\id ACT - Cakchiquel (Yepocapa - Southwestern) (cbm - cakY) [cak] NT -Guatemala 2012 (DBL -2013) \h HECHOS \toc1 Re libro re' nich'o chij re xquibanala' re apóstoles \toc2 Hechos \toc3 Hch \mt1 Re libro re' nich'o chij re xquibanala' re apóstoles \c 1 \s1 Re Espíritu Santo can xtipo-va \p \v 1 Namalaj Teófilo,\x + \xo 1.1 \xt Lc 1.3.\x* chupan re jun libro re ximban-a nabey chava, chire' ntz'iban-a re samaj re xuban y re xuc'ut can re Jesús chiquivach re vinak. \v 2 Y xutanaba' can chupan re k'ij tak reja' xba chila' chicaj.\x + \xo 1.2 \xt 1 Ti 3.16.\x* Pero tak reja' c'amaje-na tiba chila' chicaj, riq'uin re ru-poder re Espíritu Santo xubij chique re ru-apóstoles re je'rucha'on, re otz che niquiban\x + \xo 1.2 \xt Mt 28.19; Mr 16.15; Jn 20.21.\x* can, tak reja' xtiba. \v 3 Y reja' xutaj pokan, y xquimisas. Pero tak xc'astaj-a chiquicojol re anama'i', xuc'utula-ri' chiquivach re ru-apóstoles.\x + \xo 1.3 \xt 1 Co 15.5.\x* Y cuarenta k'ij quire' xuban. Y q'uiy cosas xuban chin tiquitamaj che reja' can c'as-va. Y chuka' xubila' chique re andex rubanic tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios. \p \v 4 Y jun bey tak re Jesús y re je ru-apóstoles quimalon-qui', re Jesús xubij chique: Quixc'ue' vova' pa tenemit Jerusalén,\x + \xo 1.4 \xt Lc 24.49.\x* y tiyabej re nbin chiva, tiyabej re rusujun re Dios che can xtuya-va chiva.\x + \xo 1.4 \xt Jn 14.16, 26; 15.26; 16.7.\x* \v 5 Roma yex itaman che re Juan riq'uin ya' xe'ruban bautizar re vinak. Jac'a yex, pa ca'e-oxe' k'ij-apo, riq'uin re Espíritu Santo xquixban-va bautizar,\x + \xo 1.5 \xt Mt 3.11; Hch 11.16.\x* xcha' re Jesús chique. \s1 Tak re Jesús xtzolaj chila' chicaj \p \v 6 Y re quimalon-qui' xquic'utuj cha re Jesús: Ajaf, ¿mana-ta como k'ij re' tak yojacol yoj re yoj israelitas y ja-ta jun israelita re yojbano gobernar?\x + \xo 1.6 \xt Is 1.26; Dn 7.27; Am 9.11; Lc 17.20.\x* xe'cha' cha. \p \v 7 Pero re Jesús xubij chique: C'aja-na re Dios nibin jampa' xtibanataj re', y man nic'atzin-ta che yex nitamaj.\x + \xo 1.7 \xt Dt 29.29; 1 Ts 5.1.\x* \v 8 Xaxe c'a titamaj, che tak re Espíritu Santo xtika-pa pan ive', can xtic'ul re ru-poder, y xquinitzijoj chique re vinak pa tenemit Jerusalén, y chique re vinak re jec'o pa tak nic'aj chic tenemit vova' pa Judea y pa Samaria, y chique chuka' conojel vinak re jec'o pa tak nic'aj chic naciones che naj che nakaj, xcha' re Jesús chique re ru-apóstoles. \p \v 9 Y can xe chic c'a re tzij re' re xe'rubij can. Roma re jec'o riq'uin re Jesús chire', can xquitz'at tak xyacataj-a chiquivach y xoc-a pa jun nube, y man chic xquitz'at-ta.\x + \xo 1.9 \xt Jn 6.62.\x* \v 10 Y re apóstoles can c'a ye'tzu'un chij re xba chicaj, tak xquina' xe'bec'ulun je ca'e' ancha'l achi'a' quiq'uin re quicusalon sak tak tziak. \v 11 Y re je ca'e' ancha'l achi'a' re' xquibij chique re je ru-apóstoles can re Jesús: Achi'a' re yixpa pa Galilea, ¿anchique roma tak yixtzu'un chicaj? Re Jesús re xitz'at che xba chicaj vocame, can xtipa chic jun bey. Y can ancha'l xuban-a tak xba, can quire' chuka' xtuban pa ruca'n bey tak xtika-pa chila' chicaj,\x + \xo 1.11 \xt Dn 7.13; Jn 14.3; 1 Ts 1.10; Ap 1.7.\x* xe'cha' chique re apóstoles. \s1 Re Matías xoc apóstol pa ruq'uixel re Judas \p \v 12 Y re apóstoles xe'el-pa chire' pa rue' re loma rubini'an Olivos, y xe'tzolaj-pa pa tenemit Jerusalén. Re Olivos man naj-ta c'o-va cha re Jerusalén, xa pa jun la'k kilómetro c'o-va. \v 13 Y tak xe'bapon, xe'jote-a pa ruca'n piso\x + \xo 1.13 \xt Mr 14.15; Lc 22.12.\x* cha re jay re anche' can jec'o-va-pa re Pedro, re Jacobo, re Juan, re Andrés, re Felipe, re Tomás, re Bartolomé, re Mateo, y re Jacobo re ruc'ajol re jun ache rubini'an Alfeo, re Simón\x + \xo 1.13 \xt Mt 10.4.\x* re c'o quiq'uin re achi'a' re jec'o riq'uin re jun partido rubini'an celadores,\x + \xo 1.13 \xt Lc 6.15.\x* y re Judas\x + \xo 1.13 \xt Jud 1.\x* re ruch'alal re Jacobo. \v 14 Y conojel reje' can nojel tiempo niquiban orar, can junan quivach, je quichibil re ixoki',\x + \xo 1.14 \xt Lc 23.49.\x* y chuka' re María re rute' re Jesús, y re je ruch'alal\x + \xo 1.14 \xt Mt 13.55.\x* re Jesús. \p \v 15 Y jun k'ij tak quimalon-qui', jec'o la'k ciento veinte hermanos, y jare' re Pedro xbepa'e-pa chiquivach y xubij chique: \v 16 Hermanos, re jun ka-Rey re xc'ue' ajuer can y xubini'aj David, rutz'iban can re ch'abal re xe'ruya' re Espíritu Santo\x + \xo 1.16 \xt 2 S 23.2; He 3.7; 1 P 1.11.\x* pa ránma. Chupan re libro re rutz'iban can reja', nich'o chij re Judas\x + \xo 1.16 \xt Jn 18.3.\x* re xc'uan quibey re vinak re xe'ba chutz'amic re Jesús. Y re' tiene que xbanataj.\x + \xo 1.16 \xt Sal 41.9.\x* \v 17 Y re Judas\x + \xo 1.17 \xt Lc 6.16; Hch 1.25.\x* re' can xoc-va kachibil y c'o chuka' samaj xuban. \v 18 Y riq'uin re ru-mero\x + \xo 1.18 \xt 2 P 2.15.\x* reja' xlok' jun ulef. Ja mero re' re xtoj cha roma xujach re Jesús. Y re Judas xujetz'aj-ri'\x + \xo 1.18 \xt Mt 27.5, 7.\x* y xbetzak-pa, y tak xka pan ulef, can xcubucu' rupan, y c'a quila xe'beka. \v 19 Y tak xbanataj re', conojel re vinak aj-Jerusalén xe'taman, y mare' tak Acéldama xbex cha re ulef re'. Y jare' re be'aj re niquiya' reje' cha jun ulef chin quic'.\x + \xo 1.19 \xt Mt 27.8.\x* \v 20 Mare' bin can chupan re libro rubini'an Salmos: \q1 Man jun c'a tic'ue' chupan re rachoch, \q1 xa timalex can.\x + \xo 1.20 \xt Sal 69.25.\x* Y chuka' nubij: \q1 Toc chic jun ruq'uixel chin nuban can re rusamaj,\x + \xo 1.20 \xt Sal 109.8.\x* nicha'. \p \v 21 Mare' can nic'atzin che nakacanoj chic jun ruq'uixel, pero ja chiquicojol re achi'a' re nojel tiempo jec'o kaq'uin, y can je'binak kaq'uin tak xc'ue' re Ajaf Jesús chakacojol. \v 22 Jun chique re c'o kaq'uin tak xban bautizar re Jesús roma re Juan, y c'aja tak xba chila' chicaj.\x + \xo 1.22 \xt Hch 1.2.\x* Can nic'atzin che nutzijoj\x + \xo 1.22 \xt Hch 1.8.\x* junan kaq'uin yoj, andex rubanic tak re Jesús xc'astaj-pa chiquicojol re anama'i',\x + \xo 1.22 \xt Hch 4.33.\x* xcha' re Pedro. \p \v 23 Y jare' tak xquiya-apo quibe' je ca'e' achi'a', xquiya-apo rube' re José re rubini'an Barsabás y niquibij chuka' Justo cha, y rube' re Matías. \v 24 Y xquiban c'a orar, y ja quire' niquibij: Ajaf, rat re natz'at re cánma\x + \xo 1.24 \xt Jn 2.24; He 4.13; Ap 2.23.\x* conojel, tac'utu' c'a chakavach anchique chique re je ca'e' achi'a' re' re acha'on, \v 25 chin che ndoc apóstol\x + \xo 1.25 \xt Ro 1.5.\x* pa ruq'uixel re Judas, y nuban re samaj. Roma re Judas xa xuya' can re samaj, roma re mac xuban. Y vocame reja' xapon-yan chupan re lugar re anche' ruc'amon napon-va, xe'cha' re apóstoles cha re Dios. \p \v 26 Y re ache xc'ue' can pa ruq'uixel re Judas chin ndoc quichibil re je once apóstoles, ja re rubini'an Matías, roma ja pa rue' reja' xka-va\x + \xo 1.26 \xt Lv 16.8; 1 S 14.41, 42.\x* chin nuban re samaj re'. \c 2 \s1 Re k'ij tak xka-pa re Espíritu Santo \p \v 1 Y tak xbeka re k'ij chin re quinamak'ij re israelitas rubini'an Pentecostés,\x + \xo 2.1 \xt Lv 23.15.\x* re quiniman re Ajaf Jesús quimalon-qui' pa jun jay. \v 2 Y man jun quinaben, jare' tak c'o jun xk'ajan chicaj, can ancha'l nuban jun cak'ik' tak camas ruchuk'a' y nik'ajan pitinak. Y re' can xunojsaj\x + \xo 2.2 \xt Hch 4.31.\x* re jay re anche' quimalon-va-qui', y je'tz'uyurnak. \v 3 Y re jec'o chire', xquitz'at che ancha'l rurep-k'ak'\x + \xo 2.3 \xt Mt 3.11.\x* re xujachala-ri' y xc'ue' pa quive' cada jun. \v 4 Y xquitz'am rubixic nic'aj chic ch'abal\x + \xo 2.4 \xt 1 Co 13.1.\x* re man je'quitamalon-ta.\x + \xo 2.4 \xt Mr 16.17; 1 Co 12.10, 28, 30.\x* Pero quire' xbanataj roma re Espíritu Santo\x + \xo 2.4 \xt Hch 1.5; 1 Co 14.2.\x* xunojsaj re cánma, y jare' xbano chique che xe'ch'o nic'aj chic ch'abal. \p \v 5 Y chire' pa tenemit Jerusalén re k'ij re', je q'uiy israelitas re can niquiya' ruk'ij re Dios, re je'elinak-pa ronojel naciones re jec'o chach re ruch'ulef. \v 6 Pero tak xquic'axaj re xk'ajan, re vinak xquimol-apo-qui'. Y astapa' re vinak re' xa man junan-ta quich'abal, roma man junan-ta naciones je'pitinak-va, pero re xe'tzake' chij re Jesús xe'bech'o-pa, xk'ax pa quive', roma can man junan-ta rach ch'abal xe'ch'o-va. Re vinak xsatz quic'o'x tak xquic'axaj re'. \v 7 Can xsatz-va quic'o'x roma xquic'axaj, y niquibila' chiquivach: La ye'ch'o xa aj-Galilea.\x + \xo 2.7 \xt Mr 14.70; Hch 1.11.\x* \v 8 ¿Y anchique roma yoj nakac'axaj re niquibij? Tak yoj xa man junan-ta kach'abal, roma man junan-ta naciones kojpo-va. \v 9 Roma jec'o chaka yoj je aj-vova' pa Judea, jec'o chaka yoj re je'pitinak pa Partia, pa Media, pan Elam, pa Mesopotamia, pa Capadocia, pa Ponto, pan Asia,\x + \xo 2.9 \xt 1 P 1.1.\x* \v 10 pa Frigia, pa Panfilia, pan Egipto, y jec'o chuka' chaka yoj re je'pitinak más c'a quila cha re tenemit Cirene re c'o pan Africa. Jec'o chaka yoj je'pitinak pa Roma. Y chakacojol yoj jec'o re je israelitas roma quiq'uin israelitas xa'lax-va-ka y jec'o xaxe roma niquinimaj re nubij re ley chin re Moisés. \v 11 Y jec'o chuka' chaka yoj re je'pitinak pa Creta y pan Arabia. Y konojel\x + \xo 2.11 \xt Ex 12.48; Is 56.6.\x* xkac'axaj re namalaj samaj chin re Dios, y can pa tak kach'abal-ka yoj xkac'axaj-va, xe'cha'. \p \v 12 Y conojel man jun bey quitz'eton che quire-ta nibanataj. Mare' man niquivel-ta andex niquinojij, y niquibila' c'a chiquivach: ¿Andex ndel-va che tzij re'? ye'cha'. \p \v 13 Pero jec'o vinak xa ye'tze'en-apo chiquij re c'o re Espíritu Santo quiq'uin,\x + \xo 2.13 \xt 1 Co 2.14.\x* y niquibila': La' xa je k'abarla', ye'cha'. \s1 Tak re Pedro c'aja nabey xutzijoj re Jesucristo chiquivach re israelitas \p \v 14 Y re Pedro y re je once chic apóstoles xe'bepa'e-pa chiquivach re vinak. Y re Pedro xch'o, y xubij: Nuvinak re yix aj-vova' pa Judea, y yex chuka' re yixc'o pa Jerusalén re k'ij re', tic'axaj re xtimbij chiva y titamaj, \v 15 che konojel yoj re kamalon-ki' vova' man yoj k'abarla-ta. Man ancha'l-ta re ninojij yex. Xa can c'a cumaj roma xa c'aja a las nueve re namak'a', chin che c'o-ta jun re k'abarel-ta chic. \v 16 Re xbanataj vocame tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios, y jac'a re Joel re rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha re tz'ibayon can. \v 17 Y chupan re rutz'iban can reja', re Dios nubij: \q1 Chupan re ruq'uisibal tak k'ij, \q1 xtinya-pa re Espíritu Santo\x + \xo 2.17 \xt Pr 1.23; Is 32.15, 16; Ez 36.27; Zac 12.10; Hch 10.45.\x* pa quive' re vinak, \q1 y che xtani' che alabo xtiquitzijoj\x + \xo 2.17 \xt Hch 21.9.\x* re nimbij chique. \q1 Y re c'a je c'ajola', pa jun ancha'l achic' xtiquitz'at re ninc'ut y nintzijoj chique. \q1 Y re rejeta'k tak achi'a', pa cachic' c'a xque'nc'ut y xque'ntzijoj chique.\x + \xo 2.17 \xt Jl 2.28.\x* \q1 \v 18 Can xtintak chuka' re Espíritu Santo pa quive' re nusamajela', che achi'a' che ixoki', \q1 y reje' xtiquitzijoj\x + \xo 2.18 \xt Hch 21.4; 1 Co 12.10, 28; 14.1.\x* re xtimbij chique. \q1 \v 19 Y chupan re rocaj xtimban che xque'banataj re man jun bey je'tz'eton-ta, \q1 y quire' chuka' chach re ruch'ulef. \q1 Xtimban c'a che xtitz'at quic', k'ak' y sib re can ancha'l nube.\x + \xo 2.19 \xt Jl 2.30.\x* \q1 \v 20 Y re k'ij xa xtik'ukumutaj rach y man chic xtitzu'un-ta. \q1 Re ic' xtoc ancha'l quic'.\x + \xo 2.20 \xt Mt 24.29.\x* \q1 Quire' re xtibanataj nabey tak c'amaje-na ne'ka re k'ij chin re Ajaf, \q1 chupan re namalaj k'ij tak xque'ban juzgar re vinak. \q1 \v 21 Y conojel c'a re xque'c'utun che ja re Ajaf re nita'o quichin, can xque'colotaj-va,\x + \xo 2.21 \xt Ro 10.13.\x* nicha' re Ajaf Dios. \p \v 22 Y ja chuka' re' tak re Pedro xubij: Nuvinak israelitas, tic'axaj c'a jabal re xtimbij chiva: Re Jesús aj-Nazaret, can jac'a re Dios re banayom-pa cha che q'uiy cosas re xe'rubanala' chi'icojol, roma xuban milagros\x + \xo 2.22 \xt He 2.4.\x* re man jun bey je'tz'eton y chuka' c'o señales xuban chin xk'alajin chivach che can ja-va re Dios re takayom-pa richin. Y re' can itaman-va yex. \v 23 Pero re Dios xuya' k'ij che xjach re Jesús pan ik'a', roma can quire' runojim-pa.\x + \xo 2.23 \xt Hch 4.28.\x* Y yex xiya' pa quik'a' vinak re xa man niquiban-ta re nubij re ruch'abal re Dios,\x + \xo 2.23 \xt Lc 24.44.\x* xaxe chin che xquiquimisaj cho cruz. \v 24 Pero riq'uin re ru-poder re Dios, re Jesús xc'astaj-pa,\x + \xo 2.24 \xt Hch 4.10; 10.40; 13.30; 17.31; Ro 4.24; 8.11.\x* y xcolotaj-pa pa ruk'a' re camic,\x + \xo 2.24 \xt Hch 3.15.\x* roma re camic man xtiquir-ta xuch'ac re Jesús. \v 25 Mare' re Rey David ch'ovenak can chij re Jesús y xubij quire': \q1 Can nojel tiempo c'a nintz'at che re Ajaf nabey chinoch. \q1 Man jun anchique xtibano chua chin che ninxibij-vi', roma can nojel tiempo c'o viq'uin y pa c'o-va.\x + \xo 2.25 \xt Sal 16.8.\x* \q1 \v 26 Y mare' niqui'cot re vánma, y yinqui'cot chuka' yinch'o. \q1 Y astapa' xquincom, can ntaman che ninc'ul re utzil re pitinak riq'uin re Dios. \q1 \v 27 Rat nu-Dios, man c'a xquinaya-ta can chiquicojol re anama'i', \q1 y chuka' man xtaya-ta k'ij che nik'ay-ta-ka re nu-cuerpo,\x + \xo 2.27 \xt Sal 16.10; Hch 13.35.\x* yen re Lok'olaj Ac'ajol.\x + \xo 2.27 \xt Lc 1.35.\x* \q1 \v 28 Can nac'ut c'a re utzulaj bey chin c'aslen chinoch, \q1 y camas xtiqui'cot re vánma tak xquinc'ue' aviq'uin, nicha' re rutz'iban can re David. \p \v 29 Y ja chuka' re' tak re Pedro xubij: Nuvinak, yex itaman che re jun kamoma', re Rey David xcom y xmuk.\x + \xo 2.29 \xt Hch 13.36.\x* Y re anche' mukun-va, c'a c'o chupan re tiempo re'. \v 30 Y re David\x + \xo 2.30 \xt 2 S 1.13.\x* can jun samajel chin re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Can rutaman che re Dios can xuban-va jurar che jun chique re rey-rumam\x + \xo 2.30 \xt Ro 1.3.\x* reja' jare' re Cristo,\x + \xo 2.30 \xt 2 Ti 2.8.\x* y jare' re xtic'ue' can pa ruq'uixel reja', y xtoc Rey.\x + \xo 2.30 \xt Lc 1.32.\x* \v 31 Y re David, can ancha'l xa xutz'at-yan re xque'banataj. Xch'o chij che xtic'astaj re Cristo, che re ránma man xtic'ue-ta can chire' chiquicojol re anama'i', y re ru-cuerpo man xtic'ue-ta can chuka' chire' che nik'ay-ka.\x + \xo 2.31 \xt Sal 16.10; Hch 13.35.\x* \v 32 Y konojel yoj, yen y re jec'o viq'uin, kataman y nakatzijoj che ja re Dios re xbano cha re Jesús che xc'astaj-pa chiquicojol re anama'i'.\x + \xo 2.32 \xt Hch 2.24; 3.15.\x* \v 33 Y xc'uax chuka' chila' chicaj\x + \xo 2.33 \xt Ef 4.8; He 10.12.\x* roma re ru-poder re Dios. Y reja' xuc'ul re Espíritu Santo re sujun roma re Rutota' re c'o chila' chicaj. Y tak reja' xuc'ul-yan re Espíritu Santo, xutak-pa\x + \xo 2.33 \xt Jn 15.26.\x* kaq'uin yoj, y ja rusamaj re Espíritu Santo re xitz'at y xic'axaj-a kaq'uin vocame,\x + \xo 2.33 \xt Hch 1.4.\x* tak yoj xojch'o nic'aj chic ch'abal re man je'katamalon-ta. \v 34 Y tak re Rey David xch'o chij re jun re nic'astaj-pa chiquicojol re anama'i', man chij-ta-ka reja' xch'o-va, roma re xc'astaj-a y xba chila' chicaj, ja re Cristo. Y re David rutz'iban can chuka': \q1 Re Ajaf Dios xubij cha re Vajaf re Cristo: \q1 Catz'uye-pa pa vajquik'a',\x + \xo 2.34 \xt Sal 110.1; Mt 22.44; Ef 1.20; He 1.13.\x* \q1 \v 35 y xque'nya' pan ak'a' re ye'tzelan avichin. \q1 Quire' re rutz'iban can re David. \p \v 36 Vocame yen yinch'o chiva chiyixnojel yex re yix rey-rumam can re Israel, yex re yixc'o-pa vocame y chuka' re man jec'o-ta-pa. Titamaj che can katzij-va che re Jesús re xitak ruquimisasic cho cruz, can ja-va reja' re banom-pa cha roma re Dios che ja reja' re Cristo y che ja reja' Rajaf ronojel.\x + \xo 2.36 \xt Lc 2.11; Hch 5.31.\x* \p \v 37 Y tak re vinak xquic'axaj re xubij re Pedro, xk'axo cánma,\x + \xo 2.37 \xt Zac 12.10.\x* y xquic'utuj cha re Pedro y chique chuka' re nic'aj chic apóstoles: Hermanos, ¿andex re ruc'amon che nakaban?\x + \xo 2.37 \xt Hch 9.6.\x* xe'cha' re vinak chique. \p \v 38 Y re Pedro xubij chique: Tijalataj ic'aslen chach re Dios, y pa rube' re Ajaf Jesucristo tibana' bautizar-ivi', chin quire' nicuyutaj re imac.\x + \xo 2.38 \xt Lc 24.47.\x* Y re Dios xtuya' re Espíritu Santo chiva. \v 39 Roma jare' re rusujun re Dios,\x + \xo 2.39 \xt Ro 9.8.\x* man xe-ta chiva yex y man xe-ta chuka' chique re ivajc'ual, xa can chique conojel vinak\x + \xo 2.39 \xt Jl 2.28.\x* re jec'o naj\x + \xo 2.39 \xt Ef 2.13.\x* y re jec'o nakaj, can chique-va conojel re vinak re ye'rayoj re Kajaf Dios. \p \v 40 Y re Pedro c'o nic'aj chic ch'abal re xubij chique y xe'rupaxabaj. Reja' xubij chique re vinak che quixel-pa chiquicojol re vinak chin re tiempo re', re xa je'satzanak pa quimac, chin quire' yixcolotaj-pa, nicha' chique, y c'o chic nic'aj tzij xubij chique. \p \v 41 Y re vinak re xe'c'ulu re ruch'abal re Dios pa tak cánma chupan re k'ij re', xe'ban bautizar. Re quiniman can xe'q'uier c'a, roma chupan re k'ij re' xe'oc quiq'uin como jun la'k oxe' mil vinak. \v 42 Y can man jun bey niquimalij-ta quic'o'x, xa can nojel tiempo c'a niquimol-qui'\x + \xo 2.42 \xt He 10.25.\x* chin niquic'axaj re enseñanzas re niquic'ut\x + \xo 2.42 \xt 2 Ti 1.13.\x* re apóstoles. Can junan chuka' quivach. Junan niquimol-qui' chin niquitaj re xcana-vay chin niquinataj re rucamic re Ajaf Jesús, y chuka' junan niquiban orar.\x + \xo 2.42 \xt Ro 12.12; Col 4.2.\x* Can nojel tiempo c'a quire' niquiban. \s1 Re quic'aslen re nabey tak vinak re xe'niman chin re Jesucristo \p \v 43 Y can conojel re vinak quixibin-qui'.\x + \xo 2.43 \xt Hch 5.5, 11.\x* Y q'uiy milagros re ye'banalox\x + \xo 2.43 \xt Mr 16.17.\x* coma re apóstoles,\x + \xo 2.43 \xt Hch 4.33.\x* y re milagros re ye'quibanala' reje', can nik'alajin c'a che je rusamajela' re Dios. \v 44 Y conojel re quiniman re Jesús, can niquiban che quich'alal-qui' quiq'uin, y niquijach c'a chiquivach ronojel re c'o quiq'uin.\x + \xo 2.44 \xt Hch 4.32.\x* \v 45 Y chin ye'quitola' re hermanos re nic'atzin che ye'to', ye'quic'ayila'\x + \xo 2.45 \xt Hch 4.34.\x* re andex-oc re jec'o quiq'uin.\x + \xo 2.45 \xt Is 58.7.\x* \v 46 Y re pa rachoch re Dios\x + \xo 2.46 \xt Hch 3.1; 5.20, 21, 25, 42.\x* can k'ij-k'ij c'a jec'o-apo,\x + \xo 2.46 \xt Lc 24.53.\x* y can junan quivach conojel. Y tak niquiban va'in pa jun jay, can riq'uin ronojel cánma ye'qui'cot.\x + \xo 2.46 \xt Jn 16.22.\x* \v 47 Y niquiya' ruk'ij re Dios.\x + \xo 2.47 \xt Lc 24.53.\x* Can k'ij-k'ij c'a jec'o más re ye'colotaj, roma can ja re Ajaf re nibano chique che ye'q'uier.\x + \xo 2.47 \xt Hch 5.14; 11.24.\x* Y reje' otz c'a ye'tz'et coma re vinak. \c 3 \s1 Pa rube' re Jesucristo xc'achojsas jun ache cojo tak xalax \p \v 1 Re Pedro y re Juan quic'uan-a-qui' je'binak-a pa rachoch re Dios. Las tres re tak'ak'ij jare' tak je'binak-a roma ja hora re' chin oración.\x + \xo 3.1 \xt Lc 1.10; Hch 10.30.\x* \v 2 Y chire' pa rachoch re Dios c'o jun ruchi-jay re nibex La Hermosa cha, y ronojel k'ij c'o ye'beyi'o can jun ache c'utuy-limosna\x + \xo 3.2 \xt Lc 18.35; Jn 9.8.\x* chire'. Re jun ache re' cojo tak xalax. Mare' reja' nuc'utuj limosna chique re vinak re ye'oc-apo pa rachoch re Dios. \v 3 Y tak re Pedro y re Juan ye'oc-yan-apo pa rachoch re Dios, re ache c'utuy-limosna nuc'utuj chuka' chique reje'. \v 4 Pero re Pedro xutzu-xutzu' re ache, y quire' chuka' xuban re Juan, y c'are' re Pedro xubij: Kojatzu-pa, xcha' cha. \p \v 5 Y re ache can xe'rutzu', y ruyaben vo xa c'o jun cosa re xtiquisipaj can cha. \v 6 Jare' tak re Pedro xubij cha: Yen manak k'anapuak y ni xe-ta sakapuak\x + \xo 3.6 \xt Mt 10.9.\x* viq'uin\x + \xo 3.6 \xt 2 Co 8.9.\x* chin che ninya-ta chava. Xa can xe c'a re yi'on chua roma re Dios, jare' xtinya'\x + \xo 3.6 \xt 2 Co 6.10.\x* chava.\x + \xo 3.6 \xt 1 P 4.10.\x* Y can jare' tak re Pedro xubij: Pa rube'\x + \xo 3.6 \xt Mt 7.22; Mr 16.17.\x* re Jesucristo aj-Nazaret\x + \xo 3.6 \xt Hch 4.10.\x* cayacataj y cabiyin, xcha' cha re ache. \p \v 7 Y re Pedro xutz'am re rajquik'a' re ache chin xupoba'. Y can jare' xchojmer. Re rakan xe'c'ue-a quichuk'a' y quire' chuka' re rukul tak rakan. \v 8 Y tak quire' xban cha re ache re', xa jutzoc' xuya' y xbiyin-a. Y junan chic xoc-apo quiq'uin re Pedro y re Juan chire' pa rachoch re Dios.\x + \xo 3.8 \xt Jn 5.8, 9, 14.\x* Niropin\x + \xo 3.8 \xt Is 35.6; Lc 6.23.\x* c'a binak y nuya' chuka' ruk'ij re Dios. \v 9 Y camas vinak re xe'tz'eto richin, che nibiyin y nuya' ruk'ij re Dios.\x + \xo 3.9 \xt Hch 4.21.\x* \v 10 Re vinak can quitaman che ja ache re' re c'utuy-limosna, re nic'ue' chire' pa ruchi-jay chin re rachoch re Dios re nibex La Hermosa cha. Mare' re vinak re' xsatz quic'o'x chij y quixibin-qui' roma re xbanataj chire' pa rachoch re Dios. \s1 Tak re Pedro xtzijon chiquivach re vinak chire' pa rachoch re Dios \p \v 11 Y re ache xc'achojsas man c'a ye'rosk'opij-ta re Pedro\x + \xo 3.11 \xt Hch 5.15.\x* y re Juan. Y camas vinak re xe'bapon chiquitz'etic chire' pa jun corredor, re banon can roma re Salomón.\x + \xo 3.11 \xt Jn 10.23.\x* Cha'nin xquimol-apo-qui' re vinak re' roma man jun bey quitz'eton che quire-ta nibanataj. \v 12 Y tak re Pedro xe'rutz'at re vinak, xubij chique: Nuvinak israelitas, ¿anchique roma tak nisatz ic'o'x roma re xbanataj? ¿Y anchique roma tak ja yoj re yojitzu'? Roma re ache re' xbiyin-a, pero mana-ta re ka-poder yoj re xbano,\x + \xo 3.12 \xt 2 Co 3.5.\x* y chuka' mana-ta re otz re nakaban chach re Dios re xbano. \v 13 Tic'axaj re xtimbij chiva: Re Ajaf Dios re c'o chila' chicaj, re qui-Dios chuka' re kavinak xe'c'ue' ajuer can,\x + \xo 3.13 \xt Hch 5.30.\x* ancha'l re Abraham, re Isaac, re Jacob. Re Dios can xuban c'a cha re Jesús re Ruc'ajol che c'o ruk'ij.\x + \xo 3.13 \xt Jn 7.39.\x* Pero yex man xijo-ta xinimaj che ja reja' re Ruc'ajol re Dios. Xa xiya' pa ruk'a' re jun ache nibano gobernar rubini'an Pilato. Y tak re Pilato can rubin chic che nulisaj-a libre, yex can man xijo-ta che xlisas-a libre. \v 14 Xa ja re jun quimisanel xibij che tilisas-a, y re jun lok'olaj\x + \xo 3.14 \xt Sal 16.10; Mr 1.24.\x* ache y chuka' choj ruc'aslen, jare' re xiya' can pa ruq'uixel.\x + \xo 3.14 \xt Hch 7.52.\x* \v 15 Y can xiban cha che xquimisas re Jesús re niyi'o c'aslen. Pero re Dios xuban cha che xc'astaj-pa\x + \xo 3.15 \xt Hch 2.24.\x* re ru-cuerpo chiquicojol re anama'i'. Nakabij c'a quire' chiva roma yoj can xkatz'at tak xc'astaj-pa. \v 16 Y re jun ache re nitz'at-pa yex re c'o vova' y itaman chuka' rach, xc'achoj roma pa rube' re Jesús\x + \xo 3.16 \xt Hch 4.10.\x* xkac'utuj-va. Y re ache can xc'achoj-va roma can xuban chuka' confiar-ri'\x + \xo 3.16 \xt Mt 9.22; Hch 14.9; 1 P 1.21.\x* riq'uin re Jesús. \p \v 17 Yex nuvinak y re je principal re jec'o chi'icojol, tak yex xiban cha che xquimisas re Jesús, xinojij che reja' xa choj jun ache y man xitz'at-ta che can ja reja' re Cristo.\x + \xo 3.17 \xt Hch 13.27; 1 Co 2.8.\x* \v 18 Can xbanataj-va ancha'l runojim-pa re Dios. Y quire' re tz'iban can coma conojel re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. Reje' quitz'iban can che re Cristo tiene que nuk'asaj q'uiy tijoj-pokonal.\x + \xo 3.18 \xt Sal 22.1-31; Is 50.6.\x* \v 19 Mare' vocame titzolaj-pa ivánma riq'uin re Ajaf Dios\x + \xo 3.19 \xt Hch 2.38.\x* y tijalataj re ic'aslen chach, chin quire' nicuyutaj re imac. Y xque'pa tiempo chin uxlanen tak re Ajaf Dios can c'o chic iviq'uin. \v 20 Y re Ajaf Dios can xtutak-pa re Jesucristo pa ruca'n bey,\x + \xo 3.20 \xt Hch 1.11.\x* re Jesucristo re can yi'om-pa rutzijol chiva roma re Ajaf Dios. \v 21 Jac'a vocame, nic'ue-na chila' chicaj,\x + \xo 3.21 \xt He 8.1.\x* can c'a xtapon-na re k'ij tak xtiban utzil ronojel cosas. Quire' nubij re Dios chupan re quitz'iban can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. \v 22 Y re Moisés xubij chique re kavinak xe'c'ue' ajuer can: Re Kajaf Dios xtuyac-pa jun rusamajel re nibex profeta cha, can ancha'l rubanon viq'uin yen.\x + \xo 3.22 \xt Dt 18.15; Hch 7.37; He 3.2-5.\x* Reja' can kavinak-va y tic'axaj ronojel re xtubij chiva. \v 23 Y anchique re man xtiniman-ta, can xtiquimisas\x + \xo 3.23 \xt He 2.2, 3; 10.29.\x* y xtilisas-a chiquicojol re rutenemit chic re Dios, nicha' re rutz'iban can re Moisés. \p \v 24 Y re Pedro xubij chuka' chique re vinak: Conojel re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, ancha'l re Samuel y re nic'aj chic, xe'ch'o can chij re tiempo re yojc'o-va. \v 25 Y can ivichin c'a yex\x + \xo 3.25 \xt Ro 9.4; 15.8.\x* re je'rusujun can re Dios chupan re je'tz'iban can coma re profetas. Y can ivichin chuka' yex re xusuj tak xuban re jun trato quiq'uin re kavinak xe'c'ue' ajuer can, tak xubij cha re Abraham che re vinak\x + \xo 3.25 \xt Gn 12.3; Mt 1.21; Lc 24.47; Hch 2.39; Ga 3.8.\x* re jec'o chach re ruch'ulef xtiquic'ul re bendición roma re rey-rumam reja', re xtalax. \v 26 Y tak re Dios xuban cha re Jesús re Ruc'ajol che xc'astaj-pa chiquicojol re anama'i', chi'icojol c'a yex xutak-va nabey. Reja' xrajo' xuya' can re bendición chi'icojol yex, chin quire' che cada jun chiva yex xuya-ta can re rumac. \c 4 \s1 Re Pedro y re Juan xe'tz'am y xe'c'uax chiquivach re je principal re jec'o chiquicojol re israelitas \p \v 1 Re Pedro y re Juan c'a ye'tzijon chiquivach re vinak, tak xe'beka re sacerdotes je quichibil-pa re achi'a' saduceos, y chuka' re ache ec'uay quichin re policías re ye'chajin pa rachoch re Dios. \v 2 Y re achi'a' re' camas yacatajnak quiyoval chiquij re Pedro y re Juan, roma ye'quitijoj re vinak y niquibij chique re vinak andex rubanic tak re Jesús xc'astaj-a re ru-cuerpo chiquicojol re anama'i', y mare' chuka' re anama'i' can xque'c'astaj, ye'cha'. \v 3 Mare' xe'quitz'am-a re je ca'e' apóstoles re', y xe'quiya' pa cárcel. Y man xban-ta quibiyal re k'ij re', roma xa xk'ak'ij-yan-ka. Xa c'aja re ruca'n k'ij. \v 4 Y je q'uiy c'a chique re vinak xe'niman re ruch'abal re Dios re xtzijos chique. Xaxe re achi'a' xa'pon la'k jun vo'o' mil.\x + \xo 4.4 \xt Hch 2.41.\x* \p \v 5 Y chupan re ruca'n k'ij xquimol-qui' chire' pa Jerusalén re je principal re jec'o chiquicojol re israelitas, re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, y re je'atamayon re ley quichin re israelitas. \v 6 Y chuka' re Anás re namalaj sacerdote, re Caifás, re Juan, re Alejandro y conojel re je quiy-quimam can re namalaj tak sacerdotes, xquimol-apo-qui' chuka' quiq'uin. \v 7 Y c'are' xquitak quic'amic re Pedro y re Juan. Y tak jec'o chic-apo chiquivach, xquic'utuj chique: ¿Anchique ya'yon k'ij chiva chin che yex niban quire'?\x + \xo 4.7 \xt Mt 21.23.\x* ¿Y anchok rube' xinataj chin xic'achojsaj re ache? xe'cha'. \p \v 8 Y re Pedro can nojnak ránma riq'uin re Espíritu Santo,\x + \xo 4.8 \xt Mt 10.19; Mr 13.11; Lc 12.11, 12; 21.14, 15.\x* xubij chique: Yex achi'a' re yix principal re yixc'o chupan re katenemit Israel, y yex chuka' rejeta'k tak achi'a' re c'o ik'ij: \v 9 Yex nic'utuj chaka chij re utzil xkaban cha re jun ache niyavaj, chin nitamaj andex rubanic tak xc'achoj. \v 10 Titamaj c'a yex re yixc'o-pa vova', y tiquitamaj chuka' conojel re kavinak israelitas, che re jun ache re c'o vova' chivach xc'achoj tak xkanataj rube' re Jesucristo aj-Nazaret,\x + \xo 4.10 \xt Hch 3.6.\x* re Jesucristo re xitak ruquimisasic cho cruz, pero re Dios xuban che xc'astaj-pa re ru-cuerpo chiquicojol re anama'i'. \v 11 Re Jesús ibanon cha che man jun ndoc-va, can ancha'l niquiban re nic'aj banoy tak jay cha jun aboj, niquibij che xa man jun ndoc-va. Pero re Aboj re' xa jare' re Aboj más otz ndel chiquivach conojel aboj.\x + \xo 4.11 \xt Sal 118.22; Mt 21.42.\x* Y re Jesús xban cha vocame che ja reja' re c'o más rajkalen. \v 12 Y xaxe roma reja' tak yojcolotaj chach re kamac. Roma chach re ruch'ulef xa can man jun chic re yi'on-ta-pa chaka yoj re yoj vinak chin che yojcolotaj-ta,\x + \xo 4.12 \xt Mt 1.21.\x* xcha' re Pedro. \p \v 13 Y re principal tak achi'a' can anchique-la xe'quitz'at re Pedro y re Juan. Roma astapa' man q'uiy-ta na'oj c'o quiq'uin,\x + \xo 4.13 \xt 1 Co 1.27.\x* xa can man niquixibij-ta-qui'. Camas c'a k'alaj che reje' xe'c'ue' riq'uin re Jesús. \v 14 Y man jun chic xquibij chique re je ca'e' apóstoles, roma c'o-apo re ache re xc'achojsas. Pa'al-apo chire' quiq'uin. \v 15 Y re Pedro y re Juan xe'lisas-a re anche' jec'o-va re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar, chin quire' quion c'a re achi'a' re' ye'nojin can. \v 16 Y re achi'a' re' niquibila' c'a chiquivach: ¿Andex como nakaban chique? Roma man jun vinak vova' pa Jerusalén che man-ta rutaman che xbanataj re jun namalaj milagro re'.\x + \xo 4.16 \xt Hch 3.9, 10.\x* Y yoj man yojtiquir-ta nakavovaj chuka'. \v 17 Y xaxe c'a che man ndel-ta más rutzijol re xbanataj, que'kaxibij-a, chin quire' man niquitzijoj-ta chic rube' re Jesús chique re vinak. \p \v 18 Y tak xe'vayox chic-apo re Pedro y re Juan, xbex chique che man chic que'quitijoj re vinak, y chuka' man chic tiquitzijoj rube' re Jesús chique re vinak.\x + \xo 4.18 \xt Hch 5.40.\x* \v 19 Pero re Pedro y re Juan xe'ch'o-apo, y xquibij chique: Tibij c'a chaka: ¿Andex como nubij re Dios, che la ja como re nibij yex re nakaban y man nakaban-ta re nubij re Dios?\x + \xo 4.19 \xt Hch 5.29; Ga 1.10.\x* \v 20 Yoj can man xtakatanaba-ta rubixic chique re vinak re xkatz'at y xkac'axaj riq'uin re Jesús,\x + \xo 4.20 \xt Hch 1.8; 2.32; 1 Jn 1.1-3.\x* xe'cha' re Pedro y re Juan. \p \v 21 Y jare' tak re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar, c'o tzij c'ayef re xe'quibila-a chique re Pedro y re Juan xaxe chin che xe'quixibij. Y c'are' xquiya-a k'ij chique che xe'ba. Y man jun cosa xe'tiquir xquiban-ta chique, roma re vinak xa can niquiya' ruk'ij re Dios, y can ye'quijo' chuka' re je ca'e' apóstoles, roma re ache xc'achojsas.\x + \xo 4.21 \xt Hch 3.7, 8.\x* \v 22 Roma re ache re' más-yan cuarenta rujuna', pero xc'achoj roma re milagro re'. \s1 Re quiniman chic re Jesús niquic'utuj quichuk'a' cha re Dios \p \v 23 Y tak re Pedro y re Juan xe'sk'opes-a, choj xe'tzolaj quiq'uin re je quichibil, y xbequitzijoj chique ronojel re bin-a chique coma re principal tak sacerdotes y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij. \v 24 Y re je quichibil, tak xquic'axaj re xquitzijoj, junan c'a xquiban orar conojel y xquibij chupan re qui-oración: Namalaj Ajaf Dios,\x + \xo 4.24 \xt Sal 107.2; Is 44.6.\x* rat re xabano ronojel, rat re xabano re rocaj y re jec'o chach, rat re xabano re ruch'ulef\x + \xo 4.24 \xt Ex 20.11; 2 R 19.15.\x* y re jec'o chach, rat re xabano re mar y re jec'o chupan. \v 25 Rat xaban che xsamaj re Espíritu Santo pa ránma re asamajel xubini'aj David, chin xubij: \q1 ¿Anchique c'a roma re pa tak naciones xaxe itzel tak na'oj ye'quibanala', \q1 y re vinak re jec'o pa tak tenemit xaxe re man jun rajkalen re ye'quinojela'? \q1 \v 26 Y ye'beyacataj-pa re reyes quichin re naciones. \q1 Y re je principal re jec'o chiquicojol re nic'aj chic tenemit xquimol c'a-qui', \q1 chin xe'yacataj chavij rat Ajaf Dios, y chij chuka' re Cristo re acha'on.\x + \xo 4.26 \xt Sal 2.1, 2.\x* \q1 Quire' rutz'iban can re David. \p \v 27 Y can katzij-va, ancha'l re tz'iban can, quire' re xbanataj. Roma re Rey Herodes y re jun chic ache nibano gobernar rubini'an Poncio Pilato, re israelitas y re man je israelitas-ta, xquimol-qui' vova' pa tenemit Jerusalén chin xe'yacataj chij re Lok'olaj Ac'ajol Jesús\x + \xo 4.27 \xt He 7.26.\x* re xatak-pa.\x + \xo 4.27 \xt Is 61.1; Jn 10.36.\x* \v 28 Pero can nic'atzin c'a che xbanataj re', roma pan ak'a' rat c'o-va re anojim-pa\x + \xo 4.28 \xt Hch 2.23.\x* ajuer can, y can ja-va re' re xquiban reje'. \v 29 Ajaf, vocame tatz'eta' che re vinak re' ye'xibin, roma yacatajnak quiyoval chakij yoj re yoj asamajela'. Y mare' yoj nakac'utuj chava che tabana' chaka che man-ta nakaxibij-ki' chin nakatzijoj re ach'abal.\x + \xo 4.29 \xt Ef 6.19.\x* \v 30 Y nakac'utuj chuka' chava, che riq'uin re a-poder rat xque'c'achoj-ta re ye'yavaj, y che ye'ban-ta milagros xaxe riq'uin ninatax re rube' re Lok'olaj Ac'ajol Jesús. Y ronojel re' xtoc-ta chin nik'alajin che can katzij re nakatzijoj chique re vinak.\x + \xo 4.30 \xt Hch 5.12.\x* \p \v 31 Y tak xe'tane' che oración, re anche' quimalon-va-qui' camas xsilon. Y tak nojnak chic re cánma cha re Espíritu Santo,\x + \xo 4.31 \xt Hch 2.2-4.\x* manak c'a ximbire' quiq'uin chin niquitzijoj re ruch'abal re Dios. \s1 Can ronojel c'a niquicumunij rij \p \v 32 Y je q'uiy vinak re quiniman chic re Jesús, y conojel reje' junan quivach\x + \xo 4.32 \xt Ro 15.5; Fil 1.27; 2.2.\x* y xa jun cánma quibanon. Man jun nibin che can xe-ta richin-ka reja' re c'o riq'uin,\x + \xo 4.32 \xt Hch 2.44.\x* roma xa jun quibanon. \v 33 Re apóstoles can riq'uin poder\x + \xo 4.33 \xt 1 Ts 1.5.