\id HEB - Cakchiquel (Yepocapa - Southwestern) (cbm - cakY) [cak] NT -Guatemala 2012 (DBL -2013) \h HEBREOS \toc1 Re carta re tz'iban can chique re hermanos re nibex Hebreos chique \toc2 Hebreos \toc3 Heb \mt1 Re carta re tz'iban can chique re hermanos re nibex Hebreos chique \c 1 \s1 Re Dios xucusaj re Ruc'ajol Jesucristo chin xusekresaj re ruch'abal \p \v 1 Ajuer can tiempo, q'uiy bey xch'o re Dios quiq'uin re kavinak xe'c'ue' ajuer can. Y tak xch'o quiq'uin, xe'rucusaj re rusamajela' re xbex profetas chique. Y chin xusekresaj re ruch'abal chique re rusamajela' re', q'uiy formas xucusaj.\x + \xo 1.1 \xt Nm 12.6.\x* \v 2 Jac'a chupan re ka-tiempo\x + \xo 1.2 \xt Ga 4.4.\x* yoj, re Dios can ja re Ruc'ajol Jesucristo xucusaj chin xusekresaj re ruch'abal chakavach. Re Dios pa ruk'a' re Ruc'ajol xujach-va ronojel chin che ja reja' re xoc Rajaf.\x + \xo 1.2 \xt Sal 2.8.\x* Y chuka' pa ruk'a' reja' xuya-va chin xuban ronojel cosas. \v 3 Riq'uin re Jesucristo nik'alajin re ruk'ij y ru-poder re Dios. Roma re Jesucristo je junan riq'uin re Dios. Y ja re Jesucristo re ac'ayon chin ronojel, y ja riq'uin ru-poder re ruch'abal re tz'amayon ronojel re c'o. Reja' xcom chin che xuch'aj re kamac, y xc'astaj, c'are' xbetz'uye'\x + \xo 1.3 \xt Sal 110.1.\x* chila' chicaj pa rajquik'a' re namalaj Dios. \s1 Re Ruc'ajol re Dios c'o más ruk'ij que chiquivach re ángeles \p \v 4 Ja re Jesucristo re c'o más ruk'ij que chiquivach re ángeles. Y roma re samaj xuban, re Dios xuya' más ruk'ij. Y chuka' re rube'\x + \xo 1.4 \xt Fil 2.9.\x* camas-va rajkalen que chach re be'aj ángel, \v 5 roma re Dios man jun bey rubin cha jun ángel: \q1 Ja rat re yat Nuc'ajol,\x + \xo 1.5 \xt Sal 2.7.\x* y mare' \q1 ninya' ac'aslen. \m Y chuka' man jun bey rubin chij jun ángel: \q1 Ja reja' re Nuc'ajol \q1 y ja yen re Rutota'.\x + \xo 1.5 \xt 2 S 7.14.\x* \m \v 6 Y tak re Dios xutak-pa re Ruc'ajol chach re ruch'ulef, can xk'alajin-va che c'o ruk'ij, roma xubij chique conojel re ru-ángeles: \q1 Tiya' ruk'ij\x + \xo 1.6 \xt Sal 97.7.\x* re Nuc'ajol. \m \v 7 Y chiquij re ángeles xaxe nubij: \q1 Re nu-ángeles camas ye'biyin chubanic re nusamaj,\x + \xo 1.7 \xt Sal 104.4.\x* \q1 roma nimban chique che je ancha'l cak'ik' y je ancha'l relámpago. \m \v 8 Jac'a cha re Ruc'ajol nubij: \q1 Rat yat Dios, can xtaban gobernar chin nojel tiempo, \q1 y choj naban gobernar.\x + \xo 1.8 \xt Sal 45.6, 7.\x* \q1 \v 9 Can ajovan re choj y can atzelan re etzelal. \q1 Y mare' yen re a-Dios nbanon chava che yaqui'cot\x + \xo 1.9 \xt Is 61.1, 3.\x* pan avánma. \q1 Yen nbanon chava che más yaqui'cot que chiquivach re nic'aj chic, re nbanon chuka' chique che ye'qui'cot. \m \v 10 Y chuka' re Dios xubij cha re Ruc'ajol: \q1 Ajaf, rat xabano re ruch'ulef, \q1 y chuka' re rocaj riq'uin re ak'a' xaban-va.\x + \xo 1.10 \xt Sal 102.25.\x* \q1 \v 11 Re ruch'ulef y re rocaj xque'q'uis. \q1 Pero rat man jun bey xcaq'uis. \q1 Re ruch'ulef y re rocaj xa can xque'tziakor, \q1 ancha'l nitziakor jun tziak, \q1 \v 12 can xtabotz c'a-a ruchi' y xca'jal-a, \q1 ancha'l tijal jun tziak re man otz-ta chic. \q1 Jac'a rat man jun bey xcajalataj. \q1 Man jun bey xtiq'uis re ac'aslen. \m \v 13 Y chuka' re Dios man jun bey xubij cha jun ángel: \q1 Catz'uye' pa vajquik'a',\x + \xo 1.13 \xt Lc 20.42.\x* \q1 y xque'nya' pan ak'a' re ye'tzelan avichin.\x + \xo 1.13 \xt Sal 110.1; Mt 22.44; Mr 12.36; Hch 2.34, 35.\x* \m \v 14 Re ángeles\x + \xo 1.14 \xt Gn 28.12; 32.1, 2, 24; Sal 103.20, 21; Lc 1.19, 26; 2.9, 13; Hch 12.7.\x* xa je espíritu y je rusamajela' re Dios. Y ja reje' re ye'tak roma re Dios chin ye'quito' re xque'colotaj chach re quimac. \c 2 \s1 Can takachajij cuenta re ka-salvación \p \v 1 Re Ruc'ajol re Dios c'o más ruk'ij\x + \xo 2.1 \xt He 1.6.\x* que chiquivach re ángeles. Mare' can takatija' kak'ij chin nakatzekelbej re ruch'abal re kac'axan, chin che man takaya' can. \v 2 Y astapa' ja re ángeles re xe'rucusaj re Dios chin xuya' re ley,\x + \xo 2.2 \xt Hch 7.53.\x* re vinak re man xquiban-ta re nubij re ley, can cada jun xka re castigo pa rue'. Y jare' re xoc rajal re quimac. \v 3 Y mare', vo xa yoj man xtakachajij-ta re namalaj ka-salvación,\x + \xo 2.3 \xt Is 45.17; Lc 1.69.\x* man jun chic anchique xkojcola chach re castigo. Roma re forma chin che nakacol-ki', ja re Kajaf Jesús xtzijon nabey. Y re anchok chique xtzijos-va, ja reje' re xe'tzijon chaka yoj. \v 4 Re Dios can xuc'ut chakavach che katzij re xquitzijoj reje' chaka, roma xuban chique che xe'tiquir xquibanala' milagros y riq'uin re' can xk'alajin re ru-poder re Dios. Y xe'tiquir xquibanala' nic'aj chic rach samaj riq'uin re ru-poder re Espíritu Santo.\x + \xo 2.4 \xt 1 Co 12.4, 11; Ef 4.8, 11.\x* Y quire' chuka' nuban chaka yoj, chin che yojtiquir nakaban re samaj re nrajo' reja' che nakaban. \s1 Re Jesucristo xoc vinak ancha'l yoj chin xojrucol \p \v 5 Re Dios man rubin-ta che re tiempo chakavach-apo pa quik'a' re ángeles nuya-va re ruch'ulef chin che niquiban gobernar. Roma re xtibano gobernar ja re Ruc'ajol, roma pa ruk'a' reja' xuya-va ronojel re'\x + \xo 2.5 \xt He 1.2, 4, 8.\x* y jare' re nakatzijoj yoj vocame. \v 6 Chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, c'o c'a jun re biyon can: \q1 Ajaf Dios, jun vinak camanak-va rajkalen, pero rat can ne'ka cha'c'o'x, \q1 jun vinak camanak-va ruk'ij, pero rat can nanataj-pa.\x + \xo 2.6 \xt Job 7.17, 18; 15.14; Sal 8.4.\x* \q1 \v 7 Y ba-oc tiempo naban cha che manak más ruk'ij que chiquivach re ángeles. \q1 Pero can c'o-va ruk'ij y ru-poder, roma can abanon cha che c'o pa rue' ronojel re abanon. \q1 \v 8 Ronojel re abanon ayi'on pa ruk'a', \q1 y chuka' xaban cha che xpa'e' pa rue' ronojel. \q1 Quire' nubij chupan re tz'iban can. \m Y re' ndel che tzij che can ronojel c'o pa ruk'a',\x + \xo 2.8 \xt 1 Co 15.27; Ef 1.22; Fil 3.21.\x* pero re' c'amaje-na takatz'at. \v 9 Y kataman chuka' che re Jesús can xkasas ruk'ij chiquivach re ángeles. Pero xa ba-oc tiempo re quire' xban cha, y vocame yi'on chic ruk'ij\x + \xo 2.9 \xt Mt 16.28; Fil 2.7-9.\x* y ru-poder, roma can xuk'asaj tijoj-pokonal y xcom.\x + \xo 2.9 \xt 2 Co 5.15; 1 Ti 2.6; 1 Jn 2.2.\x* Re Dios xrajo' xuya' re utzil pa kave', mare' can xrajo' che re Jesús xcom koma konojel. \p \v 10 Jac'a re Dios re xbano ronojel cosas. Y ronojel re xuban ye'oc chin che niquiya' ruk'ij.\x + \xo 2.10 \xt Pr 16.4; Is 43.21.\x* Y re Dios nrajo' che conojel re je rajc'ual ye'ba-ta chila' chicaj riq'uin reja' y nic'ue-ta quik'ij. Y mare' re Dios xuya' k'ij che re Jun re nicola kachin chach re kamac, can xuk'asaj-va tijoj-pokonal.\x + \xo 2.10 \xt Lc 24.46; He 12.2.\x* Y roma quire' xuban re Jesucristo, mare' can katzij nitiquir yojrucol chach re kamac. \v 11 Y re Jesús re nich'ojersan re kac'aslen, Ruc'ajol re Dios. Y yoj chuka' re ch'ajch'oj chic re kac'aslen yoj rajc'ual re Dios.\x + \xo 2.11 \xt Ro 8.29.\x* Mare' re Jesús man niq'uex-ta nubij vach'alal\x + \xo 2.11 \xt Mt 28.10; Jn 20.17.\x* chaka, \v 12 ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, re nich'o chij re Jesucristo: \q1 Kajaf Dios, yen xtintzijoj re abe' chique re vach'alal. \q1 Xtimbixaj re abe' quiq'uin re niquimol-qui' chin niquiya' ak'ij.\x + \xo 2.12 \xt Sal 22.22.\x* \m \v 13 Chupan chuka' re ruch'abal re Dios re tz'iban can, nubij chij re Jesucristo: \q1 Yen can nbanon confiar-vi' riq'uin re Dios.\x + \xo 2.13 \xt Sal 18.2; Is 12.2.\x* \m Y chuka' nubij: \q1 Vova' yinc'o-va, je vichibil re je rajc'ual re Dios re je'ruyi'on chua.\x + \xo 2.13 \xt Is 8.18; Jn 10.29.\x* \q1 Quire' nubij re tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios. \p \v 14 Yoj re yoj rajc'ual chic re Dios xa yoj vinak, y mare' re Jesús xoc chuka' ancha'l yoj re yoj vinak. Reja' xcom chin xch'acon\x + \xo 2.14 \xt Ro 8.3; 2 Ti 1.10; 1 Jn 3.8.\x* chij re rujoval re camic. Y re rujoval re camic ja re itzel. \v 15 Re Jesucristo xcom chin ye'rucol conojel re vinak re niquixibij-qui' chach re camic.\x + \xo 2.15 \xt Sal 33.19.\x* Y roma niquixibij-qui' chach re camic, can jec'o-va pa ruk'a' re ximbire'\x + \xo 2.15 \xt Lc 1.74.\x* re jenipa' tiempo ye'c'ase-a chach re ruch'ulef. \v 16 Y can katzij-va che re Jesucristo man xpa-ta chiquicolic re ángeles. Reja' xpa chakacolic yoj re yoj rey-rumam can re Abraham. \v 17 Mare' xoc vinak ancha'l yoj, y can ruc'amon-va che xoc Namalaj Sacerdote re nujoyovaj kavach,\x + \xo 2.17 \xt He 4.15, 16; 5.1, 2.\x* y nojel tiempo nuban re samaj re' riq'uin re Dios y mare' nicuyutaj re kamac yoj re yoj vinak. \v 18 Y reja' q'uiy tijoj-pokonal xuk'asaj y chuka' xtojtobex chin che xmacun-ta,\x + \xo 2.18 \xt He 4.15, 16.\x* pero man xch'acataj-ta. Mare' reja' can nitiquir yojruto' tak yoj yojtojtobex che yoj yojmacun-ta. \c 3 \s1 Re Jesús c'o más ruk'ij que chach re Moisés \p \v 1 Mare' hermanos, yex re ch'ajch'oj ic'aslen y yixvayon junan kaq'uin yoj roma re Dios chin nic'ue' kac'aslen chila' chicaj, can ja re Jesucristo titzu' roma ja reja' re kaniman, y nakabij che ja re Dios xtako-pa richin,\x + \xo 3.1 \xt Mt 15.24.\x* y ja chuka' reja' re Kanamalaj Sacerdote. \v 2 Re Jesucristo can xuban-va re samaj re xuya-pa re Dios cha, ancha'l xuban re Moisés,\x + \xo 3.2 \xt Nm 12.7; 1 S 12.6.\x* roma re Moisés can man xe'rumalij-ta can re rajc'ual re Dios, \v 3 pero ja re Jesús re c'o más ruk'ij\x + \xo 3.3 \xt Zac 6.12; Mt 16.18.\x* que chach re Moisés, roma re Jesús can ancha'l jun ache banoy-jay. Y can kataman-va che ja re banoy-jay re c'o más ruk'ij que chach re jay re nuban. \v 4 Ronojel jay can c'o ye'bano richin, jac'a ronojel cosas re jec'o ja re Dios banayon quichin.\x + \xo 3.4 \xt Ef 2.10.\x* \v 5 Re Moisés xoc jun utzulaj rusamajel re Dios, y man xe'rumalij-ta can re je rajc'ual re Dios. Re Moisés xe'rusekresaj-yan\x + \xo 3.5 \xt Dt 18.15, 18, 19.\x* re c'amaje-na que'banataj chupan re tiempo re'. \v 6 Re Jesucristo man xe'rumalij-ta can chuka' re je rajc'ual re Dios. Pero reja' man choj-ta-oc rusamajel re Dios, ancha'l re Moisés. Re Jesucristo can Ruc'ajol-va re Dios, y yoj chuka' yoj rajc'ual chic re Dios. Pero vo xa can nakaban confiar-ki' riq'uin,\x + \xo 3.6 \xt Mt 10.22; Ef 4.12.\x* y can yojqui'cot nakayabej-apo re k'ij tak xtuya' ronojel re rusujun chaka. \s1 Takanimaj rutzij re Dios \p \v 7 Roma chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, re Espíritu Santo\x + \xo 3.7 \xt 2 S 23.2; Mt 22.43; Mr 12.36; Hch 1.16; 28.25.\x* nubij: \q1 Vo xa xtic'axaj re ruch'abal re Dios vocame, \q1 \v 8 man ticoversaj\x + \xo 3.8 \xt Sal 81.11; 95.7; Is 55.3.\x* re ivánma ancha'l xquiban re ivinak xe'c'ue' ajuer can, tak xe'yacataj chij re Dios chire' chupan re lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha. \q1 Xquijo' xquitz'at\x + \xo 3.8 \xt Mt 17.5.\x* vo xa can katzij che nika re castigo pa quive'. \q1 \v 9 Y mare' tak re Dios xubij: Cuarenta juna' xquitz'at re milagros re xe'mbanala' quiq'uin. \q1 Pero man riq'uin re' reje' can xinquitojtobej-va, vo xa can katzij nimban re ximbij, che xtinya' re castigo pa quive'. \q1 \v 10 Mare' xpa voyoval chique re xe'bano quire'. \q1 Y yen ximbij: Reje' can nojel tiempo niquinojij re cosas man otz-ta. \q1 Y can niquiban che man quitaman-ta re utzulaj tak bey re nc'utun chiquivach. \q1 \v 11 Y roma xpa voyoval chique, mare' ximban jurar y ximbij: \q1 Can katzij nimbij che man jun bey xque'oc-ta chupan re uxlanen re ninya'. \q1 Quire' xubij re Dios. \p \v 12 Hermanos, cada jun tuchajij re ruc'aslen, chin che nojel tiempo niban confiar-ivi' riq'uin re Dios y man-ta c'o itzel tak cosas pa tak ivánma, chin quire' man-ta xtiya' can re c'aslic Dios. \v 13 Nic'atzin che nojel tiempo niban corregir-ivi' yex y re nic'aj chic hermanos,\x + \xo 3.13 \xt He 10.24, 25.\x* tak c'a c'o ic'aslen. Tibana' quire', chin che man jun chiva yex tik'olotaj pa ruk'a' re mac, y nucoversaj re ránma, chin man nunimaj-ta rutzij re Dios. \v 14 Yoj junan kavach riq'uin re Jesucristo, pero tiene que nakaban confiar-ki' riq'uin nojel tiempo y man takaya' can.\x + \xo 3.14 \xt He 3.6.\x* \p \v 15 Roma chupan re ruch'abal re Dios nubij: \q1 Vo xa xtic'axaj re ruch'abal re Dios vocame,\x + \xo 3.15 \xt He 3.7.\x* \q1 man ticoversaj re ivánma ancha'l xquiban re ivinak xe'c'ue' ajuer can, tak xe'yacataj chij re Dios. \m \v 16 Roma ja reje' re xe'c'axan y xquinimaj tak re Dios xch'o chique, c'are' xe'yacataj chij re Dios.\x + \xo 3.16 \xt Nm 14.2, 4, 11, 24, 30; Dt 1.34, 36, 38.\x* Y re vinak quire' xe'bano, ja re xe'rulisaj-pa re Moisés pan Egipto chin xe'rucol-pa. \v 17 Y ja chique re vinak re' xpo-va ruyoval re Dios cuarenta juna', roma reje' can xe'macun chach re Dios chupan re lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, y ja chire' xe'com-va.\x + \xo 3.17 \xt Nm 26.65.\x* \v 18 Mare' re Dios can xuban jurar chique che cama-va xque'oc-ta chupan re uxlanen re nuya' reja'. Roma re vinak re' cama-va xquinimaj-ta rutzij. \v 19 Y riq'uin re', yoj yojtiquir nakatamaj che reje' man xe'tiquir-ta xe'oc chupan re uxlanen re'\x + \xo 3.19 \xt He 4.6, 11.\x* roma man xquinimaj-ta re Dios. \c 4 \p \v 1 Mare' can takaxibij-ki' chin man takaban\x + \xo 4.1 \xt He 12.15.\x* ancha'l xquiban re vinak re', roma xa man xkojoc-ta chupan re uxlanen re rubin can re Dios che nuya', y reja' xa can c'a rutz'amon rusujic chaka chin che yoj yojoc-ta chupan re uxlanen re'. \v 2 Roma re utzulaj ch'abal chin re Dios tzijon chaka yoj, can ancha'l xtzijos chique re kavinak xe'c'ue' ajuer can. Pero chique reje' man jun xoc-va re utzulaj ch'abal chin re Dios, roma reje' man xquinimaj-ta.\x + \xo 4.2 \xt He 3.18.\x* \v 3 Y re Dios xubij chiquij re man xe'niman-ta richin: \q1 Yen ximban jurar roma re voyoval y ximbij: \q1 Can katzij nimbij che man jun bey xque'oc-ta chupan re uxlanen re ninya'.\x + \xo 4.3 \xt Sal 95.11; He 3.11.\x* \q1 Quire' xubij re Dios. \m Riq'uin re' can nik'alajin che yoj re kaniman re Dios yojoc chupan re uxlanen re nuya' reja', y re uxlanen re' xtiquir-pa ja tak re Dios xuq'uis rubanic re ruch'ulef. \v 4 Y re' kataman roma chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, nubij: \q1 Re Dios xuxlan\x + \xo 4.4 \xt Gn 2.2; Ex 20.11.\x* chupan re ruvuk k'ij, \q1 tak xuq'uis rubanic ronojel re ruch'ulef y re rocaj. \m \v 5 Y chuka' re Dios nubij chupan re ruch'abal re tz'iban can, tak xubij chiquij re kavinak xe'c'ue' ajuer can re man xe'niman-ta richin: \q1 Cama-va xque'oc-ta chupan re uxlanen re ninya' yen. \m \v 6 Roma re kavinak xe'c'ue' ajuer can, xquic'axaj re utzulaj ch'abal chin re Dios, pero reje' man xquiban-ta re xquic'axaj, y mare' man xe'oc-ta chupan re uxlanen\x + \xo 4.6 \xt He 3.19.\x* re nuya' re Dios. Jac'a yoj can yi'on k'ij chaka che yojtiquir yojoc chupan re uxlanen re'. \v 7 Y tak k'axnak chic q'uiy tiempo, re Dios xusuj chic jun bey re uxlanen re' chique re vinak. Y ja re Rey David re xucusaj y xuya' pa ránma re ch'abal re nbin chic-ka, y ja quire' nubij: \q1 Vo xa xtic'axaj re ruch'abal re Dios vocame,\x + \xo 4.7 \xt Sal 95.7.\x* \q1 man ticoversaj re ivánma. \q1 Quire' re ch'abal re xuya' re Dios pa ránma re David. \m \v 8 Y re uxlanen re kabim-pa mana-ta re' re lugar re anche' xe'bapon-va re kavinak xe'c'ue' ajuer can, tak je'c'amom-pa roma re Josué.\x + \xo 4.8 \xt Hch 7.45.\x* Roma xa ja chic re je quiy-quimam can reje' re jec'o chupan re lugar re', tak re Dios xusuj chic jun bey re uxlanen chique. \v 9 Y mare' kataman che c'a c'o chic jun uxlanen quichin re je rutenemit re Dios.\x + \xo 4.9 \xt Is 11.10; 60.19.\x* \v 10 Y tak xojoc-yan chupan re uxlanen re nuya' re Dios, c'ajare' xtiq'uis can re kasamaj y yoje'xulan ancha'l xuban re Dios, tak xuq'uis rubanic re ruch'ulef y re rocaj, reja' can xuxlan. \v 11 Can takatija' kak'ij chin yojoc chupan re uxlanen re' y man takaban ancha'l xquiban re kavinak xe'c'ue' ajuer can, reje' man xquinimaj-ta re xubij re Dios chique, y mare' man xe'oc-ta\x + \xo 4.11 \xt He 3.12, 18, 19.\x* chupan re uxlanen re'. \p \v 12 Roma re ruch'abal re Dios can c'o-va ruc'aslen, y c'o ru-poder\x + \xo 4.12 \xt Jer 23.29.\x* y más es rutza'n que chach xabanchique clase espada\x + \xo 4.12 \xt Ap 1.16; 2.16.\x* re banon ray che ca'e' lado. Roma man c'ayef-ta chach chin ndoc chupan re avánma,\x + \xo 4.12 \xt 1 Co 14.24, 25; Ef 5.13.\x* chupan re a-pensamiento, chupan re abakil y chupan re ebach' re tz'amayon richin ronojel re abakil, y chuka' rutaman andex re nakanojij. \v 13 Man jun vinak re nitiquir nuvovaj-ri' chach re Dios. Y man jun cosa re man-ta k'alaj chach reja', reja' can ronojel-va nutz'at. Y yoj tiene que xtakajach cuenta chach reja'. \s1 Re Jesucristo re Ruc'ajol re Dios jare' re Kanamalaj Sacerdote \p \v 14 Hermanos, yoj c'o jun Kanamalaj Sacerdote\x + \xo 4.14 \xt He 3.1; 7.26.\x* re aponak chila' chicaj anche' c'o-va re Dios, y re' ja re Jesús re Ruc'ajol re Dios. Mare' man takaya' can rubixic che kaniman chic reja'. \v 15 Re Kanamalaj Sacerdote nujoyovaj kavach roma rutaman che manak kachuk'a'. Y reja' jabal rutaman,\x + \xo 4.15 \xt Is 53.3.\x* roma tak xc'ue' vova' chach re ruch'ulef, can xtojtobex chin che xmacun-ta. Xa can ronojel re niban chaka yoj,\x + \xo 4.15 \xt Lc 22.28.\x* quire' xban cha reja', xaxe reja' man xmacun-ta.\x + \xo 4.15 \xt 2 Co 5.21; 1 P 2.22.\x* \v 16 Man takaxibij-ki' yojelon-apo riq'uin re Dios,\x + \xo 4.16 \xt He 10.19, 22.\x* roma c'o re Kanamalaj Sacerdote re nijoyovan kavach. Y vo xa yojelon-apo riq'uin re Dios, reja' chuka' xtujoyovaj kavach y xtuya-pa re utzil pa kave'. Y tak c'o jun cosa xtakac'alvachij, can jare' c'o-pa reja' kaq'uin chin yojruto'. \c 5 \p \v 1 Y conojel re ye'oc namalaj tak sacerdotes, chiquicojol re achi'a' ye'cha-va. Re quisamaj reje' ja re ye'ch'o riq'uin re Dios pa qui-cuenta re vinak. Ye'quisuj chicop je'quimisan cha re Dios\x + \xo 5.1 \xt He 8.3, 4.\x* re niquiya' re vinak roma re quimac. Y chuka' niquiya' re ofrenda cha re Dios re niquiya' re vinak. \v 2 Re namalaj tak sacerdotes re' xa je vinak, y mare' quitaman niquijoyovaj\x + \xo 5.2 \xt He 2.18; 4.15.\x* quivach re vinak re man quitaman-ta andex nika chach re Dios chin niquiban y je'satzanak riq'uin re quina'oj, \v 3 y re namalaj tak sacerdotes xa je vinak, mare' re chicop re ye'quisuj cha re Dios, man xe-ta roma re quimac re vinak, xa can roma chuka' re quimac reje'.\x + \xo 5.3 \xt Lv 4.3.\x* \p \v 4 Man jun vinak rion-ta xtibano-ka che ndoc namalaj sacerdote y nic'ue-ta-ka ruk'ij, roma jun vinak re ndoc namalaj sacerdote can ja re Dios re nicha'o richin,\x + \xo 5.4 \xt Ex 28.1; 1 S 13.9.\x* ancha'l xban cha re Aarón, reja' ja re Dios xcha'o richin. \v 5-6 Quire' chuka' re Jesucristo, man runa'oj-ta reja' xucusaj chin che xoc Namalaj Sacerdote y xc'ue-ta-ka ruk'ij,\x + \xo 5.5-6 \xt Jn 8.54.\x* xa c'aja-na re Dios xcha'o richin. Roma re Dios xubij cha: \q1 Ja rat re Sacerdote\x + \xo 5.5-6 \xt Sal 110.4.\x* chin nojel tiempo, \q1 can ancha'l re ache rubini'an Melquisedec re xc'ue' ajuer can. \m Y re Dios xubij chuka' cha re Jesucristo: \q1 Ja rat re yat Nuc'ajol.\x + \xo 5.5-6 \xt Sal 2.7; Hch 13.33.\x* \q1 Mare' ninya' ac'aslen. \m \v 7 Y jun k'ij, tak re Jesucristo c'a c'o vova' chach re ruch'ulef y tak xapon chach re tijoj-pokonal, xuban orar\x + \xo 5.7 \xt Sal 22.1; Mt 26.53; Jn 17.1.\x* y xuc'utuj cha re Dios che tuto'. Roma can rutaman che re Dios nitiquir nuto' chin nuk'asaj re camic. Y can cof xch'o tak xuban orar, y chuka' xok'. Y re Dios can xuc'axaj-va re xubij re Jesucristo cha, roma re Jesucristo can ruyi'on-va ruk'ij re Dios re Rutota'. \v 8 Y astapa' re Jesucristo can Ruc'ajol-va re Dios, man xupokonaj-ta xuk'asaj tijoj-pokonal, y riq'uin re' xk'alajin che can nunimaj-va\x + \xo 5.8 \xt Fil 2.8.\x* rutzij re Dios. \v 9 Y roma can nunimaj-va rutzij re Dios, reja' can nitiquir-va yojrucol chach re mac\x + \xo 5.9 \xt He 2.10.\x* y can xkojrucol chin nojel tiempo vo xa yoj nakanimaj rutzij. \v 10 Re Dios can xuban-va cha che xoc Namalaj Sacerdote,\x + \xo 5.10 \xt He 6.20.\x* can ancha'l re Melquisedec re xc'ue' ajuer can. \s1 Man takaya' can re Jesucristo \p \v 11 Nakajo' nakabij más chiva chij re rusamaj re Jesucristo re Namalaj Sacerdote ancha'l re Melquisedec, pero can c'ayef nuban chakavach, roma yex xa man yixq'uiynak-ta chupan re ruch'abal re Dios y man nak'ax-ta pan ive'.\x + \xo 5.11 \xt 2 P 3.16.\x* \v 12 Y can-ta ruc'amon che ja-ta chic yex re yixtijon quichin re nic'aj chic vinak riq'uin re ruch'abal re Dios, roma q'uiy-yan tiempo titzijos-va chiva. Pero yex xa c'a itijoxic nijo' chupan re ruch'abal re Dios. Xa c'a nic'atzin che yixtijox chic jun bey, cha re enseñanza re xitamaj jun bey can\x + \xo 5.12 \xt He 6.1.\x* chij re ruch'abal re Dios tak xinimaj. C'a yix ancha'l jun ac'ual\x + \xo 5.12 \xt Ga 4.3.\x* re c'aja nalax re xaxe tz'umaj nutaj, roma c'amaje-na nitiquir nutaj vay. \v 13 Jun ac'ual re c'a nitz'uman, c'amaje-na nak'ax pa rue' re nubij re ruch'abal re Dios.\x + \xo 5.13 \xt 1 Co 14.20.\x* Man rutaman-ta andex re choj y andex re man choj-ta.\x + \xo 5.13 \xt Ef 4.13.\x* Mare' nimbij chiva che yex yix ancha'l jun ac'ual. \v 14 Jac'a re nak'ax chic otz pa quive' re ruch'abal re Dios, can je ancha'l re vinak re can ye'tiquir chic niquitaj vay. Reje' xquitijoj-yan-qui' chin xquitamaj re otz y re man otz-ta.\x + \xo 5.14 \xt 1 Co 2.14, 15.\x* \c 6 \nb \v 1 Nic'atzin che tz'akat-ta nojel re kataman chij re enseñanza chin re Jesucristo. Roma re xe'c'ut chakavach pa nabey kataman chic. Y re xkatamaj, xoc chin xjalataj re kac'aslen chach re Dios y chin che xkaya' can re mac\x + \xo 6.1 \xt He 9.14.