\id JHN - Carapana NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h SAN JUAN \toc1 El Evangelio Según San Juan \toc2 San Juan \toc3 Jn \mt2 El Evangelio Según \mt1 SAN JUAN \c 1 \s1 La Palabra de Dios hecha hombre \p \v 1 Tirʉ̃mʉpʉ ati yepa caãniparo jʉ̃goyepʉa merẽ ãnicõã jʉ̃goyupi Cristo, Dios macʉ̃, Dios Yaye Quetire Caquetibʉjʉ Majũ cawãmecʉcʉ. Cʉ̃ pʉame merẽ Dios mena ãnicõãñupĩ. Cʉ̃ cʉ̃ã Dios ãñupĩ. \v 2 Caãni jʉ̃goripaʉpʉa cʉ̃ cʉ̃ã merẽ Dios mena ãnicõãñupĩ. \v 3 Dios, cʉ̃ macʉ̃ jʉ̃gori nipetirijere ásupi. Ati yepapʉre caãnie nipetirije cʉ̃ jʉ̃gori cʉ̃ caátaje jeto niña. Dise ũnie cʉ̃ jʉ̃gori mee cʉ̃ caátaje manimajũcõãña. \v 4 Yeri capetietiere cajopaʉ majũ niñami Dios macʉ̃. Bairo caãcʉ̃ ãnirĩ ati yepa macããnarẽ na cajĩñawoʉre bairo niñami. Cʉ̃ caquetibʉjʉrique jʉ̃gori camasã, tiere catʉ̃goʉsarã pʉame caroaro ãnimasĩñama. \v 5 Bairo Dios macʉ̃ cajĩñawoʉre bairo caãcʉ̃ pʉame carorã canaitĩãrõpʉre bairo caãnarẽ na jĩñawo etaʉ baiyami. Cʉ̃ caquetibʉjʉrijere cateerã canaitĩãrõpʉ caãnarẽ bairo caãna pʉame cʉ̃ bʉsʉnetõ masĩẽtĩñama. \p \v 6 Ãmi jĩcãʉ̃ camasocʉ Juan cawãmecʉcʉ. Cʉ̃ pʉame Dios cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoricʉ ãmi. \v 7 Dios macʉ̃, ati yepa macããnarẽ cajĩñawoʉre bairo caãcʉ̃ majũ cʉ̃ caatípeere caquetibʉjʉ jʉ̃goyetipaʉ ãmi Juan. Dios macʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉpeere camasã cariape na tʉ̃goʉsaáto ĩ, Dios cʉ̃ caquetibʉjʉjʉ̃goyetirotijoricʉ ãmi. \v 8 Baipʉa Juan, ti yepa macããnarẽ cajĩñawoʉre bairo caãcʉ̃ mee ãmi. Dios pʉame cʉ̃ macʉ̃ cajĩñawoʉre bairo caãcʉ̃ cʉ̃ caatípeere cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoricʉ ãmi Juan. \v 9 Bairi Dios macʉ̃, caroaro cariape caãcʉ̃, cajĩñawoʉre bairo caãcʉ̃ majũ, ati yepa macããna nipetirore Dios yaye quetire quetibʉjʉacʉ́ asúpi. \p \v 10 Bairi, Dios Yaye Quetire Caquetibʉjʉ Majũ cawãmecʉcʉ ati yepapʉre etayupi. Dios mena ati yepare caátacʉ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ati yepa macããna pʉame, “Cʉ̃ã niñami Dios macʉ̃,” cʉ̃rẽ ĩ masĩẽma. \v 11 Cʉ̃ caáta yepa macããna tʉpʉ etayupi. Bairo natʉ cʉ̃ caetamiatacʉ̃ãrẽ, na pʉame jĩcã nʉgõã cʉ̃ boema. Cʉ̃ yarã cʉ̃ boema. \v 12 Bairo aperã cʉ̃ boeti, jĩcããrã pʉame cʉ̃ bojãñuñupã. Na pʉamerẽ caroa wãme na ãnirotiwĩ. Dios pũnaa majũ na ãnirotiwĩ, cʉ̃ mena catʉ̃goñatutuarã pʉamerẽ. \v 13 Camasã pũnaa cʉtajere bairo ãmerĩñama. Camasã na caátaje mena na caborije mena pũnaa cʉtiyama. Dios pũnaa pʉame roque cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori cʉ̃ pũnaa caãna niñama. \p \v 14 Bairi, Dios Yaye Quetire Caquetibʉjʉ Majũ cawãmecʉcʉ ati yepapʉ buia etayupi. Marĩrẽã bairo ati rupaʉ cacʉ̃goʉ buiaetari, marĩ camasã mena ãmi. Bairo marĩ mena ãni yua, bʉtioro marĩ maiwĩ. Tunu bairoa cariape jeto quetibʉjʉnucũwĩ. Jãã pʉame cʉ̃ caasiyarijere jãã ĩñawʉ̃. Dios macʉ̃ majũ cʉ̃ caãnoi, cʉ̃ pacʉ cʉ̃rẽ cʉ̃ cajorije caasiyarijere jãã ĩñawʉ̃. \v 15 Juan Bautista pʉame Dios macʉ̃ yaye quetire quetibʉjʉ, atore bairo ĩwĩ: “Ãni niñami mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉjʉ̃goyetiricʉ: ‘Yʉ bero caetaʉ yʉ jʉ̃goye caãnacʉ̃ ãñupĩ. Bairo cʉ̃ cabairoi, cʉ̃ paarique pʉame, yʉ paarique netõjãñurõ caãnimajũrĩjẽ niña.’” \p \v 16 Dios pʉame capee caátimasĩ ãnirĩ ape wãme, ape wãme caroare cʉ̃ cajorije marĩ nipetirãrẽ marĩ jonucũwĩ. \v 17 Moisés ãnacʉ̃ pʉame cʉ̃ carotiriquere cũñupĩ marĩ ñicʉ̃jãã ãnana mena. Jesucristo pʉame roque marĩrẽ ĩñamairĩ, marĩtʉ etawĩ, caroaro cariape átiãnajẽrẽ marĩ ĩñogʉ. \v 18 Ni pʉame Diore caĩñarĩcʉ̃ mácʉ̃mi. Bairo cʉ̃ cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Dios macʉ̃ jĩcãʉ̃ã caroaro cʉ̃ mena ãninucũñupĩ. Cʉ̃ pʉame cʉ̃ pacʉre marĩ masĩõ joroque marĩ átiyami. \s1 Juan el Bautista da testimonio de Jesucristo \r (Mt 3.11-12; Mr 1.7-8; Lc 3.15-17) \p \v 19 Bairi Jerusalén macã macããna judío majã quetiuparã pʉame Juan Bautista tʉpʉ na joyuparã sacerdote majãrẽ, bairi levita majã cʉ̃ãrẽ. “¿Ñamʉ majũ mʉ ãniñati?” Juarẽ qũĩ jẽniñarotirã, cʉ̃tʉ na joyupa. \v 20 Juan pʉame cariapea bairo na ĩ quetibʉjʉwĩ: \p —Yʉa, Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ mee yʉ ãniña —na ĩwĩ. \p \v 21 Tunu cabero qũĩ jẽniñanemowã: \p —Toroque, ¿ñamʉ majũ mʉ ãniñati? ¿Tirʉ̃mʉpʉ macããcʉ̃ profeta Elías cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ tunu catitunurĩ mee mʉ ãniñati? —qũĩ jẽniñawã. \p Juan pʉame: \p —Cʉ̃ mee yʉ ãniña —na ĩwĩ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, qũĩ jẽniñanemowã tunu: \p —Toroquere, ¿ñamʉ majũ mʉ ãniñati? “¿Jĩcãʉ̃ profeta Dios cʉ̃ cajopaʉ atígʉmi ati yepapʉre,” marĩ ñicʉ̃jãã ãnana na caĩquetibʉjʉjʉ̃goyetiricʉ mee mʉ ãniñati? —qũĩwã Juarẽ. \p Bairo na caĩjẽniñarõ, Juan pʉame: \p —Cʉ̃ mee yʉ ãniña —na ĩwĩ. \p \v 22 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo qũĩ jẽniñanemowã tunu: \p —Toroquere, ¿ñamʉ majũ mʉ ãniñati? Jããrẽ cariapea quetibʉjʉya, jããrẽ cajoatanarẽ cariapea na jãã caquetibʉjʉnetõmasĩparore bairo. \p \v 23-24 Bairo na caĩrõ, atore bairo na ĩwĩ Juan: \p —Yʉa, Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ cawoatu jʉ̃goyecʉtacʉ yʉ ãniña. Atore bairo ĩ woatu quetibʉjʉyayupi: “Bairo ĩgʉmi desierto cayucʉmanopʉ caãnicõãniatacʉ: ‘Marĩ Quetiupaʉ yoaro mee etagʉmi. Torecʉ, caroaro cariape ãnicoteya. Camasã na quetiupaʉ cʉ̃ caetaparo jʉ̃goye cʉ̃ caatípawãrẽ na caqũẽnoyurorea bairo mʉjãã cʉ̃ã caroaro áticoteya,’ ĩ woatu quetibʉjʉ jʉ̃goyetiyayupi Isaías ãnacʉ̃ yʉ caquetibʉjʉpeere,” na ĩwĩ Juan, cʉ̃rẽ Jerusalén macããna fariseo majã na cajẽniñarotijoatanarẽ. \p \v 25 Tunu atore bairo qũĩ jẽniña nemowã: \p —Toroquere ñerẽ ácʉ, Mesías Dios cʉ̃ cajoʉ ãmerĩmicʉ̃ã, Elías ãnacʉ̃ ãmerĩmicʉ̃ã, profeta ãmerĩmicʉ̃ã, ¿nopẽĩ camasãrẽ na mʉ bautiza nucũñati? \p \v 26-27 Bairo na caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo na ĩ quetibʉjʉwĩ Juan: \p —Yʉ paarique niña camasãrẽ oco mena yʉ cabautizarije. Yʉ bero caetaʉ, mʉjãã watoa caãcʉ̃, mʉjãã camasĩẽcʉ̃ paarique pʉame roque, yʉ paarique to cañumiatacʉ̃ãrẽ, ñunetõgaro. Cʉ̃ roque yʉ netõrõ caãnimajũʉ̃ niñami. Bairi yʉ pʉame jĩcãrõ tʉ̃ni yʉ átipeyo masĩẽtĩña —na ĩ quetibʉjʉwĩ Juan. \p \v 28 Bairo bairi atie nipetiro baiwʉ Betania cawãmecʉti macãpʉ. Ti macã pʉame Rio Jordán ape nʉgõã muipʉ cʉ̃ cawãmʉatí nʉgõãpʉ ãmʉ Juan cʉ̃ cabautizaricaro pʉame. \s1 Jesús, el Cordero de Dios \p \v 29 Ti rʉ̃mʉ busuri rʉ̃mʉ caãno cʉ̃ tʉpʉ Jesús cʉ̃ caetarore qũĩñawĩ Juan. Bairo qũĩña yua, atore bairo jãã ĩwĩ cʉ̃tʉ caãnarẽ: “¡Qũĩñaña cʉ̃rẽ! Ãnia niñami Cordero oveja macʉ̃rẽ bairo Dios cʉ̃ cacũrĩcʉ̃ cawãmecʉcʉ. Oveja na canuʉ cawĩmaʉ Diopʉre na cajoemʉgõjonucũrĩcʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃ niñami. Cʉ̃ã, cʉ̃ cariápee jʉ̃gori ati ʉmʉrecóo macããna nipetiro roro na caátiere camasiriyobojapaʉ majũ niñami. \v 30 Ãni niñami mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉjʉ̃goyetiricʉ: ‘Yʉ bero caetaʉ yʉ jʉ̃goye caãnacʉ̃ ãñupĩ. Bairo cʉ̃ cabairoi, cʉ̃ capaarije yʉ paarique netõjãñurõ caãnimajũrĩjẽ nigaro.’ \v 31 Yʉ cʉ̃ã, ‘Cʉ̃ã niñami Dios macʉ̃,’ ñi masĩẽpʉ̃ mai. Bairo ĩ masĩẽtĩmicʉ̃ã, Israel yepa macããna cʉ̃rẽ na camasĩparore bairo ĩ, oco mena na yʉ bautizaʉ atíapʉ,” jãã ĩwĩ Juan, jãã, cʉ̃tʉ caãnarẽ. \p \v 32 Ĩ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Espíritu Santo, Dios Yeri majũ ʉmʉrecóo caacʉ́ pʉame buare bairo bau ruiatíri, ãni Jesús buipʉ etapeami. \v 33 Yʉa, mai cʉ̃ yʉ masĩẽpʉ̃. Bairo yʉ camasĩẽtĩmiatacʉ̃ãrẽ, Dios oco mena yʉre cabautiza rotijoricʉ pʉame atore bairo ñiwĩ: ‘Jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉrẽ miñagʉ yʉ Yeri Espíritu Santo baurui etari cʉ̃ buipʉ caetapeaecoʉre. Cʉ̃ã nigʉmi camasã yeripʉ Espíritu Santore cajomasĩ,’ ñi quetibʉjʉwĩ Dios. \v 34 Bairo Dios yʉre cʉ̃ caĩquetibʉjʉricarore bairoa ñiñaña ãmerẽ. Bairo caĩñaʉ ãnirĩ mʉjããrẽ cariape ñiña: Cʉ̃ã niñami Dios macʉ̃,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Juan, jãã, cʉ̃tʉ caãnarẽ. \s1 Los primeros discípulos de Jesús \p \v 35 Ti rʉ̃mʉ cabusuri rʉ̃mʉ caãno, ãmi Juan tunu cʉ̃ cabautiza ãninucũrõpʉ. Jãã, pʉgarã Juan cʉ̃ cabuerã cʉ̃ã jãã ãmʉ cʉ̃ mena. \v 36 Bairi cʉ̃ mena jãã caãno, Jesús jããrẽ cʉ̃ canetõátó ĩñarĩ, atore bairo jãã ĩwĩ Juan: \p —¡Ãnirẽ qũĩñaña! Ãnia niñami Cordero oveja macʉ̃rẽ bairo Dios cʉ̃ cacũrĩcʉ̃ cawãmecʉcʉ —jãã ĩwĩ Juan Bautista. \p \v 37 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, Juarẽ cʉ̃ jãã aweyocoápʉ́. Jesús berore jãã ʉsacoápʉ́, jãã pʉgarã, Juan cʉ̃ cabuemiatana pʉame. \v 38 Bairo jãã caʉsaro, Jesús pʉame jãã ãmejorenʉcã ĩña, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —¿Ñerẽ borã, yʉre mʉjãã ʉsayati? \p Bairo cʉ̃ caĩrõ: \p —Rabuni, ¿noopʉ mʉ caãnipaʉ to ãniñati? —cʉ̃rẽ jãã ĩ jẽniñawʉ̃. \p \v 39 Bairo jãã caĩjẽniñarõ tʉ̃goʉ, atore bairo jãã ĩwĩ Jesús: \p —Tiaya yʉ mena. Yʉ bapa cʉtirásá. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ mena jãã acoápʉ́. Bairo cʉ̃ caãnipaʉre etarã, cʉ̃ mena jãã ãnicõã naioapʉ̃, merẽ ñamicããcãpʉ caãno jʉ̃gori yua. \p \v 40 Mai, yʉ mena macããcʉ̃ yʉre bairo Juan mena caãnimirĩcʉ̃ cabero Jesús yaye quetire catʉ̃goʉsaʉ Andrés pʉame Simón Pedro bai ãmi. \v 41 Bairi cʉ̃ pʉame jicoquei cʉ̃ jʉ̃gocʉ Simorẽ cʉ̃ macãʉ̃ ácʉ́ baiwĩ. Bairo cʉ̃ bócaʉ yua, atore bairo qũĩñupĩ: \p —Mesías cawãmecʉcʉre jãã bócaapʉ. (Mai, Mesías, atore bairo ĩgaro ĩña: “Cristo, Dios cʉ̃ cabesericʉ ati yepapʉre cʉ̃ cajoricʉ,” ĩgaro ĩña.) \p \v 42 Cabero Andrés pʉame cʉ̃ jʉ̃gocʉ Simorẽ cʉ̃ piietawĩ Jesús tʉpʉ. Bairi Jesús, Simorẽ qũĩñarĩ, atore bairo qũĩwĩ: \p —Simón mʉ ãniña Juan macʉ̃. Ãmerẽ Cefas mʉ wãmecʉtigʉ. (Mai, Cefas pʉame, “Pedro” ĩgaro ĩña.) \s1 Jesús llama a Felipe y a Natanael \p \v 43 Ti rʉ̃mʉ cabusuri rʉ̃mʉ caãno, Jesús pʉame, “Galilea yepapʉ yʉ ágʉ,” ĩ tʉ̃goñawĩ. Bairo topʉ ácʉ́, Felipe cawãmecʉcʉre cʉ̃ bocaetari atore bairo qũĩwĩ: \p —Jito. Yʉ mʉ bapacʉtiroapa. \p \v 44 Mai, cʉ̃, Felipe pʉame Betsaida cawãmecʉti macã macããcʉ̃ ãmi. Pedro, cʉ̃ bai Andrés mena ti macã macããna ãma. \v 45 Bairi Felipe pʉame Natanaere cʉ̃ piiámí. Bairo cʉ̃ tʉpʉ etaʉ, atore bairo qũĩñupĩ: \p —Dios yaye quetibʉjʉrica tutipʉ Moisés ãnacʉ̃, bairi profeta majã ãnana na cawoatujʉ̃goyeticũrĩcʉ̃rẽ jãã bócaapʉ. Cʉ̃ã, Jesús cawãmecʉcʉ, José macʉ̃, Nazaret macã macããcʉ̃ niñami —qũĩñupĩ Felipe. \p \v 46 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo qũĩñupĩ Natanael Felipere: \p —¿Mʉ catʉ̃goñaata, Nazarepʉre jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cañuʉ cʉ̃ ãnicʉti? \p Felipe pʉame Natanaere bairo qũĩñupĩ: \p —Jito yʉ mena. Topʉ mʉ tʉ̃goñabesegʉ —qũĩñupĩ Felipe Natanaere. \p \v 47 Bairo cabero Jesús Natanael cʉ̃ caetaro ĩñaʉ, atore bairo qũĩwĩ cʉ̃tʉ caãnarẽ: \p —Merẽ atíyami Israel macããcʉ̃ majũ jĩcãrõ tʉ̃ni caĩbʉsʉnucũʉ̃ —na ĩwĩ. \p \v 48 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo qũĩ jẽniñawĩ Natanael Jesure: \p —¿Dope bairi yʉ mʉ masĩñati? \p Jesús pʉame bairo qũĩwĩ: \p —Mʉ ñiñawʉ̃ Felipe mʉrẽ cʉ̃ capiiparo jʉ̃goye, higuera cawãmecʉtii roca mʉ caãno. \p \v 49 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃goʉ, Natanael pʉame qũĩwĩ: \p —Cabuei, ¡Dios macʉ̃ mʉ ãniña, ati yepa Israel macããna quetiupaʉ Rey majũ mʉ ãniña! \p \v 50 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo qũĩnemowĩ Jesús Natanaere: \p —¿“Higuera yucʉ rocapʉ mʉ ñiñawʉ̃,” yʉ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, “Dios macʉ̃ã niñami,” yʉre mi nʉcʉ̃bʉgoyati? Cabero yʉ caátimasĩrĩjẽ netõjãñurõ caroa macããjẽrẽ miñagʉ —qũĩwĩ Jesús Natanaere. \p \v 51 Bairo qũĩ yaparoʉ, atore bairo na ĩnemowĩ Jesús cʉ̃tʉ caãnarẽ: \p —Cariapea mʉjããrẽ ñiña: Cabero ʉmʉrecóo capãnʉcãrõ mʉjãã ĩñagarã. Bairo capãnʉcãrõ ĩñarã, Diotʉ macããna ángelea majã yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ buipʉre ruiatí, bairi tunu wãmʉá na cabairo cʉ̃ãrẽ mʉjãã ĩñajogarã. \c 2 \s1 Una boda en Caná de Galilea \p \v 1 Cabero itia rʉ̃mʉ bero caãno Galilea yepapʉ Caná cawãmecʉti macãpʉ to macããna na cawãmo jiyari bose rʉ̃mʉ qũẽnowã. Jesús paco cʉ̃ã topʉ ãmo. \v 2 Bairi Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerã cʉ̃ã, na capiijoatana ãnirĩ, topʉ jãã ãmʉ, ti bose rʉ̃mʉ caãnorẽ. \v 3 Bairo bose rʉ̃mʉ na caáto, na caetirije ʉse oco peticoapʉ. Bairo capetiro ĩñarĩ, cʉ̃ paco pʉame atore bairo qũĩwõ Jesure: \p —Macʉ̃, etirique ʉse oco peticoaya. \p \v 4 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo cõ ĩwĩ Jesús cʉ̃ pacore: \p —¿Caaco, dopẽĩõ bairo yʉ miñati? Dios cʉ̃ catutuarije camasãrẽ yʉ caáti ĩñoparo etaetiya mai. \p \v 5 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ paco pʉame ti wii macããna caʉse oco tĩã coterãrẽ atore bairo na ĩwõ: \p —Mʉjããrẽ cʉ̃ caátirotiri wãme cãrõ cʉ̃ mʉjãã áti ʉsawa. \p \v 6 Mai, topʉ ãmʉ jĩcã wãmo peti jĩcã pẽnirõ cãnacã jotʉri, ʉ̃tã jotʉri. Capaca rʉri nocãrõ cincuenta, o setenta litro majũ caoco jeri rʉri ãmʉ tocãnacãrʉpʉa. Judío majã caroarã nigarã Dios cʉ̃ caĩñajoro, tirʉ macããjẽ oco mena na causanucũrĩrʉri ãmʉ. \v 7 Bairo cabairo yua, Jesús pʉame atore bairo na ĩwĩ ti wii macããna catĩã coterãrẽ: \p —Atie jotʉʉre oco mena pio jiroya. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo áma. Caroaro piojirocõãwã. \v 8 Bairo na caáti yaparoro ĩñaʉ, atore bairo na ĩwĩ tunu: \p —Bairi yua, bose rʉ̃mʉ cajʉ̃goácʉ tʉpʉ jeánája petoaca tirʉ macããjẽrẽ, cʉ̃ etiñaáto —na ĩwĩ Jesús. \p Na pʉame, “jaʉ,” ĩrãna, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo petoaca cʉ̃ jeámá bose rʉ̃mʉ cajʉ̃goácʉre. \p \v 9 Bairo bose rʉ̃mʉ cajʉ̃goácʉ pʉame tiere etiñañupʉ̃. Merẽ, tie oco pʉame ʉse oco majũ jẽñacoasupa. Mai, “Jesús cʉ̃ caátiataje niña,” ĩ masĩẽsupi. Catĩã coteri majã jeto masĩwã, na majũã ocore capiojãatana ãnirĩ. Bairi bose rʉ̃mʉ cajʉ̃goácʉ pʉame cawãmojiyaatacʉre cʉ̃ piijoyupʉ. \v 10 Atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Camasã nipetiro bose rʉ̃mʉ caãno nipetirore ʉse oco caroa pʉamerẽ na tĩã jʉ̃gonucũñama. Cabero na capiijoatana pairo na caetituaro bero roque, ʉse oco cabʉgoro macããjẽ ũnierẽ na tĩãnucũñama. Mʉ pʉame ʉse oco caroa pʉamerẽ mʉ rʉgaupa, tame —qũĩñupʉ̃ ti bose rʉ̃mʉ cajʉ̃goácʉ cawãmo jiyatacʉre. \p \v 11 Bairo bairi ato Galilea yepapʉ Caná cawãmecʉti macãpʉ atie Jesús cʉ̃ caáti ĩñorĩqũẽ pʉame cʉ̃ cawãma átijẽño ĩñoo jʉ̃gorique majũ ãmʉ. Bairo ácʉ, camasãrẽ na ĩñowĩ nocãrõ cʉ̃ catutuarijere. Bairo cʉ̃ caáti ĩñorõ, jãã, cʉ̃ cabuerã cʉ̃ã caroaro cariape cʉ̃ jãã tʉ̃gojʉ̃gowʉ. \p \v 12 Tipaʉ bero ámí Jesús Capernaum cawãmecʉti macãpʉ. Cʉ̃ mena ámá cʉ̃ paco, bairi cʉ̃ bairã cʉ̃ã. Jãã, cʉ̃ cabuerã cʉ̃ã cʉ̃ mena jãã ápʉ́. Bairi ti macãpʉre nocãnacã rʉ̃mʉ mea jãã ãmʉ. \s1 Jesús purifica el templo \r (Mt 21.12-13; Mr 11.15-18; Lc 19.45-46) \p \v 13 Jãã, judío majã bose rʉ̃mʉ Pascua jãã caĩrĩ rʉ̃mʉ caetagaro caãno, Jerusalén macãpʉ ámí Jesús. \v 14 Bairo topʉ etaʉ, templo capairi wii ñubuerica wiipʉ jãámí. Ti wiire jããetari, to macããna wecʉare, ovejare, buare nunirĩ cawapatari majãrẽ na ĩñawĩ. Tunu bairoa aperã moneda tiirire cawasoari majã na caruiropʉ caãna cʉ̃ãrẽ na ĩñawĩ. \v 15 Bairo na caáto ĩñaʉ, bapericawẽẽ qũẽnowĩ Jesús yʉta wẽẽrĩ mena. Bairo tiwẽẽ mena waibʉtoare nunirĩ cawapatarãrẽ na bape acurewiyojowĩ ti wii pupea caãniatanarẽ. Na ovejare, na wecʉa cʉ̃ãrẽ na acurewiyojowĩ. Moneda tiirire cawasoari majã yaye dinero tiirire mabato recõãwĩ. Na mesarire tujerecũ peyocõãwĩ. \v 16 Bairo átiri, atore bairo na ĩwĩ buare canuni wapatarãrẽ: \p —¡Mʉjãã cawapatarijere jeánája! Yʉ Pacʉ ya wiire apeye nunirĩcã wiire bairo ápericõãña —na ĩwĩ. \p \v 17 Bairo cʉ̃ caáto ĩñarĩ, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame Dios yaye quetibʉjʉrique na cawoatucũrĩqũẽrẽ jãã tʉ̃goña bócawʉ. Atore bairo ĩ quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñañupã Jesús cʉ̃ caátipeere mai: “Caacʉ, mʉ ya wiire bʉtioro yʉ qũẽnogʉ, aperã ti wiire roro na ápericõãto ĩ.” \p \v 18 Bairo cʉ̃ caáto ĩñarĩ, judío majã quetiuparã pʉame atore bairo qũĩ jẽniñawã Jesure: \p —“Cariape Dios cʉ̃ carotiro mena jʉ̃gori nunirĩ majãrẽ na acurewiyojoʉmi Jesús,” jãã caĩmasĩparore bairo ĩ, ¿di wãme átijẽñorĩqũẽrẽ jããrẽ miñoʉati? —qũĩ jẽniñawã Jesure judío majã quetiuparã. \p \v 19 Bairo na caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Ati wiire rocacõãña. Bairo mʉjãã carocamiatacʉ̃ãrẽ, itia rʉ̃mʉ bero yʉ pʉame yʉ qũẽno yerijãgʉ tunu —na ĩwĩ Jesús. \p \v 20 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, judío majã quetiuparã pʉame bairo qũĩwã tunu: \p —Marĩ ñicʉ̃jãã ãnana ati wiire yoaro majũ qũẽnoñupã cuarenta y seis cʉ̃marĩ majũ. ¿Mʉ pʉame ñerẽ ácʉ, itia rʉ̃mʉ beroa mʉ qũẽnocũʉ̃ áti? —qũĩwã Jesure. \p \v 21 Mai, Jesús ti wiire ĩ, cʉ̃ majũã cʉ̃ rupaʉ pʉamerẽ ĩ quetibʉjʉ masĩõgʉ ĩmiwĩ. \v 22 Bairo Jesús na capajĩã rocaricʉ nimicʉ̃ã, itia rʉ̃mʉ bero nemo cacatii cʉ̃ caãno, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame tie cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ jãã tʉ̃goñabócawʉ. Bairo tʉ̃goñabócarã yua, Dios yaye cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ cariapea jãã tʉ̃gowʉ. Jesús yaye cʉ̃ãrẽ cariapea jãã tʉ̃gowʉ. \s1 Jesús conoce a todos \p \v 23 Bairo capããrã camasã Jerusalẽpʉ Pascua bose rʉ̃mʉ caãno caneña etaatána pʉame Jesús cʉ̃ caáti ĩñorĩjẽrẽ ĩñarã, “Dios cʉ̃ cajoricʉ niñami,” qũĩ tʉ̃goñaroawã Jesure. \v 24 Bairo na catʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, na mena tʉ̃goña ʉseaniemi Jesús. Cʉ̃ pʉame camasã nipetirore na yeripʉ na catʉ̃goñarĩjẽrẽ tʉ̃goñamasĩ peyocõãwĩ. \v 25 Camasã na caátiãnierẽ aperã cʉ̃rẽ na caquetibʉjʉro boemi Jesús. Cʉ̃ pʉame camasã nipetiro na yeripʉ na catʉ̃goñarĩjẽrẽ tʉ̃goñamasĩ peyocõãwĩ. \c 3 \s1 Jesús y Nicodemo \p \v 1 Jĩcãʉ̃ ãmi fariseo majã mena macããcʉ̃ Nicodemo cawãmecʉcʉ. Cʉ̃ pʉame judío majã quetiuparã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ caãnimajũʉ̃ ãmi. \v 2 Torecʉ, cʉ̃ pʉame jĩcã ñami caãno Jesure cʉ̃ jẽniñagʉ, cʉ̃ tʉpʉ ásúpʉ. Bairo cʉ̃tʉ etari, atore bairo qũĩñupʉ̃ Nicodemo Jesure: \p —Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mena Dios cʉ̃ camanicõãta, ape wãme cʉ̃ caátijẽñorĩjẽ manibujioro. Bairo mʉ caátijẽñorĩjẽrẽ ĩñarã, “Jesús mena niñami Dios,” jãã ĩ tʉ̃goñamasĩcõãña. Tunu bairoa, “Camasãrẽ cʉ̃ quetibʉjʉáto ĩ, mʉrẽ joʉ ásupi Dios,” jãã ĩ masĩña —qũĩñupʉ̃ Nicodemo Jesure. \p \v 3 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesús: \p —Cariape mʉrẽ ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pʉame tunu cʉ̃ cabuia nemoeticõãta, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre eta masĩẽtĩgʉmi. \p \v 4 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, Nicodemo pʉame qũĩ jẽniñañupʉ̃ Jesure: \p —¿Cabʉcʉ marĩ caãno beropʉ marĩã ñerẽ ána pʉgani cãrõ marĩ paco paropʉ tunu marĩ bʉtijã buiamasĩbujiocʉti? \p \v 5 Jesús pʉame bairo qũĩñupʉ̃: \p —Cariapea mʉrẽ ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ oco mena, bairi Espíritu Santo mena cʉ̃ã cʉ̃ cabuianemoeticõãta, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre etamasĩẽtĩgʉmi. \v 6 Camasã na capũnaacʉna, camasã pũnaa majũ niñama. Dios pũnaa roque Espíritu Santo cʉ̃ catutuarije jʉ̃gori cʉ̃ pũnaa majũ niñama. \v 7 Bairi, “Camasã na cawãma buia jʉ̃goricarore bairoa na cabuianemopee boya,” mʉ yʉ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gomawijiaeticõãña. \v 8 Wĩno pʉame noo caboropʉ papuya. Bairo tie cabʉsʉro tʉ̃gomasĩmirãcʉ̃ã, noopʉ caatíere, o noo caátíere marĩ masĩẽtĩña. Ĩñarĩqũẽ mee niña wĩno. Torea bairo niñama nipetiro camasã Espíritu Santo jʉ̃gori cabuianucũrã cʉ̃ã. Narẽ Espíritu Santo cʉ̃ cajããrõ ĩñamasĩã maa —qũĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 9 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩ jẽniñanemoñupʉ̃ tunu Nicodemo Jesure: \p —¿Ñe ũnie jʉ̃gori Espíritu Santo mena buianemorĩqũẽ to ãnicʉti? \p \v 10 Jesús pʉame bairo qũĩñupʉ̃: \p —¿Mʉ, Israel yepa macããnarẽ Dios yaye quetire caquetibʉjʉjʉ̃goʉ nimicʉ̃ã, tiere mʉ masĩẽtĩñati? \v 11 Cariape mʉrẽ ñiña: Jãã camasĩrĩjẽrẽ mʉjããrẽ jãã quetibʉjʉnucũña. Jãã caĩñarĩqũẽ cʉ̃ãrẽ mʉjããrẽ jãã quetibʉjʉnucũña. Bairo cariapea mʉjããrẽ jãã caquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame tiere mʉjãã tʉ̃goʉsaetinucũña. \v 12 Ati yepa macããjẽrẽ mʉjãã yʉ caquetibʉjʉro cariape yʉ mʉjãã tʉ̃goroaetiya. Bairi ʉmʉrecóo macããjẽ Dios yayere yʉ caquetibʉjʉata roquere, nemojãñurõ mʉjãã tʉ̃gomasĩẽna. \p \v 13 “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ camasocʉ ʉmʉrecóopʉre cawãmʉñarĩcʉ̃ mácʉ̃mi. Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ jeto ʉmʉrecóopʉ caãnacʉ̃ yʉ rui apʉ́ ati yepapʉre. Bairi ʉmʉrecóo macããjẽ Dios yayere yʉ masĩña. \v 14-15 Bairi tirʉ̃mʉpʉre cayucʉmani yepapʉre Moisés ãnacʉ̃ ãñarẽ bairo cabauʉ cʉ̃ cawericʉre yucʉpʉ cʉ̃ papuatuyupi. Torea bairo yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ cʉ̃ã yucʉpãĩpʉ yʉ papuatu rocaecogʉ, nipetiro camasã yʉre catʉ̃goʉsarã na canetõmasĩparore bairo ĩ. Bairi nipetirã yʉre catʉ̃goʉsarã yeri capetieti pũnarẽ cʉ̃gogarãma. Ãnicõã nigarãma tocãnacã rʉ̃mʉa,” qũĩñupʉ̃ Jesús Nicodemorẽ. \s1 El amor de Dios para el mundo \p \v 16 Dios pʉame ati ʉmʉrecóo macããna nipetiro camasãrẽ bʉtioro maiñami. Bairo marĩrẽ mairĩ, cʉ̃ macʉ̃ jĩcãʉ̃ã cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ joyupi ati yepapʉre, nipetirã cʉ̃ macʉ̃rẽ catʉ̃goʉsarã na yasieticõãto ĩ. Cʉ̃ mena caroaro ãnicõã ninucũgarãma tocãnacã rʉ̃mʉa. \v 17 Dios ati ʉmʉrecóo macããna nipetiro cabuicʉna na ãmarõ ĩ mee, cʉ̃ joyupi cʉ̃ macʉ̃rẽ. Narẽ cʉ̃ netõbojato ĩ roque, cʉ̃ joyupi Dios ati yepapʉre. \p \v 18 Ni ũcʉ̃ Dios macʉ̃rẽ catʉ̃goʉsaʉ ñe ũnie cawapa cʉ̃goecʉre bairo cʉ̃ tuao joroque ásupi Dios. Cʉ̃ macʉ̃rẽ catʉ̃goʉsaena roque carorije wapa cacʉ̃gorã cayasiparã majũ tuacõãñama merẽ. \v 19 Cʉ̃rẽ catʉ̃goʉsaena popiye catãmʉoparã majũ niñama. Atore bairo niña: Jesucristo jĩñabusuricarore bairo caãcʉ̃ cʉ̃ caató, cʉ̃ boesupa. Roro átaje pʉamerẽ cʉ̃ netõrõ bomirã, canaitĩãrõpʉ caãnarẽ bairo ãñupã. \v 20 Nipetiro carorije caátinucũrã Dios macʉ̃ jĩñabusuricarore bairo caãcʉ̃rẽ qũĩña tejãñuñupã. Cʉ̃ tʉpʉ ãnigaetinucũñupã, roro yasioropʉ na caátiãninucũrĩjẽrẽ Jesús pʉame baujaropʉ to ãnipeticoao joroque cʉ̃ caáperiparore bairo ĩrã. \v 21 Dios yaye cariape quetire catʉ̃goʉsarã pʉame Dios macʉ̃ tʉpʉ ãniganucũñama, “Nipetiro na caátie Dios cʉ̃ caborore bairoa átaje niña,” camasã na caĩmasĩparore bairo ĩrã. \s1 Juan el Bautista vuelve a hablar de Jesús \p \v 22 Cabero Judea cawãmecʉti yepapʉ cʉ̃ cabuerãrẽ, jãã jʉ̃go ámí Jesús. Topʉ etari, jĩcã yʉtea cãrõ camasãrẽ na jãã bautiza ãmʉ. \v 23 Bairo topʉ jãã caãno, Juan Bautista cʉ̃ã Salim cawãmecʉti macã tʉpʉ, Enón cawãmecʉti macã majũrẽ bautizaʉ ãcʉ̃ baiyupʉ. Topʉre pairo oco ãñuparõ. Bairi camasã cʉ̃ tʉpʉ etayuparã, cʉ̃ bautiza rotirã etarã yua. \v 24 Mai, atie nipetirije baiyupa cʉ̃, Juarẽ preso jorica wiipʉ na cajoparo jʉ̃goye. \p \v 25 Bairo jĩcã rʉ̃mʉ Juarẽ na cañeparo jʉ̃goye, cʉ̃ cabuerã pʉame apei judío majõcʉ mena bʉsʉyuparã, cʉ̃ bʉsʉnetõgarã. Judío majã caroaro ãnigarã Dios cʉ̃ caĩñajoro oco mena na caátinucũrĩjẽrẽ ãmeo bʉsʉpẽniñuparã na majũ. \v 26 Bairo ãmeo bʉsʉpẽni yaparo, Juan tʉpʉ ásúparã. Bairo cʉ̃tʉ eta, atore bairo qũĩ quetibʉjʉyuparã Juarẽ: \p —Jããrẽ cabuei, tirʉ̃mʉjãñurõã Rio Jordán ape nʉgõãpʉ mʉ mena caãniatacʉ, jããrẽ mʉ caquetibʉjʉricʉ pʉame ãmerẽ camasãrẽ na bautizaʉ átiupʉ cʉ̃ cʉ̃ã. Bairo cʉ̃ caáto, nipetiro camasã cʉ̃rẽ ʉsarã baiuparã —qũĩñuparã Juarẽ cʉ̃ cabuerã, Jesús cʉ̃ caátiãnierẽ quetibʉjʉrã. \p \v 27 Bairo na caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Juan: \p —Dios cʉ̃ carotieticõãta, camasã cʉ̃ ʉsaetibujiorãma. \v 28 Mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉriquere mʉjãã tʉ̃goricarã. “Yʉa, Mesías, Dios cʉ̃ cabesericʉ mee yʉ ãniña,” mʉjããrẽ ñiwʉ̃. Yʉa, cʉ̃ jʉ̃goye cʉ̃ cajojʉ̃goricʉ yʉ ãniña. \v 29 Ape wãme ĩcõñarĩ atore bairo mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgʉ: Jĩcãʉ̃ camasocʉ cʉ̃ nʉmo caãnipaore cõ cʉ̃ cawãmo jiyari rʉ̃mʉ caãno cʉ̃ yao majũ tuayamo. Cʉ̃ bapa cʉ̃ mena macããcʉ̃ cõ mena cʉ̃ cawãmo jiyaro ĩñaʉ, ʉseani nemoʉmi. Jesús pʉame cawãmo jiyaricʉre bairo caãcʉ̃ niñami. Camasã cʉ̃rẽ caʉsarã pʉame, cʉ̃ nʉmo, cʉ̃ cawãmo jiyaricore bairo caãna niñama. Bairi, yʉ, Jesús mena macããcʉ̃ ãnirĩ, camasã cʉ̃rẽ na caʉsaro ĩñaʉ, yʉ ʉseani nemoña. \v 30 Jesús pʉame tocãnacã rʉ̃mʉ nemojãñurõ caãnimajũʉ̃ ãninutuagʉmi. Yʉ pʉame roque nemorõ cabʉgoro macããcʉ̃ yʉ caãnicõãnutuapee majũ niña —ĩcõñarĩ na ĩ quetibʉjʉyupʉ Juan cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 El que viene de arriba \p \v 31 Jesús, ʉmʉrecóopʉ caatácʉ ãnirĩ, nipetirã netõrõ caãnimajũʉ̃ niñami. Noo ati yepa macããcʉ̃ pʉame roque ati yepa macããjẽ jetore quetibʉjʉ masĩñami. Cʉ̃, ʉmʉrecóopʉ caatácʉ ãnirĩ nipetirã netõrõ caãnimajũʉ̃ niñami. \v 32 Ʉmʉrecóopʉ cʉ̃ caĩñarĩqũẽrẽ, cʉ̃ catʉ̃gorique cʉ̃ãrẽ quetibʉjʉyami. Cʉ̃ caquetibʉjʉrije pʉame cariape majũ to caãnimiatacʉ̃ãrẽ, tiere cariape tʉ̃goetiyama camasã. \v 33 Jĩcããrã niñama bairãpʉa cʉ̃ yaye quetire cariape catʉ̃goʉsarã. Bairo catʉ̃goʉsarã ãnirĩ, “Cariape quetibʉjʉyami,” ĩ tʉ̃goña masĩñama. \v 34 Dios pʉame Espíritu Santo cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ bʉtioro majũ cʉ̃ joyupi Jesure, ati yepapʉ cʉ̃ cajoricʉre. Bairo cʉ̃ cajoroi, Jesús pʉame caroaro cariape quetibʉjʉnucũñami Dios yaye quetire. \v 35 Dios cʉ̃ macʉ̃rẽ mairĩ, nipetiro rotimasĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ joyupi. \v 36 Torecʉ, noo macããcʉ̃ Jesure catʉ̃goʉsaʉ pʉame merẽ yeri capetieti pũnarẽ cʉ̃goyami. Apei, Jesure catʉ̃goʉsagaecʉ roque tie yeri capetieti pũnarẽ cʉ̃goetiyami. Popiye cʉ̃ baio joroque cʉ̃ átigʉmi Dios, cʉ̃ macʉ̃rẽ cʉ̃ catʉ̃goʉsaetie wapa. \c 4 \s1 Jesús y la mujer de Samaria \p \v 1 Cabero camasã capããrã majũ Jesure na catʉ̃goʉsarijere tʉ̃goyuparã fariseo majã. Tunu bairoa Juan Bautista cʉ̃ cabautizaricarã netõjãñurõ Jesús cʉ̃ cabautizarã pʉame na caãnierẽ tʉ̃goyupa. \v 2 (Mai, Jesús pʉame camasãrẽ na bautizaemi. Jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame roque cʉ̃ carotiro jʉ̃gori na jãã bautizawʉ.) \v 3 Bairi Jesús pʉame, “Yʉ cabairijere masĩcõãñama fariseo majã,” ĩ tʉ̃goñarĩ, Judea yepapʉ caãniatacʉ Galilea yepapʉ tunucoámí. \p \v 4 Bairo tunuácʉ́, Samaria yepapʉ cʉ̃ canetõápée ãmʉ. \v 5 Bairo netõácʉ́, Sicar cawãmecʉti macãpʉ etawĩ. Mai, ti macã tʉpʉ niña jãã ñicʉ̃ Jacob ãnacʉ̃ cʉ̃ macʉ̃ Josére cʉ̃ cacũrĩcã yepa majũ. \v 6 Ti yepapʉre niña oco warica ope, Jacob ãnacʉ̃ ya oco ope majũ. Bairo Jesús pʉame maarẽ caatímiatacʉ jʉtiri, ti opetʉre etanumu etawĩ. Muipʉ ʉmʉrecóo recomacã majũ cʉ̃ caãnipaʉ ãmʉ. \v 7-8 Mai, jãã cʉ̃ cabuerã pʉame jãã acoápʉ́ macãpʉ, apeye ũnie ʉgariquere wapatiráná. Topʉ jãã caãnitoye, jĩcãõ carõmio etayupo, ti ope macããjẽrẽ oco waao acó. Bairo cõ caetaro ĩñaʉ, atore bairo cõ ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Oco peeto yʉ joya. Yʉ cʉ̃ã yʉ etigaya. \p \v 9 Mai, ti yepapʉre jãã, judío majã, Samaria yepa macããna mena jãã ãmeo bʉsʉpẽnietinucũña. Bairi to macããcõ pʉame tie tʉ̃goñarĩ atore bairo qũĩñupõ Jesure: \p —¿Nopẽĩ mʉa, judío majõcʉ nimicʉ̃ã, yʉ, Samaria yepa macããcõrẽ yʉ mʉ oco jẽniñati? —qũĩñupõ. \p \v 10 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo cõ ĩñupʉ̃ Jesús carõmiorẽ: \p —Mʉa, Dios camasãrẽ cʉ̃ cajogarijere mʉ masĩẽtĩña. Yʉ cʉ̃ãrẽ mʉ masĩẽtĩña. Yʉre mʉ camasĩata roque, mʉ pʉame ocore yʉ mʉ jẽnibujioataco. Bairo yʉ mʉ cajẽniata, yʉ pʉame oco caticõã nio joroque caátiere mʉ yʉ jobujioatacʉ —cõ ĩñupʉ̃. \p \v 11 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, carõmio pʉame qũĩ jẽniñanemoñupõ tunu: \p —¿Ñe mena ocore mʉ waneiáti? Ati ope ʉ̃cʉ̃ãjãñuña. Bairi, ¿noopʉ oco cacaticõãninucũrĩjẽrẽ mʉ bocabujiocʉti? \v 12 Marĩ ñicʉ̃ Jacob ãnacʉ̃ ati ope macããjẽrẽ etinucũñañupĩ. Cʉ̃ pũnaa, cʉ̃ yarã, cʉ̃ canurã cʉ̃ã etinucũñañupã. Ati opere ati yepa macããnarẽ na cũñañupĩ Jacob ãnacʉ̃. ¿Mʉ pʉame roque cʉ̃ netõrõ caãnimajũʉ̃ mʉ ãniñati? —qũĩ jẽniñañupõ carõmio Jesure. \p \v 13 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo cõ ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Nipetiro ati opere caoco etirã pʉame bairoa ñeme jipicõãgarãma tunu. \v 14 Ni ũcʉ̃ atie oco yʉ cajogarijere caetii pʉame pʉgani cãrõ ñeme jipinemoetigʉmi tunu. Cʉ̃pʉre cʉ̃ yeripʉ oco tutuaro cawitipetietore bairo yeri tʉ̃goñatutuacõãnajẽ cʉ̃ãrẽ cʉ̃gocõã ninucũgʉmi. Tie jʉ̃gori caticõã ninucũgʉmi tocãnacã rʉ̃mʉ —cõ ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 15 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, carõmio pʉame bairo qũĩñupõ tunu: \p —Toroquere, tie ocore yʉ joya, pʉgani cãrõ yʉ cañemejipinemoetiparore bairo ĩ. Ati opepʉre pʉgani cãrõ oco wago yʉ bainemoetigo yua —qũĩñupõ Jesure. \p \v 16 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, atore bairo cõ ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Mai, mʉ manapʉre cʉ̃ pioja. Cʉ̃ piiri bero, atopʉ asá cʉ̃ mena. \p \v 17 Bairo cʉ̃ caĩrõ, carõmio pʉame atore bairo qũĩñupõ: \p —Camanapʉ mácõ yʉ ãniña. \p Jesús pʉame bairo cõ caĩrõ, bairo cõ ĩ yʉyupʉ: \p —“Camanapʉ mácõ yʉ ãniña,” mʉ caĩata, cariapea miña. \v 18 Jĩcã wãmo cãnacãʉ̃ majũ camanapʉ cʉtimirĩcõ mʉ ãniña. Ãme mʉ mena caãcʉ̃ cʉ̃ã mʉ manapʉ majũ mee niñami. Toreco, cariapea miña —cõ ĩñupʉ̃. \p \v 19 Bairo cʉ̃ caĩrõ, carõmio pʉame atore bairo qũĩñupõ Jesure. \p —Mʉ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, merẽ yʉ masĩña: Mʉa, profeta, Dios yaye quetire caquetibʉjʉri majõcʉ mʉ ãcʉ̃. \v 20 Bairi jãã, Samaria yepa macããna jãã ñicʉ̃jãã jicʉ ʉ̃tãʉ̃pʉ Diore cʉ̃ ñubuenucũñupã. Mʉjãã judío majã roque aperopʉ Jerusalẽpʉ mʉjãã ñubuenucũña —qũĩñupõ. \p \v 21 Bairo cõ caĩrõ, atore bairo cõ ĩñupʉ̃ Jesús: \p —Yʉ caĩrĩjẽrẽ cariape tʉ̃goya: Jicʉ ʉ̃tãʉ̃pʉ ápérimirãcʉ̃ã, o Jerusalén macãpʉ ápérimirãcʉ̃ã, marĩ Pacʉ Diore cʉ̃ mʉjãã cañubuemasĩpa rʉ̃mʉ cõñarõ baiya. \v 22 Mʉjãã, Samaria yepa macããna Diore tʉ̃gonucũmirãcʉ̃ã, cʉ̃ mʉjãã masĩẽtĩña. Jãã, judío majã roque Dios camasãrẽ cʉ̃ canetõgarije quetire cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩcãrã majũ ãnirĩ cʉ̃ jãã masĩña. \v 23 Bairi camasã caroaro cariape Diore na cañubuerica yʉtea etaro baiya. Merẽ ti yʉtea ãnijʉ̃goya. Bairi camasã noo na cañubuenucũrĩpaʉ jʉ̃gori mee, Espíritu Santo na yeripʉ cʉ̃ caãno jʉ̃gori pʉame roque Diore cʉ̃ ñubuegarãma. Tore bairo na cañubuero boyami Dios cʉ̃rẽ caroaro cariape cañubuerã pʉamerẽ. \v 24 Marĩ caĩñaecʉ̃ niñami Dios. Bairi cʉ̃rẽ caroaro cariape cañubuerã pʉame na yeri na catʉ̃goñarĩjẽpʉ roque cʉ̃rẽ cañubueparã niñama —cõ ĩñupʉ̃. \p \v 25 Bairo cʉ̃ caĩrõ, carõmio pʉame atore bairo qũĩñupõ Jesure: \p —Ape rʉ̃mʉ Mesías Dios cʉ̃ cabesericʉ, Cristo cawãmecʉcʉ cʉ̃ caetapeere yʉ masĩña. Cʉ̃, etaʉpʉ, cʉ̃ majũ nipetirijere marĩ quetibʉjʉgʉmi —qũĩñupõ. \p \v 26 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃goʉ, bairo cõ ĩ masĩõñupʉ̃ Jesús: \p —Yʉ, mʉ mena cabʉsʉpẽni, cʉ̃ã yʉ ãniña Cristo, Dios cʉ̃ cabesericʉ majũ —cõ ĩñupʉ̃ Jesús. \p \v 27 Bairo cõ cʉ̃ caĩquetibʉjʉripaʉa, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã, macãpʉ caʉgarique wapatiratána cʉ̃ tʉpʉ jãã etawʉ. Bairo etarã yua, dope bairo jãã ĩ tʉ̃goñamasĩẽpʉ̃, Jesús carõmio mena cʉ̃ cabʉsʉpẽnirõ ĩñarã. Bairi, “¿Ñe ũnierẽ mʉ átiyati?” jãã ĩ jẽniñaepʉ̃ Jesure. \v 28 Bairo carõmio pʉame jãã caetaro ĩñao, cõ oco warica jotʉre toa piti ropocõãwõ. Bairo piti ropo yaparo, macãpʉ acoámó. Topʉ etari, atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupo to macããnarẽ: \p \v 29 —Tiaya mʉjãã cʉ̃ã. Nipetiro ĩñarasá. Jõ jĩcãʉ̃ camasocʉ niñami dope bairo yʉ caátajere camasĩpeyocõãʉ̃. ¿Cristo, Dios cʉ̃ cabesericʉ mee cʉ̃ ãnibauyati? —na ĩ quetibʉjʉyupo. \p \v 30 Bairo na cõ caĩquetibʉjʉro tʉ̃gorã, to macããna pʉame ti macãrẽ witiá yua, jãã caãnopʉ etawã. \v 31 Mai, na caatípaʉa Jesure, “Ʉgariquere ʉgaya,” cʉ̃ jãã ĩmiwʉ̃. \p \v 32 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, atore bairo jãã ĩwĩ Jesús: \p —Yʉa, apeye ũnie ʉgarique yʉ cʉ̃goya mʉjãã camasĩẽtĩẽrẽ. \p \v 33 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame atore bairo jãã ãmeo ĩ bʉsʉwʉ: \p —¿Aperã merẽ ʉgariquere cʉ̃ na jeatíbaupari? —jãã ĩwʉ̃. \p \v 34 Bairo jãã caĩrõ tʉ̃goʉ, Jesús pʉame atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Dios, yʉre cajoʉ, cʉ̃ caborijere ácʉ yʉ átiya. Bairi jĩcãʉ̃ bʉtioro caʉgagatʉ̃goñaʉrẽ bairo yʉ cʉ̃ã yʉ cʉ̃ caátirotijoriquere yʉ átipeyogaya. \v 35 Atore bairo yʉ mʉjãã ĩña: Baparicãnacãʉ̃ muipʉa rʉsaya oterique caríca cʉtiparo jʉ̃goye. Bairo yʉ mʉjãã caĩmiatacʉ̃ãrẽ, ape wãme ĩcõñarĩ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉpa: Oteriquere ĩñañijate. Yʉra, merẽ jeriquepʉ niña. \v 36 Oterique rícare cajeri majõcʉ cʉ̃ capaarique wapa wapatagʉmi. Cʉ̃ capaarique wapa pʉame Dios cʉ̃ cajorije yeri capetieti pũna majũ niña. Bairo bairi oterique caotei, cabero cʉ̃ caoterique caríca cʉtopʉ tiere cajei cʉ̃ã pʉgarãpʉa ʉseanigarãma. \v 37 Camasã na caquetibʉjʉnucũrĩ wãmerẽ bairo cariape baiya: “Jĩcãʉ̃ jicoqueipʉa oteimi. Cabero cʉ̃ caoterique caríca cʉtopʉ apei jeimi tunu,” ĩ nucũñama camasã. \v 38 Mʉjãã, yʉ cabuerã, na caĩnucũrõrẽã bairo mʉjãã baiya. Mʉjããrẽ yʉ yaye quetire mʉjãã yʉ quetibʉjʉ rotijoya merẽ aperã na caquetibʉjʉjʉ̃goricarã tʉpʉ, caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni na catʉ̃gopeti jĩãtietaparore bairo ĩ. Mʉjãã, aperã na capaajʉ̃goriquepʉre capaayaparo petietabojarãrẽ bairo mʉjãã yʉ átirotijoya na watoapʉre. Bairi merẽ mʉjããrẽ masiriyoetiya mʉjãã yʉ caquetibʉjʉrotijorije yua —jãã ĩwĩ Jesús yua. \p \v 39 Bairi capããrã to macããna Samaria yepa macããna, “Nipetiro yʉ caátajere masĩpeyocõãñami Jesús,” carõmio cõ caĩrõ jʉ̃gori, qũĩroa jʉ̃gowã Jesure. \v 40 Bairo bairi Jesús tʉpʉ etarã, “Ápéricõãña,” qũĩwã Jesure. “Jãã mena mʉ tuagʉ mai,” bairo na caĩrõ tʉ̃goʉ, pʉga rʉ̃mʉ majũ na mena ãmi Jesús, narẽ bue ãcʉ̃. \v 41 Bairo Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, cʉ̃rẽ caĩroarã menarẽ ãninemowã capããrã to macããna camasã. \v 42 Na pʉame atore bairo cõ ĩwã carõmiorẽ: \p —Ñamicãã jããrẽ mʉ caquetibʉjʉataje jʉ̃gori Jesús mena jãã tʉ̃goñatutuajʉ̃goapʉ. Ãme roque jãã majũ cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gori, nemojãñurõ cʉ̃ mena jãã tʉ̃goñatutuaya. Cariape cʉ̃ã niñami ati ʉmʉrecóo macããna na carorije wapare canetõʉ̃ majũ —cõ ĩwã to macããna carõmiorẽ. \s1 Jesús sana al hijo de un oficial del rey \p \v 43 Bairi pʉga rʉ̃mʉ Samaria yepa macããna mena cʉ̃ caãniatato bero, Jesús Galilea yepapʉ acoámí. \v 44 Mai, Jesús, cʉ̃ majũ cʉ̃ caĩatatore bairo baiwʉ: “Ni ũcʉ̃ Dios yaʉ profetare cʉ̃ ya macã macããna cʉ̃ boenama. Noa majũ qũĩroaenama.” \v 45 Bairo bairi Jesús Galilea yepapʉ cʉ̃ caetaro ĩñarã, camasã to macããna pʉame caroaro cʉ̃ jẽniwã. Mai, na cʉ̃ã Jerusalẽpʉ Pascua bose rʉ̃mʉ ĩñarã etayupa. Topʉ Jesús cʉ̃ caáti ĩñorĩqũẽrẽ ĩñañupã. Bairo bairi caroaro qũĩña ʉseaniwã Jesure. \p \v 46 Bairo Jesús Galilea yepapʉ áñesẽã, Caná na caĩrĩ macãpʉ ocorea, ʉse oco majũ cʉ̃ caátijẽñorĩcã macãpʉ tunucoámí. Ti macãpʉre ãñupĩ jĩcãʉ̃ ti yepa quetiupaʉ rey roca carotimasĩ majũ. Cʉ̃ macʉ̃ pʉame bʉtioro riayupʉ ape macãpʉ Capernaupʉ. \v 47 Bairo bairi, “Jesús Judea yepapʉ caãniatacʉ Galilea yepapʉ etaupʉ,” na caĩrĩjẽrẽ queti tʉ̃gori, Jesús tʉpʉ ásúpʉ. Cʉ̃tʉ etaʉ, “Jito yʉ ya wiipʉ. Yʉ macʉ̃ pʉame cariacʉpʉ niñami. Cʉ̃ catioʉ asá,” bʉtioro qũĩwĩ capacʉ Jesure. \v 48 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo qũĩwĩ Jesús: \p —Mʉjãã camasã, yʉ caátimasĩrĩjẽ átijẽñorĩqũẽrẽ mʉjãã caĩñaepata, yʉ mena mʉjãã tʉ̃goñatutuaetinucũña. \p \v 49 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, atore bairo qũĩwĩ quetiupaʉ rey roca carotimasĩ Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, ¡jito, diwatoa! Yʉ macʉ̃ cariacʉpʉ niñami. \p \v 50 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo qũĩwĩ Jesús: \p —Mʉ ya wiipʉ tunucoa ácʉ́ja. Merẽ mʉ macʉ̃ catigʉmi —qũĩwĩ. \p Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ cariape tʉ̃goʉ, carotimasĩ pʉame acoámí cʉ̃ ya wiipʉ. \v 51 Bairo cʉ̃ catunu átípaʉa, cʉ̃ paacoteri majã pʉame maapʉ cʉ̃ bocáetari, atore bairo qũĩñuparã: \p —¡Mʉ macʉ̃ caticoami merẽ! \p \v 52 Bairo na caĩquetibʉjʉro tʉ̃gori, “¿Dipaʉ muipʉ cʉ̃ caãno majũ cʉ̃ cati jʉ̃goati yʉ macʉ̃?” na ĩ jẽniñañupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ, qũĩñuparã: \p —Ñamicã, jĩcãrõ riape beroaca cʉ̃ bʉgojãnaapʉ —qũĩ quetibʉjʉyuparã. \p \v 53 Bairo na caĩquetibʉjʉro tʉ̃goʉ, capacʉ pʉame tʉ̃gomasĩ rocajoyupʉ: “‘Merẽ mʉ macʉ̃ caticoayami,’ Jesús yʉ cʉ̃ caĩata hora majũ niupã,” ĩ tʉ̃gomasĩ rocajoyupʉ. Bairo tiere na cʉ̃ caquetibʉjʉro tʉ̃gorã, cʉ̃, cʉ̃ ya wii macããna nipetiro cʉ̃ã cʉ̃rẽ bairo Jesús mena tʉ̃goñatutua jʉ̃goyuparã. \p \v 54 Mai, carotimasĩ macʉ̃rẽ Jesús cʉ̃ cacatiorique pʉame Galilea yepapʉre ocorea, ʉse oco majũ cʉ̃ caátijẽñorĩqũẽ bero cʉ̃ caáti ĩñobaporique ãmʉ ti wãme. \c 5 \s1 Jesús sana al paralítico de Betzata \p \v 1 Bairo jĩcã yʉtea canetõrõ bero Jesús pʉame judío majã na cabose rʉ̃mʉ qũẽnorõ ĩñaʉ ácʉ́, tunu ámí Jerusalén macʉ̃pʉ. \v 2 Mai, ti macã Jerusalén pʉame ʉ̃tã mena ʉ̃mʉarõpʉ na caẽñotaãmejorerica macã ãmʉ. Bairi jĩcã jope oveja nurĩcãrã na cajããrĩ jope cawãmecʉti jope ãmʉ. Bairo bairi ti jope jãátápaʉ tʉre ãmʉ jĩcã ope caoco witiri ope. Tipaʉ Betzata wãmecʉpʉ yʉ yaye hebreo mena. Ti opetʉre jĩcã wãmo cãnacã jopee majũ jopeeri werique ãmʉ. \v 3 Bairo bairi ti jopeeri tʉre capããrã cariarã ãma. Jĩcããrã cacaapee ĩñamasĩẽna, aperã caámasĩẽna, aperã cabʉʉrã cũña jowã tipaʉre. Na pʉame oco cajabewẽrĩjẽrẽ coterã baiwã. \v 4 Mai, ángel pʉame masĩã mano cʉ̃ cabori rʉ̃mʉpʉ caãno ti oco opepʉ etanucũñupʉ̃. Bairo etari, ocore átijabenucũñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caátijabero bero, ni ũcʉ̃ tie ocore cañañuajʉ̃goʉ pʉame cʉ̃ cariayecʉtie cʉ̃ netõcõã nucũñuparõ. \v 5 Mai, na menarẽ jĩcãʉ̃ ãmi treinta y ocho cʉ̃marĩ majũ cariayecʉtiãcʉ̃. \v 6 Bairo bairi Jesús ti operi tʉpʉ netõácʉ́, topʉ cacũñaʉrẽ qũĩñawĩ. Yoaro cʉ̃ cariayecʉto qũĩñamiácʉ, atore bairo qũĩ jẽniñawĩ Jesús cariaʉre: \p —¿Mʉ riaye canetõrõ mʉ boyati? \p \v 7 Cariaʉ pʉame atore bairo qũĩ yʉwĩ Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, yʉre cajʉátinemoʉ manimajũcõãñami. Tocãnacã nia oco cajabenetõrĩpaʉ caãno tie ocopʉ yʉ cañañuagaro, aperã pʉame yʉ jʉ̃goye ñañuaweyocõã nucũñama —qũĩwĩ Jesure. \p \v 8 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo qũĩwĩ Jesús: \p —Wãmʉnʉcãña, mʉ cacũñarõrẽ nepʉsari ácʉ́ja. Merẽ mʉ riayere yʉ netõcõãña. \p \v 9 Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei ñucoami cariaye cʉtimiatacʉ pʉame yua. Bairo wãmʉnʉcã yua, cʉ̃ cacũñarõrẽ ne acoámí. Mai, ti rʉ̃mʉ pʉame judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ ãmʉ. \v 10 Bairo bairi Jesús cʉ̃ cacatioatacʉ cʉ̃ cacũñarõrẽ cʉ̃ caneátó ĩñarã, judío majã quetiuparã pʉame atore bairo qũĩwã cʉ̃rẽ: \p —¿Nopẽĩ ãme rʉ̃mʉ marĩ cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, mʉ cacũñarõrẽ mʉ ne ñesẽãñati? Ati rʉ̃mʉ ũnorẽ bairo boetiya —qũĩwã. \p \v 11 Bairo na caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo na ĩwĩ cariamiatacʉ: \p —Yʉre cariaye netõatacʉ pʉame, “Mʉ cacũñarõrẽ nerĩ ácʉ́ja,” ñiami —na ĩwĩ. \p \v 12 Atore bairo qũĩwã tunu: \p —¿Ñamʉ majũ, “Mʉ cacũñarõrẽ nerĩ ácʉ́ja,” mʉ qũĩati? —qũĩ jẽniñawã. \p \v 13 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃gori, cacatiatacʉ pʉame qũĩña macãmiwĩ Jesure. Qũĩña bócaemi. Jesús pʉame bauemi, merẽ capããrã camasã caĩñarã etarã watoapʉ caácʉ́ ãnirĩ. \v 14 Cabero Dios ya wii templo wiipʉ cʉ̃ boca etaʉ, atore bairo qũĩwĩ Jesús cʉ̃ cacatioatacʉre: \p —Tʉ̃gopeoya yʉ caĩrĩjẽrẽ: Merẽ canetõatacʉpʉ mʉ ãniña. Bairi roro mʉ átinemoepa. Carorije mʉ caátinemoata, nemojãñurõ mʉ tãmʉogʉ tunu —qũĩwĩ Jesús. \p \v 15 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ bero, caʉ̃mʉ pʉame judío majã quetiuparãrẽ na quetibʉjʉ ámí. “Yʉre cariaye netõatacʉ pʉame ‘Jesús’ wãme cʉtiyami,” na ĩ quetibʉjʉwĩ. \v 16 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, judío majã quetiuparã Jesús, yerijãrĩcã rʉ̃mʉrẽã caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ canetõrĩqũẽ jʉ̃gori cʉ̃ mena asiarã popiye cʉ̃ baio joroque átigayupa. \v 17 Jesús pʉame bairo na ĩwĩ: \p —Yʉ Pacʉ tocãnacãnia paanucũñami. Yʉ cʉ̃ã cʉ̃rẽã bairo yʉ paanucũña. \p \v 18 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, nemojãñurõ Jesús cʉ̃ cariaro boyuparã judío majã quetiuparã pʉame. Mai, “Marĩ cayerijãrĩ rʉ̃mʉ macããjẽ marĩ ñicʉ̃jãã na caroticũrĩqũẽrẽ nʉcʉ̃bʉgoetiyami Jesús, bairo cariayecʉcʉre cʉ̃ cacatioata,” ĩ tʉ̃goñarĩ, cʉ̃ mena asiajãñuñuparã. Bairo tunu, “‘Dios niñami yʉ Pacʉ majũ,’ cʉ̃ caĩata, ‘Yʉ, Dios mena jĩcãrõrẽ bairo jãã ãniña,’ caĩrẽ bairo ĩñami Jesús,” ĩ tʉ̃goñarĩ, netõrõ majũ cʉ̃ mena asiayuparã. \s1 La autoridad del Hijo de Dios \p \v 19 Bairo na caĩtʉ̃goñarĩjẽrẽ masĩcõãrĩ, atore bairo na ĩwĩ Jesús: “Cariape mʉjããrẽ ñiña: Yʉ, Dios macʉ̃ nimicʉ̃ã, dise ũnie átijẽñorĩqũẽrẽ yʉ majũã yʉ áti masĩẽtĩña. Yʉ Pacʉ cʉ̃ caátigarijere masĩrĩ, cʉ̃ carotiro mena jeto tiere yʉ áti masĩña. Yʉ Pacʉ cʉ̃ caátigarijere masĩrĩ, tie nipetirijere yʉ átinucũña. \v 20 Yʉ Pacʉ yʉre mairĩ, nipetirije cʉ̃ caátinucũrĩjẽrẽ ñiñoñami. Ãme caámasĩẽcʉ̃rẽ cʉ̃ yʉ caátiorije netõjãñurõ caroa macããjẽ cʉ̃ caátigarijere yʉ áti ĩñogʉmi caberopʉre. Tie roquere ĩñarã, nemorõ mʉjãã ĩña acʉamajũcõãgarã. \v 21 Yʉ Pacʉ pʉame cabaiyasiricarãrẽ tunu na catiocõãñami. Cʉ̃rẽ bairoa yʉ cʉ̃ã noo yʉ caborãrẽ na yʉ joya catiriquere. \v 22 Yʉ Pacʉ pʉame ni ũcʉ̃ camasocʉre qũĩña beseetiyami. Yʉ pʉamerẽ nipetiro camasãrẽ na ĩñabeseroti yʉ jowĩ. \v 23 ‘Yʉre na caĩroarore bairo yʉ macʉ̃ cʉ̃ãrẽ na ĩroáto,’ ĩ, yʉ jowĩ yʉ Pacʉ Dios. Bairi yʉre caĩroaecʉ pʉame yʉ Pacʉ yʉre cajoricʉ cʉ̃ãrẽ caĩroaecʉre bairo nicõãñami mai. \p \v 24 “Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ yaye quetire catʉ̃goʉsaʉ, bairi Dios yʉre cajoricʉ mena catʉ̃goñatutuaʉ pʉame caticõã ninucũgʉmi tocãnacã rʉ̃mʉa. Popiye cʉ̃ baio joroque Dios cʉ̃ caátipaʉ mee niñami. Bairi cʉ̃, ñamicã cabaiyasiricʉ nimicʉ̃ã, ãmerẽ yua, cacaticõãninucũʉ̃rẽ bairo tuayami. \v 25 Cariape mʉjããrẽ ñiña tunu: Petoaca rʉsaya ati yepa macããna yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre, yʉ na catʉ̃goʉsaparo. Merẽ yʉ na catʉ̃goʉsari yʉtea ãnijʉ̃goya. Yʉre catʉ̃goʉsaena pʉame yasiricaropʉ caápárã majũ tuagarãma. Yʉ yaye quetire cariape catʉ̃gorã pʉame roque caticõã ninucũgarãma tocãnacã rʉ̃mʉa. \v 26 Yʉ Pacʉ camasãrẽ ãnicõãninucũrĩqũẽrẽ cajoʉ niñami. Bairo bairi yʉ cʉ̃ãrẽ camasãrẽ ãnicõãninucũrĩqũẽrẽ na yʉ cajoro boyami. \v 27 Tunu bairoa Camasã Jʉ̃gocʉ yʉ caãnie jʉ̃gori yʉ pʉamerẽ nipetiro camasãrẽ na ĩñabeseroti yʉ jowĩ. \v 28-29 Bairo yʉ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, acʉaeticõãña. Jĩcã rʉ̃mʉ nipetiro cabaiyasiricarã cʉ̃ã yʉ yaye bʉsʉriquere tʉ̃gogarãma. Tiere tʉ̃gorã, masã operipʉ caãnimiatana catitunugarãma. Caroaro cariape caátana catitunurĩ bero, ʉseanirĩ ãnicõã ninucũgarãma tocãnacã rʉ̃mʉa. Roro caátana pʉame roque catitunurĩ bero caʉ̃petietopʉ popiye baicõã ninucũgarãma tocãnacã rʉ̃mʉa,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús judío majã quetiuparãrẽ. \s1 Pruebas de la autoridad de Jesús \p \v 30 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩwĩ tunu: “Yʉ majũ jĩcãʉ̃ã camasãrẽ ñiña besemasĩẽtĩña. Yʉ Pacʉ cʉ̃ caboro cʉ̃ carotirore bairo na ñiña besemasĩña. Bairo bairi na yʉ caĩñabeserije pʉame caroaro cariape niña. Yʉ majũã yʉ caboro yʉ caátigarijere yʉ áperiya. Yʉ Pacʉ, yʉre cajoricʉ, cʉ̃ caborore bairo yʉ átinucũña. \v 31 Tunu bairoa yʉ majũ, ‘Yʉ yaye bʉsʉrique cariape niña,’ jĩcãʉ̃ã mʉjããrẽ yʉ caĩata, ‘Mʉnana, marĩ ĩtoyami,’ mʉjãã ĩbujiorã. \v 32 Bairo mʉjãã caĩmiatacʉ̃ãrẽ, apei yʉ caátiãnierẽ ĩñarĩ, ‘Cʉ̃ yaye bʉsʉrique cariape niña,’ mʉjããrẽ ĩñami. Yʉre cʉ̃ cajʉ̃goĩrĩjẽ pʉame roque caãnimajũrĩjẽ niña. \v 33 Tunu apei Juan Bautista tʉpʉre yʉ yaye quetire mʉjãã yarã mena mʉjãã jẽniña rotijoyupa. Juan pʉame cariape majũ mʉjããrẽ quetibʉjʉ joyupi yʉ caátiãnie quetire. \v 34 Jĩcãʉ̃ camasocʉ, ‘“Jesús yaye bʉsʉrique cariape niña,” mʉjããrẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉeticõãta, yʉ átimasĩẽtĩbujioʉ,’ ñi tʉ̃goñaẽtĩña baipʉa. Dios mʉjããrẽ cʉ̃ canetõrõ roque yʉ boya. Bairo bairi Juan narẽ cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ na tʉ̃gobocaáto ĩ, tiere mʉjããrẽ ñinemoña. \v 35 Juan pʉame cajĩñabusujʉ̃gori majõcʉre bairo caãcʉ̃ ãmi. Cajĩñabusurica caroaro jĩñawoya. Tia jĩñabusurica caʉ̃busuorore bairo ãmi Juan, Dios yaye caroa quetire quetibʉjʉ ãcʉ̃. Tie cʉ̃ yaye quetibʉjʉriquere tʉ̃gorã, nocãrõ mea tiere mʉjãã tʉ̃go ʉseanimiñupã. \v 36 Yʉ caátijẽñorĩjẽ pʉame Juan cʉ̃ caquetibʉjʉrique netõrõ caãnimajũrĩjẽ niña. Yʉ caátijẽñorĩjẽ yʉ Pacʉ cʉ̃ caátirotirije majũ niña. Bairo bairi tiere ĩñarĩ, ‘Cariapea Jesús, Dios cʉ̃ cajoricʉ majũ niñami,’ yʉre mʉjãã caĩmasĩpee niña. \v 37 Yʉ Pacʉ, yʉre cajoricʉ pʉame, yʉ caátiãnierẽ caroaro quetibʉjʉyami mʉjããrẽ. Di rʉ̃mʉ ũno cʉ̃ cabʉsʉrije majũrẽ mʉjãã catʉ̃goetimiatacʉ̃ãrẽ, bairi tunu cʉ̃ cabaurijere mʉjãã caĩñaetimiatacʉ̃ãrẽ, tore bairo mʉjãã quetibʉjʉyami baipʉa yʉ Pacʉ. \v 38 Bairo mʉjããrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, yʉ, cʉ̃ cajoricʉre mʉjãã ĩroaetiya. Bairo bairi cʉ̃ caquetibʉjʉrijere mʉjãã tʉ̃go ʉsaetinucũña. Cayeri tʉ̃goʉsaena mʉjãã ãniña. \v 39 Yeri capetietiere bócagarã, Dios yaye quetire na cawoaturica tutire caroaro ĩroarique mena mʉjãã buecõã ninucũmiña. Yʉa, ti tutire cawoaturicarã na cawoatujʉ̃goyetacʉ yʉ ãniña. \v 40 Bairo na cawoatujʉ̃goyetacʉ yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame yʉ mʉjãã boetiya. Bairo yʉre mʉjãã caboeticõãta, yʉ cajomasĩrĩjẽ yeri capetieti pũnaarẽ mʉjãã cʉ̃goetigarã,” na ĩwĩ Jesús judío majã quetiuparãrẽ. \p \v 41 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩ quetibʉjʉwĩ tunu: “Camasã, ‘Caroaro majũ caquetibʉjʉ niñami,’ yʉre na caĩpee yʉ macãẽtĩña. \v 42 Bairo macãẽtĩrĩ, bairo mʉjããrẽ ñinemoña: Mʉjãã yeri mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽrẽ yʉ masĩña. Mʉjãã pʉame roque mʉjãã yeripʉ Diore camasĩẽna majũ mʉjãã ãniña. \v 43 Yʉ Pacʉ cʉ̃ carotiro jʉ̃gori mʉjããrẽ buei acʉ́ yʉ apʉ́ ati yepapʉre. Bairo cʉ̃ cajoricʉ yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ mʉjãã boetiya. Apei cabuei cʉ̃ majũã cʉ̃ caboro mʉjãã tʉpʉ cʉ̃ caapáta, cʉ̃ mʉjãã tʉ̃goʉsabujiorã. \v 44 Aperã, ‘Caroarã mʉjãã ãniña,’ mʉjããrẽ na caĩrĩjẽrẽ mʉjãã boya. Bairo bomirãcʉ̃ã, Dios jĩcãʉ̃ã caãcʉ̃ pʉame, ‘Caroarã mʉjãã ãniña,’ mʉjããrẽ cʉ̃ caĩpee pʉamerẽ mʉjãã macãẽtĩña. Bairo cabairã ãnirĩ, dope bairo yʉ mena mʉjãã tʉ̃goñatutua jʉ̃gomasĩẽna. \v 45 Tunu bairoa, ‘Marĩ caátiere qũĩ bʉsʉjãbujioʉmi Diopʉre,’ ĩ tʉ̃goñaeticõãña. Bairo mee yʉ átiya. Moisés ãnacʉ̃ pʉame roro mʉjãã caátiere quetibʉjʉ buitiyami mʉjããrẽ Diopʉre. Moisés ãnacʉ̃ mʉjãã caĩroanucũʉ̃ majũ pʉame roque bairoa átiyami. \v 46 Yʉ pʉame Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ cawoatujʉ̃goyecʉtacʉ yʉ ãniña. Bairi cʉ̃ yaye quetire caroaro cariape mʉjãã catʉ̃goata, yʉ yaye queti cʉ̃ãrẽ mʉjãã tʉ̃goʉsabujiorã. \v 47 Cabʉgoroa cʉ̃ yaye cʉ̃ cawoatucũrĩqũẽrẽ cariape mʉjãã catʉ̃goʉsaepata, nemojãñurõ ãnirĩ mʉjããrẽ yʉ caĩrĩjẽ roquere mʉjãã tʉ̃goʉsaena,” na ĩwĩ Jesús judío majã quetiuparãrẽ. \c 6 \s1 Jesús da de comer a cinco mil hombres \r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Lc 9.10-17) \p \v 1 Tipaʉ bero Jesús tunucoámí Galilea yepapʉre tunu. Topʉre ãcʉ̃, Galilea macããra ʉtabʉcʉrapʉ pẽñawĩ. Mai, tira pʉame ape wãme Tiberias wãmecʉtiya. \v 2 Bairo bairi to macããna camasã cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena Jesús cariayecʉnarẽ cʉ̃ canetõrõ ĩñawã. Bairo cʉ̃ caáti ĩñorĩjẽrẽ ĩñarã, cʉ̃ berore ʉsawã capããrã camasã. \v 3 Bairi jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã cʉ̃ã, ape nʉgõãpʉ pẽña etarã yua, ʉ̃tãʉ̃pʉ jãã wãmʉcoápʉ́. Wãmʉá, jãã etanumucoápʉ́. \v 4 Tipaʉ caãno judío majã na ya bose rʉ̃mʉ Pascua cawãmecʉti rʉ̃mʉ caãniparo cõñarõ baiwʉ. \v 5 Bairo Jesús camasã capããrã cʉ̃ bero na caʉsaro ĩñaʉ, atore bairo qũĩwĩ Felipere: \p —¿Noopʉ ʉgariquere marĩ wapatirãti, ãnoa nipetiro camasãrẽ marĩ canupeere? \p \v 6 Mai, Jesús pʉame merẽ dope bairo cʉ̃ caátipeere masĩmicʉ̃ã, tore bairo cʉ̃ jẽniñawĩ Felipere, “¿Dope bairo yʉre cʉ̃ yʉati?” ĩ. \v 7 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo qũĩwĩ Felipe Jesure: \p —¡Ago, tame! docientos denario moneda tiiri mena pããrẽ na marĩ cawapatinumiatacʉ̃ãrẽ, nipetiro camasãrẽ petoaca caãnie etatuaetibujioro —qũĩwĩ Felipe. \p \v 8 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃goʉ, apei jãã mena macããcʉ̃ Andrés, Simón Pedro bai pʉame, atore bairo qũĩwĩ Jesure: \p \v 9 —Atore niñami cawĩmaʉ jĩcãʉ̃. Cʉ̃ pʉame jĩcã wãmo cãnacã rupaa cebada mena na caátaje pããrẽ cʉ̃goyami. Bairi tunu wai pʉgarããcã cʉ̃goyami. Atie ʉgariqueaca, ãnoa camasã capããrã na caãnoi, na etatuaetimajũcõãbujioro —qũĩwĩ Andrés. \p \v 10 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo qũĩwĩ Jesús: \p —Nipetiro camasãrẽ na rui rotiya. \p Mai, to na caruiparo pʉame caroaro cataa cʉto ãmʉ. Bairo bairi etanumu peticoama taa buipʉ nipetirã, jĩcã wãmo cãnacã mil majũ camasã. \v 11 Bairo na caruiro ĩñaʉ, Jesús pʉame pan rupaare nerĩ, Diore, “Jãã mena mʉ ñujãñuña,” qũĩ jẽniwĩ. Bairo qũĩ jẽni yaparori bero, yepapʉ caruirãrẽ tie pããrẽ jãã batorotiwĩ. Torea bairo ámi wai cʉ̃ãrẽ. Bairo átiri bero, camasã na caʉgagaro cãrõ ʉgawã. \v 12 Bairo na caʉgatuaro bero, atore bairo jãã ĩwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Na caʉgarʉgarije jeneñoña, yasire ĩrã —jãã ĩwĩ Jesús. \p \v 13 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, cʉ̃ carotirore bairo jãã ápʉ. Jĩcã wãmo cãrõ pan rupaa caãnimiatajere jãã jeneño jirowʉ pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã piiri majũ. \v 14 Bairi to macããna camasã, bairo Jesús pan, wai mena cʉ̃ caáti ĩñoatajere ĩñarĩ, atore bairo ãmeo ĩwã na majũ: \p —Toroquere, ãni Jesús, “Jĩcãʉ̃ profeta Dios cʉ̃ cajopaʉ majũ ati yepapʉre atígʉmi,” marĩ ñicʉ̃jãã ãnana na caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyetiricʉ ãcʉ̃mi. Cariapea cʉ̃ã ãnibauyami —ãmeo ĩwã na majũ. \p \v 15 Bairo ãmeo ĩrã yua, bʉtioro ti yepa Quetiupaʉ rey cʉ̃ jõõgarã cʉ̃ neágamiwã Jesure. Cʉ̃ pʉame bairo cʉ̃ na caátigarijere boecʉ, ʉ̃tãʉ̃ buipʉ wãmʉcõámí yua, jĩcãʉ̃ã ãnigʉ. \s1 Jesús camina sobre el agua \r (Mt 14.22-27; Mr 6.45-52) \p \v 16 Cabero canaiocũmuatípaʉ jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame ʉtabʉcʉrapʉ jãã roaápʉ́. \v 17 Bairi cũmuapʉ etajãã, ti ʉtabʉcʉrare jãã pẽña jʉ̃goapʉ, Capernaum macãpʉ etarágarã. Tocãrõã merẽ naitĩã peticoápʉ. Jesús pʉame jãã tʉpʉ etaemi mai. \v 18 Bairo jãã capẽña atípaʉ, wĩno bʉtioro papu jʉ̃goapʉ. Bairi oco turi paca majũ jabewʉ. \v 19 Bairo bairi yoaropʉ jĩcã wãmo cãnacã kilómetro majũ jãã caatʉsátípaʉ, Jesús pʉame jãã tʉpʉ acʉ́, oco buipʉ peacoamí. Bairo cʉ̃ caató ĩñarã, bʉtioro jãã uwicoápʉ. \v 20 Bairo jãã cauwiro ĩñaʉ, atore bairo jãã ĩ jowĩ Jesús: \p —¡Yʉ yarã, Jesua yʉ ãniña, yʉ uwieticõãña! —jãã ĩwĩ. \p \v 21 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, cũmuapʉ cʉ̃ caetajãrõ jãã bowʉ. Bairo cʉ̃ caetajãrõ bero, jicoquei ape nʉgõã tʉpʉ jãã etacoápʉ yua. \s1 La gente busca a Jesús \p \v 22 Ti rʉ̃mʉ busuri rʉ̃mʉ caãno, camasã ʉtabʉcʉra ape nʉgõãpʉ catuaricarã pʉame jĩcãã caãnia cũmua mena jãã capeñaatajere masĩñupã. Tunu bairoa Jesús jãã mena cʉ̃ caápériataje cʉ̃ãrẽ masĩcõãñupã. \v 23 Tipaʉ beroaca aperã Tiberias macããna etayuparã na cũmuu mena, Jesure cʉ̃ macãrã. Bairi, Jesús Diore, “Jãã mena mʉ ñujãñuña,” cʉ̃ caĩ jẽnirĩcãrõ bero, capããrã camasã na capan ʉgaricaropʉ etayuparã. \v 24 Bairo na capan ʉgaricapaʉpʉ etari bero, Jesús bairi jãã cʉ̃ cabuerã cʉ̃ãrẽ jãã bócaetiri, na cũmuupʉ etajãñuparã tunu. Bairo etajãã yua, jããtʉ Capernaupʉ atí acoásúpa Jesure macãráná. \s1 Jesús, el pan de la vida \p \v 25 Bairo bairi jãã tʉpʉ pẽñaeta yua, atore bairo qũĩ jẽniñawã Jesure: \p —Jãã Quetiupaʉ, ¿dope bairo bairi mʉ peñaetaáti ʉtabʉcʉra ati nʉgõãpʉre? —qũĩ jẽniñawã. \p \v 26 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Cariapea mʉjãã ñiña: Yʉ caátijẽñorĩqũẽ pʉamerẽ, “¿Dope bairo ĩgaro to ĩñati?” ĩ tʉ̃goñarã mee yʉre mʉjãã macãrã atíupa. Pan, mʉjãã caʉgayapirique jʉ̃gori roque yʉre mʉjãã macãrã atíupa. \v 27 Mʉjãã caʉgapee jeto meerẽ macãña. Ati yepa macããjẽ ʉgarique yoaro mee peticoaya. Mʉjããrẽ yʉ cajogarije yeri capetieti pũna pʉame roquere bʉtioro macãña. Tie pʉame niña capetietie majũ. Torecʉna, yʉ jowĩ yʉ Pacʉ Dios, “Caticõãninucũpeere camasãrẽ na mʉ jogʉ,” ĩ —na ĩwĩ Jesús. \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, atore bairo qũĩ jẽniñawã Jesure: \p —¿Dope bairo jãã átibujiocʉti, Dios cʉ̃ caátipeere cʉ̃ carotirore bairo átipeyogarã? \p \v 29 Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ nemowĩ Jesús: \p —Dios mʉjããrẽ cʉ̃ caátirotirije atore bairo niña: Yʉ, cʉ̃ cajoricʉ, yʉ yaye quetire cariape mʉjãã catʉ̃goʉsaro boyami —na ĩwĩ Jesús. \p \v 30 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, atore bairo qũĩ jẽniñanemowã Jesure: \p —¿Ñe ũnie átijẽñorĩqũẽrẽ jãã mʉ áti ĩñoʉati, mʉ yaye quetire cariape jãã catʉ̃goʉsaparore bairo ĩ? ¿Dope bairije jããrẽ mʉ áti ĩñoʉati? \v 31 Marĩ ñicʉ̃jãã ãnana desierto cayucʉmanopʉ ãna, ʉgarique maná cawãmecʉtiere ʉganucũñañupã. Dios yaye quetibʉjʉrica tutipʉ cʉ̃ã torea bairo quetibʉjʉya: “Dios pʉame ʉmʉrecóo macããjẽ ʉgarique pan ũnierẽ na jonucũñupĩ,” ĩña ti tutipʉ —qũĩwã Jesure to macããna. \p \v 32 Bairo na caĩrõ, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Cariapea mʉjããrẽ ñiña: Moisés ãnacʉ̃ ʉgarique ʉmʉrecóo macããjẽrẽ marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ na joesupi. Yʉ Pacʉ pʉame roque na joyupi. Cʉ̃ã niñami ʉmʉrecóo macããjẽ ʉgariquere bairije caroa majũrẽ cajocõãninucũʉ̃. \v 33 Yʉ, ʉmʉrecóopʉ caãnacʉ̃ ati yepapʉ Dios cʉ̃ cajoricʉ yʉ ãniña. Pan, Dios cʉ̃ cajorijere bairo yʉ ãniña ati ʉmʉrecóo macããna camasãrẽ. Yeri capetieti pũnarẽ cajoãcʉ̃ yʉ ãniña —na ĩwĩ Jesús. \p \v 34 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, bairo qũĩwã Jesure: \p —Jãã Quetiupaʉ, tie pan ũnierẽ jãã jonucũña —qũĩwã. \p \v 35 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩnemowĩ Jesús tunu: \p —Yʉa, yʉ ãniña ʉgarique pããrẽ bairo caãcʉ̃ cacaticõãninucũrĩqũẽrẽ cajoãcʉ̃. Bairi ni ũcʉ̃ yʉtʉ caatígaʉ pʉame di rʉ̃mʉ ũno aʉatãmʉoetigʉmi. Tunu bairo ni ũcʉ̃ yʉ yaye quetire catʉ̃goʉsaʉ di rʉ̃mʉ ũno ñeme jipietigʉmi. Yʉre catʉ̃goʉsarã pʉamerẽ ñe ũnie na rʉsaetigaro na caãniʉseanipee caroa yeri cʉtaje, ĩgʉ ñiña. \v 36 Mʉjãã pʉame roque yʉ caátiãnierẽ ĩñamirãcʉ̃ã, yʉ mena mʉjãã tʉ̃goñatutuaetiya. Tierea merẽ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉ yaparomiña. Mʉjãã pʉame mʉjãã tʉ̃gogaetiya. \v 37 Nipetiro yʉtʉ caatíparãrẽ mai yʉ Pacʉ pʉame na yeripʉ yʉtʉ na atítʉ̃goñao joroque na ásupi. Bairo cʉ̃ caátana yʉtʉ na caetaro, di rʉ̃mʉ ũno na boeticõã yʉ baietigʉ. \v 38 Yʉa, ʉmʉrecóopʉ caatácʉ ati yepapʉ etari, yʉ caboro mee, yʉ Pacʉ, yʉre cajoricʉ, cʉ̃ caátirotiriquere áti acʉ́ yʉ baiwʉ. \v 39 Yʉ Pacʉ, yʉre cajoricʉ, yʉ cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽ atore bairo niña: Yʉ yarã nipetiro cʉ̃ cacũrĩcãrãrẽ yʉ canetõrõ boyami. Bairo bairi ati ʉmʉrecóo capetiro caãno, cariaricarã na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, narẽ yʉ cacatioro boyami. \v 40 Yʉ, Dios Macʉ̃, atore bairo yʉ caáto boyami yʉ Pacʉ: Nipetiro camasã yʉ caátiãnierẽ ĩñarĩ bero, yʉ yaye quetire cariape catʉ̃goʉsarã na cacaticõãninucũrõ átirotiyami. Bairo bairi ati ʉmʉrecóo capetiro caãno, cariacoatana na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, narẽ yʉ catiogʉ tunu —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús cʉ̃tʉ caãnarẽ. \p \v 41-42 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, judío majã quetiuparã pʉame cʉ̃ bʉsʉpai jʉ̃goyuparã. Jesús, “Ʉmʉrecóo macããcʉ̃ ʉgarique pan majũrẽ bairo caãcʉ̃ yʉ ãniña,” cʉ̃ caĩrĩjẽ jʉ̃gori, atore bairo ãmeo ĩ bʉsʉpai coteyuparã na majũ: \p —¿Ãnia, Jesús, José macʉ̃ mee cʉ̃ ãniñati? Cʉ̃ pacʉ, cʉ̃ paco marĩ camasĩrã jeto niñama. Torecʉ, ¿nopẽĩ, “Ʉmʉrecóopʉ caãnacʉ̃ yʉ rui apʉ́ ati yepapʉre,” qũĩñati? \p \v 43 Bairo na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gomasĩrĩ, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Yʉ bʉsʉpaieticõãña. \v 44 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ atímasĩẽtĩñami, yʉ Pacʉ yʉre cajoricʉ pʉame cʉ̃ yeripʉ yʉtʉ cʉ̃ caatítʉ̃goñapeere cʉ̃ cajooeticõãta. Baipʉa, cʉ̃ cajoata, yʉ yaʉ ãnigʉmi. Bairo caãcʉ̃ ãnirĩ ati ʉmʉrecóo capetiro caãno, cariacoatacʉ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ yʉ catiogʉ tunu. \v 45 Dios ya tutipʉ tore bairo ĩ woatu quetibʉjʉ cũñañupã profeta majã ãnana: “Dios nipetiro camasãrẽ na masĩõgʉmi cʉ̃ yaye quetire.” Bairi nipetiro yʉ Pacʉ cʉ̃ caquetibʉjʉrijere cariape catʉ̃goʉsarã pʉame yʉtʉ etagarãma, yʉ yaye quetire tʉ̃goʉsagarã. \p \v 46 “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ Pacʉ Diore caĩñarĩcʉ̃ maniñami. Jĩcãʉ̃ã yʉ ãniña cʉ̃rẽ caĩñarĩcʉ̃ cʉ̃ mena caãnacʉ̃ ati yepapʉ caetaricʉ. \v 47 Cariape mʉjããrẽ ñiña: Yʉ mena catʉ̃goñatutuarã yasietigarãma. Na pʉame caticõã ninucũgarãma tocãnacã rʉ̃mʉa. \v 48 Yʉa, yʉ ãniña ʉmʉrecóo macããcʉ̃, ʉgarique pan majũrẽ bairo caãcʉ̃. Bairo bairi yeri capetieti pũnarẽ cajoʉ yʉ ãniña yʉ yarãrẽ. \v 49 Mʉjãã ñicʉ̃jãã roque desierto cayucʉmanopʉ ãna, ʉgarique maná cawãmecʉtiere ʉgayupa. Tiere ʉgamirãcʉ̃ã, baiyasi peticoásúparã. \v 50 Yʉ pʉame, ape wãme ʉgarique ʉmʉrecóo macããjẽ pʉamerẽ mʉjããrẽ quetibʉjʉgʉ ñiña. Tiere caʉgarã caticõã ninucũgarãma tocãnacã rʉ̃mʉa. \v 51 Yʉa, yʉ ãniña atie ʉgarique pan ʉmʉrecóopʉ caruiatájere bairo caãcʉ̃. Tie pããrẽ caʉgarã caticõã ninucũgarãma. Tie ʉgarique pan ũnie pʉame yʉ rupaʉre bairo niña. Bairo bairi ati ʉmʉrecóo macããna na cacaticõãninucũparore bairo ĩ, yʉ rupaʉ mena roro yʉ baigʉ. Ati ʉmʉrecóo macããna yʉ yaye quetire caborã roro na caátaje wapa jʉ̃gori popiye na cabaiparo ũnorẽã, yʉ pʉame roque popiye yʉ baigʉ na carorije wapa jʉ̃gori, ĩgʉ ñiña.” \p \v 52 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, judío majã quetiuparã pʉame atore bairo ãmeo ĩwã na majũ: \p —¿Dopẽĩ ãni, cʉ̃ rupaʉre marĩ cʉ̃ ʉgarotibujiocʉti? \p \v 53 Bairo na caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Cariapea mʉjãã ñiña: Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ rupaʉre mʉjãã caʉgaeticõãta, tunu bairoa yʉ riíre mʉjãã caetieticõãta, cacaticõãninucũparã mee mʉjãã tuagarã. \v 54 Ni ũcʉ̃ yʉ rupaʉre caʉgaʉ, bairi yʉ rií cʉ̃ãrẽ caetii pʉame caʉ̃petietopʉ ápérigʉmi. Bairo bairi ati ʉmʉrecóo capetiro caãno, cariacoatacʉ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ yʉ catiocõãgʉ tunu. \v 55 Yʉ rupaʉ pʉame ʉgarique majũrẽ bairo niña. Yʉ rií cʉ̃ã etirique majũrẽ bairo niña. Tie ʉgarique ati yepa macããjẽ netõjãñurõ caãnimajũrĩjẽ niña. \v 56 Bairi ni ũcʉ̃ yʉ rupaʉre caʉgaʉ, bairi yʉ rií cʉ̃ãrẽ caetii yʉ mena macããcʉ̃ niñami. Yʉ cʉ̃ã cʉ̃ mena yʉ ãnicõãgʉ. Jĩcãrõrẽ bairo cayericʉna jãã ãniña. \v 57 Yʉ Pacʉ, yʉre cajoricʉ pʉame, cacaticõãninucũʉ̃ niñami. Cʉ̃ catutuarije jʉ̃gori yʉ ãniña. Torea bairo yʉ rupaʉre caʉgarã cʉ̃ã yʉ catutuarije jʉ̃gori caticõã ninucũgarãma tocãnacã rʉ̃mʉa. \v 58 Bairo bairi ʉmʉrecóo macããjẽ ʉgarique caruiatáje majũrẽ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉya. Atie ʉgarique maná, mʉjãã ñicʉ̃jãã na caʉganucũrĩqũẽrẽ bairo baietiya. Tie manárẽ ʉgamirãcʉ̃ã, baiyasipeticoásúpa. Pan ʉmʉrecóo macããjẽ caruiatájere caʉgarã roque caticõã ninucũgarãma —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús cʉ̃tʉ caãnarẽ. \p \v 59 Mai, tiere na quetibʉjʉwĩ Jesús Capernaum macãpʉ judío majã neñarĩ na cañubueri wiipʉ. \s1 Palabras de vida eterna \p \v 60 Jesure caʉsarã pʉame bairo cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, atore bairo ãmeo ĩwã na majũ: \p —Atie cʉ̃ caquetibʉjʉrije masiriyojãñuña. Noa tiere tʉ̃go ãmewiyoenama —ãmeo ĩwã. \p \v 61 Bairo Jesús pʉame cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ cʉ̃ na cabʉsʉpairijere tʉ̃goñarĩ yua, atore bairo na ĩwĩ: \p —¿Bairo yʉ caĩquetibʉjʉrije mena mʉjãã asiao joroque ñiñati? \v 62 Bairo tie yʉ yaye quetire mʉjãã catʉ̃gojesoeticõãta, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ caatátopʉ yʉ catunuwãmʉátó ĩñajorã, ¿dope bairo mʉjãã tʉ̃goñabujiorãti? \v 63 Dios Yeri Espíritu Santo jeto yeri capetieti pũnarẽ cajomasĩ niñami. Camasã roque rupaʉ tutuarã nimirãcʉ̃ã, na majũã na yeripʉ jomasĩẽtĩñama na cacaticõãninucũpeere. Baipʉa, merẽ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉapʉ dope bairo yeri capetieti pũnarẽ mʉjãã cacʉ̃gopeere. \v 64 Bairo mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã mena macããna jĩcããrã mai yʉ yaye quetire cariape tʉ̃goetiyama —na ĩwĩ Jesús cʉ̃rẽ catʉ̃goʉsarãrẽ. \p Mai, caãnijʉ̃goripaʉpʉa merẽ masĩcõãñupĩ Jesús cʉ̃ yaye quetire catʉ̃goʉsaetiparãrẽ. Cʉ̃rẽ cabʉsʉjãbuitipaʉ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ masĩjʉ̃goyeticõãñupĩ. \v 65 Torecʉ, atore bairo na ĩnemowĩ Jesús tunu: \p —Mepʉ mʉjããrẽ yʉ caĩata wãmerẽã bairo mʉjããrẽ ñinemoña tunu: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ yaʉ ãnimasĩẽtĩñami, yʉ Pacʉ pʉame cʉ̃ yeripʉ yʉtʉ cʉ̃ caatígatʉ̃goñapeere cʉ̃ cajooeticõãta —na ĩwĩ Jesús. \p \v 66 Tipaʉ bero capããrã camasã cʉ̃rẽ caʉsamiatana pʉame cʉ̃ aweyocoátí, cʉ̃ ʉsajãnacõãwã yua. \v 67 Bairo na caátó ĩñaʉ, Jesús pʉame, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ atore bairo jãã ĩ jẽniñawĩ: \p —¿Mʉjãã cʉ̃ã yʉre mʉjãã aweyocoagayati? —jãã ĩ jẽniñawĩ Jesús jãã, cʉ̃ cabuerã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãrõ caãnarẽ. \p \v 68 Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei atore bairo qũĩwĩ Simón Pedro pʉame: \p —Jãã Quetiupaʉ, ¿noa pʉamerẽ jãã tʉ̃goʉsabujiocʉti? Mʉ jeto jĩcãʉ̃ã mʉ ãniña caroa yeri pũna caticõãninucũrĩqũẽ macããjẽrẽ caquetibʉjʉ. Ni apei jãã catʉ̃goñatutuaʉ mácʉ̃mi. \v 69 Merẽ mʉ yaye quetibʉjʉriquere cariape jãã tʉ̃goya. Bairo bairi, “Jãã Quetiupaʉ Jesús, Caroʉ́, Dios cʉ̃ Cajoricʉ majũ niñami,” cariape mʉrẽ jãã ĩ tʉ̃goñaña —qũĩwĩ Simón Pedro Jesure. \p \v 70 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo jãã ĩwĩ Jesús: \p —Mʉjãã yʉ cabuerã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãrõ majũ yʉ cabesericarã mʉjãã ãniña. Bairo tocãnacãʉ̃ yʉ cabesericarã mʉjãã caãnimiatacʉ̃ãrẽ, jĩcãʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ wãtĩ quetiupaʉ Satanás cʉ̃ caroti majũ niñami —jãã ĩwĩ Jesús. \p \v 71 Bairo ĩ, Judas Iscariote, Simón macʉ̃rẽ qũĩgʉ ĩwĩ Jesús. Judas pʉame jãã mena macããcʉ̃ pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ mena macããcʉ̃ nimicʉ̃ã, cabero Jesure cʉ̃ bʉsʉjãbuiti rocacõãwĩ. \c 7 \s1 Los hermanos de Jesús no creían en él \p \v 1 Tipaʉ bero Galilea yepapʉ baiñesẽãwĩ Jesús. Judea yepapʉre ágaemi. Mai, topʉ caãna judío majã quetiuparã pʉame Jesure cʉ̃ pajĩãgarã cʉ̃ macãrã baiãñuparã. \v 2 Bairo bairi topʉ cʉ̃ caãno, judío majã bose rʉ̃mʉrĩ mena macã rʉ̃mʉ jĩcã rʉ̃mʉ Enramadas cawãmecʉti bose rʉ̃mʉ majũ cõña ató baiwʉ. \v 3 Bairo ti rʉ̃mʉ cacõñaató ĩñarã, Jesús bairã pʉame atore bairo qũĩwã na jʉ̃gocʉre: \p —Atopʉ tuaeticõãña. Ácʉ́ja Judea yepapʉre. To macããna mʉrẽ catʉ̃goʉsarã cʉ̃ã mʉ caáti ĩñorĩjẽrẽ na ĩñaáto. \v 4 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ camasã cʉ̃rẽ na camasĩrõ cʉ̃ cabooata, cayasioropʉ ápeimi cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ. Baujaro roque átinucũʉ̃mi. Bairo bairi ati ʉmʉrecóo macããna nipetiro mʉrẽ na masĩáto ĩ, mʉ cʉ̃ã baujaro áti ĩñoʉja mʉ caáti jẽñomasĩrĩjẽrẽ —qũĩ boyeti epewã Jesure cʉ̃ bairã pʉame. \p \v 5 Mai, na, cʉ̃ bairã majũ nimirãcʉ̃ã, “Dios cʉ̃ cajoricʉ niñami marĩ yaʉ Jesús,” ĩ tʉ̃goñamasĩẽma Jesure. \v 6 Torecʉ, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Noo yʉ cabori rʉ̃mʉ topʉre yʉ ámasĩẽtĩña. Yʉ Pacʉ yʉre Judea yepapʉ yʉ caápá rʉ̃mʉ cʉ̃ cacũrĩcã rʉ̃mʉ etaetiya mai. Mʉjãã roque noo mʉjãã cabori rʉ̃mʉ topʉre mʉjãã ámasĩña. \v 7 Ati ʉmʉrecóo macããna Diore catʉ̃goʉsaena di rʉ̃mʉ ũno mʉjããrẽ ĩñateetiyama. Yʉ pʉame roquere ñiñatejãñuñama, “Carorije caáticõãna mʉjãã ãniña,” cariape na yʉ caĩrĩjẽ jʉ̃gori. \v 8 Mʉjãã jeto bose rʉ̃mʉrẽ ĩñarájá. Yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ cacũrĩcã rʉ̃mʉ etaetiya mai. Torecʉ, yʉ ámasĩẽtĩña —na ĩwĩ Jesús cʉ̃ bairãrẽ. \p \v 9 Bairo na ĩ yaparori bero, narẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo Galilea yepapʉ tuacõãwĩ mai. \s1 Jesús en la fiesta de las Enramadas \p \v 10 Bairi cʉ̃ bairã Jerusalén macãpʉ bose rʉ̃mʉrẽ na caĩñarã átáto bero roque, cʉ̃ cʉ̃ã bose rʉ̃mʉ ĩñaʉ ácʉ́ baiwĩ. Baipʉa, camasã capããrã cʉ̃rẽ na caĩñajoropʉ ápéwĩ. Bairi yasioro camasã cʉ̃rẽ na caĩñaetopʉ ámí. \v 11 Bairo ti bose rʉ̃mʉ caãno, judío majã quetiuparã Jesure macãrã: \p —¿Jõ caãniatacʉ ate? ¿Noopʉ cʉ̃ ãnicʉti? —ãmeo ĩñuparã na majũ. \p \v 12 Mai, topʉ caãna camasã patoaca pʉame, Jesús cʉ̃ caátiãnierẽ ĩñarĩ, atore bairo ãmeo ĩ bʉsʉyupa na majũ: “Caroʉ́ niñami. Cʉ̃ cabuerije cariape niña,” qũĩñuparã jĩcããrã. Aperã pʉame, “Caroʉ́ mee niñami. Cʉ̃ cabuerije jʉ̃gori camasãrẽ na tʉ̃goña mawijiao joroque ácʉ átiyami,” ĩñuparã. \p \v 13 Bairãpʉa, nipetiro camasã, judío majã quetiuparãrẽ na uwirã, na catʉ̃gojoropʉ Jesure na catʉ̃goñarĩjẽrẽ na bʉsʉ ĩñoema, marĩ tutirema, ĩrã. \p \v 14 Bairo bairi Jesús pʉame Jerusalén macãpʉ etari bero, na cabose rʉ̃mʉ qũẽno recomacã cʉtipaʉre Dios ya wii templo wiire jããetawĩ. Bairo jããetari yua, to macããna camasãrẽ na quetibʉjʉ jʉ̃goámi. \v 15 Bairo cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, jĩcããrã judío majã quetiuparã pʉame cʉ̃ tʉ̃go acʉacoama: \p —Ãnia, cabueetacʉ nimicʉ̃ã, ¿dopẽĩ tocãrõ capee wãme majũ cʉ̃ masĩñati? —ãmeo ĩwã na majũ. \p \v 16 Bairo na caĩrõ tʉ̃goʉ, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Yʉ cabuerije yʉ yaye mee niña. Yʉ Pacʉ yʉre cajoricʉ yaye macããjẽ pʉame roque niña. \v 17 Ni ũcʉ̃ Dios cʉ̃ caboro caátigaʉ pʉame yʉ cabuerijere tʉ̃gori bero, “Cariapea niña. Dios cʉ̃ carotiro mena quetibʉjʉyami Jesús,” o “Cʉ̃ majũã cʉ̃ caboro mena bʉsʉyami,” ñi besemasĩgʉmi. \v 18 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ majũã cʉ̃ caboro mena cabʉsʉnucũʉ̃ pʉame, camasã, “Caãnimajũʉ̃rẽ bairo niñami,” cʉ̃ na ĩáto ĩ, na quetibʉjʉyami. Apei, “Nipetiro camasã cʉ̃rẽ cajoricʉre na ĩroáto,” caĩ pʉame roque cariape quetibʉjʉ átiyami. Bairo caĩ ãnirĩ di rʉ̃mʉ ũno ĩtoecʉmi. \p \v 19 “Apeyera tunu Moisés ãnacʉ̃, ¿Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ mʉjãã ñicʉ̃jãã ãnana mena mee cʉ̃ cũñuparĩ? Na menaa cũñupĩ. Bairo tiere cʉ̃ cacũmiatacʉ̃ãrẽ, ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ carotiriquere catʉ̃goʉsaʉ mácʉ̃mi. Bairo bairi mʉjããrẽ ñiña: ¿Nopẽĩrã yʉre mʉjãã pajĩãgayati?” na ĩwĩ Jesús judío majã quetiuparãrẽ. \p \v 20 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, atore bairo qũĩwã to caãna Jesure: \p —¿Noa mʉrẽ na pajĩãgayati? ¡Cawãtĩ yeri pũnacʉcʉ mʉ ãcʉ̃! —qũĩwã. \p \v 21 Bairo na caĩrõ tʉ̃goʉ, bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Mʉjãã nipetirã mʉjãã cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno cariaricʉre cʉ̃ yʉ canetõrõ mʉjãã ĩña acʉacoapʉ. Bairo caĩña acʉaricarã ãnirĩ, yʉ mʉjãã pajĩãgaya, ti rʉ̃mʉrẽ jĩcã wãmea yʉ caátaje caãnimiatacʉ̃ãrẽ. \v 22 Mʉjãã cʉ̃ã paariquere bairo mʉjãã átinucũña ati rʉ̃mʉ ũnorẽ. Moisés ãnacʉ̃ mʉjãã pũnaa rupaʉ macããjẽrẽ yiseta rotiriquere mʉjããrẽ átirotiyupi. (Mai, Moisés ãnacʉ̃ tiere cʉ̃ caroticũrĩqũẽ jʉ̃goyepʉa, aperã mʉjãã ñicʉ̃jãã pʉame roque tiere átijʉ̃goasúpa.) Bairo bairi mʉjãã pʉame tie na caátiroticũrĩqũẽrẽ tʉ̃goʉsarã, mʉjãã pũnaa na cabuiatato bero, torea bairo na mʉjãã átinucũña yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ. \v 23 Bairo bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cõñarĩcãrõrẽ bairo átigarã, mʉjãã pũnaa rupaʉ macããjẽrẽ yisetariquere mʉjãã átirotinucũña, yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ. Bairo átirotinucũmirãcʉ̃ã, yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãno jĩcãʉ̃rẽ cʉ̃ yʉ cariaye netõrõ ĩñamirãcʉ̃ã, ¿dopẽĩrã yʉ paarique macããjẽrẽ mʉjãã ĩñateyati? \v 24 Yʉ catʉ̃goñarĩjẽrẽ camasĩẽna ãnirĩ, yʉ caátiãnierẽ tocãrõã yʉ bʉsʉpaijãnaña. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃rẽ cʉ̃ caátiãnierẽ mʉjãã caĩñabesegaata, caroaro cariape tʉ̃goñarĩ qũĩñabeseya. \s1 Jesús habla de su origen \p \v 25 Bairo Jerusalén macãpʉ Jesús camasãrẽ na cʉ̃ caquetibʉjʉripaʉ caãno to macããna jĩcããrã atore bairo ãmeo ĩwã na majũ Jesure ĩñarĩ: \p —¿Ãnia, na capajĩãrocaganucũʉ̃ mee cʉ̃ ãniñati? \v 26 Nipetiro camasã na catʉ̃gojoropʉ na quetibʉjʉ ãniñami. Bairo nipetiro na caĩñarõpʉ cʉ̃ caquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, ¿ñerẽ ána, “Jãna ácʉ́ja,” cʉ̃ na ĩẽtĩñati marĩ quetiuparã? Toroquere, “Ãni, Mesías, Dios cʉ̃ cajoricʉa ãcʉ̃mi,” ¿cʉ̃rẽ na ĩ tʉ̃goñaroayati? \v 27 Bairãpʉa, nipetiro camasã, “Mesías, Dios cʉ̃ cajopaʉ ati yepapʉ cʉ̃ caetaro, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ noopʉ cʉ̃ caatíatajere masĩẽtĩgʉmi,” marĩ ĩ tʉ̃goñamasĩña. Ãni, Jesús roquere, “To macããcʉ̃ niñami,” cʉ̃ marĩ ĩ masĩcõãña. Dios cʉ̃ cajoricʉ majũ cʉ̃ caãmata roque, “To macããcʉ̃ niñami,” cʉ̃ marĩ ĩ masĩẽtĩbujiorã —ãmeo ĩwã to macããna, tʉ̃goñamawijiarã. \p \v 28 Bairo na caãmeo ĩrõ tʉ̃goʉ, Jesús pʉame Dios ya wii templo wiipʉ cabueãniatacʉ atore bairo na ĩwĩ bʉsʉrique tutuaro mena: \p —“Cʉ̃ jãã masĩña Jesure. Cʉ̃ caãni macã cʉ̃ãrẽ jãã masĩña,” yʉ mʉjãã ĩmiña. ¡Bairo ĩmirãcʉ̃ã, yʉre cajoricʉre cʉ̃ mʉjãã masĩẽtĩña! Yʉ caboro mee yʉ apʉ́ ati yepapʉre. Apei cʉ̃ cajoricʉ yʉ ãniña. Bairi tocãnacãʉ̃pʉa camasã cʉ̃ mena na catʉ̃goñatutuapeere boya. \v 29 Bairo yʉ pʉame cʉ̃ cajoricʉ ãnirĩ, caroaro cʉ̃ yʉ masĩña —na ĩwĩ Jesús to macããna quetiuparãrẽ. \p \v 30 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, cʉ̃ mena asiajãñuwã. Bairo asiari, jicoquei cʉ̃ ñegamiwã. Bairo cʉ̃ ñegamirãcʉ̃ã, Dios cʉ̃ cacũrĩcãpaʉ caetaeto jʉ̃gori cʉ̃ ñemasĩẽma mai. \v 31 Bairãpʉa, aperã capããrã camasã qũĩroawã Jesure. Atore bairo cʉ̃ caátiãnierẽ ãmeo ĩwã na majũ: \p —Mesías, Dios cʉ̃ cabesericʉ, ati yepapʉ acʉ́, ¿ãni, Jesús, cʉ̃ caáti ĩñorĩjẽ netõrõ cʉ̃ átimasĩati? Bairo ápeimi. Torena, cʉ̃ã ãniñami Mesías —ãmeo ĩwã na majũ. \s1 Los fariseos intentan arrestar a Jesús \p \v 32 Mai, fariseo majã pʉame camasã Jesure na caĩroarije quetire tʉ̃goyupa. Bairo tʉ̃gori, jicoquei Jesure cʉ̃ ñegamiñupã. Bairo bairi na, aperã sacerdote majã quetiuparã mena templo wiire cacoterã soldauare na joyupa Jesús tʉpʉ, “Cʉ̃ na ñeáto,” ĩrã. \v 33 Bairo na caetaro ĩñaʉ, atore bairo na ĩwĩ Jesús to macããna camasãrẽ: \p —Mʉjãã mena tocãnacã rʉ̃mʉ yʉ ãnicõãmerĩnucũgʉ. Cabero yʉre cajoricʉ tʉpʉ yʉ ácoagʉ tunu. \v 34 Yʉre mʉjãã macãmigarã. Bairo yʉ macãmirãcʉ̃ã, yʉ caátípaʉpʉre caetamasĩẽna ãnirĩ, yʉ mʉjãã bócaetigarã. \p \v 35 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, judío majã quetiuparã pʉame atore bairo ãmeo ĩ jẽniñawã na majũ: \p —¿Noopʉ cʉ̃ ágabauyati ãni, “Yʉ mʉjãã bócaetigarã,” caĩã? ¿Marĩ yarã judío majã ape yepa macããna tʉpʉ caábataricarãrẽ na cʉ̃ quetibʉjʉ ñesẽãgabauyati? o, ¿ape yepa macããna cʉ̃ãrẽ cʉ̃ quetibʉjʉ ñesẽãgabauyati? \v 36 ¿Dope bairo ĩgʉ, “Yʉ caãnipaʉpʉre mʉjãã ámasĩẽtĩgarã. Bairo yʉ macãmirãcʉ̃ã, yʉ mʉjãã bócaetigarã,” marĩrẽã qũĩñati? —ãmeo ĩ jẽniñawã na majũ. \s1 Ríos de agua viva \p \v 37 Bairo bose rʉ̃mʉrĩ caãnitʉsari rʉ̃mʉ caãnimajũrĩ rʉ̃mʉ caãno, Jesús pʉame wãmʉnʉcãwĩ. Bairo wãmʉnʉcãrĩ bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo na ĩ quetibʉjʉwĩ to macããnarẽ: \p —Cañemejipirã, yʉ tʉpʉ oco etirasá. \v 38 Bairo yʉtʉ mʉjãã caetiro, mʉjãã yeri pũnapʉre ria oco ũmayurore bairo cacatiorije nigaro. Torea bairo ĩ quetibʉjʉya Dios yaye bʉsʉrica tutipʉ cʉ̃ãrẽ —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \p \v 39 Mai, Jesure catʉ̃goʉsarã na yeri pũnapʉre ria oco ũmayurore bairo cabairijere quetibʉjʉ, “Espíritu Santore na yeri pũnapʉ cabairijere,” ĩ quetibʉjʉgʉ ĩwĩ Jesús. “Ñe ũnie rʉsaricaro mano cʉ̃gogarãma Espíritu Santo cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ,” ĩ quetibʉjʉgʉ ĩwĩ. Mai, Espíritu Santo pʉame camasã yeripʉre ñajããetaemi, Jesús ʉmʉrecóopʉ cʉ̃ cawãmʉápéro jʉ̃gori. \s1 División entre la gente \p \v 40 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, na mena macããna jĩcããrã atore bairo ãmeo ĩwã na majũ: \p —Cariape cʉ̃ã profeta Dios cʉ̃ cajopaʉ marĩ ñicʉ̃jãã na caĩquetibʉjʉ jʉ̃goyetiricʉ majũ niñami —ãmeo ĩwã na majũ. \p \v 41 Atore bairo ãmeo ĩwã aperã cʉ̃ã: \p —Ãnia, Jesús, Mesías, Dios cʉ̃ cabesericʉ majũ niñami —ãmeo ĩwã na majũ. \p Bairo na caĩrõ tʉ̃gomirãcʉ̃ã, atore bairo ĩwã aperã tunu: \p —Cʉ̃ mee niñami. Dios cʉ̃ cabesericʉ majũ cʉ̃ caãmata, Galilea yepa macããcʉ̃ ãmerĩbujioʉmi. \v 42 Dios yaye quetibʉjʉrica tutipʉ atore bairo marĩ ĩ quetibʉjʉya: “Mesías, Dios cʉ̃ cabesericʉ pʉame, quetiupaʉ rey David ãnacʉ̃ pãrãmi nigʉmi. Bairo caãcʉ̃ ãnirĩ, David ãnacʉ̃ cʉ̃ caãna macã, Belén cawãmecʉti macã macããcʉ̃ ãnigʉmi,” ĩ quetibʉjʉya Dios yaye cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽ —ãmeo ĩwã na majũ. \p \v 43 Bairo camasã Jesús cʉ̃ caátiãnierẽ tʉ̃goñarĩ, jĩcãrõrẽ bairo yericʉpewa. Bairi na majũ ricaati jeto ãmeo tʉ̃goñarĩqũẽ ricawaticõãma. \v 44 Na mena macããna jĩcããrã preso jorica wiipʉ cʉ̃ neágamiwã. Bairo átigamirãcʉ̃ã, cʉ̃ neámasĩẽma. \s1 Las autoridades no creían en Jesús \p \v 45 Bairo bairi soldaua Dios ya wii coteri majã pʉame tunucoásúparã fariseo majã, bairi sacerdote majã quetiuparã tʉpʉ. Bairo topʉ na caetaro ĩñarã, atore bairo na ĩñuparã sacerdote majã quetiuparã narẽ: \p —¿Nopẽĩrã Jesure cʉ̃ mʉjãã ñeapériati? —na ĩñuparã. \p \v 46 Soldaua pʉame atore bairo na ĩ yʉyuparã sacerdotea quetiuparãrẽ: \p —¡Jĩcãʉ̃, cʉ̃rẽ bairo caĩquetibʉjʉre di rʉ̃mʉ ũno jãã tʉ̃goetimajũcõãnucũwʉ̃! —na ĩñuparã. \p \v 47 Bairo na caĩrõ tʉ̃gorã, fariseo majã pʉame atore bairo na ĩñuparã tunu: \p —¿Bairi mʉjãã cʉ̃ã ato cʉ̃rẽ caĩtoecorãrẽ bairo tuarã mʉjãã baiyati? \v 48 ¡Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ marĩ mena macããcʉ̃ quetiupaʉ, o fariseo majõcʉ cʉ̃rẽ catʉ̃goʉsaʉ mácʉ̃mi! \v 49 Bairo cʉ̃rẽ marĩ catʉ̃goʉsaetimiatacʉ̃ãrẽ, ati macã macããna, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ camasĩẽna roque, cʉ̃ tʉ̃goʉsarã átiyama. Torena, moena Dios popiye cʉ̃ caátiparã majũ tuayama —na ĩñuparã fariseo majã ñerotirã na cajomiatana soldauare. \p \v 50 Bairo na caĩrõ tʉ̃gori, Nicodemo, ñamipʉ Jesure caĩñaʉ etaricʉ, jĩcãʉ̃ fariseo majã mena macããcʉ̃ pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃: \p \v 51 —Marĩ ñicʉ̃jãã na caroticũrĩqũẽrẽ tʉ̃gori, atore bairo marĩrẽ caátipee niña: Ni ũcʉ̃ camasocʉ roro cʉ̃ caátajere caroaro ĩñaetimirãcʉ̃ã, cʉ̃ majũ cʉ̃ caquetibʉjʉetoa, cʉ̃ marĩ popiye átimasĩẽtĩbujiorã. Cʉ̃ caquetibʉjʉro bero, rorije cʉ̃ caátajere masĩrĩ bero roque, cariape cʉ̃ marĩ popiye átimasĩbujiorã —na ĩñupʉ̃ Nicodemo, cʉ̃ mena macããna fariseo majãrẽ. \p \v 52 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, atore bairo qũĩñuparã tunu: \p —¿Mʉ cʉ̃ã Galilea yepa macããcʉ̃ mʉ ãniñati? Dios yaye quetibʉjʉrica tutipʉ buenemoña. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ profeta majõcʉ caãnipaʉ Galilea yepai caacʉ́ manigayupi —qũĩ tutiyuparã Nicodemorẽ. \p \v 53 Bairo bairi cabero camasã Jerusalén macãpʉ bose rʉ̃mʉ caetaatana pʉame na ya wiiripʉ tunu peticoámá. \c 8 \s1 La mujer adúltera \p \v 1 Jesús pʉame roque Jerusalẽpʉ tʉari, Olivo cawãmecʉti buropʉ ámí. \v 2 Bairo cabusuri rʉ̃mʉ caãno Dios ya wii templo wii ámí Jesús tunu. Bairo to macããna camasã Jesure qũĩñarĩ, cʉ̃ tʉpʉ neñapowã, cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gogarã. Bairo na cabairo ĩñaʉ, Jesús pʉame topʉ ruiri na quetibʉjʉ jʉ̃gowĩ. \p \v 3 Bairo narẽ cʉ̃ caquetibʉjʉãnipaʉre, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, bairi fariseo majã cʉ̃ã Jesús tʉpʉ etawã. Jĩcãõ carõmio cõ manapʉ mee caãcʉ̃ mena roro caátiatacore nipetiro camasã na caĩñajoropʉ cõ ne etawã. \v 4 Bairo cõ ne eta yua, atore bairo qũĩwã Jesure: \p —Jãã Quetiupaʉ, atio carõmio cõ manapʉ mee caãcʉ̃ mena roro caácore jãã bócaetaapʉ. \v 5 Marĩ ñicʉ̃ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩcã tutipʉ, cõrẽ bairo caánarẽ ʉ̃tã rupaa mena wẽẽjĩãre rotiyupi. ¿Mʉate, dope bairo miñati? —qũĩ jẽniñañuparã fariseo majã Jesure. \p \v 6 Tore bairo qũĩ jẽniñawã Jesure, roro cʉ̃ bʉsʉáto, ĩrã. Na quetiuparãrẽ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ bʉsʉjãbuitigarã ĩwã. Bairo na caĩrõ tʉ̃gori, Jesús pʉame mubianumuáti yua, cʉ̃ wãmojũã mena yepapʉ woawĩ. \v 7 Bairo cʉ̃rẽ na cajẽniña jãnaeto tʉ̃gori, camubiatacʉ wãmʉ nʉcãrĩ, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Mʉjãã mena macããcʉ̃ jĩcãni ũno carorije caátiñaetacʉ cʉ̃ caãmata, ʉ̃tããrẽ nerĩ, cõrẽ cʉ̃ wẽẽ jʉ̃goáto —na ĩwĩ. \p \v 8 Bairo ĩ yaparo, yepapʉ mubia numuáti tunu, cʉ̃ wãmojũã mena woatunemowĩ. \v 9 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori fariseo majã pʉame witipeticõámá, jĩcãʉ̃rĩ jeto yua. Mai, cabʉtoa pʉame witiájʉ̃gowã. Na bero aperã cʉ̃ã witiámá. Bairi Jesús pʉame jĩcãʉ̃ã carõmio mena tuacõãwĩ. \v 10 Bairo cabero wãmʉnʉcãrĩ, carõmio jĩcãõã cõ caãno ĩñaʉ, atore bairo cõ ĩwĩ: \p —¿Mʉrẽ cabʉsʉjãatana noo na áyati? ¿Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, “Mʉ carorije wapa mʉ buicʉtiya,” caĩ ũcʉ̃ cʉ̃ maati yua? —cõ ĩwĩ Jesús carõmiorẽ. \p \v 11 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go: \p —Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ maniñami —qũĩwõ. \p Bairo cõ caĩrõ, Jesús pʉame atore bairo cõ ĩwĩ tunu: \p —Yʉ cʉ̃ã, “Mʉ buicʉtiya,” mʉ ñiecʉ̃. Tunu ácója. Carorijere átinemoeticõãña yua —cõ ĩwĩ Jesús carõmiorẽ. \s1 Jesús, la luz del mundo \p \v 12 Cabero tunu Jesús camasãrẽ na quetibʉjʉnemogʉ, atore bairo na ĩ cõña quetibʉjʉwĩ: \p —Ati ʉmʉrecóo macããnarẽ cajĩñawoʉre bairo caãcʉ̃ yʉ ãniña. Bairi ni ũcʉ̃ yʉre catʉ̃goʉsaʉ pʉame caroaro cariape tʉ̃goñamasĩgʉmi. Tie cʉ̃ yʉ camasĩõjorije jʉ̃gori yeri capetieti pũnarẽ cʉ̃gogʉmi —na ĩwĩ Jesús. \p \v 13 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, atore bairo qũĩwã fariseo majã Jesure: \p —Mʉ majũã mʉ caátiãnipeere quetibʉjʉ mʉ átiya. Apei mʉrẽ cajʉĩnemoʉ mácʉ̃mi. Bairi mʉ caquetibʉjʉrije wapa maa —qũĩwã Jesure. \p \v 14 Bairo na caĩrõ tʉ̃gori yua, atore bairo na ĩwĩ Jesús fariseo majãrẽ: \p —Yʉ majũã yʉ caátiãninucũrĩjẽrẽ yʉ caquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, yʉ caĩquetibʉjʉrije caãnimajũrĩjẽ majũ nicõãña. Yʉ caãnatõrẽ, bairi tunu yʉ caápáropʉ cʉ̃ãrẽ yʉ masĩña. Mʉjãã pʉame roque, “Topʉ caatácʉ niñami,” o “Topʉ caápáʉ niñami,” yʉ mʉjãã ĩ masĩẽtĩña. \v 15 Ati ʉmʉrecóo macããna na caĩñabesenucũrõrẽ bairo mʉjãã ĩñabeseya mʉjãã cʉ̃ã. Yʉ pʉame roque ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ caátiãnie jʉ̃gori ñiñabeseetiya. \v 16 Bairo yʉ caápata roque, cariapea mʉjããrẽ ñiñabesebujioʉ. Yʉ majũã yʉ caboro ñiñabese masĩẽtĩña. Yʉ Pacʉ yʉre cajoricʉ mena roque ñiñabese masĩña. \v 17 Mʉjããrẽ carotirije, atore bairo niña: Apei jĩcãʉ̃ cʉ̃ caátajere pʉgarã camasã na caĩñarĩqũẽrẽ quetibʉjʉrã, na pʉgarãpʉa caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni na caĩquetibʉjʉ netõata, na caquetibʉjʉrije cariape niña, ĩ quetibʉjʉya. \v 18 Bairo bairi yʉa, jĩcãʉ̃ yʉ ãniña, “Yʉ caátiãnierẽ cariapea niña,” caĩquetibʉjʉ. Yʉ Pacʉ yʉre cajoricʉ cʉ̃ã torea bairo jĩcãrõ tʉ̃ni quetibʉjʉyami. Bairi jãã yaye quetire mʉjãã catʉ̃goʉsaro ñuña —na ĩwĩ Jesús judío majã quetiuparãrẽ. \p \v 19 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, atore bairo qũĩ jẽniñanemowã Jesure tunu: \p —¿Toroquere, noopʉ mʉ pacʉ cʉ̃ ãnicʉti? \p Bairo cʉ̃rẽ na cajẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ yʉwĩ Jesús: \p —Yʉre mʉjãã masĩẽtĩña. Bairi yʉ Pacʉ roquere nemorõ mʉjãã masĩẽna. Yʉre mʉjãã camasĩata, yʉ Pacʉ cʉ̃ãrẽ mʉjãã masĩbujiorã. \p \v 20 Mai Jesús, bairo atiere na quetibʉjʉ, Dios ya wii templo wiipʉ ãmi. Camasã dinero jorã na cajããrĩ patari tʉpʉ nucũwĩ. Topʉ cʉ̃ caãno, judío majã quetiuparã dope bairo roro cʉ̃ átimasĩẽma. Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ cacũrĩcã rʉ̃mʉ caetaetoi, cʉ̃ ñemasĩẽma mai. \s1 “A donde yo voy, ustedes no pueden ir” \p \v 21 Atore bairo na ĩnemowĩ Jesús judío majã quetiuparãrẽ: \p —Caápáʉ yʉ ãniña. Bairo yʉ caátó bero, yʉ mʉjãã macãgarã. Bairo macãmirãcʉ̃ã, yʉ mʉjãã bócaetigarã. Yʉ caátípaʉpʉre mʉjãã ámasĩẽtĩña. Bairo bairi carorije mʉjãã caátiãninucũrĩjẽ mena mʉjãã baiyasicoagarã —na ĩwĩ Jesús. \p \v 22 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, judío majã quetiuparã pʉame atore bairo ãmeo ĩ jẽniñawã na majũ: \p —“Yʉ caátópʉre mʉjãã ámasĩẽna,” cʉ̃ caĩata, ¿cʉ̃ majũã pajĩãyasigʉ qũĩñati? —ĩwã na majũ. \p \v 23 Bairo na caãmeoĩrõ tʉ̃gori, atore bairo na ĩ nemowĩ Jesús: \p —Mʉjãã, ati ʉmʉrecóo macããna mʉjãã ãniña. Yʉ pʉame roque jõbuipʉ macããcʉ̃ yʉ ãniña. Ati yepa macããcʉ̃ mee yʉ ãniña. \v 24 Bairi merẽ cajʉ̃goye torea bairo mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉapʉ: “Roro mʉjãã caátie wapa jʉ̃gori mʉjãã baiyasigarã,” mʉjãã ñiapʉ̃. “Mesías, Dios macʉ̃ majũã niñami,” yʉ mʉjãã ĩ tʉ̃goñaẽtĩña. Torena, roro mʉjãã caátinucũrĩjẽ mena mʉjãã baiyasigarã —na ĩwĩ Jesús judío majã quetiuparãrẽ. \p \v 25 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, atore bairo qũĩ jẽniñanemowã Jesure: \p —¿Mʉa, ni ũcʉ̃ majũ mʉ ãniñati? \p Bairo na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, Jesús pʉame atore bairo na ĩwĩ: \p —Caãnijʉ̃goripaʉpʉa mʉjããrẽ merẽ yʉ caãnierẽ yʉ quetibʉjʉ jʉ̃gomiwʉ̃. \v 26 Apeyera tunu capee majũ niña mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉgarije. Roro mʉjãã caátie jʉ̃gori mʉjããrẽ popiye yʉ caátipee cʉ̃ã niña. Yʉre cajoricʉ pʉame cariape caquetibʉjʉ niñami. Bairo bairi cʉ̃ caquetibʉjʉriquere catʉ̃goricʉ ãnirĩ mʉjãã ati yepa macããnarẽ cariapea mʉjãã yʉ quetibʉjʉnetõña —na ĩwĩ Jesús judío majã quetiuparãrẽ. \p \v 27 Bairo narẽ cʉ̃ caĩquetibʉjʉro, na pʉame cʉ̃ tʉ̃gomasĩẽma. Cʉ̃ pacʉre na ĩ quetibʉjʉ ĩmiwĩ Jesús. \v 28 Bairi atore bairo na ĩnemowĩ Jesús: \p —Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre, jõbui yucʉpãĩpʉ yʉre mʉjãã capapuaturotiropʉ, Mesías, Dios macʉ̃ majũ yʉ caãnierẽ mʉjãã ĩñamasĩgarã yua. Yʉa, yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ caquetibʉjʉricaro cãrõã mʉjãã camasãrẽ yʉ quetibʉjʉnucũña. \v 29 Yʉ Pacʉ yʉre cajoricʉ pʉame yʉ mena nicõãñami. Yʉ caátiãnierẽ ĩñarĩ catʉ̃goñaʉseani ãcʉ̃ ãnirĩ di rʉ̃mʉ ũno yʉ aweyoetiyami —na ĩwĩ Jesús. \p \v 30 Bairo Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, to macããna capããrã camasã qũĩroa jʉ̃gowã Jesure. \s1 Los hijos de Dios y los esclavos del pecado \p \v 31 Cabero atore bairo ĩwĩ Jesús judío majã cʉ̃rẽ catʉ̃goʉsajʉ̃gorã pʉamerẽ: \p —Yʉ caquetibʉjʉrijere caroaro cariape mʉjãã catʉ̃goʉsa ãmata, yʉ yarã, yʉ cabueri majã majũ, mʉjãã tuagarã. \v 32 Tunu bairoa cariape macããjẽ quetibʉjʉriquere mʉjãã masĩgarã. Bairo tiere caroaro cariape mʉjãã camasĩata, ni ũcʉ̃rẽ carotiecorãrẽ bairo mʉjãã baietigarã. \p \v 33 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo qũĩwã Jesure: \p —¿Nopẽĩ, “Ni ũcʉ̃rẽ carotiecorãrẽ bairo mʉjãã baietigarã,” jãã miñati? Jãã, Abraham ãnacʉ̃ pãrãmerã caãnibuipearã majũ jãã ãniña. Ni ũcʉ̃ cʉ̃ carotirijere caáticotenucũrĩcãrã mee jãã ãniña —qũĩwã Jesure. \p \v 34 Jesús atore bairo na ĩnemowĩ tunu: \p —Cariape mʉjããrẽ ñiña: Nipetirã carorije caána roro na caátinucũrĩjẽrẽ jãnamasĩẽtĩñama. Bairi carorijere caátirotiecocõãninucũrã majũ tuayama. \v 35 Jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ aperãrẽ paacoteri majõcʉ cʉ̃ caãmata, cʉ̃ ya wii macããna mena macããcʉ̃ ãmerĩcõã ninucũñami. Cʉ̃, quetiupaʉ macʉ̃ pʉame roque cʉ̃ ya wii macããna mena macããcʉ̃ majũ nicõã nigʉmi. \v 36 Torecʉ, yʉ, Dios macʉ̃ ãnirĩ carorije mʉjãã caátinucũrĩjẽrẽ carotiire mʉjãã netõbojaʉ acʉ́ yʉ apʉ́. Bairo mʉjããrẽ yʉ canetõbojaro bero, carorije macããjẽrẽ cajãnarĩcãrã majũ mʉjãã tuacõãgarã yua. \v 37 Merẽ yʉ masĩña Abraham ãnacʉ̃ pãrãmerã majũ mʉjãã caãnierẽ. Cʉ̃ pãrãmerã nimirãcʉ̃ã, yʉ caquetibʉjʉrijere cabaibotiorã ãnirĩ yʉre mʉjãã pajĩãga coteãninucũña. \v 38 Yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoriquerea mʉjãã yʉ quetibʉjʉnucũña. Mʉjãã pʉame roque mʉjãã pacʉ cʉ̃ carotirijere catʉ̃gorã ãnirĩ cʉ̃ caátore bairo mʉjãã átinucũña. \p \v 39 Na pʉame atore bairo qũĩwã: \p —¡Jãã ñicʉ̃ ãnacʉ̃ majũ niñami Abraham! \p Bairo na caĩrõ, atore bairo na ĩwĩ Jesús tunu: \p —Abraham ãnacʉ̃ pãrãmerã majũ mʉjãã caãmata, cʉ̃ caátiãninucũñarĩcãrõrẽã bairo mʉjãã átiãnibujiorã. \v 40 Yʉ Pacʉ cʉ̃ caquetibʉjʉrije cariape caãnierẽ yʉ caquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, yʉ mʉjãã pajĩãgaya. ¡Abraham ãnacʉ̃ pʉame tore bairo caápei ãñupĩ! \v 41 Mʉjãã pacʉ cʉ̃ caátinucũrõrẽ bairo mʉjãã átiya mʉjãã cʉ̃ã —na ĩwĩ Jesús. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo qũĩwã: \p —Jãã pacʉa noo caboro átieperi na capũnaa cʉtana mee jãã niña. ¡Jããrã, jãã pacʉ Dios jĩcãʉ̃ã niñami! \p \v 42 Jesús na ĩnemowĩ tunu: \p —Cariapea, “Dios, jãã pacʉa niñami,” mʉjãã caĩata, yʉ cʉ̃ãrẽ mʉjãã maibujiorã. Yʉa, Dios tʉpʉ caãnacʉ̃ yʉ apʉ́. Yʉ majũã yʉ caboro jʉ̃gori yʉ apéwʉ. Dios pʉame roque yʉre yʉ jowĩ. \v 43 Bairi, ¿nopẽĩrã yʉ caquetibʉjʉrijere mʉjãã tʉ̃goʉsagaetiyati? Atore bairo niña: Yʉ caquetibʉjʉrijere catʉ̃gogaena ãnirĩ tiere mʉjãã tʉ̃gonʉcʉ̃bʉgogaetiya. \v 44 Mʉjãã pacʉ wãtĩ niñami. Cʉ̃ yarã mʉjãã ãniña. Bairi cʉ̃ caborije pʉamerẽ mʉjãã átiganucũña. Caãnijʉ̃goripaʉpʉa cañuecʉ̃ camasãrẽ capajĩãrei ãnijʉ̃goyupi. Cariape caápei majũ niñami. Jĩcã wãme ũnoacã cariape quetibʉjʉetinucũñami. Caĩtopai majũ niñami. Bairo caĩtopai ãnirĩ caĩtopairã pacʉ niñami. \v 45 Torena mʉjãã, cʉ̃ mena macããna ãnirĩ cariape macããjẽ yʉ caquetibʉjʉrije pʉamerẽ cariape mʉjãã tʉ̃goetiya. \v 46 ¿Bairi ni pʉame mʉjãã mena macããcʉ̃, “Ati wãme carorijere caátacʉ majũ niñami,” cariapea yʉre qũĩ masĩñati? Cariape yʉ caquetibʉjʉrije to ãnimiatacʉ̃ãrẽ, ¿nopẽĩrã yʉre mʉjãã tʉ̃goʉsaetiyati? \v 47 Dios yarã caãna caroaro tʉ̃goʉsayama Dios yaye quetire. Mʉjãã, Dios yarã mee ãnirĩ yʉ caquetibʉjʉrijere mʉjãã tʉ̃goʉsagaetiya —na ĩwĩ Jesús. \s1 Cristo existe desde antes de Abraham \p \v 48 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo qũĩwã judío majã: \p —Samaria yepa macããcʉ̃ mʉ ãcʉ̃. Tore bairo ĩrã, cawãtĩ cʉ̃goʉ cariapea mʉrẽ jãã ĩña —qũĩ tutiwã Jesure. \p \v 49 Bairo na caĩtutiro tʉ̃go, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Cawãtĩ cʉ̃goʉ mee yʉ ãniña. Yʉ Pacʉ roquere cʉ̃ nʉcʉ̃bʉgoʉ yʉ átiya. Mʉjãã pʉame roque yʉ caátiere ĩñarã, “Carorijere caácʉ niñami,” yʉ mʉjãã ĩnucũña. \v 50 Caroaro yʉ caátinucũrĩjẽrẽ ácʉ, “Caãnimajũʉ̃ niñami,” camasã yʉre na ĩáto ĩ mee yʉ baiya. Jĩcãʉ̃ pʉame yʉre camasã na caĩroapeere cʉ̃ caboro jʉ̃gori roque yʉ baiya. Bairi camasã yʉre caĩroaena pʉamerẽ popiye na baio joroque na átigʉmi. \v 51 Cariapea mʉjãã ñiña: Yʉ caquetibʉjʉrijere catʉ̃goʉsarã baiyasietigarãma —na ĩwĩ Jesús. \p \v 52 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo qũĩwã judío majã: \p —“Yʉ caquetibʉjʉrijere catʉ̃goʉsarã baiyasietigarãma,” mʉ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, cariapea, “Cawãtĩ cʉ̃goʉ majũã niñami,” mʉrẽ jãã ĩ masĩña. Cajʉ̃goye macããna profeta majã ãnana nipetirã baiyasi peticoasupa. Abraham ãnacʉ̃ cʉ̃ã baiyasicoasupi. Mʉ pʉame, ¿dopẽĩ, “Yʉ yaye quetire catʉ̃goʉsaʉ baiyasietigʉmi,” miñati? \v 53 ¿Mʉ pʉame jãã ñicʉ̃ Abraham ãnacʉ̃ netõrõ caãcʉ̃ majũ mʉ ãniñati? Profeta majã ãnana cʉ̃ã baiyasi peticoasupa. Bairo mʉ caĩbʉsʉata, ¿“Noa netõrõ caãcʉ̃ yʉ ãniña,” ĩ tʉ̃goñaʉ miñati? \p \v 54 Bairo na caĩrõ, atore bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Yʉ majũã, “Caroaro caácʉ yʉ ãniña,” yʉ caĩata, yʉ caquetibʉjʉrije wapa manibujioro. “Dios jãã pacʉ niñami,” mʉjãã caĩnucũmii pʉame yʉ caátiere ĩñajesonucũñami. \v 55 Mʉjãã pʉame cʉ̃rẽ mʉjãã masĩẽtĩmajũcõãña. Yʉ roque cʉ̃rẽ yʉ masĩña. Cʉ̃rẽ masĩmicʉ̃ã, “Cʉ̃rẽ yʉ masĩẽtĩña,” yʉ caĩata, mʉjããrẽ bairoa caĩtoriquepai majũ yʉ ãnibujioʉ. Cariapea, “Cʉ̃rẽ yʉ masĩña,” mʉjããrẽ yʉ caĩata, ñuña. Bairi cʉ̃ carotirijere yʉ átinucũña. \v 56 Mʉjãã ñicʉ̃ Abraham ãnacʉ̃ ati yepapʉ yʉ caátípa rʉ̃mʉrẽ queti tʉ̃gori, ʉseanijʉ̃goye cʉtiyayupi. \p \v 57 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo qũĩwã judío majã tunu: \p —¿Cincuenta cʉ̃marĩ majũ cʉ̃goetimicʉ̃ã, “Abraham ãnacʉ̃rẽ cʉ̃ ñiñawʉ̃,” caĩrẽ bairo miñati? \p \v 58 Bairo na caĩrõ, atore bairo na ĩwĩ Jesús tunu: \p —Cariape mʉjããrẽ ñiña: Abraham ãnacʉ̃ cʉ̃ cabuiaparo jʉ̃goyepʉa merẽ yʉ ãnijʉ̃gowʉ. \p \v 59 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, ʉ̃tã rupaa mena cʉ̃rẽ wẽjĩãgamiwã. Cʉ̃ pʉame ti wii, Dios ya wiipʉ caãniatacʉ na watoapʉ “Cʉ̃ jãã,” ĩ masĩã mano na witiweyocoámí yua. \c 9 \s1 Jesús da la vista a un hombre que nació ciego \p \v 1 Jesús, jĩcãpaʉre netõácʉ́, jĩcãʉ̃ cacaapee ĩñaecʉ̃ cabuiaricʉre qũĩñajowĩ. \v 2 Bairo cʉ̃rẽ etari bero, jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame atore bairo cʉ̃ jãã ĩ jẽniñawʉ̃: \p —Jããrẽ cabuei, ¿dopẽĩ caapee ĩñaecʉ̃, ãni caʉ̃mʉ cʉ̃ buiayupari? ¿Cʉ̃ pacʉa roro na caátaje jʉ̃gori caapee ĩñaecʉ̃ cʉ̃ buiayupari? o ¿cʉ̃ majũ cʉ̃ carorije wapa tore bairo cʉ̃ buiayupari? —cʉ̃ jãã ĩ jẽniñawʉ̃. \p \v 3 Bairo cʉ̃ jãã caĩjẽniñarõ tʉ̃gori, atore bairo jãã ĩ yʉwĩ: \p —Cʉ̃ majũ cʉ̃ carorije wapa jʉ̃gori mee tore bairo buiayupi. Tunu bairoa cʉ̃ pacʉa na carorije wapa jʉ̃gori mee tore bairo caapee ĩñaecʉ̃ buiayupi. Bairo pʉame baiyupa: Dios nocãrõ cʉ̃ catutuarijere cʉ̃ jʉ̃gori camasãrẽ na áti ĩñogʉ, tore bairo cʉ̃ buiao joroque ásupi. \v 4 Bairi marĩ pʉame ãmea yʉ Pacʉ yʉ cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoriquere tãmurĩ marĩ quetibʉjʉ yaparogarã camasãrẽ. Ñami caãnorẽ camasã paaetinucũñama. Ʉmʉreco roquere paanucũñama. Bairi cabero ati yʉtea canetõrõ beropʉ roquere dope bairo quetibʉjʉ masĩã manigaro Dios yaye quetire. \v 5 Bairi yʉ pʉame ati yepapʉ ãcʉ̃, mʉjãã ati yepa macããnarẽ, cajĩñawojʉ̃goʉre bairo caãcʉ̃ yʉ ãniña. Caroaro cabusurijere bairo caãnie caroa quetire mʉjãã quetibʉjʉ acʉ́ yʉ apʉ́ —jãã ĩ quetibʉjʉwĩ. \p \v 6 Bairo jããrẽ ĩ quetibʉjʉ yaparori bero yua, yepapʉ ʉcoo eyocũwĩ. Bairo eyocũrĩ, paawĩtõwĩ ñerĩ mena cʉ̃ ʉcoore. Bairo átiri, cacaapee ĩñaecʉ̃rẽ cʉ̃ caapeepʉ cʉ̃ warepajĩñowĩ. \v 7 Cʉ̃ caapeere cʉ̃ warepajĩñorĩ bero, atore bairo qũĩwĩ: \p —Siloé cawãmecʉti oco opepʉ mʉ caapeere wacoseija —qũĩ jowĩ Jesús cacaapee ĩñaecʉ̃rẽ. (Mai, Siloé ĩgaro ĩña: “Jĩcãʉ̃rẽ cajooecorica oco ope,” ĩgaro ĩña.) \p Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cacaapee ĩñaecʉ̃ pʉame ti oco opepʉ cosei acoámí. Bairo cʉ̃ caapeere topʉ coseri bero, tunu acʉ́, caroaro ĩñamasĩcoasupi yua. \v 8 Bairo cʉ̃ caĩñamasĩrõ ĩñarã, cʉ̃ caãnipaʉtʉ macããna, aperã limosna cʉ̃ cajẽniruinucũrõ caĩñarĩcãrã cʉ̃ã atore bairo ãmeo ĩ jẽniñawã: \p —¿Ãnia, átáwãtʉ calimosna jẽni ruinucũatacʉ mee cʉ̃ ãniñati mʉjããrã? —ãmeo ĩwã. \p \v 9 Jĩcããrã bairo ãmeo ĩwã: \p —Cʉ̃ã niñami. Apei mee niñami. \p Aperã pʉame atore bairo ãmeo ĩwã: \p —Cʉ̃rẽ bairo baumicʉ̃ã, cʉ̃ mee niñami. Apei niñami. \p Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ majũ cʉ̃ã bairo na ĩwĩ: \p —Cʉ̃ majũã yʉ ãniña. ¡Tame! —na ĩwĩ. \p \v 10 Bairo ãmeo ĩrĩ bero yua, cʉ̃rẽ jẽniñawã: \p —Ãmerã, ¿ñe ũnie jʉ̃gori mʉ caapee ĩñamasĩcoayati? \p \v 11 Cʉ̃ pʉame bairo na caĩjẽniñarõ, bairo na ĩwĩ: \p —Jĩcãʉ̃ Jesús cawãmecʉcʉ pʉame atore bairo yʉ átiroyaámi. Cʉ̃ ʉcoore yepapʉ eyocũrĩ, paawĩtõõ átiri, tie mena yʉ caapeere ware pajĩñoroyaámi. Bairo yʉ átiri bero, “Siloé cawãmecʉti oco opepʉ mʉ caapeere wacoseija,” ñijowĩ. Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, cʉ̃ caátirotirore bairo yʉ ápʉ. Bairo yʉ cʉ̃ caátirotiro bero yua, ñiñamasĩña —na ĩ quetibʉjʉwĩ. \p \v 12 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, na pʉame cʉ̃ jẽniñawã tunu: \p —Cʉ̃, mʉrẽ cacatioatacʉ, ¿noopʉ cʉ̃ ãnicʉti? —qũĩwã. \p Cʉ̃ pʉame bairo na caĩrõ, atore bairo na ĩwĩ: \p —Ũba, ¿noo ãcʉ̃ ãcʉ̃mi rita? Yʉ masĩẽtĩña —na ĩ quetibʉjʉwĩ. \s1 Los fariseos interrogan al ciego que fue sanado \p \v 13-14 Mai, Jesús, cacaapee ĩñaecʉ̃rẽ cʉ̃ ʉcoo mena ñerĩrẽ paawĩtõrĩ cʉ̃ cacatiorica rʉ̃mʉ pʉame, judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ ãmʉ. Bairi fariseo majã tʉpʉ cʉ̃ neámá cacaapee ĩñamasĩẽtĩmiatacʉre. \v 15 Bairo fariseo majãtʉ cʉ̃ na cane etaro, fariseo majã pʉame bairo qũĩ jẽniñuparã: “¿Dope bairo yua caroaro miñamasĩcoati?” Cʉ̃ pʉame bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ: \p —Jĩcãʉ̃, Jesús cawãmecʉcʉ, cʉ̃ ʉcoore ñerĩ mena pawĩtõrĩ yʉ pajĩñowĩ yʉ caapeere. Bairo cʉ̃ caáto bero, yʉ pʉame yʉ caapeere yʉ wacosewʉ. To bero ñiñamasĩcõãña yua —na ĩ quetibʉjʉyupʉ. \p \v 16 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃gori, jĩcããrã fariseo majã atore bairo ãmeo ĩñuparã: \p —Ãnirẽ cacatioatacʉ, Dios yaʉ mee ãcʉ̃mi. Dios yaʉ mee ãnirĩna, marĩ cayerijãrĩ rʉ̃mʉrẽ nʉcʉ̃bʉgoetiupi. \p Aperã pʉame bairo ãmeo ĩñuparã: \p —¿Dope bairo carorijere caátipai nimicʉ̃ã, caroa Dios yaye macããjẽrẽ cʉ̃ áti ĩñobujiocʉti? —ãmeo ĩñuparã. \p Bairo ĩrã, na pʉame jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ bʉsʉesuparã. \v 17 Bairo ãmeo ĩrĩ bero, cacaapee ĩñaetimirĩcʉ̃rẽ cʉ̃ jẽniñanemoñuparã tunu: \p —Mʉrẽ miñamasĩõ joroque caátiatacʉre, ¿ñamʉ majũ ãcʉ̃mi, cʉ̃ mi tʉ̃goñañati? \p Bairo na caĩrõ, cʉ̃ pʉame bairo na ĩñupʉ̃: \p —Yʉra, Dios yaʉ profeta majũ niami —na ĩ quetibʉjʉyupʉ. \p \v 18 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, judío majã quetiuparã pʉame cariape cʉ̃ tʉ̃goesuparã cacaapee ĩñaecʉ̃ cajʉ̃goye cʉ̃ caãnajẽrẽ. Tunu bairoa Jesús cʉ̃rẽ qũĩñamasĩõ joroque cʉ̃ caátiataje cʉ̃ãrẽ cariape tʉ̃gogaesuparã. Bairi yua cʉ̃ pacʉare na piijoyupa. \v 19 Na piijori, atore bairo na ĩ jẽniñañuparã: \p —Ãnia, ¿mʉjãã macʉ̃ majũã cʉ̃ ãniñati? ¿Cariape majũã cacaapee ĩñamasĩẽcʉ̃ cʉ̃ buiari mʉjãã macʉ̃? ¿Dopẽĩ ãmerẽ yua caroaro cʉ̃ caapee ĩñamasĩjãñuñati? \p \v 20 Bairo cʉ̃ caĩrõ, cʉ̃ pacʉa pʉame bairo na ĩ yʉyuparã judío majã quetiuparãrẽ: \p —Jãã macʉ̃ majũã niñami. Cʉ̃ã, cacaapee ĩñamasĩẽcʉ̃ buiawĩ. \v 21 Cʉ̃, jãã macʉ̃ã cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, dope bairo cʉ̃ cacaapee ĩñamasĩatajere jãã masĩẽtĩña. Bairi tunu cʉ̃rẽ cʉ̃ caapee ĩñao joroque caátiatacʉ cʉ̃ãrẽ jãã masĩẽtĩmajũcõãña. ¡Mʉjãã majũ cʉ̃rẽ cʉ̃ jẽniñañijate! Merẽ cʉ̃ majũ cabʉtitʉ̃goña masĩcoacʉpʉ niñami. Torecʉ, cʉ̃ majũã cʉ̃ cabaiatajere cariape mʉjãã quetibʉjʉ masĩñami —na ĩ quetibʉjʉyuparã cʉ̃ pacʉa judío majã quetiuparãrẽ. \p \v 22 Cʉ̃ pacʉa pʉame tore bairo na ĩ quetibʉjʉyuparã judío majã quetiuparãrẽ, na uwimirã. Mai, na, judío majã quetiuparã pʉame jĩcãrõ tʉ̃goñarĩqũẽ cʉtiri, “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, ‘Jesús, Mesías niñami,’ cariape caĩ ũcʉ̃rẽ ñubuerica wiipʉa cʉ̃ marĩ wiyogarã,” ãmeo ĩñuparã. Bairo na caátigarijere tʉ̃goña uwiri, tore bairo na ĩñuparã cʉ̃ pacʉa. \v 23 Bairo tiere masĩrĩ, capacʉa pʉame, “Mʉjãã majũ cʉ̃rẽ cʉ̃ jẽniñañijate. Merẽ cʉ̃ majũ cabʉtitʉ̃goña masĩcoacʉpʉ niñami,” na ĩñuparã judío majã quetiuparãrẽ. \p \v 24 Bairi judío majã quetiuparã pʉame cacaapee ĩñaetimiatacʉre, cʉ̃ piijori bairo qũĩñuparã tunu: \p —Cariape Dios mena jããrẽ quetibʉjʉya. Cʉ̃, mʉrẽ cacatioatacʉ carorije caácʉ cʉ̃ caãnierẽ jãã masĩña. \p \v 25 Bairo na caĩrõ tʉ̃gori, cʉ̃ pʉame na ĩñupʉ̃: \p —¡Ũba! “Carorije caácʉ ãcʉ̃mi,” o “Caroa caácʉ ãcʉ̃mi,” cʉ̃ ñi masĩẽtĩña. Ati wãme jetore yʉ masĩña: Caãnijʉ̃gorore mai cacaapee ĩñaecʉ̃ yʉ ãnimiwʉ̃. Cabaimirĩcʉ̃ ãmerẽ yua ñiñamasĩcõãña. Tie roquere yʉ masĩña —na ĩñupʉ̃, judío majã quetiuparãrẽ. \p \v 26 Bairo cʉ̃ caĩrõ, judío majã quetiuparã pʉame atore bairo qũĩ jẽniñanemoñuparã tunu: \p —¿Dope bairo majũ mʉ cʉ̃ áticatioati? ¿Dope bairo átiri miñamasĩõ joroque mʉ cʉ̃ átiati? \p \v 27 Bairo na caĩjẽniñarĩjẽrẽ tʉ̃go, bairo na ĩñupʉ̃: \p —Merẽ cariape mʉjãã yʉ quetibʉjʉapʉ. Bairo yʉ caĩquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, cariape yʉ mʉjãã tʉ̃gogaetiya. ¿Dopẽĩrã pʉgani cãrõ yʉ caquetibʉjʉro mʉjãã boyati? ¿Mʉjãã cʉ̃ã cʉ̃rẽ cʉ̃ tʉ̃goʉsagarã, tore bairo mʉjãã ĩñati? \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ yua, na pʉame roro qũĩ tutiri, bairo qũĩñuparã: \p —Mʉa, cʉ̃ ũcʉ̃rẽ cʉ̃ tʉ̃goʉsaya. Jãã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ catʉ̃goʉsarã jãã ãnicõã nigarã. \v 29 Jãã masĩña: Moisés ãnacʉ̃rẽ Dios cʉ̃ quetibʉjʉ roticũñupĩ. Apei, mʉrẽ cacatioatacʉ pʉamerẽ jãã masĩẽtĩmajũcõãña. “Noo atíatacʉmi,” cʉ̃ jãã ĩ masĩẽtĩña. \p \v 30 Bairo cʉ̃ na caĩrõ, cacaapee ĩñaetimirĩcʉ̃ pʉame bairo na ĩ yʉyupʉ: \p —¡Ago tame! “‘Noo atíatacʉmi,’ cʉ̃ jãã ĩ masĩẽtĩña,” ¿mʉjãã ĩñati? Mʉjãã pʉame cʉ̃ mʉjãã caĩmasĩẽto ũno, yʉ pʉamea cʉ̃ yʉ masĩña yʉre caapee ĩñao joroque caátiatacʉre. \v 31 Merẽ cariape marĩ masĩña: Dios, carorije caáticõãninucũrãrẽ cʉ̃ yaye, cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ na átirotietiyami. Cʉ̃rẽ caĩroarã, cʉ̃ caborore bairo caána jetore cʉ̃ yaye cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ na átirotinucũñami. \v 32 Bairi ni ũcʉ̃ ati yepa macããcʉ̃ camasocʉ ĩñamasĩẽcʉ̃ cabuiaricʉre cʉ̃ caapee ĩñamasĩõ joroque cʉ̃ átimasĩẽcʉ̃mi. \v 33 Dios cʉ̃ cajoʉ ãnirĩ, Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena yʉ catiowĩ. Cʉ̃ mee cʉ̃ caãmata, yʉre yʉ catioetibujioatacʉmi —na ĩñupʉ̃. \p \v 34 Bairo cʉ̃ caĩrõ, atore bairo qũĩ tutiyuparã: \p —Bʉsʉeticõãña. Mʉ pʉame mʉ carorije wapa cacaapee ĩñaecʉ̃ mʉ buiayupa. Bairo carorije caátipai ãnirĩ jããrẽ mʉ rotimasĩẽtĩña —qũĩ tutiyuparã. \p Bairo qũĩ tutiri yua, ti wii ñubuerica wiire cʉ̃ acuwiyo jocõãñuparã. \s1 Ciegos espirituales \p \v 35 Bairo cacaapee ĩñaecʉ̃rẽ cʉ̃ tutiri cʉ̃ na caacuwiyoatajere queti tʉ̃gori bero, cʉ̃ bócaetari, atore bairo qũĩ jẽniñawĩ Jesús: \p —¿Cariapea, “Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ majũ niñami,” mi tʉ̃goñañati? \p \v 36 Cʉ̃ pʉame bairo qũĩ yʉwĩ: \p —Yʉ Quetiupaʉ, ¿ñamʉ ũcʉ̃rẽ cʉ̃ miñati? Yʉ cʉ̃ã cʉ̃rẽ cʉ̃ yʉ tʉ̃goʉsagamiña. \p \v 37 Jesús pʉame bairo cʉ̃ caĩrõ, bairo qũĩwĩ: \p —Mʉ mena cabʉsʉa, cʉ̃ã yʉ ãniña. Cʉ̃rẽã miñaña merẽ —qũĩwĩ Jesús. \p \v 38 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ, cacaapee ĩñaetimirĩcʉ̃ pʉame atore bairo qũĩwĩ rʉpopaturi mena etanumurĩ: \p —Yʉ Quetiupaʉ, cariape mʉ tʉ̃gori mʉ ñiroaya —qũĩwĩ. \p \v 39 Tie bero, bairo qũĩnemowĩ Jesús tunu: \p —Ati yepapʉre caroa cariape macããjẽrẽ áti acʉ́ yʉ apʉ́. Ati yepa macããna cacaapee ĩñaenarẽ bairo caãnarẽ caroa macããjẽrẽ na tʉ̃goʉsaáto ĩ pʉame, yʉ apʉ́. Tunu bairoa aperã, “Dios yaye macããjẽrẽ camasĩrã ãnirĩ cacaapee ĩñamasĩrãrẽ bairo jãã ãniña,” caĩtonucũrã caĩñamasĩẽna majũrẽ bairo na tuao joroque ĩ, yʉ apʉ́. \p \v 40 Bairo Jesús cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gori, jĩcããrã fariseo majã atore qũĩwã: \p —¿Jãã cʉ̃ãrẽ, “Caĩñaenarẽ bairo catʉ̃gomasĩẽna majũ mʉjãã ãniña,” jãã ĩgʉ miñati? \p \v 41 Bairo na caĩrõ, Jesús pʉame atore bairo na ĩwĩ: \p —Cacaapee ĩñaenarẽ bairo mʉjãã cʉ̃ã Dios yaye macããjẽrẽ camasĩẽna mʉjãã roro mʉjãã caátie wapa cabuicʉperã mʉjãã ãnibujiorã. “Jãã, camasĩrã majũ jãã ãniña,” caĩrã nimirãcʉ̃ã, jĩcãrõ tʉ̃ni mʉjãã ápericõã ninucũña. Tie jʉ̃gori cabuicʉna majũ mʉjãã tuaya yua —na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús fariseo majãrẽ. \c 10 \s1 El pastor y sus ovejas \p \v 1 Bairo na ĩ yaparori bero, atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemowĩ Jesús: “Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ni ũcʉ̃ camasocʉ nurĩcãrã oveja na cajããnucũrĩ jopepʉ jããẽcʉ̃ã, aperopʉ cawãmʉnetõjããʉ̃ cañuecʉ̃, jerutiri majõcʉ niñami. \v 2 Apei, ẽñotaricarore jããrĩcã jope majũpʉ cajããʉ̃ pʉame roque nurĩcãrã ovejare cacotei majũ niñami. \v 3 Bairo jopetʉ cʉ̃ caetaro, ti jopere cacotei pʉame cʉ̃ cʉ̃ capããjõrõ bero, cʉ̃ canurã oveja cʉ̃ã cʉ̃ bʉsʉriquere tʉ̃gomasĩcõãñama. Tunu bairoa cʉ̃ canurã ovejare na wãmerĩ jeto na piiwiyo jomasĩñami, na jãnirõ macãpʉ. \v 4 Bairo na piiwiyojo yaparori, na neñorĩ, na jʉ̃goyecʉti ámasĩñami. Bairo cʉ̃ caáto, na, oveja nurĩcãrã pʉame caroaro qũĩñamasĩrĩ cʉ̃ ʉsanucũñama. Bairo tunu cʉ̃ capiirijere tʉ̃gori, caroaro cʉ̃ pitietinucũñama, na upaʉre caĩñamasĩrã ãnirĩ. \v 5 Bairãpʉa, apei na camasĩẽcʉ̃ pʉamerẽ cʉ̃ ʉsaetinucũñama. Cʉ̃ cabʉsʉrijere catʉ̃gojeyaena ãnirĩ, cʉ̃ uwiri aperopʉ cʉ̃ aweyocõãnucũñama. Bairi noa ũna na camasĩẽnarẽ nurĩcãrã oveja na ʉsaetinucũñama,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús fariseo majãrẽ. \p \v 6 Jesús atore bairo fariseo majãrẽ na cʉ̃ caĩquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, na pʉame, “Atore bairo pʉame ĩgʉ ĩcʉ̃mi,” cariape ĩ tʉ̃gomasĩẽma. \s1 Jesús, el buen pastor \p \v 7 Bairo na ĩ quetibʉjʉ yaparori bero, Jesús pʉame atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemowĩ fariseo majãrẽ tunu: “Cariape majũ mʉjããrẽ ñiña: Yʉ pʉame oveja na cajããrĩ jopere bairo majũ yʉ ãniña. \v 8 Aperã, yʉ jʉ̃goye caquetibʉjʉrã etajʉ̃goricarã pʉame carorã cañuena, cayajapairãrẽ bairo majũ ãñupã. Bairi yʉ yarã oveja nurĩcãrãrẽ bairo caãna cʉ̃ã narẽ na ĩroaetiri na tʉ̃goʉsaesupa. \v 9 Yʉa, oveja na cajããrĩ jope majũrẽ bairo caãcʉ̃ yʉ ãniña. Bairi yʉre caĩroaʉ pʉame yʉ jʉ̃gori cʉ̃ carorije wapare canetõecoricʉpʉ niñami. Jĩcãʉ̃ oveja jãáti, o witiáti bero cataa bócaʉgamasĩrẽ bairo tuayami yua caroa yericʉtaje mena. \p \v 10 “Yajari majõcʉ, yajaʉ acʉ́ jeto atínucũñami. Tunu bairoa pajĩãrei acʉ́ jeto atínucũñami. Yʉ pʉame roque mʉjããrẽ yeri capetietipeere nocãrõ majũ pairo mʉjãã cacʉ̃gopeere joʉ acʉ́ yʉ apʉ́. \v 11 Yʉ pʉame roque oveja nurĩcãrãrẽ caroaro caĩñarĩcãnʉgõ cotemasĩrẽ bairo yʉ ãniña. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ oveja coteri majõcʉ cañuʉ, cʉ̃ canurã ovejare mairĩ popiye tãmʉomasĩñami. \v 12 Apei, ovejare cʉ̃ yarã meerẽ cacotei ãnirĩ, paawapatarique jetore bonucũñami. Bairo caboʉ ãnirĩ, yai ovejare caʉgaʉ cʉ̃ caató ĩñarĩ, na aweyocoayami, ovejare cacoteecʉ ãnirĩ. Bairo cʉ̃ caaweyoro bero, yai pʉame na ñeacubato recõãñami, na ʉgaʉ yua. \v 13 Cʉ̃, ovejare caaweyoʉ pʉame na ovejare camaiecʉ̃ ãnirĩ, tunu bairo wapatarique jetore cabonucũʉ̃ ãnirĩ na aweyocoayami. \p \v 14-15 “Yʉ pʉame roque oveja nurĩcãrãrẽ caroaro caĩñarĩcãnʉgõ cotemasĩrẽ bairo yʉ ãniña. Bairi yʉ Pacʉ Dios yʉ masĩñami yʉ paariquere. Yʉ cʉ̃ã yʉ Pacʉ Dios yʉre cʉ̃ camasĩrõrẽ bairo yʉ masĩña cʉ̃ caãnajẽ cʉtiere. Torea bairo yʉ yarã ovejare bairo caãna cʉ̃ãrẽ na ñiñaricanʉgõ cotenucũña. Bairo yʉ cacoterã, nurĩcãrã oveja na upaʉre caroaro na caĩñamasĩrõrẽ bairo ñiñamasĩcõã ninucũñama. Bairi yʉ pʉame yʉ yarã ovejare bairo caãnarẽ netõgʉ, popiye yʉ tãmʉomasĩña. \v 16 Bairi tunu aperopʉ cʉ̃ãrẽ ovejare bairo caãna, yʉ ya jãnirõ mee caãna mai, capããrã niñama. Bairi na cʉ̃ãrẽ na yʉ neñomasĩña. Bairo na neño yaparori, jĩcãrõ tʉ̃ni ãnio joroque na yʉ qũẽnogʉ. Bairo na yʉ caqũẽnorõ, jĩcãrõ tʉ̃ni ãnigarãma. Bairo yʉ caneñojoatana yua jĩcã poa macããnarẽ bairo jeto tuagarãma. Yʉ narẽ cacotei cʉ̃ã jĩcãʉ̃ã yʉ ãnigʉ. Bairo na, yʉ yarã ovejare bairo caãna pʉame caroaro mena yʉ tʉ̃goʉsagarãma. \p \v 17 “Yʉ pʉame camasãrẽ na carorije wapa jʉ̃gori yʉ riacoagʉ, na netõgʉ. Bairo cariacoacʉ nimicʉ̃ã, yʉ majũ rupaʉ to catio joroque yʉ baigʉ. Bairi yʉ Pacʉ ñiñamai jãñunucũñami. \v 18 Bairi ni ũcʉ̃ pʉame cabʉgoroa yʉ pajĩãroca masĩẽtĩñami. Yʉ cabaimasĩpee atore bairo niña: Camasãrẽ na netõgʉ, yʉ cabori rʉ̃mʉ caãno na carorije wapa jʉ̃gori yʉ riacoagʉ. Bairo cariacoacʉ nimicʉ̃ã, yʉ majũ rupaʉ to catio joroque yʉ baigʉ. Tore bairo yʉ Pacʉ yʉ bairotijowĩ,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús fariseo majã cʉ̃rẽ catʉ̃gorã etarãrẽ. \p \v 19 Bairo Jesús cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gori yua, ãmeo bʉsʉrique ricawaticoama tunu judío majã. \p \v 20 Bairo bairã, na mena macããna capããrã atore bairo ãmeo ĩwã: \p —¿Dopẽĩrã wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ, camecʉ̃rẽ cʉ̃ mʉjãã tʉ̃gopeo ʉsayati? \p \v 21 Aperã pʉame bairo ãmeo ĩwã: \p —Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ yeripʉ wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ tore bairo ĩ quetibʉjʉ masĩẽtĩñami. Mʉjããrã, ¿wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ cʉ̃ã cacaapee ĩñaecʉ̃rẽ caapee ĩñao joroque cʉ̃ átimasĩcʉti? —bairo ãmeo ĩ bʉsʉwã fariseo majã na majũ. \s1 Los judíos rechazan a Jesús \p \v 22 Mai, ti watoare pue yʉtea ãmʉ. Ti yʉtea caãno Jerusalén macãpʉre Dios ya wii templo wiire na cabose rʉ̃mʉ átipeo jʉ̃gorica rʉ̃mʉ caetaro, na cabose rʉ̃mʉ qũẽnopeori yʉtea ãmʉ. \v 23 Bairo na cabose rʉ̃mʉ qũẽnorõ, Jesús pʉame templo wiitʉ Pórtico de Salomón na caĩrĩ arʉa tʉpʉ áñesẽãwĩ. \v 24 Bairo tipaʉ cʉ̃ caáñesẽãrõ, judío majã pʉame cʉ̃ jotoanʉcãrĩ bairo qũĩ jẽniñawã: \p —¿Nocãrõ yoaropʉ jããrẽ, “Dios cʉ̃ cajoʉ yʉ ãniña,” jãã mitoãcʉ̃ãti? Bairi Dios cʉ̃ cajoʉ, Mesías mʉ caãmata, jicoquei cariapea cʉ̃ mʉ caãnierẽ jãã quetibʉjʉcõãña —qũĩ jẽniñawã Jesure judío majã quetiuparã. \p \v 25 Bairo na caĩrõ, Jesús pʉame bairo na ĩ yʉwĩ: \p —Merẽ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉnucũña. Mʉjãã pʉame cariape yʉ mʉjãã tʉ̃gogaetiya. Merẽ nipetirije yʉ Pacʉ cʉ̃ caátirotirije mena Mesías yʉ caãnierẽ mʉjãã yʉ áti ĩñonucũña. \v 26 Bairo yʉ caáti ĩñorĩjẽrẽ ĩñamajũcõãmirãcʉ̃ã, cariape mʉjãã tʉ̃goetinucũña. Yʉ cacoterã yʉ yarã oveja mena macããna mee ãnirĩ yʉ mʉjãã tʉ̃gogaetiya. \v 27 Yʉ yarã ovejare bairo caãna yʉ cabʉsʉrijere yʉ tʉ̃gomasĩcõãñama. Bairo yʉ cʉ̃ã narẽ na yʉ masĩjãñuña. Bairi na pʉame cʉ̃ã caroaro yʉ tʉ̃goʉsanucũñama. \v 28 Bairo cariape yʉ mena catʉ̃goʉsarãrẽ yʉ mena caãnarẽ caticõãnajẽrẽ na yʉ jonucũña. Na pʉame ati yepa na caãno ũno, jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ yasietigʉmi. Ñamʉ jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ na yasio joroque yʉ jiya átibojaetigʉmi. \v 29 Yʉ Pacʉ pʉame roque yʉ yarã caãniparãrẽ yʉ jowĩ. Cʉ̃, yʉ Pacʉ pʉame nipetiro netõrõ catutuaʉ majũ niñami. Bairo ni ũcʉ̃ pʉame na yasio joroque yʉ jiya átibojaetigʉmi yua. \v 30 Torena, yʉ Pacʉ Dios mena jĩcãrõrẽ bairo jãã ãnajẽ cʉticõãña —na ĩ yʉwĩ Jesús. \p \v 31 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro tʉ̃gorã, judío majã pʉame ʉ̃tã rupaa jeri cʉ̃ wẽjĩãgamiwã. \v 32 Bairo na cajeripaʉa, Jesús pʉame bairo na ĩwĩ: \p —Yʉ Pacʉ Dios cʉ̃ catutuarije mena capee majũ caroa wãmerẽ mʉjãã caĩñajoro yʉ áti ĩñonucũña. Bairo capee caroa wãmerẽ mʉjãã yʉ caáti ĩñomiatacʉ̃ãrẽ, ¿di wãme jʉ̃gori yʉ mʉjãã ʉ̃tã wẽjĩãgayati? —na ĩ jẽniñawĩ Jesús. \p \v 33 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, judío majã pʉame bairo qũĩ yʉwã: \p —Bairãpʉa, caroa wãme mʉ caátie wapa jʉ̃gori mee mʉrẽ ʉ̃tã mena jãã wẽjĩãgaya. Roro cabʉgoroa Diore nʉcʉ̃bʉgoecʉa, mʉ caĩbʉsʉpairije jʉ̃gori roque, mʉrẽ jãã pajĩãrocagaya. Mʉa, cabʉgoro macããcʉ̃, ati yepa macããna camasãrẽ bairo caãcʉ̃ mʉ ãniña. Bairo caãcʉ̃ nimicʉ̃ã, mʉ majũã, “Dios yʉ ãniña,” caĩrẽ bairo mi bʉsʉnucũña —qũĩwã Jesure. \p \v 34 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame judío majãrẽ atore bairo na ĩwĩ: \p —Dios ya tutipʉ mʉjããrẽ carotirije pʉame bairo ĩña: “ ‘Mʉjãã cʉ̃ã Diore bairo caãna mʉjãã ãniña,’ mʉjãã ñiña,” ĩ quetibʉjʉ woatuyupa. \v 35 Bairi, “Dios ya tutipʉ na cawoatucũrĩqũẽ, bairo ĩcõãrõ ĩña,” marĩ ĩ masĩẽtĩña. Tiere merẽ cariape marĩ masĩña. Bairi Dios pʉame cʉ̃ yaye quetire cʉ̃ caquetibʉjʉ rotijoricarãrẽ, “Mʉjãã cʉ̃ã Dios yarãrẽ bairo caãna mʉjãã ãniña,” na ĩ bʉsʉyupi. \v 36 Dios pʉame roque yʉ beseri, ati yepapʉ yʉ jowĩ. Bairo Dios cʉ̃ cajoricʉ yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ¿dopẽĩrã yʉre, “Diore cabaibotioʉre bairo majũ niñami,” yʉ mʉjãã ĩnucũñati? “Dios macʉ̃ yʉ ãniña,” yʉ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, ¿dopẽĩrã tore bairo yʉ mʉjãã ĩnucũñati? \v 37 Yʉ Pacʉ cʉ̃ carotiri wãmerẽ bairo mee mʉjããrẽ yʉ caáti ĩñoata, cariapea yʉre catʉ̃goʉsaetiparã mʉjãã ãniña. \v 38 Bairãpʉa, Dios jʉ̃gori caroa wãmerẽ yʉ caápata roque, yʉre ĩroaetimirãcʉ̃ã, caroaro tʉ̃goʉsaya Dios yaye macããjẽrẽ yʉ caáti ĩñorĩjẽrẽ. Bairo yʉ caátiere caĩñarã ãnirĩ yʉ Pacʉ yʉpʉre cʉ̃ caãnierẽ caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni catʉ̃goʉsaparã mʉjãã ãniña. Bairi tunu yʉ cʉ̃ã yʉ Pacʉ cʉ̃ caãnajẽ cʉtiere bairoa yʉ caãnajẽ cʉtiere catʉ̃goʉsaparã mʉjãã ãniña —na ĩwĩ Jesús judío majãrẽ. \p \v 39 Bairo Jesús cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, judío majã pʉame preso jorica wiipʉ cʉ̃ neágamiwã tunu. Bairo Jesure judío majã preso jorica wiipʉ na caneágamiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame camasã capããrã watoa cʉ̃ jãã ĩã mácʉ̃ã, apero pʉame na rutiweyocoámí. \p \v 40 Tie bero, Jesús pʉame yua, Rio Jordán cawãmecʉtiya ape nʉgõãpʉ jãã jʉ̃go tunucõã pẽñaámí tunu. Bairo pẽña ácʉ́ yua, Juan cawãmecʉcʉ cajʉ̃goyepʉ camasãrẽ oco mena cʉ̃ cabautiza ãnatõpʉ jãã jʉ̃go tuacõãwĩ Jesús. \v 41 Bairo to jãã catuaro, capããrã majũ camasã jãã ĩñarã etawã. Bairo etari, na pʉame atore bairo ãmeo ĩbʉsʉwã: \p —Cariape majũ ĩñupĩ Juan Jesús cʉ̃ cabairijere, Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena caroare átijẽño ĩñoetimicʉ̃ã. Ãni, Jesús cʉ̃ cabaipee nipetirijere cariapea ĩ quetibʉjʉyupi Juan —ãmeo ĩbʉsʉwã na majũ. \p \v 42 Tipaʉre capããrã majũpʉa camasã Jesure cʉ̃ tʉ̃goʉsa jʉ̃gowã. \c 11 \s1 Muerte de Lázaro \p \v 1 Jĩcãʉ̃ ãñupĩ riayewai Lázaro cawãmecʉcʉ. Cʉ̃ pʉame Betania cawãmecʉti macã macããcʉ̃ ãmi. Ti macãpʉ macããcõ María, apeo cʉ̃ yao Marta cʉ̃ã ãmo. \v 2 Mai, cõ, María, Lázaro yao pʉame marĩ Quetiupaʉ Jesure cajʉtiñurĩjẽ mena cʉ̃ rʉporire capiopeorico ãmo. Bairo piopeori bero, cõ poañapõ mena cʉ̃ rʉporire capaareboporico ãmo. \v 3 Bairi Lázaro yarã rõmirĩ pʉame atore bairo qũĩ quetijoyupa Jesure: \p —Jãã Quetiupaʉ, mʉ bapa Lázaro riajãñuñami —ĩ joyupa Jesure. \p \v 4 Bairo cʉ̃ na caĩquetijoatajere tʉ̃gori, Jesús pʉame atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Atie Lázaro cʉ̃ cariaye cʉtiãnie cʉ̃ riayasimajũcoao joroque caátipee mee niña. Dios cʉ̃ catutuarije camasãrẽ yʉ caáti ĩñopee roque nigaro. Tunu bairoa yʉ, Dios macʉ̃ yʉ caátitutuãnie cʉ̃ãrẽ na ĩñao joroque yʉ átigʉ, Lázaro cʉ̃ cariarije jʉ̃gori —jãã ĩwĩ Jesús. \p \v 5 Mai, Jesús pʉame Martare, Maríare, bairi Lázaro cʉ̃ãrẽ camai majũ ãmi. \v 6 Bairo Lázaro cʉ̃ cariarijere tʉ̃gomicʉ̃ã, tunu pʉga rʉ̃mʉ cãrõ tipaʉre jãã jʉ̃gotuacõãwĩ mai. \v 7 Cabero atore bairo jãã ĩwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ: \p —Jito tunu Judea yepapʉ. \p \v 8 Bairo cʉ̃ caĩrõ, jãã cʉ̃ cabuerã pʉame atore bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: \p —Jããrẽ cabuei, yoápériya ti yepa macããna mʉrẽ ʉ̃tã rupaa mena na cawẽpajĩãbujioata rʉ̃mʉ. Bairo to macããna mʉrẽ na caátaje caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ¿mʉ ágayati ti yepapʉ tunu? \p \v 9 Bairo jãã caĩrõ, Jesús pʉame jãã ĩwĩ: \p —Merẽ marĩ masĩña: Jĩcã ʉmʉreco, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã hora majũ cʉ̃gonucũña. Bairi ʉmʉrecore marĩ caáñesẽãta, pʉgataricaro mano caroaro marĩ áñesẽãcõãña, muipʉ ʉmʉreco macããcʉ̃ cʉ̃ cabusuro jʉ̃gori. \v 10 Bairãpʉa, ñamirẽ marĩ caáñesẽãta, pʉgatarique nibujioro muipʉ ʉmʉreco macããcʉ̃ cʉ̃ cabusuwoeto jʉ̃gori. \p \v 11 Bairo jãã ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: \p —Marĩ bapa Lázaro pʉame cãnii baiimi. Bairo cʉ̃ cacãnimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ wãcõʉ̃ ágʉ yʉ átiya. \p \v 12 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, jãã cʉ̃ cabuerã pʉame bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: \p —Jãã Quetiupaʉ, ¿cacãnirẽ bairo cʉ̃ cabaiata, cʉ̃ cacatinemopee ãno to baicʉti? \p \v 13 Mai, Jesús pʉame Lázaro cʉ̃ cabaiyasicoatiere ĩgʉ, tore bairo jãã ĩmiwĩ. Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, jãã cʉ̃ cabuerã pʉame, “‘Catirã marĩ cawʉgoa cãnirĩjẽ mena cãnii baiimi Lázaro,’ marĩ ĩgʉ ĩcʉ̃mi Jesús,” jãã ĩ tʉ̃goñacõãwʉ̃. \v 14 Bairo jãã catʉ̃gomasĩẽtõĩ, Jesús pʉame atore bairo cariape jãã ĩ quetibʉjʉwĩ: \p —“Lázaro merẽ riacoayami,” ĩgʉ ñiña. \v 15 Bairi Lázaro tʉpʉ yʉ caãmerĩataje mena yʉ tʉ̃goña ʉseaniña. Mʉjãã pʉame tore bairo áti ĩñorĩcãrõpʉ mʉjãã tʉ̃goʉsanucũña. Bairi Lázaro cariaatacʉ tʉpʉ marĩ ĩñaráróa —jãã ĩwĩ Jesús. \p \v 16 Bairo Jesús, jãã cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Tomás, apeyera Gemelo na caĩ wãmetinucũʉ̃ pʉame atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Jito, marĩ cʉ̃ã cʉ̃ mena marĩ cariayasiro ñurõ. \s1 Jesús, la resurrección y la vida \p \v 17 Bairo topʉ etarã, jãã wiroñawʉ̃: Merẽ Lázaro ãnacʉ̃rẽ baparicãnacã rʉ̃mʉ netõñupã cʉ̃ rupaʉri ãnajẽrẽ ʉ̃tã opepʉ na cacũrocaatato bero yua. \v 18 Mai, Betania pʉame Jerusalén macã tʉaca itia kilómetro cãrõ majũ etaricaro ãmʉ. \v 19 Capããrãpʉa judío majã mena macããna Martare, bairo Maríajããrẽ na ĩñarásúpa, na yaʉ cʉ̃ cariaro jʉ̃gori na tʉ̃goña yapapuaeticõãto ĩrã. \v 20 Bairo Jesús ti macãpʉ cʉ̃ caetaató tʉ̃gori, Marta pʉame jãã bocáo asúpo. Cõ yao María pʉame wiipʉa tuacõãñupõ. \v 21 Bairo Marta pʉame jãã bocári, atore bairo qũĩwõ Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, jããtʉ mʉ caãmata, yʉ yaʉ baiyasietibujioatacʉmi. \v 22 Baiopʉa, yʉ masĩña: Nipetirije mʉ cajẽnirĩjẽrẽ mʉ jogʉmi Dios. Ãmepʉ̃ cʉ̃ãrẽ mʉ cajẽnirõrẽ bairo átimasĩñami Dios —qũĩwõ Jesure. \p \v 23 Bairo cõ caĩrõ, Jesús pʉame cõ ĩwĩ: \p —Mʉ yaʉ catitunucoagʉmi tunu —cõ ĩwĩ Jesús. \p \v 24 Bairo Jesús cõ cʉ̃ caĩrõ, Marta pʉame atore bairo qũĩwõ tunu: \p —Yʉ masĩña merẽ tiere. Nipetiro cariaricarã nemo na cacatitunurĩ rʉ̃mʉ, catʉsari rʉ̃mʉ caãnopʉ cʉ̃ cʉ̃ã catitunugʉmi —qũĩwõ Jesure. \p \v 25 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame bairo cõ ĩwĩ Martare tunu: \p —Yʉa, yʉ ãniña cariayasiricarãrẽ cacatijʉ̃goʉ. Bairi nipetiro yʉre catʉ̃goʉsarã ati yepapʉre cariacoana nimirãcʉ̃ã, caticõã ninucũgarãma. \v 26 Tocãnacãʉ̃pʉa mai, cacatiãna, yʉre catʉ̃goʉsarã cariacoana nimirãcʉ̃ã, caticõã nigarãma. ¿Cariape mʉ tʉ̃goyati atore bairo mʉ yʉ caĩquetibʉjʉrijere? —cõ ĩwĩ Jesús Martare. \p \v 27 Bairo Jesús cõ cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Marta pʉame atore bairo qũĩ yʉwõ: \p —Yʉ Quetiupaʉ, mʉrẽ cariape majũ yʉ tʉ̃goʉsaya. Mʉa, mʉ ãniña Mesías, Dios macʉ̃. Dios cʉ̃ cajoʉ majũ mʉ ãniña. Mʉa, ati yepapʉ caatípaʉ na caĩwoatujʉ̃goyeticũrĩcʉ̃ majũ mʉ ãniña —qũĩwõ Marta Jesure. \s1 Jesús llora junto al sepulcro de Lázaro \p \v 28 Atore bairo Jesure qũĩ bʉsʉ yaparori bero yua, cõ baio Maríare cõ piijori yasioroaca cõ ĩ quetibʉjʉyupo: \p —Marĩrẽ cabuei atoa niñami. Bairi mʉrẽ yʉ piijorotiami. \p \v 29 Bairo Marta cõ caĩrõ tʉ̃go, jicoquei wãmʉnʉcã Jesure qũĩñao atícoasupo. \v 30 Mai, Jesús pʉame macã tʉ̃nipʉ jãã jʉ̃goãnicõãwĩ. Ti macãpʉre jãã jããetaepʉ mai. Marta jããrẽ cõ cabocáetatapaʉpʉa jãã ãnicõãwʉ̃. \v 31 Bairo Marta cõ cõ caĩrõ, tãmurĩ wãmʉnʉcãrĩ na wiire witi atícoasupo María, Jesutʉ acó. Bairo tãmʉrĩ cõ cawitiáto ĩñarã, judío majã cõ ya wiipʉ cõjããrẽ na tʉ̃goña yapapuaeticõãto ĩrã, caĩñarátana pʉame cõ ʉsacoásúparã. “María cõ yaʉ masã opepʉ otio acó baiomo,” ĩ tʉ̃goñarĩ cõ ʉsacoásúparã. \p \v 32 Bairo María atí, Jesús cʉ̃ caãnopʉ etari, Jesús rʉpori tʉpʉ cõ rʉpopaturi mena etanumuo etawõ. Bairo etari, María qũĩwõ Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, jããtʉ mʉ caãmata, yʉ yaʉ baiyasietibujioatacʉmi. \p \v 33 Bairo María, judío majã cõ mena caatíatana cʉ̃ã na caotiro ĩñarĩ, Jesús pʉame cʉ̃ yeripʉ bʉtioro na tʉ̃goñamairĩ yapapuajãñuwĩ. \v 34 Bairo tʉ̃goña yapapuari, bairo na ĩ jẽniñawĩ: \p —¿Noopʉ Lázaro rupaʉri ãnajẽrẽ mʉjãã rocari? \p Bairo qũĩwã na pʉame: \p —Jãã Quetiupaʉ, marĩ ĩñaátó ti masã opepʉ. \p \v 35 Bairo na caĩrõ, Jesús pʉame bʉtioro otiwĩ. \v 36 Bairo Jesús bʉtioro cʉ̃ caotiro ĩñarã, judío majã pʉame bairo na majũ ãmeo ĩwã: \p —Ĩñañijate. ¡Nocãrõ bʉtioro majũ cʉ̃ cʉ̃ maimiñuparĩ Lázaro ãnacʉ̃rẽ Jesús! \p \v 37 Bairo na caĩrõ, judío majã mena macããna jĩcããrã na majũ bairo ãmeo ĩwã: \p —Ãni Jesús, cacaapee ĩñaetacʉ cʉ̃ãrẽ cacatiocõãrĩcʉ̃ nimicʉ̃ã, ¿dopẽĩ jĩcã wãme ũno Lázaro ãnacʉ̃rẽ cʉ̃ jʉátinemo masĩẽtĩbujioyupari? —ãmeo ĩwã jĩcããrã judío majã. \s1 Resurrección de Lázaro \p \v 38 Tunu Jesús pʉame bairo na caãmeo ĩtoye, cʉ̃ yeripʉ bʉtioro tʉ̃goñarĩ, Lázaro ãnacʉ̃ masã opetʉacapʉ ámí. Mai, Lázaro ãnacʉ̃ masã ope pʉame ʉ̃tã opepʉ ãmʉ. Bairi tunu ʉ̃tã tii mena ti ope biaricaro cʉ̃gowʉ. \p \v 39 Bairo ĩwĩ yua Jesús pʉame: \p —Masã ope ʉ̃tã tii biaricatiire newoya. \p Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Marta, Lázaro cabaiyasiatacʉ ãnacʉ̃ yao pʉame atore bairo qũĩwõ Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, merẽ baparicãnacã rʉ̃mʉ majũ netõcoaya. Toreto, merẽ roro majũ ʉ̃nijusucoato. \p \v 40 Bairo cʉ̃rẽ cõ caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame atore bairo cõ ĩwĩ Martare: \p —Merẽ mʉ yʉ quetibʉjʉapʉ: “Cariape yʉ mʉ catʉ̃goʉsaata, Dios caroa camasãrẽ cʉ̃ caáti ĩñorĩjẽrẽ miñago,” mʉ ñiapʉ̃ —cõ ĩwĩ. \p \v 41 Bairo Jesús Martare cõ cʉ̃ caĩ yaparoro, Lázaro ãnacʉ̃ masa ope ʉ̃tã tii biaricatiire pãwocõãwã yua. Bairo na capãworo ĩñarĩ, Jesús pʉame ʉmʉrecóopʉ ĩñamʉgõjori, atore bairo Diopʉre qũĩ jẽniwĩ: \p —Caacʉ, yʉ mena mʉ ñujãñuña. Tocãnacãni yʉ cajẽnirõ yʉ mʉ tʉ̃gocõãña. \v 42 Yʉ masĩña merẽ: tocãnacãni yʉ mʉ tʉ̃gonucũña. Bairi tunu ãnoa camasã caãna jʉ̃gori bairo ñiña: “Cariapea ãnia niñami Dios cʉ̃ cajoʉ majũ,” na ĩáto ĩ, bairo mʉ ñiña —qũĩwĩ Jesús cʉ̃ Pacʉ Diopʉre. \p \v 43 Bairo Diopʉre qũĩ jẽni yaparori bero, Jesús pʉame bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo ĩwĩ: \p —¡Lázaro, witiasá topʉre! \p \v 44 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ, cariayasiricʉ pʉame ti masã opepʉre witicoamí. Cʉ̃ wãmorĩ cʉ̃ rʉpori cʉ̃ã juti mena na cadʉrʉaricʉ witiamí. Tunu bairoa cʉ̃ rʉpoa cʉ̃ãrẽ juti asero mena paumarĩcʉ̃ witiamí. Bairo cʉ̃ cawitiató, Jesús, bairo na ĩwĩ: \p —Cʉ̃ õwãña, cʉ̃ caámasĩparore bairo ĩrã —na ĩwĩ Jesús. \s1 Conspiración para arrestar a Jesús \r (Mt 26.1-5; Mr 14.1-2; Lc 22.1-2) \p \v 45 Bairo Jesús cʉ̃ caátiere ĩñarĩ, capããrã judío majã Maríajããrẽ cabapacʉtirátana, Jesús cʉ̃ caáti ĩñoatajere caĩñaatana cʉ̃ tʉ̃goʉsajʉ̃gowã. \v 46 Bairo na catʉ̃goʉsamiatacʉ̃ãrẽ, aperã jĩcããrã pʉame fariseo majãrẽ na ĩñarásúpa. Bairo na ĩñarátí yua, nipetirije Jesús cʉ̃ caátiatajere na quetibʉjʉyupa. \v 47 Bairo na caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gori, fariseo majã sacerdote majã quetiuparã cʉ̃ã nipetirã neñañuparã Junta Suprema na caĩrõpʉ. Topʉ neñarĩ, atore bairo ĩñuparã: \p —¿Dope bairo cʉ̃ mena marĩ ánaati? Cʉ̃, caʉ̃mʉ capee majũ caroa áti ĩñorĩqũẽrẽ na áti ĩñoʉ átiyami camasãrẽ. \v 48 Cʉ̃rẽ, bairoa marĩ caátiroticõãmata, capããrã camasã cʉ̃ jetore cʉ̃ tʉ̃gopaje ʉsagarãma. Bairi tunu Roma macããna carotirã marĩ tʉpʉ atíri, marĩ ñubuerica wii templo wiire átiyasio rocacõãgarãma. Tunu bairoa marĩ nipetiro ati yepa caãna cʉ̃ãrẽ marĩ pajĩãre peyocoagarãma —ãmeo ĩ bʉsʉyuparã na caneñarõpʉ. \p \v 49 Mai, na mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ Caifás cawãmecʉcʉ ti cʉ̃marẽ sacerdote majã quetiupaʉ caãcʉ̃ pʉame bairo na ĩñupʉ̃: \p —Mʉjãã, catʉ̃goñarĩqũẽ mána majũ mʉjãã ãniña. \v 50 Bairoa tunu mʉjãã atore bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñaẽtĩñati: “Nipetiro marĩ camasãrẽ aperã na capajĩã repeyoparo ũnorẽã, jĩcãʉ̃ã caʉ̃mʉ jeto cʉ̃ cariaro roque ñubujioro,” ¿mʉjãã ĩ tʉ̃goñaetimajũcõãñati? \p \v 51 Mai, Caifás pʉame atore bairo cʉ̃ caĩyaparoata, cʉ̃ majũã cʉ̃ catʉ̃goñarõ mee bairo ĩñupʉ̃. Ti cʉ̃marẽ sacerdote majã quetiupaʉ cʉ̃ caãnoi, Dios pʉame, “Bairo ĩña,” ĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ catʉ̃goñarĩqũẽ joro jʉ̃gori bairo ĩñupʉ̃. Jesús, judío majã na carorije wapare netõgʉ, ti yepa macããnarẽ na cʉ̃ cariabojapeere ĩgʉ, bairo ĩñupʉ̃. \v 52 Bairi tunu Jesús judío majã na carorije wapa jeto meerẽ cʉ̃ canetõbojapeere bairo ĩñupʉ̃. Nipetiro aperã ati yepa macããna caábataricarã Dios yarã cʉ̃ pũnaa caãniparã cʉ̃ãrẽ na cʉ̃ canetõpeere ĩgʉ ĩñupʉ̃ Caifás sacerdote majã quetiupaʉ. \v 53 Bairo Junta Suprema na caĩrõpʉ na caneñabʉsʉri rʉ̃mʉa, Jesure cʉ̃ na capajĩãrocapeere ãmeo bʉsʉpẽni weyocõãñuparã fariseo majã bairi sacerdote majã quetiuparã mena. \p \v 54 Bairi yua, Jesús pʉame cʉ̃ na capajĩãgarijere masĩrĩ, baujaro judío majã quetiuparã na caãnopʉre ãniñesẽãẽmi yua. Bairi Jesús Judea yepa caãnimiatacʉ jãã cʉ̃ cabuerã mena jĩcãpaʉ desierto tʉaca macã, Efraín cawãmecʉti macãpʉ jãã jʉ̃goetawĩ. Bairo ti macãpʉ jãã cʉ̃ cabuerã mena etari, ti macãpʉ jãã jʉ̃goãnicõãwĩ Jesús. \p \v 55 Bairo Jesús ti macãpʉ jãã cʉ̃ cajʉ̃goãno, merẽ petoaca rʉsawʉ judío majã bose rʉ̃mʉ Pascua caetaparo. Bairo ti rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye nipetiro judío majã Jerusalén macãpʉ jeto ámá. Caroarã nigarã Dios cʉ̃ caĩñajoro, na caátinucũrõrẽ bairo átigarã ásuparã. \v 56 Bairo bairã, judío majã quetiuparã pʉame Jesure cʉ̃ macã ñesẽãñuparã, cʉ̃ ñerĩ cʉ̃ preso jogarã. Bairo cʉ̃ macã ñesẽãrĩ, tocãnacãʉ̃pʉrea templo wiipʉ na jẽniñamacã ñesẽãñuparã. Atore bairo ĩñuparã: \p —¿Dope mʉjãã ĩ tʉ̃goñañati? ¿Jesús cʉ̃ã ati bose rʉ̃mʉrẽ cʉ̃ etaʉati, o cʉ̃ etaecʉati ato? —na ĩ jẽniñañuparã. \p \v 57 Mai, judío majã aperã sacerdote majã quetiuparã cʉ̃ã ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Jesure cʉ̃ caetarije quetire cʉ̃ catʉ̃goata, “Jicoquei cariape cʉ̃ quetibʉjʉáto,” ĩ roti cũñuparã, bairo na caĩquetibʉjʉro Jesure cʉ̃ ñe masĩgarã yua. \c 12 \s1 Una mujer derrama perfume sobre Jesús \r (Mt 26.6-13; Mr 14.3-9) \p \v 1 Jĩcã wãmo peti jĩcã pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉ Pascua bose rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye, Jesús Betania macãpʉ jãã jʉ̃goámí. Ti macãpʉ cariayasiricʉre cʉ̃ cacatioricʉ Lázaro tʉpʉ jãã jʉ̃goámí. \v 2 Topʉ, cʉ̃ cacatioricʉ Lázarojãã ya wiipʉ jãã jʉ̃go ʉgarique ʉgawã, Jesure bʉtioro qũĩroarã. Mai, Marta pʉame jããrẽ ʉgarique batoo ámo. Lázaro pʉamea jãã menarẽ mesapʉ ʉgarui ámi. \v 3 Bairo jãã caʉgaruiro, María pʉame nardo caroa cajʉtiñurĩjẽ cawapa pacarije pairo trescientos gramos majũrẽ jeamó. Bairo jeatíri, Jesús rʉporire piopeowõ. Bairo áti yaparo, cõ poañapõ mena pare bopowõ. Bairo cõ caáto, nipetiro ti wii pupeapʉ jʉtiñu bijapeticoapʉ yua. \v 4 Bairo Jesure cõ caátiere ĩña, Judas Iscariote, jãã mena macããcʉ̃, Jesure cabero cabʉsʉjãbuitirocapaʉ pʉame bairo ĩwĩ: \p \v 5 —¿Dopẽĩõ tie cawapa pacarijere trescientos denario moneda tiiri majũ nuniwapatari, cabopacarãrẽ na cõ jʉápeyupari? —ĩwĩ Judas jãã mena macããcʉ̃ pʉame. \p \v 6 Mai, Judas pʉame cabopacarãrẽ caĩñamai ũcʉ̃ meena, tore bairo ĩ bʉsʉwĩ. Cajeruti jeyanucũrĩ majõcʉ ãnirĩ bairo ĩwĩ. Mai, cʉ̃, Judas pʉame jãã yaye dinero cajãñarĩ poare caĩñarĩcãnʉgõbojaʉ ãmi. Bairo caácʉ nimicʉ̃ã, ti poa macããjẽrẽ jericawori cʉ̃ majũ cʉ̃ caborijere cawapatinucũʉ̃ ãnirĩ, tore bairo ĩwĩ. \v 7 Bairo Judas cʉ̃ caĩrõ, Jesús pʉame qũĩwĩ: \p —Patowãcõrõ cõ ĩ bʉsʉpajʉ̃goeticõãña. Atio carõmio pʉame yʉ rupaʉri caãnipeere caroaro átijʉ̃goyeticũõ átiyamo tie cajʉtiñurĩjẽ mena. \v 8 Cabopacarã roquere tocãnacãnia na mʉjãã ĩñacõã ninucũgarã, mʉjãã watoa na caãno. Yʉ pʉame roque tocãnacãnia mʉjãã mena yʉ ãmerĩgʉ —qũĩwĩ Jesús Judare yua. \s1 Conspiración contra Lázaro \p \v 9 Capããrã judío majã mena macããna masĩñupã Betania macãpʉ Jesús jãã cʉ̃ cajʉ̃goãnierẽ. Torena, bʉtioro Jesure caĩñagarã ãnirĩ, ti macãpʉ jãã ĩñarã etawã. Bairi Jesús jeto meerẽ caĩñagarã ãnirĩ etawã. Lázaro cariayasiricʉ ãnacʉ̃rẽ Jesús cʉ̃ cacatioricʉ cʉ̃ãrẽ ĩñagarã, topʉ etawã. \v 10-11 Mai, sacerdote majã quetiuparã pʉame, “Cʉ̃, cariaricʉre Jesús cʉ̃ cacatio ĩñorĩqũẽrẽ caĩñarĩcãrã ãnirĩ capããrã judío majã marĩrẽ ricawatiri, Jesús pʉamerẽ cʉ̃ tʉ̃goʉsarã átiyama,” ãmeo ĩñuparã. Bairo ĩrĩ yua, Lázaro cʉ̃ãrẽ cʉ̃ pajĩã rocacõãgayuparã. \s1 Jesús entra en Jerusalén \r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Lc 19.28-40) \p \v 12 Mai, ti watoa caãno, capããrã camasã Jerusalẽpʉ ásúpa, Pascua bose rʉ̃mʉ netõrána. Bairi ti rʉ̃mʉ busuri rʉ̃mʉ caãno merẽ masĩñupã Jesús ti macãrẽ cʉ̃ caetapeere. \v 13 Bairo cʉ̃ caetapeere camasĩrã ãnirĩ yua, peepũ ũnie carupaño querire pajure jeri, Jesure cʉ̃ bocáwã. Bairo cʉ̃ bocárána, atore bairo ĩ basa awajabʉsʉ ʉseanipeowã: \p —¡Nocãrõ to ñumajũcõãñati! ¡Nocãrõ cañuʉ majũrẽ Dios cʉ̃ catutuarije mena marĩ cʉ̃ cajoʉre cʉ̃ marĩ basapeoto! ¡Nocarõ cañuʉ Israel macããna Quetiupaʉ Rey majũrẽ cʉ̃ marĩ basapeoto! \p \v 14 Jesús pʉame burrore bocáetari cʉ̃ buipʉ pesari ámí Jerusalẽpʉ. Mai, Dios ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ torea bairo cʉ̃ cabaipeere ĩ quetibʉjʉyupa: \q1 \v 15 “Tʉ̃goña uwieticõãña mʉjãã Sión macã macããna. Ĩñañijate. \q1 Mʉjãã Quetiupaʉ Rey burro buipʉ pesari atíyami,” ĩ quetibʉjʉ woatuyupa Dios ya tutipʉ. \m \v 16 Mai, caãnijʉ̃goro jãã, cʉ̃ cabuerã, jãã tʉ̃gomasĩẽpʉ̃ tore bairo ĩ quetibʉjʉriquere. Cabero, Jesús riari bero ʉmʉrecóopʉ cʉ̃ cawãmʉátó beropʉ roque, nipetirije Jesús cʉ̃ cabaipeere na cawoatujʉ̃goyetiriquere jãã masĩwʉ̃. “Jesús cʉ̃ cabaipeere ĩ quetibʉjʉrã bairo ĩ woatuyupa,” jãã ĩ tʉ̃goñamasĩwʉ̃. \p \v 17 Mai, Jesús Lázarore masã opepʉ caãcʉ̃rẽ cʉ̃ cacatioro caĩñarĩcãrã pʉame tie nipetiro na caĩñarĩqũẽrẽ na quetibʉjʉ netõrã áma camasãrẽ. \v 18 Bairi nipetiro camasã Jesure cʉ̃ bócarásúpa. Jesús, ti wãme catiorique caroare cʉ̃ caáti ĩñorĩqũẽrẽ na caquetibʉjʉro jʉ̃gori cʉ̃ bócarásúpa. \v 19 Aperã fariseo majã pʉame atore bairo ãmeo ĩñuparã: \p —Merẽ mʉjãã masĩña: Tore bairo na caĩrĩjẽrẽ marĩ caẽñotaeticõãta, dope marĩ áti masĩẽtĩgarã. Ĩñañijate. ¡Nipetiro camasã cʉ̃ jetore tʉ̃goʉsarã átiyama! —ãmeo ĩñuparã fariseo majã. \s1 Unos griegos buscan a Jesús \p \v 20 Jerusalẽpʉ cabose rʉ̃mʉ netõrátana mena macããna cʉ̃ã ãñupã jĩcããrã griego majã. Bairi na cʉ̃ã ti bose rʉ̃mʉ caãno Diore caĩroaratána ãñupã. \v 21 Bairi na pʉame Jesure caĩñagarã ãnirĩ, Felipe tʉpʉ etawã. Mai, Felipe pʉame Galilea yepa jĩcã macã Betsaida macããcʉ̃ ãmi. Bairi na pʉame bʉtioro atore bairo Felipere qũĩwã: \p —Jesure bʉtioro cʉ̃ jãã ĩñagaya. \p \v 22 Bairo cʉ̃ na caĩrõ tʉ̃go, Felipe, Andrés pʉamerẽ cʉ̃ quetibʉjʉámí. Bairi na pʉgarãpʉa Jesure cʉ̃ quetibʉjʉra etawã. \v 23 Bairo cʉ̃ na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, Jesús pʉame atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Merẽ petoaca cõñacoatíya yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉre yʉ na capajĩãrocaro bero caãnimiatacʉ̃ãrẽ yʉ cacatitunu wãmʉápáro ʉmʉrecóo buipʉ nocãrõ caroaro caãnopʉ. \v 24 Cariape majũ mʉjãã yʉ quetibʉjʉya: Trigo apea ũnorẽ ñerĩ pupeapʉ marĩ caotero bero, tie oterique boaweri caputieticõãta, bairica majũ ríca jomasĩẽtĩgaro. Bairopʉa, ñerĩ pupeapʉ marĩ caotero bero, tie oterique boaweri caputiata roquere, caroa capee majũ rícacʉtinucũña. \v 25 Bairi tunu Diore caboena ãnirĩ, ati yepa macããjẽ jetore bʉtioro mʉjãã caʉgaripea ĩñacõãninucũata, cayasiparãrẽ bairo mʉjãã tuagarã. Bairi ati yepa macããjẽ carorijere mʉjãã caboeticõãta roque, Dios mena caãnicõãninucũparã mʉjãã ãnigarã. \v 26 Bairi noo caborã yʉ caquetibʉjʉrijere catʉ̃goʉsagarã na tʉ̃gopaje ʉsaáto yʉ yayere, yʉ paabojari majãrẽ bairo na caãnigaata. Tore bairo na caápata, na cʉ̃ã yʉ caãnopʉre ãnigarãma. Bairi yʉ caquetibʉjʉrore bairo tʉ̃goʉsari caroaro caáticõãnarẽ yʉ Pacʉ Dios pʉame na ĩñamairĩ caroare na jogʉmi —jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 Jesús anuncia su muerte \p \v 27 Bairo jãã ĩ quetibʉjʉ yaparo, bairo jãã ĩwĩ Jesús: “¡Ãmea bʉtioro majũ yʉ yeripʉ yʉ tʉ̃goña yapapuaya! ¿Bairi, nopẽ bairo Diore cʉ̃ ñi jẽnicʉti? ‘Caacʉ popiye yʉ baio joroque cabaipee to baieticõãto,’ cʉ̃ ñi jẽnietigʉ. Bairo Diore cʉ̃ ñi jẽnietigʉ, ¡torecʉna popiye yʉ catãmʉorĩjẽ jʉ̃gori ati yepa macããna na carorije wapare netõʉ̃ acʉ́ yʉ apʉ́!” jãã ĩwĩ Jesús. \p \v 28 Ĩ yaparo, atore bairo qũĩ jẽniwĩ Diopʉre: “Caacʉ, ãmerẽ mʉ catutuarije pʉamerẽ camasãrẽ na ĩñoña,” qũĩ jẽniwĩ Jesús. \p Bairo cʉ̃ caĩjẽnirõ, ʉmʉrecóopʉ atore bairo ĩ bʉsʉocajowʉ: “Merẽ yʉ catutuarije caroa áti ĩñorĩqũẽrẽ camasãrẽ na yʉ áti ĩñonucũña. Bairi tunu yʉ catutuarije caroa mena camasãrẽ na yʉ áti ĩñonemogʉ tunu,” ĩ bʉsʉocajowʉ jõbuipʉ. \p \v 29 Camasã, cʉ̃tʉ catʉ̃goãna pʉame bairo caĩbʉsʉocajorijere tʉ̃gori, bairo ĩwã: \p —Bʉpore bairo ocajoapʉ. \p Aperã camasã jĩcããrã bairo ĩwã: \p —Diotʉ macããcʉ̃ ángel Jesús mena bʉsʉroyaami —ĩwã. \p \v 30 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame bairo na ĩwĩ: \p —Yʉ yaye macããjẽ rotie meerẽ bairo ĩ bʉsʉami Dios. Mʉjãã yaye macããjẽ rotie majũ roquere bairo ĩ bʉsʉami. \v 31 Bairi tunu merẽ ãmea niña Dios ati yepa macããna nipetiro camasãrẽ cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ. Bairi wãtĩ ati yepa quetiupaʉ cʉ̃ãrẽ ãmea Dios cʉ̃ rocacõãgʉmi yua. \v 32 Bairi tunu yucʉpãĩpʉ yʉ papuaturi yʉ na canemʉgõnʉcõrõ jʉ̃gori, ati yepa macããna capããrã na carorije wapare netõrĩ, yʉ yarã jeto na ãnio joroque na yʉ átigʉ —jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \p \v 33 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ cʉ̃ tʉ̃gomasĩata, bairo yucʉpãĩpʉ cʉ̃ na capapuaro cʉ̃ cariápeere quetibʉjʉgʉ ĩmiwĩ. \v 34 Camasã pʉame bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, atore bairo qũĩwã Jesure: \p —Dios ya tutipʉ na cawoaturiquere camasã jãã na caquetibʉjʉro atore bairo jeto jãã tʉ̃gonucũña: Mesías Dios cʉ̃ cajoʉ tocãnacã rʉ̃mʉ cacaticõãninucũʉ̃ nigʉmi. ¿Nopẽ mʉ pʉame, “Dios cʉ̃ cajoʉ Camasã Jʉ̃gocʉ pʉame yucʉpãĩpʉ yʉ na capapuarocaro yʉ riacoagʉ,” miñati? ¿Bairi ni pʉame cʉ̃ ãnicʉti cʉ̃, camasã Jʉ̃gocʉre bairo caãcʉ̃? —qũĩ jẽniñawã camasã Jesure. \p \v 35 Bairo camasã cʉ̃ na caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame atore bairo na ĩwĩ: \p —Mʉjãã mena mai ati yepapʉ ãcʉ̃, yʉa, yʉ ãniña ati yepa macããna canaitĩãrõpʉ caãnarẽ bairo caãnarẽ cajĩñawoaʉre bairo caácʉ majũ. Baipʉa, yoaro majũ mʉjãã mena yʉ ãmerĩgʉ. Bairi mʉjãã mena yʉ caãno mai, yʉ caquetibʉjʉrijere caroaro yʉ tʉ̃goʉsaya, roro jãã tãmʉore, ĩrã. Bairi merẽ mʉjãã