\id GAL - Cakchiquel (Yepocapa - Southwestern) (cbm - cakY) [cak] NT -Guatemala 2012 (DBL -2013) \h GALATAS \toc1 Re carta re xutak-a re apóstol San Pablo chique re hermanos re jec'o chupan re lugar rubini'an Galacia \toc2 Gálatas \toc3 Ga \mt1 Re carta re xutak-a re apóstol San Pablo chique re hermanos re jec'o chupan re lugar rubini'an Galacia \c 1 \s1 Re nabey tak tzij chin re carta re' \p \v 1 Yen Pablo, ru-apóstol re Jesucristo. Man vinak-ta xe'cha'o vichin chin quire' xinoc apóstol. Y man vinak-ta chuka' re je'takayom-pa vichin. Re takayom-pa vichin ja re Ajaf Jesucristo y re Karta' Dios,\x + \xo 1.1 \xt 1 Ti 1.1.\x* re Dios re xbano cha re Jesucristo che xc'astaj-pa re ru-cuerpo chiquicojol re anama'i'.\x + \xo 1.1 \xt Hch 2.24.\x* \v 2 Yex hermanos, re nimol-ivi' pa rube' re Dios chupan re lugar rubini'an Galacia, tic'ulu' c'a re ruxnokil-ivach re nintak-a yen, y re niquitak-a re hermanos re jec'o viq'uin.\x + \xo 1.2 \xt Fil 4.21.\x* \v 3 Y can-ta q'uiy utzil xtic'ul chiyixnojel riq'uin re Karta' Dios y re Kajaf Jesucristo. Y chuka' re ivánma can-ta otz nuna' roma iniman chic.\x + \xo 1.3 \xt 1 Co 1.3.\x* \v 4 Roma re Jesucristo xujach-ri' chin xquimisas\x + \xo 1.4 \xt Mt 20.28; Ro 4.25; Ga 2.20.\x* roma re kamac, chin quire' xojrulisaj-pa chupan re etzelal re c'o vova' chach re ruch'ulef. Ronojel re' xuban re Jesucristo koma yoj, roma can ja-va re' re nrajo' re Karta' Dios che xbanataj. \v 5 Re Karta' Dios can c'o-va ruk'ij nojel tiempo. Amén. \s1 Xaxe jun rubanic re utzulaj ch'abal chin re Dios \p \v 6 Yen can anchique-la xina' tak xinc'axaj che yex nijo' niya-yan can re Dios y re utzulaj ruch'abal re Dios re nibex evangelio cha. Yex xa jun-va chic che enseñanza nijo' nitzekelbej y naj yixc'ue-va can cha re Dios re xvayon ivichin\x + \xo 1.6 \xt Ga 1.15; 5.8.\x* chin xic'ul utzil riq'uin re Jesucristo. \v 7 Re jun chic enseñanza re man riq'uin-ta re Dios pitinak-va nujal ina'oj, roma re vinak re je'ac'ayon chin re enseñanza re' niquijo' niquijal rubixic re utzulaj ruch'abal re Dios re nibex evangelio cha, re nich'o chij re Jesucristo.\x + \xo 1.7 \xt Hch 15.1; 2 Co 11.4; Tit 1.10.\x* \v 8 Y re utzulaj ch'abal chin re Dios xa can xe jun rubanic. Y jare' re katzijon can chiva. Jac'a vo xa c'o jun nujal rubixic re utzulaj ch'abal chin re Dios, y re' astapa' can jun ángel\x + \xo 1.8 \xt 2 Co 11.14.\x* re pitinak chila' chicaj o ja yoj mismo, can xtika-va re castigo pa rue'. \v 9 Can ancha'l re kabin can chiva, vocame nimbij chic jun bey chiva: Vo xa c'o jun nitzijon jun chic enseñanza chiva re xa man junan-ta\x + \xo 1.9 \xt Dt 4.2; 12.32.\x* riq'uin re utzulaj ch'abal chin re Dios re ic'ulun, re nitzijon re enseñanza re' chiva, can xtika-va re castigo pa rue'. \p \v 10 Ximbij quire' chiva, man roma-ta che otz yintz'et coma re vinak. Yen xa nimban che otz yintz'et roma re Dios,\x + \xo 1.10 \xt 1 Ts 2.4.\x* can man nimban-ta chin che otz yinquitz'at re vinak. Xe-ta c'a quire-ta nimban, man-ta xinoc rusamajel re Jesucristo. \s1 Re Dios xuban cha re Pablo che xoc apóstol \p \v 11 Hermanos, titamaj che re utzulaj ch'abal chin re Dios re xintzijoj chiva, man runa'oj-ta jun ache. \v 12 Man riq'uin-ta jun vinak xinc'ul-va-pa, y man xtzijos-ta chuka' chua roma jun vinak. Can ja re Jesucristo re xsekresan chinoch. \p \v 13 Y yex ic'axan re andex xe'mbanala' rubanon can, tak c'a ntzekelben re niquinimaj re nuvinak israelitas. Riq'uin ronojel voyoval xintz'am quicanoxic\x + \xo 1.13 \xt Hch 8.3; 1 Ti 1.13.\x* re quiniman re Dios. Y xinjo' che xe'q'uis-ta. \v 14 Can xinc'usaj-va nuc'o'x chupan re niquinimaj re nuvinak,\x + \xo 1.14 \xt Fil 3.6.\x* más que chiquivach re nic'aj chic vichibil re junan xojq'uiy-pa quiq'uin. Reje' man can-ta xquiban ancha'l xe'mban yen. Roma yen can xe'mban re quibin can re kavinak xe'c'ue' ajuer can. \v 15 Pero re Dios xinrucha' ja tak c'amaje-na quinalax chach re ruch'ulef.\x + \xo 1.15 \xt Jer 1.5.\x* Pero xa c'a ba-oc tiempo can tak xinrayoj roma reja' camas yinrajo'. \v 16 Y can ja-va re' rurayin re Dios chin nusekresaj chinoch re Jesucristo re Ruc'ajol, roma reja' can runojin-va che ne'ntzijoj re Jesucristo chique re man je nuvinak-ta.\x + \xo 1.16 \xt Hch 9.15; Ga 2.7, 8.\x* Y tak re Dios rusekresan chic re Jesucristo chinoch, man ximba-ta riq'uin jun chic vinak chin quire' xintamaj-ta más. \v 17 Y man ximba-ta chuka' quiq'uin re apóstoles re jec'o pa tenemit Jerusalén. Astapa' reje' q'uiy chic tiempo que'oc-va apóstoles. Pero yen tak xinya' can re tenemit Damasco, xa pa nación Arabia ximbo-va. Y tak xintzolaj-pa pan Arabia, pa tenemit Damasco xinc'ue-va. \p \v 18 Y tak k'axnak chic oxe' juna', c'are' tak ximba pa tenemit Jerusalén. Y xinc'ue-pa ca'e' semanas chire' riq'uin re apóstol Pedro. \v 19 Y chupan re ca'e' semanas re' xe chic jun apóstol re xintamaj rach, xaxe re Jacobo re ruch'alal re Ajaf Jesucristo.