\id REV - Cakchiquel (Yepocapa - Southwestern) (cbm - cakY) [cak] NT -Guatemala 2012 (DBL -2013) \h APOCALIPSIS \toc1 Re libro re' nich'o chij re xsekresas chach re apóstol San Juan \toc2 Apocalipsis \toc3 Ap \mt1 Re libro re' nich'o chij re xsekresas chach re apóstol San Juan \c 1 \s1 Re cosas re xque'banataj-yan re xusekresaj re Jesucristo chach re San Juan \p \v 1 Jac'a re cosas re xque'banataj-yan, jare' re xusekresaj re Dios cha re Jesucristo, chin che re Jesucristo nusekresaj chakavach yoj re yoj rusamajela'. Mare' re Jesucristo xutak jun ru-ángel\x + \xo 1.1 \xt Dn 8.16; 9.21; Ap 22.6, 16.\x* viq'uin yen Juan re yin rusamajel, chin che re ángel re' nusekresaj chinoch\x + \xo 1.1 \xt Jn 12.49.\x* ronojel re xque'banataj-yan. \v 2 Y yen ximbij che katzij re ruch'abal re Dios, y katzij re xubij re Jesucristo, y can katzij chuka' ronojel re xintz'at.\x + \xo 1.2 \xt 1 Jn 1.1.\x* \p \v 3 Otz-rubanoj re nibano leer re ch'abal re tz'iban can vova', y otz-quibanoj chuka' re niquic'axaj\x + \xo 1.3 \xt Pr 8.34; Lc 11.28.\x* y can niquiya' pa cuenta re nubij.\x + \xo 1.3 \xt Ap 22.7.\x* Roma napon-yan re tiempo tak xque'banataj ronojel re je'tz'iban vova'. \s1 Yen Juan nintz'ibaj-a re libro re' chiva yex re yix vuku' iglesia re c'o chupan re lugar rubini'an Asia \p \v 4 Yen Juan nintz'ibaj-a re libro re' chiva yex re yix vuku' iglesia re yixc'o chupan re lugar rubini'an Asia, y can-ta q'uiy utzil xtic'ul chiyixnojel riq'uin re Dios. Y chuka' re ivánma can-ta otz nuna' roma iniman chic reja'. Ja reja' re c'o tak xtz'ucutaj-pa ronojel,\x + \xo 1.4 \xt Ex 3.14; Jn 1.1.\x* y ja reja' re c'o vocame y ja chuka' reja' re xtic'ue' re tiempo-apo. Y can-ta q'uiy chuka' utzil xtic'ul quiq'uin re je vuku' utzulaj tak espíritu re jec'o-apo chach re Dios re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat, y re ivánma can-ta xtuna' che otz c'o. \v 5 Y can-ta q'uiy utzil xtic'ul riq'uin re Jesucristo y chuka' re ivánma can-ta nuna' che otz c'o roma iniman chic reja'. Ja reja' re nibin re katzij,\x + \xo 1.5 \xt Jn 8.14.\x* y ja reja' re nabey xc'astaj-pa\x + \xo 1.5 \xt Ef 1.20; Col 1.18.\x* chiquicojol re anama'i' y ja chuka' reja' re pa'al pa quive' conojel re ye'bano gobernar re jec'o chach re ruch'ulef. Reja' yojrajo',\x + \xo 1.5 \xt Jn 13.34.\x* y mare' xcom y xbiyin ruq'uiq'uel, chin xuch'aj-a re kamac.\x + \xo 1.5 \xt He 9.14.\x* \v 6 Y konojel yoj re kaniman re Jesucristo, xuban chaka che xojoc reyes y sacerdotes,\x + \xo 1.6 \xt Ap 5.10; 20.4, 6.\x* chin che nakaban rusamaj re Dios re Rutota' re Jesucristo. Y ja re Jesucristo re c'o ruk'ij y c'o ru-poder nojel tiempo y man jun bey xtiq'uis. Amén. \p \v 7 Y titamaj che re Jesucristo can xtipo-va chupan re nube.\x + \xo 1.7 \xt Dn 7.13.\x* Y conojel xque'tz'eto richin. Hasta re vinak re xe'bin che tiquimisas, chuka' can xtiquitz'at. Conojel re vinak re jec'o chach re ruch'ulef xque'ok' tak xtiquitz'at re Jesucristo.\x + \xo 1.7 \xt Zac 12.10; Jn 19.37.\x* Y can ja quire' xtibanataj. \p \v 8 Re Kajaf, ronojel poder c'o pa ruk'a', reja' can c'o-va tak xtz'ucutaj-pa ronojel,\x + \xo 1.8 \xt Is 41.4; 43.10.\x* ja chuka' reja' re c'o vocame, y ja chuka' reja' re xtic'ue' re tiempo-apo. Y reja' nubij: Ja yen re nabey y re ruq'uisibal, can ancha'l re nabey y re ruq'uisibal letra. \s1 Re Jesucristo nuc'ut-ri' chach re Juan \p \v 9 Y yen Juan yin jun hermano ivichin yex, can kachibil-ki' chupan re tijoj-pokonal,\x + \xo 1.9 \xt Ro 8.17.\x* can kachibil-ki' chin yojc'o pa ruk'a' re Dios, y re Jesucristo can nuya-va ka-paciencia junan iviq'uin yex, chin che yojtiquir nakacoch' re tijoj-pokonal nipa chakij. Yen xinc'ue' preso chupan re lugar rubini'an Patmos, re jun lugar re' pa mar c'o-va, yen xinc'ue' preso chire' rutzij re ruch'abal re Dios y rutzij chuka' xintzijoj rube' re Jesucristo. \v 10 Pero pa jun k'ij chin uxlanen yen ximban jun ancha'l achic'\x + \xo 1.10 \xt Hch 10.10.\x* roma re ru-poder re Espíritu Santo, y xinc'axaj che c'o jun nich'o-pa chuij can. Y re ru-forma nich'o, can jabal nik'alajin. Can ancha'l nik'ajan jun trompeta. \v 11 Y xubij chua: Ja yen re nabey y ja yen chuka' re ruq'uisibal,\x + \xo 1.11 \xt Ap 1.17; 2.8; 22.13.\x* can ancha'l re nabey y re ruq'uisibal letra. Tatz'ibaj c'a chupan jun libro ronojel re natz'at, y tataka-a pan Asia chique re vuku' iglesia re jec'o chire', cha re iglesia re c'o pa tenemit Efeso,\x + \xo 1.11 \xt Hch 18.19.\x* re c'o pa tenemit Esmirna, re c'o pa tenemit Pérgamo, re c'o pa tenemit Tiatira, re c'o pa tenemit Sardis, re c'o pa tenemit Filadelfia y cha re c'o pa tenemit Laodicea, xincho'x. \p \v 12 Y tak xintzu'un can chuij chin nintz'at anchique re' re nitzijon viq'uin, xintz'at vuku' ruc'ojlebal candelas re banon cha k'anapuak.\x + \xo 1.12 \xt Ex 25.37; Zac 4.2.\x* \v 13 Y pa quinic'ajal re vuku' ruc'ojlebal candelas re' pa'al Jun re can ancha'l re Jun re xbalax-ka chakacojol,\x + \xo 1.13 \xt Ez 1.26, 28; Dn 7.13; 10.5; Fil 2.7, 8; He 2.14; Ap 14.14.\x* rucusan jun rutziak re napon-ka c'a charakan. Y rucusan chuka' jun cinturón re banon cha k'anapuak, y re cinturón re' chuc'o'x nak'ax-va. \v 14 Re rusumal tak rue' can bo'j, can ancha'l re lana camas sak y chuka' can ancha'l re hielo nika tak camas tef nuban. Y re nak'arach can ancha'l rurep-k'ak'.\x + \xo 1.14 \xt Dn 7.9; Ap 2.18.\x* \v 15 Jac'a re rakan can nitz'eneloj can ancha'l re ch'ich' bronce tak jabal josk'in rach.\x + \xo 1.15 \xt Ez 1.7.\x* Roma can nrepek'oj, can ancha'l che pa k'ak' c'o-va. Y re ruch'abal can nivuruloj, can ancha'l ye'vuruloj re rakan tak ya'.\x + \xo 1.15 \xt Ez 43.2.\x* \v 16 Y re pa rajquik'a' ruc'uan vuku' ancha'l ch'umil. Jac'a re pa ruchi' ndel-pa jun espada\x + \xo 1.16 \xt Is 49.2.\x* can es rutza'n y che ca'e' lado c'o-va ray. Y re rupalaj ancha'l re k'ij tak camas ruchuk'a' nuban. \p \v 17 Y tak yen xintz'at re', xintzak-ka charakan\x + \xo 1.17 \xt Ez 1.28.\x* can ancha'l jun quiminak. Pero reja' xuya' re rajquik'a' pa nue'\x + \xo 1.17 \xt Dn 8.18.\x* y xubij chua: Man taxibij-avi', roma ja yen re nabey\x + \xo 1.17 \xt Is 41.4; 44.6.\x* y ja yen re ruq'uisibal. \v 18 Y ja yen re Jesucristo re yin c'as. Yen xincom, pero vocame c'o nuc'aslen\x + \xo 1.18 \xt Sal 68.20; Ro 6.9.\x* chin nojel tiempo. Amén. Y c'o chuka' autoridad pa nuk'a' chin yinc'o pa rue' re camic y pa rue' re lugar re nibex Infierno cha. \v 19 Tatz'ibaj c'a re xatz'at, re ntajin chic rubanic, y chuka' re xque'banataj re chakavach-apo. \v 20 Re vuku' ancha'l ch'umil re xatz'at che nc'uan pa vajquik'a' y re vuku' ruc'ojlebal candelas re banon cha k'anapuak, can c'o-va ndel che tzij. Re vuku' ancha'l ch'umil re je'nc'uan pa vajquik'a', re' ja re je vuku' re je'pa'al pa quive' re je vuku' iglesia. Jac'a re vuku' ruc'ojlebal candelas re banon cha k'anapuak, re' ja re vuku' iglesia. \c 2 \s1 Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jec'o pa tenemit Efeso \p \v 1 Tatz'ibaj-a cha re pa'al pa rue' re iglesia re c'o chire' pa tenemit Efeso,\x + \xo 2.1 \xt Hch 19.1.\x* y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia re', che yen re yin-ac'ayon re vuku' ancha'l ch'umil pa vajquik'a' y yen re yimbiyaj chiquicojol re vuku' ruc'ojlebal re banon cha k'anapuak, nimbij chique: \v 2 Yen re Jesucristo ntaman\x + \xo 2.2 \xt Sal 1.6; Mt 7.23.\x* ronojel re quitz'amon rubanic. Ntaman re jenipa' cosas quik'asalon y can quicoch'on roma re samaj, y ntaman chuka' che man quic'amon-ta-ka quivach re itzel tak vinak. Y can je'quitojtoben re ye'bin che je apóstoles y can xe'ka pa quik'a', che xa man je katzij-ta.\x + \xo 2.2 \xt 2 P 2.1; 1 Jn 4.1.\x* Xa quion je tz'ucuy tak tzij. \v 3 Re hermanos can quicoch'on quik'asalon tijoj-pokonal, y camas je'samajenak nutzij yen y can man je'cosnak-ta chubanic.\x + \xo 2.3 \xt Ga 6.9; He 12.3, 5.\x* \v 4 Pero c'o jun cosa re mana-ta ye'tajin chubanic, y jare' re man nika-ta chinoch yen. Roma nabey camas xinquijo'\x + \xo 2.4 \xt Jer 2.2.\x* y vocame xa man can-ta chic yinquijo' ancha'l xinquijo' nabey. \v 5 Y te'ka chiquic'o'x re anche' je'tzekenak-va-pa. Chire' c'a chuka' titzolaj-va-pa quic'o'x. Can que'jovan ancha'l xe'jovan nabey. Roma vo xa man xtiquiban-ta quire', cha'nin xquinapon quiq'uin y xtinlisaj-a re quic'ojlebal candelas re anche' c'o-va. Y quire' xtimban chique vo xa man xtitzolaj-ta-pa quic'o'x.\x + \xo 2.5 \xt Mt 21.41; 24.48-51; Mr 12.9; Ap 3.3.\x* \v 6 Pero chuka' c'a nik'alajin che c'a c'o ba' re otz pa quic'aslen, roma man quic'amon-ta quivach re vinak re nibex nicolaítas chique.\x + \xo 2.6 \xt Ap 2.15.\x* Can otz-va che quire' quibanon, roma chuka' yen can nintzelaj re quibanabal re vinak re'. \v 7 Mare', re anchique c'o ruxquin chin nuc'axaj, tuc'axaj\x + \xo 2.7 \xt Mt 11.15; Ap 13.9.\x* re nubij re Espíritu Santo chique re vuku' iglesia. Roma re anchique xtich'acon, xtinya' k'ij cha chin nutaj rach re che' chin c'aslen,\x + \xo 2.7 \xt Gn 2.9.\x* re c'o pa runic'ajal re lugar nibex paraíso cha, re lugar re anche' c'o-va re Dios. \s1 Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jec'o pa tenemit Esmirna \p \v 8 Tatz'ibaj-a cha re pa'al pa rue' re iglesia re c'o chire' pa tenemit Esmirna, y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia re', che yen re yinc'o nabey\x + \xo 2.8 \xt Ap 1.8.\x* y re yinc'o chuka' pa ruq'uisibal, xinquimisas y can xinc'astaj, nimbij ronojel re': \v 9 Che yen ntaman ronojel re quitz'amon rubanic, re tijoj-pokonal niquik'asala', re mamba'el, pero chinoch yen xa can je biyoma-va.\x + \xo 2.9 \xt Lc 12.21; 1 Ti 6.18; Stg 2.5.\x* Ntaman che re vinak re ye'bin che je israelitas,\x + \xo 2.9 \xt Ro 2.17.\x* y can niquibij che quic'uan jun c'aslen otz chach re Dios y xa man katzij-ta, camas itzel tak cosas niquibij chivij. Pero re' xa jun grupo vinak chin re Satanás. \v 10 Pero re hermanos man tiquixibij-qui'\x + \xo 2.10 \xt Is 41.10, 14.\x* chach re xtiquic'alvachij re chakavach-apo. Roma re itzel xtuban chique nic'aj re jec'o chiquicojol che xque'ruya' pa cárcel, roma re itzel can nrajo' nutz'at vo xa can katzij quibanon confiar-qui' riq'uin re Dios. Lajuj k'ij re xque'c'ue' pa tijoj-pokonal. Pero can-ta xtiquiban confiar-qui' riq'uin re Dios, astapa' can xque'bapon chach re camic. Y yen can xtinya' re qui-premio, y re premio re' ja re xtiquic'ul re quic'aslen re man niq'uis-ta.\x + \xo 2.10 \xt Mt 10.22; 24.13; Stg 1.12.\x* \v 11 Mare', re anchique c'o ruxquin chin nuc'axaj, tuc'axaj\x + \xo 2.11 \xt Ap 13.9.\x* re andex nubij re Espíritu Santo chique re vuku' iglesia. Roma anchique xtich'acon, man xtapon-ta chupan re tijoj-pokonal chin re ruca'n camic.\x + \xo 2.11 \xt Ap 20.14.\x* \s1 Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jec'o pa tenemit Pérgamo \p \v 12 Tatz'ibaj-a chuka' cha re pa'al pa rue' re iglesia re c'o chire' pa tenemit Pérgamo, y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia re', che yen re yin-ac'ayon re espada re can es rutza'n y che ca'e' lado c'o-va ray,\x + \xo 2.12 \xt Jos 5.13; Is 11.4; He 4.12; Ap 1.16; 19.15, 21.\x* nimbij: \v 13 Yen ntaman ronojel re quitz'amon rubanic. Y ntaman chuka' che chire' pa quitenemit tz'uyul-va re Satanás. Pero man riq'uin re' reje' can man xinquiya-ta can roma re nube' can c'a c'as pa tak cánma, y c'a quibanon confiar-qui' viq'uin. Y can man xinquimistaj-ta can chupan re k'ij tak re Antipas xquimisas. Reja' xutzijoj re nuch'abal, y roma man xuya-ta can rutzijosic re nuch'abal, mare' xquimisas chire' pa tenemit re anche' tz'uyul-va re Satanás. \v 14 Pero re hermanos re jec'o chire' pa Pérgamo c'a c'o banabal re man ye'ka-ta chinoch re ye'tajin chubanic. Re chire' chiquicojol jec'o re man niquijo-ta niquiya' can re itzel enseñanza chin re Balaam re xe'rubij cha re Balac, che tubana' chique re israelitas che ye'tzak pa mac,\x + \xo 2.14 \xt Nm 31.16; 2 P 2.15; Jud 11.\x* che que'quitijla' re cosas re sujun chic chiquivach imágenes re xa vinak je'banayon-ka, y che re achi'a' y re ixoki' tiquicanola-qui' chin ye'macun.\x + \xo 2.14 \xt Nm 25.1; Hch 15.29; 1 Co 6.13.\x* \v 15 Y jec'o chuka' hermanos re man niquijo-ta niquiya' can re qui-enseñanza re vinak re nibex nicolaítas chique. Y re itzel tak enseñanzas re', xa can man ye'ka-ta chinoch yen.\x + \xo 2.15 \xt Ap 2.6.\x* \v 16 Mare' tiquiya' can rubanic re itzel c'aslen y titzolaj-pa cánma. Roma vo xa man xtitzolaj-ta-pa cánma, can ja xquinapon-yan quiq'uin, y ja riq'uin re espada re ndel-pa pa nuchi'\x + \xo 2.16 \xt Is 11.4.\x* xtimban-va ayoval quiq'uin. \v 17 Mare', re anchique c'o ruxquin chin nuc'axaj, tuc'axaj re nubij re Espíritu Santo chique re vuku' iglesia. Roma re anchique xtich'acon, can xtinya' re vay rubini'an maná cha, vay re yacon can. Y chuka' xtinya' jun ch'et aboj sak cha, re anche' tz'iban-va-a jun be'aj\x + \xo 2.17 \xt Is 65.15; Ap 19.12, 13.\x* c'ac'a. Y re c'ac'a be'aj re', xaxe c'a re anchok cha niya-va re ch'et aboj xaxe re' re nitaman anchique che be'aj re'. \s1 Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jec'o pa tenemit Tiatira \p \v 18 Y chuka' tatz'ibaj-a cha re pa'al pa rue' re iglesia re c'o chire' pa tenemit Tiatira, y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia re', che yen, re yin Ruc'ajol re Dios, re can ancha'l rurep-k'ak'\x + \xo 2.18 \xt Ap 1.14.\x* re nuk'onach y chuka' re vakan re can nitz'eneloj re can ancha'l bronce, nimbij: \v 19 Yen ntaman ronojel re quitz'amon rubanic. Ntaman che camas ye'jovan, y can quibanon confiar-qui' viq'uin, y can ye'quito' re nic'atzin che ye'to', can quitaman ye'coch'on, y can c'o-va más re ye'tajin chubanic vocame que chach nabey. \v 20 Pero c'o jun cosa re man nika-ta chinoch re ye'tajin chubanic, y re' ja re man jun tzij quibin cha re ixok Jezabel\x + \xo 2.20 \xt 1 R 16.31; 18.4, 13.\x* che man tuban re ntajin chubanic. Roma re Jezabel nubij che can ja re Dios nibin cha che nutzijoj re ruch'abal re Dios, pero xa man katzij-ta. Roma can nuban chique re nusamajela' che ye'ka pa mac. Nubij chique che tiquitija' re cosas re sujun chic chiquivach imágenes re xa vinak je'banayon-ka, y che re achi'a' y re ixoki' tiquicanola-qui' chin ye'macun. \v 21 Y yen can nyi'on k'ij cha chin che nuya-ta can rubanic re mac,\x + \xo 2.21 \xt Ro 2.4.\x* ancha'l re mac re nubanala' quiq'uin achi'a', y che nitzolaj-ta-pa ruc'o'x viq'uin. Pero reja' xa can binak ránma riq'uin re mac y man nitzolaj-ta-pa ruc'o'x. \v 22 Y roma man nrajo-ta nuya' can rubanic re rumac, can xtimban cha che nika chuch'at, y chuka' conojel re je'banayon mac riq'uin, camas tijoj-pokonal xtiquik'asaj. Y quire' xtimban chique vo xa man xtiquiya-ta can rubanic re mac y vo xa man xtitzolaj-ta-pa quic'o'x viq'uin. \v 23 Y conojel re ral re ixok re' xque'nquimisaj chin quire' can tiquitamaj conojel iglesia, che yen ntaman re andex niquinojij y ntaman chuka' re c'o pa tak cánma conojel vinak.\x + \xo 2.23 \xt 1 S 16.7; 1 Cr 28.9; 29.17; Sal 7.9.\x* Y cada jun can ancha'l rubanic re rubanabal, can quire' chuka' rubanic re ruq'uixel xtuc'ul.\x + \xo 2.23 \xt Sal 62.12; Mt 16.27; 2 Co 5.10.\x* \v 24 Jac'a re nic'aj chic re jec'o pa Tiatira re man quitzekelben-ta re ru-enseñanza re Jezabel, y chuka' man xquitamaj-ta rach re Satanás y re runojebal, ancha'l niquibij re quitzekelben re ixok Jezabel che can otz natamaj re namalaj runojebal re Satanás. Pero re nic'aj chic re jec'o pa Tiatira, can otz xquiban che can man xquitamaj-ta rach re Satanás, y man jun chic cosa ninchalabej chique.\x + \xo 2.24 \xt Hch 15.28.\x* \v 25 Xaxe re ninjo' yen ja che man tiquiya' can rubanic re otz. Y can ja-ta re' re ye'tajin chubanic tak yen xquimpa chic jun bey. \v 26 Y conojel re xque'ch'acon y can xtiquiban-va re xtimbij chique, c'aja tak xtapon re ruq'uisibal k'ij chin re quic'aslen chach re ruch'ulef, can xtinya' autoridad pa quik'a', chin che reje' re xque'bano gobernar\x + \xo 2.26 \xt Mt 19.28; Lc 22.29; 1 Co 6.3.