\x* niquitzijoj re andex rubanic tak xc'astaj-pa re ru-cuerpo re Ajaf Jesús chiquicojol re anama'i', y re Dios camas je'rubanon bendecir conojel. \v 34 Y chiquicojol re quiniman chic re Dios, manak c'a mamba'el, roma re c'o culef y c'o cachoch, ye'quic'ayila'\x + \xo 4.34 \xt Hch 2.45.\x* y re rajal niquic'uaj-apo chique re apóstoles, \v 35 y re mero re' niquijach-apo chique re apóstoles chin che nijach chiquivach re nic'atzin che ye'to'.\x + \xo 4.35 \xt Stg 1.27; 1 Jn 3.17.\x* \v 36 Y c'o c'a jun ache chiquicojol rubini'an José. Y re José rey-rumam can re Leví, y alaxnak pa Chipre. Pero re apóstoles xquiya' chic jun rube'. Mare' tak xubini'aj Bernabé.\x + \xo 4.36 \xt Hch 9.27; 11.22-24; 15.37-39.\x* Y jare' re jun chic rube' re xquiya' re José, roma reja' can nucukuba-va quic'o'x conojel. \v 37 Y re Bernabé re' xuc'ayij jun rulef, y re rajal xbo'rjacha' pa quik'a' re apóstoles.\x + \xo 4.37 \xt Pr 3.9.\x* \c 5 \s1 Re quimac xquiban re Ananías y re ruxayil rubini'an Safira \p \v 1 Pero jun ache rubini'an Ananías y chibil chuka' re ruxayil rubini'an Safira, xquic'ayij jun culef. \v 2 Y che je ca'e' xquiya' chiquivach che niquic'am can nic'aj cha re rajal re ulef, y re nic'aj chic xuc'uaj-a re Ananías chin xbo'rya' pa quik'a' re apóstoles. \v 3 Pero re Pedro xubij cha re Ananías: ¿Anchique roma tak xaya' k'ij cha re Satanás che xunojsaj re avánma, chin che xatz'uc tzij chach re Espíritu Santo, y xac'am can nic'aj cha re rajal re ulef re xac'ayij? \v 4 Roma xe-ta re ulef xc'ue-ta chire' y man-ta xac'ayij, man jun xbin-ta chava che man-ta avichin rat. Y tak xac'ayij, chuka' man jun xbin-ta chava che man avichin-ta rat re rajal. ¿Anchique roma tak xpa re jun itzel na'oj aviq'uin? Rat man chiquivach-ta vinak xatz'uc-va tzij, rat can chach re Dios xatz'uc-va tzij, xcha' re Pedro cha. \p \v 5 Y re Ananías, can xe xuc'axaj re tzij re xe'rubij re Pedro, xtzak-ka y xcom. Y conojel re xe'c'axan re xbanataj, camas xquixibij-qui'. \v 6 Y jec'o ca'e-oxe' re c'a je c'ajola' re cha'nin xe'yacataj-a chin xquipes re ru-cuerpo re quiminak, y c'are' xquic'uaj-a chin xe'ba chumukic. \p \v 7 Y c'o la'k jun oxe' hora ticom-va re Ananías, tak xapon re ruxayil. Reja' man runaben-ta re xbanataj chire'. \v 8 Y re Pedro xuc'utuj cha re ixok re': Re mero re ruc'amom-pa re Ananías, ¿jare' re rajal re ulef re xic'ayij? Y re ixok xubij: Ja', jare' ronojel re mero rajal re ulef. \p \v 9 Pero re Pedro xubij cha: ¿Anchique roma yex can xibij che man yixrutz'at-ta-pa re Espíritu Santo chin re Ajaf Dios?\x + \xo 5.9 \xt Nm 14.22; 1 Co 10.9.\x* ¿Anchique roma yex can xiya' chivach che xiban quire'? Mare' re avchijil xbemuk-yan can. Y re xe'ba chumukic xa chire-oc je'pitinak-va, chin quire' yatequic'ama' chic rat, chin yatequimuku' can chuka', xcha' cha re ixok. \p \v 10 Y can jare' tak xtzak-ka re ixok chire' chach re Pedro, y xcom. Tak xe'beka re c'ajola' re xe'bemuku can re Ananías, y xquitz'at che quiminak chuka' re ixok, xquic'uaj-a y xbequimuku' can riq'uin re ruchijil. \v 11 Y re hermanos camas xquixibij-qui' roma re xbanataj. Y quire' chuka' xquic'alvachij re nic'aj chic re xe'c'axan re xbanataj. Camas c'a xquixibij-qui'. \s1 Re apóstoles q'uiy milagros ye'quibanala' \p \v 12 Y re apóstoles camas q'uiy milagros re ye'quibanala' chiquivach re vinak, re man jun bey je quitz'eton-ta, chin quire' nik'alajin che re apóstoles can katzij-va re niquibij.\x + \xo 5.12 \xt He 2.4.\x* Y re can quiniman chic re Dios, junan quivach y niquimol-qui' pa jun corredor chin re rachoch re Dios. Re corredor re' ja re Salomón re banayon can. \v 13 Can jec'o-va vinak re man ye'jelon-ta-apo quiq'uin roma niquixibij-qui' niquiban quire'. Jac'a re nic'aj chic vinak re jec'o chupan re tenemit, can niquiya-va quik'ij re apóstoles. \v 14 Pero camas je q'uiy vinak re ye'niman re Ajaf Jesucristo. Mare' can k'ij-k'ij más je q'uiy\x + \xo 5.14 \xt Hch 2.47.\x* re ye'niman chin re Jesucristo, che achi'a' y che ixoki'. \v 15 Y mare' re ye'yavaj ye'lisas-pa pa tak bey y ye'yalox chach tak ch'at y chach camillas, chin quire' re Pedro nak'ax-ta re rumuch'uch'il pa quive' jun ca'e' chique re yava'i' re' y ye'c'achoj-ta. \v 16 Y je q'uiy chuka' vinak re xe'beka pa Jerusalén re je'pitinak pa tak tenemit re jec'o chunakaj re Jerusalén, y je'quic'amalom-pa re yava'i'. Jec'o re relic yabil ndoc chique, y jec'o re camas niquitaj pokan pa quik'a' itzel tak espíritu. Y conojel c'a ye'c'achojsas-a.\x + \xo 5.16 \xt Mr 16.17, 18.\x* \s1 Tak xe'tz'am re apóstoles \p \v 17 Pero re namalaj sacerdote je ruchibil re achi'a' quibini'an saduceos, itzel niquina' chique re apóstoles. \v 18 Mare' xe'bequitz'ama-pa\x + \xo 5.18 \xt Lc 21.12.\x* y xe'bequiya' can pa cárcel. \v 19 Y chak'a', re Ajaf Dios xutak-pa jun ángel\x + \xo 5.19 \xt Sal 34.7; He 1.14.\x* pa cárcel quiq'uin re apóstoles. Y re ángel re' xujak-a ruchi' re cárcel chiquivach, chin ye'rulisaj-a. Y xubij chique: \v 20 Quixbiyin. Y tak xquixapon chic pa rachoch re Dios, titzijoj chique re vinak ronojel re ch'abal chin re c'ac'a c'aslen\x + \xo 5.20 \xt Jn 6.68; 17.3.\x* re nuya' re Jesucristo, xcha' re ángel chique. \p \v 21 Can xe xquic'axaj re' re apóstoles, namak'a-yan ruca'n k'ij xe'ba pa rachoch re Dios, y ye'quitijoj re vinak. Y chupan re hora re', re namalaj sacerdote y re je ruchibil xe'quitak quiyoxic re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij. Y can conojel re achi'a' pa camon ye'bano juzgar xquimol-qui'. Y c'are' xquitak quic'amic re apóstoles re jec'o pa cárcel. \v 22 Pero tak re policías xe'bapon chuchi-cárcel y xe'oc-apo chin ye'bequic'ama-pa, xquitz'at che xa man jun chic c'o chire'. Can jare' xe'tzolaj y xbequiya' rutzijol. \v 23 Y xbequibij: Man jun chique reje' re c'o pa cárcel. Y c'aja-na yoj re xojejako. Re cárcel can jabal rutz'apesic banon can, y re ye'chajin jec'o chire' chuchi-cárcel, xe'cha'. \p \v 24 Re namalaj sacerdote, y re ache ec'uay quichin re policías re ye'chajin pa rachoch re Dios, y re principal tak sacerdotes, tak xquic'axaj re xbequibij re policías chique, man niquivel-ta andex niquinojij, y mare' niquibila' chiquivach: ¿Andex xtibanataj vocame? Roma re achi'a' je manak chic pa cárcel, vocame can xtiquiya' c'a más rutzijol re Jesús, ye'cha'. \p \v 25 Y jare' tak c'o jun xapon chire' quiq'uin re quimalon-qui', y xbo'rbij chique: Re achi'a' re xe'iya' pa cárcel, ye'tajin chiquitijoxic re vinak chire' pa rachoch re Dios, xcha' chique. \p \v 26 Y can jare' tak re ache re ec'uay quichin re policías, xe'ruc'uaj-a re policías chin xe'ba chiquic'amic re apóstoles. Pero man xe'quich'olij-ta tak xe'quic'am-pa, roma reje' niquixibij-qui' che ye'q'uiak cha aboj coma re vinak. \v 27 Y re achi'a' re xe'ba chiquic'amic re apóstoles, xe'beka y je'quic'amom-pa, can choj c'a xe'bequipoba' chiquivach re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar. Y re namalaj sacerdote xubij chique re apóstoles: \v 28 Yoj kabin-a chiva che man chic titzijoj rube' re Jesús chique re vinak.\x + \xo 5.28 \xt Hch 4.18.\x* Pero vocame re vinak re jec'o pa tenemit Jerusalén je'nojnak chic riq'uin re enseñanzas re ic'utun chiquivach, y kayi'on cuenta jabal che chakij yoj nijo' niya-va can re rucamic re jun ache xubini'aj Jesús,\x + \xo 5.28 \xt Mt 27.25; Hch 2.23; 3.15; 7.52.\x* xcha'. \p \v 29 Pero re Pedro y re nic'aj chic apóstoles xquibij-apo chique: Nic'atzin che ja re nubij re Dios re nakanimaj, y mana-ta re niquijo' re vinak.\x + \xo 5.29 \xt Hch 4.19; Ga 1.10.\x* \v 30 Roma re xbano cha re Jesús che xc'astaj-a, ja re Dios,\x + \xo 5.30 \xt Hch 2.24.\x* re Dios kachin yoj y quichin chuka' re kavinak xe'c'ue' ajuer can. Pero yex xiquimisaj tak xibij che tibajex cho cruz. \v 31 Y re Dios camas c'a nem ruk'ij xuya' re Jesús, mare' xutz'uyuba-apo pa rajquik'a'\x + \xo 5.31 \xt He 12.2.\x* y xuban cha che ja reja' re nic'uan kachin y yojrucol chuka' chach re kamac,\x + \xo 5.31 \xt Mt 1.21; Ef 1.7; Col 1.14; He 2.10.\x* chin quire' nuya' k'ij chaka yoj re yoj israelitas che nijalataj kac'aslen chach re Dios y nicuyutaj kamac. \v 32 Y ronojel re' katzij, y can ja yoj xojtz'eto, mare' nakatzijoj. Y re Espíritu Santo chuka' rutz'amon c'a rutzijosic\x + \xo 5.32 \xt Jn 15.26, 27.\x* chaka che can katzij-va. Konojel re yojniman rutzij re Dios, can ruyi'on re Espíritu Santo chaka, xe'cha' chique. \p \v 33 Y tak re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar xquic'axaj re xquibij re apóstoles, xyacataj quiyoval y xquinojij che ye'quiquimisaj. \v 34 Pero chiquicojol re achi'a' re' c'o jun ache quichibil re fariseos y re ache re' rubini'an Gamaliel. Reja' jun maestro chin re ley chin re Moisés, y camas chuka' ruk'ij chiquivach re vinak. Re ache re' xpa'e' y xubij che que'lisas-a ba' re apóstoles chire'. \v 35 Y c'are' xubij chique re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar: Nuvinak, tinojij jabal andex xtiban chique re achi'a' re'. \v 36 Roma te'ka chi'c'o'x tak xbec'ulum-pa re jun ache xubini'aj Teudas. Re Teudas re' xubij che reja' jun ache camas ruk'ij, y jec'o la'k jun caje' ciento achi'a' re xe'niman richin y xe'oc ruchibil. Y tak xquimisas, conojel re xe'niman rutzij xquiquiraj-qui' y xe'q'uis. \v 37 Y después re', tak xbanataj re tz'iban be'aj re nibex censo cha, xbec'ulum-pa chuka' jun chic ache re xubini'aj Judas. Re jun ache re' aj-Galilea, y reja' xtiquir xuban che camas je q'uiy vinak re xe'tzekelben richin. Y tak xquimisas chuka' re Judas re', conojel re xe'niman rutzij, xquiquiraj-qui'. \v 38 Y mare' nimbij chiva che que'iya' can re achi'a' re'. Roma vo xa quina'oj vinak re ye'tajin chubanic, reje' xque'q'uis.\x + \xo 5.38 \xt Pr 21.30.\x* \v 39 Pero vo xa richin re Dios, man jun xquixtiquir xtiban chique, che xque'tane' chubanic re samaj re'.\x + \xo 5.39 \xt Hch 9.5.\x* Tichajij-ivi', man tiban che yex yixtajin che ayoval riq'uin re Dios, xcha' chique. \p \v 40 Y conojel xka chiquivach re xubij re ache rubini'an Gamaliel. Y c'are' xquibij che que'c'uax chic-apo re apóstoles. Y tak re apóstoles jec'o chic chire', xe'ch'ay y xbex chic-a chique che man chic tiquitzijoj rube' re Jesús chique re vinak.\x + \xo 5.40 \xt Hch 4.18.\x* Y c'are' xquiya-a k'ij chique che xe'ba. \v 41 Y tak re apóstoles xe'el-a chire' chiquivach re achi'a' pa camon ye'bano juzgar, niqui'cot c'a re cánma xe'ba, roma re Dios ruyi'on k'ij chique che niquik'asaj tijoj-pokonal\x + \xo 5.41 \xt Mt 5.12; Ro 5.3.\x* roma re rube' re Jesús, y q'uiy cosas niban y nibex chique. \v 42 Y reje' can man niquiya-ta can rutzijosic re Jesucristo. Can ronojel k'ij niquic'ut y niquitzijoj re Jesucristo, pa rachoch re Dios y chi' tak jay. \c 6 \s1 Tak re hermanos xe'quicha' je vuku' diáconos \p \v 1 Chupan re tiempo re', re hermanos xa camas ye'q'uier. Y jec'o hermanos ye'ch'o griego re ye'sujun chiquij re hermanos ye'ch'o hebreo. Re hermanos ye'ch'o griego niquibij che re malcani' tak ixoki' re jec'o chiquicojol niban chique che camas ba-oc quijkalen tak nijach re cosas\x + \xo 6.1 \xt Hch 4.35.\x* chin k'ij-k'ij. \v 2 Mare' re doce apóstoles xe'quimol conojel hermanos, y xquibij chique: Man ruc'amon-ta che yoj nakaya' can rutzijosic y ruc'utic re ruch'abal re Dios, y che ja-ta yoj re yojacho re cosas chin k'ij-k'ij. \v 3 Mare' hermanos, vocame que'becha-pa je vuku' achi'a' chi'icojol, achi'a' re can itaman che choj quic'aslen, y c'o q'uiy quitaman y nojnak re cánma cha re Espíritu Santo, chin quire' jare' re xque'kaya' che niquijach re cosas. \v 4 Y yoj can xtakaban-va re samaj ancha'l re kabanom-pa. Can nojel tiempo xtakaban orar, y xtakatzijoj y xtakac'ut re ruch'abal re Dios,\x + \xo 6.4 \xt Hch 2.42.\x* xe'cha' chique. \p \v 5 Y can conojel hermanos xka chiquivach re xbex chique coma re apóstoles, y xe'quicha' je vuku' achi'a'. Re jun re xquicha' rubini'an Esteban, y re Esteban re' jun ache re camas rubanon confiar-ri' riq'uin re Dios y nojnak ránma cha re Espíritu Santo. Xe'quicha' chuka' re achi'a' quibini'an Felipe, Prócoro, Nicanor, Timón, Parmenas y re Nicolás re aj pa tenemit Antioquía. Re Nicolás man israelita-ta, pero can nunimaj re nubij re ley chin re Moisés, y can quiq'uin re israelitas c'o-va tak c'amaje-na tunimaj re Jesucristo che'. \v 6 Y jac'a je vuku' achi'a' re' re xe'pobax chiquivach re apóstoles. Xe'pa re apóstoles xquiban orar, y xquiya' quik'a' pa quive'\x + \xo 6.6 \xt Hch 13.3; 1 Ti 4.14.\x* re achi'a' re'. \p \v 7 Y re ruch'abal re Dios riq'uin ruchuk'a' binak, y camas ye'q'uier re ye'niman chin re Jesús y chuka' je q'uiy chique re sacerdotes re ye'niman, y ronojel re' pa tenemit Jerusalén xbanataj-va. \s1 Tak xtz'am re Esteban \p \v 8 Re Esteban jun ache re can c'o re ru-poder re Dios riq'uin, y chuka' can ruc'ulun re utzil re pitinak riq'uin re Dios. Mare' tak c'o milagros re man jun bey je'tz'eton-ta, re ye'rubanala' chiquivach re vinak, chin quire' can k'alaj che reja' can katzij-va re nutzijoj y nuc'ut. \v 9 Pero jec'o vinak xe'beyacataj-pa y xquitz'am-qui' che ch'abal riq'uin re Esteban. Re vinak re' je richin re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, y re jay re' quichin re esclavos. Re tzij esclavos, ndel che tzij lak'on tak samajela', pero re samajela' re' je'colotajnak chic-pa. Y re jay re' quichin chuka' re vinak aj-Cirene, aj-Alejandría, aj-Cilicia y re aj-Asia. \v 10 Y tak xch'o re Esteban, can xe'ruch'ac re je'yacatajnak chij, roma ja re Espíritu Santo re ya'yon runa'oj.\x + \xo 6.10 \xt Is 54.17; Lc 21.15.\x* \v 11 Y mare' tak xe'quitoj nic'aj chic vinak chin che tiquibij che xquic'axaj tak re Esteban itzel xch'o chij re ley chin re Moisés y chuka' chij re Dios. \v 12 Can xquiya' quina'oj re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, y chuka' re achi'a' re je'atamayon re ley quichin re israelitas y re nic'aj chic vinak, chin xe'beyacataj-pa chij re Esteban. Xbequitz'ama-pa, y xquic'uaj-a chiquivach re achi'a' pa camon ye'bano juzgar. \v 13 Y chuka' xe'quic'uaj-a achi'a' chin che ne'quitz'ucu' tzij chij re Esteban, y re achi'a' re' ja quire' re niquibij: Re jun ache re' can man nitane-ta chin nubij itzel tak tzij chij re lok'olaj rachoch re Dios y chij re ley chin re Moisés. \v 14 Roma kac'axan che nubila' che re Jesús aj-Nazaret xtuvulaj re rachoch re Dios, y che xtujal-a ronojel re rubin can re Moisés re nic'atzin che takabana'.\x + \xo 6.14 \xt He 8.13; 9.1-28; 10.1-39.\x* \p \v 15 Y jare' tak re achi'a' pa camon ye'bano juzgar re je'tz'uyul chire', xquitzu-xquitzu' rach re Esteban. Y jare' tak xquitz'at che xjalataj re rutzubal, xoc ancha'l titzu'un jun ángel. \c 7 \s1 Tak re Esteban poban-apo chiquivach re ye'bano juzgar richin \p \v 1 Y re namalaj sacerdote xuc'utuj cha re Esteban: ¿Katzij como re nibex-ka chavij? \p \v 2 Re Esteban xubij: Nuvinak israelitas y yex re yix principal re yixc'o chupan re katenemit, tic'axaj re xtimbij chiva vocame: Re Dios re c'o ruk'ij, xuc'ut-ri' chach re karta' Abraham tak c'a c'o chire' chupan re lugar rubini'an Mesopotamia, tak c'amaje-na rutzijol che ne'c'ue' pan Harán.\x + \xo 7.2 \xt Gn 11.31.\x* \v 3 Jare' tak re Dios xubij cha re Abraham: Catel-pa chiquicojol re avch'alal, y taya' can re atenemit, y xcate'c'ue' pa jun chic lugar re xtinc'ut chavach.\x + \xo 7.3 \xt Gn 12.1.\x* \v 4 Y re Abraham can xuya' can re Caldea re lugar re anche' c'o-va,\x + \xo 7.4 \xt Gn 11.31; He 11.8.\x* y xk'ax pan Harán. Y rutota' re Abraham quiminak chic chire' pan Harán, tak re Dios xuc'am-pa re Abraham chupan re lugar Canaán re yojc'o-va vocame. \v 5 Y re Dios camanak-va herencia xuya' can cha re Abraham chupan re lugar re', can ni xe-ta jun ch'et pedazo re anche' nipa'e-va-ka. Pero re Dios can xusuj cha, che re lugar re' xtoc richin reja' y quichin re rey-rumam.\x + \xo 7.5 \xt Gn 12.7; 13.15; 17.8.\x* Quire' xubij re Dios cha re Abraham, y astapa' chupan re tiempo re' man jun rajc'ual c'o. \v 6 Y xbex chuka' cha roma re Dios, che re rey-rumam reja' xque'bec'ue' pa jun chic lugar quiq'uin juley chic vinak re man quitaman-ta quivach. Y re vinak re' xque'quiya' pa samaj y xtiquiban chique che xtiquitaj pokan caje' ciento juna'.\x + \xo 7.6 \xt Gn 15.13; Ex 12.40.\x* \v 7 Y re Dios xubij chuka' che re vinak re xque'bano quire' chique re rey-rumam re Abraham, can xtuya' re castigo pa quive'. Y c'are' xque'el-pa\x + \xo 7.7 \xt Gn 15.14; Ex 3.12.\x* chiquicojol re vinak re', y xque'pa chupan re lugar re', chinusamajesic y chuyi'ic nuk'ij, xcha' re Dios cha re Abraham. \v 8 Y re Dios can xuban chuka' jun trato riq'uin re Abraham, y re trato re' c'o jun ru-seña. Re seña chin re trato re', ja re circuncisión re niban chique re achi'a'.\x + \xo 7.8 \xt Gn 17.9-12.\x* Y tak re Abraham xalax re ruc'ajol xubini'aj Isaac, xuban re circuncisión cha y c'aja vakxaki' k'ij talax-va re Isaac tak xban re circuncisión cha.\x + \xo 7.8 \xt Gn 21.2-4.\x* Quire' chuka' xuban re Isaac tak xalax re ruc'ajol re xubini'aj Jacob.\x + \xo 7.8 \xt Gn 25.26.\x* Y ja chuka' quire' xuban re Jacob quiq'uin re je doce ruc'ajol\x + \xo 7.8 \xt Gn 29.31–35.18.\x* re xe'oc tata'aj chin re tenemit Israel. \p \v 9 Y re nic'aj chic ruc'ajol re Jacob itzel xquina' cha re quichak' rubini'an José, roma ja reja' re más nijovax.\x + \xo 7.9 \xt Gn 37.4.\x* Y mare' tak xquic'ayij-a, y xc'uax-a c'a pan Egipto. Pero re Dios can c'o-va riq'uin re José,\x + \xo 7.9 \xt Gn 39.2, 3.\x* \v 10 y xucol chach ronojel tijoj-pokonal. Xuban cha che re Faraón re Rey chin re nación Egipto otz xutz'at y chuka' xutz'at che c'o na'oj riq'uin. Y mare' re Rey xuban cha re José che xoc jun gobernador pa rue' re Egipto, y pa ruk'a' reja' xujach-va re cosas re jec'o chupan re rachoch chin nuchajij.\x + \xo 7.10 \xt Gn 41.37-40.\x* \p \v 11 Y re tiempo re' re pan Egipto y pa Canaán, xpa jun viyjal, jun namalaj tijoj-pokonal. Y re kavinak yoj re yoj israelitas re xe'c'ue' pa Canaán man niquivel-ta chic andex niquitaj. \v 12 Y re Jacob re kavinak yoj re yoj israelitas xapon rutzijol riq'uin chila' pa Canaán che pan Egipto c'o trigo. Mare' xe'rutak-a re je ruc'ajol chulok'ic.\x + \xo 7.12 \xt Gn 42.1-3.\x* \v 13 Y jac'a tak xe'ba chic pa ruca'n bey, jare' tak re José xutzijoj chique re je ruch'alal che ja reja' re José.\x + \xo 7.13 \xt Gn 45.1-4.\x* Y re Faraón xutamaj juco'x re je ruch'alal re José, mare' xutamaj che re José can jun hebreo-va. \v 14 Y jare' tak re José xutak quic'amic re Jacob re rutota'\x + \xo 7.14 \xt Gn 45.9.\x* y re ruch'alal. Je setenta y cinco chiquinojel.\x + \xo 7.14 \xt Gn 46.27; Dt 10.22.\x* \v 15 Y xa mare' tak xule-ka re Jacob pan Egipto, y chire' xcom-va reja'\x + \xo 7.15 \xt Gn 49.33.\x* y chuka' re je ruc'ajol.\x + \xo 7.15 \xt Ex 1.6.\x* \v 16 Pero re qui-cuerpo\x + \xo 7.16 \xt Ex 13.19.\x* chupan jun lugar rubini'an Siquem xe'muk-va. Xe'muk pa jun xoral, re anche' c'o-va quic'ojlebal chin ye'muk-va re anama'i'. Re jun xoral re', can jac'a re Abraham re lak'ayon can chiquik'a' re je rajc'ual re jun ache rubini'an Hamor. \p \v 17 Y re k'ij che nibanataj re rusujun re Dios cha re Abraham,\x + \xo 7.17 \xt Gn 15.13-16.\x* re xuban jurar cha che can nuban-va, xa can nakaj chic c'o-va. Y re tenemit Israel camas c'a ninimar y niq'uier chire' pan Egipto. \v 18 Y jac'a tiempo re' tak chire' pan Egipto xoc can jun c'ac'a Rey re man xutamaj-ta rach re José.\x + \xo 7.18 \xt Ex 1.8.\x* \v 19 Y re c'ac'a Rey re' camas listo chubanic re etzelal quiq'uin re kavinak yoj re yoj israelitas re xe'c'ue' ajuer can. Y xuban chique che xquik'asaj q'uiy tijoj-pokonal, roma xuban chique che re cajc'ual re c'a ba-oc ca'lax-va xe'betorix can,\x + \xo 7.19 \xt Ex 1.22.\x* roma man xrajo-ta che xe'q'uier. \v 20 Chupan c'a re tiempo re' tak xalax re Moisés\x + \xo 7.20 \xt Ex 2.2; He 11.23.\x* chire' pan Egipto. Y re ac'ual re' camas xka chach re Dios. Y oxe' ic' xvilex coma re rute-rutota'. \v 21 Y c'are' xbequimalij can pa rue' re rakan-ya'. Pero re ac'ual re' ja re rumi'al re Rey Faraón re xc'uan-a richin. Re rumi'al re Rey Faraón can ancha'l c'a ral xuban cha re Moisés.\x + \xo 7.21 \xt Ex 2.3-10; He 11.24.\x* \v 22 Y mare' re Moisés can xtijox riq'uin ronojel rach na'oj re c'o quiq'uin re vinak aj-Egipto. Y can jun namalaj ache. Y can k'alaj tak c'o nubij y tak c'o nuban. \p \v 23 Jac'a tak re Moisés rutz'aktisan chic cuarenta rujuna', xalax pa ránma chin xba chiquitz'etic re ruvinak israelitas. \v 24 Y xutz'at che jun aj-Egipto re camas nuban cha jun israelita, re ruvinak reja'. Y chin che nuto' re ruvinak re' y nuban ruq'uixel cha, xuquimisaj re ache re'.\x + \xo 7.24 \xt Ex 2.11, 12.\x* \v 25 Roma reja' nunojij che re ruvinak israelitas xtiquinabej che ja reja' re takon roma re Dios chin ye'rucol-a pa quik'a' re aj-Egipto, pero xa man quire-ta xbanataj. Re israelitas xa man xquinabej-ta che jare' rusamaj. \v 26 Y pa ruca'n k'ij, jec'o je ca'e' aj-israelitas niquiban ayoval, y re Moisés xapon-apo quiq'uin, y xrajo-ta xoc chiquicojol chin che man-ta niquiban ayoval. Mare' reja' xubij chique: ¿Anchique roma niban ayoval? Yex can ivch'alal-ivi'. Yex, yix israelitas che yix ca'e', xcha' chique. \v 27 Jac'a re jun chique re ye'bano ayoval, y camas nich'olin cha re jun ruchibil, xuchocomij re Moisés, y xubij cha: ¿Anchique xbin chava rat che c'o ak'ij y che yatiquir chuka' yojaban juzgar? \v 28 ¿O najo' chuka' yinaquimisaj yen, ancha'l xaban cha re jun ache aj-vova' pan Egipto\x + \xo 7.28 \xt Ex 2.13, 14.\x* ivir? xcha'. \v 29 Y tak re Moisés xuc'axaj quire', can jare' tak xnumaj-a y xuya' c'a can re Egipto y xba c'a pa jun chic nación re rubini'an Madián.\x + \xo 7.29 \xt Ex 2.15; 4.19, 20.\x* Y chire' chiquicojol vinak re man je israelitas-ta xc'ue-va. Chire' chuka' xc'ule-va, y xe'c'ue' je ca'e' ruc'ajol. \p \v 30 Y tak k'axnak chic c'a cuarenta juna' tic'ue-va re Moisés chire' pa Madián, jare' tak xuc'ut-ri' jun ángel\x + \xo 7.30 \xt Ex 3.2; Is 63.9.\x* chach chupan jun zarza can nibac'o pa k'ak'. Re' xutz'at chupan re jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha, re anche' c'o-va re loma rubini'an Sinaí. \v 31 Y tak re Moisés xutz'at re', xsatz ruc'o'x. Y chin che nutz'at jabal, xjelon-apo. Pero jare' tak xch'o-pa re Ajaf cha, y xubij: \v 32 Ja yen re Dios re xquinimaj re avinak xe'c'ue' ajuer can. Ja yen re ru-Dios re Abraham, re ru-Dios re Isaac y re ru-Dios chuka' re Jacob,\x + \xo 7.32 \xt Ex 3.6; Mt 22.32.\x* xcha'. Y re Moisés man chic xtiquir-ta xtzu'un-apo, xa can nibarbot roma ruximbire'. \v 33 Y re Ajaf xubij chuka' cha re Moisés: Talisaj-a la axajab cha'vakan, roma la anche' yatpa'al-va, can jun lok'olaj lugar, roma can yinkejnak-pa aviq'uin vova'.\x + \xo 7.33 \xt Ex 3.5; Jos 5.15.\x* \v 34 Y vocame yatintak-a pan Egipto, chucolic re nutenemit, roma nintz'at che camas tijoj-pokonal niquik'asaj, y nc'axan chuka' re ok'ej niquiban, y mare' xinka-pa chiquicolic, xcha' re Ajaf cha re Moisés. \p \v 35 Y can ja re Dios re xtako-a re Moisés chiquicolic re ruvinak, y che can ja chuka' reja' re nic'uan quichin. Y re xta'o chin re Moisés, ja re ángel\x + \xo 7.35 \xt Ex 14.19; Nm 20.16.\x* re xuc'ut-ri' chach chupan re zarza. Y re Moisés re' xtzelas coma re ruvinak, y ja cha reja' re xbex-va: ¿Anchique biyon chava che c'o ak'ij y yatiquir chuka' yojaban juzgar? Ja Moisés re' re xtak-a roma re Dios. \v 36 Jac'a reja' re xcola-pa quichin re kavinak yoj re yoj israelitas chire' pan Egipto.\x + \xo 7.36 \xt Ex 12.41; Dt 6.21.\x* Reja' c'o milagros re man jun bey je'tz'eton re xe'rubanala' chiquivach re vinak, chin quire' tik'alajin che can ja re Dios takayon-a richin. Y q'uiy milagros xuban pan Egipto,\x + \xo 7.36 \xt Ex 7.1; 11.1-10.\x* y chupan re Mar Rojo,\x + \xo 7.36 \xt Ex 14.1-31.\x* y chuka' chupan re lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha.\x + \xo 7.36 \xt Ex 16.1-36; 17.1-7; Nm 9.15-23.\x* Cuarenta juna' xe'c'ue' chire'. \v 37 Y re Moisés xubij chuka' chique re kavinak re tiempo re': Re Kajaf Dios xtuyac-pa jun rusamajel re nibex profeta cha, can ancha'l rubanon viq'uin yen. Reja' can kavinak-va y tic'axaj ronojel re xtubij chiva,\x + \xo 7.37 \xt Dt 18.15.\x* xcha' re Moisés. \v 38 Y ja Moisés re' re xc'ue' chiquicojol re je'cha'on roma re Dios, chupan re lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha. Y ja chuka' reja' re xbin chique re kavinak yoj re yoj israelitas re xe'c'ue' ajuer can, re tzij re xubij re ángel\x + \xo 7.38 \xt Is 63.9; Ga 3.19; He 2.2.\x* cha, re xc'ue' pa rue' re loma rubini'an Sinaí.\x + \xo 7.38 \xt Ex 19.1-3; Jn 1.17.\x* Can cha-va c'a reja' xjach-va re ch'abal chin c'aslen y reja' xuya' chaka yoj. \p \v 39 Xa ja chic c'a re kavinak yoj re yoj israelitas re xe'c'ue' ajuer can, man xe'niman-ta cha re Moisés. Y pa ruq'uixel che xe'niman-ta cha, xa xquijo' che xe'tzolaj-ta chic chila' pa nación Egipto re anche' je'elinak-va-pa. \v 40 Y tak re Moisés c'a c'o pa rue' re loma rubini'an Sinaí, xquibij cha re Aarón: Ca'bana' imágenes che ye'oc ka-dios, y jare' re ye'c'uan kachin. Roma re Moisés re xlisam-pa kachin pan Egipto, man kataman-ta anchique roma tak man tzolojnak-ta-pa.\x + \xo 7.40 \xt Ex 32.1.\x* \v 41 Y can xquiban ru-imagen jun ch'et vacx. Y camas ye'qui'cot riq'uin re', y xa ja reje' re xe'bano-ka. Mare' xe'quiquimisala' chicop chach, chin niquiya' ruk'ij. \v 42 Y jare' tak re Dios xe'ruya' can\x + \xo 7.42 \xt Ro 1.24; 2 Ts 2.11.\x* re kavinak israelitas, roma reje' xa xquitz'am ruyi'ic quik'ij dioses re man je katzij-ta. Re Dios xuya' k'ij chique che tiquiya-na quik'ij re qui-imágenes re k'ij, re ic' y re ch'umil.\x + \xo 7.42 \xt Dt 17.3.\x* Can quire' quitz'iban can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. Y chupan re je'quitz'iban can re profetas, re Dios nubij quire': \q1 Yex re yix vinak aj-Israel, tak xixbiyin cuarenta juna' chupan re lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha, \q1 yex man xe'quimisaj-ta chicop chin xe'isuj chua. \q1 \v 43 Pa ruq'uixel che quire-ta xiban, xa xe'itilila' re ru-imagen re rachoch re dios Moloc, \q1 re ru-imagen re ch'umil, re i-dios rubini'an Renfán. \q1 Y ja imágenes re' re xe'ibanala' yex, chin che xiya' quik'ij. \q1 Mare' yen xtimban chiva che yixe'c'ue' c'a más quila cha re Babilonia, xcha' re Dios.\x + \xo 7.43 \xt Am 5.25-27.\x* \q1 Quire' nubij chupan re je'tz'iban can coma re profetas. \p \v 44 Y tak re kavinak xe'c'ue' ajuer can, xe'biyin chupan re lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha, can nojel tiempo c'a quic'uan re rachoch re Dios re banon cha tziak, y chire' nuc'ut-va-ri' re Dios chiquivach. Re rachoch re Dios re', can ancha'l re xrajo' re Dios, quire' rubanic xban cha, roma re Dios can xuc'ut-va chach re Moisés re rubanic re xrajo' che xban cha re rachoch.\x + \xo 7.44 \xt Ex 25.40; He 8.5.\x* \v 45 Y ja rachoch re Dios re' re quic'amom-pa re kavinak xe'c'ue' ajuer can, tak xe'oc-pa chupan re lugar rubini'an Canaán, tak je'c'amom-pa roma re Josué.\x + \xo 7.45 \xt Jos 3.14.\x* Y xe'c'ue' c'a-ka vova' pa Canaán, tak quitz'amon chic quich'aquic re vinak re jec'o chupan re lugar Canaán. Y quire' xbanataj roma ja re Dios xta'o quichin. Y re rachoch re Dios re quic'amom-pa tak xe'beka vova', c'ajare' re c'o pa ru-tiempo re Rey David. \v 46 Y re Rey David can ruc'ulun re utzil re pitinak riq'uin re Dios. Mare' tak reja' xuc'utuj utzil cha re Dios che tuya' k'ij cha chin che nuban jun rachoch,\x + \xo 7.46 \xt 1 R 8.17.\x* re Dios re can ru-Dios-va re Jacob. \v 47 Pero mana-ta re Rey David re xbano re jay. Xa c'aja re Salomón re ruc'ajol re Rey David, jare' re xbano re rachoch re Dios. \v 48 Pero chuka' man can-ta nic'atzin che c'o-ta jun jay anche' nic'ue-va re namalaj Dios.\x + \xo 7.48 \xt 2 Cr 2.6.\x* Ancha'l re rutz'iban can re rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. \v 49 Re Ajaf Dios nubij: \q1 Jac'a re rocaj re nutz'uyubal, \q1 y re ruch'ulef nupilbal. \q1 ¿Andex c'a rubanic re jay niban yex chin che ndoc vachoch? \q1 ¿Y anche' c'o-va re lugar re niban utzil chin che yinuxlan chupan? \q1 \v 50 Yen man nic'atzin-ta jun jay chua chin yinuxlan chupan. Xaxe te'ka chi'c'o'x che ja yen re ximbano ronojel.\x + \xo 7.50 \xt Is 66.1, 2.\x* \q1 Quire' nubij re rutz'iban can re rusamajel re Dios. \p \v 51 Y re Esteban xubij chuka' chique: Yex can icoversan\x + \xo 7.51 \xt Is 48.4.\x* re ivánma chupan re etzelal, roma man nijo-ta nic'axaj re nubij re Dios chiva, y chuka' man niya-ta k'ij chin che ndoc pa tak ivánma, y man jun bey nijo' che ja-ta re Espíritu Santo nic'uan ivichin. Y can ancha'l xquibanala' re kavinak xe'c'ue' ajuer can, can quire' chuka' niban yex vocame. \v 52 Roma conojel re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, can xquitaj pokan pa quik'a' re kavinak xe'c'ue' ajuer can.\x + \xo 7.52 \xt 2 Cr 36.16.\x* Roma reje' can xe'quiquimisaj re xe'bin che re Jun choj ruc'aslen xtipa vova', y re' ja re Cristo. Y tak xbeka re Cristo, ja chic c'a yex re xixjacho richin y xic'utuj che tiquimisas.\x + \xo 7.52 \xt Hch 3.14, 15; 1 Ts 2.15.\x* \v 53 Y re ley re xuya' re Dios cha re Moisés, can ja re ángeles xe'bin cha.\x + \xo 7.53 \xt Ga 3.19.\x* Y ja ley re' re ic'ulun yex. Y astapa' can ángeles re xe'bin, pero yex man ninimaj-ta, xcha' re Esteban chique. \p \v 54 Y tak re achi'a' pa camon ye'bano juzgar xquic'axaj re xubij-ka re Esteban, xyacataj c'a quiyoval, y can niquikach'ach'ej rocay chij roma itzel xquina' cha. \v 55 Pero re Esteban can nojnak ránma cha re Espíritu Santo. Mare', tak re Esteban xtzu'un chicaj, xutz'at ruk'ij re Dios, y xutz'at chuka' re Jesús pa'al-apo pa rajquik'a' re Dios.\x + \xo 7.55 \xt Sal 110.1; He 9.24.\x* \v 56 Y can jare' tak xubij: Yen nintz'at che la rocaj jakal y nintz'at re Jesús re xbalax-ka chakacojol c'o-apo pa rajquik'a' re Dios, xcha'. \p \v 57 Y re vinak re ye'tzelan chin re Esteban, xaxe chin che man niquic'axaj-ta, xquitz'apij quixquin. Re vinak re' jun c'a pa quichi' xquiban tak xe'ba chij re Esteban chin xbequic'ama-pa. \v 58 Y xquilisaj-a chuchi' re tenemit, y xquitz'am ruq'uiekic cha aboj chin niquiquimisaj. Y re xe'tz'ucu tzij chij re Esteban xquisovala' can re quitziak riq'uin re jun ala' rubini'an Saulo, chin quire' otz ye'q'uiekon. \v 59 Y re Esteban xuban orar tak tz'amon ruq'uiekic cha aboj, y nubij: Vajaf Jesús, tac'ulu' c'a re vánma. \p \v 60 Y jare' tak reja' xuque', y cof xch'o tak xubij: Vajaf, man taban chique che niquijkalej re niquiban chua,\x + \xo 7.60 \xt Lc 23.34.\x* xcha'. Y can xe xubij quire', xcom. \c 8 \s1 Re Saulo ye'ruya' pa tijoj-pokonal re hermanos \p \v 1 Re Saulo can xka chach che re Esteban xquimisas. Y chire' pa Jerusalén, ja k'ij re' tak xtiquir-a chiquij re ye'niman re Jesucristo che camas ye'tzelas y niban chique che niquitaj pokan. Re apóstoles c'a xe'c'ue-na can chire' pa Jerusalén. Jac'a conojel re nic'aj chic hermanos xquiquiraj-qui',\x + \xo 8.1 \xt Hch 11.19.\x* roma jec'o xe'ba pa tak nic'aj chic tenemit chin re Judea, y re nic'aj chic xe'ba c'a pa Samaria. \v 2 Y re Esteban xmuk y camas xvok'ex coma juley chic achi'a' re can niquiya' ruk'ij re Dios. \v 3 Y re Saulo camas c'a nuban chique re hermanos. Can je'ruyi'on pa tak tijoj-pokonal,\x + \xo 8.3 \xt Fil 3.6.\x* roma can che ja'jun che ja'jun re jay ndoc-va chin ye'bo'rlisaj-pa, re ixoki' y re achi'a' ye'bo'rkararej-pa y c'are' ye'bo'rtz'apij can pa cárcel. \s1 Re Felipe nutzijoj re ruch'abal re Dios pa Samaria \p \v 4 Y re hermanos re jec'o pa Jerusalén xquiquiraj-qui'. Reje' ronojel lugar xe'bapon-va, ye'biyaj chin niquitzijoj re utzulaj ch'abal chin re Dios,\x + \xo 8.4 \xt Hch 11.19.\x* re nibex evangelio cha. \v 5 Y re Felipe jun chique re hermanos re xbano quire'. Reja' xapon chupan jun tenemit re c'o chire' pa Samaria. Y tak c'o chic chire', xutz'am rutzijosic re Cristo chique re vinak aj-chire'. \v 6 Y camas vinak niquimol-qui' riq'uin re Felipe, chin niquic'axaj re nubij, y can niquitz'at re milagros nubanala'. Can k'alaj che ja re ruch'abal re Dios re nutzijoj.\x + \xo 8.6 \xt He 2.4.\x* \v 7 Y je q'uiy vinak re nulisaj-a itzel tak espíritu quiq'uin. Y re itzel tak espíritu re', jun pa quichi' ye'ch'o tak ye'lisas-a. Y je q'uiy re siquirnak qui-cuerpo y re cojos re xe'c'achojsas-a roma re Felipe.\x + \xo 8.7 \xt Mr 16.17, 18; Jn 14.12.\x* \v 8 Mare' re vinak re jec'o chire' chupan re tenemit anche' xapon-va re Felipe, camas ye'qui'cot. \p \v 9 Pero chuka' chupan re tenemit re', tak c'amaje-na tapon re Felipe, c'o jun ache aj-itz y rubini'an Simón. Can jabal c'a je'ruk'alon\x + \xo 8.9 \xt Ef 4.14.