\id JAS - Cakchiquel (Yepocapa - Southwestern) (cbm - cakY) [cak] NT -Guatemala 2012 (DBL -2013) \h SANTIAGO \toc1 Re carta re xutz'ibaj can re Santiago \toc2 Santiago \toc3 Stg \mt1 Re carta re xutz'ibaj can re Santiago \c 1 \s1 Re Santiago xutz'ibaj-a jun carta chique re israelitas quiquiran-qui' chach re ruch'ulef \p \v 1 Yen Santiago, jun rusamajel re Dios y re Ajaf Jesucristo, nimban-a re carta re' chiva yex re quiy-quimam can re je doce\x + \xo 1.1 \xt Hch 26.7.\x* ruc'ajol re Israel re xe'c'ue' ajuer can, re man yixc'o-ta chic chupan re ka-nación Israel, y xa pa tak nic'aj chic naciones yixc'o-va. Tic'ulu' c'a re ruxnokil-ivach re nintak-a yen. \s1 Re utzulaj na'oj riq'uin re Dios nipo-va \p \v 2 Hermanos, camas tiqui'cot re ivánma tak yixtojtobex riq'uin ronojel rach tijoj-pokonal. \v 3 Roma can itaman che tak yixc'ue' pa tijoj-pokonal,\x + \xo 1.3 \xt 1 P 1.7.\x* chin che yixtz'et vo xa can ibanon confiar-ivi' riq'uin re Dios, re tijoj-pokonal re' nuban che nitamaj nic'ue' i-paciencia\x + \xo 1.3 \xt Ro 5.3.\x* riq'uin ronojel re ye'banataj chupan re ic'aslen. \v 4 Y man jun bey tiq'uis re paciencia re c'o iviq'uin, roma vo xa yex c'o i-paciencia, niq'uiy re ic'aslen, tz'akat\x + \xo 1.4 \xt Mt 5.48.\x* y man jun cosa xtirajo'. \p \v 5 Y vo xa jec'o hermanos chi'icojol re niquijo' che nic'ue' quina'oj, tiquic'utuj\x + \xo 1.5 \xt 1 R 3.9; Pr 2.3; Jer 29.12; Jn 15.7.\x* cha re Dios. Y reja' can man xtupokonaj-ta xtuya-pa q'uiy na'oj chique. Quire' nuban quiq'uin conojel re ye'c'utun na'oj cha re Dios, y reja' can man xtuc'osobej-ta re xtuya' chique. \v 6 Pero tak yex nic'utuj\x + \xo 1.6 \xt 1 Ti 2.8.\x* ina'oj cha re Dios, tiene que niban confiar-ivi'\x + \xo 1.6 \xt Mt 21.21.\x* riq'uin reja'. Y man riq'uin ca'e' ivánma tic'utuj cha. Roma vo xa riq'uin ca'e' ivánma nic'utuj, yex niban ancha'l nuban re ya' c'o pa mar, niba quila, niba quila pa ruk'a' re cak'ik'. \v 7 Y vo xa yex quire' niban, man tinojij che re Ajaf Dios xtuya-pa chiva re nic'utuj cha. \v 8 Roma vo xa ca'e'\x + \xo 1.8 \xt Stg 4.8.\x* ivánma tak nic'utuj jun cosa cha re Dios, nik'alajin che xa ca'e' chuka' ivánma iviq'uin-ka yex mismo chupan ronojel re ic'aslen. \p \v 9 Y re hermanos re manak quik'ij chach re ruch'ulef, xa tiqui'cot cánma, roma chach re Dios can c'o-va quik'ij,\x + \xo 1.9 \xt Mt 23.12.\x* roma quiniman chic reja'. \v 10 Y quire' chuka' re hermanos je biyoma' re c'o quik'ij y vocame banon chique chach re ruch'ulef che manak quik'ij, can tiqui'cot re cánma, roma reje' chuka' can quiniman chic re Jesucristo. Y chuka' xa man ye'yaloj-ta-a chach re ruch'ulef, xa je ancha'l jun ruse'j k'ayis\x + \xo 1.10 \xt Is 40.6; 1 P 1.24.\x* re cha'nin nitzak-a. \v 11 Roma ja tak nipa rach re k'ij, jare' tak re k'ayis nichakij-ka y niq'uis-ka.\x + \xo 1.11 \xt Is 40.7.\x* Xa nitzak-a re ruse'j y niq'uis, astapa' camas jabal nitzu'un nabey. Can quire' chuka' jun biyom. Reja' xa cha'nin nicom-a y nuya' can ronojel re rubiyomal re rutz'amon rumolic. \s1 Re anchique nibano chaka che yojmacun \p \v 12 Pero yoj re can kayi'on kánma cha re Dios, vo xa xtakacoch' re tijoj-pokonal\x + \xo 1.12 \xt Pr 3.11, 12; He 10.32; 12.5.\x* re nipa chakij, jabal yojqui'cot.\x + \xo 1.12 \xt Job 5.17; Sal 94.12.\x* Roma tak kacoch'on chic ronojel, re Dios xtuya' re corona re rusujun\x + \xo 1.12 \xt 2 Ti 4.8; 1 P 5.4; Ap 2.10.