\x* pa quive' re vinak re jec'o pa tak naciones. \v 27 Can ancha'l rubanom-pa re Nata' chua yen. Can ruyi'om-pa autoridad pa nuk'a' chin yinc'ue' pa quive' conojel naciones. Y re anchok chique xtinya-va poder, can xtiquiban gobernar pa quive' re naciones riq'uin ronojel poder. Can ancha'l che jun ch'ich' c'o pa quik'a', chin che man c'ayef-ta ye'quipaxla', can ancha'l que'paxex bojo'y.\x + \xo 2.27 \xt Sal 2.8, 9.\x* \v 28 Y chuka' can xtinjach re nema-ch'umil pa quik'a', re nema-ch'umil\x + \xo 2.28 \xt 2 P 1.19; Ap 22.16.\x* re nik'alajin cumaj-yan. \v 29 Mare', re c'o ruxquin chin nuc'axaj, can tuc'axaj re nubij re Espíritu Santo chique re iglesias. \c 3 \s1 Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jec'o pa tenemit Sardis \p \v 1 Tatz'ibaj-a cha re pa'al pa rue' re iglesia re c'o chire' pa tenemit Sardis, y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia re', che yen re c'o vuku' espíritu chin re Dios viq'uin y c'o chuka' vuku' ancha'l ch'umil, nimbij, che yen ntaman ronojel re quitz'amon rubanic. Ntaman che nibex chique che c'o quic'aslen, pero xa man quire-ta. Roma chinoch yen xa can je quiminak.\x + \xo 3.1 \xt Lc 15.24, 32; Ef 2.1; Col 2.13; 1 Ti 5.6; Stg 2.26; Jud 12.\x* \v 2 Mare' nimbij chique che tuna' quivach y man tiquiya' k'ij che can ye'q'uis re cosas re c'a otz chic ba' re c'o pa quic'aslen. Pa ruq'uixel che quire' xa can tiquibana' chique che ye'q'uiy, roma re ca'e-oxe' cosas otz re', xa ye'com-yan-ka chuka' pa tak quic'aslen. Yen nintz'at che re banabal re ye'tajin chubanic re jec'o pa tenemit Sardis, man otz-ta, y can man otz-ta chach re Dios. \v 3 Can te'ka chiquic'o'x re ruch'abal re Dios re xquic'ul y xquic'axaj nabey. Can titzolaj chic-pa cánma riq'uin y tiquitzekelbej chic jun bey re ruch'abal re Dios. Roma vo xa man xtiquiban-ta quire', can xquinapon quiq'uin ancha'l tak napon jun elek'om\x + \xo 3.3 \xt Lc 12.39.\x* y man xtiquinabej-ta anchique hora xquineka. \v 4 Pero chiquicojol re hermanos re jec'o chire' pa Sardis, jec'o jun ca'e-oxe' re can je ch'ajch'oj. Can man quitz'ilbisan-ta-qui' riq'uin re banabal re man je otz-ta.\x + \xo 3.4 \xt Jud 23.\x* Y jare' re xque'biyaj junan viq'uin yen, quicusalon sak tak tziak,\x + \xo 3.4 \xt Is 52.1; 61.3, 10; Ap 7.9, 13.\x* roma can ruc'amon-va che niquicusaj. \v 5 Mare' re anchique re xtich'acon, can xtinya' chuka' re rutziak sak. Y can man xtinlisaj-ta-a re rube' chupan re libro chin c'aslen.\x + \xo 3.5 \xt Ex 32.32; Sal 69.28; Fil 4.3; Ap 21.27.\x* Y chuka' can xtimbij cha re Nata'\x + \xo 3.5 \xt Mt 10.32.\x* y chique re ángeles, che re jun re' can vichin yen. \v 6 Re c'o ruxquin chin nuc'axaj, can tuc'axaj re nubij re Espíritu Santo chique re iglesias. \s1 Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jec'o pa tenemit Filadelfia \p \v 7 Tatz'ibaj-a chuka' cha re pa'al pa rue' re iglesia re c'o chire' pa tenemit Filadelfia, y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia re', che yen re can yin Lok'olaj-va,\x + \xo 3.7 \xt Is 6.3; Lc 1.32; Hch 3.14.\x* re Katzij y re ac'ayon chuka' re llave chin re David, y tak nijak cha re llave re' man jun nitiquir nitz'apin y tak nitz'apes man jun nitiquir nijako,\x + \xo 3.7 \xt Job 12.14; Is 22.22; Mt 16.19; Ap 1.18.\x* mare' nimbij chique, \v 8 che yen ntaman ronojel re quitz'amon rubanic. Y can njakon-va jun puerta chiquivach\x + \xo 3.8 \xt 2 Co 2.12.\x* re man jun nitiquir nitz'apin, roma can man jun bey quivovan che quiniman re nube'. Y astapa' can manak quik'ij banon, pero reje' can niquinimaj-va re nubij re nuch'abal. \v 9 Y mare', yen xtimban che can xque'xuque'\x + \xo 3.9 \xt Is 49.23; 60.14.\x* chivach re jun grupo vinak chin re Satanás re ye'bin che je israelitas y xa man je katzij-ta israelitas. Y quire' xtimban chique chin tiquitamaj che yen can yixinjo-va. \v 10 Yex can niban-va re nubij re nuch'abal, roma can icoch'on ronojel. Y roma re jun ibanabal re' can otz, can xquixinchajij chach re tijoj-pokonal tak xte'ka\x + \xo 3.10 \xt 2 P 2.9.\x* pa rue' re ruch'ulef, y re tijoj-pokonal re' chin xque'rutojtobej conojel re vinak re jec'o chach re ruch'ulef. \v 11 Y can cha'nin xquimpa chic jun bey.\x + \xo 3.11 \xt Ap 2.25; 22.7, 12, 20.\x* Y mare' can tichajij jabal re iyacon pa tak ivánma, chin che man jun xtilisan re i-corona\x + \xo 3.11 \xt Ap 2.10.\x* chivach. \v 12 Y re jenipa' xque'ch'acon, xtimban chique che can xque'oc pilares chin re rachoch re nu-Dios. Y can chire' riq'uin re Dios xque'c'ue-va nojel tiempo. Y chiquij reje' xtintz'ibaj-va\x + \xo 3.12 \xt Ap 14.1; 22.4.\x* re rube' re nu-Dios y re rube' re rutenemit reja'. Y re tenemit re' ja re c'ac'a Jerusalén,\x + \xo 3.12 \xt Ga 4.26.\x* re nika-pa chila' chicaj riq'uin re nu-Dios. Y chire' chiquij re pilares re' xtintz'ibaj-va chuka' re c'ac'a nube' yen. \v 13 Re anchique c'o ruxquin chin nuc'axaj, can tuc'axaj re nubij re Espíritu Santo chique re iglesias. \s1 Re nubij re Jesucristo chique re hermanos re jec'o pa tenemit Laodicea \p \v 14 Y tatz'ibaj-a cha re pa'al pa rue' re iglesia re c'o chire' pa tenemit Laodicea, y tabij-a chique re hermanos chin re iglesia re', che yen re Katzij y yen re yintzijon re ntz'eton,\x + \xo 3.14 \xt Is 55.4.\x* y yen chuka' re yinc'o riq'uin re Dios tak c'amaje-na tiban re ruch'ulef,\x + \xo 3.14 \xt Pr 8.22; Jn 1.1, 2.\x* nimbij, \v 15 che yen ntaman ronojel re quitz'amon rubanic. Ntaman che man can-ta quibanon confiar-qui' viq'uin, pero chuka' man yinquiya-ta can. Más-ta otz xe-ta xa je mek'an o xe-ta xa je tef. \v 16 Pero como xa man je mek'an-ta, y ni xe-ta je tef, mare' xque'nxa-a. \v 17 Roma reje' niquibij che can c'o chic qui-mero, camas chic je biyoma'\x + \xo 3.17 \xt Os 12.8.\x* y can man jun chic cosa re nic'atzin-ta chique. Y man quitaman-ta che xa camas c'ayef quibanon chinoch yen. Xa camas je meba', xa can man jun cosa c'o quiq'uin, xa can je ch'anal, y chuka' can je moyi'. \v 18 Mare' ninya' rutzijol chique, che tak reje' niquilok' oro, tiquilok'o' re c'o viq'uin yen,\x + \xo 3.18 \xt Is 55.1.\x* chin quire' can xque'oc-va biyoma'.\x + \xo 3.18 \xt Mt 13.44.\x* Roma re oro c'o viq'uin yen, can otz-va, roma k'asan chic pa k'ak' y manak tz'il riq'uin. Y chuka' tak reje' niquilok' tziak, can tiquilok'o' re tziak sak re c'o viq'uin yen, chin che nucuch rij re quiq'uex. Y chuka' viq'uin yen tiquilok'o-va re ak'om chin niquiya' pa quinak'avach chin che ye'tzu'un jabal. \v 19 Y yen can nimbij re andex quibanon y can ye'mban corregir conojel re ye'njo'.\x + \xo 3.19 \xt Job 5.17; Pr 3.11; He 12.5, 6.\x* Mare' re hermanos re jec'o pa Laodicea can riq'uin ronojel cánma titzolaj chic-pa quic'o'x viq'uin. \v 20 Roma yen can pa ruchi-jay yinc'o-va y yinvayon-apo. Anchique re xtic'axam-pa vichin y nujak re ruchi-jay chinoch,\x + \xo 3.20 \xt Cnt 5.2; Is 1.18.\x* xquinoc-apo\x + \xo 3.20 \xt Jn 14.23.\x* riq'uin y xquinva' riq'uin. Y re jun re' can xtiva' chuka' viq'uin yen. \v 21 Y re anchique xtich'acon, can xtitz'uye' junan viq'uin chach re lok'olaj ch'acat.\x + \xo 3.21 \xt Mt 19.28; 1 Co 6.2; 2 Ti 2.12; Ap 2.26.\x* Can ancha'l re xban chua yen tak xinch'acon, can xintz'uye-va riq'uin re Nata' Dios. \v 22 Y re anchique c'o ruxquin chin nuc'axaj, can tuc'axaj re nubij re Espíritu Santo chique re iglesias. \c 4 \s1 Re Dios niya' ruk'ij chila' chicaj \p \v 1 Y c'are' yen Juan xintz'at che chicaj c'o jun puerta jakal y xinc'axaj jun ch'abal. Y ja quire' re nabey ch'abal re xinc'axaj, y ja ancha'l nik'ajan jun trompeta.\x + \xo 4.1 \xt Ap 1.10.\x* Y xubij-pa chua: Cajote-pa, y xtinc'ut chavach re xque'banataj re chakavach-apo.\x + \xo 4.1 \xt Ap 1.1, 19.\x* \p \v 2 Y can jare' tak yen xina' che can ja chic re ru-poder re Espíritu Santo\x + \xo 4.2 \xt Ez 3.12; Ap 1.10; 17.3; 21.10.\x* xbano chua che xintz'at che c'o Jun tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat.\x + \xo 4.2 \xt Is 6.1; Jer 17.12; Ez 10.1; Dn 7.9.\x* \v 3 Y re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat re c'o chicaj, ja re Dios. Reja' can ancha'l re aboj re nibex jaspe y cornalina chique, quire' re titzu'un y camas nirepek'oj. Re lok'olaj ch'acat re' sutin rij roma jun arco iris.\x + \xo 4.3 \xt Ez 1.28.\x* Y re ru-color re arco iris re' rax, ancha'l re aboj re nibex esmeralda cha. \v 4 Re Jun re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat sutin rij riq'uin veinticuatro ch'acat más.\x + \xo 4.4 \xt Ap 11.16.\x* Y chach re veinticuatro ch'acat re' je'tz'uyul-va re je veinticuatro\x + \xo 4.4 \xt Ap 5.6, 8, 14.\x* rejeta'k tak achi'a' re je'quicusalon sak tak tziak\x + \xo 4.4 \xt Ap 3.4.\x* y chuka' c'o qui-coronas re banon cha k'anapuak. \v 5 Jac'a re pa nic'aj anche' c'o-va re Jun re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat, ye'el-pa relámpagos,\x + \xo 4.5 \xt Ez 1.13.\x* tempestades y ruidos. Y re chach-apo tzejal vuku' antorchas.\x + \xo 4.5 \xt Ex 37.23; 2 Cr 4.20; Zac 4.2.\x* Y re antorchas re', jare' re vuku' espíritu chin re Dios. \v 6 Y chuka' chire' chach-apo re Jun re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat, c'o jun ancha'l mar\x + \xo 4.6 \xt 1 R 7.23; Ap 15.2.\x* y re mar can ancha'l vidrio titzu'un. \p Pa nic'aj c'o-va re Jun re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat, y reja' sutin-apo rij coma je caje'.\x + \xo 4.6 \xt Ez 1.5.\x* Re je caje' re' camas q'uiy quinak'avach c'o, c'o quinak'avach chiquivach y c'o quinak'avach chiquij. \v 7 Re nabey chique re je caje' re' can ancha'l rubanic jun león. Re ruca'n ancha'l jun alaj vacx. Re rox ancha'l titzu'un jun vinak. Y jac'a re rucaj, can ancha'l jun águila re ruric'on ruxic' binak chicaj.\x + \xo 4.7 \xt Ez 10.14.\x* \v 8 Y cada jun chique reje' c'o vaki' quixic',\x + \xo 4.8 \xt Is 6.2.\x* y re chiquij can y re chuxe' tak quixic' can nojnak riq'uin re quinak'avach. Y can nojel tiempo niquiya' ruk'ij re Dios. Che pak'ij che chak'a' niquibij: \q1 Lok'olaj Ajaf, Lok'olaj Ajaf, Lok'olaj Ajaf. \q1 Ja rat re Dios re c'o ronojel poder aviq'uin. \q1 Rat re can yatc'o-va nabey, re yatc'o vocame, y chuka' xcac'ue' re chakavach-apo, ye'cha'. \p \v 9 Y quire' niquiban re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o, chin niquiya' ruk'ij re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat. Y can ye'tioxin cha re Dios re c'o nojel tiempo y niquibij che reja' camas nem. \v 10 Y tak quire' niquiban, re je veinticuatro rejeta'k tak achi'a' ye'xuque' chach re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat. Can niquiya' ruk'ij re nojel tiempo c'o. Y re rejeta'k tak achi'a' niquilesala' c'a-a re qui-coronas y ye'quiya-apo chach re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat, y chuka' niquibij: \q1 \v 11 Ajaf Dios, \q1 can ruc'amon che niya' ak'ij y nibex che camas yat nem y chuka' c'o a-poder, \q1 roma xaxe rat re c'o ak'ij y c'o a-poder y camas yat nem.\x + \xo 4.11 \xt Ap 5.9, 12.\x* \q1 Ja rat re xabano ronojel re c'o, \q1 roma can ja quire' xajo' rat.\x + \xo 4.11 \xt Ap 10.6; 14.7.\x* \c 5 \s1 Re Jesucristo ancha'l jun oveja y can ruc'amon-va che nurec' re vuj baton ruchi' \p \v 1 Y xintz'at che re Jun re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat, c'o jun vuj\x + \xo 5.1 \xt Is 29.11; 34.16; Ez 2.9; Ap 6.1.\x* baton ruchi' ruc'uan pa rajquik'a'. Re vuj re', nojnak rach y rij che letra, y banon sellar riq'uin vuku' sello.\x + \xo 5.1 \xt Is 8.16; Dn 12.4.\x* \v 2 Y can jare' tak xintz'at jun ángel re c'o poder pa ruk'a' y jun pa ruchi' nich'o, y nubij: Can man jun re ruc'amon chin nulisaj re vuku' sello chin che nurec' ruchi' re vuj. \p \v 3 Xa can man jun re ruc'amon-ta chin nurec' ruchi' re vuj. Man jun c'o chupan re rocaj, y ni xe-ta chach re ruch'ulef y ni xe-ta chuxe-ka re ruch'ulef. Astapa' xaxe chin che nutz'at-ta ba'. \v 4 Y yen Juan camas yinok', roma man jun re ruc'amon-ta chin che nurec' ruchi' re vuj y nuban-ta leer. Can man jun c'o, astapa' xaxe chin che nutz'at-ta ba'. \v 5 Y jun chique re rejeta'k tak achi'a' xubij chua: Man catok', roma re vuj can c'o c'a Jun re ruc'amon chin nulisaj re vuku' sello y nurec' ruchi', roma ja reja' re ch'aconak y can junan riq'uin jun león.\x + \xo 5.5 \xt Gn 49.9.\x* Reja' can rey-rumam can re Judá\x + \xo 5.5 \xt He 7.14.\x* y rey-rumam can chuka' re Rey David, xcha' chua. \p \v 6 Y c'are' xintz'at che re Jun re', jare' re ancha'l oveja re xk'ax-yan chach re camic.\x + \xo 5.6 \xt Is 53.7; Jn 1.29.\x* Reja' pa'al chire' pa quinic'ajal re Jun re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat, re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o, y re rejeta'k tak achi'a'. Y re ancha'l oveja re' c'o vuku' ruc'ua' y vuku' nak'arach.\x + \xo 5.6 \xt Zac 3.9.\x* Y re vuku' nak'arach re', ja re vuku' espíritu chin re Dios re je'takon chach re ruch'ulef chin ye'samaj.\x + \xo 5.6 \xt Zac 4.10; Ap 4.5.\x* \v 7 Xpa re ancha'l oveja re k'axnak chic chach re camic, xbo'rc'ama-pa re vuj baton ruchi' re c'o pa rajquik'a' re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat. \v 8 Y jac'a tak xbo'rc'ama-pa re vuj baton ruchi', re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o y re je veinticuatro rejeta'k tak achi'a', xe'xuque-ka chach re ancha'l oveja re k'axnak chic chach re camic. Y reje' je'quic'ualon arpas\x + \xo 5.8 \xt Ap 14.2; 15.2.\x* y chuka' je'quic'ualon re je'banon cha k'anapuak re c'o pom chupan. Y jare' re qui-oraciones\x + \xo 5.8 \xt Sal 141.2; Ap 8.3, 4.\x* conojel re je rajc'ual re Dios. \v 9 Y re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o y re rejeta'k tak achi'a', c'o c'a jun c'ac'a bix niquibixaj,\x + \xo 5.9 \xt Sal 40.3.\x* y re bix re' nubij: \q1 Rat re can yat ancha'l jun oveja can ruc'amon-va\x + \xo 5.9 \xt Ap 4.11.\x* chin xbac'ama-pa re vuj, y can ruc'amon-va chuka' chin ya'lisaj re ru-sellos, \q1 roma rat can xaquimisas, y riq'uin re aq'uiq'uel\x + \xo 5.9 \xt Mt 26.28; Hch 20.28; Ro 3.24-26; He 9.12; 2 P 2.1; 1 Jn 1.7.\x* xojacol konojel chin xojoc chin re Dios, \q1 xabanchique-ta c'a re ka-raza y re kach'abal, y chuka' xabanchique-ta c'a re katenemit y re ka-nación.\x + \xo 5.9 \xt Dn 4.1; 6.25.\x* \q1 \v 10 Y xaban chaka che xojoc reyes y sacerdotes\x + \xo 5.10 \xt Ex 19.6.\x* chin re Karta' Dios, \q1 y junan xtakaban gobernar pa rue' re ruch'ulef. \p \v 11 Y tak xintzu'un chic-apo, xintz'at che camas je q'uiy ángeles re quisutin rij re Jun re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat, y re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o y re rejeta'k tak achi'a'. Y re ángeles re jec'o chire', can pa millones,\x + \xo 5.11 \xt Dt 33.2; Sal 68.17; Dn 7.10; He 12.22.\x* y xinc'axaj \v 12 che jun pa quichi' niquibij: \q1 Re Jesucristo re ancha'l oveja re xquimisas, \q1 can ruc'amon-va che c'o ru-poder,\x + \xo 5.12 \xt Ap 7.12.\x* c'o rubiyomal y c'o na'oj riq'uin. \q1 Reja' ronojel nitiquir nuban. \q1 Y chuka' ruc'amon che niya' ruk'ij, y can ruc'amon che nibixax rube', y reja' can ruc'amon-va chuka' che nibex cha che camas nem, ye'cha'. \p \v 13 Y xinc'axaj chuka' che ronojel re je'rubanon re Dios re jec'o chupan re rocaj, re jec'o chach re ruch'ulef, re jec'o chuxe-ka re ruch'ulef, y re jec'o chupan re mar, niquibij: \q1 Re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat y quire' chuka' re ancha'l oveja re xk'ax-yan chach re camic, \q1 jare' re otz che nibixax rube' y reja' can otz-va chuka' che nibex cha che camas nem, c'o ruk'ij y c'o ru-poder\x + \xo 5.13 \xt 1 Cr 29.11; Jn 5.23; Ef 3.21; Fil 2.10.\x* chin nojel tiempo, xe'cha'. \p \v 14 Y re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o, xquibij: Amén. \p Y re je veinticuatro rejeta'k tak achi'a' can jare' xe'xuque-ka chin xquiya' ruk'ij\x + \xo 5.14 \xt 1 Cr 16.36; Ap 19.4.\x* re can nojel tiempo c'o ruc'aslen. \c 6 \s1 Tak re Jesucristo xutz'am ruriq'uic re vuj baton ruchi' re ruc'uan vuku' sello \p \v 1 Y jare' tak xintz'at che re Jesucristo re ancha'l oveja, xulisaj re nabey sello chin re vuj baton ruchi'.\x + \xo 6.1 \xt Ap 5.5, 7.