\id 2TI - Carapana NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h 2 TIMOTEO \toc1 Segunda Carta de San Pablo a Timoteo \toc2 2 Timoteo \toc3 2 Ti \mt2 Segunda Carta de San Pablo a \mt1 TIMOTEO \c 1 \s1 Saludo \p \v 1 Yʉ, Pablo, Dios cʉ̃ caboro jʉ̃gori Jesucristo cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoricʉ cʉ̃ yaʉ apóstol majũ yʉ ãniña. Jesucristo mena caroaro na caãnicõãninucũpeere caãnijʉ̃goripaʉpʉa cʉ̃ cabojʉ̃goricarorea bairo nipetiro camasã ati ʉmʉrecóo macããnarẽ yʉ quetibʉjʉo joroque ĩ, yʉ jowĩ. \v 2 Bairi yʉ yaʉ, Timoteo, yʉ macʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃ mʉ caãnoi, mʉ quetibʉjʉ woajoʉ yʉ átiya ati carta mena. Tunu bairoa marĩ Pacʉ Dios, marĩ Quetiupaʉ Jesucristo mena caroare, bairi ãmeo ĩñamairĩqũẽ, yerijõrõ ãnajẽ cʉtaje cʉ̃ãrẽ cʉ̃ jonemoáto mʉrẽ. \s1 Dar testimonio de Cristo \p \v 3 Yʉ pʉame Diore yʉ cajẽnirõ cãrõ, mʉrẽ yʉ tʉ̃goñanucũña. Bairo mʉrẽ tʉ̃goñarĩ yua, tocãnacãnia Diopʉre jẽnibojari, “Yʉ mena mʉ ñumajũcõãña,” cʉ̃ ñi jẽninucũña. Cʉ̃, Diore, yʉ pʉame caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni tʉ̃goñarĩqũẽ mena yʉ ñicʉ̃jãã ãnanarẽã bairo tocãnacãnia cʉ̃ yʉ jẽninucũña. \v 4 Tunu bairoa, Timoteo, mʉrẽ yʉ caáweyoro ĩñarĩ otirique mena bʉtioro mʉ cayapapuariquere tocãnacãnia yʉ tʉ̃goñanucũña. Bairo tiere tʉ̃goñarĩ yua, tãmurĩã mʉrẽ ñiñaʉ áganucũña, mʉ mena caroaro ʉseanirõ tunu yʉ caãniparore bairo ĩ. \v 5 Merẽ caroaro ĩtoricaro mano cariape Jesucristo mena mʉ catʉ̃goñatutuarijere yʉ masĩña. Mʉ jʉ̃goyere mai mʉ ñicõ Loida, mʉ paco Eunice cʉ̃ã Jesucristo mena catʉ̃goñatutuarã majũ nijʉ̃goyupa. Bairi yʉ pʉame narẽã bairo cariapea Jesucristo mena mʉ catʉ̃goñatutuarijere yʉ masĩcõã ninucũña. \p \v 6 Bairi atore bairo mʉrẽ yʉ átirotiya: Mʉ rʉpoa bui yʉ wãmorĩrẽ mʉ yʉ cañigãpeorica watoa caroa mʉ caátimasĩpeere Dios cʉ̃ cajoriquere nemojãñurõ to bʉtio joroque átiãnijʉ̃goyecʉsa. \v 7 Mai, Dios pʉame cʉ̃ Yeri Espíritu Santo marĩ tʉ̃goña uwio joroque caácʉ meerẽ marĩ jowĩ. Cʉ̃ Yeri Espíritu Santo nocãrõ catutuaʉ majũ roquere marĩ jowĩ. Ãmeo mairĩqũẽ, caroaro átiãnimasĩrĩqũẽrẽ cajoʉ majũrẽ marĩ jowĩ Dios. \p \v 8 Torecʉ, Timoteo, marĩ Quetiupaʉ yaye macããjẽrẽ na quetibʉjʉboboeticõãña camasãrẽ. Tunu bairoa cʉ̃ yaye quetire yʉ caquetibʉjʉbojarije jʉ̃gori ato presopʉ yʉ caãnie cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñaboboeticõãña. Atore bairo pʉame roque ása: Nocãrõ tʉ̃goñatutuawẽpʉ̃rĩqũẽ Dios mʉ cʉ̃ cajorije mena tʉ̃goñatutuari, camasãrẽ cʉ̃ canetõõrĩqũẽ quetire mʉ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori popiye mʉ cabairijere cariapea tʉ̃goñanetõcõãña. \v 9 Dios pʉame roque merẽ cʉ̃ canetõrĩcãrã marĩ ãniña. Bairo marĩ netõrĩ yua, cʉ̃ yarã caroarã caãniparã majũ marĩ beseyupi. Marĩ caroaro marĩ caátie jʉ̃gori mee, cʉ̃ pʉame jĩcã nʉgõã caãnijʉ̃goripaʉpʉa cʉ̃ cabojʉ̃goricaro jʉ̃gori marĩ beseyupi. Tunu bairoa Jesucristo jʉ̃gori bʉtioro marĩ mairĩ, marĩ beseyupi. Merẽ ati ʉmʉrecóo caãniparo jʉ̃goyepʉa marĩrẽ camaijʉ̃goricʉ niñami Dios. \v 10 Bairi ãmerẽ marĩrẽ canetõpaʉ Jesucristore marĩ tʉpʉ cʉ̃ cajorique jʉ̃gori cariapea marĩ cʉ̃ camairĩjẽrẽ marĩ masĩõ joroque átiyami Dios. Cʉ̃, Jesucristo pʉame marĩ cʉ̃ yarã roro peeropʉ marĩ cayasibujiopeere marĩ netõñupĩ. Bairo átiri yua, “Yʉ mena catʉ̃goñatutuarã yʉ Pacʉ Dios mena nicõã ninucũgarãma tocãnacã rʉ̃mʉa,” ĩ, caroa quetire marĩ quetibʉjʉgʉ asúpi Jesús ati yepapʉre. Cariaricarãrẽ bairo caãna marĩ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, caroaro cabusuropʉ caãna majũ marĩ ãnio joroque marĩ ásupi. \p \v 11 Torecʉ, Dios pʉame roque atie nipetirije cʉ̃ yaye quetire yʉ quetibʉjʉ roticũwĩ camasãrẽ. Bairo camasãrẽ yʉ quetibʉjʉ rotijori yua, cʉ̃ yaʉ apóstol majũ yʉ cũwĩ. \v 12 Tore bairo yʉre Jesucristo cʉ̃ caquetibʉjʉroticũrĩqũẽ jʉ̃gori ãmerẽ roro popiye ato preso jorica wiipʉ yʉ tãmʉoña. Bairo roro popiye tãmʉomicʉ̃ã, tie mena yʉ tʉ̃goñaboboetiya. Merẽ cariapea yʉ masĩcõãña Jesucristo mena yʉ catʉ̃goñatutua jʉ̃goriquere. Jesucristo cariapea catutuaʉ majũ niñami. Bairi cʉ̃ yaye queti yʉre cʉ̃ caquetibʉjʉroticũrĩqũẽ to ãnicõã ninucũõ joroque átigʉmi nemo ati yepapʉ cʉ̃ catunuetari rʉ̃mʉpʉ. Tiere caãnorẽ bairo cariape majũã yʉ masĩcõãña. \p \v 13 Bairi mʉ pʉame caroa queti mʉ yʉ caquetibʉjʉriquere bairo cariape áticõã ninucũña. Jesucristo mena tʉ̃goñatutuaya. Jesucristo mena jĩcãrõ marĩ caãnimasĩrĩjẽ jʉ̃gori marĩ caãmeomaiãnie mena camasãrẽ na maiãninucũña. \v 14 Tunu bairoa Espíritu Santo marĩrẽ cajʉátipaʉ, cʉ̃ cajoricʉ cʉ̃ catutuarije mena caroa buerique macããjẽ Dios mʉ cʉ̃ cajoriquere quetibʉjʉ ãnijãnaeticõãña. Tie quetire tʉ̃goʉsajãnaeticõãña. \p \v 15 Tunu atie apeyera merẽ mʉ masĩña: Nipetiro Asia yepa macããna yʉ mena atopʉ caatána marĩ yarã yʉ tunuweyo peticoámá. Bairi na mena macããna Figelo, apei Hermógenejããpʉ cʉ̃ã yʉre tunuweyocoámá. \p \v 16 Apei Onesíforo roque capee majũ yʉ yeri tʉ̃goña ʉseanio joroque ámi preso jorica wiipʉ yʉ cʉ̃ caĩñaʉetanucũrĩjẽ jʉ̃gori yua. Tunu bairoa preso jorica wiipʉ yʉ caãnie cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñaboboricaro mano yʉre ĩñaʉ etanucũwĩ. Yʉ pʉame tiere tʉ̃goñarĩ, “Marĩ Quetiupaʉ bʉtioro cʉ̃ ya poa macããna cʉ̃ãrẽ qũĩñamaiáto,” ñinucũña. \v 17 Tunu bairoa Onesíforo yʉ cabairijere tʉ̃goñaboboricaro ũnorẽã, Roma cʉ̃ caetari rʉ̃mʉ caãno yoaro coteri mee, yerijãrĩcãrõ mano yʉre macãñesẽãñupĩ Romapʉre. Bairo yʉ macãmajũcõãrĩ yua, yʉ bócaripʉ yʉ macãjãnawĩ. \v 18 Torecʉ, Jesucristo nemo ati yepapʉ cʉ̃ catunuetari rʉ̃mʉ caãno, marĩ Quetiupaʉ cʉ̃rẽ ĩñamairĩ caroa majũ cʉ̃ yaye macããjẽrẽ cʉ̃ cʉ̃ joáto. Efesopʉ marĩ caãno, bʉtioro majũ marĩ jʉátinemowĩ Onesíforo. Tiere caroaro merẽ mʉ masĩña. \c 2 \s1 Un buen soldado de Jesucristo \p \v 1 Bairi, Timoteo, yʉ macʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃, mʉ pʉame, mʉ caátiãnimasĩpee Jesucristo mʉrẽ cʉ̃ cajorique nipetirije mena tutuaro