\x* re nic'amo-pa re camic chin jumul, roma xkanimaj reja'. \v 2 Xkatamaj-yan andex ndel-va che tzij re bautismo,\x + \xo 6.2 \xt Hch 19.4.\x* y chuka' xkatamaj-yan andex nic'atzin-va tak re ye'c'uan quichin re hermanos niquiya' quik'a' pa kave'\x + \xo 6.2 \xt Hch 8.14, 17.\x* y xkatamaj-yan re k'ij tak conojel re anama'i' xque'c'astaj-pa y xkatamaj-yan chuka' chij re castigo chin nojel tiempo re xtuya' re Dios pa quive' re vinak re man quiniman-ta. Pero nic'atzin chuka' che nakatamaj más chij re Cristo, chin che tz'akat re na'oj nic'ue' kaq'uin. \v 3 Y can xtakatamaj-va ronojel re' chij re Cristo, roma re Dios can yojruto'. \p \v 4 Yoj sekresan chic re kac'aslen, kac'ulun chic re utzil re pitinak chila' chicaj y c'o chic re Espíritu Santo kaq'uin,\x + \xo 6.4 \xt Mt 12.31; He 2.4.\x* \v 5 y kataman chic che camas otz re ruch'abal re Dios, y chuka' kana'on chic ba' re poder vocame y re xque'ruban chupan re jun c'ac'a tiempo pitinak.\x + \xo 6.5 \xt He 2.5.\x* \v 6 Y vo xa nakaya' can re Jesucristo y man nakajo-ta chic,\x + \xo 6.6 \xt Mt 23.31, 32; He 10.29.\x* c'ayef chin che c'o-ta jun re nibano chaka che nitzolaj-pa kac'o'x riq'uin re Dios. Roma xa nakatz'am chic jun bey ruquimisasic\x + \xo 6.6 \xt Zac 12.10; Lc 11.48.\x* re Ruc'ajol re Dios cho cruz, y nakaya' ruq'uex chiquivach re vinak. \v 7 Yoj re yoj vinak can yoj ancha'l jun ulef tak q'uiy job rutijon, roma re ulef tak q'uiy job rutijon ndel-pa re tico'n chach, y re xe'tico richin camas niqui'cot cánma y man niquimalij-ta can, roma re ulef re' nuya-pa re nic'atzin chique,\x + \xo 6.7 \xt Sal 65.10.\x* ndel che tzij che re ulef re' can nuc'ul re ru-bendición re Dios. \v 8 Pero vo xa man xtivachin-ta re kac'aslen, c'ayef xtuban chaka, can ancha'l re ulef re can xe itzel tak k'ayis y q'uix ye'ruya'.\x + \xo 6.8 \xt Is 5.6.\x* Jun ulef quire' man jun ndoc-va, man otz-ta nitz'et, xa xtiparox rach y xtimalex can. \p \v 9 Y yex hermanos, re camas yixkajo', astapa' c'o tzij re xkabij-yan-ka chiva, ancha'l tak xojch'o chij re itzel ulef, pero yoj nakanojij che yex man xtiban-ta quire', xa can kataman che re ic'aslen nivachin\x + \xo 6.9 \xt Fil 1.6, 7; He 10.34, 39.\x* chach re Dios y riq'uin re' nik'alajin che yixcolotajnak chic chach re imac. \v 10 Re Dios can choj-va, y mare' man xtumistaj-ta re samaj re ibanom-pa.\x + \xo 6.10 \xt Zac 12.10; Mt 23.31, 32.\x* Re Dios rutaman che yex nijo' reja'. Y yex can nic'ut che can yixjovan, roma je'ita'om-pa re je rajc'ual chic re Dios, y c'a quire' yixtajin chubanic. \v 11 Y can nakarayij che can ancha'l-ta yixjovan vocame, quire-ta xtiban nojel tiempo, c'a chupan re ruq'uisibal k'ij chin re ic'aslen, chin quire' can xtic'ul-va ronojel re rusujun re Dios chiva, re can riq'uin ronojel ivánma iyaben-apo.\x + \xo 6.11 \xt Col 2.2.\x* \v 12 Nic'atzin che yex niban quire' chin man tipa ik'oral. Xa can tibana' ancha'l niquiban re nic'aj chic re quiniman re Dios y ye'coch'on,\x + \xo 6.12 \xt He 10.36.\x* mare' can c'o re qui-herencia re je'rubin re Dios che ye'ruya'. \p \v 13 Re ye'rusuj re Dios can ye'ruya-va. Roma ajuer can tak re Dios xubij cha re Abraham che xtuya' re ru-bendición cha, can pa rube' reja' mismo xuban-va jurar che katzij xtuya' re xusuj cha. Y pa rube' reja' xuban-va jurar,\x + \xo 6.13 \xt Gn 22.16.\x* roma man jun re más nem ruk'ij y ru-poder que chach reja'. \v 14 Y re Dios xubij cha re Abraham: Can katzij nimbij chava che xtinya' re nu-bendición pan ave' y camas c'a avey-amam xque'c'ue',\x + \xo 6.14 \xt Gn 22.16, 17.\x* xcha' re Dios cha re Abraham. \v 15 Y re Abraham can xucoch' q'uiy tiempo chin xuyabej re rusujun re Dios cha y can xuc'ul-va. \v 16 Re vinak jac'a re rube' re Dios niquicusaj chin niquiban jurar, roma reja' c'o más ruk'ij\x + \xo 6.16 \xt Ex 22.11.\x* y riq'uin re' can ye'nimax chin che man jun chic cosa tibex chique. \v 17 Mare' re Dios xuban jurar cha re Abraham che nuya' re ru-bendición cha, y riq'uin re' nuc'ut chiquivach conojel vinak re xque'c'ulu re bendición re',\x + \xo 6.17 \xt Ro 8.17.\x* che reja' can man nujal-ta re andex runojin\x + \xo 6.17 \xt Job 23.13, 14; Is 14.24; Jer 33.20, 21, 25, 26; Ro 11.29; He 11.9.\x* che nuban. Y can nuban-va re nubij. \v 18 Re Dios can katzij-va re nubij y man jun bey man-ta nuban re nubij, y chuka' tak nuban jurar can nuban y man nutz'uc-ta tzij. Y chin che más nik'alajin chakavach yoj re xojcolotaj-yan chach re kamac, che can katzij-va re nubij, reja' xuban jurar, chin quire' can riq'uin ronojel kánma nakayabej-apo re k'ij tak xkojba chila' chicaj riq'uin. Y can kataman\x + \xo 6.18 \xt He 12.1.\x* che xtakac'ul ronojel re rubin che nuya' chaka, \v 19 roma can yojyukul riq'uin re Dios, can ancha'l banon cha jun barco, yukuban riq'uin jun colo' chach jun ch'ich' re camas al. Y re colo' re anchok cha yojyukul-va yoj, napon c'a chila' chicaj.\x + \xo 6.19 \xt Lv 16.15; Sal 130.7; He 9.7.\x* Jun colo' re camas nem rupan, y man nirokch'itaj-ta. Mare' can kataman che xkojba chila' chicaj. \v 20 Roma re Jesucristo c'o chic chila' chicaj riq'uin re Dios,\x + \xo 6.20 \xt He 3.1; 4.14.\x* y ja reja' re nich'o pa kave' cha re Dios, roma ja reja' re Namalaj Sacerdote\x + \xo 6.20 \xt He 5.6.\x* chin nojel tiempo, ancha'l re Melquisedec. Re Jesucristo xnabayaj-yan-a chin che yoj yojtiquir chuka' yojapon riq'uin re Dios. \c 7 \s1 Ja re Jesucristo re Kanamalaj Sacerdote \p \v 1 Re jun ache re rubini'an Melquisedec, jare' re Rey chin re tenemit Salem, y chuka' ru-sacerdote re namalaj Dios.\x + \xo 7.1 \xt Gn 14.18.\x* Re Melquisedec xba chuc'ulic re kamoma' Abraham tak tzolojnak-pa pan ayoval, y re' ja tak je'ruch'acon chic can re reyes che' re anchok quiq'uin xuban-va ayoval, y mare' re Melquisedec can xuban-va bendecir re Abraham. \v 2 Y re Abraham xuban lajuj partes cha ronojel cosa re xulisaj-pa chiquik'a' re reyes re xe'ruch'ac, y cha re lajuj partes re', jun parte xuya' cha re Melquisedec. Y re be'aj Melquisedec ndel che tzij che jun Rey re can choj-va re ruc'aslen. Y roma re Melquisedec Rey chin re tenemit Salem, ndel che tzij che Rey de paz, roma re be'aj Salem ndel che tzij paz. \v 3 Re Melquisedec man k'alaj-ta vo xa xe'c'ue' rute-rutota', man k'alaj-ta chuka' vo xa xe'c'ue' rate't-rumoma'. Chuka' man k'alaj-ta vo xa xalax y chuka' man k'alaj-ta vo xa xcom. Mare' tak nik'alajin che reja' can nojel tiempo\x + \xo 7.3 \xt Sal 110.4.\x* sacerdote, ancha'l re Ruc'ajol re Dios. \p \v 4 Ronojel cosas re xulisaj-pa re kamoma' Abraham chiquik'a' re reyes, xuban lajuj partes cha, y jun parte xuya' cha re Melquisedec. Jare' re diezmo re xuya' re Abraham cha re Melquisedec. Y roma quire' xuban re Abraham riq'uin re Melquisedec, nik'alajin che re Melquisedec camas nem ruk'ij, astapa' re kamoma' Abraham can c'o-va ruk'ij, reja' can xuya-va re diezmo cha,\x + \xo 7.4 \xt Gn 14.20.\x* \v 5 roma re ley chin re Moisés nubij che re je rey-rumam can re Leví re ye'oc sacerdotes, tiene que niya' re diezmo chique coma re quivinak,\x + \xo 7.5 \xt Nm 18.21, 26.\x* y re vinak re ye'yi'o re diezmo ja re rey-rumam can re Abraham, \v 6 pero re ache rubini'an Melquisedec, astapa' man rey-rumam-ta can re Leví, can xuc'ul re diezmo chuk'a' re Abraham. Xuban bendecir chuka' re Abraham. Y re Abraham c'o ruk'ij, roma c'o cosas rusujun re Dios cha.\x + \xo 7.6 \xt Gn 12.2, 3; 13.14, 17; 17.4; 22.17; Hch 3.25; Ro 4.13; Ga 3.16; He 6.13; 11.17.\x* \v 7 Re Melquisedec camas-va ruk'ij. Roma kataman che re niyi'o re bendición, más nem ruk'ij que chach re nic'ulu re bendición. \v 8 Re je rey-rumam can re Leví re anchok chique niya-va re diezmo, xa je vinak y xa ye'com-a chach ruch'ulef. Jac'a re Melquisedec re xya' re diezmo cha roma re Abraham, nibex che reja' can c'o-va ruc'aslen chin nojel tiempo.\x + \xo 7.8 \xt He 5.6; 6.20.\x* \v 9 Y mare' can yojtiquir nakabij che tak re Abraham xuya' re ru-diezmo cha re Melquisedec, xuya-yan can pa qui-cuenta re sacerdotes re je rey-rumam re Leví. Astapa' reje' niya' re diezmo chique ancha'l nubij re ley. \v 10 Y yojtiquir chuka' nakabij che re sacerdotes re', astapa' can c'amaje-na ca'lax tak re Melquisedec xba chuc'ulic re Abraham, can jare' tak xquitoj-yan re qui-diezmo cha re Melquisedec riq'uin re quimoma' Abraham. \p \v 11 Re ley chin re Moisés xjach pa quik'a' re kavinak xe'c'ue' ajuer can, chupan re qui-tiempo re sacerdotes re je rey-rumam can re Leví. Pero re sacerdotes re' man xe'tiquir-ta xquiban chique re kavinak re' che man jun quimac xel chach re Dios,\x + \xo 7.11 \xt Ga 2.21; He 8.7.\x* y mare' xc'atzin che xpa jun chic Sacerdote ancha'l re Melquisedec, y man ancha'l-ta re Aarón y ni xe-ta ancha'l re nic'aj chic sacerdotes re je rey-rumam can re Leví. \v 12 Can xjalataj re nubij chupan re ley, roma tak xpa re jun chic Sacerdote, man junan-ta quiq'uin re nic'aj chic sacerdotes. \v 13 Roma re jun Sacerdote re' man rey-rumam-ta can re Leví. Reja' rey-rumam can jun chic ache. Y re je rey-rumam can re ache re' man chin-ta che ye'oc sacerdotes. \v 14 Re jun chic Sacerdote ja re Kajaf Jesucristo, y kataman che reja' rey-rumam can re ache rubini'an Judá.\x + \xo 7.14 \xt Gn 49.10; Is 11.1.\x* Y re ley chin re Moisés man nubij-ta che ye'oc sacerdotes re je rey-rumam can re Judá. \p \v 15 Re c'ac'a Sacerdote re xbeka, xa ancha'l re sacerdote rubini'an Melquisedec. Mare' can xk'alajin che re jun Sacerdote re', man junan-ta quiq'uin re sacerdotes re je rey-rumam can re Leví. \v 16 Re ley nubij che can xe re je rey-rumam can re Leví jare' re ye'oc sacerdotes, y re Jesucristo xa man rey-rumam-ta can re Leví. Pero reja' can xtiquir xoc Sacerdote, roma re ruc'aslen man jun bey xtiq'uis. Can k'alaj che c'o ru-poder. \v 17 Ancha'l xubij re Dios cha re Jesucristo: \q1 Ja rat re Sacerdote chin nojel tiempo,\x + \xo 7.17 \xt Sal 110.4.\x* \q1 can ancha'l re Melquisedec re xc'ue' ajuer can. \m \v 18 Y xya' can rubanic re nubij chupan re ley, roma manak ru-poder y man xtiquir-ta xe'rucol re vinak chupan re quimac.\x + \xo 7.18 \xt Ro 8.3; Ga 4.9.\x* \v 19 Roma re ley xa man xtiquir-ta xuban chique re vinak che man jun quimac xel chach re Dios,\x + \xo 7.19 \xt Hch 13.39; Ro 3.20; Ga 3.24.\x* pero vocame c'o chic Jun más otz pa ru-lugar re ley re'. Riq'uin re Jun re' kabanon-va confiar-ki'.\x + \xo 7.19 \xt Ro 5.2.\x* Y xaxe roma re Jun re', yoj yojtiquir yojelon-apo riq'uin re Dios. \p \v 20 Re Dios xuban jurar chin xk'alajin che katzij che re Jesús xoc Sacerdote. \v 21 Jac'a re je rey-rumam can re Leví, tak xe'oc sacerdotes, re Dios man jun juramento xuban. Pero tak re Jesús xoc Sacerdote, jare' tak re Dios xuban jurar. Ancha'l nubij chupan re ruch'abal re tz'iban can: \q1 Re Ajaf Dios xuban jurar y man xtujal-ta re nunojij.