\id MAT - Cakchiquel (Yepocapa - Southwestern) (cbm - cakY) [cak] NT -Guatemala 2012 (DBL -2013) \h SAN MATEO \toc1 Re ruc'aslen re Jesucristo re tz'iban can roma San Mateo \toc2 Mateo \toc3 Mt \mt1 Re ruc'aslen re Jesucristo re tz'iban can roma San Mateo \c 1 \s1 Re quibe' re je rate't-rumoma' re Jesucristo \p \v 1 Re jun libro re nitiquir-a vova', jun libro re anche' tz'iban-va can re quibe' re rate't-rumoma' re Jesucristo. Can k'alaj che reja' rey-rumam can re Rey David,\x + \xo 1.1 \xt Sal 132.11; Is 11.1; Hch 2.30; Ga 3.16.\x* y rey-rumam can chuka' re Abraham. \p \v 2 Ja re Abraham jare' re rutota' re Isaac; re Isaac jare' re rutota' re Jacob; re Jacob jare' re rutota' re Judá y chuka' re nic'aj chic ruch'alal re Judá. \v 3 Y re Judá jare' re quirta' re Fares y re Zara, y re quite' re je ca'e' ac'ola' re' ja re ixok xubini'aj Tamar; y re Fares jare' re rutota' re Esrom; y re Esrom jare' re rutota' re Aram. \v 4 Y re Aram jare' re rutota' re Aminadab; re Aminadab jare' re rutota' re Naasón;\x + \xo 1.4 \xt Nm 1.7.\x* y re Naasón jare' re rutota' re Salmón. \v 5 Y re Salmón xoc ruchijil re ixok xubini'aj Rahab, y re Rahab\x + \xo 1.5 \xt Jos 6.22; He 11.31.\x* y re Salmón xc'ue' jun cajc'ual xubini'aj Booz; y re Booz xoc ruchijil re ixok xubini'aj Rut, y reje' xc'ue' jun cajc'ual xubini'aj Obed; y re Obed jare' re rutota' re Isaí. \v 6 Y re Isaí\x + \xo 1.6 \xt 1 S 16.1.\x* jare' re rutota' re Rey David; y re Rey David jare' re rutota' re Salomón, y re rute' re Salomón ja re ixok xubini'aj Betsabé\x + \xo 1.6 \xt 2 S 12.24.\x* re ruxayil can re Urías. \p \v 7 Re Salomón jare' re rutota' re Roboam; re Roboam jare' re rutota' re Abías; y re Abías jare' re rutota' re Asa.\x + \xo 1.7 \xt 1 Cr 3.10.\x* \v 8 Y re Asa jare' re rutota' re Josafat; re Josafat jare' re rutota' re Joram; y re Joram jare' re rutota' re Uzías. \v 9 Y re Uzías jare' re rutota' re Jotam; re Jotam jare' re rutota' re Acaz; y re Acaz jare' re rutota' re Ezequías. \v 10 Y re Ezequías jare' re rutota' re Manasés;\x + \xo 1.10 \xt 2 R 20.21.\x* re Manasés jare' re rutota' re Amón; y re Amón jare' re rutota' re Josías. \v 11 Y re Josías jare' re rutota' re Jeconías y quirta' chuka' re nic'aj chic ruch'alal re Jeconías. Y ja chupan re tiempo re' tak re kavinak yoj re yoj israelitas re xe'c'ue' ajuer can, xban chique che xe'bec'ue' chupan re nación Babilonia, roma xe'ch'acataj pa quik'a' re ejército chin re Babilonia.\x + \xo 1.11 \xt 2 R 25.11; Jer 27.20.\x* \p \v 12 Y tak jec'o chic pa Babilonia, re Jeconías xc'ue' jun rajc'ual xubini'aj Salatiel; y re Salatiel xc'ue' jun rajc'ual xubini'aj Zorobabel.\x + \xo 1.12 \xt Esd 3.2; Hag 1.1.\x* \v 13 Y re Zorobabel xc'ue' jun rajc'ual xubini'aj Abiud; re Abiud xc'ue' jun rajc'ual xubini'aj Eliaquim; y re Eliaquim xc'ue' jun rajc'ual xubini'aj Azor. \v 14 Y re Azor xc'ue' jun rajc'ual xubini'aj Sadoc; re Sadoc xc'ue' jun rajc'ual xubini'aj Aquim; y re Aquim xc'ue' jun rajc'ual xubini'aj Eliud. \v 15 Y re Eliud xc'ue' jun rajc'ual xubini'aj Eleazar; y re Eleazar xc'ue' jun rajc'ual xubini'aj Matán; y re Matán xc'ue' jun rajc'ual xubini'aj Jacob. \v 16 Y re Jacob xc'ue' jun rajc'ual xubini'aj José, y ja José re' re xoc ruchijil re María. Y ja María re' re xoc rute' re Jesús re nibex Cristo\x + \xo 1.16 \xt Gn 3.15; Is 9.6.\x* cha. \p \v 17 Y catorce generaciones re xe'c'ue', nitiquir-pa riq'uin re Abraham hasta c'a riq'uin re Rey David. Y riq'uin re Rey David nitiquir chic-pa catorce generaciones, hasta c'a chupan re tiempo tak re kavinak yoj re yoj israelitas xe'c'ue' ajuer can, xban chique che xe'bec'ue' pa Babilonia. Y riq'uin chic re' nitiquir chic-a catorce generaciones y c'aja re ruq'uisibal cha re catorce generaciones re' tak xbalax re Cristo. \s1 Tak xalax re Jesús \p \v 18 Y ja quire' rubanic tak re Jesucristo xalax vova' chach re ruch'ulef: Re María re xoc rute'\x + \xo 1.18 \xt Ga 4.4; He 10.5.\x* re Jesucristo, jun k'apoj ixok y c'utun chic roma re José\x + \xo 1.18 \xt Lc 1.27.\x* chin ye'c'ule' riq'uin. Pero tak c'amaje-na tiquic'am-qui', re José xunabej che re María niyavaj chic. Pero re María quire' xuc'alvachij roma re ru-poder re Espíritu Santo xka pa rue'. \v 19 Jac'a re José re ndoc ruchijil re María, jun ache choj ruc'aslen y mare' man xrajo-ta xuya' ruq'uex re María chiquivach re vinak, mare' xunojij che xaxe tal choj quire' nuya' can y man nulisaj-ta rutzijol.\x + \xo 1.19 \xt Dt 24.1.\x* \v 20 Ja quire' re xunojij reja' pa ránma, che xaxe tal choj quire' nuya' can. Pero pa ruvaran xutz'at jun ángel chin re Ajaf, y re ángel re' xubij cha: José, rat re yat rey-rumam can re Rey David, man taxibij-avi' chin nac'am re María chin yac'ule' riq'uin re ac'utun chic chin ndoc avxayil, roma ja re Espíritu Santo re xka pa rue',\x + \xo 1.20 \xt Lc 1.35.\x* mare' vocame niyavaj chic. \v 21 Re ac'ual re xtic'ue' riq'uin re María, ch'et ala', y Jesús rube' re xtaya'. Y ja quire' re rube' xtaya' roma reja' xque'rucol re vinak chupan re quimac.\x + \xo 1.21 \xt Gn 49.10; Jer 33.16; Dn 9.24; Hch 5.31; He 7.25; 1 Jn 3.5; Ap 1.5.\x* \p \v 22 Ronojel re' can bin chic can roma jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Can ancha'l re xubij re Ajaf cha re profeta re', can quire-va xbanataj. Y re profeta re' ja quire' rubin can: \q1 \v 23 Xtitz'at-na-pa', che xtic'ue' jun xtan re xaxe tal choj xtipa alanic chij, y astapa' manak ache riq'uin. \q1 Y can xtic'ue-va jun ac'ual riq'uin, y re ch'et ala' re xtic'ue' riq'uin xtubini'aj Emanuel. \m Re be'aj re' ndel che tzij che re Dios c'o kaq'uin.\x + \xo 1.23 \xt Is 7.14; 9.6.\x* \p \v 24 Tak xuna' rach re José, can xuban-va re xbex cha roma re ángel chin re Ajaf. Reja' can xuc'am re María chin xoc ruxayil. \v 25 Re ral re María man rajc'ual-ta ache, roma re María can niyavaj chic-va tak xquic'am-qui' riq'uin re José. Y tak re José xuya' rube' re ac'ual, Jesús rube' xuya'.\x + \xo 1.25 \xt Ex 13.2.\x* \c 2 \s1 Tak re achi'a' re camas quitaman chiquij re ch'umil xquiya' ruk'ij re Jesús \p \v 1 Re Jesús xalax chupan re aldea rubini'an Belén, re aldea re' chin re Judea. Tak xalax re Jesús, ja re Rey Herodes nuban gobernar chire', y jare' tak jun ca'e-oxe' achi'a' re camas quitaman chiquij re ch'umil, xe'beka pa Jerusalén. Re achi'a' re', pan oriente je'pitinak-va,\x + \xo 2.1 \xt 1 R 4.30; Dn 9.24.\x* \v 2 y xquic'utula' rutzijol: ¿Anche' como c'o-va re ac'ual re xalax, re qui-Rey re israelitas? Roma yoj can c'a quila pan oriente katz'eton-va-pa re ch'umil chin re ac'ual, y yoj can yojpitinak chuyi'ic ruk'ij.\x + \xo 2.2 \xt Nm 24.17; Lc 2.11.\x* \p \v 3 Tak re Rey Herodes xuc'axaj re xquibij re achi'a' re', xsatz ruc'o'x. Y can quire' chuka' xquiban re vinak re jec'o pa tenemit Jerusalén. \v 4 Y re Rey Herodes xe'rumol conojel re principal tak sacerdotes y re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas, c'are' xuc'utuj chique che anche' c'a nalax-va re Cristo.\x + \xo 2.4 \xt 2 Cr 34.13; Esd 7.6, 11, 12; Mal 2.7; Jn 3.10.\x* \v 5 Xe'pa re principal tak sacerdotes y re achi'a' re je'atamayon re ley xquibij cha re Rey: Re Cristo nalax chupan re aldea rubini'an Belén\x + \xo 2.5 \xt Mi 5.2; Jn 7.42.\x* vova' pa Judea. Roma jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha, rutz'iban can re andex xubij re Dios cha. Y ja quire' nubij re rutz'iban can: \q1 \v 6 Y rat Belén re yatc'o pa Judá,\x + \xo 2.6 \xt Gn 49.10.\x* \q1 rat man can-ta yat co'ol chiquicojol re namalaj tak tenemit chire' pa Judá, \q1 roma ja chire' aviq'uin rat xtipo-va\x + \xo 2.6 \xt Mi 5.2; Jn 7.42.\x* re ec'uay-bey, \q1 y can xque'ruchajij\x + \xo 2.6 \xt Is 40.11.\x* c'a re vinak aj-Israel re nutenemit, nicha' re Dios. \q1 Quire' xquibij-apo cha re Rey Herodes.\x + \xo 2.6 \xt Nm 24.19.\x* \p \v 7 Y tak rion c'o re Rey Herodes che' xe'rayoj re achi'a' re camas quitaman chiquij re ch'umil, y otz ruc'utuxic xuban chique jampa' tak xquitz'at re ch'umil chin re Cristo. \v 8 Y c'are' c'a xe'rutak-a chupan re aldea rubini'an Belén y xubij-a chique: Quixbiyin chila' y ticanoj re ac'ual, y tak xtivel xtiya' rutzijol chua, chin yimba chuka' yen chuyi'ic ruk'ij. \p \v 9 Y tak re achi'a' re camas quitaman chiquij re ch'umil xquic'axaj re tzij re xe'rubij-a re Rey Herodes chique, xe'ba. Y re ch'umil re quitz'etom-pa pan oriente, can ruc'uan c'a-a quibey. Y re ch'umil re' xbepa'e' pa rue' re lugar re anche' c'o-va re ac'ual. \v 10 Y re achi'a' re camas quitaman chiquij re ch'umil, xquina' che re cánma camas niqui'cot tak xquitz'at chic re ch'umil chin re Cristo. \v 11 Jac'a tak re achi'a' re' xe'oc-apo pa jay, can xquitz'at-va re ac'ual y re María re rute' re ac'ual, y can jare' tak xe'xuque' y re nic'aj tak quivach c'a pan ulef xquikasaj-va-ka chin xquiya' ruk'ij re ac'ual. Y chuka' can xe'quijakala' quive' re anche' je'quic'uan-va-a re k'anapuak, pom y mirra, y jare' re xe'quisipila' can cha\x + \xo 2.11 \xt Sal 2.12; 22.29; 72.10; 95.6; Jn 5.23; Hch 10.26; Ap 19.10.\x* re ac'ual. \v 12 Pero re achi'a' re camas quitaman chiquij re ch'umil, pa cachic' xbex chique,\x + \xo 2.12 \xt Gn 20.6, 7; 31.24; Job 33.15; Dn 2.19; Mt 1.20.\x* che man chic que'tzolaj chupan re bey re anche' je'pitinak-va, chin che man tuc'axaj rutzijol re Rey Herodes. Y can quire-va xquiban\x + \xo 2.12 \xt Gn 27.19.\x* re achi'a' re', roma can xe'tzolaj-va chupan re qui-nación re anche' je'pitinak-va, pero jun chic-va bey xquic'uaj-a. \s1 Tak re Jesús xc'uax c'a pan Egipto \p \v 13 Y re achi'a' re camas quitaman chiquij re ch'umil xe'tzolaj. Y jare' tak re José xutz'at pa ruvaran jun ángel chin re Ajaf Dios. Y re ángel re' xubij cha: Cayacataj. Tac'uaj-a re ac'ual y chibil re rute' y quixnumaj-a. Quixbiyin c'a pan Egipto y quixec'ue' chire', y c'a xtinya-na chic rutzijol chava tak otz che yixtzolaj chic-pa jun bey. Roma re Rey Herodes can xtucanoj re ac'ual chin che nuquimisaj. \p \v 14 Y re José can jare' tak xc'astaj, xuc'uaj-a re ac'ual y re te'ej. Can chupan re mismo ak'a' re' xquitz'am-a bey chin xe'ba c'a pan Egipto. \v 15 Can chila-va pan Egipto xe'c'ue-va y c'a xcom-na re Rey Herodes c'are' xe'tzolaj chic jun bey pan Israel. Chin quire' can nibanataj re rubin can re Ajaf Dios cha re rusamajel re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Y ja quire' nubij re tz'iban can: Pan Egipto\x + \xo 2.15 \xt Nm 24.8; Os 2.15.\x* c'a c'o-va re nuc'ajol\x + \xo 2.15 \xt Ex 4.22; Os 11.1.\x* tak xinvayoj. Ja quire' rubin can re Dios. \s1 Tak re Herodes xutak quiquimisasic re ch'utak alabo \p \v 16 Y can jare' tak re Rey Herodes xunabej che re achi'a' re camas quitaman chiquij re ch'umil man xquiban-ta ancha'l re rubin-a chique. Y reja' camas xyacataj ruyoval y xutak quiquimisasic conojel re ch'utak alabo re jec'o chupan re aldea rubini'an Belén y re jec'o pa tak lugar re jec'o-apo chunakaj re aldea re'. Re ch'utak alabo re xutak quiquimisasic ja re c'o ca'ca' quijuna' y re c'a jun ca'e' k'ij ca'lax-va. Roma reja' can rutaman can chiquij re achi'a' re camas quitaman chiquij re ch'umil. \v 17 Vova' can xbanataj ancha'l re rutz'iban can\x + \xo 2.17 \xt Jer 31.15; Ez 11.16.\x* re jun rusamajel\x + \xo 2.17 \xt Jer 30.10.\x* re Dios\x + \xo 2.17 \xt Sal 139.7; Mt 1.20.\x* re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha, re xubini'aj Jeremías: \q1 \v 18 Che chire' pa Ramá\x + \xo 2.18 \xt Jer 40.1.\x* xc'axataj ok'ej. \q1 Can c'o bis. Y c'o c'a jun re can nujek'aj ok'ej. \q1 Y re' ja re Raquel ye'rok'ej re ral. \q1 Can man nak'ax-ta c'a-a re bis chuc'o'x roma xe'com re ral. \q1 Quire' nubij re tz'iban can roma re Jeremías. \p \v 19 Y tak quiminak chic-a re Rey Herodes, c'ajare' tak re José pa ruvaran\x + \xo 2.19 \xt Mt 2.12.\x* xutz'at chic jun bey re ángel chin re Ajaf Dios chire' pan Egipto. \v 20 Y re ángel chin re Ajaf xubij cha: Cayacataj. Tac'uaj-a re ac'ual chibil re rute' y quixtzolaj\x + \xo 2.20 \xt Pr 3.5, 6.\x* chic jun bey chupan re i-nación Israel. Roma re xe'jovan che xcom-ta re ac'ual chila' pan Israel, xa xe'com-yan. \p \v 21 Y re José can xuban-va re xubij re ángel cha pa ruvaran. Xuc'uaj-a re ac'ual y re te'ej. Xe'tzolaj chupan re qui-nación Israel. \v 22 Pero roma re José xuc'axaj che ja re Arquelao re ruc'ajol can re Rey Herodes, re nibano gobernar pa Judea, xuxibij-ri' che ye'c'ue-ka chire' pa Judea. Pero re José pa rachic' xbex cha re ruc'amon che nuban, y mare' reja' c'a pa Galilea\x + \xo 2.22 \xt Mt 3.13.\x* xuc'uaj-va re ac'ual y re te'ej. \v 23 Y xe'bapon c'a chupan re aldea rubini'an Nazaret\x + \xo 2.23 \xt Lc 2.39.\x* y chire' xe'c'ue-va-ka, chin quire' can nibanataj ancha'l re tz'iban can coma re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. Re je ru-profetas re Dios quitz'iban can che re Jesús\x + \xo 2.23 \xt Mt 3.13.\x* can xtibex nazareno cha.\x + \xo 2.23 \xt Jn 1.45.\x* \c 3 \s1 Re Juan Bautista nutzijoj re ruch'abal re Dios \p \v 1 Y xapon re k'ij tak re Juan Bautista xutz'am rutzijosic re ruch'abal re Dios chiquivach re vinak, y ja chupan re lugar re anche' manak vinak re nibex desierto\x + \xo 3.1 \xt Jos 14.10.\x* cha re c'o pa Judea,\x + \xo 3.1 \xt Mal 3.1.\x* chire' nutzijoj-va re ruch'abal re Dios, \v 2 y reja' nubij chique re vinak: Tijalataj re ic'aslen chach re Dios, roma xa can nakaj chic c'o-va-pa re k'ij chin che yojoc pa ruk'a' reja'.\x + \xo 3.2 \xt Dn 2.44.\x* \p \v 3 Can ja-va chij re Juan Bautista ch'ovenak-va can re Isaías, re rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Y re rutz'iban can reja' ja quire' nubij: \q1 Xtic'ue' c'a jun ache chupan jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, \q1 y ja reja' re xtitzijon re ruch'abal re Dios chiquivach re vinak re xque'bapon riq'uin. \q1 Y xtubila' chique: Tichojmersaj rubey re ic'aslen, \q1 roma re Ajaf\x + \xo 3.3 \xt Is 40.3; Lc 1.76; 3.4.\x* xa can nipa-yan. \q1 Quire' nubij re tz'iban can. \p \v 4 Re tziak re nucusaj re Juan Bautista riq'uin rusumal camello\x + \xo 3.4 \xt Zac 13.4.\x* banon-va, y jun tz'um re aconak ximibal-rupan.\x + \xo 3.4 \xt 2 R 1.8.\x* Y re ruay ja re sac'\x + \xo 3.4 \xt Lv 11.22.\x* y re cab\x + \xo 3.4 \xt 1 S 14.25.\x* re niquiya' ch'utak chicop pa tak k'os.\x + \xo 3.4 \xt Mr 1.6.\x* \v 5 Y camas je q'uiy vinak re ye'bapon riq'uin re Juan Bautista. Jec'o que'pa pa tenemit Jerusalén, y jec'o je'pitinak pa tak nic'aj chic tenemit chin re Judea. Y jec'o je'pitinak re jec'o chunakaj re rakan-ya' rubini'an Jordán. Can conojel re vinak re' ye'bapon riq'uin re Juan Bautista. \v 6 Y reja' can ye'ruban-a bautizar re vinak re' chire' pa rakan-ya' Jordán. Can ye'quicholola' c'a re quimac chach re Juan Bautista. \p \v 7 Y tak reja' xutz'at che je q'uiy chique re achi'a' fariseos y chuka' je q'uiy chique re achi'a' saduceos re ye'bapon riq'uin chin che ye'ruban-a bautizar, reja' xubij chique: Yex can yix ancha'l itzel tak cumatz re yixnumaj chach re ruyoval re Dios re nika pan ive', roma nijo' yixcolotaj chach re namalaj castigo\x + \xo 3.7 \xt Ro 5.9; 1 Ts 1.10.\x* re xtutak-pa re Dios re tiempo pitinak. ¿Anchique xbin chiva che quire' tibana'? \v 8 Yex tiene que nic'ut che katzij xjalataj re ic'aslen chach re Dios. \v 9 Man tinojij-ka che xaxe roma yex can yix rey-rumam,\x + \xo 3.9 \xt Jn 8.33; Hch 13.26.\x* can re Abraham, mare' xquixcolotaj, man quire-ta. Roma xe-ta re Dios nrajo', hasta re aboj re ye'tz'etela' vova' nuban chique che can-ta ye'oc rey-rumam re Abraham. \v 10 Re castigo re nuya' re Dios nipa-yan. Reja' xtuban ancha'l nuban jun ache re ruc'uan chic ricaj chin che ye'rukasaj re che' re xa manak otz quivach niquiya'. Y ronojel re che' re xque'rukasaj xtunem quik'ak'al.\x + \xo 3.10 \xt Mt 7.19; Jn 15.6.\x* \v 11 Y yen, ya' nincusaj chin yiximban bautizar tak nijalataj ic'aslen chach re Dios. Pero c'o c'a Jun re xtipa re tiempo pitinak, re man ancha'l-ta-oc yen. Roma reja' camas-va ruk'ij y ru-poder, mare' yen can man ruc'amon-ta che ninlisaj y ninya' re ruxajab charakan. Re Jun re xtipa, can xquixruban-va bautizar riq'uin re Espíritu Santo\x + \xo 3.11 \xt Mr 1.8.\x* y riq'uin k'ak'.\x + \xo 3.11 \xt Is 4.4; Mal 3.2; Lc 3.16.\x* \v 12 Y can ancha'l nuban jun ache cha re ru-trigo tak nuban trillar.\x + \xo 3.12 \xt Mal 3.3.\x* Y tak xuban-yan trillar nuxipuj rach chin quire' rion re runak' re trigo nic'ue' can y nuyac, y re rij nuparoj. Y ja quire' xtuban re Jun re xtipa, xcha' re Juan. Re Jun re xtipa c'o autoridad pa ruk'a', chin nuban juzgar pa quive' re vinak re jec'o chach re ruch'ulef. Re vinak re ye'niman richin, xque'ruc'uaj chila' chicaj. Jac'a re vinak re man ye'niman-ta richin, xque'rutak chupan re k'ak' re man nichup-ta.\x + \xo 3.12 \xt Mal 4.1; Mt 13.30.\x* \s1 Tak re Jesús xban bautizar \p \v 13 Y tak re Juan ntajin chubanic rusamaj re Dios chire' chuchi' re rakan-ya' Jordán, jare' tak re Jesús xapon riq'uin. Re Jesús c'a pa Galilea\x + \xo 3.13 \xt Mt 2.22.\x* pitinak-va. Reja' pitinak chin che niban-a bautizar roma re Juan Bautista. \v 14 Pero re Juan man nrajo-ta nuban bautizar re Jesús, roma nubij cha: Ja yen re ruc'amon che yinaban bautizar y mana-ta yen re xquimbano bautizar avichin rat, xcha' re Juan cha re Jesús. \p \v 15 Pero re Jesús xubij cha re Juan Bautista: Yoj can ruc'amon che nakaban ronojel re nubij re Dios chaka. Mare' vocame nic'atzin che rat yinaban bautizar. C'ajare' tak re Juan Bautista xuban bautizar re Jesús.\x + \xo 3.15 \xt Dn 9.24.\x* \p \v 16 Y tak re Jesús banon chic bautizar, xel-pa pa ya'. Y reja' xutz'at che re rocaj xjakataj\x + \xo 3.16 \xt Lc 3.21.\x* y xutz'at chuka' che re Espíritu Santo chin re Dios nika-pa pa rue' ancha'l jun paloma. Can choj xka-pa pa rue' reja'.\x + \xo 3.16 \xt Is 11.2; Mr 1.10.\x* \v 17 Y xc'axataj re nibex-pa chila' chicaj:\x + \xo 3.17 \xt Jn 12.28.\x* Jare' re Nuc'ajol,\x + \xo 3.17 \xt Sal 2.7.\x* y yen camas ninjo' y yinqui'cot riq'uin. \c 4 \s1 Tak re itzel xutojtobej re Jesús \p \v 1 Y jare' tak re Jesús xban cha roma re Espíritu Santo\x + \xo 4.1 \xt 1 R 18.12; Mr 1.12.\x* che xba chupan jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, chin che nitojtobex roma re itzel. \p \v 2 Y reja' cuarenta k'ij y cuarenta ak'a'\x + \xo 4.2 \xt Ex 34.28.\x* re man viynak-ta, y tak xe'k'ax-yan re k'ij re', c'are' xpa ch'umunic rupan.\x + \xo 4.2 \xt He 4.15.\x* \v 3 Y re itzel xjelon-apo riq'uin re Jesús chin nutojtobej, y xubij cha: Rat nabij che yat Ruc'ajol re Dios y nich'umun apan, tabana' c'a chique re aboj re' che que'oc vay. \p \v 4 Pero re Jesús xubij cha: Tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios, che re ache man xe-ta riq'uin re vay\x + \xo 4.4 \xt Dt 8.3.\x* nuvel-va ruc'aslen, xa can nuvel chuka' ruc'aslen riq'uin re ruch'abal\x + \xo 4.4 \xt Ef 6.17.\x* re Dios. \p \v 5 Y jare' tak re itzel xuc'uaj-a re Jesús c'a chupan re lok'olaj tenemit Jerusalén,\x + \xo 4.5 \xt Neh 11.1; Is 48.2; 52.1.\x* y xuban cha che xjote-a c'a pa rue' re rachoch re Dios roma camas naj jotal chicaj. \v 6 C'are' re itzel xubij cha re Jesús: Tatorij-ka-avi' vova', rat re yabin che yat Ruc'ajol re Dios. Roma chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, nubij: \q1 Re Dios can xque'rutak re ru-ángeles\x + \xo 4.6 \xt He 1.14.\x* chin yatquichajij.\x + \xo 4.6 \xt Sal 91.11.\x* \q1 Y xcatquili'ej pa quik'a', \q1 chin quire' man xtasoc-ta avakan chach aboj. \p \v 7 Pero re Jesús xubij cha re itzel: Yen can man nintojtobej-ta\x + \xo 4.7 \xt Ex 17.2, 7; Nm 14.22; Dt 6.16; Mal 3.15.\x* re Dios. Roma chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can nubij che man takatojtobej re Kajaf Dios. \p \v 8 Y re itzel xuc'uaj re Jesús c'a pa rue' jun loma re camas naj jotal chicaj y can xuc'ut ronojel naciones chin re ruch'ulef chach, y ronojel re quibiyomal y re quik'ij re naciones re'. \v 9 Y c'are' re itzel xubij cha re Jesús: Can ronojel re xinc'ut chavach xtoc avichin, vo xa rat xcaxuque' chinoch y naya' nuk'ij. \p \v 10 Pero re Jesús jare' tak xubij cha: Rat Satanás, man chic quinanak, mejor cabiyin. Yen mana-ta re najo' rat re nimban. Roma chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, nubij: Xaxe re Kajaf Dios takaya' ruk'ij, y xaxe chuka' reja' re takasamajij,\x + \xo 4.10 \xt Dt 6.13; 10.20; Jos 24.14; 1 S 7.3.\x* xcha' re Jesús cha. \p \v 11 Y jare' tak re itzel xba y xuya' can re Jesús.\x + \xo 4.11 \xt Stg 4.7.\x* Y re ángeles\x + \xo 4.11 \xt He 1.14.\x* xe'bapon riq'uin re Jesús chin xquivilij. \s1 Tak re Jesús xutz'am re rusamaj pa Galilea \p \v 12 Y tak re Jesús xuc'axaj che re Juan Bautista c'o pa cárcel,\x + \xo 4.12 \xt Lc 3.20.\x* jare' tak re Jesús xtzolaj chic pa Galilea. \v 13 Pero re Jesús man xc'ue-ta chic chupan re aldea\x + \xo 4.13 \xt Lc 4.14.\x* rubini'an Nazaret,\x + \xo 4.13 \xt Mt 2.23.\x* sino que reja' xa chupan re tenemit rubini'an Capernaum\x + \xo 4.13 \xt Lc 4.31.\x* chire' xbec'ue-va,\x + \xo 4.13 \xt Jn 4.43.\x* y re jun tenemit re' chuchi' jun lago c'o-va. Re tenemit Capernaum chiquicojol re ca'e' lugar quibini'an Zabulón y Neftalí c'o-va. \v 14 Re Jesús xapon chupan re jun tenemit re', chin quire' can nibanataj re tz'iban can roma re Isaías rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Y ja quire' nubij re rutz'iban can: \q1 \v 15 Re vinak re jec'o chupan re lugar rubini'an Zabulón y re jec'o chupan re lugar rubini'an Neftalí; \q1 re c'o chuchi' re jun lago, re c'o-apo juc'an ruchi' re rakan-ya' Jordán. \q1 Chupan re Galilea re', xa can bama quion man je israelitas-ta jec'o.\x + \xo 4.15 \xt Is 9.1, 2.\x* \q1 \v 16 Re quic'aslen re vinak re' can pa k'oko'm c'o-va, \q1 pero can xapon re Namalaj Sakil quiq'uin. \q1 Y chuka' re vinak re' can c'o chic re rumuch'uch'il re camic pa quive', \q1 pero can xapon chuka' quiq'uin re nisekresan quichin.\x + \xo 4.16 \xt Is 42.7; Lc 2.32.\x* \q1 Quire' nubij re tz'iban can. \p \v 17 Y tak re Jesús xapon pa tenemit Capernaum, can jare' tak xutz'am rutzijosic re ruch'abal re Dios y nubij chique re vinak: Tijalataj re ic'aslen chach re Dios, roma xa can nakaj chic c'o-va-pa re k'ij chin che yixoc pa ruk'a' re Dios,\x + \xo 4.17 \xt Mt 10.7; Mr 1.14.\x* xcha' re Jesús chique. \s1 Tak re Jesús xe'rayoj je caje' aj-tz'amoy-car \p \v 18 Y jun k'ij tak re Jesús binak chuchi' re lago rubini'an Galilea, xe'rutz'at je ca'e' achi'a' quichak'-qui'. Re jun ja re Simón re nibex chuka' Pedro\x + \xo 4.18 \xt Mt 16.18.\x* cha, y re jun chic ja re Andrés.\x + \xo 4.18 \xt Jn 1.42.\x* Y reje' je aj-tz'amoy-car, mare' tak niquiya-ka re quiya'l chapabal-car pa ya'.\x + \xo 4.18 \xt Mr 1.16.\x* \v 19 Y jare' tak re Jesús xubij chique:\x + \xo 4.19 \xt Ez 47.10.\x* Jo', jo' chuij, y xtinc'ut chivach andex niban chin ye'tz'am vinak chin che ye'tzake' chuij.\x + \xo 4.19 \xt Lc 5.10.\x* \p \v 20 Re je ca'e' achi'a' re', can jare' xquiya' can re quiya'l chin chapabal-car y xe'ba chij re Jesús.\x + \xo 4.20 \xt Mt 10.37, 38; Mr 10.28; Lc 18.28; Ga 1.16.\x* \p \v 21 Y c'a ba' c'a que'biyin che', tak re Jesús xe'rutz'at chic je ca'e' achi'a' chuka' quichak'-qui'. Y re je ca'e' achi'a' re', ja re Jacobo y re Juan re je rajc'ual re jun ache rubini'an Zebedeo. Reje' can ja pa canoa ye'samaj-va riq'uin re quirta'. Ye'quic'ajoj re quiya'l chapabal-car. Y xpa re Jesús xe'rayoj chin che ye'ba chij. \v 22 Y can jare' tak re Jacobo y re Juan xquiya' can re quirta' y re canoa y xe'ba chij re Jesús. \p \v 23 Y re Jesús ronojel tenemit chin re Galilea xbiyaj-va, ye'rutijoj re vinak riq'uin re ruch'abal re Dios pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios\x + \xo 4.23 \xt Mr 1.21, 39; Lc 4.15.\x* re nibex sinagoga cha. Y chuka' nutzijoj re utzulaj ch'abal chin re Dios re nich'o chij tak re vinak xque'oc pa ruk'a' re Dios, re nibex evangelio cha. Y can ronojel rach yabil y k'axomal quic'uan re vinak ye'ruc'achojsaj.\x + \xo 4.23 \xt Mt 9.35.\x* \v 24 Re Jesús xapon rutzijol\x + \xo 4.24 \xt Is 52.13; Mr 1.28; Lc 4.14.\x* pa tak ronojel tenemit chin re Siria. Y re yava'i' xe'c'am-pa riq'uin re Jesús. Re yava'i' re' man junan-ta rach yabil ndoc chique. Roma jec'o re ye'yavaj re camas nik'axo re quiyabilal. Jec'o ye'yavaj roma ja re itzel tak espíritu je'aconak quiq'uin. Jec'o re c'o ruyabil quijalom y jec'o chuka' re siquirnak qui-cuerpo. Y conojel re yava'i' re' xe'ruc'achojsaj-a. \v 25 Y re Jesús camas-va je q'uiy vinak re aj-chire' pa tak tenemit chin re Galilea xe'tzake' chij,\x + \xo 4.25 \xt Gn 49.10; Is 55.5; Mt 19.2; Mr 3.7.\x* chuka' re ye'pa pa tak tenemit re jec'o pa Decápolis, re ye'pa pa Jerusalén y re jec'o pa tak nic'aj chic tenemit chire' pa Judea, y chibil chuka' re vinak re ye'pa c'a juc'an chic-apo ruchi' re rakan-ya' Jordán, can conojel c'a re vinak re' can xe'tzake' chij re Jesús. \c 5 \s1 Re Jesús nuc'ut re ruch'abal re Dios pa rue' jun loma \p \v 1 Y tak re Jesús xe'rutz'at che camas je q'uiy vinak re quimalon-qui', jare' tak reja' xjote-a pa rue' re loma,\x + \xo 5.1 \xt Mr 3.13; Lc 6.12.\x* y xtz'uye' c'a-ka. Y c'are' xquimol-apo-qui' re ru-discípulos riq'uin. \v 2 Y jare' tak re Jesús can ye'rutijoj re vinak, y xubij: \p \v 3 Otz-ibanoj yex re meba' ivánma\x + \xo 5.3 \xt Sal 51.17.\x* chach re Dios, roma can yixoc-va pa ruk'a' re Dios. \p \v 4 Otz-ibanoj yex re ndok' ivánma chach re Dios, roma xtuban chiva che man chic xquixok'-ta, xa xquixqui'cot.\x + \xo 5.4 \xt 2 Co 1.7.\x* \p \v 5 Otz-ibanoj yex re camas nicoch'on re ivánma, roma can xtoc ivichin re ruch'ulef chin re Dios,\x + \xo 5.5 \xt Sal 37.11.\x* re rusujun can reja' chiva. \p \v 6 Otz-ibanoj yex re nich'umun y nic'at ivánma roma nijo' nic'uaj jun c'aslen choj riq'uin re Dios, roma re Dios xtuban chiva che xtich'uch'o' re ivánma.\x + \xo 5.6 \xt Sal 37.11; Is 65.13; Ro 4.13.\x* \p \v 7 Otz-ibanoj\x + \xo 5.7 \xt Sal 41.1.\x* yex re can nalax-pa pan ivánma che nijoyovaj quivach re nic'aj chic vinak, roma re Dios can xtujoyovaj chuka' ivach re quire' yixbano. \p \v 8 Otz-ibanoj yex re ch'ajch'oj\x + \xo 5.8 \xt He 12.14.\x* ivánma chach re Dios, roma yex can xtitz'at-va rach re Dios.\x + \xo 5.8 \xt 1 Co 13.12.\x* \p \v 9 Yex re camas ch'o'l re ivánma, y tak c'o ayoval can nitaj ik'ij che niq'uis-a re ayoval,\x + \xo 5.9 \xt He 12.14.\x* otz-ibanoj roma can xtibex chiva che yix rajc'ual re Dios. \p \v 10 Yex re camas tijoj-pokonal\x + \xo 5.10 \xt 2 Ti 2.12.\x* nik'asaj pa quik'a' nic'aj chic vinak, roma can choj-va re ic'aslen chach re Dios,\x + \xo 5.10 \xt 1 P 3.14.\x* otz-ibanoj roma can yixc'o chic pa ruk'a' re Dios.\x + \xo 5.10 \xt Mr 10.30; Lc 6.22, 23; 2 Co 4.17.\x* \p \v 11 Otz chuka' quibanoj re ye'ch'olix y nitz'uculas tzij chiquij y niban ronojel rach etzelal chique nutzij yen. \v 12 Mare' yex can quixtze'en y quixqui'cot, roma nem re rajal-ruq'uixel xtic'ul chila' chicaj roma re tijoj-pokonal itz'amon ruk'asasic, roma quire' chuka' re tijoj-pokonal xquik'asaj re je rusamajela' re Dios xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, y reje' más nabey xe'c'ue' que chivach yex.\x + \xo 5.12 \xt 2 Cr 36.16; Mt 23.34, 37; Lc 13.33, 34.\x* \s1 Re ye'tzayin quic'aslen re vinak chach re ruch'ulef \p \v 13 Ja yex re rutzayil re quic'aslen re vinak re jec'o chach re ruch'ulef. Pero xe-ta re atz'am niq'uis-ta-a re rutzayil, ¿andex como rubanic nakaban chin quire' nitzolaj-ta chic-pa re rutzayil? Man jun. Xa camanak chic ndoc-va, xa nich'akex-a y can ye'k'ax re vinak chij.\x + \xo 5.13 \xt Mr 9.50; Lc 14.34, 35.\x* \s1 Re ye'sekresan quic'aslen re vinak chach re ruch'ulef \p \v 14 Can jac'a chuka' yex re yixsekresan re quic'aslen\x + \xo 5.14 \xt Pr 4.13.\x* re vinak chach re ruch'ulef y can jabal yixk'alajin,\x + \xo 5.14 \xt Fil 2.15.\x* can ancha'l jun tenemit tak pa rue' jun loma c'o-va, can jabal nik'alajin y man nitiquir-ta nrevaj-ri'. \v 15 Yex tak nitzaj jun lámpara, man chuxe-ta jun cajón niya-va-apo, man quire-ta. Yex can nicanoj jun ruc'ojlebal anche' niya-apo, chin quire' can ye'rusekresaj conojel re jec'o pa jay.\x + \xo 5.15 \xt Mr 4.21; Lc 8.16; 11.33.\x* \v 16 Y can-ta quire' nuban re ic'aslen chiquivach re vinak, can-ta ancha'l re sakil chin jun lámpara. Chin quire' re vinak tak niquitz'at che re ibanabal camas otz, reje' can xtiquiya' ruk'ij re Dios re Irta' re c'o chicaj.\x + \xo 5.16 \xt Jn 15.8; 1 Co 14.25; 1 P 2.12.\x* \s1 Ronojel re nubij chupan re ley can xque'banataj-va \p \v 17 Man tinojij che yen ximpa chin che man jun ruk'ij nimban cha re ley chin re Moisés, y man tinojij che can quire' chuka' nimban cha re je'quitz'iban can re achi'a' re je rusamajela' re Dios re xe'cue' ajuer can, re xbex profetas chique. Man chin-ta re' tak ximpa, yen ximpa chin che can nimban re andex ndel-va che tzij re nubij re ley, y chuka' re je'quitz'ibalon can re profetas.\x + \xo 5.17 \xt Dn 9.24; Lc 16.17.\x* \v 18 Roma can katzij nimbij chiva che ronojel re tz'iban chupan re ley, can xque'banataj-va. Re ruch'ulef y re rocaj xque'q'uis. Pero re je'tz'iban chupan re ley can xque'banataj-va, y man jun cosa re man-ta xtibanataj re xe-ta tal choj quire' xtic'ue' can.\x + \xo 5.18 \xt Lc 16.17.\x* \v 19 Mare' xabanchique vinak re man nrajo-ta nuban re nubij chupan re ley, astapa' jun tzij re can ancha'l che camanak rajkalen, y vo xa can quire' chuka' xtuc'ut chiquivach re nic'aj chic vinak che tiquibana', re nibano quire', xa camanak ruk'ij xtic'ue' chiquicojol re jec'o pa ruk'a' re Dios.\x + \xo 5.19 \xt Ga 3.10; Stg 2.10.\x* Jac'a re vinak re nibano ronojel re nubij chupan re ley y can quire' chuka' xtuc'ut chiquivach re nic'aj chic vinak che tiquibana', reja' can xtic'ue' ruk'ij chiquicojol re jec'o pa ruk'a' re Dios. \v 20 Yex re nijo' yixoc pa ruk'a' re Dios, can nic'atzin che re ic'aslen más choj que chach re quic'aslen re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas y chach re quic'aslen re achi'a' fariseos. Roma reje' niquinojij che choj re quic'aslen, pero man quire-ta.\x + \xo 5.20 \xt Ro 10.3; 2 Co 5.17; Fil 3.9.\x* \s1 Re nipa ruyoval cha re ruch'alal can ruc'amon che niban juzgar \p \v 21 Yex jabal itaman, roma ic'axan re xbex chique re kavinak ajuer can,\x + \xo 5.21 \xt 2 S 20.18; Job 8.8.\x* che man que'quimisan. Y xabanchique vinak re niquimisan,\x + \xo 5.21 \xt Ex 20.13.\x* can c'o rumac y tiene que niban juzgar. \v 22 Pero yen nimbij, che xabanchique vinak astapa' xaxe nipa ruyoval cha jun chic vinak, can nimacun-va y can tiban juzgar. Chuka' re nibin cha jun chic vinak, che manak nic'atzin-va. Re nibin quire', can aj-mac chuka', mare' can ruc'amon che nic'uax chiquivach re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar. Y jac'a re nibin nacanic cha jun chic vinak, re nibin quire' xa can yaben chic chupan re k'ak' re c'o chupan re infierno.\x + \xo 5.22 \xt Jn 8.44; Hch 13.10; 1 Jn 3.15.\x* \p \v 23 Mare' vo xa rat can yatc'o chic-apo chach re altar chin naya' jun ofrenda cha re Dios y jare' tak ne'ka cha'c'o'x che rat c'o jun cosa re man otz-ta abanon cha jun vinak,\x + \xo 5.23 \xt Jn 8.44; Hch 13.10.\x* \v 24 taya' can re ofrenda chire' anche' c'o-va re altar y can jare' cabiyin riq'uin re jun vinak re', ta'bana' rubiyal re man otz-ta c'o chi'icojol. Y tak c'achojnak chic rubiyal y junan chic ivach riq'uin, c'ajare' catzolaj y taya' re a-ofrenda cha re Dios.\x + \xo 5.24 \xt Job 42.8; Sal 32.6; Pr 25.8; Is 55.6; He 3.7.\x* \p \v 25 Y vo xa c'o jun chiva yex nisujus chiquivach re autoridades roma c'o ruc'as, tucanoj rubanic chin che nuban rubiyal riq'uin re xsujun richin tak je'binak pa cabildo. Pero vo xa man nic'achoj-ta rubiyal re anchok riq'uin c'o-va ruc'as, can ye'bo-va chach re juez, y re juez xtujach-a pa ruk'a' re policía, y re policía nuc'uaj-a, chin no'rtz'apij can pa cárcel. \v 26 Y can katzij nimbij, che xabanchique vinak ndoc pa cárcel roma c'as, cama-va xtel-ta-pa pa cárcel, vo xa man rutajon-ta can ronojel re ruc'as re anchok riq'uin c'o-va ruc'as.\x + \xo 5.26 \xt 2 Ts 1.9.\x* \s1 Re Jesús nubij che jun ache c'ulan man turayij jun chic ixok \p \v 27 Yex jabal itaman, roma can ic'axan re tzij re bin ajuer can, che re ache c'ulan, man timacun riq'uin jun chic ixok.\x + \xo 5.27 \xt Ex 20.14.\x* \v 28 Pero yen nimbij che quire' chuka' re ache re nurayij rach jun ixok, re nibano quire', pa ránma xa can xmacun-yan riq'uin re jun ixok re'.\x + \xo 5.28 \xt Gn 34.2; Pr 6.25; Ef 5.5.\x* \p \v 29 Xa mare' vo xa ja re anak'avach re c'o pan avajquik'a' re nibano chava che yamacun, más otz che nalisaj-a y natorij-a. Roma más otz che manak jun anak'avach, que chach c'o-ta che ca'e' anak'avach, y yaba pan infierno.\x + \xo 5.29 \xt Sal 119.37.\x* \v 30 Chuka' vo xa ja re ak'a' re c'o pan avajquik'a' re nibano chava che yamacun, más otz che nachoy-a y natorij-a. Roma más otz che manak jun ak'a', que chach c'o-ta che ca'e' ak'a', y yaba pan infierno.\x + \xo 5.30 \xt Mt 18.8; Mr 9.43.\x* \s1 Re vinak je'c'ulan man otz-ta niquijach-qui' \p \v 31 Chuka' ajuer can xbex: Re ache re nrajo' nujach-ri' riq'uin re ruxayil, tubana' jun vuj, y chupan re vuj nubij che xquijach-qui', y re vuj re' tuya' cha re ixok.\x + \xo 5.31 \xt Dt 24.1; Jer 3.1; Mr 10.2.\x* \v 32 Pero yen nimbij chiva: Re ache re nujach-ri' riq'uin re ruxayil y man roma-ta che re ixok xmacun riq'uin jun chic ache, re ache re xujach-ri' can nuban cha re ruxayil che nimacun tak niba riq'uin jun chic ache. Y quire' chuka' re jun chic ache re nic'amo-apo richin re ixok yi'on can, can nimacun, roma re ixok re' can c'o-va re nabey ruchijil.\x + \xo 5.32 \xt Ro 7.3; 1 Co 7.10.\x* \s1 Man jun bey tiban jurar \p \v 33 Y chuka' yex can jabal itaman, roma ic'axan re xbex chique re kavinak ajuer can, che tak c'o jun cosa niquiban jurar cha re Dios can tiquibana' cumplir, y tak c'o niquisuj cha re Ajaf can tiquibana' chuka' cumplir.\x + \xo 5.33 \xt Ex 20.7; Lv 19.12; Dt 23.23.\x* \v 34 Pero yen nimbij chiva, che man jun bey tiban jurar, y chuka' can man otz-ta chin nicusaj rube' re rocaj chin niban jurar. Roma ja chire' c'o-va re Dios.\x + \xo 5.34 \xt Stg 5.12.\x* \v 35 Y man ticusaj rube' re ruch'ulef, roma ja chire' nuya-va rakan re Dios.\x + \xo 5.35 \xt Is 66.1.\x* Y chuka' man ticusaj rube' re tenemit Jerusalén, roma re tenemit re' chin re Dios re Namalaj Rey. \v 36 Y man tiban jurar ancha'l niquiban jurar re nic'aj chic vinak, reje' niquibij che vo xa man katzij-ta re niquibij, pues titzaq'uis-a re quijalom. Yex man jun bey tibij quire', roma re ic'aslen mana-ta yex re yix rajaf. Re Rajaf re ic'aslen ja re Dios, y xaxe reja' re nitiquir nijalo re ru-color re rusumal-ive'. Xaxe reja' re nitiquir nibano k'ak cha re sak y nitiquir chuka' nuban sak cha re k'ak. \v 37 Mare' man jun bey tiban jurar. Ronojel re nibij, can choj tibij,\x + \xo 5.37 \xt Col 4.6.\x* vo xa katzij re nibij o xa man katzij-ta. Y vo xa niban jurar, can nik'alajin che ja re itzel c'o pan ivánma.\x + \xo 5.37 \xt 1 Co 1.17-20; Stg 5.12.\x* \s1 Tak c'o cosas re man otz-ta niban chiva man tiban ruq'uixel \p \v 38 Y yex can jabal itaman, roma ic'axan re xbex chique re kavinak ajuer can, che re nilisan jun nak'arach jun vinak, can quire' chuka' ruq'uixel tiban cha re xbano. Re nik'ajo roray jun vinak, can quire' chuka' ruq'uixel tiban cha re xbano.\x + \xo 5.38 \xt Lv 24.20.\x* \v 39 Pero yen nimbij chiva, che man titzolij ruq'uixel cha re anchique xbano re etzelal chiva. Vo xa c'o jun re xch'ayo avichin, man taya' ruq'uixel cha.\x + \xo 5.39 \xt Pr 20.22; Ro 12.17; 1 Ts 5.15; 1 P 3.9.\x* Otz che naya' chic jun bey-avi' pa ruk'a' chin yatruch'ay.\x + \xo 5.39 \xt Is 50.6; 1 Co 6.7.\x* \v 40 Y vo xa c'o jun vinak re can nuc'uaj jun chiva yex pa cabildo roma nrajo' numoj-a jun rutziak, re anchok cha niban-va quire' man tupokonaj nuya' can cha, y en lugar che nupokonaj, xa tuya' can chuka' re ruk'u' cha. \v 41 O vo xa c'o jun chiva yex niban cha roma jun vinak che tuc'uaj-a jun ejka'n jun kilómetro, xa can tiqui'cot tuc'uaj-a re ejka'n re xya-a chij, y man xe-ta re jun kilómetro re xbex cha tuc'uaj-a re ejka'n, xa can tusuju-ri' che nuc'uaj-a\x + \xo 5.41 \xt Mr 15.21.\x* re ejka'n ca'e' kilómetro. \v 42 Y vo xa c'o jun chiva yex c'o jun cosa nuc'utuj jun vinak cha, can tuya-a cha. Y vo xa c'o chuka' jun nrajo' nukaj-a jun cosa chava, man jun bey tanojij che man naya-ta-a cha.\x + \xo 5.42 \xt Dt 15.8.