\id LUK - Carapana NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h SAN LUCAS \toc1 El Santo Evangelio Según San Lucas \toc2 San Lucas \toc3 Lc \mt2 El Santo Evangelio Según \mt1 SAN LUCAS \c 1 \s1 Prólogo \p \v 1-3 Mʉ, Teófilo, nocãrõ majũ caãnimajũʉ̃rẽ, ati carta mena mʉ yʉ quetibʉjʉ woatujopa mai, Jesucristo cʉ̃ caátiãnajẽrẽ caroaro cõñarĩcãrõrẽ bairo. Mai, capããrã camasã tiere, Jesús cʉ̃ caátiãnajẽrẽ merẽ quetibʉjʉ woajomiñupã. Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ cʉ̃ã tiere yʉ quetibʉjʉ woajogʉ. Mai, Jesús cʉ̃ caátiãnajẽrẽ caĩñarĩcãrã pʉame na caquetibʉjʉnetõrĩqũẽrẽ jãã cʉ̃ãrẽ jãã quetibʉjʉwã. Caãnijʉ̃goripaʉ Jesús cʉ̃ caátiãnajẽrẽ na caĩñarĩqũẽrẽ jãã cʉ̃ãrẽ jãã quetibʉjʉwã. Bairo tiere tʉ̃gori yua, caroaro cõñarĩcãrõrẽ bairo mʉ yʉ quetibʉjʉ woatujoya ati carta mena. \v 4 Teófilo, merẽ Jesús cʉ̃ caátiãnajẽ jĩcã wãme ũnorẽ mʉ tʉ̃goyupa. Bairo cʉ̃ caátiãnajẽ nipetirije caroaro cariape cʉ̃ masĩnemoáto ĩ, mʉ yʉ quetibʉjʉ woajoya ati carta mena. \s1 Un ángel anuncia el nacimiento de Juan el Bautista \p \v 5 Bairo baiyupa: Herodes cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ Judea yepa macããnarẽ quetiupaʉ rey cʉ̃ caãni yʉteare jĩcãʉ̃ sacerdote ãñupʉ̃. Abías ya poa macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ãñupʉ̃. Cʉ̃ pʉame Zacarías wãmecʉsupʉ. Cʉ̃ nʉmo Isabel wãmecʉsupo. Cõ pʉame Aarón ãnacʉ̃ pãrãmeo majũ ãñupõ. \v 6 Bairi na, pʉgarãpʉa Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽ nipetirijere tʉ̃goʉsayuparã. Bairo bairã, carorije wapa mánarẽ bairo baiyuparã, Dios cʉ̃ caĩñajoro. Tunu bairoa nii ũcʉ̃, “Roro ásuparã na,” ĩ masĩẽsuparã narẽ. \v 7 Na pʉame tiwatoare capũna mána ãñuparã. Isabel pʉame pũnaa bomiocʉ̃ã, yoaro pũnacʉti masĩẽsupo. Tunu bairoa cabʉtoa ãnirĩ na capũna cʉtigamirĩcãpaʉ merẽ netõcoásúparo. \p \v 8 Bairo na cabairipaʉ jĩcã rʉ̃mʉ Zacarías templo wiipʉ paaʉ ásúpʉ, cʉ̃ ya poa macããna mena cʉ̃ cajʉpaari rʉ̃mʉ caetaro ĩñarĩ. \v 9 Bairo topʉ eta, jʉpaa yua, jĩcã rʉ̃mʉ cʉ̃ yarã pʉame cʉ̃ beseyuparã. “Templo wii pupeapʉ werea cajʉtiñurĩjẽrẽ cʉ̃ joeáto,” qũĩñuparã cʉ̃ yarã Zacaríare. \v 10 Bairo Zacarías, “Jaʉ,” ĩ, ti wii pupea ape arʉapʉ jãásúpʉ. Ti hora Zacarías cajʉtiñurĩjẽrẽ cʉ̃ cajoeri hora majũ Diore cʉ̃ jẽnirã baiyuparã camasã pʉame. \v 11 Bairo Zacarías tiere cʉ̃ cajoeãno yua, cʉ̃ tʉpʉ ángel pʉame buiaetayupʉ. Altar, cajʉtiñurĩjẽrẽ cʉ̃ cajoemʉgõrĩ mesa cariape nʉgõã pʉame buiaetanʉcãñupʉ̃. \v 12 Bairo ángel cʉ̃ cabairo, Zacarías pʉame qũĩña acʉacoasupʉ. Qũĩña uwijãñuñupʉ̃. \v 13 Bairo cʉ̃ cabairo ĩña, ángel pʉame qũĩñupʉ̃ Zacaríare: \p —Yʉ uwieticõãña Zacarías. Caroa quetire mʉ quetibʉjʉ acʉ́ yʉ atíapʉ. Dios, mʉ cajẽnirĩjẽrẽ tʉ̃goyami. Bairo bairi mʉ caborore bairo mʉ nʉmo, macʉ̃ cʉtimasĩgomo. Bairi mʉ macʉ̃ caãnipaʉ cʉ̃ cabuiaro yua, “Juan” cʉ̃ mʉ wãmetigʉ. \v 14 Ti rʉ̃mʉ, cʉ̃ cabuiari rʉ̃mʉrẽ mʉ ʉseanigʉ bʉtioro. Mʉ mena macããna cʉ̃ã capããrã ʉseanigarãma, cʉ̃ cabuiaro ĩñarĩ yua. \v 15 Tunu bairoa mʉ macʉ̃ caãnipaʉ pʉame Dios yaye quetire catʉ̃gomasĩ ãnirĩ caãnimajũʉ̃ nigʉmi Dios cʉ̃ caĩñajorore. Bairi tunu ʉse oco cacũmuorĩjẽrẽ cʉ̃ etieticõáto. Bairi tunu Espíritu Santo, Dios Yeri cʉ̃ camasĩõrĩjẽ carʉsaecʉ majũ ãnicõãgʉmi. Cʉ̃ cabuiaparo jʉ̃goyepʉa merẽ cʉ̃ mena ãnicõãgʉmi. \v 16 Bairo mʉ macʉ̃ caãnipaʉ bʉtiácʉ́ yua, Israel yepa macããna capããrã cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃goʉsagarãma. Bairo bairã, marĩ Quetiupaʉ Diore cʉ̃ bogarãma tunu, na cʉ̃ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori yua. \v 17 Tunu bairoa marĩ Quetiupaʉ ati yepapʉ cʉ̃ caetaparo jʉ̃goye camasãrẽ na quetibʉjʉgʉmi mʉ macʉ̃ caãnipaʉ pʉame. Elías cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ Espíritu Santo jʉ̃gori caroaro cʉ̃ caquetibʉjʉmasĩrĩcãrõ cãrõ cʉ̃ cʉ̃ã Dios Yeri jʉ̃gori camasãrẽ caroaro na quetibʉjʉ masĩgʉmi. Bairo cʉ̃ caquetibʉjʉro, capũnacʉna pʉame na pũnaa mena na asiajãnao joroque na átigʉmi. Tunu bairoa Dios yaye quetire catʉ̃gogaena cʉ̃ã cariape tʉ̃goʉsagarãma tunu, mʉ macʉ̃ caãnipaʉ caroaro cʉ̃ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori yua. Bairo bairi mʉ yarã Israel yepa macããna marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caetaparore caroaro yugarãma mʉ macʉ̃ caãnipaʉ caroaro na cʉ̃ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori yua —qũĩ quetibʉjʉyupʉ ángel Zacaríare. \p \v 18 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, Zacarías pʉame cariape cʉ̃ tʉ̃goesupʉ: \p —¿Ñe jʉ̃gori, “Cariape mʉ bʉsʉya,” ñi masĩcʉti? Merẽ cabʉtoa majũ jãã ãniña yʉ, yʉ nʉmo cʉ̃ã. Torena, jãã pũnacʉti masĩẽtĩña —qũĩñupʉ̃ Zacarías ángel pʉamerẽ. \p \v 19 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, ángel pʉame Zacaríare qũĩñupʉ̃ tunu: \p —Yʉʉ, Gabriel, Diotʉ macããcʉ̃ yʉ ãniña. Cʉ̃ majũã yʉ joámi mʉ tʉpʉ, caroa quetire cʉ̃ masĩáto, ĩ. \v 20 Baipʉa, cabʉsʉmasĩẽcʉ̃ mʉ tuagʉ ãmerẽ. Yʉ caĩrĩjẽrẽ cariape mʉ catʉ̃goetie wapa bairo mʉ tuagʉ. Cabero mʉ macʉ̃ caãnipaʉ cʉ̃ cabuiaropʉ roque tunu mʉ bʉsʉmasĩgʉ. Yʉ yaye quetire mʉ caĩroaetimiatacʉ̃ãrẽ, tore bairo nipetirije baipeticoagaro ti yʉtea caetaro —qũĩ quetibʉjʉyupʉ ángel Zacaríare. \p \v 21 Bairo ángel mena Zacarías cʉ̃ cabʉsʉãnitoye yua, to macããna cañubueri majã pʉame Zacarías ti arʉa cʉ̃ cawitietoi, yoaro coteyuparã. Na pʉame: “¿Nopẽĩ yoaro cʉ̃ baiyati?” ãmeo ĩ jẽniñañuparã na majũ. \v 22 Cabero Zacarías witietaʉ, na quetibʉjʉ masĩẽsupʉ. Cʉ̃ wãmo mena jeto na quetibʉjʉmiñupʉ̃. Bairo cʉ̃ cabairo ĩña, atore bairo ãmeo ĩñuparã: “Qũẽguericarore bairo apeye ũnierẽ ĩñaatacʉmi Zacarías,” ãmeo ĩ bʉsʉyuparã cañubueri majã macãpʉ cacoterã pʉame. Bairo bʉsʉmasĩẽcʉ̃ã, ãnicõãñupʉ̃ yua. \p \v 23 Bairo Zacarías nocãnacã rʉ̃mʉ bero templo wii coterique cʉ̃ capaari rʉ̃mʉrĩ capetiro ĩña, tunucoásúpʉ cʉ̃ ya wiipʉ. \v 24 Bairo topʉ eta, ãni yua, tocãrõã cʉ̃ nʉmo Isabel pʉame bairirupaʉ ãñupõ merẽ. Bairi wii pupeapʉ ãnicõã ninucũñupõ. Jĩcã wãmo cãnacãʉ̃ muipʉa, aperã tʉpʉ átáto mano ãnicõãnucũñupõ cõ ya wiipʉ. \v 25 Cõ pʉame bairo ĩ tʉ̃goñañupõ: “Ãmerẽ yʉ átinemoñami Dios, camasã pʉame, ‘Capũna mácõ niñamo Isabel,’ yʉre na caĩbʉsʉpaietiparore bairo ĩ. Bairi, ñujãñuñami Dios yʉ mena,” ʉseanirĩ ĩ tʉ̃goñanucũñupõ Isabel. \s1 Un ángel anuncia el nacimiento de Jesús \p \v 26 Cabero Isabel jĩcã wãmo peti jĩcã pẽnirõ cãnacãʉ̃ muipʉa majũ bairirupaʉ cõ caãno, ángel Gabriel cawãmecʉcʉre cʉ̃ joyupʉ Dios tunu. Galilea na caĩrĩ yepapʉ, Nazaret cawãmecʉti macãpʉ cʉ̃ joyupʉ. \v 27 “María cawãmecʉcore mʉ quetibʉjʉápá,” ĩ, cʉ̃ joyupʉ. Mai, María pʉame camanapʉ mácõ ãñupõ. Caʉ̃mʉ mena ãmeñupõ. José cawãmecʉcʉ nʉmo caãnipao ãnirĩ apei mena ãmeñupõ. José pʉame David ãnacʉ̃ pãrãmi ãñupʉ̃. \v 28 Bairo bairi Gabriel pʉame Maríare cõ buiaetayupʉ. Bairo cõtʉ buiaetari yua, cõ ĩñupʉ̃: \p —¡María, Dios cʉ̃ caĩroao majũ, mʉ ãnimiñati! Marĩ Quetiupaʉ mʉ mena ãniñami. Tocãnacãõ camasã rõmirĩ netõrõ caroaro mʉ átinemoñami —cõ ĩ quetibʉjʉ etayupʉ ángel Maríare. \p \v 29 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go yua, cõ pʉame tʉ̃go acʉacoasupo: “¿Dope bairo ĩgʉ qũĩñati, yʉre bairo cʉ̃ caĩjẽniata?” ĩ tʉ̃goñañupõ. \v 30 Bairo cõ caĩtʉ̃goñarõ yua, ángel pʉame cõ ĩñupʉ̃ tunu: \p —Yʉ uwieticõãña María. Caroa quetire mʉrẽ quetibʉjʉ acʉ́ yʉ atíapʉ. Caroaro mʉ caátiãnierẽ ĩñajesoyami marĩ Quetiupaʉ Dios. Bairi mʉ beseami. \v 31 Bairi bairirupaʉ mʉ ãnigo. Cawĩmaʉaca mʉ cʉ̃gogo. Bairi mʉ macʉ̃ caãnipaʉ cʉ̃ cabuiaro yua, “Jesús” cʉ̃ mʉ wãmetigo. \v 32 Tunu bairoa mʉ macʉ̃ caãnipaʉ pʉame caátirotimasĩ nigʉmi. Bairi nipetiro camasã, “Dios jõbui macããcʉ̃ macʉ̃ majũ niñami,” qũĩgarãma camasã cʉ̃rẽ. Cʉ̃, marĩ Quetiupaʉ Dios pʉame mʉ macʉ̃ caãnipaʉre quetiupaʉre bairo cʉ̃ cũgʉmi. Cʉ̃ ñicʉ̃ ãnacʉ̃ David ãnacʉ̃rẽ bairo cʉ̃ cũgʉmi mʉ macʉ̃ caãnipaʉre. \v 33 Bairo cʉ̃ cacũrõ yua, mʉ macʉ̃ caãnipaʉ pʉame rotimasĩgʉmi. Israel yepa macããnarẽ tocãnacã rʉ̃mʉa na rotimasĩ ãnigʉmi yua. Cʉ̃ carotiãnie petietigaro —cõ ĩ quetibʉjʉyupʉ ángel Maríare. \p \v 34 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, María pʉame atore bairo qũĩ jẽniñañupõ: \p —Yʉ pʉame, ¿dope bairo yʉ baioati? Caʉ̃mʉ mena yʉ ãmerĩnucũña —qũĩñupõ María ángel pʉamerẽ. \p \v 35 Bairo cõ caĩrõ, cʉ̃ pʉame cõ ĩñupʉ̃: \p —Espíritu Santo, Dios Yeri majũ buseriwo ruiatí, catorore bairo baiñajãetagʉmi mʉpʉre. Bairo Dios, nipetiro netõrõ caátimasĩ, cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori cawĩmaʉaca mʉ cʉ̃gogo. Bairo bairi nipetiro camasã, “Caroʉ́ cañuʉ, Dios macʉ̃ majũ niñami,” qũĩgarãma camasã cʉ̃rẽ, mʉrẽ cabuiapaʉ pʉamerẽ. \v 36 Apeyera tunu mʉ yao Isabel cawãmecʉco cʉ̃ã cabʉcʉo ãnimiocʉ̃ã, ãmerẽ bairirupaʉ ãniñamo cõ cʉ̃ã. Jĩcã wãmo peti jĩcã pẽnirõ cãnacãʉ̃ muipʉa merẽ cʉ̃goyamo capũna mácõ na caĩmirĩcõ pʉame. \v 37 Dise ũnie Dios cʉ̃ caátimasĩẽtĩẽ maniña. Nipetiro cʉ̃ caátimasĩrĩjẽ jeto niña —cõ ĩ quetibʉjʉ yaparoyupʉ ángel Maríare. \p \v 38 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, María pʉame qũĩñupõ: \p —Mʉ caĩrõrẽ bairo to baiáto toroque. Dios cʉ̃ carotio yʉ ãniña. Bairi cʉ̃ caborore bairo yʉ cʉ̃ áparo —qũĩñupõ María. \p Bairo cõ caĩyaparoro, ángel pʉame acoásúpʉ yua. \s1 María visita a Isabel \p \v 39 Cabero nocãnacã rʉ̃mʉ bero caãno, María pʉame Judea caʉ̃tãyucʉ pairi yepapʉ, cariape acoásúpo. \v 40 Topʉ eta, Zacarías, bairi Isabel ya wiipʉ jããñupõ. Bairo jããrĩ yua, Isabere cõ ĩ jẽniñupõ: “¡Mʉ ãnimiñati!” \v 41 Bairo María cõ caĩrõ, Isabel macʉ̃ãcã pʉame cõ paropʉ yuguiyupʉ. Bairo cʉ̃ cabairo, Espíritu Santo Isabel yerire jããñupʉ̃. \v 42 Bairo cʉ̃ cajããrõ, Isabel pʉame Maríare ʉseanirĩqũẽ mena atore bairo cõ ĩñupõ: \p —¡Yʉ yao, camasã rõmirĩ tocãnacãõ netõrõ caroare mʉ joyami marĩ Pacʉ Dios! Mʉ macʉ̃ caãnipaʉ cʉ̃ãrẽ caroare cʉ̃ joyami. \v 43 Cabʉgoro macããcõ yʉ ãniña. Bairo cabaio yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, mʉ, yʉ Quetiupaʉ paco, yʉ mʉ nʉcʉ̃bʉgoya, bairo yʉre ĩñao acó. ¡Yʉ mena mʉ ñujãñuña! \v 44 Tʉ̃goya. Yʉre mʉ cajẽnirõ, yʉ macʉ̃ caãnipaʉ pʉame yʉ paropʉ yuguiami. \v 45 ¡Yʉ yao ʉseanirĩ ãña! Mʉrẽ marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ cariape mʉ tʉ̃goyupa. Bairi caroare mʉ joupi Dios —cõ ĩñupõ Isabel Maríare. \p \v 46 Bairo cõ caĩrõ, María pʉame cõ ĩñupõ Isabere: \q1 “Yʉ yeri ñujãñuña. Ñe ũnie yʉ rʉsaetiya. \q1 Yʉ mena ñumajũcõãñami marĩ Pacʉ Dios. \q1 \v 47 Dios, yʉre canetõõʉ̃, caroaro cʉ̃ caátiere tʉ̃goñarĩ yʉ ʉseaninetõña yʉ yeripʉ. \q1 \v 48 Yʉʉ, cʉ̃ carotio cabʉgoro macããcõ yʉ ãniña. \q1 Bairo cabaio yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ beseami. \q1 Cʉ̃ cajoʉ paco yʉ ãnigo cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori. \q1 Bairo bairi nipetiro camasã ñiroagarãma. \q1 ‘Camasã rõmirĩ tocãnacãõ netõrõ ʉseaniñamo María,’ ñigarãma. \q1 \v 49 Marĩ Pacʉ Dios nipetiro caátimasĩ ãnirĩ caroare yʉ joami. \q1 Cʉ̃ caátimasĩrĩjẽ ñujãñuña yʉre. \q1 ¡Caroʉ́ cañuʉ majũ niñami! \q1 \v 50 Tunu bairoa noa ũna cʉ̃rẽ canʉcʉ̃bʉgorãrẽ na ĩñamaiñami Dios. \q1 Ape tuti, ape tuti macããnarẽ bairo jeto na ĩñamaiñami. \q1 \v 51 Tunu cʉ̃rẽ canʉcʉ̃bʉgorãrẽ cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ na ĩñoñami Dios. \q1 ‘Cabʉgoro macããna mee marĩ ãniña,’ caĩtʉ̃goñarã roquere na caátigamirĩjẽrẽ na ẽñotayami. \q1 \v 52 Quetiuparã cʉ̃ãrẽ na rotijãnoñami. \q1 Aperã cabʉgoro macããna roquere caãnimajũrã na ãnio joroque na átiyami. \q1 \v 53 Tunu bairoa caqueyarãrẽ ʉgariquere pairo na joyami. \q1 Aperã capee apeye ũnierẽ cacʉ̃gorã roquere ñe ũnie mánarẽ bairo na átiyami. \q1 \v 54-55 Marĩ ñicʉ̃jãã, Abrahãjããrẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽ bairo átiyami Dios. Tiere masiritietiyami. \q1 Bairi marĩ, Israel yepa macããnarẽ marĩ jʉátiyami ãmerẽ caroaro,” \q1 cõ ĩñupõ ʉseanirĩ María Isabere. \p \v 56 Bairo ĩ yaparo yua, Isabejãã mena ãninucũñupõ María. Itiarã muipʉa bero caãno, cõ ya wiipʉ tunucoásúpo tunu. \s1 Nacimiento de Juan el Bautista \p \v 57 Cabero Isabel pʉame cõ macʉ̃ cʉ̃ cabuiari rʉ̃mʉ etayuparo. Bairo caetari rʉ̃mʉ cõ macʉ̃ buiaetayupʉ yua. \v 58 Bairo cʉ̃ cabuiaro, Isabejãã yarã, bairi natʉ macããna cʉ̃ã cõ macʉ̃ cʉ̃ cabuiaro tʉ̃gori ʉseaniñuparã. “Bairi cõ ĩñamaiñami Dios,” ʉseanirĩ ãmeo ĩñuparã na yarã, bairi natʉ macããna cʉ̃ã. \v 59 Bairo jĩcã wãmo peti itia pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ cõ macʉ̃ cʉ̃ cabuiaro bero etayuparã na yarã pʉame. Cʉ̃ãcã rupaʉ macããtõrẽ yisetarã etayuparã. Bairo áti yaparo yua, cʉ̃ pacʉ wãmerẽ bairo, Zacarías cʉ̃ wãmetigamiñuparã cʉ̃ãcã cʉ̃ãrẽ. \v 60 Bairo na cabomiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ paco pʉame atore bairo ĩñupõ: \p —Bairo jãã boetiya. “Juan” roque jãã boya. Bairo marĩ wãmetiroa yʉ macʉ̃ãcãrẽ —na ĩñupõ. \p \v 61 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, cõ ĩñuparã: \p —¿Nopẽĩõ “Juarẽ” mʉ boyati? ¿Ni ũcʉ̃ mʉjãã yaʉ Juan cawãmecʉcʉ cʉ̃ ãñuparĩ? Jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mácʉ̃mi —cõ ĩñuparã. \p \v 62 Bairo cõ ĩ yaparo, Zacarías cabʉsʉmasĩẽcʉ̃rẽ na wãmorĩ mena qũĩ jẽniñañuparã, “¿dise wãme pʉame cʉ̃ boyati?” ĩrã. \v 63 Bairo na caĩjẽniñarõ, Zacarías pʉame cʉ̃ wãmorĩ mena “Woaturicapãĩ, yucʉpãĩrẽ neasá,” na ĩñupʉ̃. Bairo na canenunirõ bero, Zacarías, “Juan wãmecʉtigʉmi cʉ̃ãcã,” ĩ woatuyupʉ tipãĩpʉre yua. Bairo cʉ̃ caĩwoaturo, to macããna caetari majã pʉame ĩña acʉacoasuparã, “¿Nopẽĩ bairo cʉ̃ boyati?” ĩrã yua. \v 64 Tocãrõã Zacarías cabʉsʉmasĩẽtĩmiatacʉ jicoquei bʉsʉmasĩcoasupʉ tunu. Bairo bʉsʉmasĩcõã yua, Diore qũĩ basapeoyupʉ. \v 65 Bairo bairi natʉ macããna tʉ̃go acʉayuparã nipetirã. Tunu bairoa Judea yepa macããna caʉ̃mʉarĩ yepa macããna nipetirãpʉ ãmeo quetibʉjʉyuparã Zacaríajãã na cabairiquere. \v 66 Bairo ãmeo quetibʉjʉrã yua, na yeripʉ tʉ̃goñañuparã nipetirã bʉtioro. “¿Dope cabaipaʉ cʉ̃ ãnicʉti ãni cawĩmaʉ?” ãmeo ĩñuparã. “Cariape Dios cʉ̃ maitʉ̃goñañupĩ,” ãmeo ĩñuparã. \s1 El canto de Zacarías \p \v 67 Zacarías pʉame cʉ̃ macʉ̃ cʉ̃ caátipeere quetibʉjʉyupʉ. Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori atore bairo ĩñupʉ̃: \q1 \v 68 “¡Marĩ Pacʉ Dios caroʉ́ majũ niñami, marĩ, Israel yepa macããna, marĩ caĩroaʉ! \q1 Bairi marĩtʉ atíyami. Marĩ netõõʉ̃ acʉ́ atíyami, cʉ̃ yarã majũ marĩ caãnoi. \q1 \v 69 Marĩrẽ joʉ átiyami catutuaʉ majũ, marĩrẽ canetõõpaʉre. \q1 Cʉ̃ carotiricʉ David ãnacʉ̃ pãrãmerã poa watoai marĩrẽ joʉ átiyami marĩrẽ canetõõpaʉ majũrẽ. \q1 \v 70 Tirʉ̃mʉpʉre profeta majãrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo baietaro baiya. \q1 \v 71 Bairo boyupi Dios: Marĩ wapana roro marĩrẽ caátigarãrẽ marĩ canetõõrõ boyupi. \q1 Tunu bairoa marĩ pesua roro marĩrẽ caátigarãrẽ marĩ canetõõrõ boyupi. \q1 \v 72 Bairo bairi marĩrẽ joʉ átiyami marĩrẽ canetõõpaʉre. \q1 Marĩ ñicʉ̃jããrẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽ bairo ácʉ, marĩrẽ ĩñamairĩ, marĩ joʉ átiyami cʉ̃rẽ. \q1 Cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo tiere masiritietiyami Dios. \q1 \v 73 Marĩ ñicʉ̃ Abraham ãnacʉ̃rẽ cʉ̃ caĩcũrĩcãrõrẽ bairo tiere masiritietiyami. \q1 \v 74 Bairi marĩ wapanarẽ cʉ̃ canetõrõ, marĩ pʉame uwiricaro mano cʉ̃ yaye quetire marĩ tʉ̃goʉsagarã. \q1 \v 75 Tunu bairoa carorije caáperã, cariape caána majũ marĩ ãnigarã Dios cʉ̃ caĩñajoro tocãnacã rʉ̃mʉ marĩ cacatiri rʉ̃mʉ cãrõ,” ĩ quetibʉjʉyupʉ Zacarías. \p \v 76 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, qũĩñupʉ̃ tunu cʉ̃ macʉ̃ãcãrẽ: \q1 “Macʉ̃, atore bairo migarãma: \q1 ‘Dios jõbui macããcʉ̃ yaʉ niñami Juan. \q1 Cʉ̃ yaye quetire caquetibʉjʉjʉ̃goyecʉcʉ niñami,’ migarãma. \q1 Marĩ Quetiupaʉ camasãrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉparo jʉ̃goye mʉ quetibʉjʉ jʉ̃goyecʉtigʉ. \q1 Marĩ Quetiupaʉ yaye quetire caroaro na tʉ̃goáto ĩ, cʉ̃ jʉ̃goye mʉ quetibʉjʉ jʉ̃goyecʉtigʉ. \q1 \v 77 Bairo mʉ caquetibʉjʉro, Israel ya poa macããna atore bairo ĩ masĩgarãma: \q1 ‘Roro marĩ caátiere masiriyogʉmi marĩ Pacʉ Dios. \q1 Marĩ netõõgʉmi,’ ĩ masĩgarãma yua. \q1 \v 78 Marĩ Pacʉ Dios pʉame cʉ̃ camairĩjẽ mena marĩ netõõñami. \q1 Ti rʉ̃mʉ marĩrẽ cʉ̃ canetõõrĩ rʉ̃mʉ merẽ etaya. \q1 Jĩcã rʉ̃mʉ cabusuetarore bairo merẽ etaya. \q1 \v 79 Bairi camasãrẽ caroaro na masĩõgʉmi Dios cʉ̃ cajopaʉ. \q1 Camasã pʉame canaitĩãrõpʉ ruirãrẽ bairo caãna niñama. \q1 Bairo caãna nimirãcʉ̃ã, caroaro cabusurore ĩñarãrẽ bairo nigarãma, cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã. \q1 Jĩcãrõ tʉ̃nia ãnimasĩgarãma,” qũĩñupʉ̃ Zacarías cʉ̃ macʉ̃ãcãrẽ. \p \v 80 Bairo cabero Zacarías cʉ̃ caĩrõrẽ bairo baiyupʉ. Cʉ̃ macʉ̃ yeri ñuʉ bʉtiásúpʉ. Bairo bʉtiácʉ́, desierto cayucʉmanopʉ ãninucũñupʉ̃ Juan. Israel ya poa macããnarẽ Dios yaye quetire cʉ̃ caquetibʉjʉparo jʉ̃goye topʉ ãninucũñupʉ̃ Zacarías macʉ̃ pʉame. \c 2 \s1 Nacimiento de Jesús \r (Mt 1.18-25) \p \v 1 Mai, tiwatoapʉre quetiupaʉ emperador Augusto cawãmecʉcʉ ti yepa nipetiro caroti ãñupʉ̃. Bairo ãcʉ̃, na cõñarotiyupʉ nipetiro camasãrẽ. Na wãmerĩrẽ woatu rotiyupʉ. \v 2 Mai, tiere, Siria cawãmecʉti yepa macããnarẽ, Cirenio cawãmecʉcʉ na quetiupaʉ cʉ̃ caãnipaʉ camasãrẽ na cõñajʉ̃go rotiyupʉ. \v 3 Torena, nipetiro camasã na ñicʉ̃jãã na caãni macãrĩpʉ ásúparã, na wãmerĩrẽ woatu rotiráná. \p \v 4 José cʉ̃ã Galilea cawãmecʉti yepa, Nazaret macã macããcʉ̃ caãniatacʉ ásúpʉ. Quetiupaʉ rey David ãnacʉ̃ pãrãmi ãnirĩ, David cʉ̃ cabuiaricaropʉ ásúpʉ, Belén cawãmecʉti macã Judea yepapʉ. \v 5 María cʉ̃ nʉmo caãnipao mena ásúpʉ José, na wãmerĩrẽ woaturoti ácʉ́. María pʉame merẽ macʉ̃ jãñañupõ cõ parore. \v 6 Bairi Belén macãrẽ na caetaro bero, cõ macʉ̃ãcã cʉ̃ cabuiari rʉ̃mʉ etayuparo. \v 7 Mai, ti macãpʉ camasã cañesẽãrĩ majã na cacãnirĩ wii jiranetõcoasuparo merẽ. Torecʉ, ti wii upaʉ wecʉa cʉ̃ canurã na cacãnirĩ wiipʉ yosarotiyupʉ Maríajããrẽ. Bairi topʉa macʉ̃cʉsupo, cõ macʉ̃ caãnijʉ̃goʉre. Bairo macʉ̃cʉti, jutii aseri mena cʉ̃ ũmañupõ. Cʉ̃ ũmarĩ yua, wecʉa, na caʉgari coropʉ cʉ̃ cũñupõ, topʉ cʉ̃ cãniáto, ĩõ. \s1 Los ángeles y los pastores \p \v 8 Bairo ti ñamirẽ waibʉtoa nurĩcãrã oveja cawãmecʉnarẽ cacoteri majã ãñuparã. Topʉ Belén macãtʉre na coteyuparã. \v 9 Bairo na cacoteãno caãnoa yua, ángel Dios mena macããcʉ̃ natʉ buiaetayupʉ. Bairo cʉ̃ cabuiaetaro, na tʉpʉ bʉtioro asiwoyuparo Dios yaye mena cʉ̃ caasiyarije. Bairi ovejare cacoteri majã pʉame bʉtioro uwitʉ̃goñañuparã, bairo cabairoi. \v 10 Bairo na cauwitʉ̃goñarõ ĩña, ángel pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃: “Mʉjãã, ovejare cacoteri majã yʉ uwieticõãña. Caroa quetire mʉjããrẽ quetibʉjʉ acʉ́ yʉ atíapʉ. Nipetiro camasã tiere tʉ̃gorã bʉtioro ʉseanigarãma. \v 11 Bairo baiya queti: Ãme ñami David ãnacʉ̃ cʉ̃ caãna macãpʉre buiámi mʉjããrẽ canetõõpaʉ. Mʉjãã Quetiupaʉ, Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ majũ merẽ buiámi,” na ĩñupʉ̃ ángel oveja cacoteri majãrẽ. \v 12 Bairo na ĩ yaparo, atore bairo ĩnemoñupʉ̃: “Wecʉa wiipʉ na caʉgarique nurĩcã coro buipʉ pesayami. Jutii aseri mena ũmarĩcʉ̃ topʉ pesayami. Bairo mʉjãã cʉ̃ãcãrẽ bócarã yua, ‘Cʉ̃ã niñami,’ mʉjãã ĩ masĩgarã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ ángel ovejare cacoterãrẽ. \p \v 13 Bairo cʉ̃ caĩãno, ángelea majã capããrã buiaetayuparã jõbui macããna. Diore cʉ̃ basapeorã etayuparã. Atore bairo ĩ basayuparã: \q1 \v 14 “¡Dios jõbui macããcʉ̃ cañunetõʉ̃ niñami! \q1 ¡Bairi jĩcãrõ tʉ̃ni tʉ̃goñarĩqũẽrẽ cʉ̃ joáto narẽ cʉ̃ mena caroaro caãnarẽ!” \q1 ĩ basapeoyuparã ángelea majã. \p \v 15 Bairo ĩ basapeo yaparori bero, tunucoásúparã jõbuipʉ tunu. Bairo na caátó bero, ovejare cacoterã pʉame ãmeo ĩñuparã: \p —Jito, marĩ átóca Belẽpʉ. Marĩ Quetiupaʉ ãme ñami cʉ̃ caquetibʉjʉrijere bairo cabaiatajere marĩ ĩñaráróa —ãmeo ĩñuparã na majũ. \p \v 16 Bairo ĩ yaparo, tãmurĩ ásúparã Belẽpʉ. Topʉ eta, Maríare, bairi Josére na bócayuparã. Cawĩmaʉacarẽ, wecʉa nurĩcã coro buipʉ capesaʉre cʉ̃ bócayuparã cʉ̃ cʉ̃ãrẽ. \v 17 Bairo qũĩñarĩ, bairo ángel narẽ cʉ̃ caĩatajere na quetibʉjʉ netõñuparã Maríajããrẽ. “‘Mʉjãã Quetiupaʉ buiámi,’ jãã ĩãmi ángel,” na ĩñuparã. \v 18 Bairi nipetiro camasã ovejare cacoteri majã na caĩquetibʉjʉnetõõrĩjẽrẽ tʉ̃gorã, bʉtioro tʉ̃goñañuparã na yeripʉ. \v 19 María pʉame capee majũ tʉ̃goñanucũñupõ cõ yeripʉ ovejare cacoteri majã na caĩrĩjẽrẽ. \v 20 Cabero ovejare cacoteri majã pʉame ʉseanirĩqũẽ mena tunucoásúparã. Bairo áná, Diore qũĩ basapeoyuparã: “Jãã Pacʉ Dios, mʉ roque caroʉ́ mʉ ãniña,” qũĩ basapeoyuparã. Nipetirije na caĩñaatajere, bairi na catʉ̃goataje cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñarĩ bairo qũĩ basapeoyuparã. “Ángel marĩrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉatatore bairo baiapʉ,” ĩñuparã oveja cacoteri majã, tunu áná yua. \s1 El niño Jesús es presentado en el templo \p \v 21 Bairo na caátó bero, jĩcã wãmo peti itia pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ canetõrõ, cʉ̃ãcãrẽ cʉ̃ rupaʉ macããtõrẽ yiseta rotiyuparã cʉ̃ pacʉa pʉame. Bairo áti yaparorã, “Jesús” cʉ̃ wãmetiyuparã. María bairirupaʉ cõ caãniparo jʉ̃goye ángel cʉ̃ cawãmeti rotiricarorea bairo cʉ̃ wãmetiyuparã. \p \v 22 Cabero nocãnacã rʉ̃mʉ María cõ cacatipetiro bero, Jesús pacʉa ásúparã Jerusalẽpʉ, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩcãrõrẽ bairo átiráná. “Merẽ ñucoayamo María,” to templo wii macããnarẽ na ĩ quetibʉjʉgarã ásúparã. Bairo áná, Jesuacarẽ cʉ̃ neásúparã, Diore qũĩñogarã. \v 23 Tore bairo camasãrẽ na átirotiyupa. Dios yaye woaturica tutipʉ bairo ĩ quetibʉjʉyupa: “Mʉjãã pũnaa tocãnacãʉ̃ caʉ̃mʉa cabuiajʉ̃gorãrẽ yʉre mʉjãã ĩñogarã,” ĩ quetibʉjʉyupa Dios yaye woaturica tutipʉ. \v 24 Tunu bairoa ape wãme Dios yaye cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ bairo átiráná baiyuparã. Bairi buare pʉgarã, o buaaca cawĩmarã majũrẽ Diore ĩroari joemʉgõjoráná baiyuparã. \p \v 25 Bairo áná, Dios ya wii, templo wiipʉre etayuparã. Mai, tiwoatore ti macã Jerusalẽpʉre Dios yaʉ jĩcãʉ̃ Simeón cawãmecʉcʉ ãñupʉ̃. Diore caroaro caĩroaʉ, carorije wapa cacʉ̃goecʉ ãñupʉ̃. Bairo ãcʉ̃, Israel yepa macããnarẽ canetõõpaʉ cʉ̃ caetaparore ĩñagayupʉ. Tunu bairoa Espíritu Santo, Dios Yeri majũ Simeón mena ãñupʉ̃. \v 26 Bairo cʉ̃ mena cʉ̃ caãnoi, cʉ̃ masĩõñupʉ̃ cʉ̃ cariaparo jʉ̃goye Mesías, marĩ Quetiupaʉ Dios cʉ̃ cajoʉre cʉ̃ caĩñapeere. \v 27 Bairo ti rʉ̃mʉ, Joséjãã templo wiipʉre na caetari rʉ̃mʉ, Espíritu Santo cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori Simeórẽ cʉ̃ joyupʉ ti wiipʉ. Bairo ti wiipʉ cʉ̃ caãno, Jesús pacʉa pʉame ti wiire jããñuparã na cʉ̃ã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ carotiricarore bairo átiráná. \v 28 Bairo na cajããtõ ĩña, Simeón pʉame natʉ atí, Jesuacarẽ ʉseanirĩ cʉ̃ neñupʉ̃. Bairo cʉ̃ ne yua, atore bairo Diore qũĩ basapeoyupʉ: \q1 \v 29-30 “Yʉ Quetiupaʉ Dios, yʉre mʉ caĩrĩcãrõrẽ bairo ãmerẽ baiya. \q1 Ãniacarẽ mʉ cajoʉre ñiñaña. \q1 Camasãrẽ canetõõpaʉ majũrẽ ñiñaña. \q1 Bairi ʉseanirĩqũẽ mena yʉ riacoagʉ. \q1 \v 31 Cʉ̃ã niñami nipetiro camasãrẽ canetõõpaʉ mʉ cacũjʉ̃goyetiricʉ. \q1 \v 32 Cabusuatípaʉ caetaro, camasã ĩñamasĩñama. \q1 Tore bairo ãniaca bʉtiácʉ́pʉ cʉ̃ caquetibʉjʉro, judío majã caãmerã cʉ̃ã masĩgarãma. \q1 Tunu jããrẽ, mʉ yarã Israel yepa macããna cʉ̃ãrẽ jãã ĩroagarãma, \q1 camasãrẽ canetõõpaʉ jãã ya poa macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ cʉ̃ caãno jʉ̃gori yua,” \q1 qũĩ basapeoyupʉ Simeón Diore. \p \v 33 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, José, bairi María bʉtioro tʉ̃goñañuparã, Simeón na macʉ̃ãcãrẽ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ. \v 34-35 Bairo na catʉ̃goñarõ, Simeón pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃: “Marĩ Pacʉ Dios caroare cʉ̃ jonemoáto mʉjããrẽ,” na ĩñupʉ̃. Bairo na ĩ yaparoʉ, tunu cõ ĩñupʉ̃ Simeón Maríare: \p —Yʉ yao, tʉ̃goya. Mʉ macʉ̃ãcã pʉame caroaro cariape Israel yepa macããnarẽ caquetibʉjʉpaʉ Dios cʉ̃ cacũjʉ̃goyetiricʉ niñami. Bairo bʉtiácʉ́, cʉ̃ caquetibʉjʉroi, Israel yepa macããna jĩcããrã netõgarãma. Aperã yasicoagarãma. Nipetiro camasã na yeripʉ na catʉ̃goñarĩjẽ pʉame baujaro na ĩñamasĩõ joroque átigʉmi, cʉ̃ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori. Torena, jĩcããrã mʉ macʉ̃rẽ cʉ̃ tejãñugarãma. Mʉ pʉame tiere na cateero ĩñao, bʉtioro mʉ yapapuajãñugo —cõ ĩñupʉ̃ Simeón Maríare. \p \v 36 Mai, ti wiipʉ ãñupõ Ana cawãmecʉco cʉ̃ã. Fanuel ãnacʉ̃ macõ, Aser ãnacʉ̃ ya poa macããcõ majũ ãñupõ. Cõ pʉame profeta ãñupõ. Bairi jĩcãõã ãninucũñupõ Ana. Mai, cawãmao ãcõ, manapʉcʉsupo. Jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã cʉ̃marĩ majũ cõ manapʉ mena ãnimiñupõ. \v 37 Bairo cõ manapʉ cʉ̃ cariaro bero yua, jĩcãõã ãninucũñupõ. Apei boesupo. Bairo bairi templo wiipʉre ãninucũñupõ Ana. Topʉre ãcõ, Diore cʉ̃ jẽninucũñupõ. Ʉmʉrecóo, ñami cʉ̃ãrẽ cʉ̃ jẽninucũñupõ. Ʉgarique betiri Diore cʉ̃ jẽni ñubuenucũñupõ. Bairo áti ãcõ yua, cabʉcʉo ãñupõ. Ochenta y cuatro cʉ̃marĩ majũ cʉ̃goyupo. \v 38 Bairo bai yua, Simeón Maríare cʉ̃ caquetibʉjʉ yaparoripaʉa cõ cʉ̃ã natʉ etayupo. Bairo etanʉcã, cʉ̃ãcãrẽ qũĩñarĩ, “Dios mʉ ñujãñuña jãã mena,” qũĩñupõ. Bairo ĩ yaparo, narẽ canetõõpaʉre cacoteri majãrẽ atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupo: “Ʉseanirĩ ãña yʉ yarã Jerusalén macããna. Merẽ etayami marĩrẽ canetõõpaʉ,” na ĩ quetibʉjʉyupo. \s1 El regreso a Nazaret \p \v 39 Cabero, Joséjãã Dios cʉ̃ carotiricarore bairo átipeyori bero, tunucoásúparã Galilea yepapʉ Nazaret macã, na ya macã majũpʉ. \v 40 To bero Jesús pʉame caroaro tutuaʉ bʉtiyupʉ. Bairi tunu caroaro tʉ̃goñamasĩcoasupʉ. Torecʉ, Dios caroare cʉ̃ joyupʉ Jesure. \s1 El niño Jesús en el templo \p \v 41 Tunu tocãnacã cʉ̃ma Jesús pacʉjãã Jerusalẽpʉ ánucũñuparã, Pascua bose rʉ̃mʉrĩrẽ ĩñaráná. \v 42 Bairi Jesús pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã cʉ̃marĩ cacʉ̃goʉ cʉ̃ caãno ásúparã Jerusalẽpʉ. Na cabainucũrĩcãrõrẽ bairo baiyuparã. \v 43 Bairo topʉ eta, ãni, pascua bose rʉ̃mʉrĩ bero yua, tunuásúparã na ya paʉpʉ. Jesús pʉame Jerusalẽpʉ̃ã tuayupʉ. Cʉ̃ pacʉa pʉame masĩẽsuparã cʉ̃ catuarijere. \v 44 Bairo áná, Jesure qũĩñaetimirãcʉ̃ã, “Marĩ mena macããna mena ãcʉ̃mi,” ĩ tʉ̃goñañuparã. “Marĩ berore ʉsaʉmi,” qũĩ tʉ̃goñañuparã Jesure ti rʉ̃mʉ, na caájʉ̃gori rʉ̃mʉrẽ. Cabero qũĩñaetiri yua, cʉ̃ macãjʉ̃goyuparã. “¿Jãã macʉ̃rẽ mʉjãã ĩñaetiati?” ĩ jẽniñañuparã. Na yarã, na bapa cʉ̃ãrẽ na ĩ jẽniñamiñuparã. \v 45 Bairo cʉ̃ bócaetimirã yua, tunucoásúparã Jerusalẽpʉ, cʉ̃ macãráná. \p \v 46 Bairo ti macãpʉ etarã, itia rʉ̃mʉ bero cʉ̃ bócayuparã Dios ya wii templo wiipʉ. Mai, Jesús pʉame to macããna cajʉ̃goñubueri majã mena ruiyupʉ. Na caquetibʉjʉrijere tʉ̃goʉ baiyupʉ. Tunu bairoa narẽ, “¿Dope bairo ĩgaro to ĩñati tie?” na ĩ jẽniñanucũñupʉ̃. \v 47 Bairi nipetiro camasã cʉ̃ caĩmasĩrĩjẽrẽ tʉ̃gorã, narẽ cʉ̃ cayʉrije cʉ̃ãrẽ tʉ̃gorã, cʉ̃ tʉ̃gocõã maniásuparã. “Cawĩmaʉ nimicʉ̃ã, masĩjãñuñami,” ĩñuparã na pʉame, Jesure. \v 48 Bairi yua, cʉ̃ pacʉa topʉ cʉ̃ bócayuparã. Cʉ̃ bóca, qũĩña acʉacoasuparã. Cʉ̃ paco pʉame atore bairo qũĩñupõ: \p —Macʉ̃, ¿nopẽĩ jããrẽ, bairo mʉ baiyati? Yʉ, mʉ pacʉ mena mʉrẽ yoaro jãã macãmiapʉ̃. Bairi jãã tʉ̃goñarĩqũẽ paiapʉ —qũĩñupõ María Jesure. \p \v 49 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, cõ ĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã yʉre mʉjãã macãati? Yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ carotirijere yʉ caátigaro, ¿mʉjãã masĩẽtĩati? —cõ ĩñupʉ̃ Jesús Maríare. \p \v 50 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gomasĩẽsuparã cʉ̃ pacʉa pʉame. “¿Dope bairo ĩgʉ qũĩñati marĩ macʉ̃?” ĩcõãñuparã. \p \v 51 Cabero yua, na mena tunucoásúpʉ Jesús Nazaret macãpʉ. Bairo topʉ eta, ãcʉ̃ yua, cʉ̃ pacʉa na caĩrõrẽ bairo caroaro yʉyupʉ. Mai, cʉ̃ paco pʉame cʉ̃ caátiãnierẽ caroaro tʉ̃goña qũẽnocõã ãninucũñupõ cõ yeripʉ. \v 52 Jesús pʉame cʉ̃ catʉ̃goñarĩjẽ, cʉ̃ rupaʉ mena bʉticõã ʉsaásupʉ. Bairi Dios pʉame cʉ̃ caátiãnierẽ caroaro qũĩñajesoyupʉ. Camasã cʉ̃ã caroaro qũĩñajesoyuparã Jesure. \c 3 \s1 Juan el Bautista en el desierto \r (Mt 3.1-12; Mr 1.1-8; Jn 1.19-28) \p \v 1-2 Cabero yua, nocãnacã rʉ̃mʉrĩ bero, Juan ãnacʉ̃ desierto cayucʉmanopʉ ãninucũñupʉ̃, Zacarías ãnacʉ̃ macʉ̃ majũ. Mai, tiwatoa Tiberio cawãmecʉcʉ nipetiro yepa quetiupaʉ ãñupʉ̃. Merẽ wãmorĩ peti jĩcã rʉpo pẽnirõ cãnacã cʉ̃marĩ majũ quetiupaʉ ãñupʉ̃ Tiberio. Apei, Poncio Pilato cawãmecʉcʉ Judea yepa macããnarẽ cʉ̃rẽ carotibojaʉ ãñupʉ̃. Apei cʉ̃ã Herodes cawãmecʉcʉ Galilea yepa macããnarẽ cʉ̃rẽ carotibojaʉ ãñupʉ̃. Apei, Herodes bai cʉ̃ã, Felipe cawãmecʉcʉ Iturea, Traconite pʉga yepa macããnarẽ cʉ̃rẽ carotibojaʉ ãñupʉ̃. Apei cʉ̃ã Lisania cawãmecʉcʉ Abilinia yepa macããnarẽ cʉ̃ rotibojayupʉ cʉ̃ cʉ̃ã Tiberiore. Tunu bairoa Anás, Caifás cawãmecʉna sacerdote majã quetiuparã majũ ãñuparã na cʉ̃ã. Tiwatoa majũ Dios Juarẽ cʉ̃ quetibʉjʉ áñesẽãrotiyupʉ yua. \v 3 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, topʉ ásúpʉ Juan, Rio Jordán na caĩrĩ yaa tʉ̃nipʉ. To macããnarẽ atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: “Tʉ̃goña qũẽnoña roro mʉjãã caátiãnierẽ. Tie mʉjãã cabairijere cʉ̃ tʉ̃goña jẽniña mʉjãã majũ Diore. Tunu bairoa cabautizarotiparã mʉjãã ãniña. Bairo mʉjãã caáto, mʉjãã netõgʉmi Dios,” na ĩñupʉ̃ Juan to macããnarẽ. \v 4 Atore bairo ĩ woatu quetibʉjʉcũñañupĩ Isaías ãnacʉ̃, Dios yaʉ profeta Juan cʉ̃ cabaipeere: \q1 “Bairo ĩgʉmi jĩcãʉ̃ desierto cayucʉmanopʉ caãnicõãniatacʉ: \q1 ‘Marĩ Quetiupaʉ yoaro mee etagʉmi. \q1 Torena, caroaro cariape ãnicoteya. \q1 Camasã na quetiupaʉ cʉ̃ caetaparo jʉ̃goye cʉ̃ caatípawãrẽ na caqũẽnorõrẽ bairo cʉ̃ qũẽnoyuya mʉjãã cʉ̃ã. \q1 \v 5 Na pʉame na quetiupaʉ cʉ̃ caatípawãpʉre ope to caãmata, ñerĩ mena tore cũbiayama. \q1 Tunu bairoa ʉ̃tã buri to caãmata, yesea qũẽnoñama. \q1 Tunu bairoa carupa betori cʉ̃ã to caãmata, cariape qũẽno ãmewiyoyama ti wããrẽ. \q1 Caroa wãã majũ qũẽnoñama cʉ̃ caatípawãrẽ. \q1 Tore bairo mʉjãã cʉ̃ã marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caetaparore caroaro qũẽnoyuya mʉjãã yeripʉ. \q1 \v 6 Bairo nipetiro camasã narẽ Dios cʉ̃ canetõõroticũrĩcʉ̃rẽ qũĩñagarãma,’ ĩgʉmi cayucʉmanopʉ caãnicõãniatacʉ,” \q1 ĩ woatu quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñupĩ Isaías ãnacʉ̃ Juan cʉ̃ caĩquetibʉjʉpeere. \p \v 7 Bairo Isaías cʉ̃ caĩwoatuquetibʉjʉro bero, cayoato bero Juan pʉame etayupʉ. Bairo cʉ̃rẽ cabautiza rotiratíatanarẽ atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: “¡Mʉjãã caĩtopairã, ãña pũnaarẽ bairo caãna mʉjãã caãnoi, mʉjãã yʉ bautizaecʉ! Atore bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñarã: ‘Dios camasãrẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉrẽ popiye marĩ cabaibujioatajere oco mena marĩ cosenetõbujioʉmi,’ mʉjãã ĩ tʉ̃goñarã. ¿Ñamʉ mʉjãã cʉ̃ quetibʉjʉyati, ‘Tie mena jãã netõgarã,’ mʉjãã caĩrĩjẽrẽ? Bairo pʉame mʉjãã caátiãnierẽ boya: \v 8 Rorije mʉjãã caátiere yapapuari caroaro ãnajẽ pʉame átijʉ̃goya. Bairo mʉjãã caáto, camasã nipetiro ĩñarã, ‘Torena, na yerire merẽ wasoa yaparoupa,’ ĩ masĩgarãma. Tunu bairoa, ‘¡Marĩã, Abraham ãnacʉ̃ pãrãmerã marĩ caãnoi, marĩ netõõgʉmi Dios!’ ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Bairo mʉjãã caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, dope bairo átinetõmasĩã maniña. Dope bairo Dios boʉ, atie ʉ̃tã rupaa mena Abraham pãrãmerãrẽ bairo átiqũẽno jẽñomasĩñami. \v 9 Bairi caroaro mʉjãã caápericõãta, jĩcãʉ̃ yucʉ, caríca maniirẽ quetíjoerocacõãrĩcãrõrẽ bairo mʉjãã átirecõãgʉmi Dios mʉjãã cʉ̃ãrẽ. Petoaca rʉsaya mʉjããrẽ Dios cʉ̃ caĩñabesepa rʉ̃mʉ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Juan cʉ̃rẽ cabautiza rotiratíatanarẽ. \p \v 10 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩ jẽniñañuparã to macããna capããrã: \p —Tame, toroque, ¿ñerẽ jãã átibujiocʉti? \p \v 11 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, Juan pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Nii ũcʉ̃ jutiro pʉgaro cacʉ̃goʉ, apei cacʉ̃goecʉre jĩcãrõ cʉ̃ nuniáto. Tunu bairoa ʉgarique cacʉ̃goʉ, apei cacʉ̃goecʉre cʉ̃ batoáto —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Juan catʉ̃gorã etarãrẽ. \p \v 12 Na watoa etayuparã jĩcããrã dinerore jejobojari majã. Roma gobiernorẽ camasã yaye dinerore impuestos cawãmecʉtiere jejobojari majã etayuparã, cʉ̃ bautiza rotirána Juarẽ. Na cʉ̃ã qũĩ jẽniñañuparã: \p —Cabuei, ¿dope jãã caátore cʉ̃ boyati Dios? \p \v 13 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: \p —Mʉjãã quetiuparã na carotiricaro jĩcãrõ tʉ̃ni jeya. Tie netõrõ jeeticõãña. \p \v 14 Cabero tunu soldaua cʉ̃ã cʉ̃ eta, qũĩ jẽniñañuparã: \p —Jãã ate, ¿ñerẽ jãã caátiere cʉ̃ boyati Dios? \p Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, na cʉ̃ãrẽ na ĩ quetibʉjʉyupʉ: \p —Tutuaro mena camasãrẽ na ẽmaeticõãña. Tunu na bʉsʉjãẽtĩcõãña caáperãrẽ, marĩrẽ na wapatiáto, ĩrã. Tunu mʉjãã capaapee wapare mʉjãã quetiuparã na cajorijerea tocãrõã ʉseanicõãña. Bonemoeticõãña —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Juan soldauare. \p \v 15 Camasã pʉame Juan cʉ̃ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori bʉtioro tʉ̃goñañuparã. Bairi nipetiro camasã na yeripʉ atore bairo ĩ tʉ̃goñañuparã: “¿Ãni, Juan, Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ majũ cʉ̃ ãnicʉti?” ãmeo ĩ tʉ̃goñañuparã na majũ. \v 16 Bairo na caĩtʉ̃goñarõ, Juan pʉame atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: “Yʉ paarique niña mʉjããrẽ oco mena yʉ cabautizarije. Yʉ paarique to cañumiatacʉ̃ãrẽ, yʉ bero caetaʉ cʉ̃ capaarije pʉame ñunetõgaro. Cʉ̃ roque Espíritu Santore jõmasĩgʉmi camasãpʉre. Tunu bairoa camasã roro na catʉ̃goñarĩjẽ na wasoao joroque na átigʉmi. Cʉ̃ roque yʉ netõrõ caãnimajũʉ̃ nigʉmi. Bairi yʉ pʉame jĩcãrõ tʉ̃ni yʉ átipeyomasĩẽtĩña. \v 17 Yʉ bero caetapaʉ pʉame marĩ ĩñabesegʉmi. Bairo carorãrẽ na beseregʉmi. Trigo aseri carorijere joerocacõãrĩcãrõrẽ bairo camasã carorãrẽ na beseregʉmi. Caʉ̃petieti peeropʉ na joeregʉmi. Caroarã roquere caroaro na qũẽnogʉmi. Trigo caroa majũrẽ caroaro na caqũẽnocũrõrẽ bairo caroaro na qũẽnogʉmi caetapaʉ cʉ̃ yarã majũrẽ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Juan catʉ̃gorã etarãrẽ Jesús cʉ̃ caátipeere. \p \v 18 Bairo yua, atore bairo capee wãme, camasãrẽ na quetibʉjʉyupʉ Juan caroa queti majũrẽ. \v 19 Bairo caroaro cʉ̃ caquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, quetiupaʉ gobernador Herodes cawãmecʉcʉ pʉame Juan cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goʉsaesupʉ. Mai, Herodes bai Felipe nʉmorẽ cõ ẽmañupʉ̃. Herodías cawãmecʉco mena ãninucũñupʉ̃. Tore bairo apeye ũnie cʉ̃ãrẽ roro majũ ásupʉ Herodes. Bairo bairi roro cʉ̃ caátiere cʉ̃ quetibʉjʉmiñupʉ̃ Juan Herodere. \v 20 Cabero Herodes pʉame cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, nemorõ roro ásupʉ. Juarẽ preso jorica wiipʉ cʉ̃ jorocacõãñupʉ̃ yua. \s1 Jesús es bautizado \r (Mt 3.13-17; Mr 1.9-11) \p \v 21 Mai, Juan pʉame to macããna nipetirãrẽ oco mena na bautizayupʉ. Bairo cʉ̃ caáto watoa, Jesús cʉ̃ãrẽ cʉ̃ bautizayupʉ. Bairo Jesús cʉ̃ cajẽnirĩpaʉa yua, jõbui ʉmʉrecóo pʉame pããnʉcãcoasuparo. \v 22 Bairo capãrõ yua, buare bairo ruiasúpʉ Espíritu Santo, Dios Yeri majũ, Jesús tʉpʉ. Bairo cʉ̃ cabauruiató, jõbuipʉ bʉsʉrique atore bairo ĩ ocajoyuparo: \p —Mʉ, yʉ macʉ̃, yʉ camai majũ, mʉ ãniña. Mʉ caátiãnierẽ ñiñajesoya bʉtioro —ĩ bʉsʉ ocajoyuparo jõbuipʉ bʉsʉrique. \s1 Los antepasados de Jesucristo \r (Mt 1.1-17) \p \v 23 Bairi yua, Jesús camasãrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉjʉ̃goripaʉ treinta años majũ cʉ̃goyupʉ. Mai, Dios macʉ̃ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, “Cʉ̃ pacʉ José niñami,” qũĩ tʉ̃goñañuparã camasã Jesure. \q1 José pʉame Elí cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 24 Elí pʉame Matat cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Matat pʉame Leví cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Leví pʉame Melqui cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Melqui pʉame Jana cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Jana pʉame José cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 25 José pʉame Matatías cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Matatías pʉame Amós cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Amós pʉame Nahúm cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Nahúm pʉame Esli cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Esli pʉame Nagai cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 26 Nagai pʉame Maat cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Maat pʉame Matatías cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Matatías pʉame Semei cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Semei pʉame Josec cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Josec pʉame Judá cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 27 Judá pʉame Joanán cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Joanán