masĩña: Camasã ñami canaitĩãrõpʉ jĩñawoena áná, “Cariape jãã áná,” ĩ masĩẽtĩñama. \v 36 Bairi yʉ, cajĩñawoʉre bairo caãcʉ̃, mʉjãã mena mai yʉ caãno ĩñarĩ, caroaro majũ yʉ tʉ̃goʉsaya. Canaitĩãrõpʉ caãnarẽ bairo mʉjãã caãmerĩparore bairo ĩrã, caroaro cariape yʉ caquetibʉjʉrijere yʉ tʉ̃goʉsaya —na ĩwĩ Jesús camasãrẽ. \p Bairo na ĩ quetibʉjʉ yaparo, aperopʉ na rutiweyocoámí Jesús yua. \s1 Por qué los judíos no creían en Jesús \p \v 37 Bairo Jesús pʉame nocãrõ caroa Dios yaye áti ĩñorĩqũẽrẽ na caĩñarõ, na cʉ̃ caáti ĩñomiatacʉ̃ãrẽ, judío majã pʉame, “Cariape caroare marĩ áti ĩñoʉ átiyami,” qũĩ tʉ̃goʉsaema Jesure. \v 38 Bairi profeta Isaías ãnacʉ̃ Dios ya tutipʉ cʉ̃ cawoaquetibʉjʉcũrĩcãrõrẽ bairo bai etawʉ yua. Mai, profeta Isaías ãnacʉ̃ pʉame Dios ya tutipʉ atore bairo ĩ woatujʉ̃goyeticũñupĩ: \q1 “Dios, jãã Quetiupaʉ, jãã caquetibʉjʉrijere, noa ũna tiere tʉ̃goʉsaetiyama. \q1 Bairi tunu mʉ yaye caroa áti ĩñorĩqũẽrẽ ĩñamajũcõãmirãcʉ̃ã, cariape jãã tʉ̃goʉsaetiyama,” ĩ woatuyupi. \m \v 39 Bairi camasã profeta Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ caĩwoaquetibʉjʉricarore bairo Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrijere cʉ̃ tʉ̃goʉsagaema. Tunu profeta Isaías ãnacʉ̃ apepaʉpʉ cʉ̃ãrẽ atore bairo ĩ woatu quetibʉjʉcũñañupĩ: \q1 \v 40 “Cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, di rʉ̃mʉ ũno caroa Dios cʉ̃ caáti ĩñorĩjẽrẽ na ĩñamasĩẽtĩõ joroque na átigʉmi. \q1 Ati poa macããna na yeripʉ catʉ̃goñamasĩgaetoi, cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, cʉ̃ caátiere na ĩñamasĩẽtĩõ joroque na átigʉmi. \q1 Tunu bairoa caãmoo cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, cʉ̃ yaye quetire na tʉ̃gomasĩẽtĩõ joroque na átigʉmi. \q1 Na yeripʉre tʉ̃goñamasĩẽtĩñama na cʉ̃ caquetibʉjʉgamirĩjẽrẽ. \q1 Bairi, ‘Jãã mʉ netõwã,’ ĩẽtĩnucũñama Diore,” ĩ quetibʉjʉyupi Isaías ãnacʉ̃. \m \v 41 Mai, Isaías ãnacʉ̃ pʉame tore bairo cʉ̃ caĩwoaturijere merẽ ĩñañupĩ Dios cʉ̃ catutuarije mena ati yepapʉ Jesús cʉ̃ cabaipeere. Bairo Jesús cʉ̃ cabaipeere caĩñarĩcʉ̃ ãnirĩ tore bairo quetibʉjʉyupi. \p \v 42 Bairo Jesure cʉ̃ na catʉ̃goʉsaetimiatacʉ̃ãrẽ, capããrãpʉa judío majã mena macããna cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃goʉsawã. Bairi tunu jĩcããrã judío majã quetiuparã caãnimajũrã cʉ̃ã Jesús cʉ̃ caquetibʉjʉrijere cʉ̃ tʉ̃goʉsawã. Bairo Jesure cʉ̃ tʉ̃goʉsamirãcʉ̃ã, fariseo majãrẽ uwiri, baujaro, “Jesure catʉ̃goʉsarã jãã ãniña,” ĩẽma. “Bairo marĩ caĩata, sinagoga ñubuerica wiiripʉ marĩ caãno fariseo majã marĩ acuwiyorema,” ĩrã, baujaro Jesure cʉ̃ na catʉ̃goʉsarijere bai ĩñogaema. \v 43 Mai, na pʉame Dios bʉtioro na cʉ̃ caĩñajesopee ũnorẽã, bʉtioro camasã pʉame narẽ na caĩroaro bowã. Bairi Jesús pʉamerẽ baujaro tʉ̃goʉsagaema. \s1 Las palabras de Jesús juzgarán a la gente \p \v 44 Bairo jãã ĩ quetibʉjʉ yaparo, Jesús pʉame bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo ĩwĩ: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ caquetibʉjʉrijere catʉ̃goʉsaʉ pʉame, yʉ jeto merẽ tʉ̃goʉsaʉ átiyami. Yʉre cajoricʉ yʉ Pacʉ Dios cʉ̃ãrẽ cʉ̃ tʉ̃goʉsaʉ átiyami. \v 45 Bairi tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉre caĩñanʉcʉ̃bʉgoʉ yʉ jeto meerẽ ĩñanʉcʉ̃bʉgoʉ átiyami. Bairi yʉre cajoricʉ yʉ Pacʉ Dios cʉ̃ãrẽ caĩñanʉcʉ̃bʉgoʉre bairo ácʉ baiyami. \v 46 Yʉa, yʉ ãniña camasãrẽ canaitĩãrõpʉ caãnarẽ cajĩñawoʉre bairo caátiatácʉ ati yepapʉre. Bairi yʉ caquetibʉjʉrijere catʉ̃goʉsarã pʉame canaitĩãrõpʉ caãnarẽ bairo roro átiãmerĩgarãma. \v 47 Bairi yʉ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gocõãmirãcʉ̃ã, yʉ caquetibʉjʉrore bairo caáperãrẽ popiye na baio joroque na átiacʉ́ mee yʉ apʉ́. Bairi tunu ati yepa macããna camasãrẽ yʉ majũã na átirei acʉ́ mee yʉ baiwʉ. Na carorije wapa roquere ati yepa macããna camasãrẽ na netõʉ̃ ácʉ yʉ baiwʉ. \v 48 Bairo yʉre boetiri, yʉ caquetibʉjʉrijere catʉ̃goʉsagaenarẽ carepaʉ merẽ nicõãñami. Bairi atie mʉjãã yʉ caquetibʉjʉrijere na catʉ̃goʉsagaetie wapa jʉ̃gori popiye na baio joroque na átigʉmi camasãrẽ Dios, cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ catʉsari rʉ̃mʉ caãno yua. \v 49 Yʉ pʉame yʉ majũã yʉ catʉ̃goñarĩjẽ mena mee bʉsʉri mʉjãã yʉ quetibʉjʉnucũña. Yʉ Pacʉ Dios yʉre ati yepapʉ cajoricʉ pʉame roque yʉ caĩpeere, yʉ caátipee cʉ̃ãrẽ yʉ átiroticũwĩ. \v 50 Bairi yʉ masĩña baipʉa yʉ Pacʉ Dios yʉ cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽrẽ: Camasã yeri capetietiere na cacʉ̃gomasĩparore bairo ĩ, tore bairo yʉ quetibʉjʉ rotijowĩ. Bairi yʉ caĩrĩjẽ pʉame yʉ majũã yʉ caĩrĩjẽ mee niña. Yʉ Pacʉ cʉ̃ caĩquetibʉjʉrotijoricarore bairo jeto roque cariape ñi quetibʉjʉnucũña,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \c 13 \s1 Jesús lava los pies de sus discípulos \p \v 1 Judío majã bose rʉ̃mʉ Pascua caetaparo, jĩcã rʉ̃mʉa rʉsawʉ merẽ. Cʉ̃ pacʉ cʉ̃ cacũrĩcã rʉ̃mʉ caetaro, jããrẽ pitiri cʉ̃ pacʉ Dios tʉpʉ átí cʉ̃ caãniápére masĩcõãwĩ merẽ Jesús. Bairi ati yepa macããna marĩ cʉ̃ yarãrẽ marĩ maimajũcõãwĩ Jesús. Bairo jeto marĩ maicõã ninucũgʉmi tocãnacã rʉ̃mʉa. \p \v 2-4 Bairi merẽ Judas, Simón Iscariote macʉ̃rẽ cʉ̃ yeripʉ wãtĩ cʉ̃ jãcõã bauwĩ, Jesure cʉ̃ cabʉsʉjãbuitirocamasĩparore bairo ĩ. Bairi Jesús pʉame masĩcõãwĩ, Dios cʉ̃ carotijoricʉ ãnirĩ. Tunu bairoa Dios tʉpʉa cʉ̃ catunuápée cʉ̃ãrẽ masĩcõãwĩ Jesús. Bairi cʉ̃ pacʉ Dios pʉame nipetirije rotimasĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ joyupi Jesure. Bairi jãã jĩcãrõ mesapʉ caʉgaruimiatacʉ, Jesús pʉame wãmʉnʉcãwĩ. Bairo wãmʉnʉcãrĩ, cʉ̃ jutiro cabui macããtõrẽ tuwe cũcõãwĩ. Bairo áti yaparo, juti aserore neátiri, tore cʉ̃ isitawẽpʉ nejiyatuwĩ Jesús. \v 5 Bairo áti yaparo, ocore jotʉ bapapʉ waapiojãwĩ. Bairo átiri, jãã, cʉ̃ cabuerã rʉporire cosejʉ̃gowĩ Jesús. Bairo cose yaparori bero, jutii asero cʉ̃ isitawẽpʉ cʉ̃ capajũãtuatato mena jãã rʉporire parebopowĩ Jesús. \p \v 6 Simón Pedro pʉame cʉ̃ rʉporire Jesús cʉ̃, cʉ̃ cacosegaro, bairo qũĩwĩ: \p —Yʉ Quetiupaʉ, ¿yʉ cʉ̃ãrẽ yʉ rʉporire mʉ coseiáti? \p \v 7 Bairo Simón Pedro cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame bairo qũĩwĩ: \p —Ãmeacã bairo mʉ yʉ caátigarijere mʉ tʉ̃goña masĩẽtĩña mai. Caberopʉ tiere mʉ tʉ̃goña masĩgʉ yua —qũĩwĩ. \p \v 8 Pedro pʉame bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩwĩ: \p —¡Yʉa, yʉ rʉporire mʉ yʉ cose rotietimajũcõãgʉ! \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, Jesús pʉame bairo qũĩwĩ Pedrore: \p —Bairo mʉ yʉ cacoseeticõãta, mʉa, yʉ yarã mena macããcʉ̃rẽ bairo mʉ ãmerĩgʉ. \p \v 9 Jesús bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩwĩ Simón Pedro pʉame: \p —Yʉ Quetiupaʉ, toroque yʉ rʉpori jetore coseeticõãña. ¡Bairi yʉ wãmorĩ, yʉ rʉpoa cʉ̃ãrẽ yʉ cosepeyocõãña yua! —qũĩwĩ Pedro Jesure. \p \v 10 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame bairo qũĩnemowĩ tunu: \p —Ãmeacã merẽ caroaro caʉgueri usacosere yaparoatana marĩ caãmata, nairõãcã usanemoa maninucũña, merẽ caroaro nipetiro rupaʉ caʉgueri mána ãnirĩ. Bairi marĩ rʉpori jetore marĩ cacosenemopee niña. Bairãpʉa, carorije cawapa mána, caʉgueri mánarẽ bairo caãna mʉjãã ãniña. Bairo cabairã nimirãcʉ̃ã, bairãpʉa nipetiro tocãnacãʉ̃pʉa bairo mʉjãã ãmerĩña —qũĩwĩ. \p \v 11 Mai, “Bairãpʉa, nipetiro tocãnacãʉ̃pʉa caʉgueri mánarẽ bairo mee mʉjãã ãniña,” jãã cʉ̃ caĩata, cʉ̃rẽ cabʉsʉjãbuitirocapaʉre cʉ̃ masĩrĩ, bairo jãã ĩwĩ Jesús. \p \v 12 Bairo jãã, cʉ̃ cabuerã rʉporire cose yaparo, cabuimacããtõ jutiro cʉ̃ cawecũatatore nejãñawĩ tunu Jesús. Bairo áti yaparo, mesapʉ ruiwĩ jãã mena. Bairo etanumurĩ bero, atore bairo jãã ĩ jẽniñawĩ Jesús: \p —¿Mʉjãã masĩñati dope ĩgʉ mʉjãã rʉporire yʉ coseupari? \v 13 Mʉjãã pʉame yʉre, jããrẽ Cabuei, jãã Quetiupaʉ, yʉ mʉjãã ĩ piinucũña. Bairo yʉre ĩ piirã, cariapea ĩrã yʉ mʉjãã ĩnucũña. Cʉ̃ã yʉ ãniña baipʉa. \v 14 Bairi yʉ pʉame jããrẽ Cabuei, jãã Quetiupaʉ, mʉjãã caĩpiinucũʉ̃ pʉame, mʉjãã rʉporire yʉ cose yaparoya merẽ. Bairi mʉjãã cʉ̃ã torea bairo mʉjãã majũ mʉjãã rʉporire caãmeo coseparã mʉjãã ãniña tocãnacãʉ̃pʉrea. \v 15 Bairi mʉjããrẽ ati wãmerẽ mʉjãã yʉ áti ĩñoña, mʉjãã cʉ̃ã tore bairo mʉjãã caãmeo átinucũparore bairo ĩ yua. \v 16 Cariape mʉjãã ñi quetibʉjʉya: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ quetiupaʉre capaabojari majõcʉ cʉ̃ quetiupaʉ netõrõ ãmerĩñami. Bairoa tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cajooecoʉ pʉame cʉ̃rẽ cajoricʉ netõrõ ãmerĩñami. \v 17 Bairo yʉ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃goʉsari caroaro mʉjãã caáti ãmata, caroaro ʉseanirĩqũẽ mena mʉjãã ãnimasĩgarã. \p \v 18 “Baipʉa, mʉjãã nipetirãrẽ, ‘Bairo mʉjãã baigarã,’ ĩ bʉsʉ mee mʉjãã ñiña. Yʉ pʉame roque merẽ yʉ masĩña yʉ cabesericarã mʉjãã caãnierẽ. Bairi Dios ya tutipʉ na caĩwoatuquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo baigaro. Atore bairo ĩ woatu quetibʉjʉyupa: ‘Yʉ mena caʉgarui nimicʉ̃ã, yʉre cateei yʉ wapacʉ majũ tuagʉmi,’ ĩ woatuyupa. \v 19 Bairi merẽ mʉjããrẽ cariape mʉjãã quetibʉjʉ weyojʉ̃goyeticũʉ̃ ñiña. Bairi mʉjãã yʉ caquetibʉjʉrore bairo cabairo ĩñarã yua, ‘Dios cʉ̃ cajoricʉ majũ niñami,’ yʉ mʉjãã ĩgarã yua. \v 20 Cariape mʉjããrẽ ñi quetibʉjʉya: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ caquetibʉjʉrotijoʉre catʉ̃goʉsaʉ ũcʉ̃ pʉame yʉre catʉ̃goʉsaʉre bairo niñami. Bairi tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉ caquetibʉjʉrijere catʉ̃goʉsaʉ pʉame yʉre cajoricʉ cʉ̃ãrẽ catʉ̃goʉsaʉre bairo niñami,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ yua. \s1 Jesús anuncia que Judas lo traicionará \r (Mt 26.20-25; Mr 14.17-21; Lc 22.21-23) \p \v 21 Bairo jãã ĩ quetibʉjʉ yaparo, Jesús pʉame bʉtioro tʉ̃goñarĩqũẽ pairi cariapea jãã quetibʉjʉcõãwĩ cʉ̃ cabaipeere. Atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Cariape majũ mʉjããrẽ ñi quetibʉjʉya: Mʉjãã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ roro yʉre ĩ bʉsʉjãbuitirocagʉmi. \p \v 22 Bairo Jesús jãã cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, jãã cʉ̃ cabuerã pʉame jãã majũ tocãnacãʉ̃pʉa, jãã ãmeo ĩña maniapʉ̃. “Cʉ̃rẽ ĩ ĩmi Jesús,” jãã ĩ masĩẽpʉ̃. \v 23 Mai, yʉ pʉame Jesús bʉtioro cʉ̃ caĩñamai majũ yʉ ãmʉ. Bairi yʉ mena Jesús pʉame cʉ̃ cabʉsʉnemopee ãmʉ, jãã caʉgaruiãnitoye mai, cʉ̃ cabaipeere. \v 24 Bairi Pedro pʉame yʉre ĩñarĩqũẽ mena yasioroa yʉ quetibʉjʉ jowĩ: “Noa na caátipeere tore bairo qũĩñati,” qũĩ jẽniñáto ĩ, tore bairo ámi Pedro. \v 25 Bairo cʉ̃ caátimasĩõrĩjẽrẽ ĩñarĩ, yʉ pʉame cʉ̃tʉ jãñurĩ etanʉcãrĩ atore bairo cʉ̃ ñi jẽniñawʉ̃ Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, ¿ni majũ cʉ̃ ãniñati? \p \v 26 Jesús pʉame bairo cʉ̃ yʉ caĩjẽniñarõ, atore bairo ñiwĩ: \p —Pan yosenerĩ yʉ canuni pʉame cʉ̃ majũ nigʉmi. \p Bairo jãã ĩ quetibʉjʉ yaparo, Jesús tocãrõã yua cʉ̃ pããrẽ yosenunijowĩ Judas Simón Iscariote macʉ̃rẽ. \v 27 Bairo pããrẽ cʉ̃ cañerõ bero, Judas yeripʉ wãtĩ merẽ nicõãñupĩ. Bairo cʉ̃ cabairo ĩña, tocãrõã Jesús pʉame bairo qũĩwĩ yua: \p —Bairo mʉ caátigarijere tãmurĩã áticõãña. \p \v 28 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ, jãã cʉ̃ cabuerã mesapʉ caʉgaruiatana, jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pʉamena, “Bairo Jesús ĩgʉ ĩñami,” jãã ĩ tʉ̃goña masĩẽpʉ̃, tiere tʉ̃gorã. \v 29 Mai, Judas pʉame jãã yaye dinero cajãñarĩ poare caĩñarĩcãnʉgõbojari majõcʉ ãmi. Bairi atore bairo jĩcããrã jãã mena macããna ĩ tʉ̃goñacõãwã: “‘Bose rʉ̃mʉ macããjẽ rotie mʉ wapati ápá,’ qũĩgʉ ĩatacʉmi, o ‘Apeye ũnie wapatiri cabopacarãrẽ na nunijã,’ ĩgʉ ĩatacʉmi,” jãã ĩ tʉ̃goñacõãwʉ̃ jãã pʉame. \p \v 30 Mai, Judas pʉame Jesús pããrẽ cʉ̃, cʉ̃ cayosenunirõ beroaca, jicoquei witicoámí merẽ yua. Bairo cʉ̃ cawitiátípaʉ merẽ ñamipʉ ãmʉ. \s1 El nuevo mandamiento \p \v 31 Judas cʉ̃ cawitiatato bero, Jesús pʉame bairo jãã ĩwĩ yua: \p —Ãmea Dios macʉ̃ yʉ caãnierẽ, yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ, yʉ áti ĩñogʉ. Bairi Dios pʉame yʉ jʉ̃gori nocãrõ cʉ̃ catutuarije caroare áti ĩñogʉmi camasãrẽ. \v 32 Yʉ, Camasã Jʉ̃gocʉ nocãrõ yʉ catutuarije yʉ caáti ĩñoata, yʉ Pacʉ Dios cʉ̃ã jãã catutuãnierẽ ĩñogʉmi. Tãmurĩã tore bairo áti ĩñogʉmi Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ. \v 33 Yʉ yarã, yʉ pũnaarẽ bairo caãna yoaro mʉjãã mena yʉ tuaetigʉ ati yepapʉre. Bairo mʉjãã yʉ caaweyoro bero, mʉjãã pʉame bʉtioro yʉ mʉjãã macãmigarã. Bairi mʉjãã ñinemoña tunu, judío majãrẽ na yʉ caĩquetibʉjʉatatorea bairo ñi quetibʉjʉgʉ: Yʉre mʉjãã macãmigarã. Bairo yʉ macãmirãcʉ̃ã, yʉ caátípaʉpʉre caetamasĩẽna ãnirĩ, yʉ mʉjãã bócaetigarã. \v 34 Bairi atie cawãma wãmerẽ mʉjãã yʉ átiroti cũña: Mʉjãã majũ tocãnacãʉ̃pʉa mʉjãã ãmeo maicõã ninucũwã. Bairi yʉ, mʉjããrẽ yʉ camairõrẽã bairo mʉjãã cʉ̃ã tocãnacãʉ̃pʉrea ãmeo maicõãña. \v 35 Bairi tocãnacãʉ̃pʉrea mʉjãã caãmeomairõ ĩñarã, nipetiro camasã mʉjããrẽ, “Na roque Jesús cʉ̃ cabuerã majũ niñama,” mʉjãã ĩ ĩñagarãma —jãã ĩwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Jesús anuncia que Pedro lo negará \r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Lc 22.31-34) \p \v 36 Bairo Jesús cʉ̃ caĩquetibʉjʉro bero, Simón Pedro atore bairo qũĩ jẽniñawĩ: \p —Yʉ Quetiupaʉ, ¿noopʉ ágʉ, tore bairo mi quetibʉjʉyati jããrẽ? \p Jesús pʉame atore bairo qũĩ yʉwĩ: \p —Mʉa, noo yʉ caátópʉre yʉ mʉ ʉsamasĩẽtĩgʉ mai. Caberopʉ roque yʉ tʉpʉ mʉ ámasĩgʉ. \p \v 37 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame atore bairo qũĩwĩ: \p —Yʉ Quetiupaʉ, ¿dopẽĩ ãmerẽ mai mʉ yʉ ʉsamasĩẽtĩbujiocʉti? ¡Cotericaro mano mʉ cariaparo ũnorẽã, yʉ pʉame roque yʉ riamasĩña! —qũĩwĩ Pedro Jesure. \p \v 38 Bairo Pedro cʉ̃ caĩrõ, Jesús pʉame bairo qũĩwĩ: \p —¿Cariapea cotericaro mano yʉ jʉ̃gori mʉ riagayati? Bairi mʉrẽ cariapea ñiña: Ãbocʉ cʉ̃ capiiparo jʉ̃goye, itiani majũ, “Cʉ̃ yʉ masĩẽtĩña Jesure,” yʉ mitogʉ. \c 14 \s1 Jesús, el camino al Padre \p \v 1 “Yʉ yarã, tʉ̃goñarĩqũẽ paieticõãña. Dios mena tʉ̃goñatutuari yʉ mena cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñatutuacõãña. \v 2 Yʉ Pacʉ cʉ̃ caãno ʉmʉrecóopʉre ãnapaʉri capee majũ niña. Yʉ Pacʉ tʉpʉ ãnimasĩrĩqũẽ caãmerĩcõãta, ‘Mʉjãã caãnipapaʉre mʉjãã yʉ qũẽnojʉ̃goyetibojaʉ áya,’ mʉjãã ñietibujioricʉ. \v 3 Bairi mai, yʉ pʉame mʉjãã caãnipapaʉ roto mʉjãã qũẽnobojaʉ ácʉ́ yʉ baiya. Bairo qũẽno yaparori bero roque, mʉjããrẽ yʉ nei atígʉ, yʉ mena mʉjãã caãnimasĩparore bairo ĩ. Bairo yʉ caató, mʉjãã cʉ̃ã yʉ caãnipaʉa mʉjãã ãnigarã. \v 4 Merẽ mʉjãã etamasĩña yʉ jʉ̃gori yʉ caátípaʉpʉre.” \p \v 5 Bairo jãã cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Tomás pʉame Jesure bairo qũĩwĩ: \p —Jãã Quetiupaʉ, jãã masĩẽtĩña. ¿Noopʉre ágʉ bairo miñati? ¿Dope bairo jãã masĩrãati mʉ caápáwãpʉre? \p \v 6 Jesús pʉame bairo cʉ̃ caĩrõ, atore bairo qũĩwĩ: \p —Yʉa, yʉ ãniña, maa átáwãrẽ bairo caãcʉ̃. Yʉa, yʉ ãniña cariape caácʉ. Caticõãnio joroque caácʉ yʉ ãniña camasãrẽ. Yʉ jʉ̃gori mena jeto mʉjãã etamasĩgarã yʉ Pacʉ cʉ̃ caãnopʉre. \v 7 Yʉre mʉjãã camasĩata, yʉ Pacʉ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ mʉjãã masĩcõãgarã. Merẽ ãmea yʉ mʉjãã masĩña. Bairo yʉre camasĩrã ãnirĩ, yʉ Pacʉ cʉ̃ caátiãnie cʉ̃ãrẽ caĩñacõãnarẽ bairo mʉjãã ãniña. \p \v 8 Bairo Jesús jãã cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Felipe pʉame Jesure bairo qũĩwĩ: \p —Yʉ Quetiupaʉ, mʉ Pacʉre jãã ĩñoña. Bairo jãã mʉ caĩñoata, jããrẽã tocãrõã ñucõãña yua. \p \v 9 Bairo cʉ̃ caĩrõ, Jesús pʉame atore bairo qũĩwĩ: \p —¡Ago tame Felipe! Nocãrõ yoaro mʉjãã mena yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ mai, ¿yʉ mʉ masĩẽtĩrecoayati? Yʉre caĩñanucũʉ̃, yʉ Pacʉ cʉ̃ãrẽ caĩñacõãninucũʉ̃rẽ bairo ãcʉ̃ baiyami merẽ. ¿Dopẽĩ, ‘Mʉ Pacʉre jãã ĩñoña,’ yʉ miñati? \v 10 ¿Cariape yʉ Pacʉ mena yʉ caãnierẽ, bairi yʉ Pacʉ cʉ̃ã yʉ mena cʉ̃ caãnierẽ mʉjãã masĩẽtĩñati? Bairi atore bairo mʉjãã yʉ caĩquetibʉjʉrije yʉ majũã yʉ catʉ̃goñarõ mee bairo niña. Yʉ Pacʉ, yʉ mena caãcʉ̃ mena roque cʉ̃ carotiro mena bairo caroaro cʉ̃ paariquere yʉ átiãninucũña. \v 11 Mʉjãã cʉ̃ã cariape masĩña yʉ Pacʉ mena yʉ caãnierẽ. Bairi yʉ Pacʉ cʉ̃ã yʉ mena cʉ̃ caãnierẽ masĩña. Bairo baiena cʉ̃ã, jĩrĩãpʉra mʉjãã yʉ caáti ĩñonucũrĩjẽrẽ ĩñarĩ, mʉjãã cʉ̃ã cariapea masĩña. \v 12 Bairi mʉna mee mʉjããrẽ ñiña: Yʉ caquetibʉjʉrijere cariape catʉ̃goʉsaʉ ãnirĩ yʉ caátie ũnierẽ cʉ̃ cʉ̃ã átimasĩgʉmi. Yʉ roque yʉ Pacʉ tʉpʉ yʉ caácoato jʉ̃gori, cʉ̃ pʉame jĩrĩã netõjãñurõ caroaro majũ átimasĩgʉmi. \v 13 Bairi yʉ wãme mena ĩrĩ nipetirije mʉjãã cajẽnirõ, mʉjãã caĩrõrẽã bairo mʉjãã yʉ átibojagʉ. “Yʉ Pacʉ Dios yʉ jʉ̃gori yʉ Pacʉ cʉ̃ catutuarijere na ĩñáto na cʉ̃ã,” ĩ bairo mʉjããrẽ yʉ áti ĩñogʉ. \v 14 Bairi yʉ wãme mena ĩrĩ tocãnacã wãme mʉjãã cajẽnirõ cãrõ mʉjãã cajẽnirõrẽã bairo mʉjãã yʉ átibojanucũgʉ yua —jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Jesús promete enviar el Espíritu Santo \p \v 15 Bairo jãã ĩ quetibʉjʉ yaparori bero, bairo jãã ĩ quetibʉjʉwĩ tunu Jesús: “Yʉre mʉjãã camaiata, yʉ caroticũrĩjẽ cʉ̃ãrẽ torea bairo caroaro mʉjãã áticõã ninucũgarã yua. \v 16-17 Yʉ pʉame yʉ Pacʉpʉre mʉjãã yʉ jẽnibojagʉ, apei mʉjããrẽ cajʉ̃goãnitutuapaʉ, Espíritu Santo cariape majũ caãcʉ̃rẽ, tocãnacãni mʉjãã mena cʉ̃ caãninucũparore bairo ĩ. Ati yepa macããna roque, cʉ̃, Espíritu Santore na yeripʉ cʉ̃ cʉ̃goetinucũñama. Bairo cʉ̃ cʉ̃goetiri, cʉ̃ caátie, cʉ̃ catutuarije cʉ̃ãrẽ ĩñajesoetinucũñama. Bairi mʉjãã pʉame roque cʉ̃ mʉjãã masĩjãñuña, cʉ̃ pʉame mʉjãã mena tocãnacãni mʉjããpʉre cʉ̃ caãno jʉ̃gori. Bairi tocãnacãnia mʉjãã mena, mʉjããpʉre ãnicõã ninucũgʉmi yua. \p \v 18 “Baipʉa, mʉjãã yʉ aweyocoápérigʉ. Yʉ atígʉ tunu, mʉjãã mena tocãnacã rʉ̃mʉa ãnicõã ninucũgʉ. \v 19 Merẽ petoaca rʉsaya ati yepa macããna camasã yʉre na caĩñajãnaparo yua. Mʉjãã pʉame roque tocãnacã rʉ̃mʉa yʉ mʉjãã masĩcõã ninucũgarã mʉjãã mena yʉ caãnicõãninucũrĩjẽrẽ. Yʉ pʉame caãnicõãninucũʉ̃ yʉ ãniña. Bairi torea bairo mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã ãnicõã ninucũgarã. \v 20 Mʉjããrẽ Espíritu Santo cʉ̃ caetari rʉ̃mʉ caãno yua, mʉjãã masĩgarã yʉ Pacʉ mena yʉ caãnierẽ. Bairi mʉjãã cʉ̃ã yʉ mena ãna, yʉ cʉ̃ã bairi mʉjãã mena yʉ caãnie cʉ̃ãrẽ mʉjãã masĩgarã yua. \v 21 Yʉ caroticũrĩjẽrẽ tʉ̃goʉsari, yʉ caroticũrĩjẽrẽ bairo caáticõãninucũʉ̃ pʉame cariapea yʉ maicõãninucũʉ̃ átigʉmi yua. Bairi yʉre camaicõãcʉ̃rẽ yʉ Pacʉ cʉ̃ã cʉ̃ maicõã ninucũgʉmi. Yʉ cʉ̃ã cʉ̃ yʉ maicõã ninucũgʉ. Bairi cʉ̃ ñiñogʉ yʉ camasĩrĩjẽrẽ yua,” jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ yua. \p \v 22 Apei Judas cawãmecʉcʉ, Judas Iscariote mee caãcʉ̃ pʉame atore bairo Jesure qũĩ jẽniñawĩ: \p —Yʉ Quetiupaʉ, ¿dopẽĩ jãã jetore mʉ camasĩrĩjẽrẽ jãã miñoʉati? ¿Dopẽĩ ati yepa macããna camasã cʉ̃ãrẽ na miñoecʉati? —qũĩ jẽniñawĩ. \p \v 23 Jesús pʉame bairo Judas cʉ̃ caĩjẽniñarõ, atore bairo qũĩ yʉwĩ: \p —Yʉre camai, yʉ bʉsʉrique cʉ̃ãrẽ catʉ̃goʉsaʉ niñami. Bairi yʉ Pacʉ cʉ̃ã cʉ̃ maijãñugʉmi. Bairi yua yʉ Pacʉ mena pʉgarãpʉa cʉ̃ mena jãã ãnicõã ninucũgarã tocãnacã rʉ̃mʉa yua. \v 24 Yʉre camaiecʉ̃ pʉame roque yʉ bʉsʉrique cʉ̃ãrẽ catʉ̃goʉsaecʉ niñami. Tunu bairoa yʉ caĩquetibʉjʉrije yʉ majũã yʉ catʉ̃goñarõã, yʉ caĩbʉsʉrije mee niña. Yʉ Pacʉ Dios yʉre cajoricʉ cʉ̃ caĩbʉsʉ quetibʉjʉrotirije majũ roque niña. \p \v 25 “Bairi mʉjãã mena ãcʉ̃ mai, nipetirije atiere mʉjãã ñi quetibʉjʉya. \v 26 Bairi Espíritu Santo mʉjããrẽ cajʉ̃goãnitutuapaʉ, yʉ Pacʉ yʉ jʉ̃gori mʉjããrẽ cʉ̃ cajopaʉ pʉame nipetirije mʉjãã masĩõgʉmi. Bairi tunu atie mʉjãã yʉ caquetibʉjʉrije nipetirijere tʉ̃goña masĩpetio joroque mʉjãã átigʉmi yua. \p \v 27 “Bairi yʉ pʉame yʉ ácoagʉ. Bairo ácʉ́, mʉjããrẽ yʉ joya jĩcãrõ tʉ̃ni tʉ̃goña yeri jãña ãnajẽrẽ. Tie jĩcãrõ tʉ̃ni tʉ̃goña yeri jãñarĩqũẽ caãnicõãnie yʉ yaye majũrẽ mʉjãã yʉ joya yua. Ati ʉmʉrecóo macããna camasã na cajonucũrõrẽ bairo mee mʉjãã yʉ joya. Torena, tʉ̃goña yapapuaeticõãña. Uwitʉ̃goñaeticõãña. \v 28 Merẽ yʉ mʉjãã tʉ̃goapʉ, ‘Yʉ áya,’ mʉjãã yʉ caĩrĩjẽrẽ. Bairi tunu, ‘Mʉjãã mena yʉ ãni atígʉ,’ yʉ caĩrĩjẽ cʉ̃ãrẽ mʉjãã tʉ̃goapʉ. Yʉre camaitʉ̃goñamajũcõãrã mʉjãã caãmata, ‘Yʉ Pacʉ tʉpʉ yʉ áya,’ yʉ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori bʉtioro mʉjãã ʉseanibujioatana. Yʉ Pacʉ Dios pʉame yʉ netõrõ caãnimajũʉ̃ niñami. \v 29 Torecʉ, cariape majũ mʉjããrẽ ñi quetibʉjʉ jʉ̃goyetiweyocõãña merẽ. Bairo yʉ caĩrĩjẽrẽ bairo cabairopʉ, ‘Cariape majũ jãã ĩ quetibʉjʉyupi,’ mʉjãã ĩ masĩgarã yua. \p \v 30 “Tocãrõã yua, mʉjãã mena capee yʉ bʉsʉetigʉ. Merẽ atígʉ baiyami ati yepa macããnarẽ carotimasĩrĩ majõcʉ. Cʉ̃ pʉame bairo rotimasĩmicʉ̃ã, yʉre nopẽ caátijĩãtimasĩẽcʉ̃ niñami. \v 31 Bairoa cabaipee niña bairopʉa, ati yepa macããna nipetiro camasã yʉ Pacʉ Diore cʉ̃ yʉ camairĩjẽrẽ na camasĩparore bairo yua. Tunu bairoa masĩgarãma yʉ Pacʉ Dios yʉre carotijoricʉ yʉ cʉ̃ carotirorea bairo yʉ caátie cʉ̃ãrẽ,” jãã ĩwĩ Jesús. \p Bairo ĩ yaparori bero: “Wãmʉnʉcãña. Jito, tãmurĩ marĩ átóca merẽ,” jãã ĩwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ yua. \c 15 \s1 La vid verdadera \p \v 1 Bairo jãã ĩ yaparori bero, Jesús bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Yʉ pʉame ʉsewʉ caãnimajũrĩ wʉre bairo caãcʉ̃ yʉ ãniña. Bairi yʉ Pacʉ Dios pʉame caʉse otericʉ majũrẽ bairo caãcʉ̃ niñami. \v 2 Bairi ʉsewʉ jĩcã rʉpʉ caríca manicõãta, ti rʉpʉre pajure recõãmasĩñami yʉ Pacʉ. Caroaro ti rʉpʉ caríca cʉpata, carorije ũnierẽ jee reri, caroaro ĩñanʉnʉje masĩñami, capee to caríca cʉtinemoparore bairo yua. \v 3 Bairi mʉjãã pʉame torea bairo yʉ caátiroticũrĩqũẽrẽ tʉ̃goʉsari caroarã majũ catuarã mʉjãã ãniña. \v 4 Bairi yʉre tʉ̃goʉsa jãnaeticõãña. Yʉ cʉ̃ã, mʉjããrẽ mairĩ, mʉjãã yʉ capitietorea bairo mʉjãã cʉ̃ã yʉre yʉ tʉ̃goʉsajãnaeticõãña. Bairi merẽ mʉjãã masĩña: Jĩcã rʉpʉ ʉsewʉ rʉpʉ carupaʉ majũpʉ to caãmerĩcõãta, ríca jomasĩẽtĩña. Carupaʉ majũpʉa caãni rʉpʉ ãnirĩ ríca cʉtimasĩnucũña. Torea bairo mʉjãã cʉ̃ã caroa wãmerẽ mʉjãã átiãnimasĩẽna, yʉre tʉ̃goʉsari jĩcãrõrẽ bairo yʉ mena mʉjãã caãmerĩcõãta. \p \v 5 “Bairi yʉ pʉame ʉsewʉ carupawʉ majũrẽ bairo caãcʉ̃ yʉ ãniña. Mʉjãã pʉame tiwʉ ʉsewʉ rʉpʉre bairo caãna mʉjãã ãniña. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉre catʉ̃goʉsacõãcʉ̃, yʉ cʉ̃ã cʉ̃ mena cʉ̃ yeri yʉ caãmata, jĩcãrõ tʉ̃ni caroa macããjẽrẽ átiãnimasĩñami nocãrõ pairo majũ yua. Yʉ, yʉ camanicõãta, nopẽ bairo caroa macããjẽrẽ mʉjãã átimasĩẽna. \v 6 Yʉre tʉ̃goʉsari yʉ carotirore bairo caátiãmerã na caãmata, rocaecocõãgarãma. Bairo rocaecori yua, peeropʉ joe ecogarãma, carorije cajĩnirĩjẽ ʉsewʉ rʉpʉre jeri peeropʉ na cajoererore bairo yua. \p \v 7 “Bairo yʉre tʉ̃goʉsari yʉ carotirore bairo jeto botioricaro mano caátiãna mʉjãã caãmata, noo mʉjãã caborijere yʉ jẽniña. Bairo mʉjãã cajẽnirõ, noo mʉjãã caborijere mʉjãã yʉ jomasĩña. \v 8 Cariapea yʉ cabuerã majũ caãna nocãrõ pairo caroa macããjẽrẽ átiãnimasĩñama. Bairo na caátiãnimasĩrĩjẽ jʉ̃gori yʉ Pacʉ pʉame netõjãñurõ camasãrẽ caĩroaecoʉ cañuʉ majũ tuagʉmi. \v 9 Torecʉ, bʉtioro mʉjããrẽ ñiñamaiña, yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ camairõrẽã bairo. Bairo yʉ camairã ãnirĩ jĩcãrõrẽ bairo yʉ mena ãnicõã ninucũña tocãnacã rʉ̃mʉa. \v 10 Yʉ caroticũrĩjẽrẽ caroaro tʉ̃goʉsari, yʉ carotirore bairo jeto mʉjãã caáti ãmata, yʉ camairã, yʉ yarã majũ mʉjãã tuagarã. Yʉ cʉ̃ã yʉ Pacʉ yʉ cʉ̃ carotirore bairo ácʉ, cʉ̃ camai majũ yʉ caãnorẽã bairo mʉjãã cʉ̃ã yʉ camairã majũ mʉjãã tuagarã. \p \v 11 “Atore bairo mʉjãã ñi quetibʉjʉya, caroaro yʉ mena mʉjãã caʉseanimasĩparore bairo ĩ. Tunu bairoa mʉjãã caʉseani coterije caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni to caãnijĩãtiparore bairo ĩ, tore bairo ñi quetibʉjʉya. \v 12 Bairi atore bairo mʉjãã yʉ átiroticũña: Mʉjããrẽ yʉ camainucũrõrẽã bairo mʉjãã cʉ̃ã tocãnacãʉ̃pʉa ãmeo maiña. \v 13 Nocãrõ cʉ̃ yarãrẽ camaimajũʉ̃ cʉ̃ caãmata, cʉ̃ majũ rupaʉ mena cʉ̃ãrẽ popiye tãmʉorĩ cʉ̃ jʉ̃gori riamasĩñami. \v 14 Bairi mʉjãã yʉ caroticũrĩjẽrẽ jĩcãrõ tʉ̃ni mʉjãã caátimasĩata, yʉ yarã, yʉ baparã majũ mʉjãã ãniña. \v 15 Bairi ãmerẽ yua yʉ paabojari majãrẽ bairo mʉjãã ñiñaẽtĩña. Mai, capaabojari majõcʉ pʉame cʉ̃ quetiupaʉ nipetirije cʉ̃ caátiãninucũrĩjẽrẽ masĩẽtĩñami. Bairi ãmerẽ ‘yʉ baparã’ mʉjãã ñiña, nipetirije yʉ Pacʉ yʉ cʉ̃ caquetibʉjʉrotiriquere mʉjãã yʉ camasĩõrõ jʉ̃gori yua. \v 16 Mʉjãã, yʉre bori yʉ mʉjãã beseepʉ. Yʉ pʉame roque mʉjããrẽ mairĩ mʉjãã yʉ besewʉ. Bairo mʉjããrẽ beseri caroa quetire mʉjãã yʉ quetibʉjʉ rotijoya capããrã camasãrẽ, yʉ yarã na ãnicõã ninucũõ joroque mʉjãã caátiparore bairo ĩ. Tore bairo mʉjãã caátiãnimasĩata, yʉ wãme mena ĩrĩ nipetirije mʉjãã cajẽnirĩjẽrẽ mʉjãã jogʉmi yʉ Pacʉ. \v 17 Bairi atiere mʉjãã yʉ átiroticũña: Nipetiro tocãnacãʉ̃pʉa ãmeo maiña,” ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ yua. \s1 El mundo odia a Jesús y a los suyos \p \v 18 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩnemowĩ tunu: “Ati ʉmʉrecóo macããna, mʉjãã, yʉ yarãrẽ na caĩñateata, merẽ yʉre caĩñatejʉ̃goricarã ñiñama. Tiere mʉjãã camasĩrõ yʉ boya. \v 19 Mʉjãã cʉ̃ã ati yepa macããna cariapea mʉjãã caãmata, na, camasã cʉ̃ã mʉjãã maibujiorãma, na yarãrẽ na camairõrẽã bairo. Yʉ pʉame roque mʉjããrẽ ati yepa macããna mena macããnarẽ mʉjãã yʉ besewʉ. Bairi mʉjããrẽ ati yepa macããna pʉame bʉtioro mʉjãã teyama, merẽ ati yepa macããna mee mʉjãã caãno jʉ̃gori yua. \v 20 Cajʉ̃goye atore bairo mʉjãã yʉ caquetibʉjʉatajere tʉ̃goñanemoñijate: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ paabojari majõcʉ cʉ̃ quetiupaʉ netõjãñurõ ãmerĩñami. Yʉre roro yʉ áti ʉsanucũwã, yʉ pajĩãgarã. Bairi mʉjãã cʉ̃ãrẽ torea bairo roro mʉjãã átigarãma. Tunu bairoa yʉ yaye quetire na catʉ̃goʉsaata, mʉjãã cʉ̃ãrẽ mʉjãã tʉ̃goʉsagarãma mʉjãã caquetibʉjʉrijere. \v 21 Bairãpʉa, aperã camasã mʉjããrẽ roro jeto átinucũgarãma, yʉ caquetibʉjʉrijere tʉ̃goʉsari camasãrẽ na mʉjãã caquetibʉjʉnetõrĩjẽ jʉ̃gori. Bairo mʉjããrẽ caátinucũrã pʉame yʉ Pacʉ Dios yʉre ati yepapʉ cajoricʉre camasĩẽna ãnirĩ bairo mʉjãã átinucũgarãma. \p \v 22 “Ati yepa macããna nipetiro camasã na carorije wapare na yʉ caquetibʉjʉmasĩõʉ̃ ápericõãta, yʉre na catʉ̃goʉsaetie wapa, wapa cʉ̃goetibujiorãma. Ãmerẽ yua narẽ yʉ caquetibʉjʉro bero, ‘Carorije cawapa mána jãã ãniña,’ ĩ netõmasĩẽtĩñama. \v 23 Bairi tunu jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉre caĩñatei pʉame yʉ Pacʉ Dios cʉ̃ãrẽ caĩñateire