\id 2CO - Carapana NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h 2 CORINTIOS \toc1 Segunda Carta de San Pablo a los Corintios \toc2 2 Corintios \toc3 2 Co \mt2 Segunda Carta de San Pablo a los \mt1 CORINTIOS \c 1 \s1 Saludo \p \v 1 Yʉ, Pablo cawãmecʉcʉ, Dios yʉre cʉ̃ caboro jʉ̃gori Jesucristo yaʉ apóstol cʉ̃ caquetibʉjʉrotijoʉ majũ yʉ ãniña. Bairi marĩ yaʉ, Timoteo mena mʉjãã ñubueri majã Dios ya poa macããna Corinto macã macããnarẽ mʉjãã woajoʉ yʉ átiya. Tunu bairoa aperã Dios ya poa macããna Acaya yepa nipetiropʉ macããna cʉ̃ãrẽ woajoʉ yʉ átiya. \v 2 Bairi tunu marĩ Pacʉ Dios, marĩ Quetiupaʉ Jesucristo mena caroare mʉjãã na jonemoáto. Caroaro yerijõrõ ãnimasĩrĩqũẽ cʉ̃ãrẽ mʉjãã na jonemoáto. \s1 Sufrimientos de Pablo \p \v 3 Diore cʉ̃ marĩ basapeoto, marĩ Quetiupaʉ Jesucristo Pacʉ majũrẽ. Cʉ̃ã, marĩ Pacʉ marĩrẽ caĩñamai majũ niñami. Cʉ̃, Dios pʉame tocãnacãnia roro popiye marĩ catʉ̃goñayapapuaro, marĩ yeri ñuo joroque caátinucũʉ̃ niñami. \v 4 Cʉ̃ pʉame nipetiro roro popiye marĩ catãmʉonucũrõ, marĩ jʉátinemonucũñami. Bairo marĩ cʉ̃ caátiere masĩrĩ, marĩ cʉ̃ã roro popiye cabairãrẽ na marĩ jʉátinemomasĩgarã. Marĩrẽ cʉ̃ cajʉátinemomasĩrõ jĩcãrõ tʉ̃nia marĩ cʉ̃ã aperãrẽ na marĩ jʉátinemogarã. \v 5 Jesucristo yarã ãnirĩ popiye cʉ̃ cabairicarorea bairo popiye marĩ bainucũña. Bairo nocãrõ popiye marĩ catãmʉorõ cãrõã marĩ catʉ̃goñatutuapee cʉ̃ãrẽ marĩ jonucũñami. \v 6 Bairi jãã cʉ̃ã popiye jãã tãmʉonucũña. Caroaro netõmasĩrĩ Jesucristo mena mʉjãã catʉ̃goñatutuapeere borã, jãã pʉame roro popiye jãã tãmʉonucũña. Bairo popiye jãã cabaimiatacʉ̃ãrẽ, jãã jʉátinemonucũñami Dios, jãã cʉ̃ã mʉjããrẽ jãã cajʉátinemomasĩparore bairo ĩ. Bairo jããrẽ ĩñacõrĩ yua, mʉjãã pʉame tʉ̃goñaenarẽ bairo tutuaro mena mʉjãã nʉcãnetõmasĩcõãgarã popiye jããrẽã bairo mʉjãã catãmʉonucũrĩjẽrẽ yua. \v 7 Bairi mʉjãã mena caroaro cariape jãã tʉ̃goñatutuacõãña. Cariape merẽ jãã tʉ̃goñamasĩña: Mʉjãã cʉ̃ã jããrẽã bairo popiye peeto ũno cabairã ãnirĩ, jããrẽã bairo caroaro tʉ̃goñatutuarique cʉ̃ãrẽ cacʉ̃goparã majũ mʉjãã ãniña Dios cʉ̃ cajorije majũrẽ yua. \p \v 8 Yʉ yarã, nocãrõ popiye Asia yepapʉ ãna, jãã catãmʉorĩqũẽrẽ mʉjããrẽ jãã quetibʉjʉnemoña tunu. Nocãrõ popiye netõõrõ majũ catãmʉorã ãnirĩ, merẽ jãã nʉcãjĩãtieticoabujiowʉ. Cayasicoaparãrẽ bairo jãã tʉ̃goñawʉ̃, ti yepapʉ ãna. \v 9 Capajĩãecoyasirãrẽ bairo majũ jãã tʉ̃goñawʉ̃. Bairi, “Marĩ majũ rupaʉ mena marĩ catʉ̃goñarõ jʉ̃gori marĩ netõmasĩẽna,” ĩ tʉ̃goñamasĩrĩ yua, Dios mena jeto jãã tʉ̃goñatutuajʉ̃gowʉ. Cʉ̃ roque camasã cariacoana na caãnimiatacʉ̃ãrẽ, tunu na catinemo joroque caácʉ cʉ̃ caãnoi, cʉ̃ mena jeto cariape jãã tʉ̃goñatutuajʉ̃gowʉ. \v 10 Dios pʉame roque roro jãã catãmʉorĩjẽrẽ jãã netõõwĩ. Bairi cʉ̃ pʉame nocãrõ roro jãã cayasibujiopeere jãã netõõgʉmi. Caroaro cariape jãã tʉ̃goñatutuacõãña jããrẽ Dios cʉ̃ canetõõcõãnipeere. \v 11 Tore bairo roro jãã catãmʉorĩjẽrẽ jãã netõõcõã nigʉmi, Diopʉre jãã mʉjãã cajẽnibojaata. Bairi marĩ nipetiropʉa jĩcãrõ Diore cʉ̃ marĩ basapeogarã, nocãrõ caroaro jãã cʉ̃ caátibojarijere ĩñarĩ. Capããrã aperã cʉ̃ã tore bairo cʉ̃ basapeogarãma. \s1 Por qué no fue Pablo a Corinto \p \v 12 Bairãpʉa, jĩcã wãme jʉ̃gori jãã ʉseaniña: Jãã catʉ̃goñaata, caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni ati ʉmʉrecóopʉre jãã átiãniña. Mʉjãã watoapʉre ãna, tore bairo majũ jãã átiãninucũwʉ̃. Tiere tʉ̃goñarĩ jãã ʉseaninucũña. Tore bairo jãã caátiãnie pʉame jãã majũ jãã camasĩrĩjẽ jʉ̃gori mee, Dios cañuʉ ãnirĩ tore bairo jãã átiãnimasĩõ joroque átiyami. \v 13 Jãã cartaaripʉre ricaati wãme bueri mʉjãã tʉ̃gomawijiao joroque jãã woajoetinucũña. Bairi cariape jĩcãrõ tʉ̃ni mʉjãã catʉ̃gomasĩrõ yʉ boya jãã caátiãninucũrĩjẽrẽ. \v 14 Merẽ bairãpʉa peeto mʉjãã tʉ̃gomasĩña jãã caátiãninucũrĩjẽrẽ. Nemojãñurõ mʉjãã camasĩnemorõ boya. Bairi marĩ Quetiupaʉ Jesús ati yepapʉ cʉ̃ catunuatí rʉ̃mʉ caãno, caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni jããrẽ masĩpetiri bero jãã mena mʉjãã ʉseanigarã. Jãã cʉ̃ã mʉjãã mena caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni jãã ʉseanigarã, mʉjãã caátiãnajẽ cʉ̃ãrẽ ĩñarĩ yua. \p \v 15 Tore bairo mai tiere masĩtʉ̃goñarĩ, caãnijʉ̃goro mʉjããrẽ ñiñaʉ ágatʉ̃goñamiwʉ̃. Tore bairo mʉjããrẽ yʉ caĩñaʉápáta, pʉgani cãrõ mʉjããrẽ ñiñañesẽãnemobujioʉ. \v 16 Mai, caãnijʉ̃goro, Macedonia yepapʉ ácʉ́, mʉjãã ñiñanetõájʉ̃goga tʉ̃goñamiwʉ̃. Tore bero, topʉ caatácʉ tunuácʉ́ mʉjãã ñiñanetõ ánemogamiwʉ̃ tunu. Bairo yʉ cabaiata, mʉjãã pʉame Judea yepapʉ yʉ caátó, yʉ mʉjãã jʉátinemo jobujioricarã. Tore bairo yʉ catʉ̃goñamiatacʉ̃ãrẽ, cariape yʉ baimasĩẽpʉ̃. \v 17 Bairi mʉjããrã, ¿yʉ caátipeere caroaro cariape tʉ̃goñaecʉ̃ã, tore bairo ñiñuparĩ? ¿Mʉjããrẽ ĩtoʉ, “Yʉ ágʉ,” o “Yʉ ápérigʉ,” pʉgani cãrõ ñinemopeocʉti? Tore bairoa jĩcã riseroa ĩrãana, jãã ĩnemopeoetinucũña. \p \v 18 Dios cʉ̃ã caroaro cariape masĩñami tiere. “Mʉjããrẽ jãã ĩñarágarã,” o “Jãã ápérigarã,” jĩcã riseroa ĩrãana, jãã ĩnemoetinucũña. Tiere Dios cʉ̃ã masĩñami. \v 19 Yʉ, Timoteo, bairi Silvano mena, Jesucristo Dios macʉ̃ yaye quetire jãã quetibʉjʉnucũña. Cʉ̃ yaye queti pʉame cariape niña. Jĩcã risero ĩmicʉ̃ã, ricaati ĩrĩqũẽ mee niña. Torea bairo jãã cʉ̃ã jĩcã riseroa jãã bʉsʉnucũña. \v 20 Jesucristo pʉame Dios cʉ̃ caĩquetibʉjʉjʉ̃goyeticũrĩqũẽ nipetirijere caátipeyoʉ majũ niñami. Bairo caãcʉ̃ cʉ̃ caãnoi, Diore cʉ̃ marĩ cabasapeoripaʉ caãno, “Bairo to baiáto,” marĩ ĩnucũña. \v 21 Cʉ̃ã niñami Dios mʉjããrẽ, bairi jãã cʉ̃ãrẽ cabesericʉ, Jesucristo yarã marĩ caãnimasĩparore bairo ĩ. Tunu bairoa jããrẽ cʉ̃ yaye quetire cajʉ̃goquetibʉjʉparã majũ jãã cũwĩ. \v 22 Bairi cʉ̃ yarã cawãmecʉna marĩ ãnio joroque marĩ ásupi. Espíritu Santore marĩ yeripʉ cʉ̃ joyupi Dios, “Nipetirije cʉ̃ caĩjʉ̃goyeticũrĩcãrõrẽã bairo átipeyocõãgʉmi,” marĩ caĩmasĩparore bairo ĩ. \p \v 23 Baipʉa, yʉ caágatʉ̃goñarĩcãrõrẽ bairo Corinto macãpʉ ápériri, jĩcã riseroa ĩmicʉ̃ã, ricaati ĩ mee yʉ baiya. Mʉjãã, caroaro mʉjãã caãnipeere bori mʉjãã tʉpʉre yʉ ápéwʉ. Tiere Dios cʉ̃ã cariape masĩñami. \v 24 Bairi tutuaro mena mʉjãã caátipeere mʉjãã átirotigarã mee, tore bairo jãã quetibʉjʉnucũña. Merẽ bairãpʉa Dios mena caroaro catʉ̃goñatutuarã mʉjãã ãniña. Caroaro marĩ nipetiro ʉseanirĩqũẽ mena nemojãñurõ Diore marĩ camasĩparore bairo, mʉjããrẽ jʉátinemorã bairo jãã quetibʉjʉya. \c 2 \p \v 1 Bairi yʉ pʉame tunu, “Roro na yapapuao joroque na yʉ átibujioʉ,” ĩ, mʉjããrẽ ñiñañesẽãnemoʉ ápéwʉ. “Atopʉa yʉ tuacõãgʉ mai,” ñi tʉ̃goñawʉ̃. \v 2 Bairi mʉjãã yapapuao joroque mʉjãã yʉ caĩñarĩjẽ jʉ̃gori yʉ caápata, ¿noa mena yʉ tʉ̃goña ʉseanibujiocʉti? Mʉjãã roque yʉ tʉ̃goña ʉseanio joroque caána majũ mʉjãã ãniña. Bairi roro mʉjãã yapapuao joroque yʉ átinemogaepʉ. \v 3 Bairi merẽ mʉjããrẽ cajʉ̃goye jĩcã carta mʉjãã yʉ woaquetibʉjʉ jʉ̃goyetijowʉ. Mʉjãã tʉpʉ yʉ caãno, yʉ yapapuao joroque mʉjãã caáperiparore bairo ĩ, yʉ woaquetibʉjʉ jʉ̃goyetijowʉ. Yʉ ʉseanio joroque mʉjãã caáto bootʉ̃goñarĩ tore bairo yʉ ápʉ. Bairi cariapea yʉ masĩña mʉjãã mena yʉ caʉseaninucũrĩjẽrẽ. Jĩcãrõrẽã bairo nicõãña. \v 4 Baipʉa mʉjããrẽ yʉ cawoajori rʉ̃mʉ caãno yʉ caĩwoajopeere tʉ̃goñarĩ roro majũ yapapuari yʉ otinucũwʉ̃. Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã tʉ̃goña yapapuao joroque ĩ mee, mʉjããrẽ yʉ woaquetibʉjʉjowʉ. Mʉjããrẽ nocãrõ yʉ caĩñamairĩjẽrẽ na masĩáto ĩ roque, tore bairo mʉjãã yʉ quetibʉjʉ woajowʉ. \s1 Perdón para el que había ofendido a Pablo \p \v 5 Bairi ni ũcʉ̃ yʉre yʉ yapapuao joroque caácʉ pʉame, yʉ jeto meerẽ tore bairo ácʉmi. Baipʉa mʉjãã cʉ̃ãrẽ peeto ũno mʉjãã yapapuao joroque ásupi. Netõnʉcãrõ majũ ĩgaecʉ “peeto ũno” mʉjããrẽ ñi quetibʉjʉya. \v 6 Tore bairo roro marĩ baio joroque caácʉre tutuaro merẽ capããrãpʉa mʉjãã mena macããna mena cʉ̃rẽ mʉjãã cabeyorique merẽ ñujãñuña. Tunu mʉjãã caátinemopee maniña. \v 7 Bairi yua, ãmerẽ cʉ̃rẽ roro cʉ̃ mʉjãã caátajere masiritiri cʉ̃ mʉjãã cajʉáto ñuña. Roro netõrõ yapapuari cʉ̃ ãnimasĩẽtĩõ joroque ápericõãña. \v 8 Bairi tunu mʉjããrẽ ñinemoña: Caãnijʉ̃goro cʉ̃rẽ mʉjãã camairĩcãrõrẽ bairoa ãme cʉ̃ãrẽ cʉ̃ mainemoña. \v 9 Bairi cajʉ̃goyepʉ ati wãme yʉ caquetibʉjʉrijere mʉjãã yʉ quetibʉjʉ woajojʉ̃gowʉ. Cariapea, “Yʉ caátirotirijere na átimasĩgamiñati,” ĩ masĩgʉ, tiere mʉjãã yʉ woatujowʉ. \v 10 Ni ũcʉ̃rẽ roro mʉjãã caátajere mʉjãã camasiritibojaata, yʉ cʉ̃ã tiere cʉ̃ yʉ masiritibojagʉ. Bairi roro cʉ̃ caátaje caãmata, cʉ̃ yʉ masiriyobojagʉ, nocãrõ mʉjããrẽ camai ãnirĩ Cristo cʉ̃ caĩñajoro yua. \v 11 Bairo marĩ caãmeo átimasĩata, wãtĩ pʉame marĩ rocatu masĩẽtĩgʉmi. Bairãpʉa roro camasãrẽ cʉ̃ caátitomasĩnucũrĩjẽrẽ caroaro majũ merẽ marĩ masĩjãñuña. \s1 Intranquilidad de Pablo en Troas \p \v 12 Troas macãpʉ Cristo yaye quetire yʉ caquetibʉjʉetaro, to macããna capããrã marĩ Quetiupaʉ yaye quetire tʉ̃gogamiwã. \v 13 Bairo na catʉ̃gogamiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame caroaro yerijõrõ yʉ ãnimasĩẽpʉ̃ marĩ yaʉ Titore yʉ cabocáetaeto jʉ̃gori yua. Bairi to macããnarẽ átáje uwiri bero, ato Macedoniapʉ yʉ atícoapʉ yua. \s1 Victoriosos en Cristo \p \v 14 Jĩcãʉ̃ pajĩãrĩ majã quetiupaʉ cʉ̃ capajĩãtunuetari bose rʉ̃mʉ caetaro, cʉ̃ ʉ̃mʉarẽ cʉ̃ capũnaa nʉcãrotirore bairo marĩ cʉ̃ canetõrĩcãrã cʉ̃ãrẽ Jesucristo mena marĩ neñarotiyami Dios. Tunu bairoa cajʉtiñurĩjẽ werea ũnie na cabusemʉgõjoro nipetiropʉ cabusejesapeticoatore bairo nipetiropʉre cʉ̃ yaye quetire quetibʉjʉbatoʉ átiyami Dios marĩ caquetibʉjʉnetõrĩjẽ jʉ̃gori. Tiere tʉ̃goñarĩ, “Dios, jãã mena mʉ ñujãñuña,” jãã ĩnucũña. \v 15 Bairi marĩ Jesucristo yarã ãna, Dios pʉame cʉ̃ ʉseanio joroque ána, marĩ átiya. Werea incienso cajʉtiñurĩjẽrẽ Jesucristo cʉ̃ pacʉre cʉ̃ cabusemʉgõ jorijere bairo caãna marĩ ãniña. Bairo caroaro cariape marĩ yeri marĩ caãninucũrĩjẽrẽ nipetiro camasã ĩñajesa peticoanucũñama. Bairi canetõparã, cayasiparã cʉ̃ã nipetiro jĩcãrõã ĩñajesa peticoanucũñama caroaro marĩ yeri mena marĩ caátiãnierẽ. \v 16 Cayasiparã pʉamerã, marĩ pʉame carorije capũnirĩjẽ cabusejorore bairo na marĩ ãniña. Marĩ ũna cʉ̃ yaye quetire catʉ̃goʉsarã cʉ̃ canetõparã pʉamerã, marĩ pʉame caroa cajʉtiñurĩjẽ cabusejorore bairo na marĩ ãniña. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ majũã cʉ̃ camasĩrĩjẽ mena Dios yayere quetibʉjʉ masĩẽcʉ̃mi. Dios cʉ̃ camasĩõrĩjẽ jʉ̃gori roque quetibʉjʉ masĩñami. \v 17 Bairãpʉa capããrã aperã Dios yaye quetire quetibʉjʉganucũñama, tie mena pairo wapatagarã. Jãã pʉamea narẽ bairo jãã áperinucũña. Jesucristo yarã, Dios cʉ̃ cajoricarã ãnirĩ, cʉ̃ caĩñajoro caroaro cariape nʉcʉ̃bʉgorique mena jãã quetibʉjʉnucũña. \c 3 \s1 El mensaje del nuevo pacto \p \v 1 Mʉjããrẽ tunu atore bairo jãã caquetibʉjʉata, “Jãã majũã jãã caátiere ĩñarĩ, jãã mʉjãã cabasapeopee boya,” ĩrã mee jãã ĩña. Tunu bairoa mʉjãã pʉame jããrẽ masĩmirãcʉ̃ã, “¿Tie na cabuerije ñujãñuña,” aperã mʉjãã na caĩwoabojajʉ̃goyetirica pũrõrẽ mʉjãã bootʉ̃goñañati? ¿O ti pũrõ ũnorẽ mʉjããrẽ jãã cajẽninucũrõrẽ mʉjãã boyati? Tore bairo jẽninucũñama aperã mʉjããtʉ caquetibʉjʉñesẽãrĩ majã. \v 2 Mʉjãã pʉame roque ti pũrõ ũnorẽ bairo caãna majũ mʉjãã ãniña. Bairi noa ũna camasã, mʉjããrẽ jãã caquetibʉjʉrije jʉ̃gori mʉjãã yeripʉ tʉ̃goñawasoari caroaro cariape mʉjãã caátiãnierẽ ĩñarĩ, “Pablojãã na cabuerije ñujãñuña,” na caĩpee niña. \v 3 Bairo jãã caquetibʉjʉro jʉ̃gori Jesucristo pʉame mʉjãã yeri wasoao joroque mʉjãã ásupi. Camasã apeye ũnie buipʉ na cawoaturo ũnorẽ bairo jʉ̃gori mee, Espíritu Santo cacati majũ cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori mʉjãã yeri wasoao joroque mʉjãã ásupi. Apeye ʉ̃tã ũnie bui mee, camasã cʉ̃ yarã yeripʉre woatuʉre bairo mʉjãã wasoayupi. \p \v 4 Bairi Dios mena jãã catʉ̃goñatutuarije jʉ̃gori tore bairo cariape mʉjããrẽ jãã ĩmasĩña, Jesucristo yarã ãnirĩ. \v 5 Jãã majũ jãã camasĩrĩjẽ jʉ̃gori mee, Dios jããrẽ cʉ̃ camasĩõjorije jʉ̃gori roque tore bairo caroaro jãã átiãnajẽ cʉtimasĩña. \v 6 Dios pʉame roque masĩrĩqũẽrẽ jowĩ, camasãrẽ cawãma wãme cʉ̃ caátibojacũrĩqũẽrẽ jãã caquetibʉjʉmasĩparore bairo ĩ. Cʉ̃ caátibojacũrĩqũẽ pʉame bui macããjẽ paperapʉ woaturiquere bairo mee niña. Espíritu Santo jʉ̃gori marĩ pupeapʉ yeri tʉ̃goñawasoarique majũ niña. Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ na cawoatucũrĩqũẽ ũnie marĩ yasio joroque caátipee majũ niña. Espíritu Santo, Dios Yeri pʉame roque marĩ caáticõã ninucũõ joroque caácʉ majũ niñami. \p \v 7-8 Tie roticũrĩqũẽ ʉ̃tããpʉ Dios cʉ̃ cawoaturique pʉame nocãrõ tutuaro caasiyabatorije mena etajʉ̃goyupa. Bairi israelita majã pʉame tiere Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caneató, cʉ̃ riapére peeto ũno cʉ̃ãrẽ ĩñacãnamu masĩẽsupa. Bairo tutuaro mena caasiyabatomiatacʉ̃ãrẽ, jĩcã rʉ̃mʉ caãno, caasiyabatorije capetipee ãñupã. Bairo tie Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽ camasã na yasio joroque caátipee pʉame caasiyarije mena caetarique caãmata, ¡nocãrõ tutuaro netõrõ to etaetibujiocʉti camasãrẽ cawãma wãme Dios cʉ̃ caátibojacũrĩqũẽ! Espíritu Santo marĩ yeripʉ cʉ̃ caãnie pʉame roque netõjãñurõ caroa niña. \v 9 Bairo ĩgʉ ñiña: Jĩcã wãme roticũrĩqũẽ caasiyarije mena caetarique caãmata, ¡nocãrõ tutuaro netõrõ to etaetibujiocʉti Dios yaye queti, camasãrẽ, “Carorije wapa mánarẽ bairo mʉjãã ñiñaña,” cʉ̃ caĩrĩqũẽ queti pʉame! \v 10 Bairi Jesucristo yaye cawãma queti mena cajʉ̃goyepʉ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caroticũrĩqũẽrẽ marĩ caĩñacõñaata, caãnimajũrĩjẽrẽ bairo mee tuacõãña yua. Bairi Jesucristo yaye queti pʉame ñunetõmajũcõãña. \v 11 Tore bairo caasiyabatorije capetipee yoaro jãñurõ caãnajẽ caãmata, nemojãñurõ caroa majũ niña capetietie Jesucristo yaye queti pʉame roque. \p \v 12 “Di rʉ̃mʉ ũno Jesucristo yaye queti capetietie niña,” ĩ tʉ̃goñarĩ, uwiricaro mano camasãrẽ tiere na jãã quetibʉjʉnucũña. \v 13 Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ caátatore bairo jãã, jãã áperinucũña. Cʉ̃ ãnacʉ̃ pʉame, “Israelita majã yʉ riapé caasiyarije capetiro ĩñarema,” ĩ, cʉ̃ riapére juti asero mena bʉgatonucũñañupʉ̃. Cʉ̃ ãnacʉ̃rẽ bairo yasiori jãã quetibʉjʉetinucũña camasãrẽ. \v 14 Bairãpʉa, ti yʉtea macããna israelita majã tiere tʉ̃gopuoesupa. Ãme cʉ̃ãrẽ torea bairo na pãrãmerã cʉ̃ã tʉ̃gopuoetinucũñama Dios na cʉ̃ caquetibʉjʉgamirĩjẽrẽ. Na camasĩpeere juti asero caẽñotarore bairo na ẽñotatonucũña. Bairo ãnimirãcʉ̃ã, Jesucristo mena na catʉ̃goñatutuata roque, tie Dios yaye caroa quetire tʉ̃gomasĩjĩãtigarãma. \v 15 Ãmepʉ̃ cʉ̃ãrẽ Moisés ãnacʉ̃ cʉ̃ cawoaturica tutirire buerã, tʉ̃gopuojĩãtietinucũñama. Caroaro na catʉ̃gomasĩbujiopeere mai, juti aserore bairo na ẽñotacõã ninucũña na catʉ̃goñarĩjẽpʉre. \v 16 Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ roro cʉ̃ caátinucũrĩjẽrẽ pitiri Dios pʉamerẽ cʉ̃ catʉ̃goʉsajʉ̃goata, jutirore bairo caẽñotarije peticoagaro yua. Bairo cabairo, caroaro tʉ̃gomasĩ jʉ̃gogʉmi yua Dios yaye quetire. \v 17 Marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caátie, bairi Espíritu Santo cʉ̃ caátie cʉ̃ã jĩcãrõrẽã bairo niña. Bairi noo ũno Espíritu Santo cʉ̃ caãmata, ñe ũnie mano caroaro cariape átiãnimasĩñama camasã. \v 18 Bairo cabairo jʉ̃gori yua marĩ nipetiro Jesucristo yarã caãna pʉame juti asero ũno mena cabʉgatoecorãrẽ bairo mee marĩ ãniña. Dios yaye quetire caroaro cariape merẽ marĩ masĩña. Tunu bairoa ẽñoorõrẽ muipʉ cʉ̃ caasirocaturore bairo marĩ cʉ̃ã caroaro marĩ caátiãnie, marĩ Quetiupaʉ yaye nocãrõ caroa macããjẽrẽ marĩ áti ĩñonucũña camasãrẽ. Marĩ Quetiupaʉ, cʉ̃ Yeri Espíritu Santo jʉ̃gori marĩ wasoanutuao joroque marĩ átinucũñami marĩ yeri marĩ catʉ̃goñarĩjẽrẽ. Bairo cʉ̃ caáto jʉ̃gori yua, tocãnacã rʉ̃mʉa nemojãñurõ cʉ̃rẽ bairo caãnajẽcʉna marĩ ãninemonutuanucũña. \c 4 \p \v 1 Dios pʉame jããrẽ caĩñamai ãnirĩ cʉ̃ yaye caroa quetire jãã quetibʉjʉnetõrotijowĩ camasãrẽ. Bairo cʉ̃ caátirotiricarã ãnirĩ jãã pʉame tiere paajʉtiricaro mano caroaro jãã quetibʉjʉnucũña. \v 2 Bairi tunu cañuena yasioropʉ rorije na caátie ũnie caboborijere jãã boetinucũña. Ĩtorique mena Dios yaye quetire jãã quetibʉjʉetinucũña. Diore caĩñapeoecorã ãnirĩ tie queti cʉ̃ãrẽ wasoaricaro mano caroaro cariape jãã quetibʉjʉnucũña. Tore bairo cariape macããjẽrẽ jãã caquetibʉjʉrijere jããrẽ camasĩrã tiere caroaro masĩcõãñama. \v 3 ¿Bairi jãã caquetibʉjʉrijere noa na tʉ̃gopuoetinucũñati? Cayasiparã jeto tiere tʉ̃gopuoetinucũñama Jesucristo camasãrẽ cʉ̃ canetõrĩjẽ quetire. \v 4 Cariape na catʉ̃gogaetie bui, ati yepa macããcʉ̃ quetiupaʉ wãtĩ pʉame caroaro na catʉ̃gomasĩbujiopeere catʉ̃gomasĩẽnarẽ bairo na átiẽñotayami. Bairi caĩñapãmasĩẽna muipʉ cʉ̃ caasibatorijere na caĩñacãnamumasĩẽtĩnucũrõrẽã bairo na cʉ̃ã Jesucristo yaye nocãrõ caroa quetire di rʉ̃mʉ ũno tʉ̃gomasĩẽtĩnucũñama. Nocãrõ caroʉ́, Dios catutuaʉ cʉ̃ caãnajẽ cʉtiere bairo caãnajẽcʉcʉ yaye quetire na tʉ̃gomasĩẽtĩõ joroque átinucũñami wãtĩ. \v 5 Jãã pʉame, jãã majũã jãã caátiere na ĩroáto ĩrã mee, mʉjããrẽ jãã quetibʉjʉnetõnucũña. Jesucristo marĩ Quetiupaʉ jĩcãʉ̃ã cʉ̃ caãnierẽ quetibʉjʉrã jãã átinucũña. Bairi jãã pʉame mʉjããrẽ capaabojarã, cajʉáti majãrẽ bairo jãã ãninucũña, Jesucristore jãã caĩñamairĩjẽ jʉ̃gori yua. \v 6 Dios pʉame cawãmapaʉpʉre ati yepa naitĩãrõ caãnimirĩcãrõrẽ to busuo joroque ásupi. Cʉ̃ã niñami ãme cʉ̃ãrẽ marĩ yeri canaitĩãrõpʉ caãnierẽ bairo marĩ caãnajẽ cʉtiere cabusuropʉ to ãnio joroque caácʉ majũ. Tore bairo átinucũñami Dios, cʉ̃ macʉ̃ Jesucristo nocãrõ cañuʉ caroaro cʉ̃ caátiere ĩñarĩ bero, Dios cʉ̃ caãnajẽ cʉtiere marĩ camasĩparore bairo ĩ Jesucristo jʉ̃gori. \s1 El vivir por la fe \p \v 7 Bairi atie Dios nocãrõ cʉ̃ catutuarijere jãã camasĩnucũrĩjẽ pʉame, cawapacʉtie netõjãñurõ jããrẽ cañurĩjẽ niña. Bairo tiere masĩrĩ aperã camasãrẽ na jãã quetibʉjʉnetõnucũña. Bairo caquetibʉjʉrã nimirãcʉ̃ã, ati rupaʉ pʉamerã catutuaenarẽ bairo caãna jãã ãniña, ríirʉ cawatiyasiparʉre bairo yua. Bairo jãã cabaiãnierẽ ĩñarĩ nipetiro camasã, “Na catutuarije jʉ̃gori mee, Dios cʉ̃ catutuarije jʉ̃gori roque tore bairo quetibʉjʉ masĩñama,” jãã ĩ masĩnucũñama. \v 8 Ati yepapʉre ãna, roro popiye jãã bainucũña. Bairo cabairã nimirãcʉ̃ã, “¿dope bairo marĩ bairãti?” di rʉ̃mʉ ũno jãã ĩ tʉ̃goñaetinucũña. Tunu bairoa roro popiye jãã cabairije mena tʉ̃goña yapapuamirãcʉ̃ã, di rʉ̃mʉ jãã quetibʉjʉ jãnaetinucũña. \v 9 Roro popiye jãã tãmʉo joroque jãã átiepenucũñama. Bairo roro na caána jãã caãnimiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame di rʉ̃mʉ ũno jãã aweyoetinucũñami. Jããrẽ capajĩãmasĩrã nimirãcʉ̃ã, jãã yeri pʉamerẽ dope átiyasiomasĩẽtĩñama. \v 10 Bairi noo jãã caánucũrĩpaʉ cãrõ jãã cʉ̃ã Jesucristo roro na cʉ̃ caátiecogaricarorea bairo roro cayasicoaparãrẽ jãã ãnicotenucũña jãã wapana jʉ̃gori. Bairo Jesucristo cʉ̃ cabairiquere bairo jãã cʉ̃ã roro popiye tãmʉomirãcʉ̃ã, caroaro cʉ̃ caãnajẽ cʉtie macããjẽ cʉ̃ãrẽ jãã áti ĩñomasĩnucũña camasãrẽ. \v 11 Tunu bairoa jãã nipetiro, tocãnacã rʉ̃mʉa