\x + \xo 7.21 \xt Sal 110.4.\x* \q1 Chuka' xubij: Ja rat re Sacerdote chin nojel tiempo, \q1 can ancha'l re Melquisedec re xc'ue' ajuer can. \q1 Quire' xubij re Dios cha re Jesús. \m \v 22 Mare' ja re Jesús xpa'e' can chach re trato re xuban re Dios kaq'uin. Y re trato re' más otz\x + \xo 7.22 \xt He 8.6.\x* que chach re xban nabey quiq'uin re kavinak xe'c'ue' ajuer can. \p \v 23 Re sacerdotes re je rey-rumam can re Leví je q'uiy, roma re sacerdotes re' xa ye'com. Y tak nicom-a jun chique re sacerdotes, can ndoc chic can jun pa ruq'uixel. \v 24 Y ja re Jesús re Sacerdote chin nojel tiempo.\x + \xo 7.24 \xt Is 9.6, 7.\x* Reja' man jun bey xticom. \v 25 Y mare' reja' can nitiquir ye'rucol chin nojel tiempo re ye'niman richin, chin che c'o modo ye'jelon-apo riq'uin re Dios. Roma reja' can nojel tiempo Sacerdote, mare' binak-rach nich'o pa qui-cuenta re\x + \xo 7.25 \xt Ro 8.34.\x* vinak cha re Dios. \p \v 26 Y ja re Jesús re ruc'amon che xoc Kanamalaj Sacerdote, roma re ruc'aslen can lok'olaj-va.\x + \xo 7.26 \xt He 3.1; Ap 15.4.\x* Man jun bey xmacun-ta,\x + \xo 7.26 \xt He 4.15.\x* man jun itzel cosa xlitaj pa ruc'aslen, man junan-ta quiq'uin re vinak re ye'macun, y yi'on ruk'ij chila' chicaj.\x + \xo 7.26 \xt Ef 1.20.\x* \v 27 Reja' man ancha'l-ta re namalaj tak sacerdotes re je rey-rumam can re Leví. Reje' ronojel k'ij ye'quiquimisaj chicop y ye'quisuj cha re Dios.\x + \xo 7.27 \xt Lv 9.7; 16.15.\x* Quire' niquiban chin che nicuyutaj quimac reje' y chuka' quimac re quivinak. Jac'a re Jesús man nic'atzin-ta che q'uiy bey xuban quire' cha re Dios.\x + \xo 7.27 \xt Ro 6.10.\x* Reja' xa jun bey quire' xuban, y tak reja' xuban quire', ja re ru-cuerpo re xcom cho cruz. \v 28 Re Jesús man ancha'l-ta-oc re namalaj tak sacerdotes re je rey-rumam can re Leví. Roma reje' xa je vinak y manak qui-poder. Astapa' can je quire', re ley chin re Moisés can xuban-va chique che xe'oc namalaj tak sacerdotes.\x + \xo 7.28 \xt He 5.1, 2.\x* Jac'a re Jesús can Ruc'ajol-va re Dios. Y astapa' c'o chic re ley chire', re Dios can xuban jurar che re Jesús ndoc Namalaj Sacerdote. Y re Jesús aconak ka-Sacerdote chin nojel tiempo, y reja' can choj riq'uin\x + \xo 7.28 \xt He 2.10.\x* ronojel. \c 8 \s1 Re ru-trato re Dios vocame, ja re Jesucristo re nibano rubiyal chakavach \p \v 1 Re forma re nakabij y re más rajkalen, ja che vocame c'o jun Kanamalaj Sacerdote re camas ruk'ij, y chuka' re ka-Sacerdote re' tz'uyul chila' chicaj pa rajquik'a' re namalaj Dios,\x + \xo 8.1 \xt Ef 1.20; Col 3.1.\x* \v 2 y aconak Sacerdote chila' chicaj anche' c'o-va re Dios, chire' chupan re katzij rachoch re Dios, re banon roma re Dios re man ancha'l-ta niban coma re vinak.\x + \xo 8.2 \xt He 9.11.\x* \v 3 Vova' chach re ruch'ulef re namalaj tak sacerdotes ye'quisuj re chicop je'quimisan y ye'quisuj chuka' re ofrendas cha re Dios.\x + \xo 8.3 \xt He 5.1.\x* Ja samaj re' re yi'on chique chin niquiban. Y mare' re Jesús can xc'atzin chuka' che c'o xusuj\x + \xo 8.3 \xt Ef 5.2.\x* cha re Dios roma reja' jun Namalaj Sacerdote. \v 4 Y xe-ta re Jesús c'o-ta chach re ruch'ulef, man-ta nitiquir nuban re samaj re nuban jun sacerdote vova' chach re ruch'ulef, roma re ley chin re Moisés nubij che can xe-va re je rey-rumam can re ache xubini'aj Leví jare' re ye'oc sacerdotes y ja reje' re ye'suju re chicop je'quimisan y chuka' re ofrendas cha re Dios. \v 5 Re jay re anche' ye'samaj-va re sacerdotes re' y ronojel re cosas c'o chupan, xa je rumuch'uch'il re rachoch re Dios re c'o chila' chicaj.\x + \xo 8.5 \xt He 9.23.\x* Y mare', tak nitz'am-yan rubanic re rachoch re Dios, re Dios xubij cha re Moisés: Tac'axaj jabal y nic'atzin che tiban ronojel,\x + \xo 8.5 \xt Ex 25.40; 26.30; 27.8; Nm 8.4; 1 Cr 28.12, 19; Hch 7.44.\x* ancha'l re xinc'ut chavach pa rue' re loma rubini'an Sinaí. \v 6 Y riq'uin ronojel re' can nakatz'at-va che re rusamaj re Jesús más nem ruk'ij que chach re samaj re niquiban re sacerdotes chupan re rachoch re Dios vova' chach re ruch'ulef. Roma re c'ac'a trato re xuban re Dios quiq'uin re vinak,\x + \xo 8.6 \xt He 7.22.\x* jare' re nusamajij re Jesús, y camas-va otz ye'rusuj. \p \v 7 Y xe-ta re nabey trato otz-ta xel, man-ta xban jun chic.\x + \xo 8.7 \xt He 7.11, 18.\x* \v 8 Pero xa roma re kavinak xe'c'ue' ajuer can man xquiban-ta ronojel re xubij chupan re nabey trato, mare' tak re Ajaf man xka-ta chach, y xubij: \q1 Xtapon re k'ij tak xtimban jun c'ac'a trato \q1 quiq'uin re aj-Israel y re aj-Judá.\x + \xo 8.8 \xt Jer 23.5-7; 30.3; 31.31.\x* \q1 \v 9 Y re c'ac'a trato re xtimban quiq'uin, \q1 man junan-ta riq'uin re trato re ximban quiq'uin \q1 re quivinak xe'c'ue' ajuer can, \q1 tak xe'nc'uaj y xe'ncol-pa chupan re nación Egipto, \q1 roma reje' xa man xquiban-ta chic re trato re', \q1 mare' yen xe'nmalij, xcha' re Ajaf. \q1 \v 10 Xa roma re quire' xquiban, mare' vocame jun chic-va rubanic re trato re xtimban. \q1 Re xtimban vocame, ja che can xtintz'ibaj re nu-ley pa tak cánma, \q1 y chuka' can xtinya' pa quijalom. \q1 Xquinoc qui-Dios, \q1 y reje' xque'oc nutenemit. \q1 Jare' re jun chic trato re xtimban quiq'uin.\x + \xo 8.10 \xt Gn 17.7, 8; Jer 24.7; Ez 37.27; Zac 8.8.\x* \q1 \v 11 Y re k'ij re' man chic xtic'atzin-ta che xque'tijox\x + \xo 8.11 \xt Is 54.13; Jn 6.45; 1 Jn 2.27.\x* re quivinak, ni xe-ta re quich'alal chin che niquibij-ta chique: Titamaj c'a rach re Ajaf. \q1 Roma chupan re tiempo re' can conojel chic je'atamayon noch. \q1 Can che cocoj y che nima'k quitaman chic noch. \q1 \v 12 Quire' xtimban, roma xtinjoyovaj quivach y xtincuy re quibanabal re man je otz-ta. \q1 Man xte'ka-ta chic chinuc'o'x re quimac y re itzel tak quibanabal. \q1 Quire' xubij re Dios. \m \v 13 Y tak re Dios xunataj re c'ac'a trato, ndel che tzij che re nabey trato xa manak chic rajkalen.\x + \xo 8.13 \xt 2 Co 5.17.\x* Y jun cosa re manak chic rajkalen, y man nic'atzin-ta chic, xa napon-yan c'a re k'ij che niq'uis. \c 9 \p \v 1 Re nabey trato re xuban re Dios quiq'uin re kavinak xe'c'ue' ajuer can, xubij re andex rubanic niquiban chin niquiya' ruk'ij re Dios, y anche' niquiban-va quire' ja chupan re rachoch re Dios re xc'ue' quiq'uin, y re jun jay re' xa vova' chach re ruch'ulef\x + \xo 9.1 \xt Ex 25.8.\x* xban-va. \v 2 Y re jay re' ja quire' rubanic:\x + \xo 9.2 \xt Ex 26.1.\x* Chupan re nabey parte c'o jun candelero y jun mesa. Y chach re mesa re' jec'o-va re lok'olaj tak xcana-vay,\x + \xo 9.2 \xt Lv 24.5, 6.\x* y re nabey parte re' nibex Santo cha. \v 3 Y chij can re ruca'n utzulaj tziak re anchok cha tason-va rupan re jay re', chire' c'o-va re ruca'n parte re nibex Santísimo cha. Quire' nibex cha roma más santo que chach re nabey parte. \v 4 Y chupan re ruca'n parte re' c'o jun altar re banon cha k'anapuak y chire' niparox-va re pom. C'o chuka' re cofre chin re ru-trato re Dios. Y ronojel rij re cofre re' de oro, y can quire' chuka' re rupan. Chupan re cofre c'o jun lak re banon cha k'anapuak, y chupan re lak re' c'o ba' maná,\x + \xo 9.4 \xt Ex 16.33.\x* re vay re xka-pa chila' chicaj re xquitaj re kavinak xe'c'ue' ajuer can tak xe'c'ue' pa desierto. Chupan re cofre c'o chuka' re ru-vara re Aarón,\x + \xo 9.4 \xt Nm 17.10.\x* re xjotayim-pa. Y chuka' c'o re tz'alam tak aboj\x + \xo 9.4 \xt Ex 25.16; Dt 10.2.\x* re anche' xtz'ibas-va can re mandamientos. \v 5 Xe'ban re je ca'e' querubín quiric'on quixic' pa rue' re cofre,\x + \xo 9.5 \xt Lv 16.2.\x* y re' xe'oc chique re kavinak xe'c'ue' ajuer can chin che ne'ka chiquic'o'x che re Dios can xc'ue-va chire' roma c'o ruk'ij y ru-poder. Y re tz'apebal-rue' re cofre xuc'ut chiquivach re kavinak xe'c'ue' ajuer can che can c'o-va cuyubal-mac. Pero vocame man xtakabij-ta más chij ronojel re'. \p \v 6 Y jac'a quire' xban cha re rachoch re Dios, che re sacerdotes nojel tiempo ye'oc chupan re nabey parte chin niquiban re rusamaj re Dios y chin niquiya' ruk'ij.\x + \xo 9.6 \xt Nm 28.3.\x* \v 7 Jac'a chupan re ruca'n parte, can xe-va re namalaj sacerdote re c'o modo ndoc-apo, y can xe-va jun k'ij ndoc chupan\x + \xo 9.7 \xt Ex 30.10.\x* jun juna'. Y tak ndoc-apo, nuc'uaj quiq'uiq'uel re chicop re ye'quimisas y nusuj cha re Dios roma re rumac reja' mismo y roma chuka' re quimac re vinak. \v 8 Tak c'a nicusas-na re jun rachoch re Dios re', man xabanchique-ta vinak nitiquir ndoc-apo chupan re lugar Santísimo. Y riq'uin re' re Espíritu Santo nuc'ut chakavach che chupan re tiempo tak xbanataj quire', c'amaje-na tik'alajin re andex rubanic niban chin nivil re bey chin ye'bapon\x + \xo 9.8 \xt Jn 14.6; He 4.15, 16; 10.19.\x* re vinak c'a riq'uin re Dios. \v 9 Y ronojel re' c'o q'uiy cosas nubij chaka chupan re tiempo vocame. Re chicop y re ofrendas re xe'quisuj re sacerdotes cha re Dios re tiempo re', man xe'tiquir-ta xquiban chique re vinak re xe'yi'o ronojel re', che choj-ta xuban re cánma chach re Dios.\x + \xo 9.9 \xt Ga 3.21.\x* \v 10 Roma chupan re nabey trato, xaxe xch'o chij re andex niquitaj,\x + \xo 9.10 \xt Ro 14.17.\x* re andex niquikum, y re andex rubanic chin niquijosk'ij-qui'.\x + \xo 9.10 \xt Nm 19.7.\x* Y ronojel re' xbex chique re kavinak xe'c'ue' ajuer can che tiquibana'. Y re' xtiq'uis rubanic c'aja tak re Cristo xte'ka vova' chach re ruch'ulef roma niban chic jun c'ac'a trato. Roma re nabey trato xa más chij re cuerpo xch'o-va. \p \v 11 Re Cristo can xpa-yan y xoc jun Namalaj Sacerdote chin re c'ac'a trato re xban kaq'uin re ruc'amom-pa utzil chaka.\x + \xo 9.11 \xt He 10.1.\x* Re rachoch re Dios re anche' xoc-va re Jesucristo más nem y más jabal.\x + \xo 9.11 \xt He 8.2.\x* Roma re jay re' man vinak-ta je'banayon richin, mare' k'alaj che man vova-ta chach re ruch'ulef c'o-va. \v 12 Re Jesucristo can xe-va re jun bey xoc chupan re lugar rubini'an Santísimo re c'o chila' chicaj. Tak reja' xoc chupan re lugar re', man xusuj-ta quiq'uiq'uel achija' tak cabras, y ni xe-ta quiq'uiq'uel alaji' tak vacx, xa can ja reja' mismo re xusuj re ruq'uiq'uel\x + \xo 9.12 \xt Ap 1.5.\x* cha re Dios chin che xcuyutaj re kamac,\x + \xo 9.12 \xt Dn 9.24; Zac 3.9.\x* y riq'uin re' xuban chaka che jumul xojcolotaj chach re mac. \v 13 Chupan can re nabey trato, tak c'o jun vinak re man ch'ajch'oj-ta rubanon re ru-cuerpo chach re Dios, re vinak re' chin che nich'ojch'ojer chach re Dios, tiene que niquimisas jun toro o jun achij cabra o niparox jun novilla, y re ruchajil re novilla y re ruq'uiq'uel re toro, y re ruq'uiq'uel re cabra nichicax\x + \xo 9.13 \xt Lv 16.14; Nm 19.2, 17, 18.\x* chij re vinak re man ch'ajch'oj-ta ru-cuerpo chach re Dios. \v 14 Vo xa re quiq'uiq'uel y re quichajil re chicop xtiquir xujosk'ij re qui-cuerpo re vinak re', c'alapa' ruq'uiq'uel re Jesucristo\x + \xo 9.14 \xt 1 Jn 1.7.