pʉame Resa cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Resa pʉame Zorobabel cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Zorobabel pʉame Salatiel cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Salatiel pʉame Neri cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 28 Neri pʉame Melqui cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Melqui pʉame Adi cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Adi pʉame Cosam cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Cosam pʉame Elmadam cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Elmadam pʉame Er cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 29 Er pʉame Jesús cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Jesús pʉame Eliezer cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Eliezer pʉame Jorim cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Jorim pʉame Matat cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 30 Matat pʉame Leví cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Leví pʉame Simeón cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Simeón pʉame Judá cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Judá pʉame José cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 José pʉame Jonám cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Jonám pʉame Eliaquim cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 31 Eliaquim pʉame Melea cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Melea pʉame Mena cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Mena pʉame Matata cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Matata pʉame Natán cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 32 Natán pʉame David cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 David pʉame Isaí cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Isaí pʉame Obed cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Obed pʉame Booz cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Booz pʉame Sala cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Sala pʉame Naasón cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 33 Naasón pʉame Aminadab cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Aminadab pʉame Admin cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Admin pʉame Arni cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Arni pʉame Esrom cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Esrom pʉame Fares cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Fares pʉame Judá cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 34 Judá pʉame Jacob cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Jacob pʉame Isaac cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Isaac pʉame Abraham cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Abraham pʉame Taré cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Taré pʉame Nacor cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 35 Nacor pʉame Serug cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Serug pʉame Ragau cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Ragau pʉame Peleg cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Peleg pʉame Heber cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Heber pʉame Sala cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 36 Sala pʉame Cainán cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Cainán pʉame Arfaxad cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Arfaxad pʉame Sem cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Sem pʉame Noé cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Noé pʉame Lamec cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 37 Lamec pʉame Matusalén cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Matusalén pʉame Enoc cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Enoc pʉame Jared cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Jared pʉame Mahalaleel cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Mahalaleel pʉame Cainán cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 \v 38 Cainán pʉame Enós cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Enós pʉame Set cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Set pʉame Adán cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ macʉ̃ ãñupʉ̃. \q1 Adán pʉame Dios cʉ̃ caqũẽnojʉ̃goricʉ ãnirĩ cʉ̃ macʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃ ãñupʉ̃ yua. \c 4 \s1 Jesús es puesto a prueba \r (Mt 4.1-11; Mr 1.12-13) \p \v 1 Bairo Juan Jesure cʉ̃ cabautizaro bero, Jesús pʉame Espíritu Santo, Dios Yeri cʉ̃ camasĩõrĩjẽ carʉsaecʉ majũ ãnicõãñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caãno yua, Jesure, Rio Jordán caãniatacʉre cʉ̃ jʉ̃goásúpʉ desierto cayucʉmanopʉ Espíritu Santo pʉame. \v 2 Bairi desierto cayucʉmanopʉ cuarenta rʉ̃mʉrĩ majũ ãñupʉ̃. Bairo topʉ cʉ̃ caãno yua, wãtĩ pʉame rorije cʉ̃ átirotimiñupʉ̃ Jesure, “Cariape cʉ̃ átinucũñati,” ĩ. Tunu topʉ ãcʉ̃, ñe ũnie ʉgaesupʉ Jesús. Bairi cuarenta rʉ̃mʉrĩ bero yua, queyarique tʉ̃goñañupʉ̃. \v 3 Mai, wãtĩ pʉame atore bairo cʉ̃ átirotimiñupʉ̃ Jesure: \p —Mʉ, Dios macʉ̃ mʉ ãniña. Bairo cariapea Dios macʉ̃ caãcʉ̃ ãnirĩ, atia ʉ̃tãrẽ pan qũẽnorĩ ʉgaya —qũĩñupʉ̃ wãtĩ Jesure. \p \v 4 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo pʉame qũĩcõãñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉ caĩrõrẽ bairo yʉ áperigʉ. Dios yaye quetire na cawoaturica tutipʉ ricaati yʉ átirotietiya. Bairo ĩña ti tuti: ‘Ʉgarique marĩ caʉganucũrõ jeto boetiyami Dios. Nipetirije cʉ̃ yaye quetibʉjʉriquere marĩ catʉ̃goñarĩjẽ cʉ̃ãrẽ boyami,’ ĩ quetibʉjʉya Dios yaye quetire na cawoaturica tutipʉ —qũĩñupʉ̃ Jesús wãtĩrẽ. \p \v 5 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, wãtĩ pʉame Jesure ʉ̃tãʉ̃ buipʉ cʉ̃ neásúpʉ. Topʉ etari yua, qũĩñoñupʉ̃ ati yepa macããna tocãnacãʉ̃pʉa macããna quetiuparã na carotimasĩrĩpaʉrire. \v 6-7 Bairo qũĩño yaparo, bairo qũĩñupʉ̃ tunu Jesure: \p —Atie mʉrẽ yʉ caĩñorĩjẽrẽ yʉ cʉ̃goya. Bairi noo yʉ caboʉre cʉ̃ yʉ nuninetõmasĩña. Mʉ pʉame mʉ cabooata, tocãnacã macã macããnarẽ carotimasĩrĩjẽrẽ mʉrẽ yʉ nunigʉ. Nipetiro camasã mʉrẽ ĩroagarãma, rʉpopaturi mena etanumurĩ yʉre mʉ caĩroaata. Carotimasĩ mʉ ãnio joroque mʉ yʉ átigʉ. “Jaʉ,” miwã —qũĩñupʉ̃ wãtĩ Jesure. \p \v 8 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉ caĩrõrẽ bairo yʉ áperigʉ. Dios yaye quetire na cawoaturica tutipʉ ricaati yʉ átirotietiya. Bairo ĩña ti tuti: ‘Jĩcãʉ̃ã niñami marĩ caĩroaʉ, Dios jeto. Cʉ̃ caĩrĩjẽ jetore tʉ̃goya,’ ĩ quetibʉjʉya Dios yaye quetire na cawoaturica tutipʉ —qũĩñupʉ̃ Jesús wãtĩrẽ. \p \v 9 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, wãtĩ pʉame Jesure cʉ̃ neánemoñupʉ̃. Jerusalén macãpʉ Dios ya wii, templo wii buipʉ cʉ̃ neánemoñupʉ̃. Bairo topʉ eta, qũĩñupʉ̃ wãtĩ Jesure: \p —Mʉ, Dios macʉ̃ mʉ ãniña. Bairo cariapea Dios macʉ̃ caãcʉ̃ ãnirĩ, mʉ majũ patiñarui ácʉ́ja jõ yepapʉ. Mʉ riaecʉ. \v 10 Tore bairo ĩ quetibʉjʉya Dios yaye queti: \q1 ‘Dios pʉame cʉ̃ yarã ángelea majãrẽ mʉ coterotigʉmi. \q1 \v 11 Na, ángelea majã, mʉ bocáñegarãma ʉ̃tã rupaapʉ mʉ cañarocapeaetiparore bairo ĩrã,’ \q1 ĩ quetibʉjʉya Dios yaye quetire na cawoaturica tutipʉ —qũĩñupʉ̃ wãtĩ Jesure. \p \v 12 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Bairo mʉ caĩquetibʉjʉrore bairo caĩmiatacʉ̃ãrẽ, mʉ caátirotirore bairo yʉ áperigʉ. Bairo yʉ caáto boetiyami Dios. Ape wãme ape pũrõpʉ atore bairo ĩ quetibʉjʉya: ‘Marĩ Quetiupaʉ Diore cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ átiepecõãrĩ cʉ̃ jẽnieticõãña,’ ĩ quetibʉjʉya Dios yaye queti na cawoaturica tutipʉ —qũĩñupʉ̃ Jesús wãtĩrẽ. Cʉ̃ yuesupʉ. \p \v 13 Bairi wãtĩ pʉame ape wãme roro cʉ̃ átiroti masĩẽsupʉ. Bairo átiroti masĩẽtĩrĩ yua, Jesure cʉ̃ aweyocoásúpʉ mai. \s1 Jesús comienza su trabajo en Galilea \r (Mt 4.12-17; Mr 1.14-15) \p \v 14 Bairo cabero Jesús Galilea yepapʉ Espíritu Santo cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena ñe ũnie rʉsaricaro mano tunucoásúpʉ yua. Bairi to macããna nipetiro camasã ti yepa tʉ̃ni macããna pʉame cʉ̃ cabairijere tʉ̃gorã tocãnacãʉ̃pʉa ãmeo quetibʉjʉ netõõñuparã na majũ. \v 15 Jesús pʉame tocãnacãpaʉri na cañubueneñarĩ wiiripʉre camasãrẽ na quetibʉjʉyupʉ. Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro, camasã nipetiro qũĩroayuparã. \s1 Jesús en Nazaret \r (Mt 13.53-58; Mr 6.1-6) \p \v 16 Cabero Nazaret cawãmecʉti macãpʉ etayupʉ tunu Jesús. Cawĩmaʉ ãcʉ̃, cʉ̃ cabʉtirica macãpʉ etayupʉ. Topʉ eta, ti macã macããna na cañubueneñarĩ wiipʉre jããñupʉ̃ yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãno. Bairo jeto átinucũñupʉ̃ Jesús ti rʉ̃mʉ ũnorẽ. Bairi ti wii camasã riapepʉ nucũñupʉ̃, Dios ya tutire jʉ̃goquetibʉjʉgʉ. \v 17 Bairo cʉ̃ cabairo, profeta Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ cawoaturiquere cʉ̃ nuniñuparã. Bairo cʉ̃ na canunirõ, ti pũrõ macããjẽ quetibʉjʉrique jĩcã wãmerẽ bócayupʉ. Atore bairo caĩrĩpaʉre bócayupʉ: \q1 \v 18 —“Espíritu Santo yʉ mena ãniñami merẽ, Dios yʉre cʉ̃ caroticũrĩcãrõrẽ bairo yʉ caátiparore bairo ĩ. \q1 Yʉ mena ãniñami, cabopacarãrẽ caroa quetire na yʉ caquetibʉjʉparore bairo. \q1 Yʉ jowĩ Dios, camasãrẽ cʉ̃ caqũẽnoparore bairo na yʉ caquetibʉjʉparore bairo ĩ. \q1 Jĩcããrã preso cañe ecoricarãrẽ bairo caãna niñama. \q1 Aperã cacaapee ĩñaenarẽ bairo niñama. \q1 Aperã wãtĩrẽ roro caátiecorãrẽ bairo caãna niñama. \q1 Na ũnarẽ yʉ caqũẽnoparore bairo ĩ, yʉ jowĩ Dios. \q1 \v 19 Camasãrẽ Dios cʉ̃ canetõrĩ yʉtea caetarore yʉ quetibʉjʉ rotijowĩ yua,” \q1 ĩña ati pũrõ —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃rẽ catʉ̃gori majã, sinagoga wii macããnarẽ. \p \v 20 Bairo ti pũrõrẽ ĩñayaparo, ti tutire biayupʉ. Bairo áti yua, ti wii papera tutirire cacoteire cʉ̃ pitinuniñupʉ̃. Pitinuni, etanumucoasupʉ Jesús. Bairo cʉ̃ caáto, nipetiro camasã qũĩñacõã ʉsayuparã. \v 21 Bairo cʉ̃rẽ na caĩñaʉsaro, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ woaturicʉa yʉ ãniña. Ãmerẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉricarore bairo baietaya —na ĩñupʉ̃ Jesús ti wii macããnarẽ. \p \v 22 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go acʉacoasuparã. Atore bairo ĩñuparã: \p —Ago tame, ãni, caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni bʉsʉyami. ¿José macʉ̃ mee cʉ̃ ãniñati? Bairo cʉ̃ã nimicʉ̃ã, ¿caroaro cʉ̃ masĩñati? —ãmeo ĩ bʉsʉyuparã na majũ. \p \v 23 Cabero Jesús pʉame na ĩñupʉ̃ tunu: \p —Ati yepa macããna apei narẽ cʉ̃ cacatiorore borã, cʉ̃ na caĩnucũrõrẽ bairo mʉjãã cʉ̃ã yʉ mʉjãã ĩ tʉ̃goñarã: “Mʉ, ʉcotiri majõcʉ, mʉ majũã ʉcoti catioya. Bairi Capernaupʉre ãcʉ̃, mʉ caátijẽñorĩqũẽrẽ bairo atore, mʉ ya macãpʉ cʉ̃ãrẽ mʉ átigʉ, Dios cʉ̃ cajoʉ mʉ caãmata,” yʉre mʉjãã ĩ tʉ̃goñarã —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús ti wii macããnarẽ. \p \v 24 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, bairo na ĩñupʉ̃ tunu: \p —Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ni ũcʉ̃ Dios yaʉ profetare cʉ̃ ya macã macããna cʉ̃ boenama. Noa majũ qũĩroaenama. \v 25 Tunu bairoa marĩ ñicʉ̃ profeta Elías ãnacʉ̃, cʉ̃ caãni yʉteapʉ cawapearã rõmirĩ capããrã ãñuparã. Ati yepa Israel yepapʉre itia cʉ̃ma ape cʉ̃ma recomacã caoco ocaeti yʉteare capããrã ãñuparã. Tunu ti yʉteare bʉtioro aʉariarique ãñuparõ. \v 26 Bairo capããrã na ũna na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, cawapearã rõmirĩ jĩcãõã na mena macããcõ jetore cʉ̃ jʉátinemo rotiyupʉ Dios Elíare. Sarepta cawãmecʉcore ape yepapʉ Sidón macããcõrẽ cõ jʉátinemo rotiyupʉ. \v 27 Tunu bairoa profeta apei Eliseo cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ cʉ̃ caãni yʉtea carupaʉ boarã capããrã ãñuparã ati yepapʉre. Bairo capããrã na ũna na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, jĩcãʉ̃ã na mena macããcʉ̃ jetore cʉ̃ catiorotiyupʉ Dios Eliseore. Naamán cawãmecʉcʉre, ape yepa, Siria yepa macããcʉ̃rẽ cʉ̃ catiorotiyupʉ —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ ya macã macããnarẽ. \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃gorã, ñubuerica wii macããna pʉame bʉtioro asiajãñuñuparã Jesús mena. \v 29 Bairo cʉ̃ mena asia yua, cʉ̃ ñe, ti macã jʉ̃goye ʉ̃tãʉ̃ buipʉ cʉ̃ neásúparã. Bairo topʉ etarã, cʉ̃ tuneroca ñojogamiñuparã Jesure. \v 30 Bairo na caátigamiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame na watoapʉ, cʉ̃ jãã ĩ masĩã mano, na netõ acoásúpʉ. \s1 Un hombre que tenía un espíritu impuro \r (Mr 1.21-28) \p \v 31 Cabero Galilea yepapʉ Capernaum cawãmecʉti macãpʉ acoásúpʉ Jesús. Topʉ eta, yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãno na jʉ̃gobueyupʉ camasãrẽ. \v 32 Carotimasĩ cʉ̃ caĩquetibʉjʉrore bairo na quetibʉjʉyupʉ. Bairo cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, to macããna pʉame tʉ̃go acʉacoasuparã. \p \v 33 Mai, ti wii sinagoga ñubuerica wiipʉ ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ. Bairo Jesús cʉ̃ cabueãno, wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ pʉame atore bairo bʉtioro qũĩ awajayupʉ: \p \v 34 —Mʉ, Jesús Nazaret macããcʉ̃, ¿nopẽĩ mʉ atíati jãã tʉre? ¿Jããrẽ rei acʉ́ mʉ baiyati? Mʉrẽ jãã masĩjãñuña. Mʉ, Dios macʉ̃, cañuʉ, mʉ ãniña —qũĩ awajayuparã wãtĩ yeri pũna, caʉ̃mʉ risero mena jʉ̃gori. \p \v 35 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —¡Bʉsʉeticõãña mʉjãã! ¡Ãni caʉ̃mʉ rupaʉre witi ánája! —na ĩñupʉ̃ Jesús wãtĩãrẽ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, wãtĩ yeri pũna pʉame caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ jʉ̃goñañupʉ̃ yepapʉ, cʉ̃rẽ caĩñarĩ majã watoare. Bairo áticõã, roro cʉ̃ átiri mee witicoásúpʉ. \v 36 Bairo caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ caátiere ĩñarã, nipetiro camasã qũĩña acʉacoasuparã. \p —¿Ñe to ãniñati cawãma Jesús cʉ̃ carotirije? ¡Nocãrõ caroaro majũ cʉ̃ masĩñati! Wãtĩ yeri pũna cʉ̃ã cʉ̃ yʉcõãñama. “Witi ánája,” cʉ̃ caĩrõ, witicoayama yua —ãmeo ĩñuparã na majũ Jesure. \p \v 37 Bairo cʉ̃ caáto bero, cʉ̃ tʉ̃goyuparã camasã nipetiro ti yepa tʉ̃ni macããna, Jesús cʉ̃ caátiere, cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ yua. \s1 Jesús sana a la suegra de Simón Pedro \r (Mt 8.14-15; Mr 1.29-31) \p \v 38 Bairo na quetibʉjʉ yaparo, na ñubuerica wiire witicoásúpʉ Jesús. Ti wiire witiá, jããcoasupʉ Simón cawãmecʉcʉ ya wiipʉ. Mai, Simón mañicõ pʉame riajãñuñupõ. Bʉtioro bʉgoyupo. Bairo cʉ̃ cajããrõ, cʉ̃ quetibʉjʉyuparã cabʉcʉo cõ cariarijere. \v 39 Bairo na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, cõtʉ eta, “Bʉgoye tocãrõã jãnaña cõrẽ,” ĩñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei jãnacoasuparo bʉgoye pʉame. Tocãrõã caticoasupo. Bairo catiácó yua, tocãrõã ʉgarique na qũẽnonuñupõ Jesujããrẽ. \s1 Jesús sana a muchos enfermos \r (Mt 8.16-17; Mr 1.32-34) \p \v 40 Cabero muipʉ cʉ̃ cajããrĩpaʉ, canaioatípaʉ caãno Simón ya wiipʉre etayuparã nipetiro ti macã macããna. Dise ũnie riaye caãno cãrõ cacʉ̃gorã yarã pʉame na neasúparã Jesús tʉpʉ. Bairo Jesús pʉame na caetaro ĩña, nipetirãrẽ na catioyupʉ. Cʉ̃ wãmorẽ na bui ñigãpeori tocãnacã wãme riaye cacʉ̃gorãrẽ na catioyupʉ. \v 41 Tunu bairoa na mena macããna cariarã capããrã wãtĩ yeri pũnarẽ cacʉ̃gorã cʉ̃ãrẽ na netõõñupʉ̃ Jesús. Bairo cʉ̃ caáto, wãtĩ yeri pũna pʉame qũĩ awajayuparã, bairo witi áná: \p —¡Mʉ roque Dios macʉ̃ mʉ ãniña! —qũĩñuparã. \p Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame na ĩrotiesupʉ. Yʉ, Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ yʉ caãnierẽ na quetibʉjʉeticõãto ĩ, bairo na ĩrotiesupʉ. \s1 Jesús anuncia el mensaje en las sinagogas \r (Mr 1.35-39) \p \v 42 Ape rʉ̃mʉ cabusuatípaʉ Jesús wãcã, ti macãrẽ witicoásúpʉ. Bairo ácʉ́ yua, etayupʉ Jesús camasã na camanipaʉpʉ. Bairo topʉ cʉ̃ caãno, ti macã macããna cʉ̃ macãñuparã. Bairo cʉ̃ macãrĩ, cʉ̃ etacoasuparã. Atore bairo qũĩñuparã: \p —Aperopʉ mʉ ápéwa. Jãã mena mʉ ãnicõãwã —qũĩñuparã. \p \v 43 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Ape macãã macããna cʉ̃ãrẽ na yʉ quetibʉjʉgʉ. Caroa quetire, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetarore na yʉ quetibʉjʉ masĩõgʉ. Torecʉna, yʉ jowĩ Dios ati yepapʉre —na ĩñupʉ̃ Jesús ti macã macããnarẽ. \p \v 44 Cabero cʉ̃ caĩrõrẽ bairo quetibʉjʉ ñesẽãñupʉ̃ Jesús Judea yepapʉre. Ñubuerica wiiri macããnarẽ na quetibʉjʉ ñesẽãñupʉ̃ Jesús. \c 5 \s1 La pesca milagrosa \r (Mt 4.18-22; Mr 1.16-20) \p \v 1 Ape rʉ̃mʉ ʉtabʉcʉra Genesaret cawãmecʉtira tʉ̃nipʉ ãñupʉ̃ Jesús. Topʉ cʉ̃ caãno, camasã pʉame Dios yaye quetire tʉ̃gogarã, cʉ̃tʉ neñañuparã dope baiá masĩã manopʉ. \v 2 Bairo na cabairo yua, tira tʉ̃nipʉ ĩñajoyupʉ Jesús pʉga cũmuu, capaca turorica cũmuu majũrẽ. Mai, ti cũmuu uparã mañuparã. Na cũmuurẽ maa weyo, paputiropʉ na bapi yucʉre coserã baiyuparã. Wai pajĩãrĩ majã ãñuparã. \v 3 Bairi Jesús pʉame ti cũmua jĩcãrẽ ájããñupʉ̃ Simón ya cũmua majũrẽ. Bairi Simorẽ jõjãñurĩ tuwiyo rotijoyupʉ. Simón pʉame, “Jaʉ,” ĩ, cʉ̃ tuwiyo joyupʉ. Bairo ti cũmuapʉ jãñarĩ Jesús pʉame petapʉ canucũrĩ majãrẽ caroaro na quetibʉjʉ jʉ̃goyupʉ. \v 4 Bairo na quetibʉjʉ yaparori bero, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús Simorẽ: \p —Jito, ʉtabʉcʉra recomacãpʉ marĩ átóca. Topʉ etari mʉjãã bapire mʉjãã roca ñuawa. Bairo ána, marĩ wai pajĩãgarã —qũĩñupʉ̃ Jesús Simorẽ. \p \v 5 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Simón pʉame qũĩñupʉ̃: \p —Cabuei, ati ñami jãã wai macãmiapʉ. Jãã bocaetiapʉ. Maniãma. Baipʉa, mʉ caĩrõrẽ bairo yʉ átigʉ. Bapire yʉ rocañuagʉ —qũĩñupʉ̃ Simón Jesure. \p \v 6 Bairo Simojãã na caáto, tocãrõã wai capããrã ti bapire jããñuparã. Bairo jããnetõrã yua, na bapi wori nʉcʉ̃pʉ̃ jããñuparã. \v 7 Bairo capããrã waire ĩña acʉari, na baparãrẽ ape cũmuapʉ caãnarẽ na piijoyuparã. “Jãã jʉátirasá,” na ĩñuparã. Bairo na caetaro yua, waire na jejããñuparã. Pʉga cũmuapʉrea waire na jejããñuparã. Cũmuu pʉame ruacoabujioyuparo. \v 8 Bairo Simón pʉame Jesús cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ ĩñarĩ, cʉ̃tʉ rʉpopaturi mena etanumurĩ qũĩroayupʉ. Bairo áticõã, qũĩñupʉ̃ Simón Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, caróʉ yʉ ãniña. Carorije wapa cacʉ̃goʉ majũ yʉ ãniña. ¡Bairi yʉtʉ ãmeina! —qũĩñupʉ̃. \p \v 9 Mai, bʉtioro ĩña acʉacoasupʉ Simón, Jesús cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ. Tie jʉ̃gori waire capããrã pajĩãñuparã. Bairi Simón, cʉ̃ mena macããna cʉ̃ã ĩña acʉacoasuparã. \v 10 Bairo cʉ̃ caáto, Jacobo, cʉ̃ bai Juan cʉ̃ã, Zebedeo pũnaa pʉame cʉ̃ã ĩña acʉacoasuparã. Mai, naa, Simón bapa ãñuparã. Jĩcãrõ wai pajĩãnucũñuparã. Bairi Jesús pʉame, Simón bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Simón, uwiecʉa. Caroaro waire cawãsãmasĩ mʉ ãniapʉ, wai na rutieticoáto, ĩ. Ãmerẽ yua, caroaro camasãrẽ caquetibʉjʉ mʉ ãnio joroque mʉ yʉ átigʉ, na yasieticõãto, ĩ —qũĩñupʉ̃ Jesús Simorẽ. \p \v 11 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, Simojãã petapʉ maarásúparã. Topʉ etarã, na cũmuurẽ, na apeye ũnie cʉ̃ãrẽ toa cũcõã, Jesús mena bapacʉtiracoásúparã. \s1 Jesús sana a un leproso \r (Mt 8.1-4; Mr 1.40-45) \p \v 12 Cabero Jesús jĩcã macãpʉ cʉ̃ caãno, caʉ̃mʉ jĩcãʉ̃ carupaʉ boaʉ pʉame qũĩñajoyupʉ Jesure. Bairo qũĩñajo yua, cʉ̃tʉ etari rʉpopaturi mena etanumurĩ Jesure qũĩroayupʉ. Bairo qũĩroa, atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃: \p —Yʉ Quetiupaʉ, mʉ cabooata, yʉ mʉ netõõgʉ yʉ caboariaye cʉtiere —qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesure. \p \v 13 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, Jesús pʉame cʉ̃ wãmo mena cʉ̃ pãñañupʉ̃. Bairo áticõã, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉ cacatiro yʉ boya. ¡Bairi mʉ yʉ netõõña! —qũĩñupʉ̃ cariaʉre. \p Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ, jicoquei caticoasupʉ carupaʉ boamiatacʉ. \v 14 Bairo cʉ̃ cabairo ĩña, Jesús pʉame cʉ̃ quetibʉjʉ rotiesupʉ aperãrẽ cʉ̃ cabaiatajere. Bairo qũĩñupʉ̃: \p —Cariape acoácʉ́ja sacerdote tʉpʉ. Qũĩñoña mʉ rupaʉ, mʉ cacatiatajere. Bairo tunu Diore cʉ̃ nuniña mʉ cacatirije wapare. Tore bairo marĩ átirotiyupi Moisés ãnacʉ̃. Bairo mʉ caátiatato bero, nipetiro camasã masĩgarãma mʉ cacatiatajere yua —qũĩñupʉ̃ Jesús carupaʉ boamiatacʉre. \p \v 15 Bairo Jesús cʉ̃ caátiatajere camasã na camasĩrõrẽ cʉ̃ caboetimiatacʉ̃ãrẽ, nipetiropʉ queti batapeticoasuparo. Bairi capããrã camasã Jesús tʉpʉ etayuparã. Jĩcããrã cʉ̃ yaye bʉsʉriquere tʉ̃gogarã, bairi aperã na riayere cʉ̃ netõõrotigarã cʉ̃tʉ etayuparã. \v 16 Bairo na cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame aperopʉ acoásúpʉ. Ácoa yua, etayupʉ Jesús camasã na camanopʉ. Topʉ Diore cʉ̃ jẽniñupʉ̃ yua. \s1 Jesús sana a un paralítico \r (Mt 9.1-8; Mr 2.1-12) \p \v 17 Jĩcã rʉ̃mʉ Jesús camasãrẽ tunu cʉ̃ caquetibʉjʉãno, fariseo majã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã mena Jesutʉre tʉ̃go ruiyuparã. Mai, na, tocãnacã macã macããna caatíatana ãñuparã. Galilea yepa macããna, bairi Judea yepa macããna, tunu bairi Jerusalén macã macããna caatíatana cʉ̃ã ãñuparã. Bairo na catʉ̃goĩñaruiro, Jesús pʉame cariayecʉnarẽ na catioyupʉ. Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori bairo na catioyupʉ Jesús. \v 18 Bairo camasãrẽ cʉ̃ cacatioãno, caʉ̃mʉa Jesutʉ etanemoñuparã tunu cariaʉ, ñicãrĩ cabʉʉricʉ mena. Mai, na canerĩ coro mena cʉ̃ neasúparã ñicãrĩ cabʉʉricʉre. Jesutʉre cʉ̃ cũgamiñuparã, marĩ yaʉre cʉ̃ catioáto, ĩrã. \v 19 Bairo cʉ̃tʉ cʉ̃ cũgamirãcʉ̃ã, ti wii pupeapʉ na yaʉre cʉ̃ nejãã masĩẽsuparã, camasã capããrã na cajiraro jʉ̃gori. Bairi wii buipʉ wãmʉcoásúparã ñicãrĩ cabʉʉricʉ mena. Ti wii buipʉ etarã, ope qũẽnorĩ, cʉ̃ pitiruio joyuparã pũʉ̃ rʉpo wẽẽrĩ mena Jesús tʉpʉ ñicãrĩ cabʉʉricʉre. \v 20 Bairo na caáto ĩña, Jesús pʉame tʉ̃goña masĩñupʉ̃ na catʉ̃goñarĩjẽrẽ. “Yʉ camasĩrĩjẽrẽ cariape tʉ̃goñatutuayama,” na ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. Torecʉ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús ñicãrĩ cabʉʉricʉre: \p —Yʉ yaʉ, merẽ mʉ carorije wapare yʉ netõõcõãña —qũĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 21 Bairo cʉ̃ caĩrõ, ti wii macããna Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuerã, aperã fariseo majã mena ãmeo ĩ jẽniñañuparã na majũ Jesús cʉ̃ caĩatajere tʉ̃gori, “¿Ñamʉ ũcʉ̃ majũ caʉ̃mʉ cʉ̃ ãniñati, ‘Yʉ yaʉ, merẽ mʉ carorije wapare yʉ netõña,’ caĩã? Dios jeto netõõmasĩñami marĩ carorije wapare. Ãni, Jesús, Diore cʉ̃ netõnʉcãʉ̃ átiyami bairo cʉ̃ caĩrĩjẽ mena,” ãmeo ĩ bʉsʉyuparã na majũ. \p \v 22 Masĩcõãñupʉ̃ Jesús cʉ̃ yeripʉ na caãmeobʉsʉrijere. Bairi atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã yʉ caĩatajere tʉ̃gori, mʉjãã tʉ̃goñarĩqũẽ paiyati? \v 23-24 “Mʉ carorije wapare yʉ netõña,” ãnirẽ yʉ caĩata, “Bairo ĩcõãʉ̃ ĩñami,” mʉjãã ĩbujiorã. Bairãpʉa, “Wãmʉnʉcãña,” cʉ̃rẽ yʉ caĩata, to bero cʉ̃ cawãmʉnʉcáto ĩñarã roque, “Bairo ĩcõãʉ̃ mee ĩñami Jesús,” mʉjãã ĩbujiorã. Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, ati yepapʉ yʉ carotimasĩrĩjẽrẽ mʉjãã camasĩparore bairo, tiere ñigʉ —na ĩñupʉ̃ Jesús fariseojããrẽ. \p Ĩ yaparo, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo qũĩnemoñupʉ̃ Jesús ñicãrĩ cabʉʉricʉre: \p —Mʉrẽ ñiña: ¡Wãmʉnʉcãña! Mʉ cacũñarĩ corore nepʉsari mʉ ya wiipʉ tunu ácʉ́ja. Merẽ mʉ riayere yʉ netõña —qũĩñupʉ̃. \p \v 25 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tocãrõã jicoquei wãmʉnʉcã yua, cʉ̃ cacũñarĩ corore ne pʉsa, ti wiire witicoásúpʉ cʉ̃ ñicãrĩ cabʉʉmiatacʉ pʉame. Diore basapeori, cʉ̃ ya wiipʉ acoásúpʉ yua. \v 26 Bairo cʉ̃ caátó ĩñarã, nipetiro camasã tʉ̃goña acʉari, atore bairo ĩñuparã: \p —Ago tame, ¿diwatoa ũno tore bairo caroa majũrẽ marĩ ĩñarĩ? Marĩ ĩñaepʉ̃. ¡Camasĩ niñami Dios! —qũĩ basapeoyuparã nipetirã. \s1 Jesús llama a Leví \r (Mt 9.9-13; Mr 2.13-17) \p \v 27 Cabero acoásúpʉ Jesús tunu. Bairo ácʉ́, Leví cawãmecʉcʉre qũĩñajoyupʉ. Mai, Leví pʉame Roma gobiernorẽ camasã yaye dinero impuesto na caĩrĩjẽrẽ jejobojari majõcʉ ãñupʉ̃. Bairi cʉ̃ capaari arʉapʉ cʉ̃ caãno, qũĩñajoyupʉ Jesús Levíre. Bairo qũĩñajori bero, cʉ̃tʉ etaátí, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Jito, yʉ bapacʉsa. \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tocãrõã jicoquei Leví pʉame cʉ̃ yaye paarique nipetirore cũcõã, Jesús mena bapacʉti ácʉ́ acoásúpʉ yua. \p \v 29 Nocãrõ bero Leví cʉ̃ ya wiipʉ bose rʉ̃mʉ jʉ̃go qũẽnoñupʉ̃. Bairo bairi ti rʉ̃mʉrẽ cʉ̃ ya wiipʉ capããrã camasã ãñuparã cʉ̃ capiijoatana. Na mena macããna jĩcããrã Leví ũna, gobiernorẽ camasã yaye dinerore cajejobojari majã ãñuparã. Na ũna Jesujãã mena ʉga bapacʉsuparã. \v 30 Bairo na caʉgabapacʉtore ĩñarã yua, fariseo majã pʉame na ĩ tutiyuparã Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. Na yarã, Moisés cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã mena atore bairo na ĩ tutiyuparã: \p —¿Nopẽĩ dinero jejori majã mena, bairi aperã roro caána mena mʉjãã etiʉga bapacʉtiyati? Roro mʉjãã átiya —na ĩ tutiyuparã fariseojãã Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 31 Bairo na catutiro tʉ̃go, bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Ʉcotiri majõcʉre bairo yʉ ãniña ati wiire. Ʉcotiri majõcʉ ápériyami cacatirã na caãni wiiripʉre. Cariarã na caãni wiiri jetore etanucũñami, na ʉcoti etaʉ. Bairi ãnoa mena yʉ ãniña. Na carorije riayere bairo caãnierẽ netõõʉ̃ ácʉ yʉ atíapʉ. \v 32 Torecʉna, yʉ apʉ́ ati yepapʉre. “Caroarã marĩ ãniña,” caĩtorãrẽ na yʉ macãẽtĩña. Aperã, “Carorije wapa marĩ buicʉtiya,” caĩtʉ̃goña yapapuarã roquere na macãʉ̃acʉ́ yʉ apʉ́, na yeri wasoáto, ĩ —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseojããrẽ. \s1 La cuestión del ayuno \r (Mt 9.14-17; Mr 2.18-22) \p \v 33 Cabero Jesure qũĩ jẽniñañuparã tunu to macããna camasã: \p —Ʉgarique betiri Dios jetore cʉ̃ jẽninucũñama Juan cʉ̃ cabuerã. Fariseo majã na cabuerã tore bairo átiyama na cʉ̃ã. Mʉ cabuerã pʉame áperiyama. ¿Nopẽĩrã na ʉgarique betietinucũñati? —qũĩ jẽniñañuparã to macããna Jesure. \p \v 34-35 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Caroaro yʉ caátiere mʉjãã tʉ̃gomasĩẽtĩña. Caʉ̃mʉ cawãmojiyapaʉre bairo yʉ ãniña. Cʉ̃ yarãrẽ bairo niñama yʉ cabuerã. Caʉ̃mʉ cʉ̃ cawãmojiyari rʉ̃mʉrẽ cʉ̃ yarã nipetirã ʉgayama pairo, cʉ̃ mena ʉseanirĩ ãna. Ti rʉ̃mʉrẽ aʉatãmʉoetiyama. Caʉ̃mʉ cʉ̃ cawãmojiyaro bero roquere, cʉ̃ yarã caborã ʉgarique betiri Diore cʉ̃ tʉ̃goñajẽni ñubuebujiorãma tunu. Narẽ bairo jãã ãniña. Bairi yʉ mena ãna, yʉ cabuerã aʉatãmʉoetigarãma. Yʉ camano roquere aʉatãmʉobujiorãma —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 36 Ĩ yaparo, “Yʉ yaye cawãma quetire cabʉcʉ macããjẽ mena tʉ̃goʉsa masĩã maniña,” ĩgʉ, atore bairi wãme na ĩcõña quetibʉjʉnemoñupʉ̃ Jesús tunu: \p —Cabʉcʉro jutirore cawori opere seretuetiyama camasã camasĩrã jutiro cawãma asero carʉgaeti asero mena. Bairo na caápata, ñuetigaro. Cose, ti aserore bopo na caáto, rʉgagaro. Rʉgari tʉ̃gãwonemogaro paijãñurõ cawãma asero pʉame cabʉcʉro jutirore. \v 37 Tunu bairoa ʉse oco cawãma qũẽnoyaparoriquere piojãẽtĩnucũñama camasã cabʉcʉ poa waibʉcʉ asero poapʉre. Bairo na caápata, ti poa wocoagaro, tie oco capãmʉrõĩ. Ti poa macããjẽ yasigaro. \v 38 Bairi ʉse ocore cawãma qũẽnoyaparoriquere piojãnucũñama camasã cawãma poa mena. \v 39 Tunu bairoa ʉse oco cabʉcʉre caetiatana ni ũcʉ̃ jĩcãʉ̃ cawãmarẽ boecʉmi. Cʉ̃ pʉame, “Ʉse oco cabʉcʉ jeto yʉ ñuña,” ĩ tʉ̃goñañami —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo majãrẽ. \c 6 \s1 Los discípulos arrancan espigas en el día de reposo \r (Mt 12.1-8; Mr 2.23-28) \p \v 1 Cabero judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno Jesujãã netõásúparã weseripʉ. Bairo netõáná, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame queyari trigo apeacarẽ cacatirijerea peenerĩ bure ʉgajʉ̃goyuparã. Bairo na caáto, fariseo majã pʉame na ĩñañuparã. \v 2 Bairo na caáto ĩña yua, atore bairo na ĩ tutiyuparã: \p —¿Nopẽĩrã ati rʉ̃mʉ ũnorẽ paariquere bairo mʉjãã átiyati? Ati rʉ̃mʉ ũnorẽ caápericõãpee niña mʉjãã caátie ũnierẽ —na ĩ tutiyuparã fariseo majã Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 3 Bairo na caĩtutiro tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —David ãnacʉ̃ queyamiácʉ́, ¿cʉ̃ caátajere na caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ mʉjãã ĩñaetinucũñati Dios ya tutipʉ? Mʉjãã ĩñanucũrã. \v 4 Bairo baiyuparo: David pʉame jããetayupʉ Dios ya wiire cʉ̃ ʉ̃mʉa mena. Ʉgariquere macããrã jããetayuparã. Bairi pan ãñuparõ, caroa Dios yaye majũ na caĩcũrĩqũẽ jeto. Tie pããrẽ sacerdote majã jetore na ʉgarotiyupʉ Moisés ãnacʉ̃. Bairo sacerdote majã jeto na caʉgarije caãnimiatacʉ̃ãrẽ, tie pããrẽ ʉgari bero, cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ na batonuñupʉ̃ David —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 5 Tunu na ĩnemoñupʉ̃ Jesús fariseo majãrẽ: \p —Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ ãnirĩ yʉ átirotimasĩña yerijãrĩcã rʉ̃mʉ cʉ̃ãrẽ camasã caroare na caátiãnipeere —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo majãrẽ. \s1 El hombre de la mano tullida \r (Mt 12.9-14; Mr 3.1-6) \p \v 6 Ape rʉ̃mʉ caãno tunu judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caetaro ĩña, jããetayupʉ Jesús ñubuerica wiipʉ. Bairo jããeta, na buejʉ̃goyupʉ. Topʉ ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ cariape nʉgõã caricábʉricʉ. \v 7 Mai, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi fariseo majã mena Jesús cʉ̃ caátigarijere caroaro qũĩña ʉsayuparã, na quetiuparãrẽ bʉsʉjãgarã. “¿Yerijãrĩcã rʉ̃mʉrẽã cʉ̃ catioʉáti caricábʉʉre?” ĩ tʉ̃goñañuparã. \v 8 Jesús masĩjãñuñupʉ̃ na catʉ̃goñarĩjẽrẽ. Bairo masĩmicʉ̃ã, atore bairo qũĩñupʉ̃ caricábʉʉre: \p —Tiaya. Ato yʉ tʉpʉ asá. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, wãmʉnʉcã, cʉ̃ tʉpʉ etanʉcã etayupʉ. \v 9 Bairo cʉ̃ caetaro ĩña, atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús fariseojããrẽ: \p —¿Ñerẽ marĩ ánaati ati rʉ̃mʉrĩ ũnorẽ, camasã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉrĩrẽ? ¿Cañurĩjẽrẽ marĩ ánaati, o carorije pʉamerẽ marĩ ánaati? Cañurĩjẽrẽ marĩ átigarã. Bopacooro cabairãrẽ marĩ canetõrõrẽ boyami Dios —na ĩñupʉ̃ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 10 Bairo na ĩ yaparo, nipetirãrẽ na ĩña, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús caricábʉricʉre: \p —Mʉ ricáre ñupoya. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, caricábʉricʉ pʉame cʉ̃ caĩrõrẽ bairo ásupʉ. Tocãrõã cʉ̃ ricá ñucoasuparo yua. \v 11 Bairo cʉ̃ caáto ĩñarã, fariseo majã pʉame asia netõcoasuparã Jesús mena. Bairo asia netõcõãti, atore bairo ãmeo ĩ jẽniñañuparã na majũ: “¿Dope bairo marĩ ánaati, Jesure cʉ̃ pajĩãgarã?” Cʉ̃ tejãñuñuparã fariseo majã Jesure. \s1 Jesús escoge a los doce apóstoles \r (Mt 10.1-4; Mr 3.13-19) \p \v 12 Ti rʉ̃mʉrĩrã Diore jẽnigʉ, ʉ̃tãʉ̃ buipʉ acoásúpʉ Jesús. Topʉ eta, ti ñamirẽ Diore qũĩ jẽniñubue busucoásúpʉ. \v 13 Bairo baibusueta, na piiyupʉ Jesús cʉ̃ cabueparãrẽ. Bairo na caetaro ĩña, na beseyupʉ pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ. Bese yaparo yua, “Mʉjãã yʉ caquetibʉjʉrotijoparã mʉjãã ãnigarã,” na ĩñupʉ̃. \v 14 Bairi pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ ãñuparã Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparã. Cajʉ̃goye ãñupʉ̃ Simón. Simorẽã qũĩñupʉ̃ tunu “Pedro”. Tunu cabero ãñupʉ̃ Pedro bai, Andrés cawãmecʉcʉ. Tunu cabero ãñuparã Santiago, Juan, Felipe, Bartolomé, \v 15 Mateo, Tomás, apei Santiago. Cʉ̃, Santiago, Alfeo macʉ̃ ãñupʉ̃. Tunu cabero ãñupʉ̃ apei Simón. Cʉ̃ pʉame celotes na caĩrã mena macããcʉ̃ ãñupʉ̃. \v 16 Tunu cabero ãñupʉ̃ Judas, Santiago macʉ̃ pʉame. Tunu cabero ãñupʉ̃ Judas Iscariote. Cʉ̃ pʉame ãñupʉ̃ Jesure cañerotipaʉ. Tocãrõã niñama Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparã, cʉ̃ cabesericarã yua. \s1 Jesús enseña a mucha gente \r (Mt 4.23-25) \p \v 17 Bairo Jesús na bese yaparo, buro bui caãniatacʉ ti burore cʉ̃ cabuerã mena ruietayupʉ yua. Bairo cʉ̃ caruiro, capããrã camasã qũĩñacoteyuparã. Na, camasã nipetiropʉ caatíatana ãñuparã. Torena, Judea yepa macããna, Jerusalén macã macããna, capairiyatʉ macã macããna, Tiro, Sidón na caĩrĩ macã macããna cʉ̃ã nipetiro ãñuparã. Jesús yaye quetire tʉ̃gogarã baiyuparã. Tunu bairoa, marĩ riayere cʉ̃ netõõáto, ĩrã baiyuparã. \v 18 Bairo bairi Jesús pʉame wãtĩ yeri pũna jʉ̃gori popiye cabairãrẽ na netõõñupʉ̃. \v 19 Bairo to macããna cariayecʉnarẽ na catioyupʉ Jesús cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena. Bairi nipetiro camasã cʉ̃ pãñagayuparã, marĩ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ catioáto, ĩrã. \s1 La felicidad y la infelicidad \r (Mt 5.1-12) \p \v 20 Cabero Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ na ĩñamai, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p “Ʉseanirĩ ãña mʉjãã yʉ cabuerã. Capee apeye ũnierẽ cacʉ̃goenarẽ bairo caãna nimirãcʉ̃ã, ãmerẽ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããna mʉjãã ãniña. \p \v 21 “Tunu bairoa aʉanʉcãmirãcʉ̃ã, cabero mʉjãã ʉgayapigarã. Bairi ʉseanirĩ ãña. \p “Tunu bairoa ãmerẽ otimirãcʉ̃ã, cabero ʉseanirĩ mʉjãã boyetigarã. Bairi ʉseani ãña. \p \v 22-23 “Mʉjãã, yʉ yarã majũ mʉjãã ãniña. Yʉ yaye quetire catʉ̃goʉsarã mʉjãã ãniña. Bairo catʉ̃goʉsarã mʉjãã caãnoi, camasã aperã mʉjããrẽ tejãñuñama. ‘Jãã mena ãmerĩcõãña,’ mʉjããrẽ ĩñama. ‘Moena mʉjãã ãniña,’ mʉjããrẽ ĩñama. Tunu yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre, yʉ mʉjãã catʉ̃goʉsaroi, mʉjããrẽ bʉsʉpaiyama. Tore bairo jeto ásupa na ñicʉ̃jãã profeta majã ãnana cʉ̃ãrẽ tirʉ̃mʉpʉre. Mʉjããrẽ tore bairo na caáto ĩñarã, mʉjãã ʉseanijãñugarã. Dios mʉjããrẽ caroare cʉ̃ cajopee paijãñurõ nigaro. Jõbuipʉ mʉjãã caetaro, pairo nigaro mʉjããrẽ caroa cʉ̃ cajopee. Bairo tiere tʉ̃goñarĩ ʉseanirĩqũẽ mena bairoa ãnicõã ninucũña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 24 Ĩ yaparo, aperã cʉ̃ yaye quetire cariape catʉ̃gogaenarẽ atore bairo na ĩñupʉ̃: “Mʉjãã capee apeyere cacʉ̃gorã roque caroaro mʉjãã ãmerĩgarã. Ati yepapʉre caroaro ãnimirãcʉ̃ã, cabero popiye mʉjãã netõgarã. ¡Bopacooro mʉjãã tãmʉogarã! \p \v 25 “Tunu bairoa mʉjãã, ‘Ñe ũnie yʉ rʉsaetiya,’ caĩrã, ¡bopacooro mʉjãã tãmʉogarã mʉjãã cʉ̃ã! Ãmerẽ mʉjãã caborijere cʉ̃gomirãcʉ̃ã, cabero mʉjãã cʉ̃goetigarã. \p “Tunu mʉjãã, roro caĩboyetirã, ¡bopacooro mʉjãã tãmʉogarã mʉjãã cʉ̃ã! Ãmerẽ boyetimirãcʉ̃ã, cabero roro majũ otiri mʉjãã yapapuagarã. \p \v 26 “Tunu bairoa mʉjãã, ati yepa macããna nipetirã na caĩroaricarã ãnimirãcʉ̃ã, ¡bopacooro mʉjãã tãmʉogarã mʉjãã cʉ̃ã! Tirʉ̃mʉpʉre caãnijʉ̃goyaricarã cʉ̃ã bairo átiyayupa profeta majã caĩtori majã ãnanarẽ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. \s1 El amor a los enemigos \r (Mt 5.38-48; 7.12) \p \v 27 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩñupʉ̃ tunu: “Bairãpʉa mʉjãã, yʉ yaye quetire catʉ̃goʉsarã pʉame atore bairo mʉjãã caátore yʉ boya: Mʉjãã pesuare na mairotiya. Rorije na ãmeo ápericõãña. Caroa roquere na ása. \v 28 Roro mʉjããrẽ caĩrãrẽ, ‘Caroare cʉ̃ joáto Dios mʉjããrẽ,’ na ĩña. Tunu bairoa mʉjããrẽ popiye mʉjãã baio joroque caánarẽ na jẽnibojaya Diopʉre. \v 29 Tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã wasopanarẽ cʉ̃ capaata, ape nʉgõã cʉ̃ãrẽ cʉ̃ ẽñotaeticõãña. Tunu bairoa apei mʉjãã pesu pʉame mʉjãã jutiro cabui macããtõrẽ cʉ̃ caẽmaata, mʉjãã camisa cʉ̃ãrẽ maieticõãña. \v 30 Tunu apei cʉ̃ cajẽniata, cʉ̃ cabopacarijere cʉ̃ nuniña. Tunu bairoa mʉjãã cacʉ̃gorijere caẽmaʉ cʉ̃ãrẽ, ‘Jãã tunuoña,’ qũĩẽtĩcõãña. \v 31 Aperã mʉjããrẽ caroaro na canʉcʉ̃bʉgoro mʉjãã boya. Torea bairo na cʉ̃ãrẽ mʉjãã canʉcʉ̃bʉgoro ñuña. \p \v 32 “Mʉjããrẽ camairã jetore mʉjãã caãmeo maiata, ¿ñe ũnie caroare mʉjãã ãmeo átiyati? Tore bairo átinucũñama Dios yaye quetire catʉ̃goʉsaena cʉ̃ã. Narẽ camairã jetore na mainucũñama. Torena, mʉjãã Dios yarã ãnirĩ, mʉjããrẽ cateerã cʉ̃ãrẽ na mairotiya. \v 33 Tunu bairoa mʉjããrẽ caroaro caána jetore caroaro mʉjãã caápata, ¿ñe ũnie caroare mʉjãã átiyati? Tore bairo átinucũñama Dios yaye quetire catʉ̃goʉsaena cʉ̃ã. Narẽ caroaro caána jetore caroaro na átinucũñama. Bairi mʉjãã, Dios yarã ãnirĩ mʉjããrẽ carorije caána cʉ̃ãrẽ caroaro na átirotiya. \v 34 Tunu bairoa mʉjããrẽ catunuomasĩrã jetore mʉjãã cawasoata, ¿ñe ũnie caroare mʉjãã átiyati? Tore bairo átinucũñama Dios yaye quetire catʉ̃goʉsaena cʉ̃ã. Narẽ nipetirã na cawasorijere catunuomasĩrã jetore na wasonucũñama. Bairi mʉjãã, Dios yarã ãnirĩ mʉjããrẽ catunuomasĩẽna cʉ̃ãrẽ na rotijoya. \v 35 Bairi yʉ yarã, mʉjãã pesuare na maiña. Caroaro na átirotiya. Na wasoya mʉjãã cacʉ̃gorijere. ‘Marĩ tunuomasĩẽnama,’ ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Bairo mʉjãã caápata, mʉjãã cawapatapee pairo nigaro. Caroaro mʉjãã caátie wapa jʉ̃gori pairo nigaro. Dios pʉame nipetirãrẽ caĩñamai niñami. ‘Yʉ mena mʉ ñujãñuña,’ caĩẽna, bairi rorije caána cʉ̃ãrẽ na ĩñamaiñami Dios. Bairi