quetibʉjʉ ãninucũña camasãrẽ. \v 2 Torecʉ, mʉ pʉame capããrã na catʉ̃goropʉ yʉ caquetibʉjʉrique mʉ catʉ̃goriquere noa ũna aperã caʉ̃mʉa caroaro caátiãnarẽ na quetibʉjʉnetõña. Bairo na mʉ caquetibʉjʉnetõrõ, na pʉame cʉ̃ã aperãrẽ na quetibʉjʉnutuagarãma tie quetire. \p \v 3 Jĩcãʉ̃ soldau popiye cʉ̃ wapana jʉ̃gori tãmʉomicʉ̃ã, cʉ̃ cabairijere nʉcãnetõcõãñami. Torea bairo mʉ cʉ̃ã Jesucristo yaʉ soldau cañuʉ ãnirĩ cʉ̃ yaye queti jʉ̃gori popiye mʉ catãmʉonucũrĩjẽrẽ nʉcãnetõcõãña. \v 4 Jĩcãʉ̃ soldau caãcʉ̃ cʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ carotirore bairo jeto jĩcãrõ tʉ̃ni átinucũñami. Bairo caácʉ ãnirĩ, aperã soldaua caãmerã camasã mena ãnirĩ narẽ bairo átiãmerĩnucũñami, cʉ̃ quetiupaʉ cʉ̃ caĩñajesoparore bairo ĩ. Tore bairo mʉ cʉ̃ã Jesucristo yaʉ soldaure bairo caácʉ ãnirĩ cʉ̃ carotirore bairo jeto átiãña, mʉrẽ qũĩñajeso joroque ĩ. \v 5 Torea bairo eperi majõcʉ cʉ̃ã, caroaro cʉ̃ caeperije wapa cʉ̃ na cajopeere ñemasĩẽtĩñami, caroaro eperique macããjẽ carotirore bairo jĩcãrõ tʉ̃ni cʉ̃ caátipeyojĩãtieticõãta. \v 6 Tunu bairoa jĩcãʉ̃ cʉ̃ wesere capaanucũʉ̃, cʉ̃ roque caãnijʉ̃goro cʉ̃ yaye cʉ̃ caoterique cabʉtiro ríca jemasĩñami. \v 7 Timoteo, atie mʉrẽ ĩcõñarĩ, mʉ yʉ caquetibʉjʉrijere caroaro tʉ̃gopeoya. Tie mʉ yʉ caquetibʉjʉrijere marĩ Quetiupaʉ roque caroaro mʉ tʉ̃goãmewiyo masĩõ joroque mʉ átigʉmi. \p \v 8 Timoteo, atie Jesucristo cʉ̃ cabairiquere masiritieticõãña: David ãnacʉ̃ pãrãmi majũ marĩrẽã bairo caãcʉ̃ ãñupĩ Jesucristo. Bairo caãcʉ̃ nimicʉ̃ã, Diore bairo cʉ̃ caãnierẽ marĩ masĩõgʉ pajĩãecori bero cati tunucoasupi tunu. Yʉ pʉame tie camasãrẽ cʉ̃ canetõrĩqũẽ quetirea yʉ quetibʉjʉnucũña camasãrẽ. \v 9 Tie quetire camasãrẽ yʉ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori roro popiye yʉ tãmʉonucũña. Tunu bairoa roro majũ caátimajũcõãrĩcʉ̃rẽ bairo ato preso jorica wiipʉre ãpõãwẽ mena jiyaricʉ yʉ ãniña. Bairo yʉ cabaimiatacʉ̃ãrẽ, Dios yaye caroa queti pʉamerẽ ñamʉ ũcʉ̃ yasio masĩẽcʉ̃mi. Nipetiropʉ jesapeticoagaro. \v 10 Bairi yʉ pʉame, Dios yarã cʉ̃ cabesericarã caroaro na caãnipeere ĩ, roro popiye yʉ tãmʉonucũña. Na cʉ̃ã yʉ caquetibʉjʉrijere tʉ̃gori bero yua, nocãrõ caroaropʉ netõjĩãtiri, yeri capetietiere Jesucristo jʉ̃gori na cacʉ̃goparore bairo ĩ, bʉtioro yʉ quetibʉjʉnucũña. \p \v 11 Atie caãnorẽ bairo cariape niña: \q1 Jesucristo mena tʉ̃goñatutuari cʉ̃ yaye quetire marĩ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori marĩrẽ na capajĩãrocaata, \q1 Jesucristo cʉ̃ cacatitunurĩcãrõrẽã bairo marĩ cʉ̃ã marĩ catitunucoagarã, riamirãcʉ̃ã yua. \q1 \v 12 Ati ʉmʉrecóopʉre popiye marĩ catãmʉoatacʉ̃ãrẽ, Jesucristo cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉre caãniparã majũ marĩ ãnigarã. \q1 Apeyera Jesucristore masĩmirãcʉ̃ã, marĩ caĩtoata, cʉ̃ cʉ̃ã marĩrẽ masĩẽtĩgʉmi. \q1 \v 13 Cʉ̃rẽ boetiri, cʉ̃ caborore bairo marĩ cabaiepatacʉ̃ãrẽ, cʉ̃ roque tocãnacã rʉ̃mʉa cañuʉ nicõã ninucũgʉmi. \q1 Cʉ̃ roque cariape caĩ majũ ãnirĩ cʉ̃ majũã ĩtomasĩẽtĩñami. \s1 Un trabajador aprobado \p \v 14 Timoteo, atiere na mʉ quetibʉjʉnemowã. Bairo na quetibʉjʉnemorĩ, atore bairo na mʉ átirotiwa Dios cʉ̃ caĩñajoro: Cabʉgoro macããjẽ bʉsʉrica risero macããjẽ ũnie mena tocãrõã na ãmeo bʉsʉrique netõjãnacõãto. Tie ũnie ãmeo bʉsʉrique netõrĩqũẽ cabʉgoro macããjẽ dope caátiãmanie majũ niña. Tie na cabʉsʉrijere noa ũna catʉ̃gori majã pʉamerẽ roro na tʉ̃gomawijiao joroque caátie ũnie majũ niña. \v 15 Jĩcãʉ̃ paabojari majõcʉ nipetiro átijĩãtipetiri, cʉ̃ quetiupaʉre cʉ̃ caetarore bairo mʉ cʉ̃ã nipetiro caroaro átijĩãtipetiya Dios cʉ̃ caĩñajoropʉ yua. Tore bairo caroaro áticõã ninucũña ñe ũnie jʉ̃gori Dios mena mʉ catʉ̃goñaboboetiparore bairo. Cʉ̃ yaye caroa quetibʉjʉriquere jĩcãrõ tʉ̃ni quetibʉjʉcõãña camasãrẽ. \v 16 Timoteo, mʉ roque aperã cabʉgoro macããjẽ dope caátiãmanie bʉsʉriquere quetibʉjʉgari na caãmeobʉsʉrique netõnucũrĩjẽ ũnierẽ di rʉ̃mʉ ũno tʉ̃gopeoeticõãña. Tie ũnierẽ cabʉsʉpainucũrã nemojãñurõ Diore cʉ̃ tʉ̃goʉsajãnarĩ, carorije macããjẽ pʉamerẽ jõpʉame átijʉ̃gonutuayama. \v 17 Tunu bairoa na yaye na cabuenucũrĩjẽ pʉame riaye gangrena camasãrẽ carupaʉ ʉgarijere bairo cañuetie majũ ninucũña. Tore bairo tãmʉorã baiyama Himeneo, apei Filetojãã pʉame yua. \v 18 Bairo na pʉame cariape quetire tʉ̃goʉsajãnarĩ, ricaati tʉ̃gomawijiarã baiyama. Tore bairo tʉ̃gomawijiari yua, “Merẽ Dios camasã cariaricarãrẽ cʉ̃ cacatiobujiorica rʉ̃mʉ netõcoasupa,” ĩ quetibʉjʉnucũñama. Bairo na caĩquetibʉjʉrije mena yua jĩcããrã camasãrẽ Jesucristo mena na catʉ̃goñatutuarijere na átimawijiorã átiyama. \v 19 Tore bairo na caátimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame roque wii qũẽnorã, ʉ̃tãpãĩ na cacũjʉ̃gomajũrĩpãĩrẽ bairo capetietipeere marĩ cũñupĩ. Bairi torea bairo cʉ̃ ya tutipʉ cariapea ĩ woatuyupa: “Marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ yarã cariapea caãnarẽ na masĩcõãñami.” Aperopʉ cʉ̃ãrẽ bairo ĩ woatuyupa: “Tocãnacãʉ̃pʉa, ‘Dios yarã jãã ãniña,’ caĩrã carorije átaje macããjẽrẽ na jãnacõãto,” ĩ woatuyupa ti tutipʉ. \p \v 20 Ape wãme ĩrĩcãrõ pʉamata, jĩcã wii capairi wiipʉre oro, o plata mena na caqũẽnorĩqũẽ jeto mee, jotʉʉ niña. Ape wãme, ríi, bairi yucʉ mena na caqũẽnorĩcãrʉri cʉ̃ã ninucũña. Jĩcãrʉ jotʉ bose rʉ̃mʉ macããrʉ majũ niña. Aperʉ pʉame cabʉgoro macããrʉ, tocãnacã rʉ̃mʉa na cacʉ̃gorirʉ ninucũña. \v 21 Torea bairo marĩ cʉ̃ã tocãnacã wãme carorije macããjẽrẽ marĩ caápericõãta, oro, o plata jotʉre bairo caãna majũ marĩ tuagarã. Tore bairo marĩ caãmata, marĩ Quetiupaʉ caãnimajũrĩjẽ cʉ̃ caátigarijere caátibojaparã majũ marĩ tuagarã. \p \v 22 Torecʉ, mʉ roque aperã cawãmarã roro na rupaʉ caborore bairo na caátie ũnierẽ di rʉ̃mʉ átiga tʉ̃goñaeticõãña. Atore bairo pʉame ása: Caroaro cariape átiãnajẽ cʉsa. Jesucristo mena tʉ̃goñatutuacõã ninucũña. Diore, bairi aperã camasã cʉ̃ãrẽ na maicõã ninucũña. Dios yarã caroarã ñe ũnie na yeripʉ carorije mána caãna mena caroaro yerijõrõã