\x* man-ta xtitiquir. Reja' can nitiquir nuch'ojersaj re kánma chach re mac re yojc'uan-a pa camic, y nuban chaka che yojtiquir nakaban re rusamaj re c'aslic Dios. Re ruc'aslen reja' ch'ajch'oj y man jun mac xuban, y re ru-poder re Espíritu Santo chin nojel tiempo jare' re xbano cha re Jesucristo che xusuj-ri' cha re Dios\x + \xo 9.14 \xt Ro 1.4; Ef 2.5.\x* chin xquimisas pa ru-cuenta re kamac. \p \v 15 Y mare' can ja-va re Jesucristo re nisamajin re c'ac'a trato re xuban re Dios kaq'uin yoj. Y mare' re je'vayon\x + \xo 9.15 \xt He 3.1.\x* roma re Dios chin ye'oc riq'uin reja', c'o qui-herencia chila' chicaj, roma ja quire' rubin, y re herencia re' chin nojel tiempo. Yoj re yojc'o chupan re tiempo re', c'o ka-herencia chila' chicaj, y quire' chuka' re kavinak re xe'c'ue' chupan re tiempo chin re nabey trato. Re Jesucristo xcom chuka' pa qui-cuenta reje', chin che xe'colotaj chach re quimac.\x + \xo 9.15 \xt Ro 3.25; 1 Ti 2.5.\x* \v 16 Can xc'atzin che xcom re Jesucristo. Ancha'l nibanataj vova' chuch'ulef, tak jun tata'aj nuban jun vuj y chupan re vuj nubij che tak reja' xticom, re herencia ndoc quichin re rajc'ual. Pero kataman che re herencia man nijach-ta chique tak c'a c'as re tata'aj, tiene que niquiyabej-na che nicom. \v 17 Y c'aja tak quiminak chic re tata'aj, c'ajare' c'o modo nijach re herencia re ruyi'on can. Pero tak c'a c'as re tata'aj, re vuj banon man jun rajkalen. \v 18 Y quire' chuka' xban quiq'uin re kavinak xe'c'ue' ajuer can. Roma nabey xe'quiquimisaj re chicop y xbiyin quiq'uiq'uel.\x + \xo 9.18 \xt Ex 24.6.\x* Y ja chire' tak xtiquir-pa re nabey trato. \v 19 Roma tak re Moisés rubin chic chique re vinak ronojel re nubij chupan re ley re tiene que niquiban,\x + \xo 9.19 \xt Ex 24.5-8.\x* xbo'rc'ama-pa re quiq'uiq'uel re alaji' tak vacx y achija' tak cabras, ba' ya', ba' rusumal oveja re banon pintar che quiak y ba' k'ayis rubini'an hisopo, y c'are' xuchicaj ba' quic' xalon riq'uin ya' chij re vuj chin re ley y chuka'\x + \xo 9.19 \xt Lv 14.4; 16.14, 15, 18.\x* xuchicaj pa quive' conojel re vinak, \v 20 y re Moisés nubij chique re vinak: Riq'uin re quic' re', ndel che tzij che ja xtz'ucutaj-a re trato\x + \xo 9.20 \xt Ex 24.8; Mt 26.28.\x* re xubij re Dios che nakaban, xcha' re Moisés chique re vinak. \v 21 Y re Moisés xuchicaj chuka' re quic' chij re rachoch re Dios y chij ronojel re cosas re xque'oc pa rusamaj re Dios.\x + \xo 9.21 \xt Ex 29.12; Lv 8.15.\x* \v 22 Y chupan re ru-tiempo re ley bama ronojel xe'ch'ojersas che quic', y vo xa manak quic'\x + \xo 9.22 \xt Lv 17.11.\x* nibiyin, man nicuyutaj-ta re mac. \s1 Re ruq'uiq'uel re Jesucristo re xbiyin tak xquimisas, camas rajkalen \p \v 23 Ancha'l xkabij-yan-ka, re rachoch re Dios re xquiban re kavinak xe'c'ue' ajuer can, can ancha'l-va re rachoch re Dios re c'o chila' chicaj.\x + \xo 9.23 \xt He 8.5.\x* Y re rachoch re Dios re xquiban vova' chach re ruch'ulef y ronojel re cosas re jec'o chupan, c'a xe'ch'ojersas-na riq'uin re quiq'uiq'uel re chicop, c'ajare' xe'cusas cha re rusamaj re Dios. Pero como re rachoch re Dios re c'o chila' chicaj más nem ruk'ij, nic'atzin ruq'uiq'uel Jun re más rajkalen que chach re quiq'uiq'uel re chicop. \v 24 Mare' re Jesucristo man xoc-ta chupan re rachoch re Dios re banon coma re vinak vova' chuch'ulef chin xusuj-ta ruq'uiq'uel pa kaq'uixel yoj, roma re rubanic re jay re banon coma re vinak, xa ancha'l re rachoch re Dios re c'o chila' chicaj. Mare' reja' c'a chila' chicaj xbe'oc-va chin nich'o riq'uin re Dios pa kave' yoj.\x + \xo 9.24 \xt Ro 8.34; He 6.20; 7.25; 1 Jn 2.1.\x* \v 25 Re Jesucristo man nuban-ta ancha'l xuban re namalaj sacerdote vova' chach re ruch'ulef. Roma re sacerdote ronojel juna' ndoc chupan re lugar rubini'an Santísimo chin nusuj quic',\x + \xo 9.25 \xt Lv 16.34.\x* pero mana-ta re ruq'uiq'uel reja' re nusuj. Jac'a re Jesucristo xa jun bey xuban quire' y re quic' re xucusaj can ja re ruq'uiq'uel reja'. \v 26 Roma xe-ta q'uiy bey xusuj-ri', q'uiy-ta bey xutaj pokan y q'uiy-ta bey xcom, y can-ta quire' rubanom-pa tak xban re ruch'ulef, y chuka' c'a quire-ta nuban chupan re tiempo re'. Pero man quire-ta xuban. Reja' xa jun bey xusuj-ri' chin xcom\x + \xo 9.26 \xt He 7.27; 10.10; 1 P 3.18.\x* chin che ndel-a re kamac. Y tak reja' xuban quire', xa c'aja chupan re ruq'uisibal tiempo.\x + \xo 9.26 \xt 1 Co 10.11; Ga 4.4; Ef 1.10.\x* \v 27 Yoj re yoj vinak banon chaka che xaxe jun bey yojcom, y c'are' nipa re juicio. \v 28 Y quire' chuka' re Jesucristo, reja' xaxe jun bey xcom chin che ja reja' re xkalen re kamac.\x + \xo 9.28 \xt Ro 6.10; 1 P 2.24.\x* Y can xtapon-va re k'ij tak reja' xtipa chic jun bey. Pero man chin-ta che ne'com chic-ka jun bey roma re kamac, xa chin che jumul yoje'rucola-ka yoj re kayaben-apo. \c 10 \p \v 1 Re ley re ruyi'on can re Dios cha re Moisés, mana-ta re' re utzil re camas otz re sujun roma re Dios. Roma re ley chin re Moisés xa rumuch'uch'il re utzil re rusujun re Dios. Y mare' re chicop re xe'suj cha re Dios ronojel juna', man xe'tiquir-ta xquiban chique re vinak che jumul xel re quimac tak reje' xe'jelon-apo riq'uin re Dios. \v 2 Xe-ta can xch'ojch'ojer re cánma coma re chicop re xe'quisuj, man-ta ye'quisuj chic jun bey, roma can-ta niquina' che man jun chic quimac chach re Dios. \v 3 Pero xa ronojel juna' ye'quisuj, y riq'uin re' ne'ka chiquic'o'x che re mac man elinak-ta-a quiq'uin.\x + \xo 10.3 \xt Lv 16.21; He 9.7.\x* \v 4 Roma re quiq'uiq'uel re toros y re achija' tak cabras man ye'tiquir-ta niquilisaj re quimac.\x + \xo 10.4 \xt Mi 6.6.\x* \p \v 5 Mare' tak re Cristo xpa vova' chach re ruch'ulef, xubij cha re Dios: \q1 Rat man chic najo-ta che ye'suj re chicop y re ofrendas chavach,\x + \xo 10.5 \xt Sal 40.6.\x* \q1 mare' tak xinatak-pa yen, chin che ja yen re ninsuj-vi'. \q1 Y rat xaya' nu-cuerpo ancha'l chin re vinak. \q1 \v 6 Re chicop re ye'parox chavach can man chic yaqui'cot-ta riq'uin, \q1 quire' chuka' re chicop re ye'suj chava roma re quimac re vinak. \q1 \v 7 Mare' ximbij: Ajaf Dios, yen ximpa chin nimban re najo' rat, \q1 can ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can chuij chupan re vuj baton ruchi'. \q1 Quire' xubij re Jesucristo. \m \v 8 Ancha'l xkabij-yan-ka, che re Cristo xubij cha re Dios: Rat can man chic najo-ta che ye'suj re chicop y re ofrendas chavach, can man chic yaqui'cot-ta riq'uin re chicop re ye'parox chavach. Y quire' chuka' re chicop re ye'suj chava roma re quimac re vinak. Quire' xubij re Jesucristo. Y re chicop re ye'suj cha re Dios can ja quire' nubij chupan re ley re yi'on cha re Moisés. \v 9 Y xubij chuka' re Jesucristo: Ajaf Dios, yen ximpa chin nimban re najo' rat. Y roma xpa re Jesucristo, mare' xq'uis re nabey trato. Y pa ruq'uixel re nabey trato, xc'ue' can re jun c'ac'a trato. \v 10 Re nrajo' re Dios ja che xcom\x + \xo 10.10 \xt Jn 19.34.\x* re Jesucristo cho cruz, xujach re ruc'aslen koma yoj chin che nich'ojch'ojer re kánma.\x + \xo 10.10 \xt Zac 13.1; Jn 17.19; He 13.12.\x* Y xa jun bey xuban quire'. \p \v 11 Re sacerdotes k'ij-k'ij ye'quisuj chicop cha re Dios,\x + \xo 10.11 \xt Nm 28.3; He 7.27.\x* roma re quimac re vinak. Pero re niquiban man nitiquir-ta nulisaj-a re quimac re vinak. \v 12 Jac'a re Jesucristo xa jun bey xusuj-ri' chin xcom, y jare' tak jumul xcuyutaj re kamac. Y c'are' xbetz'uye' pa rajquik'a' re Dios chila' chicaj.\x + \xo 10.12 \xt Col 3.1; He 1.3.\x* \v 13 Y chila' c'o-va, ruyaben re k'ij chin ye'jach pa ruk'a'\x + \xo 10.13 \xt Sal 110.1; Hch 2.35; 1 Co 15.25; He 1.13.\x* conojel re ye'tzelan richin. \v 14 Y man chic xticom-ta, reja' xaxe jun bey xcom, y riq'uin re' xuban chaka che jumul manak kamac ndel chach re Dios. Quire' xuban chaka yoj re xkanimaj chin nich'ojch'ojer re kánma.\x + \xo 10.14 \xt He 10.1, 10.\x* \v 15 Quire' nimbij yen y ja chuka' quire' nubij re Espíritu Santo chaka,\x + \xo 10.15 \xt 2 P 1.21.\x* roma xubij: \q1 \v 16 Che can xtapon-va re k'ij tak xtimban jun c'ac'a trato quiq'uin re vinak. \q1 Can xtinya' re nu-ley pa tak cánma,\x + \xo 10.16 \xt Jer 31.33.\x* \q1 y chuka' can xtintz'ibaj pa quijalom, nicha' re Ajaf. \m \v 17 Y xubij chuka': \q1 Xtincuy re quimac y man xte'ka-ta chic chinuc'o'x re itzel tak quibanabal. \q1 Quire' rubin re Dios y jare' nubij re Espíritu Santo. \m \v 18 Y mare' can nik'alajin che man jun chic ndoc-va che ye'kasuj chicop cha re Dios chin nicuyutaj re kamac. Re kamac xa xcuyutaj-yan. \p \v 19 Hermanos, re Jesús xcom y xbiyin ruq'uiq'uel katzij yoj, y mare' man nakaxibij-ta-ki' yojelon-apo riq'uin re Dios.\x + \xo 10.19 \xt Ro 5.2; He 4.16.\x* \v 20 Tak re Jesús xcom cho cruz, xujak jun c'ac'a bey chakavach, y re bey re' ja re bey chin c'aslen. Y tak reja' xcom, re utzulaj tziak re anchok cha tason-va rupan re rachoch re Dios xel ca'e' y riq'uin re' xjakataj ruchi' re lugar nibex Santísimo cha. Y re' xusekresaj chakavach che vocame c'o modo yojoc-apo riq'uin re Dios y man jun nik'ato kachin. \v 21 Y re Jesús jare' re Namalaj Sacerdote re c'o pa kave' yoj re yoj rajc'ual chic re Dios.\x + \xo 10.21 \xt 1 Ti 3.15.\x* \v 22 Mare' yoj re kaniman chic man-ta riq'uin ca'e' kánma yojelon-apo riq'uin re Dios, yoj can-ta riq'uin ronojel kánma yojelon-apo riq'uin.\x + \xo 10.22 \xt Stg 1.6.\x* Yojelon-ta-apo riq'uin re Dios, riq'uin jun kánma ch'ajch'oj re manak chic etzelal ruc'uan, y can-ta ch'ajon chic re kac'aslen riq'uin re ch'ajch'oj ya'. \v 23 Y yoj re yojbin chique re vinak che kayaben re namalaj utzil re xtuya' re Dios pa kave', man c'a takaya' can re anchique kayaben. Y man c'a takayabej riq'uin ca'e' kánma. Roma ja re Dios re xbin che xtuya' re namalaj utzil pa kave', y reja' can xtuban-va\x + \xo 10.23 \xt 1 Co 1.9.\x* cumplir. \v 24 Y takacanoj andex rubanic nakaban cada jun chin nakatola-ki', chin nakatamaj yojovan más, y chuka' chin che más-ta nakarayij nakaban re otz tak cosas. \v 25 Roma jec'o re man niquijo-ta chic ye'bapon iviq'uin tak nimol-ivi' pa rube' re Dios. Jac'a yex man tiban quire'. Xa can nic'atzin che nimol-ivi',\x + \xo 10.25 \xt Hch 2.42.\x* chin nicukubala' ic'o'x chivach-ka yex mismo. Y jare' re más nic'atzin roma itaman che napon-yan re k'ij\x + \xo 10.25 \xt Ro 13.11; 2 P 3.9.\x* tak xtipa chic jun bey re Ajaf. \s1 Re runiman chic re Dios can c'ayef nubau cha vo xa nunim chic-ri' jun bey chupan re mac \p \v 26 Roma re vinak re je'atamayon chic re andex re' re katzij ch'abal y quic'ulun chic pa tak cánma, y man riq'uin re' reje' c'a ye'macun y can man niquiya-ta can rubanic re mac, can man jun chic c'a re xticom-ta pa qui-cuenta chin ye'rucol chupan re quimac.\x + \xo 10.26 \xt Nm 15.30; 2 P 2.20.