\x* Y jare' chuka' tak xinc'axaj che xch'o re jun chique re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o. Y re ruch'abal, can ancha'l nik'ajan re tempestad, y xubij: ¡Catampa! ¡Tatz'eta'! \p \v 2 Y yen xintz'at jun quiej sak rij,\x + \xo 6.2 \xt Zac 6.3.\x* ch'ocolben roma jun re ruc'uan jun ch'ab pa ruk'a'.\x + \xo 6.2 \xt Sal 45.4, 5.\x* Xya' jun ru-corona.\x + \xo 6.2 \xt Ap 14.14.\x* Y reja' xba chin ne'ch'acon, y can xte'ch'acon-va. \p \v 3 Tak re Jesucristo re ancha'l oveja xulisaj re ruca'n sello chin re vuj baton ruchi', xinc'axaj che xch'o re ruca'n chique re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o, y xubij: ¡Catampa! ¡Tatz'eta'! \p \v 4 Y xbec'ulum-pa jun quiej quiak rij.\x + \xo 6.4 \xt Zac 6.2.\x* Y re ch'ocolbeyon richin, xya-a poder pa ruk'a' chin che tuya' ayoval chiquicojol re vinak re jec'o chach re ruch'ulef, chin quire' re vinak re' tiquiquimisala-qui'. Y xya-a chuka' jun espada nem pa ruk'a'. \p \v 5 Tak re Jesucristo re ancha'l oveja xulisaj re rox sello chin re vuj baton ruchi', xinc'axaj che xch'o re rox chique re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o, y xubij: ¡Catampa! ¡Tatz'eta'! \p Tak xintzu'un-apo, xintz'at jun quiej k'ak\x + \xo 6.5 \xt Zac 6.2.\x* rij ch'ocolben roma jun re ruc'uan jun balanza pa ruk'a'. \v 6 Y xinc'axaj chuka' che c'o jun nich'o-pa anche' jec'o-va re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o, y nubij: Jun ache can xe-oc re rajal ca'e' libra trigo re nuch'ac pa jun k'ij o re rajal vaki' libra cebada. Jac'a re aceite olivo y re ruyi'al-uva can q'uiy c'o. \p \v 7 Tak re Jesucristo re ancha'l oveja xulisaj re rucaj sello chin re vuj baton ruchi', xinc'axaj che xch'o re ruq'uisibal chique re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o, y xubij: ¡Catampa! ¡Tatz'eta'! \p \v 8 Tak xintzu'un, xintz'at jun quiej k'an rij y ch'ocolben roma jun re rubini'an Camic. Y chij c'a re Camic re' tzakatal-va-a re jun re nibex Infierno cha. Y pa quik'a' c'a re Camic y re nibex Infierno cha, xya-va-a poder chin che que'quiquimisaj la cuarta parte chique re vinak re jec'o chach re ruch'ulef, che guerra, che viyjal, che yabil y chuka' re chicop re ye'c'uxun re jec'o chach re ruch'ulef xque'quimisan quichin.\x + \xo 6.8 \xt Lv 26.22; Ez 14.21.\x* \p \v 9 Tak re Jesucristo re ancha'l oveja xulisaj re ro' sello chin re vuj baton ruchi', xintz'at che chuxe' re altar\x + \xo 6.9 \xt Lv 4.7; Ap 8.3; 9.13.\x* chire' jec'o-va re cánma re vinak re je'quimisan-a roma xquitzijoj re ruch'abal re Dios, y roma chuka' man xquixibij-ta-qui'\x + \xo 6.9 \xt Fil 2.17; 2 Ti 1.8; Ap 12.17; 20.4.\x* xquibij che quiniman re Dios. \v 10 Y re cánma re vinak re jec'o chuxe' re altar re', can riq'uin echuk'a' niquibij: Lok'olaj Dios y can katzij yat Ajaf, ¿c'a jampa' c'a xtaban juzgar pa quive' re vinak re jec'o chach re ruch'ulef? ¿C'a jampa' c'a xtaya' ruq'uixel chique roma xojquiquimisaj?\x + \xo 6.10 \xt Gn 4.10; Zac 1.12.\x* ye'cha'. \p \v 11 Y jare' tak cada jun xya' quitziak sak, y chuka' xbex chique che tiquiyabej chic ba', roma c'a jec'o re quichibil-qui' pa rusamaj\x + \xo 6.11 \xt Ap 14.13.\x* re Jesucristo, y chuka' re quich'alal-qui' quiq'uin, c'amaje-na que'quimisas coma re vinak, can ancha'l re xquic'alvachij-a reje'.\x + \xo 6.11 \xt He 11.40.\x* \p \v 12 Tak re Jesucristo re ancha'l oveja xulisaj re ruvakak sello chin re vuj baton ruchi', xintz'at che xuban jun namalaj sananel.\x + \xo 6.12 \xt Jl 2.10; Ap 16.18.\x* Y re k'ij man nitzu'un-ta chic, xa can xak xuban-ka ancha'l jun tziak pim re banon riq'uin rusumal jun chicop can xak rij, ancha'l re tziak re nicusas chin bis. Y re ic' can quic' xuban-ka.\x + \xo 6.12 \xt Jl 3.15; Mt 24.29; Hch 2.20.\x* \v 13 Y re ch'umil\x + \xo 6.13 \xt Ap 8.10; 9.1.\x* xe'betzakalam-pa chicaj y xe'ka pa rue' re ruch'ulef, can ancha'l niquiban tak ye'betzak-pa rach re higuera tak camas cak'ik' nuban. \v 14 Y re rocaj xc'ol-a\x + \xo 6.14 \xt Sal 102.26; Is 34.4; He 1.12.\x* ancha'l tibot-a ruchi' jun vuj. Y ronojel re lomas\x + \xo 6.14 \xt Jer 3.23; 4.24.\x* y re lugar re jec'o pa tak mar re nibex islas chique xe'el-a re anche' jec'o-va. \v 15 Re reyes re jec'o chach re ruch'ulef, re nic'aj chic re ye'bano gobernar, re biyoma', re je'c'uay quichin re soldados, re vinak re c'o poder pa quik'a', re samajel je'lak'on re nibex esclavos chique y re vinak re can je libres-va, xquivovala-qui' pa tak nima'k tak jul y chucojol tak peñas.\x + \xo 6.15 \xt Is 2.19.\x* \v 16 Y conojel re vinak re' niquibij chique re lomas y re peñas: Quixtzak-pa\x + \xo 6.16 \xt Os 10.8; Lc 23.30.\x* chakij y kojivovaj chach la tz'uyul chach la lok'olaj ch'acat. Y kojivovaj chach re castigo re xtuya' re Jesucristo re ancha'l oveja. \p \v 17 Roma ja xbeka re k'ij\x + \xo 6.17 \xt Is 13.6; Sof 1.14.\x* che nika re ruyoval pa kave' y man jun xtitiquir xtipa'e-ta can chach.\x + \xo 6.17 \xt Sal 76.7.\x* \c 7 \s1 Re israelitas re xe'ban sellar nic'aj-quivach \p \v 1 Y c'are' tak xe'ntz'at je caje' ángeles.\x + \xo 7.1 \xt Sal 34.7; He 1.14.\x* Y cada jun ángel pa'al pa ru-esquina re ruch'ulef, y can che caje' esquina chin re ruch'ulef jec'o ja'jun ángel, quik'aton re caje' rach cak'ik',\x + \xo 7.1 \xt Ex 15.10; Sal 147.18; Is 27.8; Dn 7.2; Jon 1.4.\x* chin che man que'bapon pa rue' re ruch'ulef, pa rue' re mar y chuka' pa quive' re che'. \v 2 Y chuka' xintz'at che c'o jun ángel re pitinak quire' pan oriente, ruc'amom-pa re sello chin re c'aslic Dios. Y re ángel re' jun pa ruchi' xch'o-apo chique re je caje' ángeles, re can yi'om-pa poder chique chin che ne'quibana' ch'a'oj pa rue' re ruch'ulef y chuka' pa rue' re mar. \v 3 Y xubij re jun ángel re' chique re je caje' chic ángeles: Ma-na tiban ch'a'oj\x + \xo 7.3 \xt Ap 6.6; 9.4.\x* pa rue' re ruch'ulef, pa rue' re mar y chique chuka' re che', roma c'amaje-na que'kaban sellar\x + \xo 7.3 \xt Ez 9.4; Ap 13.16; 14.1; 22.4.\x* nic'aj-quivach re rusamajela' re Dios. \p \v 4 C'are' yen Juan xinc'axaj\x + \xo 7.4 \xt Ap 9.16.\x* che je ciento cuarenta y cuatro mil\x + \xo 7.4 \xt Ap 14.1.\x* israelitas re xe'ban sellar. Jare' re vinak re je'pitinak chiquicojol re je doce grupo israelitas. \v 5 Je doce mil chique re je rey-rumam can re Judá. Je doce mil chique re je rey-rumam can re Rubén. Je doce mil chique re je rey-rumam can re Gad. \v 6 Je doce mil chique re je rey-rumam can re Aser. Je doce mil chique re je rey-rumam can re Neftalí. Je doce mil chique re je rey-rumam can re Manasés. \v 7 Je doce mil chique re je rey-rumam can re Simeón. Je doce mil chique re je rey-rumam can re Leví. Je doce mil chique re je rey-rumam can re Isacar. \v 8 Je doce mil chique re je rey-rumam can re Zabulón. Je doce mil chique re je rey-rumam can re José y je doce mil chique re je rey-rumam can re Benjamín. Y ja conojel re' re xe'ban sellar nic'aj-quivach. \s1 Re vinak re je'quicusalon sak tak tziak ja re je'colotajnak chic-pa chupan re namalaj tijoj-pokonal \p \v 9 Y c'are' yen xintz'at che camas je q'uiy vinak re man junan-ta naciones que'po-va, chuka' man junan-ta qui-raza, man junan-ta quitenemit y man junan-ta quich'abal. Conojel re vinak re' jec'o-apo chach re Jun tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat y chuka' chach re Jesucristo re ancha'l oveja. Y re vinak re' can man jun nitiquir nijelan quichin, roma camas je q'uiy.\x + \xo 7.9 \xt Ap 5.9.\x* Y je'quicusalon sak tak tziak,\x + \xo 7.9 \xt Ap 3.5.\x* y chuka' je'quic'ualon ruxak tak palma pa quik'a'. \v 10 Y conojel jun pa quichi' niquibij: \q1 Yoj re xojcolotaj\x + \xo 7.10 \xt Sal 3.8; Is 43.11; Jer 3.23; Os 13.4.\x* chach re kamac, \q1 ja re Dios re tz'uyul\x + \xo 7.10 \xt Ap 5.13.\x* chach re lok'olaj ch'acat re xbano chaka, \q1 y chuka' re Jesucristo re ancha'l oveja, ye'cha'. \m \v 11 Y conojel re ángeles je'pa'al quisutin rij re lugar re anche' tz'uyul-va re Dios, y chuka' quisutin quij re rejeta'k tak achi'a' y re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o.\x + \xo 7.11 \xt Ap 4.6.\x* Y chin che niquiya' ruk'ij re Dios, re nic'aj-quivach xquikasaj-ka c'a pan ulef. \v 12 Y tak quibin chic amén, c'are' xquibij: \q1 Can otz che nibixax rube' re Dios. \q1 Y can ruc'amon che nibex cha che camas nem. \q1 Reja' c'o runa'oj y ja chuka' cha reja' re otz che nitioxix. \q1 Reja' c'o ruk'ij, c'o ru-poder chin nojel tiempo,\x + \xo 7.12 \xt Ap 5.13.\x* ronojel nitiquir nuban. \q1 Amén, ye'cha'. \p \v 13 Y c'are' jun chique re rejeta'k tak achi'a' xuc'utuj chua yen Juan: ¿Ataman rat anchique che vinak la je'quicusalon sak tak tziak? ¿Y anche' que'po-va? xcha' chua. \p \v 14 Y yen ximbij cha: Ja rat re yat-atamayon anchique che vinak la', xincha' cha. \p Y reja' xubij chua: Jare' re je'elinak chic-pa chupan re namalaj tijoj-pokonal,\x + \xo 7.14 \xt Hch 14.22.\x* y quich'ojersan y quisekresan-qui'\x + \xo 7.14 \xt Is 1.18; Zac 3.3-5; He 9.14; Ap 1.5.\x* chupan re ruq'uiq'uel re Jesucristo\x + \xo 7.14 \xt 1 Jn 1.7.\x* re ancha'l oveja. \v 15 Y mare' can jec'o-apo riq'uin re Dios, y can ja pa rachoch re Dios jec'o-va, y che pak'ij che chak'a' niquiban rusamaj. Y re Dios tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat je'ruchajin,\x + \xo 7.15 \xt Is 4.5, 6.\x* roma quiq'uin c'o-va. \v 16 Re vinak re' man chic xtich'umun-ta quipan, y man chic xtichake'j-ta quichi'. Man chic xque'c'at-ta chach re rach k'ij y chuka' ni xe-ta chic xtiquina' c'atan.\x + \xo 7.16 \xt Sal 121.6; Is 49.10.\x* \v 17 Roma can ja re Jesucristo re ancha'l oveja, re c'o-apo chunakaj re anche' tz'uyul-va re Dios, ja reja' re nichajin quichin. Y can ye'ruchajij\x + \xo 7.17 \xt Sal 23.1.\x* ancha'l ye'chajex re ovejas, y chuka' can ye'ruc'uaj chin nuya' quiya' re pa tak alaxbal tak ya' chin c'aslen. Y re Dios can xtuban chuka' chique che manak chic ok'ej y bis xtiquik'asaj.\x + \xo 7.17 \xt Is 25.8.\x* \c 8 \s1 Tak re Jesucristo xulisaj re ruvuk sello chin re vuj baton ruchi' \p \v 1 Y jac'a tak re Jesucristo re ancha'l oveja xulisaj re ruvuk sello chin re vuj baton ruchi',\x + \xo 8.1 \xt Ap 5.1.\x* re chila' chicaj c'o la'k nic'aj hora re man jun xk'ajan. \v 2 Y c'are' xe'ntz'at re je vuku' ángeles re je'pa'al-apo chach re Dios. Y chique re je vuku' ángeles re' xya' ja'jun trompeta.\x + \xo 8.2 \xt Lv 25.9, 10.\x* \v 3 Y jare' tak xintz'at che pitinak chic jun ángel\x + \xo 8.3 \xt Hch 7.30.\x* y ruc'amom-pa jun c'ojlebal re banon cha k'anapuak chin niya' pom chupan, y choj xbepa'e' chach-apo re altar.\x + \xo 8.3 \xt Ex 30.1.\x* Y q'uiy pom xya-pa cha, chin che nuparoj pa rue' re altar re banon cha k'anapuak, re c'o-apo chach re anche' tz'uyul-va re Dios. Re pom jubul-oc ruxla' y re qui-oraciones re je rajc'ual chic re Dios, can junan c'a ya'pon-a c'a chach re Dios. \v 4 Y re rusibil re pom y re qui-oraciones re je rajc'ual chic re Dios, can nik'alajin che pa ruk'a' re ángel ye'el-va-a\x + \xo 8.4 \xt Sal 141.2.\x* y yapon-a c'a chach re Dios. \v 5 Y jare' tak re ángel xbo'rc'ama' chic-pa re c'ojlebal chin re pom y xbo'rya-pa rachak-k'ak' chupan, y ja re rachak-k'ak' re c'o pa rue' re altar re xuch'akij-pa pa rue' re ruch'ulef. Y jare' tak xe'pa tempestades,\x + \xo 8.5 \xt Sal 18.13; Is 30.30; He 12.18, 19.\x* ruidos, relámpagos y chuka' xuban jun sananel.\x + \xo 8.5 \xt 2 S 22.7-9; 1 R 19.11; Hch 4.31; Ap 11.19; 16.18.\x* \s1 Tak re ángeles xquixipuj re trompetas \p \v 6 Y re je vuku' ángeles re je'ac'ayon trompetas, can jare' xquiban quibanic chin ye'quixipuj re qui-trompetas. \p \v 7 Y tak re nabey\x + \xo 8.7 \xt Ap 16.2.\x* ángel xuxipuj re ru-trompeta, can jare' tak xka sakboch y k'ak' xalon riq'uin quic' pa rue' re ruch'ulef.\x + \xo 8.7 \xt Ez 38.22.\x* Y xuq'uis jun tercera parte chique re che'\x + \xo 8.7 \xt Is 2.13.\x* re jec'o chach re ruch'ulef, y quire' chuka' xuban riq'uin re k'ayis,\x + \xo 8.7 \xt Ap 9.4.\x* can xe'q'uis roma re k'ak'. \p \v 8 Jac'a tak re ruca'n ángel xuxipuj re ru-trompeta, can xintz'at jun k'ak' ancha'l tak ntajin ruc'atic jun moma' c'achelaj, y xch'akex pa mar. Y mare' jun tercera parte cha re mar xoc quic'.\x + \xo 8.8 \xt Ez 14.19.\x* \v 9 Y roma jun tercera parte cha re mar xoc quic', mare' xe'com jun tercera parte chique re chicop re c'o quic'aslen re jec'o chire' chupan re mar, y chuka' can xe'q'uis jun tercera parte chique re barcos re je'binak chupan re mar. \p \v 10 Y tak re rox ángel xuxipuj re ru-trompeta, xintz'at che jun moma' ch'umil can nibero pa k'ak' xbetzak-pa chila' chicaj.\x + \xo 8.10 \xt Ap 9.1.\x* Y re ch'umil re' can xka pa quive' jun tercera parte chique re rakan tak ya' y re alaxbal tak ya'\x + \xo 8.10 \xt Ap 16.4.\x* re jec'o chach re ruch'ulef. \v 11 Re ch'umil re' rubini'an Ajenjo, y re lugar re anche' xka-va camas c'ay\x + \xo 8.11 \xt Ex 15.23; Jer 9.15; 23.15.\x* xuban chique re ya'. Y mare' je q'uiy vinak xe'com. \p \v 12 Y re rucaj ángel xuxipuj re ru-trompeta, can jare' tak jun tercera parte cha re k'ij, jun tercera parte cha re ic' y jun tercera parte chuka' chique re ch'umil, xk'ukumataj quivach. Man chic xe'sekresan-ta jabal.\x + \xo 8.12 \xt Is 13.10; Am 8.9.\x* Y mare' jun tercera parte cha re k'ij y jun tercera parte cha re ak'a' re man xe'tzu'un-ta re k'ij, re ic' y re ch'umil, roma can xk'ukumataj quivach, can ancha'l tak nuban jun eclipse. \p \v 13 Y jare' chuka' tak xintz'at che jun ángel binak pa runic'ajal re rocaj, y jun pa ruchi' nubij: Camas c'ayef\x + \xo 8.13 \xt Ap 9.12; 11.14.\x* xtiquic'alvachij re vinak re jec'o chach re ruch'ulef tak xque'k'ajam-pa re oxe' chic trompetas re xtiquixipuj re je oxe' chic ángeles. \c 9 \p \v 1 Y jare' tak re ro' ángel xuxipuj re ru-trompeta, y xintz'at che c'o jun ancha'l ch'umil re xbetzak-pa chila' chicaj y xka chach re ruch'ulef. Y pa ruk'a' reja' xya-va re llave chin re moma' sivan re rion k'oko'm rupan.\x + \xo 9.1 \xt Ap 17.8; 20.1.\x* \v 2 Re jun ancha'l ch'umil re', xbo'rjaka-pa ruchi' re moma' sivan rion k'oko'm rupan. Y chupan re moma' sivan re' camas sib xbe'el-pa, can ancha'l re sib ndel chupan jun moma' horno. Re sib re xbe'el-pa chupan re moma' sivan re camas k'oko'm rupan, xutz'apij rach re k'ij\x + \xo 9.2 \xt Jl 2.2, 10.\x* y chuka' xunojsaj rach re rocaj. \v 3 Y chupan re sib re' xe'be'el-pa sac',\x + \xo 9.3 \xt Ex 10.4.\x* y xe'ba pa rue' re ruch'ulef. Y xban chique re sac' re' che xe'oc ancha'l alacranes, roma can niquiban ch'a'oj ancha'l niquiban re alacranes. \v 4 Y xbex chique che man tiban\x + \xo 9.4 \xt Ap 6.6; 7.3.\x* ch'a'oj chique re che', re tico'n y re k'ayis.\x + \xo 9.4 \xt Ap 8.7.\x* Xa can xe chique re vinak re manak qui-seña nic'aj-quivach\x + \xo 9.4 \xt Ez 9.4; Ap 14.1.\x* tibana-va ch'a'oj, roma xa can man je richin-ta re Dios. \v 5 Pero man chin-ta che ye'quiquimisaj re vinak, xaxe chin che ye'quiya' pa k'axomal vo'o' ic'. Y re k'axomal re', can ancha'l re k'axomal re niquiya' re alacranes tak niquich'op can jun vinak. \v 6 Y jac'a k'ij re' tak re vinak xtiquicanola' quicamic roma re k'axomal niquik'asaj, pero xa can man jun andex xtiquic'alvachij. Camas-va xtiquirayila' re quicamic,\x + \xo 9.6 \xt Job 3.20-22; 7.15; Is 2.19; Os 10.8; Ap 6.16.\x* pero re camic xa xtinumaj chiquivach. \p \v 7 Y re sac' re', ancha'l qui-forma re quiej\x + \xo 9.7 \xt Jl 2.4.\x* re banon chic quibanic chin ye'ba pa guerra. Re pa quijalom c'o jun ancha'l corona re banon cha k'anapuak, y re quipalaj can ancha'l quipalaj vinak. \v 8 C'o chuka' rusumal quive' can ancha'l re rusumal quive' re ixoki'. Re rocay ancha'l rocay re león.\x + \xo 9.8 \xt Sal 57.4; Jl 1.6.\x* \v 9 Re quic'o'x can ancha'l ch'ich'. Re quixic' camas ye'k'ajan, can ancha'l che camas je q'uiy carruajes je'kararen coma quiej, y jonanin je'binak chin ye'ba pa guerra.\x + \xo 9.9 \xt Jl 2.5.\x* \v 10 Re quijay ancha'l quijay re alacranes, y chutza'n c'o-va re quich'ut. Y riq'uin re quich'ut re' ye'tiquir ye'quiya' pa k'axomal re vinak, vo'o' ic'. \v 11 Y re qui-Rey\x + \xo 9.11 \xt Jn 8.44; 12.31; 14.30; Ef 2.2; 2 Ts 2.3-10.