\x* \p \v 43 Y yex jabal itaman, roma ic'axan re tzij bin ajuer can, che can ruc'amon-va najo' re camas otz yatrutz'at,\x + \xo 5.43 \xt Lv 19.18.\x* jac'a re camas itzel yatrutz'at can tatzelaj.\x + \xo 5.43 \xt Dt 23.6.\x* \v 44 Pero yen nimbij chiva: Can que'ijo' re itzel yixquitz'at, can tic'utuj cha re Dios che que'rubana' bendecir re vinak re niquirayij itzel tak cosas chivij, xaxe re otz tibana' quiq'uin re itzel quina'oj iviq'uin, y can tibana' orar pa quive' re vinak ye'yok'o ivichin\x + \xo 5.44 \xt Pr 25.21; Lc 23.34; Hch 7.60; Ro 12.14; 1 Co 4.12; 1 P 2.23.\x* y re vinak re ye'bano ronojel rach etzelal chiva nutzij yen. \v 45 Chin quire' nik'alajin che yex can yix rajc'ual re Dios re Irta' re c'o chila' chicaj. Roma reja' camas otz runa'oj quiq'uin conojel. Reja' can c'a chila' chicaj nubam-pa cha re k'ij che nuya-pa rusakil pa quive' re vinak otz quic'aslen y pa quive' re vinak re man otz-ta quic'aslen, can c'a chila' chuka' nubam-pa che c'o job nika pa quive' re vinak choj quic'aslen y re man choj-ta quic'aslen. \v 46 Roma vo xa yex xaxe re vinak re ye'jovan ivichin re ye'jo', manak rajal-ruq'uixel xtic'ul, roma hasta jun vinak re man choj-ta ruc'aslen nitiquir nuban quire', reja' can nitiquir ye'rajo' xaxe re ye'jovan richin.\x + \xo 5.46 \xt Lc 6.32.\x* \v 47 Y vo xaxe chivach-ka yex mismo niyala-va ruxnokil-ivach, man jun rajkalen re quire' niban. Roma hasta re vinak re man quitaman-ta rach re Dios quire' niquiban. \v 48 Yex can quixoc tz'akat riq'uin re ibanabal ancha'l re Irta' re c'o chila' chicaj. Reja' can tz'akat riq'uin re rubanabal.\x + \xo 5.48 \xt Gn 17.1; Ef 5.1.\x* \c 6 \s1 Tak yex niban jun utzil, man tilisaj rutzijol \p \v 1 Can jabal tichajij-ivi', che man tibananej chiquivach re vinak che can yixtajin chubanic re nrajo' re Dios. Roma vo xa quire' xtiban, can man jun c'a rajal-ruq'uixel xtic'ul riq'uin re Irta' re c'o chila' chicaj. \v 2 Tak yex ye'to' re vinak camas je meba', man c'a tilisaj rutzijol, can ancha'l tak nik'ajan jun trompeta re can nic'axax coma conojel vinak.\x + \xo 6.2 \xt Ro 12.8.\x* Man tiban quire'. Man tiban ancha'l niquiban re vinak re xa ca'e' quipalaj, can niquilisaj rutzijol pa tak calles y pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, chin che nitamax che otz re ye'tajin chubanic. Can katzij nimbij che re vinak re ye'bano quire', xaxe che niya' quik'ij coma re vinak, reje' can xquic'ul-yan c'a rajal-ruq'uixel re quibanabal. \v 3 Y tak yex ye'to' re camas je meba', man c'a titzijoj cha jun chic vinak. Can man jun ndoc-va che nutamaj jun chic vinak re yixtajin chubanic. \v 4 Chin quire' can man jun chic vinak titaman re andex niya'. Pero re Irta' re c'o chila' chicaj, reja' sí rutaman. Reja' can nutz'at re man nitz'et-ta coma re vinak y xtuya' rajal-ruq'uixel chiva. Y re rajal-ruq'uixel re xtuya' chiva, can xtitz'et coma re vinak. \s1 Re Jesús nuc'ut andex rubanic tak nakaban orar \p \v 5 Tak yex niban orar,\x + \xo 6.5 \xt Jer 29.12; Lc 18.1; Jn 16.24.\x* man tiban ancha'l niquiban re vinak re xa ca'e' quipalaj. Roma re vinak re' camas niquijo' che ja re anche' jec'o vinak, chire' niquiban-va orar. Re pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, re pa tak esquinas, xaxe chin que'tz'et. Reje' can ye'pa'e' tak niquiban orar. Y can katzij nimbij chiva, che re vinak re ye'bano quire', xaxe che niya' quik'ij coma re vinak, reje' xa can xquic'ul-yan rajal re quibanabal. \v 6 Y tak jun chiva yex nuban orar, otz toc pa jay y tutz'apij ru-puerta y c'are' tich'o riq'uin re Rutota' re c'o chila' chicaj. Y astapa' man nutz'at-ta re anchok riq'uin nich'o-va, can rutaman che c'o nic'axan richin. Y re nic'axam-pa richin can nutz'at re man nitz'et-ta coma re vinak y nuya' rajal-ruq'uixel cha. Y re rajal-ruq'uixel\x + \xo 6.6 \xt Jer 17.10.\x* re xtuya' cha, can xtitz'et coma re vinak. \p \v 7 Yex tak niban orar,\x + \xo 6.7 \xt Mt 26.39, 42, 44.\x* man tiban ancha'l niquiban re vinak re man quitaman-ta rach re Dios. Roma reje' camas ye'yaloj tak niquiban orar,\x + \xo 6.7 \xt Dn 9.18, 19.\x* y camas ye'quibanala' repetir re mismo ch'abal, reje' niquinojij che xa roma quire' niquiban mare' re Dios can ye'ruc'axaj-pa. Jac'a yex tak niban orar man tiban quire'.\x + \xo 6.7 \xt 1 R 18.26; Ec 5.2.\x* \v 8 Man c'a quixoc ancha'l reje'. Roma re Irta' re c'o chila' chicaj can c'amaje-na tic'utuj cha,\x + \xo 6.8 \xt Sal 139.2.\x* reja' can rutaman chic re andex nic'atzin chiva. \v 9 Tak yex niban orar, tibana' jun oración ancha'l re': \q1 Karta' Dios yatc'o chila' chicaj, \q1 can-ta conojel re vinak niquiya' ruk'ij re abe'.\x + \xo 6.9 \xt Lc 11.2.\x* \q1 \v 10 Y xte'ka-yan-ta re k'ij tak ja rat re xcabano gobernar. \q1 Y xe-ta re najo' rat re nakaban vova' chuch'ulef, ancha'l niquiban re jec'o aviq'uin chila' chicaj.\x + \xo 6.10 \xt Sal 103.20; Is 6.3.\x* \q1 \v 11 Y taya' chuka' re kavay\x + \xo 6.11 \xt Job 23.12.\x* re nic'atzin chaka k'ij-k'ij. \q1 \v 12 Y can ancha'l nakacuy quimac re vinak re c'o etzelal niquiban chaka, quire-ta xtaban kaq'uin yoj, xtacuy-ta ronojel re man otz-ta re yojtajin chubanic chavach.\x + \xo 6.12 \xt Mt 18.21-35.\x* \q1 \v 13 Y man taya' k'ij che re itzel nuban-ta chaka che yojtzak pa mac, can kojacola' chach. \q1 Xaxe chava rat nakac'utuj-va re', roma ja rat re yatc'o pa kave', c'o a-poder y c'o ak'ij chin nojel tiempo. Amén.\x + \xo 6.13 \xt Jn 17.15; 1 Co 10.13.\x* \p \v 14 Vo xa yex nicuy quimac re vinak re c'o etzelal niquiban chiva, re Irta' re c'o chila' chicaj can xquixrucuy chuka' yex.\x + \xo 6.14 \xt Mr 11.25; Ef 4.32; Col 3.13.\x* \v 15 Y vo xa man nicuy-ta quimac re vinak re c'o etzelal niquiban chiva, chuka' re Irta' re c'o chila' chicaj man xtucuy-ta re imac re yixtajin chubanic chach.\x + \xo 6.15 \xt Mt 18.35; Stg 2.13.\x* \s1 Re Jesús nuc'ut andex rubanic tak niban re ayuno \p \v 16 Tak yex niban ayuno, man tiban ancha'l niquiban re vinak re xa ca'e' quipalaj, roma reje' can niquiban cha re quipalaj che ye'bison. Can jalatajnak re quitzubal, chin che can niquitz'at re vinak che reje' quitz'amon rubanic ayuno.\x + \xo 6.16 \xt 2 S 12.16; Neh 1.4; Est 4.16; Sal 35.13; 69.10; Is 58.5.\x* Y can katzij nimbij chiva, che re quire' ye'bano, xaxe che niya' quik'ij coma re vinak, reje' can xquic'ul-yan c'a re rajal re quibanabal. \v 17 Jac'a tak yex niban ayuno, man tiban che can nik'alajin che man yixviynak-ta, xa can jabal ruch'ajic re ipalaj tibana', tiya' ba' ak'om pan ive' y jabal rujiquic tibana' cha re ive'. \v 18 Chin quire', man nik'alajin-ta chiquivach re vinak che man yixviynak-ta roma itz'amon rubanic ayuno. Xa can xe-ta c'a re Irta' re c'o chila' chicaj atamayon, roma reja' can c'o-apo iviq'uin. Reja' can nutz'at re man nitz'et-ta coma re vinak y reja' xtuya' rajal-ruq'uixel chiva. Re rajal-ruq'uixel re xtuya' chiva, can xtitz'et coma re vinak. \s1 Ja re biyomal chila' chicaj tirayij \p \v 19 Man tirayij re biyomal re c'o vova' chach re ruch'ulef,\x + \xo 6.19 \xt Pr 23.4; He 13.5.\x* roma re biyomal re c'o vova' xa nichocoper y chuka' xa nipuser,\x + \xo 6.19 \xt 1 Ti 6.17.\x* y chuka' jec'o elek'oma' re ye'lek'an richin. \v 20 Mare' can tirayij re biyomal re anche' man nichocoper-ta y chuka' man nipuser-ta. Re anche' manak elek'oma' ye'lek'an. Can jac'a re biyomal re c'o chila' chicaj\x + \xo 6.20 \xt 1 Ti 6.19; 1 P 1.4.\x* tirayij. \v 21 Roma re ivánma can nic'ue' anche' c'o-va re ibiyomal, roma can jare' re nirayij. \s1 Re kanak'avach ancha'l jun lámpara \p \v 22 Re anak'avach can ye'oc chava, ancha'l ndoc jun lámpara. Y vo xa re anak'avach je otz, can nojel a-cuerpo c'o pa sakil.\x + \xo 6.22 \xt Lc 11.34.\x* \v 23 Pero vo xa re anak'avach man je otz-ta, ronojel re a-cuerpo c'o pa k'oko'm. Y quire' chuka' riq'uin re Sakil re ruyi'on re Dios pan avánma, vo xa nijalataj re Sakil re',\x + \xo 6.23 \xt 2 Co 4.4.\x* can xtik'alajin c'a-pa che pa k'oko'm yatc'o-va, y re k'oko'm re' can xak.\x + \xo 6.23 \xt Ro 1.21.\x* \s1 Re vinak re camas niba ránma chij re biyomal man nitiquir-ta nuban re nrajo' re Dios \p \v 24 Y man jun vinak nibano che je ca'e-ta ru-patrón, roma man nitiquir-ta nisamaj quiq'uin che je ca'e' al mismo tiempo. Roma vo xa nrajo' jun chique re je ca'e' ru-patrón, tiene que nutzelaj re jun chic. Y vo xa nunimaj rutzij re jun, man nitiquir-ta nuban quire' riq'uin re jun chic. Mare' manak modo che jun vinak re can ruyi'on ránma riq'uin re biyomal\x + \xo 6.24 \xt 1 Ti 6.17.\x* re nitiquir-ta nuban re nrajo' re Dios.\x + \xo 6.24 \xt Lc 16.13; Ga 1.10.\x* \s1 Re Dios nuya' ronojel re nic'atzin chique re je rajc'ual \p \v 25 Yen nimbij chiva, che man quixel ch'o'j chucanoxic re ndoc chiva k'ij-k'ij, che anche' xte'vila-va-pa re andex nitaj y re nikum, y anche' xte'c'ama-va-pa itziak. Roma mana-ta re vay re c'o más rajkalen que chach re ic'aslen, y chuka' mana-ta re tziak re c'o más rajkalen que chach re i-cuerpo. Roma re Dios can nuya-va-pa re ivay chin c'o ic'aslen y re itziak chin nicusaj.\x + \xo 6.25 \xt Sal 55.22; Fil 4.6.\x* \v 26 Titz'eta-na-pa' ch'utak chicop c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik', reje' man ye'ticon-ta y manak cosecha niquilisaj juna-juna', y manak chuka' cachoch chin niquiyacala' qui-cosecha. Pero reje' ye'va', roma ja re Irta' re c'o chila' chicaj re nitzuku quichin.\x + \xo 6.26 \xt Job 38.41; Sal 147.9.\x* C'alapa' c'a yex che re Dios man-ta xtuya' ivay, roma yex c'o más ivajkalen que chiquivach re ch'utak chicop c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik'. Xa mare' man tinojij más re andex ndoc chiva k'ij-k'ij. \v 27 Man jun\x + \xo 6.27 \xt Sal 39.5.\x* chiva yex re nitiquir-ta nuban che niq'uiy ba' más rakan, astapa' can elinak ch'o'j chubanic quire'. \p \v 28 ¿Y anchique roma tak can yixe'linak ch'o'j chin nivel itziak? Re Dios nuya' itziak. Xaxe titz'eta' re cotz'e'j quibini'an lirio, re jec'o pa tak k'os. Titz'eta' tak ye'q'uiy. Reje' man ye'samaj-ta, y man ye'quimon-ta chin niquiban quitziak. \v 29 Y c'o jun Rey xuban gobernar pan Israel jun bey can xubini'aj Salomón. Reja' camas rubiyomal y rion tziak re camas je caro re xe'rucusaj, pero man jun bey xucusaj-ta jun rutziak ancha'l jun cotz'e'j.\x + \xo 6.29 \xt 1 R 10.4-7.\x* \v 30 Roma re Dios ja re cotz'e'j jare' re quitziak nuya' chique re k'ayis re jec'o pak'os. Y astapa' re k'ayis man can-ta niyaloj, roma jun tiempo-oc re jabal nitzu'un, y tak nichakij-ka nich'akex pa k'ak', pero man riq'uin re' re Dios can nuvak-va jabal, y vo xa re Dios nuvak jabal re k'ayis, c'alapa' yex che man-ta xtuya' itziak, astapa' yex man can-ta ibanon confiar-ivi'\x + \xo 6.30 \xt Mt 8.26; 14.31; 16.8.\x* riq'uin re Dios, pero reja' can nuya-va itziak.\x + \xo 6.30 \xt Lc 12.28.\x* \v 31 Mare' yex man quixel ch'o'j chucanoxic re ivay, re nikum y re itziak. \v 32 Re vinak re can je'elinak ch'o'j chucanoxic quivay, re niquikum y re quitziak, ja re vinak re man quitaman-ta rach re Dios. Jac'a yex c'o re Irta' chila' chicaj y can rutaman chic che jare' re nic'atzin chiva.\x + \xo 6.32 \xt Sal 23.1; 34.9, 10; 37.25; Mr 10.30; Lc 12.31; 18.29, 30; Ro 8.32; Fil 4.19.\x* \v 33 Mare' re ruc'amon che niban yex ja che tinimaj rutzij re Dios y can titija' ik'ij che nic'uaj jun c'aslen choj chach, can ancha'l re nrajo' reja'. Y vo xa xtiban quire', re Dios xtuya' jun ic'aslen jabal y xtuya' chuka' re nic'atzin chiva.\x + \xo 6.33 \xt 1 R 3.11-14; Sal 37.25; Mr 10.30; 1 Ti 4.8.\x* \v 34 Yex man quixel ch'o'j chunojexic re andex che problemas re xque'ruc'am-pa re k'ij chua'k. Yex xaxe re nitz'at jare' tinojij, roma ronojel k'ij can c'o-va cosas re ye'quic'am-pa, y man nic'atzin-ta che ninojij-yan-apo re xque'ruc'am-pa re k'ij chua'k, roma vo xa quire' niban xa can xtak'ax rue' re problemas re numol-ri' chivij. \c 7 \s1 Man que'itzu' re vinak y c'are' itzel yixch'o chiquij \p \v 1 Man tiban che ye'tzu' re vinak y c'are' itzel yixch'o chiquij,\x + \xo 7.1 \xt Ro 2.1; 14.3; Stg 4.11.\x* chin che re Dios man xtuban-ta quire' chiva yex. \v 2 Roma vo xa xtiban che ye'tzu' re vinak y c'are' itzel yixch'o chiquij, can quire' chuka'\x + \xo 7.2 \xt Mr 4.24.\x* xtuban re Dios chiva yex.\x + \xo 7.2 \xt Lc 6.38.\x* Can ancha'l rubanic niban yex chique re vinak, can quire' chuka' rubanic xtiban chiva yex. \v 3 ¿Y rat anchique roma cha'nin natz'at re ch'et k'ayis c'o pa rach jun vinak y man nana-ta-ka-avi' che xa más nem re che' c'o pan avach rat? Re ejemplo re' ndel che tzij che man takabij che la jun vinak la' camas rumac, y jac'a re kamac yoj\x + \xo 7.3 \xt Lc 6.41.\x* can nakaban che más ba-oc. \v 4-5 Y chuka' man tabij cha jun vinak: Taya' k'ij chua chin ninlisaj-a re ch'et k'ayis k'atarnak pan avach, y man nana-ta-ka-avi' rat che xa más nem re che' k'atarnak pan avach. Re ejemplo re' ndel che tzij che man tabij cha jun vinak che man chic camacun, tak rat xa c'a yamacun. Man naya-ta-ka pa cuenta re amac. Xa ca'e' apalaj. Nabey tachojmersaj re ac'aslen rat, c'are' otz nato' y nabij cha jun chic vinak che tuchojmersaj re ruc'aslen. \p \v 6 Re ruch'abal re Dios y ronojel re camas quijkalen, ancha'l re aboj nibex perlas chique, man tiya' chique re vinak re niquiban ancha'l niquiban re tz'e' y re ak. Roma re chicop re', astapa' camas rajkalen re nuya' jun vinak chique, reje' xa niquixak'ela' rue' y hasta c'o bey ye'yacataj chij re xyi'o-apo chique chin che niquijixc'aj che eyaj.\x + \xo 7.6 \xt Pr 9.7, 8; 23.9; Hch 13.45.\x* \s1 Re Dios can yojruc'axaj-pa tak nakaban orar \p \v 7 Can tic'utuj re nic'atzin y re Dios xtuya-pa chiva.\x + \xo 7.7 \xt Mt 21.22; Mr 11.24; Jn 15.7; Stg 1.5, 6; 1 Jn 3.22.\x* Ticanoj re nijo' y xtivel. Ticocaj-apo re ruchi-jay y xte'jak chivach. \v 8 Mare' vo xa can riq'uin ronojel ivánma nic'utuj cha re Dios, reja' can xtuya-va-pa chiva re nic'utuj cha. Vo xa yex can nicanoj, can xtivel-va.\x + \xo 7.8 \xt Pr 8.17; Jer 29.12.\x* Y vo xa yex xticocaj-apo re ruchi-jay, can xtijak-va-pa chivach. \p \v 9 Y man jun tata'aj nibano cha jun rajc'ual che tak re ac'ual nuc'utuj jun vay cha, reja' xa jun aboj nuya' pa ruk'a'. \v 10 Chuka' man jun bey nuya' jun cumatz pa ruk'a', tak re ac'ual xa jun car nuc'utuj cha. \v 11 Yex astapa' itzel ina'oj, pero chique re ivajc'ual man jun bey quire' niban. Roma yex ja re otz tak cosas re niya' chique. C'alapa' re Irta' Dios re c'o chila' chicaj, che man-ta nuya-pa re nic'utuj cha. Y ronojel re nuya-pa reja', can je otz-va.\x + \xo 7.11 \xt Is 49.15; Ro 8.32.\x* \p \v 12 Yex can otz ina'oj tibana' quiq'uin re vinak,\x + \xo 7.12 \xt Lv 19.18.\x* roma yex man nika-ta chivach che re vinak itzel quina'oj niquiban iviq'uin.\x + \xo 7.12 \xt Lc 6.31.\x* Quire' nubij re tz'iban chupan re ley chin re Moisés,\x + \xo 7.12 \xt Ga 5.14.\x* y quire' chuka' nubij re quitz'iban can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can,\x + \xo 7.12 \xt Ro 13.8; 1 Ti 1.5.\x* re xbex profetas chique. \s1 Quixoc chupan re puerta re co'ol-oc rach \p \v 13 Chupan re puerta camas co'ol-oc rach, chire' quixoc-va.\x + \xo 7.13 \xt Lc 13.24.\x* Roma re bey y re puerta re camas nem quivach, can ye'k'alajin che jare' re bey chin re itzel c'aslen, y jare' re nic'amo-pa re camic chin jumul, y camas je q'uiy vinak\x + \xo 7.13 \xt 1 Jn 5.19.\x* re ye'oc chire'. \v 14 Pero re bey y re puerta re camas co'ol-oc quivach, ja bey re' re nic'amo-pa c'aslen, y man je q'uiy-ta re ye'vilo richin. \s1 Jun che' ja tak nuya' rach jare' tak nik'alajin che otz o man otz-ta \p \v 15 Mare' nic'atzin che nichajij-ivi' chiquivach re ye'bin che reje' can niquisekresaj re nibex chique roma re Dios y xa man katzij-ta re niquibij.\x + \xo 7.15 \xt Dt 13.3; Jer 23.16.\x* Roma tak c'aja-oc ye'bapon iviq'uin, can jabal re c'aslen re niquic'ut, can ancha'l re ch'utak ovejas, roma ch'utak chicop re' camas je manso, y can man jun cosa re man otz-ta nitz'et chiquij. Jac'a tak ne'el-pa re etzelal re c'o pa tak cánma, xa can je ancha'l chic re chicop nibex utif chique, roma re chicop re' can ye'c'uxun, y ja quire' niquiban chique re anchok quiq'uin ye'bapon-va-apo\x + \xo 7.15 \xt Mi 3.5; Hch 20.29; Ro 16.17; 2 Ti 3.5.\x* roma can ye'quiq'uis. \v 16 Can xtitamaj-va quivach, can ancha'l tak nitamaj rach jun che', roma tak natamaj rach jun che' xa riq'uin natz'at re rach nuya'. Y ja quire' chuka' tak nivachin jun k'ayis re camas ruq'uixal, re k'ayis re' man\x + \xo 7.16 \xt Lc 6.43.\x* nuya-ta uva ni xe-ta higo. \v 17 Y chuka' itaman che jun utzulaj che' otz rach nuya',\x + \xo 7.17 \xt Jer 11.19.\x* jac'a re man utzulaj che-ta, man otz-ta rach ye'ruya'. \v 18 Man jun utzulaj che' xtuya-ta rach man otz-ta, y chuka' man jun che' re man otz-ta, xtuya-ta rach otz. \v 19 Y nojel che' re manak otz quivach niquiya', ye'choy y c'are' ninim quik'ak'al.\x + \xo 7.19 \xt Mt 3.10.\x* \v 20 Mare' can xtitamaj quivach re vinak ye'bapon iviq'uin, xaxe titz'eta' andex rubanic re quic'aslen. \s1 Je q'uiy re man xque'oc-ta pa ruk'a' re Dios \p \v 21 Camas je q'uiy vinak re ye'bin ¡Ajaf! ¡Ajaf!\x + \xo 7.21 \xt Os 8.2; Hch 19.13.\x* chua, pero man conojel-ta chique reje' xque'oc pa ruk'a' re Dios. Roma re xque'oc pa ruk'a' re Dios xaxe re can riq'uin ronojel cánma niquiban re nurayij re Nata' Dios.\x + \xo 7.21 \xt Ro 2.13; Stg 1.22.\x* \v 22 Y chupan re k'ij tak yen xtimban juzgar pa quive' re vinak, camas je q'uiy re xque'bin\x + \xo 7.22 \xt Nm 24.4; Jn 11.51.\x* chua: ¡Ajaf! ¡Ajaf! xque'cha', yoj pan abe' rat xkatzijoj-va re ruch'abal re Dios, y jec'o je q'uiy vinak re c'o itzel tak espíritu quiq'uin pan abe' rat xe'kalisaj-va y pan abe' chuka' rat xe'kabanala' q'uiy milagros, xque'cha'.\x + \xo 7.22 \xt 1 Co 13.2.\x* \v 23 Jare' tak yen xtimbij chique: Yen cama-va ntaman-ta ivach, mare' can man ruc'amon-ta che yixc'ue' viq'uin, roma yex xa yix banoy-etzelal, xquincha' chique.\x + \xo 7.23 \xt Sal 5.5; 6.8; Mt 25.41.\x* \s1 Re ejemplo chij ca'e' jay \p \v 24 Y xabanchique vinak re nuc'axaj re nuch'abal y nuban\x + \xo 7.24 \xt Lc 6.47.\x* re nimbij cha, can junan riq'uin re jun ache re can jabal xunojij tak xupoba' jun rachoch, nabey xuban-ka re jul chin re cimiento, y anche' xbo'rvila-va-ka re aboj chire' xuya-va-ka re ru-cimiento re jay re'. \v 25 Y tak c'achojnak chic re jay, xpa job y re rakan tak ya' xe'beq'uiy-pa y xpa jun cak'ik' camas ruchuk'a' chij re jun jay re', y re jay re' man xtzak-ta roma pa rue' aboj\x + \xo 7.25 \xt 2 Ti 2.19.\x* xuban-va-ka.\x + \xo 7.25 \xt Hch 14.22; 2 Ti 3.12; 1 P 1.5.\x* \v 26 Pero re vinak re nuc'axaj re nuch'abal y man nuban-ta re nimbij cha, junan riq'uin re jun ache nacanic re xupoba' jun rachoch, y manak ru-cimiento xuban, xaxe tal choj xutz'uyuba-ka pa rue' ulef. \v 27 Y tak xpa job, xe'beq'uiy-pa re rakan tak ya' y xpa jun cak'ik' camas ruchuk'a' chij re jun jay re', re jay xtzak y xq'uis.\x + \xo 7.27 \xt He 10.31; 2 P 2.20.\x* \p \v 28 Y tak re Jesús xtane' che tzij, re vinak xsatz quic'o'x\x + \xo 7.28 \xt Mt 13.54.\x* y can anchique-la xquina' tak xquic'axaj\x + \xo 7.28 \xt Mr 1.22; 6.2; Lc 4.32.\x* re enseñanza re nuc'ut re Jesús. \v 29 Roma re Jesús tak nuc'ut re ruch'abal re Dios, can ancha'l jun re c'o autoridad pa ruk'a', y man ancha'l-ta-oc re niquic'ut re achi'a' re je'atamayon re ley\x + \xo 7.29 \xt Is 50.4; Jn 7.46.\x* kachin yoj re yoj israelitas. \c 8 \s1 Re Jesús nuc'achojsaj jun ache re c'o jun yabil chij rubini'an lepra \p \v 1 Y tak re Jesús xka-yam-pa pa rue' re loma, re vinak re je'binak chij camas je q'uiy. \v 2 Y c'o jun ache xapon riq'uin re Jesús, y re ache re' niyavaj y ja re yabil rubini'an lepra\x + \xo 8.2 \xt 2 R 5.1; 2 Cr 26.19.\x* c'o chij, reja' xbexuque' chach y xubij cha: Ajaf, yen ntaman che rat yatiquir yinac'achojsaj cha re nuyabil, pero man ntaman-ta andex nanojij pa nue'.\x + \xo 8.2 \xt Mr 1.40; Lc 5.12.\x* \p \v 3 Y re Jesús can jare' xutz'am-apo\x + \xo 8.3 \xt Mt 8.15; 20.34.\x* re ache niyavaj y xubij cha: Ninjo' che yac'achoj. Tiq'uis-a re yabil re' chavij. \p Y can xe xubij quire' re Jesús, can jare' xq'uis-a re lepra chij re ache. \v 4 C'are' re Jesús xubij cha re ache re', che man tatzijoj chique re vinak che xac'achoj,\x + \xo 8.4 \xt Mt 9.30; Mr 5.43.\x* vocame choj cabiyin pa rachoch re Dios chin ta'c'utu-avi' chach re sacerdote, y can taya' re ofrenda re nubij re rutz'iban can re Moisés, y re rutz'iban can re Moisés nubij re nic'atzin re naya' cha re Dios. Chin quire' niquitamaj che yat ch'ajch'oj chic,\x + \xo 8.4 \xt Lv 14.3.\x* xcho'x-a.\x + \xo 8.4 \xt Lc 5.14.\x* \s1 Re Jesús nuc'achojsaj jun ache re nisamaj riq'uin jun capitán \p \v 5 Y tak re Jesús c'o chic pa tenemit Capernaum,\x + \xo 8.5 \xt Lc 7.1.\x* c'o jun ache xapon riq'uin. Y re ache re' jun capitán y xuc'utuj jun utzil cha. \v 6 Y re capitán ja quire' xubij: Ajaf, c'o jun nusamajel niyavaj, siquirnak ru-cuerpo, y camas banayon roma can rukasan chuch'at y can nuquimisaj ruk'axon re yabil ruc'alvachin. Reja' pa vachoch c'o-va. \p \v 7 C'are' re Jesús xubij cha re capitán: Jo' y xtinc'achojsaj re ache niyavaj. \p \v 8 Y xpa re capitán xubij cha re Jesús: Ajaf, yen xa yin jun ache aj-mac y mare' can man ruc'amon-ta\x + \xo 8.8 \xt Lc 15.19.\x* che rat yatoc pa vachoch. Xaxe tabij\x + \xo 8.8 \xt Sal 33.9.\x* che nic'achoj y xtic'achoj\x + \xo 8.8 \xt Sal 107.20.\x* re nusamajel. \v 9 Yen can ntaman-va che quire' xtibanataj, roma ancha'l nbanon yen can c'o jun re nibano mandar pa nue'. Y chuka' jec'o soldados je'yi'on pa nuk'a' chin nimban mandar pa quive'. Tak nimban mandar pa rue' jun soldado re jec'o pa nuk'a' che tiba, can nibo-va, y tak nimban chic mandar pa rue' jun chique re soldados re jec'o pa nuk'a' che tipa, can nipo-va. Y tak nimban mandar pa rue' re nu-mozo che tubana' jun cosa, can nuban-va, ja nojel re' xubij re capitán cha re Jesús. \p \v 10 Y tak xuc'axaj quire' re Jesús, can anchique-la xuna' y xubij chique re je'tzakatal chij: Can katzij nimbij chiva che re jun ache re', can katzij rubanon confiar-ri'\x + \xo 8.10 \xt Mt 9.2.\x* viq'uin. Y man jun chique re nuvinak israelita re nvilon re can rubanon-ta confiar-ri' viq'uin, ancha'l re jun ache re'. \v 11 Y yen nimbij chiva che camas je q'uiy vinak xque'pa\x + \xo 8.11 \xt Is 2.2, 3; Hch 10.45.\x* pan oriente y quire' chuka' xtiquiban re xque'pa pan occidente,\x + \xo 8.11 \xt Mal 1.11.\x* y re vinak re' can quibanon confiar-qui' viq'uin. Reje' xque'tz'uye' riq'uin re Abraham, re Isaac, re Jacob y re nic'aj chic re can jec'o chic pa ruk'a' re Dios.\x + \xo 8.11 \xt Gn 12.3; Lc 13.29; Ro 15.9; Ef 3.6.\x* \v 12 Jac'a re vinak re can banon chique che xque'oc pa ruk'a' re Dios, xa man chic xque'oc-ta,\x + \xo 8.12 \xt Mt 21.43.\x* xa xque'lisas can y xque'ch'akex chupan re lugar camas k'oko'm,\x + \xo 8.12 \xt 2 P 2.17; Jud 13.\x* roma can man xquiban-ta confiar-qui' viq'uin. Y c'aja chire' c'a xtipo-va re ok'ej chiquivach y xtiquikach'ach'ej rocay\x + \xo 8.12 \xt Mt 13.42; 22.13; 24.51; Lc 13.28.\x* roma xe'lisas can. \p \v 13 C'are' re Jesús xubij-a cha re capitán: Catzolaj cha'vachoch. Roma xanimaj che yen yintiquir ninc'achojsaj re asamajel, can xtibanataj re xarayij, xcha-a cha. \p Y can jare' xc'achoj re ru-mozo re capitán cha re ruyabil. \s1 Re Jesús nuc'achojsaj rujete' re Pedro \p \v 14 Y tak re Jesús xapon pa rachoch re ru-discípulo rubini'an Pedro,\x + \xo 8.14 \xt 1 Co 9.5.\x* xutz'at che re rujete' kejnak chuch'at roma jun namalaj c'atan tz'amayon richin.\x + \xo 8.14 \xt Mr 1.30; Lc 4.38.\x* \v 15 Xpa reja' xutz'am chuk'a' re ixok y can jare' xc'achoj-a. Re ixok re' xbeyacataj-pa y xutz'am ruyi'ic quivay re Jesús y re je'binak chij. \p \v 16 Y tak xk'ok'a-ka chupan re k'ij re', camas je q'uiy vinak re xe'c'uax-apo chach re Jesús re c'o itzel tak espíritu quiq'uin, chin che re Jesús ye'rulisaj-ta-a re itzel tak espíritu re c'o quiq'uin. Y reja' xubij chique re itzel tak espíritu che que'el-a, y can xe'ruc'achojsaj-a chuka' conojel re ye'yavaj.\x + \xo 8.16 \xt Mr 1.32; Lc 4.40.\x* \v 17 Chin quire' can nibanataj re rubin can re Isaías, re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Re Isaías ja quire' rubin can chij re Jesús: Konojel xe'rulisaj-a re kayabilal, y ja reja' re xc'uan ronojel kak'axomal.\x + \xo 8.17 \xt Is 53.4; 1 P 2.24.\x* Quire' rubin can re Isaías. \s1 Je ca'e' achi'a' ye'bin che niquijo' ye'ba chij re Jesús \p \v 18 Y tak re Jesús xutz'at che camas je q'uiy vinak niquimol-apo-qui' chiquij, jare' tak reja' xubij chique re ru-discípulos che tiquic'ama-pa jun canoa roma can nic'atzin che yojba c'a juc'an-apo ruchi-ya'. \v 19 Y c'o c'a jun ache re atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas re xapon-apo riq'uin re Jesús y xubij cha: Rat can yat jun Maestro, y yen ninjo' yatintzekelbej xabanche' xcabo-va.\x + \xo 8.19 \xt Lc 9.57.\x* \p \v 20 Xpa re Jesús xubij cha re ache re': Re utif can c'o quijul anche' ye'c'ue-va, y quire' chuka' re ch'utak chicop c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik', can c'o chuka' quisoc. Jac'a yen re xinalax chi'icojol, manak anche' yinc'ue-va.\x + \xo 8.20 \xt Sal 22.6; 40.17; 69.29; Lc 2.7, 12; 8.3; Jn 1.10, 11.\x* \p \v 21 Can ja chuka' re' tak jun chic re can tzekelbey-va chin re Jesús, xubij-apo cha: Ajaf, yen ninjo' yimba chavij. Pero nabey taya' k'ij chua che c'a timuku-na-a re nata', c'are' xquimba chic chavij.\x + \xo 8.21 \xt 1 R 19.20; Lc 9.59.\x* \p \v 22 Pero re Jesús xubij cha re ache re': Rat catzake' chuij, re vinak ye'com que'muk coma re vinak re can je quiminak\x + \xo 8.22 \xt Ef 2.1.\x* chupan re quimac. \s1 Xk'alajin re ru-poder re Jesús tak je'binak pa rue-ya' \p \v 23 Re Jesús xoc-a pa jun canoa,\x + \xo 8.23 \xt Mr 4.36; Lc 8.22.\x* y can je'binak chuka' re ru-discípulos chij. \v 24 Y chak c'ata' xpa jun cak'ik' re camas ruchuk'a' y nuban cha re ya' che camas nisilon y can nubolk'otela-ri' y camas naj niba chicaj. Y can nuban che re canoa che niba chuxe' ya'. Y re Jesús nivar chupan re canoa.\x + \xo 8.24 \xt Mr 4.37; Lc 8.23.\x* \v 25 Y c'are' re discípulos xquic'asoj re Jesús y xquibij cha: ¡Ajaf! ¡Ajaf! kojato'. Vocame yojcom, xe'cha' cha. \p \v 26 Xpa re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Can man ibanon-ta confiar-ivi' viq'uin, ¿anchique roma tak camas ixibin-ivi'? \p Y c'are' xbeyacataj-pa y xubij, che tiq'uis-a re cak'ik' y titane-ka re nubolk'otela-ri' re ya'. Y quire' xbanataj. Re cak'ik' xq'uis-a y chuka' re ya' xtane-ka.\x + \xo 8.26 \xt Job 38.8-11; Sal 65.7; 89.9; 93.4; 104.3; 107.29; Fil 4.6.\x* \v 27 Y re discípulos xsatz quic'o'x tak xquitz'at re xuban re Jesús y niquibila' chiquivach: ¿Anchique como che ache re'? Roma re cak'ik' y re ya' can niquinimaj chuka' rutzij. \s1 Re Jesús xulisaj itzel tak espíritu quiq'uin je ca'e' achi'a' aj-Gadara \p \v 28 Y tak re Jesús y re ru-discípulos xe'bapon-yan-apo c'a juc'an chic re ruchi-ya', re anche' c'o-va re jun lugar rubini'an Gadara,\x + \xo 8.28 \xt Mr 5.1.\x* jec'o je ca'e' achi'a' xe'bapon riq'uin re Jesús. Re je ca'e' achi'a' re' c'o itzel tak espíritu quiq'uin y ja re camposanto chin re lugar re' re aconak cachoch. Man jun vinak nitiquir quiq'uin roma camas quichuk'a' y mare' man chic jun vinak nak'ax chupan re bey re'. \v 29 Re je ca'e' achi'a' re', re c'o itzel tak espíritu quiq'uin, can cof xe'ch'o-apo cha re Jesús, y xquibij: Rat Jesús re Ruc'ajol re Dios, ¿anchique roma tak yojanak? ¿Anchique roma can yojach'ujersaj-yan, tak xa c'amaje-na tapon re tiempo?\x + \xo 8.29 \xt 2 P 2.4.\x* xe'cha'.\x + \xo 8.29 \xt 2 S 16.10; 19.22; Jl 3.4; Mr 1.24; 5.7; Lc 4.34.\x* \p \v 30 Y nakaj-apo ba', camas je q'uiy ak\x + \xo 8.30 \xt Dt 14.8.\x* ye'va'. \v 31 Y re itzel tak espíritu re jec'o quiq'uin re je ca'e' achi'a' re' xquic'utuj utzil cha re Jesús.\x + \xo 8.31 \xt Fil 2.10.\x* Y xquibij cha: Vo xa yojalisaj-a vova' quiq'uin re achi'a' re', taya' k'ij chaka chin che yoje'oc chiquipan la ak jec'o chila', xe'cha'. \p \v 32 Y re Jesús xubij chique: Otz quixbiyin, xcha' chique. \p Y re itzel tak espíritu can jare' xe'el-a quiq'uin re je ca'e' achi'a' re' y xe'be'oc chiquipan re ak. Y conojel re ak re' xquitz'am anin chach peña y c'a pa ya' xe'beka-va. Y conojel re ak re' xe'jik' y xe'com pa ya'. \p \v 33 Y re ye'chajin quichin re ak xe xquitz'at can quire', xe'numaj y xe'ba pa tenemit, chin xbequiya' rutzijol re andex xquic'alvachij re ak y xbequibij chuka' re xbanataj quiq'uin re je ca'e' achi'a' re c'o itzel tak espíritu quiq'uin. \v 34 Y tak xquic'axaj re vinak re xbebex chique, xa can bama conojel re jec'o chupan re tenemit re' xe'pa chutz'etic re Jesús, y chuka' chin xquic'utuj utzil cha re Jesús che tel-a chire' chupan re qui-lugar, roma reje' man niquijo-ta che nic'ue-ka\x + \xo 8.34 \xt Dt 5.25; 1 R 17.18; Lc 5.8; Hch 16.39.\x* chire' quiq'uin. \c 9 \s1 Re Jesús nuc'achojsaj jun ache siquirnak ru-cuerpo \p \v 1 C'are' re Jesús y re can je'tzakatal-va chij, xquiya' can re lugar re'. Xe'oc-a pa canoa y xe'ba c'a juc'an chic-apo re ruchi-ya'. Y re Jesús can xapon chupan re tenemit re anche' can tic'ue-va.\x + \xo 9.1 \xt Mt 4.13.\x* \v 2 Y tak reja' c'o chic pa tenemit, xquic'uaj-apo jun ache siquirnak ru-cuerpo chach re Jesús,\x + \xo 9.2 \xt Mr 2.3.\x* re ache re' quiliban-a chach jun camilla. Y tak re Jesús xe'rutz'at che can riq'uin ronojel cánma\x + \xo 9.2 \xt Mt 8.10.\x* xe'bapon c'a riq'uin-apo, xpa re Jesús xubij cha re ache siquirnak ru-cuerpo: Vajc'ual, tiqui'cot re avánma roma re amac xe'cuyutaj.\x + \xo 9.2 \xt Sal 32.1, 2; Lc 5.20; Ro 4.6-8; 5.11; Ef 1.7.\x* \p \v 3 Y jare' tak jec'o nic'aj chique re achi'a' je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas re jec'o-apo chire', xquibij-ka pa tak cánma chij re Jesús: Re' jun itzel ache. Can nuban che ja reja' re Dios, roma nubij che can nucuy mac. \v 4 Pero re Jesús can rutaman re niquinojij pa tak cánma re achi'a' re', mare' reja' xubij chique: ¿Anchique roma xa ja re itzel tak nojebal xinojij cha'nin?\x + \xo 9.4 \xt Sal 139.2; Mt 12.25; Mr 12.15.\x* \v 5 Roma vo xa yen yintiquir nimban cha re jun ache re' re siquirnak ru-cuerpo, chin che nibiyin-a y niba, can yintiquir chuka' nimbij cha che nincuy rumac. \v 6 Y vocame, chin che yex nitamaj che yen re xinalax chi'icojol can c'o poder pa nuk'a' chin che nincuy mac, titz'eta' c'a, xcha' chique.\x + \xo 9.6 \xt Lc 5.21; Hch 5.31; 2 Co 2.10.\x* \p Y jare' tak re Jesús xubij cha re ache siquirnak ru-cuerpo: Chava rat nimbij-va: Cayacataj, y tac'uaj-a la a-camilla y cabiyin cha'vachoch. \p \v 7 Y can jare' tak re ache siquirnak ru-cuerpo xyacataj-a y xba charachoch. \v 8 Re vinak re quimalon-apo-qui' chire', tak xquitz'at che re ache siquirnak xpa'e-a, xsatz quic'o'x, roma man jun bey quitz'eton che quire-ta nibanataj. Y re vinak re' xquiya' ruk'ij re Dios, re ya'yom-pa re namalaj poder re' chiquicojol re vinak. \s1 Tak re Jesús xinrayoj yen re Mateo chin xintzekelbej \p \v 9 Y tak xk'ax re Jesús re anche' nimban-va cobrar re impuestos, re Jesús xinrutz'at yen re Mateo che yintz'uyul chach jun ch'acat, y ja chua yen re nitoj-va can re impuestos. Y re Jesús xubij chua: Jo' chuij. \p Y can xe xinc'axaj quire' can ja xineyacataj-pa y can xintzekelbej re Jesús.\x + \xo 9.9 \xt Mr 2.14.\x* \p \v 10 Y tak re Jesús tz'uyul chic chach mesa chire' pa jay, je q'uiy chique re molay tak impuestos y chuka' re vinak re nibex aj-maqui' chique, xe'tz'uye-apo chach mesa riq'uin re Jesús y re ru-discípulos.\x + \xo 9.10 \xt Mr 2.15; Lc 5.29.\x* \v 11 Y re achi'a' fariseos re xe'tz'eto re', xquibij chique re ru-discípulos re Jesús: ¿Anchique roma re Jesús re i-Maestro niva' quiq'uin re molay tak impuestos y quiq'uin chuka' la aj-maqui'? xe'cha'.\x + \xo 9.11 \xt Lc 5.30; 15.2; 19.7; Ga 2.15; Ef 2.12.\x* \p \v 12 Tak re Jesús xuc'axaj-pa re tzij re niquibila' re achi'a' fariseos, reja' xubij chique: Jun doctor mana-ta re je otz ye'ruk'omaj. Reja' ja re ye'yavaj jare' re ye'ruk'omaj. \v 13 Yen man ximpa-ta chiquicanoxic vinak re choj quic'aslen. Yen ximpa chiquicanoxic re c'o quimac, re nic'atzin che nijalataj quic'aslen chach re Dios.\x + \xo 9.13 \xt 1 Ti 1.15; 1 Jn 3.5.\x* Y yex man chak xaxe tal choj quire' titorola-pa re itzij nabey, xa quixbiyin chutz'etic y chutamaxic re andex ne'c'ulun-va che tzij re nubij re Dios: Re más nika chinoch yen ja-ta che yex nijoyovaj quivach re vinak, que chach ye'sujula' chicop je'quimisan chinoch.\x + \xo 9.13 \xt Pr 21.3; Os 6.6; Mi 6.6.\x* \s1 Jec'o ye'c'utun cha re Jesús anchique roma tak re ru-discípulos manak ayuno niquiban \p \v 14 Y re ye'tzekelben chin re Juan Bautista xe'beka riq'uin re Jesús, xquibij cha: Yoj can kacha'on k'ij chin nakaban ayuno.\x + \xo 9.14 \xt Lc 18.12.\x* Y quire' chuka' niquiban re fariseos. ¿Y anchique roma tak re a-discípulos rat man quire-ta niquiban?\x + \xo 9.14 \xt Mr 2.18; Lc 5.33.\x* \p \v 15 Xpa re Jesús xubij chique: Re je'banon invitar pa jun c'ulubic siempre ye'va', roma re ala' xc'ule' c'o quiq'uin,\x + \xo 9.15 \xt Jn 3.29; Hch 1.10.\x* y quire' chuka' niquiban re nu-discípulos, reje' ye'qui'cot roma yinc'o quiq'uin, pero xtapon re k'ij\x + \xo 9.15 \xt Lc 24.13.\x* tak re ala' re' xtilisas-a chiquicojol,\x + \xo 9.15 \xt Jn 16.16.\x* y c'ajare' tak xtiquiban ayuno.\x + \xo 9.15 \xt Hch 13.2; 14.23; 1 Co 7.5.\x* \p \v 16 Y chuka' man jun vinak nicusan jun c'ojobal c'ac'a chin nuc'ajoj jun tziak re tzia'k chic. Roma jun c'ojobal c'ac'a man otz-ta nuban riq'uin re tziak re tzia'k chic, roma nuc'ol-ri', y mare' re tziak re tzia'k chic xa más niretzetaj-ka. \v 17 Y quire' chuka' man jun vinak niyi'o vino c'ac'a chupan jun tz'um tzia'k chic chin nuyac-apo. Roma re tz'um tzia'k chic man chic nuyuk-ta-ri', mare' vo xa niyac vino chupan re tz'um re' nurokch'ij-ri' y nitix-a re vino c'o chupan. Y re tz'um re' manak chic ndoc-va. Pero chupan jun c'ac'a tz'um, otz niyac c'ac'a vino chupan, roma re tz'um re' nuyuk-ri' y man nurokch'ij-ta-ri'. Ja quire' nubij re ejemplo re xubij re Jesús chique.\x + \xo 9.17 \xt Jos 9.4; Sal 119.83.\x* \s1 Re Jesús xuc'achojsaj jun ixok niyavaj y xuc'asoj jun xtan re quiminak chic \p \v 18 Y tak re Jesús c'a ntajin chutzijosic ronojel re' chiquivach re vinak, c'o jun ache camas ruk'ij xapon riq'uin y xbexuque' chach\x + \xo 9.18 \xt Mr 5.22; Lc 8.41.\x* y c'are' xubij cha: Re numi'al can c'aja-oc nicom-ka, tabana' utzil natz'eta-ta ba' chin che na'ya' ak'a' pa rue' che nuna' chic rach, xcha' re ache cha re Jesús. \p \v 19 Xpa re Jesús xyacataj-a je ruchibil re ru-discípulos xe'ba chij re ache. \v 20 Y c'o c'a jun ixok niyavaj. Re ixok re' doce juna' tuc'alvachij-va jun yabil, y re yabil re rubanon re ixok re' ja re nibiyin ruq'uiq'uel.\x + \xo 9.20 \xt Lv 15.25; Mr 5.25; Lc 8.43.\x* Xpa re ixok re' xjelon-apo chij can re Jesús, y xtiquir xbo'rtz'ama' can ba' ruchi-rutziak. \v 21 Roma re ixok re' can rubim-pa pa ránma che xa riq'uin xquintiquir xte'ntz'ama' can ba' ruchi-rutziak re Jesús, can yinc'achoj. \v 22 Pero re Jesús cha'nin xunabej mare' xtzu'un can chij. Y tak xutz'at anchique xtz'amo ruchi-rutziak, c'are' xubij cha re ixok re': Numi'al, xac'achoj, roma xaban confiar-avi'\x + \xo 9.22 \xt Lc 18.42; Hch 14.9.\x* viq'uin.\x + \xo 9.22 \xt Mr 10.52; Lc 7.50; 8.48; 17.19.\x* Vocame man chic cabison, xcha' cha re ixok. \p Y can jare' xc'achoj re ixok cha re ruyabil ruc'alvachin. \p \v 23 Y tak xoc-apo re Jesús pa rachoch re ache camas ruk'ij, re Jesús xutz'at che re vinak can je'elinak ch'o'j\x + \xo 9.23 \xt Mr 5.38.\x* y chuka' jec'o chic re musiqueros\x + \xo 9.23 \xt 2 Cr 35.25; Lc 8.51.\x* chin ne'muk can re xtan. \v 24 Xpa reja' xubij chique re vinak: Tibana' utzil quixel-a ba' y kojc'ue-na\x + \xo 9.24 \xt Hch 9.40.\x* can kayon, roma re xtan xa man quiminak-ta, reja' xa nivar, xcha' chique.\x + \xo 9.24 \xt 1 R 17.18-24; Hch 20.10.\x* \p Pero reje' xa xe'tze'en chij re Jesús, roma quitaman che quiminak chic re xtan. \v 25 Y tak je'elinak chic-a re vinak, re Jesús xoc-apo chupan re cuarto re anche' c'o-va re xtan quiminak. C'are' re Jesús xutz'am ruk'a' re xtan, y re xtan can xc'astaj chic-pa. \v 26 Y re xbanataj chire', can xba rutzijol pa tak tenemit re jec'o chupan re lugar re'.\x + \xo 9.26 \xt Is 52.13.