macããna, Gerasa yepa macããna. \p \v 18 Bairo na caĩrõĩ, Jesús pʉame cũmuarẽ ájããñupʉ̃ tunu cʉ̃ cabuerã mena. Bairo cʉ̃ caájããrõ, wãtĩ yeri pũnarẽ cacʉ̃gomiatacʉ pʉame bʉtioro qũĩñupʉ̃ Jesure: “¡Jesús, mʉ mena yʉ ágaya bʉtioro!” qũĩñupʉ̃. \v 19 Bairo cʉ̃ caĩrõ, Jesús qũĩñupʉ̃ tunu: \p —¡Yʉ yaʉ, tuaya! ¡Mʉ ya macã pʉame tunu ácʉ́ja! Topʉ etaʉ, mʉ yarã to macããnarẽ na quetibʉjʉya marĩ Quetiupaʉ Dios mʉrẽ mairĩ caroaro mʉ cʉ̃ caátiatajere —qũĩñupʉ̃. \p \v 20 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tunucoásúpʉ cʉ̃ ya macãpʉ. Topʉ etaʉ, nipetirã Decápolis na caĩrĩ macãã macããnarẽ na quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ caátiatajere. Tiere tʉ̃gori nipetiro camasã tʉ̃go acʉacoasuparã. \s1 La hija de Jairo. La mujer que tocó la capa de Jesús \r (Mt 9.18-26; Lc 8.40-56) \p \v 21 Bairo cabero Jesús ti ʉtabʉcʉrare cʉ̃ capẽñaetaro, capããrã camasã cʉ̃ coteyuparã. Bairo cʉ̃ caetaro ĩña, cʉ̃ cacoteatana pʉame capããrã cʉ̃tʉ neñapoyuparã. \v 22 Bairo Jesús cʉ̃ camaa nʉcãrõ, cʉ̃tʉ etayupʉ caʉ̃mʉ jĩcãʉ̃, Jairo cawãmecʉcʉ. Jairo pʉame camasã na cañubueri wii sinagoga quetiupaʉ ãñupʉ̃. Torecʉ cʉ̃tʉ eta, rʉpopaturi mena eta numurĩ Jesure qũĩroayupʉ. \v 23 Atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —¡Jesús, yʉ macõ riácópʉ baiamo! Mʉ wãmo mena cõrẽ ñigã peoñaʉ asá, cõ cacaticoaparore bairo ĩ. \p \v 24 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Jairo mena acoásúpʉ Jesús. Bairo cʉ̃ caátó, camasã pʉame ʉtabijaro majũ cʉ̃ ʉsayuparã Jesure. \v 25 Mai, na mena macããcõ jĩcãõ cariíjãnaecõ ãñupõ. Yoaro, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã cʉ̃marĩ majũ tiere riayupo. \v 26 Capããrã caʉcotiri majã cõ ʉcotimiñuparã. Na caʉcotimiatacʉ̃ãrẽ, cõ tʉ̃goesuparo. Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, jĩrĩã netõrõ roro majũ baiyupo. Tunu bairo cõ cacʉ̃gorijeacarẽ na nunire peyocõãñupõ ʉco wapa. \v 27 Bairo baicõã yua, tʉ̃goñañupõ cõ pʉame Jesús cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ, cʉ̃ cariaye netõrĩjẽrẽ. Bairo tiere tʉ̃goñarĩ, Jesús bero pʉame asúpo. Bairo cʉ̃ bero atí yua, cʉ̃ jutirore tuañañupõ. \v 28 Mai, cõ pʉame cariape tʉ̃goñañupõ Jesús cʉ̃ cariaye netõmasĩrĩjẽrẽ. Bairo cariape tʉ̃goñarĩ yua, “Cʉ̃ jutiro cayoaro yapaacarẽ yʉ capãñaata, yʉ caticoago,” ĩ tʉ̃goñañupõ. Bairo tiere ĩ tʉ̃goñarĩ, Jesús bero pʉame atíri, tore bairo ásupo. \v 29 Bairo cõ caáto, tocãrõã jicoquei caticoasupo. Cõ cariípetirije riaye jãnacoasuparo. Bairi cõ pʉame tocãrõã masĩcõãñupõ cõ riaye canetõrĩjẽrẽ yua. \v 30 Jesús pʉame, “Yʉ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori jĩcãõ cõ cariaye cʉtiere yʉ netõãpʉ̃,” ĩ masĩñupʉ̃. Bairo masĩrĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃tʉ caãna camasãrẽ: \p —¿Noa na tuañaati yʉ jutirore? —na ĩ jẽniñañupʉ̃. \p \v 31 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ cabuerã pʉame atore bairo qũĩñuparã Jesure: \p —Jãã cabuei, rita ãnoa camasã capããrã niñama. Bairi mʉ tunerocayama noo na caboro. Nana na caátiere mi bauya —qũĩñuparã. \p \v 32 Bairo na caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, cõ ĩñamacãñupʉ̃, cʉ̃rẽ capãñaatacore masĩgʉ. \v 33 Bairo ĩñamacã cʉ̃ cabaiãno, cariamiataco pʉame, cõ cacatiatajere masĩrĩ, tunu bairi uwitʉ̃goñarĩ, Jesutʉ etayupo. Rʉpopaturi mena Jesús rʉpori tʉpʉ etanumuñupõ. Bairo etanumurĩ, nipetirije cõ cabaiatajere Jesure cʉ̃ quetibʉjʉyupo. \v 34 Bairo cõ caĩquetibʉjʉro bero, cõ ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Yʉ yao, yʉ camasĩrĩjẽrẽ cariape mʉ tʉ̃goñaupa. Bairi mʉ riayere yʉ netõõcõãña. Tunu ácója ʉseanirĩqũẽ mena —cõ ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 35 Bairo cʉ̃ caĩãnitoyea, jĩcããrã etayuparã, Jairo ya wii macããna pʉame. Jairore qũĩ quetibʉjʉrã etayuparã: \p —Mʉ macõ merẽ baiyasicoaamo. Bairi tocãrõã cʉ̃ patowãcõña marĩrẽ cabueire —qũĩ quetibʉjʉyuparã Jairore. \p \v 36 Bairi Jesús cʉ̃ã cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goyupʉ. Bairo tʉ̃gori, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jairore: \p —Jairo, tʉ̃go acʉaeticõãña. Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ jetore tʉ̃goñatutuaya —qũĩñupʉ̃ Jesús Jairore. \p \v 37 Bairo ĩcõã, Pedro, Santiago, cʉ̃ bai Juan ásúparã Jesús mena. Aperãrẽ na árotiesupʉ Jesús. \v 38 Bairo Jairo ya wiipʉ na caetaro, ti wii macããna pʉame oti awaja ãñuparã. Cabaiyasiatacore bopacooro cõ cabairijere cõ ĩña otiyuparã. \v 39 Bairo na cabairo ĩñarĩ, ti wiire jããrĩ bero, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Awaja otieticõãña mʉjãã. Atio cawĩmao baiyasietiyamo. Cãnio baiyamo —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 40 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, nipetirã to macããna pʉame roro cʉ̃ bócaboyeticõãñuparã, “Merẽ yasicoaamo,” ĩrã. Bairo na cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame ti wiire na wiyocõã joyupʉ. Áti yaparo, cariacoataco ãnacõ cõ caãnopʉre jããcoasupʉ cõ ãnacõ pacʉa mena. \v 41 Bairo jããeta yua, cõ ãnacõ wãmorĩrẽ ñerĩ, atore bairo cõ ĩñupʉ̃: \p —¡Talita cum! (Bairo ĩgaro ĩña: “Cawĩmao wãmʉnʉcãña.”) \p \v 42 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cõ pʉame jicoquei catitunurĩ wãmʉnʉcã ñesẽãcoasupo yua. Mai, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã cʉ̃marĩ majũ cʉ̃goyupo. Bairo cõ cacatitunurõ ĩñarĩ, camasã pʉame bʉtioro tʉ̃goñacõã maniásuparã. \v 43 Bairo na catʉ̃goñamaniamiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame na ĩnemoñupʉ̃ tunu atore bairo: “Aperãrẽ na quetibʉjʉeticõãña cawĩmao cõ cacatiatajere,” na ĩñupʉ̃. Ĩ yaparo, ʉgariquere cõrẽ na nurotiyupʉ yua. \c 6 \s1 Jesús en Nazaret \r (Mt 13.53-58; Lc 4.16-30) \p \v 1 Cabero, ti macãpʉ witi acoásúpʉ Jesús. Cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃ mena ásúparã. Bairo witi acoátí yua, cʉ̃ ya yepa majũpʉ etayuparã. \v 2 Eta, yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãno ti yepa macããna na cañubueri wiire jããñupʉ̃, na quetibʉjʉgʉ. Bairo cʉ̃ caquetibʉjʉro tʉ̃go, camasã capããrã tʉ̃gocõã maniásuparã. Atore bairo ĩñuparã: \p —Ãnia, caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni quetibʉjʉyami. ¿Noopʉ atie caroaro cʉ̃ caquetibʉjʉmasĩrĩjẽrẽ cʉ̃ masĩñuparĩ? ¿Dope bairo átijẽñorĩqũẽ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ átimasĩñuparĩ? \v 3 ¿Ãni, yucʉpãĩrĩ mena rocapata ũnierẽ caqũẽnoʉ macʉ̃ mee cʉ̃ ãniñati? ¿Marĩ mena macããcõ, María macʉ̃ mee cʉ̃ ãniñati? Bairi, ¿Santiago, José, Judas, Simón jʉ̃gocʉ mee cʉ̃ ãniñati? Cʉ̃ marĩ masĩjãñuña. Bairi, ¿marĩ mena macããna rõmirĩ jʉ̃gocʉ mee cʉ̃ ãniñati? —ãmeo ĩ jẽniñañuparã na majũ. \p Bairi Jesure qũĩroagaetiri, cʉ̃ ya macã macããna pʉame cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gogaesuparã. \v 4 Bairo na catʉ̃gogaeto ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Profeta majã tocãnacãʉ̃pʉrea na ĩroanucũñama camasã nipetiro na cañesẽãrõpʉ. Na ya macã macããna, bairi na ya wii macããna majũ roque na boetinucũñama. Na yarã jeto na ĩroaetinucũñama —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 5 Bairi cʉ̃ ya macã macããna cʉ̃ caquetibʉjʉrijere cariape na catʉ̃gogaetoi, capee caroa cʉ̃ caátijẽñomasĩrĩjẽrẽ topʉre áti ĩñoesupʉ Jesús. Jĩcããrã cariarã jetore cʉ̃ wãmo mena na pãñarĩ na catioyupʉ. \v 6 “Cʉ̃rẽ cariapea ĩñami,” to macããna camasã na caĩtʉ̃goʉsaetie jʉ̃gori, tʉ̃goñarĩqũẽ pairi tʉ̃goñacõã maniásupʉ Jesús. \s1 Jesús envía a los discípulos a anunciar el reino de Dios \r (Mt 10.5-15; Lc 9.1-6) \p Bairo na cabairo ĩñarĩ, Jesús pʉame totʉaca caãni macãrĩpʉ, na quetibʉjʉ ñesẽãʉ̃ ásúpʉ. \v 7 Bairo jĩcã rʉ̃mʉ na neñoñupʉ̃ Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ majũ caãnarẽ. Bairo na bese yaparo yua, tocãnacã macãã, pʉgarã jeto na árotiyupʉ. Mai, na caápáro jʉ̃goye na joyupʉ masĩrĩqũẽrẽ, wãtĩ yeri pũnarẽ wiyomasĩrĩqũẽ majũrẽ. \v 8 Tunu apeye na cacʉ̃gorije ũnierẽ na jeárotiesupʉ. Bairi wasopoa, apeye ũnierẽ na cajããrĩ poa, pan, dinero cʉ̃ãrẽ na jeárotiesupʉ. Na tuericʉ jetore na neárotiyupʉ. \v 9 Tunu rʉpo jutii na cacʉ̃gorije, na jutii na cajãñarĩjẽ jeto mena na árotiyupʉ. \v 10 Bairo na ároti yaparo, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Noo mʉjãã cañesẽãrõpʉ jĩcã wii ũnorẽ etarã, toa tuacõãña, ti macãpʉ mʉjãã caãni rʉ̃mʉrĩ cãrõ. Capee wiiripʉ patowãcõ ñesẽãẽtĩcõãña. \v 11 Bairi di macã macããna ũna mʉjãã cabapacʉto na caboeticõãta, o mʉjãã yaye quetire na catʉ̃gogaeticõãta, na mena ãmerĩcõãña. Bairi na ya macãrẽ witiáná, na macã ñerĩrẽ mʉjãã rʉpo jutii macããjẽrẽ mʉjãã paregarã, “Roro jããrẽ mʉjãã átiapʉ,” ĩrã —na ĩ joyupʉ Jesús. \p \v 12 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero acoásúparã yua. Bairo áná yua, camasãrẽ, “Roro mʉjãã caátinucũrĩjẽrẽ tʉ̃goña yapapuari tʉ̃goña wasoaya. Dios yaye bʉsʉrique pʉamerẽ tʉ̃goʉsajʉ̃goya,” na ĩ quetibʉjʉ ñesẽãñuparã. \v 13 Tunu bairoa camasã capããrã wãtĩ yeri cacʉ̃gorãrẽ na acurewiyojoyuparã Dios cʉ̃ catutuarije jʉ̃gori. Capããrã cariayecʉna cʉ̃ãrẽ na rʉpoare ʉse aceituna mena na piopeori na catioyuparã. \s1 La muerte de Juan el Bautista \r (Mt 14.1-12; Lc 9.7-9) \p \v 14 Ti yʉtea caãno camasã nipetiro Jesús cariarãrẽ cʉ̃ canetõmasĩrĩjẽrẽ tʉ̃goyuparã. Bairi quetiupaʉ rey Herodes cʉ̃ã queti tʉ̃goyupʉ Jesús cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ. Bairo tiere tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ cʉ̃ carotirãrẽ: \p —Jesús na caĩ, cʉ̃ã ãcʉ̃mi Juan el Bautista cabaiyasiricʉ ãnacʉ̃ tunu cacati majũ. Bairo cabai ãnirĩ capee átijẽño masĩĩmi —na ĩñupʉ̃ Herodes. \p \v 15 Aperã qũĩñuparã: \p —Dios camasãrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoricʉ ãnacʉ̃, Elías cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ catiri buiaetaupʉ —qũĩñuparã aperã. \p Bairo aperã qũĩñuparã: \p —Tirʉ̃mʉpʉ caãnana profeta majã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ catiri buiaetaupʉ —qũĩñuparã. \p \v 16 Bairo Herodes na caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gomicʉ̃ã, atore bairo ĩñupʉ̃: \p —Juan, tirʉ̃mʉpʉ cʉ̃ rʉpoare yʉ capatarocarotiricʉ ãcʉ̃mi Jesús. Merẽ caticoatacʉmi tunu —ĩñupʉ̃. \p \v 17-18 Mai, cajʉ̃goyepʉ Herodes pʉame Juarẽ ñerotiyupʉ. Bairo cʉ̃ ñerotiri bero, ãpõãwẽ mena cʉ̃ jiyari, preso jorica wiipʉ cʉ̃ cũroca rotijoyupʉ. Juan cʉ̃ caquetibʉjʉrijere boesupʉ Herodes. Mai, “Mʉ bai Felipe nʉmo Herodías na caĩõ mena mʉ caãnie ñuẽtĩña. Carorije niña mʉ caátie,” cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere boesupʉ. Bairo boetiri preso jorica wiipʉ cʉ̃ cũroca rotijoyupʉ Herodes pʉame Juarẽ. \p \v 19 Herodías pʉame Juarẽ qũĩñatejãñuñupõ. Bairo qũĩñateeri yua, cʉ̃ pajĩã rotigamiñupõ. Bairo átirotigamiocʉ̃ã, átiroti masĩẽsupo, quetiupaʉ rey Herodes Juarẽ cʉ̃ camairĩjẽ jʉ̃gori. \v 20 Herodes pʉame Juarẽ, “Caroʉ́, Dios cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoʉ ãcʉ̃mi,” ĩ tʉ̃goña uwijãñuñupʉ̃. Bairi Juarẽ cʉ̃ qũẽnoñupʉ̃. Apeyera Juan cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere dope bairo átimasĩẽtĩmicʉ̃ã, caroaro mena cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goganucũñupʉ̃ Herodes. \v 21 Mai, merẽ etayuparo Herodías Juarẽ cõ capajĩãrotimasĩpa rʉ̃mʉ majũ. Bairi jĩcã rʉ̃mʉ, Herodes pʉame cʉ̃ cabuiarica rʉ̃mʉ caetaro, bose rʉ̃mʉ qũẽnoñupʉ̃. Áticõã, cʉ̃ mena macããna cʉ̃ rocajãñurĩ carotimasĩrã, cʉ̃ comandante carotirã, Galilea yepa macããna carotimasĩrã cʉ̃ã cʉ̃ capiijoatana etayuparã. \v 22 Bairo na caʉgaãno, Felipe nʉmo caãnimirĩcõ Herodías cawãmecʉco macõ pʉame basao ásupo, Herodes cõ cʉ̃ caĩñaparore bairo ĩõ. Herodes cʉ̃ capiijoatana cʉ̃ã cõ cabasarijere ĩñajesomajũcõãñuparã. Bairi nipetirã na catʉ̃goro, atore bairo cõ ĩñupʉ̃ Herodías macõrẽ Herodes pʉame: \p —Noo, yʉre mʉ cajẽnigari wãmerẽ yʉ jẽniña. Mʉ yʉ jomajũcõãgʉ —cõ ĩñupʉ̃. \p \v 23 Pʉgani cãrõ, “Ĩtoricaro mano Dios mena ñiña. Mʉ yʉ jomajũcõãgʉ dise ũnie yʉre mʉ cajẽnirĩjẽrẽ. Yʉ ya yepa yʉ caquetiupaʉ cʉti yepa carecomacã ũno cʉ̃ãrẽ mʉ yʉ jomasĩgʉ, mʉ cabooata,” cõ ĩñupʉ̃. \v 24 Bairo cawãmao pʉame tiere tʉ̃gori, cõ pacore jẽniñao ásúpo. Atore bairo cõ ĩñupõ: \p —Caaco, ¿ñe ũnie pʉamerẽ cʉ̃ yʉ jẽnioati? \p Cõ paco pʉame ĩñupõ: \p —Juan el Bautista rʉpoare cʉ̃ jẽniojã. \p \v 25 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, tãmurĩ cõ masõrĩcʉ̃ tʉpʉ átí, atore bairo qũĩñupõ: \p —Bairo yʉ boya: Ãmeacã Juan el Bautista rʉpoare patanerĩ jotʉ bapapʉ jããrĩ, yʉ mʉ jowa —qũĩñupõ. \p \v 26-27 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, tʉ̃goña yapapuacoásupʉ Herodes pʉame. Bairo tʉ̃goña yapapuamicʉ̃ã, “‘¡Dios mena ñiña!’ cõrẽ yʉ caĩatajere yʉ tʉ̃goama yʉ capiijoatana,” ĩ yua, cõrẽ cʉ̃ caĩatatore bairo átirotiyupʉ. Bairi cʉ̃ ʉ̃mʉ jĩcãʉ̃ soldaure Juan preso jorica wiipʉ caãcʉ̃rẽ cʉ̃ rʉpoa pataroti joyupʉ. \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo cʉ̃ ásupʉ Juarẽ. Bairo cʉ̃ pajĩã yaparori bero, cʉ̃ ãnacʉ̃ rʉpoare jotʉ bapa buipʉ nejããrĩ, Herodías macõrẽ cõ nuniñupʉ̃. Cõ pʉame cõ pacore cʉ̃ rʉpoa ãnatõrẽ cõ neásúpo, cʉ̃ cayasiro cõ masĩáto ĩõ. \p \v 29 Cabero Juan cʉ̃ cabuemirĩcãrã pʉame bairo cʉ̃rẽ na capajĩãrocarijere queti tʉ̃gori preso jorica wiipʉ etarã, cʉ̃ ãnacʉ̃ rupaʉre neásúparã, masã opepʉ cʉ̃ yarocagarã. \s1 Jesús da de comer a cinco mil hombres \r (Mt 14.13-21; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 30 Cabero Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoricarã tunu etayuparã. Bairo eta yua, Jesure cʉ̃ quetibʉjʉyuparã na caátiñesẽãtaje, bairi na caĩbueñesẽãtaje cʉ̃ãrẽ. \v 31 Bairo na caĩquetibʉjʉro bero, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Jito aperopʉ. Topʉ eta, ʉga, marĩ yerijãgarã mai —na ĩñupʉ̃. \p Mai, camasã capããrã na tʉpʉre nairõ majũ na caetaro, dope bairo átiʉga masĩẽsuparã Jesujãã. \v 32 Bairi topʉ caãniatacʉ cũmuarẽ ájããrĩ camasã manopʉ acoásúpʉ Jesús cʉ̃ cabuerã mena. \v 33 Bairo Jesujãã na caátíere masĩrĩ yua, nipetiro macãã macããna Jesujãã na caátópʉ, ʉtabʉcʉra tʉ̃ni maapʉ atʉ ásúparã. Bairo áná, na jʉ̃goye na capẽñaetaparopʉre ãnicote yuyuparã. \v 34 Bairi Jesús ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ pẽñaeta yua, maa nʉcãñupʉ̃. Maa nʉcãrĩ yua, camasã capããrãrẽ na ĩñañupʉ̃. Bairo bai, bopacooro na ĩñañupʉ̃, nurĩcãrã oveja narẽ cacotei camánarẽ bairo na cabairo jʉ̃gori. Bairi capee bueriquere na bueyupʉ. \v 35 Bairo na cʉ̃ cabueãno, ñamicããcã nicoasuparo. Bairi cʉ̃ cabuerã pʉame Jesutʉ etari, atore bairo qũĩñuparã: \p —Merẽ ñamicã majũ niña. Atopʉre wiiri maniña. \v 36 Dope camasã capããrãrẽ na marĩ áperã. Bairi ãnoarẽ na mʉ árotiwa macããpʉ, na majũ na caʉgapeere na wapatirápáro —qũĩñuparã Jesure. \p \v 37 Bairo na caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Mʉjãã majũ na ʉgarique nuña —na ĩñupʉ̃. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñuparã: \p —¿Jãã cawapatiráto mʉ boyati? ¿Dos cientos denario moneda tiiri cãrõ mena pan rupare jãã wapatiracʉti, narẽ nugarã? \p \v 38 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Pan rupaa, ¿nocãnacã rupaa majũ mʉjãã cʉ̃goyati? Ĩñarájá. \p Bairo cʉ̃ caĩrõrẽ bairo áti yaparori bero, atore bairo qũĩ quetibʉjʉyuparã: \p —Jãã, jĩcã wãmo cãrõ pan jororiaca, wai, pʉgarããcã tocãrõã jãã cʉ̃goya. \p \v 39 Bairo cʉ̃ na caĩquetibʉjʉ yaparo bero, camasã capããrã to caãnarẽ taa yepapʉ rupa poari na ruirotiyupʉ. \v 40 Bairo jĩcã poa macããna, ape poa macããna cien majũ camasã ruiyuparã. Ape poa macããna, ape poa macããna, cincuenta majũ camasã ruiyuparã. \v 41 Bairo na caruiro ĩña, pan rupaa jĩcã wãmo cãnacã rupaacarẽ, wai pʉgarã mena nerĩ, jõbuire ĩñamʉgõjori, “Jãã Pacʉ, jãã mena mʉ ñujãñuña,” qũĩ jẽniñupʉ̃ Jesús Diore. Bairo qũĩ jẽni yaparo, pan rupaare carecomacã peeri, cʉ̃ cabuerãrẽ na nuniñupʉ̃, camasãrẽ na cabatoparore bairo ĩ. Wai cʉ̃ãrẽ carecomacã peeri, cʉ̃ cabuerãrẽ na nuniñupʉ̃, camasã nipetirore na cabatoparore bairo ĩ. \v 42 Bairo na cabatoro bero yua, nipetiro camasã caroaro ʉgayapicoasuparã, ʉgarique na cabatoatajere. \v 43 Bairo na caʉga tuaro bero, jejããñuparã piiripʉ na caʉgarʉgarijere. Pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã piiri majũ jejãã jiroyuparã. \v 44 To caãna caʉgaatana jĩcã wãmo cãnacã mil majũ camasã ãñuparã. \s1 Jesús camina sobre el agua \r (Mt 14.22-27; Lc 6.16-21) \p \v 45 Tipaʉ bero cʉ̃ cabuerãrẽ cũmuapʉ na ájããrotiyupʉ Jesús tunu. Camasãrẽ na cʉ̃ caĩñatʉsajotoye, ti ʉtabʉcʉra jĩnʉgõãpʉ Betsaida macãpʉ cʉ̃ jʉ̃goye na capẽñaátó boyupʉ. \v 46 Bairi camasãrẽ na ĩñatʉsajo yaparo, ʉ̃tãʉ̃ buipʉ wãmʉcoásúpʉ Jesús, Diore cʉ̃ jẽniácʉ́. \v 47 Bairi muipʉ cʉ̃ cajããrõ canaioatípaʉ Jesús cʉ̃ cabuerã cũmua mena merẽ tira recomacã majũpʉ na ĩñajoyupʉ Jesús. Cʉ̃ pʉame jĩcãʉ̃ã ãñupʉ̃ ti ʉ̃tãʉ̃ buipʉ. \v 48 Topʉ ãcʉ̃, cʉ̃ cabuerã popiye mena na capẽñaátóre ĩñajoyupʉ. Mai, wĩno pʉame bʉtioro na ríapere papu tunuoñuparõ. Bairo roro na cabairo, cabusuparo jʉ̃goyeaca oco bui peari natʉ asúpʉ Jesús. Cʉ̃ pʉame na netõágʉre bairo baimiñupʉ̃. \v 49 Bairo oco buipʉ cʉ̃ caató ĩña yua, cʉ̃ cabuerã uwiri bairo awajayuparã: “¡Ãni, camasocʉ ãnacʉ̃ wãtĩ marĩtʉ atíyami!” ĩñuparã. \v 50 Cʉ̃ cabuerã nipetirã qũĩñañuparã Jesure. Bairo bʉtioro cauwirã ãnirĩ bairo ĩ awajayuparã yua. Bairo na cabairo, jicoquei Jesús pʉame na ĩ joyupʉ: \p —¡Tʉ̃goñatutuaya yʉ yarã, Jesua yʉ ãniña, yʉ uwieticõãña! —na ĩñupʉ̃. \p \v 51 Bairo cũmuapʉ cʉ̃ caájããrõ, wĩno pʉame papu jãnacoasuparo yua. Bairo cabairo ĩña, cʉ̃ cabuerã pʉame bʉtioro ĩña acʉacoasuparã. \v 52 Cajʉ̃goye Jesús pan rupare cʉ̃ caátijẽñorĩqũẽrẽ caĩñarĩcãrã nimirãcʉ̃ã, cʉ̃ caátimasĩnetõrĩjẽrẽ tʉ̃goña masĩẽsuparã. Na yeri mena tʉ̃goña masĩẽsuparã. \s1 Jesús sana a los enfermos en Genesaret \r (Mt 14.34-36) \p \v 53 Bairo pẽnaáná, ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ etayuparã, Genesaret cawãmecʉti yepapʉ. Topʉ etarã, na cũmuarẽ jiyatupoo yaparo, maa nʉcãñuparã. \v 54 Bairo na caetaro ĩña, jicoquei to macããna pʉame Jesure qũĩña masĩñuparã. \v 55 Bairo cʉ̃ caetaro ĩñarĩ, ti yepa macããna nipetiropʉre atʉátí, na quetibʉjʉ batoyuparã. Cariayecʉnarẽ na canerĩ coro mena na jeatí rotiyuparã, “Tipaʉpʉa niñami Jesús,” na caĩrõpʉ. \v 56 Bairo na pʉame Jesús noo cʉ̃ caboropʉ cʉ̃ caáñesẽãrõ, o peeti macããcã, o capairi macã, o macã tʉ̃ni macãã macããrĩpʉ cʉ̃ caátó cʉ̃ãrẽ na jeásúparã camasã cariarãrẽ. Jesús cʉ̃ caátí wããrĩpʉ cariarãrẽ na cũñuparã, bʉtioro, “Mʉ jutiro yapaacarẽ jãã pãñarotiya,” cʉ̃rẽ na caĩmasĩparore bairo ĩrã. Bairo cariayecʉna tocãnacãʉ̃pʉa cʉ̃ jutiro yapare capãñarã caticoasuparã yua. \c 7 \s1 Lo que hace impuro al hombre \r (Mt 15.1-20) \p \v 1 Cabero etayuparã fariseo majã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã mena. Na pʉame Jerusalén macãpʉ caátíatana ãñuparã. \v 2 Jesús cʉ̃ cabuerã jĩcããrã wãmo coseena na caʉgaro na ĩñañuparã fariseo majã. “Ʉgagarã jʉ̃goye marĩrẽ bairo wãmo coseetiyama Jesús cʉ̃ cabuerã,” ĩ bʉsʉpaiyuparã. Bairi, “Carorã ãnama,” na ĩ ĩñañuparã, fariseo majã Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \v 3 Mai, fariseo majã, judío majã nipetirã na ñicʉ̃jãã na caátijʉ̃goatatorea bairo ána ásuparã. Bairi caroaro na wãmorĩrẽ tocãnacãnia coseri bero jeto ʉganucũñuparã. \v 4 Ʉgarique cawapatiratana tunu etarã cʉ̃ã na wãmorĩrẽ cosenucũñuparã, ʉgagarã jʉ̃goye. Na ñicʉ̃jãã na caátinucũrĩqũẽ wãme cãrõ átinucũñuparã. Tunu bairoa etirique na capiojãrĩ rʉri cʉ̃ãrẽ, na jotʉri cʉ̃ãrẽ cosenucũñuparã. Bairo marĩ caápericõãta, Dios, “‘Carorã niñama,’ marĩ ĩ ĩñabujioʉmi,” ĩrã bairo átinucũñuparã. \v 5 Bairi atore bairo qũĩ jẽniñañuparã fariseo majã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã mena Jesure: \p —¿Nopẽĩrã mʉ cabuerã marĩ ñicʉ̃jãã ãnana na caroticũrĩqũẽrẽ bairo na áperiyati? Coseetiyama na wãmorĩrẽ na caʉgaparo jʉ̃goye —qũĩ jẽniñañuparã Jesure. \p \v 6 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —¡Caĩtopairã majũ mʉjãã ãniña! Dios pʉame Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ cawoaturica pũrõpʉ mʉjããrẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo mʉjãã baimajũcõãña. Atore bairo ĩñupĩ Dios mʉjããrẽ: \q1 ‘Ati poa macããna na bʉsʉrique mena yʉre caĩroarãrẽ bairo baibauyama. \q1 Bairo baimirãcʉ̃ã, na yeri na catʉ̃goñarĩjẽpʉ ricaati baicõãñama. \q1 \v 7 Na pʉame, “Camasã na carotirique pʉamerẽ Dios cʉ̃ caquetibʉjʉroticũrĩqũẽ netõjãñurõ caãnimajũrĩjẽ niña,” caĩrãrẽ bairo buenucũñama. \q1 Bairo cabuerã na caãnoi, yʉre na cañubuegarije dope bairo átimasĩã maa,’ ĩñupĩ Dios mʉjãã cabaipeere. \m \v 8 Mʉjãã pʉame mʉjãã caátinucũrĩjẽrẽ bʉtioro borã, Dios marĩrẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ pʉamerẽ mʉjãã áperinucũña —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 9 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃: \p —Mʉjãã caátinucũrĩjẽrẽ bʉtioro borã, Dios marĩrẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cabaibotiorãrẽ bairo mʉjãã baiya. \v 10 Moisés ãnacʉ̃ pʉame atore bairo marĩrẽ ĩ woatucũñupĩ: “Mʉjãã pacʉare mʉjãã caĩroaro boya. Ni ũcʉ̃ cʉ̃ pacʉre, o cʉ̃ pacore roro cʉ̃ caĩata, cʉ̃ mʉjãã pajĩã rocacõãgarã,” ĩ woatuyupi Moisés. \v 11 Bairo cʉ̃ caĩcũmiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame ricaati mʉjãã quetibʉjʉya. Atore bairo mʉjãã ĩña: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ pacʉre, o cʉ̃ pacore, ‘Yʉ yaye nipetirijere merẽ Diore cʉ̃ yʉ nuniapʉ̃. Corbán na caĩrĩjẽ niña. Bairi mʉjãã cabopacarijere yʉ nunimasĩẽtĩña,’ cʉ̃ caĩata, ñurõ. \v 12 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ tore bairo caĩ ãnirĩ, cʉ̃ pacʉre, o cʉ̃ pacore cʉ̃ cajʉátinemorõ boetiya,” mʉjãã ĩ quetibʉjʉya. \v 13 Bairo ĩ quetibʉjʉrã, Dios marĩrẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajãnarotirãrẽ bairo mʉjãã baiya. Bairo caquetibʉjʉrã ãnirĩ netõjãñurõ mʉjãã boya mʉjãã caátinucũrĩjẽ mʉjãã ya wãme pʉamerẽ. Tore bairo jeto capee wãme majũ mʉjãã átinucũña. \p \v 14 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, camasãrẽ na piineñorĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉjãã nipetiro camasã tʉ̃gopeoya yʉ yaye quetibʉjʉriquere. Tiere tʉ̃gomasĩña: \v 15 Camasã na caʉgarije wapa jʉ̃gori mee carorã niñama. Na majũã rorije na yeripʉ na catʉ̃goñanucũrĩjẽ jʉ̃gori roque carorã niñama. \v 16 Mʉjãã, caãmoocʉna mʉjãã ãniña. Bairi ãmerẽ yua, mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere tʉ̃goãmewiyoya mʉjãã yeripʉ —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 17 Bairo ĩ yaparo, camasã capããrã watoapʉ caãniatacʉ na aweyocoásúpʉ. Á yua, cʉ̃ cabuerã mena wiipʉ jããcoásupʉ. Bairo ti wiipʉ jããeta, cʉ̃ cabuerã pʉame atore bairo qũĩ jẽniñañuparã: “Ape wãme ĩcõñarĩ camasãrẽ mʉ caquetibʉjʉrije, ¿dope bairo ĩgaro to ĩñati?” \v 18-19 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —¿Mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã tʉ̃gomasĩẽtĩñati yʉ yaye quetire? Nipetiro camasã na caʉgarije tocãnacã wãme pʉame na paaropʉ yuaya. Yuari yua, cabero netõcoaya. Na caʉgarije mee na yeri pũnarẽ to royetuo joroque na átiya. \p Bairo ĩ, “Tocãnacã wãme ʉgarique caroa jeto niña,” ĩgʉ ĩñupʉ̃ Jesús. \v 20 Tunu atore bairo ĩnemoñupʉ̃: \p —Na yeripʉ roro na catʉ̃goñarĩjẽ roque na yeri pũnarẽ tʉ̃goña asurotiya. Bairi roro na catʉ̃goñarĩjẽ jʉ̃gori carorije caánarẽ bairo na ĩñañami Dios. \v 21 Camasã na yeripʉ roro na catʉ̃goñarĩjẽ jʉ̃gori tocãnacã wãme carorijere átinucũñama. Ato cãnacã wãme majũ na caátinucũrĩjẽ niña: átiepericarã cʉtaje, jerutirique, aperãrẽ pajĩãrerique, \v 22 camasã na nʉmoa mee, o na manapʉ̃ã mena mee ãnajẽ, tunu apeye ũnierẽ bonetõrĩqũẽ, roro tʉ̃goñarĩqũẽ, ĩtorique, cawãmarã jeto ãna ãmeo roro ãnajẽ cʉtaje, roro ĩñaʉgorique, bʉsʉpairique, botiorique ãnajẽ cʉtaje, tʉ̃gomasĩẽtãjẽ ãnajẽ cʉtaje. \v 23 Bairo camasã na yeripʉ roro na catʉ̃goñarĩjẽ jʉ̃gori roro átiyama. Bairo na wãmorĩ coseena na caʉgarije wapa mee, roro na caátie jʉ̃gori carorije caánarẽ bairo na ĩñañami Dios —ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Una extranjera que creyó en Jesús \r (Mt 15.21-28) \p \v 24 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, topʉ caãniatacʉ Tiro cawãmecʉti macãpʉ ásúpʉ. Topʉ eta, topʉ cʉ̃ caetarijere camasã na camasĩrõ boesupʉ Jesús, capããrã yʉ tʉpʉ na neñarema, ĩ. Bairi jĩcã wiipʉ jããcoasupʉ. Bairo jããmicʉ̃ã, dope bairo bairuti masĩẽsupʉ camasãrẽ. \v 25 Topʉ cʉ̃ caetaro beroaca, jĩcãõ carõmio cawãtĩ yeri pũna jããecorico paco pʉame Jesús tʉpʉ rʉpopaturi mena etanumuo etayupo. \v 26 Mai, cõ pʉame ape yepa macããcõ sirofenicia na caĩrõ macããcõ ãñupõ. Bairo etari, bʉsʉrique tutuaro mena cõ macõpʉ wãtĩ caãcʉ̃rẽ cʉ̃ acure rocawiyojo rotiyupo. \v 27 Bairo cõ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo cõ ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉa, israelita yao mee mʉ ãniña. Bairi mʉ yʉ cajʉápata, jĩcãʉ̃ cʉ̃ pũnaa na caʉgarije pan rupaare ẽmarĩ cʉ̃ wii yaiare canureire bairo yʉ átibujioʉ —cõ ĩñupʉ̃. \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñupõ. \p —Bairoa mʉ átibujioʉ baipʉa. Bairo mʉ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, bairãpʉa cawĩmarã na caʉgawerije yepapʉ cañarĩjẽãcãrẽ ʉganucũñama wii yaia cʉ̃ã. Bairi na caʉgaricaroacarẽ bairo yʉ mʉ jʉátigʉ petoaca —qũĩñupõ carõmio Jesure. \p \v 29 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, bairo cõ ĩñupʉ̃: \p —Cariapea miña. Caroaro yʉ mena mʉ catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori, wãtĩ mʉ macõpʉre caãnimiatacʉre merẽ yʉ witirotiya. Tunu ácója mʉ ya wiipʉ —cõ ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 30 Bairo cõ ya wiipʉre tunueta ácó, cõ macõ, wãtĩ yeri pũna cacʉ̃gomiataco cacatiopʉre cõ etayupo yua. \s1 Jesús sana a un sordomudo \p \v 31 Bairo Tiro macãpʉ caãniatacʉ Jesús acoásúpʉ. Bairo netõáná, Decápolis cawãmecʉti macãã etari, netõáná, Galilea ʉtabʉcʉra tʉpʉ etayupʉ tunu. \v 32 Bairo topʉ cʉ̃ caetaro, jĩcãʉ̃ tʉ̃gomasĩẽtĩ, bairi caroaro bʉsʉmasĩẽtĩ cabaire cʉ̃ neásúparã Jesús tʉpʉ, cʉ̃ wãmo mena cʉ̃ ñigãpeonetõáto ĩrã. \v 33 Bairo cʉ̃tʉ na cane etaro ĩña, Jesús pʉame aperopʉ camasã na camanopʉ cʉ̃ neásúpʉ. Topʉ cʉ̃ neá, cʉ̃ wãmojũãrĩ mena cʉ̃ ãmoo operipʉ ñujõrĩ bero, cʉ̃ wãmojũãrẽ ʉcoo wareri, cʉ̃ ñemerõrẽ pãñañupʉ̃. \v 34 Cabero ʉmʉrecóopʉre ĩñamʉgõjori yeri jĩnijãñupʉ̃. Cabero qũĩñupʉ̃ cabʉsʉmasĩẽcʉ̃ catʉ̃gomasĩẽcʉ̃rẽ: “¡Efata!” Efata ĩgaro ĩña: “¡Pãña!” Cʉ̃ ãmoo to tusuáto ĩ, bairo ĩñupʉ̃. \p \v 35 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gomasĩ, bairi tunu bʉsʉmasĩ baicoasupʉ yua. \v 36 “Aperãrẽ na mʉjãã quetibʉjʉepa,” na ĩmiñupʉ̃ Jesús. Bairo, “Mʉjãã quetibʉjʉepa,” cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, aperãrẽ na quetibʉjʉbatoo peyocõãñuparã. \v 37 Bairo cʉ̃ caátiere ĩña acʉacoati, bairo qũĩñuparã: “Nipetiri wãmerĩ caroaro átiyami Jesús. Cabʉsʉmasĩẽna cʉ̃ãrẽ na bʉsʉmasĩõ joroque na átiyami. Tunu bairoa catʉ̃gomasĩẽna cʉ̃ãrẽ na tʉ̃gomasĩõ joroque na átiyami,” ĩñuparã. \c 8 \s1 Jesús da de comer a cuatro mil personas \r (Mt 15.32-39) \p \v 1 Ti yʉtea caãnorẽ camasã capããrã Jesús tʉpʉ tunu na caneñaporo, cʉ̃ cabuerãrẽ na piijoyupʉ. Bairo na caetaro ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p \v 2 —Ãnoa camasã merẽ itia rʉ̃mʉ majũ yʉ mena nicoayama. Ñe ũnie majũ ʉgarique cʉ̃goetiyama. Bairi bopacooro na ñiñaña. Jicoquei na yʉ tunuo jogaetiya mai. \v 3 Caʉgarique ʉgaenarẽ na yʉ catunuojoata, áwẽpʉ̃ẽtĩbujiorãma, na ya wiiripʉre áná. Jĩcããrã na mena macããna cayoaropʉ caatíatana niñama. Bairi na marĩ ʉgarique nuto —na ĩñupʉ̃. \p \v 4 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñuparã: \p —Ãnoa camasã capããrã niñama. Tunu atopʉ wiiri maniña. Bairi, ¿noopʉ marĩ bocarãti ʉgarique, pairo narẽ marĩ canupeere? —qũĩ jẽniñañuparã. \p \v 5 Bairo na caĩrõ, Jesús pʉame na ĩnemoñupʉ̃ tunu: \p —Pan rupaa, ¿nocãnacã rupaa majũ mʉjãã cʉ̃goyati? \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, atore bairo qũĩñuparã: \p —Jãã, jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãrõ pan rupaaca tocãrõã jãã cʉ̃goya —qũĩñuparã Jesure. \p \v 6 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, camasãrẽ yepapʉ na ruirotiyupʉ. Bairo na caruiro ĩña, tie pan jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ caãni rupaare nerĩ, Diore, “Jãã mena mʉ ñujãñuña,” qũĩ jẽniñupʉ̃. Bairo qũĩ jẽni yaparori bero, tie pããrẽ carecomacã peeri bero, cʉ̃ cabuerãrẽ na nuniñupʉ̃, camasãrẽ na batoroti. \v 7 Wai cʉ̃ãrẽ petoaca cʉ̃goyuparã. Narẽ nerĩ, Diore, “Jãã mena mʉ ñujãñuña,” qũĩ jẽniñupʉ̃. Bairo qũĩ jẽni yaparo, na cʉ̃ãrẽ na batorotiyupʉ camasãrẽ. \v 8 Bairo na caáto yua, nipetiro camasã caroaro ʉgayapicoasuparã, ʉgarique Jesús cʉ̃ cabuerã na cabatoatajere. Bairo na caʉgatuaro bero, jejããñuparã cʉ̃ cabuerã piiripʉ na caʉgarʉgarijere. Jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã piiri majũ jejããjiroyuparã yua. \v 9-10 To caãna caʉgaricarã pʉame baparicãnacã mil majũ camasã ãñuparã. Cabero Jesús pʉame camasãrẽ, “Yʉ áya,” na ĩ yaparo, cũmuarẽ ájããñupʉ̃. Dalmanuta cawãmecʉti yepapʉ ásúpʉ yua. \s1 Los fariseos piden una señal milagrosa \r (Mt 16.1-4; Lc 12.54-56) \p \v 11 Bairi Dalmanuta yepapʉ cʉ̃ caãno, Jesús cʉ̃ caátiere ĩñarĩ bʉsʉjãgamirã, cʉ̃tʉ etayuparã fariseo majã. Bairo etarã, dise ũnie átijẽñorĩqũẽ ʉmʉrecóo macããjẽrẽ Jesure cʉ̃ áti ĩñorotimiñuparã. “¿Cariape Dios cʉ̃ cajoricʉ majũ cʉ̃ ãnicʉti?” ĩrã, bairo cʉ̃ átirotimiñuparã. \v 12 Jesús pʉame yeri jĩnijããrĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã ati yepa macããna, ãme caãna átijẽño ĩñorĩqũẽ jetore na boyati? Bairo na cabomiatacʉ̃ãrẽ, tiere áti ĩñoetigʉmi Dios —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 13 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na cũmuarẽ etajãã, ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ pẽñacoásúpʉ Jesús cʉ̃ cabuerã mena. \s1 La levadura de los fariseos \r (Mt 16.5-12) \p \v 14 Mai, cʉ̃ cabuerã na caʉgapee, pan rupaare masiriticõãrĩ jeápéyuparã. Jĩcããcã cʉ̃goyuparã ti cũmuapʉre. \v 15 Bairo na cabairo, Jesús pʉame bairo na ĩñupʉ̃: \p —Tʉ̃goya mʉjãã. Fariseo, Herodes majã yaye levadura, pan pairica na cawauorijere mʉjãã boeticõãña —na ĩñupʉ̃. \p \v 16 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ cabuerã pʉame atore bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: “¡Pan rupaa marĩ cajeatíbujioatajere marĩ masiriticũũpã! Bairi bairo marĩ ĩĩmi,” ãmeo ĩñuparã na majũ. \p \v 17 Jesús pʉame masĩcõãñupʉ̃ na caãmeoĩrĩjẽrẽ. Bairi atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: \p —¿Nopẽĩrã, “‘Pan rupaa na cajeatíbujioatajere na masiritiupari,’ ĩgʉ ĩcʉ̃mi Jesús,” mʉjãã ãmeo ĩñati? Bairo mee ĩgʉ ñiña. ¿Mʉjãã tʉ̃goña masĩẽtĩñati mai? \v 18 Cayericʉna nimirãcʉ̃ã, ¿mʉjãã tʉ̃goña masĩẽtĩñati? Tunu cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, ¿mʉjãã ĩñamasĩẽtĩñati? Tunu caãmoocʉna nimirãcʉ̃ã, ¿mʉjãã tʉ̃goetiyati? ¿Yoaro mee mʉjãã masiriticoayati yʉ caátijẽñorĩqũẽrẽ? \v 19 Pan rupaa, jĩcã wãmo cãnacã rupaa jetore cʉ̃gomicʉ̃ã, caʉ̃mʉa jĩcã wãmo cãnacã mil majũ na ʉga yapicoao joroque na yʉ ápʉ. Tiere mʉjãã ĩñawʉ̃. Bairo caĩñarĩcãrã ãnirĩ cabero piiripʉ na caʉgarʉgariquere, ¿nocãnacã piiri majũ mʉjãã jejããjirori? \p Atore bairo qũĩñuparã cʉ̃ cabuerã pʉame: \p —Pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã piiri cãrõ jãã jejããjirowʉ. \p \v 20 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ tunu Jesús: \p —Tunu bairoa ape rʉ̃mʉ pan rupaa, jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã rupaa jetore cʉ̃gomicʉ̃ã, caʉ̃mʉa baparicãnacã mil majũ na ʉga yapicoao joroque na yʉ ápʉ. Tie cʉ̃ãrẽ mʉjãã ĩñawʉ̃. Bairo caĩñarĩcãrã ãnirĩ cabero piiripʉ na caʉgarʉgariquere, ¿nocãnacã piiri majũ mʉjãã jejããjirori? ¿Tiere mʉjãã masiriticoayati? \p Cʉ̃ cabuerã pʉame atore bairo qũĩñuparã: \p —Jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãrõ jãã jejããjirowʉ —qũĩñuparã Jesure. \p \v 21 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Bairo majũã baiwʉ. ¿Bairi mʉjãã tʉ̃goña masĩẽtĩñati mai? \s1 Jesús sana a un ciego en Betsaida \p \v 22 Jesús cʉ̃ cabuerã mena etayupʉ Betsaida cawãmecʉti macãpʉ. Ti macãpʉ na caetaro, jĩcãʉ̃ cacaapee ĩñamasĩẽcʉ̃rẽ cʉ̃ ne etayuparã. Jesús tʉpʉ cʉ̃ ne etari, atore bairo bʉtioro qũĩñuparã, “Ãnirẽ cʉ̃ pãñarĩ cʉ̃ netõña.” \v 23 Bairi Jesús cacaapee ĩñaecʉ̃rẽ cʉ̃ wãmo mena cʉ̃ tʉ̃gã ásúpʉ macã tʉ̃nipʉ. Topʉ cʉ̃ ne eta, Jesús cʉ̃ ʉcoo mena cʉ̃ wareyupʉ cʉ̃ capeere. Bairo áti yaparo cʉ̃ wãmoorĩ mena cʉ̃ capeere ñigã peoyupʉ. Bairo átiri bero qũĩ jẽniñañupʉ̃, “¿Merẽ apeye ũnierẽ miñañati?” \v 24 Bairo cʉ̃ caĩrõ, caĩñaecʉ̃ pʉame ĩñapãmasĩrĩ yua, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Ñiñaña camasãrẽ. Baipʉa, yucʉre bairo cabaurã áñesẽãñama —qũĩñupʉ̃. \p \v 25 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Jesús cʉ̃ wãmorĩ mena ñigã peonemoñupʉ̃ tunu. Bairo cʉ̃ caátopʉa, caroaro majũ ĩñamasĩñupʉ̃ yua. Tocãnacã wãmea caroaro ĩñamasĩñupʉ̃. \v 26 Bairo cʉ̃ cabairo ĩña, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Tunu ácʉ́ja mʉ ya wiipʉ. Baipʉa, macãpʉre mʉ tunu apérigʉ —qũĩñupʉ̃ Jesús cacaapee ĩñamasĩẽtĩmiatacʉre. \s1 Pedro declara que Jesús es el Mesías \r (Mt 16.13-20; Lc 9.18-21) \p \v 27 Cabero Cesarea de Filipo na caĩrĩ yepapʉ Jesús, cʉ̃ cabuerã mena maapʉ ácʉ́, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —“¿Noa ãcʉ̃mi?” yʉ na ĩnucũñati camasã —na ĩ jẽniñañupʉ̃. \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñuparã Jesure cʉ̃ cabuerã pʉame: \p —Jĩcããrã ĩñama: “Juan el Bautista ãcʉ̃mi.” Aperã ĩnucũñama: “Elías ãnacʉ̃ catiri ãcʉ̃mi,” miñama. Aperã ĩnucũñama: “Tirʉ̃mʉpʉ caãnana profeta majã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ catiri caatácʉ ãcʉ̃mi Jesús,” minucũñama —qũĩ quetibʉjʉyuparã cʉ̃ cabuerã Jesure. \p \v 29 Bairo cʉ̃ na caquetibʉjʉro bero, atore bairo na ĩ jẽniñanemoñupʉ̃ tunu: \p —¿Mʉjãã ate? “¿Noa ãcʉ̃mi?” yʉ mʉjãã ĩnucũñati —na ĩñupʉ̃. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Simón Pedro pʉame qũĩñupʉ̃: \p —Mʉa, Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ majũ mʉ ãniña —qũĩñupʉ̃. \p \v 30 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús Pedrore: “Cʉ̃ã, yʉ ãniña. Bairãpʉa, cʉ̃, yʉ caãnierẽ na quetibʉjʉeticõãña aperã camasãrẽ mai,” na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Jesús anuncia su muerte \r (Mt 16.21-28; Lc 9.22-27) \p \v 31 Tipaʉ bero cʉ̃ cabuerãrẽ Jerusalẽpʉ roro popiye cʉ̃ cabaipeere na quetibʉjʉ jʉ̃gonutuásúpʉ. Quetiuparã cabʉtoa camasĩrã, bairi Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi sacerdote majã quetiuparã cʉ̃ã, popiye cʉ̃ baio joroque na caátipeere na quetibʉjʉ nutuásúpʉ, cʉ̃rẽ na capajĩãrotipee majũrẽ. “Bairo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ na caátimiatacʉ̃ãrẽ, itia rʉ̃mʉ bero yʉ caticoagʉ tunu,” na ĩñupʉ̃. \v 32 Cʉ̃, na caátipeere caroaro cariape na quetibʉjʉyupʉ. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame jõjãñurõ Jesure cʉ̃ neásúpʉ. Topʉ eta, bairo qũĩ jʉ̃goyupʉ Pedro Jesure: “¡Yʉ Quetiupaʉ, mʉ caĩrõrẽ bairo to baieticõãto!” qũĩñupʉ̃. \v 33 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame cʉ̃ cabuerãrẽ na ãmejore ĩñarĩ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Pedrore: \p —¡Ácʉ́ja Satanás! Bairo mʉ caĩrõ roro yʉ cabaipeere cabʉsʉjãnemoʉrẽ bairo miña. Dios cʉ̃ catʉ̃goñarõrẽ bairo mee, camasã na catʉ̃goñarõrẽ bairo mʉ tʉ̃goñaña, bairo yʉ mʉ caĩata —qũĩ tutiyupʉ Jesús Pedrore. \p \v 34 Cabero Jesús cʉ̃ buerã, aperã camasã cʉ̃ãrẽ na piineñojori, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Ni caboʉ, yʉ cabuei caãnigaʉ, cʉ̃ caátigamirĩjẽrẽ pitigʉmi. Yʉ carotirore bairo jeto roque átigʉmi tocãnacã rʉ̃mʉa. Popiye baimicʉ̃ã, yʉ yaye quetire jãnaetigʉmi yʉ cabuei caãnigaʉ pʉame. \v 35 Bairo tunu caʉ̃mʉ apei cʉ̃ caãnie pʉamerẽ mairĩ, yʉ yaye quetire jãnacoagʉmi. Bairo cabai ãnirĩ yasicoagʉmi yua. Apei, yʉ yaye quetire cajãnaecʉ roque netõcõãgʉmi. Cʉ̃rẽ na capajĩã rocacõãmiatacʉ̃ãrẽ, caticõã ãninucũgʉmi tocãnacã rʉ̃mʉa. \v 36 Tunu caʉ̃mʉ apei ati yepa macããjẽ nipetirije merẽ cʉ̃goyami, cʉ̃ caborije caãno cãrõ. Bairo cʉ̃gomicʉ̃ã, Diore cʉ̃ tʉ̃goñaẽtĩñami. Bairo catʉ̃goñaecʉ̃ ãnirĩ cʉ̃ cariaatato bero Dios mena ãmerĩgʉmi. \v 37 Bairi dope baieto pairo cʉ̃ cacʉ̃gorije pʉame. Wapa maa tie ati ʉmʉrecóo macããjẽ, Diore cʉ̃ camasĩẽtĩcõãta. \v 38 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉre tʉ̃goñabobori, “Jesús yaʉ yʉ ãniña,” ati yʉtea macããna carorã ricaati caánarẽ na cʉ̃ caĩquetibʉjʉgaeticõãta, yʉ cʉ̃ã, “Ãni, yʉ yaʉ niñami,” cʉ̃ ñi masĩẽtĩgʉ. Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, ati yepapʉ yʉ Pacʉ cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena nemo yʉ catunuetaro, “Ãni, yʉ yaʉ niñami,” cʉ̃ ñi masĩẽtĩgʉ. Ángelea majã jõbui macããna, cañurã mena, tunu yʉ catunuetaro, bairo cʉ̃ ñimasĩẽtĩgʉ ni jĩcãʉ̃rẽ tʉ̃goñabobori, “Jesús yaʉ yʉ ãniña,” cʉ̃ caĩquetibʉjʉgaeticõãta. \c 9 \p \v 1 Bairo Jesús camasãrẽ na cʉ̃ caquetibʉjʉro bero, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ cʉ̃ cabuerã pʉamerẽ: \p —Cariape mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉya: Mʉjãã jĩcããrã, ato caãna, mʉjãã cariaparo jʉ̃goye mʉjãã ĩñagarã Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ tutuaro mena caetarore —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 La transfiguración de Jesús \r (Mt 17.1-13; Lc 9.28-36) \p \v 2 Cabero, jĩcã wãmo peti jĩcã pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ bero Pedrore, Santiagore, Juarẽ na piiásúpʉ Jesús ʉ̃tãʉ̃ caʉ̃mʉarĩcʉ buipʉ. Bairo topʉ na caãno, Jesús pʉame cʉ̃ cabaurije wasoacoasupʉ. \v 3 Cʉ̃ jutiro pʉame botiro baicoasuparo. Camasã coserique mena jutii botirije majũ na cacosero netõrõ botiyuparo. Asiyaʉ baicoasupʉ Jesús yua. \v 4 Bairo cʉ̃ cabaiãno, Elías ãnacʉ̃, Moisés ãnacʉ̃ mena buiaetayuparã. Bairo buiaetarã yua, Jesús mena bʉsʉpẽninucũñuparã. \v 5 Bairo na caĩãno, Pedro pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Jããrẽ cabuei, ¡atopʉ marĩ caãno ñumajũcõãña! Bairi itia wiipãĩrĩãcã majũ mʉjããrẽ jãã qũẽnobojagarã. Jĩcã wii mʉ ya wii, ape wii Moisés ya wii, ape wii Elías ya wii mʉjããrẽ jãã qũẽnobojagarã —qũĩñupʉ̃ Pedro Jesure. \p \v 6 Mai, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame ĩña acʉanetõcoasuparã. Bairi Pedro pʉame dope bairo ĩ masĩẽtĩrĩ, tore bairo ĩñupʉ̃. \v 7 Bairo cʉ̃ caĩãno, buseriwo atí, na pauma tocoasuparo. Bairo catoro, Pedrojãã pʉame cayʉsʉropʉ ãñuparã. Bairo ãna, bʉsʉrique buseriwo watoapʉ cabʉsʉocajorijere tʉ̃goyuparã. Atore bairo ĩñuparõ: “Ãni, yʉ macʉ̃, yʉ camai majũ niñami. Cʉ̃ yaye bʉsʉriquere tʉ̃goʉsaya,” ĩ ocajoyuparo jõbuipʉ. \v 8 Bairo to caĩrõ tʉ̃go, tunu ãmejore ĩñajoyuparã. ¡Tame! Elías, Moisés cʉ̃ã mañuparã yua. Jesús jeto nucũñupʉ̃. \p \v 9 Cabero ʉ̃tãʉ̃rẽ na caruiató, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús Pedrojããrẽ: “Ãme mʉjãã caĩñaatajere aperãrẽ na mʉjãã quetibʉjʉetigarã mai. Cabero, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, cariacoatacʉ nimicʉ̃ã, yʉ cacatiro bero roque na mʉjãã quetibʉjʉgarã,” na ĩñupʉ̃. \v 10 Bairo cʉ̃ caĩrõrẽ bairo aperãrẽ quetibʉjʉetimirãcʉ̃ã, na jetoa na yeripʉ tiere tʉ̃goñañuparã. Bairo tʉ̃goñarĩ, atore bairo ãmeo ĩ jẽniñañuparã, “¿Dope bairo ĩgʉ qũĩñati, ‘Cariacoatacʉ nimicʉ̃ã, yʉ catigʉ,’ Jesús cʉ̃ cabaipeere cʉ̃ caĩata?” ãmeo ĩ jẽniñañuparã na majũ. \v 11 Bairi cabero atore bairo qũĩ jẽniñañuparã Pedrojãã Jesure: \p —Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã bairo ĩñama: “Dios cʉ̃ cajopaʉ ati yepapʉ cʉ̃ caetaparo jʉ̃goye Elías ãnacʉ̃ catiri etanemogʉmi tunu,” ĩñama. ¿Nopẽĩrã bairo na ĩ quetibʉjʉyati camasãrẽ? \p \v 12 Bairo na caĩjẽniñarõ, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús: \p —Na caĩrõrẽ bairo atíjʉ̃gogʉmi jĩcãʉ̃ Elías ãnacʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃. Cʉ̃ pʉame nipetirijere qũẽnojʉ̃gogʉmi. Tunu bairoa, ¿nopẽĩrã Dios yaye bʉsʉrica tutipʉ cawoaturicarã pʉame, “Camasã Jʉ̃gocʉre popiye cʉ̃ baio joroque átigarãma. Roro majũ qũĩñategarãma,” na ĩ woatu quetibʉjʉcũñuparĩ? \v 13 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Elías ãnacʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃ merẽ etawĩ. Bairo cʉ̃ caetamiatacʉ̃ãrẽ, “Cʉ̃ã niñami Elías ãnacʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃,” qũĩ masĩẽma camasã pʉame. Bairi ricaati, noo na caborore bairo cʉ̃ áma, profeta majã na caquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús Pedrojããrẽ. \s1 Jesús sana a un muchacho que tenía un espíritu impuro \r (Mt 17.14-21; Lc 9.37-43) \p \v 14 Ʉ̃tãʉ̃pʉ caetaatana na mena macããna na caãnopʉ rui etayuparã. Capããrã camasãrẽ na ĩñañuparã. Aperã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuerã Jesús cʉ̃ cabuerã mena bʉtioro ãmeo bʉsʉyuparã, bʉsʉnetõgarã. \v 15 Bairo na pʉame Jesús natʉ cʉ̃ caruietaro ĩña acʉacoasuparã. Bairi yua, cʉ̃tʉ atʉ ásúparã, cʉ̃ jẽniráná. \v 16 Bairo na caatʉató: \p —¿Ñe ũnierẽ ãmeo bʉsʉrã mʉjãã átiati na mena? —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 17 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, camasã capããrã watoapʉ caãniatacʉ jĩcãʉ̃ bairo qũĩ yʉyupʉ: \p —Cabuei, yʉ macʉ̃ jĩcãʉ̃ã caãcʉ̃rẽ mʉtʉ cʉ̃ yʉ ne atíapʉ. Yʉ macʉ̃ wãtĩ yeri pũna jʉ̃gori bʉsʉmasĩẽtĩñami. \v 18 Bairo wãtĩ yeri pũna pʉame yʉ macʉ̃rẽ cʉ̃ cajããrõĩ, cʉ̃ jʉ̃goñao joroque átiyami. Bairo cʉ̃ caáto, yʉ macʉ̃ pʉame cʉ̃ risero jopo witinucũñami. Cʉ̃ opi mena bacarʉpotu nucũñami. Tutuaʉ cʉ̃ bʉo joroque cʉ̃ átinucũñami. Bairi mʉ cabuerãrẽ bʉtioro na yʉ wiyorotimiapʉ wãtĩ yeri pũnarẽ. Mʉ cabuerã pʉame cʉ̃ wiyojo masĩẽtĩñama —qũĩ quetibʉjʉyupʉ wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ pacʉ Jesure. \p \v 19 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —¡Tame, mʉjãã, ati yepa caãna Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ cariape mʉjãã tʉ̃goetimajũcõãña! Bairo mʉjãã cabairoi, yʉ tʉ̃goña yapapuajãñuña. ¿Nocãrõ yoaro mʉjãã mena yʉ ãnibujiocʉti? Jaʉ, toroque cawãmaʉrẽ ato pʉame cʉ̃ neasá —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 20 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cawãmaʉrẽ Jesutʉ cʉ̃ ne etayuparã. Bairo wãtĩ yeri pũna pʉame Jesure qũĩñarĩ, caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ jʉ̃goñañupʉ̃ yepapʉ cʉ̃ risero jopo witirinʉcʉ̃pʉ̃. Bairo cʉ̃ jʉ̃goñaʉ, riañarĩqũẽrẽ bairo cʉ̃ ásupʉ tunu. \v 21 Bairo cʉ̃ cabairo ĩña, atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús capacʉre: \p —¿Nocarõpʉ tore bairo cʉ̃ baijʉ̃gori? \p Cawãmaʉ pacʉ pʉame atore bairo qũĩ yʉyupʉ: \p —Cawĩmaʉaca ãcʉ̃pʉ̃na bairo baijʉ̃gowĩ. \v 22 Capee majũ wãtĩ peeropʉ cʉ̃ jʉ̃gorocajoe ánucũñami. Ape rʉ̃mʉrã riapʉ cʉ̃ jʉ̃gorocañua mecʉ̃nucũñami, cʉ̃ caria yasiparore bairo ĩ. Mʉ catutuarije mena cʉ̃rẽ mʉ canetõõmasĩata, jãã bopaca ĩñarĩ jãã jʉátinemoña. \p \v 23 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Yʉre mʉ canʉcʉ̃bʉgoata, yʉ netõbojamasĩña. Yʉ mena catʉ̃goñatutuarã nipetirore nipetiri wãmerĩrẽ yʉ netõbojamasĩña. \p \v 24 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩñupʉ̃ cariaʉ pacʉ Jesure tutuaro mena: \p —Mʉ mena yʉ tʉ̃goñatutuaya. Bairi nemojãñurõ mʉ mena yʉ tʉ̃goñatutuao joroque yʉ átinemoña. \p \v 25 Bairo Jesús camasã capããrã cʉ̃ tʉpʉ na caatʉató ĩñaʉ, cʉ̃ jãnaoñupʉ̃ wãtĩ roro caácʉre. Atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Wãtĩ yeri, camasãrẽ cabʉsʉena catʉ̃goenarẽ bairo caácʉ, tʉ̃goya. Mʉrẽ ñiña. Ãni, cawãmaʉ rupaʉre cʉ̃ witi ácʉ́ja. Pʉgani cʉ̃pʉre jããnemoeticõãña —qũĩñupʉ̃ Jesús wãtĩ yerire. \p \v 26 Bairo cʉ̃ caĩrõ, wãtĩ yeri pũna pʉame tocãrõã jicoquei cawãmaʉrẽ bʉtioro cʉ̃ yugui, cʉ̃ awajao joroque áti, cʉ̃ witicoásúpʉ yua. Bairo cʉ̃ caátó, cawãmaʉ wãtĩ yeri pũna cacʉ̃gomiatacʉ pʉame acũẽsupʉ. Cariacoatacʉre bairo baiyupʉ. Bairo cʉ̃ cabairo ĩñarĩ, capããrã ĩñuparã: “Merẽ riacuupi yua.” \v 27 Jesús pʉame cʉ̃ wãmopʉ ñerĩ, cʉ̃ tʉ̃gãwãmʉo nʉcõñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caáto, cawãmaʉ pʉame wãmʉnʉcãcoasupʉ yua. \p \v 28 Cabero Jesús wiipʉ cʉ̃ cajããrõ, aperã na camano, na jeto ãna, cʉ̃ cabuerã atore bairo Jesure qũĩ jẽniñañuparã: \p —¿Nopẽĩrã wãtĩ yeri pũnarẽ jãã acurocawiyojo masĩẽtĩcʉti? —qũĩ jẽniñañuparã. \p \v 29 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Wãtĩã, jõ caãniatacʉre bairo caãnarẽ na mʉjãã caárotigata, cajʉ̃goye ʉgarique betiri mʉjãã jẽniñubuegarã Diore —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Jesús anuncia por segunda vez su muerte \r (Mt 17.22-23; Lc 9.43-45) \p \v 30-31 To bero áná, Galilea macãtʉ netõásúparã Jesujãã. Jesús pʉame to cʉ̃ caátíere camasã na camasĩrõ boesupʉ, cʉ̃ cabuerãrẽ caquetibʉjʉñesẽãʉ̃ ãnirĩ. Atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ tunu: \p —Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ ñerotiecogʉ camasãrẽ. Bairi yʉ pajĩãrotiecogʉ. Bairo yʉ na capajĩãmiatacʉ̃ãrẽ, itia rʉ̃mʉ bero yʉ caticoagʉ tunu —na ĩ quetibʉjʉyupʉ. \p \v 32 Na pʉame tie cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gomajũcõãmirãcʉ̃ã, tiere tʉ̃gomasĩẽsuparã. Tunu bairoa Jesure cʉ̃ jẽniña uwijãñuñuparã tiere. \s1 ¿Quién es el más importante? \r (Mt 18.1-5; Lc 9.46-48) \p \v 33 Cabero Jesús cʉ̃ cabuerã mena Capernaum cawãmecʉti macãpʉ etayuparã. Bairo ti macã eta, na caãni wiipʉ na cajããrõ bero, atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Maapʉ áná, ¿ñerẽ mʉjãã ãmeo bʉsʉpẽniatiati? \p \v 34 Mai, maapʉ áná, “¿Ni cʉ̃ ãnicʉti marĩ menarẽ caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃?” ãmeo ĩ bʉsʉpẽni ásúparã. Bairo caãmeo ĩatana ãnirĩ boboori cʉ̃ yʉesuparã. \v 35 Bairo na cayʉeto ĩña, Jesús pʉame cũmurõpʉ rui yaparori bero, “Tiaya mai,” na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ caãnarẽ. Atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: \p —Aperã netõrõ carotimasĩrã mʉjãã caãnigaata, nipetirã bero macããnarẽ bairo mʉjãã caãnajẽ cʉtiere boya. Narẽ capaacoterãrẽ bairo caãniparã mʉjãã ãniña —na ĩñupʉ̃. \p \v 36 Bairo ĩ yaparo, jĩcãʉ̃ cawĩmaʉrẽ na watoapʉ cʉ̃ nʉcõñupʉ̃. Bairo cʉ̃ nʉcõ, cʉ̃ nemʉgõrĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p \v 37 —Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, yʉ yaye quetire tʉ̃goʉsari, ãni cawĩmaʉrẽ bairo caãcʉ̃rẽ cʉ̃ camaiata, yʉre camairẽ bairo cʉ̃ ñiñagʉ. Tunu bairoa yʉre camai cʉ̃ caãnoi, yʉ jeto mee Dios yʉre cajoricʉ cʉ̃ã cʉ̃rẽ camairẽ bairo qũĩñagʉmi —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 El que no está contra nosotros, está a nuestro favor \r (Mt 10.42; Lc 9.49-50) \p \v 38 Juan pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Jããrẽ cabuei, apei caʉ̃mʉrẽ jãã ĩñawʉ̃. Cʉ̃ pʉame mʉ wãme mena ĩrĩ rotimasĩwĩ. Bairo rotimasĩrĩ yua, cʉ̃ acurewiyojowĩ wãtĩ yeri pũnarẽ, caʉ̃mʉrẽ cajãñamiatacʉre. Bairo cʉ̃ caáto ĩña, jãã pʉame cʉ̃ caátiere cʉ̃ jãã átirotiepʉ, marĩ mena macããcʉ̃ cʉ̃ caãmerõĩ —qũĩñupʉ̃ Juan Jesure. \p \v 39 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús Juarẽ: \p —¿Nopẽĩrã cʉ̃rẽ, “Ápeina,” mʉjãã ĩrĩ? Bairo ĩẽtĩcõãña. Ni ũcʉ̃ yʉ wãme mena Diore jẽnirĩ apeye ũnierẽ átijẽñorĩ bero, roro yʉre ĩ masĩẽtĩgʉmi. \v 40 Jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ caʉ̃mʉ marĩrẽ cʉ̃ catutieticõãta, marĩrẽ cajʉácʉre bairo caácʉ niñami. \v 41 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pʉame mʉjãã yʉ cabuerã mʉjãã caãno jʉ̃gori mʉjããrẽ cʉ̃ canʉcʉ̃bʉgoata, caroare cʉ̃ jogʉmi Dios caʉ̃mʉrẽ. Dise ũnieacãrẽ oco mʉjãã caetipee cʉ̃ãrẽ mʉjãã cʉ̃ cajoata, cʉ̃ caátie