\x* chaka, jare' re utzulaj c'aslen re man xtiq'uis-ta. Ja corona re' re rubin can re Dios che xtuya' chaka yoj re yojovan richin. \v 13 Pero vo xa c'o jun re nibano chava che yamacun, man tabij che ja re Dios re nibano chava quire'. Roma re Dios can man nuban-ta cha jun vinak che nimacun, y chuka' man jun nitiquir nibano cha re Dios che nimacun. \v 14 Roma re yamacun xa aviq'uin rat nipo-va. Xa ja re itzel tak rayibal\x + \xo 1.14 \xt Mt 5.28.\x* re jec'o aviq'uin re ye'bano quire' chava. \v 15 Y vo xa naya' k'ij cha re itzel tak rayibal, chire' nipo-va re mac.\x + \xo 1.15 \xt Sal 7.14.\x* Y pa ruq'uisibal nuc'am-pa re camic.\x + \xo 1.15 \xt Ro 5.12.\x* \p \v 16 Hermanos re camas yixinjo', man c'a quixk'olotaj riq'uin ronojel re'. \v 17 Roma chila' chicaj riq'uin re Dios, ronojel otz nika-pa. Riq'uin reja' pitinak-va ronojel re sakil. Ancha'l re k'ij, re ic' y re ch'umil, re niquijalala-qui' ronojel tiempo. Y xa can xe c'a re Dios re man nujal-ta-ri'.\x + \xo 1.17 \xt Nm 23.19; Mal 3.6.\x* \v 18 Y riq'uin re nurayij reja' xuya' jun c'ac'a\x + \xo 1.18 \xt Jn 1.13.\x* kac'aslen tak xkanimaj re katzij ruch'abal, y xojoc ancha'l re nabey\x + \xo 1.18 \xt Jer 2.3; Ap 14.4.\x* tak cosecha re ye'c'uax-apo cha re Dios. \s1 Re Dios nrajo' che nakaban re otz, yoj re kaniman chic reja' \p \v 19 Mare', hermanos re camas yixinjo', yen nimbij chiva che can riq'uin ronojel ivánma tic'axaj re ruch'abal re Dios.\x + \xo 1.19 \xt Ec 5.1.\x* Can jabal tinojij re nubij. Y c'are' nitzijoj. Y chuka' nimbij chiva che man tipa iyoval cha'nin.\x + \xo 1.19 \xt Pr 14.29.\x* \v 20 Roma re ayoval xa man nuc'am-ta-pa jun c'aslen choj ancha'l nrajo' re Dios. \v 21 Mare' tiya' can ronojel re man ch'ajch'oj-ta y ronojel re etzelal. Y man tiban che c'o ik'ij chach re Dios, y otz ruc'uaxic tibana' cha re ruch'abal re c'o pa tak ivánma. Roma ja ch'abal re' re nicola\x + \xo 1.21 \xt Hch 13.26; Ro 1.16; Ef 1.13; Tit 2.11; He 2.3.\x* ivichin. \v 22 Y man xe c'a tic'axaj re ruch'abal re Dios, xa can tibana'\x + \xo 1.22 \xt Ro 2.13.\x* chuka' re nubij. Roma vo xaxe nic'axaj re ruch'abal re Dios y man niban-ta re nubij, iyon yex nik'ol-ivi'. \v 23 Roma vo xa c'o jun re nuc'axaj re ruch'abal re Dios y man nuban-ta\x + \xo 1.23 \xt Ez 33.31.\x* re nubij, xa junan\x + \xo 1.23 \xt Mt 7.26.\x* riq'uin jun vinak re nutzu-ri' pan espejo, can nik'alajin-va andex titzu'un. \v 24 Pero tak xa c'a ba' tutzu' can ri' pan espejo, man chic ne'ka-ta chuc'o'x re andex titzu'un. \v 25 Jac'a re nic'axan re ruch'abal re Dios, y nunimaj y nuban\x + \xo 1.25 \xt Jn 13.17.\x* re nubij, can jabal c'a niqui'cot. Roma re ruch'abal re Dios can otz-va. Y nuban chaka che yoj libres chic roma yojtiquir nakaban re nrajo' re Dios. \v 26 Vo xa c'o jun nibin che nuya' ruk'ij re Dios y xa man nuchajij-ta-ri' riq'uin re rak',\x + \xo 1.26 \xt Stg 3.2, 3.\x* xa rion reja' nuk'ol-ri'. Y xa man jun otz nuc'am-pa cha reja', y nubij che can nuya' ruk'ij re Dios. \v 27 Roma re can katzij nuya' ruk'ij re Dios, ye'rutola' re malcani' tak ixoki' re quiyonin chic can y re ac'ola' re xa manak chic quite-quirta', y chuka' man nutz'ilbisaj-ta\x + \xo 1.27 \xt Is 1.16; 1 Ti 1.5.\x* chic-ri' chupan re itzel tak banabal chin re ruch'ulef. Chach re Dios re ye'bano quire', jare' re can katzij niquiya' ruk'ij re Dios. \c 2 \s1 Man ruc'amon-ta che nakatzu' andex titzu'un jun vinak \p \v 1 Hermanos re iniman chic re Kajaf Jesucristo re camas ruk'ij,\x + \xo 2.1 \xt Hch 7.2; 1 Co 2.8; Fil 2.9.