\id JHN - Cakchiquel (Yepocapa - Southwestern) (cbm - cakY) [cak] NT -Guatemala 2012 (DBL -2013) \h SAN JUAN \toc1 Re ruc'aslen re Jesucristo re tz'iban can roma San Juan \toc2 Juan \toc3 Jn \mt1 Re ruc'aslen re Jesucristo re tz'iban can roma San Juan \c 1 \s1 Re Cristo xoc ancha'l yoj re yoj vinak \p \v 1 Re Cristo jare' re Ch'abal\x + \xo 1.1 \xt Ap 19.13.\x* re nisekresan chin re Dios. Tak xtiquir-pa ronojel, can c'o-va reja'. Reja' can c'o-va riq'uin re Dios\x + \xo 1.1 \xt Jn 10.30.\x* y reja' chuka' can Dios-va.\x + \xo 1.1 \xt Fil 2.6.\x* \v 2 Reja' can c'o-va-pa riq'uin re Dios tak xban re ruch'ulef. \v 3 Y roma chuka' re Cristo tak c'o ronojel.\x + \xo 1.3 \xt 1 Co 8.6; Col 1.15, 16.\x* Roma re Dios pa ruk'a' reja' xuya-va chin xuban ronojel cosas.\x + \xo 1.3 \xt He 1.2.\x* \v 4 Riq'uin reja' c'o-va re c'aslen.\x + \xo 1.4 \xt Jn 8.12; 11.25; 1 Jn 5.11.\x* Y re c'aslen re', jare' re sakil quichin re vinak. \v 5 Y re jun sakil re', nusekresaj re quic'aslen re vinak re jec'o pa k'oko'm. Y re k'oko'm chin re c'aslen re', can man nitiquir-ta nuchup re jun sakil re'. \p \v 6 Y xc'ue' jun ache re xtak-pa roma re Dios,\x + \xo 1.6 \xt Mal 3.1.\x* y re' ja re Juan Bautista. \v 7 Re Juan Bautista xpa chin xutzijoj re Cristo re sakil, chin quire' conojel vinak tiquinimaj re nuya' rutzijol reja' chique. \v 8 Y mana-ta reja' re sakil.\x + \xo 1.8 \xt Hch 13.25.\x* Reja' xaxe chin xuya' rutzijol re sakil re'. \v 9 Y jare' tak xbeka re sakil re' chach re ruch'ulef. Jare' re katzij sakil re nisekresan quichin re vinak.\x + \xo 1.9 \xt Is 49.6.\x* \p \v 10 Can xbeka-va chach re ruch'ulef re banon roma reja',\x + \xo 1.10 \xt 1 Co 8.6.\x* pero re jec'o chach re ruch'ulef, xa man xquitamaj-ta rach tak xbeka. \v 11 Can chupan-va re ruch'ulef chin reja' xbeka-va, pero re vinak re je richin reja', xa man xquic'ul-ta. \v 12 Jac'a re xe'c'ulu y xe'niman richin, can xuban chique che xe'oc rajc'ual re Dios.\x + \xo 1.12 \xt Ro 8.15; Ga 3.26.\x* \v 13 Re vinak re xe'oc rajc'ual re Dios can xa'lax-va chic,\x + \xo 1.13 \xt Jn 3.3, 6, 7.\x* pero man ancha'l-ta tak xa'lax riq'uin re quite', tak xa ja re te'ej-tata'aj xe'jovan che xalax re ac'ual. Roma re c'ac'a alaxbal jare' re nurayij re Dios, y mana-ta re nurayij jun ache. \p \v 14 Y re Cristo re Ch'abal re nisekresan chin re Dios, xbeka chach re ruch'ulef y can xoc chuka' ancha'l yoj re yoj vinak.\x + \xo 1.14 \xt Ro 1.3; Col 2.9; He 2.14.\x* Y xkatz'at che can xe-va reja' re Ruc'ajol re Dios, roma c'o ruk'ij\x + \xo 1.14 \xt Is 40.5.\x* y camas otz runa'oj kaq'uin y can xe-va re katzij ch'abal c'o riq'uin. \v 15 Y re Juan Bautista can xuya-va rutzijol re Cristo. Can riq'uin ruchuk'a' tak xubij: Jare' re ntzijon chiva, tak ximbij che re xte'ka chuij can yen, jare' re más c'o ruk'ij que chinoch yen. Y can c'o-va tak yen c'amaje-na quinalax chach re ruch'ulef, xcha' re Juan. \p \v 16 Can konojel c'a yoj re kaniman chic re Cristo\x + \xo 1.16 \xt Ef 1.6.\x* kac'ulun re utzil. Can man xe-ta c'a jun bey re ruyi'om-pa chaka, xa can ruc'amom-pa-ri' re utzil re ye'ruya-pa chaka. \v 17 Re Dios jac'a re Moisés re xucusaj chin xuya' re ley. Pero chin che xbeka re utzil\x + \xo 1.17 \xt Ro 5.21.\x* y re katzij,\x + \xo 1.17 \xt Jn 14.6.\x* ja re Jesucristo re xucusaj. \v 18 Can man jun vinak re tz'eteyon chin re Dios,\x + \xo 1.18 \xt Ex 33.20.\x* xa can xe re Ruc'ajol re tz'eteyon richin. Re Dios xa can xe c'a jun Ruc'ajol c'o\x + \xo 1.18 \xt 1 Jn 4.9.\x* y camas nrajo'. Y jare' re xbesekresan-ka re Dios chakavach vova' chach re ruch'ulef. \s1 Re Juan Bautista nubij che mana-ta reja' re Cristo \p \v 19 Y re achi'a' c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas chire' pa tenemit Jerusalén, jec'o achi'a' re xe'quitak-a riq'uin re Juan Bautista. Xe'quitak-a sacerdotes y achi'a' re nibex levitas chique, chin che xbequic'utuj cha re Juan Bautista che tubij vo xa ja reja' re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios. \v 20 Y re Juan Bautista choj xubij: Mana-ta yen re Cristo.\x + \xo 1.20 \xt Jn 3.28.\x* \p \v 21 Y c'are' re achi'a' re je'takon-a, xquic'utuj chic cha: ¿Yat anchique c'a rat c'a? ¿O xa ja rat re Elías re rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha? xe'cha' cha. \p Pero re Juan Bautista xubij chique: Mana-ta yen. \p C'are' re achi'a' re' xquic'utuj chic jun bey cha re Juan Bautista: ¿Ja rat re profeta re bin che nipa?\x + \xo 1.21 \xt Dt 18.15, 18; Jn 6.14.\x* xe'cha' cha. \p Pero re Juan Bautista xubij: Mana-ta yen. \p \v 22 Y c'are' re achi'a' re' xquic'utuj cha: ¿Yat anchique c'a rat c'a? Roma yoj nakajo' nakatamaj-a yat anchique rat, y jare' re nakabij chique re je'takayom-pa kachin. Tasekresaj c'a-avi' chakavach, xe'cha'. \p \v 23 Y reja' xubij chique re achi'a' re': Ja yen re jun ache re yi'on can nutzijol roma re Isaías re rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Y jare' re xutz'ibaj can reja': Xtic'ue' c'a jun ache chupan jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, y ja reja' re xtitzijon re ruch'abal re Dios chiquivach re vinak re xque'bapon riq'uin. Y xtubila' chique: Tichojmersaj rubey\x + \xo 1.23 \xt Is 40.3.\x* re ic'aslen, roma re Ajaf xa can nipa-yan, xcha' re Juan. \p \v 24 Y re achi'a' re xe'bapon riq'uin re Juan, ja re achi'a' re je'takon-a coma re fariseos. \v 25 Y re achi'a' re' xquic'utuj chic cha re Juan: ¿Anchique roma rat ya'ban bautizar re vinak? Tak xa mana-ta rat re Cristo, y mana-ta chuka' rat re Elías y mana-ta rat re profeta re bin che nipa, xe'cha' re achi'a' re' cha re Juan. \p \v 26 Y re Juan xubij chique: Yen riq'uin ya' ye'mban bautizar\x + \xo 1.26 \xt Mt 3.11.\x* re vinak, pero chi'icojol yex c'o Jun re xte'ka re man itaman-ta rach, \v 27 y reja' chuij can yen xte'ka-va, pero ja reja' re más c'o ruk'ij que chinoch yen, mare' yen can man ruc'amon-ta che ninsol re ximibal-rach re ruxajab. \p \v 28 Y ronojel re', ja chupan re jun lugar rubini'an Betábara xbanataj-va, re lugar re' c'o-apo juc'an ruchi' re rakan-ya' Jordán, re anche' ye'ruban-va bautizar re Juan. \s1 Ja re Jesús nilisan quimac re vinak \p \v 29 Y pa ruca'n k'ij tak re Juan Bautista xutz'at che choj pitinak re Jesús riq'uin, xubij: Ja xbeka re ache re nibex ru-Cordero\x + \xo 1.29 \xt Is 53.7; 1 P 1.19; Ap 5.6.\x* re Dios cha. Reja' takom-pa roma re Dios, chin nulisaj quimac\x + \xo 1.29 \xt 1 Co 15.3; Ga 1.4; He 1.3; 9.28; 1 P 2.24; 1 Jn 2.2; Ap 1.5.\x* re vinak re jec'o chach re ruch'ulef. \v 30 Y jare' re nbin chiva, tak ximbij che chuij yen xte'ka jun ache re c'o más ruk'ij que chinoch yen, y can c'o-va tak yen xinalax chach re ruch'ulef.\x + \xo 1.30 \xt Jn 1.15.\x* \v 31 Y yen man ntaman-ta anchique che ache reja'. Pero chin che nisekresas chiquivach re nuvinak israelitas, mare' tak ximpa chubanic bautizar riq'uin ya'. \p \v 32 Y re Juan can xusekresaj chuka' y xubij: Yen can xintz'at re Espíritu Santo tak xka-pa chila' chicaj ancha'l jun paloma y xbec'ue-ka pa rue' reja'.\x + \xo 1.32 \xt Mt 3.16.\x* \v 33 Y yen man ntaman-ta anchique re Jun re'. Pero re Dios re ya'yom-pa re jun samaj re' chua, can rusekresan-va chic chinoch che tak xtintz'at che nika-pa re Espíritu Santo y ne'c'ue-ka pa rue' jun ache, jare' re nibano bautizar riq'uin re Espíritu Santo\x + \xo 1.33 \xt Jn 20.22; Hch 1.15.\x* y man riq'uin-ta ya'. \v 34 Vocame xintz'at-yan. Y mare' ninya' rutzijol che ja reja' re Ruc'ajol re Dios.\x + \xo 1.34 \xt Mt 14.33; Jn 1.49.\x* \s1 Je ca'e' chique re ye'tzekelben chin re Juan xe'tzake-a chij re Jesús \p \v 35 Y pa ruca'n k'ij, re Juan y je ca'e' chique re ye'tzekelben richin, jec'o chic jun bey chire'. \v 36 Y jare' tak reja' xutz'at che re Jesús nak'ax chire'. Reja' xubij: Titzu', ja ache la' re nibex ru-Cordero re Dios cha. \p \v 37 Y re je ca'e' re ye'tzekelben chin re Juan, tak xquic'axaj re xubij, reje' xe'ba chij re Jesús. \v 38 Y tak re Jesús xtzu'un can chij, xe'rutz'at re je ca'e' achi'a' re' che je'tzakatal chij, mare' reja' xuc'utuj chique: ¿Andex nicanoj? \p Y reje' xquibij cha re Jesús: Yoj nakajo' nakatamaj anche' c'o-va avachoch rat Rabí. Re ch'abal Rabí ndel che tzij Maestro. \p \v 39 Y re Jesús xubij chique: Jo', y te'itz'eta'. \p Y reje' can xe'bo-va y xbequitamaj can anche' c'o-va re rachoch. Y xe'c'ue-ka riq'uin re jun k'ij re', roma c'o la'k a las cuatro re tak'ak'ij che'. \p \v 40 Re jun chique re je ca'e' re xe'c'axan re andex xubij re Juan Bautista ja re Andrés ruch'alal re Simón Pedro. \v 41 Y c'are' re Andrés nabey xbo'rcanoj re Simón re ruch'alal y xbo'rbij cha: Kataman chic anchique re' re Mesías. Y re ch'abal Mesías ndel che tzij Cristo. \p \v 42 C'are' re Andrés xuc'uaj re Simón re ruch'alal riq'uin re Jesús. Y tak re Jesús xutz'at, xubij cha: Ja rat re Simón ruc'ajol re Jonás. Vocame xtabini'aj chuka' Cefas. Y re be'aj re' ndel che tzij Pedro. \s1 Re Jesús xch'o riq'uin re Felipe y re Natanael \p \v 43 Jac'a re pa ruca'n k'ij, re Jesús can runojin-va che niba pa Galilea. Y chupan re k'ij re' re Jesús xbo'rc'ulu-pa re jun ache rubini'an Felipe\x + \xo 1.43 \xt Jn 6.5-7; 12.21, 22; 14.8, 9.\x* y xubij cha: Catzake' chuij. \p \v 44 Y re Felipe aj pa tenemit Betsaida, re tenemit re anche' c'o-va cachoch re Andrés y re Pedro. \v 45 Re Felipe xuvel re jun ache rubini'an Natanael y xubij cha: C'o chic re Jun re rubin can re Moisés\x + \xo 1.45 \xt Gn 3.15; 22.18; Dt 18.18.\x* chupan re ru-ley y re quibin\x + \xo 1.45 \xt Is 9.6; 53.1-12; Mi 5.2; Zac 6.12; 9.9; Mal 3.1.\x* can chuka' chupan re qui-libros re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. C'aja nakatz'at can rach. Reja', ja re Jesús re ruc'ajol re José aj-Nazaret. \p \v 46 Y re Natanael xubij: Yen can man ninimaj-ta che chire' pa tenemit Nazaret\x + \xo 1.46 \xt Jn 7.41, 42, 52.\x* xtel-pa jun namalaj ache, xcha'. \p Pero re Felipe xubij cha: Vo xa man nanimaj-ta, jo' chutz'etic. \p \v 47 Y tak re Jesús xutz'at che re Natanael napon-yan-apo riq'uin, xubij: Titzu' la jun ache la'. Reja' can chin-va re rutenemit re Dios, reja' jun katzij israelita. Can man jun tz'ucuj-tzij riq'uin, roma quire' nuc'ut re ruc'aslen. \p \v 48 C'are' re Natanael xuc'utuj cha re Jesús: ¿Anche' xatamaj-va noch? \p Y re Jesús xubij cha: Yen xatintz'at tak c'a yatc'o chire' chuxe' re jun che' rubini'an higuera, tak c'amaje-na tapon re Felipe aviq'uin, xcha' re Jesús cha. \p \v 49 Re Natanael can jare' xubij: Maestro, can ja-va rat re Ruc'ajol re Dios. Y can ja rat re Rey\x + \xo 1.49 \xt Sal 2.6; Is 9.7; Os 3.5.\x* chin re nación Israel, xcha'. \p \v 50 Y re Jesús xubij cha re Natanael: Rat can xanimaj che ja yen re Ruc'ajol re Dios, xaxe roma ximbij chava che chuxe' re juvi' higo yatc'o-va tak c'amaje-na tac'ul re Felipe. Can xtatz'at cosas más je nima'k chin quire' más nanimaj. \p \v 51 Y re Jesús xubij chuka': Can tinimaj re xtimbij chiva: Yex can xtitz'at che re rocaj xtijakataj, y re ángeles chin re Dios xque'xule-xque'jote' chinuto'ic yen re xinalax chi'icojol. \c 2 \s1 Re xbanataj pa jun c'ulubic chire' pa Caná \p \v 1 Y pa rox k'ij, pa tenemit rubini'an Caná chire' pa Galilea, c'o jun c'ulubic xban. Y re María rute' re Jesús, c'o chuka' chire' chupan re c'ulubic re'. \v 2 Y re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos, xojban invitar chuka' chupan re c'ulubic re'. \v 3 Jac'a re ruyi'al-uva xa cha'nin xq'uis chupan re c'ulubic. Y re rute' re Jesús xubij cha: Manak chic ruyi'al-uva quiq'uin. ¿Vocame andex nakaban? \p \v 4 Pero re Jesús xubij cha: ¿Andex najo'? Roma re nu-hora xa c'amaje-na tapon, xcha' reja'. \p \v 5 Y re rute' re Jesús xubij chique re aj-ic'a': Vo xa c'o jun cosa re xtubij re Jesús chiva, can tibana', xcha' chique. \p \v 6 Y chire' c'o vaki' cucu' chavon, je'banon riq'uin aboj. Yoj re yoj israelitas camas ye'kacusaj cucu' quire', roma chupan cucu' quire' nakaya-va re kaya' re ndoc chaka chin nakajosk'ij-ki',\x + \xo 2.6 \xt Mr 7.3, 4.\x* can ancha'l re nichalabex chaka roma re ka-ley. Y re cucu' re', cuatro cientos vasos ya' niba chupan jun. \v 7 Y re Jesús xubij chique re aj-ic'a': Que'inojsaj re cucu' re' che ya', xcha' chique. \p Y re aj-ic'a' can quire-va xquiban, can xe'quinojsaj re cucu'. \v 8 C'are' re Jesús xubij chique re aj-ic'a': Vocame tipaja-a ba' y tic'uaj cha re ache pa'al chij re namak'ij re', chin tutija' retal. \p Y re aj-ic'a' can xquiban-va re xubij re Jesús chique. \v 9 Y re ache pa'al chij re namak'ij re', tak xuna' che camas jabal re ruyi'al-uva, xrayoj re ala' xc'ule'. Roma re ache pa'al chij re namak'ij, man rutaman-ta anche' pitinak-va re ruyi'al-uva, xa can xe c'a re aj-ic'a' re xe'pajo, re je'atamayon. \v 10 Y tak xapon re ala' re xc'ule', re ache pa'al chij re namak'ij chin re c'ulubic xubij cha: Tak c'o jun namak'ij quire', conojel vinak ja re ruyi'al-uva re otz jare' re niquiya' nabey, y tak re jec'o pa namak'ij q'uiy chic quikumun, c'are' niquiya' re jun ruyi'al-uva re man can-ta otz. Pero rat xa man quire-ta xaban. Rat xa c'aja xbalisaj-pa re utzulaj ruyi'al-uva, xcha'. \p \v 11 Re Jesús xuban cha re ya' che xoc ruyi'al-uva chupan re c'ulubic pa tenemit Caná chire' pa Galilea, y jare' re nabey milagro re xuban. Y riq'uin re jun milagro re', xk'alajin che reja' c'o ruk'ij y ru-poder.\x + \xo 2.11 \xt Jn 1.14.\x* Y yoj re yoj ru-discípulos más xkaban confiar-ki' riq'uin re Jesús. \p \v 12 Tak k'axnak chic re c'ulubic, re Jesús chibil re rute', re je ruch'alal y yoj re yoj ru-discípulos xojba pa tenemit Capernaum. Y xojc'ue-ka ca'e-oxe' k'ij chire'. \s1 Tak re Jesús xe'rukotaj-pa re vinak ye'c'ayin pa rachoch re Dios \p \v 13 Y nakaj chic c'o-va re pascua\x + \xo 2.13 \xt Ex 12.1-14; Nm 28.16.\x* re kanamak'ij yoj re yoj israelitas. Mare' re Jesús xba-a pa tenemit Jerusalén,\x + \xo 2.13 \xt Jn 5.1.\x* chin re namak'ij re'. \v 14 Y chire' pa rachoch re Dios re c'o pa Jerusalén, re Jesús xe'bo'rvila' re ye'c'ayin vacx, ovejas y palomas. Y xe'bo'rvila' chuka' re ye'jalo rach mero re je'tz'uyul chire'. \v 15 Re Jesús, can xe xe'rutz'at, xuban jun ruch'ayibal cha colo' y xe'rukotaj-pa\x + \xo 2.15 \xt Mt 21.12; Mr 11.15; Lc 19.45.\x* conojel, chibil re qui-ovejas y re quivacx chire' pa rachoch re Dios. Y chique re ye'jalo rach mero, xuch'akela' can re qui-mero chiquivach y xe'rutiquimila' can re qui-mesas. \v 16 Y xubij chique re ye'c'ayin palomas: Que'ilisaj-a re' vova'. Y man tiban cha re rachoch re Nata' Dios jun q'uiybal, xcha' re Jesús. \p \v 17 Mare' yoj re yoj ru-discípulos, cha'nin xbeka chakac'o'x re jun tzij re tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios. Re tzij re' nubij: Re vánma can nik'axo roma re itzel tak cosas re ye'tajin chubanic re vinak chupan re avachoch,\x + \xo 2.17 \xt Sal 69.9.\x* nicha'. \p \v 18 Y jare' tak re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquibij cha re Jesús: ¿Andex che señal yatiquir nac'ut chakavach\x + \xo 2.18 \xt Mt 12.38.\x* chin quire' nakatamaj che c'o autoridad pan ak'a' chin xa'kotaj-a re vinak vova'? xe'cha'. \p \v 19 Y re Jesús xubij chique: Tivulaj re rachoch re Dios re', y yen pan oxe' k'ij xtimban chic jun bey,\x + \xo 2.19 \xt Jn 10.18.\x* xcha'. \p \v 20 Y jare' tak re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquibij cha re Jesús: Re jun jay re', cuarenta y seis juna' xquiban re kate-karta' chin xquipoba'. Y rat nabij che pan oxe' k'ij napoba' chic jun bey, xe'cha' cha. \p \v 21 Pero re jay re xubij re Jesús chique re vinak re', ja re mismo ru-cuerpo. \v 22 Y tak re Jesús xquimisas cho cruz, y pa rox k'ij xbec'astaj-pa chiquicojol re anama'i', c'ajare' tak yoj re yoj ru-discípulos xbeka chakac'o'x re jun tzij re xubij chique re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas. Y xkanimaj re nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can\x + \xo 2.22 \xt Lc 24.45.\x* ajuer, y re tzij re je'rubin can re Jesús\x + \xo 2.22 \xt Jn 14.26.\x* chaka. \s1 Re Jesús rutaman re niquinojij pa tak cánma re vinak \p \v 23 Y chupan re k'ij tak c'o re Jesús pa Jerusalén roma re namak'ij rubini'an pascua, je q'uiy vinak re xquinimaj. Re vinak re' xquinimaj tak xe'quitz'at re milagros xe'ruban\x + \xo 2.23 \xt Jn 3.2; 4.45.\x* chiquivach. \v 24 Pero re Jesús man xuban-ta confiar-ri' quiq'uin re vinak re', roma reja' can rutaman-va re niquinojij pa tak cánma conojel. \v 25 Y man nic'atzin-ta cha reja' che c'o-ta jun re nibim-pa cha re andex rubanic re quic'aslen che ja'jun re vinak, roma reja' can rutaman-va andex re c'o pa tak cánma.\x + \xo 2.25 \xt 1 S 16.7; 1 Cr 28.9; Mt 9.4.\x* \c 3 \s1 Re Jesús y re Nicodemo \p \v 1 Y c'o jun ache chiquicojol re fariseos rubini'an Nicodemo,\x + \xo 3.1 \xt Jn 7.50; 19.39.\x* y re ache re' can c'o-va ruk'ij chakavach yoj re yoj israelitas. \v 2 Y pa jun tok'ok'a', reja' xapon riq'uin re Jesús y xubij cha: Can k'alaj-va che yat jun Maestro re takom-pa roma re Dios, roma re milagros re ya'banala',\x + \xo 3.2 \xt Jn 9.16, 33; Hch 2.22.\x* xaxe re c'o Dios riq'uin\x + \xo 3.2 \xt Hch 10.38.\x* re nitiquir nibano. \p \v 3 Y re Jesús xubij cha re Nicodemo: Yen can katzij nimbij chava: Re anchique re man xtalax-ta chic jun bey,\x + \xo 3.3 \xt Jn 1.13; Stg 1.18.\x* man xtoc-ta pa ruk'a' re Dios, xcha' cha. \p \v 4 Pero re Nicodemo xubij cha re Jesús: Jun ache re'j chic, manak modo nalax chic jun bey. Roma re rute' manak modo nralaj chic jun bey, xcha'. \p \v 5 Re Jesús xubij: Yen can katzij-va nimbij chava: Re c'ac'a alaxbal re xinataj, jare' re niban roma ya' y re Espíritu Santo.\x + \xo 3.5 \xt Tit 3.5.\x* Y re man xtiquiban-ta re jun c'ac'a alaxbal re', man xque'oc-ta pa ruk'a' re Dios. \v 6 Re vinak re ruc'uan xaxe re alaxbal chin re ruch'ulef,\x + \xo 3.6 \xt Jn 1.13.\x* can chin-va re ruch'ulef. Jac'a re vinak re ruc'uan re alaxbal chin re Espíritu Santo, can chin-va re Espíritu Santo. \v 7 Y man tisatz ac'o'x riq'uin re nimbij chava, roma can quire-va: Conojel nic'atzin che niquic'uaj jun chic c'ac'a alaxbal. \v 8 Re ye'c'uan re alaxbal chin re Espíritu Santo, nijalataj re quic'aslen. Y ja re Espíritu Santo re nijalo re quic'aslen, y re' man c'a natz'at-ta. Xa can ancha'l re cak'ik' re xabanche' ne'c'ulun-va-pa. Roma xaxe nac'axaj, pero man ataman-ta anche' pitinak-va y man ataman-ta chuka' anche' nibo-va, xcha' re Jesús. \p \v 9 Y re Nicodemo xuc'utuj cha re Jesús: ¿Andex c'a rubanic re'? \p \v 10 Re Jesús xubij cha: ¿Man ataman-ta andex rubanic re' y can yat jun maestro chiquicojol re kavinak israelitas? \v 11 Can katzij nimbij chava: Yen ja re ntaman y ntz'eton jare' re nintzijoj, jac'a yex re yix vinak man nijo-ta\x + \xo 3.11 \xt Jn 3.32.\x* ninimaj. \v 12 Yex man ninimaj-ta re cosas chin re ruch'ulef re nintzijoj chiva, c'alapa' xe-ta nintzijoj chiva re cosas chin chila' chicaj. \p \v 13 Re chila' chicaj man jun re aponak-ta, xa can xe re Jun re kejnak-pa chila'.\x + \xo 3.13 \xt Jn 6.33; 16.28.\x* Can xe reja' re aponak. Xaxe re Jun re xalax chi'icojol y chila' chicaj riq'uin re Dios pitinak-va.\x + \xo 3.13 \xt 1 Co 15.47.\x* \v 14 Y ajuer can tak re Moisés xc'ue' chupan re jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, reja' xutic jun che' nem rakan y xuya' jun ru-imagen cumatz pa rue'.\x + \xo 3.14 \xt Nm 21.9.\x* Y ancha'l xban cha re ru-imagen re cumatz pa rue' re che' re', quire' chuka' nic'atzin che niban cha re Jun re alaxnak chi'icojol.\x + \xo 3.14 \xt Jn 8.28.\x* \v 15 Chin quire' anchique vinak re xtiniman richin, man c'a xtapon-ta chupan re camic chin jumul, xa xtic'ue' ruc'aslen re man niq'uis-ta.\x + \xo 3.15 \xt Jn 3.36; 6.40, 47.\x* \s1 Re Dios nrajo' che conojel vinak ye'colotaj-ta chach re quimac \p \v 16 Re Dios camas ye'rajo' re vinak\x + \xo 3.16 \xt Ro 5.8; Tit 3.4.\x* re jec'o chach re ruch'ulef, y mare' xutak-pa re Ruc'ajol vova' chach re ruch'ulef. Astapa' reja' xe jun Ruc'ajol c'o, pero xutak-pa\x + \xo 3.16 \xt 1 Jn 4.9.\x* chin che xabanchique vinak re xtiniman richin, man xtapon-ta chupan re camic chin jumul, xa xtic'ue' ruc'aslen re man niq'uis-ta. \v 17 Roma re Dios man xutak-ta-pa re Ruc'ajol vova' chach re ruch'ulef, chin che nuya' re castigo chin jumul pa quive' re vinak. Re Dios xutak-pa re Ruc'ajol, chin che ye'rucol\x + \xo 3.17 \xt Lc 9.56; 1 Jn 4.14.\x* re vinak chach re quimac. \p \v 18 Y anchique vinak xtiniman richin, man xtika-ta re castigo pa rue'.\x + \xo 3.18 \xt Ro 8.1.\x* Jac'a re vinak re man xtiniman-ta richin, re castigo chin nojel tiempo xa c'o chic pa rue', roma xa man xunimaj-ta re único Ruc'ajol re Dios. \v 19 Conojel re man ye'niman-ta, c'o chic re castigo pa quive', roma re sakil can xbeka-va chach re ruch'ulef,\x + \xo 3.19 \xt Jn 1.9.\x* pero reje' xa más xquijo' re k'oko'm que chach re sakil, roma reje' can xe-va re itzel tak banabal re ye'quibanala'. \v 20 Y conojel re ye'bano re itzel tak banabal, man nika-ta re sakil chiquivach, ni xe-ta chuka' ye'jelon-apo riq'uin, roma re sakil re' nuban che ye'bek'alajim-pa ronojel re itzel tak quibanabal re ye'tajin chubanic. \v 21 Jac'a re vinak re can ye'quibanala' re otz tak banabal ancha'l re nrajo' re Dios, can ye'bo-va-apo chupan re sakil, chin jabal ye'k'alajin che ye'tiquir niquiban quire'. Roma je rajc'ual chic re Dios. \s1 Re Juan Bautista nuya' más rutzijol re Cristo \p \v 22 Y tak k'axnak chic ronojel re', re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojba pa Judea, y chire' xojec'ue-va. Y xe'bapon vinak re aj-chire' chin xe'ban-a bautizar.\x + \xo 3.22 \xt Jn 4.2.\x* \v 23 Chupan chuka' re tiempo re', re Juan Bautista c'o chire' pan Enón re c'o-apo chunakaj re tenemit rubini'an Salim. Reja' chire' ye'ruban-va bautizar re vinak, roma chupan re lugar re' q'uiy ya' c'o. Re vinak ye'bapon riq'uin chin ye'ban-a bautizar. \v 24 Chupan re tiempo re' re Juan c'amaje-na tiya' pa cárcel,\x + \xo 3.24 \xt Mt 14.3; Lc 3.19, 20.\x* mare' c'a nuban bautizar. \p \v 25 Y jec'o kavinak israelitas re xquibila' chiquivach quiq'uin re ye'tzekelben chin re Juan chij re andex che bautismo re más otz. \v 26 Xe'pa re ye'tzekelben re Juan xe'ba riq'uin y xbequibij cha: Maestro, xe'cha'. Re Jun re xapon aviq'uin re juc'an chic-apo ruchi-ya' Jordán, re xabij che ja reja' re natzijoj\x + \xo 3.26 \xt Jn 1.34.\x* rube', xa conojel re vinak ye'bapon riq'uin chin che ye'ruban bautizar. \p \v 27 Re Juan xubij chique re ye'tzekelben richin: Ja re Dios xtibin anchique re xtic'ue' ruk'ij. \v 28 Y yex mismo yixtiquir yixbin andex re nbin yen, che xa mana-ta yen re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios. Yen xaxe nbin che xintak-pa chin che ne'nya' rutzijol re anche' xte'ka-va reja'.\x + \xo 3.28 \xt Mal 3.1.\x* \v 29 Yen camas niqui'cot re vánma vocame, roma xinc'axaj che camas je q'uiy vinak ye'bapon riq'uin re Jesucristo, can ancha'l nibanataj riq'uin jun ala' re ru-amigo jun chic ala' re c'a ba' tic'ule-va, mare' re ru-amigo niqui'cot che ye'ruc'axaj re je ca'e' ye'tzijon y quic'uan chic-qui'. Can rutaman che re xtan c'o chic-apo riq'uin re ruchijil. \v 30 Can xe-va re Jesucristo re ruc'amon che c'o más ruk'ij,\x + \xo 3.30 \xt Is 9.7.\x* jac'a yen más otz che manak nuk'ij. \s1 Re Jesucristo chicaj pitinak-va \p \v 31 Re Jun re kejnak-pa chila' chicaj, jare' re más nem ruk'ij que chakavach konojel yoj re yoj vinak. Roma yoj re yoj vinak, re kana'oj can xe-oc re vova' chach re ruch'ulef niq'uis-va-ka. Can xe-oc re' re yojtiquir nakatzijoj. Jac'a re Jun re kejnak-pa chila' chicaj, man ancha'l-ta-oc yoj,\x + \xo 3.31 \xt Jn 8.23.\x* roma reja' can c'o pa rue' ronojel.\x + \xo 3.31 \xt Mt 28.18.\x* \v 32 Re Jun re kejnak-pa chila' chicaj can jac'a re ruc'axam-pa\x + \xo 3.32 \xt Jn 8.26.\x* y re rutz'eton can,\x + \xo 3.32 \xt Jn 1.18; 3.11.\x* jare' re no'rsekresaj-ka chakavach. Pero re vinak man niquijo-ta niquic'ul\x + \xo 3.32 \xt Jn 1.11.\x* re no'rsekresaj-ka chakavach. \v 33 Y re vinak re nunimaj re no'rsekresaj-ka re Jun re kejnak-pa chila' chicaj, can nunimaj che re rubin can re Dios can katzij-va.\x + \xo 3.33 \xt 1 Jn 5.10.\x* \v 34 Roma re Jun re xutak-pa re Dios chach re ruch'ulef, can ja-va re ruch'abal re Dios re nutzijoj.\x + \xo 3.34 \xt Jn 7.16.\x* Y re Dios can ruyi'om-pa re Espíritu Santo cha. Y re Espíritu Santo re nuya-pa cha reja', man jun re nitiquir nibin jenipa'. \v 35 Y re Dios camas nrajo' re Ruc'ajol, y pa ruk'a' reja' xujach-va ronojel.\x + \xo 3.35 \xt Dn 7.14.\x* \v 36 Y re vinak re xtiniman chin re Ruc'ajol re Dios, xtic'ue' ruc'aslen\x + \xo 3.36 \xt Hab 2.4.