\x* \s1 Re Jesús ye'ruc'achojsaj je ca'e' moyi' \p \v 27 Y tak re Jesús elinak chic-a chire', jec'o je ca'e' moyi' can je'tzakatal chij y cof ye'ch'o y niquibij cha: ¡Tajoyovaj kavach y kojato', rat re yat rey-rumam can re Rey David! ye'cha'.\x + \xo 9.27 \xt Mt 15.22; 20.30-34.\x* \p \v 28 Tak re Jesús xapon pa jay, re je ca'e' moyi'\x + \xo 9.28 \xt Mt 20.30; Lc 18.38.\x* can xe'bapon chuka' riq'uin. Y re Jesús xuc'utuj chique: ¿Y yex can ninimaj che yen yintiquir nimban chiva che yixtiquir yixtzu'un? \p Y re moyi' xquibij: Ja', Ajaf.\x + \xo 9.28 \xt Mt 15.22; Lc 17.13.\x* Nakanimaj che quire' nibanataj.\x + \xo 9.28 \xt Mr 9.22; 10.47.\x* \p \v 29 Xpa re Jesús xutz'am re quinak'avach\x + \xo 9.29 \xt Mt 20.34.\x* che je ca'e' y xubij chique: Roma yex ninimaj che yen yintiquir yixinc'achojsaj, can tibanataj re nirayij.\x + \xo 9.29 \xt Mt 9.2.\x* \p \v 30 Y jare' tak reje' xquina' che re quinak'avach can xjakataj, y xe'tzu'un.\x + \xo 9.30 \xt Sal 146.8; Jn 9.7, 26.\x* Pero re Jesús camas xuchalabej-a\x + \xo 9.30 \xt Lc 5.14.\x* chique: Can tic'axaj-a jabal re xtimbij-a chiva, che re xbanataj iviq'uin, can man-ta jun vinak xtic'axan. \p \v 31 Pero tak reje' je'elinak chic-a chire' riq'uin re Jesús, xa xquitz'am rutzijosic chupan ronojel re lugar re', re xuban re Jesús\x + \xo 9.31 \xt Mr 7.36.\x* quiq'uin. \s1 Re Jesús nuc'achojsaj jun ache mem roma jun itzel espíritu \p \v 32 Y tak xe'el-pa re je ca'e' achi'a' re je moyi' rubanon can, jare' tak jec'o chic nic'aj vinak xe'oc can riq'uin re Jesús, y re vinak re' quic'uan-apo jun ache re can mem rubanon pa ruk'a' jun itzel espíritu.\x + \xo 9.32 \xt Mt 12.22; Mr 9.17; Lc 11.14.\x* \v 33 Y re Jesús can xulisaj-a re itzel espíritu riq'uin re ache. Re ache can jare' xch'o chic jun bey. Y re vinak re xe'tz'eto re xbanataj xsatz quic'o'x y xquibij: Man jun bey katz'eton che quire-ta banatajnak vova' pa nación Israel, ye'cha' c'a chiquivach. \p \v 34 Pero re achi'a' fariseos niquibij che re Jesús xa ja re quijoval re itzel tak espíritu re c'o riq'uin, mare' tak nitiquir ye'rulisaj-a re itzel tak espíritu,\x + \xo 9.34 \xt Mr 3.22.\x* ye'cha'. \s1 Re Jesús nujoyovaj quivach re vinak \p \v 35 Re Jesús ronojel tenemit y aldea nibiyaj-va, ye'rutijoj re vinak riq'uin re ruch'abal re Dios,\x + \xo 9.35 \xt Mr 6.6; Lc 13.22.\x* pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Y chuka' nutzijoj re utzulaj ch'abal chin re Dios re nich'o chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios, re nibex evangelio cha. Y can ronojel rach yabil y k'axomal quic'uan re vinak ye'ruc'achojsaj. \v 36 Y tak xe'rutz'at che je q'uiy vinak, reja' camas xujoyovaj quivach, roma can quion-oc jec'o y quiquiran-qui', can ancha'l niquiban re ovejas\x + \xo 9.36 \xt Is 53.6.\x* tak man jun nichajin quichin.\x + \xo 9.36 \xt Mr 6.34.\x* \v 37 Jare' tak re Jesús xubij chaka yoj re yoj ru-discípulos: Can katzij-va che re samaj chin nitzijos\x + \xo 9.37 \xt Jn 4.35.\x* re ruch'abal re Dios, camas nem, jac'a re samajela' man je q'uiy-ta.\x + \xo 9.37 \xt Lc 10.2.\x* \v 38 Mare' tic'utuj cha re Rajaf re samaj,\x + \xo 9.38 \xt Hch 13.2; 20.28.\x* che que'rutaka-pa más samajela' chiquicojol re vinak re nic'atzin che niquic'axaj re ruch'abal.\x + \xo 9.38 \xt 1 Co 12.28.\x* \c 10 \s1 Tak re Jesús xuya-a poder chaka chin che yojtiquir nakaban re samaj \p \v 1 Y re Jesús xojrayoj\x + \xo 10.1 \xt Mr 3.13.\x* che yoj doce re yoj ru-discípulos, y xuya' poder chaka chin che yojtiquir ye'kalisaj re itzel tak espíritu,\x + \xo 10.1 \xt Mr 6.7.\x* y chin chuka' che yojtiquir ye'kac'achojsaj xabanchique rach yabil y k'axomal re ndoc chique re vinak. \p \v 2 Y ja quire' re kabe' cada jun chaka yoj re yoj doce discípulos re yojtak chubanic re samaj, y re nabey be'aj ja chin re Simón re nibex chuka' Pedro cha, re Andrés re ruch'alal re Simón Pedro,\x + \xo 10.2 \xt Jn 1.42.\x* y re Jacobo y re Juan re je ca'e' ruc'ajol jun ache rubini'an Zebedeo, \v 3 re Felipe, re Bartolomé, re Tomás, y yen Mateo\x + \xo 10.3 \xt Mt 9.9.\x* re molay-impuestos, y re Jacobo ruc'ajol jun ache rubini'an Alfeo, re Lebeo re nibex chuka' Tadeo cha, \v 4 y re jun Simón re c'o quiq'uin re achi'a' re je richin re jun partido nibex cananista chique, y re Judas Iscariote\x + \xo 10.4 \xt Jn 13.26.\x* re xjacho chin re Jesús. \s1 Re Jesús xojrutak-a chutzijosic re ruch'abal re Dios \p \v 5 Y ja yoj doce achi'a' re' re xojrutak-a re Jesús chutzijosic re ruch'abal re Dios, xojrupaxabaj-a, y ja quire' re xubila-a chaka: Man quixba quiq'uin re vinak re man je israelitas-ta. Y chuka' man quixoc-apo pa tak tenemit re jec'o chire' pa Samaria.\x + \xo 10.5 \xt 2 R 17.24.\x* \v 6 Xa ja quiq'uin re kavinak israelitas\x + \xo 10.6 \xt Hch 13.46; Ro 11.1.\x* re je'satzanak pa quimac quixoc-va-apo. Roma reje' can ancha'l niquiban re ovejas\x + \xo 10.6 \xt Is 53.6.\x* je'satzanak quire' quibanon. \v 7 Y mare' yex can te'itzijoj re ruch'abal re Dios y tibij chique, che nakaj chic c'o-va re k'ij chin che yixoc pa ruk'a'\x + \xo 10.7 \xt Lc 9.2.\x* re Dios. \v 8 Que'ic'achojsaj re ye'yavaj. Re vinak re c'o yabil rubini'an lepra chiquij, can tibana' chique che can nich'ojch'ojer re qui-cuerpo. Que'ic'asoj re je quiminak chic. Can que'lisaj chuka' re itzel tak espíritu. Y tak yex niban ronojel re utzil re', man tibij chique che can tiquitojo' chiva roma re utzil xiban chique, roma can tiya' pa cuenta che ronojel re poder re', xa sipan chiva. \p \v 9 Man tinimila-a mero pa tak ximibal-ipan. Can man jun rach mero tic'uaj-a. Man tic'uaj-a mero re banon cha re jun ch'ich' re nibex cobre cha, man tic'uaj-a\x + \xo 10.9 \xt 1 S 9.7.\x* chuka' re banon cha sakapuak, y ni xe-ta re banon cha k'anapuak. \v 10 Y man tic'uaj-a chuka' iya'l. Man tic'uaj-a chuka' jun chic itziak, xa can xe re c'o chivij. Chuka' man tic'uaj-a jun chic c'ulaj ixajab, y chuka' man tic'uaj-a ich'ama'y. Can man jun re ximbij-yan-ka tic'uaj-a. Roma re samajel\x + \xo 10.10 \xt Lc 10.7; 1 Ti 5.18.\x* xabanchique lugar napon-va, can ruc'amon che nuc'ul re nic'atzin cha.\x + \xo 10.10 \xt 1 Co 9.7.\x* \p \v 11 Y tak yixapon pa jun tenemit o pa jun aldea, re niban nabey ja che ticanoj jun vinak re c'o i-confianza riq'uin chin che yixapon pa rachoch. Y can chire' quixc'ue-va-ka, y c'aja tak yixel-a chupan re tenemit re', c'ajare' otz niya' can re jay re anche' xixc'ue-va. \v 12 Y tak yixoc-apo pa jay re anche' nic'utuj-va i-posada, can tiya' ruxnokil-quivach\x + \xo 10.12 \xt 1 S 25.\x* re je rajaf re jay. \v 13 Y tibij chique: Can ja-ta re paz re pitinak riq'uin re Dios re nic'ue' pa tak ivánma. Y vo xa can ruc'amon-va che yex yixc'ue' chire' pa cachoch, re cánma re vinak re' can xtuna' re paz re pitinak riq'uin re Dios, y vo xa man ruc'amon-ta che yex yixc'ue' quiq'uin pa tak cachoch, re cánma re vinak re' can man xtuna-ta re paz re pitinak riq'uin re Dios. \v 14 Y vo xa man otz-ta yixquic'ul, y can man niquijo-ta niquic'axaj chuka' re ruch'abal re Dios re nitzijoj yex chique, can quixel-pa quiq'uin chire' pa cachoch o sea pa quitenemit. Y titavaj can\x + \xo 10.14 \xt Neh 5.13; Hch 18.6.\x* re pokolaj c'o pa tak ivakan chiquivach re vinak, chin tiquitamaj che man otz-ta re xquiban chiva.\x + \xo 10.14 \xt Hch 13.51; 20.26, 27.\x* \v 15 Roma yen can katzij nimbij chiva, che chupan re k'ij tak xtibanataj re juicio,\x + \xo 10.15 \xt Mt 11.22, 24.\x* re castigo re xtika pa quive' re vinak re xe'c'ue' pa tenemit Sodoma y Gomorra man can-ta xtak'ax rue', que chach re xtika pa quive' re vinak chin re tenemit re man otz-ta ic'ulic xtiquiban. \s1 Re ye'tzekelben chin re Jesús can q'uiy cosas c'ayef niquik'asala' pa tak quic'aslen \p \v 16 Vocame yixintak-a, y yex itaman che xa ancha'l ch'utak ovejas re yixe'ka chiquicojol re vinak re je ancha'l utif. Pero can tibana' ancha'l nuban re cumatz,\x + \xo 10.16 \xt Gn 3.1.\x* roma reja' can cha'nin nuna' tak c'o jun pitinak. Y can tibana' chuka' ancha'l nuban jun paloma, roma reja' can man jun etzelal c'o riq'uin.\x + \xo 10.16 \xt Lc 21.15; Ro 16.19; 1 Co 14.20; Ef 5.15.\x* \v 17 Can tichajij-i'vi', chin che man xe tal choj quire' ne'iliba-ivi' pa quik'a' re vinak re ye'tzelan ivichin. Roma reje' can xquixquijach pa quik'a' re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar, y chuka' re vinak re' xtiquiban chiva che yixch'ay\x + \xo 10.17 \xt Hch 5.40.\x* chire' pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. \v 18 Y xquixquic'uaj chuka' chiquivach re achi'a' re ye'bano gobernar, y chuka' xquixc'uax chiquivach reyes y chiquivach chuka' re nic'aj chic ye'bano juzgar\x + \xo 10.18 \xt Hch 12.1; 24.10.\x* chach re ruch'ulef. Y xa nutzij yen tak quire' xtiban chiva, pero can xquixtiquir xquinitzijoj chiquivach reje' y chiquivach chuka' re vinak man je israelitas-ta. \v 19 Pero tak re vinak xquixquijach pa quik'a' re autoridades, man timay re andex che tzij re xtibij chique y re andex xtiban tak xquixch'o chiquivach. Roma chupan re hora re', re Dios xtuya' ch'abal chiva y can xtuc'ut chivach andex xtiban tak xquixch'o.\x + \xo 10.19 \xt Ex 4.12; Jer 1.7.\x* \v 20 Roma ja re Espíritu Santo\x + \xo 10.20 \xt 2 S 23.2; Hch 4.8; 6.10.\x* chin re Dios re xtibano chiva re andex che tzij nibij. Mana-ta c'a yex re xquixch'o, xa can ja re Espíritu chin re Irta' Dios. \p \v 21 Y can xtibanataj, vo xa jec'o je ca'e' achi'a' quich'alal-qui', re jun xtiyacataj chij re jun chic ruch'alal y xtujach chin che niquimisas. Y can jec'o-va chuka' tata'aj re xque'yacataj chiquij re cajc'ual. Y re cajc'ual xque'yacataj chuka' chiquij re quite-quirta' y xque'quijach chin che que'quimisas.\x + \xo 10.21 \xt Mi 7.6.\x* \v 22 Can conojel-va xque'tzelan ivichin roma ibanon confiar-ivi' viq'uin. Pero re man xtutzolij-ta-ri' chij y xtucoch' xtuk'asaj ronojel re' c'a pa ruq'uisibal, can xticolotaj-va.\x + \xo 10.22 \xt Mt 24.9, 13.\x* \v 23 Y tak re vinak re jec'o chupan jun tenemit yixquiya' pa tijoj-pokonal, otz yixel-a chupan re tenemit re' y quixnumaj-a\x + \xo 10.23 \xt Hch 14.6.\x* chiquivach y quixbiyin pa jun chic tenemit. Roma can katzij nimbij chiva che yex can c'amaje-na quixapon pa tak ronojel tenemit re jec'o vova' pan Israel, tak yen re xinalax chi'icojol xquimpa chic\x + \xo 10.23 \xt Dn 12.12; Mt 16.28; Hch 2.1; Ga 6.9.\x* jun bey. \p \v 24 Man jun vinak re c'aja nutijoj-ri', re c'o-ta más ruk'ij que chach re nitijon richin. Y chuka' man jun mozo re c'o-ta más ruk'ij que chach re ru-patrón.\x + \xo 10.24 \xt Jn 13.16; 15.20.\x* \v 25 Re jun vinak re nitijox roma jun maestro can niqui'cot tak napon ancha'l re ru-maestro. Y re mozo ancha'l re ru-patrón. Y mare' vo xa yen re ancha'l tata'aj chi'icojol xbex Beelzebú\x + \xo 10.25 \xt Mr 3.22.\x* re cajaf re itzel tak espíritu chua, c'alapa' chiva yex che man-ta quire' xtibex chiva. \s1 Chach re Dios can ruc'amon che nakaxibij-ki' \p \v 26 Man tixibij-ivi' chiquivach re vinak, roma can nic'atzin che nisekresas ivoma yex, re man can-ta jabal sekresam-pa. Can nic'atzin che nitamax re tz'apin rij.\x + \xo 10.26 \xt Lc 12.2.\x* \v 27 Ronojel re tzij re ye'mbij chiva, man que'c'ue' can pa k'oko'm, xa can tilisaj-pa pa sakil. Re ximbij chiva pa tak ixquin, man tivovaj y man xaxe pan ivánma yex tic'ue-va-ka, xa quixjote' c'a pa rue' re ivachoch y c'a chire' tiya-va-pa rutzijol. \v 28 Man tixibij-ivi'\x + \xo 10.28 \xt Is 8.12; 1 P 3.14.\x* chiquivach re vinak re ye'quimisan re i-cuerpo, roma después man jun chic andex ye'tiquir niquiban chiva, roma re ivánma man ye'tiquir-ta niquiquimisaj. Pero chach re jun re nitiquir nutak re ivánma y re i-cuerpo pan infierno, chach reja' sí can ruc'amon che nixibij-ivi'. \p \v 29 Yex can jabal itaman che tak ye'lok' je ca'e' ch'utak chicop c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik', xaxe-oc jun centavo cajal. Pero man jun chique reje' re xtitzak-ta pan ulef vo xa man ru-voluntad-ta re Irta' Dios, man riq'uin re' che ch'utak chicop re' camas ba-oc cajal. \v 30 C'alapa' c'a yex. Roma hasta re rusumal-ive' ejelan. \v 31 Re Dios man jun bey yixrumistaj-ta can. Re Dios camas yixrajo', roma yex camas-va yixjovax que chiquivach re ch'utak chicop re c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik', y mare' man tixibij-ivi'. \p \v 32 Xabanchique vinak re man niq'uex-ta nubij che yinruniman chic, yen chuka' man xquinq'uex-ta xtimbij\x + \xo 10.32 \xt Sal 119.46.\x* che re vinak re' vichin chic yen. Y re tzij re' can chach c'a re Nata'\x + \xo 10.32 \xt Mt 25.34; Ap 3.5.\x* Dios re c'o chila' chicaj\x + \xo 10.32 \xt 1 S 2.30; Ro 10.9.\x* xtimbij-va. \v 33 Jac'a re vinak re niq'uex nubij\x + \xo 10.33 \xt Mt 26.70-75.\x* che yinruniman chic, yen chuka' can xquinq'uex xtimbij-apo cha re Nata' Dios re c'o chila' chicaj, che re vinak re' vichin yen.\x + \xo 10.33 \xt Mr 8.38; Lc 9.26; 12.9; 2 Ti 2.12.\x* \s1 Re ye'niman chin re Jesús can xque'tzelas \p \v 34 Man tinojij che yen ximpa chach re ruch'ulef chin che junan ivach nimban chiva. Man quire-ta. Xa nutzij yen xque'jalajo' re vinak y xtiquitz'amala-qui'. \v 35 Yen ximpa chach re ruch'ulef chin che nitz'ucutaj ayoval chiquicojol re vinak. Quire' xtibanataj pa tak jay. Re ache man xtika-ta chach re nubij re rutota' cha. Re ixok man xtika-ta chach re nubij re rute' cha. Y quire' chuka' re elibatz man xtika-ta chach re nubij re rulite'\x + \xo 10.35 \xt Mi 7.6; Mt 24.10; Mr 13.12.\x* cha. \v 36 Re vinak re rubanon confiar-ri' viq'uin, can jac'a re jec'o pa rachoch re xque'tzelan richin. \p \v 37 Re vinak re xa ja re rute-rutota' re más xque'rajo' que chinoch yen, can man ruc'amon-ta che nitzake' chuij. Re te'ej-tata'aj re xa ja re cajc'ual re más ye'quijo' que chinoch yen, can man ruc'amon-ta che yinquitzekelbej.\x + \xo 10.37 \xt Lc 14.26.\x* \v 38 Jun vinak re can nrajo' nitzake' chuij, nic'atzin che man tupokonaj nuk'asaj tijoj-pokonal nutzij yen, can ancha'l che binak chuxe' ru-cruz.\x + \xo 10.38 \xt Mt 16.24.\x* Jac'a re vinak re camas nupokonaj nuk'asaj tijoj-pokonal nutzij yen y man nrajo-ta yinrutzekelbej, man ruc'amon-ta che ndoc vichin yen. \v 39 Roma xa ja re c'aslen chin vova' chuch'ulef re nrajo' y mare' man xtuvel-ta ruc'aslen re man niq'uis-ta. Jac'a re vinak re man nupokonaj-ta nuk'asaj tijoj-pokonal y astapa' niquimisas nutzij yen, can xtuvel ruc'aslen re man niq'uis-ta.\x + \xo 10.39 \xt Mt 16.25; Lc 17.33; Jn 12.25; Ap 2.10.\x* \s1 Re Dios can c'o rajal-ruq'uixel xtuya' chique re vinak re otz quic'ulic niquiban chique re je rajc'ual chic re Dios \p \v 40 Re jun vinak re can otz yixruc'ul yex re yixintak-a pa samaj, can jac'a chuka' yen re yinruc'ul. Y re nic'ulu vichin yen, can nuc'ul chuka' re takayom-pa vichin.\x + \xo 10.40 \xt Jn 13.20.\x* \v 41 Re vinak re otz nuc'axaj re ruch'abal re Dios, mare' otz ruc'ulic nuban jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, re vinak re nic'axan re ch'abal can junan rajal-ruq'uixel xtuc'ul riq'uin re profeta re nitzijon re ch'abal. Y quire' chuka' re vinak re otz nutz'at jun c'aslen choj y mare' can niqui'cot nuc'ul jun vinak re can choj-va ruc'aslen, re vinak quire' nibano, can junan rajal-ruq'uixel xtuc'ul riq'uin re vinak choj ruc'aslen.\x + \xo 10.41 \xt 1 R 17.10-16; 2 R 4.8.\x* Re vinak re runiman chic re Jesucristo can man niq'uex-ta nubij che runiman chic. \v 42 Y xabanchique vinak ye'rajo' re vinak re yinquitzekelben yen re manak can-ta\x + \xo 10.42 \xt Mr 9.42.\x* quik'ij, can c'o rajal-ruq'uixel xtuc'ul. Y can katzij nimbij chiva,\x + \xo 10.42 \xt Mt 25.40; He 6.10.\x* che astapa' xa ba' rax-ya' re nuya' chique, can c'o rajal-ruq'uixel\x + \xo 10.42 \xt Pr 24.14; Lc 6.35.\x* xtuc'ul. \c 11 \s1 Re Juan Bautista xe'rutak-a je ca'e' achi'a' riq'uin re Jesús \p \v 1 Y tak re Jesús xuq'uis rubixic chaka yoj re yoj doce ru-discípulos re andex che samaj nakabana', reja' xba pa tak nic'aj chic tenemit re jec'o chire' pan Israel, chuc'utic y chutzijosic re ruch'abal re Dios chiquivach re vinak. \p \v 2 Re samaj re nuban re Cristo xapon rutzijol riq'uin re Juan Bautista\x + \xo 11.2 \xt Lc 7.18.\x* pa cárcel,\x + \xo 11.2 \xt Mt 14.3.\x* mare' tak xpa re Juan xe'rutak-a je ca'e' chique re achi'a' can je tzekelbey-va richin, c'a riq'uin re Jesús. \v 3 Y xbequic'utuj cha: ¿La ja como rat re Cristo\x + \xo 11.3 \xt Gn 49.10; Nm 24.17; Dn 9.24; Mal 3.1-3.\x* re bin che nitak-pa roma re Dios? ¿O jun chic-va, y can c'amaje-na te'ka? Ja quire' xbequibij re je ca'e' achi'a' cha re Jesús. \p \v 4 Y re Jesús xubij chique: Vocame quixtzolaj y titzijoj cha re xitz'at can y re xic'axaj-a vova'. \v 5 Te'itzijoj cha re andex rubanic tak re moyi' ye'tiquir ye'tzu'un, andex rubanic tak re vinak je cojos choj ye'biyin-a y andex rubanic tak ye'c'achoj-a re c'o yabil rubini'an lepra chiquij. Titzijoj chuka' cha re andex rubanic tak ye'c'achoj-a\x + \xo 11.5 \xt Is 29.18.\x* re je tocon, re je quiminak chic ye'c'astaj, y re vinak re meba' cánma\x + \xo 11.5 \xt Is 35.4; 61.1.\x* chach re Dios, nimbij re utzulaj ch'abal chin re Dios chique,\x + \xo 11.5 \xt Sal 22.26; Is 42.7; Lc 4.18.\x* re nibex evangelio cha. \v 6 Y tibij chuka' cha, che otz-rubanoj re jun vinak ancha'l reja', re rubanon confiar-ri' viq'uin\x + \xo 11.6 \xt 1 Co 2.14.\x* y man jun bey yinrumalij-ta can,\x + \xo 11.6 \xt Mt 26.31.\x* xe'cho'x-a re je ca'e' achi'a' re'. \p \v 7 Y tak xe'tzolaj re je ca'e' achi'a' re je'rutakon-a re Juan Bautista, re Jesús xutz'am can tzij chij re Juan chiquivach re vinak re jec'o chire'. Y ja quire' re nubila': ¿Andex re' re xbe'itz'eta' chupan re lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha? Yex man xitz'at-ta jun ache chire', re ancha'l aj, re niba quila niba quila pa ruk'a' re cak'ik'.\x + \xo 11.7 \xt Lc 7.24.\x* \v 8 ¿Andex re xbe'tz'eta' chire'? Yex chuka' man xitz'at-ta chire' jun ache re jabal ruvekon-ri'. Re achi'a' re jabal quivekon-qui', rion pa tak cachoch reyes ye'c'ue-va. \v 9 ¿Pero andex re xbe'itz'eta' chire' chupan re lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha? Yex xbe'itz'eta' jun ache rusamajel re Dios re nibex profeta\x + \xo 11.9 \xt Lc 1.76.\x* cha. Re ache re xitz'at chire' can ja-va re' re rusamaj. Pero can c'o-va más ruk'ij que chach xabanchique profeta. \v 10 Y chij c'a re Juan nich'o-va re Dios chupan re ruch'abal re tz'iban can, y nubij: \q1 Xtintak c'a jun ache nabey, \q1 chin che nuchojmersaj re bey\x + \xo 11.10 \xt Mal 3.1.\x* anche' xtapon-va re Cristo.\x + \xo 11.10 \xt Mr 1.2.\x* \q1 Quire' nubij re Dios chupan re ruch'abal. \m \v 11 Y tic'axaj jabal re xtimbij chiva vocame: Jenipa' achi'a' re je rusamajela' re Dios re nibex profetas chique re je'alaxnak chach re ruch'ulef, man jun re c'o-ta más ruk'ij que chach re Juan Bautista. Roma reja' can c'o-va más ruk'ij. Jac'a vocame conojel re vinak re ye'oc pa ruk'a' re Dios, camas c'a nem quik'ij. Y re vinak re más ba-oc ruk'ij chiquicojol re ye'oc pa ruk'a' re Dios, jare' re más nem ruk'ij que chach re Juan. \p \v 12 Y desde que re Juan Bautista xutz'am rutzijosic re ruch'abal re Dios c'a chupan re k'ij re', re vinak camas niquiban chin che ye'oc pa ruk'a' re Dios.\x + \xo 11.12 \xt Lc 16.16.\x* Can niquivach'-qui' chij y re más ye'bano quire', ja re can riq'uin ronojel cánma ye'oc pa ruk'a' re Dios. \v 13 Roma re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, c'o cosas quibin can chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios. Y quire' chuka' nubij chupan re ley chin re Moisés. Pero c'aja chupan re tiempo chin re Juan xe'banataj.\x + \xo 11.13 \xt Mal 4.6.\x* \v 14 Vo xa yex ninimaj o man ninimaj-ta, pero re nimbij chiva yen che re nubij re ruch'abal re Dios re tz'iban can che nipa chic jun bey re Elías\x + \xo 11.14 \xt Mal 4.5; Mt 17.12.\x* man quire-ta, roma re' xa chij re Juan\x + \xo 11.14 \xt Lc 1.17; Jn 1.23.\x* nich'o-va. \v 15 ¡Re c'o ruxquin chin nuc'axaj, can tuc'axaj c'a re ximbij!\x + \xo 11.15 \xt Ap 2.7.\x* \p \v 16 Re vinak chin re tiempo re'\x + \xo 11.16 \xt Lc 7.31.\x* can je junan quiq'uin re ac'ola' re ye'tz'an pa tak q'uiybal y jun pa quichi' niquibila' chiquivach: \v 17 Xkak'ojmaj xul chivach, pero man xixajo-ta. Xkabixaj bix re can nuyac abis, pero man xixok'-ta, quire' niquibila' re ac'ola' tak ye'tz'an. Y ja quire' quibanon re vinak chin re tiempo re', man jun re nika chiquivach. \v 18 Roma tak xpa re Juan Bautista, reja' man nutaj-ta xcana-vay y man nukum-ta\x + \xo 11.18 \xt Lc 1.15.\x* chuka' ruyi'al-uva. Y je q'uiy ye'bin che reja' c'o itzel espíritu riq'uin. \v 19 Y tak xineka yen re xinalax chi'icojol, nintaj xcana-vay y ninkum chuka' ruyi'al-uva. Y je q'uiy ye'bin che xaxe va'in ninjo' nimban, y chuka' niquibij che yen xa yin jun k'abarel, y chuka' niquibij che xa yin quichibil re molay tak impuestos y re vinak re nibex aj-maqui' chique.\x + \xo 11.19 \xt Mt 9.10.\x* Pero re runa'oj re Dios can nik'alajin\x + \xo 11.19 \xt Fil 2.15.\x* pa quic'aslen re vinak re ye'niman richin, xcha' re Jesús. \s1 Re mac re xquiban re vinak re jec'o pa tenemit Corazín y re jec'o pa Betsaida \p \v 20 Jec'o tenemit re camas q'uiy milagros\x + \xo 11.20 \xt Lc 10.13.\x* xban chiquivach roma re Jesús. Pero man riq'uin re' re vinak re jec'o chupan re tenemit re' cama-va xjalataj-ta re quic'aslen chach re Dios. Y mare' re Jesús q'uiy cosas xubij chiquij. \v 21 Reja' xubij: Ninvok'ej quivach re jec'o pa tenemit Corazín, y chuka' ninvok'ej quivach re jec'o pa tenemit Betsaida, roma camas q'uiy milagros xe'ban chiquivach y man riq'uin re' xquinimaj-ta re ruch'abal re Dios. Roma xe-ta chupan re tenemit Tiro y Sidón xe'ban-va re milagros re', re vinak re' xjalataj-yan-ta re quic'aslen chach re Dios, y quicusalon-ta chic tziak\x + \xo 11.21 \xt Jon 3.8.\x* ancha'l niquicusaj re vinak tak c'o jun nicom chiquivach, y xquiyala-yan-ta chaj chiquij, chin quire' nik'alajin che ye'bison roma camas mac re je'quibanalon.\x + \xo 11.21 \xt Lc 10.13.\x* \v 22 Pero chupan re k'ij tak re Dios xtuban juzgar,\x + \xo 11.22 \xt Mt 10.15.\x* yen nimbij chiva che ja re vinak jec'o pa tenemit Corazín y re jec'o pa tenemit Betsaida re c'o más castigo xtika pa quive', que chiquivach re aj-Tiro y re aj-Sidón. \v 23 Y re vinak jec'o pa tenemit Capernaum niquinojij che xque'ba chila' chicaj\x + \xo 11.23 \xt Is 14.13; Lm 2.1.\x* riq'uin re Dios y can xtiya' quik'ij. Pero xa man quire-ta. Xa xtikasas quik'ij, roma c'a pan infierno xque'beka-va. Roma xe-ta ronojel re milagros re xban chiquivach re aj-Capernaum, ja-ta re' re xban chiquivach re aj-Sodoma, xquinimaj-ta re Dios y man-ta xe'q'uis. Xa c'a jec'o-ta re k'ij vocame. \v 24 Pero chupan re k'ij tak re Dios xtuban juzgar, yen nimbij chiva che ja re jec'o pa tenemit Capernaum re c'o más castigo xtika pa quive', que chiquivach re xe'c'ue' pa Sodoma. \s1 Re Jesús nubij, quixampa viq'uin y xtimban cha re ivánma che nixulan \p \v 25 Y ja mismo hora re' tak re Jesús xubij: Nintioxij chava Nata' Dios, rat re yat Rajaf re rocaj y re ruch'ulef, roma man xasekresaj-ta re andex ndel-va che tzij re ach'abal chiquivach re vinak re can niquina' che camas quitaman. Xa ja chiquivach re vinak re manak más quitaman, xa ja chiquivach reje' xasekresaj-va re andex ndel-va che tzij re ach'abal.\x + \xo 11.25 \xt Sal 8.2; 1 Co 1.27; 2.7, 8; 2 Co 3.14.\x* \v 26 Can ja-va c'a quire' Nata' Dios, roma ja quire' re xarayij rat che naban, xcha' re Jesús chupan re ru-oración. \p \v 27 Y c'are' reja' xubij: Re Nata' Dios can ronojel ruyi'om-pa pa nuk'a'.\x + \xo 11.27 \xt Mt 28.18; 1 Co 15.27.\x* Y man jun chic atamayon yin anchique yen, xaxe re Nata' re atamayon. Y man jun chuka' atamayon anchique re' re Nata',\x + \xo 11.27 \xt Jn 1.18.\x* xaxe yen re Ruc'ajol, y re vinak anchok cha xtinjo' xtinc'ut-va, xtutamaj rach anchique re' re Nata'.\x + \xo 11.27 \xt Lc 10.22; Jn 10.15; Ef 1.21.\x* \v 28 Quixampa viq'uin chiyixnojel yex re camas itijon ik'ij chucanoxic re rubey re Dios, y camas yixcosnak chuc'uaxic re ejka'n camas ralal c'o chivij, roma yen can xtimban chiva che yixuxlan chach ronojel re'. \v 29-30 Y jac'a re nu-yugo yen re tiya-a chij ive' yex, roma ja re vichin yen re man c'ayef-ta\x + \xo 11.29-30 \xt 1 Jn 5.3.\x* ruc'uaxic y man al-ta. Quinitz'eta' yen,\x + \xo 11.29-30 \xt 1 Jn 2.6.\x* che yen can ch'o'l re vánma y can nbanon che manak nuk'ij.\x + \xo 11.29-30 \xt Zac 9.9.\x* Y quire' chuka' tibana' yex. Can tic'uaj re nu-yugo yen, chin che re ivánma can-ta xtuna' che xte'xulan,\x + \xo 11.29-30 \xt Jer 6.16.\x* xcha' re Jesús. \c 12 \s1 Chupan jun k'ij chin uxlanen yoj re yoj discípulos ye'kach'upula' rue-trigo chin nakataj \p \v 1 Y chupan re tiempo re' pa jun k'ij chin uxlanen, re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojak'ax chupan jun ulef ticon trigo chach. Y yoj re yoj discípulos xe'kach'upula'\x + \xo 12.1 \xt Mr 2.23.\x* rue-trigo\x + \xo 12.1 \xt Dt 23.25.\x* chin xkataj, roma camas nich'umun kapan.\x + \xo 12.1 \xt Lc 6.1.\x* \v 2 Y re achi'a' fariseos xojquitz'at che quire' katz'amon rubanic, mare' xquibij cha re Jesús: Ca'tz'eta' re a-discípulos roma man otz-ta ye'tajin chubanic. Can man ruc'amon-ta che ye'samaj chupan jun k'ij chin uxlanen\x + \xo 12.2 \xt Ex 20.10.\x* ancha'l re k'ij re'. \p \v 3 Pero re Jesús xubij chique: Yex can ibanon leer re tz'iban can chij re xquiban re David y re ruchibil ajuer can, tak camas xch'umun quipan.\x + \xo 12.3 \xt 1 S 21.6.\x* \v 4 Re David xba chucanoxic vay chire' pa rachoch re Dios, y can ja re lok'olaj tak xcana-vay\x + \xo 12.4 \xt Ex 25.30; 29.32; Lv 8.31; 24.5.\x* re xe'beya-pa cha.\x + \xo 12.4 \xt 1 S 21.6.\x* Y re xcana-vay re' xaxe re sacerdotes re ye'tijo richin. Pero reja' xutaj y chuka' re je'binak riq'uin can xquitaj. Pero astapa' reje' quire' xquiban manak quimac xel chach re Dios. \v 5 Yen ninojij che yex can ibanon-va leer chuka' re nubij chupan re ley chin re Moisés. Y chuka' can itaman che re sacerdotes can ye'samaj-va pa rachoch re Dios chupan re k'ij chin uxlanen\x + \xo 12.5 \xt Nm 28.9; Jn 7.22.\x* y reje' man xajan-ta tak quire' niquiban. \v 6 Y vocame, yex nitz'at che c'o Jun vova' re c'o más ruk'ij que chach re rachoch\x + \xo 12.6 \xt 2 Cr 6.18; Hag 2.7, 9.\x* re Dios. \v 7 Xe-ta yex itaman-ta andex ndel-va che tzij re nubij chupan re ruch'abal re Dios, man-ta xibij che re nu-discípulos man otz-ta re ye'tajin chubanic. Roma chupan re ruch'abal re Dios nubij: Re más nika chinoch yen ja-ta che yex yixjoyovan, que chach ye'sujula' chicop je'quimisan chinoch.\x + \xo 12.7 \xt Os 6.6.\x* Quire' nubij re Dios. \v 8 Y jac'a yen\x + \xo 12.8 \xt Dn 7.13.\x* re xinalax chi'icojol re Rajaf re k'ij chin uxlanen, pa nuk'a' yen c'o-va chin nimbij andex otz che nimban chupan re k'ij re'. \s1 Re Jesús xuc'achojsaj jun ache chake'j jun ruk'a' \p \v 9 Y tak xtzolaj-yam-pa re Jesús y chibil chuka' yoj re yoj ru-discípulos, xojba chupan re nema-jay\x + \xo 12.9 \xt Mr 3.1.\x* re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. \v 10 Y chire' chiquicojol re vinak re quimalon-qui', c'o jun ache chake'j jun ruk'a'. Xe'pa re vinak re' xquic'utuj cha re Jesús: ¿Ruc'amon como che nic'achojsas jun niyavaj pa jun k'ij chin uxlanen?\x + \xo 12.10 \xt Lc 13.14; 14.3.\x* Quire' re xquibij cha roma niquijo' ye'yacataj chij y c'are' niquisujuj. \p \v 11 Xpa re Jesús xubij chique: C'o-ta jun chiva yex achi'a' re c'o-ta jun ru-oveja y nitzak-ta pa jun pozo chupan jun k'ij chin uxlanen, ¿andex-ta como nuban riq'uin? ¿La xaxe-ta como tal quire' nuya' can chire'? ¿Peja' que man xtuban-ta quire'? Xa can nutaj ruk'ij chin nulisaj-a\x + \xo 12.11 \xt Ex 23.4; Dt 22.4.\x* chupan re pozo. \v 12 C'alapa' jun vinak che man-ta otz niban jun utzil cha, roma camas-va ruk'ij que chach jun oveja. Xa mare' tak can ruc'amon-va che niban re otz tak banabal chupan jun k'ij chin uxlanen. \p \v 13 Y c'ajare' tak re Jesús xubij cha re ache chake'j ruk'a': Tayuku' la ak'a'. \p Y re ache can xe xuyuk re ruk'a', can jare' xc'achoj, y can ancha'l re jun chic ruk'a' quire' xuban. \v 14 Y re achi'a' fariseos can xe xquitz'at can che quire' xuban riq'uin re ache niyavaj, xe'ba y xbequimola-qui' chin niquinojij andex niquiban,\x + \xo 12.14 \xt Lc 6.11.\x* roma niquijo' niquiquimisaj re Jesús.\x + \xo 12.14 \xt Mr 3.6; Jn 5.18; 11.53.\x* \s1 Re Jesús jun Samajel cha'on \p \v 15 Y tak re Jesús xunabej re niquinojij\x + \xo 12.15 \xt Sal 139.2; He 4.13.\x* chij xel-a chire'. Y camas je q'uiy vinak xe'tzake-a chij.\x + \xo 12.15 \xt Mr 3.7.\x* Y can ye'ruc'achojsaj conojel re ye'yavaj. \v 16 Pero reja' camas nuchalabej-a chique re ye'ruc'achojsaj-a che man tiquilisaj rutzijol\x + \xo 12.16 \xt Mr 3.12; 8.30.\x* che ja reja' re xc'achojsan-a quichin cha re quiyabil. \v 17 Chin quire' can nibanataj\x + \xo 12.17 \xt Nm 23.19.\x* re rubin can re Dios cha re Isaías re rusamajel\x + \xo 12.17 \xt Is 49.5, 6; 52.13.\x* re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Y re rutz'iban can reja' ja quire' nubij: \q1 \v 18 Jare' re Nusamajel re ncha'on. \q1 Yen camas ninjo' reja', can niqui'cot-va re vánma riq'uin. \q1 Can xtinya-pa chuka' re nu-Espíritu\x + \xo 12.18 \xt Is 61.1.\x* pa rue',\x + \xo 12.18 \xt Is 42.1; Mt 3.16.\x* \q1 y reja' xtutzijoj chiquivach re vinak re man yinquiniman-ta, y re xtutzijoj reja' ja re andex nic'atzin-va re c'aslen choj. \q1 \v 19 Man xtuban-ta ayoval, man xturak-ta ruchi' roma ruyoval, \q1 y mana-ta chij reja' mismo xtuya-va rutzijol chiquivach re vinak pa tak calles. \q1 \v 20 Y astapa' re ruc'aslen jun vinak ancha'l-ta jun aj cotoquic rij, reja' can man xtuk'aj-ta. \q1 Chuka' vo xa re ruc'aslen jun vinak ancha'l-ta jun rutza'n si' nibuku roma nichup-yan-ka, reja' can man xtuchup-ta.\x + \xo 12.20 \xt Is 40.11.\x* \q1 Y nojel tiempo quire' xtuban-apo, c'a jampa' xtapon re k'ij tak reja' xtuban che xtic'ue' re utzulaj ru-gobierno. \q1 \v 21 Y re vinak re c'amaje-na quinquinimaj, can xtic'ue' qui-esperanza che ja reja' re xticola quichin. \s1 Re vinak niquibij che re Jesús c'o ru-poder re quijoval re itzel tak espíritu riq'uin \p \v 22 Y c'o c'a jun ache moy y mem ec'uan-apo chach re Jesús, y reja' quire' rubanon roma c'o jun itzel espíritu\x + \xo 12.22 \xt Mt 9.32; Mr 3.11; 9.17.\x* riq'uin. Y re Jesús xulisaj-a re itzel espíritu riq'uin re ache. Can xuban cha che xch'o\x + \xo 12.22 \xt Lc 11.14.\x* y xtzu'un. \v 23 Y mare' conojel re vinak can anchique-la xquina' tak xquitz'at y niquibila': ¿Mana-ta como re' re Cristo re rey-rumam\x + \xo 12.23 \xt Ro 9.5.\x* can re David re bin che nitak-pa roma re Dios? \p \v 24 Pero tak re achi'a' fariseos xquic'axaj re niquibij re vinak chij re Jesús, reje' xquibij: Re Jesús ye'rulisaj itzel tak espíritu pero xa pa rube' re Beelzebú\x + \xo 12.24 \xt Mr 3.22.\x* re quijoval re itzel tak espíritu. \p \v 25 Pero re Jesús can rutaman\x + \xo 12.25 \xt Mt 9.4; Jn 2.25; Ap 2.23.\x* re andex niquinojela' re achi'a' fariseos pa tak cánma, mare' reja' xubij chique: Vo xa re vinak chin jun nación man niquinojij-ta y ca'e' quivach niquiban, nipa ayoval chiquicojol. Y re' man otz-ta, roma nuban cha re nación che nitzak. Y quire' chuka' vo xa jun tenemit o vo xa jun familia pa jay, vo xa c'o ayoval chiquicojol y man chic otz-ta niquitz'at-qui', xa can xque'q'uis. \v 26 Y quire' chuka' nibanataj riq'uin re Satanás, vo xa ye'rukotaj-a re itzel tak espíritu re jec'o riq'uin, can ndel che tzij che rion reja' nic'ue' can, roma can chij reja' mismo niyacataj-va-ka, y vo xa rion xtic'ue' can, can man nitiquir-ta nuban gobernar. \v 27 Yex nibij chuij, che yen pa rube' re Beelzebú tak yintiquir ye'nlisaj re itzel tak espíritu, yex quire' ninojij chuij ¿y andex como nibij chiquij re ye'tzekelben ivichin? Roma reje' ye'tiquir chuka' ye'quilisaj re itzel tak espíritu. ¿Anchique como ya'yon poder chique reje' chin ye'tiquir chuka' niquiban quire'? Mare' ja re ye'tzekelben ivichin jare' re ye'sekresan che man otz-ta re nibij yex. \v 28 Yen yintiquir ye'nlisaj itzel tak espíritu roma can ja re ru-Espíritu re Dios re c'o viq'uin. Xa can xbeka-yan re k'ij che conojel can ruc'amon che niquinimaj rutzij re Dios y ye'c'ue' pa ruk'a' reja'.\x + \xo 12.28 \xt Dn 2.44; 7.14; Lc 11.20; 17.20; He 12.28.\x* \p \v 29 Y re vinak re nrajo' nelak'-a pa rachoch jun ache re camas ruchuk'a',\x + \xo 12.29 \xt Is 49.24.\x* nabey nuxim ruk'a-rakan re ache, y c'are' nitiquir nucanoj-a ronojel re nrajo' ye'ruc'uaj-a. \p \v 30 Mare' re vinak re man nrajo-ta nic'ue' viq'uin, xa ja riq'uin re Satanás nrajo' nic'ue-va. Y anchique vinak re man nuban-ta re nusamaj, xa nuyoj re nusamaj.\x + \xo 12.30 \xt Mr 9.40; Lc 9.50; 11.23.\x* \p \v 31 Y mare' nimbij chiva: Re mac y re itzel tak tzij re ye'quibila' re vinak chin niquiyok' rube' re Dios, xa can ye'cuyutaj-va re quimac. Jac'a vo xa niquiyok' re Espíritu Santo,\x + \xo 12.31 \xt Hch 7.51; He 6.4.\x* can man xque'cuyutaj-ta re quimac.\x + \xo 12.31 \xt Mr 3.28; Lc 12.10; He 10.26; 1 Jn 5.16.\x* \v 32 Y xabanchique vinak re man otz-ta nich'o\x + \xo 12.32 \xt Mt 11.19; 1 Ti 1.13.\x* chuij yen re xinalax chi'icojol, can nicuyutaj re rumac.\x + \xo 12.32 \xt Jn 7.12.\x* Jac'a re anchique man otz-ta nich'o chij re Espíritu Santo, can man xticuyutaj-ta rumac re tiempo yojc'o-va vocame, y ni xe-ta chupan re tiempo re chakavach-apo. \p \v 33 Y tak jun che' otz, can otz re rach nuya', y re che' man otz-ta, can man otz-ta chuka' rach nuya'. Mare' jun che' ja tak nuya' rach jare' tak nik'alajin che otz o man otz-ta.\x + \xo 12.33 \xt Mt 7.17; Lc 6.43.\x* \v 34 Y yex xa yix ancha'l itzel tak cumatz,\x + \xo 12.34 \xt Mt 3.7; 23.33; Lc 3.7.\x* mare' man yixtiquir-ta ninojij y nibij cosas otz, roma xa ja re etzelal c'o iviq'uin. Roma jun vinak can ja re jec'o pa ránma jare' re nuban y nubij.\x + \xo 12.34 \xt Lc 6.45; 1 Jn 3.10.\x* \v 35 Jun utzulaj ache can ja re otz tak cosas jare' re nubij, roma can ja re otz nunojij pa ránma. Jac'a re mal ache ja re itzel tak cosas nubij, roma jare' re nisamaj pa ránma. \v 36 Y yen nimbij chiva che chupan re k'ij tak re Dios xtuban juzgar, re vinak re xe'bin re tzij re manak rajkalen, ja reje' re xtika re castigo pa quive', quire' xtiban chique roma ronojel re tzij re manak rajkalen xe'quibila'.\x + \xo 12.36 \xt Ec 12.14; Ef 5.4; Ap 20.12.\x* Jun che' ja tak nuya' rach jare' tak nik'alajin che otz o man otz-ta. \v 37 Re vinak re ye'bin otz tak tzij, jare' re nibano chique che manak quimac ndel chach re Dios. Jac'a re ye'bin re tzij man otz-ta, jare' re nibano chique che c'o quimac ndel chach re Dios, tak reja' xque'ruban juzgar.\x + \xo 12.37 \xt Stg 3.2, 9, 10.\x* \s1 Re vinak man niquijo-ta niquinimaj re Jesús \p \v 38 Jec'o chique re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas y jec'o chuka' chique re achi'a' fariseos xe'ch'o-apo cha re Jesús, y xquibij: Maestro, nakac'utuj chava che tabana' jun señal chakavach. Chin quire' can nac'ut chakavach\x + \xo 12.38 \xt Jn 2.18.\x* che can ja re Dios re takayom-pa\x + \xo 12.38 \xt Mt 16.1; Mr 8.11; Lc 11.16.\x* avichin. \p \v 39 Pero re Jesús xubij chique: Yex re yixc'o chupan re tiempo vocame camas yix mal tak vinak, y can man ninimaj-ta re Dios.\x + \xo 12.39 \xt Is 57.3; Mr 8.38.\x* Can nijo' nitz'at che yen nimban-ta jun señal chin quire' yininimaj.\x + \xo 12.39 \xt Jn 4.48.\x* Pero mana-ta re nijo' yex re xtibanataj. Xa can xe re xbanataj riq'uin re jun ache re xubini'aj Jonás, re rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can re xbex profeta cha, xaxe re señal re' re niya' chiva yex. \v 40 Roma re Jonás oxe' k'ij y oxe' ak'a' xc'ue' chupan jun moma' car. Y quire' chuka' re señal re ninya' yen chivach. Yen re xinalax chi'icojol, xquinc'ue' chuka' oxe' k'ij y oxe' ak'a'\x + \xo 12.40 \xt Jon 1.17.\x* chuxe' ulef. \v 41 Y tak xtapon re k'ij tak re Dios xque'ruban juzgar re vinak re jec'o vocame, xque'c'astaj-pa re vinak re xe'c'ue' ajuer can pa tenemit Nínive y xtiquibij che man otz-ta xquiban re vinak re jec'o chupan re tiempo vocame, roma man xinquinimaj-ta. Roma re vinak re xe'c'ue' pa tenemit Nínive can xe xquic'axaj re ruch'abal re Dios re xutzijoj re Jonás chique, can jare' tak xquinimaj y xjalataj quic'aslen chach re Dios.\x + \xo 12.41 \xt Jon 3.5.\x* Y vocame yinc'o yen re c'o más nuk'ij que chach re Jonás, y re vinak xa man yinquinimaj-ta,\x + \xo 12.41 \xt Is 9.6; Jer 3.11; Ez 16.51; Lc 11.32.