nicõã ninucũña. \v 23 Aperã cabʉgoro macããjẽ dope caátiãmanie bʉsʉriquere quetibʉjʉgari na caãmeobʉsʉrique netõnucũrĩjẽ ũnierẽ di rʉ̃mʉ ũno tʉ̃gopeoeticõãña. Tie ũnie pʉame marĩ ãmeo teeo joroque caátie niña. Tiere merẽ caroaro mʉ masĩña. \v 24 Bairi marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ carotirijere capaabojari majõcʉ cʉ̃ yaʉ caãcʉ̃ pʉame aperã mena roro caãmeo bʉsʉrique netõñesẽãpaʉ ũcʉ̃ mee niñami. Bairo pʉame roque cʉ̃ caáto ñuña: Nipetiro mena caroaro caátiãnimasĩ niñami. Tunu bairoa camasãrẽ caroaro caquetibʉjʉ ãmoqũẽmasĩ niñami. Tunu bairoa camasãrẽ yerijõrõ Dios yaye quetire caquetibʉjʉmasĩ ñuñami. \v 25 Tunu bairoa aperã cabotiorã cʉ̃ãrẽ yeri ñurĩqũẽ mena cabeyomasĩ ũcʉ̃ cʉ̃ caãno ñuña. Cʉ̃ pʉame, “Roro na caátiere tʉ̃goñawasoari, cariape quetire tʉ̃gori bero Dios pʉamerẽ tʉ̃goʉsabujiorãma,” ĩ, tore bairo caroaro mena cʉ̃ caquetibʉjʉro ñuña. \v 26 Tore bairo cʉ̃ caquetibʉjʉmasĩata yua, wãtĩ roro na cʉ̃ caĩtorijere tʉ̃goñamasacatigarãma. Bairo tʉ̃goñamasacatiri yua, roro wãtĩ narẽ cʉ̃ caboro cʉ̃ caátiãniganucũrĩjẽrẽ átiecoetigarãma. \c 3 \s1 Cómo será la gente en los tiempos últimos \p \v 1 Apeyera, Timoteo, ati ʉmʉrecóo caãnitʉsari yʉtea caãnorẽ camasã Dios yarã popiye tãmʉogarãma. \v 2 Ti yʉtea caãnorẽ camasã cañuena nigarãma. Jĩcããrã na majũ na caborore bairo jeto átiãniganucũgarãma. Tunu bairoa cadinero ʉgaripea pairã nigarãma. “Aperã netõrõ caãnimajũrã jãã ãniña,” caĩtʉ̃goñarã nigarãma. “Jãã jeto camasĩmajũrã jãã ãniña,” ĩrãrẽ bairo catʉ̃goñarĩqũẽcʉna nigarãma. Diore cʉ̃ baibotiori roro cabʉsʉpairã nigarãma. Aperã na pacʉa cʉ̃ãrẽ cayʉena, cabaibotiopairã nigarãma. Aperã, “Jãã mena mʉ ñujãñuña,” di rʉ̃mʉ ũno caĩẽna nigarãma. Bairo caãna ãnirĩ Dios yaye macããjẽ buerique cʉ̃ãrẽ di rʉ̃mʉ nʉcʉ̃bʉgoro ĩñaetigarãma. \v 3 Tunu bairoa di rʉ̃mʉ ũno bopacooro cabopacarãrẽ catʉ̃goñaena ninucũgarãma. Aperã roro caocayoja pairã nigarãma. Aperã cʉ̃ã roro na rupaʉ caborore bairo jeto na caátiganucũrĩjẽrẽ catʉ̃goña ẽñotamasĩẽna nigarãma. Tunu bairoa aperã tʉ̃goñamairĩcãrõ mano tutuaro mena roro átinucũgarãma camasãrẽ. Na pʉame nipetiro caroa macããjẽrẽ caboena majũ ninucũgarãma. \v 4 Tunu bairoa jĩcã majã nimirãcʉ̃ã, roro bʉsʉjã buitiregarãma aperã na yarã camasãrẽ. Roro majũ caasiapairã nigarãma. Nocãrõ pairo roro na caátie mena nimirãcʉ̃ã, “Caroa macããjẽrẽ caãna majũ jãã ãniña,” ĩ tʉ̃goña botionucũgarãma. Dios yaye macããjẽrẽ tʉ̃goʉsari bero, cʉ̃ mena tʉ̃goñatutuaricaro ũnorẽã, na majũ rupaʉ caborore bairo na caátigarije pʉame jetore bʉtioro ʉgaripeari átiãniganucũgarãma. \v 5 Bairi tunu Dios yaye macããjẽrẽ cabuerãrẽ bairo majũ baitogarãma, mʉnana. Bairo Dios yaye cʉ̃ catutuarije macããjẽrẽ masĩmirãcʉ̃ã, tiere caẽñotarãrẽ bairo jĩcãrõ tʉ̃ni na yeri mena átiãnimasĩẽtĩnucũgarãma. \p Na ũnarẽ, Timoteo, mʉ roque na ĩtoecoeticõãña. \v 6 Na ũna ninucũñama noo na caboro aperã ya wiiripʉ cajããñesẽãnucũrã. Bairo ape wiiripʉ jããñesẽãrĩ yua, carõmia