capajĩãecoparãrẽ bairo jeto jãã ãninucũña, Jesucristo yarã ãnirĩ. Bairo cabairã nimirãcʉ̃ã, caroaro Jesucristo cʉ̃ catutuarijere camasãrẽ caáti ĩñoparã jãã ãniña ati rupaʉ cayasipa rupaʉ mena. \v 12 Tore bairo jãã pʉame Jesucristo yaye quetire quetibʉjʉrã, roro jãã tãmʉonucũña. Bairo jãã cabaimiatacʉ̃ãrẽ, jãã caquetibʉjʉrije jʉ̃gori mʉjãã pʉame yeri capetietiere cacʉ̃goparã majũ mʉjãã ãniña. \p \v 13 Bairo Dios jããrẽ cʉ̃ cacotemasĩnucũrĩjẽrẽ tʉ̃goñatutuari uwiricaro mano jãã quetibʉjʉnucũña cʉ̃ yaye quetire. Torea bairo ĩ woatuyupa Dios ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ: “Dios mena tʉ̃goñatutuari cʉ̃ yaye quetire uwiricaro mano camasãrẽ na yʉ quetibʉjʉnucũña,” ĩ woatuyupi. \v 14 Bairi cariape merẽ marĩ masĩña: Dios pʉame, Jesucristo cʉ̃ cariacoamiatacʉ̃ãrẽ cʉ̃ catitunuo joroque cʉ̃ caátatorea bairo jãã cʉ̃ãrẽ jãã catiogʉmi. Bairo jãã catiori bero mʉjãã jĩcãrõã marĩ neágʉmi cʉ̃ caãno ʉmʉrecóopʉ yua. \v 15 Nipetiro popiye jãã catãmʉorĩjẽ bainucũña, caroaro mʉjãã canetõmasĩpeere ĩrõ. Bairo mʉjãã mena macããna aperã nemojãñurõ Cristore catʉ̃goʉsarã na caãninemoata, nemojãñurõ Dios cʉ̃ãrẽ cʉ̃ na cabasapeopee cʉ̃ã nigaro, nocãrõ marĩ mena cañuʉ cʉ̃ caãno jʉ̃gori. \p \v 16 Bairi popiye baimirãcʉ̃ã, jãã pʉame cayeritutuaenarẽ bairo jãã tʉ̃goña yapapuaetinucũña. Ati rupaʉ mena tocãnacã rʉ̃mʉa cabʉcʉa jʉ̃goyecʉna nimirãcʉ̃ã, jãã yeri jãã catʉ̃goñarĩjẽ pʉame nemojãñurõ jõpʉame cawãma yeri majũ cacʉ̃gorã jãã ãnijʉ̃goyecʉtinucũña. \v 17 Bairopʉa atie, ati yepapʉ ãna roro popiye jãã catãmʉonucũrĩjẽ capetipee niña. Bairi ñe mee niña jããrẽ. Bairo popiye baimirãcʉ̃ã, cabero netõjãñurõ caroa capetietipeere cacʉ̃goparã majũ jãã ãniña. \v 18 Bairo cabairo jʉ̃gori bʉtioro majũ ati yepa macããjẽ caãnierẽ jãã ĩroaetinucũña. Bairi ãme marĩ caĩñaetinucũrĩjẽ ʉmʉrecóo macããjẽ Dios marĩ cʉ̃ cajopee pʉamerẽ jãã ĩroanucũña. Ati yepa macããjẽ capetipee majũ niña. Ʉmʉrecóopʉ macããjẽ roque tocãnacã rʉ̃mʉa caãnicõãninucũpee majũ niña. \c 5 \p \v 1 Bairi marĩ rupaʉ pʉame ati yepa macãã wiire bairo niña. Ti wii caboarorea bairo caboapa rupaʉ majũ niña. Bairo marĩ rupaʉ caboamiatacʉ̃ãrẽ, Dios pʉame roque caroa rupaʉ majũ marĩ qũẽnogʉmi ʉmʉrecóopʉ. Ti rupaʉ pʉame di rʉ̃mʉ ũno caboaeti rupaʉ, capetieti rupaʉ majũ nigaro. Camasã na caáta rupaʉ mee nigaro. Tiere merẽ caroaro marĩ masĩcõãña. \v 2 Bairi marĩ pʉame ati rupaʉ mena ãna, marĩ jʉtinucũña. ¡Tame! Merẽ ãmea ʉmʉrecóo macãã rupaʉ marĩ ya rupaʉ caãnipa rupaʉpʉ roquere marĩ ãnicõãgamiña. \v 3 Ti rupaʉ cawãma rupaʉ cʉ̃go wasoari cawãma jutii cajãñawasoarãrẽ bairo marĩ ãnigarã. Bairi carupaʉ mánarẽ bairo marĩ ãmerĩgarã yua ʉmʉrecóopʉre. \v 4 Bairi ati yepapʉ ãna mai, marĩ yeri jĩnijãnucũña, roro cayapapuanucũrã ãnirĩ. Marĩ pʉame marĩ rupaʉre cajutiwe ecorãrẽ bairo marĩ ãnigaetiya. Torea bairo Dios marĩrẽ cawãma rupaʉ cʉ̃ cajããwasoaro roquere marĩ boya. Bairo Dios marĩ cʉ̃ caáto ati rupaʉ cayasimiatacʉ̃ãrẽ, cawãma rupaʉ pʉame ãnijʉ̃gogaro yua. \v 5 Dios pʉame roque tore bairo marĩ cabaimasĩpeere marĩ qũẽnoyubojaʉ átiyami ʉmʉrecóopʉre. Cʉ̃ã, marĩ jowĩ cʉ̃ Yeri Espíritu Santo cʉ̃ãrẽ, cawãma rupaʉ mena marĩ cacaticõãnipeere marĩ cacʉ̃gomasĩparore bairo ĩ yua. \p \v 6 Bairi marĩ pʉame Dios mena marĩ tʉ̃goñatutuacõãniña. Ati rupaʉ marĩ caãnijʉ̃gori rupaʉ mena ãna, marĩ Quetiupaʉ tʉpʉ caãmerãrẽ bairo caãna marĩ ãniña. \v 7 Ãmerẽ mai, cʉ̃ marĩ ĩñaetinucũña. Bairo cʉ̃rẽ caĩñaena nimirãcʉ̃ã, cʉ̃ mena marĩ tʉ̃goñatutuacõãña. \v 8 Ati rupaʉre marĩ pitigacʉpʉ, jicoquei marĩ Quetiupaʉ tʉpʉ marĩ caãniparore bairo ĩrã. \v 9 Bairi tocãnacãni jãñurĩpʉa marĩ Quetiupaʉ marĩrẽ cʉ̃ caĩñaʉseanipeere marĩ bonucũña. Tore bairo marĩ boya, ati rupaʉ marĩ cacʉ̃gori rʉ̃mʉ caãno, o cʉ̃tʉ ʉmʉrecóopʉ marĩ caãmatacʉ̃ãrẽ yua. \v 10 Marĩ nipetiro Jesucristo cʉ̃ caĩñabeseri rʉ̃mʉ caãno, ati yepapʉ ãna tocãnacã wãme marĩ caátajere, cʉ̃rẽ caĩñabese ecoparã majũ marĩ ãniña. Ti rʉ̃mʉ caãno ati rupaʉ mena ãna, caroa wãme, o rori wãme marĩ caáta wãme cãrõ ĩñacõñarĩ, tie wapa marĩ wapa jogʉmi. \s1 El mensaje de la paz \p \v 11 Bairi, “Marĩ Quetiupaʉre nipetiro camasã cʉ̃ na canʉcʉ̃bʉgoro boya,” ĩ tʉ̃goñarĩ, camasãrẽ Cristo yaye quetire na masĩõ joroque jãã átijĩãtiganucũña. Tore bairo caroaro cariape jãã catʉ̃goñanucũrĩjẽrẽ Dios cʉ̃ã masĩcõãñami. Bairi mʉjãã cʉ̃ã tiere mʉjãã camasĩrõ ñuña. \v 12 Mʉjããrẽ tunu atore bairo jãã caquetibʉjʉata, “Jãã majũã jãã caátiere ĩñarĩ mʉjãã cabasapeopee boya,” ĩrãrẽ bairo mee jãã ĩña. Bairo pʉame mʉjãã caátore borã jãã ĩña: Jãã caátiãnierẽ caroaro masĩcõñarĩ, “Cariape quetibʉjʉyama Pablojãã,” aperã ricaati caquetibʉjʉrãrẽ na mʉjãã caĩquetibʉjʉmasĩpee ũnierẽ borã jãã ĩña. Tore bairo átimasĩẽtĩmirã, ricaati caquetibʉjʉrã pʉame, “Cañurã niñama,” ĩnucũñama, camasãrẽ na rupaʉ bui macããjẽ jetore caĩñarã nimirãcʉ̃ã. Camasã na yeri na catʉ̃goñarĩjẽpʉre masĩẽtĩmirãcʉ̃ã, tore bairo ĩ bʉsʉnucũñama. \v 13 Na ũna jããrẽ, “Mecʉ̃rã baiyama,” jãã na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, jãã pʉame Dios yaye macããjẽrẽ ána jãã átiya. Ape watoara caroaro cariape jãã caátiere mʉjãã caĩñaata, caroaro mʉjãã caátiãnimasĩpeere ána jãã átinucũña. \v 14 Jesucristo bʉtioro marĩrẽ cʉ̃ camairĩjẽrẽ tʉ̃goñarĩ popiye baimirãcʉ̃ã, cʉ̃ caborore bairo jãã átiãnajẽ cʉtinucũña. Jesucristo jĩcãʉ̃ã marĩ nipetiro popiye marĩ cabaibujioriquere marĩ riabojayupi. Bairi cʉ̃ mena cariaricarãrẽ bairo marĩ tuaya. Bairo cʉ̃ cariabojariquere cariape jãã camasĩjʉ̃goricapaʉpʉina yua, tocãnacã rʉ̃mʉa cʉ̃ carotirore bairo jeto jãã átinucũña. \v 15 Marĩ carorije wapare netõgʉ, marĩ riabojayupi Jesús. Bairo tiere tʉ̃goñarĩ marĩ majũã marĩ cabooro caáperiparã marĩ ãniña. Marĩ Quetiupaʉ marĩ carorije wapare riabojari bero cacatitunurĩcʉ̃ cʉ̃ carotirore bairo jeto caátiparã marĩ ãniña. \p \v 16 Bairi jãã pʉame ati ʉmʉrecóo macããna, aperã camasãrẽ bui macããjẽ na rupaʉre na caĩñabeserore bairo jãã áperinucũña. Mai, cajʉ̃goyepʉre torea bairo yʉ tʉ̃goñarĩqũẽ cʉtimiwʉ̃. “Jesucristo, cabʉgoro macããcʉ̃ ãcʉ̃mi,” ñi tʉ̃goñanucũmiwʉ̃ yʉ cʉ̃ã. Ãmerẽ yua, bairo mee yʉ tʉ̃goñaña. \v 17 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ Jesucristore catʉ̃goʉsajʉ̃goʉ ape yeri cacʉ̃goʉpʉ niñami. Roro cʉ̃ caátinucũrĩqũẽrẽ caátijãnarĩcʉ̃pʉ niñami. Bairo roro cajʉ̃goyepʉ cʉ̃ caátiãnajẽrẽ pitiri bero, caroa macããjẽ jeto caátiãninucũʉ̃ majũ tuayami yua. \p \v 18 Atie nipetirije Dios marĩ cʉ̃ cajʉátie, marĩ cʉ̃ caátibojarije niña. Cʉ̃ pʉame jĩcã yeri pũnarẽ bairo cʉ̃ mena marĩ ãnio joroque marĩ ásupi Jesucristo marĩ Quetiupaʉ jʉ̃gori. Tunu bairo nipetiro camasã cʉ̃ mena jĩcã yeri pũnaacʉnarẽ bairo na ãnio joroque ĩ, cʉ̃ yaye quetire jãã quetibʉjʉnetõrotiwĩ. \v 19 Bairo pʉame ĩgʉ ñiña: Dios pʉame ati ʉmʉrecóo macããna nipetirore Jesucristo mena na catʉ̃goñatutuaro jʉ̃gori cʉ̃ mena jĩcã yeri pũnaacʉnarẽ bairo na ãnio joroque ácʉ baiyami. Camasã roro na caátinucũrĩjẽrẽ na netõbojagʉmi Dios, Jesús mena na catʉ̃goñatutuata. Tie caroa quetire camasã na camasĩparore bairo ĩ, jãã quetibʉjʉnetõrotiwĩ. \v 20 Bairi Jesucristo yaye quetire cabuerã, cʉ̃ cacũrĩcãrã majũ jãã ãniña. Mʉjããrẽ Dios cʉ̃ majũã cʉ̃ caátirotirijere, jãã jʉ̃gori mʉjããrẽ tore bairo átirotiyami: Dios mena bʉsʉqũẽnoña. Cʉ̃ mena jĩcã yericʉnarẽ bairo ãnajẽcʉsa. \v 21 Cristo carorije caápei cʉ̃ caãnimiatacʉ̃ãrẽ, marĩ carorije wapa cʉ̃ riao joroque ásupi Dios. Bairo cʉ̃ ásupi cʉ̃ macʉ̃rẽ, carorije wapa mánarẽ bairo marĩ cʉ̃ caĩñaparore bairo ĩ. \c 6 \p \v 1 Bairi yua, jãã pʉame Dios yaye paariquere cajʉátinemorãrẽ bairo caãna ãnirĩ mʉjããrẽ jãã ĩña: Dios nocãrõ cañuʉ ãnirĩ mʉjãã cʉ̃ cajʉátiãnierẽ ĩñateeticõãña. \v 2 Torea bairo ĩcũñupĩ Dios cʉ̃ ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ: \q1 “Yoaro mee yʉre mʉ cajẽnirĩjẽrẽ mʉ yʉ tʉ̃gobojagʉ. \q1 Bairo mʉ tʉ̃gobojari yua, camasãrẽ yʉ canetõrĩ rʉ̃mʉrẽ mʉ yʉ jʉátinemogʉ,” ĩ quetibʉjʉyupi cʉ̃ ya tutipʉre. \m Bairi ãmea ãno baiya Diore marĩ catʉ̃goʉsamasĩpa rʉ̃mʉ majũ. ¡Ãmea Dios marĩ carorije wapare cʉ̃ canetõrĩ rʉ̃mʉ majũ ãno baiya! \p \v 3 Bairi jãã pʉame noa ũnarẽ jĩcãni ũno roro jãã áti ĩñoetinucũña. Jãã paarique cawapa manie, cabʉgoro macããjẽrẽ bairo to tuaeticõãto ĩrã, roro aperãrẽ jãã áti ĩñoetinucũña. \v 4 Bairo pʉame roque jãã átinucũña: Nipetiro dise ũnie jãã caáti wãme cãrõ Dios paabojari majã jãã caãnierẽ jãã áti ĩñoãninucũña. Popiye tãmʉomirãcʉ̃ã, tʉ̃goñaenarẽ bairo tiere caroaro mena jãã nʉcãcõãnucũña. Tunu bairoa jããrẽ carʉsarijere, jããrẽ roro na caátigarije cʉ̃ãrẽ caroaro mena jãã tʉ̃goñanetõcõãnucũña. \v 5 Tunu apeyera roro jãã na cabape eperije, roro preso jorica wiiripʉ jãã na cacũeperije cʉ̃ãrẽ jãã nʉcãnetõcõãnucũña. Jããrẽ roro átigarã, aperã neñarĩ na caawajatuti epenucũrĩjẽ, apeye tutuaro jãã capaanucũrĩjẽ, popiye ñamii cʉ̃ãrẽ jãã cawʉgoa tãmʉonucũrĩjẽ, jãã caaʉatãmʉonucũrĩjẽ, tie nipetirijere jãã nʉcãnetõcõãnucũña. Tore bairo caroaro jãã canʉcãmasĩrĩjẽ jʉ̃gori Diore paabojari majã jãã caãnierẽ jãã ĩñonucũña. \v 6 Torea bairo caroarã jãã yeri jãã caãnajẽ cʉtie, cariape macããjẽ queti caroaro jãã catʉ̃gomasĩrĩjẽ cʉ̃ãrẽ camasãrẽ jãã áti ĩñoãninucũña. Tunu bairoa patowãcãrĩcãrõ mano caroaro yeri jõrõ caãna ãnirĩ camasãrẽ caroaro na jãã jʉátinemonucũña. Tunu bairo Espíritu Santo jãã mena cʉ̃ caãno jʉ̃gori caroaro cariape ĩtoricaro mano camasãrẽ jãã camairĩjẽ jʉ̃gori nipetiro camasã masĩñama Dios yarã paabojari majã