\x* re sac' re', ja re ángel re rujoval re moma' sivan k'oko'm rupan. Re qui-Rey re sac' re' Abadón nibex cha re pa kach'abal yoj re yoj israelitas, y Apolión nibex cha re pa quich'abal re vinak aj-Grecia. \p \v 12 Xk'ax re jun tijoj-pokonal re',\x + \xo 9.12 \xt Ap 8.13.\x* pero c'a nuban falta ca'e' chic. \p \v 13 Y tak re ruvakak ángel xuxipuj re ru-trompeta, xinc'axaj jun ch'abal re xel-pa chiquicojol re caje' ec'ua' re jec'o chach re altar re banon cha k'anapuak,\x + \xo 9.13 \xt Ex 30.3; Ap 8.3.\x* re altar re' ja re c'o-apo chach re Dios. \v 14 Y re ch'abal re' xubij cha re ruvakak ángel re xipun re trompeta: Ca'sola' c'a-a re je caje' ángeles re je'ximon can chuchi' re namalaj rakan-ya' rubini'an Eufrates,\x + \xo 9.14 \xt Gn 2.14; 2 S 8.3; Jer 51.63; Ap 16.12.\x* xcho'x. \p \v 15 Y can xe'besol-va can re je caje' ángeles, chin che ye'quiquimisaj re vinak. Roma re je caje' ángeles re' can je preparados-va chin re hora, re k'ij, re ic' y re juna' re'. Y can xque'quiquimisaj jun tercera parte re vinak re jec'o chach re ruch'ulef. \v 16 Y re soldados camas je q'uiy y quire' chuka' re quiej.\x + \xo 9.16 \xt Ez 38.4.\x* Y c'are' yen Juan xinc'axaj che re soldados jec'o je doscientos millones. Y quire' chuka' re quiej. \p \v 17 Y tak yintajin chubanic re ancha'l achic' re', ja chire' tak xe'ntz'at re quiej.\x + \xo 9.17 \xt Is 5.28.\x* Y re je'ch'ocolbeyon quichin re quiej re', je'quiyalon ch'ich' chutak quic'o'x chin niquiban defender-qui', y re qui-color re ch'ich' re' quiak, k'an y azul. Y re quiquiej re je'quich'ocolben man choj-ta rujalom quiej, xa ancha'l quijalom re leones,\x + \xo 9.17 \xt 1 Cr 12.8.\x* y re pa quichi' ndel-pa k'ak', sib y azufre. \v 18 Y ja re k'ak', re sib y re azufre re ye'el-pa pa tak quichi' re quiej, jare' re xbano che xe'com jun tercera parte chique re vinak re jec'o chach re ruch'ulef. \v 19 Re quiej re', ja riq'uin re quichi' y riq'uin re quijay\x + \xo 9.19 \xt Is 9.15.\x* niquiban-va ch'a'oj, roma pa quichi' ndel-va-pa k'ak', sib y azufre. Y re quijay ancha'l cumatz, mare' can ja chuka' riq'uin re quijay ye'ch'apon-va. \p \v 20 Jac'a re vinak re c'a xe'c'ase-na can re man xka-ta re tijoj-pokonal re' pa quive', cama-va xtzolaj-ta-pa quic'o'x riq'uin re Dios. Xa can c'a xe'quibanala' re itzel tak banabal.\x + \xo 9.20 \xt Dt 31.29; 2 Cr 28.22; Jer 5.3.\x* C'a xe'quiyala' quik'ij re itzel tak espíritu,\x + \xo 9.20 \xt Dt 32.17; Sal 106.37.\x* xe'quiyala' quik'ij re imágenes re je'quibanon\x + \xo 9.20 \xt Sal 115.4; Is 2.8; Jer 44.8; Dn 5.23; Hch 17.29.\x* cha k'anapuak, cha sakapuak, cha aboj, cha che' y cha re jun ch'ich' nibex bronce cha. Jare' re xe'quiyala' quik'ij re vinak re', y re ye'quiyala' quik'ij reje', xa man ye'tzu'un-ta, man niquic'axaj-ta y chuka' man ye'biyin-ta. \v 21 Y re vinak re' cama-va xtzolaj-ta-pa quic'o'x riq'uin re Dios, chin che man-ta chic ye'quimisan, chin che man-ta chic xe'quiban re itz y re elak', y chin chuka' che re achi'a' y re ixoki' man-ta chic xquicanola-qui' chin ye'macun, pero xa man quire-ta xquiban, can man jun bey xquiya-ta can rubanic re itzel tak banabal. \c 10 \s1 Re ángel re ac'ayon re ch'et libro co'ol-oc \p \v 1 Y yen xintz'at chic jun ángel, re c'o poder pa ruk'a' y nika-pa chila' chicaj, y can pison rij roma jun nube, y c'o jun arco iris\x + \xo 10.1 \xt Ez 1.28.\x* pa rue'. Xintz'at chuka' che re ángel re' can ancha'l nitzu'un re k'ij.\x + \xo 10.1 \xt Mt 17.2.\x* Y re rakan ancha'l rurep-k'ak'.\x + \xo 10.1 \xt Ap 1.15, 16.\x* \v 2 Y ruc'uan jun ch'et libro co'ol-oc, y re ch'et libro re' jakal. C'are' xuya' jun rakan pa rue' re mar, y re jun chic xuya' pa rue' re ruch'ulef. Jac'a re rakan re c'o pa rajquik'a' re xuya' pa rue' re mar y re rakan re c'o pa ruxocon xuya' pa rue' re ruch'ulef. \v 3 Re ángel\x + \xo 10.3 \xt Ap 15.1, 7.\x* re', jun pa ruchi' xch'o, can ancha'l tak nisiq'uin jun león. Y tak xch'o-yan-ka, jec'o vuku' ancha'l tempestades\x + \xo 10.3 \xt Ap 8.5; 14.2.\x* re xquibam-pa contestar. \v 4 Y tak re vuku' ancha'l tempestades re' quibanon chic-pa contestar, y yen can ja-yan ninjo' nintz'ibaj-ka re xquibij. Pero chila' chicaj c'o jun ch'abal re xinc'axaj, y xubij-pa chua: Xaxe aviq'uin rat\x + \xo 10.4 \xt Dt 29.29; Is 8.16; 29.11; Dn 8.26; 12.4.\x* tic'ue-va-ka re xquibij re vuku' ancha'l tempestades, y man c'a tatz'ibaj. \p \v 5 Y re ángel re ruyi'on jun rakan pa rue' re mar y jun rakan pa rue' re ruch'ulef, xintz'at che xutzekej\x + \xo 10.5 \xt Dn 12.7.\x* re rajquik'a' chicaj, \v 6 y xubij: Yen nimban jurar chach re Dios re c'o nojel tiempo,\x + \xo 10.6 \xt Jer 10.10; Dn 12.7; Ap 1.18; 4.9.\x* re xbano re rocaj y re jec'o chupan, re xbano re ruch'ulef y re jec'o chach, re xbano re mar y re jec'o chupan, can chach reja' nimban-va jurar che man chic xtak'ax-ta más tiempo. \v 7 Roma xa can ja tak xtuxipuj re ru-trompeta re ruvuk\x + \xo 10.7 \xt Ap 11.15.\x* ángel, can jare' tak jabal xtik'alajin re c'o pan eval riq'uin re Dios, re xubij chique re rusamajela' re xe'bin re andex xque'banataj. \p \v 8 Y re ch'abal re xinc'axaj-yan chila' chicaj, xch'o chic-pa jun bey chua y xubij-pa: Cabiyin y ta'c'ama-pa re ch'et libro jakal pa ruk'a' la jun ángel la ruyi'on jun rakan pa rue' re mar, y la jun chic ruyi'on pa rue' la ruch'ulef, xcha' chua. \p \v 9 Y can ximba-apo riq'uin re ángel, y xinc'utuj re ch'et libro cha. Y re ángel re' xubij chua: Ja libro re'. Tatija'.\x + \xo 10.9 \xt Ez 2.8; 3.1.\x* Y re pan achi' can xtana' che ancha'l ruqui'il cab.\x + \xo 10.9 \xt Sal 19.10; 104.34; Jer 15.16.\x* Pero tak xtika-ka cha'pan camas c'ay xtuban, xcha' chua. \p \v 10 Y yen can xinc'am-va-apo re ch'et libro pa ruk'a' re ángel, y xintaj-ka. Y re pa nuchi' can xina-va che can ancha'l ruqui'il re cab,\x + \xo 10.10 \xt Ez 3.3.\x* pero re chinupan can c'ay xuban. \v 11 Y re ángel re' xubij chua, che can tabij chic jun bey re nubij re Dios chiquij re tenemit, chiquij re naciones, chiquij re reyes y chiquij re vinak re man junan-ta quich'abal, xincho'x. \c 11 \s1 Re je ca'e' re xque'tzijon re xtubij re Dios chique \p \v 1 Y xbeya-pa jun aj\x + \xo 11.1 \xt Ez 40.3.\x* chua, re ancha'l jun vara chin nivitax.\x + \xo 11.1 \xt Zac 2.1.\x* Y chuka' xbex chua: Cabiyin y tavitaj re rachoch re Dios, tavitaj re altar, y ca'vejelaj-pa re jenipa' re ye'yi'o ruk'ij re Dios chire'. \v 2 Jac'a re rojay\x + \xo 11.2 \xt Ez 40.17.\x* chin re rachoch re Dios, man tavitaj roma can jachon chic pa quik'a' re vinak re man je israelitas-ta. Cuarenta y dos ic'\x + \xo 11.2 \xt Ap 13.5.\x* c'a xtiquixak' y xtiquipilbej\x + \xo 11.2 \xt Dn 8.10; Lc 21.24.\x* re lok'olaj tenemit. \v 3 Y yen xtinya-a poder chique re je ca'e' rusamajela' re Dios\x + \xo 11.3 \xt Ap 19.10.\x* chin che xtiquitzijoj re xtubij re Dios chique. Y re je ca'e' re' can xtiquitzijoj-va re xtubij re Dios chique mil doscientos sesenta k'ij,\x + \xo 11.3 \xt Ap 12.6.\x* y xtiquicusaj chuka' tziak chin bis. \p \v 4 Y re je ca'e' rusamajela' re Dios re' ancha'l re je ca'e' che' olivos\x + \xo 11.4 \xt Sal 52.8; Zac 4.3.\x* y ancha'l chuka' re je ca'e' candeleros re jec'o-apo chach re Dios, re Rajaf re ruch'ulef. \v 5 Y vo xa c'o jun vinak re nrajo' nuban jun etzelal chique re je ca'e' rusamajela' re Dios, man xtitiquir-ta. Roma re je ca'e' re', can ndel k'ak'\x + \xo 11.5 \xt Jer 5.14.\x* pa quichi' chin niquiq'uis. Y re jun re c'o etzelal nrajo' nuban chique, can xtiq'uis riq'uin re k'ak' re ndel pa quichi' re je ca'e' re'. \v 6 Can yi'on chuka' poder pa quik'a' re je ca'e' re', chin che manak job nuban\x + \xo 11.6 \xt 1 R 17.1; Stg 5.16, 17.\x* re jenipa' tiempo xtiquitzijoj re xtubij re Dios chique. Can ye'tiquir chuka' niquiban cha re ya' che nuban quic'.\x + \xo 11.6 \xt Ex 7.19.\x* Ye'tiquir chuka' niquiya' xabandex re nuc'am-pa tijoj-pokonal pa quive' re vinak re jec'o chach re ruch'ulef, re je ca'e' re' ye'tiquir quire' xtiquiban re jenipa' bey niquijo' che quire' nibanataj. \v 7 Y tak re je ca'e' re' quiq'uison chic rutzijosic re xubij re Dios chique, re moma' itzel chicop re nipa chupan re moma' sivan rion k'oko'm rupan, xtuban ayoval quiq'uin re je ca'e' re', y can xque'ruch'ac\x + \xo 11.7 \xt Dn 7.21; Zac 14.2.\x* y pa ruq'uisibal xque'ruquimisaj. \v 8 Y re qui-cuerpo xtic'ue' can pa calle chin re namalaj tenemit Jerusalén. Re anche' chuka' xquimisas-va re Kajaf Jesucristo\x + \xo 11.8 \xt He 13.12.\x* cho cruz, y re tenemit re' nibex chuka' Sodoma y Egipto cha, roma re vinak re jec'o chire' camas itzel re quibanabal. Can je ancha'l re vinak re xe'c'ue' pa Sodoma y re pan Egipto. \v 9 Y oxe' k'ij y nic'aj xtic'ue' re qui-cuerpo chiquivach re vinak re man junan-ta quitenemit, man junan-ta qui-raza, man junan-ta quich'abal y man junan-ta naciones que'po-va.\x + \xo 11.9 \xt Ap 17.15.\x* Y can man xtiquiya-ta k'ij che re cuerpos re' ye'bemuk can.\x + \xo 11.9 \xt Sal 79.2, 3.\x* \v 10 Y re vinak re' camas xque'qui'cot roma re je ca'e' xe'com-yan. Y roma camas ye'qui'cot, can xque'quiyala' regalos chiquivach-ka reje', roma can c'ayef xquina' pa quik'a' re je ca'e' re xe'tzijon re xubij re Dios chique.\x + \xo 11.10 \xt Ap 11.3.\x* \v 11 Jac'a tak k'axnak chic re oxe' k'ij y nic'aj, re Dios xuban chique re je ca'e' re' che xc'ue' chic-a quic'aslen.\x + \xo 11.11 \xt Gn 2.7; Ez 37.5, 14.\x* Mare' reje' can xe'pa'e' chic-a jun bey. Y re vinak re xe'tz'eto quichin, camas xquixibij-qui'. \v 12 Y re je ca'e' re xe'tzijon re ruch'abal re Dios re xc'ue' chic-a quic'aslen jun bey, xquic'axaj che c'o jun nich'o-pa chique riq'uin poder c'a chila' chicaj,\x + \xo 11.12 \xt 2 R 2.1; Is 14.13.\x* y nubij-pa chique: Quixampa vova' chicaj. \p Y re je ca'e' re' can xe'bo-va chicaj chupan jun nube.\x + \xo 11.12 \xt Is 60.8; Hch 1.9.\x* Y re vinak re xe'tzelan quichin, can xe'quitz'at-a tak xe'ba chila' chicaj. \v 13 Y can jare' tak xpa jun namalaj sananel\x + \xo 11.13 \xt Ap 16.19.\x* pa rue' re ruch'ulef, y jun chique re lajuj partes chin re tenemit Jerusalén xuban destruir-ri'. Y je vuku' mil vinak xe'com roma re sananel xuban. Jac'a re nic'aj chic vinak re jec'o chupan re tenemit re' man xe'com-ta, y camas xquixibij-qui'. Y xquiya' ruk'ij re Dios re c'o chila' chicaj. \p \v 14 Y ja quire' xuban can re ruca'n tijoj-pokonal re xka pa rue' re ruch'ulef. Y can cha'nin chic pitinak re rox tijoj-pokonal.\x + \xo 11.14 \xt Ap 8.13.\x* \s1 Tak re ruvuk ángel xuxipuj re ru-trompeta \p \v 15 Y tak re ruvuk ángel xuxipuj re ru-trompeta,\x + \xo 11.15 \xt Is 27.13.\x* jec'o re jun pa quichi' xe'ch'o-pa chila' chicaj, y niquibila': \q1 Re naciones re jec'o chach re ruch'ulef, \q1 vocame je richin chic re Kajaf Dios y je richin chic chuka' re Cristo re rucha'on. \q1 Y reja' can xtuban gobernar chin nojel tiempo,\x + \xo 11.15 \xt Dn 2.44; 4.3, 34; Mi 4.7; Lc 1.33.\x* xe'cha'. \m \v 16 Y che je veinticuatro\x + \xo 11.16 \xt Ap 4.4.\x* rejeta'k tak achi'a' re je'tz'uyul-apo chach re Dios, can jare' xe'xuque-ka chach, y re nic'aj-quivach xquikasaj-ka c'a pan ulef chin niquiya' ruk'ij. \v 17 Y tak ye'tajin chuyi'ic ruk'ij re Dios, niquibij: \q1 Kajaf Dios, nakatioxij chava. \q1 Rat re c'o ronojel poder pan ak'a', \q1 y rat re can yatc'o tak xtz'ucutaj-pa ronojel, re yatc'o vocame, y xcac'ue' chuka' re tiempo-apo.\x + \xo 11.17 \xt Ap 1.4.\x* \q1 Nakatioxij chava roma vocame xk'alajin re namalaj poder re c'o pan ak'a', \q1 y ja rat re yabano gobernar. \q1 \v 18 Re naciones re jec'o chach re ruch'ulef yacatajnak quiyoval chavij, \q1 pero can jac'a k'ij re' re xbeka chin che rat naya' re castigo pa quive'. \q1 Y can ja chuka' k'ij re' re xbeka chin che rat naban juzgar\x + \xo 11.18 \xt Dn 7.9; Hch 10.42; 2 Ti 4.1; 1 P 4.5; Ap 6.10.\x* pa quive' re anama'i'. \q1 Pero chique re asamajela' re ye'tzijon re ach'abal, \q1 y chique re je avajc'ual chic, y chuka' chique re ye'yi'o ak'ij, \q1 can xtaya' rajal-ruq'uixel chique, che cocoj che nima'k. \q1 Y can xbeka chuka' re k'ij che rat ya'q'uis re vinak re ye'bano cha re ruch'ulef che niquiq'uis, xe'cha' re je veinticuatro rejeta'k tak achi'a'. \p \v 19 Y jare' tak re rachoch re Dios re c'o chila' chicaj, xjakataj ruchi'. Y can nik'alajim-pa re cofre\x + \xo 11.19 \xt Ex 25.21, 22; Nm 4.5; He 9.4-8.\x* chin re ru-trato re Dios. Y xe'pa relámpagos, tempestades, ruidos, jun sananel y xpa jun sakboch can chin camic. \c 12 \s1 Re ixok y re ral re xe'chajex roma re Dios \p \v 1 Y c'are' chicaj xk'alajim-pa jun ixok. Y re ru-forma re ixok re', can man jun bey tz'eton, roma can ancha'l nitzu'un re k'ij quire' titzu'un re rutziak y ja re ic' re aconak rupilibal.\x + \xo 12.1 \xt Is 60.19.\x* C'o c'a jun corona rucusan, y re corona re' ruc'uan doce ch'umil. \v 2 Y re ixok re' can k'alaj che nic'ue-yan ac'ual riq'uin.\x + \xo 12.2 \xt Is 66.7.\x* Mare' camas nijelo y camas k'axon nuk'asaj. \v 3 Y c'are' xk'alajim-pa chicaj jun itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha. Jun moma' chicop re man jun bey tz'eton, roma c'o vuku'\x + \xo 12.3 \xt Ap 17.3.\x* rujalom, c'o lajuj ruc'ua' y cada jun chique re vuku' rujalom ruc'uan ja'jun corona. \v 4 Y re itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha, xaxe riq'uin re rujay\x + \xo 12.4 \xt Ap 9.10.\x* xujocoquej-pa jun tercera parte chique re ch'umil\x + \xo 12.4 \xt Dn 8.10.\x* re jec'o chicaj, y xe'ruch'akij-pa pa rue' re ruch'ulef. C'are' xc'ue-apo chach re ixok\x + \xo 12.4 \xt Ap 17.18.\x* re nic'ue-yan ral. Ruchajin-apo jampa' xtic'ue' re ac'ual, chin quire' nutaj-a\x + \xo 12.4 \xt 1 P 5.8.\x* re ac'ual. \v 5 Re ixok re' can xalax-va re ral, y re ral xc'ue' ala'. Y re ac'ual xmoj-a chach, chin che xc'uax-a cha re Dios re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat. Y ja ac'ual re' re c'aja-oc nalax re xtibano gobernar\x + \xo 12.5 \xt Sal 2.9; Ap 2.27; 19.15.\x* pa quive' re naciones re jec'o chach re ruch'ulef, riq'uin ronojel ru-poder. \v 6 Y re ixok re xc'ue' ral, xnumaj, y xba c'a chupan re lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, roma ja lugar re' re canon roma re Dios chin che man jun cosa nuc'alvachij. Y chire' nivilix-va mil doscientos sesenta k'ij.\x + \xo 12.6 \xt Ap 11.3.\x* \p \v 7 Y chila' chicaj xbanataj jun guerra. Re arcángel Miguel\x + \xo 12.7 \xt Dn 10.13; 12.1.\x* je ruchibil re ru-ángeles, xquiban guerra riq'uin re itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha, y chuka' re ru-ángeles re itzel chicop. \v 8 Pero re itzel chicop quiak rij y re ru-ángeles man xe'ch'acon-ta, y xe'lisas-pa\x + \xo 12.8 \xt Lc 10.18; 2 P 2.4.\x* chila' chicaj. \v 9 Y re itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha chibil re ru-ángeles xe'ch'akex-pa\x + \xo 12.9 \xt Lc 10.18; Jn 12.31.\x* pa rue' re ruch'ulef. Y ja cha re itzel chicop re' nibex-va diablo y Satanás. Ja reja' re xoc re jun cumatz\x + \xo 12.9 \xt Gn 3.1.\x* ajuer can, y ja reja' re niyojo ronojel re otz chiquivach re vinak re jec'o chach ronojel re ruch'ulef. \p \v 10 Y jare' tak yen Juan xinc'axaj che chicaj c'o jun re cof nich'o-pa, y nubij: Re ka-Dios can xojrucol-yan\x + \xo 12.10 \xt Ap 19.1.\x* pa ruk'a' re itzel. Y re ru-poder y re ru-gobierno re Dios ye'k'alajin chic. Y quire' chuka' xbeka-yan re k'ij che conojel tiene que niquiban re nubij re Cristo re cha'om-pa roma re Dios.\x + \xo 12.10 \xt Ap 11.15.\x* Roma re nisujun\x + \xo 12.10 \xt Job 1.9; 2.5; Zac 3.1.\x* quichin re hermanos chach re Dios che pak'ij che chak'a', xch'akex-yam-pa. \v 11 Y re hermanos xe'ch'acon\x + \xo 12.11 \xt Ro 8.37; 16.20.\x* chij re itzel, roma xe'colotaj roma re Jesucristo re ancha'l oveja re xcom y xbiyin re ruq'uiq'uel. Y chuka' man xe'q'uex-ta xquibij che quiniman re Jesucristo. Y man xquixibij-ta-qui' che ye'quimisas. Roma vo xa ye'quimisas, can ye'quimisas-va c'a re', pero rutzij rube' re Kajaf. \v 12 Yex re yixc'o chila' chicaj, tiqui'cot re ivánma. Jac'a yex re yixc'o chach re ruch'ulef\x + \xo 12.12 \xt Ap 8.13.