wapa nigaro —na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 El peligro de caer en pecado \r (Mt 18.6-9; Lc 17.1-2) \p \v 42 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ apei yʉ mena catʉ̃goñatutuajʉ̃goʉre, cʉ̃ tʉ̃gomawijiao joroque cʉ̃ caápata, roro majũ baigʉmi Dios cʉ̃ caĩñabesepa rʉ̃mʉ caetaro. Jĩcãʉ̃ ʉ̃tãã capairica mena cʉ̃ wãmʉarẽ jiyaturi, ria capairiyapʉ na carurocaricʉre bairo netõjãñurõ popiye baigʉmi cʉ̃ ũcʉ̃ ti rʉ̃mʉrẽ yua. \v 43 Bairi mʉjããrẽ ñinemoña tunu: Ni mʉjãã mena macããcʉ̃ cʉ̃ wãmorĩ mena jʉ̃gori carorije jetore átinucũʉ̃mi. Bairo cʉ̃ wãmorĩ mena jʉ̃gori roro caátipai cʉ̃ caãmata, apei cʉ̃ wãmorĩrẽ cayiseta rocaecoricʉre bairo cʉ̃ caãno, ñuña. Cʉ̃ rupaʉ macããjẽ wãmorĩ cacʉ̃goecʉre bairo baimicʉ̃ã, rupa tutua Diotʉ cʉ̃ caátó, ñujãñuña. Peeropʉ roro cʉ̃ caábujiorijere cʉ̃ netõõgʉmi Dios, tore bairo roro cʉ̃ caátiere cʉ̃ camasiritiata yua. Cʉ̃ wãmorĩ roro cʉ̃ átio joroque caátie mena cʉ̃gori roro peeropʉ cʉ̃ capopiye tãmʉoata roque, ñuetibujioro, yʉra. \v 44 Topʉre peero cʉ̃ã di rʉ̃mʉ ũno caʉ̃jãnaeti peero, cayatieti peero majũ nigaro. Becoa cʉ̃ã cariaena majũ nigarãma topʉre. \v 45 Tunu bairoa ni mʉjãã mena macããcʉ̃ cʉ̃ rʉpori mena jʉ̃gori carorije caána na caãnopʉ ánucũʉ̃mi. Bairo cʉ̃ rʉpori mena roro caápai cʉ̃ caãmata, apei cʉ̃ rʉporire cayisetarocaecoricʉre bairo cʉ̃ caãno, ñuña. Cʉ̃ rupaʉ macããjẽ rʉpori cacʉ̃goecʉre bairo baimicʉ̃ã, rupa tutua Diotʉ cʉ̃ caátó, ñujãñuña. Peeropʉ roro cʉ̃ caábujiorijere cʉ̃ netõõgʉmi Dios, tore bairo roro cʉ̃ cabainucũrĩjẽrẽ cʉ̃ cajãnaata yua. Cʉ̃ rʉpori roro cʉ̃ baio joroque caátie mena cʉ̃gori roro peeropʉ cʉ̃ capopiye tãmʉoata roque, ñuetibujioro, yʉra. \v 46 Topʉre peero cʉ̃ã di rʉ̃mʉ ũno caʉ̃jãnaeti peero, cayatieti peero majũ nigaro. Becoa cʉ̃ã cariaena majũ nigarãma topʉre. \v 47 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ cʉ̃ caapee mena jʉ̃gori carorije macããjẽ jetore ĩñanucũʉ̃mi. Bairo cʉ̃ caapee mena jʉ̃gori carorije macããjẽrẽ caĩñapai cʉ̃ caãmata, apei cʉ̃ caapeere cawerocaecoricʉre bairo cʉ̃ caãno, ñuña. Cʉ̃ rupaʉ macããjẽ cacaapee cʉ̃goecʉre bairo baimicʉ̃ã, cacaapee mácʉ̃ Diotʉ cʉ̃ caátó, ñujãñuña. Peeropʉ roro cʉ̃ caábujiorijere cʉ̃ netõõgʉmi Dios, tore bairo carorije macããjẽrẽ cʉ̃ caĩñajãnaata yua. Cʉ̃ caapee roro cʉ̃ átio joroque caátie mena cʉ̃gori roro peeropʉ cʉ̃ capopiye tãmʉoata roque, ñuetibujioro, yʉra. \v 48 Topʉre peero cʉ̃ã di rʉ̃mʉ ũno caʉ̃jãnaeti peero, cayatieti peero majũ nigaro. Becoa cʉ̃ã cariaena majũ nigarãma topʉre. Bairi roro mʉjãã caátinucũrĩjẽrẽ jãnacõãña. \p \v 49 “Ati yepapʉ ãna, popiye mʉjãã baigarã. Peeropʉ marĩ caʉ̃rõ capũnirõrẽã bairo roro popiye netõrõ mʉjãã baigarã. \v 50 Moa caocarije ñujãñuña. Moa caocaetie roque ñerẽ áti masĩẽtĩña camasãrẽ. Bairi moa caocarije capeticoaʉsapata, ñe ũnie pʉamerẽ ñuẽtĩña. Mʉjãã, yʉ cabuerã moa caocarijere bairo ãnajẽcʉsa. Ãmeo jʉátinemoña. Tunu bairoa jĩcã yericʉnarẽ bairo ãnajẽcʉsa,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \c 10 \s1 Jesús enseña sobre el divorcio \r (Mt 19.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 Bairo atiere cʉ̃ caĩquetibʉjʉro bero, Jesús to Capernaum caãniatacʉ, Judea yepapʉ acoásúpʉ. Rio Jordán muipʉ cʉ̃ cawãmʉatí nʉgõã pʉamepʉ acoásúpʉ. Bairo cʉ̃ caátó, capããrã camasã cʉ̃ ʉsayuparã. Bairi cʉ̃ caátinucũrõrẽ bairo Dios yaye cʉ̃ caquetibʉjʉnucũrĩjẽrẽ na quetibʉjʉyupʉ. \v 2 Bairo cʉ̃ caquetibʉjʉro, qũĩ jẽniñarã etayuparã jĩcããrã fariseo majã. “Carorije buei átiyami Jesús,” qũĩ bʉsʉjãgamirã, atore bairo cʉ̃ jẽniñamiñuparã: “Marĩ judío majã mena macããcʉ̃ ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ majũ cʉ̃ catʉ̃goñarõ jʉ̃gori cʉ̃ nʉmorẽ rocagʉ, ¿cõ cʉ̃ roca masĩcʉti?” qũĩ jẽniñañuparã. \v 3 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —¿Dope bairo Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ roticũñuparĩ camasãrẽ? —na ĩñupʉ̃. \p \v 4 Bairo cʉ̃ caĩrõ, atore bairo qũĩñuparã: \p —Moisés ãnacʉ̃ atore bairo ĩ quetibʉjʉ cũñañupĩ: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ nʉmorẽ cʉ̃ carocagaata, atore bairo ĩrĩcã pũrõrẽ cõ cʉ̃ cajoata, ñurõ: ‘Bairo mʉ cabairoi, mʉrẽ teei, mʉrẽ yʉ pitiya,’” ĩ quetibʉjʉ cũñupĩ Moisés —qũĩñuparã fariseo majã Jesure. \p \v 5 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉjãã ñicʉ̃jãã, mʉjããrẽ bairo ãmeo mairĩqũẽrẽ camasĩẽna na caãnoi, na mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ nʉmorẽ carocagaʉre roro cʉ̃ caátiere ẽñotaesupi Moisés. \v 6 Baipʉa, bairo boesupi Dios caãnijʉ̃goripaʉpʉre. Ati ʉmʉrecóore atíjʉ̃goʉpʉa camasãrẽ átijʉ̃goʉ, caʉ̃mʉ carõmio cʉ̃ã na qũẽnojʉ̃goyupi Dios. \v 7 Bairi jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ carõmio mena cʉ̃ cawãmojiyaata, cʉ̃ pacʉa tʉre witigʉmi. Ape wiipʉ ãnigʉmi cʉ̃ nʉmo mena. \v 8 Bairo na cabairo, jĩcãʉ̃rẽ bairo na ĩñañami Dios. Jĩcã rupaʉre bairo nigarãma. \v 9 Bairi Dios jĩcãʉ̃rẽ bairo cʉ̃ cacũrĩcãrã na caãnoi, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ na ricawa masĩẽcʉ̃mi. Na majũ cʉ̃ã ãmeo piti masĩẽtĩñama —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 10 Cabero wiipʉ ãna, Jesús cʉ̃ cabuerã cʉ̃ caĩquetibʉjʉatajere cʉ̃ jẽniñanemoñuparã tunu, masĩgarã. \v 11 Bairo na caĩjẽniñarõ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ nʉmorẽ cõ rocari bero, tunu apeo mena cʉ̃ cawãmojiyaata, roro majũ caãnijʉ̃gorico mena ácʉ átiyami. Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ caápei majũ niñami. “Apeo mʉ nʉmo mee caãcõ mena ãmerĩcõãña,” cʉ̃ caĩcũrĩqũẽrẽ cabaibotioʉ majũ niñami. \v 12 Tunu bairoa jĩcãõ ũcõ cõ manapʉre cʉ̃ rocari bero, tunu apei mena cõ cawãmojiyaata, roro majũ áco átiyamo. “Apei mʉ manapʉ mee caãcʉ̃ mena ãmerĩcõãña,” cʉ̃ caĩcũrĩqũẽrẽ cabaibotio majũ niñamo —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Jesús bendice a los niños \r (Mt 19.13-15; Lc 18.15-17) \p \v 13 Cabero tunu aperã na pũnaa cawĩmarãrẽ na jeasúparã Jesús tʉpʉ, na pãñarĩ, Diore na cʉ̃ jẽnibojaáto, ĩrã. Bairo na pũnaarẽ na cajeató ĩñarĩ, cʉ̃ cabuerã pʉame, “Na jeapéricõãña mʉjãã pũnaarẽ,” na ĩñuparã capacʉare. \v 14 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, asiari atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Yʉtʉ pʉame cawĩmarãrẽ na atírotiya. Na ẽñotaeticõãña. Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããnarẽ bairo caãna niñama cawĩmarã. Narẽ bairo cayeriñurã jeto ãnimasĩñama Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉpʉre. \v 15 Mʉjããrẽ cariape ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cawĩmaʉ cʉ̃ catʉ̃goñarõrẽ bairo Dios mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuaeticõãta, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre etamasĩẽtĩgʉmi —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 16 Ĩ yaparo, cawĩmarãrẽ na nemʉgõ, cʉ̃ wãmorĩ mena na bui ñigãpeori, Diore na jẽnibojayupʉ. \s1 Un hombre rico habla con Jesús \r (Mt 19.16-30; Lc 18.18-30) \p \v 17 Cabero Jesús aperopʉ cʉ̃ caápáro jʉ̃goye jĩcãʉ̃ cawãmaʉ cʉ̃tʉ atʉetari, cʉ̃ rʉpopaturi mena etanumurĩ qũĩroaʉ etayupʉ. Atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ cawãmaʉ Jesure: \p —Cañuʉ majũ cabuei, ¿dope bairo yʉ átibujiocʉti, caroa yeri capetietiere bócagʉ? \p \v 18 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —¿Nopẽĩ “Cañuʉ” yʉ mi piiyati? Cañuʉ, jĩcãʉ̃ã niñami, Dios jeto. \v 19 Merẽ mʉ masĩĩ Dios camasãrẽ cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽrẽ: Pajĩãẽtĩcõãña camasãrẽ. Carõmio mena roro átiepeeticõãña. Aperã yayere jee rutieticõãña. Aperãrẽ cabʉgoroa na ĩbuitieticõãña. Tunu ĩtoeticõãña. Mʉ pacʉ, mʉ paco cʉ̃ãrẽ nʉcʉ̃bʉgoya —qũĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 20 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ cawãmaʉ Jesure: \p —Cabuei, tie nipetirijere cawĩmaʉ ãcʉ̃pʉ̃na, yʉ átipeyocõã jʉ̃gowʉ —qũĩñupʉ̃. \p \v 21 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ maitʉ̃goñarĩ atore bairo qũĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ Jesús tunu cawãmaʉrẽ: \p —Mai, jĩcã wãme mʉ rʉsacõãña. Mʉ cacʉ̃gorije nipetirijere nunirepeyocõãña. Tie wapare jeri, cabopacarãrẽ na ricawoya. Bairo mʉ caápata, jõbuipʉ pairo nigaro mʉ cawapatapee. Bairo yʉ caĩrõrẽ bairo áti yaparori, yʉ mena bapacʉsa —qũĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 22 Tiere tʉ̃go, cawãmaʉ pʉame tʉ̃goñarĩqũẽ pairi acoásúpʉ. Capee apeye ũnierẽ cacʉ̃goʉ ãnirĩ, Jesús cʉ̃ caĩrõrẽ bairo átigaesupʉ. \p \v 23 Bairo cʉ̃ caátó ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —¡Camasã apeye ũnierẽ capee cacʉ̃gori majã Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre na caetapee masiriyojãñuña! —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 24 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tʉ̃go acʉacoasuparã cʉ̃ cabuerã. Bairi atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús: \p —Yʉ yarã, tʉ̃gopeoya: Camasã apeye ũnierẽ capee cacʉ̃gori majã Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre na caetapee masiriyojãñuña. \v 25 Waibʉcʉ capai, camello, ãpõã pota opeacapʉ cʉ̃ cajã ãmewitiata, masiriyojãñuña. Bairo cʉ̃ caãmewitimasĩmiatacʉ̃ãrẽ, netõjãñurõ masiriyoro niña caʉ̃mʉ capee apeyere cacʉ̃goʉ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre cʉ̃ caetapee pʉame roque —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 26 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ cabuerã pʉame nemojãñurõ tʉ̃go acʉacoasuparã. Atore bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: \p —Bairi toroque, ¿ni ũcʉ̃ cʉ̃ netõmasĩcʉti? \p \v 27 Jesús pʉame na ĩñarĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Dise ũnie camasã na caátimasĩẽtĩẽ nipetirije Dios cʉ̃ caátimasĩrĩjẽ jeto niña —na ĩñupʉ̃. \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Jãã Quetiupaʉ, jãã roque merẽ nipetirije jãã cacʉ̃gorijere cũrĩ, mʉrẽ jãã bapacʉti ʉsajʉ̃gowʉ —qũĩñupʉ̃ Pedro Jesure. \p \v 29-30 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ mena bapacʉtigʉ yʉ yaye caroa quetibʉjʉriquere jʉquetibʉjʉgʉ, cʉ̃ ya wiire, o cʉ̃ bairãrẽ, cʉ̃ bairã rõmirĩrẽ, cʉ̃ pacʉare, cʉ̃ pũnaarẽ, o cʉ̃ ya yepa cʉ̃ãrẽ cʉ̃ caaweyocoápáta, narẽ cʉ̃ cacʉ̃goro netõjãñurõ bócanemogʉmi tunu ati yepapʉre ãcʉ̃ cʉ̃ yaye ũnierẽ, bairi cʉ̃ yarã ũna cʉ̃ãrẽ. Bairi jĩcãʉ̃rẽ cʉ̃ caaweyocoápáta, cʉ̃ netõrõ cien bui peoro cãrõ majũ bócanemogʉmi. Yʉ yaʉ cʉ̃ caãnie jʉ̃gori aperã popiye cʉ̃ baio roque cʉ̃ na caátimiatacʉ̃ãrẽ, bairo jeto bócanemogʉmi cʉ̃ ya wiirire, o cʉ̃ bairãrẽ, cʉ̃ bairã rõmirĩrẽ, cʉ̃ pacʉare, cʉ̃ pũnaarẽ, o cʉ̃ ya yepaa cʉ̃ãrẽ. Tunu ape ʉmʉrecóo caetaro, cʉ̃gonemogʉmi yeri capetietiere. \v 31 Apeyera tunu ati rʉ̃mʉrĩrẽ camasã jĩcããrã rotimasĩmirãcʉ̃ã, caberopʉ na mena macããnarẽ na rotimasĩẽtĩgarãma. Tunu bairoa ati rʉ̃mʉrĩrẽ camasã jĩcããrã rotimasĩẽtĩmirãcʉ̃ã, caberopʉ na mena macããna capããrãrẽ carotimasĩrã majũ nigarãma. \s1 Jesús anuncia por tercera vez su muerte \r (Mt 20.17-19; Lc 18.31-34) \p \v 32 Cabero Jesujãã Jerusalẽpʉ caãniatí wããpʉ ásúparã. Jesús pʉame cʉ̃ cabuerã jʉ̃goyere ásúpʉ. Bairo cʉ̃ cabairo ĩña, cʉ̃ cabuerã tʉ̃gocõã maniásuparã. Tunu bairoa nipetirã cʉ̃ bero caʉsarã uwitʉ̃goñañuparã. Bairo na cabairo ĩña, Jesús pʉame cʉ̃ cabuerã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ camasã watoa caãnarẽ na piijori, atore bairo na ĩñupʉ̃ cʉ̃ cabaipeere: \v 33 “Jerusalẽpʉ marĩ caátíere merẽ mʉjãã masĩña. Topʉ ti macã macããna pʉame yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre, yʉ ñerĩ, yʉ jogarãma sacerdote majã quetiuparãrẽ, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majãrẽ. Bairo na caáto, sacerdote majã quetiuparãjãã pʉame yʉ pajĩãroca rotigarãma. Bairo átirotiri yua, judío majã caãmerãrẽ yʉ nuni rocacõãgarãma. \v 34 Roro ñiepegarãma. Na ʉco mena yʉ eyotu epegarãma. Bairo átiri, roro majũ yʉ bape epegarãma. Bairo yʉ átieperi, yʉ pajĩã rocacõãgarãma. Bairo yʉre na caátimiatacʉ̃ãrẽ, itia rʉ̃mʉ bero caãno yʉ pʉame yʉ caticoagʉ tunu,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Santiago y Juan piden un favor \r (Mt 20.20-28) \p \v 35 Cabero Santiago, Juan Zebedeo pũnaa Jesús tʉpʉ atí, atore bairo qũĩñuparã: \p —Jããrẽ cabuei, mʉrẽ jãã cajẽnirĩ wãme jããrẽ mʉ caátibojaro jãã boya —qũĩñuparã. \p \v 36 Bairo na caĩrõ tʉ̃go: \p —¿Ñerẽ mʉjãã yʉ caáto mʉjãã boyati? —na ĩ jẽniñañupʉ̃. \p \v 37 Na pʉame bairo qũĩñuparã: \p —Ati yepare mʉ carotimasĩrĩpaʉ caetaro, mʉtʉ jãã mʉ caruirotiro jãã boya. Jĩcãʉ̃ cariape nʉgõã, apei caãcõ nʉgõã jãã mʉ caruirotiro jãã boya. “Jaʉ,” miwã —qũĩñuparã Juan, Santiago mena Jesure. \p \v 38 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉjãã caĩjẽnirĩjẽ cabaipeere caroaro mʉjãã masĩẽtĩña. Bʉtioro popiye bairicarore mʉjãã jẽnimiña. Yʉ pʉame popiye yʉ baigʉ. Yʉre bairo popiye mʉjãã cabaiata, ¿mʉjãã nʉcãmasĩrãti? —na ĩñupʉ̃ Jesús Juarẽ, bairi Santiago cʉ̃ãrẽ. \p \v 39 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go: \p —Mʉrẽã bairo jãã nʉcãmasĩña —qũĩñuparã. \p Bairi Jesús pʉame atore bairo na ĩnemoñupʉ̃: \p —Yʉ cabaiparore bairo popiye mʉjãã baigarã mʉjãã cʉ̃ã. \v 40 Baipʉa, yʉ majũ yʉre cajʉrotiparã, yʉtʉ cariape nʉgõã, bairi caãcõ nʉgõã caruiparãrẽ na yʉ besemasĩẽtĩña. Yʉ Pacʉ pʉame roque bairo caãniparãrẽ na besemasĩñami —na ĩñupʉ̃ Jesús Juarẽ, bairi Santiago cʉ̃ãrẽ. \p \v 41 Cabero Jesús cʉ̃ cabuerã pʉga wãmo cãnacãʉ̃ caãna majũ, Santiago, Juan mena Jesure na caĩjẽniñaatajere catʉ̃goatana ãnirĩ, na mena asiajãñuñuparã. \v 42 Jesús pʉame tiere ĩña, cʉ̃tʉ na piijori atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: \p —Merẽ mʉjãã masĩña ati ʉmʉrecóo macããna na caátiãnierẽ. Ati yepa macããna Diore caĩroaena quetiuparã reyre bairo caãna tutuaro mena rotiepeyama na roca macããnarẽ. Popiye na baio joroque na rotiepeyama. \v 43 Mʉjãã pʉame roquere tore bairo baietirotiya. Bairo pʉame bairotiya mʉjããrẽ: Mʉjãã mena macããcʉ̃, caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãnigaʉ, mʉjãã roca netõjãñurõ carotimasĩrẽ bairo ãnirotiya. \v 44 Tunu bairoa mʉjãã mena macããcʉ̃, carotimajũʉ̃rẽ bairo caãnigaʉ, mʉjãã ʉ̃mʉrẽ bairo cʉ̃ caãmata, ñurõ. \v 45 Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, quetiupaʉ majũrẽ bairo yʉre capaabojaparãrẽ macãʉ̃ acʉ́ mee yʉ apʉ́ ati yepapʉre. Camasãrẽ na jʉátinemoʉ acʉ́ yʉ apʉ́ ati yepapʉre. Tunu bairoa yʉ cariarije jʉ̃gori camasã na carorije wapare netõʉ̃ acʉ́ yʉ apʉ́ —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Jesús sana a Bartimeo el ciego \r (Mt 20.29-34; Lc 18.35-43) \p \v 46 Cabero Jericó na caĩrĩ macãpʉ etayuparã. Bairo ti macãpʉ caãniatana ti macãrẽ na cawitiro, cʉ̃ cabuerã Jesús berore ʉsayuparã. Capããrã camasã cʉ̃ã cʉ̃ bero ʉsayuparã. Bairo na caátó, jĩcãʉ̃ cacaapee ĩñaecʉ̃ Bartimeo cawãmecʉcʉ, Timeo macʉ̃ maa tʉpʉ dinerore jẽni ruiyupʉ. \v 47 Cʉ̃, cacaapee ĩñaecʉ̃ pʉame, “Jesús Nazaret macã macããcʉ̃ netõácʉ́ baiyami,” na caĩrõ tʉ̃gori, bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo qũĩ joyupʉ Jesure: \p —¡Jesús, David ãnacʉ̃ pãrãmi, bopacooro ñiñaña! \p \v 48 Bairo cʉ̃ caĩrõ, capããrã camasã pʉame cʉ̃ tutiyuparã, cʉ̃ awajaeticõãto, ĩrã. Bairo cʉ̃rẽ na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, bʉtioro jãñurĩ awajanemoñupʉ̃ tunu: \p —¡David ãnacʉ̃ pãrãmi, bopacooro ñiñaña! \p \v 49 Jesús pʉame bairo cʉ̃ caĩawajarijere tʉ̃gori tuanʉcãñupʉ̃. Tuanʉcãrĩ yua, “Cʉ̃ piijoya,” na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃tʉ caãnarẽ. \p Bairo cʉ̃ capiirotiro tʉ̃go, bairo qũĩñuparã to macããna cacaapee ĩñaecʉ̃rẽ: \p —Tʉ̃goñarĩqũẽ paieticõãña. Wãmʉnʉcãrĩ asá Jesutʉ. Mʉrẽ pii átiyami. \p \v 50 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, cacaapee ĩñaecʉ̃ pʉame jicoquei cʉ̃ jutiro cabuimacããtõrẽ wẽrocacũrĩ, pati wãmʉnʉcã acoásúpʉ Jesús tʉpʉ. \v 51 Bairo cʉ̃ caetaro ĩña, Jesús pʉame: \p —¿Ñerẽ mʉ yʉ caáto mʉ boyati? —qũĩ jẽniñañupʉ̃. \p Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, bairo qũĩñupʉ̃ cacaapee ĩñaecʉ̃ Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, caĩñamasĩẽcʉ̃ ãnirĩ ñiñamasĩgaya tunu —qũĩñupʉ̃. \p \v 52 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús Bartimeorẽ: \p —Tunu ácʉ́ja mʉ ya wiipʉ. Yʉ mena mʉ catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori mʉ caapee ĩñamasĩõ joroque mʉ yʉ átiya. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei ĩña masĩcoasupʉ yua. Bairo ĩña masĩrĩ bero, maapʉ Jesús berore ʉsa ásúpʉ Bartimeo cʉ̃ã yua. \c 11 \s1 Jesús entra en Jerusalén \r (Mt 21.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Bairo Jerusalén tʉpʉ cõñaáná yua, Betfagé, Betania na caĩrĩ macããrẽ, Olivo buro tʉre etayuparã Jesujãã. Bairo etarã, Jesús pʉame cʉ̃ cabuerã pʉgarãrẽ macãpʉ na ájʉ̃gorotiyupʉ. \v 2 Atore bairo na ĩ joyupʉ: \p —Ánája ato riape caãni macããcãpʉ. Topʉ etarã, jicoquei burro jiyanʉcõrĩcʉ̃rẽ cʉ̃ mʉjãã bócagarã. Cʉ̃, burro pʉame mai camasã na capesañaecʉ̃ nigʉmi. Cʉ̃rẽ cʉ̃ õwãrĩ, cʉ̃ mʉjãã neapá yʉ tʉpʉ. \v 3 Bairi tunu aperã mʉjããrẽ, “¿Nopẽĩrã cʉ̃ mʉjãã õwãñati?” na caĩata, atore bairo na mʉjãã ĩwã: “Marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ boami. Yoaro mee mʉjãã tunuogʉmi tunu mʉjãã burrore,” na mʉjãã ĩwã —na ĩ joyupʉ Jesús. \p \v 4 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go cʉ̃ cabuerã pʉgarã pʉame acoásúparã. Bairo áná yua, burrore cʉ̃ bócayuparã. Wii jopetʉ maa tʉ̃ni na cajiyanʉcõãtacʉre cʉ̃ bócayuparã. Cʉ̃ bócaetari yua, cʉ̃ õwãñuparã. \p \v 5 Bairi burrore na caõwãrõ ĩñarĩ, to macããna jĩcããrã atore bairo na ĩñuparã: \p —¿Ñerẽ mʉjãã átiyati? ¿Nopẽĩrã cʉ̃ mʉjãã õwãñati? \p \v 6 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame Jesús na cʉ̃ caĩrotiatatore bairo na ĩ yʉyuparã to macããnarẽ. Bairo na caĩyʉro, burro uparã pʉame, “Toroque cʉ̃ neánája,” na ĩñuparã. \v 7 Bairo Jesutʉ burrore na cane etaro yua, na jutii, cabui macããjẽrẽ, burro buire peoyuparã. Bairo na caáto, Jesús pʉame burro buipʉ wãmʉ peayupʉ. Bairo cʉ̃ buipʉ pesari yua, ásúpʉ Jesús Jerusalẽpʉ. \v 8 Bairo cʉ̃ caátó, to macããna capããrã camasã na jutii cabui macããjẽrẽ esocũñuparã maa cʉ̃ caátí wããrẽ. Aperã maatʉ macããjẽ pepũũ queeri ũnierẽ patanerĩ Jesús jʉ̃goyere piticũ jʉ̃goyuparã, Jesure qũĩroari ʉseanirã. \v 9 Bairo bairã, nipetiro Jesús jʉ̃goye macããna, cʉ̃ bero macããna cʉ̃ã bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo qũĩ basapeo jʉ̃goyuparã: \p —¡Ñumajũcõãña! ¡Jesús, Dios cʉ̃ cajoʉ marĩ Quetiupaʉ majũ cʉ̃ caãnoi, cʉ̃rẽ marĩ cabasapeoro ñuña! \v 10 ¡Quetiupaʉ rey David marĩ ñicʉ̃ ãnacʉ̃ cʉ̃ caãnatõrẽ bairo caroaro to baicõã ãmarõ! ¡Nipetiro cʉ̃ marĩ basapeoroa Dios ʉmʉrecóo macããcʉ̃rẽ! —qũĩ basapeoyuparã to macããna. \p \v 11 Bairo na cabasa ãno ũno, etayupʉ Jesús Jerusalẽpʉ. Topʉ eta, jããñupʉ̃ Jesús Dios ya wii, templo wiire. Bairo ti wiire jããnʉcã, nipetiropʉ ĩñapeyocõãñupʉ̃ Jesús. Ĩñapeyo yaparo, tocãrõã acoásúpʉ Betania macãpʉ cʉ̃ cabuerã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ caãnacãʉ̃ mena, merẽ ñamicã caãnoi yua. \s1 Jesús maldice la higuera sin fruto \r (Mt 21.18-19) \p \v 12 Cabusuri rʉ̃mʉ caãno tunucoásúpʉ Jesús Jerusalẽpʉ tunu. Bairo ti macãpʉ ácʉ́, queya tʉ̃goñañupʉ̃. \v 13 Bairo queyari, jĩcãʉ̃ yucʉ higuera cawãmecʉtiire yoajãñurõpʉa ãcʉ̃ ĩñajoyupʉ. Bairo ĩñajo yua, carícare ĩñaʉ ásúpʉ. Bairo carícare cʉ̃ camacãmiatacʉ̃ãrẽ, capũũ jeto nicõãñuparõ. Ríca mañuparõ. Carícacʉti yʉtea mee ãñuparõ mai. \v 14 Bairo tii otei carícamanoi, atore bairo ĩñupʉ̃ Jesús ti oteire: \p —¡Atii tocãrõã ríca manigaro yua! Ni ũcʉ̃ ati rícare ʉgaetigʉmi yua. \p Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ cʉ̃ cabuerã pʉame tʉ̃goyuparã. \s1 Jesús purifica el templo \r (Mt 21.12-17; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 15 Cabero Jerusalẽpʉ na caetaro bero, Jesús pʉame jããñupʉ̃ templo capairi wii, ñubuerica wiire. Ti wiire jããetari, to macããna nunirĩ cawapatari majãrẽ, bairi wapatiri majã cʉ̃ãrẽ na acurewiyojo jʉ̃goyupʉ. Tunu moneda tiirire cawasoari majã mesarire, bairi buare cawapatiri majã ya mesari cʉ̃ãrẽ tujerecũ peyocoásupʉ. \v 16 Bairo átiri yua, aperãrẽ apeye ũnierẽ cʉ̃gori, o pʉsari, templo wii recomacãpʉ caánucũrãrẽ na netõárotiesupʉ Jesús. \v 17 Bairo áti yaparo, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ to macããnarẽ: \p —Dios cʉ̃ caquetibʉjʉri tutipʉ bairo ĩña: “Yʉ ya wii ati ʉmʉrecóo nipetiro camasã na cañubueri wii, ñubuerica wii majũ nigaro,” ĩña. Bairo caĩquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame apeye arʉare bairo mʉjãã átiya. Camasãrẽ jeruti nunirĩ majãrẽ bairo caãna ãnirĩ jerutiri majã na caãni wii, ʉ̃tã wiire bairo mʉjãã átiya ati wii, Dios ya wiire —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 18 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, sacerdote majã quetiuparã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã cʉ̃ã, “¿Dope bairo átiri cʉ̃ marĩ pajĩãrãati?” ãmeo ĩ bʉsʉpẽni jʉ̃goyuparã na majũ. Mai, cʉ̃ uwiyuparã Jesure, nipetiro camasã Jesús yaye cʉ̃ quetibʉjʉrijere caroaro cʉ̃ na catʉ̃goʉsacõã maniátie jʉ̃gori. \v 19 Cabero canaioatípaʉ caãno ĩña yua, Jesús cʉ̃ cabuerã mena ti macã Jerusalẽrẽ witicoásúparã. \s1 La higuera sin fruto se seca \r (Mt 21.20-22) \p \v 20 Cabusuri rʉ̃mʉ caãno higuera yucʉtʉ netõásúparã. Bairo áná, higuera yucʉre canʉcõrĩpʉa cajĩni yasiatacʉre ĩñajoyuparã. \v 21 Bairo na caĩñajoro, Pedro pʉame Jesús cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ tʉ̃goñabocari, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, ĩñajoya. Jicʉ, “Tocãrõã ríca manigaro,” mʉ caĩñaatacʉ pʉame merẽ jĩnicuupa —qũĩñupʉ̃. \p \v 22 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Dios mena tʉ̃goñatutuaya. \v 23 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ atii ʉ̃tãʉ̃rẽ etari, “Wãáti ria capairiyapʉ etanʉcãrõjã,” cʉ̃ caĩata, cʉ̃ caĩrõrẽã bairo baibujioro tii ʉ̃tãʉ̃ pʉame. “Yʉ caĩrõrẽ bairo baicoagaro,” pʉgani cãrõ tʉ̃goñarĩ mee, cariape cʉ̃ caĩtʉ̃goñatutuacõãta, cʉ̃ caĩrõrẽã bairo baigaro yua. \v 24 “Yʉ cajẽnirõrẽã bairo jogʉmi Dios,” cariape ĩ tʉ̃goñatutuacõãña. Bairo mʉjãã caĩtʉ̃goñatutuacõãta, nipetiri wãme cʉ̃ mʉjãã cajẽnirĩjẽrẽ mʉjãã jomajũcõãgʉmi. \v 25 Tunu bairoa Diore mʉjãã cajẽniparo jʉ̃goye, aperã camasã mena roro mʉjãã caátaje caãmata, na mena mʉjãã cabʉsʉqũẽnorõ ñuña, marĩ Pacʉ Dios ʉmʉrecóopʉ caãcʉ̃ cʉ̃ã roro mʉjãã caátajere mʉjãã cʉ̃ camasiriyobojaparore bairo ĩrã. \v 26 Bairo roro mʉjããrẽ na caátajere na mʉjãã cabʉsʉqũẽnoeticõãta roque, marĩ Pacʉ Dios cʉ̃ã roro mʉjãã caátajere mʉjãã masiriyobojaetigʉmi. \s1 La autoridad de Jesús \r (Mt 21.23-27; Lc 20.1-8) \p \v 27 Tipaʉ bero etayuparã tunu Jesujãã Jerusalẽpʉ. Bairo etarã, templo wiipʉ jããñuparã. Bairo Jesús pʉame topʉ cʉ̃ cañesẽã ãnitoye, sacerdote majã quetiuparã, aperã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, aperã judío majã cabʉtoa camasĩrĩ majã cʉ̃ã cʉ̃tʉ etayuparã. \v 28 Bairo cʉ̃tʉ etari, atore bairo qũĩ jẽniñañuparã Jesure: \p —¿Noa ũna na carotiro mena bairo mʉ átiati ñamicã mʉ caátiatajere? \p \v 29-30 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús fariseojããrẽ: \p —Yʉ cʉ̃ã mʉjããrẽ jĩcã wãme yʉ jẽniñagʉ. Cariape yʉ mʉjãã yʉwa: ¿Ni ũcʉ̃ camasãrẽ cʉ̃ bautiza rotijoyupari Juan ãnacʉ̃rẽ? ¿Dios, o camasã pʉame cʉ̃ na bautiza rotijoyupari? Tiere cariape yʉ mʉjãã caĩquetibʉjʉata, yʉ cʉ̃ã cariape mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgʉ, “Noa ũna na carotiro mena bairo yʉ átiya,” mʉjãã ñigʉ —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 31 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, yasioroaca ãmeo bʉsʉyuparã na majũ cʉ̃rẽ na caĩyʉpeere: “¿Nopẽ bairo cʉ̃ marĩ yʉrãati? ‘Dios pʉame cʉ̃ bautiza rotijoricʉmi Juarẽ,’ marĩ caĩata, ‘Toroque, ¿nopẽĩrã Juan ãnacʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉriquere cariape mʉjãã tʉ̃goeti?’ marĩ ĩbujioʉmi. \v 32 Tunu bairoa, ‘Camasã pʉame cʉ̃ bautiza rotijoricarãma Juarẽ,’ marĩ ĩ masĩẽtĩña, marĩrẽ tutirema ĩrã,” yasioroaca ãmeo ĩ bʉsʉyuparã. Mai, camasãrẽ na tʉ̃goña uwiyuparã. Na, nipetiro camasã pʉame, “Juan, Dios cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoricʉ ãmi,” ĩ tʉ̃goñarãma. \v 33 Bairi, “Jãã masĩẽtĩña Juarẽ cabautiza rotijoricʉre,” qũĩñuparã fariseo quetiuparãjãã Jesure. \p Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame bairo na ĩñupʉ̃: \p —Cariape yʉ mʉjãã yʉetiya. Bairi yʉ cʉ̃ã, “Noa ũna na carotiro mena tore bairo yʉ átimasĩña,” mʉjããrẽ ñi quetibʉjʉetigʉ —na ĩñupʉ̃. \c 12 \s1 La parábola de los labradores malvados \r (Mt 21.33-46; Lc 20.9-19) \p \v 1 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ati wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉ jʉ̃goyupʉ Jesús. Atore bairo na ĩñupʉ̃: “Ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ wese upaʉ. Cʉ̃ pʉame ʉse wesere qũẽnoñupʉ̃. Bairo ti wesere ote yaparo, cʉ̃ wesere jãnía ẽñotayupʉ ʉ̃tã rupaa mena. Áti yaparo, ʉse ocore na canumuparo cʉ̃ãrẽ qũẽnoñupʉ̃. Áti yaparo, na cacoteri wii caʉ̃mʉarĩ wii, torre cʉ̃ãrẽ qũẽnoñupʉ̃. Bairo qũẽno yaparori bero, acoásúpʉ cayoaropʉ. Mai, ágʉ jʉ̃goye, cʉ̃ wesere wasocũñupʉ̃ aperã paari majãrẽ, wapatagʉ. \v 2 Cabero yua, ʉse cabʉtiri yʉtea caetaro masĩrĩ, cʉ̃ ʉ̃mʉ jĩcãʉ̃rẽ cʉ̃ joyupʉ cʉ̃ ya wesere cʉ̃ cawasoricarã tʉpʉ. Cʉ̃rẽ na cawasorique wapare boʉ, cʉ̃ joyupʉ, tie wapare cʉ̃ jeatíbojaáto, ĩ. \v 3 Bairo cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ cʉ̃ cajomiatacʉ̃ãrẽ, wese paari majã pʉame, cʉ̃ caetaro cʉ̃ qũẽñuparã. Bairo cʉ̃ qũẽrĩ, ñe ũnie mácʉ̃ cʉ̃ átitunuo joyuparã. \v 4 Tunu ti wese upaʉ pʉame apei cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ cʉ̃ joyupʉ. Cʉ̃ cʉ̃ãrẽ torea bairo cʉ̃ ásuparã. Roro cʉ̃ átieperi, cʉ̃ rʉpoare rií witio joroque cʉ̃ payuparã. \v 5 Cabero ti wese upaʉ apei cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ cʉ̃ joyupʉ tunu. Bairo topʉ cʉ̃ caetaro, cʉ̃ pajĩã rocacõãñuparã ti wese cacoteri majã yua. Cabero capããrã na jonemomiñupʉ̃ tunu. Bairo topʉ na caetaro, ti wesere cacoteri majã pʉame jĩcããrãrẽ na qũẽñuparã. Aperãrẽ na pajĩã recõãñuparã. \p \v 6 “Bairo na caáto bero, jĩcãʉ̃ã rʉsayupʉ yua, cʉ̃ macʉ̃ bʉtioro cʉ̃ camai majũʉ̃ jeto. Bairo bairi ti wesepʉ cʉ̃ joyupʉ, atore bairo ĩ tʉ̃goñarĩ: ‘Cʉ̃ roquere cʉ̃ nʉcʉ̃bʉgobujiorãma, yʉ macʉ̃ cʉ̃ caãnoi.’ \v 7 Bairo cʉ̃ caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, wese paari majã pʉame ti wese upaʉ macʉ̃ cʉ̃ caatóre ĩñarĩ, ãmeo ĩñuparã: ‘Atíyami ati wese upaʉ macʉ̃. Cʉ̃ã niñami cʉ̃ pacʉ cʉ̃ cariaro bero ati wesere cacʉ̃goʉsapaʉ. Bairi cʉ̃ marĩ pajĩãrocacõãto. Bairo marĩ caápata, ati wese uparãrẽ bairo marĩ tuagarã,’ ãmeo ĩñuparã na majũ. \v 8 Bairo caĩrã ãnirĩ na caĩrõrẽã bairo ásuparã. Ti wese tʉ̃nipʉ cʉ̃ ñeowa átí, cʉ̃ pajĩã rocacõãñuparã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 9 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gori majãrẽ: “¿Dope bairo ácʉmi mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati cʉ̃ macʉ̃rẽ na capajĩãrocaro bero ti wese upaʉ pʉame? Bairo átigʉmi: Topʉ á, ti wese paari majãrẽ na pajĩã recõãgʉmi. Bairo na átireri bero, aperãrẽ cʉ̃ wesere coteroticũgʉmi,” na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gori majãrẽ. \p \v 10 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “¿Atie quetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ mʉjãã ĩñaetinucũñati Dios yaye bʉsʉrica tutipʉ? Mʉjãã masĩrã. Bairo ĩña: \q1 ‘Ʉ̃tã mena cawii qũẽnorĩ majã jĩcã ʉ̃tããrẽ na caboetimiatacʉ̃ãrẽ, \q1 tia pʉame caãnimajũrĩcã nigaro. \q1 Tia camanicõãta, wii manibujioricaro. \q1 \v 11 Dios pʉame bairoa ásupi. Bairo cʉ̃ caátore ĩñarã, marĩ tʉ̃goña ʉseaniña,’ \q1 ĩ quetibʉjʉya Dios yaye bʉsʉrica tutipʉ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús tia ʉ̃tããrẽ bairo cʉ̃ cabairijere. \p \v 12 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, to macããna pʉame masĩcõãñuparã Jesús cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ. “Marĩ pʉame tia ʉ̃tããrẽ carocari majãrẽ bairo marĩ ãniña. Bairi marĩrẽã ĩgʉ ĩcʉ̃mi Jesús,” ĩ tʉ̃goñañuparã. Bairo ĩ tʉ̃goñamasĩrĩ jicoquei Jesure cʉ̃ ñegamiñuparã. Bairo cʉ̃ ñegamirãcʉ̃ã, cʉ̃ ñemasĩẽsuparã, camasãrẽ na uwirã. Bairi tocãrõã jãnarĩ acoásúparã. \s1 El asunto de los impuestos \r (Mt 22.15-22; Lc 20.20-26) \p \v 13 Cabero tunu fariseo majã jĩcããrã bairi Herodes yarã cʉ̃ãrẽ Jesutʉ na joyuparã, “¿Dope bairo rorije cʉ̃ bʉsʉo joroque marĩ ánaati? Bairo roro Jesús cʉ̃ cabʉsʉata, cʉ̃ marĩ bʉsʉjã masĩgarã,” ĩrã. \v 14 Bairi na cajoatana Jesús tʉpʉ etarã, atore bairo qũĩ jẽniñañuparã: \p —Cabuei, jãã masĩña merẽ mʉ caátiãnierẽ. Mʉa, caroaro cariape minucũña. Aperã roro na cabaurije, aperã caroaro na cabaurije jʉ̃gori mee na miñabeseya. Mʉa, cariapea Dios marĩrẽ cʉ̃ caãnirotiricarorea bairo mʉ bueya. Bairo cabai ãnirĩ, ¿dope bairo mi tʉ̃goñañati romano majã marĩrẽ na carotirijere? ¿To ñuñati quetiupaʉ emperadore camasã yaye dinerore jeri, jãã cajoata, o to ñueticʉti? —qũĩ jẽniñañuparã. \p \v 15 Jesús pʉame roro na caĩtʉ̃goñarĩjẽrẽ masĩcõãrĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã, “Roro qũĩáto,” caĩrãrẽ bairo yʉ mʉjãã ĩ jẽniñañati? Jaʉ, yʉre joñijate moneda tiire, caroaro marĩ caĩñaparore bairo ĩrã —na ĩñupʉ̃. \p \v 16 Bairo na canunirõ, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Noa riapé to tusayati, ti moneda tiiacapʉre? Tunu bairoa, ¿noa wãme woaturique to tusayati? —na ĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, na pʉame ĩñuparã: \p —Emperador quetiupaʉ ya wãme, bairi tunu, cʉ̃ riape tusaya ti tii moneda tiiacapʉre —qũĩñuparã. \p \v 17 Bairo na caĩquetibʉjʉro, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús tunu: \p —Toroque emperador quetiupaʉre cʉ̃ yaye caãnierẽ cʉ̃rẽ cʉ̃ tunuojoya. Tunu bairoa Dios yaye caãnierẽ Diore cʉ̃ jonucũña —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseojããrẽ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃go acʉacoasuparã. \s1 La pregunta sobre la resurrección \r (Mt 22.23-33; Lc 20.27-40) \p \v 18 Cabero jĩcããrã saduceo majã na caĩrã qũĩñarásúparã Jesure. Mai, saduceo majã pʉame atore bairo caĩtʉ̃goñarĩ majã ãñuparã: “Camasã cariacoatana, nopẽ bairo catitunu masĩẽnama,” ĩ tʉ̃goñañuparã. Bairi atore bairo qũĩñuparã Jesure: \p \v 19 —Cabuei, Moisés ãnacʉ̃ atore bairo marĩrẽ ĩ woacũñañupĩ tirʉ̃mʉpʉre: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cawãmojiyaricʉ cʉ̃ nʉmo mena pũnaa mácʉ̃ã cʉ̃ cariacoapata, cʉ̃ ãnacʉ̃ bai pʉame cʉ̃ buiacore cõ cʉ̃ wãmojiyaáto. Bairo cʉ̃ caáto, cʉ̃ pũnaa caãniparã pʉame cʉ̃ ãnacʉ̃ pũnaarẽ bairo ãnibujiorãma,” ĩcũñupĩ. \v 20 Tiere mʉ masĩĩ. Bairi ape wãmerẽ ĩcõñarĩ jãã quetibʉjʉpa mai: Ãñuparã jĩcãni, jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ caãnacʉ̃ã majũ jĩcãʉ̃ pũnaa. Bairi cajʉ̃gocʉ pʉame wãmojiya jʉ̃goyupʉ. Cabero pũnaa mácʉ̃ã riacoásúpʉ. \v 21 Bairi cʉ̃ ãnacʉ̃ bai pʉame cʉ̃ buiacore wãmojiyayupʉ tunu. Cabero pũnaa mácʉ̃ã riacoásúpʉ cʉ̃ cʉ̃ã. Tunu bairoa cʉ̃ ãnacʉ̃ bai apei pʉame cʉ̃ buiacore wãmojiyayupʉ tunu. Cabero cʉ̃ cʉ̃ã riacoásúpʉ pũnaa mácʉ̃ã. \v 22 Bairi bairo jeto baiyuparã nipetiro na ãnana bairã, aperã cʉ̃ã. Bairo nipetiro cõ mena nʉmocʉtimirãcʉ̃ã, cõ mena pũnaa mána jeto riapeticoasuparã. Cabero na ãnana nʉmo caãnimirĩcõ cʉ̃ã riacoásúpo. \v 23 Bairo ati yepapʉ nipetirã nʉmo caãnacõ ãnirĩ yua, cariaricarã tunu na cacatiropʉ na caãno, ¿ni nʉmo majũ cõ ãnicʉti? —qũĩ jẽniñañuparã saduceo majã Jesure. \p \v 24 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús: \p —Mʉjãã, saduceo majã, Dios yaye cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽ, bairi cʉ̃ tutuarije cʉ̃ãrẽ mʉjãã tʉ̃goña mawijiacoaya, bairo ĩrã. \v 25 Ape