jãã caãnierẽ. \v 7 Tunu bairoa jãã caquetibʉjʉrije cariape macããjẽ quetire, Dios cʉ̃ catutuarije jãã mena caãno jʉ̃gori nipetiro camasã masĩñama Dios yarã paabojari majã jãã caãnierẽ. Bairi jãã pʉame cariape ãnimasĩrĩ yua, wãtĩrẽ jãã canetõnʉcãpeere, o jãã camasatoye cʉtipee cʉ̃ãrẽ jãã cʉ̃gonucũña. Tie, cariape ãnimasĩrĩqũẽ pʉame jãã besure bairo caãnie majũ niña. Tie jʉ̃gori di rʉ̃mʉ ũno jãã wapana roro jããrẽ na caátigaro jãã ẽñotamasĩnucũña. \v 8 Bairi camasã pʉame ape rʉ̃mʉrẽ jãã ĩroanucũñama. Ape rʉ̃mʉ caãnorẽ bʉtioro jãã ĩñatenucũñama. Ape rʉ̃mʉ caãno caroaro bʉsʉnucũñama jãã caátiãnierẽ. Ape watoare roro bʉsʉpainucũñama jãã caátiãnierẽ. Ape rʉ̃mʉrẽ caĩtopairãrẽ bairo jãã ĩñanucũñama, caroaro cariape jãã caquetibʉjʉmiatacʉ̃ãrẽ. \v 9 Tunu bairoa caroaro jããrẽ camasĩrã nimirãcʉ̃ã, ape majã na camasĩẽna ũnarẽ bairo jãã ĩñanucũñama. Cariacoanarẽ bairo tʉ̃goñamirãcʉ̃ã, jãã masacʉti ãnijʉ̃gonucũña. Apeyera popiye jãã baio joroque átimirãcʉ̃ã, jãã pajĩãreetinucũñama bairãpʉa. \v 10 Tunu bairoa yapapuarãrẽ bairo baumirãcʉ̃ã, tocãnacã rʉ̃mʉa jãã ʉseanicõã ninucũña. Tunu apeyera cabopacarãrẽ bairo nimirãcʉ̃ã, jãã caquetibʉjʉrije jʉ̃gori capããrã camasãrẽ cabopacaenarẽ bairo na ãnio joroque na jãã átinucũña. Tunu ñe ũnie cacʉ̃goenarẽ bairo baumirãcʉ̃ã, nipetiro jãã cʉ̃gocõãña jããrẽ carʉsarijere. \p \v 11 Yʉ yarã Corinto macããna, cariape ĩtoricaro mano jĩcãrõ tʉ̃ni jãã cabairijere mʉjããrẽ jãã quetibʉjʉya. Jãã camasã cʉtiãnie nipetirijere mʉjãã masĩõ joroque jãã quetibʉjʉya. \v 12 Jãã pʉame mʉjãã mena ricaati wãme jãã tʉ̃goñarĩqũẽ cʉperinucũña. Mʉjãã pʉame roque jããrẽ roro ricaati tʉ̃goñarĩqũẽ ũnie mena jãã mʉjãã ĩña ãninucũña mʉjãã yeripʉ mena. \v 13 Bairi mʉjããrẽ atore bairo yʉ átirotiya, jĩcãʉ̃ capacʉ cʉ̃ pũnaarẽ beyoʉ, cʉ̃ caátirotirore bairo yua: Yʉ mena caroaro tʉ̃goñarĩqũẽcʉsa. Ricaati wãme yʉre tʉ̃goña macãẽtĩcõãña. Yʉ, mʉjãã mena caroaro yʉ catʉ̃goñaʉseanirõrẽ bairo mʉjãã cʉ̃ã caroaro tʉ̃goñarĩqũẽcʉsa yʉ menarẽ. \s1 Somos templo del Dios viviente \p \v 14 Jesucristo yaye quetire catʉ̃goʉsaena mena ãnijesoeticõãña. Dope bairo caroa, carorije mena jĩcãrõ ãnimasĩẽtĩña. Tunu bairo cabusurije cʉ̃ã busumirõcʉ̃ã, canaitĩãrĩjẽ mena jĩcãrõ ãmerĩnucũña. \v 15 Torea bairo Jesucristo wãtĩ mena jĩcãrõ tʉ̃nia na caãmeo ʉseanipee maniña. Bairi apei Jesucristore catʉ̃goʉsaʉ cʉ̃ã apei catʉ̃goʉsaecʉ mena caroaro jĩcãrõ ãnimasĩẽtĩñama. \v 16 Tunu bairoa apeyera ñe ũnie jʉ̃gori Dios ya wii ñubuerica wii pʉame aperã na jʉ̃gũẽãrẽ na cañubuerije macããjẽ mena jĩcãrõ ãnijesomasĩẽtĩña. Marĩã, Dios, cacati majũ ya wiire bairo caãna majũ marĩ ãniña. Cʉ̃ majũ cʉ̃ã atore bairo ĩñupĩ marĩ mena cʉ̃ caãnipeere: \q1 “‘Na mena ãcʉ̃, na watoapʉ yʉ ãniñesẽãgʉ ti yepapʉre. \q1 Yʉa, na pacʉ Dios majũ yʉ ãnigʉ. \q1 Bairi na pʉame yʉ ya poa macããna majũ nigarãma jĩcã macãrẽ bairo yua,’ ĩñupĩ Dios. \q1 \v 17 Tunu apeyera bairi atore bairo ĩnemoñami marĩ Quetiupaʉ: ‘Carorã watoare ãmerĩcõãña. \q1 Na watoare tocãrõã witiweyocõãña. \q1 Tunu bairoa carorije ũnie cañuetie cʉ̃ãrẽ peeto ũno ápericõãña. \q1 Bairo mʉjãã caáto roque yua, yʉ yarã majũ mʉjãã yʉ átigʉ. \q1 \v 18 Bairo mʉjãã átiri, yʉ pʉame mʉjãã pacʉ majũ yʉ ãnigʉ. \q1 Mʉjãã pʉame yʉ pũnaa caʉ̃mʉa, carõmia cʉ̃ã, yʉ pũnaa majũ mʉjãã ãnigarã yua,’ \q1 ĩ quetibʉjʉyami marĩ Quetiupaʉ nocãrõ catutuaʉ majũ yua,” ĩ woatuyupa Dios cʉ̃ caĩrĩqũẽrẽ cʉ̃ ya tutipʉ. \c 7 \p \v 1 Bairi yʉ yarã, yʉ camairã, atie mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije pʉame tirʉ̃mʉpʉa Dios caroaro marĩ cʉ̃ caátiga jʉ̃goyeticũrĩqũẽ majũ niña. Tore bairo cabairo jʉ̃gori marĩ pʉame, roro marĩ baio joroque caátiere caátiecoeticõã ninucũparã marĩ ãniña. Marĩ yerire caroaro ʉgueri manorẽ bairo cacʉ̃goparã marĩ ãniña. Marĩ rupaʉ cʉ̃ãrẽ torea bairo cacʉ̃goparã marĩ ãniña. Diore cʉ̃ tʉ̃goʉsari, ñe ũnie wapa mána caroarã majũ cʉ̃ caĩñajoro caãniparã marĩ ãniña. \s1 La conversión de los corintios \p \v 2 Jãã mena asiaeticõãña. ¡Mʉjãã yeripʉ jããrẽ bootʉ̃goñaña! Jãã pʉame noa ũna mena roro na jãã ãmerĩnucũwʉ̃. Tunu bairoa noa ũnarẽ roro jãã áperinucũwʉ̃. Tunu bairoa ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃rẽ jãã ĩtoñesẽãẽpʉ̃. \v 3 Atiere yʉ caĩbʉsʉata, mʉjããrẽ roro bʉsʉpaicotei mee ñiña. Merẽ bairina mʉjããrẽ cajʉ̃goyepʉ ñi quetibʉjʉwʉ: Mʉjãã, yʉ mena jĩcã yericʉnarẽ bairo caãna mʉjãã ãniña. Catiãna, jĩcã poa marĩ ãniña. Marĩ cariaro beropʉ cʉ̃ãrẽ, jĩcã poa marĩ ãnigarã. \v 4 Bairi caroaro cariape mena mʉjãã yʉ quetibʉjʉya, mʉjããrẽ caroaro camasĩ ãnirĩ. Tunu bairoa caroaro mʉjãã caátiãnierẽ masĩrĩ bʉtioro majũ yʉ tʉ̃goña ʉseaniña mʉjãã mena yua. Popiye yʉ cabairije watoa to ãnimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ yeri ñuña. Bairo caroaro yeri ñurĩ yua, mʉjãã mena pairo yʉ tʉ̃goña ʉseaniña. \p \v 5 Ato Macedonia yepapʉ jãã caetaricaro beropʉina mai, di rʉ̃mʉ jãã yeri jãẽtĩmajũcõãña. Popiye jãã cabainucũrĩjẽ tocãnacãʉ̃pʉa nicõã cotenucũña jããrẽ. Tie jʉ̃gori roro tãmʉonucũrĩ yua, bʉtioro jãã yeri uwitʉ̃goñarĩqũẽ mena jãã ãninucũwʉ̃. \v 6 Tore bairo jãã cabaimiatacʉ̃ãrẽ, aperã cayapapuarãrẽ na tʉ̃goñatutuawẽpʉ̃õ joroque caácʉ, Dios pʉame jãã tʉ̃goñawẽpʉ̃õ joroque jãã ámi marĩ yaʉ Tito cʉ̃ caetarije jʉ̃gori yua. \v 7 Bairãpʉa cʉ̃ caetarije jʉ̃gori jeto meerẽ ĩñarĩ, jãã yeri tʉ̃goñawẽpʉ̃wʉ̃. Cʉ̃ cʉ̃ã caroaro mʉjãã caátiãnierẽ ĩñarĩ, nocãrõ mʉjãã mena cʉ̃ catʉ̃goñaʉseanirĩjẽrẽ ĩñarĩ, jãã cʉ̃ã jãã yeri tʉ̃goña ʉseaniwʉ̃. Bairi cʉ̃ pʉame jããrẽ bʉtioro mʉjãã caĩñagarije queti cʉ̃ãrẽ jãã quetibʉjʉwĩ Tito. Tunu bairoa roro popiye mʉjãã jʉ̃gori yʉ cabairijere tʉ̃gori, bʉtioro mʉjãã catʉ̃goña yapapuarije cʉ̃ãrẽ jãã quetibʉjʉwĩ. Tie nipetirije quetire tʉ̃gori roque yua, nemojãñurõ yʉ tʉ̃goña ʉseaninucũña. \p \v 8 Cajʉ̃goyepʉ mʉjãã yʉ cawoajorica carta jʉ̃gori mʉjãã yapapuao joroque mʉjãã yʉ ápʉ mai. Bairo mʉjãã baio joroque átimicʉ̃ã, yʉ pʉame ãmerẽ yʉ yapapuaetinucũña. Baipʉa, cajʉ̃goyepʉ ti cartare yʉ cawoaturi rʉ̃mʉrẽ bʉtioro yʉ tʉ̃goña yapapuawʉ. Bairopʉa, yoaroaca mee mʉjãã yapapuao joroque ásupa yʉ carta pʉame yua. \v 9 Bairi ãmerẽ yʉ tʉ̃goña ʉseanijãñuña. Ti carta mʉjããrẽ yapapuao joroque caátaje meerẽ yʉ ʉseaniña baipʉa. Yʉ cawoajoriquere tʉ̃gori yua, mʉjãã carorijere yapapua tʉ̃goñarĩ, Dios pʉamerẽ cʉ̃ mʉjãã catʉ̃goʉsariquere masĩrĩ, bʉtioro yʉ ʉseaniña. Bairo cʉ̃rẽ cʉ̃ tʉ̃goʉsari yua, popiye bai yapapuamirãcʉ̃ã, cʉ̃ caborore bairo jeto mʉjãã átiãninucũña. Bairo mʉjãã caátiãnierẽ ĩñarĩ, “Narẽ roro marĩ ápeyupa,” jãã ĩ tʉ̃goña ʉseaninucũña yua. \v 10 Jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉrẽ roro popiye cʉ̃ tãmʉo joroque átimasĩñami Dios, roro cʉ̃ caátinucũrĩjẽrẽ cʉ̃ capitimasĩparore bairo ĩ. Bairo cʉ̃ cayeri wasoata, qũĩña jesoyami Dios. Bairo roro cʉ̃ caátiere cʉ̃ capitiro ĩñarĩ yua, Dios cʉ̃ netõgʉmi roro cʉ̃ cabaibujiopeere. Yasiricaropʉ ápérigʉmi. Bairi dope bairo pʉame ĩ yapapua masĩã mano yua. Cabaimiatacʉ̃ãrẽ, ni ũcʉ̃ roro popiye cʉ̃ yaye wapa baiyapapuamicʉ̃ã, Dios mena cʉ̃ cabʉsʉqũẽnoeticõãta, yasicoagʉmi. \v 11 Roro popiye mʉjãã tãmʉo joroque mʉjãã cʉ̃ caátinucũrĩjẽrẽ mʉjãã canʉcãnetõcõã nucũrĩjẽrẽ ĩñarĩ ʉseaninucũñami mʉjãã mena Dios. ¡Popiye mʉjãã catʉ̃goñayapapuaro bero ape yeri mʉjãã tʉ̃goñao joroque caátajere tʉ̃goñañijate! Bairi mʉjãã yʉ caquetibʉjʉwoajoriquere bueri bero, tie caĩrõrẽ bairo nʉcʉ̃bʉgorique mena mʉjãã tʉ̃goyupa. Tunu bairoa yʉ cʉ̃ãrẽ nʉcʉ̃bʉgorique mena caroaro yʉ mʉjãã tʉ̃goẽñotayupa aperã yʉre roro na caĩbujiopeere yua. Bairi yua roro mʉjãã caátinucũrĩjẽ mena tʉ̃goña yapapuari yoaro mee tiere mʉjãã cũñupã carorijere. Bairo roro mʉjãã caátinucũrĩjẽ mena tʉ̃goña uwiri, yʉ pʉame mʉjãã mena yʉ caãno mʉjãã bootʉ̃goñañupã. Bairo tʉ̃goña uwiri, roro caácʉ mʉjãã mena macããcʉ̃ cʉ̃ãrẽ mʉjãã cabeyogaetimirĩcʉ̃rẽ yua tutuaro mena cʉ̃ mʉjãã beyoyupa. Tore bairo mʉjãã caátipetimasĩrĩjẽ jʉ̃gori yua, “Carorijere caboena niñama,” mʉjãã ĩ ĩñagarãma aperã camasã. \v 12 Bairo mʉjããrẽ woajoʉ, roro caátacʉre, bairi cʉ̃ pacʉ roro caátiecoricʉ jeto meerẽ tʉ̃goñarĩ yʉ woajowʉ. Mʉjãã cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñarĩ tore bairo yʉ quetibʉjʉ woajowʉ. Dios cʉ̃ caĩñajoropʉ jããrẽ caroaro mʉjãã catʉ̃goʉsarijere mʉjãã masĩõ joroque ĩ, ti cartare mʉjãã yʉ woajowʉ. \v 13 Atie jããrẽ mʉjãã camaitʉ̃goñarĩjẽrẽ queti tʉ̃gori bero, jãã yeri tʉ̃goñatutuacõãña. \p Bairãpʉa tie jʉ̃gori jeto meerẽ tʉ̃gori jãã yeri tʉ̃goñatutuaya. Tito cʉ̃ã, caroaro mena cʉ̃ mʉjãã cabocáriquere cʉ̃ caʉseanirĩjẽrẽ ĩñarĩ, jãã cʉ̃ã bʉtioro jãã yeri tʉ̃goña ʉseaniña. Bairi mʉjãã pʉame Titore cʉ̃ yeri ñuo joroque cʉ̃ mʉjãã ásupa tunu. \v 14 Merẽ Tito mʉjãã tʉpʉ cʉ̃ caápáro jʉ̃goyepʉa, “Caroaro mʉ bocágarãma Corinto macããna,” cʉ̃ ñi quetibʉjʉ jʉ̃goyetiwʉ. Bairi cʉ̃ yʉ caĩrĩcãrõrẽã bairo caroaro mena cʉ̃ mʉjãã bocáyupa Titore. Yʉ pʉame cariape jeto tocãnacãnia ñi bʉsʉnucũña. Di rʉ̃mʉ ũno mʉjããrẽ caĩtoʉre bairo ñietinucũña. Bairi mʉjãã cabairijere Titore yʉ caĩquetibʉjʉricarea bairo cariape baiyupa. \v 15 Tunu bairoa cʉ̃ pʉame, cʉ̃ mʉjãã caátajere tʉ̃goñarĩ, mʉjããrẽ tʉ̃goñamaijãñunucũñami, nocãrõ nʉcʉ̃bʉgorique mena cʉ̃ bocári, cʉ̃ caĩrĩjẽrẽ mʉjãã catʉ̃goʉsarique jʉ̃gori. \v 16 ¡Bairi caroaro mʉjãã caátijʉ̃gocõãnipeere tʉ̃goñarĩ, bʉtioro majũ yʉ ʉseaniña! \c 8 \s1 Generosidad en las ofrendas \p \v 1 Bairi ãmerẽ apeyera, yʉ yarã mʉjããrẽ jãã quetibʉjʉgaya nocãrõ Dios cʉ̃ camairĩjẽ jʉ̃gori