\id JAS - Carapana NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h SANTIAGO \toc1 Carta de Santiago \toc2 Santiago \toc3 Stg \mt2 Carta de \mt1 SANTIAGO \c 1 \s1 Saludo \p \v 1 Yʉ, Santiago, marĩ Pacʉ, bairi marĩ Quetiupaʉ Jesucristo mena na paabojari majõcʉ ãnirĩ, ati carta mena mʉjããrẽ woajoʉ yʉ átiya. Mʉjãã, Israel yepa macããna, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã poari majũ caãnimirĩcãrã, ãmerẽ nipetiropʉ caábataricarãrẽ mʉjãã woajoʉ yʉ átiya. \s1 La sabiduría que viene de Dios \p \v 2 Mʉjãã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, yʉ yaye quetire tʉ̃gopeoya mai: Ape rʉ̃mʉ mʉjããrẽ roro tãmʉorĩqũẽ caetaata, tie mena tʉ̃goña yapapuaeticõãña. Tiere ʉseanirĩqũẽ mena mʉjãã catʉ̃goñarõ ñuña. \v 3 Noo ricaati mʉjããrẽ caetari rʉ̃mʉ caãno, “¡Ñugaro! ¡Dios mena tʉ̃goñatutuari yua, marĩ nʉcãcõãgarã!” mʉjãã caĩata, nemojãñurõ mʉjãã tʉ̃goñanetõõmasĩgarã. Merẽ mʉjãã masĩña tiere. \v 4 Bairi tie tʉ̃goñatutuariquere caroaro maijʉ̃goya, mʉjããrẽ ñe ũnie to carʉsaetiparore bairo ĩrã. Bairi nocãrõ majũ catʉ̃goñanetõmasĩrã ãnirĩ, camasã cañurã ñe ũnie ãnimasĩrĩqũẽ carʉsaena majũ mʉjãã ãnigarã. \p \v 5 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ jĩcã wãmerẽ camasĩpeyoecʉ cʉ̃ caãmata, Diore cʉ̃ jẽnimasĩñami. Bairo cʉ̃ cajẽniata, cʉ̃ jogʉmi Dios cʉ̃ cajẽnirĩjẽrẽ. Camasã nipetiro nocãrõ na caboro cãrõ masĩrĩqũẽrẽ na jogʉmi, cʉ̃ na cajẽniata. “¿Nopẽĩrã tocãrõ majũ mʉjãã jẽniñati?” ĩẽtĩgʉmi Dios. \v 6 Bairãpʉa, “¡Jããrẽ joecʉmi!” ĩ tʉ̃goñaena, jẽniña. Dios mena tʉ̃goñatutuari mʉjãã cajẽnirõ boya. Dios mena catʉ̃goñatutuaecʉ pʉame ria capairiya oco turire bairo niñami. Wĩno jʉ̃gori tiere aperopʉ, aperopʉ capapubatorerore bairo niñami. \v 7-8 Bairo caãcʉ̃ jĩcã rʉ̃mʉ jĩcã wãmerẽ boyami cʉ̃rẽ Dios cʉ̃ caátibojapeere. Ape rʉ̃mʉrẽ bairo boetiyami. Bairo jeto tʉ̃goñanucũñami. Bairo catʉ̃goñaʉ pʉame, “Yʉ caborore bairo jeto átigʉmi Dios,” ĩ masĩẽcʉ̃mi. \p \v 9 Tunu apeyera ni ũcʉ̃ cabopacaʉ nimicʉ̃ã, Jesure caĩroaʉ pʉame cʉ̃ ʉseaniáto. Cʉ̃ roque Dios cʉ̃ caĩñajoro pʉamerẽ cabʉgoro macããcʉ̃ mee niñami. \v 10-11 Capee cacʉ̃goʉ pʉame oó yoaro caãmerõrẽ bairo caãcʉ̃ niñami. Muipʉ bʉtioro cʉ̃ caasiro jʉ̃gori, oó yoaro mee jĩniyasicoaya. Torea bairo baigarãma na capaarije watoa capee apeye ũnierẽ cacʉ̃gorã pʉame. Na cʉ̃ã yasicoagarãma. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ capee cacʉ̃goʉ Jesure caĩroaʉ cʉ̃ caãmata, cʉ̃ ʉseani tʉ̃goñaáto. “Capee yʉ cacʉ̃gomiatacʉ̃ãrẽ, Dios cʉ̃ caĩñajorore yʉ yaye caãnimajũrĩjẽ mee niña,” qũĩ ʉseani tʉ̃goñaáto. \s1 Pruebas y tentaciones \p \v 12 Ʉseanirĩ niñami ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ wãtĩ cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩbʉsʉjãrĩjẽrẽ tʉ̃gomicʉ̃ã, catʉ̃goñanetõmasĩ majũ. Bairo caãcʉ̃ majũ cʉ̃ caãnoi, Dios pʉame cʉ̃ mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuarijere masĩmajũcõãñami. Bairo masĩrĩ yeri capetieti pũnarẽ cʉ̃ jogʉmi, cʉ̃rẽ camairãrẽ cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo yua. Tie cʉ̃ cajorije pʉame corona, caatʉeperi majõcʉ cʉ̃ canetõrĩjẽ wapa cʉ̃ cawapatari beto corona beto netõjãñurõ caroa majũ niña. \p \v 13 Tunu bairoa Dios pʉame carorije caápei niñami. Tunu ni ũcʉ̃rẽ carorijere caátiroti mee niñami. Bairi ni ũcʉ̃ rorije cʉ̃ catãmʉorĩ rʉ̃mʉ caetaro, Diore roro qũĩ tʉ̃goñaeticõãto. “Dios pʉame roro yʉre áti ĩñaʉ ácʉmi, ¿dope bairo cʉ̃ ácʉati ãni? ĩ,” qũĩ tʉ̃goñaeticõãto. \v 14-15 Bairo pʉame roque niña, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ roro cʉ̃ catãmʉoata: Caãnijʉ̃goripaʉre cʉ̃ majũã cʉ̃ catʉ̃goñarĩjẽ mena roro átigayami. Tie cʉ̃ catʉ̃goñarĩjẽ caetapetiro yua, cʉ̃ caátigarijere átimasĩcõãñami. Bairo cʉ̃ caáticõãmata, Dios tʉpʉ ámasĩẽtĩgʉmi. Cayasiricʉre bairo tuagʉmi yua. \p \v 16 Bairi mʉjãã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, yʉ camairã, cariape tʉ̃goñaña. “Dios pʉame roro marĩrẽ áti ĩñaʉ ácʉmi,” caĩtʉ̃goñarãrẽ bairo baieticõãña. Na majũã ĩtorã átiyama, bairo na caĩtʉ̃goñaata. \v 17 Ati yepa macããjẽ cañurĩjẽ nipetirije caãnie, Dios jõbui caãcʉ̃ marĩrẽ cʉ̃ cajorique majũ niña. Muipʉre, bairi ñocõã cʉ̃ãrẽ caqũẽnorĩcʉ̃ cʉ̃ cajorique majũ niña. Cʉ̃ pʉame tiere ape wãme átiwasoaetiyami. Cañuʉ majũ nicõã ninucũgʉmi tocãnacã rʉ̃mʉa. \v 18 Torecʉ, cʉ̃ pũnaarẽ bairo marĩ ãnio joroque marĩ ámi, cʉ̃ cabojʉ̃goricarorea bairo. Cʉ̃ yaye quetire cariape caãnierẽ marĩ masĩõwĩ, yʉ pũnaa caãnijʉ̃gorã na ãmarõ, ĩ. \s1 La verdadera religión \p \v 19 Bairi mʉjãã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, yʉ camairã, tʉ̃gopeoya yʉ caĩrĩjẽrẽ: Mʉjãã tocãnacãʉ̃pʉa caroaro tʉ̃gopeoya caroa queti na caquetibʉjʉrijere. Cotericaro mano tʉ̃goʉsaya. Bʉsʉgarã jʉ̃goye pʉame mʉjãã yeripʉ tʉ̃goñaña mai. Jicoquei ĩ wiyoeticõãña. Tunu bairoa asiarique cʉ̃ãrẽ jicoquei asiaeticõãña. \v 20 Dios pʉame caasiaʉ cʉ̃ caátiere ĩñajesoetiyami. Bairi marĩ caasiaro boetiya. \v 21 Bairi nipetirije roro mʉjãã caátiere jãnacõãña. Mʉjãã yeri pũnapʉ pairo roro mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽ cʉ̃ãrẽ pʉgani tʉ̃goñanemoeticõãña. Caroaro mena tʉ̃goʉsaya Dios yaye queti mʉjãã catʉ̃goʉsajʉ̃goriquere. Tie quetire tʉ̃goʉsarã yua, roro mʉjãã cabairijere mʉjãã netõcõãgarã. \p \v 22 Bairi Dios yaye quetire tʉ̃gorique jeto boetiya. Tiere tʉ̃gori bero cʉ̃ caátirotirije cʉ̃ãrẽ marĩ caáto ñuña. Tore bairo mʉjãã caápericõãta, mʉjãã majũã caĩtorãrẽ bairo mʉjãã baibujiorã. \v 23-24 Dios yaye quetire tʉ̃gomicʉ̃ã, cʉ̃ caĩrotirore bairo caápei pʉame atore bairo niñami: Jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ caʉ̃mʉ ẽñoorõpʉ cʉ̃ riapére caĩñaʉrẽ bairo niñami. Bairo ĩñarĩ bero, ãmejorenʉcã, tocãrõã yoaro mee masiriticoacʉmi cʉ̃ riapé cʉ̃ cabauatajere. Cʉ̃rẽ bairo niñami Dios yaye quetire tʉ̃gomicʉ̃ã, cʉ̃ carotirijere caápei. \v 25 Apei pʉame Dios yaye quetire tʉ̃gori bero, tiere masiritietiyami. Bairo masiritietiri yua, Dios cariape cʉ̃ carotiriquere ñe ũnie rʉsaetore bairo tʉ̃goñanucũñami. Tie cʉ̃ carotirique pʉame caroaro marĩ yeri cʉtio joroque marĩ átiya. Bairi Dios cʉ̃ carotiriquere caátiãcʉ̃ ãnirĩ, tiere jãnaẽtĩñami. Cʉ̃ roque ʉseanirĩqũẽ mena cʉ̃ caátiere átimasĩgʉmi. \p \v 26 Tunu bairoa ni ũcʉ̃, “¡Diore camasĩ yʉ ãniña!” caĩ nimicʉ̃ã, noo cʉ̃ caboro roro cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ cʉ̃ cajãnamasĩẽtĩcõãta, cʉ̃ majũã ĩtoʉ átiyami. Bairo cʉ̃ majũã caĩtoʉre bairo cʉ̃ caãno jʉ̃gori yua, “¡Diore camasĩ yʉ ãniña!” cʉ̃ caĩrĩjẽ pʉame wapa maa. \v 27 Bairo átaje pʉame ñuña: Roro cabairãrẽ, camasã uparã mánarẽ, bairi cawapearã rõmirĩ cʉ̃ãrẽ caroaro na marĩ cajʉátinemorõ ñuña. Tunu bairoa ati yepa macããna roro na caátore bairo marĩ caápero ñuña. Tore bairo marĩ caápata, Diore camasĩrã majũ marĩ ãnigarã, Dios cʉ̃ caĩñajoro. \c 2 \s1 Advertencia contra la discriminación \p \v 1 Mʉjãã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, yʉ camairã atore bairo ñinemoña mʉjããrẽ tunu: Mʉjãã, marĩ Quetiupaʉ nocãrõ caroʉ́re caĩroarã ãnirĩ, nipetiro camasãrẽ jĩcãrõrẽ bairo na ĩñaña. Pairo cadinero cʉ̃gori majã, cacʉ̃goena cʉ̃ãrẽ nʉcʉ̃bʉgoeticõã na baieticõãña. Jĩcãrõrẽ bairo na ĩñaña. \v 2 Ĩ cõñarĩ mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉpa mai: Jĩcã rʉ̃mʉ jĩcã poa macããna na cañubueneñarĩ rʉ̃mʉ caãno jĩcãʉ̃ capee cacʉ̃goʉ jããetayupʉ. Cʉ̃ pʉame anillo oro betoori, bairi caroa jutii cʉ̃ãrẽ cajãñaátacʉ ãñupʉ̃. Cʉ̃ bero cabopacaʉ, cabʉcʉ juti cajãñaátacʉ cʉ̃ã jããetayupʉ. \v 3 Bairo na cajããetaro ĩña, atore bairo qũĩñuparã caroa jutii cajãñaʉrẽ: “Ato ruiya caroapaʉpʉ,” qũĩñuparã. Apei cabopacaʉ pʉamerẽ: “Mʉa noo mʉ caboro nucũña,” o “Toa yepapʉ ruicõãña,” qũĩñuparã. \v 4 Bairi mʉjãã cʉ̃ã tore bairo mʉjãã caápata, ñuẽtĩña Dios cʉ̃ caĩñajoro. Mʉjãã, “Ãni pʉame caãnimajũʉ̃ ãcʉ̃mi,” ĩrĩ, roro caãmeoĩñabeserãrẽ bairo mʉjãã baibujiorã, bairo mʉjãã caápata. Roro catʉ̃goñarĩqũẽ cʉnarẽ bairo ána, tore bairo mʉjãã átibujiorã. \p \v 5 Mʉjãã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, tʉ̃gopeoya atiere: Ati yepa macããna cabopacarãrẽ na beseyupi Dios, cʉ̃ mena bʉtioro na, catʉ̃goñatutuarã majũ na ãnio joroque ĩ. Tunu bairoa na cʉ̃ã cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caãna na caãniparore bairo ĩ, na beseyupi. Cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo nipetiro camasã cʉ̃ camairã cʉ̃ tʉpʉ na caãno bojʉ̃goyupi. \v 6 Bairo Dios cabopacarãrẽ cʉ̃ cabomiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame narẽ na tʉ̃goñaboboo joroque na mʉjãã átinucũña. ¿Cadinerocʉna pʉame mee mʉjããrẽ tutuaro na roti epeetinucũñati? ¿Na mee mʉjããrẽ ñerĩ quetiuparã caĩñabeserã tʉpʉ na ñeápérinucũñati? Na ũna roque bairo mʉjãã átiepenucũñama. \v 7 Nipetiro camasã, “¡Jesucristo yarã niñama!” mʉjããrẽ ĩñama. Bairi mʉjãã pʉame cʉ̃ wãme, caroa wãmerẽ cacʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, ¿nopẽĩrã Jesucristo wãmerẽ caĩboyetiepenucũrã pʉamerẽ na mʉjãã boyati? \p \v 8 Marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ caãnimajũrĩjẽ atore bairo quetibʉjʉya cʉ̃ ya tutipʉ: “Mʉ mena macããcʉ̃rẽ cʉ̃ maiña mʉ rupaʉre mʉ camairõrẽã bairo,” ĩ quetibʉjʉya. Bairi mʉjãã pʉame tore bairo jeto mʉjãã caápata, nipetiro camasã cabopacarãrẽ, bairi cadinerocʉna cʉ̃ãrẽ jĩcãrõrẽ bairo mairĩ, cariape caánarẽ bairo mʉjãã ãnibujiorã. \v 9 Tore bairo nipetiro camasãrẽ jĩcãrõ tʉ̃ni na mʉjãã caĩroaeticõãta, roro caána mʉjãã ãnibujiorã. Bairi carorije cawapa cʉ̃gorãrẽ bairo mʉjãã tuabujiorã, Dios yaye cʉ̃ caroticũrĩcã wãmerẽ caáperã ãnirĩ yua. \v 10 Torecʉ, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽ capee wãmerẽ caroaro átipeyomicʉ̃ã, baipʉa jĩcã wãmerẽ cʉ̃ caápericõãta, nipetirije Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ canetõõnʉcãʉ̃rẽ bairo tuayami. Nipetirije carorije wapa cacʉ̃goʉre bairo tuayami yua. \v 11 Dios pʉame atore bairo ĩcũñupĩ: “Mʉjãã nʉmoa caãmerãrẽ na ñe epeeticõãña.” Tunu bairoa ape wẽẽpʉ atore bairo ĩcũnemoñupĩ: “Camasãrẽ na pajĩãreeticõãña,” ĩcũñupĩ. Bairi ni ũcʉ̃ aperã nʉmoarẽ cañe epeetinucũʉ̃ nimicʉ̃ã, camasocʉre capajĩãrĩ majõcʉ cʉ̃ caãmata, nipetirije Dios cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cabaibotioʉre bairo qũĩñagʉmi Dios. \p \v 12 Bairi mʉjãã, Dios cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽ jʉ̃gori caĩñabese ecoparã ãnirĩ, caroaro ãnajẽcʉsa. Caroa wãme bʉsʉya. Carorije ĩẽtĩcõãña. Cʉ̃ caroticũrĩqũẽ pʉamerẽ marĩ caápata, caroaro marĩ ãnimasĩgarã. \v 13 Bairi noa ũna aperãrẽ bopacooro na na caĩñaeticõãta, na cʉ̃ãrẽ bopacooro na ĩñaetibujiomi Dios, na caátajere ĩñacõñarĩ na cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉrẽ. Aperãrẽ bopacooro caĩñarã pʉame roque caroaro netõgarãma ti rʉ̃mʉrẽ. \s1 Hechos y no palabras \p \v 14 Mʉjãã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, “Dios mena yʉ tʉ̃goñatutuaya,” caĩ nimicʉ̃ã, caroaro átajere cʉ̃ caápericõãta, cʉ̃ caĩrĩjẽ wapa maniña. ¿Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽ jʉ̃gori caroaro cʉ̃ netõʉ̃áti? Netõẽcʉ̃mi. \v 15 Atore bairo mʉjããrẽ ñi quetibʉjʉ cõñapã mai: Mʉjãã yaʉ jĩcãʉ̃, o mʉjãã yao jĩcãõ jutii mani, ʉgarique mani cabairã nibujiorãma. \v 16 Bairi ni ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ narẽ bocári atore bairo na ĩbujioʉmi: “Caroaro ãña. Tʉ̃goñarĩqũẽ paieticõãña. Ʉgariquere, jutii cʉ̃ãrẽ tãmurĩ mʉjãã bócagarã,” na ĩbujioʉmi. Bairo ĩmicʉ̃ã, na cabopacarijere na joetibujioʉmi. Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽ wapa maniña. \v 17 Torea bairo ni ũcʉ̃, “Dios mena yʉ tʉ̃goñatutuaya,” caĩ nimicʉ̃ã, aperãrẽ bopacooro ĩñarĩ na cʉ̃ cajʉápericõãta, cʉ̃ caĩrĩjẽ wapa maniña. \p \v 18 Bairo yʉ caĩrõĩ, jĩcãʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ atore bairo ĩbujioʉmi: “Jĩcããrã, ‘Dios mena marĩ catʉ̃goñatutuaro jeto ñuña,’ ĩ quetibʉjʉyama. Aperã ĩñama: ‘Marĩ catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori mee, caroaro marĩ caáto roque ñuña,’ ĩ quetibʉjʉyama,” ĩbujioʉmi jĩcãʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo cʉ̃ ũcʉ̃rẽ ñiña: Yʉ pʉame caroaro mʉ caátiere ĩñaẽtĩrĩ, “Dios mena catʉ̃goñatutuaʉ ãcʉ̃mi,” mʉrẽ ñi masĩẽtĩña. Cariapea yʉ caátiere mʉ caĩñarĩjẽ jʉ̃gori roque, “Caãnorẽ bairo Dios mena tʉ̃goñatutuayami,” yʉ mi masĩcõãña. \v 19 Tunu bairoa, “Dios jĩcãʉ̃ã niñami marĩ caĩroaʉ. Apei maniñami,” mi masĩña. Bairo mʉ caĩmasĩrõ ñumirõcʉ̃ã, caroaro etaetiya. Wãtĩ yeri pũna cʉ̃ã, “Dios jĩcãʉ̃ã niñami,” ĩ masĩcõãñama. Bairo ĩrã, nanarĩ uwirãma. \p \v 20 Bairi, “Dios mena yʉ tʉ̃goñatutuaya,” caĩ nimicʉ̃ã, caroaro átajere cʉ̃ caápericõãta, cʉ̃ caĩrĩjẽ wapa maniña, Dios cʉ̃ caĩñajoro. ¡Tame! ¡Mʉ pʉame catʉ̃goñamasĩẽcʉ̃rẽ bairo mʉ tʉ̃goñaña! ¿Marĩ ñicʉ̃jãã na cabairiquere mʉ masiriticoati? \v 21 Marĩ ñicʉ̃ ãnacʉ̃, Abraham pʉame, cʉ̃ macʉ̃ Isaare cʉ̃ pajĩãrĩ, cʉ̃ rupaʉri ãnajẽrẽ joemʉgõ jogamiñupʉ̃, Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ carotiroi. Bairo cʉ̃ caátigarijere ĩñarĩ, Dios pʉame, “¡Bairo ápericõãña!” qũĩrĩ, carorije wapa cacʉ̃goecʉre bairo qũĩñañupʉ̃ Dios Abrahãrẽ. \v 22 Torena, Abraham cʉ̃ caátajere tʉ̃goñarĩ atore bairo mʉjãã ĩ tʉ̃goñamasĩña Abrahãrẽ: “Caroaro cʉ̃ catʉ̃goʉsarique jʉ̃gori Dios mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuarijere cʉ̃ áti ĩñoñupĩ Abraham Diore. Tunu bairoa cʉ̃ caátaje jʉ̃gori Dios mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuarije pʉame ñe ũnie rʉsaeto tuayupa Abrahãrẽ,” mʉjãã ĩ tʉ̃goñamasĩña. \v 23 Torea bairo ĩ quetibʉjʉyayupa Dios ya tutipʉ na caquetibʉjʉwoacũrĩqũẽ: “Abraham Diore cʉ̃ catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori carorije cawapa cʉ̃goecʉre bairo qũĩñañupĩ.” Bairi, “Abraham, Dios bapa majũ niñami,” qũĩñuparã nipetiro camasã cʉ̃rẽ. \p \v 24 Bairo Abraham ãnacʉ̃ cʉ̃ cabairiquere tʉ̃goñamasĩrĩ, atore bairo mʉjãã nipetiro mʉjãã ĩ masĩña: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Dios mena cʉ̃ catʉ̃goñatutuarije jeto meerẽ caroaro cʉ̃ caátie cʉ̃ãrẽ átirotiya, carorije wapare cacʉ̃goecʉre bairo tuagʉ, Dios cʉ̃ caĩñajoro,” mʉjãã ĩ masĩña. \v 25 Tunu Abraham ãnacʉ̃rẽ bairo baiyupo apeo Rahab caʉ̃mʉa mena caepewapatamirĩcõ cʉ̃ã. Cõ pʉame cõ ya macãrẽ Josué cʉ̃ caĩñarutirotijoricarãrẽ na yasio cʉ̃goyupo cõ ya wiipʉ, yʉ yarã narẽ na pajĩãrema, ĩõ. Cabero maa cʉ̃ãrẽ na ĩñoñupõ na carutitunuápáwãrẽ. Bairo cõ caátore ĩñarĩ, Dios pʉame carorije cawapa cʉ̃goecore bairo cõ ĩñañupĩ. \v 26 Bairo bai yua, marĩ rupaʉpʉ marĩ yeri pũna camanicõãta, cariayasicoatanarẽ bairo marĩ ãniña. Torea bairo, “Dios mena marĩ tʉ̃goñatutuaya,” caĩrã nimirãcʉ̃ã, caroaro átajere marĩ caápericõãta, marĩ caĩrĩjẽ wapa maniña. Cariayasicoatanarẽ bairo marĩ ãniña Dios cʉ̃ caĩñajoro, caroa ũnierẽ caáperã marĩ caãmata yua. \c 3 \s1 La lengua \p \v 1 Mʉjãã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, tʉ̃gopeoya mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrijere: Capããrã majũ na caãno boetiya mʉjããrẽ caquetibʉjʉparãrẽ. Merẽ mʉjãã masĩña: Jãã ũna quetibʉjʉri majãrẽ netõjãñurõ jãã caátajere ĩñacõñarĩ jãã ĩñabesegʉmi Dios. \v 2 Marĩ nipetiro jĩcã rʉ̃mʉrẽ roro marĩ átinucũña. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ jĩcã wãme ũno rorije caĩẽcʉ̃ pʉame caroʉ́ majũ niñami. Bairo caãcʉ̃ ãnirĩ, roro cʉ̃ catʉ̃goñarĩjẽrẽ ẽñotamasĩcõãñami. \p \v 3 Mʉjãã yʉ quetibʉjʉ cõñapã mai: Marĩ caballore cʉ̃ riseropʉ ãpõã betore tujããrĩ, ti beto mena jʉ̃gori cʉ̃ marĩ tʉ̃gãñe tunuonʉcõmasĩña. Caballo pai cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, ti betoaca mena jʉ̃gori cʉ̃ marĩ tʉ̃gãñe tunuonʉcõmasĩña. \v 4 Torea bairo niña cũmua capairiya riare capẽñarĩcã cʉ̃ã. Ti cũmua pairi cũmua caãnimiatacʉ̃ãrẽ, bairi tunu wĩno tutuaro capapu jogamiatacʉ̃ãrẽ, ti cũmuarẽ cawatuʉ pʉame noo cʉ̃ caboropʉ watujo masĩñami õcãpãĩãcã, tiare watujoricapãĩãcã mena jʉ̃gori. \v 5 Torea bairo niña marĩ ñemerõ cʉ̃ã. Õcãrõãcã nimirõcʉ̃ã, capee bʉsʉmasĩña. Peero cʉ̃ã õcã peeroaca mena jĩñatuajʉ̃goata, cabero pairi peero ámasĩña. Capee majũ ʉ̃ʉ̃reya. \v 6 Marĩ ñemerõ cʉ̃ã peerore bairo niña. Ati ʉmʉrecóo macããjẽ carorijere ĩmasĩña marĩ rupaʉ macããtõ ñemerõ pʉame, õcãrõãcã nimirõcʉ̃ã. Apeye, apeye capee bʉsʉya marĩ ñemerõ. Bairi marĩ yeri royetuanucũña, rorije to mena marĩ caĩrõĩ. Wãtĩ tore bairo cʉ̃ caĩrotiro jʉ̃gori rorije marĩ bʉsʉya. Bairi marĩ cabuiaro beropʉi marĩ yerire royetujʉ̃goató, marĩ cayasiropʉ marĩ royetujãnaña marĩ ñemerõ. \p \v 7 Camasã pʉame nipetiro waibʉtoare, minia cʉ̃ãrẽ, pĩnoa cʉ̃ãrẽ, ria capairiya macããna cʉ̃ãrẽ na canubʉtioricarãrẽ bairo na ãnio joroque átiyama. Bairo átiyaparori yua, na caborore bairo na átirotimasĩñama. \v 8 Bairo narẽ na caátimasĩmiatacʉ̃ãrẽ, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ marĩ ñemerõrẽ rotimasĩẽcʉ̃mi. Marĩ ñemerõ carotimasĩã mano niña. Ãña cʉ̃ cabacaro, cʉ̃ nima cʉ̃ cajorore bairo niña marĩ bʉsʉrique carorije. Camasãrẽ popiye na baio joroque na marĩ átiya marĩ ñemerõ mena jʉ̃gori. \p \v 9 Marĩ ñemerõ mena Dios, marĩ Pacʉ majũrẽ cʉ̃ marĩ basapeoya. Ti ñemerõ menaina tunu aperãrẽ roro na marĩ bʉsʉpaiya. Dios cʉ̃ cabaurijere bairo cabaurã caãna na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, roro na marĩ bʉsʉpaiya. \v 10 Ti ñemerõ menaina Diore cʉ̃ marĩ basapeoya. Tunu ti ñemerõ menaina camasãrẽ, “Roro na baiáto,” marĩ ĩ bʉsʉnucũña. Yʉ yarã, bairo marĩ caĩata, ñuẽtĩña. Bairo boetiya. \v 11 ¿Oco cawitiri opere, oco caroa, oco carorije cʉ̃ã jĩcãpaʉrea to witinucũñati? Bairo witietinucũña. \v 12 Mʉjãã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, tunu bairoa higuera yucʉ pʉame, ¿aceituna rícare to ríca cʉtinucũñati? Tie meerẽ ríca cʉtinucũña. Tunu bairoa ʉsewʉ pʉame, ¿higos wãmerẽ to ríca cʉtinucũñati? Tie meerẽ ríca cʉtinucũña. Jĩcã wãmeena pʉga wãme ríca cʉperiya. Jĩcã wãme jeto ríca cʉtinucũña. Torea bairo oco caocarije cawitiri ope oco operea oco caocaetie cʉ̃ã jĩcã operea witimasĩẽtĩña. Bairi marĩ pʉame jĩcã rʉ̃mʉ caroaro bʉsʉ, ape rʉ̃mʉ roro bʉsʉ marĩ caĩata, ñuẽtĩña. \s1 La verdadera sabiduría \p \v 13 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ catʉ̃goñamasĩ cʉ̃ caãmata, caroa ũnierẽ cʉ̃ caáto boya. “¡Yʉ jeto yʉ átinetõcõãgʉ!” ĩ tʉ̃goñaecʉ̃ caroa ũnierẽ cʉ̃ caáto boya. Bairo cʉ̃ caápata, nipetiro camasã caroaro cʉ̃ caátiãnimasĩrĩjẽrẽ masĩgarãma. \v 14 Apei mʉjãã mena macããcʉ̃ cʉ̃ yeri pũnapʉ apei cʉ̃ caãnierẽ roro cʉ̃ caĩñaʉgaripeata roque, ñuẽtĩña. Tunu, “¡Yʉ jeto yʉ masĩña yʉ caátipeere!” cʉ̃ caĩata, ñuẽtĩña. Cʉ̃ pʉame, “¡Camasĩ yʉ ãniña!” caĩ nimicʉ̃ã, bairo mee niñami. \v 15 Cʉ̃ camasĩrĩjẽ pʉame ati yepa macããna na catʉ̃goñarĩjẽrẽ bairo niña. Tiere joetiyami Dios. Wãtĩ pʉame tie ũnie tʉ̃goñarĩqũẽrẽ na