\x + \xo 1.19 \xt Mt 13.55; Mr 6.3.\x* \v 20 Y chach re Dios nimbij chiva che can katzij-va re nintz'ibaj-a, y re' man tz'ucuj-tzij-ta. \p \v 21 Y c'are' xinec'ue' pa tak lugar chin re Siria y pa Cilicia. \v 22 Man jun bey can-ta xinc'ue' pa tak lugar chin re Judea, y mare' re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Jesucristo, cama-va quitaman-ta noch. \v 23 Xaxe quic'axan chuij, che yen Pablo man jun chic itzel cosa nimban chique re quiniman re Jesucristo, re ancha'l ximban chique rubanon can. Y vocame xa nimbij chique re vinak che tiquinimaj re Jesucristo. Vocame man chic nimban-ta che ye'q'uis re quiniman re Jesucristo ancha'l rubanon can. Jare' re quic'axan reje' chuij. \v 24 Y re hermanos re', xquiya' c'a ruk'ij re Dios roma xquic'axaj che xjalataj-yan re nuc'aslen. \c 2 \p \v 1 Y tak k'axnak chic catorce juna', yen ximba chic jun bey pa tenemit Jerusalén, vichibil-a re hermano Bernabé.\x + \xo 2.1 \xt Hch 15.2.\x* Y kac'uan-a chuka' re hermano Tito. \v 2 Y yen ximba, roma can ja re Dios re xsekresan chinoch. Y xaxe yen y re hermanos re c'o quik'ij xkamol-ki' chire'. Y ximbij chique re andex rubanic re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha re nintzijoj chique re vinak re man je israelitas-ta. Chin quire' tiquibij, vo xa c'o ndoc-va re nusamaj o xa man jun ndoc-va. \v 3 Pero re nusamaj can xka-va chiquivach. Mare' hasta re hermano Tito re binak chuij, man xban-ta re circuncisión cha. Man roma-ta che reja' man israelita-ta. \v 4 Re Tito can man xban-ta re circuncisión cha, astapa' jec'o re man je katzij-ta hermanos re xe'jovan che xban-ta cha. Reje' quinimon-apo-qui' chakacojol xaxe chin niquinachaj re andex rubanic re kac'aslen riq'uin re Cristo Jesús, vo xa c'a nakaban ronojel re nubij chupan re ley re rutz'iban can re Moisés,\x + \xo 2.4 \xt Ga 3.25.\x* o man chic nakaban-ta. Reje' xquijo' che xojc'ue-ta chic chuxe' re ley chin re Moisés. \v 5 Jac'a yoj can ni xe-ta chic xubij kánma che xe'kanimaj-ta, roma yoj nakajo' che ja-ta re katzij ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha, nic'ue' iviq'uin. \p \v 6 Y re hermanos re c'o quik'ij y c'o chuka' na'oj quiq'uin, man jun chique reje' c'o-ta chic jun cosa más re xquitz'aktisaj-ta-pa riq'uin re ruch'abal re Dios re ninc'ut yen. Y yen, mana-ta re c'o quik'ij o manak quik'ij xintz'at. Roma re Dios mana-ta re andex titzu'un jun vinak re nutz'at. \v 7 Pa ruq'uixel che re hermanos xinquitijoj-ta más chij re ruch'abal re Dios, xa jare' tak xquinabej che chua yen bin-va roma re Dios chin nintzijoj re utzulaj ch'abal chin re Dios chique re vinak re man je israelitas-ta,\x + \xo 2.7 \xt Hch 9.15; Ga 1.16.\x* re man banon-ta re circuncisión chique. Can ancha'l tak xbex cha re Pedro che tutzijoj re utzulaj ch'abal chin re Dios chique re kavinak israelitas re banon re circuncisión chique. \v 8 Y can ja re Dios nita'o chin re Pedro chupan re samaj re xya' cha como apóstol chiquicojol re kavinak israelitas re banon re circuncisión chique. Y quire' chuka' yen, ja mismo Dios re' re nita'o vichin chin yinsamaj chiquicojol re vinak re man je israelitas-ta re man banon-ta re circuncisión chique. \p \v 9 Mare' tak re Jacobo, re Pedro y re Juan, re je principal re jec'o chiquicojol re hermanos israelitas, xquitz'am chakak'a' riq'uin re Bernabé, roma xquinabej re andex che samaj re bim-pa chua yen, re Dios can ruyi'on-va-pa re utzil chua.\x + \xo 2.9 \xt Ro 1.5.\x* Y xquitz'am chakak'a' chin quire' nik'alajin che kachibil-ki' chupan re samaj. Xaxe c'a yoj re yojsamaj chiquicojol re vinak re man je israelitas-ta, y reje' chin ye'besamaj chiquicojol re kavinak israelitas re banon re circuncisión chique. \v 10 Xaxe xquibij chaka che que'beka chakac'o'x re camas je meba'.\x + \xo 2.10 \xt He 13.16; 1 Jn 3.17.\x* Y jare' re nintaj nuk'ij nimban.\x + \xo 2.10 \xt Hch 11.30; 24.17.\x* \s1 Tak re Pablo xubij cha re Pedro che man otz-ta re ntajin chubanic \p \v 11 Y tak re Pedro xc'ue' pa tenemit Antioquía, ximbij cha che man otz-ta re ntajin chubanic. \v 12 Roma nabey, can niva-va quiq'uin re hermanos re man je israelitas-ta. Jac'a tak re achi'a' re je'rutakom-pa re Jacobo xe'bapon riq'uin, jare' tak re Pedro ju-va ba' xuna', roma rutaman che chiquivach reje' man otz-ta che reja' niva' quiq'uin re vinak re man banon-ta re circuncisión chique, roma ja reje' re ye'bin che tiban re circuncisión chique re hermanos, astapa' man je israelitas-ta. Mare' man chic xbeva-ta quiq'uin re hermanos re man je israelitas-ta. \v 13 Y re hermanos re can je israelitas-va re jec'o chire' pan Antioquía, xquitz'am rubanic ancha'l nuban re Pedro che man chic xe'bapon-ta quiq'uin re hermanos re man je israelitas-ta. Can xk'alajin che ca'e' quipalaj, roma nabey xa can je'binak-va quiq'uin. Y hasta re Bernabé xuban ancha'l re xquiban reje'. \v 14 Y roma re niquiban xa man ancha'l-ta nubij chupan re utzulaj ch'abal chin re Dios, chiquivach c'a conojel ximbij cha\x + \xo 2.14 \xt 1 Ti 5.20.