\x* xcha' re Jesús. \v 42 Y chuka' tak xtapon re k'ij chin xque'ban juzgar re vinak re jec'o vocame, xte'c'astaj-pa re jun reina re xc'ue' pa Sabá. Re reina re' xtubij che man otz-ta xquiban re vinak re jec'o chupan re tiempo vocame, roma man xinquinimaj-ta. Roma tak xc'ue' re jun ixok re', camas naj xbiyin chin quire' xbo'rtz'eta' y xbo'rc'axaj re namalaj na'oj\x + \xo 12.42 \xt Col 2.2, 3.\x* re c'o riq'uin re Rey Salomón. Y vocame yinc'o yen re c'o más nuk'ij que chach re Rey Salomón\x + \xo 12.42 \xt 1 R 10.1; 2 Cr 9.1\x* re xc'ue' ajuer can, y xa man yinquinimaj-ta re vinak. \s1 Tak jun itzel espíritu nitzolaj chic re anche' elinak-va-a \p \v 43 Tak c'o jun itzel espíritu ndel-a riq'uin jun vinak, re itzel espíritu re' niba pa tak lugares re anche' manak vinak y manak ya', y chire' c'a nucanoj-va\x + \xo 12.43 \xt Job 1.7; Lc 11.24; 1 P 5.8.\x* jun lugar chin nixulan. Y tak re jun itzel espíritu re' manak lugar nuvil chin nixulan, \v 44 reja' nunojij y nubij: Más otz yintzolaj chic anche' xinel-va-pa, nicha'. Y tak re jun itzel espíritu re' nitzolaj chic-apo pa ránma re vinak anche' elinak-va-a, no'rvila' re ránma re vinak re' ancha'l jun jay re man jun c'o chupan, y jabal meson rupan y jabal ruvekic banon. \v 45 Y c'are' re itzel espíritu re' ye'bo'rc'ama-pa je vuku' chic ruchibil itzel tak espíritu re más je itzel, y conojel re' ye'oc pa ránma re vinak. Y re vinak re anchok riq'uin ye'c'ue-va chic jun bey re itzel tak espíritu re', más c'ayef nuban re ruc'aslen que chach re xuban nabey. Y can quire' xtiquic'alvachij re vinak man otz-ta quic'aslen, re jec'o chupan re tiempo vocame.\x + \xo 12.45 \xt Is 66.3, 4; He 10.26.\x* \s1 Re rute' y re je ruch'alal re Jesús \p \v 46 Y re Jesús can c'a nitzijon quiq'uin re vinak tak xapon re rute' y re je ruch'alal.\x + \xo 12.46 \xt Mr 6.3; Jn 2.12; 7.3, 5; 1 Co 9.5; Ga 1.19.\x* Reje' niquijo' ye'ch'o riq'uin, pero man xe'oc-ta-apo riq'uin.\x + \xo 12.46 \xt Mr 3.31.\x* \v 47 Y c'o jun xbin-apo cha re Jesús: Re ate' y re je avch'alal yatquiyaben chach-jay. Reje' niquijo' ye'ch'o aviq'uin, xcha-apo cha. \p \v 48 Pero re Jesús xubij cha re xbin-apo quire': ¿Anchique c'a re nte' y anchique c'a re je vach'alal nanojij rat? \p \v 49 C'are' re Jesús xojruc'ut yoj re yoj ru-discípulos y xubij: Ja reje' re je'aconak nte' y je'aconak vach'alal. \v 50 Roma can conojel re ye'bano\x + \xo 12.50 \xt Jn 15.14.\x* re nurayij re Nata' Dios re c'o chila' chicaj, ja reje' re je nte', vana' y nchak', xcha' re Jesús.\x + \xo 12.50 \xt Ga 5.6; 6.15; Col 3.11; He 2.11.\x* \c 13 \s1 Re ejemplo chij re semilla \p \v 1 Chupan re k'ij re' re Jesús xel-a pa jay y xbetz'uye' chuchi-ya'\x + \xo 13.1 \xt Mr 4.1.\x* y chuka' yoj re yoj ru-discípulos. \v 2 Y camas je q'uiy vinak re xquimol-apo-qui' riq'uin.\x + \xo 13.2 \xt Lc 8.4.\x* Mare' reja' xoc-apo pa jun canoa y xtz'uye-ka chupan re canoa y reja' nutzijoj-pa re ruch'abal re Dios chique re vinak.\x + \xo 13.2 \xt Lc 5.3.\x* Y conojel re vinak re je'pa'al chuchi-ya' niquic'axaj-apo re andex nutzijoj-pa re Jesús. \v 3 Reja' q'uiy cosas xubij chique y rion riq'uin ejemplos nich'o-va-pa chiquivach. Y jun chique re ejemplos re xucusaj, ja quire' nubij: C'o c'a jun ache xbo'rjopij semilla pa jun juyu'. \v 4 Y tak re ache ntajin chic chubanic re samaj re', c'o nic'aj cha re semilla re' po bey xka-va. Y xe'pa re ch'utak chicop c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik' xquitaj-a re semilla re xka po bey. \v 5 Y c'o chic nic'aj cha re semilla xa cojol tak aboj\x + \xo 13.5 \xt Ez 11.19.\x* xka-va y chire' man pim-ta re ulef, y cha'nin xe'tz'uc-pa. \v 6 Xa jac'a tak xpa rach k'ij, xe'bayoba-ka y xe'chakij-ka. Roma xa man naj-ta binak-ka quixe'\x + \xo 13.6 \xt Col 2.7.\x* pan ulef, mare' cha'nin xe'chakij-ka. \v 7 Y nic'aj chic xka cojol tak k'ayis c'o quiq'uixal. Y tak xe'tz'uc-pa, junan xe'q'uiy quiq'uin re q'uix. Pero re k'ayis c'o quiq'uixal camas xe'q'uiy, mare' re tico'n xe'jik' pa quik'a'. \v 8 Y re nic'aj chic semilla xka pa jun utzulaj ulef, y re tico'n camas xe'q'uiy y camas chuka' xe'vachin. Roma c'o semilla xquiyala' a treinta quivach, c'o xquiyala' a sesenta y c'o re xquiyala' ja'jun ciento.\x + \xo 13.8 \xt Gn 26.12.\x* \v 9 Re c'o ruxquin chin nuc'axaj, can tuc'axaj c'a re ximbij, xcha' re Jesús.\x + \xo 13.9 \xt Mr 4.9.\x* \s1 Andex ndoc-va jun ejemplo \p \v 10 Y jare' tak yoj re yoj discípulos xojelon-apo riq'uin re Jesús y xkac'utuj cha: ¿Anchique roma xa'cusaj ejemplos tak xach'o chiquivach re vinak? xojcha' cha. \p \v 11 Xpa re Jesús xubij chaka: Man jun bey can-ta jabal bin can chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios, pero chiva yex yi'on k'ij che nitamaj.\x + \xo 13.11 \xt 1 Co 2.10; Col 1.26; 1 Jn 2.27.\x* Jac'a re vinak re man ye'niman-ta vichin, riq'uin ejemplos yinch'o-va chiquivach,\x + \xo 13.11 \xt Mr 4.11.\x* roma chiquivach reje' can man nisekresas-ta.\x + \xo 13.11 \xt Mt 11.25; 16.17.\x* \v 12 Roma re c'o cosas ruyacon pa ránma, can xtuc'ul c'a más chin quire' camas q'uiy cosas xtic'ue' riq'uin. Jac'a re man q'uiy-ta cosas ruyacon pa ránma, hasta re ba' c'o riq'uin can xtilisas chach.\x + \xo 13.12 \xt Mr 4.25; Lc 8.18; 19.26.\x* \v 13 Xa mare' tak yen ye'ncusaj ejemplos chin yinch'o chiquivach, roma xaxe tal choj quire' niquitzu' y man niquitz'at-ta jabal re niquitzu', y xaxe tal choj niquic'axaj y man nak'ax-ta pa quive' re niquic'axaj. \v 14 Can nibanataj-va re tz'iban can roma re Isaías, re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Y ja quire' nubij re rutz'iban can reja': \q1 Yex xaxe c'a tal choj quire' xtic'axaj y man xtak'ax-ta pan ive' re xtic'axaj. \q1 Yex xaxe c'a tal choj quire' xtitzu' y man xtitz'at-ta jabal re nitzu'.\x + \xo 13.14 \xt Is 6.9; Ez 12.2; Mr 4.12; Jn 12.40; Hch 28.26, 27; Ro 11.8; 2 Co 3.14.\x* \q1 \v 15 Roma re cánma re vinak re' xa can xquicoversaj. \q1 C'ayef c'a che ndoc-ta pa quixquin re niquic'axaj. \q1 C'o quinak'avach, pero man ye'tzu'un-ta roma man niquijo-ta ye'tzu'un. \q1 Reje' man jun cosa niquijo', \q1 man niquijo-ta niquic'axaj re nuch'abal, \q1 y man niquijo-ta che nika-ta-ka pa tak cánma, \q1 man niquijo-ta nitzolaj-pa quic'o'x, chin che yen ninchojmersaj re quic'aslen.\x + \xo 13.15 \xt Hch 28.27.\x* \q1 Quire' xubij re Dios, re tz'iban can roma re Isaías. \p \v 16 Pero otz-ibanoj\x + \xo 13.16 \xt Mt 16.17; Jn 20.29.\x* yex re yix nu-discípulos, roma re inak'avach can jabal-va ye'tzu'un. Re ixquin can jabal-va niquic'axaj.\x + \xo 13.16 \xt Lc 10.23, 24.\x* \v 17 Y vocame can jabal tic'axaj re nimbij chiva, che je q'uiy re rusamajela' re Dios re xbex profetas chique y je q'uiy chuka' vinak re camas choj quic'aslen chach re Dios re xe'c'ue' ajuer can, reje' camas xquijo' xquitz'at-ta re nitz'at yex vocame, pero cama-va xquitz'at-ta-a.\x + \xo 13.17 \xt He 11.13.\x* Camas chuka' xquijo' che xquic'axaj-ta re nic'axaj yex vocame, pero cama-va xquic'axaj-ta-a.\x + \xo 13.17 \xt Lc 10.24; Jn 8.56; Ef 3.5; 1 P 1.10.\x* \s1 Re Jesús nubij andex ndel-va che tzij re ejemplo chij re semilla \p \v 18 Y re Jesús xubij chique: Tic'axaj re andex ndel-va che tzij re ejemplo chij re jun ache re xbo'rjopij semilla pa jun juyu'.\x + \xo 13.18 \xt Mr 4.14; Lc 8.11.\x* \v 19 Re semilla re xe'ka po bey, jare' re ruch'abal re Dios re niquic'axaj re vinak. Y ja ch'abal re' re nich'o chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios. Pero roma re vinak re' man niquiya-ta-ka pa tak cánma re ruch'abal re Dios re niquic'axaj, mare' tak re itzel\x + \xo 13.19 \xt 2 Co 2.11.\x* cha'nin nitiquir no'rlisaj re ch'abal re ticon\x + \xo 13.19 \xt Mr 4.15; Lc 8.12.\x* can pa tak cánma. \v 20 Re semilla re xe'ka chucojol tak aboj, nich'o chij re ruch'abal re Dios re nic'axax coma re vinak. Re vinak re' camas c'a ye'qui'cot\x + \xo 13.20 \xt Jn 5.35.\x* tak niquic'ul re ruch'abal\x + \xo 13.20 \xt Ez 33.31.\x* re Dios pa tak cánma.\x + \xo 13.20 \xt Is 58.2; Mr 4.16; Hch 8.13.\x* \v 21 Pero como man nuc'am-ta-ka ruxe' re ruch'abal re Dios pa tak cánma, mare' man q'uiy-ta tiempo re ye'qui'cot, xa jun ca'e-oxe-oc k'ij re otz ye'c'ue' riq'uin re Dios. Y tak nipa re tijoj-pokonal chiquij y ye'tzelas roma quiniman re ruch'abal re Dios, cha'nin ye'tzak. \v 22 Y re semilla re xe'ka chucojol tak k'ayis re c'o ruq'uixal,\x + \xo 13.22 \xt Jer 4.3.\x* nich'o chij re ruch'abal re Dios re nic'axax coma re vinak. Pero como re vinak re' xa ja re ndoc cha re quic'aslen vova' chach re ruch'ulef re niba cánma chij, mare' ne'jik' re ruch'abal re Dios re c'o pa tak cánma. Ne'jik' pa ruk'a' re biyomal\x + \xo 13.22 \xt Mt 19.23; Mr 10.23; Lc 18.24; 1 Ti 6.9.\x* re ancha'l che c'o otz nuc'am-pa chique y xa man quire-ta. Y re vinak re' man jun bey xtivachin re ruch'abal re Dios pa tak quic'aslen. \v 23 Jac'a re semilla re xe'ka pa jun utzulaj ulef, nich'o chij re ruch'abal re Dios re nic'axax coma re vinak, y re vinak re' can nic'ue-va-ka pa tak cánma re ruch'abal re Dios y re quic'aslen can jabal nivachin. Can ye'vachin ancha'l niquiban re semilla. Roma jec'o semilla niquiya' a treinta quivach, jec'o niquiya' a sesenta y jec'o niquiya' ja'jun ciento. Can quire' nuban re quic'aslen re vinak re can nic'ue-ka re ruch'abal re Dios pa tak cánma, xcha' re Jesús. \s1 Re ejemplo chij re trigo y re itzel k'ayis \p \v 24 Y re Jesús xutzijoj chic re jun ejemplo re' chiquivach, y xubij: Re ru-gobierno re Dios\x + \xo 13.24 \xt Mr 4.26.\x* can junan riq'uin re xuban jun ache tak xutic utzulaj semilla pa rujuyu'. \v 25 Pero pa jun ak'a', tak conojel vinak ye'var, xpa re nic'uxc'ut rupan cha re rajaf re juyu', xbo'rtica' can re semilla chin re itzel k'ayis chucojol re trigo ticon chic can. Y xe xbo'rbana' can quire', xba.\x + \xo 13.25 \xt 1 P 5.8.\x* \v 26 Y tak xe'q'uiy-pa re trigo y tak xe'el-pa rue', c'ajare' tak xk'alajin re itzel k'ayis chucojol. \v 27 Y jare' tak re mozos xe'bapon riq'uin re qui-patrón y xquibij cha: Re semilla re xatic-ka pan avulef can utzulaj semilla-va. Pero vocame c'o itzel tak k'ayis chucojol. ¿Anche' como xpo-va re semilla chin re itzel k'ayis? xe'cha'. \v 28 Y re patrón xubij chique re ru-mozos: Re' jun nic'uxc'ut rupan chua xbano. Y re mozos xquibij cha: ¿Najo' che yojba chuc'ukic? \v 29 Pero re qui-patrón xubij chique: Mane', man quixba chuc'ukic, roma vo xa xque'ic'uk re itzel k'ayis, q'uiba' xque'c'ukutaj chuka' re trigo. \v 30 Tiya' k'ij che re itzel k'ayis tiq'uiy-na junan riq'uin re trigo, c'a jampa' xtapon re cosecha. Roma tak xtapon re k'ij chin re cosecha, yen xtimbij chique re nu-mozos che nabey tiquimola'\x + \xo 13.30 \xt Mt 24.31.\x* ruchi' re itzel k'ayis, y pa manojos que'quibanala' cha chin ye'parox, y c'ajare' tiquik'ata' re trigo chin che niquiyac-apo, xcha' re qui-patrón.\x + \xo 13.30 \xt Mt 3.12; Lc 3.17.\x* Ja ejemplo re' re xubij re Jesús. \s1 Re ejemplo chij re semilla chin re mostaza \p \v 31 Y re Jesús xubij chic re jun ejemplo re' chiquivach: Jun ch'et semilla chin mostaza re no'rtica' can jun ache pa rujuyu', can junan riq'uin re ru-gobierno re Dios.\x + \xo 13.31 \xt Is 2.2, 3; Mi 4.1; Mr 4.30; Lc 13.18.\x* \v 32 Roma astapa' re semilla chin re mostaza ja semilla re' re más co'ol-oc que chiquivach conojel semillas, pero tak nitz'uc-pa jare' re más nem ndel chiquivach re nic'aj chic k'ayis. Re mostaza can ancha'l jun che' nuban tak niq'uiy. Mare' re chicop re c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik', ye'bapon pa rue' y niquiban quisoc pa tak ruk'a',\x + \xo 13.32 \xt Lc 13.20.\x* xcha' re Jesús. \s1 Re ejemplo chij re levadura \p \v 33 Re Jesús xubij chic chuka' re jun ejemplo\x + \xo 13.33 \xt Mr 4.33, 34.\x* re' chiquivach: Re levadura re no'rc'ama-pa jun ixok y nuya' chupan oxe' pajbal harina muban, can nuban che nuquiraj-ri' chupan ronojel. Can ancha'l c'a nuban re levadura che nuquiraj-ri', quire' chuka' xtibiyin re ruch'abal re Dios re nich'o chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios, xcha' re Jesús. \s1 Re Jesús tak xch'o chiquivach re vinak can xe'rucusaj ejemplos \p \v 34 Y ronojel re xubij re Jesús chique re vinak re', rion riq'uin ejemplos. Can man jun tzij re xubij chique re man-ta xucusaj ejemplos tak xch'o chiquivach. \v 35 Chin quire' can nibanataj re rubin can jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Re profeta re' ja quire' nubij re rutz'iban can chij re Jesús: \q1 Yen tak xquinch'o chiquivach re vinak can xque'ncusaj ejemplos. \q1 Desde que tak xtz'ucutaj-pa re ruch'ulef, q'uiy cosas re can je'evan,\x + \xo 13.35 \xt Sal 78.2; 1 Co 2.7.\x* y yen can xque'nsekresaj\x + \xo 13.35 \xt Sal 49.4; Am 3.7; Ro 16.25; Ef 3.9; Col 1.26.\x* chiquivach. \q1 Quire' nubij re tz'iban can. \s1 Re Jesús nubij andex ndel-va che tzij re ejemplo chij re trigo y chij re itzel k'ayis \p \v 36 Y tak re Jesús xe'ruban despedir re vinak, reja' xoc-apo pa jay\x + \xo 13.36 \xt Mt 13.1.\x* y chuka' yoj re yoj ru-discípulos. Y jare' tak yoj xojelon-apo riq'uin y xkabij cha: Yoj nakajo' che rat nabij-ta chaka andex ndel-va che tzij re ejemplo chij re trigo y chij re itzel k'ayis\x + \xo 13.36 \xt Mt 13.24-30.\x* re xbetic can pa jun juyu'. Roma can man xk'ax-ta pa kave'. \p \v 37 Y xpa re Jesús xusekresaj re ejemplo chiquivach y xubij: Re nitico re utzulaj semilla, ja yen re xinalax chi'icojol.\x + \xo 13.37 \xt Is 61.1.\x* \v 38 Re ulef re anche' xban-va re tico'n, can jac'a chach re ruch'ulef.\x + \xo 13.38 \xt Lc 24.47.\x* Re utzulaj semilla ja re jec'o pa ruk'a' re Dios.\x + \xo 13.38 \xt Mt 24.14.\x* Y re itzel k'ayis ja re can je richin-va re itzel.\x + \xo 13.38 \xt Hch 13.10.\x* \v 39 Y re xbetico can re itzel k'ayis roma camas nic'uxc'ut rupan, re' ja re itzel. Y tak nubij che xtik'at,\x + \xo 13.39 \xt Jl 3.13; Ap 14.15.\x* jare' re xtibanataj pa ruq'uisibal cha re tiempo re katz'amon, y re xque'k'ato, jac'a re ángeles. \v 40 Can ancha'l niban riq'uin re itzel k'ayis che ye'lisas-a y ye'parox pa k'ak', can quire' chuka' xtibanataj pa ruq'uisibal cha re tiempo re katz'amon. \v 41 Yen re xinalax chi'icojol xque'ntak re nu-ángeles chiquimolic conojel re ye'bano etzelal y niquiban chique nic'aj chic vinak che ye'tzak. Roma man ninjo-ta che ye'c'ue' re vinak re'\x + \xo 13.41 \xt 2 P 2.1, 2; Ap 19.20; 20.10.\x* chiquicojol re jec'o pa nuk'a' yen. \v 42 Y conojel re vinak re xque'mol-a, c'a pa k'ak'\x + \xo 13.42 \xt Mt 3.12; Ap 19.20; 20.10.\x* xque'bech'akex-va, y c'aja chire' c'a xtipo-va re ok'ej chiquivach y can xtiquikach'ach'ej rocay.\x + \xo 13.42 \xt Mt 8.12.\x* \v 43 Jac'a re vinak re choj quic'aslen can xque'yiq'uiloj ancha'l niyiq'uiloj re k'ij.\x + \xo 13.43 \xt Dn 12.3.\x* Can xque'k'alajin che jec'o pa ruk'a' re Quirta' Dios. Re c'o ruxquin chin nuc'axaj, can tuc'axaj c'a re ximbij. \s1 Ejemplo chij jun biyomal mukun \p \v 44 Jun bey jun ache c'o jun biyomal mukun xuvel pa jun juyu', y re' can junan riq'uin tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios. Re ache re' xumuk chic can re biyomal re' y niqui'cot ránma xtzolaj y xutz'am ruc'ayixic ronojel re c'o riq'uin,\x + \xo 13.44 \xt Mt 19.27.\x* y c'are' xulok'\x + \xo 13.44 \xt Pr 23.23; Is 55.1; Mt 25.9; Ap 3.18.\x* re juyu' re anche' c'o-va re jun biyomal mukun. \s1 Ejemplo chij jun perla re camas rajkalen \p \v 45 Re vinak re ye'oc pa ruk'a' re Dios, can je junan riq'uin jun ache re nilok'o o nic'ayin quichin ch'utak aboj re nibex perlas chique. \v 46 Tak re ache re' nuvel c'a jun perla camas rajkalen y nic'ayex, cha'nin nitzolaj y nuc'ayij ronojel re c'o riq'uin, c'are' c'a niba chulok'ic re perla\x + \xo 13.46 \xt Pr 2.4; 3.14; 8.10.\x* re c'o más rajkalen. \s1 Re ejemplo chij re ya'l chapabal-car \p \v 47 Y tak niya-ka re ya'l chapabal-car\x + \xo 13.47 \xt Mt 4.19.\x* pa ya', can ye'rujocoquej-pa ronojel quivach\x + \xo 13.47 \xt Mt 22.10.\x* car, can junan c'a riq'uin tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios.\x + \xo 13.47 \xt Mt 13.38.\x* \v 48 Y tak re ya'l nojnak chic che car, can niquilisaj-pa pa ya' y niquic'uaj-a c'a chuchi-ya'. Y c'are' ye'tz'uye' chucha'ic. Y re utzulaj tak car ye'quiya' pa tak chacach, y jac'a re car re man je otz-ta man ye'quiya-ta pa tak chacach, xa ye'quilisaj can. \v 49 Quire' xtibanataj pa ruq'uisibal cha re tiempo re katz'amon. Xque'pa c'a re ángeles chiquicha'ic re vinak. Jun-va xque'quiya-va re choj quic'aslen, y jac'a re man otz-ta quic'aslen\x + \xo 13.49 \xt Mt 25.32.\x* xque'quijech'aj c'a can. \v 50 Y re vinak re man otz-ta\x + \xo 13.50 \xt Mal 3.18; Mt 25.33.\x* quic'aslen, xque'ch'akex pa k'ak',\x + \xo 13.50 \xt Ap 20.12-15.\x* y c'aja chire' c'a xtipo-va re ok'ej chiquivach y can xtiquikach'ach'ej rocay.\x + \xo 13.50 \xt Mt 22.12-14; 25.5-12; 2 Ts 1.8, 9.\x* \s1 Yoj re yoj discípulos can xk'ax-va pa kave' re xubij re Jesús \p \v 51 Y re Jesús xuc'utuj chaka yoj re yoj ru-discípulos: ¿Xk'ax como pan ive' ronojel re'? \p Y yoj xkabij cha re Ajaf: Ja', xk'ax pa kave'. \p \v 52 Reja' xubij chic: Camas otz vo xa can xk'ax pan ive', roma can xixoc-yan pa ruk'a' re Dios y c'o chic itaman chij re', y chuka' itaman re je'tz'iban can ajuer. Y mare' can yix junan riq'uin jun tata'aj pa jun jay. Tak c'o nic'atzin-va, c'are' c'a ye'bo'rlisaj-pa re rubiyomal. Ye'rucusaj c'a re rubiyomal re c'o-yan chic tiempo tiyaque-va\x + \xo 13.52 \xt Cnt 7.13.\x* y chuka' ye'bo'rlisaj-pa re rubiyomal re c'a ba-oc tiempo que'ruyac-va, xcha' re Jesús. \s1 Re vinak jec'o pa Nazaret man xquinimaj-ta re Jesús \p \v 53 Y tak re Jesús xtane' chubixic re ejemplos re', reja' xba y chuka' yoj re yoj ru-discípulos xkaya' c'a can re lugar re'. \v 54 Jac'a tak xojapon pa tenemit\x + \xo 13.54 \xt Mt 2.23; Jn 1.11.\x* Nazaret re anche' xq'uiy-va\x + \xo 13.54 \xt Mr 6.1; Lc 4.16.\x* re Jesús, reja' xuc'ut c'a re ruch'abal re Dios chire' pa nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios\x + \xo 13.54 \xt Dt 18.15.\x* re nibex sinagoga cha. Y roma re ch'abal re ye'rubila' chiquivach re vinak re' can xsatz quic'o'x y xquibij: ¿Anchique roma tak re ache re' camas na'oj c'o riq'uin y nitiquir ye'ruban milagros? \v 55 Y xa jare'\x + \xo 13.55 \xt Is 49.7; 53.2, 3.\x* re ruc'ajol\x + \xo 13.55 \xt Lc 3.23; Jn 6.42.\x* re jun ache carpintero, y ja re jun ixok rubini'an María\x + \xo 13.55 \xt Mr 15.40.\x* jare' re rute' y re je ruch'alal\x + \xo 13.55 \xt Mt 12.46.\x* ja re Jacobo, re José, re Simón y re Judas.\x + \xo 13.55 \xt Mr 6.3.\x* \v 56 Y chuka' re je rana' chakacojol yoj jec'o-va. ¿Anche' c'a xutamaj-va re rutaman y anche' c'a pitinak-va re ru-poder chin nitiquir ye'rubanala' milagros? ye'cha' chiquivach. \p \v 57 Y mare' re vinak can man ba' xquinimaj re Jesús. Y re Jesús xubij chique re vinak re': Conojel re rusamajela' re Dios re nibex profetas chique, can man jun quik'ij, pero re' xaxe chiquivach re vinak re jec'o pa rutenemit\x + \xo 13.57 \xt Sal 22.6; Lc 4.24; Jn 4.44.\x* y chiquivach re ru-familia, roma chiquivach re nic'aj chic vinak c'o quik'ij, xcha' chique. \p \v 58 Y re Jesús man q'uiy-ta milagros re xe'rubanala' chupan re rutenemit rubini'an Nazaret, roma re ruvinak man xquinimaj-ta.\x + \xo 13.58 \xt He 3.19; 4.2.\x* \c 14 \s1 Re Herodes man rutaman-ta anchique re' re Jesús \p \v 1 Chupan re tiempo re' re Herodes re nibano gobernar xuc'axaj\x + \xo 14.1 \xt Lc 9.7.\x* che re Jesús camas elinak rutzijol chiquicojol re vinak.\x + \xo 14.1 \xt Mr 6.14.\x* \v 2 Y re Herodes xubij chique re ye'samaj riq'uin: Re Jesús xa ja re Juan Bautista re xc'astaj-pa chiquicojol re anama'i'. Mare' tak c'o poder pa ruk'a' chin q'uiy milagros nitiquir ye'rubanala'. \p \v 3 Roma ja re Herodes re xbin che tiquitz'ama-pa re Juan. C'are' xuxim che cadena y xuya' pa cárcel.\x + \xo 14.3 \xt Pr 15.10.\x* Re Herodes quire' xuban roma re ixok rubini'an Herodías re c'o riq'uin, xa ruxayil re Felipe re ruch'alal re Herodes.\x + \xo 14.3 \xt Pr 10.17.\x* \v 4 Re Juan xtz'am roma rubin cha re Herodes: Man otz-ta abanon roma aconak-ka avxayil re Herodías\x + \xo 14.4 \xt Lv 18.16; 20.21.\x* re ruxayil re avch'alal rubini'an Felipe. \p \v 5 Y xa roma re' re Herodes can rujovan-va che nuquimisaj-ta re Juan, pero can nuxibij-ri' chiquivach re vinak, roma re vinak can quitaman che re Juan Bautista can jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha.\x + \xo 14.5 \xt Mt 21.26; Lc 20.6.\x* \v 6 Y chupan re k'ij tak re Herodes xtz'akater chic jun rujuna',\x + \xo 14.6 \xt Gn 40.20.\x* xuban jun namak'ij, y chupan re namak'ij re' re xtan ral re Herodías xajo' chach re Herodes, y re Herodes camas xka chach re xajoj re xuban re xtan. \v 7 Y mare' re Herodes can xuban jurar chach re ral re Herodías che xabandex re nrajo' can xtuya-va cha. \v 8 Pero tak re xtan xya-yan-a runa'oj roma re rute' c'ajare' tak xubij cha re Herodes: Re ninjo' yen ja re rujalom re Juan Bautista, y naya-pa chinoch vova' chach jun plato. \p \v 9 Y re Rey Herodes xbison-ka tak xuc'axaj quire', pero como can rubanon chic jurar cha, che xabandex xterajo' can xtuya-va y roma chuka' can chiquivach re jec'o riq'uin chach mesa tak xubij-va cha, reja' xubij che tic'am-pa re rujalom re Juan Bautista cha re xtan. \v 10 Y mare' tak xutak-a rutzaq'uisic rujalom re Juan Bautista chire' pa cárcel. \v 11 Y c'are' xc'am-pa re rujalom cha re xtan chach jun plato, y re xtan xbo'rjacha' pa ruk'a' re rute'. \p \v 12 Y c'are' xe'bapon re ye'tzekelben chin re Juan, chin xquic'uaj-a re ru-cuerpo y xbequimuku' can. Y re je tzekelbey chin re Juan xbequitzijoj cha re Jesús re xbanataj. \s1 Tak re Jesús xe'rutzuk je vo'o' mil achi'a' \p \v 13 Y re Jesús can xe xuc'axaj-a re xbanataj, xba, y chuka' yoj re yoj ru-discípulos xojba. Xojoc-a pa jun canoa y xojak'ax c'a juc'an chic-apo ruchi-ya', y c'a pa jun lugar naj\x + \xo 14.13 \xt Mt 10.23.\x* xojbo-va. Re jun lugar re' je manak vinak,\x + \xo 14.13 \xt Mr 6.32; Lc 9.10.\x* pero tak re vinak xquic'axaj-a, chacakan c'a xe'el-a re pa tak tenemit chin che xe'bapon c'a chupan re lugar re anche' napon-va re Jesús.\x + \xo 14.13 \xt Mt 12.15; Jn 6.1, 2.\x* \v 14 Y tak re Jesús xka can chupan re canoa chire' chuchi-ya', xutz'at che camas chic je q'uiy vinak re je'yabeyon richin y reja' camas xujoyovaj quivach\x + \xo 14.14 \xt Mt 9.36; He 2.17; 4.15; 5.2.\x* re vinak re'. Y can xe'ruc'achojsaj re ye'yavaj re jec'o chiquicojol. \v 15 Y tak xk'ak'ij-yan-ka chupan re jun k'ij re', yoj re yoj ru-discípulos xojelon-apo riq'uin y xkabij cha: Vova' je manak vinak y xa xk'ak'ij-yan-ka. Ca'taka-a re vinak re' chin che ye'ba pa tak cocoj tenemit re jec'o nakaj chin te'quilok'o' quivay chire', xojcha' cha.\x + \xo 14.15 \xt Lc 9.12.\x* \p \v 16 Pero re Jesús xubij chaka:\x + \xo 14.16 \xt 2 Co 8.2, 3.\x* Manak tuk'aj che ye'ba y c'aja-ta re' xtiquivel quivay, tiya'\x + \xo 14.16 \xt 2 R 4.42, 43; Lc 3.11.\x* quivay yex. \p \v 17 Y yoj xkabij cha: Yoj xe vo'o' vay y ca'e' car c'o kaq'uin, y re' man xque'ruban-ta, xojcha' cha. \p \v 18 Pero re Jesús xubij chaka: Tic'ama-pa vova'. \p \v 19 Y jare' tak reja' xubij che que'tz'uye' conojel re vinak pa rue' re sabana. Y c'are' reja' xe'ruli'ej pa ruk'a' re vo'o' vay y re ca'e' car, xtzu'un chicaj y xutioxij\x + \xo 14.19 \xt Mt 15.36; 26.26; Mr 8.6; Lc 22.19.\x* cha re Dios. C'are' xe'rupar\x + \xo 14.19 \xt Hch 27.35.\x* y xuya-a chaka yoj re yoj ru-discípulos y yoj xkajachala' chiquivach re vinak.\x + \xo 14.19 \xt Jn 6.11, 23.\x* \v 20 Can conojel jabal xe'va'. Can man jun re man-ta xva'. Y c'a c'o doce chacach nojnak re xuban sobra.\x + \xo 14.20 \xt Mt 16.9.\x* \v 21 Y re xe'va' jec'o la'k vo'o' mil achi'a', jac'a re ixoki' y re ac'ola' man xe'vejelax-ta. \s1 Tak re Jesús xbiyin charakan pa rue' re lago rubini'an Galilea \p \v 22 Y jare' tak re Jesús xubij chaka yoj re yoj ru-discípulos che kojoc-a chupan re canoa y kojba c'a juc'an-apo ruchi-ya', che yojnabayaj-a chach, roma reja' c'a ye'ruban-na can despedir\x + \xo 14.22 \xt Mr 6.45.\x* re vinak. \v 23 Y tak xe'ruban-yan can despedir re vinak, rion c'a xjote-a pa rue' re loma chubanic orar.\x + \xo 14.23 \xt Mt 6.6; 26.36; Mr 6.46; Lc 6.12; Hch 6.4.\x* Y chire' c'a c'o-va tak xoc-ka re ak'a'. \v 24 Y re canoa re anche' yojbinak-va yoj re yoj ru-discípulos pa nic'aj chic cha re ya' c'o-va, pero re ya' camas nubolk'otela-ri' y man nuya-ta k'ij che nibiyin re canoa. Roma camas cak'ik', mare' man nuya-ta k'ij cha che choj nibiyin, xa nutzalaba'. \v 25 Y tak nisakar-yam-pa, re Jesús binak charakan pa rue-ya', chin niba-apo kaq'uin. \v 26 Pero tak yoj re yoj discípulos xkatz'at che c'o jun pitinak charakan pa rue-ya',\x + \xo 14.26 \xt Job 9.8; Is 43.16.\x* xsatz kac'o'x y xkabij: ¡La' jun xibinel! xojcha'. Y cof xojsiq'uin roma camas kaxibin-ki'. \p \v 27 Pero re Jesús cha'nin xch'o-pa chaka, y xubij: Man tixibij-ivi'.\x + \xo 14.27 \xt Mt 17.7.\x* Xa ja yen re Jesús, xcha' chaka. \p \v 28 Y tak re Jesús pitinak pa rue' re ya', can jare' tak re Pedro xubij-apo cha re Ajaf: Vo xa ja rat, can tabana' c'a chuka' chua yen che yimbiyin pa rue-ya' chin yimba-apo c'a anche' yatc'o-va, xcha-apo re Pedro cha re Jesús. \p \v 29 Y re Jesús xubij-pa cha re Pedro: Catampa c'a. \p Y re Pedro can jare' xka-ka pa canoa y nibiyin c'a pa rue' re ya' chin niba-apo c'a anche' c'o-va re Jesús. \v 30 Xa jac'a tak xutz'at che camas cak'ik', xuxibij-ri'. Y tak xuna' can niba-ka chuxe' re ya', c'are' cof xsiq'uin y xubij: ¡Ajaf, quinacola'! \p \v 31 Y re Jesús can jare' cha'nin xutz'am re Pedro y xubij cha: ¿Anchique roma man can-ta xaban confiar-avi'\x + \xo 14.31 \xt Mt 8.26; 16.8; Stg 1.6.\x* viq'uin? xcho'x re Pedro roma re Jesús. \p \v 32 Y tak reje' xe'jote-yan-apo chupan re canoa,\x + \xo 14.32 \xt Jn 6.21.\x* re cak'ik' xtane-ka.\x + \xo 14.32 \xt Sal 107.29; Mr 4.41.\x* \v 33 Y konojel re yojbinak chire' pa canoa can jare' tak xkaya' ruk'ij re Jesús y xkabij cha: C'aja vocame c'a xkatz'at che katzij che can ja-va rat re yat Ruc'ajol\x + \xo 14.33 \xt Sal 2.7; Mt 16.16; 26.63; Mr 1.1; Lc 4.41; Jn 1.49; 11.27.\x* re Dios. \s1 Re Jesús je q'uiy yava'i' xe'ruc'achojsaj pa Genesaret \p \v 34 Y c'are' xojak'ax pa rue' re lago re' y xojapon chupan re lugar rubini'an Genesaret.\x + \xo 14.34 \xt Mr 6.53.\x* \v 35 Y tak xtamax rach re Jesús chire' coma re achi'a', reje' xquilisaj rutzijol cha'nin re pa tak lugar re jec'o chunakaj re quitenemit, y re vinak xe'quic'amala-pa re quiyava'i'. \v 36 Y re yava'i' re' can niquic'utula' utzil cha re Jesús che tuya' k'ij chique che astapa' xaxe ruchi-rutziak\x + \xo 14.36 \xt Mt 9.20; Lc 6.19; Hch 19.12.\x* niquitz'am chin ye'c'achoj.\x + \xo 14.36 \xt Mr 3.10.\x* Y can quire-va xbanataj. Conojel re yava'i' re xe'tz'amo ruchi-rutziak re Jesús can xe'c'achoj cha re quiyabil. \c 15 \s1 Re nitz'ilbisan chin jun vinak ja re cosas re man otz-ta re ye'runojij pa ránma \p \v 1 Y jec'o ca'e-oxe' achi'a' fariseos y ja'jun chique re achi'a' re je'atamayon\x + \xo 15.1 \xt Mr 7.1.\x* re ley kachin yoj re yoj israelitas re xe'bapon riq'uin re Jesús, y re achi'a' re' aj pa tenemit Jerusalén. Re achi'a' re' quire' xquibij cha re Jesús: \v 2 ¿Anchique roma tak re a-discípulos man niquiban-ta ancha'l re bin can coma re kavinak xe'c'ue' ajuer can?\x + \xo 15.2 \xt Ga 1.14.\x* Roma re a-discípulos man niquich'aj-ta jabal quik'a' tak ye'va'. Man niquiban-ta ancha'l nakaban yoj, xe'cha'.\x + \xo 15.2 \xt Mr 7.5.\x* \p \v 3 Roma quire' xquic'utuj cha re Jesús, xpa reja' xubij chique: Y yex ¿anchique roma tak man niban-ta re nubij re ru-mandamiento re Dios? Xa ja re je'quibin can re kavinak xe'c'ue' ajuer, xa jare' re ye'banala'. \v 4 Re ru-mandamiento re Dios nubij: Taya' quik'ij re ate-arta',\x + \xo 15.4 \xt Ex 20.12; Lv 19.3; Dt 5.16.\x* y re anchique ye'rutzelaj rute-rutota'\x + \xo 15.4 \xt Pr 20.20.\x* camas rumac ndel re quire' nibano, y can ruc'amon che niquimisas.\x + \xo 15.4 \xt Ex 21.17; Lv 20.9; Dt 27.16.\x* \v 5 Y yex man quire-ta niban. Xa man niban-ta ancha'l re rubin can re Dios. Yex xa ye'tijoj re vinak\x + \xo 15.5 \xt Mr 7.11.\x* che man nic'atzin-ta che ye'quito' re quite-quirta'. Che xa riq'uin niquibij chique re quite-quirta', che yen man yintiquir-ta yixinto' riq'uin re ndoc chiva, roma can xinsuj-yan cha re Dios re xoc-ta ivichin yex. \v 6 Y xa riq'uin quire' niquibij, can man nic'atzin-ta che ye'quito' re quite-quirta', yixcha' chique. Y riq'uin re' can nik'alajin che xaxe re je'quibin can re kavinak xe'c'ue' ajuer re iyi'on ruk'ij y jac'a re ru-mandamiento re Dios can man jun ruk'ij ibanon cha. \v 7 Yex xa ca'e' ipalaj. Mare' can jabal rubixic rubanon can chivij re jun rusamajel re Dios re xbex profeta cha, re xc'ue' ajuer can re xubini'aj Isaías. Re xubij re Dios cha che tutz'ibaj can, y ja quire' nubij:\x + \xo 15.7 \xt Mr 7.6.\x* \q1 \v 8 Re vinak re' xaxe riq'uin re quichi' niquiya' nuk'ij, \q1 pero re cánma xa mana-ta re' re nrajo', xa c'ac'anaj c'o-va re cánma chin che niquiya-ta nuk'ij.\x + \xo 15.8 \xt Is 29.13; Ez 33.31; Mr 7.6.\x* \q1 \v 9 Xa can man jun nic'atzin-va che niquiya' nuk'ij, \q1 roma xa enseñanzas quichin achi'a'\x + \xo 15.9 \xt Is 29.13.\x* niquic'ut y niquibij che can jare' re ruc'amon che niban. \q1 Quire' re rutz'iban can re profeta Isaías, xcha' re Jesús. \p \v 10 Y c'are' re Jesús xe'rayoj conojel re vinak re quimalon-qui' chire', y xubij chique: Tic'axaj re xtimbij chiva y can tak'ax-a pan ive'.\x + \xo 15.10 \xt Mr 7.14.\x* \v 11 Mana-ta re nutaj-ka\x + \xo 15.11 \xt Ro 14.14; 1 Ti 4.4.\x* re vinak re nitz'ilbisan richin. Re nitz'ilbisan chin re vinak xa ja re itzel tak tzij y re itzel tak nojebal re ye'pa pa ránma, xcha' re Jesús.\x + \xo 15.11 \xt Hch 10.15; Tit 1.15.\x* \p \v 12 Y c'are' yoj re yoj discípulos xojelon-apo riq'uin re Jesús, y xkabij cha: Re achi'a' fariseos xpa quiyoval tak xquic'axaj re tzij re xabij. \p \v 13 Xpa reja' xubij chaka: Ronojel re tico'n re quibanon re achi'a' re' man xtic'ue-ta can, xa can xtic'uk-a.\x + \xo 15.13 \xt Jn 15.2.\x* Roma ronojel re tico'n re' mana-ta re Nata' c'o chila' chicaj banayon. \v 14 Xa tiya' k'ij chique, roma reje' can je moyi' riq'uin re quina'oj, y chuka' can ye'quic'uaj nic'aj chic re xa je moyi'.\x + \xo 15.14 \xt Mt 23.16.\x* Y vo xa re je moyi' ye'quiyukej nic'aj chic moyi', xa can junan xque'betzak\x + \xo 15.14 \xt Is 9.16; Os 4.14, 17; Mal 2.8.\x* pa tak jul, xcha' re Jesús.\x + \xo 15.14 \xt Lc 6.39.\x* \p \v 15 Y c'are' xpa re Pedro xubij cha re Jesús: Tasekresaj ba' más chakavach re ejemplo xabij chij re nitz'ilbisan chin jun vinak,\x + \xo 15.15 \xt Mr 7.17.\x* roma can man nak'ax-ta pa kave'. \p \v 16 Y re Jesús xubij: Yex can junan ibanon quiq'uin re nic'aj chic vinak che man nak'ax-ta pan ive'\x + \xo 15.16 \xt Mt 16.9.\x* re nimbij.\x + \xo 15.16 \xt Mr 7.18.\x* \v 17 Man k'axnak-ta pan ive' re tzij re nubij che mana-ta re nutaj-ka re vinak re nitz'ilbisan richin. Roma re nutaj-ka xa choj chupan\x + \xo 15.17 \xt 1 Co 6.13.\x* nibo-va y c'are' ndel-a. \v 18 Re nitz'ilbisan\x + \xo 15.18 \xt Stg 3.6.\x* chin re vinak ja re itzel tak tzij y re itzel tak nojebal re ye'pa pa ránma.\x + \xo 15.18 \xt Pr 6.12; Mt 12.34.\x* \v 19 Roma re itzel tak nojebal\x + \xo 15.19 \xt Gn 6.5; 8.21; Pr 6.14; Jer 17.9.\x* xa pa ránma c'a re vinak nipo-va. Pa tak cánma nipo-va tak ye'quimisan. Chire' chuka' nipo-va tak re vinak je'c'ulan y re man je'c'ulan-ta niquicanola-qui' chin ye'macun.\x + \xo 15.19 \xt Mr 7.21.\x* Y pa tak cánma chuka' nipo-va tak ye'lak', niquitz'ucula' tzij chiquij re vinak, y chire' chuka' nipo-va tak ye'yok'on. \v 20 Y ja ronojel banabal qui tak re' re nitz'ilbisan chin re vinak. Pero re vinak re man nuch'aj-ta jabal ruk'a' tak niva',\x + \xo 15.20 \xt Mr 7.2, 5.\x* mana-ta re' re nibano che nitz'elab re ruc'aslen. Quire' xubij re Jesús chaka yoj re yoj ru-discípulos. \s1 Re Jesús nuc'achojsaj jun xtan, ral jun ixok man israelita-ta \p \v 21 Re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojel-a chire', y xojba pa jun lugar re c'o-apo chiquinakaj re ca'e' tenemit quibini'an Tiro y Sidón.\x + \xo 15.21 \xt Mr 3.8; 7.31; Lc 6.17.\x* \v 22 Y chire' jec'o-va re je rey-rumam can re jun ache xubini'aj Canaán. Y jun ixok re quivinak reje', xpa riq'uin re Jesús. Reja' camas bis c'o pa ránma, mare' camas nuc'utuj utzil cha re Jesús y jun pa ruchi' nubila': Tajoyovaj noch rat Ajaf, rat re yat rey-rumam can re Rey David.\x + \xo 15.22 \xt Mt 9.27.\x* Quinato', roma re val-xtan camas c'ayef rubanon pa ruk'a' jun itzel espíritu. \p \v 23 Pero re Jesús man jun tzij xubij cha re ixok. Y yoj re yoj ru-discípulos xojelon-apo riq'uin re Jesús y xkabij cha:\x + \xo 15.23 \xt Mt 14.15.\x* Tabij cha re ixok re' che ticanaj can, roma camas nurakala' ruchi' tzakatal chakij y re ruch'abal camas naj nic'axax-va. \p \v 24 Xpa re Jesús xubij: Yen xintak-pa xaxe chiquicanoxic re kavinak israelitas\x + \xo 15.24 \xt Ro 15.8.\x* re je'satzanak pa quimac.\x + \xo 15.24 \xt Is 53.6; Mt 10.5, 6; Hch 13.46.\x* \p \v 25 Y can jare' xbexuque' re ixok chach\x + \xo 15.25 \xt Mt 8.2.\x* re Jesús, y xubij cha: Ajaf, quinato'. \p \v 26 Pero re Jesús xubij cha re ixok: Man otz-ta che chak xabanchique ninya-va re utzil\x + \xo 15.26 \xt Ef 2.12.\x* re pitinak riq'uin re Dios. Ancha'l re quivay re ac'ola' man ruc'amon-ta che nilisas-a chiquivach y che ja-ta re tz'e'\x + \xo 15.26 \xt Mt 7.6; Fil 3.2.\x* re ye'tijo richin, xcha' re Jesús. \p \v 27 Pero re ixok xubij: Ajaf, can katzij-va re nabij. Pero can yojtiquir chuka' nakac'ul-apo ba' cha re utzil re'. Can ancha'l niquiban re tz'e' cha re ruchi' tak vay re ye'quitzakala' re cajaf chuxe' tak mesa, can ye'quimolola-apo. \p \v 28 Y re Jesús can jare' xubij cha re ixok re': Can nik'alajin che camas abanon confiar-avi'\x + \xo 15.28 \xt Mt 9.2.\x* viq'uin. Can tibanataj c'a re najo', xcha' re Jesús. \p Y can ja chupan re hora re' tak xel-a re itzel espíritu riq'uin re xtan, re ral re ixok. \s1 Re vinak camas niquiya' ruk'ij re Dios, roma re Jesús camas je q'uiy yava'i' ye'ruc'achojsaj \p \v 29 Tak re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojak'ax-yan chupan re lugar re c'o chiquinakaj re ca'e' tenemit quibini'an Tiro y Sidón, xojapon chuchi' re lago rubini'an Galilea.\x + \xo 15.29 \xt Mt 4.18; Mr 1.16; 7.31; Jn 6.1, 23.\x* Y xojote-a c'a pa rue' re loma re c'o chire' y c'are' xtz'uye-ka re Jesús. \v 30 Y camas je q'uiy vinak re xe'bapon riq'uin, y re vinak re' je'quic'ualon-apo quiyava'i'. Y re yava'i' re' man junan-ta rach yabil quic'uan conojel, roma jec'o je cojos, jec'o je moyi',\x + \xo 15.30 \xt Mt 11.5; Lc 7.22.\x* jec'o je mema',\x + \xo 15.30 \xt Is 35.5, 6.\x* jec'o re man otz-ta quik'a-cakan, y jec'o jun chic-va che rach yabil ndoc chique. Re vinak re' xe'quiya-apo re quiyava'i' chach re Jesucristo, y reja' can conojel xe'ruc'achojsaj-a. \v 31 Roma quire' xuban re Jesús quiq'uin re yava'i', re vinak can anchique-la xquina' tak xquitz'at. Re je mema' rubanon can, can ye'tiquir chic ye'ch'o. Re man otz-ta quik'a-cakan, xe'c'achoj. Re je cojos rubanon can, choj chic ye'biyin. Re moyi', ye'tzu'un chic. Re vinak can xquiya' ruk'ij re Dios, re Dios kachin yoj re yoj israelitas. \s1 Tak re Jesús xe'rutzuk je caje' mil achi'a' \p \v 32 Y re Jesús xojrayoj yoj re yoj ru-discípulos y xubij chaka: Yen camas ninjoyovaj\x + \xo 15.32 \xt Sal 86.15; Mr 1.41; He 2.17; 4.15; 5.2.\x* quivach re vinak re', roma oxe' k'ij que'c'ue-va viq'uin y vocame manak chic quivay\x + \xo 15.32 \xt Mr 8.1.\x* chin niquitaj. Y vo xaxe tal choj quire' xque'ntak-a cho tak cachoch y man jun andex niquitaj-a, man otz-ta. Q'uiba' xque'betzak pa tak bey roma viyjal, xcha' re Jesús.\x + \xo 15.32 \xt Sal 103.13; 111.4.\x* \p \v 33 Y yoj can jare' tak xojch'o-apo cha re Jesús y xkabij: Re lugar anche' yojc'o-va je manak vinak. Y mare' manak anche' nakavila-va-pa vay chin che jabal ye'va'\x + \xo 15.33 \xt Nm 11.21, 22; 2 R 4.43.\x* re vinak re'. Roma camas je q'uiy, xojcha'. \p \v 34 Pero re Jesús xuc'utuj chaka: ¿Jenipa' vay c'o iviq'uin? \p Y yoj xkabij: Xe vuku' vay c'o kaq'uin y ca'e-oxe' ch'utak car. \p \v 35 Y re Jesús xubij che que'tz'uye-ka re vinak pan ulef. \v 36 C'are' reja' xe'ruli'ej pa ruk'a' re vuku' xcana-vay y re car y xutioxij cha re Dios. Y c'are' xe'rupar y xuya' chaka yoj re yoj ru-discípulos,\x + \xo 15.36 \xt Lc 22.19.