\id 1TI - Cakchiquel (Yepocapa - Southwestern) (cbm - cakY) [cak] NT -Guatemala 2012 (DBL -2013) \h 1 TIMOTEO \toc1 Re nabey carta re xutak-a re apóstol San Pablo cha re Timoteo \toc2 1 Timoteo \toc3 1 Ti \mt1 Re nabey carta re xutak-a re apóstol San Pablo cha re Timoteo \c 1 \s1 Re nabey tak tzij chin re carta re' \p \v 1 Yen Pablo, jun ru-apóstol re Jesucristo.\x + \xo 1.1 \xt Ga 1.1.\x* Quire' xubij re Dios re yojcola chach re kamac y quire' chuka' xubij re Kajaf Jesucristo che xinoc apóstol. Y xa roma re Kajaf Jesucristo, tak kayaben re k'ij tak xkojba chila' chicaj riq'uin reja'.\x + \xo 1.1 \xt Col 1.27.\x* \v 2 Yen nintak-a re carta re' chava rat Timoteo.\x + \xo 1.2 \xt Hch 16.1.\x* Can yat ancha'l nuc'ajol roma can animan-va re Jesucristo. Y can-ta q'uiy utzil xtac'ul y can nijoyovax-ta avach roma re Karta' Dios y re Kajaf Jesucristo, y chuka' re avánma can-ta otz nuna' roma animan chic. \s1 Re enseñanzas re man je katzij-ta \p \v 3 Y ancha'l re ximbij can chava tak yen ximpa vova' pa Macedonia, quire' chuka' nimbij chava vocame, che cac'ue' pa tenemit Efeso,\x + \xo 1.3 \xt Hch 20.1, 3.\x* roma chire' jec'o re man junan-ta niquic'ut\x + \xo 1.3 \xt Ga 1.6, 7.\x* chij re ruch'abal re Dios. Y nic'atzin che nabij chique che man tiquic'ut re enseñanzas re man je katzij-ta. \v 4 Chuka' nic'atzin che nabij chique che man tiquiya' pa cuenta re tzij nibex chiquij re quibe' re vinak re xe'c'ue' ajuer can y re nic'aj chic tzij re xa choj quire' je'tz'uculun-ka. Tzij qui tak re' can nojel tiempo jec'o y man jun bey xque'q'uis-ta che ye'tzijos, pero chaka yoj man jun otz nuc'am-pa.\x + \xo 1.4 \xt 1 Ti 4.7; 2 Ti 2.23; 4.4; Tit 1.14.\x* Y man yojquito-ta chubanic re rubin can re Dios. Roma reja' rubin can che takabana' confiar-ki' riq'uin reja'. \p \v 5 Chuka' re Dios nrajo' che yoj yojovan y chuka' che re kánma ch'ach'oj-ta.\x + \xo 1.5 \xt Sal 51.10; 2 Ti 2.22.\x* Reja' nrajo' che nakana' che re kánma niqui'cot roma re c'aslen otz kac'uan chach reja'. Y chuka' nrajo' che katzij takabana' confiar-ki' riq'uin reja'. Y riq'uin ronojel re' nakatamaj yojovan.\x + \xo 1.5 \xt Ro 13.8; Ga 5.14.\x* \v 6 Roma jec'o nic'aj vinak man niquiban-ta chic ronojel re'. Xaxe chic tzij re man jun quijkalen re ye'quibila'. \v 7 Reje' niquijo' ye'quitijoj re vinak cha re ru-ley re Dios re rutz'iban can re Moisés. Y niquibij che camas niquic'ut chij re ley. Pero xa man nak'ax-ta pa quive' re nubij re ley re'. Y chuka' man quitaman-ta re andex ye'quibila' chij re ley. \p \v 8 Yoj kataman che re ley re' can otz-va.\x + \xo 1.8 \xt Neh 9.13; Ro 7.12; Ga 3.21.\x* Pero nic'atzin che nicusas pa rubiyal. \v 9 Y kataman chuka' che re ley man c'o-ta pa quive' re vinak choj quic'aslen. Re ley c'o pa quive' re vinak re man niquiban-ta re nubij re ley,\x + \xo 1.9 \xt Ga 3.19.\x* y chuka' pa quive' re man ye'niman-ta tzij, re man otz-ta quic'aslen chach re Dios, re aj-maqui', re c'o etzelal pa tak cánma, xa niquitz'abej rube' re Dios, re ye'quiquimisala' quite-quirta', re ye'quiquimisala' xabanchique vinak.\x + \xo 1.9 \xt Ap 21.8.\x* \v 10 Chuka' re ley c'o pa quive' re achi'a' y re ixoki' re niquicanola-qui' chin ye'macun,\x + \xo 1.10 \xt He 13.4.\x* y pa quive' re achi'a' re man chic ye'quijo-ta ixoki', y xa quiq'uin chic achi'a' niquijo' ye'c'ue-va.\x + \xo 1.10 \xt 1 Co 6.9.\x* C'o chuka' pa quive' re ye'lek'an vinak,\x + \xo 1.10 \xt Ex 21.16.\x* pa quive' re ye'bin ch'abal re man katzij-ta, pa quive' re ye'cusan rube' re Dios xaxe che tibex chiquij che can katzij re niquibij y xa man katzij-ta.\x + \xo 1.10 \xt Mt 5.33.\x* Y chuka' re ley c'o pa quive' re vinak re ye'tzelan\x + \xo 1.10 \xt 2 Ti 4.3.\x* chin re utzulaj enseñanza. \v 11 Quire' nubij re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha. Re Dios re nakaya' ruk'ij. Y re ruch'abal reja' camas otz. Y jac'a ch'abal re' re chalaben chua yen roma re Dios che nintzijoj.