\x* re Pedro: Re naban che man yava-ta chic quiq'uin re hermanos man je israelitas-ta, ndel che tzij che naban chique che tiene que niquiban re nubij chupan re ka-ley yoj re yoj israelitas. ¿Anchique roma xaban quire'? Man quire-ta xaban nabey, roma nabey xava' quiq'uin re hermanos man je israelitas-ta, astapa' rat yat israelita. Y xk'alajin che man chic naban-ta re nubij chupan re ka-ley. \p \v 15 Yoj re can yoj israelitas pa kalaxic, nakabij che man yoj aj-maqui-ta ancha'l re vinak re man je israelitas-ta. \v 16 Pero kataman che can man jun chaka yoj rubanon-ta cumplir ronojel re nubij re ley chin re Moisés, y mare' kataman che mana-ta re ley re nibano chaka che man jun kamac ndel chach re Dios. Roma re nic'atzin ja che nakanimaj re Jesucristo chin che man jun kamac\x + \xo 2.16 \xt Hch 13.38.\x* ndel. Mare' man xe-ta re man je israelitas-ta re quiniman re Jesucristo, xa can quire' chuka' yoj re yoj israelitas, kaniman chin che man jun kamac ndel chach re Dios. Man chic kabanon-ta confiar-ki' riq'uin re nubij chupan re ley, roma mana-ta re ley re nibano chaka che man jun kamac\x + \xo 2.16 \xt Ro 8.3; He 7.18.\x* ndel chach re Dios. \p \v 17 Xkanimaj re Jesucristo roma xkajo' che man jun kamac\x + \xo 2.17 \xt Mt 1.21.\x* ndel chach re Dios. Y roma xkanimaj, can xk'alajin che yoj can yoj aj-maqui-va. Y man yojtiquir-ta nakabij che c'aja re Jesucristo xbebano-ka aj-maqui' chaka. \v 18 Xe-ta ne'ntz'ama' chic-pa ruyi'ic ruk'ij re ley chin re Moisés re nyi'on chic can, can nik'alajin che c'o numac. \v 19 Y roma xk'ax chinoch che re ley man nitiquir-ta yinrucol chach re numac,\x + \xo 2.19 \xt Ro 3.20.\x* mare' man chic ximban-ta confiar-vi' riq'uin,\x + \xo 2.19 \xt Ro 7.4, 6.\x* chin quire' xinvel re c'aslen\x + \xo 2.19 \xt Ro 6.11.\x* re c'o riq'uin re Dios. \v 20 Y tak re Jesucristo xcom cho cruz, yen ancha'l xa xincom riq'uin reja'.\x + \xo 2.20 \xt Ro 6.6.\x* Y mare' re nuc'aslen re c'o vocame, man vichin-ta yen, xa richin re Jesucristo, roma reja' c'o pa vánma. Y ronojel re nimban-a chach re ruch'ulef, xtimban roma can riq'uin re Jesucristo re Ruc'ajol re Dios nbanon-va confiar-vi', roma reja' xinrajo' y xuya' chuka-ri' chin xquimisas voma yen. \v 21 Y riq'uin re ch'abal re ye'mbij, man chin-ta nintzelaj re utzil re nuya' re Dios. Pero xe-ta roma re ley man jun kamac ndel chach re Dios,\x + \xo 2.21 \xt Ga 5.4.\x* manak-ta ndoc-va che xcom re Jesucristo. \c 3 \s1 Re ley man nitiquir-ta yojrucol xa can xe-va re Jesucristo \p \v 1 Hermanos aj-Galacia, ¿anchique roma man ninojij-ta jabal? ¿Y anchique roma yixk'olotajnak y man ninimaj-ta re katzij ch'abal?\x + \xo 3.1 \xt Ga 5.7.\x* Y xa kabin chic chiva che re Jesucristo xcom cho cruz koma yoj. \v 2 Y ninjo' nimbij chiva che mana-ta re nubij re ley chin re Moisés re xinimaj chin che yex xic'ul re Espíritu Santo,\x + \xo 3.2 \xt Ga 3.14; Ef 1.13.\x* xa roma xinimaj re Jesucristo re xkatzijoj chiva, mare' xic'ul re Espíritu Santo. \v 3 ¿Anchique roma can man ninojij-ta jabal? Roma ja re Espíritu Santo xic'ul tak xinimaj re Jesucristo. Pero vocame, yex man nijo-ta chic che xaxe re Espíritu Santo nic'uan ivichin, xa nijo' niban re nubij re ley chin re Moisés, y vo xa quire' niban can man otz-ta, \v 4 ndel che tzij che can man jun xoc-va re tijoj-pokonal re xik'asaj tak xinimaj re Jesucristo. Y jare' re man ninjo-ta che nibanataj iviq'uin. \v 5 Re Dios ruyi'on re Espíritu Santo chiva y nubanala' milagros chi'icojol. ¿Anchique roma nuban quire'? Xa roma xinimaj re Jesucristo re xkatzijoj chiva y man roma-ta che xinimaj y xiban re nubij re ru-ley re Moisés. \s1 Re trato re xuban re Dios riq'uin re Abraham \p \v 6 Ancha'l xuban re Abraham ajuer can. Reja' can xunimaj-va re Dios, y mare' re Dios xuban cha che man jun rumac xel chach. \v 7 Titamaj chuka' che conojel re ye'niman chin re Dios, can je ancha'l re Abraham. \v 8 Y chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban ajuer can, nik'alajin che re Dios can xtuban-va chique re vinak re man je israelitas-ta, che man jun quimac xtel chach reja', vo xa niquinimaj. Y re utzulaj ch'abal chin re Dios, cha re Abraham xtzijos-va. Y xbex cha: Avoma rat, re vinak chin re ruch'ulef can xtiquic'ul-va re bendición,\x + \xo 3.8 \xt Gn 12.3.\x* xcha' re Dios cha re Abraham. \v 9 Y ancha'l re Abraham can xuc'ul re bendición roma xunimaj, quire' chuka' conojel re vinak ye'niman chin re Dios, can niquic'ul re bendición re'. \p \v 10 Pero vo xa niquijo' niquicol-qui' chach re mac roma re ley chin re Moisés, y xa man ye'tiquir-ta niquiban ronojel re nubij re ley re', xa can xtika-va re castigo chin re Dios pa quive'. Ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can: Xabanchique vinak man nuban-ta cumplir ronojel re nubij chupan re ley, nika re castigo pa rue'.\x + \xo 3.10 \xt Dt 27.26; Jer 11.3.\x* Quire' nubij chupan re tz'iban can. \v 11 Can k'alaj che re ley man nitiquir-ta nuban cha jun vinak che man jun rumac ndel chach re Dios. Roma chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can nubij: Re vinak re choj chic quic'aslen, can xtic'ue' quic'aslen re man niq'uis-ta, roma quibanon confiar-qui' riq'uin re Dios.\x + \xo 3.11 \xt Hab 2.4; He 10.38.\x* Quire' nubij re tz'iban can. \v 12 Re ruc'uaxic re ley chin re Moisés man junan-ta riq'uin tak nanimaj re Dios. Roma re ley chin re Moisés man xe-ta nanimaj, xa can tiene que naban cumplir ronojel re nubij. Roma re ley nubij: Re nibano ronojel re nubij re ley re', can xtuvel-va ruc'aslen\x + \xo 3.12 \xt Lv 8.15.\x* re man niq'uis-ta. Ja quire' nubij re tz'iban can chij re ley. \p \v 13 Y re anchique re man nitiquir-ta nuban cumplir ronojel re nubij re ley, can katzij-va nika re castigo chin re Dios pa rue'. Pero re xuban re Cristo kaq'uin, ja che xojrucol chach re castigo re' tak xcom cho cruz, roma pa rue' reja' xka-va re castigo, re xa pa kave-ta yoj ruc'amon che xka-ta-va. Can k'alaj che xka re castigo pa rue', roma re ruch'abal re Dios re tz'iban can ajuer, nubij: Xabanchique vinak re nitzekebas chach jun che', nik'alajin che kejnak re castigo pa rue'.\x + \xo 3.13 \xt Dt 21.23.\x* Quire' nubij re tz'iban can. \v 14 Pero re Cristo Jesús xcom koma konojel yoj re yoj vinak, chin quire' hasta re vinak re man je israelitas-ta\x + \xo 3.14 \xt Ro 4.9.\x* niquic'ul chuka' re bendición re xubij re Dios ajuer can cha re Abraham. Y re Jesucristo xcom chuka' chin quire' konojel re yojniman richin, xtic'ue' re Espíritu Santo kaq'uin, roma can quire' chuka' rubin can re Dios.\x + \xo 3.14 \xt Hch 2.33.\x* \p \v 15 Y tic'axaj-na-pa' hermanos. Xaxe-na c'a chakacojol-ka yoj, tak c'o jun trato niban, y tak c'achojnak chic can, man jun nitiquir niyojo re trato re'. Y chuka' man jun nitiquir nitz'aktisan chic ba' cha. \v 16 Tak re Dios xuban re trato riq'uin re Abraham ajuer can, xusuj re bendición cha reja' y cha re rey-rumam re xtic'ue'. Re Dios man xch'o-ta chiquij conojel re rey-rumam re Abraham re xque'c'ue'. Xaxe chij jun xch'o-va. Y re' ja re Cristo. \v 17 Y ninjo' ninchojmersaj chivach re rubanic ronojel re'. Nabey, re Dios rubanon jun trato riq'uin re Abraham. Y tak k'axnak chic cuatro cientos treinta juna'\x + \xo 3.17 \xt Ex 12.40, 41.\x* tic'achoj-va can re trato re', jare' tak re Dios xuya' re ley cha re Moisés. Pero re Dios can rubanon-va re trato re' riq'uin re Abraham nabey, y re ley re xuya' re Dios cha re Moisés man xuyoj-ta re trato re banon nabey. Ni xe-ta re ley man xtiquir-ta chuka' xuban cha re Dios che man-ta xuya' re bendición re rusujun can cha re Abraham. Y re bendición re' ja re Cristo. \v 18 Xe-ta roma re ley chin re Moisés nakac'ul-ta re bendición, manak-ta nic'atzin-va re xusuj re Dios\x + \xo 3.18 \xt Ro 4.14.\x* cha re Abraham. Pero xa man quire-ta. Re Abraham can xunimaj-va re xusuj re Dios cha, pero man roma-ta re ley xuc'ul re bendición re sujun cha roma re Dios. \s1 Re xoc-va re ley \p \v 19 ¿Y andex como ndoc-va re ley chin re Moisés? Re Dios xuya' re ley re' chin che nicusas y ye'k'alajin re mac,\x + \xo 3.19 \xt Ro 4.15.\x* roma c'amaje-na te'ka re rusujun re Dios, pero tak xte'ka re rey-rumam re Abraham re sujun cha roma re Dios, man chic nicusas-ta re ley. Y tak re Dios xuya' re ley, nabey xuya' chique re ángeles, y re ángeles re'\x + \xo 3.19 \xt Hch 7.53; He 2.2.\x* xquiya' cha re Moisés. Y pa ruq'uisibal re Moisés xuya' chique re vinak. \v 20 Y tak c'o jun re nik'asan tzij, can k'alaj che can c'o-va re nibin re tzij cha, y can c'o chic jun re nic'ulu re tzij re'. Pero re Dios rion tak xusuj re bendición cha re Abraham. \p \v 21 Yoj man yojtiquir-ta nakabij che re Dios xuya' re ley chin che xuyoj-ta re rusujun can cha re Abraham. Pero xe-ta re ley xtiquir-ta xuya' c'aslen, ja-ta ley re' re nibano chaka che man jun kamac ndel chach re Dios. \v 22 Pero re ruch'abal re Dios re tz'iban can nubij chaka, che konojel re yoj vinak can yoj aj-maqui-va.\x + \xo 3.22 \xt Ro 11.32.\x* Quire' nubij chin nakatamaj che tiene que nakanimaj re Jesucristo, y nakac'ul re rusujun can re Dios. Y nakac'ul xaxe roma nakaban confiar-ki' riq'uin re Jesucristo. \p \v 23 Y tak c'amaje-na tipa re Jesucristo, can ancha'l pa jun cárcel xojc'ue-va, roma xojc'ue' pa ruk'a' re ley chin re Moisés. Y tak xpa re Jesucristo, jare' tak xojrulisaj pa ruk'a' re ley. Roma xsekresas chakavach che tiene que nakaban confiar-ki' riq'uin. \v 24 Re ley can xojruchajij-va chin man kojmacun, y xojruc'uaj riq'uin re Jesucristo chin xkanimaj, chin quire' man jun kamac xel chach re Dios. \v 25 Jac'a vocame re ley re' man nic'atzin-ta chic chin yojruchajij. Roma vocame xpa-yan re Jesucristo, y ja reja' re nakanimaj y chuka' yojruchajij. \p \v 26 Y konojel yoj re kaniman chic re Jesucristo, yoj rajc'ual chic re Dios.