\x* y yoj xkajachala' chiquivach re vinak.\x + \xo 15.36 \xt Dt 8.10; 1 S 9.13; Sal 104.28; Mt 14.19.\x* \v 37 Y conojel jabal xe'va'. Can man jun re man-ta xva'. Y c'a c'o vuku' chacach nojnak re xuban can sobra. \v 38 Je caje' mil achi'a' re xe'va'. Jac'a re ixoki' y re ac'ola' man xe'vejelax-ta. \v 39 Y tak re Jesús je'rubanon chic despedir re vinak, reja' y yoj re yoj ru-discípulos xojoc-a chupan re canoa\x + \xo 15.39 \xt Mr 8.10.\x* y xojba c'a chupan re lugar rubini'an Magdala. \c 16 \s1 Re achi'a' fariseos y re achi'a' saduceos niquic'utuj cha re Jesús che tubana' jun señal chicaj chin niquinimaj \p \v 1 Y jec'o achi'a' fariseos y jec'o chuka' achi'a' saduceos re xe'bapon riq'uin re Jesús. Re achi'a' re' xe'bapon riq'uin xaxe chin che niquitojtobej, y xquibij cha che can tubana' jun señal chicaj\x + \xo 16.1 \xt Lc 12.56.\x* chin quire' can nuc'ut che ja re Dios takayom-pa\x + \xo 16.1 \xt Mt 12.38.\x* richin.\x + \xo 16.1 \xt Mr 8.11; Lc 11.16.\x* \v 2 Pero re Jesús xubij chique re achi'a' re': Tak nik'ak'ij-ka yex nitz'at che quiak rubanon re nube chach re rocaj, y nibij che re k'ij chua'k can otz xtuban.\x + \xo 16.2 \xt Lc 12.55.\x* \v 3 Y chuka' re pa tak namak'a', tak yex nitz'at che re rocaj mukul y quiak chuka' rubanon re nube chicaj, nibij che re k'ij vocame man otz-ta xtuban. Yex xa ca'e' ipalaj, roma jabal itaman nitz'at re rocaj, y jabal itaman andex no'rbana' re tiempo vo xa otz o man otz-ta. Jac'a re señales\x + \xo 16.3 \xt Is 7.14.\x* re can ye'tz'at y can nubij anchique tiempo yojc'o-va, jare' can man yixtiquir-ta nitz'at. \v 4 Yex re yixc'o chupan re tiempo vocame camas yix mal tak vinak y can man ninimaj-ta re Dios. Can nijo' nitz'at che yen nimban-ta jun señal chicaj chin quire' yininimaj. Pero mana-ta re nijo' yex re xtibanataj. Xa can xe re xbanataj riq'uin re jun ache xubini'aj Jonás, re jun rusamajel re Dios xc'ue' ajuer can re xbex profeta cha, xaxe re señal re' re niya' chiva yex,\x + \xo 16.4 \xt Mt 12.39.\x* xcha' re Jesús y xba y chuka' yoj re yoj ru-discípulos xojba chij, y reja' xe'ruya' can quion re achi'a' re'. \s1 Re enseñanzas re niquiya' re achi'a' fariseos y saduceos xa man je otz-ta \p \v 5 Y tak re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos\x + \xo 16.5 \xt Mt 15.39.\x* xojapon c'a juc'an chic-apo ruchi-ya', c'ajare' tak xkanabej che xa manak vay kac'uan-a.\x + \xo 16.5 \xt Mr 8.14.\x* \v 6 Y jare' tak re Jesús xubij chaka: Can tic'axaj re xtimbij chiva, che can tichajij-ivi'\x + \xo 16.6 \xt Mt 7.15; 24.4; Fil 3.2; Col 2.8; 2 P 3.17.\x* chach re levadura quichin re achi'a' fariseos\x + \xo 16.6 \xt Lc 12.1.\x* y re achi'a' saduceos. \p \v 7 Y roma quire' xubij re Jesús, yoj xkabila' chakavach: Reja' quire' xubij roma manak kavay xkac'am-pa. \p \v 8 Pero re Jesús can xunabej re andex nakanojij, mare' xubij chaka: ¿Anchique roma yex ninojij che roma manak vay xic'am-pa, mare' tak quire' ximbij? Yex man can-ta ibanon confiar-ivi' viq'uin y mare' xaxe re vay ninojij. \v 9 Manak nic'atzin-va che xaxe re vay ninojij.\x + \xo 16.9 \xt Ap 2.23.\x* Ancha'l xa c'amaje-na tak'ax pan ive'. Ancha'l xa man chic ne'ka-ta chi'c'o'x\x + \xo 16.9 \xt Mt 15.16, 17.\x* tak yen xinya' quivay re je vo'o' mil achi'a' riq'uin re vo'o' vay.\x + \xo 16.9 \xt Mt 14.17; Jn 6.9.\x* Y ancha'l xa man chic ne'ka-ta chi'c'o'x re jenipa' chacach vay re xuban can sobra. \v 10 Chuka' ancha'l xa man chic ne'ka-ta chi'c'o'x tak yen xinya' quivay re je caje' mil achi'a' riq'uin re vuku' vay.\x + \xo 16.10 \xt Mt 15.34.\x* Chuka' chire' can xitamaj jenipa' chacach re xuban can sobra. \v 11 ¿Andex-ta como jun chic rubixic nimban cha, chin quire' nak'ax-ta pan ive' che man roma-ta re vay re ximistaj can, tak yen quire' ximbij che yex tichajij-ivi' chach re levadura quichin re achi'a' fariseos y saduceos? xcha' re Jesús. \p \v 12 Y c'ajare' tak yoj re yoj ru-discípulos xk'ax pa kave' che man chach-ta re levadura re niquicusaj riq'uin re xcana-vay re achi'a' fariseos y saduceos re nakachajij-va-ki', xa ja chach re enseñanza re niquic'ut re achi'a' re', xa ja chach re' re takachajij-va-ki', roma re enseñanza re' xa man je otz-ta. \s1 Re Simón Pedro nubij che re Jesús jare' re Cristo \p \v 13 Y re Jesús y chuka' yoj re yoj ru-discípulos xojapon chupan re jun lugar re nakaj nicanaj-va cha re tenemit rubini'an Cesarea chin re Filipo. Xpa re Jesús xuc'utuj chaka: ¿Yin anchique c'a yen\x + \xo 16.13 \xt Mr 8.27; Lc 9.18.\x* re xinalax chi'icojol niquinojij re vinak? xcha' chaka. \p \v 14 Y yoj xkabij cha re Jesús: Jec'o ye'bin che ja rat re Juan Bautista.\x + \xo 16.14 \xt Mt 14.2.\x* Nic'aj chic niquibij che ja rat re Elías,\x + \xo 16.14 \xt Mal 4.5.\x* re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Jec'o chuka' ye'bin che ja rat re Jeremías re jun chuka' rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, reja' chuka' jun profeta. Y jec'o chuka' ye'bin che rat yat jun chique re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can,\x + \xo 16.14 \xt Lc 9.7-9.\x* re xbex profetas chique. \p \v 15 Y reja' xuc'utuj chaka yoj: Y yex, ¿andex ninojij chuij? xcha' chaka. \p \v 16 Y re Simón Pedro can jare' xubij cha re Jesús: Ja rat re Cristo re Ruc'ajol\x + \xo 16.16 \xt Sal 2.7; Mt 14.33.\x* re c'aslic Dios. \p \v 17 Y can xe xuc'axaj quire' re Jesús, can jare' tak xubij: Otz-abanoj rat Simón Pedro re yat ruc'ajol re jun ache rubini'an Jonás, roma re xabij che ja yen re Cristo re Ruc'ajol re Dios. Re xabij man vinak-ta c'a xbin chava, xa can jac'a re Nata' Dios re c'o chila' chicaj re xbin\x + \xo 16.17 \xt Ga 1.16.\x* chava che quire' xabij. \v 18 Yen ninjo' nimbij chava rat: Yen nyi'on chic jun abe', mare' tak rat abini'an Pedro.\x + \xo 16.18 \xt Jn 1.42.\x* Y nimbij chava che pa rue' re aboj\x + \xo 16.18 \xt Is 28.16; Ef 2.20; Ap 21.14.\x* re' xtimpoba-va re nu-iglesia.\x + \xo 16.18 \xt 1 Co 3.11.\x* Y man xtich'acataj-ta roma re camic y re etzelal. \v 19 Can chava-va rat xtinya-va re poder chin che naban chique re vinak che ye'oc pa ruk'a' re Dios, y re vinak man nrajo-ta ndoc pa ruk'a' re Dios can xtaban cha che man ndoc-ta. Can otz c'a xtitz'et chila' chicaj, tak rat xtatz'apij o xtajak jun bey chiquivach re vinak.\x + \xo 16.19 \xt Jn 20.23.\x* \p \v 20 Y re Jesús can jare' xubij chaka yoj re yoj ru-discípulos che man jun anchok cha takabij-va\x + \xo 16.20 \xt Mr 8.30.\x* che ja reja' re Cristo.\x + \xo 16.20 \xt Lc 9.21.\x* \s1 Re Jesús nubij che xtiquimisas \p \v 21 Y re Jesús xutz'am rubixic chakavach yoj re yoj ru-discípulos, che yen tiene que yimba pa tenemit Jerusalén y camas q'uiy tijoj-pokonal xtink'asaj pa quik'a' re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, pa quik'a' re principal tak sacerdotes y pa quik'a' chuka' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Can xquinquiquimisaj-va,\x + \xo 16.21 \xt Mt 20.18.\x* pero pa rox k'ij xquinc'astaj-pa\x + \xo 16.21 \xt Mt 27.63; Mr 8.31; Lc 9.22.\x* chiquicojol re anama'i', xcha' re Jesús chaka. \v 22 Y re Pedro can xe xuc'axaj quire', xba-apo riq'uin re Jesús y xujich'aj-a ba' y cof xch'o cha. Y xubij cha: Can man tujovaj re Dios che quire-ta nibanataj ancha'l re xabij rat Ajaf. \p \v 23 Pero tak re Jesús xuc'axaj che quire' xubij re Pedro, xuposcolij-ri'. Y c'are' xubij cha: Catel-a viq'uin rat Satanás,\x + \xo 16.23 \xt Gn 3.1-6; Mt 4.10; Lc 4.8; 2 Co 11.14, 15.\x* roma man otz-ta re nanojij. Rat xa nak'at re nubey. Roma re anojebal xa can junan quiq'uin re quinojebal re vinak y man nanojij-ta ba' andex re nrajo' re Dios.\x + \xo 16.23 \xt Mr 8.33.\x* \p \v 24 Y c'are' re Jesús xch'o chaka konojel yoj re yoj ru-discípulos y xubij: Vo xa c'o jun nrajo' yinrutzekelbej, can tubana' ancha'l jun re binak chuxe' ru-cruz. Man tuban re nurayij reja'. Man tupokonaj nuk'asaj tijoj-pokonal.\x + \xo 16.24 \xt Hch 14.22; 1 Ts 3.3; 2 Ti 3.12.\x* Vo xa c'o jun re ninojin quire', otz che nipa viq'uin chin yinrutzekelbej. \v 25 Roma vo xa camas nupokonaj re ruc'aslen vova' chach re ruch'ulef, xa man xtuvel-ta ruc'aslen re man niq'uis-ta. Jac'a re man nupokonaj-ta re ruc'aslen, astapa' xtiquimisas nutzij yen, jare' sí can xtuvel-va ruc'aslen re man niq'uis-ta.\x + \xo 16.25 \xt Mt 10.39.\x* \v 26 Roma man jun cosa otz nuc'am-pa cha re vinak, xe-ta nic'ue' ronojel re biyomal chin re ruch'ulef riq'uin, y re vinak re' xa man nicolotaj-ta. Astapa' camas biyomal c'o riq'uin re vinak, pero man nitiquir-ta nulok' re c'aslen re man niq'uis-ta.\x + \xo 16.26 \xt Sal 49.7, 8.\x* \v 27 Roma yen re xinalax chi'icojol can xquimpa chic jun bey, y can junan chic nuk'ij riq'uin re Nata' y je vichibil-pa re nu-ángeles.\x + \xo 16.27 \xt Jud 14.\x* Y c'ajare' tak xtinya' rajal-ruq'uixel chique conojel, roma re quibanabal\x + \xo 16.27 \xt Jer 17.10; Ro 2.6; 2 Co 5.10; 1 P 1.17.\x* re xe'quibanala'. \v 28 Y can katzij re nimbij chiva, che yen re xinalax chi'icojol can xquimpo-va riq'uin nuk'ij y c'o autoridad pa nuk'a'. Y jec'o chiva yex re can man xque'com-ta, xa c'aja tak yinquitz'eton chic can che yinka-pa chila' chicaj, xa c'ajare' tak xque'com, xcha' re Jesús.\x + \xo 16.28 \xt Mr 9.1.\x* \c 17 \s1 Tak re je oxe' discípulos xquitz'at ruk'ij re Jesús \p \v 1 Y tak k'axnak chic vaki' k'ij, re Jesús xuc'uaj-a re Pedro, y xe'ruc'uaj-a chuka' re Jacobo y re Juan y re je ca'e' re' quichak'-qui', xaxe re je oxe' re' re xe'ruc'uaj-a c'a pa rue' jun\x + \xo 17.1 \xt Lc 9.28.\x* nema-loma.\x + \xo 17.1 \xt Mr 9.2.\x* \v 2 Re Jesús can xjalataj rutzubal chiquivach re je oxe' ru-discípulos. Re rupalaj can niyiq'uiloj can ancha'l titzu'un re k'ij. Y re rutziak can ancha'l re sakil, roma camas sak xuban. \v 3 Y can c'aja xquitz'at re je oxe' discípulos, ye'tzijon-yan chic riq'uin re Jesús re je ca'e' achi'a' quibini'an Moisés y Elías. Re achi'a' re' je rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can.\x + \xo 17.3 \xt Ro 3.21.\x* \v 4 Y c'are' tak re Pedro xubij-apo cha re Jesús: Ajaf, vova' otz kabanon. Vo xa rat najo', nakaban oxe' ch'utak jay. Jun avichin rat, jun chin re Moisés y jun chin re Elías. \p \v 5 Tak re Pedro can c'a nich'o riq'uin re Jesús, can jare' tak re discípulos re' xquitz'at che c'o jun nube re camas sak y can nuchup pan avach re xpiso quichin. Y chupan re nube re' c'o Jun xch'o-pa y xubij: Jare' re Nuc'ajol y yen camas ninjo', yinqui'cot riq'uin\x + \xo 17.5 \xt Is 42.1; Mr 1.11; Hch 3.22; 2 P 1.17.\x* y can tic'axaj c'a re rutzij.\x + \xo 17.5 \xt Dt 18.15; Lc 9.35.\x* \p \v 6 Y tak re je oxe' discípulos xquic'axaj\x + \xo 17.6 \xt 2 P 1.18.\x* quire', xe'xuque' y re nic'aj tak quivach c'a pan ulef xka-va-ka. Y camas xquixibij-qui'. \v 7 Y re Jesús xjelon-apo quiq'uin re ru-discípulos, xe'rutz'am y xubij chique: Quixyacataj y man tixibij-ivi'.\x + \xo 17.7 \xt Mt 14.27.\x* \p \v 8 Tak re discípulos xe'tzu'um-pa, man jun chic xquitz'at, xa rion chic re Jesús c'o. \p \v 9 Y tak reje' je'xulam-pa chach re loma, re Jesús xuchalabej chique re ru-discípulos che man jun anchok cha tiquitzijoj-va\x + \xo 17.9 \xt Mt 16.20.\x* re xquitz'at. Yex otz xtitzijoj pero tak yen re xinalax chi'icojol xinc'astaj-yam-pa chiquicojol re anama'i', c'ajare' tak ruc'amon che yex xtitzijoj, xcha' chique.\x + \xo 17.9 \xt Mr 9.9.\x* \p \v 10 Re je oxe' discípulos re' can jare' tak xquibij cha re Jesús: Yoj k'axnak pa kave' che can ja rat re Cristo re takom-pa roma re Dios. ¿Pero anchique roma tak re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas niquibij che nabey tiene que ne'ka re Elías,\x + \xo 17.10 \xt Mal 4.5; Mt 11.14; 27.47-49; Mr 9.11; Jn 1.21, 25.\x* y c'ajare' tak xte'ka re Cristo? \p \v 11 Y re Jesús xubij chique: Can katzij-va che re Elías nipa nabey y can nuban\x + \xo 17.11 \xt Lc 1.16.\x* rubiyal ronojel.\x + \xo 17.11 \xt Mal 4.5, 6.\x* \v 12 Pero yen nimbij chiva che re Elías re' xpa-yan y man xquinabej-ta anchique re'. Xa camas xquiban-a cha. Can andex xquijo' quire' xquiban-a\x + \xo 17.12 \xt Mt 14.3; Mr 9.13.\x* cha. Y can quire' chuka' yen re xinalax chi'icojol, jec'o ye'bano chua che nink'asaj tijoj-pokonal, xcha' re Jesús. \p \v 13 Y c'ajare' tak re discípulos xk'ax pa quive' che re Jesús chij re Juan Bautista xch'o-va. \s1 Tak re Jesús xuc'achojsaj jun ala' re ruc'uan jun yabil rubini'an ataque \p \v 14 Tak re Jesús y re je oxe' ru-discípulos\x + \xo 17.14 \xt Mr 9.14; Lc 9.37.\x* xe'bapon-ka anche' camas je q'uiy vinak quimalon-qui', c'o c'a jun ache re xbeka riq'uin re Jesús y xbexuque' chach. Re ache xubij cha re Jesús: \v 15 Ajaf, tajoyovaj rach re nuc'ajol, roma reja' camas nutaj pokan pa ruk'a' re jun yabil\x + \xo 17.15 \xt Mt 4.24.\x* rubini'an ataque, y camas q'uiy bey tzekenak pa k'ak' y pa tak ya'. \v 16 Xinc'am-yam-pa y xinya' chiquivach re a-discípulos chin che niquic'achojsaj-ta, pero man xe'tiquir-ta xquic'achojsaj, xcha' re ache. \p \v 17 Y re Jesús jare' tak xubij: Man jun vinak chupan re tiempo re' re rubanon-ta confiar-ri' riq'uin re Dios. Xa conojel je'satzanak. Man tinojij che yen nojel tiempo xquinc'ue' iviq'uin. Y chuka' man tinojij che nojel tiempo xquixincoch'.\x + \xo 17.17 \xt Lc 9.41.\x* Tic'ama-pa re ala' vova', xcha' re Jesús. \p \v 18 Re Jesús chin che xuc'achojsaj re ala', cof xch'o cha re itzel espíritu chin che tel-a riq'uin re ala'. Y can ja chupan re hora re' tak xc'achoj-a re ala' cha re ruyabil roma xel-a re itzel espíritu riq'uin. \p \v 19 Y tak re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos kayon chic yojc'o, xojpa yoj xkac'utuj cha re Jesús: ¿Anchique roma yoj man xojtiquir-ta xkalisaj-a re itzel espíritu?\x + \xo 17.19 \xt Mr 9.28.\x* \p \v 20 Y re Jesús xubij chaka: Man xixtiquir-ta xilisaj roma man can-ta ibanon confiar-ivi' riq'uin re Dios. Y can katzij nimbij chiva: Xa riq'uin-ta niban confiar-ivi' riq'uin re Dios, astapa' ancha'l-ta jun ch'et semilla chin mostaza,\x + \xo 17.20 \xt Lc 17.6.\x* xa riq'uin re', yex can yixtiquir nibij cha re jun loma re' che tel-a vova' y tak'ax jun chic lugar, can xtak'ax-va. Can man jun cosa re man-ta xquixtiquir xtiban, xa riq'uin-ta ba' niban confiar-ivi'\x + \xo 17.20 \xt Mt 21.21; Mr 11.23; 1 Co 12.9; 13.2.\x* riq'uin re Dios. \v 21 Jac'a re jun rach espíritu re' ndel, pero vo xa yex niban ayuno\x + \xo 17.21 \xt Hch 13.2.\x* y oración,\x + \xo 17.21 \xt Mt 6.16, 18; 9.15; Hch 13.3; 14.23.\x* xcha' chaka. \s1 Re Jesús nubij chic jun bey che xtiquimisas \p \v 22 Y tak re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojapon-yan pa Galilea, xpa re Jesús xubij chic jun bey chaka: Yen re xinalax chi'icojol,\x + \xo 17.22 \xt Mr 8.31; Lc 9.22; 18.31.\x* can xquinjach-va pa quik'a'\x + \xo 17.22 \xt Mt 16.21; Lc 24.6, 7.\x* re vinak.\x + \xo 17.22 \xt Mr 9.30, 31.\x* \v 23 Can xquinquimisas-va,\x + \xo 17.23 \xt Is 53.7, 10-12; Dn 9.26.\x* pero pa rox k'ij xquinc'astaj-pa chiquicojol re anama'i'.\x + \xo 17.23 \xt Sal 22.15, 22; 1 Co 15.3, 4.\x* Y tak yoj\x + \xo 17.23 \xt Mr 9.33.\x* xkac'axaj quire', camas xojbison. \s1 Re Jesús can xtuya' re mero nic'atzin pa rachoch re Dios \p \v 24 Y jac'a tak re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojapon pa Capernaum,\x + \xo 17.24 \xt Mr 9.33.\x* re ye'mola ruchi' re mero re nic'atzin pa rachoch re Dios, re tiene que niquitoj conojel achi'a', can xe'bapon chuka' riq'uin re Pedro y xquic'utuj cha: ¿La nutoj\x + \xo 17.24 \xt Ex 30.13.\x* como re i-Maestro re mero re nic'atzin pa rachoch re Dios? \p \v 25 Y re Pedro xubij: Ja', reja' can nutoj. \p Y tak re Pedro xapon pa jay, ja re Jesús jare' re xch'o-pa nabey y xubij cha: Simón Pedro ¿andex nanojij rat? ¿Re reyes vova' chach re ruch'ulef, anchok chique como niquic'utuj-va re impuesto?\x + \xo 17.25 \xt Mt 22.17, 19; Ro 13.7.\x* ¿La ja como chique re cajc'ual-ka reje' o la ja como chique re xa man je cajc'ual-ta? xcha' re Jesús. \p \v 26 Xpa re Pedro xubij cha re Jesús: Re reyes vova' chach re ruch'ulef xa ja chique re man je cajc'ual-ta niquic'utuj-va re impuestos, xcha'. \p Y re Jesús can jare' xubij: Yen man ruc'amon-ta che nintoj re impuesto, roma yen can yin Ruc'ajol re Dios. \v 27 Pero vo xa man nakatoj-ta, q'uiba' man nak'ax-ta pa quive' anchique roma tak man nakatoj-ta. Mare' mejor cabiyin-ka pa ya' chutz'amic car. Y re nabey car xtatz'am, tajaka' pa ruchi' y chire' xtavel re mero re ndoc chin che na'ya'\x + \xo 17.27 \xt Mr 12.17.\x* can chique re molay-mero re ndoc pa rachoch re Dios. Re mero re' nuban chin che natoj can re avichin rat y re vichin yen chuka', xcha' re Jesús cha re Pedro. \c 18 \s1 Re vinak re can nuban che manak ruk'ij, jare' re can xtic'ue' ruk'ij \p \v 1 Y jare' tak yoj re yoj ru-discípulos xojelon-apo riq'uin re Jesús, y xkac'utuj cha: Tak can ja chic re Dios nibano gobernar pa kave', ¿anchique chaka yoj re c'o más ruk'ij\x + \xo 18.1 \xt Mr 9.34; Lc 9.46.\x* xtic'ue'? \p \v 2 Y can jare' tak re Jesús xrayoj jun ch'et ac'ual y xuya' pa kanic'ajal. \v 3 C'are' xubij chaka: Can katzij nimbij chiva, vo xa yex man xtikasaj-ta-ivi' chach re Dios, y vo xa man niban-ta ancha'l niquiban re ac'ola',\x + \xo 18.3 \xt Sal 131.2.\x* can man xquixoc-ta pa ruk'a' re Dios.\x + \xo 18.3 \xt Mr 10.14; Lc 18.16.\x* \v 4 Xaxe re can nuban che manak ruk'ij ancha'l re jun ch'et ac'ual re', jare' re c'o más ruk'ij xtic'ue' chiquicojol re jec'o pa ruk'a' re Dios. \v 5 Re yacayon vichin yen pa ránma y can niqui'cot nuc'ul jun ac'ual ancha'l re', man xe-ta re ac'ual xtuc'ul, xa can xquinruc'ul\x + \xo 18.5 \xt Mt 10.40.\x* chuka' yen. \s1 Tivok'ex rach re vinak re nibano cha jun rajc'ual re Dios che nitzak pa mac \p \v 6 Xe-ta c'o jun vinak re c'a ba-oc quinrunimaj-va y nipa-ta chic jun vinak y nuban cha che nitzak pa mac, re vinak re' man otz-ta nuban. Y mare' antes che nuban re etzelal re', más-ta otz cha reja' che nixim-ta jun moma' aboj chukul y ne'torex can pa mar.\x + \xo 18.6 \xt Mr 9.42; Lc 17.2.\x* \v 7 Camas c'ayef quibanon re vinak re jec'o chach re ruch'ulef roma can jec'o re ye'bano chique che ye'macun. Y can quire' nibanataj chach re ruch'ulef. Pero re camas ruc'amon che nivok'ex\x + \xo 18.7 \xt Mt 26.24.\x* rach ja re vinak re nibano cha jun chic vinak che nimacun.\x + \xo 18.7 \xt Dt 13.6; Lc 17.1.\x* \p \v 8 Xa mare' vo xa jun ak'a' o jun avakan re nibano chava che yamacun, más otz che nachoy-a y natorij-a. Roma más otz che manak jun ak'a' o jun avakan y yatoc chupan re c'aslen re man niq'uis-ta, que chach c'o-ta che ca'e' ak'a' o ca'e' avakan y xaxe che tz'akat ak'a-avakan ya'tetorex can pa k'ak'\x + \xo 18.8 \xt Mt 5.30; 14.3, 4; Mr 9.43, 45.\x* re man jun bey xtiq'uis. \v 9 Y chuka' vo xa jun chique re anak'avach nibano chava che yamacun, más otz che nalisaj-a y natorij-a. Roma más otz che manak jun anak'avach y yatoc chupan re c'aslen re man niq'uis-ta, que chach c'o-ta che ca'e' anak'avach y ya'tetorex can chupan re k'ak' re c'o chupan re infierno.\x + \xo 18.9 \xt Mt 5.29.\x* \s1 Jun ejemplo chij jun oveja satzanak \p \v 10 Man c'a que'tzelaj re vinak re camanak quik'ij,\x + \xo 18.10 \xt Zac 13.7.\x* roma reje' can je'chajin coma re ángeles.\x + \xo 18.10 \xt Sal 34.7; Lc 1.19; He 1.14.\x* Y yen nimbij chiva che re ye'chajin quichin reje' can nojel tiempo ye'tiquir ye'bapon chila' chicaj riq'uin re Nata'. \v 11 Y yen re xinalax chi'icojol, can ximpo-va c'a chiquicanoxic y chiquicolic\x + \xo 18.11 \xt Lc 9.56.\x* re jec'o pa mac.\x + \xo 18.11 \xt Mt 9.13; Lc 19.10; Jn 3.17.\x* \p \v 12 Can tinojij jabal re xtimbij chiva. C'o-ta jun ache re jec'o-ta jun ciento ru-ovejas y nisatz-ta can jun tak je'ruc'uan-a, reja' can ye'ruya' can ba' re je noventa y nueve y niba pa tak juyu' chucanoxic re jun\x + \xo 18.12 \xt Lc 15.4.\x* re satzanak can. \v 13 Y vo xa re ache re' no'rvila-pa re jun ru-oveja satzanak, can katzij nimbij che re ache re' camas niqui'cot ránma riq'uin re jun ru-oveja satzanak, que chach re je noventa y nueve re man jun andex xquic'alvachij. \v 14 Can quire' chuka' nibanataj riq'uin re Tata'aj re c'o chila' chicaj, reja' can man nurayij-ta c'a che c'o-ta jun vinak re nisatz-ta can chupan re mac, astapa' jun vinak camanak ruk'ij vova' chach re ruch'ulef, pero reja' can man nrajo-ta che nisatz-ta can. \s1 Andex nakaban chin nakacuy rumac jun hermano \p \v 15 Vo xa c'o jun hermano c'o andex man otz-ta nuban chava, y ja tak c'o rion che' cabiyin riq'uin y tabij cha.\x + \xo 18.15 \xt Lv 19.17; Lc 17.3.\x* Y vo xa re hermano re' can nuc'axaj re nabij cha, can nach'ac.\x + \xo 18.15 \xt Stg 5.20.\x* \v 16 Jac'a vo xa man yatruc'axaj-ta, ca'c'uaj c'a jun o je ca'e' chic más, chin quire' can chiquivach reje' tak nabij cha re hermano che man otz-ta rubanon. Chin quire' can yix ca'e'\x + \xo 18.16 \xt Jn 8.17.\x* o yix oxe'\x + \xo 18.16 \xt Nm 35.30; Dt 17.6; 2 Co 13.1; He 10.28; 1 Jn 5.7, 8.\x* re yixoc testigos chij ronojel re'. \v 17 Y vo xa re hermano can man nrajo-ta nuc'axaj re xibij yex cha, c'are' rat re c'o andex man otz-ta rubanon chava, c'o modo nabij chique conojel re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios. Y tak bin chic cha coma re hermanos y man riq'uin re' cama-va nunimaj-ta tzij, y chin che reja' can nuna' che man otz-ta\x + \xo 18.17 \xt 1 Ti 5.20.\x* re xuban, can tibana' cha che man chic ivchibil-ta.\x + \xo 18.17 \xt 1 Co 5.9; Ro 16.17.\x* \p \v 18 Y can katzij che yen ninya' poder pan ik'a'. Y mare' can otz xtitz'et chila' chicaj, tak yex xtitz'apij o xtijak jun bey chiquivach re vinak.\x + \xo 18.18 \xt Mt 16.19; Jn 20.23.\x* \p \v 19 Chuka' nimbij chiva: Vo xa chach re ruch'ulef jec'o je ca'e' hermanos re can junan quivach\x + \xo 18.19 \xt Mt 5.24.\x* chin che niquic'utuj xabanchique cosa cha re Dios, re Nata' Dios re c'o chila' chicaj can xtuya-pa re anchique cosa niquic'utuj\x + \xo 18.19 \xt Stg 5.16.\x* re je ca'e' re'. \v 20 Roma xabanche' quimalon-qui' je ca'e' o je oxe', vo xa can pa nube' yen niquimol-va-qui', yen can yinc'o pa quinic'ajal,\x + \xo 18.20 \xt Ez 48.35.\x* xcha' re Jesús. \p \v 21 Y can jare' tak xjelon-apo re Pedro riq'uin re Jesús y xubij cha: Ajaf, vo xa jun hermano can nojel tiempo c'o andex man otz-ta nuban chua, ¿jenipa' c'a bey otz che nincuy rumac? ¿La otz como che nincuy vuku'\x + \xo 18.21 \xt Lc 17.4.\x* bey rumac? xcha' re Pedro cha re Jesús. \p \v 22 Pero re Jesús xubij cha re Pedro: Yen man nimbij-ta chava che can ruc'amon che nacuy vuku' bey rumac jun hermano re c'o andex man otz-ta nuban chava. Yen nimbij chava che jun hermano can ruc'amon che nacuy\x + \xo 18.22 \xt Col 3.13.\x* setenta veces siete. \s1 Jun ejemplo chij re samajel re man xucuy-ta rumac re jun chic samajel \p \v 23 Roma chupan re ru-gobierno re Dios, can nibanataj ancha'l xbanataj riq'uin jun Rey. Re Rey re' nrajo' nutamaj jenipa' quic'as cada jun chique re ye'samaj riq'uin. \v 24 Y tak re Rey re' xutz'am rubanic cuentas, c'o c'a jun chique re rusamajel re can pa millón ruc'as riq'uin. \v 25 Y re samajel re' man nitiquir-ta nutoj ronojel re ruc'as re rubanon riq'uin re Rey, mare' xpa re Rey xubij che mejor tic'ayex re samajel re' y chibil chuka' re ruxayil y re cajc'ual.\x + \xo 18.25 \xt 2 R 4.1.\x* Y can que'c'ayex chuka' ronojel re andex richin, y ronojel re mero xtimolotaj toc pa ruq'uixel re ruc'as. \v 26 Can jare' tak re samajel re' xuque' chach re Rey y re nic'aj-rach c'a pan ulef xka-va-ka, y camas nuc'utuj utzil cha. Y ja quire' nubila' re samajel cha re Rey: Tabana' utzil quinayabej chic ba'. Yen can xtintoj ronojel re nuc'as chava. \v 27 Y re Rey re' camas c'a xujoyovaj rach re rusamajel, y can xucuy re ruc'as y mare' man jun chic andex xuban cha. \v 28 Y jac'a tak elinak chic-a\x + \xo 18.28 \xt Mt 20.2.\x* libre roma xcuy re ruc'as, xbo'rc'ulu-pa jun chic samajel re c'o ba' c'as rubanon riq'uin. Y re ruc'as re jun chic samajel re' xaxe cien denarios. Pero man riq'uin re', reja' can man xucuy-ta re ruc'as, y mare' xutz'am chukul y nutz'apij-yan-ka ruxla', y nubij c'a cha: Tatojo-pa re c'as abanon viq'uin. \v 29 Y xpa re samajel re' can jare' xuque-ka chach, y re nic'aj-rach c'a pan ulef xka-va-ka, y camas c'a nuc'utuj utzil cha re jun chic samajel re anchok riq'uin c'o-va ruc'as, y nubij cha: Quinayabej chic ba' y yen can xtintoj ronojel chava, xcha'. \v 30 Pero re samajel re anchok riq'uin banon-va re c'as, man xka-ta chach re xbex cha, mare' xusujuj chin xuya' pa cárcel, chin che kas nutz'at-na andex nuban chin che nutoj can re ruc'as, chin quire' ndel-pa libre. \v 31 Y re nic'aj chic quichibil-qui' pa samaj tak xquitz'at ronojel re xbanataj, xpa bis pa tak cánma. Y reje' xe'ba riq'uin re qui-patrón y xbequitzijoj ronojel re xuban re jun samajel riq'uin re jun chic samajel. \v 32 Y re Rey, re qui-patrón, can jare' xutak ruyoxic re samajel re man otz-ta xuban, y xubij cha: Rat, xa yat jun itzel samajel. Yen can xincuy ronojel re ac'as, roma can ja quire' xac'utuj chua. \v 33 Y quire-ta chuka' ruc'amon che xaban-ta rat riq'uin re avchibil pa samaj, ancha'l\x + \xo 18.33 \xt Col 3.13.\x* ximban yen aviq'uin che xinjoyovaj\x + \xo 18.33 \xt Ef 4.32.\x* avach. \v 34 Y can jare' tak re Rey re qui-patrón re samajela', xyacataj ruyoval xujach-a re jun itzel samajel pa quik'a' re achi'a' re ye'beyi'o can re presos pa cárcel, y chire' pa cárcel can xtiban cha che nuk'asaj tijoj-pokonal c'aja tak nitojtaj-na can ronojel re ruc'as. \p \v 35 Can quire' xtuban re Nata' Dios re c'o chila' chicaj iviq'uin yex,\x + \xo 18.35 \xt Pr 21.13.\x* vo xa man riq'uin-ta ronojel ivánma nicuy quimac re hermanos tak c'o jun andex re man otz-ta niquiban chiva,\x + \xo 18.35 \xt Mt 6.12; Mr 11.26.\x* xcha' re Jesús. \c 19 \s1 Re vinak je'c'ulan man otz-ta niquijach-qui' \p \v 1 Y tak re Jesús xtane' chubixic re tzij re', reja' xba y xuya' c'a can re lugar rubini'an Galilea y chuka' yoj re yoj ru-discípulos xojba chij c'a quila pa Judea, y xojak'ax c'a juc'an chic-apo re rakan-ya' rubini'an Jordán.\x + \xo 19.1 \xt Mr 10.1; Jn 10.40.\x* \v 2 Y chire' camas c'a je q'uiy vinak\x + \xo 19.2 \xt Mt 15.20.\x* re xe'tzekelben chin\x + \xo 19.2 \xt Mr 6.55.\x* re Jesús, y jec'o chuka' yava'i' xe'ruc'achojsaj.\x + \xo 19.2 \xt Mt 12.15.\x* \p \v 3 Y jare' tak jec'o achi'a' fariseos xe'bapon riq'uin re Jesús chin niquitojtobej y chin che nitzak-ta pa quik'a'. Y mare' xquic'utuj cha: ¿La ruc'amon como che jun ache nujach-ri' riq'uin re ruxayil\x + \xo 19.3 \xt Mt 5.31.\x* xa chak roma xabanchique cosa? \p \v 4 Pero re Jesús xubij chique re achi'a' re': Yex can ibanon leer re nubij chupan re ruch'abal re Dios, re anche' nubij-va che tak xtz'ucutaj-pa, re Dios ache y ixok xuban y man rion-ta jun. Can man rion-ta re ache, y chuka' can man rion-ta re ixok.\x + \xo 19.4 \xt Gn 1.27; 5.2; Mal 2.15; Mr 10.6.\x* \v 5 Y chuka' yex ibanon leer re nubij chupan re ruch'abal re Dios che re ache man chic quiq'uin-ta rute-rutota' xtic'ue-va. Xa riq'uin re ruxayil\x + \xo 19.5 \xt 1 Co 7.2.\x* xtic'ue-va, y che je ca'e' xa jun c'a xtiquiban.\x + \xo 19.5 \xt Gn 2.24; Mr 10.9; 1 Co 6.16; Ef 5.31.\x* Quire' nubij re ruch'abal re Dios. \v 6 Y tak quic'uan chic-qui', man chic je ca'e-ta vinak, xa jun chic quibanon. Mare' re xa jun chic rubanon re Dios chique, man tuban re vinak che ye'rujach, xcha' re Jesús. \p \v 7 Y re achi'a' fariseos xquic'utuj chic cha re Jesús: Vo xa man ruc'amon-ta che quire' niban, ¿anchique c'a roma tak re Moisés xubij che jun ache, xaxe tubana' jun vuj re anche' nubij-va che xujach-ri'\x + \xo 19.7 \xt Dt 24.1; Mt 5.31.\x* riq'uin re ruxayil y tuya' can? \p \v 8 Y re Jesús xubij chique re achi'a' re': Can ancha'l c'a icoversan\x + \xo 19.8 \xt Jer 6.16; He 3.15.\x* re ivánma yex chupan re etzelal, can quire' chuka' xbanataj ajuer can pa ru-tiempo re Moisés. Xa mare' tak reja' xubij che re ache c'o modo nujach-ri' riq'uin re ruxayil. Y astapa' tak xtz'ucutaj-pa man quire-ta xbanataj. \v 9 Yen nimbij chiva che xabanchique ache nujach-ri'\x + \xo 19.9 \xt 1 Co 7.10, 11.\x* riq'uin re ruxayil y man roma-ta che re ixok nucanoj chic jun ache, y vo xa re ache nic'ule' chic riq'uin jun chic ixok, re ache re' nimacun chach re Dios. Y vo xa c'o jun ache nic'ule-apo riq'uin re ixok yi'on can roma re ruchijil, chuka' re ache re' can nimacun\x + \xo 19.9 \xt Mt 5.32; Mr 10.11; Lc 16.18.\x* chach re Dios, xcha' re Jesús. \p \v 10 Y yoj re yoj discípulos xkabij cha re Jesús: Vo xa jun ache can nojel tiempo ximon riq'uin re ruxayil, más-ta otz cha re ache che man-ta nic'ue' ruxayil.\x + \xo 19.10 \xt Gn 2.18; Pr 5.15-19; 1 Co 7.1, 8; 1 Ti 4.3.\x* \p \v 11 Y re Jesús can jare' tak xubij chaka: Man conojel-ta otz ruc'ulic niquiban cha re tzij re xibij, roma man conojel-ta yi'on-va k'ij che quire-ta niquiban, y man-ta ye'c'ule'.\x + \xo 19.11 \xt 1 Co 7.7, 9.\x* \v 12 Y can jec'o-va achi'a' re can ja tak xa'lax quiq'uin re quite', jare' tak nik'alajin che can man xtiquicanoj-ta ixoki'. Jec'o chuka' achi'a' quire' quibanon, pero xa roma ja re doctores xe'bano chique. Y jec'o chuka' achi'a' quire' quibanon, pero re' xa quiq'uin reje' mismo xpo-va che man niquicanoj-ta ixoki', chin che más otz ye'samaj pa rusamaj re Dios\x + \xo 19.12 \xt 1 Co 7.32, 34; 9.5, 15.\x* y can ye'quito' re ye'oc pa ruk'a' re Dios. Re jun re can nuna' che nitiquir nuban che man nic'ule-ta, man c'a tic'ule', xcha' re Jesús. \s1 Re Jesús ye'ruban bendecir re ac'ola' \p \v 13 Y jec'o ac'ola' xe'c'uax-apo chach re Jesús, chin che reja' nuya-a ruk'a' pa quive' y chuka' chin che nuban orar cha re Dios pa quive' re ac'ola' re'. Pero yoj re yoj ru-discípulos xkabij chique re vinak che man que'quic'amala-pa re ac'ola'\x + \xo 19.13 \xt Mr 10.13; Lc 18.15.\x* riq'uin re Jesús. \v 14 Pero xpa re Jesús xubij chaka: Tiya' k'ij chique re ac'ola' che que'pa viq'uin, y man que'ik'at. Roma re xque'oc pa ruk'a' re Dios, xaxe re je ancha'l ac'ola'.\x + \xo 19.14 \xt Mt 18.3.\x* \p \v 15 Y tak re Jesús xuban-yan orar cha re Dios y xuyala-yan can ruk'a' pa quive' re ac'ola', reja' xba y xuya' can re lugar re'. \s1 Jun ache c'a c'ajol y camas biyom nitzijon riq'uin re Jesús \p \v 16 Y c'o c'a jun c'ajol ache xapon riq'uin re Jesús y xubij cha: Rat utzulaj Maestro tabij c'a chua, ¿anchique cosa otz ruc'amon che nimban yen chin quire' nic'ue-ta nuc'aslen re man niq'uis-ta?\x + \xo 19.16 \xt Lc 10.25.\x* \p \v 17 Y re Jesús xubij cha: ¿Anchique roma tak nabij chua che yen yin otz? Roma can man jun vinak re otz-ta, xa can xe c'a Jun re otz y re' ja re Dios. Vo xa rat najo' yatoc chupan re c'aslen re man niq'uis-ta, can ca'bana' re nubij re mandamientos.\x + \xo 19.17 \xt Lv 18.5.\x* \p \v 18 Xpa re c'ajol ache re' xuc'utuj cha re Jesús: ¿Y andex c'a nubij re mandamientos re'? \p Y re Jesús xubij cha: Re nubij re mandamientos re' ja che man caquimisan,\x + \xo 19.18 \xt Ex 20.13; Dt 5.17.\x* rat ache re yatc'ulan man camacun riq'uin jun chic ixok, man catelak', man tatz'uc tzij chij jun chic vinak. \v 19 Taya' quik'ij re ate-arta'.\x + \xo 19.19 \xt Mt 15.4.\x* Y can ancha'l najo-ka-avi' rat, quire' chuka' ca'jo' re nic'aj chic\x + \xo 19.19 \xt Lv 19.18; Ro 13.9; Ga 5.14; Stg 2.8.\x* vinak. Ja quire' nubij re mandamientos, xcha' re Jesús. \p \v 20 Y re c'ajol ache xubij cha re Jesús: C'a yin co'ol che' tak nbanom-pa ronojel re'. ¿Y anchique c'a re man nbanon-ta? xcha' reja'. \p \v 21 Y re Jesús xubij cha: Vo xa rat can najo' che yatel choj chach re Dios, xaxe chic c'a jun re man abanon-ta. Y re' ja re man ajachon-ta re abiyomal chiquivach re vinak re camas je meba'. Ta'c'ayij\x + \xo 19.21 \xt Hch 2.45.\x* ronojel re c'o aviq'uin y re rajal\x + \xo 19.21 \xt Hch 4.34.\x* tajacha' chiquivach re vinak re camas je meba',\x + \xo 19.21 \xt 1 Ti 6.18.\x* chin quire' nic'ue' abiyomal chila' chicaj.\x + \xo 19.21 \xt Lc 12.33; 16.9.\x* Y catampa viq'uin y catzake' chuij, xcha' re Jesús. \p \v 22 Tak re c'ajol ache xuc'axaj re tzij re xubij re Jesús, nibison ránma xtzolaj-a, roma reja' camas biyom y man nrajo-ta che ndel re biyomal pa ruk'a'. \p \v 23 Can jare' tak re Jesús xubij chaka yoj re yoj ru-discípulos: Can katzij nimbij, che camas c'ayef cha jun biyom\x + \xo 19.23 \xt 1 Ti 6.9.\x* che ndoc-ta pa ruk'a' re Dios. \v 24 Mare' yen nimbij che man c'ayef-ta nak'ax jun camello pa ch'et rujulil jun bak chin t'iso'n, que chach jun biyom ndoc-ta pa ruk'a' re Dios.\x + \xo 19.24 \xt Mr 10.24.\x* \p \v 25 Y tak yoj re yoj ru-discípulos re Jesús xkac'axaj re tzij re', can anchique-la xkana'. Y nakabila' chakavach: Vo xa can ancha'l re nubij, quire', man jun xticolotaj. \p \v 26 Re Jesús xojrutzu-pa y xubij chaka: Man tinojij quire'. Re vinak man ye'tiquir-ta niquicol-qui', pero re Dios can ronojel nitiquir nuban.\x + \xo 19.26 \xt Gn 18.14; Job 42.2; Jer 32.17; Mr 10.27.\x* \p \v 27 Y jare' tak re Pedro xubij cha re Jesús: Rat ataman che yoj kayi'on can ronojel re c'o kaq'uin,\x + \xo 19.27 \xt Lc 14.33.\x* chin che yojtzakatal chavij.\x + \xo 19.27 \xt Mt 4.20; 9.9; Mr 1.17-20; 10.28; Lc 5.11; 18.28.\x* ¿Y andex c'a re rajal-ruq'uixel xtakac'ul yoj roma kayi'on can ronojel? \p \v 28 Re Jesús xubij: Can katzij nimbij chiva che tak xtapon re tiempo tak xtijalataj\x + \xo 19.28 \xt 2 Co 5.17.\x* ronojel, yen re xinalax chi'icojol c'o chic nuk'ij y xquintz'uye' chach jun ch'acat chin nimban juzgar. Y ja chuka' quire' yex re xixtzake' chuij, y cada jun chiva che yix doce re xquixtz'uye' chach jun ch'acat chin niban juzgar\x + \xo 19.28 \xt 1 Co 6.2; Ap 2.26.\x* pa quive' re je doce grupo israelitas.\x + \xo 19.28 \xt Lc 22.30.\x* \v 29 Y xabanchique vinak re nutzij yen ruyi'on can rachoch, ruch'alal, rute-rutota', ruxayil, rajc'ual o rulef, can q'uiy c'a re xtuc'ul. Can pa ciento c'a bey más re xtuc'ul y can xtuvel chuka' ruc'aslen re man niq'uis-ta. \v 30 Y vocame camas je q'uiy re c'o quik'ij, y xtapon re k'ij tak manak chic quik'ij xtic'ue'. Y je q'uiy re manak quik'ij vocame, pero can xtapon re k'ij tak can xtic'ue' quik'ij.\x + \xo 19.30 \xt Mt 20.16; Mr 10.31.\x* \c 20 \s1 Re ejemplo chiquij re mozos re can junan xquich'ac conojel \p \v 1 Re ru-gobierno re Dios can junan riq'uin re xuban jun ache tata'aj pa jun jay, reja' namak'a-yan xba chiquicanoxic mozos chin ye'samaj pa rujuyu' re ruticon uva chach. \v 2 Tak re ache re' xe'ruvel re ru-mozos y xch'o-yan quiq'uin che can xtuya' ja'jun denario chin quik'ij, c'are' xe'rutak-a pa rujuyu' chin ye'besamaj riq'uin. \v 3 Y como a las nueve la'k re namak'a' re', reja' xba chic jun bey y chire' pa q'uiybal xe'rutz'at che jec'o re manak quisamaj quivilon. \v 4 Xpa reja' xch'o quiq'uin y xubij chique: ¿Y yex manak samaj nijo'? Roma vo xa c'o samaj nijo', quixbiyin viq'uin y quixe samaj pa nujuyu' re c'o uva nticon chach, y yen can xtintoj otz chiva, xcha' chique. Y re mozos re' can xe'bo-va chuka' pa samaj riq'uin re ache re xch'o quiq'uin. \v 5 Y re rajaf re juyu' xba chic jun bey re pa nic'aj k'ij y re pa tak a las tres re tak'ak'ij re', y can xe'ruvel chic nic'aj mozos re hora re'. Y reja' can xe'rutak-a chin che ne'quibana' re rusamaj y xubij chique che can otz xtutoj chique. \v 6 Y re pa tak a las cinco re tak'ak'ij, reja' xba chic jun bey y xe'ruvel chic-pa nic'aj chic mozos. Y reja' xubij chique re mozos re': ¿Anchique roma yex tak man ivilon-ta isamaj y can che jun k'ij yixc'o vova'? xcha' chique. \v 7 Y re mozos re' xquibij: Man jun xyi'o kasamaj. Y re rajaf juyu' xubij chique re mozos re': Anchique roma man yixe'samaj pa nujuyu' re nticon uva chach y can xtintoj otz chiva, xcha' chique. Y re mozos re' can xe'bo-va chuka' pa rujuyu' chin xe'besamaj riq'uin. \p \v 8 Jac'a tak xoc-ka re ak'a', xpa re rajaf re juyu' re c'o tico'n chach, xubij cha re ec'uay quichin re mozos: Ca'vayoj-pa conojel re mozos chin ya'toj-a.\x + \xo 20.8 \xt Lv 19.13.