\x* re vinak re jec'o chire' pa Samaria riq'uin re ye'rubanala'. Re ache re' can nubila' chique che reja' jun vinak camas ruk'ij. \v 10 Y conojel re vinak che ch'ute'k che nima'k ye'niman chin re aj-itz re' y niquibila' c'a chij, che ja re namalaj poder chin re Dios c'o riq'uin re Simón, ye'cha'. \p \v 11 Y q'uiy-yan tiempo je'ruk'alon re vinak riq'uin re itz re ye'rubanala'. Mare' tak re vinak can niquinimaj rutzij. \v 12 Y jac'a tak re Felipe xapon chire', re vinak xquinimaj re nutzijoj re Felipe chij re rube' re Jesucristo y re utzulaj ruch'abal re Dios, re nich'o chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios. Y che achi'a' y che ixoki' xe'ban bautizar. \v 13 Y chuka' re Simón re aj-itz xunimaj re ruch'abal re Dios y xban bautizar. Re Simón re' can anche' c'a binak-va re Felipe can chire' chuka' binak-va reja'. Pero reja' can c'a nisatz ruc'o'x tak ye'rutz'at re nima'k tak milagros re ye'rubanala' re Felipe chiquivach re vinak, chin quire' tiquitamaj che can ja re ruch'abal re Dios nutzijoj. \p \v 14 Y quiq'uin re apóstoles chire' pa tenemit Jerusalén\x + \xo 8.14 \xt Hch 8.1.\x* xapon c'a rutzijol che re vinak jec'o pa Samaria niquinimaj re ruch'abal re Dios. Mare' xe'quitak-a re apóstol Pedro y re apóstol Juan chiquitz'etic. \v 15 Y tak re apóstoles xe'bapon, xquiban orar pa quive' re hermanos re jec'o chire' pa Samaria, chin quire' nika-pa re Espíritu Santo\x + \xo 8.15 \xt Hch 2.33.\x* pa quive'. \v 16 Y can man jun chique re hermanos re' re kejnak-ta-pa re Espíritu Santo pa rue', xa can xe je'banon bautizar pa rube' re Ajaf Jesús.\x + \xo 8.16 \xt Hch 2.38.\x* \v 17 Y mare' tak re Pedro y re Juan xquiya' quik'a' pa quive' y xquic'ul re Espíritu Santo.\x + \xo 8.17 \xt Hch 19.6.\x* \p \v 18 Y tak quire' xutz'at re ache rubini'an Simón che nika-pa re Espíritu Santo pa quive' re vinak, roma re apóstoles niquiya' quik'a' pa quive', re Simón xusuj qui-mero re apóstoles, \v 19 y xubij chique: Tibana' chua chin che nic'ue' la poder la' viq'uin yen, chin quire' tak ninya' nuk'a' pa rue' xabanchique vinak, can-ta xtuc'ul chuka' re Espíritu Santo, xcha' chique. \p \v 20 Y re Pedro xubij cha re Simón: C'a pa k'ak' xcate'q'uis-va riq'uin la a-mero, roma rat nanojij che riq'uin mero nalok' re nusipaj re Dios. \v 21 Y chuka' rat man jun a-derecho cha re samaj re', roma re avánma xa man choj-ta chach re Dios.\x + \xo 8.21 \xt Jer 17.9.\x* \v 22 Y ca'ya' c'a can re banabal man je otz-ta re jec'o pan avánma,\x + \xo 8.22 \xt Is 55.7.\x* y tac'utuj cuyubal amac chach re Dios, roma chach reja' can man otz-ta re nanojij pan avánma. \v 23 Y nintz'at che re itzel c'a c'o pan ac'aslen, y c'a yatruximon, xcha' re Pedro cha. \p \v 24 Pero re Simón xubij chique re apóstoles: Tibana' c'a orar pa nue', y tic'utuj cha re Ajaf Dios chin che man-ta xtinc'alvachij re ancha'l xibij-ka chuij. \p \v 25 Y tak re apóstoles quitzijon y quic'utun chic can re ruch'abal re Dios chiquivach re vinak, chupan re jun tenemit chire' pa Samaria, c'are' q'uiy tenemit re jec'o chuka' chire' xe'bo-va. Reje' xe'ba chin xbequitzijoj re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha, chique re vinak. Y c'are' xe'tzolaj pa Jerusalén. \s1 Re Felipe y re ache aj-Etiopía \p \v 26 Y c'o jun ángel chin re Ajaf Dios xch'o riq'uin re Felipe,\x + \xo 8.26 \xt Hch 8.5-13.\x* y xubij cha: Tabana' abanic y cabiyin chupan re jun bey re ndel-a pa Jerusalén y niba-ka pa xulan, c'a pa tenemit Gaza. Re bey re' jare' re nak'ax chupan re lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha. \p \v 27 Y re Felipe can xuban-va-a rubanic y xba. Y jac'a tak rutz'amon-a bey, xutz'at jun ache aj-Etiopía. Re ache re' jun ache eunuco, y ja reja' re nisamaj riq'uin re jun ixok re aconak reina. Ja ixok re' re nibano mandar pa rue' re lugar Etiopía y rubini'an Candace. Re ache eunuco ja reja' re pa'al chij ronojel re rubiyomal re Candace, y xpa pa Jerusalén chin xbo'rya' ruk'ij re Dios.\x + \xo 8.27 \xt 1 R 8.41; Sal 68.31; Is 43.6; 56.3-8.\x* \v 28 Y jac'a tak rutz'amon-a bey chin nitzolaj chupan re ru-lugar, tz'uyul-a chupan jun carruaje. Y reja' nuban c'a leer jun libro binak, re libro re tz'iban can roma re Isaías, re jun rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. \v 29 Y re Espíritu Santo xubij cha re Felipe che tuk'e' re carruaje re anche' binak-va re ache eunuco, y tiba junan riq'uin. \p \v 30 Y tak re Felipe ruk'e'on chic re carruaje re', xuc'axaj che re ache binak chire' ja re libro re rutz'iban can re Isaías, jare' re nuban leer binak. Mare' re Felipe xuc'utuj cha: ¿Nak'ax c'a pan ave' re yatajin chubanic leer? xcha' cha. \p \v 31 Pero re ache re' xubij: Xa man jun nibin chua. ¿Ancha'l-ta c'a tak xtak'ax pa nue'? Y c'are' re ache re' xubij cha re Felipe che tijote-apo, y titz'uye-a riq'uin. \p \v 32 Y re ruch'abal re Dios re ntajin chubanic leer re ache re', ja quire' nubij: \q1 Xc'uax chin che niquimisas, ancha'l nic'uax jun oveja. \q1 Can ancha'l nuban re ch'et oveja re man nik'ajan-ta tak nisocas rij, \q1 quire' chuka' xuban reja', man jun tzij xubij. \q1 \v 33 Xquiban cha che man jun ruk'ij, y astapa' man jun rumac, ja reja' re xka can chuxe' ronojel mac. \q1 Y xapon jun tiempo tak re vinak xq'uier re etzelal quiq'uin, y xquiquimisaj.\x + \xo 8.33 \xt Is 53.7, 8.\x* \q1 Quire' nubij chupan re libro re rutz'iban can re Isaías. \p \v 34 Y re ache eunuco xuc'utuj c'a cha re Felipe: Tabana' utzil tabij chua: ¿Anchok chij c'a nich'o-va re rusamajel re Dios vova'? ¿Chij-ka reja' mismo nich'o-va, o chij jun chic? xcha'. \p \v 35 Re Felipe xutz'am-a rubixic riq'uin re versículo re tz'iban can roma re Isaías, chin che xch'o chij re utzulaj ruch'abal re Jesús.\x + \xo 8.35 \xt Lc 24.27; 1 P 1.11, 12.\x* \v 36 Jac'a tak xe'bapon pa jun lugar re anche' c'o ya', re ache eunuco xubij cha re Felipe: Vova' c'o ya'. ¿La c'o como jun cosa re nibano chua che man otz-ta che yimban bautizar? xcha'. \p \v 37 Y re Felipe xubij cha re ache re': Vo xa can riq'uin ronojel avánma nanimaj re Jesucristo, otz che ya'ban bautizar,\x + \xo 8.37 \xt Mt 28.19; Mr 16.16.\x* xcha' cha. \p Y re ache xubij: Ja', ninimaj che ja re Jesucristo re Ruc'ajol re Dios. \p \v 38 Y mare' tak re ache xubij che tipa'e' ba' re carruaje. Y jare' tak xe'ka-ka che je ca'e', y re Felipe xuban c'a bautizar re ache chire' pa ya'. \v 39 Tak je'elinak chic-pa che je ca'e' chire' pa ya', re Felipe xc'uax-a roma re Espíritu Santo chin re Ajaf Dios. Y re ache eunuco man chic xutz'at-ta re Felipe, pero camas niqui'cot, c'are' xutz'am chic-a re rubey. \v 40 Y jac'a re Felipe xapon pa jun tenemit rubini'an Azoto. Y chire' xutz'am chic-a jun bey, y xk'ax-a pa tak tenemit nutzojola' re utzulaj ch'abal chin re Dios, re nibex evangelio cha. Quire' xuban hasta c'a xapon-na pa tenemit rubini'an Cesarea.\x + \xo 8.40 \xt Hch 21.8.\x* \c 9 \s1 Tak re Saulo xjalataj ruc'aslen \p \v 1 Jac'a re ache rubini'an Saulo man c'a k'axnak-ta-a ruyoval re yacatajnak chiquij re hermanos,\x + \xo 9.1 \xt Hch 8.3.\x* y can nrajo-va ye'ruquimisaj. Mare' reja' xba riq'uin re namalaj sacerdote, \v 2 chin xbo'rc'utuj-pa cartas cha, chin che tiya-a autoridad pa ruk'a', roma reja' nrajo' niba pa tenemit Damasco, chin ne'oc pa tak nema-jay rubini'an sinagoga re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios, chin che ye'bo'rcanola-pa re quiniman re utzulaj ruch'abal re Jesús.\x + \xo 9.2 \xt Hch 19.9.\x* Y tak xque'ruvel-pa, ye'ruxim-pa y c'are' ye'ruc'am-pa pa Jerusalén, vo xa achi'a' o ixoki', nicha' re Saulo. \v 3 Pero tak reja' binak po bey, y c'o chic-apo chunakaj re tenemit Damasco re anche' tiene que napon-va, can xyiq'uiyo' c'a jun sakil pa rue',\x + \xo 9.3 \xt Hch 22.6; 26.12.\x* y re sakil re' chicaj pitinak-va. \v 4 Y re Saulo can jare' tak xtzak pan ulef, y xuc'axaj che c'o jun nich'o-pa cha,\x + \xo 9.4 \xt 1 Co 15.8.\x* y nubij: Saulo, Saulo, ¿anchique roma tak atz'amon ch'a'oj chuij? xcha'. \p \v 5 Y re Saulo xuc'utuj: ¿Yat anchique c'a rat c'a? xcha'. \p Pero re nich'o riq'uin re Saulo xubij cha: Ja yen re Jesús, y ja chuij yen atz'amon-va ch'a'oj,\x + \xo 9.5 \xt Hch 5.39; 1 Ti 1.13.\x* xa ayon rat nasoc-ka-avi', xcha' cha. \p \v 6 Y re Saulo nibarbot roma ruximbire', xubij: Ajaf, ¿anchique c'a re ruc'amon che nimban? xcha'. \p Y re Ajaf Jesús xubij cha: Cayacataj, y cabiyin c'a pa tenemit, y chire' xtibex chava re andex ruc'amon che naban, xcho'x-a. \p \v 7 Y re achi'a' re je'binak chij re Saulo\x + \xo 9.7 \xt Hch 26.13, 14.\x* xe'nacano', roma niquic'axaj che c'o jun nich'o,\x + \xo 9.7 \xt Hch 22.9.\x* pero man niquitz'at-ta anchique re'.\x + \xo 9.7 \xt Dn 10.7.\x* \v 8 Y can jare' tak re Saulo xyacataj-a chire' pan ulef. Y tak xe'rujak re nak'arach, c'are' xunabej che man nitiquir-ta nitzu'un. Mare' tak quiyuken xquic'uaj-a pa Damasco. \v 9 Oxe' k'ij re xc'ue' chire'. Y che oxe' k'ij re' xmoyer, y man jun cosa chuka' xutaj ni xe-ta xukum. \p \v 10 Pero chire' pa Damasco c'o c'a jun ache re runiman re Jesucristo, rubini'an Ananías.\x + \xo 9.10 \xt Hch 22.12.\x* Y re Ajaf Jesucristo xuc'ut-ri' chach pa jun ancha'l achic', y xubij cha: ¡Ananías! xcha'. \p Y re Ananías xubij: Ja re yinc'o vova', Ajaf, xcha' reja'. \p \v 11 Y re Ajaf xubij cha: Cayacataj y cabiyin pa rachoch re Judas, re c'o chuchi-calle re nibex Derecha cha. Chire' c'a tacanoj-va jun ache aj-Tarso\x + \xo 9.11 \xt Hch 21.39.\x* y rubini'an Saulo. Can cabiyin, roma vocame reja' ntajin chubanic orar. \v 12 Y chuka' pa jun ancha'l achic' ximban cha che xutz'at che c'o jun ache rubini'an Ananías re xapon riq'uin, y xuya' ruk'a' pa rue' chin che nitzu'un chic jun bey, xcha' cha re Ananías. \p \v 13 Y tak xuc'axaj quire' re Ananías, xubij: Ajaf, je q'uiy re je'biyon chua che re jun ache re' camas etzelal rubanon chique re je rajc'ual chic re Dios\x + \xo 9.13 \xt Hch 8.3; 9.1, 32-41; Ro 1.7.\x* re jec'o pa Jerusalén.\x + \xo 9.13 \xt Hch 26.10.\x* \v 14 Y vocame c'o vova' pa Damasco, can yi'on c'a-pa autoridad pa ruk'a' coma re principal tak sacerdotes chin che ye'ruxim-a conojel re can niquiya-va ak'ij,\x + \xo 9.14 \xt 1 Co 1.2.\x* xcha' re Ananías. \p \v 15 Y re Ajaf Jesucristo xubij cha: Tacanoj c'a re Saulo, roma ja reja' re ncha'on\x + \xo 9.15 \xt Hch 13.2; Ro 1.1, 5.\x* chin che niba chutzijosic re nube' chiquivach re vinak re man je israelitas-ta,\x + \xo 9.15 \xt Hch 22.21; Ga 2.7, 8.\x* y chin che nubij chuka' chique re reyes\x + \xo 9.15 \xt Hch 25.22, 23.\x* y re vinak israelitas. \v 16 Y re jenipa' tijoj-pokonal\x + \xo 9.16 \xt Hch 20.23.\x* xto'rtija' roma re nube' yen, c'aja-na yen re xquinc'utu chach. \p \v 17 Y re Ananías can xbo'rcanoj-va re Saulo chupan re jay re anche' bin-va-a cha. Jac'a tak c'o chic chire' pa jay riq'uin re Saulo, xuya' ruk'a' pa rue' y xubij cha: Hermano Saulo, re Ajaf Jesús re xuc'ut-ri' chavach tak atz'amom-pa bey pa Damasco, xinrutak-pa aviq'uin chin che yatzu'un chic jun bey,\x + \xo 9.17 \xt Hch 22.12, 13.\x* y chin che nika chuka' re Espíritu Santo\x + \xo 9.17 \xt Hch 8.17.\x* pan ave' chin nunojsaj re avánma,\x + \xo 9.17 \xt Hch 2.4; 4.31; 13.52.\x* xcha' re Ananías cha. \p \v 18 Y can jare' re pa tak nak'arach re Saulo xe'tzak-a ancha'l rij-car, y xtzu'un chic jun bey. Y can jare' chuka' tak xyacataj-a chin xban bautizar.\x + \xo 9.18 \xt Hch 22.16.\x* \v 19 Jac'a tak viynak chic, xuna' che re ruchuk'a' xtzolaj-pa. Y re Saulo xc'ue' c'a-ka ca'e-oxe' k'ij quiq'uin re hermanos re jec'o chire' pa Damasco.\x + \xo 9.19 \xt Hch 26.20; Ga 1.17.\x* \s1 Re Saulo nutzijoj pa Damasco che re Jesús jare' re Cristo \p \v 20 Y re Saulo can cha'nin c'a xutz'am rubixic chique re vinak re pa tak nema-jay rubini'an sinagoga re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios, che re Jesús jare' re Cristo re Ruc'ajol re Dios.\x + \xo 9.20 \xt Hch 8.37.\x* \v 21 Y conojel re vinak re ye'c'axan chin re Saulo, xsatz quic'o'x\x + \xo 9.21 \xt Mt 13.54, 55.\x* y niquibila' c'a chij: ¿Mana-ta como ache re' re camas xuban chique re can niquiya-va ruk'ij re Jesús chire' pa tenemit Jerusalén y xuban chique che xquik'asaj tijoj-pokonal? Y vocame xbeka vova' pa Damasco chin che ye'ruxim-a y ye'ruc'uaj-a re niquiya' ruk'ij re Jesús, y ye'bo'rya' pa quik'a' re principal tak sacerdotes, ye'cha'.\x + \xo 9.21 \xt Hch 8.3; Ga 1.13.\x* \p \v 22 Pero re Saulo xc'ue-a más ruchuk'a', y man nuya-ta can rutzijosic re ruch'abal re Dios. Y nuc'utula' y nutzojola' che re Jesús jare' re Cristo.\x + \xo 9.22 \xt Hch 18.28.\x* Y mare' re israelitas re jec'o chire' pa Damasco man niquivel-ta andex niquinojij chij re Saulo. \s1 Tak re Saulo xel-pa pa Damasco \p \v 23 Y q'uiy k'ij tic'ue-va re Saulo chire' pa Damasco, tak re israelitas xquinojij che niquiquimisaj.\x + \xo 9.23 \xt Hch 23.12; 25.3.\x* \v 24 Pero re quinojin chij xapon rutzijol riq'uin reja'. Y re vinak re ye'jovan ye'quimisan chin re Saulo, can che pak'ij che chak'a' quiyaben re pa tak puertas re anche' ye'oc-va-apo y ye'el-va-a re vinak pa tenemit, chin niquiquimisaj.\x + \xo 9.24 \xt 2 Co 11.32.\x* \v 25 Pero re hermanos, pa jun tok'ok'a' xquiya-a re Saulo pa jun nema-chacach, y xquikasaj-ka\x + \xo 9.25 \xt Jos 2.15; 1 S 19.12.\x* chach re jun moma' tz'ak re rusutin rij re tenemit. Y xba. \s1 Tak re Saulo xc'ue' pa Jerusalén \p \v 26 Y jac'a tak re Saulo xapon pa tenemit Jerusalén,\x + \xo 9.26 \xt Hch 22.17; Ga 1.17.\x* xrajo' c'a che xc'ue-ta quiq'uin re hermanos re jec'o chire'. Pero reje' man xquijo-ta, roma man can-ta jec'o seguro che re Saulo jalatajnak chic ruc'aslen y runiman chic re Jesús. \v 27 Jac'a re jun hermano rubini'an Bernabé,\x + \xo 9.27 \xt Hch 4.36; 11.22-25.\x* xuc'uaj-a re Saulo quiq'uin re apóstoles. Y re Bernabé xutzijoj c'a chique che re Saulo xch'o re Ajaf riq'uin, che xuc'ut-ri' chach tak rutz'amon-a bey pa Damasco, y che re Saulo chuka' man xuxibij-ta-ri' xutzijoj re Ajaf Jesús chique re vinak re jec'o chire' pa Damasco, xcha' re Bernabé chique re apóstoles.\x + \xo 9.27 \xt Hch 13.2.\x* \v 28 C'are' xquic'am rach, y mare' re Saulo xc'ue-ka chire' pa Jerusalén, y xabanche' ye'bo-va re apóstoles, can binak chuka' re Saulo chiquij. \v 29 Y man jun c'a ximbire' riq'uin reja' chin nutzijoj rube' re Ajaf chique re vinak. Nutz'amala' c'a-ri' riq'uin ch'abal quiq'uin re israelitas re ye'ch'o pa quich'abal re aj-Grecia,\x + \xo 9.29 \xt Hch 6.1.\x* chij re ruch'abal re Dios.\x + \xo 9.29 \xt Hch 11.20.\x* Pero re israelitas\x + \xo 9.29 \xt 2 Co 11.26.\x* can niquicanola' forma chin niquiquimisaj. \v 30 Mare', tak re hermanos xquinabej re niquinojij re vinak chij re Saulo, xquic'uaj-a c'a pa jun tenemit rubini'an Cesarea.\x + \xo 9.30 \xt Hch 8.40.\x* Y tak jec'o chic chire' pa Cesarea, xquitak-a c'a pa jun chic tenemit rubini'an Tarso.\x + \xo 9.30 \xt Hch 9.11.\x* \p \v 31 Y re tiempo re', re iglesias re jec'o pa tak tenemit chin re Judea, re Galilea y re Samaria, manak chic tijoj-pokonal niquik'asaj roma re ye'tzelan quichin manak chic andex niquiban chique. Xa camas ye'q'uier chupan re ruch'abal re Dios,\x + \xo 9.31 \xt Sal 119.165.\x* y niquixibij c'a-qui' ye'macun chach re Ajaf, y camas xe'q'uier roma re ru-poder re Espíritu Santo. \s1 Tak re Pedro xuc'achojsaj re Eneas \p \v 32 Y jac'a tak re Pedro elinak chiquitz'etic\x + \xo 9.32 \xt Hch 8.14.\x* re je rajc'ual chic re Dios re jec'o pa tak nic'aj chic tenemit,\x + \xo 9.32 \xt Hch 1.8.\x* xapon chuka' quiq'uin re jec'o chire' chupan re tenemit rubini'an Lida. \v 33 Y chupan re tenemit re' xbo'rvila' jun ache rubini'an Eneas, y re ache re' vakxaki' juna' tika-va chuch'at, roma siquirnak ru-cuerpo. \v 34 Mare' re Pedro xubij cha re ache rubini'an Eneas: Ja re Jesucristo\x + \xo 9.34 \xt Hch 4.10.\x* re yac'achojsan.\x + \xo 9.34 \xt Mt 8.3; 9.29, 30.\x* Cayacataj,\x + \xo 9.34 \xt Hch 3.6.\x* y tabana' rubanic la ach'at,\x + \xo 9.34 \xt Mt 9.6; Jn 5.8.\x* xcha' re Pedro cha. Y re Eneas can jare' xpa'e-a. \v 35 Y camas vinak re aj-Lida y aj-Sarón\x + \xo 9.35 \xt 1 Cr 5.16.\x* re xe'tz'eto che re Eneas xc'achoj. Y re vinak re' xquinimaj re Ajaf Jesús\x + \xo 9.35 \xt Hch 11.21.\x* y xjalataj re quic'aslen. \s1 Tak re Pedro xuc'asoj jun ixok quiminak chic \p \v 36 Chupan re tenemit rubini'an Jope, re tiempo re' c'o jun hermana\x + \xo 9.36 \xt 1 Ti 2.10.\x* rubini'an Tabita, y Dorcas nibex cha pa ch'abal griego. Re hermana re' camas otz quiq'uin re vinak, reja' ye'rutola'\x + \xo 9.36 \xt Pr 31.31; 1 Ti 5.10; Stg 1.27.\x* re vinak camas je meba'. \v 37 Y chupan c'a re k'ij re' re Dorcas xutz'am yabil, y xcom. Y tak josk'in y vekon chic re ru-cuerpo, xc'uax-a c'a pa ruca'n piso chin re jay.\x + \xo 9.37 \xt Hch 1.13.\x* \v 38 Y re tenemit Jope man naj-ta quicojol riq'uin re tenemit Lida, re lugar re anche' c'o-va re Pedro. Y re hermanos re jec'o pa tenemit Jope, roma xquic'axaj che re Pedro c'o pa tenemit Lida, xe'quitak-a je ca'e' achi'a' riq'uin, chin che xbequibij cha: Tabana' utzil catampa cha'nin pa Jope, roma yatoc chaka, xe'cha' cha. \p \v 39 Y re Pedro xba chiquij c'a pa Jope. Tak xe'bapon, re Pedro xcusas-apo pa jay re anche' li'an-va re quiminak. Y re malcani' tak ixoki' xe'bapon riq'uin re Pedro, ye'ok' y niquic'utula-apo chach, re tziak re xe'rubanala' re Dorcas tak c'a c'as che'. \v 40 Y re Pedro xubij chique conojel re jec'o riq'uin, che que'el-a\x + \xo 9.40 \xt Mt 9.25.\x* ba'. Reja' xuque-ka,\x + \xo 9.40 \xt Hch 7.60.\x* y c'are' xuban orar.\x + \xo 9.40 \xt 1 R 17.19-23; 2 R 4.32-36; Hch 20.36.\x* Y xutzu-apo re quiminak, y xubij cha: Tabita, cayacataj.\x + \xo 9.40 \xt Mr 5.41; Jn 11.43.\x* Y re hermana re' can jare' tak xtzu'um-pa, y tak xutz'at che c'o re Pedro riq'uin, xyacataj-pa. \v 41 Re Pedro xutz'am-apo ruk'a' re hermana chin che xpa'e'. Y c'are' re Pedro xe'rayoj c'a re malcani' tak ixoki' y re nic'aj chic hermanos,\x + \xo 9.41 \xt Hch 9.13.\x* chin che xbo'rjacha-pa re Dorcas chique. \v 42 Y re jun milagro re' can xtamax coma conojel vinak re jec'o chire' pa tenemit Jope, y mare' camas vinak re aj-chire' pa Jope re xe'niman re Ajaf Jesús. \v 43 Y re Pedro q'uiy k'ij xc'ue-ka quiq'uin, chire' pa tenemit Jope. Xc'ue' pa rachoch jun ache rubini'an Simón, y re rusamaj reja' ja re quitz'umal quij re chicop, re ye'ruban quibanic.\x + \xo 9.43 \xt Hch 10.6.\x* \c 10 \s1 Re Pedro nitak ruyoxic roma jun ache rubini'an Cornelio \p \v 1 Y pa tenemit rubini'an Cesarea c'o jun ache rubini'an Cornelio, y reja' jun capitán re nuban mandar pa quive' jun ciento soldados, y re jun ciento soldados re' je richin re jun grupo soldados re nibex aj-Italia chique. \v 2 Re Cornelio y conojel re jec'o pa rachoch can niquiya' ruk'ij re Dios,\x + \xo 10.2 \xt Hch 10.7; 22.12.\x* y niquixibij-qui' ye'macun chach re Dios. Reja' can nojel tiempo nuban orar, y je q'uiy vinak re camas je meba' ye'ruto'. \v 3 Y pa jun tak'ak'ij c'o chic la'k a las tres che', jare' tak reja' jabal xutz'at pa jun ancha'l achic' che c'o jun ángel\x + \xo 10.3 \xt Sal 34.7; 91.11; Hch 5.19; 11.13; He 1.14.\x* chin re Dios xoc-apo riq'uin, y xubij cha: ¡Cornelio! xcha' re ángel re'. \p \v 4 Y re Cornelio xc'ue' chire' y nutzu-nutzu' re ángel, y camas ruxibin-ri'. Y xubij cha re ángel: ¿Andex najo'? xcha'. \p Y re ángel xubij cha: Re Dios can nika chach re oraciones\x + \xo 10.4 \xt Sal 141.2; Stg 5.16; 1 P 3.12; Ap 5.8; 8.3.\x* ya'ban, y chuka' can nika chach che ya'to' re vinak camas je meba',\x + \xo 10.4 \xt Fil 4.18; He 13.16.\x* y mare' re Dios can yatrunataj-pa vocame. \v 5 Mare' vocame ca'taka-a achi'a' c'a pa Jope\x + \xo 10.5 \xt Hch 9.36, 43.\x* chin que'ba chuyoxic re Simón re nibex chuka' Pedro cha. \v 6 Y reja' c'o pa rachoch re jun ache rubini'an chuka' Simón, y re rusamaj re Simón ja re quitz'umal quij re chicop re ye'ruban quibanic,\x + \xo 10.6 \xt Hch 9.43.\x* y c'o rachoch chuchi-mar. Y jac'a tak xte'ka re Pedro aviq'uin, xtubij chava re andex nic'atzin che naban,\x + \xo 10.6 \xt Hch 9.6.\x* xcha' re ángel\x + \xo 10.6 \xt Hch 11.14.\x* cha re Cornelio. \p \v 7 Y tak xba-yan re ángel re xtzijon riq'uin re Cornelio, xpa re Cornelio xe'rayoj je ca'e' chique re rusamajela' y chuka' jun soldado re can nuya' chuka' ruk'ij re Dios. Re soldado re', jare' re can nojel tiempo c'o riq'uin re Cornelio, y can nuban re nibex cha. \v 8 Y re Cornelio xutzijoj ronojel chique y xe'rutak-a c'a pa tenemit Jope. \p \v 9 Y ca'e' k'ij tiquitz'am-va bey re achi'a', xa ba' chic c'a chiquij chin che ye'bapon-apo pa tenemit Jope, pa nic'aj-k'ij la'k che'. Jare' tak re Pedro xjote-a pa ruq'uisibal piso chin re jay, chin xbo'rbana' orar.\x + \xo 10.9 \xt Sal 55.17; Hch 11.5.\x* \v 10 Reja' camas nich'umun rupan, y nrajo' niva-yan. Y tak reja' ruyaben che niban rubanic re riquil-ruay, re Dios can jare' xuban cha re Pedro che xuban ancha'l jun achic'.\x + \xo 10.10 \xt Hch 22.17.\x* \v 11 Reja' xutz'at che re rocaj jakal,\x + \xo 10.11 \xt Ez 1.1; Mt 3.16; Hch 7.56; Ap 19.11.\x* y chila' chicaj xutz'at-apo che ancha'l jun moma' manta re nika-pa y je'tz'amon che caje' rutza'n. Y can k'alaj che c'o andex chupan, roma ch'okoch'ic rubanon. Y re ancha'l manta re' akal c'a pitinak pa xulan chach re ruch'ulef. \v 12 Y tak xka-yan chach re ruch'ulef, re Pedro xutz'at che ronojel quivach chicop jec'o-pa chupan. Jec'o chicop cajcaj cakan, jec'o chicop c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik' y nic'aj chic chicop. \v 13 Y can jare' tak re Pedro xuc'axaj che c'o jun re nich'o cha, y nubij: Pedro, cayacataj. Ca'quimisaj re chicop re', y tatija', xcho'x. \p \v 14 Y re Pedro xubij: Ajaf, yen man xque'ntaj-ta re chicop re'. Yen man jun bey je'ntijon-ta chicop ancha'l re', re can je'c'utun chinoch che man je ch'ajch'oj-ta, re xajan chin ye'tij,\x + \xo 10.14 \xt Lv 11.4; 20.25; Dt 14.3; Ez 4.14.\x* xcha'. \p \v 15 Y re jun re nich'o riq'uin re Pedro, xubij pa ruca'n bey: Ronojel re ch'ojersan chic-pa roma re Dios, can ch'ajch'oj-va, y man tabij che xajan.\x + \xo 10.15 \xt Mt 15.11; Ro 14.14, 17, 20; 1 Co 10.25; 1 Ti 4.4, 5.\x* \p \v 16 Oxe' bey quire' xbex cha, y c'are' re ancha'l moma' manta xtzolaj chic-a chicaj. \v 17 Re Pedro c'o c'a chire' y man nuvel-ta andex nunojij chij re ancha'l achic' xuban, tak xe'bapon re achi'a' re je'takon-a roma re Cornelio, niquicanoj rachoch re ache rubini'an Simón. Y tak re achi'a' je'takon-a xquivel re jay, \v 18 xquic'utuj-apo rutzijol vo xa chire' c'o-va re Simón re nibex chuka' Pedro cha. \v 19 Y roma re Pedro c'a ntajin chunojexic rij re ancha'l achic' xuban, can ja re Espíritu Santo\x + \xo 10.19 \xt Jn 16.13; Hch 11.12; 16.6; 21.4.\x* re xbin cha: Jec'o je oxe' achi'a' yatquicanoj. \v 20 Cayacataj y caka-ka quiq'uin, y chuka' cabiyin chiquij\x + \xo 10.20 \xt Mt 28.19; Mr 16.15; Hch 15.7.\x* y man taban dudar, roma ja yen xintako-pa quichin vova' aviq'uin. \p \v 21 Y re Pedro can xka-ka quiq'uin re je oxe' achi'a' re je'takon-a roma re Cornelio, y xubij chique: Ja yen re Pedro re yinicanoj. ¿Anchique roma tak yinicanoj? xcha' chique. \p \v 22 Y re je oxe' achi'a' xquibij cha re Pedro: Jun capitán rubini'an Cornelio yojrutakom-pa cha'avoyoxic. Y re ache re' jun ache choj ruc'aslen, y reja' camas nuxibij-ri' nimacun chach re Dios. Y conojel re vinak israelitas camas niquijo', y otz ye'ch'o chij.\x + \xo 10.22 \xt Hch 22.12.\x* Y c'o jun lok'olaj ángel xch'o riq'uin re Cornelio, y re ángel re' xubij can cha che carayoj rat, y tuc'axaj re andex xtabij cha. Mare' xojpa cha'avoyoxic, xe'cha' re achi'a' je'takon-a. \p \v 23 Y re Pedro xe'rucusaj-apo pa jay re achi'a' re', chin che ye'c'ue-ka re jun ak'a' chire'. Y re ruca'n k'ij, re Pedro can xbo-va chiquij re achi'a' re je'pitinak c'a pa Cesarea. Y jec'o hermanos re aj-chire' pa Jope xe'tzake-a chij re Pedro.\x + \xo 10.23 \xt Hch 10.45; 11.12.\x* \p \v 24 Y ca'e' k'ij c'a que'el-va-pa pa Jope, y c'ajare' tak xe'bapon pa tenemit Cesarea. Y chupan re tenemit re', re Cornelio\x + \xo 10.24 \xt Hch 10.1.\x* je'rayon c'a ruch'alal y chuka' je'rayon vinak re camas ye'rajo', y quiyaben-apo re Pedro. \v 25 Y tak re Pedro ndoc-apo pa rachoch re Cornelio, re Cornelio xbexuque' chach.\x + \xo 10.25 \xt Hch 16.29.\x* Ja quire' ruc'ulic xuban-apo, y chin chuka' xuya-apo ruk'ij. \v 26 Pero re Pedro xuyac, y xubij cha: Capa'e'. Man caxuque'\x + \xo 10.26 \xt Ex 34.14; 2 R 17.36.\x* chinoch yen chin naya' nuk'ij,\x + \xo 10.26 \xt Col 2.18; Ap 14.7.\x* roma yen xa yin vinak ancha'l rat.\x + \xo 10.26 \xt Hch 14.14, 15; Ap 19.10.\x* \p \v 27 Y re Pedro y re Cornelio ye'tzijon c'a xe'oc-apo pa jay. Y jac'a tak xe'oc-apo pa jay, jare' tak re Pedro xutz'at che je q'uiy vinak quimalon-qui' chire'.\x + \xo 10.27 \xt Hch 10.24.\x* \v 28 Y reja' xubij chique re vinak re': Yex can itaman che yoj re yoj israelitas man c'a yi'on-ta k'ij chaka che junan kavach iviq'uin y yojoc-ta pa tak ivachoch yex re man yix israelitas-ta.\x + \xo 10.28 \xt Jn 4.9; Hch 11.3; Ga 2.12, 14.\x* Pero re Dios xuc'ut chinoch che man ruc'amon-ta nimbij cha jun vinak, roma man israelita-ta, che man ch'ajch'oj-ta.\x + \xo 10.28 \xt Hch 15.8, 9; Ef 3.6.\x* \v 29 Mare', can xe xe'bapon re achi'a' re je'itakon-a chin yine'cayoj, can man jun tzij re ximbij-ta chique che man-ta yimpa, xa can cha'nin ximpa quiq'uin. Y vocame ninjo' nintamaj anchique roma tak xitak voyoxic, xcha' re Pedro. \p \v 30 Pero can jare' tak xch'o-apo re Cornelio, y xubij: C'o chic caje' k'ij re', y ja la'k misma hora ancha'l vocame, como a las tres re tak'ak'ij, tak yen man yinviynak-ta chin nimban orar, jare' tak jun ancha'l ache,\x + \xo 10.30 \xt Hch 1.10.\x* niyiq'uiloj rutziak\x + \xo 10.30 \xt Lc 24.4.\x* xuc'ut-ri' chinoch. \v 31 Y xubij chua: Cornelio, re Dios otz ruc'axan re a-oración, y chuka' can kejnak chach re Dios che ya'to'\x + \xo 10.31 \xt He 6.10.\x* re vinak re camas je meba' y mare' yatrunataj-pa.\x + \xo 10.31 \xt Dn 10.12.\x* \v 32 Y ca'taka-a achi'a' c'a pa tenemit Jope chin ye'ba chuyoxic re Simón re nibex chuka' Pedro cha, y reja' c'o pa rachoch jun ache rubini'an chuka' Simón. Y re jun Simón re' c'o rachoch chuchi-mar, re rusamaj reja' ja re quitz'umal quij re chicop re ye'ruban quibanic. Y tak re Pedro xte'ka aviq'uin, c'o cosas xtubij chava, xcha' re ángel re' chua. \v 33 Mare' can jare' tak xintak acanoxic, y matiox che can xapa. Y can chach c'a re Dios yojc'o-va konojel re kamalon-ki' vova', y nakajo' nakac'axaj re xtatzijoj chakavach, y can ja re Dios biyon chava re natzijoj rat, xcha' re Cornelio cha re Pedro. \p \v 34 Y re Pedro can jare' tak xutz'am rutzijosic: Can katzij che c'aja vocame nak'ax chinoch che re Dios can junan rubanon chaka konojel. Man xe-ta jun tenemit nrajo', y ye'rutzelaj-ta can re nic'aj chic. Man quire-ta nuban.\x + \xo 10.34 \xt Dt 10.17; 2 Cr 19.7; Job 34.19.\x* \v 35 Xabanchique re katenemit, re Dios can otz yojrutz'at konojel, xaxe vo xa can nakaxibij-ki' che yojmacun chach y choj re kabanabal re ye'kabanala'.\x + \xo 10.35 \xt Ro 2.13; 3.22.\x* \v 36 Y re Dios can xutak-pa re Jesucristo vova' chach re ruch'ulef, re Jesucristo re Kajaf\x + \xo 10.36 \xt Ro 10.12.\x* konojel yoj re yoj vinak, y xbo'rtzijoj-ka re utzulaj ch'abal chin re Dios, re nibex evangelio cha y jare' re nibano cha re kánma che otz nuna'.\x + \xo 10.36 \xt Is 57.19.\x* Y chakacojol yoj re yoj israelitas xbo'rtzijoj-va-ka. \v 37 Yex ne'ka chi'c'o'x ronojel re xbanataj chupan re tiempo re' chupan ronojel Judea. Nabey, ja re Juan Bautista re xtzijon re ruch'abal re Dios y xe'ruban bautizar re vinak. Y c'are' ja re Jesús re xtz'amo-a rutzijosic re ruch'abal re Dios pa Galilea.\x + \xo 10.37 \xt Lc 4.14.\x* \v 38 Y chuka' itaman che re Jesús re aj-Nazaret can c'o-va re Espíritu Santo riq'uin,\x + \xo 10.38 \xt Lc 4.18.\x* re yi'om-pa cha roma re Dios, y mare' c'o poder pa ruk'a'. Y xe re otz re xe'rubanala' chique re vinak. Xe'ruc'achojsaj chuka' vinak re je'kejnak pa ruk'a' re ru-poder re itzel. Quire' xe'rubanala' re Jesús, roma c'o re Dios riq'uin. \v 39 Y ronojel re xe'rubanala' re Jesús pa Jerusalén y re pa tak nic'aj chic lugar chin re Judea, can xkatz'at yoj\x + \xo 10.39 \xt Hch 2.32.\x* re yoj apóstoles richin reja'. Y jare' re yojtajin chutzijosic chiquivach re vinak. Re Jesús xbajex cho cruz chin xquimisas. \v 40 Y pa rox k'ij tiquimisas-va, re Dios xuc'asoj-pa\x + \xo 10.40 \xt Hch 2.24.\x* re ru-cuerpo chiquicojol re anama'i'. Y jac'a tak xc'astaj-pa, xuban cha che xuc'utula-ri' chakavach. \v 41 Y man chiquivach-ta xabanchique vinak xuc'utula-va-ri', xa can xe chakavach yoj\x + \xo 10.41 \xt Jn 14.17, 22.\x* re can runojin-va-pa re Dios pa kave' ajuer can che nakatzijoj che xc'astaj re Jesús. Y junan xojva-xojuq'uia'\x + \xo 10.41 \xt Jn 21.13.\x* riq'uin tak xc'astaj-yam-pa chiquicojol re anama'i'. \v 42 Y re Jesús camas xuchalabej can chaka che takatzijoj re rube' reja'\x + \xo 10.42 \xt Mt 28.19, 20.\x* y takac'utu' y takatzijoj che re Dios xuban cha che ja re Jesús re nibano juzgar\x + \xo 10.42 \xt Jn 5.22; 2 Co 5.10.\x* pa quive' re vinak re je c'as y pa quive' chuka' re vinak re je quiminak chic-a.\x + \xo 10.42 \xt 2 Ti 4.1; 1 P 4.5.\x* \v 43 Y can quire' c'a quibin can chij re Jesús re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, che conojel re xque'niman richin re Cristo, xticuyutaj quimac.\x + \xo 10.43 \xt Is 53.11; Jer 31.34; Dn 9.24; Mi 7.18; Zac 13.1; Mal 4.2.\x* \p \v 44 Y can c'a nich'o re Pedro chiquivach re vinak re quimalon-qui' pa rachoch re Cornelio, tak xka-pa re Espíritu Santo pa quive' re ye'c'axan richin. \v 45 Mare' re hermanos israelitas, re je'pitinak chij re Pedro, xsatz quic'o'x tak xquitz'at che re Espíritu Santo can nisipas chuka' chique re vinak re man je israelitas-ta.\x + \xo 10.45 \xt Hch 11.18; Ga 3.14.\x* \v 46 Re hermanos israelitas ye'quic'axaj re hermanos man je israelitas-ta, che ye'ch'o nic'aj chic ch'abal re man je'quitamalon-ta\x + \xo 10.46 \xt Hch 2.4; 19.6.\x* y niquiya' ruk'ij re Dios. \v 47 Y re Pedro xubij: ¿Can c'o como jun xtibin che man que'ban bautizar re xquic'ul-yan re Espíritu Santo ancha'l re xkac'ul yoj?\x + \xo 10.47 \xt Hch 11.17; 15.8, 9; Ro 10.12.\x* xcha'. \p \v 48 Y re Pedro xubij che que'ban bautizar\x + \xo 10.48 \xt Hch 2.38; 1 Co 1.17.\x* re Cornelio y conojel re quimalon-qui' riq'uin. Y pa rube' re Ajaf Jesús\x + \xo 10.48 \xt Hch 8.16.\x* que'ban bautizar. Y re hermanos re xe'ban bautizar, xquic'utuj utzil cha re Pedro che tic'ue-ka ca'e-oxe' k'ij quiq'uin. \c 11 \s1 Re Pedro nutzijoj re xbanataj riq'uin re Cornelio \p \v 1 Re apóstoles y re nic'aj chic hermanos re jec'o pa Judea xquic'axaj che jec'o vinak re man je israelitas-ta re xe'niman re ruch'abal re Dios.\x + \xo 11.1 \xt Gn 49.10; Zac 2.11.\x* \v 2 Mare' tak re Pedro xtzolaj chic pa Jerusalén, re hermanos israelitas ye'bin che tiene que niban re circuncisión chique re nic'aj chic hermanos, astapa' man je israelitas-ta,\x + \xo 11.2 \xt Ga 2.12.\x* xe'ch'ojin chach re Pedro, \v 3 y xquibij cha: ¿Anchique roma tak rat xatapon quiq'uin re vinak re xa man banon-ta re circuncisión chique?\x + \xo 11.3 \xt Hch 10.28.\x* ¿Y anchique roma can xava-xatuq'uia' chuka' quiq'uin? xe'cha' cha. \p \v 4 Jare' tak re Pedro xutz'am rubixic chique chij re xbanataj:\x + \xo 11.4 \xt Lc 1.3.\x* \v 5 Yen jac'a pa tenemit Jope yinc'o-va. Y jac'a tak yintajin che oración,\x + \xo 11.5 \xt Hch 10.9.\x* xintz'at pa jun ancha'l achic' che c'o jun ancha'l moma' manta re je'tz'amon che caje' rutza'n. Y can k'alaj che c'o andex chupan roma can ch'okoch'ic rubanon, y akal c'a pitinak chila' chicaj y choj viq'uin nika-va-pa. \v 6 Y jac'a tak xintzu-xintzu', xintz'at che ronojel quivach chicop je'pitinak chupan re jun ancha'l moma' manta. Jec'o chicop cajcaj cakan, re ye'c'uxun y jec'o man ye'c'uxun-ta. Jec'o chicop c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik' y nic'aj chic chicop. \v 7 Y xinc'axaj che c'o jun nich'o-pa chua, y nubij: Pedro, cayacataj. Ca'quimisaj la chicop, y tatija', xcha'. \v 8 Y yen ximbij cha re xch'o-pa chua: Ajaf, yen man xque'ntaj-ta re chicop re'. Yen man jun bey je'ntijon-ta chicop ancha'l re', roma c'utun chinoch che man je ch'ajch'oj-ta,\x + \xo 11.8 \xt Ez 4.14.\x* can xajan-va che ye'tij, xincha'. \v 9 Pero re jun re nich'o viq'uin, xch'o chic-pa jun bey chua chila' chicaj, y xubij: Ronojel re ch'ojersan chic-pa roma re Dios, can ch'ajch'oj-va y man tabij che xajan, xincho'x. \v 10 Y oxe' bey re xbex quire' chua, y c'are' re jun ancha'l moma' manta re' xtzolaj chic-a chicaj. \v 11 Y c'are' yen xintz'at che jec'o je oxe' achi'a' xe'bapon pa ruchi-jay re anche' yinc'o-va, yinquicanoj. Re achi'a' re' je'takon-a roma re Cornelio, re jun ache re c'o pa tenemit Cesarea. \v 12 Y re Espíritu Santo\x + \xo 11.12 \xt Jn 16.13.