\id LUK - Cakchiquel (Yepocapa - Southwestern) (cbm - cakY) [cak] NT -Guatemala 2012 (DBL -2013) \h SAN LUCAS \toc1 Re ruc'aslen re Jesucristo re tz'iban can roma San Lucas \toc2 Lucas \toc3 Lc \mt1 Re ruc'aslen re Jesucristo re tz'iban can roma San Lucas \c 1 \s1 Re Lucas nutz'ibaj jun-ca'e' tzij cha re Teófilo \p \v 1 Je q'uiy quitijon quik'ij chin niquitz'ibaj che ja'jun che ja'jun re cosas re xe'banataj\x + \xo 1.1 \xt Jn 20.31; Hch 1.1-3; 1 Ti 3.16.\x* chakacojol pa ru-tiempo re Jesús. \v 2 Y tak xquitz'ibaj, can ancha'l-va re xtzijos chaka, coma re xe'tz'eto chin ronojel re xuban re Jesús.\x + \xo 1.2 \xt Jn 15.27; 2 P 1.16; 1 Jn 1.1.\x* Y re xe'tz'eto re xbanataj, reje' can xquitzijoj chuka' re ruch'abal re Dios. \v 3 Y yen chuka' ninjo' nintz'ibaj re xbanataj. Can xintaj nuk'ij chin xintamaj ronojel re xe'banataj. Y jare' re ninjo' nintz'ibaj che ja'jun che ja'jun chava\x + \xo 1.3 \xt Hch 1.1.\x* rat namalaj Teófilo, \v 4 chin quire' natamaj che can katzij-va\x + \xo 1.4 \xt Jn 20.31; Hch 1.1; 11.4.\x* re c'utun chavach chij re Jesucristo. \s1 Jun ángel nubij che xtalax jun ac'ual re xtubini'aj Juan \p \v 5 Chire' pa Judea xc'ue' jun sacerdote xubini'aj Zacarías, y xc'ue' c'a quiq'uin jun grupo sacerdotes re quibini'an Abías.\x + \xo 1.5 \xt Neh 12.4.\x* Pa ru-tiempo re Zacarías, ja re Herodes re Rey\x + \xo 1.5 \xt Mt 2.1.\x* chire' pa Judea. Re ruxayil re Zacarías rubini'an Elisabet. Re Elisabet jun rey-rumam can re namalaj sacerdote re xubini'aj Aarón. \v 6 Re Zacarías y re Elisabet choj re quic'aslen chach re Ajaf Dios, y niquinimaj rutzij.\x + \xo 1.6 \xt 1 R 9.4; 2 R 20.3; Sal 119.6; 2 Co 1.12.\x* Can niquiban-va re nubij. Y man jun vinak itzel nich'o chiquij. \v 7 Re je ca'e' vinak re' man jun cajc'ual, roma re Elisabet man nic'ue-ta ral. Y che je ca'e' camas chic je re'j. \p \v 8 Y c'o jun k'ij tak re Zacarías y re je ruchibil xbeka re qui-turno chin niquiban re samaj\x + \xo 1.8 \xt 2 Cr 8.14.\x* chire' pa rachoch re Dios como sacerdote. \v 9 Cada jun chique re sacerdotes jun-va che samaj niquiban pa rachoch re Dios. Y re qui-costumbre re sacerdotes ja re niquiban sortear re anchique niparon re pom. Y re k'ij re' pa rue' re Zacarías xka-va re suerte che ja reja' re ndoc pa rachoch re Dios chin no'rparoj re pom\x + \xo 1.9 \xt Ex 30.7, 8.\x* pa rue' re altar. \v 10 Y tak re Zacarías ntajin chuparoxic re pom, conojel re vinak jec'o pa fuera\x + \xo 1.10 \xt Lv 16.17.\x* ye'tajin cha oración. \v 11 Jac'a tak re Zacarías c'o chire' nuparoj re pom, jare' tak xuc'ut-ri' jun ángel chach, jun ángel chin re Ajaf Dios. Y re ángel re' xpa'e' pa rajquik'a' re altar\x + \xo 1.11 \xt Ex 30.1.\x* re anche' niparox-va re pom. \v 12 Tak re Zacarías xutz'at re ángel re', xsatz ruc'o'x y xuxibij-ri'\x + \xo 1.12 \xt Lc 1.29; 2.9; 5.8; Hch 10.4.\x* \v 13 Pero re ángel xubij cha re Zacarías: Man taxibij-avi'.\x + \xo 1.13 \xt Ap 1.17.\x* Re Dios xuc'axaj re a-oración.\x + \xo 1.13 \xt Gn 25.21; 1 S 1.19; Hch 10.4.\x* Re Elisabet re avxayil xtic'ue' jun ral, y Juan rube' xtaya'. \v 14 Y roma re ac'ual re' camas xtiqui'cot re avánma y chuka' camas je q'uiy vinak\x + \xo 1.14 \xt Lc 1.58.\x* xque'qui'cot. \v 15 Roma re avajc'ual camas ruk'ij xto'rbana' chach re Dios.\x + \xo 1.15 \xt Mt 11.11; Jn 5.35.\x* Man xtukum-ta vino, y ni xe-ta nic'aj chic clase ya' re nuban cha jun vinak che nik'abar,\x + \xo 1.15 \xt Nm 6.3; Jue 13.4; Lc 7.33.\x* roma tak xtalax can nojnak-va-pa re ránma riq'uin re Espíritu Santo. \v 16 Y xtuban chique je q'uiy avinak israelitas chin niquinimaj re Ajaf Dios y nijalataj re quic'aslen.\x + \xo 1.16 \xt Mal 4.5, 6.\x* \v 17 Re Juan\x + \xo 1.17 \xt Mt 11.14.\x* re' xtinabayaj chach re Cristo chin ye'ruban preparar\x + \xo 1.17 \xt Is 40.3.\x* re vinak anche' xte'ka-va re Cristo. Reja' can xtic'ue' re Espíritu Santo y re poder riq'uin, ancha'l xc'ue' riq'uin re Elías, re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Reja' xtuban chique re te'ej-tata'aj chin ye'quijo' re cajc'ual, y chuka' xtuban chique re vinak re man ye'niman-ta tzij che tiquinimaj tzij y che niquic'uaj jun c'aslen choj ancha'l quic'uan re vinak choj quic'aslen. Quire' xtuban-apo chique re vinak chin ye'ruban-apo preparar, chin quire' re vinak re' xe chic niquiyabej-apo re Ajaf. Quire' xubij re ángel cha re Zacarías. \p \v 18 Y re Zacarías xuc'utuj cha re ángel: ¿Ancha'l tak xtintamaj\x + \xo 1.18 \xt Gn 15.8; Jue 6.36; Is 38.22.\x* yen che katzij o man katzij-ta re nabij chua? Roma yen y re vaxayil xa yoj rejeta'k tak vinak chic,\x + \xo 1.18 \xt Gn 17.17; 18.12.\x* y man ye'c'ue-ta chic kajc'ual, xcha'. \p \v 19 Y jare' tak re ángel xubij cha: Ja yen re ángel re nbini'an Gabriel,\x + \xo 1.19 \xt Dn 8.16; 9.21; Mt 18.10; He 1.14.\x* y can nimban re nubij re Dios chua. Mare' xinrutak-pa aviq'uin chin che ne'nya' jun noticia otz chava. Y re noticia re', ja che xtic'ue' re avajc'ual. \v 20 Y roma man xanimaj-ta re ximbij chava, vocame xcamemur,\x + \xo 1.20 \xt Ex 4.11; Ez 3.26; 24.27; Lc 1.62.\x* y xcach'o chic jun bey c'aja tak xtalax re avajc'ual. Y ronojel re' xtibanataj, c'aja tak xtapon re tiempo, xcha' re ángel. \p \v 21 Tak re ángel ntajin che tzij riq'uin re Zacarías, re vinak re je'yabeyon richin, niquibila': ¿Andex como xuban re Zacarías roma man ndel-ta-pa pa rachoch re Dios? \v 22 Y tak re Zacarías xel-pa, man nitiquir-ta nich'o chique re vinak, roma xmemur.\x + \xo 1.22 \xt Lc 1.62.\x* Mare' re je'yabeyon richin, cha'nin xquinabej che c'o jun cosa re xsekresas-pa chach chire' pa rachoch re Dios. Re Zacarías xaxe riq'uin ruk'a' nuban-va señas chiquivach re vinak, roma xmemur. \p \v 23 Y tak reja' xuq'uis\x + \xo 1.23 \xt 1 Cr 9.25.\x* can re jenipa' k'ij chin re ru-turno chire' pa rachoch re Dios, xba charachoch. \v 24 Ca'e-oxe' k'ij tibanataj-va quire' pa rachoch re Dios, tak re Elisabet re ruxayil re Zacarías xunabej che c'o chic yabil chij, y mare' vo'o' ic' man jun anche' xel-va. Re Elisabet nubij: \v 25 Vocame re Vajaf Dios xtuya' c'a re ac'ual re' chua, chin che yen man chic yinq'uex-ta\x + \xo 1.25 \xt Gn 30.23; Is 4.1.\x* chiquivach re vinak re yinquiyok'\x + \xo 1.25 \xt 1 S 1.6.\x* roma man jun val.\x + \xo 1.25 \xt Is 54.1.\x* \s1 Jun ángel nuya' rutzijol che xtalax re Jesús \p \v 26 Jac'a tak re Elisabet ne'copej vaki' ic' re ruyabil, jare' tak re Dios xutak re ángel\x + \xo 1.26 \xt Lc 1.19.\x* Gabriel pa jun tenemit rubini'an Nazaret, re tenemit re' chin re Galilea. \v 27 Re ángel Gabriel xtak riq'uin jun ixok rubini'an María. Re ixok\x + \xo 1.27 \xt Is 7.14; Mt 1.18.\x* re' man jun bey runimon-ta-ri' riq'uin ache. Re ixok re' c'utun chic chin nic'ule' riq'uin jun ache rubini'an José. Y re José rey-rumam can re Rey David. \v 28 Re ángel xapon riq'uin re ixok re' y xubij cha: ¡Tiqui'cot c'a re avánma, roma camas yatrajo' re Ajaf Dios! Y re Ajaf Dios c'o aviq'uin.\x + \xo 1.28 \xt Jue 6.12.\x* Y chiquicojol conojel re ixoki', ja rat re c'o más bendición xac'ul.\x + \xo 1.28 \xt Lc 1.42.\x* \p \v 29 Y tak re María xutz'at re ángel y xuc'axaj re xubij cha, xsatz ruc'o'x\x + \xo 1.29 \xt Lc 1.12.\x* y xunojij-ka pa ránma: ¿Anchique roma tak quire' nuban chin nuya' ruxnokil-noch? \v 30 Entonces re ángel xubij: Man taxibij-avi' María. Rat can xac'ul re utzil pitinak riq'uin re Dios. \v 31 Vocame nimbij can chava che xtic'ue' jun ac'ual aviq'uin, y tak xtalax\x + \xo 1.31 \xt Ga 4.4.\x* re ac'ual re', ala' y Jesús rube' xtaya'. \v 32 Reja' camas ruk'ij xtic'ue',\x + \xo 1.32 \xt Fil 2.10; 1 Ti 6.15.\x* y xtubini'aj chuka' Ruc'ajol re namalaj Dios roma can katzij-va che Ruc'ajol re Dios. Re ac'ual re xtic'ue', jun rey-rumam can re Rey David, y re Ajaf Dios xtiyi'o\x + \xo 1.32 \xt 2 S 7.11; Sal 132.11; Is 9.6, 7; 16.5; Jer 23.5.\x* can Rey, chin xtuban gobernar ancha'l xuban gobernar re Rey David ajuer can, \v 33 chin quire' re Jesús nuban gobernar pan ive' yex re yix rey-rumam can re Jacob. Y yixruban gobernar chin nojel tiempo,\x + \xo 1.33 \xt Dn 2.44; 7.14; Abd 21; Mi 4.7; Jn 12.34.\x* xcha' re ángel cha re María. \p \v 34 Y tak re María xuc'axaj ronojel re', xuc'utuj cha re ángel: ¿Y ancha'l c'a tak xtic'ue' val, roma yen manak ache viq'uin? \p \v 35 Y re ángel xubij cha re María: Ja re ru-poder re Espíritu Santo chin re namalaj Dios re xtika-pa pan ave'\x + \xo 1.35 \xt Mt 1.18, 20.\x* chin xtuya' re yabil re' chavij. Mare', re lok'olaj ac'ual re xtalax aviq'uin, can xtubini'aj-va Ruc'ajol re Dios roma can katzij-va che Ruc'ajol re Dios.\x + \xo 1.35 \xt Lc 1.32.\x* \v 36 Y nimbij chuka' chava che re avch'alal Elisabet re camas chic\x + \xo 1.36 \xt Mt 14.33; 26.63; Jn 1.34; 20.31; Hch 8.37; Ro 1.4.\x* re'j y niquibij cha che camanak-va ac'ual nic'ue' riq'uin, vocame xtic'ue' jun ac'ual riq'uin, roma vaki' ic' c'o-va cha re ruyabil, \v 37 roma re Dios man jun cosa c'ayef chach.\x + \xo 1.37 \xt Gn 18.14; Jer 32.17; Zac 8.6; Ro 4.21.\x* \p \v 38 Can jare' tak re María xubij: Can njachon-vi' pa ruk'a' re Ajaf. Can tibanataj c'a ancha'l re xabij chua, xcha' re María cha re ángel. \p Y re ángel xel-a chire' riq'uin re María, y xba. \s1 Re María no'rbana' visitar re Elisabet \p \v 39 Y re María cha'nin xuban-a rubanic chin xba pa jun tenemit re c'o pa rue' jun loma chin re departamento rubini'an Judea.\x + \xo 1.39 \xt Jos 21.9.\x* \v 40 Y tak xapon chire' pa tenemit, reja' xba charachoch re Zacarías chin xbo'rya' ruxnokil-rach re Elisabet. \v 41 Tak re Elisabet xuc'axaj re ruxnokil-rach re xuya' re María, reja' xuna' che can xsilon re ac'ual chupan. Y tak re Elisabet nojnak chic ránma riq'uin re Espíritu Santo,\x + \xo 1.41 \xt Hch 6.3; Ef 5.18; Ap 1.10.\x* \v 42 can riq'uin ruchuk'a' xch'o, y xubij: Chakacojol yoj ixoki', ja rat re nac'ul jun namalaj bendición\x + \xo 1.42 \xt Jue 5.24.\x* chin re Dios, y quire' chuka' nuc'ul re ac'ual re xtalax aviq'uin roma can katzij-va Ruc'ajol re Dios. \v 43 Y mare' yen can man nak'ax-ta pa nue', anchique roma tak naya' nuk'ij yen y nac'utuj ruxnokil-noch rat re yat rute' re Vajaf.\x + \xo 1.43 \xt Lc 2.11.\x* \v 44 Y can xe xinc'axaj re ach'abal tak xaya' ruxnokil-noch, re ac'ual nyaben chin nalax viq'uin, can xsilon xina', roma xqui'cot-ka. \v 45 Otz-abanoj\x + \xo 1.45 \xt Jn 20.29.\x* che xanimaj re xubij re Ajaf chava, roma re ac'ual re xubij chava che xtalax aviq'uin, can xtalax-va aviq'uin. \p \v 46 Y jare' tak re María xubij: \q1 Yen can riq'uin ronojel vánma ninya' ruk'ij re Ajaf.\x + \xo 1.46 \xt Is 2.1.\x* \q1 \v 47 Re vánma niqui'cot roma re Dios re nicola vichin.\x + \xo 1.47 \xt 1 Ti 1.1; Tit 3.4.\x* \q1 \v 48 Roma re Dios xinrucha' yen chin ninc'ul re utzil c'o riq'uin, astapa' yen xa camanak nuk'ij. Roma yen xa yin relic-oc jun samajel\x + \xo 1.48 \xt 1 S 1.11; Sal 138.6.\x* chin re Dios. \q1 Y re tiempo re xtiba-apo, re vinak xtiquibij che camas otz nbanon.\x + \xo 1.48 \xt Mal 3.12; Lc 11.27.\x* \q1 \v 49 Roma re Dios q'uiy namalaj tak utzil rubanom-pa chua, roma can nitiquir-va nuban ronojel\x + \xo 1.49 \xt Sal 71.19; 126.2, 3.\x* cosas. \q1 Y reja' can Lok'olaj.\x + \xo 1.49 \xt Sal 111.9.\x* \q1 \v 50 Can nujoyovaj c'a quivach conojel re vinak\x + \xo 1.50 \xt Ex 20.6.\x* re ya'lax chach re ruch'ulef\x + \xo 1.50 \xt Gn 17.7.\x* re niquinimaj rutzij y can niquiya' ruk'ij.\x + \xo 1.50 \xt Sal 85.9; 118.4; 145.19; 147.11; Mal 3.16-18; Ap 19.5.\x* \q1 \v 51 Y riq'uin re ru-poder, can q'uiy c'a cosas rubanalon.\x + \xo 1.51 \xt Sal 98.1; 118.15.\x* \q1 Reja' rukasan quik'ij re niquinojij pa tak cánma che camas quik'ij.\x + \xo 1.51 \xt Sal 33.10; 1 P 5.5.\x* \q1 \v 52 Rukasan quik'ij re ye'bano gobernar chach re ruch'ulef y ruyi'on más quik'ij re manak quik'ij.\x + \xo 1.52 \xt 1 S 2.6; Sal 113.6.\x* \q1 \v 53 Jac'a re biyoma' re niquina' che can c'o ronojel quiq'uin, man jun cosa xuya-a chique,\x + \xo 1.53 \xt Sal 34.10.\x* xaxe tal choj quire' xe'tak-a. \q1 Jac'a re nich'umun quipan, re Dios can ruyi'on c'a ronojel re nic'atzin chique. \q1 \v 54 Reja' yojruta'on yoj re yoj israelitas re yojrucha'on chin nakaban re rusamaj. \q1 Man jun bey yojrumistan-ta can y can rujoyovan-va kavach,\x + \xo 1.54 \xt Sal 98.3; Jer 31.3, 20.\x* \q1 \v 55 roma can quire' re rusujun can chique re kavinak xe'c'ue' ajuer can, \q1 re rusujun can cha re Abraham y chaka yoj re yoj rey-rumam re Abraham. \q1 Re Dios can man jun bey xtumistaj-ta re rusujun can.\x + \xo 1.55 \xt Gn 17.19; Ga 3.16.\x* \q1 Quire' xubij re María. \p \v 56 Y re María xc'ue' can riq'uin re Elisabet como oxe' ic', y c'are' xtzolaj charachoch. \s1 Tak xalax re Juan Bautista \p \v 57 Tak xapon re k'ij chin xalax re ac'ual riq'uin re Elisabet, jun ch'et ala' re xc'ue' riq'uin. \v 58 Y re ru-vecinos re Elisabet y re ruch'alal xquic'axaj che re Ajaf can xujoyovaj rach re Elisabet, mare' xc'ue' jun ral.\x + \xo 1.58 \xt Lc 1.36.\x* Y re vinak xe'bapon riq'uin, camas ye'qui'cot chij re Elisabet,\x + \xo 1.58 \xt Lc 1.14.\x* roma quire' xuban. \v 59 Y tak xtz'akater vakxaki' k'ij talax-va re ac'ual, re ru-vecinos y re ruch'alal xe'bapon chic jun bey chin ne'quibana' re circuncisión cha,\x + \xo 1.59 \xt Gn 17.12; 21.4; Lv 12.3; Lc 2.21; Hch 7.8; Fil 3.5.\x* ancha'l nubij chupan re ru-ley re Moisés. Y ja mismo k'ij re' niquijo' niquiya' rube' re ac'ual, y re rube' niquijo' niquiya' ja ancha'l rube' re rutota'. \v 60 Pero re te'ej xubij: Re ac'ual man xtubini'aj-ta ancha'l rube' re rutota', re ac'ual re' xtubini'aj Juan.\x + \xo 1.60 \xt Lc 1.13.\x* \p \v 61 Y re vinak re jec'o quiq'uin re Elisabet xquibij cha: ¿Anchique roma najo' che re ac'ual nubini'aj Juan? Roma man jun chique re avch'alal rubini'an quire'. \p \v 62 Entonces re vinak re jec'o chire' xquiban señas chach re tata'aj, chin niquic'utuj-apo cha, che andex rube' nuya' re ac'ual. \v 63 Xpa re tata'aj xuc'utuj jun tz'alam re ye'quicusaj chin ye'tz'iban chach. Chach re tz'alam re' xutz'ibaj: Re ac'ual xtubini'aj Juan. Y conojel re vinak re quimalon-apo-qui' chire', xsatz quic'o'x, roma re be'aj xubij re te'ej, jare' chuka' xutz'ibaj re tata'aj chach re tz'alam. \v 64 Can jare' tak re Zacarías xtiquir xch'o chic jun bey.\x + \xo 1.64 \xt Lc 1.20.\x* Y reja' can xe xch'o, can jare' xutz'am ruyi'ic ruk'ij re Dios. \v 65 Y re qui-vecinos re jec'o chire' xquixibij-qui',\x + \xo 1.65 \xt Lc 7.16.\x* roma re xbanataj chire'. Y re xbanataj, xba rutzijol chupan ronojel re tenemit re jec'o chunakaj re tenemit anche' c'o-va re Zacarías chupan re departamento chin re Judea.\x + \xo 1.65 \xt Lc 1.39.\x* \v 66 Y conojel re vinak re ye'c'axan re xbanataj quiq'uin re Zacarías y re Elisabet, can xc'ue-ka riq'uin cánma,\x + \xo 1.66 \xt Gn 37.11; Dn 7.28; Lc 2.19.\x* y niquibij: ¿Andex che samaj xto'rbana' re ac'ual re'? ye'cha'. Roma can k'alaj che c'o re Ajaf Dios riq'uin.\x + \xo 1.66 \xt Gn 39.2; Jue 13.24; 1 S 2.18; 16.18; 1 R 18.46; Sal 80.17; 89.21; Hch 11.21.\x* \s1 Re Zacarías xuya' ruk'ij re Dios \p \v 67 Y jare' tak re Zacarías re rutota' re ac'ual, can nojnak ránma riq'uin re Espíritu Santo,\x + \xo 1.67 \xt Nm 11.25; 2 S 23.2; 2 Cr 20.14; Jl 2.28; 2 P 1.21.\x* xusekresaj chiquivach: \q1 \v 68 Camas-ta xtiya' ruk'ij re Ajaf Dios, re ka-Dios yoj re yoj israelitas,\x + \xo 1.68 \xt 1 R 1.48; Sal 41.13; 72.18; 106.48.\x* \q1 roma yojrunataj-pa yoj re yoj rutenemit, y yojrucol.\x + \xo 1.68 \xt Ex 3.16; Sal 111.9; Lc 2.38.\x* \q1 \v 69 Re Dios ruyi'on c'a Jun re camas ru-poder y yojrucol. \q1 Y re nicola kachin re', jun rey-rumam can re David re rusamajel re Dios xc'ue' ajuer can.\x + \xo 1.69 \xt Sal 132.17.\x* \q1 \v 70 Re Dios xbin chique re lok'olaj tak rusamajela' re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, chin che xtiquibij re xubij reja' chique y re profetas ja quire' xquibij che re Dios xtuya' Jun re nicola kachin.\x + \xo 1.70 \xt Jer 23.5; 30.10; Dn 9.24; Hch 3.21; Ro 1.2.\x* Y re' can ajuer tusuj-pa chaka. \q1 \v 71 Can rubin-va-pa che xkojrucol chiquivach re itzel yojquitz'at, y xkojrucol pa quik'a' re je ka-enemigos, \q1 \v 72 y chuka' xtujoyovaj quivach re kavinak xe'c'ue' ajuer can, \q1 y can xtuban-va cumplir\x + \xo 1.72 \xt Gn 12.3; Lv 26.42; Sal 98.3; Hch 3.25.\x* re namalaj trato re'. \q1 \v 73 Y re xsuj cha re Abraham\x + \xo 1.73 \xt Gn 12.3; He 6.13.\x* can xban-va jurar cha roma re Dios, \q1 \v 74 che can xkojrucol-va pa quik'a' re ya'tzalan kachin,\x + \xo 1.74 \xt Ro 6.18.\x* \q1 chin quire' man nakaxibij-ta-ki' chin nakaban re rusamaj re Dios,\x + \xo 1.74 \xt He 9.14.\x* \q1 \v 75 y nakaban riq'uin jun kac'aslen ch'ajch'oj y choj chach reja'\x + \xo 1.75 \xt Jer 32.39; Ef 4.24; 2 Ts 2.13; 2 Ti 1.9; Tit 2.12; 1 P 1.15; 2 P 1.4.\x* re jenipa' tiempo yojc'ase-a chach re ruch'ulef. \q1 \v 76 Y rat ch'et nuc'ajol, xtibex profeta chava roma xtatzijoj re xtibex chava roma re namalaj Dios, \q1 roma ja rat re xcabin chique re vinak che tiquichojmersaj rubey re quic'aslen,\x + \xo 1.76 \xt Is 40.3; Mal 3.1; Mt 11.10.\x* roma xa ba' chic che man tipa re Ajaf, \q1 \v 77 y ja rat xcabin che re Dios nucuy quimac re can je rutenemit,\x + \xo 1.77 \xt Lc 11.52.\x* chin che ye'colotaj. \q1 \v 78 Y re', xaxe roma re ka-Dios yojrajo' y camas nujoyovaj kavach. \q1 Mare' nutak-pa re Jun re ne'sekresan-ka chakavach\x + \xo 1.78 \xt Mal 4.2; Ef 5.14; 2 P 1.19.\x* re can ancha'l nuban re k'ij tak nitzu'un chach re ruch'ulef, quire' xtuban tak xtika-pa chila' chicaj. \q1 \v 79 Re Jun re ne'sekresan-ka, xque'ruya' pa sakil re vinak re jec'o pa k'oko'm, re c'o chic re rumuch'uch'il re camic\x + \xo 1.79 \xt Is 9.2.\x* pa quive', roma manak qui-esperanza chin ye'colotaj-ta, \q1 y xkojruc'uaj chupan re bey re anche' otz nuna' re avánma. \q1 Quire' xubij re Zacarías. \m \v 80 Y re ac'ual re xalax quiq'uin re Zacarías y re Elisabet, niq'uiy y quire' chuka' niq'uiy re ruc'aslen\x + \xo 1.80 \xt Lc 2.40.\x* espiritual. Y tak nem chic, xba chupan re lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha. Y chire' xc'ue-va, c'aja tak xapon re k'ij chin xutz'am rutzijosic re ruch'abal re Dios chiquivach re israelitas re ruvinak reja'. \c 2 \s1 Tak xalax re Jesús \p \v 1 Ja tiempo re' tak re ache rubini'an Augusto César\x + \xo 2.1 \xt Hch 17.7.\x* xulisaj jun orden chin niban jun tz'iban be'aj re nibex censo cha. \v 2 Man jun bey banon quire'. Pero tak xban re nabey censo,\x + \xo 2.2 \xt Hch 5.37.\x* ja re jun ache rubini'an Cirenio jare' re gobernador, chire' chupan re nación rubini'an Siria. Re Siria c'o pa ruk'a' re Augusto César. \v 3 Y re vinak re jec'o chupan re nación Israel tiene que ne'quitz'ibaj quibe' c'a pa tak quitenemit. \v 4 Y chire' pa Galilea c'o jun tenemit rubini'an Nazaret. Y chire' pa Nazaret c'o jun ache rubini'an José. Y re José tiene que no'rtz'ibaj rube' c'a pa tenemit Belén,\x + \xo 2.4 \xt 1 S 16.1; Mi 5.2; Jn 7.42.\x* roma re rate't-rumoma' je aj-chire'. Re Belén c'a pa Judea c'o-va. Chire' c'a pa Belén xalax-va re Rey David, y re José rey-rumam can re Rey David.\x + \xo 2.4 \xt Mt 1.16; Lc 1.27.\x* \v 5 Y re José y chibil re María re ruxayil chic,\x + \xo 2.5 \xt Lc 1.27.\x* xe'ba pa Belén chin ne'quitz'ibaj quibe'. Y re María xa niyavaj chic. \v 6 Y chire' pa Belén jec'o-va tak xtz'akater ru-tiempo re María chin nic'ue' ral.\x + \xo 2.6 \xt Mt 2.1.\x* \v 7 Y re nabey ac'ual xc'ue' riq'uin,\x + \xo 2.7 \xt Is 53.2; Mt 1.25; 2 Co 4.4; Ga 4.4.\x* ch'et ala'. Re María jabal xubolk'otij re ac'ual pa tziak, y xuliba' anche' ye'va-va re chicop re nibex establo cha. Chire' xe'c'ue-va roma chupan re jay re anche' niya-va posada manak chic lugar anche' ye'c'ue-va. \s1 Tak xquic'ut-qui' re ángeles chiquivach re achi'a' re yc'chajin ovejas \p \v 8 Y chupan re ak'a' re' jec'o achi'a' re niquichajij qui-ovejas pa tak k'os chunakaj-apo re tenemit Belén. \v 9 Jare' tak xuc'ut-ri' jun ángel chiquivach, pitinak chila' chicaj riq'uin re Ajaf. Y reje' camas xquixibij-qui' roma re ángel,\x + \xo 2.9 \xt Lc 1.12.\x* y roma chuka' re namalaj sakil chin re Ajaf re xtzu'un pa quive'. \v 10 Y re ángel xubij chique: Man tixibij-ivi'. Tic'axaj re xtinya' rutzijol chiva, can xtuban chiva che camas xquixqui'cot. Y man xe-ta yex quire' xtina', xa can quire' chuka' xtiquina' conojel vinak.\x + \xo 2.10 \xt Gn 12.3; Col 1.23.\x* \v 11 Chire' pa Belén, re rutenemit can re Rey David, vocame xalax re nicola quichin re vinak\x + \xo 2.11 \xt Is 9.6; Mt 1.21; Ga 4.4; 2 Ti 1.9; 1 Jn 4.14.\x* chach re quimac, y re' ja re Cristo re Ajaf.\x + \xo 2.11 \xt Fil 2.11.\x* \v 12 Y chin che nitamaj che vo xa ja reja', k'alaj xtivel re ch'et ac'ual bolk'otin pa tziak y cotz'oban anche' ye'va-va re chicop re nibex establo cha, xcha' re ángel. \p \v 13 Can jare' tak más je q'uiy ángeles xe'bec'ulum-pa je'pitinak chila' chicaj.\x + \xo 2.13 \xt Gn 28.12; Sal 103.20.\x* Y reje' niquiya' c'a ruk'ij re Dios, y niquibij: \q1 \v 14 ¡Vocame, camas ruk'ij nuc'ul re Dios chila' chicaj! \q1 ¡Y vova' chach re ruch'ulef re vinak otz xtuna' re cánma roma xka-pa re utzil re rutakom-pa re Dios!\x + \xo 2.14 \xt Is 57.19; Lc 19.38; Ef 2.14, 17.\x* \m \v 15 Can xe xquibij can quire' re ángeles, can jare' xe'tzolaj-a chila' chicaj. Y can xe xe'ba re ángeles, re ye'chajin ovejas can jare' xquibila-ka chiquivach: Jo-apo pa Belén. Takatz'eta'\x + \xo 2.15 \xt Ex 3.3; Sal 111.2; Mt 2.1; 12.42; Jn 20.1-10.\x* re andex xbanataj. Roma re Ajaf can xutak-pa rutzijol chaka. \p \v 16 Y can cha'nin xe'ba c'a pa tenemit. Y tak xe'bapon, can xe'quivel-va re María y re José, y jac'a re ac'ual cotz'oban anche' ye'va-va re chicop. \v 17 Y tak reje' xquitz'at re ac'ual, xquitz'am rutzijosic re xbex chique roma re ángel, chij re ac'ual re'. \v 18 Y conojel re vinak re ye'c'axan re niquitzijoj re ye'chajin re ovejas man niquivel-ta andex niquinojij, roma re nitzijos chiquivach. \v 19 Y re María can xe'ruyac pa ránma ronojel re xtzijos chach, y nunojij andex ndel-va che tzij.\x + \xo 2.19 \xt Gn 37.11; 1 S 21.12; Pr 4.4; Os 14.9.\x* \v 20 Re ye'chajin ovejas, tak xe'tzolaj camas c'a niquiya' ruk'ij re Dios y chuka' niquibixaj rube'. Roma ronojel re xbanataj y xquitz'at, can ancha'l re xuya' rutzijol re ángel chique. \s1 Re ac'ual Jesús niban presentar pa rachoch re Dios \p \v 21 C'amaje-na rutzijol nic'ue' re ac'ual riq'uin re María, tak jare' jun ángel xubij cha che re ac'ual re xtic'ue' riq'uin xtubini'aj Jesús.\x + \xo 2.21 \xt Mt 1.21; Fil 2.8.\x* Y can ja-va quire' xubini'aj can re ac'ual tak c'aja vakxaki' k'ij talax-va. Y ja mismo k'ij re' tak xban re circuncisión cha,\x + \xo 2.21 \xt Gn 17.12; Lv 12.3.\x* ancha'l nubij re ley chin re Dios che tiene que niban. \p \v 22 Y tak xtz'akater re k'ij ancha'l nubij re ley chin re Dios re yi'on cha re Moisés, che re ixoki' re xc'ue' ac'ual quiq'uin tiene que niquijosk'ij-qui', re María tiene que xuban quire'.\x + \xo 2.22 \xt Lv 12.2.\x* Y tak re María xba chin no'rjosk'ij-ri' pa rachoch re Dios chire' pa Jerusalén, re María y re José xquic'uaj-a chuka' re Jesús chin niquiban presentar pa rachoch re Dios. \v 23 Quire' xquiban roma re ley chin re Ajaf Dios nubij: Vo xa ala' re nabey ac'ual nalax riq'uin jun ixok, can richin-va re Dios.\x + \xo 2.23 \xt Ex 13.2; 22.29; Nm 3.13.\x* \v 24 Y re María can xuya-va chuka' re ofrenda chin re najosk'ij-avi' ancha'l nubij chupan re ley chin re Ajaf Dios. Re ofrenda re xuya' reja' chach re Dios, je ca'e' palomas,\x + \xo 2.24 \xt Lv 12.8.\x* roma re ley nubij: Re je meba' c'o modo niquiya' je ca'e' palomas je nima'k o je ca'e' cocoj. \p \v 25 Y chire' pa tenemit Jerusalén re tiempo re', c'o jun ache rubini'an Simeón. Re jun ache re', choj ruc'aslen y can nuya-va ruk'ij re Dios. Re Simeón, can c'o-va chuka' re Espíritu Santo riq'uin y chuka' reja' ruyaben re Cristo tak xtipa chin no'rcola-ka chupan re rumac y chiquicolic chuka' re nic'aj chic israelitas.\x + \xo 2.25 \xt Is 40.1; Mr 15.43.\x* \v 26 Y re Espíritu Santo rubin chic cha re Simeón, che c'aja tak rutz'eton chic can re Cristo, re xtutak-pa re Ajaf Dios, c'ajare' xticom.\x + \xo 2.26 \xt Sal 89.48; He 11.5.\x* \v 27 Y chupan re k'ij tak re te'ej-tata'aj xquic'uaj re ac'ual pa rachoch re Dios chin niquiban ancha'l nubij re ley, ja chuka' k'ij re' tak xapon re Simeón pa rachoch re Dios, roma quire' xrajo' re Espíritu Santo.\x + \xo 2.27 \xt Hch 8.29; 10.19; 16.7; Ap 1.10; 17.3.\x* \v 28 Re Simeón xuli'ej re ac'ual, y chin xuya' ruk'ij re Dios, xubij: \q1 \v 29 Ajaf, vocame xa can otz chic che yincom,\x + \xo 2.29 \xt Gn 46.30; 1 Co 15.54; Fil 1.23; Ap 14.13.\x* roma re vánma otz nuna', \q1 roma can ancha'l re abin chua, can quire' xbanataj. \q1 \v 30 Vocame can xintz'at-yan re Jun re pitinak aviq'uin rat\x + \xo 2.30 \xt Is 52.10; Hch 4.12.\x* re ne'cola-ka kachin chach re kamac, \q1 \v 31 re xaya-pa chin ye'rucol conojel re vinak\x + \xo 2.31 \xt Sal 98.2.\x* chupan re quimac. \q1 \v 32 Ja reja' chuka' re sakil quichin re vinak re man je israelitas-ta, roma ja reja' re xte'sekresan re abey chiquivach.\x + \xo 2.32 \xt Is 9.2; Hch 13.47.\x* \q1 Y yoj re yoj atenemit Israel, can chakacojol xalax-va reja', mare' q'uiy utzil xtakac'ul y xtic'ue' kak'ij, xcha' re Simeón. \m \v 33 Y re José y re María, can anchique-la xquina' tak xquic'axaj re xubila' re Simeón chij re ac'ual. \v 34 Y jare' tak re Simeón xuya' ru-bendición pa quive' re José y re María. Tak re Simeón rubanon chic-ka quire', xubij cha re María: Tac'axaj re xtimbij chava, re ac'ual re', jun namalaj samaj yi'om-pa cha roma re Dios. Y roma reja', je q'uiy chique re kavinak israelitas xque'colotaj chach re quimac. Y je q'uiy chuka' re man xque'colotaj-ta, roma itzel xtiquitz'at.\x + \xo 2.34 \xt Is 8.14; Os 14.9; Ro 9.32; 1 Co 1.23; 2 Co 2.16; 1 P 2.7, 8.\x* \p \v 35 Y riq'uin re quire' xtiquiban cha reja', xtik'alajin andex che cosas re c'o pa tak cánma. \p Y re Simeón xubij chuka' cha re María: Y tak xtatz'at ronojel re xtiban cha re Jesús, re avánma camas xtik'axo\x + \xo 2.35 \xt Sal 42.10; Mt 11.19; Jn 19.25; Hch 28.22; 1 Co 11.19; 1 P 2.12; 4.14.\x* y can ancha'l jun espada re xtinim riq'uin re avánma xtana', xcho'x re María. \p \v 36 Chire' pa rachoch re Dios c'o c'a jun ixok rubini'an Ana, re nutzijoj re nibex cha roma re Dios.\x + \xo 2.36 \xt Ex 15.20.\x* Reja' rumi'al re jun ache xc'ue' ajuer can re xubini'aj Fanuel, y rey-rumam can re jun ache xubini'aj Aser re xc'ue' ajuer can. Re Ana c'a ba-oc rujuna' tak xc'ule'. Y xaxe vuku' juna' xquic'uaj-qui' riq'uin re ruchijil, roma xcom-a y vocame re Ana jun ixok malca'n y re'j chic, \v 37 y man chic xc'ule-ta. Ochenta y cuatro chic rujuna', y nojel tiempo nic'ue' pa rachoch re Dios, che pak'ij che chak'a'\x + \xo 2.37 \xt Hch 26.7; 1 Ti 5.5.\x* nuya' ruk'ij re Dios chin nuban orar y chuka' nuban ayuno. \v 38 Tak re Ana xutz'at re ac'ual Jesús, reja' xba-apo riq'uin.\x + \xo 2.38 \xt Lm 3.25, 26; Mr 15.43; Lc 24.21.\x* Y camas xutioxij cha re Dios roma re ac'ual re'. Y c'are' xutz'am c'a rutzijosic chij re ac'ual re' chique re vinak re je'yabeyon chin re nicola kachin chupan re kamac chire' pa Jerusalén. \s1 Tak re José y re María xe'tzolaj pa tenemit Nazaret \p \v 39 Re José y re María xquiban ronojel re nubij chupan re ru-ley re Ajaf Dios, re tiene que niquiban tak c'a ba' talax jun ac'ual. C'are' xe'tzolaj pa Nazaret\x + \xo 2.39 \xt Lc 4.23.\x* anche' c'o-va cachoch. Re tenemit re' chin re Galilea.\x + \xo 2.39 \xt Mt 2.22.\x* \v 40 Y re ac'ual niq'uiy y nic'ue' más ruchuk'a'. Reja' niq'uiy y nic'ue' más runa'oj, y re utzil re pitinak riq'uin re Dios c'o pa rue'. \s1 Re ac'ual Jesús pa rachoch re Dios xbelitaj-va \p \v 41 Re María y re José re je rute-rutota' re Jesús, ronojel juna' ye'ba pa tenemit Jerusalén chin ne'quik'asaj re namak'ij rubini'an pascua.\x + \xo 2.41 \xt Ex 12.14; 23.14-17; 34.23; Lv 23.5; Dt 12.5, 7, 11; 16.1; 1 S 1.3, 21.\x* \v 42 Y tak xtz'akater-yan doce rujuna' re Jesús, jare' tak xe'ba-a pa Jerusalén chin ne'quik'asaj re namak'ij. Reje' xe'ba roma can quire-va qui-costumbre re quivinak israelitas. \v 43 Tak k'axnak chic re namak'ij, re María y re José xe'tzolaj chacachoch. Pero reje' man c'a xquiya-ta cuenta cha che re ac'ual Jesús xc'ue' can chire' pa tenemit Jerusalén. \v 44 Reje' xquinojij che re ac'ual binak chiquicojol re vinak, y quire' xe'biyin jun k'ij. Pero tak xquinabej che re ac'ual manak, c'ajare' tak xquic'utula' rutzijol chique re je quich'alal y chique re vinak re quitaman quivach. \v 45 Pero tak man xquivel-ta re ac'ual chiquicojol re vinak, xe'tzolaj chic jun bey pa Jerusalén chin ne'quicanoj. \p \v 46 Y oxe' k'ij c'a tisatz-va can re ac'ual, c'ajare' tak xquivel. Y re anche' xquivel-va re ac'ual, ja pa rachoch re Dios chire' pa Jerusalén, tz'uyul pa quinic'ajal re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas nuc'axaj-apo re niquibij y c'o preguntas chuka' re ye'rubanala' chique.\x + \xo 2.46 \xt Is 49.1, 2; 50.4.\x* \v 47 Y conojel re ye'c'axan-apo re nubij re ac'ual xsatz quic'o'x,\x + \xo 2.47 \xt Mt 7.28; Mr 1.22; Jn 7.15.\x* roma ronojel re nic'utux-apo cha coma re achi'a' re je'atamayon re ley, re ac'ual can jabal nuban contestar chique. Re ac'ual can k'alaj che c'o na'oj riq'uin. \v 48 Y tak re María y re José xquivel re ac'ual chire', can anchique-la xquiban xquina' tak xquitz'at anche' c'o-va y camas xe'qui'cot roma xquivel. Y jare' tak re rute' xubij cha: Val, ¿anchique roma tak xac'ue' can y man jun tzij xabij chaka? Re arta' y yen yatkacanoj y nik'axo re kánma roma man yatkavel-ta. \p \v 49 Y jare' tak reja' xubij chique: ¿Anchique roma xitz'am pena chin yinicanoj? Pa nutzij yen che yex itaman che ja re nrajo' re Nata' Dios jare' re tiene que nimban.\x + \xo 2.49 \xt Mt 21.12; Jn 2.16; 4.34; 8.29.\x* \p \v 50 Jac'a re xubij re ac'ual chique re José y re María, man xk'ax-ta pa quive'.\x + \xo 2.50 \xt Lc 9.45; 18.34.\x* \p \v 51 Y c'are' re ac'ual xba chiquij chin xe'tzolaj chacachoch, c'a pa tenemit Nazaret. Roma re ac'ual can nunimaj-va quitzij re rute-rutota'. Y ronojel re xbanataj pa Jerusalén riq'uin re ac'ual, re María can xe'ruyac-ka pa ránma.\x + \xo 2.51 \xt Gn 37.11; Dn 7.28.\x* \v 52 Y re tiempo binak, re Jesús niq'uiy, y quire' chuka' re na'oj re c'o riq'uin niq'uiy. Y re Dios camas otz nutz'at y quire' chuka' re vinak.\x + \xo 2.52 \xt 1 S 2.26.\x* \c 3 \s1 Re Juan Bautista nutzijoj re ruch'abal re Dios \p \v 1 Quince juna' tutz'am-va rubanic gobernar re ache rubini'an Tiberio César.\x + \xo 3.1 \xt Mt 22.17.\x* Y pa ruk'a' c'a re Tiberio César xe'c'ue-va je caje' achi'a' re niquiban gobernar. Jun chique reje' rubini'an Poncio Pilato, y reja' chire' pa Judea nuban-va gobernar. Re jun chic, ja re Herodes re nuban gobernar chire' pa Galilea. Re jun chic, ja re Felipe re ruch'alal re Herodes,\x + \xo 3.1 \xt Mt 14.1, 3.\x* y reja' nuban gobernar pan Iturea y pa Traconite. Jac'a re jun chic nibano gobernar, ja re Lisanias, y reja' nuban gobernar pan Abilinia. \v 2 Y ja chuka' tiempo re' tak re Anás y re Caifás je namalaj tak sacerdotes pa rachoch re Dios,\x + \xo 3.2 \xt Jn 11.49; 18.13; Hch 4.6.\x* chire' pan Israel. Jare' tak xch'o re Dios cha re Juan re ruc'ajol re Zacarías chire' chupan re jun lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha. \v 3 Y tak reja' xuc'axaj quire', xba chupan re lugares re jec'o chunakaj re rakan-ya' rubini'an Jordán. Reja' nubij chique re vinak re ye'bapon riq'uin che tijalataj quic'aslen chach re Dios\x + \xo 3.3 \xt Mal 4.6; Mt 3.1; Mr 1.4; Hch 13.24; 19.4.\x* y tiquibana' bautizar-qui', chin quire' re Dios nucuy quimac.\x + \xo 3.3 \xt Lc 1.77.\x* \v 4 Y re Dios can xuban-va re rubin can cha re Isaías, re rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha, y re rutz'iban can reja' nubij quire': \q1 Xtic'ue' c'a jun ache chupan jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, \q1 y ja reja' re xtitzijon re ruch'abal re Dios chiquivach re vinak re xque'bapon riq'uin. \q1 Y xtubila' chique: Tichojmersaj rubey re ic'aslen, \q1 roma re Ajaf\x + \xo 3.4 \xt Is 40.3; Mt 3.3; Mr 1.3; Jn 1.23.\x* xa can nipa-yan. \q1 \v 5 Y tak nichojmersas jun bey, nic'atzin che ye'muk re sivan, \q1 ye'kasas re lomas, re ruyalon vuelta nic'atzin che choj niban cha, \q1 y re tinitak li'on niban cha. \q1 \v 6 Y conojel vinak xtiquitamaj che c'o Jun re xtitiquir yojrucol chach re kamac, \q1 y re Jun re' riq'uin re Dios\x + \xo 3.6 \xt Sal 98.2; Is 52.10.\x* pitinak-va, \q1 quire' nubij chupan re libro re rutz'iban can re profeta Isaías re rusamajel re Dios. \p \v 7 Y quire' c'a nubij re Juan chique re vinak re ye'bapon riq'uin chin che ye'ban-a bautizar: Yex can yix ancha'l itzel tak cumatz re yixnumaj chach re ruyoval re Dios re nika pan ive', roma nijo' yixcolotaj chach re namalaj castigo re xtutak-pa re Dios re tiempo pitinak. ¿Anchique xbin chiva che quire' tibana'?\x + \xo 3.7 \xt Mt 3.7.\x* \v 8 Yex tiene que nic'ut che katzij xjalataj re ic'aslen chach re Dios.\x + \xo 3.8 \xt Is 1.16; Ez 18.27; Hch 26.20; 2 Co 7.10; He 6.7.\x* Y man tinojij-ka che xaxe roma yex can yix rey-rumam can re Abraham mare' xquixcolotaj, man quire-ta. Roma xe-ta re Dios nrajo', hasta re aboj re ye'tz'etela' vova' nuban chique che can-ta ye'oc rey-rumam re Abraham. \v 9 Re castigo re nuya' re Dios nipa-yan. Reja' xtuban ancha'l nuban jun ache re ruc'uan chic ricaj chin che ye'rukasaj re che' re xa manak otz quivach niquiya'. Y ronojel re che' re xque'rukasaj xtunem quik'ak'al,\x + \xo 3.9 \xt Mt 1.19; Jn 15.2, 6.\x* xcha' re Juan. \p \v 10 Y re vinak re ye'c'axan-apo chin re Juan, xquic'utuj cha: ¿Andex como ruc'amon che nakaban?\x + \xo 3.10 \xt Hch 2.37.\x* xe'cha'. \p \v 11 Y re Juan xubij chique: Anchique chiva yex re c'o ca'e' rutziak, tuya' jun cha re manak rutziak. Y xabanchique chiva yex re c'o vay riq'uin, tuya' chuka' cha re manak ruay,\x + \xo 3.11 \xt 2 Co 8.14; 1 Ti 6.18; Stg 2.15; 1 Jn 3.17.\x* xcha' chique. \p \v 12 Y jec'o-apo chuka' re achi'a' re je molay tak impuestos.\x + \xo 3.12 \xt Mt 21.32.\x* Re achi'a' re' xe'bapon chin ye'ban bautizar, y xquic'utuj cha re Juan: Maestro, y yoj ¿andex re ruc'amon che nakaban? \p \v 13 Re Juan xubij chique: Xaxe re impuestos re bin chiva coma re autoridad, xaxe re' tic'utuj, y man tic'utuj más chique.\x + \xo 3.13 \xt Mi 6.8; Lc 19.8.\x* \p \v 14 Y chuka' je'aponak je ca'e-oxe' soldados, y xquic'utuj-apo cha re Juan: Y yoj ¿andex ruc'amon che nakaban? \p Re Juan xubij chique: Man tilisaj qui-cosas re vinak, ya porque c'o autoridad pan ik'a'. Chuka' man titz'ucula' tzij chiquij.\x + \xo 3.14 \xt Ex 23.1; Lv 19.11.\x* Xa quixc'ue' conforme riq'uin re mero re nich'ac. \p \v 15 Y re vinak re jec'o-apo riq'uin re Juan, can quiyaben c'a che nubij-ta-pa anchique reja', roma niquinojij pa tak cánma che q'uiba' re Juan jare' re Cristo,\x + \xo 3.15 \xt Jn 1.19, 20.\x* pero xa mana-ta reja' re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios. \v 16 Mare' re Juan xubij chique re vinak re jec'o-apo riq'uin: Yex nitz'at che yen yiximban bautizar riq'uin ya'. Pero c'o Jun re xtipa re tiempo pitinak xquixruban bautizar riq'uin re Espíritu Santo y riq'uin k'ak'. Re Jun re xtipa, c'o más ruk'ij y c'o más ru-poder\x + \xo 3.16 \xt Mt 3.11; 1 Co 12.13.\x* que chinoch yen. Roma hasta xaxe chin che yen ninsol re ximibal-rach re ruxajab, can man ruc'amon-ta. \v 17 Y can ancha'l nuban jun ache cha re ru-trigo tak nuban trillar, y tak xuban-yan trillar nuxipuj rach chin quire' rion re runak' re trigo nic'ue' can y nuyac y re rij nuparoj. Y ja quire' xtuban re Jun re xtipa, xcha' re Juan. Re Jun re xtipa c'o autoridad pa ruk'a', chin nuban juzgar pa quive' re vinak re jec'o chach re ruch'ulef. Re vinak re ye'niman richin, xque'ruc'uaj chila' chicaj. Jac'a re vinak re man ye'niman-ta richin, xque'rutak chupan re k'ak' re man nichup-ta.\x + \xo 3.17 \xt Mi 4.12.