cʉ̃ pũnaa, nipetirã netõõrõ carotimasĩ pũnaa majũ mʉjãã ãnigarã, bairo mʉjãã caápata. \v 36 Marĩ Pacʉ Dios camasãrẽ cʉ̃ caĩñamairõrẽã bairo mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã yarãrẽ na ĩñamaiña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. \s1 No juzguen a otros \r (Mt 7.1-5) \p \v 37 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩñupʉ̃ tunu: “Aperã noo na caátiãnierẽ roro bʉsʉpaieticõãña, mʉjããrẽ bairo Dios cʉ̃ã mʉjãã caátiere, ‘Roro átiyama,’ cʉ̃ caĩẽtĩparore bairo ĩrã. Tunu bairoa camasãrẽ, ‘Carorã mʉjãã ãniña,’ na ĩẽtĩcõãña, mʉjããrẽ bairo Dios cʉ̃ã, ‘Carorã mʉjãã ãniña,’ mʉjããrẽ cʉ̃ caĩẽtĩparore bairo ĩrã. Caroaro ása. Aperã roro mʉjããrẽ na caátiere masiritiya. Bairo mʉjãã caápata, Dios cʉ̃ã roro mʉjãã caátiere masiriyobojagʉmi. Mʉjããrẽ netõõgʉmi yua. \v 38 Tunu aperã na cabopacarijere na joya. Bairo mʉjãã caápata, caroare mʉjãã jogʉmi Dios cʉ̃ã. Petoaca cabopacarãrẽ mʉjãã cajoata, petoaca mʉjãã jʉátigʉmi. Netõjãñurõ mʉjãã cajoata, netõjãñurõ mʉjãã jʉátigʉmi. Aperãrẽ mʉjãã cajʉátato cãrõ mʉjãã jʉátigʉmi Dios,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 39 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme na ĩ cõñañupʉ̃ tunu: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cacaapee mácʉ̃ pʉame, apei cʉ̃ bapare cacaapee mácʉ̃rẽ, ‘Mʉ yʉ jʉ̃gogʉ,’ cʉ̃ caĩata, ñuetõ. Na, pʉgarãpʉa opepʉ rocajãcõãbujiorãma. \v 40 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ bueri majõcʉ, cʉ̃rẽ cabuei netõõrõ masĩẽtĩñami. Bairo masĩpeyoetimicʉ̃ã, cabero roquere masĩpeyoʉpʉ, cʉ̃rẽã bairo masĩgʉmi,” na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 41-42 “Tunu bairoa jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ cʉ̃ baire, ‘Mʉ caapeapʉ pũrõãcã jãñaña. Yʉ nerocapa,’ qũĩñupʉ̃. Bairo qũĩmicʉ̃ã, cʉ̃ pʉame tutu majũ cʉ̃gocõãñami cʉ̃ caapeapʉ. Tore bairo baiyami jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pairo roro caátacʉ cʉ̃ cʉ̃ã petoaca roro caátacʉre, ‘Roro mʉ baiya,’ cʉ̃ cʉ̃ caĩbʉsʉpaiata. ¡Caĩtopairã mʉjãã ãniña! Torena, mʉjãã pʉame roque rejʉ̃goya mʉjãã carorijere. Bairo átiri bero roque, mʉjãã quetibʉjʉ masĩgarã aperãrẽ rorije na caátiere,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 El árbol se conoce por su fruto \r (Mt 7.17-20; 12.34-35) \p \v 43 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩñupʉ̃ tunu: “Yucʉ, caroʉ́ pʉame carorijere rícacʉperiya. Tunu bairoa apei yucʉ caroricʉ caroare rícacʉperiya. \v 44 Tocãnacã yucʉ carícacʉtiire ʉgarã, tiire marĩ masĩña. Tunu marĩ caʉgarije, higuera na caĩrĩjẽrẽ marĩ jeetiya pota yucʉpʉ. Tunu bairoa ʉse cʉ̃ãrẽ marĩ jeetiya pota wopʉ. \v 45 Torea bairo camasã caroarã na yeripʉ caroaro tʉ̃goñañama. Bairi caroaro bʉsʉyama. Aperã carorã na yeripʉ roro tʉ̃goñañama. Bairi roro bʉsʉyama. Marĩ yeri marĩ catʉ̃goñamasĩrĩjẽpʉ caãnoi, marĩ bʉsʉnucũña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Las dos bases \r (Mt 7.24-27) \p \v 46 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Mʉjãã yʉ yaye quetire átigaetimirãcʉ̃ã, ¿nopẽĩrã, ‘Jãã Quetiupaʉ,’ yʉre mʉjãã ĩñati? \v 47 Ãmerẽ ape wãme ĩcõñarĩ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgʉ camasĩ cʉ̃ cabairijere. Ni ũcʉ̃ yʉtʉ caetaʉ, yʉ yaye quetire tʉ̃gori, cabero yʉ caĩrõrẽ bairo caácʉ atore bairo niñami: \v 48 Tutuari wiire caqũẽnoʉrẽ bairo camasĩ niñami. Cʉ̃ pʉame pupea yeseari cʉ̃ wii botare ʉ̃tã buire nʉcõñupʉ̃. Bairi cabero ria putaro, oco pʉame ti wiipʉ etayuparo. Bairo ti wiire bʉtioro to cajabemiatacʉ̃ãrẽ, ti wii pʉame toa nicõãñuparõ, ʉsʉro cʉ̃ caqũẽnorĩcã wii ãnirĩ. \v 49 Tunu bairoa apei cʉ̃ã yʉ yaye quetire tʉ̃gogaetiri, yʉ caĩrõrẽ bairo caápei atore bairo niñami: Tutuaeti wiire caqũẽnoʉrẽ bairo caãcʉ̃ niñami. Cʉ̃ pʉame ʉ̃tã bui mee cʉ̃ wii botare nʉcõñupʉ̃. Paputiropʉ cʉ̃ wiire qũẽnoñupʉ̃. Bairi cabero ria putaro, oco pʉame ti wiipʉ etayuparo. Bairo eta, ti wiire bʉtioro to cajaberoi yua, ti wii pʉame pecoasuparo. Ʉsʉeto cʉ̃ caqũẽnorĩcã wii ãnirĩ ñee mano ñapeticoasuparo,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \c 7 \s1 Jesús sana al criado de un oficial romano \r (Mt 8.5-13) \p \v 1 Bairo camasãrẽ na ĩ quetibʉjʉ yaparo yua, acoásúpʉ Jesús Capernaum na caĩrĩ macãpʉ. \v 2 Mai, ti yepapʉ ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃, romano soldaua quetiupaʉ capitán. Cʉ̃ pʉame capaabojari majõcʉre cʉ̃goyupʉ, cʉ̃ camai majũrẽ. Ti watoare riajãñuñupʉ̃ cʉ̃ capaabojari majõcʉ pʉame. Riácʉ́pʉ baiyupʉ. \v 3 Bairo bʉtioro majũ cʉ̃ cariaroi yua, tʉ̃goyupʉ quetiupaʉ capitán ti yepare Jesús cʉ̃ caetarijere. Bairo tiere tʉ̃go yua, jĩcããrãrẽ judío majã cabʉtoa camasĩrãrẽ na piiroti joyupʉ Jesure. “Tãmurĩ yʉ yaʉre cʉ̃ catioʉ apáro,” na ĩ piiroti joyupʉ. \v 4-5 Bairi yua, Jesutʉ etarã, tutuaro mena qũĩñuparã: \p —Quetiupaʉ capitán, jããrẽ cajoʉ caroʉ́ niñami. Marĩrẽ, judío majãrẽ marĩ nʉcʉ̃bʉgoyami. Jãã cañubueri wiire qũẽnorotibojawĩ. Bairi mʉ cajʉáto boya. Jito tãmurĩ jãã mena —qũĩñuparã cabʉtoa camasĩrã Jesure. \p \v 6 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, “Jaʉ,” ĩ, na mena ásúpʉ Jesús. Bairo quetiupaʉ capitán ya wiipʉ na caetaparo jʉ̃goye, aperã cʉ̃ mena macããnarẽ na joyupʉ tunu Jesús tʉpʉ quetiupaʉ capitán pʉame. Atore bairo na ĩ rotijoyupʉ Jesure: “Mʉ, caãnimajũʉ̃ mʉ ãniña. Yʉ pʉame roque mʉrẽ bairo yʉ baietiya. Bairi yʉ ya wiire mʉ cajããrõ ñuetõ. \v 7 Bairi yʉ majũ mʉ yʉ macãʉ̃ ápériapʉ. Bairi topʉa ãcʉ̃, cʉ̃ catiáto, ĩ joya. Bairo mʉ caĩrõ, caticoagʉmi yʉ yaʉ. \v 8 Yʉ netõjãñurõ carotirã na carotiricʉ yʉ ãniña. Tunu bairoa yʉ cʉ̃ã quetiupaʉ ãnirĩ yʉ ʉ̃mʉarẽ na yʉ rotimasĩnucũña. Bairi ‘Tiaya,’ yʉ caĩrõ, jicoquei atínucũñama. Tunu ‘Ánája,’ yʉ caĩrõ, jicoquei ánucũñama. Tunu ‘Bairo ása,’ yʉ paabojari majãrẽ yʉ caĩrõ, jicoquei yʉ caĩrõrẽ bairo átinucũñama,” na ĩ rotijoyupʉ quetiupaʉ capitán Jesure. \p \v 9 Bairo na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, Jesús pʉame tʉ̃goacʉacoasupʉ. Bairi cʉ̃rẽ caʉsarãrẽ na ãmejore ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Mʉjããrẽ cariape ñiña: Ato Israel yepa macããna jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃rẽ bairo yʉ mena catʉ̃goñatutuaʉre yʉ bócaetañaẽtĩña. Cʉ̃ pʉame tʉ̃goña tutuajãñuñami Dios cʉ̃ carotimasĩrĩjẽrẽ —na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ bero caʉsarãrẽ. \p \v 10 Bairo cabero quetiupaʉ capitán cʉ̃ cajoatana wiipʉre tunueta ãna, paabojari majõcʉ cacatipʉre cʉ̃ etayuparã yua. \s1 Jesús resucita al hijo de una viuda \p \v 11 Jesús pʉame atie bero ásúpʉ tunu Naín cawãmecʉti macãpʉ. Cʉ̃ mena bapacʉtiásúparã cʉ̃ cabuerã. Aperã capããrã camasã cʉ̃ã na bero ʉsayuparã. \v 12 Bairo ti macãtʉ na caetaripaʉ Jesús pʉame ĩñajoyupʉ capããrã camasã ti macã, cawitiánárẽ. Na pʉame cabaiyasiatacʉre cʉ̃ yaráná, cʉ̃ neásúparã. Cabaiyasiatacʉ pʉame jĩcãʉ̃ã ãñupʉ̃ cawapearico macʉ̃. \v 13 Bairo Jesús cawapearicore ĩñaʉ, cõ ĩñamaiñupʉ̃. Bairi atore bairo cõ ĩñupʉ̃: \p —Yʉ yao, otieticõãña. \p \v 14 Bairo ĩ yaparo, ti masã potire etanʉcã, pãñañupʉ̃. Bairo cʉ̃ caáto, ti potire caneatana pʉame tuanʉcãñuparã. Bairo na cabairo, cariacoatacʉre qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Cawãmaʉ, tʉ̃goya yʉ caĩrĩjẽ. Mʉrẽ ñiña: ¡Wãmʉnʉcãña! —qũĩñupʉ̃ Jesús cariacoatacʉre. \p \v 15 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cariacoamiatacʉ pʉame jicoquei cati wãmʉnumuñupʉ̃ yua. Baicõã, bʉsʉjʉ̃goyupʉ. Bairo cʉ̃ cabairo ĩña, Jesús pʉame cʉ̃ joyupʉ cʉ̃ pacopʉre. \v 16 Bairo Jesús cʉ̃ caátijẽñorĩjẽrẽ ĩñarã, nipetiro camasã bʉtioro uwiyuparã. Tunu Diore qũĩ basapeoyuparã: \p —Profeta caroʉ́ cañuʉ majũ marĩtʉ etayami. \p Tunu atore bairo ĩ basapeoyuparã: \p —Dios cʉ̃ yarãrẽ jʉátinemogʉ marĩtʉ etayami —ĩ basapeoyuparã Jesús cʉ̃ caáto caĩñaatana. \p \v 17 Bairo ti yepa, Judea yepa macããna, bairi ti yepa tʉ̃ni macããna cʉ̃ã nipetirã Jesús cʉ̃ caátiatajere tʉ̃gopeticoasuparã. \s1 Los enviados de Juan el Bautista \r (Mt 11.2-19) \p \v 18 Juan cʉ̃ã, presopʉ na cacũrocaricʉ tʉ̃goyupʉ tie quetire. Cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃ quetibʉjʉyuparã. Bairi na mena macããnarẽ na piijoyupʉ. \v 19 “Jesure na jẽniñarã ápáro,” ĩ, na piijoyupʉ. “‘¿Cariapea Mesías Dios cʉ̃ cajoʉ majũ mʉ ãniñati? ¿Cʉ̃ mee mʉ caãmata, apei pʉamerẽ jãã coterãati?’ qũĩ jẽniñarájá,” na ĩñupʉ̃ Juan cʉ̃ cabuerã pʉgarãrẽ. \v 20 Bairi cʉ̃ cabuerã cʉ̃ caĩrõrẽ bairo ásúparã Jesús tʉpʉ. Bairo cʉ̃ tʉpʉ eta yua, atore bairo qũĩñuparã Jesure: \p —Juan, camasãrẽ cabautizamirĩcʉ̃ pʉame jãã joami. Mʉrẽ jãã jẽniñarotiami: “¿Cariapea, Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ majũ mʉ ãniñati? Cʉ̃ mee mʉ caãmata, ¿apei pʉamerẽ jãã coterãati?” —qũĩ jẽniñañuparã Juan cʉ̃ cajoatana Jesure. \p \v 21 Mai, na cajẽniñaparo jʉ̃goyeaca, Jesús pʉame capããrã camasãrẽ na catioyupʉ. Cariayecʉnarẽ, bairi popiye cabairã cʉ̃ãrẽ, bairi wãtĩ yeri pũna cacʉ̃gorã cʉ̃ãrẽ, nipetirãrẽ na catioyupʉ. Tunu bairoa cacaapee ĩñamasĩẽna cʉ̃ãrẽ na catioyupʉ Jesús. \v 22 Bairi Juan cʉ̃ cabuerã na cajẽniñarõ, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Ĩñañijate mʉjãã majũ yʉ caátiatajere. Tiere Juarẽ cʉ̃ quetibʉjʉrájá. Yʉ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori caĩñamasĩẽtãna merẽ ĩñamasĩñama. Tunu caámasĩẽtãna cʉ̃ã merẽ ámasĩñama. Carupaʉ boaatana cʉ̃ã merẽ caticoayama. Catʉ̃goetana cʉ̃ã merẽ tʉ̃gomasĩñama. Tunu cabaiyasiatana cʉ̃ã merẽ caticoayama. Tunu cabopacarã cʉ̃ã caroa queti tʉ̃goyama Dios narẽ cʉ̃ canetõrĩjẽrẽ. Tiere cʉ̃ quetibʉjʉrájá. \v 23 Tunu bairoa mʉjããrẽ ñiña: ¡Ʉseanirĩ niñama camasã yʉ mena catʉ̃goñatutuajãnaena pʉame! —na ĩ joyupʉ Jesús, Juan cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 24 Bairo Juan cʉ̃ cajoatána na caátó ĩña, to macããna capããrã camasãrẽ na quetibʉjʉ jʉ̃goyupʉ Jesús, Juan cʉ̃ cabairiquere. Atore bairo na ĩñupʉ̃: “¿Nopẽĩrã desierto cayucʉmanopʉ mʉjãã ásúpari? ¿Jĩcãʉ̃ yeruʉaca, wĩnoi cayuguiricʉacarẽ ĩñagarã, topʉ mʉjãã ásúpari? \v 25 ¿O caʉ̃mʉ, caroa jutii cajãñaʉrẽ qũĩñagarã, topʉ mʉjãã ásúpari? Mʉjãã baiesupa. Camasã caroa jutii cajãñarã pʉame caroa wiiripʉ, quetiuparã ya wiiripʉ ãniñama. Desierto cayucʉmanopʉ etaetiyama na ũna. \v 26 ¿O profetare qũĩñagarã, topʉ mʉjãã ásúpari? Bairoa mʉjãã baiyupa. Cariape mʉjããrẽ ñiña: Mʉjãã pʉame, ‘Profeta ãcʉ̃mi Juan,’ mʉjãã caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, Juan profeta netõõjãñurõ caãnimajũʉ̃ niñami. \v 27 Cʉ̃ã niñami Dios yaye quetibʉjʉrica tutipʉ na cawoatujʉ̃goyecʉtacʉ majũ. Atore bairo ti tutipʉ ĩ quetibʉjʉyayupi Dios cʉ̃ macʉ̃rẽ, Juan cʉ̃ cabaipeere: \q1 ‘Mʉ, yʉ cajopaʉ, ti yepapʉ mʉ cabuiaparo jʉ̃goye, apeire cʉ̃ yʉ qũẽnoroti jojʉ̃gogʉ. \q1 Camasã mʉ yaye quetire na tʉ̃goʉsaáto ĩ, apeire yʉ qũẽnoroti jojʉ̃gogʉ,’ \q1 ĩ quetibʉjʉyayupi Dios Juan cʉ̃ cabaipeere. \m \v 28 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ ati yepapʉ cabuiaricʉ Juan netõrõ caquetibʉjʉnetõõmasĩ maami. Baipʉa, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããcʉ̃ pʉame nipetirã netõrõ cabʉgoro macããcʉ̃ ãnimicʉ̃ã, ape rʉ̃mʉpʉ roquere Juan netõrõ masĩcõãgʉmi. \p \v 29 “Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, nipetiro camasã Juan cʉ̃ cabautizaricarã pʉame Diore qũĩroayuparã. Gobiernorẽ camasã yaye dinerore cajejobojari majã cʉ̃ã qũĩroayuparã. ‘Torecʉ, marĩ Pacʉ Dios caroaro cariape átinucũñami,’ qũĩ tʉ̃goña masĩñuparã Dios cʉ̃ caátiere. \v 30 Aperã fariseo majã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã pʉame roque Juan cʉ̃ cabautizarijere boesuparã. Bairo boena, Dios narẽ cʉ̃ cajʉátigamirĩjẽrẽ bʉtioro ĩñateyuparã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 31 Cʉ̃ pʉame masĩcõãñupʉ̃ na catʉ̃goñarĩjẽrẽ. Bairi atore bairo na ĩñupʉ̃: “¿Dope bairo mʉjãã, ati yʉtea macããna mʉjãã ũnarẽ ñicʉti? ¿Noa ũnarẽ bairo mʉjãã ãnicʉti? \v 32 Cawĩmarãrẽ bairo mʉjãã ãniña. Cawĩmarã pʉame camasã na caneñaporipaʉ ũno plazapʉ eperã, awajari atore bairo ĩ joyama na baparãrẽ: ‘Jãã catõrõã putiro mʉjãã basaetiapʉ. Tunu bairoa jãã caotiro cʉ̃ãrẽ, jãã mʉjãã otinemoetiapʉ,’ ĩ joyama cawĩmarã na baparãrẽ. Narẽ bairo mʉjãã ãniña cayugaena majũ. \v 33 Tʉ̃gopeoya mai. Yʉ jʉ̃goye etayupi Juan, camasãrẽ na bautizaʉ etaʉ. Cʉ̃ pʉame pan ʉgaesupʉ. Tunu ʉse oco cʉ̃ãrẽ etietinucũñupʉ̃. Bairo cʉ̃ cabairijere ĩñarã, mʉjãã pʉame, ‘Wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ ãcʉ̃mi. Cʉ̃ marĩ tʉ̃goetiroa,’ mʉjãã ĩñupã Juarẽ. \v 34 Bairi Juan bero yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ etawʉ. Yʉ pʉame camasã mena yʉ ʉganucũña. Na mena yʉ etinucũña. Bairo yʉ cabairijere ĩñarã, mʉjãã pʉame, ‘Ʉgapacajãñuñami. Ʉse oco cʉ̃ãrẽ etipacajãñuñami. Carorã mena bapacʉtiyami. Tunu bairoa Roma macããcʉ̃ gobiernorẽ camasã yaye dinerore cajejobojari majã mena bapacʉtiyami. Bairi caróʉ ãcʉ̃mi. Cʉ̃ marĩ tʉ̃goetiroa cʉ̃ cʉ̃ãrẽ,’ yʉ mʉjãã ĩnucũña. \v 35 Baipʉa, Dios pʉame cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ camasãrẽ na áti ĩñoñami cʉ̃ mena catʉ̃goñatutuarã caroaro na caátie jʉ̃gori,” na ĩñupʉ̃ Jesús. \s1 Jesús en casa de Simón el fariseo \p \v 36 Cabero fariseo majã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃, Simón cawãmecʉcʉ Jesure qũĩñupʉ̃: “Jito, marĩ ʉgaáto yʉ ya wiipʉ.” Jesús pʉame cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, “Jaʉ,” ĩ, cʉ̃ ya wiipʉ ásúpʉ. Topʉ eta, ti wiire jãã, cʉ̃ mesapʉ etanumuñupʉ̃. \v 37 Mai, ti macãpʉ ãñupõ carõmio roro caáco. Cõ pʉame tʉ̃goyupo Jesús fariseo ya wiipʉ cʉ̃ caʉgaʉ etaro. Bairo tiere tʉ̃go, ti wiipʉ ásúpo cõ cʉ̃ã. Caroarʉacapʉ cajʉtiñurĩjẽrẽ cʉ̃gori ti wiipʉ ásúpo. \v 38 Bairo ti wiire jããeta, Jesús rʉpori tʉpʉ ruiyupo. Bairo rui, otiyupo. Bairo cõ caotiro, cõ yaco oco pʉame cʉ̃ rʉporipʉ etayuparo. Bairo cabairo ĩña, cõ poa mena cõ caapee ocore pareyupo. Bairo pare yaparo, Jesure cʉ̃ nʉcʉ̃bʉgori cʉ̃ rʉporire ũpũñupõ. Ũpũ yaparo, caroa cajʉtiñurĩjẽ, cõ cajeatajere cʉ̃ rʉporire piopeoyupo yua. \v 39 Bairi fariseo ti wii upaʉ pʉame bairo cõ caáto ĩña, atore bairo ĩ tʉ̃goñañupʉ̃: “Jesús, cariapea Dios yaʉ profeta cʉ̃ caãmata, atio carõmio cõ caátiãnierẽ masĩbujioʉmi. ‘Yʉre capãñao, rorije caáco niñamo,’ ĩ masĩbujioʉmi, Jesús profeta cʉ̃ caãmata,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃ fariseo, ti wii upaʉ pʉame. \v 40 Jesús pʉame masĩcõãñupʉ̃ cʉ̃ caĩtʉ̃goñarĩjẽrẽ. Bairi atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Simón, jĩcã wãme mʉ ñigaya. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, “Jaʉ, ĩña,” qũĩñupʉ̃. \p \v 41 Bairi Jesús pʉame atore bairo qũĩ quetibʉjʉyupʉ Simorẽ: \p —Caʉ̃mʉa pʉgarã dinerore cawapamorã ãñuparã. Jĩcãʉ̃ paijãñurõ, quinientos denario moneda tiiri majũ wapamoñupʉ̃. Apei pʉame petoaca cincuenta denario moneda tiiri majũ wapamoñupʉ̃. \v 42 Na, pʉgarãpʉa tie dinerore tunuo masĩẽsuparã. Bairi na cawapamoʉ pʉame bopacooro na ĩñarĩ, “Ñugaro. Mʉjãã cawapamorĩjẽrẽ yʉ masiritigʉ,” na ĩñupʉ̃ yua. Bairi, ¿ni pʉame cʉ̃rẽ cʉ̃ mainetõcʉti? —qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús fariseore. \p \v 43 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ fariseo Jesure: \p —Yʉra, paijãñurõ cawapamoʉ pʉame bʉtioro cʉ̃ maijãñuñami —qũĩñupʉ̃. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, “Cariape miña,” qũĩñupʉ̃ Jesús pʉame. \p \v 44 Ĩ yaparo, carõmiorẽ ãmejore ĩña, qũĩñupʉ̃ Simorẽ: \p —¿Atio carõmio cõ caátiatajere miñaetiyati? Mʉ ya wii yʉ caetaro bero, yʉ mʉ oco joetiapʉ, yʉ rʉporire yʉ cacosepeere. Bairo mʉ caápericõãmiatacʉ̃ãrẽ, atio cõ caapee oco mena yʉ rʉporire coseamo. Áticõã tunu, cõ poa mena yʉ rʉporire pareamo. \v 45 Tunu bairoa mʉ ya wii yʉ caetaro, caroaro jẽnirĩ yʉ mʉ ũpũetiapʉ. Bairo mʉ caápericõãmiatacʉ̃ãrẽ, atio nʉcʉ̃bʉgorique mena yʉ rʉporire ũpũ jãnaẽtĩñamo. \p \v 46 “Tunu yʉ rʉpoare ʉse oco aceite mena mʉ peoetiapʉ. Bairo mʉ caápericõãmiatacʉ̃ãrẽ, atio caroa cajʉtiñurĩjẽrẽ yʉ piopeoamo yʉ rʉporire. \v 47 Bairi mʉrẽ ñiña: Atio yʉre cõ caátiroarije jʉ̃gori yʉre bʉtioro cõ camairõrẽ áti ĩñoñamo. Bairi cõ carorije wapa pairo to caãnimiatacʉ̃ãrẽ, tiere yʉ masiriyoya. Baipʉa, apei petoaca cʉ̃ carorije wapare cʉ̃ camasiriyoata, petoaca cʉ̃ camairĩjẽ cʉ̃ãrẽ áti ĩñobujioʉmi cʉ̃rẽ camasiriyoʉre,” qũĩñupʉ̃ Jesús Simorẽ. \p \v 48 Qũĩ yaparo yua, atore bairo cõ ĩñupʉ̃ Jesús carõmiorẽ: \p —Yʉ yao, mʉ carorije wapare yʉ masiriyoya. \p \v 49 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, ti wii macããna, cʉ̃ mena caʉgari majã pʉame ãmeo ĩñuparã na majũ: \p —Bairo caĩ, ¿ñamʉ ũcʉ̃ cʉ̃ ãnicʉti? \p \v 50 Bairo Jesús pʉame na caĩrĩjẽrẽ masĩmicʉ̃ã, carõmiorẽ cõ ĩnemoñupʉ̃: \p —Yʉ mena mʉ tʉ̃goñatutuaya. Bairi mʉrẽ yʉ netõõña. Caroaro ʉseanirĩqũẽ mena ácója —cõ ĩñupʉ̃ Jesús carõmiorẽ. \c 8 \s1 Mujeres que ayudaban a Jesús \p \v 1 Cabero Jesús áñesẽãñupʉ̃ ape macããrĩpʉ. Bairi tocãnacã macã, capairi macã, o õcã macããcã cʉ̃ãrẽ etaʉ, to macããnarẽ na quetibʉjʉyupʉ. Caroa queti, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetarore na quetibʉjʉyupʉ. Cʉ̃ cabuerã, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ apóstolea majã mena quetibʉjʉ ñesẽãñupʉ̃. \v 2 Tunu carõmia, wãtĩ yeri pũnarẽ cacʉ̃gomiatana cʉ̃ã cʉ̃ mena bapacʉti ñesẽãñuparã. Jesús pʉame wãtĩ yeri pũnarẽ na acurewiyojobojayupʉ. Jĩcãõ Jesús mena caácó, María Magdalena wãmecʉsupo. Cõ pʉame wãtĩ yeri pũnarẽ jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ majũ cacʉ̃gomiataco ãñupõ. \v 3 Apeo, Juana cawãmecʉco ãñupõ. Cõ pʉame Cuza, Herodes ya wiire paari majãrẽ carotibojaʉ nʉmo ãñupõ, Juana pʉame. Apeo, Susana cawãmecʉco ãñupõ. Capããrã ãñuparã bairãpʉa Jesús mena cañesẽãrĩ majã rõmirĩ. Na cacʉ̃gorije mena Jesujããrẽ na jʉátinemoñuparã. \s1 La parábola del sembrador \r (Mt 13.1-9; Mr 4.1-9) \p \v 4 Cabero camasã capããrã, na ya macããpʉ caatíatana Jesutʉre neña etayuparã, qũĩñagarã. Bairo na caneñaetaro ĩña yua, na quetibʉjʉ jʉ̃goyupʉ Jesús. Oteriquere caoteire ĩcõñarĩ atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: \v 5 “Jĩcã rʉ̃mʉ ásúpʉ jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ cʉ̃ wesepʉ, oteriquere otei ácʉ́. Topʉ eta, cʉ̃ oteriquere wẽbato otejʉ̃goyupʉ. Bairo caroaro cʉ̃ caotemiatacʉ̃ãrẽ, oterique jĩcã rupa ñañuparõ maapʉ. Bairo cabairoi, ti wããrẽ caánetõrã camasã pʉame oteriquere pea aboyuparã. Tunu bairoa minia ti rupare ĩñarĩ, wʉ ruiatí, ʉgarecõãñuparã maapʉ cañaatarupare. \v 6 Cabero cʉ̃ cawẽbatoro, ape rupa ʉ̃tã yepapʉ ñañuparõ. Bairo tie oterique pʉame pútiatímii yua, yoaro mee riacoásúparo, ti yepa caoco mano jʉ̃gori yua. \v 7 Cabero ape rupaa pota yucʉ watoapʉ ñañuparõ. Cabero pota yucʉ pʉame bʉtinetõrõ, tie oterique caroaro pútimasĩẽsuparo. Pota yucʉ pʉame otere bʉtibiacõãñuparõ. \v 8 Cabero ape rupaa pʉame caroa yepapʉ ñañuparõ. Cabero puti, bʉticoasuparo. Bairo bʉtiátó yua, tocãnacã jatípʉa cien rupa jeto rícacʉsuparo,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃: “Mʉjãã caãmoocʉna mʉjãã ãniña. Bairi ãmerẽ yua, mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere tʉ̃goãmewiyoya mʉjãã yeripʉ,” na ĩñupʉ̃, Jesús bʉsʉrique tutuaro mena cʉ̃tʉ caneñaetari majãrẽ. \s1 El porqué de las parábolas \r (Mt 13.10-17; Mr 4.10-12) \p \v 9 Cabero Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame qũĩ jẽniñañuparã: “¿Dope ĩgaro to ĩñati caotei queti?” qũĩñuparã. \v 10 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús: “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããjẽrẽ tirʉ̃mʉpʉ macããna na catʉ̃goetajere mʉjãã roquere mʉjãã masĩõñami. Aperã tiere na camasĩrõrẽ boetiyami. Torecʉ, ape wãme ĩcõñarĩ na quetibʉjʉ rotiyami Dios. Na pʉame cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, Dios cʉ̃ caátiere ĩñamasĩẽtĩñama. Tunu bairoa cʉ̃ yaye quetire tʉ̃gomirãcʉ̃ã, tiere tʉ̃gomasĩẽtĩñama,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Jesús explica la parábola del sembrador \r (Mt 13.18-23; Mr 4.13-20) \p \v 11 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús tunu cʉ̃ cabuerãrẽ: “Ãmerẽ yua, mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgʉ caroaro ĩcõñarĩ camasãrẽ yʉ caquetibʉjʉatajere. Caotei cʉ̃ caoterije Dios yaye quetire bairo niña: \v 12 Camasã jĩcããrã Dios yaye quetire tʉ̃goyama. Bairo tʉ̃gomirãcʉ̃ã, tʉ̃gomasĩẽtĩñama. Dios bʉsʉriquere na catʉ̃goatato beroaca, wãtĩ pʉame uwaro eta, jecõãñami na camasĩbujioatajere. Minia na cawʉje ʉgaricarore bairo etanecõãñami wãtĩ, na camasĩbujioatajere, Dios bʉsʉriquere cariape na tʉ̃goeticõãto, ĩ. Na canetõrõrẽ boetiyami wãtĩ. Na pʉame caotei cʉ̃ caoterique maapʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama. \v 13 Tunu aperã camasã Dios yaye quetire ʉseanirõ tʉ̃go, jicoquei, ‘Jaʉ,’ ĩñama. Bairo bomirãcʉ̃ã, bairãpʉa na yeripʉ caroaro cʉ̃ yʉetiyama. Capútirije canʉcõmanajẽrẽ bairo niñama. Bairi wãtĩ pʉame, ‘Roro ása,’ cʉ̃ caĩrõ, yoaro mee jãnañama Dios yaye quetire. Dios mena yoaro ãmerĩñama. Naa, caotei cʉ̃ caoterique ape rupaa ʉ̃tã rupaa buipʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama. \v 14 Tunu aperã camasã Dios yaye quetire, ‘Jaʉ,’ na caĩrõ bero, apeye ũnie pʉamerẽ bʉtioro tʉ̃goña macãñama. Ati yepa macããjẽ wapatarique ũnierẽ, bairi caroaro na caãnigarije cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñañama bʉtioro. Bairi Dios bʉsʉriquere tʉ̃goña masiriticõãñama. Caroaro caánarẽ bairo na caáperoi, caríca bʉtimasĩẽtĩẽrẽ bairo niñama. Bairi naa, caotei cʉ̃ caoterique ape rupaa pota watoapʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama. \v 15 Bairãpʉa, aperã roque Dios yaye quetire ʉseanirõ tʉ̃goyama. Na yeri pũnapʉ cariape tʉ̃gopeori, tiere tʉ̃goʉsayama. Bairi Dios mena tutuaro niñama. Cʉ̃ yaye quetire jãnaẽtĩñama. Capee caroare átinucũñama. Caotei cʉ̃ caoterique ape rupaa, caroa yepapʉ cañarĩcã rupaare bairo niñama. Bairi capee carícacʉtacʉre bairo niñama yua,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 La parábola de la lámpara \r (Mr 4.21-25) \p \v 16 Ĩ yaparo, atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ Jesús tunu: “Ni ũcʉ̃ jĩcãʉ̃ jĩñaworiquere bʉgacũẽtĩnucũñami jotʉ rocapʉ. Cama rocapʉ cʉ̃ãrẽ cũẽtĩñami. Jõbuipʉ roque cũnucũñami, camasã nipetiro cajããetarã na caĩñamasĩparore bairo ĩ. \v 17 Na cajĩñaworipaʉ nipetiro baugaro caĩñamaniataje. Torea bairo ape rʉ̃mʉpʉ camasã nipetiro ãme camasĩã manierẽ masĩpeticoagarãma. \p \v 18 “Bairi yʉ caquetibʉjʉrijere mʉjãã catʉ̃gopeoata, Dios pʉame mʉjããrẽ masĩõnemogʉmi tunu yʉ caquetibʉjʉrijere. Bairo tʉ̃gomirãcʉ̃ã, petoaca mʉjãã catʉ̃gopeoata roque, cabero mʉjãã camasĩmiatajere mʉjãã masiriticõãgarã. Bairi caroaro cariape tʉ̃gopeoya,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 La madre y los hermanos de Jesús \r (Mt 12.46-50; Mr 3.31-35) \p \v 19 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro bero, Jesús paco, bairi cʉ̃ bairã cʉ̃ã topʉ etayuparã. Bairo camasã capããrã Jesús tʉpʉ na caãnoi, na yaʉ tʉpʉre eta ámasĩẽsuparã. Bairi Jesús cʉ̃ caãni wii macãpʉ cʉ̃ cotenucũñuparã. \v 20 Bairo macãpʉ na cacotenucũrõ, Jesutʉ macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Mʉ paco, mʉ bairã mʉ macãũparã. Macãpʉa mʉrẽ coterã átiuparã —qũĩñupʉ̃ jĩcãʉ̃ Jesure. \p \v 21 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús to macããnarẽ: \p —Noa ũna Dios yaye quetire catʉ̃goʉsarã pʉame niñama yʉ pacore bairo caãna, bairi yʉ bairãrẽ bairo caãna —na ĩñupʉ̃ Jesús to macããnarẽ. \s1 Jesús calma el viento y las olas \r (Mt 8.23-27; Mr 4.35-41) \p \v 22 Jĩcã rʉ̃mʉ Jesús cʉ̃ cabuerã mena cũmua capairicapʉ ájããñupʉ̃. Bairo ájãã yua, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Jito, ati ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ marĩ pẽña átóca. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, pẽñacoásúparã. \v 23 Bairo na caátó yua, wĩno pairo papu átijʉ̃goyuparo. Bairo capapuro, ocoturi pairo atíjabejããñuparõ, cũmua ruagari tʉ̃nipʉ yua. Mai, Jesús pʉame cãnijããcoasupʉ. \v 24 Bairo cʉ̃ cabairoi, cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃ wãcõñuparã. Cʉ̃ wãcõrĩ atore bairo qũĩñuparã Jesure: \p —¡Jããrẽ cabuei, ruarã marĩ baiya! ¡Yasirã marĩ baiya! —qũĩñuparã. \p Bairo na caĩrõ tʉ̃gowãcã, wãmʉnʉcãñupʉ̃ Jesús. Wãmʉnʉcã, wĩnorẽ jãnarotiyupʉ. Tunu bairoa oco turiri cʉ̃ãrẽ jãnarotiyupʉ. Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei jãnacoasuparo yua. \v 25 Cabero atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —¿Dios mena mʉjãã tʉ̃goña tutuaetiyati? —na ĩñupʉ̃. \p Cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃ caáto ĩña acʉacoasuparã. Bairi atore bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: \p —Ago tame, ¡nocãrõ majũ cʉ̃ masĩñati Jesús! Wĩno, ocoturi cʉ̃ã cʉ̃ tʉ̃gocõãña —ĩñuparã, Jesús cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ ĩñarĩ. \s1 El endemoniado de Gerasa \r (Mt 8.28-34; Mr 5.1-20) \p \v 26 Cabero ti ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ pẽña etayuparã Jesujãã. Galilea yepa jĩãme, Gerasa cawãmecʉtopʉ etayuparã. \v 27-29 Bairo eta yua, maanʉcãñupʉ̃ Jesús. Bairo cʉ̃ camaa nʉcãrõ, caʉ̃mʉ jĩcãʉ̃, wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ pʉame cʉ̃ atʉ etayupʉ. Mai, caʉ̃mʉ pʉame yoaro jutii mácʉ̃ niñesẽãñupʉ̃. Wiipʉ ãmeñupʉ̃. Ʉ̃tã wiiripʉ roque camasãrẽ na carericaropʉ niñesẽãñupʉ̃. Tunu wãtĩ yeri pũna cʉ̃rẽ cʉ̃ caãno jʉ̃gori nairõ mecʉ̃nucũñupʉ̃. Bairi camasã pʉame cʉ̃ ñesẽã rotietimiñuparã. Cʉ̃ wãmorĩrẽ, bairi cʉ̃ rʉpori cʉ̃ãrẽ ãpõã wẽẽrĩ mena cʉ̃ jiyanucũmiñuparã. Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ pʉame ãpõã wẽẽrĩrẽ tʉ̃gãjure recoanucũñupʉ̃. Bairo áticõã, camasã manopʉ rutiñesẽãcõã nucũñupʉ̃. Bairo bai, ti rʉ̃mʉ Jesús tʉpʉ eta, rʉpopaturi mena etanumurĩ Jesure qũĩ awajayupʉ. Mai, Jesús pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ wãtĩ yeri pũnarẽ: \p —Wãtĩ, ¡jicoquei cʉ̃ witi ácʉ́ja! —qũĩñupʉ̃. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ pʉame, Jesure qũĩ awajayupʉ: \p —¡Mʉ, Dios, jõbui macããcʉ̃ macʉ̃, mʉ ãniña! ¿Ñerẽ mʉ ácʉati yʉtʉre? ¡Popiye yʉ cabaipeere ápericõãña! —bʉtioro qũĩñupʉ̃. \p \v 30-31 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús wãtĩ yeri pũnarẽ: \p —¿Ñamʉ mʉ wãmecʉtiyati? \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩñupʉ̃ wãtĩ yeri pũna Jesure: \p —Jãã, capããrã jãã niña. Bairi yʉ wãme, Legión yʉ ãniña. ¡Jããrẽ aperopʉ, popiye bairicaropʉ jãã mʉ joepa! —bʉtioro qũĩñupʉ̃ wãtĩ yeri pũna Jesure. \p \v 32 Mai, totʉ ʉ̃tãʉ̃pʉ capããrã yesea nurĩcãrã ʉgarã ásuparã. Bairo na caʉgaãno, wãtĩ yeri pũna pʉame atore bairo bʉtioro qũĩñuparã Jesure: \p —¡Yeseapʉre jããrẽ jãárotiya! Napʉre jãã jããgarã —bʉtioro qũĩñuparã. \p Bairo na caĩrõ tʉ̃go, “Jaʉ, topʉ ánája toroque,” na ĩñupʉ̃ Jesús, na ároti yua. \v 33 Bairo cʉ̃ caĩrõ, wãtĩ yeri pũna pʉame caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ witipeticoásúparã. Yeseapʉre jããrásúparã. Bairo yeseare na cajããrĩpaʉ yua, yesea ʉ̃tãʉ̃ bui caãnimiatana pʉame mecʉ̃rã ʉtabʉcʉrapʉ atʉre ñañuacoásúparã. Bairi yua, ruapeticoásúparã yesea pʉame. \p \v 34 Bairo na cabairo ĩña, yeseare cacotemiatana pʉame acʉari acoásúparã. Macãpʉ etacoasuparã. Topʉ na quetibʉjʉyuparã nipetiro yesea na cabaiatajere. Macã tʉ̃ni macããna cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉyuparã. \v 35 Bairo tie tʉ̃gori camasã pʉame ĩñarásúparã cabaiatajere. Bairo topʉ etarã, qũĩña acʉacoasuparã capããrã wãtĩ yeri pũnarẽ cacʉ̃gomiatacʉre. Cʉ̃ pʉame jutii jãñarĩ, caroaro tʉ̃goñarĩqũẽ mena ruiyupʉ. Bairi dope bairo cʉ̃ cabaiatajere masĩẽna, uwijãñuñuparã. \v 36 Bairo baicõã, caĩñaatana pʉame, na quetibʉjʉyuparã caetarãrẽ. Wãtĩ yeri pũnarẽ cacʉ̃gomiatacʉ cʉ̃ cabaiatajere na quetibʉjʉyuparã. \v 37 Bairo na caquetibʉjʉro, bʉtioro Jesure cʉ̃ uwiri atore bairo qũĩñuparã: “Tunu ácʉ́ja mʉ caatíatatopʉ,” qũĩñuparã Jesure to macããna, Gerasa yepa macããna. Bairo na caĩrõĩ, Jesús pʉame cũmuarẽ ájããñupʉ̃ tunu cʉ̃ cabuerã mena. \v 38 Bairo cʉ̃ caájããrõ, wãtĩ yeri pũnarẽ cacʉ̃gomiatacʉ pʉame bʉtioro qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Jesús, mʉ mena yʉ ágaya bʉtioro —qũĩñupʉ̃. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, Jesús qũĩñupʉ̃ tunu: \p \v 39 —Yʉ yaʉ, tuaya. Mʉ ya macã pʉame tunu ácʉ́ja. Topʉ etaʉ, to macããnarẽ na quetibʉjʉya marĩ Quetiupaʉ Dios caroaro mʉ cʉ̃ caátiatajere —qũĩñupʉ̃. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tunucoásúpʉ cʉ̃ ya macãpʉ. Topʉ etaʉ, nipetirãrẽ na quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ caátiatajere. \s1 La hija de Jairo. La mujer que tocó la capa de Jesús \r (Mt 9.18-26; Mr 5.21-43) \p \v 40 Bairo cabero Jesús ti ʉtabʉcʉrare cʉ̃ capẽñaetaro, capããrã camasã cʉ̃ coteyuparã. Bairi ʉseanirĩqũẽ mena cʉ̃ bocáyuparã. \v 41 Bairo Jesús cʉ̃ camaanʉcãrõ, cʉ̃tʉ etayupʉ caʉ̃mʉ jĩcãʉ̃, Jairo cawãmecʉcʉ. Jairo pʉame camasã na cañubueri wii sinagoga quetiupaʉ ãñupʉ̃. Torecʉ, cʉ̃tʉ eta, rʉpopaturi mena eta numurĩ Jesure qũĩroayupʉ. Bairi bʉtioro, “Yʉ ya wiipʉ mʉ caátó yʉ boya,” qũĩñupʉ̃. \v 42 Mai, Jairo macõ pʉame riajãñuñupõ. Cʉ̃ macõ, jĩcãõã caãcõ pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã cʉ̃marĩ majũ cacʉ̃go ãñupõ. Bairo bairi merẽ riácópʉ baiyupo. Bairi Jesús cʉ̃ ya wiipʉ cʉ̃ caátóre bʉtioro boyupʉ Jairo, cõrẽ cʉ̃ catioáto, ĩ. Bairo Jesús pʉame, Jairo macõ cõ cabairo tʉ̃go, Jairo mena acoásúpʉ, cariao cõ caãnopʉ ácʉ́. \p Bairo cʉ̃ caátó, camasã pʉame ʉtabijaro majũ cʉ̃ ʉsayuparã Jesure. \v 43 Mai, na mena macããcõ jĩcãõ cariíjãnaecõ ãñupõ. Yoaro, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã cʉ̃marĩ majũ tiere riayupo. Catimasĩẽsupo. Capããrã camasã cõrẽ na caʉcotimiatacʉ̃ãrẽ, cõ tʉ̃goesuparo. \v 44 Bairo baicõã yua, tʉ̃goñañupõ cõ pʉame Jesús cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ, cʉ̃ cariaye netõmasĩrĩjẽrẽ. Bairo tiere tʉ̃goñarĩ, Jesús bero pʉame asúpo. Bairo aperã na caĩñaeto, cʉ̃ jutiro cayoaro yapaacarẽ tuañañupõ. Bairo cõ caáto, tocãrõã, jicoquei caticoasupo. Cõ carií petirique riaye jãnacoasuparo yua. \v 45 Bairo cõ capãñarõ bero, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃tʉ caãna camasãrẽ: \p —¿Noa na tuañaati yʉ jutirore? —na ĩ jẽniñañupʉ̃. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, nipetirã, “Jãã tuañaetiapʉ,” qũĩñuparã. \p Bairo na caĩrõ bero, Pedro pʉame qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Jãã cabuei, rita ãnoa camasã capããrã niñama. Bairi mʉ tunerocayama noo na caboro. Nana na caátiere mi bauya —qũĩñupʉ̃ Pedro Jesure. \p \v 46 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús tunu: \p —Yʉ camasĩrĩjẽrẽ yʉ átiroyaapʉ. Bairi yʉ masĩña yʉ caátiatajere. Jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ jutirore pañaroyaami —qũĩñupʉ̃ Jesús Pedrore. \p \v 47 Bairi cariamiataco pʉame, ruti masĩẽtĩmiácó, uwi tʉ̃goñarĩ, Jesutʉ etayupo. Rʉpopaturi mena Jesús rʉpori tʉpʉ etanumuñupõ. Nipetiro camasã na caĩñarõ, atore bairo ĩ quetibʉjʉyupo: \p —Catigo, yʉa, mʉ jutirore yʉ tuañaapʉ. Bairo yʉ caáto, jicoquei yʉ caticoaapʉ, —qũĩ quetibʉjʉyupo. \p \v 48 Bairo cõ caĩquetibʉjʉro bero, cõ ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Yʉ yao, yʉ camasĩrĩjẽrẽ cariape mʉ tʉ̃goñaupa. Bairi mʉ riayere yʉ netõõcõãña. Tunu ácója ʉseanirĩqũẽ mena —cõ ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 49 Bairo cʉ̃ caĩãnitoyea, jĩcãʉ̃ etayupʉ, Jairo ya wii macããcʉ̃ pʉame. Jairore qũĩ quetibʉjʉ etayupʉ: \p —Mʉ macõ merẽ baiyasicoaamo. Bairi tocãrõã cʉ̃ patowãcõña marĩrẽ cabueire —qũĩ quetibʉjʉyupʉ Jairore. \p \v 50 Bairi Jesús cʉ̃ã cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goyupʉ. Bairo tʉ̃gori, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jairore: \p —Jairo, tʉ̃go acʉaeticõãña. Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ jetore tʉ̃goñatutuaya. Bairo mʉ catʉ̃goñaata, mʉ macõ netõgomo —qũĩñupʉ̃ Jesús Jairore. \p \v 51 Cabero Jairo ya wiipʉ etayuparã. Bairo ti wiipʉ etarã, ti wiire jããñuparã. Pedro, Santiago, Juan, bairi cawĩmao pacʉa Jesús mena jããñuparã. Aperãrẽ na jããrotiesupʉ Jesús. \v 52 Mai, to macããna nipetirã otiawaja ãñuparã. Bopacooro cõ cabairijere cõ ĩña otiyuparã. Bairo na cabairo ĩñarĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Atio cawĩmao baiyasietiyamo. Cãnio baiyamo. Awaja otieticõãña mʉjãã —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 53 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, nipetirã to macããna pʉame roro cʉ̃ bócaboyeticõãñuparã, “Merẽ yasicõããmo,” ĩrã. \v 54 Bairo roro cʉ̃rẽ na caboca boyetimiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame cawĩmao cariacoataco cõ caãnopʉ jããeta yua, cõ ãnacõ wãmorĩrẽ ñerĩ, atore bairo cõ ĩñupʉ̃: \p —¡Cawĩmao wãmʉnʉcãña! \p \v 55 Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei catitunucoasupo. Bairo cati yua, wãmʉnʉcãcoasupo. Bairo cõ cawãmʉnʉcãrõ ĩña, “Cõ nuña ʉgariquere. Queyao baiyamo,” na ĩñupʉ̃ Jesús. \v 56 Cõ pacʉa pʉame bairo cõ cabairo ĩña, bʉtioro tʉ̃goñacõã maniásuparã. Bairo na catʉ̃goña maniamiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame na ĩnemoñupʉ̃ tunu atore bairo: \p —Aperãrẽ na quetibʉjʉeticõãña mʉ macõ cõ cacatiatajere —na ĩñupʉ̃. \c 9 \s1 Jesús envía a los discípulos a anunciar el reino de Dios \r (Mt 10.5-15; Mr 6.7-13) \p \v 1 Jĩcã rʉ̃mʉ na neñoñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ caãnarẽ. Bairo narẽ neño, narẽ joyupʉ masĩrĩqũẽrẽ. Tocãnacã wãmepʉrea wãtĩ yeri pũnarẽ wiyomasĩrĩqũẽrẽ na joyupʉ. Baicõã, riaye netõmasĩrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ na joyupʉ. \v 2 Baicõã, na quetibʉjʉ rotijoyupʉ. Camasãrẽ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetarore na masĩáto ĩ, na quetibʉjʉ rotijoyupʉ. Tunu bairoa, camasã cariayecʉnarẽ na catioáto ĩ, na joyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \v 3 Bairi na caápáro jʉ̃goye atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉjãã yaye apeye ũnierẽ jeápéricõãña. Bairi tuericʉ, wasopoa, pan, dinero cʉ̃ãrẽ mʉjãã jeápéwa. Mʉjãã cajãñarõ mena tocãrõã mʉjãã neágarã. Apero mʉjãã cawasoaparore mʉjãã neápéwa. \v 4 Bairo noo mʉjãã cañesẽãrõpʉ jĩcã wii ũnorẽ etarã, toa tuacõãña, ti macãpʉ mʉjãã caãni rʉ̃mʉrĩ cãrõ. Capee wiiripʉ mʉjãã capatowãcõ ñesẽãrõrẽ yʉ boetiya. \v 5 Bairi di macã macããna ũna mʉjããrẽ na caĩñateata, na mena ãmerĩcõãña. Bairo mʉjããrẽ na caboetiere ĩñarã, na macã ñerĩrẽ mʉjãã rʉpo jutii macããjẽrẽ mʉjãã paregarã. Mʉjãã mena roro na caátiãnierẽ na masĩáto ĩrã, bairo mʉjãã átigarã —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 6 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro bero, acoásúparã cʉ̃ cabuerã. Macãã caãno cãrõ áñesẽãñuparã. Caroa quetire, Dios roro cabairãrẽ cʉ̃ canetõõrĩjẽrẽ na quetibʉjʉ ñesẽãñuparã. Tunu bairoa cariayecʉnarẽ na catioyuparã. \s1 Incertidumbre de Herodes \r (Mt 14.1-12; Mr 6.14-29) \p \v 7 Ti yʉtea caãno Herodes, ti yepa macããna quetiupaʉ pʉame tʉ̃goyupʉ nipetirije Jesús cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ. Bairo tʉ̃gori yua, dope bairo ĩ masĩẽsupʉ Herodes. Mai, cʉ̃tʉ macããna atore bairo qũĩ quetibʉjʉyuparã: “Juan el Bautista, cabaiyasiricʉ ãnacʉ̃ merẽ catiupʉ,” qũĩñuparã cʉ̃tʉ macããna jĩcããrã Herodere. \v 8 Aperã qũĩñuparã: “Dios camasãrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoricʉ ãnacʉ̃, Elías cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ catiri buiaetaupʉ,” qũĩñuparã. Bairo aperã qũĩñuparã: “Apei, tirʉ̃mʉpʉ caãnana profeta majã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ catiri buiaetaupʉ,” qũĩñuparã aperã Herodere, Jesús cʉ̃ caátiere tʉ̃gori yua. \v 9 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Herodes pʉame na ĩñupʉ̃: \p —Juarẽ cʉ̃ boecʉna, cʉ̃ rʉpoare yʉ patarocacõã rotiwʉ. Bairi, ¿ñamʉ ũcʉ̃ cʉ̃ ãnicʉti ãni, “Tocãrõ capee áti ĩñoñami,” mʉjãã caĩ? —na ĩñupʉ̃ Herodes cʉ̃tʉ macããnarẽ. \p Bairo na ĩ yaparo yua, Jesure qũĩñagamiñupʉ̃ bʉtioro. \s1 Jesús da de comer a cinco mil hombres \r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Jn 6.1-14) \p \v 10 Cabero apóstolea Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoricarã pʉame tunu etayuparã. Bairo eta yua, Jesure cʉ̃ quetibʉjʉyuparã na caátiñesẽãtajere. Bairo na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, “Jito aperopʉ,” na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. Bairo ĩ yua, Betsaida na caĩrĩ macãpʉ na jʉ̃go ásúpʉ. \v 11 Camasã pʉame Jesús topʉ cʉ̃ caátóre tʉ̃goyuparã. Bairo tʉ̃go yua, cʉ̃ berore ʉsayuparã. Bairo Jesús na caʉsaetarore ĩña, caroaro mena na bocáyupʉ. Bairo na bocá yua, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetarore na ĩ quetibʉjʉyupʉ. Tunu bairoa aperã cariayecʉnarẽ na catioyupʉ. \p \v 12 Bairo yoaro capee cʉ̃ caáto jeto, ñamicããcã nicoasuparo. Bairi cʉ̃ cabuerã pʉame Jesutʉ etari, atore bairo qũĩñuparã: \p —Ãnoa camasã capããrã niñama. Tunu atopʉre wiiri maniña. Bairi ãnoarẽ na árotiya macããpʉ, topʉ yerijã, na caʉgaparore bairo ĩ —qũĩñuparã cʉ̃ cabuerã Jesure. \p \v 13 Bairo na caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉjãã majũ na ʉgarique nuña. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñuparã na pʉame: \p —Jãã, jĩcã wãmo cãrõ pan jororiaca, wai pʉgarããcã, tocãrõã jãã cʉ̃goya, ãnoa na caʉgapeere macãpʉ jãã cawapatijeápericõãta —qũĩñuparã cʉ̃ cabuerã. \p \v 14 Mai, topʉ ãñuparã jĩcã wãmo cãnacã mil majũ camasã, Jesús cʉ̃ cabuerijere catʉ̃goatána pʉame. Tocãrõ na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús tunu cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Camasãrẽ na ruirotiya. Rupa poari na ruirotiya. Cincuenta majũ jĩcã poare na ãmarõ —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 15 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, “Jaʉ,” ĩ, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo ásuparã. Bairi nipetiro camasã ape poa, ape poa ruiyuparã. \v 16 Jesús pʉame bairo na caruiro ĩña, pan rupa, wai mena nerĩ, jõbuire ĩñamʉgõjori, “Jãã Pacʉ, mʉ ñujãñuña jãã mena,” qũĩ jẽniñupʉ̃ Jesús Diore. Bairo qũĩ jẽni yaparo, pan rupare carecomacã peeri, wai cʉ̃ãrẽ carecomacã peeri, cʉ̃ cabuerãrẽ na nuniñupʉ̃, camasãrẽ na cabatoparore bairo ĩ. \v 17 Bairo áticõã yua, nipetiro camasã caroaro ʉga yapicoasuparã ʉgarique na cabatoatajere. Bairo na caʉgayaparoro bero, jejããñuparã piiripʉ na caʉgarʉgarijere. Pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã piiri majũ jejãã jiroyuparã yua. \s1 Pedro declara que Jesús es el Mesías \r (Mt 16.13-19; Mr 8.27-29) \p \v 18 Ape rʉ̃mʉ Jesús jĩcãʉ̃ã ãcʉ̃, Diore cʉ̃ jẽni baiyupʉ. Bairo cʉ̃ cabairo, cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃tʉ etayuparã. Bairo na caetaro ĩña, atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús: \p —“¿Noa ãcʉ̃mi?” yʉ na ĩnucũñati camasã. \p \v 19 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñuparã Jesure cʉ̃ cabuerã pʉame: \p —Jĩcããrã ĩñama: “Juan el Bautista ãcʉ̃mi.” Aperã ĩnucũñama: “Elías ãnacʉ̃ catiri ãcʉ̃mi,” miñama. Aperã ĩnucũñama: “Tirʉ̃mʉpʉ caãnana profeta majã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ catiri caatácʉ ãcʉ̃mi,” minucũñama —qũĩ quetibʉjʉyuparã cʉ̃ cabuerã Jesure. \p \v 20 Bairo na caĩquetibʉjʉro bero, na ĩ jẽniñanemoñupʉ̃ tunu Jesús: \p —¿Mʉjãã ate? “¿Noa ãcʉ̃mi?” yʉ mʉjãã ĩnucũñati —na ĩ jẽniñañupʉ̃. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, jicoquei Pedro pʉame qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Mʉa, Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ, mʉ ãniña —qũĩñupʉ̃. \s1 Jesús anuncia su muerte \r (Mt 16.20-28; Mr 8.30–9.1) \p \v 21 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: “Cʉ̃ã yʉ ãniña. Bairo cʉ̃ã yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, bairãpʉa mai, na quetibʉjʉeticõãña aperãrẽ.” \v 22 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩ ĩnemoñupʉ̃ tunu Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, bʉtioro popiye yʉ baigʉ. Marĩ quetiuparã cabʉtoa camasĩrã pʉame popiye yʉ baio joroque yʉ átigarãma. Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã cʉ̃ã yʉ tejãñugarãma. Sacerdote majã quetiuparã cʉ̃ã yʉ tejãñugarãma. Bairo bairi yʉ pajĩã rotigarãma. Bairo yʉ na capajĩãrõ, cariacoatacʉ nimicʉ̃ã, itia rʉ̃mʉ bero yʉ caticoagʉ tunu —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 23 Cabero atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús tunu nipetirãrẽ: \p —Ni caboʉ, yʉ cabuei caãnigaʉ, cʉ̃ caátimirĩjẽrẽ jãnagʉmi. Yʉ carotirore bairo jeto roque átigʉmi tocãnacã rʉ̃mʉa. Popiye riaricaro cãrõ baimicʉ̃ã, yʉ yaye quetire jãnaetigʉmi, yʉ cabuei caãnigaʉ pʉame. \v 24 Bairo tunu caʉ̃mʉ apei cʉ̃ caãnie pʉamerẽ mairĩ, yʉ yaye quetire jãnacoagʉmi. Bairo maimicʉ̃ã, yasicoagʉmi yua. Apei roque yʉ yaye quetire cajãnaecʉ roque netõcõãgʉmi. Cʉ̃rẽ na capajĩã rocacõãmiatacʉ̃ãrẽ, caticõã ãninucũgʉmi tocãnacã rʉ̃mʉa. \v 25 Tunu caʉ̃mʉ apei ati yepa macããjẽ nipetirije merẽ cʉ̃goyami, cʉ̃ caborije caãno cãrõ. Bairo cʉ̃gomicʉ̃ã, Diore cʉ̃ tʉ̃goñaẽtĩñami. Bairo catʉ̃goñaecʉ̃ ãnirĩ cʉ̃ cariaatato bero Dios mena ãmerĩgʉmi. Bairi dope baieto pairo cʉ̃ cacʉ̃gorije pʉame. Wapa maa tie ati ʉmʉrecóo macããjẽ, Diore cʉ̃ camasĩẽtĩcõãta. \v 26 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉre tʉ̃goñabobori, o yʉ yaye queti cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñabobori, “Jesús yaʉ yʉ ãniña,” cʉ̃ caĩquetibʉjʉgaeticõãta, yʉ cʉ̃ã, “Ãni, yʉ yaʉ niñami,” cʉ̃ ñi masĩẽtĩgʉ. Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, ati yepapʉ yʉ Pacʉ cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena nemo yʉ catunuetaro, “Ãni, yʉ yaʉ niñami,” cʉ̃ ñi masĩẽtĩgʉ. Ángelea majã jõbui macããna, cañurã mena tunu yʉ catunuetaro, bairo cʉ̃ ñimasĩẽtĩgʉ ni jĩcãʉ̃rẽ yʉre tʉ̃goñabobori, “Jesús yaʉ yʉ ãniña,” cʉ̃ caĩquetibʉjʉgaeticõãta. \v 27 Cariape mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉya: Mʉjãã jĩcããrã, ato caãna, mʉjãã cariaparo jʉ̃goye mʉjãã ĩñagarã Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ majũrẽ —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 La transfiguración de Jesús \r (Mt 17.1-8; Mr 9.2-8) \p \v 28 Cabero Jesús atiere na quetibʉjʉri bero, jĩcã wãmo peti itia pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ bero, Pedrore, Juarẽ, bairi Santiagore, “Jito,” na ĩñupʉ̃ Jesús. Bairi ʉ̃tãʉ̃ caʉ̃mʉarĩcʉ buipʉ na mena wãmʉ ásúpʉ Jesús. Diore qũĩ jẽniácʉ, topʉ na jʉ̃goásúpʉ. \v 29 Bairo cʉ̃ cajẽniãno, Jesús riapé cʉ̃ baurique wasoacoasuparo. Baicõã, cʉ̃ jutiro cʉ̃ã botiro baicoasuparo. Asiyaʉ baicoasupʉ Jesús yua. \v 30-31 Bairo cʉ̃ cabaiãno, caʉ̃mʉa pʉgarã asiyarije mena buiaetayuparã. Na pʉame, Moisés ãnacʉ̃, bairi Elías ãnacʉ̃ ãñuparã Jesutʉ cabuiaetarã. Bairo buiaeta yua, Jesús mena bʉsʉpẽniñuparã Jerusalẽpʉ cʉ̃ cariápeere. \v 32 Bairo na caĩãno, Pedrojãã wʉgoa paimirãcʉ̃ã, Jesús bairi cʉ̃ mena macããna pʉgarã na caasiyarijere ĩña acʉacoasuparã. \v 33 Bairo cabero Jesús mena macããna na caátípaʉa, Pedro pʉame dope bairo ĩ masĩẽtĩrĩ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Jããrẽ cabuei, ¡atopʉ marĩ caãno ñumajũcõãña! Bairi itia wiipãĩrĩãcã majũ mʉjããrẽ jãã qũẽnobojagarã. Jĩcã wii mʉ ya wii, ape wii Moisés ya wii, ape wii Elías ya wii mʉjããrẽ jãã qũẽnobojagarã —qũĩñupʉ̃ Pedro Jesure. \p \v 34 Bairo cʉ̃ caĩãno, buseriwo atí na tocoasuparo. Bairo catoro, Pedrojãã pʉame tipoa toyepʉ ãñuparã. Bairi bʉtioro uwiyuparã. \v 35 Bairo na cabairo, bʉsʉrique buseriwo watoapʉ cabʉsʉocajorijere tʉ̃goyuparã. Atore bairo ĩñuparõ: “Ãni, yʉ macʉ̃, yʉ cabesericʉ majũ niñami. Cʉ̃ yaye bʉsʉriquere tʉ̃goʉsaya,” ĩ ocajoyuparo jõbuipʉ. \p \v 36 Bairo caĩrõ bero, Moisés, bairi Elíajãã mañuparã. Jĩcãʉ̃ã tuayupʉ Jesús jeto yua. Tie na caĩñaatajere quetibʉjʉesuparã Pedrojãã aperãrẽ. \s1 Jesús sana a un muchacho que tenía un espíritu impuro \r (Mt 17.14-21; Mr 9.14-29) \p \v 37 Ti rʉ̃mʉ, cabusuri rʉ̃mʉ Jesujãã ti ʉ̃tãʉ̃rẽ ruicoasuparã. Bairo na caruietaro bero, capããrã camasã Jesutʉ etayuparã. \v 38 Bairi jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ bʉsʉrique tutuaro mena qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Cabuei, qũĩñaʉasá yʉ macʉ̃rẽ. Jĩcãʉ̃ã caãcʉ̃ niñami yʉ macʉ̃. \v 39 Wãtĩ yeri pũna pʉame cʉ̃ mecʉ̃õ joroque átinucũñami yʉ macʉ̃rẽ. Bairo cʉ̃ awajao joroque cʉ̃ átinucũñami. Tunu cʉ̃ yugui mecʉ̃õ joroque cʉ̃ átinucũñami, cʉ̃ risero jopo witirinʉcʉ̃pʉ̃. Roro popiye cʉ̃ baio joroque cʉ̃ átinucũñami. Pitigaetiyami wãtĩ yeri pũna yʉ macʉ̃rẽ. \v 40 Bairi mʉ cabuerãrẽ bʉtioro na yʉ wiyorotimiapʉ wãtĩ yeri pũnarẽ. Mʉ cabuerã pʉame na wiyojo masĩẽtĩñama —qũĩ quetibʉjʉyupʉ wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ pacʉ Jesure. \p \v 41 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —¡Mʉjãã, ati yepa caãna Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ cariape mʉjãã tʉ̃goetimajũcõãña! ¿Nocãrõ yoaro mʉjãã mena yʉ ãnibujiocʉti? Jaʉ, mʉ macʉ̃rẽ cʉ̃ neasá toroque —qũĩñupʉ̃ Jesús cariaʉ pacʉre. \p \v 42 Bairo cawãmaʉ pʉame Jesutʉ cʉ̃ caetaripaʉ yua, wãtĩ yeri pũna pʉame cʉ̃ jʉ̃goñañupʉ̃ yepapʉ. Bairo cʉ̃ jʉ̃goñaʉ, riañarĩqũẽrẽ bairo cʉ̃ ásupʉ tunu. Bairo cʉ̃ caáto, Jesús pʉame cʉ̃ jãnaoñupʉ̃ wãtĩ roro caácʉre. Cʉ̃ acuwiyo joyupʉ yua. Bairo cʉ̃ caáto, cawãmaʉ pʉame caticoasupʉ. Cʉ̃ cacatiro ĩña, cʉ̃ pacʉre cʉ̃ tunuoñupʉ̃ Jesús cʉ̃ macʉ̃rẽ yua. \v 43 Bairi camasã pʉame bairo Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori Jesús cʉ̃ caáto ĩñarã, bʉtioro tʉ̃gocõã maniásuparã. \s1 Jesús anuncia por segunda vez su muerte \r (Mt 17.22-23; Mr 9.30-32) \p Bairo to macããna Jesús capee caroaro cʉ̃ caátiere na catʉ̃goñacõã maniátipaʉa Jesús pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃ cʉ̃ cabuerãrẽ: \p \v 44 —Ãmeacã mʉjãã yʉ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gopeoya. Mʉjãã masiritiepa. Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ ñerotiecogʉ camasãrẽ —na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 45 Na pʉame tie cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gomajũcõãmirãcʉ̃ã, tiere tʉ̃gomasĩẽsuparã. Dios na catʉ̃gomasĩpeere na joesupʉ mai. Tunu bairoa Jesure cʉ̃ jẽniña uwijãñuñuparã tiere. \s1 ¿Quién es el más importante? \r (Mt 18.1-5; Mr 9.33-37) \p \v 46 Cabero tunu ãmeo ĩ bʉsʉyuparã cʉ̃ cabuerã na majũ: “¿Ni majũ cʉ̃ ãnicʉti marĩ menarẽ caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃?” ãmeo ĩñuparã na majũ. \v 47 Jesús pʉame masĩcõãñupʉ̃ na caĩrĩjẽrẽ. Bairo masĩrĩ yua, cawĩmaʉacarẽ cʉ̃tʉ cʉ̃ tʉ̃gãẽtoyupʉ. \v 48 Bairo áticõã, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ. Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, yʉ yaye quetire tʉ̃goʉsari, ãni cawĩmaʉrẽ bairo caãcʉ̃rẽ cʉ̃ camaiata, yʉre camairẽ bairo cʉ̃ ñiñagʉ. Tunu bairoa yʉre camai cʉ̃ caãnoi, yʉ jeto mee Dios yʉre cajoricʉ cʉ̃ã cʉ̃rẽ camairẽ bairo qũĩñagʉmi. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃, mʉjãã roca netõjãñurõ carotimasĩ pʉame mʉjãã netõjãñurõ caãnimajũʉ̃rẽ bairo qũĩñagʉmi Dios —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 El que no está contra nosotros, está a nuestro favor \r (Mr 9.38-40) \p \v 49 Juan pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Jããrẽ cabuei, apei caʉ̃mʉrẽ jãã ĩñawʉ̃. Cʉ̃ pʉame mʉ wãme mena ĩrĩ rotimasĩwĩ. Bairo rotimasĩrĩ yua, cʉ̃ acurewiyojowĩ wãtĩ yeri pũnarẽ, caʉ̃mʉrẽ cajãñamiatacʉre. Bairo cʉ̃ caáto ĩña, jãã pʉame cʉ̃ caátiere cʉ̃ jãã átirotiepʉ, marĩ mena macããcʉ̃ cʉ̃ caãmerõĩ —qũĩñupʉ̃ Juan Jesure. \p \v 50 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús Juarẽ: \p —¿Nopẽĩrã cʉ̃rẽ, “Ápeina,” mʉjãã ĩrĩ? Bairo ĩẽtĩcõãña. Jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ caʉ̃mʉ marĩrẽ cʉ̃ catutieticõãta, marĩrẽ cajʉácʉre bairo caácʉ niñami —na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Jesús reprende a Santiago y a Juan \p \v 51 Cabero Jesús pʉame jõbuipʉ cʉ̃ pacʉtʉ cʉ̃ caátí rʉ̃mʉ caetagaro ĩña yua, yeri tutuarique mena Jerusalẽpʉ ájʉ̃goyupʉ. \v 52 Bairi cʉ̃ jʉ̃goye cʉ̃ mena macããnarẽ, Samaria yepa macãrẽ na ájʉ̃gorotiyupʉ, “Atíyami jããrẽ cabuei,” na ĩáto, ĩ. Narẽ caqũẽnoparãrẽ boʉ, topʉ na ájʉ̃gorotiyupʉ. \v 53 Bairo topʉ cʉ̃ cajomiatacʉ̃ãrẽ, to Samaria macããna pʉame na caetaro boesuparã. “Jerusalẽpʉ ácʉ́ baiyami Jesús,” na caĩrĩjẽrẽ na catʉ̃goatato bero jʉ̃gori, na boesuparã. \v 54 Bairo Jesure na caboeto ĩñarã, cʉ̃ cabuerã, Santiago, Juajãã pʉame atore bairo Jesure qũĩñuparã: \p —Jãã Quetiupaʉ, ¿peero, jõbui macãã peeroi na marĩ joerecʉti? Roro na caĩrĩjẽ wapai, ¿Elías ãnacʉ̃ cʉ̃ caátatore bairo na marĩ áti yasiorecʉti? —qũĩñuparã cʉ̃ cabuerã Jesure. \p \v 55 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, narẽ ãmejore ĩña, na ĩ tutiyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: “Mʉjãã masĩẽtĩña mʉjãã caĩrĩjẽrẽ. Wãtĩ cʉ̃ carotirore bairo mʉjãã tʉ̃goñaña. \v 56 Yʉa, Camasã Jʉ̃gocʉ, camasãrẽ na rei ácʉ mee yʉ apʉ́. Na netõõʉ̃ ácʉ yʉ apʉ́ ati yepapʉre,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, na jʉ̃goacoásúpʉ ape macãpʉ yua. \s1 Los que querían seguir a Jesús \r (Mt 8.19-22) \p \v 57 Bairo maapʉ na caátó, jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ Jesutʉ etayupʉ. Cʉ̃tʉ eta yua, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Yʉ cʉ̃ã, mʉ cabuei yʉ ãnigaya. Bairi noo mʉ cañesẽãrõpʉ yʉ ágʉ yʉ cʉ̃ã. \p \v 58 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Macãnʉcʉ̃ macããna waibʉtoa na caãnipaʉri cʉ̃goyama. Minia cʉ̃ã na riabatiri na caãnipaʉrire cʉ̃goyama. Bairo na cacʉ̃gomiatacʉ̃ãrẽ, yʉa, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ caãnipaʉ ũno yʉ cʉ̃goetiya —qũĩñupʉ̃ Jesús caʉ̃mʉrẽ. \p \v 59 Cabero apeire qũĩñupʉ̃ tunu: \p —Jito, yʉ bapacʉsa. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, caʉ̃mʉ pʉame “Jaʉ,” ĩmicʉ̃ã, atore bairo qũĩnemoñupʉ̃: \p —Yʉ Quetiupaʉ, mai mʉ mena yʉ bapacʉperigʉ. Yʉ pacʉre cʉ̃ cotei ácʉ yʉ baiya. Cʉ̃ cariacoato bero roque, mʉ mena yʉ ábujioʉ —qũĩñupʉ̃ Jesure. \p \v 60 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Camasã cariacoatanarẽ bairo caãna pʉame na qũẽnoáto cabaiyasirãrẽ, ñiña. Mʉ pʉame Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetarore mʉ quetibʉjʉ ñesẽãgʉ yua. \p \v 61 Cabero tunu apei qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Jãã Quetiupaʉ, yʉ cʉ̃ã mʉ mena yʉ bapacʉtigʉ. Baipʉa mai, cajʉ̃goye yʉ ya wii macããnarẽ na ñiñagʉ. “Ácʉ́ yʉ baiya marĩrẽ cabuei mena,” na ñiágʉ mai —qũĩñupʉ̃ apei caʉ̃mʉ Jesure. \p \v 62 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ jĩcã yeri mena caroaro Dios cʉ̃ carotiriquere cʉ̃ catʉ̃goʉsaeticõãta, ñuẽtĩña. Ape wãme, ape wãme ricaati tʉ̃goñarĩqũẽrẽ cʉ̃ catʉ̃goñaata, ñuẽtĩña. Bairi yua, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre dope bairo átimasĩã maniñami —qũĩñupʉ̃ Jesús caʉ̃mʉ apeire. \c 10 \s1 Jesús envía a los setenta y dos \p \v 1 Cabero Jesús, marĩ Quetiupaʉ, cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoparã setenta y dos majũ caʉ̃mʉarẽ na beseyupʉ. Bairo na beseri bero yua, tocãnacã macãã, pʉgarã jeto cʉ̃ caetaparopʉ na ájʉ̃go rotiyupʉ. \p \v 2 Mai, na caápáro jʉ̃goye atore bairo na ĩñupʉ̃: “Oterique camasã na cajepee pairo caãnimiatacʉ̃ãrẽ, tie uparãrẽ cajʉjeparã pʉame capããrã mee niñama. Torea bairo Dios yaye quetire catʉ̃goʉsaparã capããrã na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, marĩrẽ cajʉquetibʉjʉparã pʉame capããrã mee niñama. Bairo na cabairoi, marĩ Pacʉ Diore mʉjãã cajẽnirõ boya. Cʉ̃ pʉame oterique Upaʉre bairo cʉ̃ yaye bʉsʉrique cajʉquetibʉjʉ batoparãrẽ na jomasĩgʉmi. \v 3 Tʉ̃goya, ãmerẽ mʉjããrẽ caroa quetire yʉ quetibʉjʉ rotijoya. Corderos nurĩcãrã, macãnʉcʉ̃ macããna lobos cauwiorã watoa na caãno uwiojãñuña. Torea bairo mʉjãã pʉame camasã watoa mʉjãã caãno uwiojãñugaro. Bairi masacatiri mʉjãã cañesẽãrõ ñuña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \v 4 Bairo na ĩ yaparo, atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ Jesús tunu: “Bairo áná, dinero jããrĩcã poa, bairi waso poa cʉ̃ãrẽ, bairi rʉpo jutii cʉ̃ãrẽ mʉjãã jee ápewa. Tunu maapʉ mʉjãã cabocáetarãrẽ na mena mʉjãã bʉsʉpẽniepa. Cariapea mʉjãã acoápá. \v 5 Bairi jĩcã wii ũno etarã, ‘Dios caroa yericʉtaje cʉ̃ joáto ati wii macããnarẽ,’ mʉjãã ĩ etagarã ti wiire. \v 6 Bairi ti wii macããna pʉame caroaro mena mʉjããrẽ na cajẽniata, mʉjãã caĩrõrẽã bairo caroa yericʉtajere na jogʉmi Dios. Baipʉa, caroaro mena mʉjããrẽ na cajẽnieticõãta, mʉjãã caĩrõrẽ bairo na áperigʉmi Dios. \v 7 Bairo mʉjããrẽ caqũẽnorãrẽ bócarã yua, na ya wiipʉ mʉjãã ãnicõãwã. Capee wiiripʉ patowãcõẽtĩcõãña. Bairi jĩcã wiia ãni, mʉjããrẽ na canurĩjẽ jetore mʉjãã ʉgawã. Mʉjãã, paari majã ãnirĩ, mʉjãã ʉgamasĩña na canurĩjẽrẽ. \v 8 Bairo bairi jĩcã macã ũno etarã, mʉjããrẽ caroaro na cajẽniata, na yaye ʉgarique na canurĩjẽ jetore ʉgaya. \v 9 Tunu bairoa ti macã macããna cariayecʉnarẽ na catioya. Tunu atore bairo na ĩ quetibʉjʉya: ‘Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ merẽ etaro baiya ati yepapʉre.’ \v 10 Bairo mʉjãã caquetibʉjʉñesẽãrõ, di macã macããna ũna mʉjããrẽ caroaro mena na cajẽnieticõãta, ti macã maapʉ nipetiro camasã na catʉ̃goropʉ atore bairo na mʉjãã ĩgarã: \v 11 ‘¡Jãã yaye quetire mʉjãã catʉ̃gogaetoi, mʉjãã ya macã ñerĩrẽ jãã rʉpo jutii catusarijere jãã pareya! Ape macãpʉ jãã áya. Bairo jãã caápáro jʉ̃goye tʉ̃gopeoya mai. Jãã yaye quetire mʉjãã catʉ̃goata, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããjẽrẽ mʉjãã tʉ̃gobujiorã,’ na mʉjãã ĩgarã ti macã macããnarẽ. \v 12 Mʉjãã, yʉ yarã cariape mʉjããrẽ ñiña: To macããna mʉjããrẽ na catʉ̃goetie wapa, Dios pʉame roro na átigʉmi. Camasãrẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉrẽ Sodoma macããna netõjãñurõ popiye na baio joroque na átigʉmi,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Los pueblos desobedientes \r (Mt 11.20-24) \p \v 13 Bairo na ĩ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu Jesús ape macãã macããnarẽ, Corazín, bairi Betsaida macãã macããnarẽ: “¡Roro majũ baigarãma to Corazín macã macããna! ¡Roro majũ baigarãma Betsaida macã macããna cʉ̃ã! Dios cʉ̃ caátijẽñoĩñorĩjẽ capeere ĩñawã. Bairo caĩñarã nimirãcʉ̃ã, roro na caátiere jãnagaema. Tirʉ̃mʉpʉ macããna Tiro, Sidón macããna ãnana, Corazín, Betsaida macããna na caĩñarĩcãrõrẽã bairo na cʉ̃ã na caĩñaata, roro na caátajere jãnabujioricarãma Tiro, Sidón macããna pʉame. Bʉtioro yapapuarã na cajãñarĩjẽ jutii ũnierẽ jãñabujioricarãma. Tunu peero õwãwopʉ ruibujioricarãma, bʉtioro na cayapapuarijere ĩñorã yua. \v 14 Bairi camasãrẽ Dios cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caetaro Corazín, bairi Betsaida macãã macããna pʉame, Tiro, Sidón macãã macããna netõjãñurõ popiye baigarãma yua. \v 15 Torea bairo Capernaum macã macããna cʉ̃ã baigarãma. ‘Jõbuipʉ jãã ágarã,’ caĩtʉ̃goñarã na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ¡caʉ̃cʉ̃ãrĩ opepʉ roquere na regʉmi Dios!” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ Corazín, Betsaida, Capernaum macãã macããna na cabaipeere. \p \v 16 Bairo na ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Yʉ cabuerã, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã yaye quetire catʉ̃goʉ, yʉ yaye quetire catʉ̃goʉre bairo niñami. Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ apei mʉjãã yaye quetire catʉ̃gogaecʉ, yʉ yaye quetire catʉ̃gogaecʉre bairo niñami. Bairo caãcʉ̃ ãnirĩ Dios, yʉre cajoricʉ yaye queti cʉ̃ãrẽ caboecʉre bairo niñami,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Regreso de los setenta y dos \p \v 17 Cabero Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoricarã setenta y dos majũ ʉseanirĩqũẽ mena tunu etayuparã caquetibʉjʉñesẽãrátána. Bairo etarã yua, atore bairo qũĩ quetibʉjʉyuparã Jesure: \p —¡Jãã Quetiupaʉ mʉ wãmei jãã caĩjẽnirõ, wãtĩ yeri pũna cʉ̃ã jãã caĩrotirorea bairo baimajũcõãñama! —qũĩñuparã. \p \v 18 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Ñuña mʉjãã caátiataje. Yʉ pʉame wãtĩ quetiupaʉ jõbuipʉ caãnimiatacʉ cʉ̃ cañarõrẽ ñiñajoapʉ. Cabʉpo yaberije cañarõrẽ bairo majũ ñaami. \v 19 Mʉjããrẽ masĩrĩqũẽrẽ yʉ jowʉ, ãña mʉjããrẽ cʉ̃ cabacamiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã cariaetiparore bairo ĩ, o cotapa mʉjããrẽ cʉ̃ catoamiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã cariaetiparore bairo ĩ. Tunu bairoa mʉjããrẽ masĩrĩqũẽrẽ yʉ jowʉ, marĩ pesu wãtĩ cʉ̃ catutuarije nipetirijere mʉjãã canetõparore bairo ĩ. Bairo tie masĩrĩqũẽrẽ cacʉ̃gorã ãnirĩ, dise ũnie wãtĩ roro mʉjããrẽ cʉ̃ caátigamirĩjẽrẽ mʉjãã tãmuoetinucũgarã. \v 20 Bairãpʉa, wãtĩ yeri pũnarẽ cawitiroti jomasĩrã nimirãcʉ̃ã, tie jetore mʉjãã catʉ̃goñarõ boetiya. Jõbuipʉ Dios ya pũrõpʉ mʉjãã caãno cãrõ mʉjãã wãmerĩrẽ cʉ̃ cawoaturicarã mʉjãã ãniña. Tie pʉamerẽ tʉ̃goñajesoya —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Jesús se alegra \r (Mt 11.25-27; 13.16-17) \p \v 21 Bairo tipaʉa bʉtioro Espíritu Santo mena ãnirĩ atore bairo ʉseanirĩqũẽ mena Diore qũĩ basapeoyupʉ Jesús: “Caacʉ, mʉ, ati ʉmʉrecóo nipetiro upaʉ, mʉ ñujãñuña yʉ yarã mena. Naa, cabʉgoro macããnarẽ bairo caãna na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, masĩrĩqũẽrẽ na mʉ joyupa. Aperã, ati yepa macããna, ‘Marĩ roque marĩ masĩnetõña’ caĩrã pʉamerẽ na mʉ joetiya. Caacʉ, tore bairo mʉ ásupa mʉ cabojʉ̃goyetiricarore bairo caãno jʉ̃gori,” qũĩ jẽniñupʉ̃ Jesús cʉ̃ pacʉre. \p \v 22 Bairo qũĩ jẽni yaparo, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃tʉ caãnarẽ: “Yʉ Pacʉ pʉame nipetirije masĩrĩqũẽrẽ yʉ jowĩ. Tunu yʉ caátiãnie cʉ̃ãrẽ yʉ Pacʉ jeto masĩñami. Tunu cʉ̃ caátiãnierẽ yʉ cʉ̃ã yʉ masĩpeyocõãña. Bairi yʉ cʉ̃ã yʉ jeto na yʉ masĩõmasĩña camasã yʉ cabeserãrẽ yʉ Pacʉ cʉ̃ caátiãnierẽ,” na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 23-24 Bairo ĩ yaparo, cʉ̃ cabuerãrẽ na ãmejore ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ na jetore: “Tirʉ̃mʉpʉ macããna profeta majã capããrã mʉjãã caĩñarĩjẽ ũnierẽ ĩñagamiñupã. Quetiuparã ãnana cʉ̃ã tiere ĩñagamiñupã. Mʉjãã catʉ̃gorije ũnie cʉ̃ãrẽ tʉ̃gogamiñupã. Bairi mʉjãã pʉame capee ĩña, tʉ̃go caãna ãnirĩ ʉseanirĩ ãña,” na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Parábola del buen samaritano \p \v 25 Cabero jĩcãʉ̃, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuei Jesús tʉpʉ etayupʉ. “Cariape cʉ̃ quetibʉjʉyati Jesús,” ĩ masĩgʉ, cʉ̃tʉ etayupʉ. Bairo cʉ̃tʉ eta, atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesure: \p —Jããrẽ cabuei, ¿dope bairo yʉ ácʉati Dios tʉpʉ cariamanopʉ ágʉa? —qũĩ jẽniñañupʉ̃ cajʉ̃gobuei Jesure. \p \v 26 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ na cawoaturica pũrõpʉ mʉ caĩñaata, ¿nopẽ ĩgaro tie bairo to ĩcʉti mʉrã? —qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús cajʉ̃gobueire. \p \v 27 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Atore bairo ĩña ti pũrõpʉ: ‘Mʉjãã, Israel macããna, mʉjãã caátiãnie nipetirije mena cʉ̃ maiña. Tunu bairoa mʉjãã yeripʉ, mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽ nipetirije mena cʉ̃ maiña. Tunu bairoa mʉjãã catutuarije nipetirije mena cʉ̃ maiña.’ Tunu torea bairo: ‘Mʉjããtʉ macããna cʉ̃ãrẽ mʉjãã rupaʉre mʉjãã camairõrẽã bairo na maiña,’ ĩ quetibʉjʉyupi ti pũrõpʉ —qũĩñupʉ̃ cajʉ̃gobuei Jesure. \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Cariape miña. Tore bairo ĩ woatuyupi Moisés ãnacʉ̃. Bairo bairi cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo caroaro cariape mʉ caápata, Dios tʉpʉ cariamanopʉ mʉ ágʉ —qũĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueire. \p \v 29 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo átigaesupʉ. Bairi atore bairo qũĩ jẽniñanemoñupʉ̃ Jesure tunu: \p —¿Noa ũna na ãniñati marĩ yarã, marĩ rupaʉre bairo marĩ camaiparã? \p \v 30 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, ĩcõñarĩ atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús cajʉ̃gobueire: \p —Jĩcãʉ̃ Jerusalẽpʉ caãniatacʉ Jericó macãpʉ ásúpʉ. Bairo ti macãpʉ cʉ̃ caetaparo jʉ̃goye jerutiri majã pʉame maapʉ cʉ̃ bocáetayuparã. Cʉ̃ bocáeta yua, roro cʉ̃ ásuparã. Cʉ̃ apeyere, cʉ̃ jutii nipetirijere jeyuparã. Jee yaparo, cʉ̃ payuparã bʉtioro, ñe mano riaricaropʉ. Áticõã yua, ruticoásúparã. \v 31 Bairo na caátó bero, jĩcãʉ̃ sacerdote na caqũẽatacʉ cʉ̃ cacũñarĩ wããrẽ ásúpʉ cʉ̃ cʉ̃ã. Bairo ácʉ́, etayupʉ na caqũẽatacʉtʉre. Bairo qũĩñamicʉ̃ã, cʉ̃ owanetõcoásúpʉ. \v 32 Bairo cʉ̃ canetõátó bero, apei tunu levita poa macããcʉ̃ etayupʉ. Bairo eta, qũĩña, cʉ̃ owanetõcoásúpʉ cʉ̃ cʉ̃ã. \v 33 Bairo na canetõátó bero, apei tunu Samaria yepa macããcʉ̃ etayupʉ. Bairo eta, bopacooro qũĩñañupʉ̃ na caqũẽatacʉre, Samaria yepa macããcʉ̃ pʉame. \v 34 Qũĩña mai yua, cʉ̃tʉ eta, cʉ̃ cãmiirẽ cʉ̃ ʉcotiyupʉ. Aceite, bairi ʉse oco majũ mena cʉ̃ cãmiirẽ cʉ̃ ʉcotiyupʉ. Tunu jutii mena cʉ̃ cãmiirẽ jiyayupʉ. Áti yaparo, cʉ̃ yaʉ burro buipʉ cariaʉre cʉ̃ nepeoyupʉ. Bairo áti, cʉ̃ neásúpʉ camasã ñesẽãrĩ majã na cacãnirĩ wiipʉ. Topʉ ãcʉ̃, cʉ̃ ʉcotinemoñupʉ̃ tunu. \v 35 Ape rʉ̃mʉ, cabusuri rʉ̃mʉ cʉ̃ caápáro jʉ̃goye Samaria yepa macããcʉ̃ pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ ti wii upaʉre: “Ʉ̃jʉ̃, pʉga denario moneda tiiri mʉ yʉ nuniña. Ãni, yʉ caneatíatacʉre cʉ̃ mʉ caqũẽnorõ yʉ boya. Mʉrẽ yʉ canunirĩjẽ to caetaeticõãta, cabero acʉ́pʉ, mʉ yʉ wapatinemogʉ tunu,” qũĩñupʉ̃ Samaria yepa macããcʉ̃ ti wii upaʉre —bairo ĩcõñarĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cajʉ̃gobueire. \p \v 36 Bairo ĩcõñarĩ bero, atore bairo qũĩnemoñupʉ̃: \p —¿Dope bairo mʉ tʉ̃goñañati? Camasã itiarã qũĩñañuparã jerutiri majã na caqũẽatacʉre. Bairi, ¿ni pʉame cʉ̃ yaʉre bairo qũĩñañuparĩ? —qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús cajʉ̃gobueire. \p \v 37 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Cʉ̃rẽ caĩñamairĩcʉ̃ pʉame cʉ̃ yaʉre bairo qũĩñañupĩ —qũĩñupʉ̃ cajʉ̃gobuei pʉame. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Bairo baimajũcõãñupĩ. Bairi mʉ cʉ̃ã cʉ̃rẽ bairo ácʉja. Aperã mʉ yarã, mʉ ũnarẽ, mʉ rupaʉre mʉ camairõrẽ bairo na mʉ jʉátinemogʉ na cʉ̃ãrẽ —qũĩñupʉ̃ Jesús, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuei pʉamerẽ. \s1 Jesús en casa de Marta y María \p \v 38 Cabero netõásúpʉ Jesús. Bairo ácʉ́, jĩcã macãpʉ etayupʉ tunu. Topʉ cʉ̃ caetaro, jĩcã wii macããcõ, Marta cawãmecʉco pʉame bairo qũĩñupõ: “Jãã mena ʉgaʉ asá.” \v 39 Mai, Marta pʉame baiocʉsupo, María cawãmecʉcore. Bairo Jesús na ya wii cʉ̃ caetaro, María cʉ̃ rʉporitʉre etanumuñupõ. Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrijere bʉtioro tʉ̃gogayupo. \v 40 Marta pʉame jesaesupo: “Yʉ jeto paarique nipetirijere yʉ átimiña,” ĩ tʉ̃goñañupõ. Bairi Jesutʉ cõ baio cõ caruiro ĩñarĩ, Jesure qũĩñupõ: \p —Yʉ Quetiupaʉ, ¿yʉ cabairijere mʉ tʉ̃goñaẽtĩñati? Yʉ baio pʉame yʉ jʉáperiyamo. ¿Bairo cõ cabairije to ñuñati mʉrã? Jĩcãõã yʉ pʉame yʉ paaya. Bairi, “Cõ jʉpaoja,” cõ ĩña —qũĩñupõ Marta Jesure. \p \v 41 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo cõ ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Marta, mʉa, capee apeye ũnierẽ mʉ tʉ̃goñaña. \v 42 Bairo mʉ catʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, jĩcã wãme cariape tʉ̃goñarĩqũẽ niña. Bairi María pʉame ti wãmerẽ tʉ̃gogayamo. Bairi noa una, “Tocãrõã tʉ̃gojãnaña tiere,” cõ ĩ masĩẽnama —cõ ĩñupʉ̃ Jesús Martare. \c 11 \s1 Jesús y la oración \r (Mt 6.9-15; 7.7-11) \p \v 1 Ape rʉ̃mʉ Jesús Diore cʉ̃ cajẽnirõ bero, cʉ̃ cabuerã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃, pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, Diore jãã cajẽnimasĩparore bairo jãã mʉ buewa. Juan cʉ̃ cabuerãrẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽ bairo jãã cʉ̃ãrẽ mʉ buewa —qũĩñupʉ̃ Jesure. \p \v 2 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Diore jẽnirã, atore bairo mʉjãã ĩ jẽniwã: \q1 ‘Jãã Pacʉ, jõbui macããcʉ̃, nipetiro camasã mʉ wãmerẽ na ĩroáto. \q1 Tunu bairoa mʉ carotimasĩrĩpaʉ ati yepapʉ to apáro. \q1 Jõbui mʉ carotirorea bairo to baiáto ati yepapʉ cʉ̃ãrẽ. \q1 \v 3 Tunu tocãnacã rʉ̃mʉa jãã caʉgapeere jããrẽ jonucũña. \q1 \v 4 Tunu bairoa roro jãã caátaje cʉ̃ãrẽ jãã masiriyobojaya. \q1 Camasã roro jããrẽ na caátajere jãã camasiritirorea bairo roro jãã caátaje cʉ̃ãrẽ jãã masiriyobojaya mʉ cʉ̃ã. \q1 Tunu wãtĩ roro jããrẽ cʉ̃ caátigarijere jãã ẽñotaya. Jãã netõña,’ \q1 bairo Diore cʉ̃ mʉjãã cajẽnipee ñuña —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 5 Bairo na ĩ yaparo, ape wãmerẽ ĩcõñarĩ atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ tunu: \p —Jĩcãʉ̃, ñami recomacã cʉ̃ bapa ya wiipʉ etayupʉ. Eta yua, bairo qũĩñupʉ̃: ‘Yʉ wasoya itia pan ũnoacã. \v 6 Yʉ yaʉ jĩcãʉ̃ cayoaropʉ caatíatacʉ etayami. Cʉ̃rẽ yʉ canupee maniña yʉ wiire. Bairi mʉ yʉ jẽniña,’ qũĩñupʉ̃. \v 7 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ bapa pʉame cʉ̃ yʉesupʉ: ‘Yʉ pajʉ̃goeticõãña. Merẽ jope biaricaro niña. Yʉ, yʉ pũnaa cãnirã jãã baiya. Bairi dope bairo wãcãrĩ mʉ yʉ jomasĩẽcʉ̃,’ qũĩñupʉ̃ ti wii macããcʉ̃ cajẽniñaʉrẽ. \v 8 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Cʉ̃ bapa cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo átigaesupʉ. Baipʉa, ‘Nairõ yʉ patowãcõremi,’ ĩ, atore bairo átibujioʉmi: Wãcã, jopere pã, noo cʉ̃ bapa cʉ̃ caborore bairo nipetirijere cʉ̃ jobujioʉmi yua. \v 9-10 Tʉ̃gopeoya mʉjãã mai mʉjããrẽ ĩcõñarĩ yʉ caquetibʉjʉrijere: Noa ũna na cajẽniata, na cajẽnirĩjẽrẽ bócamasĩgarãma. Tunu bairoa apeye ũnierẽ na camacãata, na camacãrĩjẽrẽ bócamasĩgarãma. Tunu jopepʉ na capiiata, ti wii upaʉ pʉame ti jopere pããgʉmi. Bairi tore bairo Diore mʉjãã cajẽniata, mʉjãã caãnimasĩpeere jogʉmi. Bairi Diore mʉjãã cajẽnirõ ñuña. \p \v 11 “Mʉjãã, capũnaacʉna mʉjãã pũnaa pan rupare na cajẽniata, ¿ʉ̃tã rupare na mʉjãã jobujiocʉti? Bairo mʉjãã áperã. Tunu bairoa waire na cajẽniata, ¿ãña ũcʉ̃rẽ na mʉjãã jobujiocʉti? Bairo mʉjãã áperã. \v 12 Tunu bairoa ãmona riare na cajẽniata, ¿cotapa ũcʉ̃rẽ na mʉjãã jobujiocʉti? Bairo mʉjãã áperã. \v 13 Mʉjãã, carorã nimirãcʉ̃ã, mʉjãã pũnaarẽ caroa wãmerẽ mʉjãã jomasĩnucũña. Marĩ Pacʉ Dios ʉmʉrecóo macããcʉ̃ roque caroʉ́ majũ niñami. Camasã netõrõ caroʉ́ niñami. ¡Bairi noa ũna cʉ̃rẽ cajẽnirãrẽ na jogʉmi Espíritu Santore!” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Acusan a Jesús de recibir su poder del demonio \r (Mt 12.22-30; Mr 3.20-27) \p \v 14 Ape rʉ̃mʉ Jesús wãtĩ yeri pũnarẽ cʉ̃ acuwiyojoyupʉ caʉ̃mʉrẽ cajããmiatacʉre. Mai, caʉ̃mʉ pʉame bʉsʉmasĩẽsupʉ, wãtĩ yeri cʉ̃ cajãñarõ jʉ̃gori. Bairo Jesús cʉ̃rẽ cʉ̃ caacuwiyojoro bero, caʉ̃mʉ pʉame tunu bʉsʉmasĩñupʉ̃ yua. Bairo cʉ̃ cabairo ĩñarĩ, to macããna camasã ĩña acʉacoasuparã. \v 15 Jĩcããrã qũĩroaesuparã Jesure. Atore bairo qũĩñuparã: “Beelzebú wãtĩ quetiupaʉ majũ cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori wãtĩ yeri pũna, camasãrẽ caãnarẽ na acurewiyojo masĩĩmi Jesús,” qũĩ bʉsʉpaiyuparã Jesure. \p \v 16 Aperã tunu, dise ũnie átijẽñorĩqũẽrẽ ʉmʉrecóo macããjẽrẽ Jesús cʉ̃ caátijẽñorõ boyuparã. Na pʉame roro cʉ̃ áti ĩñarã ásuparã, “¿Dope bairo cʉ̃ ácʉati ãni?” ĩrã. \v 17 Jesús pʉame na caĩtʉ̃goñarĩjẽrẽ masĩcõãñupʉ̃. Bairi atore bairo na ĩñupʉ̃: \p “Quetiupaʉ rey cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããna na caãmeoboeticõãta, jĩcãrõ ãnimasĩẽtĩñama. Tunu bairoa jĩcã wii macããna na caãmeoboeticõãta, na cʉ̃ã caroaro ãnimasĩẽtĩñama. \v 18 Tore bairo Satanás, wãtĩã quetiupaʉ cʉ̃ yarãrẽ na cʉ̃ caboeticõãta, ¿dope bairo to ãninetõrõati cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ? Ãninetõmasĩẽto. Yasipeticoagaro cʉ̃ yarãrẽ, na cʉ̃ caboeticõãta. \v 19 Tunu bairoa Beelzebú jʉ̃gori wãtĩ yeri pũnarẽ na yʉ caacurewiyo jomasĩata, ¿ñamʉ cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori mʉjãã yarã cʉ̃ã yʉre bairo na átimasĩcʉti? Bairo mʉjãã caĩrõ tʉ̃gorã, mʉjãã yarã pʉame, ‘Cariape mee mʉjãã tʉ̃goñaña,’ mʉjããrẽ ĩbujiorãma. \v 20 Yʉ pʉame, Dios cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori wãtĩ yeri pũnarẽ yʉ caacurewiyo jomasĩata, nipetiro camasã yʉ caátiere ĩñarã, ‘Merẽ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ marĩrẽ etaya,’ ĩ masĩbujiorãma,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 21 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, cajerutiri majõcʉre ĩcõñarĩ atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ tunu: “Jĩcãʉ̃ wii upaʉ, catutuaʉ majũ cʉ̃ ya wii macããjẽrẽ caroaro cʉ̃ caĩñacoteata, ni ũcʉ̃ cajerutiri majõcʉ cʉ̃ yayere jerutimasĩẽcʉ̃mi. \v 22 Baipʉa, apei cʉ̃ netõõrõ catutuaʉ cʉ̃ wiire jããrĩ, cʉ̃rẽ cʉ̃ caqũẽẽnetõata roque, ti wii upaʉ yaye cʉ̃ besure cʉ̃ ẽmapeyo masĩñami. Ti wii upaʉ pʉame, ‘Yʉ besu mena ni ũcʉ̃ ati wiire cajããʉ̃rẽ cʉ̃ yʉ netõcõãgʉ,’ cʉ̃ caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ besure cʉ̃ ẽmapeyo masĩñami. Bairo ácʉ yua, ti wii upaʉ apeye ũnierẽ jeruti masĩcõãñami yua,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 23 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Yʉ mena caãnigaecʉ, yʉre caĩñateire bairo niñami. Tunu bairoa yʉ mena caquetibʉjʉnetõõgaecʉ, camasãrẽ caquetibʉjʉmawijioʉre bairo niñami,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 El espíritu impuro que regresa \r (Mt 12.43-45) \p \v 24 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãme cʉ̃ãrẽ na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Wãtĩ yeri pũna caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ cawitiatato bero, noo caoco manorĩpʉ áñesẽãñami. Áñesẽã yua, cʉ̃ caãniparore cʉ̃ cabócaeticõãta, atore bairo ĩ tʉ̃goñañami: ‘Yʉ caãnimiatatopʉa yʉ tunuágʉ tunu,’ ĩ tʉ̃goñañami. \v 25 Bairo ĩ tʉ̃goña yua, tunuá, caʉ̃mʉrẽ qũĩñañami tunu. Caʉ̃mʉ yeri pʉame wiire, caroaro na caowaqũẽno peyoata wiire bairo bauya. \v 26 Bairo cabairo ĩña yua, acoásúpʉ tunu wãtĩ, aperã jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ cʉ̃ netõrõ cañuenarẽ na piineñoʉ ácʉ́. Bairo na bóca, ‘Jito,’ na ĩ, caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ jããñama tunu nipetirã. Bairi cʉ̃ yeripʉ ãnicõãñama tunu. Bairo na caãno, jõpʉame roro baibujioʉmi tunu caʉ̃mʉ pʉame yua,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. \s1 La felicidad verdadera \p \v 27 Bairo cʉ̃ caĩãno, na mena macããcõ jĩcãõ atore bairo qũĩñupõ bʉtioro: \p —¡Caroaro cariape mʉ quetibʉjʉya! Bairi mʉ paco, mʉrẽ camasõrĩcõ pʉame ʉseanirĩ ãcõmo mʉ mena —qũĩñupõ bʉsʉrique tutuaro mena. \p \v 28 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, bairo cõ ĩñupʉ̃ Jesús: \p —¡Yʉ paco netõõrõ ʉseaniñama Dios yaye quetire catʉ̃goʉsarã pʉame roque! \s1 La gente mala pide una señal milagrosa \r (Mt 12.38-42; Mr 8.12) \p \v 29 Cabero camasã pʉame aperã, aperã capããrã majũ na caneñaporo ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: “Ati yepa macããna, ãme caãna, caroaro tʉ̃goñaẽtĩñama. Átijẽño ĩñorĩqũẽ jetore boyama. Bairo na cabomiatacʉ̃ãrẽ, tiere na áti ĩñoetigʉmi Dios. Merẽ na quetibʉjʉ cũñupĩ Jonás ãnacʉ̃ cʉ̃ cabairiquere. \v 30 Tirʉ̃mʉpʉre Jonarẽ cʉ̃ caátajere Nínive macã macããnarẽ na ĩñoñupĩ. Bairo narẽ cʉ̃ caĩñorõ bero, to macããna pʉame, ‘Cariapea Dios cʉ̃ caquetibʉjʉnetõrotiricʉ majũ niñami Jonás,’ ĩ tʉ̃goñamasĩñupã. Torea bairo yʉre Dios cʉ̃ caátipeere mʉjãã ãme caãnarẽ cʉ̃ caĩñorõ bero, bairoa mʉjãã ĩ tʉ̃goñamasĩgarã yʉ cʉ̃ãrẽ yua. \v 31 Tunu bairoa ti rʉ̃mʉ camasãrẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caetaro, jĩcãõ ãnacõ catitunurĩ, mʉjãã, ãme caãnarẽ, ‘Cariapea mʉjãã tʉ̃goʉsaepʉ,’ mʉjããrẽ ĩregomo cõ cʉ̃ã. Ape nʉgõã waru jopepʉ macããcõ quetiupao ãnacõ bairo mʉjããrẽ ĩgomo. Cõ pʉame noo cayoaropʉ asúpo, Salomón ãnacʉ̃ cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ tʉ̃gogo. Bairo cõ catʉ̃gogarico cõ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã, ãme caãna yʉ camasĩrĩjẽrẽ mʉjãã tʉ̃gogaetiya. Bairo Salomón netõrõ camasĩ yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ caĩrĩjẽrẽ mʉjãã tʉ̃gogaetiya. \v 32 Tunu bairoa ti rʉ̃mʉ camasãrẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caetaro, Nínive macã macããna ãnana catitunurĩ, ‘Caroaro mʉjãã tʉ̃goʉsaepʉ,’ mʉjããrẽ ĩgarãma na cʉ̃ã. Na pʉame Jonás ãnacʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, roro na caátiere tʉ̃goña qũẽnoñuparã. Bairo na catʉ̃goñaqũẽnomiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã, ãme caãna, mʉjãã tʉ̃goña qũẽnogaetiya. Jonás netõrõ camasĩ yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ caĩrĩjẽ tʉ̃gori, mʉjãã tʉ̃goña qũẽnogaetiya,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 La lámpara del cuerpo \r (Mt 5.15; 6.22-23) \p \v 33 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Ni ũcʉ̃ jĩcãʉ̃ jĩñaworique cʉ̃ cajĩñawogaata, cayasioropʉ cũẽcʉ̃mi. Ni ũcʉ̃ jĩcãʉ̃ carupapata rocapʉ cũẽcʉ̃mi. Jõbuipʉ cũnucũñami, camasã nipetiro cajããetarã na caĩñamasĩparore bairo ĩ. \v 34-35 Tunu bairoa mʉjãã caapee pʉame cajĩñaworicare bairo niña mʉjãã rupaʉre. Mʉjãã caapee caroaro to caĩñamasĩata, caroaro mʉjãã ĩñamasĩgarã. Caroye tuata, caroaro mʉjãã ĩñamasĩẽtĩgarã. Tore bairo mʉjãã, cayeriñurã ãnirĩ cariape mʉjãã catʉ̃goñaata, caroaro mʉjãã átimasĩgarã. Cayeriñuena mʉjãã caãmata roque, caroaro mʉjãã átimasĩẽtĩgarã. Bairi Dios mʉjããrẽ cʉ̃ camasĩõrĩjẽrẽ tʉ̃goʉsa jãnaeticõãña. \v 36 Bairi mʉjãã yeripʉ caroa jeto tʉ̃goñarĩ, bairi tunu carorijere tʉ̃goña ẽñotari, Dios cʉ̃ caátigarije nipetirijere mʉjãã tʉ̃gomasĩgarã. Jĩñaworique mʉjããrẽ cajĩñaworore bairo caroaro mʉjãã tʉ̃gomasĩgarã nipetirijere yua,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús catʉ̃gorã etarãrẽ. \s1 Jesús acusa a los fariseos y a los maestros de la ley \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 20.45-47) \p \v 37 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, fariseo majõcʉ Jesure, “Jito, marĩ átóca. Yʉ ya wiipʉ marĩ ʉgaáto,” qũĩñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, “Jaʉ,” ĩ, cʉ̃ tʉpʉ ʉgaʉ ásúpʉ Jesús. Bairi cʉ̃ wiipʉ jããeta, cariapea cʉ̃ mesapʉ etanumu etayupʉ. \v 38 Bairi fariseo pʉame, Jesús cariapea cʉ̃ caetanumurõ ĩña yua, “Tame,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃, “Marĩ, judío majã marĩ ya wãmerẽ bairo áperiyami Jesús. Cʉ̃ wãmorĩrẽ coseetiyami cʉ̃ caʉgaparo jʉ̃goye yua,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃ fariseo Jesús cʉ̃ cabairijere. \v 39 Marĩ Quetiupaʉ pʉame masĩcõãñupʉ̃ cʉ̃ catʉ̃goñarĩjẽrẽ. Bairi atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Mʉjãã, fariseo majã jotʉ bapaari mʉjãã cacosepeere nairõ mʉjãã tʉ̃goñanucũña. Bairi tie ũnierẽ nairõ tʉ̃goñamirãcʉ̃ã, mʉjãã yerire coserique pʉamerẽ mʉjãã tʉ̃goñaẽtĩña. Bairi yajariquere, bairi ape wãme ricaati tʉ̃goñarĩqũẽ cʉ̃ã nicõãña mʉjãã yeripʉ. \v 40 Caĩtopairã mʉjãã ãniña. Cajotʉbapariwei pʉame jotʉ bapa bui cʉ̃ãrẽ, capupea cʉ̃ãrẽ qũẽnoñami. Torea bairo Dios pʉame mʉjãã rupaʉ jeto meerẽ, mʉjãã yeri pũna cʉ̃ãrẽ ásupi. \v 41 Atore bairo mʉjãã caátiere boyami Dios: Mʉjãã yeri mʉjãã caqũẽnorõ boyami. Bairo mʉjãã caápata, mʉjãã ñubujiorã. \p \v 42 “Bairo átato ũnorẽã, ricaati mʉjãã, fariseo majã, mʉjãã átinucũña. Bairo ána yua, pʉga wãmo cãrõ moneda tiiriacarẽ mʉjãã cacʉ̃goata, jĩcã tiiaca mʉjãã jonucũña Diore. O ʉgarique jĩcã wãme ũno, pʉga wãmo cãrõ mʉjãã cacʉ̃goata, jĩcãrõãcã mʉjãã jonucũña Diore. Bairo cariape tie ũnierẽ átimasĩmirãcʉ̃ã, ape wãme paijãñurõ Dios cʉ̃ carotirique pʉamerẽ mʉjãã tʉ̃goñaetimajũcõãña. Caroaro ãmeo átaje cʉ̃ãrẽ marĩ rotiyami Dios. Caroaro ãmeo mairĩqũẽ cʉ̃ãrẽ marĩ rotiyami. Tie pʉamerẽ mʉjãã tʉ̃goñaẽtĩña. ¡Bairi mʉjãã carorije wapa pairo nigaro! \p \v 43 “Tunu bairoa ñubuerica wiipʉ mʉjãã caápáta, caroapaʉre mʉjãã ruiganucũña. Tunu bairoa maapʉ mʉjãã caáñesẽãta, nipetiro camasã nʉcʉ̃bʉgoricaro mena na cajẽnirõ mʉjãã bonucũña. Bairo mʉjãã caboroi, ¡mʉjãã carorije wapa pairo nigaro! \p \v 44 “Mʉjãã, camasã ãnanarẽ na cayarica opeere bairo mʉjãã ãniña. Ãme caãna pʉame ti opee buire áná, ‘Masã operi ãno,’ ĩ masĩẽtĩñama. Tore bairo mʉjãã ãniña. ¡Bairi mʉjãã carorije wapa pairo nigaro!” na ĩ quetibʉjʉyupʉ fariseo majãrẽ. \p \v 45 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, fariseo mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuei pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Cabuei, bairo mʉ caĩata, jãã, jããrẽã roro ĩ micʉpʉ. \p \v 46 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Jĩcãʉ̃, cʉ̃ paabojari majõcʉre cʉ̃ jʉpʉsaetiyami. Jĩcã wãme ũnoacã cʉ̃ãrẽ cʉ̃ jʉáperiyami. Tore bairo na mʉjãã átiya camasãrẽ. ‘Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ carotiriquere jĩcã wãmeacã rʉsaeto ása,’ camasãrẽ na mʉjãã ĩnucũña. Bairo caĩrotirã nimirãcʉ̃ã, mʉjãã pʉame tore bairo mʉjãã áperimajũcõãña. ¡Bairi mʉjãã carorije wapa pairo nigaro! \p \v 47-48 “Tunu bairoa caĩtopairã mʉjãã ãniña. Profeta majã na rupaʉri ãnajẽ masã ope buire mʉjãã qũẽnonucũña caroa ʉ̃tã wiiacarẽ, camasã profeta ãnanarẽ na ĩroáto, ĩrã. Bairo qũẽnomirãcʉ̃ã, mʉjãã ñicʉ̃jããrẽ bairoa mʉjãã ãnicõãña. Na pʉame Dios yaye quetire boena, profeta majãrẽ pajĩãreyuparã. Narẽ bairo mʉjãã boetiya Dios yaye quetire mʉjãã cʉ̃ã. Bairi, ‘Marĩ ñicʉ̃jãã profeta majãrẽ na capajĩãrĩcãrõrẽ bairo ñurõ. Dios yaye queti to yasicõãto,’ ĩrãrẽ bairo mʉjãã átinucũña. ¡Bairi mʉjãã carorije wapa pairo nigaro! \p \v 49 “Dios pʉame camasĩ ãnirĩ atore bairo ĩñupĩ: ‘Yʉ yarãrẽ na yʉ jogʉ camasã tʉpʉ. Profeta majãrẽ, apóstolea majã cʉ̃ãrẽ natʉ yʉ jogʉ, na quetibʉjʉáto, ĩ. Bairo yʉ cajomiatacʉ̃ãrẽ, jĩcããrãrẽ na pajĩãregarãma. Aperãrẽ roro popiye na baio joroque na átigarãma,’ ĩñupĩ. \v 50 Bairi Dios pʉame camasã profetare roro na caátaje jʉ̃gori ati rʉ̃mʉrẽ popiye na baio joroque na átigʉmi. Tocãnacãʉ̃ profeta majã, caãniñarĩcãrãrẽ na carií reyarique wapa popiye na baio joroque na átigʉmi ãme caãnarẽ. \v 51 Na carií rejʉ̃goricʉ, Abel cawãmecʉcʉpʉi nijʉ̃goaná, Zacarías, altar, santuario watoa na capajĩãrĩcʉ̃pʉ nituetayama na carií rejʉ̃goatana capããrã beropʉ. Bairo na ãnana wapa roro popiye na baio joroque na átigʉmi ãme caãnarẽ yua,” na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 52 Ĩ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Dios yaye queti pʉame llavere bairo niña camasãrẽ. Llave jʉ̃gori wiire biaricarore marĩ pãjããmasĩña. Torea bairo Dios yaye queti jʉ̃gori ʉmʉrecóore marĩ jããmasĩña. Mʉjãã pʉame Dios cʉ̃ cabuerijere masĩmirãcʉ̃ã, cʉ̃rẽ mʉjãã boetiya. Tunu bairoa camasã Diore na camasĩgarijere mʉjãã ẽñotaya. ¡Bairi mʉjãã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, mʉjãã carorije wapa pairo nigaro!” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 53-54 Bairo cʉ̃ caĩrõĩ, to macããna, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi fariseo majã mena cʉ̃ asiayuparã Jesure. Bairi ape wãme, ape wãme cʉ̃ jẽniñañuparã. “Carorije buei átiyami Jesús,” qũĩ bʉsʉjãgamirã, cʉ̃ jẽniñamiñuparã nairõ. \c 12 \s1 Jesús enseña contra la hipocresía \p \v 1 Bairo na cabairo, capããrã majũ camasã, Jesutʉ neña etayuparã. Bairi capããrã majũ ãna, dope baiá masĩã manopʉ ãñuparã. Bairi Jesús pʉame cʉ̃ cabuerãrẽ atore bairo na ĩ jʉ̃goyupʉ: “‘Fariseo majã pan pairica na cawauorijere boeticõãña,’ ĩrĩcãrõ pʉamata, ‘Na caĩtopairijere mʉjãã boepa,’ ñiña. \v 2 Tunu bairoa ãme caãna na catʉ̃goñarĩjẽ nipetirijere masĩõpeyocõãgʉmi Dios nipetirãrẽ. Baujaro nigaro mʉjãã yeripʉ mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽ nipetirije. \v 3 Bairo bairi yasioro aperãrẽ mʉjãã caĩrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ nipetiro camasã tʉ̃gogarãma. Mʉjãã ya arʉapʉ biajãáti, mʉjãã caĩrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ capããrã na catʉ̃gojoro tiere quetibʉjʉgarãma aperã, bʉsʉrique tutuaro mena,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 A quién se debe tener miedo \r (Mt 10.26-31) \p \v 4 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩñupʉ̃ tunu: “Yʉ yarã cariape mʉjããrẽ ñiña: Mʉjããrẽ capajĩãmasĩrãrẽ na uwieticõãña. Mʉjããrẽ na capajĩãatato bero, dope bairo átimasĩẽnama mʉjãã yeri pũna pʉamerẽ. \v 5 Bairo pʉame ása: Dios yaye quetire tʉ̃goʉsaya. Cʉ̃ã, camasã na cariaro bero, caʉ̃petietopʉ na yeri pũnarẽ jomasĩñami. Bairi Dios pʉame roquere cʉ̃ uwiri jĩcãrõ tʉ̃ni caroaro ása. \p \v 6 “Tunu minia, jĩcã wãmo caãnacãʉ̃rẽ pʉga moneda tiiaca wapacʉtiyama. Bairo petoaca wapacʉtimirãcʉ̃ã, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Dios cʉ̃ caĩñacoteecʉ maami. Nipetirãrẽ na cabairijere masĩcõãñami. \v 7 Mʉjãã cʉ̃ãrẽ mʉjãã cabairijere masĩpeyocõãñami. Mʉjãã poa wẽẽrĩ cʉ̃ãrẽ cõõñapeyocõãñami Dios. Bairi, ‘Marĩ cabairijere masĩẽcʉ̃mi Dios,’ ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Minia netõjãñurõ mʉjãã maiñami. Bairi uwieticõãña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Los que reconocen a Jesucristo delante de los hombres \r (Mt 10.32-33; 12.32; 10.19-20) \p \v 8 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, ‘Jesús yaʉ yʉ ãniña,’ aperã camasã na catʉ̃goro caĩquetibʉjʉre yʉ yaʉ cʉ̃ caãnierẽ yʉ cʉ̃ã yʉ Pacʉ yarã ángelea majã cʉ̃ãrẽ na yʉ quetibʉjʉgʉ. \v 9 Bairi tunu apei, ‘Jesure yʉ masĩẽtĩña,’ caĩ pʉamerẽ yʉ cʉ̃ã, ‘Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña cʉ̃rã,’ na ñi quetibʉjʉgʉ, yʉ Pacʉ yarã ángelea majãrẽ. \p \v 10 “Bairi tunu noa ũna yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre, roro na caĩrĩjẽrẽ masiriyogʉmi Dios, cʉ̃rẽ na cajẽniata. Tore bairo átimicʉ̃ã, Espíritu Santore roro na caĩata roque, na masiriyobojaetigʉmi,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 11 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Yʉ yarã, mʉjããrẽ tutigarã, mʉjããrẽ jeágarãma. Jĩcã rʉ̃mʉ, ñubuerica wii uparã tʉpʉ, ape rʉ̃mʉ ĩñabeserica wii uparã tʉpʉ, ape rʉ̃mʉ ĩñabeseri majã tʉpʉ, ape rʉ̃mʉ macã quetiuparã tʉpʉ mʉjããrẽ neágarãma. Bairo mʉjããrẽ na caáto uwiri, ‘¿Dope bairo na marĩ ĩrãati?’ ĩ tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. \v 12 Marĩ mena macããcʉ̃, Espíritu Santo pʉame tipaʉ caetaro ĩña, na mʉjãã caĩpeere mʉjããrẽ masĩõgʉmi,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 El peligro de las riquezas \p \v 13 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero camasã capããrã watoa jĩcãʉ̃ qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Cabuei, yʉ pacʉ riacoámí. Bairi cʉ̃ cacʉ̃gomiatajere carecomacã yʉ boya. Bairi yʉ mʉ jʉĩgʉ yʉ jʉ̃gocʉre, tiere cʉ̃ ricawoáto, ĩ —qũĩñupʉ̃. \p \v 14 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús caʉ̃mʉrẽ: \p —Yʉ yaʉ, mʉjãã yayere cabatopaʉ mee yʉ ãniña. Bairo áti acʉ́ mee, yʉ apʉ́ ati yepapʉre. \p \v 15 Ĩ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu to macããnarẽ: \p —Dios pʉame, “Carorije wapa cacʉ̃goenarẽ bairo mʉjããrẽ ñiñaña,” na ĩ tʉ̃goñaẽtĩñami, camasãrẽ pairo na cacʉ̃gorije jʉ̃gori. Torena, pairo apeye ũnierẽ ĩñaʉgaripeaeticõãña. Roro mʉjãã tʉ̃goñare —na ĩñupʉ̃. \p \v 16 Ĩ yaparo, capee apeye ũnierẽ cacʉ̃goʉre ĩcõñarĩ bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ tunu: “Jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ caroa yepa majũrẽ cʉ̃goyupʉ. Bairi cʉ̃ oterique capee cʉ̃ rícacʉtibojayuparo. \v 17 Bairo capee carícacʉto ĩñarĩ, atore bairo ĩ tʉ̃goñañupʉ̃ caʉ̃mʉ pʉame: ‘¿Dope bairo yʉ ácʉati? ¿Yʉ cajepeere noorẽ yʉ cũʉ̃ati?’ ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. \v 18 Ĩ tʉ̃goña yaparo yua, atore bairo ĩ tʉ̃goñanemoñupʉ̃ tunu: ‘Merẽ yʉ masĩña yʉ caátipeere. Otere yʉ cacũnucũrĩ arʉarire yʉ weeregʉ. Áti yaparo, paca arʉri majũ yʉ qũẽnogʉ tunu. Topʉ yʉ cacʉ̃gorije, bairi yʉ cajepee mena nipetiro to jeto yʉ qũẽnocũgʉ yua. \v 19 Bairo áti yaparo, yʉ yerire atore bairo ñigʉ: “Ãmerẽ yua, capee cʉ̃marĩ yʉ cacʉ̃gopee nicõãña. Bairi ãmerẽ noo yʉ caborore bairo jeto yʉ átigʉ. Yerijã, ʉga, eti, ʉseanirĩ yʉ baiãnigʉ yua,”’ ĩ tʉ̃goñañupʉ̃ capee cacʉ̃goʉ pʉame. \v 20 Bairo cʉ̃ caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Catʉ̃goñamasĩẽcʉ̃ mʉ ãniña bairo mʉ caĩtʉ̃goñaata. Ati ñamia mʉ riacoagʉ. Bairi ati yepare caãmei ãnirĩ, ¿mʉ yaye apeye mʉ cacʉ̃gorijere dope mʉ ácʉati yua? ¿Nopẽ mʉ ápei?’ qũĩñupʉ̃ Dios capee apeyere cacʉ̃gomiatacʉre. \v 21 Cʉ̃rẽ bairo niñami camasã nipetiro capee apeyere cacʉ̃gorã, Dios yaye quetire tʉ̃goʉsaena. Cʉ̃ ũna catʉ̃goñamasĩẽna majũ niñama,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Dios cuida de sus hijos \r (Mt 6.25-34) \p \v 22-23 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Mʉjãã yeri pũna pʉame mʉjãã caʉgapee netõõjãñurõ caãnimajũrĩjẽ majũ niña. Tunu bairoa mʉjãã cajãñapee netõõjãñurõ caãnimajũrĩjẽ majũ niña. Bairi mʉjããrẽ ñiña: Ati yepa macããjẽrẽ bʉtioro bootʉ̃goñaeticõãña. Mʉjãã cacʉ̃gopeere, mʉjãã caʉgapeere, bairi mʉjãã cajãñapeere tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. \v 24 Minia na caátiãnierẽ mʉjãã masĩña. Na caʉgapeere otejʉ̃goetiyama. Na caʉgapeere jeri wiipʉ qũẽnocũẽtĩnucũñama. Bairo na caáperimiatacʉ̃ãrẽ, na caʉgapeere jonucũñami Dios. ¡Mʉjãã roquere minia netõõrõ mʉjãã maiñami Dios! Bairi ãme mʉjãã caãnierẽ tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. \v 25 Ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃, cʉ̃ catʉ̃goñamacãrĩjẽ jʉ̃gori, ‘Yʉ bʉtinemogʉ jĩcã metro recomacã majũ, ʉ̃mʉaʉ ãnigʉ,’ ĩ masĩẽcʉ̃mi. Mʉjãã catʉ̃goñamacããrĩjẽ jʉ̃gori mʉjãã átimasĩẽtĩña. \v 26 Bairi cabʉgoro macããjẽ ũnierẽ caátimasĩẽna nimirãcʉ̃ã, ¿nopẽĩrã, ‘Marĩ átimasĩpeyocõãrã marĩ catʉ̃goñamacãrĩjẽ jʉ̃gori,’ caĩtʉ̃goñarãrẽ bairo mʉjãã ĩñati? \p \v 27 “Tunu bairoa oó, tataboaro macããjẽ cabairije cʉ̃ãrẽ mʉjãã masĩña. Oó pʉame paaetinucũña. Eetinucũña. Bairo áperimirõcʉ̃ã, caroa bauya. Quetiupaʉ rey Salomón ãnacʉ̃ caroa majũ cʉ̃ cajutii jãñarĩqũẽ netõjãñurõ caroa bauya oó pʉame. \v 28 Bairo tie taa ũnie Dios cʉ̃ caqũẽnorĩqũẽ jĩcã rʉ̃mʉ caroa cabaumiatacʉ̃ãrẽ, ape rʉ̃mʉ peeropʉ joeyama camasã, peero riorã. Mʉjããrẽ taa ũnie netõõjãñurõ mʉjãã maiñami Dios. Bairi mʉjãã cajãñapeere mʉjãã jogʉmi yua. ¡Mʉjãã, Dios mena catʉ̃goñatutuaenarẽ bairo mʉjããrẽ ñiñaña! \v 29-30 Ati yepa macããna Diore caĩroaena pʉame na caʉgapeere, bairi na caetipeere tʉ̃goña macãnucũñama. Mʉjãã pʉame roque narẽ bairo baieticõãña. Marĩ Pacʉ Dios, marĩ cabopacarijere masĩpeyocõãñami. Bairi tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. \v 31 Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ roquere tʉ̃goñaña. Bairo mʉjãã catʉ̃goñaata, ati yepa macããjẽ mʉjãã cabopacarije cʉ̃ãrẽ mʉjãã jogʉmi Dios. \s1 Riqueza en el cielo \r (Mt 6.19-21) \p \v 32 “Mʉjãã yʉ yarã, oveja petoaca caãnarẽ bairo mʉjããrẽ ñiñaña. Bairo capããrã mee caãna mʉjãã caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame cañuʉ ãnirĩ cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉpʉ mʉjãã caãnorẽ boyami. Bairi mʉjãã uwietigarã. \v 33 Tunu bairoa mʉjãã cacʉ̃gorijere nunireri, dinero ñerĩ, aperã cabopacarãrẽ na batorájá. Bairo mʉjãã caápata, jõbuipʉ mʉjãã cawapatapee pairo nigaro. Ati yepapʉ mʉjãã caãno, mʉjãã yaye boacoaya. O jerutiri majã tiere jeruti recõãñama. O moena tiere ʉgareyama. Jõbuipʉ roquere mʉjãã yaye caãnipee yasietigaro. \v 34 Ati yepapʉ macããjẽ jetore mʉjãã camaitʉ̃goñaata, tie jetore mʉjãã bootʉ̃goñagarã. Jõbuipʉ mʉjãã cacʉ̃gopeere mʉjãã camaitʉ̃goñaata roque, ati yepa macããjẽrẽ bʉtioro mʉjãã bootʉ̃goñaetigarã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Hay que estar preparados \p \v 35 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãmerẽ na ĩ cõñañupʉ̃: “Caroaro mʉjãã qũẽnoyuwa. Mʉjãã jutii, mʉjãã cajãñapeere qũẽnoña. Tunu bairoa mʉjãã cajĩñaworijere jĩñapeori mʉjãã cotewa. \v 36 Jĩcããrã paabojari majã ũnarẽ bairo ása. Na pʉame na quetiupaʉ aperã na cawãmojiyari bose rʉ̃mʉrẽ caĩñaʉ atácʉ cʉ̃ catunuetaparore caroaro cʉ̃ yuyuparã. ‘Jicoquei cʉ̃ caetaro, cʉ̃ marĩ pãjõrõã,’ ĩrã cʉ̃ yuyuparã. \v 37 Ʉseanigarãma capaacoteri majã, na quetiupaʉ cʉ̃ catunuetarore caroaro cacotemasĩrã. Cãniena cacoterã ãnirĩ cʉ̃ mena ʉseanigarãma. Cariape mʉjããrẽ ñiña: Na quetiupaʉ pʉame mesapʉ na ruirotigʉmi, ʉgariquere na nugʉ. \v 38 Bairi noa ũna cãniena cacoterã ʉseanirĩ nigarãma, noo ñami recomacã, o cabusuatípaʉ na quetiupaʉ cʉ̃ catunuetarore cacoterã pʉame,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 39 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãmerẽ na ĩ cõñañupʉ̃ tunu: “Apei wii upaʉ, cʉ̃ ya wii macããjẽrẽ cayajaʉacʉ́ cʉ̃ caetaparore cʉ̃ camasĩata, cãnietibujioricʉmi. Cʉ̃ caetaparore ĩñacotebujioricʉmi, jããremi, ĩ. \v 40 Tore bairo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, tunu yʉ caetari rʉ̃mʉrẽ jĩcãʉ̃ cayajari majõcʉre bairo yʉ etagʉ ati yepapʉre. ‘Ti rʉ̃mʉ majũ etagʉmi,’ caĩã mani rʉ̃mʉ majũ yʉ etagʉ. Bairi caroaro ãña. Yʉ catunuetarore caroaro mʉjãã cotewa,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 El criado fiel y el criado infiel \r (Mt 24.45-51) \p \v 41 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Jãã Quetiupaʉ, ¿jĩcãʉ̃rẽ cʉ̃ ʉ̃mʉa cʉ̃rẽ na cacoterijere ĩcõñarĩ jãã jetore ĩ quetibʉjʉ miñati? ¿O nipetiro camasãrẽ ĩ quetibʉjʉáto miñati? —qũĩ jẽniñañupʉ̃ Pedro Jesure. \p \v 42-43 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús Pedrore: “Ni ũcʉ̃ jĩcãʉ̃ mayordomorẽ bairo caãcʉ̃, cʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ carotirore bairo caátimasĩ ũcʉ̃rẽ ñiña. Cʉ̃ quetiupaʉ pʉame cʉ̃ caápáro jʉ̃goye, ‘Yʉ ʉ̃mʉa aperãrẽ na mʉ qũẽnowã. Ʉgariquere na mʉ batowa,’ qũĩ cũñupʉ̃ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ. Bairi cabero tunueta, cʉ̃ ʉ̃mʉ, cʉ̃ caĩrotiricarorea bairo cʉ̃ caápata, caroare cʉ̃ jogʉmi. Bairi ʉseanirĩ nigʉmi mayordomo. \v 44 Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: Quetiupaʉ cʉ̃ yaye nipetirije upaʉre bairo cʉ̃ cũgʉmi, cʉ̃, mayordomo pʉame. \v 45 Bairo cʉ̃ cacũmiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ pʉame caróʉ cʉ̃ caãmata, ‘Yʉ quetiupaʉ tãmurĩ tunu etaecʉmi,’ ĩrĩ, aperã cʉ̃ baparãrẽ roro na átibujioʉmi. Cʉ̃ quetiupaʉ ʉ̃mʉa, cʉ̃ paabojari majã rõmirĩ cʉ̃ãrẽ roro na átibujioʉmi. Tunu bairoa ʉga, eticũmu baibujioʉmi. \v 46 Bairi cabero cʉ̃ quetiupaʉ cañesẽãʉ̃atácʉ pʉame, ‘Ti rʉ̃mʉ etagʉmi,’ cʉ̃ caĩmasĩẽtĩ rʉ̃mʉrẽ etabujioʉmi. Bairo eta yua, cʉ̃ caroticũátacʉ roro cʉ̃ caátiere ĩñabujioʉmi. Bairo ĩña yua, popiye cʉ̃ baio joroque cʉ̃ átibujioʉmi. Cʉ̃ piticõãbujioʉmi, aperã yʉ caĩroaena mena cʉ̃ ãmarõ, ĩ. \p \v 47 “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ masĩmicʉ̃ã, tore bairo cʉ̃ caápata, cʉ̃ paecogʉmi bʉtioro cʉ̃ quetiupaʉre. \v 48 Apei cʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ masĩẽtĩrĩ roro átiyami. Bairo roro cʉ̃ caátimiatacʉ̃ãrẽ, bʉtioro cʉ̃ paetigʉmi cʉ̃ quetiupaʉ pʉame. Bairi paijãñurõ camasĩjʉ̃goricarã pʉame netõjãñurõ caroaro na caátiere átirotiya. Petoaca camasĩrã netõjãñurõ caroaro na caáto ñuña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Jesús es causa de división \r (Mt 10.34-36) \p \v 49 Ĩ yaparo, atore bairo na ĩñupʉ̃ tunu: “Camasãrẽ na quetibʉjʉ ácʉ yʉ apʉ́ ati yepapʉre. Tunu yʉ yaye bʉsʉrique peerore bairo niña narẽ. ¡Bairi tiere nipetiro na masĩpeyocoáto! \v 50 Yʉ cʉ̃ã, yʉ yaye bʉsʉrique jʉ̃gori popiye yʉ baiya. Bairoa yʉ baicõã ãnigʉ yʉ paarique capetiparo jʉ̃goye. \v 51 Mʉjãã, camasãrẽ yʉ caátiatájere mʉjãã masĩẽtĩña. ‘Dios cʉ̃ cajoʉ, cʉ̃ caetaro bero nipetiro camasã caroaro ãmeo átigarãma,’ mʉjãã ĩ tʉ̃goñaña. Bairo mʉjãã caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, bairo mee niña. Yʉ caetaro jʉ̃gori camasã jĩcãrõ tʉ̃ni tʉ̃goñaetigarãma. \v 52 Bairi jĩcã wii macããna jĩcã wãmo cãnacãʉ̃ majũ na caãmata, yʉ yaye bʉsʉriquere tʉ̃gorã, itiarã ĩroagarãma. Pʉgarã ĩroaetigarãma. Torea bairo ape wii macããna cʉ̃ã pʉgarã ĩroagarãma. Itiarã ĩroaetigarãma. \v 53 Bairi jĩcãʉ̃ cʉ̃ macʉ̃rẽ cʉ̃ pesucʉtigʉmi yʉ yaye bʉsʉriquere cʉ̃ catʉ̃goʉsaro jʉ̃gori. Torea bairo apei cʉ̃ pacʉre cʉ̃ pesucʉtigʉmi. Apeo cʉ̃ã cõ macõrẽ cõ pesucʉtigomo. Apeo cʉ̃ã cõ pacore cõ pesucʉtigomo. Apeo cʉ̃ã cõ pẽẽpõrẽ cõ pesucʉtigomo. Apeo cʉ̃ã cõ mañicõrẽ cõ pesucʉtigomo, yʉ yayere cõ catʉ̃goʉsaro jʉ̃gori,” na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃tʉ catʉ̃gorã etarãrẽ. \s1 Las señales de los tiempos \r (Mt 16.1-4; Mr 8.11-13) \p \v 54 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo tunu na ĩnemoñupʉ̃ camasãrẽ: “Oco poari muipʉ cʉ̃ cawãmʉató to cawãmʉ atóre ĩñarã, ‘Oco ató baiya,’ mʉjãã ĩ masĩña. Torea bairo bainucũña. \v 55 Tunu bairoa ape nʉgõã warua jopepʉ cawĩno atóre ĩñarã, ‘Asigaro baiya ãme rʉ̃mʉrẽ,’ mʉjãã ĩ masĩña. Torea bairo bainucũña. \v 56 Bairo caoco ocapeere, bairi caasipee cʉ̃ãrẽ bairo caĩñamasĩrã nimirãcʉ̃ã, ¿nopẽĩrã Dios ati yʉteare cʉ̃ caátiãnie pʉamerẽ mʉjãã masĩẽtĩñati? ¡Caĩtopairã mʉjãã ãniña!” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Procura ponerte en paz con tu enemigo \r (Mt 5.25-26) \p \v 57 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo tunu na ĩnemoñupʉ̃: “¿Nopẽĩrã cariape átajere mʉjãã majũã mʉjãã ĩ bʉsʉ qũẽnomasĩẽtĩñati? \v 58 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, ‘Yʉ mʉjãã wapamoña,’ ĩrĩ, mʉjããrẽ juez caĩñabesei tʉpʉ cʉ̃ caneápáro jʉ̃goye, cʉ̃ mena bʉsʉqũẽnojʉ̃goya. Mʉjããrẽ juez tʉpʉ cʉ̃ caneápériparore bairo ĩrã, cʉ̃ mena bʉsʉqũẽnojʉ̃goya. Mʉjãã cabʉsʉqũẽnojʉ̃goeticõãta, juez pʉame guardiare mʉjããrẽ ñerotigʉmi. Bairo áti yaparo, na pʉame preso jorica wiipʉ mʉjããrẽ cũrecõãgarãma. \v 59 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Dinero mʉjãã cawapamorĩjẽrẽ mʉjãã cawapatipeyoparo jʉ̃goye, topʉ mʉjãã ãnicõãgarã. Mʉjãã witimasĩetigarã,” na ĩñupʉ̃. \c 13 \s1 Importancia de la conversión \p \v 1 Jĩcã rʉ̃mʉ caãno camasã Jesure qũĩñarã etayuparã. Eta, atore bairo qũĩ quetibʉjʉyuparã: “Pilato pʉame Galilea macããnarẽ na pajĩãreupʉ, Diore na cañubuerã etaro. Waibʉtoa riire na cajoemʉgõrã etaro na pajĩãreupʉ,” qũĩ quetibʉjʉyuparã camasã Jesure. \p \v 2 Bairo na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: “¿Dope bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati na cabaiatajere? ‘Na yarã Galilea macããna nipetirã netõrõ carorã ãniupã. ¿Bairi bʉtioro majũ na carorije wapa jʉ̃gori yasiupa,’ mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati? \v 3 Bairo mʉjãã caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, baietiupa. Na yarã netõrõ carorã mee ãniupã. Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: Mʉjãã cʉ̃ã roro mʉjãã yasigarã, roro mʉjãã caátiere yapapuari Diore mʉjãã caĩbʉsʉqũẽnoeticõãta. \v 4 Tunu bairoa, ¿dope bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati caʉ̃mʉarĩ wii Siloé macããjẽ ʉ̃tã rupaa mena catãni yasiricarãrẽ? Dieciocho majũ catãni yasiricarãrẽ roro na cabairiquere, ¿dope bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati? ‘Jerusalén macããna nipetiro netõrõ carorã ãniupã. ¿Bairi bʉtioro majũ na carorije wapa jʉ̃gori yasiupa,’ mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati? \v 5 Bairo mʉjãã caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, baiesupa. Jerusalén macããna netõrõ carorã mee ãñupã. Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: Mʉjãã cʉ̃ã roro mʉjãã yasigarã, roro mʉjãã caátiere yapapuari Diore mʉjãã caĩbʉsʉqũẽnoeticõãta,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 La parábola de la higuera sin fruto \p \v 6 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, higuera yucʉ carícamanirẽ ĩcõñarĩ tunu na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃: “Jĩcãʉ̃, cʉ̃ wesepʉ cʉ̃goyupʉ higuera cawãmecʉtiire. Bairi jĩcã rʉ̃mʉ carícare ĩñaʉ etayupʉ. Bócaesupʉ. Ríca mañuparõ mai. \v 7 Itia cʉ̃marĩ majũ bairo jeto baiyupʉ. Ríca mañuparõ. Bairo cabairoi, qũĩñupʉ̃ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ: ‘Merẽ itia cʉ̃ma majũ carícare yʉ macãmiña. Caríca mani ãno ati higuera marĩ caotemirĩcʉ. ¿Nopẽĩrõ to ãnicõãroati ati yepapʉ? Bairi quetírocacõãña,’ qũĩñupʉ̃ ti wese upaʉ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ. \v 8 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ cʉ̃ ʉ̃mʉ pʉame: ‘Yʉ quetiupaʉ, ati yʉteare marĩ quetíetiroa mai. Tii pʉtore yʉ jetugʉ. Abono cʉ̃ãrẽ yʉ jããgʉ mai. \v 9 Bairi ape yʉteare carícacʉpata, ñujãñugaro. Tii caríca manicõãta roquere, tiire quetírocacõã rotiya,’ qũĩñupʉ̃ caʉ̃mʉ ti wese upaʉre,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús camasãrẽ. \s1 Jesús sana en el día de reposo a una mujer jorobada \p \v 10 Ape rʉ̃mʉ tunu Jesús judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno na cañubueneñarĩ wiipʉ jʉ̃gobuei ásupʉ. \v 11 Mai, ti wiipʉ ãñupõ jĩcãõ carõmio. Cõ pʉame wãtĩ yeri pũna jʉ̃gori riajãñuñupõ. Dieciocho cʉ̃marĩ majũ riayupo. Bairi wãmʉ pomasĩẽsupõ. \v 12 Bairo cõ cabairo ĩñaʉ, Jesús pʉame atore bairo cõ ĩñupʉ̃: \p —Yʉ yao, mʉ cariayecʉtie to petiáto, ñiña. Mʉ yʉ catioya —cõ ĩñupʉ̃. \p \v 13 Bairo ĩ yaparo, cʉ̃ wãmorĩrẽ cõ buire pitipeoyupʉ. Bairo cʉ̃ caáto, jicoquei wãmʉpo masĩcoasupo yua. Tunu Diore cʉ̃ basapeo jʉ̃goyupo, catiáco yua. \v 14 Bairo ʉseanirõ cõ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ti wii ñubuerica wii quetiupaʉ pʉame asiajãñuñupʉ̃. Judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉrẽ Jesús cʉ̃ caátiere ĩñarĩ asiajãñuñupʉ̃. Bairo asiari atore bairo na ĩñupʉ̃ ti wii caneñarĩ majãrẽ: \p —Marĩ capaari rʉ̃mʉ jĩcã wãmo peti jĩcã pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ majũ niña. Ti rʉ̃mʉrĩ jeto catio rotiya. Marĩ cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãnorẽ catio rotieticõãña —na ĩñupʉ̃. \p \v 15 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Caĩtopairã mʉjãã ãniña, bairo mʉjãã caĩata. ¿Ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ marĩ cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno cʉ̃ wecʉre, o cʉ̃ burrore na oco etiricapaʉpʉ na cʉ̃ jee áperinucũñati? Nipetirã bairo jeto átinucũñama ati rʉ̃mʉ ũno cʉ̃ãrẽ. \v 16 Bairi mʉjãã wecʉare caqũẽnonucũrã nimirãcʉ̃ã, ¿nopẽĩrã, ‘Atiore Abraham ãnacʉ̃ pãrãmeorẽ dieciocho cʉ̃marĩ majũ Satanás, wãtĩ quetiupaʉ roro cõ cʉ̃ caátie jʉ̃gori popiye cabaiore cõ marĩ catiorotietigarã ati rʉ̃mʉ ũnorẽ,’ ĩrãrẽ bairo mʉjãã ĩñati? ¡Roro mʉjãã tʉ̃goñaña! —qũĩñupʉ̃ Jesús ti wii ñubuerica wii quetiupaʉre. \p \v 17 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cʉ̃ pesua pʉame bobotʉ̃goña jãñuñuparã na caĩatajere. Aperã camasã pʉame ʉseani peticoasuparã, Jesús nocãrõ caroaro cʉ̃ caátiere ĩñarĩ. \s1 La parábola de la semilla de mostaza \r (Mt 13.31-32; Mr 4.30-32) \p \v 18 Cabero atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús tunu: “¿Dope bairo mʉjããrẽ yʉ masĩõñati Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre? ¿Di wãme ũnorẽ ĩcõñarĩ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉyati? \v 19 Mostaza na caĩrĩ apeacarẽ jĩcãʉ̃ cʉ̃ wesepʉ cʉ̃ caotericaacarẽ bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ. Bairi caʉ̃mʉ tiacarẽ cʉ̃ caotero bero pairicʉ bʉtiya. Bairi minia pʉame tii rʉpʉ buire na ria batiirire qũẽnonucũñama. Torea bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ cʉ̃ã,” na ĩ cõña quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 La parábola de la levadura \r (Mt 13.33) \p \v 20 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãmerẽ ĩ cõñanemoñupʉ̃ tunu: “¿Dope bairo mʉjããrẽ yʉ masĩõñati Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre? \v 21 Levadurare bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ. Jĩcãõ trigo wãĩãrĩqũẽ wetare, itia rʉri majũ, oco mena weyo yaparo, levadurare petoaca jããñamo. Bairo petoaca cõ cajããmiatacʉ̃ãrẽ, tie pʉame jesapeticoaya yua. Torea bairo niña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ cʉ̃ã,” na ĩ cõña quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 La puerta angosta \r (Mt 7.13-14, 21-23) \p \v 22 Bairo bai, Jesús Jerusalẽpʉ ácʉ́, tocãnacã macãã cʉ̃ canetõrĩ macããrẽ camasãrẽ na quetibʉjʉyupʉ. Capaca macããrĩ, õcã macããrĩãcã cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉyupʉ. \v 23 Bairo cʉ̃ caátó, cʉ̃ mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃: \p —Jãã Quetiupaʉ, ¿nocãnacãʉ̃ majũ camasãrẽ marĩ Pacʉ Dios cʉ̃ netõʉ̃ati? ¿Petoaca majũ na ãniñati Dios cʉ̃ canetõparã? —qũĩ jẽniñañupʉ̃ caʉ̃mʉ Jesure. \p \v 24 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús: \p —Ati yepapʉ mʉjãã caãno, pʉga jopeere bairo niña. Bairi õcã jopeacarẽ mʉjãã capãjããmasĩrõ ñuña. Cariape mʉjããrẽ ñiña: Capããrã camasã ti jopere jããgamigarãma. Bairo jããgamirãcʉ̃ã, jããmasĩẽtĩgarãma. \v 25 Jĩcã rʉ̃mʉ ti wii upaʉ pʉame wãmʉátí, ti jopere biacõãgʉmi yua. Pããnemoetigʉmi. Bairo cʉ̃ caáto, mʉjãã macãpʉ caãna cʉ̃ piirã, “Jãã pããña,” mʉjãã ĩmigarã. Bairo mʉjãã caĩmiatacʉ̃ãrẽ, “Mʉjããrẽ yʉ masĩẽtĩña,” mʉjãã ĩgʉmi. \v 26 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, mʉjãã ĩnemogarã: “Jããrẽ mʉ masĩĩ. Mʉ mena eti, ʉga jãã ápʉ. Tunu bairoa jãã ya macããpʉ mʉ bueñesẽãwʉ̃. Jããrẽ mʉ masĩĩ,” mʉjãã ĩgarã. \v 27 Bairo mʉjãã caĩrõ tʉ̃go, atore bairo mʉjãã ĩnemogʉmi tunu: “Merẽ mʉjããrẽ ñiapʉ̃: ‘Mʉjããrẽ yʉ masĩẽtĩña. Mʉjãã, carorije caána mʉjãã caãnoi, ati wiire mʉjããrẽ yʉ jããrotietigʉ. ¡Ánája!’” mʉjãã ĩgʉmi ti wii upaʉ. \v 28 Mʉjãã, marĩ ñicʉ̃jããrẽ Abraham, Isaac, Jacob, profeta majã nipetirã cʉ̃ãrẽ, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩ paʉpʉ caãnarẽ mʉjãã ĩñajogarã. Mʉjãã pʉame aperopʉ wẽrewiyo joricarãrẽ bairo mʉjãã ãnigarã. Bairi bʉtioro mʉjãã otigarã. Mʉjãã opire mʉjãã bacarʉpotugarã, bʉtioro yapapuarã yua. \v 29 Tunu bairoa Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetaro camasã Diotʉ neña etagarãma. Muipʉ cʉ̃ cawãmʉatópʉ caatíatana, bairi cawaru macãã jopepʉ caatíatana, bairi ape nʉgõã waru macãã jopepʉ caatíatana, bairi muipʉ cʉ̃ cañajãátopʉ caatíatana cʉ̃ã Diotʉ neñaetagarãma. Bose rʉ̃mʉrẽ netõrã ána, cʉ̃tʉ rui ʉgagarãma. \v 30 Ati rʉ̃mʉrĩrẽ jĩcããrã carotimasĩẽtãna rotimasĩgarãma. Tunu bairoa ati rʉ̃mʉrẽ jĩcããrã carotimasĩrã rotimasĩẽtĩgarãma Dios tʉpʉre —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Jesús llora por Jerusalén \r (Mt 23.37-39) \p \v 31 Bairo cʉ̃ caquetibʉjʉ ãno, ti rʉ̃mʉ majũrẽ cʉ̃tʉ etayuparã fariseo majã. Bairo cʉ̃tʉ eta, atore bairo qũĩñuparã: \p —Ati yepa quetiupaʉ, Herodes, mʉrẽ pajĩã rocacoagayami. Bairi tãmurĩ ruti ácʉ́ja —qũĩñuparã. \p \v 32 Bairo na caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Tunu ánája Herodes tʉpʉ, macãnʉcʉ̃ yaire bairo caãcʉ̃ tʉpʉ. Atore bairo qũĩrájá: “‘Ãme wãtĩ yeri pũnarẽ yʉ acurewiyojoya. Tunu bairoa cariayecʉna cʉ̃ãrẽ na yʉ catioya. Ñamirõcã cʉ̃ãrẽ bairoa yʉ átigʉ. Bairi itia rʉ̃mʉ bero bairo yʉ caátiere yʉ átijãnagʉ,’ ĩñami Jesús,” qũĩrájá Herodere —na ĩ joyupʉ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 33 Ĩ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Ãme, ñamirõcã, ñamirõcã ape rʉ̃mʉ bairoa yʉ átigʉ, Dios yarã profeta majã camasã na capajĩã riírericarã ãnana Jerusalẽpʉ jeto yasinucũñupã. Bairi topʉ cariape yʉ caátó ñuña,” na ĩñupʉ̃. \p \v 34 Cabero atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús tunu: “Jerusalén, Jerusalén macã macããna mʉjããrẽ ñiña: ¡Dios yarã profeta majãrẽ mʉjãã pajĩã riírenucũñupã! Dios mʉjããrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉrotijomirĩcãrãrẽ ʉ̃tã mena narẽ wẽẽrĩ na mʉjãã pajĩãrenucũñupã. Bairo roro majũ mʉjãã caátimiatacʉ̃ãrẽ, nairõ mʉjããrẽ yʉ jʉátinemogamiwʉ̃. Ãboco cõ pũnaarẽ na asipogo, narẽ cõ caneñorĩcãrõrẽ bairo mʉjãã yʉ jʉátinemogamiwʉ̃. Bairo yʉ caátigamiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame jĩcã nʉgõã yʉ mʉjãã boepʉ. \v 35 Bairo mʉjãã caboetoi, tocãrõã yua, mʉjãã caãnipaʉ yasicoagaro. Tore camasã aweyo rocacõãgarãma. Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: ‘¡Ʉseanirĩ niñami Dios cʉ̃ cajoʉ majũ!’ mʉjãã caĩparo jʉ̃goye, yʉ mʉjãã ĩñaetigarã mai,” na ĩñupʉ̃ Jesús Jerusalén macããnarẽ. \c 14 \s1 Jesús sana a un enfermo de hidropesía \p \v 1 Ape rʉ̃mʉ tunu judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno Jesús ʉgaʉ ásupʉ jĩcãʉ̃ fariseo majã quetiupaʉ ya wiipʉ. Bairo topʉ cʉ̃ caãno, ti wii macããna fariseo majã pʉame qũĩñaʉsayuparã, “Dope bairo cʉ̃ caáto,” ĩrã. \v 2 Mai, Jesús riapere ãñupʉ̃ cariayecʉcʉ cʉ̃ã. Cʉ̃ pʉame oco riayere cacʉ̃goʉ ãñupʉ̃. \v 3 Bairo cʉ̃ cabairo ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús to macããnarẽ, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuerãrẽ, bairi fariseo majã cʉ̃ãrẽ: \p —Marĩ cayerijãrĩcã rʉ̃mʉrẽã cariayecʉnarẽ marĩ cacatioro, ¿to ñucõãcʉti? O paariquere bairo caãnoi, ati rʉ̃mʉ ũnorẽ tore bairo caápericõãpee, ¿to ãnicʉti? —na ĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús to macããnarẽ. \p \v 4 Bairo narẽ cʉ̃ caĩjẽniñamiatacʉ̃ãrẽ, bʉsʉesuparã. Bairo na cabʉsʉeto ĩña, cariaʉre cʉ̃ pãñarĩ cʉ̃ catioyupʉ yua. Cʉ̃ catio yaparo, cʉ̃ árotiyupʉ. \v 5 Bairo áticõã, tunu na ĩnemoñupʉ̃ Jesús fariseojããrẽ: \p —¿Ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ cʉ̃ macʉ̃, o cʉ̃ wecʉ opepʉ ati rʉ̃mʉ ũnorẽ cʉ̃ cañarocajãápata, jicoquei cʉ̃ cʉ̃ ne mʉgõ masĩẽtĩñati? Nipetirã mʉjãã tore bairo mʉjãã átibujiorã, marĩ cayerijãrĩ rʉ̃mʉ ũno cʉ̃ãrẽ. ¿Bairo mʉjãã ápericʉti? —na ĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús. \p \v 6 Bairo narẽ cʉ̃ caĩjẽniñamiatacʉ̃ãrẽ, dope bairo cʉ̃ yʉmasĩẽsuparã. \s1 Los invitados a la fiesta de bodas \p \v 7 Cabero aperã ti wii upaʉ cʉ̃ capiiatana na caetarore ĩñañupʉ̃ Jesús. Na pʉame caroapaʉre ruigayuparã bʉtioro, “Cabʉgoro macããna na caruiparore marĩ ruietiroa,” ĩrã. Bairo na cabairo ĩña, atore bairo na ĩ beyoyupʉ: \p \v 8 —Ni jĩcãʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃rẽ wãmo jiyarica bose rʉ̃mʉrẽ cʉ̃rẽ cʉ̃ capiiata, ‘Caãnimajũrã na caruiparopʉ cʉ̃ ruigaeticõãto,’ ñiña. Topʉ cʉ̃ caruiata, cabero bobooro netõbujioʉmi. Apei ti bose rʉ̃mʉ upaʉ cʉ̃ capiimajũatacʉ etabujioʉmi. \v 9 Bairi ti bose rʉ̃mʉ upaʉ pʉame cʉ̃ caetaro ĩña, atore bairo qũĩbujioʉmi: ‘Jõpʉ catʉsaropʉ ruija. Ãni pʉame cabero caetaʉ atore ruigʉmi,’ qũĩbujioʉmi. Bairo cʉ̃ caĩrõĩ, mʉjãã ũcʉ̃ bobotʉ̃goñabujiogʉmi. \v 10 Bairi mʉjããrẽ na capiiata, catʉsari cũmurõ roquere ruiya. Cabero bose rʉ̃mʉ upaʉ pʉame topʉ mʉjãã caruiro ĩña: ‘Ato pʉame caãnimajũrã mena ruirasá,’ mʉjãã ĩgʉmi. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, aperã ti mesa macããna mʉjããrẽ cʉ̃ caĩroarore ĩñagarãma yua. \v 11 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ majũã, ‘Caãnimajũʉ̃ yʉ ãniña,’ caĩ pʉamerẽ, cabʉgoro macããcʉ̃rẽ bairo cʉ̃ ãnio joroque cʉ̃ átigʉmi Dios. Apei, ‘Caãnimajũʉ̃ mee yʉ ãninã,’ caĩ pʉame roquere, cabero cabʉgoro macããcʉ̃rẽ bairo mee cʉ̃ ãnio joroque cʉ̃ átigʉmi Dios —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús ti wii macããna, fariseo cʉ̃rẽ capiiatacʉre. \p \v 12 Bairo na ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo qũĩnemoñupʉ̃: \p —Bose rʉ̃mʉrẽ mʉ caqũẽnonemoata, mʉ baparãrẽ na piieticõãña. Tunu bairoa mʉ bairãrẽ, mʉ jʉ̃gocʉjãã nipetirã mʉ yarãrẽ, mʉtʉ macããna pairo dinero cacʉ̃gorã cʉ̃ãrẽ na piieticõãña. Na ũnarẽ bairo mʉ capiiata, ape rʉ̃mʉ na cʉ̃ã mʉrẽ torea bairo átiãmebujiorãma. Bairi merẽ wapatiricʉre bairo mʉ tuabujioʉ yua. \v 13 Bairo bairi bose rʉ̃mʉrẽ mʉ caqũẽnonemoata, cabopacarãrẽ na piiya. Tunu bairoa caámasĩẽnarẽ, bairi jĩcã rʉpo, o jĩcã ricá caroyetuaricarãrẽ, bairi caĩñamasĩẽna cʉ̃ãrẽ, na ũnarẽ na piiya. \v 14 Bairo ácʉ, ʉseanirĩ mʉ ãnigʉ. Cabopacarã pʉame mʉ átiãme masĩẽtĩgarãma, ñe ũnie cacʉ̃goena ãnirĩ. Bairo na caátiãme masĩẽtĩmiatacʉ̃ãrẽ, cariacoatana tunu na cacatiri rʉ̃mʉ caãno Dios pʉame caroare mʉ jogʉmi, caroaro na mʉ caátie wapa yua —qũĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseo, cʉ̃rẽ capiiatacʉre. \s1 La parábola de la gran cena \r (Mt 22.1-10) \p \v 15 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, jĩcãʉ̃ na mena mesapʉ carui pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —¡Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ bose rʉ̃mʉrẽ cajʉ ʉgaʉ pʉame ʉseanirĩ nigʉmi! —qũĩñupʉ̃. \p \v 16 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, ape wãmerẽ ĩcõñarĩ atore bairo qũĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús: \p —Jĩcãʉ̃ nocãrõ caroaro bose rʉ̃mʉrẽ qũẽnogayupʉ. Torecʉ, capããrã camasãrẽ na piineñorotiyupʉ. \v 17 Ʉgaricapaʉ caetaro ĩña, cʉ̃ capiiatanarẽ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ na piirotijoyupʉ. ‘Merẽ marĩ caʉgaparo etaya. Ñe ũnie rʉsaetiya. Bairi, “Tãmurĩ mʉjãã apá,” na ĩ quetibʉjʉʉja,’ qũĩñupʉ̃. \v 18 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ ʉ̃mʉ cʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ caĩrõrẽã bairo ásupʉ. Bairo narẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ netõmiatacʉ̃ãrẽ, nipetirã ricaati jeto qũĩ yʉyuparã. Jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Meepʉ jĩcã yepa, oterica yepare yʉ wapatiapʉ. Bairi ãme ti yepare ĩñaʉ ágʉ yʉ baiya. “Bairi yʉ ámasĩẽtĩña, ĩãmi,” cʉ̃ miwã mʉ quetiupaʉre,’ qũĩñupʉ̃ jĩcãʉ̃. \v 19 Apei cʉ̃ã atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Wecʉa jĩcã wãmo cãnacã bapa majũ yʉ wapatiapʉ. Bairi ãme narẽ ĩñaʉ ágʉ yʉ baiya. “¿Caroaro na paayati?” ĩ, ñiñaʉ ágaya. “Bairi yʉ ámasĩẽtĩña, ĩãmi,” cʉ̃ miwã mʉ quetiupaʉre,’ qũĩñupʉ̃. \v 20 Apei cʉ̃ã atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Mepʉ yʉ wãmoyiyaapʉ. “Bairi yʉ ámasĩẽtĩña, ĩãmi,” cʉ̃ miwã mʉ quetiupaʉre,’ qũĩñupʉ̃ apei. \v 21 Bairo jeto na caĩrõ tʉ̃go, narẽ capiiámiatacʉ pʉame tunucoásúpʉ cʉ̃ quetiupaʉ tʉpʉ. Eta yua, na caĩatajere cʉ̃ quetibʉjʉnetõñupʉ̃. Bairo tiere tʉ̃go, cʉ̃ quetiupaʉ pʉame na mena asiajãñuñupʉ̃, cʉ̃ capiijomiatana mena. Asia yua, atore bairo qũĩñupʉ̃ tunu cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ: ‘Tãmurĩ ácʉ́ja tunu macãpʉ. Cabopacarã maapʉ caãnarẽ, “Ʉgarasá,” na miwã. Tunu bairoa caámasĩẽnarẽ, bairi jĩcã rʉpo, o jĩcã ricá caroyetuaricarãrẽ, bairi caĩñamasĩẽna cʉ̃ãrẽ nipetirã na ũnarẽ na jee asá yʉ ya wiipʉ,’ qũĩñupʉ̃ ti bose rʉ̃mʉ upaʉ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ. \v 22 Cabero cʉ̃ ʉ̃mʉ pʉame bairo áti yaparo, cʉ̃ quetiupaʉre atore bairo qũĩñupʉ̃ tunu: ‘Yʉre caroti, mʉ caĩrõrẽã bairo yʉ áti yaparoya merẽ. Bairopʉa, mʉ ya wii pʉame jiraetiya mai,’ qũĩñupʉ̃. \v 23 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, ti wii upaʉ pʉame: ‘Ácʉ́ja tunu macãpʉ. Maa cañesẽãrĩ majãrẽ, wii tʉ̃ni macããna cʉ̃ãrẽ na piija. Tutuaro mena, “Ʉgarasá,” na miwã. Yʉ ya wii to jiraáto ĩ, bairi mʉrẽ yʉ jonemoña,’ qũĩñupʉ̃ ti bose rʉ̃mʉ upaʉ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ. \v 24 Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: Noa ũna yʉ capiijʉ̃gomiatana caápérã yʉ mena ʉgaetigarãma —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Lo que cuesta seguir a Cristo \r (Mt 10.37-38) \p \v 25 Bairo ti watoare camasã capããrã Jesús berore ʉsayuparã. Bairo na cabairo ĩña, cʉ̃ pʉame ãmejorenʉcãrĩ atore bairo na ĩñupʉ̃: \v 26 “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, yʉ mena caágaʉ nipetirã netõõrõ yʉre cʉ̃ camairõ ñuña. Cʉ̃ pacʉ, cʉ̃ paco, cʉ̃ nʉmo, cʉ̃ pũnaa, cʉ̃ jʉ̃gocʉjãã, cʉ̃ jʉ̃gocõjãã, cʉ̃ bairã nipetirã netõõrõ yʉre cʉ̃ camairõ ñuña. Cʉ̃ rupaʉ netõõrõ yʉre cʉ̃ camairõ ñuña. Tore bairo yʉre cʉ̃ camaieticõãta, yʉ cabueire bairo ãnimasĩẽtĩñami. \v 27 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ mena caágaʉ, popiye cʉ̃ cabaigaeticõãta, yʉ cabueire bairo ãnimasĩẽtĩñami. \v 28 Tunu ni jĩcãʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ caʉ̃mʉarĩ wiire cʉ̃ caqũẽnorotiparo jʉ̃goye cʉ̃ dinerore cõñajʉ̃go masĩñami mai, ‘¿Yʉ dinero yʉ cacʉ̃gorije to etaroati?’ ĩ. \v 29 Bairo cʉ̃ cacõñaeticõãta, cabero ti wiire qũẽnopeyo masĩẽtĩbujioʉmi. Ʉ̃tãpãĩrĩ, na cacũjʉ̃goripãĩrĩrẽ na cacũyaparoro bero, cʉ̃ dinero cʉ̃ cacʉ̃gomirĩjẽ pʉame peticoabujioro. Bairi yua, nipetiro camasã cʉ̃ paariquere ĩñarĩ, cʉ̃ boyeti epebujiorãma. \v 30 Bairo qũĩbujiorãma: ‘Ãni, cʉ̃ ya wiire paajʉ̃gomicʉ̃ã, paapeyo masĩẽtĩñami,’ qũĩbujiorãma camasã, cʉ̃ capaapeyoetoi. \v 31 Torea bairo jĩcãʉ̃ quetiupaʉ apei mena cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ cʉ̃ caãmeo qũẽrotijoparo jʉ̃goye, atore bairo ĩ tʉ̃goña jʉ̃gobujioʉmi: ‘Yʉ ʉ̃mʉa, pʉga wãmo cãnacã mil majũ soldaua niñama. Yʉ wapana pʉame veinte mil majũ niñama. Bairo na cabairoi, ¿narẽ yʉ netõomasĩcʉti?’ ĩ tʉ̃goña jʉ̃gobujioʉmi. \v 32 ‘Yʉ netõõmasĩẽcʉ̃,’ cʉ̃ caĩtʉ̃goñaata, cʉ̃ wapana cayoaropʉa na caãno mai, cʉ̃ caquetibʉjʉnetõrotire na tʉpʉ cʉ̃ jobujioʉmi. ‘Marĩ ãmeo qũẽẽtĩcõãto. Ñugaro,’ na ĩjã qũĩ rotijobujioʉmi. \v 33 Bairo bairi ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ cʉ̃ yaye cʉ̃ camairĩjẽrẽ cʉ̃ cajãnaeticõãta, yʉ cabueire bairo ãnimasĩẽtĩñami. \s1 Cuando la sal deja de estar salada \r (Mt 5.13; Mr 9.50) \p \v 34 “Tunu bairoa moa caocarije ñujãñuña. Moa caocaetie roque ñerẽ átimasĩẽtĩña camasãrẽ. \v 35 Bairi moa caocarije capeticõã ʉsapata, ñe ũnie pʉamerẽ ñuẽtĩña. Yepa ũnorẽ, o abono ũno cʉ̃ãrẽ ñuẽtĩña. Rerique niña. Mʉjãã, caãmoocʉna mʉjãã ãniña. Bairi moa cabairijere mʉjããrẽ ĩcõñarĩ yʉ caquetibʉjʉrijere tʉ̃goãmewiyoya mʉjãã yeripʉ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \c 15 \s1 La parábola del pastor que encuentra su oveja \r (Mt 18.10-14) \p \v 1 Bairi ti watoa Roma macããnarẽ camasã yaye dinerore jejobojari majã, aperã carorije caána cʉ̃ã Jesús cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gogarã, cʉ̃ tʉre etanucũñuparã. \v 2 Bairo na caátó ĩña, fariseo majã Jesure qũĩ bʉsʉpaiyuparã. Aperã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ camasãrẽ cajʉ̃gobuerã mena qũĩ bʉsʉpaiyuparã atore bairo: \p —Cʉ̃, Jesús carorije caánarẽ boyami. Moena mena ʉgabapacʉti nucũñami —qũĩñuparã, Jesús cʉ̃ cabairijere ĩñarĩ. \p \v 3 Bairo na caĩrõĩ, Jesús pʉame oveja cacoteire ĩcõñarĩ atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: \v 4 “¿Ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ cien oveja majũrẽ cʉ̃ cacʉ̃goata, bairi jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ cʉ̃ camawijiaata, jicoquei cʉ̃ macãʉ̃ ápéribujioʉcʉti? Jicoquei cʉ̃ macãʉ̃ ácoabujioʉmi. Noventa y nueve caãnarẽ ẽñotaricaropʉ cũcõã, jĩcãʉ̃ camawijiaatacʉre cʉ̃ macãʉ̃ ábujioʉmi. \v 5 Bairi caʉ̃mʉ pʉame cabero ovejare cʉ̃ macã bócari, cʉ̃ pʉsa, tunuatíbujioʉmi ʉseanirĩ. \v 6 Bairo cʉ̃ ya wiipʉ tunueta, cʉ̃ bapare, bairi cʉ̃tʉ macããna cʉ̃ãrẽ na neñoporotibujioʉmi. Bairo na caetaro ĩña, na ĩbujioʉmi: ‘Jĩcãʉ̃ yʉ oveja, camawijiamiatacʉre merẽ cʉ̃ yʉ bócaapʉ. Bairi yʉ mena mʉjãã cʉ̃ã ʉseanirasá,’ na ĩbujioʉmi. \v 7 Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: Jõbui macããna netõjãñurõ ʉseaniñama ati yepa macããcʉ̃ carorije caátimiatacʉ cʉ̃ yerire cʉ̃ cawasoaro berore. Noventa y nueve camasã cañurã caroaro na caátiãnie netõrõ ĩñajesoyama jõbui macããna pʉame,” na ĩñupʉ̃ Jesús fariseojããrẽ. \s1 La parábola de la mujer que encuentra su moneda \p \v 8 Ĩ yaparo, ape wãmerẽ ĩcõña quetibʉjʉyupʉ tunu: “¿Dico ũcõ carõmio moneda pʉga wãmo cãnacã tiiri majũrẽ cõ cacʉ̃goata, bairi jĩcã tii wiipʉ to cayasicoápata, jicoquei ti tiire cõ macãõ áperibujiocʉti? Jicoquei macãõ ácoabujioomo. Cõ jĩñaworique lámparare jĩñawori canaitĩãrõrẽã owa macãbujioomo caroaro mena. Bócaripʉ owa macãjãnabujioomo yua. \v 9 Bairo carõmio pʉame cabero ti tiire macã bócari, cõ baparã rõmirĩrẽ, bairi cõtʉ macããna cʉ̃ãrẽ na neñopo rotibujioomo. Bairi na caetaro ĩña, na ĩbujioomo: ‘Jĩcã moneda tiire, cayasimiata tiire merẽ yʉ bócaapʉ. Bairi yʉ mena mʉjãã cʉ̃ã ʉseanirasá,’ na ĩbujioomo. \v 10 Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: Torea bairo Dios yarã ángelea majã cʉ̃ã ʉseaniñama ati yepa macããcʉ̃ carorijere caátimiatacʉ cʉ̃ yerire cʉ̃ cawasoaro berore,” na ĩñupʉ̃ Jesús fariseojããrẽ. \s1 La parábola del padre que perdona a su hijo \p \v 11 Ĩ yaparo, ape wãme cʉ̃ãrẽ ĩ cõñañupʉ̃: “Jĩcãʉ̃ ãñupʉ̃ pʉgarã caʉ̃mʉarẽ capũnaacʉcʉ. \v 12 Bairi jĩcã rʉ̃mʉ cabai pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ cʉ̃ pacʉre: ‘Caacʉ mʉ cariaro bero, mʉ yaye mʉ cacʉ̃gomirĩqũẽrẽ yʉre na caricawopeere ãmeacã yʉ boya. “Jaʉ,” miwã,’ qũĩñupʉ̃ cʉ̃ pacʉre. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ caĩrõrẽã bairo ásupʉ cʉ̃ pacʉ pʉame. Na, pʉgarãpʉrea na ricawoyupʉ cʉ̃ yayere yua. \v 13 Bairo cabero, nocãnacã rʉ̃mʉ bero meea cabai pʉame cʉ̃ cacʉ̃gomiataje nipetirijere nunireyupʉ. Bairo áticõã, tie wapa dinerore ñerĩ, acoásúpʉ cayoaropʉ ape yepapʉ. Bairo topʉ eta, noo cʉ̃ rupaʉ caborije carorije jetore ásupʉ. Bairo ácʉ, tie dinerore átire peyocõãñupʉ̃. \v 14 Bairi cʉ̃ dinero capetiro beropʉ, ti yepa macããjẽ ʉgarique cʉ̃ã peticoasuparo. Bairo cabairoi, caátácʉ pʉame aʉa riajʉ̃goyupʉ. \v 15 Bairo aʉariari, ti yepa macããcʉ̃rẽ paarique jẽni ásúpʉ. Bairo cʉ̃ cajẽnirõ, to macããcʉ̃ pʉame cʉ̃ yeseare cʉ̃ coterotiyupʉ. \v 16 Bairo na cote ãcʉ̃ yua, na caʉgarije, qũẽnu ũnierẽã ʉgagamiñupʉ̃ cʉ̃ cʉ̃ã, bʉtioro queyari. Camasã noa ũna ʉgariquere cʉ̃ nuesuparã. \v 17 Bairo roro tãmʉorĩ cʉ̃ pacʉ paabojari majã na caátiãnierẽ tʉ̃goña bócayupʉ: ‘Caacʉ ʉ̃mʉa capããrã ãma. Ni ũcʉ̃ na mena macããcʉ̃ queyaemi. Na ʉgarique cʉ̃ã rʉsacõãnucũwʉ̃ na ya wiipʉre. ¡Yʉ roque atopʉ ãcʉ̃, aʉai yʉ riaya!’ ĩ tʉ̃goñañupʉ̃ cawãmaʉ. \v 18 Ĩ tʉ̃goña, atore bairo ĩ tʉ̃goñanemoñupʉ̃ tunu: ‘Caacʉ tʉpʉ yʉ tunuágʉ tunu. Topʉ eta, qũĩña, atore bairo cʉ̃ ñigʉ: “Caacʉ, Dios mena roro yʉ átiapʉ. Mʉ mena cʉ̃ãrẽ roro yʉ átiapʉ. \v 19 Bairo roro yʉ caátiataje jʉ̃gori, mʉ macʉ̃rẽ bairo yʉ ãmerĩña yua. Apei, mʉ paabojari majõcʉre bairo yʉre miñagʉ ãmerẽ,” cʉ̃ ñigʉ Caacʉre,’ ĩ tʉ̃goñañupʉ̃ cawãmaʉ. \v 20 Bairo ĩ tʉ̃goña, torea bairo baiyupʉ. Maapʉ cʉ̃ pacʉ ya macã caátíwãrẽ tunu ásúpʉ yua. \p “Bairi jõpʉ̃ã mai cawãmaʉ cʉ̃ caãno, cʉ̃ pacʉ pʉame qũĩñajoyupʉ. Qũĩñajo yua, bopacooro qũĩñañupʉ̃ cʉ̃ macʉ̃rẽ. Bairi cʉ̃ tʉpʉ atʉ ásúpʉ. Bairo cʉ̃ atʉ bocá, caroaro cʉ̃ jẽni, cʉ̃ pabario, ʉseanirĩ cʉ̃ bocáyupʉ. \v 21 Bairo cʉ̃ caátimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ macʉ̃ pʉame tʉ̃goña yapapuari atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Caacʉ, Dios mena roro yʉ átiapʉ. Mʉ mena cʉ̃ãrẽ roro yʉ átiapʉ. Bairo roro yʉ caátiataje jʉ̃gori mʉ macʉ̃rẽ bairo yʉ ãmerĩña yua. Apei, mʉ paabojari majõcʉre bairo yʉre miñagʉ ãmerẽ,’ qũĩñupʉ̃ cawãmaʉ cʉ̃ pacʉre. \v 22 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ pacʉ pʉame cʉ̃ yʉesupʉ. Cʉ̃ paabojari majãrẽ jutii cʉ̃ macʉ̃ cʉ̃ cawasoapeere na neátí rotiyupʉ: ‘Tãmurĩ jutii caroa majũrẽ jeasá. Tunu bairoa anillo, yʉ macʉ̃ cʉ̃ cawãmojããpa beto cʉ̃ãrẽ neasá. Tunu bairoa rʉpo jutii cʉ̃ capeapee cʉ̃ãrẽ jeasá. Cʉ̃ marĩ jããto,’ na ĩñupʉ̃. \v 23-24 Ĩ yaparo, bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: ‘Marĩ wecʉ macʉ̃ caroaro majũ cariicʉcʉre cʉ̃ pajĩãrájá. Cʉ̃ marĩ ʉgaroa. Ãni, yʉ macʉ̃ cariacoabujioatacʉ nimicʉ̃ã, tunu cacatiatacʉre bairo niñami ãmerẽ. Cayasicoamirĩcʉ̃rẽ cʉ̃ marĩ bócaya tunu. ¡Bairi marĩ bose rʉ̃mʉ qũẽnoto! ¡Ʉseanirĩ marĩ ãnito!’ na ĩñupʉ̃ cʉ̃ pacʉ cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ caĩrõrẽã bairo ásuparã. Bose rʉ̃mʉ qũẽno jʉ̃goyuparã yua. \p \v 25 “Bairo na cabaiãno, cajʉ̃gocʉ pʉame jõpʉ wesepʉ ãñupʉ̃. Bairo topʉ paatʉsa, wiipʉ tunucoásúpʉ tunu. Bairo tunuatí wiitʉ etayupʉ. Bairo etaʉ yua, na cabasarijere tʉ̃goyupʉ wiipʉre. \v 26 Bairo tʉ̃go, paabojari majõcʉ jĩcãʉ̃rẽ cʉ̃ piijori qũĩ jẽniñañupʉ̃: ‘¿Dope to baiyati?’ \v 27 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Mʉ bai, tirʉ̃mʉpʉ cañesẽãʉ̃ ámirĩcʉ̃ etaami. Bairi catiia cʉ̃ catunuetaro ĩña, mʉ pacʉ pʉame wecʉ macʉ̃ caroaro majũ caʉsecʉcʉre jãã pajĩãrotiami. “Bose rʉ̃mʉ marĩ qũẽnoto,” ĩãmi mʉ pacʉ,’ qũĩñupʉ̃ paabojari majõcʉ cajʉ̃gocʉre. \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, asiacoasupʉ. Ti wiire jããgaesupʉ. Bairo cʉ̃ cabairo tʉ̃go, cʉ̃ pacʉ pʉame macãpʉ cʉ̃ pii asúpʉ, cʉ̃ jããparo ĩ. \v 29 Cajʉ̃gocʉ pʉame cʉ̃ pacʉre cʉ̃ yʉesupʉ mai. ‘Caacʉ nocãrõ yoaro mʉ mena yʉ paanucũña. Di rʉ̃mʉ ũno mʉ yʉ botioetinucũña mʉ carotirijere. Bairo caroaro majũ mʉrẽ yʉ caĩroamiatacʉ̃ãrẽ, di rʉ̃mʉ ũno jĩcãʉ̃ãcã ũcʉ̃ marĩ canuʉrẽ yʉ mʉ pajĩãrotiepʉ. “Mʉ baparã mena ʉseanirĩ bose rʉ̃mʉ qũẽnoña,” yʉ miepʉ̃. \v 30 Ãmerẽ ãni mʉ macʉ̃, carõmia caʉ̃mʉ mena caepewapatarã mena mʉ dinerore caátireatacʉ pʉame etaupi. Bairo cʉ̃ catunuetaro ĩña, jicoquei mʉ pʉame jĩcãʉ̃ wecʉ macʉ̃ caroaro majũ caʉsecʉcʉre cʉ̃ mʉ pajĩãrotiupa, bose rʉ̃mʉ marĩ qũẽñoto, ĩ. Bairo mʉ caáto ñuetõ,’ qũĩñupʉ̃ cajʉ̃gocʉ cʉ̃ pacʉre. \p \v 31 “Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ cʉ̃ pacʉ: ‘Macʉ̃ mʉa, yʉ mena mʉ ãninucũña. Bairi yʉ yaye nipetirije mʉ yaye niña. \v 32 Mʉ bai pʉame cariacoabujioatacʉ nimicʉ̃ã, tunu cacatiatacʉre bairo niñami ãmerẽ. Cayasicoamirĩcʉ̃rẽ cʉ̃ marĩ bócaya tunu. Bairi marĩ caʉseanirõ ñuña. Bose rʉ̃mʉ marĩ caqũẽnorõ ñuña,’ qũĩñupʉ̃ capacʉ cʉ̃ macʉ̃ cajʉ̃gocʉre yua,” ĩcõñarĩ na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseojããrẽ. \c 16 \s1 La parábola del mayordomo que abusó de la confianza \p \v 1 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãmerẽ ĩcõñarĩ atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ cʉ̃ cabuerãrẽ: “Jĩcãʉ̃ capee apeye ũnierẽ cacʉ̃goʉ pʉame ʉ̃mʉ cʉ̃goyupʉ cʉ̃ roca carotimasĩrẽ, mayordomo na caĩrẽ. Bairo cʉ̃rẽ cʉ̃ cacʉ̃gomiatacʉ̃ãrẽ, mayordomo pʉame cʉ̃ dinerore cʉ̃ átiyasio rebojayupʉ cʉ̃ quetiupaʉ yayere. Bairo cʉ̃ caátoi, aperã pʉame cʉ̃ bʉsʉjãñuparã. \v 2 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ cʉ̃ piijori atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Mepʉ yʉ quetibʉjʉama roro mʉ caátiere. ¿Dope bairo mʉ átiati yʉ yaye dinero mena? Tocãrõã yʉ mena mʉ paaetigʉ. Yʉ roca jãñurĩ carotibojaʉ mee mʉ ãnigʉ yua. Bairi cõñarĩ mʉ quetibʉjʉ woatugʉ yʉ yaye carʉsarijere,’ qũĩñupʉ̃ cʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ mayordomorẽ. \v 3 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, mayordomo pʉame tʉ̃goña macãñupʉ̃: ‘¿Dope bairo yʉ ácʉati ãmerẽ? Yʉre caroti yʉ paariquere yʉ wiyogayami. Ñerẽ yʉ paaecʉ ãmerẽ. Oterica yepare yeseari yʉ paawẽpʉ̃ẽcʉ̃. Tunu bairoa aperãrẽ dinerore yʉ jẽnibobojãñucʉpʉ. Bairi, ¿dope bairo yʉ ácʉati ãmerẽ?’ ĩ tʉ̃goña macãñupʉ̃. \v 4 Ĩ tʉ̃goña yua: ‘Yʉ caátipeere merẽ yʉ masĩña, yʉ quetiupaʉ yʉre cʉ̃ cawiyoro bero, aperã na ya wiiripʉ yʉre na camaiparore bairo ĩ,’ ĩñupʉ̃. \v 5 Bairo ĩ yaparo yua, cʉ̃ quetiupaʉre cawapamorãrẽ jĩcããrã jeto na piijoneño jʉ̃goyupʉ, yʉ mena na bʉsʉpẽniató, ĩ. Bairi cʉ̃ capiijʉ̃goʉ cʉ̃ caetaro ĩña, atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘¿Nocãrõ majũ yʉ quetiupaʉre mʉ wapamoñati?’ qũĩ jẽniñañupʉ̃ mayordomo pʉame. \v 6 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Pairo, cien raperi majũ aceituna oco rapeerire cʉ̃ yʉ wapamoña,’ qũĩñupʉ̃ caetajʉ̃goʉ mayordomorẽ. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go: ‘Ato ruiya mai. Ato niña mʉ cawapamorĩjẽrẽ caquetibʉjʉri pũrõ. Cien mʉ cawapamorõrẽ coseya. Cincuenta pʉame woatuya tunu. ¡Tãmurĩ ása!’ qũĩñupʉ̃ mayordomo caetajʉ̃goʉre. \v 7 Cabero etayupʉ tunu apei. Bairo cʉ̃ caetaro ĩña, bairoa qũĩñupʉ̃ tunu: ‘¿Nocãrõ majũ yʉ quetiupaʉre mʉ wapamoñati?’ qũĩ jẽniñañupʉ̃ mayordomo pʉame. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Pairo, trigo ʉgariquere cien piiri majũ cʉ̃ yʉ wapamoña,’ qũĩñupʉ̃ cabero macããcʉ̃ mayordomorẽ. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, ‘Ato niña mʉ cawapamorĩjẽrẽ caquetibʉjʉri pũrõ. Cien mʉ cawapamorõrẽ coseya. Ochenta pʉame woatuya,’ qũĩñupʉ̃ mayordomo cabero macããcʉ̃rẽ. \v 8 Cabero yua, quetiupaʉ pʉame cʉ̃ ʉ̃mʉ caróʉ, bairo cʉ̃ caáto tʉ̃goñamasĩrĩ, ‘¡Nocãrõ cʉ̃ masĩñati!’ qũĩ tʉ̃goñañupʉ̃,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃: “Bairo baiyama ati yepa macããna. Ĩto masĩjãñuñama, mayordomo cʉ̃ caĩtorore bairo. Bairi Dios yarã cabusuropʉ caánárẽ bairo caãna netõõrõ átiãni masĩjãñuñama ati yepapʉre.” \p \v 9 “Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: Mʉjãã pʉame mʉjãã yaye dinero mena caroaro ása. Ati yepa macããna carorã na caátiqũẽno cʉ̃gorijere caroaro ása. Cabopacarãrẽ dinerore na joya, mʉjãã mena na caʉseaniparore bairo ĩrã. Bairo mʉjãã caápata, jõbuipʉ mʉjãã caetaro, ʉseanirĩqũẽ mena mʉjããrẽ bocágarãma. \p \v 10 “Noo jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ nʉcʉ̃rĩ yeri pũna mena apeye petoaca caãnie ũnierẽ cʉ̃ caĩñarĩcãnʉgõ masĩata, paijãñurõ caãnie ũnie cʉ̃ãrẽ ĩñaricanʉgõ masĩbujioʉmi. Apei, nʉcʉ̃rĩ yeri pũna mena mee apeye petoaca caãnie ũnierẽ cʉ̃ caĩñarĩcãnʉgõmasĩẽtĩcõãta, paijãñurõ caãnie ũnie cʉ̃ãrẽ ĩñaricanʉgõetibujioʉmi. \v 11 Torea bairo mʉjãã ati yepa macããjẽ pairo cawapacʉtiere nʉcʉ̃rĩ yeri pũna mena mʉjãã caĩñarĩcãnʉgõ masĩẽtĩcõãta, noa ũna jõbui macããjẽ nocãrõ cañurĩjẽ quetire mʉjããrẽ quetibʉjʉ cũẽnama. \v 12 Tunu bairoa apei yaye cʉ̃ cacʉ̃gorijere nʉcʉ̃rĩ yeri pũna mena mʉjãã caĩñarĩcãnʉgõ masĩẽtĩcõãta, noa ũna mʉjãã yaye caãnipeere mʉjãã joenama. \p \v 13 “Tunu bairoa paabojari majõcʉ ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pʉgarãpʉa cʉ̃ quetiuparã na caĩrõrẽ bairo átimasĩẽtĩñami, jĩcãrõrẽã bairo na carotimasĩẽtĩcõãta. Bairo na cabaiata, jĩcãʉ̃rẽ qũĩroabujioʉmi. Apeire qũĩroaetibujioʉmi. Jĩcãʉ̃ mena yeri ñugʉmi. Apeire qũĩñategʉmi. Torea bairo mʉjãã cʉ̃ã dinerore mʉjãã cabotʉ̃goñaata, Dios yaye mʉjããrẽ cʉ̃ caátirotirijere mʉjãã ĩñatebujiorã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 14 Fariseo majã pʉame dinerore catʉ̃goñamaimajũcõãrã ãnirĩ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gomirãcʉ̃ã, cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ cariape tʉ̃gopeoesuparã. Cʉ̃ bócaboyeti epecõãñuparã. \v 15 Bairo na cabairo ĩña, Jesús pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃: “Mʉjãã camasãrẽ caĩtorã mʉjãã ãniña. Camasã na caĩñarõpʉra caroarã majũ mʉjãã bauya, camasã watoa ãna. Baipʉa, Dios pʉame roque bairo mʉjãã cabaimiatacʉ̃ãrẽ, masĩjãñuñami roro mʉjãã yeri pũna caãnierẽ. Tunu bairoa dise ũnierẽ, ‘Cabʉgoro macããjẽ mee ñiña atie,’ camasã na caĩwãmetimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame tiere ĩñatejãñuñami,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 La ley y el reino de Dios \p \v 16 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩ quetibʉjʉ nemoñupʉ̃ tunu: “Moisés ãnacʉ̃ camasã na caátipeere cʉ̃ caroticũrĩqũẽ, bairi profeta majã na caquetibʉjʉcũrĩqũẽ cʉ̃ã mʉjãã jʉ̃goãñupã, Juan camasãrẽ cabautizamirĩcʉ̃ cʉ̃ caetaparo jʉ̃goye. Ati rʉ̃mʉrĩrã caroa queti, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetarore tʉ̃gorã átiyama camasã. Bairo na catʉ̃goro jʉ̃gori cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre jããmasĩõ joroque na átiya tie caroa queti. \p \v 17 “Bairopʉa, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ pʉame nicõãgaro. Noa ũna mʉjãã mena macããna ati ʉmʉrecore, ati yepa cʉ̃ãrẽ átiyasiomasĩẽtĩñama. Torea bairo Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ jĩcã wãmeacã ũno cʉ̃ãrẽ átiyasio masĩẽtĩñama camasã. \s1 Jesús enseña sobre el divorcio \r (Mt 19.1-12; Mr 10.1-12) \p \v 18 “Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ nʉmorẽ cʉ̃ capitiata, bairi apeo mena cʉ̃ cawãmojiyaata, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ caápei niñami. ‘Apeo mʉ nʉmo mee caãcõ mena ãmerĩcõãña,’ cʉ̃ caĩcũrĩqũẽrẽ caápei niñami. Tunu bairoa apei camanapʉ pitirico mena cʉ̃ cawãmojiyaata, cʉ̃ cʉ̃ã Moisés cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ caápei niñami,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 El rico y Lázaro \p \v 19 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, ape wãmerẽ ĩcõñarĩ na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ ãñupʉ̃ pairo cadinero cʉ̃goʉ. Cʉ̃ pʉame jutii caroa caʉgueri manie jetore jãñanucũñupʉ̃. Bairi nʉcʉ̃bʉgorique mena ãninucũñupʉ̃, caroa majũrẽ cajutii jãñaʉ ãnirĩ. Tunu bairoa tocãnacã rʉ̃mʉa bose rʉ̃mʉrĩ qũẽnonucũñupʉ̃ caroa rʉ̃mʉrĩ majũ. \v 20 Tunu bairoa ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ cabopacaʉ, Lázaro cawãmecʉcʉ. Cʉ̃ pʉame bopacooro ãninucũñupʉ̃. Cãmii boarique cʉ̃goyupʉ. Bairo bopacaʉ ãnirĩ, pairo cadinero cʉ̃goʉ jopetʉre ruinucũñupʉ̃ yepapʉ. \v 21 Bairo bopacaʉ ãnirĩ pairo cadinero cʉ̃goʉ cʉ̃ caʉgañorĩjẽrẽ, cʉ̃ mesa roca cañarĩjẽrẽ ʉgaganucũmiñupʉ̃. Bairo ʉgamicʉ̃ã, dope átimasĩẽsupʉ. Roro netõrõ baiyupʉ. Nurĩcãrã yaia cʉ̃ cãmiirẽ cʉ̃ weronucũñuparã roro majũ. \v 22 Bairi yua, jĩcã rʉ̃mʉ cabopacaʉ pʉame riacoásúpʉ. Bairo cʉ̃ cabaiyasiro yua, ángelea majã cʉ̃ necoásúparã Abraham ãnacʉ̃ cʉ̃ caãnopʉ, nocãrõ caroaro caãnopʉ yua. Bairo cabopacaʉ ãnacʉ̃ cʉ̃ cabaiyasiro bero, pairo cadinero cʉ̃gomirĩcʉ̃ cʉ̃ã riacoásúpʉ. Bairo cʉ̃ cabaiyasiro ĩña, cʉ̃ yarocacõãñuparã cʉ̃ ãnacʉ̃ yarã pʉame. \p \v 23 “Bairi yua, dinero pairo cacʉ̃gomirĩcʉ̃ pʉame roro majũ netõñupʉ̃ cariaricarã ãnana cañuena na caãnopʉre yua. Bairo topʉ ãcʉ̃, ĩñamʉgõjoyupʉ jõbuipʉ. Bairo ĩñamʉgõjoʉ majũ, qũĩñabocayupʉ Abraham ãnacʉ̃rẽ. Lázaro ãnacʉ̃ cʉ̃ãrẽ qũĩñañupʉ̃ Abraham menapʉ cʉ̃ caãno. \v 24 Bairo na ĩña yua, atore bairo qũĩñupʉ̃ pairo cadinero cʉ̃gomirĩcʉ̃ pʉame Abraham ãnacʉ̃rẽ, topʉ caãcʉ̃rẽ, bʉsʉrique tutuaro mena: ‘Jãã ñicʉ̃ Abraham, tʉ̃goya mai yʉ caĩrĩjẽrẽ. ¡Yʉ bopaca ĩñaña! Roro netõʉ̃ yʉ baicʉpʉ atopʉre. Bairi Lázarore cʉ̃ joya yʉ tʉpʉ. Cʉ̃ wãmojũã yapaaca mena ocopʉ weyori, yʉ ñemerõrẽ cʉ̃ yʉsʉoʉ apáro. Bʉtioro majũ bopacooro yʉ netõcʉpʉ, ati peero caʉ̃jãnaeti peerore ãcʉ̃,’ qũĩñupʉ̃ pairo cadinero cʉ̃gomirĩcʉ̃ Abrahãrẽ. \v 25 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Abraham ãnacʉ̃ pʉame pairo cadinero cʉ̃gomirĩcʉ̃rẽ: ‘Yʉ pãrãmi, mʉa caroaro mʉ ãmʉ ji yepapʉre. Caroaro netõrõ majũ mʉ ãmʉ mʉ yarã mena. Ãni, marĩ yaʉ, Lázaro pʉame roque roro majũ netõwĩ, topʉ ãcʉ̃. Bopacooro baiwĩ. Bairi ãmerẽ cʉ̃ ʉseanio joroque cʉ̃ jãã átiya atopʉre. Yerijãʉ̃ átiyami bopacooro canetõrĩcʉ̃ ãnirĩ. Mʉa, ãni Lázaro cʉ̃ cayerijãrõ ũnoa, mʉ pʉame bopacooro mʉ netõña caroaro caãnacʉ̃ ãnirĩ yua. \v 26 Tunu mʉrẽ ñiña: Ato jãã caãno pairi ope, ope caãni ẽñotarore bairo niña. Bairi topʉ caãna, dope bairo atímasĩẽnama atopʉre. Tunu bairoa, dope ámasĩẽnama ato caãna pʉame cʉ̃ã mʉjãã tʉpʉre. Bairi dope bairo ámasĩẽcʉ̃mi Lázaro cʉ̃ã mʉ tʉpʉre,’ qũĩñupʉ̃ Abraham ãnacʉ̃. \p \v 27 “Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩnemoñupʉ̃ pairo cadinero cʉ̃gomirĩcʉ̃ pʉame Abrahãrẽ tunu: ‘Jãã ñicʉ̃ Abraham mʉrẽ ñiña: Toroque Lázarore cʉ̃ árotiya yʉ pacʉ ya wiipʉ. \v 28 Topʉ ãnama yʉ bairã jĩcã wãmo cãnacãʉ̃ majũ yʉrea bairo caãna. Bairi Lázaro narẽ cʉ̃ quetibʉjʉ ápáro, “Na cʉ̃ã roro bopacooro netõrema ati peero caʉ̃jãnaeti peerore na cariari rʉ̃mʉ,” ĩ,’ qũĩñupʉ̃ pairo cadinero cʉ̃gomirĩcʉ̃ Abrahãrẽ. \v 29 Bairo cadinero cʉ̃gomirĩcʉ̃ cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore qũĩñupʉ̃ Abraham pʉame: ‘Merẽ na, ji yepa macããna Moisés ãnacʉ̃, bairi profeta majã ãnana na caquetibʉjʉwoatucũñarĩqũẽrẽ masĩñama. Bairi tie na caquetibʉjʉwoatucũñarĩqũẽrẽ na tʉ̃goʉsaáto, atore roro tãmʉogaena,’ qũĩñupʉ̃ Abraham pairo cadinero cʉ̃gomirĩcʉ̃rẽ. \v 30 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩ yʉyupʉ pairo cadinero cʉ̃gomirĩcʉ̃ Abrahãrẽ tunu: ‘Jãã ñicʉ̃ Abraham, bairoa baiya bairopʉa. Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ yarã pʉame tʉ̃goʉsaetiyama. Bairi cariacoatacʉ tunu cacati roquere qũĩñarĩ, caroaro cʉ̃ caĩrĩjẽ roquere tʉ̃goʉsa jʉ̃gobujiorãma. Na yerire tʉ̃goña wasoabujiorãma yʉ yarã,’ qũĩñupʉ̃ pairo cadinero cʉ̃gomirĩcʉ̃ pʉame Abrahãrẽ. \v 31 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩ tʉsayupʉ Abraham pʉame: ‘Moisés ãnacʉ̃, bairi profeta majã na caĩquetibʉjʉwoatucũñarĩqũẽrẽ na catʉ̃goʉsagaeticõãta, ti yepa macããna mʉ yarã, cariacoatacʉ tunu cacati cʉ̃ caĩrĩjẽ cʉ̃ãrẽ tʉ̃goʉsaetibujiorãma,’ qũĩ jãnañupʉ̃ Abraham pʉame pairo cadinero cʉ̃gomirĩcʉ̃rẽ yua,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \c 17 \s1 El peligro de caer en pecado \r (Mt 18.6-7, 21-22; Mr 9.42) \p \v 1 Jesús atore bairo na ĩñupʉ̃ cabero tunu cʉ̃ cabuerãrẽ: “Mʉjããrẽ ñiña: Tocãnacãnia nigarãma ati yepapʉre roro cajʉ̃goĩrĩ majã. Roro majũ baiyama camasã na caátie jʉ̃gori. Netõjãñurõ yʉ pʉame bopacooro na ñiñaña, roro caĩtori majãrẽ. ¡Na roquere bopacooro netõrõ na baio joroque na átigʉmi Dios, na yaye wapa! \v 2 Bairi atore bairo ñi tʉ̃goñaña yʉ bʉsʉriquere camasĩpeyoenarẽ roro cajʉ̃goĩrĩ majãrẽ: Ʉ̃tãã capairica mena na wãmʉarĩrẽ jiyaturi, ria capairiyapʉ na carurecõãpee niña. \v 3 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Caroaro ása. ¡Mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã yasire! \p “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã yaʉ, roro cʉ̃ caápata, cʉ̃ quetibʉjʉya tutuaro mena. Bairi cʉ̃ pʉame tunu cʉ̃ catʉ̃goñawasoata, cʉ̃ masiriyobojaya. \v 4 Bairi mʉjããrẽ ñiña tunu: Mʉjãã yaʉ jĩcã rʉ̃mʉrẽ jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãni majũ mʉjããrẽ roro cʉ̃ caápata, ñuña. Bairi cʉ̃ pʉame tunu jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãni majũ, ‘Mʉjããrẽ pʉgani yʉ áperigʉ tore bairo,’ mʉjããrẽ cʉ̃ caĩata, cʉ̃ mʉjãã camasiriyobojapee niña tocãnacãnia cʉ̃ caĩata,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 El poder de la fe \p \v 5 Cabero tunu, atore bairo qũĩ jẽniñuparã cʉ̃ cabuerã Jesús, marĩ Quetiupaʉre: \p —Jããrẽ paijãñurõ Dios mena tʉ̃goñatutuariquere jãã jonemoña —qũĩñuparã. \p \v 6 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Yʉ yarã mʉjããrẽ ñiña: Mostaza cawãmecʉtii apeacã, õcã apeacã majũ niña. Tiacarẽ bairo petoaca Dios mena mʉjãã catʉ̃goñatutuaata, yucʉ capairicʉre etari, tiire, ‘Wãáti ria capairiyapʉ etanʉcãrõjã,’ mʉjãã caĩata, mʉjãã caĩrõrẽã bairo baibujioro tii yucʉ pʉame —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús, bairo na caĩjẽniñarõ cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 El deber del que sirve \p \v 7 Na ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩnemoñupʉ̃ tunu Jesús: “¿Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃, cʉ̃rẽ paacoteri majõcʉ cʉ̃ cacʉ̃goata, wesepʉ cʉ̃ quetiupaʉ wecʉare na nuʉ, o yepa cʉ̃ caoteparore qũẽnoʉ caatíatacʉ cʉ̃ caetaro ĩña, cʉ̃ quetiupaʉ pʉame: ‘Tãmurĩ etanumurĩ ʉgaya ʉgariquere,’ cʉ̃ qũĩbujiocʉti capaatacʉ cʉ̃ caetaroi? \v 8 Ĩẽcʉ̃mi yʉra. Atore bairo pʉame qũĩbujioʉmi: ‘Tãmurĩ ʉgarique qũẽnorĩ yʉ jeasá. Ʉgagʉ yʉ átiya. Bairi etirique cʉ̃ãrẽ yʉ joya. Mʉa, cabero mʉ ʉgawa yʉ caʉgayaparoro bero,’ qũĩbujioʉmi cʉ̃tʉ macããcʉ̃rẽ cʉ̃ quetiupaʉ pʉame. \v 9 Tunu bairoa cʉ̃ capaacoteri majõcʉre: ‘Yʉ mena mʉ ñujãñuña. Bairi mʉ mena yʉ ʉseaniña,’ qũĩ pitietibujioʉmi cʉ̃ quetiupaʉ pʉame cʉ̃ ʉ̃mʉ cʉ̃ caʉgarique nuu yaparoro berore. \v 10 Bairi mʉjãã pʉame Dios mʉjããrẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ nipetirijere átipeyorã, atore bairo mʉjãã caĩpee niña: ‘Dios cʉ̃ carotirã marĩ ãniña. Bairi cʉ̃ caroticũrĩqũẽ jetore cʉ̃ marĩ jʉátibojaya. Bairi noa ũna marĩ mena macããna, “Caãnimajũrãrẽ bairo jããrẽ ĩñaña, jãã capaayaparoroi,” caĩmasĩrã maniñama,’ mʉjãã caĩpee niña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Jesús sana a diez leprosos \p \v 11 Cabero Jesús Jerusalén macãpʉ ácʉ́, Samaria bairi Galilea na caĩrĩ yepa watoare netõásúpʉ. \v 12 Bairo ácʉ́, etayupʉ jĩcã macããcãrẽ. To cʉ̃ caetaro ĩña yua, pʉga wãmo cãnacãʉ̃ majũ caʉ̃mʉa witi asúparã, na rupaʉri cacãmii boarã pʉame, Jesure cʉ̃ bocárã aná. Bairo atímirãcʉ̃ã, Jesús tʉpʉ etaesuparã. \v 13 Jõõpʉ̃ã tuari atore bairo qũĩ bʉsʉjoyuparã bʉsʉrique tutuaro mena: \p —¡Jesús cabuei, jããrẽ bopacooro jãã ĩñaña! \p \v 14 Bairo na caĩrõ, na ĩñajõõ, atore bairo na ĩ joyupʉ Jesús pʉame: \p —Jaʉ, mʉjããrẽ yʉ catiogʉ. Bairi ánája sacerdote majã tʉpʉ. Na quetibʉjʉrájá mʉjãã cabaiatajere —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, acoásúparã. Bairo na caátutuato, na cãmii caboamiataje na rupaʉrire peticoasuparo, cosericarore bairo yua, na riaye caãnimiataje. \v 15 Bairi yua, na mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ tiere ĩñarĩ, bʉtioro cʉ̃ basapeoyupʉ Diore, bʉsʉrique tutuaro mena. \v 16 Bairo ĩ yua, na mena caámiatacʉ tunuatí, Jesús riape, yepapʉ cʉ̃ rʉpopaturi mena etanumurĩ qũĩroayupʉ. “Yʉ mena mʉ ñumajũcõãña,” qũĩñupʉ̃ Jesure cacãmii boamiatana mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ pʉame. Cʉ̃ pʉame Samaria yepa macããcʉ̃ ãñupʉ̃. \v 17 Cʉ̃rẽ qũĩña, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús pʉame: \p —¿Noate aperã mʉ yarã? ¿Mʉ, jĩcãʉ̃ ató mʉ ãniati? Yʉa, pʉga wãmo caãnacʉ̃ã ãnama, mʉjãã ñiapʉ̃. ¿Noate aperã jĩcã wãmo peti baparicãnacãʉ̃ caãniatana? \v 18 ¿Ãni, apero macããcʉ̃ jeto ató Diore cʉ̃ basapeo masĩñati? \p \v 19 Ĩ yaparo, atore bairo qũĩnemoñupʉ̃ tunu: \p —Wãmʉnʉcãrĩ tunu ácʉ́ja mʉ ya wiipʉ. Yʉ mena mʉ catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori mʉ riayere yʉ netõõcõãña —qũĩñupʉ̃ Jesús cacãmii boamiatana pʉga wãmo cãnacãʉ̃ majũ mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃rẽ. \s1 Cómo llegará el reino de Dios \r (Mt 24.23-28, 36-41) \p \v 20 Jĩcãni fariseo majã atore bairo qũĩ jẽniñañuparã Jesure: “¿Nocãrõpʉ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ to etaroati?” Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús pʉame: \p —Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ baujaro etaetigaro. \v 21 Tunu bairoa ĩẽtĩgaro: ‘Atoa niña merẽ,’ o ‘Jõõ bauya,’ mʉjããrẽ ĩã manigaro. Merẽ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ mʉjãã recomacãpʉ niña —na ĩñupʉ̃ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 22 Ĩ yaparo, atore bairo na ĩñupʉ̃ cʉ̃ cabuerãrẽ: “Jĩcã rʉ̃mʉ mʉjããrẽ atore bairo tʉ̃goñarĩqũẽ etagaro: ‘Jĩcã rʉ̃mʉ ũno majũ marĩ ĩñagamiña Jesús, Camasã Jʉ̃gocʉre,’ mʉjãã ĩ tʉ̃goñagarã. Bairo yʉre mʉjãã caĩñagamiatacʉ̃ãrẽ, yʉ bauetigʉ,” na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 23 Ĩ yaparo, na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Aperã ĩgarãma: ‘Ati macãpʉ etaupʉ,’ o ‘Jĩ macãpʉ etaupʉ,’ ĩgarãma. Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, cariape na mʉjãã tʉ̃goetigarã. Mʉjãã ápérigarã. Na caĩrĩjẽrẽ na mʉjãã tʉ̃goʉsaetigarã. \v 24 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Bʉpo cʉ̃ cayaberije mena ʉmʉrecóore jĩñawoyami pʉgatuapʉa. Torea bairo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ nemo ati yepapʉre yʉ catunuatí rʉ̃mʉrẽ yʉ baigʉ. Yoaro mee yʉ bauetagʉ. \v 25 Baipʉa mai, caãnijʉ̃goro bairo yʉ baijʉ̃gogʉ: Ati yepapʉre roro popiye yʉ netõgʉ. Camasã, ati yepa macããna ñiñatejãñugarãma ati yʉtea macããna pʉame. \v 26 Noé ãnacʉ̃ cʉ̃ caãniyʉteare cabaiyaricarorea bairo baigaro nemo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ ati yepapʉre yʉ catunuatí rʉ̃mʉrẽ. \v 27 Atore bairo baiyayuparã camasã mai Noé ãnacʉ̃ cʉ̃ caãni yʉteapʉre: Camasã caroaro ãñuparã. Eti, ʉga, bairi tunu wãmo jiya átiãñuparã, ñe ũno jĩcã wãmeacã cabaiãnipeere tʉ̃goñarĩ mee. Noé, cũmua capairicare cʉ̃ caájããrĩ rʉ̃mʉpʉ bairo baijãnañuparã. Ti rʉ̃mʉa ati yepare ruayuparo. Bairo caruaro, camasã nipetiro ruayasi peticoasuparã, caroaro ʉseanirõ caãnimiatana yua. \v 28 Torea bairo baiyupa Lot cʉ̃ caãni yʉteapʉ cʉ̃ãrẽ: Camasã ʉseanirõ ãñupã. Eti, ʉga, apeye ũnierẽ wapatijee áticõã, tunu nuni, oterique cʉ̃ãrẽ ote, wiiri cʉ̃ãrẽ caroa qũẽnorĩ ãñuparã, ñe ũnie rʉsaricaro mano, Lot ãnacʉ̃ cʉ̃ caãni yʉteapʉre. \v 29 Bairi Lot ti macã, Sodoma macãrẽ cʉ̃ cawitiro bero, oco ocarore bairo wẽñuparõ. Peerori, azufre mena asuyaro jõbui ʉmʉrecóopʉ caatíe ñañuparõ. Tie mena yasi peticoasuparã ti macã Sodoma ãnatõ macããna ãnana. \v 30 Torea bairo baigaro nemo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ yʉ cabauetari rʉ̃mʉrẽ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãre. \p \v 31 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Ti rʉ̃mʉ caetarore jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ wii cabuimacã arʉapʉ cʉ̃ caãmata, ruiatíri, cʉ̃ apeyere, ape arʉapʉ caãnierẽ cʉ̃ jei ápéricõãto. Tunu bairoa cʉ̃, wesepʉ caãcʉ̃ cʉ̃ wiipʉ cʉ̃ tunu apéricõãto. \v 32 Tʉ̃goña masĩnemoñijate Lot nʉmo ãnacõ cõ cabaiyariquere. Roro baiyupo. \v 33 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ caãnie pʉamerẽ mairĩ, yʉ yaye quetire jãnacõãgʉmi. Bairi maimicʉ̃ã, yasicoagʉmi yua. Apei roque yʉ yaye quetire cajãnaecʉ roque caticõã ãninucũgʉmi. Cʉ̃rẽ na capajĩã rocacoamiatacʉ̃ãrẽ, caticoa ãninucũgʉmi tunu. Cʉ̃ ũcʉ̃ pʉame netõgʉmi. \p \v 34 “Mʉjããrẽ caãnorẽ bairo ñiña: Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ nemo yʉ caetari rʉ̃mʉ caãno, ti ñamirẽ jĩcã camapʉ pʉgarã cãnigarãma. Bairo pʉgarã nimirãcʉ̃ã, jĩcãʉ̃ã cʉ̃ mena macããcʉ̃ jeto neáecogʉmi. Apei cʉ̃ bapa pʉame neáecoetigʉmi. \v 35 Tunu bairoa pʉgarã rõmia rupa bari trigo wãĩãnigarãma. Bairo pʉgarã rõmia nimirãcʉ̃ã, jĩcãõã cõ mena macããcõ jeto neáecogomo. Apeo pʉame neáecoetigomo. \v 36 Tunu bairoa pʉgarã wesepʉ nigarãma. Bairo pʉgarã nimirãcʉ̃ã, jĩcãʉ̃ã cʉ̃ mena macããcʉ̃ jeto neáecogʉmi. Apei pʉame neáecoetigʉmi,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 37 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩ jẽniñañuparã: \p —Jãã quetiupaʉ, ¿noopʉ to bairoati atie mʉ caĩquetibʉjʉrije? \p Cʉ̃ pʉame atore bairo na ĩ yʉyupʉ: \p —Noo rupaʉri ãnajẽ cacũñarõ, yucaa cʉ̃ã topʉ neñaetagarãma —na ĩ yʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \c 18 \s1 La parábola de la viuda y el juez \p \v 1 Cabero Jesús ĩcõñarĩ na quetibʉjʉyupʉ, jẽnijʉtimirãcʉ̃ã Diore cʉ̃ na cajẽnijãnaetiparore bairo ĩ. \v 2 Atore bairo na ĩñupʉ̃: “Ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ quetiupaʉ juez na caĩ. Cʉ̃ pʉame nipetirãrẽ cauwiecʉ ãñupʉ̃. Bairi Dios cʉ̃ãrẽ ĩroaesupʉ. Tunu bairoa camasãrẽ na nʉcʉ̃bʉgoesupʉ. \v 3 Cʉ̃, juez cʉ̃ caãni macãrẽã ãñupõ jĩcãõ cawapeao cʉ̃ã. Cõ pʉame aperã roro na caĩepeo ãñupõ, na pesuore bairo caãcõ. Bairi cawapeao pʉame tocãnacãnia ánucũñupõ juez quetiupaʉ tʉpʉ. Cʉ̃rẽ, ‘Tocãrõã yʉre na patowãcõẽtĩcõãtõ yʉre roro caĩrãrẽ na mʉ quetibʉjʉwa, mʉ, quetiupaʉ ãnirĩ,’ qũĩõ acó ánucũñupõ tocãnacãnia. \v 4 Baipʉa, quetiupaʉ juez pʉame capee majũ cõ jʉátigaesupʉ. Bairo jʉátigaetimicʉ̃ã, cabero atore bairo ĩ tʉ̃goñañupʉ̃: ‘Diore caĩroaecʉ yʉ ãniña. Tunu bairoa camasã cʉ̃ãrẽ na yʉ nʉcʉ̃bʉgoetiya. \v 5 Bairo cabai yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, atio pʉame yʉ pajʉ̃go jãnaẽtĩñamo. Bairi, yʉre tocãrõã cõ pajʉ̃go jãnato. Nairõ yʉ tʉre cõ apéricõãto ĩ, cõ yʉ jʉátigʉ,’ ĩ tʉ̃goñañupʉ̃,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 6 Ĩ yaparo, na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Tʉ̃gopeoya juez cañuecʉ̃ cawapeaore cõ cʉ̃ caátajere. \v 7 Bairi, ¿Nopẽ bairo Dios, cʉ̃ yarã cʉ̃ canetõõparãrẽ, ʉmʉrecóo, ñamii nairõ na cajẽniata, na cʉ̃ jʉáperibujiocʉti? Cañuʉ ãnirĩ na jʉátimajũcõãgʉmi. ¿O na cotecõã manio joroque na cʉ̃ átibujiocʉti? Bairo na áperigʉmi. \v 8 Caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: Coteri mea, jicoquei na jʉátibujioʉmi. Mʉjããrẽ ñiña tunu: Nemo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ yʉ catunuetari rʉ̃mʉrẽ, ¿ati yepapʉre mai Dios mena catʉ̃goñatutuarãrẽ na yʉ bócaetaʉ átí?” na ĩñupʉ̃ Jesús. \s1 La parábola del fariseo y el cobrador de impuestos \p \v 9 Cabero tunu Jesús ĩ cõñanemorĩ, quetibʉjʉyupʉ fariseo, bairi jĩcãʉ̃ gobiernorẽ dinero jejobojari majõcʉ menarẽ. Na quetibʉjʉgʉ ásupʉ aperã, “Caroarã majũ jãã ãniña,” ĩrĩ aperãrẽ caĩñateri majãrẽ. \v 10 Atore bairo na ĩñupʉ̃: “Pʉgarã ñubuerã ásúparã caʉ̃mʉa Dios ya wii, templo na caĩrĩ wiipʉ. Bairi jĩcãʉ̃ ãñupʉ̃ fariseo majã mena macããcʉ̃. Apei pʉame ãñupʉ̃ Roma macãrẽ camasã yaye dinerore jejobojari majã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃. \v 11 Atore bairo fariseo pʉame nucũrĩ Diore qũĩ jẽniñupʉ̃: ‘Dios nocãrõ cañuʉ majũrẽ mʉrẽ ñiña. Mʉ ñujãñuña yʉ menarẽ. Yʉa, aperãrẽ bairo yʉ baietiya. Cañuʉ yʉ ãniña. Narẽ bairo yʉ yajapaietiya. Rorije átajere yʉ áperiya. Carõmio mena rorije átaje cʉ̃ãrẽ yʉ áperiya. Tunu bairoa ãni, apei, Roma macãrẽ dinero jejobojari majõcʉre bairo yʉ baietiya. \v 12 Yʉa, pʉgani jeto jĩcã semanarẽ ʉgarique betiri mʉ yʉ ñubuenucũña. Tunu bairoa yʉ cawapatarije cʉ̃ãrẽ pʉga wãmo petiro cãnacã sero cãrõrẽ jĩcã sero cãrõ jeto tocãnacãnia mʉ yʉ jonucũña,’ ĩ jẽniñupʉ̃ Diore fariseo majõcʉ pʉame. \v 13 Apei Roma macã macããnarẽ dinero jejobojari majõcʉ pʉame, noo, jopetʉaca ũnopʉ̃ã tuacõãñupʉ̃. Bairo tuari jĩrĩãcã ũno cʉ̃ãrẽ ʉmʉrecóore ĩñamʉgõnucũrĩ mee nucũñupʉ̃. Bairo nucũʉ̃, cʉ̃ majũ cotiare pari, atore bairo ĩ jẽniñupʉ̃ Diore: ‘Dios, nocãrõ cañuʉ majũ, mʉrẽ ñiña. ¡Yʉre bopacooro ĩñaña! Yʉa, roro caátajecʉcʉ yʉ ãniña,’ qũĩ jẽniñupʉ̃ Diore Roma macã macããnarẽ dinero jejobojari majõcʉ pʉame. \v 14 Mʉjããrẽ caãnorẽ bairo ñiña: Ãni, Roma macã macããnarẽ cadinero jejobojari majõcʉ, cʉ̃ ya wiire cʉ̃ catunuetaparo jʉ̃goye, merẽ Dios cʉ̃ carorije wapare cʉ̃ masiriyo bojacõãrĩcʉ̃mi. Apei fariseo majõcʉ pʉame roquere cʉ̃ masiriyo bojaetacʉmi. Bairi torea bairo ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ majũã: ‘Caãnimajũʉ̃ yʉ ãniña,’ caĩ pʉamerẽ, cabʉgoro macããcʉ̃rẽ bairo cʉ̃ ãnio joroque cʉ̃ átigʉmi Dios. Apei, ‘Caãnimajũʉ̃ mee yʉ ãniña,’ caĩ pʉame roquere, cabero cabʉgoro macããcʉ̃rẽ bairo mee cʉ̃ ãnio joroque cʉ̃ átigʉmi Dios,” na ĩñupʉ̃ Jesús. \s1 Jesús bendice a los niños \r (Mt 19.13-15; Mr 10.13-16) \p \v 15 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉ yaparoro bero, tunu aperã na pũnaa, cawĩmarãrẽ na jeasúparã Jesús tʉpʉ, na pãñarĩ Diore na cʉ̃ jẽnibojaáto, ĩrã. Bairo na pũnaarẽ na cajeató ĩñarĩ, cʉ̃ cabuerã pʉame, “Na jeapéricõãña mʉjãã pũnaarẽ,” na ĩñuparã capacʉare. \v 16 Bairo na caáto ĩña, na piijori atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Yʉtʉ pʉame cawĩmarãrẽ na atírotiya. Na ẽñotaeticõãña. Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããnarẽ bairo caãna niñama cawĩmarã. Narẽ bairo cayeriñurã jeto ãnimasĩñama Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉpʉre. \v 17 Mʉjããrẽ cariape ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cawĩmaʉ cʉ̃ catʉ̃goñarõrẽ bairo Dios mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuaeticõãta, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre jãã masĩẽtĩgʉmi —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Un hombre rico habla con Jesús \r (Mt 19.16-30; Mr 10.17-31) \p \v 18 Cabero jĩcãʉ̃ sacerdote majã mena macããcʉ̃ atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesure: \p —Cañuʉ majũ cabuei, ¿dope bairo yʉ átibujiocʉti, caroa yeri capetietiere bócagʉ? \p \v 19 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo Jesús pʉame qũĩ yʉyupʉ: \p —¿Nopẽĩ cañuʉ yʉ mi piiyati? Cañuʉ, jĩcãʉ̃ã niñami, Dios jeto. \v 20 Merẽ mʉ masĩĩ Dios camasãrẽ cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽrẽ: “Carõmio mena roro átiepeeticõãña. Pajĩãẽtĩcõãña camasãrẽ. Aperã yayere jeerutieticõãña. Aperãrẽ cabʉgoroa na ĩbuitieticõãña. Mʉ pacʉ, mʉ paco cʉ̃ãrẽ nʉcʉ̃bʉgoya.” \p \v 21 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ caʉ̃mʉ pʉame: \p —Tie nipetirijere cawĩmaʉ ãcʉ̃pʉ̃na, yʉ átipeyocõã jʉ̃gowʉ —qũĩñupʉ̃. \p \v 22 Tiere tʉ̃go, Jesús pʉame qũĩnemoñupʉ̃ tunu: \p —Mai, jĩcã wãme mʉ rʉsacõãña. Mʉ cacʉ̃gorije nipetirijere nunirepeyocõãña. Tie wapare jeri cabopacarãrẽ na ricawoya. Bairo mʉ caápata, jõbuipʉ pairo nigaro mʉ cawapatapee. Bairo yʉ caĩrõrẽ bairo áti yaparori, yʉ mena bapacʉsa —qũĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 23 Tiere tʉ̃go, caʉ̃mʉ pʉame tʉ̃goñarĩqũẽ paicoasupʉ. Capee apeye ũnierẽ cacʉ̃goʉ ãnirĩ, Jesús cʉ̃ caĩrõrẽ bairo átigaesupʉ. \v 24 Bairo cʉ̃ catʉ̃goñarĩqũẽ pairo ĩñarĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃tʉ caãnarẽ: \p —Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ capee apeye ũnierẽ cacʉ̃goʉ, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre cʉ̃ caetapee masiriyojãñuña. \v 25 Waibʉcʉ capai, camello, ãpõã pota opeacapʉ cʉ̃ cajã ãmewitiata, masiriyojãñuña. Bairo cʉ̃ caãmewitimasĩmiatacʉ̃ãrẽ, netõjãñurõ masiriyoro niña caʉ̃mʉ capee apeyere cacʉ̃goʉ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre cʉ̃ caetapee pʉame roque —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 26 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gorã pʉame cʉ̃ jẽniñañuparã: \p —Bairi, ¿ni ũcʉ̃ toroque cʉ̃ netõmasĩcʉti? \p \v 27 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Dise ũnie camasã na caátimasĩẽtĩẽ, nipetirije Dios cʉ̃ caátimasĩrĩjẽ jeto niña. \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Jãã Quetiupaʉ, jãã roque merẽ, nipetirije jãã cacʉ̃gorijere cũrĩ, mʉrẽ jãã bapacʉti ʉsajʉ̃gowʉ. \p \v 29-30 Jesús pʉame atore bairo qũĩ yʉyupʉ: \p —Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Dios cʉ̃ carotimasirĩpaʉ macããjẽrẽ paagʉ, cʉ̃ ya wiire, o cʉ̃ nʉmorẽ, cʉ̃ bairãrẽ, cʉ̃ pacʉare, o cʉ̃ pũnaa cʉ̃ãrẽ na cʉ̃ caaweyocoápáta, narẽ cʉ̃ cacʉ̃goro netõrõ bócanemogʉmi tunu ati yepapʉre. Tunu ape ʉmʉrecóo caetaro, cʉ̃gonemogʉmi yeri capetietiere —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Jesús anuncia por tercera vez su muerte \r (Mt 20.17-19; Mr 10.32-34) \p \v 31 Cabero Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ camasã watoa caãnarẽ na piiwʉojori na ĩñupʉ̃ na jetore: “Ãmerẽ Jerusalẽpʉ marĩ ágarã. Topʉ profeta majã ãnana yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre na caĩquetibʉjʉ woatuyaricarorea bairo baigaro. \v 32 Ti macã macããna pʉame judío majã caãmerãrẽ yʉ nunirocacõãgarãma. Roro ñiepegarãma. Roro yʉ átiepegarãma. Na ʉcoo mena yʉ eyotuepegarãma. \v 33 Bairo átiri, roro majũ yʉ bape epegarãma. Bairo yʉ átieperi, yʉ pajĩã rocacõãgarãma. Bairo yʉre na caátimiatacʉ̃ãrẽ, itia rʉ̃mʉ bero caãno yʉ pʉame yʉ caticoagʉ tunu,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 34 Na, cʉ̃ cabuerã pʉame cʉ̃ caquetibʉjʉmirĩjẽrẽ tʉ̃gomasĩẽtĩmajũcõãñuparã. Na pʉame, “Jesús bairo baiyasigʉmi,” ĩ masĩẽsuparã. Bairi tʉ̃gomasĩẽsuparã. \s1 Jesús sana a un ciego de Jericó \r (Mt 20.29-34; Mr 10.46-52) \p \v 35 Cabero Jericó macãrẽ cõñaácʉ́, Jesús pʉame cacaapee ĩñaecʉ̃rẽ netõásúpʉ. Cʉ̃ pʉame maa tʉ̃ni camasãrẽ dinero jẽniruinucũñupʉ̃. \v 36 Bairi yua, camasã capããrã na canetõrõrẽ tʉ̃gori, “¿Dope to baiyati?” na ĩ jẽniñañupʉ̃ cʉ̃tʉ caãnarẽ. \v 37 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, na pʉame qũĩñuparã: \p —Jesús, Nazaret macã macããcʉ̃ netõácʉ́ baiyami —qũĩ quetibʉjʉyuparã. \p \v 38 Tiere tʉ̃gori, bʉsʉrique tutuaro mena qũĩ joyupʉ Jesure: \p —¡Jesús, David ãnacʉ̃ pãrãmi, bopacooro ñiñaña! \p \v 39 Bairo cʉ̃ caĩrõ, aperã cʉ̃ riape caãna pʉame cʉ̃ tutiyuparã, cʉ̃ awajaeticõãto, ĩrã. Bairo cʉ̃rẽ na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, bʉtioro jãñurĩ awajanemoñupʉ̃ tunu: \p —¡David ãnacʉ̃ pãrãmi, bopacooro ñiñaña! \p \v 40 Jesús pʉame cʉ̃ caĩawajarijere tʉ̃gori, tuanʉcãñupʉ̃. Tuanʉcãrĩ, “Cʉ̃ neasá,” na ĩñupʉ̃ aperãrẽ. Bairo yua, cʉ̃ na cane etaro ĩña, cʉ̃ jẽniñañupʉ̃: \p \v 41 —¿Ñerẽ mʉ yʉ caáto mʉ boyati? \p Bairo cʉ̃ caĩrõ caĩñaecʉ̃ pʉame qũĩñupʉ̃: \p —Yʉ Quetiupaʉ, caĩñamasĩẽcʉ̃ ãnirĩ ñiñamasĩgaya tunu —qũĩñupʉ̃. \p \v 42 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —¡Jaʉ, ĩñamasĩña! Yʉ mena mʉ catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori mʉ caapee ĩñamasĩõ joroque mʉ yʉ átiya. \p \v 43 Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei ĩñamasĩcoasupʉ. Ĩñamasĩ yua, Jesús bero ʉsari, Diore cʉ̃ basapeoyupʉ. Nipetiro camasã, tiere caĩñaatana cʉ̃ã Diore cʉ̃ basapeoyuparã. \c 19 \s1 Jesús y Zaqueo \p \v 1 Cabero yua, etayupʉ Jericó cawãmecʉti macãrẽ. Eta yua, ti macãrẽ tẽñota jʉ̃goyupʉ. \v 2 Mai, ti macãpʉ ãñupʉ̃ Zaqueo cawãmecʉcʉ. Cʉ̃ pʉame pairo netõrõ apeye ũnierẽ cacʉ̃goʉ ãñupʉ̃. Roma macããnarẽ camasã yaye dinerore jejobojari majã quetiupaʉ ãñupʉ̃. \v 3 Cʉ̃ pʉame bʉtioro ĩñagamiñupʉ̃ Jesure. Bairo ĩñagamicʉ̃ã, cayepaʉaca ãnirĩ, tunu bairoa camasã capããrã cʉ̃ riapere na caãnoi, dope bairo Jesure qũĩña bocamasĩẽsupʉ. \v 4 Bairi Jesús cʉ̃ caápáro riape atʉátí, yucʉpʉ wãmʉcoásúpʉ, cʉ̃ cʉ̃ caĩñajo masĩparore ĩ. \v 5 Bairi Jesús pʉame to netõácʉ́ qũĩñamʉgõ joyupʉ Zaqueo, yucʉ buipʉ capesaʉre. Qũĩñabocari, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Zaqueo, tãmurĩ ruiasá. Ãmerẽ mʉ ya wiipʉ yʉ tuagaya —qũĩñupʉ̃. \p \v 6 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, uwaro ruiátíri, ʉseanirĩqũẽ mena cʉ̃ ya wiipʉ cʉ̃ jʉ̃goásúpʉ. \v 7 Bairo Jesús cʉ̃ mena cʉ̃ caátó ĩña, to macããna nipetirã Jesure ãmeo bʉsʉpai jʉ̃goyuparã na majũ, “Rorije caácʉ ya wiipʉ tuaʉ áyami,” ĩ bʉsʉpaiyuparã. \v 8 Cabero Zaqueo ya wiipʉ na caetaãno yua, Zaqueo pʉame wãmʉnʉcãrĩ atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, ãmerẽ yua, yʉ cacʉ̃gorijere carecomacã majũ cabopacarãrẽ na yʉ jogʉ. Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃rẽ cayajaricʉ yʉ caãmata, yʉ cayajamirĩqũẽrẽ cʉ̃ yʉ tunuojonemogʉ tunu. Tie netõjãñurõ baparicãnacãni majũ cʉ̃ yʉ tunuojonemogʉ tunu —qũĩñupʉ̃ Jesure. \p \v 9-10 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús pʉame: \p —Ãni, Zaqueo cʉ̃ã, Abraham ãnacʉ̃ pãrãmi majũ niñami. Bairi ãme cʉ̃, cʉ̃ yarã cʉ̃ãrẽ na netõñami Dios. Torecʉna, yʉ apʉ́, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, camasã cayasicoabujiorãrẽ na netõʉ̃ ácʉ —qũĩñupʉ̃. \s1 La parábola del dinero \r (Mt 25.14-30) \p \v 11 Camasã pʉame Jesús cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ caroaro cʉ̃ tʉ̃goʉsayuparã. Bairo caroaro na catʉ̃goʉsaro ĩñarĩ, dinerore ĩcõñarĩ na quetibʉjʉyupʉ. Mai, Jesús pʉame merẽ Jerusalén macãtʉacapʉ ãñupʉ̃. Bairi camasã pʉame Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ, “Ãmeacã etagaro baiya,” ĩ tʉ̃goñañuparã. \p \v 12 Bairi atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: “Ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ quetiuparã yaʉ. Cʉ̃ pʉame ágʉ baiyupʉ ape yepa cayoaropʉ. Topʉ cʉ̃ ya yepare quetiupaʉ, reyre bairo cʉ̃rẽ na cajõrõ bero, tunuatígayupʉ tunu cʉ̃ ya yepapʉa. \v 13 Bairi ágʉ jʉ̃goye, cʉ̃ paabojari majã pʉga wãmo cãnacãʉ̃ majũ mena macããnarẽ na piijori, na nuniñupʉ̃ tocãnacãʉ̃rẽã dinerore. Na nuni yaparori, atore bairo na ĩñupʉ̃: ‘Mʉjãã majũ atie dinero mena wapataya aperã mena. Tunu, yʉ catunuetaropʉ mʉjãã wapata jãnagarã,’ na ĩñupʉ̃. \v 14 Bairo cʉ̃ caĩcũmiatacʉ̃ãrẽ, camasã, cʉ̃ caãni yepa macããna pʉame bʉtioro cʉ̃ mena asiajãñuñuparã. Quetiupaʉ, reyre bairo cʉ̃ cajããrõ boesuparã. Bairo cʉ̃rẽ caasiarã ãnirĩ, cʉ̃ berore na ĩ rotijoyuparã na quetibʉjʉbojari majãrẽ: ‘Jãã, reyre bairo mʉ cajããrõrẽ jãã boetiya jãã ya yepare.’ \p \v 15 “Bairo cʉ̃ na caboetimiatacʉ̃ãrẽ, aperã, ape yepa macããna pʉame quetiupaʉ reyre bairo cʉ̃ jõõcõãñuparã. To bero tunucoásúpʉ tunu cʉ̃ ya yepapʉa. Bairo tunuetari bero, cʉ̃ paabojari majãrẽ na piirotijoyupʉ aperãrẽ, ‘Dinerore yʉ canunicũrĩcãrã nocãrõ majũ na wapataupari tocãnacãʉ̃pʉa,’ ĩ. \v 16 Bairi cʉ̃ paabojari majõcʉ caãnijʉ̃goʉ pʉame etari, atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Quetiupaʉ, mʉ dinero yʉ mʉ cacũrĩqũẽ mena yʉ wapatanemoapʉ tunu. Mʉ pʉame pʉga wãmo cãnacã mil tiiri dinerore yʉ mʉ cacũmiatacʉ̃ãrẽ, tunu pʉga wãmo cãnacã mil tiiri mʉrẽ yʉ tunuo buipeogʉ,’ qũĩñupʉ̃. \v 17 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cʉ̃ quetiupaʉ pʉame atore bairo qũĩ yʉyupʉ: ‘Ñumajũcõãña; cañuʉ mʉ ãniña mʉa paabojari majõcʉ. Bairi nʉcʉ̃rõ mena apeye petoaca caãnie ũnierẽ mʉ caĩñarĩcãnʉgõ masĩrõ jʉ̃gori, pʉga wãmo cãnacã macãã quetiupaʉ majũ mʉ jããõ joroque mʉ yʉ átigʉ,’ qũĩñupʉ̃. \v 18 Bairi tunu cʉ̃ paabojari majõcʉ cabero macããcʉ̃ pʉame etari, atore bairo qũĩñupʉ̃: ‘Quetiupaʉ, mʉ dinero yʉ mʉ cacũrĩqũẽ mena yʉ wapatanemoapʉ tunu. Mʉ pʉame jĩcã wãmo cãnacã mil tiiri dinerore yʉ mʉ cacũmiatacʉ̃ãrẽ, tunu jĩcã wãmo cãnacã mil tiiri mʉrẽ yʉ tunuo buipeogʉ,’ qũĩñupʉ̃. \v 19 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cʉ̃ quetiupaʉ pʉame qũĩñupʉ̃: ‘Ñumajũcõãña; mʉ cʉ̃ã jĩcã wãmo cãnacã macãã quetiupaʉ majũ mʉ jããõ joroque mʉ yʉ átigʉ,’ qũĩñupʉ̃. \p \v 20 “Apei cʉ̃ paabojari majõcʉ pʉame yua cʉ̃tʉ etari, atore bairo qũĩñupʉ̃ cʉ̃ cʉ̃ã: ‘Quetiupaʉ, atie niña mʉ dinero. Yʉ mʉ canunimirĩqũẽ jetore mʉ yʉ tunuogʉ. Yasire ĩ, jutii asero mena ũmarĩ mʉ yʉ qũẽnocũbojawʉ. \v 21 Mʉa, tutuaro mena caroti mʉ ãniña. Aperã yayere na mʉ ẽmanucũña. Tunu bairoa caoteecʉ nimicʉ̃ã, aperã na caoteriquepʉre mʉ jenucũña. Bairi mʉrẽ uwiri, caroaro yʉ qũẽnocũwʉ̃ mʉ dinerore, yasire ĩ,’ qũĩñupʉ̃. \v 22 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ quetiupaʉ pʉame qũĩñupʉ̃: ‘Mʉa, paabojari majõcʉ, cañuecʉ̃ majũ mʉ ãniña. Bairi bairo mʉ caĩrĩjẽ menaa mʉrẽ ñiñabesegʉ. Yʉre, “Mʉa, tutuaro mena caroti mʉ ãniña,” yʉ miapʉ̃. Tunu bairoa, “Aperã yayere na mʉ ẽmanucũña. Tunu bairoa caoteecʉ nimicʉ̃ã, aperã na caoteriquepʉre mʉ jenucũña,” yʉ miapʉ̃. \v 23 ¿Dopẽĩ, bairo yʉ cabairijere masĩmicʉ̃ã, yʉ dinerore banco wiipʉ mʉ cũẽtĩ? Bairo cũrĩ, tie dinerore mʉ cawasorije wapa mʉ wapata nemobujioricʉ. Tie mena yʉ mʉ tunuobujioatacʉ, yʉ wii yʉ catunuetaro,’ qũĩ tutiyupʉ cʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ. \v 24 Bairo qũĩ yaparori, atore bairo na ĩñupʉ̃ aperã, cʉ̃tʉ caãnarẽ: ‘Dinero cʉ̃ cacʉ̃gomirĩjẽrẽ jeri, apei pʉga wãmo cãrõ cawapata nemorĩcʉ̃rẽ cʉ̃ joya,’ na ĩñupʉ̃. \v 25 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gomirãcʉ̃ã, cʉ̃tʉ caãna pʉame qũĩñuparã: ‘Merẽ pairo cʉ̃gonemoñami, pʉga wãmo cãrõ majũ. Bairi bonemoẽtĩñami,’ qũĩñuparã. \v 26 Bairo na caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo na ĩñupʉ̃: ‘Mʉjããrẽ cariape ñiña: Noa ũna nʉcʉ̃rõ mena yʉ cajorijere na caĩñarĩcãnʉgõata, paijãñurõ na yʉ jonemogʉ tunu. Aperã nʉcʉ̃rõ mena yʉ cajorijere na caĩñarĩcãnʉgõeticõãta, na cacʉ̃gomirĩjẽrẽ yʉ ẽmapeyocõãgʉ. \v 27 Tunu bairoa yʉ pesua, yʉre reyre bairo caboetiatanarẽ na neatíri, yʉ caĩñajoro na pajĩãrecõãña,’ na ĩñupʉ̃ quetiupaʉ pʉame,” na ĩ cõña quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 Jesús entra en Jerusalén \r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Jn 12.12-19) \p \v 28 Bairo atiere quetibʉjʉ yaparori bero, Jesús Jerusalẽpʉ ámajũñupʉ̃ yua. \v 29 Bairi Betfagé, Betania na caĩrĩ macãã tʉpʉ cõñaácʉ́, cʉ̃ cabuerã pʉgarãrẽ na árotiyupʉ. Mai, Betfagé, Betania pʉame Olivo na caĩrĩ buro tʉpʉ ãñuparõ. \v 30 Bairi atore bairo na ĩ joyupʉ cʉ̃ cabuerã pʉgarãrẽ: \p —Ánája ato riape caãni macããcãpʉ. Topʉ etarã, jĩcãʉ̃ burro jiyaturicʉre cʉ̃ mʉjãã bócagarã. Cʉ̃, burro pʉame mai camasã na capesañaecʉ̃ nigʉmi. Cʉ̃rẽ cʉ̃ õwãrĩ, cʉ̃ mʉjãã neapá yʉ tʉpʉ. \v 31 Bairi tunu aperã, mʉjããrẽ, ‘¿Nopẽĩrã cʉ̃ mʉjãã õwãñati?’ na caĩata, atore bairo na mʉjãã ĩwã: ‘Marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ boami,’ na mʉjãã ĩwã —na ĩ joyupʉ Jesús. \p \v 32 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, acoásúparã cʉ̃ cabuerã pʉgarã pʉame. Bairo na caátó yua, nipetirije Jesús cʉ̃ caĩatatorea bairo baiyuparo. \v 33 Bairi burrore na caõwãrõ ĩñarĩ, cʉ̃ uparã pʉame: \p —¿Nopẽĩrã cʉ̃ mʉjãã õwãñati? —na ĩñuparã. \p \v 34 Na pʉame atore bairo na ĩ yʉyuparã cauparãrẽ: \p —Marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ boami. Bairi cʉ̃ jãã õwãña —na ĩñuparã. \p \v 35 Bairo cʉ̃ õwã yaparori, cʉ̃ neásúparã burrore Jesús tʉpʉ. Cʉ̃ nee etari yua, cʉ̃ cabuerã pʉame na jutii, cabui macããjẽrẽ, burro buire peoyuparã. Peo yaparori, Jesure cʉ̃ nemʉgõ peoyuparã burro buipʉ yua. \v 36 Bairo na caáto bero yua, Jesús pʉame ánutuásúpʉ Jerusalén caátíwãpʉ. Bairi camasã pʉame na jutii cabui macããjẽrẽ esocũñuparã maa cʉ̃ caátíwãrẽ. \v 37 Bairi Jesujãã Olivo buro roaro na caetaro yua, camasã Jesure caʉsari majã pʉame nipetiro bʉsʉrique tutuaro mena ĩ awaja jʉ̃goyuparã. Tunu bairoa ʉseanirĩqũẽ mena Diore cʉ̃ basapeoyuparã. Jesús cʉ̃ caátijẽño ĩñorĩqũẽ jʉ̃gori bʉtioro Diore cʉ̃ basapeoyuparã. \v 38 Atore bairo qũĩ basapeoyuparã: \p —¡Jesús, Dios cʉ̃ cajoʉ, marĩ Quetiupaʉ majũ cʉ̃ caãnoi, cʉ̃rẽ marĩ cabasapeoro ñuña! ¡Jesús cʉ̃ caatáje jʉ̃gori Dios jõbui macããcʉ̃ mena caroaro marĩ ãnimasĩña! ¡Bairi nipetiro cʉ̃ marĩ basapeoroa Dios ʉmʉrecóo macããcʉ̃rẽ! —qũĩ basapeoyuparã. \p \v 39 Bairo camasã Jesure caʉsari majã na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, atore bairo qũĩñuparã fariseo majã jĩcããrã, camasã watoapʉ caãna pʉame Jesure: \p —¡Jãã cabuei, mʉrẽ caĩawaja ʉsarãrẽ tocãrõ na jãnarotiya! —qũĩñuparã. \p \v 40 Bairo na caĩrõ, Jesús pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Mʉjããrẽ cariape ñiña: Ãnoa camasã yʉre na cabasapeoeticõãta, ʉ̃tã rupaa pʉame yʉre basapeobujioro —na ĩñupʉ̃ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 41 Merẽ yua, Jesús Jerusalén macãtʉacapʉ ãcʉ̃, ti macãrẽ ĩñajori, otiyupʉ. \v 42 Atore bairo na ĩ tʉ̃goña yapapuayupʉ Jerusalén macã macããnarẽ: “Mʉjãã, Jerusalén macããna ãme rʉ̃mʉ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgamiña caroa yeri cʉtajere. Mʉjãã pʉame tie quetire apero cayasioropʉ caãnierẽ na caĩñamasĩẽtõrẽã bairo tiere mʉjãã masĩẽtĩña. \v 43 Bairi mʉjããrẽ roro na caátipa rʉ̃mʉrĩ atígaro. Mʉjãã wapana pʉame Jerusalẽrẽ ʉ̃tã mena ẽñota, ãmejoregarãma rupa macãpʉa, mʉjãã carutimasĩẽtĩparore bairo ĩrã. Bairo áticõãrĩ, camasã, mʉjãã wapana pʉame mʉjãã tocãnacãpaʉpʉrea ẽñota ãmejoreri, mʉjãã ãmeo qũẽgarãma. \v 44 Ãmeo qũẽrĩ mʉjããrẽ pajĩãre peyocõãgarãma mʉjãã wapana pʉame. Bairo mʉjãã pajĩãreri, Jerusalén macã ãnatõrẽ átiyasio rocamajũcõãgarãma. Tie ʉ̃tã rupaa na caẽñotamirĩqũẽ jĩcã ʉ̃tã ũno buituticʉti pesaricaro manopʉ átiyasio rocacõãgarãma, mʉjãã ya macã Jerusalén macã ãnatõrẽ. Mʉjãã majũ Dios mʉjããrẽ cʉ̃ canetõʉ̃ atiere mʉjãã tʉ̃gopeoepʉ. Bairi mʉjããrẽ pajĩãregarãma mʉjãã wapana,” ĩ yapapuayupʉ Jesús, Jerusalén macãrẽ ĩñajori. \s1 Jesús purifica el templo \r (Mt 21.12-17; Mr 11.15-19; Jn 2.13-22) \p \v 45 Bairo ĩrĩ bero, Jesús etayupʉ Jerusalén macãrẽ yua. Bairo etari, templo capairi wii, ñubuerica wiire jããñupʉ̃. Ti wiire jããetari, to macããna nunirĩ wapatari majãrẽ, bairi wapatiri majã cʉ̃ãrẽ na acurewiyojo jʉ̃goyupʉ. \v 46 Bairo na acurewiyojori, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Dios cʉ̃ caquetibʉjʉri tutipʉ bairo ĩña: ‘Yʉ ya wii ñubuerica wii majũ nigaro,’ ĩña. Bairo caĩquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame apeye arʉare bairo mʉjãã átiya. Camasã jeruti nunirĩ majãrẽ bairo caãna ãnirĩ jerutiri majã na caãni wii, ʉ̃tã wiire bairo mʉjãã átiya ati wii, Dios ya wiire —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 47 Bairo áti yaparori bero, ti wiipʉ camasãrẽ na bueãñupʉ̃ tocãnacã rʉ̃mʉa ti semanarẽ. Bairo to cʉ̃ caãno, quetiuparã sacerdote majã, aperã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, aperã cabʉtoa camasĩrĩ majã pʉame na nipetiro, “¿Dope bairo átiri cʉ̃ marĩ pajĩãrãati?” ãmeo ĩ bʉsʉpẽni jʉ̃goyuparã na majũ. \v 48 Mai, camasã pʉame nipetiro cʉ̃ cabuerijere caroaro mena cʉ̃ tʉ̃goʉsayuparã. Bairi cʉ̃rẽ na capajĩãrocagamirĩjẽrẽ átimasĩẽsuparã fariseo majã pʉame. \c 20 \s1 La autoridad de Jesús \r (Mt 21.23-27; Mr 11.27-33) \p \v 1 Jĩcã rʉ̃mʉ templo wiipʉ camasãrẽ na cʉ̃ cabueãnitoye, quetiuparã sacerdote majã, aperã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, aperã cabʉtoa camasĩrĩ majã cʉ̃ã, na nipetiro Jesutʉ etayuparã. \v 2 Etari atore bairo qũĩ jẽniñañuparã: \p —¿Noa na carotiro mena bairo mʉ átiati ñamicã mʉ caátiatajere? \p \v 3 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ã: \p —Yʉ cʉ̃ã mʉjããrẽ jĩcã wãme yʉ jẽniñagʉ. Cariape yʉ mʉjãã yʉwa: \v 4 ¿Ni ũcʉ̃ camasãrẽ na cʉ̃ bautiza rotijoyupari Juan ãnacʉ̃rẽ? ¿Dios, o camasã pʉame cʉ̃ na bautiza rotijoyupari? —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 5 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, yasioroaca ãmeo bʉsʉyuparã na majũ cʉ̃rẽ na caĩyʉpeere: “¿Nopẽ bairo cʉ̃ marĩ yʉrãati rita? ‘Dios pʉame cʉ̃ bautiza rotijoricʉmi,’ marĩ caĩata, ‘Toroque, ¿nopẽĩrã cʉ̃ caquetibʉjʉrijere cariape mʉjãã tʉ̃goeti?’ marĩ ĩbujioʉmi. \v 6 Tunu bairoa, ‘Camasã pʉame cʉ̃ bautiza rotijoyupa,’ marĩ ĩ masĩẽtĩña. Bairo marĩ caĩata, camasã pʉame ʉ̃tã rupaa mena marĩ wẽpajĩãbujiorãma. Merẽ nipetiro camasã, ‘Juan ãnacʉ̃ Dios cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoricʉ majũ ãmi,’ ĩ tʉ̃goñamasĩrãma,” ãmeo ĩñuparã. \p \v 7 Bairi atore bairo qũĩñuparã fariseojãã Jesure: \p —Jãã masĩẽtĩña Juarẽ cabautiza rotijoricʉre. \p \v 8 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Cariape yʉ mʉjãã yʉetiya. Bairi yʉ cʉ̃ã, ‘Noa ũna na carotiro mena tore bairo yʉ átimasĩña,’ mʉjããrẽ ñi quetibʉjʉetigʉ —na ĩñupʉ̃ Jesús fariseojããrẽ. \s1 La parábola de los labradores malvados \r (Mt 21.33-44; Mr 12.1-11) \p \v 9 Cabero aperã camasã catʉ̃gori majãrẽ ati wãmerẽ ĩcõñarĩ Jesús na quetibʉjʉyupʉ: “Ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ wese upaʉ. Cʉ̃ pʉame ʉse wesere qũẽnoñupʉ̃. Bairo ti wesere ote yaparori bero, acoásúpʉ cayoaropʉ. Mai, ágʉ jʉ̃goye, cʉ̃ wesere wasocũñupʉ̃ aperã paari majãrẽ, wapatagʉ. \v 10 Cabero yua, ʉse cabʉtiri yʉtea caetaro masĩrĩ, cʉ̃ ʉ̃mʉ jĩcãʉ̃rẽ cʉ̃ joyupʉ cʉ̃ ya wesere cʉ̃ cawasoricarã tʉpʉ. Cʉ̃rẽ na cawasorique wapare bori, cʉ̃ joyupʉ, tie wapare cʉ̃ jeatíbojaáto, ĩ. Bairo cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ cʉ̃ cajomiatacʉ̃ãrẽ, wese paari majã pʉame, cʉ̃ caetaro cʉ̃ qũẽñuparã. Bairo cʉ̃ qũẽrĩ, ñe ũnie mácʉ̃ cʉ̃ átitunuo joyuparã. \v 11 Tunu ti wese upaʉ pʉame apei cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ cʉ̃ joyupʉ. Cʉ̃ cʉ̃ãrẽ torea bairo cʉ̃ ásuparã. Roro cʉ̃ átieperi, cʉ̃ qũẽñuparã. Bairo áti yaparori, ñe ũnie mácʉ̃ cʉ̃ átitunuo joyuparã cʉ̃ cʉ̃ãrẽ. \v 12 Cabero apei, tunu cʉ̃ joyupʉ. Tunu torea bairo cʉ̃ ásuparã ti wesere capaari majã pʉame. Roro cʉ̃ cãmii turi, cʉ̃ acuwiyo joyuparã ti wese camanopʉ. \p \v 13 “Bairo jeto ʉse wese macããna na caáto ĩñamirĩ, atore bairo ĩ tʉ̃goñañupʉ̃ ʉse wese upaʉ majũ pʉame: ‘¿Dope yʉ ácʉati yua? Yʉ macʉ̃, yʉ camairẽ cʉ̃ yʉ jogʉ na tʉpʉ. Cʉ̃ roquere cʉ̃ nʉcʉ̃bʉgobujiorãma, yʉ macʉ̃ cʉ̃ caãnoi,’ ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. \v 14 Bairi cabero yua, wese paari majã pʉame ti wese upaʉ macʉ̃ cʉ̃ caatóre ĩñarĩ, ãmeo ĩñuparã: ‘Atíyami ati wese upaʉ macʉ̃. Cʉ̃ã niñami cʉ̃ pacʉ cʉ̃ cariaro bero ati wesere cacʉ̃goʉsapaʉ. Bairi cʉ̃ marĩ pajĩãrocacõãto. Bairo marĩ caápata, ati wese uparãrẽ bairo marĩ tuagarã,’ ãmeo ĩñuparã na majũ. \v 15 Bairo caĩrã ãnirĩ na caĩrõrẽã bairo ásuparã. Ti wese tʉ̃nipʉ cʉ̃ neowaátí, cʉ̃ pajĩã rocacõãñuparã,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gori majãrẽ: “¿Dope bairo ácʉmi mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati cʉ̃ macʉ̃rẽ na capajĩãrocaro bero ti wese upaʉ pʉame yua? \v 16 Bairo átigʉmi: Topʉ á, ti wese paari majãrẽ na pajĩã recõãgʉmi. Bairo na átireri bero, aperãrẽ cʉ̃ wesere coteroticũgʉmi,” na ĩñupʉ̃ Jesús. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo qũĩñuparã Jesure: \p —¡Tocãrõã ĩ jãnaña tiere! ¡Ĩẽtĩcõãña! —qũĩñuparã. \p \v 17 Bairo na caĩrõ, na ĩñarĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã, ‘Tocãrõã ĩ jãnaña tiere,’ yʉ mʉjãã ĩñati? ¿Torea bairo na ĩ quetibʉjʉ woacũẽsupari Dios yaye quetibʉjʉrica tutipʉre? Atore bairo ĩña: \q1 ‘Ʉ̃tã mena cawii qũẽnorĩ majã jĩcã ʉ̃tããrẽ na caboetimiatacʉ̃ãrẽ, tia pʉame caãni majũrĩcã nigaro. \q1 Tia camanicõãta, wii manibujioricaro,’ ĩ quetibʉjʉ woacũñupã Dios ya tutipʉ. \m \v 18 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ tia ʉ̃tãã mena cʉ̃ cañarocapeata, rocapecoabujioʉmi. Tunu bairoa tia, jĩcãʉ̃ buipʉ to cañarocapeata, cʉ̃ rocaboo rocacõãbujioro —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 19 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉ yaparoro, quetiuparã sacerdote majã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã pʉame masĩcõãñuparã Jesús cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ. “Marĩ pʉame tia ʉ̃tããrẽ carocari majãrẽ bairo marĩ ãniña. Bairi marĩrẽã ĩgʉ ĩcʉ̃mi Jesús,” ĩ tʉ̃goñañuparã. Bairo ĩ tʉ̃goñamasĩrĩ jicoquei Jesure cʉ̃ ñegamiñuparã. Bairo cʉ̃ ñegamirãcʉ̃ã, cʉ̃ ñemasĩẽsuparã, camasãrẽ na uwirã. \s1 El asunto de los impuestos \r (Mt 22.15-22; Mr 12.13-17) \p \v 20 Bairi Jesutʉ na joyuparã catʉ̃gorutiri majãrẽ. Na pʉame nʉcʉ̃bʉgori majãrẽ bairo Jesure na cabai ĩñorõ boyuparã, rorije cʉ̃ bʉsʉo joroque ĩrã. Bairi roro cʉ̃ caĩata, quetiupaʉ gobernadore cʉ̃ marĩ bʉsʉjãmasĩgarã ĩrã, bairo na joyuparã. \v 21 Bairi na pʉame cʉ̃tʉ etari, atore bairo qũĩ jẽniñañuparã Jesure: \p —Cabuei, jãã masĩña merẽ mʉ caátiãnierẽ. Mʉa, caroaro cariape minucũña. Tunu bairoa caãnorẽ bairo mʉ quetibʉjʉnucũña. Aperã roro na cabaurije, aperã caroaro na cabaurije jʉ̃gori mee na miñabeseya. Mʉa, cariapea Dios marĩrẽ cʉ̃ caãnirotiricarorea bairo mʉ bueya. \v 22 Bairo cabai ãnirĩ, ¿dope bairo mi tʉ̃goñañati romano majã marĩrẽ na carotirijere? ¿To ñuñati quetiupaʉ emperadore camasã yaye dinerore jeri jãã cajoata, o to ñueticʉti? —qũĩ jẽniñañuparã. \p \v 23 Jesús pʉame roro na caĩtʉ̃goñarĩjẽrẽ masĩcõãrĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p \v 24 —Jaʉ, yʉre joñijate moneda tiire —na ĩñupʉ̃. \p Bairo na canunirõ, na ĩñupʉ̃: \p —¿Noa riapé to tusayati ti tii moneda tiiacapʉre? Tunu bairoa, ¿noa wãme woaturique to tusayati? —na ĩ jẽniñañupʉ̃ Jesús. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, na pʉame ĩñuparã: \p —Emperador, quetiupaʉ ya wãme, bairi tunu, cʉ̃ riapé tusaya ti tii moneda tiiacapʉre —qũĩñuparã. \p \v 25 Bairo na caĩquetibʉjʉro, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Jesús tunu: \p —Toroque emperador quetiupaʉre cʉ̃ yaye caãnierẽ, cʉ̃rẽ cʉ̃ tunuojoya. Tunu bairoa Dios yaye caãnierẽ Diore cʉ̃ jonucũña —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús fariseojããrẽ. \p \v 26 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori yua, nopẽ bairo pʉame qũĩto masĩẽsuparã fariseo majã pʉame camasã watoare. Bairoa bocá bʉsʉeticõãñuparã, Jesús na cʉ̃ cayʉrijere tʉ̃gorã. “¡Nocãrõ cʉ̃ masĩñati!” ĩ, tʉ̃goñacõã jãnasuparã yua. \s1 La pregunta sobre la resurrección \r (Mt 22.23-33; Mr 12.18-27) \p \v 27 Cabero jĩcããrã, saduceo majã na caĩrã qũĩñarã asúparã Jesure. Mai, saduceo majã pʉame atore bairo caĩtʉ̃goñarĩ majã ãñuparã: “Camasã cariacoatana, nopẽ bairo catitunu masĩẽnama,” ĩ tʉ̃goñañuparã. Bairi atore bairo qũĩñuparã Jesure: \p \v 28 —Cabuei, Moisés ãnacʉ̃ atore bairo marĩrẽ ĩ woatucũñañupĩ tirʉ̃mʉpʉre: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cawãmojiyaricʉ cʉ̃ nʉmo mena pũnaa mácʉ̃ã cʉ̃ cariacoapata, cʉ̃ ãnacʉ̃ bai pʉame cʉ̃ buiacore cõ cʉ̃ wãmojiyaáto. Bairo cʉ̃ caáto, cʉ̃ pũnaa caãniparã pʉame cʉ̃ ãnacʉ̃ pũnaarẽ bairo ãnibujiorãma,” ĩcũñupĩ. \v 29 Tiere mʉ masĩĩ. Bairi ape wãmerẽ ĩcõñarĩ jãã quetibʉjʉpa mai: Ãñuparã jĩcãni, jĩcãʉ̃ pũnaa jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ caãnacãʉ̃ majũ. Bairi cajʉ̃gocʉ pʉame wãmojiya jʉ̃goyupʉ. Cabero pũnaa mácʉ̃ã riacoásúpʉ. \v 30 Bairi cʉ̃ ãnacʉ̃ bai pʉame cʉ̃ buiacore wãmojiyayupʉ tunu. Cabero pũnaa mácʉ̃ã riacoásúpʉ cʉ̃ cʉ̃ã. \v 31 Tunu bairoa cʉ̃ ãnacʉ̃ bai, apei pʉame cʉ̃ buiacore wãmojiyayupʉ tunu. Cabero cʉ̃ cʉ̃ã riacoásúpʉ pũnaa mácʉ̃ã. Bairi, bairo jeto baiyuparã nipetiro na ãnana bairã, aperã cʉ̃ã. Bairo nipetiro cõ mena nʉmo cʉtimirãcʉ̃ã, nipetirã cõ mena pũnaa mána jeto riapeticoasuparã. \v 32 Cabero na ãnana nʉmo caãnimirĩcõ cʉ̃ã riacoásúpo. \v 33 Bairo ati yepapʉ nipetirã nʉmo caãnacõ ãnirĩ yua, cariaricarã tunu na cacatiropʉ na caãno, ¿ni nʉmo majũ cõ ãnicʉti? —qũĩ jẽniñañuparã saduceo majã Jesure. \p \v 34 Bairo na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Ati ʉmʉrecóore caãna, carõmia manapʉ cʉtinucũñama. Caʉ̃mʉa cʉ̃ã nʉmo cʉtinucũñama. \v 35 Aperã Dios mena na catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori, ape ʉmʉrecóore tunu catiri, caetaparã pʉame roque nʉmo manigarãma. Tunu bairoa na pũnaa rõmiarẽ na nʉmotietigarãma. \v 36 Topʉre pʉgani riaetigarãma nipetiro to macããna. Ángelea majã na caãnorẽ bairo nigarãma. Tunu bairoa Dios cʉ̃ cacatiorã ãnirĩ, cʉ̃ pũnarẽ bairo majũ caãna nigarãma. Bairi nʉmo cʉtaje manigaro ti ʉmʉrecóopʉre yua. \v 37 Bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉwoacũñarĩcã tutipʉ marĩ quetibʉjʉ masĩõña atore bairo: ‘Nipetiro camasã cariacoatana nimirãcʉ̃ã, caticoagarãma.’ Ti tutipʉ yucʉ ʉ̃mirõcʉ̃ã caʉ̃petietiire cʉ̃ caquetibʉjʉricapaʉpʉ atore bairo ĩ woatuyupi Moisés: ‘Yʉa, yʉ ãniña Abraham, cʉ̃ macʉ̃ Isaac, bairi cʉ̃ macʉ̃ Jacob quetiupaʉ caãnacʉ̃,’ ĩñupĩ. \v 38 Dios pʉame cayasirã ãnana ũna quetiupaʉ mee niñami. ¡Cacatirã majũ quetiupaʉ roque niñami! Dios, cʉ̃ caĩñajorore na nipetiro cacatirãrẽ bairo caãna niñama —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús saduceo majãrẽ. \p \v 39 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, jĩcããrã fariseo majã mena macããna atore bairo qũĩñuparã: \p —Cabuei, caroaro majũ mʉ quetibʉjʉya —qũĩñuparã Jesure. \p \v 40 Bairi yua, pʉgani cʉ̃ jẽniñanemo masĩẽsuparã. \s1 ¿De quién es desciende el Mesías? \r (Mt 22.41-46; Mr 12.35-37) \p \v 41 Cabero Jesús atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã, “Mesías Dios cʉ̃ cajoʉ, David ãnacʉ̃ pãrãmi nigʉmi,” na ĩ quetibʉjʉnucũñati? \v 42 David ãnacʉ̃ pʉame Salmos tutipʉre atore bairo ĩ woatuyupi: \q1 ‘Dios pʉame yʉ Quetiupaʉre atore bairo qũĩwĩ: \q1 “Ato ruiya cariape nʉgõã pʉame mai. \q1 \v 43 Mʉ pesua caãnanarẽ na yʉ canetõnʉcãrõ bero, mʉ pʉame na mʉ rotimasĩgʉ,”’ \q1 ĩñupĩ David ãnacʉ̃, Dios cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ. \m \v 44 Bairi Dios cʉ̃ cajoʉre, “yʉ Quetiupaʉ” cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, ¿nopẽĩrã, “David ãnacʉ̃ pãrãmi ãnigʉmi,” na ĩ quetibʉjʉnucũñati? —na ĩñupʉ̃ Jesús, na catʉ̃gomasĩparore bairo ĩ. \s1 Jesús acusa a los maestros de la ley \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 11.37-54) \p \v 45 Cabero capããrã camasã na catʉ̃goãno, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \v 46 “Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã na caátiãnierẽ tʉ̃goñamasĩña: Na pʉame jutii cayowerijere jãñajesoyama. Bairo cajãñarã ãnirĩ maapʉ na caáñesẽãta, nipetiro camasã nʉcʉ̃bʉgorique mena na cajẽnirõrẽ bonucũñama. Tunu bairoa ñubuerica wiiripʉ na caápáta, caroapaʉri jetore ruiganucũñama. Tunu bose rʉ̃mʉ caãno narẽ na capiiata, caroapaʉre ruiri ʉgaganucũñama. \v 47 Tunu bairoa cawapearã rõmirĩ ya wiirire ẽmanucũñama. Tunu yoaro Diore cʉ̃ jẽniñubuetonucũñama. Na pʉame roque aperã netõjãñurõ popiye tãmʉogarãma.” \c 21 \s1 La ofrenda de la viuda pobre \r (Mr 12.41-44) \p \v 1 Cabero templo wiipʉ ãcʉ̃, Jesús pairo cadinero cʉnarẽ na ĩñajoyupʉ. Na pʉame dinero jããrĩcã pataripʉ na yaye dinerore jããrã ásuparã. \v 2 Na bero cawapeao cabopacao cʉ̃ã jããñupõ pʉga moneda, cobre tiiriacarẽ, cacʉ̃goeco majũ nimiocʉ̃ã. \v 3-4 Bairo cõ caáto ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Ãnoa cadinero cʉ̃gonetõõrã ãnirĩ narẽ catuarijere jããñama. Atio cawapeao pʉame cabopacanetõõ ãnirĩ, cõ cacʉ̃gomirĩjẽ nipetirijere jããñamo. Bairi cariape mʉjããrẽ ñiña: Dios cʉ̃ caĩñajoro atio pʉame cadinero cʉ̃gorã netõõjãñurõ jããñamo —na ĩñupʉ̃ Jesús. \s1 Jesús anuncia que el templo será destruido \r (Mt 24.1-2; Mr 13.1-2) \p \v 5 Cabero jĩcããrã to caãna templo wiire ĩñarĩ, atore bairo ãmeo ĩ bʉsʉyuparã: “¡Nocãrõ caroa wii majũ to ãniñati ati wii! Paca ʉ̃tãpãĩrĩ niña. Tunu bairoa camasã aperã na canunirĩqũẽrẽ na cacũrĩqũẽ mena caroa wii majũ bauya,” ãmeo ĩ bʉsʉyuparã, templo wiire ĩñarĩ na majũ. \p Bairo na caĩrõ tʉ̃gori atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p \v 6 —Jĩcã rʉ̃mʉ, ati wiire roro na caátipa rʉ̃mʉ etagaro. Bairo caetaro, jĩcã ʉ̃tãã ũno bui tuticʉti pesaricaro manopʉ átiyasio rocacõãgarãma ati wiire —na ĩñupʉ̃ Jesús camasãrẽ. \s1 Señales antes del fin \r (Mt 24.3-28; Mr 13.3-23) \p \v 7 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ, atore bairo qũĩ jẽniñañuparã: \p —Cabuei, ¿nocãrõpʉ to bairoati atie mʉ caĩrĩjẽ? ¿Dope bairo merẽ, “Jesús cʉ̃ caĩrĩqũẽ etaro baiya,” jãã ĩ masĩrãati? \p \v 8 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃gori, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: “Caroaro majũ mʉjãã tʉ̃goñamasĩgarã, jããpʉ jãã ĩtoecore, ĩrã. Capããrã atígarãma caĩtoñesẽãrĩ majã. Atore bairo ĩgarãma: ‘Yʉa, yʉ ãniña Dios cʉ̃ cajoʉ. Ãmea niña Dios marĩrẽ cʉ̃ canetõõrĩ yʉtea,’ ĩgarãma. Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, cariape na mʉjãã tʉ̃goetigarã. \v 9 Tunu bairoa mʉjãã queti tʉ̃gogarã: ‘Camasã aperopʉ cʉ̃ãrẽ ãmeo pajĩãrã átiuparã.’ Bairo na caátie quetire tʉ̃gori, tʉ̃go acʉaeticõãña. Ati ʉmʉrecóo capetiparo jʉ̃goye bairoa cabaijʉ̃goye cʉtipee niña bairopʉa. Bairi tʉ̃go acʉaeticõãña,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 10 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na quetibʉjʉ nemoñupʉ̃ tunu: “Aperã jĩcã yepa macããna, ape yepa macããna mena ãmeo pajĩãgarãma. Tunu bairoa jĩcã macã macããna, ape macã macããna mena ãmeo pajĩãgarãma. \v 11 Tunu tutuaro mena ati yepa cʉ̃ã yuguigaro nipetiropʉ. Apeye aʉa riarique atígaro. Riaye cʉ̃ã noo caãno cãnacãpaʉpʉa nigaro. Tunu ʉmʉrecóopʉre acʉorije majũ bai ĩñogaro. Marĩ caĩñañaetĩẽ ũnie bai ĩñogaro. \p \v 12 “Mai, atie cabaiparo jʉ̃goye mʉjããrẽ roro átijʉ̃gogarãma. Mʉjããrẽ ñerĩ, popiye mʉjãã baio joroque mʉjãã átigarãma. Ñubuerica wiiripʉ mʉjããrẽ jeágarãma, to macããna mʉjããrẽ na caĩñabeseparore bairo ĩrã. Bairo átiri, mʉjããrẽ preso jorica wiipʉ mʉjãã cũrecõãgarãma. Tunu yʉ yarã mʉjãã caãno jʉ̃gori, na pʉame mʉjããrẽ roro na catutiparore bairo ĩrã, quetiuparã gobernadores, bairi quetiuparã reyes tʉpʉ cʉ̃ãrẽ mʉjãã neágarãma. \v 13 Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, na ũnarẽ yʉ yaye quetire nemojãñurõ mʉjãã quetibʉjʉ masĩgarã bairãpʉa. \v 14 Bairi quetiuparã roro mʉjããrẽ na caátíparo jʉ̃goye, ‘¿Dope bairo na marĩ ĩrãati?’ ĩ tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. \v 15 Yʉ pʉame mʉjãã caĩpeere yʉ masĩõgʉ. Bairo yʉ caátoi, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã pesua mena macããcʉ̃ mʉjãã caĩrĩjẽrẽ nʉcãmasĩẽtĩgʉmi. Ni ũcʉ̃ manigʉmi mʉjããrẽ cabotioʉ. \v 16 Bairãpʉa, mʉjãã yarãrẽ bairo caãna nimirãcʉ̃ã, mʉjãã bʉsʉjã buitiregarãma. Bairi mʉjãã pacʉa, mʉjãã bairã, aperã mʉjãã yarã, mʉjãã baparã cʉ̃ã mʉjãã bʉsʉjã buitiregarãma. Bairo átiri, jĩcããrãrẽ mʉjãã pajĩãregarãma. \v 17 Bairi yua, ati ʉmʉrecóo macããna nipetiro mʉjããrẽ ĩñategarãma, yʉ yarã mʉjãã caãnoi. \v 18 Bairi roro mʉjããrẽ na caátimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã yasietigarã. Mʉjãã poawẽ jĩcãwẽãcã ũno yasietigaro. \v 19 ¡Bairi yʉ yaye jĩcã wãmeacã ũnorẽ jãnaeticõãña, mʉjããrẽ Dios cʉ̃ canetõõparore bairo ĩrã! \p \v 20 “Jĩcã rʉ̃mʉ soldaua, pajĩãrĩ majã Jerusalén macãrẽ na cajotoa ãmejorero ĩñarã, atore bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñamasĩgarã: ‘Merẽ ati macã yasigaro baiya,’ mʉjãã ĩ tʉ̃goñagarã. \v 21 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Judea yepa macããna ʉ̃tã yucʉpʉ na ruti ápáro. Aperã Jerusalén macããna ti macãrẽ na witiweyoátó. Tunu aperã wesepʉ caãna ti macãrẽ na tunuapéricõãto. \v 22 Ti rʉ̃mʉrĩ pʉame camasã rorije na caátiei jʉ̃gori popiye na cabairi rʉ̃mʉrĩ nigaro. Nipetiro baigaro Dios bʉsʉrica tutipʉ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo. \v 23 Ti rʉ̃mʉrẽ roro ati yepapʉre bairique nigaro. Dios pʉame popiye na baio joroque na átigʉmi, na yaye wapai. ¡Bairi carõmia bairirupaʉ caãna popiye netõõrõ baigarãma! ¡Tunu bairoa, caũpũrããcãrẽ capũnaacʉna cʉ̃ã popiye netõõrõ baigarãma ti rʉ̃mʉrẽ! \v 24 Bairi ti macã macããna jĩcããrã besui riagarãma. Aperã preso joricarã na caãnoi, nipetiro macã macããrĩpʉ ácoagarãma. Aperopʉ macããna pʉame Jerusalén macãrẽ ẽmacõãgarãma yua. Na pʉame ti macãpʉ nicõã nigarãma Dios cʉ̃ caátirotiricaro cãrõ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \s1 El regreso del Hijo del hombre \r (Mt 24.29-35, 42-44; Mr 13.24-37) \p \v 25 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Jõ ʉmʉrecóopʉ ricaati cabaurije baugaro. Muipʉ ʉmʉreco macããcʉ̃, ñami macããcʉ̃ cʉ̃ã, ñocõã cʉ̃ã ricaati baugarãma. Bairi yua, nipetiro camasã tiere ĩña acʉacoagarãma. Tunu bairoa ria capairiya oco turi roro cabʉsʉocajorore tʉ̃gori tʉ̃go acʉacoagarãma. \v 26 Camasã pʉame bairo cabairo ĩñarĩ: ‘¿Dope bairo to bairoati ati ʉmʉrecóo?’ ĩ uwitʉ̃goñagarãma bʉtioro. Ñocõã cʉ̃ã yuguiñacoagarãma. \v 27 Bairo cabairo beropʉ, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre ñiñamʉgõ jogarãma. Buseriwo watoapʉ nocãrõ yʉ catutuarije mena, bairi yʉ caasiyabatorije mena yʉ caatóre ĩñajogarãma. \v 28 Bairi mʉjããrẽ ñiña: Mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrijere bairo caetaro ĩñarĩ wãmʉnʉcãña. Bairo wãmʉnʉcãrĩ, jõbui pʉame mʉjãã wãmorĩrẽ ñumʉgõjori coteya. Yʉ, tocãrõã yʉ atígʉ, mʉjããrẽ netõʉ̃ acʉ́,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 29 Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparori, ati wãmerẽ ĩcõñarĩ na quetibʉjʉ nemoñupʉ̃ tunu: “Higuera cawãmecʉti yucʉ, o apei yucʉ cabairijere mʉjãã masĩña. \v 30 Ti yucʉ cawãma pũũ cawasoaro ĩñarĩ, ‘Merẽ cʉ̃ma cõñarõ baiya,’ mʉjãã ĩ masĩña. \v 31 Torea bairo mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije caetaro ĩñarĩ, ‘Merẽ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ cõñarõ baiya,’ mʉjãã ĩ masĩgarã. \p \v 32 “Cariape mʉjããrẽ ñiña: Mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije baijʉ̃gogaro ti yʉtea macããna na cariaparo jʉ̃goye. \v 33 Ati ʉmʉrecóo, ati yepa cʉ̃ã yasipeticoagaro. Yʉ yaye quetibʉjʉrique roque petietigaro. Yʉ caĩrõrẽã bairo baicoagaro. \p \v 34 “Caroaro tʉ̃goñaña. Ti rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye mʉjãã ĩña acʉare. Nemo yʉ catunuetari rʉ̃mʉrẽ, yʉ yarã roro na caátiãnorẽ ñiñagaetiya. Cacũmurãrẽ, bairi ati yepa macããjẽrẽ catʉ̃goñarĩqũẽ pairã cʉ̃ãrẽ na ñiñagaetiya. Bairi caroaro ãña tocãnacã rʉ̃mʉa. \v 35 Waibʉcʉ pʉame petiire cʉ̃ cayoata, rutimasĩẽtĩñami. Torea bairo ti rʉ̃mʉ caetaro, camasã tocãnacãpaʉ macããna rutimasĩẽtĩgarãma. \v 36 Bairi yʉ caetaparore caroaro yuya. Tunu atore bairo Diore cʉ̃ jẽniña: ‘Ti rʉ̃mʉ caetaripaʉ tʉ̃goñatutuariquere jãã joya, ti rʉ̃mʉ cabaipeere jãã canetõmasĩparore bairo ĩrã. Bairi tunu jãã, Camasã Jʉ̃gocʉ tʉpʉ jãã caetaparore bairo ĩrã, tʉ̃goñatutuariquere jãã joya,’ qũĩ jẽniña tocãnacã rʉ̃mʉa,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús. \p \v 37 Jesús pʉame ʉmʉrecore templo wiipʉ ñubuenucũñupʉ̃ ti semanarẽ. Ñami pʉamerẽ ácoanucũñupʉ̃ Olivo cawãmecʉti buropʉ, ñami netõõgʉ. \v 38 Camasã nipetiro tocãnacã ñamirõcã caãno templo wiipʉ etanucũñuparã, Jesús cʉ̃ cabuerijere tʉ̃gorã etarã. \c 22 \s1 Conspiración para arrestar a Jesús \r (Mt 26.1-5, 14-16; Mr 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-53) \p \v 1 Merẽ yua, cõñarõ baiyuparo bose rʉ̃mʉ, Pascua na caĩrĩ rʉ̃mʉ, pããrẽ cawauarije caasua manierẽ na caʉgari bose rʉ̃mʉ majũ. \v 2 Quetiuparã sacerdote majã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã pʉame, “¿Dope bairo átiri Jesure cʉ̃ marĩ pajĩãrãati?” ãmeo ĩ bʉsʉyuparã na majũ. Bairãpʉa, átimasĩẽsuparã mai, camasãrẽ uwirã. \p \v 3 Bairi yua, wãtĩ cʉ̃ jããñupʉ̃ Judas Iscariote na caĩrẽ. Cʉ̃ pʉame Jesús bueri majã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ãñupʉ̃. \v 4 Bairi yua, Judas pʉame na ĩñaʉ ásúpʉ quetiuparã sacerdote majã, bairi tunu aperã templo wii quetiuparã majũrẽ. Na tʉpʉ etari, Jesure bʉsʉjã buitirocacõãñupʉ̃, cʉ̃ na capajĩãmasĩparore bairo ĩ. \v 5 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go yua, ʉseanicoasuparã. Bairo ʉseanirĩ, “Dinero mʉrẽ jãã jogarã tie wapa,” qũĩñuparã templo wii quetiuparã pʉame Judare. \v 6 Bairo cʉ̃ na caĩrõ, “Jaʉ,” ĩrĩ, jeyupʉ dinerore. Tie dinerore jeri bero, Judas pʉame camasã manorẽ ĩñarĩ macãjʉ̃goyupʉ, Jesure na ñerotigʉ. \s1 La Cena del Señor \r (Mt 26.17-29; Mr 14.12-25; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 7 Merẽ yua, etayuparo Pascua bose rʉ̃mʉ, pããrẽ cawauarije asuena na caʉgari bose rʉ̃mʉ. Tunu bairoa oveja nurĩcʉ̃ macʉ̃ cordero na caĩrẽ pajĩãrĩ na caʉgari bose rʉ̃mʉ etayuparo. \v 8 Bairo ti rʉ̃mʉ caetaro ĩña, Jesús pʉame atore bairo na ĩ joyupʉ Juan, apei Pedro menarẽ: \p —Pascua bose rʉ̃mʉ marĩ caʉgapeere qũẽnoyurájá. \p \v 9 Na pʉame bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩñuparã: \p —¿Noopʉ marĩ caʉgapeere jãã caqũẽnoyuro mʉ boyati? \p \v 10 Bairo na caĩjẽniñarõ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Jerusalén macãrẽ etarã, mʉjãã bócaetagarã jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉrẽ, ocorʉ pʉsari caácʉ́re. Cʉ̃rẽ cʉ̃ bócaetari, cʉ̃ bero mʉjãã ʉsaápá. \v 11 Cʉ̃ ʉsaa yua, cʉ̃ wiipʉ cʉ̃ cajããrõ, ti wii upaʉre atore bairo cʉ̃ mʉjãã ĩgarã: ‘Cabuei bairo ĩ jẽniñajoyami: “¿Noopʉ to ãniñati Pascua bose rʉ̃mʉ caãno yʉ cabuerã mena yʉ caʉgapa arʉa?” ĩ jẽniña rotijoyami,’ mʉjãã ĩgarã. \v 12 Bairo mʉjãã caĩjẽniñarõ, mʉjãã ĩñogʉmi jõbuipʉ caroaro qũẽnoweyorica arʉare. Topʉ marĩ caʉgapeere mʉjãã qũẽnoyuwa —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 13 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, acoásúparã. Topʉ na caetaro, nipetiro Jesús na cʉ̃ caĩatatorea bairo baipeticõãñuparõ. Bairi topʉ qũẽnoyuyuparã Pascua bose rʉ̃mʉ na caʉgapeere yua. \p \v 14 Cabero yua, na caʉgari hora caetaro, Jesús bairi cʉ̃ cabuerã nipetiro etanumurĩ ruiyuparã mesapʉ. \v 15 Bairo nipetiro na caruiro ĩñarĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —¡Nocãrõ majũ ati Pascua bose rʉ̃mʉrẽ mʉjãã yʉ jʉ̃goʉgaganucũmitʉjoapʉ yʉ cariaparo jʉ̃goye! \v 16 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetaparo jʉ̃goye mʉjãã mena yʉ ʉganemoetigʉ —na ĩñupʉ̃. \p \v 17 Bairo ĩ yaparo, cʉ̃ wãmo mena jĩcãrʉ etiricarʉre nerĩ, “Dios, mʉ ñujãñuña jãã mena,” qũĩ yaparori, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús, cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Atie ʉse ocore ãmeo tĩãbato peyocõãña. \v 18 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ãmea mʉjãã mena atie ʉse ocore pʉgani yʉ etinemoetigʉ yʉ Pacʉ cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ tunu caetaro marĩ caetinemoparo jʉ̃goye. \p \v 19 Cabero tunu cʉ̃ wãmo mena pããrẽ nerĩ, “Dios mʉ ñujãñuña jãã menarẽ,” ĩ yaparori, carecomacã peenerĩ na batoyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. Nunirĩ atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Atie pan, yʉ rupaʉ niña. Mʉjããrẽ yʉ cariabojarije macããjẽ niña. Bairi mʉjãã cʉ̃ã, cabero atore bairo yʉ caátajere tʉ̃goñarĩ, pããrẽ mʉjãã bato ʉganucũgarã —na ĩñupʉ̃. \p \v 20 Cabero tunu torea bairo ásupʉ etiricarʉre, ʉga yaparori bero. Atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Atirʉ macããjẽ ʉse oco pʉame yʉ rií niña. Camasãrẽ netõõgʉ, yʉ riacoagʉ. Bairo yʉ cariápee jʉ̃gori cawãma wãme camasãrẽ Dios cʉ̃ caátibojacũrĩjẽ niña. \v 21 Tunu apeyera yʉre roro caĩbuitirocapaʉ yʉ mena, yʉ caʉgari mesapʉ ʉgaruiyami cʉ̃ cʉ̃ã. \v 22 Torecʉna, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ Pacʉ yʉ cʉ̃ cabairotijoricarorea bairo yʉ baigʉ. Cabaimiatacʉ̃ãrẽ, yʉre caĩbuitirocapaʉre cʉ̃ carorije wapa pairo nigaro —na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 23 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, “¿Ni majũ cʉ̃ ãnicʉti cʉ̃rẽ caĩbuitiri majõcʉ?” ãmeo ĩ jẽniña jʉ̃goyuparã na majũ, cʉ̃ cabuerã pʉame. \s1 Quién es el más importante \p \v 24 Cabero tunu Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame, “¿Ni majũ cʉ̃ ãnicʉti jĩcãʉ̃ marĩ mena macããcʉ̃, caãni majũʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃?” ãmeo ĩ bʉsʉyuparã. \v 25 Bairo na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, atore na ĩñupʉ̃ Jesús: “Ati yepa macããna quetiuparã reyre bairo caãna tutuaro mena na rotiepeyama na roca macããnarẽ. ‘Camasãrẽ cajʉána’ wãmecʉtiyama bairãpʉa. \v 26 Tore bairo na cabaimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame roquere tore bairo baietirotiya. Bairo pʉame bairotiya mʉjããrẽ: Mʉjãã mena macããcʉ̃, caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãnigaʉ mʉjãã mena macããcʉ̃, mʉjãã roca netõjãñurõ carotimasĩrẽ bairo ãnirotiya. Tunu bairoa carotiri majõcʉre bairo caãnigaʉ, mʉjãã ʉ̃mʉrẽ bairo cʉ̃ ãmarõ. \v 27 Toroque, ¿ni pʉame cʉ̃ ãnicʉti caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃: Mesapʉ caʉgarui pʉame, o cʉ̃rẽ caʉgarique qũẽnonuʉ pʉame, cʉ̃ ãnicʉti caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃? Ati yepa macããna pʉame, ‘Mesapʉ caʉgarui pʉame cʉ̃rẽ caʉgarique qũẽnonuʉ netõõrõ caãnimajũʉ̃ niñami,’ ĩ tʉ̃goñabujiorãma. Bairo na caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame ʉgariquere caqũẽnonuʉ ʉ̃mʉrẽ bairo yʉ ãniña mʉjãã menarẽ. \p \v 28 “Apeyera tunu ati yepapʉre popiye yʉ cabairi rʉ̃mʉrĩrẽ mʉjãã roque tocãnacãnia yʉ mena mʉjãã bapacʉti ãmʉ. \v 29 Bairo mʉjãã cabairoi, yʉ Pacʉ yʉre rotimasĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ cajoricarorea bairo yʉ cʉ̃ã rotimasĩrĩqũẽrẽ mʉjããrẽ yʉ joya. \v 30 Bairi yʉ carotimasĩrĩpaʉpʉ mʉjãã cʉ̃ã eti, ʉga, mʉjãã átigarã yʉ ya mesapʉ. Tunu bairoa quetiuparã na caruiro ũno, tronopʉ mʉjãã ruigarã. Israel yepa macããna, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã poari macããna na caátajere ĩñacõñarĩ na mʉjãã ĩñabesegarã,” na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Jesús anuncia que Pedro lo negará \r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Jn 13.36-38) \p \v 31 Cabero tunu qũĩnemoñupʉ̃ Jesús Simorẽ: \p —Simón, yʉ yaʉ, tʉ̃goya yʉ caĩrĩjẽrẽ: Satanás pʉame mʉjããrẽ bʉsʉjãgʉmi, roro mʉjãã caátiparore bairo ĩ. Jĩcãʉ̃ trigo aserire cʉ̃ cajʉgarerore bairo mʉjãã cʉ̃ãrẽ regayami. Yʉ mena mʉjãã caãnorẽ boojãẽtĩñami. \v 32 Bairo Satanás mʉjããrẽ cʉ̃ caátigamiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame mʉrẽ Diopʉre yʉ jẽnibojaapʉ, cʉ̃ mena caroaro majũ mʉ catʉ̃goñatutuaparore bairo ĩ. Bairi yua, yʉ mena tunu caroaro nemojãñurõ tʉ̃goñatutuari marĩ yarãrẽ caroaro na mʉ jʉ̃goãnigʉ. \p \v 33 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, qũĩñupʉ̃ Pedro pʉame: \p —Yʉ Quetiupaʉ, di rʉ̃mʉ ũno mʉ yʉ aweyoetigʉ. Ãmea mʉ mena preso jorica wiipʉ yʉ ámasĩña. Tunu bairoa mʉ mena yʉ baiyasi masĩña —qũĩñupʉ̃ Simón Jesure. \p \v 34 Bairo cʉ̃ caĩrõ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús Simorẽ: \p —Pedro cariape mʉrẽ ñiña: Ãme ñamia ãbocʉ cʉ̃ capiiparo jʉ̃goye itiani majũ, ‘Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña Jesure,’ yʉ mitogʉ —qũĩñupʉ̃ Jesús Simorẽ. \s1 Se acerca la hora de la prueba \p \v 35 Cabero tunu atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Mʉjããrẽ wasopoa ũno, bairi moneda jããrĩcã poa ũno cʉ̃ãrẽ, bairi tunu rʉpo juti ũnie cʉ̃ãrẽ cʉ̃goena, mʉjããrẽ yʉ caárotirica rʉ̃mʉrẽ, ¿ñe ũnie mʉjãã to rʉsari? —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, qũĩñuparã: \p —Ñe ũnie jãã rʉsaepʉ. \p \v 36 Bairo na caĩrõ, na ĩnemoñupʉ̃ tunu: \p —Bairi ãmerã, cawasopoacʉcʉ, cʉ̃ wasopoare cʉ̃ neápáro. Tunu bairoa cʉ̃ moneda jããrĩcã poa cʉ̃ãrẽ cʉ̃ neápáro. Bairi tunu jarericapãĩ cacʉ̃goecʉ cʉ̃ã, cʉ̃ oco juricarore nunirocari, jĩcãpãĩ cʉ̃ jarericapãĩ wapatiáto. \v 37 Bairi mʉjããrẽ ñiña: \p “Atore bairo ĩ woatuyayupa mai yʉ cabaipeere Dios bʉsʉrica tutipʉ: ‘Carorije caána watoapʉ yasigʉmi.’ Bairi nipetirije yʉre Dios ya tutipʉ na caĩwoatujʉ̃goyetirique, na caĩrĩcãrõrẽã bairo baipeticoagaro,” na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 38 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ caroaro tʉ̃goñamasĩẽtĩrĩ, atore bairo qũĩñuparã: \p —Jãã Quetiupaʉ, ato niña jarericapãĩrĩ pʉgapãĩ. Tie mena na marĩ ãmeo qũẽmasĩña. \p Bairo na caĩrõ, Jesús pʉame na ĩñupʉ̃: \p —Tocãrõ majũ átia mano. Bairo marĩ áperigarã —na ĩñupʉ̃ Jesús, bairo na caĩrõĩ. \s1 Jesús ora en Getsemaní \r (Mt 26.36-46; Mr 14.32-42) \p \v 39 Cabero yua, acoásúpʉ Olivos na caĩrĩ buropʉ. Topʉ caájeyanucũrĩcʉ̃ ãnirĩ topʉ ásúpʉ. Bairo Jesús cʉ̃ caátó, cʉ̃ cabuerã cʉ̃ã cʉ̃ ʉsa ásúparã. \v 40 Bairi yua, topʉ na caetaro, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Diore cʉ̃ jẽniña, wãtĩ mʉjããrẽ cʉ̃ canetõõẽtĩparore bairo ĩrã —na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 41 Bairo na ĩ yaparori bero, Jesús pʉame ʉ̃tããrẽ wẽjoricaro cãrõ wʉri, cʉ̃ rʉpopaturi mena etanumurĩ Diore cʉ̃ jẽnijʉ̃goyupʉ. \v 42 Atore bairo ĩ jẽniñupʉ̃: “Caacʉ, mʉ cabooata, atie roro yʉ canetõpeere yʉ mʉ netõõbojagʉ. Bairopʉa, yʉ caborore bairo to baieticõãto. Mʉ caborore bairo roque to baiáto,” ĩ jẽniñupʉ̃ Jesús. \p \v 43 Bairo cʉ̃ caĩjẽniãnipaʉa, ángel buiaetayupʉ, Jesure tʉ̃goñatutuarique cʉ̃ jogʉ. \v 44 Bairo roro cʉ̃ canetõrĩjẽ watoapʉ, Jesús netõjãñurõ jẽninemoñupʉ̃. Bairo cʉ̃ cajẽnirõ, cʉ̃ caasipuarije oco pʉame riíre bairije tapiwẽñuparõ yepapʉ. \p \v 45 Bairo Diore jẽni yaparori, wãmʉnʉcã ásúpʉ cʉ̃ cabuerã tʉpʉ. Jesús pʉame cacãnirãpʉ̃rẽ na etayupʉ. Cʉ̃ cabuerã pʉame Jesús cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goñatutuaetiri cãnicoasuparã. \v 46 Cacãnirãrẽ na etari, na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —¿Nopẽĩrã mʉjãã cãniñati? Cãniena, wãmʉnʉcãrĩ Diore cʉ̃ jẽniña, wãtĩ mʉjããrẽ cʉ̃ canetõõẽtĩparore bairo ĩrã —na ĩñupʉ̃ Jesús, cʉ̃ cabuerã cacãnirãrẽ na etari. \s1 Arrestan a Jesús \r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Jn 18.2-11) \p \v 47 Bairo cʉ̃ cabuerãrẽ cʉ̃ caĩãnoa, capããrã camasã etayuparã. Narẽ cajʉ̃goʉ Judas ãñupʉ̃. Pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ Jesús cʉ̃ buerã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ caãninucũmirĩcʉ̃ ãñupʉ̃. Bairi yua, Judas pʉame Jesutʉ etayupʉ, cʉ̃ jẽnigʉ. Etari, caroaro mena átitori, cʉ̃ ũpũñupʉ̃. \v 48 Bairo cʉ̃ caáto, Jesús pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Judas, ¿nopẽĩ yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre ũpũrĩ yʉ mʉ ĩbuiti rocagayati? —qũĩñupʉ̃. \p \v 49 Bairi Jesús mena macããna pʉame caetari majã na caátigarijere ĩñarĩ, qũĩñuparã Jesure: \p —Jãã Quetiupaʉ, ¿jarericapãĩrĩ mena na jãã qũẽcʉti? \p \v 50 Bairo ĩrĩ, jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ pʉame sacerdote majã quetiupaʉ ʉ̃mʉrẽ cʉ̃ cãmii tuyupʉ. Cʉ̃ ãmorõ cariape nʉgõã pʉamerẽ cʉ̃ patañocõã joyupʉ. \v 51 Bairo cʉ̃ caáto ĩña, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Bairo ápericõãña. Na mena ãmeo qũẽẽtĩcõãña —qũĩñupʉ̃. \p Bairo ĩ yaparori, cʉ̃ capataatacʉ ãmorõrẽ ñerĩ, cʉ̃ pititu catioyupʉ tunu. \v 52 Áti yaparori bero, na ĩñupʉ̃ Jesús. Quetiuparã sacerdote majã, bairi templo wii quetiuparã majã, aperã cabʉtoa camasĩrĩ majã, nipetiro cʉ̃rẽ ñegarã caetari majãrẽ, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã cajerutiri majõcʉ yʉ caãnorẽ bairo jarericapãĩrĩ mena, bairi yucʉ rʉcaari mena yʉ mʉjãã ñerã atíati? \v 53 Tocãnacã rʉ̃mʉa mʉjãã watoa yʉ ãninucũãpʉ̃ templo wiipʉre. Bairo yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ yʉ ñeemi. Ãme ati ñamipʉ mʉjãã caátigarijere mʉjãã átimasĩgarã bairãpʉa wãtĩ cʉ̃ carotirore bairo —na ĩñupʉ̃ Jesús. \s1 Pedro niega conocer a Jesús \r (Mt 26.57-58, 69-75; Mr 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27) \p \v 54 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, cʉ̃ ñeñuparã Jesure. Bairo cʉ̃ átiri, cʉ̃ neásúparã yua, sacerdote majã quetiupaʉ ya wiipʉ. Pedro pʉame yoajãñurõpʉa na ĩñaʉsayupʉ. \v 55 Cabero topʉ etarã, guardia pʉame peero rioyuparã ti wii macã yepa recomacãrẽ. Bairo átiri, ti peerotʉ jũma ruiyuparã. Pedro cʉ̃ã na tʉre ruiyupʉ. \v 56 Bairo peerotʉ cʉ̃ caruiro, jĩcãõ paabojari majõco Pedrore qũĩñaqũẽnorĩ bairo ĩñupõ: \p —Ãni cʉ̃ã Jesús mena macããcʉ̃ ãcʉ̃mi. \p \v 57 Pedro pʉame ĩtori atore bairo cõ ĩñupʉ̃: \p —Yʉ yao, cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña. \p \v 58 Cabero tunu apei Pedrore qũĩñarĩ, bairo qũĩñupʉ̃: \p —Mʉ cʉ̃ã, Jesús mena macããcʉ̃ã mʉ ãniña. \p Pedro pʉame qũĩñupʉ̃: \p —Yʉ baietiya, tame. Cʉ̃ mee yʉ ãniña. \p \v 59 Bairi tunu jĩcã hora bero, apei cʉ̃ã jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ tutuaro mena na ĩñupʉ̃ cʉ̃ yarãrẽ: \p —Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ãni cʉ̃ã Jesús mena macããcʉ̃ ãcʉ̃mi. Ãnia, Galilea macããcʉ̃ niñami. \p \v 60 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame qũĩñupʉ̃: \p —Tame, merẽ mʉjããrẽ, ‘Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña,’ mʉjãã ñimiñajã —na ĩñupʉ̃. \p Bairo Pedro cʉ̃ caĩtoãnipaʉa jĩcãʉ̃ ãbocʉ piiyupʉ yua. \v 61 Marĩ Quetiupaʉ pʉame ãmejoreri, qũĩñajoyupʉ Pedrore. Bairo cʉ̃ caáto, Pedro pʉame tʉ̃goña bócayupʉ marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caĩatajere. “Pedro ãmeacã ãbocʉ cʉ̃ capiiparo jʉ̃goye itiani, ‘Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña Jesure,’ yʉ mitogʉ,” cʉ̃ cʉ̃ caĩatajere tʉ̃goña bócayupʉ. \v 62 Bairo tʉ̃goña bócari yua, witicoásúpʉ macãpʉ. Topʉ yua, tʉ̃goña yapapuari bʉtioro otiyupʉ Pedro. \s1 Se burlan de Jesús \r (Mt 26.67-68; Mr 14.65) \p \v 63 Bairi Jesure cacoterã pʉame roro qũĩ epejʉ̃goyuparã. Cʉ̃ bapeyuparã. Cʉ̃ payuparã. \v 64 Tunu cʉ̃ caapeere jutii asero mena jiyabiatori, na wãmorĩ mena cʉ̃ riapére cʉ̃ payuparã. Bairo átiri, qũĩ jẽniñañuparã: \p —Mʉ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori jãã quetibʉjʉya: ¿Noa ãmerẽ mʉrẽ na payati? —qũĩ epeyuparã. \p \v 65 Tore bairo jeto capee wãme qũĩ epeyuparã Jesure. \s1 Jesús delante la Junta Suprema \r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Jn 18.19-24) \p \v 66 Cabusuro bero, judío majã cabʉtoa camasĩrã majũ, bairi quetiuparã sacerdote majã, aperã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuerã cʉ̃ã neñañuparã. Jesure cʉ̃ neásúparã Junta Suprema macããna tʉpʉ. Topʉ etarã, atore qũĩ jẽniñañuparã: \p \v 67 —Jããrẽ cariape quetibʉjʉya: ¿Mʉ, Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ mʉ ãniñati? —qũĩ jẽniñañuparã. \p Jesús pʉame bairo na ĩñupʉ̃: \p —‘Cʉ̃ã yʉ ãniña,’ yʉ caĩata, cariape yʉ mʉjãã tʉ̃goetibujiorã. \v 68 Tunu bairoa yʉ cʉ̃ã mʉjããrẽ yʉ cajẽniñaata, mʉjãã yʉetibujiorã. \v 69 Bairo cariape mʉjãã catʉ̃goetimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, Dios cʉ̃ caĩñajoro cʉ̃tʉ cariape nʉgõãrẽ caruipaʉ yʉ ãniña. Ãme beroaca Nipetiro Carotimasĩ tʉpʉ caruipaʉ yʉ ãniña —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 70 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, to macããna nipetirã cʉ̃ jẽniñanemoñuparã: \p —¿Bairo mʉ caĩata, “Dios macʉ̃ yʉ ãniña,” ĩgʉ miñati? \p Bairo na caĩjẽniñarõ, Jesús pʉame na ĩñupʉ̃: \p —Cʉ̃ã yʉ ãniña, mʉjãã caĩrõrẽã bairo. \p \v 71 Bairo cʉ̃ caĩrõ, ãmeo ĩñuparã na majũ: \p —Roro cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ marĩrẽ caquetibʉjʉnemoparãrẽ na marĩ macãnemoetigarã. Merẽ marĩ majũã, marĩ tʉ̃go yaparoya roro cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ —ãmeo ĩñuparã na majũ. \c 23 \s1 Jesús ante Pilato \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Bairo ĩ yaparori bero, wãmʉnʉcãrĩ cʉ̃ neásúparã quetiupaʉ Pilato cawãmecʉcʉ tʉpʉ Jesure. \v 2 Topʉ etarã, Jesure cʉ̃ bʉsʉjã jʉ̃goyuparã. Atore bairo qũĩ bʉsʉjãñuparã: \p —Ãni, cʉ̃ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori jãã yarã na tʉ̃gomawijiao joroque na átiyami. ‘Roma macããcʉ̃ quetiupaʉ emperadore, marĩ yaye dinero impuestore cʉ̃ marĩ joetigarã,’ jãã ĩ quetibʉjʉnucũñami. Tunu bairoa, ‘Mesías yʉ ãniña,’ ĩtonucũñami. Bairo cʉ̃ caĩata, ‘Quetiupaʉ Rey yʉ ãniña,’ caĩrẽ bairo ĩnucũñami —qũĩ bʉsʉjãñuparã Pilatore. \p \v 3 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Pilato Jesure: \p —¿Mʉa, judío majã Quetiupaʉ Rey mʉ ãniñati? \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, Jesús pʉame qũĩñupʉ̃: \p —Mʉ caĩrõrẽã bairo yʉ baiya —qũĩñupʉ̃. \p \v 4 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Pilato sacerdote majã quetiuparãrẽ, aperã camasã cʉ̃ãrẽ: \p —Yʉa, ãni roro cʉ̃ caátiere yʉ bócañaẽtĩña. Ñe ũnie buicʉperiyami —na ĩñupʉ̃. \p \v 5 Bairo na cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, nipetiro camasã pʉame tutuaro mena qũĩnemoñuparã tunu: \p —Ãni, cʉ̃ caquetibʉjʉrije mena roro camasã na tʉ̃gomawijiao joroque na átinucũñami. Galilea macãpʉ bairo átijʉ̃gowĩ. Ãmerẽ tunu, ati yepa, Judea yepare torea bairo roro na ĩtoʉ átiyami —qũĩ bʉsʉjãñuparã. \s1 Jesús ante Herodes \p \v 6 Bairo na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, Pilato pʉame, “¿Galilea macããcʉ̃ cʉ̃ ãniñati?” na ĩ jẽniñañupʉ̃. \v 7 Bairi yua, “Cʉ̃ã niñami,” na caĩrõ tʉ̃go, Herodes cawãmecʉcʉ tʉpʉ Jesure cʉ̃ neárotiyupʉ Pilato. Mai, Herodes pʉame Galilea yepa macããna quetiupaʉ ãñupʉ̃. Baipʉa, ti rʉ̃mʉrĩrẽ cʉ̃ cʉ̃ã ãñupʉ̃ Jerusalén macãpʉ. \v 8 Bairo Jesure Herodetʉ na cane etaro ĩña, Herodes pʉame bʉtioro qũĩñajesoyupʉ. Mai, Herodes pʉame Jesús cʉ̃ caátiere, camasã na caquetibʉjʉrijere tʉ̃gonucũñupʉ̃. Bairi bʉtioro Jesure qũĩñaga nucũmiñupʉ̃, ape wãme cʉ̃ caátijẽñomasĩrĩjẽrẽ ĩñagʉ. \v 9 Bairo Jesús cʉ̃ caetaro, capee cʉ̃ jẽniñamiñupʉ̃. Jesús pʉame cʉ̃ yʉesupʉ. \v 10 Topʉ ãñuparã quetiuparã sacerdote majã, aperã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã mena. Na pʉame Jesure tutuaro mena cʉ̃ bʉsʉjãñuparã. \v 11 Bairi Herodes, cʉ̃ ʉ̃mʉa cʉ̃ã Jesure roro qũĩ epeyuparã. Bairo átiri, jutii quetiupaʉ rey ũcʉ̃ cʉ̃ cajãñarĩjẽ ũnierẽ cʉ̃ jãñuparã, cʉ̃ boyetiepegarã. Cabero Jesure Pilato tʉpʉ cʉ̃ neárotiyupʉ tunu. \v 12 Ti rʉ̃mʉ caãno, Herodes, bairi Pilato mena ãmeo bapacʉti jʉ̃goyuparã, cajʉ̃goyepʉ mai caãmeo ĩñatemirĩcãrã. \s1 Jesús es sentenciado a muerte \r (Mt 27.15-26; Mr 15.6-15; Jn 18.39–19.16) \p \v 13 Cabero Pilato pʉame quetiuparã sacerdote majã, aperã carotimasĩrĩ majã, aperã camasã nipetirore na neñoñupʉ̃. \v 14 Na neñorĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Mʉjãã, ãnirẽ cʉ̃ bʉsʉpaigarã, yʉtʉ cʉ̃ mʉjãã neatíupa. ‘Cʉ̃ caquetibʉjʉrije mena camasãrẽ na tʉ̃gomawijiao joroque na átiyami,’ ĩrĩ, yʉtʉ cʉ̃ mʉjãã neatíupa. Bairo mʉjãã caĩrõĩ, yʉ pʉame mʉjãã caĩñajoro, cʉ̃ yʉ jẽniñamiapʉ̃. Bairo mʉjãã, ‘Roro átiyami,’ mʉjãã caĩmiatacʉ̃ãrẽ, yʉa, ãnirẽ roro cʉ̃ caátiere yʉ bócañaẽtĩña. Ñe ũnie mʉjãã cabʉsʉjãmirĩjẽ cʉ̃ yʉ wapa bocaetiya. \v 15 Herodes marĩrẽ cʉ̃ catunuojoatacʉ cʉ̃ã, ‘Ñe ũnie buicʉperiyami,’ ĩũpĩ. Bairi cʉ̃ cayasimasĩrõ maniña. \v 16 Baipʉa, cʉ̃ yʉ baperotigʉ. Cʉ̃rẽ na cabapeyaparoro, cʉ̃ yʉ wiyogʉ —na ĩñupʉ̃ Pilato camasãrẽ. \p \v 17 Mai, tocãnacã Pascua bose rʉ̃mʉ caãno, Pilato pʉame wiyonucũñupʉ̃ jĩcãʉ̃ preso jorica wiipʉ macããcʉ̃, judío majã na caboʉre. Bairi Jesure cʉ̃ wiyogamiñupʉ̃. \v 18 Bairo cʉ̃ caátigamiatacʉ̃ãrẽ, nipetiro camasã pʉame bairo boesuparã: \p —¡Bairo mʉ áperigʉ! ¡Barrabás roquere jããrẽ mʉ wiyobojagʉ! —qũĩ awaja jʉ̃goyuparã. \p \v 19 Barrabás pʉame ti macãrẽ ãcʉ̃, na quetiupaʉ gobiernorẽ rocagʉ, bairi tunu camasãrẽ na pajĩãrĩ, preso jorica wiipʉ ãñupʉ̃ tie wapa. \v 20 Pilato pʉame Jesure cawiyogaʉ ãnirĩ tunu na ĩnemoñupʉ̃: \p —Jesure cʉ̃ yʉ wiyogʉ. \p \v 21 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ to macããna netõõjãñurõ qũĩ awajayuparã: \p —¡Yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuaturotiya! \p \v 22 Tunu na ĩnemoñupʉ̃: \p —Cariape yʉ quetibʉjʉya: ¿Dise ũnie carorije cʉ̃ ásupari? Yʉa, ãnirẽ roro cʉ̃ caátiere yʉ bócañaẽtĩña. Bairi cʉ̃ cayasimasĩrõ maniña. Baipʉa, cʉ̃ yʉ baperotigʉ. Cʉ̃rẽ na cabape yaparoro, cʉ̃ yʉ wiyorotigʉ —na ĩñupʉ̃ merẽ itiani majũ. \p \v 23 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, “¡Yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuatu rotiya!” jĩrĩã bʉtioro jãñurĩ ĩ awajanemoñuparã. Bairi to macããna, sacerdote majã quetiuparã, bairi aperã camasã mena, bʉtioro na caawajaro jʉ̃gori, na caborore bairo baiyuparo. \v 24 Bairi Pilato pʉame, “Torecʉ, na caborore bairo yʉ átigʉ,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. \v 25 Bairi cárcel caãcʉ̃ gobiernorẽ carocagamirĩcʉ̃, camasãrẽ capajĩãrĩcʉ̃rẽ cʉ̃ wiyorotiyupʉ. Bairo átiri, Jesure yua, na caborore bairo na átirotiyupʉ. \s1 Jesús es crucificado \r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Jn 19.17-27) \p \v 26 Bairi yua, Jesure cʉ̃ neásúparã, yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuatugarã. Bairo áná, Simón cawãmecʉcʉre cʉ̃ ñeñuparã, Jesús yucʉpãĩrẽ cʉ̃ pʉsabojáto, ĩrã. Mai, Simón pʉame Cirene yepa macããcʉ̃ ãñupʉ̃. Ti rʉ̃mʉrẽ aperopʉ caãniatacʉ etaʉ baiyupʉ Jerusalén macãrẽ. Bairi Jesús berore cʉ̃ yucʉpãĩrẽ pʉsa ásúpʉ Simón. \p \v 27 Jesure na capapuarátóre, capããrã camasã na ʉsayuparã. Bairi carõmia na mena caãna pʉame, roro Jesure na caátigaro ĩñarĩ, bʉtioro tʉ̃goña yapapuari, otiʉsayuparã. \v 28-29 Bairo na caotiro ĩñarĩ, Jesús pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃ na, rõmirĩrẽ: \p —Mʉjãã, Jerusalén macããna rõmirĩ. Roro yʉ cabaipeere tʉ̃goña yapapuaeticõãña. Popiye mʉjãã cabaipa rʉ̃mʉrĩ etagaro. Ti rʉ̃mʉ caetaro, ati macã macããna rõmirĩ atore bairo ĩgarãma: ‘Ʉseanirĩ niñama carõmia capũnaacʉti masĩẽna, capũnaa mána, capũnaa ũpũõẽna.’ Roro tʉ̃goña yapapuari bairo ĩgarãma. Bairi mʉjãã majũã roro mʉjãã cabaipeere, mʉjãã pũnaa cʉ̃ã roro na cabaipee pʉamerẽ tʉ̃goña yapapuari otiya. Yʉre, ‘Roro baiyami,’ ĩ otieticõãña. \v 30 Ti rʉ̃mʉ caetaro, camasã pʉame riagamirã, ‘¡Ʉ̃tã yucʉre jããrẽ to tãnio reató!’ ãmeo ĩgarãma. \v 31 Yʉ, caroaro caácʉ ãnirĩ yucʉ cacatiricʉre bairo yʉ ãniña. Bairo caãcʉ̃rẽ yʉre na caátimasĩata, nocãrõ roro netõõrõ na átigarãma ati macã macããnarẽ, yucʉ cajĩnirĩcʉre bairo caãnarẽ —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 32 Jesús mena na neásúparã caʉ̃mʉa pʉgarã roro caánarẽ, Jesús mena na cʉ̃ãrẽ yucʉpãĩpʉ na papuaturegarã. \v 33 Bairi yua, La Calavera na caĩrõpʉ etarã, Jesure yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuatuyuparã. Cʉ̃ mena, roro caána cʉ̃ãrẽ na papuatuyuparã, jĩcãʉ̃ cariape nʉgõãrẽ, apei caãcõ nʉgõãrẽ. \v 34 Bairo yucʉpãĩpʉ tusaʉ, Jesús pʉame Diore qũĩñupʉ̃: \p —Caacʉ, ãnoa roro na caátiere masĩẽtĩñama. Bairi tiere na masiriyobojaya —qũĩñupʉ̃. \p To caãna soldaua pʉame cʉ̃ jutirore nipetirã caborã ãnirĩ, número tiirire ãmeo wẽnuniñuparã. Bairo átiri na majũ masĩñuparã Jesús jutirore canepaʉre. \v 35 Camasã nipetiro to caãna Jesure qũĩñajoyuparã. Bairi tunu carotimasĩrĩ majã cʉ̃ã qũĩñajori roro qũĩ boyeti epeyuparã: \p —Aperãrẽ na netõũpʉ̃. Bairi ãmerẽ cʉ̃ majũã cʉ̃ netõáto. Mesías, Dios cʉ̃ cabesericʉ majũ cariape cʉ̃ caãmata, cʉ̃ majũã netõõmasĩbujioʉmi —qũĩ boyetiepeyuparã. \p \v 36 Soldaua cʉ̃ã qũĩ boyetiepeyuparã. Cʉ̃tʉ etari, ʉse oco carorijere, “¡Ʉ̃jʉ̃, etiya!” qũĩ epeyuparã. \v 37 Tunu atore bairo qũĩnemoepeyuparã: \p —¡Mʉ, judío majã Quetiupaʉ Rey mʉ caãmata, mʉ majũã mʉ netõmasĩbujioʉ! Mʉ netõẽtĩña —qũĩ epeyuparã. \p \v 38 Tunu bairoa Jesús rʉpoa buire yucʉpãĩ woaturicapãĩrẽ papuatuyuparã. Tipãĩpʉre atore bairo ĩ woaturique tusayuparo: \sc ÃNI JUDÍO MAJÃ QUETIUPAɄ REY NIÑAMI\sc*, ĩ woaturique tusayuparo. \p \v 39 Jesús mena na capapuaatacʉ jĩcãʉ̃ Jesure tutiri atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —¡Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ majũ mʉ caãmata, mʉ majũã mʉ netõõbujioʉ! Jãã cʉ̃ãrẽ mʉ netõõbujioʉ. Mʉ netõõmasĩẽcʉ̃ —qũĩñupʉ̃. \p \v 40-41 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cʉ̃ mena macããcʉ̃ apei pʉame qũĩ tutiyupʉ cʉ̃ bapare: \p —Mʉ, cariacoapaʉ nimicʉ̃ã, ¿Dios mena mʉ tʉ̃goña qũẽnogaetiyati mai? Marĩã, roro caãna ãnirĩ marĩ buicʉtiya. Bairi marĩrẽ pajĩãrã átiyama. Ãni roque dise ũnie carorije caápei niñami —qũĩñupʉ̃. \p \v 42 Cabero Jesús pʉamerẽ qũĩñupʉ̃: \p —Jesús, mʉ carotimasĩrĩpaʉ etaʉ, yʉre mʉ masiritiepa. \p \v 43 Bairo cʉ̃ caĩrõ, qũĩñupʉ̃ Jesús pʉame: \p —Cariape mʉrẽ ñiña: Ati rʉ̃mʉa yʉ mena mʉ ãnigʉ, Diotʉ, nocãrõ caroaro caãnopʉ —qũĩñupʉ̃. \s1 Muerte de Jesús \r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Jn 19.28-30) \p \v 44-45 Merẽ yua, pasaribota caãno, caãno tʉsaroa yua, naitĩãcoásúparo ati yepa nipetiropʉ. Yoaro naitĩãñuparõ. Bairi muipʉ bauesupʉ. Ñamicã, tres de la tarde caãno majũ tunu busuyuparo. Tunu bairoa templo wii arʉare ẽñotaricaro jutii asero carecomacã woocoasuparo. \v 46 Bairo cabairo bero yua, Jesús pʉame bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo ĩñupʉ̃: \p —¡Caacʉ, yʉ yeri pũnarẽ yʉ bocáñeña! \p Atore bairo ĩ yaparo, riacoásúpʉ Jesús. \p \v 47 Soldaua quetiupaʉ capitán pʉame cabaiatajere ĩñarĩ, atore bairo Diore qũĩ basapeoyupʉ: \p —Cariapea ãnia, Jesús carorije caápei majũ nimiupĩ —ĩñupʉ̃. \p \v 48 Tunu bairoa camasã nipetiro to caãna tie cabaiatajere caĩñaatana ãnirĩ, bʉtioro tʉ̃goña yapapuari na cotiare pari tunuásúparã, Diore tʉ̃goñabobori. \v 49 Bairi Jesús baparã caãnana cʉ̃ã nipetiro, aperã carõmia Galilea yepa macããna Jesure caʉsaátíatana pʉame toa tuari jõpʉ̃ã ĩñacõãnucũñuparã cabaiatajere. \s1 Jesús es sepultado \r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Jn 19.38-42) \p \v 50 Mai, ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ cañuʉ José cawãmecʉcʉ. Arimatea cawãmecʉti macã macããcʉ̃ ãñupʉ̃. Ti macã pʉame Judea yepapʉre ãñuparõ. Cʉ̃ cʉ̃ã, quetiuparã, Junta Suprema majã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ãñupʉ̃. \v 51 Mai, José pʉame Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caetarore cacotei ãñupʉ̃. Bairi cʉ̃ mena macããna quetiuparã roro na caátiatajere caboetimiatacʉ ãñupʉ̃. \v 52 Bairi yua, Pilato tʉpʉ átí, Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ yarocagʉ, cʉ̃ jẽniásúpʉ. \v 53 Cabero yua, José pʉame Jesure, yucʉpãĩpʉ catusaʉre cʉ̃ ruioyupʉ. Bairo cʉ̃ átiri, jutii asero lino mena, cʉ̃ ũmañupʉ̃. Bairo átiri bero, ʉ̃tã opepʉ Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ cũñupʉ̃. Áti yaparori, ʉ̃tãpãĩ mena tubiatoyupʉ. Ti ope pʉame mai, aperã cayasirãrẽ cacũroca mani ope ãñuparõ. \v 54 Ti rʉ̃mʉ pʉame ãñuparõ judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ jʉ̃goye macã rʉ̃mʉ. Ti rʉ̃mʉ ñamicã merẽ judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ etagaro baiyuparo. Bairi qũẽno weyopeyogarã baiyuparã, na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye. \p \v 55 Bairi carõmia Galilea yepa macããna Jesure caʉsaátíatana cʉ̃ã ásúparã, Jesure ʉ̃tã opepʉ na cayarore ĩñaráná. Na, rõmirĩ pʉame Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ na cacũatapaʉre masĩgarã, ĩñarã ásúparã. \v 56 Bairo ĩña yaparori bero, na caãni wiiripʉ tunucoásúparã. Topʉ etarã yua, caroaro cajʉtiñurĩjẽrẽ qũẽnoñuparã Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ na capiopeopeere. Bairo áti yaparori bero, yerijãñuparã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩcãrõrẽã bairo. \c 24 \s1 La resurrección de Jesús \r (Mt 28.1-10; Mr 16.1-8; Jn 20.1-10) \p \v 1 Cabero yua, judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ bero, ape semanarẽ na capaajʉ̃gori rʉ̃mʉ ãñuparõ. Bairi ti rʉ̃mʉ caãno, ñamirõcãcã cajʉtiñurĩjẽ caqũẽnoatana rõmirĩ pʉame masã opepʉ ásúparã, cajutiñurĩjẽrẽ Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ pioturáná. Aperã rõmirĩ cʉ̃ã na bapacʉti ásúparã na mena. \v 2 Bairo ti masã opere etarã yua, ĩñajoyuparã. Ti opere na cabiaatatii, ʉ̃tã tii tupãworicaropʉ bauyuparo. \v 3 Bairo cabairoi, ti opepʉ jããñuparã. Marĩ Quetiupaʉ rupaʉri ãnajẽ pʉame mañuparõ yua, na caĩñaata. \v 4 Bairo cʉ̃ rupaʉri ãnajẽ camanoi yua, bʉtioro tʉ̃goñacõã maniásuparã. Dope bairo áti masĩẽsuparã. Bairo na baiãno, pʉgarã caʉ̃mʉa natʉ etanʉcãñuparã. Na pʉame jutii caasiriyarije cayowerijere jãñañuparã. \v 5 Bairi carõmia pʉame bʉtioro uwiri murĩcũmucoásúparã yepapʉ. Bairo na caáto, atore bairo na ĩñuparã caʉ̃mʉa pʉame: \p —¿Nopẽĩrã cariaricarã ãnanarẽ na cacũrõpʉ cacatirea mʉjãã macãñati? \v 6 Jesús atore maniñami. Merẽ caticoayami. ¿Galileapʉ mʉjãã caãno, cʉ̃ cabaipeere mʉjããrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉriquere mʉjãã masĩẽtĩñati? \v 7 Atore bairo mʉjããrẽ ĩwĩ: ‘Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre, carorije caánarẽ yʉ jorocagarãma, yʉre yucʉpãĩpʉ na capapuaturocaparore bairo ĩrã. Bairo yʉ na caátirocamiatacʉ̃ãrẽ, itia rʉ̃mʉ bero yʉ caticoagʉ tunu,’ mʉjãã ĩ quetibʉjʉwĩ —na ĩ quetibʉjʉyuparã ángelea majã. \p \v 8 Bairo na caĩrõpʉ, tʉ̃goña bócayuparã Jesús narẽ riagʉ jʉ̃goye cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ. \v 9 Bairo tʉ̃goñabócari yua, macãpʉ tunucoásúparã. Topʉ etarã, Jesús cʉ̃ cabuerã, pʉga wãmo peti rʉpore jĩcã pẽnirõ cãnacãʉ̃ apóstolea caãnarẽ nipetirije na caĩñaatajere na quetibʉjʉyuparã. Aperã cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉyuparã. \v 10 Narẽ caquetibʉjʉri majã rõmirĩ pʉame ãñuparã: María Magdalena, Juana, apeo María, Santiago paco, aperã carõmia cʉ̃ã ãñuparã. \v 11 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, apóstolea majã pʉame cariape na tʉ̃goesuparã. “Bairo ĩcõãrã mʉjãã ĩña,” na ĩcõãñuparã. \p \v 12 Bairo cariape na catʉ̃goetimiatacʉ̃ãrẽ, Pedro pʉame atʉátí ĩñaʉ ásúpʉ masã opere. Bairi topʉ jãátí ĩñañupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩñarõ, mañuparõ Jesús rupaʉri ãnajẽ. Jutii aseri Jesure na caũmamiataje jeto ãñuparõ. Bairi tie jeto caãno ĩña acʉari, cʉ̃ wiipʉ tunucoásúpʉ. Bʉtioro tʉ̃goñarĩqũẽ pairi tʉ̃goñamani ásúpʉ, tie cabaiatajere ĩñarĩ. \s1 En el camino a Emaús \r (Mr 16.12-13) \p \v 13 Ti rʉ̃mʉ caãnoa pʉgarã Jesús cʉ̃ cabuemirĩcãrã pʉame Emaús na caĩrĩ macãpʉ áná baiyuparã. Pʉga wãmo peti rʉpore jĩcã pẽnirõ cãnacã kilómetros majũ yoaro átáto ãñuparõ Jerusalén macã pʉame. \v 14 Topʉ áná, na pʉame Jesús cʉ̃ baiatajere bʉsʉpai ásúparã. \v 15 Bairo na cabʉsʉtutuátó, Jesús pʉame na ẽmʉetari, na mena átutuásúpʉ cʉ̃ cʉ̃ã. \v 16 Bairo cʉ̃rẽ ĩñamirãcʉ̃ã, “Jesús niñami,” ĩ masĩẽsuparã mai. \v 17 Bairi yua, Jesús pʉame na jẽniñañupʉ̃: \p —¿Ñe ũnie quetire mʉjãã bʉsʉpaiyati? ¿Nopẽĩrã mʉjãã tʉ̃goñarĩqũẽ paiyati? —na ĩñupʉ̃. \p \v 18 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ Cleofas cawãmecʉcʉ qũĩñupʉ̃: \p —¿Ati rʉ̃mʉrĩ Jerusalén macãpʉ cabaiatajere mʉ jetoa mʉ tʉ̃goetiyati? Nipetiro ati yepa macããna masĩrãma. \p \v 19 Bairo na caĩrõ, Jesús pʉame bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Dope to baiati? —na ĩñupʉ̃. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñuparã: \p —¿Jesús, Nazaret macããcʉ̃ cʉ̃ cabaiatajere mʉ tʉ̃goetiyati? Cʉ̃ pʉame profeta ãmi. Capee caátijẽñomasĩ ãmi. Cʉ̃ caquetibʉjʉrije cʉ̃ã ñumajũcõãwʉ̃. Bairi Dios, camasã cʉ̃ã nipetiro cʉ̃ mena ʉseaninucũwã. \v 20 Bairo cʉ̃ cabaimiatacʉ̃ãrẽ, quetiuparã sacerdote majã, aperã marĩ quetiuparã mena, cʉ̃ ñerĩ cʉ̃ nuniwã romano majãrẽ, cʉ̃ na capajĩãrõrẽ borã. Bairo átiri, yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuatu rocarotiwã. \v 21 Jãã pʉame, ‘Cʉ̃ã, ati yepa, Israel yepare caẽmarĩ majãrẽ carocapaʉ majũ ãnigʉmi,’ jãã ĩ tʉ̃goñamiwʉ̃. Merẽ yua, itia rʉ̃mʉ netõcoaya, cʉ̃rẽ na capajĩã rocaatato bero. \v 22 Bairãpʉa, jãã pʉame jãã tʉ̃goacʉacoapʉ, jãã mena macããna rõmirĩ jĩcããrã, ‘Catiupi,’ jããrẽ na caĩquetibʉjʉro jʉ̃gori. Na pʉame cʉ̃ rupaʉri ãnajẽrẽ ʉ̃tã opepʉ na cacũrĩcãrõpʉ cabusuripaʉaca ĩñaráupa. \v 23 Bairo topʉ etarã yua, Jesús rupaʉri ãnajẽ camanoi, jãã tʉpʉ quetibʉjʉrã etaama: ‘Ángelea majãrẽ jãã ĩñaapʉ̃, “Catiyami Jesús,” jãã ĩãma,’ jãã ĩ quetibʉjʉama. \v 24 Bairo na caĩrõ tʉ̃gori jĩcããrã jãã mena macããna ĩñaráupa Jesús masã opepʉ. Topʉ na caetaro, nipetiro jããrẽ na caĩatatorea bairo baiuparo, na caĩñaata. Bairãpʉa, Jesús pʉamerẽ qũĩñaetiuparã —qũĩ quetibʉjʉyuparã Jesure. \p \v 25 Bairo na caĩquetibʉjʉro tʉ̃gori, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuemirĩcãrãrẽ: \p —¡Rʉsamajũcõãña mai mʉjããrẽ mʉjãã catʉ̃gomasĩpetipee! Marĩ ñicʉ̃jãã na caĩwoatucũrĩqũẽ nipetirijere, ¿nocãrõpʉ cariapea mʉjãã tʉ̃gopeyorãati? \v 26 ¿Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ, cʉ̃ pacʉtʉ cʉ̃ catunuápáro jʉ̃goye ati yepapʉ popiye cʉ̃ cabaipeere cʉ̃ cũẽsupari? ¿Bairo mee ato na quetibʉjʉyayupari profeta majã ãnana? —na ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 27 Bairo na ĩ yaparori bero, na quetibʉjʉ jʉ̃goyupʉ Jesús cõñarĩcãrõrẽ bairo. Bairi cʉ̃ cabaipeere Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉwoatucũrĩqũẽpʉi quetibʉjʉ jʉ̃goacʉ́, profeta majã na caquetibʉjʉwoatucũrĩqũẽpʉ quetibʉjʉ jãnañupʉ̃. \p \v 28 Bairi yua, Jesús cʉ̃ cabuemirĩcãrã na caátí macãpʉ na caetaro, Jesús pʉame netõácʉ́re bairo baiyupʉ. \v 29 Bairo cʉ̃ canetõámiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ cabuemirĩcãrã pʉame bairo qũĩñuparã: \p —Netõápéina. Jãã mena ati ñamirẽ mʉ tuagʉ. Merẽ ñamicãpʉ niña. Naiorõpʉ baiya —qũĩñuparã. \p Bairo na caĩrõ tʉ̃go, wiipʉ jããñupʉ̃, na mena tuagʉ. \v 30 Cabero mesapʉ ʉgagarã na caruiro, Jesús pʉame pããrẽ neñupʉ̃. Nerĩ, Diore jẽniñupʉ̃. Jẽni yaparo, pããrẽ na peebato nuniñupʉ̃ cʉ̃ cabuemirĩcãrãrẽ. \v 31 Bairo cʉ̃ caátopʉ merẽ yua, “Jesús niñami,” ĩ masĩjʉ̃goyuparã. Bairo cʉ̃ na caĩñamasĩmiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame yasicoasupʉ. Tunu baunemoesupʉ cʉ̃ cabuemirĩcãrãrẽ. \v 32 Bairo cʉ̃ cabairo ĩñarĩ, atore bairo ãmeo ĩñuparã: \p —Dios cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ marĩrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉro, ¿tie meerẽ áto marĩ yeri cʉtiupari? Marĩ yeri caroaro tʉ̃goñao joroque marĩ átiami, maapʉ marĩ caátó —ãmeo ĩñuparã na majũ. \p \v 33 Bairo ĩrĩ bero, jicoquei tunucoásúparã Jerusalén macãpʉ, na yarãrẽ quetibʉjʉráná. Topʉ etarã, Jesús cʉ̃ cabuemirĩcãrã pʉga wãmo peti rʉpore jĩcã pẽnirõ cãnacãʉ̃ apóstolea majã neñarĩ caãnarẽ na etayuparã. \v 34 Bairo na etari, na ĩñuparã: \p —Cariapea marĩ Quetiupaʉ cariacoatacʉ nimicʉ̃ã, catiupi. Simón cʉ̃ã qũĩñaupĩ —na ĩñuparã. \p \v 35 Na ĩ yaparo, maapʉ Jesús narẽ cʉ̃ cabuiaetaatajere na quetibʉjʉyuparã. Tunu bairoa Jesús pããrẽ narẽ cʉ̃ cabatoro cʉ̃rẽ na caĩñamasĩátaje cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉyuparã. \s1 Jesús se aparece a los discípulos \r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Jn 20.19-23) \p \v 36 Bairo mai tiere na caquetibʉjʉãnitoyea, Jesús pʉame na recomacãpʉ buiaetayupʉ. Buiaetari atore bairo ĩ jẽniñupʉ̃: \p —Caroa yericʉtaje mʉjããrẽ cʉ̃ joáto Dios. \p \v 37 Jesús cʉ̃ cabuemirĩcãrã pʉame qũĩña acʉacoasuparã. Cʉ̃ uwijãñuñuparã, “Jesús wãtĩ ãcʉ̃mi,” ĩrã. \v 38 Bairo na cauwiro ĩñarĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩrã yʉre mʉjãã ĩñaacʉayati? ¿Nopẽĩrã, “Jesús mee niñami,” mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati mai? \v 39 Ĩñañijate yʉ wãmorĩrẽ, bairi yʉ rʉpoori cʉ̃ãrẽ. Yʉa, Jesús yʉ ãniña. Pãñarĩ ñiñañijate. Espíritu yʉ caãmata, õwãã mani, rupaʉ mani, yʉ baibujioʉ. Cʉ̃ mee ãnirĩna, õwãã cʉti, rupaʉ cʉti yʉ baiya. \p \v 40 Bairo na ĩna, na ĩñoñupʉ̃ Jesús cʉ̃ rʉpori, cʉ̃ wãmoorĩ cʉ̃ãrẽ, cʉ̃ na capapuaata opeere. \v 41 Bairo na cʉ̃ caĩñomiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ cabuemirĩcãrã pʉame cariapea tʉ̃goesuparã mai. Cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ ʉseanirõ tʉ̃gomirãcʉ̃ã, tʉ̃go mawijiacõãñuparã. Bairo na cabairo ĩñarĩ, atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃: \p —¿Ʉgarique ũnie atore mʉjãã cʉ̃goetiyati? \p \v 42 Bairo cʉ̃ caĩrõ yua, wai pʉ̃õrĩcʉ̃rẽ cʉ̃ nuniñuparã. \v 43 Na canunirõ yua, nerĩ, petiro cʉ̃ cabuemirĩcãrã na caĩñarõ ʉgayupʉ. \v 44 Ʉga yaparori bero, na ĩnemoñupʉ̃ tunu: \p —Yʉre cabaiataje atore bairo mʉjãã mena ãcʉ̃, yʉ caĩrĩqũẽ baiapʉ: “Nipetiro yʉre bairo baigʉmi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũñarĩqũẽ, bairi profeta yaye cʉ̃ã, bairi salmos tutiri macããjẽ cʉ̃ã nipetiro bairo baipeticoagaro yʉre na caĩquetibʉjʉ woatucũñarĩqũẽ,” mʉjããrẽ ñiwʉ̃. \p \v 45 Bairo cʉ̃ caĩrõpʉ, tʉ̃goña bócayuparã Dios ya tutipʉ na caquetibʉjʉcũñarĩqũẽrẽ. \v 46 Bairo na cabairoi, atore bairo na ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Atore bairo ĩ quetibʉjʉyupa mai: “Dios cʉ̃ cajoʉre roro cʉ̃ átiyasiogarãma. Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, itia rʉ̃mʉ bero tunu catigʉmi. \v 47 Bairi cʉ̃ cacatiro bero, cʉ̃ yarã pʉame cʉ̃ yaye quetire quetibʉjʉ batopeticõãgarãma nipetiro ati yepa macããnarẽ. Jerusalén macãĩ cʉ̃ yaye quetire quetibʉjʉ jʉ̃gogarãma. ‘Roro mʉjãã caátiere bʉsʉqũẽnoña mʉjãã yerire Dios mena, mʉjããrẽ cʉ̃ canetõõparore bairo ĩrã,’ na ĩ quetibʉjʉgarãma,” ĩ woatu quetibʉjʉyupa profeta majã. \v 48 Mʉjãã merẽ atiere caquetibʉjʉmasĩrã mʉjãã ãniña. \v 49 Bairi mʉjãã yeripʉ yʉ jogʉ yeri tutuariquere, yʉ Pacʉ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo. Bairi mai, ati macã, Jerusalén macãpʉa mʉjãã ãnicõãwã, yeri tutuarique jõbui ʉmʉrecóo macããjẽ caatíparo jʉ̃goye. \s1 Jesús sube al cielo \r (Mr 16.19-20) \p \v 50 Cabero Jesús na jʉ̃goásúpʉ macã camanopʉ. Betaniapʉ na jʉ̃goásúpʉ. Topʉ etari, Jesús pʉame cʉ̃ wãmorĩrẽ ñumʉgõrĩ, Diore na jẽnibojayupʉ: “Caroare cʉ̃ jonemoáto mʉjããrẽ marĩ Pacʉ Dios,” na ĩñupʉ̃. \v 51 Bairo ĩãcʉ̃na, na wʉweyori, ʉmʉrecóo pʉamerẽ wãmʉcoásúpʉ. \v 52 Bairo cʉ̃rẽ qũĩroari bero, tunucoásúparã Jerusalén macãpʉ ʉseanirĩqũẽ mena yua. \v 53 Jesús cʉ̃ cabuericarã pʉame templo wiipʉ tocãnacã rʉ̃mʉa ánucũñuparã, Diore cʉ̃ basapeoráná. \p Tocãrõã ñiña.