\x* yen nimbij chiva che man titzu'\x + \xo 2.1 \xt Lv 19.15; Dt 1.17; 16.19.\x* re andex titzu'un jun vinak. Xa takana-ka-ki' che yoj junan konojel. \v 2 ¿Andex como niban yex xe-ta c'o jun ache biyom napon iviq'uin tak imalon-ivi' pa rube' re Dios, y re ache biyom re' rucusan-a napank'a' re banon cha k'anapuak, y chuka' je'rucusalon-ta-a tziak camas caro cajal? ¿Y chuka' ndoc-ta-apo jun ache re can nik'alajin che camas meba' y re rutziak camas chic je tzia'k? \v 3 Yex xa ja re ache biyom nitzu' nabey y otz ruc'ulic niban, y otz ruch'acat niya'. Pero cha re ache camas meba' man niban-ta quire'. Y pa ruq'uixel che quire-ta niban cha, xa nibij cha: Capa'e' chire', o nibij chuka' cha, che catz'uye-ka pan ulef. \v 4 Vo xa quire' xtiban, can xtik'alajin che yex xa nitzu' andex titzu'un jun vinak, y man nina-ta-ka-ivi' che xa yix junan chiyixnojel. Xa can niban che jun vinak más rajkalen que chach jun chic, y re' can man otz-ta. \p \v 5 Hermanos re camas yixinjo', tinojij c'a rij jabal re xtintz'ibaj-a chiva, che ja re vinak re camas je meba'\x + \xo 2.5 \xt Mt 5.3.\x* chach re ruch'ulef re ye'rucha' re Dios y ja chuka' reje' re ye'rucha' chin che niquinimaj\x + \xo 2.5 \xt Ex 20.6.\x* y niquivel re utzulaj biyomal, y jare' xtoc qui-herencia roma jec'o pa ruk'a' re Dios. Can ja-va c'a re' re nusuj chique re ye'niman y ye'jovan richin. \v 6 Pero yex xa man jun quik'ij ibanon\x + \xo 2.6 \xt 1 Co 11.22.\x* chique re vinak camas je meba', y xa ja re biyoma' re iyi'on quik'ij. Y te'ka chi'c'o'x che can ja chuka' reje' re ye'yi'o ivichin pa c'ayef. Te'ka chi'c'o'x che xa ja reje' re yixkararen-apo chiquivach re autoridades\x + \xo 2.6 \xt Hch 8.3; 13.50.\x* y xa tz'ucuj tak tzij niquiban chivij. \v 7 Y chuka' can te'ka chi'c'o'x che xa ja reje' re ye'yok'o\x + \xo 2.7 \xt Hch 13.45.\x* rube' re Jesucristo, re xnatax pan ive' tak xixoc rajc'ual re Dios. \v 8 Chupan c'a re ley re xuya' re Dios re ka-Rey, re tz'iban can ajuer, c'o re jun tzij re camas rajkalen, y nubij: Can ancha'l najo-ka-avi' rat,\x + \xo 2.8 \xt Lv 19.8; Mt 22.39.\x* quire' chuka' ca'jo' re nic'aj chic vinak. Quire' nubij chupan re ley. Y vo xa can niban re', camas otz. \v 9 Pero vo xa xtitzu' andex titzu'un jun vinak yixmacun, roma man niban-ta re nubij chupan re ley chin re Dios. \v 10 Roma vo xa yex nibij che niban ronojel re nubij re ley, y c'o jun tzij re man niban-ta cha re ley, nik'alajin che cama-va ninimaj-ta re ley. Xa can yix aj-mac-va.\x + \xo 2.10 \xt Dt 27.26; Mt 5.19; Ga 3.10.\x* \v 11 Roma tak re Dios xuya' re ley, xubij: Yex achi'a' re yixc'ulan, man quixmacun riq'uin jun chic ixok. Y re mismo Dios xubij: Man quixquimisan.\x + \xo 2.11 \xt Ex 20.13.\x* Y vo xa rat man nacanoj-ta\x + \xo 2.11 \xt Dt 5.18; Mt 5.27, 28.\x* jun chic ixok, pero xa naquimisaj jun vinak, nik'alajin che cama-va nanimaj-ta re ley re ruyi'on can re Dios. \v 12 Mare' can tibana' y tibij ancha'l re nubij chupan re ley re xuya' re Jesucristo. Roma re ley re' xuban chiva che yix libres chic chin yixtiquir niban re nrajo' re Dios,\x + \xo 2.12 \xt Stg 1.25.\x* y ja chuka' ley re' re xtibano juzgar ivichin. \v 13 Roma vo xa man xtijoyovaj-ta quivach re nic'aj chic vinak,\x + \xo 2.13 \xt Mt 6.15; Mr 11.26.