\x* \p \v 18 Q'uiy tzij quire' xe'rucusaj re Juan chin xe'rupaxabaj tak xutzijoj re utzulaj ch'abal chin re Dios chique re vinak. \v 19 Re Juan xubij cha re gobernador rubini'an Herodes: Man otz-ta re atz'amon rubanic, roma aconak-ka avxayil re ixok rubini'an Herodías re ruxayil re avch'alal rubini'an Felipe. Re Juan xunataj re' cha re Herodes, y xe'runataj chuka' nic'aj chic rumac re je'rubanalon.\x + \xo 3.19 \xt Pr 28.15, 16; Mt 11.2; 14.3; Mr 6.17.\x* \v 20 Y re Herodes c'o más rumac xuban, roma xutz'apij re Juan pa cárcel. \s1 Tak re Jesús xban bautizar \p \v 21 Y tak ntajin re bautismo quichin re vinak, xban chuka' bautizar re Jesús.\x + \xo 3.21 \xt Mt 3.13; Jn 1.32.\x* Tak re Jesús ntajin che oración, jare' tak xjakataj re rocaj. \v 22 Y re Espíritu Santo xka-pa pa rue' re Jesús ancha'l pa rubanic jun paloma. Y xc'axataj chuka' che nibex-pa cha chila' chicaj: Ja rat re Nuc'ajol, y yen camas yatinjo', y yinqui'cot aviq'uin.\x + \xo 3.22 \xt 2 P 1.17.\x* \s1 Re Jesús can Ruc'ajol-va re Dios \p \v 23 Chupan re tiempo re', re Jesús c'o la'k treinta rujuna',\x + \xo 3.23 \xt Nm 4.3, 35, 39, 47.\x* jare' tak xutz'am re rusamaj. Y chiquivach re vinak, re Jesús can ruc'ajol-va re José.\x + \xo 3.23 \xt Mt 13.55; Jn 6.42.\x* Re José ruc'ajol can re Elí. \v 24 Y re Elí ruc'ajol can re Matat, y re Matat ruc'ajol can re Leví, y re Leví ruc'ajol can re Melqui, y re Melqui ruc'ajol can re Jana, y re Jana ruc'ajol can jun chic ache rubini'an José. \v 25 Y re José ruc'ajol can re Matatías, y re Matatías ruc'ajol can re Amós, y re Amós ruc'ajol can re Nahum, y re Nahum ruc'ajol can re Esli, y re Esli ruc'ajol can re Nagai. \v 26 Y re Nagai ruc'ajol can re Maat, y re Maat ruc'ajol can jun ache rubini'an Matatías, y re Matatías, ruc'ajol can re Semei, y re Semei ruc'ajol can jun ache rubini'an José, y re José, ruc'ajol can re Judá. \v 27 Y re Judá ruc'ajol can re Joana, y re Joana ruc'ajol can re Resa, y re Resa ruc'ajol can re Zorobabel, y re Zorobabel ruc'ajol can re Salatiel, y re Salatiel ruc'ajol can re Neri. \v 28 Y re Neri ruc'ajol can jun ache rubini'an Melqui, y re Melqui ruc'ajol can re Adi, y re Adi ruc'ajol can re Cosam, y re Cosam ruc'ajol can re Elmodam, y re Elmodam ruc'ajol can re Er. \v 29 Y re Er ruc'ajol can re Josué, y re Josué ruc'ajol can re Eliezer, y re Eliezer ruc'ajol can re Jorim, y re Jorim ruc'ajol can jun ache rubini'an Matat. \v 30 Y re Matat ruc'ajol can jun ache rubini'an Leví, y re Leví ruc'ajol can re Simeón, y re Simeón ruc'ajol can jun ache rubini'an Judá, y re Judá ruc'ajol can jun ache rubini'an José, y re José ruc'ajol can re Jonán, y re Jonán ruc'ajol can re Eliaquim. \v 31 Y re Eliaquim ruc'ajol can re Melea, y re Melea ruc'ajol can re Mainán, y re Mainán ruc'ajol can re Matata, y re Matata ruc'ajol can re Natán.\x + \xo 3.31 \xt 2 S 5.14; 1 Cr 3.5; Zac 12.12.\x* \v 32 Y re Natán ruc'ajol can re David, y re David ruc'ajol can re Isaí, y re Isaí ruc'ajol can re Obed, y re Obed ruc'ajol can re Booz, y re Booz ruc'ajol can re Salmón, y re Salmón ruc'ajol can re Naasón.\x + \xo 3.32 \xt Rt 4.18; 1 S 17.58; 1 Cr 2.10; Sal 72.20; Is 11.1, 2; Mt 1.3-6; Hch 13.22, 23.\x* \v 33 Y re Naasón ruc'ajol can re Aminadab, y re Aminadab ruc'ajol can re Aram, y re Aram ruc'ajol can re Esrom, y re Esrom ruc'ajol can re Fares, y re Fares ruc'ajol can jun ache rubini'an Judá. \v 34 Y re Judá ruc'ajol can re Jacob, y re Jacob ruc'ajol can re Isaac, y re Isaac ruc'ajol can re Abraham, y re Abraham ruc'ajol can re Taré, y re Taré ruc'ajol can re Nacor.\x + \xo 3.34 \xt Gn 11.24, 26.\x* \v 35 Y re Nacor ruc'ajol can re Serug, y re Serug ruc'ajol can re Ragau, y re Ragau ruc'ajol can re Peleg, y re Peleg ruc'ajol can re Heber, y re Heber ruc'ajol can re Sala. \v 36 Y re Sala ruc'ajol can re Cainán, y re Cainán ruc'ajol can re Arfaxad, y re Arfaxad ruc'ajol can re Sem, y re Sem ruc'ajol can re Noé, y re Noé ruc'ajol can re Lamec.\x + \xo 3.36 \xt Gn 11.10, 12.\x* \v 37 Y re Lamec ruc'ajol can re Matusalén, y re Matusalén ruc'ajol can re Enoc, y re Enoc ruc'ajol can re Jared, y re Jared ruc'ajol can re Mahalaleel, y re Mahalaleel ruc'ajol can jun ache rubini'an Cainán. \v 38 Y re Cainán ruc'ajol can re Enós, y re Enós ruc'ajol can jun ache rubini'an Set, y re Set ruc'ajol can re Adán, y re Adán rajc'ual re Dios.\x + \xo 3.38 \xt Gn 1.26, 27; 2.7; 5.1, 2; Is 64.8.\x* \c 4 \s1 Re itzel nutojtobej re Jesús \p \v 1 Re k'ij tak xban bautizar re Jesús, nojnak ránma riq'uin re Espíritu Santo\x + \xo 4.1 \xt Is 11.2; 61.1; Mt 4.1; Mr 1.12; Jn 3.34.\x* xel-pa chupan re rakan-ya' Jordán. Y re Espíritu Santo xuban cha re Jesús che xba\x + \xo 4.1 \xt Lc 2.27; Jn 1.33.\x* chupan re jun lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha. \v 2 Y chire' xc'ue-va cuarenta k'ij,\x + \xo 4.2 \xt Gn 3.15; Ex 34.28; 1 R 19.8.\x* y ronojel re tiempo re' re itzel nutaj ruk'ij chij chin che nika-ta pa mac.\x + \xo 4.2 \xt He 2.18; 4.15.\x* Y chupan re tiempo re xc'ue' chire', man jun cosa xutaj. Mare' re Jesús xch'umun rupan. \v 3 Y xpa re itzel xubij cha re Jesús: Rat nabij che yat Ruc'ajol re Dios. Tabana' cha re aboj re' che toc vay. \p \v 4 Pero re Jesús xubij cha: Tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios che re ache man xe-ta riq'uin re vay nuvel-va ruc'aslen, xa can nuvel-va chuka' ruc'aslen riq'uin re ruch'abal re Dios.\x + \xo 4.4 \xt Dt 8.3; Ef 6.17.\x* \p \v 5 Y jare' tak re itzel xuc'uaj-a re Jesús pa rue' jun loma re camas naj jotal, y xa pa jun rato xuc'ut ronojel naciones chin re ruch'ulef chach re Jesús. \v 6 Y c'are' re itzel xubij cha re Jesús: Yen ninjach pan ak'a' re quik'ij ronojel re naciones re' chin naban gobernar pa quive' y xabanchok cha ninya-va can, roma pa nuk'a' yen jachon-va can.\x + \xo 4.6 \xt Jn 12.31; 14.30; Ap 13.2, 7.\x* \v 7 Y vo xa rat yaxuque' chinoch y naya' nuk'ij, ronojel c'a re' xtoc avichin, xcha' re itzel cha. \p \v 8 Pero re Jesús xubij cha: Cabiyin, y man chic quinanak rat Satanás. Roma chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, nubij: Xaxe c'a re Kajaf Dios takaya' ruk'ij y xaxe chuka' reja' takabana' rusamaj,\x + \xo 4.8 \xt Dt 6.13; 10.20.\x* xcha' re Jesús cha. \p \v 9 Y c'are' re itzel xuc'uaj chic-a re Jesús c'a pa tenemit Jerusalén, y xuban cha che xjote-a c'a pa rue' re namalaj rachoch re Dios roma camas naj jotal chicaj. Y tak jec'o chic chire', re itzel xubij cha re Jesús: Tatorij-ka-avi' vova', rat re yabin che yat Ruc'ajol re Dios.\x + \xo 4.9 \xt Mt 4.5; 8.29; Ro 1.4; 1 P 5.8.\x* \v 10 Roma chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, nubij: \q1 Re Dios xque'rutak re ru-ángeles chin yatquichajij.\x + \xo 4.10 \xt Sal 91.11.\x* \q1 \v 11 Y xcatquili'ej pa quik'a', \q1 chin quire' man xtasoc-ta avakan chach aboj. \p \v 12 Pero re Jesús xubij cha re itzel: Yen can man nintojtobej-ta re Dios. Roma chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can nubij che man takatojtobej re Kajaf Dios.\x + \xo 4.12 \xt Dt 6.16.\x* \p \v 13 Y tak re itzel man nuvel-ta chic andex nuban cha re Jesús chin nitzak pa ruk'a', xuya' can jun tiempo.\x + \xo 4.13 \xt Jn 14.30; Stg 4.7.\x* \s1 Tak re Jesús xutz'am re rusamaj pa Galilea \p \v 14 Y re Jesús xtzolaj pa Galilea,\x + \xo 4.14 \xt Mt 4.12; Hch 10.37.\x* y nojnak ránma riq'uin re ru-poder re Espíritu Santo. Y chupan ronojel re tenemit jec'o chunakaj re Galilea, xapon rutzijol re Jesús. \v 15 Y reja' nuc'ut c'a re ruch'abal re Dios pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Y re vinak re ye'c'axan re nubij, camas c'a niquiya' ruk'ij.\x + \xo 4.15 \xt Is 52.13.\x* \s1 Re vinak jec'o pa Nazaret man xquinimaj-ta re Jesús \p \v 16 Re Jesús xba pa tenemit Nazaret,\x + \xo 4.16 \xt Mt 2.23; Mr 6.1.\x* re anche' xq'uiy-va. Y chupan re k'ij chin uxlanen, reja' xba pa jun nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha,\x + \xo 4.16 \xt Hch 13.14.\x* roma reja' can quire-va tuban. Y tak c'o chic chire', reja' xpa'e' chin nuban leer re ruch'abal re Dios. \v 17 Y c'o c'a jun libro re xya-apo cha, chin nuban leer chiquivach re vinak re jec'o-apo chire'. Y re libro re xya-apo cha ja re rutz'iban can re Isaías re rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Y tak re Jesús xujak re libro, xuvel c'a re jun parte re anche' nubij-va: \q1 \v 18 Re Espíritu Santo richin re Ajaf Dios, c'o viq'uin yen, \q1 roma can xinrucha-va-pa chin nimbij re utzulaj ch'abal re nibex evangelio cha\x + \xo 4.18 \xt Sal 45.7; Is 11.2-5; 42.1; 50.4; 59.21; Dn 9.24.\x* chique re vinak re meba' cánma chach re Dios. \q1 Xinrutak-pa chuka' chin ye'nk'omaj re vinak re nik'axo cánma pa ruk'a' re mac. \q1 Xinrutak-pa chuka' chin ye'nlisaj-a libres re vinak re jec'o preso pa ruk'a' re mac. \q1 Xinrutak-pa chuka' chin nimban chique re vinak ancha'l je moyi', che ye'tzu'un. \q1 Y xinrutak-pa chuka' chin ye'ncol re vinak re camas niquitaj pokan. \q1 \v 19 Y xinrutak-pa chuka' chin nimbij chique re vinak che ja tiempo re' tak re Ajaf Dios nuban re utzil\x + \xo 4.19 \xt Lv 25.8; 2 Co 6.2.\x* re man jun bey rubanon-ta. \p \v 20 Y re Jesús xutz'apij re libro re xuban leer chiquivach re vinak re jec'o chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. C'are' xuya' can cha jun ache re nisamaj chire', y c'are' xbetz'uye'. Y re vinak niquitzu-niquitzu-apo. \v 21 Y reja' xch'o y xubij: Ja chupan re i-tiempo yex nibanataj-va re rubin can re Dios chupan re libro re', xcha'. \p \v 22 Y conojel re vinak re quimalon-apo-qui' chire', otz niquitz'at re Jesús\x + \xo 4.22 \xt Sal 45.2; Pr 10.32; Mr 6.2.\x* y chuka' nika chiquivach re utzulaj tak ch'abal re xe'rubij chique, can anchique-la xquic'axaj, roma man jun bey quic'axan quire' ancha'l re xe'rubij\x + \xo 4.22 \xt Mt 13.54; Lc 2.47.\x* chique. Y chuka' re vinak re' niquibila' chiquivach: Xa jare' re ruc'ajol re José,\x + \xo 4.22 \xt Jn 6.42.\x* ye'cha'. \p \v 23 Y re Jesús xubij chic chique: Yen can ntaman re andex ninojij chuij roma nibij: Vo xa re Jesús re' can nitiquir-va ye'rubanala' milagros, man xe-ta pa tenemit Capernaum que'rubanala-va. Can que'rubanala' chuka' vova' pa rutenemit.\x + \xo 4.23 \xt Mt 4.13; 11.23; 13.54; Mr 6.1.\x* \p \v 24 Y chuka' xubij chique re quimalon-qui' chire': Re jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, man niquinimaj-ta tak napon pa rutenemit,\x + \xo 4.24 \xt Mt 13.57; Mr 6.4; Jn 4.44; Hch 22.3, 18-22.\x* roma aj-chire'. \v 25 Y yen nimbij che yex itaman re xbanataj pa ru-tiempo re Elías re rusamajel re Dios re xbex profeta cha, tak oxe' juna' y nic'aj manak job xuban. Can katzij-va che je q'uiy malca'n tak ixoki' jec'o chupan re tiempo re' tak camas viyjal xpa pa rue' re ka-nación Israel.\x + \xo 4.25 \xt 1 R 17.9; 18.1; Stg 5.7.\x* \v 26 Pero re Dios man xutak-ta re Elías pan Israel re rutenemit re Dios, chin che xuto-ta jun chique re malca'n tak ixoki' re jec'o chire'. Reja' xutak-a re Elías riq'uin jun malca'n-ixok re c'o c'a pa jun tenemit rubini'an Sarepta.\x + \xo 4.26 \xt 1 R 17.9.\x* Y re tenemit re' c'a chunakaj re tenemit Sidón c'o-va-apo. \v 27 Y can quire' chuka' xbanataj quiq'uin re xe'yavaj pa ru-tiempo re Elías re rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Pa ru-tiempo re Eliseo, chire' pa nación Israel, je q'uiy re je'ac'ayon re jun yabil rubini'an lepra. Pero re Dios man xrajo-ta chuka' che c'o-ta jun re xc'achojsas cha re ruyabil ruc'alvachin, xaxe c'a re Naamán re xrajo' re Dios che xc'achojsas y reja' jun ache aj-Siria.\x + \xo 4.27 \xt 1 R 5.14.\x* \p \v 28 Y re vinak re quimalon-apo-qui' chire' pa nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, tak xquic'axaj re xubij-ka re Jesús chique, xyacataj quiyoval. \v 29 Y xe'beyacataj-pa, y xquilisaj-a re Jesús chuchi' re tenemit. Re jun tenemit re' chach jun loma c'o-va. Mare' re vinak xquic'uaj-a c'a pa rue' re loma chin ne'quichocomij-pa. \v 30 Pero re Jesús choj xel-pa chiquicojol re vinak y xba.\x + \xo 4.30 \xt Jn 8.59; 10.39; 18.6, 7; Hch 12.18.\x* \s1 Re Jesús nulisaj jun itzel espíritu riq'uin jun ache pa Capernaum \p \v 31 C'are' re Jesús xbeka pa tenemit Capernaum. Re tenemit re' c'o chupan re Galilea. Y chupan re k'ij chin uxlanen reja' xba pa nema-jay rubini'an sinagoga\x + \xo 4.31 \xt Mt 4.13; Mr 1.21.\x* chin nuc'ut re ruch'abal re Dios chiquivach re vinak re quimalon-qui' chire'. \v 32 Y conojel re vinak re quimalon-qui' chire', can anchique-la xquina' tak xquic'axaj re enseñanza re nuc'ut re Jesús chiquivach, roma can riq'uin autoridad tak ye'rubila' re ch'abal y can ja re nubij reja' re tiene que niban.\x + \xo 4.32 \xt Mt 7.28, 29; Tit 2.15.\x* \p \v 33 Y chire' pa nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, chire' chiquicojol re vinak c'o-apo jun ache re c'o jun itzel espíritu riq'uin. Y re itzel espíritu re c'o riq'uin re ache, jun pa ruchi' xuban tak xch'o,\x + \xo 4.33 \xt Mr 1.23.\x* \v 34 y xubij cha re Jesús: ¿Andex najo' chaka yoj, rat Jesús re yat aj-Nazaret? ¿Xapa chin che yojaq'uis? Yen ntaman yat anchique rat y mare' ntaman che rat can yat lok'olaj\x + \xo 4.34 \xt Sal 16.10; Is 49.7; Dn 9.24; Lc 1.35; Hch 2.31.\x* Ruc'ajol re Dios, xcha'. \p \v 35 Pero re Jesús xubij cha re itzel espíritu: Ch'oj-achi'. Catel-a riq'uin. \p Y re itzel espíritu xutzak re ache pan ulef chiquicojol re vinak re quimalon-qui' chire'. Y re itzel espíritu choj xel-a riq'uin re ache. \v 36 Y re vinak re quimalon-qui' chire', xsatz quic'o'x tak xquitz'at re xuban re Jesús, y niquibila' chiquivach: ¿Anchique como che autoridad c'o riq'uin re ache re'? Roma can riq'uin poder nich'o. Can natz'at che c'o autoridad pa ruk'a', roma ronojel re nubij, tiene que niban. Re itzel tak espíritu can niquinimaj rutzij y ye'el-a, ye'cha-ka re vinak chiquivach. \p \v 37 Y re vinak re jec'o chupan re lugares re jec'o chunakaj re tenemit Capernaum, xquic'axaj re ye'rubanala' re Jesús. Cha'nin c'a xba rutzijol re Jesús.\x + \xo 4.37 \xt Sal 72.8; Mi 5.4.\x* \s1 Re Jesús nuc'achojsaj rujete' re Simón Pedro \p \v 38 Y chupan re mismo k'ij re' re chin uxlanen, re Jesús xel-pa chire' pa nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, y choj xba c'a charachoch re jun ru-discípulo rubini'an Simón. Y chupan re k'ij re' re rujete' re Simón niyavaj roma jun namalaj c'atan\x + \xo 4.38 \xt Mt 8.14; Mr 1.29; 1 Co 9.5.\x* tz'amayon richin. Y re jec'o chire' pa jay xquic'utuj utzil cha re Jesús pa rue' re yava', che nuc'achojsaj-ta. \v 39 Y reja' xluque-ka riq'uin re ixok y xubij che tiq'uis-a re c'atan chij. Y can xe xubij quire' re Jesús, can jare' xq'uis-a.\x + \xo 4.39 \xt Sal 103.3; Lc 8.24.\x* Y re ixok re', can jare' xbeyacataj-pa y xuya' quivay re Jesús y re je'binak chij. \s1 Re Jesús ye'ruc'achojsaj je q'uiy yava'i' \p \v 40 Tak xka-yan-ka re k'ij chupan re jun k'ij re' re chin uxlanen, conojel re vinak chin re tenemit, re jec'o yava'i' quiq'uin, xe'quic'uaj-apo chach re Jesús.\x + \xo 4.40 \xt Mt 8.16; Mr 1.32.\x* Re yava'i' re xe'quic'uaj-apo re vinak re', q'uiy rach yabil ndoc chique. Cada jun chique re ye'yavaj, re Jesús xuya' ruk'a' pa quive' chin xe'ruc'achojsaj-a. \v 41 Je q'uiy chique re yava'i' re' xa itzel tak espíritu jec'o quiq'uin. Pero re Jesús xe'rulisaj-a chuka'. Y tak re itzel tak espíritu ye'el-a quiq'uin re yava'i', can jun c'a pa quichi' tak ye'ch'o y niquibij: Ja rat re Ruc'ajol re Dios.\x + \xo 4.41 \xt Mr 1.25, 34; 3.11.\x* \p Y re Jesús xuban chique che man chic que'ch'o. Roma re itzel tak espíritu quitaman che re Jesús, jare' re Cristo. \s1 Re Jesús xba chutzijosic re ruch'abal re Dios chupan ronojel tenemit re jec'o pa Galilea \p \v 42 Y namak'a-yan ruca'n k'ij, re Jesús xel-a pa tenemit. Reja' xba chupan jun lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha.\x + \xo 4.42 \xt Mr 1.35.\x* Pero re vinak xe'ba chucanoxic re Jesús, y xbequivila-pa. Re vinak re' man niquijo-ta che niba re Jesús, reje' xquijo-ta xquik'at-ka. \v 43 Pero re Jesús xubij chique: Yen tiene que yimba pa tak nic'aj chic tenemit, chin ne'ntzijoj re utzulaj ruch'abal re Dios re nich'o chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios.\x + \xo 4.43 \xt Mr 1.14, 15; Hch 10.38; Ro 15.8.\x* Roma re' tak xintak-pa, xcha' re Jesús. \p \v 44 Y ja quire' xubanala' re Jesús pa Galilea, can xutzijoj re ruch'abal re Dios pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha.\x + \xo 4.44 \xt Mr 1.39.\x* \c 5 \s1 Tak xe'tz'am je q'uiy car roma jun milagro re xuban re Jesús \p \v 1 Y jun k'ij, tak re Jesús c'o chire' chuchi' re lago rubini'an Genesaret,\x + \xo 5.1 \xt Mt 4.18; Mr 1.16.\x* camas je q'uiy vinak xe'bapon riq'uin,\x + \xo 5.1 \xt Lc 12.1.\x* roma niquijo' niquic'axaj ruch'abal re Dios. Y camas je q'uiy re vinak, mare' camas niquipitz' re Jesús chin niquic'axaj andex nubij. \v 2 Pero reja' cha'nin xutz'at-apo ca'e' canoas jec'o can chuchi' re ya', y man jun c'o chupan re canoas. Roma re je rajaf re canoas re' je tz'amoy tak car, y chupan re rato re', xa ye'quich'aj re quiya'l chapabal-car. \v 3 Y jun chique re canoas re' chin re Simón. Y chupan ru-canoa re Simón xoc-va-a re Jesús. Y reja' xubij cha re Simón che que'biyin-apo ba' pa rue' re ya'. Y reja' xtz'uye-ka chire' pa canoa, y xutz'am ruc'utic ruch'abal re Dios\x + \xo 5.3 \xt Mt 13.2.\x* chiquivach re vinak. \v 4 Tak re Jesús xtane-ka chuc'utic re ruch'abal re Dios chiquivach re vinak, reja' xubij cha re Simón: Jo-apo anche' más nem rupan re ya', y tiya-ka pa ya' re iya'l chin chapabal-car.\x + \xo 5.4 \xt Jn 21.6.\x* \p \v 5 Pero jare' tak re Simón xubij cha re Jesús: Maestro, yoj jun ak'a' xojc'ase'\x + \xo 5.5 \xt Jn 21.3.\x* chin xe'kacanoj car, y man jun xkatz'am. Pero vocame rat yabin che takaya-ka re ya'l chapabal-car pa ya', entonces nakaya-ka. \p \v 6 Y tak xquiya-ka re quiya'l pa ya', camas c'a je q'uiy car xe'oc chupan re ya'l, y mare' re ya'l xe'rokch'itaj-pa rach, roma calal re car re jec'o chupan. \v 7 Mare' re achi'a' tz'amoy tak car xquiban-apo quik'a' chiquivach re nic'aj chic quichibil\x + \xo 5.7 \xt Lc 5.10.\x* re jec'o pa jun chic canoa, chin que'pa chiquito'ic. Y can xe'po-va chiquito'ic. Y re ca'e' canoas xe'quinojsaj riq'uin re car re xe'quitz'am. Mare' re ca'e' canoas ba-ta chic ye'ba chuxe' ya'. \v 8 Y tak re Simón re nibex chuka' Pedro cha, xutz'at che jun milagro re xbanataj, reja' xbexuque'\x + \xo 5.8 \xt Dn 8.17.\x* chach re Jesús, y xubij cha: Ajaf, yen xa yin jun ache aj-mac, man ruc'amon-ta che yac'ue-pa viq'uin,\x + \xo 5.8 \xt Ex 20.19; Jue 13.22; 1 S 6.20; 2 S 6.9; 1 R 17.18; 1 Cr 13.12; Job 42.5, 6.\x* roma camas ak'ij. \p \v 9 Quire' xubij re Simón roma reja' man jun bey rutz'eton che quire-ta nibanataj. Y ja quire' chuka' xquina' re ruchibil re je'binak riq'uin. Reje' xsatz quic'o'x tak xquitz'at che camas je q'uiy car xe'quitz'am re k'ij re'. \v 10 Re Jacobo y re Juan re je ruc'ajol re jun ache rubini'an Zebedeo, y chibil chuka' re Simón c'o quiq'uin, reje' xsatz quic'o'x tak xquitz'at re xbanataj. Mare' re Jesús xubij cha re Simón: Man tisatz ac'o'x roma re xatz'at. Re rubanom-pa yat jun ache tz'amoy-car,\x + \xo 5.10 \xt Ez 47.9, 10; Mt 4.19; Mr 1.17.\x* pero vocame mana-ta chic car re xca'tz'am, xa xtatamaj chuka' xca'tz'am vinak chin ye'tzake' chuij. \p \v 11 Y re achi'a' tz'amoy tak car xe'quic'am-pa re qui-canoas chuchi-ya', xquiya' can re quisamaj y xe'ba chij re Jesús.\x + \xo 5.11 \xt Mt 4.20; 19.27; Mr 1.18; Lc 18.28; Fil 3.7, 8.\x* \s1 Re Jesús nuc'achojsaj jun ache re c'o jun yabil chij rubini'an lepra \p \v 12 Y tak re Jesús xapon pa jun chic tenemit, xapon jun ache riq'uin, re c'o jun yabil chij re rubini'an lepra. Re ache re', can xe xutz'at re Jesús, xbexuque' chach y xukasaj-ka re nic'aj-rach c'a pan ulef. Y xubij cha re Jesús: Ajaf, yen ntaman che yatiquir yinac'achojsaj cha re nuyabil, pero man ntaman-ta andex nanojij pa nue',\x + \xo 5.12 \xt Mt 8.2; Mr 1.40.\x* xcha'. \p \v 13 Y re Jesús can jare' xutz'am-apo re ache c'o lepra chij y xubij cha: Ninjo' che yac'achoj. Tiq'uis-a re yabil re' chavij. Y can xe xubij quire' re Jesús, can jare' xq'uis-a re lepra chij re ache.\x + \xo 5.13 \xt Gn 18.14; Jer 32.17, 27; Mt 8.8, 9; 9.28; Mr 9.22-24; He 7.25.\x* \p \v 14 Re Jesús xubij-a cha re ache re' che man tutzijoj chique re vinak che xac'achoj. Y xubij-a chuka' cha: Vocame choj cabiyin pa rachoch re Dios, chin ta'c'utu-avi' chach re sacerdote. Y taya' re ofrenda re nubij chupan re libro re rutz'iban can re Moisés.\x + \xo 5.14 \xt Lv 13.1; 14.4, 10, 21, 22; Mt 8.4.\x* Chupan re libro re' nubij re nic'atzin che naya' rat, chin quire' niquitamaj che yat ch'ajch'oj chic, xcho'x-a re ache. \p \v 15 Pero re Jesús can chak binak rutzijol, y camas vinak ne'quimalo-qui' riq'uin.\x + \xo 5.15 \xt Mt 4.25; Mr 3.7; Lc 12.1; 14.25; Jn 6.2.\x* Jec'o vinak re ye'bapon riq'uin, chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios. Y jec'o nic'aj chic ye'bapon riq'uin niquijo' che ye'c'achojsas-a cha re quiyabil. \v 16 Y reja' jac'a chupan re lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, chire' nibo-va, chin no'rbana' orar.\x + \xo 5.16 \xt Mr 6.46; 14.23.\x* \s1 Re Jesús nuc'achojsaj jun ache siquirnak ru-cuerpo \p \v 17 Y jun k'ij, jec'o achi'a' fariseos y chuka' re je'atamayon re ley\x + \xo 5.17 \xt Lc 2.46; Hch 5.34.\x* quichin re israelitas xbequic'ulu-qui' anche' c'o-va re Jesús. Jec'o chique reje' re je'pitinak pa tak tenemit re jec'o chupan re Galilea. Jec'o je'pitinak pa tenemit Jerusalén y nic'aj chic tenemit re jec'o chupan re Judea. Re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas y re fariseos, je'tz'uyul-apo chiquicojol re vinak re niquic'axaj re ruch'abal re Dios re nuc'ut re Jesús chiquivach. Y re Jesús can c'o ru-poder re Ajaf Dios riq'uin, chin ye'ruc'achojsaj re ye'yavaj. \v 18 Y c'o c'a jun ache siquirnak ru-cuerpo ec'uan-apo chach camilla\x + \xo 5.18 \xt Mt 9.2; Mr 2.3.\x* coma jun ca'e-oxe' achi'a'. Y reje' xquijo-ta xe'oc-apo pa jay anche' c'o-va re Jesús, chin niquiya' re yava' chach. \v 19 Pero re achi'a' re' man xe'tiquir-ta xe'oc-apo chupan re jay, roma camas je q'uiy vinak quimalon-qui' chire'. Mare' reje' xe'jote' pa rue' re jay,\x + \xo 5.19 \xt 2 S 11.2.\x* y xquivop rue'. Y re anche' xquivop-va-ka, can ja re anche' c'o-va re Jesús. Y chire' xquikasaj-va-ka re yava' chach ru-camilla. Re yava' re' can c'a chach re Jesús xbeka-va-ka, chire' chiquicojol re vinak. \v 20 Y tak re Jesús xutz'at che reje' can quibanon confiar-qui' riq'uin reja', xubij cha re ache siquirnak ru-cuerpo: Re amac xe'cuyutaj.\x + \xo 5.20 \xt Hch 5.31; Ap 2.23.\x* \p \v 21 Y re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas y re achi'a' fariseos, can xe xquic'axaj re xubij re Jesús, xquitz'am runojexic: ¿Anchique che ache re'? ¿Y anchique roma nuban che can ja reja' re Dios?\x + \xo 5.21 \xt Mt 9.3; Mr 2.6, 7.\x* ¿Anchique vinak nucuy amac? Man jun. Xaxe re Dios re nucuy amac, ye'cha' pa tak cánma. \p \v 22 Pero re Jesús can rutaman re niquinojij re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas, y rutaman chuka' re niquinojij re achi'a' fariseos. Mare' reja' xubij chique: ¿Anchique roma yex ninojij quire'?\x + \xo 5.22 \xt Ex 34.7; Sal 32.5; 103.3; Is 1.18; 43.25; Dn 9.9.\x* \v 23 Roma vo xa yen yintiquir nimban cha re jun ache re' re siquirnak ru-cuerpo, chin che nibiyin-a y niba, can yintiquir chuka' nimbij cha che nincuy rumac. \v 24 Y vocame, chin che yex nitamaj che yen re xinalax chi'icojol can c'o poder pa nuk'a' chin che nincuy mac,\x + \xo 5.24 \xt Is 53.11; Mt 9.6; 28.18; Jn 5.22, 23; Hch 5.31; Col 3.13.\x* titz'eta' c'a, xcha' chique. \p Y jare' tak re Jesús xubij cha re ache siquirnak ru-cuerpo: Chava rat nimbij-va: Cayacataj y tac'uaj-a la a-camilla y cabiyin cha'vachoch. \p \v 25 Y chiquivach conojel vinak re quimalon-qui' chire' xpa'e-a re ache siquirnak ru-cuerpo. Y xuc'uaj-a re ru-camilla re anche' li'en-va-pa. Y re ache xtzolaj-a charachoch, nuya' ruk'ij re Dios.\x + \xo 5.25 \xt Sal 103.1.\x* \v 26 Y conojel re vinak re quimalon-qui' chire', xsatz quic'o'x, roma man jun bey quitz'eton che quire-ta nibanataj. Re vinak re' camas xquiya' ruk'ij re Dios,\x + \xo 5.26 \xt Lc 5.8.\x* y xquibij: Chupan re jun k'ij re' xe'katz'at milagros re man jun bey je'katz'eton-ta. Pero tak reje' xquibij quire', quixibin-qui'. \s1 Tak re Leví xba chij re Jesús \p \v 27 Tak re Jesús xel-pa chire', xutz'at jun ache molay-impuestos. Re ache re' rubini'an Leví, y tz'uyul chach jun ch'acat, y ja cha reja' nitoj-va can re impuestos. Y re Jesús xubij cha: Jo' chuij.\x + \xo 5.27 \xt Mt 9.9; Mr 2.13, 14.\x* \p \v 28 Y xe xuc'axaj quire' xbeyacataj-pa anche' tz'uyul-va, y xuya' can ronojel cosas re c'o chire' y xtzake-a chij re Jesús.\x + \xo 5.28 \xt Mt 9.10; Mr 2.15.\x* \p \v 29 Y c'a ba' tibanataj-va quire', re ache rubini'an Leví xuban jun namak'ij charachoch. Y re namak'ij re' can chin-va re Jesús, pero chuka' xe'rayoj re nic'aj chic molay tak impuestos y chuka' nic'aj chic vinak.\x + \xo 5.29 \xt Lc 15.1.\x* Y conojel c'a re vinak re' junan xe'tz'uye-apo chach mesa riq'uin re Jesús y chuka' re ru-discípulos. \v 30 Y jec'o achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas y jec'o chuka' achi'a' fariseos re jec'o-apo chire' chiquicojol. Y re achi'a' re' q'uiy tzij ye'quibila-apo chique re ru-discípulos re Jesús. Y xquic'utuj chique: ¿Anchique roma tak yex yixva-yixuq'uia' quiq'uin re achi'a' molay tak impuestos y quiq'uin chuka' la aj-maqui'? ye'cha'. \p \v 31 Pero re Jesús xubij chique re achi'a' fariseos y re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas: Jun doctor mana-ta re je otz ye'ruk'omaj. Reja' ye'ruk'omaj re c'o quiyabil. \v 32 Y mare' yen man ximpa-ta chiquicanoxic vinak re choj quic'aslen. Yen ximpa chiquicanoxic re c'o quimac, re nic'atzin che nijalataj quic'aslen chach re Dios,\x + \xo 5.32 \xt Mt 9.13; 1 Ti 1.15.\x* xcha' re Jesús. \s1 Jec'o ye'c'utun cha re Jesús anchique roma tak re ru-discípulos manak ayuno niquiban \p \v 33 Y re achi'a' fariseos y re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas, xquic'utuj cha re Jesús: ¿Anchique roma tak re ye'tzekelben chin re Juan can quicha'on k'ij chin niquiban ayuno y oración? Y can quire' chuka' niquiban re ye'tzekelben quichin re achi'a' fariseos, pero re a-discípulos rat man quire-ta niquiban, xa ye'va-ye'uq'uia',\x + \xo 5.33 \xt Mt 9.14; Mr 2.18.\x* xe'cha' cha. \p \v 34 Y re Jesús xubij chique: Re je'banon invitar pa jun c'ulubic\x + \xo 5.34 \xt Mt 22.2; Lc 14.16-23; 2 Co 11.2; Ap 19.7; 21.2.\x* siempre ye'va', y yex man ruc'amon-ta niban chique che man ye'va-ta, roma re ala' xc'ule' c'o quiq'uin. Y quire' chuka' niquiban re nu-discípulos, reje' ye'qui'cot roma yinc'o quiq'uin. \v 35 Pero xtapon re k'ij tak re ala' re' xtilisas-a\x + \xo 5.35 \xt Dn 9.26; Zac 13.7; Mt 6.16, 17; Jn 7.33; Hch 13.2, 3; 1 Co 7.5; 2 Co 6.4, 5; 11.27.\x* chiquicojol, y c'ajare' tak xtiquiban ayuno. \p \v 36 Chuka' re Jesús xucusaj re jun ejemplo re' chiquivach: Man jun vinak nicusan jun tziak c'ac'a, chin nuc'ajoj jun tziak re tzia'k chic. Roma vo xa c'o jun re nibano quire', c'ayef. Roma tiene que nuratz re tziak c'ac'a chin nulisaj jun c'ojobal, y re c'ojobal re' xa man nuc'am-ta re jun tziak re tzia'k chic.\x + \xo 5.36 \xt Mt 9.16, 17; Mr 2.21, 22.\x* \v 37 Y quire' chuka' man jun vinak niyi'o c'ac'a vino chupan jun tz'um tzia'k chic chin nuyac-apo. Roma re tz'um tzia'k chic man chic nuyuk-ta-ri', mare' vo xa niyac c'ac'a vino chupan re tz'um re' nurokch'ij-ri' y nitix-a re vino c'o chupan. Y re tz'um re' manak chic ndoc-va. \v 38 Pero chupan jun c'ac'a tz'um, otz niyac c'ac'a vino chupan, roma re tz'um re' nuyuk-ri' y man nurokch'ij-ta-ri'. \v 39 Y man jun re nikumu vino re c'o-yan chic che tiempo tiyac-va-apo, xtirajo-ta xtukum re c'ac'a vino. Roma xtubij: Re vino re c'o-yan chic che tiempo tiyac jare' re más otz, xticha'. \c 6 \s1 Chupan jun k'ij chin uxlanen re discípulos ye'quich'upula' rue-trigo chin niquitaj \p \v 1 Chupan jun k'ij chin uxlanen, re Jesús y re ru-discípulos xe'k'ax chupan jun ulef ticon trigo chach. Y re discípulos c'o rue-trigo xe'quich'upula-a\x + \xo 6.1 \xt Mt 12.1; Mr 2.23.\x* y niquibil pa quik'a'. Y re runak' re trigo niquitaj. \v 2 Mare' jec'o chique re achi'a' fariseos xquibij chique re ru-discípulos re Jesús: ¿Anchique roma yex ye'ch'up rue' re trigo? Re k'ij re', k'ij chin uxlanen y xajan chin ye'banala' quire',\x + \xo 6.2 \xt Ex 20.10; Mt 12.2; 15.2.\x* xe'cha'. \p \v 3 Pero re Jesús xch'o-apo chique y xubij: Yex can ibanon leer re tz'iban can chij re xquiban re David y re ruchibil\x + \xo 6.3 \xt 1 S 21.6.\x* ajuer can, tak camas xch'umun quipan. \v 4 Re David xba chucanoxic vay chire' pa rachoch re Dios, y ja re lok'olaj tak xcana-vay re xe'beya-pa cha. Re xcana-vay re' xaxe re sacerdotes re ye'tijo richin.\x + \xo 6.4 \xt Ex 29.23, 33; Lv 24.9.\x* Pero reja' xutaj, y chuka' xuya' chique re je'binak riq'uin. Pero astapa' reje' quire' xquiban manak quimac xel chach re Dios, xcha' re Jesús. \p \v 5 Y re Jesús xubij chique re achi'a' fariseos: Re Rajaf re k'ij chin uxlanen ja yen re xinalax chi'icojol. Roma pa nuk'a' yen c'o-va chin nimbij andex otz che niban chupan re k'ij re'. \s1 Re Jesús xuc'achojsaj jun ache chake'j jun ruk'a' \p \v 6 Chupan jun chic k'ij chin uxlanen,\x + \xo 6.6 \xt Lc 14.3; Jn 9.16.\x* re Jesús y re ru-discípulos xe'ba pa jun nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha,\x + \xo 6.6 \xt Mt 12.9; Mr 3.1; Lc 13.14.\x* y xutz'am c'a ruc'utic re ruch'abal re Dios chiquivach re quimalon-qui' chire'. Y chiquicojol re vinak re' c'o jun ache chake'j jun ruk'a', y ja re rajquik'a' re chake'j. \v 7 Mare' jec'o chique re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas y jec'o chuka' achi'a' fariseos ye'tz'eto-apo chin re Jesús, a ver vo xa nuc'achojsaj re ache, chin quire' niquisujuj che re Jesús xsamaj chupan re k'ij chin uxlanen. \v 8 Pero re Jesús rutaman re niquinojij\x + \xo 6.8 \xt 1 S 16.7; Lc 5.22; Jn 2.24, 25; 6.64; 21.17; Hch 1.24; Ap 2.23.\x* pa tak cánma re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas y re achi'a' fariseos. Y re Jesús xubij cha re ache chake'j ruk'a': Catak'ax-pa vova' pa nic'aj. \p Y re ache xbeyacataj-pa re anche' tz'uyul-va, y xbepa'e' anche' xbex-va cha roma re Jesús. \v 9 Xpa re Jesús xubij chique re vinak re jec'o chire', che chupan jun k'ij chin uxlanen ja re utzulaj tak banabal re más ruc'amon che niban y mana-ta re itzel tak banabal.\x + \xo 6.9 \xt Mt 12.12, 13; Mr 3.4; Lc 14.3; Jn 7.23.\x* Y chuka' re más ruc'amon ja che nacol jun vinak chach re camic y man naya-ta k'ij cha che nicom, xcha' chique. \p \v 10 Y re Jesús xe'rutzu'\x + \xo 6.10 \xt Mr 3.5.\x* conojel re quimalon-qui' chire'. Y chiquivach reje' xch'o cha re ache chake'j ruk'a', y xubij: Tayuku' la ak'a'. \p Y re ache can xe xuyuk re ruk'a' ancha'l re xbex cha roma re Jesús, can jare' xc'achoj re ruk'a'. \v 11 Pero re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas y re achi'a' fariseos re jec'o-apo chire', xyacataj quiyoval. Y niquibila'\x + \xo 6.11 \xt Mt 12.14; Mr 3.6.\x* chiquivach anchique niquinojij niquiban cha re Jesús. \s1 Tak re Jesús xe'rucha' re je doce apóstoles \p \v 12 Y jun k'ij re Jesús xba pa rue' jun loma chin xbo'rbana' orar. Y jun ak'a' xuban orar\x + \xo 6.12 \xt Mt 14.23.\x* chin xch'o riq'uin re Dios. \v 13 Y tak xsakar-ka ruca'n k'ij, reja' xe'rayoj re achi'a' re can ye'tzekelben-va richin.\x + \xo 6.13 \xt Mt 10.1.\x* Chiquicojol re achi'a' re', xe'rucha' je doce, y xubij chique che ye'oc apóstoles. \v 14 Re je doce re xe'rucha' re Jesús, ja re Simón re xubij chuka' Pedro cha,\x + \xo 6.14 \xt Jn 1.42.\x* re Andrés re ruch'alal re Simón, re Jacobo, re Juan, re Felipe, re Bartolomé, \v 15 re Mateo, re Tomás, re Jacobo re ruc'ajol jun ache rubini'an Alfeo, y re jun Simón re c'o quiq'uin re achi'a' re je richin re jun partido nibex cananista chique,\x + \xo 6.15 \xt Mt 10.4.\x* \v 16 re Judas\x + \xo 6.16 \xt Jn 14.22; Hch 1.13; Jud 1.\x* re ruch'alal re Jacobo, y re Judas Iscariote re xjacho chin re Jesús. \s1 Re Jesús nutzijoj re ruch'abal re Dios y ye'ruc'achojsaj re ye'yavaj \p \v 17 Y jare' tak re Jesús y re ru-apóstoles xe'ka-pa pa rue' re loma y xe'bec'ue-ka quiq'uin re nic'aj chic discípulos chire' pa jun lugar li'on. Y chire' camas chuka' vinak quimalon-qui'. Jec'o vinak je'pitinak pa tenemit Jerusalén y nic'aj chic tenemit re jec'o chupan re Judea, y jec'o chuka' je'pitinak c'a chuchi-mar quila pa Tiro y Sidón.\x + \xo 6.17 \xt Mt 4.25; Mr 3.7.\x* Jec'o chique re vinak re' je'pitinak chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios re nutzijoj re Jesús, y jec'o chuka' ye'yavaj je'pitinak chin ye'c'achojsas-a roma re Jesús. \v 18 Y jec'o chuka' vinak re niquitaj pokan pa quik'a' re itzel tak espíritu. Re Jesús xe'rulisaj-a chuka' re itzel tak espíritu re'. \v 19 Y conojel re vinak re ye'yavaj niquijo' niquitz'am-apo re rutziak re Jesús, roma re vinak niquitz'at che c'o poder\x + \xo 6.19 \xt Mt 14.36; Mr 5.30; Lc 8.46.\x* riq'uin chin nuc'achojsaj ronojel rach yabil. \s1 Re otz quibanon y re man otz-ta quibanon \p \v 20 Y xpa re Jesús xe'rutzu' re ru-discípulos y xubij chique: Otz-ibanoj yex re meba' ivánma chach re Dios, roma can yixoc-va pa ruk'a' re Dios.\x + \xo 6.20 \xt Mt 5.3; 11.5; Hch 14.22; Stg 2.5.\x* \p \v 21 Otz-ibanoj yex re nich'umun ipan espiritualmente, roma re Dios xtuban chiva che xtich'uch'o' re ivánma.\x + \xo 6.21 \xt Is 55.1; 61.3; 1 Co 4.11; Ap 7.14-17.\x* \p Otz-ibanoj yex re ndok' ivánma chach re Dios, roma xtuban chiva che man chic xquixok'-ta, xa xquixtze'en. \p \v 22 Otz-ibanoj yex re itzel yixtz'et coma re vinak, y chuka' re yixquilisaj-pa chiquicojol re anche' niquimol-va-qui' chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, yex re yixyok', yex re itzel yixtz'et roma iniman re nuch'abal, y ronojel tijoj-pokonal re' nicoch' xa voma yen re xinalax chi'icojol.\x + \xo 6.22 \xt Mt 5.11; Jn 16.2; 1 P 2.19; 3.14; 4.14.\x* \v 23 Y camas quixqui'cot,\x + \xo 6.23 \xt Hch 5.41; 7.51; Col 1.24; Stg 1.2.\x* can quixropin y quixtzoq'uin tak yixtajin chuk'asasic ronojel re', roma nem rajal-ruq'uixel xtic'ul chila' chicaj. Roma quire' chuka' re tijoj-pokonal re xquik'asaj re je rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. Reje' xquik'asala' tijoj-pokonal pa quik'a' re cate't-quimoma' re vinak re ye'tzelan ivichin yex vocame. \p \v 24 Y yex biyoma', can tivok'ex ivach, roma xik'asaj-yan jun c'aslen camas otz chach re ruch'ulef. Jac'a re k'ij re je'pitinak chivij man chic quire-ta.\x + \xo 6.24 \xt Am 6.1; Mt 6.2; Lc 12.21; 16.25; Stg 5.1.\x* \p \v 25 Yex chuka' re camas otz yixva', tivok'ex ivach, roma xtapon re k'ij tak manak chic ivay xtivel. \p Yex re yixtze'en vocame, tivok'ex ivach, roma xtapon re bis\x + \xo 6.25 \xt Pr 14.13; Is 65.13.\x* iviq'uin y xtuban chiva che xquixok'. \p \v 26 Y yex re camas ik'ij niya' coma re vinak re man quitaman-ta rach re Dios,\x + \xo 6.26 \xt Jn 15.19; 1 Jn 4.5.\x* xa tivok'ex ivach. Roma re vinak re' xa ja re man je rajc'ual-ta re Dios re niquiya' quik'ij, can ancha'l xquiban re quivinak xe'c'ue' ajuer can, xa xquiya' quik'ij re vinak re xe'bin che ja reje' re je rusamajela' re Dios re xquibini'aj profetas, y xa man je katzij-ta profetas. \s1 Can que'ijo' re vinak re man ye'jovan-ta ivichin \p \v 27 Pero yex re yixc'o vova' viq'uin re yinic'axaj, tic'axaj re xtimbij chiva: Can que'ijo' re vinak re man otz-ta yixquitz'at, y re vinak re man otz-ta yixquitz'at\x + \xo 6.27 \xt Ex 23.4; Pr 25.2; Mt 5.44; Ro 12.20.\x* xaxe re otz tak cosas tibana' chique. \v 28 Tibana' orar pa quive' re vinak re ye'rayin itzel tak cosas chivij, chin che nuya' ru-bendición re Dios pa quive', y chuka' can tibana' orar\x + \xo 6.28 \xt Lc 23.34; Hch 7.60.\x* pa quive' re vinak re ye'quitz'uc tzij chivij. \v 29 Y vo xa c'o jun nich'ayo avichin, man taya' ruq'uixel cha, xa taya-avi' chin yach'ay chic jun bey. Y vo xa c'o jun vinak numoj-a jun atziak, man tapokonaj re atziak xmoj-a chavach, xa taya' chic-a re ak'u' cha.