jonucũñami camasãrẽ. \v 16 Bairi noo ũno caãna, aperã na caãnierẽ roro caĩñaʉgaripeari majã na caãmata, o “¡Jãã jeto jãã masĩña jãã caátipeere!” caĩrĩ majã na caãmata, jĩcãrõrẽ bairo ãnimasĩẽtĩñama. Carorije tocãnacã wãmerẽ ãmeo átinucũñama na ũna na caãnorẽ. \p \v 17 Dios cʉ̃ camasĩõrĩjẽrẽ cacʉ̃gorã pʉame nipetiro camasã watoare caroaro caãnarẽ bairo átiãniñama. Tunu bairoa roro átajere ãmeo áperinucũñama. Camasãrẽ caroaro na ĩroanucũñama. Aperã roro cabairãrẽ bopacooro na ĩñañama. Bairi nipetiri wãme caroare átinucũñama, caroaro cariape cabʉsʉrã ãnirĩ. \v 18 Bairi noa ũna caroaro ãnajẽrẽ cajʉ̃goátiãnigarã pʉame cariape caroa macããjẽrẽ quetibʉjʉ masĩgarãma. Bairo na caquetibʉjʉrije pʉame oterique cabʉtirore bairo camasã yeripʉ bʉtijʉ̃goyecʉtigaro caroa macããjẽ. Camasã pʉame caroaro ãnimasĩgarãma na caquetibʉjʉrije jʉ̃gori yua. \c 4 \s1 La amistad con el mundo \p \v 1 ¿Ñe jʉ̃gori roro mʉjãã ãmeo tutiyati? Mʉjãã majũ mʉjãã yeri pũnapʉ roro mʉjãã caátigatʉ̃goñarĩjẽ jʉ̃gori roro mʉjãã ãmeo tutiya. \v 2 Apeye ũnierẽ mʉjãã bomiña. Bairo bomirã yua, aperã cacʉ̃gorãrẽ na mʉjãã pajĩãganucũña. Tunu bairoa aperã yayere ĩñarĩ mʉjãã ʉgaripeaya. Bairo bʉtioro ĩñaʉgaripeari, roro mʉjãã átiya, tiere bomirã. Aperã cacʉ̃gorãrẽ roro na mʉjãã tutinucũña. Tunu bairoa mʉjãã caborijere mʉjãã bócaetinucũña, Diore mʉjãã cajẽnietĩẽ wapa jʉ̃gori. \v 3 Diore mʉjãã jẽniña bairãpʉa. Bairo jẽnimirãcʉ̃ã, caroaro mʉjãã jẽnietinucũña. Mʉjãã rupaʉ caátigarije jetore tʉ̃goñarĩ, roro cʉ̃ mʉjãã jẽniña. Torecʉ, mʉjãã cajẽnirĩjẽrẽ yʉetiyami Dios. \p \v 4 Mʉjãã jĩcã rʉ̃mʉrẽ Diore cʉ̃ boo, ape rʉ̃mʉrẽ cʉ̃ boeti, mʉjãã cabaiata, jĩcãõ cõ manapʉ mena caãnimasĩẽcõrẽ bairo mʉjãã ãniña. “Noa ũna ati yepa macããjẽrẽ roro caʉgaripea netõrã pʉame Diore caĩñaterãrẽ bairo niñama,” ¿mʉjãã ĩ tʉ̃goñaẽtĩñati? Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ ati yepa macããjẽrẽ roro cʉ̃ caʉgaripeanetõata, Diore caĩñateire bairo caãcʉ̃ nicõãgʉmi. \v 5 Torea bairo quetibʉjʉya Dios yaye cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽ cʉ̃ã: “Marĩ Pacʉ pʉame Espíritu Santo marĩ yeripʉ cʉ̃ cajoricʉre cʉ̃ mainetõmajũcõãñami. Torecʉ, apei yeri pũna roquere marĩ yeripʉ marĩ cacʉ̃goro boetimajũcõãñami,” ĩ quetibʉjʉya Dios yaye bʉsʉrique. \v 6 Bairi marĩrẽ mairĩ jʉátigʉmi. Tunu cʉ̃ yaye bʉsʉrique apepaʉpʉ, atore bairo ĩ quetibʉjʉya: “‘Jãã jeto jãã masĩña jãã caátipeere,’ caĩrãrẽ na caátigarijere na ẽñotayami Dios. ‘Dios jeto masĩñami,’ caĩrã roquere caroaro mena na jʉátinucũñami,” ĩ quetibʉjʉya Dios bʉsʉrique. \p \v 7 Bairi Dios cʉ̃ caborore bairo jeto ása. Wãtĩ mʉjããrẽ cʉ̃ cabʉsʉjãrĩjẽrẽ tʉ̃goʉsaeticõãña. Bairi wãtĩrẽ, “Mʉ caĩrõrẽ bairo jãã áperigarã,” tutuaro mena cʉ̃ mʉjãã caĩata, tocãrõã yua mʉjãã patowãcõ jãnacõãgʉmi. \v 8 ¡Diore cʉ̃ tʉ̃goñaña, tame! Bairo mʉjãã catʉ̃goñarõ, cʉ̃ cʉ̃ã mʉjãã tʉ̃goñagʉmi. Mʉjãã, carorije caána ãnirĩ roro mʉjãã caátinucũrĩjẽrẽ jãnacõãña. Caroa jetore ása. Tunu bairoa mʉjãã, ricaati catʉ̃goñarã roro mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽrẽ jãnacõãña. “Diore camairã nimirãcʉ̃ã, ati yepa macããjẽrẽ roro marĩ caʉgaripearo ñurõ,” mʉjãã caĩtʉ̃goñarĩjẽrẽ jãnacõãña. \v 9 Roro mʉjãã caátiere tʉ̃goñarĩ, tʉ̃goña yapapuarotiya. Otiricaro cãrõ tʉ̃goña yapapuaya. Boyetiricaro ũnorẽã, otirotiya. Ʉseanirĩcãrõ ũnorẽã, yapapuarotiya, roro mʉjãã caátiere tʉ̃goñarĩ. \v 10 Bairo mʉjãã tocãnacãʉ̃pʉa marĩ Quetiupaʉre, “Cañuecʉ̃ yʉ ãniña. Bairi bopacooro ñiñagʉ,” qũĩ bʉsʉqũẽnoña. Bairo mʉjãã caĩrõ, marĩ Quetiupaʉ pʉame mʉjãã netõõgʉmi. Cʉ̃ caĩñajoro caãnimajũrãrẽ bairo mʉjãã ãnio joroque mʉjãã átigʉmi. \s1 No juzgar al hermano \p \v 11 Mʉjãã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, ãmeo bʉsʉpaieticõãña. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ yaʉre roro cʉ̃ cabʉsʉpaiata, o cʉ̃ caátiere roro cʉ̃ caĩñabeseata, Dios, “¡Ãmeo maiña!” cʉ̃ caĩroticũrĩqũẽrẽ cabotioʉre bairo baiyami. “¡Dios netõrõ yʉ masĩña!” caĩrẽ bairo niñami. \v 12 Jĩcãʉ̃ã niñami cañurĩjẽ marĩ caátipeere caroticũrĩcʉ̃. Cʉ̃ã niñami marĩ caátiãnierẽ caroaro caĩñabesei. Cʉ̃ jetoa camasãrẽ na netõõmasĩñami. Tunu bairoa cʉ̃ jetoa camasãrẽ na yasiomasĩñami. Bairi mʉjãã pʉame, ¿nopẽĩrã, “Apei cʉ̃ caátiere jãã majũ jãã ĩñabese masĩña,” mʉjãã ĩñati? Bairo mʉjãã caĩrõ ñuẽtĩña. \s1 Inseguridad del día de mañana \p \v 13 Apeye mʉjãã yʉ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goya tunu: Mʉjãã jĩcããrã atore bairo mʉjãã ĩña: “Ãme, o ñamirõcã ti macãpʉ marĩ ágarã. Topʉ etarã, marĩ paawapatagarã jĩcã cʉ̃ma majũ,” ĩrãrẽ bairo mʉjãã ĩnucũña. \v 14 Bairo caĩrã nimirãcʉ̃ã, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ ñamirõcã ũno cabaipeere mʉjãã masĩẽtĩña. Marĩ caãnie, “¿dope to baimiñati?” mʉjãã ĩ tʉ̃goñaẽtĩña. Ñamirõcãcã oco buseri caãnierẽ bairo mʉjãã ãniña. Tie pʉame ñamirõcãcãrẽ baumirõcʉ̃ã, cabero manicoáyá tunu. Tie cabairore bairo mʉjãã cʉ̃ã mʉjãã baiãninucũña. \v 15 Bairi atore bairo pʉame roque mʉjãã caĩtʉ̃goñarõ ñuña: “Dios cʉ̃ caboro, topʉ marĩ ágarã. Tunu bairoa cʉ̃ caboro, marĩ caátigarijere marĩ átimasĩgarã,” mʉjãã caĩtʉ̃goñarõ ñuña. \v 16 Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame: “Jãã majũ jãã masĩña jãã caátipeere,” mʉjãã caĩnucũrĩjẽrẽ mʉjãã jãnagaetiya. Tie ũnie ĩ tʉ̃goñarĩqũẽ ñuẽtĩña. \v 17 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ caroa átajere masĩmicʉ̃ã, tiere cʉ̃ caápericõãta, roro ácʉ átiyami Dios cʉ̃ caĩñajoro. \c 5 \s1 Advertencias a los ricos \p \v 1 Mʉjãã, cadinero cʉ̃gonetõrĩ majã, tame, tʉ̃goya yʉ caĩrĩjẽrẽ: ¡Popiye mʉjãã cabaipeere tʉ̃goñarĩ yapapuarotiya! ¡Bʉtioro otiricaro cãrõ tʉ̃goña yapapuaya! \v 2 Capee ãme mʉjãã cacʉ̃gomirĩjẽ boayasicoagaro. Jutii caroa mʉjãã cʉ̃gomirĩjẽ cʉ̃ãrẽ moena butua ʉgarerã átiyama. \v 3 Mʉjãã yaye dinero oro, plata ũnie cʉ̃ã ʉtawitiri boaro baiya. Tiere ĩñarã, nipetiro camasã, “Dinerore camairã niñama,” mʉjããrẽ ĩ masĩñama. Bairo camairã mʉjãã caãnoi, jicoquei popiye mʉjãã baio joroque mʉjãã átigʉmi Dios. Mʉjãã pʉame pairo majũ mʉjãã jeneño netõõcõãñupã ati rʉ̃mʉrĩ, caãnitʉsari rʉ̃mʉrĩrẽ. \v 4 Tunu bairoa mʉjãã paabojari majãrẽ na mʉjãã wapatiesupa na cawapatamirĩjẽrẽ. Bairi Dios nocãrõ capããrã ángelea majãrẽ carotimasĩ pʉame mʉjããrẽ na cawapajẽnirĩjẽrẽ tʉ̃goʉmi. “Jããrẽ wapa joetiyama jãã quetiuparã,” paabojari majã cʉ̃ na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goʉmi. \v 5 Mʉjãã ati yepapʉ ãna, capee majũ mʉjãã cʉ̃goya. Bairo cacʉ̃gorã ãnirĩ, noo mʉjãã rupaʉ caborore bairo jeto mʉjãã cajesorijere mʉjãã átiãninucũña. Mʉjãã, wecʉ nurĩcʉ̃rẽ na capajĩãparo jʉ̃goye, na canuu ʉcʉorore bairo mʉjãã ãnajẽ cʉtiya. Wecʉre cʉ̃ na capajĩãrĩ rʉ̃mʉ caetarore bairo, mʉjãã cʉ̃ãrẽ petoaca rʉsaya Dios roro mʉjããrẽ cʉ̃ caátipa rʉ̃mʉ. \v 6 Tunu, aperã na cabuicʉperimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame, “Mʉjãã buicʉtiya,” na mʉjãã ĩña. Ĩ yaparori bero, narẽ mʉjãã pajĩãrerotiya. Bairo mʉjãã caáto, na pʉame ãmemasĩẽtĩñama. \s1 La paciencia y la oración \p \v 7 Bairi mʉjãã pʉame roque yʉ bairãrẽ bairo caãna, popiye baimirãcʉ̃ã, tʉ̃goñaenarẽ bairo tʉ̃goñanetõcõãña marĩ Quetiupaʉ nemo cʉ̃ catunuatípa rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye. Wese paari majõcʉ cʉ̃ cabairijere tʉ̃goñaña mai: Cʉ̃ pʉame cʉ̃ wesere caocajãjʉ̃gopeere patowãcãẽcʉ̃ coteyami. Cabero yua, cʉ̃ ote, cabʉtiro ĩñarĩ, tunu caocomani rʉ̃mʉrẽ patowãcãẽcʉ̃ coteyami, tie caroa ríca majũrẽ jegʉ. \v 8 Torea bairo mʉjãã cʉ̃ã