\x + \xo 1.11 \xt 1 Ti 2.7.\x* \s1 Re Pablo camas nutioxij roma re Dios xujoyovaj rach \p \v 12 Ja re Kajaf Jesucristo re ya'yon vuchuk'a' che nimban re samaj re'. Y yen nintioxij cha reja' roma xutz'at che can nbanon confiar-vi' riq'uin y mare' xinrucha' chin xinoc rusamajel.\x + \xo 1.12 \xt 1 Co 7.25; 2 Co 4.1; Col 1.25.\x* \v 13 Xuya' nusamaj, astapa' xinch'o itzel chij, y astapa' chuka' xe'nya' pa tijoj-pokonal re vinak re quiniman reja',\x + \xo 1.13 \xt Hch 8.3; 9.1.\x* y camas re etzelal re xe'mbanala' chique. Pero re Ajaf xujoyovaj noch,\x + \xo 1.13 \xt Lc 23.24.\x* roma yen re tiempo re' man ntaman-ta re ntz'amon rubanic roma c'amaje-na tinimaj re Jesucristo. \v 14 Pero re Kajaf Dios camas q'uiy utzil\x + \xo 1.14 \xt Lc 7.47; 1 Co 15.10.\x* xuban viq'uin. Roma xuban chua che ximban confiar-vi' riq'uin re Jesucristo y xuban cha re vánma che xjovan. \p \v 15 Y re nimbij chava vocame, can katzij-va, y ruc'amon che ninimax coma conojel: Che re Jesucristo xpa chach re ruch'ulef chin xojrucol yoj re yoj aj-maqui',\x + \xo 1.15 \xt Mt 9.13; 1 Jn 3.5.\x* y ja yen re nabey y más c'o numac que chach re quimac conojel re nic'aj chic aj-maqui'. \v 16 Pero astapa' camas q'uiy re numac yen, re Jesucristo xujoyovaj noch y xucuy numac. Chin xuc'ut chiquivach re vinak che camas nicoch'on. Xucuy numac yen chin nuc'ut chiquivach re vinak re xque'niman richin, che xabanchique re quimac, can xque'rucuy chin niquivel re c'aslen re man niq'uis-ta. \v 17 Mare' nakaya' ruk'ij re Dios chin nojel tiempo. Ja reja' re Rey\x + \xo 1.17 \xt Sal 10.16; 45.1, 6; 145.13; Dn 2.44; 7.14; Mi 5.2.\x* re pa'al pa kave' chin nojel tiempo. Reja' man jun bey xticom. Reja' man nitz'et-ta. Xaxe reja' re Dios y rutaman ronojel. Y ja-ta c'a re Dios xtiya' ruk'ij chin nojel tiempo.\x + \xo 1.17 \xt Mt 6.13.\x* Amén. \p \v 18 Y rat Timoteo yat ancha'l nuc'ajol, nimbij chava che man tamistaj re bin can coma re hermanos che xatoc jun rusamajel re Dios.\x + \xo 1.18 \xt 1 Ti 4.14.\x* Y re' ja re Dios re xbin chique reje'. Man c'a tamistaj, xa can tatija' ak'ij naban re samaj re bin can chava che naban, can ancha'l nuban jun utzulaj soldado. \v 19 Can tabana' confiar-avi' riq'uin re Dios,\x + \xo 1.19 \xt 1 Ti 3.9.\x* y tana' pan avánma re andex ruc'amon che naban. Roma jec'o hermanos man quire-ta xquiban, y mare' xsatz-a quic'o'x.\x + \xo 1.19 \xt 1 Ti 6.9.\x* \v 20 Quire' chuka' xquiban re Himeneo\x + \xo 1.20 \xt 2 Ti 2.17.\x* y re Alejandro.\x + \xo 1.20 \xt 2 Ti 4.14.\x* Y mare' xe'njach-a pa ruk'a' re Satanás, chin quire' tiquitamaj che man que'ch'o itzel chij re Dios. \c 2 \s1 Re oración camas rajkalen \p \v 1 Vocame nimbij chava che can nojel tiempo takac'utuj cha re Dios re ndoc chaka, can nojel tiempo kojch'o riq'uin re Dios por medio re ka-oración, nojel tiempo kojch'o riq'uin re Dios pa quive' re nic'aj chic y quire' chuka' nojel tiempo kojtioxin cha.\x + \xo 2.1 \xt Ef 6.18.\x* Quire' c'a takabana' pa quive' conojel re vinak. \v 2 Takac'utuj cha re Dios pa ka-oración che que'ruto' re reyes. Takac'utuj cha che que'ruto' chuka' re nic'aj chic ye'bano gobernar,\x + \xo 2.2 \xt Ro 13.1.\x* chin quire' otz yojc'ue' konojel, y man-ta c'o k'axomal xtakak'asaj. Y chuka' xtakac'uaj-ta jun c'aslen otz chach re Dios y chiquivach re vinak. \v 3 Can otz-va che nakaban orar pa quive' conojel, roma quire' nrajo' re Dios\x + \xo 2.3 \xt Ro 12.2.\x* re nicola kachin chach re kamac. \v 4 Roma reja' nrajo' che can-ta conojel vinak niquitamaj-ta re katzij ch'abal y ye'colotaj-ta-pa chupan re quimac.\x + \xo 2.4 \xt Jn 3.16, 17.\x* \v 5 Roma xaxe reja' re Dios.\x + \xo 2.5 \xt Ro 3.30.\x* Y chuka' xaxe Jun c'o, re nitiquir nibano cha re vinak che napon riq'uin re Dios. Re nibano re samaj re' ja re Jesucristo re xoc vinak ancha'l yoj. \v 6 Y reja' man xupokonaj-ta xuya-ri' che xquimisas chin xutoj re kamac konojel yoj re yoj vinak.