\x + \xo 6.29 \xt Mt 5.39; 1 Co 6.7.\x* \v 30 Xabanchique vinak c'o jun cosa nuc'utuj chava, taya' cha re nrajo'.\x + \xo 6.30 \xt Dt 15.7; Pr 3.27; 21.26; Mt 5.42.\x* Y vo xa c'o jun vinak c'o jun cosa numoj-a chavach, man jun bey chic c'a talisaj chach. \v 31 Y ancha'l re nijo' che re vinak niquiban iviq'uin yex,\x + \xo 6.31 \xt Mt 7.12; Fil 4.8.\x* quire' chuka' tibana' yex quiq'uin reje'. \p \v 32 Y vo xa yex xaxe re vinak re ye'jovan ivichin jare' re camas ye'jo', man otz-ta roma man jun rajkalen chach re Dios. Roma quire' chuka' niquiban re vinak re man quitaman-ta rach re Dios.\x + \xo 6.32 \xt Mt 5.46.\x* \v 33 Vo xa yex, xaxe chique re vinak re ye'bano utzil chiva, xaxe chique reje' niban-va utzil, riq'uin re quire' niban man otz-ta roma man jun rajkalen chach re Dios. Roma quire' chuka' niquiban re man quitaman-ta rach re Dios. \v 34 Vo xa yex niya' jun cosa cha jun vinak pa kajic, roma nic'axaj che nitoj rukajbal\x + \xo 6.34 \xt Mt 5.42.\x* chiva, man c'ayef-ta chin niban quire'. Roma re vinak re man quitaman-ta rach re Dios, quire' chuka' niquiban. \v 35 Jac'a yex man tiban quire'. Xa que'ijo' re vinak re man otz-ta yixquitz'at. Tibana' ronojel rach utzil chique.\x + \xo 6.35 \xt Lv 25.35; Sal 37.26.\x* Y tak yex niya' pa kajic jun cosa, man c'a tiyabej re kajbal richin. Chin quire' nem re rajal-ruq'uixel xtic'ul, y xtik'alajin\x + \xo 6.35 \xt Mt 5.45; 1 Jn 3.1.\x* che yex can yix rajc'ual chic re namalaj Dios re c'o chila' chicaj. Reja' ye'rajo' y otz runa'oj\x + \xo 6.35 \xt Hch 14.17.\x* quiq'uin re vinak re camas itzel quina'oj, y otz runa'oj quiq'uin re man jun bey niquitioxij-ta re nuya' chique. Quire' chuka' tibana' yex. \v 36 Tijoyovaj quivach re vinak, can ancha'l nuban re Karta' Dios\x + \xo 6.36 \xt Mt 5.48; Ef 5.1, 2.\x* kaq'uin yoj nujoyovaj kavach. \s1 Man que'itzu' re vinak y c'are' itzel yixch'o chiquij \p \v 37 Man tiban che ye'tzu' re vinak\x + \xo 6.37 \xt Mt 7.1.\x* y c'are' itzel yixch'o chiquij, chin che re Dios man xtuban-ta quire' chiva yex. Man tirayij chiquij re vinak che tiene que niquitoj re itzel tak banabal re ye'quibanala', y chuka' re Dios can man xtuban-ta quire' iviq'uin yex. Ticuyu' quimac re vinak y re Dios quire' chuka' xtuban chiva yex. \v 38 Vo xa yex riq'uin ronojel ivánma ye'to' re vinak riq'uin re ndoc chique chupan re quic'aslen, re Dios xtuya' rajal-ruq'uixel chiva. Re rajal-ruq'uixel re xtuya' re Dios chiva, camas q'uiy. Roma re anche' xtuya-va can re rajal-ruq'uixel, can xtipul rue'. Y can ancha'l re niban yex quiq'uin re vinak, can quire' chuka' xtuban re Dios iviq'uin yex.\x + \xo 6.38 \xt Sal 79.12; Pr 19.17; Mt 7.2.\x* \p \v 39 Y re Jesús xubij chuka' jun ejemplo chique: Man jun moy nitiquir nuyukej jun chic moy,\x + \xo 6.39 \xt Mt 15.14.\x* roma vo xa quire' nuban, can che je ca'e' ye'betzak pa tak jul. \v 40 Y quire' chuka' man jun vinak re tz'amon ruc'utic jun cosa chach roma re ru-maestro, c'o-ta más ruk'ij que chach re ru-maestro.\x + \xo 6.40 \xt Mt 10.24.\x* Xa c'a nutamaj-na ronojel re nic'ut chach, c'are' ndoc ancha'l re maestro. \p \v 41 Rat can cha'nin natz'at re ch'et k'ayis c'o pa rach jun vinak y rat man nana-ta-ka-avi' che xa más nem re che' c'o pan avach rat. Re ejemplo re' ndel che tzij che man takabij che la jun vinak la' camas rumac, y jac'a re kamac yoj\x + \xo 6.41 \xt Mt 7.3.\x* can nakaban che más ba-oc. \v 42 Y chuka' man tabij cha jun vinak: Taya' k'ij chua chin ninlisaj-a re ch'et k'ayis re k'atarnak pan avach y man nana-ta-ka-avi' rat che xa más nem re che' k'atarnak pan avach.\x + \xo 6.42 \xt Pr 18.17.\x* Re ejemplo re' ndel che tzij, che man tabij cha jun chic vinak che man chic camacun, tak rat xa c'a yamacun. Man naya-ta-ka pa cuenta re amac. Xa ca'e' apalaj. Nabey tachojmersaj re ac'aslen rat, c'are' otz nato' y nabij cha jun chic vinak che tuchojmersaj re ruc'aslen. \s1 Jun che' ja tak nuya' re rach jare' tak nik'alajin che otz o man otz-ta \p \v 43 Y man jun utzulaj che' xtuya-ta rach man otz-ta. Chuka' man jun che' man otz-ta, xtuya-ta rach\x + \xo 6.43 \xt Mt 7.16; Ga 5.19, 23; 2 Ti 3.1-9.\x* otz. \v 44 Re che' cha'nin nitz'et vo xa otz o man otz-ta,\x + \xo 6.44 \xt Mt 12.33.\x* roma re rach nuya'. Roma re k'ayis camas quiq'uixal man xtiquiya-ta higo, y ni xe-ta uva. \v 45 Y quire' chuka' re ache. Re ache otz ruc'aslen, ja re otz tak banabal jare' re nuban y nubij, roma ja re otz tak cosas nunojij pa ránma. Jac'a re mal ache, ja re itzel tak banabal nuban y nubij, roma can ja re itzel tak cosas re nisamaj pa ránma. Roma jun vinak ja re nunojij y re c'o pa ránma jare' re nubij\x + \xo 6.45 \xt Ro 8.5-9.\x* y nuban. \s1 Re ejemplo chij ca'e' jay \p \v 46 ¿Y anchique roma tak yex nibij Ajaf, Ajaf chua,\x + \xo 6.46 \xt Mal 1.6; Mt 25.11; Lc 13.25.\x* y xa man niban-ta re nimbij chiva?\x + \xo 6.46 \xt Ro 2.13; Stg 1.22.\x* \v 47 Mare' re vinak re nipa viq'uin chin yinrunimaj y nuc'axaj\x + \xo 6.47 \xt Mt 7.24.\x* re nuch'abal y nuban re nimbij cha, \v 48 junan riq'uin re jun ache re xuban jun rachoch. Nabey, xuban-ka re jul chin re cimiento y anche' xbo'rvila-va-ka aboj chire' xuya-va-ka re ru-cimiento re jay. Y tak xc'achoj-yan re jay, xbenimar-pa re rakan-ya'. Y re rakan-ya' re' xbo'rvila' re jay. Pero re jay man xsilon-ta,\x + \xo 6.48 \xt Sal 125.1; Hch 14.22; 2 Ti 2.19; 3.12; 1 P 1.5; Jud 1.\x* astapa' re rakan-ya' xnimar, y camas ruchuk'a' xuban roma pa rue' aboj xuban-va-ka. \v 49 Pero re vinak re nuc'axaj re nuch'abal, y man nuban-ta\x + \xo 6.49 \xt He 10.28-31; 2 P 2.20, 21.\x* re nimbij cha, junan riq'uin re jun ache re xuban jun rachoch, y manak ru-cimiento xuban. Y tak re rakan-ya' xbenimar-pa, xbo'rvila' re jay. Re jay re' xtzak y xq'uis.\x + \xo 6.49 \xt Job 8.13.\x* \c 7 \s1 Re Jesús nuc'achojsaj jun ache re nisamaj riq'uin jun capitán \p \v 1 Tak re Jesús\x + \xo 7.1 \xt Mt 27.54.\x* xtane' che tzij chiquivach re vinak, xba pa tenemit Capernaum.\x + \xo 7.1 \xt Mt 8.5.\x* \v 2 Y chire' pa tenemit c'o jun ache capitán. Y re ache re' c'o jun ru-mozo y camas nrajo', pero niyavaj, y nicom-yan. \v 3 Y tak re capitán xuc'axaj re ye'bilox chij re Jesús, reja' xe'rutak jun ca'e-oxe' chique re rejeta'k tak achi'a' israelitas re c'o quik'ij, chin ne'quic'utuj utzil cha re Jesús che tipa chin nuc'achojsaj re ru-mozo. \v 4 Y tak xe'bapon re rejeta'k tak achi'a' riq'uin re Jesús, xquic'utuj jun namalaj utzil cha, y xquibij: Can ruc'amon-va che rat naban re jun utzil re' cha re capitán, \v 5 roma reja' camas yojrajo' yoj re yoj israelitas, y chuka' xuban jun nema-jay rubini'an sinagoga re anche' nakamol-va-ki' chin nakac'axaj re ruch'abal re Dios, xe'cha' cha. \p \v 6 Y re Jesús xba chiquij re rejeta'k tak achi'a' re je'takom-pa roma re capitán. Y tak re Jesús y re je'tzakatal chij ye'bapon-yan charachoch re capitán, re capitán xe'rutak-pa jun ca'e-oxe' ru-amigos, chuc'ulic re Jesús. Y re achi'a' re' xbequibij cha re Jesús: Ajaf, re ache re yojtakayom-pa cha'c'ulic rubim-pa re tzij re' chaka: Ajaf, man c'a taban molestar-avi' nutzij yen, yen xa yin jun aj-mac y mare' man ruc'amon-ta che rat yatoc-apo c'a chupan re vachoch. \v 7 Roma ja quire' nina' yen, mare' can man ruc'amon-ta che can ja yen mismo re xinapon-ta aviq'uin.\x + \xo 7.7 \xt Ex 15.16; Dt 32.39; 1 S 2.6.\x* Rat xaxe c'a tabij\x + \xo 7.7 \xt Sal 33.9; 107.20; Mr 1.27; Lc 4.36; 5.13.\x* che nic'achoj re ache nisamaj viq'uin, y xtic'achoj. \v 8 Y can ntaman-va che quire' xtibanataj, roma ancha'l nbanon yen can c'o jun re nibano mandar pa nue'. Y chuka' jec'o soldados je'yi'on pa nuk'a' chin nimban mandar pa quive'. Tak nimban mandar pa rue' jun soldado re c'o pa nuk'a' che tiba, can nibo-va, y tak nimban chic mandar pa rue' jun chique re soldado re jec'o pa nuk'a' che tipa, can nipo-va. Y tak nimban mandar pa rue' re nu-mozo che tubana' jun cosa, can nuban-va. Ja nojel tzij re' re rubim-pa re capitán chaka, xe'cha' re achi'a' re' cha re Jesús. \p \v 9 Y re Jesús can anchique-la xuna'\x + \xo 7.9 \xt Mt 9.33.\x* tak xuc'axaj re rutakon-a rubixic re capitán chiquij re achi'a'. Y re Jesús can jare' xe'rutzu' re vinak re je'binak chij, y xubij\x + \xo 7.9 \xt Sal 147.19; Ro 9.4.\x* chique: Can katzij nimbij chiva, che re ache re takayom-pa rubixic re tzij re', can rubanon confiar-ri' viq'uin. Y man jun nuvinak israelita nvilon re can rubanon-ta confiar-ri' viq'uin,\x + \xo 7.9 \xt Ro 3.1, 2.\x* ancha'l re jun ache re'. \p \v 10 Y tak xe'tzolaj re achi'a' re je'takom-pa roma re capitán, xquitz'at che re ru-mozo niyavaj, otz chic. \s1 Re Jesús nuc'asoj jun c'ajol-ala' quiminak chic, ral jun malca'n-ixok \p \v 11 Jun chic k'ij, re Jesús xba pa jun tenemit rubini'an Naín, y je'binak chuka' re ru-discípulos chij. Y camas chuka' vinak je'tzakatal-a chiquij. \v 12 Tak re Jesús y re je'binak chij ye'oc-yan-apo pa tenemit Naín, xquitz'at che c'amom-pa jun quiminak chin ne'muk can. Re quiminak re' jun c'ajol-ala', ral jun malca'n-ixok. Re malca'n-ixok re', xa can xe-oc jun ral-ala' c'o, y jare' re binak chumukic tak re Jesús xapon. Y camas vinak je'binak mukunel, y re vinak re' niquicukuba' ruc'o'x re te'ej. \v 13 Y tak re Ajaf Jesús xutz'at rach re ixok re', xujoyovaj rach,\x + \xo 7.13 \xt Lm 3.32; Jn 11.33, 35; He 2.17; 4.15.\x* y xubij cha: Man chic catok'. \p \v 14 Y re Jesús xutz'am-apo re ru-cáxa re quiminak, y re je'c'ayon-a richin re quiminak xe'pa'e-ka chire'. Y re Jesús xubij cha re ala' quiminak: Chava rat nimbij-va, cayacataj. \p \v 15 Y tak re Jesús xubij quire', re quiminak xyacataj,\x + \xo 7.15 \xt Lc 8.54; Jn 11.43; Hch 9.40; Ro 4.17.\x* y xutz'am tzij. Y re Jesús xujach-a re ala' cha re rute'. \p \v 16 Tak re vinak xquitz'at re xbanataj, camas xquixibij-qui'. Y xquiya' chuka' ruk'ij re Dios, y niquibila': Vocame xbec'ulum-pa jun namalaj ache chakacojol, rusamajel re Dios re nibex profeta cha.\x + \xo 7.16 \xt Lc 24.19; Jn 4.19; 6.14; 9.17.\x* Vocame re Dios xutak-pa jun re nicola kachin yoj re yoj israelitas re rutenemit, xe'cha' re vinak. \p \v 17 Y re xuban re Jesús chupan re k'ij re', xnabex\x + \xo 7.17 \xt Lc 1.68; 19.44.\x* chire' pa Judea, y xnabex chuka' pa tak tenemit re jec'o chunakaj re Judea. \s1 Re Juan Bautista xe'rutak-a je ca'e' achi'a' riq'uin re Jesús \p \v 18 Y re Juan Bautista xuc'axaj c'a ronojel re ntajin chubanic re Jesús, roma ja re ru-discípulos re xe'betzijon cha. Mare' reja' xe'rayoj je ca'e' chique re ru-discípulos,\x + \xo 7.18 \xt Mt 11.2.\x* \v 19 y xe'rutak-a riq'uin re Jesús chin xbequic'utuj cha: ¿La ja como rat re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios?\x + \xo 7.19 \xt Ez 21.27; 34.23, 29; Dn 9.24-26; Mi 5.2; Hag 2.7; Zac 9.9; Mal 3.1-3.\x* ¿O jun chic-va, y c'amaje-na te'ka? Quire' xubij-a chique. \v 20 Y re achi'a' re je'rutakon-a re Juan, xe'bapon riq'uin re Jesús. Y reje' xquibij cha: Re Juan Bautista yojrutakom-pa aviq'uin, chin nakac'utuj chava: ¿La ja como rat re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios? ¿O jun chic-va y c'amaje-na te'ka? Quire' xquibij re achi'a', can ja re ancha'l bin-a chique. \p \v 21 Y tak re achi'a' jec'o chire' riq'uin re Jesús, chupan re mismo rato re' xe'ruc'achojsaj je q'uiy re relic yabil ndoc chique, y jec'o re c'o itzel tak yabil chiquij re c'ayef che ye'k'omax. Xe'rulisaj chuka' itzel tak espíritu, y xuban chuka' chique re moyi' che xe'tzu'un. \v 22 Y c'are' re Jesús xubij chique re je ca'e' achi'a' je'takon-a roma re Juan: Vocame quixtzolaj riq'uin re takayom-pa ivichin, y titzijoj cha re xitz'at y xic'axaj can vova'. Titzijoj cha andex rubanic tak re moyi' ye'tiquir ye'tzu'un-a, andex rubanic tak re vinak je cojos choj ye'biyin-a, y andex rubanic tak ye'c'achoj-a re c'o yabil rubini'an lepra chiquij. Titzijoj chuka' cha andex rubanic tak ye'c'achoj-a re je tocon, re je quiminak chic ye'c'astaj-a, y re vinak re meba' cánma chach re Dios, nimbij re utzulaj ch'abal chin re Dios chique\x + \xo 7.22 \xt Is 29.18; 35.5; 42.6; 61.1; Sof 3.12; Mt 11.5; Lc 4.18; Hch 26.18; Stg 2.5.\x* re nibex evangelio cha. \v 23 Y tibij chuka' cha, che otz-rubanoj re jun vinak ancha'l reja', re rubanon confiar-ri' viq'uin y man jun bey yinrumalij-ta can, xe'cho'x-a. \p \v 24 Y tak re je ca'e' achi'a' re je'rutakom-pa re Juan xe'tzolaj, re Jesús xutz'am can tzij chij re Juan chiquivach re vinak re jec'o chire'. Y ja quire' re nubila': ¿Andex re' re xbe'itz'eta' chupan re lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha? Yex man xitz'at-ta jun ache chire', re ancha'l aj re niba quila niba quila pa ruk'a' re cak'ik'.\x + \xo 7.24 \xt Mt 11.7.\x* \v 25 ¿Andex re xbe'itz'eta' chire'? Yex chuka' man xitz'at-ta chire' jun ache re jabal ruvekon-ri'. Re achi'a' re jabal quivekon-qui', rion pa tak cachoch re reyes ye'c'ue-va. \v 26 ¿Pero andex re xbe'itz'eta' chire' chupan re lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha? Yex xbe'itz'eta' jun ache rusamajel re Dios re nibex profeta cha. Re ache re xitz'at chire' can ja-va re' re rusamaj. Pero can c'o-va más ruk'ij que chach xabanchique profeta. \v 27 Y chij c'a re Juan nich'o-va re Dios chupan re ruch'abal re tz'iban can, y nubij: \q1 Xtintak c'a jun ache nabey, \q1 chin che nuchojmersaj re bey anche' xtapon-va re Cristo.\x + \xo 7.27 \xt Is 40.3; Mal 3.1; 4.5; Lc 1.16, 17, 76.\x* \q1 Quire' nubij re Dios chupan re ruch'abal. \m \v 28 Y titamaj, che jenipa' rusamajela' re Dios re nibex profetas chique re je'alaxnak chach re ruch'ulef, man jun re c'o-ta más ruk'ij que chach re Juan Bautista. Can c'o-va más ruk'ij reja'. Jac'a vocame conojel re ye'oc pa ruk'a' re Dios, camas c'a nem quik'ij. Y re vinak re más ba-oc ruk'ij chiquicojol re ye'oc pa ruk'a' re Dios, jare' re más nem ruk'ij que chach re Juan. \p \v 29 Y chire' jec'o-apo je q'uiy vinak\x + \xo 7.29 \xt Mt 3.5.\x* y chuka' jec'o-apo re molay tak impuestos\x + \xo 7.29 \xt Lc 3.12.\x* re je'banon bautizar roma re Juan. Y tak reje' xquic'axaj re xubij re Jesús, xquiya' ruk'ij re Dios, y xquibij: Re xuban re Dios can choj-va. \v 30 Y jac'a re achi'a' fariseos y re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas man xquijo-ta xquic'ul re runojin re Dios che nuban quiq'uin.\x + \xo 7.30 \xt Hch 20.27.\x* Reje' man xquijo-ta che xe'ban bautizar roma re Juan. \v 31 Y re Ajaf xubij: Che re vinak chin re tiempo re', can xque'njonomaj\x + \xo 7.31 \xt Lm 2.13; Mt 11.16; Mr 4.30.\x* quiq'uin re ac'ola'. \v 32 Re vinak re' can je junan quiq'uin re ac'ola' re ye'tz'an pa tak q'uiybal. Y jun pa quichi' niquibila' chiquivach: Xkak'ojmaj xul chivach, pero man xixajo-ta. Xkabixaj bix re can nuyac abis, pero man xixok'-ta, quire' niquibila' re ac'ola' tak ye'tz'an. Y ja quire' quibanon re vinak chin re tiempo re', man jun re nika chiquivach. \v 33 Roma tak xpa re Juan Bautista, reja' man nutaj-ta\x + \xo 7.33 \xt Mt 3.4; Mr 1.6; Lc 1.15.\x* xcana-vay y man nukum-ta chuka' ruyi'al-uva. Y yex nibij che reja' c'o itzel espíritu riq'uin. \v 34 Y tak xineka yen re xinalax chi'icojol, nintaj xcana-vay y ninkum chuka' ruyi'al-uva. Y yex nibij chua che xaxe va'in ninjo' nimban y chuka' nibij che yen xa yin jun k'abarel, y chuka' nibij che xa yin quichibil re molay tak impuestos y re vinak re nibex aj-maqui' chique. \v 35 Pero re runa'oj re Dios\x + \xo 7.35 \xt Os 14.9; Mt 11.19; 1 Co 1.23, 24.\x* can nik'alajin pa quic'aslen re vinak re ye'niman richin, xcha' re Jesús. \s1 Re Jesús xapon charachoch jun ache fariseo rubini'an Simón \p \v 36 Y c'o c'a jun ache fariseo xuban invitar re Jesús chin ne'va' charachoch. Y tak re Jesús xapon charachoch re ache, xtz'uye-apo chach mesa, chin ye'va'.\x + \xo 7.36 \xt Mt 26.6; Mr 14.3; Jn 11.2.\x* \v 37 Y chupan re tenemit re', c'o jun ixok re ruc'uan jun itzel c'aslen. Y re ixok re' xunabej che re Jesús c'o charachoch re jun ache fariseo,\x + \xo 7.37 \xt Jn 9.24.\x* mare' reja' xapon chire'.\x + \xo 7.37 \xt Lc 8.2.\x* Y reja' ruc'uan-apo jun frasco re banon riq'uin jun aboj rubini'an alabastro. Chupan re frasco re' c'o-a jun jubulaj ak'om. \v 38 Y re ixok re' camas c'a ndok'.\x + \xo 7.38 \xt Zac 12.10; Ro 5.20; 1 Ti 1.15, 16.\x* Y re ruyi'al tak rach re ixok re' ye'biyin-ka chij rakan re Jesús. Y re ixok re' ye'rusula-a cha re rusumal-rue', y chuka' ye'rutz'ubaj rij rakan re Jesús, y xuya' chuka' re jubulaj ak'om re' chij re rakan. \v 39 Y re ache fariseo re xbano invitar chin re Jesús, tak xutz'at re xuban re ixok, xunojij-ka: Xe-ta re Jesús can katzij-va che reja' jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, nunabej-ta anchique che vinak re nitz'amo la rakan. Roma la ixok la' jun itzel c'aslen\x + \xo 7.39 \xt Lc 15.2.\x* ruc'uan, xcha-ka pa ránma. \v 40 Y re Jesús xubij cha re ache fariseo: Simón, c'o jun cosa re ninjo' nimbij chava. \p Re Simón xubij cha: Maestro, ¿andex najo' nabij chua? \p \v 41 Y re Jesús xubij cha: Jec'o c'a je ca'e' achi'a' c'o quic'as riq'uin jun ache re niyi'o mero pa kajic. Jun chique re achi'a' re', vo'o' ciento denarios ruc'as, y re jun chic, nic'aj ciento denarios ruc'as.\x + \xo 7.41 \xt Mt 18.28.\x* \v 42 Pero como re achi'a' re' man ye'tiquir-ta niquitoj re quic'as, re ache re ya'yon mero pa kajic chique, xubij che man chic tiquitoj, xa tiq'uis quire',\x + \xo 7.42 \xt Is 1.18; 43.25; 44.22.\x* xcha' chique. Y re Jesús xubij chuka' cha re Simón re fariseo: Vocame tabij chua, ¿anchique chique re je ca'e' achi'a' re' re más nijovan chin re ache re niyi'o mero pa kajic? \p \v 43 Re Simón xubij: Yen nimbij che ja re más q'uiy ruc'as. \p Ja', ja quire', xcha' re Jesús cha re Simón. \p \v 44 Y re Jesús nutzu' rach re ixok tak xutz'am rubixic quire' cha re Simón re fariseo: Tatz'eta' re ixok re'. Tak yen xinoc-pa vova' pan avachoch, man xaya-ta nuya'\x + \xo 7.44 \xt Gn 18.4; 1 Ti 5.10.\x* ch'ajbal-vakan. Jac'a re ixok re' xe'ruch'aj vakan cha re ruyi'al-rach, y xe'ruchakejsaj riq'uin re rusumal tak rue'. \v 45 Chuka' tak xinoc-pa, man xinatz'ubaj-ta.\x + \xo 7.45 \xt 1 Co 16.20; 2 Co 13.12.\x* Jac'a re ixok re', desde que xinoc-pa ntajin chutz'ubaxic re vakan. \v 46 Rat chuka' man xak'aj-ta aceite\x + \xo 7.46 \xt Sal 23.5; Ec 9.8; 1 Jn 2.20, 27.\x* pa nue' tak xinoc-pa. Jac'a re ixok re', jun jubulaj ak'om xuya' chij re vakan. \v 47 Mare' nimbij chava rat Simón, che re ixok re' camas nrajo' re xcuyu re rumac. Roma re jenipa' mac re je'rubanalon xe'cuyutaj-yan. Jac'a re man q'uiy-ta rumac re xe'cuy, xa man can-ta nrajo' re xcuyu re rumac.\x + \xo 7.47 \xt 1 Ti 1.14.\x* \p \v 48 Y re Jesús xubij cha re ixok: Re amac xe'cuyutaj.\x + \xo 7.48 \xt Mt 9.2; Mr 2.5; Lc 5.20; Hch 13.38, 39; Ro 4.6-8; Col 1.12-14.\x* \p \v 49 Y re vinak re je'banon invitar roma re Simón re jec'o-apo riq'uin re Jesús chach mesa, niquibila' c'a chiquivach: ¿Anchique como che ache\x + \xo 7.49 \xt Is 53.3.\x* re'? Roma hasta re mac ye'rucuy, ye'cha'. \p \v 50 Y re Jesús xubij cha re ixok: Xacolotaj,\x + \xo 7.50 \xt Mt 9.22.\x* roma xaban confiar-avi' viq'uin. Vocame, catzolaj y ca'texulan. \c 8 \s1 Re Jesús je ruchibil-a re ixoki' \p \v 1 Ca'e-oxe' k'ij tibanataj-va quire', re Jesús xba pa tak nima'k y cocoj tenemit, je ruchibil-a re je doce ru-apóstoles. Y nutzijoj re utzulaj ruch'abal re Dios re nich'o chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios. \v 2 Y jec'o chuka' ca'e-oxe' ixoki' je'tzakatal-a\x + \xo 8.2 \xt Mt 27.55, 56; Mr 15.40, 41; Lc 23.27; Hch 1.14.\x* chij. Re ixoki' re', jare' re je'ruc'achojsan re Jesús, rulisan itzel tak espíritu quiq'uin y nic'aj chic rach yabil. Chiquicojol re ixoki' re' binak re María\x + \xo 8.2 \xt Mr 16.1, 9; Jn 19.25.\x* re nibex chuka' Magdalena cha. Y ja ixok re' re xe'lisas je vuku' itzel tak espíritu riq'uin, roma re Jesús. \v 3 Chiquicojol re ixoki' re je'tzakatal chij re Jesús, binak re jun ixok rubini'an Juana,\x + \xo 8.3 \xt Lc 24.10.\x* ruxayil re jun ache rubini'an Chuza. Y re ache re' nisamaj riq'uin re Herodes y c'o más ruk'ij que chiquivach re nic'aj chic ye'samaj riq'uin. Chuka' binak re jun ixok rubini'an Susana. Y jec'o chuka' nic'aj chic ixoki' re je'binak y xe'ta'on chin xe'quivilij re Jesús y re ru-discípulos. \s1 Re ejemplo chij re semilla \p \v 4 Y je q'uiy vinak xquimol-apo-qui' chij re Jesús re je'pitinak nic'aj chic tenemit. Mare' chupan re k'ij re', tak camas chic je q'uiy vinak quimalon-qui' chij, reja' xubij jun ejemplo,\x + \xo 8.4 \xt Mt 13.2; Mr 4.1.\x* chique: \v 5 C'o c'a jun ache xbo'rjopij semilla pa jun juyu'. Y tak re ache ntajin chubanic re samaj re', c'o nic'aj cha re semilla xka po bey, mare' re vinak niquixak' can rue'. Y chuka' xe'pa ch'utak chicop re ye'ba pa cak'ik', xquitaj-a re semilla xka po bey. \v 6 Y c'o nic'aj cha re semilla xka cojol tak aboj. Re semilla re' can xe'tz'uc-va-pa. Pero tak xpa rach k'ij, xe'chakij-ka, roma re ulef anche' xka-va re semilla xa chake'j. \v 7 Y nic'aj chic semilla xka chucojol k'ayis c'o quiq'uixal. Y tak xe'tz'uc-pa, junan xe'q'uiy quiq'uin re q'uix. Pero re k'ayis c'o quiq'uixal camas xe'q'uiy, mare' re tico'n xe'jik' pa quik'a'. \v 8 Y re nic'aj chic semilla xka pa jun utzulaj ulef, y jabal xe'q'uiy, y xquiyala' ja'jun ciento quivach. \p Y tak re Jesús rubin chic-ka re ejemplo re', cof xch'o y xubij: Re c'o ruxquin chin nuc'axaj, can tuc'axaj c'a re ximbij, xcha' chique. \p \v 9 Y re ru-discípulos re Jesús xquic'utuj cha, andex nrajo' nubij chique riq'uin re jun ejemplo\x + \xo 8.9 \xt Mt 13.10; Mr 4.10.\x* re xutzijoj chique. \v 10 Y re Jesús xubij chique: Man jun bey can-ta bin can jabal chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios, pero chiva yex yi'on c'a k'ij chin nitamaj. Jac'a chique re vinak re man ye'niman-ta vichin, riq'uin ejemplos yinch'o-va chin quire' choj niquitzu' y man niquitz'at-ta jabal re niquitzu' y chin che choj niquic'axaj y man nak'ax-ta pa quive' re niquic'axaj.\x + \xo 8.10 \xt Is 6.9; Mr 4.12.\x* \p \v 11 Y ja quire' re ndel che tzij re ejemplo chij re semilla: Re semilla jare' re ruch'abal\x + \xo 8.11 \xt Mt 13.18; Mr 4.14; Hch 20.27, 32; 1 Co 3.6, 7, 9-12; Stg 1.21; 1 P 1.23.\x* re Dios. \v 12 Re semilla re xe'ka po bey, junan riq'uin re ruch'abal re Dios tak nic'axax coma re vinak, y nipa re itzel y nulisaj-a re ruch'abal re Dios pa tak cánma, chin quire' man tiquinimaj re Dios, y man que'colotaj\x + \xo 8.12 \xt 2 Co 2.11; 4.3; 2 Ts 2.10; Stg 1.23, 24; 1 P 5.8.\x* chach re quimac. \v 13 Y re semilla re xe'ka chucojol tak aboj, nich'o chij re ruch'abal re Dios re nic'axax coma re vinak. Re vinak re' camas c'a ye'qui'cot tak niquic'ul re ruch'abal re Dios pa tak cánma. Pero man can-ta niquiban confiar-qui' riq'uin re Dios, roma tak ye'tojtobex, cha'nin niquiya' can re Dios. Mare' jun ca'e-oxe' k'ij re otz niquina' y niquiban confiar-qui' riq'uin re Dios y c'are' ye'tzak. \v 14 Re semilla re xe'ka cojol tak k'ayis re c'o quiq'uixal, can nich'o-va chij re ruch'abal re Dios re niquic'axaj re vinak. Pero re vinak re' xa ja re ndoc chique chin re quic'aslen vova' chach re ruch'ulef, xa jare' re niquiban, mare' ne'jik' re ruch'abal re Dios pa tak cánma. Ne'jik'\x + \xo 8.14 \xt Mt 19.26; 1 Ti 6.9, 10; 2 Ti 4.10.\x* pa ruk'a' re biyomal y q'uiy chuka' rach itzel tak rayibal c'o quiq'uin y mare' man nivachin-ta jabal re quic'aslen. \v 15 Y re semilla re xe'ka pa jun utzulaj ulef, can nich'o-va chij re ruch'abal re Dios re niquic'axaj re vinak. Reje' riq'uin ronojel cánma\x + \xo 8.15 \xt Ef 2.4; 2 P 1.5-10.\x* niquic'axaj y niquiban re nubij. Nojel tiempo quibanon confiar-qui' riq'uin re Dios, y nivachin jabal re quic'aslen. \s1 Re ejemplo chij jun lámpara \p \v 16 Y man jun vinak nutzaj jun lámpara y c'are' nuvovaj o nuya-ta-apo chuxe' ruch'at. Re lámpara re' can c'o-va anche' nitzekebas-va, chin quire'\x + \xo 8.16 \xt Mt 5.15; Mr 4.21; Lc 11.33; Fil 2.15, 16.\x* sakil nuban pa jay tak ye'oc-apo re vinak. \v 17 Y man jun cosa re vovan can re man-ta xtik'alajim-pa. Y chuka' man jun cosa re tz'apin can rij re man-ta ne'el-pa pa sakil.\x + \xo 8.17 \xt Mt 10.26; Lc 12.2.\x* \p \v 18 Y quire' chuka' yex. Vo xa yex nic'axaj re ruch'abal re Dios, tiyaca-ka pa tak ivánma. Roma re c'o cosas ruyacon pa ránma, can xtuc'ul más.\x + \xo 8.18 \xt Mt 13.12; 25.29; Mr 4.25; Lc 19.26; Jn 15.2; Ap 22.11.\x* Jac'a re nic'axan re ruch'abal re Dios y xa man nuyac-ta-ka pa ránma, re jenipa' ba' nunojij che c'o riq'uin, hasta re' nilisas-a chach, xcha' re Jesús. \s1 Re rute' y re je ruch'alal re Jesús \p \v 19 Re rute' y re je ruch'alal\x + \xo 8.19 \xt Mt 12.46; 13.55; Mr 3.31; Jn 7.5; Hch 1.14; 1 Co 9.5; Ga 1.19.\x* re Jesús xe'pa anche' c'o-va reja'. Pero man xe'tiquir-ta xe'oc anche' c'o-va, roma camas je q'uiy vinak quimalon-qui' anche' c'o-va re Jesús. \v 20 Y xbex-apo cha re Jesús: Re ate' y re avch'alal yatquiyaben chach-jay roma xe'pa cha'tz'etic. \p \v 21 Pero reja' xubij: Re vinak re ye'c'axan y niquiban re nubij\x + \xo 8.21 \xt Lc 11.28.\x* re ruch'abal re Dios, jare' re nte' y re je vach'alal, xcha' re Jesús. \s1 Xk'alajin re ru-poder re Jesús tak je'binak pa rue-ya' \p \v 22 Y jun k'ij, re Jesús je ruchibil-a re ru-discípulos, xoc-a pa jun canoa. Y c'are' xubij chique: Jo' c'a juc'an-apo ruchi' re lago. Y xe'ba.\x + \xo 8.22 \xt Mt 8.23; Mr 4.35.\x* \p \v 23 Y tak je'binak pa rue' re lago, re Jesús xvar-ka. Y chak c'ata' xpa jun cak'ik' camas ruchuk'a' chire' pa rue' re lago. Mare' re canoa anche' je'binak-va, ninoj-pa che ya', y quire' re canoa man c'ayef-ta niba chuxe' ya'. \v 24 C'are' re discípulos xquic'asoj re Jesús, y xquibij cha: ¡Ajaf! ¡Ajaf! Vocame yojcom, xe'cha' cha. \p Y re Jesús xyacataj-pa, y xubij: Tiq'uis-a re cak'ik' y titane-ka re nubolk'otela-ri' re ya'. \p Y ja quire' xbanataj.\x + \xo 8.24 \xt Job 28.11; 38.11; Sal 29.10; 46.1; 65.7; 89.9; 93.4; 107.29; 135.6; Nah 1.4.\x* Re cak'ik' xq'uis-a, y re nubolk'otela-ri' re ya' xtane-ka. \v 25 C'are' re Jesús xubij chique re ru-discípulos: ¿Anchique roma tak man xiban-ta confiar-ivi' viq'uin? \p Pero re discípulos camas quixibin-qui'. Can anchique-la xquina' tak xquitz'at re xbanataj, y xquic'utula' chiquivach: ¿Anchique como che ache re'? Roma re cak'ik' y re ya' can niquinimaj\x + \xo 8.25 \xt Sal 33.8, 9; Mr 4.41; 6.51.\x* rutzij, tak nich'o chique. \s1 Re Jesús ye'rulisaj itzel tak espíritu riq'uin jun ache aj Gadara \p \v 26 Y re Jesús y re ru-discípulos xe'bapon c'a juc'an-apo ruchi-ya', chire' chupan jun lugar rubini'an Gadara,\x + \xo 8.26 \xt Mt 8.28; Mr 5.1.\x* re c'o-apo chach re Galilea. \v 27 Y tak re Jesús xka can chupan re canoa, xapon jun ache aj pa tenemit Gadara riq'uin. Y re ache re' q'uiy-yan tiempo que'c'ue' itzel tak espíritu riq'uin. Manak rutziak nucusaj, ni xe-ta nic'ue' pa rachoch. Xa ja re anche' je'mukun-va re anama'i' chin re tenemit re', jare' re aconak rachoch.\x + \xo 8.27 \xt Mt 8.28.\x* \v 28 Y re ache re', can xe xutz'at re Jesús, can jare' xbexuque'\x + \xo 8.28 \xt Fil 2.10, 11.\x* chach. Y jun pa ruchi' xch'o-apo cha re Jesús, y xubij: Rat Jesús re Ruc'ajol re namalaj Dios,\x + \xo 8.28 \xt Hch 16.16, 17.\x* ¿anchique roma tak yinanak? Tabana' jun utzil man quinach'ujersaj, xcha' cha re Jesús. \p \v 29 Re ache xubij quire' roma re Jesús xubij cha re itzel espíritu che tel-a riq'uin. Roma q'uiy tiempo tic'ue-va re itzel espíritu riq'uin. Y re vinak quitijlon quik'ij chin niquiyach', pero tak niquiyach' ruk'a-rakan, ye'rurokch'ij can y ye'ruk'ajla' can re cadenas roma camas ruchuk'a'. Mare' man ye'tiquir-ta chij, astapa' jenipa' xtiquiban cha. Y re itzel espíritu siempre nuc'uaj-a re ache chupan re lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha. \v 30 Y re Jesús xuc'utuj cha re ache: ¿Andex abe'? \p Y re ache xubij-pa: Legión, jare' re nube'. \p Quire' xubij re ache roma camas je q'uiy itzel tak espíritu jec'o riq'uin. \v 31 Y re itzel tak espíritu xquic'utuj utzil cha re Jesús che vo xa ye'rulisaj-a riq'uin re ache, man c'a que'rutak-a chupan re qui-lugar,\x + \xo 8.31 \xt Ap 20.3.\x* xe'cha'. \v 32 Y chire' chunakaj-apo re lugar re', pa rue' jun loma, camas je q'uiy ak ye'va', mare' re itzel tak espíritu xquic'utuj utzil cha re Jesús che tuya' k'ij chique chin ye'be'oc chiquipan re ak\x + \xo 8.32 \xt Lv 11.7; Dt 14.8.\x* re'. Y re Jesús xubij chique che otz. \v 33 Y re itzel tak espíritu can jare' xe'el-a\x + \xo 8.33 \xt Job 1.12; 12.16; Ap 20.7.\x* riq'uin re ache, y xe'be'oc chiquipan re ak. Conojel c'a re ak xquitz'am anin chach peña, y c'a chupan re lago xe'beka-va. Y conojel re ak re' xe'jik' y xe'com. \p \v 34 Y re ye'chajin quichin re ak, xe xquitz'at can quire', xe'numaj y xbequiya' rutzijol pa tenemit y pa tak juyu'. \v 35 Y tak re vinak xquic'axaj re xbanataj, xe'pa chin ne'quitz'eta'. Tak re vinak re' xe'beka riq'uin re Jesús, xquitz'at\x + \xo 8.35 \xt Ro 10.20.\x* che re ache xe'lisas itzel tak espíritu riq'uin, tz'uyul-apo riq'uin re Jesús, rucusan rutziak, y man nuban-ta chic\x + \xo 8.35 \xt 1 Jn 3.8.\x* re ancha'l rubanom-pa. Pero re vinak re' xa xquixibij-qui' tak xquitz'at re ache re'. \v 36 Y xtzijos chique re vinak ronojel re xbanataj, coma re vinak re xquitz'at tak xe'lisas re itzel tak espíritu riq'uin re ache, roma re Jesús. \v 37 Y roma ronojel re xbanataj, re vinak re aj-chire' pa Gadara xquibij\x + \xo 8.37 \xt Dt 5.25; 1 S 6.20; 16.4; 2 S 6.8, 9; Job 21.14; Mt 8.34; Mr 1.24; 5.17; Lc 4.34; 5.8; Hch 16.39; 1 Co 2.14.\x* cha re Jesús: Tabana' utzil catel-a vova' pa ka-lugar. Re vinak aj chire' xquibij quire' roma camas quixibin-qui'. Mare' re Jesús y re ru-discípulos xe'oc-a pa canoa, chin ye'ba. \v 38 Y re ache re xe'lisas itzel tak espíritu riq'uin, nuc'utuj utzil cha re Jesús che tuya' k'ij cha chin niba chij.\x + \xo 8.38 \xt Sal 103.1; 116.12; Mr 5.18; Lc 18.43.\x* Pero re Jesús xubij cha che tic'ue' can, y chuka' xubij cha: \v 39 Catzolaj cha'vachoch, y ta'tzijoj re xuban re Dios aviq'uin, xcho'x-a. \p Y re ache xtzolaj y xbo'rtzijoj ronojel chique re jec'o pa rachoch, y chuka' chique conojel re vinak re jec'o pa rutenemit, roma re Jesús xuban jun milagro riq'uin. \s1 Re Jesús xuc'achojsaj jun ixok niyavaj y xuc'asoj jun xtan re quiminak chic \p \v 40 Y tak re Jesús y re ru-discípulos xe'tzolaj c'a juc'an chic-apo ruchi' re lago, re vinak jec'o chire' camas c'a ye'qui'cot xquic'ul-apo, roma re vinak re' can ja-va re Jesús quiyaben. \v 41 Xapon chuka' jun ache rubini'an Jairo. Re ache re' c'o jun rusamaj chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, jac'a reja' re c'o más ruk'ij chire'. Y tak re Jairo xutz'at-apo re Jesús, can jare' xbexuque'\x + \xo 8.41 \xt Mt 9.18; Mr 5.22.\x* chach, y xuc'utuj utzil cha che titzake-a chij c'a charachoch, \v 42 roma nicom-yan re rumi'al y re ache re' can xe-va\x + \xo 8.42 \xt Lc 7.12.\x* jun rumi'al y c'o la'k doce rujuna'. Y tak re Jesús y re je'binak chij xquitz'am-a bey chin ye'ba charachoch re Jairo, camas je q'uiy vinak xe'tzake-a chiquij. Y roma camas je q'uiy vinak je'binak, man otz-ta chic ye'biyin. \p \v 43 Chiquicojol re vinak, binak jun ixok niyavaj. Y re ruyabil re ixok re' ja re nibiyin ruq'uiq'uel\x + \xo 8.43 \xt Lv 15.25; Mt 9.20; Mr 5.25.\x* y doce juna' tuc'alvachij-va quire'. Xuq'uis-yan ronojel ru-mero, roma binak chic quiq'uin q'uiy doctores, y man jun chique re doctores nitiquir-ta nuk'omaj re ruyabil re ixok. \v 44 Re ixok re' xjelon-apo chij can re Jesús, y ja re ruchi-rutziak xbo'rtz'ama'\x + \xo 8.44 \xt Dt 22.12; Mr 5.27, 28; 6.56; Hch 5.15; 19.12.\x* can ba'. Y can ja mismo rato re' xc'achoj-a re ruyabil. \p \v 45 Y jare' chuka' tak re Jesús xuc'utuj: ¿Anchique xtz'amo re nutziak? \p Y roma conojel vinak niquibij che manak rutziak quitz'amon-apo, xpa re Pedro y re nic'aj chic discípulos xquibij cha re Jesús: Ajaf, rat najo' natamaj anchique xtz'amo re atziak. Pero vova' c'ayef chin natamaj, roma camas je q'uiy vinak niquipitz'-qui' je'binak y niquichocomila-qui' chavij, y rat nac'utuj chaka: ¿Anchique xtz'amo re atziak? \p \v 46 Y jare' tak re Jesús xubij: C'o jun re xtz'amo re nutziak, roma can xina' che c'o jun re xinc'achojsaj cha re poder\x + \xo 8.46 \xt Mr 5.30; Lc 5.17; 6.19.\x* c'o viq'uin, xcha'. \p \v 47 Y re ixok tak xutz'at che xnabex, roma ruximbire' can nibarbot xbexuque' chach re Jesús. Y chiquivach conojel re vinak xubij-apo cha re Jesús anchique roma tak xutz'am-apo ruchi-rutziak. Y xubij-apo chuka' cha re Jesús che can xe xutz'am ruchi-rutziak, can jare' xuna' che xc'achoj cha re ruyabil. \v 48 Re Jesús xubij cha: Numi'al, xac'achoj,\x + \xo 8.48 \xt Mr 10.52; Lc 7.50.\x* roma xaban confiar-avi' viq'uin. Vocame, catzolaj y ca'texulan, xcho'x-a. \p \v 49 Y c'a ntajin che tzij re Jesús riq'uin re ixok, tak c'o jun xbeka pitinak charachoch re Jairo, re ache re c'o ruk'ij chire' pa nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Re jun re xbeka, xbo'rbij cha re Jairo: Man chic tac'uaj-a re Maestro, roma re ami'al xa xcom-yan.\x + \xo 8.49 \xt Mr 5.35.\x* \p \v 50 Jac'a tak re Jesús xuc'axaj-pa re xbebex cha re Jairo, xubij cha: Man taxibij-avi' roma re xbebex chava. Tabana' confiar-avi'\x + \xo 8.50 \xt 2 Cr 20.20; Is 1.10; Mr 9.23; 11.22-24; Jn 11.25, 40.\x* viq'uin, y re ami'al xtic'astaj, xcho'x. \p \v 51 Y tak xe'bapon charachoch re Jairo, re Jesús xaxe chique re Pedro, re Jacobo y re Juan re je ru-discípulos, y chique re rute-rutota' re ac'ual quiminak xuya' k'ij chin xe'oc riq'uin. \v 52 Conojel camas ye'ok' y ye'bison chij re xcom. Pero re Jesús xubij chique: Man chic c'a quixok' chij re ac'ual re nibij yex che xcom, roma reja' xa man quiminak-ta,\x + \xo 8.52 \xt Jn 11.11, 13.\x* reja' xa nivar, xcha'. \p \v 53 Pero re vinak xa xe'tze'en chij re Jesús, roma quitaman che re xtan xa quiminak chic. \p \v 54 Y re Jesús xutz'am ruk'a' re xtan quiminak, y xubij cha: Xta, chava rat nimbij-va che cayacataj.\x + \xo 8.54 \xt Lc 7.14; Jn 11.43; Hch 9.40.\x* \p \v 55 Y re xtan xtzolaj chic-pa re ránma, y ja mismo rato re' xyacataj-pa. Y re Jesús xubij che tiquisuju' ruay. \v 56 Y re te'ej-tata'aj xsatz quic'o'x tak xquitz'at re xbanataj riq'uin re cajc'ual. Y re Jesús xubij chique che man\x + \xo 8.56 \xt Mt 8.4; 9.30; Mr 5.43.\x* tiquitzijoj chique re vinak re xbanataj chire'. \c 9 \s1 Tak xe'tak re je doce discípulos chutzijosic ruch'abal re Dios \p \v 1 Re Jesús xe'rayoj c'a re je doce ru-discípulos, y xuya-a\x + \xo 9.1 \xt Mt 10.1; Mr 3.13; 6.7; Jn 14.12; Hch 3.6.\x* poder chique chin ye'tiquir ye'quilisaj conojel itzel tak espíritu, y chin chuka' ye'quic'achojsaj re ye'yavaj. \v 2 Y xe'rutak c'a-a re ru-discípulos chin xe'ba\x + \xo 9.2 \xt Mt 10.7, 8; Mr 6.12; Lc 10.1, 9; Tit 1.9; 2.12, 14.\x* chutzijosic che xbeka re k'ij chin andex rubanic tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios, y chin chuka' che ye'quic'achojsaj re ye'yavaj. \v 3 Y re Jesús xubij chuka' chique: Tak xquixba, man jun cosa tic'uaj-a. Man tic'uaj ch'ama'y, man tic'uaj iya'l, man tic'uaj vay, man tic'uaj mero. Y man tic'uaj jun chic c'ulaj itziak, xa can xe-va re icusan-a.\x + \xo 9.3 \xt Sal 37.3; Mt 10.9; Mr 6.8; Lc 10.4; 22.35; 2 Ti 2.4.\x* \v 4 Y re jay re anche' yixoc-va pa jun tenemit, chire' quixc'ue-va-ka. Xa c'aja tak yixel-pa chupan re tenemit re', otz niya' can re jay re anche' xixc'ue-va.\x + \xo 9.4 \xt Mt 10.11; Mr 6.10.\x* \v 5 Y vo xa re tenemit anche' yixapon-va man otz-ta ic'ulic niquiban, xa tiya' can, y titavaj can\x + \xo 9.5 \xt Mt 10.14; Hch 13.51.\x* re pokolaj re c'o pan ivakan chiquivach re vinak, chin quire' tiquitamaj che man otz-ta re xquiban, xcha' re Jesús. \p \v 6 Y re discípulos xe'ba. Xe'ba pa tak cocoj tenemit chin xbequitzijoj\x + \xo 9.6 \xt Mr 6.12.\x* re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha. Y xe'quic'achojsaj re ye'yavaj ronojel lugar anche' xe'k'ax-va. \s1 Re Herodes man rutaman-ta anchique re' re Jesús \p \v 7 Y re gobernador rubini'an Herodes chupan re tiempo re', xuc'axaj\x + \xo 9.7 \xt Mt 14.1; Mr 6.14.