\x* xubij chua che man timban dudar yimba chiquij.\x + \xo 11.12 \xt Hch 8.29; 10.19, 20.\x* Y chuka' re je vaki' hermanos re aj-chire' pa Jope xe'tzake-a chuij.\x + \xo 11.12 \xt Hch 10.23.\x* Y can xojapon-va pa rachoch re ache rubini'an Cornelio.\x + \xo 11.12 \xt Hch 15.7.\x* \v 13 Y reja' xutz'am rutzijosic chaka che c'o jun ángel\x + \xo 11.13 \xt Hch 12.11; He 1.14.\x* xuc'ut-ri' chach\x + \xo 11.13 \xt Hch 10.30.\x* pa rachoch, y re ángel re' pa'al-apo riq'uin tak xubij cha: Ca'taka-a achi'a' c'a pa Jope chuyoxic re Simón re nibex chuka' Pedro cha. \v 14 Y ja re Pedro re xtibin chava andex xtaban chin quire' yacolotaj rat y conojel re jec'o pan avachoch,\x + \xo 11.14 \xt Hch 10.2; 16.15, 31-34.\x* xcho'x can roma re ángel. \v 15 Y tak yen yintzijon chach re Cornelio y chiquivach re vinak re jec'o riq'uin, xka-pa re Espíritu Santo\x + \xo 11.15 \xt Hch 2.4; 4.31.\x* pa quive', can ancha'l tak xka-pa pa kave' yoj nabey. \v 16 Y mare' xbeka chinuc'o'x re tzij re je'rubin can re Ajaf Jesús, che re Juan riq'uin ya' xe'ruban bautizar re vinak.\x + \xo 11.16 \xt Jn 1.26.\x* Jac'a yex riq'uin re Espíritu Santo\x + \xo 11.16 \xt Is 44.3; Jl 2.28; Mt 3.11; Mr 1.8; Lc 3.16; Hch 1.5.\x* xquixban bautizar, quire' rubin can re Jesús. \v 17 Y vo xa can ja re Dios re xyi'o re Espíritu Santo pa quive' re vinak re', ancha'l xuban chaka yoj\x + \xo 11.17 \xt Hch 10.47; 15.8, 9.\x* re kaniman re Ajaf Jesucristo, ¿y yin anchique c'a yen chin che xtinch'ojij cha re Dios?\x + \xo 11.17 \xt Job 9.12-14; Dn 4.35; Mt 20.14, 15.\x* \p \v 18 Y tak re hermanos jec'o pa Jerusalén quic'axan chic-ka re xubij re Pedro chique, man chic xe'ch'o-ta-apo. Re hermanos re' niquiya' ruk'ij re Dios y niquibij: Re Dios can xuya' chuka' k'ij chique re man je israelitas-ta\x + \xo 11.18 \xt Ro 10.12; 15.9.\x* che nijalataj quic'aslen chach reja' chin che niquivel quic'aslen re man niq'uis-ta, xe'cha'. \s1 Je q'uiy re ye'niman chin re Jesucristo pan Antioquía \p \v 19 Y jac'a tak xquimisas re Esteban, jare' tak re nic'aj chic hermanos xquitaj pokan pa quik'a' re ye'tzelan quichin.\x + \xo 11.19 \xt Hch 8.1.\x* Y mare' tak jec'o xe'ba c'a pa Fenicia, jec'o chuka' xe'ba c'a pa Chipre, y jec'o xe'ba c'a pan Antioquía, y niquitzijoj c'a re ruch'abal re Dios chique re vinak re can je israelitas-va. \v 20 Pero jec'o nic'aj chic achi'a' re aj pa Chipre y aj pa Cirene re xe'bapon pan Antioquía, y re achi'a' re' can man xe-ta chique re vinak israelitas xquitzijoj-va re utzulaj ruch'abal re Ajaf Jesús, xa can xquitzojola' chuka' chique re vinak re man je israelitas-ta.\x + \xo 11.20 \xt Hch 6.1; Ef 3.8.\x* \v 21 Re ru-poder re Ajaf Dios can c'o-va quiq'uin\x + \xo 11.21 \xt Lc 1.66.\x* re achi'a' re'. Mare' tak camas je q'uiy vinak re xe'niman re Ajaf y xjalataj quic'aslen chach.\x + \xo 11.21 \xt Hch 9.35; 15.19.\x* \p \v 22 Y ronojel re' xapon rutzijol quiq'uin re hermanos re jec'o pa tenemit Jerusalén. Y re hermanos re jec'o pa Jerusalén xquichalabej cha re Bernabé\x + \xo 11.22 \xt Hch 9.27.\x* che tiba c'a pan Antioquía. \v 23 Y tak re Bernabé xapon, xutz'at c'a che re Dios can ruyi'on-va ruk'a' pa rue' re quisamaj re hermanos. Mare' camas xqui'cot ránma re Bernabé, y xubij chique conojel che can tiquibana' confiar-qui' riq'uin re Ajaf Jesucristo,\x + \xo 11.23 \xt Hch 13.43; 14.22.\x* y can riq'uin ronojel cánma que'c'ue' riq'uin re Ajaf.\x + \xo 11.23 \xt Dt 10.20; 1 Co 15.58.\x* \v 24 Re Bernabé, jun ache re can rubanon confiar-ri' riq'uin re Dios, y re ránma can nojnak chuka' riq'uin re Espíritu Santo. Reja' jun utzulaj ache. Y re vinak re xe'niman re Ajaf Jesucristo, camas je q'uiy.\x + \xo 11.24 \xt Hch 5.14.\x* Quire' c'a xbanataj chupan re k'ij re'. \p \v 25 Y re Bernabé xba c'a pa tenemit Tarso,\x + \xo 11.25 \xt Hch 9.11.\x* chucanoxic re Saulo.\x + \xo 11.25 \xt Hch 9.30.\x* Y tak re Bernabé xuvel-pa, xuc'am-pa pan Antioquía. \v 26 Y chire' xe'c'ue-va quiq'uin re hermanos. Jun juna' xe'c'ue' quiq'uin, roma reje' camas je q'uiy vinak xe'quitijoj riq'uin re ruch'abal re Dios. Y chire' pan Antioquía\x + \xo 11.26 \xt Hch 11.22.\x* xbex-va nabey cristianos chique re xe'tzake' chij re Jesucristo.\x + \xo 11.26 \xt Hch 26.28; 1 P 4.16.\x* \p \v 27 Y chupan c'a re tiempo re', jec'o nic'aj chic hermanos re ye'tzijon re nibex chique roma re Dios.\x + \xo 11.27 \xt Hch 2.17; 13.1; 1 Co 12.28.\x* Re hermanos re' xe'el-a pa Jerusalén, y xe'ba c'a pan Antioquía. \v 28 Y jun c'a chique re hermanos re', ja re Agabo.\x + \xo 11.28 \xt Hch 21.10.\x* Y roma re Espíritu Santo can ruyi'on-va ch'abal cha, mare' tak xbepa'e-pa chiquivach re hermanos y xubij\x + \xo 11.28 \xt Ef 4.11.\x* che xtipa jun namalaj viyjal pa rue' re ruch'ulef, y re namalaj viyjal re' can xpo-va pa ru-tiempo re jun ache re xbano gobernar rubini'an Claudio César. \v 29 Y mare' re hermanos re jec'o pan Antioquía xquinojij c'a che ye'quito-a\x + \xo 11.29 \xt 2 Co 9.1.\x* re hermanos jec'o pa Judea, can che ja'jun che ja'jun c'a niquiya-a re jenipa-oc ye'tiquir niquiya'.\x + \xo 11.29 \xt Ga 2.10.\x* \v 30 Y can jac'a re Bernabé y re Saulo re xe'quitak-a che ja reje' re xe'c'uan-a re jenipa' xmolotaj-a chin ye'quito' re hermanos niquitaj viyjal. Y ronojel re quic'uan-a re Bernabé y re Saulo, xquijach c'a pa quik'a' re achi'a' ec'uay quichin\x + \xo 11.30 \xt 1 P 5.1.\x* re hermanos aj pa Judea. \c 12 \s1 Tak re Herodes ruquimisan chic re Jacobo, xutak rutz'amic re Pedro \p \v 1 Re Rey Herodes chupan re tiempo re', jec'o c'a je ca'e-oxe' chiquicojol re hermanos re xe'rutz'am-a, chin che ye'ruya' pa tijoj-pokonal. \v 2 Y che espada c'a xutak ruquimisasic re Jacobo\x + \xo 12.2 \xt Mt 4.21; 10.2.\x* re ruch'alal re Juan. \v 3 Y roma re Herodes xutz'at re xuban cha re Jacobo xa can xka chiquivach re israelitas re man quiniman-ta re Jesucristo, reja' xutak chuka' rutz'amic re Pedro. Re' xbanataj chupan re namak'ij rubini'an pascua, tak nitij chuka' re xcana-vay manak levadura riq'uin.\x + \xo 12.3 \xt Ex 12.14.\x* \v 4 Tak tz'amon chic-pa re Pedro, re Herodes xutak-a pa cárcel. Y roma re Herodes runojin chic che c'a nak'ax-na re namak'ij rubini'an pascua,\x + \xo 12.4 \xt Mr 14.1.\x* c'are' c'a xtulisaj-pa chin nuban juzgar re Pedro chiquivach re vinak, mare' can je caje'\x + \xo 12.4 \xt Jn 19.23.\x* c'a grupo soldados xe'rucusaj chin niquichajij re Pedro. Y je cajcaj soldados jec'o pa ja'jun grupo. \v 5 Re Pedro c'o pa cárcel, y chajin jabal. Pero re hermanos re jec'o chire' pa tenemit, can quitz'amon rubanic orar\x + \xo 12.5 \xt 2 Co 1.11; Ef 6.18.\x* roma re Pedro c'o pa cárcel. \s1 Tak re Dios xutak-pa jun ángel chucolic re Pedro \p \v 6 Y can xe chic c'a re jun ak'a' re' nrajo' che c'amaje-na tapon re runojin re Rey Herodes, che nulisaj-pa re Pedro y nuban juzgar chiquivach re vinak. Y re Pedro ximon riq'uin ca'e' cadenas chiquicojol je ca'e' soldados c'o-va, y nivar. Y re anche' c'o-va ruchi' re cárcel jec'o chuka' soldados. \v 7 Y chire' pa cárcel xapon jun ángel\x + \xo 12.7 \xt Hch 5.19; He 1.14.\x* chin re Ajaf,\x + \xo 12.7 \xt Sal 34.7; Is 37.36; Dn 6.22.\x* y camas sakil xuban chire'. Re ángel re' xuyicoj re Pedro y xuc'asoj, y xubij cha: Cha'nin cayacataj. \p Y re cadenas re anchok cha ximon-va ruk'a' re Pedro, xe'tzak can. \v 8 Y re ángel xubij chuka' cha re Pedro: Tabana' abanic, y tacusaj-a la axajab. \p Y tak c'achojnak chic re Pedro, re ángel xubij cha: Tabolk'otij-a-avi' chupan la ak'u', y jo', xcha' re ángel cha. \p \v 9 Re Pedro tzakatal c'a chij re ángel, pero man nuvel-ta andex nunojij, vo xa katzij che nilisas-a pa cárcel roma re ángel,\x + \xo 12.9 \xt He 1.14.\x* o xa nachic'.\x + \xo 12.9 \xt Sal 126.1; Hch 10.3.\x* \v 10 Re Pedro y re ángel choj c'a xe'k'ax-a chiquicojol je ca'e' grupo soldados. Y tak xe'bapon chach re puerta ch'ich', re puerta re' rion xjakataj\x + \xo 12.10 \xt Hch 16.26.\x* chiquivach. Y reje' xe'el-a pa calle, y xe'ba. Tak je'binak chic ba', re Pedro xutz'at che xa rion chic c'o, roma re ángel manak chic riq'uin. \v 11 Y jare' tak re Pedro xunabej, y xubij: Vocame xintamaj che re ángel\x + \xo 12.11 \xt Dn 3.28; 6.22.\x* can katzij-va che takom-pa roma re Ajaf chin xino'rcola-ka pa ruk'a' re Herodes y chach ronojel re quinojin re nuvinak israelitas che niquiban chua, xcha-ka pa ránma re Pedro.\x + \xo 12.11 \xt Sal 34.7; 97.10; 2 Co 1.8-10; 1 P 2.9.\x* \p \v 12 Reja' xunojij andex xtuban, y tak xnojetaj chach, xba charachoch re María re rute' re Juan re nibex chuka' Marcos cha.\x + \xo 12.12 \xt Hch 12.25; 13.5, 13; 15.37; Col 4.10; 2 Ti 4.11; Flm 24; 1 P 5.13.\x* Y chupan re jay re' je q'uiy c'a hermanos quimalon-qui' chin niquiban orar.\x + \xo 12.12 \xt Hch 12.5.\x* \v 13 Y tak re Pedro xapon charachoch re María y xvayon-apo chuchi-jay, xbe'el-pa jun xtan rubini'an Rode. \v 14 Re xtan re' roma xuc'axaj che ja re Pedro re nivayon-apo chuchi-jay, camas xqui'cot y xsatz ruc'o'x, mare' man xujak-ta can re ruchi-jay chach re Pedro, y jonanin xba pa jay chubixic che ja re Pedro re nivayon-apo chuchi-jay. \p \v 15 Pero re quimalon-qui' pa jay man xquinimaj-ta re xbo'rbij re Rode chique, xa xquibij cha re xtan: Xa xach'ujer la'k la'. \p Y re xtan nubij che can ja-va re Pedro re xuc'axaj reja'. \p Y xquibij cha re xtan: Re' mana-ta re Pedro, re' xa ja re ángel\x + \xo 12.15 \xt Gn 48.16; Mt 18.10.\x* chajey richin, xe'cha'. \p \v 16 Pero re Pedro can c'a nivayon-apo chuchi-jay. Y tak xquijak re ruchi-jay, xquitz'at che can ja-va re Pedro. Mare' can anchique-la xuna' re cánma re hermanos re' y xe'volol chiquivach. \v 17 Pero reja' xuban c'a seña chiquivach che man que'volol. Y xutz'am rutzijosic chique re xuban re Ajaf Dios chin che xulisaj-pa pa cárcel, y xubij chuka' chique che tiquiya' rutzijol chique re Jacobo\x + \xo 12.17 \xt Hch 15.13; 21.18; Ga 1.19; Stg 1.1.\x* y re nic'aj chic hermanos. Y reja' xel-a chire' pa jay y xba pa jun chic lugar. \p \v 18 Y jac'a tak xsakar-ka ruca'n k'ij, re soldados man niquivel-ta andex niquiban, roma re Pedro can ni xe-ta retal c'o can. \v 19 Y re Rey Herodes xutak rucanoxic re Pedro, pero re achi'a' re xe'ba canoy richin, man xquivel-ta-pa. C'are' re Herodes xe'rayoj re soldados re je'yi'on can chajey chin re Pedro, y tak jec'o-apo chach, xuc'utula' chique andex xuban re Pedro. Y roma man jun atamayon, xubij che que'quimisas re soldados re'. Y re Herodes xel-a pa Judea, y xbec'ue' pa Cesarea. \s1 Re Herodes xcom-a pa quik'a' jut \p \v 20 Re Rey Herodes can ruyoval chique re aj-Tiro y re aj-Sidón. Pero re aj-Tiro y re aj-Sidón xquiya' chiquivach chin ye'ba riq'uin re Herodes. Y can xquich'ac re jun rusamajel re Herodes rubini'an Blasto, chin ye'ruc'uaj-apo chach re Rey y xtiquiya' chiquivach che tiq'uis chire' re ayoval, roma ja chire' pan Israel ndel-va-a re cosas re niquitaj re vinak\x + \xo 12.20 \xt 1 R 5.9; 2 Cr 2.10, 15; Ez 27.17; Hag 1.8-11.\x* re jec'o chupan re ca'e' tenemit quibini'an Tiro y Sidón. \v 21 Y xbex c'a jun k'ij tak xtiban rubiyal re'. Y tak xapon re k'ij, re Rey Herodes can xe'rucusaj-a re tziak re can ye'rucusaj jun Rey. Xbetz'uye-pa chach re ruch'acat,\x + \xo 12.21 \xt Mt 27.19.\x* y xbech'o-pa chiquivach re vinak re quimalon-qui' chire'. \v 22 Y re vinak jun pa quichi' ye'ch'o-apo, y niquibij: La nich'o-pa chakavach can k'alaj che xa man relic-ta jun ache, reja' can jun dios, ye'cha-apo.\x + \xo 12.22 \xt Jud 16.\x* \p \v 23 Y can ja chupan re misma hora re' jun ángel chin re Ajaf xuban cha re Herodes che xuc'alvachij jun yabil, roma reja' can xka chach che xya' ruk'ij coma re vinak, y chuka' reja' man xuya-ta ruk'ij re Dios.\x + \xo 12.23 \xt Sal 115.1.\x* Re Herodes jut xe'tijo richin, y jare' xoc cha che xcom.\x + \xo 12.23 \xt 1 S 25.38.\x* \p \v 24 Y re ruch'abal re Dios xba c'a rubixic che naj che nakaj, y je q'uiy vinak re ye'niman.\x + \xo 12.24 \xt Is 55.11.\x* \p \v 25 Y re Bernabé y re Saulo ye'tzolaj pan Antioquía. Reje' xquiya' can pa Jerusalén ronojel re quitakom-pa re hermanos re jec'o pan Antioquía pa ru-tiempo re viyjal. Pa quik'a' re ec'uay quichin re hermanos xquiya-va can.\x + \xo 12.25 \xt Hch 11.29, 30.\x* Y tak xe'tzolaj, xquic'uaj-a re Juan re nibex chuka' Marcos cha.\x + \xo 12.25 \xt Hch 12.12.\x* \c 13 \s1 Tak re Dios xe'rucha' re Bernabé y re Saulo \p \v 1 Chiquicojol re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios pan Antioquía,\x + \xo 13.1 \xt Hch 14.26.\x* jec'o hermanos re ye'tzijon re nubij re Dios chique, y jec'o chuka' maestros re ye'tijon quichin re hermanos chupan re ruch'abal re Dios, ancha'l re Bernabé,\x + \xo 13.1 \xt Hch 11.22.\x* re Simón re nibex chuka' Niger cha, re Lucio re aj-Cirene, re Manaén re junan xq'uiytisas riq'uin re Herodes re xbano gobernar chire' pa Galilea, y re Saulo. \v 2 Y jun k'ij, tak quibanon ayuno chin niquiya' ruk'ij re Ajaf Dios, re Espíritu Santo xubij chique: Re Bernabé y re Saulo can c'o jun quisamaj. Mare' que'ijich'aj\x + \xo 13.2 \xt Nm 8.14.\x* can chin re samaj\x + \xo 13.2 \xt Mt 9.38.\x* re', xcha'. \p \v 3 Y re k'ij tak quibanon ayuno y oración, jare' tak xquiya' quik'a' pa quive' re Bernabé y re Saulo, chin ye'ba chubanic re samaj\x + \xo 13.3 \xt Hch 14.26; 15.40.\x* re rubin can re Espíritu Santo. \s1 Re Bernabé y re Saulo niquitzijoj re ruch'abal re Dios pa Chipre \p \v 4 Y can jare' tak re Bernabé y re Saulo xe'tak-a roma re Espíritu Santo. Mare' reje' xe'ba pa Seleucia. Y chire' xe'oc-va-a chupan jun barco chin xe'k'ax-apo c'a pa Chipre.\x + \xo 13.4 \xt Hch 4.36.\x* \v 5 Y tak jec'o chic pa tenemit Salamina chire' pa Chipre, xquitz'am c'a rutzijosic re ruch'abal re Dios pa tak nema-jay re anche' niquimol-va-qui' re israelitas chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Re Bernabé y re Saulo quic'uan-a jun nita'o quichin y re' ja re Juan re nibex chuka' Marcos cha.\x + \xo 13.5 \xt Hch 12.25.\x* \v 6 Re Chipre jun isla roma pa mar c'o-va. Mare' tak re Bernabé, re Saulo y re Juan je'k'axnak chic-a chupan re lugar re', xe'bapon c'a juc'an chic-apo ruchi'. Xe'bapon pa tenemit rubini'an Pafos. Chupan re tenemit re' c'o jun ache israelita rubini'an Barjesús, re jun ache re' aj-itz,\x + \xo 13.6 \xt Ex 22.18; Lv 20.6; Dt 18.10.\x* y chuka' camas nitz'ucu tzij, roma reja' nubij che can nutzijoj re nibex cha roma re Dios. \v 7 Y re jun ache rubini'an Sergio Paulo jare' re gobernador\x + \xo 13.7 \xt Hch 18.12.\x* chire', jun ache re c'o na'oj riq'uin. Y jac'a riq'uin reja' re nisamaj-va re Barjesús re ache aj-itz. Re Sergio Paulo re gobernador xutak quiyoxic re Bernabé y re Saulo, roma nrajo' nuc'axaj re ruch'abal re Dios. \v 8 Pero re aj-itz\x + \xo 13.8 \xt Ex 7.11; 2 Ti 3.8.\x* re nisamaj riq'uin, re nibex chuka' Elimas cha, can man xrajo-ta. Xrajo-ta xuban cha re Sergio Paulo che man-ta nunimaj re Jesucristo. \v 9 Pero re Saulo, re rubini'an chuka' Pablo, can nojnak ránma riq'uin re Espíritu Santo.\x + \xo 13.9 \xt Hch 4.8.\x* Reja' xutzu-xutzu' re ache aj-itz, \v 10 y xubij cha: Rat xa nojnak avánma riq'uin ronojel rach tz'ucuj-tzij y riq'uin ronojel rach etzelal. Xa yat jun rajc'ual re itzel,\x + \xo 13.10 \xt Gn 3.15; Mt 13.38; Jn 8.44; 1 Jn 3.8.\x* roma natzelaj ronojel re otz. Rat xa can naban cha re bey choj chin re Ajaf Dios che man choj-ta. Mare' yen nimbij chava che catane' chubanic quire'. \v 11 Vocame re Ajaf Dios xtuya' re castigo pan ave'.\x + \xo 13.11 \xt Ex 9.3; 1 S 5.6, 9, 11; Job 19.21; Sal 32.4; 38.2; 39.10, 11.\x* Y mare' can xcamoyer, y can xtak'ax jun tiempo re man xtatz'at-ta rach re k'ij. \p Y can xe quire' xubij re Pablo, can jare' xmoyer\x + \xo 13.11 \xt 2 R 6.18.\x* re ache aj-itz. Mare' reja' nucanoj jun re niyuken richin, roma xc'ue' can pa k'oko'm. \v 12 Tak re Sergio Paulo re gobernador xutz'at re xbanataj, man nuvel-ta andex nunojij chij re ruch'abal re Ajaf. Y reja' xunimaj chupan re k'ij re'. \s1 Re Pablo y re Bernabé niquitzijoj re ruch'abal re Dios chupan jun tenemit rubini'an chuka' Antioquía \p \v 13 Y re Pablo y re je ruchibil xquiya' can re tenemit Pafos. Xquik'asaj-apo re ya' chin xe'ba pa tenemit Perge, re tenemit re' chupan re lugar rubini'an Panfilia c'o-va. Jac'a re Juan re nibex chuka' Marcos cha,\x + \xo 13.13 \xt Col 4.10.\x* xe'ruya' can\x + \xo 13.13 \xt Hch 15.38.\x* re ruchibil y xtzolaj-pa pa Jerusalén. \v 14 Y tak re Pablo y re Bernabé je'k'axnak chic pa Perge, xe'ba pa jun chic tenemit rubini'an chuka' Antioquía. Y re tenemit re' chupan re lugar rubini'an Pisidia c'o-va. Y chupan re k'ij chin uxlanen, reje' xe'ba chupan jun nema-jay rubini'an sinagoga re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios,\x + \xo 13.14 \xt Hch 9.20; 17.2.\x* y xe'betz'uye'. \v 15 Jac'a tak xquiban-ka leer re ley chin re Moisés\x + \xo 13.15 \xt Hch 15.21.\x* re je'quitz'iban can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique,\x + \xo 13.15 \xt Lc 4.17.\x* re je principal re jec'o chupan re jay\x + \xo 13.15 \xt Mr 5.22.\x* re' c'o jun xquitak-apo riq'uin re Pablo y re Bernabé, chin xbo'rbij chique: Hermanos, vo xa c'o jun chiva yex re nrajo' nubij jun ca'e-oxe' tzij chique re quimalon-qui' vova', otz nubij, xcha' re xapon quiq'uin. \p \v 16 Y re Pablo can jare' xpa'e' y xuban seña chiquivach\x + \xo 13.16 \xt Hch 12.17.\x* che man chic jun tich'o, y xutz'am rubixic chique: Tic'axaj yex nuvinak israelitas y tic'axaj chuka' yex re man yix israelitas-ta re can nixibij-ivi' yixmacun chach re Dios, tic'axaj c'a re xtimbij chiva: \v 17 Re ka-Dios yoj re yoj israelitas can xe'rucha' re kavinak xe'c'ue' ajuer can, y xuban chique che camas xe'q'uier y xe'oc jun namalaj tenemit tak c'a jec'o chire' pan Egipto,\x + \xo 13.17 \xt Ex 1.1, 7, 12.\x* re nación re' man quichin-ta reje'. Re Dios can riq'uin ru-poder xe'rulisaj-pa chire'.\x + \xo 13.17 \xt Ex 13.14, 16; Dt 7.6-8.\x* \v 18 Y bama cuarenta juna'\x + \xo 13.18 \xt Ex 16.35.\x* re xquik'asaj chupan re lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha, re Dios xucoch' re quibanabal. \v 19 Y re Dios xuban che xe'q'uis re vinak re jec'o chupan re vuku' naciones\x + \xo 13.19 \xt Dt 7.1.\x* chin re lugar rubini'an Canaán, xaxe che xuya' can re ulef re' pa quik'a' re kavinak xe'c'ue' ajuer can.\x + \xo 13.19 \xt Jos 14.1, 2.\x* \v 20 C'are' re Dios xuya' jun re xbano gobernar pa quive', re nibex juez\x + \xo 13.20 \xt Jue 2.16; 3.9.\x* cha. Y jac'a re Samuel re ruq'uisibal juez re xc'ue'.\x + \xo 13.20 \xt 1 S 7.15.\x* Y re Samuel can jun chuka' rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Cuatro cientos cincuenta juna' xquiban gobernar re jueces pa quive' re kavinak xe'c'ue' ajuer can. \v 21 Y c'are' reje' xquic'utuj jun Rey chin che nuban gobernar pa quive'.\x + \xo 13.21 \xt 1 S 8.5.\x* Y re Dios xuya' jun qui-Rey re xubini'aj Saúl. Y re Rey Saúl cuarenta juna' xuban gobernar pa quive' re kavinak xe'c'ue' ajuer can. Re Saúl ruc'ajol re ache rubini'an Cis. Y re Saúl jun rey-rumam can re Benjamín.\x + \xo 13.21 \xt 1 S 9.1, 2; 10.1.\x* \v 22 Y tak re Dios xrajo' che xel re Saúl che Rey, xuya' re David chin che xoc Rey.\x + \xo 13.22 \xt Os 13.11.\x* Re Dios can xubij chij re Rey David: Can c'o-va jun re xtibano re ninrayij yen y can nika chinoch. Yen nintz'at che re xtibano quire' ja re David re ruc'ajol re Isaí. Quire' xubij re Dios. \v 23 Y jun c'a chique re rey-rumam re Rey David, ja re Jesús.\x + \xo 13.23 \xt Ro 1.3.\x* Y ja re Jesús re yi'om-pa roma re Dios chin che yojrucol chach re kamac yoj re yoj israelitas, can ancha'l re rusujun chaka. \v 24 Y tak c'amaje-na te'ka re Jesús, ja re Juan Bautista re xbin chique re kavinak israelitas che tijalataj quic'aslen chach re Dios, y que'ban bautizar. \v 25 Jac'a tak re Juan niquimisas-yan, reja' xubij: ¿Yin anchique c'a yen ninojij yex? Roma mana-ta yen re Cristo. Roma re Cristo c'amaje-na tutz'am samaj chi'icojol, y reja' camas ruk'ij. Y mare' yen can man yin ruc'amon-ta chin che ninsol re ximibal-rach re ruxajab,\x + \xo 13.25 \xt Jn 1.20, 27.\x* xcha' re Juan Bautista. \p \v 26 Yex re yix nuvinak israelitas, re can yoj rey-rumam can re karta' Abraham, y yex re man yix israelitas-ta, re nixibij-ivi' yixmacun chach re Dios, nimbij chiva, che re ruch'abal re Dios, can ivichin c'a yex tak yi'om-pa y nubij re andex rubanic chin yixcolotaj chach re imac. \v 27 Xa jac'a re vinak re jec'o pa Jerusalén y chuka' re je principal re jec'o chiquicojol, xa ja reje' re man xe'naben-ta anchique re' re Jesús,\x + \xo 13.27 \xt Jn 8.28; 15.21; 16.3; Hch 3.17.\x* y chuka' man k'axnak-ta pa quive' re ruch'abal re Dios re tz'iban can coma re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique.\x + \xo 13.27 \xt 1 Co 2.8.\x* Y can ronojel k'ij chin uxlanen niban leer re ruch'abal re Dios pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios, re nibex sinagoga cha. Mare' tak reje' xquibij che tiquimisas re Jesús, can ja reje' re xe'ta'on che katzij xbe'el re nubij re ruch'abal re Dios.\x + \xo 13.27 \xt Lc 24.27.\x* \v 28 Pero re vinak y re je principales, astapa' man jun rumac re Jesús xquivel chin che niquimisas, reje' xquic'utuj cha re gobernador rubini'an Pilato che tiquimisas.\x + \xo 13.28 \xt Mt 27.22, 23; Lc 23.22, 23.\x* \v 29 Y can tz'iban-va can chupan re ruch'abal re Dios, ronojel re xtiban cha re Jesús y can ja quire' xbanataj.\x + \xo 13.29 \xt Jn 19.28, 30, 36, 37.\x* Chuka' jec'o re xe'bekasam-pa cho cruz, y c'are' xbequimuku' can.\x + \xo 13.29 \xt Lc 23.53.\x* \v 30 Y re Dios xuban cha re Jesús che xc'astaj-pa re ru-cuerpo chiquicojol re anama'i'.\x + \xo 13.30 \xt Mt 28.6; Hch 2.24, 32; He 13.20.\x* \v 31 Y q'uiy k'ij xuc'utula-ri' re Jesús chiquivach\x + \xo 13.31 \xt Hch 1.3; 1 Co 15.5.\x* re je'binak riq'uin tak xel-a pa Galilea\x + \xo 13.31 \xt Mt 28.16.\x* chin xba pa Jerusalén. Y jac'a re xe'tz'eto richin, jare' re ye'yi'o rutzijol re Jesús chique re vinak. \p \v 32 Y yoj, can ja re utzil re rusujun re Dios chique re kavinak xe'c'ue' ajuer can, jare' re nakatzijoj chiva.\x + \xo 13.32 \xt Gn 12.3.\x* \v 33 Roma xa can c'aja chakavach yoj re quiy-quimam can re xbanataj re rusujun can re Dios. Reja' xuban cha re Jesús che xc'astaj-pa, can ancha'l-va re nubij chupan re ruca'n salmo: Ja rat re yat Nuc'ajol. Mare' vocame ninya' ac'aslen,\x + \xo 13.33 \xt Sal 2.7; Ga 3.16; He 5.5, 6.\x* nicha'. \v 34 Y re ruch'abal re Dios nubij chuka': Re utzil re nsujun cha re Rey David, can katzij-va, y can ninya' chuka' chiva yex,\x + \xo 13.34 \xt Is 55.3.\x* nicha'. Quire' xubij re Dios chin che nuc'ut chakavach che re Jesús can xc'asos-va re ru-cuerpo roma re Dios chiquicojol re anama'i', y man chic xticom-ta. \v 35 Y re David nubij chuka' chupan re libro rubini'an Salmos: Man c'a xtaya-ta k'ij che re ru-cuerpo re Lok'olaj Ac'ajol nik'ay-ta-ka,\x + \xo 13.35 \xt Sal 16.10.\x* nicha'. \v 36 Pero tak re David ruq'uison chic re samaj re ruyi'om-pa re Dios cha, xcom y xk'ay re ru-cuerpo. \v 37 Y jac'a re ru-cuerpo re Jesús man xk'ay-ta, roma re Dios can xuban-va cha che xc'astaj-pa chiquicojol re anama'i'. \v 38 Mare' nuvinak israelitas, titamaj c'a che xaxe roma re Jesús tak nitzijos chiva che c'o modo nicuyutaj re mac.\x + \xo 13.38 \xt Jer 31.34; Dn 9.24.\x* Y ja re ruch'abal reja' re kac'amom-pa chiva. \v 39 Roma re ley chin re Moisés man nitiquir-ta nuban chiva che man jun imac ndel chach re Dios. Man ancha'l-ta nuban re Jesús. Y conojel c'a re xque'niman richin, man jun quimac xtel chach re Dios.\x + \xo 13.39 \xt Is 53.11; Ga 2.16.\x* \v 40 Can tichajij-ivi, che man-ta pan ive' yex xtika-va re quitz'iban can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. Chupan re je'quitz'iban can reje', re Dios nubij: \q1 \v 41 Yex re yixtzelan re nuch'abal, titzu' c'a re namalaj castigo re nika-pa pan ive', y quixq'uis c'a, \q1 roma re namalaj castigo re xtinya' pan ive', can chin c'a che nitaj pokan. \q1 Y yex can man xtinimaj-ta, y astapa' c'o jun re niyi'o rutzijol chiva.\x + \xo 13.41 \xt Hab 1.5.\x* \q1 Quire' rubin can re Dios, xcha' re Pablo. \p \v 42 Y jac'a tak re Pablo y re Bernabé xe'el-pa chire' chupan re nema-jay re anche' niquimol-va-qui' re israelitas chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios, re nibex sinagoga cha, jare' tak re vinak re man je israelitas-ta\x + \xo 13.42 \xt Hch 13.16.\x* xquibij chique: Yixkayabej chic vukubix-apo, chin quire' nakac'axaj chic jun bey re tzij re xtic'am-pa chaka. \p \v 43 Y re vinak re quimalon-qui' chire' xquitaluj-a-qui', je q'uiy c'a xe'ba chiquij re Pablo y re Bernabé. Jec'o israelitas, y jec'o re man je israelitas-ta re can niquiban chuka' re nubij re ley chin re Moisés, roma can niquiya-va ruk'ij re Dios. Y xbex chique coma re Pablo y re Bernabé, che can tiquibana' confiar-qui' riq'uin re Dios re camas otz runa'oj kaq'uin,\x + \xo 13.43 \xt Tit 2.11; He 12.15; 1 P 5.12.\x* xe'cha' chique re vinak. \p \v 44 Re jun chic semana chupan re k'ij chin uxlanen, xa bama conojel re vinak jec'o chire' pa tenemit re xquimol-qui' chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios. \v 45 Mare' re vinak israelitas re man niquinimaj-ta re Jesús, tak xquitz'at che camas vinak xe'bapon, camas itzel xquina' y niquibila': Re nubij re Pablo xa mana-ta re katzij, y niquiyok'.\x + \xo 13.45 \xt Hch 18.6; 1 P 4.4; Jud 10.\x* \v 46 Pero re Pablo y re Bernabé man xquixibij-ta-qui' chiquivach re vinak chin xquibij chique: Can nic'atzin che nabey chivach yex re yix kavinak\x + \xo 13.46 \xt Hch 3.26.\x* nakatzijoj-va re ruch'abal re Dios, pero yex can man nika-ta chivach. Y riq'uin re' can k'alaj che cama-va ivichin-ta yex re c'aslen re man niq'uis-ta. Mare' quiq'uin re vinak re man je israelitas-ta\x + \xo 13.46 \xt Dt 32.21; Is 55.5; Ro 1.16; 10.19.\x* re yojbo-va. \v 47 Y can jac'a re Ajaf Dios biyon chaka. Y reja' ja quire' nubij: \q1 Rat yatinyi'on c'a chin sakil quichin re vinak re jec'o chach ronojel re ruch'ulef,\x + \xo 13.47 \xt Is 42.6; 49.6.\x* \q1 y avoma rat xque'colotaj chach re quimac re vinak jec'o che naj che nakaj. \p \v 48 Y tak re vinak re man je israelitas-ta xquic'axaj re tzij xbex-ka, camas c'a xe'qui'cot pa tak cánma, y xquiya' ruk'ij\x + \xo 13.48 \xt Hch 2.47.\x* re ruch'abal re Ajaf Dios. Y chuka' re can banon-va-pa chique roma re Dios che niquivel re c'aslen re man niq'uis-ta, xquinimaj re Jesús. \v 49 Y re ruch'abal re Ajaf Dios xbetzijos c'a che naj che nakaj chupan re lugar re'. \v 50 Jac'a re vinak israelitas re man niquinimaj-ta re Jesús, xe'ba quiq'uin re ixoki' re man je israelitas-ta, pero can niquiya-va ruk'ij re Dios. Re ixoki' re' can c'o-va quik'ij. Y xe'ba chuka' quiq'uin re achi'a' c'o quik'ij chiquicojol re vinak, chin xbequiyala' quina'oj, chin ye'quikotaj-a re Pablo y re Bernabé chire' chupan re qui-lugar. Y can quire-va xquiban-a chique.\x + \xo 13.50 \xt 1 Ts 2.15, 16; 2 Ti 3.11.\x* \v 51 Mare' reje' xquitavaj can re pokolaj c'o pa cakan chiquivach re vinak, chin quire' tiquitamaj che man otz-ta re ye'tajin chubanic.\x + \xo 13.51 \xt Lc 9.5.\x* Y reje' xe'ba chupan jun chic tenemit rubini'an Iconio. \v 52 Y conojel re can je hermanos chic re jec'o chire' pan Antioquía re c'o chupan re lugar Pisidia, can nojnak c'a cánma riq'uin re Espíritu Santo, y camas ye'qui'cot.\x + \xo 13.52 \xt 1 P 1.8.\x* \c 14 \s1 Tak re Pablo y re Bernabé xe'c'ue' pa tenemit Iconio \p \v 1 Re Pablo y re Bernabé xe'bapon pa tenemit rubini'an Iconio. Reje' xe'ba-apo chupan re nema-jay re anche' niquimol-va-qui' re israelitas chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios, re nibex sinagoga cha. Y re ruch'abal re Dios re xquibij reje' chique re vinak, can xuban chique che camas je q'uiy re xquinimaj re Jesucristo. Jec'o israelitas y jec'o chuka' re man je israelitas-ta.\x + \xo 14.1 \xt Hch 17.4.\x* \v 2 Jac'a re israelitas re man xquinimaj-ta, itzel ye'quitz'at re xe'niman re Ajaf Jesucristo. Mare' reje' xquiyala' quina'oj\x + \xo 14.2 \xt Hch 13.50.\x* re man je israelitas-ta, chin quire' que'quitzelaj re xe'niman re Ajaf Jesucristo. \v 3 Mare' re Pablo y re Bernabé xe'c'ue' q'uiy k'ij quiq'uin re hermanos. Y roma quibanon confiar-qui' riq'uin re Ajaf Jesucristo, mare' can man jun ximbire' quiq'uin chin niquitzijoj re ruch'abal re Dios chique re vinak, y niquibila' chique che re Dios camas otz runa'oj kaq'uin. Y re Dios can nusekresaj chiquivach re vinak, che re niquibij re Pablo y re Bernabé can katzij-va. Y mare' ye'quibanala' q'uiy milagros.\x + \xo 14.3 \xt Mr 16.20; Ro 15.19; He 2.4.\x* \v 4 Mare' re tenemit ca'e' c'a rubanon, roma re nic'aj ye'quito' re israelitas re man quiniman-ta re Jesucristo, y re nic'aj chic ye'quito' re Pablo y re Bernabé re je apóstoles. \v 5 Y jac'a re israelitas re' y re man je israelitas-ta y chuka' re qui-autoridades xquiya' chiquivach che camas xtiquiban chique re Pablo\x + \xo 14.5 \xt 2 Ti 3.11.\x* y re Bernabé, y hasta xque'quiquimisaj cha aboj. \v 6 Pero re Pablo y re Bernabé xquinabej re quinojin re vinak re' chiquij. Mare' reje' xquivovala-a-qui' chin xe'ba pa Listra y chuka' c'a pa Derbe, re ca'e' tenemit re' chupan re lugar rubini'an Licaonia jec'o-va. Chuka' xe'ba pa tak nic'aj chic lugares re jec'o-pa chiquinakaj re ca'e' tenemit re'. \v 7 Y jac'a pa tak tenemit y re pa tak lugares re' xquitzijoj-va re utzulaj ch'abal chin re Dios. \s1 Re Pablo xquiq'uiak cha aboj pa tenemit Listra \p \v 8 Y chire' pa tenemit rubini'an Listra, c'o c'a jun ache re man nitiquir-ta nibiyin. Y re ache re' can jac'a tak xalax quire' rubanon,\x + \xo 14.8 \xt Hch 3.2.\x* y can man jun bey biyinak-ta ba'. Y re ache re' tz'uyul chire'. \v 9 Reja' nuc'axaj c'a re ntajin chubixic re Pablo. Y re Pablo xutz'at che re ache re' can rubanon confiar-ri' riq'uin re Dios chin che nic'achoj. \v 10 Mare' re Pablo can cof xch'o-apo cha re ache, y xubij cha: Choj capa'e'. \p Y re ache can jare' xtzoq'uin, y xpa'e-a y can xbiyin-a.\x + \xo 14.10 \xt Is 35.6.\x* \v 11 Tak re vinak aj-Listra xquitz'at re xuban re Pablo, cof xe'ch'o re pa quich'abal-ka reje' re nibex Licaónica cha. Y ja quire' re niquibila': Re achi'a' re ye'katz'at, can ja re je ka-dios\x + \xo 14.11 \xt Hch 28.6.\x* re je'kejnak-pa chakacojol vocame. \p \v 12 Niquibila' che re Bernabé jare' re qui-dios rubini'an Júpiter, y re Pablo jare' re qui-dios rubini'an Mercurio, roma ja re Pablo re más nich'o que chach re Bernabé. \v 13 Y re Júpiter re qui-dios re vinak re', can c'o jun rusamajel, y re dios re' c'o chuka' rachoch c'a chuchi-a re tenemit. Re rusamajel re Júpiter c'a pa tak puertas c'a xe'ruc'uaj-va-a re vacx re je'vekom-pa che cotz'e'j. Reja' y re vinak niquijo' niquiya' quik'ij re Pablo y re Bernabé, mare' tak je'quic'amalom-pa re vacx chin ye'quiquimisaj. \v 14 Pero tak re apóstoles Bernabé y re Pablo xquinabej re niquinojij re vinak, reje' xpa bis pa tak cánma y mare' reje' xquiretzela' re quitziak re quicusan. Y can jare' tak xe'oc chiquicojol re vinak y niquibila' chique: \v 15 ¿Anchique roma tak quire' niban yex? Yoj xa yoj vinak ancha'l yex, y yojpitinak iviq'uin chin nakabij chiva che tiya' can rubanic re cosas qui tak re' re xa man jun rajkalen,\x + \xo 14.15 \xt 1 S 12.21.\x* re tibana' yex ja che tinimaj re c'aslic Dios re banayon ronojel.\x + \xo 14.15 \xt Jer 14.22.\x* Re banayon re rocaj y re jec'o chach, re banayon re ruch'ulef y re jec'o chach, re mar y re jec'o chupan. \v 16 Y astapa' ajuer can re Dios can xuya-va k'ij chique re vinak re man je israelitas-ta, che xe'quic'uaj re bey re xka chiquivach.\x + \xo 14.16 \xt Hch 17.30.\x* \v 17 Pero can nuc'utula-va-ri'\x + \xo 14.17 \xt Ro 1.20.\x* chiquivach roma nuya-pa job,\x + \xo 14.17 \xt Job 5.10.\x* nuya' quitico'n Y can nuya-pa ronojel chin niquitaj, chin quire' niqui'cot re cánma. Can ruyi'on-va-pa bendición pa kave' konojel, xe'cha'. \p \v 18 Y astapa' re Pablo y re Bernabé xquibij chique, c'a churunaj xe'tiquir xquiban chique re vinak che man xe'quiquimisaj-ta re vacx chin niquiya' quik'ij reje'. \p \v 19 Y chire' pa tenemit Listra jec'o israelitas re je'aponak. Re israelitas re' je'pitinak pa tenemit Antioquía\x + \xo 14.19 \xt Hch 13.45.\x* y pa tenemit Iconio.\x + \xo 14.19 \xt Hch 14.1, 2.