\x* \v 27 Xaxe chic c'a niquiyabej tak re Dios xtuya' re namalaj castigo pa quive', y re castigo re', ja chupan re k'ak' re anche' xque'beka-va\x + \xo 10.27 \xt Ez 36.5.\x* re ye'tzelan richin re Dios. \v 28 Ancha'l niban cha jun vinak tak c'o je ca'e' o je oxe' xe'tz'eto richin che xmacun y niquibij che re jun vinak re' man nunimaj-ta re ley chin re Moisés, can man nijoyovax-ta rach, xa can niquimisas-va.\x + \xo 10.28 \xt Dt 17.2, 6.\x* \v 29 Y vo xa ja quire' niban chique re vinak re man niquiban-ta re nubij re ley chin re Moisés, c'alapa' chique re vinak re ye'k'ayisan re Ruc'ajol re Dios y niquiban che manak rajkalen re ruq'uiq'uel,\x + \xo 10.29 \xt 1 Co 11.29.\x* che man-ta xtika jun namalaj castigo pa quive', roma xa ja quic' re' re xch'ojersan re quic'aslen. Y ja chuka' re quic' re' re xbano che xc'achoj re c'ac'a trato re xuban re Dios kaq'uin yoj re yoj vinak. Y re vinak re' can niquik'ayisaj chuka' re Espíritu Santo\x + \xo 10.29 \xt Mt 12.31.\x* re niyi'o utzil pa kave'. \v 30 Y yoj kataman che re Ajaf rubin che pa ruk'a' reja' c'o-va re castigo,\x + \xo 10.30 \xt Dt 32.35; Sal 94.1; Dt 32.26; Sal 50.4; 96.13.\x* y nuya' rajal chique re vinak re ye'macun. Y chuka' chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, nubij: Re Ajaf xtuban juzgar pa quive' re je richin reja'. Quire' nubij re tz'iban can. \v 31 Takaxibij-ki'\x + \xo 10.31 \xt Is 33.14; Lc 12.5; 21.11.\x* chach re Dios. Roma vo xa yojka pa ruk'a' re c'aslic Dios, camas c'ayef re xtuban chaka. \p \v 32 Te'ka c'a chi'c'o'x tak c'a ba' tisekresas-va\x + \xo 10.32 \xt Ga 3.4.\x* re ic'aslen che'. Camas tijoj-pokonal xik'asaj re tiempo re'. Pero can xicoch'-va. \v 33 Jec'o chiva yex re xquicoch' ronojel re etzelal re xban y re xbex chique, y tak quire' xban chiva, can chiquivach re vinak. Jec'o chiva yex re xquitaj chuka' pokan rutzij re tijoj-pokonal re niquik'asaj re nic'aj chic. \v 34 Xijoyovaj quivach re vinak re jec'o pa cárcel, reje' jec'o pa cárcel rutzij rube' re Dios. Y tak xmoj ronojel cosas re c'o iviq'uin, xa xixqui'cot.\x + \xo 10.34 \xt Hch 5.41.\x* Roma itaman che chila' chicaj\x + \xo 10.34 \xt Mt 5.12.\x* c'o-va re ibiyomal, y re biyomal re' más otz que chach re biyomal c'o vova' chach re ruch'ulef y chuka' man jun xtilisan chivach. \v 35 Mare' can otz che ibanon confiar-ivi' riq'uin re Dios. Man c'a tiya' can. Roma can c'o-va jun namalaj rajal-ruq'uixel nuya' chiva. \v 36 Y can nic'atzin c'a che yixcoch'on,\x + \xo 10.36 \xt Lc 21.19.\x* y roma yixcoch'on, xa riq'uin re' can niban re nurayij re Dios y xtic'ul\x + \xo 10.36 \xt Col 3.24.\x* chuka' re utzil re rusujun chiva. \v 37 Roma chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, nubij: \q1 Re Jun re bin che nipa, can xte'ka-va,\x + \xo 10.37 \xt He 2.3, 4.\x* \q1 roma nakaj chic c'o-va che nipa. \q1 \v 38 Re vinak re choj chic quic'aslen, can xtic'ue' quic'aslen re man niq'uis-ta, roma quibanon confiar-qui' riq'uin\x + \xo 10.38 \xt Ro 1.17.\x* re Dios. \q1 Pero vo xa xque'tzolaj chic jun bey re anche' je'elinak-va-pa, re Dios man xtiqui'cot-ta ránma quiq'uin. \q1 Quire' nubij re Dios. \m \v 39 Jac'a yoj man yoj ancha'l-ta re ye'tzolaj chic jun bey re anche' je'elinak-va-pa, roma re quire' ye'bano, pa castigo ye'beka-va. Jac'a yoj, yoj junan quiq'uin re quiyi'on cánma cha re Dios chin ye'colotaj. \c 11 \s1 Re Dios niqui'cot ránma quiq'uin re vinak re niquiban confiar-qui' riq'uin \p \v 1 Vo xa can kabanon confiar-ki' riq'uin re Dios, can kataman che xtakac'ul re kayaben y can nuban chaka che nakanimaj q'uiy cosas re man nakatz'at-ta.\x + \xo 11.1 \xt 2 Co 4.18.\x* \v 2 Quire' xquiban je q'uiy chique re kavinak xe'c'ue' ajuer can. Reje' can xquiban-a confiar-qui' riq'uin re Dios,\x + \xo 11.2 \xt He 11.4, 5, 39.\x* y re Dios camas xka chach roma quire' xquiban. \p \v 3 Y yoj chuka' kabanon confiar-ki' riq'uin re Dios, mare' nak'ax pa kave' che ja re Dios re xbano re\x + \xo 11.3 \xt Jn 1.3.\x* ruch'ulef y ronojel re ye'katz'at. Y tak xuban ronojel re', man xuban-ta riq'uin jun cosa re natz'at. Reja' xaxe xubij che que'c'ue' y can jare' tak xe'c'ue'. \p \v 4 Re Abel can xuban confiar-ri' riq'uin re Dios,\x + \xo 11.4 \xt Gn 4.4; Mt 23.35; 1 Jn 3.11, 12.\x* y re xusuj cha re Dios, más rajkalen que chach re xusuj re runimal rubini'an Caín. Y tz'iban can che re Abel man jun rumac xel chach re Dios, roma can xuban confiar-ri' riq'uin. Kataman chuka' che man jun rumac xel chach re Dios, roma re Dios xuc'ul ronojel re xusuj re Abel cha. Y astapa' re Abel xcom-yan, c'a nuc'ut chakavach che can xuban confiar-ri' riq'uin re Dios. \p \v 5 Re Enoc\x + \xo 11.5 \xt Lc 3.37; Jud 14.\x* chuka' xuban confiar-ri' riq'uin re Dios. Y mare' tz'iban can che xqui'cot ránma re Dios riq'uin, y man xcom-ta, roma c'as tak xc'uax-a chila' chicaj\x + \xo 11.5 \xt Gn 5.22, 24.\x* roma re Dios. \v 6 Can nic'atzin-va che nakaban confiar-ki' riq'uin re Dios. Roma vo xa man xtakaban-ta confiar-ki' riq'uin re Dios, reja' man niqui'cot-ta ránma kaq'uin.\x + \xo 11.6 \xt Nm 14.11; 20.12; Sal 78.22, 32; 106.21.\x* Y chin che yojelon-apo riq'uin re Dios, can nakanimaj che reja' can katzij-va Dios, y can nakanimaj\x + \xo 11.6 \xt Jn 3.18, 36.\x* chuka' che c'o rajal-ruq'uixel nuya' chique re ye'canon richin. \p \v 7 Re Noé xuban confiar-ri' riq'uin re Dios. Re Dios xubij cha che xtuban jun namalaj job pa rue' re ruch'ulef\x + \xo 11.7 \xt Gn 6.13.\x* re nibex diluvio cha. Y tak re Dios xubij quire' cha, reja' can xunimaj-va astapa' c'amaje-na tutz'at. Re Noé can xuban-va re xubij re Dios cha. Y xuban jun namalaj barco chin xe'rucol re jec'o pa rachoch. Y riq'uin re quire' xuban re Noé, xbek'alajim-pa che re nic'aj chic vinak man otz-ta xquiban, roma man xquinimaj-ta re Dios. Y riq'uin ronojel re xuban re Noé, re Dios xuban cha che man jun rumac xel,\x + \xo 11.7 \xt Ro 3.22; Fil 3.9.\x* roma can xuban-va confiar-ri' riq'uin re Dios. \p \v 8 Re Abraham xuban chuka' confiar-ri' riq'uin re Dios, mare' tak xvayox roma re Dios chin che niba c'a pa jun chic lugar re xtusipaj cha, reja' xunimaj tzij y xba, astapa' man rutaman-ta anchique che lugar xtapon-va.\x + \xo 11.8 \xt Gn 12.1, 4.\x* \v 9 Reja' can rubanon-va confiar-ri' riq'uin re Dios, y mare' xc'ue' chupan re lugar re sujun cha roma re Dios, astapa' re lugar re' xa pa quik'a' nic'aj chic vinak c'o-va. Y mare' re jay re anche' xc'ue-va\x + \xo 11.9 \xt Gn 12.8.\x* re Abraham xa riq'uin tziak banon-va. Quire' chuka' xquiban re Isaac y re Jacob, roma chique reje' chuka' sujun-va re lugar re'. \v 10 Re Abraham xuban quire', roma ruyaben re jun chic tenemit\x + \xo 11.10 \xt Ap 21.2.\x* re más otz, re tenemit re man jun bey xtiq'uis y can ja re Dios banayon.\x + \xo 11.10 \xt Is 14.32; 2 Co 5.1.\x* \p \v 11 Re Sara\x + \xo 11.11 \xt Gn 17.19.\x* re ruxayil re Abraham, can xuban chuka' confiar-ri' riq'uin re Dios. Re Dios xubij che xtic'ue' jun ral, y reja' can xunimaj che quire'. Y astapa' reja' re'j chic y cama-va nalan-ta,\x + \xo 11.11 \xt Lc 1.36.\x* pero can xc'ue-va ac'ual riq'uin. \v 12 Y mare' je q'uiy rey-rumam re Abraham re xe'c'ue'. Can ancha'l re ch'umil jec'o chicaj, y can ancha'l chuka' re sanayi' re c'o chuchi-mar, roma man jun nitiquir nijelan quichin. Y camas-va je q'uiy rey-rumam can re Abraham, astapa' reja' re'j chic tak xc'ue' re rajc'ual.\x + \xo 11.12 \xt Ro 4.19.\x* \p \v 13 Conojel re vinak re' can xquiban-a confiar-qui' riq'uin re Dios. Tak reje' xe'com, c'amaje-na tiquic'ul re rusujun re Dios chique. Y roma can quibanon confiar-qui' riq'uin re Dios, can ancha'l che xquitz'at-apo re sujun chique y xquinimaj-a che can katzij-va. Xaxe c'a xe'tiquir xquiban can quik'a' chach re rusujun re Dios chique. Reje' can xquic'ut c'a che man je richin-ta re ruch'ulef y xa ye'k'ax\x + \xo 11.13 \xt Gn 47.9.\x* chach. \v 14 Y riq'uin re xquibij, can k'alaj che quiyaben re katzij tenemit anche' ye'bec'ue-va.\x + \xo 11.14 \xt He 13.14.\x* \v 15 Xe-ta ja re tenemit re anche' je'elinak-va-pa ja-ta re' re quiyaben, xe'tiquir-ta xe'tzolaj chic jun bey chire', pero man quire-ta. \v 16 Roma reje' quiyaben jun lugar más otz, y re lugar re' ja chila' chicaj.\x + \xo 11.16 \xt Fil 3.20.\x* Y mare' re Dios man niq'uex-ta nubij che ja reja' re qui-Dios,\x + \xo 11.16 \xt Ex 3.6, 15.\x* roma rubanon chic-apo rubanic jun quitenemit. \p \v 17 Re Abraham xuban confiar-ri' riq'uin re Dios. Mare' can xunimaj rutzij re Dios tak xbex cha che taquimisaj re ac'ajol Isaac chin nasuj chua. Re Dios quire' xubij cha xaxe chin xutojtobej re Abraham vo xa can katzij rubanon confiar-ri' riq'uin. Y re Abraham can xusuj-va re Isaac cha re Dios,\x + \xo 11.17 \xt Gn 22.1, 2; Stg 2.21.\x* astapa' xe jun ruc'ajol c'o. Y re Dios rubin chij re Isaac che xa roma reja' xque'c'ue' q'uiy rey-rumam re Abraham. \v 18 Re Dios xubij cha re Abraham: Re je avey-amam re xque'pa roma re Isaac, ja reje' re xque'c'ulu re utzil re xtinya'.\x + \xo 11.18 \xt Gn 21.12.\x* \v 19 Re Abraham rutaman che vo xa nicom re Isaac, re Dios c'o ru-poder chin nuc'asoj.\x + \xo 11.19 \xt Ro 4.17, 19, 21.\x* Y yojtiquir nakabij che re Isaac can ancha'l che xcom y xc'astaj-pa. \p \v 20 Re Isaac can xuban chuka' confiar-ri' riq'uin re Dios, y roma quire' xuban, mare' xtiquir xubij can chique re je ca'e' ruc'ajol re quibini'an Jacob y Esaú re anchique che utzil je'pitinak chiquivach-apo.\x + \xo 11.20 \xt Gn 27.27-29, 39, 40.\x* \v 21 Y re Jacob xuban chuka' confiar-ri' riq'uin re Dios, y mare' ja tak nicom-yan, xe'ruban can bendecir re rumam,\x + \xo 11.21 \xt Gn 48.5.\x* re je ruc'ajol re José. Y can xuchiquilbej\x + \xo 11.21 \xt Gn 47.31.\x* re ruch'ama'y chin xuya' ruk'ij re Dios. \v 22 Re José chuka' xuban confiar-ri' riq'uin re Dios. Y mare', ja tak nicom-yan, xunataj chique re je ruvinak israelitas che can xtapon-va re k'ij tak re quiy-quimam xque'el-a chupan re nación Egipto.\x + \xo 11.22 \xt Gn 50.24.\x* Y reja' can xuchalabej can chique re anche' xte'muk-va.\x + \xo 11.22 \xt Ex 13.19.\x* \p \v 23 Re rute-rutota' re Moisés can xquiban chuka' confiar-qui' riq'uin re Dios.\x + \xo 11.23 \xt Sal 56.4; 118.6; Is 8.12, 13.\x* Y mare' man xquixibij-ta-qui' chach re Rey Faraón re xlisan jun orden chin que'quimisas\x + \xo 11.23 \xt Ex 1.16.\x* ch'utak alabo re ya'lax. Y tak xalax re Moisés, man xquiya-ta k'ij che xquimisas, y oxe' ic'\x + \xo 11.23 \xt Ex 2.2.\x* xquivovaj, roma re Moisés jun ch'et ac'ual camas jabal-oc.\x + \xo 11.23 \xt Hch 7.20.\x* \v 24 Y re rumi'al re Rey Faraón ancha'l ral xuban cha re Moisés.\x + \xo 11.24 \xt Ex 2.10, 11.\x* Y re Moisés can rubanon confiar-ri' riq'uin re Dios, y mare' tak xoc-a ache xuya' can re rachoch re Rey. \v 25 Roma reja' runojin: Más otz\x + \xo 11.25 \xt Sal 84.10; Mt 5.10-12; Col 1.24.