\x* ronojel re ntajin chubanic re Jesús. Pero man nuvel-ta anchique nunimaj, roma jec'o ye'bin che re nibano quire' ja re Juan Bautista re xc'astaj-pa chiquicojol re anama'i'. Roma re Juan quiminak chic. \v 8 Jec'o nic'aj chic ye'bin che re Jesús ja re Elías re xbetzolaj chic-pa. Y nic'aj chic vinak niquibij che re Jesús jun chique re je rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique re xc'astaj-pa. \v 9 Y re Herodes nubij: ¿Anchique como che ache re Jesús? Roma q'uiy cosas ye'nc'axaj\x + \xo 9.9 \xt Lc 23.8.\x* chij re ye'ruban. Pero yen nimbij che mana-ta re Juan Bautista, roma re Juan ja yen mismo re ximbano mandar che xtzaq'uis rujalom, xcha'. Y re Herodes xucanola' formas chin quire' xutz'at-ta rach re Jesús. \s1 Tak re Jesús xe'rutzuk je vo'o' mil achi'a' \p \v 10 Y re ru-apóstoles re Jesús tak xe'tzolaj-pa banoy re rusamaj re Dios, xquitzijoj\x + \xo 9.10 \xt Mt 14.13; Mr 6.30.\x* cha re Jesús andex re xquibanala'. Y re Jesús xe'ruc'uaj c'a-a chupan jun lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha. Y re lugar re' chin re tenemit rubini'an Betsaida. \v 11 Y tak re vinak xquinabej anche' xbo-va re Jesús y re ru-discípulos, xe'ba chuka' reje'. Y tak xe'bapon riq'uin re Jesús, reja' xe'ruc'ul y xubij chuka' chique andex rubanic tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios. Y chuka' xe'ruc'achojsaj re ye'yavaj. \p \v 12 Y tak xk'ak'ij-ka chupan re k'ij re', re je doce discípulos xe'jelon-apo riq'uin re Jesús y xquibij cha: Ca'taka-a re vinak re' pa tak cocoj tenemit y pa tak nic'aj chic lugar re jec'o nakaj, chin te'quicanoj quivay y chuka' anche' ye'bevar-va, roma re anche' yojc'o-va, xa je manak vinak,\x + \xo 9.12 \xt Mt 14.15; Mr 6.35; Jn 6.1, 5.\x* xe'cha' cha. \p \v 13 Jac'a re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Tiya' quivay\x + \xo 9.13 \xt Nm 11.22; 2 R 4.42, 43; Sal 78.19, 20.\x* yex. \p Y re discípulos xquibij: Kaq'uin yoj xaxe-oc vo'o' vay y ca'e' ch'utak car c'o. Re vinak re' yojtiquir ye'katzuk, pero vo xa yojba chulok'ic vay, xe'cha'. \v 14 Roma re vinak camas je q'uiy. Y xaxe achi'a' jec'o la'k vo'o' mil. \p Y re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Tibij chique re vinak re' che que'tz'uye' y pa tak nic'aj ciento tiquic'uala-qui', xcha' chique. \p \v 15 Y re discípulos can ancha'l re xbex chique, can quire' xquiban. \v 16 Y re Jesús xe'ruli'ej pa ruk'a' re vo'o' xcana-vay y re ca'e' car, xtzu'un chicaj y xutioxij cha re Dios. Y re Jesús xe'rupar re vay y re car, xuya-a chique re ru-discípulos chin che niquijachala' chiquivach re vinak. \v 17 Y conojel jabal xe'va'. Can man jun re man-ta xva'. Y c'a c'o doce chacach xuban sobra.\x + \xo 9.17 \xt Sal 145.15, 16.\x* \s1 Re Pedro nubij che re Jesús jare' re Cristo \p \v 18 Y c'o jun k'ij re Jesús rujich'an-a-ri' chin nuban orar, y jec'o-apo re ru-discípulos riq'uin. Y jare' tak re Jesús xuc'utuj chique re ru-discípulos: ¿Yin anchique c'a yen niquinojij re vinak?\x + \xo 9.18 \xt Mt 16.13; Mr 8.27.\x* \p \v 19 Y reje' xquibij cha: Jec'o ye'bin che ja rat re Juan Bautista.\x + \xo 9.19 \xt Mt 14.2.\x* Jec'o nic'aj chic ye'bin che ja rat re Elías, re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Y jec'o chuka' ye'bin che rat yat jun chique re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, y vocame xac'astaj-pa chiquicojol re anama'i', xe'cha' cha re Jesús. \p \v 20 Y reja' xuc'utuj chique re ru-discípulos: Y yex, ¿andex ninojij chuij? \p Y re Pedro xubij cha re Jesús: Ja rat re Cristo re yatcha'on roma re Dios. \s1 Re Jesús nubij che xtiquimisas \p \v 21 Pero re Jesús camas xuchalabej chique re ru-discípulos che man jun anchok cha tiquibij-va che ja reja' re Cristo.\x + \xo 9.21 \xt Mt 16.16, 20; Mr 8.29; 14.61; Jn 1.41, 49; 4.29, 42; 6.69; 7.41; 11.27; 20.31; Hch 8.37; 9.22; Ro 10.9; 1 Jn 4.14, 15; 5.5.\x* \v 22 Y xubij chuka' chique: Yen re xinalax chi'icojol, tiene que nink'asaj q'uiy tijoj-pokonal. Y xquintzelas coma re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, coma re principal tak sacerdotes y chuka' coma re achi'a' je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Y xquinquimisas, pero pa rox k'ij xquinc'astaj-pa chiquicojol re anama'i', xcha' re Jesús.\x + \xo 9.22 \xt Mt 16.21; 17.22; 20.17; Mr 9.31; Lc 18.31; 24.6, 7.\x* \p \v 23 Y c'are' xubij chique conojel: Vo xa c'o jun re nrajo' yinrutzekelbej, can tubana' ancha'l jun re binak chuxe' ru-cruz. Man tuban re nurayij reja'. Man tupokonaj nuk'asaj tijoj-pokonal. Vo xa c'o jun ninojin che nitiquir nuban quire' k'ij-k'ij, otz che nipa viq'uin chin yinrutzekelbej.\x + \xo 9.23 \xt Mt 10.38; 16.24; Mr 8.34; Lc 14.27.\x* \v 24 Roma vo xa camas nupokonaj re ruc'aslen vova' chach re ruch'ulef, xa man xtuvel-ta ruc'aslen re man niq'uis-ta. Jac'a re man nupokonaj-ta re ruc'aslen, astapa' xtiquimisas nutzij yen, jare' sí can xtuvel-va ruc'aslen re man niq'uis-ta. \v 25 Roma man jun cosa otz nuc'am-pa cha re vinak xe-ta nic'ue' ronojel re biyomal chin re ruch'ulef riq'uin, y re vinak re' xa man nicolotaj-ta.\x + \xo 9.25 \xt Mt 16.26; Mr 8.36.\x* Xa rion reja' nunem-ri' chupan re camic chin jumul. \v 26 Y vo xa c'o chuka' jun chiva yex niq'uex nutzijoj che yinruniman yen y re nuch'abal, yen re xinalax chi'icojol, chuka' xquinq'uex nimbij che re jun vinak re' vichin yen.\x + \xo 9.26 \xt Mt 10.33; Mr 8.38; 2 Ti 2.12.\x* Quire' xtimban tak xquimpa chic jun bey, tak xtik'alajin che can yin Rey-va, y chuka' junan chic nuk'ij riq'uin re Nata' y je vichibil-pa re lok'olaj tak ángeles. \v 27 Y can katzij nimbij chiva, che re Dios can xtic'ue' pa kave' chin xkojruban gobernar. Y jec'o chiva yex, c'aja tak quitz'eton chic\x + \xo 9.27 \xt Mt 16.28; Mr 9.1.\x* che re Dios nuban chic gobernar, c'ajare' tak xque'com, xcha' re Jesús. \s1 Tak re je oxe' discípulos xquitz'at ruk'ij re Jesús \p \v 28 Y jun semana la'k tubij-va ronojel re' chiquivach re vinak, jare' tak xe'rucha' re Pedro, re Juan y re Jacobo chin che ye'oc-a ruchibil chin niba pa rue' jun loma chubanic orar.\x + \xo 9.28 \xt Mt 17.1.\x* \v 29 Y tak re Jesús ntajin cha oración, xjalataj re rutzubal,\x + \xo 9.29 \xt Ex 34.29-35.\x* y can quire' chuka' re rutziak xjalataj. Y re ru-color re rutziak can bo'j xuban y niyiq'uiloj. \v 30 Y tak re je oxe' discípulos xquitz'at, je ca'e' achi'a' ye'tzijon riq'uin re Jesús. Re je ca'e' achi'a' re' quibini'an Moisés y Elías,\x + \xo 9.30 \xt 2 R 2.11.\x* y ja achi'a' re' re xe'c'ue' ajuer can. \v 31 Re je ca'e' achi'a' re' jec'o pa jun sakil y re sakil re' pitinak chila' chicaj, y ye'tzijon chij re andex rubanic tak re Jesús xtiquimisas pa tenemit Jerusalén. Roma ja samaj re' re yi'om-pa cha roma re Dios. \v 32 Y re Pedro y re je ca'e' chic ruchibil, camas quivaran\x + \xo 9.32 \xt Dn 8.18; 10.9.\x* pero xquicoch' re varan, y mare' xquitz'at re namalaj ruk'ij re Jesús, y xe'quitz'at chuka' re je ca'e' chic achi'a' re jec'o riq'uin re Jesús. \v 33 Y tak re je ca'e' achi'a' re' niquiya' can re Jesús chin ye'ba, jare' tak re Pedro xubij-apo cha re Jesús: Maestro, vova' otz kabanon. Takabana' oxe' ch'utak jay, jun avichin rat, jun chin re Moisés y jun chin re Elías. Re Pedro quire' xubij-apo y man rutaman-ta anchique roma tak xch'o-apo. Mare' bin che man bin xe'rubila-apo. \p \v 34 Y c'a ntajin che tzij, jare' tak c'o jun nube xbeka y xupis quij. Y re discípulos xquixibij-qui' tak xquina' che re nube xupis quij. \v 35 Y jare' tak c'o Jun xch'o-pa chupan re nube y xubij: Jare' re Nuc'ajol y yen camas ninjo'. Can xe c'a reja' tic'axaj.\x + \xo 9.35 \xt Ex 23.21; Dt 18.15-18; Mt 3.17; Hch 3.22; He 2.3; 12.25; 2 P 1.16, 17.\x* \p \v 36 Y jac'a tak re discípulos quic'axan chic-ka re ch'abal re', tak xquitz'at, rion chic re Jesús c'o chire'. Y re discípulos re', q'uiy tiempo man jun anchok cha xquitzijoj-va re xquitz'at che xbanataj chire' pa rue' re loma.\x + \xo 9.36 \xt Mt 17.9.\x* \s1 Re Jesús nuc'achojsaj jun ala' re c'o jun itzel espíritu riq'uin \p \v 37 Y pa ruca'n k'ij tak re Jesús y re je oxe' ru-discípulos xe'ka-pa pa rue' re loma, camas c'a je q'uiy\x + \xo 9.37 \xt Mt 17.14, 21; Mr 9.14, 17.\x* re vinak re xe'c'ulu-apo richin. \v 38 Y c'o c'a jun ache chiquicojol re vinak, xch'o-apo cha re Jesús y xubij: Maestro, yen xaxe jun\x + \xo 9.38 \xt Lc 7.12.\x* vajc'ual c'o. Ninc'utuj c'a utzil chava che tatz'eta' ba', \v 39 roma c'o jun itzel espíritu nitz'amo richin, y tak nutz'am nuban cha che nurak ruchi', nisiquic\x + \xo 9.39 \xt Mr 1.26.\x* re ru-cuerpo y nicubub xe'ray. Re itzel espíritu re' c'a nuc'usaj-na can ruc'o'x chij, c'ajare' nuya' can. \v 40 Mare' xinc'utuj-yan utzil chique re a-discípulos che tiquilisaj-a jumul re itzel espíritu riq'uin re nuc'ajol, pero man xe'tiquir-ta, xcha' re ache. \p \v 41 Y re Jesús xubij: Man jun vinak chupan re tiempo re' re rubanon-ta confiar-ri' riq'uin re Dios. Xa conojel je'satzanak.\x + \xo 9.41 \xt Dt 32.5; Sal 78.8; Mt 3.7; 12.39, 45; 16.4; 23.36; Hch 2.40.\x* Man tinojij che yen nojel tiempo xquinc'ue' iviq'uin. Y chuka' man tinojij che nojel tiempo xquixincoch'. Tac'ama-pa re ac'ajol vova', xcha' re Jesús. \p \v 42 Y tak re ala' napon-yan-apo riq'uin re Jesús, re itzel espíritu riq'uin ruchuk'a' xuyiquiquej re ala' y xutorij pan ulef. Re Jesús cof xch'o cha re itzel espíritu, chin che tel-a riq'uin re ala'. Y re Jesús xucol re ala' re' chach re itzel espíritu, y xujach-a cha re rutota'. \v 43 Y conojel c'a re vinak xsatz quic'o'x tak xk'alajin re ru-poder re Dios re ruyi'on pa ruk'a' re Jesús. \s1 Re Jesús nubij chic jun bey che xtiquimisas \p Y tak re vinak ye'tzijon chiquivach chij re ala' re xc'achojsas roma re Jesús, re Jesús xubij chique re ru-discípulos: \v 44 Tic'axaj jabal re xtimbij chiva, y man timistaj: Yen re xinalax chi'icojol, xquinjach pa quik'a' re vinak, xcha' chique. \p \v 45 Y reje' man xk'ax-ta\x + \xo 9.45 \xt Mt 16.22; Mr 8.16; 9.32; Lc 2.50; 18.34; Jn 12.16; 14.5; 2 Co 3.14.\x* pa quive', roma evan chiquivach. Y niquixibij-qui' niquic'utuj cha re Jesús andex ndel che tzij re xubij. \s1 Re vinak re can nuban che manak ruk'ij, jare' re can xtic'ue' ruk'ij \p \v 46 Y re ru-discípulos re Jesús xquich'ojela' chiquivach re anchique chique reje' re más c'o ruk'ij.\x + \xo 9.46 \xt Mt 18.1; Mr 9.34.\x* \v 47 Pero re Jesús can jabal-va rutaman y nutz'at re andex niquinojij pa tak cánma. Mare' reja' xbo'rc'ama-pa jun ac'ual, y xbo'rpoba' riq'uin, \v 48 y xubij chique: Re yacayon vichin pa ránma y can niqui'cot nuc'ul jun ac'ual ancha'l re', man xe-ta re ac'ual xtuc'ul, xa can xquinruc'ul chuka' yen. Y re nic'ulu vichin yen, can nuc'ul chuka' re takayom-pa vichin. Y jac'a jun ivchibil re nitz'at yex che camanak ruk'ij, xa jare' re c'o más ruk'ij,\x + \xo 9.48 \xt Mt 10.40; 18.5; 23.11, 12; Mr 9.37; Jn 12.44; 13.20; 1 Ts 4.8.\x* xcha' re Jesús. \s1 Re man ye'tzelan-ta kachin, kachibil-ki' quiq'uin \p \v 49 Y xpa re Juan xubij cha re Jesús: Maestro, yoj xkatz'at jun ache re pan abe' rat ye'rulisaj itzel tak espíritu. Pero xkatz'at che man kachibil-ta, xkabij cha che man chic tuban\x + \xo 9.49 \xt Nm 11.28; Mr 9.38.\x* re ntajin chubanic. \p \v 50 Y re Jesús xubij cha re Juan: Man chic tibij quire' cha. Roma re man ye'tzelan-ta kachin, can kachibil-va-ki' quiq'uin.\x + \xo 9.50 \xt Mt 12.30; Mr 9.39-41; Lc 11.23; 1 Co 12.3.\x* \s1 Tak re Jesús cof xch'o chique re Jacobo y re Juan \p \v 51 Y tak napon-yan re k'ij che re Jesús nitzolaj chila' chicaj, reja' can xuban-a preparar-ri' chin xba\x + \xo 9.51 \xt 2 R 2.1; Mr 16.19; Jn 6.62; Hch 1.2; He 6.20.\x* pa tenemit Jerusalén, \v 52 y jec'o xe'rutak-a nabey. Y re xe'tak-a, xe'ba pa jun aldea re c'o pa Samaria, chin xbequicanoj jun jay re anche' xte'xulan-va re Jesús y re je'tzakatal-a chij. \v 53 Pero re vinak chin re aldea re' man xquijo-ta xquic'ul re Jesús,\x + \xo 9.53 \xt Jn 4.4, 9.\x* roma reja' xa pa Jerusalén binak-va. \v 54 Tak re je ca'e' discípulos quibini'an Jacobo y Juan xquiya' cuenta cha che man nic'ul-ta coma re vinak, xquibij cha re Jesús: Ajaf, ¿najo' che nakac'utuj che tika-pa k'ak' chicaj, chin ye'ruq'uis re vinak re'? Ancha'l xuban\x + \xo 9.54 \xt 2 R 1.10, 12; Hch 4.29, 30; Ap 13.13.\x* re Elías re rusamajel re Dios re xbex profeta cha, xe'cha'. \p \v 55 Y re Jesús xe'rutzu' y cof xch'o chique. Y xubij: Yex man itaman-ta che re Espíritu re ac'ayon ivichin camas nijovan.\x + \xo 9.55 \xt Nm 20.10-12; Job 2.10; 26.4; Ro 10.2.\x* \v 56 Roma yen re xinalax chi'icojol, man ximpa-ta vova' chach re ruch'ulef chin ye'nquimisaj vinak, yen ximpa chiquicolic\x + \xo 9.56 \xt Jn 3.17; 12.47.\x* chach re quimac, xcha' chique. \p Y re Jesús y re ru-discípulos xe'ba chic pa jun aldea. \s1 Je oxe' achi'a' ye'bin che niquijo' ye'ba chij re Jesús \p \v 57 Y tak reje' quitz'amon bey, c'o c'a jun ache re xbec'ulum-pa, y xubij cha re Jesús: Ajaf, yen ninjo' yatintzekelbej xabanche' xcabo-va.\x + \xo 9.57 \xt Mt 8.19.\x* \p \v 58 Xpa re Jesús xubij cha re ache re': Re utif can c'o quijul anche' ye'c'ue-va, y quire' chuka' re ch'utak chicop c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik', can c'o chuka' quisoc. Jac'a yen re xinalax chi'icojol, manak anche' yinc'ue-va, xcha' cha re ache re'. \p \v 59 Y re Jesús xubij cha jun chic ache: Jo' chuij. \p Pero re ache re' xubij: Ajaf, yen ninjo' yimba chavij. Pero nabey taya' k'ij chua che c'a timuku-na-a re nata', c'are' xquimba chavij.\x + \xo 9.59 \xt Mt 8.21.\x* \p \v 60 Pero re Jesús xubij cha re ache re': Re vinak re ye'com, que'muk coma re vinak re je quiminak chupan re quimac. Jac'a rat cabiyin y ta'tzijoj che xbeka re k'ij chin re andex rubanic tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios. \p \v 61 Y c'o chic jun ache xbin cha re Jesús: Ajaf, yen ninjo' yimba chavij. Pero nabey taya' k'ij chua chin yine'ch'o-na can chique conojel re jec'o chupan re vachoch,\x + \xo 9.61 \xt 1 R 19.20.\x* xcha'. \p \v 62 Pero re Jesús xubij cha: Re ache re nisamaj riq'uin re arado chin nuposcolij re ulef, man otz-ta che nitzu'un can chij tak ntajin che samaj, roma man otz-ta ndel re rusamaj. Y quire' chuka' re vinak re niniman chin re Dios, man otz-ta che nitzu'un can chij\x + \xo 9.62 \xt He 6.4.\x* chin ye'rutz'at can re andex ye'banataj. Roma vo xa quire' nuban, man ruc'amon-ta che nisamaj pa rusamaj re Dios y ye'ruto-ta re vinak chin ye'oc pa ruk'a' re Dios, xcha' re Jesús. \c 10 \s1 Re je setenta achi'a' xe'tak chin ne'quitzijoj re ruch'abal re Dios \p \v 1 Y tak xe'banataj-yan ronojel re', re Ajaf Jesús xe'rucha' nic'aj chic achi'a' chin ye'samaj riq'uin. Re je setenta achi'a' re', xe'rutak che ca'ca' che ca'ca'\x + \xo 10.1 \xt Mt 10.1; Mr 6.7.\x* pa tak tenemit y nic'aj chic lugar re anche' xtapon-va reja'. \v 2 Y re Jesús xubij chique re achi'a' re xe'rucha': Can katzij-va che re samaj chin nitzijos re ruch'abal re Dios, camas nem, jac'a re samajela' man je q'uiy-ta. Mare' tic'utuj cha re Rajaf re samaj, che que'rutaka-pa más samajela'\x + \xo 10.2 \xt Jer 3.15; Mt 9.37, 38; Jn 4.35; 2 Ts 3.1.\x* chiquicojol re vinak re nic'atzin che niquic'axaj re ruch'abal. \v 3 Y vocame quixbiyin. Y titamaj che yex xa yix ancha'l ch'utak ovejas re yixintak-a\x + \xo 10.3 \xt Mt 10.16.\x* chiquicojol re vinak je ancha'l utif. \v 4 Y man tic'uaj-a\x + \xo 10.4 \xt Mt 10.9, 10; Mr 6.8; Lc 9.3.\x* iya'l, man tic'uaj-a mero, man tic'uaj-a jun chic c'ulaj xajab. Y chuka' man quixpa'e' pa tak bey chin yixtzijon, xa choj quixbiyin\x + \xo 10.4 \xt 2 R 4.29.\x* anche' nijo' yixbo-va. \v 5 Y tak yixapon pa jun jay, re nabey cosa re niban, ja re niya' ruxnokil-quivach.\x + \xo 10.5 \xt Mt 10.12.\x* Y quire' nibij chique: Re camas nakarayij yoj chiva yex re yixc'o chupan re jay re', ja-ta che re paz re pitinak riq'uin re Dios nic'ue' iviq'uin. \v 6 Y vo xa chire' chupan re jay re', re vinak otz ic'ulic niquiban y can niquic'ul re nibij chique, jac'a re Dios xtibano chique che re cánma nuna' re paz re pitinak riq'uin re Dios. Y vo xa re vinak man otz-ta ic'ulic niquiban, man xtiquina-ta re paz re pitinak riq'uin re Dios. \v 7 Y tak yixapon pa jun tenemit, can quixc'ue-ka chupan re jay re anche' otz ic'ulic niquiban y titija' y tikumu' re xtiquisipaj chiva re jenipa' tiempo re yixc'ue' chire'. Roma jun mozo can ruc'amon-va che nitoj\x + \xo 10.7 \xt Mt 10.10, 11; 1 Co 9.4; 10.27.\x* roma re samaj nuban. Y man tijalala' re jay anche' yixc'ue-va. Xa can anche' yixapon-va nabey, chire' quixc'ue-va-ka. \v 8 Y ja quire' tibana' tak yixapon xabanchique tenemit y jabal ic'ulic niquiban. Titija' ronojel re nisipas chiva. \v 9 Que'ic'achojsaj chuka' re yava'i' re jec'o chire', y tibij chique: Xbeka re k'ij chin re andex rubanic tak yex yixoc pa ruk'a' re Dios.\x + \xo 10.9 \xt Lc 9.2.\x* \v 10 Pero vo xa yixapon pa jun tenemit re anche' man otz-ta ic'ulic niquiban, quixel-a pa tak calles chin re tenemit y tibij chique re vinak: \v 11 Hasta re pokolaj chin re tenemit re' re c'o-a pa kakan, nakatavaj can\x + \xo 10.11 \xt Mt 10.14.\x* chivach, chin quire' titamaj che man otz-ta kac'ulic xiban. Y titamaj chuka' che re k'ij chin che re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios xbeka-yan, y chiva yex can xsuj-va, xcha-a chique. \v 12 Y re Jesús xubij-a chuka' chique: Tak re Dios xtuban re juicio, re vinak re jec'o chupan re tenemit re man xtiquic'ul-ta jabal re ruch'abal re Dios re nitzijoj chique, c'o más rue' re castigo xtika pa quive' reje' que chach re xtuya' pa quive' re aj-Sodoma.\x + \xo 10.12 \xt Mt 10.15.\x* \s1 Re mac re xquiban re vinak re jec'o pa tenemit Corazín y re jec'o pa Betsaida \p \v 13 Mare' ninvok'ej quivach re vinak re jec'o pa tenemit Corazín, y ninvok'ej chuka' quivach re jec'o pa tenemit Betsaida, roma camas q'uiy milagros xe'ban chiquivach y man riq'uin re' xquinimaj-ta re ruch'abal re Dios. Roma xe-ta pa tenemit Tiro y Sidón xe'ban-va re milagros re', re vinak re' xjalataj-yan-ta re quic'aslen chach re Dios, y quicusalon-ta chic tziak ancha'l niquicusaj re vinak tak c'o jun nicom chiquivach, y xquiyala-yan-ta chaj chiquij, chin quire' nik'alajin che ye'bison roma camas quimac re je'quibanalon.\x + \xo 10.13 \xt Ez 3.6; Jon 3.5; Mt 11.21.\x* \v 14 Pero chupan re k'ij tak re Dios xtuban juzgar, ja re vinak jec'o pa tenemit Corazín y re jec'o pa tenemit Betsaida re c'o más castigo xte'ka pa quive', que chiquivach re aj-Tiro y re aj-Sidón. \v 15 Y re vinak jec'o pa tenemit Capernaum niquinojij che xque'ba chila' chicaj riq'uin re Dios y can xtiya' quik'ij. Pero xa man quire-ta. Xa xtikasas quik'ij,\x + \xo 10.15 \xt Gn 11.4; Dt 1.28; Ez 26.20; 32.18; Mt 11.23.\x* roma c'a pan infierno xque'beka-va. \p \v 16 Y anchique vinak re xquixruc'ul jabal chin nuc'axaj re ruch'abal re Dios, can ja yen re yinruc'ul. Y re anchique vinak itzel\x + \xo 10.16 \xt Mr 9.37; Jn 5.23; 13.20; 1 Ts 4.8.\x* xquixrutz'at roma re ruch'abal re Dios, can ja yen re itzel xquinrutz'at. Y re itzel xquinrutz'at yen, can itzel chuka' xtutz'at re Dios re takayom-pa vichin, xcha-a re Jesús chique re je setenta achi'a' re xe'rucha'. \s1 Tak xe'tzolaj-pa re je setenta achi'a' re xe'tak-a chutzijosic re ruch'abal re Dios \p \v 17 Y tak xe'tzolaj-pa re je setenta achi'a' re je'takon-a pa samaj, camas ye'qui'cot xe'beka riq'uin re Jesús, y xquibij cha: Ajaf, re itzel tak espíritu can xquinimaj tzij roma pan abe' rat xojch'o chique. \p \v 18 Y re Jesús xubij chique: Ja', can katzij re nibij. Roma yen can xintz'at che re Satanás xka ruk'ij y xuna' che xch'acataj, roma can ancha'l nuban re rayo re niyiq'uiyo' chicaj, quire' xuban reja' tak xtzak-pa\x + \xo 10.18 \xt Jn 12.31.\x* anche' c'o-va. \v 19 Yen can nyi'on-va-a poder chiva chin che yixtiquir chij re ru-poder re Satanás, y chuka' chin che astapa' xque'ipilbej cumatz y alacrán re ye'ruya' pan ibey, can man jun cosa xtic'alvachij.\x + \xo 10.19 \xt Mr 16.18.\x* \v 20 Pero yex man quixqui'cot xaxe roma re itzel tak espíritu xixtiquir chiquij. Más quixqui'cot pa tak ivánma roma re ibe' can xtz'ibas-yan\x + \xo 10.20 \xt Ex 32.32; Sal 69.28.\x* chila' chicaj riq'uin re Dios. \s1 Re Jesús niqui'cot y nitioxin cha re Dios \p \v 21 Y ja misma hora re', re Espíritu Santo xuban cha re Jesús che camas niqui'cot. Y re Jesús xubij: Nintioxij chava Nata' Dios, rat re yat Rajaf re rocaj y re ruch'ulef, roma man xasekresaj-ta re andex ndel-va che tzij re ach'abal chiquivach re vinak re can niquina' che camas quitaman. Xa ja chiquivach re vinak re manak más quitaman, xa ja chiquivach reje' xasekresaj-va\x + \xo 10.21 \xt Mt 11.25; 1 Co 1.19; 2 Co 2.6.\x* re andex ndel-va che tzij re ach'abal. Can ja-va c'a quire' Nata' Dios, roma ja quire' re xarayij rat che naban, xcha' re Jesús chupan re ru-oración. \p \v 22 Y c'are' reja' xubij: Re Nata' Dios can ronojel ruyi'om-pa\x + \xo 10.22 \xt Mt 28.18; Jn 1.18; 3.35; 6.44.\x* pa nuk'a'. Y man jun chic atamayon yin anchique yen, xaxe re Nata' re atamayon. Y man jun chuka' atamayon anchique re' re Nata', xaxe yen re Ruc'ajol, y re vinak anchok cha xtinjo' xtinc'ut-va, xtutamaj rach anchique re' re Nata'. \p \v 23 Y c'are' re Jesús xe'rutzu' re ru-discípulos y xaxe chique reje' xubij-va: Otz-ibanoj\x + \xo 10.23 \xt Mt 13.16.\x* yex roma ronojel re yixtajin chutz'etic riq'uin re inak'avach. Y otz-quibanoj re nic'aj chic vinak re niquitz'at ronojel re yixtajin chutz'etic yex. \v 24 Y nimbij chiva, che je q'uiy re je rusamajel re Dios re xbex profetas chique, y re reyes re xe'c'ue' ajuer can, xquirayij che xquitz'at-ta\x + \xo 10.24 \xt 1 P 1.10.\x* re yixtajin chutz'etic vocame, y cama-va xquitz'at-ta-a, xquirayij chuka' xquic'axaj re nic'axaj yex vocame, pero cama-va xquic'axaj-ta-a, xcha' re Jesús chique. \s1 Re ejemplo chij re jun ache aj-Samaria \p \v 25 Y c'o c'a jun ache atamayon re ley quichin re israelitas xbeyacataj-pa y xch'o riq'uin re Jesús chin nutojtobej. Maestro, xcha' cha. ¿Andex ruc'amon che nimban yen chin quire' ninvel-ta re c'aslen re man niq'uis-ta?\x + \xo 10.25 \xt Mt 19.16; 22.35-39; Mr 10.17; Lc 18.18.\x* \p \v 26 Re Jesús xubij cha: ¿Andex nubij chupan re ley re xuya' re Dios cha re Moisés?\x + \xo 10.26 \xt Mt 22.35.\x* ¿Andex nak'ax-va pan ave' rat? \p \v 27 Y re ache re' xubij cha re Jesús: Re ley nubij che tajo' re Dios re Avajaf riq'uin ronojel avánma. Tajo' riq'uin ronojel re ac'aslen, riq'uin ronojel avuchuk'a', y riq'uin ronojel re ana'oj. Y can ancha'l najo-ka-avi' rat, quire' chuka' ca'jo'\x + \xo 10.27 \xt Lv 19.18; Dt 6.5.\x* re nic'aj chic vinak. \p \v 28 Y jare' tak re Jesús xubij cha re ache re': Can katzij re xabij. Vocame, vo xa xtaban\x + \xo 10.28 \xt Lv 18.5; Neh 9.29; Ez 20.11; Ro 10.5.\x* ronojel re', xtavel re c'aslen re man niq'uis-ta, xcha' re Jesús cha. \p \v 29 Pero re ache can nrajo' che man jun\x + \xo 10.29 \xt Lc 16.15.\x* rumac ndel, mare' reja' xuban ancha'l che man xk'ax-ta pa rue' anchique re' re nic'aj chic vinak re ca'jo' ancha'l najo-ka-avi' rat. Mare' xuc'utuj-apo cha re Jesús: ¿Anchique c'a che vinak re' re ye'njo' ancha'l ninjo-ka-vi' yen? \p \v 30 Y re Jesús xubij jun ejemplo cha re ache: C'o jun ache re elinak-pa pa tenemit Jerusalén y xulan-ka pa tenemit Jericó. Pero re ache re' xe'be'el-pa elek'oma' chij po bey y ronojel re andex richin xquilek'aj-a chuk'a', y hasta re rutziak xquilisaj-a chij y xquic'uaj-a, c'are' xquich'ay y bama xquiquimisaj can, c'are' xe'ba. \v 31 Y c'o c'a jun sacerdote pitinak chupan re bey re'. Y tak re sacerdote re' xutz'at che punul re ache chire' po bey, jun-va xk'ax-va.\x + \xo 10.31 \xt Job 6.14, 21; Sal 38.11; 69.20; Pr 21.13; Stg 2.13; 1 Jn 3.16.\x* \v 32 Y quire' chuka' jun ache levita, re ye'ta'o quichin re sacerdotes pa rachoch re Dios, pitinak chuka' chupan re bey re'. Y tak re levita re' xapon chupan re lugar re', xutz'at re ache, y can ancha'l xuban re sacerdote quire' chuka' xuban reja', jun-va xk'ax-va. \v 33 Pero c'o chic jun ache aj-Samaria pitinak chupan re bey re', y tiene que nak'ax anche' c'o-va re ache. Y tak re ache aj-Samaria xutz'at re ache punul po bey, camas xujoyovaj rach roma camas rubanon.\x + \xo 10.33 \xt Pr 27.10; Jer 38.7; 39.16; Jn 4.9; 8.48.\x* \v 34 Mare' re ache aj-Samaria xjelon-apo riq'uin re ache, xutz'at andex rubanon y xuyala' vino y aceite olivo chach re anche' je'socotajnak-va, jabal ruk'omaxic xuban y c'are' xe'rupis can riq'uin tziak. C'are' re mismo ache aj-Samaria xuya-a re ache socotajnak chij re ruquiej, y xuc'am-pa pa jun pensión. Y xuchajij re jun ak'a' re'. \v 35 Pa ruca'n k'ij tak re ache aj-Samaria niba-yan, reja' xutoj can ca'e' denarios cha re rajaf re pensión, y xubij cha: Tavilij y tak'omaj re jun ache re'. Y tak xquintzolaj-pa, xtintoj chava re jenipa' chic xtasatz. \v 36 Y pa ruq'uisibal re Jesús xubij cha re ache re rutaman re ley quichin re israelitas: ¿Chavach rat anchique che je oxe' achi'a' re' can ancha'l nrajo-ka-ri' reja' can quire' chuka' xrajo' re ache re camas xquiban elek'oma' cha? \p \v 37 Y re ache rutaman re ley quichin re israelitas xubij: Ja re ache re xjoyovan rach. \p Y re Jesús xubij chic cha re ache re': Vocame cabiyin y tabana'\x + \xo 10.37 \xt Lc 6.32; Jn 13.15; Ro 12.20; 1 P 2.21; 1 Jn 3.16, 18; 4.10, 11.\x* ancha'l xuban re ache aj-Samaria. \s1 Re Jesús ye'ruban visitar re Marta y re María \p \v 38 Y re Jesús xutz'am chic rubey y xapon pa jun aldea. Y chupan re aldea re' c'o jun ixok rubini'an Marta,\x + \xo 10.38 \xt Jn 11.1.\x* y ja reja' re xc'ulu-apo re Jesús pa rachoch. \v 39 Re ixok re' c'o jun ruch'alal rubini'an María. Y tak re María xutz'at quire', xtz'uye-ka anche' c'o-va re Jesús, chin quire' nuc'axaj\x + \xo 10.39 \xt Dt 33.3; Hch 22.3.\x* re ruch'abal re Dios re nutzijoj re Jesús. \v 40 Jac'a re Marta xa man quire-ta xuban. Reja' binak ránma\x + \xo 10.40 \xt 1 Co 7.32.\x* chubanic re rusamaj, mare' re Marta xapon riq'uin re Jesús y xubij cha: Ajaf, tabana' utzil tabij ba' cha re María che quinruto' ba' cha re samaj roma can nayon yen yinruyi'on can chach, y rat can ancha'l che otz natz'at roma can man jun tzij nabij cha. \p \v 41 Pero re Ajaf Jesús xubij cha: Marta, rat q'uiy re nanojij, y yatelinak ch'o'j roma q'uiy re asamaj tiene que naban. \v 42 Pero xaxe jun re más nic'atzin y más otz, y jare' re xucha' re María. Y re xucha' reja', man jun xtibin cha che man otz-ta y chuka' man jun xtilisan chach. \c 11 \s1 Re Jesús nuc'ut chiquivach re ru-discípulos andex rubanic tak niquiban orar \p \v 1 C'o jun bey re Jesús c'o pa jun lugar ntajin che oración. Y tak xtane' cha re oración, jun chique re ru-discípulos xubij cha: Ajaf, tac'utu' chakavach andex rubanic tak nakaban orar, ancha'l xuban re Juan Bautista xuc'ut chiquivach re ru-discípulos andex rubanic tak niquiban orar.\x + \xo 11.1 \xt Sal 10.17; 19.14; Ro 8.20, 27; 2 Co 3.5; Stg 4.2, 3; Jud 20.\x* \p \v 2 Y jare' tak re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Quire' tibij tak xtiban orar: \q1 Karta' Dios yatc'o chila' chicaj, \q1 can-ta conojel re vinak niquiya'\x + \xo 11.2 \xt 2 Cr 20.6; Sal 11.4; Is 11.9; 63.16; Dn 7.14; Mt 5.16; 10.32.\x* ruk'ij re abe'. \q1 Y xte'ka-yan-ta re k'ij tak ja rat re xcabano gobernar. \q1 Y xe-ta re najo' rat re nakaban vova' chuch'ulef, ancha'l niquiban re jec'o aviq'uin chila' chicaj. \q1 \v 3 Y taya' chuka' re kavay re nic'atzin chaka k'ij-k'ij. \q1 \v 4 Y can ancha'l nakacuy re quimac conojel re vinak re yojquitzelaj, quire-ta xtaban kaq'uin yoj, xtacuy-ta re kamac re nakaban\x + \xo 11.4 \xt Mt 6.13; Ef 4.32; Stg 2.13.\x* chavach. \q1 Y man taya' k'ij che re itzel nuban-ta chaka che yojtzak\x + \xo 11.4 \xt Mt 6.14, 15; Lc 22.46; 1 Co 10.13; Stg 1.13; Ap 3.10.\x* pa mac. Can kojacola' chach, xcha' re Jesús. \p \v 5 Y re Jesús xubij chuka' chique re ru-discípulos: Vo xa jun chiva yex napon pa nic'aj-ak'a' pa jun jay re anche' can taman-va rach jabal, y nubij cha re rajaf jay: Naban-ta jun utzil ninjal-ta ca'e-oxe' avay, \v 6 roma c'o jun nu-amigo man aj-vova-ta xbeka viq'uin, y yen man jun vay c'o viq'uin chin ninya' cha. Mare' tabana' utzil chua, xcacha-apo cha. \v 7 Y re vinak re anche' nac'utuj-va-apo re vay, can c'a chach ruch'at c'a xtich'o-va-pa chava y xtubij: Tabana' utzil man quinanak, roma xa xintz'apij-yan re ruchi-jay y re ac'ola' xa viq'uin yen ye'var-va. Mare' man yintiquir-ta yinyacataj-a chin ne'nya' can chava re utzil najo'. \v 8 Y re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Can katzij nimbij chiva, che re vinak re nic'utux-apo re vay cha, niyacataj-pa, pero man roma-ta che camas-ta je amigo riq'uin re nic'utun-apo re vay. Reja' niyacataj-pa y no'rya-pa ronojel re nic'atzin, pero xe chin che titane-ka re jun nic'utun-apo.\x + \xo 11.8 \xt Lc 18.1.\x* \p \v 9 Y yen nimbij chiva yex, xcha' re Jesús. Tibana' ancha'l xuban re ache re xbec'utun vay. Tic'utuj re nic'atzin y re Dios xtuya-pa chiva. Ticanoj re nijo' y xtivel. Ticocaj-apo re ruchi-jay y xtijak chivach.\x + \xo 11.9 \xt 1 Jn 5.14.\x* \v 10 Mare' vo xa can riq'uin ronojel ivánma nic'utuj cha re Dios, reja' can xtuya-va-pa chiva re nic'utuj cha. Y vo xa nicanoj, can xtivel-va. Y vo xa yex can nicocaj-apo ruchi-jay, can xtijak-va chivach. \p \v 11 Man jun tata'aj nibano cha jun rajc'ual che tak re ac'ual nuc'utuj jun vay cha, reja' xa jun aboj nuya'\x + \xo 11.11 \xt Mt 7.9.\x* pa ruk'a', y tak nuc'utuj jun car cha, reja' mana-ta jun cumatz nuya' pa ruk'a', \v 12 y tak nuc'utuj jun skamalo' cha, reja' mana-ta jun alacrán nuya' pa ruk'a'. \v 13 Yex astapa' itzel ina'oj, pero chique re ivajc'ual man jun bey quire' niban. Roma yex ja re otz tak cosas re niya' chique. C'alapa' re Irta' Dios re c'o chila' chicaj, che man-ta nuya-pa\x + \xo 11.13 \xt Is 44.3; Mt 7.11; Jn 4.10.\x* re Espíritu Santo chique re ye'c'utun cha, xcha' re Jesús. \s1 Re vinak niquibij che re Jesús c'o ru-poder re quijoval re itzel tak espíritu riq'uin \p \v 14 Y jun k'ij re Jesús nuc'achojsaj jun ache re can mem rubanon pa ruk'a' jun itzel espíritu. Y tak re Jesús xubij cha re itzel espíritu che tel-a riq'uin re ache re', re itzel espíritu can xel-va-a, y re ache mem xtiquir xch'o\x + \xo 11.14 \xt Mt 9.32; 12.22.\x* chic jun bey. Y re vinak re xe'tz'eto, can anchique-la xquina' tak xquitz'at. \v 15 Pero jec'o chuka' chique re vinak xe'bin: Re Jesús c'o re Beelzebú riq'uin, re quijoval re itzel tak espíritu. Y ja re Beelzebú re niyi'o poder cha chin quire' nitiquir ye'rulisaj\x + \xo 11.15 \xt Mt 9.34; 12.24.\x* re itzel tak espíritu. \p \v 16 Y jec'o nic'aj chic vinak, xaxe chin che niquitojtobej re Jesús vo xa can katzij che ja re Dios takayom-pa richin,\x + \xo 11.16 \xt Mt 12.38; 16.1.\x* xquibij cha che tubana' jun señal chicaj. \p \v 17 Pero re Jesús rutaman\x + \xo 11.17 \xt Jn 2.25; Ap 2.23.\x* re niquinojij re achi'a' re' pa tak cánma, mare' xubij chique: Vo xa re vinak chin jun nación man niquinojij-ta y ca'e' quivach niquiban, nipa ayoval chiquicojol. Y re' man otz-ta, roma nuban cha re nación che nitzak. Y quire' chuka' pa jun jay, vo xa c'o ayoval chiquicojol, niquijach-qui'\x + \xo 11.17 \xt Mt 12.25; Mr 3.24.\x* y man otz-ta chic xtiquitz'at-qui'. \v 18 Y ja quire' chuka' re Satanás, reja' manak modo che nuban ayoval quiq'uin re rusamajela', roma vo xa quire' nuban, re ruchibil rion niquiya' can y cha'nin nitzak y man chic nitiquir-ta nuban gobernar. Y yen quire' nimbij chiva, roma yex nibij che yen c'o re Beelzebú viq'uin y mare' tak yintiquir ye'nlisaj-a re itzel tak espíritu. \v 19 Yex quire' ninojij chuij yen, che c'o re Beelzebú viq'uin, mare' yintiquir ye'nlisaj re itzel tak espíritu, pero re ye'tzekelben ivichin chuka' ye'tiquir ye'quilisaj itzel tak espíritu. ¿Anchique como ya'yon poder\x + \xo 11.19 \xt Mr 9.38; Lc 9.49.\x* chique reje' chin ye'tiquir niquiban quire'? Mare' ja re ye'tzekelben ivichin jare' re ye'sekresan che man otz-ta re ninojij yex. \v 20 Y yen can ja-va re Dios re ya'yom-pa poder chua chin yintiquir ye'nlisaj-a re itzel tak espíritu. Xa xbeka-yan re k'ij che conojel ruc'amon che niquinimaj rutzij re Dios\x + \xo 11.20 \xt Ex 8.19.\x* y ye'c'ue' pa ruk'a' reja'. \p \v 21 Y tak c'o jun ache re camas ruchuk'a',\x + \xo 11.21 \xt Mt 12.29; Mr 3.27; Ef 6.12.\x* y c'o ronojel rach ch'ich' riq'uin chin nuban ayoval, re ache re' can jabal-va nuchajij\x + \xo 11.21 \xt 1 P 5.8.\x* re rachoch, y man jun xtilek'an re cosas c'o riq'uin. \v 22 Pero tak ne'c'ulun chic jun ache re c'o más ruchuk'a'\x + \xo 11.22 \xt Is 53.12; Col 2.15; He 7.25.\x* que chach reja', nich'acataj, y nilisas-a ronojel rach ch'ich' chin ayoval re c'o riq'uin, re anchok riq'uin rubanon-va confiar-ri'. C'are' re ache re c'o más ruchuk'a', nutz'am rujachic chiquivach re ruchibil. \p \v 23 Y mare', re vinak re man nrajo-ta nic'ue' viq'uin, xa riq'uin re Satanás nrajo' nic'ue-va. Y anchique vinak man nuban-ta re nusamaj, xa nuyoj re nusamaj.\x + \xo 11.23 \xt Mt 12.30.\x* \s1 Tak jun itzel espíritu nitzolaj chic re anche' xel-va-a \p \v 24 Tak c'o jun itzel espíritu ndel-a riq'uin jun vinak, re itzel espíritu re' niba pa tak lugares re anche' manak vinak y manak ya', y chire' c'a nucanoj-va jun lugar chin nixulan. Y tak re jun itzel espíritu re' nuna' che man ak lugar nuvil chin nixulan,\x + \xo 11.24 \xt Mt 12.43.\x* nunojij: Más otz yintzolaj chic anche' xinel-va-pa. \v 25 Y tak re itzel espíritu re' nitzolaj chic-apo pa ránma re vinak anche' elinak-va-a, no'rvila' re ránma re vinak re' ancha'l jun jay re meson rupan y jabal ruvekic banon. \v 26 Y c'are' re itzel espíritu re' ye'bo'rc'ama-pa je vuku' chic ruchibil itzel tak espíritu re más je itzel, y conojel re' ye'oc pa ránma re vinak. Y re vinak re anchok riq'uin ye'c'ue-va chic jun bey re itzel tak espíritu re', más c'ayef\x + \xo 11.26 \xt Jn 5.14; He 6.4; 10.26; 2 P 2.20.\x* nuban re ruc'aslen que chach re xuban nabey. \s1 Otz-quibanoj re niquic'axaj y niquiban re nubij re ruch'abal re Dios \p \v 27 Y tak re Jesús ntajin chubixic re' chiquivach conojel re vinak re quimalon-qui' riq'uin, jare' tak jun ixok re c'o chire' chiquicojol cof xbech'o-pa, y xubij: Otz-rubanoj\x + \xo 11.27 \xt Lc 1.28, 48.\x* re ixok re xyi'o avichin chach re ruch'ulef y xatruq'uiytisaj riq'uin tz'umaj, xcha' re ixok cha re Jesús. \p \v 28 Y re Jesús xubij: Más otz-quibanoj re niquic'axaj re ruch'abal re Dios y niquiban\x + \xo 11.28 \xt Mt 7.21; 12.49; Lc 8.21; Stg 1.25.\x* re nubij. \s1 Re vinak man niquijo-ta niquinimaj re Jesús \p \v 29 Y tak re Jesús xutz'at che camas je q'uiy vinak niquimol-apo-qui' chij, xpa re Jesús xubij chique re vinak re': Re vinak chupan re tiempo re' camas je mal tak vinak y man yinquinimaj-ta. Mare' can niquijo' che yen nimban jun señal chiquivach chin quire' yinquinimaj. Pero mana-ta re niquijo' reje' jare' re xtibanataj. Xa can xe re xbanataj riq'uin re jun ache re xubini'aj Jonás, re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can re xbex profeta cha, xaxe re señal\x + \xo 11.29 \xt Mt 12.38, 39.\x* re' re niya' chique reje'. \v 30 Re xuc'alvachij re Jonás xuc'ut chiquivach re vinak re xe'c'ue' ajuer can chupan re tenemit Nínive, che can ja re Dios takayom-pa richin. Y quire' chuka' yen re xinalax chi'icojol, re xtinc'alvachij xticusas chin jun señal\x + \xo 11.30 \xt Jon 1.17; 2.10.\x* chiquivach re vinak vocame. \v 31 Y tak xtapon re k'ij tak re vinak xque'bapon chach re Dios chin xque'ban juzgar, xte'c'astaj-pa re jun ixok re xuban gobernar pa Sabá y xtubij che man otz-ta xquiban re vinak re jec'o vocame. Roma re tiempo tak xc'ue' re jun ixok re', camas naj xbiyin chin quire' xbo'rc'axaj y xbo'rtz'eta' re namalaj na'oj re c'o riq'uin re Rey Salomón. Y vocame yinc'o yen re c'o más nuk'ij\x + \xo 11.31 \xt 1 R 10.1; Is 9.6; Ro 9.5; Fil 2.10; Tit 2.13.\x* que chach re Rey Salomón re xc'ue' ajuer can, y xa man yinquinimaj-ta re vinak. \v 32 Y tak xtapon chuka' re k'ij tak re Dios xque'ruban juzgar re vinak re jec'o vocame, xque'c'astaj-pa re vinak re xe'c'ue' ajuer can pa tenemit Nínive. Re vinak re' xtiquibij che man otz-ta xquiban re vinak re jec'o chupan re tiempo re', roma man xinquinimaj-ta, roma re vinak re xe'c'ue' pa tenemit Nínive, can xe xquic'axaj re ruch'abal re Dios re xutzijoj re Jonás chique, can jare' tak xquinimaj y xjalataj re quic'aslen\x + \xo 11.32 \xt Jon 3.5.