\x* Y re israelitas re' xquiya' quina'oj re vinak aj-chire' pa Listra, y can xe'ch'acon-va chiquij, mare' tak re vinak aj-chire' xquiq'uiak c'a cha aboj re Pablo, y c'are' xquikararej-a y xbequitorij can chuchi' re tenemit, roma reje' xquinojij che re Pablo quiminak chic. \v 20 Y jac'a tak re hermanos quimalon-apo-qui' chij re Pablo, reja' xbepa'e-pa, y xtzolaj chic pa tenemit. Y pa ruca'n k'ij reja' y re Bernabé xe'ba pa jun tenemit rubini'an Derbe. \p \v 21 Y chire' pa tenemit Derbe xquitzijoj c'a re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha. Y camas je q'uiy vinak re xe'niman re Jesús. Y c'are' xe'tzolaj. Y xe'k'ax chic pa Listra, pan Iconio y pan Antioquía. \v 22 Y re tenemit re anche' xe'bak'ax-va-pa, xquicukubala' c'a can quic'o'x re hermanos, y xquibila' can chique che tiquibana' confiar-qui' riq'uin re Jesucristo. Roma nic'atzin che riq'uin q'uiy tijoj-pokonal\x + \xo 14.22 \xt Mt 10.38; 16.24; Ro 8.17.\x* yojoc pa ruk'a' re Dios. \v 23 Y xquibanala' can rubanic re samaj pa tak iglesias. Xe'quicanola' can achi'a' ec'uay quichin re hermanos.\x + \xo 14.23 \xt Tit 1.5.\x* Quire' xquibanala' can pa tak tenemit re anche' xe'k'ax-va. Y xquiban ayuno y oración, y c'are' xe'quijach can pa ruk'a' re Ajaf re quiniman chic re Jesucristo. \s1 Tak re Pablo y re Bernabé xe'tzolaj pan Antioquía re c'o chupan re lugar rubini'an Siria \p \v 24 Y c'are' xe'bak'ax-pa pa Pisidia, y xe'bapon chupan re lugar rubini'an Panfilia. \v 25 Y chire' xquitzijoj re ruch'abal re Dios pa tenemit Perge. Y c'are' xe'ba pa tenemit Atalia. \v 26 Y chire' pan Atalia xe'oc-a chupan jun barco chin ye'tzolaj c'a pan Antioquía, re tenemit anche' jec'o-va re hermanos re je'quijachon-a pa ruk'a' re Dios re Pablo y re Bernabé, che ja-ta re Dios ye'c'uan, chin ne'quibana' re samaj.\x + \xo 14.26 \xt Hch 13.1-3.\x* Y vocame re samaj re' xc'achoj-yan can. \v 27 Y tak re Pablo y re Bernabé xe'bapon pan Antioquía, xe'quimol conojel re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios, y c'are' xquitz'am rubixic che re Dios camas xe'ruto' riq'uin re samaj y xuban chuka' che re vinak re man je israelitas-ta, otz chuka' niquinimaj re Jesucristo chin che ye'colotaj chach re quimac. \v 28 Y re Pablo y re Bernabé q'uiy k'ij xe'c'ue-ka quiq'uin re hermanos re jec'o chire' pan Antioquía. \c 15 \s1 Tak xquimol-qui' re apóstoles y nic'aj chic achi'a' pa Jerusalén \p \v 1 Jec'o achi'a' re je'pitinak pa Judea y xe'bapon chire' pan Antioquía, y niquibila' chique re hermanos: Chin che yex yixcolotaj chach re imac, tiene que niban re circuncisión chiva,\x + \xo 15.1 \xt Ga 2.11, 12.\x* re nubij chupan re ley chin re Moisés. \v 2 Y re Pablo y re Bernabé camas xquich'ojij chique re ye'bin quire'. Mare' re hermanos re jec'o chire' xe'quicha-a re Pablo y re Bernabé y chuka' nic'aj chic hermanos, chin ye'ba pa tenemit Jerusalén\x + \xo 15.2 \xt Ga 2.1.\x* quiq'uin re apóstoles jec'o chire' y re ye'c'uan quichin re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios, chin niban rubiyal, vo xa niban o man niban-ta re circuncisión chique re hermanos re man je israelitas-ta. \p \v 3 Y can xe'tak-va-a re achi'a' je'cha'on chin ye'ba pa Jerusalén. Xe'tak-a coma re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios chupan re tenemit re'. Y re hermanos re je'takon-a, xe'k'ax pa tak tenemit re jec'o pa Fenicia y re jec'o pa Samaria, y niquitzojola' can chique re hermanos che je q'uiy vinak re man je israelitas-ta re xquinimaj re Jesucristo\x + \xo 15.3 \xt Hch 14.27.\x* y xjalataj quic'aslen. Y re hermanos re xe'c'axan can, camas xqui'cot re cánma. \p \v 4 Y tak xe'bapon pa Jerusalén re achi'a' je'takon-a, can xe'c'ul-va coma re hermanos\x + \xo 15.4 \xt Hch 21.17.\x* re jec'o chire', coma re ye'c'uan quichin re hermanos y coma chuka' re apóstoles. Y re Pablo y re Bernabé xquitz'am rutzijosic chique, che re Dios camas je'ruta'on, y mare' je q'uiy vinak re man je israelitas-ta re xe'niman re Jesucristo,\x + \xo 15.4 \xt Hch 14.27.\x* xe'cha'. \p \v 5 Y jec'o achi'a' fariseos re quiniman chic re Jesucristo, re xe'bepa'e-pa y xquibij: Re hermanos re man je israelitas-ta, tibex chique che tiene que niban re circuncisión chique, y che tiquibana' chuka' re nubij chupan re ley chin re Moisés, xe'cha'. \p \v 6 Y mare' re apóstoles y re ye'c'uan quichin re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios, xquimol-qui' chin niquicanoj rubiyal, vo xa can niban o man niban-ta re circuncisión chique re hermanos man je israelitas-ta. \v 7 Y tak q'uiy chic je'ch'ovenak-ka chij re circuncisión, re Pedro xpa'e' y xubij: Hermanos, yex ne'ka chi'c'o'x che c'o-yan chic che tiempo tak re Dios xinrucha-a chi'icojol chin che xintzijoj re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha, chiquivach re vinak re man je israelitas-ta, chin quire' xquinimaj chuka' reje'.\x + \xo 15.7 \xt Hch 10.\x* \v 8 Re Dios can xuc'ut chakavach che ye'ruc'ul re vinak re'. Mare' xuya-pa re Espíritu Santo pa quive',\x + \xo 15.8 \xt Hch 10.44; 11.15.\x* roma xutz'at re cánma.\x + \xo 15.8 \xt 1 Cr 28.9; 29.17; Jer 11.20; 17.10; 20.12; Hch 1.24.\x* Junan xuban re Dios chaka yoj re yoj israelitas y chique re man je israelitas-ta. \v 9 Can man jun kacojol xuban.\x + \xo 15.9 \xt Ro 3.29, 30.\x* Reje' can xquinimaj re Jesucristo. Mare' tak re Dios xuch'ojersaj chuka' re cánma. \v 10 Y yex ¿anchique roma tak nijo' nitojtobej re Dios? ¿Anchique roma tak nijo' niya' jun ejka'n chiquij re hermanos re man je israelitas-ta? Roma re ruc'uaxic re ley chin re Moisés xa jun ejka'n re man xe'tiquir-ta xquic'uaj re kavinak xe'c'ue' ajuer can, y ni xe-ta chuka' yoj man yojtiquir-ta nakac'uaj. \v 11 Mare' yoj can kataman-va che xa roma re utzil re xuban re Ajaf Jesús pa ka-cuenta, xa mare' tak xojcolotaj chach re kamac, can ancha'l xban chique re hermanos re man je israelitas-ta, y man rutzij-ta che c'o jun cosa otz xkaban,\x + \xo 15.11 \xt Ro 3.24; Ef 2.8.\x* xcha' re Pedro. \p \v 12 Y mare' re jenipa' quimalon-qui' chire' man chic xe'ch'o-ta-apo, xaxe xquic'axaj re niquitzijoj re Bernabé y re Pablo. Reje' niquitzojola' re jenipa' milagros re man jun bey je'tz'eton-ta, re xe'quibanala' chiquivach re vinak man je israelitas-ta, roma reje' can ja re Dios re xyi'o qui-poder. Can xk'alajin-va che ja re Dios re takayon quichin. \v 13 Y tak re Bernabé y re Pablo xe'tane-ka che tzij, xpa re Jacobo xch'o y xubij: Hermanos, quinic'axaj: \v 14 Re Simón Pedro c'a nutzijoj-ka chaka che re Dios can xuban utzil chique re vinak re man je israelitas-ta. Can xe'rucha' chin che ye'oc rutenemit re can ye'yi'o-va ruk'ij. \v 15 Can katzij c'a ne'c'ulun-va re quitz'iban can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. Re quitz'iban can reje' ja quire' nubij: \q1 \v 16 C'are' xquintzolaj chic-pa quiq'uin re israelitas re je rey-rumam can re Rey David, \q1 y xtimban chique che xque'yacataj chic jun bey, chin quire' niquiya' chic nuk'ij, ancha'l tak xc'ue' re Rey David. \q1 \v 17 Y yen re Ajaf xtimban quire' chique, chin quire' re nic'aj chic vinak xtiquicanoj-ta re nubey. \q1 Xa can conojel re man je israelitas-ta re je'ncha'on chic, can xquinquicanoj-ta.\x + \xo 15.17 \xt Am 9.11, 12.\x* \q1 \v 18 Ja quire' rubin can re Ajaf Dios ajuer can, chupan re ruch'abal, xcha' re Jacobo. \p \v 19 Y chuka' re Jacobo xubij: Yen ninojij che man que'kanak re man je israelitas-ta re xjalataj quic'aslen chach re Dios, chin che niban re circuncisión chique. \v 20 Re otz che nakaban, ja che takataka-a rubixic chique chupan jun vuj, che man que'quitaj re man otz-ta chin nitij roma xa yi'on chic chiquivach imágenes re xa vinak je'banayon-ka, y re achi'a' y re ixoki' man tiquicanola-qui' chin ye'macun,\x + \xo 15.20 \xt Col 3.5.\x* y chuka' man tiquitaj ti'ij re c'a c'o quic' ruc'uan,\x + \xo 15.20 \xt Gn 9.4.\x* ancha'l re quich'acul re chicop re ye'jik' tak ye'quimisas, y chuka' man tiquitaj quic',\x + \xo 15.20 \xt Lv 3.17.\x* kojcha-a chupan re vuj. \v 21 Roma ja cosas re' re nitzijos ajuer can, re pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, re jec'o pa tak ronojel tenemit. Y can jec'o-va re ye'tijon kachin chupan re ley chin re Moisés.\x + \xo 15.21 \xt Hch 13.15.\x* Mare' kataman andex re man otz-ta che nakaban. Y ronojel k'ij chin uxlanen nakac'axaj re ley re niban leer chakavach, xcha' re Jacobo. \p \v 22 Y jare' tak re apóstoles, re achi'a' re ye'c'uan quichin re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios y ronojel re nic'aj chic hermanos xquinojij che jec'o hermanos xque'quicha-a chin ye'ba c'a pan Antioquía chin che ye'oc-a quichibil re Pablo y re Bernabé. Re xe'quicha-a reje' ja re Judas re nibex chuka' Barsabás cha y re Silas. Je ca'e' hermanos re c'o quik'ij chiquivach re nic'aj chic hermanos. \v 23 Y xban-a jun vuj y xjach-a chique chin niquic'uaj-a chique re hermanos. Y re vuj re' nubij: Yoj re yoj apóstoles, y yoj re yojc'uan quichin re hermanos y chuka' re nic'aj chic hermanos, nakatak-a ruxnokil-ivach yex hermanos re man yix israelitas-ta, re yixc'o pan Antioquía y nic'aj chic tenemit chin re lugar rubini'an Siria y re yixc'o pa Cilicia. \v 24 C'o rutzijol kaq'uin che jec'o je'aponak iviq'uin, y vova' je'elinak-va-a, pero mana-ta yoj re yojtakayon-a quichin. Reje' xa jun-va chic re xquibij chiva y mare' xquisatz ic'o'x, roma reje' niquibij che yex tiene que niban re circuncisión chiva,\x + \xo 15.24 \xt Tit 1.10.\x* y re nic'aj chic cosas re nubij chupan re ley chin re Moisés.\x + \xo 15.24 \xt Ga 2.4.\x* \v 25 Y mare' tak yoj xkanojij che otz ye'kacha-a je ca'e' hermanos chin ye'katak-a chi'itz'etic. Y re je ca'e' re' ye'oc-a quichibil re Bernabé y re Pablo re camas ye'kajo'. \v 26 Y can itaman-va che re hermano Bernabé y re hermano Pablo can je'aponak pa tak tijoj-pokonal\x + \xo 15.26 \xt Hch 13.50; 14.19.\x* chutzijosic re ruch'abal re Kajaf Jesucristo. \v 27 Jac'a re hermano Judas y re hermano Silas re ye'katak-a chin xque'bech'o iviq'uin, y pa rubiyal c'a xtiquic'ut re tzij re katz'iban-a chiva. \v 28 Y re nrajo' re Espíritu Santo,\x + \xo 15.28 \xt Jn 16.13.\x* ja chuka' re' re nakajo' yoj chiva, che man tibanala' re jenipa' c'o chupan re ley, xa can xe re más nic'atzin, jare' re tibana', \v 29 che man titaj ti'ij chin jun chicop re xquimisas chin xsuj chach jun imagen re xa vinak banayon-ka, man titaj quic',\x + \xo 15.29 \xt Lv 17.14.\x* y chuka' man titaj ti'ij re c'a c'o quic' ruc'uan, ancha'l re quich'acul re chicop re ye'jik' tak ye'quimisas, y chuka' re achi'a' y re ixoki' man tiquicanola-qui' chin ye'macun.\x + \xo 15.29 \xt Ap 2.14.\x* Vo xa ronojel re' xtinimaj, otz c'a xquixbiyin. Can jac'a re Dios xtichajin ivichin. \p \v 30 Y tak xe'tak-a, reje' xe'bapon pa tenemit Antioquía y xe'quimol re hermanos y xquijach re vuj chique. \v 31 Y tak re hermanos xquiban leer rach re vuj, camas xe'qui'cot y xquicukubula-ka quic'o'x roma re tzij re je'tz'iban-a chupan. \v 32 Y re Judas y re Silas q'uiy c'a tzij xquibila' chique re hermanos chin che xquicukubala' can quic'o'x y chuka' xquibij can chique che tiquibana' confiar-qui' riq'uin re Dios. Re Judas y re Silas can niquitzijoj re nibex chique roma re Dios.\x + \xo 15.32 \xt Hch 2.17, 18; 1 Co 12.28.\x* \v 33 Y re je ca'e' hermanos re', re Judas y re Silas, xe'c'ue-a ba' tiempo quiq'uin chire' pan Antioquía. Jac'a tak xquinojij che ye'tzolaj pa Jerusalén quiq'uin re je'takayom-pa quichin, re hermanos re jec'o chire' pan Antioquía xe'quiban-a despedir, y xquibij-a chique che tiquichajij-qui' y ja-ta re Dios xtichajin quichin. Quire' xquibij-a chique. \p \v 34 Y tak jec'o chic listo chin ye'tzolaj, re Silas xa man xba-ta chic, xa xc'ue' can chire' quiq'uin re hermanos. \v 35 Y can quire' chuka' xquiban re Pablo y re Bernabé, xe'c'ue' can chire' pan Antioquía. Reje' y re nic'aj chic xe'quitijoj re hermanos y xquitzijoj chuka' re utzulaj ch'abal chin re Ajaf chique re vinak. Can je q'uiy-va xe'bano re samaj.\x + \xo 15.35 \xt Hch 13.1.\x* \s1 Ja ruca'n bey re' niba re Pablo chubanic rusamaj re Dios \p \v 36 Y k'axnak chic ba' tiempo tak re Pablo xubij cha re Bernabé: Jo', jo' chiquitz'etic re hermanos re jec'o pa tak ronojel tenemit re katzijon-va can re ruch'abal re Ajaf, chin ye'kabetz'eta' andex quibanon. \p \v 37 Y re Bernabé nrajo' che niquic'uaj-ta chic jun bey re Juan re nibex chuka' Marcos cha.\x + \xo 15.37 \xt Hch 13.5.\x* \v 38 Pero re Pablo man nrajo-ta che niba re Marcos chiquij, roma tak xquic'uaj-a nabey, xe'ruya' can chire' chupan re lugar rubini'an Panfilia,\x + \xo 15.38 \xt Hch 13.13.\x* y man xba-ta chiquij chubanic re samaj. \v 39 Y mare' xoc ayoval chiquicojol, y xquijach-qui'. Re Bernabé xoc-a ruchibil re Marcos, y xe'oc-a pa jun barco chin xe'ba chupan re jun lugar rubini'an Chipre.\x + \xo 15.39 \xt Hch 4.36.\x* \v 40 Y tak re Pablo niba, xucha-a re Silas chin xoc-a ruchibil. Y re hermanos aj chire' pan Antioquía xe'quijach-a pa ruk'a' re Dios re Pablo y re Silas. \v 41 Y tak je'binak chic, xe'k'ax chupan re lugar quibini'an Siria y Cilicia, niquicukubala' can quic'o'x re hermanos re jec'o pa tak iglesias. \c 16 \s1 Re Timoteo xoc-a quichibil re Pablo y re Silas \p \v 1 Re Pablo y re Silas xe'bapon chupan re ca'e' tenemit quibini'an Derbe y Listra, y chire' pa tenemit Listra c'o jun hermano rubini'an Timoteo, ral jun ixok israelita re runiman re Jesucristo,\x + \xo 16.1 \xt 2 Ti 1.5.\x* jac'a re rutota' man israelita-ta. \v 2 Y re hermanos re jec'o pa Listra y re jec'o pan Iconio camas otz ye'ch'o chij re Timoteo.\x + \xo 16.2 \xt 2 Ti 3.15.\x* \v 3 Re Pablo nrajo' che re Timoteo ndoc-a ruchibil chin nuban re rusamaj re Dios. Pero tiene que xuban re circuncisión cha, chin otz nitz'et coma re israelitas\x + \xo 16.3 \xt 1 Co 9.20.\x* re jec'o pa tenemit Listra y re jec'o nakaj cha re tenemit re', roma conojel je'atamayon che re rutota' re Timoteo man israelita-ta. \v 4 Y pa tak ronojel tenemit re anche' ye'k'ax-va re Pablo y re je ruchibil, niquibila' can chique re hermanos re man je israelitas-ta, che tiquibana' re quichalabem-pa re apóstoles y chibil re ye'c'uan quichin re hermanos re jec'o pan iglesia re c'o pa Jerusalén.\x + \xo 16.4 \xt Hch 15.23-29.\x* Y man nic'atzin-ta che niquiban ronojel re nubij chupan re ley chin re Moisés. \v 5 Y riq'uin re' ronojel re tenemit re anche' ye'k'ax-va re Pablo y re je ruchibil, re iglesias can ye'q'uier roma can k'ij-k'ij jec'o ye'oc quiq'uin chin niquinimaj re ruch'abal re Dios, y reje' más xquiban confiar-qui'.\x + \xo 16.5 \xt Hch 15.41; Col 1.23; 2.2; Jud 20, 21.\x* \s1 Tak xbex cha re Pablo pa jun ancha'l achic' che tak'ax pa Macedonia \p \v 6 Y re Espíritu Santo man xuya-ta k'ij chique re Pablo y re je ruchibil, chin xe'ba chupan re lugar rubini'an Asia chin ne'quitzijoj re ruch'abal re Dios chire'. Mare' reje' xe'k'ax pa Galacia y pa Frigia. \v 7 Y c'are' xe'bapon re anche' nitiquir-va-a re lugar rubini'an Misia. Y xquinojij che ye'ba chupan re lugar rubini'an Bitinia, pero re Espíritu Santo man xuya-ta k'ij chique chin xe'ba. \v 8 Y xe'k'ax pa Misia, y xe'bapon pa tenemit rubini'an Troas. \v 9 Y re ak'a' re' re Pablo xutz'at pa jun ancha'l achic', che c'o jun ache aj-Macedonia re xpa'e-apo chach y re ache re' nubij cha: Tabana' utzil, catak'ax kaq'uin pa Macedonia, y kojato', xcha' cha. \v 10 Y jac'a tak re Pablo rutz'eton chic re jun ancha'l achic' re', jare' tak conojel y chibil yen Lucas xkaban-a kabanic chin xojba chupan re lugar rubini'an Macedonia, roma xk'ax pa kave' che re xbex cha re Pablo ndel che tzij che re Dios nrajo' c'a che yojba quiq'uin re vinak jec'o pa Macedonia chin nakatzijoj re utzulaj ruch'abal chique. \s1 Tak re Pablo y re Silas xe'c'ue' pa Filipos \p \v 11 Y can jare' xojoc-a pa jun barco, y xkaya' can re tenemit Troas. Y choj xojba pa Samotracia. Y c'aja re ruca'n k'ij xojel chic-a chire', chin xojapon pa tenemit rubini'an Neápolis. \v 12 Y tak xkaya' can re tenemit Neápolis, xojba pa tenemit rubini'an Filipos. Y re Filipos jun namalaj tenemit re c'o chupan re lugar rubini'an Macedonia. Y re vinak re jec'o chupan re tenemit re' je romanos. Tak xojapon chupan re tenemit re', xojc'ue-ka ca'e-oxe' k'ij chire'. \v 13 Y chupan jun k'ij chin uxlanen, yoj xojel-a pa tenemit chin xojba chuchi' jun rakan-ya', jun lugar anche' niban-va oración. Y xojetz'uye' chire', y xkatz'am rutzijosic re utzulaj ruch'abal re Ajaf Jesucristo chique re ixoki' re xquimol-qui' re k'ij re'. \v 14 Jun chique re ixoki' re xquimol-qui' chire', rubini'an Lidia. Y re Lidia aj pa tenemit rubini'an Tiatira. Reja' jun aj-c'ayey tziak, y re tziak re nuc'ayij ja re nibex púrpura cha. Y re Lidia re' can ruyi'om-pa ruk'ij re Dios y nuc'axaj-apo re nubij re Pablo. Y re Ajaf Dios can xch'o-va pa ránma. Mare' tak reja' can xunimaj, \v 15 y xban bautizar y quire' chuka' re jec'o pa rachoch\x + \xo 16.15 \xt Hch 11.14.\x* xe'ban bautizar. Y jac'a tak je'banon chic bautizar, re Lidia xubij chaka: Vo xa can ninojij che yen can riq'uin ronojel vánma xinimaj re Ajaf, quixampa viq'uin, y quixec'ue' pa vachoch, xcha' chaka. \p Re ixok re' can xuban-va chaka che xojec'ue' riq'uin chire' pa rachoch. \v 16 Y jun bey tak yojbinak chupan re lugar re anche' niban-va oración, xkac'ul jun xtan. Y re xtan re' c'o jun itzel espíritu riq'uin, y jare' re nibano cha che nitiquir nubij re xtiquic'alvachij re vinak\x + \xo 16.16 \xt 1 S 28.7.\x* chua'k-cabij. Re xtan re' jun aj-ic' re lak'on. Mare' re jenipa' mero re niquiya' re vinak cha chin niquitoj, xa pa quik'a' re je'lak'ayon chin re xtan napon-va. \v 17 Y re xtan re' can tzakatal pa kakan yoj y re Pablo, y jun pa ruchi' nich'o y nubila' chakij can: Re achi'a' re' je rusamajela' re namalaj Dios re c'o chila' chicaj, y niquitzijoj chivach re andex niban yex chin che yixcolotaj chach re imac, nicha' re xtan re'. \p \v 18 Y re xtan re' q'uiy k'ij quire' xuban. Y jun k'ij re Pablo man chic c'a xucoch'-ta y xtzu'un can chij, roma reja' ch'e'l xuna' y xubij cha re itzel espíritu re c'o riq'uin re xtan: Pa rube' re Jesucristo nimbij chava che catel-a riq'uin re xtan, xcha' re Pablo. \p Y re itzel espíritu can jare' xuya' can re xtan.\x + \xo 16.18 \xt Mr 16.17.\x* \v 19 Y tak re je'lak'ayon chin re xtan xquitz'at che manak chic mero xtiquich'ac chij, roma manak chic re itzel espíritu riq'uin, xe'bequitz'ama-pa re Pablo y re Silas, y xe'quic'uaj-a pa cabildo y xe'bequiya' chiquivach re achi'a' ye'bano juzgar.\x + \xo 16.19 \xt Mt 10.18.\x* \v 20 Y tak xe'bequipoba' chiquivach re ye'bano juzgar, xquibij: Re achi'a' re' je israelitas y quitz'amon rujalic quina'oj re vinak vova' pa tenemit.\x + \xo 16.20 \xt Hch 17.6.\x* \v 21 Y jun chic-va che costumbre niquic'ut chakavach, re man otz-ta che nakac'ul y nakaban, roma yoj xa yoj romanos, xe'cha'. \p \v 22 Y camas vinak re xe'beyacataj-pa chiquij re Pablo y re Silas. Y re achi'a' ye'bano juzgar xe'quich'anaba' re Pablo y re Silas, y c'are' xquitak quich'ayic che che'.\x + \xo 16.22 \xt 1 Ts 2.2.\x* \v 23 Y tak camas chic je'ch'ayon xe'betz'apes can pa cárcel,\x + \xo 16.23 \xt Lc 21.12.\x* y xbex cha re nichajin chin re cárcel che otz quichajexic tubana'. \v 24 Mare' reja', can xe xbex quire' cha, can jac'a re más chupan-apo re cárcel xe'bo'rya-va can re Pablo y re Silas. Y re cakan xe'runimila' can chucojol re che' nibex cepo cha, chin quire' man xque'tiquir-ta xque'el-a.\x + \xo 16.24 \xt Mt 5.10.\x* \p \v 25 Y pa nic'aj-ak'a' la'k che' tak re Pablo y re Silas ye'bixan chin niquiya' ruk'ij re Dios, y chuka' niquiban orar. Y re nic'aj chic re jec'o pa cárcel ye'quic'axaj-apo. \v 26 Jare' tak xpa jun namalaj sananel, y xusiloj\x + \xo 16.26 \xt Hch 4.31.\x* re cárcel y hasta xe'quijalala-qui' re ruxe'. Re ruchi' re cárcel xe'jakataj, y re cadenas re je'cusan chin je'ximilon re vinak re jec'o pa cárcel, xe'solotaj. \v 27 Re ache re nichajin chin re cárcel, xuna' rach roma re sananel. Y tak reja' xutz'at che re ruchi' re cárcel je'jakal, xulisaj re espada chin nuquimisaj-ka-ri', roma reja' xunojij che xe'ba-yan conojel re jec'o pa cárcel. \v 28 Pero re Pablo cof xch'o-apo cha, y xubij: Man taquimisaj-avi', roma yoj ronojel yojc'o vova', xcha' re Pablo cha. \p \v 29 Y re ache nichajin chin re cárcel xuc'utuj jun candil. Y tak ruc'uan chic re k'ak' re', jonanin xoc-apo pa cárcel, pero can nibarbot roma ruximbire', y xbexuque' chiquivach re Pablo y re Silas. \v 30 Y c'are' reja' xe'rulisaj-pa pa cárcel, y xuc'utuj chique: ¿Andex re otz che nimban\x + \xo 16.30 \xt Hch 2.37.\x* yen chin quire' yincolotaj-ta? xcha'. \p \v 31 Y re Pablo y re Silas xquibij cha: Tanimaj re Ajaf Jesucristo,\x + \xo 16.31 \xt Jn 3.16, 36.\x* rat y conojel re jec'o pan avachoch, y xquixcolotaj. \p \v 32 Re Pablo y re Silas xquitzijoj re ruch'abal re Ajaf cha y chique chuka' conojel re jec'o pa rachoch re ache re'. \v 33 Y man riq'uin re' che camas naj chic re ak'a', reja' xuch'ajla' re quisocotajic re Pablo y re Silas. Y xban can bautizar reja' y conojel re jec'o pa rachoch. \v 34 Y c'are' xe'ruc'uaj charachoch chin xuya-pa quivay. Y reja' y re jec'o pa rachoch camas c'a niqui'cot re cánma,\x + \xo 16.34 \xt Sal 5.11.\x* roma xquinimaj re Dios. \p \v 35 Y namak'a-yan ruca'n k'ij, re achi'a' ye'bano juzgar xe'quitak policías chin xbequibij cha re ache re nichajin quichin re jec'o pa cárcel, che otz que'lisas-a re Pablo y re Silas. \v 36 Y re nichajin chire' pa cárcel can xbo'rbij-va cha re Pablo: Re ye'bano juzgar xquitak-pa rubixic chua che yixinlisaj-a. Vocame quixel-pa. Quixbiyin y tichajij-ivi' y ja-ta re Dios xtichajin ivichin, xcha' chique. \p \v 37 Pero re Pablo xubij chique re policías: Yoj, yoj achi'a' romanos.\x + \xo 16.37 \xt Hch 22.25.\x* Pero re ivir, re ye'bano juzgar can jare' xquitak kach'ayic chiquivach re vinak y c'amaje-na tiquiban kabiyal che'. C'are' xojequitz'apij can vova' pa cárcel. Y vocame niquijo' che man jun nitz'eto kachin che yojel-a vova'. Re ka-ley man quire-ta nubij. Te'ibij chique re ye'bano juzgar, che ja reje' re que'pa chakalesasic, xcha' re Pablo chique. \p \v 38 Y re policías xbequibij chique re achi'a' ye'bano juzgar ronojel re xubij-a re Pablo chique. Mare' re ye'bano juzgar xquixibij-qui', roma xquitamaj che re Pablo y re Silas je romanos chuka'.\x + \xo 16.38 \xt Hch 22.29.\x* \v 39 Y re ye'bano juzgar xe'bapon quiq'uin re Pablo y re Silas chire' pa cárcel, y xquic'utuj cuyubal quimac chiquivach. C'are' xe'quilisaj-pa pa cárcel y chuka' xquibij chique che man chic que'c'ue-ka chire' pa tenemit. \v 40 Tak re Pablo y re Silas xe'lisas-a pa cárcel, xe'ba charachoch re Lidia, y xquicukubala' can quic'o'x\x + \xo 16.40 \xt 1 Ts 4.18; 5.11.\x* re hermanos. Y tak xe'ch'o-yan can chique conojel, reje' xe'ba. \c 17 \s1 Re xbanataj pa Tesalónica \p \v 1 Y tak je'binak re Pablo y re Silas, xe'k'ax pa tak tenemit Anfípolis y Apolonia, y c'are' xe'bapon pa tenemit rubini'an Tesalónica. Y re vinak israelitas re jec'o chire', c'o c'a jun nema-jay re anche' niquimol-va-qui' chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios, re nibex sinagoga cha. \v 2 Y re Pablo can ancha'l rubanalom-pa pa tak nic'aj chic tenemit, che nabey napon chupan re nema-jay rubini'an sinagoga, can ja chuka' quire' xuban chire' pa Tesalónica. Xapon chupan re nema-jay re nibex sinagoga cha,\x + \xo 17.2 \xt Hch 13.5, 14.\x* y oxe' c'a k'ij chin uxlanen o sea oxe' sábados quire' xuban, chin xquinojij rij re ruch'abal re Dios quiq'uin re israelitas re ruvinak. \v 3 Y can ja re ruch'abal re Dios xucusaj chin xusekresaj chiquivach re vinak che re Cristo tiene que nuk'asaj tijoj-pokonal,\x + \xo 17.3 \xt Lc 24.25, 26, 46.\x* y xticom y c'are' xtic'astaj-a. Y can quire-va xbanataj. Y re Pablo xubij chuka' chique re vinak: Re Jesús re nintzijoj chiva, ja reja' re Cristo, xcha' chique. \p \v 4 Y can jec'o-va xe'niman re Ajaf Jesucristo. Jec'o israelitas re xe'niman, pero más je q'uiy re man je israelitas-ta re can quiyi'on-va-pa ruk'ij re Dios re xe'niman chin re Jesús. Y je q'uiy chuka' ixoki' re camas quik'ij re xe'niman. Y conojel reje' xe'tzake-a chij re Pablo y re Silas. \v 5 Jac'a re vinak israelitas re man niquinimaj-ta re Jesucristo, itzel xquina' chique re Pablo y re Silas. Y mare' tak reje' xe'quimol re achi'a' itzel quina'oj y je k'ori'. Camas c'a je q'uiy re xe'quimol, roma can xquiyac che jun tenemit. Y reje' xe'ba chin ye'be'oc pa rachoch re jun ache rubini'an Jasón, chiquicanoxic re Pablo y re Silas. Reje' niquijo' ye'bequilisaj-pa pa jay y ye'quiya' pa quik'a' re vinak. \v 6 Pero man xe'quivel-ta re Pablo y re Silas. Mare' tak xa ja re ache rubini'an Jasón y nic'aj chic hermanos re xe'quic'uaj-a chiquivach re autoridades chin re tenemit. Y jun pa quichi' ye'ch'o-apo, y niquibij: Re achi'a' quibini'an Pablo y Silas quitz'amon ruyojic quina'oj\x + \xo 17.6 \xt Hch 16.20.\x* conojel vinak chin re ruch'ulef, y xe'beka vova' chupan re katenemit. \v 7 Y ja re ache rubini'an Jasón re xc'ulu-apo quichin pa rachoch. Conojel re ye'tzake' chiquij re Pablo y re Silas, mana-ta re nubij re ley chin re ka-nación re ye'tajin chubanic. Reje' man niquinimaj-ta re nubij re César, roma niquibij che c'o chic jun qui-Rey,\x + \xo 17.7 \xt Lc 23.2; Jn 19.12.\x* y re qui-Rey re' rubini'an Jesús, xe'cha-apo. \p \v 8 Y tak re vinak y re autoridades chin re Tesalónica xquic'axaj re xquibij-apo re vinak re', xquixibij-qui' y mare' xe'volol-ka chiquivach. \v 9 Y roma quire' xbex chiquij re ache rubini'an Jasón y re nic'aj chic hermanos, re autoridades xquinojij che ye'quilisaj-a, pero tiene que xquiya' can mero chin che xe'el-a. \s1 Re Pablo y re Silas niquitzijoj re ruch'abal re Dios pa tenemit Berea \p \v 10 Y re hermanos can cha'nin xe'quitak-a\x + \xo 17.10 \xt Mt 10.23.\x* re Pablo y re Silas pa tenemit Berea. Y chak'a' c'a tak xe'quitak-a. Y tak re Pablo y re Silas jec'o chic chire' pa Berea, xe'ba chupan re nema-jay re anche' niquimol-va-qui' re israelitas chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios, re nibex sinagoga cha. \v 11 Y re israelitas re jec'o chire' pa Berea más otz quina'oj que chiquivach re israelitas re jec'o pa Tesalónica, roma reje' choj xquic'ul re ruch'abal re Dios. Y re jenipa' niquic'axaj-a quiq'uin re Pablo y re Silas, niquicanola' chupan re ruch'abal re Dios re je'tz'iban can,\x + \xo 17.11 \xt Is 34.16; Lc 16.29; Jn 5.39.\x* chin niquitamaj vo xa katzij re niquibij o xa man katzij-ta. Re vinak re' can k'ij-k'ij quire' niquiban. \v 12 Y je q'uiy re xe'niman re Ajaf Jesucristo chiquicojol re israelitas. Y can quire' chuka' chiquicojol re vinak re man je israelitas-ta. Jec'o ixoki' re c'o quik'ij y achi'a' chuka'.\x + \xo 17.12 \xt Hch 13.50.\x* \v 13 Jac'a re israelitas re man quiniman-ta re Jesucristo re jec'o pa tenemit Tesalónica, tak xquic'axaj che re Pablo c'o pa Berea nutzijoj re ruch'abal re Dios chique re vinak, reje' can xe'ba pa Berea. Y tak jec'o chic chire' pa Berea, xe'quitakchi'ij re vinak chin xe'yacataj chij re Pablo.\x + \xo 17.13 \xt Lc 11.52; 1 Ts 2.15.\x* \v 14 Y re hermanos re jec'o chire' pa Berea, can jare' xquitak-a re Pablo c'a chuchi-mar.\x + \xo 17.14 \xt Mt 10.23.\x* Y re Silas y re Timoteo c'a xe'c'ue-na can quiq'uin re hermanos chire' pa Berea. \v 15 Y re hermanos re xe'tzake-a chij re Pablo, tak jec'o chic chuchi-mar, xquic'uaj-a chupan jun tenemit rubini'an Atenas. Y tak re hermanos re' xe'tzolaj-pa, bim-pa chique roma re Pablo che re Silas y re Timoteo\x + \xo 17.15 \xt Hch 18.5.\x* que'bapon cha'nin pan Atenas, roma chire' ye'ruyabej-va reja'. \s1 Tak re Pablo xc'ue' pan Atenas \p \v 16 Y tak re Pablo je'ruyaben re Silas y re Timoteo chire' pa tenemit Atenas, re ránma reja' camas c'a nik'axo nuna',\x + \xo 17.16 \xt Sal 119.158; Mr 3.5; 2 P 2.8.\x* roma re tenemit re' can nojnak che imágenes. Y re imágenes re', jare' re je'aconak qui-dioses re vinak.\x + \xo 17.16 \xt Ex 32.19, 20.\x* \v 17 Mare' re Pablo napon pa nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha re c'o chupan re tenemit re', y nutzijoj re ruch'abal re Dios\x + \xo 17.17 \xt Hch 17.2, 10; 18.4, 19; 19.8, 9.\x* chique re israelitas y chique nic'aj chic vinak re can quiyi'on-va-pa ruk'ij re Dios.\x + \xo 17.17 \xt Hch 17.4.\x* Y can quire' chuka' nubanala' k'ij-k'ij pa q'uiybal, quiq'uin re vinak re ye'bapon chire'. \v 18 Y jec'o nic'aj chic achi'a' chire' pa tenemit Atenas re can nika chiquivach niquitamaj ronojel rach na'oj, achi'a' re nibex epicúreos chique y nic'aj chic re nibex estoicos chique, ye'betzijon riq'uin re Pablo. Pero jec'o nic'aj niquibila': ¿Anchique como nrajo' nubij chaka re jun ache re', xe nivolol? ye'cha'. \p Y nic'aj chic niquibila': Re ache re' ancha'l xa nuya' quitzijol nic'aj chic dioses quichin nic'aj chic vinak re xa man aj-vova-ta, ye'cha'. \p Y quire' niquibij re vinak re', roma re nutzijoj re Pablo chique, ja re utzulaj ch'abal chin re Jesús re nibex evangelio cha, y nubij chuka' chique chij tak re anama'i' xque'c'astaj.\x + \xo 17.18 \xt Hch 4.2.\x* \v 19 Y re vinak re' xquic'uaj-a re Pablo pan Areópago, re anche' niquimol-va-qui' re camas quik'ij. Y tak xe'bapon, reje' xquic'utuj cha re Pablo: ¿La c'o como modo che natzijoj ba' más chaka chij re c'ac'a na'oj re ac'amom-pa? \v 20 Roma yoj man kac'axan-ta re natzijoj rat, y nakajo' che nabij chaka andex ndel-va che tzij, xe'cha' cha. \p \v 21 Y quire' xquibij roma conojel vinak re aj-chire' pa tenemit Atenas, y re je'pitinak pa tak nic'aj chic tenemit, re c'o chic cachoch chire' pan Atenas, can man jun chic cosa niquiban-ta, xa can xe c'a niquic'axaj y niquitzijoj re jun chic na'oj c'ac'a chiquivach-ka reje'. \p \v 22 Y tak re Pablo xbepa'e-pa chiquivach re vinak chire' pan Areópago, xubij chique: Yex re yixc'o vova' pa tenemit Atenas, yen nintz'at che yex can iyi'on quik'ij re i-dioses.\x + \xo 17.22 \xt Jer 50.38.\x* \v 23 Tak xinak'ax anche' niya-va quik'ij conojel i-dioses, xintz'at jun altar re anche' nubij-va: Re Dios man etaman-ta rach. Y jac'a Dios re' re man itaman-ta rach, y yex can niya' ruk'ij, jare' re nintzijoj yen chivach vocame. \p \v 24 Jac'a Dios re' re banayon re ruch'ulef y ronojel re nakatz'at chach. Jac'a reja' re Rajaf re rocaj y re ruch'ulef.\x + \xo 17.24 \xt Mt 11.25.\x* Y jac'a reja' re Dios, y man jun vinak nitiquir-ta nuban jun templo chin che nic'ue-ta reja' chupan.\x + \xo 17.24 \xt Hch 7.48.\x* \v 25 Chuka' re vinak man ye'tiquir-ta niquito' re Dios, roma en lugar che niquito', xa ja re Dios re nita'o quichin, roma ja reja' re niyi'o kac'aslen, re cak'ik'\x + \xo 17.25 \xt Is 42.5.\x* y ronojel re nic'aj chic cosas. \p \v 26 Chuka' can rubanon chaka re yojc'o chach re ruch'ulef che xa riq'uin jun vinak yoj-elinak-va-pa konojel, y kaquiran-ki' chach re ruch'ulef, y rubin can jenipa' tiempo nic'ue' jun nación, y chuka' anchique lugar nic'ue-va,\x + \xo 17.26 \xt Dt 30.20; 32.8.\x* \v 27 chin che nakacanoj re Dios, y anche-na c'a xtakavila-va-pa. Pero reja' xa man naj-ta c'o-va, xa can nakaj c'o-va-pa chaka cada jun yoj. \v 28 Y roma reja' tak c'o kac'aslen, roma reja' tak yojsilon, y roma chuka' reja' tak yojc'o, can ancha'l quibin ja'jun chique re achi'a' poetas re jec'o chi'icojol, che yoj can yoj rajc'ual chuka' re Dios. \v 29 Y vo xa can yoj rajc'ual re Dios, man xkojtiquir-ta xtakabij Dios cha jun ru-imagen reja'\x + \xo 17.29 \xt Is 40.18.\x* re xa achi'a' je'banayon-ka. Y re' astapa' cha k'anapuak o sakapuak o cha aboj banon-va, roma xa vinak banayon-ka. \v 30 Re vinak xe'c'ue' ajuer can, xquibanala' qui-dioses chin xquiya' quik'ij, y re katzij Dios camas xe'rucoch', roma man quitaman-ta anchique re ruc'amon che niquiya' ruk'ij. Jac'a re k'ij re' reja' nubij che conojel vinak tijalataj quic'aslen chach re Dios.\x + \xo 17.30 \xt Lc 24.47.\x* \v 31 Roma reja' can rucha'on jun k'ij chin tak xque'ban juzgar conojel vinak. Rucha'on chic Jun re can choj-va xtuban rubiyal. Y re Dios xusekresaj che katzij che re Jun re' xtibano juzgar,\x + \xo 17.31 \xt Ro 2.16; 2 Ti 4.1.\x* roma xuban cha che xbec'astaj-pa re ru-cuerpo chiquicojol re anama'i',\x + \xo 17.31 \xt 1 Co 15.\x* xcha' re Pablo. \p \v 32 Y tak re vinak xquic'axaj che c'o Jun re xc'astaj-pa chiquicojol re anama'i', xa xe'tze'en-apo chij re Pablo. Y jec'o xe'bin cha: C'a xcatkac'axaj-na chic jun bey,\x + \xo 17.32 \xt Hch 24.25.\x* xe'cha'. \p \v 33 Y re Pablo xel-pa chiquicojol. \v 34 Y jec'o ca'e-oxe' vinak re xe'niman re Ajaf Jesucristo.\x + \xo 17.34 \xt Hch 18.8.\x* Re vinak re' can xe'bo-va chij re Pablo. Chiquicojol re vinak re xe'niman, c'o jun ache rubini'an Dionisio, jun ache quichibil re achi'a' ye'bano juzgar pan Areópago. Y c'o chuka' jun ixok rubini'an Dámaris re xniman re Ajaf Jesucristo. Y chuka' jec'o nic'aj chic. \c 18 \s1 Tak re Pablo xc'ue' pa tenemit rubini'an Corinto \p \v 1 Y jare' tak re Pablo xuya' can re tenemit Atenas, y xba chupan re tenemit rubini'an Corinto.