\x* re Dios man xtujoyovaj-ta chuka' ivach yex chupan re k'ij tak xtuban juzgar. Pero vo xa xtijoyovaj quivach re nic'aj chic vinak, xquixch'acon, roma re Dios can xtujoyovaj chuka' ivach yex chupan re k'ij tak xtuban juzgar. \s1 Re runiman chic re ruch'abal re Dios, can ja re otz nuban chupan re ruc'aslen \p \v 14 Hermanos, vo xa c'o jun nibin che runiman chic re Dios y xa man nuban-ta re otz, xa man jun c'a ndoc-va nubij che runiman chic re Dios. Roma xa man xticolotaj-ta chach re rumac, xaxe riq'uin re nubij che runiman chic re Dios. \v 15 Ancha'l-ta jun hermano re manak rutziak y manak ruay. \v 16 Y rat xa nabij cha: Cabiyin. Man tanojij más re atziak y re avay. Xa tacusaj atziak y cava' jabal, yacha-a\x + \xo 2.16 \xt 1 Jn 3.17, 18.\x* cha. Pero man naya-ta-a re ndoc cha, xa man jun ndoc-va re xabij-a cha. \v 17 Y quire' chuka' vo xa nabij che animan chic re Dios, pero xa man naban-ta re otz, man jun ndoc-va re nabij che animan chic re Dios. Xa yat ancha'l jun quiminak. Man jun yatiquir naban. \v 18 Riq'uin ba' c'o jun re xtibin chua: Rat Santiago, nabij che man xe-ta nic'atzin che nanimaj re Dios, xa can nic'atzin che naban\x + \xo 2.18 \xt Mt 7.16, 17; Ga 5.6.\x* chuka' re otz. Pero yen, xticha' re jun chua, riq'uin re niniman chic re Dios, man jun chic nic'atzin che nimban. Pero yen Santiago nimbij cha re jun re nibin quire': Yen, riq'uin re nimban re otz, yintiquir ninc'ut chavach che katzij niniman re Dios. Pero rat ¿andex naban che nac'ut chinoch che animan chic re Dios, vo xa man naban-ta re otz? \v 19 Rat nabij che nanimaj che can xe jun Dios c'o. Re' camas otz. Pero man xe-ta re' re nic'atzin. Roma re itzel tak espíritu chuka' can niquinimaj\x + \xo 2.19 \xt Mt 8.29; Mr 1.24; 5.7; Lc 4.34; Hch 16.17.\x* che can xe jun Dios c'o. Pero man ye'colotaj-ta riq'uin re quire' niquibij. Xa can ye'barbot chach re Dios, roma quiximbire'. \v 20 Camas yat nacanic riq'uin re ana'oj. Xtinc'ut-na-pa' chavach vocame, nabij che animan chic re Dios y xa man naban-ta re otz,\x + \xo 2.20 \xt Ga 5.6.\x* can man jun nic'atzin-va tak xabij che xanimaj. Xa yat ancha'l jun quiminak. Man jun yatiquir naban. \v 21 Re kamoma' Abraham\x + \xo 2.21 \xt Gn 22.9.\x* re xc'ue' ajuer can, can xuban-va re xubij re Dios cha. Y man xupokonaj-ta xuya' re Isaac re ruc'ajol pa rue' re altar chin nuya' cha re Dios. Y riq'uin re' re Abraham man jun rumac xel chach re Dios, roma can xuban re xubij re Dios cha. \v 22 Re Abraham man xe-ta xunimaj re Dios, xa can xuban\x + \xo 2.22 \xt He 11.17.\x* re xubij re Dios cha. Y riq'uin re' can xk'alajin che katzij xunimaj. \v 23 Y mare' xbanataj re nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, che re Abraham xunimaj re Dios y man jun rumac xel chach.\x + \xo 2.23 \xt Gn 15.6; Ro 4.3.\x* Quire' nubij chupan re tz'iban can. Y re Abraham xbex cha che junan quivach riq'uin re Dios.\x + \xo 2.23 \xt 2 Cr 20.7; Is 41.8.\x* \v 24 Y re' nuc'ut chakavach che vo xa nakajo' che man jun kamac ndel chach re Dios, tiene que nakaban re nrajo' reja', y man xe-ta nakabij che kaniman. \v 25 Y chuka' re Rahab\x + \xo 2.25 \xt Jos 2.1.\x* re ixok re xc'ue' ajuer can, astapa' reja' ruc'uan jun itzel c'aslen, pero man jun rumac xel chach re Dios roma re xuban. Reja' xe'ruvovaj re je ca'e' achi'a' israelitas re je'takon-a roma re Josué, y re ixok re' xe'rutak-a re je ca'e' achi'a' pa jun chic bey chin man jun cosa tiquic'alvachij. \v 26 Mare' yoj re kaniman chic re Dios, vo xa man nakaban-ta re otz, xa yoj quiminak y man jun ndoc-va nakabij che kaniman. Yoj ancha'l jun cuerpo re man c'o-ta chic re ránma chupan. \c 3 \s1 Tichajij-ivi' riq'uin re tzij re ye'bila' \p \v 1 Hermanos, man camas tirayij yixoc maestros\x + \xo 3.1 \xt Mt 23.8.