\x + \xo 2.6 \xt Ga 4.4; Ef 1.7.\x* Y re' xtz'am rutzijosic tak xapon re tiempo re nojim-pa roma re Dios. \v 7 Y yen xinrucha'\x + \xo 2.7 \xt Hch 9.15; 13.2; 1 Co 9.1.\x* re Dios chin xinoc jun apóstol y chin xintz'am rutzijosic re katzij ruch'abal reja' chique re vinak re man je israelitas-ta. Y can katzij-va. Roma re Jesucristo can nutz'at-pa re vánma che man nintz'uc-ta. Y ximba chutzijosic chique re vinak re man je israelitas-ta che niquinimaj re Jesucristo. \p \v 8 Y ninjo' che re achi'a' tiquibana' orar xabanchique lugar niquimol-va-qui' pa rube' re Dios. Y tak niquiban orar y niquitzekej quik'a' chicaj, can-ta ch'ajch'oj\x + \xo 2.8 \xt Mal 1.11.\x* re quic'aslen, y man-ta jun ayoval re nik'ato re qui-oración. \v 9 Y quire' chuka' re ixoki',\x + \xo 2.9 \xt Tit 2.3; 1 P 3.3.\x* que'quicusaj re quitziak re otz che niquicusaj. Niquinojij-ta jabal re andex ye'quiban y ja-ta re más otz jare' re niquiban. Man-ta niquibanala' rubiyal quive' xaxe chin che camas jabal-oc que'tz'et coma re vinak. Tak niquivak-qui', man que'quicusala' cosas re je'banon cha k'anapuak, o ye'quicusala-ta chuka' re ch'utak aboj re nibex perlas chique, y chuka' man que'quicusala' utzulaj tak tziak re camas caro rajal xaxe che camas jabal-oc que'tz'et coma re vinak. \v 10 Re más otz che niquiban re ixoki' re quiniman chic re Dios, ja re tiquiveka' jabal re cánma\x + \xo 2.10 \xt 1 P 3.4.\x* riq'uin jun utzulaj c'aslen. \v 11 Y chuka' nimbij chique che tak niquimol-qui' chin niquic'axaj re ruch'abal re Dios, man que'ch'o-apo. Xaxe tiquic'axaj re nibex, y chuka' tiquinimaj. \v 12 Y man ninya-ta k'ij che re ixoki' c'o más quik'ij niquiban chiquivach re achi'a', y ni xe-ta chin ye'quitijoj, y can ni xe-ta chuka' ye'ch'o-apo tak re hermanos niquimol-qui' pa rube' re Dios.\x + \xo 2.12 \xt 1 Co 14.34.\x* \v 13 Roma tak re Dios xuban re vinak, nabey xuban re ache re xubini'aj Adán,\x + \xo 2.13 \xt Gn 1.27.\x* y c'are' xuban re ixok re xubini'aj Eva. Mare' man otz-ta che re ixok nak'ax rutzij pa rue' re ache. \v 14 Y chuka' man otz-ta che ja re ixok re nak'ax rutzij pa rue' re ache roma mana-ta re Adán re xk'olotaj, xa ja re Eva\x + \xo 2.14 \xt 2 Co 11.3.\x* re xk'olotaj pa ruk'a' re mac. \v 15 Y re Dios can ye'ruto' re ixoki' chach re quik'axomal tak ya'lan, pero can nic'atzin che re ixoki' niquiban confiar-qui' riq'uin reja', y re cánma camas-ta nijovan, y niquic'uaj-ta jun c'aslen ch'ajch'oj, y can xe-ta re otz niquiban. \c 3 \s1 Re rubanic re quic'aslen re ye'oc ec'uay quichin re hermanos \p \v 1 Hermano, can katzij nimbij chava vocame: Vo xa c'o jun hermano re nurayij che ndoc ec'uay\x + \xo 3.1 \xt Hch 20.28; Fil 1.1; Tit 1.7.\x* quichin re hermanos, can otz-va re samaj nurayij. \v 2 Pero jun ec'uay quichin re hermanos can-ta ruc'uan jun c'aslen otz,\x + \xo 3.2 \xt Tit 1.6-8.\x* y riq'uin re' man jun vinak xtich'o itzel chij. Y re jun ache re' xaxe jun ruxayil, nuna' jabal re ye'rubanala', can jabal nuchajij-ri' che man nimacun-ta, y jun ache re can otz che nakaya' ruk'ij, jun ache re can otz ye'ruc'ul-apo re hermanos re ye'bapon charachoch re jun chic-va tenemit ye'po-va, jun ache re jabal nitiquir nuc'ut re ruch'abal re Dios, \v 3 jun ache re man nik'abar-ta y chuka' man nuban-ta ayoval, jun ache re man nrajo-ta mero re man otz-ta ruch'aquic, y nic'atzin che otz runa'oj quiq'uin conojel vinak, y man niba-ta ránma chij re mero. \v 4 Y chuka' jabal-ta quic'uaxic rubanon chique re jec'o pa rachoch. Vo xa jec'o rajc'ual, jabal-ta ruc'utun chiquivach che niquinimaj rutzij\x + \xo 3.4 \xt Tit 1.6.\x* y chuka' niquiya-ta ruk'ij. \v 5 Roma vo xa jun ache man rutaman-ta ye'ruc'uaj otz re rajc'ual pa rachoch, can man xtitiquir-ta chuka' xque'ruc'uaj otz re hermanos pa rachoch re Dios. \v 6 Y vo xa jun hermano xa c'a ba-oc tunimaj-va re Dios, man otz-ta che reja' ndoc ec'uay quichin re hermanos. Roma vo xa ndoc ec'uay quichin, q'uiba' reja' nuna' che camas ruk'ij, y riq'uin re' xtuc'alvachij\x + \xo 3.6 \xt 2 P 2.4.