\x + \xo 18.1 \xt 1 Co 1.2; 2 Co 1.1, 23.\x* \v 2 Y chire' pa Corinto c'o jun ache israelita rubini'an Aquila, y reja' alaxnak chupan re lugar rubini'an Ponto. Reja' y chibil re ruxayil rubini'an Priscila,\x + \xo 18.2 \xt Ro 16.3.\x* xa c'a ba-oc tiempo que'bapon-va pa tenemit Corinto, je'elinak-pa chupan re nación Italia. Reje' xe'el-pa chupan re jun lugar re', roma re jun ache rubini'an Claudio re nibano gobernar chire', xubij che re vinak israelitas que'el-a pa tenemit Roma. Y re Pablo xapon chiquitz'etic. \v 3 Y roma can junan quisamaj che je oxe', re Pablo xc'ue-ka quiq'uin. Che je oxe' reje' ye'quibanala' jay riq'uin tziak, y junan xe'samaj.\x + \xo 18.3 \xt Hch 20.34; 1 Co 4.12; 1 Ts 2.9.\x* \v 4 Jac'a re pa tak k'ij chin uxlanen, re Pablo niba chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha,\x + \xo 18.4 \xt Hch 13.14.\x* y ja chire' nutzijoj-va re ruch'abal re Jesús chiquivach re vinak israelitas y re man je israelitas-ta. Can nutaj ruk'ij quiq'uin, chin nak'ax-ta pa quive'. \p \v 5 Y tak re Silas y re Timoteo\x + \xo 18.5 \xt Hch 17.14.\x* je'tzolojnak chic-pa chupan re lugar rubini'an Macedonia y jec'o chic riq'uin re Pablo pa Corinto, jare' tak re Pablo más xujach-ri' chutzijosic\x + \xo 18.5 \xt Job 32.18.\x* re ruch'abal re Dios Y nubij chique re israelitas re jec'o chire', che re Jesús can ja-va re' re Cristo. \v 6 Pero re israelitas re' man nika-ta chiquivach re nubij re Pablo, y q'uiy itzel tak tzij ye'quibila'.\x + \xo 18.6 \xt 1 P 4.4.\x* Mare' re Pablo xutavaj re rutziak,\x + \xo 18.6 \xt Neh 5.13.\x* chin quire' tiquinabej che man otz-ta re xquiban.\x + \xo 18.6 \xt Mt 10.14; Lc 9.5; Hch 13.51.\x* Y xubij chuka' chique: Ja yex re c'o imac vo xa xquixba chupan re castigo\x + \xo 18.6 \xt 2 S 1.16; Ez 3.18; 18.13; 33.4, 9.\x* re nuya' re Dios. Yen xinel-yan chach, roma xinya' rutzijol chiva. Y vocame yixinya' c'a can, chin yimba quiq'uin re vinak re man je israelitas-ta,\x + \xo 18.6 \xt Hch 28.28.\x* xcha' can chique. \p \v 7 Y can jare' tak xel-pa re Pablo chire' chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, y xba charachoch re jun ache rubini'an Justo. Re ache re' can ruyi'on-va-pa ruk'ij re Dios, y re rachoch can riq'uin-oc re jay rubini'an sinagoga c'o-va. \v 8 Y jun chic ache rubini'an Crispo,\x + \xo 18.8 \xt 1 Co 1.14.\x* re jun ache re' ja reja' re principal chire' chupan re nema-jay rubini'an sinagoga, reja' xunimaj re Ajaf Jesucristo y conojel re jec'o pa rachoch. Y jec'o chuka' nic'aj chic vinak aj-chire' pa tenemit Corinto, xe'niman re Jesucristo tak xquic'axaj re ruch'abal re Dios. Y can xe'ban chuka' bautizar. \v 9 Y pa jun ak'a' re Ajaf xch'o riq'uin re Pablo, xuc'ut-ri' chach pa jun ancha'l achic', y xubij cha: Man c'a taxibij-avi'\x + \xo 18.9 \xt Hch 23.11; 27.23, 24.\x* y man tatanaba' rubixic re nuch'abal chiquivach re vinak. \v 10 Y yen xquinchajin avichin vova', y can man jun cosa xtac'alvachij\x + \xo 18.10 \xt Is 41.10; Jer 1.8, 19; Mt 28.20; Ro 8.31.\x* pa quik'a' re vinak. Roma vova' pa tenemit Corinto je q'uiy vinak re can je vichin chic yen, roma can xquinquinimaj, xcha' re Ajaf. \p \v 11 Mare' jun juna' y nic'aj xc'ue-ka re Pablo chire' pa Corinto, reja' nuc'ut c'a re ruch'abal re Dios. \p \v 12 Y chupan re tiempo re', ja re jun ache rubini'an Galión jare' re gobernador\x + \xo 18.12 \xt Hch 13.7.\x* chire' chupan re lugar rubini'an Acaya,\x + \xo 18.12 \xt Hch 18.27; 19.21.\x* re anche' c'o-va re tenemit Corinto. Y ja tiempo re' tak re israelitas xquimol-qui' chin xe'yacataj chij re Pablo. Xbequitz'ama-pa, xquic'uaj chach re gobernador,\x + \xo 18.12 \xt Mt 10.18.\x* \v 13 y xbequibij cha re gobernador che re jun ache re' can nuban chique re vinak che tiquiya' ruk'ij re Dios, pero man ancha'l-ta nubij re ley\x + \xo 18.13 \xt Hch 18.15.\x* chin re Moisés. \p \v 14 Y tak re Pablo xrajo' xch'o-apo, xa ja re Galión re gobernador re xch'o-pa nabey, y xubij chique re israelitas: Man chic jun tzij tibij-pa chua. Roma xe-ta xa camic o jun-ta chic rach ch'a'oj rubanon\x + \xo 18.14 \xt Hch 23.29; 25.11, 19.\x* can re ache re', otz-ta che nibij-pa chua. Pero xa man quire-ta. \v 15 Roma re rumac re ache re' xa chivach-ka yex.\x + \xo 18.15 \xt Mt 27.4, 24.\x* Xa chij re nuc'ut, y chij chuka' re i-ley y re be'aj Jesús. Yen man ninjo-ta nimban rubiyal re'. Xa tibana' rubiyal chivach-ka yex, xcha'. \p \v 16 Y re gobernador xe'rulisaj-pa chire',\x + \xo 18.16 \xt Ro 13.3, 4.\x* \v 17 y can jare' tak re vinak xquitz'am re jun ache c'o ruk'ij rubini'an Sóstenes\x + \xo 18.17 \xt 1 Co 1.1.\x* chach re ache rubini'an Galión re gobernador, y xquich'ay. Re ache rubini'an Sóstenes jun principal chire' chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Pero re Galión can xuban che ancha'l che man xutz'at-ta re xbanataj. \p \v 18 Y re Pablo q'uiy k'ij xc'ue-ka chire' quiq'uin re hermanos re jec'o pa tenemit Corinto, pero tak xba, tiene que xe'ruya' can. Y tak ch'ovenak chic can chique re hermanos re', reja' xba chin ne'oc chupan jun barco chin che niba chupan re lugar rubini'an Siria. Y je ruchibil-a re hermana Priscila y re hermano Aquila. Y re Pablo can c'o rusujun cha re Dios. Mare' tak xe'bapon pa jun puerto rubini'an Cencrea,\x + \xo 18.18 \xt Ro 16.1.\x* re tenemit re anche' ye'oc-a chupan re barco, re Pablo xujuc'-a pa rujalom,\x + \xo 18.18 \xt Nm 6.18; Hch 21.24.\x* chin jun seña che xuban-yan re rusujun cha re Dios. \v 19 Y tak xe'k'ax juc'an-ya', xe'bapon chupan re tenemit rubini'an Efeso. Re Pablo xe'ruya' can re Priscila y re Aquila, y reja' xba chupan jun nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Y junan c'a niquinojij rij re ruch'abal re Jesucristo quiq'uin re ruvinak israelitas. \v 20 Y re israelitas re' xquibij cha che tic'ue-ka ba' quiq'uin chire' pan Efeso, pero reja' man xrajo-ta. \v 21 Xa xubij chique che reja' tiene que ne'c'ue' pa Jerusalén\x + \xo 18.21 \xt Hch 19.21.\x* chin re namak'ij pitinak.\x + \xo 18.21 \xt Dt 16.1.\x* Pero xquintzolaj chic-pa jun bey iviq'uin, vo xa quire' nrajo' re Dios,\x + \xo 18.21 \xt Mt 26.39; Ro 1.10; 15.32; 1 Co 4.19; Stg 4.15.\x* xcha' chique. \p Y tak ch'ovenak chic can chique conojel, xuya' can re tenemit Efeso y xoc chic-a chupan re barco. \s1 Re Pablo xtzolaj pa tenemit Antioquía y chire' xel-va-a chin xba chic jun bey chubonic rasamaj re Dios \p \v 22 Y tak xka can pa Cesarea,\x + \xo 18.22 \xt Hch 8.40.\x* can choj c'a xba pa Jerusalén. Y tak xuya-yan can ruxnokil-quivach re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios re jec'o chire' pa Jerusalén, reja' xba c'a pan Antioquía.\x + \xo 18.22 \xt Hch 11.26.\x* \v 23 Y xc'ue-na ba' chire' pan Antioquía. C'are' xtzolaj chic jun bey chin no'rcukuba' quic'o'x\x + \xo 18.23 \xt Is 35.4.\x* re hermanos jec'o pa tak tenemit re jec'o pa ru-cuenta re lugar rubini'an Galacia\x + \xo 18.23 \xt Ga 1.2.\x* y re jec'o chuka' pa ru-cuenta re lugar rubini'an Frigia. \s1 Re jun ache rubini'an Apolos nutzijoj re ruch'abal re Dios pan Efeso \p \v 24 Y chire' pa tenemit Efeso re tiempo re' xapon jun ache israelita rubini'an Apolos,\x + \xo 18.24 \xt 1 Co 1.12; Tit 3.13.\x* re jun ache re' aj pa tenemit Alejandría. Y jabal rutaman re ruch'abal re Dios re tz'iban can, y jabal chuka' rutaman nich'o chiquivach re vinak, y otz rubixic nuban cha. \v 25 Y can jabal-va rutijoxic banon chupan re ruch'abal re Ajaf Jesús. Y can riq'uin ronojel ránma nutzijoj re ruch'abal re Ajaf\x + \xo 18.25 \xt Ro 12.11.\x* chique re vinak. Can jabal ye'rutijoj. Roma reja' astapa' xaxe re bautismo chin re Juan Bautista\x + \xo 18.25 \xt Hch 19.3.\x* rutaman. \v 26 Y man nuxibij-ta-ri' nutzijoj chiquivach re vinak chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Y re Priscila y re Aquila\x + \xo 18.26 \xt Hch 18.2, 18.\x* xquic'axaj. Y reje' pa ruyonil c'a xe'ch'o riq'uin, y xquic'ut más chach chij re ruch'abal re Dios. \v 27 Y reja' can nurayij c'a che niba chupan re lugar rubini'an Acaya.\x + \xo 18.27 \xt Hch 18.12.\x* Mare' tak re hermanos re jec'o pan Efeso xquibij cha che otz re nunojij, y xquiban-a chuka' jun carta chach chin nuya' chique re quiniman chic re Jesús re jec'o pan Acaya. Re carta re' nubij che tiquic'ulu' re Apolos.\x + \xo 18.27 \xt 1 Co 3.6.\x* Y tak re Apolos xapon, camas xucukuba' quic'o'x re hermanos re jec'o chire', y reje' can xquinimaj roma can xsamaj-yan re utzil pitinak riq'uin re Dios pa tak cánma. \v 28 Y re Apolos can chiquivach conojel tak xubij che re israelitas re man quiniman-ta re Jesucristo, mana-ta re ye'tajin chubanic. Y re israelitas re' man jun andex niquibij, roma re Apolos can nucusaj re ruch'abal re Dios re je'tz'iban can, chin nubij che re Jesús can ja-va re' re Cristo.\x + \xo 18.28 \xt Hch 9.22.\x* \c 19 \s1 Tak re Pablo xapon chic pa tenemit Efeso \p \v 1 Y jac'a tak re Apolos c'o pa tenemit Corinto, jare' tak re Pablo\x + \xo 19.1 \xt 1 Co 1.12.\x* rutz'amon bey, y xbak'ax-pa pa tak tenemit re jec'o-a chach loma re jec'o pa ru-cuenta re Galacia y re jec'o pa ru-cuenta re Frigia. Y c'are' xapon pa tenemit Efeso, y chire' xe'bo'rvila' nic'aj chic hermanos. \v 2 Mare' reja' xuc'utuj chique: Tak yex xinimaj, ¿xka como-pa re Espíritu Santo\x + \xo 19.2 \xt Hch 8.16.\x* pan ive'? xcha' chique. \p Y re hermanos re' xquibij cha: Ni xe-ta kataman\x + \xo 19.2 \xt 1 S 3.7.\x* che c'o Espíritu Santo, xe'cha'. \p \v 3 Y jare' tak re Pablo xuc'utuj chic chique: ¿Andex che bautismo re xban chiva? Y re hermanos re' xquibij: Yoj ja re bautismo re ruc'utun can re Juan Bautista\x + \xo 19.3 \xt Hch 18.25.\x* re xban chaka. \p \v 4 Y re Pablo xubij chique: Re bautismo re xuban re Juan, jun seña chin che re vinak xjalataj quic'aslen chach re Dios.\x + \xo 19.4 \xt Hch 13.24.\x* Pero xubij chuka' che c'o Jun re xtipa, y jare' re tiquinimaj. Y re' ja re Jesús, roma can ja-va reja' re Cristo, xcha' re Pablo.\x + \xo 19.4 \xt Hch 1.5; 11.16.\x* \p \v 5 Y tak reje' xquic'axaj quire', xquijo' che xe'ban bautizar pa rube' re Ajaf Jesús.\x + \xo 19.5 \xt Ga 3.27.\x* \v 6 Y can xka-pa re Espíritu Santo pa quive', tak re Pablo xuya' ruk'a' pa quive'. Y xe'ch'o pa tak nic'aj chic ch'abal re man je'quitamalon-ta,\x + \xo 19.6 \xt Hch 2.4.\x* y xquitzojola' re xbex chique roma re Dios. \v 7 Y jec'o la'k jun je doce achi'a' che nojel. \p \v 8 Re Pablo oxe' ic' re can xpa-apo chire' chupan re nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Y man nuxibij-ta-ri' nutzijoj re ruch'abal re Jesucristo chique re vinak. Niquinojij rij\x + \xo 19.8 \xt Hch 17.2.\x* re ch'abal re nich'o chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios.\x + \xo 19.8 \xt Hch 1.3; 28.23.\x* Reja' can nutaj ruk'ij quiq'uin. \v 9 Pero jec'o nic'aj chic re xquicoversaj re cánma, y man xquinimaj-ta.\x + \xo 19.9 \xt 2 R 17.14; 2 Cr 30.8; Neh 9.16, 17.\x* Pa ruq'uixel che xquinimaj, xa xquitz'am rubixic itzel tak tzij chiquivach re vinak chij\x + \xo 19.9 \xt Jud 10.\x* re utzulaj ruch'abal re Ajaf Jesús. Mare' re Pablo xel-a quiq'uin, y xe'ruc'uaj-a chuka' re can quiniman chic. Y pa jun escuela chin re ache rubini'an Tiranno niquimol-va-qui', chin niquinojij rij re ruch'abal re Dios ronojel k'ij. \v 10 Y ca'e' juna' quire' xuban re Pablo. Mare' tak can conojel xe'c'axan re ruch'abal re Ajaf Jesús chire' chupan re lugar rubini'an Asia, che israelitas y man je israelitas-ta re xe'c'axan. \v 11 Y re Dios xucusaj re Pablo chin xe'rubanala' namalaj tak milagros.\x + \xo 19.11 \xt Mr 16.20.\x* \v 12 Mare' hasta re rutziak\x + \xo 19.12 \xt Mt 14.36.\x* chin samaj y chuka' re rusu't, jare' re xe'c'uax quiq'uin re yava'i', y riq'uin re' can xe'c'achoj. Y chuka' re vinak jec'o itzel tak espíritu quiq'uin, can xe'el-va-a, roma xc'uax re tziak re' quiq'uin. \p \v 13 Y jec'o achi'a' israelitas re ye'biyaj, re can ye'quilisaj itzel tak espíritu.\x + \xo 19.13 \xt Mt 12.27.\x* Ja'jun chique reje' can niquijo' niquicusaj re rube' re Ajaf Jesús\x + \xo 19.13 \xt Mr 9.38; Lc 9.49.\x* chin che niquiban quire'. Mare' reje' niquibij chique re itzel tak espíritu: Pa rube' re Ajaf Jesús re nutzijoj re Pablo nakabij chiva che quixel-a, ye'cha' chique. \p \v 14 Y chuka' quire' niquijo' niquiban re je vuku' ruc'ajol re ache rubini'an Esceva, y re ache Esceva pa'al pa quive' jun grupo sacerdotes. \v 15 Pero jun bey tak reje' xquicusaj re rube' re Jesús chin niquilisaj re itzel espíritu c'o riq'uin jun ache, re espíritu re' xch'o y xubij: Yen ntaman anchique re' re Jesús\x + \xo 19.15 \xt Mt 8.29; Mr 1.24; 5.7.\x* y chuka' ntaman anchique che ache re Pablo. Jac'a yex, ¿yixtiquir como nibij chua yix anchique yex? xcha' chique. \p \v 16 Y re ache re c'o itzel espíritu riq'uin, xuch'akij-ri' chiquij re achi'a' re', y can man xe'tiquir-ta pa ruk'a', roma can xuxil re quitziak chiquij y xe'rusoc, y quire' quibanon xe'numaj-a chupan re jay re'. \v 17 Y re xbanataj xnabex coma conojel re vinak israelitas y re man je israelitas-ta re jec'o chupan re tenemit Efeso. Reje' camas ximbire'\x + \xo 19.17 \xt Hch 2.43.\x* xpa quiq'uin roma re xbanataj.\x + \xo 19.17 \xt Lc 1.65; Hch 5.5, 11.\x* Y xquiyala' ruk'ij\x + \xo 19.17 \xt Lc 7.16.\x* re Ajaf Jesús. \p \v 18 Y je q'uiy chique re vinak re quiniman chic re Jesús ye'beka y can niquicholola' re itzel tak banabal re je'quibanalom-pa.\x + \xo 19.18 \xt Jer 3.13; Mt 3.6.\x* \v 19 Y je q'uiy re xquiban itz\x + \xo 19.19 \xt Dn 2.2.\x* rubanon can y quiniman chic re Ajaf Jesús, xe'quicanola-pa re qui-libros chin itz, y can chiquivach re vinak xe'quiparola'.\x + \xo 19.19 \xt Is 30.22.\x* Y re rajal re jenipa' libros chin itz re xe'parox, c'o la'k cincuenta mil fichas re banon cha sakapuak. \v 20 Y roma re xbanataj, xk'alajin re ru-poder re ruch'abal re Ajaf Dios, y camas vinak re ye'niman.\x + \xo 19.20 \xt Col 1.6.\x* \p \v 21 Y re Pablo xunojij pa ránma che niba pa Macedonia y pan Acaya chiquitz'etic re hermanos. Y chuka' xunojij pa ránma che niba pa Jerusalén,\x + \xo 19.21 \xt Hch 20.22; Ro 15.25; Ga 2.1.\x* y c'are' reja' xunojij che tiene que niba pa Roma. \v 22 Mare' xe'rutak-a re Timoteo\x + \xo 19.22 \xt Hch 16.1.\x* y re Erasto,\x + \xo 19.22 \xt Ro 16.23; 2 Ti 4.20.\x* re ye'ta'o richin pa Macedonia. Y reja' c'a xc'ue-na can ba' chic chupan re jun lugar rubini'an Asia. \s1 Re xbanataj pa tenemit Efeso tak je q'uiy vinak xquinimaj re ruch'abal re Dios \p \v 23 Y pa tenemit Efeso re tiempo re', re vinak camas quiyoval y xe'yacataj chij re utzulaj ruch'abal re Ajaf Jesús.\x + \xo 19.23 \xt Hch 9.2; 19.9.\x* \v 24 Y ja re jun ache nisamajin sakapuak re rubini'an Demetrio, re xtakchi'in quichin re vinak. Roma chire' pan Efeso c'o rachoch jun qui-dios, pero re qui-Dios re' xa ru-imagen jun ixok, y nibex Diana cha, y jac'a ch'utak ru-forma re jay re' re ye'rubanala' reja' cha sakapuak, y ye'ruc'ayij. Y re ache re' y re ye'samaj riq'uin, camas c'a ye'ch'acon\x + \xo 19.24 \xt Hch 16.16, 19.\x* chij re ch'utak ru-forma re jay ye'quiban. \v 25 Mare' re ache re' xe'rayoj re ye'samaj riq'uin, y xe'rumol chuka' re nic'aj chic re ye'bano ch'utak ru-forma re jay chin re dios Diana, y xubij chique: Yex itaman che re jun samaj katz'amon, jabal yojch'acon chij.\x + \xo 19.25 \xt Pr 15.27; 1 Ti 6.10.\x* \v 26 Pero yex itz'eton y chuka' ic'axan chic che re ache re nibex Pablo cha, nubij chique re vinak che re imágenes re je'banalon coma vinak man je dios-ta.\x + \xo 19.26 \xt Sal 115.4; Is 41.24; 44.10-20; 46.7; Jer 10.3; Hch 17.29; 1 Co 8.4.\x* Y can je q'uiy rujalon chic quina'oj y quiniman chic, man xe-ta vova' pan Efeso, xa can bama ronojel lugar chin re Asia. \v 27 Y man xe-ta cha re ka-negocio yoj c'ayef nuban, xa can c'ayef chuka' nuban cha re rachoch re ka-dios Diana, roma xa can man jun ruk'ij niban can cha. Y vo xa quire' niban cha, nitzelas can re namalaj ka-dios, y jun dios re can niya' ruk'ij coma re vinak re jec'o ronojel tenemit chin re Asia y conojel re jec'o chach re ruch'ulef, xcha'. \p \v 28 Tak xquic'axaj re xubij re Demetrio chique, re achi'a' re' xyacataj quiyoval. Y jun pa quichi' xquiban y xquibij: ¡Nem ruk'ij re Diana re ka-dios\x + \xo 19.28 \xt Jer 50.38; Hab 2.18, 19.\x* yoj re yoj aj-Efeso! \p \v 29 Y can conojel re vinak chin re tenemit Efeso xe'beyacataj-pa, astapa' man quitaman-ta anchique roma. Reje' ja re je ca'e' achi'a' re ye'pa pa Macedonia, re je ruchibil re Pablo re xe'quitz'am. Re je ca'e' achi'a' re' quibini'an Gayo\x + \xo 19.29 \xt Ro 16.23; 1 Co 1.14.\x* y Aristarco.\x + \xo 19.29 \xt Hch 20.4; 27.2; Col 4.10; Flm 24.\x* Y xe'quic'uaj-a re anche' niquimol-va-qui' re vinak re'. \v 30 Y re Pablo can-ta xrajo' xapon chupan re lugar re', y xoc-ta-apo chin nich'o chiquivach re vinak, pero re hermanos man xquiya-ta k'ij cha. \v 31 Chuka' jec'o principal tak achi'a' chin re lugar Asia\x + \xo 19.31 \xt Hch 16.6; 1 P 1.1.\x* re jec'o chire' pan Efeso,\x + \xo 19.31 \xt Ap 1.11.\x* re xquitak rubixic cha re Pablo che man tapon re anche' quimalon-va-qui' re vinak. Xquiban quire' re achi'a' re', roma can quichibil-qui' riq'uin re Pablo.\x + \xo 19.31 \xt Pr 16.7.\x* \v 32 Jac'a re anche' quimalon-va-qui', re vinak jun pa quichi' niquiban. Jec'o re jun-va niquibij, y re nic'aj jun-va chic re niquibila'. Y je q'uiy chique re vinak can man quitaman-ta anchique roma tak quimalon-apo-qui' quiq'uin. Can satzanak quic'o'x re vinak re quimalon-qui'. \v 33 Y chiquicojol re vinak re quimalon-qui' chire', jec'o vinak israelitas re can chire' pa tenemit jec'o-va, y reje' chin che niquito-qui' y man jun cosa nipa chiquij, mare' xquiya' runa'oj jun ache re can quivinak-va rubini'an Alejandro\x + \xo 19.33 \xt 1 Ti 1.20; 2 Ti 4.14.\x* y xquiban cha che tich'o-pa chiquivach re vinak. Y tak re Alejandro c'o chic chiquivach re vinak, xuban señas che que'tane-ka.\x + \xo 19.33 \xt Hch 12.17; 13.16; 21.40.\x* \v 34 Pero re vinak re' xa itzel niquina' chique re israelitas. Mare' tak xquitz'at re Alejandro y xquinabej che israelita, c'o la'k ca'e' hora re xquibij: ¡Nem re Diana re ka-dios yoj re yoj aj-Efeso! Conojel jun c'a pa quichi' niquiban. \p \v 35 Y tak re aj-tz'ib chin re tenemit re' xtiquir xe'rutanaba-ka re vinak, xubij chique: Yex re yix richin re tenemit Efeso, man jun vinak re man-ta rutaman che yex re yixc'o vova' pan Efeso can yix aj-chajey-va re rachoch re namalaj dios Diana y quire' chuka' chin re ru-imagen reja' re kejnak-pa chila' riq'uin re dios Júpiter. \v 36 Y man jun xtibano che man-ta quire'. Xa tich'uch'o' re ivánma, man tiban re man ruc'amon-ta. \v 37 Roma re achi'a' re je'ic'amom-pa, man jun cosa itzel quibanon o quibin-ta chij re ka-dios Diana. \v 38 Y vo xa re Demetrio y re ye'samaj riq'uin c'o jun cosa niquijo' niquich'ojij, mare' jec'o achi'a' re ye'bano juzgar,\x + \xo 19.38 \xt Hch 13.7.\x* c'o cabildo re anche' ruc'amon che niban-va quibiyal. \v 39 Y vo xa jun chic cosa re nijo' yex che niban rubiyal, takacha' can jun k'ij tak xtakamol-ki' konojel y nakaban rubiyal ancha'l re nubij re ka-ley. \v 40 Roma xaxe tal choj quire' kamalom-pa-ki'. Y xe-ta nic'utux chaka che anchique roma tak kamalon-ki' y anchique roma tak je'yacatajnak-pa re vinak,\x + \xo 19.40 \xt 1 R 1.41; Mt 26.5.\x* can man jun cosa yojtiquir xtakabij. Y q'uiba' re autoridades niquinojij che yoj nakamol-ki' chin yojyacataj chiquij. Y re' c'ayef nuban chaka yoj. \p \v 41 Y re aj-tz'ib can xe xe'rubij re tzij re', xubij chuka' che tiquitaluj-a-qui' re vinak re quimalon-qui' chire'.\x + \xo 19.41 \xt Pr 15.1; Ec 9.17.\x* \c 20 \s1 Tak re Pablo xk'ax pa Macedonia y pa Grecia \p \v 1 Y tak xtane' ronojel re xe'banataj y re vinak quitalun chic-a-qui', re Pablo xe'rumol conojel re hermanos re jec'o chire' pan Efeso, y xe'rupaxabaj can. Y tak ch'ovenak chic can chique y je'ruk'etelon chic can conojel, xutz'am-a bey chin niba pa Macedonia.\x + \xo 20.1 \xt 1 Co 16.5; 2 Co 7.5.\x* \v 2 Xba chiquitz'etic re hermanos re jec'o chupan ronojel lugar chire' pa Macedonia, y camas xucukuba' can quic'o'x. Y c'are' xba chupan re lugar rubini'an Grecia. \v 3 Y xc'ue-a oxe' ic' chire'. Y tak reja' xrajo' xba chupan re barco chin nitzolaj chupan re lugar Siria, jare' tak xunabej che re ruvinak israelitas\x + \xo 20.3 \xt 2 Co 11.26.\x* re man quiniman-ta re Jesucristo, c'o quinojin chij che niquiban cha tak xtoc-a chupan re barco. Y mare' reja' xujal re runojin, reja' xa xunojij che nitzolaj chic jun bey pa Macedonia. \v 4 Re ye'ba chij re Pablo pan Asia ja re Sópater re ache aj-Berea, re Aristarco\x + \xo 20.4 \xt Hch 27.2.\x* y re Segundo re aj pa Tesalónica, re Gayo\x + \xo 20.4 \xt Hch 19.29.\x* re aj-Derbe, re Timoteo,\x + \xo 20.4 \xt Hch 16.1.\x* re Tíquico\x + \xo 20.4 \xt Ef 6.21.\x* y re Trófimo\x + \xo 20.4 \xt Hch 21.29; 2 Ti 4.20.\x* re aj pan Asia. \v 5 Pero re hermanos re' xe'nabayaj-yan-a chakavach yoj, y xojquiyabej chire' pa tenemit Troas.\x + \xo 20.5 \xt Hch 16.8.\x* \v 6 Y tak xk'ax-yan re namak'ij chin nitij re xcana-vay re manak levadura riq'uin,\x + \xo 20.6 \xt Ex 12.14.\x* jare' tak yoj xojoc-a pa jun barco, y xkaya' can re tenemit Filipos. Y vo'o' k'ij re xojbiyin chin che xojapon pa Troas,\x + \xo 20.6 \xt Hch 16.8.\x* y chire' xkac'ul-va-ki' quiq'uin re hermanos re xe'nabayaj-pa chakavach. Y vuku' k'ij re xojc'ue-a chire'. \s1 Re xuc'alvachij re jun ala' rubini'an Eutico pa tenemit Troas \p \v 7 Y chupan re nabey k'ij chin re semana,\x + \xo 20.7 \xt Jn 20.1.\x* xkamol-ki' quiq'uin re hermanos re jec'o chupan re tenemit re' chin nakataj re xcana-vay chin nakanataj rucamic re Ajaf Jesucristo.\x + \xo 20.7 \xt Hch 2.42.\x* Y re Pablo xch'o chiquivach re hermanos, y xapon c'a nic'aj-ak'a', roma ja re ruca'n k'ij niba. \v 8 Y ja re pa rox piso-a, re kamalon-va-ki', can pak'ij rubanon roma q'uiy lámparas je'tzijon. \v 9 Pero c'o jun ala' rubini'an Eutico, re tz'uyul pa ventana chin re jay. Y roma re Pablo c'a nich'o naj chic ak'a', camas ruvaran xpa re ala' re'. Pero tak xvar-ka, re ala' xbetzak-pa, y c'a pan ulef xka-va. Can c'aja re pa rox piso xtzak-va-pa. Y tak xe'ba chuyaquic, xquitz'at che quiminak. \v 10 Y c'are' re Pablo xbeka-pa y xjupe' chij re ru-cuerpo re ala',\x + \xo 20.10 \xt 1 R 17.21; 2 R 4.34.\x* y xuk'etej. Y xubij chique re hermanos: Man tixibij-ivi', re ala' c'as. \p \v 11 Re Pablo y re nic'aj chic xe'jote' chic-a pa rox piso. Reja' xupar re xcana-vay, y xquitaj.\x + \xo 20.11 \xt Hch 20.7.\x* Y xutz'am chic tzij jun bey, y c'aja tak nisakar-yam-pa tak xtane'. Y can ja chuka' re' tak xba. \v 12 Y re hermanos camas xe'qui'cot roma re ala', can c'as-va tak xquic'uaj-a. \s1 Re Pablo xapon pa tenemit Mileto \p \v 13 Y re Pablo charakan xba pa tenemit Asón. Pero yoj xojnabayaj-a pa barco, chin quire' nakac'ama-pa re Pablo chire' pan Asón, roma can quire' re kayi'on-a chakavach riq'uin reja'. \v 14 Tak xbakac'ulu-ki' chire' pa tenemit Asón, reja' xoc-a kaq'uin pa barco chin xojba pa tenemit rubini'an Mitilene. \v 15 C'are' xojel chic-a chire' pa Mitilene, y pa ruca'n k'ij xojak'ax chach re tenemit rubini'an Quío. Y c'a pa rox k'ij tak xojak'ax pa Samos, y c'a pa tenemit Trogilio xojexulan-va. Y re jun chic k'ij tak xojapon pa tenemit Mileto. \v 16 Y man xojba-ta pa tenemit Efeso, roma re Pablo man nrajo-ta che nic'ue-ka más tiempo chupan re lugar Asia. Y xa can nrajo-yan che napon pa Jerusalén\x + \xo 20.16 \xt Hch 18.21; 19.21; 21.4, 12.\x* chin re namak'ij rubini'an Pentecostés.\x + \xo 20.16 \xt Hch 2.1; 1 Co 16.8.\x* \s1 Re Pablo xe'rayoj re ec'uay quichin re hermanos re jec'o pan Efeso \p \v 17 Y chire' pa tenemit Mileto yojc'o-va, tak re Pablo xutak quiyoxic re ec'uay quichin re hermanos\x + \xo 20.17 \xt 1 Ti 4.14.\x* jec'o pan Efeso. \v 18 Jac'a tak jec'o chic re hermanos, re Pablo xubij chique: Yex itaman andex rubanic re nuc'aslen re xinc'uaj chivach tak xinc'ue' chi'icojol vova' chupan re lugar Asia. \v 19 Can nbanon che manak nuk'ij chach re Ajaf Dios chubanic re rusamaj. Astapa' c'o ok'ej, nimban rusamaj. Y astapa' chuka' re nuvinak xinquiya' pa tijoj-pokonal roma c'o cosas itzel ye'quinojela' chin niquiban chua,\x + \xo 20.19 \xt Hch 20.3.\x* ximban re rusamaj reja'. \v 20 Man jun bey c'a ximalij-ta-ka che man-ta chic xintzijoj re ruch'abal re Dios re otz nuban cha re ic'aslen. Y xabanche' xixintijoj-va cha re ruch'abal re Dios y chuka' can xintzijoj chiva pa tak ivachoch. \v 21 Y chuka' can nbin chique re israelitas\x + \xo 20.21 \xt Hch 18.5.\x* y re man je israelitas-ta, che tijalataj quic'aslen chach re Dios\x + \xo 20.21 \xt Hch 2.38.\x* y tiquinimaj\x + \xo 20.21 \xt Mr 1.15.\x* re Kajaf Jesucristo. \v 22 Y vocame re Espíritu Santo nuban chua che yimba pa Jerusalén,\x + \xo 20.22 \xt Hch 19.21.\x* y man ntaman-ta andex xtinc'alvachij chire'. \v 23 Re ntaman xaxe re rubin re Espíritu Santo chua, che yen xquintz'apes pa cárcel, y xtintaj pokan\x + \xo 20.23 \xt 1 Ts 3.3.\x* tak xquinapon pa Jerusalén. Roma can ja quire' rubim-pa re Espíritu Santo\x + \xo 20.23 \xt Hch 21.4, 11.\x* chua ronojel tenemit re anche' xinak'ax-yam-pa. \v 24 Pero mana-ta re' re más ninojij, y ni xe-ta chuka' re nuc'aslen re ninojij más.\x + \xo 20.24 \xt Ro 8.35.\x* Re más ninojij, ja re samaj\x + \xo 20.24 \xt Hch 1.17; 2 Co 4.16.\x* re ruyi'on re Ajaf Jesús chua,\x + \xo 20.24 \xt Ga 1.1; 2 Ti 4.7.\x* y yinqui'cot-ta xtinq'uis rutzijosic chique re vinak re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha, re nic'utu chakavach re utzil re pitinak riq'uin re Dios. \p \v 25 Y yen ntaman chic che ja ruq'uisibal bey re' re xquinitz'at-a. Yex re xic'axaj tak xintzijoj chiva chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios, yex man chic xquinitz'at-ta chach re ruch'ulef. \v 26 Mare' nimbij can chiva, che man numac-ta yen vo xa jec'o re xque'beka chupan re castigo re xtuya' re Dios.\x + \xo 20.26 \xt Hch 18.6.\x* \v 27 Roma can man jun cosa re xinvovaj y man-ta ximbij chiva, xa can ronojel re runojin re Dios pa\x + \xo 20.27 \xt Lc 7.30.\x* kave' yoj re yoj vinak ximbij chiva. \v 28 Yex can tichajij re ic'aslen,\x + \xo 20.28 \xt 1 Ti 4.16.\x* y quire' chuka' tibanala' quiq'uin conojel re hermanos, roma re samaj re ruyi'on re Espíritu Santo chiva, ja che otz que'ic'uaj re hermanos, roma reje' can je richin chic re Ajaf Jesús y je ru-iglesia chic chuka', roma can ja reja' re xcola quichin riq'uin re ruq'uiq'uel\x + \xo 20.28 \xt Ef 1.7; He 9.14.\x* xbiyin cho cruz tak xquimisas. \v 29 Roma can ntaman, che tak man xquimpa-ta chic yen, can jare' xque'beka vinak re je ancha'l utif.\x + \xo 20.29 \xt Mt 7.15.\x* Roma re utif, can xe tal ye'oc chiquicojol re ovejas, ye'quitaj y ye'quiq'uis. Can quire' chuka' re vinak re', xque'oc chiquicojol re hermanos, y xtiquiban chique che man chic xtiquiban-ta confiar-qui' riq'uin re Ajaf Jesús. \v 30 Y jec'o chuka' nic'aj chiva yex re xque'bek'alajim-pa.\x + \xo 20.30 \xt 1 Jn 2.19.\x* Y reje' mana-ta rubixic niquiban cha re ruch'abal re Dios, y xque'quik'ol re can quiniman chic re Jesús, chin che xque'tzake-a chiquij. \v 31 Mare' can nojel tiempo quixc'ase' chin niban nichajij-ivi'. Te'ka chi'c'o'x che yen oxe' juna' re xinc'ue' che pak'ij che chak'a' iviq'uin, y nojel tiempo xixinvok'ej y xiximpaxabaj. \p \v 32 Y vocame hermanos, yixinjach can pa ruk'a' re Dios y re ruch'abal. Y re ch'abal re' can nuc'ut chakavach re utzil pitinak riq'uin re Dios,\x + \xo 20.32 \xt He 13.9.\x* y can nuban chaka che re kac'aslen niq'uiy\x + \xo 20.32 \xt Hch 9.31.\x* y chuka' che junan nakac'ul re herencia\x + \xo 20.32 \xt Ef 1.18; Col 3.24.\x* quiq'uin re nic'aj chic re ch'ajch'oj chic quic'aslen y je richin chic re Dios. \v 33 Y yen mana-ta re i-mero xinrayij o ja-ta re itziak, che ja-ta re' xbano chua che xintzijoj re ruch'abal re Dios chiva, man quire-ta.\x + \xo 20.33 \xt 1 S 12.3; 1 Co 9.12.\x* \v 34 Roma yex jabal itaman che yen xinsamaj\x + \xo 20.34 \xt 1 Co 4.12.\x* chin che c'o xincusaj y chin che c'o chuka' xquicusaj re vichibil. \v 35 Yen xinc'ut chivach che yex can nic'atzin che yixsamaj chin nich'ac i-mero chin quire' ye'to' re nic'atzin quito'ic.\x + \xo 20.35 \xt 2 Co 11.9; Ef 4.28.\x* Y te'ka chi'c'o'x re rubin can re Ajaf Jesús. Reja' rubin can: Más niqui'cot ránma re vinak re nisipan\x + \xo 20.35 \xt Mt 10.8.\x* que chach re nic'ulu. \p \v 36 Y tak reja' xtane' che tzij, xuque' y xuban orar quiq'uin conojel re jec'o chire'. \v 37 Y re quimalon-qui' chire' xe'ok',\x + \xo 20.37 \xt Gn 45.14.\x* xquik'etela' y xquitz'ubaj re Pablo. \v 38 Y camas ye'bison chij roma reja' xubij chique che man chic jun bey xtiquitz'at rach chach re ruch'ulef.\x + \xo 20.38 \xt Hch 20.25.\x* Y xe'ba chij, chin xbequijacha' can chupan re barco. \c 21 \s1 Re Pablo rutz'amon bey chin binak pa Jerusalén \p \v 1 Y tak xe'kaya' can re hermanos, yoj xojoc-a chupan re barco, y choj xojba chupan jun lugar rubini'an Cos y re lugar re' jun isla roma pa mar c'o-va. Y c'a pa ruca'n k'ij tak xojel-a chire', xojapon chupan jun chic lugar re pa mar chuka' c'o-va rubini'an Rodas. Y tak xojel-a pa Rodas, xojapon pa tenemit rubini'an Pátara. \v 2 Y chire' pa Pátara xbakela' jun barco re niba pa Fenicia. Xojoc-a chupan, y xojba. \v 3 Y jare' tak xkatz'at re lugar rubini'an Chipre, y re' pa mar chuka' c'o-va y ja pa ka-lado izquierdo xc'ue-va can, roma re barco re ac'ayon kachin, xa choj pa Siria\x + \xo 21.3 \xt Jue 10.6; 2 S 8.6; Is 7.2; Mt 4.24; Lc 2.2; Hch 15.23, 41; 18.18.\x* nibo-va. Y ja re pa tenemit Tiro xojapon-va, roma re barco ruc'uan-a ejka'n chin nuya' can chire'. \v 4 Y xe'kacanoj re hermanos re jec'o chire', y vuku' k'ij xojc'ue' quiq'uin, y re hermanos re' xquibij cha re Pablo che man tiba pa tenemit Jerusalén, roma ja re Espíritu Santo re xsekresan chiquivach che c'o nuc'alvachij re Pablo pa Jerusalén.\x + \xo 21.4 \xt Hch 20.23.\x* \v 5 Tak xk'ax re vuku' k'ij kojc'ue-va chire', xkaban kabanic chin yojba. Y conojel re hermanos je'quic'ualon re quixiylal y re cajc'ual, xojque'jacha' can chuchi-mar. Y chire' chuchi-mar xojxuque-ka\x + \xo 21.5 \xt Sal 95.6; Mr 1.40; Hch 7.60.\x* y xkaban orar.\x + \xo 21.5 \xt 1 R 8.54; Hch 9.40; 20.36.\x* \v 6 Y tak xkaban despedir-ki', can xkak'etela-ki'. Y yoj xojoc-a chupan re barco, y re hermanos xe'tzolaj cho tak cachoch. \p \v 7 Y tak xojel-pa pa Tiro chin xojba pa Tolemaida, jare' re ruq'uisibal k'ij re xkaban pa rue-mar. Y chire' pa tenemit Tolemaida xkaya' can ruxnokil-quivach re hermanos, y xojc'ue' jun k'ij quiq'uin. \v 8 Y pa ruca'n k'ij re Pablo y yoj re yoj ruchibil xojel-a chire' pa Tolemaida, y xkatz'am-a bey chin yojba pa tenemit Cesarea. Jac'a tak xojapon, xojba charachoch re Felipe\x + \xo 21.8 \xt Hch 8.26.\x* re nitzijon re utzulaj ruch'abal re Dios.\x + \xo 21.8 \xt Hch 8.40; Ef 4.11; 2 Ti 4.5.\x* Reja' jun chique re vuku'\x + \xo 21.8 \xt Hch 6.5.\x* diáconos re xe'vilin quichin re malcani' tak ixoki' pa Jerusalén. Y xojc'ue-ka charachoch re Felipe. \v 9 Y reja' jec'o je caje' rumi'al re man je'c'ulan-ta, y reje' niquitzijoj re nibex chique roma re Dios.\x + \xo 21.9 \xt Jl 2.28; Hch 2.17.\x* \v 10 Y c'o-yan jun ca'e-oxe' k'ij kojc'ue-va chire' pa tenemit Cesarea, tak jun ache rubini'an Agabo\x + \xo 21.10 \xt Hch 11.28.\x* xapon chuka' chire' pa Cesarea. Reja' pitinak pa Judea, y reja' can nutzijoj re nibex cha roma re Dios. \v 11 Y tak reja' xapon chakatz'etic, xbo'rc'ama-pa jun cinturón chin re Pablo, y riq'uin re' xuximila'\x + \xo 21.11 \xt Hch 21.33; Ef 6.20; 2 Ti 2.9.\x* ruk'a-rakan reja' mismo, y c'are' xubij: Re Espíritu Santo rubin chua che re rajaf re cinturón re', quire' xtiban cha coma re israelitas tak xtapon pa tenemit Jerusalén, y c'are' xtiquijach pa quik'a' vinak re man je israelitas-ta, xcha'. \p \v 12 Y tak xkac'axaj quire', yoj y re hermanos aj-Cesarea camas xkac'utuj utzil cha re Pablo che man tiba pa tenemit Jerusalén. \v 13 Pero re Pablo xubij chaka: ¿Anchique roma tak yex niya' pa bis re vánma riq'uin la yixok'? Yen man c'a nimpokonaj-ta vo xa yinquimisas\x + \xo 21.13 \xt 1 Co 4.9; 2 Co 4.10; Fil 1.20; 2 Ti 4.6.\x* pa Jerusalén rutzij re Ajaf Jesús,\x + \xo 21.13 \xt Hch 20.24; Ro 8.35.\x* c'alapa' xe yinxim, xcha' re Pablo.\x + \xo 21.13 \xt Col 1.24.\x* \p \v 14 Y roma man xojtiquir-ta xkak'at-ka, xaxe xkabij cha: Ja-ta re nurayij re Ajaf nibanataj,\x + \xo 21.14 \xt 1 S 3.18; Mt 26.42; Lc 22.42.