\x* quichin re nic'aj chic hermanos. Roma yoj re yoj maestros, vo xa man yojtiquir-ta nakaban re jec'o chupan re ye'kac'ut, más c'ayef nuban chaka re k'ij tak xkojban juzgar. \v 2 Konojel q'uiy bey mana-ta re ye'kabanala'.\x + \xo 3.2 \xt 1 R 8.46; Pr 20.9; Ec 7.20.\x* Y vo xa c'o-ta jun re man jun bey nimacun\x + \xo 3.2 \xt Mt 12.37; 1 P 3.10; 1 Jn 1.8.\x* riq'uin re nubila', re jun re' can choj re ruc'aslen. Roma vo xa nitiquir nuban che man nimacun-ta riq'uin re nubila', can nitiquir chuka' nuban quire' riq'uin ronojel re ru-cuerpo. \v 3 Roma riq'uin re', can nibanataj ancha'l nibanataj riq'uin re ch'ich' re nakaya' pa quichi' re quiej chin ye'kapoba'. Roma xaxe riq'uin re ch'ich' re', re quiej yojquinimaj y yojquic'uaj xabanchique lugar nakajo' yojbo-va. \v 4 Ancha'l chuka' re barcos re ye'biyin pa rue-ya'. Camas je nima'k y je'c'uan roma re cak'ik' camas ruchuk'a'. Pero xaxe riq'uin re qui-timón re ye'c'uan quichin re barcos ye'tiquir ye'quic'uaj xabanchique lugar niquijo' ye'bo-va. \v 5 Ancha'l chuka' jun ch'et k'ak', astapa' camas co'ol-oc nitiquir nuq'uis jun moma' c'achelaj. Y quire' chuka' re avak'.\x + \xo 3.5 \xt Sal 12.3, 4; 73.8, 9.\x* Co'ol-oc, pero riq'uin re tzij re nubij can nitiquir ye'rubanala' nima'k tak cosas. \v 6 Re kak' yoj, ancha'l jun k'ak', y jare' chuka' nibin ronojel rach itzel tak tzij. Re kak' yi'om-pa chaka, xa jac'a re' re nitz'ilbisan\x + \xo 3.6 \xt Mt 15.11; Mr 7.15, 20, 23.\x* ronojel re ka-cuerpo. C'ayef nuban cha re kac'aslen. Roma re kak' xa nicusas roma re itzel. \v 7 Y yoj can yojtiquir ye'kaban amansar conojel quivach chicop, re chicop cajcaj cakan, re chicop c'o quixic', re cumatz y re chicop jec'o pa mar. Y jec'o vinak can ye'quitz'am ronojel quivach chicop. \v 8 Pero re kak' man yojtiquir-ta chij. Xa can itzel-va, ancha'l jun cumatz re c'o veneno pa ruchi' chin niquimisan. \v 9 C'o bey nakaya' ruk'ij re Ajaf Dios riq'uin re kak'. Y c'o bey nakacusaj chin nakabij itzel tak tzij chique re vinak. Y vo xa quire' nakaban, c'ayef, roma tak re Dios xe'ruban re vinak, can ancha'l rubanic reja'\x + \xo 3.9 \xt Gn 1.26; 5.1; 9.6; 1 Co 11.7.\x* quire' xuban chique, mare' man otz-ta che nakayok'-ki'. \v 10 Riq'uin re kak' nakabij re otz tak tzij, y re itzel tak tzij. Hermanos, man ruc'amon-ta che quire' nakaban. \v 11 Roma yex itaman che chupan jun alaxbal-ya', man xtel-ta-pa utzulaj ya' y chuka' man xtel-ta-pa c'ayelaj ya'. \v 12 Y man xtel-ta-pa chuka' utzulaj ya' y ni xe-ta chuka' ya' tzay. Y quire' chuka' re higuera, man xtuya-ta aceituna. Y ni xe-ta re uva xtuya-ta higo. \s1 Re na'oj re nipa riq'uin re Dios \p \v 13 Hermanos, camas-ta otz xe-ta chi'icojol jec'o re c'o na'oj\x + \xo 3.13 \xt Ga 6.4.\x* quiq'uin, pero can ruc'amon che niquic'ut chupan re quic'aslen y riq'uin jun quibanabal otz. Man tiquina' che c'o quik'ij, xa tiquibana' che manak quik'ij y can xtik'alajin che c'o quina'oj. \v 14 Pero vo xa yex xa itzel nina' cha jun chic vinak roma reja' otz c'o,\x + \xo 3.14 \xt Ro 13.13.\x* y chuka' nijo' che can xe-ta yex re nic'ue' ik'ij, vo xa quire' niban, man tibij che c'o q'uiy na'oj iviq'uin. Roma riq'uin jun ibanabal quire' can nik'alajin che xa man jun itaman, xa nitz'uc tzij. \v 15 Y vo xa yex nibij che c'o na'oj iviq'uin, titamaj che jun na'oj quire', mana-ta chila' chicaj riq'uin re Dios pitinak-va. Xa chin re ruch'ulef,\x + \xo 3.15 \xt Jud 19.