\x* re man niq'uis-ta. Jac'a re vinak re man nunimaj-ta re Ruc'ajol re Dios, man c'a xtic'ue-ta ruc'aslen re man niq'uis-ta. Roma re vinak re man nunimaj-ta, can c'o chic re ruyoval re Dios pa rue'.\x + \xo 3.36 \xt Ga 3.10; He 10.29.\x* \c 4 \s1 Re Jesús nuc'utuj ya' cha re jun ixok aj-Samaria \p \v 1 Re achi'a' fariseos quic'axan che re Jesús c'o más q'uiy vinak re ye'ruban bautizar y más je q'uiy ye'tzake' chij, que chiquivach re vinak re ye'ban bautizar y re ye'tzake' chij re Juan Bautista.\x + \xo 4.1 \xt Jn 3.26.\x* Y re Ajaf Jesús xunabej ronojel re'. \v 2 Pero re Jesús man can-ta ja reja' re nibano bautizar quichin re vinak. Xa ja yoj re yoj ru-discípulos re yojbano bautizar. \v 3 Y re Jesús xel c'a-a chire' pa Judea, roma man nrajo-ta che re achi'a' fariseos ye'yacataj chij, mare' xtzolaj chic jun bey pa Galilea chibil chuka' yoj re yoj ru-discípulos. \p \v 4 Xa jac'a chin che yojapon pa Galilea, tiene que yojak'ax pa Samaria. \v 5 Re Jesús y chuka' yoj re yoj ru-discípulos xojapon pa tenemit Sicar. Y re tenemit re' chin re Samaria. Re tenemit Sicar c'o-apo chunakaj re jun juyu' re xuya' re Jacob cha re José re ruc'ajol. \v 6 Y jac'a chire' c'o-va re jun pozo re rubini'an Pozo de Jacob. Chire' xtz'uye-va-ka re Jesús, roma reja' camas cosnak-pa roma re bey kabanom-pa, y roma chuka' nuban-yan pak'ij. \v 7-8 Y tak yojbinak yoj re yoj ru-discípulos pa tenemit chulok'ic cosas chin nakataj yoj y re Jesús, chire' chuchi' re pozo xapon jun ixok aj-chire' pa Samaria chulesasic ruya'. Y re Jesús xubij cha re ixok re': Taya' ba' nuya' chin ninkum, xcha'. \p \v 9 Pero re ixok aj-Samaria xubij cha re Jesús: Rat yat jun israelita, ¿y anchique roma tak nac'utuj aya' chua yen? Man ruc'amon-ta che jun aj-Samaria nuya' ruya' jun israelita, xcha' re ixok. Reja' xubij quire' roma yoj re yoj israelitas y re aj-Samaria\x + \xo 4.9 \xt 2 R 17.24.\x* can man otz-ta nakatz'at-ki'.\x + \xo 4.9 \xt Neh 4.1, 2; Lc 9.52, 53; Hch 10.28.\x* \p \v 10 C'are' re Jesús xubij cha re ixok re': Xe-ta rat ataman andex re nusipaj\x + \xo 4.10 \xt Is 9.6; 42.6; Ro 8.32; 1 Co 1.30.\x* re Dios, y ataman-ta chuka' anchique re' re nuc'utuj ba' ruya' chava, xa ja-ta rat re yac'utun aya' cha, y reja' nuya-ta aya'\x + \xo 4.10 \xt Is 12.3; 44.3; Jer 2.13; Zac 14.8; Ap 7.17.\x* re nuya' c'aslen, xcha' re Jesús. \p \v 11 Y re ixok xubij cha re Jesús: Re pozo naj kejnak-ka, y rat man jun anchok cha nac'am-va-ka re ya'. ¿Anche' nac'am-va re ya' re niyi'o c'aslen re nasuj? \v 12 Roma chupan re jun pozo re' xuc'am-va ruya' re kamoma' Jacob, re rajc'ual y quichin chuka' nojel re chicop xe'c'ue' quiq'uin. ¿Anche' xtac'am-va re ya' re nasuj? Roma rat manak más ak'ij que chach re kamoma' Jacob, roma nabij che re ya' re nuya' c'aslen man vova-ta nalisaj-va, xcha' re ixok. \p \v 13 Y re Jesús xubij cha re ixok: Re ye'kumu re ya' re ndel chupan re pozo re', man nak'ax-ta-a re nichake'j quichi'. Xa nic'atzin che niquikum más ya' chin che nich'uch'o-ka ba' re nichake'j quichi'. \v 14 Jac'a re ye'kumu re ya' re niyi'o c'aslen re ninya' yen\x + \xo 4.14 \xt Jn 10.10; Ro 5.21; 6.23.\x* chique, xtuban chique che man chic xtichake'j-ta quichi'. Xa can xtuban chique che quiq'uin reje' nalax-va re ya' re',\x + \xo 4.14 \xt Jn 7.38.\x* y can ancha'l nuban re ya' anche' ndel-va-pa, can quire' xtuban re quic'aslen re man xtiq'uis-ta. \p \v 15 Y re ixok can jare' xubij cha re Jesús: Taya' c'a\x + \xo 4.15 \xt Jn 6.34.\x* re ya' re' chua yen, chin quire' man jun bey chic xtichake'j nuchi', y chin che man chic yimpa-ta vova' chuchi' re pozo chulesasic ya', xcha' re ixok. \p \v 16 Pero re Jesús xubij cha re ixok: Cabiyin y ta'vayoj-pa re avchijil. \p \v 17 Re ixok xubij: Yen manak vichijil. \p Y re Jesús xubij cha: Can katzij nabij che manak avchijil. \v 18 Roma je vo'o-yan avchijil que'c'ue'. Y re ache re c'o aviq'uin vocame, xa man avchijil-ta. Can katzij xabij che manak avchijil. \p \v 19 Y jare' tak re ixok xubij cha re Jesús: Yen ninojij che rat yat jun rusamajel re Dios\x + \xo 4.19 \xt Lc 7.16; 24.19.\x* re nibex profeta cha. \v 20 ¿Anche' ruc'amon che nakaya-va ruk'ij re Dios? Roma re kavinak re xe'c'ue' ajuer can, pa rue' re jun loma re' xquiya-va ruk'ij re Dios. Jac'a yex israelitas nibij che conojel vinak tiene que pa Jerusalén\x + \xo 4.20 \xt Dt 12.5; 2 Cr 7.12; Sal 78.68.\x* niquiya-va ruk'ij re Dios, xcha' re ixok. \p \v 21 Jac'a re Jesús xubij cha re ixok re': Tanimaj re xtimbij chava. Can xte'ka-va jun k'ij tak conojel vinak mana-ta chic pa rue' re loma re', y ni xe-ta chuka'\x + \xo 4.21 \xt Mal 1.11; Mt 18.20; 1 Ti 2.8.\x* pa Jerusalén xtiquiya-va ruk'ij re Karta' Dios re c'o chila' chicaj. \v 22 Yex aj-Samaria man can-ta itaman chij re anchique niya' ruk'ij.\x + \xo 4.22 \xt 2 R 17.28-34.\x* Jac'a yoj re yoj israelitas can kataman-va\x + \xo 4.22 \xt Is 2.3; Ro 9.4, 5.\x* re anchique nakaya' ruk'ij, roma can kaq'uin yoj pitinak-va re utzulaj ch'abal re nubij che nipa Jun chin ye'rucol re vinak chach re quimac. \v 23 Re jun k'ij re ximbij chava che can nipo-va, xbeka-yan, chin che conojel vinak man chic niquiya-ta ruk'ij re Karta' Dios xaxe pa rue' re loma re', y ni xe-ta chuka' xaxe pa Jerusalén. Re katzij xque'yi'o ruk'ij re Karta' Dios, ja re c'o re Espíritu Santo\x + \xo 4.23 \xt Fil 3.3.\x* quiq'uin, y chuka' can riq'uin ronojel cánma xtiquiya' ruk'ij. Y re Dios nrajo' che re vinak quire' niquiban. \v 24 Re Dios can Espíritu-va. Mare' re vinak re ye'yi'o ruk'ij, can nic'atzin che c'o re Espíritu Santo quiq'uin y riq'uin ronojel cánma tiquiya' ruk'ij. \p \v 25 Y re ixok xubij cha re Jesús: Yen ntaman che c'o jun k'ij tak re Mesías xte'ka chach re ruch'ulef, re nibex chuka' Cristo cha, re bin che nitak-pa roma re Dios. Y re k'ij tak xte'ka reja', ronojel xtusekresaj\x + \xo 4.25 \xt Dt 18.18.\x* chakavach, xcha' re ixok. \p \v 26 Re Jesús xubij cha: Re Mesías re nibij chuka' Cristo cha, ja yen. Ja yen re yintzijon aviq'uin, xcha'. \p \v 27 Y jare' tak xojapon yoj re yoj ru-discípulos, y yoj ju-va ba' xkatz'at roma nitzijon riq'uin jun ixok aj-chire' pa Samaria. Pero yoj man jun andex xkabij cha re Jesús: ¿Andex nac'utuj cha? o ¿Andex re natzijoj riq'uin? Cama-va jun cosa xkac'utuj cha. \v 28 Y re ixok re' xuya' can re rucucu' y xba pa tenemit. Y xbo'rbij chique re vinak: \v 29 C'o jun ache xch'o viq'uin y xubij chua ronojel re je'mbanalon.\x + \xo 4.29 \xt Jn 4.17, 18.\x* ¿Mana-ta como re' re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios? Jo', y te'itz'eta', xcha' chique. \p \v 30 Y re vinak re xe'c'axan re', xquiya' can re tenemit y xe'ba anche' c'o-va re Jesús. \v 31 Y tak c'amaje-na que'bapon re vinak, yoj re yoj discípulos xkabij cha re Jesús: Maestro, cava', xojcha' cha. \p \v 32 Pero reja' xubij chaka: Yex man itaman-ta che yen c'o nuay\x + \xo 4.32 \xt Job 23.12.\x* chin nintaj, xcha'. \p \v 33 ¿C'o como xc'amo-pa ruay? xojcha-ka chakavach. \p \v 34 Y re Jesús xubij chaka: Re nuay yen ja re nimban re nurayij re takayom-pa vichin\x + \xo 4.34 \xt Jn 6.38.\x* y ninq'uis can rubanic ronojel re rusamaj re ruchalabem-pa chua.\x + \xo 4.34 \xt Jn 17.4.\x* \v 35 Yex nibij che c'a caje' ic' nrajo' che niban cosechar ronojel rach re tico'n. Jac'a yen nimbij chiva: Quixtzu'un chila' y que'itz'eta' la vinak. Reje' je ancha'l jun tico'n re k'an chic. Quiyaben chic che nitzijos re ruch'abal re Dios\x + \xo 4.35 \xt Mt 9.37; Lc 10.2.\x* chique, chin niquinimaj. \v 36 Re xque'samaj riq'uin la cosecha la', can c'o rajal-ruq'uixel xtiquic'ul,\x + \xo 4.36 \xt 2 Jn 8.\x* y re rajal-ruq'uixel re xtiquic'ul, ja re vinak re xque'niman re Dios y re ruch'abal, xtiquic'ul c'a quic'aslen re man xtiq'uis-ta.\x + \xo 4.36 \xt Stg 5.20.\x* Y riq'uin re', re je'tiquiyon can re ruch'abal re Dios, can xtiqui'cot cánma quiq'uin re ye'bano cosechar rach re jun tico'n re'. \v 37 Vova' can katzij-va ndel re tzij re nubij: Jun-va re nitico can y jun-va chic re nibano-a cosechar re tico'n. \v 38 Yen xixintak chin che yex xaxe chic niban cosechar re man yix-ta re xixcos chusamajesic. Roma re ruch'abal re Dios xa juley-va samajela' je'tiquiyon can pa tak cánma re vinak, y yex xaxe chic ba' samaj re ne'ibanala' chin niquinimaj re ruch'abal re Dios, xcha' re Jesús chaka yoj re yoj ru-discípulos. \p \v 39 Y chupan re k'ij re', camas je q'uiy vinak xe'niman richin re Jesús\x + \xo 4.39 \xt Gn 49.10.\x* chire' pa tenemit Sicar, re c'o chire' pa Samaria. Y re' xbanataj roma re ixok xbo'rbij chique che re Jesús xubij cha ronojel re je'rubanalom-pa. \v 40 Y re samaritanos xbequic'utuj utzil cha re Jesús che tic'ue-ka quiq'uin. Y reja' xc'ue-ka ca'e' k'ij quiq'uin. \v 41 Y jec'o je q'uiy más re xe'niman, pero c'aja tak quic'axan chic re ch'abal re nubij re Jesús. \v 42 Re vinak re' niquibila' cha re ixok re xbeyi'o rutzijol chique: Vocame can kataman chic y nakanimaj chuka', man xe-ta roma re xabij rat chaka, xa can nakanimaj chuka' roma xkac'axaj yoj mismo. Xkatamaj che can katzij-va che ja reja' re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios, re nicola quichin conojel vinak re jec'o chach re ruch'ulef.\x + \xo 4.42 \xt 1 Jn 2.2.\x* \s1 Re Jesús xuc'achojsaj ruc'ajol re rusamajel jun Rey \p \v 43 Tak k'axnak chic ca'e' k'ij,\x + \xo 4.43 \xt Jn 4.40.\x* re Jesús xuya' can re tenemit Sicar re c'o chire' pa Samaria y xutz'am chic-a rubey chin niba pa Galilea. \v 44 Chire' xbo-va re Jesús roma reja' mismo nibin che pa rutenemit jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, xa man jun ruk'ij chiquivach re ruvinak.\x + \xo 4.44 \xt Mt 13.57; Mr 6.4; Lc 4.24.\x* \v 45 Pero tak re Jesús xapon pa Galilea, jabal ruc'ulic xban coma re vinak aj-chire', roma re vinak re' xe'c'ue' pa Jerusalén chin re namak'ij\x + \xo 4.45 \xt Dt 16.16.\x* y xquitz'at re milagros re xe'rubanala' re Jesús\x + \xo 4.45 \xt Jn 2.23; 3.2.\x* chire'. \p \v 46 C'are' re Jesús xba chic jun bey pa tenemit Caná re c'o chire' pa Galilea, re anche' xuban cha re ya'\x + \xo 4.46 \xt Jn 2.1-11.\x* che xoc ruyi'al-uva. Y chire' pa tenemit Capernaum c'o jun namalaj ache re niyavaj jun ruc'ajol, y re namalaj ache re' rusamajel re Rey. \v 47 Re ache rusamajel re Rey, tak xuc'axaj che re Jesús pitinak c'a quila pa Judea y xapon chire' pa Galilea, xba riq'uin. Reja' xbo'rc'utuj utzil cha chin che nuc'achojsaj-ta re ruc'ajol, roma nicom-yan. \v 48 C'are' re Jesús xubij cha re rusamajel re Rey: Man-ta nitz'at yex re milagros re nimban yen, man-ta yininimaj. Y chuka' vo xa man-ta nik'alajin re señales che can ja re Dios re takayom-pa vichin, man-ta chuka' yininimaj.\x + \xo 4.48 \xt Mt 16.1; 1 Co 1.22.\x* \p \v 49 Pero re ache re rusamajel re Rey xubij cha re Jesús: Ajaf, tabana' utzil che yaxule-ta-ka pa tenemit Capernaum, roma re nuc'ajol nicom-yan. \p \v 50 Y re Jesús xubij cha: Catzolaj.\x + \xo 4.50 \xt Mt 8.13; Mr 7.29.\x* Re ac'ajol c'o ruc'aslen, xcho'x-a. \p Y re ache re' can xunimaj-va\x + \xo 4.50 \xt Jn 11.40.\x* re xubij re Jesús, y xba. \v 51 Tak re ache rusamajel re Rey tzolojnak-ka, jec'o c'a ru-mozos xe'pa chuc'ulic y xquibij cha: Re ac'ajol c'as. Man xcom-ta. \p \v 52 Y reja' xuc'utuj chique re xe'pa chuc'ulic: ¿Anchique hora tak re nuc'ajol xk'alajin che xc'achoj-a? Y reje' xquibij: Ja re tak'ak'ij ivir. La una chire' tak xq'uis-a re c'atan chij, xe'cha'. \p \v 53 Re rutota' re ala' re niyavaj, cha'nin xbeka chuc'o'x che ja hora re' tak re Jesús xubij cha che re ruc'ajol man xticom-ta. Y mare' reja' y re jec'o pa rachoch can xquinimaj\x + \xo 4.53 \xt Hch 16.34.\x* re Jesús. \p \v 54 Y jare' re ruca'n milagro\x + \xo 4.54 \xt Jn 2.11.\x* re xuban re Jesús chire' pa Galilea, re milagro re' ndoc chuka' señal che reja' can ja-va re Dios takayom-pa richin. Y jare' re milagro re xuban tak tzolojnak-pa quila pa Judea. \c 5 \s1 Re Jesús nuc'achojsaj jun ache siquirnak ru-cuerpo pa Betesda \p \v 1 Y tak banatajnak chic ronojel re', jare' tak ne'ka-yan jun kanamak'ij yoj re yoj israelitas, y mare' tak re Jesús xba-a pa tenemit Jerusalén. \v 2 Chire' pa tenemit Jerusalén, chunakaj-apo re puerta re rubini'an Puerta de las Ovejas,\x + \xo 5.2 \xt Neh 3.1.\x* c'o jun ya' chin ye'ratin chupan. Y chire' chuchi' re ya' c'o vo'o' corredor. Y yoj re yoj israelitas nakabij Betesda cha re lugar re'. \v 3 Y chire' chach re corredor camas je q'uiy yava'i' je'cotz'al. Jec'o je moyi', jec'o cojos y jec'o je siquirnak. Y jec'o re jun-va chic che yabil ndoc chique. Y conojel re yava'i' re', can quiyaben che nisilom-pa re ya'. \v 4 Roma re ya' re' can c'o-va k'ij tak nisilos can roma jun ángel re nika-pa chila' chicaj riq'uin re Dios. Y jac'a re yava' re nika-ka nabey chupan re ya' tak silon chic, ja yava' re' re nic'achoj. Y xabanchique yabil ndoc cha, nic'achoj-a. \v 5 Y chire' chuchi' re ya' c'o c'a jun ache treinta y ocho juna' tutz'am-va yabil. \v 6 Y jun k'ij tak re Jesús nak'ax chire', xutz'at re ache cotz'al chire'. Y reja' can rutaman-va che re ache re' q'uiy juna' re tuc'alvachij-va quire'. Y c'are' reja' xuc'utuj cha re ache re': ¿Najo' yac'achoj? \p \v 7 Y re yava' re' xubij cha re Jesús: Tak nisilom-pa la ya', man jun nibano utzil chua che yinruto-ta chin yinapon-apo c'a chupan. Mare', astapa' nintaj nuk'ij che yimba-ta-apo, c'amaje-na quinapon tak ja-yan jun chic napon nabey chinoch, xcha' cha re Jesús. \p \v 8 Y re Jesús xubij cha re ache: Cayacataj, tac'uaj-a la a-camilla y cabiyin.\x + \xo 5.8 \xt Mt 9.6; Mr 2.11; Lc 5.24.\x* \p \v 9 Can xe xubij quire' re Jesús cha re yava', can jare' xc'achoj cha re ruyabil. Xuc'uaj-a re ru-camilla y can ja xbiyin-a. Pero re k'ij re', k'ij chin uxlanen.\x + \xo 5.9 \xt Jn 9.14.\x* \v 10 Y re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquibij cha re ache re xc'achojsas cha re ruyabil: Vocame k'ij chin uxlanen,\x + \xo 5.10 \xt Ex 20.10.\x* xajan che rat ac'uan-a la a-camilla,\x + \xo 5.10 \xt Mt 12.2; Mr 2.24; 3.4; Lc 6.2.\x* quire' nubij re ka-ley. \p \v 11 Pero reja' xubij chique re achi'a': Re xc'achojsan vichin xubij chua: Tac'ola-a la a-camilla y cabiyin. \p \v 12 Y re achi'a' re' xquic'utuj cha re ache: ¿Anchique re xbin chava che tac'ola' re a-camilla y cabiyin? xe'cha' cha. \p \v 13 Pero re ache re xc'achojsas, man rutaman-ta anchique re xc'achojsan cha re ruyabil, roma re Jesús xa man xc'ue-ta-ka chire' chiquicojol re vinak. Reja' xa xba. \v 14 C'are' re Jesús xuvel chic re ache re' pa rachoch re Dios, y xubij cha: Vocame yat otz chic. Man chic camacun,\x + \xo 5.14 \xt Jn 8.11.\x* chin quire' man tika jun cosa más c'ayef chavij, xcha' cha. \p \v 15 Y re ache xtzolaj, y xapon quiq'uin re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, y xubij chique: Re xc'achojsan vichin, ja re Jesús. \v 16 Mare' tak re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, xe'yacataj chij re Jesús, y niquinojela' andex niquiban chin niquiquimisaj, roma re Jesús c'o milagros ye'rubanala' chupan re k'ij chin uxlanen. \v 17 Pero re Jesús xubij: Re Nata' Dios can nisamaj-va re k'ij re', y quire' chuka' yen, yinsamaj. \p \v 18 Y jare' tak re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, más xquinojij andex niquiban chin niquiquimisaj\x + \xo 5.18 \xt Zac 13.7.\x* re Jesús, roma chiquivach reje', xajan re ye'rubanala' chupan re k'ij chin uxlanen. Y chuka' man xe-ta roma re', xa roma chuka' re Jesús nubij Rutota' cha re Dios, roma chiquivach reje', re Jesús can nuban che reja' junan riq'uin re Dios.\x + \xo 5.18 \xt Jn 10.30.\x* \s1 Re Jesucristo nubij che c'o ru-poder re Dios riq'uin \p \v 19 Y jare' tak re Jesús xubij: Can katzij re nimbij chiva, che yen re Ruc'ajol re Dios can man nimban-ta re samaj riq'uin nuna'oj yen,\x + \xo 5.19 \xt Jn 8.28.\x* xa nic'atzin che ninyabej-na re nubij re Nata'. Roma ja re samaj re nrajo' reja', jare' re nimban yen. \v 20 Y roma re Nata' Dios camas yinrajo' yen re Ruc'ajol,\x + \xo 5.20 \xt Mt 3.17; Jn 3.35.\x* mare' tak reja' nuc'ut chinoch ronojel re rusamaj reja'. Y chakavach-apo c'o samaj más je nima'k re xtuc'ut chinoch. Y tak xtimban re samaj re', yex can xtisatz ic'o'x tak xtitz'at. \v 21 Y can ancha'l nuban re Nata' Dios tak nuya' quic'aslen re je quiminak\x + \xo 5.21 \xt Ro 4.17; 8.11; Ef 2.5; Col 2.13.\x* y ye'ruyac-pa, can quire' chuka' nimban yen. Yen can ninya' chuka' quic'aslen re ye'njo'. \v 22 Re Nata' Dios, pa nuk'a' chuka' yen re Ruc'ajol rujachon-va re poder chin xtimban juzgar\x + \xo 5.22 \xt Hch 17.31.\x* y mana-ta reja' re xtibano. \v 23 Chin quire', coma conojel yen xtinc'ul chuka' nuk'ij ancha'l re nuc'ul re Nata' Dios. Roma anchique vinak re man xtiyi'o-ta nuk'ij yen re Ruc'ajol re Dios, man nuya-ta chuka' ruk'ij re Nata',\x + \xo 5.23 \xt 1 Jn 2.23.\x* re takayom-pa vichin. \p \v 24 Roma can katzij-va nimbij chiva, che re nic'axan re nuch'abal y nunimaj re takayom-pa vichin, nuvel ruc'aslen re man niq'uis-ta. Y man xtapon-ta chupan re lugar re anche' camas tijoj-pokonal, roma colotajnak chic chach re camic, chin xk'ax-apo chupan re c'aslen re'.\x + \xo 5.24 \xt 1 Jn 3.14.\x* \v 25 Y can katzij nimbij chiva, che c'o jun k'ij re yaben y ja re xbeka-yan, che re je quiminak xtiquic'axaj re nuch'abal yen re Ruc'ajol re Dios. Y jac'a re xquinquic'axaj y xquinquinimaj, xtiquivel quic'aslen. \v 26 Roma re Dios ruyi'on k'ij chua chin che ninya' c'aslen,\x + \xo 5.26 \xt Ef 2.1, 5.\x* ancha'l nuban reja'. \v 27 Y chuka' ruyi'on autoridad chua chin nimban juzgar,\x + \xo 5.27 \xt Hch 10.42; 17.31.\x* roma reja' rutaman che ja yen re xinalax chi'icojol. \v 28 Y chuka' man tinojij che re ximbij-yan-ka chiva, xe-oc re' re yintiquir nimban, man quire-ta. Roma can xtapon re k'ij che re je quiminak chic-a tiene que xtiquic'axaj re nuch'abal. \v 29 Y jac'a re xe'c'uan jun c'aslen otz chach re Dios, xque'beyacataj-pa chin xtiquivel quic'aslen re man niq'uis-ta. Y re xquic'uaj jun itzel c'aslen chach re Dios, xque'beyacataj-pa\x + \xo 5.29 \xt 1 Ts 4.16.\x* chin xque'beka pa tijoj-pokonal.\x + \xo 5.29 \xt Dn 12.2.\x* \s1 Re Jesucristo nik'alajin che ja re Dios takayom-pa richin \p \v 30 Yen can man nimban-ta re samaj riq'uin re nuna'oj, roma xa can ancha'l re bim-pa chua, can quire' chuka' nimban juzgar. Tak nimban juzgar, can pa rubiyal-va, roma mana-ta re ninrayij yen re nimban, xa can ja re nurayij re Nata' Dios re takayom-pa vichin, jare' re nimban. \v 31 Y xe-ta nayon yen otz yinch'o-ka chuij, can otz che nibex chua che man katzij-ta re nimbij-ka\x + \xo 5.31 \xt Jn 8.54.\x* chuij yen. \v 32 Pero c'o chic Jun re otz nich'o chuij.\x + \xo 5.32 \xt Jn 5.37.\x* Y re nubij reja' chuij yen, can katzij-va. \v 33 Y yex can xitak ruc'utuxic cha re Juan Bautista chij re Cristo, y reja' xubij-pa re katzij chiva. \v 34 Yen ninataj-apo re' chiva, chin che yex yininimaj y yixcolotaj. Roma c'o chic Jun re más nem ruk'ij re niyi'o testigo chuij, que chach re Juan Bautista o sea jun chic vinak. \v 35 Y re Juan Bautista can xuya' re sakil chiva.\x + \xo 5.35 \xt Mt 21.26.\x* Can xuban-va ancha'l nuban jun antorcha tak nic'at, nusekresaj\x + \xo 5.35 \xt 2 P 1.19.\x* re anche' nic'ue-va. \p Y yex xirayij y xixqui'cot riq'uin re sakil re', jun ca'e-oxe' k'ij.\x + \xo 5.35 \xt Mt 13.20, 21.\x* \v 36 Y roma re xusekresaj re Juan chuij, can otz-va che yininimaj. Pero más nic'atzin che yininimaj, roma ronojel re milagros re ye'mban yen chivach,\x + \xo 5.36 \xt Jn 15.24.\x* jare' re nisekresan che ja re Nata' Dios re takayom-pa vichin. Y ja reja' re biyom-pa chua che nimban ronojel re'. \v 37 Y chuka' re Nata' Dios re xintako-pa, otz nich'o chuij.\x + \xo 5.37 \xt Mt 3.17; 17.5; 1 Jn 5.9.\x* Y yex man jun bey ic'axan-ta andex nuban nich'o, y man jun bey chuka' itz'eton-ta\x + \xo 5.37 \xt Jn 1.18.\x* rach. \v 38 Y re ruch'abal reja' camanak-va pa tak ivánma, roma yex xa man yininimaj-ta yen re xintak-pa chi'icojol. \v 39 Can tinic'oj jabal re ruch'abal re Dios re tz'iban can,\x + \xo 5.39 \xt Lc 16.29.\x* roma can itaman che chupan re' nivel-va re c'aslen re man niq'uis-ta. Y re ruch'abal re Dios jac'a chuij yen nich'o-va.\x + \xo 5.39 \xt Dt 18.15; Lc 24.27, 44.\x* \v 40 Jac'a yex man nijo-ta\x + \xo 5.40 \xt Jn 1.11.\x* niban confiar-ivi' viq'uin, chin quire' nivel-ta re ic'aslen re man niq'uis-ta. \p \v 41 Y ronojel re ximbij-ka chiva, man roma-ta che yen ninjo' niya' nuk'ij coma re vinak. \v 42 Yen can ntaman ivach, mare' ntaman che xa man nijo-ta re Dios pa tak ivánma. \v 43 Roma yen can pa rube' re Nata' Dios yimpitinak-va y xa man xinic'ul-ta. Pero xe-ta c'o jun re nipa pa rube' reja' mismo, jare' sí can chiyixnojel yixba chuc'ulic y ninimaj. \v 44 Yex xa man nicanoj-ta ik'ij riq'uin re katzij Dios, xa ja quiq'uin re vinak nicanola-va ik'ij, mare' manak modo xquininimaj yen. \v 45 Y man tinojij pa tak ivánma che ja yen re xquinsujun chivij chach re Nata' Dios. Re xtisujun ivichin chach re Dios ja re Moisés roma mana-ta re yixtajin chubanic, y nibij che can c'o i-esperanza riq'uin re ru-ley. \v 46 Roma xe-ta can katzij che yex ninimaj re je'rutz'iban can re Moisés, can yininimaj-ta chuka' yen, roma re je'rutz'iban can reja' can chuij-va yen ye'ch'o-va.\x + \xo 5.46 \xt Gn 3.15; 12.3; 18.18; Hch 26.22, 23.\x* \v 47 Y vo xa man ninimaj-ta re je'tz'iban can roma re Moisés,\x + \xo 5.47 \xt Lc 16.29, 31.\x* c'alapa' c'a re ch'abal re nc'amom-pa yen chiva, re xtinimaj-ta, xcha' re Jesús. \c 6 \s1 Tak re Jesús xe'rutzuk je vo'o' mil achi'a' \p \v 1 Y tak xe'banataj-yan ronojel re', re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojba c'a juc'an chic-apo ruchi' re lago\x + \xo 6.1 \xt Mt 14.13; Mr 6.32.\x* rubini'an Galilea, y chuka' nibex Tiberias cha. \v 2 Camas je q'uiy vinak re xe'tzake-a chij, roma re vinak re' quitz'eton chic re milagros re ye'rubanala' chique re yava'i', milagros re nisekresan che can ja-va re Dios takayom-pa richin. \v 3 Re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojote-a pa rue' jun loma, y chire' xtz'uye-va-ka reja' chakacojol. \v 4 Y nakaj chic c'o-va re pascua,\x + \xo 6.4 \xt Ex 12.1-14; Lv 23.5; Nm 28.16; Dt 16.1; Jn 2.13; 11.55.\x* re kanamak'ij yoj re yoj israelitas. \v 5 Y tak re Jesús xtzu'un-ka, xutz'at che camas je q'uiy vinak\x + \xo 6.5 \xt Mt 14.14.\x* re je'tzakatal chij. Mare' reja' xubij cha re Felipe re jun ru-discípulo: ¿Anche' xtakalok'o-va-pa vay chin che ye'katzuk conojel re vinak re'? \p \v 6 Quire' xubij re Jesús cha re ru-discípulo, chin che nutamaj andex nunojij reja', vo xa ne'ka chuc'o'x che re Jesús ronojel nitiquir nuban. Pero re Jesús rutaman chic andex nuban chin ye'rutzuk re vinak re'. \v 7 Y re Felipe xubij cha re Jesús: Xe-ta nakalok' ca'e' ciento denarios vay,\x + \xo 6.7 \xt Mr 6.37.\x* man xque'ruban-ta. Can man xtel-ta-apo chiquivach, astapa' ba-oc re nakaya' chique. \p \v 8 C'are' jun chaka yoj re yoj ru-discípulos, re rubini'an Andrés ruch'alal re Simón Pedro, xubij: \v 9 Vova' c'o jun ala' re c'o vo'o' vay riq'uin, banon che cebada y ca'e' car.\x + \xo 6.9 \xt Mt 14.17; Lc 9.13.\x* ¿Pero xaxe-ta-oc re' re xtakaya-apo chiquivach conojel re vinak re'? xcha' re Andrés. \p \v 10 C'are' re Jesús xubij: Tibij chique la vinak che que'tz'uye'. \p Y re lugar re' otz chin ye'tz'uye', roma q'uiy sabana c'o. Conojel re vinak quimalon-qui' chire' xe'tz'uye'. Je vo'o' mil la'k xaxe re achi'a'. \v 11 Re Jesús xe'ruli'ej re vo'o' vay re' y xutioxij cha re Dios.\x + \xo 6.11 \xt Mt 14.19; 15.36; 26.26; Lc 24.30; 1 Ti 4.5.\x* C'are' xujachala-a chaka yoj re yoj ru-discípulos chin che nakajach chiquivach re vinak re je'tz'uyul. Y re Jesús can quire' chuka' xuban cha re ca'e' car. Re vinak can xquic'ul re jenipa' vay y car re xquijo'. \v 12 Y tak je'viynak chic jabal re vinak re', re Jesús xubij chaka yoj re yoj ru-discípulos: Timola-pa ronojel vay y car re man xquiq'uis-ta, roma man ninjo-ta che nitz'elas can. \p \v 13 Y xbakamola-pa re man xquiq'uis-ta re vinak y doce chacach che nojel re xkamol. Ja nojel re' xmolotaj can cha re car y re vo'o' vay banon che cebada. \v 14 Y re vinak re', tak quitz'eton chic re milagro re xuban re Jesús, re nisekresan che can ja re Dios re takayom-pa richin, reje' xquibij: Can katzij-va che ja ache re' re jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha,\x + \xo 6.14 \xt Dt 18.15; Jn 1.21; 7.40.\x* y q'uiy-yan tiempo yaben che nipa chach re ruch'ulef, xe'cha'. \p \v 15 Y re Jesús xunabej che re vinak xque'pa chuc'amic chin che niquiban qui-Rey cha y astapa' man nrajo-ta reja', mare' rion xtzolaj pa rue' re loma.\x + \xo 6.15 \xt Mt 14.23; Mr 6.46.