\x* y re yixbinak pa rue-mar, tivok'ex ivach. Roma re itzel xch'akex-ka iviq'uin, y camas yacatajnak ruyoval roma rutaman che man q'uiy-ta chic tiempo yi'on cha. \p \v 13 Re itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha, xch'akex-pa, y tak xuna' chach chic re ruch'ulef c'o-va. Y jare' tak xutz'am rukotaxic re ixok re xc'ue' ral-ala'.\x + \xo 12.13 \xt Ap 12.5.\x* \v 14 Y roma re ixok re' kotan, re Dios xuya' ca'e' ruxic' chavon, ancha'l re quixic' re águila, chin che nitiquir napon chupan re lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha,\x + \xo 12.14 \xt Ap 17.3.\x* re lugar re rucha'on chic re Dios chin che nivilix oxe' juna' y nic'aj,\x + \xo 12.14 \xt Dn 7.25.\x* y chupan re lugar re' man nitiquir-ta napon re dragón. \v 15 Y re dragón re' xutoxij-pa ancha'l jun rakan-ya'\x + \xo 12.15 \xt Sal 18.4; Is 59.19.\x* pa ruchi', chin che riq'uin re' nitiquir nukararej-a re ixok. \v 16 Pero re ruch'ulef xuto' re ixok chach re ancha'l rakan-ya' re xutoxij-pa pa ruchi' re dragón, roma re ruch'ulef can xjakataj chin xutz'ubaj-ka re ya' re'. \v 17-18 Y roma re dragón man xtiquir-ta chij re ixok, mare' camas ruyoval xyacataj. Mare' xba, y xbo'rbana' ayoval quiq'uin re je ral y re je rey can re ixok. Roma re je ral y re je rey can re ixok, ja reje' re can niquinimaj-va re ye'rubij re Dios, y chuka' can c'o chiquic'o'x re je'rubin can re Jesucristo.\x + \xo 12.17-18 \xt Gn 3.15; Ap 1.2, 9.\x* \c 13 \s1 Re je ca'e' moma' itzel tak chicop \p \v 1 Y yen Juan nina' che ximpa'e' pa sanayi' chire' chuchi-mar, y xintz'at che chupan re mar xbe'el-pa jun moma' itzel chicop. Y re chicop re' c'o vuku' rujalom y lajuj ruc'ua'. Y pa quive' re lajuj ruc'ua' re chicop re', c'o ja'jun corona. Y cada jun jolomaj c'o jun be'aj tz'iban pa quive'. Y riq'uin re be'aj re' nuyok' rube' re Dios.\x + \xo 13.1 \xt Dn 7.2, 7.\x* \v 2 Re chicop xintz'at, ancha'l nitzu'un jun bálma.\x + \xo 13.2 \xt Dn 7.6.\x* Pero re rakan je ancha'l rakan re chicop re nibex oso cha. Y pa ruchi', ancha'l pa ruchi' león. Xpa re itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha,\x + \xo 13.2 \xt Ap 12.9.\x* xuya' re ru-poder y re ru-autoridad y xuya' chuka' k'ij cha re chicop re', che ja re nubij reja' re tiene que niquiban re vinak. \v 3 Y jun chique re vuku' rujalom re itzel chicop re' xsocotaj, y re socotajic re' can chin che nicom. Pero xa man xcom-ta, xa xc'achoj. Y mare' re vinak re jec'o chach re ruch'ulef, can xquitzekelbej.\x + \xo 13.3 \xt 2 Ts 2.3.\x* \v 4 Y chin che niquiya' ruk'ij niquibila': ¡Man jun re can junan\x + \xo 13.4 \xt Ap 18.18.\x* riq'uin re chicop re'! ¡Y chuka' man jun xtitiquir chij! ye'cha'. Y re vinak can xquiya' chuka' ruk'ij re dragón roma ja reja' re xyi'o autoridad pa ruk'a' re itzel chicop. \p \v 5 Y re itzel chicop re' xuc'ul chuka' poder chin nuna' che c'o ruk'ij riq'uin re ruch'abal, chin che nuyok' re Dios,\x + \xo 13.5 \xt Dn 7.23-25; 11.36.\x* y cuarenta y dos ic'\x + \xo 13.5 \xt Ap 11.2.\x* xtic'ue' re ru-autoridad pa quive' re vinak. \v 6 Y can quire' xuban re chicop re'. Itzel xch'o chij re Dios. Xuyok' rube' re Dios. Itzel chuka' xch'o chij re rachoch re Dios y chiquij re jec'o chila' chicaj. \v 7 Chuka' re chicop re' yi'on k'ij cha chupan re tiempo re' chin che xyacataj y xe'rutz'am che ayoval re je rajc'ual chic re Dios, y can xe'ruch'ac\x + \xo 13.7 \xt Dn 7.21.\x* roma c'o nic'aj xe'ruquimisaj y c'o nic'aj xuban chique che xquitaj pokan. Yi'on chuka' k'ij cha chin che can xe re nubij reja' re tiene que niquiban re vinak, vinak re xa man junan-ta qui-raza, man junan-ta quitenemit, man junan-ta quich'abal y man junan-ta qui-naciones. \v 8 Can conojel-va re jec'o chach re ruch'ulef xquiya' ruk'ij re chicop re'. Pero re vinak re xe'bano quire', ja re man tz'iban-ta quibe' chupan re libro chin c'aslen,\x + \xo 13.8 \xt Dn 12.1; Fil 4.3; Ap 21.27.\x* re ru-libro re Jesucristo re ancha'l oveja,\x + \xo 13.8 \xt Jn 1.29, 36; 1 P 1.19; Ap 5.6-13.\x* re xquimisas roma ja quire' re runojim-pa re Dios pa rue', tak c'amaje-na tic'ue' re ruch'ulef\x + \xo 13.8 \xt Ef 1.4.\x* che'. \p \v 9 Re c'o quixquin chin niquic'axaj,\x + \xo 13.9 \xt Ap 2.7.\x* tiquic'axaj c'a: \v 10 Re vinak re ye'bano chique re nic'aj chic che ye'oc preso, reje' chuka' xque'ba presos. Y re ye'quimisan che espada, can che espada chuka' xque'quimisas reje'.\x + \xo 13.10 \xt Gn 9.6; Is 33.1; Mt 26.52.\x* Mare' re je rajc'ual chic re Dios, xaxe que'coch'on, y más tiquibana' confiar-qui'\x + \xo 13.10 \xt Ap 14.12.\x* riq'uin re Dios. \p \v 11 Y yen Juan xintz'at che c'o chic jun moma' itzel chicop\x + \xo 13.11 \xt Ap 16.13.\x* re xbe'el-pa pan ulef. Y re jun chic chicop re' c'o ca'e' ruc'ua' ancha'l chin jun oveja. Jac'a re ruch'abal can ancha'l re ruch'abal re itzel chicop re nibex dragón cha. \v 12 Y riq'uin re ru-poder re nabey itzel chicop tak ye'rubanala' re rusamaj. Xa can man rion-ta tak ye'rubanala', xa can chach c'a re nabey itzel chicop nubanala-va. Can nuban chique re vinak re jec'o chach re ruch'ulef che niquiya' ruk'ij re nabey itzel chicop,\x + \xo 13.12 \xt Ap 13.2, 3, 14.\x* re xc'achoj cha re socotajic xuc'uaj re can chin chic che nicom. \v 13 Re ruca'n itzel chicop q'uiy milagros re can man jun bey je'tz'eton re ye'rubanala'.\x + \xo 13.13 \xt Mt 24.24; 2 Ts 2.9; Ap 16.14.\x* Can nuban che nika-pa k'ak' chicaj chin nika chach re ruch'ulef. Y can chiquivach re vinak nubanala-va quire'. \v 14 Y roma can yi'on k'ij che re ruca'n itzel chicop can chach c'a re nabey itzel chicop ye'rubanala' milagros,\x + \xo 13.14 \xt Ap 19.20.\x* re vinak re jec'o chach re ruch'ulef can xe'k'olotaj pa ruk'a'. Y xubij chique re vinak che tiquibana' jun ru-imagen re nabey itzel chicop re xc'achoj cha re rusocotajic re xuban re espada cha. \v 15 Y re ruca'n itzel chicop xya' poder pa ruk'a' chin nuya' ruc'aslen re ru-imagen re nabey itzel chicop, chin quire' re imagen re' tich'o y tutaka' quiquimisasic re man ye'yi'o-ta ruk'ij.\x + \xo 13.15 \xt Ap 20.4.\x* \v 16 Xuban chuka' che tiyalox qui-seña\x + \xo 13.16 \xt Ap 15.2; 16.2.\x* re vinak chij re cajquik'a' o nic'aj-quivach. Che cocoj che nima'k, che biyoma', che mamba'i', che esclavos y che man esclavos-ta. \v 17 Y man jun chique re vinak re nitiquir-ta nulok' o nuc'ayij-ta jun cosa, vo xa manak re seña chij ruk'a' o re nic'aj-rach.\x + \xo 13.17 \xt Ap 14.11; 15.2.\x* Y re qui-seña re' can ja rube' re nabey itzel chicop, vo xa ja re rube' tz'iban riq'uin letras o ja re banon riq'uin números xabanchique che ca'e'. \v 18 Y re ru-número re nabey itzel chicop ja re seiscientos sesenta y seis, y re' jun número chin vinak. Can q'uiy na'oj nrajo' chin nitamax andex ndel-va che tzij. Mare' re vinak re c'o na'oj riq'uin,\x + \xo 13.18 \xt Sal 107.43.\x* can tucusaj re runa'oj chin nunojij rij re ru-número re nabey itzel chicop, chin nutamaj andex ndel-va che tzij. \c 14 \s1 Re Jesucristo ancha'l oveja y re je ciento cuarenta y cuatro mil \p \v 1 Y c'are' xintz'at re Jesucristo re ancha'l oveja,\x + \xo 14.1 \xt Jn 1.29.\x* pa'al pa rue' re loma rubini'an Sion, y jec'o ciento cuarenta y cuatro mil vinak riq'uin. Y conojel re', c'o rube'\x + \xo 14.1 \xt Ap 7.3, 4.\x* re Jesucristo y c'o chuka' rube' re Rutota' re Jesucristo nic'aj-quivach. \v 2 Y jare' tak xinc'axaj che c'o jun bix re nibixax chicaj, y re rubanic can ancha'l che camas q'uiy rakan tak ya',\x + \xo 14.2 \xt Ap 1.15.\x* roma can nivajin, y ancha'l tak nivuruloj jun tempestad, y can ancha'l tak nic'axax q'uiy arpas\x + \xo 14.2 \xt Ap 5.8.\x* ye'k'ojmax. \v 3 Chach-apo re anche' tz'uyul-va re Dios y re anche' jec'o-va re rejeta'k tak achi'a' y re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o, chire' ye'bixan-va. Y re niquibixaj, jun bix c'ac'a.\x + \xo 14.3 \xt Ap 5.9.\x* Y can man jun nitiquir nitaman re bix re', xa can xe re je ciento cuarenta y cuatro mil re je'colotajnak chic-a chach re ruch'ulef. \v 4 Y jare' re man xe'macun-ta quiq'uin ixoki' y chuka' can man xe'ka-ta pa ruk'a' nic'aj chic mac. Can je ch'ajch'oj-va,\x + \xo 14.4 \xt Sal 45.14; 2 Co 11.2.\x* y can nojel tiempo quitzekelben re Jesucristo re ancha'l oveja. Y ja reje' re nabey\x + \xo 14.4 \xt Stg 1.18.\x* re xe'col-pa chiquicojol re vinak, chin che ye'oc ancha'l nabey tak ofrendas cha re Dios y cha re Jesucristo re ancha'l oveja. \v 5 Y man jun tz'ucuj-tzij\x + \xo 14.5 \xt Sal 32.2; Sof 3.13.\x* xlitaj chiquij re elinak-ta pa quichi', xa can je ch'ajch'oj-va\x + \xo 14.5 \xt Ef 5.27; Jud 24.\x* chach re Dios re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat. \s1 Re niquitzijoj re je oxe' ángeles \p \v 6 Y yen Juan xintz'at chic jun ángel re binak pa runic'ajal re rocaj, y ja reja' re ac'ayon re utzulaj ch'abal chin re Dios re man niq'uis-ta\x + \xo 14.6 \xt Tit 1.2.\x* re nibex evangelio cha. Y can chin che nuya' rutzijol\x + \xo 14.6 \xt Mt 28.19; Ef 3.9.\x* chique re vinak re jec'o chach re ruch'ulef, chique re vinak re jec'o ronojel naciones, re man junan-ta qui-raza, re man junan-ta quich'abal, y re man junan-ta quitenemit. \v 7 Y jun pa ruchi' nubij: Tixibij-ivi' chach re Dios y tinimaj rutzij, y tiya' chuka' ruk'ij, roma re k'ij chin che reja' nuban juzgar xa xbeka-yan. Tiya' ruk'ij\x + \xo 14.7 \xt Ex 20.11; Neh 9.6.\x* re Dios re banayon\x + \xo 14.7 \xt Sal 33.6; 95.5; 124.8; Hch 14.15.\x* re rocaj y re ruch'ulef, re mar y re alaxbal tak ya'. \p \v 8 Y can jare' tak xbec'ulum-pa re ruca'n ángel, y xubij: Xtzak-yan re namalaj tenemit Babilonia.\x + \xo 14.8 \xt Is 21.9; Jer 51.8; Ap 16.19; 17.5; 18.2.\x* Xtzak-yan. Jac'a namalaj tenemit re' re xbano chique ronojel naciones chin che xquiyac ruyoval re Dios, roma xuban chique che xe'ruk'abersaj pa ruk'a' re mac quiq'uin re achi'a' y re ixoki' chin xquicanola-qui' chin xe'macun. \p \v 9 Y can jare' pitinak re rox ángel, y chuka' jun pa ruchi' xubij: Vo xa can jec'o ye'yi'o ruk'ij re nabey itzel chicop y niquiya' ruk'ij re ru-imagen, y can nika chiquivach che niya' qui-seña nic'aj-quivach o chij quik'a',\x + \xo 14.9 \xt Ap 13.15, 16.\x* \v 10 re xque'bano quire', can xtika-va re castigo pa quive'. Roma re Dios can man xtujoyovaj-ta quivach, xa can xtujamak'ij-pa ronojel ruyoval pa quive'. Re Dios can xtuban chique che tiquikumu'\x + \xo 14.10 \xt Sal 75.8; Is 51.17; Jer 25.15.\x* re ruyoval. Y can chiquivach re ru-ángeles re Dios y chuka' chach re Jesucristo re ancha'l oveja, xtiquitaj pokan chupan re k'ak' y azufre. \v 11 Y re k'ak' re' nuban chique che niquik'asaj tijoj-pokonal, can man jun bey xtichup, roma re sib\x + \xo 14.11 \xt Is 34.10.\x* can nojel tiempo nijote' chicaj. Y chire' man jun bey xque'xulan-ta ba', ni xe-ta chak'a' y ni xe-ta pak'ij. Y ja chupan re lugar re' xque'bapon-va re ye'yi'o ruk'ij re nabey itzel chicop y re ru-imagen, y re c'o qui-seña o re quic'uan rube' re chicop re' nic'aj-quivach o chij quik'a'. \v 12 Mare', re je rajc'ual chic re Dios y niquic'axaj y niquiban re ru-mandamientos, y can nojel tiempo quibanon confiar-qui'\x + \xo 14.12 \xt Ap 12.17; 13.10.\x* riq'uin re Jesús, xaxe c'a que'coch'on. \p \v 13 Y yen Juan xinc'axaj che c'o jun nich'o-pa chua c'a chila' chicaj, y nubij: Tatz'ibaj c'a re xtimbij chava: Otz-quibanoj conojel re xque'com-a\x + \xo 14.13 \xt Ec 4.1, 2; 1 Co 15.18; 1 Ts 4.16; Ap 20.6.\x* re tiempo katz'amon-a vocame y can jun quibanon riq'uin re Kajaf, xcha'. Y xinc'axaj chuka' che re Espíritu Santo xubij: Ja'. Roma can xque'xulan\x + \xo 14.13 \xt Is 57.1, 2; 1 Ts 1.7; He 4.9.\x* cha re quisamaj, y xtiquic'ul re rajal-ruq'uixel re utzulaj tak banabal re xe'quiban. \s1 Re castigo re xte'ka pa rue' re ruch'ulef \p \v 14 Y tak xintzu'un-yan chic-apo, xintz'at jun nube sak. Y pa rue' re nube re' tz'uyul Jun re can ancha'l re Jun re xbalax-ka chakacojol.\x + \xo 14.14 \xt Ez 1.26; Dn 7.13; Ap 1.13.\x* Reja' rucusan jun corona re banon cha k'anapuak, y pa ruk'a' ruc'uan jun ch'ich' re anchok cha nikupex-va re trigo y can ya' ray. \v 15 Y chuka' can jare' xbe'el-pa jun ángel chire' pa rachoch re Dios, y jun pa ruchi' nich'o-apo cha re tz'uyul pa rue' re nube. Y nubij-apo cha: Tacusaj c'a la ch'ich' re anchok cha nak'at-va la tico'n y tak'ata' la tico'n,\x + \xo 14.15 \xt Jer 51.33; Jl 3.13; Mt 13.39.\x* roma xa xbeka-yan re hora y k'an chic re tico'n chin re ruch'ulef. \p \v 16 Y re tz'uyul pa rue' re nube can quire-va xuban, xuk'asaj re ruch'ich' re anchok cha nukupij-va chach re ruch'ulef, y can xuk'at-va-a ronojel re tico'n re c'o chach re ruch'ulef. \p \v 17 Y c'are' xbec'ulun chic-pa jun ángel pa rachoch re Dios re c'o chila' chicaj, ruc'amom-pa chuka' jun ch'ich' chin nikupex trigo re can ya' ray. \v 18 Y riq'uin re altar xbe'el-pa jun ángel re can c'o ru-autoridad\x + \xo 14.18 \xt Ap 16.18.\x* pa rue' re k'ak'. Y jun pa ruchi' xch'o-apo cha re ángel re ac'ayon re jun ch'ich' re anchok cha nikupex-va y xubij: Tacusaj la ch'ich'\x + \xo 14.18 \xt Jl 3.13.\x* can ya' ray, chin ya'kupij-pa re racimos chin uva. Roma re uva re jec'o chach re ruch'ulef k'an chic. \p \v 19 Y re ángel re ac'ayon re ch'ich' can ya' ray, can quire-va xuban. Xuk'asaj re ruch'ich' chin nukupij chach re ruch'ulef, y xe'rukupij-a re racimos chin uva. C'are' xe'ruya' pa jun moma' ancha'l pila y cha'kan niyitz' can re quiyi'al. Y re' nusekresaj chakavach re rubanic re namalaj castigo re xtuya' re Dios.\x + \xo 14.19 \xt Ap 19.15.\x* \v 20 Re uva re xe'rukupij re ángel, can c'a chuchi-a\x + \xo 14.20 \xt Is 63.3; Lm 1.15; He 13.12.\x* re tenemit xbeyitz'-va. Y re pila re anche' xyitz'-va re uva, tak xbe'el-pa re ruyi'al, xa quic' xel-pa chupan. Y camas q'uiy, roma can xuban abarcar oxe' ciento kilómetros, y re rupan napon c'a anche' nic'ue-va re ch'ich' re niya' pa quichi' re quiej. \c 15 \s1 Re je vuku' ángeles re xque'yi'o re tijoj-pokonal pa rue' re ruch'ulef \p \v 1 Y c'are' xintz'at che jec'o je vuku' ángeles re xe'k'alajin chicaj y can man jun bey chuka' je'tz'eton-ta. Re vuku' ángeles re' yi'on ja'jun tijoj-pokonal\x + \xo 15.1 \xt Ap 14.10; 16.1; 21.9.\x* pa quik'a' chin che ye'bequik'aja-pa tak xtapon re k'ij. Y ja ruq'uisibal tak tijoj-pokonal re' re nuya' re Dios pa rue' re ruch'ulef. Roma jare' re ruyoval re Dios re xtujamak'ij pa quive' re man xe'niman-ta richin. \p \v 2 Y chuka' yen xintz'at che c'o jun ancha'l mar re ancha'l vidrio titzu'un,\x + \xo 15.2 \xt Ap 4.6.\x* xalon riq'uin k'ak'. Y jec'o je'pa'al pa rue'. Conojel re je'pa'al pa rue' re ancha'l mar, ja re man xe'ka-ta pa ruk'a' re nabey itzel chicop\x + \xo 15.2 \xt Ap 13.15.\x* y re ru-imagen, y chuka' man xquijo-ta che xya' qui-seña o re ru-número re rube' re itzel chicop nic'aj-quivach o chij quik'a'. Y conojel re' je'pa'al pa rue' re ancha'l mar, je'quic'ualon arpas, y re arpas re' chin re Dios. \v 3 Y niquibixaj re rubix re Moisés re rusamajel re Dios y re rubix re Jesucristo re ancha'l oveja. Y ja quire' niquibij: \q1 Kajaf Dios, rat can jac'a re nima'k tak cosas re man jun bey je'tz'eton re ya'ban,\x + \xo 15.3 \xt Ex 15.1.\x* \q1 y c'o ronojel poder pan ak'a'. \q1 Can katzij y choj re abey,\x + \xo 15.3 \xt Dt 32.4; Os 14.9.\x* \q1 y ja rat re yat qui-Rey conojel re can je avajc'ual chic. \q1 \v 4 Can conojel niquixibij-qui' chavach,\x + \xo 15.4 \xt Ex 15.14.\x* \q1 y conojel chuka' niquiya' ak'ij rat re yat Kajaf. \q1 Y xaxe c'a rat re ac'uan jun ch'ajch'oj c'aslen. \q1 Y mare' can che jun ruch'ulef xtipa chuyi'ic ak'ij, \q1 roma xquitz'at y xk'alajin-yan chiquivach che can pa rubiyal naban juzgar. \q1 Quire' niquibij. \p \v 5 Y tak ntz'eton chic-ka ronojel re', xintz'at che chicaj xjakataj\x + \xo 15.5 \xt Ap 11.19.\x* re jay re anche' nuc'ut-va-ri' re Dios.\x + \xo 15.5 \xt Nm 1.50.\x* \v 6 Y chire' xe'be'el-va-pa re je vuku' ángeles re yi'on ja'jun tijoj-pokonal pa quik'a'. Y re quitziak re je'quicusalon, ja re tziak re nibex lino\x + \xo 15.6 \xt Ex 28.6; Ez 44.17.