\x* Pero nabey ca'vayoj-pa re mozos re xe'beka c'a pa ruq'uisibal, y ja re mozos re xe'beka nabey jare' re c'a después xca'vayoj-pa, xcha' re patrón. \v 9 Y re mozos re xe'oc pa samaj pa tak a las cinco re tak'ak'ij, xe'bapon chin ne'quic'ama-pa re qui-mero re quich'acon, y can ja re jenipa' niquich'ac jun k'ij jare' xya-pa chique, roma ja quire' xrajo' re rajaf re juyu', che nuya' chique. \v 10 Y tak xe'bapon re mozos re xe'oc pa samaj nabey, chin ne'quic'ama-pa re quich'acon, reje' xquinojij che c'o más xtiya-pa chique que chiquivach re nic'aj chic re xa man rubanon-ta jun k'ij re xe'samaj. Jac'a tak xe'toj-pa, c'ajare' tak xquitz'at che xa junan xquich'ac quiq'uin re nic'aj chic re man xe'samaj-ta che jun k'ij entero. \v 11 Tak xe'toj-yan re mozos re', c'are' xquitz'at che xa junan xquich'ac quiq'uin re nic'aj chic, mare' xquich'ojij anchique roma can junan xkach'ac konojel. \v 12 Re mozos re' ja quire' niquibij: Re mozos re xe'oc c'a pa ruq'uisibal pa samaj, re can xe-oc jun hora xe'samaj, can junan xatoj chique can ancha'l xatoj chaka yoj, y yoj can che jun k'ij entero xojsamaj y can xk'ax ronojel re rach k'ij chakij, ye'cha'. \v 13 Y re rajaf re samaj xubij cha jun chique re mozos re': Riq'uin che junan xe'ntoj re nic'aj chic mozos man jun cosa re man otz-ta ximban chava rat. Roma aviq'uin rat xa can yojcanajnak can che jun denario ninya' chin ak'ij. ¿Ne'ka cha'c'o'x? \v 14 Rat tac'uaj-a re jenipa' xinsuj chin ak'ij y otz yaba. Y jac'a chique re mozos re c'a pa ruq'uisibal xe'oc pa samaj, can pa vánma yen xpo-va chin che xintoj ancha'l xintoj chava rat. \v 15 Roma ronojel re c'o viq'uin, can pa nuk'a' yen c'o-va chin xabanchique ninjo' nimban riq'uin.\x + \xo 20.15 \xt Ro 9.21.\x* Rat man otz-ta nana'\x + \xo 20.15 \xt Jon 4.1.\x* chua yen tak xa ja re otz ntz'amon rubanic. \v 16 Re ejemplo re' nubij andex rubixic re tzij: Je q'uiy re camas quik'ij vocame, y xtapon re k'ij tak manak chic quik'ij xtic'ue'. Y je q'uiy re manak quik'ij vocame, xtapon re k'ij tak xtic'ue' quik'ij.\x + \xo 20.16 \xt Mt 19.30.\x* Y astapa' je q'uiy re ye'vayox,\x + \xo 20.16 \xt Lc 14.24.\x* pero man conojel-ta re xque'cha'\x + \xo 20.16 \xt Mt 22.14.\x* chin nic'ue' quik'ij. Ja quire' xubij re Jesús. \s1 Re Jesús nunataj chic jun bey che xtiquimisas \p \v 17 Re Jesús y yoj re yoj doce ru-discípulos y re nic'aj chic vinak je'binak kaq'uin, katz'amon-a re bey re niba pa tenemit Jerusalén.\x + \xo 20.17 \xt Jn 12.12.\x* Y jare' tak re Jesús xojrujech'aj-a ba' yoj re yoj ru-discípulos roma nrajo' nich'o kaq'uin. \v 18 Reja' xubij chaka: Yex itaman che pa tenemit Jerusalén katz'amon-va-a bey, y ja chire' xquinjach-va yen re xinalax chi'icojol. Xquinjach pa quik'a' re principal tak sacerdotes y pa quik'a' re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Y reje' xtiquibij che quinquimisas.\x + \xo 20.18 \xt Mt 16.21.\x* \v 19 Y chuka' xquinquijach pa quik'a'\x + \xo 20.19 \xt Mt 27.2; Jn 18.28; Hch 3.13.\x* vinak re man je israelitas-ta. Y re vinak re' xque'tze'en chuij, xquinquich'ay y c'are' xquinquibajij cho cruz chin xquinquiquimisaj. Pero pa rox k'ij xquinc'astaj-pa chiquicojol re anama'i'. \s1 Tak re quite' re Jacobo y re Juan xapon riq'uin re Jesús \p \v 20 Y re je ca'e' discípulos re je ruc'ajol re jun ache rubini'an Zebedeo,\x + \xo 20.20 \xt Mt 4.21.\x* xe'jelon-apo riq'uin re Jesús,\x + \xo 20.20 \xt Mr 10.35.\x* y can chibil chuka' re quite'.\x + \xo 20.20 \xt Mt 27.56; Mr 15.40.\x* Y re quite' xuque' chach re Jesús chin che nuc'utuj jun utzil cha. \v 21 Re Jesús xubij cha re te'ej re': ¿Andex re najo'? \p Y re ixok xubij cha re Jesús: Yen ninjo' che tak ja chic rat re yabano gobernar, can-ta xtaban chique re je ca'e' val re' che ye'tz'uye-ta-apo\x + \xo 20.21 \xt Mt 19.28.\x* aviq'uin, jun-ta re nitz'uye-apo pan avajquik'a' y jun-ta re pan axocon. Can tabana' chique che nic'ue-ta quik'ij, xcha' cha re Jesús. \p \v 22 Y jare' tak re Jesús xubij: Yex man itaman-ta che can c'ayef nuban chiva re nic'utuj. Y mare' yen ninc'utuj chiva vocame: ¿Nicoch' como yex re xtiban chua yen? ¿Y nicoch' como chuka' yex jun tijoj-pokonal\x + \xo 20.22 \xt Mt 26.39; Mr 14.36; Jn 18.11.\x* ancha'l re xtika pa nue' yen?\x + \xo 20.22 \xt Lc 12.50.\x* \p Y re je ca'e' discípulos re' xquibij: Nakacoch', xe'cha' cha re Jesús. \p \v 23 Y re Jesús xubij chic chique: Can katzij che yex xticoch' re ancha'l xtiban chua yen. Chuka' can xticoch' jun tijoj-pokonal\x + \xo 20.23 \xt Ro 8.17; Ap 1.9.\x* ancha'l re xtika pa nue' yen. Jac'a re nic'utuj chua che jun nitz'uye' vajquik'a'\x + \xo 20.23 \xt Mt 25.34.\x* y jun pa noxocon, re' man pa nuk'a-ta yen c'o-va chin che ninya' chiva. Roma re nic'utuj yex, re' xa can quichin chic re xtubij re Nata' che otz che ye'tz'uye' chire', xcha' re Jesús. \p \v 24 Y tak re yoj lajuj chic discípulos xkac'axaj re niquijo' re je ca'e' discípulos quichak'-qui', yoj xpa kayoval chique. \v 25 Can jare' tak re Jesús xojrayoj y xubij chaka: Yen nimbij che yex jabal itaman che re ye'bano gobernar vova' chach re ruch'ulef, ja reje' re ye'bano mandar pa quive' re vinak, mare' can niquina' che ja reje' re je cajaf.\x + \xo 20.25 \xt Lc 22.25.\x* Xa can xe re c'o quik'ij jare' re ye'bin re andex niban. \v 26 Pero re chi'icojol yex man quire-ta. Roma vo xa c'o jun chiva yex re nrajo' nic'ue' ruk'ij, can tuna-ka-ri' che xa manak ruk'ij y tusuju-ri' chin nuban xabanchique samaj.\x + \xo 20.26 \xt Mt 23.11; Mr 9.35; 10.43.\x* \v 27 Vo xa jun chiva yex can nrajo' che ja reja' re nabey y c'o-ta ruk'ij, can tuna-ka-ri' che xa manak ruk'ij\x + \xo 20.27 \xt Mt 18.14.\x* y tusuju-ri' chin nuban xabanchique samaj, \v 28 y can tubana' ancha'l re nimban yen re xinalax chi'icojol. Yen man nimpokonaj-ta\x + \xo 20.28 \xt Jn 13.4; Fil 2.7.\x* yinsamaj pa qui-cuenta re vinak, roma can chubanic-va re' tak ximpa, y man ximpa-ta chin che jec'o chic nic'aj ye'bano-pa re nimbij chique. Can jac'a yen\x + \xo 20.28 \xt Lc 22.27.\x* re yimbano re samaj, y can xtinya' chuka' re nuc'aslen\x + \xo 20.28 \xt Is 53.10; 1 Ti 2.6; Tit 2.14; He 9.28.\x* chin quire' je q'uiy\x + \xo 20.28 \xt Mt 26.28.\x* re ye'colotaj chach re quimac, xcha' re Jesús. \s1 Re Jesús ye'ruc'achojsaj je ca'e' achi'a' je moyi' \p \v 29 Re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos tak xojel-a chupan re tenemit rubini'an Jericó,\x + \xo 20.29 \xt Lc 18.35.\x* camas je q'uiy vinak re xe'tzake-a\x + \xo 20.29 \xt Mr 10.46.\x* chij re Jesús. \v 30 Y jare' tak je ca'e' moyi'\x + \xo 20.30 \xt Mt 9.27.\x* je'tz'uyul chuchi-bey y xquic'axaj che re Jesús can jare' nak'ax-a chire' anche' jec'o-va, xe'pa reje' cof xe'ch'o y xquibij: Rat Ajaf, re yat rey-rumam can re Rey David, tajoyovaj kavach roma quire' kabanon. \p \v 31 Y re vinak xquibila' chique: Ch'oj-ichi'. Pero reje' xa más cof xe'ch'o y xquibij: Rat Ajaf, re yat rey-rumam can re Rey David, tajoyovaj kavach roma quire' kabanon. \p \v 32 Y re Jesús xuc'axaj re quich'abal. Mare' xpa'e' y xe'rayoj. Y c'are' xubij chique: ¿Andex c'a re nijo'? \p \v 33 Reje' xquibij cha re Jesús: Ajaf, yoj nakajo' yojtzu'un. \p \v 34 Re Jesús roma camas xujoyovaj\x + \xo 20.34 \xt Sal 145.8; He 4.15.\x* quivach re je ca'e' moyi' re', can jare' tak xutz'am re quinak'avach, y reje' xe'tzu'un. Y xe'tzake-a chij re Jesús. \c 21 \s1 Tak re Jesús nakaj chic c'o-va-apo cha re tenemit Jerusalén \p \v 1 Re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos, y re nic'aj chic vinak je'binak kaq'uin, nakaj chic c'a yojc'o-va-apo cha re tenemit Jerusalén. Chire' chic c'a pa Betfagé yojc'o-va, re aldea re' chach re loma rubini'an Olivos\x + \xo 21.1 \xt Zac 14.4.\x* c'o-va-apo. Y xpa re Jesús xe'rutak-a je ca'e' chaka yoj re yoj ru-discípulos.\x + \xo 21.1 \xt Mr 11.1; Lc 19.29.\x* \v 2 Reja' xubij-a chique: Quixbiyin-apo chupan la aldea la nitz'at-apo chila', y can xe xquixoc-apo, jare' xtivel jun alaj burro c'o riq'uin re rute'. Tisolo-pa re te'ej y que'c'ama-pa che je ca'e' chua. \v 3 Y vo xa c'o jun xtibim-pa chiva anchique roma ye'sol-a re chicop, tibij c'a can cha: Ndoc cha re Ajaf,\x + \xo 21.3 \xt Sal 24.1; 2 Co 8.9.\x* pero cha'nin xque'bo'rya' chic can, xe'cho'x-a re je ca'e' discípulos roma re Jesús. \p \v 4 Y riq'uin re' can xbanataj ancha'l re tz'iban can roma re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Re rutz'iban can reja', ja quire' nubij: \q1 \v 5 Tiya' c'a rutzijol chique re je richin chic re tenemit rubini'an Sion,\x + \xo 21.5 \xt Is 62.11.\x* \q1 che re qui-Rey ja re pitinak. \q1 Re qui-Rey can ch'o'l-va c'a ránma. \q1 Y reja' ch'ocol-pa chij jun alaj burro. \q1 Re alaj burro ral jun chicop\x + \xo 21.5 \xt Zac 9.9.\x* chin ejka'n. \q1 Quire' nubij re tz'iban can. \p \v 6 Y re je ca'e' discípulos xe'ba,\x + \xo 21.6 \xt Mr 11.4.\x* y can xquiban-va re bin-a chique roma re Jesús. \v 7 Xquic'am-pa re alaj burro y re te'ej cha re Jesús. C'are' yoj re yoj ru-discípulos xkaya-a re kak'u'\x + \xo 21.7 \xt 2 R 9.13.\x* chiquij re je ca'e' chicop re', chin che re Jesús xch'oque-a. \v 8 Y camas-va je q'uiy re vinak re je'binak chij re Jesús. Y can bama conojel chique reje' re xquiriq'uila' quik'u' pa rubey re Jesús chin che niquiya' ruk'ij. Y nic'aj chic chin che niquiya' chuka' ruk'ij re Jesús xe'bequic'amala-pa ruk'a'\x + \xo 21.8 \xt Lv 23.40; Jn 12.13.\x* tak che' chin niquivak pa rubey. Y quire' c'a niquibanala' je nabey chach re Jesús. \v 9 Y re vinak re je nabey chach re Jesús y re je xambay can, jun pa quichi' niquibij: ¡Matiox che pitinak re rey-rumam can re Rey David!\x + \xo 21.9 \xt Mt 22.42; Mr 12.35-37; Lc 18.38; Ro 1.3.\x* ¡Reja' can banom-pa bendecir y pitinak pa rube' re Ajaf Dios!\x + \xo 21.9 \xt Sal 118.26; Mt 23.39.\x* ¡Matiox cha re Dios re c'o chila' chicaj! ye'cha'. \p \v 10 Jac'a tak re Jesús xoc-apo pa tenemit Jerusalén,\x + \xo 21.10 \xt Mr 11.15; Lc 19.45.\x* cha'nin xquimol-qui' re vinak chutz'etic. Y re vinak re' niquibila': ¿Anchique c'a che ache re'? \p \v 11 Pero jec'o xe'bin: Jare' re Jesús, re rusamajel re Dios re nibex profeta\x + \xo 21.11 \xt Jn 6.14.\x* cha. Reja' aj pa tenemit Nazaret, re c'o chire' pa Galilea, ye'cha'. \s1 Tak re Jesús xe'rukotaj-pa re vinak ye'c'ayin y re ye'lok'on pa rachoch re Dios \p \v 12 Y tak re Jesús xoc-apo pa rachoch\x + \xo 21.12 \xt Mal 3.1, 2; Mr 11.11.\x* re Dios re c'o pa tenemit Jerusalén, xutz'at che can ancha'l q'uiybal quibanon re vinak cha, xe'rukotaj-pa conojel re vinak ye'c'ayin y re ye'lok'on. Y chique re vinak re ye'jalo rach mero\x + \xo 21.12 \xt Dt 14.25.\x* xe'rutiquimila' can re qui-mesas.\x + \xo 21.12 \xt Jn 2.15.\x* Y quire' chuka' xuban can chique re quich'acat re ye'c'ayin palomas. \v 13 Re Jesús xubij chique re vinak re': Chupan re ruch'abal re Dios tz'iban can, nubij che re vachoch, jay chin oración.\x + \xo 21.13 \xt Is 56.7.\x* Jac'a yex xa ancha'l cachoch elek'oma'\x + \xo 21.13 \xt Jer 7.11; Mr 11.17; Lc 19.46.\x* ibanon cha. \p \v 14 Tak re Jesús c'o pa rachoch\x + \xo 21.14 \xt Hch 3.1-3, 8.\x* re Dios, jec'o moyi'\x + \xo 21.14 \xt Is 35.5.\x* y jec'o chuka' cojos\x + \xo 21.14 \xt Mt 11.4, 5.\x* xe'bapon riq'uin chin che ye'ruc'achojsaj-a. Y reja' can xe'ruc'achojsaj-va-a.\x + \xo 21.14 \xt Hch 10.38.\x* \v 15 Pero re principal tak sacerdotes y re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas xpa quiyoval, roma xquitz'at che camas q'uiy milagros ye'rubanala' re Jesús, y roma chuka' re ac'ola' jun pa quichi' niquibila' chire' chach re rachoch re Dios: ¡Matiox che xbeka re rey-rumam can re Rey David!\x + \xo 21.15 \xt Is 11.1; Mt 22.42; Jn 7.42.\x* ye'cha'. Y jare' xbano chique re principal tak sacerdotes y re je'atamayon re ley che xpa quiyoval. \v 16 Mare' tak xquibij cha re Jesús: ¿Nac'axaj re ye'tajin chubixic re ac'ola'? \p Y re Jesús xubij chique: Ja', ninc'axaj. Y yex ibanon leer re nubij chupan re ruch'abal re Dios che re can katzij ye'yi'o ruk'ij re Dios ja re ac'ola' y re ch'utak ac'ola' re c'a ye'tz'uman,\x + \xo 21.16 \xt Sal 8.2.\x* xcha' re Jesús chique re achi'a' re'. \p \v 17 Xpa re Jesús xe'ruya' can chire' re achi'a' re'. Reja' xel-a pa tenemit Jerusalén y xba c'a pan aldea rubini'an Betania.\x + \xo 21.17 \xt Mr 11.11; Jn 11.18.\x* C'a chire' c'a xbo-va chin xbexulan re jun ak'a' re', y chuka' yoj re yoj ru-discípulos. \s1 Tak re Jesús xubij cha re jun che' rubini'an higuera che man jun bey chic xtivachin \p \v 18 Y namak'a' cha re ruca'n k'ij, tak yojbinak chin che yojtzolaj pa tenemit Jerusalén, re Jesús xpa ch'umunic rupan.\x + \xo 21.18 \xt Mr 11.12.\x* \v 19 Y tak yojbinak, reja' xutz'at jun che' rubini'an higuera tiquil chuchi-bey. Xba-apo chuxe' chin no'rcanoj-pa vo xa c'o rach, pero xa manak rach, xa rion ruxak. Jare' tak re Jesús xubij cha re che': Can man jun bey chic xcavachin. \p Y re higuera re' can cha'nin xchakij-ka. \v 20 Y tak yoj re yoj discípulos xkatz'at che chake'j chic re higuera,\x + \xo 21.20 \xt Mr 11.20, 21.\x* xkabila' chakavach: ¿Anchique roma che cha'nin xchakij-ka re higuera re'? \p \v 21 Xpa re Jesús xubij chaka: Can katzij nimbij chiva: Vo xa yex can niban confiar-ivi'\x + \xo 21.21 \xt Mt 17.20; Lc 17.6; Stg 1.6.\x* riq'uin re Dios y man nibij-ta-ka pa tak ivánma che xa man la'k nibanataj-ta re', can xquixtiquir niban quire' cha jun higuera. Y can c'o cosas re más je nima'k que chach re jun re' re yixtiquir niban. Yex yixtiquir nibij cha re loma re' che tel-a vova' y tak'ax chupan re mar, y can xtibanataj. \v 22 Can ronojel-va c'a re nic'utuj cha re Dios riq'uin ronojel ivánma, can xtic'ul-va.\x + \xo 21.22 \xt Mt 7.7; Mr 11.24; Lc 11.9; Stg 5.16.\x* \s1 Jec'o ye'c'utun cha re Jesús che anchique xyi'o autoridad pa ruk'a' \p \v 23 Y tak re Jesús c'o chic pa rachoch re Dios y nuc'ut re ruch'abal re Dios chiquivach re vinak, re principal tak sacerdotes y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, xe'bapon-apo riq'uin re Jesús y xquic'utuj\x + \xo 21.23 \xt Lc 20.21.\x* cha: ¿Anchique\x + \xo 21.23 \xt Ex 2.14; Hch 4.7; 7.27.\x* xyi'o autoridad pan ak'a' chin xa'kotaj-a re vinak xe'c'ayin pa rachoch re Dios? ¿Y anchique chuka' xyi'o autoridad chava chin che q'uiy cosas ya'banala' chiquicojol re vinak? \p \v 24 Xpa re Jesús xubij chique: Yen c'o chuka' jun cosa ninjo' ninc'utuj chiva, y vo xa yex xtibij chua, yen chuka' xtimbij chiva anchique ya'yon autoridad pa nuk'a' chin ye'mbanala' re cosas re'.\x + \xo 21.24 \xt Job 5.13.\x* \v 25 Y jare' tak re Jesús xuc'utuj: ¿Re Juan xtak-pa roma re Dios chin xe'ruban bautizar re vinak? ¿O xa vinak xe'bin cha che quire' tubana'? \p Y re principal tak sacerdotes y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij xquibila' c'a chiquivach: ¿Y vocame andex c'a xtakabij cha re Jesús? Roma vo xa xtakabij che re Juan ja re Dios takayom-pa richin, re Jesús xtubij chaka che anchique roma tak man xinimaj-ta. \v 26 Y vo xa xtakabij che xa vinak xe'bin cha re Juan che quire' tubana', can c'ayef nuban chaka yoj, roma re vinak xque'yacataj chakij. Roma conojel vinak je'atamayon che re Juan\x + \xo 21.26 \xt Jn 5.35; 10.41, 42.\x* can jun rusamajel re Dios re xbex profeta\x + \xo 21.26 \xt Mt 14.5; Mr 6.20.\x* cha, xe'cha-ka chiquivach.\x + \xo 21.26 \xt Lc 20.6.\x* \p \v 27 Y c'are' xquibij-apo cha re Jesús: Yoj man kataman-ta. \p Y re Jesús can jare' chuka' tak xubij chique re achi'a' re': Roma yex man xixtiquir-ta xibij chua, quire' chuka' yen man xtimbij-ta chiva anchique ya'yon autoridad chua chin ye'mbanala' qui tak re'. \s1 Re xuc'alvachij jun tata'aj quiq'uin je ca'e' ruc'ajol \p \v 28 C'are' re Jesús xubij chic chique re achi'a' re': ¿Andex ninojij chij re jun ejemplo re'? C'o c'a jun ache jec'o je ca'e' ruc'ajol. Y xpa re tata'aj xba riq'uin re jun ruc'ajol nemalaxel chin xbo'rbij cha: Vocame, cabiyin pa samaj anche' katicon-va uva. \v 29 Xpa re ruc'ajol re' xubij cha re rutota':\x + \xo 21.29 \xt Lc 15.18.\x* Vocame man ninjo-ta yimba pa samaj. Pero después can xbo-va\x + \xo 21.29 \xt Jon 3.3.\x* pa samaj roma xuna' che man otz-ta xuban.\x + \xo 21.29 \xt Is 55.6, 7; Dn 4.34-37; Mt 3.2; Hch 26.20.\x* \v 30 Y re tata'aj xba chuka' riq'uin re jun chic ruc'ajol re chak'alaxel chin xbo'rbij cha, che tiba pa samaj. Y re ruc'ajol re' xubij cha: Ja papá, yimba. Pero re ruc'ajol re' xa man xba-ta pa samaj. \v 31 Y c'are' re Jesús xuc'utuj: ¿Anchique che je ca'e' re xbano re nrajo' re tata'aj? \p Y re achi'a' re' xquibij: Re xbano re nrajo' re tata'aj ja re nemalaxel. \p Y re Jesús xubij chique: Can katzij nimbij chiva che xa ja re molay tak impuestos y re ixoki'\x + \xo 21.31 \xt Lc 7.37-50.\x* re man otz-ta quic'aslen, xa ja reje' re nabey ye'oc pa ruk'a' re Dios que chivach yex, roma reje' can nijalataj re quic'aslen. \v 32 Re Juan Bautista\x + \xo 21.32 \xt Mt 3.1.\x* tak xpa, xuc'ut jun bey\x + \xo 21.32 \xt Is 35.8; Jer 6.16.\x* choj chivach, jac'a yex man xinimaj-ta. Xaxe re molay tak impuestos\x + \xo 21.32 \xt Lc 3.8-13.\x* y re ixoki' re man otz-ta quic'aslen, xaxe reje' re xe'niman. Jac'a yex, man riq'uin re' cama-va xjalataj-ta re ic'aslen chach re Dios y chuka' cama-va xinimaj-ta. \s1 Re ejemplo chiquij re itzel tak achi'a' kajoy tak ulef \p \v 33 Y tic'axaj-na-pa' re jun chic ejemplo re', xcha' re Jesús chique re vinak: Xc'ue' jun tata'aj, y xpa reja' xutic uva chach re rujuyu'\x + \xo 21.33 \xt Sal 80.9; Cnt 8.11; Is 5.1; Jer 2.21.\x* y c'are' xuban co'c chij. Xuban chuka' ancha'l jun ch'et pila pan ulef anche' niyitz'-va re uva, y xuban chuka' jun torre y pa rue' re torre xc'ue-va rachoch re nichajin chin re juyu'. \p C'are' xuya' can pa kajic chique je ca'e-oxe' achi'a',\x + \xo 21.33 \xt Lc 20.9.\x* y reja' c'ac'anaj\x + \xo 21.33 \xt Mt 25.14; Mr 12.1.\x* xbo-va. \p \v 34 Y tak xapon re tiempo chin re cosecha, re rajaf re juyu' xutak jun ru-mozo, y c'are' xutak chic-a jun. Y can je q'uiy re mozos re xe'rutak-a chuc'amic re uva kajbal chin re juyu'.\x + \xo 21.34 \xt Cnt 8.11.\x* \v 35 Pero re achi'a' kajoy tak ulef, xa man otz-ta quic'ulic\x + \xo 21.35 \xt 2 Cr 36.16.\x* xquiban chique re mozos je'takon-a roma re rajaf re juyu'. C'o nic'aj xe'quich'ay, jec'o xe'quiq'uiak cha aboj\x + \xo 21.35 \xt 2 Cr 24.21.\x* y jec'o xe'quiquimisaj. \v 36 Y re rajaf re juyu' re jun chic bey re' más je q'uiy re mozos xe'rutakala-a. Pero re achi'a' kajoy tak ulef ja mismo re xquibanala-pa chique. \p \v 37 Y pa ruq'uisibal re rajaf re juyu' xunojij y xubij: Re achi'a' kajoy tak ulef, tak xtiquitz'at che can ja re nuc'ajol xtapon quiq'uin, can xtiquinimaj-va, xcha-ka pa ránma. \v 38 Pero re achi'a' re je'kajayon re ulef, can xe xquitz'at che ja re ruc'ajol\x + \xo 21.38 \xt Hch 4.27.\x* re rajaf re juyu' xapon, xquibila' chiquivach: Jare' re xtoc can rajaf ronojel re juyu' kakajon. ¿Anchique roma man nakaquimisaj?\x + \xo 21.38 \xt Jn 11.53.\x* Chin quire' pa kak'a' yoj nic'ue-va can re juyu'. \v 39 Y can quire-va xquiban cha. Xquitz'am y c'are' xquilisaj-a chire' chupan re rujuyu' y xquiquimisaj.\x + \xo 21.39 \xt Hch 2.23.\x* \p \v 40 C'are' re Jesús xubij: Tak xtipa re rajaf re juyu' tiquil uva chach, ¿andex como xtuban chique re achi'a' kajoy tak ulef, ninojij yex? xcha' re Jesús. \p \v 41 Y re vinak xquibij: Re rajaf re juyu' man xtujoyovaj-ta quivach re itzel tak achi'a' kajoy tak ulef y can xque'ruquimisaj,\x + \xo 21.41 \xt Dt 4.26.\x* y c'are' re rujuyu' xtuya' chic can pa kajic chique nic'aj chic\x + \xo 21.41 \xt Lc 20.16.\x* achi'a' kajoy tak ulef, re can xtiquiya-va re uva kajbal chin re ulef tak napon re tiempo chin re cosecha, xe'cha'. \p \v 42 Xpa re Jesús xubij chique: Yex ibanon leer re jun ch'abal re tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios. Re ch'abal re' nubij quire': \q1 C'o c'a jun aboj\x + \xo 21.42 \xt Sal 118.22; Is 28.16; Mr 12.10; Hch 4.11.\x* re man xka-ta chiquivach re banoy tak jay. \q1 Pero re aboj re' can xoc-va, roma re aboj re' xa can c'o-va xcusan richin, \q1 y ja aboj re' re tz'amayon chin re jay chin che man nitzak-ta. \q1 Roma can ja-va re Ajaf xbano re', \q1 y re inak'avach can man jun bey quitz'eton che quire-ta nibanataj. \q1 Quire' nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can. \m \v 43 Y roma re quire' je'banatajnak, yex man chic xquixc'ue-ta pa ruk'a' re Dios,\x + \xo 21.43 \xt Mt 8.12.\x* xa ja re vinak re can xtivachin re quic'aslen xa ja reje' re xque'c'ue' pa ruk'a' re Dios. \v 44 Y re vinak re xtitzak\x + \xo 21.44 \xt Is 8.14.\x* chach re jun aboj re' can xtic'ajer. Y re vinak re xtika re aboj re' chij, can xtuqui'ej\x + \xo 21.44 \xt Dn 2.44; Zac 12.3.\x* jumul, xcha' re Jesús. \p \v 45 Y tak re principal tak sacerdotes y re achi'a' fariseos xquic'axaj re ejemplos re xe'rutzijoj re Jesús, can xk'ax pa quive' che chiquij reje' xch'o-va-ka. \v 46 Y can jare' tak reje' xquijo' xquitz'am-ta-a re Jesús. Pero man xquitz'am-ta roma niquixibij-qui' chiquivach re vinak, roma chiquivach re vinak re Jesús can jun rusamajel re Dios re nibex profeta\x + \xo 21.46 \xt Lc 7.16.\x* cha. \c 22 \s1 Re ejemplo chij jun c'ulubic \p \v 1 Y re Jesús xutz'am chic tzij jun bey quiq'uin re vinak, y xe'rucusaj nic'aj chic ejemplos y ja quire' re xubila': \v 2 Jun bey jun Rey xuban jun namak'ij\x + \xo 22.2 \xt Lc 14.16.\x* roma xc'ule'\x + \xo 22.2 \xt Ap 19.7, 9.\x* re ruc'ajol, re' can junan riq'uin tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios. \v 3 Y re Rey re' can c'o-va je'rubanon invitar chin che ye'bapon pa namak'ij roma re c'ulubic re', y mare' xe'rutak-a re ru-mozos chiquiyoxic re vinak re'. Pero re vinak re xba quiyoxic man xquijo-ta xe'bapon. \v 4 Y c'are' re Rey xe'rutak chic-a nic'aj ru-mozos y xubij-a chique: Tibij chique conojel re je'mbanon invitar chin re jun namak'ij re', che ronojel c'o chic listo chin nakaban re va'in. Re achija' tak nuvacx y re nic'aj chic chicop jabal je tioji' chin ye'oc chupan re k'ij re', xe'quimisas-yan y je'banalon chic rubanic\x + \xo 22.4 \xt Pr 9.2.\x* chin ye'tij. Can ronojel c'o chic listo, y can tiquibana' utzil che que'pa chupan re jun c'ulubic re', xcha-a chique. \v 5 Pero re je'banon invitar can man xcajo-ta\x + \xo 22.5 \xt Sal 81.11.\x* xe'pa tak xbebex chic jun bey chique. Jec'o xa xe'ba pa tak quisamaj re c'o pak'os, y jec'o xa xe'ba pa tak quic'ayij. \v 6 Jac'a re nic'aj chic xa xe'quitz'am re achi'a' re je'rutakon-a re Rey, y xe'quiquimisaj, roma chiquivach reje' re ru-mozos re Rey xa can man jun quik'ij. \v 7 Jac'a tak xapon rutzijol riq'uin re Rey\x + \xo 22.7 \xt Lc 19.27.\x* re andex xbanataj, jare' xbano cha reja' che xpa ruyoval. Can jare' tak reja' xe'rutak-a re ru-soldados chin che ye'quiq'uis\x + \xo 22.7 \xt Is 10.5-7; Jer 51.20-23.\x* can re xe'quimisan quichin re ru-mozos re Rey, y re Rey xubij-a chuka' chique che tiquinima' can ruk'ak'al re quitenemit. \v 8 C'are' re Rey xch'o chic chique re ru-mozos: Can katzij-va che ronojel c'o chic listo chin niban re c'ulubic,\x + \xo 22.8 \xt Lc 20.35.\x* xa jac'a re xe'mban invitar man xe'pa-ta, y can otz xquiban che man xe'pa-ta, roma cama-va ruc'amon-ta\x + \xo 22.8 \xt Mt 10.11; Hch 13.46.\x* che ye'c'ue' chupan re c'ulubic re'. \v 9 Vocame, quixbiyin pa tak calles chin re katenemit, que'ibana-pa invitar conojel chin che ye'pa vova' chupan re c'ulubic, xcha' chique. \v 10 Y re ru-mozos can xe'bo-va pa tak calles, xe'quiban c'a-pa invitar ronojel\x + \xo 22.10 \xt Mt 13.38.\x* quivach vinak, can xe'quijocoquej-pa, re otz y man otz-ta quic'aslen chiquivach re vinak. Y re jay re anche' xban-va re c'ulubic, can xnoj. \p \v 11 Y c'are' re Rey xoc-apo pa jay chiquitz'etic conojel re xe'ruban invitar. Y reja' xutz'at c'a che c'o jun ache chire' pa jay re man rucusan-ta-a re rutziak\x + \xo 22.11 \xt 2 Co 5.3; Ap 3.4; 19.8.\x* re nic'atzin chupan re jun c'ulubic re'. \v 12 Y re ache re' can banon-va invitar chuka', y xpa re Rey xuc'utuj cha: Y rat ¿anchique roma can man xaxibij-ta-avi' chin xatoc-pa vova'? Roma xa mana-ta re atziak re nic'atzin chupan re jun c'ulubic re' re acusam-pa. Y re ache man jun tzij xtiquir xubij, xa can xmemur chach re Rey. \v 13 Y re Rey jare' tak xubij chique re ru-mozos: Tixima' ruk'a-rakan re jun ache re xa man xucusaj-ta-pa rutziak re nic'atzin che rucusan-ta-pa, mare' tilisaj-a y te'ich'akij chupan re lugar camas k'oko'm. Y c'aja chire' c'a xtipo-va re ok'ej chach y can xtukach'ach'ej roray.\x + \xo 22.13 \xt Mt 8.12.\x* \v 14 Y astapa' can je q'uiy-va re ye'vayox, pero man conojel-ta je'cha'on\x + \xo 22.14 \xt Mt 20.16.\x* chin che ye'oc pa ruk'a' re Dios, xcha' re Jesús. \s1 Nic'utux cha re Jesús vo xa otz o man otz-ta nitoj re impuestos \p \v 15 Y re achi'a' fariseos\x + \xo 22.15 \xt Mr 12.13.\x* xe'ba. Reje' xbequiya' chiquivach chin che c'o-ta andex niquiban chin che re Jesús nitzak-ta\x + \xo 22.15 \xt Lc 20.20.\x* pa quik'a' riq'uin re tzij re nubij. \v 16 Y jare' tak re achi'a' fariseos xe'bequitakala-pa re ye'tzekelben quichin y chibil chuka' je ca'e-oxe' ruvinak re Rey Herodes.\x + \xo 22.16 \xt Mr 3.6; 12.13.\x* Y tak reje' xe'bapon riq'uin re Jesús xquibij cha: Rat re yat jun Maestro, yoj can kataman che ja re katzij re natzijoj. Rat can pa rubiyal-va nac'ut re ruch'abal re Dios, y mana-ta re ruk'ij jun vinak re natz'at. \v 17 Y vocame nakajo' nakac'axaj andex re xtabij chaka. Roma yoj nakanojij y nakabij: ¿Can ruc'amon como che nakatoj re impuestos re nubij re César\x + \xo 22.17 \xt Lc 3.1.\x* che nakatoj o xa man ruc'amon-ta? xe'cha'. \p \v 18 Pero re Jesús can rutaman re andex niquinojij chij. Mare' xubij chique: Yex xa ca'e' ipalaj. ¿Anchique roma nitaj ik'ij chin yinitojtobej? \v 19 Tic'utu-pa re mero re nicusas chin nitoj re impuestos, xcha' chique. \p Y reje' can jare' xquic'ut-apo re mero chach, y re mero re xquic'ut-apo chach jac'a re niquibij denario cha. \v 20 Y re Jesús can jare' xuc'utuj chique: ¿Anchok rutzubal c'a la'? ¿Y anchok rube' chuka' la c'o chach la mero? \p \v 21 Y reje' xquibij cha re Jesús: Chin re César. \p Y re Jesús xubij chique: Titojo' c'a re impuestos\x + \xo 22.21 \xt Mt 17.25; Lc 23.2; Ro 13.7.\x* cha re César riq'uin re mero re ruc'amon che niya' cha reja'. Y tiya' cha re Dios, ronojel re ruc'amon che niya' cha re Dios. \p \v 22 Y re achi'a' re' camas xsatz quic'o'x tak xquic'axaj\x + \xo 22.22 \xt Job 5.13.\x* re xubij re Jesús Y reje' xquiya' can re Jesús y xe'ba. \s1 Re anama'i' can xque'c'astaj-va \p \v 23 Y ja mismo k'ij re' tak jec'o nic'aj chique re achi'a' saduceos\x + \xo 22.23 \xt Mt 3.7; 16.6; Mr 12.18; Hch 4.1; 5.17.\x* xe'bapon riq'uin re Jesús. Re achi'a' re' man niquinimaj-ta che re anama'i'\x + \xo 22.23 \xt Lc 20.27; Hch 23.8; 1 Co 15.12.\x* xque'c'astaj chic-pa. Y xe'bapon riq'uin re Jesús roma c'o niquijo' niquic'utuj cha. \v 24 Reje' xquibij cha: Rat re yat jun Maestro, c'o jun cosa nakajo' nakac'utuj chava. Re Moisés can rutz'iban can chaka che tak c'o jun ache nuya' can re ruxayil roma xcom-a y man jun rajc'ual xuya' can riq'uin re ixok, jun chique re ruch'alal reja' re nic'ule' riq'uin re malca'n-ixok, chin che c'o-ta rajc'ual nic'ue' riq'uin re ixok malca'n. Y vo xa can jec'o rajc'ual ye'c'ue' riq'uin re malca'n-ixok, ja re nabey rajc'ual ala' jare' re ndoc rajc'ual re ache quiminak chic-a.\x + \xo 22.24 \xt Gn 38.8; Dt 25.5, 6.\x* \v 25 Y c'are' reje' xquibij: C'o jun bey xe'c'ue' je vuku' achi'a' quich'alal-qui'. Re nabey xc'ule'. Pero re ache re' xcom-a y man jun rajc'ual xuya' can riq'uin re ruxayil. Y re ruxayil re ache re xcom-a xoc ruxayil re ruch'alal. \v 26 Re ruca'n ache can quire' chuka' xuc'alvachij-a, reja' xcom-a y man jun rajc'ual xuya' can riq'uin re ruxayil. Re rox ache can ja chuka' quire' xuc'alvachij-a, can ancha'l xquic'alvachij-a re je ca'e' ruch'alal y re ixok c'a xc'ue-na can. Y can quire' xbanataj-a quiq'uin che je vuku' quich'alal-qui'. \v 27 Y tak can je quiminak chic-a re je vuku' achi'a' quich'alal-qui' chach re ixok re', chuka' re ixok xcom-a. \v 28 Y c'are' re achi'a' saduceos xquibij cha re Jesús: Rat nabij che xtapon jun k'ij tak re anama'i' xque'c'astaj-pa. Tak xtapon re k'ij re', ¿anchok ruxayil c'a xtoc-va re ixok re'? Roma che je vuku' achi'a' quich'alal-qui' xe'c'ue-a riq'uin, xe'cha'. \p \v 29 Y re Jesús xubij chique re achi'a' re': Yex xa yixsatzanak riq'uin re xibij, roma man itaman-ta re andex nubij chupan re ruch'abal\x + \xo 22.29 \xt Jn 20.9.\x* re Dios. Y can man k'axnak-ta pan ive' re ru-poder re Dios. \v 30 Roma tak xtapon re k'ij che re anama'i' xque'c'astaj-a, man chic xque'c'ule-ta, y chuka' man chic xque'quiya-ta-a re quimi'al-cajc'ual chin ye'c'ule'. Reje' xa xque'oc ancha'l re ru-ángeles\x + \xo 22.30 \xt Sal 103.20; Zac 3.7.\x* re Dios chila' chicaj.\x + \xo 22.30 \xt Mt 13.43; 1 Co 7.29; 1 Jn 3.2.\x* \v 31 Jac'a che re anama'i' xque'c'astaj, re' can katzij-va. Yex ibanon leer re nubij chupan re ruch'abal re Dios re yi'on can pan ik'a'. Chupan re' re Dios nubij chiva: \v 32 Ja yen re ru-Dios re Abraham, re ru-Dios re Isaac y re ru-Dios chuka' re Jacob.\x + \xo 22.32 \xt Ex 3.6, 16; Mr 12.26; Lc 20.37; Hch 7.32; He 11.16.\x* Can quire' xubij re Dios ajuer can. Y xe-ta reje' xe'com-ta jumul y man-ta ye'c'astaj chic-pa jun bey, re Dios man-ta qui-Dios reje', roma re Dios can qui-Dios-va re c'o quic'aslen y man quichin-ta re anama'i', xcha' re Jesús. \p \v 33 Y tak re vinak xquic'axaj re enseñanzas re xuc'ut re Jesús, can anchique-la xquina'\x + \xo 22.33 \xt Mt 7.28.\x* roma man jun bey je'quic'axan tzij qui tak re'. \s1 Tak re Jesús xubij anchique mandamiento re c'o más rajkalen \p \v 34 Y re achi'a' fariseos cha'nin xquimol-qui' chunojexic andex xtiquiban, tak xquic'axaj che re Jesús can xutz'apij xe'cay re achi'a' saduceos riq'uin re xubij chique. \v 35 Xpa c'a jun chique re achi'a' fariseos, re can rutaman-va re ley kachin yoj re yoj israelitas, xaxe chin che nutojtobej\x + \xo 22.35 \xt Lc 10.25.\x* re Jesús, xuc'utuj cha: \v 36 Maestro tabij c'a chua, ¿anchique c'a chique re mandamientos re xuya' re Dios pa ruk'a' re Moisés re más c'o rajkalen? \p \v 37 Y re Jesús xubij cha: Re mandamiento re' ja re tajo' re Dios re Avajaf. Tajo' riq'uin ronojel avánma.\x + \xo 22.37 \xt Dt 6.5; 10.12; 30.6; Pr 23.26.\x* Tajo' riq'uin ronojel re ac'aslen, y riq'uin ronojel re ana'oj. \v 38 Jare' re mandamiento re más nem re c'o chupan re ley. \v 39 Y c'o chic jun mandamiento re camas chuka' rajkalen y xa bama junan riq'uin re jun re c'a nimbij-ka, y nubij quire': Can ancha'l najo-ka-avi' rat, quire' chuka' ca'jo'\x + \xo 22.39 \xt Lv 19.18; Mt 19.19; Mr 12.31; Ro 13.9; Ga 5.14; Stg 2.8.\x* re nic'aj chic vinak. \v 40 Can ronojel c'a re nubij re ley\x + \xo 22.40 \xt Mt 7.12.\x* chin re Moisés y ronojel re quibin can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, can chupan c'a re ca'e' mandamientos re' pitinak-va ruxe'. Ca'e' c'a mandamientos re c'o más quijkalen, xcha' re Jesús. \s1 Re Jesús nitzijon quiq'uin re achi'a' fariseos \p \v 41 Y tak c'a quimalon-qui' re achi'a' fariseos, xpa re Jesús xuban jun pregunta chique: \v 42 ¿Andex c'a ninojij yex chij re Cristo? ¿Anchok rajc'ual c'a reja'? \p Y re achi'a' fariseos xquibij: Chin re Rey David.\x + \xo 22.42 \xt Mt 1.1.\x* \p \v 43 Y re Jesús xubij chique: ¿Pero anchique roma tak re Rey David xubij Vajaf cha re Cristo? Roma ja re Espíritu\x + \xo 22.43 \xt 2 P 1.21.\x* Santo xbin\x + \xo 22.43 \xt Hch 2.30.\x* cha che tubij quire': \q1 \v 44 Re Ajaf Dios xubij cha re Vajaf re Cristo: \q1 Catz'uye-pa pa vajquik'a'\x + \xo 22.44 \xt Sal 110.1; Hch 2.34; He 10.12.\x* \q1 y xque'nya' pan ak'a' re ye'tzelan\x + \xo 22.44 \xt 1 Co 15.25; He 1.13.\x* avichin. \q1 Quire' xubij re Dios cha re Cristo. \m \v 45 Y vo xa re Rey David, Vajaf nicha' cha re Cristo, ¿anchique roma tak nibex che re Cristo xa choj jun rey-rumam can re Rey David? xcha' re Jesús. \p \v 46 Y man jun xbin-ta-apo jun tzij cha re Jesús,\x + \xo 22.46 \xt Lc 14.6.\x* chin che nubij-ta-apo re xuc'utuj re Jesús chij re Cristo. Can jac'a k'ij re' tak xtiquir-a che man jun chic xbano covil chin che c'o-ta jun cosa nuc'utuj cha re Jesús. \c 23 \s1 Re Jesús nubij re quimac re achi'a' fariseos y re achi'a' je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas \p \v 1 Y c'are' re Jesús xch'o chiquivach re vinak y chuka' chaka yoj re yoj ru-discípulos. Reja' xubij: \v 2 Pa ru-lugar c'a re Moisés, je'tz'uyul-va re achi'a' re je'atamayon re ley\x + \xo 23.2 \xt Esd 7.10.\x* kachin yoj re yoj israelitas y re achi'a' fariseos. \v 3 Mare' yex tinimaj quitzij. Can ronojel c'a re niquibij chiva, tibana' y tichajij. Pero man c'a tiban ancha'l re niquiban reje'. Roma reje' xa man ye'tiquir-ta\x + \xo 23.3 \xt Ro 2.19.\x* niquiban re niquibij che tiban. \v 4 Reje' namalaj tak ejka'n\x + \xo 23.4 \xt Hch 15.10.\x* niquiya' chiquij re vinak, ejka'n re camas c'ayef quic'uaxic. Re ejka'n re' xaxe c'a chiquij re vinak niquiya-va y reje' ni siquiera jun ch'et rue-quik'a' niquisiloj chin niquiban y niquic'uaj-ta re ejka'n re niquibij che can ruc'amon che niquic'uaj re vinak.\x + \xo 23.4 \xt Lc 11.46.\x* \v 5 Y reje' niquibanala' re otz, pero man chin-ta che otz niquiban chach re Dios. Reje' xaxe chin che que'tz'et y que'nimax coma re vinak che reje' camas je utzulaj\x + \xo 23.5 \xt Mt 6.1.\x* tak vinak. Y chuka' can ye'quiyala' re chavon tak c'ojlebal chij re quik'a'\x + \xo 23.5 \xt Ex 13.9.\x* y re nic'aj tak quivach. C'ojlebal re anche' niquiyac-va nic'aj versículos cha re ruch'abal re Dios. Y chuka' camas chavon rakan niquibanala' cha re rutz'abal\x + \xo 23.5 \xt Nm 15.38; Dt 22.12.\x* ruchi' re quitziak. \v 6 Y can ja chuka' re lugar más otz ye'quicha' re anche' niban-va va'in y can ja chuka' quire' ye'quibanala' re pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Xaxe che tibex chique che reje' camas quik'ij.\x + \xo 23.6 \xt Lc 20.46.\x* \v 7 Camas nika chiquivach che niyalox can ruxnokil-quivach pa tak q'uiybal re anche' niquimol-va-qui' re vinak. Y chuka' camas nika chiquivach che nibex can chique coma re vinak: Maestro, maestro, ye'cha' c'a chique roma c'o quik'ij ye'quitz'at. \p \v 8 Jac'a yex man tijo' che nibex maestro\x + \xo 23.8 \xt Stg 3.1.\x* chiva, roma xaxe Jun re ruc'amon che nibij Maestro cha, y re' ja re Cristo. Jac'a yex can ivch'alal-ivi' chiyixnojel. \v 9 Chuka' man tibij irta' cha jun vinak xaxe roma c'o ruk'ij. Roma re Irta' yex xaxe Jun y ja reja' re c'o pa kave' konojel, y re' ja re Tata'aj\x + \xo 23.9 \xt Mal 1.6; Ro 8.14-17.\x* re c'o chila' chicaj. \v 10 Can man c'a tijo' che re vinak niquibij maestro chiva. Roma xaxe jun Maestro c'o y re' ja re Cristo. \v 11 Roma re más c'o ruk'ij chiva yex, can nic'atzin che nuna-ka-ri' che xa manak ruk'ij y can tusuju-ri' chin nuban xabanchique samaj.\x + \xo 23.11 \xt Mt 20.26.\x* \v 12 Roma re nuban che c'o ruk'ij, xa xtikasas\x + \xo 23.12 \xt Dn 4.37.\x* ruk'ij. Y jac'a re nuban che manak ruk'ij, can xtic'ue' ruk'ij.\x + \xo 23.12 \xt Job 22.29; Pr 15.33; 29.23; Lc 14.11; 18.14; Stg 4.6; 1 P 5.5.\x* \p \v 13 ¡Can tivok'ex ivach yex re yix-atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas y yex fariseos re xa ca'e' ipalaj! roma can ik'aton\x + \xo 23.13 \xt Lc 11.52.\x* quibey re vinak chin che man ye'oc-ta pa ruk'a' re Dios. Can man otz-ta re ibanon, roma ni xe-ta yex yixoc-apo y chuka' can man niya-ta k'ij chique re vinak chin che ye'oc-ta. \p \v 14 ¡Tivok'ex ivach yex re yix-atamayon re ley y yex fariseos re xa ca'e' ipalaj! roma yex xa itz'amon rulesasic ronojel qui-cosas re malcani'\x + \xo 23.14 \xt Ez 22.25.\x* tak ixoki'. Y xaxe chin che tinimax che camas otz re ic'aslen, camas yixyaloj tak niban oración cha re Dios. Y roma re' tak yex c'o más castigo xtika pan ive', roma chach re Dios camas q'uiy imac.\x + \xo 23.14 \xt Mr 12.40; Lc 20.47.\x* \p \v 15 ¡Tivok'ex ivach yex re yix-atamayon re ley y yex fariseos re xa ca'e' ipalaj! roma yex can nik'asala' mar y yixak'ax nic'aj chic naciones chucanoxic che c'o-ta jun re nitzekelben ivichin y nunimaj-ta re ninimaj yex. Y jac'a tak ivilon chic jun re nitzekelben ivichin, yex xa camas c'ayef niban cha, roma riq'uin re nic'ut chach, niban cha che c'ac'anaj nicanaj-va can chach re Dios. Y chuka' yex xa can c'ac'anaj c'a yixc'o-va chach re Dios, pero re nitzekelben ivichin ca'e' c'a bey más naj nicanaj-va can, y mare' tak can ruc'amon che niba pan infierno chuka' reja'. \p \v 16 ¡Y can tivok'ex chuka' ivach yex re yixbin che yix ec'uay-bey y xa yix moyi'!\x + \xo 23.16 \xt Is 56.10; Mt 15.14.\x* Yex re yixbin che vo xa c'o jun re nibano jurar\x + \xo 23.16 \xt Mt 5.33.