ñubueri majã Macedonia macããna caroaro na caátiãnierẽ. \v 2 Na pʉame roro popiye majũ wãtĩ na cʉ̃ caátieco rotimiatacʉ̃ãrẽ, caroaro ʉseanirĩqũẽ mena tʉ̃goʉsacõã ninucũñama. Tunu bairoa cabopacarã majũrẽ bairo nimirãcʉ̃ã, cabopacaenarẽ bairo pairo jĩcãrõ tʉ̃ni Diore na cajorijere jonucũñama. Aperãrẽ na cacʉ̃gorije mena na jʉátinemonucũñama. \v 3 Yʉ cʉ̃ã tore bairo na caátiere ñiñanucũwʉ̃. Na cacʉ̃goro cãrõ na cacʉ̃gorijere na jomasĩnucũñama aperã cabopacarãrẽ. Ape watoara na cacʉ̃goro netõjãñurõ na jonucũñama cabopacarãrẽ. Na caboro, na caátimasĩrõ tore bairo átinucũñama aperãrẽ. Bairi tiere yʉ masĩjãñuña. \v 4 Bairo caátimasĩrã ãnirĩ jãã cʉ̃ãrẽ bʉtioro tie dinerore na cajʉátie macããjẽrẽ jãã cañebojaro bomiwã. Dios ya poa macããna Jerusalén macããnarẽ jʉátigarã, bʉtioro tiere jãã cañebojarore bomiwã. \v 5 Na pʉame jãã catʉ̃goñarõ netõjãñurõ caroaro jʉátinemomasĩwã. Caãnijʉ̃goro na majũ yerire cʉ̃ jorãrẽ bairo caroaro marĩ Quetiupaʉre cʉ̃ tʉ̃goʉsa ãñupã. To bero jãã cʉ̃ãrẽ na cacʉ̃gorije mena jãã jʉátinemowã Dios cʉ̃ caátirotirore bairo caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni yua. \v 6 Bairi mʉjããtʉ cʉ̃ãrẽ tie mʉjãã caroaro mena mʉjãã caneñorĩjẽ macããjẽrẽ bʉtioro cʉ̃ jãã jerotijoya tunu Titore. Merẽ cajʉ̃goyepʉ mʉjãã watoare tie ũnie mʉjãã caneñorĩjẽrẽ jejʉ̃goyupi. \v 7 Mʉjãã roque nipetirijere netõjãñurõ aperã netõrõ caátimasĩrã mʉjãã ãniña. Bairo caãna ãnirĩ aperã netõjãñurõ Jesucristo mena mʉjãã tʉ̃goñatutuaya. Tunu aperã netõrõ camasĩrã ãnirĩ, aperã netõjãñurõ Dios yaye quetire mʉjãã quetibʉjʉnucũña. Tunu bairoa cotericaro mano jĩcãrõ tʉ̃ni caroa wãmerẽ mʉjãã átinucũña. Jãã cʉ̃ãrẽ aperã netõjãñurõ jãã mʉjãã mainucũña. Bairo nipetirije caátiãnimasĩrã ãnirĩ, netõjãñurõ Jerusalén macããna cabopacarãrẽ cajʉátinemoparã majũ mʉjãã ãniña. \p \v 8 Baipʉa mʉjããrẽ rotiricarore bairo majũ, ĩ mee ñiña. Aperã, cabopacarãrẽ na cajʉátimasĩrõ cãrõ, na cajʉáti ĩñonucũrĩjẽrẽ mʉjãã quetibʉjʉgʉ ñiña. Tiere masĩrĩ, mʉjãã cʉ̃ã cariapea aperãrẽ mʉjãã camairĩjẽrẽ mʉjãã áti ĩñomasĩgarã aperã camasãrẽ. \v 9 Marĩ Quetiupaʉ Jesucristo nocãrõ cañuʉ ãnirĩ marĩ camasãrẽ cʉ̃ cabopaca ĩñarĩjẽrẽ mʉjãã masĩña. Cʉ̃ pʉame nipetiro upaʉ nimicʉ̃ã, ati yepapʉre ãcʉ̃, cabopacaʉre bairo ãninucũñupĩ, mʉjããrẽ netõgʉ. Nipetirije marĩ cacʉ̃goparore bairo ĩ, bairo baiyupi. \p \v 10 Yʉ pʉame caroaro mʉjãã caátiãnipeere boʉ, atore bairo mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉya. Ji cʉ̃mapʉrẽ, “Cabopacarãrẽ na marĩ jʉátiroa,” ĩrĩqũẽ jeto meerẽ mʉjãã ápʉ. Yoaro cotericaro mano caroaro jĩcãrõrẽ bairo tie dinerore mʉjãã jeneñoñupã. \v 11 Bairo mʉjãã caátimasĩrõ cãrõ caána ãnirĩ mʉjãã caátigajʉ̃goricarorea bairo caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni átiyaparocõãña. Caãnijʉ̃goripaʉre caroaro ʉseanirĩqũẽ mena mʉjãã caátijʉ̃gomasĩrĩcãrõrẽã bairo átiyaparoya. \v 12 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cariapea cajogaʉ cʉ̃ caãmata, cʉ̃ cajomasĩrõ cãrõ cʉ̃ joáto. Tore bairo cʉ̃ caátimasĩrĩjẽrẽ Dios cariapea ĩñajesoyami. Bairi Dios pʉame cacʉ̃goenarẽ ĩñamicʉ̃ã, netõjãñurõ jẽnietinucũñami camasãrẽ. Na cajomasĩrõ cãrõ jeto jẽninucũñami apeye ũnie na cajopeere. \p \v 13 Mʉjãã pʉame cabopacarã Jerusalén macããnarẽ netõjãñurõ jʉátimirã, cabopacanetõrãrẽ bairo mʉjãã tuao joroque, ĩ mee ñiña. \v 14 Jĩcãrõrẽ bairo ãnajẽcʉsa ĩ, tore bairo ñi quetibʉjʉya. Ãmerẽ mʉjãã cacʉ̃gorije ũnie mena na mʉjãã jʉátimasĩña. Cabero na cʉ̃ã na cacʉ̃gorije ũnie mena mʉjããrẽ jʉátibujiorãma. Tore bairo mʉjãã caãmeo ápata, ñe ũnie rʉsaeto jĩcãrõ tʉ̃ni mʉjãã cʉ̃gogarã mʉjããrẽ carʉsarijere. \v 15 Torea bairo ĩ quetibʉjʉya Dios yaye na cawoaturica tutipʉ cʉ̃ãrẽ: “Jĩcãʉ̃ capee cacʉ̃goʉ nimicʉ̃ã, netõjãñurõ cʉ̃goetigʉmi. Apei petoaca cacʉ̃goʉ cʉ̃ãrẽ ñe cʉ̃ rʉsaetigaro, petoaca cʉ̃ cacʉ̃gomiatacʉ̃ãrẽ,” ĩ woatuyupa. \s1 Tito y sus compañeros \p \v 16 Caroaro mʉjãã caãnipeere boʉ, bʉtioro yʉ catʉ̃goñanucũrõrẽã bairo Tito cʉ̃ã cʉ̃ tʉ̃goñao joroque cʉ̃ ásupi Dios. Bairo tiere tʉ̃goñarĩ, yʉ pʉame, “Yʉ mena mʉ ñujãñuña,” cʉ̃ ñinucũña Diopʉre. \v 17 Bairi caãnijʉ̃goro Titore mʉjãã tʉpʉ yʉ caárotiro, caroaro mena yʉwĩ. Caroaro mʉjãã caãnipeere bʉtioro cabotʉ̃goñaʉ ãnirĩ ãmerẽ yua cʉ̃ majũã cʉ̃ caboro mʉjãã ĩñaʉ áyami. \p \v 18 Tito mena apeire mʉjãã tʉpʉ cʉ̃ yʉ joya. Cʉ̃ pʉame marĩ yaʉre bairo caãcʉ̃, marĩrẽã bairo catʉ̃goʉsaʉ niñami. Cʉ̃rẽ nipetiro ñubueri majã caroaro cʉ̃ bʉsʉnucũñama, Jesucristo camasãrẽ cʉ̃ canetõrĩqũẽ quetire cʉ̃ cʉ̃ã cʉ̃ caquetibʉjʉnetõnucũrĩjẽ jʉ̃gori. \v 19 Apeyera cʉ̃rẽ, ñubueri majã cʉ̃ besewã jããrẽ cabapacʉtiñesẽãpaʉre. Bairo dinero mʉjãã caneñorĩqũẽrẽ jãã cajeátó, cʉ̃ cʉ̃ã jãã mena bapacʉtiágʉmi. Bairo tie dinero neñorĩqũẽrẽ jeátí, marĩ yarã Jerusalén macããnarẽ jãã cabatorije jʉ̃gori marĩ Quetiupaʉre camasã cʉ̃ na basapeo joroque ána jãã átigarã. Tunu bairoa jãã bairo dinerore jorã, camasãrẽ tutuaro marĩ caãmeo jʉátigarijere na masĩõ joroque ána jãã átigarã. \v 20 Jãã pʉame pairo dinerore neñorĩ, jãã cajeátiere ĩñarĩ, bʉtioro mʉjãã cabʉsʉpairo jãã boetiya. Bairi capããrã mena tie neñorĩqũẽrẽ jãã jeágaya. \v 21 Bairi tunu caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni jeto jãã átimasĩnucũña. Bairãpʉa marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caĩñajoro jeto meerẽ tore bairo jãã átinucũña. Camasã cʉ̃ã caroaro na caĩñaparore bairo ĩrã, tore bairo jĩcãrõ tʉ̃ni jãã átinucũña. \p \v 22 Na, yʉ cajorã menarẽ apei cʉ̃ãrẽ cʉ̃ yʉ jonemoña marĩ yaʉre bairo caãcʉ̃rẽ. Cʉ̃ pʉame cañuʉ majũ niñami. Nipetiri wãme camasãrẽ cotericaro mano cʉ̃ cajʉátigarijere jãã áti ĩñonucũñami. Ãme roquere yua, caroaro mʉjãã caátiãnie mena tʉ̃goñatutuari netõjãñurõ mʉjãã jʉátinemogayami. \v 23 Bairi aperã ũna mʉjããrẽ, “¿Noa cʉ̃ ãniñati Tito?” na caĩjẽniñaata, atore bairo na mʉjãã ĩwã: “Tito, Pablo bapa, cʉ̃ mena capaari majõcʉ ñiñami. Jããrẽ cajʉátinemoʉ majũ niñami,” na mʉjãã ĩ quetibʉjʉwa. Tunu bairoa marĩ yarã Tito mena caãnarẽ na cajẽniñatacʉ̃ãrẽ, atore bairo na mʉjãã ĩwã: “Ãnoa aperã pʉamea, ñubueri majã na cajoricarã niñama. Na cʉ̃ã marĩrẽã bairo Cristore caĩroari majã niñama,” na mʉjãã ĩ quetibʉjʉwa. \v 24 Bairi mʉjãã pʉame narẽ caroaro nʉcʉ̃bʉgorique mena na bocáya. Na ĩroaya. Bairo na mʉjãã caĩroarije quetire tʉ̃gorã, nipetiro ñubueri majã puari macããna pʉame cariapea masĩgarãma mʉjãã, Corinto macããna, caroaro mʉjãã caátiãnierẽ jãã caquetibʉjʉjʉ̃goriquere. \c 9 \s1 La colecta para los hermanos \p \v 1 Marĩ yarã, marĩrẽ bairo Dios mena catʉ̃goñatutuarãrẽ jʉátaje macããjẽ pʉamerã, capee mʉjãã yʉ caquetibʉjʉwoatujopee mee niña bairopʉa. \v 2 Merẽ caroaro mʉjãã, Acaya yepa macããna, mʉjãã majũã aperãrẽ jĩcãrõ tʉ̃ni mʉjãã cajʉátimasĩrĩjẽrẽ yʉ masĩjãñuña. Bairi torea bairo cariape caroaro mʉjãã cajʉátiere na yʉ quetibʉjʉnucũña ato Macedonia yepa macããna cʉ̃ãrẽ. Ji cʉ̃mapʉa mʉjãã pʉame cotericaro mano aperãrẽ mʉjãã jʉátigawʉ. Bairo mʉjãã caátimasĩrĩjẽrẽ tʉ̃gori, nipetiro jãñurĩpʉa ato Macedonia yepa macããna cʉ̃ã mʉjãã caátorea bairo aperãrẽ jʉátinemogayama. \v 3 Tore bairo mʉjããrẽ ĩ quetibʉjʉmicʉ̃ã, marĩ yarãrẽ mʉjãã tʉpʉ yʉ joya, mʉjãã cabairijere cariape yʉ caĩmiatacʉ̃ãrẽ ricaati to cabaietiparore bairo ĩ yua. Yʉ caĩrõrẽã bairo cariape aperãrẽ na mʉjãã jʉátiganucũña mʉjãã caátimasĩrõ cãrõ. Tiere ato macããna na masĩáto ĩ, na yʉ joya marĩ yarãrẽ. Bairo ĩgʉ ñiña: Caroaro jicoquei mʉjãã cajopeere mʉjãã qũẽnoyuwa, ĩgʉ ñiña. \v 4 Ape watoara ato Macedonia yepa macããna mena ácʉ́, mʉjãã cajopeere qũẽnoyuena mʉjãã cacotero mʉjãã yʉ eta tãmʉogaetiya. Tore bairo mʉjãã cabaieticõãta, bobooro jãã pʉame jãã tãmʉobujiorã, “Caroaro jʉátimasĩñama Corinto macããna,” mʉjãã mena jãã caĩtʉ̃goñatutuamiatacʉ̃ãrẽ, tore bairo jĩcãrõ tʉ̃ni mʉjãã caápericõãta yua. Tunu bairoa mʉjãã cʉ̃ã bobooro mʉjãã netõbujiorã, tore jĩcãrõ tʉ̃ni mʉjãã cajopeere neñorĩ mʉjãã cacoteeticõãta, ato Macedonia yepa macããna na caĩñarõ yua. \v 5 Tore bairo cabaipeere tʉ̃goñamasĩrĩ, “Marĩ yarã aperãrẽ na tʉpʉ cajopee ãno,” ĩrĩ caãnijʉ̃goro mʉjãã tʉpʉ caĩñañesẽãparãrẽ na yʉ jojʉ̃goyetiya. Tunu bairoa na pʉame topʉ etarã, mʉjãã caneñopee carʉsaata, mʉjãã jʉneñorotibojagarãma, mʉjãã caátigajʉ̃goricarorea bairo yua. Tore bairo mʉjãã majũã mʉjãã caneñomasĩrĩjẽ jʉ̃gori yua, caroaro cabopacarãrẽ na mʉjãã cajʉátimasĩrĩjẽrẽ mʉjãã áti ĩñogarã. Tore bairo mʉjãã majũã mʉjãã cajogarijere mʉjãã cajogaeticõãta, aperã bʉtioro na caĩpajʉ̃goro jʉ̃goripʉ cajori majãrẽ bairo mʉjãã tuabujiorã. \p \v 6 Cariape tʉ̃goñañijate atie ĩrĩqũẽrẽ: “Petoaca otere caotei petoaca ríca jeyami; apei pairo otere caotei pairo ríca jeyami.” \v 7 Bairi mʉjãã yeripʉ mʉjãã cajopeere tʉ̃goñapetiri bero, mʉjãã cajomasĩrõ cãrõ jĩcãrõ tʉ̃ni joya. Jogaetimirãcʉ̃ã, mʉjãã yeripʉ roro tʉ̃goñarĩ mʉjãã cajoata, ñuẽtĩña. Dios pʉame caroaro yeri ñurĩqũẽ mena marĩ cajogarijere marĩ cajoro caroaro ĩñaʉseaninucũñami. \v 8 Cʉ̃ pʉame tocãnacã wãmepʉa caroare pairo majũ mʉjãã jomasĩñami. Bairo cʉ̃ cajoata, mʉjãã pʉame ñe ũnie rʉsaricaro mano caroaro mʉjãã ãnimasĩgarã. Tunu bairoa tie mʉjããrẽ cʉ̃ cajorije carʉsarije ũnie mena tocãnacã wãme caroaro átajere mʉjãã átimasĩgarã camasã cabopacarã mena. \v 9 Atore bairo Dios ya tutipʉ cʉ̃ãrẽ ĩ woatuyupa: \q1 “Ni ũcʉ̃, cañuʉ ãnirĩ cabopacarãrẽ caroaro mena na joyami narẽ carʉsarijere. \q1 Bairo caroaro na cʉ̃ caátiãnie di rʉ̃mʉ ũno petietigaro. \q1 Tocãnacã rʉ̃mʉa nicõã ninucũgaro,” ĩ quetibʉjʉya