\x* cha, jun tziak camas sak y chuka' can niyiq'uiloj. Y chiquic'o'x k'axnak jun cinturón re banon cha k'anapuak. \v 7 Y jare' tak jun chique re je caje' re camas q'uiy quinak'avach\x + \xo 15.7 \xt Ap 4.6.\x* c'o, can cada jun chique re vuku' ángeles xuyala-a ja'jun copa re banon cha k'anapuak chique, y re copas re' can je'nojnak-a riq'uin re andex rubanic re tijoj-pokonal re nuya' re Dios. Ja Dios re' re nojel tiempo c'o. \p \v 8 Re rachoch re Dios chila' chicaj can xnoj\x + \xo 15.8 \xt Ex 40.34; 1 R 8.10; 2 Cr 5.14.\x* riq'uin jun ancha'l sib,\x + \xo 15.8 \xt Is 6.4.\x* ja seña re' chin nik'alajin re ruk'ij y re ru-poder\x + \xo 15.8 \xt 2 Ts 1.9.\x* re Dios. Y can man jun nitiquir ndoc-apo chire' pa rachoch. Xa can c'aja tak c'achojnak chic can ruyi'ic re vuku' tijoj-pokonal coma re ángeles. \c 16 \s1 Re vuku' tijoj-pokonal re xe'jamak'ex pa rue' re ruch'ulef \p \v 1 Y c'are' xinc'axaj che c'o jun ch'abal re camas cof nich'o-pa chire' chupan re rachoch re Dios, y xubij chique re je vuku'\x + \xo 16.1 \xt Ap 15.1.\x* ángeles: Quixbiyin chuk'ajic pa rue' re ruch'ulef, ronojel re tijoj-pokonal\x + \xo 16.1 \xt Ap 14.10.\x* re ruyi'on-a re Dios chupan re vuku' copas re banon cha k'anapuak. \p \v 2 Y can jare' tak xba re nabey\x + \xo 16.2 \xt Ap 8.7.\x* ángel y xbo'rk'aja' can pa rue' re ruch'ulef re c'o-a chupan re copa re yi'on cha. Re nabey tijoj-pokonal xuban che xe'el-pa itzel tak ch'a'c\x + \xo 16.2 \xt Ex 9.9; Dt 28.27; 1 S 5.6, 9.\x* chiquij re vinak re quic'uan re ru-seña re nabey itzel chicop re nic'aj-quivach o chij quik'a'. Ja vinak re' re can xe'yi'o ruk'ij re ru-imagen re nabey itzel chicop. \p \v 3 Quire' chuka' re ruca'n ángel ruc'uan re copa xbo'rk'aja' can re c'o-a chupan, pa rue' re mar. Y re mar xchuver ancha'l nichuver re ruq'uiq'uel jun quiminak, y mare' ronojel re c'o quic'aslen re jec'o chire' pa mar, xe'com.\x + \xo 16.3 \xt Ap 8.9.\x* \p \v 4 Y re rox ángel xbo'rk'aja' can pa quive' re rakan tak ya' y pa quive' re alaxbal tak ya'\x + \xo 16.4 \xt Ap 8.10.\x* re c'o-a chupan re copa c'o pa ruk'a'. Y re ya' re' xe'oc quic'.\x + \xo 16.4 \xt Ex 7.17, 20.\x* \v 5 Y yen xinc'axaj che re ángel re yi'on poder pa ruk'a' pa quive' re ya', xch'o y xubij: Ajaf Dios, ja rat re yatc'o tak xtz'ucutaj-pa\x + \xo 16.5 \xt Ap 1.4, 8; 4.8; 11.17.\x* ronojel y ja rat re yatc'o vocame, rat re can yat choj\x + \xo 16.5 \xt Sal 97.2.\x* y can yat jun Lok'olaj Dios, can pa rubiyal c'a naban juzgar. \v 6 Roma can naya' ruq'uixel chique re xe'quimisan quichin re avajc'ual y re je asamajela' re xe'tzijon re xabij chique.\x + \xo 16.6 \xt Mt 23.34.\x* Y can ruc'amon re naban chique che tiquikumu' quic',\x + \xo 16.6 \xt Is 49.26.\x* roma jare' re nika chiquivach. \p \v 7 Y jare' tak yen Juan xinc'axaj che c'o jun re nich'o-pa riq'uin re altar, y nubij: Can quire' Ajaf Dios re c'o ronojel poder aviq'uin, can nik'alajin che can ja re katzij y re choj\x + \xo 16.7 \xt Ap 14.10; 19.2.\x* nacusaj chin naban juzgar. \p \v 8 Jare' tak xpa re rucaj\x + \xo 16.8 \xt Ap 8.12.\x* ángel xujamak'ij pa rue' re k'ij re c'o-a chupan re copa re c'o pa ruk'a'. Y re k'ij can xya-va poder pa ruk'a' che que'ruparoj re vinak riq'uin re ruk'ak'al. \v 9 Y can quire' xbanataj, roma conojel vinak can xe'c'at roma re k'ij camas ruk'ak'al xuban, pero man riq'uin re' re vinak cama-va xubij-ta cánma che xjalataj quic'aslen chach re Dios o xquiya-ta ruk'ij. Pa ruq'uixel che quire-ta xquiban, xa can xquiyok'\x + \xo 16.9 \xt 2 Cr 28.22; Is 8.21; Jer 5.3; Dn 5.22.\x* rube' re Dios re takayom-pa re tijoj-pokonal. \p \v 10 Re ro' ángel xbo'rk'aja' can re c'o-a chupan re copa re c'o pa ruk'a', pa rue' re ruch'acat re nabey moma' itzel chicop y pa rue' re ruch'ulef re anche' nuban-va gobernar, y xpa jun namalaj k'oko'm\x + \xo 16.10 \xt Ex 10.21.\x* pa rue'. Y roma re castigo re ye'tajin chuk'asasic re vinak re' can niquikach'ach'ala' cak'. \v 11 Pero man riq'uin re' re vinak cama-va xjalataj-ta quic'aslen chach re Dios chin che xquiya-ta can rubanic re etzelal. Pa ruq'uixel che quire-ta xquiban xa xquiyok' re Dios re c'o chila' chicaj, roma re k'axomal y re itzel tak ch'a'c re c'o chiquij.\x + \xo 16.11 \xt Ap 16.2.\x* \p \v 12 Re ruvakak ángel xbo'rk'aja' can pa rue' re moma' rakan-ya' Eufrates\x + \xo 16.12 \xt Ap 9.14.\x* re c'o-a chupan re copa c'o pa ruk'a'. Y re ya' re' xchakij-ka\x + \xo 16.12 \xt Jer 50.38; 51.36.\x* chin c'o modo ye'kax re reyes re je'pitinak c'a quila pan oriente.\x + \xo 16.12 \xt Is 41.2, 25.\x* \p \v 13 Y yen xintz'at che pa ruchi' re itzel chicop re nibex dragón\x + \xo 16.13 \xt Ap 12.3.\x* cha, y pa ruchi' re nabey itzel chicop, y pa ruchi' re ache re nibin che nutzijoj re nubij re Dios cha, pero xa man katzij-ta,\x + \xo 16.13 \xt 1 Jn 4.1.\x* ja'jun rana re ye'el-pa pa quichi'. Y re je oxe' ranas re', xa je oxe' itzel tak espíritu. \v 14 Re oxe' itzel tak espíritu, riq'uin c'a re itzel je'pitinak-va,\x + \xo 16.14 \xt Stg 3.15.\x* y can ye'quibanala' milagros chin ye'k'olotaj\x + \xo 16.14 \xt 2 Ts 2.9; 1 Ti 4.1.\x* re vinak pa quik'a'. Je'elinak-pa chin che ye'quimol conojel reyes re jec'o chach re ruch'ulef y chibil re qui-soldados. Ye'quimol-apo chin re k'ij tak xtiquiban ayoval\x + \xo 16.14 \xt Ap 20.8.\x* riq'uin re Dios re c'o ronojel poder pa ruk'a'. \v 15-16 Y re je oxe' itzel tak espíritu re ancha'l que'tzu'un ranas, can xe'quimol conojel re reyes re jec'o chach re ruch'ulef y chibil re qui-soldados. Xe'quimol pa jun lugar re nibex Armagedón cha, quire' nibex cha re lugar re' pa ch'abal hebreo. Y re Jesucristo xch'o, y xubij: Tic'axaj-na-pa'. Yen tak xquineka, xquimpa ancha'l nuban jun elek'om,\x + \xo 16.15-16 \xt Mt 24.43; 2 P 3.10.\x* y man xtinya-ta-na rutzijol.\x + \xo 16.15-16 \xt 1 Ts 5.2.\x* Otz-quibanoj re can quichajin quic'aslen y je ch'ajch'oj, roma manak mac re ye'ch'anaban-ta quichin chiquivach re vinak. \p \v 17 Y re ruvuk ángel xutoxij-pa chupan re cak'ik' re c'o-a chupan re copa c'o pa ruk'a', y xinc'axaj che c'o Jun nich'o-pa anche' c'o-va re lok'olaj ch'acat chin re Dios chire' pa rachoch, chila' chicaj. Y jun pa ruchi' nubij-pa: Can jac'a xc'achoj.\x + \xo 16.17 \xt Ap 21.6.\x* \p \v 18 Y can xe quire' xubij re ch'abal re', xe'pa tempestades, relámpagos y ruidos. Y xuban jun namalaj sananel re man jun bey banatajnak\x + \xo 16.18 \xt Dn 12.1.\x* jenipa' que'c'ue-va-pa vinak chach re ruch'ulef. \v 19 Y re namalaj tenemit oxe' partes xuban cha. Y re nic'aj chic chavon tak tenemit re jec'o chach re ruch'ulef, can xe'tzak. Re Dios can jare' xunataj re namalaj tenemit Babilonia,\x + \xo 16.19 \xt Ap 14.8.\x* y tiene que nuban ruq'uixel chique re vinak aj-chire'. Mare' re Dios xuban chique che tiquikumu'\x + \xo 16.19 \xt Is 51.17; Jer 25.15, 16.\x* re ruyoval reja'. \v 20 Y roma re namalaj sananel xuban, re lugar re jec'o pa tak mar re nibex islas chique xe'ba chuxe' ya'. Y re lomas man xe'tz'etetaj-ta chic.\x + \xo 16.20 \xt Ap 6.14.\x* \v 21 Chuka' chupan re tiempo re' xka-pa sakboch chila' chicaj. Y cada sakboch c'o la'k ja'jun quintal calal. Y roma re sakboch re'\x + \xo 16.21 \xt Ap 11.19.\x* can chin camic, re vinak camas niquiyok' re Dios. Re castigo re xuya' re Dios pa quive' re vinak re', camas c'ayef. \c 17 \s1 Re itzel tenemit Babilonia \p \v 1 Y jun chique re vuku'\x + \xo 17.1 \xt Ap 21.9.\x* ángeles re je'ac'ayon ja'jun copa re banon cha k'anapuak, xpa viq'uin y xbo'rbij chua: Catampa viq'uin y xtinc'ut chavach re andex che castigo xtika pa rue' re ixok\x + \xo 17.1 \xt Nah 3.4.\x* re man otz-ta ruc'aslen re tz'uyul\x + \xo 17.1 \xt Jer 51.13.\x* pa quive' q'uiy ya'. \v 2 Y re reyes re jec'o chach re ruch'ulef can jac'a riq'uin re ixok re' quibanon-va mac. Y re vinak re jec'o chach re ruch'ulef can je k'abarla' pa ruk'a' re mac\x + \xo 17.2 \xt Jer 51.7.\x* y xa rutzij re ixok re'. \p \v 3 Y chupan re jun ancha'l achic' re ximban roma re ru-poder re Espíritu Santo, xina' che re ángel xinruc'uaj chupan jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha. Y chire' xintz'at chic re ixok, ch'ocol chij jun chicop re c'o vuku' rujalom y c'o lajuj ruc'ua'\x + \xo 17.3 \xt Ap 12.3, 6; 13.1.\x* y re chicop re' quiak rij. Re chicop quiak rij, rion be'aj c'o chij chin nuyok' rube' re Dios. \v 4 Y re ixok re' rucusan tziak morado y quiak. Je'rucusan chuka' nic'aj chic cosas re je'banon cha k'anapuak,\x + \xo 17.4 \xt Jer 51.7.\x* cha jabojoj tak aboj y chuka' re ch'utak aboj re nibex perlas chique,\x + \xo 17.4 \xt Ap 18.12.\x* ronojel re' je'rucusan chin ruvekon-ri' jabal. Y ruc'uan jun copa re banon cha k'anapuak pa ruk'a'. Y re copa re' can nojnak-a riq'uin re itzel tak rubanabal re je'rubanalon chach re Dios y riq'uin chuka' re itzel tak banabal ancha'l re mac quiq'uin achi'a'. \v 5 Y re ixok re' nic'aj-rach tz'iban-va re rube'. Y re rube' reja' man can-ta k'alaj andex ndel-va che tzij, pero ja quire' nubij: Re namalaj tenemit Babilonia, quite' re k'apoji' re man otz-ta quic'aslen y quite' chuka' re vinak re ye'bano etzelal\x + \xo 17.5 \xt 2 Ts 2.7.\x* chach re Dios. \v 6 Tak yen xintz'at re ixok re', can xsatz nuc'o'x. Roma can k'abarel rubanon roma re quiq'uiq'uel re je rajc'ual re Dios re je'ruquimisan.\x + \xo 17.6 \xt Hch 22.20; Ap 2.13; 6.9; 12.11.\x* Can xe'ruquimisaj-va re xe'niman chin re Jesús. \v 7 Y re ángel xubij chua: Yen xtinc'ut chavach re andex ndel-va che tzij re ixok re ch'ocol chij re itzel chicop. Y can xtimbij chuka' chava re andex ndel-va che tzij re moma' chicop vuku' rujalom y lajuj ruc'ua'. Mare' manak tuk'aj che nisatz ac'o'x. \v 8 Roma re chicop xatz'at, xa jun chicop re xc'ue' ajuer can y vocame manak chic. Pero man riq'uin re' che manak chic, xa can xtic'ulun chic-pa\x + \xo 17.8 \xt Ap 13.1.\x* jun bey. Xtel-pa chupan re moma' sivan re rion k'oko'm rupan.\x + \xo 17.8 \xt Ap 11.7.\x* Y c'are' xtiba pa k'ak'. Y camas je q'uiy vinak re jec'o chach re ruch'ulef, re man c'o-ta quibe' chupan re libro chin c'aslen. Y re' can jac'a tak xtz'ucutaj-pa re ruch'ulef\x + \xo 17.8 \xt Mt 25.34; Jn 17.24; Ef 1.4.\x* tak rutaman chic-pa re Dios che re quibe' reje' man xtic'ue-ta chupan re libro chin c'aslen. Re vinak re' camas xtisatz quic'o'x roma can xtiquitz'at re chicop re xa manak chic quitz'eton re xc'ue' ajuer can, can xtic'ulun chic-pa jun bey. \p \v 9 Y chin che re hermanos nak'ax pa quive' ronojel re' can nrajo' q'uiy na'oj,\x + \xo 17.9 \xt Dn 12.4; Mt 13.11; 24.15; Ap 13.18.\x* roma re vuku' rujalom\x + \xo 17.9 \xt Ap 13.1.\x* re chicop, xa vuku' lomas re anche' tz'uyul-va re ixok re'. \v 10 Chuka' re vuku' rujalom re chicop, xa je vuku' reyes. Je vo'o' chique re vuku' reyes re' xe'k'ax-yan. Re ruvakak Rey nuban gobernar vocame. Jac'a re ruvuk Rey c'amaje-na te'c'ulun chin no'rbana' gobernar. Pero tak xte'c'ulun re Rey re', xa man xtiyaloj-ta re ru-gobierno. \v 11 C'are', can jac'a re chicop re xc'ue' y vocame manak chic tz'eton, jare' re xtoc can Rey. Re ruq'uisibal Rey re', can junan runa'oj quiq'uin re vuku' itzel tak reyes re xe'k'ax-yan. Chuka' reja' xtuban gobernar, y c'are' xtiba pa k'ak'. \p \v 12 Y jac'a re lajuj ec'ua'\x + \xo 17.12 \xt Dn 7.20; Ap 12.3; 13.1.\x* re xatz'at che ruc'uan re chicop, xa je lajuj reyes re c'amaje-na tiquiban gobernar. Y re lajuj reyes re' quichibil chuka' re chicop, can xtiya-va poder\x + \xo 17.12 \xt Dn 2.40; 8.20, 24; Zac 1.18, 21.\x* pa quik'a' chin niquiban gobernar. Pero re poder re xtiya' chique, xa man c'a xtiyaloj-ta. Xa ba-oc tiempo xtuban. \v 13 Re lajuj reyes re c'amaje-na tiquiban gobernar can junan quivach. Y che je lajuj reyes xtiquiya' chiquivach chin niquiya' re qui-autoridad y re qui-poder pa ruk'a' re chicop re'. \v 14 Y re reyes re' xtiquiban ayoval\x + \xo 17.14 \xt Ap 16.14.\x* riq'uin re Jesucristo re can ancha'l oveja. Reja' c'o pa quive'\x + \xo 17.14 \xt Dt 10.17; Jer 50.44; 1 Ti 6.15.\x* conojel reyes y ja chuka' reja' re nibano mandar pa quive' conojel re ye'bano gobernar. Y mare' ja re Jesucristo y re jec'o riq'uin re xque'ch'acon chiquij re xque'yacataj chij. Re jec'o riq'uin re Ajaf Jesucristo can je'ayon y je'cha'on roma re Dios, y chuka' can quibanon confiar-qui' riq'uin. \p \v 15 Y re ángel xubij chuka' chua yen Juan: Re ya' xatz'at re anche' tz'uyul-va re ixok re man otz-ta ruc'aslen, re' xa vinak y camas je q'uiy roma man junan-ta tenemit que'po-va, re man junan-ta quich'abal y chuka' man junan-ta naciones\x + \xo 17.15 \xt Is 8.7; Ap 13.7.\x* que'po-va. \v 16 Y re lajuj ec'ua' re xatz'at che ruc'uan re chicop, xa xtiquitzelaj re ixok re man otz-ta ruc'aslen, y xtiquiya' can rion. Can xtiquich'anaba' can. Y re ru-cuerpo re ixok re' xtiquitaj, y c'o partes xa xtiquiparoj pa k'ak'.\x + \xo 17.16 \xt Ez 16.37-44; Ap 18.8.\x* \v 17 Re Dios xuya' pa cánma re lajuj reyes che junan quivach xquiban chin che xe'yacataj chij re ixok re man otz-ta ruc'aslen, y chuka' che junan quivach chin che xquiya' re qui-autoridad pa ruk'a' re chicop. Pero man chin-ta nojel tiempo quire' xtiquiban, roma tak xque'banataj re je'rubin can re Dios che ye'banataj,\x + \xo 17.17 \xt Ap 10.7.\x* can xtiq'uis re ru-autoridad re chicop re'. \v 18 Y re ixok\x + \xo 17.18 \xt Ap 12.4.\x* re xatz'at, jac'a re' re jun namalaj tenemit\x + \xo 17.18 \xt Ap 16.19.\x* re c'o pa quive' re naciones re jec'o chach re ruch'ulef. \c 18 \s1 Tak xtzak re itzel tenemit Babilonia \p \v 1 C'are' xintz'at chuka' jun chic ángel, jun ángel re camas autoridad c'o pa ruk'a', y nika-pa chila' chicaj. Y can sakil\x + \xo 18.1 \xt Ez 43.2.\x* xuban chach re ruch'ulef roma re ángel re' camas niyiq'uiloj. \v 2 Y jun pa ruchi' nich'o, y nubij: Vocame xtzak-yan, vocame xtzak-yan re namalaj tenemit Babilonia.\x + \xo 18.2 \xt Is 13.19; 21.9; Jer 51.8.\x* Vocame xa aconak chic jay chin che niquimol-qui' re itzel tak espíritu. Y chire' chuka' c'o-va quisoc re itzel tak chicop\x + \xo 18.2 \xt Is 14.23; 34.14; Jer 50.39.\x* re c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik'. \v 3 Roma ja re Babilonia re xbano chique conojel re naciones re jec'o chach re ruch'ulef che xquiyac ruyoval re Dios pa quive', roma xuban chique che xe'k'abar pa ruk'a' re mac chin che re achi'a' y re ixoki' xquicanola-qui' chin xe'macun. Ja chuka' Babilonia re' xbano chique re reyes quichin re naciones chin xe'ka pa mac,\x + \xo 18.3 \xt Ap 17.2.\x* ancha'l re mac quiq'uin ixoki'.\x + \xo 18.3 \xt Ap 14.8.\x* Y can ja chuka' re tenemit Babilonia re xbano chique q'uiy comerciantes che xe'biyomar can, roma re aj-Babilonia xquic'uaj jun itzel c'aslen y mare' camas q'uiy mero xquisatzala', xcha' re ángel. \p \v 4 C'are' xinc'axaj che c'o jun re nich'o-pa chila' chicaj y nubij: Yex re can yix vichin chic yen, quixel-pa\x + \xo 18.4 \xt Gn 19.12; Is 48.20; 52.11.\x* chupan re tenemit Babilonia, chin che man quixka chuka' yex pa mac y yixtz'ebelan riq'uin re castigo re xtika pa quive' re vinak aj-Babilonia. \v 5 Y re quimac re vinak re jec'o chupan re tenemit re', can malon-va ruchi' ronojel. Y ronojel re mac re' jun moma' montón chic rubanon. Mare' re montón re' xa can xapon-yan chila' chicaj. Y re Dios can xtuya-va re castigo pa quive' re vinak, roma re quimac can xk'ax rue'.\x + \xo 18.5 \xt Gn 18.20; Jon 1.2.\x* \v 6 Y re ch'abal pitinak chila' chicaj xubij: Yex re yixbano ruq'uixel cha re Babilonia, can tibana' c'a ruq'uixel\x + \xo 18.6 \xt Sal 137.8; Jer 50.15.\x* cha, ancha'l xuban reja' chique nic'aj chic. Can ancha'l re rubanon reja', can ja chuka' quire' tibana' cha reja'. Ca'e' bey más c'ayef tibana' cha, que chach re xuban reja' chique re nic'aj chic vinak, chin che kas tutija-na pokan. \v 7 Tiya' pa k'axomal y tic'ajsaj chuka' rupalaj. Roma reja' can xuna' che camas ruk'ij,\x + \xo 18.7 \xt Ez 28.2.\x* y tak ruyi'on-ri' chupan re itzel c'aslen, xusatzala' re ru-mero. Y xubila' pa ránma: Ja yen re can ancha'l reina yintz'uyul vova'. Y man yin malca'n-ta, ni xe-ta xtink'asaj\x + \xo 18.7 \xt Is 47.7, 8.