\x* pa rube' re rachoch re Dios chin che nuban jun cosa, y astapa' can man nuban-ta re rubin, man jun nuban. Jac'a re nibano jurar pa rube' re k'anapuak re c'o pa rachoch re Dios, chin nuban jun cosa, re' sí tiene que nuban, roma pa rube' re k'anapuak rubanon-va jurar. \v 17 Yex can nic'ut che can yix nacanak y chuka' can yix moyi', roma ja re rachoch re Dios re c'o más ruk'ij y mana-ta re k'anapuak, roma ja re rachoch re Dios re nibano lok'olaj cha re k'anapuak.\x + \xo 23.17 \xt Ex 30.29.\x* \v 18 Yex chuka' nibij che re nibano jurar pa rube' re altar chin che nuban jun cosa, astapa' can man nuban-ta re rubin, can man jun nuban. Jac'a re nibano jurar pa rube' re ofrenda re nic'ue' pa rue' re altar chin nuban jun cosa, re' sí tiene que nuban roma pa rube' re ofrenda rubanon-va jurar. \v 19 Can yix nacanak y yex can yix moyi-va, ¿roma anchique re c'o más ruk'ij? ¿La ja como re ofrenda re nisuj pa rue' re altar cha re Dios o ja re altar? Ja re altar\x + \xo 23.19 \xt Ex 29.37.\x* re c'o más ruk'ij, roma jare' re nibano lok'olaj cha re ofrenda. \v 20 Re nibano jurar pa rube' re altar chin nuban jun cosa, can nuban-va abarcar ronojel. Nuban abarcar re altar y nuban abarcar chuka' re ofrenda re nisuj pa rue' re altar. \v 21 Re nibano jurar pa rube' re rachoch\x + \xo 23.21 \xt 1 R 8.13; 2 Cr 6.2.\x* re Dios chin che nuban jun cosa, man xe-ta c'a nuban abarcar re rachoch re Dios, xa can nuban abarcar chuka' re Dios mismo. \v 22 Y re nibano jurar pa rube' re rocaj chin che nuban jun cosa, can nuban abarcar re anche' tz'uyul-va\x + \xo 23.22 \xt Sal 11.4; Mt 5.34; Hch 7.49.\x* re Dios y can nuban chuka' abarcar re Dios. \p \v 23 ¡Can tivok'ex ivach yex re yix-atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas y yex fariseos re xa ca'e' ipalaj! Yex camas yix cumplido riq'uin re i-diezmo, mare' hasta re jubulaj tak k'ayis, re nibex menta cha, re anís y re comino ye'nojij che ye'ilesala' can tak ba' cha chin che can chibil chuka' re' ndoc i-diezmo chin niya' cha re Dios. Y xa ja re más nic'atzin re nubij chupan re ley re man niban-ta, y re nubij re ley che yex niban ja che yex choj tibana' quiq'uin re vinak, can quixjoyovan\x + \xo 23.23 \xt Os 6.6; Mi 6.8.\x* y can-ta katzij che ibanon confiar-ivi' riq'uin re Dios. Ja-ta re' re ruc'amon che niban nabey, y c'aja-ta re' niban re can yixtajin-va chubanic.\x + \xo 23.23 \xt 1 S 15.22; Lc 11.42.\x* \v 24 Yex re yixbin che yix ec'uay-bey, man quire-ta roma xa yix moyi', yen nimbij chiva che yex xaxe-oc re mandamientos re más je cocoj re yixtajin chubanic y re mandamientos más je nima'k xa man ye'ban-ta, xa can iyi'on k'ij cha che xe tal choj quire' ye'k'ax. \p \v 25 ¡Can tivok'ex ivach yex re yix-atamayon re ley y yex fariseos re xa ca'e' ipalaj! roma xa yix ancha'l lak\x + \xo 23.25 \xt Mr 7.4.\x* re jabal ch'ajch'oj rij y re rupan can xak che tz'il. Yex can nic'ut chiquivach re vinak che camas otz re ibanabal, pero re pa tak ivánma man quire-ta, roma xa nojnak riq'uin elak',\x + \xo 23.25 \xt Lc 11.39.\x* y nojnak riq'uin itzel tak rayibal, roma yex camas nirayij che ronojel re c'o quiq'uin re vinak iviq'uin-ta yex c'o-va. \v 26 Yex fariseos xa yix moyi'. Can tibana' cha re ic'aslen ancha'l niban riq'uin re lak, nich'aj rupan y re rij. Yex nabey tich'ojersaj re ivánma,\x + \xo 23.26 \xt Jer 4.14; Ez 18.31; Lc 6.45.\x* chin quire' can nik'alajin chiquivach re vinak che can ch'ajch'oj chuka' re ic'aslen.\x + \xo 23.26 \xt Tit 1.15.\x* \p \v 27 ¡Tivok'ex ivach yex re yix-atamayon re ley y yex fariseos re xa ca'e' ipalaj!\x + \xo 23.27 \xt Hch 23.3.\x* roma xa yix junan riq'uin jun panteón re anche' ye'ya-va re anama'i', re rij jabal sak y ch'ajch'oj, pero re chupan man quire-ta. Roma xa rion man otz-ta c'o y rion rubakil ánma c'o chupan. \v 28 Y can jac'a quire' yex. Roma chiquivach re vinak can yixk'alajin che choj re ic'aslen, jac'a re pa tak ivánma man quire-ta. Re ivánma xa nojnak riq'uin etzelal. Y chuka' xa can ca'e' ipalaj. \p \v 29 ¡Tivok'ex ivach yex re yix-atamayon re ley y yex fariseos re xa ca'e' ipalaj! roma jabal ye'banala' quibanic\x + \xo 23.29 \xt Lc 11.25.\x* re qui-panteón re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. Yex can jabal-va chuka' ye'vak re qui-panteón re utzulaj tak vinak re choj quic'aslen chach re Dios. \v 30 Y yex nibij: Xe-ta yoj xojc'ue' pa qui-tiempo re kavinak xe'c'ue' ajuer can, yoj man-ta xojoc quichibil reje' tak xe'quiquimisaj re rusamajela' re Dios re xbex profetas chique, yixcha'. \v 31 Pero xa can ja yex mismo yixbin-ka chivij che can yix quiy-quimam can re xe'quimisan\x + \xo 23.31 \xt Hch 7.51, 52; 1 Ts 2.15.\x* quichin re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. \v 32 Y yex can tiq'uisa' c'a chuka' pa rue' re c'a anche' xapon-va re quibanabal\x + \xo 23.32 \xt Gn 15.16; Zac 5.6-11.\x* re ivinak xe'c'ue' ajuer can.\x + \xo 23.32 \xt Nm 32.14.\x* \p \v 33 Yex, xa can yix ancha'l itzel tak cumatz.\x + \xo 23.33 \xt Mt 3.7; 12.34; Lc 3.7.\x* Mare' c'a pan infierno xquixbo-va chin ne'ic'ulu' rajal re ibanabal. \v 34 Y chin che yex nic'ut re etzelal re c'o iviq'uin, yen can xque'ntak-a\x + \xo 23.34 \xt Mt 21.34.\x* achi'a' chi'icojol re ye'tzijon re nubij re Dios chique,\x + \xo 23.34 \xt Hch 11.27; 13.1; 15.32.\x* achi'a' re camas quina'oj y achi'a' re nibex maestros chique. Pero jec'o chique re nusamajela' re xe tal choj quire' ye'iquimisaj, y jec'o re xque'ibajij cho cruz chin ye'com.\x + \xo 23.34 \xt Lc 11.49; Ap 11.10.\x* Jec'o re xque'ich'ayala'\x + \xo 23.34 \xt Hch 5.40; 22.19; 2 Co 11.24.\x* pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, y xabanchique tenemit xque'bo-va reje', yex chuka' can xquixapon chire' roma c'o etzelal nijo' niban chique. \v 35 Y ronojel re' can xtuban chiva che ja yex re xquixkalen re quicamic\x + \xo 23.35 \xt Ap 18.24.\x* conojel re utzulaj tak vinak re je'quimisan-a. Nitiquir-pa riq'uin re rucamic re jun utzulaj ache xubini'aj Abel\x + \xo 23.35 \xt Gn 4.8; 1 Jn 3.12.\x* c'a riq'uin re rucamic re ache xubini'aj Zacarías, re ruc'ajol re ache xubini'aj Berequías. Y nimbij chiva, che re Zacarías\x + \xo 23.35 \xt 2 Cr 24.20-22.\x* can ja chuka' yex re xixquimisan richin, chire' chunakaj re altar re c'o chach re rachoch re Dios. \v 36 Re ximbij-ka chiva, can katzij-va che quire' xtibanataj. Can ronojel c'a re mac re' xtika pa quive' re vinak re jec'o chupan re tiempo re'. \s1 Re Jesús camas nibison coma re vinak jec'o pa Jerusalén \p \v 37 C'are' re Jesús xch'o chiquij re vinak re jec'o pa tenemit Jerusalén. Reja' quire' xubij: Yex re yix aj-Jerusalén, yex re yix aj-Jerusalén, ¿anchique roma tak ye'quimisaj re rusamajela' re Dios re nibex profetas chique? ¿Anchique roma chuka' tak ye'quimisaj cha aboj re ye'rutak-pa re Dios chi'icojol? Y yen camas q'uiy bey xinjo' che xixinmol-ta viq'uin, ancha'l nuban re quite-ec' chique re ch'utak ral, ye'rumol chuxe' re ruxic'.\x + \xo 23.37 \xt Dt 32.11.\x* Y yex man jun bey xijo' che quire-ta ximban iviq'uin. \v 38 Vocame re ivachoch yex xtic'ue' can ancha'l jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha. \v 39 Y quire' nimbij chiva roma jac'a ruq'uisibal bey re' re xquinitz'at-a. Y xquinitz'at chic jun bey c'aja chupan re k'ij tak xtibij chua: ¡Matiox che pitinak re Jun re'! ¡Reja' can banom-pa bendecir\x + \xo 23.39 \xt Sal 118.26.\x* y pitinak pa rube' re Ajaf Dios! C'a chupan re k'ij re' tak xquinitz'at chic jun bey, xcha' re Jesús. \c 24 \s1 Re Jesús nubij che xtivulax re rachoch re Dios \p \v 1 Y tak re Jesús xel-pa chire' pa rachoch\x + \xo 24.1 \xt Lc 21.5.\x* re Dios chin che niba, yoj re yoj ru-discípulos xojelon-apo riq'uin y xkabij cha, che re rachoch re Dios camas jabal rubanic y chuka' can xkac'utula' chach riq'uin re rue' tak kak'a'. \v 2 Y reja' xubij chaka: Yex can ye'tz'at che re jay\x + \xo 24.2 \xt 1 R 9.7.\x* re' camas otz quibanic. Pero yen can katzij nimbij chiva, che xtapon jun k'ij che ronojel re ye'tz'at vova' can xque'vulax y can man jun re xtipa'e-ta can. Ronojel re aboj\x + \xo 24.2 \xt Lc 19.44.\x* re je'cusan chin che je'banon-va re jay re', xa can xque'vulax. Can man jun aboj re xtic'ue-ta can ancha'l la rubanon vocame, xcha' chaka. \s1 Re señales re xque'banataj antes che xtiq'uis re ruch'ulef \p \v 3 Y tak re Jesús tz'uyul chic pa rue' re loma rubini'an Olivos, jare' tak yoj re yoj ru-discípulos xojelon-apo riq'uin y xkac'utuj cha: Tabij c'a chaka, ¿c'a jampa' c'a xque'banataj re xabij-yan-ka chij re rachoch re Dios? ¿Andex che señal tak xcapa\x + \xo 24.3 \xt 1 Ts 5.1.\x* chic jun bey? ¿Y andex chuka' che señal chin quire' ninabex che napon-yan re ruq'uisibal k'ij chin re ruch'ulef? \p \v 4 Y re Jesús xubij chaka: Can jabal tichajij-ivi' chin man quixk'olotaj.\x + \xo 24.4 \xt Ef 5.6; 2 Ts 2.3.\x* \v 5 Roma je q'uiy xque'pa y xtiquibij:\x + \xo 24.5 \xt Jer 14.14; 23.21; Jn 5.43.\x* Ja yen re Cristo, xque'cha'. Y camas je q'uiy re xque'k'olotaj pa quik'a'. \v 6 Y xtic'axala' che jec'o naciones re ye'tajin che guerra y chuka' xtic'axala' che c'o cha guerra xque'pa. Pero man tisatz ic'o'x, roma ronojel re' tiene que ye'banataj-na. Pero mana-ta re' re ruq'uisibal tak k'ij chin re ruch'ulef. \v 7 Jun tenemit xtiyacataj chin no'rbana' guerra riq'uin jun chic tenemit. Jec'o chuka' re nima'k tak naciones\x + \xo 24.7 \xt Is 19.2.\x* re xque'yacataj chin che ne'quibana' guerra quiq'uin nic'aj chic nima'k tak naciones. Xque'pa yabilal, viyjal y chuka' sananel xabanchique lugar chach re ruch'ulef. \v 8 Y jare' re nabey tak k'axomal, y c'are' xque'pa chic c'a nic'aj quivach tijoj-pokonal. \p \v 9 Y yex, can xquixya' pa tak tijoj-pokonal,\x + \xo 24.9 \xt Hch; 4.2, 3; 12.1.\x* y jec'o chiva yex re can xque'quimisas.\x + \xo 24.9 \xt Hch 7.59, 60.\x* Y can xquixtzelas-va coma conojel quivach vinak re jec'o chach re ruch'ulef, roma yex can ibanon confiar-ivi' viq'uin. \v 10 Y chupan re tiempo re' je q'uiy re can xque'tzak,\x + \xo 24.10 \xt 2 Ti 1.15.\x* jec'o re can xque'quisujula' re mismo quichibil-qui' y jec'o xtiquitzelaj-qui'. \v 11 Y chuka' camas je q'uiy re xque'bec'ulum-pa re xque'bin che reje' can niquibij\x + \xo 24.11 \xt 2 P 2.1.\x* re nubij re Dios chique, y roma quire' niquibij, can je q'uiy-va c'a vinak re xque'k'olotaj\x + \xo 24.11 \xt 1 Ti 4.1.\x* pa quik'a'.\x + \xo 24.11 \xt Hch 20.29; 2 Co 11.13.\x* \v 12 Chuka' chupan re tiempo re' roma camas chic etzelal re ye'banataj, mare' je q'uiy re man chic xtiquijo-ta-qui'. \v 13 Pero re man xtutzolij-ta-ri' chij y xtucoch' xtuk'asaj ronojel re' c'a pa ruq'uisibal, can xticolotaj-va. \v 14 Pero re utzulaj ruch'abal re Dios re nich'o chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios xtitzijos chach ronojel re ruch'ulef,\x + \xo 24.14 \xt Ro 10.18.\x* chin quire' can xtitamax. Y c'ajare' tak xtapon re ruq'uisibal k'ij chin re ruch'ulef. \p \v 15 Y chuka' can xtapon-va re k'ij tak xque'banataj re xajan tak banabal\x + \xo 24.15 \xt Dn 9.27; 12.11.\x* chupan re lugar santo. Y riq'uin re' xtivulataj c'a can re lugar re'. Jare' re tz'iban can roma re Daniel, re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Re nitz'eto re tz'iban can, tak'ax\x + \xo 24.15 \xt Dn 9.23.\x* c'a pa rue' re nutz'at. \v 16 Chin quire' tak xtitz'at che can ja chic re' re ye'banataj, re vinak re jec'o pa Judea xa can que'numaj-a y te'quivovaj-qui' pa tak c'achelaj. \v 17 Re nixulan pa rue' re rachoch\x + \xo 24.17 \xt 2 S 11.2.\x* tak xtapon re k'ij chin nibanataj ronojel re', choj quire' tinumaj-a. Y man chic toc-apo pa rachoch chin che c'o jun cosa no'rc'ama-pa.\x + \xo 24.17 \xt Lc 17.31.\x* \v 18 Re nisamaj pak'os, man chic tiba charachoch chuc'amic ruk'u'. Xaxe tal choj chuka' quire' tinumaj-a. \v 19 Jac'a re ixoki' re c'o chic yabil chiquij, y re ixoki' re xa c'a niquiya' quitz'um ch'utak cal, tivok'ex c'a quivach tak xtapon re k'ij re'. \v 20 Mare' tic'utuj cha re Dios che re tijoj-pokonal re' man-ta nibanataj chupan re tiempo chin tef, y chuka' tic'utuj che man-ta pa jun k'ij chin uxlanen tak xtibanataj ronojel re', chin che man c'ayef-ta nuban chiva che yixnumaj. \v 21 Y jare' tak can xtak'ax rue' re tijoj-pokonal re xtipa. Jun tijoj-pokonal re man jun bey banatajnak-ta chach re ruch'ulef desde que jampa' banon can roma re Dios.\x + \xo 24.21 \xt Dn 12.1.\x* Y chuka' re tijoj-pokonal re' man jun bey chic xtibanataj.\x + \xo 24.21 \xt Jl 2.2.\x* \v 22 Y xe-ta man-ta niban cortar re tiempo chin re tijoj-pokonal re', conojel-ta vinak ye'com. Pero re Dios xa quitzij re je'rucha'on\x + \xo 24.22 \xt Is 65.8, 9, 15, 22.\x* chic, tak xtuban cortar re tiempo chin re tijoj-pokonal. \p \v 23 Chupan re k'ij re', vo xa jec'o ye'bin chiva: Titzu', jac'a Cristo re'. O vo xa niquibij chiva: Titzu', jac'a Cristo la c'o la'. Pero yex\x + \xo 24.23 \xt Lc 17.23.\x* man quixk'olotaj pa quik'a', man tinimaj re niquibij chiva. \v 24 Roma jec'o re xque'bec'ulum-pa y xtiquibila': Ja yen re Cristo. Pero yex man que'inimaj, roma xa quion je tz'ucuy tak tzij. Y ja chuka' k'ij re' tak xque'bec'ulum-pa re xque'bin: Yen nintzijoj re nubij re Dios chua, xque'cha'. Pero yex man c'a que'inimaj, roma xa je tz'ucuy tak tzij chuka'. Y xque'quibanala' nima'k tak milagros,\x + \xo 24.24 \xt Dt 13.1; 2 Ts 2.9; Ap 13.13.\x* re man jun bey je'tz'eton-ta, xaxe chin che que'nimax, y can jec'o-va re xque'quik'ol. Y xe-ta reje' can ye'tiquir ye'quik'ol re je'cha'on chic roma re Dios, can ye'quik'ol-ta. Pero man ye'tiquir-ta. \v 25 Y ja re ximbij-yan chiva, jare' re xque'banataj. \v 26 Mare' vo xa nibex chiva, re Cristo xpa-yan y vocame c'o chupan re lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha, yex man c'a quixba chutz'etic. Y vo xa nibex chiva che re Cristo c'o chic y vocame chupan re jun jay re' c'o-va, man que'inimaj. \v 27 Roma tak yen re xinalax chi'icojol xquimpa chic jun bey, can jabal-va xquink'alajin. Xa can xtibanataj ancha'l nibanataj riq'uin re relámpago\x + \xo 24.27 \xt Lc 17.24.\x* tak ne'yiq'uie-pa pan oriente y can jabal nik'alajin c'a quila pan occidente, y can conojel ye'tz'eto richin. Y can quire' chuka' xtimban yen. \v 28 Roma re castigo re xtuya' re Dios xte'ka anche' c'o-va re mac. Can xtibanataj ancha'l nibanataj quiq'uin re c'uch. Roma re chicop re' xaxe anche' c'o-va jun cuerpo quiminak,\x + \xo 24.28 \xt Job 39.30.\x* chire' ye'ka-va. \s1 Re xque'banataj tak nipa-yan re Jesús \p \v 29 Y tak xtak'ax re tijoj-pokonal chin re tiempo re', jare' tak re k'ij y re ic'\x + \xo 24.29 \xt Hch 2.20; Ap 6.12.\x* can xtik'ukumutaj quivach. Re ch'umil\x + \xo 24.29 \xt Is 13.10; Ez 32.7.\x* xque'betzakalam-pa re anche' jec'o-va. Can ronojel-va re namalaj tak poderes re jec'o chicaj xque'silon roma re ru-poder re Dios. Can che jun re rocaj xtisilon. \v 30 Jare' tak xtitz'etetaj chicaj re nu-señal yen re xinalax chi'icojol. Y ronojel quivach vinak re jec'o chach re ruch'ulef, c'ajare' tak xque'ok' y xte'ka chiquic'o'x re je anchique reje', tak xquinquitz'at\x + \xo 24.30 \xt Zac 12.10.\x* che ja yen re yinka-pa pa nube chila' chicaj,\x + \xo 24.30 \xt Dn 7.13; Ap 1.7.\x* riq'uin chic namalaj poder y riq'uin chuka' namalaj nuk'ij. \v 31 Y jare' chuka' tak re trompeta\x + \xo 24.31 \xt 1 Co 15.52; 1 Ts 4.16.\x* can cof xtik'ajan, y yen xque'ntak re nu-ángeles chiquimolic re je'ncha'on chic. Can xque'quimol-pa re jec'o pan oriente y re jec'o pan occidente, re jec'o pa norte y re jec'o pa sur. Can xque'quimol c'a-pa conojel re anche' nitiquir-pa re jun rutza'n re rocaj, c'a la jun chic rutza'n. \p \v 32 Can titamaj re ejemplo chij re jun che' rubini'an higuera.\x + \xo 24.32 \xt Lc 21.29.\x* Tak re ruk'a' jabal rax ye'quibam-pa y ye'el-pa ruxak c'ac'a, can itaman che re tiempo chin job ne'ka-yan. \v 33 Y ja quire' chuka' tak xtitz'at che can jec'o chic cosas re ye'banataj riq'uin re k'ij, re ic', re ch'umil y ronojel re ximbij-yan-ka ntajin chic rubanic, titamaj c'a che ne'ka-yan re k'ij.\x + \xo 24.33 \xt Stg 5.8.\x* Xa can nakaj chic c'a c'o-va-pa. \v 34 Y tic'axaj jabal re xtimbij chiva vocame: Ronojel re' xque'banataj tak re vinak\x + \xo 24.34 \xt Mt 16.28; 23.36.\x* chin re tiempo re' c'amaje-na que'q'uis-a chach re ruch'ulef. \v 35 Y re ruch'ulef y re rocaj\x + \xo 24.35 \xt 2 P 3.7-12; Ap 6.14.\x* can chin-va che ye'q'uis.\x + \xo 24.35 \xt Sal 102.26, 27; Is 34.4; He 1.11.\x* Jac'a re nuch'abal man xtiq'uis-ta, xa can xtibanataj-va ronojel re nubij.\x + \xo 24.35 \xt Is 51.6; Mt 5.18; Mr 13.31; Lc 21.33.\x* \p \v 36 Jac'a re k'ij y re hora tak yen xquimpa, man k'alaj-ta. Re ángeles re jec'o chila' chicaj man quitaman-ta\x + \xo 24.36 \xt Hch 1.7; 1 Ts 5.2; 2 P 3.10.\x* jampa' re'. Xa can xe re Nata' Dios\x + \xo 24.36 \xt Zac 14.7.\x* re atamayon re'. \p \v 37 Xa can ancha'l xbanataj pa ru-tiempo re Noé,\x + \xo 24.37 \xt Lc 17.26.\x* can quire' chuka' xtibanataj tak xquimpa chic yen re xinalax chi'icojol. \v 38 Roma pa ru-tiempo re Noé, tak c'amaje-na tibanataj re job re can man jun bey tz'eton-ta re nibex diluvio cha, re vinak binak cánma riq'uin re andex ye'quitaj y riq'uin re andex ye'quikumula'. Xa can binak cánma riq'uin re c'ulubic y chuka' can binak cánma chin che ye'quiya-a re quimi'al-cajc'ual chin che ye'c'ule'. Y can c'a quire' quitz'amon rubanic tak re Noé y re ru-familia xe'oc chupan re barco.\x + \xo 24.38 \xt Gn 7.1, 7; Lc 17.27; 1 P 3.20.\x* \v 39 Y re xtzijos chiquivach cama-va xk'ax-ta pa quive', xa c'aja tak xapon re k'ij chin re diluvio, roma jare' re xc'uan-a quichin conojel. Y can quire' chuka' xtibanataj tak xtapon re k'ij tak yen re xinalax chi'icojol xquimpa chic jun bey. \v 40 Jare' tak xtibanataj che je ca'e' achi'a' re junan ye'samaj pak'os, xaxe c'a jun re xtic'uax-a y re jun chic xtic'ue' can. \v 41 Y vo xa jec'o je ca'e' ixoki' re junan ye'qui'en, xaxe c'a jun re xtic'uax-a y re jun chic xtic'ue' can. \p \v 42 Mare' can nojel tiempo quixc'ase' chin quiniyabej-apo,\x + \xo 24.42 \xt Mt 25.13; Lc 12.40.\x* roma man itaman-ta jampa'\x + \xo 24.42 \xt Mt 24.36.\x* tak xquineka\x + \xo 24.42 \xt Ap 3.3; 16.15.\x* yen re Ivajaf. \v 43 Roma yex jabal itaman, che xe-ta re rajaf jun jay can rutaman jampa' napon\x + \xo 24.43 \xt Mr 13.33, 36.\x* re elek'om\x + \xo 24.43 \xt Ap 3.3; 16.15.\x* pa rachoch, re rajaf re jay re' can-ta nic'ase'\x + \xo 24.43 \xt 1 Ts 5.6.\x* chin nuchajij re rachoch, y man nuya-ta k'ij che re elek'om nuvop re rachoch chin ndoc chupan y nelak'-a. \v 44 Xa mare' tak yex can ruc'amon che can nojel tiempo quiniyabej-apo, roma ja tak can man jun inaben chire', jare' tak xquineka yen re xinalax chi'icojol. \p \v 45 Roma chupan re k'ij re' can xtibanataj ancha'l re nibanataj riq'uin jun patrón re nucha' can jun ru-mozo chin nipa'e'\x + \xo 24.45 \xt 1 Co 4.2.\x* can pa quive' re ye'c'ue' can pa jay.\x + \xo 24.45 \xt He 3.5.\x* Y nubij can cha che tuya' quivay tak napon re hora. Y vo xa reja' c'o runa'oj y can nuban ronojel re bin can cha che nuban, \v 46 reja' can niqui'cot roma ntajin chubanic re samaj ne'litaj-ka roma re ru-patrón. \v 47 Y can katzij nimbij chiva che re patrón re' xtuban cha re ru-mozo che xtuya'\x + \xo 24.47 \xt Mt 25.21, 23.\x* pa rue' ronojel re c'o riq'uin, chin che nuchajij. \v 48 Pero vo xa re mozo re' xa ja-ta re itzel tak nojebal ye'pa pa ránma y nubij-ta-ka: Re nu-patrón re' xa c'amaje-na ne'ka, \v 49 y nutz'am-ta quich'ayic re nic'aj chic mozos y chuka' can xe-ta va'in y tijoj-ya' nuban quiq'uin nic'aj chic k'abarla', \v 50 jac'a re k'ij y re hora tak man jun runaben che ne'ka re ru-patrón jare' tak ne'ka. \v 51 Re patrón can xtuya' jun namalaj castigo pa rue' re mozo re' y xtuya' quiq'uin re nic'aj chic\x + \xo 24.51 \xt Lc 12.46.\x* vinak re xa ca'e' quipalaj. Y c'aja chire' c'a xtipo-va re ok'ej chach y can xtukach'ach'ej roray.\x + \xo 24.51 \xt Mt 25.30.\x* \c 25 \s1 Re ejemplo chiquij je lajuj k'apoji' tak ixoki' \p \v 1 Chupan re k'ij tak xquimpa chic jun bey, jec'o re can xque'oc pa ruk'a' re Dios, y jec'o re man xque'oc-ta. Xa can xtibanataj ancha'l re xbanataj quiq'uin je lajuj k'apoji' re quic'uan-a qui-lámparas chin xe'ba chuyabexic re ala'\x + \xo 25.1 \xt Jn 3.29.\x* xtic'ule'\x + \xo 25.1 \xt Ap 19.7; 21.2, 9.\x* chupan re ak'a' re'. \v 2 Je vo'o' c'a chique re k'apoji' re' re c'o quina'oj\x + \xo 25.2 \xt Mt 7.24.\x* y re je vo'o' chic xa je nacanak. \v 3 Re je vo'o' k'apoji' re xa je nacanak,\x + \xo 25.3 \xt Mt 7.26.\x* man xquic'uaj-ta-a nic'aj chic aceite chin re qui-lámparas, xa can xe-oc re c'o-a chupan. \v 4 Jac'a re je vo'o' chic k'apoji' re c'o quina'oj, xquic'uaj-a re qui-lámparas y je'quic'ualon chic-a nic'aj chic botellas re anche' quic'uan-va-a re nic'aj chic aceite. Y reje' xe'ba c'a chuyabexic re ala' xtic'ule'. \v 5 Y roma re ala' re nic'ule' camas xyaloj y can man xe-ta ne'ka, re je lajuj k'apoji' re je'yabeyon richin, can xuya' ruchuk'a' re quivaran. Nabey xe'xcurin-ka y c'are' c'a can xe'var-ka\x + \xo 25.5 \xt 1 Ts 5.6.\x* jumul. \v 6 Pero pa nic'aj-ak'a' xc'axataj ruch'abal jun re camas cof nich'o\x + \xo 25.6 \xt 1 Ts 4.16.\x* y nubij: Ja pitinak\x + \xo 25.6 \xt 2 Ts 1.7-10.\x* re ala' re xtic'ule'. Quixel-pa chin ne'ic'ulu'. \v 7 Y jare' tak re je lajuj k'apoji' re', re je'yabeyon richin re ala' re xtic'ule', cha'nin c'a xe'yacataj y xquibanala' rubanic re qui-lámparas.\x + \xo 25.7 \xt Lc 12.35.\x* \v 8 Y re je vo'o' k'apoji' re je nacanak xquibij chique re je vo'o' chic k'apoji' re c'o quina'oj: Re ka-lámparas xa can xque'bechup roma xa can man q'uiy-ta chic aceite c'o chiquipan. Tiya' c'a ba' ka-aceite yex, xe'cha' re k'apoji' re je nacanak. \v 9 Pero re je vo'o' chic k'apoji' re c'o quina'oj, xquibij: Re otz che niban yex vocame ja che quixbiyin chulok'ic quiq'uin re ye'c'ayin aceite, roma vo xa xtakaya' aceite chiva, riq'uin ba' c'a c'o xto'rbana' falta chaka yoj, y quire' chuka' yex. Mare' re más otz che niban yex ja che quixbiyin chulok'ic aceite. \v 10 Y tak re je vo'o' k'apoji' re' je'binak chulok'ic aceite, jare' tak xbec'ulun re ala' re xtic'ule'. Re je vo'o' k'apoji' re can jec'o-apo chin quiyaben re ala' re', can xe'oc pa jay anche' niban-va re c'ulubic. Y can xe xe'oc xtz'apes-pa\x + \xo 25.10 \xt Lc 13.25.\x* re ruchi-jay. \v 11 Y c'a después xe'bapon re je vo'o' chic k'apoji' re je'binak chulok'ic aceite chin re qui-lámparas, y reje' can xe'ch'o-apo cha re rajaf re c'ulubic re' y xquibij: Tajaka' re ruchi-jay chakavach chin che yojoc-apo\x + \xo 25.11 \xt Mt 7.21.\x* chuka' yoj. \v 12 Y reja' xubij-pa chique re k'apoji' re': ¿Yix anchique c'a yex? Yen can katzij nimbij chiva che man jun bey xintamaj-ta ivach, xe'cho'x-pa.\x + \xo 25.12 \xt Sal 5.5.\x* \p \v 13 Mare' yex can nojel tiempo quixc'ase' chin quiniyabej-apo,\x + \xo 25.13 \xt Mt 24.42.\x* roma xa man itaman-ta anchique k'ij y anchique hora tak yen re xinalax chi'icojol xquimpa chic jun bey. \s1 Jun ejemplo chiquij je oxe' mozo re xya' can mero pa quik'a' roma re qui-patrón \p \v 14 Roma re ru-gobierno re Dios junan riq'uin re xuban jun ache tak xba naj.\x + \xo 25.14 \xt Mt 21.33; Mr 13.34.\x* Reja' xe'rayoj\x + \xo 25.14 \xt Lc 19.12, 13.\x* re ru-mozos y xujach can re rubiyomal pa quik'a'. \p \v 15 Cha re jun ru-mozo xuya' can vo'o' mil quetzales, cha re jun chic xuya' can ca'e' mil y cha re jun chic xuya' can jun mil. Cha re nabey q'uiy más xuya' can roma xutz'at che can nitiquir nusamajij. Re ruca'n xaxe ca'e' mil xuya' can cha roma xaxe re' re nitiquir nusamajij. Y re rox xe jun mil xuya' can cha chin tusamajij.\x + \xo 25.15 \xt Ro 12.6; 1 Co 12.7; Ef 4.11.\x* Y re ache can xe xuban can quire', xba. \v 16 Y re mozo\x + \xo 25.16 \xt 1 P 4.10.\x* re yi'on can vo'o' mil quetzales cha chin tusamajij y chin che nuch'ac más mero, can xuban-va re bin can cha. Reja' can xusamajij-va re vo'o' mil y can xuch'ac\x + \xo 25.16 \xt Pr 3.14.\x* chic vo'o' mil más. \v 17 Y quire' chuka' xuban re ruca'n mozo re yi'on can ca'e' mil cha, reja' can xuch'ac ca'e' chic mil más. \v 18 Jac'a re rox mozo re xe-oc jun mil yi'on can cha, xa xbo'rc'oto' jun jul pan ulef y chire' xumuk-va can re mero re yi'on can pa ruk'a'. \p \v 19 Y tak xk'ax-yan q'uiy tiempo, c'ajare' xtzolaj-pa re qui-patrón re mozos re'. Y reja' xuc'utuj chique andex xquiban riq'uin re mero re xuya' can chique tak xba. \v 20 Tak xapon re mozo re yi'on can vo'o' mil quetzales cha, can man xe-ta re' re ruc'uan-apo, xa can ruc'uan chic-apo vo'o' mil más y xubij cha re ru-patrón: Rat vo'o' mil re xaya' can chua, jac'a re c'o re', y ja chic vo'o' mil más re c'o re', jare' re xinch'ac chij, xcha' re mozo re'. \v 21 Y re ru-patrón re mozo re' xubij cha: Camas otz re xaban. Rat, can yat jun utzulaj nu-mozo roma can naban re nibex chava. Y roma can xaban\x + \xo 25.21 \xt 2 Ti 4.7, 8.\x* re ruc'amon riq'uin re ba' mero re xinya' can chava tak ximba, vocame can yatinya'\x + \xo 25.21 \xt Mt 24.47; Lc 12.44.\x* pa rue' jun samaj más nem. Catampa\x + \xo 25.21 \xt Mt 25.34.\x* y catoc, can caqui'cot\x + \xo 25.21 \xt Hch 12.2.\x* riq'uin re a-patrón,\x + \xo 25.21 \xt Ap 2.10, 26-28; 3.21; 21.7.\x* xcho'x re mozo re'. \v 22 Y tak xapon chuka' re mozo re yi'on can ca'e' mil quetzales cha, reja' xubij cha re ru-patrón: Rat ca'e' mil re xaya' can chua, jac'a re c'o re', y ja chic ca'e' mil más re c'o re', jare' re xinch'ac chij, xcha' re mozo re'. \v 23 Re ru-patrón re mozo re' xubij cha: Camas otz re xaban. Rat, can yat jun utzulaj nu-mozo roma can naban re nibex chava. Y roma can xaban re ruc'amon riq'uin re ba' mero re xinya' can chava tak ximba, vocame can yatinya' pa rue' jun samaj más nem. Catampa y catoc, can caqui'cot riq'uin re a-patrón, xcho'x re mozo re'. \v 24 Jac'a tak xapon re mozo re yi'on can jun mil quetzales cha, reja' xubij cha re ru-patrón: Yen can ntaman-va avach, y mare' ntaman che camas yat c'a'l. Xa can najo' c'a yach'acon. Rat najo' nac'ul re ndel-pa chach re tico'n re xa mana-ta rat yatiquiyon-ka. Najo' nayac re trigo re xa mana-ta rat xach'ayo rue'. \v 25 Y mare' yen camas ximpokonaj xinsamajij re jun mil quetzales re xaya' can chua. Yen tak xinc'ul-a re mero, xinc'ot jun jul pan ulef y chire' ximuk-va can. Y jac'a a-mero re' re ne'njacha' can chava, xcha' re mozo re'. \v 26 Y re ru-patrón re mozo re' xubij: Can man otz-ta re xaban. Roma rat yat jun itzel mozo y man naban-ta re nibex chava. Roma vo xa ataman che yen can yin c'a'l-va, che yen ninjo' ninc'ul re ndel-pa chach re tico'n re xa mana-ta yen yintiquiyon-ka y ninjo' ninyac re trigo re xa mana-ta yen xinch'ayo rue', \v 27 xa mare' xaya-ta re nu-mero pa quik'a' re achi'a' re nibex banqueros chique, y vocame xineka, xinc'ul-ta re mero can vichin yen y xinc'ul-ta chuka' re ral re mero re'. \v 28 Vocame tic'ama' c'a can la mero chuk'a' y tiya' cha re mozo re anchok riq'uin c'o-va re lajuj mil quetzales. \v 29 Roma re c'o, c'o riq'uin, can xtuc'ul más y can xtuban sobra riq'uin. Jac'a re manak can-ta riq'uin, hasta re jenipa-oc ba' c'o riq'uin can xtilisas\x + \xo 25.29 \xt Lc 8.18; Jn 15.2.\x* chach. \v 30 Y re mozo re man jun nic'atzin-va\x + \xo 25.30 \xt Lc 17.10.\x* tilisas-a y te'ich'akij chupan re lugar camas k'oko'm, y c'aja chire' c'a xtipo-va re ok'ej chach y can xtukach'ach'ej roray.\x + \xo 25.30 \xt Mt 8.12.\x* \s1 Tak xtiban juzgar pa quive' re vinak re jec'o ronojel naciones \p \v 31 Y tak yen re xinalax chi'icojol xquimpa\x + \xo 25.31 \xt Hch 1.11.\x* chic jun bey, can c'o chic nuk'ij, y chuka' can conojel re nu-ángeles\x + \xo 25.31 \xt Zac 14.5.\x* xque'pa viq'uin. Y jare' tak yen xquintz'uye' chach re nuch'acat re camas chuka' ruk'ij, y xtimban juzgar. \v 32 Can xque'mol-va-apo\x + \xo 25.32 \xt Ro 14.10; 2 Co 5.10.\x* conojel vinak re jec'o pa tak ronojel naciones chinoch. Y xquimpa yen can xque'mban apartar, ancha'l nuban jun ache quiq'uin ch'utak ruchicop. Reja' jun-va\x + \xo 25.32 \xt Mt 13.49.\x* ye'ruya-va re ch'utak ovejas y jun-va ye'ruya-va re ch'utak cabras.\x + \xo 25.32 \xt Ez 20.38.\x* \v 33 Re vinak re ancha'l ch'utak ovejas, roma ch'ajch'oj chic re quic'aslen, xque'nya' pa vajquik'a'. Jac'a re vinak ancha'l ch'utak cabras, roma man otz-ta re quic'aslen, xque'nya' pa nuxocon. \v 34 Y jare' tak yen re Rey xtimbij chique re jec'o pa vajquik'a': Quixampa yex, re can yix bendecidos chic roma re Nata' Dios. Quixc'ue' c'a anche' re can ja re Dios re nibano gobernar, re can ivichin-va yex tak rubanon, y tak reja' xunojij che nuban quire' c'amaje-na tic'ue' re ruch'ulef che'.\x + \xo 25.34 \xt Ro 8.17; 1 Co 2.9.\x* \v 35 Roma tak yen xch'umun\x + \xo 25.35 \xt Ez 18.7; Stg 2.15.\x* nupan, yex can xiya' nuay. Tak yen xchake'j nuchi', yex can xiya' nuya' chin xinkum. Tak yen xinjo' nu-posada,\x + \xo 25.35 \xt Is 58.7; He 13.2.\x* yex can xiya'\x + \xo 25.35 \xt 2 Ti 1.16; Stg 1.27; 3 Jn 5.\x* chua. \v 36 Tak yen manak nutziak, yex xiya' nutziak. Tak yen xinyavaj, yex xixapon chinutz'etic. Tak yen xintz'ape' pa cárcel,\x + \xo 25.36 \xt 2 Ti 1.16.\x* yex xixapon chinuchi'. \v 37 Jac'a re vinak re choj quic'aslen xtiquibij: Ajaf, ¿jampa' c'a re' tak yoj xkaya' avay chin xava' roma nich'umun apan? ¿Jampa' c'a re' tak yoj xkaya' aya' chin xatuq'uia' roma nichake'j achi'? \v 38 ¿Y jampa' c'a re' tak xkaya' a-posada roma xc'atzin chava? ¿Jampa' c'a re' tak yoj xkaya' atziak roma can xoc chava? \v 39 ¿Jampa' c'a re' tak yoj xojapon cha'tz'etic roma xayavaj? ¿Y jampa' c'a chuka' re' tak yoj xojapon cha'tz'etic tak yatc'o pa cárcel? \v 40 Y yen re Rey xtimbij: Can katzij nimbij chiva che roma quire' xiban riq'uin re jun re camanak ruk'ij,\x + \xo 25.40 \xt Pr 19.17; He 6.10.\x* re can yinruniman chic, xa can chua c'a chuka' yen\x + \xo 25.40 \xt Pr 14.31.\x* xiban-va re utzil re'. \p \v 41 Y can jac'a chuka' re' tak xtimbij chique re jec'o pa nuxocon: Yex xa can ja chic c'a re castigo iyaben che nika pan ive'. Quixel-a chinoch\x + \xo 25.41 \xt Sal 6.8.\x* vova' y quixbiyin pa k'ak'\x + \xo 25.41 \xt Mt 13.40.\x* re man jun bey xtichup, y re' xa richin re itzel y re ru-ángeles\x + \xo 25.41 \xt 2 P 2.4; Jud 6.\x* tak banon. \v 42 Roma yen can xch'umun nupan y yex man xiya-ta nuay. Camas xchake'j nuchi' y yex man xiya-ta nuya' chin xinuq'uia-ta. \v 43 Y tak yen xinjo' nu-posada, yex man xiya-ta chua. Tak yen manak nutziak, yex man xiya-ta nutziak. Tak yen xinyavaj, yex man xinitz'eta-ta. Tak xinc'ue' pa cárcel, man xixapon-ta chinuchi'. \v 44 Y jare' chuka' tak reje' xtiquibij: Ajaf, yoj man jun bey xatkatz'at-ta che nich'umun-ta apan o nichake'j-ta achi', chuka' man jun bey xatkatz'at-ta che nic'atzin-ta a-posada, o manak-ta atziak, o yayavaj-ta, o yatc'o-ta pa cárcel. Yoj man jun bey xatkatz'at-ta che quire-ta ac'alvachin, mare' can man jun utzil xkaban chava, xque'cha'. \v 45 Y jare' tak yen re Rey xtimbij chique: Can katzij nimbij chiva, roma man jun utzil xiban chique re hermanos re manak quik'ij, can man jun chuka' utzil xiban chua yen.\x + \xo 25.45 \xt Pr 14.31; 17.5; Hch 9.5.\x* \v 46 Y re vinak re' can xque'bo-va chupan re tijoj-pokonal chin nojel tiempo.\x + \xo 25.46 \xt Ap 20.10, 15.\x* Y re vinak re choj quic'aslen xtiquivel c'a jun c'aslen re man niq'uis-ta.\x + \xo 25.46 \xt Dn 12.2; Jn 5.29; Ro 2.7.\x* Ja quire' re tzij re xe'rubij re Jesús. \c 26 \s1 Re ye'tzelan chin re Jesús niquiya' chiquivach andex xtiquiban chin niquiquimisaj \p \v 1 Tak re Jesús xuq'uis rubixic ronojel re tzij re', xubij chaka yoj re yoj ru-discípulos: \v 2 Yex itaman che xaxe chic ca'e' k'ij nrajo' che nitz'amataj-a re kanamak'ij\x + \xo 26.2 \xt Mr 14.1; Lc 22.1; Jn 13.1.\x* rubini'an pascua. Chupan re namak'ij re' tak xquinjach yen re xinalax chi'icojol chin yimbajex cho cruz chin xquincom, xcha' chaka. \p \v 3 Y can jare' tak re principal tak sacerdotes,\x + \xo 26.3 \xt Jn 11.47.\x* re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas y chuka' re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, can quimalon-va-qui'\x + \xo 26.3 \xt Sal 2.2; Hch 4.26.\x* chach rachoch re namalaj sacerdote rubini'an Caifás. \v 4 Reje' xquiya' chiquivach andex niquiban chin che nika re Jesús pa quik'a', y c'are' niquiquimisaj. \v 5 Y can xquiya' chiquivach, che man niquitz'am-ta chupan re namak'ij, chin che man que'yacataj-pa re vinak chiquij. \s1 Jun ixok xuk'aj jun ak'om jubul-oc ruxla' pa rujalom re Jesús \p \v 6 Y re Jesús c'o pa tenemit rubini'an Betania,\x + \xo 26.6 \xt Mt 21.17; Jn 11.1, 2.\x* chire' pa rachoch re jun ache rubini'an Simón re xc'achojsas cha re yabil rubini'an lepra.\x + \xo 26.6 \xt Mr 14.3.\x* \v 7 Y jare' tak xapon jun ixok riq'uin re Jesús, ruc'uan-apo jun frasco re banon riq'uin jun aboj rubini'an alabastro, y c'o-a ak'om jubul-oc ruxla' chupan, re ak'om re' camas caro rajal. Y jare' re xbo'rk'aja' pa rujalom re Jesús tak tz'uyul chach mesa, niva' chire' pa rachoch re Simón. \v 8 Y tak yoj re yoj ru-discípulos xkatz'at re xuban re ixok riq'uin re ak'om jubul-oc ruxla' che xuk'aj pa rujalom re Jesús, xpa kayoval y xkabila':\x + \xo 26.8 \xt Jn 12.4.\x* ¿Anchique roma che xaxe tal choj quire' xtix-a la ak'om la'? \v 9 Roma la ak'om la' caro rajal, y mare' xc'ayex-ta y re rajal xjach-ta chiquivach re vinak re camas je meba'.\x + \xo 26.9 \xt Mr 14.5; Jn 12.5.\x* \p \v 10 Pero re Jesús cha'nin xk'ax pa rue', mare' reja' xubij chaka: ¿Anchique roma tak yex man yixtane-ta-ka che tzij chij re ixok re'? Xa tiya' k'ij cha. Reja' jun cosa otz xuban viq'uin. \v 11 Re vinak re camas je meba'\x + \xo 26.11 \xt Dt 15.11; Pr 22.2.\x* can nojel tiempo jec'o iviq'uin, chin che xabanchique k'ij nijo' niban utzil chique. Jac'a yen man nojel-ta tiempo xquinc'ue' iviq'uin.\x + \xo 26.11 \xt Mr 14.7; Jn 8.21; 12.8; 13.33; 16.5, 28; 17.11.\x* \v 12 Roma tak re ixok re' xuk'aj re ak'om re' chuij, can xuc'ut che c'o amor riq'uin. Reja' can xuban-yan-apo chua ancha'l niban chique re anama'i' tak ye'muk.\x + \xo 26.12 \xt Jn 19.40.\x* \v 13 Y can katzij nimbij chiva, che xabanchique lugar xtitzijos-va\x + \xo 26.13 \xt Lc 24.47; Ro 1.8; 1 Ti 2.6.\x* re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha,\x + \xo 26.13 \xt Mr 13.10; Col 1.6, 23.\x* chire' chuka' xtitzijos-va re xuban viq'uin re jun ixok re'. Can che jun ruch'ulef xtitzijos-va, y man jun bey xtimistas, xcha' re Jesús. \s1 Re Judas xusuj-ri' chin nujach re Jesús pa quik'a' re principal tak sacerdotes \p \v 14 Y jun chaka yoj re yoj doce ru-discípulos re Jesús, re rubini'an Judas Iscariote,\x + \xo 26.14 \xt Mt 10.4; Lc 22.3; Jn 13.2.\x* xapon quiq'uin re principal tak sacerdotes.\x + \xo 26.14 \xt Mr 14.10.\x* \v 15 Reja' xbo'rbij chique: ¿Andex niya' yex chua, xe-ta yen ninjach re Jesús pan ik'a'? \p Y re principal tak sacerdotes xquibij che niquiya' treinta fichas re banon cha sakapuak.\x + \xo 26.15 \xt Zac 11.12; Mt 27.3.\x* \v 16 Y jare' tak re Judas Iscariote xutz'am runojexic andex xtuban chin quire' nujach re Jesús pa quik'a' re achi'a' re'. \s1 Tak re Jesús xuya' re xcana-vay y re ruyi'al-uva chaka yoj re yoj ru-discípulos \p \v 17 Y chupan re nabey k'ij chin re namak'ij, kachin yoj re yoj israelitas, tak nitij re xcana-vay re manak levadura riq'uin, jare' tak yoj re yoj discípulos xojelon-apo riq'uin re Jesús, y xkac'utuj cha: ¿Anche' c'a najo' naban-va re va'in chupan re jun pascua\x + \xo 26.17 \xt Lv 23.5, 6.\x* re' chin nakabana' can rubanic ronojel re ndoc? \p \v 18 Y jec'o chaka yoj re xe'tak-a roma re Jesús c'a pa tenemit Jerusalén,\x + \xo 26.18 \xt Mr 14.13.\x* pa rachoch jun ache, y reja' xubij-a chique: Tak xquixapon, tibij cha re ache re': Re ka-Maestro rubim-pa: Re nu-tiempo xa nakaj chic c'o-va-pa. Ja pan avachoch rat ninjo' nimban-va re namalaj va'in quiq'uin re nu-discípulos, chupan re pascua re', xcha-a re Jesús chique re xe'rutak-a. \p \v 19 Y re discípulos re xe'tak-a can xquiban-va ancha'l re bin-a chique roma re Jesús. Reje' can xquiban-va rubanic ronojel re ndoc chin re va'in chin re pascua. \p \v 20 Jac'a tak xoc-ka re ak'a' chupan re k'ij re', re Jesús y re yoj doce discípulos xojtz'uye-apo chach mesa\x + \xo 26.20 \xt Mr 14.17, 18; Lc 22.14.\x* chin re namalaj va'in. \v 21 Y tak yojtajin che va'in, re Jesús xubij chaka: Can katzij nimbij chiva, che jun chiva yex re xquinjacho-a pa quik'a' re vinak\x + \xo 26.21 \xt Jn 13.21.