\x* \s1 Tak re Jesús xbiyin charakan pa rue' re lago rubini'an Galilea \p \v 16 Y tak xkatz'at che xk'ak'ij-ka, yoj re yoj ru-discípulos re Jesús xojtzolaj-ka chuchi' re lago. \v 17 Yoj xojoc-a pa jun canoa y xkatz'am-a bey chin che xojba pa tenemit Capernaum, re c'o c'a juc'an chic-apo ruchi' re lago. Camas chic k'oko'm y re Jesús man aponak-ta kaq'uin. \v 18 Y jare' tak xbetiquir-pa jun namalaj cak'ik' pa rue' re lago, jun cak'ik' re camas ruchuk'a'. Y mare' re ya' camas nisilon. \v 19 Y tak xojbiyin-yan jun vo'o' o vaki' kilómetros, xkatz'at re Jesús pitinak charakan pa rue' re lago y ne'copej-pa kaq'uin. Y yoj camas xkaxibij-ki'. \v 20 Pero re Jesús xubij chaka: Man tixibij-ivi'. Ja yen re Jesús, xcha' reja'. \p \v 21 Y tak re Jesús xubij quire', otz xkana-ka y yojqui'cot xkac'ul-apo re Jesús chupan re canoa. Y can jare' tak xojapon chupan re lugar re anche' tiene que yojapon-va. \s1 Re vinak xe'ba chucanoxic re Jesús \p \v 22 Pa ruca'n k'ij, re vinak re c'a xe'c'ue-na can juc'an-apo ruchi' re lago, can quitaman che xaxe yoj re yoj ru-discípulos re Jesús re xojtzolaj chupan re jun canoa re c'o chire'. Pero re Jesús c'a xc'ue-na can. \v 23 Re k'ij re', jec'o canoas re je'pitinak pa tenemit Tiberias y xe'bapon chunakaj re lugar anche' tak re Ajaf Jesús xutioxij cha re Dios, roma re vay chin xe'rutzuk re vinak. \v 24 Y re vinak re', roma xquitz'at che re Jesús xa man c'o-ta chic chire' y yoj re yoj ru-discípulos xa xojtzolaj-yan, reje' chuka' xe'oc-a pa tak canoas y xe'ba pa Capernaum chucanoxic re Jesús. \s1 Re Jesús jare' re c'aslen re man niq'uis-ta \p \v 25 Tak re vinak re' xbequivila' re Jesús juc'an chic-apo ruchi' re lago, xquibij cha: ¿Jampa' cateka-va vova' y anchok chupan xapo-va? \p \v 26 Pero re Jesús xubij chique re vinak re': Katzij nimbij chiva, che yex yinicanoj xaxe roma xivel ivay viq'uin y jabal xnoj ipan, y man roma-ta che xitz'at re milagros re nisekresan che yen can ja-va re Dios re takayom-pa vichin. \v 27 Can quixsamaj, pero man chin-ta che nich'ac re vay re xa niq'uis. Xa can quixsamaj chin nich'ac re vay re c'o nojel tiempo y nuya' ic'aslen re man niq'uis-ta.\x + \xo 6.27 \xt Ro 6.23.\x* Ja vay re' re xtinya' chiva yen re xinalax chi'icojol, roma ja yen re xinrutak-pa re Nata' Dios, chin nimban re samaj re', y can xuban che xk'alajin che ja reja' re xtako-pa vichin, xcha'. \p \v 28 Y re vinak re' xquibij cha re Jesús: ¿Andex re nika chach re Dios che nakaban? \p \v 29 Y re Jesús xubij chique: Re nika chach re Dios che yex niban, ja re quininimaj yen\x + \xo 6.29 \xt 1 Jn 3.23.\x* re xintak-pa roma reja'. \p \v 30 Y re vinak xquibij cha re Jesús: ¿Andex che señal yatiquir naban? Tabana' jun milagro,\x + \xo 6.30 \xt Mt 12.38.\x* chin quire' nakatz'at y yatkanimaj. \v 31 Roma re kavinak xe'c'ue' ajuer can, tak xe'k'ax chupan re jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, jac'a vay re xubini'aj maná\x + \xo 6.31 \xt Nm 11.7; Sal 78.24.\x* re xuya' re Moisés chique chin xquitaj. Can ancha'l-va re nubij re ruch'abal re Dios re tz'iban can: Vay re pitinak chila' chicaj re xuya' chique chin xquitaj.\x + \xo 6.31 \xt Neh 9.15.\x* Y rat ¿yatiquir como naban ancha'l xuban re Moisés? \p \v 32 Y re Jesús xubij chique: Tic'axaj jabal re xtimbij chiva: Re vay re xka-pa chila' chicaj, mana-ta re Moisés xyi'o. Xa ja re Nata' Dios re xyi'o y ja chuka' reja' re niyi'o chiva re katzij vay chin chila' chicaj. \v 33 Roma re vay chin re Dios, ja re Jun re pitinak chila' chicaj. Y jare' re c'amayom-pa c'aslen chique re vinak, xcha' chique. \p \v 34 Tak xquic'axaj quire' re vinak, xquibij cha re Jesús: Nojel tiempo taya'\x + \xo 6.34 \xt Jn 4.15.\x* re vay re' chaka, rat Maestro, xe'cha'. \p \v 35 Y re Jesús xubij chique: Ja yen re vay re niyi'o c'aslen. Re xtiniman vichin, man chic xtich'umun-ta rupan, roma ja yen re yinoc ruay y ninlisaj-a re ruch'umunic rupan. Y chuka' re xtuban confiar-ri' viq'uin, man xtichake'j-ta chic ruchi',\x + \xo 6.35 \xt Jn 4.14.\x* roma ja yen re yinoc ruya'. \v 36 Pero ancha'l nbin chiva, che yex man yininimaj-ta astapa' can xic'axaj y xitz'at re samaj re ximban. \v 37 Conojel re xque'pa chinucanoxic, ye'nc'ul, y man jun bey xque'ntzelaj-ta-a. Roma jare' re je'rucha'on chic re Nata'. \v 38 Roma yen re xinka-pa chila' chicaj man nusamaj-ta yen re nc'amom-pa. Yen xinka-pa chila' chicaj chubanic re samaj re nurayij\x + \xo 6.38 \xt Mt 26.39; Jn 4.34.\x* re takayom-pa vichin. \v 39 Y re samaj rubim-pa re Nata' Dios re takayom-pa vichin, ja che conojel re je'rucha'on reja', re ye'canon vichin yen, man-ta c'a xque'satz can,\x + \xo 6.39 \xt Jn 10.28.\x* y pa ruq'uisibal k'ij xque'nc'asoj-a chiquicojol re anama'i'. \v 40 Re samaj re bim-pa chuka' chua roma re Nata', re takayom-pa vichin, ja che conojel re ye'tz'eto re nusamaj y yinquinimaj, tic'ue' c'a quic'aslen re man niq'uis-ta,\x + \xo 6.40 \xt Jn 4.14.\x* y ye'nc'asoj-a chiquicojol re anama'i' re pa ruq'uisibal k'ij, xcha' re Jesús. \p \v 41 Jac'a re kavinak israelitas xe'xibixot-ka chij re Jesús, roma reja' xubij: Ja yen re vay re kejnak-pa chila' chicaj. \v 42 Y xquibij: Pero jare' re Jesús re ruc'ajol re José,\x + \xo 6.42 \xt Lc 4.22.\x* roma re rute-rutota' yoj kataman quivach. ¿Anchique roma nubij chaka che reja' kejnak-pa chila' chicaj riq'uin re Dios? ye'cha'. \p \v 43 Pero re Jesús xubij chique: Man quixibixot-pa chuij. \v 44 Roma re Nata' Dios re takayom-pa vichin, ja reja' re samajenak chic pa tak cánma re xque'niman vichin. Y yen can xtimban chique re ye'niman vichin che xque'c'astaj-a chiquicojol re anama'i' re pa ruq'uisibal k'ij. \v 45 Y can tz'iban-va can coma re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, che conojel c'o xtic'ut chiquivach roma re Dios.\x + \xo 6.45 \xt Is 54.13; Mi 4.2; He 8.10; 10.16.\x* Y re anchique nuc'axaj re ruch'abal re Nata' Dios y nutamaj, can xtipa chinucanoxic yen. \p \v 46 Pero man roma-ta che c'o jun vinak re tz'eteyon rach re Dios.\x + \xo 6.46 \xt Jn 1.18; 5.37.\x* Xaxe yen re yimpitinak chila' chicaj riq'uin reja'\x + \xo 6.46 \xt Jn 7.29.\x* re yintz'eteyon rach. \v 47 Tic'axaj-na-pa' jabal re xtimbij chiva: Re niniman vichin, can c'o-va ruc'aslen\x + \xo 6.47 \xt Jn 3.16, 36; 5.24; 1 Jn 5.12.\x* chin jumul. \v 48 Re vay re niyi'o c'aslen,\x + \xo 6.48 \xt Jn 6.33.\x* ja yen. \v 49 Roma re vay re xubini'aj maná, re xquitaj re ivinak xe'c'ue' ajuer can, re xe'k'ax chupan re lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, man xtiquir-ta xuban chique che xc'ue-ta quic'aslen chin jumul. \v 50 Jac'a re katzij vay re kejnak-pa chila' chicaj, nuban chique re ye'tijo richin che man xque'bapon-ta chupan re camic chin jumul. \v 51 Ja yen re vay re niyi'o c'aslen, re xka-pa chila' chicaj. Re xque'tijo re vay re', xque'c'ase' nojel tiempo. Re vay re xtinya' yen chique can ja re nu-cuerpo.\x + \xo 6.51 \xt He 10.5.\x* Can xtapon-va pa camic\x + \xo 6.51 \xt He 10.10.\x* chin nuc'am-pa c'aslen chique re vinak re jec'o chach re ruch'ulef. \p \v 52 Y re kavinak israelitas re', tak xquic'axaj re xubij re Jesús, xquic'utula' chiquivach-ka reje': ¿Andex como re' che reja' nuya' re ru-cuerpo chaka chin nakataj? ye'cha'. Pero re vinak re' xe'jalajo' roma jun-va nubij la jun y jun-va nubij la jun.\x + \xo 6.52 \xt Jn 7.43; 9.16.\x* \p \v 53 Y re Jesús xubij chique: Can katzij-va, vo xa man nitaj-ta re nu-cuerpo y man nikum-ta chuka' re nuq'uiq'uel yen re xinalax chi'icojol, re c'aslen chin nojel tiempo can man xtoc-ta ivichin. \v 54 Re can xtiquitaj re nu-cuerpo y xtiquikum chuka' re nuq'uiq'uel, can c'o-va re quic'aslen re man xtiq'uis-ta. Y yen can xtimban chique che xque'c'astaj-a chiquicojol re anama'i' re pa ruq'uisibal k'ij. \v 55 Roma re nu-cuerpo yen, jare' re katzij vay, y re nuq'uiq'uel, jare' re katzij ya' re nuc'am-pa c'aslen. \v 56 Re ye'tijo re nu-cuerpo y ye'kumu chuka' re nuq'uiq'uel, xa jun xtakaban quiq'uin.\x + \xo 6.56 \xt 1 Co 6.17; Ef 5.30; 1 Jn 3.23, 24; 4.15.\x* Reje' xque'c'ue' viq'uin yen y yen quiq'uin reje'.\x + \xo 6.56 \xt 2 Co 6.16.\x* \v 57 Roma ja re Nata' re takayom-pa vichin y reja' can c'o-va re c'aslen riq'uin, yen chuka' c'o re c'aslen re' viq'uin. Y quire' chuka' re xquinquic'ul yen, can xque'c'ase-va voma yen. \v 58 Re Jun re katzij vay, ja re kejnak-pa chila' chicaj, y re vay re' can man junan-ta riq'uin re vay re xubini'aj maná re xquitaj re ivinak xe'c'ue' ajuer can,\x + \xo 6.58 \xt Jn 6.31, 49.\x* roma re vay re xquitaj reje' man xtiquir-ta xuban chique che xc'ue-ta quic'aslen chin jumul. Jac'a re niquitaj re katzij vay re kejnak-pa chila' chicaj, xtic'ue' quic'aslen re man niq'uis-ta. \p \v 59 Jare' xubij re Jesús chique re kavinak israelitas re quimalon-qui' chupan re nema-jay re nibex sinagoga cha, re c'o chire' pa tenemit Capernaum. \s1 Re ruch'abal re Jesús can nuya-va c'aslen re man niq'uis-ta \p \v 60 Y re je'tzakatal chij re Jesús, tak quic'axan chic-ka re xubij, je q'uiy chique reje' xquibij: Camas c'ayef che nac'ul re xubij. Man k'alaj-ta vo xa jec'o re xque'niman. \p \v 61 Y tak re Jesús xutz'at re niquinojij pa tak cánma\x + \xo 6.61 \xt Jn 2.25.\x* re je'tzakatal chij, reja' xubij chique: ¿Anchique roma tak yex ninojij che c'ayef xtinimax re ximbij? \v 62 Xe-ta yinitz'at yen re xinalax chi'icojol che yintzolaj chila' riq'uin re Dios\x + \xo 6.62 \xt Mr 16.19.\x* re anche' yimpitinak-va,\x + \xo 6.62 \xt Jn 3.13.\x* ¿la yininimaj-ta coma? \v 63 Re espíritu jare' re niyi'o c'aslen. Re i-cuerpo xa can man jun rajkalen, roma man nitiquir-ta nuya' c'aslen. Y re Espíritu re niyi'o re katzij c'aslen,\x + \xo 6.63 \xt 2 Co 3.6.\x* ja re ch'abal re je'mbin chic-ka\x + \xo 6.63 \xt Sal 119.50.\x* chiva. \v 64 Pero je q'uiy chiva yex re man xquinquinimaj-ta, xcha' re Jesús. Roma reja' can rutaman-va-pa\x + \xo 6.64 \xt Jn 2.24.\x* anchique che vinak re man xque'niman-ta, y re anchique xtijacho richin. \p \v 65 Y re Jesús xubij: Roma jec'o chiva yex re man xquinquinimaj-ta, mare' tak yen nbin chic chiva che ja re vinak re je'cha'on roma re Nata' Dios, jare' re xque'pa viq'uin chinucanoxic, xcha'. \p \v 66 Roma quire' xubij re Jesús, camas je q'uiy chique re can que'tzake-va chij, man chic xe'tzake-ta chij. Xa xe'tzolaj can.\x + \xo 6.66 \xt 1 Jn 2.19.\x* \v 67 Y re Jesús xuc'utuj chuka' chaka yoj re yoj doce ru-discípulos: ¿Yex chuka' nijo' yixba? \p \v 68 Y re Simón Pedro xubij cha re Jesús: Ajaf, man jun chic ancha'l rat chin yojtzake-ta chij, roma re ach'abal rat can nuya' c'aslen re man niq'uis-ta. \v 69 Yoj kaniman y kataman che ja rat re Cristo,\x + \xo 6.69 \xt Mt 16.16; Mr 1.1; Hch 8.37; 1 Jn 5.1.\x* re Ruc'ajol re c'aslic Dios. \p \v 70 Y re Jesús xubij: Man riq'uin re' che can ja yen re xincha'o ivichin yex re yix doce, can c'o jun re itzel xel chi'icojol, xcha'. \p \v 71 Tak re Jesús xubij-ka quire', xa chij re Judas Iscariote xch'o-va, re Judas re ruc'ajol re jun ache rubini'an Simón. Re Jesús xunataj re jun re', roma jare' re xtic'ayin richin. Y reja' jun c'a chaka yoj re yoj doce ru-discípulos. \c 7 \s1 Re Jesús man ninimax-ta coma re ruch'alal \p \v 1 Y tak xe'banataj-yan ronojel re', re Jesús xba pa tak tenemit re jec'o pa Galilea. Man c'a rujovan-ta binak tzijoy ruch'abal re Dios pa Judea, roma re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, niquicanola' andex xtiquiban chin niquiquimisaj.\x + \xo 7.1 \xt Jn 5.16.\x* \v 2 Y roma ne'ka-yan jun chique re kanamak'ij yoj re yoj israelitas,\x + \xo 7.2 \xt Lv 23.34.\x* namak'ij chin nakanataj re tiempo re xquik'asaj re kavinak ajuer can chupan re lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, \v 3 mare' re ruch'alal re Jesús xquibij cha: Taya' can re Galilea y cabiyin pa Judea, chin quire' re vinak re can yatquiniman-va y ye'tzake' chavij re jec'o chire', tiquitz'eta' re asamaj. Tiquitz'eta' re milagros re ya'banala'. \v 4 Roma anchique re nrajo' nuc'ut-ri' chiquivach re vinak, man ruc'amon-ta che nuvovaj-ri'. Can nic'atzin che nuc'ut-ri' che can c'o-va re nitiquir nuban, xe'cha' re ruch'alal cha. \p \v 5 Reje' quire' xquibij roma can man niquinimaj-ta re Jesús, astapa' can quich'alal-va.\x + \xo 7.5 \xt Mr 3.21.\x* \v 6 Y c'are' re Jesús xubij chique: Yex xabanchique k'ij otz yixapon chupan re namak'ij. Jac'a yen man quire-ta. Yen c'amaje-na otz chin che yinapon. \v 7 Yex xa man itzel-ta yixtz'et coma re vinak re man quiniman-ta re Dios. Jac'a yen can yinquitzelaj-va. Yinquitzelaj roma yen can ninlisaj pa sakil re itzel tak quibanabal re ye'quibanala'. \v 8 Quixbiyin iyon yex. Yen xa c'amaje-na yimba-a pa namak'ij. Re hora chin che ninc'ut-vi', c'amaje-na tapon, xcha' re Jesús chique. \p \v 9 Y tak re Jesús rubin chic ronojel re' chique re ruch'alal, reja' can xc'ue-va can chire' pa Galilea. \s1 Re Jesús can xbo-va pa namak'ij \p \v 10 Y tak je'binak chic re ruch'alal pa namak'ij, c'are' xba reja'. Pero pan eval xba. \v 11 Jac'a re pa namak'ij, re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, ye'xule-ye'jote' chucanoxic re Jesús y niquibila': ¿Anche' como c'o-va re jun ache re'? ye'cha'. \p \v 12 Y chiquicojol re vinak chupan re namak'ij re', q'uiy re nibilox chij re Jesús. Jec'o niquibij che re Jesús, jun utzulaj ache. Jec'o re man quire-ta chiquivach, xa niquibila' che re Jesús xa ye'ruk'ol re vinak. \p \v 13 Pero man jun chique re vinak re ye'bin quire' nipa'e-ta-pa y nich'o-ta chij re Jesús, roma niquixibij-qui' chiquivach re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas.\x + \xo 7.13 \xt Jn 19.38.\x* \p \v 14 Y jac'a tak binak pa nic'aj re namak'ij, jare' tak re Jesús xapon pa rachoch re Dios re c'o chire' pa tenemit Jerusalén, anche' ntajin-va re namak'ij. Y reja' nutzijoj re ruch'abal re Dios chiquivach re vinak re quimalon-qui' chire'. \v 15 Mare' re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, niquibij chij re Jesús: ¿Anchique roma re ache re' camas rutaman\x + \xo 7.15 \xt Mt 13.54; Mr 6.2.\x* chij re ruch'abal re Dios y xa man jun bey xkatz'at-ta che ntajin-ta ruc'utic chach? ye'cha'. \p \v 16 Pero re Jesús xubij: Re enseñanza re ninc'ut yen man vichin-ta yen, xa chin re takayom-pa vichin.\x + \xo 7.16 \xt Jn 8.28; 12.49; 14.10, 24.\x* \v 17 Y re vinak re nurayij nuban re nrajo' re Dios, can xtuya' cuenta cha re enseñanza ninc'ut yen, vo xa riq'uin re Dios pitinak-va o xa nayon yen re yintz'ucuyun-ka. \v 18 Anchique vinak rion reja' nutz'uc-ka re enseñanza nuc'ut, can nrajo' che re vinak niquiya' ruk'ij.\x + \xo 7.18 \xt Jn 5.41; 8.50.\x* Jac'a yen ninjo' che yex niya' ruk'ij re Dios re takayom-pa vichin. Y mare' nik'alajin che yen ja re katzij nimban y man jun bey nimban re man otz-ta. \p \v 19 Yex nicanoj andex rubanic niban chin yiniquimisaj.\x + \xo 7.19 \xt Mt 12.14; Mr 3.6; Jn 5.16.\x* Xa man niban-ta re andex nubij re ley chin re Moisés,\x + \xo 7.19 \xt Hch 7.38.\x* y re ley re' xa pan ik'a' c'o-va, xcha' re Jesús. \p \v 20 Y re vinak xquibij: Xa xach'ujer.\x + \xo 7.20 \xt Jn 10.20.\x* ¿Anchique re nijovan niquimisan avichin? \p \v 21 Pero re Jesús xubij chique: Yex can anchique-la xuna' re ivánma tak xitz'at che yen pa jun k'ij chin uxlanen xinc'achojsaj re jun ache. \v 22 Y re Moisés tak xuya' re ley xubij che tiban re circuncisión.\x + \xo 7.22 \xt Lv 12.3.\x* Pero xa mana-ta reja' re xtz'ucu-pa, xa ja re kavinak xe'c'ue' ajuer can re xe'tz'ucu-pa.\x + \xo 7.22 \xt Gn 17.10.\x* Y mare' yex, tak napon re vakxaki' k'ij talax-va jun ac'ual ala', astapa' pa jun k'ij chin uxlanen, can niban-va re circuncisión cha. \v 23 Yex nibij che can nijo' niban ronojel re nubij chupan re ley re ruyi'on can re Moisés, y mare' astapa' pa jun k'ij chin uxlanen yex can niban-va re circuncisión, y re' samaj chuka'. Y vo xa quire' niban, ¿anchique roma xpa iyoval chua yen roma xinc'achojsaj jun ache chupan jun k'ij chin uxlanen?\x + \xo 7.23 \xt Jn 5.8, 9.\x* \v 24 Man tibij che man otz-ta re nubanabal, roma quire' nik'alajin chivach yex. Xa can titamaj jabal vo xa quire' o man quire-ta, chin quire' man quixsatz, xcha' re Jesús chique. \s1 Re Jesús nubij anche' pitinak-va \p \v 25 Y jec'o chique re vinak aj-chire' pa tenemit Jerusalén re niquibila': Jare' re Jesús re nicanox chin niquimisas. \v 26 Reja' man ruvovan-ta-ri'. Titzu' la', reja' nich'o chiquivach la vinak y man jun nibin cha che man chic tuban quila. Q'uiba' re achi'a' re c'o quik'ij re jec'o chakacojol xa xquitz'at-yan che can ja-va reja' re Cristo. \v 27 Pero can nik'alajin che xa mana-ta reja' re Cristo, roma xa can kataman anche' tipo-va.\x + \xo 7.27 \xt Mt 13.55.\x* Y tak xte'ka re can katzij-va Cristo, xa man xtik'alajin-ta anche' xtipo-va, ye'cha' re vinak aj-Jerusalén. \p \v 28 Y re Jesús nich'o chiquivach re vinak chire' pa rachoch re Dios. Y jun pa ruchi' xch'o y xubij: Yex can itaman-va noch y itaman chuka' anche' quimpo-va. Jac'a re takayom-pa vichin\x + \xo 7.28 \xt Jn 8.26, 42.\x* man itaman-ta rach,\x + \xo 7.28 \xt Jn 8.55.\x* y reja' can katzij. Man c'a nayon-ta yen ximbano-ka che ximpa chach re ruch'ulef. \v 29 Yen can ntaman-va rach\x + \xo 7.29 \xt Mt 11.27; Jn 10.15.\x* re man itaman-ta rach yex, roma riq'uin reja' yimpitinak-va, y ja chuka' reja' re takayom-pa vichin, xcha' reja'. \p \v 30 Y can jec'o re xe'jovan che xquitz'am-ta-a,\x + \xo 7.30 \xt Jn 7.44; 10.39.\x* pero man xquitz'am-ta-a, roma re hora\x + \xo 7.30 \xt Jn 8.20; 13.1.\x* chin re Jesús c'amaje-na tapon. \v 31 Y camas je q'uiy chique re vinak re xe'niman chin re Jesús chupan re k'ij re'. Re vinak re' niquibij che ja reja' re Cristo, roma re milagros man jun chic nitiquir nibano. Xa can xe-va re Cristo re nitiquir nibano quire', xe'cha' reje'. \s1 Re Jesús nubij che nitzolaj-a riq'uin re takayom-pa richin \p \v 32 Y re achi'a' fariseos xquic'axaj che quire' re ye'quibila' re vinak chij re Jesús. Mare' re achi'a' fariseos y re principal tak sacerdotes, xe'quitak-a policías chin ne'quitz'ama' re Jesús. \v 33 Jare' tak xubij re Jesús: C'a c'o chic ba' tiempo re yinc'ue-a iviq'uin. C'are' xquintzolaj riq'uin re anchique takayom-pa vichin. \v 34 Yex xquinicanoj, y man xquinivel-ta chic, roma re lugar re anche' xquinec'ue-va yen, man xquixtiquir-ta xquixapon\x + \xo 7.34 \xt Jn 8.21; 13.33.\x* chinucanoxic, xcha' re Jesús. \p \v 35 Y re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas niquibila' chiquivach: ¿Anche' como xtibo-va re Jesús re'? Roma nubij che man xtakavel-ta chic. ¿Niba como quiq'uin re kavinak israelitas re jec'o nic'aj chic lugares,\x + \xo 7.35 \xt Stg 1.1.\x* o q'uiba' quiq'uin re man je israelitas-ta, chin nutzijoj re ruch'abal chique? ye'cha'. \v 36 Man kataman-ta anche' xtibo-va, roma man kataman-ta andex ne'c'ulun-va che tzij re xubij: Xquinicanoj y man xquinivel-ta. Re lugar re anche' xquinec'ue-va, man xquixtiquir-ta xquixapon yex, ye'cha' chiquivach reje'. \s1 Re ya' chin c'aslen \p \v 37 Re ruq'uisibal k'ij chin re namak'ij ja k'ij re' re c'o más rajkalen. Jare' tak re Jesús xyacataj y jun pa ruchi' tak xubij: Vo xa c'o jun re nichake'j ruchi',\x + \xo 7.37 \xt Is 55.1; Ap 22.17.\x* tipa viq'uin yen, chin nich'uch'o-a ránma riq'uin re ya' re xtinya-a cha. \v 38 Re xtipa viq'uin chin yinrunimaj, can xtic'ue' re ya'\x + \xo 7.38 \xt Is 12.3.\x* chin c'aslen pa ránma, y re ya' re' can ancha'l nuban re ya' anche' nalax-va, quire' xtuban pa ruc'aslen. Quire' re nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can. \p \v 39 Re ya' re xunataj re Jesús, ja re Espíritu Santo,\x + \xo 7.39 \xt Is 44.3; Jl 2.28; Jn 16.7; Hch 2.17.\x* roma jare' re xtiquic'ul re vinak re ye'niman chin re Jesús. Y re Espíritu Santo c'amaje-na tika-pa, roma c'amaje-na chuka' titzolaj-a re Jesús chila' chicaj. \s1 Jec'o vinak xe'bin che re Jesús jare' re Cristo y jec'o xe'bin che mana-ta \p \v 40 Y jec'o chique re vinak, tak xquic'axaj-ka re tzij re xe'rubij re Jesús, xquibij: Can katzij-va che re Jesús jare' re jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, y q'uiy-yan tiempo yabem-pa.\x + \xo 7.40 \xt Dt 18.15; Jn 1.21; 6.14.\x* \p \v 41 Y jec'o chuka' nic'aj chic niquibij: Jare' re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios.\x + \xo 7.41 \xt Jn 4.42.\x* \p Pero jec'o nic'aj chic niquibij: Re Cristo man aj pa Galilea-ta. \v 42 Roma re ruch'abal re Dios re tz'iban can nubij che re Cristo rey-rumam re Rey David.\x + \xo 7.42 \xt Sal 132.11.\x* Y chire' pa tenemit Belén\x + \xo 7.42 \xt Mi 5.2.\x* re anche' xalax-va re David, chire' tiene que nipo-va re Cristo, ye'cha'. \p \v 43 Can man junan-ta re niquinojij chij re Cristo, roma jun-va nubij la jun y jun-va nubij la jun. \v 44 Y jec'o chique re vinak re xquijo' che xquitz'am-ta-a re Jesús, pero xa man xquiban-ta. \s1 Can k'alaj che jec'o re xka chiquivach re xubij re Jesús y jec'o man xka-ta chiquivach \p \v 45 Jac'a tak xe'tzolaj-pa re policías re je'takon-a coma re principal tak sacerdotes y coma re achi'a' fariseos,\x + \xo 7.45 \xt Jn 7.32.\x* xc'utux chique: ¿Anchique roma tak man xitz'am-ta-pa re Jesús? \p \v 46 Pero re policías xquibij: Yoj man xkatz'am-ta-pa, roma re tzij re ye'rubij re ache re', can man jun ache re quire-ta biyon, roma rion utzulaj tak tzij re ye'rubila', xe'cha' reje'. \p \v 47 C'are' re achi'a' fariseos xquibij chique re policías: ¿Yex chuka' xixk'olotaj-pa? \v 48 ¿Acaso jec'o chique re ka-jefes y fariseos re quiniman-ta reja'\x + \xo 7.48 \xt Jn 12.42.\x* ye'tz'at yex? \v 49 Xa ja re vinak re man jun quitaman chij re ley re ruyi'on can re Moisés, xa jare' re ye'niman richin. Ja-ta c'a re castigo re xtika pa quive' re vinak re'. \p \v 50 Pero re Nicodemo re ache re chak'a' xapon riq'uin re Jesús,\x + \xo 7.50 \xt Jn 3.1, 2.\x* xubij chique re ruchibil: \v 51 Re ka-ley nubij che man yojtiquir-ta nakaban juzgar jun vinak, vo xa man kayi'on-ta k'ij cha che nubij vo xa katzij je'rubanalon mac o man katzij-ta. \p \v 52 Y reje' xquibij cha re Nicodemo: Rat man yat aj-Galilea-ta chin quire' nato' re Jesús. Tanic'oj-na-pa' jabal re ruch'abal re Dios re tz'iban can. Chire' nik'alajin-va che re pa Galilea man nipa-ta jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, xe'cha'. \p \v 53 Y c'are' re achi'a' re quimalon-qui', cada jun xe'ba cho tak cachoch. \c 8 \s1 Jun ixok aj-mac \p \v 1 Re Jesús xba-apo chach re loma rubini'an Olivos. \v 2 Y namak'a-yan ruca'n k'ij, reja' xapon chic pa rachoch re Dios. Y re vinak xe'bapon riq'uin. Y reja' tz'uyul tak nubij re ruch'abal re Dios chique re quimalon-apo-qui' chire'. \v 3 Y re achi'a' fariseos y re achi'a' je'atamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas xe'bapon riq'uin re Jesús, quic'uan-apo jun ixok re nimacun riq'uin jun ache xbelitaj-pa. Xbequipoba' chach re Jesús, pa quinic'ajal. \v 4 Re fariseos y re achi'a' je'atamayon re ley, xquibij cha re Jesús: Maestro, xe'cha'. Re jun ixok re kapoban chavach, nimacun riq'uin jun ache xbelitaj-pa. \v 5 Chupan re ley ruyi'on can re Moisés, nubij che re ye'bano quire', que'quimisas cha aboj.\x + \xo 8.5 \xt Dt 22.22-24.\x* ¿Andex nabij rat? ¿Otz o man otz-ta nakaquimisaj cha aboj re jun ixok re'? xe'cha' cha. \p \v 6 Re achi'a' re' quire' xquibij xaxe chin niquitojtobej re Jesús, chin quire' ye'tiquir ye'sujun chij. Pero re Jesús xa xluque-ka pan ulef, y xtz'iban-ka riq'uin re rue-ruk'a'. \v 7 Y roma re achi'a' re' can ye'chaca-apo chin niquic'utuj cha re Jesús, vo xa niquimisas o man niquimisas-ta re ixok re', reja' xpa'e' y xubij: Re man jun bey kejnak pa jun mac\x + \xo 8.7 \xt Mt 7.3-5; Ro 2.1.\x* quire', tutz'ama' ruq'uiekic re ixok cha aboj, xcha'. \p \v 8 Y re Jesús xluque' chic-ka jun bey pan ulef y xtz'iban chic-ka riq'uin re rue-ruk'a'. \v 9 Tak reje' xquic'axaj re xubij re Jesús, re cánma xubij chique che reje' chuka' je aj-maqui',\x + \xo 8.9 \xt Ro 2.22.\x* y che ja'jun che ja'jun xe'el-a chire'. Xe'nabayaj-a re rejeta'k tak achi'a', y c'are' xe'ba re nic'aj chic. Xa can xe chic c'a re ixok xc'ue' can chach re Jesús. \v 10 Y tak re Jesús xpa'e' chic, xutz'at che xaxe chic re ixok c'o can chire'. Mare' xuc'utuj cha re ixok re': ¿Y re vinak re je'c'amayom-pa avichin? ¿Man jun xc'ue-ka chin yatruquimisaj? xcha' re Jesús. \p \v 11 Y re ixok re' xubij: Ajaf, man jun chic c'o, xcha'. \p Y re Jesús xubij cha: Yen chuka' man nimbij-ta che yaquimisas.\x + \xo 8.11 \xt Lc 9.56.\x* Vocame catzolaj y man chic camacun. \s1 Re Jesús jare' re sakil chin re ruch'ulef \p \v 12 Tak re Jesús xch'o chic jun bey chiquivach re vinak, xubij: Ja yen re sakil quichin conojel re vinak\x + \xo 8.12 \xt Jn 1.9.