\x* chach re Dios. Y vocame yinc'o yen re c'o más nuk'ij que chach re Jonás, y xa man yinquinimaj-ta re vinak. \s1 Re sakil chin re ka-cuerpo ja re kanak'avach \p \v 33 Y man jun vinak nibano che tak nutzaj jun lámpara nuya-ta-apo chuxe' jun cajón o nuvovaj-ta-apo. Re vinak re nutzaj jun lámpara, nutzekeba'\x + \xo 11.33 \xt Mt 5.15; Mr 4.21.\x* chicaj, chin quire' sakil nuban pa jay tak ye'oc-apo re vinak. \v 34 Y re anak'avach can ye'oc chava ancha'l ndoc jun lámpara. Roma vo xa re anak'avach je otz, ronojel re a-cuerpo c'o pa sakil.\x + \xo 11.34 \xt Sal 119.18; Mt 6.22; Mr 8.18; Hch 26.18; Ef 1.17, 18.\x* Pero vo xa re anak'avach man je otz-ta, ronojel re a-cuerpo c'o pa k'oko'm. \v 35 Mare' tachajij re ac'aslen, chin quire' re sakil re ruyi'on re Dios pan avánma man tijalataj, y man chic tik'alajim-pa che c'a yatc'o pa k'oko'm. \v 36 Roma vo xa yatc'o pa sakil, can man yatc'o-ta pa k'oko'm, y quire' can yatzu'un-va jabal. Re' can junan-va riq'uin tak tzijon jun lámpara chin nusekresaj re anche' yatc'o-va y can pak'ij rubanon roma k'alaj ronojel. \s1 Re Jesús nubij re quimac re achi'a' fariseos y re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas \p \v 37 Y tak re Jesús xtane-ka che tzij chiquivach re vinak, c'o jun chique re achi'a' fariseos xubij cha re Jesús che tubana' utzil niba-ta ba' charachoch, chin ne'va' riq'uin. Y re Jesús can xbo-va. Y tak xapon, xbetz'uye' chach mesa. \p \v 38 Y re ache fariseo, can anchique-la xutz'at re Jesús, roma xtz'uye-apo chach mesa y man xuch'aj-ta ruk'a' ancha'l re qui-costumbre re israelitas.\x + \xo 11.38 \xt Mr 7.3.\x* \v 39 Y re Ajaf Jesús can rutaman re nunojij re ache fariseo, y mare' xubij cha: Yex fariseos xa yix ancha'l re lak re jabal ch'ajch'oj rij y re rupan can xak che tz'il. Yex can nic'ut chiquivach re vinak che camas otz re ibanabal, pero pa tak ivánma man quire-ta, roma xa nojnak riq'uin elak', y nojnak riq'uin ronojel rach etzelal.\x + \xo 11.39 \xt Mt 23.25; Ga 1.14; 2 Ti 3.5; Tit 1.15.\x* \v 40 Xa yix nacanak tak vinak, roma itaman che ja re Dios xbano re ka-cuerpo y chuka' reja' xbano re kánma. \v 41 Mare' yex xa ja re ivánma tich'ojersaj, chin quire' tak ch'ajch'oj chic re ivánma, xtalax c'a-pa iviq'uin che ye'to'\x + \xo 11.41 \xt Is 58.7; Dn 4.27; Lc 12.33.\x* re man jun cosa c'o quiq'uin, y xquixch'ojch'ojer. \p \v 42 ¡Tivok'ex ivach yex fariseos! roma yex xaxe re jubulaj tak k'ayis, ancha'l re hierbabuena y re ruda y ronojel quivach tico'n, jare' re ye'lisaj can tak ba' chin ndoc i-diezmo chin niya' cha re Dios,\x + \xo 11.42 \xt 1 S 15.22; Os 6.6; Mt 23.23.\x* pero xa man nijo-ta re Dios, y man otz-ta ina'oj quiq'uin re vinak. Pero jare' re más otz-ta che niban nabey, y c'aja-ta re' niban re can yixtajin-va chubanic. \p \v 43 ¡Tivok'ex ivach yex fariseos! roma ja re nabey tak ch'acat ye'canola' re pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, chin quire' nibex che camas ik'ij. Y chuka' camas nika chivach che niya' ruxnokil-ivach\x + \xo 11.43 \xt Mt 23.6; Mr 12.38, 39.\x* pa tak q'uiybal, re anche' niquimol-va-qui'. \p \v 44 ¡Tivok'ex chuka' ivach yex achi'a' re itaman re ley kachin yoj re yoj israelitas y chuka' yex fariseos re ca'e' ipalaj!\x + \xo 11.44 \xt Sal 5.9; Mt 23.27; Hch 23.3.\x* roma yex xa yix ancha'l re anche' je'mukun-va re anama'i', re man chic banon-ta quibanic y man chic k'alaj-ta che c'o mukun chire', y re vinak xa choj ye'k'ax pa rue', can man c'a quitaman-ta che xa pa rue' jun quiminak ye'k'ax-va, xcha' re Jesús. \p \v 45 Pero jun chique re achi'a' je'atamayon re ley\x + \xo 11.45 \xt Mt 22.35.\x* quichin re israelitas, xubij cha re Jesús: Maestro, tak rat nabij quire', man xe-ta chic chique re fariseos nabij-va, xa can chibil chuka' chaka yoj nabij-va. \p \v 46 Y re Jesús xubij cha re ache re': ¡Tivok'ex chuka' ivach yex re itaman re ley! roma tak ye'tijoj re vinak, niya' namalaj tak ejka'n chiquij, re camas c'ayef quic'uaxic. Re ejka'n re' xaxe chiquij re vinak niya-va, y yex can man jun ch'et rue-ik'a' nisiloj chin niban y nic'uaj-ta re ejka'n re nibij che tiene que niquic'uaj re vinak.\x + \xo 11.46 \xt Mt 23.4.\x* \p \v 47 ¡Tivok'ex ivach yex re itaman re ley! roma yex yix ancha'l re ivinak re xe'c'ue' ajuer can, xe'quiquimisala' re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. Y ja quire' yex vocame nik'alajin che yix quire', roma ye'ibanala'\x + \xo 11.47 \xt Mt 23.29.\x* rubanic re qui-panteón. \v 48 Vocame nik'alajin che yex yix ancha'l reje', roma nika chivach re xquibanala'\x + \xo 11.48 \xt Hch 7.51, 52; 1 Ts 2.15; He 11.36-38; Stg 5.10.\x* chique re rusamajela' re Dios re xbex profetas chique. \p \v 49 Y mare' re Dios re c'o ronojel rach na'oj riq'uin xubij: Xque'ntak achi'a' quiq'uin re israelitas re nutenemit, achi'a' re xque'tzijon\x + \xo 11.49 \xt Pr 1.20; Mt 23.34; 1 Co 1.24.\x* re ch'abal re nimbij chique, y chuka' xque'ntak apóstoles quiq'uin. Pero jec'o chique reje' re xque'quimisas, y chuka' xque'ya' pa tak tijoj-pokonal. \v 50 Mare' xubij re Jesús: Conojel re profetas re je'quimisam-pa tak xtiquir-pa re ruch'ulef, ja re vinak re jec'o vocame, jare' re xque'kalen re quicamic. \v 51 Nitiquir-pa riq'uin re rucamic re ache xubini'aj Abel\x + \xo 11.51 \xt Gn 4.8.\x* c'a riq'uin re rucamic re ache xubini'aj Zacarías. Y ja Zacarías re' re xquimisas chunakaj re altar re c'o chach rachoch re Dios. Mare' nimbij chiva, che re Dios pa quive' re vinak re jec'o vocame xtuya-va re quicamic re achi'a' re xe'samaj pa ru-cuenta re Dios. \p \v 52 ¡Tivok'ex ivach yex achi'a' re itaman re ley! roma yex jabal itaman andex rubanic tak jun vinak ndoc rajc'ual re Dios, pero yex man yix-aconak-ta rajc'ual reja' y chuka' man niya-ta k'ij\x + \xo 11.52 \xt Mt 23.13.\x* chique re vinak chin ye'oc-ta rajc'ual re Dios, astapa' re vinak niquijo' ye'oc rajc'ual reja'. \p \v 53 Tak re Jesús xubij ronojel re', re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas y re achi'a' fariseos camas xpa quiyoval. Y mare' conojel reje' xquibanala' chic preguntas cha, xaxe chin niquinak. \v 54 Re achi'a' re' cama-va niquiya-ta can re Jesús, roma niquijo-ta reje' che reja' c'o-ta jun ch'abal re man pa rubiyal-ta re nubij chin che nika pa quik'a',\x + \xo 11.54 \xt Mr 12.13.\x* chin che niquisujuj. Pero re Jesús can rion pa rubiyal re ye'rubij tak nich'o. \c 12 \s1 Re fariseos ca'e' quipalaj quibanon \p \v 1 Y re vinak xquimol-qui'. Y roma can pa mil xquimol-qui' chire', mare' can niquichocomila-qui'. Y re Jesús quiq'uin re ru-discípulos xutz'am-va tzij nabey, y xubij chique: Can tichajij-ivi'\x + \xo 12.1 \xt Mt 16.6, 12; Mr 8.15; 1 Co 5.7, 8.\x* chach re levadura quichin re achi'a' fariseos. Y re levadura re' ndel che tzij, ja che re achi'a' fariseos ca'e' quipalaj quibanon. \v 2 Y ronojel re man can-ta sekresam-pa, can xtisekresas, y ronojel re tz'apin rij, can xtel\x + \xo 12.2 \xt Ec 12.14; Mt 10.26; Mr 4.22; Lc 8.17; 1 Co 4.5.\x* pa sakil, mare' can conojel c'a xque'taman, y conojel chuka' xque'tz'eto. \v 3 Mare' yex, ronojel re ibilon pan eval, can xte'k'alajim-pa. Y ronojel c'a re ibilon pa tak ixquin y pa tak jay can xtitamax coma re vinak, y reje' can xque'jote' c'a pa rue' re cachoch y c'a chire' xtiquiya-va-pa rutzijol. \s1 Chach re Dios can ruc'amon che nakaxibij-ki' \p \v 4 Y mare' chuka' nimbij chiva yex re yix nu-amigos: Man tixibij-ivi'\x + \xo 12.4 \xt Is 8.12, 13; 51.7, 8, 12, 13; Jer 1.8; Mt 10.28; Fil 1.28; 1 P 3.14.\x* chiquivach re vinak re ye'quimisan re i-cuerpo, roma tak xixquiquimisaj-yan, man chic jun andex ye'tiquir niquiban chiva, roma re ivánma man ye'tiquir-ta niquiquimisaj. \v 5 Y nimbij chiva anchok chach ruc'amon che nixibij-ivi', y re' ja chach re jun re c'o autoridad pa ruk'a' che man xe-ta yixruquimisaj, reja' can nitiquir yixrutak pan infierno.\x + \xo 12.5 \xt Sal 9.17; Mt 10.28; 25.41, 46; 2 P 2.4; Ap 1.18.\x* Ja chach re' tixibij-va-ivi'. \p \v 6 Y yex chuka' jabal itaman che tak ye'lok' vo'o' ch'utak chicop re c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik', xaxe ca'e' ch'utak centavo cajal. Y man roma-ta che camas je barato, xtipa-ta re Dios ye'rumistaj-ta can.\x + \xo 12.6 \xt Mt 10.29.\x* \v 7 Y c'alapa' c'a yex, roma hasta re rusumal-ive' ejelan. Re Dios man jun bey yixrumistaj-ta can, camas yixrajo'. Reja' más yixrajo' que chiquivach ch'utak chicop re c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik'. Mare' man tixibij-ivi'. \s1 Re vinak re runiman chic re Jesucristo can man niq'uex-ta nubij che runiman chic \p \v 8 Chuka' nimbij chiva, che xabanchique vinak re man niq'uex-ta nubij che yinruniman chic, yen chuka' re xinalax chi'icojol xtimbij che reja' vichin chic yen.\x + \xo 12.8 \xt Mt 10.32; Mr 8.38; Ro 10.9, 10; 2 Ti 2.12; 1 Jn 2.23; Ap 2.13.\x* Y re tzij re' can chiquivach re ru-ángeles re Dios xtimbij-va. \v 9 Jac'a re vinak re niq'uex nubij che yinruniman chic, yen chuka' xquinq'uex nimbij chiquivach re ru-ángeles re Dios che re vinak re' vichin yen. \p \v 10 Y xabanchique vinak nuyok' re nube' yen re xinalax chi'icojol, can nicuyutaj\x + \xo 12.10 \xt Mt 12.31, 32; Mr 3.28.\x* rumac. Jac'a re niyok'o richin re Espíritu Santo, man c'a xticuyutaj-ta rumac. \p \v 11 Y vo xa ja yen re yininimaj, y rutzij re' yixc'uax chiquivach re achi'a' c'o quik'ij pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, y rutzij chuka' re' yixc'uax chiquivach re autoridades, man timay re andex xtibij\x + \xo 12.11 \xt Mt 10.19; Mr 13.11; Lc 21.14.\x* chique y andex che tzij xticusaj chin yixch'o chiquivach. \v 12 Roma tak xquixch'o-apo, can ja re Espíritu Santo re xtibin\x + \xo 12.12 \xt Ex 4.12; 1 P 5.7.\x* chiva re andex xtibij-apo, xcha' re Jesús. \s1 Re biyomal man nitiquir-ta nulok' re c'aslen \p \v 13 Y chire' chiquicojol conojel vinak re quimalon-apo-qui', c'o c'a jun ache xch'o-apo y xubij cha re Jesús: Maestro, xcha' cha. Tabana' utzil cach'o riq'uin re vach'alal y tabij cha che tuya-pa re nu-herencia re aconak-ka richin. \p \v 14 Pero re Jesús xubij cha re ache: ¿La yin juez como yen chin yen yimbano rubiyal o ninjach re herencia chivach?\x + \xo 12.14 \xt Jn 18.36.\x* \p \v 15 Y re Jesús xch'o chic chique re vinak y xubij: Tichajij-ivi' che man tirayij\x + \xo 12.15 \xt Pr 28.16; 1 Ti 6.7; He 13.5.\x* re biyomal. Roma re biyomal man nitiquir-ta nulok' re c'aslen. \p \v 16 Y jare' tak re Jesús xutz'am rubixic jun ejemplo y xubij: C'o jun ache biyom, re camas q'uiy rulef. Y c'o jun juna', camas q'uiy xuban cosechar. \v 17 Mare' re ache biyom xutz'am runojexic pa ránma: ¿Andex como xtimban cha ronojel re nu-cosecha? Roma manak chic anche' ninya-va. \v 18 Y tak xunojij re andex nuban, xubij: Mejor ye'ntur re jay re je'aconak ruc'ojlebal re nu-cosecha roma camas je cocoj y nimban más chavon cha, y chupan c'a re' xtinyac-va ronojel re xtimban cosechar y ronojel re c'o viq'uin, \v 19 y xtimbij c'a cha re vánma: Vánma, vocame camas q'uiy cosas re ayacon, y q'uiy juna' man xtataj-ta viyjal. Caqui'cot, caxulan, cava' y catuq'uia', xcha' re biyom cha re ránma.\x + \xo 12.19 \xt Job 20.22; 21.13; 27.8; Sal 52.7; Pr 27.1; Ec 11.9; Dn 4.31; 1 Co 15.32; 1 Ts 5.3; Stg 4.14; 5.5.\x* \v 20 Pero re Dios xubij cha re biyom re': Camas yat nacanic, chupan re ak'a' re' xtinvayoj-a re avánma, y ronojel re abiyomal re ayacon, ¿anchok richin c'a xtoc-va can?\x + \xo 12.20 \xt Sal 39.6; Jer 17.11.\x* \v 21 Quire' niquic'alvachij re vinak re niquimol biyomal chin re ruch'ulef, y xa mana-ta re biyomal c'o riq'uin re Dios re niquimol.\x + \xo 12.21 \xt Mt 6.20; 1 Ti 6.18, 19; Stg 2.5.\x* \s1 Re Dios nuya' ronojel re nic'atzin chique re je rajc'ual \p \v 22 Y re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Yen nimbij chiva, che man quixel ch'o'j chucanoxic re ndoc chiva k'ij-k'ij, re anche' xte'vila-va-pa ivay y re anche' xte'c'ama-va-pa itziak,\x + \xo 12.22 \xt Mt 6.25; Fil 4.6.\x* \v 23 roma mana-ta re vay re c'o más rajkalen que chach re c'aslen, y chuka' mana-ta re tziak re c'o más rajkalen que chach re i-cuerpo. Roma re Dios can nuya-va-pa re ivay chin c'o ic'aslen y re itziak chin nicusaj. \v 24 Titz'eta-na-pa' ch'utak chicop re c'o quixic'\x + \xo 12.24 \xt Job 38.41; Sal 147.9.\x* re ye'ba pa cak'ik', reje' man ye'ticon-ta y manak cosecha niquilisaj juna-juna', y chuka' manak cachoch chin niquiyacala' qui-cosecha. Pero reje' ye'va', roma can ja re Dios re nitzuku quichin. C'alapa' c'a yex che re Dios man-ta xtuya' ivay, roma yex más ivajkalen que chiquivach reje'. \v 25 Man jun chiva yex re nitiquir-ta nuban che niq'uiy-ta ba' más rakan, astapa' can elinak ch'o'j chubanic quire'. \v 26 Y re jun samaj re' camas co'ol y man yixtiquir-ta niban, ¿anchique c'a roma tak can yixelenak ch'o'j chucanoxic ivay, itziak y re nic'aj chic re ye'c'atzin chiva? \p \v 27 Titz'eta' re cotz'e'j quibini'an lirio tak ye'q'uiy, reje' man ye'samaj-ta, y man ye'quimon-ta chin niquiban quitziak. Y c'o jun Rey xuban gobernar pan Israel jun bey can xubini'aj Salomón. Reja' camas rubiyomal y rion tziak re camas je caro re xe'ruc'uaj, pero man jun bey xucusaj-ta jun rutziak ancha'l jun cotz'e'j. \v 28 Roma re Dios ja re cotz'e'j jare' re quitziak nuya' chique re k'ayis re jec'o pak'os. Y astapa' re k'ayis man can-ta niyaloj, roma jun tiempo-oc re jabal nitzu'un y tak nichakij-ka, nich'akex pa k'ak', pero man riq'uin re' re Dios can nuvak-va jabal. Y vo xa re Dios nuvak jabal re k'ayis, c'alapa' yex man-ta xtuya' itziak, astapa' yex man can-ta ibanon confiar-ivi' riq'uin re Dios, pero reja' can nuya-va itziak. \v 29 Mare' yex man quixel ch'o'j chucanoxic re andex xtitaj y re andex xtikum. \v 30 Quire' nimbij chiva, roma ja quire' niquiban re vinak re man quitaman-ta rach re Dios. Pero yex can itaman che c'o jun Tata'aj re can rutaman chic andex re nic'atzin chiva.\x + \xo 12.30 \xt 2 Cr 16.9.\x* \v 31 Mare' re ruc'amon che niban yex ja che tinimaj rutzij re Dios y reja' can xtuya' re nic'atzin chiva.\x + \xo 12.31 \xt Mt 6.33; Ro 8.31.\x* \s1 Ja re biyomal chin chila' chicaj tirayij \p \v 32 Mare' man tixibij-ivi' yex re yixtzekelben vichin, roma astapa' yix ba-oc, pero re Tata'aj re c'o chila' chicaj can nurayij-va che yixc'ue' pa ruk'a' reja'. \v 33 Tic'ayila' re andex jec'o iviq'uin y tijachala' re rajal chiquivach re vinak re je meba-oc. Vo xa quire' xtiban, re bolsa chin re ibiyomal re yacon chila' chicaj xtinoj y man jun bey xtik'ay-ta, y re ibiyomal re' man jun bey xtiq'uis. Chila' manak elek'oma' y chila' man jun andex xtichocoper.\x + \xo 12.33 \xt Mt 6.20; 19.21.\x* \v 34 Roma re ivánma can nic'ue' anche' c'o-va re ibiyomal,\x + \xo 12.34 \xt Mt 6.20, 21.\x* roma can jare' re nirayij. \s1 Nic'atzin che nakayabej-apo re Jesucristo tak xtipa \p \v 35 Can tichajij c'a ic'aslan,\x + \xo 12.35 \xt Mt 25.1; Ef 6.14; 1 P 1.13.\x* che can-ta nojel tiempo tzejal. \v 36 Tibana' ancha'l niquiban re ye'chajin chupan jun jay. Re ye'chajin quiyaben che nitzolaj-pa re qui-patrón binak pa jun c'ulubic, chin quire' tak ne'ka y nucocaj-apo re ruchi-jay, can jare' ne'quijaka-pa chach. \v 37 Otz-quibanoj re ye'chajin jun jay vo xa je c'as tak ne'ka re qui-patrón. Y katzij nimbij chiva, che re qui-patrón mismo xto'rcusaj-pa re rutziak chin samaj y c'are' conojel re ru-mozos ye'rutz'uyuba-apo chach mesa, y ye'ruvilij-apo jabal roma reja' camas niqui'cot, roma je c'as y quiyaben-apo.\x + \xo 12.37 \xt Mt 24.46; 25.21-23; 2 Ti 4.7, 8; 1 P 5.1-4; 2 P 1.11; 3.14; Ap 14.13.\x* \v 38 Otz-quibanoj re mozos re' vo xa je c'as ye'bo'rvila-ka re qui-patrón tak ne'ka pa nic'aj-ak'a' o ja tak nisakar-yam-pa, roma can quiyaben-apo. \v 39 Y yex itaman, che xe-ta jun rajaf jay rutaman\x + \xo 12.39 \xt 1 Ts 5.2; Ap 16.15.\x* jampa' napon jun elek'om pa rachoch, re rajaf jay re' nic'ase' chin nuchajij re rachoch, y man nuya-ta k'ij che re elek'om nuvop re rachoch chin ndoc chupan y nelak'-a. \v 40 Mare' yex nojel tiempo quiniyabej-apo,\x + \xo 12.40 \xt Mt 25.13; Mr 13.33; Ro 13.11-14; 2 P 3.12, 14.\x* roma ja tak yex man jun ninojij, jare' tak xquineka yen re xinalax chi'icojol, xcha' re Jesús. \s1 Takabana' ancha'l nuban re jun utzulaj mozo, y man takaban re ancha'l nuban re mozo man otz-ta \p \v 41 Jare' tak re Pedro xubij cha re Jesús: Ajaf, ¿rat xabij re ejemplo re' xaxe chaka yoj re a-discípulos o chique chuka' conojel vinak? \p \v 42 Y re Ajaf Jesús xubij: Yex tibana' c'a ancha'l nuban jun mozo re c'o runa'oj y can nuban ronojel re nibex cha.\x + \xo 12.42 \xt Mt 24.45, 46; 25.21; Lc 19.15-19.\x* Nipa re patrón nucha' re mozo re' chin nipa'e' can pa quive' conojel re ye'c'ue' can pa jay, chin nuya' quivay tak napon re hora. \v 43 Y reja' can nuban-va ronojel samaj re bin can cha che nuban, y mare' niqui'cot ránma tak ne'vil-ka roma re ru-patrón ntajin che samaj. \v 44 Can katzij nimbij chiva che re patrón re' xtuban cha re ru-mozo che xtuya'\x + \xo 12.44 \xt 1 P 5.4; Ap 3.21.\x* pa rue' ronojel re c'o riq'uin, chin che nuchajij. \v 45 Pero vo xa re mozo re' nunojij-ka pa ránma: Re nu-patrón re' xa c'amaje-na ne'ka y nutz'am-ta quich'ayic re nic'aj chic mozos che achi'a' y che ixoki', y xaxe-ta va'in nuban, y nutz'am k'abaric y can man jun chic samaj nrajo' nuban, \v 46 jac'a re k'ij y re hora tak man jun runaben che ne'ka re ru-patrón jare' tak ne'ka. Re ru-patrón can xtuya'\x + \xo 12.46 \xt Mt 24.51.\x* jun namalaj castigo pa rue' re mozo re' junan quiq'uin re nic'aj chic mozos re man ye'niman-ta tzij. \p \v 47 Re mozo re rutaman andex nrajo' re ru-patrón, y xa man xuban-ta preparar-ri' y chuka' man xuban-ta re samaj re xbex can cha roma re ru-patrón, re mozo re' can xtika\x + \xo 12.47 \xt Nm 15.30; Dt 25.2; Jn 9.41; 15.22; Hch 17.30; Stg 4.17.\x* jun namalaj castigo pa rue'. \v 48 Jac'a re mozo re man rutaman-ta andex re nrajo' re ru-patrón, y xa ja re andex re man je otz-ta re xubanala-apo, re mozo can niban-va castigar\x + \xo 12.48 \xt Lv 5.17; 1 Ti 1.13.\x* pero xa ba-oc. Roma re vinak re q'uiy yi'on cha, chuka' q'uiy xtic'utux cha, y re vinak re c'o q'uiy cosas jachon can pa ruk'a', más q'uiy xtic'utux cha, xcha' re Jesús. \s1 Re ye'niman chin re Jesús can xque'tzelas \p \v 49 Yen can chuyi'ic k'ak' tak ximpa chi'icojol chach re ruch'ulef. Y camas ninrayij che re k'ak' re' nic'at-ta chic. \v 50 Pero nabey tiene que nink'asaj jun tijoj-pokonal, y mare' nik'axo re vánma, y camas ninrayij che k'axnak-ta chic re tijoj-pokonal\x + \xo 12.50 \xt Mt 20.22; Mr 10.38.\x* re'. \v 51 Man tinojij che yen ximpa chach re ruch'ulef chin che junan ivach nimban chiva. Man quire-ta. Xa nutzij yen jec'o re xtiquijachala-qui'\x + \xo 12.51 \xt Mt 10.34.\x* \v 52 Mare' re tiempo re xtiba-apo, vo xa pa jun jay jec'o je vo'o' vinak, je oxe' xque'yacataj chiquij re je ca'e', y re je ca'e' chic xque'yacataj\x + \xo 12.52 \xt Mi 7.6; Mt 10.35; Jn 7.43; 10.19.\x* chiquij re je oxe'. \v 53 Re tata'aj man xtika-ta chach re nubij re ruc'ajol. Ni xe-ta re ruc'ajol man xtika-ta chach re nubij re tata'aj cha. Ni xe-ta re te'ej man xtika-ta chach re nubij re ral-xtan cha. Y quire' chuka' re xtan man xtika-ta chach re nubij re rute' cha. Y quire' chuka' re elite' man xtiquic'uaj-ta-qui' riq'uin re rali', roma man junan-ta niquinojij, y ni xe-ta re rali' xtiquic'uaj-ta-qui' riq'uin re rulite'.\x + \xo 12.53 \xt Mi 7.6.\x* \s1 Re Jesús nubij chique re vinak che c'o señas tak nijalataj re tiempo \p \v 54 Y re Jesús xubij chuka' chique re vinak: Yex itaman\x + \xo 12.54 \xt Mt 16.2.\x* andex titzu'un re nube chin job. Y tak nitz'at re nube re', cha'nin nibij che nipa job. Y can nipo-va. \v 55 Y tak ne'ka re cak'ik', jac'a seña re' che ja xbeka re sak'ij\x + \xo 12.55 \xt Job 37.17.\x* y can ja quire' nibanataj. \v 56 Yex xa ca'e' ipalaj, ¿anchique roma jabal itaman re andex nipa tak nitzu' re nube chicaj? ¿Y anchique roma chuka' jabal itaman che nipa cak'ik' y nipa job y nic'aj chic cosas chach re ruch'ulef? Vo xa itaman re', ¿y anchique roma tak man itaman-ta anchique tiempo\x + \xo 12.56 \xt Mt 16.3; Lc 19.42-44; 1 Co 1.19-27; Ga 4.4.\x* re yojc'o-va? \s1 Tinojij jabal re andex niban \p \v 57 ¿Y anchique roma tak man ninojij-ta jabal re andex otz che niban? \v 58 Roma vo xa c'o jun chiva yex nisujus chiquivach re autoridades roma c'o ruc'as, tucanoj rubanic chin che nuban rubiyal riq'uin re xsujun richin tak je'binak pa cabildo. Pero vo xa man nic'achoj-ta rubiyal\x + \xo 12.58 \xt Sal 32.6; Pr 25.8; Is 55.6; Mt 5.25.\x* re anchok riq'uin c'o-va ruc'as, can ye'bo-va chach re juez, y re juez nujach-a pa ruk'a' re policía, y re policía nuc'uaj-a, chin no'rtz'apij can pa cárcel. \v 59 Y can katzij nimbij, che re vinak re ndoc pa cárcel roma c'o ruc'as, man xtel-ta-pa chire' vo xa man nutoj-ta can ronojel re ruc'as. \c 13 \s1 Nic'atzin che nijalataj re kac'aslen chach re Dios \p \v 1 Y jac'are' tak jec'o je ca'e-oxe' vinak xe'bapon chire' riq'uin re Jesús, y reje' xquitzijoj cha re xquic'alvachij re nic'aj chic achi'a' aj-Galilea.\x + \xo 13.1 \xt Hch 5.37.\x* Re achi'a' aj-Galilea re' je'quic'ualon-apo chicop pa rachoch re Dios chin ye'suj cha re Dios. Y tak ntajin rubanic ronojel re', reje' xe'bequimisas can. Y re xtako quiquimisasic re achi'a' re' ja re gobernador rubini'an Pilato. Re quiq'uiq'uel re chicop xuxol-ri' riq'uin re quiq'uiq'uel re achi'a' re xe'bequimisas can. Jare' re xquitzijoj re je ca'e-oxe' vinak aj-Galilea cha re Jesús. \p \v 2 Pero re Jesús xubij chique: Man tinojij che re achi'a' aj-Galilea quire' xban chique roma c'o más quimac\x + \xo 13.2 \xt Job 22.5-16; Jn 9.2; Hch 28.4.\x* chiquivach re nic'aj chic quivinak aj-Galilea. \v 3 Jac'a vo xa yex man xtijalataj-ta re ic'aslen chach re Dios, can c'ayef chuka' xtic'alvachij. \v 4 Y chuka' tak xe'com re je dieciocho re anche' c'o-va re ya' rubini'an Siloé,\x + \xo 13.4 \xt Neh 3.15.\x* tak xtzak re torre chiquij, man tinojij che reje' c'o más quimac chiquivach conojel re nic'aj chic vinak re jec'o chupan re tenemit Jerusalén. \v 5 Jac'a vo xa yex man xtijalataj-ta re ic'aslen chach re Dios,\x + \xo 13.5 \xt Ez 18.30.\x* can c'ayef chuka' xtic'alvachij. \s1 Re ejemplo chij re juvi' higuera re manak rach \p \v 6 Re Jesús xutz'am rubixic jun ejemplo chiquivach: C'o c'a jun ache ruticon\x + \xo 13.6 \xt Mt 21.19.\x* juvi' higo pa rujuyu', y xba chutz'etic re che' vo xa c'o rach. Y re juvi' higo re' manak rach. \v 7 Mare' re rajaf re juyu' xubij cha re ache re nisamaj riq'uin: Oxe' juna' re' y can juna-juna' ne'ntz'eta' re che' re', y man jun bey ntz'eton che ruyi'on-ta rach.\x + \xo 13.7 \xt Lv 25.21; Ro 2.4, 5; 2 P 3.9.\x* Mare' más otz tachoyo-a, roma manak rach nuya'. Man jun ndoc-va roma xaxe nuq'uis ruchuk'a' re ulef. \v 8 Pero re ache nisamajin chin re rujuyu' xubij cha: Taya-na chic can re juna' re'.\x + \xo 13.8 \xt Ex 32.11; Jl 2.17; He 7.25.\x* Timbana-na c'a abonar re ulef re anche' tiquil-va. \v 9 Vo xa xtuya' rach, otz. Y vo xa man xtuya-ta rach, c'are' c'a xtachoy-a, xcha' re nisamajin chin re juyu'. Quire' re ejemplo re xutzijoj re Jesús. \s1 Chupan jun k'ij chin uxlanen re Jesús nuc'achojsaj jun ixok luculic rij \p \v 10 Y chupan jun k'ij chin uxlanen, re Jesús ye'rutijoj re vinak riq'uin re ruch'abal re Dios, pa jun nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. \v 11 Y chiquicojol re vinak re quimalon-qui' chire', c'o jun ixok dieciocho\x + \xo 13.11 \xt Lc 13.16.\x* juna' tiyavaj-va, re ruyabil re ixok re' ja re luculic rij rubanon, y cama-va nitiquir-ta nipa'e' ba' choj. Re ixok re' jun itzel espíritu\x + \xo 13.11 \xt Hch 16.16.\x* banayon cha, mare' quire' rubanon. \v 12 Pero tak re Jesús xutz'at re ixok re', xrayoj y xubij cha: Vocame xacolotaj chach re ayabil.\x + \xo 13.12 \xt Sal 107.20; Is 65.1; Mt 8.16.\x* \p \v 13 Y xuya' ruk'a'\x + \xo 13.13 \xt Mr 16.18; Hch 9.17.\x* pa rue' re ixok. Y re ixok can jare' tak xchojmer rij, xpa'e' jabal. Y re ixok can jare' tak xuya' ruk'ij re Dios.\x + \xo 13.13 \xt Lc 17.14-17.\x* \v 14 Pero re ache re principal chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, camas itzel xuna' cha re Jesús roma xuc'achojsaj re ixok chupan re k'ij chin uxlanen. Mare' re ache re' xubij chique re vinak re quimalon-qui' chire': Ronojel semana c'o vaki' k'ij chin yojsamaj. Y chupan c'a re vaki' k'ij re' c'o modo yixpa riq'uin re Jesús\x + \xo 13.14 \xt Jn 5.15, 16; Ro 10.2.\x* chin yixc'achojsas, y mana-ta re k'ij chin uxlanen, xcha' chique. \p \v 15 Pero re Ajaf Jesús can jare' xubij cha: Yex xa ca'e' ipalaj. Roma yex ye'sol-a re ivacx, re iquiej chupan jun k'ij chin uxlanen,\x + \xo 13.15 \xt Mt 12.10; Mr 3.2; Lc 6.7; 14.3, 5; Jn 7.21-24.\x* chin yixba chuyi'ic quiya', y más c'a re' xa je chicop manak can-ta quik'ij. \v 16 C'alapa' re jun ixok re', re can rey-rumam can re Abraham,\x + \xo 13.16 \xt Lc 19.9; Ro 4.12-16.\x* ancha'l yex. Y re Satanás dieciocho juna' tuxim-va-pa. Mare' yen nimbij che can otz nic'achojsas chupan jun k'ij chin uxlanen. \p \v 17 Tak re Jesús rubin chic-ka re tzij re', conojel re ye'tzelan richin, xe'q'uex chach. Jac'a re nic'aj chic vinak camas niqui'cot cánma, roma re Jesús camas nem re rusamaj re Dios ntajin chubanic.\x + \xo 13.17 \xt Lc 18.43.\x* \s1 Re ejemplo chij re semilla chin re mostaza \p \v 18 Y re Jesús xubij: ¿Andex como rubanic xtimbij chij re ru-gobierno re Dios? ¿Anchok riq'uin como xtinjonomaj-va?\x + \xo 13.18 \xt Mt 13.31; Mr 4.30.\x* \v 19 Yen nimbij che junan riq'uin re semilla chin re mostaza re nutic jun ache pa rujuyu'. Tak niq'uiy, can ancha'l jun nema-che' nuban. Mare' re chicop c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik', ye'bapon pa rue' y niquibanala' quisoc pa tak ruk'a'. \s1 Re ejemplo chij re levadura \p \v 20 Y re Jesús xubij chuka': ¿Andex como xtimbij chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios? ¿Anchok riq'uin como xtinjonomaj-va? \v 21 Xa can junan c'a riq'uin re levadura\x + \xo 13.21 \xt Mt 13.33.\x* re no'rc'ama-pa jun ixok y nuya' chupan oxe' pajbal harina muban, y can nuban che nuxol-ri' chupan ronojel, xcha' reJesús. \s1 Quixoc chupan re ruchi-jay re co'ol-oc rach \p \v 22 Y re Jesús\x + \xo 13.22 \xt Hch 10.38.\x* xutz'am chic-a rubey chin niba pa tenemit Jerusalén. Pero nabey xbak'ax-pa pa tak nima'k y cocoj tenemit, chin nutzijoj re ruch'abal re Dios.\x + \xo 13.22 \xt Mt 9.35; Mr 6.6.\x* \v 23 Y c'o jun xc'utun cha re Jesús, y xubij cha: Ajaf, ¿je q'uiy como re xque'colotaj?\x + \xo 13.23 \xt 1 Co 1.18; 2 Co 2.15.\x* \p Pero re Jesús xa chique conojel xch'o-va, y xubij: \v 24 Can titija' ik'ij tinimaj re ruch'abal re Dios. Ronojel re niban yex, can ja re nika chach re Dios jare' re tibana'. Roma re ruchi-jay re anche' yixak'ax-va, camas co'ol-oc rach.\x + \xo 13.24 \xt Mt 7.13.\x* Y camas je q'uiy vinak xtiquijo' xque'oc chupan re ruchi-jay re', pero man xque'tiquir-ta\x + \xo 13.24 \xt Jn 7.34; 8.21; 13.33; Ro 9.31; 10.2, 3.\x* xque'oc. \v 25 Y tak re rajaf jay xtiyacataj-pa y xto'rtz'apij\x + \xo 13.25 \xt Mt 25.10.\x* can re ruchi-jay, y yex re c'amaje-na quixoc-apo riq'uin, astapa' yex xticocaj-apo\x + \xo 13.25 \xt Sal 32.6; Is 55.6; Lc 6.46.\x* y xtibij: Ajaf, Ajaf, tajaka' re ruchi-jay chakavach chin che yojoc-apo aviq'uin. Pero reja' xtubij-pa chiva: Man ntaman-ta anche' quixpo-va.\x + \xo 13.25 \xt Mt 7.23.\x* \v 26 Y yex xtibila-apo cha: Ja yoj re xojva-xojuq'uia' aviq'uin. Y ja pa tak bey chin re katenemit, chire' xabij-va re ruch'abal re Dios\x + \xo 13.26 \xt Tit 1.16.\x* chaka. \v 27 Y reja' xtubij-pa chiva: Ximbij-yan chiva che man ntaman-ta anche' quixpo-va. Can man otz-ta che yixc'ue' viq'uin,\x + \xo 13.27 \xt Sal 6.8; Mt 7.23; 25.41.\x* yex xa yix banoy-etzelal, xticha' re Ajaf chiva. \v 28 Y tak xque'itz'at re achi'a' re quibini'an Abraham, Isaac, Jacob\x + \xo 13.28 \xt Mt 8.11.\x* y conojel re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can re xbex profetas chique, che jec'o pa ruk'a' re Dios, jare' tak xquixok' y xquixbison, y can xtikach'ach'ej irovay\x + \xo 13.28 \xt Mt 8.12; 13.42; 24.51.\x* roma xixlisas can. \v 29 Y xque'pa vinak re jec'o pa norte y sur, quire' chuka' xtiquiban re vinak re jec'o pan oriente y pan occidente.\x + \xo 13.29 \xt Gn 28.14.\x* Y re vinak re' can quibanon confiar-qui' viq'uin. Y chuka' re vinak re' xque'c'ue' pa ruk'a' re Dios. Reje' xque'tz'uye-apo chach mesa. \v 30 Y chire' jec'o xtic'ue' quik'ij re vocame manak quik'ij, y jec'o re camas quik'ij vocame, jare' xa manak chic quik'ij xtic'ue',\x + \xo 13.30 \xt Mt 19.30; 20.16; Mr 10.31.\x* xcha' re Jesús. \s1 Re Jesús camas nibison coma re vinak jec'o pa Jerusalén \p \v 31 Y chupan re mismo k'ij re', jec'o achi'a' fariseos xe'bapon riq'uin re Jesús, y xquibij cha: Re gobernador rubini'an Herodes nrajo' yatruquimisaj, mare' catel-a vova', cabiyin cha'nin, xe'cha' cha. \p \v 32 Pero re Jesús xubij chique re achi'a' re': Quixbiyin y tibij cha re Herodes, che yen can xtimban-va seguir re samaj ntz'amon rubanic, y re samaj re' ja re ye'nlisaj itzel tak espíritu y ye'nc'achojsaj chuka' re ye'yavaj. Y c'a cabij xtinq'uis re nusamaj,\x + \xo 13.32 \xt He 2.10; 5.8.\x* quixcha' cha. Roma re Herodes camas listo chubanic re etzelal. \v 33 Pero yen tiene que xtimban seguir re nubey vocame, chua'k y cabij, pero man roma-ta che quire' nrajo' re Herodes. Roma tiene que yinapon pa tenemit Jerusalén, roma jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, man jun bey xtiquimisas-ta pa jun chic tenemit, sino que reja' chupan re mismo tenemit Jerusalén chire' niquimisas-va. \p \v 34 Y c'are' re Jesús xch'o chiquij re vinak re jec'o pa tenemit Jerusalén. Reja' quire' xubij: Yex re yix aj-Jerusalén, yex re yix aj-Jerusalén, ¿anchique roma tak ye'quimisaj re rusamajela' re Dios re nibex profetas chique? ¿Anchique roma chuka' tak ye'quimisaj cha aboj re ye'rutak-pa re Dios chi'icojol?\x + \xo 13.34 \xt 2 Cr 24.21, 22; Neh 9.26; Mt 21.35, 36.\x* Y yen camas q'uiy bey xinjo' che xixinmol-ta viq'uin, ancha'l nuban re quite-ec' chique re ch'utak ral, ye'rumol chuxe' re ruxic'. Y yex\x + \xo 13.34 \xt Mt 23.37.\x* man jun bey xijo' che quire-ta ximban chiva. \v 35 Vocame re ivachoch yex xtic'ue' can ancha'l jun lugar re anche', manak vinak re nibex desierto cha.\x + \xo 13.35 \xt Lv 26.31, 32; Sal 69.25; Pr 1.24-30; Is 1.7; Dn 9.27; Mi 3.12; Lc 21.24.\x* Y quire' nimbij chiva roma jac'a ruq'uisibal bey re' re xquinitz'at-a.\x + \xo 13.35 \xt Jn 8.21, 24.\x* Y xquinitz'at chic jun bey c'aja chupan re k'ij tak xtibij chua: ¡Matiox che pitinak re Jun re'! ¡Reja' can banom-pa bendecir y pitinak pa rube' re Ajaf Dios!\x + \xo 13.35 \xt Sal 118.26; Mt 21.9; Lc 19.38; Jn 12.13.\x* C'a chupan re k'ij re' tak xquinitz'at chic jun bey, xcha' re Jesús. \c 14 \s1 Jun ache sipojnak nic'achojsas roma re Jesús pa jun k'ij chin uxlanen \p \v 1 Y pa jun k'ij chin uxlanen, re Jesús xba pa rachoch jun chique re ec'uay quichin re achi'a' fariseos, roma re ache re' xuban invitar re Jesús chin jun va'in.\x + \xo 14.1 \xt Lc 7.36.\x* Y re jec'o chire' niquitzu-niquitzu-apo re Jesús, \v 2 roma chire' c'o-apo jun ache niyavaj. Y re ache re' c'o chach re Jesús y sipojnak re ru-cuerpo. \v 3 Y re Jesús xubij chique re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas y chuka' chique re achi'a' fariseos re jec'o chire': ¿Andex nibij yex, la xajan como che nic'achojsas jun vinak niyavaj chupan jun k'ij chin uxlanen?\x + \xo 14.3 \xt Mt 12.10.\x* \p \v 4 Pero re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas y re fariseos man jun tzij xquibij. Mare' re Jesús xutz'am-apo re ache niyavaj y xuc'achojsaj y xubij cha che tiba. \v 5 Y re Jesús xubij chique re achi'a' re je'atamayon re ley y re achi'a' fariseos: Roma tak jun chiva yex nitzak jun ruquiej o jun ruvacx pa jun pozo, yex can jonanin yixba chulesasic,\x + \xo 14.5 \xt Ex 23.5; Dt 22.4; Lc 13.15.\x* astapa' k'ij chin uxlanen. \p \v 6 Y re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas y re fariseos man xquivel-ta andex xquibij-apo cha re Jesús. \s1 Man taban che camas ak'ij \p \v 7 Y xpa re Jesús xutz'am rubixic jun ejemplo chique re je'banon invitar chin re va'in. Roma xe'rutz'at re vinak re je'banon invitar che ye'quichala' quich'acat\x + \xo 14.7 \xt Mt 23.6.\x* chin ye'tz'uye' chire' chach mesa. Mare' xubij chique: \v 8 Tak c'o jun nibano invitar ivichin pa jun c'ulubic, man ticanoj re nabey tak ch'acat. Roma q'uiba' yat tz'uyul chic chire' tak napon jun vinak re c'o más ruk'ij que chavach rat, \v 9 y nipa re banayon invitar avichin, nubij chava: Tabana' utzil taya' can re ach'acat cha re jun re', roma reja' nbanon invitar chuka'. Y rat can quiak yatruban-ka roma yaq'uex-ka y yatetz'uye' c'a chach re ruq'uisibal ch'acat. \v 10 Mare' vo xa c'o jun nibano invitar ivichin pa jun c'ulubic, quixtz'uye' chach re ruq'uisibal tak ch'acat chin quire' tak yatrutz'at-pa re banayon invitar avichin, xte'ka aviq'uin y xtubij chava: Tabana' utzil catak'ax-pa vova'. Y tak quire' xtiban chava, conojel re ye'tz'uye' aviq'uin chach mesa chin re va'in xtiquitamaj che can c'o-va ak'ij.\x + \xo 14.10 \xt Pr 15.33; 18.12; 25.6, 7.\x* \v 11 Roma re nuban che c'o ruk'ij\x + \xo 14.11 \xt Job 22.29; Sal 18.27; Pr 29.23; Mt 23.12; Lc 18.14; Stg 4.6; 1 P 5.5.\x* xa xtikasas ruk'ij. Y jac'a re nuban che manak ruk'ij, can xtic'ue' ruk'ij, xcha' re Jesús. \p \v 12 Y re Jesús xubij chuka' cha re xbano invitar richin: Tak rat najo' ya'ban invitar vinak chin jun va'in, man c'a ca'ban invitar xaxe re itaman ivach quiq'uin, re ate-arta', conojel re je avch'alal, y re a-vecinos re je biyoma', roma reje' can ye'tiquir chuka' yatquiban invitar chin jun va'in pa cachoch, y riq'uin re' nik'alajin che can cha'nin niquitzolij rajal-ruq'uixel chava. \v 13 Mare' nimbij chava, tak c'o jun namak'ij naban pan avachoch, ca'bana' invitar\x + \xo 14.13 \xt Neh 8.10, 12; Job 31.14-20; Pr 3.9, 28.\x* vinak re camas je meba', re vinak manak quik'a-cakan, o ya'ban invitar re cojos y chuka' re je moyi'. \v 14 Y vo xa quire' xtaban, camas c'a otz xtabana' roma reje' man ye'tiquir-ta niquitzolij rajal-ruq'uixel chava. Pero rat can xtac'ul rajal-ruq'uixel, tak junan xquixc'astaj-a\x + \xo 14.14 \xt Dn 12.2; Mt 25.36; Jn 5.29; Hch 24.15.\x* quiq'uin re vinak re manak quimac ndel chach re Dios, xcha' re Jesús. \s1 Re xe'ban invitar pa jun va'in \p \v 15 Y c'o c'a jun re tz'uyul chire' chach mesa, tak ruc'axan chic-ka re tzij re xe'rubij re Jesús, xpa reja' xubij-apo cha re Jesús: Otz-quibanoj\x + \xo 14.15 \xt Ap 19.9.\x* re xque'c'ue' pa ruk'a' re Dios y can xque'va' chire', xcha'. \p \v 16 Y jare' tak re Jesús xubij: Jun bey jun ache nrajo' nuban namak'ij\x + \xo 14.16 \xt Mt 22.2.\x* pa rachoch y nrajo' nusipaj jun va'in. Mare' reja' xe'ruban invitar je q'uiy vinak chin ye'beva' charachoch. \v 17 Y tak xapon re k'ij chin re va'in, re ache xutak-a jun ru-mozo chiquiyoxic conojel re vinak re je'rubanon invitar. Y re mozo xbo'rbij chique: Quixampa, koje'va',\x + \xo 14.17 \xt Pr 9.2, 5.\x* roma vocame ronojel c'o chic listo. \v 18 Pero can conojel xquibila-pa, che man ye'tiquir-ta ye'pa. C'o jun xbim-pa: Tabana' utzil tabij cha re a-patrón, che tucuyu' ba' numac che man yintiquir-ta yinapon,\x + \xo 14.18 \xt Mt 6.24; 13.22; Lc 8.14; Jn 5.40; 1 Ti 6.9, 10; 2 Ti 4.10.\x* roma xa xinlok' jun vulef, y nic'atzin che yimba chutz'etic. \v 19 C'o chic jun re can quire' chuka' xubij: Tabana' utzil tabij cha re a-patrón che man yintiquir-ta yinapon, roma jec'o vo'o' c'ulaj nuvacx chin samaj xe'nlok', y nic'atzin che ye'ntojtobej. \v 20 Y re jun chic xubij-pa che man nitiquir-ta nipa, roma xa c'a ba' tic'ule-va. \v 21 Y tak re mozo xtzolaj riq'uin re ru-patrón, ronojel re xbex-pa cha xbo'rtzijoj cha. Mare' re ru-patrón itzel xuna', y xubij cha re ru-mozo: Vocame cabiyin\x + \xo 14.21 \xt Mt 28.18, 19; Hch 13.46.