Jesús nemo cʉ̃ catunuetaparore patowãcãẽna, cʉ̃ coteya. Merẽ marĩ Quetiupaʉ nemo cʉ̃ caetapa rʉ̃mʉ cõñarõ baiya. Bairi tʉ̃goñatutuacõã ninucũña. \p \v 9 Mʉjãã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, ãme popiye mʉjãã cabairijere ãmeo bʉsʉpaieticõãña, Dios pʉame roro mʉjãã cabʉsʉpairijere ĩñacõñarĩ mʉjããrẽ cʉ̃ caĩñabeseetiparore bairo ĩrã. Camasã na caátajere caĩñabesei ati yepapʉ cʉ̃ caetapa rʉ̃mʉ cõñarõ majũ baiya. \v 10 Mʉjãã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, yʉ camairã tʉ̃goñaña mai profeta majã ãnana na cabairiquere: Na pʉame Dios bʉsʉriquere camasãrẽ na quetibʉjʉnetõõñesẽãñupã. Popiye baimirãcʉ̃ã, tʉ̃goñaenarẽ bairo tʉ̃goñanetõõcõãñupã. Narẽ bairo mʉjãã cʉ̃ã popiye baimirãcʉ̃ã, tʉ̃goñanetõõcõãña roro mʉjãã catãmʉorĩjẽrẽ. \v 11 Bairi marĩ pʉame bairo na cabairiquere tʉ̃gorã, “Ʉseanirĩ ãñupã na ũna Dios mena catʉ̃goñanetõmasĩrĩ majã,” marĩ ĩ tʉ̃goñaña. Merẽ mʉjãã tʉ̃goyupa Job cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃ cʉ̃ cabairique cʉ̃ãrẽ. Cʉ̃ cʉ̃ã popiye baimicʉ̃ã, tʉ̃goñaecʉ̃rẽ bairo tʉ̃goñanetõõcõãñupĩ. Tunu bairoa mʉjãã tʉ̃goyupa Job popiye cʉ̃ cabairicaro bero marĩ Quetiupaʉ cʉ̃rẽ cʉ̃ cajʉátinemorĩqũẽrẽ. Marĩ Quetiupaʉ pʉame nipetiro camasãrẽ bopacooro caĩñaʉ majũ niñami. Torecʉ nipetiro mʉjãã cʉ̃ãrẽ mʉjãã jʉátinemogʉmi. \p \v 12 Apeyera mʉjãã, yʉ bairãrẽ bairo caãnarẽ, mʉjãã yʉ quetibʉjʉnemoña tunu caãnimajũrĩ wãmerẽ: “Dios mena jãã ĩña,” ĩ bʉsʉeticõãña. Tore bairo ape wãmerĩ cʉ̃ãrẽ ĩ bʉsʉeticõãña. Bairi, “Cariape jãã ĩña,” tocãrõã ĩcõãjãna ánája. “Dios mena jãã ĩña,” ĩ bʉsʉnemoẽtĩcõãña, “Roro mʉjãã ĩña,” mʉjããrẽ Dios cʉ̃ caĩẽtĩparore bairo ĩrã. \p \v 13 Apeyera tunu: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ popiye bairi cʉ̃ cayapapuata, Diore cʉ̃ jẽniáto. Apei caroaro ʉseanirõ cʉ̃ caãmata, Diore basariquere cʉ̃ basapeoáto. \v 14 Tunu apei cariaʉ cʉ̃ caãmata, ñubueri majãrẽ cajʉ̃goãnarẽ na cʉ̃ piiáto, “Diopʉre yʉ na jẽnibojaáto,” ĩ. Bairi na pʉame ʉse aceituna mena cariaʉre cʉ̃ tuu yaparori bero, marĩ Quetiupaʉ wãme mena ĩrĩ cʉ̃ na cajẽnibojaro boya, cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena cariaʉre cʉ̃ cacatioparore bairo ĩrã. \v 15 Bairi Dios mena tʉ̃goñatutuari na cajẽniata, netõcoagaro cʉ̃ riaye. Marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori cariayecʉcʉ nimicʉ̃ã, caticoagʉmi yua. Tunu bairo cʉ̃ pʉame rorije caátacʉ cʉ̃ caãmata cʉ̃ãrẽ, roro cʉ̃ caátajere cʉ̃ masiriyobojagʉmi Dios. \v 16 Bairi mʉjãã cʉ̃ã roro mʉjãã caátajere ãmeo quetibʉjʉya mʉjãã majũ. Bairo quetibʉjʉri yua, ãmeo jẽnibojaya Diopʉre, mʉjãã riayere cʉ̃ canetõõparore bairo ĩrã. Bairi caʉ̃mʉ ñe ũnie carorije wapa cacʉ̃goecʉ pʉame Diore bʉtioro cʉ̃ cajẽniata, cʉ̃ cajẽnirĩjẽ cʉ̃ yʉeticõã cʉ̃ baietigʉmi Dios. \p \v 17 Tʉ̃goñañijate profeta Elías ãnacʉ̃ cʉ̃ caátajere: Marĩrẽ bairo caãcʉ̃ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame caroaro cʉ̃ yʉyupʉ bʉtioro cʉ̃rẽ cʉ̃ cajẽnirĩjẽrẽ. “To oco ocaeparo,” Elías cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩjẽnirõ jʉ̃gori, oco joesupi Dios ati yepare itia cʉ̃ma ape cʉ̃ma recomacã cãrõ yoaro majũ. \v 18 Cabero, “To oco ocáto tunu,” cʉ̃ caĩjẽnirõ bero, oco joyupi tunu Dios. Bairi ati yepa tunu oterique putijʉ̃goyuparo, Elías Diore cʉ̃ cajẽnirõ jʉ̃gori. \p \v 19-20 Apeyera tunu, mʉjãã, yʉ bairãrẽ bairo caãna, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ Jesús bʉsʉriquere cajãnamiatacʉ pʉame apei cʉ̃ cabeyorije jʉ̃gori Jesure tunu cʉ̃ caĩroata, netõgʉmi. Capee roro cʉ̃ caátiere netõgʉmi, apei cʉ̃ cabeyorije jʉ̃gori. Bairi cʉ̃ bapa pʉame cʉ̃ yeri pũna cayasicoabujioatajere cʉ̃ netõõ joroque cʉ̃ átibojagʉmi yua. \p Tocãrõã niña atie queti yʉ cawoaturije.