\x* re jec'o chach re ruch'ulef. Re nitzekelben vichin, can xtic'ue' re sakil riq'uin y xtuvel ruc'aslen viq'uin. Y reja' man chic xtibiyin-ta pa k'oko'm. \p \v 13 C'are' re achi'a' fariseos re jec'o chire', xquibij-apo cha re Jesús: Yoj man nakanimaj-ta che katzij re nabij, roma xa ja rat mismo re otz yach'o-ka chavij. \p \v 14 Pero re Jesús xubij chique re achi'a' fariseos: Astapa' ja yen mismo re otz yinch'o-ka chuij, pero can katzij-va re nimbij-ka chuij. Roma yen can ntaman-va anche' yimpitinak-va,\x + \xo 8.14 \xt Jn 7.29; 8.42; 13.3.\x* y chire' chuka' xquintzolaj-va. Jac'a yex man itaman-ta anche' quimpo-va, y man itaman-ta chuka' anche' xquimbo-va. \v 15 Yex xa jac'a re nitz'at chij jun vinak re niban juzgar.\x + \xo 8.15 \xt Jn 7.24.\x* Jac'a yen man quire-ta nimban. \v 16 Y vo xa yen nimban juzgar, can pa rubiyal-va nimban, roma can man nayon-ta yen, xa can vichibil-va re Nata' re takayom-pa vichin. \v 17 Chupan re i-ley nubij che tak jec'o je ca'e'\x + \xo 8.17 \xt Dt 17.6; 19.15; 2 Co 13.1; He 10.28.\x* vinak re can junan niquibij, nik'alajin che katzij re niquibij. \v 18 Y chuij yen mismo ninya-va-ka testigo y re Nata' re xtako-pa vichin jare' re jun chic testigo,\x + \xo 8.18 \xt 2 P 1.17; 1 Jn 5.10, 11.\x* mare' k'alaj che katzij re nimbij, xcha' re Jesús. \p \v 19 Re achi'a' fariseos xquibij cha re Jesús: ¿Anche' c'o-va re Arta'? \p Y re Jesús xubij: Yex man itaman-ta rach re Nata', roma man itaman-ta noch yen.\x + \xo 8.19 \xt Jn 16.3.\x* Xe-ta itaman noch yen, can itaman-ta chuka' rach re Nata'.\x + \xo 8.19 \xt Jn 14.7.\x* \p \v 20 Y jac'a tzij re' xe'rubij re Jesús chique re vinak re quimalon-qui' re anche' ne'yalox-va can mero coma re vinak chire' pa rachoch re Dios. Y man riq'uin re' che xe'rubila' ronojel re tzij re', man jun re xpa-ta chutz'amic, roma re ru-hora c'amaje-na tapon.\x + \xo 8.20 \xt Jn 7.30.\x* \s1 Re Jesús nubij che nitzolaj chic jun bey \p \v 21 Y re Jesús xubij chic jun bey chique: Yen can xquintzolaj-va, y jare' tak yex xquinicanoj, pero man xquinivel-ta. Xa can chupan re imac xquixcom-va. Y re anche' yimbo-va yen, yex man yixtiquir-ta yixapon,\x + \xo 8.21 \xt Jn 7.34.\x* xcha' re Jesús. \p \v 22 Y jare' tak re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, niquibila' chiquivach: ¿Xtuquimisaj como-ri' re Jesús? Roma nubij: Re anche' xquimbo-va yen, yex man yixtiquir-ta yixapon. \p \v 23 Pero re Jesús xubij chique: Yex can yix aj-vova' chach re ruch'ulef y yen yin aj-chila' chicaj. Can yix richin-va re ruch'ulef y yen man quire-ta.\x + \xo 8.23 \xt Jn 17.16.\x* \v 24 Y mare' ximbij chiva che chupan re imac yixcom-va. Y vo xa man ninimaj-ta yin anchique yen, can xquixcom-va chupan re imac, xcha'. \p \v 25 C'are' re achi'a' re' xquibij chic cha re Jesús: ¿Yat anchique c'a rat c'a? \p Y re Jesús xubij chique: Yen can ja tak ntz'amom-pa tzij iviq'uin, jare' tak nbim-pa chiva re yin anchique yen. \v 26 Q'uiy re nimbij chivij, roma re itzel ibanabal. Pero re nimbij chiva yex y chique conojel vinak, xaxe re nc'axam-pa\x + \xo 8.26 \xt Jn 3.32.\x* riq'uin re takayom-pa vichin, y reja' ja re katzij nubij, xcha' re Jesús. \p \v 27 Pero reje' man xk'ax-ta pa quive' re xbex chique roma re Jesús, mare' man xquinabej-ta che chij re Dios re Rutota' reja' xch'o-va. \v 28 Re Jesús nubij chuka': Re k'ij tak xquinijotoba' cho cruz\x + \xo 8.28 \xt Jn 12.32.\x* yen re xinalax chi'icojol,\x + \xo 8.28 \xt Jn 3.14.\x* c'ajare' tak xtitamaj yin anchique yen. Y xtitamaj chuka' che ronojel re nimban yen, xa man nayon-ta yen yinojin-ka.\x + \xo 8.28 \xt Jn 5.19, 30.\x* Xa can ancha'l re rubim-pa re Nata' chua, can quire' chuka' nimbij chiva. \v 29 Re Nata' re takayom-pa vichin, can c'o viq'uin.\x + \xo 8.29 \xt Jn 14.10; 16.32.\x* Man yinruya-ta can nayon, roma yen can nimban-va re nika chach,\x + \xo 8.29 \xt Jn 4.34; 6.38.\x* xcha' re Jesús. \p \v 30 Y roma re tzij re xe'rubij-ka re Jesús chiquivach re vinak, je q'uiy re xe'niman richin.\x + \xo 8.30 \xt Jn 7.31; 10.42; 11.45.\x* \s1 Re katzij xtuban chiva che yixel libres \p \v 31 C'are' re Jesús xubij chique re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas re xe'niman richin: Vo xa yex jabal ruc'uaxic niban cha re nuch'abal, can xquixoc katzij tak nu-discípulos. \v 32 Xtitamaj chuka' anchique re katzij y re katzij ja yen, y re katzij xtuban chiva che yixel libres.\x + \xo 8.32 \xt Ro 6.14, 18, 22; 8.2; Stg 1.25; 2.12.\x* \p \v 33 Y re nic'aj chic re man quiniman-ta xquibij: ¿Anchique roma tak nabij che xkojel libres? Roma re kamoma' Abraham can libre-va, y yoj, yoj rey-rumam can reja',\x + \xo 8.33 \xt Mt 3.9.\x* man yoj ancha'l-ta re esclavos,\x + \xo 8.33 \xt Lv 25.42.\x* sino can yoj libre-va. \p \v 34 Pero re Jesús xubij chique: Tic'axaj-na-pa' jabal re xtimbij chiva vocame: Conojel vinak re ye'macun, can nik'alajin che chuxe' rutzij re mac jec'o-va\x + \xo 8.34 \xt 2 P 2.19.\x* y jare' re ac'ayon quichin. \v 35 Y re vinak xa chuxe' rutzij re mac c'o-va, man xtic'ue-ta riq'uin re Dios. Jac'a re jun re can rajc'ual-va re Dios, can xtic'ue-va riq'uin jumul. \v 36 Mare' vo xa yen re Ruc'ajol re Dios yincola ivichin, can katzij-va xquixel libres.\x + \xo 8.36 \xt Ro 8.2; 2 Co 3.17; Ap 5.9.\x* \v 37 Y chinoch yen, re nibij yex che yix rey-rumam can re Abraham, can quire-va, xa jac'a re ibanabal man nuc'ut-ta che quire', roma yex xa nicanola' andex niban chin yiniquimisaj.\x + \xo 8.37 \xt Jn 7.19.\x* Re' nuc'ut che yex man iyi'on-ta k'ij cha re nuch'abal che aconak-ta pa tak ivánma. \v 38 Ronojel re nintzijoj yen, ja re Nata' c'utuyum-pa chinoch. Y quire' chuka' yex, re nic'axaj riq'uin re jun aconak irta', jare' re yixtajin chubanic.\x + \xo 8.38 \xt Jn 8.41, 44.\x* \s1 Re Jess nubij chique re vinak che man je rajc'ual-ta re Dios. \p \v 39 Y reje' xquibij cha re Jesús: Re Abraham jare' re karta' yoj,\x + \xo 8.39 \xt Mt 3.9; Ro 2.28.\x* xe'cha'. \p Y re Jesús xubij chique: Xe-ta ja re Abraham re irta', nik'alajin-ta, roma ja-ta re otz tak banabal re xe'rubanala' reja', ja-ta chuka' re' re ye'banala' yex. \v 40 Pero yex man quire-ta niban. Yex xa nicanoj andex niban chin yiniquimisaj yen re nintzijoj re katzij chiva, katzij re nc'axam-pa riq'uin re Dios. Re Abraham man xuban-ta ancha'l re niban yex, y yex nibij irta' cha. \v 41 Yex can jac'a re nuban re jun aconak irta', xa jare' niban, xcha' re Jesús chique. \p Y reje' xquibij cha: Yoj can xe c'a jun Karta', y re' ja re Dios y kataman che can xe reja' y man jun chic,\x + \xo 8.41 \xt Mal 1.6.\x* xe'cha'. \p \v 42 C'are' re Jesús xubij chique re vinak: Xe-ta ja re Dios re Irta', can k'alaj-ta, roma camas-ta yinijo' y yinic'ul-ta, roma yen can riq'uin re Dios yimpitinak-va.\x + \xo 8.42 \xt Jn 16.28.\x* Roma can ja-va re Dios re takayom-pa vichin y man nayon-ta yen xinojim-pa che ximpa chach re ruch'ulef. \v 43 ¿Anchique roma tak yex man nijo-ta che nak'ax pan ive' re nimbij chiva? Xa roma man nika-ta chivach.\x + \xo 8.43 \xt Jn 7.17.\x* \v 44 Re irta' yex xa ja re itzel y can yix richin reja', y ja re nika chach reja', jare' re yixtajin chubanic. Roma re itzel can antes je'rubanalom-pa camic. Man xc'ue-ta chic chupan re katzij, roma can nutzelaj re katzij. Xa can jun aj-tz'ucuy-tzij\x + \xo 8.44 \xt Gn 3.1-5.\x* y ja reja' re quirta' conojel re ye'tz'ucu tzij. \v 45 Y yen man yininimaj-ta roma ja re katzij re nimbij chiva. \v 46 ¿C'o como jun re nibim-pa chua vocame andex che mac je'mbanalon? Y vo xa jabal nik'alajin che man jun mac\x + \xo 8.46 \xt He 4.15.\x* pa nuc'aslen y can rion katzij re nimbij, ¿anchique roma tak man yininimaj-ta? \v 47 Roma re can richin chic re Dios, can ja re nubij re ruch'abal re Dios re nuban.\x + \xo 8.47 \xt Jn 17.6.\x* Jac'a yex man quire-ta niban, roma man yix richin-ta re Dios, xcha' re Jesús. \s1 Re Cristo can c'o-va tak c'amaje-na rutzijol che nalax re Abraham \p \v 48 Y re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquibij cha re Jesús: Can katzij-va re kabin chavij che rat xa yat jun vinak re yatpitinak pa Samaria y c'o itzel espíritu aviq'uin, xe'cha' cha. \p \v 49 Pero re Jesús xubij chique re achi'a' re': Yen man jun itzel espíritu c'o viq'uin. Yen can ja re Nata' re ninya' ruk'ij, y yex xa man quire-ta chivach. Yex xa niban chua che yen yin itzel. \v 50 Yen man nuk'ij-ta re nincanoj chi'icojol,\x + \xo 8.50 \xt Jn 5.41; 7.18.\x* pero c'o c'a Jun re nijovan che conojel vinak niquiya-ta nuk'ij. Y jac'a chuka' reja' re xtibano juzgar quichin re man xtiquiban-ta quire'. \v 51 Can tic'axaj-na-pa' jabal re xtimbij chiva: Anchique vinak re nunimaj re nuch'abal, man xtutz'at-ta re camic\x + \xo 8.51 \xt Jn 5.24; 11.26.\x* chin jumul, xcha' re Jesús. \p \v 52 Y re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas xquibij cha re Jesús: Vocame can kataman chic che can c'o-va itzel espíritu aviq'uin, roma nabij che anchique re ye'niman re ach'abal, man xque'com-ta. Tatz'eta-na-pa' re karta' Abraham y re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, xe'com. \v 53 ¿Más como c'o ak'ij rat que chach re karta' Abraham? Reja' xcom, y quire' chuka' re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, xe'com. ¿Yat anchique c'a rat c'a? Roma nabij che re ye'niman re ach'abal man xque'com-ta. \p \v 54 Y re Jesús xubij: Vo xa nayon yen ninya' nuk'ij, xa man jun nic'atzin-va. Pero re nuk'ij yen, can ja re Nata'\x + \xo 8.54 \xt Hch 3.13.\x* niyi'o. Re Nata' jare' re nibij i-Dios cha. \v 55 Y astapa' yex quire' nibij cha, pero man itaman-ta rach.\x + \xo 8.55 \xt Jn 7.28.\x* Jac'a yen can ntaman-va rach. Y yinoc jun aj-tz'ucuy-tzij ancha'l yex, xe-ta nimbij che man ntaman-ta rach re Dios. Pero yen can ntaman-va rach re Dios y can nimban-va re nubij re ruch'abal reja'. \v 56 Re Abraham camas xqui'cot ránma, roma nrajo' xtutz'at re k'ij tak xquimpa chach re ruch'ulef.\x + \xo 8.56 \xt Gn 22.18; Ga 3.8, 16.\x* Y reja' can xutz'at-va can, y camas xqui'cot ránma roma re', xcha' re Jesús. \p \v 57 Jare' tak re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas xquibij cha re Jesús: Rat nabij che atz'eton chic re karta' Abraham, pero rat xa c'a yat ac'ual. Xa c'amaje-na titz'akater nic'aj ciento ajuna'. \p \v 58 Pero re Jesús xubij chique re achi'a' re': Can katzij nimbij chiva che yen can yinc'o-va-pa,\x + \xo 8.58 \xt Ex 3.14; Is 9.6; 43.13; Mi 5.2; Col 1.17.\x* tak c'amaje-na rutzijol che nalax re Abraham, xcha'. \p \v 59 Y re achi'a' re' can jare' xbequisiq'uila-pa aboj\x + \xo 8.59 \xt Jn 10.31.\x* chin niquiq'uiak re Jesús. Pero re Jesús xel-pa chire' pa rachoch re Dios. Xrevala-pa-ri' chiquicojol re vinak.\x + \xo 8.59 \xt Jn 10.39.\x* \c 9 \s1 Re Jesús nuc'achojsaj jun ache re can moy-va tak xalax \p \v 1 Re Jesús nak'ax anche' c'o-va jun ache re can moy-va tak xalax. Re Jesús xutz'at re ache re'. \v 2 Y yoj re yoj ru-discípulos xkac'utuj cha re Jesús: Maestro, ¿anchique como xmacun, mare' quire' xalax re ache re'? ¿Ja re rute-rutota' o ja reja'? \p \v 3 Pero re Jesús xubij: Man jun chique reje' c'o-ta rumac, chin quire' xuc'alvachij re ache re'. Ni xe-ta reja', ni xe-ta re rute-rutota'. Reja' can moy-va tak xalax, chin che nik'alajin re ru-poder re Dios\x + \xo 9.3 \xt Jn 11.4.\x* riq'uin. \v 4 Pak'ij, can otz-va che niban samaj. Jac'a tak ndoc-pa re ak'a', conojel man otz-ta chic ye'samaj. Y quire' chuka' yen, vocame nic'atzin chin nimban re samaj re bim-pa chua\x + \xo 9.4 \xt Jn 17.4.\x* roma re takayom-pa vichin, roma tak man xquinc'ue-ta chic, man chic xquintiquir-ta xtimban re samaj re'. \v 5 Y re k'ij re c'a yinc'o-na chach re ruch'ulef, jac'a yen re yinsekresan\x + \xo 9.5 \xt Jn 1.5, 9; 3.19.\x* quic'aslen conojel vinak, xcha'. \p \v 6 Tak re Jesús je'rubin chic-ka re ch'abal re', reja' xchuban-ka pan ulef. Y riq'uin re ruchub re xka pan ulef, xuban ba' ch'abak. C'are' re ch'abak re' xuquil-a chuchi' tak nak'arach re ache moy.\x + \xo 9.6 \xt Mr 8.23.\x* \v 7 Y xubij cha: Vocame cabiyin, y ta'ch'aja' re anak'avach pa jun ya' rubini'an Siloé. Re be'aj Siloé ndel che tzij, Takom-pa. \p Re ache re' can xbo-va, xe'ruch'aj re nak'arach, y tak xtzolaj-pa, nitzu'un chic. \v 8 C'are' re vinak re je ru-vecinos re ache re' y re nic'aj chic vinak re can je'tz'eteyon-va che moy, niquibila': Ja ache re' re nic'utun limosna re katz'etom-pa, ye'cha'. \p \v 9 Y jec'o vinak re ye'bin: Ja', ja reja'. \p Nic'aj chic niquibij: Junan titzu'un riq'uin re ache re', pero mana-ta reja'. \p Pero re ache nubij: Ja'. Ja yen re quintz'uye' chin ninc'utuj limosna chique re vinak, xcha'. \p \v 10 Y re vinak niquic'utuj cha re ache re': ¿Ancha'l c'a tak yatzu'un chic? ¿Andex xban chava chin che yatzu'un chic vocame? xe'cha' cha. \p \v 11 Re ache xubij chique: Re jun ache rubini'an Jesús xuban ba' ch'abak y jare' re xuquil chuchi' tak nuk'onach, y c'are' xubij chua: Cabiyin y ta'ch'aja' re anak'avach pa Siloé. Y yen can ximbo-va chuch'ajic re nuk'onach y can jare' tak xintzu'un. \p \v 12 Pero re vinak xquic'utuj cha: ¿Anche' c'a c'o-va re Jesús vocame? xe'cha'. \p Y reja' xubij chique: Man ntaman-ta. \s1 Re ache moy rubanon can, xc'uax chiquivach re fariseos \p \v 13 Y re vinak xquic'uaj-a re ache moy rubanon can chiquivach re achi'a' fariseos. \v 14 Pero tak re Jesús xuban re ba' ch'abak y xuban cha re ache moy che nitzu'un, xa chupan jun k'ij chin uxlanen. \v 15 Tak re ache moy rubanon can c'o chic-apo chiquivach re achi'a' fariseos, re achi'a' re' xquic'utuj cha: ¿Ancha'l tak yatzu'un chic vocame? Y reja' xubij: Re xbano chua chin yintzu'un chic vocame, xuquil ba' ch'abak chuchi' tak nuk'onach, y xinch'aj, y ja xintzu'un, xcha' chique. \p \v 16 Y jec'o achi'a' fariseos re xquibij: Re ache re rubini'an Jesús man riq'uin-ta re Dios pitinak-va, roma can man nuchajij-ta re k'ij chin uxlanen, ye'cha'. \p Pero jec'o nic'aj chic fariseos re xquibij: Jun ache aj-mac man nitiquir-ta ye'ruban milagros, ancha'l xuban re Jesús riq'uin re ache moy. \p Re achi'a' fariseos man junan-ta re niquinojij chij re Jesús.\x + \xo 9.16 \xt Jn 7.43.\x* \v 17 C'are' re achi'a' fariseos xquic'utuj cha re ache, re moy rubanon can: ¿Anchique che ache re Jesús nanojij rat re xbano chava che yatzu'un? \p Y re ache re' xubij: Yen ninojij che re Jesús jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha,\x + \xo 9.17 \xt Lc 24.19; Jn 4.19.\x* xcha' chique. \p \v 18 Jac'a re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, man niquinimaj-ta che re ache re' can moy-va tak xalax. Mare' man niquinimaj-ta che jun milagro re xban che nitzu'un vocame. C'a xe'cayoj-na re rute-rutota' re ache re nitzu'un chic vocame. \v 19 Y re achi'a' re' xquic'utuj chique re rute-rutota' re ache: ¿Ja ivajc'ual re', re nibij che can moy-va tak xalax? Vo xa can moy-va tak xalax, ¿anchique roma tak nitzu'un vocame? xe'cha'. \p \v 20 Y re rute-rutota' re ache xquibij chique re achi'a' re': Ja', ja kajc'ual re' re can moy-va tak xalax. \v 21 Jac'a re man kataman-ta yoj, ja re andex xuban che nitzu'un chic vocame. Y vo xa c'o jun re xbano cha chin nitzu'un chic vocame, re' man kataman-ta yoj. Tic'utuj cha reja', roma reja' xa nema-vinak chic, y nitiquir nubij chiva re andex xbanataj, xe'cha' reje'. \p \v 22 Quire' xquibij re rute-rutota' re ache chique re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, roma quixibin-qui' chiquivach.\x + \xo 9.22 \xt Jn 7.13; 12.42; 19.38.\x* Re achi'a' re c'o quik'ij, can quilisan chic rutzijol che xabanchique vinak re xtibin che re Jesús jare' re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios, can nikotax-pa\x + \xo 9.22 \xt Lc 6.22; Jn 16.2.\x* chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. \v 23 Xa roma re' tak re rute-rutota' re ache re nitzu'un chic, xaxe xquibij che tiquic'utuj cha reja' roma xa nema-vinak chic. \p \v 24 Y re achi'a' re' xcayoj chic jun bey re ache re man moy-ta chic, y xquibij cha: Cha re Dios tatioxij-va. Yoj kataman che re ache rubini'an Jesús, jun ache aj-mac, xe'cha'. \p \v 25 Y re ache xubij chique re achi'a' re': Yen man ntaman-ta vo xa re Jesús aj-mac o man aj-mac-ta. Re ntaman yen chij reja', ja che xinruc'achojsaj, roma tak rubanon can man yintzu'un-ta, y vocame yintzu'un chic, xcha'. \p \v 26 Y re achi'a' re' xquic'utuj chic cha re ache: ¿Andex re xe'ruban chava chin quire' xatiquir xatzu'un? \p \v 27 Reja' xubij chique re achi'a' re': Pero re' xintzijoj-yan chiva y xa man xinic'axaj-ta. ¿Anchique roma tak yex nijo' che yen nincamaluj chic rubixic chiva? ¿Nijo' nitzekelbej re Jesús? xcha' chique. \p \v 28 Pero re achi'a' re' xyacataj quiyoval y xquibij: Ja rat sí can atzekelben-va reja', jac'a yoj can yoj tzekelbey chin re Moisés. \v 29 Yoj can kataman-va che re Dios can xch'o-va riq'uin re Moisés, jac'a re Jesús re' man kataman-ta anche' tipo-va,\x + \xo 9.29 \xt Jn 8.14.\x* xe'cha'. \p \v 30 Y re ache xch'o-apo y xubij chique: Yen camas ninojij re nibij yex, roma nibij che man itaman-ta anche' tipo-va y nibij che q'uiy itaman chij re ruch'abal re Dios, ¿y aroma reja' xtiquir xuban jun milagro viq'uin y yintzu'un chic? \v 31 Can nik'alajin c'a che re Jesús man aj-mac-ta, roma kataman che re Dios man nuban-ta re niquic'utuj re aj-maqui' cha.\x + \xo 9.31 \xt Job 27.8, 9; Sal 66.18; Pr 28.9; Is 1.15; Jer 11.10, 11; 14.10-12; Ez 8.17, 18; Mi 3.4; Zac 7.13.\x* Pero re jun re can nuya-va ruk'ij re Dios y nuban chuka' re nrajo' reja', can nic'axax-va roma re Dios,\x + \xo 9.31 \xt Sal 34.15; Pr 15.29.\x* y niya' cha re nuc'utuj. \v 32 Man jun bey tz'eton o c'axan-ta che c'o-ta jun re nibano cha jun vinak re can moy-va tak xalax che nitzu'un-ta. \v 33 Y xe-ta re ache rubini'an Jesús man-ta riq'uin re Dios pitinak-va, man-ta xtiquir xuban re milagro\x + \xo 9.33 \xt Jn 3.2; 9.16; 10.21.\x* viq'uin yen, xcha' reja'. \p \v 34 Pero re achi'a' re' xquibij cha re ache re nitzu'un chic: Rat can yat aj-mac-va tak xatalax, ¿y najo' yojatijoj yoj? xe'cha'. \p Y xquilisaj-pa re ache re', chire'.\x + \xo 9.34 \xt Jn 9.22.\x* \s1 Re je moyi' espiritualmente \p \v 35 Re Jesús xuc'axaj che re ache re' xlisas-pa. Mare' xbo'rcanoj, y tak xuvel, xubij cha: ¿Nanimaj como rat re Ruc'ajol re Dios? xcha' re Jesús cha. \p \v 36 Y re ache re nitzu'un chic xubij cha re Jesús: Yen ninjo' ninimaj re Ruc'ajol re Dios, xa ja re man ntaman-ta anchique reja'. Tabij chua, xcha' re ache. \p \v 37 Y re Jesús xubij cha: Rat can atz'eton chic re Ruc'ajol re Dios. Jac'a yen re yinch'o aviq'uin,\x + \xo 9.37 \xt Jn 4.26.\x* xcha'. \p \v 38 Re ache can jare' xubij: Ajaf, yen yatinimaj. Y re ache can xuya' ruk'ij re Jesús. \p \v 39 Y re Jesús xubij: Yen ximpa chach re ruch'ulef chiquitz'etic re vinak andex quibanon, vo xa otz o man otz-ta. Y re vinak re man ye'tzu'un-ta espiritualmente, xtimban chique che xque'tzu'un. Jac'a re niquina' che ye'tzu'un espiritualmente, xa man chic xque'tzu'un-ta. \p \v 40 Y jec'o achi'a' fariseos re jec'o-apo chire' anche' c'o-va re Jesús, tak xquic'axaj re', xquibij: ¿Acaso yoj moyi' chuka' yoj? \p \v 41 Y re Jesús xubij chique: Xe-ta yix moyi', jabal-ta, roma manak-ta imac.\x + \xo 9.41 \xt Jn 15.22, 24; Ro 4.15.\x* Xa roma yex nibij che man yix moyi-ta, mare' tak can c'o-va imac. \c 10 \s1 Can jabal k'alaj tak re chajinel ye'bo'rlisaj-pa re ru-ovejas pa qui-corral \p \v 1 Y tic'axaj jabal re xtimbij chiva: Re qui-corral re ovejas can c'o jun ruchi'. Y re man nicusan-ta re ruchi' re corral chin ndoc-apo y xa niropin pa rue' re corral, re nibano quire' xa jun elek'om. \v 2 Jac'a re nicusan re ruchi' re corral chin ndoc-apo, can ja-va re' re chajinel quichin re ovejas. \v 3 Y re nichajin re ruchi' re corral nujak-pa chach re chajinel quichin re ovejas, y re ovejas can quitaman chic re ruch'abal re quichajinel. Reja' ye'rayoj che ja'jun riq'uin quibe' y ye'rulisaj-a. \v 4 Tak re chajinel je'rulisan chic-a conojel re ru-ovejas, ninabayaj-a chiquivach y re ovejas ye'tzake-a chij. Re ovejas can quire-va niquiban, roma can quitaman ruch'abal re nichajin quichin. \v 5 Jac'a re man quitaman-ta rach, man xtiquitzekelbej-ta. Xa ye'numaj chach, roma man quitaman-ta ruch'abal, ch'abal re man jun bey quic'axan. \p \v 6 Ja ejemplo re' re xubij re Jesús chique re achi'a' fariseos, xa jac'a reje' man xk'ax-ta pa quive' andex re xrajo' xubij chique. \s1 Re Jesús jun utzulaj Chajinel \p \v 7 C'are' re Jesús xch'o chic jun bey y xubij chique re achi'a' fariseos: Tic'axaj jabal re xtimbij chiva: Ja yen re ruchi' re corral re anche' ye'oc-va-apo\x + \xo 10.7 \xt Ef 2.18.\x* re ovejas. \v 8 Y je q'uiy re xe'c'ue-yan nabey que chinoch yen y xquibij che je'takom-pa roma re Dios, pero xa man quire-ta, xa je junan quiq'uin re elek'oma'. Matiox che man xe'tzekelbes-ta coma re ovejas re je vichin yen. \v 9 Ja yen re ruchi' re corral. Re xtoc viq'uin yen,\x + \xo 10.9 \xt Jn 14.6.\x* can xticolotaj y nuvel ronojel re ndoc cha.\x + \xo 10.9 \xt Sal 23.2.\x* \p \v 10 Jun elek'om tak napon, can xe chin no'rbana-pa elak' y ne'quimisan can. Can ronojel re nuban can, man pa rubiyal-ta. Jac'a yen, nicha' re Jesús, ximpa chin ninya' re c'ac'a c'aslen, jun c'aslen camas otz. \v 11 Y jac'a yen re utzulaj Chajinel.\x + \xo 10.11 \xt Is 40.11; Ez 34.23.\x* Re utzulaj Chajinel can nuya-va ruc'aslen coma re ru-ovejas. \v 12 Jac'a re xa man katzij-ta chajinel, re nichajin roma tajon y chuka' man rajaf-ta re ovejas, re' tak nutz'at che nipa re utif, xa ja reja' re ninumaj-a nabey y ye'rumalij can re ovejas re ye'ruchajij. Y re utif ye'ruc'uaj-a re ovejas, y re nic'aj chic niquitaluj-a-qui'. \v 13 Re man katzij-ta chajinel, re xa tajon, ninumaj. Y quire' nuban roma xa mana-ta reja' cajaf re ovejas. Man jun pena cha reja' vo xa c'o niquic'alvachij re ovejas. \p \v 14 Jac'a yen re utzulaj Chajinel, y ntaman quivach re ovejas re can je vichin yen,\x + \xo 10.14 \xt 2 Ti 2.19.\x* y reje' can quitaman chuka' noch yen. \v 15 Can quire' chuka' nbanon yen riq'uin re Nata'. Reja' rutaman noch yen, y yen ntaman rach reja'.\x + \xo 10.15 \xt Mt 11.27.\x* Yen ninya' nuc'aslen coma re nu-ovejas. \v 16 Y yen man xe-ta re' re nu-ovejas jec'o, xa can jec'o chuka' nic'aj chic re man jec'o-ta vova' chupan re jun corral re'. Y yen can xque'nc'am-pa\x + \xo 10.16 \xt Is 56.8.\x* y xtiquic'axaj chuka' re nuch'abal. Y ja yen xquinchajin quichin conojel y xa jun c'a xtiquiban.\x + \xo 10.16 \xt Ef 2.14-17.\x* \p \v 17 Re Nata' Dios can yinrajo-va. Can nika chach che yen ninya' re nuc'aslen\x + \xo 10.17 \xt Is 53.10; 2 Co 5.15; He 2.9.\x* coma re nu-ovejas, y chuka' roma nic'ue' chic-a nuc'aslen jun bey, \v 18 roma re nuc'aslen yen, can man jun xtilisan, xa c'aja-na yen re yinyi'o. Can pa nuk'a' yen c'o-va chin che ninya' y pa nuk'a' chuka' yen c'o-va chin che nic'ue' chic-a nuc'aslen jun bey.\x + \xo 10.18 \xt Jn 2.19.\x* Quire' rubim-pa re Nata' chua,\x + \xo 10.18 \xt Jn 14.31.\x* xcha' re Jesús. \p \v 19 Y jare' tak re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, man junan-ta xquinojij chij re ch'abal re xe'rubij re Jesús, y jare' tak xquiban chic jun bey che man junan-ta quivach. \v 20 Je q'uiy chique reje' xquibij chij re Jesús: Xa xch'ujer. Xa itzel espíritu re c'o riq'uin, y yex can ninimaj-ka re nubij. \p \v 21 Jac'a re nic'aj chic xquibij: Jun re c'o itzel espíritu riq'uin, man nitiquir-ta nubij utzulaj tak ch'abal ancha'l re xe'rubij re Jesús, y chuka' man nitiquir-ta nuban cha jun moy che nitzu'un,\x + \xo 10.21 \xt Jn 9.6, 7, 32, 33.\x* ye'cha'. \s1 Jec'o xquijo' xquiquimisaj re Jesús cha aboj \p \v 22 Y pa ru-tiempo re tef, jare' tak yoj re yoj israelitas nakaban re namak'ij rubini'an Dedicación, namak'ij chin nakanataj re k'ij tak xjosk'es re rachoch re Dios re c'o chire' pa tenemit Jerusalén. \v 23 Y re Jesús c'o-apo pa jun corredor chin re rachoch re Dios. Y re corredor re' ja re Rey Salomón banayon can. \v 24 Re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas xe'bapon riq'uin re Jesús, xquimol-qui' chij, y c'are' xquibij cha: ¿Anchique roma tak man jun bey najo' nasekresaj-avi' chakavach? Vo xa can ja rat re Cristo, tabij c'a chaka. \p \v 25 Y re Jesús xubij chique re achi'a' re': Nbin chic chiva y man iniman-ta. Y ronojel re milagros re nimban, can pa rube' c'a re Nata' Dios ye'mbanala-va. Y re milagros re' can niquisekresaj-va c'a yin anchique yen.\x + \xo 10.25 \xt Jn 5.36.\x* \v 26 Xa jac'a yex can man yininimaj-ta, roma yex xa man yix nu-ovejas-ta, can ancha'l-va re ximbij-yan chiva. \v 27 Re nu-ovejas yen can quitaman y niquic'axaj re nuch'abal, y chuka' can yinquitzekelbej.\x + \xo 10.27 \xt Jn 10.3, 4.