cayeri tʉ̃goñatutuaena roro caátipairãrẽ na ĩtoepenucũñama. Bairo ĩtori yua, nipetiro carorije macããjẽrẽ na mena roro átiepenucũñama, na rupaʉ caborore bairo yua. \v 7 Bairi tunu na ũna di rʉ̃mʉ ũno rʉsaeto buenucũñama Dios yaye quetire. Bairo buemirãcʉ̃ã, di rʉ̃mʉ ũno cariape macããjẽrẽ tʉ̃gojĩãti peyoetaetinucũñama. \v 8 Camasĩrĩ majã cũmua ũna Janes, apei Jambres cawãmecʉna Moisés ãnacʉ̃rẽ cʉ̃ boena, cʉ̃ botiori, na camasĩrĩjẽrẽ cʉ̃ áti ĩñoñupã. Narẽã bairo caĩtopairã cʉ̃ã cariape macããjẽ Dios yaye quetire caboena niñama. Caʉ̃mʉa catʉ̃goñarĩqũẽ mána catʉ̃goñamasĩẽna niñama. Dios mena catʉ̃goñatutuajãnarĩcãrã majũ niñama. \v 9 Merẽ camasã aperã caroaro masĩcõãñama catʉ̃goñamasĩẽna majũ na caãnierẽ. Tirʉ̃mʉpʉ caãnana Janes, apei Jambrejãã, Moisés ãnacʉ̃rẽ caboetanarẽã bairo roro na cabairijere merẽ masĩcõãñama camasã. Bairi di rʉ̃mʉ ũno nemojãñurõ camasãrẽ na ĩtonemonutua áperigarãma yua. \s1 El último encargo de Pablo a Timoteo \p \v 10 Timoteo, mʉ roque caroaro cariape yʉ caátirotirore bairo yʉ cabuerijere mʉ átiãninucũña. Yʉrea bairo ati wãmerĩrẽ caroaro mʉ átiãninucũña: Yʉrea bairo caroaro mʉ átajecʉti ãnimasĩña. Yʉrea bairo mʉ cʉ̃ã yʉ caátiãnipeere mʉ tʉ̃goñanucũña. Mʉ cʉ̃ã yʉrea bairo Dios mena mʉ tʉ̃goñatutuaya. Camasã roro popiye mʉ tãmʉo joroque na caátimiatacʉ̃ãrẽ, caroaro yerijõrõ yʉrea bairo mʉ tʉ̃goñanetõcõã ninucũña. Camasã aperã cʉ̃ãrẽ caroaro yʉrea bairo na miñamaiña. Tunu bairoa yʉrea bairo popiye tãmʉonucũmicʉ̃ã, mʉ yeri tʉ̃goñatutuajãñuña. \v 11 Roro mʉrẽ pajĩãgarã, o tocãnacã wãmerẽ roro popiye tãmʉomicʉ̃ã, mʉ nʉcãnetõcõãnucũña. Yʉ yaʉ, merẽ caroaro mʉ masĩña roro majũ Antioquía, Iconio, bairi Listra yʉ catãmʉorĩqũẽrẽ. Roro majũ Jesucristo yaye queti jʉ̃gori yʉ pajĩãgawã to macããna. Roro majũ popiye yʉ tãmʉowʉ̃. Bairo roro popiye yʉ catãmʉomiatacʉ̃ãrẽ, marĩ Quetiupaʉ pʉame tie nipetirijere yʉ jʉátinemowĩ. \v 12 Bairãpʉa, merẽ marĩ masĩña: Nipetiro Jesucristo cʉ̃ caborore bairo caroaro caátiãnigarã, tocãnacãʉ̃pʉa roro popiye áti ecogarãma, aperã jʉ̃gori. \v 13 Aperã carorã cañuena, aperã caĩtopairã roque nemojãñurõ jõpʉame carorije macããjẽrẽ átinutuagarãma. Aperãrẽ roro na ĩtoepemirãcʉ̃ã, na cʉ̃ã roro ĩtoecogarãma na yaye wapa yua. \p \v 14 Timoteo, mʉ pʉame roque tie ũnie ápeia, caroa wãme jetore tocãnacã rʉ̃mʉa áticõã ninucũña mʉrẽ yʉ cabuerique mena. Merẽ tie queti, “Cariape majũã niña tie quetibʉjʉrique,” ĩrĩ caroaro mʉ tʉ̃goʉsacõã ninucũña. Mʉrẽ tie quetire cabuericarã cʉ̃ãrẽ cariapea mʉ masĩña. \v 15 Tunu bairoa merẽ caroaro mʉ masĩña cawĩmaʉacã ãcʉ̃pʉ̃na, Dios yaye macããjẽ caroa quetire mʉ camasĩjʉ̃gorique. Bairi mʉ pʉame nemojãñurõ buecõã ninucũña. Bairo tie quetire nemojãñurõ bueri caroaro mʉ caátiãmata, Jesucristo mena mʉ catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori mʉ netõmasĩgʉ. \v 16 Nipetiro Dios ya tuti macããjẽ woaturique Dios cʉ̃ camasĩõrõ jʉ̃gori na cawoaturique niña. Bairi tie buerique marĩrẽ cajʉátiere