\x* ancha'l xuc'alvachij re itzel, y xtika re namalaj castigo pa rue'. \v 7 Y chuka' jun ec'uay quichin re hermanos nic'atzin che otz nitz'et re ruc'aslen\x + \xo 3.7 \xt Hch 6.3.\x* coma re vinak re man quiniman-ta re Jesucristo, che nojel otz nilitaj chij, chin quire' man nitzak-ta pa ruk'a' re itzel. \s1 Re rubanic re quic'aslen re ye'oc diáconos \p \v 8 Y quire' chuka' re diáconos\x + \xo 3.8 \xt Fil 1.1.\x* nic'atzin che niquic'uaj jun c'aslen otz chiquivach re vinak. Y chuka' nic'atzin che choj ye'ch'o, mana-ta re ye'k'abar, y mana-ta chuka' re man otz-ta ruch'aquic niquiban cha re qui-mero. \v 9 Y nic'atzin che can tic'ue' chiquic'o'x re c'a ba' tuc'ut-va re Dios chakavach, y re xuc'ut re Dios chakavach can kabanon confiar-ki' riq'uin, y chuka' re diáconos can-ta ch'ajch'oj\x + \xo 3.9 \xt 2 Ti 1.3.\x* re cánma. \v 10 Y chuka' man otz-ta che xe tal choj ye'oc can diáconos. Nabey nitz'et-na vo xa otz re quic'aslen. Y vo xa manak cosas re man otz-ta nilitaj chiquij,\x + \xo 3.10 \xt 1 Co 1.8; Col 1.22; Tit 1.6, 7.\x* que'oc c'a chupan re samaj re'. \v 11 Y quire' chuka' re ixoki' nic'atzin che niquic'uaj jun c'aslen otz chiquivach re vinak. Y chuka' man-ta niquicamaluj tzij.\x + \xo 3.11 \xt Sal 15.3; Pr 10.18; Jer 9.4.\x* Ixoki' choj quic'aslen, re can niquinojij jabal re niquiban, y can niquiban-ta re samaj re nibex chique che tiquibana'. \v 12 Y jun diácono can nic'atzin che xaxe jun ruxayil. Y chuka' nic'atzin che jabal-ta quic'uaxic rubanon chique re rajc'ual y re jec'o pa rachoch. \v 13 Roma re diácono, vo xa otz nuban cha re rusamaj, xtiba pa jotal, xtinimar ruk'ij, y chuka' can riq'uin más confianza nutzijoj chique re nic'aj chic vinak che tiquinimaj re Cristo Jesús chin ye'colotaj chupan re quimac. \s1 Vocame re Dios xuc'ut-yan chakavach re andex rubanic re c'aslen nika chach \p \v 14 Y vocame nintak-a rubixic chava rat Timoteo che ninjo' yinapon cha'nin aviq'uin. Pero nintak-a re carta re' chava, \v 15 roma man ntaman-ta vo xa xquintiquir xquinapon cha'nin. Y ninjo' che natamaj andex che c'aslen re tiene que niquic'uaj re je rajc'ual chic re Dios, re nibex iglesia chin re c'aslic Dios chique, re rakan y re temebal richin re katzij ch'abal. \v 16 Y can katzij-va che camas nem rajkalen re ruc'utun chic can re Dios chakavach vocame, y tak rubanon can xa man ruc'utun-ta. Vocame can xuc'ut-yan chakavach andex rubanic re c'aslen re nika chach reja'. Roma chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, nubij: \q1 Che re Dios xc'ue' vova' chach re ruch'ulef, xoc vinak ancha'l yoj.\x + \xo 3.16 \xt Is 7.14.\x* \q1 Y ja re Espíritu Santo\x + \xo 3.16 \xt Mt 3.16.\x* re xc'utu chakavach che can choj-va ruc'aslen. \q1 Chuka' xtz'et coma re ángeles.\x + \xo 3.16 \xt Mt 28.2.\x* \q1 Xtzijos chach ronojel ruch'ulef, \q1 y je q'uiy xe'niman richin. \q1 Y tak xel-a chach re ruch'ulef, xc'ul chila' chicaj y xc'ue' chic ruk'ij. \c 4 \s1 Chupan re ruq'uisibal tak tiempos je q'uiy xtiquiya' can re ruch'abal re Dios \p \v 1 Y can jabal k'alaj nubij re Espíritu Santo, che chupan re ruq'uisibal tak tiempos jec'o vinak re xtiquiya' can re ruch'abal re Dios y man xtiquinimaj-ta\x + \xo 4.1 \xt 2 P 2.1.\x* chic. Xa ja chic re enseñanzas re niquic'ut re itzel tak espíritu re xtiquitzekelbej. Y riq'uin re' xque'k'olotaj. \v 2 Xtiquic'axaj re enseñanzas re niquic'ut re vinak re xa ca'e' quipalaj y man katzij-ta re niquibij. Vinak re man jun k'axomal niquina' pa cánma tak niquiban re etzelal.\x + \xo 4.2 \xt Ef 4.19.\x* \v 3 Y niquibij che re ache man otz-ta nic'ue' ruxayil y re ixok man otz-ta chuka' nic'ue' ruchijil. Y niquibij chuka' che jec'o cosas re man otz-ta ye'tij. Pero re Dios jare' re banayon can re cosas chin ye'tij,\x + \xo 4.3 \xt Gn 1.29; 9.3; Ec 5.18; Hch 10.13; 1 Co 6.13.