\id 1CO - Cakchiquel (Yepocapa - Southwestern) (cbm - cakY) [cak] NT -Guatemala 2012 (DBL -2013) \h 1 CORINTIOS \toc1 Re nabey carta re xutak-a re apóstol San Pablo chique re hermanos re jec'o chupan re tenemit Corinto \toc2 1 Corintios \toc3 1 Co \mt1 Re nabey carta re xutak-a re apóstol San Pablo chique re hermanos re jec'o chupan re tenemit Corinto \c 1 \s1 Re nabey tak tzij chin re carta re' \p \v 1 Yen Pablo, yin ru-apóstol re Jesucristo, y ja re Dios xvayon vichin chin xinoc apóstol, roma ja quire' nrajo' reja'. Yen y chibil chuka' re hermano Sóstenes,\x + \xo 1.1 \xt Hch 18.17.\x* \v 2 tak nimban-a re carta re' chiva yex hermanos re nimol-ivi' pa rube' re Dios, chire' pa tenemit Corinto, yex re can ch'ojersan\x + \xo 1.2 \xt Ro 3.22; 1 Co 6.9-11.\x* chic re ic'aslen roma re Jesucristo. Yex hermanos xixvayox roma re Dios chin xixoc rajc'ual\x + \xo 1.2 \xt Ro 1.7; 2 Ti 1.9.\x* reja', ancha'l xuban quiq'uin re nic'aj chic hermanos re jec'o pa tak nic'aj chic tenemit re can niquiya-va ruk'ij\x + \xo 1.2 \xt 1 Co 8.6.\x* re Kajaf Jesucristo. Can jac'a reja' re Kajaf konojel yoj re kaniman chic reja'. \v 3 Y can-ta q'uiy utzil xtic'ul chiyixnojel\x + \xo 1.3 \xt Ro 1.7.\x* riq'uin re Karta' Dios y re Ajaf Jesucristo. Y chuka' re ivánma can-ta otz nuna'. \s1 Re Pablo nutioxij cha re Dios roma camas q'uiy utzil quic'ulun re hermanos re jec'o pa Corinto roma re Jesucristo \p \v 4 Ivoma yex\x + \xo 1.4 \xt Ro 1.8.\x* yen can nojel tiempo nintioxij cha re Dios, roma q'uiy utzil ic'ulun riq'uin reja'. Xaxe c'a roma re Jesucristo tak nic'ul re utzil re'. \v 5 Can ja reja' re xbano chiva che xixoc biyoma', roma camas q'uiy na'oj xic'ul riq'uin y xuban chuka' chiva che can jabal rubixic niban cha re itaman.\x + \xo 1.5 \xt 2 Co 8.7.\x* \v 6 Y can ancha'l-va re xtzijos chiva che yex can xtic'ul-va re utzil re pitinak riq'uin re Jesucristo, y can quire' xbanataj, y vocame can k'alaj che xic'ul-yan re utzil re' roma jalatajnak chic re ic'aslen. \v 7 Y roma re utzil ic'ulun riq'uin re Jesucristo, can ronojel c'o chic iviq'uin, xa can xe chic iyaben re k'ij tak re Kajaf Jesucristo xtipa chic jun bey.\x + \xo 1.7 \xt Col 3.4.\x* \v 8 Y re Kajaf Jesucristo can xquixruto-va\x + \xo 1.8 \xt 2 Ts 3.3.\x* chupan re ic'aslen, chin che manak-ta mac nilitaj pa tak\x + \xo 1.8 \xt 1 Ts 5.23.\x* ic'aslen tak xtapon re k'ij che xtipa reja'. \v 9 Re Dios can nuban-va\x + \xo 1.9 \xt He 10.23.\x* ronojel re je'rubin. Can xquixruto-va. Ja reja' re xvayon\x + \xo 1.9 \xt Is 49.7.\x* ivichin chin che xa jun\x + \xo 1.9 \xt 1 Jn 4.13.\x* niban riq'uin re Kajaf Jesucristo re Ruc'ajol re Dios. \s1 Re Pablo nuchalabej chique re hermanos re jec'o pa Corinto che junan quivach tiquibana' \p \v 10 Hermanos, pa rube' re Kajaf Jesucristo ninc'utuj utzil chiva, che junan ivach tibana'.\x + \xo 1.10 \xt 1 Co 11.18.\x* Man que'pa itzel tak nojebal pan ijalom chin che nijachala-ivi'. Xa can junan-ta ninojij chiyixnojel, y can junan-ta re ina'oj. \v 11 Roma ja re ru-familia re Cloé, re xe'tzijon chua, che yex hermanos c'o ayoval chi'icojol chire' pa Corinto. \v 12 Reje' xquitzijoj chua che yex ijachalon-ivi',\x + \xo 1.12 \xt 1 Co 3.4.