\x* che junan nakataj pokan quiq'uin re nuvinak israelitas, re can yoj richin-va re Dios, que chach yinc'ue' vova' pa rachoch re Rey, astapa' camas yinqui'cot, pero re' xa nak'ax.\x + \xo 11.25 \xt 2 Co 4.17.\x* Can yimacun-va xe-ta vova' yinc'ue-va can, roma quiq'uin re nuvinak israelitas re más ruc'amon che yinc'ue-va, xcha' reja'. \v 26 Y re Moisés can man xk'ax-ta ruc'o'x chutijic tijoj-pokonal,\x + \xo 11.26 \xt He 13.13.\x* ancha'l re tijoj-pokonal re xutaj re Jesucristo. Quire' xuban re Moisés, roma reja' rutaman che pa ruq'uisibal c'o jun rajal-ruq'uixel xtuc'ul, y jare' re ruyaben reja'. Re Moisés rutaman che re tijoj-pokonal xuk'asaj camas-va rajkalen que chach re biyomal re xya-ta cha chire' pan Egipto. \v 27 Y reja' can rubanon confiar-ri' riq'uin re Dios tak xel-pa pan Egipto.\x + \xo 11.27 \xt Ex 10.29; 12.37.\x* Y xba, man roma-ta ruximbire', y astapa' re Rey yacatajnak ruyoval chij. Re Moisés nojel tiempo xuban confiar-ri' riq'uin re Dios, can ancha'l che can nutz'at re Dios, astapa' re Dios man nitz'et-ta. \p \v 28 Re Moisés roma xuban confiar-ri' riq'uin re Dios, mare' xuban re xbex cha roma re Dios. Y ja quire' xbex cha re Moisés, che tubij chique re vinak israelitas che que'quiquimisaj ovejas, y re quiq'uiq'uel re ndel tiquiya' chuchi' re ruchi' tak jay chin re cachoch, chin quire' man ye'quimisas-ta re nabey tak ac'ola' re je alabo roma re ángel re xtipa chiquiquimisasic. Y quire' xban chupan re nabey namak'ij rubini'an pascua.\x + \xo 11.28 \xt Ex 12.21.\x* \v 29 Y re israelitas roma xquiban confiar-qui' riq'uin re Dios, man xe'ruk'at-ta re Mar Rojo. Re vinak choj xe'k'ax pa rucojol re ya', ancha'l xa chupan relic ulef ye'biyin-va.\x + \xo 11.29 \xt Ex 14.22-29.\x* Jac'a re vinak aj-Egipto xquijo' chuka' xquiban ancha'l re israelitas, pero reje' xa xe'jik'. \p \v 30 Tak re vinak israelitas xe'bapon chuchi' re tenemit Jericó, re moma' tz'ak re rusutin rij re tenemit xtzak.\x + \xo 11.30 \xt Jos 6.20.\x* Re israelitas vuku' k'ij xquiya' vuelta chij, y chupan re ruvuk k'ij tak xtzak re tz'ak. Quire' xbanataj roma re israelitas can xquiban confiar-qui' riq'uin re Dios y can xquiban re ancha'l xubij re Dios chique. \v 31 Chupan re tenemit Jericó xc'ue' jun ixok rubini'an Rahab, jun ixok re ruc'uan jun itzel c'aslen. Pero reja' man xcom-ta tak xch'acataj re rutenemit pa quik'a' re israelitas, roma can otz xe'ruc'ul re je ca'e' achi'a' re je'takon-a che ne'quitz'eta' andex rubanic re tenemit\x + \xo 11.31 \xt Stg 2.25.\x* Jericó. Re ixok re' can xuban confiar-ri' riq'uin re Dios. Jac'a re nic'aj chic vinak chin re tenemit re' xe'com conojel, roma man xquiban-ta ancha'l xuban re ixok rubini'an Rahab. Re vinak re' man xquinimaj-ta rutzij re Dios. \p \v 32 Y yen manak tiempo chinoch chin che ye'ntzijoj-apo chiva re xquiban conojel re vinak re xe'c'ue' ajuer can, re can xquiban-a confiar-qui' riq'uin re Dios, ancha'l xuban re Gedeón,\x + \xo 11.32 \xt Jue 6.11.\x* re Barac,\x + \xo 11.32 \xt Jue 4.6.\x* re Sansón,\x + \xo 11.32 \xt Jue 13.24.\x* re Jefté,\x + \xo 11.32 \xt Jue 11.1.\x* re David,\x + \xo 11.32 \xt 1 S 16.1-13.\x* re Samuel\x + \xo 11.32 \xt 1 S 1.20.\x* y re nic'aj chic rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex chuka' profetas chique. \v 33 Reje' can xquiban confiar-qui' riq'uin re Dios, mare' can xe'quich'ac nic'aj chic naciones. Can pa rubiyal xquiban gobernar. Xquic'ul re xusuj re Dios chique. Xe'tiquir chiquij re chicop quibini'an leones.\x + \xo 11.33 \xt Dn 6.22.\x* \v 34 Can xquiban-va confiar-qui' riq'uin re Dios, mare' man xe'c'at-ta tak xe'ch'akex pa k'ak'.\x + \xo 11.34 \xt Dn 3.25.\x* Xe'colotaj pa quik'a' re xe'jovan xe'quimisan quichin cha espada.\x + \xo 11.34 \xt 1 S 20.1.\x* Re Dios can xuya' quichuk'a' tak reje' xquina' che manak quichuk'a'.\x + \xo 11.34 \xt 2 R 20.7.\x* Xe'quich'ac nic'aj chic ejércitos re xe'bano ayoval quiq'uin y xe'quikotaj-a.\x + \xo 11.34 \xt 1 S 14.13.\x* \v 35 Jec'o chuka' ixoki' re xquiban confiar-qui' riq'uin re Dios, mare' re Dios can xe'ruc'asoj re qui-familia chiquicojol re anama'i'.\x + \xo 11.35 \xt 1 R 17.22.\x* \p Jec'o nic'aj chic vinak, roma quibanon confiar-qui' riq'uin re Dios, mare' can c'ayef re castigos xban chique. Pero man xquipokonaj-ta re quic'aslen chin xe'bapon chach re camic, roma quitaman che xte'quivila' jun c'aslen más otz, tak xque'c'astaj-a. \v 36 Jec'o nic'aj chic, roma quibanon confiar-qui' riq'uin re Dios, q'uiy cosa xquic'alvachij, roma jec'o xe'ch'ay y camas chuka' tza'n xban chiquij, jec'o xe'xim cha cadena, y jec'o xe'tz'apes pa tak cárcel. \v 37 Jec'o nic'aj re xe'quimisas cha aboj,\x + \xo 11.37 \xt 1 R 21.13; 2 Cr 24.21.\x* y nic'aj chic xe'kupix che sierra. Jec'o xban chique che can-ta xquitzelaj can re Dios, pero man xquitzelaj-ta can. Jec'o xe'quimisas cha espada. Jec'o xe'kotax-a pa tak cachoch y xe'ba chic jun lado, y re quitziak\x + \xo 11.37 \xt 2 R 1.8.\x* xa ja re quitz'umal ovejas y re quitz'umal cabras. Camas je meba-oc. Xk'ax-yan quic'o'x pa ruk'a' re tijoj-pokonal. Y camas etzelal xban chique. \v 38 Re vinak re man quiniman-ta re Dios, camas je mal tak vinak, y mare' man xk'ax-ta pa quive' che re vinak quibanon confiar-qui' riq'uin re Dios c'o más quijkalen. Mare' re quibanon confiar-qui' riq'uin re Dios can xe'ba quila xe'ba quila, xe'ba pa tak lugar re anche' manak vinak\x + \xo 11.38 \xt 1 S 23.15, 19; 24.1.\x* re nibex desierto cha, xe'ba pa tak c'achelaj, xe'ba pa tak jul,\x + \xo 11.38 \xt 1 S 22.1; 1 R 18.4; 19.9.\x* roma camas itzel ye'tz'et. \v 39 Conojel reje' can xquiban-va confiar-qui' riq'uin re Dios,\x + \xo 11.39 \xt He 11.2-13.\x* y mare' can xqui'cot re Dios quiq'uin. Pero tak xe'com, can c'amaje-na tiquic'ul re rusujun re Dios chique. \v 40 Roma re Dios runojin che nuya' re utzil más otz chupan re ka-tiempo yoj. Mare' junan c'a xtakac'ul re utzil re' quiq'uin re kavinak xe'c'ue' ajuer can, re can xquiban-a confiar-qui' riq'uin re Dios. Y ja utzil re' re nibano chaka che man jun kamac ndel chach re Dios. \c 12 \s1 Can xe-va re Jesús takatzu' \p \v 1 Camas je q'uiy vinak re xquiban confiar-qui' riq'uin re Dios. Y mare' xquic'ut chakavach che quire' takabana' chuka' yoj. Mare' takaya' can xabanchique cosa re nakana' che man otz-ta nuban cha re kac'aslen y chuka' re mac re nuban chaka che yojtzak pa ruk'a'. Takacoch'o' ronojel, y riq'uin ronojel kánma takatija' kak'ij\x + \xo 12.1 \xt 1 Co 9.24.\x* nakac'uaj re c'aslen re ancha'l nrajo' re Dios re jenipa' tiempo yojc'ase-a chach re ruch'ulef. \v 2 Can xe-va re Jesús takatzu'\x + \xo 12.2 \xt 2 Co 3.18.\x* nojel tiempo. Roma ja reja' re xbano chaka che xkanimaj re Dios. Y rubanon chaka che kabanon confiar-ki' riq'uin. Reja' man xupokonaj-ta xcom cho cruz,\x + \xo 12.2 \xt Zac 12.10; Fil 2.8; 1 P 1.11.\x* astapa' re camic cho cruz camas niq'uixbisan. Reja' can xucoch' ronojel re' roma rutaman che xte'tz'uye'\x + \xo 12.2 \xt Sal 110.1; Lc 24.26; He 1.3; 8.1.\x* chila' chicaj pa rajquik'a' re Dios re c'o ronojel autoridad pa ruk'a', re anche' camas yaqui'cot. \p \v 3 Tinojij-na-pa' jabal andex xuban re Jesús tak camas xquiban re vinak aj-maqui' cha, reja' xucoch' ronojel re xquiban\x + \xo 12.3 \xt Jn 15.20.\x* cha. Y riq'uin re' nuc'ut chakavach che quire' takabana' yoj. Takacoch'o' ronojel re niban chaka rutzij re Jesucristo. Man kojcos\x + \xo 12.3 \xt Ga 6.9.\x* y man takamalij kac'o'x. \v 4 Katijon kak'ij chij re mac y mare' can nakataj pokan,\x + \xo 12.4 \xt He 10.32-34.\x* pero re tijoj-pokonal re' man can-ta yojruc'uan pa camic. \v 5 Can man takamistaj re nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can. Re ruch'abal re Dios can yojrupaxabaj, ancha'l tak jun tata'aj nupaxabaj re rajc'ual. Roma nubij: \q1 Man itzel tana' cha re tijoj-pokonal\x + \xo 12.5 \xt Job 5.17.\x* re nuya' re Ajaf Dios chava. \q1 Man tamalij ac'o'x tak re Ajaf nuc'ut chavach che mana-ta re yatajin chubanic. \q1 \v 6 Roma re Ajaf ja re vinak re ye'rajo'\x + \xo 12.6 \xt Sal 94.12; Stg 1.12.\x* jare' re ye'ruban corregir. \q1 Re Ajaf can ja quire' nuban quiq'uin conojel re je rajc'ual chic. \q1 Quire' nubij re tz'iban can. \m \v 7 Takacoch'o' ronojel tijoj-pokonal re nuya' re Dios pa kac'aslen, roma reja' nuban ancha'l nuban jun tata'aj.\x + \xo 12.7 \xt Dt 8.5.\x* Roma jun tata'aj vova' chuch'ulef can ye'ruban corregir re rajc'ual. \v 8 Y mare', vo xa re Dios man yojruban-ta corregir,\x + \xo 12.8 \xt Sal 73.14.\x* c'ayef, roma nik'alajin che yoj ancha'l ac'ola' re manak quirta' ye'bano corregir quichin. Roma re Dios ye'ruban corregir conojel re je rajc'ual chic. \v 9 Tak yoj c'a yoj ac'ola' che', re kate-karta' xojquiban corregir, y man xe'katzelaj-ta roma quire' xquiban chaka. Xa can xkaya-va quik'ij. Y mare' camas-va ruc'amon che nakanimaj rutzij re Karta' Dios,\x + \xo 12.9 \xt Nm 16.22.\x* re anchok riq'uin pitinak-va re c'aslen chin jumul. \v 10 Re kate-karta' yojquiban corregir re ba' tiempo yojc'ue' chach re ruch'ulef, y can ja re ancha'l xquijo' reje' jare' re xquiban chaka. Jac'a re Karta' Dios yojruban corregir chin che otz nuban re kac'aslen, chin che nakac'uaj-ta jun ch'ajch'oj\x + \xo 12.10 \xt Lv 19.2.\x* c'aslen ancha'l reja', re can ch'ajch'oj-va. \v 11 Can katzij-va che tak yojc'ue' pa castigo, man yojqui'cot-ta, xa yojbison. Pero tak k'axnak chic re castigo re', can c'o-va jun cosa nuban\x + \xo 12.11 \xt Stg 3.18.\x* pa kac'aslen, roma nuban más choj cha re kac'aslen y re kánma otz nuna' tak yoj xkacoch' re castigo re'. \s1 Takabana' re nrajo' re Dios \p \v 12 Mare' man tinojij che re Dios man yixrajo-ta tak yixruban corregir, xa tibana' más confiar-ivi' riq'uin reja', chin tic'ue' chic-a ivuchuk'a',\x + \xo 12.12 \xt Is 35.3.\x* \v 13 che man tiya' k'ij che ye'satz can re hermanos re man can-ta quibanon confiar-qui' riq'uin re Jesucristo y man can-ta quitaman ye'biyin jabal. Xa c'a je ancha'l je cojos. Mare' nic'atzin che yex choj nic'uaj re bey chin re ic'aslen\x + \xo 12.13 \xt Ga 6.1.\x* chiquivach, chin reje' yixquitz'at y niquiban más confiar-qui' riq'uin re Dios. \p \v 14 Titija' ik'ij che man tic'ue' ayoval chi'icojol,\x + \xo 12.14 \xt Ro 14.19.\x* y che ch'ajch'oj-ta re ic'aslen.\x + \xo 12.14 \xt Mt 5.8; 1 Ts 4.3.\x* Roma vo xa man ch'ajch'oj-ta re ic'aslen, man xquixtiquir-ta xtitz'at rach re Ajaf. \v 15 Titola-ivi' chin quire' chiyixnojel nivel re utzil re nipa riq'uin re Dios. Man tiya' k'ij che re mac ndoc iviq'uin, roma vo xa quire' xtiban, can c'ayef, roma xtiban chique re nic'aj chic che xque'tzak chuka' pa mac. \v 16 Re achi'a' y re ixoki' man tiquicanola-qui' chin ye'macun. Y man jun bey tiban cha re cosas re ye'pa riq'uin re Dios che manak quijkalen, ancha'l xuban re jun ache rubini'an Esaú re xc'ue' ajuer can. Reja' can-ta c'o-va re bendición xuc'ul roma ja reja' re nemalaxel, pero re bendición re' xa xlisas chach roma reja' jare' re xuya' pa ruq'uixel re jun plato ruquil-vay re xya' cha,\x + \xo 12.16 \xt Gn 25.33, 34.