\x* chuka' bis y ok'ej. \v 8 Y roma quire' xubij, can pa jun k'ij xque'pa ronojel rach k'axomal pa rue'. Xtipa camic, ok'ej y viyjal. Y can xtic'at chuka' pa k'ak'. Y can quire-va xtibanataj, roma re xbin che quire' xtibanataj, can ja re Kajaf Dios re c'o ru-poder.\x + \xo 18.8 \xt Sal 62.11; Is 27.1; Jer 50.34; Ap 11.17.\x* \p \v 9 Y re reyes\x + \xo 18.9 \xt Ap 17.2.\x* re jec'o chach re ruch'ulef camas xtiquivok'ej\x + \xo 18.9 \xt Jer 50.46.\x* rach re tenemit Babilonia. Y xa rutzij reja' tak re reyes re' xe'ka pa mac, ancha'l re mac quiq'uin ixoki', y xe'ka chuka' chupan re itzel tak c'aslen re anche' xquisatzala-va qui-mero. Xtiquivok'ej y xtiquibisoj\x + \xo 18.9 \xt Ez 26.16, 17.\x* re tenemit Babilonia tak xtiquitz'at re sib jotal chicaj, roma can ntajin ruc'atic. \v 10 Y roma niquixibij-qui' chach re castigo re kejnak pa rue', mare' can c'ac'anaj xque'c'ue-va y xtiquibij: Tivok'ex\x + \xo 18.10 \xt Is 21.9; Ap 14.8.\x* rach re namalaj tenemit Babilonia, jun tenemit re c'o poder riq'uin chin xc'ue' pa quive' conojel. Tivok'ex rach roma xa pa jun hora xq'uis pa ruk'a' re castigo re xka pa rue'. \p \v 11 Y re comerciantes\x + \xo 18.11 \xt Ez 27.27.\x* re jec'o chach re ruch'ulef, camas chuka' xtiquivok'ej y xtiquibisoj re tenemit re', roma manak chic anchique xque'lok'o re cosas re je'quic'ualon-apo chin ne'quic'ayij can chire'. \v 12 Y re cosas re je'quic'ualon re comerciantes re', ja re k'anapuak, sakapuak, re ch'ich' re nibex cobre cha, re ch'ichi, re aboj re camas je jabojoj, re mármol, y re aboj nibex chuka' perla cha, re tziak camas je jabal, ancha'l re lino, re seda, re tziak morado y quiak, re cosas re je'banon quiq'uin utzulaj tak che', c'o chuka' che' jubul-oc ruxla', y je'quic'ualon chuka' cosas je'banon cha bak. \v 13 Quic'ualon chuka' canela, ch'utak ak'om, pom, mirra y nic'aj chic ak'om re jubul-oc cuxla', re ruyi'al-uva, aceite, harina y trigo. Je'quic'ualon-apo chuka' ovejas chin ye'bequic'ayij can, quiej y nic'aj chic chicop, carruajes y hasta vinak.\x + \xo 18.13 \xt Ez 27.13.\x* \v 14 Vocame re vinak re xe'c'ue' pa namalaj tenemit, man chic xque'quitaj-ta quivach-che' re jabal je quie' y camas xe'ka chiquivach. Xq'uis c'a ronojel re otz tak cosas re jec'o quiq'uin, y can xq'uis chuka' re quibiyomal. \p \v 15 Y re comerciantes re ye'bapon pa Babilonia chin ye'bequic'ayila' cosas, camas xe'biyomar can.\x + \xo 18.15 \xt Ez 27.33.\x* Re comerciantes re' niquixibij-qui' chach re castigo re kejnak pa rue', mare' c'ac'anaj jec'o-va-a. Camas niquivok'ej y niquibisoj. \v 16 Y niquibij: Tivok'ex rach re namalaj tenemit Babilonia, roma xa can ancha'l jun ixok re camas otz ruvekon-ri'. Ruvekon-ri' riq'uin re tziak rubini'an lino, y quiq'uin re tziak morado y quiak. Y xe'rucusaj chuka' k'anapuak, perlas y nic'aj chic quivach aboj re camas je jabojoj. \v 17 Y xa pa jun hora xq'uis re jenipa' biyomal c'o riq'uin. \p Y re achi'a' re c'o quik'ij re nibex capitanes chique re jec'o pa tak barcos y re nic'aj chic re ye'samaj pa tak barcos, re vinak re je'pitinak pa tak barcos, y can conojel re ye'samaj pa mar, man can-ta xe'jelon-apo chunakaj re tenemit Babilonia. Xa can c'ac'anaj xe'pa'e-va.\x + \xo 18.17 \xt Is 23.14; Ez 27.29.\x* \v 18 Roma xquitz'at re sib jotal chicaj, sib re can nibuku binak chicaj, roma ntajin ruc'atic re tenemit. Y jun pa quichi' xe'ch'o, y niquibij: ¡Man jun chic tenemit re can junan riq'uin re namalaj tenemit re'!\x + \xo 18.18 \xt Ez 27.30, 31.\x* xe'cha'. \p \v 19 Y re vinak re jec'o pa tak barcos y re ye'samaj pa tak mar, xquiyala' ulef\x + \xo 18.19 \xt Jos 7.6; 1 S 4.12; Job 2.12.\x* pa tak quijalom, camas ye'ok' y ye'bison y jun pa quichi' tak niquibij: Tivok'ex rach re namalaj tenemit Babilonia. Riq'uin re rubiyomal reja' xe'biyomar can conojel rajaf tak barcos. Y xa pa jun hora xq'uis ronojel, xe'cha'. \p \v 20 Y jare' tak xc'axataj jun ch'abal y xubij: Yex re yixc'o chicaj, yex apóstoles, yex re yixtzijon re nibex chiva roma re Dios y yex chuka' re utzulaj tak rajc'ual re Dios, quixqui'cot\x + \xo 18.20 \xt Sal 48.11; 58.10; 96.11-13; Jer 51.47, 48.\x* roma re Dios can xutz'at re xik'asaj pa ruk'a' re Babilonia. Mare' can xuya' re rajal cha.\x + \xo 18.20 \xt Is 26.21; Ap 19.1-3.\x* \p \v 21 Y jun ángel re camas ru-poder, xbo'rli'ej-pa jun moma' aboj, re ancha'l ye'cusas chin molino. C'are' re ángel xusunc'utij re aboj\x + \xo 18.21 \xt Ex 15.5; Neh 9.11; Jer 51.63, 64.\x* re' pa mar, y xubij: Ja quira' xtiban cha re namalaj tenemit Babilonia chin che tiq'uis chire'. Re tenemit re' man jun bey chic xtitz'etetaj. \v 22 Y chuka' man jun bey chic xtic'axax-ta\x + \xo 18.22 \xt Is 24.8; Jer 7.34; 16.9; 25.10.\x* re pa tak calles che ye'k'ajan-ta re arpas, re trompetas y re xul. Man jun chic re xtik'ojman.\x + \xo 18.22 \xt Ez 26.13.\x* Y chuka' man chic xque'c'ue-ta xabanchique quivach samajela' chire' ancha'l rubanon can. Y chuka' ni xe-ta chic xque'k'alajin re ruido quichin re molinos. \v 23 Man jun chic k'ak' xtitz'etetaj-ta chupan chin che nuya' sakil. Y chuka' man jun bey chic xtic'axataj-ta che c'o-ta jun c'ulubic niban. Roma ja chire' xe'c'ue-va re comerciantes\x + \xo 18.23 \xt Is 23.8.\x* más je nima'k. Y chuka' roma re itz\x + \xo 18.23 \xt 2 R 9.22; Nah 3.4.\x* re xe'ban chire', can xe'k'olotaj conojel naciones re jec'o chach re ruch'ulef. \p \v 24 Y chupan chuka' re tenemit Babilonia xbiyin-va quiq'uiq'uel re xe'tzijon re xbex chique roma re Dios, y re quiq'uiq'uel re nic'aj chic rajc'ual re Dios. Pa rue' c'a re tenemit re' xka-va re quicamic\x + \xo 18.24 \xt Jer 51.49.\x* conojel re xe'niman chin re Dios re je'quimisan-a chach re ruch'ulef. \c 19 \s1 Re vinak can niquiya' ruk'ij re Dios chila' chicaj \p \v 1 Y tak xe'banataj-yan ronojel re', jare' tak yen Juan xinc'axaj quich'abal je q'uiy vinak chicaj y can nivajin, y re vinak re' jun pa quichi' niquibij: \q1 Titioxij cha re Kajaf Dios, roma ja reja' re xbano chaka che xojcolotaj\x + \xo 19.1 \xt Ap 7.10; 12.10.\x* chach re kamac, chin reja' re poder, c'o ruk'ij, y chuka' can ruc'amon-va che nibex cha che camas nem.\x + \xo 19.1 \xt Ap 4.11.\x* \q1 \v 2 Titioxij cha re ka-Dios\x + \xo 19.2 \xt Dt 32.43; Ap 6.10.\x* roma reja' can ja re katzij y re choj nucusaj tak nuban juzgar, \q1 y can xuya'\x + \xo 19.2 \xt Ap 18.20.\x* re castigo pa rue' re ixok itzel ruc'aslen, \q1 roma ja reja' re xbano chique re vinak re jec'o chach re ruch'ulef chin xe'ka pa mac, ancha'l re mac quichin ixoki' y achi'a', re xquicanola-qui' chin xe'macun. \q1 Chuka' reja' can xe'ruquimisaj re rusamajela' re Dios, mare' re ka-Dios can xuya' ruq'uixel cha. \p \v 3 C'are' re vinak re can nivajin quich'abal chicaj, chuka' xquibij chic: Titioxij cha re Dios, roma re Babilonia tz'amon ruc'atic, y re rusibil\x + \xo 19.3 \xt Is 34.10; Ap 14.11.\x* can chin nojel tiempo nijote'. \p \v 4 Y che je veinticuatro\x + \xo 19.4 \xt Ap 4.4, 6, 10.\x* rejeta'k tak achi'a' re jec'o chicaj y re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o, jare' tak xe'xuque-ka y re nic'aj-quivach c'a pan ulef xka-va-ka chin xquiya' ruk'ij re Dios re tz'uyul chach re lok'olaj ch'acat. Y re rejeta'k tak achi'a' y re je caje' re camas q'uiy quinak'avach c'o, xquibij: Amén.\x + \xo 19.4 \xt Neh 5.13; 8.6.\x* Can titioxij cha re Dios. \p \v 5 Y jare' tak c'o jun re xbech'o-pa anche' c'o-va re lok'olaj ch'acat chin re Dios, y ja quire' nubij: \q1 Chiyixnojel yex re yix rusamajela' re Dios, \q1 can tiya' ruk'ij re ka-Dios.\x + \xo 19.5 \xt Sal 134.1; 135.1.\x* \q1 Yex re can ninimaj rutzij re Dios, tiya' ruk'ij. \q1 Che cocoj y che nima'k tibana' quire'. \p \v 6 Y yen Juan xinc'axaj chuka' che can ancha'l che camas je q'uiy vinak re can nivajin quich'abal chicaj. Re quich'abal can nivajin can ancha'l ye'vajin re rakan tak ya'\x + \xo 19.6 \xt Ez 1.24.\x* y can ancha'l chuka' ye'k'ajan re tempestades y niquibij: \q1 Titioxij cha re Kajaf Dios, re c'o ronojel poder riq'uin, roma ja reja' re nibano gobernar. \q1 \v 7 Camas c'a tiqui'cot\x + \xo 19.7 \xt Is 44.23.\x* re kánma y can kojtze'en y takaya' ruk'ij re Dios, \q1 roma xbeka-yan re k'ij chin che re je rajc'ual re Dios re je ancha'l jun k'apoj xtan re nic'ule'\x + \xo 19.7 \xt Mt 22.2; 25.10.\x* riq'uin re Jesucristo re Jun ancha'l oveja. \q1 Y re k'apoj xtan can rubanon chic rubanic chin re ruc'ulubic. \q1 \v 8 Can xya' c'a k'ij cha re k'apoj ixok chin che xuvak-yan-ri' riq'uin re tziak\x + \xo 19.8 \xt Sal 45.13.\x* camas ch'ajch'oj y niyiq'uiloj, tziak re nibex lino cha, re camas jabal. \m Y re tziak re', xa ja re c'aslen choj\x + \xo 19.8 \xt Sal 132.9.\x* quic'uan re je rajc'ual chic re Dios. \s1 Re je'vayon chupan re namak'ij chin re ruc'ulubic re Jesucristo. \p \v 9 Y re ángel xubij chua: Tatz'ibaj che otz-quibanoj\x + \xo 19.9 \xt Lc 14.15.\x* re je'vayon chupan re namak'ij chin re ruc'ulubic re Jesucristo re can ancha'l oveja, xcha'. \p Y re ángel re' can xubij chuka' chua: Re tzij re ximbij chava, can ja re Dios biyon y can katzij-va. \p \v 10 Y yen can jare' tak xinxuque'\x + \xo 19.10 \xt Hch 10.26; Ap 22.8.\x* chach re ángel re' y re nic'aj-noch c'a pan ulef xka-va-ka chin ninya' ruk'ij, pero reja' xubij chua: Man caxuque' chinoch. Man taya' nuk'ij yen. Ja re Dios re taya' ruk'ij. Roma yen xa yin jun rusamajel re Dios ancha'l rat, y ancha'l chuka' re nic'aj chic re can xquic'ul re ruch'abal re Jesús y niquitzijoj. Xa yoj junan, roma jun re nitzijon re nibex cha roma re Dios y jun re nitzijon re ruch'abal re Jesús, xa jun mismo Espíritu re niyi'o quich'abal che je ca'e'. Re Espíritu re' chin re Jesús. \s1 Re ch'ocol chij jun quiej sak rij \p \v 11 Y tak xintzu'un chic-apo, xintz'at re rocaj jakal. Y xintz'at jun quiej sak rij, ch'ocolben roma re Jun re rubini'an Katzij\x + \xo 19.11 \xt Jn 14.6; Ap 3.14.\x* y can nuban re nubij. Re Jun re ch'ocolbeyon re quiej sak rij, can pa rubiyal nuban juzgar\x + \xo 19.11 \xt Is 11.4.\x* y nuban guerra quiq'uin re ye'tzelan richin. \v 12 Re nak'arach can je ancha'l rurep-k'ak.\x + \xo 19.12 \xt Ap 1.14.\x* C'o q'uiy coronas rucusan, y chire' tz'iban-a re rube'.\x + \xo 19.12 \xt Ap 2.17.\x* Y re be'aj re', can man jun anchok chach nak'ax-va, xa can xe chach reja' nak'ax-va. \v 13 Re rutziak rucusan, nojnak rij che quic'.\x + \xo 19.13 \xt Is 63.2, 3.\x* Y c'o chic jun rube', y re' ja re Ruch'abal\x + \xo 19.13 \xt Jn 1.1; 1 Jn 5.7.\x* re Dios. \v 14 Y re ejércitos chin chila' chicaj can je'binak riq'uin, quicusalon tziak re nibex lino cha, y re' jun utzulaj tziak y camas ch'ajch'oj y can bo'j.\x + \xo 19.14 \xt Ap 3.4.\x* Y can conojel re ejército re', je'ch'ocol-a chiquij quiej sak quij. \v 15 Y re pa ruchi'\x + \xo 19.15 \xt Is 11.4; Ap 1.16.\x* reja' ndel-va-pa jun espada re camas ray. Y can riq'uin re' xtukasaj\x + \xo 19.15 \xt Sal 2.9.\x* quik'ij re vinak re jec'o pa tak naciones. Y can ja reja' re xtibano gobernar\x + \xo 19.15 \xt Ap 12.5.\x* riq'uin ronojel poder pa quive' re vinak. Y can xque'ruyitz'\x + \xo 19.15 \xt Is 63.3.\x* roma xque'ruban juzgar. Can ancha'l tak niyitz' cha'kan re uva chupan re ancha'l pila, can quire' xtuban reja' chique. Can nuc'ut chakavach re rubanic re namalaj castigo re xtuya' re Dios re c'o ronojel poder riq'uin. \v 16 Y re Jun re rubini'an Ruch'abal re Dios, rucusan jun rutziak nem rakan, y chij re' tz'iban chic jun rube', y ja quire' nubij: Rey quichin conojel reyes y jun namalaj Ajaf.\x + \xo 19.16 \xt Sal 72; Dn 2.47; 1 Ti 6.15; Ap 17.14.\x* Y re ca'e' be'aj re' tz'iban pa xulan-ka ba' cha re rutziak. \p \v 17 Y can jare' xintz'at jun ángel pa'al pa rue' re k'ij. Re ángel re' jun pa ruchi' xubij chique re chicop c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik' re ye'biyaj chicaj: Quixampa. Timola-pa-ivi', roma re Dios nuya' jun namalaj va'in chiva.\x + \xo 19.17 \xt Ez 39.17.\x* \v 18 Re vay re xtuya' re Dios ja re qui-cuerpo re reyes, qui-cuerpo re capitanes, qui-cuerpo re achi'a' re camas quichuk'a', qui-cuerpo chuka' re quiej y re je'ch'ocolbeyon\x + \xo 19.18 \xt Ez 39.18, 20; Ap 17.16.\x* quichin, re qui-cuerpo conojel re vinak, vinak re je'lak'on re nibex esclavos chique y re vinak can je libre-va, che cocoj y che nima'k, xcha' re ángel. \p \v 19 Y yen Juan xintz'at chic re nabey itzel chicop y xe'ntz'at re reyes re jec'o chach re ruch'ulef, y chuka' camas je q'uiy re ejércitos re can quichibil-qui' quibanon. Y conojel re' can quimalon-qui' chin niquiban guerra\x + \xo 19.19 \xt Dn 7.21; Ap 13.1.\x* riq'uin re Jun re ch'ocol chij re quiej sak rij y quiq'uin chuka' re je'tzakatal chij. \v 20 Y re nabey itzel chicop xtz'am-a, chibil re jun ache re nibin che nutzijoj re nubij re Dios cha y xa man katzij-ta. Re jun aj-tz'ucuy-tzij re', re can chach re nabey itzel chicop xe'rubanala-va milagros re man jun bey je'tz'eton-ta. Y riq'uin re', xe'ruk'ol re vinak chin che xquic'ul re qui-seña re nic'aj-quivach o chij quik'a'. Y re vinak re' can xquiya' chuka' ruk'ij re ru-imagen re itzel chicop. Y mare' re chicop y re jun re xk'olo quichin re vinak, can xe tal choj quire' je c'as xe'sunc'utis pa k'ak'\x + \xo 19.20 \xt Dn 7.11; Ap 20.10.\x* re ruxalon-ri' riq'uin azufre. \v 21 Y jac'a re nic'aj chic vinak re je'binak quiq'uin re je ca'e' re', xe'quimisas conojel. Xe'quimisas riq'uin re espada re ndel-pa pa ruchi' re Jun re ch'ocol chij re quiej sak rij. Y conojel re qui-cuerpo re xe'quimisas, can jac'a re chicop c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik' re xe'tijo.\x + \xo 19.21 \xt Ap 19.17.\x* Can xquinojsaj quipan riq'uin re ti'ij re'. \c 20 \s1 Re jun mil juna' \p \v 1 Y yen xintz'at jun ángel re nika-pa chila' chicaj y ruc'amom-pa re llave chin re moma' sivan re rion k'oko'm rupan.\x + \xo 20.1 \xt Ap 9.1.\x* Y ruc'amom-pa chuka' jun moma' cadena pa ruk'a'. \v 2 Re ángel re' xbo'rtz'ama-pa re itzel chicop quiak rij re nibex dragón cha, y ja reja' re diablo o sea Satanás\x + \xo 20.2 \xt Ap 12.9.\x* y ja chuka' reja' re xoc jun cumatz ajuer can. Xyach' can roma re ángel, chin jun mil juna'. \v 3 C'are' xbo'rch'akij can chupan re moma' sivan re rion k'oko'm rupan, xutz'apij can y xuban can sellar re puerta chin che man jun nijako. Quire' xban can cha, chin che man chic que'ruk'ol más re naciones re jec'o chach ronojel re ruch'ulef.\x + \xo 20.3 \xt Mt 24.24; Ap 12.9; 13.14; 16.14.\x* Jun mil juna' re man chic xtik'alajin-ta re rusamaj reja'. Jac'a tak k'axnak chic re jun mil juna' re', xte'jak-pa y xtitzolaj chic-pa chubanic re rusamaj, pero xa ba' chic-oc tiempo quire' xtuban-va. \p \v 4 Y xintz'at chuka' che jec'o ch'acat quichin re ye'bano juzgar,\x + \xo 20.4 \xt Dn 7.9; Mt 19.28; Lc 22.30; 1 Co 6.2, 3.\x* y chire' je'tz'uyul-va re yi'on chic autoridad pa quik'a' chin niquiban juzgar. Xe'ntz'at chuka' re cánma re je'quimisan chic-a, re xtzaq'uis quijalom vova' chach re ruch'ulef. Reje' xe'quimisas-a roma xquitzijoj re ruch'abal re Jesús y xquitzijoj re ruch'abal re Dios.\x + \xo 20.4 \xt Ap 6.9.\x* Conojel re', re man xe'yi'o-ta ruk'ij re nabey\x + \xo 20.4 \xt Ap 13.12.\x* itzel chicop y re ru-imagen. Y chuka' man xquijo-ta che xya' re ru-seña re itzel chicop nic'aj-quivach o chij quik'a'. Reje' xe'c'astaj y junan niquiban gobernar riq'uin re Cristo\x + \xo 20.4 \xt 2 Ti 2.12; Ap 5.9, 10.\x* chupan re jun mil juna'. \v 5 Y ja reje' re nabey xe'c'astaj.\x + \xo 20.5 \xt 1 Ts 4.16.\x* Jac'a re nic'aj chic anama'i' man xque'c'astaj-ta. Xa c'aja tak k'axnak chic re jun mil juna', c'are' tak xque'c'astaj-pa. \v 6 Otz-quibanoj re jenipa' xque'c'astaj nabey, roma re quic'aslen can ch'ajch'oj chach re Dios, y man chic xtitiquir-ta re ruca'n camic chiquij.\x + \xo 20.6 \xt Ap 21.8.\x* Reje' can xque'oc sacerdotes\x + \xo 20.6 \xt Is 61.6.\x* chin re Dios y chin re Cristo. Y junan xtiquiban gobernar riq'uin re Cristo chupan re jun mil juna'. \p \v 7 Y jac'a tak k'axnak chic re jun mil juna', re Satanás xtilisas-pa chupan re lugar re anche' tz'apin-va can.\x + \xo 20.7 \xt Ap 20.2.