\x + \xo 3.26 \xt Jn 1.12.\x* \v 27 Yoj re xojban bautizar pa rube' re Jesucristo tak xkanimaj, xa jun xkaban riq'uin reja'.\x + \xo 3.27 \xt Ro 6.3.\x* Can nik'alajin-va re Jesucristo pa tak kac'aslen, roma can ancha'l xa xujal re katziak. \v 28 Konojel re kaniman re Cristo Jesús, junan chic kavach. Junan kavach vo xa israelita, o man israelita-ta,\x + \xo 3.28 \xt Jn 10.16.\x* vo xa yat jun lak'on samajel, o vo xa yat libre, vo xa ache o ixok. Junan c'a kavach konojel,\x + \xo 3.28 \xt Jn 17.21.\x* roma xa jun kabanon chic riq'uin re Cristo Jesús. \v 29 Y roma yoj richin chic re Jesucristo, xojoc rey-rumam re Abraham. Y mare' nakac'ul re utzil re xusuj re Dios\x + \xo 3.29 \xt Ef 3.6.\x* cha re Abraham ajuer can. \c 4 \nb \v 1 Y ninjo' chuka' nimbij ba' más chiva chij re rubanic ronojel re'. C'o-ta jun ac'ual re c'o ru-herencia niya' can cha roma re rutota'. Pero tak re ac'ual c'a co'ol-oc, can c'amaje-na nuc'ul re ru-herencia. Astapa' can ja reja' rajaf ronojel, xa je junan riq'uin jun ru-mozo re rutota', roma c'amaje-na tic'ue' re herencia pa ruk'a'. \v 2 Re ac'ual re' je'canon re ye'chajin y ye'yuk'un richin. Y re ac'ual can nunimaj y nuban re nibex cha coma re ye'chajin richin, c'aja tak napon re k'ij re bin roma re rutota' che nuc'ul re herencia. \v 3 Y quire' chuka' kabanon ajuer can, yoj ancha'l re ac'ual re c'amaje-na tiya' re ru-herencia. Xojc'ue' chuxe' re qui-leyes y re qui-costumbres re kavinak xe'c'ue' ajuer can, re xkanojij yoj che nitiquir yojrucol chach re mac. \v 4 Y tak xbeka re k'ij re cha'on roma re Dios, re Dios xutak-pa re Ruc'ajol. Y riq'uin jun ixok xbalax-va-ka.\x + \xo 4.4 \xt Gn 3.15.\x* Y roma chakacojol yoj re yoj israelitas xalax-va re Ruc'ajol re Dios, tiene que xunimaj y xuban re nubij re ley chin re Moisés.\x + \xo 4.4 \xt Mt 5.17.\x* \v 5 Y reja' xpa chin xojrucol yoj re yojc'o chuxe' re ley,\x + \xo 4.5 \xt Ga 3.13.\x* y chin chuka' xuban che yojoc rajc'ual re Dios. \p \v 6 Y roma yoj rajc'ual chic re Dios, re Dios xutak-pa re Espíritu Santo chin re Ruc'ajol chin nic'ue' pa tak kánma. Y re Espíritu Santo re c'o pa tak kánma, Nata' nicha' cha re Dios.\x + \xo 4.6 \xt Ro 8.15, 16.\x* \v 7 Riq'uin re' nik'alajin che can yoj rajc'ual-va re Dios, roma xkanimaj re Jesucristo. Man chic yojc'o-ta chuxe' re ley. Y roma yoj rajc'ual chic re Dios,\x + \xo 4.7 \xt Ro 8.17.\x* nakac'ul re utzil re rusujun chaka. \s1 Re Pablo can nik'axo re ránma roma re niquijo' re hermanos aj-Galacia \p \v 8 Rubanon can, tak c'amaje-na titamaj rach re Dios, yex xa ja re nic'aj chic dios re man je katzij-ta dios camas xiya' quik'ij y xiban re quisamaj.\x + \xo 4.8 \xt Ro 1.25.\x* \v 9 Jac'a vocame, can itaman chic rach re katzij Dios. O re más otz rubixic, ja che re Dios rutaman chic ivach yex.\x + \xo 4.9 \xt 1 Co 8.3.\x* ¿Anchique roma tak yex nijo' niya' can re Dios y nijo' nitzekelbej re qui-leyes y re qui-costumbres re kavinak xe'c'ue' ajuer can? Xa man nitiquir-ta yixrucol chach re imac. \v 10 Jec'o k'ij, ic', juna' y nic'aj chic namak'ij re ye'chajij.\x + \xo 4.10 \xt Col 2.16.\x* \v 11 Yen nina' che re samaj ximban iviq'uin, ancha'l xa man jun xoc-va. \p \v 12 Hermanos, yen ninc'utuj utzil chiva che tibana' ancha'l yen, astapa' yin israelita man chic nimban-ta ronojel re'. Vocame yin libre chic chach re ley chin re Moisés, ancha'l ibanom-pa yex. Tak xinc'ue' iviq'uin, yex camas otz xiban viq'uin y xinimaj ronojel re ximbij chiva. \v 13 Y yex itaman, tak xinc'ue' iviq'uin nabey, xa roma yinyavaj y jare' tak xintzijoj chiva re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha. \v 14 Y camas tijoj-pokonal xink'asaj roma re nuyabil. Astapa' yen yinyavaj, yex can otz xinitz'at. Y camas otz nuc'ulic xiban. Ancha'l xa jun ángel chin re Dios, o ancha'l xa can ja yen re Cristo Jesús, re xiban chua tak xinic'ul.\x + \xo 4.14 \xt Mt 10.40.\x* \v 15 Y voma yen yex camas xqui'cot re ivánma. Can xk'alajin che camas xinijo'. Y yen ntaman che xe-ta can c'o modo xincusaj re inak'avach, xilisaj-ta-a chin xiya-ta chua. Y vocame ¿anche' c'a xbo-va ronojel re' re xiban viq'uin tak xinc'ue' iviq'uin? \v 16 Y che yen man otz-ta yixintz'at roma ximbij re katzij ch'abal chiva. \p \v 17 Y jec'o achi'a' chi'icojol re q'uiy utzil niquiban chiva, pero quire' niquiban iviq'uin roma niquijo' che ye'tzekelbej y niya-ta can re Jesucristo, re katzijon can yoj chiva. Y can xe-ta reje' ye'tzekelbej niquijo'. \v 18 Y vo xa c'o jun re nibano utzil chiva roma nrajo' che otz yixc'ue', camas-ta otz, y nojel tiempo quire' tubana' y man-ta xaxe tak yinc'o iviq'uin quire' nuban. \v 19 Yex re can yix ancha'l ch'utak vajc'ual\x + \xo 4.19 \xt 1 Co 4.15.