\x* y can nakatioxij cha reja'. Roma jare' nrajo' chaka yoj re kataman re katzij ruch'abal y kaniman. \v 4 Roma ronojel re rubanon re Dios can otz-va.\x + \xo 4.4 \xt Gn 1.31.\x* Y mare' man takabij che man otz-ta nakataj. Pero nic'atzin che nakatioxij cha re Dios. \v 5 Roma re ruch'abal re Dios y re oración nuban che otz ye'kataj. \s1 Jun utzulaj samajel chin re Jesucristo \p \v 6 Y rat Timoteo, vo xa xca'tijoj re hermanos cha re ximbij-yan-ka chava chupan re carta re', yat jun utzulaj samajel chin re Jesucristo. Y roma can abanon confiar-avi'\x + \xo 4.6 \xt 2 Ti 3.14.\x* riq'uin re Jesucristo y naban re nubij re utzulaj enseñanza, xtiq'uiy más re ac'aslen. \v 7 Y man ca'ya' pa cuenta\x + \xo 4.7 \xt 2 Ti 2.23.\x* tzij re xa man riq'uin-ta re Dios je'pitinak-va, re xa vinak je'tz'ucuyum-pa,\x + \xo 4.7 \xt 1 Ti 1.4.\x* re tzij xa quichin re man jun quina'oj. Rat xa tatija' ak'ij che nac'uaj jun c'aslen otz chach re Dios. \v 8 Y vo xa yatiquir naban jun atz'anen, otz chuka' chin nic'ue' más avuchuk'a'. Pero más nic'atzin che nac'uaj jun c'aslen otz chach re Dios. Roma c'o otz nuc'am-pa\x + \xo 4.8 \xt Sal 37.4; Is 65.13; Mt 6.33.\x* chava chupan re ac'aslen vova' chach re ruch'ulef y chuka' tak xcac'ue' chila' chicaj riq'uin re Dios. \v 9 Re' can katzij-va, y otz che ninimax coma conojel.\x + \xo 4.9 \xt 1 Ti 1.15.\x* \v 10 Mare' nakaban re rusamaj re Dios y nakataj tijoj-pokonal. Can kayi'on-apo ka-esperanza riq'uin re c'aslic Dios.\x + \xo 4.10 \xt 1 Ti 6.17.\x* Y reja' can nrajo' che ye'colotaj-ta conojel chach re quimac. Pero re ye'niman richin can ye'rucol-va. \p \v 11 Y rat Timoteo, ca'tijoj re hermanos cha ronojel re' y tabij chique che jare' re tiquibana'. \v 12 Man-ta jun re niyacataj-pa chavij y nuban-ta che xa man jun avajkalen\x + \xo 4.12 \xt 1 Co 16.11.\x* roma c'a yat c'ajol. Rat xa can nojel tiempo tac'utu' jun c'aslen otz chiquivach re hermanos. Tac'utu' riq'uin re abanabal, riq'uin re ach'abal, riq'uin re yajovan, y re ac'aslen can ec'uan roma re Espíritu Santo, che can ayi'on avánma cha re Dios, y chuka' jun c'aslen ch'ajch'oj. Chin quire' ja chuka' re' re niquitzekelbej re hermanos. \v 13 Y yen ninjo' che rat tabana' leer re ruch'abal re Dios chiquivach re hermanos tak niquimol-qui'. Ninjo' chuka' che ca'paxabaj, tacukuba' quic'o'x, y ca'tijoj.\x + \xo 4.13 \xt 1 Ti 5.17.\x* Quire' tabana', mientras que yinapon yen. \v 14 Roma re samaj re' ja re Dios re xbano chava che yatiquir naban.\x + \xo 4.14 \xt 2 Ti 1.6.\x* Y xac'ul ja tak re ec'uay quichin re hermanos xquiya' quik'a' pan ave' y xquibij che xatoc jun rusamajel re Dios. Y re' can bin chique reje' roma re Dios.\x + \xo 4.14 \xt 1 Ti 1.18.\x* Man c'a tamistaj re ruyi'on re Dios chava. \p \v 15 Xa can riq'uin ronojel avánma tabana' re samaj re'. Y riq'uin re' yatz'et coma conojel che yatoc jun utzulaj samajel chin re Dios. \v 16 Tachajij jabal re ac'aslen y quire' chuka' tabana' riq'uin re enseñanza re nac'ut chiquivach re hermanos. Y man taya' can, chin quire' xtacol-avi' rat\x + \xo 4.16 \xt Ez 33.9.\x* y xca'col chuka' re ya'tijoj. \c 5 \s1 Re otz che naban quiq'uin re hermanos \p \v 1 Vo xa c'o jun hermano re'j\x + \xo 5.1 \xt Lv 19.32.\x* chic re nimacun, man cach'olin cha. Xa riq'uin utzulaj tak tzij cach'o cha. Ancha'l xa can arta' naban cha. Y chuka' quire' tabana' quiq'uin re c'ajola', tabana' chique ancha'l che je achak'. \v 2 Y chuka' re je rejeta'k tak ixoki', tabana' chique je ancha'l ate'. Y re k'apoji', tabana' chique ancha'l che je avana', y man camacun quiq'uin. \p \v 3 Y vo xa jec'o malca'n tak ixoki' re can quion-oc y can man jun nivilin quichin, ca'to'. \v 4 Pero vo xa c'o malca'n tak ixoki' jec'o cal o jec'o quiy, ja re cal o re quiy re que'vilin quichin. Roma re cal y re quiy nic'atzin che niquitamaj, che nabey pa cachoch tiquic'utu' jun c'aslen re nika chach re Dios. Tiquiya' rajal-ruq'uixel chique re quite-quirta', roma re quire' naban nika chach re Dios. \v 5 Re malca'n tak ixoki' re quion-oc y man jun nivilin quichin, reje' can quibanon confiar-qui' riq'uin re Dios y che pak'ij che chak'a' niquiban orar.