ʉmʉrecóore caʉ̃mʉa, carõmia cʉ̃ã catiri caetaparã pʉame nʉmo manigarãma. Ángelea majã, ʉmʉrecóo macããna na caãnorẽ bairo nigarãma. \v 26 Apeyera tunu mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgʉ: Cariacoatana nimirãcʉ̃ã tunu na cacatirore Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉwoacũrĩcã tutipʉ mʉjãã ĩñaetinucũñati ati wẽẽrẽ. Ti tutipʉ yucʉ ʉ̃mirõcʉ̃ã caʉ̃petietiire cʉ̃ caquetibʉjʉricapaʉpʉ atore bairo ĩ woatuyupi Moisés: “Yʉa, yʉ ãniña Abraham, cʉ̃ macʉ̃ Isaac, bairi cʉ̃ macʉ̃ Jacob quetiupaʉ caãnacʉ̃,” ĩñupĩ. \v 27 Bairo cʉ̃ caĩrõĩ, marĩ masĩña: ¡Dios pʉame cayasirã ãnana ũna quetiupaʉ mee niñami! Cacatirã majũ quetiupaʉ roque niñami. Tiere mʉjãã tʉ̃goña mawijiacoaya —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús saduceo majãrẽ. \s1 El mandamiento más importante \r (Mt 22.34-40) \p \v 28 Bairo na caãmeo bʉsʉpẽnirĩjẽrẽ catʉ̃goatacʉ jĩcãʉ̃ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuei pʉame bairo Jesús caroaro cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃gori, Jesutʉ etayupʉ. Bairo cʉ̃tʉ eta, atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesure: \p —Cabuei, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ mena macããjẽ, ¿dise pʉame caãnimajũrĩjẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ to ãniñati? —qũĩ jẽniñañupʉ̃. \p \v 29 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús caʉ̃mʉrẽ: \p —Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩjẽ mena macããjẽ cabuijãñurõ netõrõ carotirije atore bairo niña: “Tʉ̃goya mʉjãã Israel macããna. Dios marĩ Pacʉ jĩcãʉ̃ niñami. Apei maniñami. \v 30 Bairi mʉjãã caátiãnie nipetirije mena cʉ̃ maiña. Tunu bairoa mʉjãã yeripʉ, mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽ nipetirije mena cʉ̃ maiña. Tunu bairoa mʉjãã catutuarije nipetirije mena cʉ̃ maiña.” \v 31 Atie rocajãñurĩ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ torea bairo jãñurĩ niña tie cʉ̃ã. Bairo ĩña: “Mʉjããtʉ macããna cʉ̃ãrẽ mʉjãã rupaʉre mʉjãã camairõrẽã bairo na maiña.” Tie Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ tocãnacã wãme netõrõ caãnimajũrĩjẽ niña. Ape wãme tie netõrõ caãnie maa —qũĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cajʉ̃gobueire. \p \v 32 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Cabuei, cariape miña. Mʉ caĩquetibʉjʉrijere bairo baiya: Dios marĩ Pacʉ jĩcãʉ̃ã niñami. Apei maniñami. \v 33 Marĩ caátiãnie nipetirije mena cʉ̃ marĩ maigarã. Tunu bairoa marĩ yeripʉ, marĩ catʉ̃goñarĩjẽ nipetirije mena cʉ̃ marĩ maigarã. Tunu bairoa marĩ catutuarije nipetirije mena cʉ̃ marĩ maigarã. Marĩtʉ macããna cʉ̃ãrẽ marĩ rupaʉre marĩ camairõrẽã bairo na marĩ maigarã. Tie pʉame marĩ catʉ̃gopeoro, waibʉtoa rii altapʉ marĩ cajoemʉgõ jonucũrĩjẽ tocãnacã wãme netõrõ caãnimajũrĩjẽ niña —qũĩñupʉ̃. \p \v 34 Jesús pʉame caroaro cʉ̃ cayuro tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Petoaca rʉsaya Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉpʉ mʉ caetapee. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ bero yua, cʉ̃ jẽniña uwiri, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ jẽniñanemoesupʉ. \s1 ¿De quién desciende el Mesías? \r (Mt 22.41-46; Lc 20.41-44) \p \v 35 Bairo Jesús Dios ya wii templo wiipʉ camasãrẽ na bueãcʉ̃, atore bairo na ĩñupʉ̃ cʉ̃tʉ caãnarẽ: \p —¿Dopẽĩrã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã pʉame, “Mesías, ‘Dios cʉ̃ cajoʉ,’ na caĩrẽ David ãnacʉ̃ pãrãmi ãnigʉmi” na ĩ quetibʉjʉnucũñati? \v 36 David ãnacʉ̃ pʉame Espíritu Santo cʉ̃rẽ cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori, atore bairo ĩ woatuyupi: \q1 ‘Dios pʉame yʉ Quetiupaʉre atore bairo qũĩwĩ: \q1 “Ato ruiya cariape nʉgõã pʉame mai. \q1 Mʉ pesua caãnanarẽ na yʉ canetõnʉcãrõ bero, mʉ pʉame na mʉ rotimasĩgʉ,”’ \q1 ĩñupĩ David ãnacʉ̃, Dios cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ. \m \v 37 Bairo Mesíare, “Yʉ Quetiupaʉ,” cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, ¿dope bairo cʉ̃ pãrãmi majũ cʉ̃ ãnibujiocʉti? —na ĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús cʉ̃tʉ caãnarẽ. \p Na pʉame capããrã ãñuparã cʉ̃ yaye quetibʉjʉriquere ʉseanirĩqũẽ mena catʉ̃goʉsarã. \s1 Jesús acusa a los maestros de la ley \r (Mt 23.1-36; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 38 Bairo Jesús camasãrẽ na quetibʉjʉãcʉ̃, atore bairo na ĩñupʉ̃: “Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã na caátiãnierẽ tʉ̃goñamasĩña: Na pʉame jutii cayowerijere jãñajesoyama. Bairo cajãñarã ãnirĩ plazapʉ na caáñesẽãta, nipetiro camasã nʉcʉ̃bʉgoricaro mena na cajẽnirõrẽ bonucũñama. \v 39 Tunu bairoa ñubuerica wiiripʉ na caápáta, caroapaʉri jetore ruiganucũñama. Tunu bose rʉ̃mʉ caãno narẽ na capiiata, caroapaʉre ruiri ʉgaganucũñama. \v 40 Tunu bairoa cawapearã rõmirĩ ya wiirire ẽmanucũñama. Tunu yoaro Diore cʉ̃ jẽniñubue tonucũñama. Na pʉame roque aperã netõjãñurõ popiye tãmʉogarãma.” \s1 La ofrenda de la viuda pobre \r (Lc 21.1-4) \p \v 41 Jĩcã rʉ̃mʉ templo wiipʉ ãcʉ̃, camasã na yaye dinerore na cajããnucũrĩ patatʉ ruiyupʉ Jesús. Bairo totʉ ruiãcʉ̃, ti patapʉ na dinerore jori majãrẽ na ĩñajoyupʉ. Capããrã ãñuparã pairo cadinerocʉna. Na pʉame dinero jããrĩcã pataripʉ na yaye dinerore jããrã ásuparã. \v 42 Na bero cawapeao cabopacao cʉ̃ã jããñupõ pʉga moneda, cobre tiiriacarẽ, cacʉ̃goeco majũ nimiocʉ̃ã. \v 43-44 Bairo cõ caáto ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Ãnoa cadinero cʉ̃gonetõõrã ãnirĩ narẽ catuarijere, dinerore na cajããnucũrĩ patapʉ jããñama. Atio cawapeao pʉame cabopacanetõõ ãnirĩ, cõ cacʉ̃gomirĩjẽ nipetirijere jããcõãñamo. Bairi cariape mʉjããrẽ ñiña: Dios cʉ̃ caĩñajoro atio pʉame cadinero cʉ̃gorã netõõjãñurõ jããñamo —na ĩñupʉ̃ Jesús. \c 13 \s1 Jesús anuncia que el templo será destruido \r (Mt 24.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Cabero templo Dios ya wii caãniatacʉ ti wiire witicoásúpʉ Jesús. Bairo cʉ̃ caátó, jĩcãʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuei atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —¡Cabuei, nocãrõ caroa wii majũ to ãniñati ati wii! Paca ʉ̃tãpãĩrĩ niña. Ati wii, caroa wiiro majũ nicõãña —qũĩñupʉ̃ Jesure jĩcãʉ̃ cʉ̃ cabuei, templo wiire ĩñarĩ. \p \v 2 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃rẽ: \p —Ati wii paca ʉ̃tãpãĩrĩ ũnie nipetirijere miñaña. Cariape miña: Jĩcã rʉ̃mʉ, ati wiire roro na caátipa rʉ̃mʉ caetaro, jĩcã ʉ̃tãã ũno bui tuticʉti pesaricaro manopʉ átiyasio rocacõãgarãma ati wiire —qũĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuei jĩcãʉ̃rẽ. \s1 Señales antes del fin \r (Mt 24.3-28; Lc 21.7-24; 17.22-24) \p \v 3 Cabero Olivo buropʉ acoásúparã Jesujãã. Mai, Olivo buro Dios ya wii templo jĩãme ãñuparõ. Bairo ti buropʉ na caetaro, topʉ ruiyupʉ Jesús. Bairo cʉ̃ caruiro, aperã na camano, cʉ̃ cabuerã Pedro, Santiago, Juan, Andrejãã pʉame atore bairo qũĩ jẽniñañuparã Jesure: \v 4 “Cabuei, ¿nocãrõpʉ to bairoati atie mʉ caĩrĩjẽ? ¿Dope bairo merẽ, ‘Jesús cʉ̃ caĩrĩqũẽ etaro baiya,’ jãã ĩ masĩrãati?” \p \v 5 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃gori, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: “Caroaro majũ mʉjãã tʉ̃goñamasĩgarã, jããpʉ jãã ĩtoecore, ĩrã. \v 6 Capããrã atígarãma ĩtoñesẽãrĩ majã. Atore bairo ĩgarãma: ‘Yʉa, Mesías yʉ ãniña Dios cʉ̃ cajoʉ,’ ĩgarãma. Bairo na ĩrĩ, camasã capããrãrẽ na ĩtogarãma. \p \v 7 “Tunu bairoa mʉjãã queti tʉ̃gogarã: ‘Camasã aperopʉ cʉ̃ãrẽ ãmeo pajĩãrã átiuparã.’ Bairo na caátie quetire tʉ̃gori, tʉ̃go acʉaeticõãña. Ati ʉmʉrecóo capetiparo jʉ̃goye bairoa cabaijʉ̃goyecʉtipee niña bairopʉa. Bairi tʉ̃go acʉaeticõãña. \v 8 Ti yʉtea caãno jĩcã yepa macããna, ape yepa macããna mena ãmeo pajĩãgarãma. Tunu bairoa jĩcã macã macããna, ape macã macããna mena ãmeo pajĩãgarãma. Tunu tutuaro mena ati yepa cʉ̃ã yuguigaro nipetiropʉ. Apeye aʉa riarique atígaro. Jĩcãõ carõmio bairirupaʉ caãcõ cõ macʉ̃ cʉ̃ cabuiari rʉ̃mʉ capũnirõ tʉ̃goñarĩ cõ cawisiojʉ̃goriquere bairo niña ati ʉmʉrecóo cabaipee mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije. \p \v 9 “Diore caĩroaena na caátiãnierẽ tʉ̃goñamasacatiya. Mʉjããrẽ roro átigarãma. Mʉjããrẽ ñerĩ, popiye mʉjãã baio joroque mʉjãã átigarãma. Quetiuparã tʉpʉ mʉjããrẽ neágarãma, to macããna mʉjããrẽ na caĩñabeseparore bairo ĩrã. Aperã cʉ̃ã sinagogas, na cañubueri wiiripʉ mʉjãã bape epegarãma. Tunu yʉ yarã mʉjãã caãno jʉ̃gori na pʉame mʉjããrẽ roro na catutiparore bairo ĩrã, quetiuparã gobernadores, bairi quetiuparã reyes tʉpʉ cʉ̃ãrẽ mʉjãã neágarãma. Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, na ũnarẽ yʉ yaye quetire nemojãñurõ mʉjãã quetibʉjʉ masĩgarã bairãpʉa. \v 10 Atie caroa queti cʉ̃ã ati ʉmʉrecóo capetiparo jʉ̃goye nipetiropʉ cajesapeticoa jʉ̃goyecʉtipee niña bairopʉa. \v 11 Bairi quetiuparã tʉpʉ roro mʉjããrẽ na caneátó, ‘¿Dope bairo na marĩ ĩrãati?’ ĩ tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. Tipaʉ caetaro ĩña, Dios pʉame mʉjãã caĩmasĩpeere mʉjãã jogʉmi. Mʉjãã catʉ̃goñamasĩrĩjẽ mena mʉjãã quetibʉjʉetigarã. Marĩ Pacʉ Dios mena macããcʉ̃, Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori roque mʉjãã quetibʉjʉgarã camasãrẽ. \v 12 Tipaʉ caãno, jĩcãʉ̃ pũnaa caãna nimirãcʉ̃ã, ãmeo bʉsʉjãbuitirecõãgarãma. Bairo ána, gobiernorẽ na ñerotiri na pajĩãrerotigarãma. Tunu apei cʉ̃ã cʉ̃ macʉ̃rẽ torea bairo cʉ̃ átirotigʉmi. Tunu jĩcãʉ̃ pũnaa na pacʉare boetiri, na pajĩãrerotigarãma. \v 13 Bairi yua, ati ʉmʉrecóo macããna nipetiro mʉjããrẽ ĩñategarãma, yʉ yarã mʉjãã caãnoi. Baipʉa, ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ yʉ yaye jĩcã wãmeacã ũnorẽ cʉ̃ cajãnaeticõãta, cʉ̃ netõgʉmi Dios. \p \v 14 “Bairi mʉjãã pʉame Dios ya wiire nocãrõ caroapaʉre moecʉ̃ caróʉ majũ topʉ cʉ̃ caãnierẽ ĩñarã, atore bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñamasĩgarã: ‘Merẽ ati macã yasigaro baiya.’ (Mʉjãã, atie yʉ ya pũrõrẽ caĩñabuerã pʉame tʉ̃gopeoya yʉ yaye, yʉ caquetibʉjʉrijere.) Bairo cabairo, Judea yepa macããna ʉ̃tã yucʉpʉ na ruti ápáro. \v 15 Tunu bairoa jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ wii, cabuimacã arʉapʉ cʉ̃ caãmata, ruiatíri cʉ̃ apeyere, ape arʉapʉ caãnierẽ cʉ̃ jei ápéricõãto. Cariape cʉ̃ ácoa ápáro. \v 16 Tunu bairoa cʉ̃, wesepʉ caãcʉ̃ cʉ̃ jutii ũnierẽ bomicʉ̃ã, cʉ̃ jetunuʉ apéricõãto cʉ̃ ya wiipʉ. \v 17 ¡Carõmia bairirupaʉ caãna popiye netõõrõ baigarãma! ¡Tunu bairoa, caũpũrããcãrẽ, capũnaacʉna cʉ̃ã popiye netõõrõ baigarãma ti rʉ̃mʉrẽ! \v 18 Bairi Diore cʉ̃ jẽniña, mʉjãã carutiripaʉ camasiriyoeti rʉ̃mʉ to caãniparore bairo ĩrã. Cawãma pue yʉtea caãno to cabaietiparore bairo ĩrã, Diore cʉ̃ jẽniña. \v 19 Ti rʉ̃mʉrẽ roro ati yepapʉre bairique nigaro. Dios cʉ̃ caátijʉ̃gori rʉ̃mʉ bero tocãnacã rʉ̃mʉrẽ netõrõ popiye bairicapaʉ nigaro ti rʉ̃mʉ caetaro. \v 20 Bairi Dios pʉame ti rʉ̃mʉ roro cabairijere cʉ̃ cajãnarotieticõãta, camasã nipetiro riapeticoabujiorãma. Bairo na cariapeticoamiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã, cʉ̃ cabeserãrẽ mairĩ roque, peeti yʉtea ũno popiye mʉjãã cabaipa rʉ̃mʉrẽ áti ẽñotabojagʉmi. \p \v 21 “Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, ‘Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ pʉame ati macãpʉ etaupʉ,’ o ‘Ji macãpʉ etaupʉ,’ cʉ̃ caĩata, cariape cʉ̃ mʉjãã tʉ̃goetigarã. \v 22 Caĩtopairã capããrã átigarãma. ‘Yʉa, Mesías yʉ ãniña,’ o ‘Yʉa, profeta yʉ ãniña,’ caĩrã átigarãma. Capee átijẽñogarãma, camasã ricaati na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩrã. Mʉjãã ũna, Dios cʉ̃ cabesericarã cʉ̃ãrẽ ĩtomigarãma. \v 23 ¡Bairi masacatiya yʉ yarã! Merẽ mʉjãã tiere mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉ jʉ̃goyetiya,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 El regreso del Hijo del Hombre \r (Mt 24.29-35, 42, 44; Lc 21.25-36) \p \v 24 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩ nemoñupʉ̃ tunu: “Camasã roro majũ na cabairi yʉtea capetiro bero, muipʉ ʉmʉrecóo macããcʉ̃ naitĩãcoagʉmi. Ñami macããcʉ̃ cʉ̃ã bauetigʉmi. \v 25 Ñocõã, ʉmʉrecóore caãnimiatana cʉ̃ã ñacoagarãma. Bairo bairã, ʉmʉrecóo macããna nipetirã yugui ñacoagarãma. \v 26 Tocãrõã yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, buseriwo watoapʉ nocãrõ yʉ catutuarije mena, bairi yʉ caasiyabatorije mena yʉ caatóre ĩñajogarãma. \v 27 Bairo yʉ caatóre na caĩñajoro yua, yʉ ʉ̃mʉa, ángelea majãrẽ nipetiropʉ na yʉ árotigʉ. Bairi ati ʉmʉrecóo macããna nipetiropʉ caãnarẽ na neñogarãma yʉ cabesericarã pʉamerẽ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 28 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ati wãmerẽ ĩcõñarĩ na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Mai, higuera yucʉre mʉjãã masĩña. Ti yucʉ cawãma pũũ cawasoaro ĩñarã, ‘Merẽ cʉ̃ma cõñarõ baiya,’ mʉjãã ĩ masĩña. \v 29 Torea bairo mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrijere bairo cabaietaro ĩñarã, ‘Merẽ Jesús ati yepapʉ nemo cʉ̃ catunuetaparo cõñarõ baiya,’ mʉjãã ĩ masĩgarã. \v 30 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije baipeticoagaro ti yʉtea macããna na cariaparo jʉ̃goye. \v 31 Tunu bairoa ati ʉmʉrecóo, ati yepa cʉ̃ã yasipeticoagaro. Yʉ yaye quetibʉjʉrique roque petietigaro. Yʉ caĩrõrẽã bairo baicoagaro. \p \v 32 “Bairopʉa di rʉ̃mʉ, di hora majũ mʉjãã yʉ caquetibʉjʉrije caetaparore ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ masĩẽtĩñami. Ʉmʉrecóo macããna ángelea majã cʉ̃ã masĩẽtĩñama. Marĩ Pacʉ Dios macʉ̃, yʉ cʉ̃ã yʉ masĩẽtĩña. Marĩ Pacʉ Dios jeto masĩñami ti rʉ̃mʉ caetaparore. \p \v 33 “Bairi ti rʉ̃mʉ yʉ caetapa rʉ̃mʉrẽ mʉjãã masĩẽtĩña. Bairi masacatiya yʉ yarã. Cacãnirãrẽ bairo baieticõãña. Caroaro coteya. \v 34 Ti rʉ̃mʉ caetaparo, jĩcãʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ cabairiquere bairo niña. Cʉ̃ pʉame ape yepapʉ cayoaropʉ ágʉ jʉ̃goye, cʉ̃ paabojari majãrẽ na piijori, na cũñupʉ̃ tocãnacãʉ̃pʉrea cʉ̃ ya wii macããjẽ coteriquere caroaro na caqũẽnobojaparore bairo ĩ. Ti wii jope cacotei cʉ̃ãrẽ, ‘Masacatiya, cajerutiri majã jããrema,’ qũĩ quetibʉjʉ cũñupʉ̃. \v 35 Cʉ̃ caátó bero caroaro na caãniyurorea bairo baiya mʉjãã cʉ̃ã. Na cʉ̃ã, ‘Tocãrõ majũ tunu etagʉmi marĩ quetiupaʉ,’ ĩ masĩẽnama. ‘Canaiorĩpaʉ caãno, ñami recomacã caãno, o ãbocʉ cʉ̃ capiiripaʉ, o cabusuripaʉ bero tunu etabujiomi,’ ĩ masĩẽnama. Mʉjãã cʉ̃ã narẽ bairo masĩẽtĩmirãcʉ̃ã, yʉre cotecõã ninucũña. \v 36 Masĩã mano yʉ caatípaʉre cacãnirãrẽ bairo mʉjãã ãnibujiorã, tocãnacã rʉ̃mʉa caroaro tʉ̃goñamasĩrĩ yʉre mʉjãã cacoteeticõãta. \v 37 Bairo mʉjããrẽ yʉ caĩrĩjẽrẽ yʉ yarã nipetirã cʉ̃ãrẽ atore bairo mʉjãã ñiña: ¡Caroaro coteya tocãnacã rʉ̃mʉa!” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \c 14 \s1 Conspiración para arrestar a Jesús \r (Mt 26.1-5; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Merẽ yua, pʉga rʉ̃mʉ rʉsayuparo bose rʉ̃mʉ, Pascua na caĩrĩ rʉ̃mʉ, pããrẽ cawauarije caasua manierẽ judío majã na caʉgapa bose rʉ̃mʉ majũ. Quetiuparã sacerdote majã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã pʉame, “¿Dope bairo camasã na caĩñaeto Jesure gobierno cʉ̃ cañerotio joroque marĩ átiroticʉti?” ãmeo ĩñuparã na majũ ĩtorique mena, Jesús cʉ̃ cariarore borã. \v 2 Bairo ãmeo ĩrĩ cʉ̃rẽ na capajĩãgamiatacʉ̃ãrẽ, jĩcããrã na mena macããna atore bairo ĩñuparã: \p —Bairãpʉa, Pascua caãno cʉ̃ marĩ ñerotimasĩẽna, “Camasã roro awajari marĩ tutirema,” ĩrã, ĩñuparã. \s1 Una mujer derrama perfume sobre Jesús \r (Mt 26.6-13; Jn 12.1-8) \p \v 3 Jesús pʉame tipaʉ caãno Betania macãpʉ ãñupʉ̃, carupaʉ boamirĩcʉ̃ Simón cawãmecʉcʉ ya wiipʉ. Bairo ti wii cʉ̃ caãno, jĩcãõ carõmio cʉ̃tʉ etayupo. Cõ pʉame caroarʉacapʉ jiraro cajʉtiñurĩjẽ pairo cawapacʉtiere neasúpo. Bairo Jesús mesapʉ cʉ̃ caruiro, carõmio caroa pʉame tie cajʉtiñurĩjẽrẽ cʉ̃ rʉpoapʉ piopeoyupo, Jesure bʉtioro nʉcʉ̃bʉgoo. \v 4 Jĩcããrã to caãna pʉame bairo cõ caáto ĩñarã, cõ mena asiajãñuñuparã. Atore bairo ĩñuparã: \p —Tame, ¿nopẽĩõ pairo cawapacʉtiere bairo cõ átireyati? \v 5 Apei, tiere caboʉre cõ canuniata, pairo, trescientos denario moneda tiiri majũ wapa nerĩ, aperã cabopacarãrẽ na jʉátinemo masĩbujiomo. Ãmerẽ tie yasicoaya cõ cawapatabujioataje yua —ãmeo ĩñuparã. \p Tore bairo ãmeo ĩ bʉsʉyuparã na majũ carõmio cõ caátiere ĩñarĩ. \p \v 6 Jesús pʉame tʉ̃goyupʉ cõ na catutirijere. Bairi atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã patowãcõrõ cõrẽ mʉjãã bʉsʉpaiyati? Atio carõmio bairo yʉre cõ caátie ñujãñuña. \v 7 Cabopacarã nicõãnucũgarãma mʉjãã watoare. Yʉ pʉame roque yoaro yʉ ãmerĩgʉ ati yepapʉre. \v 8 Bairo cajʉtiñurĩjẽrẽ yʉ rʉpoare cõ capiopeoro jʉ̃gori yʉ rupaʉre caroaro qũẽnoñamo, yʉ rupaʉri ãnajẽrẽ na cayacũparo jʉ̃goye. \v 9 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ati ʉmʉrecóo nipetiropʉ, atie yʉ yaye queti, camasãrẽ Dios cʉ̃ canetõõrĩjẽrẽ na caquetibʉjʉropʉ atio carõmio bairo yʉre cõ caátie cʉ̃ãrẽ quetibʉjʉgarãma. Bairi cõ caátiere masĩcõã ninucũgarãma camasã tocãnacã rʉ̃mʉa —na ĩñupʉ̃ Jesús. \s1 Judas traiciona a Jesús \r (Mt 26.14-16; Lc 22.3-6) \p \v 10 Bairi yua, jĩcãʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ mena macããcʉ̃, Judas Iscariote cawãmecʉcʉ na ĩñaʉ ásúpʉ quetiuparã sacerdote majãrẽ. Na tʉpʉ etari, Jesure bʉsʉjã buitirocacõãñupʉ̃, cʉ̃ na capajĩãmasĩparore bairo ĩ. \v 11 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, ʉseanicoasuparã sacerdote majã quetiuparã. Bairo ʉseanirĩ, “Dinero mʉrẽ jãã jogarã tie wapa,” qũĩñuparã. Tipaʉ bero, Judas pʉame dipaʉ ũno dope bairo camasã mano macãjʉ̃goyupʉ, Jesure na ñerotigʉ. \s1 La Cena del Señor \r (Mt 26.17-29; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 12 Bairi yua, etayuparo Pascua bose rʉ̃mʉ, caãnijʉ̃gori rʉ̃mʉ, levadura pan cawauorije caasua manierẽ judío majã na caʉgari rʉ̃mʉ. Tunu bairoa oveja nurĩcʉ̃ macʉ̃ cordero na caĩrẽ pajĩãrĩ na caʉgari bose rʉ̃mʉ etayuparo. Bairo ti rʉ̃mʉ caetaro ĩña, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame, cʉ̃tʉ etari, atore bairo qũĩ jẽniñañuparã: \p —¿Noopʉ marĩ caʉgapeere jãã caqũẽnoyuro mʉ boyati? \p \v 13 Bairo na caĩjẽniñarõ, na árotiyupʉ Jesús pʉgarã cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Ánája mʉjãã Jerusalẽpʉ. Bairo ti macãrẽ etarã, mʉjãã bócaetagarã jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉrẽ, ocorʉ pʉsari caácʉ́re. Cʉ̃rẽ cʉ̃ bócaetari, cʉ̃ bero mʉjãã ʉsaápá. \v 14 Cʉ̃ ʉsaa yua, cʉ̃ wiipʉ cʉ̃ cajããrõ ti wii upaʉre atore bairo cʉ̃ mʉjãã ĩgarã: “Cabuei bairo ĩ jẽniñajoyami: ‘¿Noopʉ to ãniñati Pascua bose rʉ̃mʉ caãno yʉ cabuerã mena yʉ caʉgapa arʉa?’ ĩ jẽniñajoyami,” cʉ̃ mʉjãã ĩgarã. \v 15 Bairo mʉjãã caĩjẽniñarõ, mʉjãã ĩñogʉmi jõbuipʉ caroaro qũẽnoweyorica arʉare. Topʉ marĩ caʉgapeere mʉjãã qũẽnoyuwa —na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerã pʉgarãrẽ. \p \v 16 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, acoásúparã Jerusalén macãpʉ. Topʉ na caetaro, nipetiro Jesús na cʉ̃ caĩatatorea bairo baipeticõãñuparõ. Bairi topʉ qũẽnoyuyuparã Pascua bose rʉ̃mʉ na caʉgapeere yua. \p \v 17 Cabero canaiorĩpaʉ caetaro, Jesús pʉame ti wii jããetari mesapʉ ruiyupʉ pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ caãna cʉ̃ cabuerã mena. \v 18 Bairo na caʉgaruiripaʉ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Cariape mʉjããrẽ ñiña: Mʉjãã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ roro yʉre ĩ bʉsʉjã buitirocagʉmi. \p \v 19 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bʉtioro tʉ̃goña yapapuayuparã cʉ̃ cabuerã. Bairo bairã, apei, apei, Jesure bairo ĩ jẽniña jʉ̃goyuparã: \p —¿Yʉ mee, yʉ ãnicõãẽtĩmicʉti mʉrẽ caĩbʉsʉjãbuitiri majõcʉ? —ĩ jẽniñañuparã tocãnacãʉ̃pʉa. \p \v 20 Bairo na caĩrõ, bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Ãni niñami yʉre roro caĩbʉsʉjãbuitirocapaʉ, ãmerẽ ati bapare yʉ mena cʉ̃ pan cayoseʉgaʉ pʉame. \v 21 Torecʉna, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, profeta majã yʉ cabaipeere na caquetibʉjʉcũrĩcãrõrẽã bairo yʉ baigʉ. Cabaimiatacʉ̃ãrẽ, ¡yʉre caĩbʉsʉjãbuitirocapaʉre cʉ̃ carorije wapa pairo nigaro! Bairi cʉ̃ cabuiaeticõãta, ñubujioricaro —na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 22 Bairo na ĩrĩ bero, na caʉgatoye, Jesús pʉame cʉ̃ wãmo mena pããrẽ nerĩ, “Dios, mʉ ñujãñuña jãã mena,” ĩ yaparori, carecomacã peenerĩ, cʉ̃ cabuerãrẽ, atore bairo ĩrĩ na batoyupʉ: \p —Atie pan, yʉ rupaʉ niña. Tiere ʉgaya —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 23 Bairo ĩ yaparo, cʉ̃ wãmo mena copa etirica bapare nerĩ, “Dios, mʉ ñujãñuña jãã mena,” qũĩ yaparori, ti copare na nuniñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caáto, cʉ̃ cabuerã nipetiro ʉse oco ti copa macããjẽrẽ etipeticõãñuparã. \v 24 Bairo na caetiro, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Atie ʉse oco pʉame yʉ rií niña. Camasã capããrãrẽ na netõõgʉ, yʉ riacoagʉ. Bairo yʉ cariápee jʉ̃gori cawãma wãme camasãrẽ Dios cʉ̃ caátibojacũrĩqũẽ etacoaya. \v 25 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ãmea mʉjãã mena ʉse ocore pʉgani yʉ etinemoetigʉ yʉ Pacʉ cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ tunu caetaro marĩ caetinemoparo jʉ̃goye —na ĩñupʉ̃ Jesús. \s1 Jesús anuncia que Pedro lo negará \r (Mt 26.30-35; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 26 Ĩ yaparo, salmos basarique mena Diore basapeoyuparã. Basapeo yaparo yua, acoásúparã Olivo cawãmecʉti buropʉ. \v 27 Bairo na caátó, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Yʉ cabuerã, mʉjãã nipetirã aperãrẽ uwirã, yʉ mʉjãã aweyocoagarã. Mʉjãã cabaipeere ĩ quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñañupã profeta majã Dios yaye woaturica tutipʉ: “Ovejare cacoteire camasã na capajĩãrõ yʉ ẽñotaetigʉ. Bairo cʉ̃rẽ na capajĩãrõ bero, cʉ̃ oveja pʉame bata peticõãgarãma,” ĩ quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñañupã. \v 28 Tunu apeyera cariacoatacʉ nimicʉ̃ã, yʉ caticoagʉ tunu. Bairo cati yua, mʉjãã jʉ̃goye Galilea yepapʉ yʉ ágʉ —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 29 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, Pedro pʉame bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Ãnoa yʉ mena macããna nipetirã mʉrẽ na caaweyocoamiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame roque di rʉ̃mʉ ũno mʉ yʉ aweyoetigʉ. \p \v 30 Bairo cʉ̃ caĩrõ, bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Pedro, cariape mʉrẽ ñiña: Ãme ñami ãbocʉ pʉgani cʉ̃ capiiparo jʉ̃goye itiani, “Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña Jesure,” yʉ mitogʉ —qũĩñupʉ̃ Jesús Pedrore. \p \v 31 Pedro pʉame bʉtioro tutuaro mena bairo qũĩnemoñupʉ̃: \p —Mʉ mena yʉre na capajĩã rocagamiatacʉ̃ãrẽ, “Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña Jesure,” ñitoetimajũcõãgʉ —qũĩñupʉ̃ Pedro Jesure. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Jesús cʉ̃ cabuerã cʉ̃ã nipetiro, bairo jeto qũĩñuparã. \s1 Jesús ora en Getsemaní \r (Mt 26.36-46; Lc 22.39-46) \p \v 32 Bairi Jesujãã ásúparã Getsemaní cawãmecʉtopʉ. Topʉ etari, bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Ato ruicoteya mai. Jõ jãñurõpʉ Diore cʉ̃ jẽnigʉ yʉ átiya. \p \v 33 Ĩ yaparo, Pedro, Santiago, bairi Juarẽ jõjãñurõpʉ na jʉ̃goásúpʉ Jesús. Bairo ácʉ́, bʉtioro tʉ̃goña yapapuayupʉ Jesús. \v 34 Bairi atore bairo na ĩñupʉ̃ Pedrojããrẽ: \p —Riaʉre bairo yʉ tʉ̃goña yapapuaya. Mʉjãã pʉame cãniena, atoa yʉ mʉjãã cotewa. \p \v 35 Ĩ yaparo, na jʉ̃goye jãñurõpʉ ánemoñupʉ̃ Jesús. Ánemo yua, cʉ̃ rʉpopaturi mena etanumurĩ yepapʉ cʉ̃ riapére mucũmuáti, Diore qũĩ jẽniñupʉ̃, roro cʉ̃ cabaipeere Dios cʉ̃ canetõõbojaparore bairo ĩ. \v 36 Atore bairo qũĩ jẽniñupʉ̃ Diore: “Caacʉ, mʉ cabooata, atie roro yʉ canetõpeere yʉ mʉ netõõbojagʉ. Bairopʉa, yʉ caborore bairo to baieticõãto. Mʉ caborore bairo roque to bai áto,” ĩ jẽniñupʉ̃. \p \v 37 Cabero tunu ásúpʉ Jesús, Pedrojãã na caãnopʉ. Bairo cacãnirãpʉ̃rẽ na etayupʉ. Bairi qũĩñupʉ̃ Jesús Pedrore: \p —Jĩcã hora ũnoacã cãniena, ¿yʉ mʉjãã cotemasĩẽtĩñati? \v 38 Cãniena, wãmʉnʉcãrĩ Diore cʉ̃ jẽniña, wãtĩ mʉjããrẽ cʉ̃ canetõõẽtĩparore bairo ĩrã. Bairo mʉjãã cabomiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã rupaʉ pʉame tutuaetiya —na ĩñupʉ̃. \p \v 39 Ĩ yaparo, ásúpʉ tunu Jesús Diore cʉ̃ jẽninemoʉ ácʉ́. Á yua, cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩjẽnijʉ̃goatatorea bairo qũĩ jẽninemoñupʉ̃ tunu. \v 40 Ĩ jẽni yaparo, tunucoásúpʉ Jesús Pedrojãã tʉpʉ. Bairo cacãnirãpʉ̃rẽ na etayupʉ tunu. Na pʉame wʉgoa cʉtiri ĩñapãã masĩẽsuparã. Bairi dope bairo qũĩ yʉ masĩẽsuparã. \v 41 Bairo na cabairo ĩña yua, ásúpʉ Jesús tunu Diore cʉ̃ jẽniácʉ́. Bairo jẽni yaparo, tunucoásúpʉ Jesús Pedrojãã na caãnopʉ. Merẽ itiani majũ natʉre etayupʉ. Bairo natʉ eta, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã mai cacãnirãrẽ bairo mʉjãã nicõãnucũñati? Tocãrõã cãniña. Carorije cacʉ̃gorãrẽ Camasã Jʉ̃gocʉre, yʉ na canunirocaripaʉ etaya merẽ. \v 42 Bairi wãmʉnʉcãña. Jito, yʉre caĩbʉsʉjãbuitirocari majõcʉ pʉame marĩtʉ atíyami merẽ —na ĩñupʉ̃ Jesús Pedrojããrẽ. \s1 Arrestan a Jesús \r (Mt 26.47-56; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 43 Bairo cʉ̃ caĩãno, Judas, Jesús cʉ̃ cabuerã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ caãninucũmiatacʉ pʉame etayupʉ. Cʉ̃ mena capããrã camasã cʉ̃ã etayuparã. Na pʉame jarericapãĩrĩ, bairi yucʉ rʉcaari cʉ̃ãrẽ cʉ̃gori etayuparã. Sacerdote majã quetiuparã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi aperã judío majã cabʉtoa camasĩrã na cajoatana ãñuparã. \v 44 Mai, na caetaparo jʉ̃goye, Judas pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesure cañeranárẽ: “Cʉ̃ wasopanarẽ ũpũrĩ yʉ cajẽnipaʉ pʉame, Jesús nigʉmi. Bairo mʉjãã pʉame cʉ̃ yʉ caáto ĩñarã, cʉ̃rẽ mʉjãã ñegarã. Cʉ̃ ñe, caroaro cʉ̃ jiya, cʉ̃rẽ mʉjãã neágarã,” na ĩñupʉ̃. \v 45 Bairo Judas Jesutʉ etari, atore bairo qũĩ jẽniñupʉ̃: \p —¡Cabuei, mʉ ãnimiñati! \p Bairo caroaro mena qũĩtori cʉ̃ ũpũñupʉ̃. \v 46 Bairo cʉ̃ caáto, Judas mena caetari majã pʉame Jesutʉ etari, cʉ̃ ñecoásúparã yua. \p \v 47 Mai, bairo Jesure na caáto ĩñarĩ, jĩcãʉ̃ Jesús mena macããcʉ̃ pʉame sacerdote majã quetiupaʉ ʉ̃mʉrẽ cʉ̃ ãmorõrẽ cʉ̃ patañocõã joyupʉ. \v 48 Bairo cʉ̃ caáto bero, atore bairo ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃rẽ cañerĩ majãrẽ: \p —¿Nopẽĩrã cajerutiri majõcʉ yʉ caãnorẽ bairo jarericapãĩrĩ mena, bairi yucʉ rʉcaari mena yʉ mʉjãã ñerã atíati? \v 49 Tocãnacã rʉ̃mʉa mʉjãã watoa yʉ ãninucũãpʉ̃ templo wiipʉre. Bairo yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ yʉ ñeemi. Bairopʉa, nipetiro yʉ mʉjãã caátie Dios bʉsʉrica tutipʉ profeta majã na caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩqũẽrẽ bairo baietaro baiya —na ĩñupʉ̃. \p \v 50 Tipaʉ caãno yua, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame uwirã, Jesure rutiweyo peticoasuparã. \v 51 Bairo cʉ̃rẽ na cañeáto, jĩcãʉ̃ cawãmaʉ pʉame cʉ̃ cãnirĩ jutiro mena dʉrʉaturi ʉsa ásúpʉ. \v 52 Bairo cʉ̃ cabairo, cʉ̃ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ ñegamiñuparã. Cʉ̃rẽ na cañemiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ cacãnirĩ jutirore tuwe rocacũ, jutii mácʉ̃ã atʉ ruticoásúpʉ. \s1 Jesús ante la Junta Suprema \r (Mt 26.57-68; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24) \p \v 53 Bairi Jesure cañerĩ majã pʉame sacerdote majã quetiupaʉ majũ ya wiipʉ cʉ̃ neásúparã. Mai, ti wiire merẽ ãñuparã sacerdote majã quetiuparã, bairi aperã judío majã cabʉtoa camasĩrã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã cʉ̃ã ti ñamirẽ caneñaetaatana. \v 54 Bairi Jesure ti wiipʉ na caneátó, Pedro pʉame yoajãñurõpʉa na ĩña ʉsayupʉ. Bairo ti wiire na cajããetaro bero, Pedro cʉ̃ã etayupʉ ti wii macã yepapʉ. Bairi ti yepa ẽñotaricarore jããetari, templo coteri majã guardia mena ruiyupʉ. Na peerotʉ jũma ruiyupʉ Pedro cʉ̃ã. \p \v 55 Bairi ti wii pupeapʉ sacerdote majã quetiuparã, bairi nipetiro Junta Suprema macããna mena Jesús cʉ̃ cayasiro boyuparã. Bairi, “¿di wãme carorije cʉ̃ ásupari?” ãmeo ĩ macãñuparã na majũ. “¿Dope bairo cʉ̃ caátaje wapa cʉ̃ marĩ pajĩãrotiyati?” Bairo ãmeo ĩmacãmirãcʉ̃ã, dope bairo cʉ̃ caátaje wapa cʉ̃ na capajĩãrotimasĩpeere bócaesuparã. \v 56 Camasã capããrã Jesús cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ na caĩtonetõmiatacʉ̃ãrẽ, dope bairo jĩcã riseroa ĩ bʉsʉesuparã. \v 57 Bairi jĩcããrã na mena macããna wãmʉnʉcãrĩ atore bairo ĩtoyuparã mʉnana: \p \v 58 —Ãni Jesús, cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ jãã tʉ̃gowʉ. Bairo ĩwĩ: “Ati wii templo camasã na caqũẽnorĩ wiire yʉ rocacõãgʉ. Bairo áti yaparori, itia rʉ̃mʉ bero yʉ pʉame yʉ wasoanʉcõgʉ tunu ape wii camasã mee na caqũẽnorĩcã wii majũ yua,” ĩwĩ Jesús —qũĩ bʉsʉjãñuparã. \p \v 59 Bairo ĩ bʉsʉmirãcʉ̃ã, na caĩrĩjẽ cʉ̃ãrẽ jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ bʉsʉmasĩẽsuparã. \p \v 60 Bairo na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, sumo sacerdote pʉame wãmʉnʉcãrĩ atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —¿Mʉna mee mʉrẽ na ĩñati? Roro mʉrẽ na caĩbʉsʉmiatacʉ̃ãrẽ, ¿nopẽĩ narẽ mʉ yʉetiyati? —qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesure. \p \v 61 Jesús pʉame cʉ̃ yʉeticõãñupʉ̃. Bairo cʉ̃ cayʉeto ĩña, atore bairo qũĩnemoñupʉ̃ tunu sumo sacerdote Jesure: \p —Jããrẽ cariape quetibʉjʉya: ¿Mʉ, Mesías, Dios nocãrõ Cañuʉ macʉ̃ mʉ ãniñati? \p \v 62 Bairo cʉ̃ caĩrõ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Cʉ̃ã yʉ ãniña. Tunu bairoa ãme beroaca Nipetiro Carotimasĩ tʉpʉ cariape nʉgõãrẽ yʉ caruiparore mʉjãã ĩñamʉgõjogarã. Bairi tunu oco poa buseri watoapʉ ati yepare acʉ́ yʉ caruiató cʉ̃ãrẽ mʉjãã ĩñamʉgõjogarã —qũĩñupʉ̃ Jesús sumo sacerdotere. \p \v 63 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, sumo sacerdote pʉame cʉ̃ yaro jutirore tʉ̃gãworocacõã joyupʉ. Bairo átiri, atore bairo ĩñupʉ̃: \p —¡Roro majũ ĩcõãñami Diore, bairo cʉ̃ caĩata! Bairi roro cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ marĩrẽ caquetibʉjʉnemoparãrẽ na marĩ macãnemoetigarã. \v 64 Merẽ marĩ majũã marĩ tʉ̃go yaparoya roro cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ. Bairi, dope bairo cʉ̃ marĩ ánaati —na ĩñupʉ̃ sumo sacerdote cʉ̃ ya wiire caneñaatíatanarẽ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, to macããna nipetirã pʉame bairo ĩñuparã: “Roro cʉ̃ caĩrĩjẽ wapa cʉ̃ marĩ pajĩã rocarotigarã,” jĩcãrõ ãmeo ĩ bʉsʉyuparã. \p \v 65 Bairo ĩ yaparo, jĩcããrã Jesure cʉ̃ riapépʉ ʉco eyotu epeyuparã. Bairi tunu cʉ̃ bapeyuparã. Aperã tunu cʉ̃ caapeere jutii asero mena jiyabiatori, cʉ̃ riapére cʉ̃ payuparã. Bairo átiri, qũĩ jẽniñañuparã: \p —¡Mʉ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori jãã quetibʉjʉya! ¿Noa ãmerẽ mʉrẽ na paayati? —qũĩ epeyuparã to macããna Jesure. \p Templo wii coteri majã guardia majã cʉ̃ã Jesure cʉ̃ riapére paepeyuparã. \s1 Pedro niega conocer a Jesús \r (Mt 26.69-75; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-29) \p \v 66-67 Bairo na cabaiãno, Pedro pʉame ti wii macã yepa majũrẽ ruiyupʉ. Bairo cʉ̃ caruiro, jĩcãõ sacerdote majã quetiupaʉ paabojari majõco pʉame qũĩñacõã maniáti, atore bairo qũĩñupõ: \p —Mʉ cʉ̃ã, Jesús, Nazaret macã macããcʉ̃ mena mʉ áñesẽãwʉ̃. Cʉ̃ã mʉ ãcʉ̃. \p \v 68 Pedro pʉame ĩtori atore bairo cõ ĩñupʉ̃: \p —Yʉ masĩẽtĩña. ¿Ñe ũnierẽ yʉ mʉ jẽniñañati? Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña Jesure. \p Bairo cõ ĩ yaparo yua, ti yepa ẽñotarica jope tʉpʉ ásúpʉ Pedro. Bairo topʉ cʉ̃ caetanʉcãrõ, ãbocʉ pʉame piiyupʉ. \v 69 Cabero tunu carõmio Pedrore qũĩñarĩ atore bairo na ĩñupõ tunu cõtʉ caãnarẽ: \p —Ãni cʉ̃ã, Jesús, Nazaret macããcʉ̃ mena cabapacʉti nucũatacʉ ãcʉ̃mi. \p \v 70 Pedro pʉame cõ ĩtonemoñupʉ̃ tunu: \p —¡Cariape Dios mena mʉ ñiña! Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩmajũcõãña Jesure. \p Cabero tunu to macããna Pedrotʉ etari bairo qũĩñuparã: \p —Bairo ĩcũʉ̃ miña. Mʉa, Jesús mena macããcʉ̃ majũ mʉ ãniña. Mʉ cabʉsʉrije cʉ̃ã Galilea macããna na cabʉsʉrore bairo mʉ bʉsʉya. Bairi na mena macããcʉ̃ mʉ ãniña. \p \v 71 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame na ĩtonemoñupʉ̃ tunu: \p —¡Tame, cariape Dios mena ñiña! Netõjãñurõ merẽ mʉjããrẽ, “¡Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña!” mʉjãã ñimiñajã —na ĩñupʉ̃. \p \v 72 Bairo Pedro cʉ̃ caĩto ãnipaʉa, ãbocʉ pʉame piinemoñupʉ̃ tunu. Bairo cʉ̃ capiiro, Pedro pʉame tʉ̃goña bocayupʉ Jesús cʉ̃ cʉ̃ caĩatajere. “Pedro, ãmeacã ãbocʉ pʉgani cʉ̃ capiiparo jʉ̃goye itiani, ‘Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña Jesure,’ yʉ mitogʉ,” cʉ̃ caĩatajere tʉ̃goña bocayupʉ. Bairo tʉ̃goña bocari yua, bʉtioro otiyupʉ Pedro. \c 15 \s1 Jesús ante Pilato \r (Mt 27.1-2, 11-14; Lc 23.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Bairo ti ñami cabusuetaro, sacerdote majã quetiuparã, aperã judío majã cabʉtoa camasĩrã, bairi aperã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, nipetirã Junta Suprema macããna cʉ̃ã neñañuparã. Bairo neña, ĩbʉsʉ yaparo yua, Jesús wãmorĩrẽ jiyarotiyuparã. Áti yaparo, cʉ̃ neásúparã Pilato cawãmecʉcʉ tʉpʉ. \v 2 Pilato pʉame na caĩbʉsʉpairijere tʉ̃gori, bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesure: \p —¿Mʉa, judío majã Quetiupaʉ Rey mʉ ãniñati? \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, Jesús pʉame qũĩñupʉ̃: \p —Mʉ caĩrõrẽã bairo yʉ baiya. \p \v 3 Bairi sacerdote majã quetiuparã Jesure nemojãñurõ cʉ̃ bʉsʉjãñuparã. \v 4 Bairi Pilato pʉame atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesure: \p —Nocãrõ capee majũ roro mʉrẽ ĩñama. ¿Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, na mʉ yʉgaetiyati? \p \v 5 Jesús pʉame bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, jĩcã wãmeacã ũno cʉ̃ yʉesupʉ. Bairo cʉ̃ cayʉeto ĩña, Pilato pʉame tʉ̃gocõã maniásupʉ. \s1 Jesús es sentenciado a muerte \r (Mt 27.15-31; Lc 23.13-25; Jn 18.38–19.16) \p \v 6 Mai, tocãnacã Pascua bose rʉ̃mʉ caãno, Pilato pʉame wiyonucũñupʉ̃ jĩcãʉ̃ preso jorica wii macããcʉ̃rẽ, judío majã na caboʉre. \v 7 Bairi tipaʉ caãno romano majã preso na cajoricʉ ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃, Barrabás cawãmecʉcʉ. Na quetiupaʉ gobiernorẽ rocagarã camasãrẽ capajĩãrĩcãrã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ãñupʉ̃ Barrabás. \v 8 Bairo tipaʉ caãno, camasã pʉame Pilato tʉpʉ ásúparã. Bairo cʉ̃tʉ eta, “Bose rʉ̃mʉ caãno mʉ caátinucũrõrẽ bairo ása tunu,” qũĩñuparã. \v 9 Bairo na caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃ Pilato: \p —¿Jesús, “Judío majã Quetiupaʉ Rey” mʉjãã caĩwãmetinucũʉ̃rẽ yʉ cawiyorotiro mʉjãã boyati? —na ĩ jẽniñañupʉ̃. \p \v 10 Masĩcõãmiñupʉ̃ Pilato Jesure qũĩñatutiri sacerdote majã quetiuparã cʉ̃ cayasiro na cabotʉ̃goñarĩjẽrẽ. \v 11 Bairi Pilato Jesure cʉ̃ cawiyogamiatacʉ̃ãrẽ, sacerdote majã quetiuparã pʉame bairo boesuparã. Na pʉame yasioroaca camasã natʉ caãnarẽ atore bairo na ĩ rotiyuparã: “Barrabáre Pilato cʉ̃ cawiyoro boya. Jesús pʉamerẽ cʉ̃ pajĩãrotiya,” na ĩ quetibʉjʉyuparã. \v 12 Bairi Pilato pʉame atore bairo na ĩ jẽniña nemoñañupʉ̃ tunu: \p —Bairi Jesús “Judío majã Quetiupaʉ Rey” mʉjãã caĩwãmetinucũʉ̃rẽ, ¿dope yʉ caáto mʉjãã boyati? \p \v 13 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, bairo ĩ awajajʉ̃goyuparã: \p —¡Yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuatu rotiya! \p \v 14 Tunu na ĩnemoñupʉ̃ Pilato: \p —¿Nopẽĩrã yucʉpãĩpʉ cʉ̃ yʉ capapuaturotiro mʉjãã boyati? ¿Dise ũnie carorije cʉ̃ ásupari? \p Bairo cʉ̃ caĩjẽniñamiatacʉ̃ãrẽ, “¡Yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papua turotiya!” bʉtioro jãñurĩ ĩ awajanemoñuparã. \p \v 15 Bairo roro na caĩawajarijere tʉ̃goʉ, Pilato pʉame, camasã caroaro yʉre na ĩáto ĩ, Barrabáre wiyorotiyupʉ. Bairo áti yaparo, Jesure wecʉ asero wẽẽrĩ mena cʉ̃ baperotiyupʉ. Bairo cʉ̃rẽ na caátiyaparoro, na nuniñupʉ̃, Jesure yucʉpãĩpʉ na capapuatuparore bairo ĩ yua. \p \v 16 Pilato cʉ̃ carotirã soldaua pʉame Jesure cʉ̃ neásúparã pretorio cawãmecʉti wii macã yepa recomacãpʉ. Topʉ etarã, na baparãrẽ na piineñoñuparã, Jesure roro cʉ̃ átiepegarã. \v 17 Bairo neña yaparo, cʉ̃ jutirore weri, apero cajũãrõ, quetiupaʉ rey cʉ̃ cajãñarõ ũnorẽ Jesure cʉ̃ jããñuparã. Áti yaparo, “Quetiupaʉ rey corona cʉ̃ capesari beto ũnorẽ cʉ̃ pesa áto,” ĩrã, pota wẽẽrĩ mena juarica betore cʉ̃ rʉpoapʉ peoyuparã. \v 18 Bairo áticõã yua, cʉ̃rẽ quetiupaʉre jẽnirãrẽ bairo qũĩ boyeti epeyuparã: \p —¡Cʉ̃ ãnicõãninucũáto ãni judío majã Quetiupaʉ Rey tocãnacã rʉ̃mʉa! —qũĩ boyetiepeyuparã soldaua Jesure. \p \v 19 Bairo áticõã, yucʉ mena cʉ̃ rʉpoare payuparã. Tunu bairoa cʉ̃ ʉcoo eyotuepeyuparã. Bairo áticõã, cʉ̃rẽ quetiupaʉre jẽnirãrẽ bairo na rʉpopaturi mena cʉ̃tʉ etanumurĩ cʉ̃ boyeti epeyuparã. \v 20 Bairo Jesure roro cʉ̃ átiepe yaparori yua, cʉ̃rẽ na cajãatajere cʉ̃ tuweneñuparã. Cʉ̃ jutii majũ pʉamerẽ cʉ̃ jããñuparã tunu. Bairo áti yaparo, cʉ̃ neásúparã, yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuaturáná yua. \s1 Jesús es crucificado \r (Mt 27.32-44; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 21 Bairo áná, bócaetayuparã jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ, Simón cawãmecʉcʉ, Cirene yepa macããcʉ̃rẽ. Simón pʉame Alejandro, Rufo cawãmecʉna pacʉ ãñupʉ̃. Bairo Simorẽ bócari cʉ̃ pʉsarotiyuparã, Jesús yucʉpãĩrẽ. \p \v 22 Bairo átí yua, Gólgota buropʉ etayuparã. “Gólgota” ĩrã, “La Calavera” o “Rʉpoa coro buro” ĩgaro ĩña. \v 23 Bairo etarã, ʉse ocore mirra bʉʉrije cabairije ũnie mena asuriquere Jesure cʉ̃ tĩãmiñuparã. Jesús pʉame tiere etigaesupʉ. \v 24 Bairi soldaua yucʉpãĩpʉ Jesure cʉ̃ papuatunʉcõrĩ bero, número tiirire ãmeo wẽnuniñuparã. Bairo átiri, na majũ masĩñuparã Jesús jutii ãnajẽrẽ canepaʉre. \p \v 25 Bairi soldaua muipʉ cʉ̃ caasitutuatípaʉ caãno yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuatu rocayuparã Jesure. \v 26 Tunu bairoa Jesús rʉpoa buire yucʉpãĩ woaturicapãĩrẽ papuatuyuparã, Jesure na cʉ̃ capajĩãrotirique wapare nipetiro camasã na ĩñao joroque ĩrã. Tipãĩrẽ atore bairo ĩ woaturique tusayuparo: \sc ÃNI, JUDÍO MAJÃ QUETIUPAɄ REY NIÑAMI\sc*. \v 27 Bairi Jesús mena yucʉpãĩpʉ na papuatuyuparã pʉgarã caʉ̃mʉa jerutiri majãrẽ. Jĩcãʉ̃ cariape nʉgõãrẽ, apei caãcõ nʉgõãrẽ na papuatuyuparã. \v 28 Bairo na caátie pʉame Dios yaye quetibʉjʉrica tutipʉ na cawoatujʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo cariape baietaro baiyuparo: “‘Cʉ̃ cʉ̃ã carorã mena macããcʉ̃ niñami,’ ĩ tʉ̃goñagarãma.” \p \v 29 Bairo yucʉpãĩpʉ papuaturicʉ Jesús cʉ̃ caãno yua, camasã canetõánucũrã pʉame Jesure qũĩroaena na rʉpoare yureyuparã. Roro majũ tore bairo qũĩñuparã: \p —¡Mʉ, templo wiire roca yaparori, itia rʉ̃mʉ bero ape wii cawãma wiire caqũẽnomasĩgaʉ ũcʉ̃ ãnirĩ, mʉ majũã netõña! \v 30 ¡Yucʉpãĩpʉ papuaturicʉ caãcʉ̃ nimicʉ̃ã, mʉ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori yucʉpãĩpʉre ruiasá! —qũĩ epeyuparã to macããna caĩñanetõánucũrã pʉame. \p \v 31 Torea bairo qũĩ epeyuparã sacerdote majã quetiuparã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã cʉ̃ã. Atore bairo qũĩñuparã: \p —Aperãrẽ na netõũpʉ̃. Bairo na netõmicʉ̃ã, ãmerẽ cʉ̃ majũã netõmasĩẽtĩñami. \v 32 ¡Israel yepa macããcʉ̃ Mesías, Quetiupaʉ Rey majũ cariape cʉ̃ caãmata, cʉ̃ majũã cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena atopʉ ruiatíbujioʉmi! Bairo cʉ̃ caruiapáta, tiere ĩñarĩ bero cariape marĩ tʉ̃gobujiorã. \p Bairi jerutiri majã, Jesús mena na capapuatuatana cʉ̃ã tore bairo roro qũĩñuparã. \s1 Muerte de Jesús \r (Mt 27.45-56; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30) \p \v 33 Merẽ yua pasaribota caãno, caãno tʉsaroa naitĩãcoásúparo ati yepa nipetiropʉ. Yoaro naitĩãñuparõ. Ñamicã, tres de la tarde caãno majũ tunu busuyuparo. \v 34 Tipaʉ caãno, Jesús pʉame bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo ĩñupʉ̃: \p —Eloi, Eloi, ¿lema sabactani? Ti wãme pʉame ĩrã, “Yʉ Pacʉ Dios, yʉ Pacʉ Dios, ¿nopẽĩ yʉ mʉ aweyocoátí?” ĩgaro ĩña. \p \v 35 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, to macããna pʉame bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: \p —¡Jã, tʉ̃goñijate! Profeta Elías ãnacʉ̃rẽ cʉ̃ pii ĩñami Jesús. \p \v 36 Ĩcõã yua, na mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ carupajitia mena ʉse oco, cajʉ̃gũẽatajere yosene ásúpʉ. Bairo átícõã, yucʉ yapapʉ ti jitiare jiyaturi, Jesutʉ ásúpʉ. Cʉ̃tʉ eta yua, tiere cʉ̃ ñumʉgõ joyupʉ, cʉ̃ etiáto, ĩ. Bairo áti yaparo, bairo na ĩñupʉ̃: \p —Marĩ ĩñacoteroa mai. Cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, ¿Elías ãnacʉ̃ yucʉpãĩpʉ cʉ̃ caãno cʉ̃ cʉ̃ ruioʉ acʉ́ati? —ĩñuparã. \p \v 37 Jesús pʉame bʉsʉrique tutuaro mena ĩ wisiotʉsa, riacoásúpʉ yua. \v 38 Tipaʉ caãno, templo wii arʉare ẽñotaricaro jutii asero carecomacã woocõã ruiásúparo. \v 39 Bairi soldaua quetiupaʉ capitán Jesús cʉ̃ cariayasicoato ĩñarĩ, atore bairo ĩñupʉ̃: \p —Cariapea ãni, Jesús, Dios macʉ̃ majũ nimiupĩ. \p \v 40 Bairi Jesure cajʉátinemorĩcãrã jĩcããrã carõmia jõpʉ̃ã tuari qũĩñacõã nucũñuparã. Jĩcãõ na mena macããcõ ãñupõ María Magdalena cawãmecʉco. Apeo, María, Santiago cabai, bairi José paco ãñupõ. Apeo Salomé ãñupõ. \v 41 Na rõmirĩ pʉame Jesús Galileapʉ cʉ̃ caãno cʉ̃rẽ cajʉátinemorĩcãrã rõmirĩ ãñuparã. Aperã capããrã rõmirĩ Jerusalẽpʉ Jesús mena caetaatana cʉ̃ã ãñuparã. \s1 Jesús es sepultado \r (Mt 27.57-61; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 42-43 Bairo ti rʉ̃mʉ ãñuparõ judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ jʉ̃goye macã rʉ̃mʉ. Ti rʉ̃mʉ ñamicã merẽ judío majã qũẽno weyopeyogarã baiyuparã, na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye. Bairi ti rʉ̃mʉ canaiorĩpaʉ jʉ̃goyeaca José cawãmecʉcʉ, Arimatea macã macããcʉ̃ Pilatotʉ etayupʉ. Mai, José cʉ̃ã, quetiuparã, Junta Suprema majã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ caãnimajũʉ̃ ãñupʉ̃. Tunu bairoa Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetarore cacotei jĩcãʉ̃ ãñupʉ̃. Bairi yua, tʉ̃goñatutuarique mena Pilato tʉpʉ átí, Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ yarocagʉ, cʉ̃ jẽni ásúpʉ. \v 44 Pilato pʉame bairo cʉ̃ caĩjẽnirõ tʉ̃go, “¿Merẽ cʉ̃ riacoabaupari?” ĩ masĩgʉ, cʉ̃ ʉ̃mʉ capitárẽ cʉ̃ piijori cʉ̃ jẽniñañupʉ̃: “¿Merẽ cʉ̃ baiyasicoaati?” \v 45 “Merẽ baiyasicoaami,” capitán cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ cʉ̃ ʉ̃mʉ capitárẽ Josére ruio rotiyupʉ. \v 46 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, José pʉame lino jutii aserore wapati yaparo, Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ ti asero mena cʉ̃ ũmañupʉ̃. Bairo átiri bero, cawãma ʉ̃tã ope, na cayesearica opepʉ Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ cũñupʉ̃. Áti yaparo, ʉ̃tãpãĩ mena ti opere tubiatoyupʉ. \v 47 Mai, María Magdalena bairi apeo María cawãmecʉco José pacojãã cʉ̃ã topʉ etari Jesure cʉ̃ na cacũrocaripaʉre ĩñañuparã. \c 16 \s1 La resurrección de Jesús \r (Mt 28.1-10; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Cabero yerijãrĩcã rʉ̃mʉ bero macã rʉ̃mʉ caãno María Magdalena, bairi apeo María Santiago paco, bairi apeo Salomé, cajʉtiñurĩjẽrẽ wapatiyuparã. Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ pioturagarã baimiñuparã. \v 2 Bairo ti rʉ̃mʉ, cabʉsʉripaʉaca muipʉ cʉ̃ cawãmʉatípaʉ caãno, ape semana caãni jʉ̃gori rʉ̃mʉrẽ Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ na cacũrocaatapaʉpʉre ásúparã. \p \v 3 Bairo topʉ áná, atore bairo ãmeo ĩ ásúparã na majũ: \p —¿Noa marĩrẽ ti ope na cabiaatatiire na tupãbojarãati? \p \v 4 Bairo ti masã opere etarã yua, ĩñajoyuparã. Ti opere na cabiaatatii, capairi ʉ̃tã tii pʉame tupãworicaropʉ bauyuparo. \v 5 Bairo cabairoi, ti opepʉ jããñuparã. Bairo jããetari, jĩcãʉ̃ cawãmaʉ cariape nʉgõã pʉame jutii caroaro cabotiri wʉre cajãñaruire qũĩñañuparã. Bairo qũĩñarã yua, acʉacoasuparã. \v 6 Bairo na cabairo, atore bairo na ĩñupʉ̃ caʉ̃mʉ pʉame: \p —Mʉjãã, uwieticõãña. Yʉ masĩña. Jesús, Nazaret macã macããcʉ̃, yucʉpãĩpʉ na capapuaturocamiatacʉre cʉ̃ macãrã mʉjãã baiya. Ĩñañijate cʉ̃rẽ na cacũmiatatore. Merẽ catitunucoami. Bairi atore maniñami. \v 7 Bairo ĩña yaparori bero, tunu ánája macãpʉ. Cʉ̃ cabuerã, bairi Pedro cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉrájá. Atore bairo na mʉjãã ĩwã: “Merẽ caticuupi Jesús. Bairi mʉjãã jʉ̃goye Galilea yepapʉ ágʉmi. Topʉ mʉjãã cotegʉmi,” na ĩ quetibʉjʉrájá. Bairo cʉ̃ cabaipeere mʉjãã cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩcãrõrẽã bairo topʉ cʉ̃ mʉjãã bocagarã yua —na ĩ quetibʉjʉyupʉ ángel María Magdalenajããrẽ. \p \v 8 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, carõmia pʉame yoaro mee acoásúparã. Nanauwirã, bairi tunu tie cabairijere tʉ̃goacʉari atʉcoásúparã. Bairi aperãrẽ na caĩñaatajere na quetibʉjʉesuparã, bʉtioro uwirã yua. \s1 Jesús se aparece a María Magdalena \r (Jn 20.11-18) \p \v 9 Bairo judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ busuri rʉ̃mʉ cabusuro bero Jesús cacatitunuatacʉ cõ buiaetajʉ̃goyupʉ María Magdalenarẽ. Mai, María pʉame cajʉ̃goyepʉre jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãrõ majũ wãtĩ yeri pũnaarẽ Jesús cʉ̃ caawiyojobojarico ãñupõ. \v 10 Bairo Jesús Maríare cʉ̃ cabuiaetaro bero, cʉ̃ mena caquetibʉjʉñesẽãnucũrĩcãrãrẽ na quetibʉjʉo ácó ásúpo. Mai, na pʉame bʉtioro yapapuari otirã baiãñuparã. \v 11 Bairo, “Jesús merẽ tunu catiupi. Mepʉ cʉ̃ ñiñaapʉ̃,” cõ caĩrõ tʉ̃gomirãcʉ̃ã, cariape cõ tʉ̃goesuparã. \s1 Jesús se aparece a dos de sus discípulos \r (Lc 24.13-35) \p \v 12 Tipaʉ bero aperã cʉ̃ cabuerã pʉgarã caáñesẽãrãrẽ apeire bairo tunu na buiaetayupʉ Jesús. \v 13 Bairo na cʉ̃ cabuiaetaro bero, na cʉ̃ã tunucoásúparã Jerusalẽpʉ cʉ̃ cabuerãrẽ na quetibʉjʉráná. Na cʉ̃ãrẽ cariape na tʉ̃goesuparã cʉ̃ cabuerã pʉame. \s1 El encargo de Jesús a los apóstoles \r (Mt 28.16-20; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 14 Cabero tunu cʉ̃ cabuerã pʉga wãmo peti rʉpore jĩcãã pẽnirõ caãnacãʉ̃ majũ na caʉgaruiripaʉa buiaetayupʉ. Bairo natʉ buiaetari, “Tunu caticuupi,” na yarã na caĩrĩjẽrẽ cariape na catʉ̃goetoi jʉ̃gori, “¿Nopẽĩrã, ‘Tunu caticuupi,’ na caĩrĩjẽrẽ cariape mʉjãã tʉ̃goetiyati?” na ĩ tuti etayupʉ Jesús. \v 15 Bairo ĩ yaparo, atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃: “Camasã tocãnacã poari macããnarẽ noo na caãnopʉ, yʉ yaye caroa quetire na quetibʉjʉ ñesẽãrájá, na cʉ̃ã yʉ yaye quetire na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩrã. \v 16 Bairo noa ũna yʉ yaye quetire tʉ̃goʉsari, cabautiza rotirã ũna caroaro netõcõãgarãma. Aperã catʉ̃goʉsaena pʉame roro popiye baigarãma. \v 17 Bairi tunu yʉre catʉ̃goʉsarãrẽ cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ na jogʉmi Dios. Tiere narẽ cʉ̃ cajoro capee wãmerĩ átimasĩgarãma. Yʉ catutuarije mena wãtĩã camasãrẽ cajãñarãrẽ na acurewiyojo masĩgarãma. Bairi tunu aperã yayere na cabʉsʉmasĩẽtajere bʉsʉmasĩgarãma. \v 18 Ãñarẽ ñerã cʉ̃ã, bairi capũnirĩjẽrẽ etirã cʉ̃ã, dope bairo baietigarãma. Apeyera tunu cariarãrẽ na wãmorĩ mena na cañigãpeoroa, na cariayecʉtie netõcoagaro,” na ĩñupʉ̃ Jesús. \s1 Jesús sube al cielo \r (Lc 24.50-53) \p \v 19 Bairo Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ na ĩ quetibʉjʉ yaparori bero, na wʉweyori, ʉmʉrecóo pʉamerẽ wãmʉcoásúpʉ. Cʉ̃ pacʉ Dios tʉpʉre etaʉ, cariape nʉgõã pʉame etari ruiyupʉ yua. \v 20 Bairo ʉmʉrecóopʉ cʉ̃ cawãmʉatato bero, cʉ̃ cabuerã tocãnacãʉ̃pʉa nipetiropʉ Jesús yaye quetire quetibʉjʉ ñesẽãñuparã. Na caquetibʉjʉñesẽãrõ, marĩ Quetiupaʉ pʉame masĩrĩqũẽrẽ na joyupʉ. Capee wãmerĩ átijẽño masĩrĩqũẽrẽ na joyupi, camasã, “Na caquetibʉjʉrijere cariapea niña,” na ĩ masĩáto ĩ yua. \p Tocãrõã ñiña.