\x* mare' re Esaú man xuc'ul-ta re bendición, roma reja' camanak-va rajkalen xuban cha. \v 17 Y can itaman che tak reja' xrajo-ta chic xuc'ul re ru-bendición re rutota', xa xbex cha che manak chic richin reja', y can xbeka-va chuc'o'x che man otz-ta re xuban. Y astapa' can xok' tak xuc'utuj\x + \xo 12.17 \xt Gn 27.34.\x* chic re bendición re', pero cama-va chic xuc'ul-ta. \p \v 18 Yoj re kaniman chic re Jesucristo, man chuxe-ta re loma rubini'an Sinaí xojapon-va-apo\x + \xo 12.18 \xt Ex 19.12; Ro 6.14; 8.15; 2 Ti 1.7.\x* tak xojoc rajc'ual re Dios. Man ancha'l-ta xquiban re kavinak xe'c'ue' ajuer can. Reje' xe'c'ue' chuxe' re loma re' y c'o c'a jun k'ij tak xquitz'at che re rue' re loma can nibac'o pa k'ak'. Y xquitz'at chuka' che pa rue' re loma camas k'oko'm y cak'ik' re camas ruchuk'a' y camas tempestad\x + \xo 12.18 \xt Ex 20.18.\x* chupan. \v 19 Y xquic'axaj che xk'ajan trompeta, y chuka' xquic'axaj tak xch'o-pa re Dios chique. Pero reje' xquic'utuj utzil che man chic tich'o-pa chique.\x + \xo 12.19 \xt Ex 20.19; Dt 5.24; 18.16.\x* \v 20 Y camas c'a xquixibij-qui', roma bin chique che re anchique xtijelon-apo c'a riq'uin re loma re' xtiquimisas,\x + \xo 12.20 \xt Ex 19.12, 13.\x* vinak o chicop. Niquimisas cha aboj o cha lanza. Quire' re bin chique. \v 21 Y re xtz'etetaj pa rue' re loma, can nuban che naxibij-avi'.\x + \xo 12.21 \xt Ex 19.16.\x* Mare' hasta re Moisés re ac'ayon quichin re kavinak xe'c'ue' ajuer can, xubij: Can yimbarbot roma nuximbire', xcha'. \p \v 22 Jac'a yoj re kaniman chic re Jesucristo, chuxe' re loma re rubini'an Sion yoj-aponak-va-apo, yojc'o chic nakaj cha re tenemit chin re c'aslic Dios, re nibex Jerusalén cha y chila' chicaj c'o-va.\x + \xo 12.22 \xt Sal 68.17; Ga 4.26; Fil 3.20.\x* Y yojc'o chic-apo quiq'uin pa mil ángeles. \v 23 Yoj yojc'o chic-apo chuka' quiq'uin re je rajc'ual re Dios, re tz'iban quibe'\x + \xo 12.23 \xt Lc 10.20.\x* chila' chicaj y nibex iglesia chique.\x + \xo 12.23 \xt He 2.12.\x* Yojc'o chic-apo riq'uin re Dios re xtoc Juez quichin conojel. Y yojc'o chic-apo chuka' quiq'uin re man jun quimac xel chach re Dios re xe'com-yan-a, roma can choj-va chic re quic'aslen. \v 24 Yoj yojc'o chic-apo riq'uin re Jesús re nisamajin re c'ac'a trato re xuban re Dios kaq'uin yoj re yoj vinak. Reja' xcom y re ruq'uiq'uel\x + \xo 12.24 \xt 1 P 1.2.\x* re xbiyin xuch'ojersaj re kánma, roma re ruq'uiq'uel reja' más rajkalen\x + \xo 12.24 \xt He 7.19; 8.6.\x* que chach re quic' re xusuj re Abel cha re Dios ajuer can. \p \v 25 Takachajij-ki' che man takatzelaj re nubij re Dios chaka. Man takaban ancha'l xquiban re kavinak xe'c'ue' ajuer can. Reje' can xquitzelaj re xbex chique chach re ruch'ulef chire' pa rue' re loma rubini'an Sinaí, mare' xka re castigo pa quive'.\x + \xo 12.25 \xt Nm 16.\x* Y vo xa yoj nakatzelaj re nibex-pa chila' chicaj chaka, más nem re castigo re xtika pa kave'. \v 26 Tak re Dios xch'o pa rue' re loma rubini'an Sinaí, re lugar xsilon.\x + \xo 12.26 \xt Ex 19.18.\x* Y vocame reja' nubij: Xtapon jun k'ij tak man xe-ta chic re ruch'ulef xtinsiloj, xa can xtinsiloj chuka' re rocaj,\x + \xo 12.26 \xt Hag 2.6.\x* xcha' reja'. \v 27 Y tak nubij che xa ye'silon, re' ndel che tzij che can xque'jalataj\x + \xo 12.27 \xt Sal 102.26; Mt 24.35.\x* roma xa je'banon, xaxe chin che ye'k'alajin can ronojel re man jun bey xque'jalataj. \v 28 Y mare' takatioxij che kachin chic yoj re ru-gobierno re Dios re man jun bey xtijalataj. Y roma man jun bey xtijalataj re ru-gobierno, mare' can takasamajij re rube' re Dios, can ancha'l re nika chach reja'. Y takaya' chuka' ruk'ij, roma te'ka chakac'o'x che ja reja' re más nem. \v 29 Roma re ka-Dios can xque'ruq'uis ronojel re man je otz-ta, roma reja' can ancha'l k'ak'.\x + \xo 12.29 \xt Sal 21.9; 2 Ts 1.8.\x* \c 13 \s1 Takabana' re nika chach re Dios \p \v 1 Hermanos, camas otz ibanom-pa che can nijo-ivi',\x + \xo 13.1 \xt Ro 12.10; 1 Jn 3.10, 11, 18.\x* y can quire' tibana' nojel tiempo. \v 2 Y chuka' nimbij chiva che tak jec'o hermanos ye'bapon cho tak ivachoch, man tipokonaj ye'c'ul,\x + \xo 13.2 \xt Mt 25.35.\x* xa can otz quic'ulic tibana'. Roma itaman che c'o bey hasta jec'o ángeles\x + \xo 13.2 \xt Gn 18.3; 19.2.\x* re je'aponak pa tak jay, y re xe'c'ulu quichin re ángeles re' man xquinabej-ta che je ángeles. \p \v 3 Y te'ka chi'c'o'x re jec'o pa tak cárcel.\x + \xo 13.3 \xt Mt 25.36.\x* Can tibana' che ancha'l che ja yex\x + \xo 13.3 \xt Ro 12.15; 1 Co 12.26.\x* re yixtz'apal. Y chuka' te'ka chi'c'o'x re je'yi'on pa tijoj-pokonal. Roma yex itaman re ruk'axon jun tijoj-pokonal. \p \v 4 Tiya' ruk'ij re c'ulubic\x + \xo 13.4 \xt 1 Co 7.38; 1 Ti 4.3.\x* re niban. Roma re ache re nic'ue' riq'uin re ruxayil, man nimacun-ta. Quire' chuka' re ixok re nic'ue' riq'uin re ruchijil, man nimacun-ta. Jac'a re ache re nic'ue' riq'uin jun ixok re man ruxayil-ta, nimacun. Y ja quire' chuka' re ixok re nic'ue' riq'uin jun ache y xa man ruchijil-ta, nimacun.\x + \xo 13.4 \xt 1 Co 5.9-11.\x* Y re Dios can xtuya' re castigo pa quive' re quire' ye'bano. \p \v 5 Man tiba ivánma chij re mero, xa can tiqui'cot re ivánma riq'uin re c'o iviq'uin. Roma re Dios rubin: Can nojel tiempo yinc'o iviq'uin\x + \xo 13.5 \xt Gn 28.15.\x* y man jun bey xquixinya-ta can.\x + \xo 13.5 \xt Sal 37.25.\x* \v 6 Y mare' can riq'uin ronojel ivánma yixtiquir nibij: \q1 Yen ja re Ajaf re nita'o vichin. \q1 Mare' man ninxibij-ta-vi' chiquivach re vinak re niquijo' niquiban xabanchique cosas re man otz-ta chua.\x + \xo 13.6 \xt Sal 27.1; 118.6.\x* \p \v 7 Can que'beka chi'c'o'x re hermanos ye'c'uan ivichin, re can xquitzijoj chuka' re ruch'abal re Dios chiva. Tinojij re quic'aslen roma reje' can xquiban confiar-qui' riq'uin re Dios. Y tibana' re andex xquiban reje'. \p \v 8 Re Jesucristo can man nujal-ta-ri'. Can ancha'l re ivir, can quire' chuka' vocame, y can quire' chuka' re tiempo chakavach-apo.\x + \xo 13.8 \xt Jn 8.58; He 1.12; Ap 1.4.\x* \v 9 Man tiya' k'ij che re enseñanzas re man je katzij-ta ye'c'uan ivichin. Más otz che yex nic'ue' ivuchuk'a' riq'uin re enseñanza re nich'o chij re utzil nipa riq'uin re Dios,\x + \xo 13.9 \xt Ro 14.17; Ef 4.14.\x* y mana-ta riq'uin re enseñanzas re nich'o chij re cosas chin ye'tij. Roma jec'o vinak re je'c'uan roma re enseñanzas re nich'o chij re cosas chin ye'tij y xa man jun otz nuc'am-pa cha re quic'aslen. \p \v 10 Man ancha'l-ta yoj re can kabanon confiar-ki' riq'uin re Jesús. Reja' xcom koma yoj chin xucuy re kamac. Jac'a re c'a quibanon confiar-qui' quiq'uin re chicop re ye'quisuj pa rue' re altar chin re rachoch re Dios, can man xticuy-ta quimac roma re Jesús. Roma reje' xa c'a quibanon confiar-qui' riq'uin re chicop re ye'quisuj pa rue' re altar.\x + \xo 13.10 \xt 2 Co 9.13; 10.18.\x* \v 11 Re ley chin re Moisés nubij, che re namalaj sacerdote nuc'uaj re quiq'uiq'uel re chicop y ndoc-apo chupan re lugar Santísimo re c'o chupan re rachoch re Dios, y re quic' re' nuc'uaj-apo rutzij re quimac conojel. Y re quich'acul re chicop ye'lisas-a c'a chuchi' re tenemit y chire' ye'parox-va.\x + \xo 13.11 \xt Ex 29.14; Lv 4.11; 6.30; 9.11.\x* \v 12 Y mare' re Jesús can quire' xban cha. Reja' can xc'uax-va-a\x + \xo 13.12 \xt Jn 19.17.\x* chuchi' re tenemit, y ja chire' xutaj-va pokan y xcom. Can xbiyin-va re ruq'uiq'uel koma yoj re yoj vinak, chin quire' xch'ojch'ojer re kánma. \v 13 Mare' man takapokonaj nakak'asaj tijoj-pokonal,\x + \xo 13.13 \xt He 11.26.\x* ancha'l re tijoj-pokonal re xuk'asaj re Jesús. Y man takapokonaj nakac'ut che ja reja' re katzekelben y vocame xe chic riq'uin re Jesucristo kabanon-va confiar-ki'. \v 14 Roma re tijoj-pokonal re' can xkojcolotaj-a chach. Roma re katenemit vova' chach re ruch'ulef, man xya-ta chaka chin nojel tiempo. Xa c'aja chila' chicaj xtiya-va re katenemit\x + \xo 13.14 \xt Mi 2.10.\x* chin nojel tiempo, y man jun chic tijoj-pokonal xtakak'asaj. \v 15 Y roma ja re Jesús xcom katzij yoj, mare' manak chic tuk'aj ye'kasuj chicop chach re Dios. Re nakaban vocame ja che nakaya' ruk'ij.\x + \xo 13.15 \xt Lv 7.12; Sal 50.14; Ef 5.19.\x* Nojel tiempo takaya' ruk'ij y takabij che ja reja' re kaniman. \v 16 Y man jun bey takaya' can rubanic re otz y chuka' can que'kato' re nic'atzin che ye'to'.\x + \xo 13.16 \xt 1 Ti 6.18.\x* Roma jare' re nika chach re Dios che nakaban, que chach ye'kasuj-ta chicop chach. \p \v 17 Can takanimaj c'a quitzij re hermanos re ye'c'uan kachin,\x + \xo 13.17 \xt Ez 3.17; 33.2, 7.\x* roma ja reje' re ye'chajin chin re kánma, y quitaman che tiene que ne'quijacha' cuentas chach re Dios. Takanimaj quitzij re hermanos re' chin che reje' ye'qui'cot pa tak cánma. Roma vo xa nakaban chique che ye'bison, c'ayef nuban chaka yoj. \p \v 18 Hermanos, tibana' c'a orar pa kave'.\x + \xo 13.18 \xt 1 Ts 5.25; 2 Ts 3.1.\x* Re kánma otz nuna' xa roma can nakarayij nakaban re otz tak cosas nojel tiempo. \v 19 Y re más ninc'utuj utzil chiva, ja re i-oración chuij, chin quire' man-ta c'o jun cosa re nik'ato vichin, chin che yinapon-yan-ta iviq'uin. \s1 Ja ruq'uisibal tak ch'abal cha re carta re' \p \v 20 Ja re Dios re nibano cha re kánma che otz nuna' roma kaniman chic, y ja mismo Dios re' re xc'asom-pa chin re Kajaf Jesucristo re Namalaj Chajinel\x + \xo 13.20 \xt Is 40.11; Ez 34.23; 37.24; Jn 10.11.\x* quichin conojel re quiniman reja'. Roma riq'uin re ruq'uiq'uel xbiyin tak xcom xc'achoj re c'ac'a trato chin nojel tiempo re xuban re Dios kaq'uin.\x + \xo 13.20 \xt Zac 9.11; Mt 26.28; Lc 22.30.\x* \v 21 Ja-ta Dios re' re xtiyi'o ronojel utzil chiva, chin che xquixtiquir-ta xtiban re nurayij reja'. Y riq'uin re samaj re xuban re Jesucristo, re Dios xtuban-ta chuka' chiva che yex can nijo' niban re nurayij reja'. Y xtuc'ul-ta ruk'ij chin nojel tiempo.\x + \xo 13.21 \xt Ga 1.5.\x* Amén. \p \v 22 Hermanos, yen ninc'utuj utzil chiva che can tiqui'cot re ivánma nic'ul re ch'abal re je'mbin-a chiva chupan re carta re' roma xaxe chin yiximpaxabaj. Roma man can-ta nem rubanic re carta re nintak-a chiva. \v 23 Yen ninya' rutzijol chiva che re hermano Timoteo\x + \xo 13.23 \xt Hch 16.1-3; 1 Ts 3.2; Flm 1.\x* xel-yan pa cárcel, y vo xa cha'nin xtipa, ninc'uaj-a tak xquimba chi'itz'etic. \p \v 24 Tiya' ruxnokil-quivach conojel re hermanos re ye'c'uan\x + \xo 13.24 \xt He 13.7.\x* ivichin y re nic'aj chic hermanos.\x + \xo 13.24 \xt Fil 4.22.\x* Re hermanos aj-Italia niquitak-a ruxnokil-ivach. \p \v 25 Y can-ta q'uiy utzil xtic'ul chiyixnojel riq'uin re Dios. Amén.