\x* nbanon chiva, camas k'axomal nina' pa vánma ivoma yex. Y re k'axomal re niya' pa vánma, camas nem, can ancha'l re k'axomal re nuk'asaj jun ixok tak nralaj jun ac'ual. Y re k'axomal re' xtiq'uis-a, c'aja tak kas jumul xtiban confiar-ivi' riq'uin re Cristo Jesús. \v 20 Y yen camas ninjo' che yinc'o-ta-apo iviq'uin vocame, chin quire' can yintzijon iviq'uin chin che otz nak'ax pan ive', que chach xe nintz'ibaj-a re carta re' chiva. Pero can man ninvel-ta andex nimban iviq'uin. \s1 Re ejemplo chiquij je ca'e' ixoki' re quibini'an Agar y Sara \p \v 21 Y yex re nijo' ninimaj y niban re nubij re ley chin re Moisés, tibij c'a chua: ¿Anchique c'a roma tak man k'axnak-ta pan ive' ronojel re nubij re ley? \v 22 Roma re Moisés rutz'iban can che re Abraham xe'c'ue' je ca'e' ruc'ajol. Re jun ruc'ajol xalax riq'uin re raj-ic'\x + \xo 4.22 \xt Gn 16.15.\x* re lak'on chin samaj. Y re jun chic ruc'ajol, xalax riq'uin re ruxayil,\x + \xo 4.22 \xt Gn 21.2.\x* re ixok re' can libre-va. \v 23 Re ruc'ajol re Abraham re xalax riq'uin re lak'on aj-ic', xalax ancha'l ya'lax conojel ac'ola'. Jac'a re jun chic ruc'ajol re Abraham re xalax riq'uin re ixok libre, xalax roma can ja re Dios re xsuju cha re Abraham.\x + \xo 4.23 \xt Gn 17.15-19; 18.10-14; 21.1.\x* \v 24 Re tzij re' jun ejemplo. Roma re je ca'e' ixoki', ancha'l ca'e' tratos re xe'banataj. Re xuban re ixok Agar, re raj-ic' re Abraham, ja ancha'l re trato re xban pa rue' re namalaj loma rubini'an Sinaí. Y conojel re xe'oc chupan re trato re', jare' re xquinimaj y xquiban re nubij re ley chin re Moisés. Pero man je libre-ta, xa ancha'l je lak'on tak samajela'. \v 25 Re xuban re ixok Agar, can ancha'l re trato re xban pa rue' re loma rubini'an Sinaí, re pa nación rubini'an Arabia. Re Agar can man libre-ta. Y re nuvinak israelitas re aj-Jerusalén, re can jec'o-va chuxe' re ley chin re Moisés, reje' chuka' man je libre-ta. Xa can je ancha'l re ixok Agar re aj-ic' lak'on. \v 26 Pero re vinak chin re jun chic tenemit Jerusalén re c'o chila' chicaj,\x + \xo 4.26 \xt He 12.22; Ap 3.12; 21.2.\x* can je libre-va. Y yoj re kaniman chic re Jesucristo yoj richin re jun tenemit re'. \v 27 Y chij re tenemit re' nich'o-va re ruch'abal re Dios re tz'iban can, tak nubij: \q1 Rat ixok re man yatalan-ta, man cabison roma man jun aval. \q1 Xa can casiq'uin roma camas ya qui'cot, astapa' man jun bey alaxnak jun aval. \q1 Y astapa' rat xaya' can roma re avchijil, yen xtimban chava che más je q'uiy aval xque'c'ue', \q1 que chach re xque'c'ue' riq'uin re ixok re can c'o-va re ruchijil riq'uin.\x + \xo 4.27 \xt Is 54.1.\x* \p \v 28 Hermanos, re Dios can riq'uin c'a ronojel re utzulaj runa'oj xusuj chaka che yojoc rajc'ual. Can ancha'l re xbanataj riq'uin re Isaac. Roma re Isaac jare' re rajc'ual re Abraham re sujum-pa cha roma re utzulaj runa'oj re Dios. \v 29 Re ral re Agar man sujun-ta-pa roma re Dios, xa xalax ancha'l ya'lax conojel ac'ola'. Y re ral re Agar itzel xutz'at re Isaac.\x + \xo 4.29 \xt Gn 21.9.\x* Y can quire' chuka' nibanataj vocame. Yoj re can yoj rajc'ual chic re Dios roma c'o re Espíritu Santo kaq'uin, yojtzelas coma re vinak re manak re Espíritu Santo quiq'uin. \v 30 Y re ruch'abal re Dios re tz'iban can, nubij che tilisas-a re aj-ic' lak'on, y chibil re ral. Roma re ral re aj-ic' re', man jun ru-herencia cha re rubiyomal re tata'aj. Xa can xe-va re ral re ixok libre re c'o derecho cha re herencia.\x + \xo 4.30 \xt Gn 21.10.\x* Quire' nubij re tz'iban can. \v 31 Hermanos, yoj re kaniman chic re Jesucristo, yoj ancha'l re ral re ixok libre roma can yoj libre chic. Man chic c'a yoj ancha'l-ta re ral re aj-ic' lak'on. \c 5 \s1 Nojel tiempo tibana' confiar-ivi' riq'uin re Jesucristo \p \v 1 Can rurayibal-va re Jesucristo che yoj yojoc libre. Mare' tak xojrucol chach re ley chin re Moisés. Y mare' tibana' confiar-ivi' nojel tiempo riq'uin re Cristo. Y man tiya' can chin nitzekelbej nic'aj chic costumbres. Roma vo xa quire' niban, yixc'ue' chuxe' rutzij re ley chin re Moisés. \p \v 2 Y tic'axaj-na-pa'. Yen Pablo nimbij chiva: Vo xa xtiya' k'ij che niban re circuncisión chiva roma ninojij che riq'uin re' yixcolotaj chach re imac,\x + \xo 5.2 \xt Hch 15.1.\x* ndel che tzij che re xuban re Jesucristo koma yoj, can man jun c'a rajkalen chivach. \v 3 Y nimbij chic jun bey chique re achi'a' re niquiya' k'ij che niban re circuncisión chique: Vo xa can niquiya' k'ij chin niban re circuncisión chique, tiene que niquiban ronojel re nubij chupan re ley chin re Moisés,\x + \xo 5.3 \xt Ga 3.10.