\x* Yen ntaman chuka' quivach reje'. \v 28 Man c'a xque'satz-ta can, xa can xtiquivel-va quic'aslen re man niq'uis-ta\x + \xo 10.28 \xt Jn 17.2.\x* viq'uin yen. Y man jun chuka' xtitiquir xque'lisan-a pa nuk'a'. \v 29 Y chuka' can pa ruk'a' re Nata' Dios jec'o-va, roma ja reja' re xcha'o quichin. Y reja' jare' re más nem ruk'ij que chiquivach conojel.\x + \xo 10.29 \xt Ex 18.11; Sal 145.3; Dn 4.3; Mal 1.14.\x* ¿La c'o como jun re nitiquir ye'lisan-a pa ruk'a' reja'? Man jun. \v 30 Yen y re Nata', can jun\x + \xo 10.30 \xt Jn 17.11; 1 Jn 5.7.\x* c'a kabanon riq'uin, xcha' re Jesús. \p \v 31 Y jare' tak re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas xe'bequisiq'uila' chic-pa aboj,\x + \xo 10.31 \xt Jn 8.59.\x* chin niquiquimisaj re Jesús cha aboj. \v 32 Pero re Jesús xubij chique re achi'a' re': Can q'uiy c'a utzulaj tak samaj re je'mbanalon chivach, roma re poder re ruyi'om-pa re Nata' chua. ¿Anchique c'a chique re utzulaj tak samaj re je'mbanon re man nika-ta chivach, y mare' nijo' yiniquimisaj cha aboj? xcha' re Jesús chique. \p \v 33 Y re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas xquibij cha re Jesús: Yoj man yatkaq'uiak-ta cha aboj roma jun utzulaj samaj. Yoj yatkaq'uiak cha aboj roma nabij che yat junan riq'uin re Dios. Roma jun ache nibin quire', xa nuyok' rube' re Dios, xe'cha'. \p \v 34 Pero re Jesús xubij chique: Chupan re i-ley, re Dios nubij: Yen nbin che yex can yix dios\x + \xo 10.34 \xt Sal 82.6.\x* chuka'. \v 35 Can kataman c'a che man jun bey yojtiquir nakabij che re nubij re ruch'abal re Dios man katzij-ta. Reja' can xubij dios chique re anchok chique xuya-va re ruch'abal. \v 36 Vo xa quire' xubij re Dios, ¿anchique roma yex nibij che yen xinyok' rube' re Dios roma ximbij che ja yen re Ruc'ajol re Dios?\x + \xo 10.36 \xt Lc 1.35.\x* Y yen can xinrucha' c'a re Dios chin xinrutak-pa\x + \xo 10.36 \xt Jn 8.42.\x* chach re ruch'ulef. \v 37 Y vo xa man nimban-ta re milagros re nrajo' re Nata' Dios che nimban, man c'a quininimaj. \v 38 Jac'a vo xa can nimban re milagros re nrajo' re Dios, quininimaj,\x + \xo 10.38 \xt Jn 14.11.\x* astapa' man ninimaj-ta ronojel re nbin chiva chuij yen. Can ála-ta re milagros re ye'mban nitz'at chin quire' ninimaj y nitamaj che re Nata' Dios can c'o-va viq'uin,\x + \xo 10.38 \xt Jn 14.10; 17.21.\x* y yen chuka' quire' nbanon riq'uin reja', xcha' re Jesús chique re achi'a' re c'o quik'ij. \p \v 39 Camas c'a xquijo' re achi'a' re' che xquitz'am-ta-a re Jesús, pero xa man xe'tiquir-ta chic jun bey, roma xa xba chiquivach. \p \v 40 Y re Jesús xba chic jun bey c'a juc'an chic-apo ruchi' re rakan-ya' Jordán y xc'ue-ka q'uiy k'ij chire', re anche' xubanala-va bautismos re Juan Bautista\x + \xo 10.40 \xt Jn 1.28.\x* nabey. \v 41 Y camas je q'uiy vinak xe'bapon riq'uin re Jesús chire'. Y re vinak re' niquibila': Re Juan Bautista can katzij-va che man jun milagro xuban chin che xusekresaj-ta-ri' che takom-pa roma re Dios, pero ronojel re tzij re xe'rubij can chij re ache re',\x + \xo 10.41 \xt Jn 1.29-34.\x* can katzij-va, ye'cha' re vinak re'. \p \v 42 Y je q'uiy vinak re xe'niman chin re Jesús chupan re jun lugar re'. \c 11 \s1 Tak xcom re Lázaro \p \v 1 Chupan re aldea rubini'an Betania c'o c'a jun ache niyavaj rubini'an Lázaro y jec'o je ca'e' rana' quibini'an María y Marta,\x + \xo 11.1 \xt Lc 10.38.\x* y re je oxe' re' je aj-chire' chupan re mismo aldea rubini'an Betania. \v 2 Re María re', jare' re xyi'o re jun ak'om jubul-oc ruxla' chij rakan re Ajaf Jesús y xe'ruchakejsaj riq'uin re rusumal-rue'.\x + \xo 11.2 \xt Jn 12.3.\x* Y ja ruxibal reja' re Lázaro, re niyavaj. \v 3 Y re María y re Marta re je rana' re Lázaro, xquitak rubixic cha re Jesús: Ajaf, vocame nakaya' rutzijol chava che re kaxibal Lázaro, re camas najo' rat, niyavaj. \p \v 4 Y tak re Jesús xuc'axaj re tzij takon-a rubixic cha, reja' xubij: Re Lázaro niyavaj, roma nic'atzin che nik'alajin re ru-poder re Dios. Re yabil ndoc cha, man xtitiquir-ta xtuc'uaj-a pa camic. Xa can xtik'alajin-va re ru-poder re Dios,\x + \xo 11.4 \xt Jn 9.3.\x* chin quire' yen re Ruc'ajol re Dios xtinc'ul nuk'ij, xcha' re Jesús. \p \v 5 Re Jesús camas ye'rajo' re Marta, re María y re Lázaro re quixibal. \v 6 Y tak reja' xuc'axaj che re Lázaro niyavaj, c'a pa rox k'ij xba chutz'etic, roma c'a xc'ue-na chic-a ca'e' k'ij chupan re lugar re anche' c'o-va.\x + \xo 11.6 \xt Jn 10.40.\x* \v 7 Y jac'a tak k'axnak chic ca'e' k'ij, re Jesús xubij chaka yoj re yoj ru-discípulos: Vocame kojtzolaj c'a pa Judea. \p \v 8 Y yoj re yoj ru-discípulos xkabij cha: Maestro, xa c'a ba' tiempo can re' tak re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas quic'ualon chic aboj chavij chin yatquiquimisaj.\x + \xo 11.8 \xt Jn 10.31.\x* ¿Y vocame can najo' chic yaba chire'? xojcha' cha re Jesús. \p \v 9 Pero re Jesús xubij jun ejemplo chaka chin nuc'ut chakavach che reja' c'amaje-na tapon re ru-hora chin nicom, mare' xubij che re k'ij ruc'uan doce horas. Re nibiyaj pak'ij, man xtupak'ela-ta rue' tak rakan, roma can c'o re nisekresan chin re ruch'ulef. Can ronojel-va nutz'at roma re sakil re'. \v 10 Jac'a re nibiyaj pa k'oko'm,\x + \xo 11.10 \xt Jn 12.35.\x* can nupak'ela-va rue' tak rakan, roma manak sakil pa rue'. \p \v 11 Y tak re Jesús rubin chic-ka ronojel re', xch'o chic jun bey chaka y xubij: Re ka-amigo Lázaro nivar. Mare' ja yimba chuc'asosic, xcha'. \p \v 12 Y jare' tak yoj xkabij cha: Ajaf, vo xa re Lázaro nivar, xa xtic'achoj, xojcha' cha. \p \v 13 Y re Jesús xa chij c'a rucamic re Lázaro xch'o-va tak xubij che nivar, pero chakavach yoj xk'ax che can katzij-va varan. \v 14 C'are' re Jesús can jabal k'alaj re xubij chaka, roma xubij: Re Lázaro xcom. \v 15 Y camas c'a yinqui'cot, xcha' re Jesús, roma man pa Betania-ta yinc'o-va tak xcom re Lázaro, chin che yex más niban confiar-ivi' viq'uin. Vocame jo' c'a pa Betania, anche' c'o-va re Lázaro, xcha' re Jesús chaka. \p \v 16 Jac'a re jun chaka yoj re rubini'an Tomás, y nibex chuka' Dídimo cha, reja' xubij chaka yoj re yoj ruchibil: Jo' chij re Jesús, vo xa reja' xtiquimisas, can jac'a chuka' quire' xtakac'alvachij yoj, xcha'. \s1 Re Jesús c'o c'aslen riq'uin \p \v 17 Re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos xojapon c'a pa Betania. Y caje-yan k'ij timuk-va re Lázaro tak xojapon yoj. \v 18 Re aldea Betania man naj-ta nicanaj-va can cha re tenemit Jerusalén. Re quicojol xa ba' rue' che nic'aj legua. \v 19 Y je q'uiy re kavinak israelitas re xe'pa chire' y xe'bapon quiq'uin che xquicukuba' can quic'o'x re Marta y re María, roma xcom re quixibal. \v 20 Tak re Marta xapon rutzijol riq'uin che pitinak re Jesús, jonanin xel-a chin xba chuc'ulic. Y re María xa man c'a xunabej-ta, xa xc'ue' can chire' pa jay. \v 21 Y re Marta tak xapon riq'uin re Jesús, reja' xubij cha: Ajaf, re nuxibal xcom. Xe-ta vova' yatc'o-va, man-ta xcom. \v 22 Pero yen ntaman che re xtac'utuj cha re Dios vocame, re Dios can xtuya-va chava, xcha' re Marta cha re Jesús. \p \v 23 Jare' tak re Jesús xubij cha re Marta: Re axibal Lázaro xtic'astaj, xcha' re Jesús. \p \v 24 Y re Marta xubij cha re Jesús: Ja', yen can ntaman che xtic'astaj, roma tak xtapon re ruq'uisibal k'ij, can conojel c'a re anama'i' xque'c'astaj,\x + \xo 11.24 \xt Dn 12.2; Lc 14.14; Jn 5.29; 1 Ts 4.14.\x* xcha' reja'. \p \v 25 Re Jesús xubij cha re Marta: Yen can yintiquir-va ye'nc'asoj re je quiminak chic-a,\x + \xo 11.25 \xt Jn 6.39, 40, 44.\x* y can yintiquir-va ninya' c'aslen.\x + \xo 11.25 \xt Jn 1.4; 5.21; 6.35; 14.6; Col 3.4; 1 Jn 1.1, 2; 5.11.\x* Mare' re niniman vichin, man jun rubanon vo xa quiminak chic, roma xtic'ue' ruc'aslen. \v 26 Y xabanchique vinak re c'a c'o ruc'aslen chach re ruch'ulef y yinrunimaj yen, man xtapon-ta chupan re camic chin jumul.\x + \xo 11.26 \xt Jn 8.51.\x* ¿Nanimaj c'a rat re'? xcha' re Jesús cha re Marta. \p \v 27 Y re Marta xubij cha re Jesús: Ja', Ajaf. Can ninimaj ronojel re nabij, roma can ntaman-va che ja rat re Cristo\x + \xo 11.27 \xt Mt 16.16; Jn 4.42; 6.69.\x* re Ruc'ajol re Dios, re bin che nipa chach re ruch'ulef, xcha' re Marta. \s1 Tak re Jesús xrok'ej re Lázaro \p \v 28 Tak re Marta rubin chic can re tzij re' cha re Jesús, xba chuyoxic re María re ruch'alal. Y tak xapon, re Marta xubij pa ruxquin re María: Re Ajaf xbeka y vocame yarayoj, xcha' cha. \p \v 29 Re María, can xe c'a xuc'axaj-a quire', can jare' xyacataj-a re anche' tz'uyul-va y jonanin xba. Reja' xba c'a anche' c'o-va re Jesús. \v 30 Re Jesús can c'amaje-na toc-apo chupan re aldea rubini'an Betania, xa can c'a c'o re anche' xbec'ul-va roma re Marta. \v 31 Y re kavinak israelitas re jec'o chire' pa jay, re ye'cukuban ruc'o'x re María, tak xquitz'at che jonanin xyacataj-a, xel-a y xba, re vinak re' jonanin chuka' xe'ba chij, roma reje' xquinojij che re María niba chuchi-jul chin ne'rok'ej re ruxibal. \p \v 32 Jac'a tak re María xapon anche' c'o-va re Jesús y xutz'at, xuque-ka charakan y xubij cha: Ajaf, re nuxibal xcom. Xe-ta vova' yatc'o-va, man-ta quiminak vocame, xcha'. \p \v 33 Jac'a tak re Jesús xutz'at che re María ndok' y quire' chuka' ye'ok' conojel re kavinak israelitas re xe'bapon che niquicukuba' ruc'o'x re María, re ránma re Jesús can ju-va xuban xuna' reja' y xpa c'a bis riq'uin. \v 34 Y c'are' xuc'utuj: ¿Anche' ximuk-va re Lázaro? xcha'. \p Y reje' xquibij: Ajaf, jo' y nakac'utu' chavach anche' xkamuk-va, xe'cha' cha. \p \v 35 Y re Jesús xok'.\x + \xo 11.35 \xt Is 53.3; Ro 12.15.\x* \v 36 Jare' tak re kavinak israelitas re ye'cukuban quic'o'x re Marta y re María, xquibila': Titzu' la Jesús, nrok'ej re Lázaro. Nik'alajin che camas xrajo', xe'cha'. \p \v 37 C'are' jec'o c'a chique re vinak re' xquibila' chij re Jesús: Reja' can xtiquir xuban cha re moy che xtzu'un.\x + \xo 11.37 \xt Jn 9.6, 7.\x* ¿Y anchique roma man xtiquir-ta xuban cha re Lázaro che man-ta xcom? xe'cha'. \s1 Re Lázaro caje-yan k'ij ticom-va tak xc'asos roma re Jesús \p \v 38 Tak re Jesús xapon chuchi' re jul, xtzolaj chic-pa re bis riq'uin. Re jul re mukun-va can re Lázaro, jun jul c'oton chach jun peña, y tz'apal can ruchi' riq'uin jun aboj. \v 39 Y jare' tak re Jesús xubij: Tilisaj-a la aboj re anchok cha tz'apin-va can ruchi' la jul, xcha' reja'. \p Jac'a re Marta, re rana' can re Lázaro re xcom, xubij cha re Jesús: Ajaf, caje-yan k'ij ticom-va. Xa pitinak chic ruchuvil ninojij yen, xcha'. \p \v 40 Pero re Jesús xubij cha re Marta: Yen can nbin chic chava che vo xa xtanimaj, can xtatz'at c'a re nuban re ru-poder re Dios, xcha' cha. \p \v 41 Y jare' tak xquilisaj-a re aboj re anchok cha tz'apin-va can ruchi' re jul anche' c'o-va re quiminak. C'are' re Jesús xtzu'un chicaj y xubij: Nata', nintioxij c'a chava, roma can xinac'axaj-pa. \v 42 Yen ntaman che can nojel tiempo yinac'axaj. Y ronojel re ximbij-yan-ka, can ximbij coma re vinak re quimalom-pa-qui' viq'uin vocame, chin che tiquinimaj che can ja rat re xatako-pa vichin chach re ruch'ulef. \p \v 43 Tak re Jesús rubin chic-ka re tzij re', cof xch'o y xubij: Lázaro, cayacataj\x + \xo 11.43 \xt Sal 33.9; Lc 7.14; 8.54.\x* y catel-pa, xcha'. \p \v 44 Y re Lázaro re quiminak chic-a, xbe'el-pa, y tak xel-pa, je'baron ruk'a-rakan che tziak\x + \xo 11.44 \xt Jn 19.40.\x* y re rupalaj pison riq'uin jun tziak. C'are' re Jesús xubij: Que'isola' can la tziak chij, che otz nibiyin y nitiquir nitzolaj-a, xcha' re Jesús. \s1 Re achi'a' c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas xquinojij-yan che niquiquimisaj re Jesús \p \v 45 Y je q'uiy kavinak israelitas re ye'cukuban quic'o'x re María, xquinimaj re Jesús tak xquitz'at re xuban,\x + \xo 11.45 \xt Jn 2.23; 12.18.\x* che xuc'asoj re quiminak. \v 46 Pero jec'o nic'aj re xe'ba quiq'uin re achi'a' fariseos y xbequitzijoj chique re andex xuban re Jesús. \v 47 Y can jare' re principal tak sacerdotes y re achi'a' fariseos xquimol-qui' y xe'cayoj chuka' re nic'aj chic achi'a' re junan ye'bano juzgar quiq'uin, y xquibij chique: ¿Andex c'a nakaban?\x + \xo 11.47 \xt Mt 26.3, 4; Mr 14.1; Lc 22.2.\x* Roma re ache rubini'an Jesús rutz'amon samaj y q'uiy milagros ye'rubanala' chiquivach re vinak chin tiquinimaj. \v 48 Y vo xa can xtakaya' k'ij cha, can conojel re vinak\x + \xo 11.48 \xt Jn 12.19.\x* xque'niman richin, y can xtiquiban cha che xtoc qui-Rey. Y tak xtiquinabej-pa re vinak romanos, xtiquivulaj can re jay re anche' nakaya-va ruk'ij re Dios y xkojquiq'uis can chuka' yoj re yojc'o chupan re nación re', ye'cha' reje'. \p \v 49 C'are' c'o jun xch'o, y re xch'o ja re Caifás re namalaj sacerdote chupan re tiempo re'. Reja' c'o chire', roma reja' jun chique re c'o quik'ij. Y tak reja' xch'o, xubij: Xa man jun itaman yex. \v 50 Can man ninojij-ta ba' che xa más otz chaka yoj che xaxe jun nicom pa kaq'uixel konojel y man yojcom-ta konojel xaxe roma re jun re', xcha'. \p \v 51 Re Caifás tak xch'o y xubij quire', can mana-ta runa'oj reja' xucusaj. Re xe'rubij reja', can jac'a re Dios xyi'o cha. Roma can ja reja' re namalaj ru-sacerdote re Dios re tiempo re', mare' re Dios xuya' k'ij cha che xubij-yan che re Jesús tiene que nicom pa kaq'uixel yoj re yoj israelitas. \v 52 Y re Jesús can man xe-ta\x + \xo 11.52 \xt Jn 10.16.\x* pa kaq'uixel yoj re yoj israelitas tak xticom, xa can xticom chuka' pa quiq'uixel conojel re vinak re can je rajc'ual-va re Dios re quiquiran-qui' chach re ruch'ulef,\x + \xo 11.52 \xt Is 49.6; 1 Jn 2.2.\x* y mare' xa jun xtakaban quiq'uin. \v 53 Y can jac'a k'ij re' tak re achi'a' re c'o quik'ij xquiya-yan can chiquivach che xtiquiquimisaj re Jesús. \p \v 54 Mare' re Jesús man chic xtz'et-ta coma re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas.\x + \xo 11.54 \xt Jn 7.1.\x* Reja' xa xba c'a pa jun chic tenemit. Xba pa jun tenemit re rubini'an Efraín, y re tenemit re' chunakaj-apo re lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, c'o-va. Y xc'ue' c'a-ka chire' y chibil yoj re yoj ru-discípulos. \p \v 55 Y jare' tak napon-yan re k'ij chin re pascua,\x + \xo 11.55 \xt Jn 2.13; 6.4.\x* re jun chique re kanamak'ij yoj re yoj israelitas. Mare' camas je q'uiy vinak re xe'el-pa pa tak quitenemit, chin xe'ba pa tenemit Jerusalén. Can xe'ba roma reje' tiene que niquijosk'ij-qui'\x + \xo 11.55 \xt Nm 9.6; 1 S 16.5; Job 1.5.\x* chin niquichajij re k'ij chin re pascua. \v 56 Y re vinak niquicanola' re Jesús. Reje' je'pa'al chupan re rachoch re Dios y niquic'utula' chiquivach: ¿Andex ninojij yex? ¿Xtipa como chupan re namak'ij? ye'cha' re vinak re'. \p \v 57 Jac'a re principal tak sacerdotes y re achi'a' fariseos, can quilisan chic rutzijol che xabanchique vinak atamayon anche' c'o-va re Jesús, tubij chique reje' chin niquitz'am. \c 12 \s1 Jun ixok xuk'aj jun ak'om jubul-oc ruxla' chij rakan re Jesús \p \v 1 Vaki' k'ij antes che man tapon re namak'ij rubini'an pascua, re Jesús xba chupan re aldea Betania, re ru-aldea re Lázaro, re Lázaro re xc'asos chiquicojol re anama'i' roma re Jesús.\x + \xo 12.1 \xt Jn 11.1, 43, 44.\x* \v 2 Y chire' xban jun namalaj va'in, chin xe'va' chin tak'ak'ij, roma xapon re Jesús. Y jac'a re Marta re nibano-apo servir re mesa, y re Lázaro jun chique re je'tz'uyul-apo chach mesa riq'uin re Jesús. \v 3 Xpa re María re ruch'alal re Marta\x + \xo 12.3 \xt Lc 10.38, 39.\x* re je rana' re Lázaro, xbo'rc'ama-pa jun libra ak'om jubul-oc ruxla' rubini'an nardo,\x + \xo 12.3 \xt Cnt 1.12.\x* re ak'om re' camas caro rajal. Y jare' xuya' chij rakan re Jesús y xe'rusula' riq'uin re rusumal-rue' reja'. Y re jay re' can xnoj riq'uin re ruxla' re ak'om re'. \v 4 Y c'o jun chaka yoj re yoj ru-discípulos re Jesús re man xka-ta chach che quire' xban cha re ak'om, y re' ja re Judas Iscariote ruc'ajol re jun ache rubini'an Simón, re discípulo re xtijacho chin re Jesús. Reja' xubij: \v 5 ¿Anchique roma tak man xc'ayex-ta re ak'om? Re ak'om re' xa xba-ta che oxe' ciento denarios, y re mero xjach-ta chiquivach re vinak re camas je meba',\x + \xo 12.5 \xt Mt 26.8; Mr 14.4, 5.\x* xcha'. \p \v 6 Tak reja' xubij quire', man roma-ta che camas ye'rajo' re vinak camas je meba', y nrajo-ta ye'ruto', man quire-ta. Xa roma ja reja' re niyaco re mero y c'o mero nulek'aj, xa mare' tak quire' xubij. Reja' can jun elek'om.\x + \xo 12.6 \xt Pr 26.25; 28.20.\x* \v 7 Y jare' tak re Jesús xubij cha re Judas: Taya' k'ij cha re xtan re' che tubana-na re nrajo' re ránma. Astapa' c'amaje-na quincom, reja' can xuban-yan-apo re nrajo' nuban viq'uin tak xquimuk,\x + \xo 12.7 \xt Mt 26.12.\x* roma can vichin-va yen ruyacom-pa re ak'om re'. \v 8 Roma re vinak re camas je meba', can nojel tiempo jec'o iviq'uin\x + \xo 12.8 \xt Dt 15.11; Mt 26.11; Mr 14.7.\x* y xabanchique k'ij nijo' niban utzil chique. Jac'a yen man nojel-ta tiempo xquinc'ue' iviq'uin, xcha' re Jesús. \s1 Re principal tak sacerdotes niquijo' chuka' niquiquimisaj re Lázaro \p \v 9 Tak re Jesús xnabex-pa coma re kavinak israelitas che c'o pa Betania, can je q'uiy xe'pa. Re kavinak re' xe'pa man xe-ta roma re Jesús, xa can xe'pa chuka' roma can niquijo' niquitz'at re Lázaro re xc'asos roma re Jesús chiquicojol re anama'i'.\x + \xo 12.9 \xt Jn 11.43, 44.\x* \v 10 Mare' re principal tak sacerdotes xquiya' chiquivach che chuka' re Lázaro xtiquiquimisaj. \v 11 Roma chij re Lázaro xquiya-va che je q'uiy kavinak israelitas re ye'yi'o can quichin reje' y niquinimaj-a re Jesús.\x + \xo 12.11 \xt Mr 15.10; Jn 11.45.\x* \s1 Tak re Jesús nakaj chic c'o-va-apo cha re tenemit Jerusalén \p \v 12 Pa ruca'n k'ij, chire' pa tenemit Jerusalén, camas je q'uiy vinak jec'o. Conojel re vinak re' quic'ulun-qui' chire' roma re namak'ij. Y tak xquic'axaj che binak-apo re Jesús, \v 13 je'quic'uan ruk'a' tak che' re nibex palma cha, xe'ba chuc'ulic y niquibila': ¡Matiox che pitinak re Jun re'! ¡Jare' re ka-Rey yoj re yoj israelitas! ¡Reja' can banom-pa bendecir\x + \xo 12.13 \xt Sal 72.17-19; Mt 21.9; Mr 11.8-10; Lc 19.38.\x* y pitinak pa rube' re Ajaf Dios! ye'cha'. \p \v 14 Y re Jesús xuvel jun alaj burro chin xch'oque-a chij. Can ancha'l-va nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, tak nubij: \q1 \v 15 Man tuxibij-ri' re ivánma yex re yix richin chic re tenemit rubini'an Sion,\x + \xo 12.15 \xt Is 62.11; Mi 4.8; Sof 3.16; Zac 9.9.\x* \q1 roma re i-Rey ja re pitinak, \q1 ch'ocol-pa chij jun alaj burro. \q1 Quire' nubij re tz'iban can. \p \v 16 Y nabey, ronojel re' man xk'ax-ta pa kave' yoj re yoj ru-discípulos\x + \xo 12.16 \xt Lc 18.34.\x* re Jesús. Y xk'ax pa kave' can c'aja tak re Jesús c'astajnak chic-a chiquicojol re anama'i' y c'o chic ruk'ij.\x + \xo 12.16 \xt Jn 7.39; He 1.3.\x* C'are' tak xbeka chakac'o'x che ronojel re' can tz'iban-va chupan re ruch'abal re Dios che tiene que xtibanataj, y can quire-va, roma can ancha'l re tz'iban can, can quire' xbanataj. \p \v 17 Y re vinak re xe'tz'eto chin re Jesús tak xrayoj re Lázaro re quiminak chic-a chin xc'astaj-pa chiquicojol re anama'i', can niquitzojola' chique nic'aj chic vinak. \v 18 Y mare', tak re Jesús nakaj chic c'o-va cha re tenemit Jerusalén, can xe'pa chin ne'quic'ulu'. Re vinak re' can quic'axan chic re milagro xuban riq'uin re Lázaro. \v 19 Jac'a re achi'a' fariseos niquibila' chiquivach: Titzu', conojel re vinak je'binak chij. Man jun chic xkojtiquir xtakaban chique chin che man-ta ye'tzake' chij. \s1 Jec'o vinak griegos niquijo' ye'ch'o riq'uin re Jesús \p \v 20 Y chiquicojol conojel re vinak re je'aponak pa tenemit Jerusalén chupan re k'ij re', chin niquiya' ruk'ij re Dios chupan re namak'ij re', jec'o chuka' je ca'e-oxe' vinak griegos.\x + \xo 12.20 \xt 1 R 8.41.\x* \v 21 Re ca'e-oxe' vinak re' xe'bapon-apo riq'uin re Felipe re aj-Betsaida, y re Betsaida re' chin re Galilea, chin niquic'utuj jun utzil cha, roma reja' jun ru-discípulo re Jesús. Re vinak re' xquibij cha: Yoj nakajo' yojch'o ba' riq'uin re Jesús, ye'cha'. \p \v 22 Re Felipe xba y xbo'rbij cha re Andrés re can discípulo chuka'. C'are' che je ca'e' xe'ba-apo c'a riq'uin re Jesús y xquibij cha: Jec'o ca'e-oxe' vinak griegos niquijo' ye'ch'o aviq'uin. \p \v 23 Y re Jesús can jare' xubij chique re je ca'e' discípulos re': Ja k'ij xbeka, che yen re xinalax chi'icojol xtic'ue' nuk'ij\x + \xo 12.23 \xt Jn 13.32; 17.1.\x* y xquintzolaj-a chila' chicaj. \v 24 Y tic'axaj re xtimbij chiva vocame, che can katzij-va: Vo xa nakapokonaj nakatic-ka jun ch'et rach-trigo pan ulef, re ch'et rach-trigo re' xa choj c'a quire' xtic'ue'. Jac'a vo xa man nakapokonaj-ta nakatic-ka, astapa' xtic'ue' can chuxe' ulef re ch'et rach-trigo re', xtel-pa y xtuya' rach.\x + \xo 12.24 \xt 1 Co 15.36.\x* \v 25 Quire' chuka' re vinak re camas nupokonaj ruc'aslen vova' chach re ruch'ulef, man xtuvel-ta ruc'aslen re man niq'uis-ta. Jac'a re man nupokonaj-ta ruc'aslen nutzij yen, can chin nojel tiempo nuyac-apo. Can ne'c'ue-va ruc'aslen re man niq'uis-ta.\x + \xo 12.25 \xt Lc 9.24; 17.33.\x* \v 26 Vo xa can c'o jun nrajo' nuban re nusamaj, tipa viq'uin. Y re anche' yinc'o-va yen, can chire' chuka' xtic'ue-va reja'.\x + \xo 12.26 \xt 1 Ts 4.17.\x* Re can xtibano re nusamaj, xtinimersas ruk'ij roma re Nata' Dios re c'o chicaj. \s1 Re Jesús rutaman che napon-yan chach re camic \p \v 27 Yen camas nik'axo re vánma vocame.\x + \xo 12.27 \xt Lc 12.50; Jn 13.21.\x* Pero man nimbij-ta cha re Nata' che quinacola' chach re k'axomal re', xa roma re' tak xineka, y xa mare' tak yinc'o vocame. \v 28 C'are' reja' xubij: Nata', can tabana' che nik'alajin-ta re ak'ij, xcha' re Jesús. \p Y can jare' tak re Dios xch'o-pa chila' chicaj\x + \xo 12.28 \xt Mt 3.17.\x* y xubij: Can nbanon chic quire'. Y xtimban chic jun bey, che can nik'alajin-va re nuk'ij. \p \v 29 Y camas chique re vinak re jec'o chire' xe'bin che xa jun tempestad re xquic'axaj tak xch'o-pa re Dios chila' chicaj. Jac'a re nic'aj chic niquibij: Jun ángel re xch'o-pa cha, ye'cha'. \p \v 30 Y re Jesús xubij chique: Re Jun xic'axaj che xch'o-pa chila' chicaj, man nutzij-ta yen tak xch'o-pa, xa itzij yex tak xch'o-pa chin che yex nitamaj yin anchique yen. \v 31 Vocame ne'ka-yan re k'ij tak re Dios xtuban juzgar re ruch'ulef, y ja chuka' k'ij re' tak re itzel re tz'amayon re ruch'ulef, can xtich'acataj-va.\x + \xo 12.31 \xt Lc 10.18; Jn 14.30; 16.11; Hch 26.18.\x* \v 32 Y tak yen xquinjotobax cho cruz,\x + \xo 12.32 \xt Jn 8.28.\x* re vinak can xque'pa viq'uin yen, roma can xquinsamaj pa tak cánma, xcha' reja'. \p \v 33 Re Jesús xubij quire', chin xusekresaj andex che camic xtoc cha.\x + \xo 12.33 \xt Jn 18.32.\x* \v 34 Y re vinak xquibij: Rat abin che ja rat re Jun re xalax chakacojol, pero xa nabij chuka' che xcajotobax cho cruz. Can man nak'ax-ta pa kave' anchique roma quire' nabij. Roma yoj kataman re nubij chupan re ruch'abal re Dios che re Cristo tak xtipa, xtic'ue' chin nojel tiempo.\x + \xo 12.34 \xt 2 S 7.13; Sal 89.36; 110.4; Is 9.7; Ez 37.25; Dn 2.44; Mi 4.7.\x* Can tabij c'a chaka vo xa re xalax chakacojol, can jare' re Cristo o mana-ta, xe'cha' reje'. \p \v 35 Jare' tak re Jesús xubij chique: Yen re sakil\x + \xo 12.35 \xt Is 42.6; Jn 1.9; 8.12; 9.5; Ef 5.8.\x* re c'a yinc'o chic ba' iviq'uin. Can chupan c'a re sakil re' quixbiyin-va, roma c'a c'o. Y vo xa man xtiban-ta quire', c'aja xtina' xte'k'ukumar chivach, y re pa k'oko'm\x + \xo 12.35 \xt Jer 13.16; Jn 11.10.\x* nibiyin-va, man rutaman-ta anchique lugar binak-va. \v 36 Mare', re k'ij tak c'a c'o re sakil iviq'uin, can tinimaj, chin che yixoc rajc'ual re sakil re'.\x + \xo 12.36 \xt 1 Ts 5.5.\x* Quire' xubij re Jesús chique re vinak. \p C'are' xe'ruya' can, y reje' man xquitz'at-ta anche' xbo-va. \s1 Can tz'iban-va can che je q'uiy re man xque'niman-ta chin re Cristo \p \v 37 Re Jesús can q'uiy milagros xe'rubanala' chiquivach re vinak. Pero man riq'uin re' reje' cama-va xquinimaj-ta. \v 38 Y quire' xbanataj, roma tiene que nibanataj re rutz'iban can re Isaías re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Y ja quire' nubij re rutz'iban can reja': \q1 Ajaf, tak xkatzijoj re ach'abal chique re vinak, man je q'uiy-ta re xe'niman.\x + \xo 12.38 \xt Is 53.1; Ro 10.16.\x* \q1 Y chuka' man je q'uiy-ta re xk'ax pa quive' y man riq'uin re' che can xquitz'at-yan re a-poder. \q1 Quire' nubij re rutz'iban can re Isaías. \p \v 39 Re vinak re' can man ye'tiquir-ta niquinimaj, can ancha'l nubij chupan re rutz'iban can re Isaías: \q1 \v 40 Can banon chique reje' che man ye'tzu'un-ta y covernak re cánma, \q1 mare' man niquitz'at-ta re niquitzu', \q1 man nika-ta-ka pa tak cánma, \q1 y man nitzolaj-ta-pa quic'o'x chin che yen ninchojmersaj re quic'aslen,\x + \xo 12.40 \xt Is 6.9, 10; Mt 13.14, 15.