\x* pa tak calles y pa tak callejones chin re katenemit y ca'c'amala-pa re manak quik'a-cakan, re cojos, re je moyi', y chuka' re camas je meba'. \v 22 Y tak xtzolaj re mozo, xubij cha re ru-patrón: Xe'nc'am-yam-pa re vinak re xabij-a chua, pero c'a c'o q'uiy ch'acat xuban sobra. \v 23 Y re ru-patrón xubij chic cha: Vocame cabiyin tza'n tak jay y pa tak bey re ye'ba nic'aj chic tenemit, y tabij\x + \xo 14.23 \xt Pr 1.20; 2 Co 5.20.\x* chique re vinak re' che que'pa, chin quire' ninoj re vachoch. \v 24 Roma yen can katzij nimbij chiva che man jun chique re xe'mban invitar nabey, re xtiya-ta k'ij cha che niva' viq'uin, roma man xquijo-ta xe'pa tak xe'mban invitar\x + \xo 14.24 \xt Mt 8.11, 12; 21.43; 22.8; Hch 13.46; He 3.19.\x* pa nabey, xcha' cha re ru-mozo, quire' xutzijoj re Jesús. \s1 Vo xa nakajo' yojoc ru-discípulo re Jesucristo can takajacha' re kac'aslen cha reja' \p \v 25 Y camas vinak re je'tzakatal-a chij re Jesús. Y tak reja' xtzu'un can chij y xe'rutz'at re vinak re', xpa'e', y xutz'am rubixic chique: \v 26 Vo xa c'o jun nipa viq'uin chin ndoc nu-discípulo, ja-ta c'a yen re más yinrajo'.\x + \xo 14.26 \xt Dt 13.6; 33.9; Mt 10.37; Ro 9.13; Ap 12.11.\x* Man otz-ta che ja-ta re rute-rutota' re más ye'rajo' que chinoch yen. Y man otz-ta chuka' che ja-ta re ruxayil, re rajc'ual, re je ruch'alal o can reja' mismo re más nrajo-ka-ri'. Y can ja-ta c'a yen re más yinrajo'. Roma vo xa man xtuban-ta quire', man nitiquir-ta ndoc nu-discípulo. \v 27 Re vinak re can nrajo-va ndoc nu-discípulo, can tujacha' c'a re ruc'aslen y man tupokonaj\x + \xo 14.27 \xt Mt 16.24; Mr 8.34; Lc 9.23.\x* nuk'asaj tijoj-pokonal nutzij yen, can ancha'l che binak chuxe' ru-cruz. Jac'a re vinak re camas nupokonaj nuk'asaj tijoj-pokonal nutzij yen y man nrajo-ta yinrutzekelbej, man nitiquir-ta ndoc nu-discípulo. \v 28 Roma tak c'o jun chiva yex nrajo' nuban jun jay\x + \xo 14.28 \xt Pr 24.27; 1 P 2.5.\x* nem, reja' can nitz'uye' chin nunojij jenipa' mero xtoc cha, vo xa c'o ronojel riq'uin o manak chin nitiquir nuq'uis rubanic. \v 29 Roma vo xa re mero xaxe chin re ru-cimiento re jay c'o riq'uin y xtutanaba' can re samaj chire', xque'pa re vinak xque'tze'en chij, \v 30 y xtiquibila': La jun ache la' xrajo' xupoba' jun jay, y man xtiquir-ta xuq'uis rubanic, xque'cha' cha. \v 31 Y tak jun Rey nuban ayoval riq'uin jun chic Rey, can nitz'uye' chin nunojij vo xa quiq'uin lajuj mil soldados nitiquir nuban ayoval quiq'uin re veinte mil soldados re je'ruc'amom-pa re jun chic Rey. \v 32 Y vo xa nunojij che man nitiquir-ta, reja' ye'rutak-a achi'a' chuc'ulic re jun chic Rey, tak c'amaje-na rutzijol che ne'ka. Y re achi'a' re ye'ba chuc'ulic ne'quic'utuj utzil cha che man niquijo-ta ayoval.\x + \xo 14.32 \xt Job 22.21; Mt 5.25; Lc 12.58; 2 Co 6.2.\x* \v 33 Mare', vo xa jun chiva yex nrajo' ndoc nu-discípulo, tiene que nunojij nabey che nuya'\x + \xo 14.33 \xt Mt 19.27, 28; Lc 18.22.\x* can ronojel re c'o riq'uin. Vo xa man nuban-ta quire', man nitiquir-ta ndoc nu-discípulo. \s1 Tak re atz'am man nitzayin-ta chic \p \v 34 Re atz'am camas otz. Pero xe-ta re atz'am niq'uis-ta-a\x + \xo 14.34 \xt Mt 5.13; Mr 9.50.\x* re rutzayil, ¿andex como rubanic nakaban chin quire' nitzolaj-ta chic pa re rutzayil? Man jun. \v 35 Re atz'am re man nitzayin-ta chic, man otz-ta nicusas, y chuka' man otz-ta nicusas chin nixol riq'uin ulef chin ndoc abono. Re otz che niban cha ja che nitorex-a, roma man jun chic ndoc-va. Yex re c'o ixquin chin nic'axaj, can tic'axaj c'a re ximbij-ka, xcha' re Jesús. \c 15 \s1 Jun ejemplo chij jun oveja satzanak \p \v 1 Y conojel re achi'a' molay tak impuestos y chuka' re vinak re nibex aj-maqui' chique, ye'jelon-apo\x + \xo 15.1 \xt Ez 18.23; Mt 9.10; 1 Ti 1.15.\x* riq'uin re Jesús chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios re nutzijoj. \v 2 Y ja vinak qui tak re' re ye'jelon-apo riq'uin re Jesús, mare' re achi'a' fariseos y re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas camas ye'ch'o chij re Jesús, y niquibila': Re Jesús junan\x + \xo 15.2 \xt Hch 11.3.\x* quivach quiq'uin re aj-maqui'. Roma camas otz quic'ulic nuban y man xe-ta re', xa can niba chuka' quiq'uin cho tak cachoch chin ne'va', ye'cha'. \p \v 3 Mare' re Jesús xutz'am rubixic jun ejemplo chiquivach, y xubij: \v 4 Tak jun chiva yex jec'o jun ciento ru-ovejas y nisatz-ta can jun tak je'ruc'uan-a, reja' can ye'ruya' can ba' re je noventa y nueve chire' pa juyu', y niba chucanoxic\x + \xo 15.4 \xt Mt 18.12; 1 P 2.25.\x* re jun satzanak can. \v 5 Y tak no'rvila-pa re oveja re', nuya' c'a-pa chutila'n.\x + \xo 15.5 \xt Is 40.11.\x* Can niqui'cot roma xuvel-pa. \v 6 Y tak napon charachoch, ye'rayoj re vinak rutaman quivach, y ye'rayoj chuka' re ru-vecinos, y nubij chique: Quixqui'cot viq'uin vocame, roma re nu-oveja satzanak, xinvel.\x + \xo 15.6 \xt 1 P 2.10, 25.\x* \v 7 Y can katzij nimbij chiva, che re jec'o chila' chicaj ye'qui'cot tak jec'o noventa y nueve vinak re choj quic'aslen, re jalatajnak chic quic'aslen chach re Dios. Pero más ye'qui'cot chila' chicaj, tak c'o jun aj-mac re nijalataj ruc'aslen chach re Dios. \s1 Re ejemplo chij jun ficha satzanak \p \v 8 C'o-ta jun ixok re c'o lajuj fichas riq'uin, y cha re lajuj fichas re' nutzak jun chire' pa rachoch, reja' can nutzaj k'ak' y can otz chuka' rumesic nuban pa rachoch chin nucanoj re ru-ficha, hasta c'a nuvel-na. \v 9 Y tak ruvilon chic, ye'rayoj re vinak re rutaman quivach, y ye'rayoj chuka' re ru-vecinos, y nubij chique: Quixqui'cot viq'uin, roma re nu-ficha tzekenak, xinvel-yan. \v 10 Y can katzij nimbij chiva, che tak c'o jun aj-mac nijalataj ruc'aslen chach re Dios, can chibil chuka' re ángeles\x + \xo 15.10 \xt Mt 18.10.\x* chin re Dios camas ye'qui'cot, xcha' re Jesús. \s1 Re ejemplo chij jun c'ajol-ala' re xuc'utuj ru-herencia cha re rutota' \p \v 11 Y re Jesús xubij chuka' chique: C'o c'a jun ache jec'o je ca'e' ruc'ajol. \v 12 Y jun k'ij re chak'alaxel xubij cha re rutota': Papá, yen ninjo-yan re nu-herencia. Y re tata'aj can xujach-va re herencia chiquivach che je ca'e'. \v 13 Xa c'a jac'a jun ca'e-oxe' k'ij tijach-va re herencia, re chak'alaxel xutz'am ruc'ayixic ronojel re xya' can cha. Q'uiy mero xumol-a, y c'are' xba pa jun chic lugar re c'ac'anaj c'o-va. Y tak c'o chic chire', xuc'uaj jun itzel\x + \xo 15.13 \xt Gn 6.5; Sal 81.12; Jer 2.5; Ro 1.21; Tit 3.3.\x* c'aslen, y mare' camas q'uiy mero nuq'uis. \v 14 Reja' xuq'uis c'a ronojel re ru-mero. Y jare' tak xpa jun namalaj viyjal chupan re lugar re anche' c'o-va. Y re c'ajol-ala' re' nich'umun rupan y manak chic ru-mero chin nucusaj. \v 15 Y mare' xbo'rsuju-ri' chin ne'samaj riq'uin jun ache re c'o chire' chupan re lugar re', y re ache re' xutak-a pa rujuyu' chin ye'bo'rchajij ak. \v 16 Y roma camas viyjal tz'amayon richin re c'ajol-ala' re', can nrajo' nutaj re niquitaj re ak. Roma man jun vinak niyi'o-ta jun cosa cha. \v 17 Y re c'ajol-ala' re', c'ajare' tak xbeka chuc'o'x y xubij-ka pa ránma: Re je ru-mozo re nata' man niquitaj-ta viyjal, roma c'o q'uiy quivay. Pero yen yincom-yan roma viyjal vova'. \v 18 Más otz quintzolaj-na\x + \xo 15.18 \xt Lv 26.40, 41; 1 R 8.47, 48; 2 Cr 33.12, 13; Job 33.27, 28; Lm 3.40; Jon 2.4.\x* riq'uin re nata', y xtimbij cha: Papá, ximacun chach re Dios, y can ximacun chuka' chavach rat. \v 19 Man chic c'a ruc'amon-ta nabij ac'ajol chua. Más otz tabana' chua che yinoc jun a-mozo, xquincha' cha. \v 20 Y can jare' tak xutz'am-a bey chin xba charachoch, anche' c'o-va re rutota'. \p Y c'ac'anaj c'a c'o-va re c'ajol-ala' cha re rachoch, tak re tata'aj xutz'at-yan-apo re ruc'ajol, y camas xujoyovaj\x + \xo 15.20 \xt Is 49.15; Hch 2.39; Ef 2.13, 17.\x* rach. Mare' jonanin xba chuc'ulic, xuk'etej y xutz'ubaj. \v 21 Y re c'ajol-ala' can jare' xubij cha re rutota': Papá, ximacun\x + \xo 15.21 \xt Sal 51.4.\x* chach re Dios, y can ximacun chuka' chavach rat. Man chic c'a ruc'amon-ta che nabij ac'ajol chua. \v 22 Pero re tata'aj xubij chique re ru-mozos: Tilisaj-pa re tziak más otz y tiveka'\x + \xo 15.22 \xt Mt 22.11; Ga 3.27; Ap 19.8.\x* re nuc'ajol. Tiya' jun napank'a' chuk'a' y tiya' chuka' ruxajab. \v 23 Y te'ic'ama-pa chuka' re ch'et vacx re camas ti'oj, y tiquimisaj. Takabana' jun namak'ij, y kojva'. \v 24 Y quire' nimbij roma re jun nuc'ajol re' can quiminak\x + \xo 15.24 \xt Is 35.10; Ef 2.1; 5.14; Col 1.13.\x* chic chinoch yen, pero vocame can ancha'l che xc'astaj chic-pa. Roma satzanak-a, pero xbeka chic kaq'uin, xcha' re tata'aj. Y can jare' xtiquir re namak'ij. \p \v 25 Y tak ntajin re namak'ij, re nemalaxel nisamaj pa juyu'. Y tak xtzolaj-pa y napon-yan-apo charachoch, xuc'axaj che c'o namak'ij ntajin. \v 26 Mare' reja' xrayoj jun chique re qui-mozo y xuc'utuj cha: ¿Andex xbanataj? ¿Y anchique roma tak ntajin namak'ij? \v 27 Y re mozo xubij cha: Roma xtzolaj-pa re achak' y ruxnak rach. Mare' re arta' xutak ruquimisasic re ch'et vacx re camas ti'oj. \v 28 Tak xuc'axaj quire' re nemalaxel, xyacataj ruyoval,\x + \xo 15.28 \xt 1 S 17.28; Is 65.5; Jon 4.1-3.\x* y man nrajo-ta c'a ndoc-apo pa jay. Mare' xbe'el-pa re rutota', y nubuchila', chin quire' ndoc-ta-apo. \v 29 Pero man xrajo-ta. Reja' xubij cha re rutota': Yen can nojel tiempo yinsamaj aviq'uin y man jun bey man-ta niniman atzij. Pero man jun bey ayi'on-ta jun cosa chua. Astapa' can ála-ta jun ch'et cabra, chin nakaban-ta jun namak'ij quiq'uin re nu-amigos, pero re' can man jun.\x + \xo 15.29 \xt Mt 20.11, 12.\x* \v 30 Y vocame rat xaquimisaj re ch'et vacx ti'oj, xaxe roma xtzolaj-pa re jun ac'ajol re', y reja' xa xbo'rq'uisa-yan can ronojel re abiyomal chiquivach ixoki' re man otz-ta quic'aslen, xcha'. \v 31 Y re tata'aj xubij: Nuc'ajol, xcha' cha. Rat can viq'uin yen yatc'o-va.\x + \xo 15.31 \xt Jn 8.35.\x* Mare' ronojel re c'o viq'uin, can avichin-va rat. \v 32 Pero re achak' re' can quiminak chic chinoch yen, y vocame can ancha'l che xc'astaj chic-pa. Roma satzanak y vocame xbeka chic kaq'uin. Y mare' can nimban namak'ij y re kánma camas niqui'cot,\x + \xo 15.32 \xt Sal 51.8; Is 35.10; Ro 15.9-12.\x* xcha' re tata'aj cha re ruc'ajol nemalaxel. Ja ejemplo re' re xubij re Jesús. \c 16 \s1 Re ejemplo chij jun ache man otz-ta runa'oj xuban riq'uin re ru-patrón \p \v 1 Re Jesús xubij chuka' chique re ru-discípulos: C'o c'a jun ache biyom. Y re biyom re' c'o c'a jun ache pa'al chij ronojel re rubiyomal reja'. Y cha re ache biyom xtzijos-va che re ache pa'al chij ronojel re rubiyomal ntajin chuq'uisic. \v 2 Y re patrón xutak ruyoxic re ache pa'al chij ronojel re rubiyomal. Y tak xbeka xubij cha: ¿Andex nabij chua chij re nitzijos chavij? Vocame ninjo' nintz'at andex rubanon\x + \xo 16.2 \xt Mt 12.36; Ro 14.12.\x* ronojel re biyomal nyi'on pan ak'a', roma vocame manak chic asamaj, xcha' re patrón cha. \v 3 Y re ache pa'al chij ronojel re biyomal xunojij-ka pa ránma: ¿Andex nimban vocame? Roma re nu-patrón nulisaj nusamaj. Y xtimban-ta chic jun samaj re nrajo' echuk'a' man yintiquir-ta chic. Y xquinoc-ta c'utuy-limosna yinq'uex. \v 4 Y tak xunojij-yan jabal, xubij: Vocame ntaman chic andex xtimban, chin quire' jec'o ye'c'ulu vichin pa tak cachoch, tak xtilisas nusamaj, xcha'. \v 5 Y c'are' xe'rayoj che ja'jun che ja'jun re c'o quic'as riq'uin re ru-patrón, y xuc'utuj cha re nabey: ¿Rat andex re ac'as, y jenipa'? \v 6 Y re ache re c'o ruc'as xubij cha: Yen c'o jun ciento barril aceite\x + \xo 16.6 \xt Ez 45.10, 11, 14.\x* olivo nuc'as, xcha'. Y re ache pa'al chij ronojel re biyomal xubij cha re ache c'o ruc'as: Ja ruvujil re ac'as re'. Y vocame cha'nin catz'uye' y tabana' chic can jun ruvujil. Y chupan re jun chic vuj re xtaban, tabana-ka chupan che xaxe nic'aj ciento barril aceite re ac'as. \v 7 Y tak xapon chic jun re c'o ruc'as, re ache pa'al chij ronojel re biyomal xuc'utuj cha: Y rat ¿andex re ac'as y jenipa'? Re ache c'o ruc'as xubij: Yen ochocientos quintal trigo nuc'as, xcha' cha. Y reja' xubij cha: Ja ruvujil re ac'as re', y vocame catz'uye' y tabana' chic jun ruvujil. Y chupan re jun chic vuj re xtaban, tabana-ka chupan che xe seiscientos cincuenta re ac'as, xcha' cha. \v 8 Y tak re ru-patrón xuc'axaj re rutz'amon rubanic re itzel ache, xubij: C'o runa'oj, xcha'. Y ja quire' re vinak re man quiniman-ta re Dios. C'o quina'oj y camas je listo quiq'uin re vinak. Y camas-va chuka' je listo, que chiquivach re vinak re je richin chic re sakil.\x + \xo 16.8 \xt Jn 12.36.\x* \p \v 9 Y yen nimbij chiva, xcha' re Jesús. Q'uiy bey re biyomal chin re ruch'ulef, man otz-ta rucusasic niban cha coma re vinak. Jac'a vo xa can pan ik'a' yex re yix rajc'ual chic re Dios c'o-va re biyomal re', can ticusaj\x + \xo 16.9 \xt Lc 11.41.\x* chin che ye'to' re nic'atzin quito'ic. Chin quire' tak re ibiyomal xtiq'uis, xquixc'ul chila' chicaj, chupan re jay re man jun bey xque'q'uis. \p \v 10 Re jun re can otz nuban riq'uin jun samaj co'ol-oc, xa can otz\x + \xo 16.10 \xt Mt 25.21; Lc 19.17.\x* chuka' xtuban riq'uin jun samaj nem. Jac'a re man otz-ta nuban riq'uin jun samaj co'ol-oc, xa can quire' chuka' xtuban riq'uin jun samaj nem. \v 11 Y quire' chuka' riq'uin re biyomal chin re ruch'ulef, roma vo xa yex man otz-ta niban cha, re Dios can man xtujach-ta\x + \xo 16.11 \xt Ef 3.8; Ap 3.18.\x* re katzij biyomal pan ik'a'. \v 12 Roma vo xa man otz-ta niban riq'uin re biyomal chin re ruch'ulef re man ivichin-ta yex, c'alapa' riq'uin re katzij biyomal re can ivichin-va yex otz-ta xtiban cha, mare' re Dios man nuya-ta pan ik'a'. \p \v 13 Y man jun mozo\x + \xo 16.13 \xt Mt 6.24.\x* nibano che je ca'e-ta ru-patrón, roma man nitiquir-ta nisamaj quiq'uin che je ca'e' al mismo tiempo. Roma vo xa nrajo' jun chique re je ca'e' ru-patrón, tiene que nutzelaj re jun chic. Y vo xa can nunimaj rutzij re jun, man nitiquir-ta nuban quire' riq'uin re jun chic. Mare' manak modo che jun vinak re can ruyi'on ránma riq'uin re biyomal re nitiquir-ta nuban re nrajo' re Dios, xcha' re Jesús. \p \v 14 Y tak re achi'a' fariseos xquic'axaj re xubij re Jesús, xe'tze'en-apo chij, roma reje' can quiyi'on\x + \xo 16.14 \xt Mt 23.14.\x* cánma riq'uin re biyomal. \v 15 Y re Jesús xubij chique: Yex can nibananej chiquivach re vinak che camas yix choj y camas yix otz. Pero re Dios rutaman andex re c'o\x + \xo 16.15 \xt 1 S 16.7; Sal 7.9; Jer 17.10; Lc 10.29; 11.39, 40; Stg 2.21-25; 4.4; Ap 2.23.\x* pa tak ivánma, y man otz-ta yixrutz'at. Y re' astapa' jenipa' jabal otz yixtz'et coma re vinak y astapa' can xtiquiya' ik'ij. \s1 Re ruch'abal re Dios man xtiq'uis-ta \p \v 16 Y tak re Juan Bautista c'amaje-na tutz'am rutzijosic re ruch'abal re Dios, xa can c'aja re ley chin re Moisés re nitzijos. Y xa can c'aja chuka' re ruch'abal re Dios re tz'iban can coma re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, can c'aja chuka' re' re nitzijos. Pero tak xpa re Juan, jare' tak xtiquir-a rutzijosic re utzulaj ruch'abal re Dios re nich'o chij tak re vinak ye'oc\x + \xo 16.16 \xt Mt 11.12.\x* pa ruk'a' re Dios, re nibex evangelio cha. Y je q'uiy vinak re can niquitaj quik'ij chin ye'oc chire'. \p \v 17 Y chuka' nimbij chiva, che man can-ta c'ayef che re ruch'ulef y re rocaj ye'q'uis,\x + \xo 16.17 \xt Sal 102.26, 27; Is 40.8; 51.6; 1 P 1.25.\x* que chach re ley. Roma ronojel re nubij chupan re ley tiene que nibanataj, y man jun cosa re man-ta xtibanataj. \s1 Re vinak je'c'ulan man otz-ta niquijach-qui' \p \v 18 Y re Jesús xubij chuka': Vo xa c'o jun ache c'ulan nujach-ri'\x + \xo 16.18 \xt 1 Co 7.10.\x* riq'uin re ruxayil y c'are' nuc'am chic-apo jun ixok, re ache re' nimacun chach re Dios. Y vo xa c'o jun ache nuc'am-apo jun ixok c'ulan y yi'on can roma re ruchijil, chuka' re ache re' nimacun chach re Dios. \s1 Re ache biyom y re Lázaro \p \v 19 Y re Jesús xubij chuka': Xc'ue' jun ache camas biyom. Re ache re' rion tziak camas caro cajal re ye'rucusala', y k'ij-k'ij nubanala' namak'ij charachoch. \v 20 Pero xc'ue' chuka' jun ache c'utuy-limosna y nojnak re ru-cuerpo che itzel tak ch'a'c. Reja' rubini'an Lázaro, y can jac'a chuchi-rachoch re biyom nic'ue-va-apo. \v 21 Re Lázaro camas nurayij che nutaj-ta re ruchi' tak vay re ye'tzak-ka chuxe' ru-mesa re biyom. Y re tz'e' can ye'ba-apo riq'uin churek'ic re itzel tak ch'a'c re jec'o chij. \v 22 Y jun k'ij re Lázaro xcom, y jac'a re lugar re camas jabal re nibex paraíso cha, chire' xapon-va\x + \xo 16.22 \xt Stg 2.5.\x* riq'uin re Abraham.\x + \xo 16.22 \xt Mt 8.11.\x* Ja lugar re' xc'uax-va-a, coma re ángeles.\x + \xo 16.22 \xt Sal 34.7; 103.20; He 1.14.\x* Y chuka' re ache biyom xcom, y xmuk. \v 23 Y tak reja' nutaj chic pokan chupan re lugar re nibex infierno cha, anche' ye'bapon-va re anama'i' re man xquinimaj-ta-a re Dios, jare' tak xtzu'um-pa y jare' tak xutz'at re Abraham, pero c'ac'anaj c'a c'o-va. Xutz'at chuka' re Lázaro rak'al-apo chuc'o'x re Abraham. \v 24 Y re ache biyom cof xch'o, y xubij cha re Abraham: Nata' Abraham, tajoyovaj noch. Tabana' utzil tabij cha re Lázaro, che astapa' xaxe re rutza'n rue-ruk'a' tuch'ekeba', y tataka-pa viq'uin vova', chin no'rya' can chutza'n re vak'. Roma re vánma nic'at\x + \xo 16.24 \xt Is 66.24; Zac 14.12; Mr 9.44; He 10.31.\x* chupan re k'ak' re', xcha'. \v 25 Pero re Abraham xubij cha: Te'ka cha'c'o'x rat nuc'ajol, tak xac'ase' chach re ruch'ulef, camas jabal xak'asaj\x + \xo 16.25 \xt Job 21.13; Sal 17.14; Lc 6.24; Ro 8.7.\x* re ac'aslen, y re Lázaro camas tijoj-pokonal xuk'asaj y vocame camas otz ruc'aslen xbo'rvila' vova', y rat xa jun c'aslen chin tijoj-pokonal xavel. \v 26 Y chuka' c'o jun namalaj sivan chakacojol. Mare' vo xa c'o jun re c'o vova' nrajo-ta napon iviq'uin, man nitiquir-ta. Y c'o-ta jun chiva yex nrajo' nipa vova' kaq'uin yoj, man nitiquir-ta\x + \xo 16.26 \xt 2 Ts 1.9.\x* chuka', xcha' re Abraham. \v 27 Y re ache biyom xubij: Vo xa quire', ninjo' ninc'utuj chic jun utzil chava rat nata' Abraham. Tataka-a ba' re Lázaro chach re ruch'ulef, pa rachoch re nata'. \v 28 Roma jec'o je vo'o' vach'alal, y ne'ch'o-ta quiq'uin, chin che man que'pa chupan re jun lugar re' chin tijoj-pokonal, xcha'. \v 29 Y re Abraham xubij cha: Reje' c'o re ruch'abal re Dios re rutz'iban can re Moisés\x + \xo 16.29 \xt Is 34.16; Jn 5.39, 45; Hch 15.21; 17.11.\x* quiq'uin. Y c'o chuka' re ruch'abal re Dios re tz'iban can coma re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. Jare' re tiquic'axaj y tiquinimaj, xcha' re Abraham cha. \v 30 Y re ache biyom xubij: Ja', can katzij, nata' Abraham. Pero vo xa c'o jun re quiminak chic-a re nic'astaj-a y napon quiq'uin re vach'alal, can xtiquinimaj-va re Dios y nijalataj quic'aslen chach. \v 31 Pero re Abraham xubij cha: Vo xa can man niquinimaj-ta re ruch'abal re Dios re rutz'iban can re Moisés, y man niquinimaj-ta chuka' re ruch'abal re Dios re je'quitz'iban can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, astapa' chuka' c'o jun re nic'astaj-a chiquicojol re anama'i', cama-va xtiquinimaj-ta.\x + \xo 16.31 \xt Jn 12.10; 2 Co 4.3.\x* \c 17 \s1 Tivok'ex rach re vinak re nibano cha jun rajc'ual re Dios che nitzak pa mac \p \v 1 Re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Can nojel tiempo c'o xtibano chique re vinak chin ye'macun. Pero re vinak re xtibano cha jun chic vinak che nimacun, xa tivok'ex\x + \xo 17.1 \xt Mt 18.6, 7; Mr 9.42; 2 Ts 1.6.\x* c'a rach re quire' nibano. \v 2 Mare' yen nimbij, antes che nuban re etzelal re', más-ta otz cha reja' che nixim-ta jun moma' aboj chukul y ne'torex can pa mar, que chach nuban quire' cha jun vinak re c'a ba-oc quinrunimaj-va che nitzak pa mac. \v 3 Mare' yex tichajij re ic'aslen. \p Y vo xa c'o jun hermano c'o jun cosa re man otz-ta nuban chava, tabij\x + \xo 17.3 \xt Lv 19.17; Pr 17.10; Stg 5.19.\x* cha che man otz-ta re xuban chava. Y vo xa reja' no'rc'utuj cuyubal rumac chavach roma xuna' che man otz-ta xuban chava, tacuyu'\x + \xo 17.3 \xt Mt 18.15; 1 Co 13.4; Col 3.12.\x* c'a rumac. \v 4 Y vo xa chupan re mismo k'ij re' vuku'\x + \xo 17.4 \xt Mt 18.21.\x* bey re man otz-ta xuban chava y che vuku' bey nipa aviq'uin y nubij chava: Tacuyu-tasatza' numac, can ruc'amon che nacuy rumac, xcha' re Jesús. \s1 Vo xa niban confiar-ivi' riq'uin re Dios, q'uiy cosas yixtiquir niban \p \v 5 Y re apóstoles xquibij cha re Kajaf Jesús: Tabana' chaka che nakaban-ta más confiar-ki' riq'uin re Dios. \p \v 6 Pero re Ajaf Jesús xubij chique: Vo xa yex ibanon confiar-ivi'\x + \xo 17.6 \xt Mt 17.20; 21.21; Mr 9.23; 11.23.\x* riq'uin re Dios, astapa' ba-oc ancha'l jun ch'et semilla chin mostaza, y nibij-ta cha re che' rubini'an sicómoro che tel-a vova' y tak'ax chupan re mar chin ne'tique' chire', re che' re' can xtunimaj-va itzij. \s1 Re ruc'amon che nuban jun mozo \p \v 7 Man jun chiva yex re nibano che tak nutak-a jun ru-mozo pa rujuyu' chin no'rbana' arar re ulef o ye'bo'rchajij-ta ovejas, che can xe-ta tak nitzolaj-pa nubij cha: Catoc pa jay, catz'uye' chach mesa y cava', \v 8 en lugar che quire-ta nubij cha, xa nutak chubanic preparar re xtutaj chin tak'ak'ij, y chuka' nubij cha che can tabana' abanic chin che naya-pa re xtintaj y re xtinkum, y c'aja tak xinva-xinuq'uia-yan, c'are' xcava-xcatuq'uia' rat, nicha' cha. \v 9 Y man jun bey nutioxij cha re ru-mozo roma xuban re xubij cha. \v 10 Y can ancha'l re mozo re', quire' chuka' yex. Tak ibanon chic re samaj re nubij re Dios chiva, tibij: Yoj re yoj mozos man jun yojc'atzin-va.\x + \xo 17.10 \xt Job 22.3; 35.7; Sal 16.2; Mt 25.37-40; Ro 3.12; Flm 11.\x* Roma xaxe-oc re bin\x + \xo 17.10 \xt 1 Co 9.16.\x* chaka, xaxe-oc re' re xkaban, quixcha', xcha' re Jesús chique re ru-discípulos. \s1 Tak re Jesús xe'ruc'achojsaj je lajuj achi'a' c'o yabil rubini'an lepra chiquij \p \v 11 Y tak re Jesús je ruchibil-a re ru-discípulos xutz'am chic-a bey pa Jerusalén, xk'ax c'a chiquicojol re lugar quibini'an Samaria\x + \xo 17.11 \xt Jn 4.4.\x* y Galilea. \v 12 Y tak ye'bapon-yan-apo pa jun aldea, jec'o c'a je lajuj achi'a' c'o yabil rubini'an lepra chiquij. Re achi'a' re' xbequirama' chach re Jesús, pero c'ac'anaj\x + \xo 17.12 \xt Lv 13.46.\x* c'a xe'pa'e-va. \v 13 Y jun pa quichi' xe'ch'o-apo cha re Jesús y xquibij: Ajaf, tajoyovaj kavach roma re kabanon, xe'cha'. \p \v 14 Y tak re Jesús xe'rutz'at, xubij chique: Quixbiyin y te'ic'utu-ivi'\x + \xo 17.14 \xt Lv 13.2; 14.2; Mt 8.4.\x* chiquivach re sacerdotes, xcha-a chique. \p Y tak quitz'amon-a bey chin ne'quic'utu-qui' chiquivach re sacerdotes, po bey xq'uis-va-a re yabil chiquij y can xe'ch'ojch'ojer-a. \v 15 Y jun chique re je lajuj achi'a' re', tak xutz'at che can xc'achojsas-va cha re ruyabil, reja' xtzolaj. Y camas nuya' ruk'ij\x + \xo 17.15 \xt Sal 103.1.\x* re Dios, y can cof nich'o tak quire' nuban. \v 16 Y tak xapon riq'uin re Jesús, xuque' chach y c'a pan ulef xka-va-ka re nic'aj-rach, y camas nutioxij cha re Jesús. Y re ache re' aj-Samaria.\x + \xo 17.16 \xt 2 R 17.24; Jn 8.48.\x* \v 17 Y re Jesús xubij: Pero yex yix lajuj re xixch'ojch'ojer cha re iyabil. ¿Y anche' jec'o-va re je nueve chic? \v 18 Y re je nueve cama-va xe'tzolaj-ta-pa chin che niquiya' ruk'ij re Dios. Xaxe re jun re' re man israelita-ta re xtzolaj-pa chin che nuya' ruk'ij re Dios, xcha' re Jesús. \p \v 19 Y re Jesús xubij cha re ache aj-Samaria: Cayacataj y cabiyin. Xac'achoj roma can xaban confiar-avi'\x + \xo 17.19 \xt Mt 9.22; Mr 5.34.\x* viq'uin. \s1 Re utzulaj autoridad chin re Dios c'o chic \p \v 20 Y re achi'a' fariseos xquic'utuj cha re Jesús che jampa' c'a xte'ka re ru-gobierno re Dios. Y re Jesús xubij chique: Man xtinabex-ta jampa' xte'ka, roma re ru-gobierno\x + \xo 17.20 \xt Jn 18.36.\x* re Dios man nitz'et-ta. \v 21 Y man jun xtibin-ta che ja re c'o vova', o ja la c'o chila', roma re ru-gobierno re Dios c'o\x + \xo 17.21 \xt Jn 1.26; Ro 14.17; Ga 6.15; Col 1.27.\x* chic iviq'uin, xcha' re Jesús chique re achi'a' fariseos. \p \v 22 Y reja' xch'o chique re ru-discípulos, y xubij: Xte'ka\x + \xo 17.22 \xt Mt 9.15.\x* re k'ij tak yex xtijo' che xquinc'ue-ta chic jun k'ij iviq'uin, yen re xinalax chi'icojol. Pero man xquinitz'at-ta chic. \v 23 Y can jec'o xque'bin chiva: Ja re c'o vova'. Ja la c'o chila'. Pero yex man\x + \xo 17.23 \xt Mt 24.23; Mr 13.21; Lc 21.8; 1 Jn 4.1.\x* quixba quiq'uin, y chuka' man quixtzake' chiquij. \v 24 Roma tak xtapon re k'ij che yen re xinalax chi'icojol tak xquimpa chic jun bey, xquineka ancha'l tak niyiq'uiyo' jun relámpago, y can nik'alajin\x + \xo 17.24 \xt 1 Ti 6.15.\x* jabal roma nusekresaj re rocaj. \v 25 Pero nabey tiene que nink'asaj q'uiy tijoj-pokonal,\x + \xo 17.25 \xt Lc 9.22.\x* y chuka' yintzelas coma re vinak chin re tiempo re', re yojc'o-va vocame. \v 26 Y re k'ij tak xquimpa yen re xinalax chi'icojol, can xtibanataj-va\x + \xo 17.26 \xt Mt 24.37.\x* chuka' ancha'l re xbanataj chupan re tiempo tak xc'ue' re Noé.\x + \xo 17.26 \xt Gn 7.1.\x* \v 27 Chupan re ru-tiempo re Noé, re vinak man jun chic re c'o-ta más rajkalen chiquivach. Re vinak xa can xe c'a re quivay-cuq'uia' y chuka' re c'ulubic jare' re niquinojij, ye'quiyala' c'a quimi'al-cajc'ual chin ye'c'ule'. Jare' re ye'quinojela' reje', tak xapon re k'ij chin che re Noé y re ru-familia xe'oc chupan re barco, y xutz'am c'a re job re can man jun bey tz'eton-ta re nibex diluvio cha. Y can conojel c'a re nic'aj chic vinak xe'com. \v 28 Y can quire' chuka' xbanataj pa ru-tiempo re Lot.\x + \xo 17.28 \xt Gn 19.1.\x* Re vinak binak cánma chij re anchique ye'quitijla' y re anchique ye'quikumula', chij re quilak'oj, re quic'ayij, re quitico'n y ye'quibanala' cachoch. \v 29 Y re k'ij tak re Lot y re ru-familia xquiya' can re tenemit Sodoma, xka c'a can k'ak' y azufre pa rue' re tenemit\x + \xo 17.29 \xt Gn 19.16, 24.\x* re'. Can ancha'l job xuban tak xka-pa chicaj, y can conojel vinak re jec'o chire' xe'ruq'uis re k'ak'. \v 30 Y re k'ij tak yen re xinalax chi'icojol xquinec'ulun\x + \xo 17.30 \xt Mt 24.3, 27-30; Mr 13.26; Lc 21.22, 27; 2 Ts 1.7.\x* chic-ka vova' chach re ruch'ulef, sabalaj vinak re xa riq'uin ronojel andex re c'o quiq'uin binak-va cánma. Y mare' xtika re castigo pa quive'. Can xtibanataj-va ancha'l xbanataj quiq'uin re xe'c'ue' pa tenemit Sodoma. \p \v 31 Re nixulan pa rue' rachoch tak napon re k'ij re', choj quire' tinumaj-a. Man chic toc-apo pa rachoch chin c'o cosas no'rc'ama-pa.\x + \xo 17.31 \xt Jer 45.5; Mr 13.15.\x* Y vo xa c'o chuka' jun re nisamaj pak'os chupan re k'ij re', man chic titzolaj charachoch. \v 32 Roma xaxe te'ka chi'c'o'x re xuban\x + \xo 17.32 \xt Gn 19.26.\x* re ruxayil re Lot, tak xparox re tenemit Sodoma roma re Dios. \v 33 Re camas nupokonaj\x + \xo 17.33 \xt Mt 16.25; Jn 12.25.\x* re ruc'aslen vova' chach re ruch'ulef, re ruc'aslen can xtiq'uis-va. Jac'a re man nupokonaj-ta re ruc'aslen chin vova' chach re ruch'ulef, re ruc'aslen can man xtiq'uis-ta. \p \v 34 Y tak yen xquimpa chic jun bey, vo xa jec'o je ca'e' ye'var chach jun ch'at, xaxe c'a jun re xtic'uax-a\x + \xo 17.34 \xt 1 Ts 4.17.\x* y re jun chic xtic'ue' can. \v 35 Y vo xa jec'o je ca'e' ixoki' re junan ye'qui'en,\x + \xo 17.35 \xt Mt 24.41.\x* xaxe c'a jun re xtic'uax-a y re jun chic xtic'ue' can. \v 36 Y vo xa jec'o je ca'e' achi'a' re junan chuka' ye'samaj pak'os, xaxe c'a jun re xtic'uax-a y re jun chic xtic'ue' can. \p \v 37 Y tak re discípulos quic'axan chic-ka re xubij re Jesús, xquic'utuj cha: Ajaf, ¿anche' c'a xtibanataj-va re c'a ba' tabij-va-ka? \p Y re Jesús xubij chique: Re castigo re xtuya' re Dios xte'ka anche' c'o-va re mac. Can xtibanataj ancha'l nibanataj quiq'uin re c'uch. Roma re chicop re' xaxe anche' c'o-va jun cuerpo quiminak, chire' ye'ka-va, xcha'\x + \xo 17.37 \xt Job 39.30.\x* chique. \c 18 \s1 Re ejemplo chij jun malca'n-ixok y jun juez \p \v 1 Y re Jesús xutzijoj jun ejemplo chique re ru-discípulos, chin che nuc'ut chiquivach che can nic'atzin-va che can nojel tiempo\x + \xo 18.1 \xt Lc 21.36; Ro 12.12; Ef 6.18; Col 4.2; 1 Ts 5.17.\x* tiquibana' orar y man jun bey tiquiya' can rubanic re oración. \v 2 Reja' xubij chique: C'o jun juez xc'ue' chupan jun tenemit re man nuxibij-ta-ri' chach re Dios, y camanak-va chuka' quijkalen re vinak chach. \v 3 Y chupan re tenemit re', c'o chuka' jun malca'n-ixok. Y re malca'n-ixok re' ndel-ndoc riq'uin re juez re', chin nuc'utuj utzil cha che tuto' chin che nich'acon chij re banayon ch'a'oj cha. \v 4 Y q'uiy k'ij xk'ax, y re juez re' man nrajo-ta nuto' re ixok malca'n. Pero jun k'ij re juez re' xunojij c'a-ka pa ránma: Astapa' yen man niniman-ta re Dios, y man jun chuka' quijkalen re vinak chinoch, \v 5 pero roma re ixok re' ndel-ndoc viq'uin, tinto-na. Roma vo xa man xtinto-ta, xtak'ax\x + \xo 18.5 \xt Lc 11.8.\x* nuc'o'x pa ruk'a'. Ja ejemplo re' re xutzijoj re Jesús. \p \v 6 Y c'are' re Ajaf Jesús xubij: Yen ntaman che yex otz xic'axaj re tzij re xe'rubij re itzel juez. \v 7 C'alapa' re Dios che man-ta xque'ruto'\x + \xo 18.7 \xt 2 Ts 1.6.\x* re vinak re je'rucha'on chic reja' y che pak'ij che chak'a' niquiban orar. Re Dios can cha'nin xque'ruto-pa re vinak re je'rucha'on chic. \v 8 Y tak yen re xinalax chi'icojol tak xquimpa\x + \xo 18.8 \xt He 10.37; 2 P 3.8, 9.\x* chic jun bey vova' chach re ruch'ulef, ¿la c'a jec'o como vinak re quibanon confiar-qui' riq'uin re Dios? xcha' re Jesús. \s1 Ejemplo chij jun fariseo y jun molay-impuestos \p \v 9 Y re Jesús xubij chic jun ejemplo chiquivach re vinak, roma jec'o chique reje' re niquinojij che can xe reje' re camas je choj\x + \xo 18.9 \xt Lc 10.29; 16.15.\x* riq'uin re quic'aslen y niquibij chique re nic'aj chic vinak che man otz-ta quic'aslen. Mare' re Jesús xubij: \v 10 Jec'o je ca'e' achi'a' re xe'ba pa rachoch re Dios chin ne'quibana' orar. Re jun ache, jun chique re fariseos, y re jun chic jun chique re molay tak impuestos. \v 11 Re ache fariseo pa'al nuban orar, y nubij chupan re ru-oración: Dios, nintioxij chava roma yen man yin junan-ta quiq'uin re nic'aj chic vinak. Roma reje' je elek'oma', ye'quicanoj chic nic'aj ixoki', y man je choj-ta chupan re quic'aslen.\x + \xo 18.11 \xt Is 1.15; 58.2; Ap 3.17.\x* Y man yin junan-ta chuka' riq'uin la jun ache la aj-molay-impuestos la nuban chuka' orar chila'. \v 12 Roma yen ca'e' k'ij nimban ayuno pa jun semana, chin nimban orar. Y ronojel re ninch'ac, lajuj partes nimban cha, y jun cha re lajuj partes re ninya' chava rat, xcha' re fariseo pa ru-oración. \v 13 Y jac'a re molay-impuestos c'ac'anaj pa'al-va can chin nuban orar, pero jun-oc lucul-va, roma chach reja' can man ruc'amon-ta che nuban cha re nak'arach che nitzu'un chicaj y reja' ja re ruk'a' nuyala' chuc'o'x, quire' nuban roma reja' can nuna' che camas rumac, y nubij cha re Dios: Tajoyovaj noch, roma yen yin jun aj-mac chavach. \v 14 Can katzij nimbij chiva, xcha' re Jesús, che re ache molay-impuestos xtzolaj-a, y man jun rumac xel chach re Dios. Jac'a re ache fariseo man quire-ta xel chach re Dios. Roma xabanchique re nuban che camas ruk'ij,\x + \xo 18.14 \xt Job 22.29; 40.9-13; Is 2.11-17; Stg 4.6; 1 P 5.5, 6.\x* xtiban cha che xtikasas ruk'ij. Jac'a re nuban che manak ruk'ij, can xtic'ue' ruk'ij, xcha' re Jesús. \s1 Re Jesús ye'ruban bendecir re ac'ola' \p \v 15 Y re vinak ye'quic'amala-pa\x + \xo 18.15 \xt Mt 19.13; Mr 10.13.\x* re ac'ola' riq'uin re Jesús, chin che nuya-ta-a ruk'a' pa quive'. Pero tak re discípulos xquitz'at quire' xquibij chique re vinak che man que'quic'amala-pa re ac'ola' riq'uin re Jesús. \v 16 Pero re Jesús xe'rayoj y xubij chique: Tiya' k'ij chique re ac'ola' che que'pa\x + \xo 18.16 \xt 1 Co 14.20.\x* viq'uin, y man que'ik'at. Roma re xque'oc pa ruk'a' re Dios, xaxe re je ancha'l ac'ola'. \v 17 Y can katzij nimbij chiva, che re man niquiban-ta ancha'l re ac'ola' chin niquijach-qui' pa ruk'a' re Dios, can man xque'oc-ta pa ruk'a' re Dios, xcha' chique re ru-discípulos. \s1 Jun ache biyom nitzijon riq'uin re Jesús \p \v 18 Y c'o c'a jun ache re camas ruk'ij, xuc'utuj cha re Jesús: Rat utzulaj Maestro, ¿andex re ruc'amon che nimban yen chin quire' ninvel-ta\x + \xo 18.18 \xt Mt 19.16.\x* re c'aslen re man niq'uis-ta? xcha'. \p \v 19 Y re Jesús xubij cha: ¿Anchique roma tak nabij otz chua che yen yin otz? Roma can man jun vinak re otz-ta, xa can xe c'a re Jun re otz y re' ja re Dios. \v 20 Y yen nimbij che rat ataman re lajuj mandamientos re xuya' re Dios pa ruk'a' re Moisés ajuer can, che rat ache re yatc'ulan man camacun riq'uin jun chic ixok, man caquimisan, man catelak', man tatz'uc tzij chij jun chic vinak, taya' quik'ij\x + \xo 18.20 \xt Ex 20.12; Dt 5.16; Ef 6.2; Col 3.20.\x* re ate-arta', xcha' re Jesús cha. \p \v 21 Y re ache xubij cha re Jesús: C'a yin co'ol che' tak nbanom-pa ronojel re'. \p \v 22 Tak re Jesús xuc'axaj quire', xubij: C'a c'o jun cosa re man abanon-ta. Man ajachon-ta re abiyomal chiquivach re vinak re camas je meba'. Tac'ayij ronojel re c'o aviq'uin y re rajal tajacha' chiquivach re vinak camas je meba', chin quire' nic'ue'\x + \xo 18.22 \xt Mt 6.19; 19.21; 1 Ti 6.19.\x* abiyomal chila' chicaj. Y catampa viq'uin y catzake' chuij, xcha' re Jesús cha re ache biyom. \p \v 23 Y tak re ache xuc'axaj re xubij re Jesús cha, camas xbison pa ránma roma camas biyomal c'o riq'uin. \v 24 Y tak re Jesús xutz'at che camas bis xpa pa ránma re ache, xubij: Re c'o quibiyomal,\x + \xo 18.24 \xt Pr 11.28; 18.11; 1 Ti 6.9; Stg 2.5.\x* camas c'ayef chin che ye'oc pa ruk'a' re Dios. \v 25 Mare' yen nimbij che man c'ayef-ta che nak'ax jun camello pa ch'et rujulil jun bak chin t'iso'n, que chach jun biyom ndoc-ta pa ruk'a' re Dios, xcha' re Jesús. \p \v 26 Re xe'c'axan re xubij re Jesús, xquibila': Vo xa can quire' ancha'l nubij re Jesús, camas c'ayef, roma man jun xticolotaj, xe'cha'. \p \v 27 Y re Jesús xubij chique: Chiquivach re vinak c'o cosas camas c'ayef chin che ye'ban. Pero chach re Dios man jun cosa c'ayef,\x + \xo 18.27 \xt Jer 32.17; Ef 1.19-20.\x* xcha' chique. \p \v 28 Jare' tak xpa re Pedro xubij: Rat ataman che yoj kayi'on\x + \xo 18.28 \xt Mt 19.27.\x* can ronojel re c'o kaq'uin, chin yojtzakatal chavij. \p \v 29 Y re Jesús xubij chique: Can katzij nimbij chiva, che xabanchique vinak can c'o q'uiy cosas xtuc'ul,\x + \xo 18.29 \xt Dt 33.9.\x* pero vo xa can ruyi'on can rachoch, rute-rutota', ruch'alal, ruxayil o rajc'ual, chin nuban re rusamaj re Dios y can ye'ruto' re nic'aj chic che ye'oc pa ruk'a' re Dios. \v 30 Can q'uiy-yan cosas nuc'ul\x + \xo 18.30 \xt Job 42.10.\x* chupan re tiempo re katz'amon Y chuka' chupan re jun chic tiempo re pitinak, can xtuc'ul c'a re ruc'aslen re man niq'uis-ta.\x + \xo 18.30 \xt Ap 2.17; 3.21.\x* \s1 Re Jesús nunataj chic jun bey che xtiquimisas \p \v 31 Y re Jesús xaxe c'a quiq'uin re je doce ru-discípulos xch'o-va, y xubij: Yex itaman che pa tenemit Jerusalén katz'amon-va-a bey, y chire' q'uiy c'a andex xtiban chua yen re xinalax chi'icojol. Can ronojel-va re tz'iban can chuij chupan re ruch'abal re Dios can xtibanataj-va,\x + \xo 18.31 \xt Sal 22.1-31; Is 53.1-12; Mt 16.21; 17.22.\x* can ancha'l re quitz'iban can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. \v 32 Xquinjach\x + \xo 18.32 \xt Mt 27.2; Lc 23.1.\x* pa quik'a' vinak re man je israelitas-ta. Y re vinak re' xque'tze'en chuij, xtiquibila' itzel tak tzij chua y xque'chuban chuij, \v 33 xquinquich'ay y c'are' xquinquiquimisaj. Pero pa rox k'ij xquinc'astaj-pa chiquicojol re anama'i', xcha' re Jesús. \p \v 34 Pero re discípulos man xk'ax-ta\x + \xo 18.34 \xt Mr 9.32; Lc 2.50.\x* pa quive' re xubij re Jesús chique, roma can c'ayef xuban chique che xk'ax-ta otz pa quive', mare' xaxe tal choj quire' xquic'axaj y man quitaman-ta andex ndel-va che tzij. \s1 Re Jesús nuc'achojsaj jun ache moy tak ndoc-yan-apo pa tenemit Jericó \p \v 35 Tak re Jesús ndoc-yan-apo pa tenemit rubini'an Jericó,\x + \xo 18.35 \xt Mt 20.29; Mr 10.46.