\id ACT - Carapana NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h LOS HECHOS \toc1 Los Hechos de los Apóstoles \toc2 Los Hechos \toc3 Hch \mt1 LOS HECHOS \mt2 de los Apóstoles \c 1 \s1 La promesa del Espíritu Santo \p \v 1-2 Mʉ, Teófilo, nocãrõ caãnimajũʉ̃rẽ merẽ mʉ yʉ quetibʉjʉ woajojʉ̃gowʉ. Jesucristo ati yepapʉ ãcʉ̃, cʉ̃ caátijʉ̃goriquere, bairi cʉ̃ cabuerique nipetirije cʉ̃ãrẽ ʉmʉrecóo cʉ̃ cawãmʉátí rʉ̃mʉpʉ cʉ̃ cabaijãnarĩqũẽrẽ mʉ yʉ quetibʉjʉ woajowʉ. Ãmerẽ mʉ yʉ quetibʉjʉnemoña tunu ati carta mena: Ʉmʉrecóopʉ cʉ̃ cawãmʉápáro jʉ̃goye, cʉ̃ yarã apóstolea majã cʉ̃ cabesericarã na caátipeere na quetibʉjʉcũñupĩ, Espíritu Santo cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori. \v 3 Mai, riari bero Jesús pʉame cʉ̃ yarã apóstolea majã watoapʉ ati rupaʉ mena na buia etayupi. Yoaro narẽ na buia ãñupĩ cuarenta rʉ̃mʉrĩ majũ, “Cacatii niñami,” na caĩmasĩparore bairo ĩ. Bairo buia ãcʉ̃, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããjẽrẽ na quetibʉjʉ ãñupĩ. \p \v 4 Mai, cajʉ̃goyepʉ cʉ̃ cabuerã mena ãcʉ̃, “Jerusalén macãrẽ mʉjãã witiweyoepa mai,” na ĩ cũñupĩ. Atore bairo na ĩñupĩ: \p —Yʉ Pacʉ mʉjããrẽ cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo átigʉmi. Merẽ tiere mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉwʉ. Torena, mʉjãã cotegarã mai. \v 5 Juan ãnacʉ̃ pʉame mʉjããrẽ oco mena bautizawĩ. Ãme berore yʉ Pacʉ pʉame roque Espíritu Santo mena mʉjãã bautizagʉmi. Cʉ̃ Yeri majũrẽ mʉjããrẽ jogʉmi —na ĩcũñupĩ Jesús. \s1 Jesús asciende al cielo \p \v 6 Ape rʉ̃mʉ Jesús mena ãna, cʉ̃ jẽniñañuparã: \p —Jãã Quetiupaʉ, ¿nocãrõpʉ Israel yepa marĩ ya yepare marĩ ñicʉ̃jãã na carotijʉ̃goricarore bairo mʉ rotimasĩjʉ̃goʉati? ¿Nocãrõpʉ Roma macããna, ati yepare caẽmarĩcãrãrẽ na mʉ acureiati? ¿Ãmea mʉ ácʉati? —qũĩ jẽniñañuparã. \p \v 7 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Tiere yʉ Pacʉ jeto átimasĩñami. Bairi cʉ̃ jeto ti rʉ̃mʉ cʉ̃ãrẽ masĩñami. Mʉjãã tiere mʉjãã camasĩpee mee niña. \v 8 Bairi Dios pʉame ti rʉ̃mʉrẽ mʉjããrẽ masĩõẽtĩmicʉ̃ã, quetibʉjʉ masĩrĩqũẽrẽ mʉjããrẽ jogʉmi. Espíritu Santo mʉjãã yeripʉ cʉ̃ caetaro jʉ̃gori, yʉ yaye bʉsʉriquere mʉjãã quetibʉjʉ masĩgarã. Bairi Jerusalén macã macããnarẽ na mʉjãã quetibʉjʉ jʉ̃gogarã. Cabero Judea yepa macããna nipetiro caãnarẽ, cabero Samaria yepa macããnarẽ, cabero ati ʉmʉrecóo nocãrõ cayoaropʉ macããna cʉ̃ãrẽ na mʉjãã quetibʉjʉgarã yʉ yaye bʉsʉrique quetire —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Jesús cʉ̃ cabuerãrẽ. \p \v 9 Bairo narẽ quetibʉjʉ yaparori bero, cʉ̃ cabuerã na caĩñatoyea, Dios pʉame ʉmʉrecóopʉ Jesure cʉ̃ newãmʉo jocõãñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caáto, buseriwo pʉame cʉ̃ tocoásuparo. Bairi yua, tocãrõã qũĩña jãnacõãñuparã Jesure. Tunu qũĩñanemoesuparã. \v 10 Bairo cʉ̃rẽ na caĩñamʉgõnucũrõ, caʉ̃mʉa pʉgarã jutii cabotirijere cajãñaatana natʉ buiaetanʉcãñuparã. \v 11 Na pʉame atore bairo na ĩñuparã: \p —Mʉjãã, Galilea yepa macããna, ¿nopẽĩrã jõbui ʉmʉrecóo pʉamerẽ mʉjãã ĩñamʉgõcõãnucũñati? Cʉ̃, Jesús, mʉjãã watoa caãniatacʉ ʉmʉrecóopʉ caácʉ́ ati yepapʉ atígʉmi tunu. Ãmerẽ cʉ̃ caátó mʉjãã caĩñajororea bairo atígʉmi tunu —na ĩ quetibʉjʉyuparã. \s1 Se escoge a Matías para reemplazar a Judas \p \v 12 Bairi apóstolea majã Olivo cawãmecʉti buropʉ caãnimiatana tunucoásúparã Jerusalẽpʉ. Olivo buropʉi átáto, yoaesuparo Jerusalén macã. Judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ ũno cʉ̃ãrẽ na cañesẽãmasĩrõ ãñuparõ. \v 13 Bairo ti macãrẽ etarã yua, na cacãnirĩ wiipʉ cabui macã arʉa pʉamerẽ wãmʉátíjããñuparã. Na pʉame ato cãnacãʉ̃ ãñuparã: Pedro, Juan, Santiago, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo, Santiago Alfeo macʉ̃, bairi Simón, Celotea mena macããcʉ̃, bairi Judas, Santiago macʉ̃ ãñuparã. \v 14 Na pʉame nipetiro tocãnacãnia neñanucũñuparã Jesús yarã mena. Cʉ̃ bairã, cʉ̃ paco María, bairi aperã carõmia mena neñanucũñuparã, ñubueneñarã. \p \v 15 Bairi jĩcã rʉ̃mʉ na cañubueãno, Pedro pʉame na watoapʉ wãmʉnʉcãñupʉ̃. Cañubueneñarã pʉame ciento veinte majũ ãñuparã. Narẽ yua, atore bairo na ĩñupʉ̃ Pedro: \v 16 “Yʉ yarã tʉ̃gopeoya yʉ caĩrĩjẽrẽ: David ãnacʉ̃ Espíritu Santo jʉ̃gori Judas cʉ̃ cabaipeere cʉ̃ caquetibʉjʉwoatuyaricarorea bairo baigaro. Judas ãnacʉ̃ pʉame Jesure cañeparãrẽ cajʉ̃goricʉ ãmi. \v 17 Marĩ mena macããcʉ̃ ãnimiwĩ. Marĩ mena capaapaʉ ãnimiwĩ cʉ̃ cʉ̃ã. \v 18 Bairo marĩ mena macããcʉ̃ caãnibujiopaʉ nimicʉ̃ã, Jesure cʉ̃ caĩbuitirocarique wapa mena, jĩcã yepa wapatiyupʉ. Cabero ti yepa ãcʉ̃, Judas pʉame cʉ̃ majũã pajĩãyasicoasupi. Bairo cʉ̃ cabaiyasiro, cʉ̃ paaro pʉame wooyasicoasuparo. Cʉ̃ ʉtamijĩ wẽẽrĩ ãnajẽ witiyuparo. \v 19 Bairo roro cʉ̃ cabairijere tʉ̃gori, Jerusalén macããna ti yepare Acéldama wãmetiyuparã. ‘Acéldama’ ĩgaro, ‘Rií Yepa’ ĩgaro ĩña na yaye bʉsʉrique mena. \v 20 David ãnacʉ̃ Salmos tutipʉ cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽ atore bairo ĩña Judas cʉ̃ cabaipeere: \q1 ‘Cʉ̃ ya wii macããna na ábatacoápáro. \q1 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ tuaeticõãto ti wiire.’ \m Tunu bairoa apewẽpʉ atore bairo ĩ cũnemoñupĩ: \q1 ‘Apei cʉ̃ jãwasoáto cʉ̃ capaa ãnimiatajere,’ ĩ cũñupĩ David ãnacʉ̃. \p \v 21 “Ato marĩ mena caãna marĩ Quetiupaʉ Jesús ati yepapʉ cʉ̃ caãno cabapacʉtana niñama. \v 22 Juan ãnacʉ̃ Jesure cʉ̃ cabautizaro beropʉi bapacʉti ána, ʉmʉrecóopʉ Jesús cʉ̃ cawãmʉátí rʉ̃mʉpʉ cabapacʉti jãnarĩcãrã nicõãñama. Bairi na mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ jããrẽ bairo caquetibʉjʉpaʉ cʉ̃ cajããrõ ñuña. Judas wasoaye caãnipaʉ majũrẽ marĩ boya. Cʉ̃ cʉ̃ã quetibʉjʉgʉmi marĩ Quetiupaʉ cariacoatacʉ nimicʉ̃ã tunu cʉ̃ cacatirijere,” na ĩñupʉ̃ Pedro to macããnarẽ. \p \v 23 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, pʉgarã na mena macããnarẽ na bootʉ̃goñañuparã. José Justo, ape wãme Barsabás cawãmecʉcʉre boyuparã. Apei Matías cawãmecʉcʉ cʉ̃ãrẽ boyuparã. \v 24 Bairo na pʉgarãrẽ na beseri yua, atore bairo Diore qũĩ jẽniñuparã: “Jãã Quetiupaʉ, mʉ roque nipetiro camasãrẽ na yeripʉ na catʉ̃goñarĩjẽrẽ camasĩ mʉ ãniña. Bairo caãcʉ̃ ãnirĩ jããrẽ mʉ masĩõwã. Ni mʉ caboʉre cʉ̃ mʉ besewa. \v 25 Judas ãnacʉ̃ pʉame roro cʉ̃ caátie jʉ̃gori roro popiye bairicaropʉ ásúpi. Bairi cʉ̃ paarique cʉ̃ capitimiatajere apei cʉ̃ paawasoáto,” qũĩ jẽniñuparã Diore. \p \v 26 Bairo qũĩ jẽniyaparori bero, ʉ̃tã rupaacarẽ ãmeo wẽẽ nuniñuparã. Bairo átiri masĩñuparã Judare cawasoapaʉre. Matíare cʉ̃ beseyupi Dios. Bairi yua, Matías pʉame pʉga wãmo peti rʉpore jĩcã pẽnirõ cãnacãʉ̃ catuaricarã apóstolea majã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ caãninemojʉ̃goʉ ãñupʉ̃. \c 2 \s1 La venida del Espíritu Santo \p \v 1 Cabero Pentecostés bose rʉ̃mʉ caetaro, nipetiro Jesucristore catʉ̃goʉsarã jĩcãpaʉa ñubuerã neñarã baiyuparã. \v 2 Bairo na cañubueãno, caãno tʉsaroa pairo bʉsʉocajoyuparo ʉmʉrecóopʉ caatíe. Wĩno pairo cabʉsʉricarore bairo bʉsʉocajoyuparo. Ti wii, na caãni wii nipetiropʉ bʉsʉetayuparo. \v 3 Bairo cabairo yua, peero caʉ̃wãmʉrĩcã wẽẽrĩrẽ bairo cabaurije tocãnacãʉ̃ rʉpoa buipʉrea bauetayuparo. \v 4 Bairi to macããna nipetirore na yeripʉ na jããñupʉ̃ Espíritu Santo pʉame. Bairi ñe ũnie rʉsaesuparo na camasĩẽtĩẽ. Bairo caãna ãnirĩ, aperã yaye bʉsʉriquere bʉsʉjʉ̃goyuparã. Espíritu Santo narẽ cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori bairo bʉsʉyuparã. \p \v 5 Mai, ti rʉ̃mʉrĩrẽ ãñuparã Jerusalẽpʉre judío majã ati ʉmʉrecóo nipetiropʉ macããna caatíatana. Jerusalẽpʉ ñubuerã baiyuparã. \v 6 Bairo cabʉsʉocajorore tʉ̃gori yua, neñaetayuparã apóstolea majã na caãni wiipʉ. Neñaetarã yua, tocãnacãʉ̃pʉa na yayei na cabʉsʉrijere tʉ̃goyuparã. Bairi, dope bairo ĩ tʉ̃goña masĩẽsuparã. \v 7 Bairo tʉ̃goña macããrĩ yua, atore bairo ãmeo ĩñuparã: \p —¿Ãnoa nipetiro cabʉsʉrã, Galilea yepa macããna mee na ãniñati? \v 8 Bairo cabairã nimirãcʉ̃ã, ¿ñe jʉ̃gori marĩ yaye bʉsʉriquere caroaro na bʉsʉmasĩñati? \v 9 Marĩ mena caãna jĩcããrã, Partia macããna niñama. Aperã Media yepa macããna, aperã Elam macããna, aperã Mesopotamia macããna, aperã Judea yepa macããna, aperã Capadocia yepa macããna, aperã Ponto yepa macããna, aperã Asia yepa macããna niñama. \v 10 Aperã Egipto, Frigia, bairi Panfilia na caĩrĩ yepaapʉ macããna niñama. Aperã Africa yepa macããna, Cirene macã jʉ̃goye macããna niñama. Tunu bairoa Roma cawãmecʉti macãĩ caatíatana niñama. \v 11 Jĩcããrã na mena macããna judío majã pũnaa na caãnoi, judío majãrẽ bairo na marĩ ĩñaña. Aperã na mena macããna judío majã pũnaa ãmerĩmirãcʉ̃ã, marĩrẽ bairo Diore na caĩroarije jʉ̃gori judío majãrẽ bairo na marĩ ĩñaña na cʉ̃ãrẽ. Tunu bairoa marĩ mena macããna jĩcããrã, Creta yucʉpoa macããna niñama. Aperã Arabia yepa macããna niñama. ¡Bairo ati yepa nipetiropʉ caatíatana nimirãcʉ̃ã, tocãnacãʉ̃pʉa marĩ tʉ̃goya marĩ yaye bʉsʉrique mena Dios cʉ̃ catutuarije mena cʉ̃ caátiere! —ãmeo ĩ bʉsʉyuparã na majũ camasã pʉame. \p \v 12 Bairo tʉ̃goña macããrĩ yua, nopẽ bairo ĩ tʉ̃goñamasĩẽsuparã. Bairi atore bairo ãmeo ĩ jẽniñañuparã na majũ: \p —¿Nopẽ bairo marĩrẽ ĩgʉ qũĩcʉti Dios? —ĩñuparã. \p \v 13 Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, aperã jĩcããrã, “¡Cũmurã baiyama!” na ĩ boyetiyuparã apóstolea majãrẽ. \s1 Discurso de Pedro \p \v 14 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Pedro, aperã cʉ̃ mena macããna pʉga wãmo peti rʉpore jĩcã pẽnirõ cãnacãʉ̃ apóstolea majã mena wãmʉnʉcãñupʉ̃. Pedro pʉame bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo na ĩñupʉ̃ camasã caĩñarã etaatánarẽ: “Mʉjãã, Judea yepa macããna, mʉjãã ati macã Jerusalén macããna cʉ̃ã tʉ̃gopeoya mʉjããrẽ yʉ caĩpeere. \v 15 Ãnoa yʉ mena macããna cũmuẽtĩñama. Mʉjãã narẽ mʉjãã caĩtʉ̃goñarõrẽ bairo mee niñama. Ni ũcʉ̃ ñamirõcãcã muipʉ cʉ̃ caasitutuatípaʉ caãnorẽ cũmuecʉ̃mi. \v 16 Bairo mee baiya. Profeta Joel ãnacʉ̃ jãã cabaipeere quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñupĩ cʉ̃ ya tutipʉ. Atore bairo ĩ woatuyayupi: \q1 \v 17 ‘Atore bairo yʉ quetibʉjʉwĩ Dios: Ati ʉmʉrecóo caãnitʉsari rʉ̃mʉrĩ caãno nipetiro camasãrẽ na yʉ jogʉ Espíritu Santo, yʉ Yeri majũrẽ. \q1 Bairo yʉ caáto, mʉjãã pũnaa caʉ̃mʉa, mʉjãã pũnaa rõmirĩ cʉ̃ã, yʉ yaye bʉsʉriquere quetibʉjʉ netõõgarãma aperã camasãrẽ. \q1 Tunu bairoa cawãmarã yʉ yaye macããjẽ cabau ĩñorĩjẽrẽ ĩñagarãma. \q1 Tunu cabʉtoa cʉ̃ãrẽ na yʉ quetibʉjʉgʉ na caqũẽgueropʉ. \q1 \v 18 Bairi ti rʉ̃mʉ caãnorẽ yʉ carotirã caʉ̃mʉa, carõmia cʉ̃ãrẽ na yʉ jogʉ Espíritu Santo, yʉ Yeri majũrẽ. \q1 Bairo yʉ caáto, yʉ yaye bʉsʉriquere quetibʉjʉnetõõgarãma aperã camasãrẽ. \q1 \v 19 Jõ ʉmʉrecóopʉ ricaati cabairije baugaro. \q1 Ati yepapʉ cʉ̃ã ricaati cabairije baugaro. \q1 Riíre bairije, peerore bairije, peero buserire bairije cabaurije cʉ̃ã bau ĩñogaro. \q1 \v 20 Bairo cabairo, muipʉ ʉmʉreco macããcʉ̃ naitĩãcoagʉmi. \q1 Ñami macããcʉ̃ pʉame rií cuire bairo jũãʉ̃ baigʉmi. \q1 Bairo baigaro ati yepapʉ yʉ caetaparo jʉ̃goye. \q1 Ti rʉ̃mʉ pʉame caãnimajũrĩ rʉ̃mʉ nigaro. \q1 \v 21 Bairi nipetiro camasã, “Yʉ Quetiupaʉ yʉ netõõña,” caĩjẽnirã pʉame netõcõãgarãma, ñiwĩ Dios,’ \q1 ĩ quetibʉjʉyupi Joel ãnacʉ̃ cʉ̃ ya tutipʉ,” na ĩñupʉ̃ Pedro, to caneñarã etaatánarẽ. \p \v 22 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ tunu: “Yʉ yarã, Israel yepa macããna tʉ̃gopeoya yʉ caĩrĩjẽrẽ: Jesús, Nazaret macã macããcʉ̃ Dios cʉ̃ cabesericʉ majũ ãmi. Merẽ mʉjãã caroaro mʉjãã masĩña cʉ̃ caátajere. Capee átijẽño ĩñowĩ. Caroaro, camasĩã manierẽ átijẽño ĩñowĩ. Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori cʉ̃ catutuarijere marĩ áti ĩñowĩ. \v 23 Bairo caroaro cʉ̃ caátimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame cʉ̃ mʉjãã boepʉ. Tirʉ̃mʉpʉ ati ʉmʉrecóore Dios cʉ̃ caqũẽnoparo jʉ̃goyepʉa, merẽ cʉ̃ macʉ̃rẽ roro mʉjãã caátipeere masĩyerijãñupĩ. Bairi mʉjãã pʉame cʉ̃ mʉjãã ñerotiwʉ. Cʉ̃ cariarore borã, roro caánarẽ yucʉpãĩpʉ cʉ̃ mʉjãã papuaturotiwʉ. \v 24 Bairo cʉ̃rẽ mʉjãã caátimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame cʉ̃ catioyupi. Cariaricarã ãnana na caãnopʉ caãnimiatacʉre cʉ̃ witio joroque cʉ̃ ásupi Dios. \v 25 Quetiupaʉ rey David ãnacʉ̃, Jesús cʉ̃ cabaipeere quetibʉjʉ woatucũñupĩ atore bairo: \q1 ‘Dios, yʉ Quetiupaʉ, yʉ mena ãnicõã ninucũñami. \q1 Yʉtʉre cariape nʉgõãrẽ ãninucũñami, ñe ũnierẽ yʉ cauwietiparore bairo ĩ. \q1 \v 26 Bairi bʉtioro yʉ ʉseaniña. Ñe ũnie rʉsaetiya yʉ yeripʉre. \q1 Tunu bairoa Diore yʉ basapeoya. Bairi yʉ tʉ̃goñarĩqũẽ paietiya. \q1 \v 27 Yʉ yeri pũnarẽ cariaricarã ãnana na caãnopʉ mʉ jorocaetigʉ. \q1 Mʉ carotire camai ãnirĩ yʉ rupaʉ ãnatõrẽ to boao joroque mʉ áperigʉ. \q1 \v 28 Cariacoatacʉ yʉ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ mʉ catiogʉ tunu. \q1 Bairi mʉ tʉpʉ yʉ caãno, ʉseanio joroque yʉ mʉ átigʉ,’ \q1 ĩ quetibʉjʉyupi David ãnacʉ̃ Jesús cʉ̃ caĩpeere,” na ĩñupʉ̃ Pedro, to caneñarã etaatánarẽ. \p \v 29 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Yʉ yarã, marĩ ñicʉ̃ David ãnacʉ̃ riacoásúpi. Bairo cʉ̃ cariaro ĩña, cʉ̃ yaarocacõãñupã. Nipetiro tiere marĩ masĩña. Marĩ nipetiro marĩ ĩñanucũña cʉ̃ ãnacʉ̃rẽ na cayaayarica ope ʉ̃tã opere. \v 30 David ãnacʉ̃ pʉame profeta majõcʉ ãniñañupĩ. Bairi cʉ̃ pʉame masĩcõãñupĩ: ‘Dios caãnorẽ bairo yʉre cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo yʉ pãrãmerã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ nigʉmi Cristo. Yʉre bairo Israel macããnarẽ na rotimasĩgʉmi,’ ĩ masĩcõãñupĩ David. \v 31 Bairi David ãnacʉ̃ pʉame ape rʉ̃mʉpʉ cabaipeere camasĩrẽ bairo majũ Jesucristo cariacoatacʉ nimicʉ̃ã tunu cʉ̃ cacatipeere quetibʉjʉ jʉ̃goyetiyayupi. Bairo ĩñupĩ: ‘Yʉ yeri pũnarẽ cariaricarã ãnana na caãnopʉ mʉ jorocaetigʉ. Tunu yʉ rupaʉ ãnatõrẽ to boao joroque mʉ áperigʉ,’ ĩ quetibʉjʉyupi David, Jesucristo cʉ̃ cabaipeere. \v 32 Bairi cʉ̃rẽã catioyupi Dios. Jãã nipetirã Jesure caĩñarĩcãrã jãã ãniña cʉ̃ cacatiriquere. \v 33 Bairi ãmerẽ yua, Diotʉ cariape nʉgõãpʉ carui ãcʉ̃mi, cʉ̃rẽ rotibojagʉ. Tunu bairoa Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo Espíritu Santo cʉ̃ caátípeere rotimasĩñami. Mʉjãã nipetirije mʉjãã catʉ̃goataje, mʉjãã caĩñaataje cʉ̃ã Jesucristo cʉ̃ caáto jʉ̃gori baiapʉ. \v 34 Marĩ ñicʉ̃ ãnacʉ̃ David rupaʉri ãnajẽrẽ neápéyupi Dios ʉmʉrecóopʉre. Tunu bairoa David ãnacʉ̃na atore bairo ĩ woatuyupi: \q1 ‘Dios pʉame yʉ Quetiupaʉre atore bairo qũĩñupʉ̃: “Ato ruiya cariape nʉgõã pʉame mai. \q1 \v 35 Mʉ pesua caãnanarẽ na yʉ canetõõnʉcãrõ beropʉ, mʉ pʉame na mʉ rotimasĩgʉ,” qũĩñupʉ̃,’ \q1 ĩ quetibʉjʉ woatuyupi David ãnacʉ̃. \p \v 36 “Bairi ati yepa, Israel yepa macããna nipetiro cariape atiere na masĩáto: Cʉ̃, Jesús yucʉpãĩpʉ mʉjãã capapuatu rocarotiricʉre Dios pʉame nipetiro Quetiupaʉre bairo cʉ̃ cũñupĩ. Tunu bairoa nipetiro camasãrẽ netõõgʉ, marĩtʉ cʉ̃ cajoricʉre bairo cʉ̃ cũñupĩ,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Pedro to caneñarã etaatánarẽ. \p \v 37 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, bʉtioro tʉ̃goña macãñuparã. Bairo tʉ̃goña macããrã yua, atore bairo na ĩ jẽniñañuparã Pedrojããrẽ: \p —Jãã yarã, ¿ñerẽ jãã caáto to boyati ãmerẽ? \p \v 38 Pedro pʉame na ĩñupʉ̃: \p —Jesucristo yarã ãnigarã, mʉjãã caãno cãrõ Dios mena bʉsʉqũẽnoña roro mʉjãã caátiere. Roro mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽrẽ jãnarĩ, caroa pʉamerẽ tʉ̃goñajʉ̃goya. Bairi tunu mʉjãã nipetiro mʉjãã cabautiza rotiro ñuña. Roro mʉjãã caátiere Dios pʉame cʉ̃ camasiriyomasĩparore bairo ĩrã, bairo mʉjãã caáto ñuña. Bairo mʉjãã caáto, Espíritu Santore mʉjãã jogʉmi Dios. \v 39 Torea bairo marĩ ĩ quetibʉjʉ cũñupĩ: “Yʉ yeri pũnarẽ na yʉ jogʉ nipetiro yʉre catʉ̃goʉsarãrẽ,” marĩ ĩ quetibʉjʉ cũñupĩ. Bairi mʉjãã, mʉjãã pũnaa cʉ̃ãrẽ, noo aperopʉ macããna cʉ̃ãrẽ na jogʉmi Dios, Espíritu Santore, cʉ̃rẽ mʉjãã nipetiro mʉjãã catʉ̃goʉsaata —na ĩñupʉ̃ Pedro. \p \v 40 Tore bairo jeto na quetibʉjʉnemoñupʉ̃ Pedro: \p —Bairo mʉjãã caáto ñuña: Ati yepa macããna jĩcããrã cayasiparã niñama na carorije wapa. ¡Narẽ bairo mʉjãã cʉ̃ã baieticõãña! Dios mena bʉsʉqũẽnoña —na ĩñupʉ̃ Pedro camasãrẽ. \p \v 41 Bairi yua, nipetiro tie quetire catʉ̃goʉsajʉ̃gorã pʉame bautiza rotiyuparã. Ti rʉ̃mʉrẽ catʉ̃goʉsari majã mena macããna, itia mil majũ ãninemoñuparã tunu. \v 42 Cabero na, catʉ̃goʉsajʉ̃gori majã pʉame caroaro tʉ̃goʉsayuparã apóstolea majã na caquetibʉjʉrijere. Tunu bairoa caroaro nipetiro jĩcã majãrẽ bairo ãnimasĩjʉ̃goyuparã. Bairo ãna, nipetiro neñarĩ, Diore cʉ̃ jẽninucũñuparã. Tunu bairoa Jesús cʉ̃ caʉgatʉsarica rʉ̃mʉrẽ tʉ̃goñarĩ, pããrẽ ʉganucũñuparã nipetiro. \s1 La vida de los primeros cristianos \p \v 43 Nipetiro to caãna camasã pʉame apóstolea majã na caátiere ĩñarĩ, tʉ̃gocõã maniásuparã. Capee na caátijẽñomasĩrĩjẽrẽ na caáti ĩñorĩjẽrẽ ĩñarĩ, tʉ̃gocõã maniásuparã. \v 44 Tunu bairoa nipetiro catʉ̃goʉsajʉ̃gori majã caroaro jĩcãrõrẽ bairo ãñuparã. Bairi na mena macããna cabopacarã na caãmata, na cabopacarijere na nuniñuparã. \v 45 Bairi na yaye majũ na cacʉ̃gorije caãno cãrõrẽ nuniñuparã, wapa jegarã. Bairo áti yaparori, tie dinerore ãmeo ricawoyuparã, narẽ carʉsari wãmerẽ na cawapatiparo ñurõ. \v 46 Tunu bairoa tocãnacã rʉ̃mʉa templo wiipʉ neñanucũñuparã. Na ya wiiripʉ cʉ̃ãrẽ Jesús cʉ̃ caʉgatʉsarica rʉ̃mʉrẽ tʉ̃goñarĩ pããrẽ ʉganucũñuparã. Ʉseanirĩqũẽ mena jĩcã majãrẽ bairo jĩcãrõ mena ʉgariquere ʉganucũñuparã. \v 47 Tunu bairoa Diore basapeonucũñuparã. Bairo na caátiãno ĩñarĩ, to macããna camasã nipetiro na ĩroayuparã. Bairi tocãnacã rʉ̃mʉa, catʉ̃goʉsari majã menarẽ capããrã ãninemo nucũñuparã. Marĩ Quetiupaʉ pʉame cʉ̃ canetõõrãrẽ cʉ̃ yarã majũ na ãnio joroque na átinemo nutuásúpʉ. \c 3 \s1 Un cojo es sanado \p \v 1 Jĩcã rʉ̃mʉ Pedro, Juan mena templo wiipʉ ásúparã. Tres de la tarde caãno camasã na cañubueri hora majũ ãñuparõ. \v 2 Mai, to templo wii jope tʉpʉ ãninucũñupʉ̃ jĩcãʉ̃ cawĩmaʉ ãcʉ̃pʉ̃na caámasĩẽtacʉ. Cʉ̃ yarã pʉame Caroa Jope cawãmecʉti jope tʉpʉ cʉ̃ cũnucũñuparã, camasã caetari majãrẽ dinero limosnarẽ na cʉ̃ cajẽnimasĩparore bairo ĩrã. \v 3 Bairi yua, caámasĩẽcʉ̃, Pedro, Juajãã na cajããetaro ĩñarĩ, dinerore na jẽnimiñupʉ̃. \v 4 Bairo cʉ̃ cajẽnirõ, Pedrojãã qũĩñañuparã. Qũĩña yua, atore bairo qũĩñupʉ̃ Pedro pʉame: \p —Yʉ yaʉ, tʉ̃gopeoya —qũĩñupʉ̃. \p \v 5 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedrore qũĩñañupʉ̃, “Dinero yʉ nunigʉ ácʉmi,” ĩ tʉ̃goñarĩ. \v 6 Bairo cʉ̃ caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo qũĩnemoñupʉ̃ Pedro pʉame: \p —Yʉa, plata, oro moneda tiirire yʉ cʉ̃goetiya. Bairo cʉ̃goetimicʉ̃ã, Jesucristo yʉre cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori mʉrẽ yʉ jʉátigʉ. Jesucristo, Nazaret macããcʉ̃ cʉ̃ catutuarije mena mʉrẽ ñiña: Wãmʉnʉcãrĩ ájʉ̃goya —qũĩñupʉ̃ Pedro caámasĩẽcʉ̃rẽ. \p \v 7 Bairo ĩ yaparori, cʉ̃ wãmo cariape nʉgõã mena cʉ̃ tʉ̃gãwãmʉoñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caáto, caámasĩẽcʉ̃ rʉpori pʉame, cʉ̃ ãñadobea cʉ̃ã tutuacoásúparo. \v 8 Bairo cabairo yua, caámasĩẽtĩmiatacʉ pʉame patiwãmʉnʉcãcoásúpʉ. Bairo patiwãmʉnʉcãrĩ, ámasĩjʉ̃goyupʉ yua. Bairi Pedrojãã mena ʉseanirĩ templo wiire jããñupʉ̃. Diore basapeori paticõã ñesẽãñupʉ̃. \v 9 To macããna pʉame nipetirã cʉ̃ caámasĩrĩjẽrẽ, cʉ̃ cabasapeorije cʉ̃ãrẽ ĩñañuparã. \v 10 Bairo qũĩñarĩ yua, bʉtioro tʉ̃gocõã maniásuparã. Mai, cʉ̃ masĩcõãñuparã. “Cʉ̃ã niñami Caroa Jope cawãmecʉti jope tʉpʉ cadinero jẽniruinucũmiatacʉ,” ĩ masĩcõãñuparã. \s1 Discurso de Pedro en el Pórtico de Salomón \p \v 11 Cacatiatacʉ pʉame Juan, Pedrore pitigaetiri, na mena nicõã ñesẽãñupʉ̃. Bairi ti wii macããna cʉ̃ cabairijere tʉ̃gori na tʉpʉ atʉásúparã Portal de Salomón na caĩrõpʉ, qũĩñagarã. Topʉ ãñuparã mai Pedrojãã. \v 12 Pedro pʉame bairo na caetaro ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃: “Yʉ yarã, Israel yepa macããna, ¿nopẽĩrã, ‘Pedrojãã na camasĩrĩjẽ jʉ̃gori, o Diore na caĩroamasĩrĩjẽ jʉ̃gori caámasĩẽcʉ̃rẽ cʉ̃ catioupa,’ caĩrãrẽ bairo mʉjãã tʉ̃goñañati? \v 13 Jãã majũ, jãã camasĩrĩjẽ jʉ̃gori mee jãã átiapʉ. Marĩ ñicʉ̃jãã, Abraham, Isaac, Jacojãã ãnana na caĩroajʉ̃goricʉ Dios pʉame cʉ̃ macʉ̃ Jesure caãnimajũʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃ cʉ̃ cũñupĩ. Bairo cʉ̃ caátimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame cʉ̃ ñerĩ, ati yepa macããna carotimasĩrĩ majã tʉpʉ cʉ̃ mʉjãã neápʉ́. Bairo mʉjãã caáto, Pilato pʉame cʉ̃ wiyogamiwĩ. Mʉjãã pʉame cʉ̃ cawiyogarijere mʉjãã boepʉ. \v 14 Jesús, ñe ũnie carorije caápei cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃rẽ cʉ̃ cawiyoro mʉjãã boepʉ. Roro caácʉ pʉamerẽ cʉ̃ cawiyorore mʉjãã bowʉ. \v 15 Bairo átiri, yeri capetietiere cajomasĩrẽ cʉ̃ mʉjãã pajĩãrocacõã rotiwʉ. Bairo roro cʉ̃rẽ mʉjãã caátirocamiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame cʉ̃ cariacoamiatacʉre cʉ̃ catioyupi. Jãã, cʉ̃ jãã ĩñawʉ̃ tunu cʉ̃ cacatiriquere. \v 16 Cʉ̃ camasĩõrĩjẽ mena cʉ̃ wãmeina jãã caĩrĩjẽ jʉ̃gori, ãni caámasĩẽtĩmiatacʉre cʉ̃ catio joroque cʉ̃ jãã átiapʉ. Jesús mena jãã tʉ̃goñatutuaya. Bairo cʉ̃ mena tʉ̃goñatutuari, ãni mʉjãã camasĩrẽ cʉ̃ catipeticoao joroque cʉ̃ jãã átiapʉ. Mʉjãã ĩñaña merẽ tiere,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Pedro to caneñarã etarãrẽ. \p \v 17 Ĩ quetibʉjʉ yaparo, na ĩ nemoñupʉ̃ tunu: “Yʉ yarã, merẽ yʉ masĩña mʉjãã catʉ̃goñamawijiariquere. ‘Dios macʉ̃rẽ cʉ̃ pajĩãrã marĩ átiya,’ mʉjãã, mʉjãã quetiuparã cʉ̃ã, mʉjãã ĩ tʉ̃goñamasĩẽsupa. Bairo ĩ tʉ̃goñamasĩẽtĩrĩ, cʉ̃ mʉjãã pajĩãrocacõã rotiwʉ. \v 18 Tirʉ̃mʉpʉre profeta majã Dios cʉ̃ caquetibʉjʉnetõõrotiricarã jʉ̃gori quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñupĩ, cʉ̃ macʉ̃, cʉ̃ cajoʉ ati yepapʉ popiye cʉ̃ cabaipeere. Mʉjãã pʉame popiye cʉ̃ baio joroque mʉjãã caátaje jʉ̃gori, Dios cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo baietawʉ. \v 19 Bairi Dios mena bʉsʉqũẽnoña roro mʉjãã caátiere. Roro mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽrẽ jãnarĩ caroa pʉamerẽ tʉ̃goñajʉ̃goya. Dios mena tʉ̃goñatutuajʉ̃goya, roro mʉjãã caátiere cʉ̃ camasiriyoparore bairo ĩrã. Bairo mʉjãã caápata, marĩ Quetiupaʉ pʉame caroa yericʉtajere mʉjãã jogʉmi. \v 20 Tunu caãnijʉ̃goripaʉpʉina mʉjããrẽ cʉ̃ cajogaricʉre cʉ̃ jogʉmi Dios, Jesús Mesías majũrẽ. \v 21 Baipʉa, ati yepapʉre apérigʉmi mai. Ʉmʉrecóopʉ nicõã ãnigʉmi cʉ̃ pacʉ Dios, tirʉ̃mʉpʉ profeta majã cañurãrẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo cabaipetiparo jʉ̃goye. \v 22 Atore bairo na ĩ quetibʉjʉ cũñupĩ Moisés ãnacʉ̃ marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ: ‘Marĩ Quetiupaʉ Dios pʉame mʉjãã tʉre yʉ jowĩ. Torea bairo apeire mʉjãã jogʉmi profeta majõcʉre. Mʉjãã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ caãnipaʉ nigʉmi cʉ̃ cʉ̃ã. Cʉ̃, mʉjããrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉpeere caroaro tʉ̃gopeoya. \v 23 Torecʉ, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃, profeta majõcʉre catʉ̃goʉsagaecʉ pʉame yasicoagʉmi. Dios yarã, Israel ya poa macããna cawãmecʉna mena ãmerĩgʉmi,’ ĩ quetibʉjʉ cũñupĩ Moisés ãnacʉ̃. \p \v 24 “Nipetiro profeta majã cʉ̃ã ãme rʉ̃mʉ cabaipeere quetibʉjʉ jʉ̃goyetiyayupa. Samuel cawãmecʉcʉpʉi quetibʉjʉ jʉ̃goaná, ãme macããnapʉ quetibʉjʉ tuetayupa. \v 25 Nipetiro Dios camasãrẽ caroaro cʉ̃ caátigarije, profeta majã jʉ̃gori cʉ̃ caĩcũrĩqũẽ marĩ yaye caãnipee ãñupã. Tunu bairoa marĩrẽ caroaro átigʉ, Dios pʉame marĩ ñicʉ̃jãã ãnana mena cawãma wãme camasãrẽ cʉ̃ caátipeere quetibʉjʉ cũñupĩ. Atore bairo ĩcũñupĩ Dios Abraham ãnacʉ̃rẽ: ‘Mʉ pãrãmerã jʉ̃gori ati yepa macããna nipetiro caroaro ãnigarãma,’ qũĩñupĩ Abraham ãnacʉ̃rẽ. \v 26 Bairi cʉ̃ macʉ̃rẽ cʉ̃ catiori bero, marĩ judío majã marĩ tʉre cʉ̃ jojʉ̃goyupi. Caroaro marĩ caãnorẽ bori, marĩ nipetiro roro marĩ caátiere marĩ cajãnaparore bairo ĩ, marĩ judío majãtʉre cʉ̃ jojʉ̃goyupi Jesure,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Pedro to caneñarã etarãrẽ. \c 4 \s1 Pedro y Juan ante las autoridades \p \v 1 Bairo Pedro, Juajãã camasãrẽ na caĩãnitoyea, sacerdote majã, bairi Dios ya wiire coteri majã quetiupaʉ, bairi saduceo majã cʉ̃ã etayuparã. \v 2 Na pʉame Pedro, Juajãã mena asiajãñuñuparã. Camasãrẽ na caquetibʉjʉro boesuparã. Tunu bairoa, “Camasã cariacoatana nimirãcʉ̃ã tunu catiyama Jesure bairo,” na caĩquetibʉjʉro boesuparã. \v 3 Bairi yua, Pedro, Juajããrẽ ñerĩ, preso jorica wiipʉ na cũcõãñuparã, merẽ ñamicã caãnoi. \v 4 Bairo narẽ na cacũmiatacʉ̃ãrẽ, na caquetibʉjʉrijere catʉ̃goatana to macããna pʉame na caĩatajere cariape tʉ̃goyuparã. Bairi Jesure catʉ̃goʉsari majã caʉ̃mʉa jetoa merẽ jĩcã wãmo cãnacã mil majũ ãñuparã. \p \v 5 Ti rʉ̃mʉ, busuri rʉ̃mʉ Jerusalén macãpʉre quetiuparã judío majã, bairi cabʉtoa camasĩrĩ majã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã cʉ̃ã neñañuparã. \v 6 Na mena sacerdote majã quetiupaʉ, Anás cʉ̃ã ãñupʉ̃. Bairi Caifás, Juan, Alejandro, nipetiro sacerdote majã quetiuparã yarã cʉ̃ã na mena ãñuparã. \v 7 Bairo na caneñapetiro bero, Pedro, Juajããrẽ na neatí rotiyuparã. Bairo narẽ na cane etaro yua, na recomacã na nʉcõrĩ atore bairo na ĩ jẽniñañuparã: \p —¿Noa na carotiro mena, o noa na camasĩrĩjẽ jʉ̃gori caámasĩẽtĩmiatacʉre cʉ̃ mʉjãã catioáti? \p \v 8 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame ñe ũnie rʉsaricaro mano Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Mʉjãã, ato macããna quetiuparã, mʉjãã cabʉtoa camasĩrĩ majã cʉ̃ã, tʉ̃gopeoya mʉjããrẽ yʉ caĩpeere: \v 9 “¿Noa na carotiro mena cariayecʉcʉre cʉ̃ ñuo joroque cʉ̃ mʉjãã átiati?” jãã mʉjãã ĩ jẽniñaña. \v 10 Bairi cariape mʉjããrẽ jãã ĩña, ati yepa, Israel yepa macããna nipetiro na camasĩparore bairo ĩrã: Jesucristo, Nazaret macããcʉ̃ cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori, ãni mʉjãã watoa caãcʉ̃rẽ cʉ̃ catio joroque cʉ̃ jãã átiapʉ. Cʉ̃rẽã yucʉpãĩpʉ cʉ̃ mʉjãã papuaturoca rotiwʉ. Bairo cʉ̃rẽ roro mʉjãã caátimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame cariacoamirĩcʉ̃rẽ cʉ̃ catioyupi. \v 11 Mʉjãã, ʉ̃tã mena cawii qũẽnorĩ majãrẽ bairo mʉjãã ãniña. Jesús pʉame mʉjãã caĩñarõ mʉjãã caátimasĩẽtĩã ʉ̃tãrẽ bairo niñami. Bairo mʉjãã, cʉ̃rẽ mʉjãã caboetimiatacʉ̃ãrẽ, ti wii mʉjãã caqũẽnorĩ wii macããcã ʉ̃tãã caãnimajũrĩcãrẽ bairo cʉ̃ cũñupĩ Dios. \v 12 Bairi ni ũcʉ̃ apei ati ʉmʉrecóo macããcʉ̃ camasãrẽ na netõõmasĩẽcʉ̃mi. Apei roro marĩ cabairijere canetõõpaʉre cʉ̃ cũẽsupĩ Dios —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Pedro quetiuparãrẽ. \p \v 13 Bairo to macããna quetiuparã Pedro, Juajãã camasĩrãrẽ bairo tʉ̃goñatutuari na caquetibʉjʉrijere tʉ̃gorã, tʉ̃gocõã maniásuparã. Merẽ, “Cabʉgoro macããna, cabueetana niñama Pedro, apei Juan,” ĩ tʉ̃goña masĩñuparã. Tocãrõã yua, “Jesús mena caãnana niñama,” na ĩ tʉ̃goña bócayuparã. \v 14 Apeyera tunu caámasĩẽtĩmiatacʉre na cacatioatacʉ cʉ̃ã na watoapʉ nucũñupʉ̃. Bairi dope bairo narẽ cabuicʉtiere ĩ masĩẽsuparã. \v 15 Bairi Pedro, Juarẽ macãpʉ na witiárotiyuparã mai, narẽ na cabʉsʉrotipeere ãmeo bʉsʉgarã na majũ. \v 16 Atore bairo ĩñuparã: \p —Pedro, Juajããrẽ ¿nopẽ marĩ ánaati? Ati macã macããna nipetiro masĩñama na caáti ĩñoatajere. Bairi marĩ pʉame, “Caámasĩẽcʉ̃rẽ cʉ̃ catioetiupa,” marĩ ĩ masĩẽtĩña. \v 17 Bairo tiere ĩ masĩẽtĩmirãcʉ̃ã, tutuaro mena, “Tocãrõã jãnaña mʉjãã cabuerijere,” na marĩ ĩgarã. Bairo marĩ caĩrõ bero yua, Jesús ãnacʉ̃ cʉ̃ caĩquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ quetibʉjʉ jãnagarãma —ãmeo ĩñuparã na majũ. \p \v 18 Bairo ĩrĩ bero, na piijoyuparã tunu Pedrojããrẽ. Na piijori yua, atore bairo na ĩñuparã: \p —Jĩcã wãmeacã ũno Jesús ãnacʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ pʉgani quetibʉjʉeticõãña. Camasãrẽ tiere na bueeticõãña —na ĩñuparã Pedrojããrẽ quetiuparã. \p \v 19 Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Pedro: \p —Mʉjãã caĩrĩjẽrẽ jãã cayʉata, Dios cʉ̃ carotirijere canetõõrãrẽ bairo jãã baibujiorã, Dios cʉ̃ caĩñajoro. Bairi, ¿Dios yaye netõjãñurõ, mʉjãã yayere jãã catʉ̃goʉsaro mʉjãã boyati? \v 20 Jãã pʉame jãã caĩñarĩqũẽ, jãã catʉ̃gorique cʉ̃ãrẽ camasãrẽ jãã quetibʉjʉ jãnamasĩẽtĩña —na ĩñuparã Pedrojãã. \p \v 21 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, quetiuparã pʉame tutuaro mena na quetibʉjʉnemoñuparã tunu. Nemo dope bairo na ĩ masĩẽtĩrĩ yua, na wiyocõãñuparã. Mai, ti macã macããna nipetiro camasã pʉame Diore basapeorã baiyuparã, caámasĩẽtĩmiatacʉre cʉ̃ cacatioataje jʉ̃gori. Bairi quetiuparã pʉame Pedrojããrẽ popiye na baio joroque na átimasĩẽsuparã. \v 22 Mai, to macããcʉ̃ caroa wãme jʉ̃gori na cacatioricʉ pʉame cuarenta cʉ̃marĩ netõrõ cʉ̃goyupʉ. \s1 Los creyentes piden confianza y valor \p \v 23 Bairi Pedro, Juan na cawiyoatana ãnirĩ na yarã na caãnopʉ ásúparã. Topʉ etarã yua, nipetirije sacerdote majã, bairi cabʉtoa camasĩrĩ majã narẽ na caĩatajere na quetibʉjʉyuparã. \v 24 Bairo na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, nipetiro jĩcãrõ Diore atore bairo ĩ jẽniñuparã: “Jãã Quetiupaʉ, mʉa ati ʉmʉrecóo, ati yepa, ria capairiya cʉ̃ãrẽ, nipetirije caãnierẽ caqũẽnorĩcʉ̃ mʉ ãniña. \v 25 Mʉa, tirʉ̃mʉpʉre Espíritu Santo jʉ̃gori David, mʉ caroti ãnacʉ̃rẽ atore bairo cʉ̃ mʉ quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrotiyayupa mʉrẽ na caátipeere: \q1 ‘¿Nopẽĩrã camasã na asiajãñuñati Dios cʉ̃ cajoʉ mena? \q1 ¿Nopẽĩrã, “¡Cʉ̃ marĩ netõnʉcãcõãgarã!” na ĩ tʉ̃goñañati?’ \q1 \v 26 ‘Ati yepa macããna quetiuparã ãmeo qũẽgarã, na ʉ̃mʉarẽ, “¡Qũẽnojʉ̃goyetiya!” na ĩrã baiyama. \q1 Bairi quetiuparã ati yepa macããna neñapori, Dios mena ãmeo qũẽgarã coterã baiyama. \q1 Tunu bairoa cʉ̃ macʉ̃ Cristo, ati yepa cʉ̃ cajopaʉ cʉ̃ãrẽ ãmeo qũẽgarã coterã baiyama,’ \q1 mi quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũrotiyayupa Davire. \p \v 27 “Bairi mʉ caĩrĩcãrõrẽã bairo Poncio Pilato, bairi Herodes mena, Jerusalén macããna israelita, bairi ape yepa macããna mena neñarĩ, Jesús, mʉ cajoricʉ, Mesías majũrẽ roro cʉ̃ áma. Cʉ̃rẽã mʉ pʉame caãnimajũʉ̃ cʉ̃ ãnio joroque cʉ̃ mʉ ápʉ. \v 28 Bairo cʉ̃ na caáto, mʉ macʉ̃ cʉ̃ cabaipee nipetirijere mʉ caquetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñarĩcãrõrẽã bairo baipeticoaapʉ. \v 29 Bairi jãã Quetiupaʉ ãmerẽ tutuaro mena, ‘Jãnaña,’ jããrẽ na caĩatajere tʉ̃goya. Bairo tʉ̃gori yua, jãã, mʉ carotirã pʉamerẽ, jãã mʉ jogʉ tʉ̃goñatutuariquere. Bairo mʉ caáto, mʉ yaye bʉsʉriquere uwiricaro mano caroaro jãã quetibʉjʉ masĩgarã. \v 30 Tunu bairoa mʉ camasĩõjorije mena cariayecʉnarẽ jãã catio masĩgarã. Apeye áti ĩñorĩqũẽ cʉ̃ãrẽ jãã áti ĩñomasĩgarã, mʉ macʉ̃ caroʉ́ majũ cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori,” qũĩ jẽniñuparã Pedrojãã Diore. \p \v 31 Bairo na cajẽniyaparoro yua, na caneñarĩ arʉa pʉame bʉtioro yuguiyuparo. Bairo cayugui ãno, Espíritu Santo pʉame na yeri pũnapʉ ñajããetayupʉ. Torena, ñe ũnie rʉsaricaro mano cʉ̃goyuparã Espíritu Santo cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ. Tʉ̃goñatutuari, Dios yaye quetibʉjʉriquere quetibʉjʉ masĩcõãñuparã yua. \s1 Todas las cosas eran de todos \p \v 32 Tunu apeyera, to macããna catʉ̃goʉsari majã jĩcã majãrẽ bairo tʉ̃goñañuparã. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ na mena macããcʉ̃ cʉ̃ yaye cʉ̃ cacʉ̃gorijere maiesupʉ. Caroaro ãmeo jʉátinemoñuparã na majũ. \v 33 Apóstolea majã pʉame tʉ̃goñatutuari, marĩ Quetiupaʉ Jesús cariacoatacʉ nimicʉ̃ã nemo cʉ̃ cacatiriquere camasãrẽ na quetibʉjʉyuparã. Bairo na caquetibʉjʉro, Dios pʉame caroare na jonucũñupʉ̃. \v 34 Tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Jesús yarã mena macããcʉ̃ cabopacaʉ mañupʉ̃. Nipetiro catʉ̃goʉsarã caweseeri, o wiiri cacʉ̃gorã tiere nunirĩ dinerore jeyuparã. \v 35 Bairo tiere jeri apóstolea majãrẽ na nuniñuparã. Na pʉame tie dinerore camasã nipetirore na ricawoyuparã, narẽ carʉsari wãmerẽ na cawapatiparo ñurõ. \p \v 36 Torea bairo ásupʉ levita mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ José cawãmecʉcʉ cʉ̃ã. Cʉ̃ pʉame Chipre yucʉ poapʉ cabuiaricʉ ãñupʉ̃. Cʉ̃rẽã apóstolea majã pʉame Bernabé qũĩ wãmetiyuparã. Bernabé ĩgaro ĩña, “Tʉ̃goña yeri ñuo joroque caácʉ”. \v 37 Bairi Bernabé pʉame cʉ̃ wesere nunirĩ dinerore jeyupʉ. Bairo tiere jeri, apóstolea majãrẽ tiere na nuniñupʉ̃, camasã cabopacarãrẽ na na ricawoáto ĩ. \c 5 \s1 El pecado de Ananías y Safira \p \v 1 Apei na mena macããcʉ̃ pʉame ñuesupʉ̃. Bairo ásupʉ: Ananías, bairi cʉ̃ nʉmo Safira mena na wesere nunirĩ dinerore jeyuparã. \v 2 Tiere jeyaparo yua, Ananías pʉame cʉ̃ nʉmo mena jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ dinero carecomacã mena tuayuparã. Apeye catuarijere na nuniñuparã apóstolea majãrẽ, “Nipetiroa mʉjããrẽ tie dinerore jãã nuniña,” ĩrã. \v 3 Pedro pʉame na caĩtorijere masĩcõãrĩ atore bairo qũĩñupʉ̃ Ananíarẽ: \p —Ananías, ¿dopẽĩ Satanás mʉ cʉ̃ carotirore bairo mʉ átiati? Espíritu Santore qũĩtoʉre bairo mʉ átiupa, bairo carecomacã mʉ wese wapare mʉ cajoata. \v 4 ¿Mʉ ya wese mee to ãniati, mʉ canuniata wese? Tunu bairoa ti wesere mʉ canunirõ bero, ¿ti wese wapa mʉ yaye dinero mee to ãniati? Bairi carecomacã jããrẽ mʉ cajoata, ñubujioatato. Cariapea quetibʉjʉpeere mʉ pʉame, “Nipetiro mʉjããrẽ jãã joya,” mitoapʉ. Jãã meerẽ, Dios pʉame roquere mitoapʉ —qũĩñupʉ̃ Pedro Ananíarẽ. \p \v 5 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, jicoquei riañacoasupʉ Ananías ãnacʉ̃ yua. Bairi nipetiro Ananías cʉ̃ cabairijere tʉ̃gorã, bʉtioro uwiyuparã. \v 6 Bairo Ananías cʉ̃ cariaro bero, cawãmarã atíri, cʉ̃ rupaʉ ãnatõrẽ ũmarĩ cʉ̃ yara acoásúparã. \p \v 7 Itia horas bero cʉ̃ ãnacʉ̃ nʉmo pʉame ti wiire jããetayupo. Masĩẽsupo cõ manapʉ ãnacʉ̃ cʉ̃ cabaiatajere. \v 8 Bairo cõ caetaro ĩña, atore bairo cõ ĩ jẽniñañupʉ̃ Pedro: \p —¿Jããrẽ mʉjãã caĩrĩcãrõ cãrõã ti wesere mʉjãã nuniati? \p Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupõ Ananías ãnacʉ̃ nʉmo Pedrore: \p —Tocãrõã jãã wapa jeapʉ —qũĩtoyupo cõ cʉ̃ã. \p \v 9 Bairo cõ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo cõ ĩñupʉ̃ Pedro: \p —¿Nopẽĩõ mʉ manapʉ mena jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ Dios Yeri majũrẽ mʉjãã ĩtoati, bairo ána? Ĩñajoñijate. Jõã atíyama mʉ manapʉ ãnacʉ̃rẽ cayarátána. Ãmea mʉ cʉ̃ãrẽ mʉ yara ágarãma. \p \v 10 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Safira cʉ̃ã riañacoasupo Pedrotʉa yua. Bairo cawãmarã pʉame ti arʉapʉ jããetarã, merẽ cariaatacopʉre cõ ĩñañuparã. Bairo cõ ĩña yua, cõ ãnacõ cʉ̃ãrẽ yara acoásúparã cõ manapʉ ãnacʉ̃ tʉpʉ. \v 11 Bairi camasã nipetiro Ananías bairi Safira na cabairijere tʉ̃gorã, bʉtioro uwiyuparã Dios yarã, bairi aperã cʉ̃ã. \s1 Muchos milagros y señales \p \v 12 Ti rʉ̃mʉrĩ caãno, apóstolea majã pʉame camasã watoare capee Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena caroare áti ĩñoñuparã. Nipetiro camasã neñanucũñuparã Pórtico de Salomón cawãmecʉtopʉ. \v 13 Aperã ricaati catʉ̃goñarã na mena neñagaesuparã. Bairo baimirãcʉ̃ã, cariape catʉ̃goʉsari majãrẽ na ĩroayuparã. \v 14 Bairo bairã, Jesucristo yaye quetire catʉ̃goʉsari majã menarẽ capããrã ãninemo nucũñuparã caʉ̃mʉa, carõmia cʉ̃ã. \v 15 Bairi cariayecʉnarẽ na cacũñarõ mena Pedro cʉ̃ caátíwãpʉ na cũñuparã. Pedro narẽ cʉ̃ capãñaeticõãta, “Cʉ̃ canetõátíe wãtĩãcã ũno na etagaro,” ĩrã, na cũñuparã. \v 16 Tunu Jerusalén macã tʉ̃ni macããna na yarã cariayecʉnarẽ, bairi aperã wãtĩ yeri pũna mena capajʉ̃gorã cʉ̃ãrẽ na jeasúparã. Nipetiro na ũna caticoasuparã yua. \s1 Los apóstoles son perseguidos \p \v 17 Bairi sumo sacerdote, saduceo majã jĩcããrã cʉ̃ mena, Pedrojãã na caátiere tʉ̃gorã, na ĩñatutijãñuñuparã. \v 18 Bairo na ĩñatutiri yua, na ñerotiri, preso jorica wiipʉ na cũrerotiyuparã apóstolea majã pʉamerẽ. \v 19 Bairo narẽ topʉ na cacũmiatacʉ̃ãrẽ, marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ cajoʉ ángel pʉame ñamipʉ etari, preso jorica wii jopere pããcõãñupʉ̃. Pããrĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃ Pedrojããrẽ: \v 20 “Tunu ánája templo wiipʉ. Topʉ ãnirĩ, ati yepa macããna nipetiro ti wiire cañubuerã etarãrẽ na quetibʉjʉya cawãma yeri na cacʉ̃gopeere,” na ĩñupʉ̃ ángel. \v 21 Bairi cabusuri rʉ̃mʉ caãno, na cʉ̃ caĩatatorea bairo ñamirõcãcã templo wiire jããetayuparã. Bairi to macããnarẽ na quetibʉjʉ jʉ̃goyuparã yua. \p Bairo na caquetibʉjʉãno, sumo sacerdote bairi cʉ̃ mena macããna mena neñarotiyuparã, nipetiro israelita majã cabʉtoa camasĩrĩ majãrẽ, Junta Suprema macããjẽrẽ ãmeo bʉsʉgarã. Bairo neñarĩ bero yua, apóstolea majãrẽ preso jorica wiipʉ caãnarẽ na neatírotiyuparã. \v 22 Bairo na caneatírotijoatána pʉame preso jorica wiipʉ etarã, Pedrojããrẽ na bócaesuparã. Na bócaetiri yua, tunucoásúparã Junta Suprema macããna tʉpʉa tunu. \v 23 Atore bairo na ĩeta ásúparã: \p —Preso jorica wiire caroaro biaricaro caãnimiatacʉ̃ãrẽ, tunu bairoa ti wii coteri majã caroaro na caĩñacotemiatacʉ̃ãrẽ, ti wiire jããetarã, jãã bócaetiapʉ Pedrojããrẽ. Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ maniami ti wiipʉre —na ĩ quetibʉjʉyuparã. \p \v 24 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, sumo sacerdote, bairi templo wii policia majã quetiupaʉ, bairi sacerdote majã caãnimajũrã cʉ̃ã tʉ̃goñacõã maniásuparã. “¡Ago tame! Bairo na caátie, ¿nocãrõpʉ na jãnarãati?” ĩ tʉ̃goñañuparã. \v 25 Bairo na caĩtʉ̃goña ãno, jĩcãʉ̃ natʉ etari atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Preso jorica wiipʉ mʉjãã cacũmiatana pʉame templo wiipʉ camasãrẽ na quetibʉjʉrã átiama tunu —na ĩ quetibʉjʉyupʉ. \p \v 26 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, ti wii coteri majã quetiupaʉ cʉ̃ ʉ̃mʉa mena Pedrojããrẽ macãrã áná acoásúparã. Bairo na bócamirãcʉ̃ã, roro na átimasĩẽsuparã. Camasã Pedrojãã na caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gorã etaatánarẽ uwijãñuñuparã, “Marĩrẽ ʉ̃tã rupaa mena wẽrẽẽma,” ĩrã. \v 27 Bairãpʉa, Pedrojããrẽ na neásúparã Junta Suprema macããna tʉpʉ. Bairo na caetaro ĩña, sumo sacerdote pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃: \p \v 28 —Tutuaro mena, “Cʉ̃ ãnacʉ̃ cʉ̃ cabairiquere camasãrẽ na quetibʉjʉnemo eticõãña,” mʉjããrẽ jãã ĩwʉ̃. Bairo jãã caĩmiatacʉ̃ãrẽ, tiere mʉjãã tʉ̃goetimajũcõãña. Jerusalén macã macããna nipetirore na quetibʉjʉrã mʉjãã átiya. Tunu bairoa nemojãñurõ roro, cʉ̃ ãnacʉ̃ cʉ̃ cariarique jʉ̃gori jããrẽ cabuicʉnarẽ bairo jãã bʉsʉjãrã mʉjãã átiya —na ĩñupʉ̃ sumo sacerdote Pedrojããrẽ. \p \v 29 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedro aperã cʉ̃ baparã apóstolea majã atore bairo qũĩñuparã: \p —Dios jããrẽ cʉ̃ caátirotirije pʉame, camasã jããrẽ na caátirotirije netõjãñurõ caãnimajũrĩjẽ niña. \v 30 Dios, marĩ ñicʉ̃jãã na caĩroaricʉ pʉame Jesús yucʉpãĩpʉ mʉjãã capapuaturocarotiricʉre tunu cʉ̃ catioyupi. \v 31 Bairo cʉ̃ catiori bero, ʉmʉrecóopʉ cʉ̃ neámí. Cʉ̃ neátí yua, cariape nʉgõãpʉ cʉ̃ ruirotiyupi. Bairo cʉ̃ átiri, marĩ, Israel yepa macããnarẽ, Marĩ Jʉ̃gocʉre bairo cʉ̃ cũñupĩ. Tunu bairoa cʉ̃ã, Marĩ Carorije Wapare Canetõʉ̃ cʉ̃ cũñupĩ, marĩ nipetiro roro marĩ caátiere jãnacõãrĩ, tunu Dios cʉ̃ carotirore bairo marĩ caátiparore bairo ĩ. Bairo marĩ caápata, marĩ carorije wapare masiriyogʉmi. \v 32 Jãã tiere catʉ̃goricarã ãnirĩna jãã quetibʉjʉya. Espíritu Santo cʉ̃ã bairoa tiere masĩõñami. Cʉ̃ã niñami Dios cʉ̃ carotirijere catʉ̃goʉsarãrẽ cʉ̃ cajoricʉ —na ĩñuparã Pedrojãã. \p \v 33 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, tutuaro majũ asiayuparã. Pedrojããrẽ na pajĩã recõãgamiñuparã. \v 34 Mai, Junta Suprema mena macããcʉ̃ ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ Gamaliel cawãmecʉcʉ. Cʉ̃ pʉame fariseo majã yaʉ, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuei ãñupʉ̃. Tunu bairoa nipetiro camasã qũĩroanucũñuparã Gamaliere. Bairo cʉ̃ yarã Pedrojããrẽ na capajĩãregarijere ĩñarĩ wãmʉnʉcãñupʉ̃, na ĩ quetibʉjʉgʉ. Mai, na quetibʉjʉgʉ jʉ̃goye, macãpʉ apóstolea majãrẽ na witi árotiyupʉ. \v 35 Bairo na cawitiatato bero, atore bairo na ĩñupʉ̃ cʉ̃ ũna aperã caãnimajũrãrẽ: \p —Yʉ yarã Israel yepa macããna, caroaro tʉ̃goñaña ãnoarẽ mʉjãã caátipeere. Roro na mʉjãã átire. \v 36 Mʉjãã masĩña: Tirʉ̃mʉpʉre ãñupʉ̃ Teudas cawãmecʉcʉ ãnacʉ̃. Cʉ̃ pʉame, “Yʉa, caãnimajũʉ̃ yʉ ãniña,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩtʉ̃goñarõ jʉ̃gori cuatro cientos majũ camasã cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ cʉ̃ tʉ̃goʉsayuparã. Bairo cʉ̃ cabaimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ pajĩãrocacõãñuparã. Cʉ̃rẽ catʉ̃goʉsamirĩcãrã pʉame cʉ̃ cayasiro bero yua, ábatapeticoasuparã. \v 37 Cabero tunu camasãrẽ cõñarĩ na wãmerĩrẽ na cawoaturi rʉ̃mʉrĩ caãno ãñupĩ tunu apei Judas, Galilea yepa macããcʉ̃. Cʉ̃ cʉ̃ã cʉ̃goyupʉ cʉ̃rẽ catʉ̃goʉsari majãrẽ. Bairo cʉ̃ cabaimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ pajĩãrocacõãñuparã. Cʉ̃rẽ catʉ̃goʉsamirĩcãrã cʉ̃ã cʉ̃ cayasiro bero ábatapeticoasuparã. \v 38 Bairi mʉjããrẽ atore bairo ñiña: Ãnoa Pedrojããrẽ roro na ápericõãña. Na pitiya. Atie camasãrẽ na caquetibʉjʉnetõrĩjẽ na majũã na catʉ̃goñarĩjẽ caãmata, camasã pʉame yoaro mee jãnacõãgarãma tiere. \v 39 Bairopʉa, na caquetibʉjʉrije cariapea Dios cʉ̃ camasĩõrĩjẽ majũ caãmata, tiere mʉjãã ẽñotamasĩẽtĩgarã. Bairi tʉ̃goñaña ãnoarẽ mʉjãã caátipeere. Dios pesuare bairo mʉjãã tuare —na ĩñupʉ̃ Gamaliel. \p Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, cʉ̃ caĩrõrẽ bairo boyuparã. \v 40 Bairi apóstolea majãrẽ na piijorotiyuparã tunu. Na caetaro ĩña yua, na baperotiri bero, “Pʉgani Jesús cʉ̃ cabairiquere camasãrẽ quetibʉjʉeticõãña,” na ĩ yaparori bero yua, na piticõãñuparã. \v 41 Bairo na caĩrõ bero yua, apóstolea majã pʉame caãnimajũrã watoa caãnimiatana ʉseanirĩqũẽ mena witicoásúparã. “Jesucristo yarã marĩ caãno jʉ̃gori popiye marĩ cʉ̃ã marĩ cabaipeere cũñupĩ Dios,” ĩ tʉ̃goñarĩ ʉseanirĩqũẽ mena witicoásúparã. \v 42 Bairi tocãnacã rʉ̃mʉa apóstolea majã caroa queti Jesús Mesías cʉ̃ caãnierẽ camasãrẽ na quetibʉjʉnucũñuparã. Templo wiipʉ, bairi camasã ya wiiripʉ cʉ̃ãrẽ quetibʉjʉñesẽãnucũñuparã. \c 6 \s1 Se nombra a siete ayudantes \p \v 1 Ti yʉtea caãnorẽ Jesucristo yaye quetire catʉ̃goʉsarã pʉame capããrã ãninemonucũñuparã. Na mena macããna griego yayere cabʉsʉrã ʉseanirõ ãnimasĩẽsuparã hebreo yaye cabʉsʉrã mena. Atore bairo na ĩ bʉsʉpaiyuparã: “Marĩ yarã griego cawapearã rõmirĩrẽ tocãnacã rʉ̃mʉa jĩcãrõ tʉ̃ni na batoetiyama narẽ carʉsarijere. Na yarã hebreo cawapearã rõmirĩ jetore netõjãñurõ na maiñama,” ĩ bʉsʉpaiyuparã. \v 2 Bairo na caĩbʉsʉpairo tʉ̃go yua, pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ caãnacãʉ̃ apóstolea majã pʉame Jesucristo yarã nipetirãrẽ na neñorĩ atore bairo na ĩñuparã: \p —Jãã, camasãrẽ carʉsarijere cabatorã jãã caãmata, Dios yaye quetire jãã quetibʉjʉ masĩẽtĩbujiorã. Tore bairo jãã caápata, ñuetibujioro. \v 3 Bairi jãã yarã, mʉjãã majũã mʉjãã watoa caãnarẽ jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ caʉ̃mʉarẽ na beseya. Marĩ nipetiro marĩ caĩroarãrẽ, bairi camasĩrã, ñe ũnie Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ carʉsaena ũnarẽ na beseya. Bairo mʉjãã cabesero bero, na marĩ cũgarã tie paariquere. \v 4 Jãã pʉame Diore jãã jẽnicõã ninucũgarã. Tunu bairoa cʉ̃ yaye quetire jãã quetibʉjʉcõã ninucũgarã —na ĩñuparã apóstolea majã. \p \v 5 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, nipetiro jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ, Esteban cawãmecʉcʉre beseyuparã. Esteban pʉame Jesucristo mena bʉtioro tʉ̃goñatutuayupʉ. Tunu bairoa Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ carʉsaecʉ majũ ãñupʉ̃. Cʉ̃ berore beseyuparã Felipe, Prócoro, Nicanor, Timón, Parmenas, Nicolás. Nicolás pʉame Antioquía yepa macããcʉ̃ ãñupʉ̃. Jesucristo yaye quetire cʉ̃ catʉ̃goʉsaparo jʉ̃goye, ricaati cañubuemirĩcʉ̃ tunu judío majãrẽ bairo Diore caĩroajʉ̃goricʉ ãñupʉ̃. \v 6 Bairo na bese yaparori bero, apóstolea tʉpʉ na jeásúparã. Na caetaro ĩña yua, apóstolea majã pʉame na wãmorĩ mena na rʉpoari buire ñigãpeori, Diopʉre na jẽnibojayuparã na capaapeere. \p \v 7 Bairi yua, nipetiropʉ Dios yaye quetire tʉ̃gopeticoasuparã. Jerusalén cʉ̃ãrẽ Jesús yarã capããrã majũ ãninemoñuparã. Na mena macããna sacerdote majã cʉ̃ã capããrã Jesucristo mena tʉ̃goñatutua jʉ̃goyuparã. \s1 Arrestan a Esteban \p \v 8 Mai, ãñupʉ̃ Esteban cawãmecʉcʉ jĩcãʉ̃ Jesucristo yarã mena macããcʉ̃. Cʉ̃ pʉame Dios cʉ̃ camasĩõrĩjẽ mena tutuajãñuñupʉ̃. Bairi camasã watoa capee caroare áti ĩñoñupʉ̃. \v 9 Bairo cʉ̃ caátiãno, judío majã jĩcããrã cʉ̃ boesuparã. Jĩcããrã Esclavos Libertados cawãmecʉti wii, ñubuerica wii macããna, bairi jĩcããrã Cirene macã macããna, Alejandría macã macããna, Cilicia yepa macããna, bairi Asia yepa macããna cʉ̃ã cʉ̃ boesuparã. Bairo cʉ̃ boetiri yua, cʉ̃tʉ etari, cʉ̃ mena bʉsʉyuparã, cʉ̃ bʉsʉnetõgarã. \v 10 Bairo cʉ̃ bʉsʉnetõgamirãcʉ̃ã, cʉ̃ bʉsʉnetõmasĩẽsuparã, Esteban pʉame Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ mena na cʉ̃ caquetibʉjʉro jʉ̃gori. \v 11 Nopẽ bairo cʉ̃ bʉsʉnetõmasĩẽtĩrĩ yua, aperãrẽ yasioro dinerore na joyuparã, Estebãrẽ atore bairo cabʉgoroa na ĩ bʉsʉjãáto quetiuparãpʉre ĩrã: “Ãni Esteban, ‘Marĩ ñicʉ̃ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ carotiriquere ñuẽtĩña,’ ĩñami. Dios cʉ̃ãrẽ roro qũĩbʉsʉyami.” \v 12 Bairo na caĩjocarije jʉ̃gori, Esteban mena na asiao joroque ásuparã. Bairi ti yepa macããna, cabʉtoa camasĩrã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobuerã cʉ̃ã Esteban mena asiajãñuñuparã. Asiarã yua, Estebãtʉ atʉátí, cʉ̃ ñee, cʉ̃ neásúparã Junta Suprema macããna tʉpʉ. \v 13 Bairo topʉ etarã, aperã cajocarã cabʉsʉpairãrẽ na macãñuparã. Atore bairo ĩ jocayuparã Esteban cʉ̃ cabairijere: \p —Ãni, Dios ya wii caãnimajũrĩ wiire roro majũ ĩ bʉsʉnucũñami. Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ bairoa roro majũ ĩ bʉsʉnucũñami. \v 14 Atore bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ jãã tʉ̃goapʉ: “Jesús Nazaret macã macããcʉ̃ ãnacʉ̃ templo wiire rocacõãgʉmi. Tunu bairoa marĩ caátiãnipeere Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ wasoacoagʉmi,” ĩñami Estaban —jocaraana ĩñuparã. \p \v 15 Bairo caãnimajũrã quetiuparã, to macããna nipetirã caruirã Estebãrẽ na caĩñajoata, cʉ̃ riapé pʉame ángel riapére bairo bauyuparo. \c 7 \s1 Defensa de Esteban \p \v 1 Bairi sumo sacerdote pʉame atore bairo qũĩ jẽniñanemoñupʉ̃ Estebãrẽ: “¿Mʉrẽ na caĩbʉsʉjãrĩjẽ cariape to ãniñati?” \v 2 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Esteban pʉame atore bairo ĩñupʉ̃: “Yʉ yarã, yʉ jʉ̃gocʉjããrẽ bairo caãna, bairi yʉ pacʉare bairo caãna cʉ̃ã tʉ̃gopeoya mai yʉ caĩpeere: Marĩ Pacʉ Dios catutuaʉ majũ, marĩ ñicʉ̃ ãnacʉ̃ Abrahãrẽ cʉ̃ buiayupʉ Mesopotamia cʉ̃ caãnopʉ, Harán yepapʉ cʉ̃ caãniápáro jʉ̃goye. \v 3 Atore bairo qũĩñañupʉ̃ Dios Abrahãrẽ: ‘Mʉ caãni yepa, bairi mʉ yarã cʉ̃ãrẽ na aweyocoácʉ́ja mʉrẽ yʉ cayepa ĩñoparopʉ.’ \v 4 Bairo Dios cʉ̃ cʉ̃ caĩrõ bero, Abraham Caldeapʉ caãniatacʉ Harãpʉ ãniásupʉ. Cabero cʉ̃ pacʉ ãnacʉ̃ riacoásúpʉ. Bairo cʉ̃ cariaro bero, Dios pʉame cʉ̃ jʉ̃goásúpʉ ãme marĩ caãni yepapʉ Abrahãrẽ tunu. \v 5 Mai, ti yepare cʉ̃ nuniesupʉ Dios Abrahãrẽ. Petoaca ũno cʉ̃ãrẽ cʉ̃ joetimajũcõãñupʉ̃ cʉ̃ caãniparore. Bairo cʉ̃ joetimicʉ̃ã, Abraham ãnacʉ̃ cʉ̃ cayasiro beropʉ cʉ̃ pãrãmerãpʉre na joyupʉ. Abraham ti yʉteapʉre capũnaa mácʉ̃ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, napʉre jogayupʉ na caãniparore. \v 6 Bairi tunu Dios qũĩñupʉ̃ Abrahãrẽ: ‘Mʉ pãrãmerã caãniparã aperopʉ macããnarẽ bairo ãnigarãma ti yepapʉre. Ti yepa ape yepapʉ na caãno jʉ̃gori, roro ti yepa macããna ʉ̃mʉarẽ bairo ãnigarãma. Roro majũ na paarotiri na qũẽ epegarãma cuatro cientos cʉ̃marĩ majũ,’ qũĩñupʉ̃ Dios. \v 7 Tunu qũĩñupʉ̃ Dios: ‘Yʉa, ti yepa macããnarẽ, mʉ pãrãmerãrẽ roro carotiri majãrẽ popiye na baio joroque na yʉ átigʉ. Bairo yʉ caáto bero, roro na caátana pʉame tore witiri yua, ati yepapʉ ãnigarãma. Yʉre ĩroagarãma tunu,’ qũĩñupʉ̃ Dios. \v 8 Bairi tunu cawãma wãme Abrahãrẽ cʉ̃ caátipeere cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõ bero, caʉ̃mʉrẽ na rupaʉ macããjẽrẽ yisetariquere cʉ̃ átiroticũñupʉ̃ Dios Abrahãrẽ. Bairo cʉ̃ caĩrĩcʉ̃ ãnirĩ cʉ̃ macʉ̃ jĩcã wãmo peti itia pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ cʉ̃ cacʉ̃goro, cʉ̃ rupaʉ macããtõrẽ yisetayupʉ Abraham. Torea bairo ásupʉ Isaac cʉ̃ã cʉ̃ macʉ̃ Jacob cawãmecʉcʉre. Cabero Jacob cʉ̃ã torea bairo ásupʉ cʉ̃ pũnaa caʉ̃mʉarẽ. Na ãñuparã pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã poari Israel yepa macããna caãnijʉ̃goricarã. \p \v 9 “Marĩ ñicʉ̃ Jacob ãnacʉ̃ pũnaa pʉame, na bai Josére qũĩñatutiyuparã. Bairo qũĩñatutiri yua, Egipto yepapʉ cañesẽãrã ánárẽ cʉ̃ nunirocacõãñuparã, topʉ cʉ̃ yasiáto, ĩrã. Bairo cʉ̃ átiri, dinero jeyuparã cʉ̃ wapa. Baipʉa, ti yepapʉ cʉ̃ caãno, José mena ãnicõãñupʉ̃ Dios. \v 10 Topʉ popiye cʉ̃ cabaimiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ jʉáticõã ninucũñupʉ̃ Dios Josére. Masĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ joyupʉ. Tunu bairoa ti yepa Egipto quetiupaʉ faraón na caĩ Josére qũĩñajeso joroque ásupʉ. Bairo cʉ̃ caátoi, quetiupaʉ rey pʉame cʉ̃ roca macããcʉ̃ gobernador majũ cʉ̃ cũñupʉ̃ Josére. Bairo cʉ̃ caáto, Egipto yepa, bairi quetiupaʉ rey ya wii cʉ̃ãrẽ carotimasĩ majũ ãñupʉ̃ José. \p \v 11 “Cabero Egipto yepare bairi Canaán yepa cʉ̃ãrẽ aʉa riarique ãñuparõ. Tie caãno nipetiro camasã popiye baiyuparã. Marĩ ñicʉ̃jãã ãnana cʉ̃ãrẽ na caʉgapee peticoasuparo. \v 12 Bairi Jacob ãnacʉ̃, ‘Egipto yepare trigo pan qũẽnorĩqũẽ cʉ̃goyupʉ mai,’ na caĩquetibʉjʉro tʉ̃go, cʉ̃ pũnaa, marĩ ñicʉ̃jãã ãnana majũrẽ na árotiyayupʉ, tie ʉgariquere na wapatirápáro ĩ. Tiwatoai Egiptore ájʉ̃goyayuparã marĩ ñicʉ̃jãã ãnana. \v 13 Cabero tunu Egiptore na caátí watoai, José pʉame cʉ̃ jʉ̃gocʉjããrẽ cʉ̃ cabairijere na quetibʉjʉyupʉ. Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉroi, faraón pʉame masĩñupʉ̃ José ya poa macããnarẽ yua. \v 14 Cabero José pʉame cʉ̃ pacʉ Jacob, bairi cʉ̃ yarã nipetiro setenta y cinco majũ caãnarẽ na piiatírotiyupʉ. \v 15 Bairi yua, Egipto yepapʉ ãniacoásúpʉ Jacob. Topʉ riacoásúpʉ. Marĩ ñicʉ̃jãã ãnana cʉ̃ã topʉ riacoásúparã. \v 16 Bairi Jacob cʉ̃ cariaro bero, cʉ̃ rupaʉri ãnajẽrẽ neásúparã Siquem cawãmecʉti macãpʉ. Topʉ etari, cʉ̃ yayuparã masa ope ʉ̃tã opepʉ. Mai, Abraham ãnacʉ̃ pʉame Siquem macãpʉ ãcʉ̃, nocãnacã dinero tiiri ũno majũ mena Hamor pũnaarẽ ti masa opere wapatiyayupʉ. \p \v 17 “Abraham pãrãmerãrẽ Dios cʉ̃ caátigajʉ̃goricarorea bairo caetaripaʉ, marĩ ñicʉ̃jãã Israel yepa caãniparã pʉame capããrã masabʉyuparã, Egipto yepapʉ ãna. \v 18 Bairi ti yʉtea caãno, Egipto yepare apei quetiupaʉ rey jããñupʉ̃ Josére camasĩẽcʉ̃. \v 19 Cʉ̃, rey ãnacʉ̃ pʉame marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ roro na ĩtoeperotiyayupʉ. Tunu bairoa roro majũ na paarotiri na qũẽ eperotiyayupʉ. Bairo átiri tutuaro mena na pũnaa cawãmabuiarãrẽ rerotiyayupʉ, na masabʉeticõãto ĩ. \p \v 20 “Ti yʉteai buiayayupʉ Moisés ãnacʉ̃ pʉame. Dios pʉame cʉ̃ cawĩmaʉacarẽ bʉtioro qũĩñajesoyupʉ. Bairo cʉ̃ cabuiaro bero, cʉ̃ pacʉa caũpũãcãrẽ cʉ̃ cʉ̃goyuparã na ya wiipʉre itiarã muipʉa cãrõ mai. \v 21 Itiarã muipʉa bero yua, ‘Cʉ̃ pajĩãrema Egipto macããna,’ ĩrã, riapʉ cʉ̃ pojoyuparã capacʉa Moisés ãnacʉ̃ rocʉre. Faraón macõ pʉame na carocaatacʉre riapʉ capasaʉre neñañupõ. Bairo cʉ̃ nerĩ bero, cʉ̃ bʉtioyupo cõ macʉ̃ majũrẽ bairo yua. \v 22 Bairo na caátibʉtioricʉ ãnirĩ Moisés ãnacʉ̃ pʉame egipcio majã na cabuerije caãno cãrõrẽ masĩ bʉtiyupʉ. Cʉ̃ã yua, bʉtiácʉ́pʉ, caʉ̃mʉ caĩtutuaʉ majũ ãñupʉ̃. Tunu bairoa dise caãno cãrõ átimasĩ peyocõãñupʉ̃. \p \v 23 “Bairi yua, cabero cuarenta cʉ̃marĩ majũ cʉ̃goʉ, israelita majã cʉ̃ ya poa macããna majũrẽ na ĩñaʉ ájʉ̃goyupʉ. \v 24 Topʉ cʉ̃ caetaro yua, jĩcãʉ̃ Egipto macããcʉ̃ cʉ̃ yaʉ israelitare cʉ̃ caãmeoqũẽrõ ĩñarĩ, Moisés ãnacʉ̃ pʉame cʉ̃ ãmebojayupʉ. Bairo cʉ̃ ãmebojaʉ yua, Egipto macããcʉ̃rẽ cʉ̃ pajĩãrocacõãñañupʉ̃, ñe wapa manoa cʉ̃ yaʉ israelitare cʉ̃ caqũẽrõ jʉ̃gori. \v 25 Mai, Moisés ãnacʉ̃ pʉame atore bairo ĩ tʉ̃goñañupʉ̃: ‘“Marĩ israelita majãrẽ Moisés jʉ̃gori marĩ netõõgʉmi Dios,” ĩ masĩcõãrãma yʉ yarã,’ ĩ tʉ̃goñañañupʉ̃ Moisés ãnacʉ̃. Bairo cʉ̃ catʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, na pʉame bairo mee cʉ̃ tʉ̃goñañañuparã. \v 26 Cabusuri rʉ̃mʉ caãno tunu na etayupʉ Moisés pʉgarã israelita majã caãmeoqũẽrãrẽ. ‘Ãmeo qũẽẽna, caroaro na ãmarõ,’ ĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃: ‘Mʉjãã jĩcã majã mʉjãã ãniña. ¿Nopẽĩrã jĩcã majããna pʉga nʉgõã mʉjãã ãmeo qũẽñati?’ \p \v 27 “Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, cʉ̃ bapare caqũẽĩ pʉame atʉatíri Moisere cʉ̃ tunerocajoyupʉ. Bairo cʉ̃ tunerocajori atore bairo qũĩñupʉ̃ Moisere: ‘¿Noa mʉrẽ jããrẽ caroti, caĩñabeseire bairo jãã watoare mʉ cʉ̃ cũati? \v 28 ¿Yʉre pajĩãrocagʉáto miñati, ñamicã egipcio yaʉre mʉ capajĩãrocaatatore bairo átigʉ?’ \v 29 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, Madián yepapʉ ruticoásúpʉ Moisés pʉame. Topʉ ãnicoteyupʉ ape majõcʉre bairo. Bairi tunu nʉmo bócari pʉgarã pũnaa cʉsupʉ Moisés. \p \v 30 “Cuarenta cʉ̃marĩ bero, camasã mano desiertopʉ ʉ̃tãʉ̃ Sinaí cawãmecʉtiitʉ cʉ̃ caãno, jĩcãʉ̃ ángel cʉ̃ buiaetayupʉ yucʉ caʉ̃rĩcʉ watoapʉ. \v 31 Moisés pʉame tiere ĩñarĩ ĩña acʉacoasupʉ. Bairo ĩña acʉamicʉ̃ã, caroaro ĩñanemogʉ tii caʉ̃rõtʉaca ásúpʉ. Bairo catʉacã ácʉ́na yua, tʉ̃goyupʉ marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ cabʉsʉrijere. Atore bairo ĩ ocajoyupʉ: \v 32 ‘Yʉa, yʉ ãniña mʉ ñicʉ̃jãã ãnana Dios caãnacʉ̃ majũ. Yʉa, Abraham, Isaac bairi Jacob Dios caãnacʉ̃ yʉ ãniña,’ ĩ ocajoyupʉ Dios. Tiere tʉ̃gori, Moisés pʉame bʉtioro nanañupʉ̃. Uwiri ĩñacãnamuesupʉ yua ti peerore. \p \v 33 “Bairi tunu qũĩñupʉ̃ marĩ Quetiupaʉ: ‘Mʉ canucũrĩpaʉa yʉ caãnipaʉ niña. Bairi nʉcʉ̃bʉgorique mena mʉ rʉpo jutiire weya. \v 34 Tunu, caroaro majũ ñiñajonucũña yʉ yarã Israel macããna bopacooro na cabairijere. “Bʉtioro majũ popiye marĩ netõña, atore ãna,” na caĩrĩjẽrẽ yʉ tʉ̃gonucũña. Tiere tʉ̃gori ãmerẽ narẽ netõõgʉ yʉ ruiatíapʉ. Bairi tiaya. Mʉrẽ árotigʉ yʉ átiya Egiptopʉ, yʉ yarã israelita majãrẽ na mʉ canetõõbojaparore bairo ĩ,’ qũĩñupʉ̃ Dios Moisés ãnacʉ̃rẽ. \p \v 35 “Israelita majã pʉame cʉ̃rẽ na caboetato bero caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame cʉ̃ boyupʉ. ‘¿Noa mʉrẽ jããrẽ caroti, caĩñabeseire bairo jãã watoare mʉ cʉ̃ cũati?’ na caĩrĩcãrõ bero caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame Moisere narẽ canetõõpaʉ, tunu bairoa na cajʉ̃gopaʉre bairo cʉ̃ cũñupʉ̃, ángel jʉ̃gori yucʉ caʉ̃rĩpaʉpʉ cʉ̃ caãno. \v 36 Cʉ̃, Moisena na witio joroque na ásúpʉ marĩ ñicʉ̃jãã ãnana Egiptopʉ popiye cabaimirĩcãrãrẽ. Cʉ̃ã, tunu capee caroare áti ĩñoñupʉ̃ cuarenta cʉ̃marĩ majũ ria capairiya Mar Rojo, bairi tunu desierto cayucʉmanopʉ ãcʉ̃. \p \v 37 “Cʉ̃ã, atore bairo na ĩñupʉ̃ israelita majãrẽ: ‘Dios pʉame mʉjãã mena macããcʉ̃rẽ, jĩcãʉ̃ yʉre bairo caãcʉ̃ ũcʉ̃ profeta cʉ̃ ãnio joroque átigʉmi,’ na ĩñupʉ̃. \v 38 Tunu Moisena Israel poa macããna mena ãñupʉ̃ desierto cayucʉmanopʉre. Tunu bairoa ángel mena bʉsʉyayupʉ ʉ̃tãʉ̃ Sinaí cawãmecʉtiipʉ. Tunu bairoa marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ na quetibʉjʉ netõõñañupʉ̃ tie ángel cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩrĩqũẽ caroa quetire. Marĩ cʉ̃ã tie cʉ̃ caquetibʉjʉnetõõrĩqũẽrẽã marĩ cʉ̃goya ãme cʉ̃ãrẽ. \p \v 39 “Bairo marĩ ñicʉ̃jãã ãnana pʉame tiere cacʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, yʉgaetiyayuparã. Bairo tiere boetiri tunucoagayuparã tunu Egipto yepapʉa. \v 40 Bairi Moisés ʉ̃tãʉ̃pʉ cʉ̃ caãnitoye yua, atore bairo qũĩñuparã Moisés bai Aarón cawãmecʉcʉre: ‘Moisés jããrẽ Egipto yepare cajʉ̃gowitiricʉ dope bairo cʉ̃ cabairijere jãã masĩẽtĩña. Bairi wericarã jãã caĩroaparãrẽ na qũẽnobojaya. Na nigarãma marĩ jʉ̃gũẽã, marĩrẽ cajʉ̃goãnarẽ bairo caãniparã,’ qũĩñuparã. \v 41 Bairi yua na caĩroapaʉ wecʉre bairo cabauʉre cʉ̃ weqũẽnoñuparã. Bairo cʉ̃ qũẽnorĩ bero yua, waibʉtoare na pajĩãñuparã, cʉ̃ wericʉre basapeogarã. Tunu bairoa bose rʉ̃mʉ qũẽnoñuparã, cʉ̃, wecʉre bairo cabauʉ na majũã na caátiatacʉre qũĩroagarã. \v 42 Bairi Dios pʉame na aweyocoátí yua, ʉmʉrecóo macããna ñocõãrẽ na cabasapeorore ẽñotaesupʉ. Bairoa quetibʉjʉya profeta majã na caĩwoatuyarique cʉ̃ã: \q1 ‘Israelita majã, ¿mʉjãã cuarenta cʉ̃marĩrẽ desierto cayucʉmanopʉre ãna, waibʉtoare pajĩãrĩ, caroaro cariape yʉ mʉjãã ĩroari? \q1 \v 43 Bairo mee mʉjãã ápʉ. Wericʉ Molóc ya wii ñubuerica wiiaca mena mʉjãã áñesẽãnucũwʉ̃. \q1 Bairi tunu ñocõ ʉmʉrecóo macããcʉ̃ Refán cawãmecʉcʉre mʉjãã ĩroawʉ. \q1 Mʉjãã majũã mʉjãã caqũẽnorĩcãrãrẽ na mʉjãã ĩroawʉ. \q1 Bairi mʉjããrẽ yʉ wẽjogʉ ape yepapʉ, Babilonia jʉ̃goye jãñurĩpʉ,’ \q1 ĩ quetibʉjʉ woatuyayupa profeta majã marĩ ñicʉ̃jãã ãnana na cabairiquere. \p \v 44 “Na, desierto cayucʉmanopʉ ãna, cʉ̃goyuparã Dios ya wii, waibʉtoa aseri mena qũẽnorĩcã wiire. Dios pʉame Moisere, ‘Mʉ caĩñaata wiirea bairo mʉ ápa,’ cʉ̃ caĩrĩcãrõ bero cʉ̃ caáta wiire cʉ̃goyayuparã. \v 45 Marĩ ñicʉ̃jãã ãnana cʉ̃ã ti wiire cʉ̃goʉsayuparã, na pacʉa na cariaro bero. Bairi Josué ãnacʉ̃ mena macããna cʉ̃ã ti wiire neáñañuparã ati yepa macããna caãnijʉ̃goricarãrẽ Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena narẽ na careri watoare. Bairi ape tuti, ape tuti macããna beropʉ David ãnacʉ̃ cʉ̃ caãni watoa majũ ti wiire cʉ̃gojãnañañuparã. \v 46 Rey David pʉame Dios cʉ̃ caĩñajoro caroʉ́ cañuʉ ãñupʉ̃. Jacob ãnacʉ̃ pãrãmerã Diore na caĩroapa wii, wii majũrẽ qũẽnogamiñupʉ̃. \v 47 Bairo cʉ̃ caqũẽnogamiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ macʉ̃ Salomón roque qũẽnoñañupĩ ñubuerica wii templo Dios ya wii majũrẽ. \p \v 48 “Dios nocãrõ catutuaʉ majũ camasã, ‘Dios ya wii nigaro,’ ĩrĩ na caqũẽnorĩcã wiire cʉ̃ caãmerĩmiatacʉ̃ãrẽ, ti wiire qũẽnoñañupʉ̃ Salomón. Profeta majõcʉ cʉ̃ cawoatuyarique cʉ̃ã bairo ĩña: \q1 \v 49 ‘“Ati ʉmʉrecóopʉ ãnirĩ yʉ rotijonucũña nipetiropʉre. \q1 Mʉjãã ya yepa roque yʉ caĩñajoata, õcãrõãcã bauya. \q1 Bairi, ¿di wii ũno yʉ mʉjãã qũẽnobojarãati?” ĩñami marĩ Quetiupaʉ. \q1 “¿Dipaʉ to ãnoati toroque yʉ cayerijãpapaʉ? \q1 \v 50 Yʉ jetoa ritaa yʉ qũẽnowʉ̃ atie nipetirijere,” ĩñami Dios,’ \q1 ĩ woatuyayupi profeta majõcʉ,” na ĩñupʉ̃ Esteban. \p \v 51 Ĩ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: “Mʉjãã Dios cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ mʉjãã botiomajũcõãña. Mʉjãã yeripʉ Diore camasĩgaenarẽ bairo majũ mʉjãã ãniña. Mʉjãã ãmoo ope cʉ̃ã tʉ̃gomasĩẽtĩña Dios yaye quetire. Tunu bairoa Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõgarijere mʉjãã átigaetiya. Mʉjãã ñicʉ̃jãã ãnanarẽã bairo mʉjãã ãnicõãña mai mʉjãã cʉ̃ã. \v 52 ¿Ni majũ profeta majõcʉre mʉjãã ñicʉ̃jãã ãnana roro átiri na na pajĩãreesupari? Tocãnacãʉ̃rẽã popiye na baio joroque ásupa. Mʉjãã ñicʉ̃jããna Cañuʉ majũ cʉ̃ caatípeere caquetibʉjʉrãrẽ na pajĩãreyupa. Cañuʉ caroʉ́ majũ merẽ etamiwĩ. Cʉ̃rẽ tunu mʉjããna cʉ̃ bʉsʉjãbuitiri, cʉ̃ mʉjãã pajĩãrocarotiwʉ. \v 53 Marĩ ñicʉ̃jãã roque ángelea majã jʉ̃gori na caátiãnipeere Dios cʉ̃ roticũrĩqũẽrẽ tʉ̃goyupa. Bairo mʉjãã pʉame marĩ ñicʉ̃jãã na caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gojʉ̃goatana nimirãcʉ̃ã, tiere caroaro mʉjãã tʉ̃goʉsaetiya,” na ĩñupʉ̃ Esteban cabʉtoa camasĩrĩ majãrẽ. \s1 Muerte de Esteban \p \v 54 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori yua, netõjãñurõ cʉ̃ asiayuparã. Opi bacarʉpoturica tʉ̃nipʉ asiayuparã Esteban mena. \v 55 Bairo cʉ̃rẽ na caasiamiatacʉ̃ãrẽ, Esteban pʉame ñe ũnie rʉsaricaro mano Espíritu Santo mena tʉ̃goñatutuari ʉmʉrecóopʉ ĩñamʉgõjoyupʉ. Bairo ĩñamʉgõjoʉ yua, ĩñabocáyupʉ Dios catutuaʉ majũ cʉ̃ caasiyabaurore. Tunu bairoa Jesús cʉ̃ãrẽ qũĩñabócayupʉ Dios yapaʉ cariape nʉgõã pʉame caĩñanucũʉ̃rẽ. \v 56 Bairo ĩñarĩ yua, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —¡Ĩñamʉgõjoñijate! Ʉmʉrecóo pããnʉcãrĩcãrõrẽ bairo ñiñaña. Camasã Jʉ̃gocʉ Dios yapaʉ cariape nʉgõã pʉame canucũʉ̃ cʉ̃ãrẽ ñiñaña —na ĩñupʉ̃. \p \v 57 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, na pʉame na ãmoo operire bocabiacõãñuparã, cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gogaena. Bairo tʉ̃gogaetiri yua, tutuaro awajari, cʉ̃ jetore nipetiro Junta Suprema macããna cʉ̃rẽ cateerã atʉáti, cʉ̃ ñeñuparã. \v 58 Bairo cʉ̃ ñerĩ yua, ti macã ẽñotaricaro jʉ̃goyepʉ cʉ̃ neásúparã. Topʉ ʉ̃tã rupaa mena cʉ̃ wẽẽ, cʉ̃ wẽẽ cʉ̃ átipajĩã rocacõãñuparã yua Esteban ãnacʉ̃rẽ. Mai, Estebãrẽ capajĩãrã pʉame na jutii cabui macããjẽrẽ Saulo cawãmecʉcʉre cʉ̃ coterotiyuparã. \p \v 59 Esteban pʉame cʉ̃rẽ ʉ̃tã rupaa mena na cawẽẽtoye, atore bairo ĩ jẽniñupʉ̃ Diore: “Yʉ Quetiupaʉ Jesús yʉ yerire bocáñeña,” ĩñupʉ̃. \v 60 Bairo ĩrĩ bero, rʉpopaturi mena etanumurĩ bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo ĩñupʉ̃: “Yʉ Quetiupaʉ, roro na caátiere na mʉ wapa boepa. Na mʉ masiriyobojawa,” qũĩñupʉ̃ Diore. \p Bairo ĩ yaparo, riacoásúpʉ Esteban ãnacʉ̃ yua. \c 8 \p \v 1 Saulo cʉ̃ã toa ĩñañupʉ̃ Estebãrẽ na capajĩãrõ. “Ñujãñuña bairo na caáto Estebãrẽ,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. \s1 Saulo persigue a la iglesia \p Ti rʉ̃mʉina Jesús yaye quetire catʉ̃goʉsari majã Jerusalén macããna nipetirãrẽ roro popiye na baio joroque ásuparã narẽ cateeri majã. Bairi nipetiro ábatapeticoasuparã Judea yepa, bairi Samaria yepa tʉ̃nirĩpʉ. Apóstolea majã jeto Jerusalẽpʉ tuayuparã. \v 2 Aperã cañurã caʉ̃mʉa jĩcããrã Esteban rupaʉri ãnajẽrẽ yayuparã. Bʉtioro cʉ̃ ãnacʉ̃rẽ otiyuparã. \v 3 Mai, Saulo cʉ̃ã roro popiye Jesucristore catʉ̃goʉsari majãrẽ na baio joroque ácʉ ásupʉ. Wiiri caãno cãrõrẽ jããrĩ, tutuaro mena carõmia, caʉ̃mʉa cʉ̃ãrẽ ñerĩ na jeárotiyupʉ preso jorica wiipʉ. \s1 Anuncio del evangelio en Samaria \p \v 4 Bairãpʉa, aperã Jerusalẽrẽ cawitiweyoatana pʉame caroa queti Jesucristo camasãrẽ cʉ̃ canetõõrĩqũẽ quetire quetibʉjʉñesẽãñuparã noo na caátó cãnacãpaʉpʉa. \v 5 Na mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ Felipe cawãmecʉcʉ pʉame Samaria yepa macãã macã, caãnimajũrĩ macãrẽ ásúpʉ. Topʉ etari yua, Jesucristo cʉ̃ cabairique caroa quetire quetibʉjʉñesẽãñupʉ̃. \v 6 Nipetiro camasã to macããna Felipetʉ neñarĩ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ caroaro tʉ̃gopeoyuparã, caroa wãmerẽ Felipe na cʉ̃ caáti ĩñorõ caĩñarã ãnirĩ. \v 7 Capããrã wãtĩ yeri pũna cacʉ̃gorãrẽ catioyupʉ Felipe. Bairo cʉ̃ caáto, wãtĩ yeri pũna pʉame camasãrẽ witiáná, awajari witiánucũñuparã. Capããrã carupaʉri bʉʉrã, aperã caámasĩẽna cʉ̃ãrẽ catioyupʉ Felipe, topʉ ãcʉ̃. \v 8 Tie cʉ̃ caáti ĩñorĩjẽrẽ ĩñarĩ, bʉtioro ʉseaniñuparã ti macã macããna yua. \p \v 9 Ti macãrẽ ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ Simón cawãmecʉcʉ cajʉ̃goyepʉre cũmurẽ bairo caáti ĩñorĩcʉ̃. Cʉ̃, Simón pʉame Samaria yepa macããna camasãrẽ, “Yʉa, caãnimajũʉ̃ yʉ ãniña,” na ĩtoepeyupʉ. \v 10 Tie cʉ̃ caquetibʉjʉrijere cawãmarã, cabʉtoapʉ cʉ̃ã nipetiro caroaro majũ cʉ̃ tʉ̃goʉsayuparã. Bairo cʉ̃ tʉ̃goʉsari, atore bairo ĩnucũñuparã camasã: “Ãnia, Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ cacʉ̃goʉ majũã ãcʉ̃mi,” ĩ tʉ̃goñañuparã. \p \v 11 Cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ cariape tʉ̃goyuparã ape wãme mena yoaro cʉ̃ caátito ĩñorĩjẽ jʉ̃gori. \v 12 Bairo cʉ̃rẽ catʉ̃gomirĩcãrã yua, Felipe caroa quetire cʉ̃ caquetibʉjʉro tʉ̃gori, cʉ̃ pʉamerẽ caroaro tʉ̃goʉsayuparã. Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ, bairi tunu Jesucristo cʉ̃ cabairiquere cʉ̃ caquetibʉjʉro jʉ̃gori carõmia, caʉ̃mʉa cʉ̃ã bautiza rotiyuparã. \v 13 Simón cajʉ̃goyepʉ camasãrẽ caĩtomirĩcʉ̃ cʉ̃ã Felipe caroa queti, cʉ̃ caquetibʉjʉrijere tʉ̃goʉsayupʉ. Cʉ̃ cʉ̃ã bautiza rotiyupʉ. Bairo bautiza rotiri bero, Felipe mena áñesẽãñupʉ̃. Felipe caroa wãmerẽ cʉ̃ caáti ĩñorĩjẽrẽ ĩñarĩ, tʉ̃goñacõã maniásupʉ Simón cʉ̃ã. \p \v 14 Bairi yua, Felipe mena macããna apóstolea majã Jerusalẽpʉ caãna, “Samaria yepa macããna Dios yaye quetire boyama,” na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, Pedro, apei Juan mena na joyuparã Samaria yepa macããna tʉpʉ. \v 15 Topʉ etarã, ñubueri majã catʉ̃goʉsarãrẽ Diopʉre na jẽnibojayuparã, Espíritu Santo, Dios, cʉ̃ Yeri majũrẽ na cʉ̃ joáto, ĩrã. \v 16 Mai, narẽ Espíritu Santo na jããẽsupʉ. Marĩ Quetiupaʉ Jesús wãme mena bautizarique jetore ásuparã mai to Samaria yepa macããna catʉ̃goʉsari majãrẽ. \v 17 Bairi Pedro, apei Juan mena rʉpoa buire na wãmo mena ñigãpeoyuparã. Bairo na caátopʉ, Espíritu Santo, Dios Yeri majũ na jããñupʉ̃ yua. \p \v 18 Simón pʉame apóstolea majã camasã rʉpoa bui na cañigãpeoroa, Espíritu Santo cʉ̃ caatóre ĩñarĩ, apóstolea majãrẽ dinero nunigayupʉ. \v 19 Bairo nunigari, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Yʉ cʉ̃ãrẽ yʉ joya tie masĩrĩqũẽrẽ. Yʉ cʉ̃ã ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃rẽ yʉ wãmo mena yʉ cañigãpeoroa, Espíritu Santo cʉ̃ jãáto mʉjãã caátorea bairo ĩ, yʉ boya —na ĩñupʉ̃ Simón apóstolea majãrẽ. \p \v 20 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Pedro pʉame: \p —Mʉa, dinero mena mʉ wapatiga tʉ̃goñaña Dios cʉ̃ catutuarijere. Roro mʉ tʉ̃goñaña. Bairi, ¡mʉ dinero mʉ mena to yasiáto! \v 21 Dios cʉ̃ caĩñajoro mʉ catʉ̃goñarĩjẽ cariape mee niña. Bairi jĩcã wãmeacã ũno Dios yerire mʉ ñemasĩẽtĩña mʉa. \v 22 Roro mʉ catʉ̃goñarĩjẽrẽ jãnaña. Tunu bairoa Diore bʉtioro cʉ̃ jẽniña, carorije mʉ catʉ̃goñarĩjẽrẽ cʉ̃ camasiriyobojaparore bairo ĩ. \v 23 Mʉ yeri ñuẽtĩña. Caroaro cariape mʉ tʉ̃goñaẽtĩña mʉa —qũĩñupʉ̃ Pedro Simorẽ. \p \v 24 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃ Simón Pedrojããrẽ: \p —Diopʉre yʉ mʉjãã jẽnibojawa, yʉre mʉjãã caĩrõrẽ bairo to baieticõãto, ĩrã —na ĩñupʉ̃ yua. \p \v 25 Cabero to macããnarẽ marĩ Quetiupaʉ Jesús cʉ̃ caátaje na caĩñarĩqũẽrẽ, bairi tunu Dios yaye quetire na quetibʉjʉri bero, tunucoásúparã apóstolea majã Jerusalẽpʉ. Topʉ áná, capee macããrĩrẽ Samaria yepapʉ quetibʉjʉyuparã caroa quetire. \s1 Felipe y el funcionario etiope \p \v 26 Cabero ángel marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ cajoʉ pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Felipere: “Ácʉ́ja ape nʉgõã warua jope macãã wãã Jerusaleĩ caátí wãã, Gaza macã caetari wããpʉ.” Ti wãã pʉame desierto cayucʉmanopʉ ãñuparõ. \v 27 Bairo ángel cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, ti wããpʉ acoásúpʉ Felipe. Bairo ti wããpʉ eta yua, jĩcãʉ̃ Etiopía yepa macããcʉ̃rẽ bocáyupʉ. Cʉ̃ pʉame ti yepa macããcʉ̃ caãnimajũʉ̃ ãñupʉ̃. Bairo caãcʉ̃ ãnirĩ, ti yepa macããna quetiupao yaye dinerore caĩñaʉsaʉ ãñupʉ̃. Ti rʉ̃mʉrĩrẽ Jerusalẽpʉ Diore cañubuepeoʉ átacʉ ãñupʉ̃. \v 28 Bairi Jerusalẽpʉ caãniatacʉ cʉ̃ ya yepapʉ tunuácʉ́ baiyupʉ. Bairo ácʉ́ yua, cʉ̃ ya catʉricacapʉ ruiri, profeta Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ cawoatucũrĩqũẽrẽ bueásupʉ. \p \v 29 Bairo cʉ̃ buenutuátó, atore bairo qũĩñupʉ̃ Espíritu Santo pʉame Felipere: “Tia caatʉricaacatʉ pʉame ácʉ́ja.” \v 30 Bairo Felipe pʉame caatʉricaacatʉ ácʉ́, tʉ̃goyupʉ Etiopía macããcʉ̃ Isaías tutire cʉ̃ cabuero. Bairo tʉ̃gori, atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃: \p —¿Mʉ cabuerijere mʉ tʉ̃gomasĩñati? \p \v 31 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Etiopía macããcʉ̃ pʉame: \p —Yʉ tʉ̃gomasĩẽtĩña yʉre caquetibʉjʉ cʉ̃ camano jʉ̃gori —qũĩñupʉ̃. \p Ĩ yaparo yua, Felipere cʉ̃ caatʉricacapʉ wãmʉ ájããrotiri bero, cʉ̃tʉ cʉ̃ ruirotiyupʉ. \v 32 Etiopía macããcʉ̃ cʉ̃ cabueataje pʉame atore bairo ĩñuparõ, Jesucristo cʉ̃ cabaipeere profeta Isaías ãnacʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉwoaturique: \q1 “Oveja nurĩcʉ̃ camasã cʉ̃ pajĩãgarã, cʉ̃ na caneátátore bairo caʉ̃mʉ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ pajĩãgarã cʉ̃ neágarãma. \q1 Tunu bairoa cordero poa mena jutii qũẽnogarã, cʉ̃ poare na cajuaro, bʉsʉetiyami. \q1 Torea bairo caʉ̃mʉ cʉ̃ã bʉsʉetigʉmi, roro cʉ̃ na caátimiatacʉ̃ãrẽ. \q1 \v 33 Cʉ̃, caʉ̃mʉ caróʉ cʉ̃ caãnorẽ bairo cʉ̃ rori, cʉ̃ boyeti epegarãma. \q1 Ñe wapa mee roro cʉ̃ átigarãma. \q1 Ati yepapʉ, cʉ̃ camasãcʉti ãnie to manio joroque cʉ̃ átigarãma cʉ̃ caãni yʉtea macããna pʉame. \q1 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, roro cʉ̃rẽ na caátaje wapare cõñapeyomasĩẽcʉ̃mi,” \q1 ĩ quetibʉjʉya Dios ya tuti, Etiopía macããcʉ̃ cʉ̃ cabueataje. \p \v 34 Etiopía macããcʉ̃ pʉame atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ Felipere: \p —Noarẽ ĩ quetibʉjʉgʉ bairo qũĩ quetibʉjʉ woatuyupari profeta majõcʉ: ¿Cʉ̃ majũã cʉ̃ cabaipeere qũĩñati? ¿O apei ũcʉ̃ pʉame cʉ̃ cabaipeereata qũĩñati? Yʉ quetibʉjʉya tiere. Yʉ masĩgaya yʉ cʉ̃ã —qũĩñupʉ̃. \p \v 35 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, Felipe pʉame cʉ̃ quetibʉjʉyupʉ nipetiro. Etiopía macããcʉ̃ cʉ̃ cabuejʉ̃goatapaʉi quetibʉjʉ ácʉ́, caroa queti Jesús yaye cʉ̃ãrẽ nipetirijere cʉ̃ quetibʉjʉyupʉ Felipe. \v 36 Cabero jãñurĩ ria caãnipaʉre na caetaro, atore bairo qũĩñupʉ̃ Etiopía macããcʉ̃ Felipere: \p —Ato niña oco. Bairi, ¿yʉre mʉ bautizagaetiyati? \v 37 Bairo cʉ̃ caĩrõ, Felipe pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Cariape mʉ catʉ̃goñatutuarije nipetirije mena mʉ catʉ̃goʉsaata, mʉrẽ yʉ cabautizaro ñuña. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —“Cariape Jesucristo, Dios macʉ̃ majũ niñami,” ñi tʉ̃goñaña —qũĩñupʉ̃ Etiopía macããcʉ̃ Felipere. \p \v 38 Bairi yua, caatʉricare tuarotiyupʉ. Bairo tuarotiri yua, pʉgarãpʉa ruinʉcãrĩ riapʉ ásúparã. Topʉ Felipe pʉame oco mena cʉ̃ bautizayupʉ Etiopía macããcʉ̃rẽ yua. \v 39 Bairi yua, riapʉ caãniatana na camaátó bero, marĩ Quetiupaʉ yeri, Espíritu Santo pʉame Felipere cʉ̃ necoásúpʉ aperopʉ. Etiopía macããcʉ̃ pʉame qũĩñanemoesupʉ Felipere yua. Bairo qũĩñanemoetimicʉ̃ã, ʉseanirĩqũẽ mena ájʉ̃go ásupʉ tunu, cʉ̃ ya yepapʉ ácʉ́. \v 40 Cabero Felipe pʉame Azoto cawãmecʉti macãpʉ ãñupʉ̃. Topʉ ãcʉ̃, tocãnacã macããrẽ quetibʉjʉ netõñupʉ̃. Cesareapʉ caroa quetire quetibʉjʉ etayupʉ. \c 9 \s1 Conversión de Saulo \r (Hch 22.6-16; 26.12-18) \p \v 1 Mai, Saulo pʉame Jesucristo yarã catʉ̃goʉsari majãrẽ na asiajãnaesupʉ. Nipetiro na ũnarẽ pajĩãregayupʉ. Bairi Saulo pʉame sumo sacerdote tʉpʉ ásúpʉ. \v 2 Damasco macããjẽ “Narẽ ñeña,” ĩrĩqũẽ paperare qũẽnorotiásupʉ sumo sacerdotere. Ñubuerica wiiri macããna caroa quetire catʉ̃goʉsarã, carõmia, caʉ̃mʉa caãnarẽ Jerusalẽpʉ na preso jogʉ topʉ cʉ̃ caápáro jʉ̃goye, bairo cʉ̃ átirotiyupʉ Saulo sacerdote majã quetiupaʉre. Tiere bóca yua, acoásúpʉ ti macãpʉ. \v 3 Bairo cʉ̃ caátó, Damasco macãrẽ cʉ̃ caetagaro majũ caãnoa, caasiyarije majũ cʉ̃ asiyaetayuparo. \v 4 Bairo cabairo, Saulo pʉame ñacoasupʉ yepapʉ. Yepapʉ ãcʉ̃, atore bairo caĩocajorijere tʉ̃goyupʉ: “Saulo, Saulo, ¿nopẽĩ yʉre mʉ pesucʉtiyati?” ĩ ocajoyuparo. \p \v 5 Saulo pʉame, “Quetiupaʉ, ¿ñamʉ ũcʉ̃ mʉ ãniñati?” ĩ jẽniñañupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ, cabʉsʉrije pʉame atore bairo qũĩnemoñuparõ: “Yʉa, Jesús Nazaret macããcʉ̃ yʉ ãniña. Roro yʉ átigʉ, mʉ caʉsaʉa yʉ ãniña. \v 6 Wãmʉnʉcãrĩ mʉ caátí macãpʉ ácʉ́ja. Topʉ mʉ caátipeere mʉ quetibʉjʉgarãma.” \p \v 7 Cʉ̃ baparã cʉ̃ mena caáná pʉame masamanimirõcʉ̃ã, cabʉsʉrijere catʉ̃goatana ãnirĩ acʉanetõcoasuparã. \v 8 Cabero Saulo pʉame yua, yepa caãniatacʉ wãmʉnʉcãñupʉ̃. Bairo wãmʉcãrĩ cʉ̃ caĩñagamiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ caapee pʉame ĩñapãẽsuparõ. Bairo cʉ̃ caĩñamasĩẽtõĩ yua, cʉ̃ baparã pʉame Damasco macãpʉ cʉ̃ necoásúparã. \v 9 Ti macãpʉ etari bero, itia rʉ̃mʉ majũ ĩñamasĩẽcʉ̃ã, tunu bairoa ʉgaecʉ, etiecʉ, ãnicõãñupʉ̃. \p \v 10 Mai, ti macãpʉ ãñupʉ̃ catʉ̃goʉsari majõcʉ Ananías cawãmecʉcʉ. Cʉ̃rẽ marĩ Quetiupaʉ pʉame qũẽguericarore bairopʉ buiaetari, atore bairo qũĩñupʉ̃: “¡Ananías!” qũĩ jẽniñañupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, Ananías pʉame, “Atoa yʉ ãniña yʉ Quetiupaʉ,” qũĩñupʉ̃. \p \v 11 Atore bairo qũĩnemoñupʉ̃ marĩ Quetiupaʉ pʉame tunu: “Wãmʉnʉcãrĩ ácʉ́ja átáwã Cariape cawãmecʉtiwã pʉame. To ácʉ́, Judas ya wii macããnarẽ, ‘¿Noopʉ cʉ̃ ãniñati Saulo cawãmecʉcʉ Tarso macããcʉ̃ jĩcãʉ̃?’ na mi jẽniñagʉ. Cʉ̃, Saulo pʉame yʉ jẽni baiyami mai. \v 12 Merẽ qũẽguericarore bairopʉ cʉ̃ tʉpʉ mʉ caápére cʉ̃ ñiñoapʉ Saulore. Mʉ, Ananías cawãmecʉcʉ jãatí, cʉ̃ rʉpoa bui ñigãpeo mʉ caátipeere ĩñaami, Saulo tunu cʉ̃ caĩñamasĩparore bairo ĩ. Bairo cʉ̃ mʉ caátipeere merẽ ĩñaami.” \p \v 13 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, Ananías pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Jesure: “Capee majũ Saulo roro cʉ̃ caátie quetire yʉ tʉ̃gonucũña. Roro majũ carori wãmerẽ átiocajonucũñami mʉrẽ catʉ̃goʉsari majã Jerusalén macããnarẽ. \v 14 Ãmerẽ atíupi tunu atore. Sacerdote majã quetiuparãrẽ ñerotirica papera pũrõrẽ qũẽnorotiri atíupi, ato macããna nipetiro mʉrẽ catʉ̃goʉsarãrẽ preso jorica wiipʉ na jeágʉ,” qũĩñupʉ̃ marĩ Quetiupaʉre Ananías. \p \v 15 Bairo cʉ̃ caĩrõ, marĩ Quetiupaʉ pʉame atore bairo qũĩnemoñupʉ̃ Ananíarẽ: “Ácʉ́ja cʉ̃ tʉpʉ. Cʉ̃, Saulo yʉ cabeseatacʉ niñami. Cʉ̃ã, yʉ yaye quetire quetibʉjʉgʉmi nipetiropʉ macããnarẽ. Na quetiuparã reyes majã, aperã israelita majã cʉ̃ãrẽ caquetibʉjʉpaʉ niñami cʉ̃, Saulo. \v 16 Yʉ yaye quetire cʉ̃ caquetibʉjʉro jʉ̃gori popiye baigʉmi. Yʉ majũ tie cʉ̃ cabaipeere cʉ̃ yʉ quetibʉjʉgʉ Saulore,” qũĩñupʉ̃ Jesús Ananíarẽ. \p \v 17 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, Ananías pʉame ásúpʉ Judas ya wii, Saulo cʉ̃ caãni wiipʉ. Ti wii cʉ̃ caãni wiipʉ jããetari bero yua, Saulo rʉpoa bui cʉ̃ wãmorĩ mena ñigãpeori atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Saulo, yʉ yaʉre bairo caãcʉ̃, marĩ Quetiupaʉ Jesús maapʉ mʉ caátó mʉrẽ cabuiatacʉ pʉame mʉ tʉpʉ yʉ joami, tunu caĩñamasĩẽtĩmiatacʉ miñamasĩõ joroque ĩ. Tunu bairoa ñe ũnie Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ carʉsaecʉ cʉ̃ ãnio joroque ĩ, mʉ tʉpʉ yʉ joami —qũĩñupʉ̃ Ananías Saulore. \p \v 18 Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei ĩñamasĩcoasupʉ tunu. Wai nʉtʉ̃rẽ bairije cʉ̃ caapeepʉ caãniataje cañaweyorore bairo caroaro jicoquei ĩñamasĩcoasupʉ tunu. Bairo cʉ̃ caĩñamasĩrõ bero yua, cʉ̃ bautizayupʉ Ananías. \v 19 Cabero ʉgayupʉ yua ʉgariquere. Bairo ʉgari beropʉ tutuayupʉ tunu itia rʉ̃mʉ caʉgaetiatacʉ ãnirĩ. Bairi yua, Damasco macããna Jesucristo yaye quetire catʉ̃goʉsari majã mena nocãnacã rʉ̃mʉ ũno ãninemoñupʉ̃. \s1 Saulo predica en Damasco \p \v 20 Cabero Jesús Dios macʉ̃ cʉ̃ caãnierẽ quetibʉjʉ jʉ̃goyupʉ Saulo ñubuerica wiiri macããnarẽ. \v 21 Bairi nipetiro cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gorã pʉame tʉ̃gocõã maniáti, atore bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: \p —Ãni, Jerusalẽpʉ ãcʉ̃, Jesure catʉ̃goʉsarãrẽ roro caátacʉa niñamijã. Ati macã macããna Jesure catʉ̃goʉsarã cʉ̃ãrẽ ñei acʉ́ baiupʉ, Jerusalẽpʉ sacerdote majã quetiuparãrẽ popiye narẽ na áparo ĩ —ãmeo ĩñuparã na majũ Saulore. \p \v 22 Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, Saulo pʉame netõjãñurõ tʉ̃goñatutuari camasãrẽ na quetibʉjʉyupʉ Jesucristo Mesías cʉ̃ caãnierẽ. Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉroi, judío majã Damasco macããna pʉame dope bairo qũĩnetõmasĩẽsuparã. \s1 Saulo escapa de los judíos \p \v 23 Capee rʉ̃mʉrĩ canetõrõ bero, judío majã pʉame jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ, Saulore cʉ̃ pajĩãgamiñuparã. \v 24 Bairo cʉ̃ pajĩãgamirĩ yua, ʉmʉreco, ñami cʉ̃ãrẽ ti macã ẽñotaricaro macããjẽ jopeeripʉ cʉ̃ cotenucũñuparã. Saulo pʉame bairo na caátigarijere masĩcõãñupʉ̃. \v 25 Tiere tʉ̃gori yua, Jesucristore catʉ̃goʉsarã pʉame pii capairiwʉpʉ cʉ̃ ájããrotiri, ti macã ẽñotaricaro jʉ̃goyepʉ cʉ̃ ruio joyuparã ñamipʉ caãno. Bairo na caáto, rutiyupʉ Saulo ti macã macããna judío majã cʉ̃rẽ capajĩãgarãrẽ. \s1 Saulo en Jerusalén \p \v 26 Cabero Jerusalẽpʉ etaʉ, ti macã macããna Jesucristore catʉ̃goʉsarã mena ãnigamiñupʉ̃. Ti macã macããna pʉame roque cʉ̃ uwijãñuñuparã mai. “Jesucristo yaʉ yʉ ãniña,” cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ cariape tʉ̃goesuparã. \v 27 Bairo na cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Bernabé pʉame apóstolea majã tʉpʉ cʉ̃ jʉ̃goásúpʉ Saulore. Bairo natʉ cʉ̃ jʉ̃goetari, Saulo cʉ̃ cabairiquere na quetibʉjʉyupʉ. Atore bairo na ĩñupʉ̃: “Ãni, Saulo, marĩ Quetiupaʉre qũĩñañupĩ, maapʉ ácʉ́. Tunu bairoa cʉ̃ mena bʉsʉyupi. Bairi tunu Damascopʉ ãcʉ̃, Jesús cʉ̃ cabairijere tʉ̃goñatutuarique mena quetibʉjʉyupi,” na ĩñupʉ̃ Bernabé apóstolea majãrẽ. \v 28 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro jʉ̃gori na mena ãnimasĩñupʉ̃ Saulo yua. Bairi Jerusalén macã macããnarẽ marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caãnierẽ tʉ̃goñatutuarique mena na quetibʉjʉnucũñupʉ̃. \v 29 Judío majã griego yayere cabʉsʉrã cabʉsʉrique netõrã mena cʉ̃ãrẽ bʉsʉpẽniñupʉ̃. Bairo cʉ̃ cabʉsʉpẽnimiatacʉ̃ãrẽ, na pʉame cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gogaesuparã. Bairi cʉ̃ pajĩãga tʉ̃goñañuparã. \v 30 Bairo na caátigarijere tʉ̃gori, Dios yarã Saulo mena macããna pʉame cʉ̃ jʉ̃goásúparã Cesarea macãpʉ. Topʉ etarã, cʉ̃ árotiyuparã cʉ̃ ya macã Tarsopʉ. \p \v 31 Cabero Jesure caĩroarã Judea yepa caãna, bairi Galilea yepa caãna, bairi Samaria yepa macããna cʉ̃ã caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni ãnimasĩñuparã. Dios cʉ̃ carotirore bairo jeto caroaro áticõã ninucũñuparã. Tunu bairoa, nʉcʉ̃bʉgorique mena Diore ĩroayuparã. Bairo qũĩroari, Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori capããrã Jesucristore catʉ̃goʉsarã ãninemonucũñuparã. \s1 Curación de Eneas \p \v 32 Pedro pʉame catʉ̃goʉsari majãrẽ caĩñañesẽãʉ̃ ãnirĩ, Lida macã macããna cʉ̃ãrẽ ĩñaʉ ácʉ́ baiyupʉ. \v 33 Topʉ etaʉ, Eneas cawãmecʉcʉ jĩcã wãmo peti itia pẽnirõ cãnacã cʉ̃marĩ majũ cʉ̃goʉpʉna caámasĩẽcʉ̃, camapʉ cacũñaʉrẽ qũĩñañupʉ̃. \v 34 Bairo qũĩñarĩ, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Eneas, Jesucristo mʉ cariayecʉti ãnierẽ mʉ netõõgʉmi. Bairi, wãmʉnʉcãrĩ mʉ cacũñarõrẽ qũẽnoña. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Eneas pʉame jicoquei wãmʉnʉcãcoásúpʉ. \v 35 Nipetiro Lida macã macããna, aperã Sarón macã macããna cʉ̃ã ĩñañuparã catiri cʉ̃ cawãmʉnʉcãrĩjẽrẽ. Bairo cʉ̃ cabairo, caĩñaatana pʉame marĩ Quetiupaʉre cʉ̃ tʉ̃goʉsajʉ̃goyuparã. \s1 Resurrección de Dorcas \p \v 36 Ti yʉtea caãno ãñupõ jĩcãõ carõmio Jesucristore catʉ̃goʉsari majõco, Tabita cawãmecʉco, Jope cawãmecʉti macãpʉ. Griego yaye menarẽ Dorcas wãmecʉsupo. Cõ, Dorcas pʉame caroaro áticõã ninucũñupõ. Cabopacarãrẽ na jʉátinucũñupõ. \v 37 Ti yʉtea macãã rʉ̃mʉrĩ caãnoa riaye bocayupo cõ pʉame. Bairo riaye bocari yua, riacoásúpo. Bairo cõ cariaro bero yua, cõ rupaʉri ãnajẽrẽ cose yaparori, ti wii bui macã arʉapʉ cõ cũñuparã. \v 38 Jope na caĩrĩ macã pʉame Lida na caĩrĩ macã tʉpʉ ãñuparõ. Pedro pʉame mai Lida macãpʉ ãñupʉ̃. Bairi Jesucristore catʉ̃goʉsari majã topʉ Pedro cʉ̃ caãnierẽ tʉ̃gori yua, na mena macããna pʉgarã ʉ̃mʉarẽ na joyuparã Pedro tʉpʉ. “‘Ato Jopepʉ tãmurĩ cʉ̃ ápáro, miama’ cʉ̃ mʉjãã ĩgarã,” na ĩ joyuparã. \p \v 39 Bairo na caĩjoatana na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, Pedro pʉame na mena acoásúpʉ Jopepʉ. Cabero yua, topʉ cʉ̃ caetaro, cõ ãnacõ rupaʉrire na cacũata arʉapʉ cʉ̃ jʉ̃goásúparã Pedrore. To na caetaro, cawapearã rõmirĩ pʉame cõ ãnacõrẽ ĩñarĩ, bʉtioro cõ otiãmejoreyuparã. Tunu bairoa jutiirori, apeye jutiipãĩrĩ catiopʉ mai Dorcas cõ caqũẽnoñarĩqũẽrẽ Pedrore qũĩñorĩ otiyuparã. \p \v 40 Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, Pedro pʉame nipetirore na witi árotiyupʉ macãpʉ. Bairo átiri bero, cʉ̃ rʉpopaturi mena etanumurĩ jẽniñupʉ̃ Diopʉre. Jẽni yaparori bero yua, Dorcas ãnacõ pʉamerẽ ĩñarĩ, atore bairo cõ ĩñupʉ̃ Pedro: \p —¡Tabita, wãcãña! \p Bairo cʉ̃ caĩrõã, cõ ãnacõ pʉame ĩñapããñupõ. Ĩñapããrĩ yua, Pedrore qũĩñabocári wãmʉnumuñupõ cama buipʉ. \v 41 Bairo cõ cabairo, Pedro pʉame cõ wãmopʉ ñerĩ cõ tʉ̃gãwãmʉoñupʉ̃. Cabero yua, catʉ̃goʉsari majã, aperã cawapearã rõmirĩ cʉ̃ãrẽ na piijõjoyupʉ Pedro tunu. Pedro pʉame catio caãcõpʉ̃rẽ na ĩñoñupʉ̃ Dorcare yua. \v 42 Tie Pedro Jesucristo cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori cʉ̃ cacatiatajere nipetiro Jope macã macããna tʉ̃goyuparã. Tiere tʉ̃gori, capããrã tʉ̃goʉsayuparã marĩ Quetiupaʉre to macããna. \v 43 Pedro pʉame yua, capee rʉ̃mʉrĩ ãñupʉ̃ ti macãpʉre. Waibʉtoa aserire cabopori majõcʉ Simón cawãmecʉcʉ ya wiipʉ tuayupʉ Pedro. \c 10 \s1 Pedro y Cornelio \p \v 1 Cesarea macãpʉre ãñupʉ̃ jĩcãʉ̃ Cornelio cawãmecʉcʉ. Romano yaʉ, pajĩãrĩ majã poa Italiano cawãmecʉti poa quetiupaʉ capitán ãñupʉ̃. \v 2 Cʉ̃ pʉame caʉ̃mʉ cañuʉ ãñupʉ̃. Cʉ̃ pũnaa, bairi cʉ̃ nʉmo mena jĩcãrõ Diore qũĩroarã cʉ̃ basapeonucũñuparã. Tunu bairoa pairo dinerore na jõnucũñupʉ̃ judío majãrẽ, na jʉácʉ. Bairi tocãnacãnia Diore cʉ̃ jẽninucũñupʉ̃. \v 3 Bairi yua, jĩcã rʉ̃mʉ tres de la tarde caãno ñubueãcʉ̃ cʉ̃ caáto, qũẽguericarore bairo apeire qũĩñañupʉ̃: \p Caroaro majũ qũĩñañupʉ̃ ángel, Dios cʉ̃ cajoʉ cʉ̃ tʉpʉ cʉ̃ caetarore. Cʉ̃tʉ etari yua, ángel pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: “¡Cornelio!” \v 4 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, Cornelio pʉame qũĩñacõã maniásupʉ. Bairo qũĩñarĩ yua, uwimicʉ̃ã, atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ Cornelio: “Yʉ Quetiupaʉ, ¿ñerẽ yʉ caátore mʉ boyati?” Atore bairo qũĩñupʉ̃ ángel pʉame tunu: “Dios cʉ̃rẽ mʉ cajẽnirĩjẽrẽ tʉ̃goyami. Tunu bairoa cabopacarãrẽ mʉ cajʉátiere ĩñajesoyami. \v 5 Bairi mʉ mena macããna jĩcããrã ũnarẽ na árotiya. Na pʉame Simón, cʉ̃ã, tunu Pedro cawãmecʉcʉ, Jope macãpʉ caãcʉ̃rẽ na piirápáro. \v 6 Cʉ̃, Pedro pʉame, apei Simón cawãmecʉcʉ waibʉtoa aserire cabopori majõcʉ ria capairiya tʉ̃ni caãcʉ̃ ya wiipʉ niñami,” qũĩñupʉ̃ ángel Corneliore. \p \v 7 Cʉ̃rẽ cabʉsʉ ãniátacʉ ángel cʉ̃ caátó bero, cʉ̃ ʉ̃mʉa pʉgarã, apei jĩcãʉ̃ soldau cañuʉ canʉcʉ̃bʉgoʉ, petiro cʉ̃ caĩroaʉ mena, na piijoyupʉ Cornelio. \v 8 Bairo na piijori, nipetirije cʉ̃ caĩñaatajere na quetibʉjʉ yaparori bero, na joyupʉ yua Jope macãpʉ. \p \v 9 Cabusuri rʉ̃mʉ pasaribota majũ caãno ti macã tʉ̃ni maapʉ na caánutuátó, Pedro pʉame wii buipʉ wãmʉ ásúpʉ, Diore jẽniácʉ́. \v 10 Bairo jẽniãcʉ̃, Pedro pʉame queyari ʉgagamiñupʉ̃. Bairi cʉ̃ caʉgapeere na caqũẽnotoye, qũẽguericarore bairo apeye ũnierẽ ĩñañupʉ̃: \v 11 Cʉ̃ caĩñajoata, ʉmʉrecóo pããnʉcãcoasuparo. Bairo capããrõ yua, jutii asero capairi aserore bairo cabauri asero ruiasúparo. Ti asero pʉame baparicãnacãpaʉ jiyarica asero rocayoa ruiasúparo Pedro tʉpʉ. \v 12 Ti aseropʉ yosayuparã nipetiro waibʉtoa caãna cãrõ yepa macããna. Bairi nipetiro ãña ũna, aperã cawʉrã cʉ̃ã nipetiro ãñuparã ti asero buipʉre. \v 13 Pedro pʉame yua, atore bairo tʉ̃goyupʉ: “Pedro, wãmʉnʉcãña. Waibʉtoare pajĩãrĩ ʉgaya,” caĩbʉsʉocajorijere. \p \v 14 Bairo caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame atore bairo ĩñupʉ̃: “Yʉ Quetiupaʉ, yʉ ʉgaetigʉ. Ãnoa moena jãã, judío majã, jãã caʉgaena niñama.” \v 15 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, atore bairo bʉsʉrique qũĩnemoñuparõ tunu: “Caroarã Dios cʉ̃ caáticũrĩcãrãrẽ, ‘Moena niñama,’ ĩẽtĩcõãña.” \p \v 16 Itiani majũ ti aserore cʉ̃ áti ĩñoñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩñorõ bero yua, wãmʉcoásúparo ti asero tunu ʉmʉrecóopʉ. \v 17 Pedro pʉame ti asero cawãmʉátó bero, bʉtioro tʉ̃goñañupʉ̃. “¿Dope bairo ĩgaro to baiupari yʉ caĩñaataje?” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩtʉ̃goñaãno, Cornelio cʉ̃ cajoatana pʉame Simón waibʉtoa aserire caqũẽnorĩ majõcʉ ya wiire jẽniña macãñuparã. Bairo bairi cʉ̃ ya wii jope tʉpʉ etayuparã. \v 18 Bairo etarã yua, bʉsʉrique tutuaro mena, “¿Ati wii Simón Pedro cʉ̃ caãni wii to ãniñati?” ĩ jẽniñañuparã. \p \v 19 Pedro mai, cʉ̃ caĩñaatajere cʉ̃ catʉ̃goña ãninucũrõ, Espíritu Santo pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: “Caʉ̃mʉa itiarã mʉrẽ macãrã átiyama. \v 20 Wãmʉnʉcãrĩ ruiácʉ́ja na tʉpʉ. Yʉa, na yʉ joapʉ. Bairi caroaro mena na mʉ bocágʉ,” qũĩñupʉ̃ Espíritu Santo Pedrore. \p \v 21 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame ruiáti, na eta, atore bairo na ĩñupʉ̃ caʉ̃mʉarẽ: \p —Yʉa, yʉ ãniña mʉjãã camacãʉ̃. ¿Dope bairo átiraná mʉjãã baiati? \p \v 22 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñuparã: \p —Cornelio cawãmecʉcʉ soldaua quetiupaʉ capitán jãã joami. Cornelio pʉame cariape caácʉ niñami. Diore caĩroanucũʉ̃ niñami. Mʉ yarã judío majã cʉ̃ã Corneliore qũĩroari cʉ̃ bonucũñama. Bairi ángel pʉame atore bairo qũĩũpʉ̃ Corneliore: “Pedrore cʉ̃ piijorotiya. Mʉ ya wiipʉ cʉ̃ apáro. Bairo cʉ̃ caetaro, cʉ̃ caquetibʉjʉpeere tʉ̃gopeoya,” qũĩũpʉ̃ ángel Corneliore —qũĩñuparã cʉ̃ cajoricarã Pedrore. \p \v 23 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame cʉ̃ caãni wiire na jããrotiyupʉ. Ti ñamirẽ cʉ̃ mena tuayuparã. Cabusuri rʉ̃mʉ caãno acoásúpʉ Pedro na mena yua. Cʉ̃ mena bapacʉti ásúparã jĩcããrã Jope macã macããna Jesucristore catʉ̃goʉsarã cʉ̃ã. \p \v 24 Ti rʉ̃mʉ busuri rʉ̃mʉ etayuparã Cesarea macãpʉ. Cornelio pʉame jĩcããrã cʉ̃ yarã mena, bairi aperã cʉ̃ baparã majũ, cʉ̃ capiijoatana mena na coteyuparã Pedrojããrẽ. \v 25 Pedro ti wii cʉ̃ caetaro tʉ̃go, Cornelio pʉame cʉ̃ bocáʉ witiásúpʉ jopepʉ. Bairo qũĩñarĩ yua, rʉpopaturi mena etanumurĩ qũĩroayupʉ Cornelio Pedrore. \v 26 Bairo cʉ̃ caáto ĩña, cʉ̃ tʉ̃gãwãmʉorĩ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Pedro: \p —Yʉ cʉ̃ã, mʉrẽã bairo caãcʉ̃ yʉ ãniña. Bairi wãmʉnʉcãña. \p \v 27 Bairo qũĩrĩ, jãásupʉ Pedro Cornelio mena. Ti wii pupeapʉ etaʉ, na etayupʉ Pedro aperã capããrã camasã caetayuatanarẽ. \v 28 Topʉ na etari, atore bairo na ĩñupʉ̃ Pedro: \p —Jãã, judío majãrẽ, “Aperã mena bapacʉpericõãña. Na wiiripʉ áñesẽãẽtĩcõãña,” jãã ĩnucũñama jããrẽ cajʉ̃goñubueri majã. Merẽ mʉjãã masĩrã tiere. Bairo jãã, judío majã, jãã cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame atore bairo ñi quetibʉjʉami: “Caroarã Dios cʉ̃ caáticũrĩcãrãrẽ, ‘Moena niñama,’ ĩẽtĩcõãña nipetirore,” ñiami. \v 29 Bairi judío majõcʉ nimicʉ̃ã, jicoquei yʉre mʉjãã capiijoatajere tʉ̃gori yʉ atíapʉ. Bairi, ¿dope caátipaʉ ĩrã, yʉre mʉjãã piijoati? Yʉ masĩgaya tiere —na ĩñupʉ̃ Pedro. \p \v 30 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Cornelio pʉame Pedrore: \p —Baparicãnacã rʉ̃mʉ netõña ato yʉ wii ãcʉ̃, ati hora ũnoa ʉgarique betiri Diore yʉ cañubueãniatato bero. Bairo yʉ cajẽniãno yua, caãno tʉsaroa jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ asiyarije cajutii jãñaátacʉ yʉ tʉpʉ buiaetaamí. \v 31 Bairo buiaetari yua, atore bairo yʉ quetibʉjʉami: “Cornelio, Dios, cʉ̃rẽ mʉ cajẽnirĩjẽrẽ tʉ̃goyami. Tunu bairoa cabopacarãrẽ mʉ cajʉátiere ĩñajesoyami. \v 32 Bairi mʉ mena macããna jĩcããrãrẽ na piirotijoya Simón Pedro Jope cawãmecʉti macãpʉ caãcʉ̃rẽ. Cʉ̃, Simón Pedro pʉame, apei Simón waibʉtoa aserire caqũẽnorĩ majõcʉ capairiya ria tʉ̃nipʉ caãcʉ̃ ya wiipʉ niñami,” ñi quetibʉjʉami cʉ̃ pʉame. \v 33 Bairo yʉre caʉ̃mʉ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, jicoquei mʉrẽ yʉ macãrotijoapʉ. Bairi mʉ pʉame caroaro mena jãã tʉpʉre mʉ atíupa. Ãmerã yua, nipetiro Dios cʉ̃ caĩñajorore marĩ ãniña. Bairi atopʉ nipetiro neñarĩ mʉrẽ jãã coteapʉ, marĩ Quetiupaʉ mʉrẽ cʉ̃ caĩrotirijere tʉ̃gogarã —qũĩñupʉ̃ Cornelio Pedrore. \s1 Discurso de Pedro en casa de Cornelio \p \v 34 Bairo Cornelio cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, atore bairo na ĩ jʉ̃goyupʉ Pedro: \p —Ãmerẽ yʉ tʉ̃goña masĩña yua. Marĩ tocãnacãʉ̃pʉrea judío majã, bairi judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ marĩ mai ĩñañami Dios. \v 35 Dios ʉseanirĩqũẽ mena ĩñañami tocãnacã poa macããna camasã cʉ̃rẽ caroaro caĩroarãrẽ, caroa macããjẽrẽ caátiãnarẽ. \v 36 Mai, Dios pʉame Israel poa macããnarẽ na quetibʉjʉyupi, Jesucristo jʉ̃gori caroa macããjẽ quetire tʉ̃gori caroaro na ãnimasĩõ joroque ĩ. “Cʉ̃, Jesucristo camasã nipetiro Quetiupaʉ nigʉmi,” ĩcũñupĩ Dios. \v 37 Mʉjãã, merẽ mʉjãã masĩrã judío majã jãã caãni yepapʉ cabairiquere. Juan camasãrẽ quetibʉjʉri cʉ̃ cabautizaro beropʉ Jesús pʉame caroa quetire quetibʉjʉ jʉ̃gowĩ Galilea yepapʉ. \v 38 Dios pʉame cʉ̃, Jesús Nazaret macããcʉ̃rẽ catutuaʉ, ñe ũnie Espíritu Santo cʉ̃ masĩõrĩjẽ carʉsaecʉ majũ cʉ̃ ásupi. Merẽ mʉjãã masĩrã tiere. Bairi Jesús pʉame caroa wãmerẽ átiñesẽãwĩ. Tunu bairoa wãtĩ cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori camasã roro cabairãrẽ na catiowĩ Jesús. Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori tore bairo átimasĩwĩ Jesús. \p \v 39 “Bairi jãã nipetirije Jesús Jerusalén, bairi Judea yepapʉ cʉ̃ caátajere caĩñarĩcãrã jãã ãniña. Bairo cʉ̃ cabueñesẽãrõ bero yua, cʉ̃ pajĩãrocawã. Yucʉpãĩpʉ cʉ̃ papuaturocawã, cʉ̃, Jesure yua. \v 40 Bairo cʉ̃ na caátirocamiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame itia rʉ̃mʉ bero tunu cʉ̃ catioyupi. Bairo cʉ̃ cacatioro bero, Jesús pʉame jãã tʉpʉ buiaetawĩ tunu. \v 41 Baipʉa, nipetiro camasãrẽ na buia ĩñoemi. Jãã jetore buiaetawĩ, Dios, ‘Yʉ macʉ̃ cʉ̃ caquetibʉjʉrijere caquetibʉjʉnetõparã,’ cʉ̃ caĩweyoricarã jetore. Bairo Jesús tunu cʉ̃ cacatiro bero, cʉ̃ mena ʉga, eti, jãã ápʉ. Cʉ̃rẽ caĩñarĩcãrã jãã ãniña. \v 42 Cʉ̃, Jesua, jãã quetibʉjʉ rotijowĩ camasãrẽ, cʉ̃ pacʉ Dios pʉame ãme cacatirã, aperã cariaricarã cʉ̃ãrẽ caĩñabesei majũ cʉ̃ cʉ̃ cacũrĩjẽrẽ na masĩáto ĩ. \v 43 Merẽ nipetiro profeta majã ãnana Jesús cʉ̃ cabaipeere quetibʉjʉ cũñañupã. Bairi Jesure noa ũna cariape catʉ̃goʉsari majã pʉame Jesús jʉ̃gori ñe ũnie carorije cacʉ̃goenarẽ bairo na catuapeere quetibʉjʉ cũñañupã profeta majã ãnana,” na ĩñupʉ̃ Pedro Corneliojããrẽ. \s1 Los no judíos reciben el Espíritu Santo \p \v 44 Mai, Pedro narẽ cʉ̃ cabʉsʉrecomacãcʉtoa, Espíritu Santo pʉame, Pedro cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gorã nipetirore na etayupʉ. \v 45 Bairi yua, judío majãrẽ bairo caãna catʉ̃goʉsari majã Pedro mena caatíatana pʉame tʉ̃gocõã maniásuparã, Espíritu Santo aperã judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ cʉ̃ cajããmasĩrĩjẽrẽ ĩñarĩ yua. \v 46 Bairo Espíritu Santo na cʉ̃ cajããrõ yua, na pʉame apeye bʉsʉriquere na cabʉsʉro tʉ̃goyuparã. Tunu bairoa Diore qũĩroari, cʉ̃ na cabasapeorije cʉ̃ãrẽ tʉ̃goyuparã. \v 47 Bairi yua, Pedro pʉame atore bairo cʉ̃ mena macããnarẽ na ĩñupʉ̃: \p —Dios, Espíritu Santo, cʉ̃ Yeri majũrẽ na joyami ãnoa cʉ̃ãrẽ, marĩ judío majãrẽ cʉ̃ cajoricarorea bairo. Bairi, “Na bautizaeticõã rotiya ãnoarẽ,” marĩ ĩ masĩẽtĩña Espíritu Santore na cacʉ̃goro jʉ̃gori —na ĩñupʉ̃ cʉ̃ baparãrẽ Pedro. \p \v 48 Bairi yua, na bautiza rotiyupʉ Jesucristo wãme mena. Bairo na caáto bero yua, Pedrore cʉ̃ tuarotiyuparã Corneliojãã pʉame nocãnacã rʉ̃mʉ ũno na tʉre. \c 11 \s1 Informe de Pedro a la iglesia de Jerusalén \p \v 1 Cabero apóstolea majã, aperã catʉ̃goʉsari majã Judea yepa macããna queti tʉ̃goyuparã judío majã caãmerã cʉ̃ã Dios yaye quetire na catʉ̃goʉsarijere. \v 2 Tiere caqueti tʉ̃goatana ãnirĩ yua, Pedro Jerusalẽpʉ cʉ̃ caetaro, jĩcããrã judío majã catʉ̃goʉsari majã pʉame cʉ̃ bʉsʉpaicoteyuparã. \v 3 Bairi atore bairo qũĩñuparã Pedrore: \p —¿Dopẽĩ judío majã mee na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, na bapacʉti, na mena ʉga, mʉ áti ñesẽãati? —qũĩñuparã. \p \v 4 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, Pedro pʉame nipetirije cajʉ̃goyepʉ cʉ̃ cabaiñesẽãrĩqũẽrẽ na quetibʉjʉyupʉ. Atore bairo na ĩñupʉ̃: \p \v 5 —Yʉ pʉame Jope cawãmecʉti macãpʉ yʉ ãmʉ. Bairo topʉ ãcʉ̃, yʉ cañubuetoye, qũẽguericarore bairo apeye ũnierẽ ñiñawʉ̃. Bairo yʉ caĩñarõ, capairi asero jutii aserore bairo cabauri asero ruiapʉ́. Ti asero pʉame baparicãnacãpaʉ jiyarica asero ʉmʉrecóopʉi rocayoaruiapʉ́ yʉ tʉpʉ. \v 6 Yʉ pʉame ti aserore, “¿Ñe ũnie to ãniñati?” ĩrĩ, ti aserore caroaro ñiñabesewʉ. Bairo yʉ caĩñarõ, ti aseropʉ yosawã waibʉtoa ati yepa macããna. Bairi waibʉtoa cauwarã, bairi ãña ũna, bairi aperã cawʉrã cʉ̃ã ãma ti asero buipʉre. \v 7 Bairo yʉ caĩñaãno, bʉsʉrique atore bairo caĩrĩjẽrẽ yʉ tʉ̃gowʉ: “Pedro, wãmʉnʉcãña. Waibʉtoare pajĩãrĩ ʉgaya,” caĩbʉsʉocajorijere yʉ tʉ̃gowʉ. \v 8 Bairo caĩrõ tʉ̃gori, atore bairo ñiwʉ̃: “Yʉ Quetiupaʉ, yʉ ʉgaetigʉ. Di rʉ̃mʉ ũno ãnoa, moena jãã judío majã jãã caʉgaenarẽ yʉ ʉgañaẽtĩña.” \v 9 Bairo yʉ caĩrõ bero, bʉsʉrique ʉmʉrecóopʉ cabʉsʉocajorije atore bairo ñinemowʉ̃ tunu: “Caroarã Dios cʉ̃ caáticũrĩcãrãrẽ, ‘Moena niñama,’ ĩẽtĩcõãña.” \v 10 Itiani majũ ti aserore yʉ áti ĩñowĩ. Bairo yʉ cʉ̃ caĩñorõ bero yua, wãmʉcoápʉ́ ti asero tunu ʉmʉrecóopʉ. \v 11 Bairi ti asero cawãmʉátó beroa, Cesarea macãpʉ̃ĩ yʉre na camacãrotijoatana itiarã caʉ̃mʉa jãã caãni wiipʉre etayupa. \v 12 Bairi Espíritu Santo pʉame, “Na, judío majã mee na caãnoi na mena bapacʉtigaetimicʉ̃ã, ácʉ́ja na mena,” ñiwĩ. Bairo cʉ̃ caĩrõĩ na mena yʉ ápʉ́. Yʉ mena ámá ãnoa marĩ yarã jĩcã wãmo peti jĩcã pẽnirõ cãnacãʉ̃ topʉre. Jãã nipetiro capiijoatacʉ ya wiire jãã jããwʉ̃. \v 13 Topʉ jãã caetaro, cʉ̃ wii ãcʉ̃, cʉ̃ caĩñaatajere jãã quetibʉjʉwĩ. Atore bairo jãã ĩ quetibʉjʉwĩ cʉ̃ pʉame: “Jĩcãʉ̃ ángel yʉtʉ buiaetanʉcãrĩ, atore bairo ñiwĩ: ‘Mʉ mena macããna jĩcããrãrẽ na piirotijoya Simón Pedro Jope cawãmecʉti macãpʉ caãcʉ̃rẽ. \v 14 Cʉ̃, Pedro pʉame, mʉ, mʉ ya wii macããna mena mʉ canetõpeere mʉ quetibʉjʉgʉmi,’ ñiwĩ caʉ̃mʉ,” ñi quetibʉjʉwĩ to Cesarea macããcʉ̃ pʉame. \v 15 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉro bero, yʉ pʉame to caneñarãrẽ na yʉ quetibʉjʉ jʉ̃gowʉ caroa quetire. Bairo narẽ yʉ caquetibʉjʉtoyea, Espíritu Santo pʉame na etawĩ marĩ judío majãrẽ cʉ̃ caetajʉ̃goricarorea bairo. \v 16 Bairo Espíritu Santo cʉ̃ cabairijere ĩñarĩ yua, marĩ Quetiupaʉ atore bairo cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ yʉ tʉ̃goñabocáwʉ: “Juan ãnacʉ̃ pʉame mʉjããrẽ oco mena bautizawĩ. Bairo oco mena cʉ̃ cabautizarique caãnimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pacʉ pʉame ãme berore mʉjããrẽ Espíritu Santo mena bautizagʉmi. Cʉ̃ Yeri majũrẽ mʉjãã jogʉmi,” cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ yʉ tʉ̃goñabocáwʉ. \v 17 Torecʉ, judío majã na caãmerĩmiatacʉ̃ãrẽ, na jowĩ Dios Espíritu Santo, cʉ̃ Yeri majũrẽ. Marĩ judío majã Jesucristo marĩ Quetiupaʉre catʉ̃goʉsarãrẽ cʉ̃ cajoricarorea bairo na jowĩ na cʉ̃ãrẽ. Bairo na cʉ̃ caátibojarore ĩñarĩ, “Dope bairo na mena yʉ bapacʉperigʉ,” ñimasĩẽpʉ̃. Dios yʉ cʉ̃ carotirore yʉ baibotiomasĩẽpʉ̃ —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Pedro to Jerusalén macããna catʉ̃goʉsari majãrẽ. \p \v 18 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, Jerusalén macããna catʉ̃goʉsari majã pʉame Pedrore nemojãñurõ cʉ̃ bʉsʉpaimasĩẽsuparã. Bairo bʉsʉpaimasĩẽtĩrĩ yua, atore bairo Diore qũĩ basapeoyuparã: \p —¡Na, judío majã na caãmerĩmiatacʉ̃ãrẽ, roro na caátajere jãnarĩ, tunu cʉ̃ yaye quetire na catʉ̃goʉsaparo ũnoa ãno baiya, na cʉ̃ã yeri capetietopʉ na ãnio joroque ĩrã! —qũĩ basapeoyuparã Diore. \s1 La iglesia de Antioquía \p \v 19 Esteban ãnacʉ̃rẽ na capajĩãrocaro bero, Jesús bʉsʉriquere catʉ̃goʉsari majãrẽ roro popiye na baio joroque na ásúparã. Bairo na caáto jʉ̃gori, jĩcããrã Fenicia yepapʉ rutiásúparã. Aperã Chipre yucʉ poapʉ rutiásúparã. Aperã Atioquía macãpʉ ásúparã. Bairo caábataricarã topʉ ãna, judío majã jetore caroa quetire na quetibʉjʉyuparã. Aperã judío majã caãmerã pʉamerẽ na quetibʉjʉesuparã. \v 20 Bairo judío majã caãmerãrẽ na caquetibʉjʉetimiatacʉ̃ãrẽ, jĩcããrã catʉ̃goʉsari majã, Chipre, bairi Cirene macããrĩpʉ caatíatana pʉame Antioquía macãrẽ etarã, caroa quetire na quetibʉjʉyuparã judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ, Jesús, marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ cabairiquere. \v 21 Na, caquetibʉjʉri majã pʉame marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ catutuarije mena quetibʉjʉyuparã. Bairi capããrã camasã tirʉ̃mʉpʉ macããjẽ na caĩroariquere jãnarĩ, marĩ Quetiupaʉ pʉamerẽ qũĩroajʉ̃goyuparã. \p \v 22 Jerusalén macã macããna ñubueri majã pʉame tie quetire tʉ̃gori, Bernabé cawãmecʉcʉre qũĩñarotijoyuparã Antioquía macãpʉ. \v 23 Bairo na cajoatacʉ ti macãpʉ etaʉ, Bernabé pʉame Dios narẽ caroaro cʉ̃ caátiere ĩñarĩ bʉtioro ʉseaniñupʉ̃. Bairi atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ Bernabé: “Nipetiro caroa yericʉtaje mena marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caborore bairo ása,” na ĩñupʉ̃ Bernabé, Antioquía macããna catʉ̃goʉsari majãrẽ. \v 24 Bernabé pʉame mai, caʉ̃mʉ cañuʉ ãñupʉ̃, ñe ũnie Espíritu Santo cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ carʉsaecʉ. Tunu bairoa caroaro Dios mena catʉ̃goñatutuaʉ majũ ãñupʉ̃. Bairi cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, capããrã camasã marĩ Quetiupaʉre tʉ̃goʉsayuparã. \p \v 25 Cabero yua, Bernabé pʉame Tarso macãpʉ acoásúpʉ, Saulore cʉ̃ macãʉ̃ ácʉ́. \v 26 Bairo topʉ cʉ̃ etari bero, Saulore cʉ̃ jʉ̃goasúpʉ tunu Antioquía macãpʉa. Bairo Antioquíapʉ etari, to macããna catʉ̃goʉsari majã mena jĩcã cʉ̃ma majũ caroaro ãñuparã. To ãna, Bernabéjãã capããrã majũ camasãrẽ na bueãñuparã caroa quetire. Antioquía macãĩ Jesucristore catʉ̃goʉsari majãrẽ cristianos na ĩ wãmetijʉ̃goyuparã. \p \v 27 Ti yʉteapʉre profeta majã jĩcããrã Jerusalén macãĩ ásúparã Atioquía macãpʉ. \v 28 Bairi, etari bero, na mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃, Agabo cawãmecʉcʉ wãmʉnʉcãrĩ Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori atore bairo na ĩñupʉ̃ Atioquía macããnarẽ: “Ati yepa nipetiropʉre aʉariarique etagaro,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Agabo. Tie cʉ̃ caĩquetibʉjʉrique baiyuparo yua, emperador romano Claudio cawãmecʉcʉ quetiupaʉ cʉ̃ caãni yʉtea majũ. \v 29 Bairo Agabo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori Antioquía macããna catʉ̃goʉsari majã pʉame na cacʉ̃gorije mena Judea yepa macããna catʉ̃goʉsari majãrẽ na caborore bairo na jʉátigayuparã. Na cajʉátimasĩrõ cãrõ, na cacʉ̃gorijere na jogayuparã Judea yepa macããna catʉ̃goʉsari majãrẽ. \v 30 Bairi na caĩrõrẽ bairo ásuparã yua. Bernabé, apei Saulojãã mena joyuparã dinero na caneñoatajere. “Judea yepa ñubueri majãrẽ cajʉ̃gobuerã cabʉtoa pʉame, cabopacarãrẽ na batoáto tie dinerore,” ĩrã, na joyuparã. \c 12 \s1 Muerte de Santiago y encarcelamiento de Pedro \p \v 1 Ti yʉteare quetiupaʉ Herodes pʉame jĩcããrã catʉ̃goʉsari majãrẽ roro popiye na baio joroque na átijʉ̃goyupʉ. \v 2 Bairi Santiago cawãmecʉcʉ, Juan jʉ̃gocʉre jarericapãĩ mena cʉ̃ pajure rocarotiyupʉ Herodes. \v 3 Bairo cʉ̃ caátirotirijere ĩñarĩ, judío majã Jesure catʉ̃goʉsaena pʉame ʉseaniñuparã. Bairo na caʉseanirõĩ, Pedro cʉ̃ãrẽ ñerotiyupʉ Herodes, judío majã nemojãñurõ ʉseanigarãma, ĩ. Cʉ̃, Herodes pʉame pããrẽ cawauarije asuena na caʉgari bose rʉ̃mʉ Pascua caãno bairo na átirotiyupʉ Pedrojããrẽ. \v 4 Bairo Pedrore cʉ̃ ñerĩ bero, preso jorica wiipʉ cʉ̃ jorotiyupʉ yua Herodes. Bairo topʉ cʉ̃ jori yua, soldaua baparicãnacã poa majũ, jĩcã poare baparicãnacãʉ̃ jeto caãna soldauare na ĩñacote rotiyupʉ Herodes. Mai, Herodes pʉame atore bairo ĩ tʉ̃goñañupʉ̃: “Pascua bose rʉ̃mʉ canetõrõ beropʉ camasã na caĩñarõ Pedro cʉ̃ caátiere yʉ besegʉ,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. \v 5 Bairi Pedro preso jorica wiipʉ caroaro ĩñacotericʉ ãñupʉ̃. Topʉ Pedro cʉ̃ caãnitoye, ñubueri majã pʉame tʉ̃goñatutuarique mena cʉ̃ jẽniboja ãñuparã Diopʉre. \s1 Dios libra de la cárcel a Pedro \p \v 6 Camasã nipetiro na caĩñarõ, Pedro cʉ̃ caátiere Herodes cʉ̃ caĩñabesepa rʉ̃mʉ caetapa ñamirẽ Pedro pʉame pʉgarã soldaua watoapʉ cãnicũñañupʉ̃. Cʉ̃ wãmorĩ pʉga nʉgõãpʉa soldaua wãmorĩpʉ cadena mena jiyaturicʉ cũñañupʉ̃. Tunu bairoa ti wii jope cʉ̃ãrẽ aperã soldaua ĩñacoteri majã ãñuparã. \v 7 Bairi yua, caãno tʉsaroa marĩ Quetiupaʉtʉ macããcʉ̃ ángel pʉame buiaetayupʉ. Bairo cʉ̃ cabuiaetaro, ti arʉa preso jorica arʉa pʉame busujiracoasuparo. Ángel yua, Pedro cʉ̃ cacãnicũñarõpʉ cʉ̃ pãñawãcõñupʉ̃. Bairo cʉ̃ átiwacõõrĩ, atore bairo qũĩñupʉ̃: “¡Wãmʉnʉcãña merẽ!” Bairo ángel cʉ̃ caĩrĩjẽ mena cadena Pedro wãmorĩpʉ jiyaturique caãnimiataje pʉame wetiñacoasuparo. \v 8 Tunu qũĩnemoñupʉ̃ ángel Pedrore: “Mʉ jutirore jãñaña, mʉ rʉpo jutii cʉ̃ãrẽ pea ása,” qũĩñupʉ̃. Bairo cʉ̃ caĩrõ, Pedro cʉ̃ã cʉ̃ caĩrõrẽ bairo ásupʉ. Qũĩnemoñupʉ̃ tunu ángel: “Mʉ jutiro cabui macããtõrẽ jãña átiri yʉ bero ʉsaya,” qũĩñupʉ̃. \p \v 9 Bairo ángel cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, cʉ̃ bero ʉsawitiásúpʉ Pedro. “¿Cariape to baimicʉti? o ¿ángel mee cʉ̃ caátie to ãnicʉti, qũẽguericarore bairo ĩñaʉ yʉ baicʉti?” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃ Pedro. \v 10 Bairo cʉ̃ caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, cacoteri majã soldaua caãnijʉ̃gorãrẽ na netõñuparã. Narẽ netõá, aperã soldaua cacoterã cʉ̃ãrẽ na netõñuparã tunu. Bairi yua witieta, jope, ãpõã mena na caqũẽnorĩcã jope na caetaro, ti jope pʉame to majũã pããcoasuparo. Bairo capãrõ, witicoásúparã preso jorica wiire yua. Bairo witiáti bero, yoajãñurõ cʉ̃ jʉ̃goa yasiweyocoásúpʉ ángel pʉame yua. \p \v 11 Tocãrõpʉ Pedro tʉ̃goñamasĩñupʉ̃ ángel cʉ̃rẽ cʉ̃ caátiere. Bairo tʉ̃goñamasĩrĩ yua, atore bairo ĩñupʉ̃: “Ãmerẽ yʉ masĩña yua, cariape yʉ Quetiupaʉ cʉ̃tʉ macããcʉ̃ ángel majũrẽ cʉ̃ netõõrotijoupi, yʉre Herodes roro cʉ̃ caátibujiopeere. Tunu bairoa judío majã yʉre roro na caátigarijere na áperio joroque ĩ, cʉ̃ joupi cʉ̃tʉ macããcʉ̃ ángel majũrẽ,” ĩ tʉ̃goñamasĩñupʉ̃ Pedro. \p \v 12 Bairo ĩ tʉ̃goñamasĩrĩ bero, acoásúpʉ Pedro, Juan apeyera Marcos cawãmecʉcʉ paco María ya wiipʉ. Ti wiipʉ capããrã camasã neñarĩ Diopʉre cʉ̃ jẽnibojarã ásuparã Pedrore. \v 13 Ti wii etajʉ̃gorica jopepʉ etari piiyupʉ Pedro. Bairo cʉ̃ capiirijere tʉ̃gori, Rode cawãmecʉco pʉame, “¿Noa ũna na ãnicʉti?” ĩõ ĩñao ásúpo. \v 14 Baiopʉa, jõpʉ̃ã Pedro bʉsʉriquere tʉ̃gomasĩrĩ, bʉtioro majũ ʉseaniñupõ. Bairo caʉseanio ãnirĩ yua, Pedrore cʉ̃ pããjõrĩ mee, Diore cajẽniãnatʉ pʉamerẽ atʉcõãjãásúpo, na quetibʉjʉo ácó. Topʉ na etari, “¡Pedro jopepʉ niñami!” na ĩñupõ. \v 15 Bairo cõ caĩrõ, cañubuerã pʉame bairo cõ boca ĩñuparã: \p —¡Bairi ĩcõ miña! Ĩmecʉ̃õ miña —cõ ĩñuparã. \p Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, cõ pʉame, “¡Bairicõõ mee mʉjããrẽ ñiña! ¡Cʉ̃ã niroyaami!” na ĩmiñupõ. \p Bairo cõ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo ĩnemoñuparã na pʉame tunu: \p —Pedro mee ãcʉ̃mi. ¡Cʉ̃ wãtĩ pʉame ãcʉ̃mi! —ĩñuparã. \p \v 16 Bairo na caĩãnitoye, jopepʉ piinemocõãñupʉ̃ Pedro pʉame mai. Bairo cʉ̃ capiiãnoi yua, cʉ̃ pããjõñuparã Pedrore. Cʉ̃ pããjõrĩ, qũĩña acʉacoasuparã Pedrore, María ya wii caãniatana pʉame yua. \v 17 Pedro pʉame cʉ̃ wãmorĩrẽ ñumʉgõrĩ na bʉsʉjãnarotiyupʉ. Bairo na ĩ jãnaorĩ, ángel preso jorica wiipʉ caãcʉ̃rẽ cʉ̃ cʉ̃ cawiyoataje nipetirijere na quetibʉjʉyupʉ. Tiere na quetibʉjʉ yaparo, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ Pedro tunu: \p —Atie yʉ cabaiataje nipetirijere cʉ̃ mʉjãã quetibʉjʉwa Santiagore. Tunu bairoa na mʉjãã ĩwã marĩ yarã catʉ̃goʉsarã cʉ̃ãrẽ —na ĩñupʉ̃ Pedro yua, ti ñamirẽ María wiipʉ caneñaátanarẽ. \p Bairo na ĩ yaparori bero, witi acoásúpʉ apepaʉpʉ Pedro. \p \v 18 Ti ñami cabusuri rʉ̃mʉrẽ mawijioroa na baicõãñuparõ yua ĩñacoteri majã soldauare. Bairi, “¡Dope cʉ̃ baiupari Pedro!” ãmeo ĩñuparã soldaua pʉame na majũ. Bairo ĩrĩ, bʉtioro tʉ̃goñarĩqũẽ paiyuparã. \v 19 Pedro cʉ̃ camanierẽ queti tʉ̃go, Herodes pʉame Pedrore na macããrotimiñupʉ̃ tunu. Na, soldaua pʉame cʉ̃ bócaesuparã. Torecʉ, Herodes pʉame caĩñacotemasĩẽna na caãnoi, Pedrore cacotemiatanarẽ na pajĩãre rotiyupʉ yua. Bairo átirotiri bero, Judea yepare witiri, Cesarea macãpʉ ãniásúpʉ. \s1 La muerte de Herodes \p \v 20 Mai, Herodes pʉame Tiro, bairi Sidón macãã macããna mena asiajãñuñupʉ̃. Bairo asiari, cʉ̃ ya yepa macããjẽ ʉgariquere na jorotiesupʉ. Bairi na pʉame cʉ̃ mena ãmeo bʉsʉqũẽnogarã, jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ, “Cʉ̃tʉ marĩ bʉsʉrároa,” ĩ tʉ̃goñañuparã. Bairi Blasto cawãmecʉcʉ, Herodes roca carotimasĩ caãnimajũʉ̃rẽ, “Jããrẽ mʉ jʉbʉsʉbojagʉ,” qũĩñuparã. \v 21 Bairo na caĩatacʉ cʉ̃ cabʉsʉroi, Herodes pʉame, “Jaʉ, ti rʉ̃mʉ majũ na mena yʉ bʉsʉgʉ,” qũĩ cũñupʉ̃. Bairi ti rʉ̃mʉ caetaro ĩña, jutii caĩñabeseri majã na cajãñarĩjẽ ũnierẽ jãñarĩ, quetiuparã na caruiropʉ ruiyupʉ. Bairo rui yaparo yua, Tiro, Sidón macããna caetaátanarẽ na bʉsʉjʉ̃goyupʉ. \v 22 Bairo cʉ̃ cabʉsʉrijere tʉ̃gori, camasã pʉame awajari atore bairo ĩñuparã: “¡Ãni, marĩrẽ cariape caquetibʉjʉ, marĩ ũcʉ̃ camasocʉ mee, jʉ̃gũẽ ũcʉ̃ ãcʉ̃mi!” qũĩñuparã Herodere. \v 23 Bairo na cʉ̃ caĩãno, tocãrõã yua, ángel marĩ Quetiupaʉtʉ macããcʉ̃ pʉame Herodere cʉ̃ riañao joroque ásupʉ, “Dios jĩcãʉ̃ã niñami marĩ caĩroapaʉ,” cʉ̃ caĩẽtĩẽ wapa. Cabero yua, cʉ̃rẽ becoa ʉgarocacõãñuparã. \p \v 24 Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, nipetiropʉ Dios yaye quetire tʉ̃gopeticoasuparã Jesucristore catʉ̃goʉsari majã na caquetibʉjʉnetõrõ jʉ̃gori. \p \v 25 Bernabé, bairi Saulo narẽ na caátirotijoatajere áti yaparori bero, Jerusalén caãniatana tunucoásúparã Antioquíapʉ tunu. Na mena Juan, apeyera Marcos cawãmecʉcʉre cʉ̃ piiásúparã. \c 13 \s1 Bernabé y Saulo comienzan su trabajo misionero \p \v 1 Antioquía macããna ñubueri majã menarẽ ãñuparã profeta majã, aperã cajʉ̃gobueri majã cʉ̃ã. Ato cãnacãʉ̃ ãñuparã na pʉame: Bernabé, bairi Simón, ape wãmerã Cañii, bairi Lucio Cirene macããcʉ̃, bairi Manaén, Herodes Galilea yepa quetiupaʉ mena cabʉtiricʉ, bairi apei Saulo ãñuparã topʉre. \v 2 Bairi yua, to macããna pʉame jĩcã rʉ̃mʉ ʉgarique betiri marĩ Quetiupaʉre na cajẽnirõ, Espíritu Santo pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃: “Bernabé, bairi Saulo mena aperãrẽ caquetibʉjʉparã na yʉ boya. Bairi na árotiya narẽ, na yʉ caátirotirijere na átio joroque ĩrã,” na ĩñupʉ̃ Espíritu Santo caneñarãrẽ. \p \v 3 Bairo cʉ̃ caĩrõ, ʉgarique betiri Diore jẽni yaparori bero, na wãmorĩrẽ Bernabé apei Saulo rʉpoa bui ñigãpeori, “Caroare cʉ̃ joáto mʉjããrẽ Dios,” na ĩ joyuparã yua. \s1 Los apóstoles en Chipre \p \v 4 Bairo Espíritu Santo cʉ̃ caĩjoatana Bernabé, apei Saulojãã pʉame Seleucia cawãmecʉti macã pʉamerẽ ásúparã. Ti macã etari bero, cũmua mena ásúparã Chipre yucʉ poapʉ. \v 5 Topʉ Salamina cawãmecʉti macãrẽ etarã, judío majã na cañubueri wiiripʉ Dios yaye caroa quetire quetibʉjʉ jʉ̃goyuparã Saulojãã camasãrẽ. Mai, Juan cʉ̃ã na mena ásúpʉ, narẽ cajʉátiri majõcʉre bairo. \p \v 6 Ti yucʉ poa macããnarẽ quetibʉjʉ ãmejore peyocõãñuparã. Bairo quetibʉjʉ ãmejore peyori bero, Pafos cawãmecʉti macãrẽ etayuparã. Ti macãpʉ judío majõcʉ cũmu carorijere camasĩ “Barjesús” griego yaye mena Elimas cawãmecʉcʉre cʉ̃ etayuparã. Mai, cʉ̃ pʉame caĩtopai ãñupʉ̃. “Yʉa, Dios cʉ̃ caquetibʉjʉrotiro jʉ̃gori mʉjãã yʉ quetibʉjʉya,” na ĩtoyupʉ cʉ̃ pʉame camasãrẽ. \v 7 Barjesús pʉame to macããcʉ̃ quetiupaʉ Sergio Paulo cawãmecʉcʉ mena ãñupʉ̃. Cʉ̃, quetiupaʉ pʉame caʉ̃mʉ caroaro catʉ̃goñamasĩ ãñupʉ̃. Bairi Bernabé apei Saulo menarẽ cʉ̃tʉ na piijorotiyupʉ, na caquetibʉjʉrije Dios yaye caroa quetire tʉ̃gogʉ. \v 8 Bairo cʉ̃ catʉ̃gogaro, Elimas, carorijere camasĩ pʉame, Quetiupaʉ Sergio tie quetire tʉ̃goʉsaremi ĩ, bʉsʉ ẽñotagamiñupʉ̃. \v 9 Bairo cʉ̃ catʉ̃goñarĩjẽ masĩrĩ, Saulo ape wãmerã Pablo cawãmecʉcʉ pʉame Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ carʉsaecʉ ãnirĩ Elimarẽ caroaro qũĩñacõãñupʉ̃. \v 10 Bairo qũĩñarĩ yua, atore bairo qũĩñupʉ̃ Pablo: \p —¡Mʉ, caĩtopai, cañuecʉ̃, wãtĩ macʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃, caroa macããjẽ nipetirijere capesucʉcʉ majũ mʉ ãniña! ¿Dopẽĩ Dios cariape cʉ̃ caquetibʉjʉrijere ricaati mʉ átigayati? \v 11 Bairi ãmerẽ popiye mʉ baio joroque mʉ átigʉmi jãã Quetiupaʉ Dios. Mʉ caapee ĩñaecʉ̃, jĩcã yʉtea mai, muipʉ cʉ̃ cabusurijere to ĩñaetĩõ joroque mʉ átigʉmi —qũĩñupʉ̃ Pablo Elimarẽ. \p Bairo Pablo cʉ̃ caĩrĩjẽ mena jicoquei Elimas pʉame canaitĩãrõpʉ nucũʉ̃rẽ bairo baicoasupʉ. Bairi yua, jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃rẽ wãmo mena catʉ̃gãápáʉre macãñupʉ̃, caapee caĩñaecʉ̃ ãnirĩ. \v 12 Bairo Elimas cʉ̃ cabairijere ĩñarĩ quetiupaʉ Sergio Paulo pʉame tʉ̃goʉsajʉ̃goyupʉ. Marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ cabairique quetire Pablojãã na caquetibʉjʉro pʉgani cãrõ tʉ̃gocõã maniásupʉ Sergio Paulo. \s1 Pablo y Bernabé en Antioquía de Pisidia \p \v 13 Cabero Pablo, cʉ̃ bapa mena Pafos macãĩ ásúparã cũmua mena Perge cawãmecʉti macãpʉ. Ti macã Perge pʉame Panfilia yepapʉ ãñuparõ. Topʉ na caátó, Juan pʉame na tunuweyocoásúpʉ Jerusalén macãpʉ tunu. \v 14 Topʉ etari bero, Pisidia yepa macãã macã Antioquíapʉ etayuparã. Ti macã ãna, yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãno to macã wii ñubuerica wiipʉ jãátiruiyuparã. \v 15 Ñubuerica wii quetiuparã pʉame Moisés ãnacʉ̃ camasã na caátipeere cʉ̃ caquetibʉjʉwoacũrĩqũẽrẽ, bairi profeta majã ãnana na caquetibʉjʉwoatucũñarĩcã tutirire bue yaparori bero, atore bairo na ĩñuparã Pablojããrẽ: \p —Jãã yarãrẽ bairo caãna, tʉ̃goña yeri ñurĩcã wãme ũnierẽ marĩ mena caneñarãrẽ na mʉjãã cabʉsʉgaata, ĩña ãmea —na ĩñuparã. \p \v 16 Bairo na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, Pablo pʉame wãmʉnʉcã, cʉ̃ wãmorĩrẽ ñumʉgõrĩ camasãrẽ na bʉsʉjãnaroti yaparori, atore bairo na ĩ jʉ̃goyupʉ: \p —Mʉjãã israelita majã, bairi mʉjãã ape yepaa macããna Diore caĩroari majã cʉ̃ã tʉ̃gopeoya mʉjããrẽ yʉ caĩpeere. \v 17 Marĩ Israel poa macããna Quetiupaʉ Dios pʉame marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ cʉ̃ yarã caãniparãrẽ na ĩñabeseyayupi. Bairo na ĩñabeseri, capããrã na masabʉo joroque na ásúpi, ape majã na caãni yepa Egiptopʉ na caãno mai. Cabero Dios pʉame cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena ti yepare na witio joroque ásupi tunu. \v 18 Bairo na átiri bero, cuarenta cʉ̃marĩ majũ desierto cayucʉmanopʉ na caãno, dope bairo na cabairijere nʉcãcõãñañupʉ̃ Dios. \v 19 Cabero Canaán yepare na caetaro, ti yepa macãã poari jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã poa majũrẽ na pajĩãre rotiyupʉ, ti yepare marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ na jogʉ. \v 20 Atore bairo na caátiãnie cuatrocientos cincuenta cʉ̃marĩ majũ yoaro ãñuparã. \p “Cabero narẽ carotirã cajʉ̃goãniparã caudillos majũrẽ na cũñupĩ Dios. Na, narẽ carotirã pʉame profeta ãnacʉ̃ Samuel cʉ̃ caãni rʉ̃mʉpʉ na jʉ̃goãni jãnañañupã marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ. \v 21 To bero yua, marĩ ñicʉ̃jãã ãnana pʉame na quetiupaʉ caãnipaʉ rey ũcʉ̃rẽ boyayupa. Bairo na caboroi, Dios pʉame Cis macʉ̃, Saúl cawãmecʉcʉre cuarenta cʉ̃marĩ majũ na quetiupaʉ reyre bairo cʉ̃ cũñañupĩ. Cʉ̃, Saúl pʉame Benjamín ya poa macããcʉ̃ majũ ãñupʉ̃. \v 22 Cabero tunu Dios quetiupaʉ caãnimirĩcʉ̃, Saulore cʉ̃ wiyoyupi. Bairo cʉ̃ wiyori bero, David cawãmecʉcʉ pʉamerẽ quetiupaʉ reyre bairo cʉ̃ cũñupĩ tunu. Mai, atore bairo David cʉ̃ cabairijere ĩñupĩ Dios: ‘Ãni David, Isaí macʉ̃ jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ cañuʉ niñami. Cʉ̃ mena yʉ ʉseanio joroque baiyami. Tunu bairoa yʉ caátirotirije nipetirijere yʉ caĩrõrẽ bairo caátigaʉ niñami,’ ĩñupĩ Dios Davire. \p \v 23 “Cʉ̃, David ãnacʉ̃ majũ pãrãmerã mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ãmi Jesús. Cʉ̃, Jesurea Dios cʉ̃ joyupi, Israel poa macããnarẽ na netõõgʉ. Tirʉ̃mʉpʉ cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo átigʉ cʉ̃rẽ joyupi. \v 24 Bairo Dios cʉ̃ cajogaricʉ Jesús cʉ̃ caatíparo jʉ̃goye, Juan Bautista pʉame nipetiro Israel poa macããnarẽ quetibʉjʉyupi caroa quetire. Bairo na ĩ quetibʉjʉyupi: ‘Dios mena tʉ̃goña qũẽnoña roro mʉjãã caátiãnajẽrẽ. Tiere tʉ̃goña qũẽnorĩ, Dios cʉ̃ carotirore bairo pʉame ása. Tunu bairoa bautiza rotiya,’ na ĩ quetibʉjʉyupi Israel macããnarẽ. \v 25 Cabero Juan pʉame, cʉ̃rẽ na capajĩãparo cacõñarõ, atore bairo ĩñupĩ: ‘Yʉre mʉjãã caĩtʉ̃goñarõrẽ bairo yʉ baietiya. Yʉa, Mesías mʉjãã cacotei mee yʉ ãniña. Cabero caetapaʉ nigʉmi Mesías. Yʉ netõrõ caãnimajũʉ̃ nigʉmi.’ \p \v 26 “Yʉ yararẽ bairo caãna Abraham ãnacʉ̃ pãrãmerã, bairi mʉjãã ape yepaa macããna Diore caĩroari majã cʉ̃ã atore bairo mʉjããrẽ ñiña: Atie caroa queti Dios camasãrẽ na carorije wapare cʉ̃ canetõõrĩqũẽ mʉjãã yaye rotie niña mʉjãã cʉ̃ãrẽ. \v 27 Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Jerusalén macããna, bairi na quetiuparã cʉ̃ã Jesús, Dios macʉ̃, cʉ̃ caãnierẽ masĩẽsupa. Tunu bairoa yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãno ñubuerica wiipʉ neñarĩ, profeta majã ãnana na caquetibʉjʉ woatucũñarĩqũẽrẽ buemirãcʉ̃ã, tʉ̃gomasĩẽsupa na cabuerijere. Bairi na majũã Jesure na capajĩãrĩ rʉ̃mʉi, tirʉ̃mʉpʉ profeta na caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo to baio joroque ásupa. \v 28 Dise ũnie Jesús roro cʉ̃ caátie camanimiatacʉ̃ãrẽ, Pilato cʉ̃ capajĩãrocarotirore boyupa. \v 29 Bairi yua, nipetirije Jesús cʉ̃ cabaipeere na caquetibʉjʉ woatucũrĩqũẽ cabaipetiro bero, yucʉpãĩpʉ na capapuaturocaatacʉre cʉ̃ ruiori, ʉ̃tã opepʉ cʉ̃ jõcũñupã. \v 30 Bairo na caátacʉ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame tunu cʉ̃ catioyupi. \v 31 Bairo cʉ̃ cacatioro bero, Galileapʉi Jerusalén macãpʉ Jesure cabapacʉtiñesẽãrĩcãrãrẽ capee rʉ̃mʉrĩ na buia ĩñoãñupĩ. Na, cʉ̃ cabuia ĩñorĩcãrã pʉame ãmerẽ cʉ̃, Jesús, cʉ̃ cabairique quetire quetibʉjʉ ñesẽãñama camasãrẽ. \p \v 32-33 “Bairi jãã cʉ̃ã mʉjããrẽ atie caroa quetire quetibʉjʉrã jãã átiya. Tirʉ̃mʉpʉ marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ, ‘Bairo yʉ átigʉ,’ cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũñarĩqũẽrẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo marĩ, na pãrãmerãrẽ, átibojayaparowĩ Dios. Cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo Dios cʉ̃ macʉ̃rẽ cʉ̃ catioyupi tunu. Salmo pũrõ caãnijʉ̃gori pũrõ bero macã pũrõ caĩquetibʉjʉrorea bairo ásupi. Atore bairo ĩñupĩ Dios ti pũrõpʉre: ‘Mʉa, yʉ macʉ̃ majũ mʉ ãniña. Ati rʉ̃mʉi carotimasĩ mʉ yʉ cũña,’ qũĩñupʉ̃ Dios cʉ̃ macʉ̃rẽ. \v 34 Bairi merẽ Dios cajʉ̃goye majũpʉa Jesús rupaʉri ãnajẽ caboaetipeere quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñupĩ. Atore bairo ĩnemoñupĩ tunu cʉ̃ ya tutipʉ: ‘Davire caroaro cariape cʉ̃ yʉ caĩquetibʉjʉricarorea bairo yʉ átigʉ,’ qũĩñupʉ̃ Dios. \v 35 Bairi tunu aperopʉ atore bairo ĩ quetibʉjʉ cũñupĩ: ‘Mʉ, Dios, mʉ caroti nocãrõ cañuʉ rupaʉri ãnatõrẽ to boaetio joroque mʉ átigʉ.’ \p \v 36 “Mai, David catiipʉ Dios cʉ̃ cabori wãme cãrõ ásupi cʉ̃ caãni yʉtea macããna mena. Dios cʉ̃rẽ cʉ̃ caĩrĩcãrõrẽã bairo ásupi David. Cabero David ãnacʉ̃ pʉame riacoásúpi. Bairo cʉ̃ cariaro bero, cʉ̃ ñicʉ̃jãã ãnana rupaʉri tʉpʉ cʉ̃ yaayayuparã. Bairo na caáto bero, cʉ̃ rupaʉri ãnajẽ boacoayayuparo. \v 37 Dios cʉ̃ cacatioricʉ Jesús rupaʉri ãnajẽ pʉame roque boaesupa. \p \v 38-39 “Bairi yʉ yarãrẽ bairo caãna, atore bairo masĩña mʉjãã cʉ̃ã: Jesucristo jʉ̃gori carorije marĩ caátiere camasiriyobojaecoricarã marĩ ãniña, cʉ̃ yaye quetire marĩ catʉ̃goʉsaata. Cʉ̃, Jesús jʉ̃gori nipetiro catʉ̃goʉsari majã carorije camánarẽ bairo tuayama. Nipetirã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ jʉ̃gori canetõmasĩẽna cʉ̃ã carorije camánarẽ bairo tuayama, cʉ̃ yaye na catʉ̃goʉsaata. \v 40 Bairi maijʉ̃goya profeta majã ãnana atore bairo, na caĩrĩqũẽrẽ bairo mʉjãã tãmʉore: \q1 \v 41 ‘Mʉjãã, yʉ yaye quetire caboena tʉ̃gopeoya mai mʉjããrẽ yʉ caĩquetibʉjʉrijere: \q1 Mʉjãã cacatiri rʉ̃mʉrẽ caroa wãmerẽ yʉ átigʉ. \q1 Bairi tie yʉ caátiere apei mʉjããrẽ caroaro cʉ̃ caquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, cariape cʉ̃ mʉjãã tʉ̃goetigarã. \q1 Bairo mʉjãã catʉ̃gogaetaje wapa mʉjãã yasicoagarã,’ \q1 ĩ quetibʉjʉ cũñupĩ Dios profeta majã ãnanarẽ mʉjãã cabaipeere,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Pablo to macããnarẽ. \p \v 42 Bairo ĩ quetibʉjʉri bero, Pablo cʉ̃ baparã mena ñubuerica wiipʉ caãniatana na cawitiátó, atore bairo na ĩñuparã judío majã caãmerã pʉame: “Ape rʉ̃mʉ yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caãno cʉ̃ãrẽ atie mʉjãã caquetibʉjʉataje ũnierẽ jãã mʉjãã quetibʉjʉwã tunu,” na ĩñuparã. \v 43 Ñubuerica wiipʉ neñarĩ bero yua, capããrã judío majã, aperã judío majã mee caãna catʉ̃goʉsarã pʉame Bernabé, Pablojãã mena ʉsayuparã. Bairo na caʉsaro, Pablojãã pʉame atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñuparã: “Mʉjããrẽ Dios camai ãnirĩ cʉ̃ yaye quetire mʉjãã tʉ̃goʉsao joroque átiyami. Bairi caroaro ãña, Dios cʉ̃ caborore bairo,” na ĩñuparã. \p \v 44 Ape semana yapa macãã rʉ̃mʉ yerijãrĩcã rʉ̃mʉ caetaro, capããrã ti macã macããna neñañuparã, marĩ Quetiupaʉ yaye quetire Pablojãã na caquetibʉjʉrijere tʉ̃gogarã. \v 45 Bairo capããrã majũ na caneñarõ ĩñarĩ, judío majã pʉame na pesu cʉsuparã Pablojããrẽ. Bairo na pesu cʉtiri, atore bairo ĩñuparã: “Cariape mee niña atie na caquetibʉjʉrije. Ricaati quetibʉjʉyama ãnoa Pablojãã,” roro na ĩñuparã judío majã pʉame. \v 46 Bairo na caĩrĩjẽ tʉ̃go, Pablo Bernabéjãã pʉame tʉ̃goñatutuarique mena atore bairo na ĩñuparã: \p —Jãã pʉame mʉjãã judío majãrẽ atie Dios yaye quetire jãã quetibʉjʉ jʉ̃gogamiapʉ. Bairo jãã caquetibʉjʉ jʉ̃gogamiatacʉ̃ãrẽ, tiere mʉjãã boetiya. Yeri capetietopʉ caágaenarẽ bairo mʉjãã baiya. Torena, apero macããna judío majã caãmerã pʉamerẽ jãã quetibʉjʉrágarã. \v 47 Bairi atore bairo marĩ Quetiupaʉ jãã ĩ jowĩ: \q1 ‘Ati yepapʉre cabusurijere bairo mʉjãã yʉ cũña camasã na caĩñajoro. \q1 Bairo yʉ caátoi, camasãrẽ yʉ canetõõrĩqũẽrẽ na mʉjãã quetibʉjʉgarã nocãrõ cayoaropʉ macããna cʉ̃ãrẽ tie quetire,’ \q1 jãã ĩ jowĩ marĩ Quetiupaʉ —na ĩñuparã Pablojãã judío majãrẽ. \p \v 48 Bairo Pablojãã na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, judío majã caãmerã pʉame ʉseaniñuparã. Bairo ʉseanirĩ atore bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: “Marĩ Quetiupaʉ yaye queti Pablojãã na caquetibʉjʉrije ñujãñuña,” ãmeo ĩñuparã. Bairi Dios cʉ̃ caĩñajoro, nipetiro yeri capetietiere cacʉ̃goparã pʉame cariape tʉ̃goʉsayuparã. \p \v 49 Bairi Pisidia yepa nipetiropʉ quetibʉjʉyuparã Pablojãã marĩ Quetiupaʉ yaye quetire. \v 50 Bairo na caátoi, judío majã Pablojããrẽ cateerã pʉame carõmia, cañurã, cadineropairã rõmirĩrẽ na bʉsʉjãñuparã. Tunu torea bairo na ĩñuparã ti macã macããna caãnimajũrã ũna cʉ̃ãrẽ. Bairo na ĩ bʉsʉjãrĩ bero, Pablo, Bernabéjããrẽ roro popiye na baio joroque na ásuparã, ti yepare na wiyogarã. \v 51 Bairo na caátoi, Pablojãã pʉame ti macã Antioquíare witigarã jʉ̃goye, na rʉpo jutii macããjẽ ñerĩrẽ paareyuparã. “Mʉjãã, Jesús yaye quetire cateeri majã pʉame mʉjãã buicʉtiya,” caĩrãrẽ bairo ásuparã Pablojãã. Bairo átiri bero, Iconio cawãmecʉti macãpʉ acoásúparã yua. \v 52 Bairo na caaweyomiatacʉ̃ãrẽ, ti macã macããna catʉ̃goʉsajʉ̃goatana pʉame caroaro ʉseanirõ ãñuparã. Tunu bairoa ñe ũnie rʉsaricaro mano Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ mena ãnimasĩñuparã. \c 14 \s1 Pablo y Bernabé en Iconio \p \v 1 Cabero Pablo, Bernabéjãã Iconio macãpʉ ãna, jĩcãrõ jããñuparã judío majã na cañubueri wiipʉ. Bairo ti wiipʉ jããrĩ camasãrẽ na quetibʉjʉyuparã Pablojãã. Bairo caroaro na caquetibʉjʉroi, judío majã, bairi aperã judío majã caãmerã cʉ̃ã capããrã cariape tʉ̃gojʉ̃goyuparã. \v 2 Bairo na catʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, aperã judío majã catʉ̃goʉsaena pʉame judío majã caãmerãrẽ na bʉsʉjãñuparã. Bairo na na caĩbʉsʉjãrõ jʉ̃gori roro marĩ yarã Pablojããrẽ na tʉ̃goñao joroque na ásuparã. \v 3 Bairi apóstolea majã to macããnarẽ quetibʉjʉ nemogarã Iconiopʉ yoaro ãñuparã. Ti macãpʉ ãna, marĩ Quetiupaʉ mena tʉ̃goñatutuari, caroaro cariape na quetibʉjʉyuparã. Marĩ Quetiupaʉ pʉame, “Cariapea yʉ yaye queti camasãrẽ yʉ camairĩjẽrẽ quetibʉjʉyama,” ĩ, cʉ̃ catutuarije mena Pablojãã caroa wãmerẽ camasãrẽ na áti ĩño joroque ásupʉ. \v 4 Bairo cʉ̃ caátimiatacʉ̃ãrẽ, ti macã macããna pʉame jĩcãrõ ãmeñuparã. Jĩcããrã judío majã, Jesucristore catʉ̃goʉsaenarẽ bairo tʉ̃goñañuparã. Aperã apóstolea majãrẽ bairo tʉ̃goñañuparã. \v 5 Bairi yua, catʉ̃gogaena judío majã, aperã judío majã caãmerã cʉ̃ã ti macã macããna carotimasĩrĩ majã mena jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ, apóstolea majãrẽ popiye na baio joroque na átigayuparã. “Ʉ̃tã rupaa mena na marĩ wẽgarã,” ãmeo ĩ tʉ̃goñañuparã na majũ. \v 6-7 Bairo na caátigamiatacʉ̃ãrẽ, Pablo, bairi Bernabéjãã tiere queti tʉ̃gori, Listra, bairi Derbe macããrẽ Licaonia yepapʉ ruticoásúparã. Bairo rutiátí bero, ti yepa tʉ̃ni quetibʉjʉ ñesẽãñuparã caroa quetire. \s1 Apedrean a Pablo en Listra \p \v 8 Listra macãpʉ ãñupʉ̃ mai jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ caámasĩẽcʉ̃. Bai jicoquei cabuiaricʉ ãñupʉ̃. Cʉ̃ pʉame Pablo cʉ̃ caquetibʉjʉ ãno, cʉ̃tʉ ruiyupʉ. \v 9-10 Cʉ̃ cʉ̃ã Pablo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ caroaro tʉ̃goʉsayupʉ. Bairi Pablo pʉame qũĩñarĩ, “Yʉ cʉ̃ãrẽ yʉ netõõmasĩñami Jesús,” cʉ̃ caĩtʉ̃goñarĩjẽrẽ masĩrĩ, atore bairo qũĩñupʉ̃ bʉsʉrique tutuaro mena: \p —¡Wãmʉnʉcãña! \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, caámasĩẽtĩmiatacʉ pʉame patiwãmʉnʉcãrĩ ámasĩjʉ̃goyupʉ. \v 11 Bairo Pablo cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ ĩñarĩ, ti macã macããna pʉame Licaonia yepa macããna yayei bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo ĩñuparã: \p —¡Ãnoa, jʉ̃gũẽã ʉmʉrecóopʉi ati yepapʉ caruiatíatana niñama! —ĩñuparã. \p \v 12 Bairo na ĩrĩ, Bernabére na jʉ̃gũẽ Zeus cawãmecʉcʉ ya wãmei cʉ̃ wãmetiyuparã. Tunu bairoa Pablo caquetibʉjʉjʉ̃goʉ cʉ̃ caãnoi, na jʉ̃gũẽ Hermes cawãmecʉcʉ ya wãmei cʉ̃ wãmetiyuparã. \v 13 Mai, ti macã etajʉ̃goricaropʉ ãñuparõ na jʉ̃gũẽ Zeure na cañubueri wii. Ti wii macããcʉ̃ sacerdote pʉame bairo Pablo Bernabéjãã na caátiere tʉ̃gori, wecʉare, bairi oó mena na jeásúparã. Bairo cʉ̃, ti macã macããna mena apóstolea majãrẽ na ĩroagarã, wecʉare pajĩãrĩ, na riire joemʉgõjogayuparã. \v 14 Bairo Bernabé, Pablojããrẽ na caátigarijere tʉ̃gori, na jutiire tʉ̃gowooyuparã, “Bairo mʉjãã caátigarijere ñuẽtĩña,” ĩrã. Áti yaparo yua, camasã watoapʉ atʉátí, atore bairo qũĩ awajayuparã: \p \v 15 —¿Dopẽĩrã bairo mʉjãã átiyati? Jãã, mʉjããrẽã bairo cabairã jãã ãniña. Jʉ̃gũẽã mee jãã ãniña. Torena, jãã atíapʉ, tie mʉjãã ya wãme mʉjãã caĩroarije cawapa manierẽ mʉjãã cajãnaparore bairo ĩrã. Tiere jãnarĩ yua, Dios cacatimajũʉ̃rẽ mʉjãã caĩroarore jãã boya. Dios pʉame ásupi ati ʉmʉrecóo, ati yepa, ria capairiya. Bairi nipetiro tiepʉ macããna cʉ̃ãrẽ na ásupi. \v 16 Tirʉ̃mʉpʉre camasã na ya wãme ricaati na caĩroarijere ẽñotaesupi Dios. Noo na cabori wãmerẽ ĩroayupa. \v 17 Bairo na caátiere ẽñotaetimicʉ̃ã, cʉ̃ caãnajẽ cʉtiere nipetiro camasãrẽ na ĩñoñupĩ. Cʉ̃, nipetirore caroaro na ácʉ, caocarije joyupi. Tunu bairoa oterique cʉ̃ã to rícacʉtio joroque ásupi. Bairo cʉ̃ caátie jʉ̃gori, camasã cʉ̃ã na riaetio joroque ásupi. Tunu bairoa ʉseanirõ na ãnio joroque na ásupi Dios —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Pablo. \p \v 18 Bairo atie nipetirije narẽ Pablo cʉ̃ caĩquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, bʉtioro majũ wecʉare pajĩãrĩ na riire joemʉgõjogayuparã, Pablojããrẽ ĩroagarã. Dope bairo na caátigarijere jicoquei, “Tiere ápericõãña,” na ĩ jãnaocõãñuparã. Masĩã mano átigamiñuparã. \p \v 19 Cabero judío majã Antioquía macããna, aperã Iconio macããna mena Listrapʉ etayuparã. Bairo na pʉame etarã yua, Listra macããna Pablojãã mena ricaati na tʉ̃goñao joroque ásuparã. Bairo na caátoi, Pablore ʉ̃tã rupaa mena wẽẽjĩãñuparã. Bairo cʉ̃ áti yaparori, “Merẽ riacoayami,” ĩ tʉ̃goñarĩ ti macã tʉ̃nipʉ cʉ̃ rupaʉrire rocacõãñuparã. \v 20 Bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, cabero Jesucristore catʉ̃goʉsari majã Pablotʉ na caneñaetaro, Pablo pʉame catitunurĩ wãmʉnʉcãcoásúpʉ. Bairo wãmʉnʉcãrĩ yua, ti macãpʉa ásúpʉ tunu. Ti rʉ̃mʉ busuri rʉ̃mʉ caãno Bernabé mena Derbe cawãmecʉti macãpʉ ásúparã. \p \v 21 Topʉ etarã, caroa quetire na quetibʉjʉyuparã. Bairo na caquetibʉjʉroi, capããrã camasã tʉ̃goʉsayuparã ti macã macããna. Cabero tunucoásúparã Listra, Iconio, bairi Antioquía na caatíjʉ̃goatatopʉa tunu. \v 22 Ti macãã macããna Jesure catʉ̃goʉsari majãrẽ yeri ñajããõ joroque na ásuparã. Tunu bairoa, “Jesucristo mena tʉ̃goñatutuacõãña,” na ĩñuparã Pablojãã. Tunu bairoa, “Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ caágarã marĩ caãnoi, popiye marĩ baio joroque marĩ átigarãma camasã,” na ĩñuparã. \v 23 Bairo ĩ yaparori bero yua, ñubueri majã tocãnacã poapʉrea jĩcããrã na mena macããna cabʉtoa camasĩrĩ majãrẽ na besecũñuparã Pablojãã. Besecũ yaparori bero, ʉgarique betiri Diore jẽni yaparori, “Marĩ Quetiupaʉ, mʉjãã caĩroaatacʉ pʉame mʉjããrẽ qũĩñaʉsaáto,” na ĩ tʉsayuparã ti yepa macããna ñubueri majãrẽ. \s1 Pablo y Bernabé vuelven a Antioquía de Siria \p \v 24 Bairi Pisidia yepare netõátí bero, Panfilia cawãmecʉti yepapʉ etayuparã. \v 25 Ti yepapʉ ãna, Perge cawãmecʉti macã macããnarẽ Jesús yaye quetire na quetibʉjʉ jʉ̃goyuparã. Cabero Atalia macã macããna cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉyuparã. \v 26 Bairo to macããnarẽ na quetibʉjʉ yaparori bero, cũmua mena acoásúparã Siria yepa macãã macã Atioquíapʉ. Ti macãpʉ̃ĩ Jesure catʉ̃goʉsari majã pʉame, “Mʉjããrẽ mairĩ, Dios caroaro cʉ̃ coteáto,” na caĩpaarotijoricarã mena torea bairo átipeyoetayuparã yua. \v 27 Bairo Antioquíapʉ etari bero, ñubueri majã pʉame neñañuparã. Bairo na caneñarõ yua, nipetirije Dios cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori na caátiatajere na quetibʉjʉ peyocõãñuparã. Tunu bairoa marĩ Quetiupaʉ judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ cʉ̃ yaye quetire na tʉ̃goʉsao joroque cʉ̃ caátiataje cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉyuparã. \v 28 Bairo na quetibʉjʉ yaparori bero, Pablo, Bernabé mena Jesure catʉ̃goʉsari majã mena yoaro ãñuparã ti macãrẽ. \c 15 \s1 La reunión en Jerusalén \p \v 1 Ti yʉtea macããna jĩcããrã Judea yepai Antioquíapʉ caatána pʉame atore bairo na ĩ quetibʉjʉyuparã ti macã macããna judío majã caãmerã catʉ̃goʉsari majãrẽ: “Mʉjãã, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caátijʉ̃gocũrĩqũẽ caʉ̃mʉarẽ na rupaʉ macããjẽ yisetarique mʉjãã caápericõãta, mʉjãã netõõmasĩẽna,” na ĩñuparã. \v 2 Bairo na caĩrõĩ, na mena Pablo, Bernabéjãã pʉame tutuaro mena yoaro ãmeobʉsʉ ãñuparã tiere. Bairo ãmeo ĩbʉsʉ ãnijãñurĩ bero, to macããna pʉame Pablo Bernabé, bairi aperã jĩcããrãrẽ na beseyuparã, “Jerusalén macãpʉa apóstolea majã, bairi aperã ñubueri majã mena macããna cabʉtoa mena na bʉsʉqũẽnorã ápáro tie marĩ caĩrĩjẽrẽ ti macãpʉ,” ĩrã. \p \v 3 Bairo Pablojãã, Antioquía macã macããna ñubueri majã na caĩjoatana pʉame Fenicia, bairi Samaria yepaare netõáná, ti yepaa macããnarẽ ape yepa macããna judío majã caãmerã tirʉ̃mʉpʉ na caĩroariquere jãnarĩ, Dios pʉamerẽ na catʉ̃goʉsa jʉ̃goatajere na quetibʉjʉ ásuparã. Bairo na caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃gori nipetiro catʉ̃goʉsari majã tʉ̃goña ʉseaniñuparã. \p \v 4 Bairo Pablo, Bernabéjãã Jerusalẽpʉ na caetaro, ñubueri majã to macããna, aperã apóstolea majã, aperã cabʉtoa camasĩrã cʉ̃ã caroaro mena na bocáyuparã Pablojããrẽ. Bairo topʉ etari narẽ nipetirije na quetibʉjʉyuparã Dios cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori na caátiatajere. \v 5 Bairo na caquetibʉjʉro, jĩcããrã fariseo majã catʉ̃goʉsaricarã pʉame wãmʉnʉcãrĩ atore bairo na ĩñuparã: \p —Judío majã caãmerã cʉ̃ã Jesucristore catʉ̃goʉsari majã cʉ̃ã na rupaʉ macããjẽrẽ na cayisetarotiro boya. Tunu bairoa Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ na caáto ñuña —ĩñuparã. \p \v 6 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, apóstolea majã, cabʉtoa camasĩrĩ majã mena neñapori bʉsʉyuparã, judío majã caãmerã na caátimasĩpeere bʉsʉqũẽnogarã. \v 7 Bairi tutuaro mena yoaro ãmeo bʉsʉ ãnijãñurĩ bero, Pedro pʉame wãmʉnʉcãrĩ, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Yʉ yarã, mʉjãã masĩrã tirʉ̃mʉpʉre mʉjãã watoa macããcʉ̃rẽ Dios yʉre cʉ̃ cabeseriquere. Judío majã caãmerãrẽ caroa queti, narẽ yʉ canetõõrĩqũẽrẽ na cʉ̃ quetibʉjʉáto ĩ, yʉ beseyupi Dios. Cʉ̃ yaye quetire na cʉ̃ã na catʉ̃goʉsaparore boyupi. \v 8 Cʉ̃ pʉame nipetiro camasã na yeripʉ na catʉ̃goñarĩjẽrẽ masĩpeyocõãñami. Bairo camasĩpeyoʉ ãnirĩ, judío majã caãmerã na yerire na cawasoaro jʉ̃gori cʉ̃ yarã majũ na ãnio joroque ásupi na cʉ̃ãrẽ. Cʉ̃ Yeri, Espíritu Santo narẽ cʉ̃ cajoro ĩñarĩ tore bairo marĩ masĩña cʉ̃ yarã na caãnierẽ. \v 9 Dios marĩrẽ cʉ̃ camairõrẽã bairo na cʉ̃ãrẽ jĩcãrõ tʉ̃ni na maiñami. Jesucristo mena na catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori na yeri na catʉ̃goñarĩjẽ carorijere coseyupi. \v 10 Bairi, ¿dopẽĩrã Dios na cʉ̃ caátibojapeere caẽñotarãrẽ bairo mʉjãã ĩñati? Marĩ ñicʉ̃jãã ãnana Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ átipeyo masĩẽsupa. Marĩ cʉ̃ã torea bairo marĩ átipeyo masĩẽtĩña. Bairi, ¿dopẽĩrã tiere na caátigarore mʉjãã boyati? \v 11 Atore bairo roque cariape marĩ catʉ̃goñarĩjẽ niña: Caroa wãme marĩ caátie jʉ̃gori mee, marĩ Quetiupaʉ Jesucristo marĩ mairĩ jĩcã nʉgõã cʉ̃ caátigarije jʉ̃gori pʉame marĩ netõõwĩ. Tunu bairoa marĩrẽ cʉ̃ canetõõrĩcãrõrẽã bairo judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ na netõõñupĩ —na ĩñupʉ̃ Pedro. \p \v 12 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉ yaparoro, to macããna nipetiro bʉsʉesuparã. Na pʉame caroaro tʉ̃goyuparã Pablo, Bernabéjãã judío majã caãmerã watoapʉ ãna, Dios cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori caroare na caáti ĩñoatajere. \v 13 Tiere na caquetibʉjʉro bero, Santiago pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Yʉ yarã, tʉ̃gopeoya mai mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉpeere: \v 14 Ãmeacã Simón marĩ quetibʉjʉ yaparoyami Dios judío majã caãmerãrẽ caroaro cʉ̃ caátijʉ̃goriquere. Bairo átiri yua, na mena macããna jĩcããrãrẽ na beseyupi cʉ̃ ya poa macããna caãniparãrẽ. \v 15 Tiere profeta majã ãnana na caĩquetibʉjʉ woatucũjʉ̃goyaricarorea bairo baiya ãmerẽ. Atore bairo ĩcũñupã mai tiere: \q1 \v 16 ‘Caberopʉ yʉ tunugʉ, David ya wii caboañarĩcã wiire qũẽnonemogʉ tunu. \q1 Bairo yʉ caátiyaparoro bero, caroa wii nigaro tunu. \q1 \v 17-18 Bairo yʉ átigʉ, aperã judío majã caãmerã cʉ̃ã tocãnacã poa macããna, \q1 yʉ cabesejʉ̃goyeticũrĩcãrã, yʉ yarã na caãnipeere na caboparore bairo ĩ,’ \q1 ĩ quetibʉjʉyupi marĩ Quetiupaʉ ti rʉ̃mʉpʉina. \p \v 19 “Bairo bairi atore bairo ñi tʉ̃goñaña: Judío majã caãmerã tirʉ̃mʉpʉ na caĩroariquere jãnarĩ Dios pʉamerẽ na catʉ̃goʉsaata, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ na marĩ tʉ̃goʉsaroti masĩẽtĩña. \v 20 Bairo pʉame na marĩ caĩquetibʉjʉwoatujoro ñuña: ‘Camasã na caweericarãrẽ ĩroari waibʉtoa riire na cajoemʉgõjorije carʉsarije ũnierẽ ʉgaeticõãña mʉjãã. Tunu bairoa carõmia, o caʉ̃mʉa mena roro átiepeeticõãña. Tunu bairoa waibʉtoa wãmʉa wãĩã pajĩãrĩcãrã ũna riire ʉgaeticõãña. Na rií cʉ̃ãrẽ etieticõãña.’ Ato cãnacã wãme na marĩ átirotiroa narẽ. \v 21 Tirʉ̃mʉpʉa tocãnacã macããrẽ judío majã marĩ caneñarĩ rʉ̃mʉ caãno jĩcãʉ̃ marĩ mena macããcʉ̃ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ caquetibʉjʉri majõcʉ ãninucũñami. Bairi judío majã caãmerã cʉ̃ã masĩrãma ati wãmerẽ,” na ĩñupʉ̃ Santiago. \s1 La carta a los no judíos \p \v 22 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, apóstolea majã, cabʉtoa camasĩrã, bairi nipetiro to macããna Jesure caĩroari poa macããna pʉame cʉ̃ caĩrõrẽ bairo átigayuparã. Bairi na mena macããna jĩcããrãrẽ na beseyuparã Pablo, Bernabéjãã mena cabapacʉtiápárãrẽ. Bairi Judas, ape wãmerã Barsabás cawãmecʉcʉre cʉ̃ beseyuparã. Silas cʉ̃ãrẽ cʉ̃ boyuparã. Na pʉgarãpʉa catʉ̃goʉsari majã watoare caãnimajũrã ãñuparã. \v 23 Na mena atore bairo na caĩwoatuata pũrõrẽ joyuparã: \pi1 “Jãã apóstolea majã, bairi cabʉtoa camasĩrĩ majã Jesucristo jʉ̃gori mʉjãã yarãrẽ bairo caãna, mʉjããrẽ jãã ñurotijoya. Mʉjãã, judío majã caãmerã Atioquía macã macããna, bairi Siria yepa macããna, bairi Cilicia yepa macããna cʉ̃ãrẽ mʉjããrẽ jãã ñurotijoya. \v 24 Jãã tʉ̃gowʉ jĩcããrã áto macããna mʉjãã tʉpʉ na caquetibʉjʉmawijioñesẽãrĩqũẽrẽ. Jãã pʉame na jãã joepʉ mʉjãã tʉpʉre. Na majũ na catʉ̃goñarõ mʉjãã rupaʉ macããjẽ yisetariquere mʉjãã átirotiga ñesẽãñupã. \pi1 \v 25 “Bairi ãmerẽ jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñapetiri bero, jããrẽ bairo jãã caáto cañurõ tʉ̃goñarĩ, jãã watoa macããna jĩcããrãrẽ na jãã beseapʉ Bernabé, Pablojãã, jãã camairĩ majã majũ mena mʉjãã tʉpʉ caĩñarápárãrẽ. \v 26 Na, Bernabé, Pablojãã pʉame Jesucristo yayere na caquetibʉjʉñesẽãrõ jʉ̃gori aperã tiere catʉ̃gogaena pʉame na pajĩãbujioyupa. \v 27 Bairi jãã cabeseatana Judas, Silas na majũpʉa mʉjããrẽ quetibʉjʉgarãma nipetirije mʉjããrẽ jãã caĩquetibʉjʉgarijere. \pi1 \v 28 “Jããrẽ Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori capee majũ mʉjããrẽ jãã átirotigaetiya. Ato cãnacã wãmea mʉjããrẽ jãã átirotigarã: \v 29 Camasã na caweericarãrẽ ĩroari waibʉtoa riire na cajoemʉgõjorije carʉsarije ũnierẽ ʉgaeticõãña. Tunu bairoa waibʉtoa wãmʉa wãĩã pajĩãrĩcãrã riire ʉgaeticõãña. Na rií cʉ̃ãrẽ etieticõãña. Tunu bairoa carõmia, o caʉ̃mʉa mena roro átiepeeticõãña. Atie mʉjããrẽ jãã caĩjorijere bairo mʉjãã caápata, caroaro cariape mʉjãã átiãnigarã. Na ñuáto nipetiro,” ĩ woatuyuparã. \p \v 30 Bairo ĩ woa yaparori bero, na tunuo joyuparã Pablojããrẽ Antioquíapʉ tunu. Topʉ Pablojãã etarã yua, ti macã macããna Jesure caĩroari poa macããnarẽ neñorĩ bero, ti cartare na nuniñuparã. \v 31 Bairi Jesure catʉ̃goʉsarã pʉame ti carta mena caĩñaquetibʉjʉ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori bʉtioro ʉseaniñuparã. Tʉ̃goña yeri ñuo joroque na ásuparã marĩ yarã ti carta jʉ̃gori yua. \v 32 Tunu bairoa Judas, Silajãã cʉ̃ã Dios cʉ̃ yaye cʉ̃ caquetibʉjʉgarijere camasãrẽ caquetibʉjʉnetõõmasĩrã ãnirĩ to macããna Jesure catʉ̃goʉsarãrẽ capee na quetibʉjʉnemoñuparã. Bairo na quetibʉjʉnemorĩ yua, tʉ̃goña yeri ñunemo joroque na ásúparã. Caroa yericʉna na tutuao joroque na ásuparã. \v 33 Na mena yoajãñurõ ãñuparã topʉre. Cabero to macããna Jesucristore catʉ̃goʉsari majã pʉame, “Caroa yericʉtajere mʉjãã cʉ̃ joáto marĩ pacʉ Dios,” narẽ na caĩrõ bero, tunucoásúparã cartare na caneárotijoricarã tʉpʉ. \v 34 Silas pʉame Antioquíapʉ tuagayupʉ. \v 35 Pablo bairi Bernabé cʉ̃ã topʉ tuayuparã. Bairi aperã Jesure catʉ̃goʉsarã capããrã mena to macããnarẽ marĩ Quetiupaʉ yaye quetire na quetibʉjʉyuparã. \s1 Pablo comienza su segundo viaje misionero \p \v 36 Cayoato bero, Pablo pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ cʉ̃ bapa Bernabére: \p —Tocãnacã macããrẽ marĩ Quetiupaʉ yaye quetire marĩ caquetibʉjʉricaropʉ marĩ ĩñañesẽãrã ároa tunu, “¿dope bairo marĩ yarã Jesucristore catʉ̃goʉsari majã na baiyati?” ĩrã. \p \v 37 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Bernabé pʉame, “Jaʉ,” ĩrĩ bero, Juan ape wãmerã Marcos cawãmecʉcʉre cʉ̃ neágayupʉ na mena. \v 38 Pablo pʉame bairo boesupʉ. Mai, cajʉ̃goye Panfiliapʉ na caãno, Marcos pʉame na tunu weyocoásúpʉ, Pablo, Bernabéjãã mena jʉpaanemogaetiri. Bairi na mena ti rʉ̃mʉrẽ cʉ̃ caátó boesupʉ Pablo. \v 39 Bairo bʉtioro cʉ̃ caboetoi yua, pʉgarãpʉa jĩcã yerire bairo catʉ̃goñaetimajũcõãrã ãnirĩ ãmeo ricawaticoasuparã yua. Bernabé pʉame Marcos mena cũmuai acoásúpʉ Chipre yucʉpoapʉ. \v 40 Pablo pʉame Silare cʉ̃ beseyupʉ. Bairi, “Marĩ Quetiupaʉ mʉjããrẽ mairĩ qũĩñaricanʉgõáto,” Jesucristore catʉ̃goʉsari majã cʉ̃ na caĩrõ bero, Silas mena acoásúpʉ. \v 41 Bairo áná, Siria, bairi Cilicia yepaare netõáná, to macããna Jesucristore catʉ̃goʉsari majãrẽ ʉseanirõ na tuao joroque na átiásúparã. \c 16 \s1 Timoteo acompaña a Pablo y a Silas \p \v 1 Bairi Derbe, Listra cawãmecʉti macããpʉre etayupʉ Pablo. Topʉ etari bero, jĩcãʉ̃ to macããcʉ̃ Jesucristore catʉ̃goʉsaʉ Timoteo cawãmecʉcʉre cʉ̃ bocáyupʉ. Timoteo paco pʉame judío majã yao, Jesucristore catʉ̃goʉsao ãñupõ. Cʉ̃ pacʉ pʉame griego majã yaʉ ãñupʉ̃. \v 2 To Listra, bairi Iconio macãã macããna Jesucristore catʉ̃goʉsari majã, “Cañuʉ, caroʉ́ niñami,” na caĩ ãninucũñupʉ̃ Timoteo. \v 3 Bairi Pablo pʉame cʉ̃, Timoteore cʉ̃ bapaboyupʉ. Mai, Timoteore cʉ̃ neágʉ jʉ̃goye, cʉ̃ rupaʉ macããtõrẽ cʉ̃ yisetarotiyupʉ, ti yepa macããna judío majã, “Jãã ya wãmerẽ nʉcʉ̃bʉgoetiyama,” na caĩtʉ̃goñaetiparore bairo ĩ. Mai, nipetiro ti yepa macããna, Timoteo griego majã yaʉ macʉ̃ cʉ̃ caãnierẽ masĩjãñuñuparã. \v 4 Tocãnacã macãã na caquetibʉjʉñesẽãrõpʉ marĩ yarã Jesucristore catʉ̃goʉsari majãrẽ quetibʉjʉnetõñuparã apóstolea majã, bairi cabʉtoa camasĩrĩ majã Jerusalẽpʉ Jesucristore caĩroari poa macããna na caĩrotijoriquere. \v 5 Bairo na caquetibʉjʉroi, ti yepaa macããna Jesucristore caĩroari poa macããna cʉ̃ mena tocãnacã rʉ̃mʉa tʉ̃goñanemoñuparã. Torena, Jesucristore catʉ̃goʉsarã mena capããrã ãninemonucũñuparã. \s1 La visión que Pablo tuvo de un hombre de Macedonia \p \v 6 Cabero Pablojãã Asia yepapʉ Jesús yaye quetire na caquetibʉjʉñesẽãrã ápáro jʉ̃goye, Espíritu Santo pʉame na ẽñotayupʉ. Bairo cʉ̃ caẽñotaroi, Frigia, bairi Galacia yepaare tẽñotásúparã. \v 7 Bairo tẽñotanetõátí bero yua, Misia yepa jʉ̃goyepʉ etayuparã. Tipaʉi áná, Bitinia yepare na cajããgamiatacʉ̃ãrẽ, Espíritu Santo, Jesucristo cʉ̃ cajoʉ pʉame na ẽñotayupʉ tunu. \v 8 Bairo cʉ̃ caẽñotaroi, Misia yepare cariapea netõátí, Troas cawãmecʉti macãpʉ etayuparã. Troas pʉame ria capairiya tʉ̃nipʉ ãñuparõ. \v 9 Bairi Pablo ti macãpʉ ãcʉ̃, jĩcã ñami qũẽguericarore bairo jĩcãʉ̃ Macedonia macããcʉ̃ atore bairo caĩnucũʉ̃rẽ qũĩñañupʉ̃: “Tiaya ato Macedoniapʉ. Jããrẽ jʉátinemoʉ asá,” cabopacaʉre bairo qũĩñupʉ̃. \v 10 Cabero cʉ̃ caĩñaatajere jãã cʉ̃ caquetibʉjʉro yua, topʉ ágarã, jãã yayere jãã qũẽñowʉ̃. (Mai, yʉ, ati tutire cawoatuʉ cʉ̃ã na mena yʉ ápʉ́.) “Macedonia macããnarẽ caroa quetire jãã caquetibʉjʉñesẽãrõ cariapea boʉ baiimi Dios,” jãã ĩ tʉ̃goñawʉ̃. \s1 Pablo y Silas en Filipos \p \v 11 Bairo ĩ tʉ̃goñarĩ yua, Troas macãĩ cũmua mena cariapea jãã acoápʉ́ Samotracia yucʉpoapʉ. Cabusuri rʉ̃mʉ Neápolis macãpʉ jãã etawʉ. \v 12 Ti macãĩ jãã acoápʉ́ Filipos cawãmecʉti macãpʉ. Ti macã pʉame romanoa majã na caãni macã ãmʉ. Macedonia yepa macãã, caãnimajũrĩ macã ãmʉ ti macã. Topʉ yoajãñurõ jãã ãmʉ. \p \v 13 Jĩcã rʉ̃mʉ marĩ cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno, ti macã jʉ̃goye ria tʉ̃nipʉ jãã ápʉ́. “Topʉ Judío majã na cañubueripaʉ ãno,” ĩ tʉ̃goñarĩ, topʉ jãã ápʉ́. To etari bero, jãã ruiwʉ. Ruiri yua, carõmia topʉ caneñaetaátanarẽ Jesús yaye caroa quetire na jãã quetibʉjʉwʉ. \v 14 Mai, na mena macããcõ jĩcãõ Lidia cawãmecʉco, Tiatira macã macããcõ ãmo. Caroa jutii cajʉ̃merĩjẽrẽ nunirĩ cawapatari majõco ãmo. Diore caĩroao ãmo. Bairi Pablo narẽ cʉ̃ caquetibʉjʉro, marĩ Quetiupaʉ pʉame Pablo cʉ̃ caquetibʉjʉrijere dope bairo cõ catʉ̃gopeorije to rʉsaetio joroque ásupi. \v 15 Bairi cõ, cõ yarã nipetiro cʉ̃ãrẽ na jãã bautizawʉ. Bairo jãã cabautizaátaco yua, atore bairo jãã ĩwõ Lidia: \p —Yʉre, “Cariapea Jesucristore catʉ̃goʉsao niñamo,” mʉjãã caĩata, yʉ ya wiipʉ ãnirasá ati macã mʉjãã caãno ũno. \p Bairo cõ caĩrõ tʉ̃gori, “Aperopʉ jãã ágarã,” cõ jãã ĩ masĩẽpʉ̃. \p \v 16 Jĩcã rʉ̃mʉ jãã cañubuenucũrõpʉ áná, jãã bocáetawʉ jĩcãõ cawãmao wãtĩ yeri pũna cacʉ̃go majũrẽ. Cõ pʉame wãtĩ jʉ̃gori ape rʉ̃mʉ cabaipeere caquetibʉjʉmasĩõ ãmo. Bairo cõ camasĩrõĩ, cõ quetiuparã pʉame pairo wapatanucũñupã. \v 17 Bairo cawãmao, wãtĩ yeri pũna cacʉ̃go yua, Pablo, bairi jãã cʉ̃ãrẽ jãã bero ʉsajʉ̃gowõ. Bairo jããrẽ ʉsari yua, atore bairo ĩ awajawõ: \p —¡Ãnoa, Dios, jõbui macããcʉ̃ cʉ̃ carotirore bairo caána niñama. Bairi mʉjããrẽ Dios camasãrẽ cʉ̃ canetõõgarijere quetibʉjʉrána baiyama! —ĩ awajawõ. \p \v 18 Bairo jeto ĩ awaja ãninucũñupõ capee rʉ̃mʉrĩ. Bairi Pablo pʉame tiere jʉtiri ãmejorenʉcã yua, cõ pʉamerẽ ĩñarĩ atore bairo qũĩwĩ cõpʉre caãcʉ̃ wãtĩrẽ: \p —Jesucristo cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena mʉrẽ ñiña: Cõrẽ tocãrõã witiácʉ́ja. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei cõ witicoásúpi wãtĩ. \p \v 19 Bairo cʉ̃ caáto ĩñarĩ, cõ quetiuparã pʉame asiajãñuwã Pablo mena, “Tocãrõã nemo marĩ yao jʉ̃gori marĩ wapatamasĩẽtĩgarã,” ĩrã. Bairo asiari yua, Pablo, Silas mena na ñerĩ quetiuparã ti macãrẽ carotirã tʉpʉ na neámá ti macã na caneñanucũrõ plaza, caãnimajũrĩpaʉpʉ. \v 20 Bairo na tʉpʉ na neátí yua, ti macã macããna quetiuparã jueces caĩñabeserãrẽ atore bairo na ĩwã: \p —Ãnoa judío majã ato macããnarẽ roro patowãcõñesẽãrã baiyama. \v 21 Marĩ romanoa majãrẽ na caquetibʉjʉgarije pʉamerẽ marĩrẽ carotieticõãpãrõ niña. Bairi na cabuerijere marĩ quetibʉjʉ rotimasĩẽtĩña —ĩwã. \p \v 22 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, camasã catʉ̃gorã etaátana cʉ̃ã Pablojãã mena asiacoama. Bairo na cʉ̃ã na caasiaroi, quetiuparã jueces pʉame Pablo Silas yaye jutiire tuwee rotiri bero, na bape rotiwã yucʉ mena. \v 23 Bʉtioro na bape yaparori bero, preso jorica wiipʉ na jowã. Topʉ na jori yua, ti wiire caĩñacotei pʉamerẽ, “Dope bairo narẽ rutimasĩã mano caroaro majũ na ĩñacoterotiya ãnoarẽ,” qũĩrĩ cʉ̃ coterotiwã. \v 24 Bairo na caátirotirijere tʉ̃gori bero, caĩñacotei pʉame preso jorica wii capupea catʉsari arʉapʉ na cũñupʉ̃. Topʉ pʉga yucʉ watoapʉ na rʉporire ñujorotiri, na jiyarʉpo cũñupʉ̃. \p \v 25 Ti ñami recomacã caetaro, Pablo, Silas, Diore cʉ̃ ñubue basapeoyuparã. Bairo na cañubue basapeoãno, aperã, narẽ bairo preso joricarã cʉ̃ã na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goyuparã. \v 26 Tipaʉa yua caãno tʉsaroa tutuaro yepa pʉame yuguiyuparo. Tutuaro majũ cayuguiroi, ti wii macããjẽ na cacũjʉ̃gorica ʉ̃tãpãĩrĩ cʉ̃ã yuguiri nʉcʉ̃pʉ̃ ásúparo. Bairo cayuguiripaʉa ti wii jopeeri pʉame pããnʉcãpeticoasuparo. Tunu bairoa ti wii macããna preso joricarãrẽ na cajiyamiataje cadena ãpõã wẽẽrĩ cʉ̃ã piti wẽcoasuparo. \v 27 Bairi yua, ti wiire caĩñacotei pʉame wãcãrĩ bero, ti wii jopeeri pããrĩcãrõpʉ caãno ĩñañupʉ̃. Bairo ĩña acʉari, “Ti wii macããna preso joricarã rutipeticoatanama,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. Bairo ĩ tʉ̃goñarĩ yua, cʉ̃ jarericapãĩrẽ neñupʉ̃, cʉ̃ majũã pajĩãyasigʉ. \v 28 Bairo cʉ̃ caátigaro ĩñarĩ yua, atore bairo qũĩ awajajoyupʉ Pablo pʉame: \p —Mʉ majũ roro ápericõãña. Jãã ãnipeticõãña atopʉ. Jãã rutietiya —qũĩñupʉ̃. \p \v 29 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, “Jĩñaworiquere neasá,” cʉ̃tʉ macããcʉ̃rẽ ĩrĩ, Pablojãã na caãni arʉapʉ atʉjãásúpʉ. Atʉ jãáti yua, uwirique mena nanarĩ Pablo, Silatʉ rʉpopaturi mena etanumuʉ etayupʉ. \v 30 Cabero narẽ na wiyojori bero, atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃: \p —¿Dope bairo yʉ ácʉati, Dios yʉre cʉ̃ netõáto, ĩ? \p \v 31 Pablojãã pʉame atore bairo qũĩñuparã: \p —Jesucristo mena cariape mʉ catʉ̃goñatutuata, mʉ, mʉ yarã cʉ̃ã mʉjãã netõmasĩgarã. \p \v 32 Bairo qũĩ yaparori bero, marĩ Quetiupaʉ yaye quetire na quetibʉjʉ nemoñuparã Pablojãã preso jorica wiire caĩñacoteatacʉ cʉ̃ ya wii macããna cʉ̃ãrẽ. \v 33 Ti ñami ti hora majũã caãno preso jorica wiire caĩñacoteatacʉ yua, Pablo, Silajãã cãmiirẽ na coseyupʉ. Cabero cʉ̃, cʉ̃ yarã cʉ̃ãrẽ nipetiro na bautizayuparã. \v 34 Bairo narẽ na cabautizaro bero, preso jorica wiire caĩñacoteatacʉ pʉame cʉ̃ ya wiipʉ na jʉ̃goásúpʉ. Topʉ ʉgariquere na nuñupʉ̃ Pablojããrẽ. Bairi yua cʉ̃, cʉ̃ yarã cʉ̃ã bʉtioro ʉseaniñuparã, Dios yaye quetire na catʉ̃goʉsaatato bero jʉ̃gori. \p \v 35 Cabusuri rʉ̃mʉ caãno, quetiuparã jueces na ʉ̃mʉa jĩcããrãrẽ preso jorica wiire caĩñacoteatacʉ tʉpʉ na joyuparã, “Pablo, Silare na wiyojo rotiáto,” ĩrã. \v 36 Bairo na caĩjoatana na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, ti wiire caĩñacoteatacʉ pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Pablore: \p —Quetiuparã caĩñabeserã mʉjããrẽ yʉ wiyorotijoupa. Bairi caroaro mena mʉjãã ámasĩña merẽ. \p \v 37 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, atore bairo na ĩñupʉ̃ Pablo quetiuparã caĩñabeserã na cajoatanarẽ: \p —Ati macã macããna caĩñabeserã roro jãã caátiere bócañaẽtĩñama. Roro jãã ápewʉ. Bairo bócaetimirãcʉ̃ã, camasã nipetiro na caĩñajoro jããrẽ baperotiama. Tunu bairoa preso jorica wiipʉ jãã cũrotiama. Jãã cʉ̃ã romanoa majã jãã caãnimiatacʉ̃ãrẽ, roro majũ jãã átiama. Bairo jããrẽ caátiatana nimirãcʉ̃ã, ãmerẽ yasioro jããrẽ wiyogayama. Yasioro jãã ápérã. Na majũpʉa atíri jããrẽ na wiyora apáro —na ĩñupʉ̃ Pablo. \p \v 38 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, na quetiuparã juecere na quetibʉjʉrásúparã soldaua pʉame. Bairo Pablojãã romanoa majã na caãnierẽ na caquetibʉjʉro tʉ̃gori bero, quetiuparã caĩñabeserã pʉame roro narẽ na caátiatajere tʉ̃goñarĩqũẽ paijãñuñuparã. \v 39 Bairo tʉ̃goñarĩqũẽ pairi yua, acoásúparã Pablo Silas tʉpʉ, “Roro mʉjããrẽ jãã caátiatajere mʉjãã masiriyowa,” na ĩráná. Bairo na tʉpʉ eta, ti wiire na wiyocõãñuparã. Bairo na wiyori bero yua, aperopʉ na caátó boyuparã. \v 40 Bairo na cawiyoro bero, acoásúparã Lidia ya wiipʉ. Topʉ marĩ yarã Jesure catʉ̃goʉsarãrẽ ʉseanirõ na tuao joroque na ásuparã. Bairo na áti yaparoro bero, ti macã caãniatana aperopʉ acoásúparã. \c 17 \s1 El alboroto en Tesalónica \p \v 1 Bairo áná yua, Pablo, Silajãã Anfípolis bairi Apolonia cawãmecʉti macããrẽ netõáná, Tesalónica macãpʉ etayuparã. Ti macãpʉ judío majã ñubuerica wii cʉ̃goyuparã. \v 2 Bairi Pablo judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caetaro ĩñarĩ, ti rʉ̃mʉ ũnorẽ cʉ̃ caátinucũrõrẽ bairo átigʉ, ti macã ñubuerica wii sinagogare ásúpʉ. Topʉ etari yua, to macããnarẽ Dios ya tuti mena na ĩña quetibʉjʉyupʉ, na bʉsʉnetõgʉ. Bairo jeto áti ãñupʉ̃ Pablo itia semana majũ yerijãrĩcã rʉ̃mʉrĩ caãno. \v 3 Ti rʉ̃mʉrẽ atore bairo na ĩ quetibʉjʉyupʉ Pablo: \p —Dios yaye cʉ̃ caquetibʉjʉrica tuti atore bairo ĩña: ‘Mesías, Dios cʉ̃ cajopaʉ pʉame ati yepapʉ ãcʉ̃, riacoagʉmi. Bairo cʉ̃ cariacoamiatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ catiocõãgʉmi Dios tunu,’ ĩ quetibʉjʉya Dios ya tuti. Cʉ̃ã, Jesús niñami Dios yaye quetibʉjʉrica tutipʉ profeta majã na cawoatujʉ̃goyecʉtacʉ, mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉ —na ĩñupʉ̃ Pablo. \p \v 4 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, judío majã jĩcããrã cariape tʉ̃goyuparã. Na pʉame Pablo, Silas mena bapacʉti jʉ̃goyuparã. Griego majã Diore caĩroarã cʉ̃ã capããrã na yaye quetire cariape tʉ̃goyuparã. Tunu bairoa carõmia caãnimajũrã cʉ̃ã capããrã cariape tʉ̃goyuparã. \v 5 Bairo na cabairijere ĩñarĩ judío majã, Pablojãã na caquetibʉjʉrijere cariape catʉ̃goena pʉame na ĩñatutiyuparã. Bairo na ĩñatutiri yua, ñe ũnie caáperã maarĩpʉ caãnarẽ na neñoñuparã, nipetiropʉ roro na caawajabato ñesẽãparore bairo ĩrã. Bairo ána, Jasón ya wiipʉre roro átirã etayuparã, Pablo Silajããrẽ macããrã. Na ñerĩ camasãrẽ roro na átirotigayuparã. \v 6 Bairo na bócaetiri, Jasón bairi aperã marĩ yarã Jesucristore catʉ̃goʉsari majã pʉamerẽ ñe, na weeri na neásúparã ti macã macããna quetiuparã tʉpʉ. Topʉ etari, atore bairo na ĩ awajayuparã: \p —¡Aperopʉ macããna caatíatana pʉame noo nipetiro na cañesẽãrõpʉre royetuñesẽãrã átiyama! Bairi ati macãpʉ cʉ̃ãrẽ merẽ etayama. \v 7 Jasón pʉame cʉ̃ ya wiipʉ na etarotiupʉ. Na nipetiro, “Apei quetiupaʉ rey niñami Jesús,” na caĩata, ¡marĩ quetiupaʉ emperador romano cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ baibotiorã baiyama! —na ĩñuparã ti macã caãna na quetiuparãrẽ. \p \v 8 Bairo na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, aperã camasã, bairi ti macã macããna quetiuparã cʉ̃ã jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩqũẽcʉti masĩẽsuparã. \v 9 Bairo baimirãcʉ̃ã, Jasõjãã ya dinerore na mena na wapa cũrotiyuparã. Bairo áti yaparori bero, na piticõãñuparã, ti macã macããna quetiuparã Jasõjããrẽ. \s1 Pablo y Silas en Berea \p \v 10 Ti ñamicã canaiorĩpaʉ ti macã macããna marĩ yarã Jesucristore catʉ̃goʉsari majã pʉame Pablo, Silajããrẽ ti macãrẽ na witirotiyuparã. “Tãmurĩ Berea macãpʉ ánája,” na ĩñuparã. Cabero ti macãpʉ eta yua, judío majã na cañubueri wiipʉ ásúparã. \v 11 Na roque Tesalónica macããna judío majã netõjãñurõ Jesús yaye queti Pablo cʉ̃ caquetibʉjʉrije catʉ̃gogari majã ãñuparã. Bairo caãna ãnirĩ, Pablo cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere caroaro tʉ̃goʉsayuparã. Bairo tʉ̃goʉsari yua, tocãnacã rʉ̃mʉa Dios ya tutire ĩñabuenucũñuparã, “¿Cariapea marĩrẽ cʉ̃ quetibʉjʉmiñati?” ĩrã. \v 12 Bairo ĩñabueri yua, na mena macããna capããrã cariape tʉ̃goyuparã. Griego majã cʉ̃ã capããrã cariape tʉ̃goyuparã carõmia caãnimajũrã, aperã caʉ̃mʉa cʉ̃ã. \p \v 13 Bairo Pablojãã Berea cʉ̃ãrẽ Dios yaye quetire na caquetibʉjʉro tʉ̃gori, judío majã Tesalónica macããna pʉame Bereapʉ acoásúparã. Topʉ etari, to macããnarẽ Pablojãã na cabairijere bʉsʉjãñuparã, roro na caĩawajabatoñesẽãparore bairo ĩrã. \v 14 Bairo na caátigaro ĩñarĩ, marĩ yarã Jesucristore catʉ̃goʉsari majã pʉame ti macãrẽ Pablore cʉ̃ witirotiyuparã. “Tãmurĩ ria capairiya tʉ̃nipʉ ácʉ́ja. Timoteo, Silajãã pʉame jãã mena tuagarãma,” qũĩñuparã. \v 15 Bairo na caĩjoatacʉ mena cabapacʉtiátána pʉame cʉ̃ cũñuparã Atenas cawãmecʉti macãpʉ. Topʉ cʉ̃ cũyaparori bero, tunucoásúparã na ya macã Bereapʉ tunu. Na mena atore bairo ĩ quetijoyupʉ Pablo: “Silas, Timoteo mena tãmurĩ atopʉ na apáro,” na ĩ joyupʉ. \s1 Pablo en Atenas \p \v 16 Mai, Pablo Atenas macãpʉ Timoteo, bairi Silajããrẽ na cote ãcʉ̃, ti macã macããna wericarã jeto na cajʉ̃gũẽã cʉ̃goro ĩñarĩ, tʉ̃goñarĩqũẽ paijãñuñupʉ̃. \v 17 Bairi ñubuerica wii sinagogapʉ judío majã aperã judío majã caãmerã Diore caĩroarã mena bʉsʉnucũñupʉ̃, na bʉsʉnetõgʉ. Tunu bairoa camasã na caneñaporipaʉ plazapʉ caneñarã cʉ̃ãrẽ tocãnacã rʉ̃mʉa bʉsʉnucũñupʉ̃ Pablo. \v 18 Bairo cʉ̃ cabʉsʉãnitoye, epicúreos yaye bueri majã, aperã estoicos yaye bueri majã cʉ̃ã cʉ̃ mena bʉsʉjʉ̃goyuparã, cʉ̃ bʉsʉnetõgarã. Atore bairo qũĩñuparã Pablore jĩcããrã: \p —Ãni, cabʉsʉriquepai, ¿ñee ũnierẽ ĩgʉ qũĩñati? \p Aperã atore bairo qũĩñuparã: \p —Ape yepaa macããna jʉ̃gũẽãrẽ marĩ catʉ̃goʉsarore boʉ baiimi. \p Pablo pʉame Jesús yaye caroa quetire, tunu cʉ̃ cacatirique cʉ̃ãrẽ na quetibʉjʉ baiyupʉ. \v 19 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, neñarĩ na cabʉsʉnucũrõ, Areópago na caĩrõpʉ cʉ̃ neásúparã. Bairo topʉ cʉ̃ na cane etaro, atore bairo qũĩ jẽniñañuparã: \p —¿Atie cawãma wãme mʉ caquetibʉjʉrijere, jãã mʉ quetibʉjʉgaetiyati? \v 20 Mʉ caquetibʉjʉrije ũnierẽ jãã tʉ̃goñaẽtĩña. Bairi tiere jãã masĩgaya mʉ caquetibʉjʉrijere —qũĩñuparã. \p \v 21 Mai, Atenas macã macããna nipetiro, bairi to macããna ape yepapʉ caatána cʉ̃ã bʉtioro tʉ̃gogayuparã apeye cawãma quetire. Tiere tʉ̃gori bero, tie jetore ãmeo bʉsʉpẽninucũñuparã na majũ. \p \v 22 Bairi Pablo pʉame Areópagopʉ ãcʉ̃, na watoapʉ wãmʉnʉcãrĩ atore bairo na ĩñupʉ̃: \p “Mʉjãã, Atenas macããna, capããrã mʉjãã jʉ̃gũẽã mʉjãã cawericarãrẽ ĩñarĩ, ‘Na jʉ̃gũẽãrẽ bʉtioro catʉ̃goñarĩ majã ñiñama,’ ñi tʉ̃goñaña. \v 23 Mʉjãã cañubueripaʉripʉ ñiñañesẽããpʉ̃. Jĩcã altar mesa rocapʉ atore bairo ĩ woaturiquere ñiñaapʉ̃: ‘Dios, marĩ camasĩẽcʉ̃rẽ marĩ caĩroaripaʉ niña.’ Bairo cʉ̃ masĩẽtĩmirãcʉ̃ã, mʉjãã caĩroaʉre mʉjãã quetibʉjʉ acʉ́ yʉ átiapʉ. \p \v 24 “Cʉ̃ã, Dios ati ʉmʉrecóo macããjẽ nipetirijere caqũẽñorĩcʉ̃, ati ʉmʉrecóore, ati yepa cʉ̃ãrẽ Quetiupaʉ niñami. Templos, ‘Dios ya wii nigaro,’ camasã ĩrĩ na caqũẽnorĩcã wiirire ãmerĩnucũñami. \v 25 Ñe ũnie cʉ̃ caãnipeere cʉ̃rẽ marĩ caátibojapee cʉ̃ rʉsaetiya Diore. Cʉ̃ pʉame roque niñami marĩ camasãrẽ marĩ cacatiãnierẽ cajoʉ. Tunu bairoa marĩ cayerijoãnie, wĩno cʉ̃ãrẽ, apeye nipetirije cʉ̃ jetoa marĩrẽ cajoʉ niñami. \p \v 26 “Bairi jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ jʉ̃gori nipetiro camasã poari ati yepa nipetiropʉ na masãbatanʉcãõ joroque ásupi. Tunu bairoa tocãnacã poare na caãnipa yʉtearire cũñupĩ. \v 27 Bairo ásupi Dios, tocãnacãʉ̃pʉa camasã cʉ̃ na camasĩparore bairo ĩ. Bairi cʉ̃rẽ cabocõãninucũrã pʉame cʉ̃ masĩgarãma. Dope bairo mee niña Diore masĩrĩqũẽ. \v 28 Cʉ̃, Dios cʉ̃ cajʉátoi jʉ̃gori marĩ catiya. Marĩ paamasĩña. Marĩ ãnajẽ cʉtiya. Mʉjãã ya poa macããna poesiare cawoaturi majã cʉ̃ã torea bairo ĩñupã: ‘Marĩã, Dios pãrãmerãrẽ bairo caãna marĩ ãniña,’ ĩñupã. \p \v 29 “Bairi Dios pãrãmerãrẽ bairo caãna ãnirĩ camasã na catʉ̃goñarĩjẽ jʉ̃gori, oro, plata, o ʉ̃tã mena camasãrẽ bairo cabaurãrẽ na caqũẽnorĩcãrãrẽ marĩ caĩroaro ñuẽtĩña. \v 30 Tirʉ̃mʉpʉre camasã roro na caátiere boetimicʉ̃ã, popiye na baio joroque ápeyupi, cʉ̃ yaye queti nipetirijere na camasĩẽtoi. Ãme pʉame roque na camasĩrõĩ, tocãnacãʉ̃ã camasã nipetiro na caãnopʉ roro na caátiere na jãnarotiyupi. \v 31 Tunu bairoa jĩcã rʉ̃mʉ ati yepa macããna nipetirore cʉ̃ caĩñabesepa rʉ̃mʉrẽ cũñupĩ Dios. Bairi caʉ̃mʉ caroaro cariape caĩñabesepaʉ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ cũñupĩ. Cʉ̃, caʉ̃mʉ cariacoatacʉ cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, tunu cʉ̃ catioyupi Dios. Bairo cʉ̃ cʉ̃ cacatioro jʉ̃gori nipetiro camasã pʉame cʉ̃, caĩñabesepaʉ cʉ̃ caãnierẽ masĩcõãñama,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ Pablo to macããnarẽ. \p \v 32 Bairo to macããna, “Cariacoatana nimirãcʉ̃ã, tunu catiyama camasã,” Pablo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, jĩcããrã na mena macããna cʉ̃ boyetiyuparã. Aperã pʉame atore bairo qũĩñuparã: \p —Cabero ũno cʉ̃ yaye quetire marĩ tʉ̃gonemorõã tunu —qũĩñuparã. \p \v 33 Bairo na caĩrõ bero, Pablo pʉame na aweyocoásúpʉ. \v 34 Bairo na cʉ̃ caaweyocoamiatacʉ̃ãrẽ, jĩcããrã na mena macããna cʉ̃ bero ʉsari, cʉ̃ yaye quetire cariape tʉ̃goʉsayuparã. Jĩcãʉ̃ na mena macããcʉ̃ Dionisio wãmecʉsupʉ. Cʉ̃ pʉame Areópagopʉ caneñaporã mena macããcʉ̃ ãñupʉ̃. Apeo Dámaris cawãmecʉco cʉ̃ã cariape tʉ̃goyupo Pablo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ. Aperã cʉ̃ã cariape cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goʉsajʉ̃goyuparã. \c 18 \s1 Pablo en Corinto \p \v 1 Cabero Pablo Atenapʉ quetibʉjʉ ãnirĩ bero, ti macã caãniatacʉ acoásúpʉ Corinto cawãmecʉti macãpʉ. \v 2 Topʉ etari yua, jĩcãʉ̃, Ponto yepa macããcʉ̃ caãnimirĩcʉ̃ judío majõcʉ Aquila cawãmecʉcʉre cʉ̃ bocáetayupʉ. Mai, cajʉ̃goyepʉ Aquila, cʉ̃ nʉmo Priscila mena Italiapʉ caãnimiatana Corintopʉ etayuparã. Quetiupaʉ emperador Claudio, “Nipetiro judío majã ati macã Romarẽ caãna na witiápáro,” na cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, Corintopʉ etayuparã. Tiere tʉ̃gori Pablo pʉame na ĩñañesẽãʉ̃ ásúpʉ. \v 3 Aquilajãã cʉ̃ã Pablo cʉ̃ caátore bairo paarique cʉ̃goyuparã. Caesebʉtirije jutii paca aseri wii mena aperã ñesẽãráná na caneátíe ocojurique aseri ũnierẽ qũẽnorĩqũẽ paarique cʉ̃goyuparã. Tiere capaarã na caãnoi, na mena paagʉ na mena tuayupʉ Pablo. \v 4 Bairo tuari yua, tocãnacã rʉ̃mʉ judío majã na cayerijãrĩ rʉ̃mʉ caãno, ñubuerica wii sinagogapʉ ánucũñupʉ̃. Topʉ na quetibʉjʉnucũñupʉ̃ Jesús, Mesías cʉ̃ caãnierẽ judío majã, judío majã caãmerã cʉ̃ã na camasĩparore bairo ĩ. \p \v 5 Bairi Macedoniapʉ caãniatana, Timoteo Silas mena Corintopʉ na caetaro bero, Pablo pʉame judío majãrẽ caroa quetire na quetibʉjʉ ñesẽãrĩqũẽ jeto átiãñupʉ̃, Jesús Mesías cʉ̃ caãnierẽ. \v 6 Bairo judío majãrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ, na pʉame cʉ̃ bʉsʉcãnamuñuparã. Roro qũĩñuparã. Bairo roro cʉ̃ na caĩrõĩ, Pablo pʉame cʉ̃ jutii macããjẽ ñerĩrẽ pabatoreyupʉ na caĩñajoro, “Roro yʉ mʉjãã átiya,” ĩ. Bairo áti yaparo yua, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Mʉjãã catʉ̃gogaetie bui popiye mʉjãã baigarã. Yʉ yaye wapa mee, mʉjãã yaye wapa pʉame roque nigaro. Torecʉ, ati rʉ̃mʉi judío majã caãmerã pʉamerẽ yʉ quetibʉjʉ jʉ̃goʉ ágʉ yua —na ĩñupʉ̃ Pablo judío majãrẽ. \p \v 7 Bairo na ĩrĩ bero, ñubuerica wiire witi acoásúpʉ Pablo. Jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ Ticio Justo cawãmecʉcʉ, Diore caĩroaʉ ya wiipʉ ásúpʉ. Cʉ̃ ya wii pʉame ñubuerica wii sinagogatʉaca ãñuparõ. \v 8 Topʉ cʉ̃ caãno, Crispo ñubuerica wii sinagoga quetiupaʉ jĩcãʉ̃ cʉ̃ yarã nipetiro mena marĩ Quetiupaʉ yaye quetire tʉ̃goʉsajʉ̃goyuparã. Aperã Corinto macããna cʉ̃ã capããrã Jesús yaye quetire tʉ̃gori, cariape tʉ̃gojʉ̃goyuparã. Bairo cariape na catʉ̃goro jʉ̃gori, na bautiza rotiyuparã. \p \v 9-10 Jĩcã ñami qũẽguericarore bairo Pablo cʉ̃ caãno, marĩ Quetiupaʉ yaye quetire atore bairo tʉ̃goyupʉ: “Yʉ, mʉ mena yʉ ãnicõãña. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉrẽ ricaati caátimasĩ manigʉmi. Tunu bairoa ati macãpʉre capããrã yʉre caĩroarã niñama. Bairi tʉ̃goña uwieticõãña. Yʉ yaye quetire quetibʉjʉcõã ãninucũña. Mʉrẽ yʉ caátirotiriquere jãnaeticõãña,” qũĩñupʉ̃ marĩ Quetiupaʉ Pablore. \v 11 Bairo marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caĩrõĩ, Pablo pʉame jĩcã cʉ̃ma ape cʉ̃ma recomacã majũ ãñupʉ̃ ti macã Corintopʉre. Topʉ ãcʉ̃ yua, to macããnarẽ na quetibʉjʉ ãñupʉ̃ Dios yaye quetire. \p \v 12 Tiwatoare Galión ti yepa Acaya quetiupaʉ gobernador cʉ̃ caãno, judío majã pʉame jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩqũẽ cʉtiri Pablore boesuparã. Bairo cʉ̃ boetiri yua, cʉ̃ ñee, cʉ̃ neásúparã quetiupaʉ gobernador tʉpʉ. \v 13 Cʉ̃ tʉpʉ Pablore cʉ̃ ne etari yua, atore bairo qũĩñuparã: \p —Ãnia, Pablo ricaati camasãrẽ na quetibʉjʉ ñesẽãʉ̃ baiyami ati macãpʉre. Jãã ñicʉ̃ Moisés ãnacʉ̃ Diore jãã caĩroapeere cʉ̃ caroticũrĩcãrõrẽ bairo mee quetibʉjʉyami —qũĩñuparã judío majã Galiórẽ. \p \v 14 Pablo pʉame bairo na caĩrõ na yʉgʉ cʉ̃ caátipaʉa, Galión pʉame atore bairo na ĩ jʉ̃goyupʉ: \p —Roro cʉ̃ caátato bero caãmata roquere, mʉjãã judío majã ãnirẽ mʉjãã cabʉsʉpairijere yʉ tʉ̃goña besebujioʉ. \v 15 Bairãpʉa, mʉjãã cabʉsʉpairije, mʉjãã judío majãrẽ rotirique ũnie caãnoi, mʉjãã majũã tiere bʉsʉqũẽnoña ãni mena. Bairi yʉ pʉame tie ũnierẽ yʉ tʉ̃goña besegaetiya —na ĩñupʉ̃ Galión judío majãrẽ. \p \v 16 Bairo ĩ yaparori bero, cʉ̃ ʉ̃mʉa soldauare judío majãrẽ na wiyojorotiyupʉ. \v 17 Bairi to caãna nipetirã pʉame Sóstenes cawãmecʉcʉ, ñubuerica wii sinagoga quetiupaʉ jĩcãʉ̃rẽ ñerĩ, tipaʉa cʉ̃ bapeyuparã, Galión cʉ̃ caĩñajoro. Galión pʉamerẽ dope bairo cʉ̃ baiesuparo bairo na caátie. \s1 Pablo vuelve a Antioquía y comienza su tercer viaje misionero \p \v 18 Pablo pʉame mai capee rʉ̃mʉrĩ tuayupʉ Corintopʉre. Cabero marĩ yarã Jesure catʉ̃goʉsarãrẽ na átáje uwiri bero, cũmuai Siria yepapʉ acoásúpʉ tunu, cʉ̃ bapa Aquila, Priscila mena. Mai, Cencrea macãpʉ ãcʉ̃, cʉ̃ poare juarerotiyupʉ. “Diore cʉ̃ yʉ caĩjʉ̃goyetiricarore bairo yʉ áti yaparoya,” ĩgʉ, bairo ásupʉ. \v 19 Efeso macãpʉ etari bero, cʉ̃ bapa Aquila, Priscilajããrẽ topʉ na cũñupʉ̃. Bairo na cũrĩ bero, ñubuerica wii sinagoga, ti macã macããna judío majã na caneñanucũrĩ wiipʉ ásúpʉ, na quetibʉjʉ ácʉ́. \v 20 Ti wii macããna pʉame cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori yua, bʉtioro yoajãñurõ tore cʉ̃ catuarore boyuparã. Bairo cʉ̃ catuarore cʉ̃ na cabomiatacʉ̃ãrẽ, Pablo pʉame na mena yoaro tuagaesupʉ. \v 21 Bairo tuagaetiri, atore bairo na ĩ átáje uwiyupʉ Pablo: “Dios cʉ̃ cabooata, ape rʉ̃mʉ mʉjããrẽ ñiñañesẽãʉ̃ atígʉ tunu. Jerusalẽpʉ yʉ netõgʉ bose rʉ̃mʉ caãnipa rʉ̃mʉrẽ mai,” na ĩñupʉ̃. \p Bairo na ĩrĩ bero, cũmua mena Efeso macã caãniatacʉ acoásúpʉ Pablo. \v 22 Cabero Cesareapʉ maa etari bero, Jerusalẽpʉ acoásúpʉ, Jesure caĩroari poa macããnarẽ na jẽniácʉ́. Na jẽni yaparori bero, Antioquía macãpʉ tunucoásúpʉ yua. \v 23 Topʉre jĩcã yʉtea ãnirĩ bero, tunu ánemoñupʉ̃ Galacia, bairi Frigia yepaare tocãnacã macãã cʉ̃ cañesẽãrĩcãrõpʉ. To macããna Jesure catʉ̃goʉsari majã nipetirore na tʉ̃goña yeri ñuo joroque na átiásúpʉ Pablo. \s1 Apolos predica en Efeso \p \v 24 Ti yʉtea caãno jĩcãʉ̃ judío majõcʉ Apolos cawãmecʉcʉ Efeso macãrẽ etayupʉ. Apolos pʉame Alejandría macã macããcʉ̃ ãñupʉ̃. Caroaro cariape caquetibʉjʉmasĩ majũ ãñupʉ̃. Tunu bairoa Dios ya tuti macããjẽ cʉ̃ãrẽ caroaro masĩñupʉ̃. \v 25 Mai, cajʉ̃goyepʉ aperã marĩ Quetiupaʉ yaye quetire cʉ̃ quetibʉjʉyuparã. Bairo tiere tʉ̃goʉsari bero, Apolos pʉame aperãrẽ cʉ̃ camasĩrõ cãrõ na quetibʉjʉyupʉ. Juan camasãrẽ bautiza ãcʉ̃, cʉ̃ cabuerique jetore catʉ̃goricʉ nimicʉ̃ã, Jesús cʉ̃ caãnierẽ caroaro quetibʉjʉyupʉ. \v 26 Bairi uwiricaro mano ñubuerica wiipʉ na cʉ̃ caquetibʉjʉãno, Aquila bairi Priscilajãã pʉame cʉ̃ tʉ̃goyuparã. Cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori bero, cʉ̃ neásúparã na caãni wiipʉ. Topʉ Dios yaye cʉ̃ camasĩpee carʉsarijere cʉ̃ quetibʉjʉnemoñuparã. \p \v 27 Cabero Acaya yepapʉ Apolos quetibʉjʉ ñesẽãʉ̃ ágʉ cʉ̃ cabairo ĩñarĩ, marĩ yarã Jesucristore catʉ̃goʉsari majã pʉame cʉ̃ jʉásuparã. Cʉ̃rẽ to macããna catʉ̃goʉsari majã caroaro mena cʉ̃ na bocaáto ĩrã, papera pũrõ cartare cʉ̃ woabojajoyuparã. Bairi Acaya yepapʉ etari bero, Apolos bʉtioro na jʉátinemoñupʉ̃ to macããna, Dios cʉ̃ caĩñamairĩjẽ jʉ̃gori cʉ̃ canetõõrĩcãrãrẽ. \v 28 Tunu bairoa nipetiro na caĩñojoropʉ, judío majãrẽ na quetibʉjʉ netõnʉcãñupʉ̃. Dios ya tutire buejʉ̃gori bero, Jesús Mesías cʉ̃ caãnierẽ na quetibʉjʉyupʉ. Bairo na cʉ̃ caĩquetibʉjʉroi, “Cʉ̃ã, Mesías mee ãcʉ̃mi,” qũĩ netõmasĩẽsuparã. \c 19 \s1 Pablo en Efeso \p \v 1 Apolos, Corintopʉ cʉ̃ caãnitoye, Pablo pʉame ʉ̃tã yucʉ capairi yepare netõátí, Efesopʉ etayupʉ. Topʉ etari, capããrã Jesure catʉ̃goʉsari majãrẽ na bocáyupʉ. \v 2 Narẽ, atore bairo na ĩ jẽniñañupʉ̃: \p —¿Dios yaye quetire mʉjãã catʉ̃goʉsajʉ̃gori rʉ̃mʉrẽ Espíritu Santore mʉjãã cʉ̃gojʉ̃gori? \p Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, atore bairo qũĩñuparã: \p —Jãã cʉ̃gojʉ̃goepʉ. Espíritu Santo cʉ̃ caãnierẽ di rʉ̃mʉ ũno jãã tʉ̃goñaẽpʉ̃. \p \v 3 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩ jẽniñanemoñupʉ̃ tunu Pablo: \p —Toroque, ¿noa yaye bueriquere tʉ̃goʉsari bero mʉjãã bautiza rotiri? \p Na pʉame atore bairo qũĩñuparã: \p —Juan cʉ̃ cabuerijere jãã catʉ̃goʉsaro bero, jãã bautizawĩ —qũĩñuparã. \p \v 4 Pablo pʉame na ĩñupʉ̃ tunu: \p —Bairoa ásupi Juan ãnacʉ̃ baipʉa. Camasã roro na caátiere tʉ̃goña yapapuari na catʉ̃goñawasoaro bero, na bautizayupi. Tunu bairoa, “Yʉ bero macããcʉ̃ yaye queti cʉ̃ãrẽ tʉ̃goʉsaya,” na ĩñupĩ. Jesure ĩgʉ bairo ĩñupĩ Juan ãnacʉ̃ —na ĩ quetibʉjʉyupʉ Pablo Efeso macããnarẽ. \p \v 5 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, marĩ Quetiupaʉ ya wãme mena bautiza rotiyuparã. \v 6 Cabero Pablo na rʉpoari buipʉ cʉ̃ wãmo mena cʉ̃ cañigãpeoro yua, Espíritu Santo napʉre ruietayupʉ. Bairo cʉ̃ caetaro, apeye bʉsʉrique bʉsʉjʉ̃goyuparã. Bairo bʉsʉri, Dios narẽ cʉ̃ camasĩõrĩjẽrẽ quetibʉjʉnetõñuparã. \v 7 Na, caquetibʉjʉrã caʉ̃mʉa pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ ãñuparã. \p \v 8 Bairi Pablo pʉame ti macãpʉ ãcʉ̃, itiarã muipʉa majũ ñubuerica wii sinagogapʉre ánucũñupʉ̃. Topʉre uwiricaro mano, caroa quetire na quetibʉjʉnucũñupʉ̃: Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããjẽ quetire na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩ, na bʉsʉnucũñupʉ̃. \v 9 Bairo cʉ̃ cabʉsʉmiatacʉ̃ãrẽ, jĩcããrã na mena macããna cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ cariape tʉ̃goesuparã. Cayʉgaena majũ ãñuparã. Bairo caãna ãnirĩ, camasã na catʉ̃goro, Dios yaye cawãma quetire roro ĩ bʉsʉpaiyuparã. Bairo roro na cabʉsʉpairo ĩñarĩ, Pablo pʉame na piticõãñupʉ̃. Na pitiri yua, Jesucristore catʉ̃goʉsari majã mena Tirano cawãmecʉcʉ buerica wiipʉ na jʉ̃goásúpʉ. Topʉ na quetibʉjʉnucũñupʉ̃ tocãnacã rʉ̃mʉa. \v 10 Bairo jeto átiãninucũñupʉ̃ Pablo pʉga cʉ̃ma majũ. Bairi nipetiro Asia yepa macããna judío majã, judío majã caãmerã cʉ̃ã tʉ̃gopeticoasuparã marĩ Quetiupaʉ yaye quetire. \p \v 11 Tiwatoare Dios pʉame camasãrẽ Pablo jʉ̃gori capee caroa wãmerẽ na áti ĩñoñupʉ̃. \v 12 Bairi Pablo cʉ̃ majũ cʉ̃ caápérimiatacʉ̃ãrẽ, aperã camasã na jutii cabuimacããtõ ũno, o jutii asero ũno mena Pablore na capãñarotirijere jecoanucũñuparã cariayecʉna tʉpʉ. Bairo na caáto, cariayecʉna pʉame tiere pãñarĩ caticoanucũñuparã. Wãtĩã yeri pũna cacʉ̃gori majã cʉ̃ãrẽ na witicoanucũñuparã wãtĩã, bairo na caáto. \p \v 13 Tiwatoare aperã judío majã wãtĩã yeri pũna cacʉ̃gori majãrẽ wãtĩãrẽ cawiyoñesẽãrĩ majã ãñuparã. Na pʉame Jesús cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena tore bairo átigarã, atore bairo ĩñuparã wãtĩã yeri pũnarẽ: “¡Pablo cʉ̃ caquetibʉjʉ, Jesús wãme mena mʉjããrẽ, ‘Witi ánája,’ jãã ĩña!” \p \v 14 Tore bairo átiãninucũñuparã Esceva cawãmecʉcʉ judío majõcʉ pũnaa jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ caãna. Na pacʉ, Esceva pʉame, sacerdote majã quetiupaʉ jĩcãʉ̃ ãñupʉ̃. \v 15 Bairo na caátiãno, jĩcã rʉ̃mʉ jĩcãʉ̃ wãtĩ yeri pũna pʉame atore bairo na ĩñupʉ̃: “Yʉa, Jesure yʉ masĩña. Pablo cʉ̃ãrẽ yʉ masĩña. Mʉjãã roquere yʉ masĩẽtĩña. ¿Ñamarã ũna mʉjãã ãniñati?” na ĩñupʉ̃ wãtĩ. \p \v 16 Bairo na cʉ̃ caĩãnipaʉa, caʉ̃mʉ wãtĩ yeri pũna cacʉ̃goʉ pʉame napʉre patirocapeayupʉ. Bairo patirocapeari yua, tutuaro mena jĩcã nʉgõã na qũẽnetõnʉcãcõãñupʉ̃. Bairo roro majũ narẽ cʉ̃ caátie jʉ̃gori, ti wiire rutiwiticoasuparã caʉ̃mʉa, jutii mána, cãmii cʉ̃gori yua. \v 17 Bairi nipetiro Efeso macã macããna, judío majã, judío majã caãmerã cʉ̃ã tiere tʉ̃goyuparã. Bairo tʉ̃gori yua, bʉtioro tʉ̃goña uwiyuparã. Torena, marĩ Quetiupaʉ ya wãmerẽ netõjãñurõ nʉcʉ̃bʉgorique mena tʉ̃goñarĩqũẽ cʉsuparã. \p \v 18 Tunu bairoa Jesucristo yayere cariape catʉ̃goricarã capããrã roro na caátaje nipetirijere yapapuari capããrã camasã na caĩñajoro quetibʉjʉrã etanucũñuparã. \v 19 Tunu bairoa cũmua na camasĩrĩjẽ ũnierẽ caátana cʉ̃ã capããrã ricaati na bueri catutirire nipetiro camasã na caĩñajoro joerecõãñuparã. Ti tutiri wapa, pairo cincuenta mil plata tiiri majũ wapacʉsuparo. \v 20 Bairi marĩ Quetiupaʉ yaye queti pʉame nipetiropʉ etapeticoasuparo. Bairo caetapetiro yua, tiere catʉ̃goʉsari majãrẽ cʉ̃ camasĩrĩjẽrẽ na ĩñoñupʉ̃ Dios. \p \v 21 Cabero Pablo pʉame cʉ̃ yeripʉ atore bairo ĩ tʉ̃goñañupʉ̃: “Macedonia yepa bairi Acaya yepa cʉ̃ãrẽ áñesẽã yaparori bero, Jerusalén macãpʉ yʉ ácoagʉ. Topʉ ãnirĩ bero, Roma macãpʉ cʉ̃ãrẽ ñiñañesẽãʉ̃ ágʉ,” ĩ tʉ̃goñañupʉ̃. \v 22 Bairo ĩ tʉ̃goñarĩ, cʉ̃ mena cajʉpaarã, Timoteo bairi Erasto cawãmecʉnarẽ cʉ̃ jʉ̃goye na árotiyupʉ Macedonia yepapʉ. Mai, cʉ̃ pʉame yoajãñurõ tuaʉsayupʉ Asia yepapʉre. \s1 El alboroto en Efeso \p \v 23 Ti yʉteapʉ caãno Efeso macãpʉre bʉtioro risetiña ãñuparõ Jesús yaye cawãma quetire capããrã na catʉ̃goʉsaro jʉ̃gori. \v 24 Demetrio cawãmecʉcʉ pʉame ti macã macããna nipetiropʉ roro na awaja ñesẽãõ joroque na ásupʉ. Mai, Demetrio pʉame caasiyarije plata mena capaari majõcʉ ãñupʉ̃. Tie plata mena na jʉ̃gũẽõ Artemisa cawãmecʉcore na cañubueri wii templo macããjẽ ũnierẽ caqũẽnoʉ ãñupʉ̃. Bairo caqũẽnoʉ ãnirĩ, cʉ̃, cʉ̃ paabojari majã cʉ̃ã tiere camasãrẽ nunirĩ, pairo majũ wapatanucũñuparã. \v 25 Bairi Demetrio pʉame cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ na neño, aperã cʉ̃ paariquere bairo capaari majã cʉ̃ãrẽ neño, atore bairo na ĩñupʉ̃: “Mʉjãã, yʉ paariquere bairo capaariquecʉna, mʉjãã masĩña: Marĩ paarique jʉ̃gori caroaro wapatari marĩ ãnicõãña. Tie camanicõãta, marĩ ãnimasĩẽtĩbujiorã. \v 26 Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, ãmerẽ cʉ̃, Pablo, cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ mʉjãã tʉ̃gonucũña. Cʉ̃ pʉame, ‘Jʉ̃gũẽãrẽ bairo cabaurã camasã na caweericarã, jʉ̃gũẽã mee niñama,’ ĩ quetibʉjʉ ñesẽãnucũñami. Bairo ĩrĩ, capããrã camasãrẽ cariape na tʉ̃goñao joroque átiyami. Ati macã Efeso macã jeto meerẽ bairo átiyami. Asia yepa nipetiro jãñurĩpʉ etaro baiya cʉ̃ caĩrĩjẽ. \v 27 Bairo cʉ̃ caáto, ñuẽtĩña marĩrẽ. Bairo cʉ̃ caquetibʉjʉnemoata, marĩ paarique yasicoabujioro. Tunu bairoa, marĩ jʉ̃gũẽõ caãnimajũõ Artemisa ya wii templo pʉame cabʉgoro macã wiire bairo tuabujioro. Artemisa cʉ̃ãrẽ ĩroa manibujioro, ati yepa Asia, bairi ati ʉmʉrecóo nipetiropʉ marĩ caĩroao pʉamerẽ,” na ĩñupʉ̃ Demetrio cʉ̃ paariquere bairo capaari majãrẽ. \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bʉtioro asiari, atore bairo ĩ awaja jʉ̃goyuparã: “¡Artemisare marĩ, Efeso macããna, cõ marĩ caĩroarije to petieticõãto!” \p \v 29 Aperã cʉ̃ã tiere tʉ̃gori, Efeso macã nipetiropʉ mawijioroa awajacõã ñesẽãñuparã. Bairo na cabaiãno, na mena macããna jĩcããrã pʉame Gayo bairi Aristarco menarẽ na patirocapeayuparã. Mai, Gayo, Aristarcojãã Macedoniapʉ macããna, Pablo baparã majũ ãñuparã. Bairo narẽ patirocapeari bero, wẽpʉ̃rõ mena na tʉ̃gã ásúparã ti macã macããna na caneñanucũrõ, teatropʉ. \v 30 Bairo na caáto tʉ̃gori, na caneñarõpʉ ágamiñupʉ̃ Pablo cʉ̃ã, na mena bʉsʉgʉ. Bairo cʉ̃ caágamiatacʉ̃ãrẽ, ti macã macããna Jesure catʉ̃goʉsari majã pʉame cʉ̃ joesuparã, cʉ̃rẽ pajĩãrema, ĩrã. \v 31 Aperã Asia yepa macããna quetiuparã, Pablore caĩroarã cʉ̃ã, “Topʉ, camasã watoapʉ cʉ̃ ápéricõãto,” ĩ quetijoyuparã. \p \v 32 Bairo cʉ̃ cabaiãno, to macããna na caneñarõpʉ ãna, jĩcããrã na mena macããna jĩcã wãmerẽ ĩ awajanucũñuparã. Aperã cʉ̃ã ape wãmerẽ ĩ awajanucũñuparã. Camecʉ̃rãrẽ bairo baiyuparã. Bairi caneñarã nipetiro jãñurĩpʉa, “¿Dopẽĩrã marĩrẽ atopʉ na neñoupari?” ĩ tʉ̃goña masĩẽsuparã. \v 33 Bairo na cabaiãno, jĩcããrã na mena macããna na cabairijere cʉ̃ quetibʉjʉyuparã Alejandro cawãmecʉcʉre. Bairo cʉ̃ quetibʉjʉri bero, cʉ̃ tuneroca nʉcõñuparã camasã na caĩñajoro, camasã to caãnarẽ na cʉ̃ quetibʉjʉ masĩõáto cabairijere, ĩrã. Bairi Alejandro pʉame cʉ̃ wãmorĩrẽ ñumʉgõrĩ na bʉsʉjãna rotiyupʉ. “Judío majã mee buicʉtiyama tie ati macãã macããna na cabaimecʉ̃rĩjẽrẽ,” na ĩgʉ ĩmiñupʉ̃. \v 34 Bairo cʉ̃ caĩgarije watoa, to macããna neñarĩ majã pʉame, “Cʉ̃ cʉ̃ã judío majõcʉa niñami,” na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goyuparã. Bairo tʉ̃gori yua, pʉga hora majũ, “¡Artemisare marĩ, Efeso macããna, cõ marĩ caĩroarije to petieticõãto!” ĩ awaja ãñuparã. \p \v 35 Cabero jĩcãʉ̃ ti macã macããcʉ̃ quetiupaʉ pʉame caawajari majãrẽ na jãnarotiri bero, atore bairo na ĩñupʉ̃: “Yʉ yarã, ati macã Efeso macããna tʉ̃gopeoya yʉ caĩrĩjẽrẽ: Ati ʉmʉrecóo macããna nipetiro masĩñama marĩ jʉ̃gũẽõ Artemisa caãnimajũõ ya wii templore marĩ cacotenucũrĩjẽrẽ. Cõrẽ bairo cabauo werico ʉmʉrecóopʉ cañaatáco cʉ̃ãrẽ marĩ cacotenucũrĩjẽrẽ masĩñama. \v 36-37 Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, ‘Tore bairo mee niña,’ caĩ mácʉ̃mi. Bairi tocãrõã tie mʉjãã caĩmecʉ̃rĩjẽrẽ jãnaña. Ãnoa mʉjãã cañeatíatana pʉame marĩ cañubueri wii templo macããjẽ jĩcã wãme ũnorẽ jerutiesupa. Tunu marĩ jʉ̃gũẽõ cʉ̃ãrẽ roro cõ ĩ bʉsʉpaiesupa. Bairi caroaro tʉ̃goñajʉ̃goyetiya mʉjãã caáparo jʉ̃goye, roro mʉjãã caáperiparore bairo. \v 38 Bairi Demetrio, aperã cʉ̃rẽ bairo capaariquecʉna cʉ̃ã, noa ũnarẽ, ‘Roro caána niñama,’ na caĩ asiaata, marĩ quetiuparã jueces tʉpʉ tiere na quetibʉjʉrã ápáro. Topʉ na caápata, juez pʉame na caĩrĩjẽrẽ na bʉsʉqũẽnobojagʉmi. \v 39 Tunu bairoa, ape wãme mʉjãã caĩgarije caãmata, ati macã macããna quetiuparã na caneñaporipaʉ ũnopʉ tiere na mʉjãã caquetibʉjʉro ñuña. \v 40 Ati rʉ̃mʉ marĩ caátiere jicoquei marĩ cajãnaeticõãta, tiere ĩñarĩ, ‘Efeso macããna nipetiropʉ mawijioroa caawajacõã ñesẽãpairã niñama,’ marĩ ĩ bʉsʉjãbujiorãma aperã. Bairi, ‘¿dope bairo bairi, bairo mʉjãã baijʉ̃gori?’ marĩrẽ na caĩjẽniñaata, marĩ pʉame dope bairo na marĩ yʉmasĩẽtĩbujiorã. Ñe jʉ̃gori marĩ cabairique caãno cãrõrẽ marĩ ĩ masĩẽna,” na ĩñupʉ̃ ti macã macããcʉ̃ quetiupaʉ jĩcãʉ̃ topʉre caneñarĩcãrãrẽ. \v 41 Bairo ĩ yaparori bero yua, na ábatacoarotiyupʉ. \c 20 \s1 Viaje de Pablo a Macedonia y Grecia \p \v 1 Bairo risetiña capetiatato bero, ti macã macããna Jesure catʉ̃goʉsari majãrẽ na piijoyupʉ Pablo jĩcã wãme ũnorẽ na quetibʉjʉ tʉsagʉ. Na quetibʉjʉ yaparo yua, na átáje uwiri bero, Macedonia yepapʉ acoásúpʉ. \v 2 To Macedonia netõácʉ́, tocãnacãpaʉ macããna marĩ yarã Jesure catʉ̃goʉsari majãrẽ na cʉ̃ caĩrĩjẽ jʉ̃gori na tʉ̃goña yeri ñuo joroque na ásupʉ. Bairo na átinetõáti bero, Grecia yepapʉ etayupʉ. \v 3 Topʉre itiarã muipʉa ãñupʉ̃ to macããna mena. Siriapʉ cũmua mena tunuágʉ cabaimiatacʉ queti tʉ̃goyupʉ judío majã cʉ̃rẽ na capajĩãga tʉ̃goñarĩjẽrẽ. Bairo na caátigaroi, cʉ̃ caátijʉ̃goricaro Macedonia yepa, maapʉa ágatʉ̃goñañupʉ̃ tunu Pablo. \v 4 Bairi yua, cabero cʉ̃ caĩtʉ̃goñaatatorea bairo topʉ ásúpʉ. Cʉ̃ mena bapacʉti ásúparã Sópater, Berea macã macããcʉ̃, Pirro macʉ̃. Tunu aperã Aristarco, Segundojãã Tesalónica macã macããna, bairi apei Gayo, Derbe macããcʉ̃, bairi Timoteo, bairi aperã Tíquico, Trófimojãã Asia yepa macããna cʉ̃ã Pablo mena bapacʉti ásúparã. \v 5 Na, marĩ yarã pʉame jãã jʉ̃goye ámá. Bairi yua, Troas macãpʉ jãã coteyupa. \v 6 Jãã pʉame, Pascua, pããrẽ cawauarije asuena na caʉgari bose rʉ̃mʉ bero, Filipos macãpʉ caãnimiatana cũmua mena jãã acoápʉ́. Bairo áná, jĩcã wãmo cãnacã rʉ̃mʉ bero, Troas macãpʉ jãã etawʉ. Topʉre jãã ãmʉ jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ majũ. \s1 Visita de Pablo a Troas \p \v 7 Ape semana cajããjʉ̃gori rʉ̃mʉ caãno, marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ cariariquere tʉ̃goñanemorĩ pããrẽ pebatogarã jãã neñawʉ̃. Bairo jãã cabairo, Pablo pʉame marĩ yarã, Jesure catʉ̃goʉsari majãrẽ quetibʉjʉami. Cabusuri rʉ̃mʉ caãnoa ágʉ baiwĩ Pablo. Bairi ti ñamirẽ yoaro, ñami recomacãpʉ quetibʉjʉ ãnicõã recoawĩ mai. \v 8 Mai, jãã caneñarĩ arʉa pʉame jõbui pʉga arʉa buipʉ ãmʉ. Tunu bairoa ti arʉapʉre capee jĩñaworique, na cajĩñawoataje ãmʉ. \v 9 Bairo Pablo jããrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉãno, jĩcãʉ̃ cawãmaʉ Eutico cawãmecʉcʉ ventana jopepʉ tʉ̃go ruiwĩ. Nocãrõ yoaro majũ Pablo cʉ̃ caquetibʉjʉroi, cawãmaʉ pʉame wʉgoa tãmʉocoabauwĩ. Bairo wʉgoa tãmʉorĩ yua, toa cãninumuáti, pʉga arʉa buipʉ ñacoa ruiámí yepapʉ. Bairo cʉ̃ cañaátó, ti arʉapʉ caãniatana cʉ̃ tʉpʉ ruiátí yua, cariaatacʉpʉre cʉ̃ tʉ̃gã wãmʉo ropowã. \v 10 Pablo cʉ̃ã ruiátí, cʉ̃ buipʉ etanʉcãrĩ, cʉ̃ rupaʉ ãnatõrẽ newãmʉowĩ. Bairo cʉ̃ átiri, atore bairo na ĩwĩ cʉ̃ yarãrẽ: \p —Tʉ̃goñarĩqũẽ paieticõãña; caticõãñami. \p \v 11 Pablo cʉ̃rẽ cʉ̃ cacatioro bero, jãã wãmʉcoápʉ́ tunu ti arʉapʉ. Topʉ jãã caetaro, Pablo pʉame pããrẽ carecomacã pebatori, jãã jʉ̃goʉgawĩ. Bairo átiri bero, jãã quetibʉjʉnemowĩ tunu. Cabusuripaʉpʉ quetibʉjʉjãnawĩ. Bairo quetibʉjʉ yaparo, acoámí yua Pablo. \v 12 Caʉ̃mʉ cawãmaʉ cañapajĩãtacʉ pʉamerẽ cacatipʉre cʉ̃ neásúpa cʉ̃ ya wiipʉ. Bairo cʉ̃ cacatiro ĩñarĩ, to macããna pʉame caroa yericʉti nemomajũcõãñupã. \s1 Viaje desde Troas a Mileto \p \v 13 Jãã pʉame jãã caãmeoĩatatore bairo Pablo jʉ̃goye jãã ápʉ́ cũmua mena Aso macãpʉ, topʉ Pablore cʉ̃ cotegarã. Pablo pʉame cʉ̃ caágatatore bairo maapʉ ásúpi. \v 14 Bairi Asopʉ jãã caãmeo bocáro bero, cũmua mena jãã, nipetirã jãã ápʉ́ Mitilene macãpʉ. \v 15 Mitilene caãniatana cabusuri rʉ̃mʉ caãno Quío cawãmecʉti macã tʉpʉ jãã netõápʉ́. Bairo Quío macãrẽ netõáná, ape rʉ̃mʉ cabusuri rʉ̃mʉ jãã etawʉ Samos cawãmecʉti petapʉ. Bairi tunu jĩcã rʉ̃mʉ bero majũ jãã etawʉ Mileto cawãmecʉti macãpʉ. \v 16 Pablo pʉame Jerusalén macãpʉ Pentecostés bose rʉ̃mʉrẽ netõgʉ patowãcãjãñuwĩ. Torecʉ, Asia yepapʉre yoaro tuagaemi. Tunu ti yepa macãã macã Efeso cʉ̃ãrẽ maagaemi. \s1 Discurso de Pablo a los ancianos de Efeso \p \v 17 Bairi Mileto macãpʉ jãã caãno, na piijorotiwĩ Jesure catʉ̃goʉsari poa mena macããna cabʉtoare. \v 18 Bairo cʉ̃ caĩjoatana na caetaro, atore bairo na ĩwĩ: “Mʉjãã caroaro majũ mʉjãã masĩña mʉjãã mena yʉ caátiãnajẽrẽ. Asia yepapʉ yʉ caetajʉ̃gorica rʉ̃mʉpʉi caroaro mʉjãã mena cabaiãnacʉ̃, ãmepʉ̃ cʉ̃ãrẽ bairoa yʉ baicõã ãniña mai mʉjãã menarẽ. \v 19 Yʉa, mʉjãã watoare marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ carotirore bairo caátimajõcʉ ãnirĩ di rʉ̃mʉ ũno, ‘Caãnimajũʉ̃rẽ bairo ñiñaña,’ caĩ ũcʉ̃rẽ bairo yʉ baiñesẽãẽpʉ̃. Tunu camasã Dios yaye caroa quetire na catʉ̃goʉsaetoi, tʉ̃goña yapapuari yʉ otinucũwʉ̃. Tunu bairoa judío majã roro yʉre na caátigarije jʉ̃gori popiye yʉ bai ãninucũña. \v 20 Bairo popiye baimicʉ̃ã, caroaro mʉjãã canetõparore bairo ĩ, mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉcõã ãninucũwʉ̃ tiere. Bairi noo mʉjãã caneñarõ ũnopʉ, o mʉjãã ya wiiripʉ cʉ̃ãrẽ tiere yʉ quetibʉjʉñesẽãjãnaepʉ̃. \v 21 Bairi yua, judío majã, judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ, ‘Tʉ̃goña qũẽnorĩ, caroaro ãña Dios mena,’ na ñi quetibʉjʉnucũmiwʉ̃. Marĩ Quetiupaʉ Jesús mena na catʉ̃goñatutuarore yʉ bonucũmiwʉ̃. \p \v 22 “Bairi ãmerẽ yua, Espíritu Santo yʉre cʉ̃ carotirije jʉ̃gori Jerusalẽpʉ ágʉ yʉ baiya. Topʉ etaʉ dope bairo yʉ cabaipeere masĩẽtĩmicʉ̃ã, topʉ yʉ ágaya. \v 23 Ati wãme jetore yʉ masĩña Espíritu Santo yʉ cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori: Noo yʉ caquetibʉjʉñesẽãrõpʉ cãrõ preso jorica wiipʉ yʉ cũgarãma. Capee wãme popiye bairiquere yʉ átigarãma. \v 24 Bairo roro yʉre na caátigamiatacʉ̃ãrẽ, yʉ tʉ̃goñarĩqũẽ paietiya baipʉa. Eperã caatʉri majã atʉ netõgarã na cawẽpʉ̃rĩjẽ mena bʉtioro áyama. Tore bairo yʉ cʉ̃ã yʉ cawẽpʉ̃rĩjẽ mena caroaro yʉ átigʉ yʉ caãni rʉ̃mʉ cãrõ. Camasãrẽ Dios cʉ̃ camairĩjẽ caroa quetire marĩ Quetiupaʉ Jesús yʉ cʉ̃ caquetibʉjʉroticũrĩqũẽrẽ yʉ átipeyogaya. \p \v 25 “Apeyera tunu caãnorẽ bairo mʉjããrẽ ñiña: Mʉjããtʉ ãcʉ̃pʉ̃, Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ macããjẽrẽ yʉ quetibʉjʉwʉ. Mʉjãã tiere yʉ caquetibʉjʉricarã pʉgani yʉ mʉjãã ĩñanemoetigarã tunu. \v 26 Bairi atore bairo mʉjããrẽ ĩgʉ ñiña: Yʉ buicʉperigʉ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ topʉ cʉ̃ caápericõãta. \v 27 Nipetirije mʉjãã caátipee Dios cʉ̃ caborijere jĩcã wãme ũno rʉsaeto mʉjãã yʉ quetibʉjʉwʉ. \v 28 Bairo yʉ caĩrĩcãrã ãnirĩ Efeso macããna Jesure caĩroari poa macããnarẽ caroaro na jʉ̃goátiãña. Jesucristo cʉ̃ carií rericaro jʉ̃gori peeropʉ roro cabaibujioparãrẽ cʉ̃ canetõõrĩcãrãrẽ caroaro na jʉ̃goátiãña. Espíritu Santo pʉame mʉjããrẽ ti poa macããna Dios yarãrẽ carʉpoare bairo caãna, pastorea mʉjãã cũñupĩ. Bairi caroaro na coteya. \v 29 Yʉ caátó bero, aperã caĩtori majã, macãnʉcʉ̃ yaia cauwarãrẽ bairo caãna mʉjããtʉ etari roro mʉjãã átigarãma, Jesucristore caĩroari poa macããna cʉ̃ yayere na cajãnaparore bairo ĩrã. \v 30 Jĩcããrã mʉjãã mena macããna cʉ̃ã ricaati quetibʉjʉgarãma na cabuerije pʉamerẽ Jesucristo yarã na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩrã. \v 31 Bairi nipetirije mʉjãã catʉ̃goñarĩjẽ mena tʉ̃goñamasĩcõã ãña. Itia cʉ̃ma majũ ñami, ʉmʉreco cʉ̃ãrẽ mʉjãã nipetiro tocãnacãʉ̃rẽ mʉjãã yʉ quetibʉjʉwʉ. Mʉjãã cabaipeere bʉtioro tʉ̃goña yapapuari, yʉ otinucũwʉ̃. Tiere masiritieticõãña. \p \v 32 “Bairi yʉ bairãrẽ bairo caãna, ãmerẽ mʉjããrẽ ñiña: Marĩ pacʉ Dios caroaro mʉjããrẽ qũĩñacoteáto. Tunu bairoa cʉ̃ yaye marĩrẽ cʉ̃ camairĩjẽ queti cʉ̃ãrẽ mʉjãã ĩroa ãninucũgarã tocãnacã rʉ̃mʉa. Dios pʉame caátimasĩ ãnirĩ marĩ yeripʉ cʉ̃ mena marĩ tʉ̃goñatutuanemo joroque átimasĩñami. Tunu bairoa cʉ̃ yarã caroarãrẽ na cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo nipetirijere átimasĩñami. \v 33 Di rʉ̃mʉ ũno aperãrẽ jutii, dinero ũnie cʉ̃ãrẽ yʉ majũ yaye caãnipeere na yʉ jẽni patowãcõẽpʉ̃. \v 34 Caroaro majũ merẽ mʉjãã masĩña mʉjãã mena ãcʉ̃, yʉ caátiãnajẽrẽ. Yʉ majũ yʉ capaarije wapa mena nipetirije yʉ, yʉ mena macããna cʉ̃ã jãã caborije ũnierẽ jãã bócawʉ. \v 35 Bairo yʉ caátiãnajẽrẽ ĩñacõrĩ, caroaro paarique cʉtajere, bairi cabopacarãrẽ caroaro marĩ cajʉátimasĩpee cʉ̃ãrẽ mʉjãã masĩwʉ̃. Atore bairo marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ tʉ̃goñarĩ bairo yʉ ápʉ: ‘Aperã mʉ cabopacarijere na cajoata, ʉseanirĩ mʉ ãniña.’ Yʉ pʉame aperãrẽ, na cabopacarijere mʉ cajoata roque, Dios pʉame netõjãñurõ ʉseani tʉ̃goñarĩqũẽrẽ mʉ jogʉmi,” na ĩ quetibʉjʉwĩ Pablo cabʉtoa camasĩrã Efeso macããnarẽ. \p \v 36 Bairo na ĩ yaparo yua, rʉpopaturi mena etanumurĩ na, nipetirã mena Diore na jʉ̃gojẽniwĩ Pablo. \v 37 Bairo cʉ̃ cajʉ̃gojẽni yaparoro bero, nipetiro to macããna tʉ̃goña yapapuarique mena cʉ̃ ũpũ, cʉ̃ pabario átiri otiwã. \v 38 “Ati yepare marĩ cacatiri yʉteare mʉjãã pʉgani yʉ mʉjãã ĩñanemoetigarã,” Pablo na cʉ̃ caĩatajere tʉ̃goñarĩ, bʉtioro yapapuawã. Cabero cʉ̃ caátó, peta cũmuapʉ cʉ̃ bapacʉtitʉsarámá yua. \c 21 \s1 Viaje de Pablo a Jerusalén \p \v 1 Marĩ yarã Jesure catʉ̃goʉsari majãrẽ na átáje uwiri bero, cũmua mena jãã acoápʉ́ Cos yucʉpoapʉ. Cabusuri rʉ̃mʉ caãno Rodas yucʉpoapʉ jãã ápʉ́. Ti yucʉpoai áná, Pátara macãpʉ jãã etawʉ. \v 2 Bairi Pátara macãpʉ ãna, cũmua capairica Fenicia yepapʉ caátíare jãã etawʉ. Tiare etari yua, tia mena jãã ápʉ́ tunu. \v 3 Bairo áná, Chipre yucʉpoare jãã ĩñajowʉ. Caãcõ nʉgõã macãã nʉgõã pʉame ti yucʉpoare jãã netõápʉ́, Siria yepapʉ áná. Ti cũmua macããna apeye ũnierẽ Tiro macãpʉ na cacũgaro jʉ̃gori ti macã petapʉ jãã rocatuetawʉ. \v 4 Bairo ti macãã petapʉ rocatuetari yua, to macããna Jesure catʉ̃goʉsari majãrẽ jãã bocáwʉ. Narẽ bocári bero, na mena jãã tuawʉ jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ majũ. Na pʉame, Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori, “Mʉa, ápéricõãña Jerusalẽpʉre. Roro mʉ átirema,” qũĩwã Pablore. \v 5 Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ canetõrõ jãã ápʉ́ tunu. Bairo jãã caátó, na nipetiro na nʉmoa, na pũnaa mena ti macã tʉ̃nipʉ jãã bapacʉti tʉsarámá. Bairo topʉ jãã na cabapacʉti átó, peta paputiropʉ rʉpopaturi mena etanumurĩ Diore jãã jẽniwʉ̃. \v 6 Jẽni yaparori bero, na átáje uwiri, cũmua caparicaapʉ jãã ájããcoapʉ. Jããrẽ caĩña ʉsaratíatana pʉame tunucoámá na wiiripʉ. \p \v 7 Ria capairiyare jãã caáñesẽãjãnaparo jʉ̃goye, ti macã Tiroi áná, Tolemaida cawãmecʉti macãpʉ jãã etawʉ. Ti macãpʉ aperã marĩ yarã Jesure catʉ̃goʉsari majãrẽ na jãã bocáwʉ. Na mena topʉ jĩcã rʉ̃mʉ jãã tuawʉ. \v 8 Ape rʉ̃mʉ cabusuri rʉ̃mʉ caãno, ti macãĩ áná, Cesarea macãpʉ jãã etawʉ yua. Ti macãpʉ etari bero, Felipe Dios yaye quetire caquetibʉjʉñesẽãrĩ majõcʉ ya wiipʉ jãã tuawʉ cʉ̃ mena. Felipe pʉame apóstolea majãrẽ cajʉáti majã jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacãʉ̃ majũ caãna mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ãmi. \v 9 Cʉ̃ pũnaa baparicãnacãrã rõmirĩ cawãmojiyaena cawãmarã ãma. Na, rõmirĩ pʉame Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori Dios yaye quetire caquetibʉjʉmasĩrã ãma. \p \v 10 Capee rʉ̃mʉrĩ Felipe ya wiire jãã caãno, jĩcãʉ̃ Judea yepapʉ caãniatacʉ, Agabo cawãmecʉcʉ etawĩ jãã tʉre. Agabo cʉ̃ã Espíritu Santo cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori Dios yaye quetire caquetibʉjʉmasĩ ãmi. \v 11 Bairo jããtʉ etari bero, Pablo yawẽ cinturon wẽrẽ nerĩ, cʉ̃ majũã cʉ̃ wãmorĩ, cʉ̃ rʉpori cʉ̃ãrẽ jiyatucõñawĩ. Bairo átiri bero, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Espíritu Santo pʉame atore bairo marĩ camasĩrõ boyami: Judío majã Jerusalén macããna atiwẽ upaʉre cʉ̃ jiyari, cʉ̃ jogarãma aperopʉ macããnarẽ, roro cʉ̃ na caátiparore bairo ĩrã —jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Agabo. \p \v 12 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, jãã, Cesarea macããna cʉ̃ã, “Bairi Jerusalẽpʉ mʉ ápérigʉ,” bʉtioro cʉ̃ jãã ĩmiwʉ̃ Pablore. \v 13 Bairo jãã caĩmiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo jãã ĩwĩ Pablo: \p —¿Dopẽĩrã tʉ̃goña yapapuari yʉre mʉjãã otiyati? Bairo tʉ̃goñarã, yʉ cʉ̃ã yʉ yapapuanemo joroque mʉjãã átiya. Yʉa, Jerusalẽpʉ Jesucristo yayere yʉ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori yʉre na cajiyapeere yʉ uwietiya. Tunu bairoa yʉre na capajĩãpeere yʉ uwietiya —jãã ĩwĩ Pablo. \p \v 14 Bairi jãã pʉame dope bairo qũĩnetõmasĩẽtĩrĩ, atore bairo jãã ĩwʉ̃: \p —Toroque, Dios cʉ̃ caborore bairo cʉ̃ baiáto. \p \v 15 Bairo ĩ yaparori bero yua, jãã yaye apeye ũnierẽ jãã qũẽnowʉ̃. Tiere qũẽno yaparo, jãã acoápʉ́ Jerusalén macãpʉ yua. \v 16 Bairo jãã caátó, jĩcããrã Cesarea macã macããna marĩ yarã Jesucristore catʉ̃goʉsari majã jããrẽ bapacʉti ámá. Na pʉame jãã jʉ̃goámá jĩcãʉ̃ Chipre yucʉpoapʉ caãnimirĩcʉ̃, Mnasón cawãmecʉcʉ ya wiipʉ. Mnasón pʉame tirʉ̃mʉpʉ Diore catʉ̃goʉsajʉ̃goricʉ ãmi. Cʉ̃ã, Jerusalẽpʉ jãã caãno, “Yʉ ya wii mʉjãã tuagarã,” jããrẽ caĩpaʉ ãmi. \s1 Pablo visita a Santiago \p \v 17 Jerusalẽpʉ jãã caetaro, marĩ yarã Jesucristo catʉ̃goʉsari majã ʉseanirĩqũẽ mena jãã bocáwã. \v 18 Ti rʉ̃mʉ cabusuri rʉ̃mʉ caãno, jãã mena ámí Pablo cʉ̃ã Santiago ya wiipʉ. Topʉ nipetiro, cabʉtoa camasĩrĩ majã cʉ̃ã ãñupã. \v 19 Pablo pʉame na jẽni yaparori bero, judío majã caãmerã watoa cʉ̃ caãno Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori Pablo cʉ̃ caátaje caãno cãrõrẽ na quetibʉjʉwĩ. \p \v 20 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori bero, Diore cʉ̃ basapeowã. Basapeo yaparori, atore bairo qũĩwã Pablore: \p —Jãã yaʉ, tʉ̃gopeoya mai jãã caĩrĩjẽrẽ: Jãã mena macããna capããrã miles majũ Jesure catʉ̃goʉsarã niñama. Na nipetiro Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ bʉtioro marĩ caáticõã ninucũrõrẽ boyama. \v 21 Atore bairo mʉ caátaje quetire tʉ̃goyupa: “Marĩ yarã judío majã ape yepapʉ caãnarẽ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ na ĩroarotietiyami Pablo. Na pũnaa cʉ̃ãrẽ na rupaʉ macããjẽrẽ yisetarotietiyami. Marĩ judío majã marĩ caátinucũrõrẽ bairo átirotietiyami,” na mʉ caĩrĩqũẽ quetire tʉ̃goyupa. \v 22 Bairo mʉrẽ na cabʉsʉpairoi, ¿dope bairo pʉame marĩ caáto to ñuñati? Yoaro mee tʉ̃gogarãma ati macãpʉ mʉ caãnierẽ. \v 23 Bairo pʉame mʉ caáto ñubujioro: Jãã watoare niñama baparicãnacãʉ̃ caʉ̃mʉa Diore na caĩrĩcãrõrẽ bairo caátiyaparoparã. \v 24 Torecʉ, na mena ácʉ́ja templo, Dios ya wiipʉ. Topʉ judío majã caroarã ãnigarã Dios cʉ̃ caĩñajoro na caátinucũrõrẽ bairo mʉ, mʉ mena caáná cʉ̃ã, mʉjãã átigarã. Tunu sacerdote majã mʉjããrẽ na caátibojarijere mʉ majũ na mʉ wapatibojagʉ. Bairo mʉ caáto jʉ̃gori na poare juarerotiri bero, “Merẽ Diore marĩ caĩrĩcãrõrẽ bairo marĩ áti yaparoya,” ĩ masĩgarãma yua. Bairo narẽ mʉ caátibojarore ĩñarĩ, camasã pʉame, “Pablo cʉ̃ caátajere na cabʉsʉpairije cariape mee niña. Cʉ̃ cʉ̃ã rita, Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ ĩroayami,” ĩ masĩgarãma. \v 25 Apeyera tunu judío majã caãmerã Jesure caĩroarã na caátipeere, merẽ atore bairo na jãã quetibʉjʉjowʉ: “Camasã na caweericarãrẽ ĩroari, waibʉtoa riire na cajoemʉgõjorije carʉsarije ũnierẽ ʉgaeticõãña. Tunu bairoa waibʉtoa wãmʉa wãĩã pajĩãrĩcãrã riire ʉgaeticõãña. Na rií cʉ̃ãrẽ etieticõãña. Tunu bairoa carõmia, o caʉ̃mʉa mena roro átiepeeticõãña,” na jãã ĩ quetibʉjʉjowʉ —qũĩwã Santiagojãã Pablore. \s1 Arrestan a Pablo en el templo \p \v 26 Bairo cʉ̃ na caĩatato bero, cabusuri rʉ̃mʉ caãno, Pablo pʉame na caĩatatore bairo caʉ̃mʉa baparicãnacãʉ̃rẽ na jʉ̃goámí templo wiipʉ. Topʉ eta, judío majã caroarã ãnigarã Dios cʉ̃ caĩñajoro na caátinucũrõrẽ bairo ámá. Bairo áti yaparori bero, ti wii macããna sacerdote majãrẽ na quetibʉjʉwĩ Pablo Diore na caĩrĩcãrõrẽ bairo na caátiyaparopa rʉ̃mʉ caetaparore. Tunu na caãno cãrõpʉa ovejare Diopʉre cʉ̃ na capajĩãjorotipa rʉ̃mʉrẽ na quetibʉjʉwĩ Pablo sacerdote majãrẽ. \p \v 27 Bairi ti rʉ̃mʉrĩ jĩcã wãmo peti pʉga pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye, aperã judío majã Asia yepapʉ caatíatana pʉame Pablo templo wiipʉ cʉ̃ caãno qũĩñañupã. Bairo qũĩñarĩ yua, na mena macããnarẽ roro na awaja mecʉ̃õ joroque na áma. Bairo átiri yua, nipetiro cʉ̃ patirocapeawã. \v 28 Bairo cʉ̃ patirocapeari, atore bairo ĩ awajawã: “¡Jãã yarã israelita majã, ãnirẽ jãã jʉñeña! Cʉ̃ã niñami nipetiropʉ macããna camasãrẽ ricaati jeto caquetibʉjʉñesẽãnucũʉ̃. Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ roro majũ ĩbʉsʉnucũñami. Ati wii Dios ya wii cʉ̃ãrẽ bairo roro majũ ĩ bʉsʉpainucũñami. Bairi ãmerẽ tunu nemojãñurõ roro átigʉ, griego majãrẽ na jʉ̃goatíupi ati wiipʉre. Bairo cʉ̃ caátoi, ati yepa caãnimajũrĩ yepare royetuyami,” qũĩtuti awajawã. \p \v 29 Mai, cajʉ̃goyepʉ Efeso macããcʉ̃ judío majã yaʉ caãmei Trófimo cawãmecʉcʉ Pablo mena cʉ̃ caãno qũĩñañupã ti macãpʉ. Bairo caĩñarĩcãrã ãnirĩ, “Griego majã mena atíupi templo wiipʉre Pablo,” qũĩ tʉ̃goñawã, mʉnana. \p \v 30 Bairi ti macã macããna nipetirã roro awaja mecʉ̃cõã ãma. Bairo awaja mecʉ̃rĩ, cʉ̃tʉ atʉetari, cʉ̃ ñewã. Cʉ̃ ñee yua, templo wii macãpʉ cʉ̃ weámá. Bairo cʉ̃ átiri, ti wii jopeerire jicoquei biarotiwã. \v 31 Pablore cʉ̃ na capajĩãgaripaʉa, “Jerusalén macã macããna nipetiro roro awaja mecʉ̃cõãma,” ĩrĩqũẽ quetire tʉ̃goyupi romano yaʉ pajĩãrĩ majã poa quetiupaʉ pʉame. \v 32 Bairo tiere tʉ̃gori, cʉ̃ ʉ̃mʉa soldaua, aperã quetiuparãrẽ na neñorĩ, na mena atʉa asúpi caawajari majã tʉpʉ. Bairo romano yaʉ pajĩãrĩ majã poa quetiupaʉ cʉ̃ soldaua mena cʉ̃ caetaro ĩñarĩ, Pablore cañerĩ majã pʉame cʉ̃ pajãnawã. \p \v 33 Soldaua quetiupaʉ pʉame Pablo tʉpʉ eta, cʉ̃ ʉ̃mʉa soldauare na ñerotiri, cʉ̃ jiya rotiwĩ Pablore pʉgawẽ ãpõã wẽẽrĩ mena. Bairo cʉ̃ na caáto bero, atore bairo camasãrẽ na ĩ jẽniñawĩ: “¿Ãnia, ñamʉ majõcʉ cʉ̃ ãniñati? ¿Ñe ũnie carorijere cʉ̃ átiati?” na ĩ jẽniñawĩ. \v 34 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ tʉ̃go, jĩcããrã na mena macããna jĩcã wãmerẽ ĩ awajawã. Aperã cʉ̃ã ape wãmerẽ ĩ awajawã. Bairi quetiupaʉ pʉame dope bairo na cabaijʉ̃goatajere tʉ̃gobóca masĩẽmi. Bairo tʉ̃gobóca masĩẽtĩrĩ yua, cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ na neárotiwĩ Pablore cuartel na caãni wiipʉ. \v 35 Bairo Pablore caneáná soldaua na ya wii jopere wãmʉatatore etari yua, Pablore cʉ̃ pʉsawã, camasã bʉtioro cʉ̃rẽ roro na caátigarije jʉ̃gori. \v 36 Nipetiro Pablore na caneáto caĩñaʉsarã pʉame, “¡Cʉ̃ riácʉáto!” bʉtioro ĩ awajawã. \s1 Pablo se defiende delante de la gente \p \v 37 Bairi na ya wiipʉ Pablore na cacũgaripaʉa, atore bairo qũĩwĩ Pablo romano yaʉ pajĩãrĩ majã poa quetiupaʉre griego yaye mena: \p —¿Mʉ mena petoaca yʉ cabʉsʉro mʉ boetiyati? \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩwĩ quetiupaʉ pʉame: \p —¿Griego yayere mʉ bʉsʉmasĩñati? \v 38 Toroquere, ¿egipcio majõcʉ tirʉ̃mʉpʉre camasãrẽ neñorĩ gobiernorẽ rocagʉ, cʉ̃ ʉ̃mʉa soldaure cajʉ̃gopajĩãrĩcʉ̃ mee mʉ ãniñati? ¿Mʉ mee baparicãnacã mil majũ pajĩãrĩ majã mena desierto cayucʉmanopʉ na mʉ jʉ̃goñesẽãrĩ? —qũĩ jẽniñañupʉ̃ quetiupaʉ Pablore. \p \v 39 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Pablo: \p —Cʉ̃ mee yʉ ãniña. Yʉa, judío majã yaʉ, Cilicia yepa caãnimajũrĩ macã Tarsopʉ macããcʉ̃ yʉ ãniña. Bairi mai yʉre ãnoa camasã mena yʉ bʉsʉrotiya —qũĩñupʉ̃ Pablo. \p \v 40 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, soldaua quetiupaʉ pʉame cʉ̃ bʉsʉrotiyupʉ. Torecʉ, Pablo pʉame ti jopere wãmʉátatore etanʉcãrĩ, cʉ̃ wãmorĩrẽ ñumʉgõrĩ na bʉsʉjãnarotiyupʉ. Bairo cʉ̃ caáto na cabʉsʉjãnarõ ĩña, atore bairo na ĩñupʉ̃ hebreo yaye mena Pablo: \c 22 \p \v 1 “Yʉ yarã, yʉ jʉ̃gocʉare bairo caãna, yʉ pacʉare bairo caãna cʉ̃ã tʉ̃gopeoya yʉ cabairijere mʉjããrẽ yʉ caĩpeere.” \p \v 2 Bairo narẽ hebreo yaye mena cʉ̃ cabʉsʉro jʉ̃gori, netõjãñurõ jĩrĩã bʉsʉjãnañuparã. Bairi Pablo pʉame atore bairo na ĩ quetibʉjʉnemoñupʉ̃ tunu: \p \v 3 “Yʉ cʉ̃ã judío majã yaʉ yʉ ãniña. Cilicia yepa macãã macã Tarsopʉ cabuiaricʉ yʉ ãniña. Topʉ cabuiaricʉ nimicʉ̃ã, ato Jerusalén macãpʉ na cabʉtioricʉ yʉ ãniña. Yʉre cabuericʉ Gamaliel ãmi camasĩ majũ. Marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ Moisés cʉ̃ caátiroticũrĩcã wãme cãrõ jĩcãrõ tʉ̃nia yʉ buewʉ. Yʉ catʉ̃goñarĩjẽ nipetirije mena Dios marĩrẽ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ yʉ catʉ̃goñamasĩrõ cãrõ yʉ átinucũwʉ̃, mʉjãã nipetirã ãme ati rʉ̃mʉrĩrẽ mʉjãã caátiãnorẽ bairo. \v 4 Mai, cajʉ̃goyepʉre cawãma quetire catʉ̃goʉsari majãrẽ popiye na baio joroque na yʉ ápʉ. Narẽ yʉ átipajĩãregawʉ. Bairi narẽ ñee, preso jorica wiipʉ na yʉ jorewʉ noo caʉ̃mʉa, o carõmia caãnarẽ. \v 5 Sacerdote majã quetiupaʉ, bairi nipetirã cabʉtoa camasĩrĩ majã cʉ̃ã torea bairo masĩñama yʉ caátajere. Nana, ‘Narẽ ñeña,’ ĩrĩcã cartare qũẽnorĩ, Damasco macãpʉ yʉ jowã, marĩ yarã judío majã tʉpʉ. Bairo yʉre na cajoro, topʉ yʉ ápʉ́ Jesucristore catʉ̃goʉsari majãrẽ macãʉ̃ ácʉ́. Narẽ ñee atíri, ato Jerusalén macãpʉ roro na átigʉ, bairo yʉ bomiwʉ̃. \s1 Pablo cuenta su conversión \r (Hch 9.1-19; 26.12-18) \p \v 6 “Bairo yʉ caborije caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Damasco caátíwãpʉ yʉ caátó caãnoa, ti macãrẽ yʉ caetagaro majũ, pasaribota caãno, caasiyarije majũ ʉmʉrecóopʉ caatíe yʉtʉ asiya etawʉ. \v 7 Bairo yʉtʉ caasiyaetaro yua, yepapʉ yʉ ñacũmucoapʉ. Bairo yepapʉ ãcʉ̃, atore bairo yʉre jĩcãʉ̃ cʉ̃ caĩbʉsʉocajorore yʉ tʉ̃gowʉ: ‘Saulo, Saulo, ¿dopẽĩ yʉre mʉ pesucʉtiyati?’ \v 8 Yʉ pʉame, ‘Quetiupaʉ, ¿ñamʉ ũcʉ̃ mʉ ãnicʉti?’ cʉ̃ ñi jẽniñawʉ̃. Bairo yʉ caĩrõ, atore bairo ñinemowĩ tunu: ‘Yʉa, Jesús Nazaret macããcʉ̃ yʉ ãniña. Roro yʉ átigʉ, mʉ caʉsaʉa yʉ ãniña,’ ñiwĩ. \v 9 Yʉ mena caáná pʉame tie caasiyarijere ĩñarĩ, acʉanetõcoama. Bairo caasiyarijere ĩñamirãcʉ̃ã, yʉre caĩ cʉ̃ cabʉsʉocajorijere tʉ̃goesupa. \v 10 Tunu atore bairo cʉ̃ ñi jẽniñanemowʉ̃: ‘Yʉ Quetiupaʉ, ¿ñerẽ yʉ caátiere mʉ boyati?’ Bairo yʉ caĩrõ, atore bairo ñiwĩ: ‘Wãmʉnʉcãrĩ, mʉ caátí macã Damascopʉ ácʉ́ja. Topʉ mʉ quetibʉjʉgarãma mʉ caátipee nipetirijere,’ ñiroyawĩ Jesús. \v 11 Caasiyabatorijere yʉ caĩñacãnamuátato jʉ̃gori, yʉ pʉame ñiñamasĩẽpʉ̃. Torena, yʉ mena macããna Damascopʉ áná, wãmo mena yʉ tʉ̃gã ámá. \p \v 12 “Ti macãpʉ ãñupĩ jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉ Ananías cawãmecʉcʉ. Cʉ̃ pʉame bʉtioro Diore caĩroaʉ ãmi. Tunu bairoa Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ catʉ̃goʉsaʉ ãmi. Bairi, Damasco macããna judío majã tocãnacãʉ̃ã, ‘Caroʉ́ niñami Ananías,’ na caĩnucũʉ̃ ãmi. \v 13 Bairi Ananías pʉame ti macãpʉ yʉ caetaatato bero, ñiñaʉ etawĩ. Bairo etari, atore bairo ñiwĩ: ‘Saulo, yʉ yaʉre bairo caãcʉ̃, caĩñamasĩẽtĩmiatacʉ, ĩñamasĩña tunu.’ Bairo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei ñiñamasĩcoapʉ tunu. \v 14 Cabero atore bairo ñinemowĩ: ‘Dios, marĩ ñicʉ̃jãã ãnana na caĩroaricʉ pʉame mʉ beseyupi, Dios cʉ̃ caátipeere mʉ camasĩparore bairo ĩ. Tunu bairoa cariape caácʉre ĩñarĩ, tunu cʉ̃ caĩrĩjẽ cʉ̃ãrẽ mʉ catʉ̃goʉsaparore bairo ĩ, mʉ beseyupi Dios. \v 15 Bairi mʉ pʉame cʉ̃ cabesei ãnirĩ, tocãnacãʉ̃ camasã noo na caãnopʉ, mʉ caĩñarĩqũẽ, mʉ catʉ̃gorique cʉ̃ãrẽ caquetibʉjʉñesẽãpaʉa mʉ ãnigʉ. \v 16 Bairi ãmerẽ jicoquei bautiza rotiya marĩ Quetiupaʉ ya wãmerẽ ĩrĩ, roro mʉ caátajere Dios cʉ̃ camasĩrĩparore bairo ĩ,’ ñi quetibʉjʉwĩ Ananías. \s1 Pablo cuenta cómo fue enviado a los no judíos \p \v 17 “Tie cabaiátato bero, yʉ, Damascopʉ caãnimiatacʉ, yʉ tunuapʉ́ ati macã Jerusalẽpʉ. Atopʉ etari bero, ati wii templo wiipʉ ñubueãcʉ̃, qũẽguericarore bairo Jesure cʉ̃ ñiñawʉ̃. \v 18 Atore bairo ñiwĩ Jesús: ‘Ati macã macããna yʉ caátiãnierẽ na mʉ caquetibʉjʉgarijere tʉ̃goʉsagaetigarãma. Bairi jicoquei ati macã Jerusalẽrẽ witiweyo ácʉ́ja.’ \v 19 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo cʉ̃ ñiwʉ̃: ‘Yʉ Quetiupaʉ, aperopʉ macããnarẽ yʉ quetibʉjʉ uwijãñuña. Na pʉame, natʉ ãcʉ̃ yʉ caátajere masĩrãma. Nipetiropʉ na cañubueri wiiri sinagogare etari, mʉrẽ catʉ̃goʉsarãrẽ preso jorica wiipʉ na yʉ cũrerotiwʉ. Tunu na yʉ baperotiwʉ. \v 20 Tunu bairoa mʉ yaye quetire caquetibʉjʉ Estebãrẽ na capajĩãrocaripaʉre yʉ cʉ̃ã yʉ ãmʉ. “Ñujãñuña bairo na caáto,” ñi tʉ̃goñawʉ̃ yʉ cʉ̃ã. Yʉa, cʉ̃rẽ capajĩãrã jutii cabui macããjẽrẽ yʉ coteãmʉ,’ cʉ̃ ñiwʉ̃ Jesure. \v 21 Bairo yʉ caĩrõ tʉ̃gomicʉ̃ã, atore bairo ñinemowĩ tunu: ‘Ácʉ́ja. Apero cayoaropʉ macããnarẽ caquetibʉjʉápáʉ mʉrẽ jogʉ yʉ átiya,’ ñinemowĩ Jesús.” \s1 Pablo en manos del comandante \p \v 22 Tipaʉ narẽ cʉ̃ caquetibʉjʉro bero, tocãrõã Pablo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gojãnañuparã judío majã. Bairo tʉ̃gojãnarĩ, atore bairo ĩ awajajʉ̃goyuparã tunu: “¡Ãni, cʉ̃ cacatinemorõrẽ jãã boetiya! ¡Cʉ̃ pajĩãyasio rocarotiya!” ĩ awajayuparã. \v 23 Bairo awajacõãnirĩ, na jutii cabui macããjẽrẽ tuweri jeeyaye ĩñoñuparã. Tunu bairoa ñerĩ mena jõbuipʉ wẽẽmʉgõ joyuparã. Bʉtioro asiarã bairo ásuparã. \v 24 Bairo na cabairo ĩñarĩ, quetiupaʉ comandante pʉame soldaua ya wiipʉ Pablore na cũrotiyupʉ. Topʉ cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ na baperotigayupʉ Pablore. Pablo pʉame dope bairo roro cʉ̃rẽ na caĩjʉ̃goatajere, “Yʉre cariape tiere cʉ̃ quetibʉjʉáto,” ĩ, cʉ̃ baperotigayupʉ soldaua quetiupaʉ. \v 25 Bairo Pablore cʉ̃ jiyari bero, cʉ̃ na cabapeparo jʉ̃goye Pablo pʉame comandante rocajãñurĩ caroti capitán, topʉ caãcʉ̃rẽ atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃: \p —Yʉa, romano majõcʉ yʉ ãniña. Bairi, roro yʉ caátajere bocáñaẽtĩmirãcʉ̃ã, ¿yʉre mʉ baperoti masĩñati? \p \v 26 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, capitán pʉame ásúpʉ cʉ̃ quetiupaʉ comandante tʉpʉ. Cʉ̃ tʉpʉ etari, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Jãã mʉ cabaperotiatacʉ, romano majõcʉ niñami. Bairi caroaro tʉ̃goñajʉ̃goyetiya cʉ̃rẽ mʉ caátipeere. \p \v 27 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, quetiupaʉ comandante pʉame Pablo tʉpʉ ásúpʉ. Cʉ̃ tʉpʉ etari yua, atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃: \p —¿Cariape, romano majõcʉ mʉ ãniñati? \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, Pablo pʉame qũĩñupʉ̃: \p —Cʉ̃ majũã yʉ ãniña. \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩñupʉ̃ comandante tunu: \p —Yʉa, romano majõcʉ ãnigʉ, pairo majũ dinero mena na yʉ wapatirewʉ. \p Pablo pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Yʉ roque romano majõcʉre bairo cabuiaricʉ yʉ ãniña. \p \v 29 Bairo Pablo na cʉ̃ caĩrõĩ, uwiri cʉ̃rẽ cabapegamiatana pʉame witicoásúparã. Quetiupaʉ comandante cʉ̃ã, “Romano majõcʉ yʉ ãniña,” Pablo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, Pablore roro cadena mena cʉ̃ cajiyarotiatajere tʉ̃goña uwijãñuñupʉ̃. \s1 Pablo ante la Junta Suprema de los judíos \p \v 30 Ti rʉ̃mʉ busuri rʉ̃mʉ caãno, quetiupaʉ comandante pʉame, dope bairo judío majã cʉ̃rẽ na caĩbʉsʉpai jʉ̃goatajere cariape masĩgʉ, Pablore na cajiyaataje ãpõã cadena wẽẽrĩrẽ na õwãrotiyupʉ cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ. Cʉ̃ õwãroti yaparori bero, sacerdote majã quetiuparã, bairi nipetiro Junta Suprema macããnarẽ na neñarotiyupʉ. Na caneñapetiro yua, Pablo preso jorica wiipʉ caãniatacʉre wiyori bero, natʉ cʉ̃ neásúpʉ, nipetiro cʉ̃rẽ na caĩñajoropʉ. \c 23 \p \v 1 Bairi Pablo pʉame Junta Suprema macããnarẽ na ĩñapeori, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Yʉ jʉ̃gocʉare bairo caãna, yʉ cacatiri rʉ̃mʉ cãrõ Dios cʉ̃ caĩñajoropʉ nipetirije cʉ̃ cabori wãmerẽ yʉ átinucũña. Bairo yʉ caátiãnierẽ tʉ̃goñarĩ, tʉ̃goñarĩqũẽ pairi mee yʉ ãnicõãña —na ĩñupʉ̃. \p \v 2 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Ananías, sacerdote majã quetiupaʉ pʉame Pablotʉ caãnarẽ Pablo riserore na parotiyupʉ. \v 3 Pablo pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —¡Caĩtopai mʉ ãniña! Mʉ roquere popiye mʉ baio joroque mʉ átigʉmi Dios. Yʉ caátajere tʉ̃gori, “¿Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ bairo cʉ̃ átiãnimiñati?” ñi besegamicʉ̃ã, mʉ pʉame roque cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ catʉ̃goʉsaecʉre bairo mʉ átiya, bairo yʉ riserore mʉ caparotiata. \p \v 4 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃gori, to caãna pʉame qũĩñuparã Pablore: \p —Roro cʉ̃ mitutiya sumo sacerdote, Dios cʉ̃ caquetibʉjʉnetõrotiricʉre. \p \v 5 Bairo na caĩrõ tʉ̃go, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Yʉ yarã, yʉ masĩẽtĩãpʉ̃ ãni sumo sacerdote cʉ̃ caãnierẽ. Masĩpʉa, bairo cʉ̃ ñietibujioatacʉ. Dios yaye bʉsʉrica tutipʉ cʉ̃ãrẽ atore bairo ĩña: “Mʉjãã ya macã macããcʉ̃ quetiupaʉre roro qũĩẽtĩcõãña,” ĩña —na ĩñupʉ̃. \p \v 6 Mai, to macããna Junta Suprema macããna jĩcããrã fariseo majã ãñuparã. Aperã saduceo majã ãñuparã. Bairo pʉga poa macããna na caãnierẽ ĩñamasĩrĩ, bʉsʉrique tutuaro mena atore bairo na ĩñupʉ̃ Pablo: \p —Yʉ yarã, yʉ cʉ̃ã fariseo poa macããcʉ̃ã yʉ ãniña. Yʉ pacʉjãã cʉ̃ã ti poa macããna niñama. Camasã cariacoatana tunu na cacatirijere cariape yʉ tʉ̃goya yʉ cʉ̃ã. Bairo tiere cariape yʉ catʉ̃goro jʉ̃gori, ñiñabeserã átiyama ati rʉ̃mʉrẽ —na ĩñupʉ̃ Pablo. \p \v 7 Bairo Pablo cʉ̃ caĩrõ, jicoquei fariseo majã, aperã saduceo majã mena ãmeo bʉsʉrique netõgayuparã na majũ. Bairo na caãmeo ĩrõĩ yua, jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñamasĩẽsuparã caneñamiatana pʉame. \v 8 Mai, saduceo poa macããna pʉame, “Cariacoatana tunu catimasĩẽtĩñama camasã,” caĩrĩ majã ãñuparã. Tunu bairoa, “Ángelea majã, bairi wãtĩ yeri pũna cʉ̃ã mánama,” caĩtʉ̃goñarĩ majã ãñuparã. Bairo na caĩtʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, fariseo poa macããna pʉame, tie nipetiri wãmerẽ cariape catʉ̃gori majã ãñuparã. \v 9 Torena, nipetiro to macããna ĩ awaja mecʉ̃cõãñuparã, ãmeo bʉsʉnetõgarã. Bairo na caawajamecʉ̃rõĩ yua, jĩcããrã Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ cajʉ̃gobueri majã, fariseo poa macããna wãmʉnʉcãrĩ, atore bairo qũĩñuparã: \p —Ãnia, ñe ũnie buicʉperiyami, jãã catʉ̃goñaata. Ángel, o apei Diotʉ macããcʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃goricʉmi —qũĩñuparã. \p \v 10 Bairo bʉtioro na caãmeoawajãnoi, quetiupaʉ comandante pʉame, “Pablore cʉ̃ pajĩãrema,” ĩ tʉ̃goña uwiyupʉ. Bairi cʉ̃tʉ na joyupʉ cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ, camasã watoapʉ Pablo caãcʉ̃rẽ cʉ̃ wiyori, cuartel, soldaua ya wiipʉ na neápáro tunu ĩ. \p \v 11 Ape rʉ̃mʉ ñami caãno, marĩ Quetiupaʉ pʉame Pablore buiaetari, atore bairo qũĩñupʉ̃: “Pablo, ato Jerusalén macãpʉ yʉ yaye quetire mʉ caquetibʉjʉnucũatatorea bairo Roma macãpʉ cʉ̃ãrẽ mʉ caquetibʉjʉro yʉ boya. Torecʉ, yʉ mena tʉ̃goñatutuaya,” qũĩñupʉ̃ marĩ Quetiupaʉ Pablore. \s1 Planes para matar a Pablo \p \v 12 Cabusuri rʉ̃mʉ caãno jĩcããrã judío majã, “Pablore cʉ̃ marĩ pajĩãrocacõãgarã,” jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ ãmeo ĩ bʉsʉyuparã. Tunu bairoa, “Pablore marĩ capajĩãparo jʉ̃goye ʉgaeti, etieti marĩ átigarã. Cʉ̃rẽ marĩ capajĩãẽtĩcõãta, marĩ pʉamerẽ cʉ̃ pajĩãreáto Dios,” ĩñuparã. \v 13 Bairo caãmeo ĩrã, caʉ̃mʉa cuarenta netõrõ ãñuparã. \v 14 Bairi na pʉame ásúparã sacerdote majã quetiuparã, bairi judío majã cabʉtoa camasĩrĩ majã tʉpʉ. Na tʉpʉ etari, bairo na ĩñuparã: \p —Atore bairo jãã ãmeo ĩãpʉ̃: “Pablore cʉ̃ marĩ capajĩãparo jʉ̃goye marĩ ʉgaetigarã. Marĩ caĩrõrẽ bairo marĩ caápericõãta, marĩ pʉamerẽ cʉ̃ pajĩãreáto Dios,” jãã ĩãpʉ̃. \v 15 Bairi ãmerẽ mʉjãã, aperã mʉjããrẽ bairo caãna Junta Suprema macããna mena atore bairo mʉjãã ápa: Quetiupaʉ comandantere cʉ̃ quetijoya, ñamirõcã Pablo mena cʉ̃ apáro ĩrã. “¿Dope bairo Pablore camasã na caĩbʉsʉpaijʉ̃goriquere cariape caroaro mena jãã camasĩparore bairo ĩrã, jããtʉ cʉ̃ mʉ neapá tunu?” cʉ̃ mʉjãã ĩtojowa —na ĩrotiyuparã caʉ̃mʉa. \p \v 16 Bairo na caátigamiatacʉ̃ãrẽ, Pablo pãmocʉ̃ pʉame tʉ̃goyupʉ roro cʉ̃rẽ na caátigarijere. Tiere tʉ̃gori yua, soldaua ya wii cuartepʉ acoásúpʉ, cʉ̃ mecãpʉ̃rẽ tiere quetibʉjʉ ácʉ́. \v 17 Topʉ etari, cʉ̃ mecãpʉ̃ Pablore cʉ̃ quetibʉjʉyupʉ tiere. Bairo tiere tʉ̃go, Pablo pʉame jĩcãʉ̃ capitájãã mena macããcʉ̃rẽ cʉ̃ piijori, atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Ãni, caʉ̃mʉ quetiupaʉ comandante mena jĩcã wãme bʉsʉgaupʉ. Bairi cʉ̃tʉ cʉ̃ neácʉ́ja. \p \v 18 Bairo cʉ̃ caĩrõĩ, capitán pʉame caʉ̃mʉrẽ cʉ̃ neásúpʉ quetiupaʉ comandante tʉpʉ. Bairo qũĩñupʉ̃: \p —Pablo marĩ preso jorica wiipʉ caãcʉ̃ yʉ piijori, ãnirẽ mʉ tʉpʉ yʉ neatí rotiyami. Cʉ̃ pʉame mʉ mena jĩcã wãme bʉsʉgaupʉ. \p \v 19 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, quetiupaʉ comandante pʉame caʉ̃mʉrẽ wãmo mena cʉ̃ tʉ̃gãátí, camasã na catʉ̃goetopʉ atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃: \p —¿Ñe ũnie quetire yʉ quetibʉjʉgʉ mʉ baiati? —qũĩ jẽniñañupʉ̃. \p \v 20 Caʉ̃mʉ pʉame bairo qũĩñupʉ̃: \p —Judío majã jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ, bairo mʉ caáto boyama: Ñamirõcã Junta Suprema tʉpʉ Pablore mʉ cajʉ̃goátó boyama. Bairo bori, “Dope bairo Pablore camasã na caĩbʉsʉpaijʉ̃goriquere cariape caroaro mena jãã camasĩparore bairo ĩrã, jããtʉ cʉ̃ mʉ neapá,” mitojogarãma. \v 21 Na pʉame caʉ̃mʉa cuarenta netõrõ majũ yasioro Junta Suprema macããna tʉpʉ Pablo cʉ̃ caetaparore cotegarãma. “Pablore cʉ̃ marĩ capajĩãparo jʉ̃goye, etieti, ʉgaeti, marĩ baigarã. Marĩ caĩrõrẽ bairo marĩ caápericõãta, marĩ pʉamerẽ cʉ̃ pajĩãreáto Dios,” na caãmeoĩrĩjẽrẽ yʉ tʉ̃goápʉ. Bairi ãmerẽ Pablore cʉ̃ yucõã ãna baiyama, cʉ̃ pajĩãgarã. Mʉ pʉame narẽ, “Jaʉ, cʉ̃ yʉ neágʉ Pablore mʉjãã tʉpʉ,” na mʉ caĩpee jetore coterã baiyama. Bairi mʉ pʉame cariape na tʉ̃goeticõãña —qũĩñupʉ̃ Pablo pãmocʉ̃ quetiupaʉ comandantere. \p \v 22 Bairo cʉ̃ caĩquetibʉjʉrijere tʉ̃go, comandante pʉame, “Aperãrẽ na mʉ quetibʉjʉepa yʉ mʉ caĩrĩjẽrẽ,” qũĩñupʉ̃. Bairo qũĩrĩ bero, cʉ̃ tunuárotiyupʉ cʉ̃, caʉ̃mʉrẽ. \s1 Envían a Pablo ante Félix el gobernador \p \v 23 Cabero quetiupaʉ comandante pʉame cʉ̃ rocajãñurĩ carotimasĩrã capitájãã pʉgarãrẽ na piijori atore bairo na ĩñupʉ̃: “Marĩ ʉ̃mʉa soldauare na qũẽnoyurotiya. Ãme ñami nueve de la noche caãno Cesarea macãpʉ Pablore na caneátó yʉ boya. Bairi cʉ̃ mena caápárãrẽ doscientos majũ rʉpo mena caápárã, bairi setenta majũ caballoa bui capesarã, bairi doscientos majũ ãpõã besuro cacʉ̃gorã, na mʉjãã qũẽnoyuwã ãme ñami Pablo mena caápárãrẽ,” na ĩñupʉ̃ comandante cʉ̃ ʉ̃mʉa capitájããrẽ. \v 24 Bairo na ĩrĩ bero, caballoa, Pablo cʉ̃ capesaápárã cʉ̃ãrẽ na qũẽnoyurotiyupʉ. Tunu bairoa, “Aperã dope bairo Pablore cʉ̃ áti pajĩãmasĩã mano caroaro mena Félix quetiupaʉ gobernador tʉpʉ cʉ̃ mʉjãã neápá,” na ĩ quetibʉjʉyupʉ capitájããrẽ comandante. \v 25 Na ĩ quetibʉjʉ yaparori, atore bairo ĩ woarica pũrõrẽ na mena joyupʉ: \pi1 \v 26 “Yʉ, Claudio Lisias, mʉ, Félix nocãrõ carotimasĩrẽ ati carta mena mʉrẽ yʉ quetibʉjʉjopa mai. Mʉ yʉ ñurotiya. \v 27 Judío majã pʉame ãni Pablore ñerĩ, cʉ̃ pajĩãgamiñupã. Bairo na caátigamiatacʉ̃ãrẽ, aperã, ‘Romano majõcʉ niñami,’ na caĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, yʉ pʉame yʉ ʉ̃mʉa mena cʉ̃ yʉ wiyoʉ etawʉ. \v 28 Cabero dope bairo cʉ̃rẽ na caĩbʉsʉpaijʉ̃goatajere masĩgʉ, judío majã Junta Suprema macããna tʉpʉ cʉ̃ yʉ neápʉ́. \v 29 Topʉ cʉ̃ yʉ cane etaro, judío majã pʉame na majũ na carotirique jetore cʉ̃ bʉsʉwã. Bairi cʉ̃rẽ pajĩãrĩqũẽ ũniepʉa mamʉ. Tunu bairo preso jorica wiipʉ cʉ̃rẽ jãã cacũpee ũnie cʉ̃ã mamʉ. Ñe jʉ̃gori bairo jãã átimasĩẽpʉ̃ cʉ̃rẽ. \v 30 Bairi ãmerẽ yʉ queti tʉ̃goapʉ judío majã Pablore tunu na capajĩãga ãnierẽ. Bairo tʉ̃gori, cʉ̃ yʉ joya mʉ tʉpʉ. Tunu bairoa cʉ̃ caátiere cabʉsʉpairãrẽ, ‘Mʉjãã majũã Félix tʉpʉ átí, mʉjãã caĩgarijere cʉ̃ catʉ̃goro, bʉsʉqũẽnorájá,’ na ñiña. Tocãrõã ñiña.” \p \v 31 Bairi cʉ̃ ʉ̃mʉa soldaua pʉame comandante cʉ̃ caĩatatorea bairo ti ñami caãno, cʉ̃ neásúparã Pablore Antípatris macãpʉ. \v 32 Bairo caátána yua, ti ñami cabusuetaro ĩña, soldaua rʉpori mena caáná pʉame tunucoásúparã na ya wii cuartel wiipʉ. Caballoa bui pesari caáná jeto netõásúparã, Pablo mena Cesarea macã áná. \v 33 Cesarea macãpʉ etari bero, ti cartare quetiupaʉ gobernadore cʉ̃ nuniñuparã. Pablo cʉ̃ãrẽ cʉ̃tʉ cʉ̃ cũñuparã. \v 34 Ti cartare quetiupaʉ gobernador pʉame ĩña yaparori bero, “¿Noo macããcʉ̃ mʉ ãniñati?” qũĩ jẽniñañupʉ̃ Pablore. Pablo pʉame, “Cilicia yepa macããcʉ̃ yʉ ãniña,” qũĩñupʉ̃. \v 35 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩnemoñupʉ̃ tunu Pablore: \p —Mʉrẽ cabʉsʉjãrĩ majã na caetaropʉ, mʉ cabairijere yʉ tʉ̃gogʉ mai —qũĩñupʉ̃. \p Bairo ĩ yaparori bero yua, caroaro cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ na ĩñaricanʉgõrotiyupʉ Pablore, quetiupaʉ Herodes ya wiipʉ cʉ̃ caãnorẽ. \c 24 \s1 Defensa de Pablo ante Félix \p \v 1 Jĩcã wãmo cãnacã rʉ̃mʉrĩ canetõrõ bero, Ananías, sacerdote majã quetiupaʉ etayupʉ Cesareapʉre. Jĩcããrã judío majã cabʉtoa camasĩrã, bairi Tértulo cawãmecʉcʉ cajʉbʉsʉjãpaʉ cʉ̃ã na mena etayupʉ. Etari bero yua, quetiupaʉ gobernadore qũĩñarã ásúparã, Pablo cʉ̃ caátajere bʉsʉjãgarã. \v 2 Bairo na caetaro, quetiupaʉ Félix pʉame piijoyupʉ Pablore. Pablo cʉ̃ caetaro ĩña, Tértulo pʉame atore bairo ĩ bʉsʉjã jʉ̃goyupʉ Félipʉre Pablore: \p —Mʉ, jãã quetiupaʉ gobernador mʉ carotimasĩrĩjẽ jʉ̃gori caroaro jãã ãnimasĩña. Tunu bairoa ati yepa macããnarẽ camasĩ ãnirĩ, caroa wãmerẽ na mʉ jʉ̃go átiãniña. \v 3 Bairo mʉ caátoi, jãã, nipetiropʉ macããna cʉ̃ã, “Ñujãñuñami marĩ quetiupaʉ marĩ mena,” jãã ĩña, mʉ nocãrõ carotimasĩ majũrẽ. \v 4 Yoaro mʉrẽ yʉ patawãcõ ãnigaetiya. Bairi mʉrẽ jãã caĩgarijere caroaro mena jãã mʉ catʉ̃gopeorore jãã boya bairãpʉa yoaro meeaca ũno. \v 5 Ãni, Pablo cawãmecʉcʉ jãã judío majã nipetirore bʉtioro quetibʉjʉ patowãcõmawijio ñesẽãnucũñami. Bairo cʉ̃ caáto jʉ̃gori, jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goñarĩ jãã ãnimasĩẽtĩña. Tunu bairoa ‘nazarenos’ na caĩrĩ poa ricaati catʉ̃goñarãrẽ cajʉ̃goátiãcʉ̃ niñami. \v 6 Tunu bairoa templo wiire roro majũ ĩroaemi, ape majãrẽ ti wiipʉ cʉ̃ caneágarije jʉ̃gori. Bairo cʉ̃ caátigarijere ĩñarĩ, cʉ̃ jãã ñewʉ̃ Pablore. Bairo cʉ̃ ñerĩ bero, jãã judío majã jãã caátinucũrõrẽ bairo cʉ̃rẽ jãã ĩña besegamiwʉ̃. \v 7 Bairo jãã caátigamiatacʉ̃ãrẽ, quetiupaʉ comandante Lisias pʉame jãã tʉpʉ etari, tutuaro mena Pablore jãã ẽmawĩ. \v 8 Bairo jããrẽ ẽmarĩ bero, “Mʉjãã majũpʉa Félix tʉpʉ átí, mʉjãã caĩgarijere cʉ̃ catʉ̃goro bʉsʉqũẽnorájá,” jãã ĩwĩ. Mʉ majũpʉa cʉ̃ jẽniñañijate, atie nipetirije cʉ̃rẽ jãã caĩbʉsʉjãrĩjẽrẽ cariape bairo cabairijere masĩgʉ —qũĩñupʉ̃ Tértulo, quetiupaʉ Félix cawãmecʉcʉre. \p \v 9 Tértulo mena macããna judío majã cʉ̃ã nipetirã, “Cariape majũ ĩñami Tértulo Pablo roro cʉ̃ cabairijere,” ĩñuparã. \v 10 Bairo na caĩrõ, quetiupaʉ gobernador pʉame cʉ̃ wãmo mena ñupuari Pablore cʉ̃ bʉsʉwiyorotiyupʉ. Bairo cʉ̃ caĩrotiro, Pablo pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Mʉ, ati macã macããna na caátiere caĩñabesenucũʉ̃ mʉ ãniña capee cʉ̃marĩ majũ. Bairi ʉseanirĩqũẽ mena yʉ cabairiquere mʉ yʉ quetibʉjʉgʉ. \v 11 Pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã rʉ̃mʉrĩ netõcoaya merẽ Jerusalẽpʉ Diore yʉ cañubuei etaatato bero. Tiere mʉ camasĩgaata, na jẽniñañijate aperãrẽ. \v 12 Bairo Jerusalẽpʉ ãcʉ̃, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ apei mena yʉ cabʉsʉnetõgaro ĩñaecʉ̃mi. Tunu ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ aperãrẽ na awaja mecʉ̃õ joroque na yʉ caátajere ĩñaecʉ̃mi. Noo ũno templopʉ, o sinagoga ñubuerica wiiripʉ, o ti macãrẽ apepaʉripʉ bairo yʉ caátiñesẽãrĩjẽrẽ ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ ĩñaecʉ̃mi. \v 13 Torena, ãnoa Jerusalẽpʉ caatíatana, yʉre caĩbʉsʉpairã pʉame, “Cariape ati wãme jʉ̃gori buicʉtiyami,” mi quetibʉjʉ masĩẽtĩñama. \v 14 Atie yʉ catʉ̃goñarĩjẽrẽ mʉrẽ yʉ quetibʉjʉroa: Yʉ ñicʉ̃jãã Diore na catʉ̃goʉsaricarore bairoa yʉ cʉ̃ã cʉ̃ yʉ tʉ̃goʉsaya. Bairo cʉ̃ tʉ̃goʉsari yua, Dios ya tutipʉ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ nipetirije, bairi profeta majã na caĩquetibʉjʉcũrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ cariape yʉ tʉ̃goya. Bairi Jesús caroa wãme cʉ̃ caátiãnirotiricarore bairo yʉ átiãninucũña. Tierea yʉre caĩbʉsʉpairã pʉame, “Cariape mee niña cʉ̃ caĩrĩjẽ,” ĩ bʉsʉpainucũñama. \v 15 Tunu yʉ cʉ̃ã ãnoarẽã bairo, “Marĩã camasã, caroarã caãna, carorije caána cʉ̃ãrẽ marĩ catiogʉmi tunu Dios marĩ cariaro bero, marĩ ĩñabesegʉ,” ñi tʉ̃goñaña. \v 16 Bairo caĩtʉ̃goñaʉ ãnirĩ, yʉ cayeritutuaro cãrõ caroare yʉ átiãnimasĩnucũña, Dios cʉ̃ caĩñajorore, camasã mena cʉ̃ãrẽ. \p \v 17 “Bairo cabaiãnirĩ, ape yepapʉ capee cʉ̃marĩ cabaiñesẽãtacʉ, ati macã yʉ ya macãpʉ yʉ tunuetawʉ, cabopacarãrẽ dinero limosnarẽ na nunigʉ. Tunu bairoa Diore ñubueri, waibʉcʉ riire templo wiipʉ joemʉgõjogʉ, yʉ ya macãpʉ yʉ etawʉ. \v 18 Bairo Jerusalẽpʉ ãcʉ̃, judío majã caroarã ãnigarã Dios cʉ̃ caĩñajoro na caátirotinucũrõrẽ bairo yʉ cʉ̃ã yʉ ápʉ. Bairo áti yaparori bero yua, templo wiipʉ yʉ ápʉ́, yʉ caátigariquere átiácʉ́. Bairi templopʉre jĩcãʉ̃ã, aperã caawajamecʉ̃rã na camano yʉ caãno, judío majã Asia yepapʉ caatíatana pʉame yʉ bocáetawã. \v 19 Topʉ yʉre caetaricarã na majũã yʉre atopʉ na cabʉsʉjãrõ ñuña, ‘Bairo cʉ̃ caátaje jʉ̃gori buicʉtiyami Pablo,’ na caĩtʉ̃goñaata mai. \v 20 Bairo na caapéricõãta, ãnoa caatíatana pʉame Junta Supremapʉ yʉ caãno, dise ũnie rorije yʉ caátaje wapare cabócaricarã na caãmata, tiere mʉ na quetibʉjʉáto. Tiere masĩẽtĩrĩ, mʉ quetibʉjʉ masĩẽnama. \v 21 Atie jetore Junta Suprema macããna watoa ãcʉ̃, bʉsʉrique tutuaro mena na ñiwʉ̃: ‘Camasã cariacoatana tunu na cacatirijere cariape yʉ tʉ̃goya. Bairo tiere cariape yʉ catʉ̃goro jʉ̃gori, ñiñabeserã mʉjãã atíya ati rʉ̃mʉrẽ,’ na ñiwʉ̃,” qũĩñupʉ̃ Pablo quetiupaʉ gobernador Félire. \p \v 22 Bairo tiere cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, quetiupaʉ Félix pʉame Jesús caroa wãme cʉ̃ caátirotiriquere caqueti tʉ̃goricʉ ãnirĩ, tiere piticõãñupʉ̃ mai. Bairo pitiri, atore bairo na ĩñupʉ̃: \p —Cabero soldaua quetiupaʉ comandante Lisias cʉ̃ caetaropʉ, yʉ masĩnemogʉ tunu tie mʉjãã cabʉsʉpairijere. \p \v 23 Bairo na ĩ yaparo yua, cʉ̃ ʉ̃mʉ capitárẽ bairo qũĩñupʉ̃: “Pablore cʉ̃ marĩ wiyoetigarã mai. Preso jorica wiipʉ nimicʉ̃ã, noo cʉ̃ caboro ñesẽãmasĩgʉmi. Tunu bairoa cʉ̃ baparã cʉ̃ na cajʉátinemogaata, na ẽñotaeticõãña,” qũĩñupʉ̃. Cabero ásúpʉ Félix ape macãpʉ. \p \v 24 Nocãnacã rʉ̃mʉ bero mea etayupʉ Félix tunu cʉ̃ nʉmo Drusila cawãmecʉco, judío majã yao mena. Bairo etari bero, cʉ̃ ʉ̃mʉrẽ cʉ̃ piijorotiyupʉ Pablore. Pablo cʉ̃tʉ etari, Jesucristo mena marĩ catʉ̃goñatutuarijere cʉ̃ caquetibʉjʉro tʉ̃goyupʉ Félix. \v 25 Pablo atore bairo qũĩ quetibʉjʉyupʉ Félire: \p —Dios, marĩrẽ caroa jetore átirotiyami. Marĩ majũ roro marĩ caátigarijere marĩ catʉ̃goñanetõmasĩrõrẽ boyami Dios. Ape rʉ̃mʉ camasã nipetiro na caátajere cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ etaro baiya —qũĩ quetibʉjʉyupʉ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃goacʉari, atore bairo qũĩñupʉ̃ Félix pʉame: \p —Tocãrõã yʉ tʉ̃gogʉ. Ácʉ́ja. Ape rʉ̃mʉ ñe ũnie yʉ caátipee camano mʉ yʉ piijogʉ tunu mʉ cabuerijere tʉ̃gonemogʉ —qũĩñupʉ̃ Pablore. \p \v 26 Apeyera tunu gobernador Félix pʉame Pablo cʉ̃rẽ dinero cʉ̃ cajorore bootʉ̃goñañupʉ̃ cʉ̃rẽ cʉ̃ cawiyopee wapa. Bairo bootʉ̃goñarĩ yua, nairõ cʉ̃ piijori cʉ̃ mena bʉsʉnucũñupʉ̃. \v 27 Pablo cʉ̃ cʉ̃ cawapatieto jeto pʉga cʉ̃ma majũ netõcoasuparo. Bairi cabero yua, Félix pʉame quetiupaʉ cʉ̃ caãnierẽ witicõãñupʉ̃. Apei Porcio Festo cawãmecʉcʉ pʉame cʉ̃ wasoaye quetiupaʉ jããñupʉ̃ tunu. Mai, Félix cʉ̃ cawitiparo jʉ̃goye, judío majã cʉ̃rẽ caroaro mena na caĩñaparore bairo ĩ, Pablore cʉ̃ wiyorotiesupʉ. \c 25 \s1 Pablo delante de Festo \p \v 1 Itia rʉ̃mʉ quetiupaʉ gobernadore bairo cʉ̃ cajããtato bero, Festo pʉame Cesarea macãpʉ caãniatacʉ Jerusalẽpʉ acoásúpʉ. \v 2 Topʉ cʉ̃ caetaro, sacerdote majã quetiuparã, aperã judío majã caãnimajũrã cʉ̃ã rupatutia tunu Pablo cʉ̃ cabairijere cʉ̃ bʉsʉjãrã ásúparã Festore. \v 3 Bairi Pablore Jerusalẽpʉ cʉ̃ caneatí rotijobojarore boyuparã. “Ati macãpʉ Pablo cʉ̃ caãnorẽ jãã boya,” Festore qũĩmirãcʉ̃ã, “Maapʉ cʉ̃ caató cʉ̃ marĩ pajĩãrocacõãrõã Pablore,” ĩ tʉ̃goñañuparã. \v 4 Bairo na cabomiatacʉ̃ãrẽ, Festo pʉame na yʉesupʉ. Bairi Pablo, Cesarea macã preso jorica wiipʉ cʉ̃ caãnierẽ, tunu nocãnacã rʉ̃mʉ mea topʉ cʉ̃ catunuágarijere na quetibʉjʉ yaparori bero, atore bairo na ĩnemoñupʉ̃ tunu: \p \v 5 —Bairi mʉjãã quetiuparã yʉ mena na ápáro Cesareapʉ. Topʉ yʉ catʉ̃goro cʉ̃rẽ na bʉsʉjãáto, Pablo roro cʉ̃ caátaje caãmata —na ĩñupʉ̃ Festo judío majãrẽ. \p \v 6 Bairo ĩ yaparori bero, nocãrõ jĩcã wãmo peti itia pẽnirõ, o pʉga wãmo cãnacã rʉ̃mʉrĩ cãrõ ãnirĩ bero, tunucoásúpʉ Festo Cesareapʉ. Cʉ̃ caetari rʉ̃mʉ busuri rʉ̃mʉ caãno, camasãrẽ ĩñabesei cʉ̃ caruinucũrõpʉ ruiri cʉ̃ piirotijoyupʉ Pablore. \v 7 Bairo Pablo cʉ̃tʉ cʉ̃ caetaro, judío majã Jerusalẽpʉ caatíatana pʉame Pablotʉ etari, capee rorije majũrẽ cʉ̃ bʉsʉjãñuparã. Bairo na caĩbʉsʉjãrĩjẽ to caãnimiatacʉ̃ãrẽ, nipetirije na caĩrĩjẽ cariape mee ãñuparõ. \p \v 8 Pablo pʉame atore bairo qũĩ quetibʉjʉyupʉ cʉ̃ cabairiquere cʉ̃ cʉ̃ã: \p —Yʉa, marĩ judío majã marĩ carotirique jĩcã wãme ũnorẽ yʉ baibotioepʉ. Dios ya wii templo cʉ̃ãrẽ roro ñi bʉsʉpaietinucũwʉ̃. Quetiupaʉ emperador romano cʉ̃ caroticũrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ jĩcã wãme ũno yʉ baibotioepʉ —qũĩñupʉ̃ Pablo Festore. \p \v 9 Festo pʉame judío majã cʉ̃rẽ caroaro mena na caĩñaparore bairo ĩ, atore bairo qũĩ jẽniñañupʉ̃ Pablore: \p —¿Jerusalén macãpʉ mʉ ágaetiyati? Topʉ mʉ caãno, mʉ caátajere ñiñabesegʉ yʉ pʉame yua —qũĩ jẽniñañupʉ̃. \p \v 10 Bairo cʉ̃ caĩjẽniñarõ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Pablo: \p —Ato romano majã na caĩñabesenucũrõpʉ yʉ ãniña. Atopʉa ñiñabesegarã, ñiñabese rotiya. Merẽ mʉ masĩña caroaro yʉ yarã judío majã na carotiriquere yʉ cabaibotioetiere. \v 11 Baipʉa, roro majũ yʉ caátaje caãmata, tie jʉ̃gori yʉre na capajĩãrocagaata, na yʉ ẽñotaetigʉ. Tunu bairoa yʉre na cabʉsʉjãrĩjẽ cariape caãmerĩcõãta, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ judío majã tʉpʉ yʉ preso cũrotimasĩẽcʉ̃mi. Torecʉ, quetiupaʉ emperador yʉ caátajere cʉ̃ caĩñabesero roquere yʉ boya —qũĩñupʉ̃ Pablo Festore. \p \v 12 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, Festo pʉame cʉ̃ rocajãñurĩ carotimasĩrãrẽ na jẽniñañañupʉ̃ Pablore cʉ̃ caĩpeere. Na jẽniñaña yaparori bero, atore bairo na ĩñupʉ̃ caneñaatanarẽ: \p —“Emperador romano yʉ cabairijere cʉ̃ caĩñabesero roquere yʉ boya,” cʉ̃ caĩrõ jʉ̃gori emperador tʉpʉ ágʉmi Pablo —na ĩñupʉ̃. \s1 Pablo ante el rey Agripa \p \v 13 Nocãnacã rʉ̃mʉ bero mee caãno quetiupaʉ rey Agripa, cʉ̃ nʉmo Berenice mena etayuparã Cesareapʉ Festore cʉ̃ jẽnirã etarã. \v 14 Topʉ capee rʉ̃mʉrĩ na caãnoi, Festo pʉame cʉ̃ quetibʉjʉyupʉ Agripare, Pablo cʉ̃ cabairijere. Atore bairo qũĩñupʉ̃: \p —Atore preso jorica wiipʉ niñami jĩcãʉ̃ Félix cʉ̃ capreso jocũrĩcʉ̃. \v 15 Bairi Jerusalẽpʉ yʉ caãno, sacerdote majã quetiuparã, judío majã cabʉtoa camasĩrĩ majã mena yʉtʉ etari, preso joricʉre yʉ capajĩãrotibojarore bowã. \v 16 Bairo na cabomiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo na ñiwʉ̃: “Jãã romano majã bairo jãã átaje cʉtiya: Jĩcãʉ̃ ũcʉ̃rẽ cʉ̃ jãã pajĩãmasĩẽtĩña, cʉ̃rẽ cabʉsʉjãrã pʉame cʉ̃ catʉ̃goro cʉ̃ cabairijere na cabʉsʉjãẽtĩcõãta. Bairo na caápericõãta, dope bairo cʉ̃ caátajere quetibʉjʉ masĩẽtĩñami,” na ñiwʉ̃. \v 17 Bairi ato Cesareapʉ na caetaro ĩña, jicoquei yowori mee cabusuri rʉ̃mʉ caãno, camasãrẽ ĩñabesei yʉ caruinucũrõpʉ ruiri bero, cʉ̃ yʉ piijorotiwʉ cʉ̃, Pablore. \v 18 Bairo cʉ̃ caetaro, cʉ̃rẽ cabʉsʉjãrã atíatana pʉame, “ ‘Capee atore bairi wãme majũ roro caácʉ niñami Pablo,’ ñigarãma,” yʉ caĩtʉ̃goñaatatore bairo qũĩ bʉsʉjãẽma. \v 19 Na ya wãme, na caĩroarije ũnie macããjẽ jetore bʉsʉwã. Na pʉame, jĩcãʉ̃ Jesús cawãmecʉcʉre, “Riacoami,” na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, Pablo pʉame, “Tunu cʉ̃ã, catiri ãnicõãñami,” na ĩwĩ. \v 20 Yʉ pʉame, atie ũnierẽ, “¿Dope bairo yʉ ácʉati?” ĩ tʉ̃goñarĩ, atore bairo cʉ̃ ñiwʉ̃ Pablore: “Mʉa, ¿Jerusalẽpʉ mʉ ágaetiyati? ¿Topʉ mʉ ya wãme mʉ caĩroarije ũnierẽ na ĩñabeserotigʉ?” cʉ̃ ñiwʉ̃. \v 21 Bairo cʉ̃ yʉ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, bairo boemi. Cʉ̃ caátajere nocãrõ carotimasĩ marĩ quetiupaʉ emperador pʉame cʉ̃ caĩñabesero roquere bowĩ. Bairo cʉ̃ caboroi, ato preso jorica wiipʉ cʉ̃ yʉ tuarotiwʉ mai, cʉ̃rẽ yʉ cajomasĩpa rʉ̃mʉ caetaparo jʉ̃goye —qũĩñupʉ̃ Festo Agripare. \p \v 22 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, atore bairo qũĩñupʉ̃ Agripa: \p —Yʉ cʉ̃ã, cʉ̃, Pablo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ yʉ tʉ̃gogamicʉpʉ. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, Festo pʉame qũĩñupʉ̃: \p —Ñamirõcãã cʉ̃ mʉ tʉ̃gogʉ. \p \v 23 Torena, cabusuri rʉ̃mʉ caãno, Agripa, cʉ̃ nʉmo Berenice mena nocãrõ caroaro nʉcʉ̃bʉgo masĩrĩqũẽ mena, “Quetiuparã jãã ãniña,” ĩrã, jããñuparã na caneñanucũrĩ arʉapʉ. Na bero jããñuparã soldaua quetiuparã, bairi ti macã macããna caãnimajũrã cʉ̃ã. Bairo na caetaro ĩña, Festo pʉame cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ na piiatí rotijoyupʉ Pablore. \v 24 Bairo Pablo cʉ̃ caetaro, atore bairo na ĩñupʉ̃ Festo caneñarãrẽ: \p —Mʉ, Quetiupaʉ Rey Agripa, mʉjãã ato jãã mena caneñarĩ majã cʉ̃ãrẽ, ãni Pablo cʉ̃ cabairiquere mʉjãã yʉ quetibʉjʉpa mai: Judío majã nipetiro, Jerusalén macããna Cesarea macããna cʉ̃ã yʉtʉ etari, ãni cʉ̃ caátajere bʉsʉpainucũñama. Bairo cʉ̃ bʉsʉpainucũrĩ yua, awajarique mena “¡Cʉ̃ pajĩãrotiya!” nairõ ñinucũñama. \v 25 Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame roro cʉ̃ caátiere yʉ bócañaẽtĩña. Bairi cʉ̃ cayasimasĩrõ maniña. Baipʉa, cʉ̃ caátajere nocãrõ carotimasĩ marĩ quetiupaʉ emperador cʉ̃ caĩñabeserore cʉ̃ caboroi: “Toroque cʉ̃ emperador tʉpʉ cʉ̃ yʉ jogʉ,” ñi tʉ̃goñaapʉ̃. \v 26 Bairo cʉ̃ jogatʉ̃goñamicʉ̃ã, cariape ãni dope bairo cʉ̃ cabaijʉ̃goriquere masĩẽtĩrĩ, marĩ quetiupaʉ emperadore yʉ quetibʉjʉ woajomasĩẽtĩña mai. Bairi cʉ̃ yʉ piiatírotijoapʉ, mʉ, Quetiupaʉ Rey Agripa, mʉjãã aperã cʉ̃ã, cʉ̃ cabairijere mʉjãã cajẽniñaparore bairo ĩ. Bairo cʉ̃ mʉjãã cajẽniñarĩjẽrẽ tʉ̃go yaparori bero, jĩcã wãme ũno yʉ pʉame emperadore yʉ quetibʉjʉ woajomasĩgʉ yua. \v 27 Baipʉa, caĩepeire bairo yʉ baibujioʉ tie ũnie quetire woajoecʉa, marĩ quetiupaʉ emperador tʉpʉ preso joricʉre yʉ cajoata —na ĩñupʉ̃ Festo to macããna caneñaatánarẽ. \c 26 \s1 Pablo presenta su caso ante el rey Agripa \p \v 1 Bairo cʉ̃ caĩrõ bero, atore bairo qũĩñupʉ̃ Agripa Pablore: \p —Mʉ majũ quetibʉjʉya mʉ cabairijere. \p Bairo cʉ̃ caĩrõ, Pablo pʉame cʉ̃ wãmorẽ ñumʉgõrĩ atore bairo qũĩñupʉ̃ Agripare: \v 2 “Yʉ ʉseanijãñuña ãmerẽ yʉ cabairijere mʉ nocãrõ carotimasĩ, mʉ cabʉsʉrotiro jʉ̃gori. Bairo mʉ cabʉsʉrotiroi, yʉ pʉame judío majã yʉre na cabʉsʉjãrĩjẽ nipetirijere mʉ yʉ quetibʉjʉ masĩgʉ. \v 3 Mʉ, nocãrõ carotimasĩ, judío majã marĩ caátiãnierẽ mʉ masĩjãñuña. Tunu bairoa marĩ ya wãme marĩ caãmeo bʉsʉrique netõnucũrĩjẽ cʉ̃ãrẽ mʉ masĩjãñuña. Bairo cabai mʉ caãnoi, caroaro mena yʉ caquetibʉjʉrijere mʉ catʉ̃goro yʉ boya. \s1 La vida de Pablo antes de su conversión \p \v 4 “Judío majã nipetiro masĩrãma cawãmaʉ ãcʉ̃pʉ̃ã na watoare ãcʉ̃ yʉ caátiãnijʉ̃goatajere. Yʉ ya yepapʉ ãcʉ̃, bairi Jerusalén macãpʉ cʉ̃ãrẽ ãcʉ̃, yʉ caátiãnajẽrẽ masĩrãma. \v 5 Tunu bairoa fariseo ya poa macããcʉ̃ yʉ caãnie cʉ̃ãrẽ masĩrãma. ‘Torea bairo niñami,’ mʉrẽ ĩ quetibʉjʉ masĩrãma, na mʉ cajẽniñaata. Fariseo poa macããna pʉame judío majã tocãnacã poa macããna netõjãñurõ Dios yaye quetire jãã tʉ̃goʉsanucũña. \v 6 Marĩ ñicʉ̃jãã ãnanarẽ Dios cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩqũẽrẽ cariape yʉ catʉ̃gorije wapa ãmerẽ ñiña beserotirã átiyama yʉ pesua. \v 7 Marĩ yarã Israel yepa macããna pʉga wãmo peti rʉpore pʉga pẽnirõ cãnacã poari majũ caãna pʉame Dios cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽ bairo cʉ̃ caátipeere coterã átiyama. Bairo coteri yua, ʉmʉrecóo, ñamii cʉ̃ãrẽ, cʉ̃rẽ caĩroarã pʉame cʉ̃ ñubuecõã ãninucũñama. Tierea yʉ cʉ̃ã yʉ cacoterije wapa yʉ pesua pʉame ãmerẽ yʉ bʉsʉjãrã átiyama. \v 8 Mʉjãã, yʉ caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gorã, ¿dopẽĩrã camasã cariacoatanarẽ tunu Dios cʉ̃ cacatiorijere cariape mʉjãã tʉ̃goetiyati? \s1 Pablo cuenta cómo perseguía a los cristianos \p \v 9 “Yʉ cʉ̃ã cajʉ̃goyepʉre, ‘Jesús Nazaret macããcʉ̃ yaye quetire catʉ̃goʉsarãrẽ capee roro majũ na yʉ átigʉ,’ ñi tʉ̃goñawʉ̃. \v 10 Bairo ĩ tʉ̃goñarĩ, tore bairo yʉ ápʉ Jerusalén macãpʉ. ‘Narẽ ñeña,’ sacerdote majã quetiuparã na caĩwoarica pũrõ, papera pũrõrẽ cʉ̃gori, preso jorica wiipʉ na yʉ jowʉ Jesucristore catʉ̃goʉsarãrẽ. Tunu na ũnarẽ aperã, na capajĩãrero ĩñarĩ, ‘Ñujãñuña bairo na caáto,’ ñi tʉ̃goñanucũwʉ̃. \v 11 Nairõ popiye na baio joroque na yʉ ápʉ, Jesús mena na catʉ̃goñatutuajãnaparore bairo ĩ. Ñubuerica wiiri caãno cãrõ caãnarẽ, bairo na yʉ ápʉ. Bʉtioro majũ na ũnarẽ yʉ pesucʉpʉ. Bairo narẽ bʉtioro capesucʉcʉ ãnirĩ, ape macããrĩpʉ cʉ̃ãrẽ yʉ ápʉ́, to macããnarẽ popiye na átiácʉ́. \s1 Pablo cuenta otra vez su conversión \r (Hch 9.1-19; 22.6-16) \p \v 12 “Torecʉ, popiye na baio joroque átigʉ, jĩcã rʉ̃mʉ Damasco macãpʉ yʉ ápʉ́. Bairo sacerdote majã quetiuparã, ‘Narẽ ñeña,’ na caĩwoarica pũrõ mena na cañerotijoricʉ yʉ ãmʉ. \v 13 Bairo na cañerotijoricʉ ãnirĩ Damasco caátíwã yʉ caátó caãnoa, pasaribota caãno jõbui macããjẽ caasiyarije ũnierẽ ñiñawʉ̃. Bairo tiere yʉ caĩñarõ, muipʉ netõrõ caasiyarije pʉame yʉ, yʉ mena caáná tʉpʉ asiya etawʉ. \v 14 Bairo caasiyaetaro, jãã nipetiro yepapʉ jãã ñacoapʉ. Bairo yepapʉ jãã caãno, atore bairo jĩcãʉ̃ yʉre cʉ̃ caĩbʉsʉocajorore yʉ tʉ̃gowʉ hebreo yaye mena: ‘Saulo, Saulo, ¿dopẽĩ yʉre mʉ pesucʉtiyati? Wecʉ cʉ̃ caágaetie jʉ̃gori cʉ̃ upaʉ pʉame ãpõã yucʉ mena cʉ̃rẽ cʉ̃ catuapuaatato bero cʉ̃ majũã royetunemoñami. Torea bairo mʉ cʉ̃ã mʉ majũã mʉ royetuya mʉ caátipeere yʉ caborore bairo mʉ caáperie jʉ̃gori.’ \p \v 15 “Yʉ pʉame, ‘Quetiupaʉ, ¿ñamʉ ũcʉ̃ mʉ ãniñati?’ cʉ̃ ñi jẽniñawʉ̃. Bairo yʉ caĩrõ, atore bairo ñinemowĩ tunu: ‘Yʉa, Jesús Nazaret macããcʉ̃ yʉ ãniña. Roro yʉ átigʉ, mʉ caʉsaʉa yʉ ãniña. \v 16 Wãmʉnʉcãrĩ mʉ caátí macãpʉ ácʉ́ja. Yʉre cajʉácʉ mʉ ãnigʉ. Tunu bairoa ãme yʉ mʉ caĩñarĩjẽ, tunu yʉ mʉ caĩñanemopee cʉ̃ãrẽ caquetibʉjʉpaʉ mʉ ãnigʉ. Bairi ãmerẽ mʉrẽ yʉ buiaeta ĩñoña. \v 17 Judío majã, judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ na yʉ netõõgʉ. Bairi mʉrẽ natʉ joʉ yʉ átiya ãmerẽ. \v 18 Camasã pʉame cacaapee biarãrẽ bairo caãna niñama. Bʉtioro canaitĩãrõpʉ caáñesẽãrãrẽ bairo caãna niñama. Bairo caãna nimirãcʉ̃ã, cacaapee pããrãrẽ bairo, tunu cabusuropʉ caáñesẽãrãrẽ bairo caãna nigarãma mʉ caquetibʉjʉrijere na catʉ̃goʉsaro jʉ̃gori. Wãtĩ, na quetiupaʉre bairo cʉ̃ caãninemorõ yʉ boetiya. Dios yaye queti pʉame roquere na catʉ̃goʉsarore yʉ boya. Tunu bairoa yʉ mena na catʉ̃goñatutuarore yʉ boya. Bairo na catʉ̃goñatutuaro, roro na caátajere na yʉ masiriyobojagʉ. Dios yarã caroarã mena na cʉ̃ã na ãnio joroque yʉ átigʉ. Bairi mʉrẽ natʉ yʉ quetibʉjʉ rotijoya,’ ñi quetibʉjʉwĩ Jesús. \s1 Pablo obedece a la visión \p \v 19 “Bairi quetiupaʉ rey Agripa mʉrẽ ñinemoña: Ʉmʉrecóopʉ caãcʉ̃ yʉre cabuiaetaricʉ yʉre cʉ̃ caátirotirore bairo yʉ ápʉ. Cʉ̃rẽ yʉ botioepʉ. \v 20 Bairi atie, cʉ̃ yaye quetire Damasco macããnarẽ yʉ quetibʉjʉ jʉ̃gowʉ. Cabero Jerusalén macããna, bairi nipetiro Judea yepa macããna, judío majã, judío majã caãmerã cʉ̃ãrẽ atore bairo na ñi quetibʉjʉwʉ: ‘Dios mena tʉ̃goña qũẽnoña roro mʉjãã caátiãnajẽrẽ. Tiere tʉ̃goña qũẽnorĩ, Dios cʉ̃ carotirore bairo pʉame ása. Bairo caroaro ãnajẽ pʉamerẽ mʉjãã caáto ĩñarã, camasã pʉame, “Bairi na yerire merẽ wasoa yaparoupa,” ĩ masĩgarãma,’ na ñi quetibʉjʉwʉ. \v 21 Atiere yʉ caquetibʉjʉrije wapa, judío majã pʉame templo wiipʉ yʉ caãno, ñerĩ yʉ pajĩãgamiwã. \v 22 Bairo yʉ na caátigamiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame yʉ jʉáticõã ninucũñami. Bairo yʉ cʉ̃ caátoi, nipetiro camasã quetiuparã, cabʉgoro macããna cʉ̃ãrẽ yʉ quetibʉjʉcõã ãninucũña ati rʉ̃mʉrĩ cʉ̃ãrẽ mai. Profeta majã, bairi Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ã, cabaipeere na caquetibʉjʉcũrĩqũẽrẽ bairo jeto na yʉ quetibʉjʉnucũña camasãrẽ. Di rʉ̃mʉ ũno ricaati wãmerẽ na yʉ quetibʉjʉetiya. \v 23 Atore bairo marĩrẽ ĩ quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñañupã Moisejãã: ‘Popiye bairi bero, riacoagʉmi Mesías, Dios cʉ̃ cajoʉ. Cʉ̃ã nigʉmi cariacoatacʉ nimicʉ̃ã tunu cacatijʉ̃gopaʉ. Tunu bairoa marĩ Israel poa macããna, ape poari caãna cʉ̃ãrẽ caroa queti, na canetõpeere na quetibʉjʉgʉmi Mesías,’ ĩ quetibʉjʉ jʉ̃goyeticũñañupã Moisejãã,” ĩ quetibʉjʉyupʉ Pablo Agripare. \s1 Pablo trata de convencer a Agripa de que se haga cristiano \p \v 24 Bairo Agripare cʉ̃ cabairiquere cʉ̃ caĩquetibʉjʉripaʉa, Festo pʉame atore bairo qũĩñupʉ̃ Pablore bʉsʉrique tutuaro mena: \p —¡Pablo mi mecʉ̃cõãña! Bʉtioro tiere mʉ cabuerije jʉ̃gori camecʉ̃rẽ bairo ácʉ mʉ baiya. \p \v 25 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo qũĩñupʉ̃ Pablo: \p —Nocãrõ caãnimajũʉ̃ Festo, cariape mʉrẽ ñiña: Mecʉ̃ mee yʉ baiya. Yʉ cabuerije cariape niña. Bairi tiere cariape catʉ̃goñaʉ pʉame cabero, “Cariapea caquetibʉjʉrije niña,” ĩ masĩbujioʉmi. \v 26 Ãnia niñami quetiupaʉ rey Agripa tie yʉ caĩquetibʉjʉrijere caroaro camasĩ cʉ̃ã. Bairo caãcʉ̃ cʉ̃ caãnoi, uwiricaro mano tiere cʉ̃ yʉ quetibʉjʉya. Yʉ caquetibʉjʉrije pʉame cayasioro ũnopʉ̃ cabairique mee niña. Nipetiro camasã judío majã na caĩñarõ baiyupa. Bairi quetiupaʉ rey Agripa cʉ̃ã tiere masĩjãñuñami —qũĩñupʉ̃ Pablo Festore. \p \v 27 Qũĩ yaparo yua, atore bairo qũĩñupʉ̃ Pablo quetiupaʉ rey Agripare: \p —Nocãrõ caãnimajũʉ̃ Rey Agripa, ¿profeta majã marĩrẽ na caĩjʉ̃goyeticũrĩqũẽrẽ cariape mʉ tʉ̃goyati? “Cariape tiere tʉ̃goyami,” ñi tʉ̃goñaña. \p \v 28 Bairo cʉ̃ caĩrõ, bairo qũĩñupʉ̃ Agripa Pablore: \p —Ato cãrõã mʉ caquetibʉjʉrijeaca mena Jesure caĩroaʉ, ¿cristiano yʉ ãnio joroque yʉ mʉ átigayati? \p \v 29 Pablo pʉame atore bairo qũĩnemoñupʉ̃ tunu: \p —Capee bʉsʉrique mena, o petoaca yʉ cabʉsʉrije to ãnimiatacʉ̃ãrẽ, mʉ, nocãrõ caãnimajũʉ̃, bairi ato macããna nipetiro ãme yʉ caĩrĩjẽrẽ catʉ̃gorã cʉ̃ã yʉre bairo Cristore catʉ̃goʉsarã mʉjãã caãnierẽ yʉ boya. Ãpõãwẽ cadena mena popiye yʉre bairo jiyaricarã mʉjãã caãno roquere yʉ boetiya —qũĩñupʉ̃ Pablo Agripare. \p \v 30 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, quetiupaʉ rey Agripa wãmʉnʉcãñupʉ̃. Tunu bairoa quetiupaʉ gobernador Festo, bairi Berenice mena, nipetiro to caruirã cʉ̃ã wãmʉnʉcãñuparã. \v 31 Bairo wãmʉnʉcãrĩ bero yua, ape arʉapʉ acoásúparã, Pablo cʉ̃ cabairijere ãmeo bʉsʉráná. Topʉ atore bairo ãmeo ĩñuparã na majũ: \p —Cʉ̃, Pablo, ñee ũnie buicʉperiyami. Bairi cʉ̃ cayasimasĩrõ maniña. Tunu bairoa preso jorica wiipʉ cʉ̃ caãnipee cʉ̃ã maniña —ãmeo ĩñuparã. \p \v 32 Bairo ãmeo ĩ yaparori bero, bairo qũĩñupʉ̃ Agripa Festore: \p —“Emperador romano yʉ cabairijere cʉ̃ caĩñabesero roquere yʉ boya,” cʉ̃ caĩẽtĩcõãta, mʉ majũã cʉ̃ mʉ wiyomasĩbujioʉ —qũĩñupʉ̃. \c 27 \s1 Pablo enviado a Roma \p \v 1 Pablore Italia yepapʉ na cajogatʉ̃goñarĩcãrõrẽã bairo caetaro, Pablo, aperã preso jorica wii caãna cʉ̃ãrẽ na nuniwã jĩcãʉ̃ quetiupaʉ capitán, Julio cawãmecʉcʉre, “Topʉ narẽ cʉ̃ neápáro,” ĩrã. Julio pʉame soldaua quetiupaʉ emperador ʉ̃mʉa mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ãmi. \v 2 Torena, Adramitio macãrẽ etari, cũmua capairica, Asia yepa macããrĩpʉ caágarica mena ájããrĩ, jãã acoápʉ́. Jãã mena ámí Aristarco cʉ̃ã. Cʉ̃ pʉame Macedonia yepapʉ Tesalónica macã macããcʉ̃ ãmi. \v 3 Bairo áná, cabusuri rʉ̃mʉ caãno Sidón macã petapʉ jãã etawʉ. Topʉ jãã caetaro, Julio pʉame caroaro nʉcʉ̃bʉgorique mena cʉ̃ ámi Pablore. Cʉ̃ bapa to macããnarẽ na ĩñañesẽã rotiwĩ Pablore, cʉ̃ na cajʉátinemoparore bairo ĩ. \v 4 Cabero ti macãpʉ caãniatana cũmua mena jãã ápʉ́ tunu. Chipre yucʉpoa etarã, caãcõ nʉgõã pʉame jãã netõmasĩẽpʉ̃, wĩno jãã riape capapuro jʉ̃gori. Torena, cariape nʉgõã pʉame jãã netõápʉ́. \v 5 Bairo ti yucʉpoare netõáná, Cilicia, bairi Panfilia cawãmecʉti yepaa tʉpʉ, ria capairiyare jãã pẽñanetõápʉ́. Bairo pẽñanetõ áná yua, Mira cawãmecʉti macã Licia yepa macãã macãpʉre jãã etawʉ. \p \v 6 Bairo topʉ jãã caetaro bero, soldaua quetiupaʉ capitán pʉame cũmua caparica Alejandría macãĩ caatíataca, Italia yepapʉ caátíare bócaetawĩ. Tiare bócaetari yua, tia mena jãã árotiwĩ. \v 7 Bairo cʉ̃ cajoatana áná yua, wĩno jãã riape capapuro jʉ̃gori, capee rʉ̃mʉrĩ majũ jãã yowowʉ. Bairo yowomirãcʉ̃ã, bʉtioro popiye petiri beropʉ jãã etawʉ Gnido cawãmecʉti macã riapepʉ. Bairo wĩno jãã riape mai capapucõã ãnirecoaro jʉ̃gori, Creta yucʉpoapʉ Salmón cawãmecʉti petatʉ caãcõ nʉgõã pʉame jãã netõápʉ́. \v 8 Ti yucʉpoa tʉ̃nipʉ netõáná yua, dopẽĩ ĩẽna majũ popiye bero, Caroa Petaari cawãmecʉti petare jãã etawʉ. Ti peta pʉame Lasea macã tʉpʉ ãmʉ. \p \v 9 Yoaro jãã cabaitutuátói, merẽ puebʉcʉ cõñarõ majũ baiwʉ. Wĩno bʉtioro capapuparo jʉ̃goye ãmʉ. Bairi yua, uwiomajũcõãwʉ̃, jãã canetõápáta. Bairo cabairo ĩñarĩ, atore bairo na ĩmiwĩ Pablo: \p \v 10 —Mʉjãã, ati cũmuarẽ cajʉ̃gori majã, marĩ canetõápáta, uwiojãñuña. Bairo carorore marĩ caápáta, atia cũmua, bairi marĩ cajeátíe cʉ̃ã yasicoagaro. Marĩ cʉ̃ã marĩ yasicoabujiorã —na ĩmiwĩ Pablo. \p \v 11 Bairo cʉ̃ caĩmiatacʉ̃ãrẽ, soldaua quetiupaʉ capitán pʉame Pablo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ cariape tʉ̃goemi. Ti cũmua upaʉ, bairi cʉ̃tʉ macããcʉ̃ capitájãã na caĩrĩjẽ pʉamerẽ cariape tʉ̃gowĩ. \v 12 Apeyera tunu ti peta, Caroa Petaari pʉame, puebʉcʉre to netõápáta, ñuẽpʉ̃. Bairi tia caáná nipetiro jãñurĩpʉa ti petare tuagaema. “Fenice macãã petapʉ roque puebʉcʉre marĩ canetõata, ñubujioro. Topʉ marĩ ároa,” ĩwã. Mai, Fenice peta cʉ̃ã Creta yucʉpoapʉa caãnimiatacʉ̃ãrẽ, wĩno, muipʉ cʉ̃ cawãmʉatí nʉgõã cawarua jope caatíe, tunu ape nʉgõã cawarua jope caatíe cʉ̃ã tutuaro mena ti petare papuetoesuparo. \s1 La tempestad en el mar \p \v 13 Bairo jĩrĩãcã wĩno ape nʉgõã warua jopei caatíere ĩñarã, “Marĩ ánemogarã tunu,” jãã ĩ tʉ̃goñawʉ̃. Bairo ĩ tʉ̃goñarĩ yua, ti petapʉ caãnimiatana jãã acoápʉ́ catʉ̃ni Creta yucʉpoatʉaca. \v 14 Bairo cabero yua, caãno tʉsaroa ape wãme wĩno catutuarije majũ muipʉ cʉ̃ cawãmʉ ató cawarua jope caatíe pʉame jãã papuetajʉ̃gowʉ. \v 15 Bairo tutuaro capapuroi, jãã cũmuarẽ papu ãmejoreo jojʉ̃gowʉ. Bairi cũmua pʉame wĩno caató riapere caámasĩẽtõĩ, “Toroque wĩno caátó pʉame to ácõãto,” jãã ĩwʉ̃. \v 16 Tore bairo áná yua, jĩcã yucʉpoa Cauda cawãmecʉti poaacapʉre jãã netõápʉ́, bʉtioro wĩno capapuroaeti nʉgõã pʉame. Bairo ti poare netõátí yua, popiye mena cũmua õcããcã, jãã berore jãã catʉ̃gãrĩcãrẽ jãã nejããwʉ̃ capairica cũmuapʉ. \v 17 Bairo tiare nejããrĩ bero, yʉtawẽẽrĩ capaca mena ti cũmua capairicare tʉ̃gã ãmejoreori jiyatuwã ʉsʉro, “Wĩno papupeere,” ĩrã. Cabero, “Sirte cawãmecʉti paputiropʉ marĩ rocaware,” ĩ uwiri yua, jutii aseri wĩno cañerĩjẽ tia buipʉ na cayoriquere õwãruiowã. Bairo na caáto, wĩno pʉame noo caboropʉ cũmuarẽ papujowʉ. \v 18 Cabusuri rʉ̃mʉ caãno mai netõjãñurõ tutuaro wĩno capapurecoaro ĩñarĩ, ti cũmua na cajeátíe apeyere riapʉ reñuarʉgowã, “Ti cũmua to wãmʉ paáto,” ĩrã. \v 19 Itia rʉ̃mʉ caátó, wĩno cajãnaetore ĩñamirĩ yua, na majũã ti cũmua macããjẽ majũ cʉ̃ãrẽ riapʉ reñuawã. \v 20 Capee rʉ̃mʉrĩ majũ muipʉ ʉmʉreco macããcʉ̃, ñocõã cʉ̃ãrẽ jãã ĩñaepʉ̃. Tunu bairoa wĩno bʉtioro papunucũwʉ̃. Bairo cabairoi, “Dope bairo marĩ bai netõmasĩẽna. Atoa marĩ yasicoagarã,” jãã ĩ tʉ̃goñawʉ̃. \p \v 21 Capee rʉ̃mʉrĩ ʉgari mee jãã ápʉ́. Bairo cabairo ĩña, Pablo pʉame jãã nipetiro watoapʉ wãmʉnʉcãrĩ atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Yʉ yarã, “Creta yucʉpoapʉ marĩ tuaroa,” mʉjããrẽ yʉ caĩquetibʉjʉyátajere cariape mʉjãã catʉ̃goata, atore bairo roro majũ marĩ tãmʉoetibujioatana. \v 22 Bairo cariape yʉre catʉ̃goetiatana nimirãcʉ̃ã, yapapuaeticõãña. Marĩ mena macããcʉ̃ jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yasietigʉmi. Ati cũmua jeto yasigaro. \v 23 Ãme ñamirẽ yʉ buiaetaami ángel, Dios cʉ̃ cajoʉ, cʉ̃ yaʉ cʉ̃ carotiricʉ yʉ caãnoi. \v 24 Cʉ̃, ángel pʉame atore bairo ñiami: “Mʉ, Pablo, quetiupaʉ emperador romano yaʉre mʉ cabairiquere caquetibʉjʉpaʉ mʉ ãniña. Bairi uwieticõãña. Mʉ jʉ̃gori, mʉ, nipetiro ati cũmua macããna cʉ̃ãrẽ mʉjãã cayasibujiopeere ẽñotabojagʉmi Dios,” ñi quetibʉjʉami ángel. \v 25 Torena, yʉ yarã tʉ̃goña yapapuaeticõãña. Yʉ pʉame, Dios mena yʉ tʉ̃goñatutuaya. Bairi, “Yʉre ángel cʉ̃ caĩquetibʉjʉatatore bairo cariape baigaro,” ñi tʉ̃goñaña. \v 26 Bairi marĩ cayasietimiatacʉ̃ãrẽ, wĩno pʉame marĩ papurocapeogaro jĩcã yucʉpoapʉ —jãã ĩ quetibʉjʉwĩ Pablo. \p \v 27 Creta yucʉpoapʉ caãniatana áná, pʉga semana bero ria capariya Adriático cawãmecʉtiyare jãã etawʉ. Wĩno pʉame noo caboro jĩcã nʉgõã pʉame, ape nʉgõã pʉame caatíe jãã papujonucũwʉ̃. Bairo jããrẽ wĩno caátiãno, ti cũmua macããna marineros pʉame ñami recomacã caãno, “Marĩã yepa tʉpʉ etarã marĩ baibauya,” ĩ tʉ̃goña masĩcõãwã. \v 28 Bairo tʉ̃goñamasĩcõãrĩ yua, jĩcãwẽ, yʉtawẽ mena riapʉ ruiojo cõñawã, “¿Nocãrõ to ʉ̃cʉ̃ãñati?” ĩrã. Bairo na caáticõñarõ, treinta y seis metros majũ ʉ̃cʉ̃ãrõ ãmʉ. Cabero cajʉ̃goye jãñurĩ tore bairo áma tunu. To pʉame veintisiete metros majũ ʉ̃cʉ̃ãrõ ãmʉ. \v 29 Bairi, “Ʉ̃tã rupaapʉre marĩ rocaware,” ĩrã, ãpõãpãĩrĩ anclas canʉcʉ̃rĩjẽ baparicãnacãpãĩrĩ majũrẽ ti cũmua waturicaro caʉsaro pʉame reñuajori jiyatuwã. Bairo tie canʉcʉ̃rõ jʉ̃gori jĩcãpaʉa capasaro ũno, Diore, “Tãmurĩ to busuáto,” qũĩ jẽniwã. \v 30 Ti cũmua macããna paabojari majã marineros pʉame, “Cũmua õcããcã mena marĩ ruticoároa,” ãmeo ĩñupã. Bairo caãmeo ĩatana ãnirĩ yua, “Ãpõãpãĩrĩ anclas canʉcʉ̃rĩjẽrẽ cajʉ̃goro pʉame reñuajori jiyatunemogarã jãã átiya,” ĩtori, cũmua õcããcãrẽ ruiojogamiwã. \v 31 Bairo na caátigarijere ĩñarĩ, Pablo pʉame quetiupaʉ capitán, cʉ̃ ʉ̃mʉa soldaua cʉ̃ãrẽ atore bairo na ĩwĩ: \p —Ãnoa ati cũmuapʉ na catuaeticõãta, dope bairo mʉjãã bai netõmasĩẽtĩgarã. \p \v 32 Bairo Pablo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, soldaua pʉame ti cũmuacãrẽ jiyari cawẽẽrĩrẽ pajureri weneroca ñuajowã riapʉ. \p \v 33 Cabusuripaʉ yua, Pablo pʉame jĩcã wãme ʉgarique ũnierẽ nipetiro jãã caʉgaro bori, atore bairo jãã ĩwĩ: \p —Merẽ pʉga semana etaya mʉjãã caʉganucũrõrẽ bairo mʉjãã caʉgaeto jeto. “¿Dope bairo marĩ bairãati?” ĩrĩqũẽ jetore tʉ̃goñarĩ, yoaro mʉjãã ʉgaetiya. \v 34 Bairi jĩcã wãme ʉgarique ũnierẽ mʉjããrẽ tutuaro mena yʉ ʉgarotiya. Mʉjãã caʉgaro boya, mʉjãã cacatigaata. Cariape mʉjããrẽ ñiña: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ marĩ mena macããcʉ̃ yasietigʉmi. Mʉjãã poawẽ jĩcãwẽãcã ũno yasietigaro —jãã ĩwĩ Pablo. \p \v 35 Bairo ĩ yaparo yua, pan rupaare nerĩ, nipetiro na caĩñajoro Diore, “Mʉ ñujãñuña jãã mena,” ĩ jẽniwĩ. Jẽni yaparori, pããrẽ carecomacã tiare peenerĩ ʉgawĩ. \v 36 Bairo cʉ̃ caʉgaro ĩñarĩ, nipetiro tʉ̃goña tutuanemorĩ na cʉ̃ã ʉgawã. \v 37 Jãã, ti cũmuapʉ caãna doscientos setenta y seis majũ jãã ãmʉ nipetiro. \v 38 Noo na caboro cãrõ ʉgari bero yua, ti cũmua macããjẽ trigo poarire riapʉ reñuajo peyocõãwã ti cũmua bʉtioro canʉcʉ̃rõ jʉ̃gori, ati cũmua to wãmʉ paáto, ĩrã. \s1 Se hunde el barco \p \v 39 Cabusuripaʉ caãno yua, ti cũmuarẽ paari majã marineros pʉame yucʉpoare ĩñarĩ, “Tame, ¿noo ũnopʉ marĩ etayati?” ĩwã. Bairo ti yucʉpoare masĩẽtĩmirãcʉ̃ã, carupa arʉapʉ paputiro yepare ĩñajowã. Ti paputirore ĩñarĩ yua, “Topʉ ati cũmuarẽ marĩ cawatupãámasĩata, ti paputiropʉ marĩ maamasĩgarã,” ãmeo ĩwã. \v 40 Bairo ĩrĩ yua, canʉcʉ̃rĩpãĩrĩ, ãpõãpãĩrĩ anclare na cajiyaata wẽẽrĩrẽ toa pajure rucõãwã. Bairo áti yaparori bero, capaca tia cũmuarẽ waatujoricapãĩrĩrẽ na cajiyarʉpomiatajere õwãwã tunu. Tiere õwã yaparo, ti cũmua ĩqũẽã pʉame macãã asero, jutii aserore tʉ̃gãmʉgõyowã. Bairo na caáto, cũmua pʉame paputiro riapepʉ pãájʉ̃gowʉ. \v 41 Bairo átó yua, ti cũmua pʉame caʉ̃cʉ̃ãẽto, paputiro buipʉ rocapeacoapʉ. Topʉ rocapeari, cajʉ̃goro pʉame dope bairo átitʉ̃gãwʉojo masĩã mano, ʉsʉro majũ ãmʉ. Bairo cabairoi, ti cũmuarẽ waturicatua pʉamerẽ ocoturi jabe peerecõãjʉ̃gowʉ yua. \p \v 42 Bairo cabairo ĩñarĩ, soldaua pʉame preso caãnarẽ na pajĩãgamiwã, jĩcãʉ̃ roca ñuaáti cʉ̃ barutieticõãto, ĩrã. \v 43 Bairo na caátigamiatacʉ̃ãrẽ, na quetiupaʉ capitán pʉame, Pablore canetõõgaʉ ãnirĩ, bairo na átirotiemi. Atore bairo pʉame bai rotiwĩ: “Nipetiro cajʉ̃goye cabaamasĩrã rocañua áti, baa ánája catʉ̃nipʉ,” jãã ĩwĩ. \v 44 Aperã cabaamasĩẽna pʉamerẽ yucʉpãĩrĩ, o apeye ti cũmua cawatiatapãĩrĩ mena na pasa pãárotiwĩ. Tore bairo átiri nipetiro catʉ̃nipʉ jãã netõ etapeticõãwʉ̃, jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yasiricaro mano. \c 28 \s1 Pablo en la isla de Malta \p \v 1 Jãã nipetiro catʉ̃nipʉ jãã capãáetapetiro, ti yucʉpoa macããna pʉame, “Ati yucʉpoa Malta cawãmecʉti poa niña,” jãã ĩ quetibʉjʉwã. \v 2 To macããna camasã ñujãñuwã jãã mena. Oco caocaro bʉtioro cayʉsʉaro jʉ̃gori peero, pairi peero jãã riobojawã. Riori bero, jãã piijowã, jãã jũmarotirã. \v 3 Mai, Pablo pʉame pee caboporijere cajeatacʉ ãnirĩ, ti peeropʉ wetĩãwĩ. Bairo cʉ̃ cawetĩã ãnipaʉa, ãña peepʉ caãniatacʉ caasirijere uwiri cawiti ácʉ́, Pablo wãmopʉ cʉ̃ bacarocayoa etawĩ. Topʉa tusacõãwĩ. \v 4 Ti yucʉpoa macããna pʉame, ãña Pablo wãmopʉa cʉ̃ tusarore ĩñarĩ, atore bairo ãmeo ĩwã na majũ: “Ãni camasã pajĩãreri majõcʉ ãcʉ̃mi. Bairi ria capairiyare canetõatacʉ nimicʉ̃ã, roro cʉ̃ caátaje wapa riacoagʉmi. Marĩ jʉ̃gũẽõ cariape caãcõ cʉ̃ cacatiro boecomo,” ãmeo ĩwã. \p \v 5 Bairo na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, Pablo pʉame ãñarẽ wẽẽroca tĩãwĩ peeropʉ. Bairo átiri bero, dope bairo baiemi Pablo. \v 6 Nipetiro to macããna pʉame, “Jicoquei cʉ̃ bipicoagaro,” ĩmiwã. “Cabipieticõãta, masĩã mano caãno tʉsaroa ñarocacũmu riacoagʉmi,” ĩ tʉ̃goñamiwã. Yoaro bairo cʉ̃ cabaipeere ĩñacoteñamirĩ yua, ricaati tʉ̃goñawã tunu: “Ãni, caʉ̃mʉ mee, jʉ̃gũẽ ũcʉ̃ nibauyami,” ĩwã. \p \v 7 To jãã caãnotʉaca ãmʉ Públio cawãmecʉcʉ, ti yucʉpoa macããcʉ̃ caãnimajũʉ̃ ya yepa. Cʉ̃, Públio pʉame caroaro mena jãã bocáwĩ. Bairi itia rʉ̃mʉ majũ jãã jʉátinemowĩ, cʉ̃ ya wiipʉ jãã caãno. \v 8 Tiwatoare Públio pacʉ bʉgoye, rií yopotaje mena riaʉ yosawĩ. Bairo cʉ̃ cabairo, Pablo pʉame qũĩñaʉ ámí. Cʉ̃ tʉpʉ eta, Diore jẽnirĩ bero, cariaʉre cʉ̃ rʉpoapʉ cʉ̃ wãmorĩrẽ ñigãpeowĩ. Bairo cʉ̃ caátoa, caticoami cariayecʉtimiatacʉ pʉame yua. \v 9 Bairo Pablo cʉ̃ caátiere tʉ̃gorã, ti yucʉpoa macããna aperã cariayecʉna cʉ̃ã cʉ̃ tʉpʉ etawã, na riayere cʉ̃ netõõrotirã etarã. Bairo na caetaro, Dios cʉ̃ camasĩõrĩjẽ mena na, nipetirore na catiowĩ Pablo. \v 10 Bairo Pablo na cʉ̃ caátoi, capee wãmerĩ jãã átiroawã. Cabero ti yucʉpoa caãniatana cũmua capairicapʉ tunu jãã caájããrĩ rʉ̃mʉ caetaro áná, jãã cacʉ̃gopee caãno cãrõrẽ jãã nuniwã. \s1 Pablo llega a Roma \p \v 11 Bairi itiarã muipʉa majũ ti yucʉpoare ãnirĩ bero, cũmua õcããcã jãñurĩrẽ jãã ájããwʉ̃. Ti cũmua pʉame Alejandría macãĩ caatíataca, ti yucʉpoapʉ puebʉcʉre canetõátáca ãmʉ. Tia pʉame, caĩqũẽãpʉ aperã camasã jʉ̃gũẽã Cástor, bairi Polux cawãmecʉna na cabaurijei wãmecʉti tusawʉ. \v 12 Tia mena áná yua, Siracusa petapʉ jãã etawʉ. Topʉ etari, itia rʉ̃mʉ majũ jãã tuawʉ. \v 13 Siracusapʉ caãnimiatana catʉ̃niaca jãñurĩ jãã ápʉ́ tunu. Bairo áná yua, Regio macãpʉ jãã etawʉ. Cabusuri rʉ̃mʉ caãno, wĩno ape nʉgõã warua jopei caatíe jãã etawʉ. Tie watoa áná, cabusuri rʉ̃mʉ caetaro, jãã etawʉ Puteoli cawãmecʉti macãrẽ. \v 14 Ti macãpʉ etarã, jãã bocáetawʉ jĩcããrã marĩ yarã Jesure catʉ̃goʉsari majãrẽ. Na pʉame, “Jĩcã semana jãã mena mʉjãã tuagarã,” jãã ĩwã. Bairo bairi beropʉ jãã etawʉ Roma macãpʉre yua. \v 15 Mai, marĩ yarã Roma macããna pʉame merẽ tʉ̃goyupa jãã cabairijere. Bairo tie quetire catʉ̃goatana jĩcããrã maapʉ, Foro de Apio cawãmecʉtopʉ jãã bocáwʉ. Aperã Tres Tabernas cawãmecʉtopʉ jãã bocáwʉ. Bairo jããrẽ na cabocáro ĩñarĩ, Pablo pʉame, “Jãã mena mʉ ñujãñuña,” qũĩ jẽniwĩ Diore. Tʉ̃goña yeri tutuanemo joroque cʉ̃ áma. \v 16 Bairi Roma macãpʉ jãã caetaro bero yua, to macããna quetiuparã pʉame Pablore noo cʉ̃ caboripaʉpʉ cʉ̃ ãnirotiwã. Bairãpʉa, jĩcãʉ̃ soldaure qũĩñaricanʉgõ rotiwã. \s1 Pablo en Roma \p \v 17 Itia rʉ̃mʉ Roma macãpʉ jãã caetaatato bero, Pablo pʉame ti macã macããna caãnimajũrãrẽ na piijowĩ. Cabero cʉ̃ tʉpʉ na caneñapetietaro bero ĩña, atore bairo na ĩwĩ: \p —Yʉ yarã tʉ̃goya: Marĩ yarã judío majãrẽ jĩcã wãmeacã ũno roro na yʉ ápewʉ. Tunu bairoa marĩ ñicʉ̃jãã ãnana na caátiãnajẽrẽ bairo marĩ caátinucũrĩjẽ cʉ̃ãrẽ jĩcã wãmeacã ũno yʉ bʉsʉpaiepʉ. Bairo yʉ caáperimiatacʉ̃ãrẽ, judío majã Jerusalén macããna yʉre ñerĩ, yʉ jowã romano majãrẽ. \v 18 Romano majã pʉame yʉ cabairijere jẽniña yaparori bero, “Pablo ñe ũnie buicʉperiyami. Bairi cʉ̃ cayasimasĩrõ maniña,” ĩrĩ, yʉ wiyogamiwã. \v 19 Bairo yʉre na cawiyogamiatacʉ̃ãrẽ, Jerusalén macããna judío majã pʉame bairo na caáto boema. Bairo na caboeto ĩñarĩ yua, “Emperador romano yʉ cabairijere cʉ̃ caĩñabesero roquere yʉ boya,” na ñiwʉ̃. Yʉ ya poa macããna na caátiere yʉ cabʉsʉjãgarije camanimiatacʉ̃ãrẽ, bairo na ñiwʉ̃. \v 20 Bairi yua, ãmerẽ mʉjããrẽ yʉ piijoápʉ, mʉjããrẽ ĩña, mʉjãã mena bʉsʉgʉ. Marĩ israelita majãrẽ Dios cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩqũẽrẽ cariape yʉ catʉ̃goʉsarije wapa ati wẽẽrĩ cõmee wẽẽrĩ cadena mena jiyaricʉ yʉ ãniña —na ĩwĩ Pablo Roma macããna judío majã caãnimajũrãrẽ. \p \v 21 Bairo cʉ̃ caĩrõ tʉ̃go, bairo qũĩwã: \p —Jĩcã carta papera ũnorẽ judea yepa macããna judío majã mʉ cabairijere jãã quetibʉjʉ joñaẽtĩñama. Tunu bairoa marĩ yarã judío majã ti yepapʉ caatíatana cʉ̃ã mʉ cabairijere jĩcã wãme ũno bʉsʉpaietinucũñama. \v 22 Bairãpʉa, atore bairo jãã tʉ̃gonucũña: “Camasã nipetiropʉ macããna bʉsʉpairã átiyama cawãma poare, ricaati catʉ̃goñarĩ majãrẽ,” ĩrĩqũẽ jetore jãã tʉ̃gonucũña. Bairi dope bairo mʉ caĩtʉ̃goñarĩjẽrẽ jãã mʉ caquetibʉjʉro jãã tʉ̃gogaya —qũĩwã Pablore. \p \v 23 Bairo qũĩ yaparo yua, jĩcã rʉ̃mʉ Pablo na cʉ̃ cabʉsʉpa rʉ̃mʉrẽ besewã. Cabero ti rʉ̃mʉ caetaro, capããrã camasã Pablo cʉ̃ caãni wii tʉpʉ neñaetawã. Bairo na caneñaetaro bero, Pablo pʉame Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre, cabusuripaʉ caãno narẽ cabuejʉ̃goatacʉ ñamicã caãnopʉ na buejãnawĩ. Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ bairi tunu profeta majã ãnana na cawoatucũrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ na ĩña quetibʉjʉwĩ, Jesucristo, Mesías cʉ̃ caãnierẽ cariape na catʉ̃goʉsaparore bairo ĩ. \v 24 Bairo cʉ̃ caquetibʉjʉro, jĩcããrã tiere cariape tʉ̃gowã. Aperã cariape tʉ̃goema. \v 25 Bairo jĩcãrõrẽ bairo cariape catʉ̃goena ãnirĩ Pablo tʉpʉ caneñamiatana ti wiiri witijʉ̃goámá. Pablo pʉame atore bairo na ĩnemowĩ: \p —Espíritu Santo mʉjãã ñicʉ̃jãã ãnanarẽ cʉ̃ caĩrĩqũẽ cariapea ãñupã. Atore bairo na ĩñupĩ profeta Isaías jʉ̃gori: \q1 \v 26 ‘Ati yepa macããnarẽ atore bairo na ĩ quetibʉjʉ ñesẽãʉ̃jã: \q1 Ati yepa macããna yʉ yaye quetire tʉ̃gomirãcʉ̃ã, di rʉ̃mʉ ũno tiere tʉ̃gomasĩẽtĩñama. \q1 Tunu bairoa cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, di rʉ̃mʉ ũno yʉ caátiere ĩñamasĩẽtĩñama. \q1 \v 27 Ati macã macããna na yeripʉ catʉ̃goñamasĩgaetoi, cacaapee cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, yʉ caátiere ĩñamasĩẽtĩñama. \q1 Tunu bairoa caãmoo cʉ̃gorã nimirãcʉ̃ã, yʉ yaye quetire tʉ̃gomasĩẽtĩñama. \q1 Na yeripʉre tʉ̃goñamasĩẽtĩñama na yʉ caquetibʉjʉgamirĩjẽrẽ. \q1 Bairi, “Jãã mʉ netõõwã,” ñietinucũñama,’ qũĩ rotiyupi Espíritu Santo mʉjãã ñicʉ̃jãã ãnanarẽ Isaías ãnacʉ̃rẽ. \m \v 28 Bairi mʉjãã judío majã, mʉjãã catʉ̃gogaetie bui, ati rʉ̃mʉi judío majã caãmerã pʉamerẽ yʉ quetibʉjʉjʉ̃goágʉ camasãrẽ Jesucristo jʉ̃gori Dios cʉ̃ canetõõgarijere. Na pʉame roque tʉ̃goʉsagarãma —na ĩwĩ Pablo. \p \v 29 Bairo cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ tʉ̃go, Roma macããna judío majã na majũ jĩcãrõrẽ bairo tʉ̃goetiri, ãmeo bʉsʉrique netõrĩ ti wiire witiámá. \p \v 30 Pablo pʉame pʉga cʉ̃ma majũ ãmi, aperã dinero bori cʉ̃ na cawasocũrĩcã wiire. Ti wiipʉ ãcʉ̃, nipetiro cʉ̃rẽ caĩñarã etanucũrãrẽ ʉseanirĩqũẽ mena na bocánucũwĩ. \v 31 Ti macãpʉ ãcʉ̃, uwiricaro mano cʉ̃ catʉ̃goñatutuarije mena camasãrẽ na quetibʉjʉ ãninucũwĩ Dios cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre. Tunu bairoa aperã ẽñotaricaro mano marĩ Quetiupaʉ Jesucristo cʉ̃ caãnierẽ na bueãninucũwĩ Pablo. \p Tocãrõã niña atie queti yʉ cawoaturije.