\x* re ye'tzelan vichin. \p \v 22 Y tak yoj xkac'axaj quire' camas bis xpa pa tak kánma. Y c'are' can cada jun xojch'o-apo cha y xkac'utula' cha: Ajaf, ¿la mana-ta como yen re quire' xquimbano? \p \v 23 Y re Jesús can jare' tak xubij chaka: Ja re anchique xtuquiak'-pa ruay\x + \xo 26.23 \xt Sal 41.9.\x* viq'uin\x + \xo 26.23 \xt Jn 13.18.\x* chupan re mismo lak, jare' re xtijacho\x + \xo 26.23 \xt Lc 22.21.\x* vichin pa quik'a' re vinak. \v 24 Can tic'axaj re xtimbij chiva, che yen re xinalax chi'icojol can xquinquimisas-va.\x + \xo 26.24 \xt Gn 3.15; Is 53.7.\x* Can xtibanataj-va\x + \xo 26.24 \xt Sal 22.1; Dn 9.26; Hch 26.22; 1 Co 15.3.\x* ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can. Pero tivok'ex c'a rach re xtijacho vichin yen re xinalax chi'icojol. Re ache re xtijacho vichin más-ta otz che man-ta xalax, xcha' re Jesús. \p \v 25 Y can jare' tak xch'o-apo re Judas re xtijacho\x + \xo 26.25 \xt Jn 13.26.\x* chin re Jesús, y re Judas xubij: Maestro, ¿ja como yen re xquinjacho-a avichin? \p Y re Jesús xubij: Ja', ja rat. \p \v 26 Y tak c'a yojtajin che va'in, re Jesús xuc'am-apo jun xcana-vay y xutioxij\x + \xo 26.26 \xt Mr 6.41.\x* cha re Dios. C'are' xupar re xcana-vay\x + \xo 26.26 \xt 1 Co 10.16; 11.23.\x* re' y xuya' chaka yoj re yoj ru-discípulos. Y reja' xubij chaka: Tic'ama' y titija' re xcana-vay re'. Roma jare' re nu-cuerpo re xtapon chach re camic. \p \v 27 Y re Jesús xuc'am-apo chuka' re vaso re c'o ruyi'al-uva chupan, y tak rutioxin chic cha re Dios, xuya' chaka. Y reja' tak xuya' chaka xubij: Chiyixnojel c'a tikumu' re ruyi'al-uva c'o chupan re copa re'. \v 28 Roma jare' re nuq'uiq'uel\x + \xo 26.28 \xt Ex 24.8; Lv 17.11.\x* re xtibiyin tak xquincom. Can xtibiyin c'a re nuq'uiq'uel, chin che je q'uiy vinak nicuyutaj re quimac.\x + \xo 26.28 \xt Ro 5.15; He 9.22.\x* Riq'uin re nuq'uiq'uel, can jare' xc'achoj re c'ac'a trato\x + \xo 26.28 \xt Jer 31.31.\x* re rujovam-pa re Dios che nuban quiq'uin re vinak. \v 29 Can katzij nimbij chiva che jac'a ruq'uisibal bey re' re xinkum-a re ruyi'al-uva re'. Y tak xtinkum chic jun bey, tak ja chic re Nata' Dios nibano gobernar. Y can iviq'uin chuka' yex xtinkum-va re ruyi'al-uva re'. Y re xtakakum\x + \xo 26.29 \xt Hch 10.41.\x* chire' jun c'ac'a ruyi'al-uva, xcha' re Jesús chaka. \s1 Re Jesús can rutaman che re Pedro xtubij che man rutaman-ta rach \p \v 30 Y tak kabixan chic-ka re bix chin nakaya' ruk'ij re Dios, re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojel-a chire' pa jay y xojba-apo chuxe' re loma rubini'an Olivos.\x + \xo 26.30 \xt Mr 14.26.\x* \v 31 Y tak katz'amon bey, re Jesús xubij chaka: Chupan re ak'a' re' tak yex xtitz'at che yen xquinjach-a pa quik'a' re vinak, chiyixnojel yex xa xtitaluj-ivi' y nayon\x + \xo 26.31 \xt Jn 16.32.\x* xquiniya' can. Roma re Dios can quire-va rubin chupan re ruch'abal re tz'iban can: Tak yen xtinya' k'ij che xtiquimisas re nichajin quichin re ovejas, re ovejas xa xtiquitaluj-a-qui'.\x + \xo 26.31 \xt Zac 13.7.\x* Quire' nubij re tz'iban can. \v 32 Pero yen re yinchajin quichin re ovejas, man jumul-ta xquincom, xa xquinc'astaj chic-pa. Y ja yen re xquinyaben ivichin chila' pa Galilea,\x + \xo 26.32 \xt Mt 28.7; Mr 16.7.\x* xcha' re Jesús. \p \v 33 Y re Pedro can jare' tak xch'o-apo cha re Jesús y xubij:\x + \xo 26.33 \xt Lc 22.33.\x* Vo xa re nic'aj chic yatquiya' can ayon tak xtiquitz'at che c'o andex re man otz-ta niban chava, pero yen man jun bey xcatinya-ta can, xcha' re Pedro cha re Jesús. \p \v 34 Y re Jesús xubij cha re Pedro: Yen can katzij nimbij chava, che chupan re ak'a' re', tak c'amaje-na titzirim-pa re moma', rat oxe-yan bey tabij chique re ye'c'utun chava, che man ataman-ta noch.\x + \xo 26.34 \xt Lc 22.34; Jn 13.38.\x* \p \v 35 Y re Pedro xubij cha: Astapa' can xtinvel nucamic aviq'uin,\x + \xo 26.35 \xt Jn 13.37.\x* pero man jun bey xtimbij che man ntaman-ta avach. \p Y can konojel yoj re yoj ru-discípulos quire' chuka' xkabij. \s1 Re Jesús nuban orar pa Getsemaní \p \v 36 Y c'are' re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos\x + \xo 26.36 \xt Jn 18.1.\x* xojapon chire' chupan re lugar rubini'an Getsemaní. Xpa re Jesús xubij chaka: Yex quixtz'uye-na can ba' vova', y jac'a yen xa yimba chic-apo ba' quila-apo chin ne'mbana' orar. \p \v 37 Reja' xaxe re Pedro y re je ca'e' ruc'ajol re ache rubini'an Zebedeo\x + \xo 26.37 \xt Mt 4.21.\x* re xe'ruc'uaj-a. Jare' tak reja' can xuna-yan re xto'rc'alvachij. Mare' camas nem re bis xpa pa ránma. \v 38 Y jare' tak reja' xubij chique re je oxe' ru-discípulos: Re bis c'o pa vánma,\x + \xo 26.38 \xt Jn 12.27.\x* camas nem. Y can yinruquimisaj nina' yen. Can quixc'ue-pa viq'uin, quixc'ase' y man quixvar-ka, xcha' chique. \p \v 39 Reja' xbiyin chic-apo ba' y chire' xuque-va-ka, y re nic'aj-rach can xukasaj-ka pan ulef, chin xuban orar.\x + \xo 26.39 \xt He 5.7.\x* Y ja quire' re tzij re xe'rubila': Nata'\x + \xo 26.39 \xt Jn 12.27.\x* yen, can-ta naban\x + \xo 26.39 \xt 2 S 15.26.\x* che xaxe tal choj quire' nak'ax y man-ta nink'asaj re jun tijoj-pokonal\x + \xo 26.39 \xt Mt 20.22; Jn 18.11.\x* re', pero man taban re ninjo' yen, xaxe roma yen quire' nimbij chava. Roma yen xa can ninjo' chuka' nimban\x + \xo 26.39 \xt Fil 2.8.\x* re najo'\x + \xo 26.39 \xt Jn 5.30; 6.38.\x* rat,\x + \xo 26.39 \xt Mr 14.36; Lc 22.42.\x* nicha' re Jesús. \p \v 40 Y tak reja' xuq'uis re ru-oración, xpa quiq'uin re je oxe' ru-discípulos, pero tak xbeka quiq'uin xa ye'var. Xpa reja' xubij cha re Pedro: Can man ba' xixtiquir xixc'ase' jun ch'et hora viq'uin. \v 41 Man quixvar-ka, xa tibana' orar\x + \xo 26.41 \xt Mr 13.33.\x* y tic'utuj cha re Dios chin che tak yixtojtobex, man quixtzak pa mac.\x + \xo 26.41 \xt Lc 22.40.\x* Can ntaman-va che re ivánma can nurayij nuban re nrajo' re Dios. Pero iyon man yixtiquir-ta,\x + \xo 26.41 \xt Mr 14.38.\x* xcha' chique. \p \v 42 Y re Jesús xba chic-apo jun bey chin xbo'rbana' orar, y nubij: Nata' yen, vo xa c'o che nink'asaj re tijoj-pokonal re', tiene que nink'asaj, roma yen can ninjo' nimban re narayij rat. Quire' nubij chupan re ru-oración. \p \v 43 Y tak reja' xpa chic jun bey quiq'uin re je oxe' ru-discípulos, xa ye'var chic jun bey xe'bo'rvila', roma re discípulos re' can al rij re quinak'avach roma camas quivaran. \v 44 Re Jesús xe'ruya' chic can jun bey y ja-yan rox bey re' niba chubanic orar. Reja' xucamaluj chic rubixic re tzij re xe'rubij chupan re ru-oración re c'a ba' tuban-va-ka. \v 45 Y c'are' re Jesús xpa quiq'uin re je oxe' ru-discípulos, y xubij chique: Vocame quixvar. Titz'aktisaj re ivaran. Yen re xinalax chi'icojol can jac'a re nu-hora xbeka, can xquinjach-a pa quik'a' re itzel tak achi'a'. \v 46 Cha'nin, quixyacataj. Ja la pitinak re anchique xquinjacho-a pa quik'a' re itzel tak achi'a', xcha' re Jesús. \s1 Re ak'a' tak xtz'am re Jesús \p \v 47 Y re Jesús can c'a ntajin che tzij kaq'uin yoj re yoj ru-discípulos tak can jare' xbeka re Judas\x + \xo 26.47 \xt Jn 18.3; Hch 1.16.\x* re jun chaka yoj re yoj doce discípulos, y re Judas je q'uiy vinak\x + \xo 26.47 \xt Lc 22.47.\x* je'ruc'uan-apo y re vinak re' je'quic'ualon che' y espada. Conojel re vinak re' je'takon-a coma re principal tak sacerdotes y coma chuka' re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij\x + \xo 26.47 \xt Mr 14.43.\x* chakacojol yoj re yoj israelitas. \v 48 Re Judas re nijacho-a chin re Jesús can rubin chic chique re je'pitinak riq'uin, andex xtuban chin nuc'ut re Jesús chiquivach. Reja' ja quire' rubin chique: Ja re anchique xtintz'ubaj chin xtimban saludar, jare' re Jesús, y titz'ama'. \p \v 49 Y re Judas can jare' xjelon-apo riq'uin re Jesús y xubij: K'ok'a' c'a Maestro, xcha' cha. Y xutz'ubaj\x + \xo 26.49 \xt 2 S 20.9.\x* re Jesús. \p \v 50 Xpa re Jesús xubij cha re Judas:\x + \xo 26.50 \xt Sal 41.9; 55.13.\x* ¿Andex c'a re na'bana'? \p Y can jare' tak xe'jelon-apo re vinak re je'binak chutz'amic re Jesús y xquitz'am-a. \p \v 51 Y jun chaka yoj re yojc'o riq'uin re Jesús chire', can jare' tak xulisaj ru-espada y xusoc re jun ru-mozo re namalaj sacerdote. Can xutzaq'uij-a re ruxquin\x + \xo 26.51 \xt Jn 18.10.\x* cha re espada re xuya' cha. \v 52 Y re Jesús jare' tak xubij cha re xbano quire': Tayaca' la a-espada. Roma re anchique xtiquimisan cha espada, can cha espada chuka' xtiquimisas reja'.\x + \xo 26.52 \xt Gn 9.6; Ap 13.10.\x* \v 53 ¿Rat nanojij che yen man jun nita'o vichin? Xe-ta yen ninc'utuj cha re Nata' Dios che quinruto', reja' can ye'rutak-ta-pa más je setenta y dos mil ángeles\x + \xo 26.53 \xt Sal 91.11.\x* chinuto'ic. \v 54 Pero xa can nibanataj-va re je'tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios,\x + \xo 26.54 \xt Is 53.7; Dn 9.26.\x* mare' tak man nic'atzin-ta che ye'pa re ángeles chinuto'ic, xcha' re Jesús. \p \v 55 Y chupan chuka' re hora re' re Jesús xubij chique re vinak: ¿Yex xinojij che yixpitinak chutz'amic jun elek'om y mare' ic'amom-pa che' y espada? Can k'ij-k'ij c'a xintz'uye' iviq'uin chire' pa rachoch re Dios, tak xinc'ut re ruch'abal chivach y man jun bey xinitz'am-ta. \v 56 Ronojel re nibanataj vocame, xa can chin c'a che no'rbana' cumplir re je'tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios coma re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. \p Y can jare' tak yoj re yoj ru-discípulos xkaya' can rion re Jesús y xojnumaj. \s1 Tak re Jesús xc'uax chiquivach re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar \p \v 57 Re xe'betz'amo-pa chin re Jesús chire' pa Getsemaní, c'a charachoch re Caifás re namalaj sacerdote\x + \xo 26.57 \xt Mr 14.53; Lc 22.54.\x* xquic'uaj-va, re anche' quimalon-va can-qui' re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij. \v 58 Y re Pedro c'ac'anaj c'a c'o-va can, tzakatal-a chiquij y chuka' xoc-apo chire' chach rachoch re namalaj sacerdote. Tak reja' c'o chic chire', xtz'uye-apo quiq'uin re policías re jec'o-apo chire', chin che nutz'at andex kas xtiban cha re Jesús. \p \v 59 Y re principal tak sacerdotes, re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij y conojel re achi'a' re pa camon niquiban juzgar, niquicanola' che c'o-ta itzel tak banabal re ye'litaj chij re Jesús, chin quire' niquimisas-ta. \v 60 Y astapa' can je q'uiy re xe'bapon chin xquitz'uc tzij\x + \xo 26.60 \xt Sal 27.12.\x* chij, pero can man jun chique re tz'ucuj-tzij re' xoc che ja-ta re' re xcusas. Xa c'a pa ruq'uisibal xe'bapon je ca'e'\x + \xo 26.60 \xt 1 R 21.10.\x* re can junan niquibij. \v 61 Re je ca'e'\x + \xo 26.61 \xt Dt 19.15.\x* re' xquibij: Re ache re' rubin: Yen yintiquir ninvulaj re rachoch re Dios y pan oxe' k'ij nimpoba' chic jun bey.\x + \xo 26.61 \xt Mt 27.40; Jn 2.19.\x* \p \v 62 Y c'are' re Caifás re namalaj sacerdote, xbepa'e-pa y xubij cha re Jesús: ¿Katzij como re xquibij-ka chavij re je ca'e' re'? ¿Andex nabij vocame? \p \v 63 Pero re Jesús man jun tzij xubij.\x + \xo 26.63 \xt Is 53.7; Mt 27.12.\x* Y jare' tak re namalaj sacerdote xubij cha: Can chach re c'aslic Dios tabij chaka vo xa ja rat re Cristo re Ruc'ajol re Dios. \p \v 64 Y re Jesús xubij cha: Ja', ja yen re Cristo y chuka' nimbij chiva che can xquinitz'at yen re xinalax chi'icojol,\x + \xo 26.64 \xt Jn 1.51.\x* yintz'uyul pa rajquik'a'\x + \xo 26.64 \xt Sal 110.1; Hch 7.55, 56.\x* re Dios re nitiquir nuban ronojel. Y xquinitz'at tak xquinka-pa pa nube\x + \xo 26.64 \xt Dn 7.13; Ap 1.7.\x* chila' chicaj,\x + \xo 26.64 \xt 1 Ts 4.16.\x* xcha' re Jesús. \p \v 65 Y can jare' tak re Caifás re namalaj sacerdote xuratz re rutziak\x + \xo 26.65 \xt 2 R 18.37; 19.1.\x* chij roma itzel xuc'axaj, y xubij: Manak tuk'aj che nipa-ta chic jun chin no'rbij chaka che re Jesús can aj-mac-va. Chiyixnojel yex xic'axaj re c'aja-oc xubij-ka che ja reja' re Cristo. Can man otz-ta xuban chach re Dios. \v 66 ¿Y andex nakaban cha vocame nibij yex? xcha' re Caifás. \p Y re nic'aj chic re quimalon-qui' chire' xquibij: Can ruc'amon che tiquimisas.\x + \xo 26.66 \xt Lv 24.16; Jn 19.7.\x* \p \v 67 Y xquichubaj\x + \xo 26.67 \xt Mt 27.30; Lc 18.32.\x* rupalaj\x + \xo 26.67 \xt Is 50.6; 53.3; Mi 5.1.\x* re Jesús y xquich'ay\x + \xo 26.67 \xt Mr 14.65; Lc 22.63.\x* riq'uin c'olon-k'a' y jec'o chuka' re xquipak'ala' rupalaj. \v 68 Chuka' xquibila' cha re Jesús tak quitz'apin\x + \xo 26.68 \xt Mr 14.65.\x* rupalaj: Rat re Cristo, tabij chaka anchique re ye'ch'ayo avichin. \s1 Tak re Pedro xubij che man rutaman-ta rach re Jesús \p \v 69 Re Pedro\x + \xo 26.69 \xt Jn 18.16-18, 25-27.\x* tz'uyul chach-jay.\x + \xo 26.69 \xt Mt 26.3.\x* Y jare' tak c'o jun ixok raj-ic' re namalaj sacerdote re xapon-apo riq'uin y xubij cha: Rat chuka' yat ruchibil\x + \xo 26.69 \xt Mr 14.66, 67; Lc 22.55, 56.\x* re Jesús re aj-Galilea. \p \v 70 Pero re Pedro can chiquivach conojel xutz'uc-va tzij roma xubij: Man nak'ax-ta pa nue' anchique roma tak quire' nabij chua, xcha' cha re aj-ic'. \p \v 71 Y tak reja' nrajo' ndel-a pa puerta can jare' tak c'o chic jun ixok aj-ic' re xtz'eto-pa richin y xubij chique re jec'o-apo chire': Chuka' re jun ache re' can ruchibil re Jesús re aj pa tenemit Nazaret, xcha' chique. \p \v 72 Pero re Pedro can xutz'uc chic tzij jun bey. Roma reja' xubij: Can chach re Dios nimbij che yen man ntaman-ta rach re jun ache re'. \p \v 73 Y xa c'a ba' chic che', ja chic re quimalon-qui' chire' xe'jelom-pa riq'uin re Pedro y xquibij cha: Can katzij-va che rat yat jun chique re ru-discípulos re Jesús. Xaxe riq'uin re a-forma yach'o nik'alajin che can yat ruchibil-va, roma re aj-Galilea\x + \xo 26.73 \xt Lc 22.59.\x* can quire' niquiban ye'ch'o.\x + \xo 26.73 \xt Mr 14.70.\x* \p \v 74 Pero re Pedro xubij: Yen man ntaman-ta rach re ache re'. Can chach re Dios nimbij chiva che man ntaman-ta rach. Y vo xa man katzij-ta re nimbij, tika c'a re castigo pa nue'. \p Y can jare' tak xbetzirim-pa re moma'. \v 75 Y jare' tak re Pedro xbeka chuc'o'x re tzij re je'rubin can re Jesús cha, che tak c'amaje-na titzirim-pa re moma' tak rat oxe-yan bey tabij chique re ye'c'utun chava, che man ataman-ta noch. Y c'are' re Pedro xel-a chire' y can xujek'aj ok'ej.\x + \xo 26.75 \xt Zac 12.10.\x* \c 27 \s1 Tak re Jesús xc'uax chach re Pilato \p \v 1 Y tak xsakar-ka, conojel re principal tak sacerdotes y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquimol-qui'\x + \xo 27.1 \xt Sal 2.2; Mr 15.1; Lc 22.66.\x* chin niquinojij andex niquiban cha re Jesús chin che niquimisas. \v 2 Re Jesús yach'on tak xquic'uaj-a y xbequijacha'\x + \xo 27.2 \xt Mt 20.19.\x* pa ruk'a' re gobernador rubini'an Poncio Pilato.\x + \xo 27.2 \xt Lc 23.1; Jn 18.28; Hch 3.13.\x* \s1 Re Judas xbo'rtzolij can re mero re xya' cha chin tak xujach re Jesús y c'are' xujetz'aj-ri' \p \v 3 Y re Judas\x + \xo 27.3 \xt Mt 26.14.\x* re xjacho\x + \xo 27.3 \xt Mr 14.10, 11, 43-46; Lc 22.2-6, 47, 48.\x* chin re Jesús, tak xutz'at che re Jesús xc'uax-a chach re Pilato chin che nibex cha che niquimisas, jare' tak reja' xpa bis y k'axon\x + \xo 27.3 \xt Job 20.5; 2 Co 7.10.\x* riq'uin y xbo'rtzolij can re treinta fichas re banon cha sakapuak. Xbo'rtzolij can chique re principal tak sacerdotes y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij. \v 4 Re Judas ja quire' xubij can chique re achi'a' re': Yen can ximacun tak xinjach re Jesús pan ik'a', roma reja' man jun rumac chin che niquimisas. \p Pero re principal tak sacerdotes y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, xquibij-pa cha: Yoj man jun chic ka-cuenta cha, che re Jesús manak mac rubanon. Re' xaxe chavach rat. \p \v 5 Y re Judas ja chire' pa rachoch re Dios xutorij-va can re treinta fichas re banon cha sakapuak, y xba. Y c'are' xbo'rjetz'aj-ri'.\x + \xo 27.5 \xt 2 S 17.23; Job 7.15; Hch 1.18.\x* \p \v 6 Y re principal tak sacerdotes xquimol-a re mero re xbo'rtzolij can re Judas y xquibij: Re mero re' man ruc'amon-ta che nakaxol-ka riq'uin re mero re niya' can vova' pa rachoch re Dios, roma re mero re' xa rajal jun ache re xtibiyin ruq'uiq'uel. \p \v 7 Jac'a tak quiyi'on chic chiquivach re andex niquiban riq'uin re mero re', reje' xquilok' re jun juyu' chin re jun banoy-bojo'y. Re juyu' re' can xtic'atzin che ja chire' ye'muk-va re vinak re man je israelitas-ta. \v 8 Y mare' re jun juyu' re' can c'a nibex Ulef chin Quic'\x + \xo 27.8 \xt Hch 1.19.\x* cha, c'a chupan re tiempo re'. \v 9 Riq'uin re' can xbanataj-va re rubin can re Jeremías, re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Reja' ja quire' rubin can: Y re je rey-rumam can re ache xubini'aj Israel, xquilisaj-a treinta\x + \xo 27.9 \xt Zac 11.12, 13; Mt 26.15.\x* fichas re banon cha sakapuak, re mero re' xquiya' reje' roma xquibij che jare' re rajal re rusamajel re Dios. \v 10 Y re mero re' jare' re xquiya' chin xquilok' re rujuyu' re banoy-bojo'y. Can ancha'l-va rubin re Ajaf chua. Ja quire' rubin can re Jeremías. \s1 Tak re Jesús c'o-apo chach re gobernador Poncio Pilato \p \v 11 Y re Jesús pa'al-apo chach re gobernador rubini'an Poncio Pilato.\x + \xo 27.11 \xt 1 Ti 6.13.\x* Y re gobernador re' xuc'utuj cha re Jesús: ¿Ja rat re qui-Rey re israelitas?\x + \xo 27.11 \xt Jn 18.33.\x* \p Y re Jesús xubij: Ja', ja quire', can ancha'l re xabij.\x + \xo 27.11 \xt Jn 18.37; Mr 15.2; Lc 23.3.\x* \p \v 12 Y re principal tak sacerdotes y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, jun quichi' niquiban-apo chij re Jesús, pero reja' can man jun tzij nubij.\x + \xo 27.12 \xt Is 53.7; Mt 26.63; Jn 19.9; 1 P 2.23.\x* \v 13 Re Pilato can jare' tak xubij cha re Jesús: Y can man naya-ta pa cuenta re niquibij re vinak chavij\x + \xo 27.13 \xt Mt 26.62.\x* chin yatquisujuj. Y rat man jun tzij nabij.\x + \xo 27.13 \xt Jn 19.10.\x* \p \v 14 Pero re Jesús cama-va jun tzij xubij cha re Pilato. Y mare' re gobernador re' can anchique-la xuna', roma man jun bey rutz'eton che jun vinak quire-ta nuban. \s1 Tak re Pilato xujach-a re Jesús chin che tiquimisas cho cruz \p \v 15 Y ronojel juna' tak napon re kanamak'ij yoj re yoj israelitas rubini'an pascua, can nilisas-a jun chique re presos re jec'o pa cárcel\x + \xo 27.15 \xt Jn 18.39.\x* roma ja quire' re costumbre, y re gobernador ja re preso\x + \xo 27.15 \xt Mr 15.6; Lc 23.17.\x* re niquic'utuj re vinak cha jare' re nulisaj-a libre. \v 16 Y chupan re tiempo re', c'o c'a jun ache rubini'an Barrabás re kejnak pa cárcel, y re jun ache re' can conojel je'atamayon rach che camas itzel ache. \v 17 Y tak xbequimola-qui' re vinak chire', re Pilato xubij-pa chique: ¿Y yex anchique chique reje' re nijo' che yen ninlisaj-a libre? ¿Nijo' che ninlisaj-a re Barrabás o ja re Jesús re nibex chuka' Cristo cha? \p \v 18 Re Pilato can quire-va xubij-pa, roma can rutaman-va che re vinak re' quiyi'on re Jesús pa ruk'a', roma camas itzel niquina'\x + \xo 27.18 \xt Hch 7.9.\x* cha che camas je q'uiy vinak re ye'tzekelben richin. \p \v 19 Y re Pilato tz'uyul re anche' nuban-va juzgar, tak xapon rutzijol riq'uin re rubin-a re ruxayil cha. Y ja quire' re rutakon-a rubixic cha: Re Jesús jun ache re man jun mac rubanon, mare' rat, man catoc quichibil re ye'jovan niquiquimisaj. Roma yen rutzij re Jesús ximban jun itzel achic'.\x + \xo 27.19 \xt Job 33.15.\x* \p \v 20 Y re principal tak sacerdotes y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, xquiya' quina'oj re vinak xaxe chin che tiquic'utuj-apo che ja re Barrabás re tilisas-a libre\x + \xo 27.20 \xt Mr 15.11; Jn 18.40; Hch 3.14.\x* y re Jesús tiquimisas.\x + \xo 27.20 \xt Lc 23.18.\x* \v 21 Y tak re gobernador xuc'utuj chic jun bey chique re vinak re' che anchique chique re je ca'e' re' re xtulisaj-a libre, re vinak re' can jare' tak xquibij: Ja re Barrabás nakajo' che talisaj-a libre. \p \v 22 C'are' re Pilato xuc'utuj chique re vinak: ¿Y andex nibij yex che yen nimban riq'uin re Jesús, re nibex chuka' Cristo cha? \p Y jare' tak conojel xe'ch'o-apo y xquibij: Re Jesús tiquimisas cho cruz. \p \v 23 Xpa re gobernador xubij chique re vinak: ¿Andex rumac rubanon chivach c'a? \p Pero re vinak man ye'tane-ta-ka. Xa más xquirak-apo quichi' y xquibij: Tiquimisas cho cruz. \p \v 24 Y tak re Pilato xutz'at che man jun chic cosa nitiquir nuban y re vinak camas niquiban, xpa reja' xbo'rc'ama-pa ba' ya' y xuch'aj ruk'a'\x + \xo 27.24 \xt Dt 21.6.\x* chiquivach conojel re vinak re', y xubij chique: Camanak-va numac yen cha re rucamic re jun ache re' re man jun rumac. Re' xa jac'a yex yixc'o-va. \p \v 25 Xe'pa conojel re vinak xquibij: Pues pa kave' c'a yoj y pa quive'\x + \xo 27.25 \xt Dt 19.10; Jos 2.19; 2 S 1.16; 1 R 2.32.\x* re kami'al-kajc'ual tika-va re rucamic re jun ache re', xe'cha'. \p \v 26 Y jare' tak re gobernador can chiquivach re vinak xulisaj-a libre re Barrabás, jac'a re Jesús antes che nujach-a pa quik'a' re ye'quimisan richin cho cruz,\x + \xo 27.26 \xt Is 53.5; Mr 15.15.\x* re Pilato xutak ruch'ayic\x + \xo 27.26 \xt Jn 19.1.\x* re Jesús. \p \v 27 Y re soldados\x + \xo 27.27 \xt Mr 15.16-21; Jn 19.2-5.\x* chin re gobernador re' xquic'uaj-apo re Jesús chupan re palacio. C'are' xe'cayoj conojel re nic'aj chic soldados, re quichibil-qui' quiq'uin. Can xe'quimol-apo chij re Jesús. \v 28 Xe'pa re soldados re' xquilisaj-a re rutziak re Jesús, y c'are' xquiya-ka jun tziak quiak chij can ancha'l-va re ye'quicusala' re reyes.\x + \xo 27.28 \xt Lc 23.11.\x* \v 29 Reje' xquipach'uj chuka' jun k'ayis re camas ruq'uixal. Y xquiban ancha'l jun corona cha y c'are' xquiya' pa rujalom. Y chuka' xquiban cha re Jesús che xutz'am jun aj, y re ruk'a' re xtz'amo re aj, ja re rajquik'a', y can ye'xuque' chach. Y xquiban saludar can ancha'l niban saludar jun Rey, pero tak quire' niquiban xa chin burla, roma niquibij cha che rat yat qui-Rey re israelitas.\x + \xo 27.29 \xt Sal 35.15, 16; 69.19; Is 49.7; 53.3; Jer 20.7; He 12.2, 3.\x* \p \v 30 Niquichubaj\x + \xo 27.30 \xt Job 30.10; Lc 18.32, 33.\x* chuka' rupalaj, y re aj\x + \xo 27.30 \xt Mi 5.1.\x* re c'o pa ruk'a' niquilisaj-a chin niquich'ay pa\x + \xo 27.30 \xt Mr 15.19.\x* rujalom.\x + \xo 27.30 \xt Is 52.14.\x* \v 31 Y tak xe'tane' che tza'n chij,\x + \xo 27.31 \xt Lc 22.63.\x* xquilisaj-a re tziak re quiyi'on-ka chij. C'are' xquiya-a re can rutziak-va, y xquic'uaj-a\x + \xo 27.31 \xt Is 53.7.\x* chin che ne'quibajij cho cruz.\x + \xo 27.31 \xt Mt 20.19; Jn 19.16, 17.\x* \s1 Tak re Jesús xbajex cho cruz \p \v 32 Y jac'a tak quitz'amon-a bey\x + \xo 27.32 \xt Nm 15.35; 1 R 21.13; Hch 7.58; He 13.12.\x* chin ne'quibajij re Jesús cho cruz xquic'ul jun ache, y re ache re' rubini'an Simón y reja' aj pa tenemit Cirene. Y re soldados can xquiban cha re ache re' che tuc'uaj-a re ru-cruz re Jesús.\x + \xo 27.32 \xt Mr 15.21.\x* \p \v 33 Y xe'bapon c'a chupan re jun lugar rubini'an Gólgota. Re lugar re', Calavera\x + \xo 27.33 \xt Mr 15.22; Lc 23.33; Jn 19.17.\x* chuka' ye'cha' cha. \v 34 Tak jec'o chic chire', xquiya' cha re Jesús jun ch'amalaj ruyi'al-uva\x + \xo 27.34 \xt Jn 19.28-30.\x* xalon jun ak'om\x + \xo 27.34 \xt Sal 69.21.\x* camas c'ay riq'uin. Pero tak reja' xutaj retal, man xrajo-ta\x + \xo 27.34 \xt Mr 15.23.\x* xukum. \p \v 35 Y tak re soldados xquibajij-yan re Jesús cho cruz, xquitz'am rubanic sortear re rutziak chin xquitz'at andex che tziak re nuban-a tocar cada jun. Y riq'uin re' can nibanataj re bin can roma re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Re jun rusamajel re Dios can chij c'a re Cristo ch'ovenak-va can tak xubij: Xe'quijachala' re nutziak chiquivach y chuka' xquiban sortear.\x + \xo 27.35 \xt Sal 22.18.\x* Quire' nubij re rutz'iban can. \v 36 Re soldados je'tz'uyul c'a chire' quichajin-apo re Jesús. \v 37 Y pa rue' re cruz xquiya' jun tz'alam y chach re tz'alam re' tz'iban-va re andex rumac re Jesús, y mare' niquimisas. Chach re tz'alam re' nubij: Re Jesús jare' re qui-Rey re israelitas.\x + \xo 27.37 \xt Mr 15.26; Lc 23.38; Jn 19.19.\x* \p \v 38 Y ja chuka' re' tak jec'o je ca'e' elek'oma'\x + \xo 27.38 \xt Lc 23.32.\x* re xe'quimisas cho cruz. Jun xya' pa rajquik'a' re Jesús y re jun chic pa ruxocon.\x + \xo 27.38 \xt Is 53.12; Mr 15.27; Jn 19.18.\x* \v 39 Re vinak re ye'k'ax re anche' c'o-va re Jesús, niquisiloj-apo quijalom\x + \xo 27.39 \xt Sal 22.7; 109.25.\x* chach, roma can man niquinimaj-ta che ja reja' re Ruc'ajol re Dios. Y chuka' c'o tzij re ye'quibila' can cha. \v 40 Y ja quire' re niquibij: Rat re yabin che navulaj re rachoch re Dios y pan oxe' k'ij napoba' chic jun bey,\x + \xo 27.40 \xt Mt 26.61; Jn 2.19.\x* tacola' c'a-avi' ayon. Y vo xa ja rat re yat Ruc'ajol re Dios, caka-pa chach la a-cruz. \p \v 41 Y ja chuka' quire' niquiban re principal tak sacerdotes, re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas, re achi'a' fariseos y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, ye'tze'en chij re Jesús y niquibila' chiquivach: \v 42 Reja' can je q'uiy xe'rucol, pero vocame ni xe-ta reja' mismo man nitiquir-ta nucol-ri'. Y vo xa ja reja' re Rey kachin yoj re yoj israelitas, tika-pa chach la ru-cruz y yoj can xtakanimaj. \v 43 Reja' can xuban confiar-ri' riq'uin re Dios, y vo xa re Dios can nrajo' re Jesús, tucola'\x + \xo 27.43 \xt Sal 22.8.\x* c'a. Roma re Jesús rubin: Ja yen re Ruc'ajol re Dios. Can quire-va rubin, xe'cha' re achi'a' re'. \p \v 44 Y re elek'oma'\x + \xo 27.44 \xt Lc 23.39.\x* re junan je'bajin cho cruz riq'uin re Jesús, can ja chuka' quire' niquiban, ancha'l re nic'aj chic. Roma c'o chuka' tzij re niquibila-apo cha re Jesús. \p \v 45 Y ja tak xapon re nic'aj k'ij, jare' tak che jun ruch'ulef xk'ukumataj rach. Y re k'oko'm\x + \xo 27.45 \xt Is 50.3; Am 8.9.\x* re' xq'uis-a c'a pa tak a las tres re tak'ak'ij. \v 46 Y como pa tak a las tres re tak'ak'ij chuka', jare' tak re Jesús cof\x + \xo 27.46 \xt He 5.7.\x* xch'o y xubij: Elí, Elí, ¿lama sabactani? xcha'. Y re tzij re' ndel che tzij: Nu-Dios yen, nu-Dios yen, ¿anchique c'a roma tak xinamalij can?\x + \xo 27.46 \xt Sal 22.1.\x* \p \v 47 Y jec'o re jec'o-apo chire' chunakaj re Jesús, tak xquic'axaj re xubij, xquibila': Reja' xa ja re Elías re nrayoj. \p \v 48 Y can jare' tak c'o jun re jonanin xba y xbo'rc'ama-pa jun ancha'l bo'j re nibex esponja cha, xumuba' chupan vinagre. C'are' xuya' re esponja chutza'n jun aj, chin xuya' cha re Jesús chin che otz ba' nuban-ka cha re nichake'j ruchi'.\x + \xo 27.48 \xt Sal 69.21; Jn 19.29.\x* \v 49 Pero re nic'aj chic re jec'o-apo chire' riq'uin re Jesús, xquibij: Taya' k'ij cha, takatz'eta-na vo xa katzij che xtipa re Elías\x + \xo 27.49 \xt Mr 15.36.\x* chucolic. \p \v 50 Pero re Jesús xa can jare' tak cof chic xch'o, y xujach re ránma pa ruk'a' re Dios, y xcom.\x + \xo 27.50 \xt Lc 23.46; Jn 19.30.\x* \v 51 Y jare' tak re utzulaj tziak\x + \xo 27.51 \xt 2 Cr 3.14.\x* re anchok cha tason-va rupan re rachoch re Dios\x + \xo 27.51 \xt Ex 26.31, 33.\x* xel ca'e'.\x + \xo 27.51 \xt Lc 23.45; Ef 2.14, 18; He 10.19, 20.\x* Xutz'am-pa pa rue' c'a charakan-ka.\x + \xo 27.51 \xt Mr 15.38.\x* Chuka' xuban jun namalaj sananel y re aboj can xquijakala-qui'.\x + \xo 27.51 \xt Ex 19.18; Sal 18.7; Nah 1.5.\x* \v 52 Re jul re anche' je'mukun-va re anama'i' xe'jakataj. Y je q'uiy chique re je rajc'ual re Dios re je quiminak chic-a,\x + \xo 27.52 \xt 1 Co 11.30.\x* xe'c'astaj-pa,\x + \xo 27.52 \xt Dn 12.2.\x* \v 53 y xe'be'el-pa. Jac'a tak xc'astaj-yam-pa re Jesús, jare' tak xe'tz'etetaj chuka' reje'. Reje' chuka' xe'bapon chupan re lok'olaj tenemit Jerusalén. Can chiquivach je q'uiy xquic'utula-va-qui'. \p \v 54 Re ache capitán y conojel re ru-soldados quichajin-apo re Jesús, y tak xquitz'at-yan re xuban re sananel, y chuka' xquitz'at-yan re nic'aj chic andex re xe'banataj, reje' camas xquixibij-qui'\x + \xo 27.54 \xt Ex 20.18, 19.\x* y xquibila': Can katzij-va che re jun ache re'\x + \xo 27.54 \xt Lc 23.47.\x* Ruc'ajol re Dios.\x + \xo 27.54 \xt Mr 15.39.\x* \p \v 55 Y je q'uiy ixoki'\x + \xo 27.55 \xt Lc 8.2.\x* re can je'tzakatal-va-pa chij re Jesús tak xel-pa chire' pa Galilea chin niquivilij, reje' ye'tzu'um-pa chij re Jesús tak c'o cho cruz, pero c'ac'anaj c'a jec'o-va-a.\x + \xo 27.55 \xt Lc 23.27, 28, 48, 49.\x* \v 56 Y chiquicojol c'a conojel re ixoki' re' c'o-va re María Magdalena, re María re quite' re Jacobo y re José, y chuka' re ruxayil re ache rubini'an Zebedeo, re quite' re Jacobo y re Juan.\x + \xo 27.56 \xt Mr 15.40.\x* \s1 Tak xmuk re Jesús \p \v 57 Jac'a tak xk'ak'ij-yan-ka, c'o c'a jun re xtzekelben richin re Jesús xapon. Re jun ache re' biyom y aj pa tenemit Arimatea, rubini'an José.\x + \xo 27.57 \xt Mr 15.42, 43; Lc 23.50; Jn 19.38.\x* \v 58 Reja' xba riq'uin re Pilato re gobernador y xbo'rc'utuj re ru-cuerpo re Jesús cha chin numuk.\x + \xo 27.58 \xt Mr 15.44, 45.\x* Y re Pilato xubij che tiya-a re ru-cuerpo re Jesús cha. \v 59 Y re José chin che xuc'uaj-a re ru-cuerpo re Jesús, xbo'rc'ama-pa, y c'are' xupis-a pa jun sábana ch'ajch'oj. \v 60 Re José xbo'rya' c'a can re ru-cuerpo re Jesús pa jun jul c'ac'a, re jun jul re' ja reja' re c'otoyon chach jun peña. Y tak reja' rutz'apin chic can ruchi' re jul riq'uin jun moma' aboj, c'ajare' tak xtzolaj.\x + \xo 27.60 \xt Is 53.9.\x* \v 61 Pero re María Magdalena y re jun chic ixok rubini'an chuka' María,\x + \xo 27.61 \xt Mt 27.56.\x* can c'a xe'tz'uye-na can chach re jul re anche' xmuk-va can re Jesús. \s1 Re principal tak sacerdotes y re fariseos ye'quiya' soldados chin niquichajij re anche' xmuk-va re Jesús \p \v 62 Re k'ij tak xmuk re Jesús, ja k'ij chuka' re' tak re vinak niquibanala' chic rubanic ronojel re xtoc chique chin re ruca'n k'ij, roma jare' tak nitiquir-a re k'ij chin uxlanen. Y chupan re k'ij chin uxlanen,\x + \xo 27.62 \xt Lc 23.54; Jn 19.14, 31, 42.\x* jare' tak re principal tak sacerdotes y re achi'a' fariseos xe'ba riq'uin re Pilato re gobernador. \v 63 Reje' xbequibij cha: Yoj xbeka chakac'o'x che tak re Jesús can c'a c'as che' xubij che pa rox k'ij\x + \xo 27.63 \xt Mt 16.21; 17.23; 20.19; 26.61; Mr 8.31; 10.34; Lc 9.22; 18.33.\x* xtic'astaj-pa chiquicojol re anama'i'. Can quire-va rubin can re jun aj-tz'ucuy-tzij\x + \xo 27.63 \xt 2 Co 6.8.\x* re'. \v 64 Y chin che man que'pa chak'a' re ru-discípulos chin niquilek'aj-a re ru-cuerpo re Jesús y c'are' niquibij chique re vinak: Re Jesús can xc'astaj-va-a chiquicojol re anama'i', mare' vocame yoj yojpitinak chin nakac'utuj jun utzil chava che ca'taka-a soldados chin ne'quichajij re anche' xmuk-va can, y c'a titz'akater-na re oxe' k'ij. Y vo xa man xtakaban-ta quire' y xtisatz-a re ru-cuerpo, c'are' c'a más je q'uiy re xque'niman che can takon-va-pa roma re Dios. \p \v 65 Y re Pilato xubij chique re achi'a' re': Quixbiyin y que'c'uaj-a la soldados\x + \xo 27.65 \xt Mt 28.11.\x* la' chin ne'quichajij. Yex xa can jabal chic itaman andex rubanic re niban can cha, xe'cho'x-a. \p \v 66 Re achi'a' re' can xe'ba anche' xmuk-va can re Jesús y otz rubanic xbequibana' can cha chin che otz tichajex. Xbequibana' can sellar re aboj\x + \xo 27.66 \xt Dn 6.17.\x* re anchok cha tz'apin-va can ruchi' re jul. Y xe'quiya' can chuka' re soldados chire' chin niquichajij. \c 28 \s1 Tak xc'astaj-yan re Jesús \p \v 1 Y tak xk'ax-yan re k'ij chin uxlanen, cumaj-yan cha re domingo re nabey k'ij chin re semana, re María Magdalena y re jun chic ixok rubini'an chuka' María,\x + \xo 28.1 \xt Mt 27.56; Mr 16.1.\x* xe'ba c'a chuchi-jul\x + \xo 28.1 \xt Mr 16.5.\x* re anche' xmuk-va can re Jesús. \v 2 Y xuban jun namalaj sananel tak c'amaje-na que'bapon re ixoki' chire' chuchi-jul, roma jun ángel chin re Ajaf pitinak chila' chicaj, xka-pa re anche' xmuk-va can re Jesús. Re ángel xulisaj-a re jun aboj re anchok cha tz'apin-va can ruchi' re jul y xtz'uye-ka pa rue'. \v 3 Re rusakil re ángel\x + \xo 28.3 \xt Ap 10.1; 18.1.\x* re tz'uyul pa rue' re aboj, xa can junan riq'uin re sakil nuya' jun relámpago.\x + \xo 28.3 \xt Dn 10.6.\x* Y re rusakil re rutziak\x + \xo 28.3 \xt Mt 17.2.\x* can junan riq'uin re rusakil re hielo nika tak camas tef nuban. \v 4 Y re soldados re ye'chajin,\x + \xo 28.4 \xt Mt 27.65, 66.\x* roma camas xquixibij-qui' chach re ángel, mare' can ye'barbot. Can je quiminak roma quiximbire'. \v 5 Y jac'a tak xe'bapon re ixoki' re', re ángel\x + \xo 28.5 \xt He 1.14.\x* xch'o quiq'uin y xubij chique: Man tixibij-ivi'.\x + \xo 28.5 \xt Is 35.4; Dn 10.12; Lc 1.12, 13; Ap 1.17.\x* Roma yen can ntaman-va che yex ja re ru-cuerpo re Jesús re xquimisas cho cruz re nicanoj.\x + \xo 28.5 \xt Mr 16.6.\x* \v 6 Re ru-cuerpo reja' xa manak chic vova', roma reja' xc'astaj-yan-a,\x + \xo 28.6 \xt Mt 16.21; 17.23; 20.19; Mr 8.31.\x* ancha'l re rubin can chiva.\x + \xo 28.6 \xt Mt 12.40.\x* Quixampa y titz'eta-na-pa' re anche' xc'ue-va re ru-cuerpo re Ajaf. \v 7 Can quixtzolaj cha'nin, chin che ne'ibij chique conojel re ru-discípulos re Jesús che reja' xc'astaj-yan-a chiquicojol re anama'i'. Reja' can xtinabayaj-a chivach, chin che nic'ul-ivi' chila' pa Galilea.\x + \xo 28.7 \xt Mt 26.32.\x* Y chire' xtitz'at-va\x + \xo 28.7 \xt Mr 16.7.\x* ancha'l re nimbij-a chiva. \p \v 8 Y re je ca'e' ixoki' re' can jare' xe'el-a chire' pa jul. Y astapa' can quixibin-qui',\x + \xo 28.8 \xt Mr 16.8.\x* pero chuka' camas ye'qui'cot. Reje' can jonanin xe'ba chin che ne'quiya' rutzijol chique re ru-discípulos re Jesús. \v 9 Y jare' tak re Jesús xbec'ulum-pa chiquivach\x + \xo 28.9 \xt Mr 16.9; Jn 20.14; Ap 1.17, 18.\x* po bey y xubij chique: Can quixqui'cot. Quire' xubij chin che xuya' ruxnokil-quivach. Y re je ca'e' ixoki' re' xe'jelon-apo riq'uin y can jare' xe'xuque-ka charakan re Jesús, xquik'etej re rakan y chuka' can xquiya' ruk'ij. \v 10 Y re Jesús can jare' tak xubij chique re ixoki' re': Man chic tixibij-ivi'. Vocame quixbiyin y te'iya' rutzijol chique re hermanos.\x + \xo 28.10 \xt Ro 8.29; He 2.11.\x* Chin che can ye'ba c'a pa Galilea y chila' c'a xquinquitz'at-va. \s1 Re tzij re xquitz'ucula' re soldados \p \v 11 Re ixoki' re' can c'a quitz'amon bey. Y jare' tak jec'o nic'aj chique re soldados\x + \xo 28.11 \xt Mt 27.65, 66.\x* ye'chajin chire' chuchi-jul xe'ba c'a pa tenemit Jerusalén. Re soldados re' xbequiya' rutzijol chique re principal tak sacerdotes ronojel re xbanataj chire' anche' xmuk-va re Jesús. \v 12 Xe'pa re principal tak sacerdotes xquimol-qui' quiq'uin re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij y xquiya' chiquivach che niquiya' q'uiy mero chique re soldados re xe'chajin. \v 13 Y xquibij chique: Yex xaxe tibij chique re vinak che ja tak yixvar jare' tak xe'bapon re ru-discípulos re Jesús pa k'oko'm y xquilek'aj-a re ru-cuerpo. \v 14 Y vo xa re gobernador\x + \xo 28.14 \xt Mt 27.2.\x* nutamaj che xa xixvar-ka y man xichajij-ta re ancha'l bin chiva, yoj xkojch'o riq'uin y xkojrunimaj. Chin quire' can xquixkacol pa ruk'a'. \p \v 15 Re soldados re xe'chajin chuchi-jul xquic'ul re mero, y ancha'l re xbex-a chique can ja quire' xquiban. Y ja tz'ucuj-tzij re' re xel rutzijol chiquicojol re vinak israelitas c'a chupan re tiempo vocame. \s1 Re samaj re xubij can re Jesús che tiban \p \v 16 Jac'a re yoj once\x + \xo 28.16 \xt Mr 16.14; Jn 6.70; Hch 1.13.\x* ru-discípulos\x + \xo 28.16 \xt 1 Co 15.5.\x* re Jesús, xojba c'a pa Galilea. Xojba pa rue' re loma re bin can chaka roma re Jesús. \v 17 Y tak xkatz'at rach re Jesús, can xkaya' ruk'ij. Y jec'o chaka yoj re man niquinimaj-ta che ja re Jesús jare' re c'o kaq'uin. \v 18 Re Jesús can xjelon-apo kaq'uin y xubij chaka: Ronojel jachon\x + \xo 28.18 \xt Mt 11.27; 1 Co 15.27; Ef 1.22.\x* pa nuk'a' yen, re jec'o chila' chicaj y quire' chuka' re jec'o vova' chach re ruch'ulef.\x + \xo 28.18 \xt Ef 1.10; Fil 2.9, 10.\x* Can ronojel poder yi'on chua. \v 19 Mare' vocame can nimbij-va chiva: Quixbiyin chach ronojel ruch'ulef y che re vinak\x + \xo 28.19 \xt Hch 2.39.\x* yinquinimaj-ta chin yinquitzekelbej.\x + \xo 28.19 \xt Is 52.7.\x* Que'ibana' bautizar\x + \xo 28.19 \xt Mr 16.15, 16.\x* pa rube' re Dios re Tata'aj, pa nube'\x + \xo 28.19 \xt Lc 24.47.\x* yen re Ruc'ajol re Dios y pa rube' re Espíritu Santo. \v 20 Y tic'utu' chiquivach che tiquibana' obedecer ronojel re nbin can.\x + \xo 28.20 \xt Hch 18.19.\x* Y yen can k'ij-k'ij c'a xquinc'ue'\x + \xo 28.20 \xt Mt 18.20.\x* iviq'uin, y can xquinc'ue-va iviq'uin c'a pa ruq'uisibal k'ij chin re ruch'ulef. Amén.\x + \xo 28.20 \xt Ap 22.21.\x*