\x + \xo 5.5 \xt Lc 2.37.\x* \v 6 Pero re malca'n tak ixoki' re xaxe re itzel tak rayibal chin re ruch'ulef niquinojij, xa je quiminak\x + \xo 5.6 \xt Ap 3.1.\x* chach re Dios. \v 7 Tabij chique re hermanos che tiquinimaj ronojel re', y tak xtiquic'uaj jun utzulaj c'aslen, man jun c'a mac re xtilitaj chiquij. \v 8 Y nic'atzin che conojel ye'quito' re quich'alal, pero más nic'atzin che ye'quivilij re jec'o pa cachoch. Y vo xa c'o jun re xa man ye'ruvilij-ta, nuban ancha'l xa man runiman-ta re Dios\x + \xo 5.8 \xt 2 Ti 3.5.\x* y xa más itzel ruc'aslen que chiquivach re vinak re man quiniman-ta\x + \xo 5.8 \xt 1 Co 6.6.\x* re Jesucristo. \p \v 9 Jec'o malca'n tak ixoki' re nic'atzin che ye'vilix coma re hermanos,\x + \xo 5.9 \xt 1 Ti 5.3.\x* y re' ja re ixoki' re c'o más sesenta quijuna' y can xe-ta ja'jun quichijlal xc'ue'. \v 10 Y vo xa itaman che can je otz tak ixoki', vo xa je'quivilin otz re cal, vo xa otz quic'ulic quibanon re niquijo' qui-posada,\x + \xo 5.10 \xt Hch 16.15; He 13.2; 1 P 4.9.\x* vo xa quich'ajlon cakan\x + \xo 5.10 \xt Gn 18.4; 19.2; Lc 7.38; Jn 13.5.\x* re je rajc'ual chic re Dios, vo xa je'quita'on re niquitaj pokan, vo xa ronojel rach utzil je'quibanalon. \p \v 11 Pero re malca'n tak ixoki' re c'a ba' quijuna', otz che ye'c'ule' chic jun bey y man que'vilix coma re hermanos. Roma reje' ye'tiquir niquibij che man xque'c'ule-ta chic y niquijach-qui' chubanic re rusamaj re Jesucristo. Pero c'a ba' tiquibij quire', niquirayij ye'c'ule' chic jun bey. \v 12 Y roma man niquiban-ta cumplir re niquibij,\x + \xo 5.12 \xt He 6.4, 6; 10.28.\x* ndel quimac. \v 13 Y chuka' vo xa man ye'c'ule-ta, ye'rutz'am k'oral, ye'ba chi' tak jay. Y chuka' man xe-ta chic ye'k'oran, xa niquitz'am camalun tak tzij, niquinimila-qui' re anche' man ruc'amon-ta,\x + \xo 5.13 \xt 2 Ts 3.11.\x* y chuka' niquibila' tzij re man je'ruc'amon-ta che niquibij. \v 14 Mare' nimbij chique re malca'n tak ixoki' re c'a ba' quijuna' che que'c'ule'\x + \xo 5.14 \xt 1 Co 7.9.\x* chic jun bey, che que'c'ue' cal. Can-ta k'alaj che ja reje' re je te'ej pa tak cachoch. Chin che re vinak re ye'tzelan kachin man ye'tiquir-ta ye'ch'o itzel tak tzij chakij.\x + \xo 5.14 \xt Tit 2.8.\x* \v 15 Roma jec'o malca'n tak ixoki' re quiyi'on chic can re utzulaj c'aslen y xa ja re Satanás quitzekelben. \p \v 16 Pero vo xa c'o jun hermano ache o ixok re jec'o malca'n tak ixoki' ruch'alal, ja reje' re tiene que ye'vilin quichin,\x + \xo 5.16 \xt Rt 2.18.\x* y mana-ta re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios. Y riq'uin re' re hermanos re' ye'tiquir ye'quito' re malca'n tak ixoki' re can quion y man jun nivilin quichin. \p \v 17 Y re ec'uay quichin re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios, y jabal je'qui chajin\x + \xo 5.17 \xt Ro 12.8.\x* re hermanos, ruc'amon che ca'e-ta bey más nem re utzil re niban chique\x + \xo 5.17 \xt 1 Co 9.10.\x* coma re hermanos. Y chiquicojol re je ec'uay quichin re hermanos, jec'o re ye'tzijon y ye'c'utu re ruch'abal re Dios,\x + \xo 5.17 \xt Ga 6.6.\x* ja reje' re más tiban utzil chique. \v 18 Roma quire' ndel che tzij re nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, che re buey tak nuxak' rue' re trigo, ruc'amon che niya' k'ij cha che niva'.\x + \xo 5.18 \xt Dt 25.4.\x* Man tixim xe'ray. Y chuka' nubij: Re samajel tiene que nitoj roma re samaj nuban.\x + \xo 5.18 \xt Dt 24.14; Lc 10.7.\x* Quire' nubij re tz'iban can. \p \v 19 Y chuka' nimbij chava: Vo xa c'o jun ec'uay quichin re hermanos nisujus chavach che c'o rumac xuban, y xa jun-oc nisujun chij, man tanimaj. Nic'atzin che jec'o je ca'e' o je oxe' re ye'sujun chij chin nanimaj.