Dios ya tutipʉre. \m \v 10 Dios pʉame, ote, marĩ caote ʉgapeere cũñupĩ. Tunu bairoa ʉgarique cʉ̃ãrẽ nipetirijere marĩ jonucũñami. Cʉ̃ pʉame roque mʉjãã jogʉmi nipetirije mʉjãã caotepeere. Tunu bairoa cʉ̃ã, tie mʉjãã caoterije to putio joroque átigʉmi. Bairo Dios cʉ̃ caáto yua, mʉjãã pʉame pairo mʉjãã cʉ̃gogarã. Tie mena caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni cabopacarãrẽ na mʉjãã jʉátinemo masĩgarã. \v 11 Bairo Dios mʉjãã cʉ̃ caáto jʉ̃gori, tocãnacã wãme ñe ũnie rʉsaricaro mano mʉjãã cʉ̃gogarã Dios cʉ̃ cajorijere. Tie mena aperã cabopacarãrẽ caroaro jĩcãrõ tʉ̃ni na mʉjãã jʉátimasĩgarã yua. Tunu bairoa mʉjãã majũ neñorĩ cabopacarãrẽ mʉjãã cajorijere jãã cajeáto ĩñarã, na, marĩ yarã pʉame Diore bʉtioro cʉ̃ basapeogarãma. “Jãã mena mʉ ñumajũcõãña,” qũĩgarãma Diore. \v 12 Mai, tie marĩ yarãrẽ mʉjãã caneñojorije jãã cajeátie pʉame, narẽ carʉsarijere jãã cajeátie jeto mee niña. Caroaro na mʉjãã caátie jʉ̃gori Dios cʉ̃ãrẽ, “Jãã mena mʉ ñumajũcõãña,” na ĩbasapeo joroque ána mʉjãã átiya. \v 13 Bairo mʉjãã caáto, na pʉame bʉtioro cʉ̃ basapeogarãma. Tore bairo na, cabopacarãrẽ na mʉjãã cajʉátiere ĩñarĩ, masĩgarãma caria caroa queti Cristo yayere mʉjãã catʉ̃goʉsarijere yua. Bairi na cʉ̃ã Diore qũĩroagarãma, nocãrõ caroaro narẽ na mʉjãã cajʉátie jʉ̃gori. Tunu bairoa nipetiro aperã cabopacarã cʉ̃ãrẽ na mʉjãã cajʉátiere ĩñarĩ, bʉtioro Diore qũĩroagarãma. \v 14 Tunu apeyera na pʉame caroaro tʉ̃goñamairĩqũẽ mena bʉtioro Diopʉre mʉjãã jẽniboja nucũgarãma. Dios nocãrõ cañuʉ ãnirĩ narẽ mʉjãã jʉ̃gori caroaro na cʉ̃ caátiere ĩñarĩ, na pʉame bʉtioro Diore cʉ̃ basapeo nucũgarãma. \v 15 Dios marĩ mena ñumajũcõãñami. Nocãrõ cañuʉ ãnirĩ cʉ̃ macʉ̃rẽ marĩ joyupi. ¡Tiere tʉ̃goñarĩ ati risero mena dope bairo pʉame pairo netõjãñurõ ĩ basapeo masĩã maa! \c 10 \s1 La autoridad de Pablo como apóstol \p \v 1 Yʉ, Pablo, Cristo caroaro mena cʉ̃ cabeyorije, caroaro cʉ̃ caĩñamairĩjẽ mena mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉya. Bairãpʉa, jĩcããrã yʉre ĩnucũñama: “Ato marĩ watoapʉ áñesẽãʉ̃, marĩ uwire bairo tutuaro mena mee marĩ quetibʉjʉnucũñami. Bairo tutuaro mena mee quetibʉjʉmicʉ̃ã, yoaropʉ ãcʉ̃ pʉame, tutuaro netõrõ marĩ quetibʉjʉ woajonucũñami,” ñi bʉsʉnucũñama. \v 2 Bairi mʉjããrẽ ñiña: To mʉjãã tʉpʉ yʉ caĩñaʉ etari rʉ̃mʉ caãno, yʉre tore bairo roro caĩbʉsʉjãrãrẽ tutuaro mena na yʉ quetibʉjʉo joroque yʉ na ápericõãto. ¡Yʉ tutimasĩña, tame! Na pʉame jãã bʉsʉpairã, “Na majũ na catʉ̃goñarĩjẽ mena jʉ̃gori na caátiãnierẽ quetibʉjʉnucũñama,” jãã ĩ bʉsʉjãnucũñama. Jããrẽ na cabʉsʉpai jãnaeticõãta, cotericaro mano tutuaro mena na yʉ tutigʉ. \v 3 Bairãpʉa, camasã ati rupaʉ cacʉ̃gorã marĩ caãnierẽ marĩ masĩña. Bairo marĩ cabaimiatacʉ̃ãrẽ, jãã pʉame ati ʉmʉrecóo macããna camasãrẽ bairo jãã átiãnajẽ cʉperiya. \v 4 Jãã catutuãnie ati ʉmʉrecóo macããjẽ ũnie mee niña. Dios cʉ̃ catutuarije mena jʉ̃gori roque carorije quetibʉjʉriquere quetibʉjʉnetõnʉcãõ joroque jãã átimasĩnucũña. Torea bairo roro na cabʉsʉpainucũrĩjẽ cʉ̃ãrẽ jãã quetibʉjʉpomasĩña. \v 5 Bairi jãã pʉame Dios cʉ̃ catutuarije jʉ̃gori tocãnacã wãme ricaati aperã na cabue ẽñotarije, Jesucristore na boetio joroque caátiere jãã, cariape jãã quetibʉjʉpomasĩña camasãrẽ. Bairo jãã caátimasĩrĩjẽ mena camasã na majũ na catʉ̃goñarĩjẽrẽ caroa wãme pʉame tʉ̃goñawasoari, Cristo cʉ̃ caborore bairo na átiãnio joroque na jãã átimasĩña. Bairo jãã caátimasĩrõ yua, na pʉame cʉ̃, Cristore cʉ̃ tʉ̃goʉsagarãma. \v 6 Bairi jãã pʉame cotericaro mano nipetiro Cristore cabaibotiorãrẽ popiye na baio joroque na jãã átimasĩgarã. Mʉjãã pʉame Jesucristore caroaro mʉjãã catʉ̃goʉsapetiro beropʉ, tore bairo na jãã popiye peyojãnagarã. \p \v 7 Mʉjãã pʉame yʉ cabaurije bui macããjẽ jetore mʉjãã ĩñapeonucũña. Yʉ yeri yʉ catʉ̃goñatutuarije pʉame roquere mʉjãã masĩẽtĩnucũña. Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cariapea, “Jesucristo yaʉ yʉ ãniña,” caĩnucũʉ̃ cʉ̃ caãmata, jãã, Jesucristo yarã jãã caãnie cʉ̃ãrẽ cʉ̃ camasĩpee niña. \v 8 Yʉ pʉame jãã carotimasĩrĩjẽ buipeoropʉ jããrẽ mʉjãã caĩroapeere quetibʉjʉmicʉ̃ã, tie mena yʉ tʉ̃goñaboboetiya. Marĩ Quetiupaʉ pʉame roque tore bairo jãã carotimasĩpeere jãã jowĩ. Jesucristo mena mʉjãã yeripʉ nemojãñurõ cʉ̃ mʉjãã catʉ̃goñatutua nutuaparore bairo ĩ, tore bairo jãã roticũwĩ. Mʉjããrẽ jãã yapapuo reo joroque ĩ mee, tore jãã quetibʉjʉ roticũwĩ marĩ Quetiupaʉ. \v 9 Bairi yʉ pʉame yʉ cawoaquetibʉjʉjorije mena, “Corinto macã macããna na tʉ̃goña uwiáto,” ĩ mee, tore bairo ñi quetibʉjʉ woajoya. \v 10 Aperã jĩcããrã yʉ cawoajorijere ĩñarĩ, bairo ĩnucũñama: “Tutuaro mena marĩrẽ quetibʉjʉ woatujomicʉ̃ã, cʉ̃ majũ etaʉ pʉame, tutuaro mena ni ũcʉ̃rẽ quetibʉjʉ masĩẽtĩñami. Tunu bairoa caroaro cariape caquetibʉjʉecʉ niñami,” ñi bʉsʉpainucũñama. \v 11 Tore bairo jããrẽ roro caĩbʉsʉpairã atore bairo na camasĩrõ yʉ boya: Yoaropʉ ãnirĩ tutuaro yʉ caĩquetibʉjʉrorea bairo mʉjãã watoa ãcʉ̃ cʉ̃ã, yʉ caátie mena tutuaro mʉjãã yʉ quetibʉjʉ masĩña. Tiere na camasĩrõ yʉ boya. \p \v 12 Bairi jãã pʉame jãã majũã jãã cabairijere ĩñacõñarĩ, o aperã na majũã na caãnierẽ caroaro na cabʉsʉbotiorije mena na caĩrõrẽ bairo caĩbʉsʉetiparã jãã ãniña. Na, aperã pʉame catʉ̃goñamasĩẽna niñama, tore bairo cabʉsʉrã. Na pʉame na majũã na caátie mena bʉsʉrã, o aperã na caátie mena ĩcõñarã, roro catʉ̃goñamasĩẽna majũ ãna ĩñama. \v 13 Bairi jãã pʉame roque tie ũnierẽ caáperiparã jãã ãniña. Tiere jãã átirotietiyami Dios. Cʉ̃ pʉame jĩcãrõ tʉ̃ni jãã caátimasĩpeere cõñarĩcãrõrẽ bairo jãã átibojacũnucũñami. Bairi Dios pʉame roque mʉjãã Corinto macããna tʉpʉ jãã quetibʉjʉñesẽãõ joroque jãã ámi. \v 14 Bairi jãã pʉame mʉjããrẽ Cristo yaye caroa quetire caquetibʉjʉjʉ̃goricarã majũ jãã ãniña. Bairi mʉjããrẽ quetibʉjʉ ãna, jããrẽ Dios cʉ̃ caquetibʉjʉroticũrĩcãrõ netõjãñurõ ána mee jãã átiya. \v 15 Bairi jãã pʉame aperã mʉjãã watoapʉ na caquetibʉjʉriquere ĩñarĩ, “Jãã roque tiere jãã quetibʉjʉwʉ,” jãã ĩẽtĩnucũña. Jesucristo mena nemojãñurõ mʉjãã catʉ̃goñatutuapeere borã, nemojãñurõ mʉjããrẽ jãã quetibʉjʉgaya. Bairo bori, Dios jããrẽ cʉ̃ caquetibʉjʉroticũrĩcãrõrẽ bairo jĩcãrõ tʉ̃nia quetibʉjʉrã jãã átiya. \v 16 Bairo mʉjããrẽ quetibʉjʉyaparori bero, mʉjãã jʉ̃goye nocãrõ cayoaropʉ macããna cʉ̃ãrẽ caroa quetire quetibʉjʉñesẽãgarã jãã átiya. Bairãpʉa aperã caquetibʉjʉri majã na caquetibʉjʉñesẽãrĩcã macãrĩpʉ jãã quetibʉjʉrápérigarã. “‘Aperã na capaariquere ẽmarã mʉjãã átiya,’ jããrẽ ĩ bʉsʉpairema,” ĩrã, to ũnopʉ jãã ánucũgaya. \p \v 17 Tore bairo Dios yaye cʉ̃ã ĩ quetibʉjʉya: “Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃, ‘Caroaro majũ yʉ paamasĩña,’ cʉ̃ majũã cʉ̃ caátimasĩrĩjẽ mena caĩnucũʉ̃ cʉ̃ caãmata, ‘Dios nocãrõ caroaro cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori roque, caroaro yʉ paamasĩña,’ cʉ̃ caĩpee pʉame roque ñuña,” ĩ quetibʉjʉya Dios yaye bʉsʉrique. \v 18 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ cʉ̃ majũã cʉ̃ paariquere cʉ̃ caĩñajesoro netõjãñurõ wapacʉtiya cʉ̃ paariquere Dios cʉ̃ caĩñajesorije pʉame roque. \c 11 \s1 Pablo y los falsos apóstoles \p \v 1 ¡Bairi roro masacatiecʉre bairo yʉ caĩbʉsʉnucũrĩjẽrẽ mʉjãã canʉcãcõãmasĩrõ yʉ boya! Dise wãme ũnie yʉ caquetibʉjʉrije caãmata cʉ̃ãrẽ, tiere nʉcãnetõcõãña. \v 2 Mʉjããrẽ roro tʉ̃goñaʉ mee yʉ baiya. Dios mʉjããrẽ ĩñamairĩ yʉ cʉ̃ caquetibʉjʉrotirique jʉ̃gori mʉjããrẽ quetibʉjʉ yʉ átiya. Dios mʉjããrẽ cʉ̃ caĩñamairõrẽã bairo yʉ cʉ̃ã bʉtioro mʉjããrẽ yʉ maiña. Bairo mʉjããrẽ mairĩ yʉ pʉame jĩcãʉ̃ã, Jesucristo jetore cʉ̃ mʉjãã catʉ̃goʉsaro yʉ boya. Bairo bori, mʉjããrẽ ñe ũnie cawapa cʉ̃goena cañurã majũ cʉ̃ caĩñajoro mʉjãã baio joroque yʉ átigaya, caroarã ñe ũnie cawapa cʉ̃goena majũ Jesucristo tʉpʉre mʉjãã caetamasĩparore bairo ĩ. \v 3 Baipʉa, aperã mʉjããrẽ na caĩtopee ũnierẽ yʉ tʉ̃goña uwijãñuña. Wãtĩ, cʉ̃ caĩtopairije mena Evare cʉ̃ caĩtoricarorea bairo mʉjãã cʉ̃ã aperãrẽ mʉjãã caĩtoecopee ũnierẽ yʉ tʉ̃goña uwijãñuña. Bairo mʉjããrẽ na caĩtoata yua, mʉjãã pʉame Jesucristore caboenarẽ bairo caroaro nʉcʉ̃bʉgorique mena jĩcãrõ tʉ̃ni cʉ̃ mʉjãã ĩroaetibujiorã. \v 4 Bairi noa ũna mʉjããrẽ jãã caquetibʉjʉjʉ̃goricʉ Jesucristo yaye queti meerẽ caquetibʉjʉrã cʉ̃ãrẽ caroaro mena na mʉjãã tʉ̃goʉsaganucũña. Tunu bairoa jãã caquetibʉjʉricaro bero, Espíritu Santo majũrẽ mʉjãã yeripʉ cabocáñerĩcãrã nimirãcʉ̃ã, apei espíritu ũcʉ̃ cʉ̃ãrẽ caroaro cʉ̃ mʉjãã ñeganucũña. Apeyera Dios yaye queti camasãrẽ cʉ̃ canetõrĩqũẽ quetire catʉ̃goʉsajʉ̃goricarã nimirãcʉ̃ã, ricaati quetibʉjʉriquere caquetibʉjʉrã cʉ̃ãrẽ na mʉjãã tʉ̃goʉsaganucũña. \v 5 Baipʉa, mʉjãã catʉ̃goʉsanucũrã ũna caĩtopairã, jãã, apóstolea majã netõrõ caãnitʉ̃goñarã roca majũ macããcʉ̃rẽ bairo yʉ tʉ̃goñaẽtĩña. \v 6 Yʉ pʉame yʉ cabʉsʉrije mena caroaro caquetibʉjʉjã ãmeomasĩẽcʉ̃ yʉ ãcʉ̃. Bairo caãcʉ̃ nimicʉ̃ã, Dios yaye macããjẽrẽ masĩrĩqũẽ pʉamerã yʉ masĩnetõmajũcõãña. Tie yʉ camasĩrĩjẽrẽ mʉjãã yʉ áti ĩñoãninucũña tocãnacãnia mʉjãã tʉpʉre. Noo jãã caátie wãme cãrõ mʉjããrẽ tiere jãã caáti ĩñorõ mʉjãã ĩñanucũña. \p \v 7 Yʉ pʉame mʉjããrẽ caroa queti Dios camasãrẽ cʉ̃ canetõrĩqũẽ queti majũrẽ mʉjãã yʉ quetibʉjʉjʉ̃gowʉ. Bairo tiere quetibʉjʉ ãcʉ̃, mʉjããrẽ yʉ wapa jẽniepʉ̃. ¿Ricaati wãme mʉjããrẽ roro ácʉato, tore bairo wapa jẽniecʉ̃ mʉjãã yʉ quetibʉjʉyupari? Yʉ pʉame bopacooro yʉ baiwʉ, mʉjãã pʉame caroaro majũ mʉjãã caãnimasĩpeere boʉ. \v 8 Ape poari caãna ñubueri majã yʉre dinero jowã, mʉjããrẽ yʉ cajʉátimasĩparore bairo ĩrã. Baipʉa bairo yʉre na cadinero jorique jʉ̃gori narẽ dinero ẽmaʉrẽ bairo yʉ ápʉ. \v 9 Mʉjãã watoapʉ yʉ caquetibʉjʉñesẽãrĩ watoare, yʉre carʉsarije caãnimiatacʉ̃ãrẽ, di rʉ̃mʉ ũno jĩcãʉ̃ ũcʉ̃rẽ jũnurõ yʉ jẽni patowãcõẽpʉ̃. Marĩ yarã Macedonia yepa macããna pʉame roque yʉre carʉsarijere yʉ jowã. Bairi mʉjããrẽ jũnuʉ yʉ cajẽni patowãcõpeere yʉ nʉcãcõãwʉ̃. Baipʉa bairo jeto yʉ nʉcãmasĩcõã ninucũgʉ. \v 10 Cristo nocãrõ caroaro cariape caquetibʉjʉ cʉ̃ caãnierẽ camasĩ ãnirĩ cʉ̃rẽã bairo yʉ cʉ̃ã cariape mʉjããrẽ ñiña: Di rʉ̃mʉ ũno mʉjãã Acaya yepa macããnarẽ yʉ dinero jẽnipatowãcõẽcʉ̃. Tiere tʉ̃goñarĩ bʉtioro yʉ yeri ñuña. \v 11 ¿Dopẽĩ bairo mʉjããrẽ ñi bʉsʉcʉti? ¿Mʉjããrẽ caĩñamaiecʉ̃ ãnirĩ tore bairo ñi bʉsʉcʉti? Bairo mee niña. ¡Dios cʉ̃ã caroaro masĩñami nocãrõ mʉjããrẽ yʉ caĩñamainucũrĩjẽrẽ! \p \v 12 Mʉjããrẽ yʉ cabuerije wapare jẽniecʉ̃, yʉ caquetibʉjʉjʉ̃goricarorea bairo wapa jẽniecʉ̃ yʉ quetibʉjʉcõã ninucũgʉ. Aperã mʉjããrẽ na caquetibʉjʉrije wapa, wapa jẽnirĩ caquetibʉjʉñesẽãnucũrã, “Pablore bairo jãã cʉ̃ã jãã paanucũña,” na caĩmasĩẽtĩparore bairo ĩ, di rʉ̃mʉ ũno mʉjãã yʉ wapa jẽnietigʉ. \v 13 Na pʉame roque caĩtopairã, apóstolea majã mee niñama, “Apóstolea majã majũ jãã ãniña,” caĩrã nimirãcʉ̃ã. Bairo caĩrã nimirãcʉ̃ã, na rupaʉ bui jeto Jesucristo yarã apóstolea majãrẽ bairo bautonucũñama. \v 14 Bairo na caátimasĩnucũrĩjẽrẽ ĩñarĩ, baipʉa yʉ tʉ̃goña acʉetiya. Ape watoara wãtĩ cʉ̃ã ʉmʉrecóo macããcʉ̃ ángel bauriquere bairo bauriquecʉti tomasĩnucũñami. \v 15 Tore bairo wãtĩ cʉ̃ã cʉ̃ cabaimasĩrõ jʉ̃gori, cʉ̃ yarã caĩtopairã cʉ̃rẽ catʉ̃goʉsari majã pʉame cʉ̃ã caroare caáti majãrẽ bairo baurique cʉti tomasĩnucũñama. ¡Bairãpʉa, na ũna jĩcã rʉ̃mʉ caãno yasi acʉagarãma, roro na caátipairije wapa jʉ̃gori yua! \s1 Sufrimientos de Pablo como apóstol \p \v 16 Mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉjʉ̃goricarore bairo mʉjããrẽ ñinemoña tunu: Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ yʉre, “Camecʉ̃rẽ bairo quetibʉjʉyami Pablo,” yʉ qũĩ tʉ̃goñaeticõãto. Bairo camecʉ̃rẽ bairo yʉre mʉjãã caĩtʉ̃goñata, camecʉ̃rẽã bairo yʉ caquetibʉjʉrijere yʉ tʉ̃gopeocõãña mai. Mʉjãã tʉpʉ caãna quetibʉjʉri majã, na majũã na caátie mena netõnʉcãgarã, netõjãñurõ na caquetibʉjʉnucũrõrẽã bairo peeto ũno yʉ cʉ̃ãrẽ yʉ quetibʉjʉ roticõãña. \v 17 Bairopʉa marĩ majũ marĩ caátie mena marĩ caãmeo netõnʉcãgarije cañuetie niña. Camecʉ̃rãrẽ bairo quetibʉjʉrique niña. Marĩ Quetiupaʉ cʉ̃ caĩñajesorije ũnie mee niña. \v 18 Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, bairãpʉa capããrã ninucũñama na majũã na caátie mena netõnʉcãgarã caquetibʉjʉpainucũrã. Bairi, ¡yʉ cʉ̃ã tore bairo yʉ quetibʉjʉgaya! \v 19 Mʉjãã pʉame catʉ̃goñamasĩrãrẽ bairo tʉ̃goñamirãcʉ̃ã, ¡nopẽĩrã catʉ̃goñamasĩẽna yaye queti pʉamerẽ caroaro mena mʉjãã tʉ̃goʉsanucũñati, tame! \v 20 Tunu bairoa roro rotirique mena narẽ caroaro na mʉjãã cajʉátinemopeere na cabomiatacʉ̃ãrẽ, caroaro mena na mʉjãã tʉ̃gopeonucũña. Tunu bairoa mʉjããrẽ carotieperã, mʉjããrẽ caĩtori majã ũna cʉ̃ãrẽ na mʉjãã ẽñotaetinucũña. Tunu aperã mʉjããrẽ cabʉgoro macããnarẽ bairo caĩñarerã, aperã mʉjããrẽ roro na cawasopana paepemiatacʉ̃ãrẽ, caroaro mena na mʉjãã tʉ̃gopeonucũña. \v 21 Mʉjããrẽ yʉ caĩpeere bobotʉ̃goñamicʉ̃ã, atore bairo mʉjãã ñiña: ¡Jãã pʉame cayeritutuaena majũrẽ bairo tie ũnierẽ na caátore bairo jãã átiãnajẽ cʉperinucũña! \p Bairi aperã na majũã na caátie mena caquetibʉjʉnucũrã netõrõ na caquetibʉjʉata, yʉ cʉ̃ã netõjãñurõ mʉjãã yʉ quetibʉjʉ masĩña. Baipʉa camecʉ̃rẽ bairo yʉ caquetibʉjʉrije cabaimiatacʉ̃ãrẽ, atore bairo mʉjããrẽ yʉ quetibʉjʉya: \v 22 Mʉjãã tʉpʉ caãna quetibʉjʉri majã, “Jãã roque hebreo majã majũ jãã ãniña,” ĩ botionucũñama na majũã na caquetibʉjʉrije mena. Bairo na caĩata, yʉ cʉ̃ã hebreo majã yaʉa yʉ ãniña. Tunu bairoa, “Israelita majã Dios cʉ̃ cabesericarã jãã ãniña,” na caĩata, yʉ cʉ̃ã israelita majã yaʉ majũã yʉ ãniña. Tunu, “Abraham ãnacʉ̃ pãrãmerã majũ jãã ãniña,” na caĩata, yʉ cʉ̃ã cʉ̃ pãrãmi majũã yʉ ãniña. \v 23 Tunu bairoa, “Cristore paabojari majã jãã ãniña,” na caĩatacʉ̃ãrẽ, yʉ roque na netõjãñurõ cʉ̃rẽ capaabojari majõcʉ majũ yʉ ãniña. Baipʉa, atiere bairo yʉ caĩbʉsʉata, camecʉ̃rẽ bairo ñiña. Yʉ pʉame roque na netõjãñurõ Dios yayere yʉ paanucũña. Na netõjãñurõ capee majũ popiye preso jorica wiipʉ yʉ jo epenucũñama. Tunu bairo na netõjãñurõ capee majũ yʉ bape econucũwʉ̃. Dios yaye macããjẽrẽ yʉ caquetibʉjʉrije jʉ̃gori capee majũ yʉ pajĩã ecobujionucũwʉ̃. \v 24 Jĩcã wãmo cãnacãni majũ judío majã quetiuparã yʉ ñewã. Bairo yʉ ñerĩ yua, treinta y nueve cãnacãni majũ yʉ bape epenucũwã, yʉre na cañenucũrõ cãnacãnia. \v 25 Itiani cãnacãni majũ yucʉ mena yʉ paepewã. Jĩcãni ʉ̃tã rupaa mena yʉ wẽjĩã rocabujiowã. Tunu bairoa itiani cãnacãni majũ cũmua capairicapʉ áñesẽãʉ̃, yʉ ruawʉ̃. Bairo jĩcãni yʉ caruari rʉ̃mʉ caãno yoaro, ʉmʉreco, ñami cʉ̃ãrẽ yʉ baa pasawʉ ria capairiya recomacã majũpʉre. Yʉ riacoabujiowʉ. \v 26 Bairo aperoripʉ caãnarẽ quetibʉjʉ ñesẽãgʉ, roro majũ yʉ tãmʉonucũña. Bairo áñesẽãnucũʉ̃, riyaa cauwioropʉ cʉ̃ãrẽ yʉ ánucũwʉ̃. Tunu bairo uwioro cajerutiri majã na capairopʉ yʉ netõ ánucũwʉ̃. Yʉ yarã jĩcã yepa macããna judío majã nimirãcʉ̃ã, yʉ wapanarẽ bairo caãna watoapʉ yʉ áñesẽãnucũwʉ̃. Tunu bairo aperã ape yepa macããna tʉripʉ cʉ̃ãrẽ uwioro yʉ áñesẽãnucũwʉ̃. Tunu bairoa capaca macããpʉ, camasã na camanorĩpʉ cʉ̃ãrẽ uwioro yʉ baiñesẽãwʉ̃. Ria capairiya cʉ̃ãrẽ uwioro yʉ baiñesẽãwʉ̃. Tunu apeyera, “Jesucristore catʉ̃goʉsarã jãã ãniña,” cabʉgoroa caĩtopairã watoa cʉ̃ãrẽ uwioro yʉ baiñesẽãnucũwʉ̃, aperoripʉ caãnarẽ quetibʉjʉñesẽãgʉ. \v 27 Capee majũ popiye yʉ paanucũwʉ̃. Apeyera roro popiye yʉ tãmʉonucũwʉ̃. Tunu capee majũ yʉ wʉgoa tãmʉonucũwʉ̃ yʉ paarique jʉ̃gori. Tunu bairoa capee majũ etigʉ, o ʉgarique ʉgagʉ, popiye yʉ aʉa nʉcãnucũwʉ̃. Ape watoara capee jutii cacʉ̃goecʉ ãnirĩ roro bopacooro yʉ yʉsʉaye tãmʉonucũwʉ̃. \p \v 28 Atie mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉrije, apeye mʉjããrẽ yʉ caquetibʉjʉetiataje mena popiye majũ tãmʉonucũmicʉ̃ã, tocãnacã rʉ̃mʉa mʉjãã, o aperã Dios ya poari macããna cʉ̃ãrẽ caroaro na caãnipeere boʉ, bʉtioro yʉ tʉ̃goña patawacãnucũña. \v 29 Bairi ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjãã mena macããcʉ̃ Jesucristo yaʉre cʉ̃ yapapuao joroque aperã cʉ̃ na caápata, yʉ cʉ̃ã cʉ̃ mena yʉ yapapua tʉ̃goñanucũña. Tunu bairo ni ũcʉ̃rẽ roro cʉ̃ átio joroque aperã cʉ̃ na caápata, yʉ cʉ̃ã bʉtioro majũ yʉ tʉ̃goña asianucũña. \v 30 Yʉ pʉame, “Aperã netõrõ caquetibʉjʉmasĩ yʉ ãniña,” ĩrĩcãrõ ũnorẽã, catutuaecʉ yʉ caãnierẽ bairo mʉjãã yʉ quetibʉjʉ ĩñogʉ. Botiorique mena tutuaro yʉ quetibʉjʉgaetiya mʉjããrẽ. \v 31 Dios, marĩ Quetiupaʉ Jesucristo pacʉ cʉ̃ã masĩmajũcõãñami caroaro cariape yʉ caquetibʉjʉnucũrĩjẽrẽ. Cʉ̃rẽã tocãnacã rʉ̃mʉa cʉ̃ marĩ cabasapeoro ñuña. \v 32 Apeyera Damasco macãpʉ yʉ caãno quetiupaʉ rey Aretare cajʉroti gobernador pʉame yʉ ñerotimiñupĩ. Bairo yʉre cañegaʉ ãnirĩ, cʉ̃ ʉ̃mʉa soldauare ti macã witirica jopepʉ na coterotiyupi, yʉre na ñeo joroque ĩ. \v 33 Bairo yʉre cʉ̃ cañerotirijere tʉ̃gori yua, aperã marĩ yarã pʉame yʉ jʉáma. Ti macã ẽñotaricaro jʉ̃goyepʉ pii capairi pii mena yʉ jããrĩ, wii waru jopepʉ yʉ pitiyo ruiojowã. Tore bairo yʉ na caáto, yʉ rutimasĩwʉ̃ quetiupaʉ gobernador yʉre cañegaʉre. \c 12 \s1 Visiones y revelaciones \p \v 1 Ñe ũnie majũ marĩ átimasĩẽtĩña, marĩ majũã marĩ caátiere marĩ caĩbʉsʉata. Bairo cabaimiatacʉ̃ãrẽ, yʉ pʉame marĩ Quetiupaʉ qũẽguericarore bairo yʉ cʉ̃ caĩñorĩqũẽ, cʉ̃ yaye macããjẽrẽ yʉ cʉ̃ caátibuio ĩñorĩqũẽ macããjẽ cʉ̃ãrẽ mʉjãã yʉ quetibʉjʉgaya. \v 2 Jĩcãʉ̃ caʉ̃mʉrẽ ñiñawʉ̃ caroaro majũ Cristore jĩcãrõ tʉ̃ni catʉ̃goʉsacõãninucũʉ̃rẽ. Cʉ̃ pʉamerẽ itia ʉmʉrecóo tuti buipʉ cʉ̃ neámí Cristo. Merẽ pʉga wãmo peti rʉpore baparicãnacã pẽnirõ cãnacã cʉ̃ma majũ netõña cʉ̃rẽ cʉ̃ caneátato bero. Baipʉa caroaro majũ yʉ masĩẽtĩña: Ati rupaʉ menaa, o cʉ̃ yeri jetore rita neácʉ́ baibauwĩ. Dios roque cariape cʉ̃ caátajere masĩñami. \v 3-4 Baipʉa caroaro majũ yʉ masĩña: Cʉ̃rẽ Dios nocãrõ caroaro caãno cʉ̃ tʉpʉ cʉ̃ neámí. (Ati rupaʉ menaa o cʉ̃ yeri jetore rita neácʉ́ baibauwĩ.) Topʉ etaácʉ, cʉ̃ pʉame bʉsʉri cayasiorije, ni ũcʉ̃rẽ Dios cʉ̃ bʉsʉrotietie ũnie bʉsʉrique majũrẽ tʉ̃goroyawĩ. \q1 (Mai, Pablo pʉame versículos 2-4 apei cʉ̃ cabairiquere ĩ quetibʉjʉmicʉ̃ã, cabotiogaecʉ ãnirĩ cʉ̃ majũã cʉ̃ cabairiquere quetibʉjʉgʉ ĩcʉ̃mi.) \m \v 5 Bairo yʉ roque tore bairo camasĩ ãnirĩ caroaro netõrõ tie mena jʉ̃gori yʉ baibotio ĩñobujioya ni ũcʉ̃ camasocʉre. Bairo masĩmicʉ̃ã, baipʉa yʉ majũã yʉ camasĩrĩjẽ mena tore bairo yʉ átibotiogaetiya. Tie ũnie meerẽ, yʉ majũã yʉ cayeri tʉ̃goñatutuaetie roquere torea bairo mʉjãã yʉ caáti ĩñoata, ñucõãbujioro. \v 6 Bairo netõjãñurõ yʉ majũã yʉ caátiere, o yʉ caĩrĩjẽrẽ quetibʉjʉmicʉ̃ã, camecʉ̃rẽ bairo quetibʉjʉ mee yʉ baiya baipʉa. Cariapea quetibʉjʉ roque tore bairo ñinucũmiña. Bairo caĩ nimicʉ̃ã, baipʉa buipearo ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ tie yʉ caáperie, o yʉ caĩẽtĩẽ jʉ̃gori yʉ cʉ̃ caĩroacotero yʉ boetiya. Caroaro yʉ caátiãninucũrĩjẽrẽ ĩñabeseri roque yʉ cʉ̃ caĩroaro ñuña. \p \v 7 Bairo marĩ Quetiupaʉ yaye macããjẽ nocãrõ caroare yʉ cʉ̃ caátibuio ĩñorĩqũẽ mena jʉ̃gori yʉ cabaibotioetiparore bairo ĩ, wãtĩ roro yʉ cʉ̃ caátiere ẽñotaemi Dios. Tie jʉ̃gori popiye pota marĩ rupaʉre caãnorẽ bairo wãtĩ roro yʉre cʉ̃ caátiere