\x* xa quichin vinak, xa chin re itzel. \v 16 Roma vo xa yex itzel nina' cha jun chic vinak roma reja' otz c'o, y chuka' nijo' che can xe-ta yex re nic'ue' ik'ij, nik'alajin che man xe-ta re' re niban. Xa can yix tz'ucuy-ayoval,\x + \xo 3.16 \xt 1 Co 3.3.\x* y yix banoy ronojel rach etzelal. \v 17 Pero vo xa ja re otz na'oj re pitinak\x + \xo 3.17 \xt 1 Co 2.6.\x* chila' chicaj riq'uin re Dios re c'o iviq'uin, nuban chiva che nic'uaj jun c'aslen ch'ajch'oj, man niban-ta ayoval, niban re otz quiq'uin conojel, nic'axaj jabal re andex niquijo' re vinak chiva, y can nijoyovaj quivach conojel. Can niban ronojel re otz, tak niban jun cosa can riq'uin ronojel ivánma niban y man riq'uin-ta ca'e' ipalaj.\x + \xo 3.17 \xt 1 P 1.22.\x* \v 18 Y vo xa quire' niban, c'o otz nuc'am-pa chiva, roma je q'uiy re xtiquitz'am jun c'aslen choj. Can xquixquitz'at che yex nirayij che manak-ta ayoval\x + \xo 3.18 \xt Mt 5.9.\x* y can nitaj ik'ij che man jun ayoval nibanataj. \c 4 \s1 Re itzel tak rayibal \p \v 1 ¿Anchique nibano chiva yex tak nipa ayoval chi'icojol y can itzel nitz'at-ivi'? Re nibano chiva tak nipa ayoval chi'icojol, ja re itzel tak rayibal.\x + \xo 4.1 \xt 1 P 2.11.\x* Jare' re ye'samaj pan ic'aslen. \v 2 Yex xa camas nirayij cosas re manak iviq'uin, y roma camas nirayij re cosas re' mare' yixquimisan, pero man nivel-ta. Ye'banala' ayoval, itzel ye'tz'at re vinak. Pero man nivel-ta re andex nirayij, roma man nic'utuj-ta cha re Dios.\x + \xo 4.2 \xt Sal 10.4.\x* \v 3 O astapa' nic'utuj cha re Dios. Pero man nuya-ta chiva, roma yex man otz-ta ruc'utuxic niban, roma re nic'utuj cha re Dios xa ndoc chin itzel tak irayibal. \v 4 Yex re can nijo' niya' can re Dios, can itaman che tak niba ivánma chij re banabal chin re ruch'ulef,\x + \xo 4.4 \xt 1 Jn 2.15.\x* nik'alajin che nitzelaj re Dios. Mare', yex re can niban ronojel re c'o chach re ruch'ulef, can nik'alajin che yex yix ru-enemigos re Dios, roma xa nitzelaj can. \v 5 Y man tinojij che man katzij-ta re tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios, tak nubij che re Dios rutakom-pa re Espíritu Santo chin nic'ue' pa tak kánma. Y re Espíritu Santo re' camas yojrajo', y can nrajo' che xe-ta re Dios re nakajo'. Quire' nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can. \v 6 Y re Dios can nuya-va más utzil chaka yoj re kaniman chic reja'. Ancha'l nubij chupan re ruch'abal re tz'iban can: Re Dios ye'rutzelaj y man nuc'am-ta quivach re niquina' che c'o quik'ij. Jac'a re niquina' che manak quik'ij, reja' nuya' re utzil pa quive'.\x + \xo 4.6 \xt Pr 3.34; 1 P 5.5.\x* Quire' nubij re tz'iban can. \v 7 Y yex can tijacha-ivi' pa ruk'a' re Dios, y man tiya' k'ij cha re itzel\x + \xo 4.7 \xt Mt 4.3; Lc 4.2; Ef 4.27; 6.11, 12; 1 P 5.9; Ap 12.9, 11.\x* che yixrunak. Y re itzel xtinumaj-a chivach. \v 8 Tijacha' re ic'aslen pa ruk'a' re Dios,\x + \xo 4.8 \xt Gn 18.23; 2 Cr 15.2; Sal 73.28; 145.18; Is 29.13.\x* y reja' chuka' xtic'ue' pan ic'aslen.\x + \xo 4.8 \xt Is 55.6, 7; Os 6.1, 2; Zac 1.3; Mal 3.7.\x* Y yex re yixmacun chach re Dios, tich'ojersaj re ic'aslen. Yex re ca'e' ivánma riq'uin re Dios, tich'ojersaj re ivánma. \v 9 Tina' k'axomal pa tak ivánma, quixbison y quixok' roma re imac. Yex re yixtze'en roma yixqui'cot chach re ruch'ulef, man chic quixtze'en. Xa quixok', xa quixbison pa tak ivánma. \v 10 Tibana' che manak ik'ij chach re Ajaf, y reja' xtuya' ik'ij.