\x* xojcha'. \p \v 15 Y c'are' xkabanala-a kabanic chin xojba pa tenemit Jerusalén. \v 16 Y can jec'o hermanos aj-Cesarea re xe'oc-a kachibil. Y chiquicojol reje' binak jun hermano re aj-Chipre, y rubini'an Mnasón. Reja' c'o chic che tiempo runimam-pa re Ajaf Jesús, y c'o jun rachoch pa tenemit Jerusalén y ja chire' re xojec'ue-va. \s1 Re Pablo nuban visitar re Jacobo \p \v 17 Y tak xojapon pa tenemit Jerusalén, camas c'a ye'qui'cot re hermanos tak xojquic'ul.\x + \xo 21.17 \xt Hch 15.4.\x* \v 18 Y pa ruca'n k'ij kachibil-a re Pablo xbakatz'eta' can re Jacobo.\x + \xo 21.18 \xt Hch 15.13; Ga 1.19; 2.9; Stg 1.1.\x* Tak xojapon riq'uin re Jacobo, conojel re achi'a' re je ec'uay quichin re hermanos quimalon-qui' chire'. \v 19 Re Pablo xuya' ruxnokil-quivach, y c'are' che ja'jun che ja'jun xutzijoj re xuban re Dios chiquicojol re vinak man je israelitas-ta,\x + \xo 21.19 \xt Hch 15.12; Ro 15.18.\x* roma reja' banayom-pa re samaj re'.\x + \xo 21.19 \xt Hch 20.24; 1 Co 3.5-8.\x* \v 20 Y tak xquic'axaj re xubij re Pablo chique, reje' xquiya' ruk'ij re Dios, y xquibij cha re Pablo: Hermano, camas c'a niqui'cot re kánma roma re xatzijoj-ka chaka, pero jec'o man quire-ta chiquivach. Rat can ataman chic che can pa mil israelitas re quiniman chic rube' re Jesucristo, y ja reje' re ye'bin che can nic'atzin che niban re nubij chupan re ru-ley\x + \xo 21.20 \xt Hch 22.3; Ga 1.14.\x* re Moisés. \v 21 Y tzijon can chique che rat nabij chique re israelitas re jec'o pa tak nic'aj chic lugares, che man tiquiban ronojel re nubij re ru-ley\x + \xo 21.21 \xt Hch 6.14; Ga 5.1.\x* re Moisés, che man tiquiban re circuncisión chique re cajc'ual, y chuka' man tiquiban re nic'aj chic re rubin can re Moisés che tiban. \v 22 ¿Andex xtakaban vocame? Roma tak xtiquinabej-pa che yatc'o vova', can xte'quimalo-qui'. \v 23 Más otz tabana' re xtakabij chava: Jec'o je caje' achi'a' chakacojol yoj re c'o quisujun cha re Dios che niquiban, y xa chua'k-cabij re nitz'akater re k'ij. \v 24 Ca'c'uaj-a, y tijosk'ij-ivi' quiq'uin y tiya' cha re Dios re nubij re ley chin re Moisés. Y ja rat calok'o ronojel re nic'atzin. Y c'are' reje' xtiquijuc'-a pa quijalom.\x + \xo 21.24 \xt Nm 6.2, 13, 18; Hch 18.18.\x* Vo xa rat xtaban ronojel re xkabij chava, re vinak man xtiquinimaj-ta re nitzijos chavij che rat man naban-ta re ru-ley re Moisés, xa xtiquibij che can nanimaj-va re ley.\x + \xo 21.24 \xt 1 Co 9.20.\x* \v 25 Y chique re man je israelitas-ta re quiniman chic re Jesús, xkatz'ibaj-yan-a chij re na'oj re c'a nakatzijoj-ka. Xaxe xkachalabej chique che man tiquitaj ti'ij chin jun chicop re xquimisas y sujun chic chach jun imagen re xa vinak banayon-ka,\x + \xo 21.25 \xt 1 Co 8.\x* che man tiquitaj quic',\x + \xo 21.25 \xt Lv 17.14.\x* man tiquitaj ti'ij re c'a c'o quic' ruc'uan,\x + \xo 21.25 \xt Gn 9.4.\x* ancha'l re quich'acul re chicop ye'jik' tak ye'quimisas, chuka' re achi'a' y re ixoki' man tiquicanola-qui' chin ye'macun,\x + \xo 21.25 \xt 1 Co 5.1, 9, 11; 10.8; 1 Ts 4.3; He 13.4.\x* xe'cha' cha re Pablo. \p \v 26 Y re Pablo xe'ruc'uaj-a re je caje' achi'a' re', y ruca'n k'ij tak xquijosk'ij-a-qui' y xe'ba pa rachoch re Dios\x + \xo 21.26 \xt Hch 24.18.\x* re c'o chire' pa tenemit Jerusalén, chin xbequibij jampa' xtitz'akater re k'ij chin che ja'jun che ja'jun xtiquiya' cha re Dios re nic'atzin che niquiya'.\x + \xo 21.26 \xt Nm 6.13.\x* \p \v 27 Y tak nitz'akater-yan re vuku' k'ij, re Pablo c'o chire' pa rachoch re Dios, y jare' tak xtz'et coma nic'aj israelitas re ye'pa quila pan Asia. Y re israelitas re' xquiya' chuka' quina'oj re nic'aj chic quivinak israelitas chin xquitz'am\x + \xo 21.27 \xt Lc 21.12; Hch 4.3; 5.18; 26.21; 2 Co 4.9.\x* re Pablo. \v 28 Y tak xquitz'am, cof xe'ch'o y xquibij: ¡Kojito', kojito', yex kavinak israelitas! Ja ache re' re nibiyaj ronojel tenemit, y ye'rutijoj re vinak che man tiquiban re nubij chupan re ley chin re Moisés, y itzel chuka' nich'o chij re rachoch re Dios\x + \xo 21.28 \xt Hch 6.13.\x* re c'o vova' pa tenemit Jerusalén.\x + \xo 21.28 \xt Hch 25.8.\x* Q'uiy chuka' re nubij chakij yoj re yoj israelitas, y vocame je'rucusam-pa vinak re man je israelitas-ta, ancha'l xa man rachoch-ta re Dios nuban cha re lok'olaj jay re'. \p \v 29 Quire' niquibila' re vinak, roma quitz'eton pa tenemit Jerusalén che re Pablo junan binak riq'uin re Trófimo\x + \xo 21.29 \xt Hch 20.4; 2 Ti 4.20.\x* re aj-Efeso, y reje' xquinojij che ja re Pablo re ec'uayon-apo chin re Trófimo pa rachoch re Dios. \p \v 30 Y conojel re vinak chin re tenemit Jerusalén xe'yacataj, y jonanin je'pitinak. Y can quikararen re Pablo, xquilisaj-pa chire' chupan re rachoch re Dios.\x + \xo 21.30 \xt 2 R 11.15.\x* Y can jare' xe'tz'apes can re ruchi' tak jay chin re rachoch re Dios. \v 31 Y niquiquimisaj-yan re Pablo. Pero xapon rutzijol riq'uin re coronel re ec'uay quichin re soldados, che re vinak chin re tenemit Jerusalén je'yacatajnak. \v 32 Mare' re ache re' can cha'nin c'a xe'rumol-pa re achi'a' re jec'o pa ruk'a', re soldados y re capitanes, y jonanin xe'ba anche' quimalon-va-qui' re vinak. Y re vinak, can xe xe'quitz'at, xquitanaba' ruch'ayic re Pablo.\x + \xo 21.32 \xt Hch 23.27.\x* \v 33 Y re coronel xtiquir xjelon-apo riq'uin re Pablo, xbo'rtz'ama-pa, y xutak ruximic\x + \xo 21.33 \xt Jue 15.13; Hch 22.25-29.\x* cha ca'e' cadenas.\x + \xo 21.33 \xt Hch 12.6; 28.20.\x* Y c'are' xuc'utuj anchique ache re', y andex rumac xuban.\x + \xo 21.33 \xt Hch 20.23.\x* \v 34 Y re coronel man can-ta xuc'axaj otz re tzij xquibila', roma camas je q'uiy vinak jec'o chire'. Jun-va niquibij re nic'aj, y jun-va niquibij re nic'aj chic, y can jun pa quichi' tak quire' niquibij. Mare' xubij che tic'uax-a re Pablo coma re soldados chupan re jay anche' jec'o-va reje'.\x + \xo 21.34 \xt Hch 21.37; 22.24; 23.10, 16.\x* \v 35 Jac'a tak je'binak chach re gradas re jec'o chach re anche' jec'o-va re soldados, re soldados re' xquitzekej re Pablo chicaj, roma re vinak camas yacatajnak quiyoval. \v 36 Y conojel re vinak re' can je'tzakatal-a chiquij, y jun pa quichi' niquiban y niquibila': ¡Tiquimisas\x + \xo 21.36 \xt Lc 23.18; Jn 19.15; Hch 22.22.\x* re Pablo! ye'cha'. \s1 Re Pablo nich'o chiquivach re vinak \p \v 37 Y jac'a tak nicusas-yan-apo chupan re jay anche' jec'o-va re soldados, re Pablo xubij cha re coronel: ¿La c'o como modo yinch'o ba' aviq'uin? xcha'. \p Y re coronel xubij cha re Pablo: ¿Y rat yach'o chuka' pa quich'abal re aj-Grecia? \v 38 Entonces ¿mana-ta rat re ache aj-Egipto re c'o chic che tiempo que'yacataj chij re gobierno je ruchibil je caje' mil quimisanel tak achi'a', re xquimol-qui' chupan jun lugar re anche' manak vinak re nibex desierto cha? xcho'x. \p \v 39 Pero re Pablo xubij: Yen can yin jun israelita\x + \xo 21.39 \xt Fil 3.5.\x* re xinalax pa Tarso,\x + \xo 21.39 \xt Hch 9.11.\x* re jun namalaj tenemit re c'o pa Cilicia. Y ninc'utuj utzil chava che taya' k'ij chua chin che yinch'o ba' chiquivach re vinak. \p \v 40 Y re coronel xuya' k'ij cha chin tich'o. Y re Pablo xpa'e' chire' chach tak gradas, y xubam-pa señas chiquivach re vinak chin que'tane-ka. Y tak man jun chic nik'ajan, reja' xbech'o-pa chiquivach pan hebreo,\x + \xo 21.40 \xt Hch 22.2; 26.14.\x* re quich'abal re israelitas: \c 22 \p \v 1 Nuvinak israelitas y yex re yix principal re yixc'o chupan re katenemit, tic'axaj c'a re ch'abal re xque'mbij chiva vocame,\x + \xo 22.1 \xt Hch 7.2.\x* chin che nimban defender-vi' chivach, xcha'. \p \v 2 Y tak re vinak xquic'axaj che re Pablo xch'o-pa pan hebreo\x + \xo 22.2 \xt Hch 21.40.\x* re quich'abal reje', can man xe'k'ajan y can man xe'silon, xa can xe'memur. Y re Pablo xutz'am tzij: \v 3 Yen, can yin jun israelita,\x + \xo 22.3 \xt Ro 11.1; 2 Co 11.22; Fil 3.5.\x* re xinalax pa tenemit rubini'an Tarso\x + \xo 22.3 \xt Hch 9.30.\x* re c'o pa Cilicia, pero ja vova' pa Jerusalén xinq'uiy-va. Y ja re namalaj ache re rubini'an Gamaliel\x + \xo 22.3 \xt Hch 5.34.\x* re xtijon vichin. Y xinrutijoj riq'uin ronojel re nubij chupan re ley\x + \xo 22.3 \xt Hch 26.5.\x* re yi'on can chique re kavinak xe'c'ue' ajuer can.\x + \xo 22.3 \xt Ga 1.14.\x* Roma can ntijom-pa nuk'ij chin nimban re rusamaj re Dios, ancha'l chuka' re nirayij niban chiyixnojel yex chupan re k'ij re'. \v 4 Roma tak rubanon can, yen camas ximbanala' chique re vinak re quiniman re utzulaj ruch'abal re Ajaf Jesucristo. Xe'ntz'amala-pa chin xe'nya' pa cárcel. Xe'nc'uaj chin che que'quimisas, che achi'a' y che ixoki' quire' ximban chique.\x + \xo 22.4 \xt Hch 8.3; Fil 3.6; 1 Ti 1.13.\x* \v 5 Y re namalaj sacerdote y conojel re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij\x + \xo 22.5 \xt Lc 22.66; Hch 4.5.\x* jabal quitaman, roma can ja reje' re xe'yi'o-a autoridad chua, y xquiya-a cartas chua chin ninjach pa quik'a' re kavinak re jec'o pa tenemit Damasco. Y ximba chiquitz'amic re vinak re ye'tzake' chij re Jesucristo, chin che can je'ximon tak ye'nc'am-pa vova' pa Jerusalén,\x + \xo 22.5 \xt Hch 9.2.\x* y c'are' ye'nya' pa castigo. \s1 Re Pablo nutzijoj andex xuban tak reja' xunimaj re Jesucristo \p \v 6 Pero pa jun nic'aj-k'ij tak katz'amon-a bey y xa ba' chic man kojapon pa tenemit Damasco,\x + \xo 22.6 \xt Hch 26.12.\x* c'o jun namalaj sakil pitinak chila' chicaj xka pa nue'.\x + \xo 22.6 \xt Hch 9.3.\x* \v 7 Y mare' yen xintzak pan ulef. Y jare' tak xinc'axaj che c'o Jun nich'o-pa chua, y ja quire' nubij: Saulo, Saulo, ¿anchique roma tak atz'amon ch'a'oj chuij?\x + \xo 22.7 \xt Hch 9.4.\x* xcha'. \v 8 Y yen xinc'utuj cha: ¿Yat anchique c'a rat c'a? xincha' cha. Y reja' xubij chua: Ja yen re Jesús aj-Nazaret re anchok chij atz'amon-va rubanic ch'a'oj,\x + \xo 22.8 \xt Hch 9.5.\x* xcha' chua. \v 9 Y re je'binak chuij xquixibij-qui',\x + \xo 22.9 \xt Dn 10.7.\x* roma xquitz'at re sakil, pero man xquic'axaj-ta re xubij re Jun re xch'o\x + \xo 22.9 \xt Hch 9.7.\x* viq'uin. \v 10 Y yen ximbij: Ajaf, ¿andex c'a re ruc'amon che nimban? xincha'. Y re Ajaf xubij chua: Cayacataj y cabiyin pa Damasco, y chire' xtibex chava re andex ruc'amon che naban, xincho'x. \v 11 Pero c'aja-na re vichibil re xe'yuken-a chinuk'a' chin xojba pa Damasco, roma re ruchuk'a' re sakil re xintz'at, can xuban chua che ximoyer can. \p \v 12 Y chire' pa Damasco c'o c'a jun ache rubini'an Ananías,\x + \xo 22.12 \xt Hch 9.17.\x* jun ache re can nuban-va re nubij chupan re ley chin re Moisés. Y conojel kavinak israelitas re jec'o chire', jabal ye'ch'o chij\x + \xo 22.12 \xt Hch 10.22; 1 Ti 3.7.\x* re Ananías re'. \v 13 Y reja' xapon viq'uin y xbo'rbij chua: Hermano Saulo, catzu'un, xcha'. Y yen can jare' xintiquir xintzu'un\x + \xo 22.13 \xt Hch 9.17, 18.\x* y xintz'at rach re Ananías. \v 14 Y reja' xubij chuka' chua: Re Dios re quichin re kavinak xe'c'ue' ajuer can,\x + \xo 22.14 \xt Hch 3.13; 5.30.\x* xatrucha'\x + \xo 22.14 \xt Ro 1.1; Ga 1.1.\x* chin natamaj re nurayij reja' y chin chuka' xatz'at re Ajaf Jesucristo\x + \xo 22.14 \xt Hch 26.16; 1 Co 9.1.\x* re can choj ruc'aslen,\x + \xo 22.14 \xt Hch 3.14; 7.52.\x* y xac'axaj re ruch'abal.\x + \xo 22.14 \xt 1 Jn 1.1.\x* \v 15 Y ja rat re xcatzijon\x + \xo 22.15 \xt Hch 23.11.\x* chiquivach re vinak re xatz'at\x + \xo 22.15 \xt Hch 26.16.\x* y re xac'axaj.\x + \xo 22.15 \xt Hch 4.20.\x* \v 16 Cayacataj y man tayabej más, xa tabana' bautizar-avi',\x + \xo 22.16 \xt Hch 9.18.\x* tanimaj rube' re Ajaf Jesús,\x + \xo 22.16 \xt Ro 10.13.\x* chin nicuyutaj re amac,\x + \xo 22.16 \xt Hch 2.38.\x* xcha' chua. \s1 Re Pablo nutzijoj re xuban tak reja' xutz'am samaj chiquicojol re man je israelitas-ta \p \v 17 Y tak xintzolaj-pa y xineka vova' pa Jerusalén,\x + \xo 22.17 \xt Hch 9.26.\x* ximba chupan re rachoch re Dios chubanic orar. Y ja tak yintajin chubanic orar, ximban jun ancha'l achic',\x + \xo 22.17 \xt Hch 10.10; 11.5; 2 Co 12.1-4.\x* \v 18 roma re Ajaf Jesucristo xuc'ut-ri' chinoch, y xubij chua: Cha'nin catel-a vova' pa Jerusalén, roma re vinak re jec'o vova' man xtiquinimaj-ta re xtatzijoj chuij yen,\x + \xo 22.18 \xt Mt 10.14.\x* xcha' chua. \v 19 Mare' yen ximbij cha: Ajaf, reje' quitaman che ja yen re xinapon pa tak nema-jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha, chiquitz'amic re yatquiniman, xe'nc'uaj pa cárcel\x + \xo 22.19 \xt Hch 8.3.\x* y xe'nch'ay.\x + \xo 22.19 \xt Mt 10.17; 1 Co 15.9; Fil 3.6; 1 Ti 1.13.\x* \v 20 Y tak xquimisas re Esteban re xtzijon re abe', can xka chinoch\x + \xo 22.20 \xt Lc 11.48; Hch 8.1.\x* re xban cha, can yinc'o-va-apo chuka' quiq'uin re aj-quimisanel, nchajin re quitziak\x + \xo 22.20 \xt Hch 7.58.\x* re je'quilisalon can chiquij, xincha'. \v 21 Pero re Ajaf Jesucristo xubij chua: Cabiyin, roma can yatintak-a pa tak tenemit re jec'o naj, chin natzijoj re nuch'abal chique re vinak re xa man je israelitas-ta,\x + \xo 22.21 \xt Hch 18.6; 26.17; Ro 11.13; 15.16; Ga 1.16; 2.7, 8; Ef 3.7, 8; 1 Ti 2.7; 2 Ti 1.11.\x* xcha' chua, quire' xubij re Pablo chique re ruvinak israelitas. \s1 Re Pablo c'o chic pa ruk'a' re coronel \p \v 22 Y re vinak re' man chic xquijo-ta xquic'axaj re Pablo. Xa jun pa quichi' xquiban y xquibij: ¡Tiquimisas\x + \xo 22.22 \xt Hch 21.36.\x* la jun ache la', roma xa can man ruc'amon-ta chic che c'as!\x + \xo 22.22 \xt Hch 25.24.\x* ye'cha' re vinak. \p \v 23 Y roma re vinak jun pa quichi' niquiban y niquich'akela' chuka' re quitziak re je'quilisan-a chiquij, y xbequimok'ej-pa ulef chin niquich'akela' chicaj roma quiyoval, \v 24 mare' re coronel xubij che tic'uax-apo re Pablo chupan re jay anche' jec'o-va re soldados,\x + \xo 22.24 \xt Hch 21.34.\x* y tich'ay, chin quire' tubij anchique roma tak re vinak jun pa quichi' niquiban chij. \v 25 Y jac'a tak yach'on chic re Pablo chin niquich'ay, re Pablo xubij cha re capitán: Yen yin jun ache romano. ¿Ruc'amon como che yinich'ay, tak xa c'amaje-na tiban nubiyal?\x + \xo 22.25 \xt Hch 16.37.\x* xcha'. \p \v 26 Re capitán tak xuc'axaj quire', xbo'rbij cha re coronel: ¿Andex nanojij che naban vocame? Roma re Pablo jun ache romano, xcha' cha. \p \v 27 Y tak re coronel xuc'axaj re', xba riq'uin re Pablo, y xbo'rc'utuj cha: ¿Katzij che rat yat jun ache romano? xcha' cha. \p Y re Pablo xubij: Ja', katzij. \p \v 28 Y re coronel xubij: Yen camas q'uiy mero xinya' chin quire' xinoc jun ache romano, xcha'. \p Y re Pablo xubij: Yen man quire-ta, yen can pa nulaxic-va che yin jun ache romano, xcha' re Pablo. \p \v 29 Y roma xquinabej che re Pablo jun ache romano, re achi'a' re jec'o chic-apo listo chin niquich'ay, xe'kebun-a chiquij. Y re coronel ruxibin chuka-ri',\x + \xo 22.29 \xt Hch 16.38.\x* roma ruyach'on re Pablo. \s1 Re Pablo xc'uax chiquivach re achi'a' pa camon ye'bano juzgar \p \v 30 Y pa ruca'n k'ij, roma re coronel nrajo' nutamaj andex rumac rubanon re Pablo chiquivach re israelitas, mare' reja' xutak quiyoxic re principal tak sacerdotes y re je quichibil re pa camon ye'bano juzgar.\x + \xo 22.30 \xt Mt 10.17; Lc 21.12.\x* Y c'are' xbo'rlisaj-pa re Pablo, y xbo'rpoba' chiquivach. \c 23 \p \v 1 Y re Pablo xe'rutzu' re achi'a' pa camon ye'bano juzgar, y xubij chique: Achi'a' re yix nuvinak, can man jun nuna' re vánma, roma c'a chupan re tiempo vocame re nuc'aslen can choj-va chach re Dios,\x + \xo 23.1 \xt Hch 24.16; 2 Co 1.12; 2 Ti 1.3.\x* xcha'. \p \v 2 Mare' re Ananías re namalaj sacerdote\x + \xo 23.2 \xt Hch 24.1.\x* xubij chique re jec'o-apo chunakaj re Pablo, che tiquich'aya' xe'ray.\x + \xo 23.2 \xt 1 R 22.24.\x* \v 3 Pero re Pablo cha'nin xubij-apo cha re Ananías: ¡Re xtibano quire' chava rat ja re Dios! ¡Rat xa yat jun ache re ca'e' apalaj! Roma can yat tz'uyul-pa chire' chin yinaban juzgar,\x + \xo 23.3 \xt Dt 25.1.\x* y chuka' nak'asaj pa nue' ronojel re ley chin re Moisés, ¿pero anchique roma tak rat naban che quinch'ay, y re ley\x + \xo 23.3 \xt Jn 7.51.\x* chin re Moisés man quire-ta nubij? xcha' re Pablo. \p \v 4 Y re vinak quimalon-qui' chire' xquibij cha re Pablo: ¿Anchique roma tak can man ave' yach'o-apo cha la namalaj ru-sacerdote\x + \xo 23.4 \xt Jn 18.22.\x* re Dios? xe'cha' cha. \p \v 5 Y re Pablo xubij: Nuvinak\x + \xo 23.5 \xt Hch 24.17.\x* israelitas, yen man ntaman-ta vo xa ja reja' re namalaj sacerdote, roma xe-ta ntaman man-ta ximbij\x + \xo 23.5 \xt Jud 8.\x* re c'a ba' timbij-ka, roma chupan re ruch'abal re Dios nubij: Man itzel cach'o chij jun autoridad chin re atenemit,\x + \xo 23.5 \xt Ex 22.28.\x* nicha', xcha' re Pablo. \p \v 6 Y re Pablo xbeka chuc'o'x che jec'o achi'a' saduceos y jec'o chuka' fariseos chiquicojol re achi'a' pa camon ye'bano juzgar. Mare' reja' jun pa ruchi' xubij-apo: Nuvinak israelitas, yen yin fariseo,\x + \xo 23.6 \xt Fil 3.5.\x* y can quire' chuka' re nata'. Y vocame yex yiniban juzgar, roma yen can ntaman che re anama'i' can xque'c'astaj-va,\x + \xo 23.6 \xt Hch 28.20.\x* xcha' re Pablo. \p \v 7 Y tak re achi'a' fariseos y saduceos xquic'axaj re xubij-ka re Pablo, xquitz'am-qui' che ch'abal, y xquijach-qui' y ca'e' quivach xquiban. \v 8 Roma re saduceos man niquinimaj-ta che re anama'i' xque'c'astaj,\x + \xo 23.8 \xt Mt 22.23; Mr 12.18; Lc 20.27.\x* man niquinimaj-ta chuka' che jec'o ángeles y espíritus, pero re achi'a' fariseos can niquinimaj-va re'. \v 9 Y jun pa quichi' niquiban. Y re je'atamayon re qui-ley re israelitas re jec'o quiq'uin re achi'a' fariseos xe'yacataj y xquibij: Re jun ache re' man jun itzel cosa rubanon.\x + \xo 23.9 \xt Pr 16.7; Lc 23.4.\x* Y q'uiba' jun espíritu o jun ángel biyom-pa cha, re tzij ye'rubila'. Y vo xa quire', man ruc'amon-ta che yojyacataj chij re Dios,\x + \xo 23.9 \xt Hch 5.39; 9.4, 5; 11.17; 22.7.\x* xe'cha'. \p \v 10 Y ca'e' quivach xquiban re quimalon-qui chire', mare' can xquitz'am-qui' che ch'abal. Y re coronel xe'rayoj re soldados chin xbequilisaj-pa re Pablo y niquic'uaj-a pa jay re anche' jec'o-va re soldados, roma xunojij che re vinak re' can xtiquivach' re Pablo. \p \v 11 Y re jun chic ak'a' re', re Ajaf Jesucristo xuc'ut-ri' chach\x + \xo 23.11 \xt Hch 27.23.\x* re Pablo, y xubij cha: Man taxibij-avi',\x + \xo 23.11 \xt Hch 18.9.\x* xa tabana' confiar-avi',\x + \xo 23.11 \xt Sal 46.1; 109.31; Is 41.10; 43.2; Jer 15.19-21; Hch 2.25.\x* roma can ancha'l nutzijosic xaban vova' pa Jerusalén, can nic'atzin che quire' na'bana' pa Roma, xcha' cha. \s1 Jec'o achi'a' xquijo-ta xquiquimisaj re Pablo \p \v 12 Y pa ruca'n k'ij tich'o-va re Ajaf Jesucristo riq'uin re Pablo, jec'o chique re israelitas pan eval xquinojela' andex xtiquiban cha re Pablo. Y xquibij che man xque'va-ta y man xtiquikum-ta ya', xa c'aja tak xtiquiquimisaj-na.\x + \xo 23.12 \xt Hch 25.3.\x* Y xquibij chuka' che can ja-ta c'a re Dios re xtiyi'o re castigo pa quive',\x + \xo 23.12 \xt Mt 26.74.\x* vo xa man katzij-ta re xquibij.\x + \xo 23.12 \xt 1 S 3.17; 20.12, 13; 1 R 19.2; Is 8.9, 10.\x* \v 13 Y re xe'bin che pan eval niquiban quire', jec'o la'k je cuarenta achi'a' israelitas. \v 14 Re achi'a' re' xe'bapon quiq'uin re principal tak sacerdotes y re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij, y xbequibij chique: Yoj kanojin chic che nakaquimisaj re Pablo, y can kabin chic che man xkojva-ta y man xtakakum-ta ya' c'a jampa' xkojtiquir chij, y vo xa man xtakaban-ta re xkabij, can ja-ta c'a re Dios xtiyi'o re castigo pa kave'. \v 15 Y vocame nakajo' che yex y re nic'aj chic re pa camon yixbano juzgar, nibij-ta cha re ache coronel, che yex nijo' che ja re chua'k nic'uax-apo re Pablo chivach, roma c'o más cosas nijo' nic'utuj cha. Y yoj xtakayabej po bey y xtakaquimisaj re Pablo, xe'cha'. \p \v 16 Pero ronojel re' xuc'axaj-a jun ala' ral re rana' re Pablo. Mare' re ala' re' xba y xoc-apo chupan re jay anche' jec'o-va re soldados, roma chire' c'o-va re Pablo, y xbo'rbij cha re Pablo ronojel re ruc'axan-a.\x + \xo 23.16 \xt Job 5.13; Pr 21.30.\x* \v 17 Y tak re Pablo xuc'axaj re', xrayoj jun capitán, y xubij cha: Tac'uaj-a ba' re ala' re' chach re coronel, roma nrajo' nubij jun-ca'e' cha, xcha' cha. \p \v 18 Re capitán xuc'uaj-a re ala' chach re coronel, y xbo'rbij cha: Re Pablo re c'o preso xinrayoj, y xuc'utuj utzil chua chin ninc'am-pa re ala' re' chavach, roma c'o nrajo' nubij chava, xcha'. \p \v 19 Y re coronel xutz'am-a chuk'a' y xquijech'aj-a-qui' riq'uin, y c'are' xuc'utuj cha: ¿Andex najo' nabij chua? xcha' cha. \p \v 20 Y re ala' xubij cha: Nic'aj chique re kavinak israelitas\x + \xo 23.20 \xt Hch 20.3.\x* xquiya' chiquivach che xte'quic'utuj utzil\x + \xo 23.20 \xt Hch 25.3.\x* chava, che chua'k nac'uaj-a re Pablo chiquivach re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar, roma xtiquibij chava che c'o más re niquijo' niquic'utuj cha re Pablo. \v 21 Pero rat man tanimaj re', roma jec'o más je cuarenta achi'a' re xque'yaben\x + \xo 23.21 \xt Sal 10.9.\x* chin re Pablo po bey, y re achi'a' re' can quibin che man xque'va-ta y man xtiquikum-ta ya', hasta c'a jampa' xque'tiquir xtiquiquimisaj,\x + \xo 23.21 \xt Sal 37.12, 32; Pr 1.16; 4.16; Is 59.7.\x* y che can ja-ta re Dios re xtiyi'o re castigo pa quive', vo xa man xque'tiquir-ta xtiquiban lo que xquibij.\x + \xo 23.21 \xt Hch 23.12.\x* Y vocame xaxe chic quiyaben re andex xtabij-a rat, xcha' re ala'. \p \v 22 Y re coronel xubij cha re ala' che titzolaj, y man tutzijoj che xbo'rbij-yan can cha reja'. \s1 Tak re Pablo xc'uax-a pa Cesarea chach re gobernador rubini'an Félix \p \v 23 Y jare' tak reja' xe'rayoj je ca'e' capitanes, y xubij chique che a las nueve chupan re ak'a' re', nrajo' che quibanon chic quibanic je setenta soldados re ye'ba chij quiej y caje' ciento re ye'ba chacakan. Nic'aj chique reje' re ye'c'uan-a lanzas. Chin ye'ba pa Cesarea.\x + \xo 23.23 \xt Hch 8.40.\x* \v 24 Y chuka' tibana-a quibanic re quiej re ye'ruc'uaj-a re Pablo, roma yen ninjo' che yex nic'uaj-a re Pablo chach re gobernador\x + \xo 23.24 \xt Mt 27.2; Hch 23.26, 33, 34.\x* rubini'an Félix. Y ninjo' che man jun cosa tuc'alvachij-a po bey. \p \v 25 Y xutz'ibaj-a jun carta chin niquijach pa ruk'a' re gobernador, y chupan re carta re' rubin-a: \v 26 Yen Claudio Lisias nintak-a ruxnokil-avach\x + \xo 23.26 \xt Hch 15.23.\x* rat namalaj gobernador Félix. \v 27 Jac'a re jun ache re ec'uan-apo chavach, tz'amon coma re israelitas y bama xquiquimisaj. Yen y re soldados\x + \xo 23.27 \xt Hch 23.10.\x* xojapon chucolic pa quik'a'\x + \xo 23.27 \xt Hch 24.7.\x* re vinak, roma xinabej che reja' jun ache romano.\x + \xo 23.27 \xt Hch 22.25-29.\x* \v 28 Cha'nin xinc'uaj chiquivach re achi'a' re pa camon ye'bano juzgar chiquicojol re israelitas, roma xinjo' xintamaj andex che mac re je'rubanalon.\x + \xo 23.28 \xt Hch 22.30.\x* \v 29 Y xintz'at che niquisujuj\x + \xo 23.29 \xt Mr 15.3.\x* roma man nuban-ta re nubij re qui-ley\x + \xo 23.29 \xt Hch 18.15; 24.5, 6.\x* reje'. Mare' man ruc'amon-ta che nic'ue' preso o niquimisas.\x + \xo 23.29 \xt Sal 27.12; Hch 25.25; 26.31.\x* \v 30 Y vocame xintak-a re ache re' aviq'uin, roma xbebex chua che re vinak israelitas niquijo' niquiquimisaj re ache re'. Y ximbij chuka' chique re vinak re je'tz'amayon re Pablo, che que'ba aviq'uin rat\x + \xo 23.30 \xt Hch 24.8.\x* chin niquibij andex re je'rubanalon. Re ninrayij yen che otz-ta avach. Quire' nubij re carta re xban-a. \p \v 31 Y re soldados can xquiban-va re xbex chique. Xquic'uaj-a re Pablo chupan re jun tenemit rubini'an Antípatris re ak'a' re'. \v 32 Pa ruca'n k'ij xquitz'am chic-a bey. Y xaxe re setenta soldados re je'binak chij quiej, xaxe chic re' re xe'ba chij re Pablo, y re caje' ciento soldados xe'tzolis can. \v 33 Y tak xe'bapon pa Cesarea\x + \xo 23.33 \xt Hch 8.40.\x* re je'ac'ayon-a chin re Pablo, xbequijacha' re carta pa ruk'a' re Félix re gobernador, y xquijach-apo chuka' re Pablo cha. \v 34 Y tak rutz'eton chic re nubij re carta, re gobernador xuc'utuj cha re Pablo anchique lugar pitinak-va. Tak ruc'axan chic che pa Cilicia\x + \xo 23.34 \xt Hch 6.9; 21.39.\x* pitinak-va, \v 35 xubij cha: Tak xque'beka re je'sujuyun\x + \xo 23.35 \xt Hch 24.1.\x* avichin, xtinc'axaj chuka' re tzij re xca'bila' chin naban defender-avi' chiquivach,\x + \xo 23.35 \xt Hch 25.16.\x* xcha' re gobernador. \p Y chuka' xubij che tic'uax-a re Pablo pa palacio\x + \xo 23.35 \xt Mt 27.27.\x* chin re Herodes, y tichajex coma re soldados. \c 24 \s1 Re Pablo c'o-apo chach re gobernador rubini'an Félix \p \v 1 Y vo'o' k'ij tic'ue-va re Pablo chire' pa Cesarea, tak xapon-ka re Ananías re namalaj sacerdote je ruchibil-a nic'aj chique re rejeta'k tak achi'a' re c'o quik'ij y chuka' jun licenciado rubini'an Tértulo. Y xe'bapon chach re Félix, chin xbequisujuj re Pablo.\x + \xo 24.1 \xt Hch 23.2, 30, 35; 25.2.\x* \v 2 Y tak xvayox re Pablo chach re gobernador, jare' tak re Tértulo xutz'am-apo rusujusic re Pablo. Re Tértulo ja quire' xe'rubila-apo cha re Félix: Namalaj gobernador, yoj camas nakatioxij chava, roma re pa katenemit yojqui'cot y manak ayoval, roma c'o ana'oj, y riq'uin re' yoj-ac'uan-va.\x + \xo 24.2 \xt Sal 12.2; 55.21; Jud 16.\x* \v 3 Nakatioxij chava rat namalaj ache, re utzil abanon chaka nojel tiempo y xabanchique lugar. \v 4 Y man nakajo-ta nakalisaj tiempo chavach, pero xaxe roma kataman che rat camas otz ana'oj, mare' nakajo' che nac'axaj ba' re ca'e-oxe' tzij re nakajo' nakabij. \v 5 Roma re jun ache re', can kataman che jun itzel ache.\x + \xo 24.5 \xt 1 P 2.12, 19.\x* Ja reja' re niyaco ayoval chiquicojol re israelitas ronojel lugar. Ja reja' re principal chiquicojol re nic'aj chic vinak re ye'natan rube' re Jesús aj-Nazaret. \v 6 Y ja chuka' reja' re xjovan che xuban cha re rachoch re Dios re c'o pa Jerusalén, che camanak-ta ruk'ij.\x + \xo 24.6 \xt Hch 17.6; 21.28.\x* Mare' yoj xkatz'am chin xkajo-ta xkaban juzgar ancha'l nubij re ka-ley.\x + \xo 24.6 \xt Jn 18.31.\x* \v 7 Pero re coronel rubini'an Lisias xoc chakacojol, y xbo'rlisaj-pa pa kak'a'.\x + \xo 24.7 \xt Hch 21.33; 23.27.\x* \v 8 Y xubij: Re ye'bin che re Pablo c'o rumac, que'pa c'a chavach rat. Y jac'a tak xtac'utuj re rumac je'rubanalon, xtatamaj che can katzij-va re yojtajin chubixic chava chij re Pablo, xcha' re Tértulo. \p \v 9 Y re vinak re je ruchibil re Tértulo, niquibij che katzij re xubij. \v 10 Y re Félix re gobernador xubam-pa ruk'a' chach re Pablo chin tich'o. Y reja' xch'o-apo, y xubij: Ntaman che rat q'uiy juna' re abanon juzgar pa rue' re ka-nación. Mare' man xtimpokonaj-ta xtimbij-apo che man jun ch'a'oj nbanon. \v 11 Y rat yatiquir natamaj vo xa katzij re niquibij chuij o xa man katzij-ta. Roma yen xa c'aja doce k'ij re quine'ka-va chic jun bey pa Jerusalén,\x + \xo 24.11 \xt Hch 21.26.\x* y ximpa chuyi'ic ruk'ij re Dios. \v 12 Y tak xinquivel man roma-ta che katz'amon-ki' che ch'abal riq'uin jun chic vinak. Chuka' man je'malon-ta vinak chin niquiban ayoval, chire' pa rachoch re Dios\x + \xo 24.12 \xt Hch 25.8.\x* y ni xe-ta pa tak jay re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Y chuka' mana-ta pa tak bey chin re tenemit xinquivel-va che c'o-ta jun cosa re yintajin chubanic. \v 13 Re vinak re ye'bin che ja numac re' re je'mbanalon, man xque'tiquir-ta xtiquibij che katzij, xe-ta xa nic'utux chique che can tiquisekresaj. \v 14 Pero re nimbij-apo chava, ja che yen katzij ntzekelben re Jesús, re niquibij reje' che man otz-ta. Roma riq'uin re ntzekelben re Jesús, yen can ninsamajij-va re Dios re quichin re kavinak xe'c'ue' ajuer can.\x + \xo 24.14 \xt 2 Ti 1.3.\x* Can ninimaj-va ronojel re tz'iban can chupan re ley chin re Moisés, y chuka' chupan re je'quitz'iban can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique.\x + \xo 24.14 \xt Sal 119.46; Hch 26.22.\x* \v 15 Y yen c'o nu-esperanza riq'uin re Dios che re anama'i' c'o jun k'ij tak xque'c'astaj.\x + \xo 24.15 \xt Dn 12.2; Mt 22.31; Hch 23.6.\x* Can xque'c'astaj-pa re je otz tak vinak y re je mal tak vinak. Y re nuvinak can quire' chuka' quiyaben che nibanataj. \v 16 Y mare' yen can nintaj nuk'ij chin che man ninjo-ta nimban re etzelal chach re Dios y chiquivach chuka' re vinak. Y quire' re vánma can otz-va c'a nuna'.\x + \xo 24.16 \xt Hch 23.1.\x* \p \v 17 Y c'o chic juna' re man yink'axnak-ta vova'. Y vocame ximpa, nc'amom-pa limosna y ne'njacha' chiquivach re nuvinak re c'o ndoc-va chique, y chuka' nc'amom-pa re nu-ofrenda chin pa rachoch re Dios. \v 18 Jare' re yintajin chubanic chire' pa rachoch re Dios, tak re nuvinak israelitas re je'pitinak quila chupan re lugar rubini'an Asia xinquitz'at. Yen xinjosk'ij-yan-vi',\x + \xo 24.18 \xt Hch 21.26.\x* ancha'l nubij re ley chin re Moisés, man yimbinak-ta chiquicojol vinak, y manak chuka' ayoval nimban. Xa ja re je ca'e-oxe' israelitas re' re xe'tz'ucu-a ronojel re'. \v 19 Mare' vo xa c'o mac nbanon chiquivach, can ruc'amon che jec'o-ta-pa vova' chavach vocame y tiquibij-apo chava vo xa c'o niquijo' niquibij chuij.\x + \xo 24.19 \xt Hch 23.30.\x* \v 20 Y como xa man jec'o-ta-pa, pues jac'a re jec'o-pa vova' tiquibij-pa re andex numac xquivel tak yen xinc'uax chiquivach re achi'a' pa camon ye'bano juzgar.\x + \xo 24.20 \xt Hch 22.30.\x* \v 21 O q'uiba' reje' niquinojij che mac re ximban tak cof xinch'o chire' chiquicojol y ximbij: Quimban juzgar vocame roma yen ninimaj che re anama'i' can xque'c'astaj-va.\x + \xo 24.21 \xt Hch 23.6; 26.6, 8; 28.20.\x* Quire' re xubij re Pablo. \p \v 22 Re Félix re gobernador can rutaman-va andex quibanic re ye'samaj pa rube' re Jesucristo, re katzij. Y mare' xuban che titane-ka che tzij roma ruc'axan chic-ka re xubij re Pablo, y xubij chique conojel: C'a xtipa-na re Lisias re coronel, c'aja k'ij re' xtintamaj más chij re jun ayoval itz'amon. \p \v 23 Y re Félix xubij cha re capitán che otz ruchajexic tubana' re Pablo, pero chuka' man xaxe jun lugar tic'ue-va, xa tuya' ba' k'ij cha che ndel-a ba'. Y man que'ruk'at re ye'bapon riq'uin chin c'o utzil ne'quibana' can cha o ne'quitz'eta' can.\x + \xo 24.23 \xt Hch 27.3; 28.16.\x* \p \v 24 Y tak k'axnak chic ca'e-oxe' k'ij, xpa re Félix y chibil chuka' re ruxayil rubini'an Drusila, y re Drusila jun israelita. Xutak ruyoxic re Pablo, roma reja' nrajo' nutamaj andex rubanic, chin naban confiar-avi' riq'uin re Jesucristo. \v 25 Y re Pablo xapon quiq'uin, y xutz'am rubixic chique chij re andex rubanic jun c'aslen choj, re andex naban chin nak'at-avi' chin man naban-ta re mac, y che pa ruq'uisibal re Dios xque'ruban juzgar re vinak. Y re Félix camas xuxibij-ri' riq'uin re xuc'axaj, y xubij cha re Pablo: Vocame cabiyin. Y tak xtijomojo' chic ba' chinoch, xcatinvayoj chic jun bey,\x + \xo 24.25 \xt Hch 17.32.\x* xcha' re Félix. \p \v 26 Y re Félix q'uiy bey nrayoj re Pablo chin nich'o riq'uin, roma xuyabej che re Pablo xusuj-ta mero cha\x + \xo 24.26 \xt Ex 23.8; Dt 16.19; 1 S 8.3; 12.3; 2 Cr 19.7; Job 15.34; Sal 26.10; Pr 17.8, 23; 29.4.\x* chin nulisaj-a. Pero re Pablo manak mero xusuj cha. \v 27 Y xk'ax ca'e' juna' y re Pablo c'a c'o preso. Y re Félix xjal-a y xpa re Porcio Festo pa ruq'uixel. Y re Félix xaxe chin otz nitz'et\x + \xo 24.27 \xt Ex 23.2; Pr 29.25; Hch 12.3; 25.9.\x* coma re vinak israelitas, c'a xuya-na can preso re Pablo. \c 25 \s1 Tak re Pablo c'o-apo chach re Festo \p \v 1 Y re Festo xbeka pa Cesarea chin no'rbana' recibir re ru-puesto, roma ja reja' re ndoc can gobernador. Y oxe' k'ij toc-va gobernador, reja' xba-a pa tenemit Jerusalén. \v 2 Tak c'o chic chire' pa Jerusalén, re principal tak sacerdotes y re vinak israelitas re más c'o quik'ij, xe'bapon riq'uin y xbequisujuj re Pablo,\x + \xo 25.2 \xt Hch 24.1.\x* y xquibij cha re Festo che tubana' jun utzil chique. \v 3 Y re utzil re xquic'utuj reje' ja che tutaka' ruc'amic re Pablo, roma can quinojin chic che tak xtic'am-pa pa Jerusalén, ne'quiquimisaj\x + \xo 25.3 \xt Hch 23.12.\x* po bey. \v 4 Pero re Festo xubij chique: Re Pablo c'o preso chila' pa Cesarea, y yen xa yintzolaj-yan chic chila'. \v 5 Más-ta otz che ja re c'o más quik'ij chi'icojol, ye'oc-a vichibil chin yojba pa Cesarea, chin quire' c'a chila' niquibij-va chua re rumac rubanon re ache re', xcha' re Festo chique. \p \v 6 Y reja' xaxe la'k jun vakxaki' o lajuj k'ij re xc'ue-a pa Jerusalén, y xtzolaj chic pa Cesarea. Y pa ruca'n k'ij, reja' xbetz'uye-pa pa ru-despacho, y xutak ruc'amic re Pablo. \v 7 Y tak re Pablo xoc-apo, re vinak israelitas re je'pitinak pa Jerusalén xquimol-apo-qui' chij, y niquisujuj-apo\x + \xo 25.7 \xt Est 3.8; Sal 27.12; 35.1; Mr 15.3.\x* roma chiquivach reje' camas q'uiy rumac. Pero man xe'tiquir-ta xe'quisekresaj vo xa katzij che je'rubanalon re mac re', tak xc'utux chique. \v 8 Mare' re Pablo, chin che nuban defender-ri', xch'o-apo, y xubij: Yen man jun numac nbanon chach re ley kachin yoj re yoj israelitas y chuka' man jun mac re nbanon-ta pa rachoch re Dios\x + \xo 25.8 \xt Hch 21.28.