\x* chin quire' ye'colotaj chach re quimac. \v 4 Y yex re nijo' niban re nubij re ley y ninojij che xa rutzij re' man jun imac ndel chach re Dios,\x + \xo 5.4 \xt Ro 9.31.\x* xa ijech'an-a-ivi' riq'uin re Jesucristo, y quire' chuka' ibanon riq'uin re utzil pitinak riq'uin re Karta' Dios. \v 5 Pero yoj kayaben che man jun kamac ndel chach re Dios, roma ja re Jesucristo re kaniman y roma chuka' c'o re Espíritu Santo pa tak kánma. \v 6 Yoj re can yoj richin chic re Cristo Jesús, man jun nuban vo xa niban o man niban-ta re circuncisión chaka.\x + \xo 5.6 \xt Col 3.11.\x* Re nic'atzin ja re kaniman y kabanon confiar-ki' riq'uin re Cristo Jesús, y jare' chuka' re nibano chaka che yojovan. \p \v 7 Nabey, can choj-va yixbinak. Jac'a vocame, ¿anchique xbano chiva che man nijo-ta chic ninimaj re nubij re katzij ch'abal?\x + \xo 5.7 \xt Ga 3.1.\x* \v 8 Roma re Dios xixrayoj\x + \xo 5.8 \xt Ga 1.6.\x* chin xinimaj. Pero re nibex chiva vocame, k'alaj che man riq'uin-ta re Dios pitinak-va. \v 9 Y can ancha'l c'a nuban re levadura chupan re harina, astapa' ba-oc nika chupan, can nisipoj ronojel.\x + \xo 5.9 \xt 1 Co 5.6.\x* Can quire' chuka' nuban re niquic'ut re achi'a' re xa nujal ina'oj, xa riq'uin jun re nibano quire' chi'icojol, je q'uiy re ye'k'olotaj roma. \v 10 Y yen can nbanon confiar-vi' riq'uin re Ajaf Jesucristo, che yex can xe-va re katzij ch'abal re xtinimaj. Y re vinak re ye'yojo re ruch'abal re Dios chivach roma re niquic'ut,\x + \xo 5.10 \xt Ga 1.7.\x* can xtika-va re castigo pa quive'. Y xabanchique che vinak re'. \p \v 11 Y yen, hermanos, xe-ta c'a nintzijoj che re circuncisión otz, re nuvinak israelitas man-ta itzel yinquitz'at, y man-ta itzel chuka' niquic'axaj tak nintzijoj che re Jesucristo xcom cho cruz. \v 12 Camas c'a ninrayij che ye'el-ta-a re vinak re' chi'icojol re niquiyoj re ruch'abal re Dios chivach.\x + \xo 5.12 \xt Ga 1.8, 9.\x* \p \v 13 Roma yex hermanos, can ja re Dios re xixvayon, chin xixrucol-pa chuxe' re ley.\x + \xo 5.13 \xt Ga 5.1.\x* Mare' vocame can yix libres chic. Can yix libre-va chin nijo-ivi' y nitola-ivi'. Pero man tinojij che xa roma yix libres chic, mare' can nijo' niban xabanchique banabal re nirayij.\x + \xo 5.13 \xt 1 P 2.16.\x* \v 14 Roma chupan re ley chin re Moisés re tz'iban can nubij: Can ancha'l najo-ka-avi' rat, quire' chuka' ca'jo' re nic'aj chic vinak.\x + \xo 5.14 \xt Lv 19.18; Ro 13.9.\x* Y xa riq'uin naban re', can xaban ronojel re nubij chupan re ley re'. \v 15 Man tic'ux y man tibek'-ivi', roma vo xa quire' xtiban, xtitz'at-na-pa' che xquixq'uis-a chupan re ruch'abal re Dios, roma xtijachala-a-ivi'. \s1 Tibana' re nurayij re Espíritu Santo y mana-ta re nurayij re i-cuerpo \p \v 16 Nimbij chuka' chiva: Tiya' k'ij che ja re Espíritu Santo nic'uan ivichin, y man tiban re nirayij yex.\x + \xo 5.16 \xt Ro 6.12.\x* \v 17 Roma vo xa ja re nirayij yex jare' re niban, re' man nika-ta chach re Espíritu Santo. Y re nuban re Espíritu Santo man nika-ta chiquivach re itzel tak rayibal. Can man jun bey xtiquic'uaj-ta-qui'. Mare' tak yex nijo' niban re nrajo' re Espíritu Santo, re itzel tak rayibal man niquijo-ta,\x + \xo 5.17 \xt Ro 7.15, 23.\x* y tak yex nijo' niban re itzel tak rayibal, re Espíritu Santo man nrajo-ta. \v 18 Pero vo xa can niya' k'ij cha re Espíritu Santo che ja reja' re nic'uan ivichin chupan re ic'aslen, can man yixc'o-ta chuxe' re ley chin re Moisés. \p \v 19 Y cha'nin c'a nik'alajin re vinak re nuban re nurayij reja',\x + \xo 5.19 \xt 1 Co 3.3; Ef 5.3.\x* roma re rubanabal re ye'ruban ja ancha'l re': Re je'c'ulan y re man je'c'ulan-ta niquicanola-qui' chin ye'macun. Camas itzel tak banabal ye'quibanala' roma manak quiq'uex. \v 20 Re niquiyala' quik'ij imágenes re xa vinak je'banayon-ka. Re niquiban itz. Re itzel niquitz'at-qui'. Re ye'bano ayoval. Re itzel niquina' chique re nic'aj chic roma otz jec'o. Re vinak re cha'nin nipa quiyoval. Re niquiban jun cosa o utzil chique re vinak roma c'o cosas niquitz'at-apo quiq'uin. Re niquijachala-qui' roma man junan-ta re niquinojela'. Re nika chiquivach re enseñanzas re xa man je katzij-ta. \v 21 Itzel ye'quitz'at re nic'aj chic roma c'o cosas quiq'uin. Re ye'quimisan. Re ye'k'abar. Re ye'bano namak'ij re man jun rajkalen. Y re ye'quibanala' chuka' nic'aj chic quivach etzelal ancha'l re'. Y ximbij-yan jun bey chiva, y nincamaluj chic rubixic chiva, re vinak re ye'bano ronojel re c'a ba' timbij-va-ka, man xque'oc-ta pa ruk'a' re Dios chupan re ruq'uisibal k'ij.\x + \xo 5.21 \xt Ap 22.15.\x* \p \v 22 Y vo xa can niya' k'ij che ja re Espíritu Santo nic'uan ivichin chupan re ic'aslen, re ic'aslen xtivachin\x + \xo 5.22 \xt Jn 15.2.