bairo ñujãñuña. Aperãrẽ tiere bueata, ñujãñuña. Tie mena jʉ̃gori aperãrẽ beyogʉ, marĩ cabueata cʉ̃ãrẽ, ñujãñuña. Tie mena jʉ̃gori caroaro cariape na caãnimasĩpeere bori, narẽ marĩ cabueata, tie queti ñumajũcõãña. \v 17 Tore bairo marĩ cabueata yua, Dios yaʉ caãcʉ̃ pʉame tocãnacã wãme caroa macããjẽrẽ caátijĩãtimasĩpeyoʉ majũ tuagʉmi. \c 4 \p \v 1 Jesucristo, catʉsari yʉtea caãno quetiupaʉ reyre bairo atígʉmi tunu, nipetiro ati yepa macããna camasã cariaricarã, cacatirã cʉ̃ãrẽ na ĩñabesei acʉ́ yua. Bairo caatípaʉ, Jesucristo, bairi cʉ̃ pacʉ Dios mena cʉ̃ caĩñajoropʉ atore bairo bʉtioro mʉrẽ yʉ átirotiya. \v 2 Caroa queti Dios yayere bʉtioro na quetibʉjʉya camasãrẽ. Tunu bairoa noa ũna caroaro catʉ̃gorã, o catʉ̃gogaena na caãmata cʉ̃ãrẽ, tocãnacãnia na mʉ quetibʉjʉnucũwã, tore bairo mʉ caquetibʉjʉrije to cañuata yua. “Cariape quetibʉjʉyami Timoteo,” na ĩ tʉ̃go joroque caroaro na quetibʉjʉya camasãrẽ. Tunu bairoa tutuaro mena noa ũna cabotiorãrẽ na mʉ caquetibʉjʉpee caãmata, tutuaro mena na mʉ quetibʉjʉgʉ. Nemojãñurõ Dios yarã cʉ̃ mena na tʉ̃goñatutuao joroque na quetibʉjʉri na jʉátinemoña. Caroaro yerijõrõ tʉ̃goñarĩqũẽ mena nʉcʉ̃bʉgoroa na quetibʉjʉya camasã to macããnarẽ. \v 3 Jĩcã yʉtea etagaro tocãrõã camasã caroa queti Dios yayere boetiri na catʉ̃gogaeti yʉtea. Noa ũna aperã, na rupaʉ caborore bairo jeto ricaati cabueri majã, camasã na catʉ̃gojesorije ũnie jetore cabuerã pʉamerẽ na macãgarãma. Na rupaʉ caborore bairo na caátigarije macããjẽ, na catʉ̃gojesorijere cabuerã pʉamerẽ na tʉ̃goʉsajʉ̃gogarãma. \v 4 Dios yaye macããjẽ pʉamerẽ yua boetigarãma. Carorije quetibʉjʉrique tocãnacã wãme pʉamerẽ tʉ̃gopeogarãma. \v 5 Bairo na ũna na cabaimiatacʉ̃ãrẽ, mʉ pʉame roque caroaro majũ caroa wãmerẽ áticõã ninucũña. Roro popiye tãmʉomicʉ̃ã, nʉcãnetõcõã ninucũña. Dios yaye queti camasãrẽ cʉ̃ canetõõrĩqũẽ queti pʉamerẽ tocãnacã rʉ̃mʉa quetibʉjʉcõã ninucũña. Caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni átipeyocõã ninucũña mʉ paarique macããjẽrẽ. \p \v 6 Yʉ pʉame Jesucristo yaye yʉ caátiãnie jʉ̃gori yʉ cayasipa rʉ̃mʉ merẽ cõñarõ baiya. Merẽ Dios tʉpʉ ãniágʉ, cʉ̃ yʉ cariabojapee etaro baiya. \v 7 Jesucristo yʉ cʉ̃ cabueroticũrĩqũẽrẽ merẽ nipetiro jĩcãrõ tʉ̃ni yʉ átiyaparo peticõãña. Ãmeo qũẽĩrẽ bairo tutuaro caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni yʉ átiyaparoya. Tunu bairoa epei caatʉri majõcʉ jĩcãrõ tʉ̃ni átiri, cʉ̃ caatʉyaparo etarore bairo yʉ cʉ̃ã Jesucristo mena jĩcãrõ tʉ̃ni yʉ átiyaparo petietaya merẽ. \v 8 Bairi ãmerẽ yua, yʉre Dios cʉ̃ cajopee caãnorẽã bairo ʉmʉrecóopʉre corona pesarica beto yʉ ãnicotero bairo merẽ. Marĩ Quetiupaʉ camasãrẽ caĩñabesei cañuʉ majũ ti beto pesarica betore yʉ jogʉmi cʉ̃ cacõrĩcã rʉ̃mʉ caetaro. Yʉ jeto merẽ jogʉmi baipʉa. Nipetiro cʉ̃rẽ mairĩqũẽ mena ati yepapʉ cʉ̃ catunuatóre caboocoteãna cʉ̃ãrẽ na jomajũcõãgʉmi. \s1 Instrucciones personales \p \v 9 Yʉ yaʉ, Timoteo, mʉ cabooata, dope bairo mʉ caatímasĩrõ cãrõ átiri, yʉre miñaʉ atímajũcõãwã. \v 10 Demas pʉame ati ʉmʉrecóo macããjẽrẽ bʉtioro cabonetõʉ̃ ãnirĩ yʉ aweyocoámí. Tesalónica macãpʉ acoámí. Apei Crescente pʉame roquere Galacia yepapʉ cʉ̃ yʉ jowʉ. Apei Tito pʉame cʉ̃ãrẽ Dalmacia yepapʉ cʉ̃ yʉ jowʉ. \v 11 Jĩcãʉ̃ã, Lucas jeto yʉ mena niñami. Bairi Marcore cʉ̃ mʉ macãwã. Cʉ̃ roquere cʉ̃ mʉ piiapá ato mʉ caatí rʉ̃mʉ caãno. Ape watoara cʉ̃ pʉame yʉ jʉátibujioʉmi ato yʉ capaãno yʉ paariquere. \v 12 Apei marĩ yaʉ Tíquico pʉamerã Efeso macãpʉ cʉ̃ yʉ jowʉ. Topʉ ãcʉ̃mi. \v 13 Apeyera atopʉ acʉ́, yʉ jʉtiro cayoaro, Troas macã yʉ cacũrĩcãrõrẽ yʉ mʉ neatíbojawa. Carpo ya wiipʉ yʉ cũwʉ̃ tore. Apeye yʉ papera tutiri cʉ̃ãrẽ mʉ jeatíbojawa. Papera pergamino pũũrĩ roquere mʉ cũẽpã. Mʉ jeatímajũcõãwã. \p \v 14 Apeyera Alejandro ãpõãrẽ capaanucũʉ̃ pʉame roro majũ yʉ átinucũñami. Yʉre caroaro nʉcʉ̃bʉgoetiyami. Bairi marĩ Quetiupaʉ pʉame cʉ̃ caátaje cãrõ qũĩñacõñarĩ qũĩñabesegʉmi cʉ̃ yaye wapa. \v 15 Bairi mʉ pʉame cʉ̃rẽ cʉ̃ uwiya. Roro mʉ tãmʉo joroque mʉ átiremi. Cʉ̃ pʉame yua ãmerẽ camasãrẽ marĩ caquetibʉjʉnucũrĩjẽ Dios yaye caroa quetire caboecʉ majũ catuaricʉ niñami. \p \v 16 Caĩñabeseri majã carotimasĩrã tʉre yʉ cabʉsʉqũẽnoʉ etari watoare jĩcãʉ̃ majũã yʉ ãmʉ. Noa ũna yʉ jʉbʉsʉnemoema, quetiuparã carotimasĩrãtʉ yʉ caetajʉ̃gorore. Nipetiro yʉ mena caãnimiatana yʉ aweyopeticoámá. Tie na cabairique jʉ̃gori marĩ yarãrẽ Dios pʉame popiye na baio joroque na cʉ̃ ápericõãto. \v 17 Bairo marĩ yarã yʉre na cajʉáperimiatacʉ̃ãrẽ, marĩ Quetiupaʉ roque yʉ jʉátimajũcõãwĩ. Yeri tʉ̃goñatutuarique majũrẽ yʉ jowĩ. Bairo yeri tʉ̃goñatutuarique yʉ cʉ̃ cajoro jʉ̃gori cʉ̃ yaye queti camasãrẽ cʉ̃ canetõõrĩqũẽ quetire caroaro na yʉ quetibʉjʉ masĩõ joroque yʉ ámi. Na, nipetiro judío majã caãmerã cʉ̃ yaye quetire na yʉ caquetibʉjʉro bero, tiere na tʉ̃gopeo joroque ámi Dios. Tore bairo átiri yʉ netõwĩ marĩ Quetiupaʉ pʉame, macãnʉcʉ̃ yaiare bairo cauwiorã caãna quetiuparã roro yʉre na caátibujiopeere yua. \v 18 Bairi tunu ato jʉ̃goye cʉ̃ãrẽ nipetiro roro yʉ catãmʉopeere yʉ jʉátinemocõã ninucũgʉmi Dios. Bairo yʉ netõrĩ yua, cʉ̃ carotimasĩrĩpaʉ ʉmʉrecóopʉ caãnipaʉ majũ yʉ tuao joroque yʉ átigʉmi. ¡Bairi cʉ̃ jetorea cʉ̃ caasiyarije caroa cʉ̃ catutuãnie to ãnicõã ninucũáto tocãnacã rʉ̃mʉa! Bairoa to baiáto. \s1 Saludos y bendición final \p \v 19 Bairi apeyera marĩ yarã Prisca, Aquila, bairi Onesíforo ya poa macããna cʉ̃ãrẽ yʉ ñurotijoya. \v 20 Apei Erasto cawãmecʉcʉ pʉame Corinto macãpʉ tuawĩ. Trófimo pʉamerã Mileto macãpʉ cariaʉre cʉ̃ yʉ atíweyowʉ. \v 21 Timoteo, tãmurĩ jãñurõã mʉ apá. Tãmurĩã, pue caetaparo jʉ̃goyea mʉ apá atopʉre. Mʉrẽ ñurotijoyama marĩ yarã. Eubulo, Pudente, Lino, Claudia, bairi marĩ yarã nipetiro ñubueri majã cʉ̃ã mʉ ñurotijoyama. \p \v 22 Bairi yua, marĩ Quetiupaʉ Jesucristo mʉrẽ cʉ̃ jʉáticõã ninucũãmarõ. Bairi Dios cʉ̃ã nocãrõ caroa cʉ̃ yaye macããjẽrẽ mʉjãã nipetirore cʉ̃ jonemoáto. \p Tocãrõã niña atie queti yʉ cawoaturije.