ẽñotaemi Dios. Tie jʉ̃gori popiye pota marĩ rupaʉre caãnorẽ bairo wãtĩ roro yʉre cʉ̃ caátie ninucũña. \v 8 Bairo roro popiye yʉ cabaiãnierẽ yʉ cʉ̃ netõáto ĩ, itiani cãnacãni majũ Diore cʉ̃ yʉ jẽnimiwʉ̃. \v 9 Bairo itiani yʉ cajẽnimiatacʉ̃ãrẽ, itianipʉa atore bairo ñi quetibʉjʉwĩ: “Mʉ caĩrõrẽ bairo yʉ áperigʉ. Yʉ yarã popiye baimirãcʉ̃ã, narẽ yʉ mena na tʉ̃goñatutuao joroque na yʉ caátie jʉ̃gori, nipetiro camasãrẽ yʉ catutuarijere nemojãñurõ na ñiñomasĩña,” ñi quetibʉjʉwĩ. Bairi popiye yʉ catãmʉorĩjẽrẽ tʉ̃goñarĩ, tie mena yʉ tʉ̃goña ʉseanicõãña. Tie jʉ̃gori nipetiro camasãrẽ Cristo yʉ cʉ̃ catutuarije jorijere na yʉ áti ĩñomasĩña. \v 10 Tunu bairoa atiere tʉ̃goñarĩ yʉ ʉseaniña: Catutuaecʉre bairo roro popiye yʉ cabairije, roro yʉre na caĩawajatutinucũrĩjẽ, yʉre carʉsarije cʉ̃ãrẽ tʉ̃goñarĩ yʉ ʉseaniña. Apeyera Jesucristore yʉ catʉ̃goʉsarije jʉ̃gori yʉre na capajĩãga ñesẽãnucũrĩjẽ, tunu Jesucristo jʉ̃gori popiye capee wãme yʉ cabainucũrĩjẽrẽ tʉ̃goñarĩ yʉ ʉseaniña. Bairo roro popiye catutuaecʉre bairo majũ tãmʉonucũʉ̃ pʉame roque nemojãñurõ Cristo jʉ̃gori catutuaʉre bairo majũ yʉ tʉ̃goñanucũña. \s1 Preocupación de Pablo por la iglesia de Corinto \p \v 11 Yʉ majũã camecʉ̃rẽ bairo ñiẽtĩña. Mʉjãã roque camecʉ̃rẽ bairo ñio joroque yʉ mʉjãã ápʉ. Mʉjãã pʉame roque yʉ caátiãnierẽ caroaro yʉre cabʉsʉparã mʉjãã ãnimiña. Bairo yʉre caroaro cabʉsʉparã nimirãcʉ̃ã, bairo mʉjãã áperinucũña. Cabʉgoro macããcʉ̃rẽ bairo caãcʉ̃ nimicʉ̃ã, baipʉa na, mʉjãã catʉ̃goʉsanucũrã, jãã apóstolea majã netõrõ caãnitʉ̃goñarã roca macããcʉ̃rẽ bairo yʉ ãnitʉ̃goñaẽtĩña. \v 12 Bairo popiye tãmʉomicʉ̃ã, mʉjãã tʉpʉ ãcʉ̃, nipetiri wãme nocãrõ Dios cʉ̃ catutuarije mena áti ĩñorĩqũẽrẽ mʉjãã yʉ áti ĩñoãninucũwʉ̃. Tore bairo caroaro yʉ caátimasĩrĩjẽ jʉ̃gori cariapea Jesucristo yaʉ apóstol majũ yʉ caãnierẽ mʉjãã masĩõ joroque yʉ áti ĩñomiwʉ̃. \v 13 Baipʉa jĩcã wãme jeto aperã Jesucristore catʉ̃goʉsari majã poarire yʉ caátinucũrõrẽ bairo mʉjãã yʉ ápewʉ. Yʉre carʉsarije caãnimiatacʉ̃ãrẽ, di rʉ̃mʉ ũno patowãcõrõ mʉjããrẽ yʉ jẽnipatowãcõẽpʉ̃. Tore bairo mʉjããrẽ yʉ cajẽnietĩẽ to cañueticõãta, ¡tiere yʉ mʉjãã masiriyobojawa! \p \v 14 Mʉjãã tʉpʉ ágʉ, merẽ qũẽnojʉ̃goyeti ãcʉ̃ yʉ átiya. Atie yʉ caápée mena itiani majũ merẽ mʉjãã tʉpʉre ñiñañesẽãgʉ. Bairo ati watoare ácʉ cʉ̃ã, mʉjãã apeye ũnierẽ cajẽnipatowãcõʉ̃rẽ bairo yʉ baietigʉ. Capacʉa pʉame na pũnaarẽ carʉsarijere na jomasĩnucũñama. Na pũnaa pʉame mee na pacʉare carʉsarijere na jonucũñama. Bairi yʉ pʉame mʉjãã yʉ pũnaarẽ bairo mʉjãã caãnoi, dise ũnie mʉjãã cacʉ̃gorijere mʉjãã yʉ jẽnipatowãcõẽtĩgʉ. Yʉre mʉjãã caĩroapee pʉame jetore yʉ boya. \v 15 Baipʉa, dise yʉ cacʉ̃gorije caetatuaro cãrõ mʉjããrẽ yʉ jʉátinemogʉ. Yʉ majũ rupaʉ mena cʉ̃ãrẽ popiye yʉ tãmʉomasĩña, mʉjãã pʉame caroaro mʉjãã caãnimasĩpeere bori. Bairo mʉjããrẽ netõjãñurõ yʉ camaimiatacʉ̃ãrẽ, mʉjãã pʉame nemojãñurõ yʉre camaiena majũ mʉjãã tuanucũña. \p \v 16 Bairo mʉjããrẽ di rʉ̃mʉ ũno apeye ũnierẽ yʉ cajẽnipato wãcõetimiatacʉ̃ãrẽ, jĩcããrã atore bairo ĩnucũñama: “Pablo masĩrĩ, marĩrẽ ĩtoʉ átiyami. Di rʉ̃mʉ ũno caãno marĩ camasĩẽto yua, apeye ũnie marĩ cacʉ̃gorijere jemasĩgʉmi,” ĩnucũñama. \v 17 Bairi, ¿mʉjãã tʉpʉ yʉ cajoricarã mʉjããrẽ ĩtori apeye ũnie mʉjãã cacʉ̃gorijere mʉjãã na ẽmarĩ? Ni jĩcãʉ̃ ũcʉ̃ mʉjããrẽ ĩtori mʉjãã yayere ẽmaesupi. \v 18 Yʉ pʉame Titore mʉjãã tʉpʉ cʉ̃ yʉ jowʉ. Cʉ̃ mena apei marĩ yaʉ Jesucristore catʉ̃goʉsaʉ cʉ̃ãrẽ cʉ̃ yʉ jowʉ. Bairo mʉjããtʉ yʉ cajoricʉ Tito topʉ ãcʉ̃, ¿mʉjããrẽ qũĩtori? Mʉjããrẽ jĩcãni ũno ĩtoetacʉmi. Jãã, cʉ̃ mena pʉgarãpʉa jĩcãrõ tʉ̃ni jãã ãnajẽ cʉtiya. Jãã, pʉgarãpʉa jĩcã yerire bairo jãã yeri cʉtinucũña. \p \v 19 Ape watoara atore bairo pʉame mʉjãã tʉ̃goñabujiorã: “Caroaro jããrẽ na nʉcʉ̃bʉgoáto ĩrã, tore bairo ĩrãma,” jããrẽ mʉjãã ĩ tʉ̃goñarã. Bairo mee jãã baiya. Yʉ yarã, yʉ camairã, Dios cʉ̃ã tore bairo bori, jãã caátigatʉ̃goñarĩjẽrẽ masĩcõãñami. Dios mena nemojãñurõ mʉjãã catʉ̃goñatutuapee pʉame roquere bori, tore bairo mʉjããrẽ jãã quetibʉjʉ ãninucũña. \v 20 Mʉjããrẽ yʉ caĩñañesẽãʉ̃átí rʉ̃mʉ caãno, caroaro yʉ mʉjãã caãniyuro yʉ boya. “Ape watoara ricaati niyubujiorãma,” ĩ tʉ̃goñarĩ, yʉ tʉ̃goña uwiya. Carorije macããjẽ mena mʉjãã caãno mʉjãã yʉ eta tãmʉogaetiya. Atie ũnie carorije nibujioro mʉjãã watoare bairopʉa: Ãmeo tutirique, ãmeo ĩña ʉgorique, ãmeo asiarique, aperã netõrõ baitʉ̃goñarĩqũẽ, roro ãmeo bʉsʉpairique, caʉsaropʉ bʉsʉpairique, ãmeo botiorique, caroaro jĩcã yericʉtiri ãnimasĩẽtãjẽ cʉ̃ã nibujioro. Tiere tʉ̃goñarĩ yʉ pʉame yʉ tʉ̃goña yapapuajãñuña. Bairo mʉjãã caãmata, mʉjãã cʉ̃ã bʉtioro mʉjãã yapapuabujiorã, mʉjããrẽ yʉ catutipeere tʉ̃goñarĩ yua. \v 21 Tunu bairoa ati watoa mʉjããrẽ yʉ caĩñañesẽãʉ̃átí rʉ̃mʉ caãno, roro mʉjãã caãnie jʉ̃gori yʉ Quetiupaʉ Dios pʉame mʉjãã mena yʉ tʉ̃goñaboboo joroque yʉ átibujioʉmi. Nocãrõ yoaro carorije macããjẽrẽ mʉjãã caátiãninucũrĩjẽrẽ tʉ̃goñarĩ, bʉtioro yapapuari yʉ otio joroque yʉ átibujioʉmi. Capããrã mʉjãã mena macããna tocãnacã wãme roro ati rupaʉ mena átieperique ũnierẽ áti jãnaetinucũñama. Tie nipetirijere tʉ̃goñarĩ yʉ majũpʉa bʉtioro yʉ tʉ̃goña yapapuajãñuña. \c 13 \s1 Advertencias y saludos finales \p \v 1 Atie mʉjãã yʉ caĩñañesẽãʉ̃ápee mena merẽ itiani majũ mʉjãã tʉpʉre ñiña ñesẽãágʉ́. Dios ya tutipʉ bairo ĩ quetibʉjʉ woatuyupa: “Pʉgarã, o itiarã ũna, apei roro caátacʉre na cabʉsʉjãrõ ñuña. Bairo na, itiarã ũnapʉa jĩcãrõrẽ bairo na cabʉsʉjãata, nipetiro catʉ̃gorã cʉ̃ã na caĩrõrẽ bairo átimasĩñama,” ĩ quetibʉjʉya Dios ya tutipʉ. \v 2 Bairi mʉjãã tʉpʉ caãna carorijere caátanarẽ, o nipetiro to caãna cʉ̃ãrẽ ãme ato mai cayoaropʉa ãcʉ̃, jĩcãni bero tunu mʉjããrẽ ĩñaʉ etanemoʉ yʉ caquetibʉjʉricarorea bairo ñinemoña tunu: Ati watoa mʉjããrẽ tunu yʉ caĩña ñesẽãnemoʉ ápáta, roro caátipairãrẽ yʉ bopaca ĩñaecʉ̃ yua. Roro popiye na baio joroque na yʉ átigʉ. \v 3 Mʉjãã pʉame mai yʉre caria Jesucristo yʉ cʉ̃ cajʉátiere masĩgarã, jĩcã wãme áticõña macããrã mʉjãã átiya. Jaʉ, toroque mʉjããtʉ ãcʉ̃, mʉjããrẽ yʉ áti ĩñogʉ cʉ̃ catutuarijere. Cristo pʉame catutuaecʉre bairo mʉjãã watoare ãcʉ̃rẽ bairo bainucũñami. Bairo cabai nimicʉ̃ã, nocãrõ cʉ̃ catutuarijere mʉjãã áti ĩñomajũcõãnucũñami yʉ jʉ̃gori mʉjãã tʉripʉre. \v 4 Bairãpʉa, cariapea marĩ masĩña catutuaecʉrea bairo yucʉpãĩpʉ papuatuecori riariquere. Bairo papuatuecori cariaricʉ nimicʉ̃ã, Dios cʉ̃ camasĩrĩjẽ jʉ̃gori cacatiricʉ majũ niñami. Jãã cʉ̃ã bairãpʉa Jesucristorea bairo roro popiye jãã tãmʉonucũña. Bairo popiye baimirãcʉ̃ã, Jesucristore capitiena ãnirĩ jãã cʉ̃ã cʉ̃rẽã bairo jãã ãnigarã Dios cʉ̃ catutuarije jʉ̃gori, mʉjããrẽ jʉátinemogarã yua. \p \v 5 Bairi mʉjãã majũã caroaro mʉjãã caátiãnierẽ tʉ̃goña besemasĩña. ¿Cariapea Jesucristo mena marĩ tʉ̃goñatutuamiñatĩ? mʉjãã caĩtʉ̃goñamasĩparore bairo ĩrã, caroaro tʉ̃goña beseya mʉjãã caátiere. ¿Mʉjãã yeripʉ Jesucristo cʉ̃ caãnierẽ mʉjãã tʉ̃goñamasĩẽtĩñati? Caĩtopairãrẽ bairo cabʉgoroa, “Jesucristo yarã jãã ãniña,” mʉjãã caĩata roque, Jesucristo mʉjãã yeripʉ mácʉ̃mi. \v 6 Bairo ĩmicʉ̃ã, baipʉa yʉ pʉame mʉjãã mena yʉ tʉ̃goñatutuacõãña. Bairi jããrẽ bairãpʉa cariapea Cristo yarã jãã caãnierẽ mʉjãã masĩcõãrã. \v 7 Bairi jãã pʉame mʉjããrẽ Diopʉre jãã jẽnibojanucũña, dise ũnie carorije macããjẽrẽ mʉjãã caáperiparore bairo ĩrã. “Na netõrõ caroarã majũ jãã ãniña,” ĩgarã mee, mʉjããrẽ tore bairo jãã átibojagarã. Caroa macããjẽ pʉame roque mʉjãã caátiãniparore bairo ĩrã, tore bairo jãã átigarã. “Cabʉgoroa quetibʉjʉrã átiyama,” camasã jãã na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, bairãpʉa tore bairo jãã átigarã. \v 8 Jãã pʉame dopẽĩrã cariape macããjẽrẽ ricaati pʉame jãã baibotiomasĩẽtĩña. Cariape macããjẽ quetibʉjʉrique caĩrõrẽ bairo pʉame jeto roque jãã caátimasĩnucũpee niña. \v 9 Bairi jãã pʉame jããrẽ caĩñaterã cayeritutuaenarẽ bairo jãã na caĩmiatacʉ̃ãrẽ, tʉ̃goña ʉseanirĩqũẽ mena jãã ãnicõãnucũña. Mʉjããrẽ jʉátigarã, tie mena jãã pʉame popiye jãã catãmʉonucũrĩjẽ jʉ̃gori nemojãñurõ Dios mena mʉjãã catʉ̃goñatutuapeere tʉ̃goñarĩ jãã ʉseaninucũña. Bairi tocãñacã rʉ̃mʉa mʉjããrẽ Diopʉre jãã jẽnibojanucũgarã, caroaro mʉjãã caátiãnie ñe ũnie to carʉsaetiparore bairo ĩrã. \v 10 Bairi ati carta mena mʉjãã yʉ quetibʉjʉ woajoya, mʉjãã tʉpʉ yʉ caĩñañesẽãʉ̃ ápáro jʉ̃goye. Topʉ yʉ caetaparo jʉ̃goye roro mʉjãã caátiãnierẽ mʉjãã majũã qũẽnocõãña. Bairo mʉjãã caápata, yʉ pʉame topʉ etaʉ, tutuaro mena mʉjãã yʉ quetibʉjʉetigʉ. Marĩ Quetiupaʉ pʉame roque tore bairo yʉ carotimasĩpeere yʉ jowĩ. Jesucristo mena mʉjãã yeripʉ nemojãñurõ cʉ̃ mʉjãã catʉ̃goñatutuanutuaparore bairo ĩ, tore bairo yʉ roticũwĩ. Mʉjããrẽ yʉ yapapuo reo joroque ĩ mee, tore yʉ quetibʉjʉ roticũwĩ marĩ Quetiupaʉ. \p \v 11 Yʉ yarã, mʉjããrẽ yʉ cawoajo yaparoparo jʉ̃goye atore bairo mʉjãã ñiña: Caroaro ʉseanirĩqũẽ mena ãnajẽcʉsa. Caroaro átiãnajẽ pʉamerẽ átiãnimasĩña. Tocãnacãʉ̃pʉa caroaro yeri ñurõ ãmeo átiãnajẽcʉsa. Tunu bairoa jĩcã yericʉnarẽ bairo ãnajẽcʉsa. Marĩ Pacʉ Dios ãmeo mairĩqũẽrẽ, bairi jĩcã yericʉtaje cʉ̃ãrẽ cajoʉ mʉjãã mena cʉ̃ ãmarõ. \v 12 Tunu bairoa caroaro nʉcʉ̃bʉgorique mena ãmeo bocári ãmeo jẽniña. \v 13 Marĩ yarã ato macããna Jesucristore catʉ̃goʉsarã nipetiro mʉjããrẽ ñuroti joyama. \p \v 14 Jesucristo marĩ Quetiupaʉ caroare cʉ̃ jonemoáto mʉjãã nipetirore. Tunu bairo marĩ Pacʉ Dios nocãrõ marĩrẽ camai, bairi cʉ̃ Yeri Espíritu Santo cʉ̃ã mʉjãã mena cʉ̃ ãnicõã ninucũáto. \p Tocãrõã niña atie queti yʉ cawoaturije.