bairo ãcʉ̃ baiyami. \v 24 Ati yepa macããna camasãrẽ caroa wãme áti ĩñorĩqũẽrẽ na yʉ caáti ĩñoʉ ápericõãta, yʉ caátiere na caĩroaetie wapa, wapa cʉ̃goetibujiorãma. Bairo na yʉ caáti ĩñorĩjẽrẽ ĩñamirãcʉ̃ã, ñiñagaetiyama. Bairo bairã, yʉ Pacʉ Dios cʉ̃ãrẽ caĩñaterãrẽ bairo ãna baiyama. \v 25 Atore bairo cabaipeere Dios ya tutipʉ ĩ woatujʉ̃goyeticũñañupã: ‘Ñe apeye ũnie jʉ̃gori cabuicʉpeirea qũĩña tejãñugarãma,’ ĩ woatu quetibʉjʉyupa. \p \v 26 “Bairi mʉjããrẽ cajʉ̃goãnitutuapaʉ Espíritu Santo cariape caãcʉ̃ majũrẽ yʉ Pacʉ jʉ̃gori mʉjãã yʉ cajopaʉ pʉame, yʉ, cariape yʉ caãnierẽ mʉjãã masĩõgʉmi. \v 27 Mʉjãã pʉame merẽ yʉ mena cajʉ̃goripaʉpʉa yʉ mʉjãã masĩcõã ninucũwʉ̃. Bairo mʉjãã cʉ̃ã yʉre camasĩrã ãnirĩ cariapea na masĩõ joroque na mʉjãã átigarã camasãrẽ yʉ caátiãnierẽ. \c 16 \p \v 1 “Atore bairo mʉjãã ñi quetibʉjʉya, yʉ mena mʉjãã catʉ̃goñatutuacõãniparore bairo ĩ. \v 2 Mʉjããrẽ roro ñubuerica wiiripʉ caãnarẽ mʉjãã acuwiyoregarãma ati yepa macããna camasã. Tunu bairo átiri, mʉjãã pajĩãrecõãgarãma. Bairo noa ũna mʉjããrẽ capajĩãregarã pʉame, ‘Dios cʉ̃ carotiro mena ána marĩ átiya,’ ĩ tʉ̃goñamigarãma. \v 3 Tore bairo átigarãma, yʉre bairi yʉ Pacʉ cʉ̃ãrẽ camasĩẽna majũ ãnirĩ. \v 4 Atore bairo mʉjããrẽ ñi quetibʉjʉcũña, camasã roro mʉjããrẽ na caáto ĩñarĩ, yʉ caĩquetibʉjʉriquere cabero mʉjãã catʉ̃goñamasĩparore bairo ĩ,” tore bairo ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Lo que hace el Espíritu Santo \p Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩ nemowĩ tunu: “Atie mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrijere caãnijʉ̃goripaʉpʉa mʉjãã yʉ quetibʉjʉepʉ, mʉjãã mena caãcʉ̃ ãnirĩ mai. \v 5 Bairi ãme roquere yʉ Pacʉ yʉre cajoricʉ tʉpʉ ágʉ majũ yʉ baiya. Bairo yʉ caágamiatacʉ̃ãrẽ, ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃, ‘¿Noopʉ mʉ ácʉ́ati?’ yʉre caĩjẽniñagaʉ manimajũcõãñami. \v 6 Bairo ĩrĩcãrõ ũnorẽã, mʉjãã pʉame yʉ cabaipeere mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori bʉtioro mʉjãã tʉ̃goñarĩqũẽ paicõãña yua. \v 7 Bairi mʉjããrẽ atore bairo cariape majũ mʉjãã ñiña: Mʉjããrẽ yʉ caaweyocoato ñuña. Mʉjããrẽ yʉ caaweyoeticõãta, mʉjããrẽ cajʉ̃goãnitutuapaʉre cʉ̃ yʉ joetibujioʉ. Mʉjããrẽ yʉ caaweyocoápáta roque, yʉ majũã cʉ̃ yʉ jogʉ Espíritu Santore. \v 8 Cʉ̃, Espíritu Santo acʉ́pʉ, ati yepa macããna nipetiro camasãrẽ, caroaro majũ na masĩõgʉmi carorije macããjẽ na caátinucũrĩjẽrẽ. Cariape macããjẽ cʉ̃ãrẽ na masĩõgʉmi. Bairi Dios cʉ̃ caĩñabesemasĩrĩjẽ cʉ̃ãrẽ na masĩõgʉmi yua. \v 9 Bairi Espíritu Santo pʉame camasãrẽ na masĩõgʉmi yʉre na catʉ̃goʉsaetie wapa jʉ̃gori na cayasipeere. \v 10 Bairi tunu cariape yʉ Pacʉtʉ yʉ ácoagʉ. Yʉ mʉjãã ĩñaetigarã yua. Bairo yʉ Pacʉ tʉpʉ yʉ caátíe mena jʉ̃gori mʉjãã masĩõgʉmi Espíritu Santo pʉame caroaro cariape caãcʉ̃ yʉ caãnierẽ yua. \v 11 Tunu bairoa ati yepa macããnarẽ carotimasĩ wãtĩ popiye cʉ̃ baio joroque Dios cʉ̃ caátipee cʉ̃ãrẽ mʉjãã masĩõgʉmi. \p \v 12 “Baipʉa, capee majũ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉgamicʉpʉ. Mai, ãmerẽ mʉjãã pʉame jicoquei caroaro yʉ mʉjãã tʉ̃gojĩãti masĩẽtĩbujiorã. \v 13 Bairi Espíritu Santo mʉjããtʉ acʉ́pʉ, mʉjãã masĩpeyo joroque mʉjãã átigʉmi cariape macããjẽ majũ masĩrĩqũẽrẽ yua. Cʉ̃ pʉame cariape macããjẽ majũrẽ mʉjãã quetibʉjʉgʉmi. Baipʉa, cʉ̃ majũ cʉ̃ caborore bairo mʉjãã quetibʉjʉetigʉmi. Dios yaye macããjẽ cʉ̃ catʉ̃gorijere mʉjãã quetibʉjʉgʉmi. Bairi tunu nipetirije caberopʉ cabaipee cʉ̃ãrẽ mʉjãã quetibʉjʉ masĩõgʉmi yua Dios Yeri Espíritu Santo pʉame. \v 14 Cʉ̃ pʉame caroaro majũ yʉ nʉcʉ̃bʉgori ñiroagʉmi. Cʉ̃, Espíritu Santo pʉame yʉ yaye yʉ camasĩrĩjẽ macããjẽrẽ camasĩ ãnirĩ, tiere mʉjãã quetibʉjʉ masĩõgʉmi. Bairo yʉ yayere camasĩ ãnirĩ, yʉ cʉ̃ãrẽ bʉtioro ñiroagʉmi. \v 15 Bairi nipetirije yʉ Pacʉ caroa cʉ̃ caátiãnie yʉ yaye jeto ãno baiya. Bairi, ‘Espíritu Santo pʉame tie yʉ yaye yʉ camasĩrĩjẽ macããjẽrẽ mʉjããrẽ masĩõ joroque mʉjãã átigʉmi,’ ñiapʉ̃. \p \v 16 “Bairi ãme bero cayoápéroa yʉ mʉjãã ĩñaetigarã. Bairo ñiñaetimirãcʉ̃ã, cabero jãñurĩpʉ roque yʉ mʉjãã ĩñanemogarã tunu,” ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 La tristeza se cambiará en alegría \p \v 17 Bairije Jesús jãã cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gori, jãã pʉame jãã majũ atore bairije jãã ãmeo ĩ jẽniñawʉ̃: \p —¿Dope bairo ĩgʉ, tore bairije marĩ qũĩ quetibʉjʉyati? ¿Dopẽĩ, “Cabero jãñurĩ yʉ mʉjãã ĩñaetigarã yua,” marĩ ĩmicʉ̃ã, “Tunu cabero jãñurĩpʉ yʉ mʉjãã ĩñanemogarã,” marĩ qũĩñati? ¿Nopẽ ĩgʉ, “Yʉ Pacʉ tʉpʉ yʉ ágʉ,” marĩ qũĩ quetibʉjʉyati? \v 18 ¿Dope bairo ĩ quetibʉjʉgʉ, “Ãme bero cayoápéroa,” qũĩñati? Bairi, “Tie ĩ quetibʉjʉgʉ ĩñami,” marĩ ĩ tʉ̃gomasĩẽtĩmajũcõãña —jãã ãmeo ĩwʉ̃. \p \v 19 Jesús pʉame bairo jãã caãmeo ĩrõ, cʉ̃rẽ jãã caĩjẽniñagarijere masĩcõãñupĩ. Bairi atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Mʉjããrẽ bairo ñiapʉ̃: “Ãme bero cayoápéroa yʉ mʉjãã ĩñaetigarã yua. Bairi tunu cabero jãñurĩpʉ roque yʉ mʉjãã ĩñanemogarã tunu.” ¿Atie mʉjãã yʉ caĩatajerea mʉjãã ãmeo jẽniñacõã niñati? \v 20 Cariape majũ atore bairo mʉjãã ñi quetibʉjʉya: Mʉjãã otigarã. Bairo bairã, bʉtioro mʉjãã tʉ̃goña yapapuagarã. Bairo mʉjãã cabaimiatacʉ̃ãrẽ, ati yepa macããna pʉame ʉseanigarãma. Bairo mʉjãã catʉ̃goñayapapuaatato bero, ʉseani tʉ̃goñarĩqũẽ pʉame mʉjãã ãniwasoa etagaro yua. \v 21 Jĩcãõ carõmio bairirupaʉ caãcõ cõ macʉ̃ cʉ̃ cabuiagaro, bʉtioro wisio tʉ̃goñañamo. Tunu bairoa cõ macʉ̃ cʉ̃ cabuiaro bero roque, wisio tʉ̃goñaẽtĩñamo yua. Bairo cõ macʉ̃ jĩcãʉ̃ ati yepapʉ cʉ̃ cabuiaro jʉ̃gori, cawisiomiataco yua cõ macʉ̃rẽ ĩñarĩ bʉtioro tʉ̃goña ʉseanicõãñamo. \v 22 Jĩcãõ carõmio cõ cabairore bairo mʉjãã cʉ̃ã ãmeacãrẽ bʉtioro roro popiye majũ tãmʉorĩ mʉjãã yapapuaya. Cabero tunu mʉjãã tʉre etaʉpʉ, mʉjãã ñiñagʉ tunu. Bairo yʉ cabairopʉ ñiñarã, bʉtioro mʉjãã yeripʉ mʉjãã tʉ̃goña ʉseanigarã. Bairo mʉjãã caʉseanirĩjẽrẽ ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã ʉseani jãnao joroque mʉjãã átimasĩẽtĩgʉmi. \p \v 23 Cariapea mʉjããrẽ ñiña: “Mʉjãã mena yʉ caãmerĩ rʉ̃mʉ caãnorẽ yua, mʉjãã caborijere yʉre mʉjãã jẽnietigarã. Yʉ Pacʉpʉ roquere cʉ̃ mʉjãã jẽnimasĩgarã. Bairo cʉ̃ jẽnirã, mʉjãã caborijere yʉ wãme mena ĩrĩ cʉ̃ mʉjãã cajẽnirõ, nipetirijere mʉjãã jomajũcõãgʉmi yua. \v 24 Mai, mʉjãã mena yʉ caãno, jĩcãni ũno yʉ wãme mena ĩrĩ, mʉjãã jẽnietinucũña. Bairi ãmea mʉjãã jẽnigarã. Bairo mʉjãã cajẽniata, Dios pʉame mʉjãã jogʉmi mʉjãã caborijere, jĩcãrõ tʉ̃ni mʉjãã caʉseanirĩjẽ to caãnijĩãtiparore ĩrã,” ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \s1 Jesucristo, vencedor del mundo \p \v 25 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, atore bairo jãã ĩ nemowĩ tunu. “Bairi atore bairo mʉjãã yʉ caĩquetibʉjʉnucũrĩjẽrẽ ĩcõñarĩ mena jeto mʉjãã yʉ quetibʉjʉnucũña: Bairi ãme ato jʉ̃goyere tocãrõã ĩcõñarĩ, mʉjãã yʉ quetibʉjʉetigʉ. Cariapea yua caroaro majũ yʉ Pacʉ yaye caroare mʉjãã yʉ quetibʉjʉ masĩõpeyocõãgʉ, ĩ cõñarĩcãrõ mano yua. \v 26-27 Mʉjãã mena yʉ caãmerĩ rʉ̃mʉrẽ yua mʉjãã pʉame yʉ wãme mena ĩrĩ, yʉ Pacʉre cʉ̃ mʉjãã jẽninucũgarã. Yʉ pʉame yʉ Pacʉre mʉjãã yʉ cajẽnibojacõãninucũpee jeto nigaro ĩ mee, bairo mʉjãã ñiña. Yʉ Pacʉ pʉame mʉjãã maiñami, yʉ cʉ̃ãrẽ mʉjãã camairõ jʉ̃gori. Tunu bairoa cariape Dios cʉ̃ cajoricʉ yʉ caãnierẽ masĩrĩ caroaro yʉ mʉjãã catʉ̃goʉsarije jʉ̃gori mʉjãã maiñami. Torena, mʉjãã pʉame roque mʉjãã majũã cʉ̃ mʉjãã jẽninucũgarã yua. \v 28 Yʉ pʉame yʉ Pacʉ cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caãnacʉ̃ yʉ apʉ́ ati yepapʉre, mʉjãã camasã mena ãni acʉ́. Bairo caatácʉ ãnirĩ, tunu mʉjãã ati yepa macããna camasãrẽ aweyo ágʉ yʉ baiya yʉ caatátopʉa tunu. Bairi yʉ caatáto, yʉ Pacʉ tʉpʉa yʉ tunuágʉ tunu,” jãã ĩwĩ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 29 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gorã, atore bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: \p —Ãme roque caroaro cariape majũ jãã mʉ quetibʉjʉya yua. Apeye ũnie cʉ̃ãrẽ ĩ cõñanucũrĩ mee, caroaro majũ jãã mʉ quetibʉjʉya. \v 30 Ãmerẽ yua caroaro majũ jãã mʉ caquetibʉjʉmasĩõrõ tʉ̃gorã, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉ jẽniñanemo nucũrĩcãrõ mano jĩcãrõ tʉ̃ni majũ mʉrẽ jãã tʉ̃goʉsa masĩña. Bairi tiere jãã mʉ caquetibʉjʉro tʉ̃gorã, cariape majũ mʉrẽ jãã masĩña Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caãnacʉ̃ mʉ caatáje cʉ̃ãrẽ —cʉ̃ jãã ĩwʉ̃ Jesure. \p \v 31 Bairo jãã, cʉ̃ cabuerã, cʉ̃ jãã caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo jãã ĩwĩ Jesús: \p —¿Ãmerẽ yua caroaro majũ ñe ũnie rʉsaricaro mano cariape yʉ mʉjãã tʉ̃goʉsacõãñati? \v 32 Mʉjãã pʉame yʉ mʉjãã caaweyoparo merẽ etaro baiya. Bairo yʉre aweyorã, tocãnacãʉ̃pʉa noo mʉjãã caboropʉ mʉjãã ábatacoagarã. Bairo mʉjãã cabairo, yʉ pʉame roque jĩcãʉ̃ã yʉ tuagʉ. Jĩcãʉ̃ã yʉ ãmerĩña baipʉa. Yʉ Pacʉ Dios pʉame yʉ mena ãniñami. \v 33 Bairi atore bairo nipetirije mʉjãã ñi quetibʉjʉya, yʉ mena cʉ̃ãrẽ jĩcãrõ tʉ̃ni caroaro mʉjãã catʉ̃goña yerijãñacõãninucũparore bairo ĩ yua. Mʉjããrẽ ati yepa macããna popiye mʉjãã baio joroque mʉjãã átiepenucũgarãma. Mʉjãã pʉame bairo mʉjãã na caátimiatacʉ̃ãrẽ, tʉ̃goñatutuacõãña. Merẽ yʉ roque ati ʉmʉrecóo macããjẽ carorijere yʉ botionetõnʉcãcõãwʉ̃ —jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Jesús. \c 17 \s1 Jesús ora por sus discípulos \p \v 1 Bairo jãã ĩ quetibʉjʉ yaparori bero, ʉmʉrecóopʉ ĩñamʉgõjori, atore bairo cʉ̃ pacʉ Diore qũĩ jẽniwĩ: “Caacʉ, merẽ tocãrõã yʉ mʉ cacõrĩcã yʉtea etaro baiya. Bairi yʉ, mʉ macʉ̃rẽ nocãrõ mʉ caátitutuãnierẽ yʉ ʉpocũña. Bairo mʉ caáto, yʉ, mʉ macʉ̃ cʉ̃ã nocãrõ mʉ caátitutuãnierẽ nipetiro camasãrẽ na yʉ áti ĩñogʉ. \v 2 Bairi mʉ macʉ̃rẽ nipetirã ati yepa macããna camasã netõrõ rotimasĩrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ yʉ mʉ jowʉ. Bairo mʉ caáto yua, caticõãninucũrĩqũẽrẽ nipetiro yʉ mʉ cajoricarãrẽ na yʉ cajomasĩparore bairo ĩ, tiere yʉ mʉ jowʉ. \v 3 Caticõãnajẽrẽ masĩrĩqũẽ pʉame mʉ, jĩcãʉ̃ã Dios cariape majũ mʉ caãnierẽ, yʉ, Jesucristo mʉ cajoricʉ cʉ̃ãrẽ camasã na camasĩpee niña. \p \v 4 “Ati yepapʉre ãcʉ̃ merẽ mʉ catutuarije mena mʉ carotirore bairo yʉ áti yaparobojaya. Ati yepa macããna camasãrẽ na yʉ masĩõpeyocõãña mʉ caátitutuãnierẽ merẽ yua. \v 5 Bairi Caacʉ, mʉrẽ ñiña tunu: Mʉ caĩñajoropʉ nocãrõ mʉ caátitutuarije mena yʉ átimasĩõ joroque yʉ ása tunu, mʉ mena jĩcãrõ yʉ cacʉ̃goriquere bairo ati ʉmʉrecóo caãniparo jʉ̃goyepʉa. \p \v 6 “Camasã ati yepa macããnarẽ na beseri, yʉ mʉ cacũrĩcãrãrẽ merẽ na yʉ masĩõ peyocõãña mʉ, yʉ Pacʉ Dios, mʉ caãnajẽ cʉtiere. Na pʉame mʉ cabesericarã mʉ yarã caãna niñama. Bairo caãna ãnirĩ, mʉ carotiro mena mʉ yaye quetire mʉ yʉ caquetibʉjʉbojaro, caroaro majũ yʉ tʉ̃goʉsayama. \v 7 Bairi ãmerẽ nipetirije yʉ mʉ cajonucũrĩjẽrẽ, ‘Dios cʉ̃ cajorije majũ niña,’ ĩ masĩpeyocõãñama merẽ yua. \v 8 Cariape majũ yʉ mʉ caquetibʉjʉrotirijere na yʉ quetibʉjʉnucũña. Na pʉame caroaro majũ yʉ tʉ̃goʉsayama. Bairi masĩñama mʉtʉ mʉ carotimasĩrĩpaʉ caãnacʉ̃ ati yepapʉ yʉ mʉ cajorique cʉ̃ãrẽ. \p \v 9 “Caroaro na ãnio joroque na mʉ caátiparore bairo ĩ, mʉrẽ na yʉ jẽnipeobojaya, mʉ yarã yʉ mʉ cacũrĩcãrã na caãnoi. Ati yepa macããna camasãrẽ mʉ yaye quetire catʉ̃goʉsagaenarẽ na yʉ jẽnibojaetinucũña. \v 10 Nipetirã yʉ yarã yʉre catʉ̃goʉsarã pʉame mʉ yarã niñama. Bairi nipetirã mʉ yarã caãna cʉ̃ã yʉ yarã niñama. Bairi na cʉ̃ã yʉ caátitutuãnierẽ camasãrẽ na áti ĩñogarãma. \p \v 11 “Yʉ pʉame tocãrõã mʉ tʉpʉ yʉ ãniágʉ. Tocãrõã ati yepare yʉ ãmerĩgʉ yua. Yʉ cabuerã roque ati yepa tuagarãma, bairo mʉtʉ yʉ caãnitoye. Caacʉ, nocãrõ cañuʉ ãnirĩ, mʉ catutuarije mena na coteya, mʉ catutuarije mena na yʉ cacote nucũrĩcãrõrẽã bairo. Na cʉ̃ã jĩcãrõ tʉ̃ni marĩ caãnorẽã bairo na caãnimasĩparore bairo ĩ, caroaro na ĩñacoteya. \v 12 Ati yepa ãcʉ̃, yʉ mʉ cacũrĩcãrãrẽ caroaro majũ na yʉ qũẽno ãninucũwʉ̃, mʉ catutuarije mena mʉ carotijoricarorea bairo yua. Bairo na qũẽno ãcʉ̃, ni ũcʉ̃rẽ cʉ̃ yasio joroque yʉ ápewʉ. Baipʉa, mʉ ya tutipʉ profeta majã ãnana na cawoatujʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo cabaipaʉ jeto yasigʉmi. \p \v 13 “Bairi mʉ tʉpʉ ágʉ yʉ baiya. Mai, bairo na mena ati yepapʉ ãcʉ̃na, atore bairo na ñiña, na cʉ̃ã bʉtioro ñe ũnie rʉsaeto na ʉseaniáto, na mena ãcʉ̃ bʉtioro yʉ caʉseanirõrẽã bairo. \v 14 Yʉ, mʉ caquetibʉjʉrotiriquere na yʉ quetibʉjʉnucũña. Tunu apeyera ati yepa macããcʉ̃ mee yʉ caãnoi, na pʉame cʉ̃ã ati yepa macããna meerẽ bairo caãna niñama. Bairi ati yepa macããna camasã pʉame na jũnuoñe ĩñajãñunucũñama. \v 15 ‘Mʉ tʉpʉ tãmurĩ na jejoya,’ ĩ mee ñiña. ‘Caroaro majũ na qũẽnoña,’ ĩ pʉame roque bairo ñiña. ‘Carorije wãtĩ na átirotiremi, na ĩñaricanʉgõña ĩ,’ bairo mʉ ñiña. \v 16 Na cʉ̃ã ati yepa macããcʉ̃ mee yʉ caãnorẽã bairo ati yepa macããna mee niñama. \v 17 Bairo mʉ caquetibʉjʉrijere mʉ majũã na ʉpoya, mʉ yaye cariape majũ caãnorẽã bairo na caátiãnimasĩparore bairo ĩ. Mʉ yaye cariape macããjẽ majũ niña. \v 18 Ati yepapʉ yʉre mʉ caquetibʉjʉrotijoricarorea bairo yʉ cʉ̃ã ãnoa yʉ yarãrẽ na yʉ bueroti joya camasãrẽ. \v 19 Mʉ caborore bairo tʉ̃goʉsari caroʉ́ ãnigʉ, na carorije wapa na yʉ riabojagʉ. Bairo na yʉ cariabojaro, na pʉame cʉ̃ã caroarã majũ tuagarãma cariapea yua. \p \v 20 “Ãnoa jʉ̃gori jeto mee mʉrẽ na yʉ jẽnibojaya. Nipetiro camasã cabero na caquetibʉjʉro catʉ̃goʉsaparã cʉ̃ãrẽ na yʉ jẽnibojaya. \v 21 Caroaro na ãnio joroque ĩ, mʉrẽ na yʉ jẽnibojaya. Marĩ mena jĩcãrõrẽã bairo caroaro na ãnicõãto na cʉ̃ã. Caacʉ, mʉ, yʉ mena mʉ caãnorẽã bairo, bairi tunu yʉ cʉ̃ã mʉ mena yʉ caãnorẽã bairo na cʉ̃ã jĩcãrõrẽã bairo na ãmarõ. Bairo na caãno ĩñarã, ati yepa macããna camasã pʉame, ‘Cariape majũã Jesús, Dios cʉ̃ cajoricʉ niñami,’ ĩ masĩgarãma. \v 22 Bairi mʉ carotimasĩrĩjẽrẽ yʉ mʉ cajoricarorea bairo yʉ cʉ̃ã rotimasĩrĩqũẽrẽ na yʉ joya, jĩcãrõrẽã bairo na tʉ̃goña yeri jãña ãmarõ ĩ. Bairo bairã, jĩcãrõ marĩ caãnorẽã bairo na cʉ̃ã na ãmarõ. \v 23 Yʉ, na mena yʉ ãniña. Mʉ pʉamea yʉ mena mʉ ãniña. Bairo caãna marĩ caãnoi, jĩcãrõ tʉ̃ni caãna majũ na tuao joroque na marĩ átigarã. Bairo na marĩ caáto, ati yepa macããna camasã pʉame na ĩñarã, ‘Cariape majũã Jesús, Dios cʉ̃ cajoricʉ niñami,’ ĩ masĩgarãma. ‘Cʉ̃ caquetibʉjʉrijere catʉ̃goʉsarãrẽ na maiñami Dios, cʉ̃ macʉ̃rẽ cʉ̃ camairõrẽã bairo,’ ĩ masĩgarãma. \p \v 24 “Caacʉ, ati ʉmʉrecóo caãniparo jʉ̃goyepʉa mʉ camairĩcʉ̃ yʉ ãniña. Bairi mʉ pʉame yʉ yarã caãniparãrẽ yʉ mʉ besebojayupa. Bairi na cʉ̃ã yʉ caãniátó mʉ tʉpʉ na caãnorẽ yʉ boya. Yʉ caátitutuãnie yʉ mʉ cajorijere na caĩñaparore bairo ĩ, topʉ na caãnorẽ yʉ boya. \v 25 Caacʉ, caroʉ́ cariape caácʉ majũ mʉ ãniña. Ati yepa macããna camasã pʉame mʉ masĩẽtĩnucũñama. Yʉ pʉame roque bairo mʉ na camasĩẽtĩmiatacʉ̃ãrẽ, mʉ yʉ masĩjãñunucũña. Bairi ãnoa yʉ mena caãna cʉ̃ã, ‘Cariape majũã Jesús, Dios cʉ̃ cajoricʉ niñami,’ ĩ masĩñama. \v 26 Yʉ pʉame mʉ caátiãnierẽ caroaro na masĩõ joroque na yʉ átinucũña. Baipʉa, bairo jeto mʉrẽ na masĩcõã ninucũõ joroque na yʉ áticõã ninucũgʉ, yʉre mʉ camai ãninucũrĩjẽrẽ bairo na cʉ̃ãrẽ to baiáto ĩ. Yʉ majũ cʉ̃ã na mena yʉ caãniparore bairo ĩ, mʉrẽ na masĩcõã ninucũõ joroque na yʉ áticõã ninucũgʉ,” qũĩ jẽniwĩ Jesús cʉ̃ pacʉ Diore. \c 18 \s1 Arrestan a Jesús \r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Lc 22.47-53) \p \v 1 Atore bairo cʉ̃ pacʉ Diore qũĩ jẽniyaparo, Jesús jʉ̃goacoámí riama Cedrón cawãmecʉtiya ape nʉgõãpʉ. Mai, topʉ Olivo wese ãmʉ. Ti wesepʉ, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ jãã jʉ̃goetacoámí Jesús. \v 2 Mai, Judas, Jesure cabʉsʉjãbuitirocaʉ cʉ̃ã ti wesere camasĩ ãmi. Jesús pʉame jãã mena topʉ capee majũ jãã jʉ̃goneñanucũwĩ. \v 3 Bairo merẽ ti wesere camasĩ ãnirĩ topʉ soldaua mena na jʉ̃goetawĩ. Soldaua bairi jĩcããrã templo wii coteri majã mena etawĩ. Mai, na pʉame sacerdote majã quetiuparã bairi fariseo majã cʉ̃ã na cajoatana ãma. Na pʉame cabesu cʉ̃gocõãtana etawã. Bairo bairã, na cajĩñaworije mena etawã. \v 4 Mai, Jesús pʉame nipetirije masĩpeyocõãwĩ cʉ̃rẽ na caátipeere. Bairi atore bairo na ĩ jẽniñawĩ cʉ̃rẽ cañerĩ majãrẽ: \p —¿Noarẽ macãrã mʉjãã átiyati? \p \v 5 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, na pʉame bairo qũĩ yʉwã: \p —Jesús, Nazaret macã macããcʉ̃rẽ jãã macãña. \p Tiere tʉ̃gori, bairo na ĩwĩ Jesús: \p —Yʉa, yʉ ãniña Jesús, Nazaret macã macããcʉ̃ —na ĩwĩ. \p Mai, Judas, Jesure cabʉsʉjãbuitirocaʉ cʉ̃ã toa na mena ãmi. \v 6 Bairi Jesús, “Yʉa, cʉ̃ã yʉ ãniña,” na cʉ̃ caĩrĩpaʉa, dutunu peewẽcoámá yepapʉ. \v 7 Bairo na cabairo, Jesús pʉame atore bairo na ĩ jẽniñanemowĩ tunu: \p —¿Noarẽ macãrã mʉjãã átiyati? \p Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, atore bairo qũĩ yʉnemowã tunu: \p —Jesús, Nazaret macã macããcʉ̃rẽ jãã macãña. \p \v 8 Jesús pʉame bairo na caĩrõ, bairo na ĩnemowĩ tunu: \p —Merẽ, “Cʉ̃ã yʉ ãniña,” mʉjãã ñimiña. Bairi yʉre mʉjãã camacãata, ãnoa yʉ baparãrẽ na árotiya. \p \v 9 Mai, atie atore bairo cʉ̃ caĩrĩjẽ pʉame Jesús atore bairo cʉ̃ caĩjʉ̃goyetirique etaro baiwʉ: “Caacʉ, yʉ mʉ cajoricarãrẽ ni ũcʉ̃ cʉ̃ yasio joroque yʉ ápewʉ.” \v 10 Bairo cabairi nimarõã yua, Simón Pedro pʉame jarericapãĩ nerocajori, Malco cawãmecʉcʉre cariape nʉgõã cʉ̃ ãmorõrẽ patañocõã jowĩ. Cʉ̃, Malco pʉame sacerdote majã quetiupaʉ sumo sacerdote paabojari majõcʉ ãmi. \v 11 Bairo cʉ̃ caáto ĩñarĩ, bairo qũĩwĩ Jesús Pedrore: \p —Tipãĩ jarericapãĩrẽ tãmurĩ qũẽno cũcõãña. Yʉ Pacʉ pʉame yʉre popiye yʉ catãmʉopeere yʉ cũwĩ. Bairi popiye netõrõ yʉ tãmʉomasĩgʉ, yʉ Pacʉ cʉ̃ caboro jʉ̃gori yua. \s1 Jesús ante Anás \r (Mt 26.57-58; Mr 14.53-54; Lc 22.54) \p \v 12 Soldaua quetiupaʉ comandante mena bairi jĩcããrã judío majã templo wii cacotebojari majã mena Jesure cʉ̃ ñe, cʉ̃ jiyari cʉ̃ neámá. \v 13 Bairo átiri, Anás ya wii pʉame Jesure cʉ̃ neájʉ̃gowã. Anás pʉame Caifás mañicʉ̃ ãmi. Caifás pʉame ti cʉ̃marẽ sacerdote majã quetiupaʉ ãmi sumo sacerdote majũ. \v 14 Mai, ãni, Caifás pʉame Junta Suprema na caneñabʉsʉropʉ, “Nipetiro marĩ camasãrẽ aperã na capajĩãrepeyoparo ũnorẽã, jĩcãʉ̃ã caʉ̃mʉ jeto cʉ̃ cariaro roque ñubujioro,” narẽ caĩbʉsʉricʉ ãmi. \s1 Pedro niega conocer a Jesús \r (Mt 26.69-70; Mr 14.66-68; Lc 22.55-57) \p \v 15 Bairo cʉ̃ na cañeátó, Simón Pedro mena Jesure cʉ̃ jãã ʉsawʉ. Mai, yʉ pʉame sumo sacerdotere camasĩ yʉ ãmʉ. Bairi Jesús mena ti wii macã yepapʉ yʉ jããcoápʉ́. \v 16 Simón Pedro pʉame jopetʉ macãpʉa tuacõãwĩ. Bairi yʉ pʉame sumo sacerdote cʉ̃ camasĩ ãnirĩ jopetʉ cacoteri majõcore átí, cõ yʉ bʉsʉwʉ. Bairo yʉ caĩrõ, Pedro cʉ̃ãrẽ cʉ̃ jããrotiwõ. \v 17 Bairi jopetʉ cacoteri majõco pʉame atore bairo Pedrore qũĩ jẽniñawõ: \p —¿Mʉa, Jesús cʉ̃ cabuerã mena macããcʉ̃ mee mʉ ãnicõãẽtĩmiñati? \p Bairo cõ caĩrõ, Pedro pʉame atore bairo cõ ĩ yʉwĩ: \p —Cʉ̃ mee yʉ ãniña. \p \v 18 Mai, ti ñamirẽ bʉtioro yʉsʉawʉ. Bairo cabairo, sacerdote majã quetiupaʉ paabojari majã, bairi templo wiire cacoteri majã mena peero riowã. Bairo átiri, ti peero tʉpʉ jũmawã. Bairi Pedro cʉ̃ã na menapʉ peero jũmaʉ ámi. \s1 El sumo sacerdote interroga a Jesús \r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Lc 22.66-71) \p \v 19 Sacerdote majã quetiupaʉ sumo sacerdote majũ Jesure cʉ̃ jẽniña jʉ̃goyupʉ cʉ̃ cabuerãrẽ dope cʉ̃ caátiere, bairi dope bairo cʉ̃ cabuerije cʉ̃ãrẽ. \v 20 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, Jesús pʉame bairo qũĩñupʉ̃: \p —Yʉ quetibʉjʉ ãninucũña nipetiro ati yepa macããna camasã na caãnotʉripʉ. Bairi tocãnacãni camasãrẽ na yʉ jʉ̃gobuenucũña ñubuerica wiipʉ, bairi Dios ya wii templo wiipʉ judío majã na caneñarõpʉ cʉ̃ãrẽ. Bairi yasioropʉ caĩrẽ bairo ñietinucũña. \v 21 ¿Dopẽĩ yʉre mʉ jẽniñañati? Yʉ cajʉ̃gobuero yʉre catʉ̃gonucũrã pʉame roquere na jẽniñaña. Na pʉame dise ũnie na yʉ caquetibʉjʉnucũrĩjẽrẽ mʉ quetibʉjʉgarãma, merẽ yʉ cabuerijere camasĩrã ãnirĩ. \p \v 22 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, templo wii coteri majõcʉ pʉame Jesure jĩcãni majũ cʉ̃ wasopana pari, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —¿Atore bairije dopẽĩ sacerdote majã quetiupaʉre cʉ̃ mi yʉyati? \p \v 23 Bairo cʉ̃rẽ cʉ̃ caáto, Jesús pʉame bairo qũĩñupʉ̃: \p —Bairo cʉ̃ yʉ caĩrĩjẽ mena cʉ̃rẽ rorije majũ cʉ̃ yʉ caĩata, cariapea roro yʉ caĩgarijere yʉ quetibʉjʉ masĩõña. Bairo cʉ̃ yʉ caĩrĩjẽ mena cariapea cʉ̃ yʉ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, ¿dopẽĩ yʉ mʉ wasopana payati? —ĩñupʉ̃ Jesús soldaure. \p \v 24 Anás pʉame yua Jesure cʉ̃ jiyari, cʉ̃ neárotiyupʉ Caifás sacerdote majã quetiupaʉ tʉpʉ. \s1 Pedro niega otra vez a Jesús \r (Mt 26.71-75; Mr 14.69-72; Lc 22.58-62) \p \v 25 Bairo Jesure cʉ̃ na caáto, Pedro pʉame peero tʉpʉa jũmacõãmi mai. Bairi atore bairo qũĩ jẽniñawã: \p —¿Mʉ cʉ̃ã, ãni Jesús cʉ̃ cabuerã mena macããcʉ̃ mee mʉ ãnicõãẽtĩmiñati? \p Pedro pʉame Jesure qũĩtoʉ, atore bairo ĩwĩ: \p —Cʉ̃ mee yʉ ãniña. \p \v 26 Tunu Pedro, cʉ̃ caãmorõ pataatacʉ yaʉ sacerdote majã quetiupaʉ paabojari majã mena macããcʉ̃ pʉame Pedrore atore bairo qũĩ jẽniñawĩ: \p —¿Olivo wesepʉ Jesús mena mʉ caãno yʉ caĩñaatacʉa mʉ ãnicõãẽtĩmiñati? \p \v 27 Pedro pʉame bairo cʉ̃ caĩrõ, tunu ĩtocõãwĩ. Bairo Pedro cʉ̃ caĩtori nimarõã, ãbocʉ piiwĩ merẽ yua. \s1 Jesús ante Pilato \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Lc 23.1-5) \p \v 28 Caifás ya wii Jesure cʉ̃ cane etamiatana quetiupaʉ Roma macããcʉ̃tʉ pʉame cʉ̃ neámá. Bairo Jesure cʉ̃ neáná, romano majã majũ quetiupaʉ cʉ̃ carotibojaʉ gobernador majũ ya wiipʉ cʉ̃ ne etowã. Bairo Jesure cʉ̃ na caáto, merẽ busuñumʉgõcoapʉ́. Bairi judío majã Jesure cañeatana pʉame romano majõcʉ ya wiire jããgaema. Aperã romano majã ũna mena caãnigaena ãnirĩ bairo baiwã. Bairo na cabaieticõãta, “Dios cʉ̃ caĩñajoropʉ, jãã, carorije wapacʉna jãã tuabujiorã,” ĩrã, bairo baiwã. Bairi tunu ti wiire na cajãápata, na Pascua bose rʉ̃mʉ na caʉganucũrĩjẽrẽ ʉgamasĩẽtĩbujioricarãma. \v 29 Bairo judío majã na cabairo ĩñarĩ, Pilato pʉame na jẽniñaʉ witiámí. Atore bairo na ĩwĩ: \p —¿Mʉjãã, ãnirẽ ñe ũnie jʉ̃gori yʉre cʉ̃ bʉsʉjãraná mʉjãã baiyati? \p \v 30 Bairo cʉ̃ caĩrõ, atore bairo qũĩwã judío majã quetiuparã: \p —Ãni, cañuʉ cʉ̃ caãmata, mʉtʉ ãnirẽ cʉ̃ jãã neápéribujioatana —qũĩ yʉwã. \p \v 31 Bairo cʉ̃ na caĩyʉro, Pilato pʉame na ĩwĩ tunu: \p —Ãnirẽ cʉ̃ neánája. Mʉjãã majũ mʉjãã caátirotinucũrõrẽã bairo cʉ̃ ása. \p Bairo na cʉ̃ caĩrõ, na pʉame bairo qũĩwã: \p —Jãã, judío majã camasãrẽ jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ãrẽ jãã carotiro mena cʉ̃ riao joroque jãã átimasĩẽtĩña. \p \v 32 Bairi Jesús cʉ̃ majũã, “Roro yʉ átiri yʉ pajĩãrocagarãma,” cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo baiwʉ. \v 33 Pilato pʉame cʉ̃ ya wiipʉa jããcoámí tunu. Bairo cʉ̃ ya wiipʉ jããetari, Jesure cʉ̃ piijõjori, atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃: \p —¿Mʉa, judío majã Quetiupaʉ Rey majũ mʉ ãniñati? \p \v 34 Bairo cʉ̃ caĩrõ, Jesús pʉame bairo qũĩñupʉ̃ Pilatore: \p —¿Bairo yʉ mʉ caĩjẽniñarĩjẽrẽ mʉ majũã yʉ masĩrĩ, bairo miñati, o aperã pʉame yʉre mʉ na caquetibʉjʉro jʉ̃gori bairije yʉ mi jẽniñañati? \p \v 35 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ, Pilato atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —¿Toroque yʉ cʉ̃ã judío majõcʉ yʉ ãniñati? Cʉ̃ mee yʉ ãniña. Mʉ ya yepa macããna, sacerdote majã quetiuparã pʉame yʉtʉ mʉ neatíri yʉ nuniama mʉrẽ. ¿Bairi ñerẽ na mʉ átibuicʉtiati? \p \v 36 Jesús pʉame Pilato bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Ati yepa macããna quetiuparã na carotimasĩnucũrõrẽ bairo mee carotimasĩ yʉ ãniña. Ati yepa macããna quetiuparãrẽ bairo yʉ caroti ãninucũata, yʉre caãmeoqũẽ ẽñotabojarã yʉ cʉ̃gobujioatacʉ, judío majã yʉ na cañemasĩẽtĩparore bairo ĩ. Yʉ carotimasĩrõ ati yepa mee niña. \p \v 37 Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ, Pilato atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃: \p —¿Bairi toroque Quetiupaʉ Rey majũ mʉ ãniñati? \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, Jesús pʉame atore bairo qũĩ yʉyupʉ: \p —Merẽ mʉ caĩrõrẽã bairo cʉ̃ã Quetiupaʉ Rey majũ yʉ ãniña. Bairi caroa cariape macããjẽ majũrẽ ati yepa macããna camasãrẽ na quetibʉjʉ acʉ́, ati yepapʉ yʉ buiaʉ apʉ́. Bairi nipetiro camasã caroa cariape macããjẽrẽ catʉ̃gogarã pʉame yʉ caquetibʉjʉrijere caroaro tʉ̃goʉsanucũñama. \p \v 38 Pilato qũĩñupʉ̃ Jesure: \p —¿Ñe ũnie to ãniñati caroa cariape macããjẽ mʉ caĩrĩjẽ? —qũĩñupʉ̃. \s1 Jesús es sentenciado a muerte \r (Mt 27.15-31; Mr 15.6-20; Lc 23.13-25) \p Pilato Jesure bairo qũĩ jẽniñapeyo yaparori bero, witiásúpi tunu. Bairo witietari atore bairo judío majãrẽ na ĩwĩ tunu: \p —Ãnirẽ di wãme ũno rorije cʉ̃ caátibuicʉtajere yʉ bócaetimajũcõãña. \v 39 Mʉjãã pʉame presopʉ caãcʉ̃rẽ Pascua bose rʉ̃mʉ caãno jĩcãʉ̃ cʉ̃ yʉ cawiyoro mʉjãã bonucũña. ¿Bairi judío majã Quetiupaʉ Rey majũrẽ cʉ̃ yʉ cawiyaro mʉjãã boyati? \p \v 40 Bairo Pilato na cʉ̃ caĩjẽniñarõ, na pʉame nipetirã bairo ĩ awajawã: \p —¡Cʉ̃rã cʉ̃ wiyoeticõãña! ¡Barrabás pʉame roquere cʉ̃ wiyoya! \p Mai, Barrabás pʉame preso jorica wiipʉ caãcʉ̃ ãmi, camasãrẽ na cʉ̃ capajĩãrĩqũẽ wapa jʉ̃gori. \c 19 \p \v 1 Camasã bairo na caĩawajaro tʉ̃go, Pilato pʉame Jesure na baperotiwĩ cʉ̃ ʉ̃mʉa soldauare. \v 2 Bairo soldaua pʉame Jesure cʉ̃ baperi bero, pota juarica beto mena cʉ̃ rʉpoare peowã. Tunu bairo cʉ̃ átiri, apero cʉ̃ jutiro jããwã cajũãrõ quetiupaʉ rey cʉ̃ cajãñanucũrõ ũno majũrẽ. \v 3 Bairo Jesure cʉ̃ átiri, cʉ̃tʉaca etanʉcãrĩ, atore bairije qũĩ boyetiepewã: \p —¡Cʉ̃ ãnicõã ninucũáto ãni judío majã Quetiupaʉ Rey tocãnacã rʉ̃mʉa! \p Bairo Jesure qũĩrĩ, cʉ̃ panucũwã cʉ̃ riapére. \p \v 4 Pilato pʉame bairo na caáto, witiatíri, atore bairo na ĩnemowĩ tunu: \p —Caroaro tʉ̃goñapeoñijate. Yʉ pʉamerã ãni di wãme ũno rorije cʉ̃ caátibuicʉtaje manimajũcõãña. Bairi cʉ̃ yʉ piiwiyojopa mʉjãã caĩñarõ. \p \v 5 Bairo Pilato cʉ̃ caĩrõ, Jesús pʉame witiamí, pota juarica beto mena cʉ̃ rʉpoare na capeoatacʉ. Bairi apero jutiro cajũãrõ na cajãátacʉ witietawĩ. Bairo cʉ̃ cawitietaro, atore bairo na ĩwĩ Pilato: \p —¡Roro mʉjãã caátigaʉ majũ, ãnia niñami! \p \v 6 Bairo Jesús cʉ̃ cawitietaro ĩñarã, sacerdote majã quetiuparã, bairi templo ñubuerica wii cacotebojari majã mena atore bairo ĩ awajajʉ̃gowã: \p —¡Yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuaturotiya! ¡Yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuaturotiya! \p Bairo na caĩawajaro, Pilato pʉame atore bairo na ĩwĩ: \p —Mʉjãã majũ cʉ̃ neátí, yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuaturocarájá. Yʉ pʉame di wãme ũno rorije cʉ̃ caátibuicʉtaje cʉ̃ yʉ bócaetimajũcõãña —na ĩwĩ. \p \v 7 Bairo Pilato na cʉ̃ caĩrõ, judío majã atore bairo qũĩ yʉwã: \p —Jãã pʉame jĩcã wãme bairo caátirotiri wãme jãã cʉ̃goya. Bairo tiere tʉ̃goñarĩ cʉ̃ cayasiro jãã boya, cʉ̃ majũã, “Dios macʉ̃ yʉ ãniña,” cʉ̃ caĩtorije wapa jʉ̃gori. \p \v 8 Atore bairo na caĩrõ tʉ̃gori, Pilato pʉame tunu bʉtioro jãñurĩ uwitʉ̃goñañupʉ̃. \v 9 Bairo bairi Pilato Jesure cʉ̃ piijãátí, atore bairo qũĩ jẽniña bapoyupʉ tunu: \p —¿Mʉa, noo macããcʉ̃ majũ mʉ ãniñati? \p Bairo Pilato cʉ̃ caĩ jẽniñamiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame cʉ̃ yʉeticõãñupʉ̃. \p \v 10 Bairo Jesús cʉ̃ cayʉeto ĩña, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —¿Nopẽĩ yʉ mʉ yʉetiyati? ¿Mʉ yʉ capapuaturocarotimasĩrĩjẽrẽ, bairi tunu mʉ yʉ cawiyorotimasĩrĩjẽ cʉ̃ãrẽ mʉ masĩẽtĩñati? \p \v 11 Bairo Pilato cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Dios, rotimasĩrĩqũẽrẽ mʉ cʉ̃ cajooeticõãta, mʉ rotimasĩẽtĩbujioʉ. Bairi yʉre cabʉsʉjãbuitirocaatacʉ pʉame mʉ carorije wapa netõjãñurõ buicʉtiyami. \p \v 12 Bairo cabairi nimarõã, Pilato pʉame Jesure cʉ̃ wiyogʉ tʉ̃goña macãpeyomiñupʉ̃. Bairo baimicʉ̃ã, nopẽ bairo majũ átimasĩẽsupʉ. Bairo Pilato cʉ̃ cabairo ĩñarã, judío majã pʉame atore bairo qũĩwã: \p —¡Ni ũcʉ̃ cʉ̃ caboroa cʉ̃ majũã rey quetiupaʉ majũ caãnigatʉ̃goñaʉ pʉame emperador wapacʉ majũ ãcʉ̃ baiyami! ¡Bairi cʉ̃ ũcʉ̃ caãcʉ̃ Jesure cʉ̃ mʉ cawiyoroticõãta, mʉ cʉ̃ã emperador quetiupaʉre cateeire bairo mʉ tuabujioʉ! \p \v 13 Atore bairo cʉ̃ na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, Pilato pʉame Jesure cʉ̃ piiwiya árotiwĩ ʉ̃tã mena na cawerica yepapʉ. Ti yepa yʉ yaye hebreo mena Gabata wãmecʉtiya. Bairo cʉ̃ atírotiri, Pilato pʉame camasãrẽ na cʉ̃ cajẽniñabesenucũrõpʉ ruiwĩ. \v 14 Merẽ ti rʉ̃mʉrẽ pasaribota nicoapʉ. Merẽ ti rʉ̃mʉ bose rʉ̃mʉ Pascua jʉ̃goye macãã rʉ̃mʉ ãno baiwʉ yua. Pilato judío majãrẽ bairo na ĩwĩ tunu: \p —¡Ãnia niñami mʉjãã Quetiupaʉ Rey majũ! \p \v 15 Bairo Pilato na cʉ̃ caĩrõ, judío majã pʉame atore bairo ĩ awajawã: \p —¡Cʉ̃ riaáto! ¡Cʉ̃ riaáto! ¡Yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuaturotiya! \p Bairo cʉ̃ na caĩrõ tʉ̃go, Pilato pʉame bairo na ĩwĩ: \p —¿Dopẽĩ mʉjãã Quetiupaʉ Reyre yucʉpãĩpʉ cʉ̃ yʉ papuatu rotibujiocʉti? \p Bairo Pilato na cʉ̃ caĩrõ, sacerdote majã quetiuparã pʉame atore bairo qũĩwã: \p —¡Jãã quetiupaʉ majũ, emperador jĩcãʉ̃ã jãã cʉ̃goya! ¡Bairi cʉ̃ netõrõ quetiupaʉ caãcʉ̃ apei maniñami! \p \v 16 Bairi yua, tocãrõã Pilato pʉame Jesure na nunirocacõãwĩ, yucʉpãĩpʉ cʉ̃ na capapuaturocamasĩparore bairo ĩ. Na pʉame Jesure cʉ̃ necoámá yua. \s1 Jesús es crucificado \r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Lc 23.26-43) \p \v 17 Bairo cʉ̃ neáná yua, Jesure yucʉpãĩrẽ cʉ̃ pʉsarotiri, cʉ̃ neámá Calavera cawãmecʉtopʉ. (Calavera ĩrõ, Gólgota, o “rʉpoa coro” ĩgaro ĩña yʉ yaye hebreo mena.) \v 18 Topʉ cʉ̃ ne etari yua, yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuatuwã. Cʉ̃ mena jĩcãrõ aperã cʉ̃ãrẽ yucʉpãĩrĩpʉ na papuatuwã. Jĩcãʉ̃ caãcõ nʉgõã pʉamerẽ, apei cariape nʉgõã pʉamerẽ na papuatuwã yucʉpãĩpʉ jeto yua. \v 19 Bairo cʉ̃ na capapuaturo bero, Pilato pʉame yucʉpãĩpʉ atore bairo ĩ woaturiquere Jesús rʉpoa buipʉ papuatu rotijoyupi: \sc ÃNI, JESÚS NAZARET MACÃÃCɄ̃ JUDÍO MAJÃ QUETIUPAɄ REY MAJŨ NIÑAMI\sc*. \v 20 Bairo na cawoatuatajere capããrãpʉa judío majã ĩñawã yucʉpãĩpʉ woaturique caĩbʉsʉtusarijere. Mai, Jesure yucʉpãĩpʉ na capapuaturicapaʉ pʉame macãtʉaca jãñurĩ ãmʉ. Bairi capããrã camasã ĩñarã etawã. Tunu bairo Jesús rʉpoa bui na caĩwoatuataje cʉ̃ã ato cãnacã bʉsʉrica risero mena na cawoaturique ãmʉ: Hebreo yaye bʉsʉrique mena, latín yaye bʉsʉrique mena, griego yaye bʉsʉrique mena cʉ̃ãrẽ woaturique ãmʉ. \v 21 Tore bairo woaturique caãno jʉ̃gori, sacerdote majã quetiuparã judío majã pʉame atore bairo qũĩñuparã Pilatore: \p —“Ãni, judío majã Quetiupaʉ Rey majũ niñami,” ĩ woatueticõãña. Atore bairo pʉame ĩ woatuya cʉ̃ rʉpoa buire: “Ãni niñami, ‘Yʉa, judío majã Quetiupaʉ Rey majũ yʉ ãniña,’ cʉ̃ majũã caĩbʉsʉ niñami,” ĩ woatuya —qũĩñuparã Pilatore. \p \v 22 Bairo na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, Pilato pʉame atore na ĩ yʉyupʉ: \p —Yʉ cawoaturotiataje merẽ woaturiquea tuacõãrõ baiya. Dopẽĩ yʉ wasoa masĩẽtĩña tunu. \p \v 23 Cabero yua, soldaua Jesure yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuaturi bero, Jesús jutiro bui macããtõ ãnatõrẽ ãmeo wobatowã. Baparicãnacã seero majũ wobatori ãmeo nuniwã jĩcãrõ jeto yua. Cʉ̃ jutiwʉ cʉ̃ãrẽ newã soldaua majã. Mai, ti jutiwʉ pʉame jĩcãpãĩ jutipãĩrẽã na caeruiátáwʉ ãmʉ. \v 24 Bairi soldaua pʉame atore bairo ãmeo ĩwã tocãnacãʉ̃pʉa: \p —Ati jutirora marĩ wobatoeticõãto. Bairo pʉame marĩ átiroa: Número mena cõñarĩ marĩ ãmeo wẽnunito. Bairo átiri, marĩ masĩgarã Jesús jutirore canepaʉre yua —ãmeo ĩwã soldaua. \p Mai, atore bairo Dios ya tutipʉ Jesús jutirore na caátipeere na caĩwoaturiquere bai etaro baiwʉ. Atore bairo ĩña: “Yʉ jutirore ãmeo wobatogarãma. Bairi tunu yʉ jutiwʉ cʉ̃ãrẽ número mena cõñarĩ ãmeo wẽnunirĩ masĩgarãma yʉ jutiwʉre canepaʉre,” ĩ woatuyupa Dios ya tutipʉ soldaua majã bairo Jesús jutirore na caãmeo átipeere yua. \p \v 25 Bairo Jesure yucʉpãĩpʉ cʉ̃ na capapuatunʉcõátatotʉ ĩñarã etawã María Jesús paco, apeo cʉ̃ mʉgõ María Cleofas nʉmo, bairi María Magdalena yua. \v 26 Bairi Jesús pʉame cʉ̃ pacore ĩñarĩ, bairi yʉ, Jesús cʉ̃ cabuei, cʉ̃ camai majũ cʉ̃ãrẽ ĩñarĩ, atore bairo cõ ĩwĩ: \p —Caaco, cʉ̃ã, mʉ macʉ̃ majũrẽ bairo caãcʉ̃ mʉ mena tuayami. \p \v 27 Bairi yʉ cʉ̃ãrẽ atore bairo ñiwĩ tunu: \p —Cõã, mʉ paco majũrẽ bairo caãcõ mʉ mena tuayamo. \p Atore bairo Jesús yʉre cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, yʉ pʉame yʉ ya wiipʉ cõ yʉ jʉ̃go ãniacoápʉ yua. \s1 Muerte de Jesús \r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Lc 23.44-49) \p \v 28 Bairi atore bairo ĩ yaparo, merẽ Jesús masĩrĩ cʉ̃ pacʉ Dios cʉ̃ caátiroticũrĩqũẽrẽ áti yaparopeyori, bairi Dios ya tutipʉ na caĩwoatujʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo to baiáto ĩ, atore bairo ĩwĩ Jesús: \p —¡Yʉ ñeme jipijãñucʉpʉ! \p \v 29 Mai, na pʉame jĩcãrʉaca ʉse ocorʉ carorije capiyarijere cʉ̃goyupa. Bairi Jesús, “Yʉ ñeme jipijãñucʉpʉ,” cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, tie ʉse oco carorije capiyarije mena carupajitia mena hisopo na caĩrĩcʉ rʉpʉ mena jiyaturi ʉse ocorʉ carorije capiyarije mena yose nerĩ, Jesús riseropʉ ñumʉgõ etowã tie carorijere, “Cʉ̃ etiáto,” ĩrã yua. \v 30 Bairo cʉ̃rẽ na caáto, Jesús pʉame tie ʉse oco carorije capiyarijere etiwĩ. Bairo tie ʉse oco carorijere eti yaparori, atore bairo ĩwĩ Jesús: \p —Caacʉ, yʉ mʉ caátiroticũrĩqũẽrẽ merẽ nipetiro jĩcãrõ tʉ̃ni yʉ átiyaparopeticõãña. \p Bairo ĩ yaparo, cʉ̃ rʉpoare rocayo riacoámí Jesús yua. \s1 Un soldado abre con su lanza el costado de Jesús \p \v 31 Ti rʉ̃mʉ pʉame bairo Jesure cʉ̃ na capajĩãrĩ rʉ̃mʉ Pascua bose rʉ̃mʉ jʉ̃goye macãã rʉ̃mʉ ãmʉ. Bairi judío majã na rupaʉri ãnajẽ yucʉpãĩrĩpʉa ape rʉ̃mʉ na cayerijãrĩ rʉ̃mʉrẽ catusaro boema. Mai, ti rʉ̃mʉ pʉame judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãnimajũrĩ rʉ̃mʉrẽ bairo caãni rʉ̃mʉ ãmʉ. Bairi ti rʉ̃mʉ jʉ̃goyepʉa Pilato na capapuatuatanarẽ, tãmurĩ na riaáto ĩrã, na ñicããrĩrẽ cʉ̃ capapererotiro boyuparã. Bairo átiri na rupaʉri ãnajẽ cʉ̃ãrẽ na cʉ̃ cajereruio rotiro boyuparã. \v 32 Bairo na caĩrõ jʉ̃gori yua, Pilato pʉame cʉ̃ yarã soldauare na joyupi, na capapuatuatanarẽ na ñicããrĩrẽ na capapereparore bairo ĩ. Na pʉame yua caãnijʉ̃goʉ apei Jesutʉ ape nʉgõã na capapuatuatacʉ cʉ̃ãrẽ na ñicããrĩrẽ paperecõãwã. \v 33 Bairo átiãna, Jesús cʉ̃ãrẽ cʉ̃ ñicããrĩrẽ papegarã na caĩñarõ, merẽ cariacoatacʉpʉ ãmi. Bairi cʉ̃ ñicããrĩrẽ papereema. \p \v 34 Bairo na caáperimiatacʉ̃ãrẽ, jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ soldau pʉame cʉ̃ ãpõã besuro mena cʉ̃ waru majũ cʉ̃ jareoñawĩ. Bairo cʉ̃ caáto, rií, oco cʉ̃ã witiwʉ cʉ̃ cajareori opere yua. \v 35 Mai, atie yʉ caquetibʉjʉrijere yʉ majũpʉa ñiñawʉ̃. Bairi yʉ caĩñarĩqũẽrẽ cariapea mʉjãã quetibʉjʉ yʉ átiya, mʉjãã tiere tʉ̃gori Jesucristore caroaro mʉjãã catʉ̃goʉsaparore bairo ĩ yua. \v 36 Dios ya tutipʉ bairo na caátipeere na caĩwoatujʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo baietawʉ. Bairo ĩ woatuyupa ti tutipʉre mai: “Cʉ̃ õwãrõ jĩcã õwãrõ ũno papebojaecoetigaro,” ĩ woatuyupa. \v 37 Apero cʉ̃ãrẽ atore bairo ĩ woatujʉ̃goyeticũñupã: “Jĩcãʉ̃ na cajareoricʉre camasã qũĩñagarãma,” ĩñupã tie cʉ̃ãrẽ. \s1 Jesús es sepultado \r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Lc 23.50-56) \p \v 38 Tie bero José cawãmecʉcʉ Arimatea macããcʉ̃ pʉame cʉ̃ jẽniñupĩ Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ. Mai, José pʉame Jesure catʉ̃goʉsaʉ ãmi. Baipʉa, baujaro mee catʉ̃goʉsanucũʉ̃ ãmi, judío majã quetiuparãrẽ cauwi ãnirĩ. Bairo cʉ̃ cajẽnirõ, Pilato pʉame cʉ̃ yʉri, cʉ̃ rupaʉri ãnajẽrẽ cʉ̃ neárotiyupʉ Josére yua. Bairo cʉ̃ caátirotiro yua, José pʉame Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ necoásúpi. \v 39 Apei jo caãnacʉ̃, jĩcãni ñamipʉ Jesure cabʉsʉpẽnietaricʉ Nicodemo cʉ̃ã cʉ̃ ĩñaʉ ásúpi. Bairo ĩñaʉ ácʉ́, treinta kilos cãrõ majũ caroa cajʉtiñurĩjẽ mirra, áloe mena asuriquere jeasúpi, Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ cʉ̃ waregʉ. \v 40 Bairi José Nicodemo mena Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ nerĩ, jutii wẽẽrĩ mena cʉ̃ dʉrʉayuparã. Bairo cʉ̃ dʉrʉagarã jʉ̃goye, cajʉtiñurĩjẽ Nicodemo cʉ̃ cajeatíataje mena wareyuparã cʉ̃ rupaʉri ãnajẽrẽ. Mai, judío majã, na ñicʉ̃jãã ãnanarẽ bairo cariarãrẽ na caátinucũrĩ wãme ãmʉ. Bairi tore bairo cʉ̃ ásuparã. \v 41 Mai, Jesure yucʉpãĩpʉ na capapuaturocaricaro pʉame jĩcã wese tʉpʉ ãmʉ. Ti wesepʉre ãmʉ jĩcã ope ʉ̃tã ope mai jĩcãʉ̃ camasocʉ rupaʉri ãnajẽrẽ na cacũñaeti ope. \v 42 Ti opepʉ Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ cũñupã. Catʉacã ãmʉ ti ʉ̃tã ope pʉame mai. Bairi toa cʉ̃ cũcõãñupã Joséjãã yua. Tunu bairoa ti ñamicã caãno merẽ judío majã na cayerijãpa rʉ̃mʉ nijʉ̃goro baiwʉ yua. Bairi tãmʉrĩã ti ʉ̃tã opepʉ cũñupã Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ. \c 20 \s1 La resurrección de Jesús \r (Mt 28.1-10; Mr 16.1-8; Lc 24.1-12) \p \v 1 Cabero ape semana caãnijʉ̃gori rʉ̃mʉ cabusuato ĩña, canaitĩã jãñurõpʉa María Magdalena pʉame Jesús masã opepʉ ĩñao ásúpo. Bairo topʉ etao, ʉ̃tã tii masã ope biarica tii aperopʉ caãno ĩñañupõ. \v 2 Bairo cabairo ĩña, jããtʉ pʉame atʉ tunuasúpo. Jãã pʉame ato cãnacãʉ̃ jãã ãmʉ: yʉ, Jesús cʉ̃ cabuei, cʉ̃ camai majũ, Simón Pedro mena jãã ãmʉ. Jããtʉ etao, atore bairo jãã ĩ quetibʉjʉwõ: \p —¡Marĩ Quetiupaʉ rupaʉri ãnajẽrẽ aperopʉ necoaupa! ¡Noopʉ cʉ̃ cũatanama ĩ masĩã maniña! —jãã ĩ quetibʉjʉwõ. \p \v 3 Bairo jãã cõ caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, pʉgarãpʉa Simón Pedro mena Jesús masã opepʉ jãã ĩñarápʉ́. \v 4 Bairo ĩñaráná, pʉgarãpʉa atʉri jãã ápʉ́. Bairo atʉri áná, yʉ pʉame Simón Pedro netõjãñurõ yʉ atʉwʉ. Bairi Simón Pedro jʉ̃goye Jesús masã ope ãnatõpʉ yʉ etacoápʉ́. \v 5 Bairo etaʉ, ti masã opere murĩ jãñurĩ ñiñajõ jowʉ. Juti wẽẽrĩ jeto baucũñawʉ̃. Yʉ jãápéwʉ ti masã opere baipʉa. \v 6 Yʉ berore ti masã opepʉ yʉ caãno, yʉ ẽmʉetawĩ Simón Pedro. Cʉ̃ pʉame ti masã opepʉ ĩñacõã jãámí. Bairi cʉ̃ cʉ̃ã ĩñawĩ juti wẽẽrĩrẽ. \v 7 Ape juti asero Jesús rʉpoare na caũmamiatato, apeye juti wẽẽrĩ mena jĩcãrõã ãmewʉ̃. Ricaatipʉ tupetutia cũrĩcãrõ cũñawʉ̃. \v 8 Yʉ, Simón Pedro jʉ̃goye caetaatacʉ cʉ̃ã ti masã ope pupeapʉ yʉ jããcoápʉ́ yua. Bairo nipetirije cabaiatajere ĩñarĩ, cariape majũ “Caticoaupi Jesús,” ñi tʉ̃goñamasĩwʉ̃ yua. \v 9 Mai, jãã pʉame jãã masĩẽtĩcõã recõãwʉ̃ Dios ya tutipʉ, “Mesíare cʉ̃ na capajĩãrocaro bero catigʉmi tunu,” na caĩwoatujʉ̃goyeticũrĩqũẽrẽ. \v 10 Bairo Jesús masã opepʉ caĩñaratíatana jãã tunucoápʉ́ jãã ya wiipʉ yua. \s1 Jesús se aparece a María Magdalena \r (Mr 16.9-11) \p \v 11 María Magdalena pʉame Jesús masã ope tʉpʉa oticõã tuaámo. Bairo otiona, Jesús masã ope ãnatõpʉ murĩ ĩñajõ joyupo. \v 12 Bairo áco, ĩñañupõ pʉgarã ángelea majãrẽ caroa juti botirije cajãñaatana Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ na cacũata opepʉ na caruiro. Na, ángelea majã pʉame Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ na cacũatapaʉre ruiyuparã. Jĩcãʉ̃ Jesús rʉpoa caãniatapaʉre, apei cʉ̃ rʉpori caãniatapaʉre ruiyuparã. \v 13 Na, ángelea majã pʉame topʉ ruirã, María Magdalenarẽ atore bairo cõ ĩ jẽniñañuparã: \p —Mʉa, ¿nopẽĩõ mʉ otiyati? \p Bairo cõ na caĩjẽniñarõ tʉ̃go, María Magdalena pʉame atore bairo na ĩñupõ: \p —Yʉ Quetiupaʉ rupaʉri ãnajẽrẽ aperopʉ cʉ̃ necuupa. “Noopʉ cʉ̃ neatanama rita,” ñi masĩẽtĩña. Bairi yʉ yapapuajãñuña —na ĩñupõ ángelea majãrẽ. \p \v 14 Bairo ángelea majãrẽ na ĩ yaparo, ãmejorenʉcã ĩñagona, Jesure qũĩñañupõ yua. Bairo qũĩñamiocʉ̃ã, María Magdalena pʉame, “Jesua niñami,” ĩ masĩẽsupo. \v 15 Bairo cõ cabairo ĩña, atore bairo cõ ĩñupʉ̃ Jesús pʉame: \p —Mʉa, ¿nopẽĩõ mʉ otiyati? ¿Ñamʉrẽ macãõ mʉ baiyati? \p Mai, cõ pʉame, “Oterica wesere cacotei ãcʉ̃mi,” ĩ tʉ̃goñarĩ atore bairo qũĩñupõ: \p —Mʉ, Jesús rupaʉri ãnajẽrẽ aperopʉ mʉ cacũata, yʉ quetibʉjʉya. Bairo mʉ caquetibʉjʉro, yʉ pʉame cʉ̃ rupaʉri ãnajẽrẽ macãõ ágo ñiña —qũĩñupõ. \p \v 16 Bairo cʉ̃rẽ cõ caĩrõ tʉ̃go, Jesús pʉame atore bairo cõ ĩñupʉ̃: \p —¡María! \p Bairo Jesús cõ cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, María Magdalena pʉame ãmejorenʉcãrĩ, bairo qũĩñupõ Jesure hebreo majã bʉsʉrique mena: \p —¡Rabuni! (Mai, ati wãme, “Yʉre cabuei,” ĩgaro ĩña yʉ yaye hebreo majã mena.) \p \v 17 Jesús pʉame María Magdalenarẽ bairo cõ ĩñupʉ̃: \p —Yʉ pãñaeticõãña. Yʉ Pacʉ tʉpʉ yʉ wãmʉápériapʉ mai. Bairi yʉ yarã yʉ bairãrẽ bairo caãnarẽ atore bairo ñi quetibʉjʉbojaoja: “Yʉ Pacʉ Dios tʉpʉ wãmʉcoágʉ yʉ baiya mai. Cʉ̃, yʉ Pacʉ Dios pʉame mʉjãã Pacʉ majũ niñami. Cʉ̃ã niñami yʉ Pacʉ Dios majũ. Mʉjãã cʉ̃ãrẽ, mʉjãã Pacʉ Dios majũ niñami,” cõ ĩ quetibʉjʉ rotijoyupʉ Jesús María Magdalenarẽ. \p \v 18 María pʉame bairo Jesús cõ cʉ̃ caĩquetibʉjʉ rotijoro tʉ̃go, jicoquei jãã cʉ̃ cabuerã caãninucũatana tʉpʉ quetibʉjʉo atícoasupo. Bairo jãã tʉpʉ etao, María Magdalena Jesure cõ caĩñaatajere, bairi cʉ̃ caquetibʉjʉrotiataje cʉ̃ãrẽ jãã quetibʉjʉwõ yua. \s1 Jesús se aparece a los discípulos \r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Lc 24.36-49) \p \v 19 Ti semana caãnijʉ̃gori rʉ̃mʉ María Magdalena Jesure cõ caĩñaata rʉ̃mʉ merẽ naiocoato baiwʉ. Bairi jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã caãnimiatana pʉame caroaro jãã caãni wii joperire biari jãã neñawʉ̃. Jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã caãnimiatana pʉame judío majã quetiuparãrẽ uwirã, bairo jãã caãni wii joperire biari jãã neñawʉ̃. Bairo jãã caneñarõ, Jesús pʉame jãã recomacã majũ buia nʉcãetawĩ. Bairo jãã tʉpʉ buianʉcã etaʉ, atore bairo jãã ĩ jẽniwĩ: \p —¡Caroa yeri cʉtaje mʉjããrẽ cʉ̃ joáto Dios! —jãã ĩ jẽniwĩ Jesús. \p \v 20 Bairo jããrẽ ĩ jẽni yaparori, cʉ̃ wãmorĩrẽ na capapua cãmitiátajere jãã ĩñowĩ. Tunu bairoa cʉ̃ warure na cajareo cãmitiáta ope cʉ̃ãrẽ jãã ĩñowĩ. Bairo cacatiatacʉ cʉ̃ caãnorẽ ĩñarĩ yua, jãã pʉame bʉtioro jãã tʉ̃goña ʉseaniwʉ̃. \v 21 Bairo jããrẽ ĩñorĩ bero, tunu bairo jãã ĩ jẽninemowĩ Jesús: \p —¡Caroa yeri cʉtaje mʉjããrẽ cʉ̃ joáto Dios! Yʉ Pacʉ pʉame mʉjããtʉ ati yepapʉ yʉ jowĩ. Bairi yʉ cʉ̃ã mʉjããrẽ ati yepa macããna camasã watoapʉ mʉjãã yʉ joya, caroa quetire camasãrẽ na mʉjãã caquetibʉjʉmasĩparore bairo ĩ. \p \v 22 Bairo jãã ĩrĩ bero, jãã buire putibatori, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Espíritu Santore mʉjãã yʉ joya ãmerẽ. Cʉ̃rẽ cʉ̃ bocáñeña yua mʉjãã mena caãnipaʉre. \v 23 Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃rẽ roro cʉ̃ caátiere cʉ̃ mʉjãã camasiriyobojata, carorije cawapa cʉ̃goecʉre bairo tuagʉmi. Bairi tunu ni ũcʉ̃rẽ cʉ̃ carorije wapare cʉ̃ mʉjãã camasiriyo bojaeticõãta, carorije cawapa cʉ̃goʉa tuacõãgʉmi —jãã ĩwĩ Jesús. \s1 Tomás ve al Señor resucitado \p \v 24 Mai, jãã, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ caãnacãʉ̃ Jesús cʉ̃ cabuerã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃, Tomás cawãmecʉcʉ apeyera “Gemelo” na caĩpiinucũʉ̃ pʉame jãã mena ãmewĩ Jesús cʉ̃ cabuiaeta jʉ̃goripaʉre. \v 25 Bairi cabero, jãã, Jesús cʉ̃ cabuerã pʉame jãã mena merẽ cʉ̃ caãno yua, atore bairo cʉ̃ jãã ĩ quetibʉjʉmiwʉ̃ Tomárẽ: \p —Marĩ Quetiupaʉ Jesure cʉ̃ jãã ĩñaapʉ̃. \p Bairo cʉ̃ jãã caĩquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo jãã ĩ yʉcõãwĩ: \p —Jesús wãmorĩrẽ na capapua cãmitiátajere ĩñarĩ, yʉ wãmojũã mena ti opere yʉ capãñaeticõãta, cariape mʉjãã yʉ tʉ̃goetigʉ. Tunu bairoa cʉ̃ waru na cajareoáta opere yʉ wãmo mena yʉ capãñaeticõãta, cariape mʉjãã yʉ tʉ̃goetimajũcõãgʉ —jãã ĩ yʉcõãwĩ Tomás. \p \v 26 Cabero, jĩcã wãmo peti itia pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉ canetõrõ bero, tunu jãã, Jesús cʉ̃ cabuericarã jãã neñawʉ̃ tunu jãã ya wii pupeapʉ. Bairo ti watoa jãã caneñarĩpaʉre Tomás cʉ̃ã ãmi yua jãã menarẽ. Caroaro ti wii jopeerire jãã biatupeyocõãwʉ̃. Bairo jãã caátimiatacʉ̃ãrẽ, Jesús pʉame jãã tʉpʉ jãã buiaetawĩ. Bairo jãã watoapʉ etari, atore bairo jãã jẽniwĩ: \p —¡Caroa yeri cʉtaje mʉjããrẽ cʉ̃ joáto Dios! —jãã ĩ jẽniwĩ Jesús. \p \v 27 Bairo jãã ĩ jẽnirĩ bero, Jesús Tomárẽ atore bairo qũĩwĩ: \p —Ĩñaña yʉ wãmorĩrẽ na capapua cãmitiátaje cãmiirẽ. Bairo ĩñarĩ, mʉ wãmojũã mena ñujoñaña ti cãmiirẽ. Tunu bairoa mʉ wãmo mena yʉ waru na jareoáta cãmirõrẽ pãñaʉ asá. Cariape catʉ̃goecʉ majũ ãmerĩcõãña. ¡Cariapea tʉ̃goya mʉ cʉ̃ã! \p \v 28 Bairo Jesús cʉ̃ cʉ̃ caĩrõ, atore bairo Tomás pʉame qũĩ nʉcʉ̃bʉgocõãwĩ yua: \p —¡Yʉ Quetiupaʉ, yʉ netõrõ caãcʉ̃ Dios majũ mʉ ãniña! —qũĩwĩ. \p \v 29 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩwĩ Jesús Tomárẽ: \p —¿Ãmerẽ yʉre ĩñarĩpʉ cariapea yʉ mʉ tʉ̃goʉsayati? ¡Ʉseanirĩ na ãmarõ noa ũna ĩñaetimirãcʉ̃ã cariape catʉ̃goʉsanucũrã! \s1 El porqué de este libro \p \v 30 Baipʉa, Jesús capee majũ caroa Dios yaye mena cʉ̃ caáti ĩñomasĩrĩjẽrẽ jãã áti ĩñonucũwĩ. Tie nipetirijere ati tutipʉre yʉ woatu quetibʉjʉpeyoetiya. \v 31 Bairo woatu peyoetimicʉ̃ã, atie mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉwoaturijere mʉjãã yʉ quetibʉjʉcũña, tiere ĩñarĩ cariapea Jesús Dios macʉ̃, Dios cʉ̃ cajoʉ Mesías cʉ̃ caãnierẽ mʉjãã camasĩparore bairo ĩ. Bairo cʉ̃rẽ cariape tʉ̃goʉsari, mʉjãã pʉame yeri capetietie cʉ̃ cajorije majũrẽ mʉjãã cʉ̃gogarã yua. \c 21 \s1 Jesús se aparece a siete de sus discípulos \p \v 1 Cabero Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerãrẽ jãã baujaetawĩ tunu Tiberias ʉtabʉcʉra cawãmecʉtira tʉ̃nipʉ. Atore bairo baiwʉ: \v 2 Topʉre caãna ato cãnacãʉ̃ jãã ãmʉ: Simón Pedro, Tomás cawãmecʉcʉ apeyera Gemelo na caĩpiinucũʉ̃, Natanael, Galilea yepa Caná cawãmecʉti macã macããcʉ̃ cʉ̃ã ãmi. Jãã, Zebedeo pũnaa cʉ̃ã pʉgarãpʉa jãã ãmʉ. Bairi tunu jãã mena macããna pʉgarã aperã cʉ̃ã ãma. \p \v 3 Bairo topʉ jãã caãno, Simón Pedro pʉame atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Wai wei ácʉ́ yʉ baiya —jãã ĩwĩ. \p Bairo jãã cʉ̃ caĩrõ, jãã cʉ̃ã bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: \p —Jãã cʉ̃ã mʉ mena jãã wai werágárã —cʉ̃ jãã ĩwʉ̃. \p Bairo qũĩrĩ yua, cũmuapʉ ájããrĩ jãã acoápʉ́, wai weráná. Bairo wai werámirãcʉ̃ã, ti ñamirẽ jãã wai pajĩãẽpʉ̃. \p \v 4 Bairo jãã cabaiãno, cabusuñumʉgõatípaʉ, Jesús pʉame ti ʉtabʉcʉra tʉ̃nipʉ bauetawĩ. Bairo cʉ̃ cabauetaro, jãã cʉ̃ cabuerã pʉame, “Cʉ̃ã, Jesús niñami,” jãã ĩ masĩẽpʉ̃, qũĩñamirãcʉ̃ã yua. \v 5 Bairi Jesús pʉame atore bairo jãã ĩ jẽniñawĩ: \p —Yʉ yarã, ¿mʉjãã wai pajĩãẽtĩñati? —jãã ĩ jẽniñawĩ. \p Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, bairo cʉ̃ jãã ĩwʉ̃: \p —Jãã pajĩãetiapʉ. \p \v 6 Jesús pʉame tiere tʉ̃gori, bairo jãã ĩwĩ: \p —Bapire cariape nʉgõã pʉame wẽroca ñuajoya. Bairo ána, capããrã mʉjãã wai pajĩãgarã —jãã ĩwĩ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, cʉ̃ carotirore bairo jãã ápʉ. Bairi yua, bairo jãã caáto, dope bairo bapire jãã áti tʉ̃gãmʉgõpãmʉo jomasĩẽpʉ̃, capããrã majũ bapire wai na cajããrõ jʉ̃gori yua. \p \v 7 Mai, yʉ, bʉtioro Jesús cʉ̃ camainucũʉ̃ pʉame wai capããrã na cajããrõ ĩñarĩ, Pedrore atore bairo cʉ̃ ñiwʉ̃: \p —¡Marĩ Quetiupaʉa niñamima! —cʉ̃ ñiwʉ̃. \p Bairo yʉ caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame jicoquei jãã Quetiupaʉ Jesure qũĩñamasĩrĩ, uwaro cʉ̃ jutirore jãña, riapʉ rocañuarĩ baacoámí, Jesús tʉpʉ ácʉ́. \v 8 Jãã, cʉ̃ cabuerã pʉame bapire wai jiraricʉ majũ jãã tʉ̃gã pãápʉ cũmua capairica mena paputiro tʉ̃nipʉ. Mai, jãã pʉame jõpʉ mee, paputiro wijaro cien metros cãrõ jãñurĩã caãnoi bapire jãã tʉ̃gãpãápʉ, wai capããrã majũ na cajããrõ ĩñarĩ. \v 9 Bairi yua, jãã pʉame paputiropʉ maa etanʉcãrã, peero riorica peerore jãã ĩñawʉ̃. Bairi ti peeropʉ wai jĩcãʉ̃ pʉ̃õnʉcõrĩcʉ̃ cʉ̃ãrẽ jãã ĩñawʉ̃. Pan cʉ̃ã ãmʉ ti peero tʉre. \v 10 Paputiro tʉ̃nipʉ jãã camaa nʉcãrõ ĩña, Jesús pʉame atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Jĩcããrã ũna ãmeacã mʉjãã cawai pajĩãetarãrẽ na jeasá ato pʉame —jãã ĩwĩ. \p \v 11 Bairo Jesús jãã cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Simón Pedro pʉame cũmuapʉ etajãã, bapire tʉ̃gãatí, paputiropʉ wai capããrã na cajããrĩcʉ̃rẽ tʉ̃gãmojowĩ. Mai, capacarã jeto ciento cincuenta y tres majũ wai capããrã ti bapire jãñupã. Bairo ti bapire capããrã majũ wai na cajããmiatacʉ̃ãrẽ, tii bapi pʉame woepʉ. \v 12 Jesús pʉame bairo Pedro waire, bapi mena paputiropʉ na cʉ̃ caweemocũ yaparoro ĩña, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Tiaya. Ʉga wãcãrasá mai mʉjãã cʉ̃ã —jãã ĩwĩ Jesús. \p Jãã pʉame merẽ, “Marĩ Quetiupaʉ Jesua niñami,” jãã ĩ masĩcõãwʉ̃. Bairi bairo jãã cʉ̃ caĩrõ, jãã pʉame jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ pʉamena, “¿Ñamʉ majũ mʉ ãniñati?” cʉ̃ jãã ĩ jẽniñaepʉ̃ Jesure. \v 13 Bairi yua, Jesús pʉame pããrẽ nerĩ, jãã batojowĩ. Wai cʉ̃ãrẽ torea bairo jãã batojowĩ. \p \v 14 Ãme mena merẽ itiani majũ Jesús, jãã, cʉ̃ cabuerã caãnimiatanarẽ, cʉ̃rẽ na capajĩãrocaro bero cacatitunuatacʉ jãã tʉpʉre buiaeta ĩñoʉ baiwĩ Jesús. \s1 Jesús habla con Simón Pedro \p \v 15 Bairo jãã caʉgawãcã yaparoro bero, Jesús pʉame Simón Pedrore atore bairo qũĩ jẽniñawĩ: \p —Simón, Juan macʉ̃, mʉrẽ ñiña: ¿Ãnoa mʉ baparã netõjãñurõ yʉ mʉ maiñati? \p Bairo Jesús cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Simón Pedro pʉame atore bairo qũĩ yʉwĩ: \p —Yʉ Quetiupaʉ, mʉ yʉ maimajũcõãña. Merẽ mʉ masĩña mʉ yʉ camairĩjẽrẽ. \p Bairo Pedro cʉ̃ caĩrõ, Jesús pʉame bairo qũĩwĩ: \p —Baiupa, toroque yʉ caquetibʉjʉcũrĩjẽrẽ cariape catʉ̃goʉsarãrẽ caroaro na coteri na jʉ̃goãña. \p \v 16 Bairo Jesús Pedrore qũĩ quetibʉjʉ yaparo, bairo qũĩ jẽniñanemowĩ tunu: \p —Simón, Juan macʉ̃, mʉrẽ ñiña: ¿Mʉa, cariapea yʉ mʉ maiñati? \p Bairo Jesús cʉ̃ caĩjẽniñarõ, atore bairo qũĩwĩ Pedro: \p —Yʉ Quetiupaʉ, mʉ yʉ maimajũcõãña. Merẽ mʉ masĩña mʉ yʉ camairĩjẽrẽ. \p Bairo Pedro cʉ̃ caĩrõ, Jesús pʉame bairo qũĩwĩ: \p —Baiupa, toroque yʉ caquetibʉjʉcũrĩjẽrẽ cariape catʉ̃goʉsarãrẽ caroaro na coteri na jʉ̃goãña. \p \v 17 Bairi yua ãme mena merẽ itiani majũ atore bairo qũĩ jẽniñanemowĩ Pedrore: \p —Simón, Juan macʉ̃, mʉrẽ ñiña: ¿Mʉa, yʉ mʉ maiñati? \p Bairo Jesús itiani majũ cʉ̃ cʉ̃ caĩjẽniñarõ jʉ̃gori, tʉ̃goñarĩqũẽ pairique mena atore bairo qũĩ yʉwĩ Pedro Jesure: \p —Yʉ Quetiupaʉ, nipetirije yʉ mʉ masĩña. Mʉ masĩña merẽ mʉ yʉ camairĩjẽ cʉ̃ãrẽ. \p Bairo Pedro cʉ̃ caĩrõ, Jesús pʉame bairo qũĩwĩ: \p —Baiupa, toroque yʉ caquetibʉjʉcũrĩjẽrẽ cariape catʉ̃goʉsarãrẽ caroaro na coteri na jʉ̃goãña. \v 18 Cariape mʉ ñiña: Cawãmaʉ ãcʉ̃, mʉ caborore jutiro jãñarĩ, noo mʉ caboropʉ mʉ áñesẽãnucũñupã. Mʉ cabʉcʉaro yua, aperã camasã pʉame mʉ wãmorĩrẽ ñumʉgõrĩ, mʉ juti jããrĩ, mʉ caágaetopʉ mʉ neárocagarãma yua —qũĩwĩ Jesús Pedrore. \p \v 19 Mai, bairije Pedrore Jesús cʉ̃ caĩquetibʉjʉata, Pedro cʉ̃ cariapa wãmerẽ ĩ quetibʉjʉ masĩõgʉ ĩwĩ Jesús. Bairo Pedro cʉ̃ cabairiapee jʉ̃gori camasã Dios cʉ̃ catutuarijere na cʉ̃ caĩñopeere ĩ quetibʉjʉ ĩwĩ Jesús. Bairo ĩ quetibʉjʉ yaparo, bairo qũĩwĩ Jesús tunu Pedrore: \p —¡Nipetirije yʉ caátiãninucũrõrẽ bairo caroaro áticõã ninucũña! —qũĩ cũwĩ Jesús Pedrore yua. \s1 El discípulo a quien Jesús quería mucho \p \v 20 Cabero Jesús cʉ̃ caĩquetibʉjʉro bero, Pedro pʉame ãmejore ĩñaʉ yua, yʉ majũrẽ ñiñacõãwĩ, yʉ, bʉtioro Jesús cʉ̃ camairẽ. Mai, yʉ pʉame Jesús mena jĩcãrõ jãã caʉgarui tʉsari watoa Jesús cʉ̃tʉaca ruiri, atore bairo cʉ̃ caĩjẽniñarĩcʉ̃ã yʉ ãniña: “Yʉ Quetiupaʉ, ¿ni majũ mʉrẽ, bairo qũĩ bʉsʉjã buitirocaʉati?” cʉ̃ caĩjẽniñarĩcʉ̃ã yʉ ãniña. \v 21 Bairo yʉ ãmejore ĩñarĩ, atore bairo Jesure qũĩ jẽniñawĩ Pedro: \p —Yʉ Quetiupaʉ, ãnira, ¿dope bairo cʉ̃ to bairoati? —qũĩ jẽniñawĩ Jesús. \p \v 22 Bairo Pedro cʉ̃ caĩjẽniñarõ, bairo qũĩwĩ Jesús: \p —Cʉ̃ cabaiyasicoapata cʉ̃ãrẽ, o ati yepapʉ tunu yʉ caetaro cʉ̃ cacaticõãmata cʉ̃ãrẽ, mʉ camasĩpee mee niña. Mʉa, tiere tʉ̃goñarĩ mee, nipetirije yʉ caátiãninucũrõrẽ bairo caroaro áticõã ninucũña —qũĩwĩ Jesús Pedrore. \p \v 23 Atore bairo Pedro Jesure cʉ̃ caĩjẽniñarõ, Jesús cʉ̃ caĩquetibʉjʉataje queti etacoasupa Jesús yarã ñubueri majãpʉre: “Juan riaetigʉmi. Caticõã nigʉmi,” ĩrĩqũẽ queti. Baipʉa, Jesús pʉame yʉre, “Riaetigʉmi,” ĩ mee bairo qũĩ quetibʉjʉwĩ Pedrore. Atore bairo jeto ĩwĩ: “Cʉ̃ cabaiyasicoapata cʉ̃ãrẽ, o ati yepapʉ tunu yʉ caetaro cʉ̃ cacaticõãmata cʉ̃ãrẽ, mʉ camasĩpee mee niña.” Tie jetore ĩwĩ. \p \v 24 Yʉa, Jesús cʉ̃ cabuei, cʉ̃ cabuerique yʉ caĩñarĩqũẽrẽ caquetibʉjʉ, ati tutire cawoaʉa yʉ ãniña. Bairi atie yʉ caquetibʉjʉwoaturije caroa cariape macããjẽ queti niña. \p \v 25 Apeye capee majũ Jesús cʉ̃ caátaje nimiña. Bairi nipetirije Jesús cʉ̃ caátiãnajẽrẽ marĩ cawoatupeyocõãta, ti tutiri pʉame ati ʉmʉrecóore bijapetiro cãrõ nicoabujioro. \p Tocãrõã ñiña.