\id MAT - Carapana NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h SAN MATEO \toc1 El Santo Evangelio Según San Mateo \toc2 San Mateo \toc3 Mt \mt2 El Santo Evangelio Según \mt1 SAN MATEO \c 1 \s1 Los antepasados de Jesucristo \r (Lc 3.23-38) \p \v 1 Jesucristo ati yepapʉ cʉ̃ caátiãnajẽrẽ ati tutipʉ marĩ tʉ̃goroa. Mai, caãnijʉ̃goro cʉ̃ ñicʉ̃jãã ãnana wãmerĩrẽ mʉjãã quetibʉjʉgʉ yʉ átiya. Jesucristo pʉame David, bairi Abraham ãnacʉ̃ pãrãmi majũ caãnacʉ̃ ãmi. Atore bairo ãñupã: \q1 \v 2 Abraham macʉ̃cʉsupi Isaac cawãmecʉcʉre. \q1 Isaac pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Jacob cawãmecʉcʉre. \q1 Jacob pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Judá cawãmecʉcʉre, cʉ̃ bairã mena. \q1 \v 3 Judá pʉame cabero pũnaacʉsupi Fares, bairi Zara cawãmecʉcʉ mena. Na paco, Tamar wãmecʉsupo. \q1 Tunu bairoa Fares pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Esrom cawãmecʉcʉre. \q1 Esrom pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Aram cawãmecʉcʉre. \q1 \v 4 Aram pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Aminadab cawãmecʉcʉre. \q1 Aminadab pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Naasón cawãmecʉcʉre. \q1 Naasón pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Salmón cawãmecʉcʉre. \q1 \v 5 Salmón pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Booz cawãmecʉcʉre. Cʉ̃ paco, Rahab wãmecʉsupo. \q1 Tunu bairoa Booz pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Obed cawãmecʉcʉre. Cʉ̃ paco, Rut wãmecʉsupo. \q1 Tunu bairoa Obed pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Isaí cawãmecʉcʉre. \q1 \v 6 Isaí pʉame cabero macʉ̃cʉsupi David, Israel yepa macããna quetiupaʉ rey caãnipaʉre. \q1 Bairo David cʉ̃ã cabero macʉ̃cʉsupi Salomón cawãmecʉcʉre. Cʉ̃ paco ãnacõ pʉame Urías ãnacʉ̃ nʉmo ãñupõ. \q1 \v 7 Tunu bairoa Salomón pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Roboam cawãmecʉcʉre. \q1 Roboam pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Abías cawãmecʉcʉre. \q1 Abías pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Asa cawãmecʉcʉre. \q1 \v 8 Asa pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Josafat cawãmecʉcʉre. \q1 Josafat pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Joram cawãmecʉcʉre. \q1 Joram pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Uzías cawãmecʉcʉre. \q1 \v 9 Uzías pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Jotam cawãmecʉcʉre. \q1 Jotam pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Acaz cawãmecʉcʉre. \q1 Acaz pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Ezequías cawãmecʉcʉre. \q1 \v 10 Ezequías pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Manasés cawãmecʉcʉre. \q1 Manasés pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Amon cawãmecʉcʉre. \q1 Amon pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Josías cawãmecʉcʉre. \q1 \v 11 Josías pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Jeconías, cʉ̃ bairã menarẽ. Ti yʉteare marĩ ñicʉ̃jãã Israel yepa macããnarẽ na ñejoyupa aperopʉ Babilonia yepapʉre. \q1 \v 12 Bairi yua, Jeconías pʉame na cawiyoro bero tunu etaʉpʉ, macʉ̃cʉsupi tunu Salatiel cawãmecʉcʉre. \q1 Salatiel pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Zorobabel cawãmecʉcʉre. \q1 \v 13 Zorobabel pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Abiud cawãmecʉcʉre. \q1 Abiud pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Eliaquim cawãmecʉcʉre. \q1 Eliaquim pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Azor cawãmecʉcʉre. \q1 \v 14 Azor pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Sadoc cawãmecʉcʉre. \q1 Sadoc pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Aquim cawãmecʉcʉre. \q1 Aquim pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Eliud cawãmecʉcʉre. \q1 \v 15 Eliud pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Eleazar cawãmecʉcʉre. \q1 Eleazar pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Matán cawãmecʉcʉre. \q1 Matán pʉame cabero macʉ̃cʉsupi Jacob cawãmecʉcʉre. \q1 \v 16 Jacob pʉame cabero macʉ̃cʉsupi yua José cawãmecʉcʉre. \q1 José pʉame María manapʉ ãñupĩ. Bairi yua, María pʉame Jesús paco caãnacõ ãmo. \q1 Dios cʉ̃ cajoricʉ Mesías marĩ caĩ, Jesús paco majũ ãcõ baiwõ María. \p \v 17 Bairi bairo cõñaata, Abraham ãnacʉ̃ berore pʉga wãmo peti rʉpore baparicãnacã pẽnirõ cãnacã tutiri bero macããcʉ̃ ãñupĩ David. Tunu bairoa David ãnacʉ̃ berore pʉga wãmo peti rʉpore baparicãnacã pẽnirõ cãnacã tutiri bero caátó majũ israelita majãrẽ na ñejoyupa Babiloniapʉ. To Babiloniapʉ israelita majãrẽ na cañejoricaro berore tunu pʉga wãmo peti rʉpore baparicãnacã pẽnirõ cãnacã tutiri capetiro bero macããcʉ̃ majũ ãñupĩ yua Jesús. \s1 Nacimiento de Jesucristo \r (Lc 2.1-7) \p \v 18 Ãmerẽ, mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgʉ Jesucristo cʉ̃ cabuiarique quetire. Bairo baiyupa: Jesús paco María pʉame José mena cawãmojiyapao ãñupõ. Mai, cʉ̃ mena cõ caãniparo jʉ̃goyepʉa, merẽ bairirupaʉ ãñupõ. Mai, Espíritu Santo, Dios Yeri majũ cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori bairo baiyupo María. \v 19 José pʉame masĩẽsupʉ Espíritu Santo bairo cʉ̃ caátiatajere. “Roro átiatacomo,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃ cʉ̃ yeripʉ. Baipʉa, nipetiro camasã na caĩñajoro cõ tutigaesupʉ. Cariape caãcʉ̃ ãnirĩ caroaro tʉ̃goñañupʉ̃. “Cõ yarã jetore, ‘Cõrẽ yʉ boetiya,’ ñigʉ yasioroa,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. \p \v 20 Bairo cʉ̃ caĩtʉ̃goñarõ bero caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ñami caãno qũẽguericaropʉ Dios cʉ̃ cajoʉ, ángel majũ buiaetayupʉ. Cʉ̃ pʉame bairo qũĩñupʉ̃: “José, David ãnacʉ̃ pãrãmi, tʉ̃goñarĩqũẽ paieticõãña María menarẽ. Rorije áperiyamo. Cõ macʉ̃ caãnipaʉ Espíritu Santo cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori cabuiapaʉ niñami. Torecʉ, ‘Cõrẽ cõ yʉ boetiya,’ ĩ tʉ̃goñaeticõãña. \v 21 Tunu bairoa cõ macʉ̃ cʉ̃ cabuiaro, ‘Jesús’ cʉ̃ mʉ wãmetigʉ. Tore bairo wãmecʉtigʉmi, cabero bʉtiácʉ́ cʉ̃ yarã na carorije wapare canetõõpaʉ ãnirĩ. Bairi ‘Jesús’ cʉ̃ mʉ wãmetigʉ,” qũĩñupʉ̃ ángel Josére, qũẽguerica tutipʉ yua. \p \v 22 Profeta majõcʉ jʉ̃gori Dios cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo baietaro baiyupa. Mai, atore bairo ĩ quetibʉjʉyupi Dios profeta majõcʉre tirʉ̃mʉpʉre: \q1 \v 23 “Jĩcãõ carõmio, caʉ̃mʉ mena caãmeo nimiocʉ̃ã, macʉ̃cʉtigomo. \q1 Yʉ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori macʉ̃cʉtigomo. \q1 Cʉ̃, cõ macʉ̃ pʉame ‘Emanuel’ wãmecʉtigʉmi,” ĩ quetibʉjʉyupi profetare. \q1 (Emanuel ĩgaro ĩña: “Dios marĩ mena ãnicõãñami.”) \p \v 24 Cabero José pʉame cãniwãcãrĩ bero, ángel cʉ̃rẽ cʉ̃ caátirotirore bairo ásupʉ. María mena wãmo jiyayupʉ. \v 25 Bairo wãmoyijamicʉ̃ã, cõ mena ãmeñupʉ̃, cõ macʉ̃, Jesús cawãmecʉtipaʉ cʉ̃ cabuiaparo jʉ̃goye mai. \c 2 \s1 La visita de los sabios del Oriente \p \v 1 Bairo cabairo bero yua, Jesús buiayupi Belén cawãmecʉti macãpʉ, Judea yepapʉ. Rey Herodes cawãmecʉcʉ majũ quetiupaʉ cʉ̃ caãni yʉteare buiayupi. Bairo cʉ̃ cabuiaro bero, cabʉtoa camasĩrã ñocõãrẽ caĩñacõñamasĩrĩ majã ti yepapʉ etayuparã. Muipʉ cʉ̃ cawãmʉatópʉ caatíatana etayuparã. \v 2 Bairo eta yua, atore bairo na ĩ jẽniñañuparã: \p —¿Noo cʉ̃ ãniñati mʉjãã, judío majã, quetiupaʉ rey caãnipaʉ cabuiatacʉ? Cʉ̃ yaʉ ñocõrẽ jãã ĩñajoapʉ. Ñocõ pʉame muipʉ cʉ̃ cawãmʉatópʉ buiatuaetami. Bairi cʉ̃ãcãrẽ qũĩroagarã jãã atíapʉ —na ĩ quetibʉjʉyuparã cabʉtoa camasĩrã. \p \v 3 Bairo na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, quetiupaʉ rey Herodes pʉame tʉ̃go acʉacoasupʉ. To Jerusalén macããna cʉ̃ã nipetirã tʉ̃go acʉacoasuparã. \v 4 Bairo Herodes pʉame tʉ̃goacʉari yua, na piijoyupʉ sacerdote majã quetiuparãrẽ, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã cʉ̃ãrẽ. Bairo na caneñaetaro ĩña yua, atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃: \p —¿Dope bairo na ĩ quetibʉjʉyupari marĩ ñicʉ̃jãã, Mesías cawãmecʉcʉ cʉ̃ cabuiapeere? ¿Cʉ̃ pʉame noopʉ cʉ̃ buiagayupari? —na ĩ jẽniñañupʉ̃ Herodes cʉ̃ capiijoatanarẽ. \p \v 5 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go yua, na pʉame qũĩñuparã: \p —Belén na caĩrĩ macãpʉ Judea yepapʉ buiagayupʉ Mesías. Dios yaye quetire woaturica tutipʉ atore bairo ĩ woatuyupi profeta Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere: \q1 \v 6 ‘Mʉjãã, Judea yepa, Belén na caĩrĩ macã macããna ʉseanirĩ ãña. \q1 Capairi macã macããna mee nimirãcʉ̃ã, caãni macã majũ macããna mʉjãã ãniña. \q1 Mʉjãã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ quetibʉjʉ masĩgʉmi. \q1 Yʉ yarã, Israel yepa macããnarẽ na quetibʉjʉ masĩgʉmi,’ \q1 ĩ woatuyupi profeta Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere —qũĩ quetibʉjʉyuparã Herodere cʉ̃ capiijoatana pʉame. \p \v 7 Cabero yua, Herodes pʉame yasioro na piijoyupʉ cabʉtoa camasĩrã muipʉ cʉ̃ cawãmʉatópʉ caatíatanarẽ. Bairo yasioro na piijori yua, cʉ̃ ñocõ cabuiatíatacʉ na caĩñajʉ̃goatajere na jẽniñañupʉ̃. \v 8 Bairo tiere cʉ̃rẽ na caquetibʉjʉyaparoro, Herodes pʉame Belẽpʉ na joyupʉ. Atore bairo na ĩ joyupʉ: \p —Topʉ ánája. Cʉ̃, cawĩmaʉacarẽ mʉjãã macãwã. Bairo cʉ̃ mʉjãã cabocaata, yʉ mʉjãã quetibʉjʉjowa. Yʉ cʉ̃ã, cʉ̃ ñiroaʉ ágʉ —na ĩtomiñupʉ̃ Herodes cabʉtoa camasĩrĩ majãrẽ. \p \v 9 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, “Jaʉ” qũĩñuparã. Bairi Belẽpʉ acoásúparã cabʉtoa camasĩrã pʉame. Bairo na caátó, ñocõ na caĩñajoatacʉ pʉame tunu buiatuayupʉ. Na riape baujʉ̃goyecʉsupʉ. Cawĩmaʉaca cʉ̃ caãni wii buipʉ bauetayupʉ. \v 10 Bairo ñocõ cʉ̃ cabairo ĩña, cabʉtoa camasĩrã bʉtioro ʉseaniñuparã yua. \v 11 Bairo ti wii Jesús cʉ̃ caãni wiipʉre etarã yua, jããñuparã. Bairo jããetarã, Jesure cʉ̃ paco María mena qũĩñañuparã. Bairo Jesure qũĩña yua, rʉpopaturi mena etanumurĩ qũĩroayuparã. Bairo áti yaparo, na rocapataarire pããñuparã. Na yaye apeyere cʉ̃ nuniñuparã. Bairi orore, werea ũnierẽ, bairi caroaro cajutiñurĩjẽ ũnie cʉ̃ãrẽ cʉ̃ nuniñuparã. \v 12 Cabero qũẽguerica tutipʉ na quetibʉjʉyupʉ Dios Herodes roro cʉ̃ caátigarijere. Bairi cabʉtoa camasĩrã pʉame apewãpʉ tunucoásúparã, na ya macã tunu áná yua. \s1 La huida a Egipto \p \v 13 Bairo cabʉtoa camasĩrã na catunuátó bero, marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ cajoʉ ángel buiaetayupʉ tunu. José cʉ̃ cacãnirõ qũẽguerica tutipʉ cʉ̃tʉ buiaetayupʉ. Atore bairo qũĩñupʉ̃ ángel Josére: \p —José, wãcãña. Herodes, cawĩmaʉacarẽ cʉ̃ pajĩãrocacõãgʉ, mʉjããrẽ macãʉ̃ átiyami. Bairi cawĩmaʉ, cʉ̃ paco mena cʉ̃ jʉ̃gorutiácʉ́ja Egipto yepapʉ. Topʉ mʉjãã ãnicõãwã. Cabero mʉjãã yʉ quetibʉjʉgʉ tunu —qũĩñupʉ̃ ángel Josére. \p \v 14 Bairo ángel cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo baiyupʉ José. Ti ñamia Jesuaca, bairi cʉ̃ paco mena cʉ̃ neásúpʉ Egipto yepapʉ. \v 15 Topʉre eta, yoaro ãnicõãñuparã. Herodes cʉ̃ cariatato beropʉ tunucoásúparã na ya yepapʉ tunu. Profetare marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caĩjʉ̃goyetiricarore bairo baietaro baiyuparo. Atore bairo mai ĩ quetibʉjʉyupi Dios profetare tirʉ̃mʉpʉ: “Yʉ macʉ̃ Egiptopʉ caãniatacʉre cʉ̃ yʉ piitunuojogʉ,” ĩ quetibʉjʉyayupi Dios profetare. \s1 Herodes manda matar a los niños \p \v 16 Mai, Herodes pʉame cabʉtoa camasĩrã cʉ̃ cabairotirore bairo na cabaieto tʉ̃goʉ yua, bʉtioro asiajãñuñupʉ̃. Bairi cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ na joyupʉ Belén macãpʉ, nipetiro cawĩmarã caʉ̃mʉa pʉga cʉ̃ma cacʉ̃gorã, na bairã cʉ̃ãrẽ na capajĩãrepeyoparore bairo ĩ. Belén macãtʉ macããna cʉ̃ãrẽ tore bairo na pajĩãrepeyocõãrotiyupʉ. Cabʉtoa camasĩrã na caquetibʉjʉriquei jʉ̃gori, “Pʉga cʉ̃ma cacʉ̃goʉ ãcʉ̃mi cʉ̃ãcã,” ĩ tʉ̃goñarĩ bairo na átirotiyupʉ. \v 17 Profeta Jeremías cawãmecʉcʉ cʉ̃ caĩwoatuyaricarore bairo baiyuparo: \q1 \v 18 “Ramá cawãmecʉti yepapʉre otiawajarique ocajogaro bʉtioro majũ. \q1 Raquel nigomo roro yapapuarique mena caotio, cõ pũnaa na cariapetiro ĩñarĩ yua. \q1 Bairi, ‘Roro otiecoa. Roro mʉ cabairije netõcoagaro,’ cõ na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gogaetigomo. \q1 Oticõã ninucũgomo,” ĩ quetibʉjʉ woatuyayupi Jeremías ãnacʉ̃ cabaipeere. \p \v 19 Cabero Herodes pʉame riacoásúpʉ. Bairo cʉ̃ cariaro ĩña, ángel pʉame Josére cʉ̃ buiaetayupʉ tunu. Egipto yepapʉ José qũẽguerica tutipʉ cʉ̃ caãno, cʉ̃ buiaetayupʉ. Bairo buiaeta yua, atore bairo qũĩñupʉ̃ Josére: \p \v 20 —Wãcãña José. Cawĩmaʉacarẽ capajĩãgamirĩcãrã merẽ riapeticoama. Bairi cʉ̃, cawĩmaʉ, cʉ̃ paco mena cʉ̃ neácʉ́ja tunu mʉjãã ya yepa, Israel yepapʉ —qũĩñupʉ̃ ángel Josére. \p \v 21 Bairi ángel cʉ̃ caĩrõrẽ bairo ásupʉ José. Jesús, bairi cʉ̃ paco mena cʉ̃ neásúpʉ Israel yepapʉa tunu. \v 22 Mai, topʉ ãcʉ̃, quetire tʉ̃goyupʉ José. “Herodes ãnacʉ̃ macʉ̃, Arquelao cawãmecʉcʉ Judea yepa macããna quetiupaʉ merẽ jããũpʉ̃,” ĩrĩqũẽ quetire tʉ̃goyupʉ. Bairo tʉ̃go yua, uwi, ti yepare tunuágaetimiñupʉ̃. Bairo qũẽguerica tutipʉ Dios cʉ̃ caquetibʉjʉatacʉ ãnirĩ, Galilea yepapʉ roque na jʉ̃goásúpʉ José. \v 23 Bairo Galilea yepapʉre etaʉ, na jʉ̃goãnicõãñupʉ̃ Nazaret cawãmecʉti macãpʉ. Profeta majã Jesure na caĩwoatujʉ̃goyetiricarore bairo baietaro baiyuparo: “Jesús, Nazaret macããcʉ̃ na caĩ nigʉmi,” ĩ woatuyupa mai profeta majã. \c 3 \s1 Juan el Bautista en el desierto \r (Mr 1.1-8; Lc 3.1-9, 15-17; Jn 1.19-28) \p \v 1 Bairo cayoato bero, ti yʉtea caãno, Juan ãnacʉ̃, camasãrẽ oco mena cabautizapaʉ pʉame etayupʉ. Desierto cayucʉmanopʉ Judea yepare etari Dios yaye quetire camasãrẽ na quetibʉjʉgʉ etayupʉ. \v 2 Atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ merẽ etaro baiya. Bairi tʉ̃goña qũẽnorĩ caroaro ãña Dios mena, mʉjãã yasire,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. \p \v 3 Mai, Juan pʉame profeta Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ cawoatujʉ̃goyecʉtacʉ ãñupʉ̃. Atore bairo ĩ woatu quetibʉjʉyayupi Juan cʉ̃ cabaipeere: \q1 “Bairo ĩgʉmi jĩcãʉ̃ desierto cayucʉmanopʉ caãnicõãniatacʉ: \q1 ‘Marĩ Quetiupaʉ yoaro mee etagʉmi. \q1 Torena, caroaro cariape ãnicoteya. \q1 Camasã na quetiupaʉ cʉ̃ caetaparo jʉ̃goye cʉ̃ caatípawãrẽ na caqũẽnoyurorea bairo cʉ̃ qũẽnoyuya mʉjãã cʉ̃ã,’” \q1 ĩ woatu quetibʉjʉyayupi Isaías ãnacʉ̃ Juan cʉ̃ caĩquetibʉjʉpeere. \p \v 4 Juan pʉame waibʉcʉ camello cawãmecʉcʉ asero mena jutiiro qũẽnorĩ jãñañupʉ̃. Tunu bairo waibʉcʉ aserowẽ mena cʉ̃ jutiirore ñujãã tʉ̃gãbiyori jutii jãñañupʉ̃. Bairi tunu ʉgarique cʉsupʉ Juan yeseroare bairã caãnarẽ. Beroa oco cʉ̃ãrẽ etinucũñupʉ̃. \v 5 Bairo cʉ̃ cabaiãno, Juan tʉpʉ asúparã camasã capããrã. Jerusalén macã macããna, bairi Judea yepa macããna cʉ̃ã, Rio Jordán na caĩrĩya tʉ̃ni macããna nipetiro camasã Juan tʉpʉ asúparã. Juan yaye quetibʉjʉriquere tʉ̃gogarã cʉ̃tʉ asúparã. \v 6 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃gorã, roro na caátajere tʉ̃goña yapapuari Dios mena bʉsʉnetõñuparã. Bairo na caáto ĩña, oco mena na bautizayupʉ. Catʉ̃goʉsarãrẽ Rio Jordãpʉ na bautizayupʉ Juan. \p \v 7 Mai, aperã capããrã fariseo majã, bairi saduceo majã mena Juarẽ cʉ̃ bautiza rotiraná etayuparã na cʉ̃ã. Bairo na caboro ĩñarĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Juan: “¡Mʉjãã caĩtopairã, ãña pũnaarẽ bairo caãna mʉjãã caãnoi, mʉjãã yʉ bautizaecʉ! Atore bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñarã: ‘Dios camasãrẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉrẽ popiye marĩ cabaibujioatajere oco mena marĩ cosenetõbujioʉmi,’ mʉjãã ĩ tʉ̃goñarã. ¿Ñamʉ mʉjãã cʉ̃ quetibʉjʉyati, ‘Tie mena jãã netõgarã,’ mʉjãã caĩrĩjẽrẽ? \v 8 Bairo pʉame mʉjãã caátiãnierẽ boya: Rorije mʉjãã caátiere yapapuari caroaro ãnajẽ pʉame átijʉ̃goya. Bairo mʉjãã caáto, camasã nipetiro ĩñarã, ‘Torena, na yerire merẽ wasoa yaparoupa,’ ĩ masĩgarãma. \v 9 Tunu bairoa, ‘Marĩã, Abraham ãnacʉ̃ pãrãmerã marĩ caãnoi, marĩ netõõgʉmi Dios,’ ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Bairo mʉjãã caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, dope bairo átinetõmasĩã maniña. Dope bairo Dios boʉ, atie ʉ̃tã rupaa mena Abraham pãrãmerãrẽ bairo na átiqũẽno jẽñomasĩñami. \v 10 Bairi caroaro mʉjãã caápericõãta, jĩcãʉ̃ yucʉ, caríca maniirẽ quetíjoerocacõãrĩcãrõrẽ bairo mʉjãã átirecõãgʉmi Dios mʉjãã cʉ̃ãrẽ. Petoaca rʉsaya mʉjããrẽ Dios cʉ̃ caĩñabesepa rʉ̃mʉ. \p \v 11 “Bairopʉa, yʉ paarique niña mʉjããrẽ oco mena yʉ cabautizarije. Roro mʉjãã caátajere yapapua tʉ̃goñarĩ tiere mʉjãã cajãnarõ ĩñarĩ, tore bairo mʉjããrẽ yʉ átiya. Yʉ paarique to cañumiatacʉ̃ãrẽ, yʉ bero caetaʉ cʉ̃ capaarije pʉame ñunetõgaro. Cʉ̃ roque Espíritu Santore jõmasĩgʉmi camasãpʉre. Tunu bairoa camasã roro na catʉ̃goñarĩjẽrẽ na wasoao joroque na átigʉmi. Cʉ̃ roque yʉ netõrõ caãnimajũʉ̃ nigʉmi. Bairi yʉ pʉame jĩcãrõ tʉ̃ni yʉ átipeyomasĩẽtĩña. \v 12 Yʉ bero caetapaʉ pʉame marĩ ĩñabesegʉmi. Bairo carorãrẽ na beseregʉmi. Trigo aseri carorijere joerocacõãrĩcãrõrẽ bairo camasã carorãrẽ na beseregʉmi. Caʉ̃petieti peeropʉ na joeregʉmi. Caroarã roquere caroaro na qũẽnogʉmi. Trigo caroa majũrẽ caroaro na caqũẽnocũrõrẽ bairo caroaro na qũẽnogʉmi caetapaʉ cʉ̃ yarã majũrẽ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Juan catʉ̃gorã etarãrẽ Jesús cʉ̃ caátipeere. \s1 Jesús es bautizado \r (Mr 1.9-11; Lc 3.21-22) \p \v 13 Cabero Jesús Galilea yepa caãniatacʉ Juan tʉre etayupʉ Rio Jordán cawãmecʉtiya tʉ̃nipʉ. “Juan yʉ cʉ̃ bautizáto,” ĩ etayupʉ. \v 14 Cajʉ̃goye mai Juan pʉame cʉ̃ bautizagaetimiñupʉ̃ Jesure. Bairi atore bairo qũĩmiñupʉ̃ Juan: \p —¿Nopẽĩ mʉ pʉame yʉre mʉ bautiza rotiatíati? Yʉre mʉ cabautizaro roque ñubujioatato —qũĩñupʉ̃. \p \v 15 Bairo Juan cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Baipʉa, yʉ caborore bairo mʉ ápa. Bairo mʉ caápata, caroaro cariape Dios marĩrẽ cʉ̃ carotirore bairo marĩ átigarã —qũĩñupʉ̃ Jesús Juarẽ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, Juan pʉame “Jaʉ” ĩ, Jesús cʉ̃ caborore bairo oco mena cʉ̃ bautizayupʉ yua. \v 16 Bairo Jesure cʉ̃ cabautizaro bero, Jesús pʉame petapʉ maanʉcãñupʉ̃. Bairo maanʉcã yua, jõbui ʉmʉrecóopʉ ĩñamʉgõjoyupʉ. Bairo cʉ̃ caĩñajoro, jicoquei ʉmʉrecóo pʉame pããnʉcãcoasuparo. Bairo cabairo, Espíritu Santo Dios Yeri majũ bauruiasúpʉ. Bua cʉ̃ caruiatóre bairo bauruietayupʉ Jesús tʉpʉre. \v 17 Bairo cʉ̃ caruietaro, jõbuipʉ atore bairo bʉsʉrique ocajoyuparo: “Ãni, yʉ macʉ̃, yʉ camai majũ niñami. Cʉ̃ caátiãnierẽ ñiñajesoya bʉtioro,” ĩ bʉsʉocajoyuparo bʉsʉrique. \c 4 \s1 Jesús es puesto a prueba \r (Mr 1.12-13; Lc 4.1-13) \p \v 1 Cabero Espíritu Santo pʉame Jesure cʉ̃ neásúpʉ desierto cayucʉmanopʉ, wãtĩ cʉ̃rẽ cʉ̃ átiñato ĩ. “Cariapea cʉ̃ átinucũñati,” Jesure qũĩ jẽniñagʉ ásupʉ wãtĩ. \p \v 2 Bairo Jesús topʉ ãcʉ̃, ñe ũnie ʉgaesupʉ. Cuarenta rʉ̃mʉrĩ, bairi cuarenta ñamirĩ majũ aʉanʉcãcõãñupʉ̃. Cabero yua, queyarique tʉ̃goñañupʉ̃ Jesús. \v 3 Bairo cʉ̃ cabairo, wãtĩ pʉame Jesutʉ etayupʉ, roro cʉ̃ áparo, ĩ. Bairo cʉ̃tʉ etari, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Mʉ, Dios macʉ̃ mʉ ãniña. Bairo cariapea Dios macʉ̃ caãcʉ̃ ãnirĩ, ati ʉ̃tã rupare pan qũẽnorĩ ʉgaya —qũĩñupʉ̃ wãtĩ Jesure. \p \v 4 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo pʉame qũĩcõãñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉ caĩrõrẽ bairo yʉ áperigʉ. Dios yaye quetire na cawoaturica tutipʉ ricaati yʉ átirotietiya. Bairo ĩña ti tuti: ‘Ʉgarique marĩ caʉganucũrõ jeto boetiyami Dios. Nipetirije cʉ̃ yaye quetibʉjʉriquere marĩ catʉ̃goñarĩjẽ cʉ̃ãrẽ boyami,’ ĩ quetibʉjʉya Dios yaye quetire na cawoaturica tutipʉ —qũĩñupʉ̃ Jesús wãtĩrẽ. \p \v 5 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, wãtĩ pʉame Jesure cʉ̃ neásúpʉ caroa macã Jerusalén macãpʉ. Topʉ etari yua, Dios ya wii templo wii buipʉ cʉ̃ neásúpʉ. \v 6 Bairo topʉ cʉ̃ jʉ̃goetari, qũĩñupʉ̃ wãtĩ Jesure: \p —Mʉ, Dios macʉ̃ mʉ ãniña. Bairo cariapea Dios macʉ̃ caãcʉ̃ ãnirĩ, mʉ majũ patiñarui ácʉ́ja jõ yepapʉ. Mʉ riaecʉ. Tore bairo ĩ quetibʉjʉya Dios yaye queti: \q1 ‘Dios pʉame cʉ̃ yarã ángelea majãrẽ mʉ coterotigʉmi. \q1 Na, ángelea majã, mʉ bocáñegarãma ʉ̃tã rupaare mʉ cañarocapeaetiparore bairo ĩrã,’ \q1 ĩ quetibʉjʉya Dios yaye quetire na cawoaturica tutipʉ —qũĩñupʉ̃ wãtĩ Jesure. \p \v 7 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Bairo mʉ caĩquetibʉjʉrore bairo caĩmiatacʉ̃ãrẽ, mʉ caátirotirore bairo yʉ áperigʉ. Bairo yʉ caáto boetiyami Dios. Ape wãme ape pũrõpʉ atore bairo ĩ quetibʉjʉya: ‘Marĩ Quetiupaʉ Diore cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ átiepecõãrĩ cʉ̃ jẽnieticõãña,’ ĩ quetibʉjʉya Dios yaye quetire na cawoaturica tutipʉ —qũĩñupʉ̃ Jesús wãtĩrẽ. \p \v 8 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, wãtĩ pʉame Jesure ʉ̃tãʉ̃ caʉ̃mʉarĩcʉ buipʉ cʉ̃ neásúpʉ. Topʉ etari yua, qũĩñojoyupʉ ati yepa macããna tocãnacãpaʉ macããna quetiuparã na carotimasĩrĩpaʉrire. Caroa macãrĩ majũrẽ qũĩñojoyupʉ. \v 9 Bairo qũĩñojo yua, atore bairo qũĩñupʉ̃ wãtĩ: \p —Atie mʉrẽ yʉ caĩñojorijere mʉ yʉ nunigʉ. Yʉtʉ rʉpopaturi mena etanumurĩ yʉ mʉ caĩroaata, mʉ yʉ nunigʉ nipetirijere. “Jaʉ,” miwã —qũĩñupʉ̃ wãtĩ Jesure. \p \v 10 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Ácʉ́ja wãtĩ. Mʉ caĩrotirore bairo yʉ áperigʉ. Dios yaye woaturica tutipʉ ricaati yʉ átirotietiya. Bairo ĩña ti tuti: ‘Jĩcãʉ̃ã niñami marĩ caĩroaʉ, Dios jeto. Cʉ̃ caĩrĩjẽ jetore tʉ̃goya,’ ĩ quetibʉjʉya Dios yaye quetire na cawoaturica tutipʉ —qũĩñupʉ̃ Jesús wãtĩrẽ. Cʉ̃ yʉesupʉ. \p \v 11 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, acoásúpʉ wãtĩ pʉame yua. Bairo cʉ̃ caátó bero, jĩcããrã ángelea majã Jesure cʉ̃ jʉátirã etayuparã yua. \s1 Jesús comienza su trabajo en Galilea \r (Mr 1.14-15; Lc 4.14-15) \p \v 12 Cabero Jesús pʉame queti tʉ̃goyupʉ, “Juan preso jorica wiipʉ niupʉ̃,” ĩrĩqũẽ quetire. Bairo tiere tʉ̃go yua, Galilea yepapʉ acoásúpʉ. \v 13 Baipʉa, Nazaret macãrẽ tuaesupʉ. Ti macãrẽ netõácʉ́, Capernaum cawãmecʉti macãpʉ etayupʉ. Ti macã Galilea ʉtabʉcʉra tʉ̃nipʉ niña. Marĩ ñicʉ̃jãã Zabulón, bairi Neftalí cawãmecʉna ãnana na caãna yepapʉ niña ti macã. \v 14 Profeta Isaías ãnacʉ̃ Zabulón, Neftalí macããnarẽ cʉ̃ caĩwoatujʉ̃goyetiricarore bairo baietaro baiyuparo. Atore bairo ĩ quetibʉjʉ woatucũñañupĩ Isaías: \q1 \v 15 “To Zabulón yepa macããna, bairi aperã Neftalí yepa macããna, bairi aperã Rio Jordán ape nʉgõã, \q1 mar tʉ̃ni macããna, bairi aperã Galilea yepa macããna cʉ̃ã Diore camasĩẽna niñama. \q1 \v 16 Na, canaitĩãrõpʉ cañesẽãrãrẽ bairo caãna niñama. \q1 Bairo caãna nimirãcʉ̃ã, caroaro cabusurore ĩñarãrẽ bairo nigarãma. \q1 Dios cʉ̃ cajoʉ cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, caroaro cabusurore ĩñarãrẽ bairo nigarãma. \q1 Diore masĩcoagarãma yua,” ĩ woatuyupi profeta Isaías ãnacʉ̃. \p \v 17 Ti watoare na quetibʉjʉ jʉ̃goyupʉ Jesús cʉ̃ yaye quetire camasãrẽ. Atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ merẽ etaro baiya. Bairi tʉ̃goña qũẽnorĩ caroaro ãña Dios mena,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús camasãrẽ. \s1 Jesús llama a cuatro pescadores \r (Mr 1.16-20; Lc 5.1-11) \p \v 18 Cabero, Galilea na caĩrĩ ʉtabʉcʉra tʉ̃nipʉ ásúpʉ Jesús. Bairo ácʉ́ yua, Simón, apei cʉ̃ bai Andrés, jĩcãʉ̃ pũnaa caãna pʉgarãrẽ na ĩñajoyupʉ. Ape wãme “Pedro” qũĩñuparã Simorẽ. Bairo Jesús narẽ cʉ̃ caĩñajoro, na pʉgarãpʉa ʉtabʉcʉrapʉ bapi mena wai wasarã ásuparã na, pʉgarãpʉa. Na capaarije, waiwe wapatarique ãñuparõ. \v 19 Bairo na ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Jito, yʉ bapacʉsa. Caroaro waire cawãsãmasĩrã mʉjãã ãniapʉ, wai na rutieticoáto, ĩrã. Ãmerẽ yua, caroaro camasãrẽ caquetibʉjʉrã mʉjãã ãnio joroque mʉjãã yʉ átigʉ, na yasieticõãto, ĩrã —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 20 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tocãrõã jicoquei pʉgarãpʉa na bapi yucʉre cũrĩ, acoásúparã Jesús mena. \p \v 21 Bairo cajʉ̃goye jãñurĩ na caánemorõ, ʉtabʉcʉra tʉ̃nipʉ Jesús pʉame na ĩñajoyupʉ aperã pʉgarãrẽ tunu. Santiago, bairi cʉ̃ bai Juan cawãmecʉcʉ Zebedeo pũnaarẽ na ĩñajoyupʉ Jesús. Mai, Santiago, cʉ̃ bai Juan mena cũmua capairicapʉ ãñuparã. Bapi yucʉ caopecʉtiere jiyajãrã ásuparã. Bairo narẽ na ĩña, na piijoyupʉ Jesús: “Jito. Yʉ bapacʉsa. Marĩ quetibʉjʉto camasãrẽ Dios yaye caroa quetire,” na ĩñupʉ̃. \v 22 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tocãrõã, jicoquei na cʉ̃ã acoásúparã Jesús mena. Na bapi yucʉre cũrĩ, na pacʉ cũmuapʉ caãcʉ̃rẽ cʉ̃ aweyocoásúpʉ Santiago, cʉ̃ bai Juan mena. \s1 Jesús enseña a mucha gente \r (Lc 6.17-19) \p \v 23 Cabero áñesẽãñupʉ̃ Jesús Galilea yepapʉ. Topʉ áñesẽã yua, tocãnacã macã macããna na cañubueri wiiripʉ sinagogas na caĩrĩ wiiripʉre buenucũñupʉ̃ to macããnarẽ. Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetarore na buenucũñupʉ̃, caroa queti majũrẽ. Bairo topʉ bueñesẽãʉ̃, nipetiri wãme cariayecʉnarẽ na catioyupʉ Jesús. \v 24 Bairo tiere ĩñarã, camasã tocãnacãʉ̃pʉa ãmeo quetibʉjʉnetõñuparã na majũ. Bairi Siria yepa macããna tʉ̃gopeticoasuparã Jesús cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ. Bairo tiere tʉ̃go, na yarã cariarãrẽ cʉ̃tʉ na jeasúparã. Nipetirije riaye cacʉ̃gorãrẽ, bairi na rupaʉri cawʉ̃gãrãrẽ, bairi wãtĩã yeri pũna cacʉ̃gorãrẽ, bairi camecʉ̃rãrẽ, bairi ñicããrĩ cabʉʉrãrẽ cʉ̃tʉ na jeasúparã. Jesús pʉame bairo na cajeanárẽ na bocá catioyupʉ. \p \v 25 Bairo cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ ĩñarã, camasã capããrã cʉ̃ berore ʉsayuparã. Na, Galilea yepa macããna, bairi Decápolis yepa macãã macããna, bairi Jerusalén macã macããna, bairi Judea yepa macããna, bairi Rio Jordán cawãmecʉtiya jinʉgõã macããna nipetirã Jesús berore ʉsayuparã. \c 5 \s1 El sermón del monte \p \v 1 Bairo capããrã camasã na caetaro ĩñarĩ yua, Jesús pʉame jĩcãʉ̃ ʉ̃tãʉ̃ buipʉ acoásúpʉ. Topʉ cʉ̃ caruiro, cʉ̃ cabuerã cʉ̃tʉ etayuparã. \v 2 Bairo na caetaro ĩña, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: \s1 La verdadera dicha del hombre \r (Lc 6.20-23) \p \v 3 “Ʉseanirĩ niñama Diore caroaro masĩẽtĩmirãcʉ̃ã, cʉ̃ mena catʉ̃goñatutuanemogarã pʉame. Bairo caãna ãnirĩ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããna nigarãma yua. \p \v 4 “Tunu bairoa ʉseanirĩ niñama yapapuari caãnimiatana cʉ̃ã. Dios pʉame ʉseanirõ ãnitʉ̃goñarĩqũẽrẽ na jogʉmi. \p \v 5 “Tunu bairoa ʉseanirĩ niñama rorije caãmeoáperã. Ati yepa uparã na ãnio joroque na átigʉmi Dios cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo. \p \v 6 “Tunu bairoa ʉseanirĩ niñama Dios cʉ̃ caborore bairo bʉtioro caáticõã ãnigarã. Dios pʉame na jʉátinemogʉmi, cʉ̃ caborore bairo na caátimasĩparore bairo ĩ. \p \v 7 “Tunu bairoa ʉseanirĩ niñama cabopacarãrẽ caĩñamairã. Na cʉ̃ãrẽ na ĩñamairĩ na jʉátigʉmi Dios. \p \v 8 “Tunu bairoa ʉseanirĩ niñama ñe ũnie na yeripʉ carorije mána caãna. Na roque Diore qũĩñagarãma. \p \v 9 “Tunu bairoa ʉseanirĩ niñama jĩcãrõ tʉ̃ni ãnajẽrẽ cajʉ̃goátiãna. ‘Narẽ Dios pũnaa caãna,’ na ĩgarãma. \p \v 10 “Tunu bairoa ʉseanirĩ niñama Dios cʉ̃ caborore bairo na caátie jʉ̃gori caĩñate ecorã. Aperã roro popiye na baio joroque na caátimiatacʉ̃ãrẽ, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããna majũ nigarãma bairãpʉa. \p \v 11 “Tunu bairoa ʉseanirĩ mʉjãã ãnigarã, camasã roro mʉjããrẽ na caĩmiatacʉ̃ãrẽ. Tunu yʉre mʉjãã catʉ̃goʉsarije jʉ̃gori capee ĩtorique mena popiye mʉjãã baio joroque na caátimiatacʉ̃ãrẽ, ʉseanirĩ mʉjãã ãnigarã. \v 12 Bairo jeto ásupa camasã, profeta majã mʉjãã jʉ̃goyepʉ caquetibʉjʉnetõrĩ majã ãnana cʉ̃ãrẽ. Tore bairo ãmerẽ roro mʉjãã cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Dios mʉjããrẽ caroare cʉ̃ cajopee paijãñurõ nigaro. Jõbuipʉ mʉjãã caetaro, pairo nigaro mʉjããrẽ caroa cʉ̃ cajopee pʉame. Tiere tʉ̃goñarĩ ʉseanirĩqũẽ mena bairoa ãnicõã ninucũña. \s1 Sal y luz del mundo \r (Mr 9.50; Lc 14.34-35) \p \v 13 “Mʉjãã, yʉ yarã ati yepapʉre moarẽ bairo mʉjãã ãniña camasãrẽ. Moa caocaetie caãmata, ñerẽ átimasĩẽtĩña camasãrẽ. Bairi moa caocarije capeticõã ʉsapata, ñe ũnie pʉamerẽ ñuẽtĩña. Rerique niña. Bairi macã yepapʉ reyama camasã tie ũnie carorijere. Bairo na carero, na ya wii macã yepa canetõáná pʉame na careatajere peaborecõãgarãma. \p \v 14 “Tunu bairoa ati yepapʉre cabusurijere bairo mʉjãã ãniña camasãrẽ. Jĩcã macã ʉ̃tãʉ̃ buipʉ na caqũẽnorĩcã macã caãmata, yasioropʉ ãmerĩña. Nipetiro camasã caroaro ti macãrẽ ĩñajomasĩñama. \v 15 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ jĩñaworiquere bʉgacũẽcʉ̃mi carupapata rocapʉ. Jõbuipʉ cũnucũñami, cʉ̃ ya wiire to ʉ̃busuwoáto, ĩ. \v 16 Bairi mʉjãã pʉame torea bairo mʉjãã átigarã mʉjãã cʉ̃ã. Caroaro mʉjãã átiãninucũgarã camasã na caĩñajoro, marĩ Pacʉ Dios, ʉmʉrecóo macããcʉ̃rẽ cʉ̃ na cabasapeoparore bairo ĩrã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Jesús enseña sobre la ley \p \v 17 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “‘Moisés ãnacʉ̃, bairi profeta majã ãnana cʉ̃ã na caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ jãnarotiacʉ́, tiere bueyami,’ ĩ tʉ̃goñaeticõãña yʉ capaarique cʉtiere. Bairo mee átiacʉ́ yʉ baiya ati yepapʉre. Dios yarã ãnana na caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo jĩcãrõ tʉ̃ni to baipeticõãto ĩ, ati yepapʉre yʉ apʉ́. \v 18 Cariape mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉya: Ati ʉmʉrecóo capetiparo jʉ̃goye Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽ jĩcã wãmeacã ũnorẽ noa ũna átiyasiomasĩẽtĩñama. Cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo baicoagaro. \v 19 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Moisés cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽ jĩcã wãmeacã ũnorẽ cʉ̃ cajãnarotiata, o camasãrẽ ricaati na cʉ̃ caĩquetibʉjʉata, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããna nipetiro netõrõ cabʉgoro macããcʉ̃ nigʉmi. Apei pʉame tie cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽrẽ cʉ̃ catʉ̃goʉsacõãmata, bairi tunu camasãrẽ cariape na cʉ̃ caĩquetibʉjʉata, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããna mena carotimasĩ majũ nigʉmi. \v 20 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi fariseo majã na caátiãnie netõjãñurõ Dios cʉ̃ caborore bairo caroaro mʉjãã caápericõãta, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre mʉjãã etaetigarã.” \s1 Jesús enseña sobre el enojo \r (Lc 12.57-59) \p \v 21 Apeyera, “Marĩ ñicʉ̃jããrẽ na caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ mʉjãã tʉ̃goyupa: ‘Camasãrẽ na pajĩãreeticõãña. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ apeire cʉ̃ capajĩãrocaata, roro cʉ̃ caátiere ĩñacõñarĩ popiye cʉ̃ baio joroque cʉ̃ átirotigarãma cabʉtoa camasĩrã,’ na caĩrĩqũẽrẽ mʉjãã tʉ̃goyupa. \v 22 Bairo na caĩquetibʉjʉcũmiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame atore bairo mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉ cũnemoña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ yaʉ mena cʉ̃ caasiata, Dios pʉame roro cʉ̃ caátiere ĩñacõñarĩ popiye cʉ̃ baio joroque cʉ̃ átigʉmi. Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ yaʉre roro cʉ̃ caĩtutiata, Junta Suprema macããna roro cʉ̃ caátiere ĩñacõñarĩ popiye cʉ̃ baio joroque cʉ̃ átigarãma. Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ yaʉre, ‘Catʉ̃gomasĩẽcʉ̃ mʉ ãniña,’ ĩrĩ, bʉtioro yapapua tʉ̃goñarĩ cʉ̃ ãnio joroque cʉ̃ cʉ̃ caápata, caʉ̃petietopʉ caácʉ́re bairo nigʉmi. \p \v 23-24 “Bairi ni mʉjãã mena macããcʉ̃ roro cʉ̃ caátaje wapare yasiogʉ, altar mesapʉ waibʉcʉre cʉ̃ neátí, bairi, ‘Yʉ mena asiajãñuñami mai yʉ yaʉ,’ cʉ̃ caĩtʉ̃goñabócaata, ti altapʉre cʉ̃ canunigamirĩjẽrẽ cʉ̃ cacũrõ ñuña mai. Cariape cʉ̃ yaʉtʉ cʉ̃ caátó boya. Cʉ̃ mena cʉ̃ cabʉsʉqũẽnorõ boya. Bairo tiere áti yaparori bero roque, Diore cʉ̃ cañubuero ñuña. \p \v 25 “Tunu bairoa ni apei ũcʉ̃, ‘Yʉ mʉjãã wapamoña,’ ĩrĩ, mʉjããrẽ juez caĩñabesei tʉpʉ cʉ̃ caneápáro jʉ̃goye, tãmurĩ cʉ̃ mena bʉsʉqũẽnojʉ̃goya. Mʉjããrẽ juez tʉpʉ cʉ̃ caneápériparore bairo ĩrã, cʉ̃ mena bʉsʉqũẽnojʉ̃goya. Mʉjãã cabʉsʉqũẽnojʉ̃goeticõãta, juez pʉame preso jorica wii macããna cacoterãrẽ mʉjããrẽ ñerotigʉmi. Bairo áti yaparo, na pʉame preso jorica wiipʉ mʉjããrẽ cũrecõãgarãma. \v 26 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Dinero mʉjãã cawapamorĩjẽrẽ mʉjãã cawapatipeyoparo jʉ̃goye, topʉ mʉjãã ãnicõãgarã. Mʉjãã witimasĩetigarã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Jesús enseña sobre el adulterio \p \v 27 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩ nemoñupʉ̃ tunu: “‘Apeo mʉ nʉmo mee caãcõrẽ eperico cʉ̃goeticõãña,’ na caĩquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ mʉjãã tʉ̃goyupa. \v 28 Bairo na caĩquetibʉjʉcũmiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame atore bairo mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉ cũnemoña tunu: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ nʉmo mee caãcõrẽ roro cõ cʉ̃ caátigatʉ̃goñata, merẽ cʉ̃ yeripʉre cõ mena caãcʉ̃rẽ bairo ãnicõãbujioʉmi. \p \v 29 “Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ cʉ̃ caapea cariape nʉgõã macããcã mena carorije macããjẽ jetore ĩñanucũʉ̃mi. Bairo tia cʉ̃ caapea jʉ̃gori carorije macããjẽrẽ caĩñapai cʉ̃ caãmata, apeire tia cʉ̃ caapeare weeroticõãrĩ caãcʉ̃rẽ bairo cʉ̃ caãno, ñubujioro. Bairo cʉ̃ rupaʉ macããtõ jĩcãrõrẽ cʉ̃goetimicʉ̃ã, Dios tʉpʉ cʉ̃ caetaata, ñuña. Bairo cʉ̃ rupaʉ macããjẽ roro cʉ̃rẽ caátiecorotirije nipetiro mena peeropʉ roro cʉ̃ tãmʉo joroque Dios cʉ̃ caápata roque, ñuetimajũcõãña. \v 30 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ cʉ̃ wãmo jʉ̃gori rorije jetore átinucũʉ̃mi. Bairo cʉ̃ wãmo jʉ̃gori carorijere caátieconucũʉ̃ cʉ̃ caãmata, apeire cʉ̃ wãmorẽ yisetaroticõãrĩ caãcʉ̃rẽ bairo cʉ̃ caãno, ñubujioro. Bairo cʉ̃ rupaʉ macããtõ jĩcãrõrẽ cʉ̃goetimicʉ̃ã, Dios tʉpʉ cʉ̃ caetaata, ñuña. Bairo cʉ̃ rupaʉ macããjẽ roro cʉ̃rẽ caátiecorotirije nipetiro mena peeropʉ roro cʉ̃ tãmʉo joroque Dios cʉ̃ caápata roque, ñuetimajũcõãña. Bairi roro mʉjãã caátinucũrĩjẽrẽ jãnacõãña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Jesús enseña sobre el divorcio \r (Mt 19.9; Mr 10.11-12; Lc 16.18) \p \v 31 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ nʉmorẽ cʉ̃ carocagaata, atore bairo ĩrĩcã pũrõrẽ cõ cʉ̃ cajoro, ñurõ: ‘Bairo mʉ cabairoi, mʉrẽ teei, mʉrẽ yʉ rocaya yua,’ na caĩquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ mʉjãã tʉ̃goyupa. \v 32 Bairo na caĩquetibʉjʉcũmiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame atore bairo mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉ cũnemoña tunu: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ nʉmo, apei mena roro caepeeco cõ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, cõrẽ cʉ̃ carocaata, roro cõ baio joroque cõ átiyami. Apei mena roro caepericore bairo caãcõ cõ ãnio joroque cõ átiyami, bairo cõ cʉ̃ caápata. Tunu bairoa apei pʉame capitiecoricore cʉ̃ cawãmojiyaata, apeo mena roro caepericʉre bairo caãcʉ̃ ãnibujioʉmi cʉ̃ cʉ̃ã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Jesús enseña sobre los juramentos \p \v 33 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “‘Dios mena ñiña, mʉjãã caĩatato bero caãmata, mʉjãã caĩrõrẽã bairo ása. Ĩtoeticõãña,’ marĩ ñicʉ̃jãã na caĩquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ mʉjãã tʉ̃goyupa. \v 34-35 Bairo na caĩquetibʉjʉcũmiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame atore bairo mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉ cũnemoña tunu: Atore bairi wãme ĩẽtĩcõãña: ‘Jõ ʉmʉrecóo mena ñiña,’ o ‘Ati yepa mena ñiña,’ o ‘Jerusalén na caĩrĩ macã mena majũ ñiña,’ ĩẽtĩcõãña. Bairo mʉjãã caĩata, Diore caĩroaenarẽ bairo caãna mʉjãã ãnibujiorã. Ʉmʉrecóo pʉame Dios cʉ̃ caãnipaʉ niña. Ati yepa pʉame cʉ̃ carotiripaʉ niña. Jerusalén cʉ̃ã cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ niña. \v 36 Tunu bairoa, ‘Yʉ rʉpoa mena ñiña,’ ĩẽtĩcõãña. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ poawẽ jĩcãwẽ cañirĩwẽãcãrẽ cabotiriwẽ majũ átiwasoamasĩẽtĩñami. O cabotiriwẽãcã caãmata, cañirĩwẽ majũ átiwasoa masĩẽtĩñami. \p \v 37 “Bairi atore bairo ĩrĩqũẽ jeto ñuña: ‘Bairo yʉ átigʉ,’ o ‘Bairo yʉ áperigʉ,’ cariapea ĩrĩqũẽ jeto ñuña. Tie netõjãñurõ mʉjãã caĩata, wãtĩ cʉ̃ caĩbʉsʉjãrĩjẽrẽ catʉ̃goʉsarãrẽ bairo caãna mʉjãã ãnibujiorã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Jesús enseña sobre la venganza \r (Lc 6.29-30) \p \v 38 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “‘Jĩcãʉ̃ apei mena ãmeo qũẽrĩ cʉ̃ caapeere cʉ̃ caroyetuata, cʉ̃ cʉ̃ã cʉ̃rẽã bairo cʉ̃ caapeere cʉ̃ caãmerõ ñurõ. O cʉ̃ opire cʉ̃ capapeata, cʉ̃ cʉ̃ã cʉ̃rẽã bairo cʉ̃ opire cʉ̃ capapeero ñurõ,’ na caĩquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ mʉjãã tʉ̃goyupa. \v 39 Bairo na caĩquetibʉjʉcũmiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame atore bairo mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉ cũnemoña tunu: Aperã roro mʉjããrẽ na caátimiatacʉ̃ãrẽ na ãmeeticõãña. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã wasopanarẽ cʉ̃ capaata, ape nʉgõã cʉ̃ãrẽ cʉ̃ ẽñotaeticõãña. \v 40 Tunu bairoa apei mʉjãã pesu pʉame mʉjãã jutiiro cabui macããtõrẽ quetiupaʉ juezre cʉ̃ caẽmarotiata, mʉjãã camisa cʉ̃ãrẽ cʉ̃ nunicõãña mʉjãã pesure. \v 41 Tunu bairoa ape yepa macããcʉ̃ soldau ũcʉ̃, ‘Pʉga kilómetro majũ yʉ yayere pʉsabojaya tãmurĩ wapa mano,’ mʉjãã cʉ̃ caĩata, baparicãnacã kilómetro majũ buipearo cʉ̃ mʉjãã pʉsabojagarã. \v 42 Tunu bairoa apei cʉ̃ cajẽniata, cʉ̃ cabopacarijere cʉ̃ nuniña. Tunu apei, ‘Yʉre wasoya,’ mʉjãã cʉ̃ caĩata, ‘Mʉ yʉ wasoecʉ,’ qũĩẽtĩcõãña. Cʉ̃ nunicõãña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 El amor a los enemigos \r (Lc 6.27-28, 32-36) \p \v 43 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “‘Marĩ yarãrẽ marĩ camairõ ñuña. Tunu marĩ pesua pʉamerẽ marĩ cateero ñuña,’ na caĩquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ mʉjãã tʉ̃goyupa. \v 44 Bairo na caĩquetibʉjʉcũmiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame atore bairo mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉ cũnemoña tunu: Mʉjãã pesua cʉ̃ãrẽ na maiña. Rorije na ápericõãña. Caroa roquere na ása. Dios yarã mʉjãã caãnoi, roro mʉjãã baio joroque caánarẽ na jẽnibojaya Diopʉre. \v 45 Bairo mʉjãã caápata, Dios ʉmʉrecóo caãcʉ̃ pũnaarẽ bairo caãna mʉjãã ãnigarã. Dios pʉame nipetirore caĩñamai niñami. Carorijere caána, caroare caána cʉ̃ãrẽ muipʉ asibatopeyocõãnucũñami. Tunu bairoa oco caocarijere na jonucũñami Dios carorije wapare cacʉ̃gorãrẽ bairo cʉ̃ caĩñarãrẽ, carorije wapa cacʉ̃goenarẽ bairo cʉ̃ caĩñarã cʉ̃ãrẽ. Bairi mʉjãã cʉ̃ã Dios caroaro cʉ̃ caátorea bairo caroaro na ása, roro mʉjããrẽ caána cʉ̃ãrẽ. \v 46 Mʉjããrẽ camairã jetore mʉjãã camaiata, Dios mʉjãã cawapatapee mʉjããrẽ cʉ̃ cajorije manigaro. Tore bairo átinucũñama Roma macããnarẽ camasã yaye dinerore jejobojari majã. Narẽ camairã jetore na mainucũñama. \v 47 Tunu bairoa mʉjãã yarã jetore, ‘Caroare cʉ̃ joáto Dios mʉjããrẽ,’ na mʉjãã caĩata, ¿ñe ũnierẽ aperã netõrõ caroare mʉjãã átiyati? Tore bairo átinucũñama Diore camasĩẽna cʉ̃ã. \v 48 Marĩ Pacʉ, ʉmʉrecóo macããcʉ̃ pʉame roque caroaro cariape cʉ̃ caátie petietiya. Bairi mʉjãã Dios yarã ãnirĩ roro mʉjããrẽ caána cʉ̃ãrẽ caroaro na ása. Bairi Dios cʉ̃ caátinucũrĩjẽrẽ bairo mʉjãã cʉ̃ã caroaro cariape átinucũña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \c 6 \s1 Jesús enseña sobre las buenas obras \p \v 1 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Ñubueráná caroaro tʉ̃goñaña. ‘Capããrã camasã na caneñarõ jetore marĩ ñubuegarã, caroaro marĩ caátiere na caĩñaparore bairo ĩrã,’ ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Bairo mʉjãã caĩtʉ̃goñaata, marĩ Pacʉ Dios ʉmʉrecóo macããcʉ̃ mʉjãã cawapatapee mʉjããrẽ cʉ̃ cajopeere mʉjãã joetigʉmi. \p \v 2 “Bairi camasã na cabopacarijere mʉjãã cajoata, nipetiro camasãrẽ, bairo mʉjãã caátiere na quetibʉjʉ masĩõẽtĩcõãña. Tore bairo átinucũñama caĩtopairã cʉ̃ã ñubuerica wii, sinagogare ãna, o maapʉ áñesẽãrã, nipetiro camasã narẽ na caĩroaparore bairo ĩrã. Cariape mʉjããrẽ ñiña: Na ũna camasã aperã narẽ na caĩroanucũrĩjẽ netõrõ cʉ̃gonemoetigarãma. Dios pʉame na ĩroaetiri caroare na joetigʉmi roro na catʉ̃goñarĩjẽ jʉ̃gori. \v 3 Bairi mʉjãã pʉame camasã na cabopacarijere mʉjãã cajoata, ni ũcʉ̃ mʉjãã yaʉ caãnimajũʉ̃rẽ cʉ̃ quetibʉjʉeticõãña. \v 4 Capããrã na caĩñaetopʉ, cabopacarãrẽ na jʉátinemoña. Tore bairo mʉjãã caápata, marĩ Pacʉ Dios yasioropʉ mʉjãã caátimiatacʉ̃ãrẽ, caĩñaʉ ãnirĩ mʉjãã jogʉmi mʉjãã cawapatapeere. \s1 Jesús enseña a orar \r (Lc 11.2-4) \p \v 5 “Tunu bairoa Diore jẽnirã, caĩtopairã na cajẽnirõrẽ bairo jẽnieticõãña. Na pʉame ñubuerica wiipʉ ãna, nucũrĩ Diore cʉ̃ jẽniʉseanucũñama. O plaza tʉ̃nipʉ capããrã camasã na caãnopʉ ãna, bairo átiʉseanucũñama, nipetiro camasã caroaro na cañubuerijere na caĩñaparorore bairo ĩrã. Cariape mʉjããrẽ ñiña: Na ũna camasã aperã narẽ na caĩroanucũrĩjẽ netõrõ cʉ̃gonemoetigarãma. Dios na ĩroaetiri, caroare na joetigʉmi, roro na catʉ̃goñarĩjẽ jʉ̃gori. \v 6 Bairi mʉjãã pʉame Diore cʉ̃ mʉjãã cajẽniata, atore bairo mʉjãã caáto ñuña: Mʉjãã ya arʉa jopere biajãáti, aperã na caĩñaetopʉ Diore cʉ̃ jẽninucũña. Tore bairo mʉjãã caápata, marĩ Pacʉ Dios jeto caĩñaʉ, mʉjãã mena caãcʉ̃ ãnirĩ caroare mʉjãã jogʉmi. \p \v 7 “Tunu bairoa Diore cʉ̃ jẽnirã, nairõ jĩcã wãmea cabʉgoro macããjẽrẽ ĩ bʉsʉjẽnieticõãña. Torea bairo jeto ĩ jẽninucũñama Diore camasĩẽna. ‘Nairõ jĩcã wãmea cʉ̃ marĩ caĩata, caroaro tʉ̃goʉmi Dios,’ ĩ tʉ̃goñañama, masĩẽna. \v 8 Marĩ Pacʉ Dios pʉame cʉ̃ mʉjãã cajẽniparo jʉ̃goyepʉa merẽ mʉjãã cajẽnipeere masĩcõãñami. Bairi narẽ bairo cʉ̃ jẽnieticõãña Diore. \v 9 Atore bairo mʉjãã caĩjẽnirõ boya: \q1 ‘Jãã Pacʉ, jõbui macããcʉ̃, nipetiro camasã mʉ wãmerẽ na ĩroáto. \q1 \v 10 Tunu bairoa mʉ carotimasĩrĩpaʉ ati yepapʉ to apáro. \q1 Jõbuipʉ mʉ carotirorea bairo to baiáto ati yepapʉ cʉ̃ãrẽ. \q1 \v 11 Tunu ãme jãã caʉgapee, jãã caborije, jããrẽ carʉsarije ũnie cʉ̃ãrẽ jãã joya. \q1 \v 12 Tunu bairoa roro jãã caátaje cʉ̃ãrẽ jãã masiriyobojaya. \q1 Camasã roro jããrẽ na caátajere jãã camasiritirorea bairo roro jãã caátaje cʉ̃ãrẽ jãã masiriyobojaya mʉ cʉ̃ã. \q1 \v 13 Tunu wãtĩ roro jããrẽ cʉ̃ caátigarijere jãã ẽñotaya. Jãã netõõña. \q1 Mʉ jeto carotimasĩ mʉ ãniña. \q1 Mʉ jeto catutuanetõʉ̃ mʉ ãniña. \q1 Mʉ jeto camasã na caĩroapaʉ mʉ ãniña tocãnacã rʉ̃mʉa. Bairo to baiáto,’ \q1 bairo Diore cʉ̃ mʉjãã caĩjẽnipee ñuña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 14 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Camasã roro mʉjããrẽ na caátajere na mʉjãã cabʉsʉqũẽnoata, marĩ Pacʉ Dios ʉmʉrecóopʉ caãcʉ̃ cʉ̃ã roro mʉjãã caátajere masiriyobojagʉmi. \v 15 Bairo roro mʉjããrẽ na caátajere na mʉjãã cabʉsʉqũẽnoeticõãta roque, marĩ Pacʉ Dios cʉ̃ã roro mʉjãã caátajere masiriyobojaetigʉmi. \s1 Jesús enseña sobre el ayuno \p \v 16 “Tunu bairoa ape rʉ̃mʉ ʉgarique betiri Diore ñubueãna, tʉ̃goñarĩqũẽ pairã yapapuarique cʉnarẽ bairã na cabaurore bairo baieticõãña. Tore bairo jeto átiyama caĩtopairã, nipetiro camasã ʉgarique betiri Diore na cañubuero na camasĩparore bairo ĩrã. Cariape mʉjããrẽ ñiña: Camasã na caĩroarije netõrõ cʉ̃goetigarãma. Dios na ĩroaetiri caroare na joetigʉmi, roro na catʉ̃goñarĩjẽ jʉ̃gori. \v 17 Bairi mʉjãã pʉame ʉgarique betiri Diore mʉjãã cañubueata, atore bairo mʉjãã caáto ñuña: Mʉjãã riapére wacoseya. Mʉjãã poa cʉ̃ãrẽ caroaro wʉgapeoya. \v 18 Bairo ása, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ ʉgarique betiri mʉjãã cañubuerijere cʉ̃ camasĩẽtĩparore bairo ĩrã. Atorea bairo mʉjãã caápata, marĩ Pacʉ Dios caĩñaʉ jeto mʉjãã mena caãcʉ̃ ãnirĩ caroare mʉjãã jogʉmi. \s1 Riquezas en el cielo \r (Lc 12.33-34) \p \v 19 “Tunu bairoa ati yepa macããjẽ pairo cawapacʉtiere jeeneñorĩ caroare bairo jecũcʉ̃gonetõẽtĩcõãña. Ati yepapʉ marĩ caãno, moena ʉgareyama ti ũnierẽ. O tie ãpõã ũnie caãmata cʉ̃ãrẽ, ʉta witiri boacoaya. O aperã tiere jerutirecõãñama. \v 20 Caroaro ása, jõbuipʉ roquere mʉjãã yaye wapa caãnipeere mʉjãã cacʉ̃gonetõparore bairo. Topʉ noa ũna moena caʉgarerã mánama. Caʉtawitiboarije ũnie cʉ̃ã mano. Cajerutiri majã cʉ̃ã mánama ʉmʉrecóopʉre. Bairi topʉ mʉjãã cacʉ̃gopee yasietigaro. \v 21 Ati yepapʉ macããjẽ jetore mʉjãã camaitʉ̃goñaata, tie jetore mʉjãã bootʉ̃goñagarã. Jõbuipʉ mʉjãã cacʉ̃gopeere mʉjãã camaitʉ̃goñaata roque, ati yepa macããjẽrẽ bʉtioro mʉjãã bootʉ̃goñaetigarã. \s1 La lámpara del cuerpo \r (Lc 11.34-36) \p \v 22-23 “Tunu bairoa mʉjãã caapee pʉame cajĩñaworicare bairo niña mʉjãã rupaʉre. Mʉjãã caapee caroaro to caĩñamasĩata, caroaro mʉjãã ĩñamasĩña. Caroyetuata, caroaro mʉjãã ĩñamasĩẽtĩña. Tore bairo mʉjãã, cayeriñurã ãnirĩ cariape mʉjãã catʉ̃goñaata, caroaro mʉjãã átimasĩgarã. Cayeriñuena mʉjãã caãmata roque, caroaro mʉjãã átimasĩẽtĩbujiorã. Dios mʉjããrẽ cʉ̃ camasĩõrĩjẽrẽ mʉjãã catʉ̃goʉsajãnacõãta, ¡roro majũ ána mʉjãã átibujiorã! \s1 Dios y el dinero \r (Lc 16.13) \p \v 24 “Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, pʉgarãpʉa cʉ̃ quetiuparã na caĩrõrẽ bairo átimasĩẽtĩñami, jĩcãrõrẽã bairo na carotimasĩẽtĩcõãta. Bairo na cabaiata, jĩcãʉ̃rẽ qũĩroabujioʉmi. Apeire qũĩroaetibujioʉmi. Jĩcãʉ̃ mena yeri ñugʉmi. Apeire qũĩñategʉmi. Torea bairo mʉjãã cʉ̃ã dinerore mʉjãã cabotʉ̃goñaata, Dios yaye mʉjããrẽ cʉ̃ caátirotirijere mʉjãã ĩñatebujiorã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Dios cuida de sus hijos \r (Lc 12.22-31) \p \v 25-26 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Mʉjãã yeri pũna pʉame, mʉjãã caʉgapee, bairi mʉjãã cajãñapee netõjãñurõ caãnimajũrĩjẽ niña. Bairi mʉjããrẽ ñiña: Ati yepa macããjẽrẽ bʉtioro bootʉ̃goñaeticõãña. Mʉjãã caʉgapeere, mʉjãã caetipeere, bairi mʉjãã cajãñapee cʉ̃ãrẽ bʉtioro tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. Minia na caátiãnierẽ mʉjãã masĩña. Na caʉgapeere oteetiyama. Tunu na caʉgapeere cabʉtiro ĩña, jeetiyama. Na caʉgapeere jeri wiipʉ qũẽnocũẽtĩnucũñama. Bairo na caáperimiatacʉ̃ãrẽ, na caʉgapeere jonucũñami Dios. ¡Mʉjãã roquere minia netõrõ mʉjãã maiñami Dios! Bairi ãme mʉjãã caãnierẽ tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. \v 27 Ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃, cʉ̃ catʉ̃goñamacãrĩjẽ jʉ̃gori, ‘Yʉ bʉtinemogʉ jĩcã metro recomacã majũ, ʉ̃mʉaʉ ãnigʉ,’ ĩ masĩẽtĩñami. Mʉjãã catʉ̃goñamacããrĩjẽ jʉ̃gori mʉjãã átimasĩẽtĩña. \p \v 28 “Bairi, ¿nopẽĩrã mʉjãã cajãñapeere mʉjãã tʉ̃goñarĩqũẽ paiyati? Oó, tataboaro macããjẽ cabairije cʉ̃ãrẽ mʉjãã masĩña. Oó pʉame paaetinucũña. Eetinucũña. \v 29 Bairo áperimirõcʉ̃ã, caroa bauya. Quetiupaʉ rey Salomón ãnacʉ̃ caroa majũ cʉ̃ cajutii jãñarĩqũẽ netõjãñurõ caroa bauya oó pʉame. \v 30 Bairo tie taa ũnie Dios cʉ̃ caqũẽnorĩqũẽ jĩcã rʉ̃mʉ caroa cabaumiatacʉ̃ãrẽ, ape rʉ̃mʉ peeropʉ joeyama camasã, peero riorã. Mʉjããrẽ taa ũnie netõjãñurõ mʉjãã maiñami Dios. Bairi mʉjãã cajãñapeere mʉjãã jogʉmi yua. ¡Mʉjãã, Dios mena catʉ̃goñatutuaenarẽ bairo majũ mʉjããrẽ ñiñaña! \v 31 Bairi mʉjãã cabopacarijere tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. ‘¿Ñerẽ marĩ ʉgarãati?’ o ‘¿Ñerẽ marĩ etirãati?’ o ‘¿Nerẽ marĩ jãñarãati?’ ĩ tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. \v 32 Diore caĩroaena pʉame na caʉgapeere, bairi na caetipee cʉ̃ãrẽ tʉ̃goña macãnucũñama. Mʉjãã roque narẽ bairo baieticõãña. Marĩ Pacʉ Dios ʉmʉrecóo macããcʉ̃ marĩ cabopacarijere masĩpeyocõãñami. Bairi tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. \v 33 Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ roquere tʉ̃goñaña. Dios cʉ̃ carotirore bairo ása. Bairo mʉjãã caápata, ati yepa macããjẽ nipetirije mʉjãã cabopacarije cʉ̃ãrẽ mʉjãã jogʉmi Dios. \v 34 Tocãnacã rʉ̃mʉ ricaati capee wãme baicõã niña. Bairi ñamirõcã mʉjãã caátipeere tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. Ñamirõcã caetaro roque mʉjãã caátipee ũnierẽ mʉjãã masĩgarã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \c 7 \s1 No juzgar a otros \r (Lc 6.37-38, 41-42) \p \v 1 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Aperã noo na caátiere roro bʉsʉpaieticõãña, mʉjããrẽ Dios cʉ̃ã mʉjãã caátiere, ‘Roro átiyama,’ cʉ̃ caĩetiparore bairo ĩrã. \v 2 Dios pʉame aperã na caátiãnierẽ roro mʉjãã cabʉsʉpairo cãrõ, mʉjãã ĩroaetigʉmi. Tunu bairoa aperãrẽ na mʉjãã catuticõñarõ cãrõ jĩcãrõ tʉ̃ni mʉjãã cʉ̃ãrẽ mʉjãã tutigʉmi. \v 3-4 Tunu bairoa jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ cʉ̃ baire, ‘Mʉ caapeapʉ pũrõãcã jãñaña. Yʉ nerocapa,’ qũĩñupʉ̃. Bairo qũĩmicʉ̃ã, cʉ̃ pʉame tutu majũ cʉ̃gocõãñami cʉ̃ caapeapʉ. Tore bairo baiyami jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pairo roro caátacʉ, cʉ̃ cʉ̃ã petoaca roro caátacʉre, ‘Roro mʉ baiya,’ cʉ̃ cʉ̃ caĩbʉsʉpaiata. \v 5 ¡Caĩtopairã mʉjãã ãniña! Torena, mʉjãã pʉame roque rejʉ̃goya mʉjãã carorijere. Bairo átiri bero roque, mʉjãã quetibʉjʉ masĩgarã aperã rorije na caátiere. \p \v 6 “Tunu bairoa caroa majũrẽ marĩ joetiya wii yaiare. Tunu perlas caroa cabotiri rupaaca cʉ̃ãrẽ yeseapʉre marĩ wẽjoetiya. Bairo marĩ caápata, tiere peabato recoagarãma. Torea bairo Dios yaye bʉsʉrique caroa majũ to caãnimiatacʉ̃ãrẽ, wii yaia, bairi yeseare bairo caãnarẽ bairo catʉ̃gogaenarẽ na quetibʉjʉeticõãña, caroa quetire roro na bʉsʉeticõãto, ĩrã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Pedir, buscar y llamar a la puerta \r (Lc 11.9-13; 6.31) \p \v 7-8 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Noa ũna na cajẽniata, na cajẽnirĩjẽrẽ bócamasĩgarãma. Tunu bairoa apeye ũnierẽ na camacãata, na camacãrĩjẽrẽ bócamasĩgarãma. Tunu jopepʉ na capiiata, ti wii upaʉ pʉame ti jopere pããgʉmi. Bairi tore bairo Diore mʉjãã cajẽniata, mʉjãã caãnimasĩpeere jogʉmi. Bairi Diore mʉjãã cajẽnirõ ñuña. \p \v 9 “Mʉjãã, capũnaacʉna mʉjãã pũnaa pan rupare na cajẽniata, ¿ʉ̃tã rupare na mʉjãã jobujiocʉti? Bairo mʉjãã áperã. \v 10 Tunu bairoa waire na cajẽniata, ¿ãña ũcʉ̃rẽ na mʉjãã jobujiocʉti? Bairo mʉjãã áperã. \v 11 Mʉjãã, carorã nimirãcʉ̃ã, mʉjãã pũnaarẽ caroa wãmerẽ mʉjãã jomasĩnucũña. Marĩ Pacʉ Dios ʉmʉrecóo macããcʉ̃ roque caroʉ́ majũ niñami. Camasã netõrõ caroʉ́ niñami. ¡Bairi noa ũna cʉ̃rẽ cajẽnirãrẽ na jogʉmi caroa ũnie majũrẽ! \p \v 12 “Bairi aperã mʉjãã na caátore mʉjãã caborore bairo na cʉ̃ãrẽ na nʉcʉ̃bʉgoya. Tore bairo marĩ ĩ quetibʉjʉ cũñañupã Moisés ãnacʉ̃ bairi profeta majã cʉ̃ã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 La puerta angosta \r (Lc 13.24) \p \v 13-14 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Ati yepapʉ mʉjãã caãno, pʉga jopeere bairo niña. Jĩcã jope, pairi jope niña. Ti jope jããetaricaro esari wãã baucoaya. Bairo caroa wãã baumirõcʉ̃ã, ti wãã yapapʉ camasã na cayasipapaʉ niña. Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, camasã capããrã ti jopere pããjããrĩ ti wããrẽ ánucũñama. Ape jope cʉ̃ã niña õcã jopeaca. Ti jope jããetaricaro esaeti wãã baucoaya. Bairo cabairi wãã nimirõcʉ̃ã, ti wãã yapapʉ camasãrẽ tocãnacã rʉ̃mʉa caroaro na canetõpapaʉ niña. Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, camasã petoaca ti jopere pããjããrĩ ti wããrẽ áyama. Mʉjãã pʉame roque na mena mʉjãã caátó yʉ boya,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 El árbol se conoce por su fruto \r (Lc 6.43-44) \p \v 15 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “ ‘Dios yaye bʉsʉriquere mʉjããrẽ jãã quetibʉjʉgarã,’ jĩcããrã mʉjããrẽ na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, bairo mʉjããrẽ ĩtogarã baiyama. Na tʉ̃goʉsaeticõãña. Ovejare bairo nurĩcãrã baumirãcʉ̃ã, macãnʉcʉ̃ yaia, cauwarã majũrẽ bairo caãna niñama. \v 16 Marĩ caʉgarije ʉse cʉ̃ãrẽ marĩ jeetiya pota yucʉpʉ. Tunu bairoa ʉgarique, higuera na caĩrĩjẽ cʉ̃ãrẽ marĩ jeetiya pota wopʉ. Torea bairo caĩtopairã ricaati na caátiãnierẽ ĩñarĩ, ‘Naana, caĩtopairã niñama,’ mʉjãã ĩ masĩgarã. \v 17 Tunu tocãnacãʉ̃pʉa yucʉ caroʉ́ pʉame caroare rícacʉtiya. Apei yucʉ caroricʉ roque carorijere rícacʉtiya. \v 18 Yucʉ caroʉ́ pʉame carorijere ríca cʉperiya. Tunu bairoa apei yucʉ caroricʉ caroa ríca cʉperiya. \v 19 Bairi camasã tocãnacãʉ̃ã caroaro na caápericõãta, jĩcãʉ̃ yucʉ, caríca maniirẽ quetíjoerocacõãrĩcãrõrẽ bairo na átirecõãgʉmi Dios na cʉ̃ãrẽ. Petoaca rʉsaya Dios camasãrẽ cʉ̃ caĩñabesepa rʉ̃mʉ. \v 20 Tore bairo camasã na caátiãnierẽ ĩñamasĩrĩ tore bairo caátiãnarẽ na mʉjãã ĩ masĩgarã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 No todos entrarán en el reino de Dios \r (Lc 13.25-27) \p \v 21 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Tocãnacãʉ̃pʉa, ‘Jãã Quetiupaʉ’ yʉre caĩrã nimirãcʉ̃ã, jĩcããrã na mena macããna ápérigarãma Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉpʉre. Noa ũna, yʉ Pacʉ ʉmʉrecóo macããcʉ̃ cʉ̃ carotirore bairo caáticõãna roque ágarãma. \v 22 Ti rʉ̃mʉ camasãrẽ Dios na cʉ̃ caĩñabesepa rʉ̃mʉ caetaro ĩña, atore bairo ñigarãma capããrã camasã yʉre: ‘Jãã Quetiupaʉ, jãã cʉ̃ã mʉ yaye bʉsʉriquere jãã quetibʉjʉnetõwʉ̃ camasãrẽ. Tunu bairoa mʉ wãme mena ĩrĩ, wãtĩ yeri pũnarẽ na jãã acuwiyojowʉ. Capee jãã átijẽñowʉ̃ mʉ camasĩrĩjẽ mena. Jããrẽ mʉ masĩĩ,’ ñimigarãma ti rʉ̃mʉ caetaro. \v 23 Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo ñigʉ: ‘Mʉjãã yʉ masĩẽtĩña. Bairi ánája. ¡Mʉjãã carorije cacʉ̃gorã ãnirĩ yʉ mena mʉjãã ãmerĩgarã yua!’ na ñigʉ caĩtori majãrẽ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Las dos bases \r (Mr 1.22; Lc 6.47-49) \p \v 24 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãmerẽ ĩcõñarĩ na ĩnemoñupʉ̃ tunu Jesús: “Ni ũcʉ̃ yʉ yaye quetire tʉ̃gori, cabero yʉ caĩrõrẽ bairo caácʉ atore bairo niñami: Tutuari wiire caqũẽnoʉrẽ bairo camasĩ niñami. Camasĩ pʉame cʉ̃ ya wiire ʉ̃tã bui qũẽnoñupʉ̃. \v 25 Bairi cabero oco pairo caocaro, ria puta, wiipʉ etayuparo yua. Wĩno cʉ̃ã bʉtioro papuyuparo. Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, ti wii pʉame toa nicõãñuparõ. Wii botare cayepa ʉsʉropʉ nʉcõrĩ cʉ̃ caqũẽnorĩcã wii ãnirĩ toa nicõãñuparõ. \v 26 Tunu bairoa apei cʉ̃ã yʉ yaye quetire tʉ̃gogaetiri, yʉ caĩrõrẽ bairo caápei atore bairo niñami: Tutuaeti wiire caqũẽnoʉrẽ bairo caãcʉ̃ niñami. Catʉ̃goñamasĩẽcʉ̃ ãnirĩ ʉ̃tã bui mee, paputiropʉ cʉ̃ wiire qũẽnoñupʉ̃. \v 27 Bairi cabero oco pairo caocaro, ria puta, wiipʉ etayuparo. Wĩno cʉ̃ã bʉtioro papuyuparo. Bairo cabairoi yua, ti wii pʉame pecoasuparo. Wii botare cayepa ʉsʉetopʉ nʉcõrĩ cʉ̃ caqũẽnorĩcã wii ãnirĩ, ¡ñe mano ñapeticoasuparo!” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 28 Bairo camasãrẽ na ĩ quetibʉjʉ yaparo yua, nipetirã cʉ̃ yaye quetire catʉ̃gorã etarã pʉame cʉ̃ tʉ̃gocõã maniásuparã. \v 29 Jesús pʉame Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majãrẽ bairo camasãrẽ na quetibʉjʉesupʉ. Carotimasĩ cʉ̃ caquetibʉjʉrore bairo na quetibʉjʉyupʉ. Bairi cʉ̃ yaye quetire tʉ̃gori, cʉ̃ tʉ̃gocõã maniásuparã nipetiro camasã. \c 8 \s1 Jesús sana a un leproso \r (Mr 1.40-45; Lc 5.12-16) \p \v 1 Bairo Jesús ʉ̃tãʉ̃pʉ caãniatacʉ tunu ruiasúpʉ. Bairo cʉ̃ caruiató, capããrã camasã cʉ̃ bero ʉsayuparã. \v 2 Bairo cabairo, jĩcãʉ̃ carupaʉ boaʉ pʉame Jesutʉ cʉ̃ rʉpopaturi mena etanumurĩ qũĩroaʉ etayupʉ. Bairo eta, atore bairo qũĩ jẽniñupʉ̃: \p —Yʉ Quetiupaʉ, mʉ cabooata, yʉ mʉ netõõgʉ yʉ caboariaye cʉtiere. \p \v 3 Bairo cʉ̃ caĩjẽnirõ tʉ̃go, Jesús pʉame cʉ̃ wãmo mena cʉ̃ pãñañupʉ̃. Bairo áticõã, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉ cacatiro yʉ boya. ¡Bairi mʉ yʉ netõõña! —qũĩñupʉ̃ cariaʉre. \p Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ, jicoquei caticoasupʉ carupaʉ boamiatacʉ. \v 4 Bairo qũĩnemoñupʉ̃ tunu Jesús: \p —Tʉ̃goya. Aperãrẽ na quetibʉjʉeticõãña mʉrẽ yʉ canetõatajere. Cariape acoácʉ́ja sacerdote tʉpʉ. Qũĩñoña mʉ rupaʉ, mʉ cacatiatajere. Bairo tunu Diore cʉ̃ nuniña mʉ cacatirije wapare. Tore bairo marĩ átirotiyupi Moisés ãnacʉ̃. Bairo mʉ caátiatato bero, nipetiro camasã masĩgarãma mʉ cacatiatajere yua —qũĩñupʉ̃ Jesús carupaʉ boamiatacʉre. \s1 Jesús sana al criado de un capitán romano \r (Lc 7.1-10) \p \v 5 Cabero Capernaum na caĩrĩ macãpʉ etayupʉ Jesús. Bairo cʉ̃ caetaro tʉ̃go, jĩcãʉ̃, romano soldaua quetiupaʉ capitán majũ cʉ̃tʉ etayupʉ, cʉ̃ jẽniñagʉ. \v 6 Atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Yʉ Quetiupaʉ, yʉ paabojari majõcʉ jĩcãʉ̃ riajãñuñami. Ámasĩẽtĩñami. Cʉ̃ ñicããrĩ bʉʉjãñuñami. Cʉ̃ rupaʉ cʉ̃ãrẽ bʉtioro wisiojãñuñami —qũĩñupʉ̃. \p \v 7 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉ mena, mʉ ya wiipʉ yʉ ágʉ. Mʉ paabojari majõcʉre yʉ catiobojaʉágʉ́ —qũĩñupʉ̃. \p \v 8 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ soldaua quetiupaʉ capitán Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, yʉ mena mʉ ápéi. Mʉ, caãnimajũʉ̃ mʉ ãniña. Yʉ pʉame roque mʉrẽ bairo yʉ baietiya. Bairi yʉ ya wiire mʉ cajããrõ ñuetõ. Atopʉa ãcʉ̃, “Cʉ̃ catiáto,” mʉ caĩjoro jeto ñurõ. Bairo mʉ caĩrõ, caticoagʉmi yʉ yaʉ. \v 9 Yʉ netõjãñurõ carotirã na carotiricʉ yʉ ãniña. Tunu bairoa yʉ cʉ̃ã quetiupaʉ ãnirĩ yʉ ʉ̃mʉarẽ na yʉ rotimasĩnucũña. Bairi “Tiaya,” yʉ caĩrõ, jicoquei atínucũñama. Tunu “Ánája,” yʉ caĩrõ, jicoquei ánucũñama. Tunu “Bairo ása,” yʉ paabojari majãrẽ yʉ caĩrõ, jicoquei yʉ caĩrõrẽ bairo átinucũñama —qũĩñupʉ̃ quetiupaʉ capitán Jesure. \p \v 10 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame tʉ̃goacʉacoasupʉ. Bairi cʉ̃rẽ caʉsarãrẽ na ãmejore ĩñarĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Mʉjããrẽ cariape ñiña: Ato Israel yepa macããna jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ ãnirẽ bairo yʉ mena catʉ̃goñatutuaʉre yʉ bócaetañaẽtĩña. Cʉ̃ pʉame tʉ̃goñatutuajãñuñami Dios cʉ̃ carotimasĩrĩjẽrẽ. \v 11 Tunu cariape ñinemoña: Ape rʉ̃mʉ capããrã camasã romano majõcʉ ũna muipʉ cʉ̃ cawãmʉatópʉ caatíatana, bairi muipʉ cʉ̃ cañajãátopʉ caatíatana cʉ̃ã nipetiropʉ caatíatana etari, marĩ ñicʉ̃jãã, Abraham, Isaac, Jacob mena mesapʉ ruigarãma. Judío majã caãmerã na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, na mena ʉga bapacʉtigarãma Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetaro. \v 12 Bairo caroaro na mena na caʉga bapacʉtimiatacʉ̃ãrẽ, aperã capããrã judío majã Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre caetabujioatana pʉamerẽ canaitĩãrõpʉ na joregʉmi Dios, cʉ̃ mena na catʉ̃goñatutuaetie wapa. Bairi capããrã topʉ otigarãma. Na opire bacarʉpotugarãma, bʉtioro yapapuarã yua —na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ bero caʉsarãrẽ. \p \v 13 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo qũĩnemoñupʉ̃ tunu soldaua quetiupaʉ capitárẽ: \p —Tunu ácʉ́ja mʉ ya wiipʉ. Tore bairo yʉ mena mʉ catʉ̃goñatutuarore bairo to baiáto. Mʉ paabojari majõcʉ caticoagʉmi —qũĩñupʉ̃. \p Tocãrõã bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei caticoasupʉ capitán paabojari majõcʉ yua. \s1 Jesús sana a la suegra de Pedro \r (Mr 1.29-31; Lc 4.38-39) \p \v 14 Cabero acoásúpʉ Jesús, Pedro cawãmecʉcʉ ya wiipʉ. Bairo ti wii jããetari Pedro mañicõrẽ cõ ĩñañupʉ̃. Cõ pʉame riao baiyupo. Bʉtioro bʉgoyupo. \v 15 Bairo cõ cabairo ĩña, cõ wãmorẽ pãñañupʉ̃. Bairo cʉ̃ caátoa, jicoquei yua jãnacoasuparo bʉgoye pʉame. Tocãrõã caticoasupo. Bairo catiácó yua, tocãrõã ʉgariquere na qũẽnonuñupõ Jesujããrẽ. \s1 Jesús sana a muchos enfermos \r (Mr 1.32-34; Lc 4.40-41) \p \v 16 Cabero canaioatípaʉ Pedro ya wiipʉre etayuparã nipetiro ti macã macããna. Wãtĩ yeri pũnarẽ cacʉ̃gorãrẽ na jeasúparã Jesús tʉpʉ. Bairo Jesús na caetaro ĩña, wãtĩ yeri pũnarẽ na acurewiyojoyupʉ. Jĩcãnia cʉ̃ caĩrõ witicoásúparã. Tunu bairoa nipetiro cariayecʉnarẽ na catioyupʉ Jesús. \v 17 Bairo profeta Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo baietaro baiyuparo. Atore bairo ĩ quetibʉjʉ woatucũñañupĩ Isaías: “Marĩ riayere, popiye marĩ cabairije nipetirijere marĩ netõbojagʉmi,” ĩ quetibʉjʉ woatucũñañupĩ Isaías ãnacʉ̃ Jesús cʉ̃ caátipeere. \s1 Los que querían seguir a Jesús \r (Lc 9.57-62) \p \v 18 Cabero camasã capããrã majũ Jesús tʉpʉre ĩñanucũ ãmejoreyuparã. Bairo na cabairo ĩñarĩ, Jesús pʉame, “Ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ marĩ pẽña átóca,” na ĩñupʉ̃ cʉ̃ cabuerãrẽ. \v 19 Bairo na caápáro jʉ̃goye, jĩcãʉ̃ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuei pʉame Jesure qũĩñupʉ̃: \p —Cabuei, yʉ cʉ̃ã mʉ cabuei yʉ ãnigaya. Bairi noo mʉ cañesẽãrõpʉ yʉ ágʉ yʉ cʉ̃ã —qũĩñupʉ̃. \p \v 20 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Macãnʉcʉ̃ macããna waibʉtoa na caãnipaʉri cʉ̃goyama. Minia cʉ̃ã na riabatiri na caãnipaʉrire cʉ̃goyama. Bairo na cacʉ̃gomiatacʉ̃ãrẽ, yʉa, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ caãnipaʉ ũno yʉ cʉ̃goetiya —qũĩñupʉ̃ Jesús caʉ̃mʉrẽ. \p \v 21 Bairi apei Jesús berore caʉsaʉ pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Yʉ Quetiupaʉ, mai mʉ mena yʉ bapacʉperigʉ. Yʉ pacʉre cʉ̃ cotei ácʉ yʉ baiya. Cʉ̃ cariacoato bero roque, mʉ mena yʉ ábujioʉ —qũĩñupʉ̃ Jesure. \p \v 22 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame bairo qũĩñupʉ̃: \p —Ãmerẽ yʉ mena mʉ cabapacʉto yʉ boya. Camasã cariacoatanarẽ bairo caãna pʉame na qũẽnoáto cabaiyasirãrẽ —qũĩñupʉ̃ Jesús jĩcãʉ̃ cʉ̃rẽ caʉsagamirẽ. \s1 Jesús calma el viento y las olas \r (Mr 4.35-41; Lc 8.22-25) \p \v 23 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, Jesús pʉame cũmua capairicapʉ ájããñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caájããrõ ĩñarã, cʉ̃ cabuerã cʉ̃ã ájããñuparã. \v 24 Bairo ájãã yua, ti ʉtabʉcʉrapʉ pẽñacoásúparã. Bairo na caátó yua, wĩno pairo papu atíjʉ̃goyuparo. Bairo capapuro ocoturi pairo atíjabejããñuparõ, cũmua ruagari tʉ̃nipʉ yua. Mai, Jesús pʉame na caátó beroaca cãnijããcoasupʉ. \v 25 Bairo cʉ̃ cabairoi, cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃ wãcõñuparã. Cʉ̃ wãcõrĩ atore bairo qũĩñuparã Jesure: \p —¡Jããrẽ cabuei, jãã netõõña! ¡Ruarã marĩ baiya! —qũĩñuparã. \p \v 26 Bairo na caĩwãcõrõ tʉ̃go, bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã bʉtioro mʉjãã uwiyati? ¡Dios mena mʉjãã tʉ̃goñatutuaetimajũcõãña! —na ĩñupʉ̃. \p Ĩ yaparo, wãmʉnʉcãrĩ yua, wĩnorẽ jãnarotiyupʉ. Tunu bairoa oco turi cʉ̃ãrẽ jãnarotiyupʉ. Bairo cʉ̃ caáto, jicoquei jãnapeticoasuparo yua. \v 27 Bairo cʉ̃ caáto ĩña, cʉ̃ cabuerã pʉame qũĩñacõã maniáti, atore bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: \p —¡Ago tame! ¿Ñamʉ ũcʉ̃ cʉ̃ ãniñati Jesús? Wĩno, ocoturi cʉ̃ã cʉ̃ tʉ̃gocõãña. \s1 Los endemoniados de Gadara \r (Mr 5.1-20; Lc 8.26-39) \p \v 28 Cabero ti ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ pẽñaetayuparã Jesujãã, Gadara na caĩrĩ yepapʉ. Bairo eta yua, maanʉcãñupʉ̃ Jesús. Bairo cʉ̃ camaanʉcãrõ, pʉgarã caʉ̃mʉa wãtĩ yeri pũna cacʉ̃gorã pʉame cʉ̃tʉ etayuparã. Camasãrẽ na carerica ʉ̃tã wiiripʉ caãniatana cʉ̃tʉ etayuparã. Mai, na pʉame cauwiorã majũ ãñuparã. Bairi camasã pʉame tipaʉre netõámasĩẽtĩnucũñuparã. \v 29 Bairi yua, na, caʉ̃mʉa pʉame Jesús cʉ̃ camaanʉcãrõ ĩña, bairo qũĩ awajayuparã: \p —¿Mʉ, Dios macʉ̃, ñerẽ acʉ́ mʉ atíati jãã tʉre? ¿Dios popiye jããrẽ cʉ̃ caátipa rʉ̃mʉ jʉ̃goye, mʉ pʉame popiye jãã baio joroque átigʉ mʉ atíati? —qũĩñuparã bʉtioro. \p \v 30 Mai, to jʉ̃goye cayoajãñurĩpaʉpʉ capããrã yesea nurĩcãrã ʉga ãñuparã. \v 31 Bairo na caʉgaãno, wãtĩ yeri pũna pʉame atore bairo bʉtioro qũĩñuparã Jesure: \p —Jããrẽ mʉ caacurewiyojomajũgaata, yesea tʉpʉ jãã árotiya. Napʉre jãã jããgarã —bʉtioro qũĩñuparã. \p \v 32 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, “¡Jaʉ, topʉ ánája toroque!” na ĩñupʉ̃ Jesús, na ároti yua. Bairo cʉ̃ caĩrõ, wãtĩ yeri pũna pʉame caʉ̃mʉarẽ na witipeticoásúparã. Yeseapʉre jããrásúparã. Bairo yeseare na cajããrĩpaʉ yua, yesea ʉ̃tãʉ̃ bui caãnimiatana pʉame mecʉ̃rã ʉtabʉcʉrapʉ atʉre ñañuacoásúparã. Bairi yua, ruapeticoásuparã yesea pʉame. \p \v 33 Bairo na cabairo ĩña, yeseare cacotemiatana pʉame acʉari acoásúparã. Bairo macãpʉ etarã, na quetibʉjʉyuparã nipetiro yesea na cabaiatajere. Tunu bairoa nipetiro wãtĩ yeri pũna cacʉ̃gomiatana na cabaiataje cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉyuparã. \v 34 Bairo tiere tʉ̃gori, camasã pʉame ĩñarásúparã cabaiatajere. Bairo topʉ etarã, Jesure qũĩña yua, bʉtioro aperopʉ cʉ̃ árotiyuparã. Na ya yepare cʉ̃ caãno boesuparã. \c 9 \s1 Jesús sana a un paralítico \r (Mr 2.1-12; Lc 5.17-26) \p \v 1 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Jesús cũmuarẽ ájããñupʉ̃ tunu. Bairo ájãã yua, ti ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ pẽñacoásúpʉ cʉ̃ cabuerã mena. Pẽñaátí yua, cʉ̃ ya macã majũpʉ etayupʉ. \v 2 Bairo cʉ̃ caetaro ĩña, ti macã macããna jĩcããrã Jesutʉ, ñicãrĩ cabʉʉricʉre cʉ̃ neasúparã, na canerĩ coro mena. Bairo na caató ĩña, Jesús pʉame masĩcõãñupʉ̃ cʉ̃ mena na catʉ̃goñatutuarijere. Torecʉ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús ñicãrĩ cabʉʉricʉre: \p —Yʉ yaʉ, caroaro ʉseanirõ ãnitʉ̃goñaña. Merẽ mʉ carorije wapare yʉ netõõcõãña —qũĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 3 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃tʉ macããna Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã pʉame bairo ĩ tʉ̃goñañuparã na yeripʉ: “Diore cʉ̃ netõnʉcãʉ̃ átiyami bairo cʉ̃ caĩrĩjẽ mena. ‘Merẽ mʉ carorije wapare yʉ recõãña,’ cʉ̃ ũcʉ̃ ĩ masĩã maa.” \v 4 Masĩcõãñupʉ̃ Jesús cʉ̃ yeripʉ na caãmeobʉsʉrijere. Bairi atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã yʉ mena roro mʉjãã tʉ̃goñañati? \v 5-6 “Mʉ carorije wapare yʉ netõõña,” ãnirẽ yʉ caĩata, “Bairo ĩcõãʉ̃ ĩñami,” mʉjãã ĩbujiorã. Bairãpʉa, “Wãmʉnʉcãña,” cʉ̃rẽ yʉ caĩata, to bero cʉ̃ cawãmʉnʉcáto ĩñarã roque, “Bairo ĩcõãʉ̃ mee ĩñami Jesús,” mʉjãã ĩbujiorã. Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, ati yepapʉ yʉ carotimasĩrĩjẽrẽ mʉjãã camasĩparore bairo, tiere ñigʉ —na ĩñupʉ̃ Jesús Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majãrẽ. \p Ĩ yaparo, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo qũĩnemoñupʉ̃ Jesús ñicãrĩ cabʉʉricʉre: \p —Wãmʉnʉcãña. Mʉ cacũñarĩ corore nepʉsari mʉ ya wiipʉ tunu ácʉ́ja. Merẽ mʉ riayere yʉ netõõña —qũĩñupʉ̃. \p \v 7 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tocãrõã jicoquei wãmʉnʉcã yua, cʉ̃ ya wiipʉ acoásúpʉ cabʉʉmiatacʉ pʉame. \v 8 Bairo cʉ̃ caátó ĩña, to macããna, capããrã camasã cʉ̃ tʉ̃goñacõã maniásuparã. Bairi Diore cʉ̃ basapeoyuparã. Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ camasãrẽ na cʉ̃ cajorijere tʉ̃goña ʉseaniñuparã yua. \s1 Jesús llama a Mateo \r (Mr 2.13-17; Lc 5.27-32) \p \v 9 Cabero topʉ caãniatacʉ acoásúpʉ Jesús. Bairo netõácʉ́, yʉ, ati tutire cawoatuʉ Mateo cawãmecʉcʉre ñiñajowĩ. Mai, yʉ pʉame Roma gobiernorẽ camasã yaye dinero impuestos na caĩrĩjẽrẽ jejobojari majõcʉ yʉ ãmʉ. Bairi yʉ capaari arʉapʉ yʉ caãno, ñiñajowĩ Jesús. Bairo ñiñajori bero, yʉtʉ etari atore bairo ñiwĩ yua: \p —Jito. Yʉ bapacʉsa. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tocãrõã jicoquei yʉ pʉame Jesús mena yʉ bapacʉti acoaápʉ́ yua. \p \v 10 Cabero Jesús, bairi jãã, cʉ̃ cabuerã mena mesapʉ jãã caruiro, camasã capããrã ruirã etawã, yʉre bairo capaarique cʉ̃gorã, bairi aperã camasã roro na cabʉsʉpairã cʉ̃ã. \v 11 Bairo jãã caʉgabapacʉtore ĩñarã yua, fariseo majã pʉame bairo jãã ĩ tutiwã: \p —¿Nopẽĩ dinero jejori majã mena, bairi roro caána mena mʉjããrẽ cabuei cʉ̃ etiʉga bapacʉtiyati? Roro ácʉ átiyami —jãã ĩ tutiwã fariseo majã, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 12 Bairo na caĩtutiro tʉ̃go, bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Ʉcotiri majõcʉre bairo yʉ ãniña ati wiire. Ʉcotiri majõcʉ ápériyami cacatirã na caãni wiiripʉre. Cariarã na caãni wiiri jetore etanucũñami, na ʉcoti etaʉ. Bairi ãnoa mena yʉ ãniña. Na carorije, riayere bairo caãnierẽ netõõʉ̃ ácʉ yʉ átiapʉ. \v 13 Mʉjãã, ati wãmerẽ Dios cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ bueri mʉjãã camasĩrõ boya: “Mʉjãã, waibʉtoa riire mʉjãã cajoemʉgõrĩjẽ mee, cabopacarãrẽ na mʉjãã caĩñamairĩjẽ roquere yʉ boya,” ĩ quetibʉjʉyupi Dios cʉ̃ ya tutipʉ. Torecʉna, yʉ apʉ́ ati yepapʉre. “Caroarã marĩ ãniña,” caĩtorãrẽ na yʉ macãẽtĩña. Aperã, “Carorije wapa marĩ buicʉtiya,” caĩtʉ̃goñayapapuarãrẽ na macãʉ̃ acʉ́ yʉ apʉ́, na yeri wasoáto, ĩ —na ĩwĩ Jesús fariseo majãrẽ. \s1 La cuestión del ayuno \r (Mr 2.18-22; Lc 5.33-39) \p \v 14 Cabero Juan cʉ̃ cabuerã Jesús tʉpʉ etawã. Eta yua, bairo Jesure qũĩ jẽniñawã: \p —Jãã, bairi fariseo majã cʉ̃ã ʉgarique betiri Diore jãã ñubuenucũña. Mʉ cabuerã pʉame bairo áperiyama. ¿Nopẽĩrã na ʉgarique betietinucũñati? —qũĩ jẽniñawã Juan cʉ̃ cabuerã Jesure. \p \v 15 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Caroaro yʉ caátiere mʉjãã tʉ̃gomasĩẽtĩña. Caʉ̃mʉ cawãmojiyapaʉre bairo yʉ ãniña. Cʉ̃ yarãrẽ bairo niñama yʉ cabuerã. Caʉ̃mʉ cʉ̃ cawãmojiyari rʉ̃mʉrẽ cʉ̃ yarã nipetirã ʉgayama pairo, cʉ̃ mena ʉseaniãna. Ti rʉ̃mʉrẽ aʉatãmʉoetiyama. Caʉ̃mʉ cʉ̃ cawãmojiyari rʉ̃mʉ bero roquere, cʉ̃ yarã caborã ʉgarique betiri Diore cʉ̃ tʉ̃goña jẽniñubuebujiorãma tunu. Narẽ bairo jãã ãniña. Bairi yʉ mena ãna, yʉ cabuerã aʉatãmʉoetigarãma. Yʉ camano roquere aʉatãmʉobujiorãma —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, Juan cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 16 Ĩ yaparo, “Yʉ yaye cawãma quetire cabʉcʉ macããjẽ mena tʉ̃goʉsa masĩã maniña,” ĩgʉ, atore bairi wãme na ĩcõña quetibʉjʉnemowĩ Jesús tunu: \p —Cabʉcʉro jutirore cawori opere seretuetiyama camasã camasĩrã jutiro cawãma asero carʉgaeti asero mena. Bairo na caápata, ñuetigaro. Cose, ti aserore bopo na caáto, rʉgagaro. Rʉgari tʉ̃gãwonemogaro paijãñurõ cawãma asero pʉame cabʉcʉro jutirore. \v 17 Tunu bairoa ʉse oco cawãma qũẽnoyaparoriquere piojãẽtĩnucũñama camasã cabʉcʉ poa waibʉcʉ asero poapʉre. Bairo na caápata, ti poa wocoagaro, tie oco capãmʉrõĩ. Ti poa macããjẽ yasigaro. Bairi ʉse ocore cawãma qũẽnoyaparoriquere piojãnucũñama camasã cawãma poa mena. Bairo na caápata, ti poa tie oco cʉ̃ã nicõãña. Yasietiya —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús to macããnarẽ. \s1 La hija de Jairo. La mujer que tocó la capa de Jesús \r (Mr 5.21-43; Lc 8.40-56) \p \v 18 Bairo narẽ cʉ̃ caquetibʉjʉãno, cʉ̃tʉ etawĩ judío majã quetiupaʉ jĩcãʉ̃. Bairo cʉ̃tʉ etari yua, rʉpopaturi mena etanumurĩ Jesure qũĩroawĩ. Atore bairo qũĩwĩ: \p —Jesús, yʉ macõ mepʉ riacoámó. Bairo cariacoataco cõ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, mʉ wãmo mena cõ rupaʉri ãnajẽrẽ mʉ capãñaata, caticoagomo tunu. Bairi yʉ mena mʉ apá tãmurĩ —qũĩwĩ quetiupaʉ. \p \v 19 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, wãmʉnʉcã yua, cʉ̃ mena acoámí. Jesús cariacoataco cõ caãnopʉ ácʉ́. Cʉ̃ cabuerã cʉ̃ã cʉ̃ mena jãã ápʉ́. \v 20 Bairo jãã caátó, Jesús bero pʉame asúpo jĩcãõ carõmio pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã cʉ̃marĩ majũ cariíjãnaecõ. Bairo cʉ̃tʉ eta yua, aperã na caĩñaeto, cʉ̃ jutiro cayoaro yapaacarẽ pãñañupõ. \v 21 Mai, cõ pʉame cariape tʉ̃goñañupõ Jesús cʉ̃ cariaye netõmasĩrĩjẽrẽ. Bairo cariape tʉ̃goñarĩ yua, “Cʉ̃ jutiro cayoaro yapaacarẽ yʉ capãñaata, yʉ caticoago,” ĩ tʉ̃goñañupõ. Bairo tiere ĩ tʉ̃goñarĩ, Jesús bero pʉame atíri, tore bairo ásupo. \v 22 Jesús pʉame cõ caátiere masĩcõãñupĩ. Bairo camasĩ ãnirĩ yua, ãmejorenʉcãrĩ, atore bairo cõ ĩwĩ: \p —Yʉ yao, caroaro ʉseanirõ ãnitʉ̃goñaña. Yʉ mena mʉ catʉ̃goñatutuaroi, mʉ riayere yʉ netõcõãña —cõ ĩwĩ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõã, jicoquei caticoamo yua. \p \v 23 Cabero jĩcãʉ̃ judío majã quetiupaʉ ya wiipʉ Jesús cʉ̃ caetaro, ti wii macããna pʉame oti awajarã baiwã, cabaiyasiatacore ĩñarĩ. \v 24 Bairo na cabairo ĩña, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Witiánája. Atio cawĩmao baiyasio mee baiyamo. Cãnio baiyamo —na ĩwĩ Jesús. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, roro cʉ̃ bócaboyeticõãwã, “Merẽ yasicõãmo,” ĩrã. \v 25 Bairo na cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame ti wiire na wiyocõãjowĩ. Áti yaparo, cariacoataco ãnacõ cõ caãni arʉapʉ jãátí yua, cõ ãnacõ wãmorĩrẽ ñewĩ. Bairo cʉ̃ caáto, cõ pʉame catitunurĩ wãmʉnʉcãcoámo yua. \v 26 To bero camasã nipetiro ti yepa tʉ̃ni macããna cʉ̃ã queti tʉ̃gopeticoasuparã Jesús cʉ̃ caátiatajere. \s1 Jesús sana a dos ciegos \p \v 27 Cabero topʉ caãniatacʉ acoámí Jesús tunu. Bairo cʉ̃ caátó, pʉgarã caʉ̃mʉa cacaapee ĩñaena cʉ̃ berore ʉsawã. Bairo ʉsa yua, bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo qũĩwã: \p —¡Jesús, David ãnacʉ̃ pãrãmi, bopacooro jãã ĩñaña! —qũĩwã. \p \v 28 Bairi Jesús wiire cʉ̃ cajããetaro, cacaapee ĩñaena pʉame cʉ̃tʉ etawã. Bairo na caetaro ĩña yua, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —¿Yʉ canetõrĩjẽrẽ cariape mʉjãã tʉ̃goñañati? \p Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, bairo qũĩwã pʉgarãpʉa: \p —Jããrẽ mʉ canetõõpeere cariape jãã tʉ̃goñaña. \p \v 29 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, na caapeere pãñawĩ Jesús. Pãña yua, bairo na ĩwĩ: \p —Bairi yʉ mena mʉjãã catʉ̃goñatutuarijerea bairo to baiáto mʉjããrẽ —na ĩwĩ. \p \v 30 Bairo cʉ̃ caĩrõã, jicoquei ĩñamasĩcõãma yua. Bairo na cacatiro ĩña, Jesús pʉame bairo na ĩnemowĩ tunu bʉtioro: \p —Aperãrẽ na quetibʉjʉeticõãña mʉjããrẽ yʉ cacatiorijere. \p \v 31 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gomirãcʉ̃ã, cabero nipetiropʉ camasãrẽ na quetibʉjʉ batocõãñupã Jesús narẽ cʉ̃ cacatioatajere. \s1 Jesús sana a un mudo \p \v 32 Bairo na caátó, camasã aperã Jesús tʉpʉ cʉ̃ neamá tunu apei wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉre. Cʉ̃ pʉame wãtĩ yeri pũna jʉ̃gori bʉsʉmasĩẽmi. \v 33 Bairi Jesús wãtĩ yeri pũnarẽ cʉ̃ cawiyojoro bero, caʉ̃mʉ pʉame catiácʉ bʉsʉmasĩcõámi tunu. Bairo cʉ̃ cabairo ĩña, to macããna qũĩñacõã maniáma. Bairo ãmeo ĩwã na majũ: \p —¡Diwatoa ũno ãni cʉ̃ cacatiorore bairo marĩ ĩñaepʉ̃ ato Israel yepapʉre! —ãmeo ĩwã na majũ. \p \v 34 Bairo na caãmeoĩmiatacʉ̃ãrẽ, fariseo majã pʉame bairo ĩwã: \p —Beelzebú, wãtĩã quetiupaʉ majũ cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori wãtĩã yeri pũna, camasãrẽ cajãñarãrẽ na acurewiyojo masĩñami —qũĩ bʉsʉpaiwã fariseo majã Jesure. \s1 Jesús tiene compasión de la gente \p \v 35 Cabero áñesẽãwĩ Jesús tocãnacã macããpʉ. Bairi capairi macã, o õcã macããcã cʉ̃ãrẽ etaʉ, to macããna na cañubueneñarĩ wiipʉre na quetibʉjʉwĩ caroa queti, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetarijere. Tunu bairoa nipetiri wãme cariayecʉnarẽ na catiowĩ. \v 36 Bairo capããrã camasãrẽ na ĩñarĩ yua, bopacooro na ĩñawĩ. Dope caátimasĩẽna tʉ̃goñarĩqũẽ pairique caãna na caãnoi, bopacooro na ĩñawĩ Jesús. Nurĩcãrã oveja narẽ cacotei camánarẽ bairo baiwã Jesure. \v 37 Bairo na cabairoi, atore bairo jãã ĩwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Oterique camasã na cajepee pairo caãnimiatacʉ̃ãrẽ, tie uparãrẽ cajʉjeparã pʉame capããrã mee niñama. Torea bairo Dios yaye quetire catʉ̃goʉsaparã capããrã na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, marĩrẽ cajʉquetibʉjʉparã pʉame capããrã mee niñama. \v 38 Bairo na cabairoi, marĩ Pacʉ Diore mʉjãã cajẽnirõ boya. Cʉ̃ pʉame oterique Upaʉre bairo cʉ̃ yaye bʉsʉrique cajʉquetibʉjʉ batoparãrẽ na jomasĩgʉmi. \c 10 \s1 Jesús escoge a los doce apóstoles \r (Mr 3.13-19; Lc 6.12-16) \p \v 1 Cabero Jesús, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparãrẽ jãã besewĩ. Bairo jãã bese yua, jãã jowĩ masĩrĩqũẽrẽ. Wãtĩã yeri pũnarẽ wiyomasĩrĩqũẽrẽ, bairi tocãnacã wãmepʉrea riaye netõmasĩrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ jãã jowĩ. \p \v 2 Bairi pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ jãã ãmʉ Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparã. Cajʉ̃goye ãmi Simón. Simorẽã qũĩwĩ Jesús tunu “Pedro”. Tunu cabero ãmi Pedro bai, Andrés cawãmecʉcʉ. Cʉ̃ bero ãma Zebedeo pũna, Santiago, bairi cʉ̃ bai Juan mena. \v 3 Tunu cabero ãma Felipe, Bartolomé, Tomás, Mateo. Yʉ, Mateo pʉame Roma macããnarẽ, camasã yaye dinerore jejobojari majõcʉ caãnimirĩcʉ̃ yʉ ãmʉ. Tunu cabero ãmi Alfeo macʉ̃ Santiago cawãmecʉcʉ. Tunu cabero ãmi Tadeo. \v 4 Tunu cabero ãmi Simón. Cʉ̃ pʉame ãmi jĩcãʉ̃ celotea mena macããcʉ̃. Cabero ãmi Judas Iscariote. Cʉ̃ pʉame ãmi Jesure cañerotipaʉ. Tocãnacãʉ̃ã jãã ãmʉ Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparã, cʉ̃ cabeseatana yua. \s1 Jesús envía a los discípulos a anunciar el reino de Dios \r (Mr 6.7-13; Lc 9.1-6) \p \v 5 Bairo, Jesús pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ jãã bese yaparo, camasãrẽ jãã quetibʉjʉ rotijowĩ. Bairo jãã quetibʉjʉ rotijori yua, cariape atore bairo jãã ĩwĩ: “Judío majã caãmerã na caãnopʉ mʉjãã cañesẽãrõ yʉ boetiya. Tunu bairoa Samaria yepa macããna na caãni macããrĩpʉ cʉ̃ãrẽ mʉjãã cañesẽãrõ yʉ boetiya. \v 6 Ati yepa Israel macããna oveja nurĩcãrã cayasiricarãrẽ bairo caãna niñama. Na caãno pʉamerẽ mʉjãã caáñesẽãrõ yʉ boya. \v 7 Bairo na mena ãna, atore bairo na ĩ quetibʉjʉya: ‘Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ merẽ etaro baiya.’ \v 8 Tunu bairoa cariayecʉnarẽ na catioya. Bairi cariacoatana cʉ̃ãrẽ tunu na cationemoña. Bairi na rupaʉ caboarã cʉ̃ãrẽ na catioya. Tunu bairoa wãtĩ yeri pũna camasã rupaʉpʉ caãnarẽ na acurewiyojoya. Yʉ camasĩrĩjẽrẽ wapa mano mʉjããrẽ yʉ joya. Bairi wapa mano cabopacarãrẽ na jʉátinemoña mʉjãã cʉ̃ã. \p \v 9 “Tunu bairoa oro, plata, cobre moneda tiirire jeápéricõãña. \v 10 Tunu bairoa wasopoa, apeye ũnierẽ mʉjãã cajããrĩ poa cʉ̃ãrẽ jeápéricõãña. Tunu jutiro, mʉjãã cawasoaparo cʉ̃ãrẽ jeápéricõãña. Rʉpo jutii, mʉjãã cawasoapee, bairi tuericʉ cʉ̃ãrẽ mʉjãã cajeátó yʉ boetiya. Mʉjãã, paari majã ãnirĩ mʉjãã ʉgamasĩña noo mʉjãã caátópʉ na canurĩjẽrẽ. \p \v 11 “Bairi noo cabori macã, o peeti macããcã camasã na caãnopʉ etarã, ‘¿Ni caroʉ́ cʉ̃ ãniñati?’ ti macã macããnarẽ na ĩ jẽniñajʉ̃goya. Bairo cʉ̃ ũcʉ̃rẽ masĩ yua, cʉ̃ ya wiipʉ mʉjãã ãnicõãwã. Capee wiiripʉ patowãcõ ñesẽãẽtĩcõãña. \v 12 Bairi ti wii jããetarã yua, ‘Dios caroa yericʉtaje cʉ̃ joáto ati wii macããnarẽ,’ na mʉjãã ĩgarã ti wii macããnarẽ. \v 13 Bairo mʉjãã caĩjẽnirõ, na pʉame cʉ̃ã caroaro mena mʉjããrẽ na cajẽniata, Diore na mʉjãã cajẽnibojari wãmerẽ bairoa caroa yericʉtajere na jogʉmi Dios. Bairo mʉjãã caĩjẽnimiatacʉ̃ãrẽ, caroaro mena mʉjããrẽ na cajẽnieticõãta, Diore na mʉjãã cajẽnibojari wãmerẽ bairo caroa yericʉtajere na joetigʉmi Dios. \v 14 Bairo ti wii upaʉ cʉ̃ mena mʉjãã cabapacʉto cʉ̃ caboeticõãta, o mʉjãã yaye quetire cʉ̃ catʉ̃gogaeticõãta, cʉ̃ mena ãmerĩcõãña. Bairi yua, cʉ̃ ya wiire witirã, o cʉ̃ ya macãrẽ witiáná, cʉ̃ macã ñerĩ mʉjãã rʉpo jutii macããjẽrẽ mʉjãã paregarã, ‘Roro jããrẽ mʉ átiapʉ,’ ĩrã. \v 15 Cariape mʉjããrẽ ñiña: To macããna mʉjããrẽ na catʉ̃gogaetie wapa Dios pʉame roro na átigʉmi. Camasãrẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caãno Sodoma, Gomorra macãã macããna netõjãñurõ popiye na baio joroque na átigʉmi yua,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Persecuciones \p \v 16 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Tʉ̃goya, ãmerẽ mʉjããrẽ caroa quetire yʉ quetibʉjʉ rotijoya. Ovejas nurĩcãrã, macãnʉcʉ̃ macããna lobos cauwiorã watoa na caãnorẽ bairo watoare mʉjãã yʉ joya. Bairi ãña cʉ̃ camasĩrõrẽ bairo tʉ̃goñamasĩña mʉjãã cʉ̃ã. Bairo baimirãcʉ̃ã, bua ñerẽ caápei cʉ̃ cabairore bairo mʉjãã caãno yʉ boya. \v 17 Diore caĩroaena na caátiãnierẽ tʉ̃goñamasacatiya. Na pʉame mʉjããrẽ ñerĩ, na quetiuparã tʉpʉ mʉjããrẽ jeágarãma. Aperã cʉ̃ã na cañubueri wiiripʉ mʉjãã bapegarãma. \v 18 Bairi yʉ yarã mʉjãã caãno jʉ̃gori na pʉame mʉjããrẽ roro na catutiparore bairo ĩrã, quetiuparã gobernadores, bairi quetiuparã reyes tʉpʉ cʉ̃ãrẽ mʉjããrẽ jeágarãma. Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, na ũnarẽ, bairi judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ yʉ yaye quetire nemojãñurõ mʉjãã quetibʉjʉ masĩgarã bairãpʉa. \v 19 Bairo mʉjããrẽ na cañerõ, uwirã, ‘¿Dope bairo na marĩ ĩrãati?’ ĩ tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. Tipaʉ caetaro ĩña, Dios pʉame mʉjãã caĩmasĩpeere mʉjãã jogʉmi. \v 20 Mʉjãã catʉ̃goñamasĩrĩjẽ mena mʉjãã quetibʉjʉetigarã. Marĩ Pacʉ Dios mena macããcʉ̃, Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori roque mʉjãã quetibʉjʉgarã camasãrẽ. \p \v 21 “Tipaʉ caãno, jĩcãʉ̃ pũnaa caãna nimirãcʉ̃ã, ãmeo bʉsʉjãbuitirecõãgarãma. Bairo ána, gobiernorẽ na ñerotiri pajĩãrerotigarãma. Tunu apei cʉ̃ã cʉ̃ macʉ̃rẽ torea bairo cʉ̃ átirotigʉmi. Tunu jĩcãʉ̃ pũnaa na pacʉare boetiri, na pajĩãrerotigarãma. \v 22 Bairi yua, ati ʉmʉrecóo macããna nipetiro mʉjããrẽ ĩñategarãma, yʉ yarã mʉjãã caãnoi. Bairo mʉjããrẽ na caĩñatemiatacʉ̃ãrẽ, ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ yʉ yaye quetire jĩcã wãmeacã ũno cʉ̃ cajãnaeticõãmata, cʉ̃ netõgʉmi Dios. \v 23 Bairi jĩcã macã macããna yʉ yaye bʉsʉriquere tʉ̃gogaena, roro mʉjããrẽ na caápata, ape macãpʉ ruti ánája. Cariape mʉjããrẽ ñiña: Israel yepa macããrĩ tocãnacã macããpʉre mʉjãã caquetibʉjʉpeyoparo jʉ̃goyepʉa, merẽ yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ nemo yʉ tunuatígʉ ati yepapʉre. \p \v 24 “Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ bueri majõcʉ, cʉ̃rẽ cabuei netõrõ masĩẽtĩñami. Tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ paabojari majõcʉ cʉ̃ quetiupaʉ netõrõ rotimasĩẽtĩñami. \v 25 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ bueri majõcʉ, cʉ̃rẽ cabueire bairo popiye cʉ̃ cabaigaeticõãta, ñuetõ. Torea bairo ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ paabojari majõcʉ, cʉ̃ quetiupaʉre bairo popiye cʉ̃ cabaigaeticõãta, ñuetõ. Bairi jĩcã wii upaʉre, ‘Wãtĩ quetiupaʉ, Beelzebú cawãmecʉcʉ mʉ ãcʉ̃,’ cʉ̃ na caĩata, netõjãñurõ na ĩñategarãma caĩbʉsʉpairã ti wii upaʉ yarãrẽ,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 A quién se debe tener miedo \r (Lc 12.2-7) \p \v 26 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Bairi yʉ yarã, mʉjããrẽ caĩñaterãrẽ na uwieticõãña. Nipetiro ãme caãna na catʉ̃goñarĩjẽ nipetirijere masĩõpeyocõãgʉmi Dios. Baujaro nigaro mʉjãã yeripʉ mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽ nipetirije. \v 27 Bairo bairi yasioro mʉjããrẽ yʉ caĩrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ nipetiro camasãrẽ na quetibʉjʉya bʉsʉrique tutuaro mena. \v 28 Bairi yʉ yarã, mʉjããrẽ capajĩãreyasiogarã ũnarẽ na uwieticõãña. Bairo pajĩãremasĩmirãcʉ̃ã, dope bairo átimasĩẽtĩñama mʉjãã yeri pũna caãnipeere. Dios pʉame camasã na cayasiparo, caʉ̃petietopʉ na yeri pũnarẽ jomasĩñami. Bairi Dios pʉame roquere cʉ̃ uwiri jĩcãrõ tʉ̃ni caroaro ása. \p \v 29 “Tunu pʉgarã minia, jĩcã moneda tiiaca wapacʉtiyama. Bairi petoaca wapacʉtimirãcʉ̃ã, ni jĩcãʉ̃ mini ũcʉ̃ Dios cʉ̃ caĩñarĩcãnʉgõẽcʉ̃ maami. Bairi marĩ Pacʉ Dios, ‘Bairo cʉ̃ baiáto,’ cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩẽtĩcõãta, ni jĩcãʉ̃ mini ũcʉ̃ riayasietigʉmi. \v 30 Mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã cabaipee nipetirijere ĩñaʉsagʉmi Dios. Mʉjãã poawẽrĩ cʉ̃ãrẽ nipetiro cõõñapeyo masĩcõãñami. \v 31 Bairi, ‘Marĩ cabairijere masĩẽcʉ̃mi Dios,’ ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Minia netõjãñurõ mʉjãã maiñami Dios. Bairi uwieticõãña,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Los que reconocen a Jesucristo delante de los hombres \r (Lc 12.8-9) \p \v 32 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, ‘Jesús yaʉ yʉ ãniña,’ aperã camasã na catʉ̃goro caĩquetibʉjʉre, yʉ yaʉ cʉ̃ caãnierẽ yʉ cʉ̃ã yʉ Pacʉ, ʉmʉrecóo macããcʉ̃rẽ cʉ̃ yʉ quetibʉjʉgʉ. \v 33 Bairi tunu apei, ‘Jesure yʉ masĩẽtĩña,’ caĩ pʉamerẽ yʉ cʉ̃ã, ‘Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña cʉ̃rã,’ ñi quetibʉjʉgʉ yʉ Pacʉ ʉmʉrecóo macããcʉ̃rẽ,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Jesús es causa de división \r (Lc 12.51-53; 14.26-27) \p \v 34 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, jãã ĩ quetibʉjʉnemowĩ tunu: “Camasã watoa yʉ caãnierẽ cariape masĩña. ‘Dios cʉ̃ cajoʉ cʉ̃ caetaro bero jʉ̃gori nipetiro camasã caroaro ãmeo átiãnigarãma,’ ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Yʉ caetaro jʉ̃gori camasã jĩcãrõ tʉ̃ni tʉ̃goñaetigarãma. Caãmeoqũẽrã na catʉ̃goñarĩjẽrẽ bairo tʉ̃goñagarãma. \v 35 Bairi camasã yʉ yaye bʉsʉriquere jĩcã yerire bairoa catʉ̃goʉsaena ãnirĩ jĩcãʉ̃ cʉ̃ pacʉre cʉ̃ pesucʉtigʉmi. Torea bairo apeo cʉ̃ã cõ pacore cõ pesucʉtigomo. Apeo cʉ̃ã cõ mañicõrẽ cõ pesucʉtigomo. \v 36 Bairi jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ pesua pʉame jĩcã wii macããna majũ nimirãcʉ̃ã, tore bairo baigarãma. \p \v 37 “Bairi tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, cʉ̃ pacʉre, o cʉ̃ pacore yʉ netõrõ na cʉ̃ camaiata, yʉ cabueire bairo ãnimasĩẽtĩñami. Tunu bairoa apei ũcʉ̃ cʉ̃ macʉ̃rẽ, o cʉ̃ macõrẽ yʉ netõrõ na cʉ̃ camaiata, yʉ cabueire bairo ãnimasĩẽtĩñami. \v 38 Tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ mena ágamicʉ̃ã, yʉre bairo popiye cʉ̃ cabaigaeticõãta, yʉ cabueire bairo ãnimasĩẽtĩñami. \v 39 Tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ caãnie pʉamerẽ mairĩ, yʉ yaye quetire cajãnaʉ pʉame yasicoagʉmi yua. Baipʉa, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ yaye quetire cajãnaecʉ roque netõcõãgʉmi. Cʉ̃rẽ na capajĩãrocacõãmiatacʉ̃ãrẽ, caticõã ãninucũgʉmi tocãnacã rʉ̃mʉa,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Premios \r (Mr 9.41) \p \v 40 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjããrẽ cʉ̃ canʉcʉ̃bʉgoata, yʉre canʉcʉ̃bʉgoʉre bairo cʉ̃ ñiñagʉ. Tunu bairoa yʉre canʉcʉ̃bʉgoʉ caãcʉ̃ cʉ̃ caãnoi, Dios yʉre cajoʉ pʉame cʉ̃rẽ canʉcʉ̃bʉgoʉre bairo qũĩñagʉmi. \v 41 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pʉame profetare cʉ̃ cʉ̃ canʉcʉ̃bʉgoata, caroare cʉ̃ jogʉmi Dios. Dios yaye bʉsʉriquere cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoricʉ cʉ̃ caãnoi, caroaro cʉ̃ cʉ̃ caápata, profeta caroaro cʉ̃ caátie wapare bairo cʉ̃ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ jogʉmi Dios. Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pʉame carorije wapa cacʉ̃goecʉre cʉ̃ cʉ̃ canʉcʉ̃bʉgoata, caroare cʉ̃ jogʉmi Dios caʉ̃mʉrẽ. Cariape Dios yaʉ cʉ̃ caãnoi caroaro cʉ̃ cʉ̃ caápata, carorije wapa cacʉ̃goecʉ caroaro cʉ̃ caátie wapare bairo cʉ̃ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ jogʉmi Dios. \v 42 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pʉame yʉ cabueire cʉ̃ cʉ̃ canʉcʉ̃bʉgoata, caroare cʉ̃ jogʉmi Dios cʉ̃ cʉ̃ãrẽ. Yʉ cabuei, cabʉgoro macããcʉ̃ majũ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, caroaro cʉ̃ cʉ̃ caápata, cʉ̃rẽ caroaro cʉ̃ caátie wapa nigaro. Dise ũnieacãrẽ oco cʉ̃ caetipee cʉ̃ãrẽ yʉ cabueire cʉ̃ cajoata, cʉ̃rẽ caroaro cʉ̃ caátie wapa nigaro,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \c 11 \s1 Los enviados de Juan el Bautista \r (Lc 7.18-35) \p \v 1 Bairo pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ jãã quetibʉjʉ yaparo yua, topʉ caãniatacʉ ti yepa macããjẽ ape macããrĩpʉ áñesẽãnemowĩ Jesús, caroa quetire camasãrẽ na quetibʉjʉ ácʉ́. \p \v 2 Mai, Juan camasãrẽ cabautizamiatacʉ pʉame preso jorica wiipʉ ãñupʉ̃ ti rʉ̃mʉrĩrẽ. Bairo topʉ ãcʉ̃, queti tʉ̃goyupʉ Jesús cʉ̃ caátiãnierẽ. Bairo tʉ̃gori, atore bairo na ĩ jẽniñarotijoyupi cʉ̃ cabuerãrẽ: \v 3 “¿Cariapea Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ majũ, mʉ ãniñati? Cʉ̃ mee mʉ caãmata, ¿apei pʉamerẽ jãã coterãati?” na ĩ jẽniñarotijoyupi Juan cʉ̃ cabuerãrẽ, Jesure. \p \v 4 Bairo cabero Juan cʉ̃ cabuerã torea bairo na caĩjẽniñarõ, atore bairo na ĩwĩ Jesús: “Tunu ánája Juan tʉpʉ. Cʉ̃ quetibʉjʉrájá mʉjãã caĩñaatajere, bairi mʉjãã catʉ̃goataje cʉ̃ãrẽ. \v 5 Yʉ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori caĩñamasĩẽtãna merẽ ĩñamasĩñama. Tunu caámasĩẽtãna cʉ̃ã merẽ ámasĩñama. Carupaʉ boaatana cʉ̃ã merẽ caticoayama. Tunu catʉ̃goetana cʉ̃ã merẽ tʉ̃gomasĩñama. Cabaiyasiatana cʉ̃ã merẽ caticoayama. Tunu cabopacarã cʉ̃ã caroa queti tʉ̃goyama, Dios narẽ cʉ̃ canetõrĩjẽrẽ. Tiere cʉ̃ quetibʉjʉrájá. \v 6 Tunu bairoa mʉjããrẽ ñiña: ¡Ʉseanirĩ niñama camasã yʉ mena catʉ̃goñatutuajãnaena pʉame!” na ĩ jowĩ Jesús, Juan cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 7 Bairo Juan cʉ̃ cajoatána na caátó ĩña, to macããna capããrã camasãrẽ na quetibʉjʉ jʉ̃gowĩ Jesús, Juan cʉ̃ cabairiquere. Atore bairo na ĩwĩ: “¿Nopẽĩrã desierto cayucʉmanopʉ mʉjãã ásúpari? ¿Jĩcãʉ̃ yucʉacã wĩnoi cayuguiricʉacarẽ ĩñagarã, topʉ mʉjãã ásúpari? \v 8 ¿O caʉ̃mʉ, caroa cajutii jãñaʉrẽ qũĩñagarã, topʉ mʉjãã ásúpari? Mʉjãã baiesupa. Camasã caroa jutii cajãnarã pʉame caroa wiiripʉ, quetiuparã ya wiiripʉ ãniñama. Desierto cayucʉmanopʉ etaetiyama na ũna. \v 9 ¿O profetare qũĩñagarã, topʉ mʉjãã ásúpari? Bairoa mʉjãã baiyupa. Cariape mʉjããrẽ ñiña: Mʉjãã pʉame, ‘Profeta ãcʉ̃mi Juan,’ mʉjãã caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, Juan profeta netõõjãñurõ caãnimajũʉ̃ niñami. \v 10 Cʉ̃ niñami Dios yaye quetibʉjʉrica tutipʉ na cawoatujʉ̃goyecʉtacʉ majũ. Atore bairo ti tutipʉ ĩ quetibʉjʉyayupi Dios, cʉ̃ macʉ̃rẽ, Juan cʉ̃ cabaipeere: \q1 ‘Mʉ, yʉ cajopaʉ, ti yepapʉ mʉ cabuiaparo jʉ̃goye, apeire cʉ̃ yʉ qũẽnoroti jojʉ̃gogʉ. \q1 Camasã mʉ yaye quetire na tʉ̃goʉsaáto ĩ, apeire yʉ qũẽnoroti jojʉ̃gogʉ,’ \q1 ĩ quetibʉjʉyayupi Dios Juan cʉ̃ cabaipeere. \m \v 11 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ ati yepapʉ cabuiaricʉ, Juan, camasãrẽ cabautizamiatacʉ netõrõ caquetibʉjʉnetõõmasĩ maami. Baipʉa, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããcʉ̃ pʉame nipetirã netõrõ cabʉgoro macããcʉ̃ ãnimicʉ̃ã, ape rʉ̃mʉpʉ roquere Juan netõrõ masĩcõãgʉmi. \p \v 12 “Juan cabautizamiatacʉ cʉ̃ cabauetaropʉi nijʉ̃goaná, ãme caãnapʉ tocãnacã rʉ̃mʉa nituetayama Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ capããrã beropʉ bʉtioro cajããgarã. Na pʉame ãmeo qũẽrĩ majã jĩcã macãrẽ ẽmagarã bʉtioro na caátore bairo popiye bairi jããrã átiyama. \v 13 Tunu Juan ati yepapʉ cʉ̃ caquetibʉjʉparo jʉ̃goye profeta majã nipetirã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ã quetibʉjʉ jʉ̃goatíyayupa Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetapeere. \v 14 Tunu mʉjãã camasĩgaata, atore bairo mʉjããrẽ ñi quetibʉjʉnemoña: ‘Elíare bairo caãcʉ̃ ape rʉ̃mʉpʉ buiaetagʉmi,’ na caĩwoatucũjʉ̃goyecʉtacʉ majũ niñami Juan. \v 15 Mʉjãã, caãmoocʉna mʉjãã ãniña. Bairi ãmerẽ yua, mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere tʉ̃goãmewiyoya mʉjãã yeripʉ. \p \v 16 “¿Dope bairo mʉjãã, ati yʉtea macããna mʉjãã ũnarẽ ñicʉti? ¿Noa ũnarẽ bairo mʉjãã ãnicʉti? Cawĩmarãrẽ bairo mʉjãã ãniña. Cawĩmarã pʉame camasã na caneñaporipaʉ ũno plazapʉ eperã, awajari atore bairo ĩ joyama na baparãrẽ: \v 17 ‘Jãã catõrõã putiro, mʉjãã basaetiapʉ. Tunu bairoa jãã caotiro cʉ̃ãrẽ, jãã mʉjãã otinemoetiapʉ,’ ĩ joyama cawĩmarã na baparãrẽ. Narẽ bairo mʉjãã ãniña, cayʉgaena majũ. \v 18 Tʉ̃gopeoya mai. Yʉ jʉ̃goye etayupʉ Juan. Cʉ̃ pʉame pan ʉgaesupʉ. Tunu ʉse oco cʉ̃ãrẽ etietinucũñupʉ̃. Bairo cʉ̃ cabairijere ĩñarã, mʉjãã pʉame, ‘Wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ ãcʉ̃mi. Cʉ̃ marĩ tʉ̃goetiroa,’ mʉjãã ĩñupã Juarẽ. \v 19 Bairi Juan bero yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ etawʉ. Yʉ pʉame camasã mena yʉ ʉganucũña. Na mena yʉ etinucũña. Bairo yʉ cabairijere ĩñarã, mʉjãã pʉame, ‘Ʉgapacajãñuñami. Ʉse oco cʉ̃ãrẽ etipacajãñuñami. Carorã mena bapacʉtiyami. Tunu bairoa Roma macããcʉ̃ gobiernorẽ camasã yaye dinerore cajejobojari majã mena bapacʉtiyami. Bairi caróʉ ãcʉ̃mi. Cʉ̃ marĩ tʉ̃goetiroa cʉ̃ cʉ̃ãrẽ,’ yʉ mʉjãã ĩnucũña. Baipʉa, Dios pʉame cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ camasãrẽ na áti ĩñoñami cʉ̃ mena catʉ̃goñatutuarã caroaro na caátie jʉ̃gori,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. \s1 Los pueblos desobedientes \r (Lc 10.13-15) \p \v 20 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemowĩ tunu Jesús to macããnarẽ, ape macãã macããna roro na cabairiquere. Mai, na macããrẽ ãcʉ̃, capee caroa átijẽño ĩñorĩqũẽrẽ na áti ĩñowĩ Jesús. Bairo narẽ caroaro cʉ̃ caátimiatacʉ̃ãrẽ, na pʉame roro na caátajere tʉ̃goña yapapuari tʉ̃goña wasoaema na yerire. Bairi atore bairo na ĩwĩ Jesús na cabaipeere: \v 21 “¡Roro majũ baigarãma to Corazín macã macããna! ¡Roro majũ baigarãma Betsaida macã macããna cʉ̃ã! Dios cʉ̃ caátijẽñomasĩrĩjẽ capeere ĩñawã. Bairo caĩñarã nimirãcʉ̃ã, roro na caátajere jãnagaema. Tirʉ̃mʉpʉ macããna Tiro, Sidón macããna ãnana, Corazín, Betsaida macããna na caĩñarĩcãrõrẽã bairo na cʉ̃ã na caĩñaata, roro na caátajere jãnabujioricarãma Tiro, Sidón macããna pʉame. Bʉtioro yapapuarã na cajãñarĩjẽ jutii ũnierẽ jãñabujioricarãma. Peero õwã cʉ̃ãrẽ na rʉpoapʉ mapeobujioricarãma, bʉtioro yapapuari yua. \v 22 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Camasãrẽ Dios cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caetaro, Corazín, bairi Betsaida macããna pʉame, Tiro, Sidón macããna netõjãñurõ popiye baigarãma. \v 23 Torea bairo Capernaum macã macããna cʉ̃ã baigarãma. ‘Jõbuipʉ marĩ ágarã,’ caĩtʉ̃goñarã na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ¡caʉ̃cʉ̃ãrĩ opepʉ roquere na regʉmi Dios! Cʉ̃ caátijẽñorĩjẽ capeere ĩñawã Capernaum macããna. Tirʉ̃mʉpʉ macããna, Sodoma macããna ãnana, Capernaum macããna na caĩñarĩcãrõrẽ bairo na cʉ̃ã na caĩñaata, roro na caátajere jãnarĩ, yasietibujioricarãma. Na ya macã pʉame ati rʉ̃mʉrẽ nicõãbujioro mai. \v 24 Cariape mʉjããrẽ ñiña: To macããna na catʉ̃goetie wapa, Dios pʉame roro na átigʉmi. Camasãrẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caetaro, Capernaum macããna, Sodoma macããna netõjãñurõ popiye baigarãma,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, camasã cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. \s1 Vengan a mí y descansen \r (Lc 10.21-22) \p \v 25 Bairo ti watoa caãno atore bairo Diore qũĩ jẽniwĩ Jesús: “Caacʉ, mʉ, ati ʉmʉrecóo nipetiro upaʉ, mʉ ñujãñuña yʉ yarã mena. Naa, cabʉgoro macããnarẽ bairo caãna na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, masĩrĩqũẽrẽ na mʉ joyupa. Aperã, ati yepa macããna, ‘Marĩ roque marĩ masĩnetõña,’ caĩrã pʉamerẽ na mʉ joesupa. \v 26 Caacʉ, tore bairo mʉ ásupa mʉ cabojʉ̃goyetiricarorea bairo caãno jʉ̃gori,” qũĩ jẽniwĩ Jesús cʉ̃ pacʉre. \p \v 27 Bairo qũĩ jẽni yaparo, atore bairo na ĩwĩ Jesús cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ: “Yʉ Pacʉ pʉame nipetirije masĩrĩqũẽrẽ yʉ jowĩ. Tunu yʉ caátiãnie cʉ̃ãrẽ yʉ Pacʉ jeto masĩñami. Tunu cʉ̃ caátiãnierẽ yʉ cʉ̃ã yʉ masĩpeyocõãña. Bairi yʉ cʉ̃ã yʉ jeto na yʉ masĩõmasĩña camasã yʉ cabeserãrẽ yʉ Pacʉ cʉ̃ caátiãnierẽ. \v 28 Tunu mʉjãã nipetirã cajʉ̃gobueri majã na caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ caátipeyogamirã yʉ mena tʉ̃goñatutuarasá. Caroa yericʉtajere mʉjããrẽ yʉ jogʉ, ‘Jaʉ,’ mʉjãã caĩata. \v 29 Wecʉa pʉgarã jiyaricarã jĩcãrõ mena na capaarorea bairo marĩ cʉ̃ã jĩcãrõ mena marĩ paaroa. Tunu bairoa yʉ yaye bʉsʉrique cʉ̃ãrẽ tʉ̃gopajeʉsaya. Yʉa, tutuaro caroti mee yʉ ãniña. Caroa yeri pũna mena caquetibʉjʉ yʉ ãniña. Bairi yʉ mena mʉjãã caãmata, caroa yericʉtaje majũ mʉjãã yeripʉre etagaro. \v 30 Mʉjãã caátipee yʉ caborije pʉame tʉ̃goña yapapuao joroque mʉjããrẽ áperigaro. Tunu yʉ caborore bairo mʉjãã caátipee masiriyoetiya,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. \c 12 \s1 Los discípulos arrancan espigas en el día de reposo \r (Mr 2.23-28; Lc 6.1-5) \p \v 1 Ti rʉ̃mʉrĩrẽ jãã, judío majã jãã cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno, jãã netõápʉ́ weseripʉ. Bairo netõáná, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame queyari, trigo apeacarẽ jeri cacatirijerea jãã ʉgajʉ̃gowʉ. \v 2 Bairo jãã caátore ĩñarĩ, fariseo majã atore bairo qũĩ tutiwã Jesure: \p —¡Na ĩñañijate! ¿Mʉ cabuerã roro na caátiere miñaetiyati? Ati rʉ̃mʉ ũnorẽ paariquere bairo átiyama mʉ cabuerã, bairo trigo apeacarẽ jeʉgarã. Ati rʉ̃mʉ ũnorẽ caápericõãpee niña na caátie ũnierẽ —qũĩ tutiwã fariseo majã Jesure. \p \v 3 Bairo na caĩtutiro tʉ̃go, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —David ãnacʉ̃ queyamiácʉ́, ¿cʉ̃ caátajere na caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ mʉjãã ĩñaetinucũñati Dios ya tutipʉ? Mʉjãã ĩñanucũrã. \v 4 Bairo baiyuparo: David pʉame jããetayupʉ Dios ya wiire cʉ̃ ʉ̃mʉa mena. Ʉgariquere macãrã jããetayuparã. Bairi pan ãñuparõ, caroa Dios yaye majũ na caĩcũrĩqũẽ jeto. Tie pããrẽ sacerdote majã jetore na ʉgarotiyupʉ Moisés ãnacʉ̃. Bairo sacerdote majã jeto na caʉgarije caãnimiatacʉ̃ãrẽ, tie pããrẽ ʉgari bero, cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ na batonuñupʉ̃ David. \v 5 Tunu bairoa Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ ape pũrõ ape wẽẽpʉ sacerdote majã ati rʉ̃mʉ ũnorẽ na caátipeere, ¿mʉjãã ĩñaetinucũñati? Mʉjãã ĩñarĩcãrã. Ati rʉ̃mʉ ũnorẽ templo wiire paariquere bairo camasãrẽ na cajʉ̃goñubuero átirotiyupi Moisés. Bairo na pʉame ati rʉ̃mʉ ũnorẽ na capaamiatacʉ̃ãrẽ, tie jʉ̃gori carorije wapa cacʉ̃gorãrẽ bairo na ĩñaetinucũñami Dios. \v 6 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ãme ati yepapʉ mʉjãã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ templo wii netõjãñurõ caãnimajũʉ̃ niñami. \v 7 Dios yaye cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽ, “Waibʉtoa rii joemʉgõrĩ yʉ mʉjãã cañubuero mee, camasãrẽ bopacooro mʉjãã caĩñamairõ roquere yʉ boya,” cʉ̃ caĩquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ mʉjãã tʉ̃gomasĩẽtĩña. Bairo tiere mʉjãã catʉ̃gomasĩata, yʉ cabuerã, carorije wapa cacʉ̃goenarẽ na mʉjãã tutietibujiorã. \v 8 Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ ãnirĩ, yʉ átirotimasĩña yerijãrĩcã rʉ̃mʉ cʉ̃ãrẽ camasã caroare na caátiãnipeere —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús fariseo majãrẽ. \s1 El hombre de la mano tullida \r (Mr 3.1-6; Lc 6.6-11) \p \v 9 Cabero topʉ caãniatacʉ jãã jʉ̃goacoámí tunu Jesús. Á yua, ti yepa macãã wii na cañubueri wiire jãámi. \v 10 Mai, topʉ ãmi jĩcãʉ̃ caricábʉricʉ. Bairi to macããna qũĩ jẽniñawã Jesure: \p —Marĩ cayerijãrĩcã rʉ̃mʉrẽã cariayecʉnarẽ marĩ cacatioro, ¿to ñucõãcʉti? O paariquere bairo caãnoi, ati rʉ̃mʉ ũnorẽ tore bairo caápericõãpee, ¿to ãnicʉti? —qũĩ jẽniñawã Jesure, cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ na quetiuparãrẽ bʉsʉjãgarã. \p \v 11 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —¿Ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃, oveja jĩcãʉ̃ãcã cacʉ̃goʉ ũcʉ̃ cʉ̃ caãmata, cʉ̃ yaʉ opepʉ ati rʉ̃mʉ ũnorẽ cʉ̃ cañarocajãápata, jicoquei cʉ̃ cʉ̃ nemʉgõmasĩẽtĩcʉti? Nipetirã mʉjãã tore bairo mʉjãã átibujiorã, marĩ cayerijãrĩ rʉ̃mʉ ũno cʉ̃ãrẽ. \v 12 ¡Camasã pʉamerẽ oveja netõjãñurõ na maiñami Dios! Bairi cañurĩjẽ marĩ caátie ñuña Dios cʉ̃ caĩñajoro marĩ cayerijãrĩ rʉ̃mʉ ũno cʉ̃ãrẽ —na ĩwĩ Jesús ti wii macããnarẽ. \p \v 13 Bairo na ĩ yaparo, atore bairo qũĩwĩ Jesús caricábʉricʉre: \p —Mʉ ricáre ñupoya. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, caricábʉricʉ pʉame cʉ̃ ricáre ñupoowĩ. Tocãrõã cʉ̃ ricá ñucoápʉ ape nʉgõã macã ricáre bairo yua. \v 14 Bairo cʉ̃ caáto ĩñarã, fariseo majã pʉame ti wiire witi yua, “¿Dope bairo marĩ ánaati, Jesure pajĩãgarã?” ãmeo ĩ bʉsʉpaijʉ̃goyuparã na majũ. \s1 Una profecía acerca de Jesús \p \v 15 Jesús pʉame masĩcõãwĩ fariseo majã na caĩtʉ̃goñarĩjẽrẽ. Bairo masĩrĩ yua, topʉ caãniatacʉ aperopʉ acoámí. Bairo cʉ̃ caátó ĩñarã, capããrã camasã cʉ̃ bero ʉsawã. Na mena macããna cariayecʉna nipetirãrẽ na catiowĩ Jesús. \v 16 Bairo na catio yaparo, narẽ cʉ̃ caátibojarijere aperãrẽ na quetibʉjʉ rotiemi. \v 17 Dios bʉsʉrica tutipʉ profeta Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo baietaro baiwʉ. Atore bairo ĩ quetibʉjʉ woatucũñañupĩ Isaías ãnacʉ̃ Dios cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ: \q1 \v 18 “Ãni, yʉ cabesericʉ, yʉ caroti niñami. Cʉ̃ yʉ maijãñuña. \q1 Cʉ̃ caátiãnierẽ ñiñaʉseaniña. Bairi yʉ yerire cʉ̃ mena yʉ bapacʉtirotigʉ. \q1 Cʉ̃ pʉame judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ cariape quetire na quetibʉjʉgʉmi. \q1 \v 19 Tunu bairoa camasãrẽ roro na bʉsʉnetõẽtĩgʉmi. \q1 Caroa yeri mena roque na quetibʉjʉgʉmi. \q1 Bairi noo macã maapʉ ãcʉ̃, di rʉ̃mʉ ũno awajatutiri na quetibʉjʉetigʉmi. \q1 \v 20 Bairi camasã catʉ̃goñatutuaenarẽ caroaro mena na beyogʉmi. \q1 Cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetaparo jʉ̃goye tʉ̃goñatutuarique roquere na jogʉmi. \q1 \v 21 Bairi judío majã caãmerã cʉ̃ã nipetirã, ‘Cʉ̃ caĩrõrẽ bairo caroaro marĩ jʉátibojagʉmi,’ \q1 ĩ tʉ̃goñagarãma,” ĩ quetibʉjʉ woatucũñañupĩ Isaías ãnacʉ̃ Jesús cʉ̃ caátipeere. \s1 Acusan a Jesús de recibir su poder del demonio \r (Mr 3.20-30; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 22 Ape rʉ̃mʉ Jesutʉ cʉ̃ neamá camasã jĩcãʉ̃ wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉre. Mai, wãtĩ yeri pũna cʉ̃ cajãñarõ jʉ̃gori cʉ̃ pʉame ĩñamasĩẽmi. Bairi tunu bʉsʉmasĩẽmi. Jesús pʉame cʉ̃ catiowĩ cʉ̃ cʉ̃ãrẽ. Bairo cʉ̃ cacatioro, caʉ̃mʉ pʉame bʉsʉmasĩwĩ. Tunu bairoa ĩñamasĩwĩ. \v 23 Bairo cʉ̃ cacatiro ĩña, nipetiro camasã tʉ̃goñacõã maniáma. Atore bairo ĩwã: “¿Ãni, Jesús, marĩ ñicʉ̃ David ãnacʉ̃ pãrãmi mee cʉ̃ ãnicʉti? ¿Dios cʉ̃ cajoʉ Mesías mee cʉ̃ ãnicʉti?” ĩwã nipetiro camasã. \p \v 24 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, fariseo majã pʉame atore bairo ĩwã: “Dios jʉ̃gori mee, Beelzebú, wãtĩã quetiupaʉ majũ cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori wãtĩ yeri pũna, camasãrẽ caãnarẽ na acurewiyojo masĩĩmi Jesús,” ĩwã fariseo majã. \p \v 25 Jesús pʉame masĩcõãwĩ na catʉ̃goñarĩjẽrẽ. Bairo masĩrĩ yua, atore bairo na ĩwĩ: “Quetiupaʉ rey cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããna na caãmeoboeticõãta, jĩcãrõ ãnimasĩẽtĩñama. Tunu bairoa jĩcã macã, o jĩcã wii macããna na caãmeoboeticõãta, na cʉ̃ã caroaro ãnimasĩẽtĩñama. \v 26 Tore bairo Satanás, wãtĩã quetiupaʉ, cʉ̃ yarãrẽ na cʉ̃ caboeticõãta, ¿dope bairo to ãninetõrõati cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ? Ãninetõmasĩẽto. Yasipeticoagaro cʉ̃ yarãrẽ, na cʉ̃ caboeticõãta. \v 27 Tunu bairoa Beelzebú jʉ̃gori wãtĩ yeri pũnarẽ na yʉ caacurewiyojomasĩata, ¿ñamʉ cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori mʉjãã yarã cʉ̃ã yʉre bairo na átimasĩcʉti? Bairo mʉjãã caĩrõ tʉ̃gorã, mʉjãã yarã pʉame, ‘Cariape mee mʉjãã tʉ̃goñaña,’ mʉjããrẽ ĩbujiorãma. \v 28 Yʉ pʉame, Dios Yeri Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori wãtĩ yeri pũnarẽ yʉ caacurewiyojomasĩata, nipetiro camasã yʉ caátiere ĩñarã, ‘Merẽ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ marĩrẽ etaya,’ ĩ masĩbujiorãma,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 29 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, cajerutiri majõcʉre ĩcõñarĩ atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemowĩ tunu: “Jĩcãʉ̃ wii upaʉ, catutuaʉ majũ, cʉ̃ ya wii macããjẽrẽ caroaro cʉ̃ caĩñacoteata, ni ũcʉ̃ cajerutiri majõcʉ cʉ̃ yayere jerutimasĩẽcʉ̃mi. Jerutimasĩĩmi baipʉa, ti wii upaʉre cʉ̃ cajiyajʉ̃goata. Bairo cʉ̃ jiyajʉ̃gori bero roque, ti wii macããjẽ nipetirijere jerutipeyo masĩcõãʉ̃mi. \p \v 30 “Yʉ mena caãnigaecʉ, yʉre caĩñateire bairo caãcʉ̃ niñami. Tunu bairoa yʉ mena caquetibʉjʉnetõõgaecʉ, camasãrẽ caquetibʉjʉmawijioʉre bairo caãcʉ̃ niñami. \p \v 31 “Bairi cariape mʉjããrẽ ñiña: Cabʉsʉpairã dope bairo roro na caĩrĩjẽ tocãnacã wãmerẽ masiriyogʉmi Dios, cʉ̃rẽ na cajẽniata. Bairo masiriyobojamicʉ̃ã, Espíritu Santore roro na cabʉsʉpaiata roquere, na masiriyoetigʉmi. \v 32 Baipʉa, noa ũna yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre roro na caĩrĩjẽrẽ masiriyogʉmi Dios, cʉ̃rẽ na cajẽniata. Tore bairo átimicʉ̃ã, Espíritu Santore roro na caĩata roque, na masiriyobojaetigʉmi. Ati yʉtea caãno cʉ̃ã, bairi ati yepa cʉ̃ cawasoaro bero caãnipa yʉtea cʉ̃ãrẽ na masiriyoetigʉmi, Dios Espíritu Santore roro na caĩata,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús fariseo majãrẽ. \s1 El árbol se conoce por su fruto \r (Lc 6.43-45) \p \v 33 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemowĩ tunu: “Tʉ̃goñañijate. Jĩcãʉ̃ yucʉ caroʉ́ carorijere rícacʉperiya. Tunu bairoa apei yucʉ caroricʉ caroare rícacʉperiya. Tocãnacã yucʉ carícacʉtii yucʉ rícare ʉgarã, tiire marĩ masĩña. ‘Yucʉ caroʉ́ niña,’ o ‘Yucʉ caroricʉ niña,’ marĩ ĩ masĩña. \v 34 ¡Mʉjãã, ãña ũna moena majũ mʉjãã ãniña! Bairi rorije caáticõãna ãnirĩ dope bairo pʉame caroaro cariape macããjẽrẽ mʉjãã quetibʉjʉ masĩẽna. Marĩ yeri marĩ catʉ̃goñamasĩrĩjẽpʉ caãnoi, marĩ bʉsʉnucũña. \v 35 Bairi marĩ yeripʉ caroa caãmata, caroa wãme tʉ̃goñarĩqũẽrẽ marĩ bʉsʉnucũña. Tunu bairoa carorijere marĩ cabʉsʉnucũata cʉ̃ãrẽ, marĩ yeri pũnaapʉ carorije caãno jʉ̃gori carorije jeto bʉsʉrique niña. \v 36 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Dios camasãrẽ na cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caetaro, roro na caĩrĩqũẽ tocãnacã wãmerẽ ĩñabesegʉmi Dios. \v 37 Mʉjãã ya risero jʉ̃gori mʉjãã masĩgʉmi Dios mʉjãã caátiãnierẽ. Caroaro caĩrĩcʉ̃ cʉ̃ caãmata, carorije wapa cacʉ̃goecʉre bairo qũĩñagʉmi Dios. Roro caĩrĩcʉ̃ cʉ̃ caãmata roque, carorije wapa cacʉ̃goʉre bairo qũĩñagʉmi,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 La gente mala pide una señal milagrosa \r (Mr 8.12; Lc 11.29-32) \p \v 38 Cabero jĩcããrã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi fariseo majã mena Jesutʉ etawã tunu. Atore bairo qũĩwã: \p —Cabuei, jĩcã wãme ũno átijẽño ĩñorĩqũẽrẽ jããrẽ mʉ áti ĩñowã. \p \v 39 Bairo na caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Ati yepa macããna, ãme caãna, caroaro Dios mena ãnimasĩẽtĩñama. Jĩcã rʉ̃mʉ cʉ̃ boo, ape rʉ̃mʉ cʉ̃ boetiyama. Átijẽño ĩñorĩqũẽ jetore boyama. Bairo na cabomiatacʉ̃ãrẽ, tiere na áti ĩñoetigʉmi Dios. Merẽ na quetibʉjʉ cũñupĩ Jonás ãnacʉ̃ cʉ̃ cabairiquere. \v 40 Jonás pʉame itia rʉ̃mʉ, itia ñami majũ wai capai paaro pupeapʉ ãñupĩ. Torea bairo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ cʉ̃ã itia rʉ̃mʉ, itia ñami majũ ati yepa pupeapʉ yʉ ãnigʉ. \v 41 Tirʉ̃mʉpʉre Jonás cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gorã, Nínive macã macããna pʉame roro na caátajere jãnacõãñupã. “Cariapea Dios cʉ̃ caquetibʉjʉnetõrotiricʉ majũ niñami Jonás,” ĩ tʉ̃goñamasĩñupã. Bairo Jonarẽ na caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã, ãme caãna pʉame Jonás netõjãñurõ caãnimajũʉ̃ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ mʉjãã tʉ̃goʉsagaetiya. Bairi Dios cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caetaro, Nínive macã macããna pʉame catitunurĩ, “Roro majũ mʉjãã tʉ̃goʉsaesupa,” mʉjãã ĩgarãma. \v 42 Tunu bairoa ti rʉ̃mʉ caetaro, jĩcãõ catitunurĩ, mʉjãã, ãme caãnarẽ, “Cariapea mʉjãã tʉ̃goʉsaepʉ,” mʉjããrẽ ĩregomo cõ cʉ̃ã. Ape nʉgõã waru jopepʉ macããcõ quetiupao ãnacõ cʉ̃ã bairo mʉjããrẽ ĩgomo. Cõ pʉame noo cayoaropʉ asúpo, Salomón ãnacʉ̃ cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ tʉ̃gogo. Bairo catʉ̃gogarico cõ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã, ãme caãna yʉ camasĩrĩjẽrẽ mʉjãã tʉ̃gogaetiya. Bairo Salomón netõrõ camasĩ yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ caĩrĩjẽrẽ mʉjãã tʉ̃gogaetiya. \s1 El espíritu impuro que regresa \r (Lc 11.24-26) \p \v 43 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme ĩcõñarĩ atore bairo na ĩnemowĩ Jesús tunu: “Wãtĩ yeri pũna caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ cawitiátato bero, noo caoco manipaʉripʉ áñesẽãʉ̃mi. Áñesẽã yua, cʉ̃ caãniparore cʉ̃ cabocaeticõãta, atore bairo ĩ tʉ̃goñaʉmi: \v 44 ‘Yʉ caãnimiatatopʉa yʉ tunuágʉ tunu,’ ĩ tʉ̃goñaʉmi. Bairo ĩ tʉ̃goña yua, tunuá, caʉ̃mʉrẽ qũĩñaʉmi tunu. Caʉ̃mʉ yeri pʉame caroaro na caowa qũẽnopeyoatato wiire bairo bauʉmi. \v 45 Bairo cabairo ĩña yua, ácoacʉmi tunu wãtĩ, aperã jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ cʉ̃ netõrõ cañuenarẽ na piineñoʉ ácʉ́. Bairo na bocá, ‘¡Jito!’ na ĩ, caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ jããrãma tunu nipetirã. Bairi cʉ̃ yeripʉ ãnicõãrãma tunu. Bairo na caãno, jõpʉame roro baibujioʉmi tunu caʉ̃mʉ pʉame yua. Torea bairo baigarãma ati yʉtea macããna carorã, Dios narẽ cʉ̃ canetõatato bero cʉ̃ Yeri majũrẽ na yeripʉ caboena pʉame,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús fariseo majãrẽ. \s1 La madre y los hermanos de Jesús \r (Mr 3.31-35; Lc 8.19-21) \p \v 46 Bairo narẽ cʉ̃ caquetibʉjʉãno, Jesús paco, bairi cʉ̃ bairã cʉ̃ã topʉ etayupa. Eta yua, cʉ̃ caãni wii macãpʉ cʉ̃ cotenucũñupã, cʉ̃ mena bʉsʉgarã. \v 47 Bairo macãpʉ na cacotenucũrõ, Jesutʉ macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ atore bairo qũĩwĩ Jesure: \p —Mʉ paco, mʉ bairã mʉ macãũparã. Macãpʉa mʉrẽ coterã átiuparã —qũĩwĩ jĩcãʉ̃ Jesure. \p \v 48 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩwĩ Jesús cʉ̃rẽ caquetibʉjʉre: \p —Naa, yʉ paco, yʉ bairã cʉ̃ã, yʉ yarã majũ na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, aperã, yʉ yarãrẽ bairo caãna niñama na cʉ̃ã. \p \v 49 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, cʉ̃ wãmorẽ, jãã, cʉ̃ cabuerã tʉre ñupuajori atore bairo qũĩnemowĩ tunu: \p —Ãnoa niñama yʉ pacore bairo caãna, bairi yʉ bairãrẽ bairo caãna. \v 50 Noa ũna yʉ Pacʉ ʉmʉrecóo macããcʉ̃ cʉ̃ carotirore bairo caána pʉame yʉ bairãrẽ bairo caãna, bairi yʉ bairã rõmirĩrẽ bairo caãna, bairi yʉ pacore bairo caãna niñama. \c 13 \s1 La parábola del sembrador \r (Mr 4.