\x + \xo 5.19 \xt Dt 19.15.\x* \v 20 Pero vo xa c'o jun ec'uay quichin re hermanos nimacun y man nuya-ta can rubanic re mac, tabij cha che man otz-ta re ntajin chubanic.\x + \xo 5.20 \xt Tit 1.13.\x* Y can chiquivach re hermanos nabij-va cha. Chin quire' re hermanos niquixibij-qui' ye'macun.\x + \xo 5.20 \xt Dt 13.11.\x* \v 21 Y chach re Dios y chach re Ajaf Jesucristo y chiquivach re ángeles re je'cha'on roma re Dios, nimbij chava rat Timoteo, che tabana' quire' quiq'uin conojel re ye'macun y man jun otz y man jun itzel tatz'at. \v 22 Man taya' k'ij cha jun hermano che ndoc chupan re rusamaj re Dios, vo xa man ataman-ta andex che c'aslen ruc'uan. Roma vo xa ne'k'alajim-pa che man otz-ta ruc'aslen ruc'uan, rat yakalen\x + \xo 5.22 \xt 2 Jn 11.\x* re rumac reja'. Y rat chuka' tachajij-avi' chin quire' man tatz'ilbisaj re ac'aslen. \p \v 23 Y rat nojel tiempo yayavaj. Mare' man can-ta otz rion rax-ya' re nakum. Xa takumu' chuka' ba' ruyi'al-uva chin re k'axon-apan. \p \v 24 Jec'o vinak re can nitz'et re quimac tak c'amaje-na que'ban juzgar,\x + \xo 5.24 \xt Tit 3.11.\x* y jec'o re man can-ta cha'nin nitz'et re quimac. \v 25 Y quire' chuka' re vinak re otz quic'aslen quic'uan. Jec'o re can cha'nin nitz'et che re quic'aslen otz, y jec'o nic'aj chic astapa' otz re quic'aslen, pero c'a churunaj nitz'et. Pero can nik'alajin-va.\x + \xo 5.25 \xt 1 P 3.8-16.\x* \c 6 \nb \v 1 Conojel re hermanos re c'o qui-patrón,\x + \xo 6.1 \xt Tit 2.9.\x* tiquinimaj quitzij, chin quire' man que'ch'o itzel chij rube' re Dios\x + \xo 6.1 \xt Is 52.5.\x* y re ruch'abal. \v 2 Y vo xa re qui-patrón runiman chic re Dios,\x + \xo 6.2 \xt Col 4.1.\x* man tiquibij che man niquiya-ta ruk'ij, xaxe roma je hermanos chic. Xa can tiquiya' ruk'ij y más otz tiquisamajij, roma reja' runiman chic re Dios y je hermanos chic. Y rat Timoteo, nimbij chava che ca'tijoj y tabij chique re hermanos che tiquibana' ronojel re'. \s1 Nic'atzin che nakac'uaj jun c'aslen otz chach re Dios y yojqui'cot-ta chij re c'o kaq'uin \p \v 3 Y vo xa c'o jun re jun-va chic che enseñanzas nuc'ut chiquivach re hermanos, y re enseñanzas re nuc'ut man junan-ta riq'uin re utzulaj enseñanza chin re Kajaf Jesucristo, y man junan-ta riq'uin re enseñanza re nuc'am-pa re c'aslen otz chach re Dios,\x + \xo 6.3 \xt 1 Ti 1.10; Tit 1.1.\x* \v 4 re ache re' can k'alaj che camas ruk'ij nuna'. Re ache quire' nibano man jun rutaman.\x + \xo 6.4 \xt 1 Co 8.2.\x* Xa camas nika chach re tzij re man jun otz niquic'am-pa cha. Y tzij qui tak re' xa nuban cha che nic'uxc'ut rupan cha jun chic vinak, roma otz c'o. Y nuc'am-pa ayoval cha riq'uin re na'oj man junan-ta. Y nuban che nubila' itzel tak tzij chique nic'aj chic hermanos. Y chuka' nuban cha che nubila' chique re hermanos che man otz-ta jec'o riq'uin re Dios. \v 5 Y nuban cha che nojel tiempo c'o ayoval chiquicojol. Y reja' xa satzanak runa'oj\x + \xo 6.5 \xt 2 Ti 3.8; Tit 1.15.\x* roma re etzelal, y man rutaman-ta re katzij ruch'abal re Dios. Xa nunojij nunimaj, xaxe che ndoc biyom. Tajich'aj-a-avi' quiq'uin re ye'bano quire'. \v 6 Y katzij, vo xa ac'uan jun c'aslen otz chach re Dios, can jun biyomal,\x + \xo 6.6 \xt Sal 37.16.\x* xaxe vo xa yaqui'cot pan avánma roma re abiyomal o roma man jun cosa c'o aviq'uin. \v 7 Roma tak xojalax, man jun cosa kac'amom-pa. Y riq'uin re' can k'alaj che tak xkojcom, man jun cosa chuka' xtakac'uaj-a.\x + \xo 6.7 \xt Job 1.21; Sal 49.17.\x* \v 8 Kojqui'cot riq'uin re kavay y re katziak.\x + \xo 6.8 \xt Gn 28.20.\x* Man-ta chic jun cosa re nakarayij. \v 9 Pero re vinak re niquirayij ye'oc biyoma',\x + \xo 6.9 \xt Pr 15.27.