\x + \xo 4.10 \xt 1 P 5.6.\x* \s1 Man itzel quixch'o chij jun hermano \p \v 11 Hermanos, man quixch'o itzel chij jun chic hermano.\x + \xo 4.11 \xt Mt 7.1.\x* Roma vo xa itzel xquixch'o chij jun chic hermano, can chij re ley chin re Dios itzel yixch'o-va. Vo xa xtibij che jun hermano man otz-ta re ruc'aslen chach re Dios, niban cha re ley chin re Dios che man otz-ta. Y riq'uin re' man niban-ta re nubij re ley. Xa itzel yixch'o chij. \v 12 Y re ley re' ja re Dios re ya'yom-pa. Y xaxe reja' nitiquir yojrucol, y xaxe chuka' reja' re nitiquir yojrutak-a pa k'ak'.\x + \xo 4.12 \xt Mt 10.28.\x* Y c'aja-na reja' re nibin vo xa otz o xa man otz-ta re kabanabal. Y rat manak modo nabij cha jun hermano che man otz-ta rubanon re ruc'aslen chach re Dios. \s1 Man tibij che can itaman re chua'k-cabij \p \v 13 Y vocame c'o jun tzij ninjo' nimbij chiva\x + \xo 4.13 \xt Stg 5.1.\x* yex re yixbin:\x + \xo 4.13 \xt Lc 12.18-20.\x* Vocame o chua'k yojba pa jun tenemit chin yoje'c'ue' chire' jun juna', chin yojlak'on y yojc'ayin, chuka' chin nakach'ac ka-mero. \v 14 Chivach yex camas jabal re ninojij, pero man itaman-ta andex xtic'alvachij re chua'k-cabij. Roma re kac'aslen xa ancha'l re nube re nika-pa. Nic'ue-a ba', y cha'nin niq'uis-a. Y re kac'aslen yoj xa ancha'l re nube. Cha'nin yojq'uis-a\x + \xo 4.14 \xt Job 7.7.\x* chach re ruch'ulef. \v 15 Mare', tak yex ninojij niban jun cosa, tibij quire': Vo xa re Ajaf xtuya' k'ij y xtuya' kac'aslen, ye'kabanala' re cosas re'. \v 16 Pero yex xa man quire-ta nibij. Xa nibij che yoj nakaban jun cosa. Xa niban che c'o ik'ij chach re Dios. Y re' man otz-ta chach reja'. \v 17 Roma vo xa ataman andex re otz, y xa man naban-ta, yamacun chach re Dios.\x + \xo 4.17 \xt Lc 12.47; Jn 9.41; 15.22.\x* \c 5 \s1 Re nipa chiquij re biyoma' re man otz-ta niquiban \p \v 1 Vocame c'o chuka' jun tzij ninjo' nimbij\x + \xo 5.1 \xt Stg 4.13.\x* chique re biyoma'.\x + \xo 5.1 \xt Lc 6.24.\x* Nimbij chique che ruc'amon che que'ok', que'siq'uin che ok'ej, roma camas re tijoj-pokonal re xtipa pa quive' reje'. \v 2 Re quibiyomal k'aynak chic, y re quitziak chicop chic.\x + \xo 5.2 \xt Mt 6.20.\x* \v 3 Re qui-mero pus chic. Y riq'uin re' can nik'alajin che man xe'quito-ta re vinak. Xa choj xquimol ruchi'. Y re pus chin re qui-mero can c'o itzel tak cosas nuban chique pa quic'aslen. Q'uiy mero quimalon, pero xa yojc'o chic chupan re ruq'uisibal tak k'ij.\x + \xo 5.3 \xt Ro 2.5.\x* \v 4 Y q'uiy mero quimalon roma man je'quitajon-ta otz re qui-mozos je'samajenak pa quijuyu'. Y re Ajaf xe'ruc'axaj riq'uin re xquitz'uc che je'quitajon\x + \xo 5.4 \xt Lv 19.13; Dt 24.15; Jer 22.13; Mal 3.5.\x* otz re qui-mozos. Re namalaj Ajaf, re Rajaf ronojel, can xe'ruc'axaj re mozos che ye'ok'\x + \xo 5.4 \xt Job 34.28.\x* roma man otz-ta je'tajon. \v 5 Re biyoma' jabal quic'aslen y binak cánma riq'uin re banabal chach re ruch'ulef. Jabal je tioji', ancha'l nurayij re cánma, y xa nipa-yan re castigo pa quive' reje'.\x + \xo 5.5 \xt Jer 12.3.\x* \v 6 Re biyoma' niquiyac ch'a'oj chiquij\x + \xo 5.6 \xt Stg 2.6.\x* re vinak choj quic'aslen, y riq'uin re' ye'com pa quik'a'. Y re choj quic'aslen man jun niquiban chin niquito-qui', xa choj niquiya-qui' pa quik'a'. \s1 Quixcoch'on y chuka' tibana' orar \p \v 7 Hermanos, nimbij chiva che quixcoch'on, y can quire' tibana-apo c'a jampa' xtapon re k'ij tak xtipa chic jun bey re Ajaf. Ancha'l nuban jun re nisamaj pa rujuyu', nicoch'on chin nuyabej re nabey y ruq'uisibal tak job, c'are' nuban cosechar re tico'n\x + \xo 5.7 \xt Dt 11.14.