\x* re c'o pa Jerusalén, y chuka' man jun nbanon chach re ley re yi'on roma re César, xcha' re Pablo. \p \v 9 Y roma re Festo nrajo' che otz nitz'et\x + \xo 25.9 \xt 2 Cr 19.6; Pr 29.25; Hch 12.3; 24.27.\x* coma re vinak israelitas, xuc'utuj cha re Pablo: ¿Najo' che c'a pa Jerusalén yojbo-va, chin nakabana' rubiyal re ayoval ntajin chavij? xcha' re Festo. \p \v 10 Pero re Pablo xubij cha: Yen yin jun vinak romano, y mare' can ja re ru-ley re César re tiene que yimbano juzgar, ancha'l re ru-ley re ruyi'on chava rat. Y chuka' rat jabal ataman che yen man jun cosa itzel re nbanon-ta chique re nuvinak israelitas. \v 11 Y vo xa c'o mac re je'mbanalon re can ruc'amon che quinquimisas, pues quinquimisas, man nimbij-ta che man quinquimisas.\x + \xo 25.11 \xt Hch 18.14.\x* Pero vo xa man jun cosa re niquibij chuij che katzij, man jun c'a c'o ruk'a' chua chin yinrujach-ta-a chique re ye'bin che c'o numac. Mare' ninjo' che can ja re César\x + \xo 25.11 \xt Hch 26.32.\x* re quimbano juzgar, xcha' re Pablo cha re Festo re gobernador pa Cesarea. \p \v 12 Re Festo xtzijon quiq'uin re ye'ta'o-apo richin chin niquiban juzgar, y c'are' xubij cha re Pablo: Rat xac'utun che ja re César re yabano juzgar. Entonces yaba c'a pa Roma chach re César, xcho'x re Pablo. \s1 Re Rey Agripa nrajo' nuc'axaj re Pablo \p \v 13 Y tak k'axnak chic jun ca'e-oxe' k'ij, jare' tak re Rey rubini'an Agripa y re Berenice xe'bapon pa Cesarea chin ne'quiya' ruxnokil-rach\x + \xo 25.13 \xt 1 S 13.10; 25.14; 2 S 8.10; 2 R 10.13; Mr 15.18.\x* re Festo. \v 14 Y roma re Rey Agripa y re Berenice q'uiy k'ij xe'c'ue-ka chire', re Festo xutzijoj cha re ruc'alvachin re Pablo.\x + \xo 25.14 \xt Hch 24.27.\x* Y xubij: Vova' c'o jun ache re yi'on can preso roma re Félix. \v 15 Y tak ximba pa Jerusalén, re principal tak sacerdotes y re rejeta'k tak achi'a' israelitas re c'o quik'ij, xe'bapon viq'uin y xbequibij chua re mac re je'rubanalon re ache re', y xquic'utuj chua che can timbana' cha che nika re castigo pa rue'. \v 16 Pero yen ximbij chique che re ka-ley yoj re yoj romanos man nuya-ta k'ij che xaxe tal choj quire' nitak ruquimisasic jun vinak. Re ka-ley yoj nubij che re c'o ayoval tz'amon chij tiene que nuban defender-ri'.\x + \xo 25.16 \xt Dt 17.4; 19.17, 18; Pr 18.13; Hch 26.1.\x* Tiene que nich'o quiq'uin re je'tz'amayon ayoval chij chin nuban defender-ri' chiquivach. \v 17 Y mare' can xe xe'beka re achi'a' re' pa Cesarea, can man xinya-ta k'ij che xba-ta más tiempo, xa can ja re ruca'n k'ij xinetz'uye' pa nu-despacho y xintak ruc'amic re ache. \v 18 Y re ye'sujun chij re ache, manak can-ta c'o xquibij chij re andex je'rubanalon, man ancha'l-ta re ninojin yen. \v 19 Roma re rumac re xquibij reje', che reja' nich'o chij re qui-religión\x + \xo 25.19 \xt Hch 23.29.\x* y xquinataj chuka' jun Jesús.\x + \xo 25.19 \xt Hch 18.15.\x* Pero re Jesús re' xa quiminak chic-a, y re Pablo nubij che xc'astaj-a. \v 20 Y como yen man ninvel-ta andex nimban riq'uin jun ayoval quire', mare' xinc'utuj cha re Pablo: ¿Najo' che c'a pa Jerusalén yojbo-va chubanic rubiyal re ayoval ntajin chavij? xincha' cha. \v 21 Y reja' xubij: Ja re César re ninjo' chin yimbano juzgar. Y mare' yen nyi'on preso, c'aja tak xquintiquir c'are' xtintak-a pa Roma chach re César, xcha' re Festo. \p \v 22 Y re Rey Agripa xubij cha re Festo: Yen ninrayij ninc'axaj andex nubij re jun ache re'. \p Y re Festo xubij cha re Rey Agripa: Chua'k xtac'axaj re ache re',\x + \xo 25.22 \xt Hch 9.15.\x* xcha'. \p \v 23 Y pa ruca'n k'ij, tak re Rey Agripa y re Berenice xe'bapon, reje' je quichibil re achi'a' re jec'o pa quive' re soldados y re achi'a' re c'o más quik'ij chire' pa Cesarea, y quivekon-a-qui', tak xe'oc-apo chupan re jay re anche' kas niquimol-va-qui'. Y c'are' re Festo xutak ruc'amic re Pablo. \v 24 Y re Festo xubij: Rey Agripa y nojel yex re imalom-pa-ivi' kaq'uin vocame, jac'a ache re' re rubini'an Pablo. Re vinak israelitas re jec'o pa Jerusalén y re jec'o chuka' vova', camas quic'utun chua che man ruc'amon-ta chic che c'as.\x + \xo 25.24 \xt Hch 22.22.\x* \v 25 Jac'a yen nintz'at che re jun ache re' man jun itzel cosa rubanon\x + \xo 25.25 \xt Lc 23.4; Jn 18.38; Hch 23.9, 29; 26.31.\x* chin quire' niquimisas-ta. Y reja' xuc'utuj chua che ja re César re tibano juzgar pa rue', y yen nintak-a riq'uin re César chila' pa Roma. \v 26 Y roma man jun andex ninvel chin nimbij-a cha re vajaf César chij re ache re', mare' ja re npoban chivach, y chavach chuka' rat Rey Agripa, chin quire' tac'utuj cha re rumac je'rubanalon, chin quire' ja rumac re' re xtintz'ibaj-a cha re César. \v 27 Roma chinoch yen can man ruc'amon-ta che nintak-a jun re c'o preso y man nintak-ta-a rubixic andex rumac je'rubanalon, xcha' re Festo cha re Rey Agripa. \c 26 \s1 Re Rey Agripa nuya' k'ij cha re Pablo che nich'o \p \v 1 Y jare' tak re Rey Agripa xubij cha re Pablo: Ninya' k'ij chava che yach'o,\x + \xo 26.1 \xt Pr 18.13; Hch 25.16.\x* y can jare' tak re Pablo xutzekej re ruk'a', y ja tzij re' re xe'rucusaj chin xe'rubij che man jun rumac. Y xutz'am rubixic: \v 2 Yen camas nintioxij y camas chuka' yinqui'cot, roma chavach rat Rey Agripa yinc'o-va chin nimban defender-vi'. Roma re kavinak israelitas niquibij che camas mac je'mbanalon. \v 3 Y yen más yinqui'cot roma rat can jabal-va ataman\x + \xo 26.3 \xt Dt 17.14-20; Hch 25.26.\x* re ka-costumbre, re andex nakaban yoj re yoj israelitas chupan re kac'aslen. Chuka' can jabal ataman che jun-va nunojij re jun y jun-va nunojij la jun chic. Mare' ninjo' che yinac'axaj-ta ba' y man-ta c'a nak'ax ac'o'x roma re tzij re ninjo' nimbij. \s1 Re Pablo nutzijoj ruc'aslen tak c'amaje-na tunimaj re Jesucristo \p \v 4 Y re kavinak israelitas can quitaman andex rubanic re nuc'aslen tak c'a yin ac'ual che', re pa nutenemit y quire' chuka' pa Jerusalén. \v 5 Y reje' can quitaman chuka' che c'a yin c'ajol che' tak xinc'ue-pa quiq'uin re achi'a' fariseos. Y jac'a yoj re yoj achi'a' fariseos re más yojniman re nubij re ley\x + \xo 26.5 \xt Hch 22.3; Ga 1.13; Fil 3.5.\x* chin re Moisés. Y xe-ta re kavinak re', niquijo' niquisekresaj, can nik'alajin che katzij re yintajin chubixic. \v 6 Pero vocame yinc'o vova' chin yimban juzgar, xaxe roma yen can ninimaj che re je quiminak c'o-na jun k'ij tak xque'bec'astaj-pa,\x + \xo 26.6 \xt Hch 23.6.\x* ancha'l re rusujun can re Dios chique re kavinak xe'c'ue' ajuer can.\x + \xo 26.6 \xt Hch 13.32.\x* \v 7 Y man xe-ta yen re yinyabeyon re rusujun can re Dios, xa can quire' chuka' re kavinak israelitas. Yoj re yoj quiy-quimam can re je doce\x + \xo 26.7 \xt Stg 1.1.\x* ruc'ajol re Israel nakanimaj che re je quiminak chic xque'c'astaj-pa y mare' can che pak'ij\x + \xo 26.7 \xt Lc 2.37; Fil 3.11.\x* che chak'a' nakasamajij re Dios re biyon can quire'. Y jare' re numac re niquibij re nuvinak israelitas, xcha' re Pablo cha re Rey Agripa. \v 8 C'are' xubij chique conojel re jec'o chire': ¿Anchique roma yex nibij che re Dios man nitiquir-ta nuc'asoj jun quiminak?\x + \xo 26.8 \xt Dn 12.2.\x* \s1 Re Pablo nutzijoj re andex xuban chique re quiniman re Cristo \p \v 9 Tak rubanon can, yen xinojij che re vinak re quiniman re Jesús aj-Nazaret, can man niquiban-ta re nrajo' re Dios, y mare' ximban chique che camas xquitaj pokan pa nuk'a'.\x + \xo 26.9 \xt Jn 16.2.\x* \v 10 Y can quire-va ximban chique chire' pa Jerusalén. Y chuka' re principal tak sacerdotes xquiya' autoridad pa nuk'a', y je q'uiy re vinak re quiniman re Jesús aj-Nazaret re xe'nya' pa cárcel.\x + \xo 26.10 \xt Hch 8.3; 22.5.\x* Y tak c'o jun chique reje' re niquimisas, yen nimbij-apo chuka' che otz rubanic cha. \v 11 Y q'uiy bey xe'nya' pa castigo, chin che niquiyok'-ta can re ruch'abal re Jesús. Quire' ximbanala' chique pa tak nema-jay\x + \xo 26.11 \xt Hch 22.19.\x* re anche' nitzijos-va re ruch'abal re Dios re nibex sinagoga cha. Y camas c'a voyoval yacatajnak chire'. Mare' hasta ximba pa tak tenemit quichin nic'aj chic naciones chiquicanoxic re quiniman re Jesús, chin che xe'nya' pa castigo. \s1 Re Pablo nutzijoj chic jun bey andex xuban tak reja' xunimaj re Jesús \p \v 12 Y chin che ye'nya' pa castigo re quiniman re Jesús tak xintak-a coma re principal tak sacerdotes pa tenemit Damasco,\x + \xo 26.12 \xt Hch 9.3; 22.6.\x* y reje' can quiyi'on-a autoridad pa nuk'a'. \v 13 ¡A nu-Rey! Pero pa nic'aj-k'ij tak ntz'amon-a bey pa Damasco, xintz'at jun sakil pitinak chila' chicaj re c'o más ruchuk'a' que chach re k'ij, re xka-pa pa nue' yen y pa quive' chuka' re je'binak chuij. \v 14 Y mare' can konojel xojtzak pan ulef. Y xinc'axaj chuka' che c'o Jun xch'o-pa pan hebreo, re kach'abal yoj re yoj israelitas, y xubij chua: Saulo, Saulo, ¿anchique roma tak atz'amon ch'a'oj chuij? Xa ayon rat nasoc-ka-avi', xcha' chua. \v 15 Y jare' tak ximbij cha: ¿Yat anchique c'a rat c'a? Y reja' xubij chua: Ja yen re Jesús. Y chuij yen atz'amon-va ch'a'oj. \v 16 Pero cayacataj y capa'e'. Yen xinc'ut-vi' chavach roma yatoc chua,\x + \xo 26.16 \xt 1 Ti 1.12.\x* y chin chuka' natzijoj chique re vinak re xatz'at y re xque'nc'ut chavach chupan re k'ij chin re chua'k-cabij. \v 17 Re anche' xcatapon-va, xcatinto' chiquivach re avinak, y chuka' chiquivach re vinak re man je israelitas-ta. Y quiq'uin re vinak re' yatintak-va-a\x + \xo 26.17 \xt Hch 22.21; Ro 1.5.\x* vocame. \v 18 Yatintak-a quiq'uin, chin che reje' nijakataj re quinak'avach,\x + \xo 26.18 \xt Is 35.5; 42.7.\x* y ye'el-pa chupan re k'oko'm\x + \xo 26.18 \xt Lc 1.79; Jn 8.12; 2 Co 6.14.\x* y ye'c'ue' chupan re sakil,\x + \xo 26.18 \xt Ef 4.18; 5.8; Col 1.13; 1 P 2.9.\x* ye'el chuka' pa ruk'a' re Satanás y ye'oc chuxe' rutzij re Dios, y re Dios can xtucuy quimac,\x + \xo 26.18 \xt Lc 1.77; 1 Jn 3.5.\x* y xtuya' qui-herencia,\x + \xo 26.18 \xt Hch 20.32; Ef 1.11.\x* ancha'l re xtuya' chique re ch'ajch'oj chic quic'aslen roma xquiban confiar-qui' viq'uin, xcha' re Jesús chua. \s1 Re Pablo nutzijoj che can xunimaj-va re xbex cha chupan re jun ancha'l achic' xuban \p \v 19 ¡A Rey Agripa! Yen can ximban re xc'ut chinoch, roma re xc'ut chinoch chupan re jun ancha'l achic' re', chicaj pitinak-va. \v 20 Mare' can xintz'am rutzijosic\x + \xo 26.20 \xt Hch 9.20.\x* nabey chique re vinak re jec'o pa Damasco, c'are' chique re vinak re jec'o pa Jerusalén y chique chuka' re vinak re jec'o pa tak ronojel tenemit vova' pa Judea, y c'are' chique re vinak re man je israelitas-ta, che naj che nakaj. Chique conojel ximbij che titzolaj-pa cánma riq'uin re Dios, tijalataj re quic'aslen chach,\x + \xo 26.20 \xt Is 55.7; Mt 3.8; Lc 3.8-14.\x* y can tiquic'utu-qui' riq'uin re quibanabal\x + \xo 26.20 \xt Lc 19.8, 9; Ef 5.1-25.\x* che jalatajnak chic re quic'aslen. \v 21 Jare' re ximban. Y xaxe roma re' tak re kavinak israelitas xinquitz'am\x + \xo 26.21 \xt Hch 21.30.\x* chire' chupan re rachoch re Dios re c'o pa Jerusalén, y xquijo-ta xinquiquimisaj. \v 22 Pero re Dios can c'o-va viq'uin c'a chupan re tiempo vocame. Mare' man jun cosa nc'alvachin pa quik'a' re vinak. Can ntzijom-pa re ruch'abal re Dios chique conojel vinak, chique re camas quik'ij y chique chuka' re manak quik'ij. Y xaxe re quibin can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique, y re rubin can re Moisés\x + \xo 26.22 \xt Jn 5.46; Ro 3.21.\x* jare' re nintzijoj yen roma ja reje' re je'biyon can re andex nibanataj. \v 23 Ja reje' re je'biyon can che re Cristo xtuk'asaj tijoj-pokonal y xtiquimisas.\x + \xo 26.23 \xt Sal 22; Is 53; Zac 12.10; Lc 18.31-33; 24.26.\x* Jac'a reja' re xtic'astaj-a\x + \xo 26.23 \xt Mt 27.53; 1 Co 15.20; Col 1.18; Ap 1.5.\x* nabey chiquicojol re je quiminak chic-a. Y mare' reja' can xtuya' sakil\x + \xo 26.23 \xt Is 42.6; 60.1.\x* pa quic'aslen re vinak, chique vinak israelitas y chique chuka' re man je israelitas-ta. \s1 Xk'alajin che re Pablo man jun rumac \p \v 24 Y ja tzij re' re ntajin chubixic re Pablo chin nusekresaj che reja' manak rumac. Pero re Festo can jare' tak jun pa ruchi' xch'o, y xubij: Pablo, roma camas na'oj c'o aviq'uin, mare' xa xach'ujer,\x + \xo 26.24 \xt 2 R 9.11; Jn 10.20.\x* xcha' cha. \p \v 25 Pero re Pablo xubij cha re Festo: Namalaj ache, yen manak ruch'ujil nue', roma ronojel re nimbij, can katzij, y ronojel can pa rubiyal chuka' nimbij. \v 26 Vova' c'o-va re Rey Agripa. Mare' man ninxibij-ta-vi' yinch'o-apo, roma yen ninojij che ronojel re xe'banataj riq'uin re Jesús je'rutaman, roma can pa sakil xe'ban-va ronojel. \v 27 ¡A Rey Agripa! ¿Nanimaj rat re quibin can re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique? Yen ntaman che can nanimaj, xcha' re Pablo. \p \v 28 Pero re Agripa xubij cha re Pablo: Rat nanojij che cha'nin naban chua che yen ninimaj re Cristo.\x + \xo 26.28 \xt Mr 6.20.\x* \p \v 29 Y re Pablo xubij cha: Vo xa cha'nin o man cha'nin-ta, re Dios can-ta c'a xtuban chava ancha'l xuban viq'uin yen. Xuban chua che xinimaj re Ajaf Jesucristo. Y can quire' chuka' re ninrayij chiva yex re yixc'axam-pa vichin vocame, pero man ninrayij-ta c'a che yixc'ue' preso, ancha'l banon chua yen, y yinyach'on cha cadena,\x + \xo 26.29 \xt Hch 21.33; 22.30.\x* xcha' re Pablo. \p \v 30 Y xe xtane' che tzij re Pablo, re Rey Agripa y re Berenice,\x + \xo 26.30 \xt Hch 25.23.\x* re Festo re gobernador y re nic'aj chic re je'tz'uyul chuka' quiq'uin, xe'yacataj y xe'el-a. \v 31 Y tak xbequimola' chic-qui' jun chic lado, niquibila' chiquivach: Re Pablo man ruc'amon-ta che niquimisas o nic'ue' preso, roma man jun\x + \xo 26.31 \xt Hch 23.9; 25.26; 1 P 3.16; 4.14.\x* cosa re man otz-ta rubanon chin che niya' re castigo re' pa rue'. \p \v 32 Mare' re Rey Agripa xubij cha re Festo: Man-ta rubin chic che ja re César re nibano juzgar richin,\x + \xo 26.32 \xt Hch 25.11.\x* ndel-ta-a. \c 27 \s1 Tak re Pablo xtak-a pa Roma \p \v 1 Y tak bin chic che re Pablo y re nic'aj chic re jec'o pa cárcel ye'tak-a pa Roma,\x + \xo 27.1 \xt Hch 25.12.\x* re tenemit re c'o chupan re lugar rubini'an Italia, xe'jach-a pa ruk'a' re jun ache rubini'an Julio. Re Julio re' jun capitán quichin jun ciento soldados, y re soldados re' je richin re jun grupo soldados quibini'an Chin re Augusto. \v 2 Mare' yen Lucas, vichibil-a re hermano Aristarco,\x + \xo 27.2 \xt Hch 19.29; 20.4; Col 4.10.\x* re aj pa tenemit Tesalónica re c'o pa Macedonia, xojba chij re Pablo. Xojoc-a pa jun barco re pitinak quila pa jun tenemit rubini'an Adramitio, y niba pa tak nic'aj chic tenemit re jec'o chuchi-mar chire' chupan re lugar rubini'an Asia. \v 3 Pa ruca'n k'ij xojapon pa tenemit rubini'an Sidón. Y chire' re Julio\x + \xo 27.3 \xt Hch 28.16.\x* re ec'uay quichin re soldados, xuban jun namalaj utzil cha re Pablo, roma xuya' k'ij cha che xba chuyi'ic ruxnokil-quivach re hermanos y chin chuka' che re hermanos xquito-pa re Pablo. \v 4 Xojoc chic-a chupan re barco, y xkaya' can re tenemit Sidón. Jac'a tak yojbinak, xbakac'ulu' jun cak'ik' camas ruchuk'a', y mare' tiene que xojak'ax chach re Chipre, re lugar re' isla roma pa mar c'o-va, y chire' xojak'ax-va roma man can-ta pa rubey cak'ik' c'o-va. Y pa ka-lado izquierdo xc'ue-va can. \v 5 Y tak kak'asan chic can ronojel re mar re c'o-apo chiquivach re Cilicia y re Panfilia, xojapon pa tenemit rubini'an Mira, re tenemit re' chupan re lugar rubini'an Licia c'o-va. \p \v 6 Y chire' pa tenemit Mira, re Julio re capitán xbo'rvila' jun barco re pitinak quila pa jun tenemit rubini'an Alejandría,\x + \xo 27.6 \xt Hch 28.11.\x* y niba pan Italia. Y chupan chic re barco re' xojrucusaj-va-a chin nakaban-a re bey re c'a c'o chakij. \v 7 Y q'uiy k'ij re camas akal xojbiyin. C'are' xojak'ax chach re tenemit rubini'an Gnido, roma re cak'ik' c'a ntajin-na, y can yojrutzolij chakij. Mare' xojak'ax chach re Salmón, y xbakaya-pa vuelta chij re Creta, re jun lugar re' isla roma pa mar chuka' c'o-va. \v 8 Y c'ayef chuka' kabanon yojbinak, kac'uan-a re ruchi' re mar, y pa kajquik'a' c'o-va can re Creta. Y tak xbakela' re lugar rubini'an Buenos Puertos, xojc'ue' chire'. Re lugar re' c'o-apo chunakaj re tenemit rubini'an Lasea. \p \v 9 Y camas q'uiy k'ij xk'ax-yan, y c'ayef chic che niban binen pa rue' re mar, roma ja tiempo re ne'ka-yan chin re cak'ik'-job. Y mare' re Pablo xuya' quina'oj re achi'a' re andex niquiban. \v 10 Reja' xubij chique: Yen ninojij, vo xa nakatz'am chic-a bey pa rue' re mar, c'ayef, man xe-ta cha re barco y re ejka'n re ruc'uan-a, xa can quire' chuka' chaka yoj, xcha'. \p \v 11 Pero re Julio re capitán man xunimaj-ta re xubij re Pablo cha. Xa ja re xubij re rajaf re barco y re xubij re ache re c'o más ruk'ij re ac'ayon chin re barco, xa jare' re xuban. \v 12 Y roma chire' man can-ta otz che ye'c'ue-ka che niquik'asaj-na-a re ru-tiempo re cak'ik'-job, mare' bama conojel re xe'nojin che más otz che niquiya' can re anche' jec'o-va, roma q'uiba' ye'tiquir ye'bapon re pa Fenice, re c'o chire' pa Creta. Roma re Fenice\x + \xo 27.12 \xt Hch 11.19.\x* can man pa rubey-ta cak'ik' c'o-va, y re tenemit re' nitzu'un bama anche' ndel-va-pa re k'ij, y otz chin niquik'asaj re tiempo chin cak'ik'-job. \s1 Re cak'ik'-job pa rue' re mar \p \v 13 Y tak xpa re xocomil, reje' xquinojij che otz yojba pa Fenice. Tak xojel-a, xaxe re ruchi' re mar chin re Creta yojbinak-va. \v 14 Pero c'a ba' c'a kojel-va-a chire', tak xbec'ulum-pa jun namalaj cak'ik'\x + \xo 27.14 \xt Sal 107.25-27.\x* re pitinak pa rue-a ba' re anche' nakatz'at che ndel-va-pa re k'ij, jun cak'ik' re camas ruchuk'a', y no'rpaxij-ri' chach re barco re anche' yojbinak-va. \v 15 Y roma camas ruchuk'a' re cak'ik', nrajo' yojrukararej-a. Y man yojtiquir-ta yojbiyin chakavach. Mare' tiene que xkaya' k'ij che xojrukararej-a. \v 16 Xojak'ax chunakaj jun lugar rubini'an Clauda, re lugar re' jun isla roma pa mar c'o-va. Y chire' man can-ta c'o ruchuk'a' re cak'ik'. Pero c'ayef xuban chakavach chin xkajotoba-a re lancha re kararen-a roma re barco re anche' yojbinak-va. \v 17 Y tak re lancha c'o chic pa barco, re achi'a' re je'ac'ayon re barco re', xquijitz' re barco cha chavon tak colo' y chavon quipan chin che man tijakataj rupan re barco. Y roma je'jotoban chicaj re moma' tak tziak chin re barco, re cak'ik' ye'runem chupan re ya' co'ol rupan re rubini'an Sirte, mare' xe'pa re je'ac'ayon chin re barco xe'quikasaj re tziak, chin che man xe'beka-ta chire'. Roma reje' camas niquixibij-qui' ye'beka chire'. \v 18 Y pa ruca'n k'ij, roma re cak'ik' can c'aja quire' rubanon, xquich'akij\x + \xo 27.18 \xt Fil 3.7, 8; He 12.1.\x* c'a can pa ya' nic'aj cha re ejka'n re ruc'uan re barco. \v 19 Y pa rox k'ij, roma re cak'ik' can c'a ntajin-na, mare' yoj can xojta'on chin che q'uiy cosas re ye'oc cha re barco re xe'kach'akela' can pa mar.\x + \xo 27.19 \xt Jon 1.5.\x* \v 20 Y roma camas ruchuk'a' re cak'ik' re nimiyon kachin, y q'uiy-yan k'ij re man katz'eton-ta rach re k'ij y ni xe-ta quivach re ch'umil, mare' xaxe chic re kacamic kayaben y nakana' che man chic yojcolotaj-ta. \p \v 21 Y roma c'o-yan che k'ij re man can-ta yojviynak, re Pablo xbepa'e-pa chire' chiquicojol conojel y xubij chique: Xinimaj-ta re tzij ximbij chiva tak c'a yojc'o pa Creta, che man-ta xojel-pa, man-ta yojc'o pa c'ayef vocame, y chuka' man-ta xkaban perder re ejka'n y re cosas re ye'oc cha re barco. \v 22 Pero vocame nimbij chiva: Tibana' confiar-ivi', roma man jun xticom, xaxe re barco re xtiq'uis can. \v 23 Roma chak'a' xuc'ut-ri' chinoch jun ángel re rutakom-pa re Dios,\x + \xo 27.23 \xt Am 3.7; Hch 23.11.\x* re Dios re Vajaf y re ninsamajij\x + \xo 27.23 \xt Ro 1.9; 2 Ti 1.3.\x* chuka' rube'. \v 24 Y re ángel re' xubij chua: Pablo, man c'a taxibij-avi'.\x + \xo 27.24 \xt Is 41.10, 14; 43.1, 2.\x* Rat tiene que yatapon pa Roma chach re César.\x + \xo 27.24 \xt Hch 19.21; 23.11; 25.11.\x* Mare' man jun cosa xtac'alvachij.\x + \xo 27.24 \xt Gn 39.5, 23; Job 22.29, 30.\x* Y avoma rat, re Dios xque'rucol chuka' re je avchibil chupan re jun barco re'. Can man jun xticom can chiva, xincho'x roma re ángel. \v 25 Mare' tibana' confiar-ivi'\x + \xo 27.25 \xt Lc 1.45.\x* che xquixcolotaj, roma yen can ntaman-va che re Dios can xkojrucol, ancha'l xubij can re ángel chua. \v 26 Y chupan jun lugar re pa mar c'o-va\x + \xo 27.26 \xt Hch 28.1.\x* xkoje'ka-va, xcha' re Pablo chique conojel re achi'a' re je'binak chupan re jun barco re'. \p \v 27 Y ca'e' semanas c'a tutz'am-va-pa re cak'ik' re' y katz'amon bey pa rue' re mar. Y re mar re anche' yojbinak-va rubini'an Adria. Y c'o la'k pa tak nic'aj-ak'a' che' tak re achi'a' re je'ac'ayon chin re barco xquinabej che nakaj chic yojc'o-va-apo cha re ruch'ulef. \v 28 Y reje' xquivitaj jenipa' rupan re ya'. Y xquitz'at che treinta y seis metros rupan re ya' tak xquivitaj nabey. Jac'a tak xojbiyin chic ba', xquitz'at che xa más co'ol rupan nuban-ka re ya', roma xaxe chic veintisiete metros rupan. \v 29 Y roma niquixibij-qui' che re barco nupaxij-ri' chiquivach aboj, mare' xquich'akij-ka pa ya' caje' ch'ich' re nibex ancla chique, chin che re barco man chic tibiyin. Re caje' anclas re' chij can re barco xe'xim-va can. Reje' quiyaben jampa' nisakar-ka. Pero xa man nisakar-ta-pa, y cama-va nisakar-ta-ka. \v 30 Y re achi'a' re je'ac'ayon re barco niquijo' ye'numaj-a. Mare' xquikasaj-ka re lancha pa ya', y niquiban che ancha'l xa ja re nic'aj chic anclas re jec'o chach re barco re ye'tajin chukasasic. \v 31 Mare' re Pablo xbo'rya' rutzijol cha re capitán y chuka' chique re soldados. Reja' xubij chique che vo xa xtiquiya' k'ij che ye'numaj-a re je'ac'ayon chin re barco, man jun chiva yex re xticolotaj chach re camic. \p \v 32 Mare' xe'pa re soldados xe'quikupila' can re colo' re anchok riq'uin quiyukuban-va re lancha chach re barco, chin che re lancha tic'ue' can pa ya'. \p \v 33 Jac'a tak nisakar-pa, re Pablo xubij che que'va'. Y ja tzij re' re xubij reja' chique conojel re je'binak chupan re barco: Vocame nitz'akater ca'e' semanas re man yixvirnak-ta jabal, y man yixviynak-ta chuka'. \v 34 Mare' nimbij chiva vocame, che quixva' chin c'o ivuchuk'a'. Roma can xkojcolotaj konojel, ancha'l re xbex chua, che can man jun chaka yoj re c'o jun cosa xtuc'alvachij.\x + \xo 27.34 \xt 1 R 1.52; Mt 10.30; Lc 12.7; 21.18.\x* \p \v 35 Y tak ch'ovenak chic-ka re Pablo, reja' xbo'rc'ama-pa jun xcana-vay, xutioxij\x + \xo 27.35 \xt 1 S 9.13; Mt 15.36; Mr 8.6; Jn 6.11; 1 Ti 4.3, 4.\x* cha re Dios chire' chiquivach conojel, xupar y xutz'am rutijic. \v 36 Y conojel camas xe'qui'cot y can jare' xquitz'am va'in. \v 37 Y re yojbinak chupan re barco, yoj doscientos setenta y seis che nojel. \v 38 Y tak xe'va-yan jabal, xquitz'am can ruch'akexic re trigo pa ya', chin che man al-ta nuban can re barco. \s1 Xq'uis can re barco pa ya' \p \v 39 Tak xsakar-ka, re achi'a' re je'ac'ayon chin re barco man quitaman-ta anchique lugar xe'beka-va. Xaxe xquitz'at che c'o jun ruk'a-ya', y re chuchi' jabal li'on. Mare' xquinojij che q'uiba' ye'tiquir niquic'uaj-apo re barco chire'. \v 40 Mare' xquikupila' can re colo' re ac'ayon chin re anclas, y re anclas xe'ba can chuxe' ya'. Y xe'quisol re ndoc chin nic'uan re barco pa rue-ya'. C'are' xquijotoba' re jun moma' tziak re c'o-apo chach re barco, y re cak'ik' xutz'am runimic re barco chuchi-ya'. \v 41 Y c'amaje-na rutzijol che yojapon chuchi-ya', tak xbakela' jun tinitec rion sanayi' c'o chuxe' ya' y chire' xbo'rnima-va-ri' rutza'n re barco,\x + \xo 27.41 \xt 2 Co 11.25.\x* ja chire' xk'ate-va can y man chic xsilon-ta. Y re jun parte chij can re barco can tijok'ok' xba roma re ya' can riq'uin ruchuk'a' no'rpaxij-ri' chij. \v 42 Mare' tak re soldados xquinojij,\x + \xo 27.42 \xt Pr 12.10; Ec 9.3; Is 59.7; Ro 3.15.\x* Ro che que'kaquimisaj conojel re presos, che man que'numaj-a chuxe' ya'. \v 43 Pero re capitán man xrajo-ta che xquiban quire',\x + \xo 27.43 \xt Pr 16.7; Jer 38.10; Hch 23.10.\x* chin che nicolotaj re Pablo. Xa xubij che jenipa' re can ye'tiquir ye'muxan pa ya' chin ye'el-a c'a chuchi', tiquich'akij-a-qui' y que'ba nabey. \v 44 Jac'a re nic'aj chic re man ye'tiquir-ta, xubij chique che ye'quitz'amala-a tz'alam o xabanchique che' chin re barco re je'elinak-a, chin man ye'jik'-ta. Y quire' xkaban chin xojel-a chuchi' re ya',\x + \xo 27.44 \xt Sal 107.30.\x* y man jun xcom chaka. \c 28 \s1 Tak re Pablo xc'ue' chupan re lugar rubini'an Malta \p \v 1 Y tak konojel xojcolotaj-yan pa ya', xkaya' cuenta che re lugar anche' yojc'o-va rubini'an Malta. Y re lugar re' jun isla roma pa mar c'o-va.\x + \xo 28.1 \xt Hch 27.26.\x* \v 2 Y re vinak re aj-chire' pa Malta, camas otz quina'oj xquiban kaq'uin,\x + \xo 28.2 \xt He 13.1, 2.\x* roma xquibox k'ak'. C'are' xojcayoj konojel chin takamek'a-ki' chuchi-k'ak', roma camas tef nuban y ntajin job. \v 3 Y tak re Pablo xbo'rc'ama-pa juboraj si' y tak rutz'amon-ka ruyi'ic pa k'ak', xbetzoq'uim-pa jun cumatz chupan tak xuna' re k'ak'. Y re cumatz re' xbo'rch'ica-ri' chij ruk'a' re Pablo. \v 4 Y tak re vinak aj-chire' pa Malta xquitz'at che re cumatz tzekal chij ruk'a' re Pablo, niquibila' chiquivach: La ache la' can nik'alajin che jun quimisanel, roma astapa' xcolotaj chach re ya', vocame ja la cumatz xtiquimisan-a richin. Can xutoj-na-va re etzelal rubanon,\x + \xo 28.4 \xt Lc 13.2; Jn 9.2.\x* ye'cha' re vinak re'. \p \v 5 Xpa re Pablo xutavaj can re cumatz\x + \xo 28.5 \xt Sal 91.13; Mr 16.18; Lc 10.19.\x* pa k'ak', y man jun cosa xuc'alvachij. \v 6 Y conojel re vinak xe niquitzu' re Pablo, quiyaben jampa' xtisipoj-pa o xticom-ka. Y tak xk'ax-yan q'uiy tiempo y xquitz'at che man jun cosa xubam-pa, man chic xquibij-ta che re Pablo jun quimisanel, xa xquibij che reja' jun dios.\x + \xo 28.6 \xt Hch 8.10; 10.25; 14.11; Ap 22.8, 9.\x* \p \v 7 Y chupan re lugar re' c'o jun ache rubini'an Publio, y ja reja' re c'o ruk'ij chupan re lugar re' y c'o q'uiy rujuyu'. Y re rujuyu' reja' c'o chunakaj-apo re lugar re anche' yojc'o-va. Re Publio camas otz runa'oj, mare' xojruc'uaj charachoch y oxe' k'ij xuya' kavay. \v 8 Jac'a re rutota' re Publio kejnak chuch'at roma c'o c'atan chij y quic'-chupan. Y re Pablo xapon chutz'etic. Xuban orar y xuya' ruk'a' pa rue', y re ache re' xc'achoj.\x + \xo 28.8 \xt 1 R 17.20-22; Mt 9.18; Mr 6.5; 7.32; 16.18; Lc 4.40; Stg 5.14.\x* \v 9 Xa riq'uin re' xuban re Pablo, xba rutzijol. Y xe'beka riq'uin re Pablo re nic'aj chic yava'i' re jec'o chire' pa Malta. Y re Pablo xe'ruc'achojsala-a. \v 10 Y re vinak re aj-chire' pa Malta camas xquiya' kak'ij\x + \xo 28.10 \xt 1 Ti 5.17.\x* y camas otz quina'oj xquiban kaq'uin. Y tak xojba, reje' xquiyala' re ndoc chaka po bey. \s1 Tak re Pablo xapon pa Roma \p \v 11 Y oxe' ic' re xojc'ue' chire' pa Malta. Y c'o jun barco re c'a quila pa jun tenemit rubini'an Alejandría\x + \xo 28.11 \xt Hch 27.6.\x* tipo-va. Re barco re' je'ruc'uan je ca'e' imágenes chutza'n. Re imágenes re' quibini'an Cástor y Pólux. Y c'o chire' pa Malta, roma chire' xc'ue-va chupan re tiempo chin re cak'ik'-job. Y chupan c'a re barco re' xojbo-va. \v 12 Y xojapon pa jun tenemit rubini'an Siracusa, y xojc'ue' oxe' k'ij chire'. \v 13 Y xe xojel-a chire', xkac'uaj-a re ruchi' re ya', y xojapon chic pa jun tenemit re rubini'an Regio. Y re jun chic k'ij xkatz'am chic-a bey tak xkac'ul re xocomil jotal-pa. Y pa rox k'ij xojapon re pa tenemit rubini'an Puteoli. \v 14 Y chire' chupan re tenemit re', jec'o hermanos\x + \xo 28.14 \xt Sal 119.63.\x* xe'bekela', y reje' xquibij chaka che kojc'ue-ka\x + \xo 28.14 \xt Mt 10.11; Hch 9.42, 43; 19.1; 21.4, 7, 8.\x* jun semana quiq'uin. Tak xtz'akater re jun semana re', c'ajare' tak choj xojba pa Roma. \v 15 Re hermanos re jec'o chire' pa Roma quic'axan chic che yojapon. Mare' xojequic'ulu' po bey, pa jun tenemit rubini'an Foro de Apio, y chuka' chire' pa jun chic lugar rubini'an Tres Tabernas. Tak re Pablo xe'rutz'at re hermanos re', xutioxij cha re Dios. Y riq'uin re' xquiya' ruchuk'a' xuna' reja'. \v 16 Y tak xojapon pa Roma, re Julio re capitán xe'rujach re presos pa ruk'a' re jun ache re ec'uay quichin re soldados. Jac'a cha re Pablo xbex che otz nic'ue' pa jun jay aparte,\x + \xo 28.16 \xt Hch 24.23.\x* y nichajex roma jun soldado. \s1 Re Pablo nutzijoj re ruch'abal re Dios pa Roma \p \v 17 Y oxe' k'ij tapon-va re Pablo pa Roma, tak xutak quiyoxic re je principal re jec'o chiquicojol re israelitas re jec'o pa Roma. Y tak xe'bapon riq'uin, xubij chique: Nuvinak, yen man jun cosa nbanon\x + \xo 28.17 \xt Hch 21.33; 24.12; 25.8.\x* chique re nic'aj chic kavinak israelitas, man jun chuka' cosa yinch'ovenak chij re quibin can re kavinak xe'c'ue' ajuer can che tiene que nakaban, pero ja chire' pa Jerusalén xintz'am y xinjach pa quik'a' re autoridades romanos. \v 18 Y tak reje' xquic'utuj chua andex re nbanon, xquinojij yinquilisaj, roma man jun numac re nbanon-ta\x + \xo 28.18 \xt Hch 22.24; 24.10; 25.8; 26.31.\x* chin quire' yinquimisas-ta. \v 19 Pero re kavinak israelitas man xquijo-ta che xinlisas can, y mare' yen xinc'utuj che ja re César\x + \xo 28.19 \xt Hch 25.11.\x* re quimbano juzgar, y man roma-ta che ye'bensujuj re nuvinak. Man tinojij quire'. \v 20 Xa mare' xintak ivoyoxic chin che can yixintz'at y chin chuka' che yex can viq'uin yen nitamaj-a anchique roma quire' nc'alvachin. Roma konojel yoj re yoj israelitas can nakanimaj che re anama'i' c'o jun k'ij tak xque'c'astaj-pa,\x + \xo 28.20 \xt Hch 26.6, 7.\x* y roma jare' re niniman yen, mare' tak yinximon cha cadena\x + \xo 28.20 \xt Hch 26.29; Ef 3.1; 4.1; 6.20; 2 Ti 1.16.\x* vocame, xcha' re Pablo. \p \v 21 Y re israelitas re' xquibij cha re Pablo: Yoj man jun carta kac'ulun re pitinak pa Judea re nich'o-ta chavij. Y man jun chuka' chique re kavinak re je'pitinak chire' re ye'bin-ta che c'o amac re ja'banalon, man jun. \v 22 Pero yoj kataman che ronojel lugar, re vinak camas ye'ch'o chivij yex re yixnatan rube' re Jesús,\x + \xo 28.22 \xt Hch 24.5.\x* mare' nakajo' nakatamaj andex nanojij rat chij re', xe'cha' cha. \p \v 23 Y xquicha' can jun k'ij chin niquimol-qui', y re Pablo xtubij re andex niquijo' niquitamaj. Y tak xapon re k'ij, camas vinak re xbequimola-qui' riq'uin re Pablo, y reja' xutz'am rutzijosic chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios. Y ja tak xel-pa re k'ij xutz'am tzij c'aja tak xka-ka re k'ij, roma reja' xrajo' che xk'ax-ta pa quive' che re Jesús\x + \xo 28.23 \xt Lc 24.24; Hch 17.2, 3; 26.22, 23.\x* jare' re Cristo, re tz'iban can roma re Moisés y coma re rusamajela' re Dios re xe'c'ue' ajuer can, re xbex profetas chique. \v 24 Jec'o re xe'niman\x + \xo 28.24 \xt Hch 18.6-8.\x* re xubij re Pablo, y jec'o re man xquinimaj-ta.\x + \xo 28.24 \xt Hch 14.4; Ro 3.3.\x* \v 25 Y roma man junan-ta quivach xquiban-ka, xquijo' xe'ba. Pero c'a xquic'axaj-na-a re ruq'uisibal tak tzij re xubij re Pablo. Reja' xch'o chij re xubij re Isaías re rusamajel re Dios re xc'ue' ajuer can, re xbex profeta cha. Y reja' xubij: Re ch'abal re xuya' re Espíritu Santo cha re Isaías chin che xubij chique re kavinak xe'c'ue' ajuer can, y re' can otz chuka' nuban chiva yex, roma re Espíritu Santo xubij quire': \q1 \v 26 Cabiyin quiq'uin re avinak, y ta'bij chique: \q1 Xaxe choj xtic'axaj\x + \xo 28.26 \xt Is 6.9; Jer 5.21; Ez 12.2; Mt 13.14; Mr 4.12; Lc 8.10; Jn 12.40; Ro 11.8.\x* y man xtak'ax-ta pan ive' re xtic'axaj. \q1 Xaxe choj xtitzu' y man xtitz'at-ta jabal re nitzu'. \q1 \v 27 Roma re cánma re vinak re' xa can xquicoversaj. \q1 C'ayef c'a che ndoc-ta pa quixquin re niquic'axaj. \q1 C'o quinak'avach, pero man ye'tzu'un-ta roma man niquijo-ta ye'tzu'un.\x + \xo 28.27 \xt Is 44.18.\x* \q1 Reje' man jun cosa niquijo', \q1 man niquijo-ta niquic'axaj re nuch'abal, \q1 y man niquijo-ta che nika-ta-ka pa tak cánma, \q1 man niquijo-ta nitzolaj-pa quic'o'x, chin che yen ninchojmersaj re quic'aslen. \q1 Quire' xubij re Espíritu Santo. \m \v 28 Mare' yex can titamaj che re vinak man je israelitas-ta, xapon-yan re utzulaj ch'abal chin re Dios quiq'uin re nubij che c'o modo ye'colotaj chach re quimac.\x + \xo 28.28 \xt Hch 26.17; Ro 11.11.\x* Reje' can niquic'axaj-va re ch'abal re takom-pa chique. \p \v 29 Y tak re Pablo xubij quire' chique re ruvinak israelitas, xe'ba y camas niquich'ojela' chiquivach. \p \v 30 Y re Pablo tz'akat ca'e' juna' re xc'ue' chupan re rachoch rukajon, y ye'ruc'ul conojel vinak re ye'bapon riq'uin. \v 31 Y reja' nutzojola' chique chij tak re vinak ye'oc pa ruk'a' re Dios, y ye'rutijola' chuka' re vinak chij re samaj re xbo'rbana-ka re Ajaf Jesucristo chach re ruch'ulef. Re Pablo man xupokonaj-ta\x + \xo 28.31 \xt Hch 4.13, 31.\x* xubij chique conojel. Y can man jun chuka' xbin cha re Pablo che man chic tutzijoj re ruch'abal re Dios.