\x* man c'ayef-ta che ye'tzak pa mac. Roma camas niquirayij re biyomal, ye'tzak pa trampa, ancha'l nuban jun chicop. Re ye'bano quire' xa je nacanak riq'uin re niquirayij, y re niquirayij xa nuc'am-pa tijoj-pokonal chique. Y vo xa man xtiquiya-ta can re quirayibal, can xque'ruq'uis-va re quirayibal, y ye'ruc'uaj pa camic chin jumul. \v 10 Roma ja re niba avánma chij re mero,\x + \xo 6.10 \xt Ex 23.8.\x* chire' nipo-va ronojel rach etzelal. Hasta jec'o hermanos xquiya' can re Dios roma can xba cánma chij re mero, y re mero re' c'o q'uiy tijoj-pokonal xuc'am-pa chique. \s1 Re quiniman re Dios can tiquitaj quik'ij niquiban re nrajo' re Dios \p \v 11 Pero rat Timoteo yat rusamajel re Dios,\x + \xo 6.11 \xt 2 Ti 3.17.\x* man taban quire'. Xa can tatija' ak'ij nac'uaj jun c'aslen choj. Nojel tiempo tabana' re nika chach re Dios. Can tabana' confiar-avi' riq'uin re Dios. Cajovan. Cacoch'on. Y tabana' che yat ch'a'l quiq'uin conojel. \v 12 Can riq'uin ronojel avánma tatija' ak'ij\x + \xo 6.12 \xt Fil 3.12; 2 Ti 4.7.\x* che nac'uaj jun c'aslen ancha'l nrajo' re Dios. Quire' nic'atzin che naban roma animan reja'. Man taya' can re utzulaj c'aslen, re c'aslen re man jun bey xtiq'uis. Y ja c'aslen re' re xac'ul riq'uin re Dios tak xatayox roma reja'. Jare' xac'ul tak xabij che xanimaj. Y chiquivach je q'uiy xabij-va. \v 13 Y c'o chic jun cosa ninjo' nimbij. Y can chach re Dios\x + \xo 6.13 \xt 1 Ti 5.21.\x* nimbij chava, re Dios re niyi'o quic'aslen ronojel re ye'katz'at. Y chuka' chach re Jesucristo nimbij, re Jesucristo xuc'ut chach re gobernador xubini'aj Poncio Pilato che can rubanon confiar-ri' riq'uin re Dios. Y nimbij chava, \v 14 che tabana' ronojel re nubij re Dios y man tajal rubixic. Tac'uaj jun c'aslen otz chin quire' man-ta jun cosa re man otz-ta nilitaj chavij. Y quire' tabana-apo c'a jampa' xtipa re Kajaf Jesucristo.\x + \xo 6.14 \xt 1 Ts 3.13.\x* \v 15 Y ja re Dios re xtitako-pa re Jesucristo tak xtapon re k'ij. Y ja Dios re' re nakaya' ruk'ij.\x + \xo 6.15 \xt 1 Ti 1.11.\x* Can xe reja' re Dios. Y ja re nubij reja' re niban, roma ja reja' re namalaj Rey re c'o pa quive' conojel reyes. Y reja' chuka' can nuban mandar pa quive' conojel re niquiban gobernar.\x + \xo 6.15 \xt Ap 17.14.\x* \v 16 Y can xe reja' re man nicom-ta. Reja' can pa sakil c'o-va, y man jun nitiquir ndoc riq'uin. Y man jun vinak tz'eteyon-ta\x + \xo 6.16 \xt Ex 33.20; Dt 4.12; Jn 1.18.\x* richin, y man jun chuka' nitiquir nitz'eto. Reja' c'o pa kave' konojel chin nojel tiempo y chuka' can chin nojel tiempo xtuc'ul ruk'ij.\x + \xo 6.16 \xt Ef 3.21; Ap 7.12.\x* Amén. \p \v 17 Y rat Timoteo, ninjo' che nabij chique re hermanos re je biyoma', man tiquina' che camas quik'ij.\x + \xo 6.17 \xt Ro 11.20.\x* Y tabij chuka' chique che man tiquinojij che re biyomal ronojel otz nuc'am-pa chique, roma re biyomal xa niq'uis. Xa can tiquibana' confiar-qui' riq'uin re c'aslic Dios re niyi'o chaka ronojel re otz. Y reja' nrajo' che niqui'cot re kánma roma camas q'uiy cosas re ruyi'on chaka. \v 18 Tabij chique re biyoma' che que'quibanala' q'uiy utzil, y je biyoma-ta chubanic re otz chique re nic'aj chic. Che man tiquiq'uiq'uej niquiya' chique re nic'aj chic re man jun cosa c'o quiq'uin. Xa can que'quito'. \v 19 Riq'uin re' niquimol-yan-apo ruchi' re xtoc chique chin re tiempo-apo, chin quire' reje' can xtiquic'ul re c'aslen man niq'uis-ta. \s1 Ja ruq'uisibal tak ch'abal cha re carta re' \p \v 20 Y rat Timoteo, tachajij re samaj yi'on chava. Man taya' pa cuenta re tzij re xa man riq'uin-ta re Dios je'pitinak-va, re xa je richin re ruch'ulef, y xa man jun otz niquic'am-pa chava. Chuka' quire' tabana' quiq'uin re vinak re ye'ch'o chij re ruch'abal re Dios. Reje' niquibij che q'uiy cosas quitaman,\x + \xo 6.20 \xt Hch 17.18-21; Ro 1.22; 1 Co 2.6; 3.19.\x* y xa man jun quitaman. \v 21 Y jec'o re xe'niman re tzij qui tak re'. Y mare' xquijech'aj-a-qui' riq'uin re katzij ruch'abal re Dios re quiniman. \p Y can-ta q'uiy utzil xtac'ul rat Timoteo riq'uin re Dios. Amén.