\x* camas rajkalen. \v 8 Y quire' chuka' tibana' yex. Quixcoch'on. Can tiya' ivánma cha re Dios, roma cha'nin xtapon re k'ij tak xtipa chic jun bey re Ajaf.\x + \xo 5.8 \xt Fil 4.5.\x* \v 9 Hermanos, man tisujuj jun chic hermano roma nik'asaj tijoj-pokonal pan ic'aslen, chin quire' man c'ayef-ta xtuban chiva tak xtapon re k'ij tak re Dios xtuban juzgar. Roma cha'nin xtipa re k'ij re'.\x + \xo 5.9 \xt Mt 24.33.\x* \v 10 Can quixcoch'on ancha'l xquiban re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, re xe'rutak-pa re Ajaf chin xquitzijoj re ruch'abal, reje' can xquicoch'ola' re tijoj-pokonal.\x + \xo 5.10 \xt Mt 5.12.\x* Y quire' chuka' tibana' yex hermanos. \v 11 Roma kataman che re ye'coch'on, can xque'qui'cot pa quic'aslen. Ancha'l re ache xubini'aj Job, re xc'ue' ajuer can, reja' camas tijoj-pokonal xuk'asaj.\x + \xo 5.11 \xt Job 1.21.\x* Y can itaman re xuban re Ajaf cha pa ruq'uisibal Re Ajaf camas otz y nujoyovaj chuka'\x + \xo 5.11 \xt Ex 34.6; Nm 14.18; 1 Cr 21.13; Job 42.10; Sal 25.6, 7; Dn 9.9; Lc 6.36.\x* kavach. \p \v 12 Hermanos, nimbij chiva vocame che tak yex c'o jun cosa nijo' nibij, choj tibij, vo xa katzij o man katzij-ta. Pero man jun bey tiban jurar.\x + \xo 5.12 \xt Mt 5.34.\x* Man ticusaj re rocaj, re ruch'ulef y nic'aj chic chin che niban jurar. Chin quire' re Dios man jun castigo xtuya' pan ive'. \v 13 Y vo xa c'o jun chi'icojol re c'o pa tijoj-pokonal, tubana' orar. Vo xa c'o jun niqui'cot ránma, tubixaj rube' re Dios.\x + \xo 5.13 \xt Ef 5.19.\x* \v 14 Vo xa c'o jun niyavaj, que'rayoj re ec'uay\x + \xo 5.14 \xt 1 Ti 5.17; 1 P 5.1.\x* quichin re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios, chin niquiban orar pa rue' re niyavaj. Pa rube' re Ajaf tiquiya' aceite olivo pa rue' re niyavaj.\x + \xo 5.14 \xt Mr 6.13.\x* \v 15 Y vo xa riq'uin ronojel cánma niquiban orar, re niyavaj nic'achoj. Re Ajaf can xtuc'achojsaj-va. Y vo xa c'o rumac je'rubanon re niyavaj, man xe-ta nic'achoj, xa can nicuyutaj\x + \xo 5.15 \xt Is 33.24; Mt 9.2.\x* chuka' re rumac. \v 16 Yex man tivovaj vo xa c'o imac ibanalon. Xa tisekresaj chivach, y titola-ivi' riq'uin oración,\x + \xo 5.16 \xt Gn 20.17; Nm 11.2; Dt 9.18; Jos 10.12.\x* chin yixchojmer. Y vo xa choj re ic'aslen chach re Dios, y can riq'uin ronojel ivánma xtiban orar, can q'uiy cosa xtic'ul riq'uin re Dios. \v 17 Ancha'l xuban re Elías, re ache re xc'ue' ajuer can. Reja' jun vinak can ancha'l yoj. Pero riq'uin ronojel ránma xuban orar. Xuc'utuj cha re Dios che man tuban job, y can quire-va xbanataj. Oxe' juna' y nic'aj re man xuban-ta job.\x + \xo 5.17 \xt 1 R 17.1.\x* \v 18 Y c'are' tak re Elías xuban chic orar jun bey y xuc'utuj cha re Dios che tubana' chic job.\x + \xo 5.18 \xt 1 R 18.42, 45.\x* Y can quire-va xbanataj. Y re tico'n xe'vachin chic jun bey. \p \v 19 Hermanos, vo xa c'o jun chiva re xtzak y xa xuya' can re rubey re Dios y yex ne'iyaca-pa, camas otz.\x + \xo 5.19 \xt Mt 18.15.\x* \v 20 Y titamaj che vo xa nitzolaj chic-pa ránma jun aj-mac, y reja' nutz'am jun c'aslen otz roma yex xbe'iyaca-pa, riq'uin re xiban yex can xtiban cha che nicuyutaj re jenipa' mac re je'rubanalon,\x + \xo 5.20 \xt Sal 32.1; 51.9; Pr 10.12.\x* y nicolotaj chach re camic re nuc'am-pa re mac.