\x* \v 8 Y xtipa chic jun bey chiquik'olic\x + \xo 20.8 \xt 1 P 5.8.\x* ronojel re naciones re jec'o chach re ruch'ulef. Y re vinak aj-Gog y re aj-Magog,\x + \xo 20.8 \xt Ez 38.2.\x* can xque'ruk'ol-va. Can ye'rumol-a chin ye'ba pa guerra.\x + \xo 20.8 \xt Ap 16.14.\x* Y can ye'buchu. Xa can je ancha'l re sanayi' re c'o chuchi-mar. \v 9 Can xe'jote-a re pa tenemit re camas nrajo' re Dios y re anche' jec'o-va re je rajc'ual reja'. Re vinak re je'rujocoquen-a re Satanás, quinojsan-a\x + \xo 20.9 \xt Is 8.8.\x* rach re ruch'ulef y choj xbequisutij quij re anche' jec'o-va re je rajc'ual re Dios y re tenemit. Pero re Dios xuban che xka-pa k'ak' pa quive', y can xe'ruq'uis re k'ak'. \v 10 Y re itzel re xk'olo quichin conojel re vinak re', xch'akex chupan re k'ak' ruxalon-ri' riq'uin azufre, re anche' chuka' xch'akex-va re chicop y chibil re jun ache re xbin che reja' can nutzijoj re nubij re Dios cha y xa man katzij-ta. Y chire' chupan re k'ak' xtiquitaj pokan che pak'ij che chak'a' y can chin nojel tiempo\x + \xo 20.10 \xt Ap 20.14, 15.\x* xque'c'ue' chire'. \s1 Re anama'i' can xque'ban juzgar \p \v 11 C'are' yen xintz'at jun namalaj ch'acat sak, y xintz'at chuka' re tz'uyul chach. Y ja re rocaj y re ruch'ulef re jec'o-apo chach re tz'uyul chach re namalaj ch'acat re', can ancha'l che xe'satz-a. Y reje' can man chic xe'litaj-ta pa qui-lugar. Y man chic xe'tz'etetaj-ta.\x + \xo 20.11 \xt 2 P 3.7.\x* \v 12 Y xe'ntz'at re anama'i', che cocoj che nima'k je'pa'al-apo chach re Dios.\x + \xo 20.12 \xt Jn 5.25.\x* Xe'jak c'a re libros,\x + \xo 20.12 \xt Sal 69.28; Dn 7.10; 12.1; Fil 4.3.\x* y xjak chuka' re jun libro re chin c'aslen. Conojel re anama'i' re' can xban juzgar pa quive',\x + \xo 20.12 \xt 2 Co 5.10.\x* riq'uin re quibanabal re xe'quibanala', can ancha'l re je'tz'iban chupan re libros re'. \v 13 Can conojel re anama'i' je'pa'al-apo chach re Dios, can conojel re' re je'yacon chin niban juzgar pa quive'. Jec'o-apo re je quiminak-a pa tak mar, y jec'o-apo chuka' re je quiminak-a jun chic-va lado. Y conojel re anama'i' re' can xe'ban juzgar,\x + \xo 20.13 \xt Jer 17.10; Mt 16.27; Ro 2.6.\x* riq'uin re quibanabal re xe'quibanala'. \v 14 Y can jare' tak manak chic camic nibanataj, y chuka' man chic xtic'ue-ta re lugar re nibex Infierno cha, roma xa can xque'q'uis che je ca'e', re camic y re lugar.\x + \xo 20.14 \xt 1 Co 15.26.\x* Xque'beq'uis pa k'ak'. Y jac'a re k'ak' re ruca'n camic. \v 15 Y can chupan chuka' re k'ak' re' xque'ch'akex-va conojel re vinak re manak quibe' tz'iban chupan re libro chin c'aslen. \c 21 \s1 Re ruch'ulef y re rocaj can xque'jalataj \p \v 1 Y yen Juan xintz'at re rocaj y re ruch'ulef, che xe'jalataj-yan. Can je c'ac'a chic. Re rocaj y re ruch'ulef re xe'c'ue' nabey, xa je manak chic.\x + \xo 21.1 \xt Is 65.17; 66.22.\x* Xa xe'jal-yan-a. Y chuka' re mar camanak chic-va. \v 2 Y xintz'at chuka' re lok'olaj tenemit, re c'ac'a Jerusalén.\x + \xo 21.2 \xt Ga 4.26.\x* Xintz'at che re tenemit re' nika-pa chila' chicaj riq'uin re Dios. Y can jabal rubanic banom-pa y vekom-pa,\x + \xo 21.2 \xt Is 52.1; 61.10.\x* can ancha'l nuban jun k'apoj ixok tak jabal nuvak-ri' chin che más jabal nika chach re ala' re anchok riq'uin nic'ule-va. \v 3 Y jare' tak xinc'axaj che c'o jun re cof nich'o-pa chila' chicaj y nubij: Tatzu-na-pa', vocame re Dios can chiquicojol la vinak c'o-va. Ja reje' re je rutenemit,\x + \xo 21.3 \xt Lv 26.11; Ez 43.7.\x* y ja reja' re qui-Dios. Can junan xque'c'ue' chin nojel tiempo. \v 4 Y re Dios can xtusu-a\x + \xo 21.4 \xt Is 25.8.\x* re ruyi'al-quivach, roma can xtuban che xtiq'uis-a re k'axomal y bis.\x + \xo 21.4 \xt Is 35.10.\x* Can xtiq'uis-a chuka' re camic y re ok'ej. Can xque'q'uis ronojel. Roma ronojel re xe'c'ue' nabey, can ni xe-ta chic qui-seña xque'c'ue' can, xcha'. \p \v 5 Y c'are' re Jun re tz'uyul\x + \xo 21.5 \xt Ap 4.2, 9.\x* chach re lok'olaj ch'acat xch'o y xubij: Yen can c'ac'a\x + \xo 21.5 \xt Is 43.19.\x* re cosas ye'mban. Can ronojel-va c'ac'a, xcha'. \p Y chuka' xubij: Ca'tz'ibaj re ch'abal re xque'mbij chava, roma can katzij y otz che naban confiar-avi' riq'uin re ch'abal re'. \p \v 6 Y xubij chuka' chua: Ronojel xc'achoj-yan. Ja yen re xintz'ucu-pa y ja chuka' yen re xinq'uiso pa rue'. Ja yen re ancha'l nabey y re ruq'uisibal letra. Y re anchique nichake'j ruchi', yen xtinya' ruya' re ndel-pa chupan re alaxbal-ya'\x + \xo 21.6 \xt Is 12.3.\x* chin c'aslen, y re ya' re' man lak'on-ta xa sipan. \v 7 Y ja ronojel re' re xque'nya'\x + \xo 21.7 \xt Ro 8.17.\x* chique re xque'ch'acon. Ja yen re qui-Dios,\x + \xo 21.7 \xt Zac 8.8.\x* y reje' xque'oc vajc'ual chin nojel tiempo. \v 8 Jac'a re man yinquinimaj-ta y re niquixibij-qui' ye'bapon pa tak tijoj-pokonal voma yen, xque'ntak pa k'ak'. Y can quire' chuka' xtimban quiq'uin re man ye'ka-ta chinoch, re aj-banoy tak camic, re achi'a' y re ixoki' re niquicanola-qui' chin ye'macun, re brujos, re ye'yi'o quik'ij imágenes re xa vinak je'banayon-ka, y re je tz'ucuy tak tzij. Can xque'ntak-va pa k'ak' re ruxalon-ri' riq'uin azufre.\x + \xo 21.8 \xt Ap 19.20.\x* Y jare' re ruca'n camic. \s1 Re lok'olaj tenemit Jerusalén \p \v 9 Y c'are' xpa jun ángel viq'uin y xubij chua: Catampa, y ninc'ut chavach re k'apoj xtan re c'ulan riq'uin re Jesucristo re ancha'l oveja. Y re jun ángel re' jun chique\x + \xo 21.9 \xt Ap 17.1.\x* re je vuku' ángeles re xe'yi'o re vuku' ruq'uisibal tak tijoj-pokonal pa rue' re ruch'ulef re c'o-a chiquipan re copas. \p \v 10 Y chupan re jun ancha'l achic' re ximban roma re ru-poder re Espíritu Santo,\x + \xo 21.10 \xt Ap 17.3.\x* xina' che re ángel xinruc'uaj c'a pa rue' jun moma' loma, y chire' c'a yojc'o-va tak xuc'ut chinoch re lok'olaj tenemit Jerusalén nika-pa chila' chicaj riq'uin re Dios. \v 11 Y re tenemit re' can niyiq'uiloj roma re rusakil re Dios,\x + \xo 21.11 \xt Ez 43.2, 4.\x* can ancha'l tak niyiq'uiloj re jun aboj re camas rajkalen re nibex jaspe\x + \xo 21.11 \xt Ap 4.3.\x* cha. Re can ancha'l vidrio nitzu'un. \v 12 Y re tenemit re' sutin rij roma jun moma' tz'ak, y re tz'ak re' naj jotal chicaj y ruc'uan doce puertas. Y ronojel re puertas re' jec'o ja'jun ángel. Y chach re puertas re' je'tz'iban-va quibe' re je doce grupo israelitas.\x + \xo 21.12 \xt Ez 48.31-34.\x* \v 13 Y che caje' lados cha re tenemit c'o oxax puertas, oxe' c'o re lado oriente, oxe' pan occidente, oxe' pan norte y oxe' pa sur. \v 14 Y re aconak re ru-cimiento\x + \xo 21.14 \xt 1 Co 3.10, 11; Ef 2.20.\x* re tz'ak re', doce aboj re c'o quibe' re je doce ru-apóstoles\x + \xo 21.14 \xt Mt 10.2-4; 16.18; Ef 3.5; 4.11; Jud 17; Ap 18.20.\x* re Jesucristo chij, re ancha'l oveja. \p \v 15 Y re ángel re nich'o viq'uin, ruc'uan c'a jun vara,\x + \xo 21.15 \xt Is 28.17; Ez 40.3; 47.3; Zac 2.1; Ap 11.1, 2.\x* y re vara re' cha k'anapuak banon-va. Y re ángel re' ruc'uan re vara chin che nuvitaj re tenemit Jerusalén, re doce ru-puertas y re tz'ak.\x + \xo 21.15 \xt Ez 42.15, 20.\x* \v 16 Re rubanic re tenemit Jerusalén cuadrado. Can junan rakan che caje' lados. Y xpa re ángel xuvitaj re tenemit, y re tenemit re' ruc'uan dos mil doscientos kilómetros. Quire' rach, quire' rakan y quire' chuka' rujotolen. \v 17 Y re ángel xuvitaj re jenipa' jotal re tz'ak re rusutin rij re tenemit. Y re tz'ak re' jotal sesenta y cuatro metros chicaj. Y re metros re xuvitaj re ángel can ancha'l re metros niquicusaj re vinak re jec'o chach re ruch'ulef. \p \v 18 Y re tz'ak re rusutin rij re tenemit, banon cha jun aboj re camas rajkalen re nibex jaspe cha. Y re tenemit re' can ja re k'anapuak aconak, y can ancha'l vidrio re jabal su'un rach roma ch'ajch'oj titzu'un. \v 19 Y re doce aboj re aconak ru-cimiento re tz'ak, cada jun jun-va che clase aboj\x + \xo 21.19 \xt Is 54.11, 12.\x* re je'vekon-va. Y ja quire' quibe': Jaspe, zafiro, ágata, esmeralda, \v 20 ónice, cornalina, crisólito, berilo, topacio, crisoprasa, jacinto y amatista. \v 21 Y re doce puertas, je'banon cha aboj re nibex perla cha. Re doce puertas re', can doce perlas. Jac'a re calle\x + \xo 21.21 \xt Ap 22.2.\x* principal chin re tenemit, cha k'anapuak banon-va, can ancha'l vidrio titzu'un. \p \v 22 Y yen Juan man jun rachoch re Dios re xintz'at-ta chupan re tenemit re', roma re Ajaf Dios re c'o ronojel poder riq'uin, can che jun tenemit re aconak rachoch.\x + \xo 21.22 \xt 1 R 8.27; Is 66.1; 1 Co 15.28.\x* Y can quire' chuka' rubanon re Jesucristo re ancha'l oveja, che jun tenemit re aconak rachoch. \v 23 Re tenemit re' manak ndoc-va re rusakil re k'ij y re rusakil re ic' cha,\x + \xo 21.23 \xt Is 24.23; 60.19.\x* roma re nisekresan richin ja re rusakil re Dios y re rusakil re Jesucristo re ancha'l oveja. \v 24 Y re naciones re je'colotajnak chic, can ja riq'uin re rusakil re tenemit xque'tzu'un-va chin ye'biyin.\x + \xo 21.24 \xt Is 60.3.\x* Y re reyes chin re ruch'ulef xque'quic'uala-apo re qui-poder y re quik'ij chupan re lok'olaj tenemit Jerusalén. \v 25 Y chire' can man jun bey xque'tz'ape-ta\x + \xo 21.25 \xt Is 60.11.\x* re puertas chin re tz'ak re rusutin rij re tenemit, roma man jun bey xtik'ok'a-ta-ka. \v 26 Re qui-poder y re quik'ij re naciones can xque'cuax-apo chupan re tenemit, chin ye'suj cha re Dios. \v 27 Pero chupan re tenemit re' can man jun bey xtoc-ta-apo cosa tz'il\x + \xo 21.27 \xt Is 35.8; 52.1; Ap 22.14, 15.\x* chupan. Y man jun chuka' vinak re man otz-ta ruc'aslen chach re Dios re xtoc-ta-apo chire'.\x + \xo 21.27 \xt Jl 3.17; Fil 4.3.\x* Y ni xe-ta chuka' re je tz'ucuy tak tzij. Re xque'oc-apo chire', xaxe re c'o quibe' tz'iban chupan\x + \xo 21.27 \xt Sal 69.28; Dn 12.1; Ap 3.5; 13.8.\x* re libro chin c'aslen, re ru-libro re Jesucristo re ancha'l oveja. \c 22 \p \v 1 Y c'are' re ángel xuc'ut jun rakan-ya' chinoch re camas ch'ajch'oj, re rakan-ya' re niyi'o c'aslen. Re rakan-ya' re', can ancha'l vidrio titzu'un y nalax-pa\x + \xo 22.1 \xt Ez 47.1; Zac 14.8; Jn 7.38, 39.\x* anche' c'o-va re lok'olaj ch'acat chin re Dios y re Jesucristo re ancha'l oveja. \v 2 Y re rakan-ya' re niyi'o c'aslen, mero pa nic'aj cha re calle principal chin re tenemit nak'ax-va. Y can che ca'e' ruchi' re rakan-ya' ye'q'uiy c'a re che' re ye'yi'o chuka' c'aslen, y doce bey niquiya' quivach jun juna'. Re che'\x + \xo 22.2 \xt Gn 2.9; Ap 2.7.\x* re ye'q'uiy chuchi' re rakan-ya', can ic'-ic' niquiya' quivach. Y re quixak re che' re', can ndoc cak'om re je'pitinak chupan ronojel naciones.\x + \xo 22.2 \xt Ap 21.24.\x* \v 3 Y chire' can man jun chic re xtika-ta xabanchique castigo\x + \xo 22.3 \xt Zac 14.11; Ap 21.4.\x* chin re Dios pa rue', roma manak chic mac. Roma chire' c'o-va re lok'olaj ch'acat chin re Dios y re Jesucristo re ancha'l oveja. Y re rusamajela' re jec'o chire', jare' re xque'samajin richin. \v 4 Y chire' can xtiquitz'at quivach riq'uin.\x + \xo 22.4 \xt Mt 5.8; 1 Co 13.12; 1 Jn 3.2.\x* Y chuka' re nic'aj-quivach can xtiquic'uaj re rube'. \v 5 Chire' chupan re tenemit re', man jun bey xtik'ukumar-ta che nik'ok'a-ta-ka. Y conojel re jec'o chupan re tenemit re', camanak xtoc-va chique re rusakil jun lámpara o re rusakil re k'ij. Roma can ja re Dios re Ajaf re xtisekresan quichin.\x + \xo 22.5 \xt Sal 36.9; 84.11.\x* Y re jec'o chire', jare' re xque'bano gobernar chin nojel tiempo.\x + \xo 22.5 \xt Dn 7.18, 27; Ro 5.17; 2 Ti 2.12; Ap 11.15.\x* \s1 Ja ruq'uisibal parte cha re libro re' \p \v 6 Y re ángel xubij chua: Re ch'abal re' can katzij y can otz che naban confiar-avi' riq'uin. Roma can ja re Kajaf Dios re xyi'o ch'abal pa tak cánma re rusamajela' reja' re xbex profetas\x + \xo 22.6 \xt He 1.1.\x* chique, can ja chuka' reja' re takayon vichin yen re yin ru-ángel chin che ninya' rutzijol chiva yex re yix rusamajela', chij re xque'banataj-yan. \p \v 7 Y re Jesucristo xubij: Yinapon-yan-ka iviq'uin.\x + \xo 22.7 \xt Ap 22.12, 20.\x* \p Otz-quibanoj conojel vinak re ye'niman\x + \xo 22.7 \xt Ap 1.3.\x* re nubij re Dios chupan re jun libro re'. \p \v 8 Y ja yen Juan, re xinc'axan y xintz'eto\x + \xo 22.8 \xt Ap 21.2.\x* ronojel re'. Y jac'a tak je'nc'axan y je'ntz'eton chic-ka, jare' tak xinxuque' chach re ángel re xc'utu ronojel re' chinoch. Xinxuque' chach chin ninya' ruk'ij.\x + \xo 22.8 \xt Ap 19.10.\x* \v 9 Pero re ángel re' xubij chua: Man taya' nuk'ij yen. Yen chuka' xa yin jun rusamajel re Dios, junan aviq'uin rat y quiq'uin re nic'aj chic rusamajela' re Dios re nibex profetas chique, y yin junan chuka' quiq'uin re ye'niman re ch'abal re je'tz'iban chupan re libro re'. Can ja re Dios taya' ruk'ij, xcha' chua. \p \v 10 Y re ángel re' xubij chuka' chua: Re ruch'abal re Dios re tz'iban chupan re jun libro re', man tavovaj. Can tatzijoj.\x + \xo 22.10 \xt Dn 8.26; 12.4, 9.\x* Roma re k'ij chin che ye'banataj re nubij, xa can nakaj chic c'o-va. \v 11 Mare' re vinak re man choj-ta ruc'aslen, tubana-na c'a re nrajo'. Y re ac'ayon jun c'aslen tz'il, tubana-na c'a re nurayij.\x + \xo 22.11 \xt Ez 3.27; 2 Ti 3.13.\x* Jac'a re choj quic'aslen, man tiquijal rubanic. Y re ch'ajch'oj quic'aslen, can quire' c'a tiquibana-apo. Can tiquijacha' re cánma cha re Dios nojel tiempo. \p \v 12 Y re Jesucristo xubij: Can katzij-va che yinapon-yan-ka iviq'uin, y cada jun\x + \xo 22.12 \xt Is 40.10; Mt 16.27; Ro 2.6-11.\x* can c'o ruq'uixel xtinc'uaj-ka cha. Y can andex rubanic re quibanabal, can quire' chuka' re ruq'uixel xtiquic'ul. \v 13 Y can jac'a yen re nabey y can ja chuka' yen re ruq'uisibal.\x + \xo 22.13 \xt Is 44.6.\x* Can jac'a yen re xintz'ucu-pa ronojel y can jac'a chuka' yen re xquinq'uiso pa rue' ronojel. Yen can yin ancha'l-va c'a re nabey y re ruq'uisibal letra. \p \v 14 Otz-quibanoj\x + \xo 22.14 \xt Sal 106.3, 5; 119.1, 6; Is 56.1, 2; Dn 12.12.\x* re nich'ojersas quic'aslen, roma re can je ch'ajch'oj, can c'o qui-derecho cha rach re che' re niyi'o c'aslen, y ye'tiquir chuka' ye'k'ax pa tak puertas chin che ye'oc chupan re c'ac'a tenemit. \v 15 Jac'a re vinak itzel quic'aslen, man xque'tiquir-ta xque'oc-apo chupan re tenemit. Y quire' chuka' xtiban chique re brujos, re achi'a' y re ixoki' re niquicanola-qui' chin ye'macun, re aj-banoy tak camic, re ye'yi'o quik'ij imágenes re xa vinak je'banayon-ka, y re can nika chiquivach niquitz'uc tzij. Cama-va xque'oc-ta\x + \xo 22.15 \xt Ap 21.8.\x* chupan re c'ac'a tenemit. \p \v 16 Y yen re Jesús ntakon re nu-ángel chin che ninsekresaj ronojel re' chiquivach ronojel iglesias. Y ja yen re yin rey-rumam can re Rey David.\x + \xo 22.16 \xt Is 11.1; Jer 23.5, 6; Zac 6.12.\x* Y can ja chuka' yen re Jun re ancha'l nema-ch'umil re ndel-pa cumaj-yan, re más nich'abin. \p \v 17 Y re Espíritu Santo y re k'apoj ixok re xc'ule' riq'uin re Jesucristo, niquibij: Quixampa. \p Y re ye'c'axan, can tiquibij chuka': Quixampa. \p Y re nichake'j ruchi' y can nrajo' nipa, tipa, y tukumu' re ya' chin c'aslen.\x + \xo 22.17 \xt Is 55.1; Jn 7.37.\x* Y re ya' re' xa man lak'on-ta xa nisipas. \p \v 18 Y nimbij chique conojel re ye'c'axan re nubij re Dios chupan re jun libro re', che vo xa c'o c'a jun re nuya' rue'\x + \xo 22.18 \xt Dt 4.2; 12.32; Pr 30.6.\x* re c'o chupan re libro re', can quire' chuka' xtiban cha re castigo re xtuya' re Dios pa rue' re nibano quire', y can jac'a re tijoj-pokonal re je'tz'iban chupan re jun libro re' re xtika pa rue'. \v 19 Y vo xa c'o jun re ye'rulisaj-a ch'abal chupan y xa nujal rubanic re nubij re Dios chupan re jun libro re', re Dios can xtuban che man nuc'ul-ta\x + \xo 22.19 \xt Ex 32.33.\x* re utzil re niquic'ul re vinak re tz'iban chic quibe' chupan re libro chin c'aslen, y chuka' man xtuya-ta k'ij cha che ndoc-apo chupan re lok'olaj tenemit. Can man c'a xque'oc-ta richin ronojel re cosas otz re nubij chupan re libro re'. \p \v 20 Y re nisekresan ronojel re', nubij: Ja', can katzij-va che yinapon-yan,\x + \xo 22.20 \xt He 9.28.\x* nicha'. \p Y yen Juan nimbij: Amén. Catampa, Kajaf Jesús. \p \v 21 Y can-ta q'uiy utzil xtic'ul chiyixnojel riq'uin re Kajaf Jesucristo. Amén.