\x* nicha' re Ajaf. \q1 Quire' nubij re tz'iban can roma re Isaías. \p \v 41 Re profeta Isaías xubij quire' ja tak xutz'at ruk'ij re Cristo\x + \xo 12.41 \xt Is 6.1.\x* pa jun ancha'l achic', y chij c'a reja' ch'ovenak-va can. \p \v 42 Pero chiquicojol re vinak re xe'niman chin re Jesús, je q'uiy re can je quichibil-va re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar chakacojol yoj re yoj israelitas. Xa jac'a man xquilisaj-ta rutzijol che xquinimaj re Jesús, roma niquixibij-qui' chiquivach re achi'a' fariseos. Xa can niquixibij-qui' che ye'kotax-pa chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha.\x + \xo 12.42 \xt Jn 9.22.\x* \v 43 Reje' xa más xquinojij andex xtiquibij re vinak, y man xbeka-ta chiquic'o'x che re Dios\x + \xo 12.43 \xt Jn 5.44.\x* c'o más ruk'ij que chiquivach re vinak re'. \s1 Ja re ruch'abal re Jesús re xtibano juzgar quichin re vinak \p \v 44 Y re Jesús cof xch'o y xubij: Re niniman vichin yen, man xe-ta yen re xquinrunimaj, xa can xtunimaj re Dios\x + \xo 12.44 \xt 1 P 1.21.\x* re takayom-pa vichin.\x + \xo 12.44 \xt Mr 9.37.\x* \v 45 Re nitz'eto vichin, can nutz'at chuka' re Dios\x + \xo 12.45 \xt Jn 14.9.\x* re takayom-pa vichin. \v 46 Roma yen re sakil, ximpa chach re ruch'ulef chin che xabanchique re xtiniman vichin, man xtic'ue-ta can chupan jun c'aslen k'oko'm.\x + \xo 12.46 \xt Jn 8.12.\x* \v 47 Y jac'a re vinak re nuc'axaj re nuch'abal y xa man nika-ta chach nuban re nuc'axaj, mana-ta yen re xquimbano juzgar richin. Roma re nusamaj re nc'amom-pa tak ximpa chach re ruch'ulef, man chin-ta che ye'mban juzgar re vinak.\x + \xo 12.47 \xt Jn 3.17.\x* Man tinojij quire'. Re nusamaj yen ja re ye'ncol re vinak chach re quimac. \v 48 Pero pa ruq'uisibal k'ij chin re ruch'ulef, can xque'ban-va juzgar re ye'tzelan vichin y re man niquic'ul-ta re nuch'abal\x + \xo 12.48 \xt Dt 18.18, 19.\x* pa tak cánma. Y ja re ch'abal re xintzijoj re xtibano juzgar quichin. \v 49 Roma re ch'abal re xintzijoj chivach, can jac'a re Nata' biyom-pa chua,\x + \xo 12.49 \xt Jn 8.38.\x* y man xe'ntz'ucula-ta-ka. Can jac'a reja' re takayom-pa vichin y rubim-pa chua andex che ch'abal re xtinc'ut y xtintzijoj chivach. \v 50 Y can ntaman che re rubim-pa re Nata' Dios chua, can nuya-va c'aslen re man niq'uis-ta. Mare' re ch'abal nimbij chiva, can ancha'l c'a rubixic rubanom-pa re Nata' chua yen, quire' rubixic xbembana-ka chivach yex. \c 13 \s1 Tak re Jesús xuch'aj kakan yoj re yoj ru-discípulos \p \v 1 Y tak ne'ka-yan re k'ij chin re namak'ij rubini'an pascua, re Jesús rutaman chic che ne'ka-yan re hora chin che reja' ndel-a vova' chach re ruch'ulef y nitzolaj chila' chicaj riq'uin re Dios re Rutota'. Re Jesús camas je'rujovam-pa conojel re can je richin chic reja' re jec'o vova' chach re ruch'ulef,\x + \xo 13.1 \xt Jn 17.11.\x* y can c'a quire' nuban chupan re k'ij re', tak napon-yan chach re camic. \p \v 2 Re Jesús y yoj re yoj ru-discípulos katz'amon va'in. Y jac'a re jun kachibil rubini'an Judas Iscariote, re ruc'ajol re jun ache rubini'an Simón, nisamaj chic re itzel pa ránma,\x + \xo 13.2 \xt Lc 22.3.\x* y jare' re nibin cha che tujacha' re Jesús. \v 3 Y astapa' re Jesús can rutaman-va che ronojel jachon pa ruk'a' roma re Dios\x + \xo 13.3 \xt Jn 3.35; 17.2; Hch 2.36.\x* re Rutota', y chire' riq'uin re Dios pitinak-va y chire' chic nitzolaj-va-a, \v 4 pero man riq'uin re' reja' can xyacataj-pa y xutanaba' can ruva'in. Y xulisaj can re tziak c'o chij, xbo'rc'ama-pa jun toalla, y xuxim xe-rupan. \v 5 C'are' xuya' chuka' ya' chupan jun palangana y che ja'jun che ja'jun yoj re yoj ru-discípulos xutz'am ruch'ajic kakan, y nusula' re kakan riq'uin re toalla re ruximon xe-rupan. \p \v 6 Jac'a tak xapon riq'uin re Simón Pedro chin nuch'aj rakan, re Pedro xubij cha re Jesús: Ajaf, can man ruc'amon-ta che nach'aj chuka' vakan yen, xcha'. \p \v 7 Y re Jesús xubij cha re Pedro: Re ntz'amon rubanic vocame che ninch'aj re ivakan, c'amaje-na tak'ax pan ive'. Pero can xtak'ax pan ive' después. \p \v 8 Jac'a re Pedro xubij: Man ruc'amon-ta chua yen che can ja rat\x + \xo 13.8 \xt Mt 3.14.\x* yach'ajo vakan. Man xtinya-ta k'ij che xtach'aj re vakan. \p Y re Jesús xubij cha: Vo xa man naya-ta k'ij, can man yac'ue-ta viq'uin, xcha' cha. \p \v 9 Mare' re Simón Pedro xubij cha re Jesús: Ajaf, vo xa quire', can man xe-ta c'a re vakan nach'aj, xa can tach'aja' chuka' re nuk'a' y re nujalom, xcha' re Pedro. \p \v 10 Pero re Jesús xubij cha: Re xa c'a ba' tiratin-va, xaxe c'a re rakan ruc'amon che nuch'aj roma re pokolaj, roma reja' can ch'ajch'oj chic. Yex can ch'ajch'oj chic re ivánma.\x + \xo 13.10 \xt Jn 15.3; Ef 4.22-24; 5.26, 27.\x* Astapa' man yixnojel-ta, pero can yix ch'ajch'oj chic, xcha' re Jesús. \p \v 11 Reja' xubij quire', roma can rutaman anchique re xtijacho richin.\x + \xo 13.11 \xt Jn 6.64.\x* Y mare' tak xubij: Man yixnojel-ta yix ch'ajch'oj. \p \v 12 Y tak re Jesús ruch'ajon chic kakan yoj re yoj ru-discípulos, xbo'rc'ama' chic-pa re tziak re rulisan can chij, xbetz'uye' chic chach mesa y xubij: ¿Xk'ax como pan ive' anchique roma tak yen xinch'aj ivakan? \v 13 Ka-Maestro y Kajaf,\x + \xo 13.13 \xt 1 Co 8.6; 12.3; Fil 2.11.\x* yixcha' c'a chua. Can otz-va roma can ja-va quire'. \v 14 Y roma yen re i-Maestro y re Ivajaf man xinq'uex-ta chin xinch'aj ivakan,\x + \xo 13.14 \xt Lc 22.27; 1 Ti 5.10; 1 P 5.5.\x* can quire' c'a chuka' tibana' yex. Man quixq'uex che nich'ajla' cakan re nic'aj chic ivchibil. Can quire' tibana'. \v 15 Yen can xinc'ut can chivach. Y ancha'l c'a ximban yen iviq'uin, quire' chuka' tibana' yex\x + \xo 13.15 \xt Fil 2.5; 1 P 2.21.\x* quiq'uin re nic'aj chic. \v 16 Yen can c'o-va nuk'ij y ximban re samaj re'. Can quire' c'a chuka' tibana' yex. Man tipokonaj niban re samaj re'. Roma chach re ruch'ulef, mana-ta re mozo re c'o más ruk'ij que chach re patrón, y ni xe-ta chuka' jun re nitak re más c'o ruk'ij\x + \xo 13.16 \xt Lc 6.40.\x* que chach re takayon-a richin. \v 17 Otz-ibanoj vo xa yex can xitamaj can ronojel re' y can niban re xitamaj.\x + \xo 13.17 \xt Stg 1.25.\x* \p \v 18 Can nimbij c'a che man yixnojel-ta quire' xquixel, roma yen can ntaman ivach chiyixnojel re xixincha'. Y chuka' re tz'iban can, tiene que nibanataj. Y ja quire' nubij: Re jun can xva' viq'uin, xyacataj c'a chuij.\x + \xo 13.18 \xt Sal 41.9.\x* Quire' nubij chupan re ruch'abal re Dios. \v 19 Re jun banabal re', can ninya-yan-apo rutzijol chivach\x + \xo 13.19 \xt Jn 14.29.\x* re c'amaje-na tibanataj, chin quire' tak xtapon re k'ij tak xtibanataj, xtinimaj che can ja-va yen re Cristo. \v 20 Can katzij-va nimbij chiva, che re xtic'ulu richin re nintak-a yen, can ja yen re yinruc'ul. Y re xtic'ulu vichin yen, xa can xtuc'ul chuka' re takayom-pa vichin.\x + \xo 13.20 \xt Lc 10.16.\x* \s1 Tak re Jesús xubij chaka yoj re yoj ru-discípulos che jun chaka yoj re xtijacho richin \p \v 21 Y tak re Jesús rubin chic ronojel re', re ránma can anchique-la xuban xuna' reja', roma re bis. Reja' can xutzijoj anchique roma tak camas bis pa ránma\x + \xo 13.21 \xt Jn 12.27.\x* y xubij: Can katzij nimbij chiva, che jun chiva yex nu-discípulos\x + \xo 13.21 \xt Hch 1.17.\x* re xquinjacho-a pa quik'a' re vinak re ye'tzelan vichin.\x + \xo 13.21 \xt Lc 22.21.\x* \p \v 22 Can jare' tak yoj xkatzula' kavach, y man nakavel-ta andex nakanojij, roma man kataman-ta anchok chij xch'o-va re Jesús. Can man kataman-ta anchique xtijacho richin. \v 23 Jac'a yen re discípulo re camas yinrajo' re Jesús,\x + \xo 13.23 \xt Jn 19.26; 20.2; 21.7.\x* yinrak'al-apo chuc'o'x. \v 24 Y jac'a chua yen xuban-va-pa seña re Simón Pedro. Reja' xubij-pa chua che tinc'utuj-apo cha re Jesús che anchique re jun xtijacho richin, re c'a ba' tubij-va-ka chaka. \v 25 Y yen tak yinrak'al-apo chuc'o'x re Jesús, xinc'utuj cha: Ajaf, ¿anchique c'a re jun re xtijacho avichin? \p \v 26 Re Jesús can jare' tak xubij chua: Re xtinya' re xcana-vay muban cha, jare' re xtijacho vichin. \p Y reja' xumuba' re xcana-vay y xuya' cha re Judas Iscariote re ruc'ajol re jun ache rubini'an Simón. \v 27 Y tak re Judas Iscariote ruq'uison chic-ka re jun pedazo xcana-vay re', can xoc-va re Satanás pa ránma.\x + \xo 13.27 \xt Lc 22.3; Jn 6.70.\x* C'are' re Jesús xubij cha: Re anojin chic che naban, tabana' c'a cha'nin, xcha-a cha. \p \v 28 Jac'a yoj re yojc'o-apo chach mesa riq'uin, man xk'ax-ta pa kave' anchique roma tak xubij-a quire' cha re Judas. \v 29 Jec'o chaka yoj xquinojij che xtak-a roma re Jesús chulok'ic ronojel re ndoc chaka chupan re namak'ij re'. Y re nic'aj chic kachibil xquinojij che xtak-a chin c'o cosas no'ryala' can chique re vinak camas je meba', roma yoj can kataman-va che ja re Judas re niyaco re mero.\x + \xo 13.29 \xt Jn 12.6.\x* \v 30 Re Judas can xe c'a xuq'uis-a re jun pedazo xcana-vay, can jare' tak xel-a. Y tak reja' xel-a, xa can chak'a' chic. \s1 Re Jesús nubij che xtik'alajin-yan ruk'ij \p \v 31 Y tak re Judas elinak chic-a, c'are' re Jesús xubij: Jac'a xbeka-yan re k'ij che yen re xinalax chi'icojol xtik'alajin che can c'o-va nuk'ij.\x + \xo 13.31 \xt Jn 7.39.\x* Y can quire' chuka' re Dios, can xtik'alajin re ruk'ij voma yen.\x + \xo 13.31 \xt Jn 14.13.\x* \v 32 Y roma re Dios can xtik'alajin re ruk'ij voma yen, reja' can xtuban che nik'alajin re nuk'ij\x + \xo 13.32 \xt Jn 17.5.\x* yen. Y re' xa man c'a jampa-ta, xa can ja re k'ij re'. \v 33 Xa ba' chic-oc tiempo xquinc'ue' iviq'uin yex re can ancha'l ch'utak vajc'ual nbanon chiva. C'are' xquinicanoj. Pero vocame can nimbij can chiva, ancha'l re nbin chique nic'aj kavinak israelitas, che re anche' xquinec'ue-va yen, man xquixtiquir-ta xquixapon\x + \xo 13.33 \xt Jn 7.34; 8.21.\x* viq'uin chinucanoxic. \v 34 Mare' can tijo' c'a-ivi'.\x + \xo 13.34 \xt Lv 19.18; Ef 5.2; 1 Ts 4.9; Stg 2.8; 1 P 1.22; 1 Jn 3.11; 4.21; 2 Jn 5.\x* Yen can yixinjo-va. Can quire' chuka' tibana' yex. Can tijo-ivi'. Jare' nimbij can chiva vocame, y re' can jun c'ac'a mandamiento. \v 35 Y vo xa can xtijo-ivi', re vinak can xtiquitamaj che yex can yix nu-discípulos-va, xcha' re Jesús. \s1 Re Jesús can rutaman che re Pedro xtubij che man rutaman-ta rach \p \v 36 Jare' tak re Simón Pedro xubij cha re Jesús: Ajaf, ¿anche' c'a yabo-va? \p Y re Jesús xubij cha: Vocame c'amaje-na yatiquir yinatzekelbej re anche' xquimbo-va yen. Jac'a tak xtapon re k'ij, can xquinatzekelbej-va,\x + \xo 13.36 \xt Jn 21.18; 2 P 1.14.\x* xcha' cha re Pedro. \p \v 37 Y re Pedro xubij cha: Ajaf, ¿anchique roma tak man yintiquir-ta yatintzekelbej-a vocame? Roma vo xa nic'atzin, can ninya' re nuc'aslen\x + \xo 13.37 \xt Mr 14.31; Lc 22.33.\x* avoma rat, xcha'. \p \v 38 Y re Jesús xubij cha: ¿Naya' como re ac'aslen voma yen? Yen can katzij nimbij chava, che chupan re ak'a' re' oxe' bey xtabij che man ataman-ta noch chique re xque'c'utun chava. Y c'are' xte'tzirim-pa re moma',\x + \xo 13.38 \xt Lc 22.34; Jn 18.27.\x* xcha' re Jesús cha re Pedro. \c 14 \s1 Re Jesús nubij che re xtiniman richin xtapon riq'uin re Dios \p \v 1 Man tisatz ic'o'x, xcha' re Jesús chaka yoj re yoj ru-discípulos. Yen can ntaman che yex ibanon confiar-ivi' riq'uin re Dios. Can quire' chuka' tibana' viq'uin yen. Can tibana' chuka' confiar-ivi' viq'uin. \v 2 Re chila' chicaj anche' c'o-va re Nata', c'o lugar re anche' xque'c'ue-va\x + \xo 14.2 \xt 2 Co 5.1; Ap 3.12.\x* re ye'bapon riq'uin. Vo xa man-ta katzij che quire', yen jun-ta chic-va rubixic ximban-ta-apo chiva. Yen yimba chin ne'mbana' rubanic re i-lugar chila' chicaj riq'uin re Nata'. \v 3 Chubanic re' tak yimba, y can xquimpa chic jun bey,\x + \xo 14.3 \xt Hch 1.11.\x* y yixinc'uaj viq'uin, chin che anche' yinc'ue-va yen, chire' chuka' xquixc'ue-va yex.\x + \xo 14.3 \xt 1 Ts 4.17.\x* \v 4 Y can itaman-va re bey re nic'uan ivichin re anche' yimbo-va yen, xcha' re Jesús chaka. \p \v 5 Jac'a re jun kachibil rubini'an Tomás xubij cha re Jesús: Ajaf, yoj man kataman-ta anche' yabo-va rat.\x + \xo 14.5 \xt Jn 13.36.\x* ¿Ancha'l tak xtakatamaj anchique bey nakac'uaj-a yoj? \p \v 6 Y re Jesús xubij: Ja yen re bey,\x + \xo 14.6 \xt He 9.8.\x* yen re katzij,\x + \xo 14.6 \xt Jn 1.17; 8.32.\x* y ja yen chuka' re c'aslen.\x + \xo 14.6 \xt Jn 1.4; 6.35.\x* Xaxe c'a re xtiniman vichin, xtapon riq'uin re Nata'.\x + \xo 14.6 \xt Ro 5.2.\x* \v 7 Vo xa can itaman noch yen, can itaman chuka' rach re Nata'.\x + \xo 14.7 \xt Jn 8.19.\x* Re vocame can itz'eton chic, y chuka' itaman chic rach reja', xcha' chaka. \p \v 8 Y can ja chuka' re' tak jun chic chaka yoj, re rubini'an Felipe xubij cha re Jesús: Ajaf, tac'utu' c'a re Arta' chakavach, xaxe riq'uin re' can xkojqui'cot, xcha'. \p \v 9 Y re Jesús xubij cha: Felipe, ¿la man como ataman-ta noch? Yen can q'uiy-yan tiempo quinc'ue-va iviq'uin. Re tz'eteyon vichin yen, rutz'eton chuka' re Nata'.\x + \xo 14.9 \xt Col 1.15, 16; He 1.3.\x* ¿Anchique roma tak rat nabij che ninc'ut re Nata' chivach? \v 10 ¿Man nanimaj-ta rat che re Nata' c'o viq'uin yen, y yen yinc'o riq'uin reja'?\x + \xo 14.10 \xt Jn 10.38; 17.21.\x* Re ch'abal re xintzijoj chivach, can riq'uin re Nata' pitinak-va, roma can viq'uin yen c'o-va. Can ja reja' re nibano re samaj re'. \v 11 Can quininimaj che yen yinc'o riq'uin re Nata' y reja' c'o viq'uin yen. Y vo xa man yininimaj-ta roma re nimbij chiva, titzu' c'a re nusamaj y quininimaj.\x + \xo 14.11 \xt Jn 5.36.\x* \v 12 Tic'axaj jabal re xtimbij chiva: Re can xtuban confiar-ri' viq'uin, can xque'rubanala' chuka' re samaj xe'mban yen, y camas c'a nima'k tak samaj xque'rubanala'. Roma jare' tak yinc'o chic chila' chicaj riq'uin re Nata', \v 13 y ronojel re xtic'utuj pa nube' yen, can xtinya-va.\x + \xo 14.13 \xt 1 Jn 3.22.\x* Chin quire' nik'alajin ruk'ij re Nata', voma yen. \v 14 Vo xa c'o jun cosa xtic'utuj pa nube' yen, can xtinya-va-pa chiva. \s1 Tak re Jesús xubij che re Dios xtutak-pa re Espíritu Santo \p \v 15 Vo xa can yinijo', can tibana' re nubij re nu-mandamientos re ye'mbij chiva.\x + \xo 14.15 \xt 1 Jn 5.3.\x* \v 16 Y yen xtinc'utuj cha re Nata', y reja' can xtutak-pa jun chic\x + \xo 14.16 \xt Ro 8.15.\x* re nita'o ivichin, Jun re can xtic'ue-va iviq'uin chin nojel tiempo. \v 17 Y re' can ja re Espíritu Santo, re nitijon ivichin cha re katzij.\x + \xo 14.17 \xt 1 Jn 2.27.\x* Y re vinak re man quiniman-ta re Dios, man ye'tiquir-ta niquic'ul re Espíritu Santo. Roma re Espíritu Santo xa man nitz'et-ta y man quitaman-ta chuka' rach. Jac'a yex re can iniman chic, man quire-ta. Yex can itaman chic rach, roma c'o chic chi'icojol. Y reja' can xtoc pa tak ivánma. \v 18 Yen man xquiximalij-ta can astapa' xquimba, man xquixc'ue-ta can ancha'l jun re manak rute-rutota', roma xa can yimpa chic iviq'uin.\x + \xo 14.18 \xt Mt 28.20.\x* \v 19 Jac'a re vinak re man quiniman-ta re Dios, xa can ba' chic-oc re xquinquitz'at. Pero yex can xquinitz'at-va, roma can xtic'ue' chic jun bey nuc'aslen.\x + \xo 14.19 \xt 1 Co 15.20.\x* Y yex can xtic'ue' chuka' ic'aslen quire'. \v 20 Y chupan re k'ij re' tak xtik'alajin jabal chivach che yen can yinc'o-va riq'uin re Nata',\x + \xo 14.20 \xt Jn 10.38; 17.21.\x* yex yixc'o viq'uin yen y yen iviq'uin yex. \v 21 Re c'o re nuch'abal pa ránma y can nuban re nubij ronojel re nu-mandamientos, can yinrajo-va.\x + \xo 14.21 \xt 1 Jn 2.5; 5.3.\x* Y re nijovan vichin yen, can xtijovax roma re Nata', y yen chuka' can xtinjo' y xtinc'ut-vi' chach, xcha' re Jesús. \p \v 22 Jare' tak re Judas\x + \xo 14.22 \xt Lc 6.16.\x* re jun kachibil, pero mana-ta re Judas Iscariote, xuc'utuj cha re Jesús: Ajaf, ¿anchique roma che xaxe chakavach yoj xtac'ut-va-avi'? ¿Y anchique roma tak man nac'ut-ta-avi' chiquivach re vinak re man quiniman-ta re Dios? \p \v 23 Y re Jesús xubij cha: Re can yinrajo-va, can nuban re nubij re nuch'abal cha. Re jun re xtibano quire', can xtijovax-va roma re Nata' chuka'. C'are' re Nata' y yen can xkojpa riq'uin y xtakaban kachoch pa ránma. \v 24 Jac'a re man nijovan-ta vichin, man nuban-ta re nubij re nuch'abal cha. Y re ch'abal re ic'axan viq'uin yen, man xe-ta c'a vichin yen. Can jac'a re Nata' re takayom-pa vichin, ja reja' re ya'yom-pa re ch'abal re' chua.\x + \xo 14.24 \xt Jn 7.16.\x* \p \v 25 Y ronojel re ch'abal re', can xe'mbij c'a chiva. \v 26 Y tak yen man chic yinc'o-ta iviq'uin, re Nata' xtutak-pa re Espíritu Santo\x + \xo 14.26 \xt Lc 24.49; 1 Jn 2.27.\x* chin yixruto'. Y ja reja' re xtic'ue' iviq'uin pa nuq'uixel. Y can jac'a chuka' reja' xquixtijon y xtunataj ronojel re ch'abal re je'mbin can yen chiva. \p \v 27 Y can ancha'l nuna' re vánma yen che otz c'o, can quire' chuka' nimban can cha re ivánma yex.\x + \xo 14.27 \xt Fil 4.7.\x* Y can katzij otz xtuna' re ivánma, roma yen man nimban-ta ancha'l niquiban re vinak re man quiniman-ta re Dios, tak niquibij che re ivánma otz nuna', y xa man katzij-ta. Man tisatz ic'o'x y chuka' man tixibij-ivi'. \v 28 Xa can ic'axan viq'uin che nbin: Yen can xquimbo-va, pero yimpa chic iviq'uin. Y vo xa yex camas-ta yinijo', niqui'cot-ta re ivánma, roma yen can riq'uin re Nata' yintzolaj-va-a.\x + \xo 14.28 \xt Jn 14.12.\x* Reja' camas-va ruk'ij que chinoch yen. \v 29 Re' ninya-yan can rutzijol chiva, chin quire' tak xtapon re k'ij che xquixinya' can, man-ta jun cosa xtinojij, xa can xtinimaj-va re nbin can chiva. \p \v 30 Y re vocame xa man q'uiy-ta chic tzij re xtimbij can chiva, roma re tiempo xa man q'uiy-ta chic. Re itzel re tz'amayon re ruch'ulef\x + \xo 14.30 \xt Jn 12.31.\x* xa nipa-yan. Pero astapa' can ja reja' re tz'amayon re ruch'ulef, man jun ruk'a' chua yen.\x + \xo 14.30 \xt He 4.15.\x* \v 31 Re nimban yen, can jac'a re Nata' Dios re xintako-pa chubanic.\x + \xo 14.31 \xt Fil 2.8; He 5.8.\x* Y quire' nimban chin che re vinak re man quiniman-ta reja', tiquitamaj che yen ninjo' re Nata' Dios. Kojyacataj y kojel-a vova', xcha'. \c 15 \s1 Re ejemplo chij juvi' uva \p \v 1 Y c'are' re Jesús xubij: Ja yen re katzij ancha'l juvi' uva, y re Nata' jare' re nisamajin re uva re'. \v 2 Roma juvi' uva jec'o ruk'a' re xa man ye'vachin-ta, ye'lisas-a.\x + \xo 15.2 \xt Mt 15.13; He 6.8.\x* Jac'a re ruk'a' re can ye'vachin, ye'josk'es jabal, chin más otz ye'vachin. Can quire' chuka' yen. Re Nata' ye'rutz'at conojel re jec'o viq'uin y ye'rulisaj-a re man nivachin-ta quic'aslen. Jac'a re nivachin quic'aslen, ye'rojosk'ij más, che re quic'aslen más nivachin. \v 3 Yex re can nc'utun-va-pa re ch'abal chivach, can xixch'ojch'ojer-yan roma re ch'abal re'.\x + \xo 15.3 \xt Ef 5.26.\x* \v 4 Can nojel tiempo c'a quixc'ue' viq'uin, chin quire' yen can yinc'ue' chuka' iviq'uin. Roma vo xa c'o jun ruk'a' uva re man chach-ta re rakan ndel-va-pa, man nivachin-ta. Xa can nic'atzin che jun ruk'a' uva chach re rakan ndel-va-pa, chin quire' nivachin. Can quire' chuka' yex, can nic'atzin che nojel tiempo quixc'ue' viq'uin. \p \v 5 Ja yen re juvi' uva, y yex re ruk'a'. Re can nojel tiempo c'o viq'uin y yen riq'uin reja', re ruc'aslen can xtivachin-va. Roma re man c'o-ta viq'uin, man jun xtitiquir xtuban.\x + \xo 15.5 \xt Fil 4.13.\x* \v 6 Re anchique man nic'ue-ta viq'uin, xtuc'alvachij ancha'l niquic'alvachij re ruk'a' tak uva re xa man ye'vachin-ta. Ye'lisas-a roma man ye'vachin-ta, y tak je chake'j chic, ye'bemol-pa, ye'torix pa k'ak', y chire' ye'c'at-va. \p \v 7 Jac'a yex can quixc'ue' viq'uin, y tic'ue' re nuch'abal iviq'uin. Vo xa quire' xtiban, can tic'utuj cha re Dios andex nurayij re ivánma, y can quire' xtibanataj. Can xtuya-va-pa chiva re nic'utuj.\x + \xo 15.7 \xt Jn 15.16.\x* \v 8 Vo xa can nivachin jabal re ic'aslen, can nik'alajin che yixtzakatal chuij. Y mare' re xquixtz'eto, can xtiquiya' ruk'ij re Nata'.\x + \xo 15.8 \xt Mt 5.16; Fil 1.11.\x* \v 9 Can ancha'l como yen camas yinrajo' re Nata', can quire' chuka' nimban yen chiva yex. Y mare' nojel tiempo quixc'ue' viq'uin y siempre yixinjo'. \v 10 Y chin che yixc'ue' viq'uin y yixinjo', yex can niban re ye'mbij chiva. Ancha'l nbanon yen riq'uin re Nata', can ye'mban re nubij chua, y mare' yinc'o riq'uin reja' y yinrajo'. \p \v 11 Y ronojel re nbin chic chiva, can chin che yixqui'cot pa tak ivánma, can ancha'l yinqui'cot yen pa vánma. Y re ivánma camas-ta xtiqui'cot.\x + \xo 15.11 \xt Jn 16.24; 1 Jn 1.4.\x* \v 12 Y yen ninchalabej chiva che can tijo-ivi',\x + \xo 15.12 \xt 1 Ts 4.9; 1 P 4.8; 1 Jn 3.11.\x* can ancha'l yixinjo' yen. \v 13 Roma re jun re can nuya-va ruc'aslen\x + \xo 15.13 \xt Ro 5.7; Ef 5.2.\x* pa quiq'uixel re ru-amigos, can k'alaj che camas ye'rajo' y man jun chic re xtijovan más que chach reja'. \v 14 Y yex can yix nu-amigos, vo xa niban ronojel re nimbij chiva che tibana'. \v 15 Roma yen can amigos chic nbanon chiva, roma can ronojel re rubim-pa re Nata' chua yen, can xintzijoj chuka' chiva yex. Man xe-ta chic yix nusamajela'. Roma jun samajel man rutaman-ta andex nunojij re ru-patrón. Yen man quire-ta chic nbanon chiva. \v 16 Re xcha'o ivichin yex, ja yen, y mana-ta yex re xixcha'o vichin yen.\x + \xo 15.16 \xt 1 Jn 4.10.\x* Y yen xixincha' chin che yixintak chubanic re nusamaj\x + \xo 15.16 \xt Mr 16.15.\x* y chin chuka' che nivachin jabal re ic'aslen, y re' can chin nojel tiempo, chin quire' re andex xtic'utuj cha re Nata' pa nube' yen, can xtuya-va-pa chiva. \v 17 Can ninchalabej c'a chiva, che tijo-ivi'. \s1 Re Jesús xtzelas, y quire' chuka' xtiban chique re ye'niman richin \p \v 18 Y vo xa yixtzelas\x + \xo 15.18 \xt Mr 13.13; Lc 6.22; 1 Jn 3.13.\x* coma re vinak re man quiniman-ta re Dios, te'ka chi'c'o'x che ja yen re xinquitzelaj nabey que chivach yex. \v 19 Xe-ta yix quichibil-ta re vinak re man quiniman-ta re Dios, yixquijo-ta.\x + \xo 15.19 \xt 1 Jn 4.5.\x* Pero vocame yixquitzelaj, roma man yix quichibil-ta chic reje'.\x + \xo 15.19 \xt Jn 17.14.\x* Can jac'a yen re xinlisam-pa ivichin chiquicojol. \v 20 Can te'ka chi'c'o'x che mana-ta re mozo c'o más ruk'ij que chach re patrón. Y vo xa yen re Ivajaf yintzelas coma re vinak,\x + \xo 15.20 \xt Is 53.3.\x* yex chuka' xa can quire' xtiban chiva, y vo xa re vinak man niquiban-ta re nubij re nuch'abal yen, man xtiquiban-ta chuka' re nibij yex chique. \v 21 Y quire' xtiquiban, roma man quitaman-ta rach re Dios\x + \xo 15.21 \xt Jn 16.3.\x* re takayom-pa vichin, y mare' yixquitzelaj, roma viq'uin yen ibanon-va confiar-ivi'. \p \v 22 Y man-ta ximpa yen chach re ruch'ulef chutzijosic re nuch'abal, man-ta xinquitzelaj y man-ta xe'k'alajin che je aj-maqui'.\x + \xo 15.22 \xt Jn 9.41.\x* Jac'a vocame, roma yen ximpa-yan chach re ruch'ulef, mare' reje' man xque'tiquir-ta xtiquibij che man jun quimac.\x + \xo 15.22 \xt Ro 1.20.\x* \v 23 Re ye'tzelan vichin yen, can man xe-ta c'a yen re yinquitzelaj, xa can quire' chuka' niquiban cha re Nata'. \v 24 Yen je'mbanalon\x + \xo 15.24 \xt Jn 3.2; 7.31; 9.32.\x* nima'k tak samaj re man jun banayon chiquivach. Y reje' xquitz'at re samaj re', pero man yinquiniman-ta. Xa yinquitzelaj y niquitzelaj chuka' re Nata'. Y mare' man jun xtibin che manak rumac. \v 25 Ronojel re', can ntajin chic rubanic, roma can quire' tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios re yi'on chique. Chupan re ruch'abal re Dios nubij: Yinquitzelaj y xa man k'alaj-ta anchique roma.\x + \xo 15.25 \xt Sal 35.19; 69.4; 109.3.\x* Quire' nubij chupan re ruch'abal re Dios. \p \v 26 Jac'a tak yen xquintzolaj chic chila' riq'uin re Nata', xtintak-pa re xtito'o ivichin, y reja' can xquinrutzijoj-va. Y re Jun re' ja re Espíritu Santo,\x + \xo 15.26 \xt Hch 2.33; 1 Jn 5.6.\x* re nitijon ivichin cha re katzij. Y reja' riq'uin re Nata' nipo-va. \v 27 Y yex can xquinitzijoj\x + \xo 15.27 \xt Hch 1.8.\x* chuka', roma can ja tak xintz'uc-pa re nusamaj, jare' tak yixc'o viq'uin.\x + \xo 15.27 \xt Lc 1.2.\x* \c 16 \p \v 1 Y ronojel re', can ximbij chiva chin che yex nitamaj can y man-ta jun nibano chiva che yixtzak. \v 2 Xquixkotax chire' pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Y can xtapon-va chuka' re k'ij tak re vinak xtiquinojij che rusamaj re Dios niquiban reje' tak yixquiquimisaj.\x + \xo 16.2 \xt Hch 9.1, 2; 26.9, 10; Ga 1.13.\x* \v 3 Quire' re xque'quibanala' re vinak, roma man quitaman-ta rach re Nata'\x + \xo 16.3 \xt Ro 10.2.\x* y man quitaman-ta chuka' noch yen.\x + \xo 16.3 \xt 1 Ti 1.13.\x* \v 4 Y ronojel re' nimbij can chiva, chin che tak xtapon re k'ij tak xquixquikotaj-pa y xquixquimisas man c'a xtibij-ta che yen man xinya-ta can rutzijol chiva. En lugar che quire-ta xtinojij, xa can jare' tak xte'ka chi'c'o'x che can katzij re rutzijol nyi'on can chiva. \s1 Re rusamaj re Espíritu Santo chach re ruch'ulef \p Ronojel re' can man xinya-ta rutzijol chiva tak xintz'uc-pa re nusamaj, roma can yinc'o-va-pa iviq'uin. \v 5 Y vocame yintzolaj\x + \xo 16.5 \xt Jn 7.33; 14.28.