\x* jabal. Xquixjovan, xquixqui'cot y chuka' re ivánma can otz xtuna', xquixcoch'on, otz ina'oj, xtibanala' utzil chique xabanchique vinak, xtiban más confiar-ivi', \v 23 xquixoc jun vinak ch'o'l ránma, man xtiya-ta k'ij cha re mac. Y vo xa nic'uaj jun c'aslen quire', re ley man jun xtitiquir xtuban chiva.\x + \xo 5.23 \xt 1 Ti 1.9.\x* \v 24 Y konojel re yoj richin chic re Jesucristo, ancha'l xojbajex riq'uin reja' cho cruz, chin quire' xe'kaya' can re itzel tak rayibal.\x + \xo 5.24 \xt Col 3.9.\x* \v 25 Can jac'a re Espíritu Santo re ya'yon re c'ac'a kac'aslen. Mare' takaya' k'ij che ja reja' re nic'uan richin re kac'aslen. \p \v 26 Man c'a takana' che c'o kak'ij,\x + \xo 5.26 \xt Fil 2.3.\x* chin quire' man que'yacataj-pa xabanchique vinak chakij. Chuka' man itzel que'katz'at roma otz jec'o. \c 6 \p \v 1 Hermanos, yex re ic'uan jun c'aslen ancha'l re nrajo' re Espíritu Santo, nimbij chiva: Vo xa c'o jun hermano re nika pa mac, can riq'uin jun ivánma ch'o'l te'iyaca-pa,\x + \xo 6.1 \xt Stg 5.19.\x* chin quire' nitzolaj-pa ruc'o'x riq'uin re Dios. Y yex tichajij c'a-ivi' chin man quixka chuka' pa mac. \v 2 Y vo xa c'o andex nakac'alvachij pa kac'aslen, y nakana' che ancha'l jun ejka'n re nika chakij, can takatola' c'a-ki' chuc'uaxic. Y riq'uin re quire' nakaban, can nakaban-va re nubij re ley chin re Jesucristo. \p \v 3 Pero vo xa c'o jun re nunojij che c'o ruk'ij y xa manak ruk'ij, xa rion reja' nuk'ol-ka-ri'.\x + \xo 6.3 \xt 1 Co 8.2.\x* \v 4 Cada jun takatz'eta-ka\x + \xo 6.4 \xt 2 Co 13.5.\x* re kabanabal, k'alaj re' vo xa otz o man otz-ta. Y vo xa re kabanabal otz, ruc'amon che niqui'cot re kánma. Y man takatz'at re rubanabal jun chic hermano. \v 5 Roma cada jun tiene que nakac'uaj re kejka'n.\x + \xo 6.5 \xt Ro 14.12.\x* \p \v 6 Y yex re yixtijox cha re ruch'abal re Dios, que'ito' re ye'tijon ivichin riq'uin ronojel re nic'atzin chique\x + \xo 6.6 \xt 1 Co 9.14.\x* cha re quic'aslen. \p \v 7 Man tik'ol-ivi' yex mismo\x + \xo 6.7 \xt 1 Co 6.9.\x* tak nibij che yixtiquir nik'ol re Dios, roma reja' man jun nitiquir nik'olo richin.\x + \xo 6.7 \xt Job 13.9.\x* Can ancha'l tak niban-ka jun tico'n, can quire' chuka' niban cosechar Ronojel re cosa niban c'o rajal-ruq'uixel nic'ul.\x + \xo 6.7 \xt Lc 16.25.\x* \v 8 Mare', vo xa ja re nakarayij jare' re xque'kabanala', jare' re xque'q'uiso richin re kac'aslen. Pero vo xa nakac'uaj re c'aslen re nrajo' re Espíritu Santo, xtuc'am-pa chuka' re c'aslen re man jun bey xtiq'uis. \v 9 Y man c'a kojcos chubanic re otz,\x + \xo 6.9 \xt 2 Ts 3.13.\x* roma xtapon re k'ij tak xtakac'ul rajal-ruq'uixel, vo xa man xtakaya-ta can rubanic re otz. \v 10 Y mare', tak nakatz'at xabanchique vinak re c'o ru-necesidad, can takato'. Y más nic'atzin che ye'kato' re je rajc'ual chic re Dios re junan kaniman re Jesucristo quiq'uin. \s1 Ja ruq'uisibal tak ch'abal cha re carta re' \p \v 11 Y titz'eta', can riq'uin re nuk'a' y nima'k tak letras yintz'iban-a chiva.\x + \xo 6.11 \xt 1 Co 16.21.\x* \v 12 Y re ye'bano che tiban re circuncisión chiva, niquiban quire' xe chin que'tz'et y que'nimax che can niquiban-va cumplir re nubij re ley chin re Moisés. Y man niquijo-ta niquitzijoj che re yacolotaj chach re amac can xe roma re rucamic re Jesucristo re xuban cho cruz,\x + \xo 6.12 \xt Fil 3.18.\x* roma reje' man niquijo-ta che ye'tzelas coma re vinak. \v 13 Y re ye'bin quire' chiva, astapa' can banon-va re circuncisión chique, cama-va niquiban-ta cumplir ronojel re nubij chupan re ley chin re Moisés. Reje' niquijo' che yex niban re circuncisión chiva, xaxe chin che yex can ninimaj-va quitzij y titz'et che c'o quik'ij. \v 14 Jac'a yen, cama-va nimban-ta ancha'l re niquiban reje', roma yen man nincanoj-ta nuk'ij. Yen xa can xe-va re Kajaf Jesucristo re xcom cho cruz, jare' re ninya' ruk'ij, y jac'a chuka' reja' re banayon chua che ronojel andex chin re ruch'ulef xe'com-yan. Y yen chuka', chach ronojel andex chin re ruch'ulef, xincom-yan roma man chic ye'nrayij-ta. \v 15 Y yoj re jun kabanon riq'uin re Cristo Jesús, man jun c'a nuban vo xa banon o man banon-ta re circuncisión chaka. Re nic'atzin y can c'o-va rajkalen, ja re c'ac'a kac'aslen.\x + \xo 6.15 \xt 2 Co 5.17; Ef 2.10; 4.24.\x* \v 16 Yex re ic'uan y niban re nubij re ch'abal re c'a nimbij-ka chiva, re ivánma can-ta otz nuna' roma iniman chic. Y can xtijoyovax chuka' ivach roma re Dios, yex re yix katzij israelitas,\x + \xo 6.16 \xt Sal 73.1; Ga 3.7-9.\x* roma can yix rutenemit-va re Dios. \p \v 17 Y re tiempo re yojc'o-va y re xtiba-apo, man jun chic vinak tich'o chuij roma re ninc'ut. Roma yen can jec'o señas je'nc'uan roma re tijoj-pokonal re xink'asaj,\x + \xo 6.17 \xt 2 Co 1.5.\x* y ronojel re' roma can yin jun chique re je rusamajela' re Ajaf Jesús. \p \v 18 Hermanos, can-ta q'uiy utzil xtic'ul chiyixnojel riq'uin re Kajaf Jesucristo. Amén.\x + \xo 6.18 \xt Ro 16.24; 2 Co 13.14; 2 Ti 4.22.\x*