\x* chire' chuchi-bey tz'uyul c'a jun ache. Y re ache re' moy, y nuc'utula' limosna chique re vinak re ye'k'ax chire'. \v 36 Y tak re moy re' xuc'axaj che sabalaj vinak ye'k'ax chire', xuc'utuj-apo chique andex xbanataj. \v 37 Y re vinak xquibij cha che ja re Jesús aj-Nazaret pitinak y nak'ax chire'. \v 38 Y re ache moy cof xch'o, y xubij: Tajoyovaj noch rat Jesús, re yat rey-rumam can re Rey David, xcha'. \p \v 39 Y re vinak re je nabey chach re Jesús, xquibila' cha re ache: Ch'oj-achi'. Pero reja' xa más cof xch'o, y xubij: Rat re yat rey-rumam can re Rey David, tajoyovaj noch roma quire' nbanon, xcha'. \p \v 40 Y re Jesús xuc'axaj re ruch'abal re ache. Mare' xpa'e' y xubij che tiquic'ama-pa. Y tak c'amon chic-pa re ache riq'uin, xuc'utuj cha: \v 41 ¿Andex najo'? \p Y re ache moy xubij: Ajaf, yen ninjo' yintzu'un, xcha'. \p \v 42 Y re Jesús xubij cha: Catzu'un. Roma xaban confiar-avi'\x + \xo 18.42 \xt Lc 17.19.\x* viq'uin, mare' xac'achoj. \p \v 43 Y re ache moy can jare' tak xtzu'un\x + \xo 18.43 \xt Is 35.5.\x* y xtzake-a chij re Jesús. Y can nuya' chuka' ruk'ij re Dios.\x + \xo 18.43 \xt Sal 103.1; Is 43.7, 8, 21; Lc 5.26; 17.15-18; Hch 4.21; 11.18; 1 P 2.9.\x* Y conojel re vinak re xe'tz'eto che re moy xtzu'un, can xquiya' ruk'ij re Dios. \c 19 \s1 Re Jesús y re jun ache rubini'an Zaqueo \p \v 1 Y jare' tak re Jesús je ruchibil-a re ru-discípulos xe'oc-apo pa tenemit rubini'an Jericó,\x + \xo 19.1 \xt Jos 2.1; 6.26; 1 R 16.34; 2 R 2.18-22.\x* y xa choj c'a nak'ax chupan re tenemit re'. \v 2 Y chire' chupan re tenemit re' c'o c'a jun ache biyom rubini'an Zaqueo. Re ache re', jare' re c'o más ruk'ij que chiquivach re nic'aj chic molay tak impuestos. \v 3 Y reja' can nutaj ruk'ij chin nutamaj-a rach re Jesús, pero roma camas vinak y reja' camas co'ol-oc rakan, mare' man nitiquir-ta nutamaj-a rach. \v 4 Mare' reja' jonanin xnabayaj-a chiquivach re vinak y xjote' chuk'a' jun che' re nibex sicómoro cha, chin quire' nitiquir nutamaj-a rach re Jesús, roma chire' nak'ax-va. \v 5 Y tak re Jesús xk'ax chire', xutz'at-a re Zaqueo chuk'a' che', y xubij cha: Zaqueo, cha'nin caka-pa chire', roma can ja vocame yinapon cha'vachoch,\x + \xo 19.5 \xt Gn 18.3, 5; 19.1, 3; Jn 14.23.\x* chin che yinxulan ba' chire', xcha' cha. \p \v 6 Y re Zaqueo can cha'nin xka-pa, y camas niqui'cot xuc'ul-apo re Jesús charachoch. \v 7 Tak xbanataj quire', re vinak niquibila' chij re Jesús che xa pa rachoch jun ache aj-mac\x + \xo 19.7 \xt Mt 9.11; Lc 5.30.\x* xcanaj-va can. \v 8 Y re Zaqueo xpa'e', c'are' xubij cha re Ajaf Jesús: Ajaf, vocame pa nic'aj cha re nubiyomal ninjach chiquivach re vinak re camas je meba'. Y re vinak re c'o mero xinlek'aj chiquik'a' roma xe'nk'ol, caje'\x + \xo 19.8 \xt Ex 22.1; 1 S 12.3.\x* bey más re ruq'uixel re xtintzolij chique, man xe-ta chic re xinlek'aj chiquik'a', roma yen can xk'ax rue' re impuestos re xinc'utuj chique, can man xe-ta chic re impuestos re niquitoj cha re gobierno, xcha'. \p \v 9 Y re Jesús xubij cha: Vocame rat can xcacolotaj chach re amac y chibil chuka' re a-familia xque'colotaj, roma rat can xaban confiar-avi' viq'uin, y can yat jun chuka' rey-rumam can re Abraham.\x + \xo 19.9 \xt Lc 13.16.\x* \v 10 Roma yen re xinalax chi'icojol, can yimpitinak-va\x + \xo 19.10 \xt Mt 10.6; 15.24.\x* chiquicanoxic y chiquicolic re jec'o pa mac, xcha' re Jesús. \s1 Jun ejemplo chiquij je lajuj mozo re xya' can mero pa quik'a' roma re qui-patrón \p \v 11 Y tak re Jesús rubin chic-ka ronojel re' chique re vinak, xutz'am rubixic jun ejemplo chiquivach. Quire' xuban roma nakaj chic c'o-va cha re tenemit Jerusalén, y chuka' re vinak re ye'c'axan richin niquinojij che tak reja' xtoc-apo pa tenemit Jerusalén, can jare' tak xtitiquir-a re ru-gobierno\x + \xo 19.11 \xt Hch 1.6.\x* re Dios. \v 12 Y reja' xubij: Xc'ue' c'a jun ache camas ruk'ij. Re ache re' xba\x + \xo 19.12 \xt Mt 25.14; Mr 13.34.\x* pa jun chic nación re c'ac'anaj c'o-va, chin che nibex-pa cha che ja reja' re ndoc Rey. Y c'are' nitzolaj-pa. \v 13 Pero tak c'amaje-na tiba, xe'rayoj je lajuj ru-mozos y cada jun xuya' can q'uiy mero chique, y xubij: Tic'uaj re mero re xinya' can chiva chin che c'o más nich'ac chij, c'a jampa' xquintzolaj-pa yen, xcha' can chique, y xba. \v 14 Y tak c'o chic chupan re nación re anche' xapon-va chin nibex-pa cha che ja reja' re ndoc can Rey, re ruvinak re ache ndoc can Rey jec'o achi'a' re mismo je quivinak xe'quitak-a c'a chupan re lugar re c'a anche' xapon-va re ndoc can Rey. Y re achi'a' je'takon-a xbequibij: Yoj man nakajo-ta\x + \xo 19.14 \xt Jn 1.11.\x* che re ache re' ndoc can Rey chin re ka-nación, xe'cha'. Re je'takayon-a quichin re achi'a' re', camas niquitzelaj re ache re ndoc can Rey. \v 15 Y astapa' quire' xquiban re ruvinak cha, pero re ache re' can xbex-va-pa cha che ja reja' re ndoc can Rey, y xtzolaj-pa. Y tak c'o chic pa ru-nación, xutak quiyoxic re ru-mozos re xuya' can mero chique tak reja' c'amaje-na tiba che', roma nrajo' nutamaj jenipa' mero xquich'ac cada jun chij re mero re ruyi'on can chique. \v 16 Tak xapon re nabey mozo, xubij: Patrón, re mero re xaya' can chua chin che c'o más ninch'ac chij, can xinch'ac-va lajuj tanto más chij, xcha'. \v 17 Y re ache re Rey chic chupan re tiempo re', xubij cha re ru-mozo: Camas otz xaban. Yat jun utzulaj mozo. Y roma camas otz xaban\x + \xo 19.17 \xt Mt 25.21; Lc 16.10.\x* riq'uin re ba' mero xinya' can chava, vocame ninya' lajuj tenemit pan ak'a' chin che naban mandar pa quive', xcha' re Rey cha. \v 18 Y c'are' xapon jun chic mozo, y xubij: Patrón, re mero re xaya' can chua tak xaba, xinch'ac vo'o' tanto más chij, xcha'. \v 19 Y re Rey xubij chuka' cha re jun mozo re': Roma camas otz xaban riq'uin re ba' mero re xinya' can chava, vocame ninya' vo'o' tenemit pan ak'a' chin naban mandar pa quive', xcha' re Rey cha. \v 20 Jac'a re jun chic mozo xapon, xubij: Patrón, ja a-mero re' re xaya' can chua. Re mero re' ximpes pa jun su't chin xinyac, \v 21 roma yen ninxibij-vi'\x + \xo 19.21 \xt Ex 20.19, 20; 1 S 12.20; Mt 25.24; Ro 8.15; 2 Ti 1.7; Stg 2.19; 1 Jn 4.18; Ap 21.8.\x* chavach roma rat yat jun ache camas yat c'a'l. Xa can najo' c'a yach'acon. Rat xa yat junan riq'uin jun ache re no'rc'utuj ru-mero pa banco y xa manak mero ruyi'on chire'. Y chuka' najo' nac'ul re ndel-pa chach re tico'n re xa mana-ta rat yatiquiyon-ka, xcha' re mozo cha re Rey. \v 22 Y re Rey xubij cha re mozo re': Rat xa yat jun itzel mozo. Re tzij re xabij\x + \xo 19.22 \xt 2 S 1.16; Job 15.6; Mt 12.37; 25.26; Tit 3.11.\x* jare' re xtoc chin xcatimban juzgar. Roma vo xa ataman che yen can yin c'a'l-va, y yen can ninch'ojij-va nu-mero re anche' manak mero nyacon, y chuka' can ninjo' ninc'ul re ndel-pa chach re tico'n re xa mana-ta yen yintiquiyon-ka, \v 23 vo xa quire' nabij rat, ¿anchique roma tak man xaya-ta re nu-mero pa kajic? Chin quire' ninc'ul-ta re mero re can vichin yen y c'o-ta chuka' ral ninc'ul vocame tak xintzolaj-pa, xcha'. \v 24 Y re Rey xubij chique re jec'o chire': Tic'ama' can la mero chuk'a', y tiya' cha re xch'aco lajuj tanto más. \v 25 Y re jec'o chire' xquibij: Patrón, re xch'aco re lajuj tanto más, xa riq'uin reja' c'o-va. \v 26 Pero reja' xubij chique: Yen nimbij chiva, che re c'o, c'o riq'uin,\x + \xo 19.26 \xt Mt 13.12; 25.29; Mr 4.25; Lc 8.18.\x* can xtuc'ul más. Jac'a re manak can-ta c'o riq'uin, hasta re jenipa-oc ba' c'o riq'uin can xtilisas chach. \v 27 Vocame, ninjo' yinch'o chiquij re ye'tzelan vichin, y re man xe'jovan-ta che xinoc can Rey: Que'ic'ama-pa, y can chinoch yen que'quimisaj-va, xcha' re Rey. Ja ejemplo re' xubij re Jesús. \s1 Tak re Jesús nakaj chic c'o-va-apo cha re tenemit Jerusalén \p \v 28 Y tak re Jesús xtane-yan che tzij chiquivach re vinak, xba y xnabayaj-a chiquivach re ru-discípulos, chin xe'ba\x + \xo 19.28 \xt Mr 10.32; Lc 9.51; 12.50; Jn 18.11; 1 P 4.1.\x* pa tenemit Jerusalén. \v 29 Y ja tak ye'bapon-yan-apo pa Betfagé\x + \xo 19.29 \xt Mt 21.1; Mr 11.1.\x* y re pa Betania re ca'e' aldeas re jec'o chunakaj re loma rubini'an Olivos, re Jesús xe'rutak-a je ca'e' chique re ru-discípulos, \v 30 y xubij-a chique: Quixbiyin-apo chupan la jun aldea la', y can xe xquixoc-apo, jare' xtivel jun alaj burro ximil can chire'. Y re chicop re' can man jun ch'ocolbeyon richin. Tisolo-pa y tic'ama-pa chua. \v 31 Y vo xa c'o jun xtibim-pa chiva anchique roma tak yex nisol re alaj burro re', tibij c'a can cha che ndoc cha re Ajaf,\x + \xo 19.31 \xt Sal 50.10-12; Mt 21.2, 3; Mr 11.2-6; Hch 10.36.\x* xcha-a chique. \p \v 32 Re je ca'e' discípulos re xe'tak-a, xe'ba, y can xquivel-va re burro, can ancha'l re bin-a chique roma re Jesús. \v 33 Jac'a tak ye'tajin chusolic, re je rajaf re burro xquibij-pa chique: ¿Anchique roma nisol-a? \p \v 34 Y re ru-discípulos re Jesús xquibij can chique re je rajaf re burro: Xa ndoc cha re Ajaf. \p \v 35 Y xquic'am-pa cha re Jesús. Y reje' xquiya-a ja'jun quitziak\x + \xo 19.35 \xt 2 R 9.13; Mt 21.7; Mr 11.7.\x* chij re burro re', y xquich'ocoba-a re Jesús chij.\x + \xo 19.35 \xt Jn 12.14.\x* \v 36 Y tak binak re Jesús, re vinak niquiriq'uila-ka\x + \xo 19.36 \xt Mt 21.8.\x* re quik'u' pa rubey chin niquiya' ruk'ij. Y quire' niquibanala' je nabey chach re Jesús. \v 37 Jac'a tak niquitz'am-yan-ka re bajada chin re loma rubini'an Olivos, conojel re ye'tzekelben chin re Jesús je'binak, niquiya' ruk'ij re Dios roma niqui'cot re cánma. Niquiya' ruk'ij re Dios roma re milagros je'quitz'etelon riq'uin re Jesús. Y jun pa quichi' niquiban tak ye'ch'o. \v 38 Y niquibij: ¡Re Rey re' can banom-pa bendecir y pitinak pa rube' re Ajaf Dios! ¡Ye'qui'cot c'a re jec'o chila' chicaj! ¡Y camas c'a ruk'ij nuc'ul re Dios chila' chicaj!\x + \xo 19.38 \xt Sal 72.17, 19; 118.26; Zac 9.9; Mt 21.9; Lc 2.14; 13.35; 1 Ti 1.17.\x* ye'cha'. \p \v 39 Y chire' chiquicojol re vinak, je'binak c'a nic'aj chique re achi'a' fariseos. Y reje' xquibij cha re Jesús: Maestro, tabana' chique re je tzekelbey avichin, che que'tane-ka. \p \v 40 C'are' re Jesús xubij chique: Can katzij nimbij chiva, vo xa re je tzekelbey vichin xque'tane-ka, ja re aboj\x + \xo 19.40 \xt Hab 2.11.\x* xque'ch'o-pa chin niquiya' nuk'ij, xcha' chique re achi'a' fariseos. \p \v 41 Y re Jesús xutzu' re tenemit Jerusalén, tak más nakaj chic jec'o-va-apo. Reja' xrok'ej\x + \xo 19.41 \xt Os 11.8; Jn 11.35.\x* rach re tenemit re', \v 42 y xubij: Yex re yixc'o pa Jerusalén, astapa' c'a ja-ta chupan re k'ij re' nak'ax-ta pan ive' re anchique nibano cha re ivánma che otz nuna'. Pero xa vovan chivach, y mare' man yixtiquir-ta nitz'at. \v 43 Roma xque'pa k'ij chin k'axomal, xque'pa k'ij tak re soldados xque'yacataj-pa chivij, y xtiquitz'apij rij re itenemit riq'uin jun chic tz'ak y xquixquiya' pa tijoj-pokonal, roma xtiquimol-qui' chivij y pa quinic'ajal xquixc'ue-va can.\x + \xo 19.43 \xt Is 29.3, 4; Jer 6.3, 6.\x* \v 44 Y can chiyixnojel re yixc'o chupan re tenemit xquixquimisas. Y cha re itenemit can man jun aboj re anchok riq'uin je'banalon-va re jay re xtipa'e-ta can. Ronojel xque'vulax.\x + \xo 19.44 \xt 1 R 9.7, 8; Dn 9.24; Mt 24.2.\x* Roma can man xijo-ta re Dios tak xbeka iviq'uin, xcha' re Jesús. \s1 Tak re Jesús xe'rukotaj-pa re vinak ye'c'ayin y re ye'lok'on pa rachoch re Dios \p \v 45 Y tak xapon-yan re Jesús pa Jerusalén, xoc-apo pa rachoch re Dios. Jare' tak reja' xe'rukotaj-pa\x + \xo 19.45 \xt Mt 21.12.\x* re vinak ye'c'ayin y re vinak ye'lok'on chire' pa rachoch re Dios. \v 46 Y xubij chique: Chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, nubij che re vachoch jay chin oración. Jac'a yex xa ancha'l cachoch elek'oma' ibanon cha,\x + \xo 19.46 \xt Sal 93.5; Jer 7.11.\x* xcha' chique. \p \v 47 Y can ja chire' chupan re rachoch re Dios re Jesús k'ij-k'ij xe'rutijoj re vinak riq'uin re ruch'abal re Dios. Pero re principal tak sacerdotes y chibil re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas y re achi'a' re c'o quik'ij chiquicojol re vinak, niquicanola' andex niquiban chin quire' niquiquimisaj re Jesús.\x + \xo 19.47 \xt Mr 11.18; Jn 7.19; 8.37.\x* \v 48 Y man niquivel-ta andex niquiban, roma re vinak can jabal quiyi'on quixquin chin niquic'axaj re nubij re Jesús chique. \c 20 \s1 Jec'o ye'c'utun cha re Jesús che anchique xyi'o autoridad pa ruk'a' \p \v 1 Y jun k'ij, tak re Jesús c'o chire' pa rachoch re Dios nuc'ut y nutzijoj re utzulaj ch'abal chin re Dios chiquivach re vinak, jare' tak xe'beka\x + \xo 20.1 \xt Mt 21.23.\x* re principal tak sacerdotes riq'uin, y re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas y chibil chuka' re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij. \v 2 Y re achi'a' re' xquibij cha re Jesús: Tabij c'a chaka: ¿Anchique xyi'o autoridad pan ak'a'\x + \xo 20.2 \xt Hch 4.7; 7.27.\x* chin xa'kotaj-a re vinak xe'c'ayin pa rachoch re Dios? ¿Y anchique xyi'o autoridad chava chin che q'uiy cosas ya'banala' chiquicojol re vinak? xe'cha' cha. \p \v 3 Y re Jesús xubij chique: Yen chuka' c'o jun cosa ninjo' ninc'utuj chiva. Y tibij chua: \v 4 ¿Re Juan xtak-pa roma re Dios chin xe'ruban bautizar re vinak? ¿O xa vinak xe'bin cha che quire' tubana'? xcha' re Jesús chique. \p \v 5 Pero re principal tak sacerdotes y re je'atamayon re ley quichin re israelitas y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, xquibila' chiquivach: ¿Y vocame andex c'a xtakabij cha re Jesús? Roma vo xa xtakabij che re Juan ja re Dios takayom-pa richin, re Jesús xtubij chaka che anchique roma tak man xinimaj-ta. \v 6 Y vo xa xtakabij che xa vinak xe'bin cha re Juan che tubana' quire', xque'pa conojel vinak xkojquiquimisaj cha aboj. Roma re vinak can quitaman-va che re Juan jun rusamajel re Dios re xbex profeta\x + \xo 20.6 \xt Mt 14.5; 21.26.\x* cha, xe'cha-ka chiquivach reje'. \p \v 7 Y c'are' xquibij-apo cha re Jesús che man quitaman-ta\x + \xo 20.7 \xt Job 24.13; Ro 1.18, 21; 2 Co 4.3; 2 Ts 2.9, 10.\x* anchique xbin cha re Juan tak xe'rubanala' bautizar re vinak. \p \v 8 Y c'are' re Jesús xubij chique re achi'a' re': Roma yex man xixtiquir-ta xibij chua, quire' chuka' yen man xtimbij-ta chiva anchique ya'yon autoridad chua chin ye'mbanala' qui tak re',\x + \xo 20.8 \xt Job 5.12, 13.\x* xcha' re Jesús chique. \s1 Re ejemplo chiquij re itzel tak achi'a' kajoy tak ulef \p \v 9 Y re Jesús xutz'am rubixic jun ejemplo chiquivach re vinak, y re ejemplo re xuya' chiquivach quire' nubij: Xc'ue' jun ache, y xutic uva chach re rujuyu'. Y c'are' xuya' pa kajic chique je ca'e-oxe' achi'a' chin niquisamajij rach re rujuyu', y reja' xba, y q'uiy tiempo\x + \xo 20.9 \xt Mt 21.33; Mr 12.1.\x* xbo'rbana'. \v 10 Y tak xapon re tiempo chin re cosecha, re rajaf re juyu' xutak jun ru-mozo quiq'uin re achi'a' re je'kajayon re ulef, chuc'amic re uva kajbal chin re juyu'. Pero tak xapon re mozo quiq'uin re achi'a' re je'kajayon re ulef, reje' xquitz'am re mozo y xquich'ay, y manak uva xquiya-a cha.\x + \xo 20.10 \xt 2 R 17.13, 14; 2 Cr 36.15, 16; Hch 7.52.\x* \v 11 Y xpa re rajaf re juyu' xutak chic-a jun ru-mozo chuc'amic re uva kajbal chin re ulef. Pero re achi'a' kajoy tak ulef xa xquitz'am chic re jun mozo re' y xquich'ay. Q'uiy andex xquibanala' y xquibila-a cha, y manak chuka' uva kajbal chin re ulef xquiya-a cha. \v 12 Pero re rajaf re juyu' xutak chic-a jun ru-mozo chuc'amic re uva kajbal chin re ulef, pero can ja chuka' quire' xquiban cha. Xquisoc, y c'are' xquikotaj-a.\x + \xo 20.12 \xt Neh 9.29, 30.\x* \p \v 13 Y pa ruq'uisibal, re rajaf re juyu' xubij: ¿Anchique xtintak-a vocame? xcha'. Y reja' c'o c'a jun ruc'ajol y camas nrajo', y jare' re xutak-a chuc'amic re kajbal chin re ulef.\x + \xo 20.13 \xt Is 7.14; Jn 3.16; Ro 8.3; Ga 4.4.\x* Roma re rajaf re ulef xunojij che re achi'a' re je'kajayon re rujuyu', q'uiba' tak xtiquitz'at, can xtiquinimaj-va che can ja re ruc'ajol napon. \v 14 Pero re achi'a' re je'kajayon re ulef, can xe xquitz'at che ja re ruc'ajol re rajaf re juyu'\x + \xo 20.14 \xt Sal 2.6; Is 9.6; Fil 2.9-11; Col 1.15, 16; He 1.2.\x* xapon, xquibila' chiquivach: Jare' re xtoc can rajaf ronojel re juyu' re kakajon. ¿Anchique roma man nakaquimisaj? Chin quire' pa kak'a' yoj nic'ue-va can re juyu', xe'cha'. \v 15 Y can katzij-va quire' xquiban cha re ruc'ajol re ache re rajaf re juyu', roma xquilisaj-pa chire' chupan re rujuyu' y xquiquimisaj.\x + \xo 20.15 \xt Jn 19; Hch 3.15; 1 Co 2.8.\x* \p C'are' re Jesús xubij: ¿Andex como xtuban re rajaf re juyu' quiq'uin re achi'a' kajoy tak ulef? \v 16 Re rajaf re juyu' xtipa y xque'ruquimisaj re xe'kajo re ulef re', y re rujuyu' xtuya' chic can pa kajic chique nic'aj chic, xcha' re Jesús. \p Tak re vinak quic'axan chic-ka ronojel re', xquibij: Can man xtujovaj re Dios che nibanataj-ta quire', xe'cha'. \p \v 17 Y re Jesús xe'rutzu' re vinak, y xubij: ¿Y andex ndel-va che tzij re nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can? Tak nubij: \q1 C'o c'a jun aboj re man xka-ta chiquivach re banoy tak jay. \q1 Pero re aboj re' can xoc-va, roma re aboj re' xa can c'o-va xcusan richin, \q1 y ja aboj re' re tz'amayon chin re jay chin che man nitzak-ta,\x + \xo 20.17 \xt Sal 118.22; Mt 21.42; 1 P 2.7.\x* xcha' re Jesús. \m \v 18 Y re vinak re xtitzak chach re jun aboj re', can xtic'ajer. Y re vinak re xtika re aboj re' chij, can xtuqui'ej\x + \xo 20.18 \xt Is 8.15; Dn 2.34, 35; Mt 21.44.\x* jumul, xcha' re Jesús. \s1 Nic'utux cha re Jesús vo xa otz o man otz-ta nitoj re impuestos \p \v 19 Y re principal tak sacerdotes y re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas, can ja-ta re' xquijo' che xquitz'am-ta-a re Jesús, roma xquinabej che re achi'a' re kajoy tak ulef re xe'runataj chupan re ejemplo re xubij, xa chiquij reje' xch'o-va. Pero man xquitz'am-ta-a, roma niquixibij-qui' chiquivach re vinak re jec'o riq'uin re Jesús. Y re xquiban, ja che xe'ba. \v 20 Pero re xbequibana-pa reje', ja che xe'bequitaka-pa nic'aj chic achi'a', y re achi'a' re' can xquiban che reje' can choj re quic'aslen, pero xa man katzij-ta che quire' re quic'aslen. Reje' niquijo' che niquiya-ta pa c'ayef re Jesús, y nitzak-ta pa quik'a' riq'uin re ch'abal nubij.\x + \xo 20.20 \xt Mt 22.15.\x* Y vo xa nika re Jesús pa quik'a', reje' can xtiquiya' chuka' pa ruk'a' re gobernador. \v 21 Y chin che niquiya' pa c'ayef re Jesús, re achi'a' re' xquic'utuj cha: Rat re yat jun Maestro, yoj can kataman-va che can ja re katzij re natzijoj. Y mana-ta re ruk'ij jun vinak re natz'at. Rat can pa rubiyal-va\x + \xo 20.21 \xt Mt 22.16; Mr 12.14.\x* nac'ut re ruch'abal re Dios. \v 22 Tabij c'a chaka: ¿Can ruc'amon como che nakatoj re impuestos re nubij re César che nakatoj, o xa man ruc'amon-ta? xe'cha' cha re Jesús. \p \v 23 Pero re Jesús can rutaman andex niquinojij chij. Mare' xubij chique: ¿Anchique roma yex nitaj ik'ij chin yinitojtobej? \v 24 Tic'ama-pa y tintz'eta-na rach re mero re', xcha'. Y re Jesús xuc'utuj: ¿Anchok rutzubal y anchok rube' chuka' la c'o chach la mero? \p Y reje' xquibij cha: Chin re César. \p \v 25 Y re Jesús xubij chique: Titojo' c'a re impuestos cha re César riq'uin re mero re ruc'amon che niya' cha reja'. Y tiya' cha re Dios, ronojel re ruc'amon che niya' cha re Dios. \p \v 26 Y re achi'a' re' man xe'tiquir-ta chij re Jesús, roma re Jesús ronojel tzij pa rubiyal ye'rubila' chiquivach re vinak. Y camas xsatz quic'o'x tak xquic'axaj re xubij re Jesús chique. Y mare' man chic xe'ch'o-ta-apo. \s1 Re anama'i' can xque'c'astaj-va \p \v 27 Y jare' tak nic'aj chique re achi'a' saduceos xe'bapon riq'uin re Jesús. Re achi'a' re' man niquinimaj-ta che re anama'i' xque'c'astaj.\x + \xo 20.27 \xt Mt 22.23; Mr 12.18; Hch 4.1, 2; 23.6.\x* Y mare' reje' xquic'utuj cha re Jesús: \v 28 Rat re yat jun Maestro, c'o jun cosa nakajo' nakac'utuj chava. Re Moisés can rutz'iban can chaka che tak jun ache nuya' can re ruxayil roma xcom-a y man jun rajc'ual xuya' can riq'uin re ixok, jun chique re ruch'alal reja' re nic'ule' riq'uin re malca'n-ixok, chin quire' che c'o-ta rajc'ual nic'ue' riq'uin re ixok malca'n. Y vo xa jec'o rajc'ual ye'c'ue' riq'uin re ixok, ja re nabey rajc'ual ala' jare' re ndoc rajc'ual re ache quiminak chic.\x + \xo 20.28 \xt Gn 38.8; Dt 25.5.\x* \v 29 Y reje' chuka' xquibij: C'o jun bey xe'c'ue' je vuku' achi'a' quich'alal-qui'. Re nabey xc'ule'. Pero xcom-a, y man jun rajc'ual xc'ue'. \v 30 Xpa re ruca'n ache, re ruch'alal can re ache quiminak chic, xc'ule' riq'uin re malca'n-ixok. Pero chuka' re ache re' xcom-a, y man jun rajc'ual xc'ue'. \v 31 Re rox xc'ule' c'a chuka' riq'uin re malca'n-ixok, pero can ancha'l xquiban re je ca'e' ruch'alal nabey, can quire' chuka' xuban-a reja'. Y che je vuku' achi'a' quich'alal-qui' quire' xquiban-a. Y man jun c'a chique re je vuku' achi'a' re' xc'ue-ta can rajc'ual. \v 32 Y pa ruq'uisibal xcom-a chuka' re ixok. \p \v 33 Y re achi'a' saduceos xquibij cha re Jesús: Rat nabij che xtapon jun k'ij tak re anama'i' xque'c'astaj-pa. Tak xtapon re k'ij re', ¿anchok ruxayil c'a xtoc-va re ixok re'? Roma che je vuku' achi'a' quich'alal-qui' xe'c'ue-a riq'uin. \p \v 34 Y re Jesús can jare' tak xubij chique: Chach re ruch'ulef, re vinak can c'a ye'c'ule' y can c'a ye'quiya' re quimi'al-cajc'ual chin che ye'c'ule'. \v 35 Jac'a re je quiminak chic-a, manak chic c'ulubic chiquivach. Mare' re xque'c'astaj-a y yi'on chic k'ij chique chin che ye'ba chila' chicaj,\x + \xo 20.35 \xt 2 Ts 1.5; Ap 3.4.\x* man chic xque'c'ule-ta, y man chic xque'quiya-ta-a chuka' re quimi'al-cajc'ual chin che ye'c'ule'. \v 36 Roma reje' man chic xque'com-ta, roma xque'oc ancha'l re ángeles\x + \xo 20.36 \xt Mt 22.30; Mr 12.25.\x* y chuka' je rajc'ual chic re Dios\x + \xo 20.36 \xt Ro 8.23; 1 Co 15.42, 49, 52; 1 Jn 3.2; Ap 5.6-14; 22.9.\x* roma je'c'astajnak chic-a. \v 37 Y re anama'i' can ye'c'astaj-va.\x + \xo 20.37 \xt He 11.9, 35.\x* Roma re Moisés rutz'iban can chupan re ruch'abal re Dios, tak xutz'at re zarza can nibac'o pa k'ak', y xuc'axaj tak xubij re Dios: Ja yen re ru-Dios re Abraham, re ru-Dios re Isaac, y re ru-Dios chuka' re Jacob,\x + \xo 20.37 \xt Ex 3.6; Hch 7.32.\x* xcha'. \v 38 Y xe-ta reje' xe'com-ta jumul y man-ta ye'c'astaj chic jun bey, re Dios man-ta qui-Dios reje', roma re Dios can qui-Dios-va re c'o quic'aslen y man quichin-ta re anama'i'. Roma chach re Dios reje' can je c'as-va,\x + \xo 20.38 \xt Sal 16.5-11; 73.23-26; Jn 11.25; Ro 4.17; 2 Co 6.16; 13.4; Col 3.3, 4; He 11.16.\x* xcha' re Jesús. \p \v 39 Y jec'o ja'jun chique re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas xquibij cha re Jesús: Maestro, can ja-va c'a quire', can otz ronojel re xabij. \p \v 40 Y man chic xquiban-ta covil che c'o-ta chic más cosas re xquic'utuj-apo cha re Jesús.\x + \xo 20.40 \xt Mt 22.46; Mr 12.34.\x* \s1 Re Jesús nitzijon quiq'uin re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas \p \v 41 Y re Jesús xubij chique re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas: ¿Anchique roma tak nibex che re Cristo xa choj jun rey-rumam can re Rey David?\x + \xo 20.41 \xt Mt 22.42; Mr 12.35.\x* \v 42 Tak xa can ja re Rey David biyon can chupan re jun libro rubini'an Salmos: \q1 Che re Ajaf Dios xubij cha re Vajaf re Cristo: \q1 Catz'uye-pa vajquik'a'.\x + \xo 20.42 \xt Sal 110.1; Hch 2.34.\x* \q1 \v 43 y xque'nya' pan ak'a' re ye'tzelan avichin. \q1 Quire' xubij re Dios cha re Cristo. \p \v 44 Y vo xa re Rey David, Vajaf nicha' cha re Cristo, ¿anchique roma tak nibex che re Cristo xa choj jun rey-rumam can re Rey David? xcha' re Jesús. \s1 Re Jesús nubij re quimac re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas \p \v 45 Y conojel c'a re vinak re quimalon-qui' chire', xquic'axaj tak re Jesús xubij chique re ru-discípulos:\x + \xo 20.45 \xt Mt 23.1; Mr 12.38.\x* \v 46 Man tiban ancha'l niquiban re achi'a' re je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Roma reje' camas nika chiquivach niquicusaj tukutak tak tziak, chin quire' titz'et-na che camas quik'ij. Camas chuka' nika chiquivach che niya' ruxnokil-quivach pa tak q'uiybal re anche' niquimol-va-qui' re vinak. Y re pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, can jac'a re nabey tak ch'acat ye'quicanola', chin quire' tibex chique che camas quik'ij. Y can ja chuka' quire' niquibanala' re anche' niban-va va'in.\x + \xo 20.46 \xt Mt 23.5; Lc 11.43.\x* \v 47 Y chuka' re achi'a' re' ye'quimojola' cachoch re malcani' tak ixoki'. Y reje' tak niquiban oración cha re Dios, camas ye'yaloj xaxe chin ninimax che camas je otz tak vinak. Pero reje' can xtika-va más castigo pa quive', roma re quimac camas q'uiy,\x + \xo 20.47 \xt Mt 11.22, 24; 23.14; Lc 10.10-16; 12.47, 48.\x* xcha' re Jesús. \c 21 \s1 Re ru-ofrenda re malca'n-ixok cha re Dios \p \v 1 Re Jesús xe'rutz'at re vinak biyoma' niquiyala' can mero chire' anche' c'o-va re ruc'ojlebal ofrenda chupan re rachoch re Dios.\x + \xo 21.1 \xt Mr 12.41.\x* \v 2 Y re Jesús xutz'at che quire' chuka' nuban jun malca'n-ixok re can k'alaj che meba-oc, y xaxe ca'e' ch'utak mero re camas ba-oc\x + \xo 21.2 \xt Mr 12.42.\x* rajkalen re xuya' can. \v 3 Y tak re Jesús xutz'at re jun malca'n-ixok re', xuc'ut chiquivach re ru-discípulos, y xubij chique: Can katzij nimbij chiva che yen xintz'at che xa ja la ixok la' re xyi'o can más q'uiy mero\x + \xo 21.3 \xt Pr 3.9; 2 Co 8.12.\x* que chiquivach conojel. \v 4 Roma reja' can xe-va re c'o riq'uin, jare' xuya' can anche' c'o-va re c'ojlebal chin ru-ofrenda re Dios. Jac'a re biyoma', ja re nuban sobra quiq'uin, jare' niquiyala' can, xcha' re Jesús. \s1 Re Jesús nubij che xtivulax re rachoch re Dios \p \v 5 Y jec'o vinak re quitz'amon tzij chij re rachoch re Dios.\x + \xo 21.5 \xt Mt 24.1; Mr 13.1.\x* Y niquibila' che camas jabal rubanic, che rion aboj re je jabal-oc je'cusan, y che ronojel can cotz'e'j rij quibanon cha, roma q'uiy cosas sipan coma re vinak chin xoc cha re rachoch re Dios, ye'cha'. Y re Jesús xubij chique: \v 6 Xtapon jun k'ij tak ronojel re nitz'at vova' xque'vulax y can man jun aboj xtic'ue-ta can ancha'l rubanon vocame. Ronojel re aboj re je'cusan cha re jay re', xa can xque'vulax. Can man jun c'a aboj re xtic'ue' can ancha'l la rubanon vocame,\x + \xo 21.6 \xt 1 R 9.7-9; Is 64.10, 11; Jer 5.10; 7.11, 14; Lm 2.6-8; Ez 7.20-22; Mi 3.12; Mt 24.2; Mr 13.2; Lc 19.44.\x* xcha'. \s1 Re señales re xque'banataj antes che xtiq'uis re ruch'ulef \p \v 7 Y re discípulos xquic'utuj cha re Jesús: Maestro, ¿c'a jampa' c'a xque'banataj re xabij-yan-ka chij re rachoch re Dios? ¿Y andex che señal xtitz'et chin quire' ninabex che nibanataj-yan? xe'cha'. \p \v 8 Y re Jesús xubij chique: Can jabal tichajij-ivi' chin man quixk'olotaj. Roma je q'uiy xque'pa y xtiquibij: Ja yen re Cristo. Ja tiempo re' re xbeka, xque'cha'. Pero yex man que'inimaj, chuka' man que'itzekelbej.\x + \xo 21.8 \xt Mt 24.4; Mr 13.5; 2 Co 11.13-15; Ef 5.6; 2 Ts 2.3; 2 Ti 3.13; 1 Jn 4.1; Ap 12.9.\x* \v 9 Y tak xtic'axaj chuka' che jec'o naciones ye'tajin che guerra o re vinak pa tak tenemit niquibanala-ka ayoval chiquivach-ka reje' mismo, man c'a tixibij-ivi', roma nabey tiene que nibanataj quire', pero mana-ta re' re ruq'uisibal tak k'ij chin re ruch'ulef. \p \v 10 Y re Jesús xubij chuka': Jun tenemit xtiyacataj chin no'rbana' guerra riq'uin jun chic tenemit. Jec'o chuka' nima'k tak naciones xque'yacataj chin che ne'quibana' guerra quiq'uin nic'aj chic nima'k tak naciones.\x + \xo 21.10 \xt Mt 24.7.\x* \v 11 Xque'pa sananel re camas je q'uiy vinak xque'ruquimisaj, xque'pa viyjal y yabil xabanchique lugar chach re ruch'ulef. Y camas c'a xque'xibin re señales y re xque'tz'etetaj chach re rocaj, re can man pak'ij che chak'a' je'tz'eton-ta. \p \v 12 Y tak c'amaje-na tibanataj ronojel re', xquixtz'am y xtiban chiva che nitaj pokan, roma re ruch'abal re Dios. Xquixc'uax chiquivach re achi'a' c'o quik'ij pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Xquixtz'apes pa cárcel. Xquixc'uax chiquivach reyes y chiquivach chuka' gobernadores chach re ruch'ulef. Ronojel c'a re' xtic'alvachij xa roma yininiman.\x + \xo 21.12 \xt Jn 15.20; Hch 4.3; 5.18; 12.4; 16.24; 25.23; Ap 2.10.\x* \v 13 Y tak quire' xtiban chiva coma re vinak, jare' tak más xquixtiquir xquinisekresaj chiquivach.\x + \xo 21.13 \xt Fil 1.28; 2 Ts 1.5.\x* \v 14 Y te'ka chi'c'o'x che man jun ndoc-va che yex camas ninojij\x + \xo 21.14 \xt Mt 10.19.\x* re andex xtibij chin nito-ivi', \v 15 roma can ja yen re xquimbin-apo chiva re andex xtibij. Y xtinya' chuka' na'oj chiva chin quire', riq'uin re na'oj re' xtitz'apij quichi' re vinak itzel yixquitz'at.\x + \xo 21.15 \xt Hch 6.10.\x* \v 16 Y xquixya' pa quik'a' re vinak itzel yixquitz'at. Y q'uiba' hasta re ite-irta', re je ivch'alal o re je ivamigo re xque'jacho ivichin. Y jec'o chiva yex re can xque'quimisas.\x + \xo 21.16 \xt Mi 7.6; Hch 7.59; 12.2.\x* \v 17 Xa can itzel-va xquixtz'et coma conojel vinak, roma ibanon confiar-ivi' viq'uin.\x + \xo 21.17 \xt Mt 10.22; 2 Ti 3.12.\x* \v 18 Pero man tichajij pena, roma re Dios can yixruchajij-va nojel tiempo, y chach reja' man jun rusumal-ive' re xtitzak-ta-a vo xa man quire-ta nrajo' reja'.\x + \xo 21.18 \xt Mt 10.30.\x* \v 19 Y vo xa nicoch' ronojel\x + \xo 21.19 \xt Ro 5.3; Stg 1.3.\x* re', xtivel re utzulaj c'aslen re man niq'uis-ta. \p \v 20 Y tak xtitz'at che re tenemit Jerusalén sutin rij coma re ejército, titamaj che xa ba' chic tiempo nrajo' chin che re tenemit xtiq'uis.\x + \xo 21.20 \xt Mt 24.15.\x* \v 21 Mare', vo xa yex yixc'o pa Judea, quixnumaj-a y te'ivovaj-ivi' pa tak c'achelaj. Y vo xa pa tenemit Jerusalén yixc'o-va, quixel-a y quixnumaj. Y vo xa pa k'ayis c'o-va ivachoch, man chic quixba-apo pa tenemit. \v 22 Roma tak xtapon re k'ij chin re tijoj-pokonal, c'ajare' tak re tenemit re' xtutoj ronojel re je'rubanalon, y can xtibanataj ronojel re tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios.\x + \xo 21.22 \xt Dn 9.26, 27; Zac 11.1.\x* \v 23 Y chupan re k'ij re' camas c'a re tijoj-pokonal xtipa pa rue' re ruch'ulef. Can xtika re ruyoval re Dios pa rue' re tenemit Jerusalén. Y roma re tijoj-pokonal re', c'ayef c'a xtuban chique re ixoki' re c'o chic yabil chiquij y chuka' c'ayef xtuban chique re ixoki' re c'a ye'tz'uman ch'utak cal. Can tivok'ex c'a quivach. \v 24 Camas c'a je q'uiy vinak xque'quimisas coma re soldados che espada. Y nic'aj chique re vinak xque'c'uax-a preso pa tak nic'aj chic naciones. Y re tenemit Jerusalén xtic'ue' pa quik'a' re juley chic naciones re man je israelitas-ta. Y tak xtel pa quik'a', ja tak xtapon re tiempo\x + \xo 21.24 \xt Dn 9.27; Ro 11.25.\x* re yi'on chique. \s1 Re xque'banataj tak nipa-yan re Jesús \p \v 25 Y q'uiy c'a señales re can man pak'ij che chak'a' je'banatajnak-ta y can man pak'ij che chak'a' je'tz'eton-ta riq'uin re k'ij, re ic' y re ch'umil. Y re vinak re jec'o chach re ruch'ulef can man xtiquivel-ta andex xtiquiban, xa xtisatz quic'o'x roma re mar camas-va xtik'ajan, roma camas xtubolk'otela-ri'.\x + \xo 21.25 \xt 2 P 3.10, 12.\x* \v 26 Y re vinak roma can quiyaben re andex xtibanataj chach re ruch'ulef, xtitz'amataj quicamic roma quiximbire'. Roma hasta ronojel re namalaj tak poderes re jec'o chicaj xque'silon roma re ru-poder re Dios. Can che jun re rocaj xtisilon.\x + \xo 21.26 \xt Mt 24.29.\x* \v 27 Y jare' tak xquinquitz'at yen re xinalax chi'icojol,\x + \xo 21.27 \xt Ap 14.14.\x* che yinka-pa pa jun nube,\x + \xo 21.27 \xt Hch 1.11; Ap 1.7.\x* riq'uin chic namalaj poder y riq'uin chuka' namalaj nuk'ij. \v 28 Y tak xtitz'at che ronojel re' ntajin chic rubanic, quixqui'cot y tic'ue' más ivuchuk'a'\x + \xo 21.28 \xt Mr 13.28.\x* roma can napon-yan re k'ij chin yixel libres chach ronojel re tijoj-pokonal re nik'asaj chach re ruch'ulef, xcha' re Jesús chique re ru-discípulos. \p \v 29 Y jare' tak reja' xubij chuka' jun ejemplo chique: Titz'eta-na-pa' re che' rubini'an higuera o xabanchique clase che'. \v 30 Tak ye'el-pa re c'ac'a ruxak, itaman che re ru-tiempo re job ne'ka-yan. \v 31 Y ja quire' chuka' tak xtitz'at che can jec'o chic cosas ye'banataj riq'uin re k'ij, re ic', re ch'umil y ronojel re xe'mbij-yan-ka ntajin chic rubanic, titamaj c'a che ne'ka-yan re k'ij tak re Dios xto'rbana' gobernar pa quive' re vinak. \p \v 32 Y tic'axaj jabal re xtimbij chiva vocame: Ronojel re' xque'banataj, tak re vinak chin re tiempo re' c'amaje-na que'q'uis-a chach re ruch'ulef. \v 33 Y re ruch'ulef y re rocaj can chin-va che ye'q'uis. Jac'a re nuch'abal man xtiq'uis-ta, xa can xtibanataj-va ronojel re nubij. \p \v 34 Y tichajij re ic'aslen. Man tiba ivánma chij re va'in, man quixk'abar, y chuka' man xaxe re ndoc chiva chach re ruch'ulef jare' re ninojij nojel tiempo, y c'aja tak xtina' xte'ka re k'ij tak yen xquineka.\x + \xo 21.34 \xt Ro 13.13; 1 P 4.7.\x* \v 35 Y re' ancha'l jun trampa re nutz'apij-ri'. Quire' rubanic tak xte'ka pa quive' conojel re vinak re jec'o chach re ruch'ulef.\x + \xo 21.35 \xt 1 Ts 5.2; 2 P 3.10; Ap 3.3.\x* \v 36 Mare' can tichajij jabal re ic'aslen. Y tibana' chuka' orar nojel tiempo,\x + \xo 21.36 \xt Mt 25.13; Mr 13.33; Lc 18.1; Ef 6.13.\x* chin yix chach ronojel re tijoj-pokonal re xtipa chach re ruch'ulef, y chin che otz re ic'aslen tak xquixapon chinoch yen re xinalax chi'icojol,\x + \xo 21.36 \xt 1 Jn 2.28.\x* xcha' re Jesús chique re ru-discípulos. \p \v 37 Y pak'ij, re Jesús pa rachoch re Dios ye'rutijoj re vinak cha re ruch'abal re Dios. Y chak'a' niba chuxe' re loma rubini'an Olivos,\x + \xo 21.37 \xt Lc 22.39; Jn 8.1, 2.\x* y chire' ne'c'ue-va. \v 38 Y camas c'a vinak ye'bapon cumaj-yan riq'uin re Jesús chire' pa rachoch re Dios chin niquic'axaj\x + \xo 21.38 \xt Hag 2.7; Mal 3.1.\x* re ruch'abal re Dios re nutzijoj chiquivach. \c 22 \s1 Re ye'tzelan chin re Jesús niquinojela' andex xtiquiban chin niquiquimisaj \p \v 1 Y xa chua'k-cabij chic re quinamak'ij re israelitas, y ja namak'ij re' tak niquitaj xcana-vay re manak levadura riq'uin, y re namak'ij re' niquibij pascua cha.\x + \xo 22.1 \xt Mt 26.2; Mr 14.1.\x* \v 2 Jare' tak re principal tak sacerdotes y re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas, niquinojela' andex xtiquiban chin niquiquimisaj re Jesús,\x + \xo 22.2 \xt Sal 2.2; Jn 11.47.\x* roma quixibin-qui' chiquivach re vinak. \p \v 3 Y re Judas re jun chique re je doce apóstoles re xbex chuka' Iscariote cha, can nisamaj chic re Satanás pa ránma.\x + \xo 22.3 \xt Mt 26.14.\x* \v 4 Mare' re Judas re' xba quiq'uin re principal tak sacerdotes y quiq'uin chuka' re ye'c'uan quichin re achi'a' re ye'chajin chire' pa rachoch re Dios, y xch'o quiq'uin chij re andex xtuban chin nujach re Jesús pa quik'a'. \v 5 Y re achi'a' camas c'a xe'qui'cot tak xquic'axaj quire', y xquisuj mero\x + \xo 22.5 \xt Zac 11.12; 1 Ti 6.10.\x* cha. \v 6 Re Judas xuban can re trato. Y xutz'am runojexic andex xtuban y jampa' tak xtujach pa quik'a', y tak xtujach pa quik'a', ja tak manak vinak quimalon-qui' riq'uin.\x + \xo 22.6 \xt Mt 26.5; Mr 14.2.\x* \s1 Tak re Jesús xuya' re xcana-vay y re ruyi'al-uva chique re ru-discípulos \p \v 7 Xbeka re namak'ij, k'ij chin nitij re xcana-vay re manak levadura riq'uin, y chuka' jare' tak ye'quimisas re ch'utak ovejas, roma jare' re ye'oc chupan re namak'ij rubini'an pascua.\x + \xo 22.7 \xt Mt 26.17; Mr 14.12.\x* \v 8 Y re Jesús xe'rutak-a re Pedro y re Juan, y xubij-a chique: Quixbiyin y te'ibana' rubanic re xtakataj chupan re pascua re'. \p \v 9 Y re je ca'e' discípulos xquic'utuj cha: ¿Anche' c'a najo-va che nakabana' rubanic re va'in? \p \v 10 Y re Jesús xubij chique: Tak xquixapon pa tenemit Jerusalén, xtitz'at che c'o jun mozo re ruc'amom-pa ruya' pa jun cucu'. Titzekelbej-a re ache re' c'a anchique jay xtoc-va. \v 11 Y tibij cha re rajaf re jay re': Re ka-Maestro rubim-pa: ¿Anchique cuarto chin re avachoch otz chin nimban-va re namalaj va'in quiq'uin re nu-discípulos chupan re namak'ij pascua? quixcha' cha. \v 12 Y re rajaf jay xquixruc'uaj pa ruca'n piso chin re jay. Y chire' c'o jun cuarto nem banon chic rubanic. Ja chire' tibana-va rubanic re xtakataj chin re pascua, xe'cho'x-a. \p \v 13 Y re je ca'e' discípulos xe'ba. Y can ancha'l re rubin-a re Jesús chique, can quire' re xbanataj. Y reje' can xquiban-va rubanic ronojel re ndoc chin re va'in chin re pascua. \p \v 14 Y tak xapon re hora, re Jesús y re je doce apóstoles xe'tz'uye-apo chach mesa,\x + \xo 22.14 \xt Mt 26.20.