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Ti rʉ̃mʉa ti wii caãniatacʉ witiátí yua, ʉtabʉcʉra tʉ̃nipʉ ruietawĩ Jesús. \v 2 Bairo cʉ̃ caruiro, camasã capããrã cʉ̃tʉ neñaetawã. Bairo capããrã majũ na caãnoi, Jesús pʉame cũmua turorica capairicapʉ ájããwĩ. Cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarã pʉame peta paputiropʉ nucũwã. \v 3 Bairo na cabairo, capee wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉwĩ Jesús. \p Atore bairo na ĩ quetibʉjʉwĩ: “Jĩcã rʉ̃mʉ ásúpʉ jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ cʉ̃ wesepʉ, oteriquere otei ácʉ́. \v 4 Topʉ eta, cʉ̃ oteriquere wẽbato otejʉ̃goyupʉ. Bairo caroaro cʉ̃ caotemiatacʉ̃ãrẽ, oterique jĩcã rupaa ñañuparõ maapʉ. Bairo maapʉ ti rupaa cañarõ ĩñarã, minia pʉame wʉruiatí, ʉgarecõãñuparã. \v 5 Cabero cʉ̃ cawẽbatoro, ape rupaa ʉ̃tã yepapʉ cayepa esemenirõpʉ ñañuparõ. Tie pʉame yoaro mee putimiñuparõ, cayepa esemenirõ caãnoi yua. \v 6 Bairo tie oterique pʉame pútiatímii yua, yoaro mee riacoásúparo muipʉ cʉ̃ caasijĩãrõĩ, dope bairo nʉcõõrĩ jõmasĩẽtĩrĩ yua. \v 7 Cabero cʉ̃ cawẽbatoro, ape rupaa pota yucʉ watoapʉ ñañuparõ. Cabero pota yucʉ pʉame cabʉtinetõrõ, tie oterique pʉame caroaro pútimasĩẽsuparo. Pota yucʉ pʉame otere bʉtibiacõãñuparõ. \v 8 Cabero ape rupaa pʉame caroa yepapʉ ñañuparõ. Cabero puti, bʉticoasuparo. Bairo bʉtiátó, jĩcã jatí cien rupaa majũ rícacʉsuparo. Ape jatí sesenta rupaa majũ rícacʉsuparo. Ape jatí treinta majũ rícacʉsuparo. \v 9 Mʉjãã, caãmoocʉna mʉjãã ãniña. Bairi ãmerẽ yua, mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere tʉ̃goãmewiyoya mʉjãã yeripʉ,” na ĩwĩ Jesús cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. \s1 El porqué de las parábolas \r (Mr 4.10-12; Lc 8.9-10) \p \v 10 Cabero jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã cʉ̃tʉ jãã etawʉ. Cʉ̃tʉ eta yua, atore bairo cʉ̃ jãã ĩ jẽniñawʉ̃: “Camasã, mʉtʉ catʉ̃gorã etarãrẽ, ¿nopẽĩ capee ĩcõñarĩ na mʉ quetibʉjʉnucũñati?” cʉ̃ jãã ĩwʉ̃. \v 11 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃go, atore bairo jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããjẽrẽ tirʉ̃mʉpʉ macããna na catʉ̃goetajere mʉjãã roquere mʉjãã masĩõñami. Aperã tiere na camasĩrõrẽ boetiyami. Torecʉ, ape wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉ rotiyami Dios. \v 12 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ caquetibʉjʉrijere cʉ̃ catʉ̃goʉsaata, Dios pʉame cʉ̃ masĩõnemogʉmi tunu. Bairo átimicʉ̃ã, petoaca catʉ̃goʉsaʉ cʉ̃ caãmata, cabero cʉ̃ camasĩmiatajere cʉ̃ masiriyocõãgʉmi. \v 13 Bairi ape wãme ĩcõñarĩ na yʉ quetibʉjʉnucũña camasã yʉtʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. Bairi na pʉame cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, Dios cʉ̃ caátiere ĩñamasĩẽtĩñama. Tunu bairoa cʉ̃ yaye quetire tʉ̃gomirãcʉ̃ã, tiere tʉ̃gomasĩẽtĩñama. \v 14 Dios bʉsʉrica tutipʉ Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo baietaro baiya narẽ: \q1 ‘Ati yepa macããna yʉ yaye quetire tʉ̃gomirãcʉ̃ã, di rʉ̃mʉ ũno tiere tʉ̃gomasĩẽtĩñama. \q1 Tunu bairoa cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, di rʉ̃mʉ ũno yʉ caátiere ĩñamasĩẽtĩñama. \q1 \v 15 Ati macã macããna, na yeripʉ catʉ̃goñamasĩgaetoi cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, yʉ caátiere ĩñamasĩẽtĩñama. \q1 Tunu bairoa caãmoo cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, yʉ yaye quetire tʉ̃gomasĩẽtĩñama. \q1 Na yeripʉre tʉ̃goña masĩẽtĩñama na yʉ caquetibʉjʉgamirĩjẽrẽ. \q1 Bairi, “Jãã mʉ netõõwã,” ñietinucũñama,’ ĩ quetibʉjʉ cũñañupĩ Isaías ãnacʉ̃,” ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \p \v 16-17 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu Jesús: “Tirʉ̃mʉpʉ macããna profeta majã capããrã majũ mʉjãã caĩñarĩjẽ ũnierẽ ĩñagamiñupã. Na ũna aperã carorije wapa cacʉ̃goenarẽ bairo caána cʉ̃ã tiere ĩñagamiñupã. Mʉjãã catʉ̃gorije ũnie cʉ̃ãrẽ tʉ̃gogamiñupã. Bairi mʉjãã, yʉ cabuerã pʉame capee ĩña, tʉ̃go, caána ãnirĩ, ʉseanirĩ ãña,” jãã ĩwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Jesús explica la parábola del sembrador \r (Mr 4.13-20; Lc 8.11-15) \p \v 18 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩ quetibʉjʉ masĩõwĩ caoteire ĩcõñarĩ cʉ̃ caquetibʉjʉatajere: “Tʉ̃goya yʉ cabuerã. Mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgʉ caroaro, ĩcõñarĩ caotei quetire camasãrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere: \v 19 Camasã jĩcããrã Dios yaye quetire tʉ̃goyama. Bairo tʉ̃gomirãcʉ̃ã, tʉ̃gomasĩẽtĩñama. Dios bʉsʉriquere na catʉ̃goatato beroaca, wãtĩ pʉame uwaro eta, jecõãñami na camasĩbujioatajere. Minia na cawʉje ʉgaricarore bairo etanecõãñami wãtĩ, na camasĩbujioatajere. Na pʉame caotei cʉ̃ caoterique maapʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama. \v 20-21 Bairo tunu aperã camasã Dios yaye quetire ʉseanirõ tʉ̃go, jicoquei, ‘Jaʉ,’ ĩñama. Bairo bomirãcʉ̃ã, bairãpʉa na yeripʉ caroaro cʉ̃ yʉetiyama. Capútirije canʉcõmanajẽrẽ bairo niñama. Bairi roro na cabairo caãno, o Dios yaye quetire na catʉ̃goʉsaro jʉ̃gori aperã narẽ na caĩñatero ĩñarã, yoaro mee jãnañama Dios yaye quetire yua. Dios mena yoaro ãmerĩñama. Naa, caotei cʉ̃ caoterique ape rupaa ʉ̃tã buipʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama. \v 22 Bairo tunu aperã camasã Dios yaye quetire, ‘Jaʉ,’ na caĩrõ bero, apeye ũnie pʉamerẽ bʉtioro tʉ̃goña macãñama. Ati yepa macããjẽ wapatarique ũnierẽ, bairi caroaro na caãnigarije cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñañama bʉtioro. Bairi Dios bʉsʉriquere tʉ̃goña masiriticõãñama. Caroaro caánarẽ bairo na caáperoi, caríca bʉtimasĩẽtĩẽrẽ bairo niñama. Bairi naa, caotei cʉ̃ caoterique ape rupaa pota watoapʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama. \v 23 Bairãpʉa, aperã roque Dios yaye quetire ʉseanirĩ tʉ̃goyama. Na yeri pũnapʉ cariape tʉ̃gopeori, tiere tʉ̃goʉsayama. Caotei cʉ̃ caoterique ape rupaa, caroa yepapʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama. Bairi jĩcã jatí cien rupaa majũ rícacʉsuparo. Ape jatí sesenta rupaa majũ rícacʉsuparo. Ape jatí treinta majũ rícacʉsuparo. Torea bairo niñama Dios yayere catʉ̃goʉsanucũrã pʉame,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 La parábola de la mala hierba entre el trigo \p \v 24 Jãã ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme ĩcõñarĩ atore bairo na ĩnemowĩ Jesús tunu cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ: “Dios cʉ̃ carotiripaʉ atore bairo niña: Oteriquere caotei cʉ̃ oterique caroa majũrẽ cʉ̃ wesepʉre oteyupʉ. \v 25 Cabero cʉ̃, bairi aperã cʉ̃ yarã cʉ̃ã nipetiro na cacãnitoye cʉ̃ pesu pʉame yasioro cʉ̃ wesepʉ etayupʉ. Eta yua, oterique moetie majũrẽ trigo cʉ̃ caoteataje watoapʉre otenemocõãñupʉ̃. Bairo roro áti yaparo, acoásúpʉ. \v 26 Cabero cʉ̃ caotemirĩqũẽ pʉame puti, bʉtiyaparoyuparo. Moetie cʉ̃ã puti, bʉtiyaparoyuparo caroa oterique watoare. \v 27 Bairo cabairo ĩña, ti wese upaʉ ʉ̃mʉa pʉame cʉ̃tʉ etayuparã. Eta yua, atore bairo qũĩ jẽniñuparã: ‘Jãã quetiupaʉ, oterique caroa majũrẽ mʉ oterotiricʉ. Bairo mʉ caátirotimiatacʉ̃ãrẽ, ¿dopẽĩrõ caroa watoare carorije to putiyupari?’ qũĩñuparã cʉ̃ ʉ̃mʉa pʉame. \v 28 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃: ‘Yʉ pesuʉ jĩcãʉ̃ roro yʉ átibojaatacʉmi.’ Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩ jẽniñañuparã: ‘Bairi, ¿ñerẽ jãã caátie mʉ boyati? ¿Moetiere jãã cawããrero mʉ boyati?’ qũĩñuparã cʉ̃ ʉ̃mʉa ti wese upaʉre. \v 29 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃: ‘Bairo yʉ boetiya. Bairo mʉjãã caápata, trigo caroa apeye moetie mena mʉjãã wããrecõãbujiorã. \v 30 Bairi trigo carorije mena to bʉticõáto mai. Cabero trigo jericapaʉ caetaro ĩña, atore bairo ñigʉ trigore cajebojari majãrẽ: “Trigore mʉjãã cajeparo jʉ̃goye carorijere ricaati jee yaparo, carupaa rotori jiyari joerecõãña. Bairo áti yaparo, trigo pʉamerẽ mʉjãã cajero yʉ boya. Jee yaparo, yʉ ya wii ʉgarique cũrĩcã wiipʉ mʉjãã cacũrõ yʉ boya,” ñigʉ trigore cajebojari majãrẽ,’ na ĩñupʉ̃ ti wese upaʉ,” na ĩcõña quetibʉjʉwĩ Jesús cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. \s1 La parábola de la semilla de mostaza \r (Mr 4.30-32; Lc 13.18-19) \p \v 31 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme ĩcõñarĩ atore bairo na ĩnemowĩ Jesús tunu cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ: “Tunu mostaza na caĩrĩ apeacarẽ jĩcãʉ̃ cʉ̃ wesepʉ cʉ̃ caotericaacarẽ bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ. \v 32 Tia apeacã pʉame õcããcã majũ nimirõcʉ̃ã, marĩ caotero bero bʉtiátó, pairicʉ majũ áya, nipetirije wesepʉ oterique netõrõ. Bairi minia cʉ̃ã tii yucʉ rʉpʉripʉre na ria batiirire qũẽnorĩ nicõãmasĩñama. Torea bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ cʉ̃ã,” na ĩcõña quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 La parábola de la levadura \r (Lc 13.20-21) \p \v 33 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme ĩcõñarĩ atore bairo na ĩnemowĩ Jesús tunu cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ: “Levadurare bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ. Jĩcãõ trigo wãĩãrĩqũẽ wetare, itiarʉ majũ oco mena weyo yaparo, levadurare petoaca jããñamo. Bairo petoaca cõ cajããmiatacʉ̃ãrẽ, tie pʉame jesapeticoaya yua. Torea bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ cʉ̃ã,” na ĩcõña quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 El uso que Jesús hacia de las parábolas \r (Mr 4.33-34) \p \v 34 Torea bairo jeto na ĩcõña quetibʉjʉnucũwĩ Jesús nipetiro camasã cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. Dise ũnie quetibʉjʉriquere ĩcõñaetiri na quetibʉjʉemi. \v 35 Bairo Dios bʉsʉrica tutipʉ profeta cʉ̃ caĩwoatuquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo baietaro baiwʉ. Atore bairo ĩ woatuyayupi profeta, Jesús cʉ̃ caĩpeere: \q1 “Capee wãme ĩcõñarĩ yʉ quetibʉjʉgʉ camasãrẽ. \q1 Ati ʉmʉrecóo Dios cʉ̃ caqũẽnoparo jʉ̃goye camasã na catʉ̃goetajere na yʉ quetibʉjʉgʉ,” \q1 ĩ woatu quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñañupĩ profeta. \s1 Jesús explica la parábola de la mala hierba entre el trigo \p \v 36 Cabero Jesús camasã cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ, “Yʉ áya,” na ĩrĩ bero, jĩcã wiire jããetawĩ. Bairo cʉ̃ cajããetaro bero, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃tʉ jãã etawʉ. Atore bairo cʉ̃ jãã ĩ jẽniñawʉ̃: “¿Dope bairo ĩgaro to ĩñati carorije trigo watoapʉ na caotemirĩqũẽrẽ ĩcõñarĩ mʉ caquetibʉjʉataje? Jãã tʉ̃gomasĩẽtĩãpʉ̃. Bairi jãã mʉ caquetibʉjʉro jãã boya,” cʉ̃ jãã ĩwʉ̃. \v 37 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃go, atore bairo jãã ĩwĩ: “Oterique caroare caotei pʉame, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre bairo caãcʉ̃ niñami. \v 38 Caotei ya wese pʉame ati ʉmʉrecóo macãã yepare bairo niña. Ti wese caputibʉtirique caroa macããjẽ pʉame Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉpʉ macããnarẽ bairo niña. Ti wese caputibʉtirique oterique carorije pʉame wãtĩ yarãrẽ bairo niña. \v 39 Ti wese upaʉ pesu pʉame wãtĩrẽ bairo caãcʉ̃ niñami. Tunu bairoa ti wese caputibʉtirique jericapaʉ caetaro ati ʉmʉrecóo capetiri rʉ̃mʉrẽ bairo niña. Bairi ti wese caputibʉtiriquere jebojari majã pʉame ángelea majãrẽ bairo niñama. \v 40 Bairi jebojari majã moetiere na cajoerericarore bairo baigaro ati ʉmʉreco capetiri rʉ̃mʉ caetaro yua. \v 41 Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ carotirã ángelea majãrẽ na yʉ jogʉ yʉ carotimasĩrĩpaʉpʉ. Yʉ yarã na catʉ̃goñarĩjẽrẽ royetuo joroque caánarẽ, bairi rorije caáticõãna cʉ̃ãrẽ na yʉ jeneñorotigʉ. \v 42 Ángelea, bairo na cajeeneñopeyoro ĩña yua, caʉ̃petietopʉ na yʉ rerotigʉ. Topʉ bʉtioro otigarãma. Na opire bacarʉpotugarãma, bʉtioro yapapuarã yua. \v 43 Bairo na caáto bero, yʉ yarã, carorije cacʉ̃goenarẽ bairo Dios cʉ̃ caĩñarĩcãrã pʉame muipʉ ʉmʉrecóo macããcʉ̃ cʉ̃ caasiyarijere bairo baupeticoagarãma yʉ Pacʉ cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre. Mʉjãã, caãmoocʉna mʉjãã ãniña. Bairi ãmerẽ yua, mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere tʉ̃goãmewiyoya mʉjãã yeripʉ,” ĩwĩ Jesús. \s1 La parábola del tesoro escondido \p \v 44 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme ĩcõñarĩ atore bairo ĩnemowĩ Jesús tunu: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ atore bairo niña: Pairo cawapacʉtie capee moneda tiirire wesepʉ aperã na cayacũyasioricarore bairo niña. Bairi caʉ̃mʉ jĩcãʉ̃ tiere ĩña acʉari yua, jicoquei tiere yanemoñupʉ̃ tunu. Bairo áti yaparo, ʉseanirĩqũẽ mena cʉ̃ yaye apeye ũnie nipetirijere aperãrẽ nuni, tie wapa jeyupʉ, ti wesere wapatigʉ. Bairo cʉ̃ cawapatinunirõ, cʉ̃ yaye cʉ̃ cabocaataje cʉ̃ yaye majũ nicõãñuparõ yua. \s1 La parábola de la perla de mucho valor \p \v 45 “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ tunu atore bairo niña: Jĩcãʉ̃, cʉ̃ yayere canunireri majõcʉ perla caroaro cabotiri rupaacarẽ macãʉ̃ ácʉ́ baiyupʉ. \v 46 Bairo cʉ̃ caátó, jĩcã, tocãnacã rupaa netõrõ caroa botirica majũrẽ bócacõãñupʉ̃. Bairo bócari, cʉ̃ yaye apeye ũnie nipetirijere aperãrẽ nuni, tie wapa jeyupʉ, tiare wapatigʉ. Bairo cʉ̃ cawapatiro, tia cʉ̃ ya majũ nicõãñuparõ yua. \s1 La parábola de la red \p \v 47 “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ tunu atore bairo niña: Ria capairiyapʉ wai wasarã aperã na bapire na carocañuajorore bairo niña. Bairo camasã na caáto, wai capããrã tocãnacã wãme majũ ti bapire jããñuparã. \v 48 Bairo na cajããrõ ĩña, wemoñuparã ti bapire paputiropʉ. Wemo yaparo yua, waire na beseruiyuparã. Wai caroarã jetore boyuparã. Carorã pʉamerẽ na recõãñuparã. \p \v 49-50 “Torea bairo baigaro ati ʉmʉrecóo capetiparo jʉ̃goye. Ángelea majã pʉame ati yepapʉ etarã, camasã carorãrẽ na ricawori caʉ̃petietopʉre na regarãma. Topʉ bʉtioro otigarãma. Na opire bacarʉpotugarãma, bʉtioro yapapuarã yua,” ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 Tesoros nuevos y viejos \p \v 51 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩ jẽniñawĩ Jesús: \p —¿Mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere mʉjãã tʉ̃gomasĩati? \p Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, “Jãã tʉ̃gomasĩña,” cʉ̃ jãã ĩwʉ̃. \p \v 52 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃go, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: \p —Ni jĩcãʉ̃, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuei ũcʉ̃ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããjẽrẽ cʉ̃ cajʉ̃gobueata, jĩcãʉ̃ wii upaʉre bairo nigʉmi. Ti wii upaʉ pʉame cʉ̃ ya wii macããjẽ cʉ̃ caqũẽnocũrĩqũẽ pʉga wãme mena átimasĩñami cawãma apeye ũnie mena cʉ̃ãrẽ, bairi cabʉcʉ apeye ũnie mena cʉ̃ãrẽ. Cʉ̃rẽã bairo nigʉmi, cajʉ̃gobuei cawãma macããjẽ yʉ cabuerije, bairi tunu Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ cacũrĩqũẽrẽ cabʉcʉ macããjẽrẽ cariape cʉ̃ catʉ̃goñaata —jãã ĩwĩ Jesús. \s1 Jesús en Nazaret \r (Mr 6.1-6; Lc 4.16-30) \p \v 53 Bairo atie capee wãme ĩcõña quetibʉjʉ yaparori bero, ti macãpʉ witi acoámí. \v 54 Bairo witi acoátí yua, cʉ̃ ya yepa majũpʉ etawĩ. Eta, ti yepa macããna na cañubueri wiire jããetawĩ, na quetibʉjʉgʉ. Bairo cʉ̃ caquetibʉjʉro tʉ̃go, to macããna pʉame tʉ̃gocõã maniáma. Atore bairo ĩwã: \p —Ãnia, caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni quetibʉjʉyami. ¿Noopʉ atie caroaro cʉ̃ caquetibʉjʉmasĩrĩjẽrẽ cʉ̃ masĩñuparĩ? ¿Dope bairo átijẽñorĩqũẽ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ átimasĩñuparĩ? \v 55 ¿Ãni, yucʉpãĩrĩ mena rocapata ũnierẽ caqũẽnoʉ macʉ̃ mee cʉ̃ ãniñati? ¿Marĩ mena macããcõ, María macʉ̃ mee cʉ̃ ãniñati? Bairi, ¿Santiago, José, Simón, Judas jʉ̃gocʉ mee cʉ̃ ãniñati? \v 56 Cʉ̃ marĩ masĩjãñuña. Bairi, ¿marĩ mena macããna rõmirĩ jʉ̃gocʉ mee cʉ̃ ãniñati? Bairi, ¿noopʉ atie nipetirije cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ cʉ̃ masĩñuparĩ? —ãmeo ĩ jẽniñawã na majũ. \p \v 57 Bairo Jesure qũĩroagaetiri, cʉ̃ ya macã macããna pʉame cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gogaema. Bairo na catʉ̃gogaeto ĩña, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Profeta majã tocãnacãʉ̃pʉrea na ĩroanucũñama camasã nipetiro na cañesẽãrõpʉ. Na ya macã macããna, bairi na ya wii macããna majũ roque na boetinucũñama. Na yarã jeto na ĩroaetinucũñama —na ĩwĩ Jesús. \p \v 58 Bairi cʉ̃ ya macã macããna cʉ̃ caquetibʉjʉrijere cariape na catʉ̃gogaetoi, capee caroa cʉ̃ caátijẽñomasĩrĩjẽrẽ topʉre áti ĩñoemi Jesús yua. \c 14 \s1 La muerte de Juan el Bautista \r (Mr 6.14-29; Lc 9.7-9) \p \v 1 Ti rʉ̃mʉrĩ majũã Herodes, Galilea yepa macããna quetiupaʉ pʉame queti tʉ̃goyupʉ Jesús cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ. \v 2 Bairo tiere tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ cʉ̃ carotirãrẽ: “Jesús na caĩ, cʉ̃ã ãcʉ̃mi Juan el Bautista cabaiyasiricʉ ãnacʉ̃ tunu cacati majũ. Bairo cabai ãnirĩ capee átijẽñomasĩĩmi,” na ĩñupʉ̃ Herodes. \p \v 3-4 Mai, cajʉ̃goyepʉ Herodes pʉame Juarẽ ñerotiyupʉ. Bairo cʉ̃ ñerotiri bero, ãpõãwẽ mena cʉ̃ jiyari, preso jorica wiipʉ cʉ̃ cũrocaroti joyupʉ. Juan cʉ̃ caquetibʉjʉrijere boesupʉ Herodes. Mai, “Mʉ bai Felipe nʉmo Herodías na caĩõ mena mʉ caãnie ñuẽtĩña. Carorije niña mʉ caátie,” cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere boesupʉ. Bairo boetiri preso jorica wiipʉ cʉ̃ cũrocaroti joyupʉ Herodes pʉame Juarẽ. \p \v 5 Tunu nipetiro camasã Juarẽ, “Dios cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoʉ ãcʉ̃mi,” ĩrã, cʉ̃ maijãñuñuparã. Bairi Herodes pʉame jicoquei Juarẽ cʉ̃ pajĩãroca rotigamicʉ̃ã, bairo átiroti masĩẽsupʉ, camasã yʉ tutirema, ĩ. \v 6 Bairo jĩcã rʉ̃mʉ yua, Herodes cʉ̃ cabuiarica rʉ̃mʉ caetaro, bose rʉ̃mʉ qũẽnoñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caqũẽnorõ, Felipe nʉmo caãnimirĩcõ Herodías cawãmecʉco macõ pʉame basa ĩñoñupõ, Herodes cʉ̃ capiijoatana cõ na caĩñaparore bairo ĩõ. Herodes cʉ̃ã cõ cabasarijere ĩñajesomajũcõãñupʉ̃. \v 7 Bairi nipetirã na catʉ̃goro, atore bairo cõ ĩñupʉ̃ Herodías macõrẽ Herodes pʉame: “Noo, yʉre mʉ cajẽnigari wãmerẽ yʉ jẽniña. Mʉ yʉ jomajũcõãgʉ. Ĩtoricaro mano Dios mena ñiña,” cõ ĩñupʉ̃. \v 8 Bairo cawãmao pʉame tiere tʉ̃gori, cõ pacore jẽniñao ásúpo. Cabero yua, cõ paco cõrẽ cõ caĩrotirore bairo qũĩñupõ Herodere: \p —Bairo yʉ boya: Ãmeacã Juan el Bautista rʉpoare patanerĩ jotʉ bapapʉ jããrĩ, yʉ mʉ jowa —qũĩñupõ. \p \v 9 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, tʉ̃goña yapapuacoásupʉ Herodes pʉame. Bairo tʉ̃goña yapapuamicʉ̃ã, “‘¡Dios mena ñiña!’ cõrẽ yʉ caĩatajere yʉ tʉ̃goama yʉ capiijoatana,” ĩ yua, cõrẽ cʉ̃ caĩatatore bairo átirotiyupʉ. \v 10 Bairi cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ Juan preso jorica wiipʉ caãcʉ̃rẽ cʉ̃ rʉpoa patarotijoyupʉ. \v 11 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo cʉ̃ ásuparã Juarẽ. Bairo cʉ̃ pajĩã yaparori bero, cʉ̃ ãnacʉ̃ rʉpoare jotʉ bapa buipʉ nejããrĩ, Herodías macõrẽ cõ nuniñuparã. Cõ pʉame cõ pacore cʉ̃ rʉpoa ãnatõrẽ cõ neásúpo, cʉ̃ cayasiro cõ masĩáto, ĩõ. \p \v 12 Cabero Juan cʉ̃ cabuemirĩcãrã pʉame bairo cʉ̃rẽ na capajĩãrocarijere queti tʉ̃gori, preso jorica wiipʉ etarã, cʉ̃ ãnacʉ̃ rupaʉre neásúparã, masã opepʉ cʉ̃ yarocagarã. Bairo áti yaparori bero, Jesutʉ etawã, tie quetire cʉ̃ quetibʉjʉrã etarã. \s1 Jesús da de comer a cinco mil hombres \r (Mr 6.30-44; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 13 Bairo Jesús na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, topʉ caãniatacʉ cũmuarẽ ájããrĩ camasã manopʉ jãã jʉ̃goacoámí. Bairo jãã caátíere masĩrĩ yua, ti macãã macããna camasã pʉame maapʉ ʉtabʉcʉra tʉ̃ni ásúpa, jãã ẽñota áná. Bairo áná, jãã jʉ̃goye etayupa. \v 14 Bairi Jesús ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ pẽñaeta yua, maanʉcãwĩ. Maanʉcãrĩ yua, camasã capããrãrẽ na ĩñawĩ. Bairo na cabairo, bopacooro na ĩñawĩ. Bairi na mena macããna cariayecʉna na caneatíatanarẽ na catiowĩ. \v 15 Bairo na cʉ̃ caáticõãno, ñamicããcã nicoa ápʉ́. Bairi jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame Jesutʉ etari, atore bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: \p —Merẽ ñamicã majũ niña. Atopʉre wiiri maniña. Dope camasã capããrãrẽ na marĩ áperã. Bairi ãnoarẽ na mʉ árotiwa macããpʉ, na majũ na caʉgapeere na wapatirápáro —jãã ĩwʉ̃ Jesure. \p \v 16 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Aperopʉ na caʉgapeere na wapatira rotieticõãña. Mʉjãã majũ na ʉgarique nuña —jãã ĩwĩ. \p \v 17 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: \p —Jãã, jĩcã wãmo cãrõ pan jororiaca, wai, pʉgarããcã tocãrõã jãã cʉ̃goya —cʉ̃ jãã ĩwʉ̃. \p \v 18 Bairo jãã caĩrõ: “Ato pʉame jeasá,” jãã ĩwĩ. \p \v 19 Ĩ yaparo, camasã capããrã to caãnarẽ taa yepapʉ na ruirotiwĩ. Bairo na caruiro ĩña, pan rupaa jĩcã wãmo cãnacã rupaacarẽ, wai pʉgarã mena nee, jõbuire ĩñamʉgõjori, “Jãã mena mʉ ñujãñuña,” Diore qũĩ jẽniwĩ. Bairo qũĩ jẽni yaparo, pan rupaare carecomacã peeri, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ, jãã nuniwĩ, camasãrẽ jãã cabatoparore bairo ĩ. \v 20 Bairo jãã cabatoro bero yua, nipetiro camasã caroaro ʉgayapicoáma, ʉgariquere narẽ jãã cabatoatajere. Bairo na caʉgatuaro bero, jãã jejããwʉ̃ piiripʉ na caʉgarʉgarijere. Pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã piiri majũ jãã jejããjirowʉ. \v 21 To caãna caʉgaatana jĩcã wãmo cãnacã mil majũ camasã ãma, carõmia, bairi cawĩmarã cʉ̃ã cõñaña manoa. \s1 Jesús camina sobre el agua \r (Mr 6.45-52; Jn 6.16-21) \p \v 22 Tipaʉ bero, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ cũmuapʉ jãã ájããrotiwĩ Jesús tunu. Camasãrẽ na cʉ̃ caĩñatʉsajotoye, ti ʉtabʉcʉra jĩnʉgõãpʉ cʉ̃ jʉ̃goye jãã capẽñaátó bowĩ. \v 23 Bairi camasãrẽ na ĩñatʉsajo yaparo, ʉ̃tãʉ̃ buipʉ wãmʉcoásúpi Jesús, Diore cʉ̃ jẽniácʉ́. Bairi muipʉ cʉ̃ cajããrõ canaioatípaʉ, jĩcãʉ̃ã ãñupĩ Jesús ti ʉ̃tãʉ̃ buipʉ. \v 24 Jãã pʉame merẽ cũmua mena tira recomacã majũpʉ jãã ãmʉ. Bairo jãã caãno, oco turi pʉame bʉtioro jabewʉ. Wĩno cʉ̃ã bʉtioro jãã riape jãã paputunuo pocõãwʉ̃. \v 25 Bairo roro jãã cabairo, cabusuparo jʉ̃goyeaca oco bui peari jããtʉ amí Jesús. \v 26 Bairo oco buipʉ cʉ̃ caató ĩña yua, “Apei ũcʉ̃ ãcʉ̃mi,” ĩrã, jãã, cʉ̃ cabuerã uwiri bairo jãã awajawʉ: \p —¡Ãni, camasocʉ ãnacʉ̃ wãtĩ marĩtʉ atíyami! —jãã ĩwʉ̃. \p Bʉtioro cauwirã ãnirĩ bairo jãã awajawʉ yua. \p \v 27 Bairo jãã cabairo, Jesús pʉame jãã ĩ jowĩ: \p —¡Tʉ̃goñatutuaya yʉ yarã, Jesua yʉ ãniña, yʉ uwieticõãña! —jãã ĩwĩ. \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩwĩ Pedro Jesure: \p —Mʉ, jãã Quetiupaʉ cariape mʉ caãmata, mʉtʉ oco buipʉ yʉ árotiya. \p \v 29 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, “Jaʉ, yʉtʉ asá,” qũĩwĩ Jesús Pedrore. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedro, jãã cũmuapʉ cajãñaatacʉ pʉame cũmuarẽ ruiri oco buipʉ Jesutʉ ámiwĩ. \v 30 Bairo ámasĩmicʉ̃ã, wĩno bʉtioro cʉ̃ caĩñarõ capapunemorõ, tʉ̃goña uwirique Pedrore etawʉ. Eta yua, ruacõã ruinutuami. Bairi atore bairo qũĩ awajawĩ Pedro Jesure: \p —¡Yʉ Quetiupaʉ, yʉre ñei asá! ¡Rua ácʉ́ yʉ baiya! \p \v 31 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, jicoquei Jesús cʉ̃ wãmo ñujori Pedrore cʉ̃ ñewĩ. Ñerĩ yua, atore bairo qũĩwĩ: \p —Yʉ yaʉ, ¡jĩrĩãcã majũ yʉ mena mʉ tʉ̃goñatutuaya! ¿Nopẽĩ, “Yʉ ámasĩẽcʉ̃,” mi tʉ̃goñaati? —qũĩwĩ Jesús Pedrore. \p \v 32 Bairo cũmuapʉ na caájããrõ, wĩno pʉame papujãnacoapʉ yua. \v 33 Bairo cabairo ĩña, jãã, cũmuapʉ caãna pʉame Jesutʉ rʉpopaturi mena etanumurĩ cʉ̃ jãã ĩroawʉ: \p —¡Cariape Dios macʉ̃ majũ mʉ ãniña! —cʉ̃ jãã ĩwʉ̃ Jesure. \s1 Jesús sana a los enfermos en Genesaret \r (Mr 6.53-56) \p \v 34 Bairo pẽñaáná, ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ jãã etawʉ, Genesaret cawãmecʉti yepapʉ. \v 35 Bairo jãã caetaro ĩña, to macããna pʉame Jesure qũĩñamasĩwã. Bairi cʉ̃ caetarije quetire ti yepa nipetiropʉ quetibʉjʉ batoyupa, cariayecʉnarẽ na caneatíparore bairo ĩrã. \v 36 Bairi na pʉame, Jesutʉ eta, atore bairo tʉ̃goñañupã: “Cʉ̃ jutiro yapa ũno cʉ̃ãrẽ marĩ capãñaata, marĩ caticoagarã,” ĩ tʉ̃goñañupã. Bairo pãñarĩqũẽrẽ bʉtioro cʉ̃ jẽniwã. Bairo cariayecʉna tocãnacãʉ̃ã cʉ̃ jutiro yapare capãñarã caticoama. \c 15 \s1 Lo que hace impuro al hombre \r (Mr 7.1-23) \p \v 1 Cabero etawã fariseo majã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã mena. Na pʉame Jerusalén macãpʉ caatíatana ãma. Atore bairo qũĩwã Jesure: \p \v 2 —¿Nopẽĩrã mʉ cabuerã marĩ ñicʉ̃jãã ãnana na caroticũrĩqũẽrẽ bairo na áperiyati? Coseetiyama na wãmorĩrẽ na caʉgaparo jʉ̃goye —qũĩwã Jesure. \p \v 3 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ jẽniñawĩ Jesús: \p —¿Nopẽĩrã mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã caátinucũrĩjẽrẽ bʉtioro borã, Dios marĩrẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ pʉamerẽ mʉjãã áperinucũñati? \v 4 Dios pʉame atore bairo marĩ rotiyupi: “Mʉjãã pacʉare mʉjãã caĩroaro yʉ boya. Ni ũcʉ̃ cʉ̃ pacʉre, o cʉ̃ pacore roro cʉ̃ caĩata, cʉ̃ mʉjãã pajĩãrocacõãgarã,” ĩ quetibʉjʉ cũñupĩ Dios. \v 5 Bairo cʉ̃ caĩcũmiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame ricaati mʉjãã quetibʉjʉya camasãrẽ. Atore bairo mʉjãã ĩña: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ pacʉre, o cʉ̃ pacore, ‘Yʉ yaye nipetirijere merẽ Diore cʉ̃ yʉ nuniapʉ̃. Bairi mʉjãã cabopacarijere yʉ nunimasĩẽtĩña,’ cʉ̃ caĩata, ñurõ. \v 6 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ tore bairo caĩ ãnirĩ, cʉ̃ pacʉre, o cʉ̃ pacore cʉ̃ cajʉátinemorõ átirotietiya,” mʉjãã ĩ quetibʉjʉya. Bairo ĩ quetibʉjʉrã, Dios marĩrẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajãnarotirãrẽ bairo mʉjãã baiya. Bairo caquetibʉjʉrã ãnirĩ netõjãñurõ mʉjãã boya mʉjãã caátinucũrĩjẽ mʉjãã ya wãme pʉamerẽ. \v 7 ¡Caĩtopairã majũ mʉjãã ãniña! Dios pʉame Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ cawoaturica pũrõpʉ mʉjãã ũnarẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉnetõjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo mʉjãã baimajũcõãña. Atore bairo ĩñupĩ Dios mʉjããrẽ: \q1 \v 8 ‘Ati poa macããna na bʉsʉrique mena yʉre caĩroarãrẽ bairo baiyama. \q1 Bairo baimirãcʉ̃ã, na yeri na catʉ̃goñarĩjẽpʉ ricaati baicõãñama. \q1 \v 9 Na pʉame, “Camasã na carotirique pʉamerẽ Dios cʉ̃ caquetibʉjʉroticũrĩqũẽ netõjãñurõ caãnimajũrĩjẽ niña,” caĩrãrẽ bairo buenucũñama. \q1 Bairo cabuerã na caãnoi, yʉre na cañubuegarije dope bairo átimasĩã maa,’ \q1 ĩñupĩ Dios mʉjãã cabaipeere —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 10 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, camasãrẽ na piineñorĩ, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Tʉ̃gopeoya yʉ yaye quetibʉjʉriquere. Tiere tʉ̃gomasĩña: \v 11 Camasã na caʉgarije wapa jʉ̃gori mee carorã niñama. Na majũã rorije na yeripʉ na catʉ̃goñanucũrĩjẽ jʉ̃gori roque carorã niñama —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \p \v 12 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃tʉ etari, atore bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: \p —Bairo mʉ caĩrõ, fariseo majãrẽ tʉ̃goasiao joroque na mʉ áticʉpʉ —cʉ̃ jãã ĩwʉ̃. \p \v 13 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃go, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Wesepʉ moetie camasã na caoteetiere, to majũ caputirijere wãrocanucũñama. Torea bairo yʉ Pacʉ ʉmʉrecóo macããcʉ̃ camasã tocãnacãʉ̃ cʉ̃ yarã caãmerãrẽ na beseregʉmi. \v 14 Bairi fariseo majã na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gopeoeticõãña. Na pʉame cacaapee mána, aperã na bapa cacaapee mána cʉ̃ãrẽ, “Mʉjããrẽ jãã jʉ̃gogarã,” caĩrãrẽ bairo niñama. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cacaapee mácʉ̃ pʉame, apei cʉ̃ bapa cacaapee mácʉ̃rẽ, “Mʉ yʉ jʉ̃gogʉ,” cʉ̃ caĩata, na pʉgarãpʉa opepʉ rocajãcõãbujiorãma —jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 15 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, tʉ̃gomasĩẽmi Pedro. Bairi atore bairo qũĩwĩ Jesure: \p —Ape wãme ĩcõñarĩ jããrẽ mʉ caquetibʉjʉrije, ¿dope bairo ĩgaro to ĩñati? \p \v 16 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩwĩ Jesús Pedrore: \p —¿Mʉjãã cʉ̃ã yʉ yaye quetire mʉjãã tʉ̃gomasĩẽtĩñati? \v 17-18 Nipetiro camasã na caʉgarije tocãnacã wãme pʉame na paaropʉ yuaya. Yuari yua, cabero netõcoaya. Na caʉgarije mee na yeri pũna to royetuo joroque na átiya. Roro na catʉ̃goñarĩjẽ jʉ̃gori roque carorije caánarẽ bairo na ĩñañami Dios. \v 19 Camasã na yeripʉ roro na catʉ̃goñarĩjẽ jʉ̃gori aperãrẽ na pajĩãreyama. Aperã na nʉmoa mee, o na manapʉ̃ã mena mee roro ãniñama. Cawãmarã cawãmojiyaena cʉ̃ã bairoa roro ãnajẽ cʉtiyama. Tunu bairoa aperã jerutiyama. Aperã mʉnana ĩñama. Aperã bʉsʉpaiyama. \v 20 Bairo camasã na yeripʉ roro na catʉ̃goñarĩjẽ jʉ̃gori roro átiyama. Bairo na wãmorĩ coseena na caʉgarije wapa mee, roro na caátie jʉ̃gori carorije caánarẽ bairo na ĩñañami Dios —jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Una extranjera que creyó en Jesús \r (Mr 7.24-30) \p \v 21 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, topʉ caãniatacʉ Tiro, Sidón cawãmecʉtopʉ ámí. \v 22 Topʉ cʉ̃ caetaro, ape yepa macããcõ, Canaán na caĩrĩ yepa macããcõ pʉame Jesutʉ etawõ. Bairo etari, bʉsʉrique tutuaro mena bairo qũĩwõ Jesure: \p —¡Yʉ Quetiupaʉ, David ãnacʉ̃ pãrãmi, bopacooro ñiñaña! ¡Yʉ macõ wãtĩ yeri pũnarẽ cʉ̃goyamo! —qũĩwõ Jesure. \p \v 23 Jesús pʉame cõ yʉemi. Bairo cʉ̃ cayʉeto ĩña, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃tʉ etari, atore bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: \p —Aperopʉ cõ árotiya. Awajari jãã berore ʉsayamo. Awaja jãnaẽtĩñamo —cʉ̃ jãã ĩwʉ̃ Jesure. \p \v 24 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃go, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Ape poa macããnarẽ yʉ jʉátinemo rotiemi Dios. Yʉ yarã, israelita majã jeto, oveja nurĩcãrã cayasiricarãrẽ bairo caãnarẽ yʉ jʉátinemorotiwĩ Dios —jãã ĩwĩ Jesús. \p \v 25 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, carõmio pʉame rʉpopaturi mena etanumurĩ atore bairo qũĩwõ Jesure: \p —¡Yʉ Quetiupaʉ, yʉ jʉátinemobojaya! —qũĩwõ. \p \v 26 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, bairo cõ ĩwĩ: \p —Mʉa, israelita yao mee mʉ ãniña. Bairi mʉ yʉ cajʉápata, jĩcãʉ̃, cʉ̃ pũnaa na caʉgarije pan rupaare ẽmarĩ cʉ̃ wii yaiare canureire bairo yʉ átibujioʉ —cõ ĩwĩ. \p \v 27 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩwõ. \p —Bairoa mʉ átibujioʉ baipʉa. Bairo mʉ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, bairãpʉa cawĩmarã na caʉgawerije yepapʉ cañarĩjẽãcãrẽ ʉganucũñama wii yaia cʉ̃ã. Bairi na caʉgaricaroacarẽ bairo yʉ mʉ jʉátigʉ petoaca —qũĩwõ carõmio Jesure. \p \v 28 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, bairo cõ ĩwĩ: \p —Mʉa, yʉ mena mʉ tʉ̃goñatutua netõmajũcõãña. ¡Bairi yʉ mʉ cajẽnirõrẽ bairo to baiáto! —cõ ĩwĩ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei caticoamo, cananea yao macõ, wãtĩ yeri pũna cacʉ̃gomiataco pʉame yua. \s1 Jesús sana a muchos enfermos \p \v 29 Bairo topʉ caãniatacʉ Jesús acoámí Galilea ʉtabʉcʉra tʉpʉ tunu. Topʉ eta, tira tʉ̃ni ʉ̃tãʉ̃rẽ wãmʉcoámí. Bairi topʉ tuanumuetawĩ. \v 30 Bairo topʉ cʉ̃ caruiro, camasã capããrã na yarã cariayecʉnarẽ cʉ̃tʉ na ne etawã. Na mena macããna jĩcããrã caámasĩẽna ãma. Aperã cacaapee ĩñamasĩẽna ãma. Aperã carupayuriri ãma. Aperã cabʉsʉena ãma. Aperã capee riayecʉna ãma. Bairi na yarã pʉame Jesús rʉpori tʉaca na cũrã etawã. Bairo na caáto ĩña, Jesús pʉame na catiowĩ. \v 31 Bairo na cacatiro ĩñarã, to macããna pʉame ĩña acʉacoama. Cabʉsʉmasĩẽtĩmiatana merẽ bʉsʉmasĩwã. Tunu bairoa carupayuriri caãnimiatana merẽ catipeticoama. Caámasĩẽtĩmiatana merẽ ámasĩwã. Tunu bairoa caĩñamasĩẽtĩmiatana cʉ̃ã merẽ caroaro ĩñamasĩcoáma. Bairo na cacatiro ĩñarĩ cʉ̃ basapeojʉ̃gowã to macããna, jãã, Israel macããna jãã caĩroʉ Diore. \s1 Jesús da de comer a cuatro mil hombres \r (Mr 8.1-10) \p \v 32 Cabero Jesús pʉame, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ piijowĩ. Bairo jãã caetaro ĩña, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Ãnoa camasã merẽ itia rʉ̃mʉ majũ yʉ mena nicõãñama. Ñe ũnie majũ ʉgarique cʉ̃goetiyama. Bairi bopacooro na ñiñaña. Jicoquei na yʉ tunuo jogaetiya mai. Caʉgarique ʉgaenarẽ na yʉ catunuojoata, áwẽpʉ̃ẽtĩbujiorãma, na ya wiiripʉre áná. Bairi na marĩ ʉgarique nuto —jãã ĩwĩ. \p \v 33 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: \p —Ãnoa camasã capããrã niñama. Tunu atopʉ wiiri maniña. Bairi, ¿noopʉ marĩ bocarãti ʉgarique, pairo narẽ marĩ canupeere? —cʉ̃ jãã ĩ jẽniñawʉ̃. \p \v 34 Bairo jãã caĩrõ, Jesús pʉame jãã ĩnemowĩ tunu: \p —Pan rupaa, ¿nocãnacã rupaa majũ mʉjãã cʉ̃goyati? \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, atore bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: \p —Jãã, jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãrõ pan rupaaca, wai jĩcãrãcã jeto tocãrõã jãã cʉ̃goya —cʉ̃ jãã ĩwʉ̃ Jesure. \p \v 35 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃go, camasãrẽ yepapʉ na ruirotiwĩ. \v 36 Bairo na caruiro ĩña, tie pan jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ caãni rupaare, wai mena nerĩ, Diore, “Jãã mena mʉ ñujãñuña,” qũĩ jẽniwĩ. Bairo qũĩ jẽni yaparori bero, tie pan, bairi wai cʉ̃ãrẽ carecomacã peeri bero, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ jãã nuniwĩ, camasãrẽ jãã batoroti. \v 37 Bairo jãã caáto yua, nipetiro camasã caroaro ʉgayapicoáma, ʉgarique jãã cabatoatajere. Bairo na caʉgatuaro bero, jãã jejããwʉ̃ piiripʉ na caʉgarʉgarijere. Jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã piiri majũ jãã jejããjirowʉ yua. \v 38 To caãna caʉgaricarã pʉame baparicãnacã mil majũ camasã ãma, carõmia, bairi cawĩmarã cʉ̃ã cõõña manoa. \v 39 Cabero Jesús pʉame camasãrẽ, “Yʉ áya,” na ĩ yaparo, cũmuarẽ ájããwĩ. Bairo cʉ̃ caátáje uwiro bero yua, Magadán cawãmecʉti yepapʉ jãã acoápʉ́ yua. \c 16 \s1 Los fariseos y los saduceos piden una señal milagrosa \r (Mr 8.11-13; Lc 12.54-56) \p \v 1 Bairi Magadán yepapʉ cʉ̃ caãno, Jesús cʉ̃ caátiere ĩñarĩ bʉsʉjãgamirã, cʉ̃tʉ etawã fariseo, bairi saduceo majã mena. Bairo etarã, dise ũnie átijẽñorĩqũẽ ʉmʉrecóo macããjẽrẽ Jesure cʉ̃ áti ĩñorotimiwã. “¿Cariape Dios cʉ̃ carotijoricʉ majũ cʉ̃ ãnicʉti?” ĩrã, bairo cʉ̃ átirotimiwã. \p \v 2 Jesús pʉame na yeripʉ roro na catʉ̃goñarĩjẽrẽ masĩcõãwĩ. Bairi atore bairo na ĩwĩ: “Ʉmʉrecóo cajũãrocajããto ĩñarã, ‘Ñamirõcã caroa rʉ̃mʉ ãnigaro,’ mʉjãã ĩ masĩña. \v 3 Tunu bairoa cabusuripaʉ caãno, oco buseri cañirõ ĩñarã, ‘Oco rʉ̃mʉ ãnigaro,’ mʉjãã ĩ masĩña. Bairo caoco ocapeere, bairi caasipee cʉ̃ãrẽ bairo caĩñamasĩrã nimirãcʉ̃ã, ¿nopẽĩrã Dios ati yʉteare cʉ̃ caátiãnie pʉamerẽ mʉjãã masĩẽtĩñati? \v 4 Ati yepa macããna, ãme caãna, caroaro Dios mena ãnimasĩẽtĩñama. Jĩcã rʉ̃mʉ cʉ̃ boo, ape rʉ̃mʉ cʉ̃ boetiyama. Átijẽño ĩñorĩqũẽ jetore boyama. Bairo na cabomiatacʉ̃ãrẽ, tiere na áti ĩñoetigʉmi Dios. Merẽ na quetibʉjʉ cũñupĩ Jonás ãnacʉ̃ cʉ̃ cabairiquere,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \p Ĩ quetibʉjʉ yaparo, acoámí. \s1 La levadura de los fariseos \r (Mr 8.14-21) \p \v 5 Cabero Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerã ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ jãã ápʉ́ tunu. Mai, jãã caʉgapee, pan rupaare masiriticõãrĩ jãã jeápéwʉ. \v 6 Bairo jãã cabairo, Jesús pʉame bairo jãã ĩwĩ: \p —Tʉ̃goya mʉjãã. Fariseo, saduceo majã yaye levadura, pan pairica na cawauorijere boeticõãña —jãã ĩwĩ. \p \v 7 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, jãã, cʉ̃ cabuerã, atore bairo jãã ãmeo ĩwʉ̃ jãã majũ: \p —¡Pan rupaa marĩ cajeatíbujioatajere marĩ masiriticũũpã! Bairi bairo marĩ ĩĩmi —jãã ãmeo ĩwʉ̃. \p \v 8 Jesús pʉame masĩcõãwĩ jãã caãmeoĩrĩjẽrẽ. Bairi atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: \p —¿Nopẽĩrã, “‘Pan rupaa na cajeatíbujioatajere na masiritiupari,’ ĩgʉ ĩcʉ̃mi Jesús,” mʉjãã ãmeo ĩñati? Bairo mee ĩgʉ ñiña. ¡Yʉ mena mʉjãã tʉ̃goña tutuaetimajũcõãña! \v 9 ¿Mʉjãã tʉ̃goña masĩẽtĩñati mai? ¿Yoaro mee mʉjãã masiriticoayati yʉ caátijẽñorĩqũẽrẽ? Pan rupaa, jĩcã wãmo cãnacã rupaa jetore cʉ̃gomicʉ̃ã, caʉ̃mʉa jĩcã wãmo cãnacã mil majũ na ʉga yapicoao joroque na yʉ ápʉ. Tiere mʉjãã ĩñawʉ̃. Bairo caĩñarĩcãrã ãnirĩ cabero piiripʉ na caʉgarʉgariquere, ¿nocãnacã piiri majũ mʉjãã jejããjirori? ¿Tiere mʉjãã masiriticoayati? \v 10 Tunu bairoa ape rʉ̃mʉ pan rupaa, jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã rupaa jetore cʉ̃gomicʉ̃ã, caʉ̃mʉa baparicãnacã mil majũ na ʉga yapicoao joroque na yʉ ápʉ. Tie cʉ̃ãrẽ mʉjãã ĩñawʉ̃. Bairo caĩñarĩcãrã ãnirĩ cabero piiripʉ na caʉgarʉgariquere, ¿nocãnacã piiri majũ mʉjãã jejããjirori? ¿Tiere mʉjãã masiriticoayati? \v 11 Mʉjãã masiritiena. Bairi, ¿nopẽĩrã, “‘Pan rupaa na cajeatíbujioatajere na masiritiupari,’ ĩgʉ ĩcʉ̃mi Jesús,” caĩrãrẽ bairo mʉjãã ãmeo ĩñati? —jãã ĩwĩ. \p \v 12 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, jãã tʉ̃goñamasĩwʉ̃ cʉ̃ caĩgarijere: “‘Fariseo, saduceo majã mena levadura, pan pairica na cawauorijere mʉjãã boepa,’ ĩrĩcãrõ ũnorẽã, ‘Ricaati na caquetibʉjʉrijere mʉjãã boepa,’ marĩ ĩgʉ ĩcʉ̃mi Jesús,” jãã ĩ tʉ̃goñamasĩwʉ̃, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã yua. \s1 Pedro declara que Jesús es el Mesías \r (Mr 8.27-30; Lc 9.18-21) \p \v 13 Cabero Cesarea de Filipo na caĩrĩ yepapʉ Jesús etari bero, atore bairo, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ jãã ĩwĩ: \p —¿Noa ãcʉ̃mi Camasã Jʉ̃gocʉre, yʉ na ĩnucũñati? —jãã ĩ jẽniñawĩ. \p \v 14 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: \p —Jĩcããrã ĩñama: “Juan el Bautista ãcʉ̃mi.” Aperã ĩnucũñama: “Elías ãnacʉ̃ tunu catiri ãcʉ̃mi,” miñama. Aperã ĩnucũñama: “Jeremías, o apei profeta ãnacʉ̃ tunu catiri ãcʉ̃mi Jesús,” minucũñama —cʉ̃ jãã ĩ quetibʉjʉwʉ Jesure. \p \v 15 Bairo cʉ̃ jãã caquetibʉjʉro bero, atore bairo jãã ĩ jẽniñanemowĩ tunu: \p —¿Mʉjãã ate? ¿Noa ãcʉ̃mi yʉ mʉjãã ĩnucũñati? —jãã ĩwĩ. \p \v 16 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Simón Pedro pʉame bairo qũĩwĩ Jesure: \p —Mʉa, Mesías, Dios macʉ̃, tocãnacã rʉ̃mʉ caãnicõãninucũʉ̃ macʉ̃ majũ mʉ ãniña —qũĩwĩ. \p \v 17 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩwĩ Jesús Pedrore: \p —Cʉ̃ã yʉ ãniña. Camasã pʉame yʉ caãnierẽ mʉ masĩõẽtĩñama. Yʉ Pacʉ, ʉmʉrecóo macããcʉ̃ roque mʉ masĩõñupĩ tiere. Bairi ʉseanirĩ ãña mʉ, Simón, Jonás macʉ̃. \v 18 Tunu atore bairo mʉrẽ ñiña: Ãmea, “Pedro” mʉ yʉ wãmetiya. Mʉ wãme cawãma wãme pʉame Pedro “ʉ̃tã” ĩgaro ĩña. Bairi noa ũna mʉrẽ bairo catʉ̃goñatutuarã ũna, yʉ ya poa macããna na ãnio joroque na yʉ átigʉ. Bairo caãna ãnirĩ yasietigarãma. Yʉ mena ãnicõãnucũgarãma tocãnacã rʉ̃mʉa. \v 19 Tunu Dios cʉ̃ carotiripaʉ macããnarẽ caátijʉ̃goʉ majũ mʉ yʉ cũgʉ. Bairo caãcʉ̃ ãnirĩ ati yepa ãcʉ̃, “Dios ʉmʉrecóo macããcʉ̃ marĩrẽ cʉ̃ caátirotirije niña,” o “Cʉ̃ caátirotietie niña,” mi quetibʉjʉ besemasĩgʉ Dios yarãrẽ —qũĩwĩ Jesús Pedrore. \p \v 20 Cabero, jãã, nipetiro Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ atore bairo jãã ĩwĩ: “Mesías yʉ ãniña. Bairãpʉa, cʉ̃, yʉ caãnierẽ na quetibʉjʉeticõãña aperã camasãrẽ mai,” jãã ĩwĩ. \s1 Jesús anuncia su muerte \r (Mr 8.31–9.1; Lc 9.22-27) \p \v 21 Tipaʉ bero, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ Jerusalẽpʉ cʉ̃ caápére jãã quetibʉjʉ jʉ̃gonutuámí. Jãã quetiuparã cabʉtoa camasĩrã, bairi Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi sacerdote majã quetiuparã cʉ̃ã, popiye cʉ̃ baio joroque na caátipeere jãã quetibʉjʉ jʉ̃gonutuámí, cʉ̃rẽ na capajĩãrotipee majũrẽ. “Bairo yʉ na caátimiatacʉ̃ãrẽ, itia rʉ̃mʉ bero yʉ caticoagʉ tunu,” jãã ĩwĩ. \v 22 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame jõjãñurõ Jesure cʉ̃ neámí. Topʉ eta, bairo qũĩ jʉ̃goyupʉ Jesure: \p —¡Yʉ Quetiupaʉ, mʉ caĩrõrẽ bairo boecʉmi Dios! ¡Mʉ caĩrõrẽ bairo to baieticõãto! —qũĩñupʉ̃. \p \v 23 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame Pedrore cʉ̃ ãmejore ĩñarĩ, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —¡Ácʉ́ja wãtĩ Satanás! ¡Bairo mʉ caĩrõ roro yʉ cabaipeere cabʉsʉjãnemoʉrẽ bairo miña! Dios cʉ̃ catʉ̃goñarõrẽ bairo mee, camasã na catʉ̃goñarõrẽ bairo mʉ tʉ̃goñaña, bairo yʉ mʉ caĩata —qũĩñupʉ̃ Jesús Pedrore. \p \v 24 Cabero Jesús, jãã, cʉ̃ buerãrẽ atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Ni caboʉ, yʉ cabuei caãnigaʉ, cʉ̃ majũ cʉ̃ caátigamirĩjẽrẽ piticõãgʉmi. Yʉ carotirore bairo jeto roque átigʉmi tocãnacã rʉ̃mʉa. Popiye baimicʉ̃ã, yʉ yaye quetire jãnaetigʉmi yʉ cabuei caãnigaʉ pʉame. \v 25 Bairo tunu caʉ̃mʉ apei cʉ̃ caãnie pʉamerẽ mairĩ, yʉ yaye quetire jãnacõãgʉmi. Bairo cabai ãnirĩ yasicoagʉmi yua. Apei, yʉ yaye quetire cajãnaecʉ roque netõcoagʉmi. Cʉ̃rẽ na capajĩãrocacõãmiatacʉ̃ãrẽ, caticõã ãninucũgʉmi tocãnacã rʉ̃mʉa. \v 26 Tunu caʉ̃mʉ apei ati yepa macããjẽ nipetirije merẽ cʉ̃goyami, cʉ̃ caborije caãno cãrõ. Bairo cʉ̃gomicʉ̃ã, Diore cʉ̃ tʉ̃goñaẽtĩñami. Bairo catʉ̃goñaecʉ̃ ãnirĩ cʉ̃ cariaatato bero, Dios mena ãmerĩgʉmi. Bairi dope baieto pairo cʉ̃ cacʉ̃gorije pʉame. Wapa maa tie ati ʉmʉrecóo macããjẽ, Diore cʉ̃ camasĩẽtĩcõãta. \v 27 Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, ati yepapʉ yʉ Pacʉ cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena nemo yʉ tunuetagʉ. Ángelea majã, yʉ Pacʉtʉ macããna mena nemo yʉ tunuetagʉ. Ti rʉ̃mʉ pʉamerẽ ati yepa macããna tocãnacãʉ̃pʉrea na caátatorea bairo na cʉ̃ãrẽ na yʉ átigʉ. \v 28 Cariape mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉya: Mʉjãã jĩcããrã, ato caãna, mʉjãã cariaparo jʉ̃goye yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, quetiupaʉ reyre bairo yʉ caetarore mʉjãã ĩñamajũcõãgarã. \c 17 \s1 La transfiguración de Jesús \r (Mr 9.2-13; Lc 9.28-36) \p \v 1 Cabero jĩcã wãmo peti jĩcã pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ bero Pedrore, Santiagore, bairi cʉ̃ bai Juarẽ na piiámí Jesús ʉ̃tãʉ̃ caʉ̃mʉarĩcʉ buipʉ. \v 2 Bairo topʉ na caãno, Jesús pʉame cʉ̃ cabaurije wasoacoasupʉ. Cʉ̃ riape pʉame asiyaro baucoasuparo, muipʉ ʉmʉreco macããcʉ̃ cʉ̃ caasiyarore bairo. Baicõã, cʉ̃ jutiro cʉ̃ã botiro baicoasuparo. \v 3 Bairo cʉ̃ cabaiãno, Moisés ãnacʉ̃, Elías ãnacʉ̃ mena buiaetayuparã. Bairo buiaetarã yua, Jesús mena bʉsʉpẽni nucũñuparã. \v 4 Bairo na caĩãno, Pedro pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, ¡atopʉ marĩ caãno ñumajũcõãña! Bairi, “Jaʉ,” mʉ caĩata, itia wiipãĩrĩãcã majũ mʉjããrẽ jãã qũẽnobojagarã. Jĩcã wii mʉ ya wii, ape wii Moisés ya wii, ape wii Elías ya wii mʉjããrẽ jãã qũẽnobojagarã —qũĩñupʉ̃ Pedro Jesure. \p \v 5 Bairo cʉ̃ caĩãno, buseriwo caasiyabatori poa atí, na pauma tocoasuparo. Bairo catoro, Pedrojãã pʉame cayʉsʉropʉ ãñuparã. Bairo ãna, bʉsʉrique buseriwo watoapʉ cabʉsʉocajorijere tʉ̃goyuparã. Atore bairo ĩñuparõ: “Ãni, yʉ macʉ̃, yʉ camai majũ niñami. Cʉ̃ caátiãnierẽ ñiñajesoya bʉtioro. Cʉ̃ yaye bʉsʉriquere tʉ̃goʉsaya,” ĩ ocajoyuparo jõbuipʉ. \p \v 6 Bairo caĩrõ tʉ̃go, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame yepapʉ mubia cũmucoásuparã. Tʉ̃gocõã maniásuparã yua. \v 7 Bairo na cabairoi, Jesús pʉame natʉ atí, na pãña, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Yʉ yarã, wãmʉnʉcãña, uwieticõãña —na ĩñupʉ̃. \p \v 8 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, ĩñajoyuparã. Elías, Moisés cʉ̃ã mañuparã yua. Jesús jeto nucũñupʉ̃. \p \v 9 Cabero ʉ̃tãʉ̃rẽ na caruiató, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús Pedrojããrẽ: \p —Ãme mʉjãã caĩñaatajere aperãrẽ na mʉjãã quetibʉjʉetigarã mai. Cabero yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, cariacoatacʉ nimicʉ̃ã, yʉ cacatiro bero roque na mʉjãã quetibʉjʉgarã —na ĩñupʉ̃. \p \v 10 Bairi cabero atore bairo qũĩ jẽniñañuparã Pedrojãã Jesure: \p —Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã bairo ĩñama: “Dios cʉ̃ cajopaʉ ati yepapʉ cʉ̃ caetaparo jʉ̃goye Elías ãnacʉ̃ catiri etanemogʉmi tunu,” ĩñama. ¿Nopẽĩrã bairo na ĩ quetibʉjʉyati camasãrẽ? \p \v 11 Bairo na caĩjẽniñarõ, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús: \p —Na caĩrõrẽ bairo atíjʉ̃gogʉmi jĩcãʉ̃ Elías ãnacʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃. Cʉ̃ pʉame nipetirijere qũẽnojʉ̃gogʉmi. \v 12 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Elías ãnacʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃ merẽ etawĩ. Bairo cʉ̃ caetamiatacʉ̃ãrẽ, “Cʉ̃ã niñami Elías ãnacʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃,” qũĩ masĩẽma camasã pʉame. Bairi ricaati noo na caborore bairo cʉ̃ áma. Torea bairo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre popiye yʉ baio joroque yʉ átigarãma —ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús Pedrojããrẽ. \p \v 13 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Jesús cʉ̃ cabuerã masĩcoasuparã. “Juan el Bautistare ĩgʉ ĩcʉ̃mi Jesús, Elías ãnacʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃ caetamirĩcʉ̃ majũ cʉ̃ caĩata,” ĩ tʉ̃goña masĩcoasuparã. \s1 Jesús sana a un muchacho que tenía un demonio \r (Mr 9.14-29; Lc 9.37-43) \p \v 14 Bairo cabero camasãtʉ na caetaro, jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ rʉpopaturi mena Jesutʉ etanumurĩ qũĩroawĩ. Bairo qũĩroari atore bairo qũĩwĩ caʉ̃mʉ Jesure: \p \v 15 —¡Yʉ Quetiupaʉ, yʉ macʉ̃rẽ cʉ̃ bopaca ĩñaña! Ñama riaye mena riamecʉ̃ baiyami. Bairo bairi, bʉtioro popiye baiyami. Capee majũ wãtĩ peeropʉ cʉ̃ jʉ̃gorocajoe ánucũñami. Ape rʉ̃mʉrã riapʉ cʉ̃ jʉ̃gorocañua mecʉ̃nucũñami. \v 16 Bairi mʉ cabuerã tʉpʉ cʉ̃ yʉ neatímiapʉ̃. Na pʉame cʉ̃ netõõmasĩẽtĩñama —qũĩwĩ capacʉ Jesure. \p \v 17 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo na ĩwĩ Jesús to macããnarẽ: \p —¡Mʉjãã, ati yepa caãna Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ cariape mʉjãã tʉ̃goetimajũcõãña! Bairo mʉjãã cabairoi, yʉ tʉ̃goña yapapuajãñuña. ¿Nocãrõ yoaro mʉjãã mena yʉ ãnibujiocʉti? Jaʉ, toroque cawãmaʉrẽ ato pʉame cʉ̃ neasá —na ĩwĩ Jesús. \p \v 18 Bairi wãtĩ yeri pũna cawãmaʉrẽ caroyetuoricʉre cʉ̃ acuwiyojowĩ. Bairo cʉ̃ caátó, cawãmaʉ pʉame jicoquei caticoami yua. \p \v 19 Cabero aperã na camano, jãã jeto ãna, atore bairo Jesure cʉ̃ jãã ĩ jẽniñawʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã wãtĩ yeri pũnarẽ jãã acurocawiyojo masĩẽtĩcʉti? —cʉ̃ jãã ĩwʉ̃, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame. \p \v 20 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃go, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Dios mena mʉjãã tʉ̃goña tutuaetimajũcõãña. Cariape mʉjããrẽ ñiña: Mostaza cawãmecʉtii apeacã, õcã apeacã majũ niña. Tiacarẽ bairo petoaca Dios mena mʉjãã catʉ̃goñatutuata, ʉ̃tãʉ̃rẽ etari, “Wãáti, aperopʉ etanʉcãrõjã,” mʉjãã caĩata, mʉjãã caĩrõrẽã bairo baibujioro ti ʉ̃tãʉ̃ pʉame. Aperopʉ ágaro. Bairi dise mʉjãã caátimasĩẽtĩẽ manigaro, Dios mena mʉjãã catʉ̃goñatutuata. \v 21 Wãtĩã, jõ caãniatacʉre bairo caãnarẽ na mʉjãã caárotigata, cajʉ̃goye ʉgarique betiri mʉjãã jẽniñubuegarã Diore —jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 Jesús anuncia por segunda vez su muerte \r (Mr 9.30-32; Lc 9.43-45) \p \v 22 Ape rʉ̃mʉ Galilea yepapʉ Jesús mena jãã caáñesẽãrõ, atore bairo jãã ĩ quetibʉjʉwĩ tunu: \p —Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ ñerotiecogʉ camasãrẽ. \v 23 Bairi yʉ pajĩãrotiecogʉ. Bairo yʉ na capajĩãrocacõãmiatacʉ̃ãrẽ, itia rʉ̃mʉ bero yʉ caticoagʉ tunu —jãã ĩwĩ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, jãã pʉame bʉtioro jãã tʉ̃goña yapapuawʉ. \s1 El pago del impuesto para el templo \p \v 24 Bairi Capernaum na caĩrõpʉ Jesús mena jãã caetaro, templo wii macããna camasã yaye dinerore jejobojari majã pʉame Pedrore qũĩñarã etayuparã. Bairo etarã, atore bairo qũĩñuparã: \p —¿Mʉjããrẽ cabuei, Dios ya wii macããjẽ caãnipeere cʉ̃ wapa joeticʉti? —qũĩ jẽniñañuparã Pedrore. \p \v 25 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, bairo na ĩñupʉ̃ Pedro: \p —Wapa joʉmi. \p Ĩ yaparoʉ, wiire jããñupʉ̃. Bairo Jesure cʉ̃ caĩbʉsʉparo jʉ̃goyea, Jesús pʉame qũĩñupʉ̃ Pedrore: \p —¿Dope bairo mʉ tʉ̃goñañati, Simón? Ati yepa macããna quetiuparã, ¿noa ũnarẽ dinero, impuestore na jẽninucũñati? ¿Na ya yepa macããnarẽ, o ape yepa macããna pʉamerẽ na jẽninucũñati? \p \v 26 Bairo cʉ̃ caĩrõ, Pedro pʉame qũĩñupʉ̃: \p —Ape yepa macããna pʉamerẽ jẽninucũñama. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩ quetibʉjʉ nemoñupʉ̃ tunu Jesús Pedrore: \p —Bairoa átinucũñama. Na ya yepa macããna pʉamerẽ wapati rotietinucũñama. \v 27 Bairo marĩ pʉame cawapatietibujioparã caãna nimirãcʉ̃ã, marĩ wapatigarã bairãpʉa, roro marĩrẽ na catʉ̃goñaetiparore bairo ĩrã. Bairi ʉtabʉcʉrapʉ waiweija. Mʉ capajĩãjʉ̃goʉre cʉ̃ riserore tʉ̃gãpã átiri, jĩcã moneda tiire mʉ bócagʉ. Ti tii mena mʉ wapatigʉ marĩ pʉgarã yaye wapare cajẽnirãrẽ —ĩñupʉ̃ Jesús Pedrore. \c 18 \s1 ¿Quién es el más importante? \r (Mr 9.33-37; Lc 9.46-48) \p \v 1 Tipaʉ caãno jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã cʉ̃tʉ etarã, atore bairo jãã ĩ jẽniñawʉ̃: \p —¿Ni majũ cʉ̃ ãnicʉti jĩcãʉ̃ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããcʉ̃, caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃? —jãã ĩ jẽniñawʉ̃ Jesure. \p \v 2 Jesús pʉame bairo jãã caĩjẽniñarõ tʉ̃go, jĩcãʉ̃ cawĩmaʉrẽ cʉ̃ piijowĩ. Cʉ̃ piijo yua, jãã watoapʉ cawĩmaʉrẽ cʉ̃ nʉcõwĩ. \v 3 Bairo átiri, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Cariape mʉjããrẽ ñiña: Mʉjãã, yʉ cabuerã, ãni cawĩmaʉrẽ bairo tʉ̃goñarĩqũẽ cʉtiri mʉjãã yerire mʉjãã cawasoaeticõãta, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre mʉjãã jããetigarã. \v 4 Ãni, cawĩmaʉ pʉame cʉ̃ pacʉ mena tʉ̃goñatutuamajũcõãñami. Cʉ̃rẽ bairo Dios mena mʉjãã cabairo yʉ boya. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Dios mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuanemoata, Dios pʉame cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre caãnimajũʉ̃ cʉ̃ ãnio joroque cʉ̃ átigʉmi. \v 5 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, yʉ yaye quetire tʉ̃goʉsari, ãni cawĩmaʉrẽ bairo caãcʉ̃rẽ cʉ̃ camaiata, yʉre camairẽ bairo cʉ̃ ñiñagʉ. \s1 El peligro de caer en pecado \r (Mr 9.42-48; Lc 17.1-2) \p \v 6 “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ apei yʉ mena catʉ̃goñatutuajʉ̃goʉre, cʉ̃ tʉ̃gomawijiao joroque cʉ̃ caápata, roro majũ baigʉmi Dios cʉ̃ caĩñabesepa rʉ̃mʉ caetaro. Jĩcãʉ̃, ʉ̃tãã capairica mena cʉ̃ wãmʉarẽ jiyaturi, ria capairiyapʉ na carurocaricʉre bairo netõjãñurõ popiye baigʉmi cʉ̃ ũcʉ̃ ti rʉ̃mʉrẽ. \v 7 ¡Ati yepapʉ mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽ mʉjããrẽ caroyeturije capee niña! Bairoa nicõãgaro tocãnacã rʉ̃mʉ ati yepapʉ mʉjãã caãno. ¡Bairo cabairo jʉ̃gori bopacooro netõrõ na baio joroque na átigʉmi Dios ati yepapʉre camasãrẽ roro cajʉ̃goátiri majã roquere! \p \v 8 “Bairi mʉjããrẽ ñinemoña tunu: Ni mʉjãã mena macããcʉ̃ cʉ̃ wãmorĩ mena jʉ̃gori carorije jetore átinucũʉ̃mi. O cʉ̃ rʉpori mena jʉ̃gori caroropʉ ánucũʉ̃mi. Bairo cʉ̃ wãmorĩ mena jʉ̃gori roro caátipai, o cʉ̃ rʉpo mena jʉ̃gori carorije caána na caãnopʉ caápai cʉ̃ caãmata, apei cʉ̃ wãmorĩrẽ, o cʉ̃ rʉporire capajurere ecoricʉre bairo cʉ̃ caãno, ñuña. Cʉ̃ rupaʉ macããjẽ cʉ̃goetimicʉ̃ã, rupa tutua Diotʉ cʉ̃ caátó, ñujãñuña. Peeropʉ roro cʉ̃ caábujiorijere cʉ̃ netõõgʉmi Dios, tore bairo roro cʉ̃ cabairijere cʉ̃ caátijãnata yua. Cʉ̃ wãmorĩ, o cʉ̃ rʉpori roro cʉ̃ átio joroque caátie mena cʉ̃gori roro peeropʉ cʉ̃ capopiye tãmʉoata roque, ñuetibujioro, yʉra. \v 9 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ cʉ̃ caapee mena jʉ̃gori carorije macããjẽ jetore ĩñanucũʉ̃mi. Bairo cʉ̃ caapee mena jʉ̃gori carorije macããjẽrẽ caĩñapai cʉ̃ caãmata, apei cʉ̃ caapeere cawerocaecoricʉre bairo cʉ̃ caãno, ñuña. Bairo jĩcã ũno caapea cʉ̃goetimicʉ̃ã, Diotʉ cʉ̃ caátó ñujãñuña. Peeropʉ roro cʉ̃ caábujiorijere cʉ̃ netõõgʉmi Dios, tore bairo carorije macããjẽrẽ cʉ̃ caĩñajãnaata yua. Cʉ̃ caapee roro cʉ̃ átio joroque caátie mena cʉ̃gori roro peeropʉ cʉ̃ capopiye tãmʉoata roque, ñuetibujioro, yʉra. Bairi roro mʉjãã caátinucũrĩjẽrẽ jãnacõãña. \s1 La parábola de la oveja perdida \r (Lc 15.3-7) \p \v 10 “Tunu bairoa mʉjããrẽ ñiña: Cawĩmarãrẽ, cabʉgoro macããnarẽ bairo na ĩñaeticõãña. Na cʉ̃ãrẽ na mʉjãã canʉcʉ̃bʉgoro boya. Cariape mʉjããrẽ ñiña: Narẽ caĩñarĩcãnʉgõrĩ majã ángelea pʉame na cabairijere yʉ pacʉ Dios ʉmʉrecóo macããcʉ̃rẽ cʉ̃ quetibʉjʉnucũñama. \v 11 Torecʉ, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ apʉ́, camasã cayasibujiorãrẽ na netõʉ̃ acʉ́. \p \v 12 “Tʉ̃gopeoya mai. Jĩcãʉ̃, cien ovejare cacotei jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ oveja cʉ̃ camawijiayasicoápata, ¿jicoquei cʉ̃ macãʉ̃ ápéribujioʉcʉti? Jicoquei cʉ̃ macãʉ̃ ácoabujioʉmi. Noventa y nueve caãnarẽ ẽñotaricaropʉ cũcõã, apei cayasiatacʉre cʉ̃ macãʉ̃ ábujioʉmi. \v 13 Bairi oveja cayasiatacʉre cʉ̃ cabocaata, caroaro ʉseanibujioʉmi. Aperã camawijiaetiatanarẽ na cʉ̃ caʉseanirõ netõrõ cʉ̃ ʉseanibujioʉmi, cayasiatacʉre cʉ̃ cabocaata. \v 14 Torea bairo ãnoa cawĩmarã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ cayasiro boetiyami yʉ Pacʉ ʉmʉrecóo caãcʉ̃ pʉame,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 Cómo se debe perdonar al hermano \r (Lc 17.3) \p \v 15 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩ nemowĩ tunu: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã yaʉ, roro mʉjããrẽ cʉ̃ caápata, cʉ̃tʉ átíri cʉ̃ quetibʉjʉya, aperã na catʉ̃goetopʉ. Bairi cʉ̃ pʉame mʉjãã caĩrĩjẽrẽ cʉ̃ catʉ̃goʉsaata, jĩcã yerire bairo cacʉ̃gorã mʉjãã tuagarã yua. \v 16 Bairo mʉjãã caĩrĩjẽrẽ cʉ̃ catʉ̃gogaeticõãta roque, apei mʉjãã yaʉ, jĩcãʉ̃, o pʉgarãrẽ na piiya. Bairo na caetaro ĩña, na mena átíri, roro mʉjããrẽ caátiatacʉre mʉjãã quetibʉjʉ nemogarã tunu, cʉ̃ mʉjãã caĩrĩjẽrẽ aperã pʉgarã, o itiarã na catʉ̃goparore bairo ĩrã. \v 17 Bairo mʉjãã caquetibʉjʉqũẽnogamiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ pʉame jĩcã nʉgõã cʉ̃ catʉ̃gogaeticõãta, ñubueri majãrẽ na quetibʉjʉya. Torea bairo tunu na caquetibʉjʉrijere cʉ̃ catʉ̃gogaeticõãta, Diore camasĩẽcʉ̃rẽ bairo qũĩñacõãña yua. O romano majãrẽ camasã yaye dinerore cajejobojari majãrẽ bairo qũĩñacõãña. \p \v 18 “Cariape mʉjããrẽ ñiña: Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããnarẽ caátijʉ̃gorã mʉjããrẽ yʉ cũña. Bairo caãna ãnirĩ ati yepa ãna, ‘Dios ʉmʉrecóo macããcʉ̃ marĩrẽ cʉ̃ caátirotirije niña,’ o ‘Dios cʉ̃ caátirotietie niña,’ mʉjãã ĩ masĩgarã Dios yarãrẽ. \p \v 19 “Apeyera tunu mʉjããrẽ ñinemoña: Noa ũna mʉjãã mena macããna pʉgarãpʉa jĩcã yericʉnarẽ bairo dise ũnie mʉjãã caborijere Diore mʉjãã cajẽniata, mʉjãã caĩrõrẽã bairo mʉjãã átibojagʉmi yʉ Pacʉ Dios, ʉmʉrecóo macããcʉ̃. \v 20 Yʉ yarã yʉ yaye bʉsʉriquere na cañubueneñarõpʉ caãno cãrõ na mena yʉ ãnigʉ. Pʉgarã, o itiarã jeto na caãmata cʉ̃ãrẽ, na mena yʉ ãnigʉ,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \p \v 21 Bairo jããrẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉyaparoro, Pedro pʉame Jesutʉ atí, atore bairo qũĩ jẽniñawĩ: \p —Jãã Quetiupaʉ, yʉ yaʉ roro yʉ cʉ̃ caápata, ¿nocãnacãni majũ cʉ̃ mena yʉ bʉsʉqũẽnocʉti? ¿Jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãni majũ bairo yʉ áticʉti? —qũĩ jẽniñawĩ Pedro Jesure. \p \v 22 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo qũĩwĩ Jesús Pedrore: \p —Baipʉa, tore bairo mee mʉjãã yʉ átirotiya. Siete por setenta cãnacãni majũ cʉ̃ mʉjãã bʉsʉqũẽnogarã, ñiña —qũĩwĩ. \s1 La parábola del funcionario que no quiso perdonar \p \v 23 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãmerẽ ĩcõñarĩ bairo jãã ĩ quetibʉjʉwĩ tunu: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ atore bairo niña: Jĩcãʉ̃ quetiupaʉ rey cʉ̃ ʉ̃mʉa cʉ̃rẽ cawapamorã dinerore na catunuorõ boyupʉ. \v 24 Bairo boʉ, cʉ̃tʉ na piijoneñojʉ̃goyupʉ, na mena qũẽnogʉ. Bairi jĩcãʉ̃ cʉ̃ capiijojʉ̃goʉ pairo capee millones majũ cʉ̃ wapamoñupʉ̃. \v 25 Cʉ̃ pʉame dope bairo cʉ̃ átiwapatimasĩẽsupʉ̃ tie cʉ̃ cawapamorĩjẽrẽ cʉ̃ quetiupaʉre. Bairo, ‘Yʉ cʉ̃goetiya,’ cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, quetiupaʉ rey pʉame cʉ̃ cawapamoʉrẽ, cʉ̃ nʉmorẽ, cʉ̃ pũnaarẽ, bairi cʉ̃ yaye nipetirije cʉ̃ cacʉ̃gorije ũnie cʉ̃ãrẽ aperãrẽ na nunirerotiyupʉ, cʉ̃ cawapamorĩjẽrẽ na cajeparore bairo ĩ. \v 26 Cawapamoʉ pʉame bairo rey cʉ̃ carotiro tʉ̃gori, rʉpopaturi mena cʉ̃tʉ etanumurĩ atore bairo bʉtioro qũĩñupʉ̃: ‘Yʉ Quetiupaʉ, jicoquei roro yʉ mʉ ápewa. Dinero mʉ yʉ cawapamorĩjẽrẽ tocãnacã tiirire cabero mʉ yʉ tunuogʉ baipʉa,’ qũĩñupʉ̃. \v 27 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bopacooro qũĩñañupʉ̃ quetiupaʉ rey cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ. Bairi, ‘Ñugaro. Caroaro mʉ tuagʉ. Yʉ mʉ cawapamorĩjẽrẽ mʉ yʉ masiriyogʉ’ qũĩñupʉ̃. Bairo ĩrĩ, caroaro tuao joroque cʉ̃ áti, cʉ̃ árotiyupʉ. \p \v 28 “Bairo caroaro cʉ̃ caátimiatacʉ̃ãrẽ, cawapamomiatacʉ pʉame cabero apei cʉ̃ yaʉ petoaca cʉ̃rẽ cawapamoʉrẽ bocáetari cʉ̃ tutiyupʉ. Bairo cʉ̃ tuti yua, roro cʉ̃ wãmʉtutupʉre ñerĩ atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘¡Yʉ mʉ cawapamorĩjẽrẽ jicoquei yʉ mʉ tunuogʉ!’ qũĩñupʉ̃. \v 29 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ cʉ̃ bapa cʉ̃ cawapamoʉrẽ: ‘Yʉ yaʉ, jicoquei roro yʉ mʉ ápewa. Dinero mʉ yʉ cawapamorĩjẽ tocãnacã tiirire cabero mʉ yʉ tunuogʉ baipʉa,’ qũĩñupʉ̃. \v 30 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cʉ̃ yʉesupʉ. Preso jorica wiipʉ cʉ̃ cũrocarotiyupʉ, yʉ cʉ̃ cawapamorĩjẽrẽ cʉ̃ jopeyoáto, ĩ. \v 31 Bairo cʉ̃ caáto ĩña, aperã cʉ̃ mena macããna paabojari majã tʉ̃goñarĩqũẽ paiyuparã. Bairo cabairã ãnirĩ na quetiupaʉre cʉ̃ quetibʉjʉrásúparã. \v 32 Bairo na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, quetiupaʉ rey pʉame cʉ̃ piijorotiyupʉ tunu cʉ̃rẽ cawapamomiatacʉre. Bairo cʉ̃ caetaro ĩña, atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Mʉ, yʉ paabojari majõcʉ, ¡roro majũ mʉ tʉ̃goñaña! Bopacooro yʉ mʉ cajẽnirõĩ, pairo yʉ mʉ cawapamomiatajere yʉ masiriyobojaapʉ. \v 33 Bairo yʉ caátimiatacʉ̃ãrẽ, ¿nopẽĩ bopacooro mʉrẽ yʉ caĩñaatatorea bairo, apei, mʉ bapare bopacooro cʉ̃ miñaetiati? Roro majũ mʉ tʉ̃goñaña,’ qũĩñupʉ̃. \v 34 Bairo qũĩrĩ, netõjãñurõ cʉ̃ mena asiari, preso jorica wiipʉ cʉ̃ árotiyupʉ. Topʉ nicõãñupʉ̃ dinero cʉ̃ cawapamorĩjẽ cʉ̃ catunuopeyoparo jʉ̃goye,” ĩcõñarĩ jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \p \v 35 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: \p —Yʉ Pacʉ ʉmʉrecóo macããcʉ̃ pʉame torea bairo átigʉmi mʉjãã tocãnacãʉ̃rẽ, mʉjãã yeripʉ mʉjãã yarã roro mʉjããrẽ na caátiere na mʉjãã camasiriyoepata —jãã ĩwĩ. \c 19 \s1 Jesús enseña sobre el divorcio \r (Mr 10.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 Bairo atiere cʉ̃ caĩquetibʉjʉro bero, Jesús Galilea yepapʉ caãniatacʉ, Judea yepapʉ acoámí. Rio Jordán muipʉ cʉ̃ cawãmʉatí nʉgõã pʉamepʉ acoámí. \v 2 Bairo cʉ̃ caátó, capããrã camasã cʉ̃ ʉsawã. Bairi topʉ cariayecʉnarẽ na netõwĩ. \p \v 3 Bairo cʉ̃ caáto, qũĩ jẽniñarã etawã jĩcããrã fariseo majã. “Carorije buei átiyami Jesús,” qũĩ bʉsʉjãgamirã, atore bairo cʉ̃ jẽniñamiwã: \p —Marĩ judío majã mena macããcʉ̃ ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ majũ cʉ̃ catʉ̃goñarõ jʉ̃gori cʉ̃ nʉmorẽ rocagʉ, ¿cõ cʉ̃ rocamasĩcʉti? —qũĩ jẽniñawã. \p \v 4 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Dios yaye quetibʉjʉriquere cajʉ̃gobuerã nimirãcʉ̃ã, ¿ati wãmerẽ mʉjãã ĩñaẽtĩñati Dios ya tutipʉre? Merẽ mʉjãã masĩrã. Caãnijʉ̃goripaʉ camasãrẽ átijʉ̃goʉ, caʉ̃mʉ, carõmio cʉ̃ã na qũẽnojʉ̃goyupi Dios. \v 5 Na áti yaparo, atore bairo marĩ ĩcũñupĩ: “Jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ carõmio mena cʉ̃ cawãmojiyaata, cʉ̃ pacʉa tʉre witigʉmi. Ape wiipʉ ãnigʉmi cʉ̃ nʉmo mena. Bairo na cabairo, jĩcãʉ̃rẽ bairo na ñiñagʉ. Jĩcã rupaʉre bairo nigarãma,” marĩ ĩcũñupĩ Dios. \v 6 Bairi jĩcãʉ̃rẽ bairo Dios narẽ cʉ̃ cacũrĩcãrã na caãnoi, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ na ricawa masĩẽcʉ̃mi. Na majũ cʉ̃ã ãmeo pitimasĩẽtĩñama —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 7 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, atore bairo qũĩ jẽniñanemowã tunu: \p —Bairopʉa, ¿nopẽĩ marĩ ñicʉ̃ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ yaye quetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ ape wẽẽpʉ, “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ nʉmorẽ cʉ̃ carocagaata, atore bairo ĩrĩcã pũrõrẽ cõ cʉ̃ cajoro, ñurõ: ‘Bairo mʉ cabairoi, mʉ teei, mʉrẽ yʉ pitiya,’” qũĩ cũñuparĩ? —qũĩwã fariseo majã Jesure. \p \v 8 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Mʉjãã ñicʉ̃jãã, mʉjããrẽ bairo ãmeo mairĩqũẽrẽ camasĩẽna na caãnoi, na mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ nʉmorẽ carocagaʉre roro cʉ̃ caátiere ẽñotaesupi Moisés. Baipʉa, bairo boesupi Dios caãnijʉ̃goripaʉpʉ. \v 9 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ nʉmo, apei mena roro caepeeco cõ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, cõrẽ rocari bero tunu apeo mena cʉ̃ cawãmojiyaata, roro majũ ácʉ átiyami. Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ caápei majũ niñami. “Apeo mʉ nʉmo mee caãcõ mena ãmerĩcõãña,” cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ cabaibotioʉ majũ niñami —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 10 Bairo na cʉ̃ caĩquetibʉjʉyaparoro, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame atore bairo jãã ĩwʉ̃ Jesure: \p —Mʉ caĩrõrẽ bairo camasã na nʉmoarẽ na capitimasĩẽtĩcõãta, na nʉmoa caãniparãrẽ na camacãẽtĩcõãta, ñubujioricaro —jãã ĩwʉ̃. \p \v 11 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃go, bairo jãã ĩwĩ: \p —Tocãnacãʉ̃pʉa nipetiro camasã masĩẽtĩñama atie yʉ caĩquetibʉjʉrijere. Masĩõrĩqũẽrẽ Dios cʉ̃ cajorã jeto masĩñama. \v 12 Cawãmarã jĩcããrã rorã cabuiaricarã ãnirĩ nʉmo cʉtimasĩẽtĩñama. Tunu aperã, na nʉmo cʉtimasĩẽtio joroque na átiyama. Aperã na majũã Dios yaye rotiriquere netõjãñurõ átigarã, carõmiorẽ na negaetiyama. Bairo bairã, canʉmo cʉtimasĩẽnarẽ bairo nicõãñama. Bairi yʉ caĩquetibʉjʉcũrĩjẽrẽ bairo camasĩtʉ̃goñarã torea bairo na áparo —jãã ĩwĩ Jesús. \s1 Jesús bendice a los niños \r (Mr 10.13-16; Lc 18.15-17) \p \v 13 Cabero tunu aperã na pũnaa cawĩmarãrẽ na jeamá Jesús tʉpʉ, na pãñarĩ Diore na cʉ̃ jẽnibojaáto, ĩrã. Bairo na pũnaarẽ na cajeató ĩñarĩ jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame, “Na jeapéricõãña mʉjãã pũnaarẽ,” na jãã ĩwʉ̃ capacʉare. \v 14 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃go, atore bairo jãã ĩwĩ Jesús: \p —Yʉtʉ pʉame cawĩmarãrẽ na atírotiya. Na ẽñotaeticõãña. Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããnarẽ bairo caãna niñama cawĩmarã. Narẽ bairo cayeriñurã jeto ãnimasĩñama Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉpʉre —jãã ĩwĩ Jesús. \p \v 15 Ĩ yaparo, cawĩmarãrẽ na pãñarĩ Diore na jẽnibojawĩ. Áticõã yua, acoámí tipaʉ caãnimiatacʉ Jesús. \s1 Un joven rico habla con Jesús \r (Mr 10.17-31; Lc 18.18-30) \p \v 16 Bairo cʉ̃ caátó, jĩcãʉ̃ cawãmaʉ Jesutʉ atíri, atore bairo qũĩ jẽniñawĩ: \p —Jããrẽ cabuei, ¿dope bairo yʉ átibujiocʉti, caroa yeri capetietiere bócagʉ? \p \v 17 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo pʉame qũĩwĩ Jesús: \p —¿Nopẽĩ, “Dise yʉ caátipee caroa wãme majũrẽ yʉre quetibʉjʉya,” yʉ mi jẽniñañati? Cañuʉ, jĩcãʉ̃ã niñami, Dios jeto. Caroa yeri capetietiere bócagʉ, Dios camasãrẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ mʉ tʉ̃goʉsagʉ —qũĩwĩ Jesús cawãmaʉrẽ. \p \v 18 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, “¿Dise pʉamerẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ yʉ ácʉati?” qũĩ jẽniñawĩ cawãmaʉ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩ quetibʉjʉwĩ Jesús cawãmaʉrẽ: \p —‘Pajĩãẽtĩcõãña camasãrẽ. Carõmio mena roro átiepeeticõãña. Aperã yayere jeerutieticõãña. Aperã cabʉgoroa na ĩbuitieticõãña. \v 19 Mʉ pacʉ, mʉ paco cʉ̃ãrẽ nʉcʉ̃bʉgoya. Mʉ mena macããna cʉ̃ãrẽ mʉ rupaʉre mʉ camairõrẽã bairo na maiña,’ —qũĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \p \v 20 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, atore bairo qũĩwĩ cawãmaʉ Jesure: \p —Tie nipetirijere merẽ yʉ átipeyocõãnucũña. Bairi, ¿ñe to rʉsacʉti mai yʉ caátipee? —qũĩ jẽniñawĩ. \p \v 21 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo qũĩ quetibʉjʉnemowĩ Jesús tunu cawãmaʉrẽ: \p —Caroʉ́ majũ, ñe ũnie carʉsaecʉ ãnigʉ, mʉ cacʉ̃gorije nipetirijere mʉ nunirepeyocõãgʉ. Tie wapare jeeri, cabopacarãrẽ na mʉ ricawogʉ. Bairo mʉ caápata, jõbuipʉ pairo nigaro mʉ cawapatapee. Bairo yʉ caĩrõrẽ bairo áti yaparori, yʉ mena bapacʉsa —qũĩwĩ Jesús. \p \v 22 Tiere tʉ̃go, cawãmaʉ pʉame tʉ̃goñarĩqũẽ pairi acoámí. Capee apeye ũnierẽ cacʉ̃goʉ ãnirĩ Jesús cʉ̃ caĩrõrẽ bairo átigaemi yua. \p \v 23 Bairo cʉ̃ caátó ĩña, atore bairo, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ jãã ĩwĩ: \p —Cariape mʉjããrẽ ñiña: Camasã apeye ũnierẽ capee cacʉ̃gori majã Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre na caetapee masiriyojãñuña. \v 24 Tunu bairoa ñiña: Waibʉcʉ capai, camello, ãpõã pota opeacapʉ cʉ̃ cajã ãmewitiata, masiriyojãñuña. Tore bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, netõjãñurõ masiriyoro niña caʉ̃mʉ capee apeyere cacʉ̃goʉ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre cʉ̃ caetapee pʉame roque —jãã ĩwĩ. \p \v 25 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame, jãã tʉ̃goacʉacoapʉ. Atore bairo jãã ĩwʉ̃: \p —Bairi toroque, ¿ni ũcʉ̃ cʉ̃ netõmasĩcʉti? \p \v 26 Jesús pʉame jãã ĩñarĩ, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Dise ũnie camasã na caátimasĩẽtĩẽ nipetirije Dios cʉ̃ caátimasĩrĩjẽ jeto niña —jãã ĩwĩ. \p \v 27 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame bairo qũĩwĩ Jesure: \p —Jãã Quetiupaʉ, jãã roque merẽ nipetirije jãã cacʉ̃gorijere cũrĩ, mʉrẽ jãã bapacʉti ʉsajʉ̃gowʉ. Bairo jãã caátie wapa, ¿ñerẽ jãã cʉ̃ joʉati Dios? —qũĩ jẽniñawĩ Pedro Jesure. \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, bairo qũĩwĩ Jesús: \p —Cariape mʉjããrẽ ñiña: Dios ati ʉmʉrecóo nipetiro cawãmarõ cʉ̃ cawasoaripaʉ quetiupaʉ yʉ caãnopʉ, mʉjãã, yʉ baparã, yʉ rocajãñurõ mʉjãã rotigarã mʉjãã cʉ̃ã. Quetiuparã na caruiro ũno, tronopʉ mʉjãã ruigarã. Israelita pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã poari macããnarẽ na caátajere ĩñacõñarĩ na mʉjãã ĩñabesegarã. \v 29 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ mena bapacʉtigʉ, cʉ̃ ya wiire, o cʉ̃ bairãrẽ, cʉ̃ bairã rõmirĩrẽ, cʉ̃ pacʉare, cʉ̃ pũnaarẽ, o cʉ̃ ya yepa cʉ̃ãrẽ cʉ̃ caaweyocoápáta, narẽ cʉ̃ cacʉ̃goro netõjãñurõ bócanemogʉmi tunu cʉ̃ yaye ũnierẽ, bairi cʉ̃ yarã ũna cʉ̃ãrẽ. Bairi jĩcãʉ̃rẽ cʉ̃ caaweyocoápáta, cʉ̃ netõrõ cien bui peoro cãrõ majũ bócanemogʉmi. Tunu bairoa caroa yeri capetietiere cʉ̃ jogʉmi Dios yʉ mena cabapacʉtiácʉ́re. \v 30 Apeyera tunu ati rʉ̃mʉrĩrẽ camasã jĩcããrã rotimasĩmirãcʉ̃ã, caberopʉ na mena macããnarẽ na rotimasĩẽtĩgarãma. Tunu bairoa ati rʉ̃mʉrĩrẽ camasã jĩcããrã rotimasĩẽtĩmirãcʉ̃ã, caberopʉ na mena macããna capããrãrẽ carotimasĩrã majũ nigarãma. \c 20 \s1 La parábola de los trabajadores \p \v 1 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, paabojari majãrẽ ĩcõñarĩ, atore bairo jãã ĩ quetibʉjʉnemowĩ tunu: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ pʉame jĩcãʉ̃ ʉse wese upaʉ, cabusuripaʉ caãno cʉ̃ ya wesepʉ capaabojaparãrẽ camacãʉ̃átacʉre bairo niña. \v 2 Cʉ̃ pʉame jĩcããrã caʉ̃mʉarẽ na bócari yua, ʉseanirĩ, ‘Jĩcã rʉ̃mʉ paarique wapare tocãrõ majũ mʉjããrẽ yʉ wapatigʉ, yʉ yaye ʉsere mʉjãã cajebojaata,’ na ĩñupʉ̃. Bairo ‘Jaʉ,’ na caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ ya wesepʉ paarotijoyupʉ. \v 3 Cabero muipʉ cʉ̃ caasitutuatípaʉ caãno macãpʉ ásúpʉ tunu. Topʉ eta yua, ñe ũnie áperã plaza caãnarẽ na ĩñañupʉ̃. \v 4 Atore bairo na ĩñupʉ̃ na cʉ̃ãrẽ: ‘Mʉjãã cʉ̃ã yʉ ya wesepʉ paarájá. Bairo mʉjãã caparãápata, cariape mʉjããrẽ yʉ wapatigʉ,’ na ĩñupʉ̃. Bairi na cʉ̃ã, cʉ̃ carotirore bairo cʉ̃ wesepʉ paarã ásúparã. \v 5 Cabero pasaribota caãno macãpʉ ásúpʉ tunu. Cabero tres de la tarde caãno ásúpʉ tunu, aperã cʉ̃rẽ capaabojaparãrẽ na macãʉ̃ ácʉ́. Bairo na bócaetari yua, ‘Cariape mʉjãã cʉ̃ãrẽ yʉ wapatigʉ,’ na ĩñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ, na cʉ̃ã, ‘Jaʉ,’ ĩñuparã. Bairo na caĩrõ tʉ̃go, na paarotiyupʉ cʉ̃ ya wesepʉre. \v 6 Cabero cinco de la tarde caãno macãpʉ átʉsayupʉ tunu. Topʉ eta, aperã caʉ̃mʉa ñe ũnie caáperãrẽ na ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃: ‘¿Nopẽĩrã bairoa mʉjãã ĩñacõãnucũ naioañati paari mee?’ na ĩñupʉ̃. \v 7 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñuparã: ‘Ñamʉ ũcʉ̃, “Marĩ paáto,” jãã ĩẽtĩñami. Bairi jãã paaetiya,’ qũĩñuparã. Bairo na caĩrõ tʉ̃go: ‘Mʉjãã cʉ̃ã paabojaasá yʉ ya wesepʉ,’ na ĩñupʉ̃ ti wese upaʉ pʉame. \p \v 8 “Cabero canaiorĩpaʉ caetaro ti wese upaʉ cʉ̃ ʉ̃mʉa quetiupaʉ mayordomorẽ cʉ̃ árotiyupʉ cʉ̃ wesepʉ. Atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Tocãrõã yʉ paabojari majãrẽ na piijori na wapatiya. Yʉ ya wese capaaʉ etatʉsaatacʉpʉi na wapatijʉ̃goacʉ́, capaaʉ etajʉ̃goatacʉpʉ cʉ̃ wapatituya,’ qũĩñupʉ̃. \v 9 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cinco de la tarde caãno capaabojarã etaátana majũ wapa jegarã, quetiupaʉ mayordomotʉ etayuparã. Bairo caberopʉ capaarã etaátana nimirãcʉ̃ã, jĩcã rʉ̃mʉ paarique wapa jĩcãrõ tʉ̃ni ñeñuparã. \v 10 Cabero capaabojarã etajʉ̃goatana pʉame etarã yua, ‘Na netõjãñurõ marĩrẽ wapatigʉmi,’ ĩ tʉ̃goñañuparã. Bairo na caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, jĩcãrõ tʉ̃nia jĩcã rʉ̃mʉ paarique wapa cãrõ na joyupʉ na cʉ̃ãrẽ. \v 11 Bairo jĩcãrõ tʉ̃nia na cʉ̃ cawapatiro ĩñarã yua, ‘¡Tame, ñuẽtĩña!’ ãmeo ĩ bʉsʉpaiyuparã na majũ ti wese upaʉ bairo cʉ̃ caátirotirijere. \v 12 Atore bairo qũĩñuparã: ‘Ãnoa caberopʉ capaabojarã etaátana pʉame jĩcã horaaca jeto paarã etaama. Jãã pʉame roque, ati rʉ̃mʉrẽ jãã paanaiocoápʉ caasiro watoare. Bairi, ¿nopẽĩ na netõjãñurõ jããrẽ mʉ wapa joetiyati?’ qũĩñuparã. \v 13 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃rẽ atore bairo qũĩñupʉ̃ ti wese upaʉ pʉame: ‘Yʉ yaʉ, mʉrẽ ricaati roro yʉ áperiya. Mʉrẽ yʉ caĩrõrẽã bairo mʉ yʉ wapatiya, jĩcã rʉ̃mʉ wapa majũrẽ. \v 14 Bairi mʉ cawapatarijere jecoácʉ́ja. Caberopʉ capaabojarã etaátanarẽ jĩcãrõ tʉ̃ni na yʉ cawapatiata, ñujãñuña. \v 15 Yʉ majũã yʉ yaye dinerore yʉ caborore bairo yʉ átimasĩña. Bairi dopẽĩrã, ¿Cabopacarãrẽ na yʉ caĩñamairĩjẽrẽ roro mʉjãã ĩñatutiyati?’ qũĩñupʉ̃ ti wese upaʉ cajʉ̃goye capaabojaʉ etaátacʉre,” ĩcõñarĩ jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \p \v 16 Ĩ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Torea bairo ãmerẽ camasã caãnimajũrã nimirãcʉ̃ã, caberopʉ cabʉgoro macããna nigarãma. Tunu bairoa ãmerẽ camasã cabʉgoro macããna nimirãcʉ̃ã, caberopʉ caãnimajũrã nigarãma,” jãã ĩwĩ. \s1 Jesús anuncia por tercera vez su muerte \r (Mr 10.32-34; Lc 18.31-34) \p \v 17 Bairo cabero Jesús Jerusalén caátíwãpʉ ácʉ́, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ camasã watoa caãnarẽ, jãã piiwʉojori, atore bairo jãã ĩwĩ: \p \v 18 —Jerusalẽpʉ marĩ caátíere merẽ mʉjãã masĩña. Topʉ ti macã macããna pʉame yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre, yʉ ñerĩ, yʉ jogarãma sacerdote majã quetiuparãrẽ, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majãrẽ. Bairo na caáto, sacerdote majã quetiuparãjãã pʉame yʉ pajĩãroca rotigarãma. \v 19 Bairo átirotiri yua, ape yepa macããnarẽ yʉ nunirocacõãgarãma. Roro ñiepegarãma. Roro yʉ bape epegarãma. Bairo átieperi, yucʉpãĩpʉ yʉ papuatu rocagarãma. Bairo yʉre na caátimiatacʉ̃ãrẽ, itia rʉ̃mʉ bero caãno yʉ pʉame yʉ caticoagʉ tunu —jãã ĩwĩ. \s1 Lo que pidió la madre de Santiago y Juan \r (Mr 10.35-45) \p \v 20 Cabero Zebedeo nʉmo cõ pũnaa mena Jesutʉ etari, cõ rʉpopaturi mena etanumuñupõ, qũĩ jẽniñago. \v 21 Bairo cõ caáto ĩña, “¿Ñerẽ mʉ yʉ caáto mʉ boyati?” cõ ĩ jẽniñañupʉ̃. \p Cõ pʉame bairo qũĩñupõ: \p —Ati yepare mʉ carotimasĩrĩpaʉ caetaro, yʉ pũnaa mʉtʉ na mʉ caruirotiro yʉ boya. Jĩcãʉ̃ cariape nʉgõã, apei caãcõ nʉgõã na mʉ caruirotiro yʉ boya. “Jaʉ,” miwã —qũĩñupõ Juan, Santiago paco pʉame Jesure. \p \v 22 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cõ pũnaarẽ: \p —Mʉjãã cabaipeere masĩẽtĩmirãcʉ̃ã, yʉre mʉjãã jẽniña. Bʉtioro popiye bairicarore mʉjãã jẽnimiña. Yʉ pʉame popiye yʉ baigʉ. Yʉre bairo mʉjãã cʉ̃ã popiye mʉjãã cabaiata, ¿mʉjãã nʉcãmasĩrãti? —na ĩñupʉ̃ Jesús Juarẽ, bairi Santiago cʉ̃ãrẽ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go: \p —Mʉrẽ bairo jãã nʉcãmasĩña —qũĩñuparã. \p \v 23 Bairi Jesús pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Mʉjãã caĩrõrẽ bairo popiye mʉjãã baigarã. Baipʉa, yʉ majũ yʉre cajʉrotiparã, yʉtʉ cariape nʉgõã, bairi caãcõ nʉgõã caruiparãrẽ na yʉ besemasĩẽtĩña. Yʉ Pacʉ pʉame roque bairo caãniparãrẽ na besemasĩñami —na ĩñupʉ̃ Jesús, Juarẽ bairi Santiago cʉ̃ãrẽ. \p \v 24 Cabero jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉga wãmo cãnacãʉ̃ majũ caãna Santiago, Juan mena Jesure na caĩjẽniñaatajere catʉ̃goatana ãnirĩ na mena jãã asiacoapʉ. \v 25 Jesús pʉame tiere ĩña, nipetirã jããrẽ cʉ̃tʉ piijori atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Merẽ mʉjãã masĩña ati ʉmʉrecóo macããna na caátiãnierẽ. Ati yepa macããna Diore caĩroaena quetiuparã reyre bairo caãna tutuaro mena rotiepeyama na roca macããnarẽ. Popiye na baio joroque na rotiepeyama. \v 26 Mʉjãã pʉame roquere tore bairo baietirotiya. Bairo pʉame bairotiya mʉjããrẽ: Mʉjãã mena macããcʉ̃, caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãnigaʉ, mʉjãã roca netõjãñurõ carotimasĩrẽ bairo ãnirotiya. \v 27 Tunu bairoa mʉjãã mena macããcʉ̃, caroti majũʉ̃rẽ bairo caãnigaʉ, mʉjãã ʉ̃mʉrẽ bairo cʉ̃ caãno, ñuña. \v 28 Bairi yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ quetiupaʉ majũrẽ bairo yʉre capaabojaparãrẽ na macãʉ̃ acʉ́ mee yʉ apʉ́ ati yepare. Camasãrẽ na jʉátinemoʉ acʉ́ yʉ apʉ́ ati yepapʉre. Tunu bairoa yʉ cariarije jʉ̃gori camasã capããrãrẽ na carorije wapare netõʉ̃ acʉ́ yʉ apʉ́ —jãã ĩwĩ. \s1 Jesús sana a dos ciegos \r (Mr 10.46-52; Lc 18.35-43) \p \v 29 Cabero jãã, Jesús mena Jericó na caĩrĩ macãpʉ caãniatana jãã cawitiro, capããrã camasã Jesús berore ʉsawã. \v 30 Bairo jãã caátó, cacaapee ĩñaena pʉgarã, maa tʉpʉ ruiyupa. Bairi cacaapee ĩñaena pʉame, Jesús cʉ̃ canetõátóre tʉ̃gorã, bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo qũĩ awajajowã Jesure: \p —¡Jãã Quetiupaʉ, David ãnacʉ̃ pãrãmi, bopacooro jãã ĩñaña! —qũĩwã. \p \v 31 Bairo na caĩrõ, camasã pʉame na tutiwã, na awajaeticõãto, ĩrã. Bairo narẽ na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, jĩrĩã jãñurĩ awajanemowã tunu: \p —¡Jãã Quetiupaʉ, David ãnacʉ̃ pãrãmi, bopacooro jãã ĩñaña! \p \v 32 Jesús pʉame bairo na caĩawajarijere tʉ̃gori, tuanʉcãwĩ. Tuanʉcãrĩ yua, cʉ̃tʉ na piijowĩ. Atore bairo na ĩwĩ: \p —¿Ñerẽ mʉjãã yʉ caáto mʉjãã boyati? \p \v 33 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, bairo qũĩwã cacaapee ĩñaena Jesure: \p —Jãã Quetiupaʉ, caĩñamasĩẽna ãnirĩ jãã ĩñamasĩgaya tunu —qũĩwã. \p \v 34 Jesús pʉame bopacooro na ĩñarĩ, na caapeere pãñawĩ. Bairo cʉ̃ caáto, jicoquei ĩñamasĩcõãma yua. Ĩñamasĩ, Jesús berore ʉsawã yua. \c 21 \s1 Jesús entra en Jerusalén \r (Mr 11.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Bairo Jerusalén macã tʉpʉ cõñaáná yua, Betfagé na caĩrĩ macãrẽ, Olivo buro tʉre jãã etawʉ. \v 2 Bairo etarã, jãã mena macããna, Jesús cʉ̃ cabuerã, pʉgarãrẽ atore bairo na ĩ jowĩ: \p —Ánája ato riape caãni macããcãpʉ. Topʉ etarã, jicoquei burra jiyanʉcõrĩcõrẽ cõ macʉ̃ mena mʉjãã bócagarã. Bairo na bóca yua, na õwãrĩ, na mʉjãã jeapá yʉ tʉpʉ. \v 3 Bairo mʉjãã caõwãrõ, jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjããrẽ, “¿Nopẽĩrã na mʉjãã õwãñati?” cʉ̃ caĩata, atore bairo cʉ̃ mʉjãã ĩwã: “Marĩ Quetiupaʉ na boami. Yoaro mee mʉjãã tunuogʉmi tunu mʉjãã burrore,” cʉ̃ mʉjãã ĩwã —na ĩ jowĩ Jesús. \p \v 4 Tie pʉame profeta ãnacʉ̃ cʉ̃ caĩwoatuquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo baietaro baiwʉ. Atore bairo ĩ woatuyayupi profeta Jesús cʉ̃ cabaipeere mai: \q1 \v 5 “Atore bairo Sión cawãmecʉti macã macããnarẽ na ĩ quetibʉjʉya: \q1 ‘Mʉjãã quetiupaʉ rey pʉame mʉjããtʉ etaacʉ́ baiyami. \q1 Capajĩãrĩcʉ̃rẽ bairo mee, caroaro mena burro macʉ̃ bui pesari mʉjããtʉ etaacʉ́ baiyami,’ \q1 na ĩ quetibʉjʉya,” ĩ quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñañupĩ profeta ãnacʉ̃ pʉame. \p \v 6 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃ caĩrotirorea bairo átiracoámá. \v 7 Bairi burra, cõ macʉ̃ cʉ̃ãrẽ bóca yaparori, na jeámá Jesús tʉpʉ. Bairo na caje etaro yua, jãã jutii, cabui macããjẽrẽ, burro buire jãã peowʉ. Bairo jãã caáto, Jesús pʉame burro buipʉ wãmʉpeawĩ. Bairo cʉ̃ bui pesari yua, ánutuami Jesús Jerusalẽpʉ. \v 8 Bairi camasã capããrã ãma. Jĩcããrã na mena macããna na jutii cabui macããjẽrẽ esocũwã maa cʉ̃ caátíwãrẽ. Aperã pepũũ queeri ũnierẽ patanerĩ Jesús jʉ̃goyere piticũjʉ̃gowã, Jesure qũĩroari, ʉseanirã. \v 9 Bairo bairã, nipetiro Jesús jʉ̃goye macããna, cʉ̃ bero macããna cʉ̃ã bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo qũĩ basapeojʉ̃gowã: \p —¡Ñumajũcõãña! ¡Nipetiro cʉ̃ marĩ basapeoroa Quetiupaʉ Rey David marĩ ñicʉ̃ ãnacʉ̃ pãrãmirẽ! ¡Jesús, Dios cʉ̃ cajoʉ marĩ Quetiupaʉ majũ cʉ̃ caãnoi, cʉ̃rẽ marĩ cabasapeoro ñuña! ¡Nipetiro cʉ̃ marĩ basapeoroa Dios ʉmʉrecóo macããcʉ̃rẽ! —qũĩ basapeowã camasã. \p \v 10 Bairo Jesús Jerusalẽrẽ cʉ̃ cajãáto, ti macã macããna nipetirã qũĩñarã etawã: \p —Ãni, ¿ñamʉ cʉ̃ ãniñati? —ĩ jẽniñawã Jesure caʉsarãrẽ. \p \v 11 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩwã: \p —Ãni Jesús, profeta, Nazaret Galilea yepa macããcʉ̃ niñami —na ĩwã. \s1 Jesús purifica el templo \r (Mr 11.15-19; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 12 Bairo Jesús pʉame etari, templo capairi wii ñubuerica wiire jãámi. Ti wiire jããetari, to macããna nunirĩ cawapatari majãrẽ, bairi wapatiri majã cʉ̃ãrẽ na acurewiyojo jʉ̃gowĩ nipetirore. Tunu moneda tiirire cawasoari majã ya mesarire, bairi buare cawapatiri majã ya mesari cʉ̃ãrẽ tujerecũ peyocõãwĩ. \v 13 Bairo átiri, bairo na ĩwĩ: \p —Dios cʉ̃ caquetibʉjʉri tutipʉ bairo ĩña: “Yʉ ya wii ñubuerica wii majũ nigaro,” ĩña. Bairo caĩquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame apeye arʉare bairo mʉjãã átiya. Camasãrẽ jerutinunirĩ majãrẽ bairo caãna ãnirĩ jerutiri majã na caãni wii, ʉ̃tã wiire bairo mʉjãã átiya ati wii, Dios ya wiire —na ĩwĩ Jesús. \p \v 14 Cabero Jesús templopʉ cʉ̃ caãno mai, cacaapee ĩñamasĩẽna pʉame, bairi ñicãrĩ caroyetuarã cʉ̃ã cʉ̃tʉ etawã. Jesús pʉame na catiowĩ. \v 15 Bairo sacerdote majã quetiuparã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã cʉ̃ã caroaro cʉ̃ caátiere ĩñamirãcʉ̃ã, tunu cawĩmarã templopʉ, “Nipetiro cʉ̃ marĩ basapeoto David ãnacʉ̃ pãrãmirẽ,” na caĩrõ tʉ̃gori, Jesure qũĩñatejãñuwã. \v 16 Bairi atore bairo qũĩwã: \p —Cawĩmarã, ¿bairo na caĩrõ, mʉ tʉ̃goetiyati? “¡Tocãrõã jãnaña!” na ĩña —qũĩwã sacerdote majã quetiuparã Jesure. \p Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Yʉ tʉ̃gomajũcõãña. ¿Mʉjãã pʉame ãnoa cawĩmarã Diore na cabasapeorijere mʉjãã ĩñaetinucũñati Dios ya tutipʉ? Mʉjãã masĩrã. Bairo ĩña: \q1 ‘Dios, cawĩmarãrẽ, caũpũrããcã cʉ̃ãrẽ mʉrẽ na caĩʉseanipeere mʉ na basapeo joroque na mʉ átiya,’ \q1 ĩ quetibʉjʉya ti tutipʉ —na ĩwĩ Jesús fariseo quetiuparãjããrẽ. \p \v 17 Bairo ĩ yaparo, na aweyori ti macã Jerusalẽrẽ witicoámí, Betania macãpʉ ácʉ́. Topʉ jãã cãniwʉ̃. \s1 Jesús maldice la higuera sin fruto \r (Mr 11.12-14, 20-26) \p \v 18 Cabusuri rʉ̃mʉ caãno tunucoámí Jesús Jerusalẽpʉ. Bairo ti macãpʉ ácʉ́, queya tʉ̃goñañupĩ. \v 19 Bairo queyari, jĩcãʉ̃ yucʉ higuera cawãmecʉtii, maa tʉ̃niacã caãniirẽ ĩñajowĩ. Bairo ĩñajori yua, carícare ĩñaʉ ámí. Bairo carícare cʉ̃ camacãmiatacʉ̃ãrẽ, capũũ jeto ãñupã. Ríca mañupã. Bairo cabairoi, atore bairo ĩwĩ yua Jesús higuerare: \p —¡Atii, tocãrõã ríca manigaro yua! \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei ti yucʉ pʉame jĩnicoaápʉ. \p \v 20 Bairo cabairo ĩña, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame jãã ĩña acʉacoapʉ. Atore bairo jãã ĩwʉ̃ Jesure: \p —¿Ñe jʉ̃gori yoaro mee to jĩnicoayati ti yucʉ? —cʉ̃ jãã ĩ jẽniñawʉ̃. \p \v 21 Bairo jãã caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo jãã ĩwĩ Jesús: \p —Cariape mʉjããrẽ ñiña: Dios mena tʉ̃goñatutuari pʉgani cãrõ tʉ̃goñarĩ mee, “Yʉ caĩrõrẽ bairo baicoagaro,” cariape mʉjãã caĩtʉ̃goñatutuacõãta, atii higuera yucʉre yʉ caátiatatore bairo netõjãñurõ mʉjãã átimasĩgarã. Bairi ati ʉ̃tãʉ̃rẽ etari, “Wãáti ria capairiyapʉ etanʉcãrõjã,” mʉjãã caĩata, mʉjãã caĩrõrẽã bairo baibujioro tii ʉ̃tãʉ̃ pʉame. \v 22 “Yʉ cajẽnirõrẽã bairo jogʉmi Dios,” cariape mʉjãã caĩtʉ̃goñatutuacõãta, nipetiri wãme cʉ̃ mʉjãã cajẽnirĩjẽrẽ mʉjãã jomajũcõãgʉmi Dios —jãã ĩwĩ Jesús. \s1 La autoridad de Jesús \r (Mr 11.27-33; Lc 20.1-8) \p \v 23 Bairo cabero templo wiipʉ jãámi Jesús. Bairo topʉ camasãrẽ cʉ̃ cabueãnitoye, sacerdote majã quetiuparã, aperã judío majã, cabʉtoa camasĩrã cʉ̃ã, cʉ̃tʉ etari, atore bairo qũĩ jẽniñawã: \p —¿Noa ũna na carotiro mena bairo mʉ átiati ñamicã mʉ caátiatajere? \p \v 24-25 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Yʉ cʉ̃ã mʉjããrẽ jĩcã wãme yʉ jẽniñagʉ. Cariape yʉ mʉjãã yʉwa: ¿Ni ũcʉ̃ camasãrẽ cʉ̃ bautiza rotijoyupari Juan ãnacʉ̃rẽ? ¿Dios, o camasã pʉame cʉ̃ na bautiza rotijoyupari? Tiere cariape yʉ mʉjãã caĩquetibʉjʉata, yʉ cʉ̃ã cariape mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgʉ, “Noa ũna na carotiro mena bairo yʉ átiya,” mʉjãã ñigʉ —na ĩwĩ Jesús. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, yasioroaca ãmeo bʉsʉwã na majũ cʉ̃rẽ na caĩyʉpeere: “¿Nopẽ bairo cʉ̃ marĩ yʉrãati? ‘Dios pʉame cʉ̃ bautiza rotijoricʉmi Juarẽ,’ marĩ caĩata, ‘Toroque, ¿nopẽĩrã Juan ãnacʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉrijere cariape mʉjãã tʉ̃goeti?’ marĩ ĩbujioʉmi. \v 26 Tunu bairoa, ‘Camasã pʉame cʉ̃ bautiza rotijoricarãma Juarẽ,’ marĩ ĩ masĩẽtĩña, marĩrẽ tutirema, ĩrã. Merẽ camasã nipetiro, ‘Juan ãnacʉ̃ Dios cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoricʉ ãmi,’ ĩ tʉ̃goñacõãñama,” yasioroaca ãmeo ĩ bʉsʉwã. \v 27 Bairi, “Jãã masĩẽtĩña Juarẽ cabautiza rotijoricʉre,” qũĩwã fariseo quetiuparãjãã Jesure. \p Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame bairo na ĩwĩ: \p —Cariape yʉ mʉjãã yʉetiya. Bairi yʉ cʉ̃ã, “Noa ũna na carotiro mena tore bairo yʉ átimasĩña,” mʉjããrẽ ñi quetibʉjʉetigʉ —na ĩwĩ. \s1 La parábola de los dos hijos \p \v 28 Ĩ yaparo, ape wãme ĩcõñarĩ bairo na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús: \p —¿Dope bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati atie quetire? Jĩcãʉ̃ pʉgarã capũnaacʉcʉ ãñupʉ̃. Bairi jĩcãʉ̃rẽ, “Macʉ̃, ati rʉ̃mʉrẽ yʉ ʉse wesepʉ mʉ capaaʉáto yʉ boya,” qũĩñupʉ̃. \v 29 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ macʉ̃ pʉame, “¡Yʉ áperigʉ, yʉ ágaetiya!” qũĩñupʉ̃. Cabero cʉ̃ pacʉre cʉ̃ caĩnetõnʉcãrĩjẽrẽ ape wãme tʉ̃goña wasoari, paaʉ acoásúpʉ. \v 30 Cabero tunu cʉ̃ macʉ̃ apeire torea bairo cʉ̃ paarotiyupʉ na pacʉ tunu. Cʉ̃ pʉame, “Jaʉ, ãmeacã yʉ paaʉ ágʉ,” qũĩñupʉ̃. Bairo caĩ nimicʉ̃ã, paaʉ ápéyupʉ. \v 31 Bairi na pacʉ cʉ̃ caborijere caátacʉ, ¿ni pʉame cʉ̃ ãñuparĩ? —na ĩ jẽniñawĩ Jesús, to caãna fariseo majãrẽ. \p Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go: \p —Cʉ̃ macʉ̃ cʉ̃ carotijʉ̃goatacʉ pʉame niñami na pacʉ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ catʉ̃goʉsaʉ majũ —qũĩwã. \p Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩnemowĩ tunu Jesús to caãna fariseo majãrẽ: \p —Cariape mʉjããrẽ ñiña: Torea bairo Roma macã macããnarẽ camasã yaye dinerore jejobojari majã, bairi carõmia caʉ̃mʉa mena caepewapatarã rõmirĩ cʉ̃ã, mʉjãã jʉ̃goye Dios mena cabʉsʉqũẽnorã ãnirĩ, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre mʉjãã jʉ̃goye jããgarãma. \v 32 Juan ãnacʉ̃ pʉame caroa ãnajẽ cʉtajere mʉjããrẽ quetibʉjʉyupi. Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, cariape cʉ̃ mʉjãã tʉ̃goesupa. Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉriquere cariape mʉjãã catʉ̃goetimiatacʉ̃ãrẽ, dinerore jejobojari majã, bairi carõmia caʉ̃mʉa mena caepewapatarã rõmirĩ cʉ̃ã cʉ̃ tʉ̃goʉsayupa. Bairo na caáto ĩñamirãcʉ̃ã, roro mʉjãã caátajere tʉ̃goña yapapuari mʉjãã tʉ̃goña wasoaesupa mʉjãã yerire —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 La parábola de los labradores malvados \r (Mr 12.1-12; Lc 20.9-19) \p \v 33 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo camasãrẽ na ĩ quetibʉjʉnemowĩ tunu: “Tunu ape wãme ĩcõñarĩ, mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉpa: Ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ wese upaʉ. Cʉ̃ pʉame ʉse wesere qũẽnoñupʉ̃. Bairo ti wesere ote yaparo, cʉ̃ wesere jãnía ẽñotayupʉ ʉ̃tã rupaa mena. Áti yaparo, ʉse ocore na canumuparo cʉ̃ãrẽ qũẽnoñupʉ̃. Áti yaparo, na caĩñacotepa wii caʉ̃mʉarĩ wii, torre cʉ̃ãrẽ qũẽnoñupʉ̃. Bairo qũẽno yaparori bero, acoásúpʉ cayoaropʉ. Mai, ágʉ jʉ̃goye, cʉ̃ wesere waso cũñupʉ̃ aperã paari majãrẽ, wapatagʉ. \v 34 Cabero yua, ʉse cabʉtiri yʉtea caetaro masĩrĩ, cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ na joyupʉ cʉ̃ ya wesere cʉ̃ cawasoricarã tʉpʉ. Cʉ̃rẽ na cawasorique wapare boʉ, na joyupʉ, tiere na jeatíbojaáto, ĩ. \v 35 Bairo cʉ̃ ʉ̃mʉa na caetaro ĩña, ti wese paari majã pʉame cʉ̃ ʉ̃mʉa cʉ̃ cajomiatana jĩcããrãrẽ na qũẽñuparã. Aperãrẽ na pajĩãrecõãñuparã. Aperãrẽ ʉ̃tã rupaa mena wẽẽrĩ na cãmitu tunuojoyuparã. \v 36 Cabero ti wese upaʉ pʉame cʉ̃ ʉ̃mʉa cʉ̃ cajojʉ̃goricarã netõjãñurõ na jonemoñupʉ̃ tunu cʉ̃ wesepʉ. Tunu torea bairo na ásuparã ti wesere capaari majã pʉame. \p \v 37 “Cabero ti wese upaʉ cʉ̃ macʉ̃ majũrẽ cʉ̃ joyupʉ, atore bairo ĩ tʉ̃goñarĩ: ‘Yʉ macʉ̃ roquere cʉ̃ nʉcʉ̃bʉgobujiorãma, yʉ macʉ̃ majũ cʉ̃ caãnoi.’ \v 38 Bairo cʉ̃ caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, wese paari majã pʉame ti wese upaʉ macʉ̃ cʉ̃ caatóre ĩñarĩ, ãmeo ĩñuparã: ‘Atíyami ati wese upaʉ macʉ̃. Cʉ̃ã niñami cʉ̃ pacʉ cʉ̃ cariaro bero ati wesere cacʉ̃goʉsapaʉ. Bairi cʉ̃ marĩ pajĩãrocacõãto. Bairo marĩ caápata, ati wese uparãrẽ bairo marĩ tuagarã,’ ãmeo ĩñuparã na majũ. \v 39 Bairo caĩrã ãnirĩ na caĩrõrẽã bairo ásuparã. Ti wese tʉ̃nipʉ cʉ̃ ñeowaátí, cʉ̃ pajĩãrocacõãñuparã,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \p \v 40 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩ jẽniñawĩ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gori majãrẽ: “¿Dope bairo ácʉmi mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati cʉ̃ macʉ̃rẽ na capajĩãrocaro bero ti wese upaʉ pʉame ti wesere etaʉpʉ?” \p \v 41 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩwã: \p —Bairo átigʉmi: Bopacooro na ĩñaecʉ̃, ti wese paari majãrẽ na pajĩãrecõãgʉmi. Bairo na átireri bero, aperãrẽ cʉ̃ wesere coteroticũgʉmi. Na pʉame roque cʉ̃ jogarãma cʉ̃rẽ na cawasorique wapare, ti yʉtea caetaro —qũĩwã Jesure cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gori majã. \p \v 42 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemowĩ tunu: \p —¿Atie quetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ mʉjãã ĩñaetinucũñati Dios yaye bʉsʉrica tutipʉ? Mʉjãã masĩrã. Bairo ĩña: \q1 ‘Ʉ̃tã mena cawii qũẽnorĩ majã jĩcã ʉ̃tããrẽ na caboetimiatacʉ̃ãrẽ, tia pʉame caãni majũrĩcã nigaro. \q1 Tia camanicõãta, wii manibujioricaro. Dios pʉame bairoa ásupi. \q1 Bairo cʉ̃ caátore ĩñarã, marĩ tʉ̃goña ʉseaniña,’ ĩ quetibʉjʉya Dios yaye bʉsʉrica tutipʉ —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \p \v 43 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩ nemowĩ tunu: \p —Bairi mʉjããrẽ ñiña: Mʉjãã, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre cajããbujioatana topʉ mʉjãã jããetigarã. Aperã pʉame roque jããgarãma. Dios cʉ̃ carotirore bairo caátimajã jããgarãma. \v 44 Tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ tia ʉ̃tãã mena cʉ̃ cañarocapeata, rocapecoabujioʉmi. Tunu bairoa tia, jĩcãʉ̃ buipʉ to cañarocapeata, cʉ̃ rocaboo rocacõãbujioro —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, tia ʉ̃tããrẽ bairo cʉ̃ cabairijere na quetibʉjʉgʉ. \p \v 45 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, sacerdote majã quetiuparã bairi fariseo majã cʉ̃ã masĩcõãwã Jesús cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ. “Marĩ pʉame tia ʉ̃tããrẽ carocari majãrẽ bairo marĩ ãniña. Bairi marĩrẽã ĩgʉ ĩcʉ̃mi Jesús,” ĩ tʉ̃goñawã. \v 46 Tie jʉ̃gori Jesure cʉ̃ ñegamirãcʉ̃ã, cʉ̃ ñemasĩẽma, camasãrẽ na uwirã. “‘Jesús profeta ãcʉ̃mi,’ ĩ tʉ̃goñarĩ marĩ qũẽrema camasã, cʉ̃ marĩ cañerotiata,” ĩrã, cʉ̃ ñemasĩẽma. \c 22 \s1 La parábola de la fiesta de bodas \r (Lc 14.15-24) \p \v 1 Tunu ape wãme camasãrẽ ĩcõñarĩ na quetibʉjʉnemowĩ: \p \v 2 “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ atore bairo niña: Jĩcãʉ̃ quetiupaʉ rey cʉ̃ macʉ̃ cʉ̃ cawãmojiyaparo bose rʉ̃mʉrẽ qũẽnobojayupʉ. \v 3 Bairo qũẽnorĩ yua, cʉ̃ capiiatanarẽ cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ na piirotijoyupʉ. Bairo cʉ̃ caĩrõrẽã bairo cʉ̃ ʉ̃mʉa narẽ na caquetibʉjʉnetõmiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ capiiatana pʉame atígaesuparã. \v 4 Bairi cabero aperã cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ tunu na piirotijonemoñupʉ̃: ‘Bairo mʉjãã ĩgarã yʉ capiiatanarẽ: “Merẽ marĩ caʉgaparo etaya. Yʉ wecʉare, aperã waibʉtoa caroaro cariicʉna cʉ̃ãrẽ na pajĩãrĩ, na riire yʉ ãsʉ̃ñaioyaparoya. Ñe ũnie rʉsaetiya. Bairi tãmurĩ mʉjãã apá,” na ĩ quetibʉjʉnetõrájá,’ na ĩ joyupʉ quetiupaʉ rey cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ. \v 5 Cʉ̃ capiimiatana pʉame cʉ̃ yʉeticõãñuparã. Jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ cʉ̃ wesepʉ acoásúpʉ. Apei cʉ̃ caapeye nunirõpʉ acoásúpʉ. \v 6 Aperã pʉame quetiupaʉ rey ʉ̃mʉarẽ ñerĩ, roro na ásuparã. Jĩcããrãrẽ na pajĩãreyuparã. \v 7 Bairo quetiupaʉ rey pʉame roro na caáto tʉ̃go yua, asiajãñuñupʉ̃. Cʉ̃ ʉ̃mʉa soldaua pajĩãrĩ majã pʉamerẽ natʉ joyupʉ, na pajĩãrerotijoʉ. Na ya macã cʉ̃ãrẽ joerocacõã rotiyupʉ. \v 8 Bairo átirotiri bero, atore bairo cʉ̃ ʉ̃mʉa aperãrẽ na ĩñupʉ̃: ‘Yʉ macʉ̃ cʉ̃ cawãmojiyaparo bose rʉ̃mʉrẽ ñe ũnie merẽ rʉsaetiya. Yʉ capiijomiatana pʉame roro na caátie jʉ̃gori na yʉ boetiya. \v 9 Bairi maarĩpʉ mʉjãã caátó yʉ boya tunu. Maapʉ caãna tocãnacãʉ̃pʉrea mʉjãã cabocaetarãrẽ, “Ʉgarasá quetiupaʉ rey macʉ̃ bose rʉ̃mʉrẽ,”’ na mʉjãã ĩwã. \v 10 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ ʉ̃mʉa cʉ̃ caĩrõrẽã bairo maarĩpʉ ásuparã. Á yua, nipetiro na cabocaetarãrẽ na neñoñuparã, camasã na caĩroarã, na caĩroaena cʉ̃ãrẽ. Bairo na caátoi, quetiupaʉ rey bose rʉ̃mʉ cʉ̃ caqũẽnorĩ arʉare camasã jeto jiracoasuparã yua. \p \v 11 “Bairo quetiupaʉ rey pʉame cʉ̃ capiijoatanarẽ na jẽnigʉ, ti arʉapʉ etayupʉ. Eta yua, jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃rẽ qũĩñabocayupʉ. Cʉ̃ pʉame jutii, wãmo jiyarica bose rʉ̃mʉ macããjẽ mee jutii jãñañupʉ̃. \v 12 Bairo tie mee cʉ̃ cajãñarõ ĩñarĩ quetiupaʉ rey atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Yʉ yaʉ, wãmo jiyarica bose rʉ̃mʉ macããjẽrẽ mʉ jutii jãnaẽtĩña. Bairi, ¿noa na carotiro mena yʉ ya wiire mʉ jãáti?’ qũĩñupʉ̃. Caʉ̃mʉ pʉame quetiupaʉre dope bairo qũĩ masĩẽsupʉ. \v 13 Bairi quetiupaʉ rey pʉame cʉ̃ mesarire caĩñarĩcãnʉgõrĩ majãrẽ atore bairo na ĩñupʉ̃: ‘Ãnirẽ cʉ̃ ñeña. Cʉ̃ wãmorĩ, cʉ̃ rʉporire jiyari, jõ macã canaitĩãrõpʉ cʉ̃ rocawiyocõã joya,’ na ĩñupʉ̃. To canaitĩãrõpʉ camasã capããrã otigarãma. Na opire bacarʉpotugarãma, bʉtioro yapapuarã. \v 14 Capããrã niñama Dios cʉ̃ capiijorã. Bairo na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, na mena macããna jĩcããrã jeto cʉ̃ yʉyama, cʉ̃ cabeserã pʉame,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 El asunto de los impuestos \r (Mr 12.13-17; Lc 20.20-26) \p \v 15 Cabero fariseo majã jĩcãrõrẽ bairo ãmeo bʉsʉpẽnirã neñañuparã. “¿Dope bairo rorije cʉ̃ bʉsʉo joroque marĩ ánaati? Bairo roro Jesús cʉ̃ cabʉsʉata, cʉ̃ marĩ bʉsʉjãmasĩgarã,” ĩrã neñañuparã. \v 16 Bairo bʉsʉpẽni yaparo, na cabuerã, bairi Herodes yarã cʉ̃ãrẽ Jesutʉ na joyupa, atore bairo qũĩ jẽniñagarã: \p —Cabuei, jãã masĩña merẽ mʉ caátiãnierẽ. Mʉa, caroaro cariape mʉ quetibʉjʉnucũña. Tunu bairoa cariapea Dios marĩrẽ cʉ̃ caãnirotiricarorea bairo mʉ bueya. Aperã roro na cabaurije, aperã caroaro na cabaurije jʉ̃gori mee na miñabeseya. \v 17 Bairo cabai ãnirĩ, ¿dope bairo mi tʉ̃goñañati romano majã marĩrẽ na carotirijere? ¿To ñuñati quetiupaʉ emperadore camasã yaye dinerore jeri, jãã cajoata, o to ñuẽtĩñati? —qũĩ jẽniñawã. \p \v 18 Jesús pʉame roro na caĩtʉ̃goñarĩjẽrẽ masĩcõãrĩ, atore bairo na ĩwĩ: \p —Mʉjãã, caĩtopairã, ¿nopẽĩrã, “Roro qũĩáto,” caĩrãrẽ bairo yʉ mʉjãã ĩ jẽniñañati? \v 19 Jaʉ, yʉre joñijate moneda tiire, emperadore mʉjãã cajonucũrĩ tii ũnorẽ —na ĩwĩ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, moneda tiire cʉ̃ nuniwã. \v 20 Bairo na canunirõ, atore bairo na ĩwĩ: \p —¿Noa riape to tusayati ti tii moneda tiiacapʉre? Tunu bairoa, ¿noa wãme woaturique to tusayati? —na ĩ jẽniñawĩ Jesús. \p \v 21 Bairo cʉ̃ caĩrõ, na pʉame bairo qũĩwã: \p —Emperador, quetiupaʉ ya wãme, bairi tunu cʉ̃ riape tusaya ti tii moneda tiiacapʉre —qũĩwã. \p Bairo na caĩquetibʉjʉro, atore bairo na ĩwĩ yua Jesús: \p —Toroque emperador quetiupaʉre cʉ̃ yaye caãnierẽ, cʉ̃rẽ cʉ̃ tunuojoya. Tunu bairoa Dios yaye caãnierẽ Diore cʉ̃ jonucũña —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 22 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃go acʉacoama. Bairo bairã, cʉ̃ witiweyocoámá. \s1 La pregunta sobre la resurrección \r (Mr 12.18-27; Lc 20.27-40) \p \v 23 Ti rʉ̃mʉa caãno jĩcããrã saduceo majã na caĩrã qũĩñarámá Jesure. Mai, saduceo majã pʉame atore bairo caĩtʉ̃goñarĩ majã niñama: “Camasã cariacoatana, nopẽ bairo catitunu masĩẽnama,” caĩtʉ̃goñarã ãma. Bairi atore bairo qũĩwã Jesure: \p \v 24 —Cabuei, Moisés ãnacʉ̃ atore bairo marĩrẽ ĩ woacũñañupĩ tirʉ̃mʉpʉre: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cawãmojiyaricʉ cʉ̃ nʉmo mena pũnaa mácʉ̃ã cʉ̃ cariacoapata, cʉ̃ ãnacʉ̃ bai pʉame cʉ̃ buiacore cõ cʉ̃ wãmojiyaáto. Bairo cʉ̃ caáto, cʉ̃ pũnaa caãniparã pʉame cʉ̃ ãnacʉ̃ pũnaarẽ bairo ãnibujiorãma,” ĩcũñupĩ. Tiere mʉ masĩĩ. Bairi jĩcã wãme ĩcõñarĩ jãã quetibʉjʉpa mai: \v 25 Ãñuparã jĩcãni, jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ jĩcãʉ̃ pũnaa. Bairi cajʉ̃gocʉ pʉame wãmojiya jʉ̃goyupʉ. Cabero pũnaa mácʉ̃ã riacoásúpʉ. Bairi cʉ̃ ãnacʉ̃ bai pʉame cʉ̃ buiacore wãmojiyayupʉ tunu. Cabero pũnaa mácʉ̃ã riacoásúpʉ cʉ̃ cʉ̃ã. \v 26 Bairi torea bairo cʉ̃ bai cabero macããcʉ̃ cʉ̃ã cõ wãmojiyamii, riacoásúpʉ. Bairo jetoa aperã cʉ̃ bairã cʉ̃ã na buiacore nʉmocʉtimii, pũnaa mána jeto riapeticoásúparã. \v 27 Cabero na ãnana nʉmo caãnimirĩcõ cʉ̃ã riacoásúpo. \v 28 Bairo ati yepapʉ nipetirã nʉmo caãnacõ ãnirĩ yua, cariaricarã tunu na cacatiropʉ na caãno, ¿ni majũ jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ mena macããcʉ̃ nʉmo cõ ãnicʉti? —qũĩ jẽniñawã saduceo majã Jesure. \p \v 29 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús: \p —Mʉjãã, saduceo majã, Dios yaye cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽ, bairi cʉ̃ catutuarije cʉ̃ãrẽ mʉjãã tʉ̃goña mawijiacoaya, bairo ĩrã. \v 30 Ape ʉmʉrecóore caʉ̃mʉa, carõmia cʉ̃ã catiri caetaparã pʉame nʉmo manigarãma. Ángelea majã, ʉmʉrecóo macããna na caãnorẽ bairo nigarãma. \v 31 Apeyera tunu mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgʉ: ¿Cariacoatana nimirãcʉ̃ã tunu na cacatirore Dios cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩcã tutipʉ mʉjãã ĩñaetinucũñati atiwẽrẽ? Mʉjãã masĩrã: \v 32 ‘Yʉa, yʉ ãniña Abraham, cʉ̃ macʉ̃ Isaac, bairi cʉ̃ macʉ̃ Jacob quetiupaʉ caãnacʉ̃,’ ĩñupĩ. Bairo cʉ̃ caĩrõĩ, marĩ masĩña: Dios pʉame cayasirã ãnana ũna quetiupaʉ mee niñami. ¡Cacatirã majũ quetiupaʉ roque niñami! —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús saduceo majãrẽ. \p \v 33 Bairo camasã pʉame cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, tʉ̃gocõã maniáma caroaro Jesús cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere yua. \s1 El mandamiento más importante \r (Mr 12.28-34) \p \v 34 Bairo Jesús caroaro cʉ̃ caĩquetibʉjʉro jʉ̃gori, pʉgani cʉ̃ jẽniñanemo masĩẽma saduceo majã pʉame yua. Bairo tiere tʉ̃gorã, fariseo majã pʉame na majũ ãmeo bʉsʉpẽnigarã neñañuparã. \v 35 Bairo bʉsʉpẽni yaparo yua, jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueire Jesutʉ cʉ̃ joyupa. Bairi cʉ̃ pʉame Jesús roro cʉ̃ bʉsʉáto ĩrã na cajoatacʉ, atore bairo qũĩ jẽniñawĩ: \p \v 36 —Cabuei, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ mena macããjẽ, ¿dise pʉame caãnimajũrĩjẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ to ãniñati? —qũĩ jẽniñawĩ. \p \v 37 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo qũĩwĩ Jesús caʉ̃mʉrẽ: \p —‘Mʉjãã, Israel macããna, mʉjãã caátiãnie nipetirije mena cʉ̃ maiña. Tunu bairoa mʉjãã yeripʉ, mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽ nipetirije mena cʉ̃ maiña. Tunu bairoa mʉjãã catutuarije nipetirije mena cʉ̃ maiña.’ \v 38 Atie Moisés cʉ̃ caroticũrĩqũẽ tocãnacã wãme netõrõ caãnimajũrĩjẽ niña. \v 39 Atie rocajãñurĩ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ torea bairo jãñurĩ niña tie cʉ̃ã. Bairo ĩña: ‘Mʉjããtʉ macããna cʉ̃ãrẽ mʉjãã rupaʉre mʉjãã camairõrẽã bairo na maiña.’ \v 40 Tie pʉga wãme cʉ̃ caroticũrĩqũẽ caãnimajũrĩjẽ niña. Moisés ãnacʉ̃ ape wãme cʉ̃ caroticũrĩqũẽ bairi profeta majã na caroticũrĩqũẽ tocãnacã wãme netõrõ caãnimajũrĩjẽ niña. Tie camanicõãta, ape wãme carotirije manibujioro —qũĩ quetibʉjʉwĩ Jesús cajʉ̃gobueire. \s1 ¿De quién desciende el Mesías? \r (Mr 12.35-37; Lc 20.41-44) \p \v 41-42 Bairo fariseo majã aperã na caneñarõ, atore bairo na ĩwĩ Jesús cʉ̃tʉ caãnarẽ: \p —¿Dope bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati Mesías, “Dios cʉ̃ cajoʉ,” na caĩrẽ? ¿Noa macʉ̃ cʉ̃ ãnicʉti? —na ĩ jẽniñawĩ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩwã: \p —David ãnacʉ̃ pãrãmi niñami. \p \v 43 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ jẽniñanemowĩ tunu: \p —Bairo cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ¿nopẽĩ David ãnacʉ̃ pʉame Espíritu Santo cʉ̃rẽ cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori, “Yʉ Quetiupaʉ,” cʉ̃ qũĩñañuparĩ Mesíare? Atore bairo ĩñupĩ David: \q1 \v 44 ‘Dios pʉame yʉ Quetiupaʉre atore bairo qũĩwĩ: \q1 “Ato ruiya cariape nʉgõã pʉame mai. \q1 Mʉ pesua caãnanarẽ na yʉ canetõnʉcãrõ bero, mʉ pʉame na mʉ rotimasĩgʉ,”’ \q1 ĩ woatuyupi David ãnacʉ̃, Dios cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ. \m \v 45 Bairo Mesíare, “Yʉ Quetiupaʉ,” cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, ¿dope bairo cʉ̃ pãrãmi majũ cʉ̃ ãnibujiocʉti? —na ĩ jẽniñawĩ Jesús cʉ̃tʉ caãnarẽ. \p \v 46 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ yʉmasĩẽmi jĩcã wãmeacã ũno. Bairi yua pʉgani cʉ̃ jẽniñanemo masĩẽma. \c 23 \s1 Jesús acusa a los fariseos y a los maestros de la ley \r (Mr 12.38-40; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 1 Cabero camasã cʉ̃tʉ caãnarẽ, bairi jãã, cʉ̃ cabuerã cʉ̃ãrẽ atore bairo jãã ĩwĩ: \v 2 “Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi fariseo majã cʉ̃ã, ‘Bairo ĩgaro ĩña Moisés ãnacʉ̃ marĩrẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ,’ mʉjããrẽ ĩ quetibʉjʉnucũñama. \v 3 Bairi mʉjããrẽ na caĩquetibʉjʉrijere bairo ása. Na tʉ̃goʉsaya. Bairo na tʉ̃goʉsamirãcʉ̃ã, bairãpʉa na caátiãnierẽ bairo ápericõãña. Caĩtopairã ãnirĩ cariape rotimirãcʉ̃ã, na majũ pʉame na caátirotirore bairo áperiyama. \v 4 Caʉ̃mʉ jĩcãʉ̃, cʉ̃ paabojari majõcʉre cʉ̃ jʉpʉsaetiyami. Jĩcã wãme ũnoacã cʉ̃ãrẽ cʉ̃ jʉáperiyami. Tore bairo Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi fariseo majã cʉ̃ã átiyama camasãrẽ. ‘Jĩcã wãmeacã rʉsaeto ása,’ camasãrẽ caĩrã nimirãcʉ̃ã, na pʉame tore bairo áperimajũcõãñama. \v 5 Tunu bairoa caroa wãme nipetirije na caátie camasã na caĩñajoropʉ átinucũñama, nipetiro camasã nʉcʉ̃bʉgoro na mena na catʉ̃goñaparore bairo ĩrã. Tunu bairoa Dios yaye bʉsʉrique, na cawoaturi pũrĩãcãrẽ jiyanucũñama na riapé buipʉ, na wãmorĩpʉ cʉ̃ãrẽ. Tunu bairoa jutii cayowerijere jãñajesoyama. \v 6 Tunu bose rʉ̃mʉ caãno narẽ na capiiata, caroapaʉripʉre ruiri ʉgaganucũñama. Tunu bairoa ñubuerica wiipʉ na caápáta, quetiupaʉ cʉ̃ caruirije ũniepʉ jeto ruiganucũñama. \v 7 Tunu bairoa maapʉ na caáñesẽãta, nipetiro camasã nʉcʉ̃bʉgorique mena na cajẽnirõ bonucũñama. ‘¡Jããrẽ Cabuerã!’ camasã narẽ na caĩjẽnirõ bonucũñama. \p \v 8 “Bairo na cabomiatacʉ̃ãrẽ, bairo na caborore bairo mʉjãã caĩñacõrõ yʉ boetiya. Mʉjãã cabuei jĩcãʉ̃ã niñami. Tunu mʉjãã pʉame jĩcãʉ̃ pũnaa jĩcãrõrẽ bairo cabairã mʉjãã ãniña. Bairi, ‘¡Jããrẽ Cabuerã!’ camasã mʉjããrẽ na caĩroaro boeticõãña. \v 9 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ ati yepa macããcʉ̃rẽ, ‘Marĩ pacʉ ũcʉ̃ niñami,’ qũĩroaeticõãña. Jĩcãʉ̃ã niñami marĩ Pacʉ, ʉmʉrecóo macããcʉ̃ majũ. \v 10 Tunu bairoa, ‘¡Marĩ Quetiuparã!’ aperã mʉjããrẽ na caĩroarore boeticõãña. Yʉ, Cristo jeto camasã quetiupaʉ yʉ ãniña. \v 11 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãnigaʉ, cabopacarãrẽ caroaro na cʉ̃ cajʉáto ñuña. \v 12 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ majũã, ‘Caãnimajũʉ̃ yʉ ãniña,’ caĩ pʉamerẽ, cabʉgoro macããcʉ̃rẽ bairo cʉ̃ ãnio joroque cʉ̃ átigʉmi Dios. Apei, ‘Caãnimajũʉ̃ mee yʉ ãniña,’ caĩ pʉame roquere, cabero cabʉgoro macããcʉ̃rẽ bairo mee cʉ̃ ãnio joroque cʉ̃ átigʉmi Dios. \p \v 13 “¡Mʉjãã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi mʉjãã fariseo majã cʉ̃ã, caĩtopairã, roro majũ mʉjãã netõgarã, ricaati mʉjãã caátiãnie jʉ̃gori! Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre mʉjãã jããmasĩẽtĩgarã. Tunu camasãrẽ ricaati buerã, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre cajããgarã pʉamerẽ caẽñotarãrẽ bairo na mʉjãã átinucũña. \p \v 14 “¡Mʉjãã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi mʉjãã fariseo majã cʉ̃ã, caĩtopairã, roro majũ mʉjãã netõgarã, ricaati mʉjãã caátiãnie jʉ̃gori! Cawapearã rõmirĩ ya wiirire mʉjãã ẽmanucũña. Tunu yoaro Diore cʉ̃ mʉjãã jẽniñubuetonucũña. Bairi aperã netõjãñurõ roro mʉjãã netõgarã. \p \v 15 “¡Mʉjãã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi mʉjãã fariseo majã cʉ̃ã, caĩtopairã, roro majũ mʉjãã netõgarã, ricaati mʉjãã caátiãnie jʉ̃gori! Cayoaropʉ, ria capairiyare pẽña átí, o ape yepapʉre ánetõ átí, mʉjãã quetibʉjʉ ñesẽãnucũña, mʉjãã yaye quetire, camasã na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩrã. Bairo jĩcãʉ̃ catʉ̃goʉsaʉre cʉ̃ bócarã, ricaati cʉ̃ mʉjãã caquetibʉjʉrije tʉ̃gori tʉ̃goñamawijiao joroque cʉ̃ mʉjãã átiya. Mʉjãã netõjãñurõ caróʉre bairo caácʉ cʉ̃ ãnio joroque cʉ̃ mʉjãã átiya. Bairo mʉjãã caátie jʉ̃gori caʉ̃petieti peeropʉ roro majũ baigʉmi. \p \v 16 “¡Mʉjãã, roro majũ mʉjãã netõgarã! Jĩcãʉ̃ cacaapee mácʉ̃ cʉ̃ yarãrẽ, ‘Mʉjãã yʉ jʉ̃gogʉ,’ caĩ ũcʉ̃rẽ bairo mʉjãã baiya. Ricaati camasãrẽ na mʉjãã bueya. Atore bairo na mʉjãã ĩ quetibʉjʉya: ‘Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, “Caãnorẽ bairo ñiña,” ĩgʉ, “¡Dios ya wii mena ñiña!” cʉ̃ caĩata, cabero cʉ̃ caĩrõrẽã bairo cʉ̃ caápericõãta, ñubujioro. Bairo ĩmicʉ̃ã, “¡Dios ya wii macããjẽ oro majũ mena ñiña!” cʉ̃ caĩata, cabero cʉ̃ caĩrõrẽã bairo cʉ̃ caápericõãta roque, ñuẽtĩña,’ cariape mee mʉjãã ĩ quetibʉjʉya camasãrẽ. \v 17 ¡Bairo caĩquetibʉjʉrã ãnirĩ cacaapee mánarẽ bairo mʉjãã baiya! Catʉ̃gomasĩẽnarẽ bairo mʉjãã tuaya. Dios ya wii macããjẽ oro pʉame, ti wii netõjãñurõ caãnimajũrĩjẽ mee niña. Ti wii pʉame, ti wii macããjẽ oro to ñuo joroque átiya. \v 18 Tunu atore bairo camasãrẽ na mʉjãã quetibʉjʉnemoña: ‘Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, “Caãnorẽ bairo ñiña,” ĩgʉ, “¡Altar mena ñiña!” cʉ̃ caĩata, cabero cʉ̃ caĩrõrẽã bairo cʉ̃ caápericõãta, ñubujioro. Bairo ĩmicʉ̃ã, “¡Waibʉcʉ riire na cajoemʉgõjorije mena ñiña!” cʉ̃ caĩata, cabero cʉ̃ caĩrõrẽã bairo cʉ̃ caápericõãta roque, ñuẽtĩña,’ mʉjãã ĩto quetibʉjʉya camasãrẽ. \v 19 ¡Cacaapee mánarẽ bairo mʉjãã baiya! Waibʉcʉ riire na cajoemʉgõjorije pʉame altar netõjãñurõ caãnimajũrĩjẽ mee niña. Ti altar pʉame waibʉcʉ riire ñuo joroque átiya. \v 20 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, ‘Caãnorẽ bairo ñiña,’ ĩgʉ, ‘¡Altar mena ñiña!’ cʉ̃ caĩata, ‘¡Altar, bairi nipetirije altar bui macããjẽ mena ñiña!’ caĩrẽ bairo ĩñami. \v 21 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, ‘¡Templo mena ñiña!’ cʉ̃ caĩata, ‘¡Templo wiire, bairi ti wii macããcʉ̃ Dios mena cʉ̃ã ñiña!’ caĩrẽ bairo ĩñami. \v 22 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, ‘¡Ʉmʉrecóo mena ñiña!’ cʉ̃ caĩata, ‘¡Dios ya trono, bairi to ruiricaro macããcʉ̃ mena cʉ̃ã ñiña!’ caĩrẽ bairo ĩñami. \p \v 23 “¡Mʉjãã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi mʉjãã fariseo majã cʉ̃ã, caĩtopairã, roro majũ mʉjãã netõgarã, ricaati mʉjãã caátiãnie jʉ̃gori! Mʉjãã cʉ̃ã pʉga wãmo cãrõ moneda tiiriacarẽ mʉjãã cacʉ̃goata, jĩcã tiiaca mʉjãã jonucũña Diore. O ʉgarique asurique jĩcã wãme ũno pʉga wãmo cãrõ mʉjãã cacʉ̃goata, jĩcãrõãcã mʉjãã jonucũña Diore. Bairo cariape tie ũnierẽ átimasĩmirãcʉ̃ã, ape wãme paijãñurõ Dios cʉ̃ carotirique pʉamerẽ mʉjãã tʉ̃goñaetimajũcõãña. Caroaro ãmeo átaje cʉ̃ãrẽ marĩ rotiyami Dios. Camasãrẽ bopacooro na marĩ caĩñarĩjẽ, bairi caroaro ãmeo mairĩqũẽ cʉ̃ãrẽ marĩ rotiyami. Tie pʉamerẽ mʉjãã tʉ̃goñaẽtĩña. \v 24 ¡Mʉjãã, jĩcãʉ̃ cacaapee ĩñaecʉ̃ cʉ̃ yarãrẽ, ‘Mʉjãã yʉ jʉ̃gogʉ,’ caĩ ũcʉ̃rẽ bairo mʉjãã baiya! Tunu, ‘Becoaca cʉ̃ manicõáto,’ ĩrã, oco mʉjãã caetipeere mʉjãã weyórotinucũña. Bairo weyorotimirãcʉ̃ã, waibʉcʉ capai, camellore rupaʉa caʉgayujorãrẽ bairo mʉjãã baiya. Cabʉgoro macããjẽ pʉamerẽ caãnimajũrĩjẽrẽ bairo mʉjãã átiya. Tunu bairoa caãnimajũrĩjẽ pʉamerẽ cabʉgoro macããjẽrẽ bairo mʉjãã ĩñacõãña. \p \v 25 “¡Mʉjãã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi mʉjãã fariseo majã cʉ̃ã, caĩtopairã, roro majũ mʉjãã netõgarã, ricaati mʉjãã caátiãnie jʉ̃gori! Jotʉ bapaarire dope bairo ʉgueri mano mʉjãã coserotinucũña. Bairo rotimirãcʉ̃ã, mʉjãã yeripʉ roro mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽ pʉamerẽ mʉjãã coserotietiya Diore. Bairi mʉjãã cayajapairije nicõãña mʉjãã yeripʉ. Tunu bairoa mʉjãã caborije jetore mʉjãã tʉ̃goñanucũña. \v 26 ¡Mʉa, fariseo, cacaapee ĩñaecʉ̃ ũcʉ̃ tʉ̃gopeoya mʉ yʉ caĩrĩjẽrẽ! Jĩcãʉ̃, cʉ̃ jotʉ bapa pupeapʉre cacosejʉ̃goricʉre bairo, mʉ cʉ̃ã cajʉ̃goye mʉ yeripʉre cacosejʉ̃gopaʉ mʉ ãniña. Bairo mʉ caáto, caroʉ́ majũ mʉ ãnicõãgʉ yua. \p \v 27 “¡Mʉjãã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi mʉjãã fariseo majã cʉ̃ã, caĩtopairã, roro majũ mʉjãã netõgarã, ricaati mʉjãã caátiãnie jʉ̃gori! Camasã ãnana na cacũrocarica ʉ̃tã ope buire bairo mʉjãã baiya. Ti opeaca buipʉ cabotirije mena caroaro warerique bauya. Bairo baimirõcʉ̃ã, capupea pʉame caboaricarã õwã ãnajẽ, bairi capũnirĩjẽ cʉ̃ã nicõãña. \v 28 Torea bairo mʉjãã baiya. Camasã mʉjããrẽ na caĩñarõ, caroarã majũ mʉjãã bauya. Bairo baumirãcʉ̃ã, mʉjãã yeri pupeapʉ mʉjãã rojãñuña. Caĩtorije tʉ̃goñarĩqũẽ, bairi apeye roro tʉ̃goñarĩqũẽ cʉ̃ã mʉjãã yeri pupeapʉ jiracõãña. \p \v 29 “¡Mʉjãã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi mʉjãã fariseo majã cʉ̃ã, caĩtopairã, roro majũ mʉjãã netõgarã, ricaati mʉjãã caátiãnie jʉ̃gori! Profeta majã, bairi aperã tirʉ̃mʉpʉ macããna caroarã cʉ̃ã, na rupaʉri ãnajẽ masã ope buire mʉjãã qũẽnonucũña caroa ʉ̃tã wiiriacãrẽ. Bairo áti yaparo, ti wiiriacãrẽ mʉjãã ĩñacotenucũña, camasã, profeta ãnanarẽ na ĩroáto, ĩrã. \v 30 Cabero atore bairo mʉjãã ĩña: ‘Marĩ pʉame marĩ ñicʉ̃jãã na caãni yʉtea macããna marĩ caãmata, narẽ bairo profeta majãrẽ roro na marĩ áperibujioricarã,’ mʉjãã ĩña. \v 31 Bairo mʉjãã caĩrĩjẽ jʉ̃gori, ‘Profeta majãrẽ capajĩãrericarã pũnaa majũ marĩ ãniña,’ ĩrãrẽ bairo mʉjãã ĩña. \v 32 Torena, ¡mʉjãã ñicʉ̃jãã roro na caátijʉ̃goriquere átipeyocõãña! \p \v 33 “¡Ãña ũna, moena majũ mʉjãã ãniña! Dios camasãrẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ mʉjããrẽ peeropʉ popiye mʉjãã baio joroque cʉ̃ caáto, ¿dope bairo mʉjãã rutimasĩrãati? Mʉjãã rutimasĩẽtĩgarã. \v 34 Torecʉ, mʉjããtʉ yʉ jonemogʉ tunu yʉ yarã profeta majãrẽ, camasĩrĩ majã cʉ̃ãrẽ, bairi cajʉ̃gobueri majã cʉ̃ãrẽ. Bairo na yʉ cajomiatacʉ̃ãrẽ, cañuena ãnirĩ na mʉjãã boetigarã. Jĩcããrã na mena macããnarẽ na mʉjãã pajĩãregarã. Aperãrẽ yucʉpãĩpʉ na mʉjãã papuaturotigarã. Tunu aperã yʉ yarãrẽ sinagoga ñubuerica wiipʉ na mʉjãã baperotigarã. Tunu aperãrẽ roro popiye na baio joroque na mʉjãã átigarã noo na caãnopʉ. Bairi ape macãpʉ na caápáta, topʉ cʉ̃ãrẽ na ʉsaáti, bairo jeto na mʉjãã átigarã roro majũ. \v 35 Bairo mʉjãã caáto jʉ̃gori, popiye mʉjãã baio joroque mʉjãã átigʉmi Dios. Tocãnacãʉ̃ caroarã, caãniñarĩcãrãrẽ na carií reyarique wapa popiye mʉjãã baio joroque mʉjãã átigʉmi. Na carií rejʉ̃goricʉ caroʉ́ Abel cawãmecʉcʉpʉi nijʉ̃go aná, Zacarías, Berequías macʉ̃, altar, santuario watoa mʉjãã capajĩãrĩcʉ̃pʉ nituyama camasã na carií rejʉ̃goatana capããrã beropʉ. \v 36 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Na ãnana wapa roro popiye mʉjãã baio joroque mʉjãã átigʉmi Dios, mʉjãã ãme caãnarẽ,” na ĩwĩ Jesús fariseo majãrẽ. \s1 Jesús llora por Jerusalén \r (Lc 13.34-35) \p \v 37 Cabero atore bairo ĩnemowĩ Jesús tunu: “¡Jerusalén, Jerusalén macã macããna mʉjããrẽ ñiña: Dios yarã profeta majãrẽ mʉjãã pajĩãrenucũwʉ̃! Dios mʉjããrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉrotijomirĩcãrã cʉ̃ãrẽ ʉ̃tã mena wẽẽrĩ na mʉjãã pajĩãrenucũwʉ̃. Bairo roro majũ na mʉjãã caátimiatacʉ̃ãrẽ, ¡nairõ mʉjããrẽ yʉ jʉátinemogamiwʉ̃! Ãboco cõ pũnaarẽ na asipogo, narẽ cõ caneñorõrẽ bairo mʉjãã yʉ jʉátinemogamiwʉ̃. Bairo yʉ caátimiatacʉ̃ãrẽ, jĩcã nʉgõã yʉ mʉjãã boepʉ. \v 38 Bairo mʉjãã caboetoi, tocãrõã yua, mʉjãã caãnipaʉ yasicoagaro. Tore camasã aweyorocacõãgarãma. \v 39 Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: ‘¡Ʉseanirĩ atíyami Dios cʉ̃ cajoʉ majũ!’ mʉjãã caĩparo jʉ̃goye, yʉ mʉjãã ĩñaetigarã mai,” ĩwĩ Jesús, ti macãrẽ ĩñarĩ. \c 24 \s1 Jesús anuncia que el templo será destruido \r (Mr 13.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Cabero templo, Dios ya wii caãniatacʉ ti wiire witicoámí Jesús. Bairo cʉ̃ caátó, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃tʉ etari, atore bairo cʉ̃rẽ jãã ĩwʉ̃: “¡Jã, ĩñañijate! Caroa wii majũ niña templo wii.” \v 2 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame bairo jãã ĩwĩ: \p —Ati wii paca ʉ̃tãpãĩrĩ ũnie nipetirijere mʉjãã ĩñaña. Tie cabaipeere cariape mʉjããrẽ ñiña: Jĩcã rʉ̃mʉ, ati wiire roro na caáti rʉ̃mʉ caetaro, jĩcã ʉ̃tãã ũno bui tuticʉti pesaricaro manopʉ átiyasio rocacõãgarãma ati wiire —jãã ĩwĩ. \s1 Señales antes del fin \r (Mr 13.3-23; Lc 21.7-24; 17.22-24) \p \v 3 Cabero Olivo buropʉ jãã acoápʉ́. Bairo topʉ etarã, Jesús cʉ̃ caruiro ĩñarĩ, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame Jesutʉ atí, atore bairo cʉ̃ jãã ĩ jẽniñawʉ̃: \p —Jããrẽ mʉ caquetibʉjʉro jãã boya: ¿Nocãrõpʉ to bairoati atie mʉ caĩrĩjẽ? ¿Dope bairo merẽ, “Ati yepa nemo yʉ tunuetagʉ,” bairi tunu, “Ati ʉmʉrecóo peticoagaro,” mʉ caĩataje to bairoati? —cʉ̃ jãã ĩ jẽniñawʉ̃. \p \v 4 Bairo jãã caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo jãã ĩwĩ Jesús: \p —Caroaro majũ mʉjãã tʉ̃goñamasĩgarã, jããpʉ, jãã ĩtoecore, ĩrã. \v 5 Capããrã atígarãma ĩtoñesẽãrĩ majã. Atore bairo ĩgarãma: “Yʉa, Mesías yʉ ãniña, Dios cʉ̃ cajoʉ,” ĩgarãma. Bairo na ĩrĩ, camasã capããrãrẽ na ĩtogarãma. \v 6 Tunu bairoa mʉjãã queti tʉ̃gogarã: “Camasã aperopʉ cʉ̃ãrẽ ãmeo pajĩãrã átiuparã.” Bairo na caátie quetire tʉ̃gori, tʉ̃goacʉaeticõãña. Ati ʉmʉrecóo capetiparo jʉ̃goye bairoa cabaijʉ̃goyecʉtipee niña bairopʉa. Bairi tʉ̃goacʉaeticõãña. \v 7 Ti yʉtea caãno jĩcã yepa macããna, ape yepa macããna mena ãmeo pajĩãgarãma. Tunu bairoa jĩcã macã macããna ape macã macããna mena ãmeo pajĩãgarãma. Tunu apeye aʉariarique atígaro. Tunu tutuaro mena ati yepa cʉ̃ã yuguigaro nipetiropʉ. \v 8 Jĩcãõ carõmio bairirupaʉ caãcõ cõ macʉ̃ cʉ̃ cabuiari rʉ̃mʉ capũnirõ tʉ̃goñarĩ cõ cawisiojʉ̃goriquere bairo niña atie ʉmʉrecóo cabaipee mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije. \p \v 9 “Mai, atie cabaiparo jʉ̃goye mʉjããrẽ roro átijʉ̃gogarãma. Mʉjããrẽ ñerĩ, aperãrẽ mʉjãã jogarãma popiye mʉjãã baio joroque na caátiparore bairo ĩrã. Bairo áticõã, roro majũ mʉjããrẽ átigarãma. Bairi yua, ati ʉmʉrecóo macããna nipetirã mʉjããrẽ ĩñategarãma, yʉ yarã mʉjãã caãnoi. \v 10 Bairi ti yʉtea caãno capããrã camasã yʉ yaye bʉsʉriquere piticõãgarãma. Jĩcããrã ãmeo bʉsʉjãbuitiregarãma na majũ. Bairo bairã, ãmeo tejãñugarãma na majũ. \v 11 Tunu bairoa, ‘Jãã, profeta majã, jãã ãniña,’ caĩtori majã capããrã etagarãma. Bairo camasãrẽ na ĩ quetibʉjʉri, na ĩtogarãma. Ricaati tʉ̃gojʉ̃gogarãma camasã pʉame. \v 12 Camasã rorije na caátie bʉtioro majũ nigaro. Bairi camasã capããrã na caãmeomairĩjẽrẽ jãnacõãgarãma. \v 13 Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, noa ũna yʉ yaye bʉsʉrique jĩcã wãmeacã ũnorẽ na cajãnaeticõãta, yasietigarãma. \v 14 Atie caroa queti cʉ̃ã ati ʉmʉrecóo capetiparo jʉ̃goye nipetiropʉ cajesapeticoa jʉ̃goyecʉtipee niña bairopʉa. \p \v 15 “Bairi mʉjãã pʉame profeta Daniel ãnacʉ̃ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo cabaietarijere ĩñarã, atore bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñamasĩgarã: ‘Merẽ ati macã yasigaro baiya.’ Dios ya wiire nocãrõ caroapaʉre moecʉ̃ caróʉ majũ topʉ cʉ̃ caãnierẽ ĩñarã, tore bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñamasĩgarã yua. (Mʉjãã, ati tuti yʉ ya tutire caĩñabuerã pʉame tʉ̃gopeoya yʉ yaye, yʉ caquetibʉjʉrijere.) \v 16 Bairo cabairo, Judea yepa macããna ʉ̃tã yucʉpʉ na ruti ápáro. \v 17 Tunu bairoa jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ wii, cabuimacã arʉapʉ cʉ̃ caãmata, ruiatíri, cʉ̃ apeyere, ape arʉapʉ caãnierẽ cʉ̃ jei ápéricõãto. Cariape cʉ̃ ácoa ápáro. \v 18 Tunu bairoa cʉ̃, wesepʉ caãcʉ̃ cʉ̃ jutii ũnierẽ bomicʉ̃ã, cʉ̃ jetunuʉ apéricõãto cʉ̃ ya wiipʉ. \v 19 ¡Ti rʉ̃mʉ caãno carõmia bairirupaʉ caãna popiye netõrõ baigarãma! ¡Tunu bairoa, caũpũrããcãrẽ, capũnaacʉna cʉ̃ã popiye netõrõ baigarãma ti rʉ̃mʉrẽ! \v 20 Bairi Diore cʉ̃ jẽniña, mʉjãã carutiripaʉ camasiriyoeti rʉ̃mʉ to caãniparore bairo ĩrã. Cawãma pue yʉtea caãno, o marĩ judío majã, marĩ cayerijãrĩ rʉ̃mʉ ũnorẽ to cabaietiparore bairo ĩrã, Diore cʉ̃ jẽniña. \v 21 Ti rʉ̃mʉrẽ roro ati yepapʉre bairique nigaro. Dios ati yepare cʉ̃ caátijʉ̃gori rʉ̃mʉ bero tocãnacã rʉ̃mʉrẽ netõrõ popiye bairica yʉtea nigaro ti rʉ̃mʉ caetaro. \v 22 Bairi Dios pʉame ti rʉ̃mʉ roro cabairijere cʉ̃ cajãnarotieticõãta, camasã nipetiro riapeticoabujiorãma. Baipʉa, mʉjãã, cʉ̃ cabeserãrẽ mairĩ, peti yʉtea ũnoa popiye mʉjãã cabaipa rʉ̃mʉrẽ áti ẽñotabojagʉmi. \p \v 23 “Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, ‘Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ pʉame ati macãpʉ etaupʉ,’ o ‘Jĩ macãpʉ etaupʉ,’ cʉ̃ caĩata, cariape cʉ̃ mʉjãã tʉ̃goetigarã. \v 24 Caĩtopairã capããrã atígarãma. ‘Yʉa, Mesías yʉ ãniña,’ o ‘Yʉa, profeta yʉ ãniña,’ caĩrã atígarãma. Capee átijẽñogarãma, camasã ricaati na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩrã. Mʉjãã ũna, Dios cʉ̃ cabesericarã cʉ̃ãrẽ ĩtomigarãma. \v 25 Merẽ mʉjãã, yʉ cabuerã, tiere mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉ jʉ̃goyetiya. \v 26 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Noa ũna, ‘Mesías, desierto cayucʉmanopʉ buiaetaupʉ,’ na caĩata, cariape na tʉ̃goeticõãña. Camasã manopʉ yʉ macãrã ápéricõãña. Tunu bairoa aperã, ‘Mesías, ato marĩ caĩñaetopʉ ãcʉ̃mi,’ na caĩata, cariape na tʉ̃goeticõãña. Bairo mee yʉ tunuetagʉ ati yepare. \v 27 Bʉpo pʉame yabei, muipʉ cʉ̃ cawãmʉatópʉi yabejʉ̃go acʉ́, jõ muipʉ cʉ̃ caruiropʉ yabetuetayami. Torea bairo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ nemo ati yepapʉre yʉ catunuatí rʉ̃mʉrẽ yʉ baigʉ. Yoaro mee yʉ bauetagʉ tunu. \v 28 Tunu bairoa noo rupaʉri ãnajẽ cacũñarõ yucaa cʉ̃ã topʉa neñaetagarãma,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 El regreso del Hijo del hombre \r (Mr 13.24-37; Lc 21.25-33; 17.26-30, 34-36) \p \v 29 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩ nemowĩ tunu: “Camasã roro majũ na cabairi yʉtea capetiro bero, muipʉ ʉmʉrecóo macããcʉ̃ naitĩãcoagʉmi. Ñami macããcʉ̃ cʉ̃ã bauetigʉmi. Ñocõã, ʉmʉrecóore caãnimiatana cʉ̃ã ñacoagarãma. Bairo bairã, ʉmʉrecóo macããna nipetirã yugui ñacoagarãma. \v 30 Bairo cabairo bero, apeye ũnie átijẽñorĩqũẽ ʉmʉrecóo macããjẽ Dios cʉ̃ caáti ĩñorĩjẽ buiaetagaro. Bairi ati yepa tocãnacã poa macããna tiere ĩñarã, ‘Merẽ etamajũcoagʉmi Camasã Jʉ̃gocʉ,’ ĩ masĩgarãma. Bairo na pʉame yʉ uwirã otigarãma. Tocãrõã yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, buseriwo watoapʉ nocãrõ yʉ catutuarije mena, bairi yʉ caasiyabatorije mena yʉ caatóre ĩñajogarãma. \v 31 Bairo trompeta, pútíricaro cabʉsʉocajoro yua, yʉ ʉ̃mʉa, ángelea majãrẽ nipetiropʉ na yʉ árotigʉ. Bairi ati ʉmʉrecóo macããna nipetiropʉ caãnarẽ na neñogarãma yʉ cabesericarã pʉamerẽ. \p \v 32 “Mai, higuera yucʉre mʉjãã masĩña. Ti yucʉ cawãma pũũ cawasoaro ĩñarã, ‘Merẽ cʉ̃ma cõñarõ baiya,’ mʉjãã ĩ masĩña. \v 33 Torea bairo mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrijere bairo cabaietaro ĩñarã, ‘Merẽ Jesús ati yepapʉ nemo cʉ̃ catunuetaparo cõñarõ baiya,’ mʉjãã ĩ masĩgarã. \v 34 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije baipeticoagaro ti yʉtea macããna na cariaparo jʉ̃goye. \v 35 Tunu bairoa ati ʉmʉrecóo, ati yepa cʉ̃ã yasipeticoagaro. Yʉ yaye quetibʉjʉrique roque petietigaro. Yʉ caĩrõrẽã bairo baimajũcõãgaro. \p \v 36 “Bairopʉa ti rʉ̃mʉ, ti hora majũ mʉjãã yʉ caquetibʉjʉrije caetaparore ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ masĩẽtĩñami. Ʉmʉrecóo macããna ángelea majã cʉ̃ã masĩẽtĩñama. Yʉ, cʉ̃ macʉ̃ cʉ̃ã yʉ masĩẽtĩña. Marĩ Pacʉ Dios jeto masĩñami ti rʉ̃mʉ caetaparore. \p \v 37 “Noé ãnacʉ̃ cʉ̃ caãniyʉteare cabaiyaricarorea bairo baigaro nemo Camasã Jʉ̃gocʉ ati yepapʉre yʉ catunuatí rʉ̃mʉrẽ. \v 38 Atore bairo baiyayuparã camasã mai Noé ãnacʉ̃ cʉ̃ caãni yʉteapʉre, ati yepa caruaparo jʉ̃goye: Camasã caroaro ãñuparã. Eti, ʉga, bairi tunu wãmo jiya átiãñuparã, ñe ũno jĩcã wãmeacã cabaiãnipeere tʉ̃goñarĩ mee. Noé, cũmua capairicare cʉ̃ caájããrĩ rʉ̃mʉpʉ baijãnañuparã. \v 39 Bairo ʉseanirõ cabaiãnimiatana pʉame na cayasipeere masĩẽsuparã. Ati yepa oco mena narẽ to cajʉ̃goneruaparo jʉ̃goye masĩẽsuparã. Torea bairo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, nemo yʉ catunuetaro dope caĩmasĩã mani rʉ̃mʉ yʉ etagʉ. \v 40 Ti rʉ̃mʉ caãno pʉgarã caʉ̃mʉa wesepʉ nigarãma. Bairo pʉgarã nimirãcʉ̃ã, jĩcãʉ̃ cʉ̃ mena macããcʉ̃ jeto neáecogʉmi. Apei cʉ̃ bapa pʉame neáecoetigʉmi. \v 41 Tunu bairoa pʉgarã rõmia rupa bari trigo wãĩãnigarãma. Bairo pʉgarã rõmia nimirãcʉ̃ã, jĩcãõã, cõ mena macããcõ jeto neáecogomo. Apeo pʉame neáecoetigomo. Mʉjãã pʉame ti rʉ̃mʉ yʉ caetaparore dope bairo mʉjãã ĩ masĩẽtĩgarã. \p \v 42 “Bairi yʉ, mʉjãã Quetiupaʉ, yʉ caetaparore mʉjãã masĩẽtĩgarã. Bairi masacatiya yʉ yarã. Cacãnirãrẽ bairo baieticõãña. Caroaro ãnicoteya. \v 43 Tunu ati wãme mʉjããrẽ ĩcõñarĩ yʉ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gopeoya: Apei wii upaʉ, cʉ̃ ya wii macããjẽrẽ cayajaʉacʉ́re ñami caãno ti hora majũ cʉ̃ caetarore cʉ̃ camasĩata, cãnietibujioʉmi. Cʉ̃ caetarore ĩñaricanʉgõbujioʉmi, jããremi, ĩ. \v 44 Torea bairo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, tunu yʉ caetari rʉ̃mʉrẽ jĩcãʉ̃ cayajari majõcʉre bairo yʉ etagʉ ati yepapʉre. ‘Ti rʉ̃mʉ majũ etagʉmi,’ caĩã mani rʉ̃mʉ yʉ etagʉ. Bairi caroaro ãña. Nemo yʉ catunuetaparo jʉ̃goye caroaro mʉjãã ãnicotegarã,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 El criado fiel y el criado infiel \r (Lc 12.41-48) \p \v 45-46 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme ĩcõñarĩ atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Jĩcãʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ caápáro jʉ̃goye, ‘Yʉ ʉ̃mʉa aperãrẽ na mʉ qũẽnowã. Ʉgariquere na mʉ batowa,’ qũĩ cũñupʉ̃ cʉ̃ ʉ̃mʉ, cʉ̃ rocajãñurĩ macããcʉ̃rẽ. Bairi cabero tunuetaʉ, cʉ̃ ʉ̃mʉ cʉ̃ caĩrotiricarorea bairo cʉ̃ caápata, caroare cʉ̃ jogʉmi. Bairi ʉseanirĩ nigʉmi cʉ̃ ʉ̃mʉ. \v 47 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Quetiupaʉ pʉame atore bairo ĩgʉmi cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ: ‘Nipetirije yʉ cacʉ̃gorijere carotibojaʉ mʉ ãnigʉ.’ \v 48 Bairo átato ũnorẽã, cʉ̃ cacũátacʉ pʉame caróʉ cʉ̃ caãmata, ‘Yʉ quetiupaʉ tãmurĩ tunu etaecʉmi,’ ĩrĩ aperã cʉ̃ baparãrẽ roro na átibujioʉmi. \v 49 Aperã cʉ̃rẽ bairo paabojari majãrẽ roro na átibujioʉmi. Tunu bairoa aperã caetipairã mena ʉga, eticũmu baibujioʉmi. \v 50 Bairi cabero cʉ̃ quetiupaʉ cañesẽãʉ̃atácʉ pʉame, ‘Ti rʉ̃mʉ etagʉmi,’ cʉ̃ caĩmasĩẽtĩ rʉ̃mʉrẽ etabujioʉmi. Bairo etaʉ yua, cʉ̃ caroticũátacʉ roro cʉ̃ caátiere ĩñabujioʉmi. \v 51 Bairo ĩña yua, popiye cʉ̃ baio joroque cʉ̃ átibujioʉmi. Cʉ̃ piticõãbujioʉmi, aperã caĩtorã mena cʉ̃ ãmarõ, ĩ. Topʉ bʉtioro otigarãma camasã. Na opire bacarʉpotugarãma, bʉtioro yapapuarã yua,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \c 25 \s1 La parábola de las diez muchachas \p \v 1 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme ĩcõñarĩ atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ pʉame cawãmarã rõmirĩ pʉga wãmo cãnacãõ cawãmojiyaenarẽ bairo niña. Bairi na yaʉ cʉ̃ cawãmojiyari rʉ̃mʉ caãno cʉ̃ bose rʉ̃mʉrẽ ĩñagarã, cʉ̃ pacʉ ya wiipʉ ásúparã, topʉ cʉ̃, cʉ̃ nʉmo caãnipao mena na caetarore coterã. Bairi ñami caãnoi, na cajĩñabusuri rupaare tocãnacãõpʉa jeásúparã. \v 2 Bairo na mena macããna jĩcã wãmo cãnacã rõmirĩ catʉ̃goñajʉ̃goyecʉperã ãñuparã. Aperã na mena macããna catʉ̃goñajʉ̃goyecʉna ãñuparã. \v 3 Catʉ̃goñajʉ̃goyecʉperã pʉame na cajĩñawonemopee ʉse ape botella mena jeápeyuparã. \v 4 Na bapa pʉame camasĩrã ãnirĩ, ape botella ʉsere jeánemoñuparã. \v 5 Bairo cʉ̃ nʉmo caãnipaore caneiátácʉ pʉame tãmurĩ etaesupʉ. Bairi cawãmarã rõmirĩ narẽ wʉgoa caetaro, cãnicoasuparã tie jãã ĩrĩ mee. \v 6 Bairo ñami recomacã cacõñarõ majũ jĩcãʉ̃ awajarique mena, ‘¡Jã, ĩñañijate! ¡Atíyami cawãmaʉ, cʉ̃ nʉmo caãnipao mena! ¡Cʉ̃ marĩ jẽnirápáro!’ ĩñupʉ̃. \v 7 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cawãmarã rõmirĩ nipetirã wãcãrĩ, na cajĩñaworica rupaare qũẽnojʉ̃goyuparã tunu. \v 8 Bairo na caqũẽnorõ, catʉ̃goñajʉ̃goyecʉperã pʉame atore bairo na ĩ jẽniñuparã na baparã rõmirĩrẽ: ‘¡Jãã jĩñaworica rupaa ʉse petiro baiya! Jĩña wotutuaetiya. Bairi mʉjãã yaye ʉse petoaca jãã joya,’ na ĩñuparã. \v 9 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, ‘Mʉjããrẽ jãã jomasĩẽtĩña. Mʉjããrẽ jãã cajoata, jãã yaye etaetibujioro,’ na ĩñuparã. ‘Bairi wapatirájá ʉsere mʉjããrẽ carʉsarijere,’ na ĩñuparã catʉ̃goñajʉ̃goyecʉna, na baparã rõmirĩrẽ. \v 10 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, ‘Jaʉ’ ĩ, acoásúparã ʉsere wapatiráná yua. Bairo na caátó bero, cawãmojiyapaʉ pʉame etayupʉ. Etari yua, catʉ̃goñajʉ̃goyecʉna paijãñurõ caʉsejeatana rõmirĩ pʉame cʉ̃, cʉ̃ nʉmo mena cʉ̃ pacʉ ya wiipʉ jããcoasuparã, ʉgarique jʉ ʉgaráná bose rʉ̃mʉ na caqũẽnoatajere. Bairo na cajããrõ bero, ti wii jope pʉamerẽ biacõãñuparã yua. \v 11 Cabero ʉsere cawapatiratana rõmirĩ jopetʉ etarã, atore bairo ĩ piiyuparã: ‘¡Jãã Quetiupaʉ, jãã jope pããña!’ qũĩmiñuparã. \v 12 Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, cawãmojiyaatacʉ pʉame ti jopere pããnemoesupʉ. ‘Cariapea mʉjããrẽ ñiña: Mʉjããrẽ yʉ masĩẽtĩña,’ na ĩñupʉ̃ yua,” ĩcõñarĩ jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \p \v 13 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ: “Mʉjãã, ti rʉ̃mʉ ti hora majũ yʉ catunuetaparore mʉjãã masĩẽtĩgarã. Bairi caroaro masacatiri ãnicoteya. Cacãnirãrẽ bairo baieticõãña,” jãã ĩwĩ. \s1 La parábola del dinero \r (Lc 19.11-27) \p \v 14 Ape wãme ĩcõñarĩ tunu atore bairo jãã ĩ quetibʉjʉnemowĩ Jesús: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ pʉame jĩcãʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ cabairiquere bairo niña. Cʉ̃ pʉame ape yepa cayoaropʉ ágʉ jʉ̃goye, cʉ̃ paabojari majãrẽ na piijori, na nuniñupʉ̃ tocãnacãʉ̃rẽã cʉ̃ yaye dinerore, tiere na caqũẽnobojaparore bairo ĩ. \v 15 Bairi na mena macããcʉ̃rẽ jĩcã wãmo cãnacã mil moneda tiiri majũ cʉ̃ nuniñupʉ̃. Apei pʉamerẽ pʉga mil moneda tiiri majũ cʉ̃ nuniñupʉ̃. Apei pʉamerẽ jĩcã mil moneda tiiri majũ cʉ̃ nuniñupʉ̃. Na capaarique na cawapatamasĩrõ cãrõ na joyupʉ quetiupaʉ cʉ̃ ʉ̃mʉa tocãnacãʉ̃rẽã. Bairo na nuni yaparo, acoásúpʉ na quetiupaʉ yua. \v 16 Bairo cʉ̃ caátó bero, cʉ̃ ʉ̃mʉ jĩcã wãmo cãnacã mil moneda tiiri majũ cʉ̃ cajoatacʉ pʉame, ãmeo nuni wapatari yoaro mee apeye jĩcã wãmo cãnacã mil moneda tiiri majũrẽ wapatanemoñupʉ̃. \v 17 Torea bairo pʉga mil majũ moneda tiiri cʉ̃ cajoatacʉ cʉ̃ã apeye pʉga mil moneda tiiri majũrẽ wapatanemoñupʉ̃. \v 18 Bairo caroaro na cawapatanemomiatacʉ̃ãrẽ, jĩcã mil moneda tiiri majũ cʉ̃ cajoatacʉ pʉame wapatanemoesupʉ. Cʉ̃ quetiupaʉ dinerore cʉ̃ canunirõ bero, acoásúpʉ. Á yua, yepa pupeapʉ ope yesea, cʉ̃ quetiupaʉ dinerore topʉ yacũcõãñupʉ̃. \p \v 19 “Bairo cayoato bero, paabojari majã quetiupaʉ pʉame tunuetayupʉ tunu cʉ̃ ya yepapʉ. Bairo tunuetari bero, cʉ̃ paabojari majãrẽ na piijoyupʉ, dinerore cʉ̃ canunicũrĩcãrãrẽ. ‘¿Nocãrõ majũ na wapataupari tocãnacãʉ̃pʉa?’ ĩ, na piijoyupʉ. \v 20 Bairi cʉ̃ paabojari majõcʉ jĩcã wãmo cãnacã mil moneda tiiri majũ cʉ̃ cajoricʉ pʉame cʉ̃tʉ etajʉ̃goyupʉ. Eta yua, atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Yʉ quetiupaʉ, mʉ dinerore yʉ mʉ cacũrĩqũẽ mena yʉ wapatanemoapʉ. Mʉ pʉame jĩcã wãmo cãnacã mil moneda tiiri majũrẽ yʉ mʉ cacũmiatacʉ̃ãrẽ, tunu jĩcã wãmo cãnacã mil moneda tiirire mʉ yʉ tunuo buipeogʉ,’ qũĩñupʉ̃. \v 21 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cʉ̃ quetiupaʉ pʉame atore bairo qũĩ yʉyupʉ: ‘Ñumajũcõãña. Cañuʉ mʉ ãniña mʉa paabojari majõcʉ. Bairi caroaro tʉ̃goñarĩqũẽ yeri pũna mena apeye petoaca caãnie ũnierẽ mʉ caĩñarĩcãnʉgõmasĩrõ jʉ̃gori, paijãñurõ caãnie ũnierẽ caĩñarĩcãnʉgõpaʉ mʉrẽ yʉ cũña. Bairi yʉ ya wiipʉ jããʉ̃ asá. Yʉ mena ʉseanirĩ ãña,’ qũĩñupʉ̃. \v 22 Cabero cʉ̃ paabojari majõcʉ apei pʉga mil moneda tiiri majũrẽ cʉ̃ cajoricʉ cʉ̃ã etari, atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Yʉ quetiupaʉ, mʉ dinerore yʉ mʉ cacũrĩqũẽ mena yʉ wapatanemoapʉ. Mʉ pʉame pʉga mil moneda tiiri majũrẽ yʉ mʉ cacũmiatacʉ̃ãrẽ, tunu pʉga mil moneda tiirire mʉ yʉ tunuo buipeogʉ,’ qũĩñupʉ̃. \v 23 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cʉ̃ quetiupaʉ pʉame atore bairo qũĩ yʉyupʉ: ‘Ñumajũcõãña. Cañuʉ mʉ ãniña mʉa paabojari majõcʉ. Bairi caroaro tʉ̃goñarĩqũẽ yeri pũna mena apeye petoaca caãnie ũnierẽ mʉ caĩñarĩcãnʉgõmasĩrõ jʉ̃gori, paijãñurõ caãnie ũnierẽ caĩñarĩcãnʉgõpaʉ mʉrẽ yʉ cũña. Bairi yʉ ya wiipʉ jããʉ̃ asá mʉ cʉ̃ã. Yʉ mena ʉseanirĩ ãña,’ qũĩñupʉ̃. \p \v 24 “Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, apei cʉ̃ paabojari majõcʉ jĩcã mil moneda tiiri majũrẽ cʉ̃ cajoricʉ pʉame yua cʉ̃tʉ etari, atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Yʉ quetiupaʉ, mʉa, tutuaro mena caroti mʉ ãniña. Caoteecʉ nimicʉ̃ã, aperã na caoteriquepʉre mʉ jenucũña. Tunu bairoa aperã yayere na mʉ ẽmanucũña. \v 25 Bairo caácʉ mʉ caãnierẽ uwiri caroaro yʉ qũẽnocũwʉ̃ mʉ dinerore. Yepapʉ yeseari yʉ yacũwʉ̃ tiere, yasire, ĩ. Ãmerẽ yua, mʉ yʉ tunuogʉ tie mʉ dinero, yʉ mʉ canunimirĩqũẽrẽ.’ \v 26 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ quetiupaʉ pʉame qũĩñupʉ̃: ‘Mʉa, paabojari majõcʉ, cañuecʉ̃ cateeyepai majũ mʉ ãniña. ¿Atore bairo yʉre mi tʉ̃goñanucũñati: “Caoteecʉ nimicʉ̃ã, aperã na caoteriquepʉre jenucũñami. Tunu bairoa aperã yayere na ẽmanucũñami,” yʉre mi tʉ̃goñanucũñati? \v 27 Bairo yʉre caĩtʉ̃goñaʉ nimicʉ̃ã, ¿nopẽĩ yʉ dinerore bancopʉ mʉ cũẽtĩ? Bairo cũrĩ, tie dinerore mʉ cawasorije wapa mʉ wapatanemobujioricʉ. Tie mena yʉ mʉ tunuobujioatacʉ, yʉ ya wii yʉ catunuetaro,’ qũĩ tutiyupʉ quetiupaʉ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ. \v 28 Bairo qũĩ yaparori, atore bairo na ĩñupʉ̃ aperã cʉ̃tʉ caãnarẽ: ‘Dinero, cʉ̃ cacʉ̃gorijere ẽmarĩ, apei pʉga wãmo cãnacã mil majũ moneda tiirire cacʉ̃goʉre cʉ̃ joya.’ \v 29 Torea bairo jeto yʉ átirotigʉ camasãrẽ. Noa ũna caroaro tʉ̃goñarĩqũẽ yeri pũna mena yʉ cajorijere na caĩñaʉsaata, paijãñurõ na yʉ jonemogʉ tunu. Aperã caroaro tʉ̃goñarĩqũẽ yeri pũna mena yʉ cajorijere na caĩñaʉsaeticõãta, na cacʉ̃gomirĩjẽ cʉ̃ãrẽ yʉ ẽmapeyocõãgʉ. \v 30 Bairi ãni, yʉre capaabojamasĩẽcʉ̃rẽ macãpʉ cʉ̃ rocawiyojoya canaitĩãrõpʉ. Topʉre camasã otigarãma. Na opire bacarʉpotugarãma, bʉtioro yapapuarã yua,” ĩcõñarĩ jãã quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 El juicio de las naciones \p \v 31 Ĩ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ Jesús tunu: “Camasã Jʉ̃gocʉ, ati yepapʉ nemo yʉ catunuetari rʉ̃mʉrẽ caasiyarije mena yʉ atígʉ. Tunu bairoa yʉ yarã ángelea majã mena yʉ atígʉ. Bairo atí yua, trono quetiupaʉ cʉ̃ caruiro caroaro majũpʉ yʉ ruigʉ. \v 32 Bairo yʉ caruiro, ati ʉmʉrecóo macããna, tocãnacã poa macããna yʉ riape neñaetagarãma. Bairo na caneñaetaro ĩña, na ñiñabesegʉ. Jĩcãʉ̃ ovejare cacotei cʉ̃ yarã nurĩcãrã oveja, bairi cabras na caĩrã cʉ̃ãrẽ ricaati jeto cʉ̃ cabesecũrõrẽ bairo camasã nipetirore na ñiñabesegʉ. \v 33 Bairi yʉ yarã, ovejare bairo caãna pʉamerẽ yʉtʉ cariape nʉgõãrẽ na yʉ nucũrotigʉ. Aperã yʉ camasĩẽna, cabrare bairo caãna roquere yʉtʉ caãcõ nʉgõãrẽ na yʉ nucũrotigʉ. \p \v 34 “Bairo áticõã, yʉ, Quetiupaʉ Rey, bairo ñigʉ yʉ caruiro cariape nʉgõã caãnarẽ: ‘Yʉ yarã, yʉ Pacʉ caroaro ʉseanirĩqũẽrẽ cʉ̃ cajoricarã ãnirĩ, tiaya. Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre jããrã asá, ati ʉmʉrecóo caãniparo jʉ̃goye mʉjãã caãnipeere cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo. \v 35 Yʉ pʉame yʉ caqueyaro, yʉ mʉjãã ʉgarotiwʉ. Tunu bairoa yʉ cañemejipiro, yʉ mʉjãã etirique nuniwʉ̃. Tunu bairoa canucũñesẽãrĩ majõcʉre bairo yʉ cabainucũñesẽãrõ, “Jããtʉ ãña,” yʉ mʉjãã ĩwʉ̃. \v 36 Tunu bairoa yʉ cajutii cʉ̃goeto, yʉ mʉjãã jutii nuniwʉ̃. Tunu yʉ cariaro, mʉjãã pʉame yʉtʉ etari caroaro yʉ mʉjãã jʉátinemowʉ̃. Torea bairo yʉ mʉjãã ápʉ preso jorica wii yʉ caãno cʉ̃ãrẽ,’ na ñigʉ nipetirã yʉ caruiro cariape nʉgõã caãnarẽ. \v 37 Bairo yʉ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo ñi jẽniñagarãma na, carorije wapa cacʉ̃goena yʉ caĩñarã pʉame: ‘Jãã Quetiupaʉ, ¿dipaʉ ũno mʉ caqueyaro, mʉrẽ jãã ʉgarotiri? Tunu, ¿dipaʉ ũno mʉ cañemejipiro, mʉrẽ etirique jãã nunirĩ? \v 38 Tunu, ¿dipaʉ ũno canucũñesẽãrĩ majõcʉre bairo mʉ cabainucũñesẽãrõ, “Jããtʉ ãña,” mʉrẽ jãã ĩrĩ? Tunu, ¿dipaʉ ũno mʉ cajutii cʉ̃goeto, mʉrẽ jutii jãã nunirĩ? \v 39 Tunu, ¿dipaʉ ũno majũ mʉ cariaro, o preso jorica wii mʉ caãno, mʉtʉ etari mʉrẽ jãã jʉátinemoñuparĩ?’ ñi jẽniñagarãma yʉtʉ cariape nʉgõãrẽ caãna pʉame. \v 40 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo ñigʉ yʉ, Quetiupaʉ Rey: ‘Cariape mʉjããrẽ niña: Yʉ yarã cabʉgoro macããna cʉ̃ãrẽ caroaro na mʉjãã cajʉátinemorõĩ, yʉpʉre jʉátinemorã mʉjãã ápʉ,’ ñigʉ yʉtʉ cariape nʉgõã caãnarẽ. \p \v 41 “Ĩ yaparo, yʉ, Quetiupaʉ Rey, ñinemogʉ tunu caãcõ nʉgõã pʉame caãnarẽ: ‘Mʉjãã, popiye mʉjãã baio joroque mʉjãã átigʉmi Dios cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo. Bairi ánája mʉjãã caʉ̃petietopʉ. Wãtĩ, cʉ̃ yarã ángelea cañuena mena Dios narẽ cʉ̃ cacũjʉ̃goricaropʉ ánája. \v 42 Yʉ pʉame yʉ caqueyaro yʉ mʉjãã ʉgarotiepʉ. Tunu bairoa yʉ cañemejipiro, yʉ mʉjãã etirique nuniepʉ̃. \v 43 Tunu bairoa canucũñesẽãrĩ majõcʉre bairo yʉ cabainucũñesẽãrõ, “Jããtʉ ãña,” yʉ mʉjãã ĩẽpʉ̃. Tunu bairoa yʉ cajutii cʉ̃goeto, yʉ mʉjãã jutii nuniepʉ̃. Tunu yʉ cariaro, bairi preso jorica wiipʉ yʉ caãno cʉ̃ãrẽ, yʉtʉ etari caroaro yʉ mʉjãã jʉátinemoepʉ,’ ñigʉ yʉtʉ caãcõ nʉgõã caãnarẽ. \v 44 Bairo yʉ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo ñi jẽniñagarãma: ‘Jãã Quetiupaʉ, ¿dipaʉ ũno mʉ caqueyaro, o mʉ cañemejipiro, o jãã ya macãpʉ mʉ caetaro, o mʉ cariaro, o preso jorica wiipʉ mʉ caãno jãã jʉátinemoesuparĩ? Bairo mʉ cabairo jãã ĩñaepʉ̃,’ ñigarãma. \v 45 Bairo na caĩrõ, atore bairo na ñigʉ, yʉ, Quetiupaʉ Rey: ‘Cariape mʉjããrẽ ñiña: Yʉ yarã cabʉgoro macããna cʉ̃ãrẽ na mʉjãã cajʉátinemoetoi, yʉpʉre jʉátinemoena mʉjãã ápʉ,’ na ñigʉ yʉtʉ caãcõ nʉgõã caãnarẽ. \v 46 Bairi na pʉame popiye bairique capetietopʉ ágarãma yua. Carorije cacʉ̃goenarẽ bairo yʉ caĩñarã pʉame yʉ mena ʉseanirĩ ãnicõã ninucũgarãma tocãnacã rʉ̃mʉa,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \c 26 \s1 Conspiración para arrestar a Jesús \r (Mr 14.1-2; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Bairo nipetirije ĩ quetibʉjʉ yaparori, atore bairo cʉ̃ cabuerãrẽ jãã ĩnemowĩ tunu: \p \v 2 —Merẽ mʉjãã masĩña. Pascua bose rʉ̃mʉ etagaro baiya. Pʉga rʉ̃mʉa rʉsaya. Tocãrõã yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre, yʉ nunirocagarãma, yucʉpãĩpʉ aperã yʉ na capapuaturocaparore bairo ĩrã —jãã ĩwĩ Jesús. \p \v 3 Tipaʉ caãno, sacerdote majã quetiuparã, bairi cabʉtoa camasĩrã cʉ̃ã Caifás cawãmecʉcʉ ya wiire neñañuparã. Caifás pʉame sacerdote majã quetiupaʉ, sumo sacerdote majũ ãmi. \v 4 Bairo neñarã, atore bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: “¿Dope bairo camasã na caĩñaeto Jesure gobierno cʉ̃ ñerotio joroque marĩ áticʉti?” ãmeo ĩñuparã ĩtorique mena, Jesús cʉ̃ cariarore borã. \p \v 5 —Bairãpʉa, Pascua caãno cʉ̃ marĩ ñerotimasĩẽna, camasã roro awajari marĩ tutirema, ĩrã —ĩ tʉ̃goñañuparã. \s1 Una mujer derrama perfume sobre Jesús \r (Mr 14.3-9; Jn 12.1-8) \p \v 6 Jesús pʉame tipaʉ caãno Betania macãpʉ ãmi, carupaʉ boamirĩcʉ̃ Simón cawãmecʉcʉ ya wiipʉ. \v 7 Bairo ti wii cʉ̃ caãno, jĩcãõ carõmio cʉ̃tʉ etawõ. Cõ pʉame caroarʉacapʉ jiraro cajʉtiñurĩjẽ pairo cawapacʉtiere neamó. Bairo Jesús mesapʉ cʉ̃ caruiro, carõmio pʉame tie caroa cajʉtiñurĩjẽrẽ cʉ̃ rʉpoapʉ piopeowõ, Jesure bʉtioro nʉcʉ̃bʉgoo. \v 8 Jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame bairo cõ caáto ĩñarã, cõ mena jãã asiajãñuwʉ̃. \p —¿Nopẽĩõ pairo cawapacʉtiere bairo cõ átireyati? \v 9 Apei, tiere caboʉre cõ canuniata, tie wapa pairo dinerore jeri, aperã cabopacarãrẽ na jʉátinemo masĩbujiomo. Ãmerẽ tie yasicoaya cõ cawapatabujioataje yua —jãã ãmeo ĩwʉ̃ jãã majũ. \p \v 10 Jesús pʉame tʉ̃gowĩ jãã caãmeoĩrĩjẽrẽ. Bairi atore bairo jãã ĩwĩ: \p —¿Nopẽĩrã patowãcõrõ cõrẽ mʉjãã bʉsʉpaiyati? Atio carõmio bairo yʉre cõ caátie ñujãñuña. \v 11 Cabopacarã nicõãnucũgarãma mʉjãã watoare. Yʉ pʉame roque yoaro yʉ ãmerĩgʉ ati yepapʉre. \v 12 Bairo cajʉtiñurĩjẽrẽ yʉ rʉpoare cõ capiopeoro jʉ̃gori yʉ rupaʉre caroaro qũẽnoñamo, yʉ rupaʉri ãnajẽrẽ na carocaparo jʉ̃goye. \v 13 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ati ʉmʉrecóo nipetiropʉ, atie yʉ yaye queti, camasãrẽ Dios cʉ̃ canetõõrĩjẽrẽ na caquetibʉjʉropʉ atio carõmio bairo yʉre cõ caátie cʉ̃ãrẽ quetibʉjʉgarãma. Bairi cõ caátiere masĩcõã ninucũgarãma camasã tocãnacã rʉ̃mʉa —jãã ĩwĩ Jesús. \s1 Judas traiciona a Jesús \r (Mr 14.10-11; Lc 22.3-6) \p \v 14 Bairi yua, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ Judas Iscariote cawãmecʉcʉ na ĩñaʉ ásúpi quetiuparã sacerdote majãrẽ. \v 15 Na tʉpʉ etari bairo na ĩñupʉ̃: \p —Jesure, mʉjãã yʉ ñerotigʉ, cʉ̃ mʉjãã capajĩãmasĩparore bairo. Bairi, ¿tie wapa nocãnacã moneda tiirire yʉre mʉjãã nunibujiocʉti tie wapa? —na ĩñupʉ̃. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, treinta plata moneda tiiri majũ cõñarĩ, Judare cʉ̃ nuniñuparã. \v 16 Tipaʉ bero Judas pʉame dipaʉ ũno dope bairo camasã mano macãjʉ̃goyupʉ, Jesure cʉ̃ ñerotigʉ. \s1 La Cena del Señor \r (Mr 14.12-25; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 17 Bairi yua, Pascua bose rʉ̃mʉ, caãnijʉ̃gori rʉ̃mʉ, levadura pan cawauarije caasuamanierẽ judío majã na caʉgari rʉ̃mʉ etawʉ. Bairo ti rʉ̃mʉ caetaro ĩña, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame, cʉ̃tʉ etari, atore bairo cʉ̃rẽ jãã ĩ jẽniñawʉ̃: \p —¿Noopʉ marĩ caʉgapeere jãã caqũẽnoyuro mʉ boyati? \p \v 18 Bairo jãã caĩjẽniñarõ, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Ánája mʉjãã Jerusalẽpʉ. Bairo ti macãrẽ etarã, mʉjãã bócaetagarã jĩcãʉ̃, wii upaʉre. Bairo cʉ̃rẽ bócaeta yua, atore bairo cʉ̃ mʉjãã ĩgarã: “Cabuei bairo ĩñami: ‘Yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ cacũrĩcãrõ merẽ etaro baiya. Bairi mʉ ya wiipʉ yʉ atígʉ, yʉ cabuerã mena Pascua bose rʉ̃mʉrẽ netõgʉ,’ ĩñami marĩrẽ cabuei,” cʉ̃ mʉjãã ĩgarã —jãã ĩwĩ Jesús. \p \v 19 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã, cʉ̃ caĩrõrẽã bairo jãã ápʉ. Bairi ti wiipʉ jãã qũẽnoyuwʉ Pascua rʉ̃mʉ jãã caʉgapeere. \p \v 20 Cabero canaiorĩpaʉ caetaro, Jesús pʉame ti wii jããetari mesapʉ ruiwĩ jãã, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ cʉ̃ cabuerã mena. \v 21 Bairo jãã caʉgaruiripaʉ, atore bairo jãã ĩwĩ Jesús: \p —Cariape mʉjããrẽ ñiña: Mʉjãã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ roro yʉre ĩ bʉsʉjãbuitirocagʉmi. \p \v 22 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bʉtioro jãã tʉ̃goña yapapuawʉ. Bairo bairã, apei, apei, Jesure bairo jãã ĩ jẽniñajʉ̃gowʉ̃: \p —¿Yʉ mee, yʉ ãnicõãẽtĩmicʉti mʉrẽ caĩbʉsʉjãbuitiri majõcʉ? —jãã, tocãnacãʉ̃pʉa jãã ĩ jẽniñawʉ̃. \p \v 23 Bairo jãã caĩrõ, bairo jãã ĩwĩ Jesús: \p —Ãni, ãmerẽ yʉ mena atirʉre cʉ̃ pããrẽ cayosene ʉgaʉ pʉame niñami yʉre roro caĩbʉsʉjãbuitirocapaʉ. \v 24 Torecʉna, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, profeta majã yʉ cabaipeere na caquetibʉjʉcũrĩcãrõrẽã bairo yʉ baigʉ. Cabaimiatacʉ̃ãrẽ, ¡yʉre caĩbʉsʉjãbuitirocapaʉre cʉ̃ carorije wapa pairo nigaro! Bairi cʉ̃ cabuiaeticõãta roque, ñubujioricaro —jãã ĩwĩ Jesús. \p \v 25 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Judas, Jesure caĩbʉsʉjã buitirocaricʉ ãnacʉ̃ pʉame atore bairo qũĩwĩ Jesure: \p —Yʉre cabuei, ¿yʉ mee yʉ ãnicʉti mʉrẽ caĩbʉsʉjãbuitirocapaʉ? \p Bairo cʉ̃ caĩrõ: \p —Mʉ, caĩrõrẽã bairo mʉ baiya —qũĩwĩ Jesús Judare. \p \v 26 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, jãã caʉgatoye, Jesús pʉame cʉ̃ wãmo mena pããrẽ nerĩ, “Dios mʉ ñujãñuña jãã mena,” ĩ yaparo, carecomacã peenerĩ, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ atore bairo ĩrĩ jãã batowĩ: \p —Atie pan, yʉ rupaʉ niña. Tiere ʉgaya —jãã ĩwĩ. \p \v 27 Bairo ĩ yaparo, cʉ̃ wãmo mena copa etiricarʉre nerĩ, “Dios, mʉ ñujãñuña jãã mena,” qũĩ yaparo, atore bairo ĩrĩ ti copare jãã nuniwĩ: \p —Mʉjãã tocãnacãʉ̃ã nipetiro atirʉ macããjẽ ʉse ocore etiya. \v 28 Atie ʉse oco pʉame yʉ rií niña. Camasã capããrãrẽ na netõõgʉ, yʉ riacoagʉ. Bairo yʉ cariápee jʉ̃gori cawãma wãme camasãrẽ Dios cʉ̃ caátibojacũrĩqũẽ etacoaya. \v 29 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ãmea mʉjãã mena ʉse ocore pʉgani yʉ etinemoetigʉ yʉ Pacʉ cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ tunu caetaro marĩ caetinemoparo jʉ̃goye —jãã ĩwĩ Jesús. \s1 Jesús anuncia que Pedro lo negará \r (Mr 14.26-31; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 30 Ĩ yaparo, salmos basarique mena Diore jãã basapeowʉ. Basapeo yaparo yua, jãã acoápʉ́ Olivo cawãmecʉti buropʉ. \v 31 Bairo jãã caátó, atore bairo jãã ĩwĩ Jesús: \p —Ãme ñami mʉjãã nipetiro aperãrẽ uwirã, yʉ mʉjãã aweyocoagarã. Mʉjãã cabaipeere ĩ quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñañupã profeta majã Dios yaye woaturica tutipʉ: ‘Ovejare cacoteire camasã na capajĩãrõ yʉ ẽñotaetigʉ. Bairo cʉ̃rẽ na capajĩãrõ bero cʉ̃ yarã oveja pʉame ábatapeticoagarãma,’ ĩ quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñañupã. \v 32 Tunu bairoa apeyera, yʉ pʉame cariacoatacʉ nimicʉ̃ã, yʉ caticoagʉ tunu. Bairo cati yua, mʉjãã jʉ̃goye Galilea yepapʉ yʉ ágʉ —jãã ĩwĩ Jesús. \p \v 33 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, Pedro pʉame bairo qũĩwĩ: \p —Ãnoa yʉ mena macããna nipetiro mʉrẽ na caaweyocoamiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame roque di rʉ̃mʉ ũno mʉ yʉ aweyoetigʉ. \p \v 34 Bairo cʉ̃ caĩrõ, bairo qũĩwĩ Jesús: \p —Pedro, cariape mʉrẽ ñiña: Ãme ñami ãbocʉ cʉ̃ capiiparo jʉ̃goye itiani, “Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña Jesure,” yʉ mitogʉ —qũĩwĩ Jesús Pedrore. \p \v 35 Pedro pʉame bairo qũĩwĩ: \p —Mʉ mena yʉre na capajĩãrocagamiatacʉ̃ãrẽ, “Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña Jesure,” ñitoetimajũcõãgʉ —qũĩwĩ Pedro Jesure. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã cʉ̃ã nipetiro, bairo jeto cʉ̃ jãã ĩwʉ̃. \s1 Jesús ora en Getsemaní \r (Mr 14.32-42; Lc 22.39-46) \p \v 36 Bairi Jesús mena jãã etawʉ Getsemaní cawãmecʉtopʉ. Bairo jãã caetaro, bairo jãã ĩwĩ Jesús: \p —Ato ruicoteya mai. Jõ jãñurõpʉ Diore cʉ̃ jẽnigʉ yʉ átiya. \p \v 37 Ĩ yaparo, Pedro, bairi pʉgarã Zebedeo pũnaa mena jõjãñurõpʉ na neámí Jesús. Bairo ácʉ́, bʉtioro tʉ̃goña yapapuayupʉ Jesús. \v 38 Bairi atore bairo na ĩñupʉ̃ Pedrojããrẽ: \p —Riaʉre bairo yʉ tʉ̃goña yapapuaya. Mʉjãã pʉame cãniena, atoa yʉ mʉjãã cotewa. \p \v 39 Ĩ yaparo, na jʉ̃goye jãñurõpʉ ánemoñupʉ̃ Jesús. Ánemo yua, cʉ̃ rʉpopaturi mena etanumurĩ yepapʉ cʉ̃ riapére mucũmuáti bairo Diore qũĩ jẽniñupʉ̃: “Caacʉ, mʉ cabooata, atie roro yʉ canetõpeere yʉ mʉ netõõbojagʉ. Bairopʉa, yʉ caborore bairo to baieticõãto. Mʉ caborore bairo roque to baiáto,” ĩ jẽniñupʉ̃. \p \v 40 Cabero tunu ásúpʉ Jesús, Pedrojãã na caãnopʉ. Bairo cacãnirãpʉ̃rẽ na etayupʉ. Bairi qũĩñupʉ̃ Jesús Pedrore: \p —¿Jĩcã hora ũnoacã cãniena, yʉ mʉjãã cotemasĩẽtĩñati? \v 41 Cãniena, wãmʉnʉcãrĩ Diore cʉ̃ jẽniña, wãtĩ mʉjããrẽ cʉ̃ caĩtoetiparore bairo ĩrã. Bairo yʉ mʉjãã caaweyocoagaetimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã rupaʉ pʉame tutuaetiya —na ĩñupʉ̃. \p \v 42 Ĩ yaparo, ásúpʉ tunu Jesús, Diore cʉ̃ jẽninemoʉ ácʉ́. Á yua, bairo qũĩ jẽninemoñupʉ̃ tunu: “Caacʉ, roro yʉ cabaipeere mʉ caẽñotagaeticõãta, bairoa to baiáto. Yʉ caborore bairo to baieticõãto. Mʉ caborore bairo roque to baiáto,” ĩ jẽniñupʉ̃. \p \v 43 Ĩ jẽni yaparo, tunucoásúpʉ Jesús Pedrojãã tʉpʉ. Bairo cacãnirãpʉ̃rẽ na etayupʉ tunu. Na pʉame wʉgoa cʉtiri ĩñapãã masĩẽsuparã. \v 44 Bairo na cabairo ĩña yua, ásúpʉ Jesús tunu Diore cʉ̃ jẽniácʉ, cʉ̃rẽ cʉ̃ cajẽniatatore bairo. \v 45 Bairo jẽni yaparo, tunucoásúpʉ Jesús Pedrojãã na caãnopʉ. Bairo natʉ eta, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã mai cacãnirãrẽ bairo mʉjãã nicõãnucũñati? Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre, carorã carorije cawapa cʉ̃gorãrẽ yʉ na canunirocaripaʉ etaya merẽ. \v 46 Bairi, wãmʉnʉcãña. ¡Jito! Yʉre caĩbʉsʉjãbuitirocari majõcʉ pʉame marĩtʉ atíyami merẽ —na ĩñupʉ̃ Jesús Pedrojããrẽ. \s1 Arrestan a Jesús \r (Mr 14.43-50; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 47 Bairo cʉ̃ caĩãno, Judas, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ caãninucũmiatacʉ pʉame etawĩ. Cʉ̃ mena capããrã camasã cʉ̃ã etawã. Na pʉame jarericapãĩrĩ, bairi yucʉ rʉcaari cʉ̃ãrẽ cʉ̃gori etawã. Sacerdote majã quetiuparã, bairi aperã judío majã cabʉtoa camasĩrã na cajoatana ãma. \v 48 Mai, na caetaparo jʉ̃goye, Judas pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesure cañeranárẽ: “Cʉ̃ wasopanarẽ ũpũrĩ yʉ cajẽnipaʉ pʉame Jesús nigʉmi. Bairo mʉjãã pʉame cʉ̃ yʉ caáto ĩñarã, cʉ̃rẽ mʉjãã ñegarã,” na ĩñupʉ̃. \v 49 Bairo Judas Jesutʉ etari, atore bairo qũĩ jẽniwĩ: \p —¡Cabuei, mʉ ãnimiñati! \p Bairo caroaro mena qũĩtori cʉ̃ ũpũwĩ. \v 50 Bairo cʉ̃ caáto, Jesús pʉame atore bairo qũĩwĩ: \p —Judas, yʉ bapa caãnimiatacʉ, mʉ caátigarijere jicoquei ása. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, Judas mena caetari majã pʉame Jesure etari, cʉ̃ ñecoámá. \p \v 51 Mai, bairo Jesure na caáto ĩñarĩ, jĩcãʉ̃ jãã mena macããcʉ̃ pʉame sacerdote majã quetiupaʉ ʉ̃mʉrẽ cʉ̃ ãmorõrẽ patañocõã jowĩ. \v 52 Bairo cʉ̃ caáto ĩña, atore bairo qũĩwĩ Jesús: \p —Bairo ápericõãña. Noa ũna nipetirã jarericapãĩrĩ mena caãmeoqũẽnucũrã, aperã ya jarericapãĩrĩ mena pajĩãecori riacoagarãma. \v 53 ¿Dios yʉre cʉ̃ cajʉátinemobujiopeere mʉ tʉ̃goñaẽtĩñati? Yʉ Pacʉre cʉ̃ yʉ cajẽniata, ángelea majã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã poa ejericito poa majũrẽ yʉ jobujioʉmi. \v 54 Baipʉa, bairo cʉ̃ caáto, yʉ boetiya. Cʉ̃ cajoata, nipetiro baipetietibujioro Dios bʉsʉrica tutipʉ profeta majã na caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo —qũĩwĩ Jesús caʉ̃mʉrẽ cacãmii tumiatacʉre. \p \v 55 Ĩ yaparo, bairo ĩnemowĩ Jesús cʉ̃rẽ cañerĩ majãrẽ: \p —¿Nopẽĩrã cajerutiri majõcʉ yʉ caãnorẽ bairo jarericapãĩrĩ mena, bairi yucʉ rʉcaari mena yʉ mʉjãã ñerã atíati? Tocãnacã rʉ̃mʉa mʉjãã watoa yʉ ãninucũãpʉ̃ templo wiipʉre. Bairo yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ yʉ ñeemi. \v 56 Bairopʉa, nipetiro yʉ mʉjãã caátie Dios bʉsʉrica tutipʉ profeta majã na caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩqũẽrẽ bairo baietaro baiya —na ĩwĩ. \p Tipaʉ caãno yua, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã uwirã, Jesure jãã rutiweyo peticoápʉ́. \s1 Jesús ante la Junta Suprema \r (Mr 14.53-65; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24) \p \v 57 Bairi Jesure cañerĩ majã pʉame Caifás, sacerdote majã quetiupaʉ majũ ya wiipʉ cʉ̃ neásúparã. Mai, ti wiire merẽ ãñuparã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi aperã judío majã cabʉtoa camasĩrã cʉ̃ã, ti ñamirẽ caneñaetaatana. \v 58 Bairi Jesure ti wiipʉ na caneátó, Pedro pʉame yoajãñurõpʉa na ĩñaʉsayupʉ. Bairo ti wiire na cajããetaro bero, Pedro cʉ̃ã etayupʉ ti wii macã yepa majũpʉ. Bairi ti yepa ẽñotaricarore jããetari, templo coteri majã guardia mena ruiyupʉ, “¿Dope bairo Jesure cʉ̃ na áti yaparo jorãati?” ĩgʉ. \p \v 59 Bairi ti wii pupeapʉ sacerdote majã quetiuparã, bairi nipetiro Junta Suprema macããna mena Jesús cʉ̃ cayasiro boyuparã. Bairi, “¿di wãme carorije cʉ̃ ásupari?” ãmeo ĩ macãñuparã na majũ. “¿Dope bairo cʉ̃ caátaje wapa cʉ̃ marĩ pajĩãrotiyati?” \v 60 Bairo ãmeo ĩmacãmirãcʉ̃ã, dope bairo cʉ̃ caátaje wapa cʉ̃ na capajĩãrotimasĩpeere bócaesuparã. Camasã capããrã Jesús cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ na caĩtonetõmiatacʉ̃ãrẽ, dope bairo cʉ̃ caĩrĩqũẽ wapa cʉ̃ na capajĩãrotimasĩpeere bócaesuparã. Cabero aperã caĩtorã pʉgarã atore bairo na ĩñuparã: \p \v 61 —Ãni Jesús, cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ jãã tʉ̃gowʉ. Bairo ĩwĩ: “Dios ya wii templore yʉ rocacõãgʉ. Bairo áti yaparori, itia rʉ̃mʉ bero yʉ pʉame yʉ wasoanʉcõgʉ tunu ape wii yʉ camasĩrĩjẽ mena,” ĩwĩ Jesús —qũĩ bʉsʉjãñuparã. \p \v 62 Bairo na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, sumo sacerdote pʉame wãmʉnʉcãrĩ atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —¿Mʉna mee mʉrẽ na ĩñati? Roro mʉrẽ na caĩbʉsʉmiatacʉ̃ãrẽ, ¿nopẽĩ narẽ mʉ yʉetiyati? —qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesure. \p \v 63 Jesús pʉame cʉ̃ yʉeticõãñupʉ̃. Bairo cʉ̃ cayʉeto ĩña, atore bairo qũĩnemoñupʉ̃ tunu sumo sacerdote Jesure: \p —Dios, tocãnacã rʉ̃mʉ caãnicõãninucũʉ̃, cʉ̃ carotiro mena mʉ yʉ quetibʉjʉ rotiya jããrẽ: ¿Cariapea, Mesías, Dios macʉ̃ majũ mʉ ãniñati? \p \v 64 Bairo cʉ̃ caĩrõ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉ caĩrõrẽã bairo cʉ̃ã yʉ ãniña. Tunu bairoa ãme beroaca Nipetiro Carotimasĩ tʉpʉ cariape nʉgõãrẽ yʉ caruiro mʉjãã ĩñamʉgõjogarã. Bairi tunu oco poa buseri watoapʉ ati yepare acʉ́ yʉ caruiató cʉ̃ãrẽ mʉjãã ĩñamʉgõjogarã —qũĩñupʉ̃ Jesús sumo sacerdotere. \p \v 65 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, sumo sacerdote pʉame cʉ̃ yaro jutirore tʉ̃gãworocacõã joyupʉ. Bairo átiri: \p —¡Roro majũ ĩcõãñami Diore, bairo cʉ̃ caĩata! Roro cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ marĩrẽ caquetibʉjʉnemoparãrẽ na marĩ macãnemoetigarã. Merẽ marĩ majũpʉa marĩ tʉ̃go yaparoya roro cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ —ĩñupʉ̃. \p \v 66 Bairi, “¿Dope bairo cʉ̃ marĩ ánaati?” na ĩñupʉ̃ sumo sacerdote cʉ̃ ya wiire caneñaatíatanarẽ. Bairo cʉ̃ caĩrõ, to macããna pʉame bairo ĩñuparã: \p —Roro cʉ̃ caĩrĩjẽ wapa cʉ̃ marĩ pajĩã rocarotigarã. \p \v 67 Ĩ yaparo, Jesús riapépʉ cʉ̃ ʉco eyotuyuparã. Bairi tunu cʉ̃ bapeyuparã. Aperã tunu cʉ̃ caapeere jutii asero mena jiyabiatori, cʉ̃ riapére cʉ̃ payuparã. \v 68 Bairo átiri, qũĩ jẽniñañuparã: \p —Mʉ, Dios cʉ̃ cajoʉ ãnirĩ mʉ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori jãã quetibʉjʉya: ¿Noa ãmerẽ mʉrẽ na paayati? —qũĩ epeyuparã to macããna Jesure. \s1 Pedro niega conocer a Jesús \r (Mr 14.66-72; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-27) \p \v 69 Bairo na cabaiãno, Pedro pʉame ti wii macã yepa majũrẽ ruiyupʉ. Bairo cʉ̃ caruiro, jĩcãõ paabojari majõco pʉame cʉ̃tʉ etari bairo qũĩñupõ: \p —Mʉ cʉ̃ã, Jesús, Galilea yepa macããcʉ̃ mena mʉ áñesẽãwʉ̃. Cʉ̃ã mʉ ãcʉ̃. \p \v 70 Pedro pʉame ĩtoʉ, nipetiro to macããna na catʉ̃goro cõ ĩñupʉ̃: \p —Yʉ masĩẽtĩña. ¿Ñe ũnierẽ yʉ mʉ jẽniñañati? Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña Jesure. \p \v 71 Bairo cõ ĩ yaparo yua, ti yepa ẽñotarica jope tʉpʉ ásúpʉ Pedro. Topʉ cʉ̃ caetanʉcãrõ, apeo carõmio Pedrore qũĩñarĩ atore bairo na ĩñupõ cõtʉ caãnarẽ: \p —Ãni cʉ̃ã Jesús, Nazaret macããcʉ̃ mena cabapacʉtinucũatacʉ ãcʉ̃mi. \p \v 72 Pedro pʉame cõ ĩñupʉ̃: \p —¡Dios mena ñiña! ¡Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩmajũcõãña Jesure! \p \v 73 Cabero tunu to macããna Pedrotʉ etari bairo qũĩñuparã: \p —Bairo ĩcũʉ̃ miña, mʉa, Jesús mena macããcʉ̃ majũ mʉ ãniña. Mʉ cabʉsʉrijepʉ cʉ̃ã Galilea macããna na cabʉsʉrore bairo mʉ bʉsʉya. Bairi na mena macããcʉ̃ mʉ ãniña. \p \v 74 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame na ĩñupʉ̃: \p —¡Tame, cariape Dios mena mʉjããrẽ ñiña! Netõjãñurõ merẽ mʉjããrẽ, “Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña,” mʉjãã ñimiñajã —na ĩñupʉ̃. \p Bairo Pedro cʉ̃ caĩtoãnipaʉa, jĩcãʉ̃ ãbocʉ piiyupʉ. \v 75 Bairo cʉ̃ capiiro, Pedro pʉame tʉ̃goña bocayupʉ Jesús cʉ̃ cʉ̃ caĩatajere. “Pedro, ãmeacã ãbocʉ cʉ̃ capiiparo jʉ̃goye itiani, ‘Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña Jesure,’ yʉ mitogʉ,” cʉ̃ caĩatajere tʉ̃goña bocayupʉ. Bairo tʉ̃goña bocari yua, witicoásúpʉ macãpʉ. Topʉ yua, tʉ̃goña yapapuari bʉtioro otiyupʉ Pedro. \c 27 \s1 Jesús es entregado a Pilato \r (Mr 15.1; Lc 23.1-2; Jn 18.28-32) \p \v 1 Bairo ti ñami cabusuetaro, nipetirã sacerdote majã quetiuparã, bairi aperã judío majã cabʉtoa camasĩrã cʉ̃ã jĩcãrõ mena tʉ̃goñarĩ Roma macããna Jesure cʉ̃ na capajĩãrotipeere ãmeo ĩ bʉsʉyuparã na majũ. \v 2 Bairo ĩbʉsʉ yaparo yua, Jesús wãmorĩrẽ jiyarotiyuparã. Áti yaparo, cʉ̃ neásúparã Pilato cawãmecʉcʉ tʉpʉ. Pilato pʉame Roma macããna, Israel yepare caẽmarĩcãrã ti yepare na caroticũrĩcʉ̃ gobernador majũ ãñupʉ̃. \s1 La muerte de Judas \p \v 3 Mai, Judas, Jesure caĩbʉsʉjãbuitirocaatacʉ pʉame Jesure na capajĩãgaro ĩñarĩ, tʉ̃goña yapapuayupʉ roro cʉ̃ caátiatajere. Bairo tʉ̃goña yapapuari treinta moneda plata tiirire na tunuojoyupʉ fariseo majã quetiuparã, bairi judío majã cabʉtoa camasĩrãrẽ. \v 4 Atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Ñe ũnie cabuicʉpeire qũĩ bʉsʉjãbuitirocaʉ, roro majũ Dios mena yʉ átiapʉ, bairo ácʉ —na ĩñupʉ̃ Judas. \p Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, fariseo quetiuparãjãã pʉame cʉ̃ yʉesuparã: \p —Jããrã, ñe wapa maa. ¡Mʉ majũã mʉ baitʉ̃goñaña ti wãmerẽ! —qũĩñuparã. \p \v 5 Judas pʉame na caĩrõ tʉ̃go, tie moneda tiirire ti wii templo wiipʉre wecũrecõãñupʉ̃. Bairo áti yaparo, acoásúpʉ, cʉ̃ majũã pajĩãyasiácʉ́. Bairi yua, cʉ̃ majũã cʉ̃ wãmʉarẽ jiyatubiyori pajĩãyasicoasupʉ. \p \v 6 Sacerdote majã quetiuparã pʉame Judas moneda tiiri cʉ̃ cawẽcũrerijere jeri, bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: \p —Atie moneda tiiri caʉ̃mʉrẽ marĩ capajĩãrocarotiataje wapa niña. Bairo cabairoi, ati wii templo macãã pata Dios rocapatare marĩ jããnemomasĩẽna —ãmeo ĩñuparã na majũ. \p \v 7 Bairo ãmeo ĩrĩ, jĩcãrõ mena tʉ̃goñañuparã. Jĩcã yepa Campo del Alfarero cawãmecʉti yepare wapatirotiyuparã tie dinero mena, ape yepapʉ caatíatana, marĩ ya macãpʉ cariayasirã na rupaʉri ãnajẽrẽ topʉ na cayareparore bairo ĩrã. \v 8 Bairi camasã nipetiro bairo na caátajere tʉ̃gori, ti yepare Rií Yepa wãmeticõã ninucũñama, ãme rʉ̃mʉrĩ cʉ̃ãrẽ. \v 9 Bairo profeta Jeremías ãnacʉ̃ Dios bʉsʉrica tutipʉ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo baietayuparo. Bairo ĩ quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñañupĩ Jeremías: “Bairi tie moneda, treinta tiiri majũrẽ, israelita majã ‘Tocãrõã wapa borotiya,’ na caĩrĩjẽrẽ neágarãma. \v 10 Bairo tiere jeátí yua, ‘Alfarero’ na caĩrĩ yepare wapatigarãma, tie dinero mena marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caĩquetibʉjʉcũrĩcãrõrẽ bairo,” ĩñupĩ. \s1 Jesús ante Pilato \r (Mr 15.2-5; Lc 23.3-5; Jn 18.33-38) \p \v 11 Bairi Jesure cʉ̃ neásúparã fariseo majã Pilato gobernador tʉpʉ. Cʉ̃ pʉame na caĩbʉsʉpairijere tʉ̃goʉ, bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesure: \p —¿Mʉa, judío majã Quetiupaʉ Rey mʉ ãniñati? \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, Jesús pʉame qũĩñupʉ̃: \p —Mʉ caĩrõrẽã bairo yʉ baiya. \p \v 12 Bairo fariseo majã quetiuparã, bairi cabʉtoa camasĩrã mena Jesure nemojãñurõ cʉ̃ na cabʉsʉjã nemomiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame na yʉesupʉ. \v 13 Bairi narẽ cʉ̃ cayʉeto ĩña yua, Pilato pʉame atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesure: \p —¿Capee mʉrẽ roro na caĩrĩjẽrẽ mʉ tʉ̃goetiyati? \p \v 14 Jesús pʉame bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, jĩcã wãmeacã ũno cʉ̃ yʉesupʉ. Bairo cʉ̃ cayʉeto ĩña, bʉtioro Pilato gobernador quetiupaʉ pʉame tʉ̃gocõã maniásupʉ. \s1 Jesús es sentenciado a muerte \r (Mr 15.6-20; Lc 23.13-25; Jn 18.38–19.16) \p \v 15 Mai, tocãnacã Pascua bose rʉ̃mʉ caãno, Pilato pʉame wiyonucũñupʉ̃ jĩcãʉ̃ preso jorica wii macããcʉ̃rẽ, judío majã na caboʉre. \v 16 Bairi tipaʉ caãno romano majã preso na cajoricʉ ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃, Jesús Barrabás cawãmecʉcʉ, judío majã nipetirã na camasĩ pʉame. \v 17 Bairi Pilato pʉame to macããna na caneñaporo ĩñaʉ, atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃: \p —¿Ni pʉamerẽ yʉ cawiyoro mʉjãã boyati? ¿Jesús Barrabás, o Jesús, “Mesías” mʉjãã caĩwãmetinucũʉ̃rẽ? —na ĩ jẽniñañupʉ̃. \p \v 18 Masĩcõãmiñupʉ̃ Pilato Jesure qũĩñatutiri cʉ̃ cayasiro na cabotʉ̃goñarĩjẽrẽ. \p \v 19 Apeyera tunu Pilato ĩñabesei cʉ̃ caruiropʉ cʉ̃ caruiro, cʉ̃ nʉmo pʉame atore bairo qũĩ joyupo: “Cʉ̃, dise rorije caápeire roro cʉ̃ átirotieticõãña. Ãme ñami yʉ caqũẽgueropʉ popiye yʉ tʉ̃goñaapʉ̃ roro cʉ̃rẽ na caátipeere,” qũĩ joyupo. \p \v 20 Bairi Pilato Jesure cʉ̃ cawiyogamiatacʉ̃ãrẽ, sacerdote majã quetiuparã, bairi cabʉtoa camasĩrã cʉ̃ã bairo boesuparã. Na pʉame yasioroaca camasã natʉ caãnarẽ atore bairo na ĩ rotiyuparã: “Barrabáre, Pilato cʉ̃ cawiyoro jãã boya. Jesús pʉamerẽ cʉ̃ pajĩãrotiya,” na ĩbʉsʉ awajarotiyuparã. \v 21 Bairi gobernador Pilato pʉame atore bairo na ĩ jẽniñanemoñupʉ̃ tunu: \p —¿Ni pʉamerẽ yʉ cawiyoro mʉjãã boyati? \p Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, bairo qũĩñuparã: \p —¡Barrabás roquere cʉ̃ mʉ cawiyoro jãã boya! \p \v 22 Bairo na caĩrõ, Pilato pʉame bairo na ĩ jẽniñanemoñupʉ̃ tunu: \p —Bairi Jesús, Mesías cawãmecʉcʉre, ¿dope yʉ caáto mʉjãã boyati? \p Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, bairo qũĩñuparã: \p —¡Yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuaturotiya! \p \v 23 Tunu na ĩnemoñupʉ̃ Pilato: \p —¿Nopẽĩrã yucʉpãĩpʉ cʉ̃ yʉ capapuaturotiro mʉjãã boyati? ¿Dise ũnie carorije cʉ̃ ásupari? \p Bairo cʉ̃ caĩjẽniñamiatacʉ̃ãrẽ: \p —¡Yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuaturotiya! —jĩrĩã bʉtioro jãñurĩ ĩ awajanemoñuparã. \p \v 24 Bairo roro na caátigarije ĩñarĩ, “Dope bairo na yʉ quetibʉjʉnetõmasĩẽcʉ̃,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃ Pilato. Bairo ĩ tʉ̃goñarĩ cʉ̃ paabojari majõcʉre ocorʉ cʉ̃ neatí rotiyupʉ, camasã yʉ cawãmo coserijere na ĩñaáto ĩ. Bairo áti yaparo yua, atore bairo na ĩñupʉ̃ Pilato nipetiro camasãrẽ: \p —Bairo yʉ wãmorĩrẽ yʉ cacoserije jʉ̃gori mʉjããrẽ ñiñoña, yʉa, ñe yʉ buicʉperiya ãni cʉ̃ cariarije. Mʉjãã yaye wapa rotie roque niña. \p \v 25 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩ yʉyuparã to macããna: \p —¡Ñugaro, jãã, jãã pũnaa cʉ̃ã yaye wapa rotie jeto jʉ̃gori cʉ̃ mʉ pajĩãrotigʉ! —qũĩñuparã. \p \v 26 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Pilato Barrabáre cʉ̃ wiyorotiyupʉ. Bairo áti yaparo, Jesure wecʉ asero wẽẽrĩ mena cʉ̃ baperotiyupʉ. Bairo cʉ̃ na caáti yaparoro, na nuniñupʉ̃, Jesure yucʉpãĩpʉ cʉ̃ na capapuatuparore bairo ĩ yua. \p \v 27 Gobernador cʉ̃ carotirã soldaua pʉame Jesure cʉ̃ neásúparã pretorio cawãmecʉti wii macã yepa recomacãpʉ. Topʉ etarã, na baparãrẽ na piineñoñuparã, Jesure roro cʉ̃ átiepegarã. \v 28 Bairo neña yaparo, cʉ̃ jutirore weri, apero cajũãrõ, quetiupaʉ rey cʉ̃ cajãñarõ ũnorẽ cʉ̃ jããñuparã. \v 29 Áti yaparo, quetiupaʉ rey corona cʉ̃ capesari beto ũnorẽ cʉ̃ pesáto ĩrã, pota wẽẽrĩ mena juarica betore cʉ̃ rʉpoapʉ peoyuparã. Tunu bairoa, quetiupaʉ rey wãmocʉtacʉ ũnorẽ cʉ̃ ñeáto ĩ eperã, yucʉacarẽ cʉ̃ wãmo cariape nʉgõãpʉ cʉ̃ cʉ̃gorotiyuparã. Bairo áticõã yua, cʉ̃rẽ quetiupaʉre jẽnirãrẽ bairo na rʉpopaturi mena cʉ̃tʉ etanumurĩ bairo qũĩ boyeti epeyuparã: \p —¡Cʉ̃ ãnicõã ninucũáto ãni judío majã Quetiupaʉ Rey tocãnacã rʉ̃mʉa! —qũĩ boyeti epeyuparã soldaua Jesure. \p \v 30 Bairo áticõã, cʉ̃ ʉcoo eyotuepeyuparã. Tunu bairoa cʉ̃ yucʉacarẽ nerĩ, cʉ̃ rʉpoare payuparã. \v 31 Bairo Jesure roro cʉ̃ átiepe yaparo yua, cʉ̃rẽ na cajãatajere cʉ̃ tuweneñuparã. Cʉ̃ jutii majũ pʉamerẽ cʉ̃ jããñuparã tunu. Bairo áti yaparo, cʉ̃ neásúparã, yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuaturáná. \s1 Jesús es crucificado \r (Mr 15.21-32; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 32 Bairo áná, bócaetayuparã jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ, Simón cawãmecʉcʉ, Cirene yepa macããcʉ̃rẽ. Bairo Simorẽ bócaetari cʉ̃ pʉsarotiyuparã, Jesús yucʉpãĩrẽ. \p \v 33 Bairo átí yua, Gólgota buropʉ etayuparã. (Gólgota ĩgaro, “La Calavera” o “Rʉpoa coro buro” ĩgaro ĩña.) \v 34 Bairo etarã, ʉse ocore, mirra bʉʉrije cabairije ũnie mena asuyariquere Jesure cʉ̃ tĩãmiñuparã. Jesús pʉame tiere etiñarĩ etigaesupʉ. \p \v 35 Bairi soldaua yucʉpãĩpʉ Jesure cʉ̃ papuatu nʉcõrĩ bero, número tiirire ãmeo wẽnuniñuparã. Bairo átiri, na majũ masĩñuparã Jesús jutii ãnajẽrẽ canepaʉre. \v 36 Bairo áti yaparo, topʉ ruiri, Jesure qũĩña coteyuparã. \v 37 Tunu bairoa Jesús rʉpoa buire yucʉpãĩ woaturicapãĩrẽ papuatuyuparã, Jesure na cʉ̃ capajĩãrotirique wapare nipetiro camasã na ĩñao joroque ĩrã. Tipãĩrẽ atore bairo ĩ woaturique tusayuparo: \sc ÃNI, JUDÍO MAJÃ QUETIUPAɄ REY NIÑAMI\sc*, ĩrĩqũẽ tusayuparo. \p \v 38 Bairi Jesús mena yucʉpãĩpʉ papuatureyuparã pʉgarã caʉ̃mʉa jerutiri majãrẽ. Jĩcãʉ̃ cariape nʉgõãrẽ, apei caãcõ nʉgõãrẽ na papuatuyuparã. \v 39 Bairo yucʉpãĩpʉ papuaturicʉ Jesús cʉ̃ caãno yua, camasã canetõánucũrã pʉame Jesure qũĩroaena, na rʉpoare yureyuparã. \v 40 Roro majũ atore bairo qũĩñuparã: \p —¡Mʉ, templo wiire roca yaparori, itia rʉ̃mʉ bero ape wii cawãma wiire caqũẽnomasĩgaʉ ãnirĩ, mʉ majũã netõña! ¡Dios Macʉ̃ majũ mʉ caãmata, yucʉpãĩpʉ ãnimicʉ̃ã, atopʉ ruiasá! —qũĩ epeyuparã to macããna caĩñanetõánucũrã pʉame. \p \v 41 Torea bairo qũĩ epeyuparã sacerdote majã quetiuparã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi cabʉtoa camasĩrã cʉ̃ã. Atore bairo qũĩñuparã: \p \v 42 —Aperãrẽ na netõũpĩ. Bairo na netõmicʉ̃ã, ãmerẽ cʉ̃ majũã netõmasĩẽtĩñami. Israel yepare quetiupaʉ rey majũ cariapea cʉ̃ caãmata, ¡cʉ̃ majũã cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena atore ruiatíbujioʉmi! Bairo cʉ̃ caruiapáta, cariape marĩ tʉ̃gogarã. \v 43 Dios mena tʉ̃goñatutuaricʉmi. Bairi Dios pʉame cariapea cʉ̃rẽ cʉ̃ camaiata, cʉ̃rẽ cʉ̃ netõõgʉmi. “Dios macʉ̃ yʉ ãniña,” marĩ ĩwĩ —qũĩ epeyuparã sacerdote quetiuparãjãã Jesure. \p \v 44 Bairi jerutiri majã, Jesús mena na capapuatuatana cʉ̃ã tore bairo roro qũĩñuparã. \s1 Muerte de Jesús \r (Mr 15.33-41; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30) \p \v 45 Merẽ yua, pasaribota caãno, caãno tʉsaroa naitĩãcoapʉ ati yepa nipetiropʉ. Yoaro naitĩãwʉ̃. Ñamicã, tres de la tarde caãno majũ tunu busuwʉ. \v 46 Tipaʉ caãno, Jesús pʉame bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo ĩñupʉ̃: “Elí, Elí, ¿lema sabactani?” (Ti wãme pʉame ĩrã, “Yʉ Pacʉ Dios, yʉ Pacʉ Dios, ¿nopẽĩ yʉ mʉ aweyocoátí?” ĩgaro ĩña.) \p \v 47 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, to macããna pʉame bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: \p —¡Jã, tʉ̃goñijate! Ãni Jesús, profeta Elías ãnacʉ̃rẽ cʉ̃ pii ĩñami. \p \v 48 Ĩcõã yua, na mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ carupajitia mena ʉse oco, cajʉ̃gũẽatajere yosene ásúpʉ. Bairo átícõã, yucʉ yapapʉ ti jitiare jiyaturi, tiere cʉ̃ ñumʉgõ joyupʉ, cʉ̃ etiáto, ĩ. \v 49 Bairo cʉ̃ caáto ĩña, aperã cʉ̃tʉ macããna pʉame bairo qũĩñuparã: \p —Bairo ápericõãña mai. Cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, ¿Elías ãnacʉ̃ cʉ̃ cʉ̃ netõʉ̃ acʉ́ati? Marĩ ĩñacoteroa mai —qũĩñuparã. \p \v 50 Jesús pʉame bʉsʉrique tutuaro mena ĩ wisiotʉsa, riacoásúpʉ yua. \v 51 Tipaʉ caãno, templo wii arʉare ẽñotaricaro jutii asero carecomacã woocõã ruiásúparo. Yepa cʉ̃ã bʉtioro yuguiwʉ. Ʉ̃tã rupa cʉ̃ã waticoápʉ tie majũã. \v 52 Camasã cariaricarã na cayarica opee cʉ̃ã to majũã pããcoásuparo. Bairo pããcoa yua, cariaricarã, Dios yarã pʉame tunu catitunucõãma. \v 53 Bairo bairã, witicoámá, Jesús cariacoamiatacʉ tunu cʉ̃ cacatinemorõ bero. Tocãrõã Jerusalén caroa macãrẽ etari jããwã yua. Bairo capããrã camasã cʉ̃ã ti macãrẽ na caãnorẽ ĩñawã. \p \v 54 Bairi soldaua quetiupaʉ capitán, bairi cʉ̃ ʉ̃mʉa Jesure caĩñacoterã cʉ̃ã yepa cayuguirijere, bairi nipetiro tie cabairijere ĩñarã, bʉtioro uwiri atore bairo ãmeo ĩñuparã: \p —¡Cariapea ãni, Jesús, Dios Macʉ̃ majũ nimiupĩ! \p \v 55 Bairi Jesure cajʉátinemorĩcãrã carõmia capããrã, Galileapʉ Jesure cabapacʉtiatíatana pʉame jõpʉ̃ã tuari qũĩñacõã nucũñuparã. \v 56 Jĩcãõ na mena macããcõ ãñupõ María Magdalena cawãmecʉco. Apeo, María, Santiago bairi José paco ãñupõ. Apeo Zebedeo pũnaa paco ãñupõ. \s1 Jesús es sepultado \r (Mr 15.42-47; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 57 Bairo ti rʉ̃mʉ canaioatípaʉ caãno José cawãmecʉcʉ, Arimatea macã macããcʉ̃ etayupʉ. Cʉ̃ pʉame pairo apeyere cacʉ̃goʉ ãmi. Tunu bairoa Jesús yaye bʉsʉriquere catʉ̃goʉsaʉ ãmi. \v 58 Bairi yua, Pilato tʉpʉ átí, Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ yarocagʉ, cʉ̃ jẽniásúpʉ. Pilato pʉame bairo cʉ̃ caĩjẽnirõ tʉ̃go, “Jaʉ” ĩ, Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ Josére ruio rotiyupʉ. \v 59 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, José pʉame Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ lino jutii asero, caʉgueri mani asero mena cʉ̃ ũmañupʉ̃. \v 60 Bairo átiri bero, cawãma ʉ̃tã ope, na cayesearica opepʉ Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ cũñupʉ̃. Áti yaparo, ʉ̃tãpãĩ mena ti opere tubiatoyupʉ. Bairo tubiato yaparo, acoásúpʉ José. \v 61 Bairo José cʉ̃ caámiatacʉ̃ãrẽ, María Magdalena bairi apeo María cawãmecʉco cʉ̃ã topʉ tuari Jesure cʉ̃ carocatato riape ruicõãñuparã. \s1 La guardia ante el sepulcro de Jesús \p \v 62 Bairo ti rʉ̃mʉ bero, yerijãrĩcã rʉ̃mʉ pʉamerẽ sacerdote majã quetiuparã, bairi fariseo majã mena jĩcãrõ tʉ̃ni ásúparã Pilato tʉpʉ. \v 63 Bairo cʉ̃tʉ eta, atore bairo qũĩñuparã: \p —Jãã Quetiupaʉ, jãã tʉ̃goñabocaapʉ Jesús, caĩtopai ãnacʉ̃ cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ. “Cariacoatacʉ nimicʉ̃ã, itia rʉ̃mʉ bero yʉ catigʉ tunu,” jãã ĩtowĩ. \v 64 Bairi atore bairo mʉ caáto ñuña: Mʉ ʉ̃mʉarẽ cʉ̃ ãnacʉ̃ rupaʉri na cacũrocaatapaʉre itia rʉ̃mʉ majũ na coterotiya, Jesús cʉ̃ cabuerã ñamipʉ yasiori cʉ̃ rupaʉ ãnajẽrẽ na canerutietiparore bairo ĩrã. Bairo cʉ̃ cabuerã bairo na caápata, cabero camasãrẽ, “Merẽ catiupi,” na ĩtobujiorãma. Bairo na caĩtoata, jõpʉame roro baibujioro cʉ̃ caĩtojʉ̃gorique netõjãñurõ ati yepapʉre —qũĩñuparã sacerdote quetiuparãjãã Pilatore. \p \v 65 Pilato pʉame bairo na ĩñupʉ̃: \p —Ãnoa soldauare na neánája. Cʉ̃ ãnacʉ̃rẽ na carocaatapaʉre caroaro mʉjãã carotiro cãrõ na coteáto —na ĩñupʉ̃. \p \v 66 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, sacerdote quetiuparãjãã acoásúparã Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ na cacũrocaatapaʉpʉ. Topʉ etarã, ʉ̃tã, capairi tii na catubiatori tii buire caroaro jʉgobiacõãñuparã, “Aperã na capãata, marĩ ĩñamasĩbujiorã,” ĩrã. Bairo átiri, soldauare na cũñuparã. \c 28 \s1 La resurrección de Jesús \r (Mr 16.1-8; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Cabero yerijãrĩcã rʉ̃mʉ bero macã rʉ̃mʉ, cabusuripaʉaca caãno, ape semana caãni jʉ̃gori rʉ̃mʉ majũ, María Magdalena, bairi apeo María cawãmecʉco mena Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ na cacũrocaatapaʉpʉ ĩñarásúparã. \v 2 Bairo na caátó, jĩcãʉ̃ ángel, Diotʉ caatíatacʉ pʉame ruietayupʉ. Bairo cʉ̃ caruietaro yua, yepa bʉtioro majũ yuguiyuparo. Bairo cabairo, ángel pʉame Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ na cacũrocaatapaʉre etanʉcãñupʉ̃. Bairo etanʉcã yua, ti opere na cabiaatatiire tunerocacõãñupʉ̃. Bairo áti yaparo, ti ʉ̃tã tii buire ruiyupʉ. \v 3 Ángel pʉame asiyajãñuñupʉ̃, bʉpo cʉ̃ cayaberijere bairo. Cʉ̃ jutii cʉ̃ã cabotirije nieve cabaurore bairo bauyuparo. \v 4 Bairi soldaua, bairo cʉ̃ cabairo ĩña yua, nanarĩ bʉtioro cʉ̃ uwiyuparã. Cariacoatanarẽ bairo baicũmucoasuparã. \v 5 Bairo na cabaiãno, ángel pʉame carõmia topʉ caĩñarã etarãrẽ atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Mʉjãã, uwieticõãña. Yʉ masĩña mʉjãã caátigarijere. Jesús yucʉpãĩpʉ na capapuaturocamiatacʉre qũĩñagarã mʉjãã baiya. \v 6 Atore maniñami. Merẽ caticoami tunu, mʉjããrẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo. Atopʉ asá mai. Ĩñañijate cʉ̃rẽ na cacũmiatatore. Catiri, atore maniñami. \v 7 Bairo ĩña yaparori bero, tunu ánája macãpʉ. Cʉ̃ cabuerãrẽ atore bairo na quetibʉjʉrájá: “Merẽ caticuupi Jesús. Bairi mʉjãã jʉ̃goye Galilea yepapʉ ágʉmi. Topʉ mʉjãã cotegʉmi,” na ĩ quetibʉjʉrájá. Bairo na camasĩpeere yʉ quetibʉjʉ atíapʉ —na ĩ quetibʉjʉyupʉ ángel María Magdalenajããrẽ. \p \v 8 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, carõmia pʉame yoaro mee acoásúparã. Uwirã, bairi tunu tie quetire tʉ̃goʉseanirĩ atʉcoásúpa, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ quetibʉjʉráná. \v 9 Bairo na caátó, Jesús pʉame na jʉ̃goye buiaetayupʉ. Bairo buiaetari yua, caroaro mena na jẽniñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, carõmia pʉame cʉ̃tʉ na rʉpopaturi mena etanumurĩ cʉ̃ rʉporire pããñarĩ ũpũñuparã, bʉtioro qũĩroarã. \v 10 Bairo na caáto, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Yʉ uwieticõãña. Yʉ bairãrẽ bairo caãnarẽ atore bairo na ĩ quetibʉjʉrájá: “Galilea yepapʉ ánája. Topʉ Jesure cʉ̃ mʉjãã ĩñagarã,” na ĩ quetibʉjʉrájá —na ĩñupʉ̃ Jesús. \s1 Lo que contaron los soldados \p \v 11 Bairo carõmia na caátoye, Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ cacotemiatana jĩcããrã na mena macããna macãpʉ etayuparã. Etarã yua, sacerdote majã quetiuparãrẽ na quetibʉjʉyuparã nipetiro narẽ cabaiatajere. \v 12 Bairo na caquetibʉjʉro tʉ̃gorã, sacerdote majã pʉame ásúparã cabʉtoa camasĩrã tʉpʉ jĩcãrõrẽ bairo na catʉ̃goñaparore bairo ĩrã. Bairo na mena bʉsʉ yaparo yua, soldauare pairo dinerore na nuniñuparã. \v 13 Bairo na nuni yua, atore bairo na ĩñuparã: \p —Atore bairo mʉjãã cabaiatajere camasãrẽ na mʉjãã ĩ quetibʉjʉgarã: “Jãã cãnicoaupa. Bairo jãã cacãnitoye, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame atí, cʉ̃ ãnacʉ̃ rupaʉrire yajacũũpã,” mʉjãã ĩgarã. \v 14 Tunu bairoa quetiupaʉ gobernador bairo mʉjãã cacãniatajere cʉ̃ catʉ̃goata, jãã pʉame popiye baio joroque mʉjããrẽ cʉ̃ caátipeere jãã ẽñotabojagarã —na ĩ quetibʉjʉyuparã sacerdote majã quetiuparãjãã soldauare. \p \v 15 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, soldaua pʉame, “Jaʉ” ĩ, dinerore jeyuparã. Bairi sacerdotea quetiuparã narẽ na caĩrotirorea bairo quetibʉjʉ batoyuparã camasãrẽ. Bairi ati rʉ̃mʉrĩ cʉ̃ãrẽ torea bairo jeto ãmeo quetibʉjʉcõã ninucũñama judío majã. \s1 El encargo de Jesús a los dicípulos \r (Mr 16.14-18; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 16 Bairi yua, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã, pʉga wãmo peti rʉpore jĩcã pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ caãna jãã ápʉ́ Galilea yepapʉ. Topʉ etarã, ʉ̃tãʉ̃, Jesús jããrẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉricʉ majũ cʉ̃ jãã bocaetawʉ. \v 17 Bairo qũĩña yua, jãã rʉpopaturi mena etanumurĩ cʉ̃rẽ jãã ĩroawʉ. Mai, jĩcããrã jãã mena macããna, “Jesús catiri niñami,” ĩ masĩẽma. \v 18 Bairo jãã cabairo, Jesús pʉame jããtʉ etari, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Marĩ Pacʉ Dios yʉ joyami tocãnacã wãme rotimasĩrĩqũẽrẽ. Ʉmʉrecóo, bairi ati yepa cʉ̃ã rotimasĩrĩqũẽrẽ yʉ joyami. \v 19 Bairi camasã tocãnacã poari macããnarẽ noo na caãnopʉ yʉ yaye quetire na quetibʉjʉ ñesẽãrájá, na cʉ̃ã yʉ yaye quetire na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩrã. Bairo na catʉ̃goʉsaro, na mʉjãã bautizagarã. Marĩ Pacʉ Dios ya wãme mena, yʉ, cʉ̃ macʉ̃ ya wãme mena, bairi tunu Espíritu Santo ya wãme ĩrĩ mena na mʉjãã bautizagarã. \v 20 Tunu bairoa mʉjããrẽ yʉ caátiroticũrĩqũẽ nipetirijere na quetibʉjʉnetõõña, na cʉ̃ã tiere na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩrã. Yʉa, mʉjããrẽ yʉ aweyoetigʉ. Mʉjãã mena yʉ ãnicõã ninucũgʉ tocãnacã rʉ̃mʉ, ati ʉmʉrecóo capetiropʉ —jãã ĩcũwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \p Tocãrõã ñiña.