\x* riq'uin re takayom-pa vichin. Anchique roma tak man jun chiva yex re yix nu-discípulos re nic'utun-ta-pa chua: ¿Anche' c'a xcabo-va? \v 6 Pero en lugar che quire-ta nic'utuj chua, re ivánma xa nojnak che bis, roma re ximbij-ka chiva. \v 7 Pero yen can ja re katzij nimbij chiva: Jabal nuban chiva vo xa yen xquimba-yan, roma vo xa man xquimba-ta, man nika-ta-pa re Espíritu Santo\x + \xo 16.7 \xt Hch 2.33.\x* re nita'o ivichin. Jac'a vo xa xquimba-yan, can xtintak-va-pa. \v 8 Y tak xte'ka re Espíritu Santo, can xtutzijoj chiquivach re vinak re man quiniman-ta re Dios che can je aj-maqui-va,\x + \xo 16.8 \xt 1 Co 14.24.\x* che c'o jun bey choj chin c'aslen, y re Dios can xtuban-va juzgar pa quive' re vinak. \v 9 Reja' xtutzijoj chiquivach re vinak che je aj-maqui', roma man yinquinimaj-ta.\x + \xo 16.9 \xt Hch 2.36, 37.\x* \v 10 Can xtutzijoj chuka' chiquivach re vinak re choj bey chin c'aslen, roma yen riq'uin re Nata' yinapon-va. Y jare' tak yex man xquinitz'at-ta chic. \v 11 Y chuka' reja' can xtutzijoj che re Dios can xtuban-va juzgar pa quive' re vinak, roma vocame can xban-yan juzgar pa rue' re itzel\x + \xo 16.11 \xt Lc 10.18.\x* re tz'amayon chin re ruch'ulef. \p \v 12 Y can c'a q'uiy cosas re man nimbij-ta can chiva, roma vocame c'ayef chin che ye'k'ax pan ive' y can c'ayef chuka' nuban chiva che nic'uaj. \v 13 Jac'a tak xtipa re Espíritu Santo,\x + \xo 16.13 \xt Jl 2.28; Hch 2.17, 18.\x* can xquixrutijoj\x + \xo 16.13 \xt Jn 14.26; 1 Jn 2.20, 27.\x* y xquixruc'uaj chupan re katzij. Reja' can man rion-ta xtisamaj, roma re ch'abal re xtuyala' chiva,\x + \xo 16.13 \xt Hch 21.9.\x* can ja re je'bim-pa cha chila' chicaj. Y mare' tak reja' xque'rusekresaj-yan-apo chivach re xque'banataj re chakavach-apo.\x + \xo 16.13 \xt Hch 11.28; 20.23; 21.11; 1 Ti 4.1.\x* \v 14 Y reja' can xtuya' nuk'ij yen, roma ronojel re xtubij chivach, can chuij yen y re nusamaj. \v 15 Can ronojel re c'o riq'uin re Nata' Dios, can vichin chuka' yen,\x + \xo 16.15 \xt Mt 11.27; Lc 10.22; Jn 3.35; 17.10.\x* y mare' tak yen ximbij-yan che ronojel re xtubij re Espíritu Santo chivach, can chuij yen y re nusamaj. \s1 Nabey xa bis nipa, y c'are' xquixqui'cot roma xquinitz'at chic jun bey \p \v 16 Xa ba' chic c'a xquinitz'at. Y c'are' xquinel-a jun ca'e-oxe' k'ij chi'icojol, c'are' xquinitz'at chic ba', y c'are' yen yintzolaj chic chila' riq'uin re Nata' Dios, xcha' re Jesús. \p \v 17 Y nic'aj chaka yoj re yoj discípulos tak xkac'axaj re xubij re Jesús, xkac'utula' chakavach. Yoj xkabij: ¿Andex xrajo' xubij chaka riq'uin re ch'abal re'? Roma xubij: Xa ba' chic c'a xquinitz'at. Y c'are' xquinel-a jun ca'e-oxe' k'ij chi'icojol, c'are' xquinitz'at chic ba'. Y c'are' yen yintzolaj chic chila' riq'uin re Nata' Dios, xcha', quire' xkabila' chakavach. \v 18 Yoj nakabila' chakavach: ¿Andex nrajo' nubij re rutzij: Xa ba' chic c'a? Xa man ye'k'ax-ta pa kave' re rutzij, yojcha'. \p \v 19 Y re Jesús can cha'nin xunabej che yoj c'o jun cosa nakajo' nakac'utuj cha, mare' reja' xubij: Yex nijo' nitamaj andex re ximbij, che xa ba' chic c'a xquinitz'at, y c'are' xquinel-a jun ca'e-oxe' k'ij chi'icojol, c'are' xquinitz'at chic ba'. \v 20 Mare' can katzij nimbij chiva: Yex can xquixok' y xquixbison roma re xtinc'alvachij yen. Jac'a re vinak re man quiniman-ta re Dios, xque'qui'cot roma re xtibanataj. Y man riq'uin re' che yex can c'o-va re bis pa tak ivánma, re bis re' xtijalataj. Re bis xa xtuban chiva che xquixqui'cot.\x + \xo 16.20 \xt Mt 5.4.\x* \v 21 Re bis re' junan riq'uin re k'axomal nuk'asaj jun ixok tak napon ruk'ij chin nralaj jun ac'ual.\x + \xo 16.21 \xt Is 26.17.\x* Tak re ac'ual xalax-yan, re te'ej re' man ne'ka-ta chic chuc'o'x andex che k'axomal xuk'asaj, roma camas niqui'cot ránma che xalax chic jun ac'ual chach re ruch'ulef. \v 22 Can quire' chuka' yex, vocame c'o bis pa tak ivánma, pero can yimpa chic jun bey chi'itz'etic. Y jare' tak re ivánma xtiqui'cot chic jun bey,\x + \xo 16.22 \xt Lc 24.41; Jn 20.20.\x* y man jun chic xtibano cha re ivánma che man chic xtiqui'cot-ta.\x + \xo 16.22 \xt Hch 2.46; 13.52; 1 P 1.8.\x* \p \v 23 Y chupan re k'ij re', man chic chua-ta yen xtic'utuj-va re nurayij re ivánma. Pero can katzij nimbij chiva, che ronojel re xtic'utuj cha re Nata' pa nube' yen, can xtuya-pa chiva.\x + \xo 16.23 \xt Jn 15.16.\x* \v 24 Jac'a vocame can man jun ic'utun-ta cha re Nata' pa nube' yen. Can tic'utuj, y xtic'ul. Y chin quire' camas-ta xtiqui'cot re ivánma.\x + \xo 16.24 \xt Jn 15.11.\x* \s1 Re Jesús más k'alaj re nubij \p \v 25 Can ronojel re nbin chic-ka chiva, can c'ayef-va chin che ye'k'ax pan ive', pero xte'ka re k'ij tak man chic quire-ta rubanic xquinch'o iviq'uin. Xa can k'alaj rubixic xtimban chiva chij re Nata' Dios. \v 26 Y chupan re k'ij re', can pa nube' yen xtic'utuj-va cha re Nata', y reja' can xtuya-pa chiva re nic'utuj cha. Y xtuya' chiva, man roma-ta che can ja yen re yinc'utun pan i-cuenta yex. Man quire-ta. \v 27 Re Nata' nuya' chuka' chiva re nic'utuj cha, roma yixrajo'. Y reja' yixrajo', roma yex yinijo' yen\x + \xo 16.27 \xt Jn 14.21.\x* y ninimaj che yen riq'uin reja' yimpitinak-va.\x + \xo 16.27 \xt Jn 3.13; 17.8.\x* \v 28 Can riq'uin-va re Nata' Dios yimpitinak-va, chin xineka chach re ruch'ulef. Y vocame can riq'uin chuka' reja' yintzolaj-va-a,\x + \xo 16.28 \xt Jn 13.3.\x* y ninya' can re ruch'ulef, xcha' re Jesús. \p \v 29 Y yoj re yoj ru-discípulos xkabij cha: Can katzij-va che vocame man chic c'ayef-ta chin ye'k'ax pa kave' re nabij, xa can k'alaj re ya'bij. \v 30 Vocame nak'ax pa kave' che rat can ronojel natz'at y ronojel chuka' ataman. Can man nic'atzin-ta che nakac'utuj chava chin natamaj re nakanojij. Y mare' yoj can nakanimaj che riq'uin re Dios yatpitinak-va,\x + \xo 16.30 \xt Jn 17.8.\x* xojcha' cha. \p \v 31 Y re Jesús xubij chaka yoj: ¿Can yininimaj como vocame? \v 32 Roma can katzij nimbij chiva che re jun k'ij re' can nipo-va, y can hora chic, che xtibanataj che yex xa xtitaluj-a-ivi' y xa xquiniya' can nayon.\x + \xo 16.32 \xt Mt 26.31; Mr 14.27.\x* Pero man nayon-ta chuka' xquinc'ue' can, roma re Nata' can c'o-va viq'uin.\x + \xo 16.32 \xt Jn 8.29.\x* \v 33 Y ronojel re', can nintzijoj can chiva, chin che re ivánma can otz nuna', y can quire' xtuna' re ivánma roma ibanon confiar-ivi' viq'uin. Y nimbij can chuka' chiva, che can xtivel-va tijoj-pokonal\x + \xo 16.33 \xt Hch 14.22; Ro 8.37.\x* vova' chach re ruch'ulef. Pero can xtic'ue-a ivuchuk'a' roma yen xinch'ac-yan re itzel re tz'amayon chin re ruch'ulef. \c 17 \s1 Re Jesús nuban orar pa kave' yoj re yoj ru-discípulos \p \v 1 Y tak re Jesús rubin chic ronojel re', reja' xtzu'un chicaj chin nuban orar y nubij: Nata' Dios, re nu-hora can ja xbeka. Vocame can tabana' chua yen re Ac'ajol che nik'alajin re nuk'ij,\x + \xo 17.1 \xt Jn 12.23; 13.31.\x* chin quire' yen re Ac'ajol can ja chuka' xtimban aviq'uin rat, che can xtik'alajin re ak'ij. \v 2 Roma can ajachon-va-pa poder pa nuk'a' chin che can yinc'ue-va pa quive' conojel vinak. Y re poder re' nic'atzin che yen ninya' re c'aslen re man niq'uis-ta chique conojel re can je'ayi'on chic chua. \v 3 Y re c'aslen re man niq'uis-ta, ja re niquitamaj avach rat Nata' Dios y niquitamaj chuka' noch yen. Roma ja rat re katzij Dios y man jun chic Dios c'o, y yen re Jesucristo re xinatak-pa chach re ruch'ulef. \p \v 4 Riq'uin re samaj re ximban vova' chach re ruch'ulef, xk'alajin re ak'ij.\x + \xo 17.4 \xt Jn 13.31.\x* Y xinq'uis-yan chuka' ronojel re samaj re achalabem-pa chua chin nimban.\x + \xo 17.4 \xt Jn 19.30.\x* \v 5 Vocame, Nata' Dios, can taya' chic c'a re nuk'ij tak xinc'ue' aviq'uin rat.\x + \xo 17.5 \xt Jn 1.1.\x* Can ancha'l re nuk'ij re xc'ue' tak c'amaje-na tic'ue' re ruch'ulef che'. \p \v 6 Roma re achi'a' re can je'acha'on chic-pa rat chiquicojol re man yatquiniman-ta, chua yen xa'ya-va vocame, y yen can xinsekresaj re abe' chiquivach.\x + \xo 17.6 \xt Sal 22.22.\x* Re achi'a' re' can je avichin rat, y xa'ya' chua yen. Y reje' can quibanon y quichajin re ach'abal. \v 7 Chuka' re achi'a' re' can quitaman chic che ronojel re ayi'om-pa chua yen, can xk'ax-yan pa quive' che ja rat re yatya'yom-pa chua. \v 8 Roma can ja re ch'abal re ayi'om-pa chua yen chin nitzijos, can jare' re xintzijoj chiquivach re achi'a' re'. Y reje' can quic'ulun-va re ach'abal pa tak cánma, y can quitaman-va che katzij che aviq'uin rat Nata' Dios yimpitinak-va. Can quiniman che ja rat re yatakayom-pa vichin. \p \v 9 Can ninc'utuj chava rat che taya' re ak'a' pa quive' reje', y mana-ta pa quive' re vinak re man yatquiniman-ta. Can pa quive' re achi'a' re xa'ya' chua ninc'utuj che taya' re ak'a' pa quive', roma can je avichin chuka' rat. \v 10 Y conojel re je vichin yen, can je avichin chuka' rat, y re je avichin rat, je vichin chuka' yen. Y yen can xk'alajin-yan re nuk'ij, coma re achi'a' re xa'ya' chua. \p \v 11 Lok'olaj Nata' Dios, pan ak'a' c'a ye'njach-va can re achi'a' re xa'ya' chua, can ca'chajij riq'uin re a-poder, chin quire' can junan-ta quivach y xa jun-ta c'a niquiban. Can niquiban-ta ancha'l kabanon yoj. Yoj can jun kabanon.\x + \xo 17.11 \xt Jn 10.30.\x* Can ca'chajij,\x + \xo 17.11 \xt 1 P 1.5.\x* roma reje' can c'a ye'c'ue-na can chach re ruch'ulef, y yen man quire-ta. Yen xa yintzolaj-yan-a aviq'uin. \v 12 Y yen can je'nchajin-va-pa re achi'a' re xa'ya' chua. Jenipa' tiempo re xinc'ue-pa quiq'uin chach re ruch'ulef, can xe'nchajij riq'uin re a-poder rat. Y can man jun chic re xsatz-ta can chique, xa can xe re jun re xe itzel tak banabal nubanala' y nucanoj rucamic. Can quire' c'a re tz'iban can, che c'o jun re nisatz can. \p \v 13 Yen can ja yintzolaj-yan aviq'uin, Nata' Dios, pero riq'uin re c'a yinc'ue-na ba' chic chach re ruch'ulef, ninc'utuj chava che taya' re ak'a' pa quive', roma ninjo' che camas-ta ye'qui'cot pa tak cánma. Can ancha'l yinqui'cot yen.\x + \xo 17.13 \xt Jn 15.11.\x* \v 14 Re achi'a' re xa'ya' chua, can nyi'on-va re ach'abal chique. Mare' re vinak re man yatquiniman-ta xe'quitzelaj,\x + \xo 17.14 \xt 1 Jn 3.13.\x* roma re achi'a' re xa'ya' chua man je richin-ta chic re ruch'ulef. Can je ancha'l chic yen, roma yen man yin richin-ta chuka' re ruch'ulef. \v 15 Man ninc'utuj-ta chava Nata' Dios che ca'lisaj-yan-a chach re ruch'ulef chin ya'col. Re ninc'utuj chava, ja che ca'to'. Man taya' k'ij che re itzel nich'acon chiquij.\x + \xo 17.15 \xt 2 Ts 3.3.\x* \v 16 Re achi'a' re xa'ya' chua, man je richin-ta re ruch'ulef. Can je ancha'l yen. Yen man yin richin-ta chuka' re ruch'ulef. \v 17 Can tabana' chique che tiquijacha-qui' chupan re ach'abal. Re ach'abal ja re katzij. \v 18 Y can ancha'l rubanic re xabam-pa chua yen chin xinatak-pa chubanic re asamaj chach re ruch'ulef, can quire' chuka' nimban yen chique re achi'a' re xa'ya' chua. Can je'ntakon-va chubanic re asamaj\x + \xo 17.18 \xt Jn 20.21.\x* chach re ruch'ulef. \v 19 Coma reje' yen can ninjach c'a chuka-vi' chin re samaj, che quire-ta chuka' niquiban reje'. Can tiquijacha-qui' y que'c'ue' chupan re katzij. \p \v 20 Nata' Dios, yen man xe-ta pa quive' re achi'a' re xa'ya' chua ninc'utuj che taya' ak'a' pa quive', xa can quire' chuka' ninc'utuj chava pa quive' conojel re xque'niman vichin, re can xquinquinimaj\x + \xo 17.20 \xt Hch 2.41.\x* roma re ch'abal xtitzijos chiquivach, \v 21 chin che conojel can junan-ta quivach.\x + \xo 17.21 \xt Ro 12.5.\x* Xa can jun-ta xtiquiban. Can-ta xtiquiban ancha'l re kabanon yoj, che xa jun kabanon. Roma rat Nata' Dios can yatc'o viq'uin yen, y yen can yinc'o chuka' aviq'uin rat.\x + \xo 17.21 \xt Jn 10.38.\x* Quire' ninjo' che niquiban-ta reje' kaq'uin yoj. Can-ta nik'alajin chiquivach re vinak re man yatquiniman-ta, che yen, can ja rat re xatako-pa vichin, roma niquitz'at che can junan quivach quibanon re jec'o kaq'uin yoj. \v 22 Yen xinya-yan chique re ayi'om-pa rat chua yen. Reje' can c'o chic quik'ij chuka', ancha'l re abanom-pa chua yen. Chin quire' xa jun-ta xtiquiban, ancha'l kabanon yoj xa jun kabanon. \v 23 Can xquinc'ue-va quiq'uin reje' y rat viq'uin yen, chin quire' reje' can jun-ta xtiquiban. Y mare' xtitamax coma re vinak re man yatquiniman-ta, che ja rat Nata' Dios re xatako-pa vichin. Y mare' chuka' xtitamax coma re vinak che can ya'jo-va, ancha'l yinajo' yen. \p \v 24 Nata' Dios, yen ninjo' che conojel re je'ayi'on chua xque'bec'ue-ta viq'uin chila' chicaj,\x + \xo 17.24 \xt 1 Ts 4.17.\x* chin che niquitz'at-ta re nuk'ij re ayi'on, roma xinajo' tak c'amaje-na tic'ue' re ruch'ulef che'. \v 25 Nata' Dios, rat re yat choj riq'uin ronojel, re vinak re man yatquiniman-ta man c'a quitaman-ta avach. Pero yen can ntaman-va avach, y re achi'a' re xa'ya' chua, can xquitamaj chuka' che ja rat re xatako-pa vichin. \v 26 Y yen can ximban che xinsekresaj re abe' rat chiquivach, y can xtimban che xtinsekresaj más chiquivach, chin quire' can-ta xca'jo' ancha'l yinajo' yen. Y xquinc'ue-ta chuka' yen quiq'uin reje'.\x + \xo 17.26 \xt Ef 3.17.\x* \c 18 \s1 Re ak'a' tak xtz'am re Jesús \p \v 1 Y tak re Jesús rubin chic ronojel re', reja' y chibil yoj re yoj ru-discípulos\x + \xo 18.1 \xt Mt 26.30; Mr 14.26; Lc 22.39.\x* xojel-pa. C'are' xojba c'a juc'an chic-apo ruchi' re ch'et rakan-ya' rubini'an Cedrón, chupan jun ulef nibex huerto cha, y chire' c'a xoc-va-apo re Jesús y chibil yoj re yoj ru-discípulos. \v 2 Re Judas re nijacho chin re Jesús, can rutaman chuka' re lugar re anche' xojapon-va, roma re Jesús q'uiy chic bey yojruc'uan-a chire'. \v 3 Mare' re Judas can choj chupan re lugar re' xe'ruc'uaj-va-a\x + \xo 18.3 \xt Mt 26.47; Mr 14.43; Lc 22.47; Hch 1.16.\x* re jun grupo soldados y re policías re xe'quiya-a re principal tak sacerdotes y re achi'a' fariseos. Re soldados y re policías quic'ualon antorchas y lámparas y chuka' quic'ualon armas. \v 4 Y re Jesús can rutaman andex re pitinak chij y andex re xtuc'alvachij. Mare' tak xba chiquic'ulic re je'pitinak tz'amoy richin y xuc'utuj chique: ¿Anchique nicanoj? \p \v 5 Reje' xquibij: Yoj ja re Jesús aj-Nazaret nakacanoj. \p Y re Jesús jare' tak xubij chique: Ja yen re', xcha'. \p Y re Judas re nijacho chin re Jesús, can c'o-apo chuka' quiq'uin re vinak re'. \v 6 Y jac'a tak re Jesús xubij chique: Ja yen re', jare' tak re vinak re' xe'tzolaj chiquij, y can xquivarabej-qui' xe'tzak pan ulef. \v 7 Jare' tak re Jesús xuc'utuj chic jun bey chique: ¿Anchique nicanoj? \p Y re vinak re' xquibij chic jun bey: Yoj ja re Jesús aj-Nazaret nakacanoj. \p \v 8 Y re Jesús xubij chique: Can xic'axaj-yan che ximbij chiva che ja yen re'. Y vo xa ja yen re yinicanoj, man que'itz'am re jec'o viq'uin, xa tiya' k'ij chique che ye'ba. \p \v 9 Re Jesús quire' xubij, chin quire' can nibanataj ancha'l re rubin. Reja' can rubin-va: Nata' Dios, re achi'a' xa'ya' chua, can man jun c'a chique reje' re xsatz-ta chic can.\x + \xo 18.9 \xt Jn 17.12.\x* \p \v 10 Pero re Simón Pedro ruc'uan jun espada, y jare' re xulisaj chin xuya' cha re jun ru-mozo re namalaj sacerdote. Re Simón Pedro can xutzaq'uij-va jun ruxquin\x + \xo 18.10 \xt Mt 26.51; Mr 14.47; Lc 22.50.\x* re ache rubini'an Malco. Re ruxquin re xtzaq'uis-a ja re c'o pa rajquik'a'. \v 11 Pero re Jesús xubij cha re Simón Pedro: Tayaca-ka la espada, roma yen tiene que nink'asaj re tijoj-pokonal re rubim-pa re Nata' y cama-va xquincolotaj-ta chach, xcha' re Jesús cha re Simón Pedro. Roma re Pedro nrajo' nuto' re Jesús che espada. \s1 Re Jesús xtz'am-a y xc'uax chach re Anás \p \v 12 Y jare' tak xe'pa re jun grupo soldados y re je ec'uay quichin, y re policías re je'quiyi'om-pa re achi'a' c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquitz'am-a re Jesús y xquixim-a. \v 13 Nabey xquic'uaj-a re Jesús chach re jun ache rubini'an Anás, roma re Anás re' rujenam re Caifás. Y re tiempo re' jac'a re Caifás re namalaj sacerdote. \v 14 Y can jac'a re Caifás biyon chique re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, che más otz che xaxe jun nicom pa quiq'uixel conojel vinak y no que conojel ye'com xaxe roma re jun re'.\x + \xo 18.14 \xt Jn 11.49, 50.\x* \s1 Tak re Pedro xubij che man rutaman-ta rach re Jesús \p \v 15 Yen Juan y chuka' re Simón Pedro,\x + \xo 18.15 \xt Mt 26.58; Mr 14.54; Lc 22.54.\x* can yojtzakatal-a chiquij re je'tz'amayon-a chin re Jesús, roma ja re Jesús re katzekelben-a yojbinak. Yen ataman noch roma re namalaj sacerdote, mare' can choj xinoc-apo chach rachoch. \v 16 Jac'a re Pedro xa man xoc-ta-apo. Reja' xc'ue' can chire' pa puerta. Y yen re ataman noch roma re namalaj sacerdote, xinel chic-pa y xinch'o riq'uin re ixok re nichajin chire' pa puerta, y xincusaj-apo re Pedro. \v 17 Y can jare' tak re ixok re nichajin chire' pa puerta xubij cha re Pedro: Rat chuka' yat ru-discípulo re ache tz'amom-pa, xcha'. \p Pero reja' xubij: Yen man yin discípulo-ta chin re ache re', xcha'. \p \v 18 Jac'a re mozos chupan re jay re' y re policías re xe'betz'amo-pa re Jesús, quibaxon jun k'ak' y je'pa'al-apo chach chin niquimak'-qui', roma camas tef nuban. Y re Pedro pa'al-apo chuka' quiq'uin, rumek'on-apo-ri' chuchi-k'ak'.\x + \xo 18.18 \xt Lc 22.55.\x* \s1 Re Anás nuban preguntas cha re Jesús \p \v 19 Y re Anás re jun namalaj sacerdote re rujachon chic can re rusamaj, tak xbepobax re Jesús chach, c'o preguntas xubanala' cha. Reja' xuc'utuj cha re Jesús chiquij re ye'tzekelben richin y chuka' xuc'utuj cha andex che enseñanza xuc'ut. \v 20 Xpa re Jesús xubij: Man ntaman-ta anchique roma tak man ac'axan-ta, roma yen can pa sakil yinch'ovenak-va chique conojel vinak. Yinch'ovenak chiquivach pa rachoch re Dios\x + \xo 18.20 \xt Jn 7.14, 28; 8.2.\x* y pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, re anche' niquimol-va-qui' conojel re kavinak israelitas chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios.\x + \xo 18.20 \xt Lc 4.15.\x* Can pa sakil yinch'ovenak-va chiquivach. \v 21 ¿Anchique roma tak rat xa chua yen nac'utuj-va? Tac'utuj chique re je'c'axayon vichin. Tac'utuj chique andex re je'mbin. Y tatz'eta-na-pa', reje' jabal quitaman andex re nbin yen chique. \p \v 22 Y jac'a tak re Jesús je'rubin chic-ka re tzij re', jun chique re policías re c'o-apo chire' chunakaj re Jesús xuya' jun bic k'a' cha\x + \xo 18.22 \xt Is 50.6.\x* y xubij: ¿Anchique roma tak quire' xach'o-apo cha la namalaj sacerdote? \p \v 23 Pero re Jesús xubij cha re policía re': Vo xa c'o ch'abal re mana-ta rubixic ximban-apo cha, tabij c'a-pa andex che ch'abal re man pa rubiyal-ta ximbij-apo. Y vo xa ronojel re ximbij-apo, otz, ¿anchique roma tak xaya' jun bic k'a' chua? xcha' re Jesús. \p \v 24 C'are' re Anás xutak-apo re Jesús chach re Caifás re namalaj sacerdote chupan re tiempo re'. Y re Jesús ximil tak xc'uax-a. \s1 Re Pedro nubij chic jun bey che man rutaman-ta rach re Jesús \p \v 25 Jac'a re Pedro pa'al-apo chuchi-k'ak'\x + \xo 18.25 \xt Lc 22.55; Jn 18.18.\x* rumek'on-ri'. Y jec'o xe'c'utun cha: Rat yat ru-discípulo re jun ache tz'amon, xe'cha' cha. \p Y re Pedro xa xutz'uc tzij roma reja' xubij: Yen man yin discípulo-ta chin re jun ache re', xcha'. \p \v 26 Y jun chique re ru-mozo re namalaj sacerdote, ruch'alal ba' re ache re xlisas ruxquin roma re Pedro,\x + \xo 18.26 \xt Jn 18.10.\x* xuc'utuj cha re Pedro y xubij: Ja rat re xatintz'at che yatc'o riq'uin re Jesús chire' anche' xbakatz'ama-va-pa, xcha' cha. \p \v 27 Jac'a re Pedro xutz'uc chic tzij jun bey y xubij, che mana-ta yen. Y can jare' tak xbetzirim-pa re moma'.\x + \xo 18.27 \xt Mt 26.74; Mr 14.72; Lc 22.60; Jn 13.38.\x* \s1 Tak re Jesús xc'uax chach re Pilato \p \v 28 Y chire' pa rachoch re Caifás c'o-va re Jesús chin niban juzgar. Reja' can poban-apo chach re Caifás. Y chire' c'a xel-va-a chin che ne'jach pa ruk'a' re gobernador rubini'an Pilato,\x + \xo 18.28 \xt Mt 27.2; Mr 15.1; Lc 23.1; Hch 3.13.\x* re c'o chire' pa ru-palacio. Y namak'a' tak xbanataj re'. Y re je'ac'ayon-apo chin re Jesús man xe'oc-ta-apo pa palacio, roma chiquivach reje' xajan.\x + \xo 18.28 \xt Hch 10.28; 11.3.\x* Y chuka' chin quire' reje' ye'tiquir niquitaj re andex nitij chupan re kanamak'ij rubini'an pascua.\x + \xo 18.28 \xt Dt 16.2.\x* \v 29 Y re Pilato re gobernador xbe'el-pa y xuc'utuj chique re je'ac'ayon-apo chin re Jesús: ¿Andex che mac rubanon re jun achel re', mare' ic'amom-pa chinoch chin nisujuj? xcha' chique. \p \v 30 Y re vinak re je'ac'ayon-apo chin re Jesús chach re gobernador, xquibij cha: Vo xa re ache re' man-ta banoy-ch'a'oj, man-ta kapoban chavach chin naban juzgar, xe'cha' cha. \p \v 31 Jare' tak re Pilato xubij chique: Tic'uaj chic-a yex re ache re' y tibana' juzgar yex can ancha'l nubij re i-ley, xcha' re Pilato chique. \p Pero re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquibij cha: Yoj man jun ley pa kak'a' chin nakabij che nakaquimisaj jun vinak cho cruz, xe'cha'. \p \v 32 Y can jare' nibanataj re rubin chic re Jesús, che andex che camic xtoc-a cha.\x + \xo 18.32 \xt Mt 20.19; Jn 12.32, 33.\x* \v 33 Y re Pilato, re gobernador xoc chic-apo pa ru-palacio. Y xrayoj re Jesús y c'are' xuc'utuj cha: ¿Ja rat re qui-Rey re israelitas? \p \v 34 Pero re Jesús xubij cha re Pilato: ¿Re xac'utuj chua, can aviq'uin como rat pitinak-va, o xa nic'aj chic vinak re je'biyom-pa chava? xcha'. \p \v 35 Jare' tak re Pilato xubij cha re Jesús: Yen can man jun otz nuc'am-pa chua, roma yen man yin israelita-ta. Re xe'jacho avichin pa nuk'a' ja re avinak y re principal tak sacerdotes. ¿Andex c'a che mac abanon? \p \v 36 Y re Jesús xubij cha re Pilato: Yen can yin Rey-va, pero man ancha'l-ta chin re ruch'ulef. Roma xe-ta yin ancha'l re Rey chin re ruch'ulef, conojel-ta re samajela' jec'o viq'uin ye'tajin-ta chic che ayoval, che man quinjach-a pa quik'a' re achi'a' re c'o quik'ij chiquicojol re nuvinak israelitas. Yen man yin Rey-ta ancha'l chin re ruch'ulef.\x + \xo 18.36 \xt Jn 6.15.\x* \p \v 37 Pero re Pilato xubij cha re Jesús: ¿Entonces rat can yat Rey-va? xcha'. \p Y re Jesús jare' tak xubij cha: Ja', quire'. Yen can yin Rey-va ancha'l re xabij.\x + \xo 18.37 \xt Lc 23.3.\x* Can chin-va re' tak xinalax chach re ruch'ulef y chin che nintzijoj re katzij ch'abal chiquivach re vinak. Y conojel c'a re ye'niman y je richin chic re katzij ch'abal, can niquiban-va re nimbij yen chique, xcha'. \p \v 38 Y re Pilato xuc'utuj cha re Jesús: ¿Andex re' re katzij? \p Y tak rubin chic can quire' cha re Jesús, re Pilato xa xel chic-a chire' pa ru-palacio chin xbech'o chiquivach re kavinak israelitas y xubij chique: Yen man jun ch'a'oj ninvel chij re jun ache re'.\x + \xo 18.38 \xt Lc 23.4, 14, 15; Jn 19.4, 6.\x* \v 39 Pero ronojel juna' chupan re k'ij chin re pascua, yex nic'utuj che yen ninlisaj-a\x + \xo 18.39 \xt Mt 27.15; Mr 15.6; Lc 23.17.\x* jun chique re ivinak re jec'o pa cárcel. ¿Re vocame, yex nijo' che yen ninlisaj-a libre re Rey ivichin yex re yix israelitas? xcha' chique. \p \v 40 Jac'a re vinak re', jun pa quichi' xe'ch'o-apo cha re Pilato y xquibij: Ja re Barrabás talisaj-a libre y mana-ta re ache re', xe'cha'. \p Y re ache rubini'an Barrabás xa jun ache elek'om. \c 19 \p \v 1 Y mare' re Pilato re gobernador xubij che tich'ay re Jesús.\x + \xo 19.1 \xt Is 50.6; Mt 20.19; 27.26; Mr 15.15; Lc 18.32, 33.\x* \v 2 Jac'a re soldados xquipach'uj jun k'ayis re camas ruq'uixal. Y xquiban jun corona cha y c'are' xquiya' pa rujalom re Jesús. C'are' xquiya' chuka' jun tziak morado chij re Jesús, can ancha'l-va re ye'quicusula' re reyes.\x + \xo 19.2 \xt Mt 27.27-29; Mr 15.16, 17.\x* \v 3 Y re soldados re' niquibila-apo chach re Jesús: ¡Camas c'a caqui'cot rat re qui-Rey re israelitas! ye'cha'. \p Y niquiyala' chuka' k'a' cha. \p \v 4 Jare' tak re Pilato xel chic-pa jun bey pa ru-palacio chin xch'o chiquivach re vinak, y reja' xubij chique: Titzu', jac'a ache re' ninlisaj-pa chivach, chin titamaj che reja' man jun ch'a'oj\x + \xo 19.4 \xt Jn 18.38; 2 Co 5.21.\x* ninvel chij, xcha'. \p \v 5 Y tak re Jesús xbe'el-pa, can rucusan chic re corona re banon cha q'uix y chuka' rucusan chic re tziak morado. Y jare' tak re Pilato xubij: Jac'a ache re c'o re', xcha' chique. \p \v 6 Can xe xquitz'at re Jesús, re principal tak sacerdotes y re policías jun pa quichi' xe'ch'o y xquibij: ¡Tataka' ruquimisasic cho cruz! ¡Tataka' ruquimisasic cho cruz! xe'cha'. \p Y jare' tak re Pilato xubij chique: Yen man jun ch'a'oj ninvel chij, chin quire' nintak-ta ruquimisasic cho cruz. Y vo xa yex ninojij che c'o ley pan ik'a' chin nitak ruquimisasic cho cruz, te'ic'ama-a, xcha' reja' chique. \p \v 7 Pero re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas, xquibij-apo cha re Pilato: Reja' nubij che Ruc'ajol re Dios,\x + \xo 19.7 \xt Jn 5.18.