\x* \v 15 c'are' re Jesús xubij chique: Camas nrayim-pa che antes che yincom, junan nakaban can re jun namalaj va'in chupan re namak'ij pascua. \v 16 Y nimbij chiva, che tak ja re Dios re nibano chic gobernar chire' y xban-yan cumplir ronojel re ndel che tzij re namak'ij pascua, c'ajare' tak xtimban chic jun bey re va'in re'\x + \xo 22.16 \xt Jn 6.27, 50; Hch 10.41; 1 Co 5.7, 8; He 10.1-10; Ap 19.9.\x* iviq'uin. \p \v 17 Y re Jesús xutz'am c'a jun copa re c'o ruyi'al-uva chupan, y tak rutioxin chic cha re Dios, xubij: Tikumu' c'a can chiyixnojel, \v 18 roma can nimbij chiva, che tak ja chic re Dios re nibano gobernar, c'ajare' tak xtinkum chic jun bey re ruyi'al-uva.\x + \xo 22.18 \xt Jue 9.13; Sal 104.15; Is 24.9; 25.6; 55.1; Zac 9.15; Mt 26.29; Mr 14.25.\x* \p \v 19 Y quire' chuka' xuban tak xuc'am-apo jun xcana-vay, y tak rutioxin chic cha re Dios, xupar re xcana-vay y xuya' chique re ru-apóstoles, y xubij: Jare' re nu-cuerpo re ninjach pa camic pan i-cuenta yex.\x + \xo 22.19 \xt 1 Co 11.24.\x* Tibana' quire' chin che xtinataj re nucamic. \p \v 20 Y tak xe'va-yan, re Jesús xutz'am chuka' re copa re c'o ruyi'al-uva chupan, y xubij: Re ruyi'al-uva re', jare' re nuq'uiq'uel re xtibiyin tak xquincom. Riq'uin re nuq'uiq'uel, can jare' xtic'achoj re c'ac'a trato re rusujum-pa re Dios che nuban quiq'uin re vinak.\x + \xo 22.20 \xt 1 Co 10.16.\x* Re nuq'uiq'uel re xtibiyin, xa rutzij re imac, chin che yixcolotaj. \p \v 21 Y re ache re xquinjacho pa quik'a' re vinak re ye'tzelan vichin, can c'o c'a chakacojol chach mesa.\x + \xo 22.21 \xt Sal 41.9; Mr 14.18; Jn 13.21, 26.\x* \v 22 Can tic'axaj c'a re nimbij chiva, che yen re xinalax chi'icojol, can xquinquimisas-va, roma can jare' re runojim-pa re Dios pa nue'.\x + \xo 22.22 \xt Hch 2.23; 4.28.\x* Pero re xtijacho vichin, can tivok'ex rach, xcha' re Jesús. \p \v 23 Y jare' tak re ru-discípulos re Jesús xquibila-ka chiquivach che anchique como re xtijacho-a chin re Jesús. \s1 Re vinak re nuna' che camas ruk'ij \p \v 24 Y re discípulos re' xquich'ojela' chiquivach anchique re c'o más ruk'ij chiquicojol reje'.\x + \xo 22.24 \xt Mr 9.34; Lc 9.46.\x* \v 25 Pero re Jesús xubij chique: Re ye'bano gobernar chach re ruch'ulef, can niquina' che ja reje' re je cajaf conojel vinak re jec'o chach re ruch'ulef, roma ja reje' re ye'bano mandar pa quive'.\x + \xo 22.25 \xt Mt 20.25.\x* Y re achi'a' re ye'bano quire' camas nika chiquivach nibex chique che je banoy tak utzil. \v 26 Jac'a chi'icojol yex nu-discípulos man quire-ta. Roma re c'o más ruk'ij chi'icojol yex, tuna-ka-ri' che manak ruk'ij chiquivach re ruchibil. Y re jun chiva yex re nibano mandar pan ive', tuna-ka-ri' che manak ruk'ij. Xa quixruto' che nuban re samaj\x + \xo 22.26 \xt Lc 9.48; Stg 4.6; 1 P 5.3.\x* re niban yex. \v 27 Y tak c'o jun rutz'amon va'in chach mesa y c'o jun re nibano-apo servir richin, ¿anchique como che je ca'e' re c'o más ruk'ij ninojij yex? ¿Mana-ta como re c'o chach mesa re nivilix-apo re más c'o ruk'ij? Pero yen re yinc'o chi'icojol man quire-ta, roma yen can ancha'l nuban re nibano-apo servir\x + \xo 22.27 \xt Fil 2.7.\x* chach mesa, quire' nimban. \p \v 28 Yex can yixc'o-pa viq'uin chupan re tijoj-pokonal\x + \xo 22.28 \xt He 2.18.\x* re ye'nk'asaj. \v 29 Roma re', yen xtimban chiva che xtic'ue' autoridad pan ik'a', can ancha'l re rubanon re Nata' Dios viq'uin yen, \v 30 chin quire' xquixva' y xquixuq'uia' chach jun misma mesa viq'uin,\x + \xo 22.30 \xt Lc 14.15.\x* tak c'o chic autoridad pa nuk'a' yen. Y yex xtiban gobernar pa quive' re je doce grupo israelitas re quibanon dividir-qui'. \s1 Re Jesús can rutaman che re Pedro xtubij che man rutaman-ta rach \p \v 31 Y re Ajaf Jesús xutz'am tzij riq'uin re Simón Pedro y xubij: Simón, Simón, nimbij chava che re Satanás xixruc'utuj-yan cha re Dios chin che yixtojtobex.\x + \xo 22.31 \xt Am 9.9; 1 P 5.8.\x* \v 32 Pero yen can nbanon-va-pa orar chavij rat, chin quire' can naban confiar-avi' viq'uin. Can xcatapon-va pa ruk'a' re Satanás. Pero tak xtitzolaj-pa ac'o'x viq'uin, tabana' chique re nic'aj chic discípulos che más tiquibana' confiar-qui' viq'uin,\x + \xo 22.32 \xt Sal 51.13; Jn 17.9.\x* xcha' re Jesús. \p \v 33 Y re Simón Pedro xubij: Vajaf, vo xa rat xcac'uax pa cárcel, yen chuka' yimba chavij pa cárcel. Y vo xa yaquimisas,\x + \xo 22.33 \xt Jn 13.37.\x* yen chuka' yincom aviq'uin, xcha'. \p \v 34 Pero re Jesús xubij cha: Pedro, yen nimbij chava, che chupan re ak'a' re', antes che re moma' nitzirim-pa, rat oxe-yan bey tabij chique re ye'c'utun chava, che man ataman-ta noch,\x + \xo 22.34 \xt Mt 26.34; Jn 13.38.\x* xcho'x re Pedro. \s1 Re Jesús nubij che tiene que nibanataj re nubij chupan re ruch'abal re Dios chij re Jesús \p \v 35 Y re Jesús xuc'utuj c'a chique re ru-discípulos: Tak xixintak jun bey can, man xinjo-ta che xic'uaj iya'l, ni xe-ta mero, ni xe-ta jun chic c'ulaj xajab.\x + \xo 22.35 \xt Mt 10.9; Mr 6.8, 9; Lc 9.3; 10.4.\x* ¿C'o como re xuban falta chiva? xcha'. \p Y reje' xquibij che man jun xuban falta chique. \p \v 36 Y re Jesús xubij chique: Jac'a vocame man chic quire-ta. Roma vocame re c'o ruya'l, tuc'uaj-a. Re c'o ru-mero, tuc'uaj-a. Y re manak ru-espada, tuc'ayij jun rutziak chin nulok' jun richin, \v 37 roma tiene que nibanataj ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can chuij: Can ancha'l jun aj-mac xtiban cha, quire' nubij re tz'iban can. Y re' can xtiban-va chua yen. Roma ronojel re je'tz'iban can chuij chupan re ruch'abal re Dios, can xque'banataj-va,\x + \xo 22.37 \xt Is 53.12; Mr 15.28, 29; 2 Co 5.21; Ga 3.13.\x* xcha' re Jesús. \p \v 38 Y re discípulos xquibij cha re Jesús: Ajaf, vova' c'o ca'e' espada. \p Pero re Jesús xubij chique: Man chic tinataj re'. Re Jesús xubij quire' roma xutz'at che man xk'ax-ta pa quive' re ru-discípulos. \s1 Re Jesús nuban orar \p \v 39 Re Jesús tak elinak chic-a chire', xba chuxe' re jun loma rubini'an Olivos,\x + \xo 22.39 \xt Mt 26.30, 36; Mr 14.26, 32; Jn 18.1.\x* re anche' siempre tibo-va. Y re ru-discípulos can je'tzakatal-va-a chij. \v 40 Y tak xe'bapon, xubij chique: Tibana' orar y tic'utuj cha re Dios che tak yixtojtobex, man quixtzak pa mac.\x + \xo 22.40 \xt Mt 6.13; Mr 14.38.\x* \p \v 41 Y re Jesús xbiyin-apo jun ca'e' rakan-c'am, y chire' xuque-va-ka, y xutz'am rubanic orar. \v 42 Y nubij chupan re ru-oración: Nata', tabana' che man-ta nink'asaj re jun tijoj-pokonal re', vo xa quire' re najo' rat. Pero man taban re ninjo' yen. Roma yen can ninjo-va nimban re najo' rat,\x + \xo 22.42 \xt Jn 6.38.\x* xcha'. \p \v 43 Y c'o c'a jun ángel re pitinak chila' chicaj xuc'ut-ri' chach, chin no'rya-ka ruchuk'a' re Jesús.\x + \xo 22.43 \xt Mt 4.11.\x* \v 44 Y camas c'a nik'axo re ránma nuna' reja'. Mare' can riq'uin c'a ronojel ránma más nuban orar.\x + \xo 22.44 \xt Jn 12.27; He 5.7.\x* Y roma camas nik'axo re ránma, mare' re ya' re ndel chij man chic relic-ta ya', xa can ancha'l chic nima'k tak tz'uj quic' ye'ka pan ulef. \p \v 45 Tak re Jesús xtane' chubanic orar, xbeyacataj-pa re anche' xucul-va, xtzolaj-pa quiq'uin re ru-discípulos, pero tak xbeka quiq'uin, xa quitz'amon varan, roma reje' ye'bison y je'cosnak. \v 46 Y re Jesús xubij chique: ¿Anchique roma yixvar? Quixyacataj, tibana' orar y tic'utuj cha re Dios che tak yixtojtobex\x + \xo 22.46 \xt Jon 1.6.\x* man quixtzak pa mac, xcha' chique. \s1 Re ak'a' tak xtz'am re Jesús \p \v 47 Y c'a ntajin che tzij re Jesús quiq'uin re ru-discípulos, tak xquina', xe'bapon je q'uiy vinak quiq'uin.\x + \xo 22.47 \xt Mt 26.47; Mr 14.43; Jn 18.3.\x* Y jun chique re je doce ru-discípulos re rubini'an Judas, jare' re ac'ayon-apo quibey re vinak re'. Y re Judas can xe xapon, xjelon-apo riq'uin re Jesús chin xutz'ubaj. \v 48 Pero re Jesús xubij cha re Judas: ¿Y como man yaq'uex-ta yinatz'ubaj xaxe chin che yinajach-a pa quik'a' re ye'tzelan vichin yen re xinalax chi'icojol? \p \v 49 Y re discípulos tak xquitz'at re ntajin rubanic y re xque'banataj, xquibij: Ajaf, ¿yojyacataj chiquij che espada? \p \v 50 Y c'o jun chique re discípulos re xusoc jun ache re ru-mozo re namalaj sacerdote.\x + \xo 22.50 \xt Mt 26.51; Mr 14.47; Jn 18.10; Ro 12.19; 2 Co 10.4.\x* Can xutzaq'uij-va-a ruxquin. Y re ruxquin re xutzaq'uij-a ja re c'o pa rajquik'a'. \v 51 Y re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Man chic tiban quire'. \p Y c'are' xutz'am re ruxquin re mozo y xuc'achojsaj. \v 52 Y re vinak re je'binak chutz'amic re Jesús ja re principal tak sacerdotes, re je'ac'ayon quichin re achi'a' re ye'chajin pa rachoch re Dios, y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij. Y reja' xubij chique: ¿Yex xinojij che yixpitinak chutz'amic jun elek'om y mare' ic'amom-pa che' y espada? \v 53 Can k'ij-k'ij c'a xinc'ue' chi'icojol pa rachoch re Dios, y man jun andex xiban chua. Pero ja hora re' re yi'on chiva yex,\x + \xo 22.53 \xt Gn 3.15; Jn 12.27; Hch 2.23; 4.27.\x* hora che re rujoval re k'oko'm nich'acon, xcha' re Jesús. \s1 Tak re Pedro xubij che man rutaman-ta rach re Jesús \p \v 54 Xquitz'am-a re Jesús, y xquic'uaj pa rachoch re namalaj sacerdote.\x + \xo 22.54 \xt Mt 26.57; Hch 8.32.\x* Y re Pedro je'rutzekelben-a,\x + \xo 22.54 \xt Jn 18.15.\x* pero c'ac'anaj c'o-va can chiquij. \v 55 Y re chire' chach-jay, re rusamajela' re namalaj sacerdote xquibox k'ak', y xe'tz'uye-apo conojel chuchi-k'ak'. Y chuka' re Pedro xtz'uye-apo chiquicojol.\x + \xo 22.55 \xt Mt 26.69; Mr 14.66; Jn 18.17, 18.\x* \v 56 Y jun ixok raj-ic' re namalaj sacerdote, tak xutz'at che re Pedro tz'uyul chire' chiquicojol rumek'on-ri', xutzu-xutzu' rach y xubij: Re jun ache re' ruchibil chuka' re Jesús, xcha'. \p \v 57 Pero re Pedro xutz'uc tzij chach re ixok, y xubij: Yen man ntaman-ta rach re Jesús, xcha'. \p \v 58 Y c'a ba' che', c'o chic jun xtz'eto-pa richin re Pedro, y xubij cha: Rat yat jun chique re ru-discípulos re Jesús. Y re Pedro xubij: Mana-ta yen. \p \v 59 C'o la'k jun hora tak'ax-va re', tak c'o chic jun xbin che can katzij-va che chuka' re Pedro xc'ue' riq'uin re Jesús, roma reja' can aj-Galilea-va, xcha'. \p \v 60 Pero re Pedro xubij: Man nak'ax-ta pa nue' anchique roma nabij quire' chua. \p Y can c'a ntajin che tzij re Pedro, tak re moma' xtzirim-pa. \v 61 Y re Ajaf Jesús xuya' vuelta y xutz'at-pa re Pedro. Y re Pedro jare' tak xbeka chuc'o'x re rubin can re Ajaf cha, che c'amaje-na titzirim-pa re moma', tak rat oxe-yan bey tabij chique re ye'c'utun chava, che man ataman-ta noch.\x + \xo 22.61 \xt Mt 26.75; Mr 14.72; Jn 13.38.\x* \v 62 Y tak re Pedro xel-a pa fuera, can xujek'aj ok'ej.\x + \xo 22.62 \xt Is 66.2; Ez 7.16; 2 Co 7.10.\x* \s1 Tak re Jesús xch'ay coma re achi'a' ye'chajin richin y xe'tze'en chuka' chij \p \v 63 Y re achi'a' re je'chajiyon chin re Jesús, ye'tze'en c'a chij y niquich'ay.\x + \xo 22.63 \xt Sal 69.1-21; Is 50.6; 52.14; Mt 26.67, 68; Mr 14.65.\x* \v 64 C'are' xquitz'apij rach y xquiyala' k'a' chupalaj y niquic'utula' c'a cha: ¿Anchique re xyi'o k'a' cha'palaj? Tabij chaka, ye'cha' cha. \p \v 65 Y q'uiy c'a itzel tak tzij xquibila' cha. \s1 Tak re Jesús xc'uax chiquivach re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar \p \v 66 Tak xsakar-ka, xquimol c'a-qui' re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, re principal tak sacerdotes, y re achi'a' je'atamayon re ley\x + \xo 22.66 \xt Sal 2.1; 22.12, 16; Mt 27.1; Hch 4.26.\x* quichin re israelitas. Y xc'uax-apo re Jesús chiquivach re achi'a' re', roma ja reje' re pa camon ye'bano juzgar, y xquic'utuj cha re Jesús: \v 67 Tabij chaka: ¿La ja como rat re Cristo\x + \xo 22.67 \xt Mt 26.63; Mr 14.61.\x* re bin che nitak-pa roma re Dios? \p Pero re Jesús xubij chique: Vo xa nimbij chiva che ja yen re Cristo, man yininimaj-ta. \v 68 Y chuka' xe-ta c'o preguntas ye'mban chiva, man nibij-ta chua re ninc'utuj chiva, y chuka' man xquinisk'opij-ta-a. \v 69 Y tak xtak'ax can re jun tijoj-pokonal re', yen re xinalax chi'icojol, xquinetz'uye' pa rajquik'a' re Dios re nitiquir nuban ronojel,\x + \xo 22.69 \xt Sal 110.1; Dn 7.13, 14; He 1.3; 8.1.\x* xcha' re Jesús. \p \v 70 Can ja mismo rato re' conojel xe'c'utun-apo cha re Jesús: ¿Entonces rat yat Ruc'ajol re Dios? xe'cha'. \p Y re Jesús xubij: Ja', ja quire', can ancha'l re c'a nibij-ka.\x + \xo 22.70 \xt Mt 26.64; Mr 14.62.\x* \p \v 71 Y reje' xquibij: Manak tuk'aj che nipa-ta chic jun chin no'rbij chaka che re Jesús can aj-mac-va, roma can yoj mismo re xojc'axan re c'a nubij-ka\x + \xo 22.71 \xt Mt 26.65; Mr 14.63.\x* y ndel che tzij che can aj-mac-va. \c 23 \s1 Tak re Jesús xc'uax chach re Pilato \p \v 1 Y c'are' conojel re jec'o chire' xe'yacataj-a, chin xquic'uaj-a re Jesús che ne'quijacha' pa ruk'a' re jun gobernador rubini'an Pilato.\x + \xo 23.1 \xt Mt 27.2; Mr 15.1; Jn 18.28.\x* \v 2 Y chire' chach re gobernador, niquisujuj-apo y niquibij: Yoj kataman che re ache re' q'uiy rumac. Reja' nujal quina'oj re vinak. Nubila' chuka' chique re vinak che man tiquitoj re impuestos cha re César. Y chuka' nubila' che reja' jun Rey\x + \xo 23.2 \xt 1 R 21.10-13; Sal 35.11; 62.4; 64.3-6; Jer 20.10; 37.13-15; Dn 3.12; Mt 17.27; 22.21; Mr 12.17; Jn 19.12; Hch 17.7; 24.5; 1 P 3.16-18.\x* roma ja reja' re Cristo. \p \v 3 Y re Pilato xuc'utuj cha re Jesús: ¿Ja rat re qui-Rey re israelitas? \p Y re Jesús xubij: Ja', ja quire',\x + \xo 23.3 \xt Mt 27.11; 1 Ti 6.13.\x* can ancha'l re xabij. \p \v 4 Y c'are' re Pilato xubij chique re principal tak sacerdotes y chique re vinak: Yen man jun ch'a'oj ninvel chij re jun ache re'.\x + \xo 23.4 \xt Mt 27.19, 24; Mr 15.14; Jn 18.38; 2 Co 5.21; 1 P 2.22.\x* \p \v 5 Pero reje' xa más xe'yori' chin niquibij-apo: Xa nujal quina'oj re vinak re jec'o pa tak tenemit chin re Judea. Y rutz'amom-pa rubanic quire' chila' pa Galilea, y quire' nubanala' pitinak, y vocame ja xbeka vova' pa tenemit Jerusalén. \s1 Tak re Jesús xc'uax-apo chach re Herodes \p \v 6 Y tak re Pilato xuc'axaj Galilea re c'a niquibij-ka re vinak, xuc'utuj vo xa aj-Galilea re Jesús. \v 7 Tak xbex cha che aj-Galilea, reja' xutak-a re Jesús riq'uin re Herodes re gobernador chin re Galilea.\x + \xo 23.7 \xt Lc 3.1.\x* Y como re Herodes c'o chire' pa tenemit Jerusalén re k'ij re', otz xuban. \v 8 Y tak re Herodes xutz'at re Jesús, camas xqui'cot ránma, roma c'o-yan chic che tiempo rurayin nutz'at rach. Y roma c'o q'uiy cosas ruc'axan chij, mare' nurayij che chach-ta reja' tak nuban jun milagro.\x + \xo 23.8 \xt Mt 14.1; Mr 6.14; Lc 9.9.\x* \v 9 Y re Herodes q'uiy c'a preguntas xubanala' cha re Jesús, pero re Jesús man jun tzij xubij cha. \v 10 Y jec'o-apo re principal tak sacerdotes y re achi'a' je'atamayon re ley quichin re israelitas, chin niquisujuj re Jesús chach re Herodes. Reje' can niquitaj quik'ij chin ye'sujun-apo. \v 11 Y re Herodes chibil re ru-soldados can man jun ruk'ij xquiban cha re Jesús y xe'tze'en chij. Xquiya' c'a jun tziak chij, can ancha'l re ye'quicusala' re Reyes. Roma chiquivach reje' xa man jun ruk'ij re Jesús.\x + \xo 23.11 \xt Is 53.3.\x* Y c'are' re Herodes xutzolij chic-a re Jesús riq'uin re Pilato. \v 12 Re Herodes y re Pilato man que'ch'o-ta chiquivach, roma c'o ayoval chiquicojol. Jac'a re k'ij re' xa xquiban-ka amigos.\x + \xo 23.12 \xt Hch 4.27; Stg 4.4.\x* \s1 Tak re Pilato xujach-a re Jesús chin che tiquimisas cho cruz \p \v 13 Y c'are' re Pilato xe'rayoj re principal tak sacerdotes y re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar, y chuka' xe'rayoj re vinak\x + \xo 23.13 \xt Mt 27.23; Mr 15.14; Jn 18.38.\x* re je'tzakatal-apo chiquij. \v 14 Y c'are' xubij chique: Yex xbe'ijacha' re Jesús pa nuk'a', y nibij che nujalala' quina'oj re vinak. Pero chivach yex xinc'utuj cha vo xa katzij o man katzij-ta, y yen nintz'at che man jun rumac, y ronojel re nibij yex che je'rubanon, yen nintz'at che man katzij-ta.\x + \xo 23.14 \xt Dn 6.4.\x* \v 15 Y chuka' re Herodes man jun rumac xuvel re Jesús tak xixintak-a riq'uin, y mare' xutzolij chic-pa viq'uin. Xaxe riq'uin re' nakatamaj che man jun ch'a'oj rubanon chin quire' nika-ta re camic pa rue'. \v 16 Xtintak c'a ruch'ayic,\x + \xo 23.16 \xt Mt 27.26; Mr 15.15; Jn 19.1; Hch 5.40, 41.\x* y c'are' ninlisaj-a libre, xcha' re Pilato. \p \v 17 Y re Pilato tiene que nulisaj-a libre jun preso,\x + \xo 23.17 \xt Mt 27.15; Mr 15.6; Jn 18.39.\x* roma ja quire' re costumbre re niban ronojel juna' chupan re namak'ij rubini'an pascua. \v 18 Y mare' conojel jun pa quichi' xe'ch'o-apo, y xquibij: ¡Ja re Barrabás talisaj-a libre, y re Jesús tiquimisas!\x + \xo 23.18 \xt Hch 3.14.\x* xe'cha'. \p \v 19 Y re Barrabás c'o pa cárcel roma xyacataj chij re gobierno chire' pa tenemit y chuka' roma c'o camic rubanon. \v 20 Y re Pilato, roma nrajo' nulisaj-a libre re Jesús, xch'o chic jun bey chique re vinak. \v 21 Pero re vinak xa más jun pa quichi' ye'ch'o-apo y niquibij: ¡Tiquimisas cho cruz! ¡Tiquimisas cho cruz! \p \v 22 Y pa rox bey xch'o re Pilato chique y xubij: ¿Andex rumac rubanon chivach re jun ache re'? Yen man jun ch'a'oj ninvel chij, chin che niquimisas-ta. Ninya' pa castigo, y c'are' ninlisaj-a libre, xcha'. \p \v 23 Pero re vinak y re principal tak sacerdotes, xa más niquirak-apo quichi' chin niquic'utuj-apo che tiquimisas re Jesús cho cruz. Can xnimax-va c'a quitzij re vinak. \v 24 Y jare' tak re Pilato xubij che nuban re ancha'l re niquic'utuj-apo re vinak.\x + \xo 23.24 \xt Ex 23.2; Jn 19.16.\x* \v 25 Y xulisaj-a libre re Barrabás re xquic'utuj-apo cha che tulisaj-a libre. Y re ache re' c'o pa cárcel roma xyacataj chij re gobierno y chuka' quimisanel. Y re Jesús xujach-a pa quik'a' chin che tiquimisas cho cruz, roma jare' re niquijo' re vinak che niquiban.\x + \xo 23.25 \xt Pr 17.15.\x* \s1 Tak re Jesús xbajex cho cruz \p \v 26 Tak re soldados quic'uan-a re Jesús chin ne'quibajij cho cruz, xquic'ul c'a jun ache pitinak pak'os, y re ache re' aj-Cirene y rubini'an Simón. Y re soldados xquitz'am y chij c'a reja' xquiya-va-a re ru-cruz re Jesús. Mare' ja reja' re xc'uan-a re cruz, y chij can re Jesús binak-va.\x + \xo 23.26 \xt Mt 27.32.\x* \p \v 27 Y camas vinak je'binak chij. Y camas je q'uiy chuka' ixoki' re ye'ok' chij re Jesús y niquijoyovaj rach. \v 28 Y re Jesús xe'rutzu' re ye'ok', y xubij chique: Yex ixoki' aj-Jerusalén, man quixok' chuij. Xa quixok' chivij yex mismo, y quixok' chiquij re ac'ola' jec'o iviq'uin. \v 29 Roma re tiempo re xte'ka c'ayef xtibanataj, y mare' xtibex: Otz-quibanoj re ixoki' re man nic'ue-ta ac'ual quiq'uin, re man jun bey xquiyabej-ta jun ac'ual, y re man jun bey xquiya-ta rutz'um\x + \xo 23.29 \xt Lc 21.23.\x* jun ac'ual. \v 30 Jare' tak xtibanataj che re vinak can xque'ch'o-va chique re nima'k tak lomas y xtiquibila': Quixtzak-pa chakij. Chuka' xque'ch'o chique re cocoj tak lomas y xtiquibila': Kojivovaj, xque'cha'.\x + \xo 23.30 \xt Is 2.19; Os 10.8; Ap 6.16; 9.6.\x* \v 31 Roma niquiban-na c'a chua yen re yin ancha'l jun che' rax, c'alapa' chique re vinak je ancha'l che'\x + \xo 23.31 \xt Pr 11.31; Jer 25.29; Ez 20.47; 21.3, 4; 1 P 4.17.\x* chake'j, xcha' re Jesús. \p \v 32 Y jec'o chuka' je ca'e' achi'a' je'c'uan-a riq'uin re Jesús\x + \xo 23.32 \xt Is 53.12; Mt 27.38.\x* chin ye'quimisas. Re achi'a' re' c'o quimac quibanon. \v 33 Y tak xe'bapon chupan re jun lugar rubini'an Calavera,\x + \xo 23.33 \xt Mr 15.22; Jn 19.17; He 13.12.\x* xquibajij re Jesús cho cruz, y quire' chuka' xquiban chique re je ca'e' elek'oma'. Jun xbajex pa rajquik'a', y re jun chic xbajex pa ruxocon. \v 34 Y re Jesús tak c'o chic cho cruz xubij: Nata' Dios, tacuyu' quimac re vinak, roma man quitaman-ta andex re ye'tajin chubanic.\x + \xo 23.34 \xt Mt 5.44; Hch 3.17; 7.60; 1 Co 4.12.\x* \p Y c'are' re soldados xquiban sortear re rutziak re Jesús, chin xquitz'at andex che tziak re niquic'uala-a cada jun.\x + \xo 23.34 \xt Mr 15.24; Jn 19.24.\x* \v 35 Y conojel c'a re vinak re jec'o-apo chire' y re achi'a' re ye'bano gobernar re aj-israelitas, niquitz'at-apo re Jesús. Y conojel c'a re vinak re' ye'tze'en-apo chij y niquibila': Reja' je q'uiy xe'rucol. Vocame tucola-ri' reja' mismo, k'alaj re' vo xa can katzij che ja reja' re Cristo re cha'on roma re Dios.\x + \xo 23.35 \xt Sal 22.17; Zac 12.10.\x* \p \v 36 Y ja quire' chuka' niquiban-apo re soldados. Ye'tze'en-apo chij re Jesús. Ye'jelon-apo riq'uin y niquisuj-apo vinagre cha. \v 37 Y niquibila' chuka' cha: Vo xa can ja rat re qui-Rey re israelitas, tacola-avi' ayon rat, ye'cha' cha. \p \v 38 Y pa rue-a re cruz c'o c'a tzij je'tz'iban-a chach jun tz'alam. Re tzij re' je'tz'iban-a pan oxe' rach ch'abal. Tz'iban pa quich'abal re aj-Grecia, pa quich'abal re aj-Roma y pa quich'abal re israelitas. Y re tzij re' nubij: Jare' re qui-Rey re israelitas.\x + \xo 23.38 \xt Jn 19.19.\x* \p \v 39 Y jun chique re je ca'e' achi'a' re c'o quimac quibanon jec'o chuka' cho cruz, itzel xch'o-apo cha re Jesús,\x + \xo 23.39 \xt Mt 27.44; Mr 15.32.\x* roma xubij: Rat re nabij che ja rat re Cristo, tacola-avi' rat, y kojacola' chuka' yoj. \p \v 40 Jac'a re jun chic ruchibil re ache re' cof xch'o-apo cha re mismo ruchibil y xubij: Rat can man naxibij-ta-avi' chach re Dios y chupan re mismo castigo yojc'o-va riq'uin,\x + \xo 23.40 \xt Ef 5.11.\x* y reja' manak rumac chin niya' re mismo castigo re' pa rue'. \v 41 Jac'a yoj can ruc'amon-va che kojquimisas chin quire' nakatoj re kamac. Pero reja' man ruc'amon-ta che quire' niban cha, roma man jun rumac rubanon. \p \v 42 Y re mismo ache re' xubij-apo cha re Jesús: Quine'ka c'a cha'c'o'x, tak xcapa chic jun bey y tak can yat Rey\x + \xo 23.42 \xt He 1.3; 8.1.\x* chic. \p \v 43 Y re Jesús xubij cha: Can katzij nimbij chava, che vocame mismo xcate'c'ue' viq'uin chupan re lugar anche' camas jabal y re lugar re' rubini'an Paraíso.\x + \xo 23.43 \xt Ap 2.7.\x* \p \v 44 Y pa nic'aj-k'ij la'k che' tak xk'ukumar rach re ruch'ulef. Y re k'oko'm re' xq'uis-a c'a pa tak a las tres re tak'ak'ij.\x + \xo 23.44 \xt Mr 15.33.\x* \v 45 Re k'ij man chic xtzu'un-ta, y ja mismo rato re' tak xel ca'e'\x + \xo 23.45 \xt Mt 27.51.\x* re utzulaj tziak re anchok cha tason-va rupan re rachoch re Dios. \v 46 Jare' tak re Jesús riq'uin ruchuk'a' xubij: Nata' Dios, pan ak'a' c'a ninjach-va re vánma.\x + \xo 23.46 \xt Sal 31.15.\x* Y can xe xubij quire', jare' tak xcom. \p \v 47 Tak re capitán quichin re soldados xutz'at re xbanataj, xuya' ruk'ij re Dios, y xubij: Can katzij-va che re jun ache re' man jun rumac.\x + \xo 23.47 \xt Mt 27.54.\x* \p \v 48 Y conojel re vinak re jec'o-apo chire' xquitz'at re xbanataj, can man niquivel-ta chic andex niquiban y ye'bison\x + \xo 23.48 \xt Lc 18.13.\x* xe'tzolaj roma re xbanataj. \v 49 Y re vinak re quitaman rach re Jesús, y re ixoki' re can c'a pa Galilea je'tzakatal-va-pa chij, c'ac'anaj c'a jec'o-va niquitzu-pa re ye'banataj.\x + \xo 23.49 \xt Sal 38.11; Jn 19.25.\x* \s1 Tak xmuk re Jesús \p \v 50 Y c'o c'a jun ache rubini'an José, y aj pa tenemit Arimatea. Re tenemit Arimatea pa Judea c'o-va. Re jun ache re' camas otz runa'oj y chuka' choj ruc'aslen chach re Dios y quichibil re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar re jec'o chiquicojol re israelitas.\x + \xo 23.50 \xt Mt 27.57; Mr 15.43; Jn 19.38.\x* \v 51 Y re José jun ache re ruyaben chuka' tak re Dios xtuban gobernar, y mare' reja' man xka-ta chach re xquiban re ruchibil cha re Jesús.\x + \xo 23.51 \xt Gn 37.21, 22; 42.21, 22; Ex 23.2; Lc 2.25, 38; 1 Ti 5.22.\x* \v 52 Y reja' xba riq'uin re Pilato re gobernador chuc'utuxic re ru-cuerpo re Jesús chin numuk. \v 53 Y tak rukasan chic-pa re ru-cuerpo re Jesús cho cruz, xupis pa jun sábana. Y c'are' xbo'rmuku' can pa jun jul quichin anama'i', c'oton chach jun peña. Y man jun c'a cusayon-ta re jul re'.\x + \xo 23.53 \xt Is 53.9; Mt 27.59.\x* \v 54 Pero re k'ij re', re vinak niquibanala' chic utzil ronojel re xtoc chique chupan re k'ij chin uxlanen, roma re k'ij chin uxlanen xa nitiquir-yan. Y re k'ij chin uxlanen re nitiquir-a\x + \xo 23.54 \xt Mt 27.62.\x* ja tak nika-ka re k'ij. \p \v 55 Y re ixoki' re can c'a pa Galilea je'tzakatal-va-pa chij re Jesús,\x + \xo 23.55 \xt Lc 8.2.\x* xe'ba chij tak xbemuk can, y mare' can jabal xquitz'at tak xya' can re ru-cuerpo\x + \xo 23.55 \xt Mr 15.47.\x* re Jesús chupan re jul, mare' can xna'e' can chiquivach. \v 56 Y tak re ixoki' re' xe'tzolaj cho tak cachoch, xquiban preparar jubulaj tak ak'om, chin jare' ne'quiya' can chij re Jesús.\x + \xo 23.56 \xt Mr 16.1.\x* Y xe'xulan re jun k'ij chin uxlanen, roma can niquiban cumplir re nubij chupan re ley chin re Moisés.\x + \xo 23.56 \xt Ex 20.10; Is 56.2, 6; 58.13; Jer 17.24.\x* \c 24 \s1 Tak xc'astaj-yan re Jesús \p \v 1 Y cumaj-yan re nabey k'ij chin re semana, re ixoki' re' xe'ba anche' xmuk-va\x + \xo 24.1 \xt Mt 28.1; Mr 16.1; Jn 20.1.\x* re Jesús, y quic'uan-a re jubulaj tak ak'om re xe'quiban preparar. Y jec'o nic'aj chic ixoki' je'binak chiquij. \v 2 Y tak xe'bapon chuchi' re jul re anche' xmuk-va re Jesús, xquitz'at che re aboj re anchok cha tz'apin-va ruchi' re jul, elisan chic-a. \v 3 Reje' xe'oc-apo chupan re jul,\x + \xo 24.3 \xt Mr 16.5.\x* y xquitz'at che re ru-cuerpo re Ajaf Jesús manak chic. \v 4 Mare' xsatz quic'o'x y camas xquixibij-qui'. Y can jare' tak xe'quitz'at je ca'e' ancha'l achi'a' je'pa'al-apo quiq'uin, y can niyiq'uiloj re quitziak. \v 5 Y re ixoki', roma re quiximbire' xe'luque-ka. Y jare' tak re je ca'e' ancha'l achi'a' xquibij chique: Yex ixoki' man ticanoj re Jesús chiquicojol re anama'i' roma reja' xa c'as.\x + \xo 24.5 \xt 1 Ti 1.17; Ap 1.18.\x* \v 6 Roma re ru-cuerpo man chic c'o-ta vova'. Reja' xc'astaj-yan-a. Te'ka chi'c'o'x re xubij chiva tak reja' c'a c'o chire' pa Galilea. \v 7 Reja' xubij chiva: Yen re xinalax chi'icojol, tiene que xquinjach pa quik'a' re aj-maqui' tak vinak chin che xquinquimisas cho cruz, y pa rox k'ij xquinc'astaj-pa\x + \xo 24.7 \xt Mt 16.21; Mr 8.31; Lc 9.22.\x* chiquicojol re anama'i'. Quire' re xubij chiva, xe'cha' re je ca'e' ancha'l achi'a' chique re ixoki'. \p \v 8 Y re ixoki' can xbeka-va chiquic'o'x re ch'abal re je'rubin can re Jesús.\x + \xo 24.8 \xt Jn 2.22.\x* \v 9 Y tak je'tzolojnak-pa anche' xmuk-va re Jesús, xbequitzijoj ronojel chique re je once apóstoles y chique re vinak re quimalon-qui' quiq'uin\x + \xo 24.9 \xt Mt 28.8; Mr 16.10.\x* re apóstoles. \v 10 Re ixoki' re xe'beyi'o rutzijol chique re apóstoles ja re María Magdalena, re Juana, re María re rute' re Jacobo, y nic'aj chic ixoki'.\x + \xo 24.10 \xt Lc 8.3.\x* \v 11 Pero re apóstoles xa xquinojij che re ixoki' xa xe'ch'ujer, y mare' man xquinimaj-ta re xbex chique.\x + \xo 24.11 \xt Lc 24.25, 41.\x* \p \v 12 Pero re Pedro can jare' xel-a, y jonanin c'a xba chuchi-jul roma reja' nrajo' nutz'at vo xa katzij o man katzij-ta che quire' xbanataj. Y tak xtzu'un-apo chupan re jul, xutz'at che rion chic re tziak jec'o can chire'. Reja' xtzolaj y camas nunojij re xbanataj.\x + \xo 24.12 \xt Jn 20.3, 10.\x* \s1 Re xquic'alvachij je ca'e' achi'a' tak je'binak pan Emaús \p \v 13 Y chupan chuka' re k'ij re', je ca'e' achi'a' re xe'tzekelben richin re Jesús, quitz'amon-a bey pa jun aldea rubini'an Emaús,\x + \xo 24.13 \xt Mr 16.12.\x* re aldea re' jun la'k oxe' leguas rucojol riq'uin re tenemit Jerusalén. \v 14 Y tak je'binak, niquitzojola' re xe'banataj.\x + \xo 24.14 \xt Dt 6.7; Mal 3.16; Lc 6.45.\x* \v 15 Y tak can niquiya' che tzij je'binak y niquic'utula' c'a chiquivach-ka reje' re xe'banataj, can jare' tak re Jesús xoc-a quichibil, y junan xe'ba.\x + \xo 24.15 \xt Mt 18.20; Jn 14.18, 19.\x* \v 16 Re je ca'e' achi'a' re' can niquitz'at-va re jun re binak quiq'uin, pero c'o re banayon chique chin quire' man niquitamaj-ta rach.\x + \xo 24.16 \xt 2 R 6.18, 20; Mr 16.12; Jn 20.14; 21.4.\x* \v 17 Y re Jesús xuc'utuj chique: ¿Andex c'a che tzij itz'amom-pa tak yixpitinak? ¿Y anchique roma chuka' yixbison? roma quire' nintz'at yen. \p \v 18 Y jun chique reje' re rubini'an Cleofas,\x + \xo 24.18 \xt Jn 19.25.\x* xch'o-apo cha y xubij: ¿Man ataman-ta rat re c'a ba-oc tibanataj pa tenemit Jerusalén? Pero conojel re vinak re xe'c'ue' pa namak'ij jabal quitaman re xe'banataj. ¿Y rat chire' yatpitinak-va y man ataman-ta andex re xe'banataj chire'? \p \v 19 Y re Jesús xuc'utuj chique: ¿Andex xe'banataj chire' c'a? \p Y reje' xquibij: Re xquiban re vinak cha re Jesús aj-Nazaret, re rusamajel re Dios re xbex profeta cha. Y chuka' can xuc'ut che c'o ru-poder, roma re namalaj tak milagros re xe'rubanala' y chuka' re ru-forma tak nich'o.\x + \xo 24.19 \xt Jn 3.2; 6.14; Hch 2.22.\x* Quire' re xk'alajin chach re Dios y chiquivach re vinak. \v 20 Pero re principal tak sacerdotes y re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar chakacojol yoj re yoj israelitas, jare' re xe'bano chin xquiquimisaj cho cruz.\x + \xo 24.20 \xt Mt 27.1, 2, 20; Mr 15.1; Lc 22.66, 71; 23.1, 5; Hch 3.13, 15; 4.8, 10, 27; 5.30, 31; 13.27.\x* \v 21 Y yoj can kanojin-va che ja reja' re pitinak chakacolic konojel yoj re yoj israelitas.\x + \xo 24.21 \xt Hch 1.6.\x* Pero vocame man jun chic andex xtakaban, roma ja-yan oxe' k'ij ticom-va. \v 22 Pero jec'o chique re kachibil ixoki' re cumaj-yan xe'ba chuchi' re jul anche' xmuk-va re Jesús, y tak xe'tzolaj-pa xojquixibij,\x + \xo 24.22 \xt Mt 28.1, 8; Mr 16.1, 2, 10; Jn 20.13.\x* \v 23 roma xbequibij che re ru-cuerpo re Jesús xa man chic c'o-ta chupan re jul y xbequibij chuka' che c'o ángeles xquic'ut-qui' chiquivach, y che re ángeles re' xquibij chique che re Jesús xc'astaj-yan-a. \v 24 Y mare' jec'o chaka yoj re xe'ba chuchi' re jul chin xbequitz'eta'\x + \xo 24.24 \xt Lc 24.12; Jn 20.3.\x* vo xa katzij o man katzij-ta re xbequibij re ixoki' chaka. Y can katzij-va che quire', roma can quire-va re xbequitz'eta' can re kachibil, pero re Jesús cama-va xquitz'at-ta can. \p \v 25 Y re Jesús nitzijon binak quiq'uin, xubij c'a chique: Yex can man ninojij-ta ba', xa man c'o-ta pan ivánma re quibin re je rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. \v 26 Reje' quibin can che re Cristo tiene que nuk'asaj tijoj-pokonal,\x + \xo 24.26 \xt Hch 17.3.\x* y c'are' niba chila' chicaj chin niya' ruk'ij, xcha' chique.\x + \xo 24.26 \xt Fil 2.6-11; 1 P 1.11.\x* \p \v 27 Y re Jesús xutz'am c'a rubixic chique andex ndel-va che tzij ronojel re je'tz'iban can chij reja' chupan re ruch'abal re Dios. Xutz'am-a riq'uin re je'rutz'iban can re Moisés, c'a riq'uin re quitz'iban chuka' re nic'aj chic rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas\x + \xo 24.27 \xt Gn 3.15; 22.18; 26.4; Nm 21.9; Sal 16.9, 22; Jer 23.5; 33.14; Ez 34.23; 37.25; Dn 9.24; Mi 7.20.\x* chique. \p \v 28 Y tak xe'bapon chupan re aldea rubini'an Emaús, re Jesús xuban che can choj nak'ax-a. \v 29 Y chin che nicanaj-ka quiq'uin, xe'pa re je ca'e' achi'a' re' xquibij cha: Cacanaj-ka kaq'uin, roma re k'ij xa xka-yan-ka, y xa nik'ukumar-yan-ka.\x + \xo 24.29 \xt Gn 32.26.\x* \p Y re Jesús xoc-apo pa jay, chin nic'ue-ka quiq'uin. \v 30 Y tak je'tz'uyul chic-apo chach mesa, re Jesús xuc'am-apo re vay, y tak rutioxin chic cha re Dios, xupar re vay y xujach chiquivach. \v 31 Y c'are' ancha'l xa xjak re quinak'avach, y xquitamaj rach che can ja-va re Jesús c'o quiq'uin. Y can c'aja xquitz'at manak chic quiq'uin. \v 32 Y re je ca'e' achi'a' re' niquibila' c'a chiquivach: Can katzij-va che can nuna-va chic re kánma tak yojtzijon yojpitinak riq'uin, tak reja' xubij chaka andex ndel-va che tzij re ruch'abal re Dios. \p \v 33 Re je ca'e' achi'a' re' can jare' xe'yacataj-a re anche' je'tz'uyul-va, y xquitz'am-a bey chin ye'tzolaj pa Jerusalén. Y xe'bequivila' re je once discípulos y re nic'aj chic vinak re can xe'tzekelben-va richin re Jesús,\x + \xo 24.33 \xt Mr 16.13.\x* quimalon-qui'. \v 34 Y re je once discípulos re' y re nic'aj chic vinak niquibij: Re Ajaf Jesús can xc'astaj-yan-va, y xuc'ut-yan-ri' chach re Simón Pedro.\x + \xo 24.34 \xt 1 Co 15.5.\x* \p \v 35 Y jare' tak re je ca'e' achi'a' xquitzijoj-apo re xquic'alvachij po bey tak je'binak pan Emaús, y chuka' xquitamaj rach re Jesús tak xupar re vay.\x + \xo 24.35 \xt Lc 24.30, 31.\x* \s1 Tak re Jesús xuc'ut-ri' chiquivach re ru-discípulos \p \v 36 Y conojel re quimalon-qui', c'a ye'tzijon chij re Jesús, tak xquitz'at c'o chic chire' chiquicojol, y xubij chique: Re ivánma can-ta otz nuna' roma yininiman\x + \xo 24.36 \xt Jn 20.19.\x* chic. \p \v 37 Pero reje' xquinojij che re niquitz'at xa jun espíritu chin ánma, mare' camas xquixibij-qui'.\x + \xo 24.37 \xt Mt 14.26; Mr 6.49.\x* \v 38 Pero re Jesús xubij chique: ¿Anchique roma tak xsatz ic'o'x tak xinitz'at y xinojij-ka itzel tak cosas? \v 39 Titz'eta' re nuk'a' y re vakan. Quinitz'ama-na-pa', y xtitz'at che can ja-va yen. Roma xe-ta yin ancha'l re xinojij chuij yen, man-ta c'o nu-cuerpo. \p \v 40 Y tak re Jesús rubin chic quire' chique, xe'ruc'ut re ruk'a' y chuka' re rakan chiquivach. \v 41 Pero reje' man niquinimaj-ta. Xa xsatz quic'o'x roma re niquitz'at y roma chuka' re ye'qui'cot. Y chin che niquinimaj, xpa re Jesús xuc'utuj chique: ¿C'o como jun andex chin nitij c'o iviq'uin chin niya-ta ba' chua? xcha'. \p \v 42 Y reje' xbequiya-pa jun pedazo sa'on car cha y ba' cab re c'a c'o xca' riq'uin. \v 43 Y reja' xuc'ul y xutz'am rutijic chiquivach, chin tiquitz'eta' che can ja-va reja' re Jesús.\x + \xo 24.43 \xt Hch 10.41.\x* \v 44 Y xubij c'a chique: Tak c'a yinc'o iviq'uin antes che yinquimisas, ximbij chiva che tiene que ninc'alvachij ancha'l nubij ronojel re je'tz'iban can chuij chupan re ruch'abal re Dios, ancha'l re je'tz'iban can roma re Moisés, re je'tz'iban can coma re nic'aj chic rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, y re je'tz'iban can chupan re libro rubini'an Salmos.\x + \xo 24.44 \xt Mt 16.21; Mr 8.31, 32; 9.31; Lc 18.31, 32.\x* \p \v 45 C'are' reja' xuban chique chin xk'ax pa quive' re ruch'abal re Dios re tz'iban can.\x + \xo 24.45 \xt Hch 16.14; 2 Co 4.6.\x* \v 46 Y xubij c'a chique, che chupan re ruch'abal re Dios tz'iban can ronojel re', che yen re Cristo tiene que nink'asaj tijoj-pokonal, y c'are' yinquimisas, y pa rox k'ij yinc'astaj-pa chiquicojol re anama'i'. \v 47 Y pa nube' yen re Cristo xtitzijos re ruch'abal re Dios chique re vinak chach re ruch'ulef, che tijalataj re quic'aslen chach re Dios y nicuyutaj re quimac.\x + \xo 24.47 \xt Gn 12.3; Sal 22.27; Is 49.6; Jer 31.34; Dn 9.24; Os 2.23; Mi 4.2; Mal 1.11; Hch 13.38; Ga 3.28; 1 Jn 2.12.\x* Y nitz'uc-pa pa Jerusalén. \v 48 Yex re can xitz'at ronojel re xe'banataj, can titzijoj c'a re xitz'at.\x + \xo 24.48 \xt Jn 15.27; Hch 1.22.\x* \v 49 Y can tic'axaj c'a jabal re nimbij can chiva. Can xtintak-pa re rusujun re Nata' Dios. Re rusujun reja', ja re Espíritu Santo. Y jare' re xte'yi'o-ka poder chiva. Y can quixc'ue' c'a vova' pa tenemit Jerusalén c'aja re k'ij tak xtika-pa re Espíritu Santo,\x + \xo 24.49 \xt Is 44.3; Jl 2.28; Jn 14.16, 17; 15.26; Hch 1.4.\x* xcha' chique. \s1 Tak re Jesús xtzolaj-a chila' chicaj riq'uin re Dios \p \v 50 Y re Jesús xe'ruc'uaj-a re ru-discípulos c'a pa tenemit Betania. Y chire' reja' xe'ruyac ruk'a' chicaj y xuc'utuj re ru-bendición re Dios pa quive'. \v 51 Y re Jesús c'a ntajin-na chubanic quire' tak xyacataj-a chicaj pa cak'ik' roma xc'uax-a chicaj riq'uin re Dios.\x + \xo 24.51 \xt 2 R 2.11; Ef 1.20.\x* \v 52 Y re ru-discípulos can xquiya' c'a ruk'ij re Jesús re anche' jec'o-va.\x + \xo 24.52 \xt Mt 28.9, 17.\x* C'are' xe'tzolaj pa tenemit Jerusalén. Reje' camas c'a ye'qui'cot pa tak cánma. \v 53 Y k'ij-k'ij c'a ye'pa pa rachoch re Dios\x + \xo 24.53 \xt Hch 2.46.\x* chin niquiya' ruk'ij re Dios y chuka' niquinimersaj rube'. Amén.