\x* y mare' tiene que nika re camic pa rue', roma quire' nubij re ka-ley, xe'cha'. \p \v 8 Re Pilato can ruxibin-va-ri', y tak xuc'axaj re xquibij re vinak, che re Jesús nubij che Ruc'ajol re Dios, xpa c'a más ximbire' riq'uin. \v 9 C'are' reja' xoc chic-apo pa ru-palacio y xuc'utuj cha re Jesús: ¿Anche' c'a capo-va rat? xcha' cha. \p Y re Jesús man jun tzij xubij cha.\x + \xo 19.9 \xt Is 53.7; Mt 27.12-14; Hch 8.32.\x* \p \v 10 Jare' tak re Pilato xubij cha re Jesús: ¿Anchique roma tak man jun tzij nabij-pa chua yen? ¿Man ataman-ta c'a che yen c'o autoridad pa nuk'a' chin yatinquimisaj cho cruz y chin yatinlisaj-a chuka'? xcha' re Pilato cha re Jesús. \p \v 11 Y re Jesús xubij: Rat man jun a-autoridad c'o pa nue' yen, xe-ta man-ta ja re Dios\x + \xo 19.11 \xt Sal 62.11; Dn 4.17, 25; Hch 2.23.\x* re c'o chila' chicaj re ya'yon chava. Roma can ja reja' ya'yom-pa autoridad pan ak'a'. Y vo xa xtatak nuquimisasic, can c'o amac, pero re más c'o rumac ja re xinjacho pan ak'a', xcha' re Jesús. \p \v 12 Can jare' tak re Pilato xutaj ruk'ij chin nulisaj-ta-a. Pero re kavinak israelitas jun pa quichi' xe'ch'o, y xquibij: Vo xa xtalisaj-a, man junan-ta avach riq'uin re César. Roma xabanchique nibin che reja' jun Rey,\x + \xo 19.12 \xt Lc 23.2.\x* can nutzelaj re César, roma yoj kataman che ja re César re c'o más ruk'ij. \p \v 13 Tak re Pilato xuc'axaj re tzij xquibij re vinak cha, xuxibij-ri'. Y c'are' reja' xubij che tilisas-pa re Jesús. Y re Pilato xbetz'uye-pa re anche' can tuban-va juzgar, re jay re nibex Enlosado cha y re pa kach'abal yoj re yoj israelitas nibex Gabata cha. \v 14 Re k'ij re', jare' tak nitiquir re jun kanamak'ij yoj re yoj israelitas, jun namak'ij rubini'an pascua, y mare' tak conojel vinak niquibanala' chic utzil ronojel re xtoc chique. Y pa nic'aj-k'ij la'k cha re k'ij re' tak re Pilato xubij chique re vinak re je'aponak chire': Jac'a i-Rey re', xcha' chique. \p \v 15 Pero re vinak re quimalon-apo-qui', jun pa quichi' xe'ch'o-apo y xquibij: ¡Tiquimisas! ¡Tiquimisas! ¡Tiquimisas cho cruz! xe'cha-apo. \p Y re Pilato xubij chique: ¿Ja re i-Rey\x + \xo 19.15 \xt Gn 49.10; Ez 21.26, 27.\x* re nijo' che nintak ruquimisasic cho cruz? \p Pero re principal tak sacerdotes xquibij-apo: Xaxe re César re c'o más ruk'ij chakavach yoj, xe'cha'. \p \v 16 Y jare' tak re Pilato xuban re niquic'utuj re vinak cha. Xujach-a re Jesús pa quik'a' re xque'quimisan richin cho cruz,\x + \xo 19.16 \xt Mt 27.26.\x* y reje' xquic'uaj-a.\x + \xo 19.16 \xt Mt 27.31.\x* \s1 Tak re Jesús xbajex cho cruz \p \v 17 Y re Jesús ruc'uan-a re ru-cruz\x + \xo 19.17 \xt Lc 14.27.\x* binak, chin ne'bajex cho cruz pa jun lugar rubini'an Calavera. Y re pa kach'abal yoj re yoj israelitas Gólgota yojcha' cha re lugar re'. \v 18 Tak xe'bapon-a chire', xquibajij re Jesús cho cruz. Y chupan re hora re', quire' chuka' xban chique je ca'e' chic achi'a'. Y pa quinic'ajal re je ca'e' achi'a' re je'bajin chach re qui-cruz, chire' xc'ue-va re cruz re anche' bajin-va re Jesús.\x + \xo 19.18 \xt Is 53.12.\x* \v 19 Y re Pilato re gobernador, c'o jun tzij xutz'ibaj-a chach jun tz'alam y jare' xc'ue' pa rue' ru-cruz re Jesús. Re tzij re c'o-a chach re tz'alam nubij: Jesús aj-Nazaret, qui-Rey re israelitas,\x + \xo 19.19 \xt Jn 1.45, 46, 49; 18.33; 19.3, 12.\x* nicha'. \v 20 Re tzij re', can conojel re vinak ye'tz'eto can, roma re lugar anche' xbajex-va re Jesús cho cruz, xa can nakaj c'o-va cha re tenemit Jerusalén. Y re tzij re', pan oxe' c'a ch'abal tz'iban-va-a. Can tz'iban pa kach'abal yoj re yoj israelitas, pa quich'abal re aj-Grecia y pa quich'abal chuka' re vinak aj-Roma. \v 21 Jac'a re principal tak sacerdotes chakacojol yoj re yoj israelitas xbequich'ojij cha re Pilato: Man-ta xatz'ibaj re tzij: Qui-Rey re israelitas, roma man quire-ta. Xa ja reja' xbin. Mare' tajala' c'a rubanic y tatz'ibaj: Xa ja yen yimbin che yin qui-Rey re israelitas, xe'cha'. \p \v 22 Pero re Pilato xubij chique re principal tak sacerdotes: Re xintz'ibaj-yan, can ntz'iban chic. Man nic'atzin-ta che ninjal chic rubixic, xcha' chique. \p \v 23 Jac'a re soldados xe'bajin chin re Jesús cho cruz. Y tak xquibajij-yan re Jesús cho cruz, re soldados re' xbequic'ama-pa re rutziak re Jesús\x + \xo 19.23 \xt Mt 27.35; Mr 15.24; Lc 23.34.\x* re je'quilisan can chij. Re tziak re' xquijach chiquivach reje'. Caje' xquiban cha, roma je caje' reje'. Jac'a re jun tziak re nibex túnica cha man t'ison-ta, xa can pa rubanic-va quire'. \v 24 Mare' tak reje' xquibila' chiquivach: Man takaratz re jun tziak re'. Xa takabana' sortear, chin quire' xa jun nic'uan-a, xe'cha' reje'. \p Re xbanataj riq'uin rutziak re Jesús, can tz'iban-va can chupan re ruch'abal re Dios. Roma chupan re ruch'abal re Dios nubij: Xe'quijachala' re nutziak chiquivach y chuka' xquiban sortear.\x + \xo 19.24 \xt Sal 22.18.\x* Y can quire-va xquiban re soldados. Can xbanataj-va ancha'l re tz'iban can. \p \v 25 Chire' chuxe' re cruz re anche' bajin-va re Jesús c'o-apo re María re rute' re Jesús y chuka' re ru-tía re Jesús. Re María re ruxayil re ache rubini'an Cleofas y re María Magdalena jec'o-apo\x + \xo 19.25 \xt Mt 27.55, 56; Mr 15.40; Lc 23.49.\x* chuka'. \v 26 Y tak re Jesús xutz'at-pa re rute' y yen re yin ru-discípulo re camas yinrajo',\x + \xo 19.26 \xt Jn 13.23; 20.2.\x* xubij cha re rute': Vocame ja re nu-discípulo re' re xtichajin avichin, y can ancha'l aval xtuban aviq'uin, xcha' cha. \p \v 27 C'are' xubij chuka' chua yen: Vocame ja rat re xcachajin chin re nte', y can ancha'l chuka' ate' tabana' riq'uin, xcha' chua. \p Y yen can xinimaj-va, roma can jare' tak xinc'am rach re María pa vachoch. \s1 Tak xcom re Jesús \p \v 28 Y roma re Jesús can rutaman chic che ronojel re samaj yi'om-pa cha roma re Dios xc'achoj-yan, y tiene que nibanataj ronojel re tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios,\x + \xo 19.28 \xt Sal 69.21.\x* xa mare' tak reja' xubij che nichake'j nuchi'. \p \v 29 Y chire' c'o-apo jun lak re nojnak che vinagre. Y re soldados chupan re' xquimuba-a jun ancha'l bo'j re nibex esponja cha, xquiya-a chutza'n jun ch'et che' rubini'an hisopo, y c'are' xquiya-apo chuchi'.\x + \xo 19.29 \xt Mt 27.48; Mr 15.36; Lc 23.36.\x* \v 30 Y tak re Jesús rukumun chic can re vinagre, reja' xubij: Xc'achoj ronojel re nusamaj, xcha'. \p Y jare' tak xujach re ránma, roma jare' tak xulucuba-pa rujalom y man chic\x + \xo 19.30 \xt 1 Ts 5.10.\x* xsilon-ta. \s1 Jun soldado nuju' rutza'n re ru-lanza chuc'alc'a'x re Jesús \p \v 31 Re k'ij re', conojel kavinak israelitas niquibanala' chic utzil ronojel, roma nitiquir-yan re jun namalaj k'ij. Y mare' tak re achi'a' re c'o quik'ij xe'ba riq'uin re Pilato y xbequic'utuj cha chin tik'ajlox cakan re jec'o cho cruz, chin quire' ye'lisas-a. Roma man ruc'amon-ta che re achi'a' re' ye'c'ue' can chach re qui-cruz chupan re namalaj k'ij, roma can pascua-va\x + \xo 19.31 \xt Lv 23.5.\x* y chuka' k'ij chin uxlanen.\x + \xo 19.31 \xt Mr 15.42.\x* \v 32 Y re soldados xe'bapon quiq'uin re jec'o chach re qui-cruz, reje' xquik'aj rakan re nabey y can ja chuka' quire' xquiban cha re jun chic. Can che je ca'e' xk'ajlox cakan. \v 33 Jac'a tak xe'bapon riq'uin re Jesús, xa man xquik'aj-ta chic rakan, roma xquitz'at che quiminak chic. \p \v 34 Astapa' xquitz'at che re Jesús quiminak chic, jun chique re soldados xuju' rutza'n re ru-lanza chuc'alc'a'x re Jesús, y jare' tak xbe'el-pa quic'\x + \xo 19.34 \xt 1 Jn 5.6, 8.\x* y ya'. \v 35 Y yen re xintz'eto che quire' xbanataj, nimbij quire', y re nimbij yen can katzij-va.\x + \xo 19.35 \xt Jn 21.24.\x* Can xintz'at y ntaman, y mare' can katzij-va re nintzijoj chupan re libro re', chin chiyixnojel-ta yex ninimaj chuka'. \v 36 Roma re xbanataj, can xbanataj chin quire' katzij ne'el-va re nubij chupan re ruch'abal re Dios. Roma re tz'iban can nubij: Man jun rubakil reja' re xtiquik'aj-ta.\x + \xo 19.36 \xt Ex 12.46; Nm 9.12.\x* \v 37 Y chupan re ruch'abal re Dios, c'o chic jun tzij re tz'iban can chij re Jesús, re nubij: Can xtiquitz'at re Jun xsocotaj pa quik'a', re Jun re ac'ayon re socotajic re xban cha riq'uin jun lanza.\x + \xo 19.37 \xt Zac 12.10.\x* \s1 Tak xmuk re Jesús \p \v 38 C'are' c'o jun ache rubini'an José re aj pa tenemit Arimatea,\x + \xo 19.38 \xt Mt 27.57; Mr 15.43.\x* y astapa' man jun bey xubij che reja' jun tzekelbey chin re Jesús. Reja' man c'a rutzijon-ta che runiman re Jesús, roma nuxibij-ri' chiquivach re achi'a' re c'o quik'ij chakacojol yoj re yoj israelitas.\x + \xo 19.38 \xt Jn 9.22.\x* Y jac'a reja' re xapon riq'uin re Pilato re gobernador, chin che xbo'rc'utuj utzil cha che tuya' re ru-cuerpo re Jesús cha chin numuk. Y re Pilato xuya' k'ij cha. Xpa re José, xbo'rkasaj-pa re ru-cuerpo re Jesús y xuc'uaj-a. \v 39 Y chuka' jun ache rubini'an Nicodemo, re xapon pa jun tok'ok'a'\x + \xo 19.39 \xt Jn 3.1, 2; 7.50.\x* riq'uin re Jesús tak c'a c'as reja' che', y jac'a chuka' reja' xapon chupan re k'ij re' tak xcom-yan re Jesús, ruc'uan-apo mirra xalon riq'uin nic'aj chic ak'om\x + \xo 19.39 \xt 2 Cr 16.14.\x* jubul-oc ruxla'. Che nojel re ak'om ruc'uan la'k-apo jun quintal. \v 40 Xe'pa re José y re Nicodemo, xquipis re ru-cuerpo re Jesús pa tak tziak re c'o ak'om jubul-oc ruxla' chij. Reje' quire' xquiban riq'uin re ru-cuerpo re Jesús, roma re kavinak israelitas can quire-va niquiban quiq'uin re vinak ye'com. \v 41 Y chire' chupan re lugar re anche' xbajex-va re Jesús cho cruz, c'o jun ulef ticon rach re nibex huerto cha. Y chire' c'o jun jul c'oton quichin anama'i' y man cusan-ta.\x + \xo 19.41 \xt Lc 23.53.\x* Can man jun c'a ánma re yi'on-ta chupan re jul re'. \v 42 Y chire' chupan re jul re' xquiya-va re ru-cuerpo re Jesús, roma xk'ak'ij-yan-ka chiquivach y re jul re' nakaj c'o-va. Y re kanamak'ij yoj re yoj israelitas re namalaj k'ij nitiquir-yan, mare' re kavinak niquibanala' chic utzil ronojel.\x + \xo 19.42 \xt Jn 19.14, 31.\x* \c 20 \s1 Tak xc'astaj-yan re Jesús \p \v 1 Y chupan re domingo re nabey k'ij chin re semana, re María Magdalena xba chuchi' re jul\x + \xo 20.1 \xt Mt 28.1; Mr 16.1, 2; Lc 24.1.\x* re anche' xmuk-va re Jesús. Y cumaj-yan tak c'a k'oko'm che' jare' tak xba. Y jare' tak xutz'at re aboj re anchok cha tz'apin-va can ruchi' re jul, xa elisan chic-a. \v 2 Mare' jonanin xtzolaj y xapon anche' c'o-va re Simón Pedro y yen Juan re discípulo camas xinjovax roma re Jesús.\x + \xo 20.2 \xt Jn 13.23; 19.26; 21.7, 20-24.\x* Re María Magdalena xbo'rbij chaka, che jec'o xe'lisan-a re ru-cuerpo re Ajaf Jesús pa jul, roma manak chic. Y vocame man kataman-ta anche' xbequiya-va can, xcha' chaka. \p \v 3 Re Pedro y yen, can xe xkac'axaj re xubij re María Magdalena chaka, can jare' xojel-a y xojba chuchi' re jul.\x + \xo 20.3 \xt Lc 24.12.\x* \v 4 Jonanin xojba che yoj ca'e'. Xa jac'a yen yimbiyin ba' más que chach re Pedro, mare' xinya' can, y ja yen re xinapon nabey chuchi' re jul. \v 5 Y tak xinapon, xinluque-ka chin yinachan-apo pa jul, y xe'ntz'at re tziak\x + \xo 20.5 \xt Jn 19.40.\x* re jec'o can chire', pero man xinoc-ta-apo pa jul. \v 6 Y c'are' xapon-apo re Simón Pedro roma can tzakatal-apo chuij, y reja' choj xoc-apo pa jul, y xutz'at re tziak re jec'o can chire'. \v 7 Jac'a re tziak re pison-a rujalom re Jesús, c'a juc'an chic c'o-va can, banon can rubanic. Can man junan-ta c'o can quiq'uin re nic'aj chic tziak. \v 8 C'are' xinoc-apo chuka' yen, re xinapon nabey chuchi' re jul. Y tak yin-aconak chic-apo, xintz'at ronojel y xinimaj che re Jesús xc'astaj-yan-a. \v 9 Yoj xa can c'aja tak xkatz'at, c'are' xkanimaj, y man k'axnak-ta pa kave' re nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can chij re Jesús, che tiene que nic'astaj-pa chiquicojol re anama'i'.\x + \xo 20.9 \xt Sal 16.10; Is 53.10-12; Hch 2.25-32; 13.34; 1 Co 15.4.\x* \v 10 Y re yoj ca'e' discípulos, can jare' tak xojtzolaj-a chakachoch. \s1 Tak re Jesús xuc'ut-ri' chach re María Magdalena \p \v 11 Jac'a re María Magdalena ndok' xc'ue' can chire' chuchi-jul. Y tak reja' camas ndok', xluque-ka chin xnachan-apo chupan re jul. \v 12 Y jare' tak xe'rutz'at je ca'e' ángeles re je'quicusalon sak tak tziak. Re je ca'e' ángeles re' je'tz'uyul. Re jun tz'uyul re anche' xc'ue-va rujalom re Jesús y re jun chic anche' xc'ue-va re rakan. \v 13 Y re je ca'e' ángeles re' xquic'utuj-pa cha re María Magdalena: ¿Anchique roma tak yatok'? xe'cha' cha. \p Y reja' xubij chique: Yen yinok', roma jec'o xe'lisan-a re ru-cuerpo re Vajaf Jesús y man ntaman-ta anche' xbequiya-va can chinoch, xcha' chique. \p \v 14 Y tak reja' rubin chic-ka re tzij re', xtzu'un can chij. Reja' can xutz'at che c'o jun pa'al-apo chij can, pero man xutamaj-ta rach che ja re Jesús re c'o-apo chij can.\x + \xo 20.14 \xt Mr 16.9.\x* \v 15 Jare' tak re Jesús xuc'utuj cha re María Magdalena: ¿Anchique nacanoj y anchique roma chuka' tak camas yatok'? xcha' cha. \p Y re María Magdalena xunojij che re nich'o riq'uin xa ja re nisamajin re ulef re', re ticon rach, mare' tak reja' xubij cha: Vo xa ja rat re xac'uan-a re ru-cuerpo re Vajaf Jesús, tabij c'a chua anche' xbaya-va can, y yen xtincanoj anche' xtinya-va, xcha' cha. \p \v 16 Pero re Jesús xch'o chic-apo cha y xubij: María, xcha'. \p Y re María Magdalena can jare' xutamaj ruch'abal re Jesús, xuposcolij-ri' y xubij cha: Raboni, xcha'. Roma yoj re yoj israelitas quire' nakabij cha jun maestro. \p \v 17 Re María Magdalena xrajo' xuk'etej re Jesús, pero re Jesús xubij cha: Man quinak'etej. Yen c'amaje-na quimba riq'uin re Nata' chila' chicaj. Xa cabiyin chubixic chique re hermanos,\x + \xo 20.17 \xt Sal 22.22; Mt 28.10; Ro 8.29; He 2.11.\x* che yen can yimba riq'uin re Nata', re can Irta' chuka' yex. Can yimba c'a riq'uin re nu-Dios, re i-Dios chuka' yex, xcha' cha. \p \v 18 Y re María Magdalena can xapon-va kaq'uin yoj re yoj discípulos, chin xbo'rbij chaka che xutz'at re Ajaf Jesús, y chin chuka' xbo'rbij chaka re bin-a cha. \s1 Tak re Jesús xuc'ut-ri' chakavach yoj re yoj discípulos \p \v 19 Y tak xk'ok'a-ka chupan re k'ij re', re domingo re nabey k'ij chin re semana, yoj re yoj discípulos kamalon-ki', pero can je'katz'epelom-pa re ruchi' tak jay re anche' yojc'o-va, roma yoj can nakaxibij-ki' chiquivach re kavinak israelitas. Y jac'a tak katz'apin kachi', jare' tak xkatz'at che c'o re Jesús pa kacojol\x + \xo 20.19 \xt Mr 16.14; Lc 24.36; 1 Co 15.5.\x* y xubij chaka: Re ivánma can-ta otz nuna' roma yininiman chic, xcha' chaka. \p \v 20 Tak reja' xubij-yan-ka re ch'abal re' chaka, can xuc'utula' chakavach re rusocotajic. Can xuc'utula' re ruk'a' y re chuc'alc'a'x. Y yoj camas xojqui'cot, roma xkatz'at\x + \xo 20.20 \xt Jn 16.22; 1 Jn 1.1.\x* che can ja-va re Ajaf Jesús. \v 21 C'are' re Jesús can xubij chic jun bey chaka: Re ivánma can-ta otz nuna' roma yininiman chic. Vocame can yixintak-a, ancha'l tak xinrutak-pa re Nata'\x + \xo 20.21 \xt Is 61.1; Jn 17.18.\x* chubanic re rusamaj. \p \v 22 Y tak rubin chic-ka re tzij re', reja' xuxipuj pa kave' y xubij chaka: Can tic'ulu' c'a re Espíritu Santo. \v 23 Y roma re Espíritu Santo c'o iviq'uin, yex can yixtiquir nibij chique re vinak re yinquinimaj che xe'cuyutaj-yan re quimac. Y chuka' yixtiquir nibij chique re man yinquinimaj-ta che man cuyutajnak-ta re quimac, xcha' re Jesús chaka. \s1 Re Tomás nutz'at re Jesús tak xc'astaj-yan chiquicojol re anama'i' \p \v 24 Jac'a re Tomás re jun chaka yoj re yoj doce ru-discípulos re Jesús, re nibex chuka' Dídimo cha, xa man c'o-ta-pa kaq'uin tak re Jesús xbec'ulun chakacojol. \v 25 Y mare' yoj re yoj ruchibil re Tomás xkabij cha: Yoj xkatz'at re Ajaf Jesús, xojcha' cha. \p Pero reja' man xunimaj-ta, xa xubij chaka: Yen can c'aja tak ntz'eton chic re socotajic re xe'ruc'uaj re ruk'a' coma re clavos, c'ajare' tak xtinimaj. Can c'aja tak nju'un chic-apo re rue' tak nuk'a' pa tak socotajic re pa ruk'a'\x + \xo 20.25 \xt Sal 22.16.\x* re Jesús, y nju'un chic-apo re nuk'a' chuc'alc'a'x chupan re socotajic re xuban re lanza cha, c'ajare' xtimbij che ja reja', xcha' re Tomás chaka. \p \v 26 Vakxaki' k'ij tak'ax-va re' tak yoj re yoj discípulos xkatz'at re Jesús. Yoj can kamalon chic-ki' jun bey, katz'apin kachi' pa jay y c'o re Tomás kaq'uin. Y jare' tak xbec'ulun chic jun bey, y re ruchi' tak jay can je'tz'apal.\x + \xo 20.26 \xt Jn 20.19.\x* Re Jesús xbec'ulun chakacojol y xubij chaka: Re ivánma can-ta otz nuna' roma yininiman chic, xcha' chaka. \p \v 27 Y can jare' xubij cha re Tomás: Taju-pa re rue' tak ak'a' vova' y ca'tzu' re nuk'a' je'socotajnak. Taya-pa la ak'a' chinuc'alc'a'x y taju-pa chupan re socotajic re xuban re lanza chua. Can tanimaj y man taban ancha'l niquiban re nic'aj chic vinak, re xa man yinquiniman-ta. \p \v 28 Y re Tomás xubij cha re Jesús: Can jac'a rat re nu-Dios yen\x + \xo 20.28 \xt Sal 118.28.\x* y Vajaf yen, xcha'. \p \v 29 Pero re Jesús xubij cha re Tomás: C'aja vocame nanimaj roma xinatz'at. Otz-quibanoj re yinquinimaj, astapa' man yinquitz'eton-ta,\x + \xo 20.29 \xt 2 Co 5.7; 1 P 1.8.\x* xcha' re Jesús. \s1 Re Jesús can Ruc'ajol-va re Dios \p \v 30 Re Jesús camas q'uiy milagros xe'rubanala', chin che tik'alajin che can ja-va re Dios takayom-pa richin, pero xa man ronojel-ta c'a je'ntz'iban can chupan re libro re'.\x + \xo 20.30 \xt Jn 21.25.\x* Y ronojel re', can chakavach yoj re yoj ru-discípulos xubanala-va. \v 31 Jac'a re je'ntz'iban can chupan re libro re', can je'ntz'iban can chin che yex tinimaj che re Jesús can jare' re Cristo re Ruc'ajol re Dios. Y tak xtinimaj, xtic'ul re ic'aslen re man niq'uis-ta,\x + \xo 20.31 \xt Jn 3.15, 16.\x* roma can xiban confiar-ivi' riq'uin reja'. \c 21 \s1 Tak re Jesús xuc'ut-ri' chakavach yoj re yoj vuku' ru-discípulos \p \v 1 Después de que xbanataj ronojel re', re Jesús xuc'ut chic-ri' jun bey chakavach yoj re yoj ru-discípulos. Reja' ja chuchi' re lago rubini'an Tiberias, chire' xuc'ut-va-ri' chakavach. Y ja quire' rubanic tak reja' xuc'ut-ri' chakavach chuchi' re lago. \v 2 Re Simón Pedro, re Tomás re nibex chuka' Dídimo cha, re Natanael re aj pa tenemit Caná re tenemit re' chin re Galilea, y re yoj ca'e' yoj re yoj ruc'ajol re Zebedeo\x + \xo 21.2 \xt Mt 4.21.\x* yen Juan y re Jacobo, y je ca'e' chic discípulos, can kac'uan-ki'. \v 3 Y jare' tak re Simón Pedro xubij: Yen yimba chutz'amic car, xcha' chaka, y yoj xkabij cha: Yoj yojba chuka' chavij. \p Y can konojel-va xojba y xojoc-a pa jun canoa. Yoj can jun ak'a' xojc'ase', pero man jun car xkatz'am. \v 4 Jac'a tak xsakar-ka, re Jesús xapon y xbepa'e' c'a chire' chuchi' re lago. Pero yoj re yoj discípulos man c'a xkatamaj-ta-pa rach anchique pa'al chuchi-ya'. \v 5 Y reja' xch'o-apo chaka y xubij: ¿La manak como jun car iviq'uin chin che niya-ta chua?\x + \xo 21.5 \xt Lc 24.41.\x* xcha-apo chaka. \p Y yoj xkabij-pa cha: Man jun car c'o kaq'uin chin che nakaya-ta chava, xojcha-pa cha. \p \v 6 Xpa re Jesús xubij-apo chaka: Tiya-ka la iya'l chin nitz'am car chire' pa rajquik'a' la canoa y can jec'o car xque'itz'am, xcha' chaka. \p Y jare' tak yoj xkaya-ka re ya'l chin nakatz'am car pa ya'. Y c'are' man chic yojtiquir-ta nakalisaj-a, roma camas q'uiy car\x + \xo 21.6 \xt Lc 5.4-7.\x* xe'oc-pa chupan re ya'l. \v 7 Y yen re discípulo re camas xinjovax roma re Jesús,\x + \xo 21.7 \xt Jn 13.23; 19.26; 20.2.\x* can jare' tak xinch'o-apo cha re Pedro y ximbij cha: La xch'o-pa chaka, ja re Ajaf Jesús, xincha' cha. \p Y re Simón Pedro, can xe xuc'axaj re ximbij cha, can jare' tak xucusaj-pa re jun chic rutziak re rulisan can chij y xutorij-pa-ri' pa ya' chin ndel-pa. \v 8 Jac'a yoj can c'aja-na pa canoa xojpo-va, y kakararem-pa re ya'l nojnak che car. Man can-ta naj re yoj-aconak-apo pa rue' re lago. Xa jun la'k oxe' rakan-c'am. \v 9 Y tak xojeka y xojel-pa pa canoa chin xojka can pan ulef, xkatz'at c'a che c'o jun k'ak' baxon y jabal chic rachak kejnak. Y pa rachak-k'ak' c'o jun car sa'on-ka, y vay chuka'. \v 10 Re Jesús xubij chaka: C'o car re c'a ba-oc que'itz'am-va-pa. Que'ic'ama-pa ca'e-oxe', xcha' chaka. \p \v 11 Re Simón Pedro xba y xjote' pa canoa. Can c'a pa ya' c'a c'o-va can re canoa re', y xbo'rkararej-pa re ya'l nojnak che car. Can je q'uiy c'a nima'k tak car jec'o chupan re ya'l. Jec'o ciento cincuenta y tres. Xa matiox che man xrokch'itaj-ta rach re ya'l, roma camas je q'uiy car jec'o-pa chupan. \v 12 Y re Jesús xubij: Quixampa y quixva',\x + \xo 21.12 \xt Hch 10.41.\x* xcha' chaka. \p Y konojel can kataman c'a che ja reja' re Ajaf Jesús. Y mare' man jun chaka yoj xc'utun-apo cha: ¿Yat anchique c'a rat? \v 13 Jare' tak re Jesús xjelom-pa kaq'uin y xutz'am rujachic re vay chakavach, y can quire' chuka' xuban riq'uin re car. Xujachala' chakavach, che kojva'. \p \v 14 Y jare' re rox bey\x + \xo 21.14 \xt Jn 20.19, 26.\x* che re Jesús xuc'ut-ri' chakavach yoj re yoj ru-discípulos, tak c'astajnak chic-pa chiquicojol re anama'i'. \s1 Re Jesús nitzijon riq'uin re Simón Pedro \p \v 15 Y tak xojva-yan konojel, re Jesús xuc'utuj cha re Simón Pedro: Rat Simón re ruc'ajol re Jonás, ¿yinajo' como más que chiquivach conojel re'? xcha' cha. \p Y re Simón Pedro xubij: Ajaf, can quire-va. Rat ataman che yatinjo'. \p Y re Jesús xubij cha: Vo xa can yinajo', can ca'chajij c'a ch'utak nu-ovejas, xcha'. \p \v 16 C'are' re Jesús xuc'utuj chic jun bey cha: Rat Simón ruc'ajol re Jonás, ¿can yinajo'? xcha' cha. \p Y re Pedro xubij: Ajaf, can quire-va. Rat ataman che yatinjo', xcha'. \p Y re Jesús xubij: Vo xa can yinajo', ca'chajij c'a re nu-ovejas.\x + \xo 21.16 \xt 1 P 5.2.\x* \p \v 17 Y pa rox bey re Jesús xubij cha: Rat Simón ruc'ajol re Jonás, ¿can yinajo'? xcha' cha. \p Y re Pedro can k'alaj c'a che xpa bis pa ránma, roma ja-yan rox bey re' re xc'utux cha roma re Jesús vo xa can nrajo'. C'are' re Pedro xubij: Ajaf, rat can ronojel ataman.\x + \xo 21.17 \xt Jn 16.30.\x* Can ataman che yatinjo'. \p Y re Jesús xubij chic cha: Can ca'chajij c'a re nu-ovejas.\x + \xo 21.17 \xt He 13.20; 1 P 2.25; 5.4.\x* \v 18 Can katzij c'a nimbij chava: Tak can c'a yat c'ajol, can ayon c'a rat nabatz' apan y xabanche' c'a najo' yabo-va, yaba. Jac'a tak xcarajex, xcarec' re ak'a' chach jun chic chin che nubatz' apan y xcatruc'uaj re anche' man nika-ta chavach, xcha' cha. \p \v 19 Re xubij re Jesús, can chin c'a xusekresaj re andex che camic xtoc-a cha re Pedro, chin che nuya' ruk'ij re Dios. Y tak re Jesús rubin chic ronojel re', xubij chuka' cha re Pedro: Catzake' chuij, xcha' cha. \s1 Tak re Pedro xuc'utuj cha re Jesús andex xtinc'alvachij can yen Juan \p \v 20 Y tak re Jesús y re Pedro je'binak, re Pedro xtzu'un can chij y xutz'at che yimbinak-apo yen chiquij. Y ja yen re discípulo re camas xinjovax roma re Jesús y ja chuka' yen re xinrak'e-apo chuc'o'x re Jesús\x + \xo 21.20 \xt Jn 13.23, 25.\x* tak xkaban re jun va'in, y ja yen re xinc'utun cha re Jesús: Ajaf, ¿anchique c'a re xtijacho avichin? \v 21 Tak re Pedro xinrutz'at, xuc'utuj cha re Jesús: Ajaf, y reja' ¿andex c'a xtuc'alvachij? xcha' cha re Jesús. \p \v 22 Y re Jesús xubij cha re Pedro: Vo xa ninjo' che reja' c'a c'as tak xquimpa chic jun bey,\x + \xo 21.22 \xt Ap 3.11; 22.7, 12, 20.\x* man jun ndoc-va che jare' re nanojij. Re ruc'amon che naban rat, ja re catzake' chuij, xcha' re Jesús cha. \p \v 23 Re jun tzij re xubij re Jesús, can xtamax c'a coma re hermanos. Y re hermanos xquinojij che yen cama-va xquincom-ta. Pero re xubij re Jesús xa man quire-ta ndel-va che tzij, roma reja' xa xubij: Vo xa ninjo' che reja' c'a c'as tak xquimpa chic jun bey,\x + \xo 21.23 \xt Mt 16.27; 25.31; Ap 3.11.\x* man jun ndoc-va che jare' re nanojij, xcho'x re Pedro. \p \v 24 Y ja yen re discípulo re xintz'iban ronojel re c'o chupan re jun libro re'. Yex itaman che katzij ronojel re nimbij chupan re libro re', roma yen can xintz'at\x + \xo 21.24 \xt Jn 19.35.\x* ronojel. \p \v 25 Y c'a c'o q'uiy samaj re xe'rubanala' re Ajaf Jesús re man je'ntz'iban-ta can chupan re libro re'.\x + \xo 21.25 \xt Jn 20.30.\x* Roma vo xa can-ta che ja'jun re samaj xe'rubanala' re Jesús ye'tz'ibas, ninojij yen che re ruch'ulef man nuban-ta chin ye'yac ronojel re libros re anche' xe'tz'ibas-va re samaj re', roma camas-ta q'uiy libros re xe'tz'ibas can. Amén.