\x* roma jec'o ye'bin che yoj ja re Pablo nakajo'. Jec'o nic'aj chic niquibij: Yoj ja re hermano Apolos\x + \xo 1.12 \xt Hch 18.24.\x* nakajo'. Re nic'aj chic niquibij che yoj ja re hermano Pedro\x + \xo 1.12 \xt Jn 1.42.\x* nakajo'. Y jac'a re nic'aj chic niquibij che can xe-va reje' re can katzij quitzekelben re Jesucristo. \v 13 Can chiyixnojel yex yix richin re Jesucristo, ¿anchique roma yex man junan-ta ivach ibanon? Yex xa yixtajin chuvich'ic re Jesucristo. Man otz-ta che quire' niban. Roma ja re Jesucristo re xquimisas cho cruz ivoma yex, y mana-ta yen Pablo. Y tak xixban bautizar,\x + \xo 1.13 \xt Ef 4.5.\x* ja che yex nitzekelbej re Jesucristo y mana-ta yen Pablo re yinitzekelbej. \v 14 Y matiox cha re Dios che re chi'icojol yex xaxe re hermano Crispo\x + \xo 1.14 \xt Hch 18.8.\x* y re hermano Gayo\x + \xo 1.14 \xt Ro 16.23.\x* re xe'mban bautizar. \v 15 Roma riq'uin re' yex man yixtiquir-ta nibij che ja yen Pablo re yinitzekelbej, roma mana-ta yen re ximbano bautizar ivichin. \v 16 Chuka' ximban bautizar re hermano Estéfanas\x + \xo 1.16 \xt 1 Co 16.15.\x* y re ru-familia. Y man ne'ka-ta chinuc'o'x vo xa c'a jec'o nic'aj chic re xe'mban bautizar. Xaxe re xe'mbij-yan re ye'beka chinuc'o'x vocame. \v 17 Re Jesucristo man chin-ta c'a che nimban bautizar tak xinruya' pa rusamaj,\x + \xo 1.17 \xt Hch 26.17.\x* reja' xinruya' chin che nintzijoj re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha. Y tak nintzijoj re ch'abal re', man nincusaj-ta re na'oj chin re ruch'ulef, y man ye'ncusaj-ta chuka' ch'abal re camas je otz rubixic. Roma ninjo' nik'alajin che ja re rucamic re Jesucristo cho cruz re c'o ru-poder y mana-ta re nuch'abal yen. \s1 Re Dios xucusaj re Jesucristo chin ye'rucol re ye'niman richin \p \v 18 Y tak nitzijos re camic re xuc'uaj re Jesucristo cho cruz, can nik'alajin che c'o ru-poder. Quire' nik'alajin chakavach yoj re kaniman, y yojcolotajnak chic. Y ja re rucamic re Jesucristo re nucusaj re Dios chin ye'rucol conojel re ye'niman richin.\x + \xo 1.18 \xt Ro 1.16.\x* Jac'a re vinak re can man niquinimaj-ta tak nitzijos re rucamic re Jesucristo cho cruz chiquivach, reje' can man jun ndoc-va chique, y can xtika-va re castigo pa quive'.\x + \xo 1.18 \xt 2 Co 2.15.\x* \v 19 Y chiquij reje' ch'ovenak-va can re Dios, y ja quire' rubin can: \q1 Yen xtimban chique re vinak re camas quina'oj chach re ruch'ulef che can nisatz re quina'oj. \q1 Can xtimban chique che man jun ndoc-va re na'oj\x + \xo 1.19 \xt Is 29.14.\x* c'o quiq'uin. \q1 Quire' nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can. \p \v 20 Camanak ye'oc-va re vinak camas quina'oj, che israelitas y re man je israelitas-ta. Camanak chuka' ye'oc-va re vinak re camas otz rubixic niquiban cha re quitaman vova' chach re ruch'ulef. Roma re Dios rubanon cha re na'oj\x + \xo 1.20 \xt Job 12.17; Is 33.18; 44.25; Ro 1.22.\x* chin vova' chach re ruch'ulef che camanak-va rajkalen. \v 21 Re Dios camas na'oj c'o riq'uin, y mare' man xucha-ta re na'oj\x + \xo 1.21 \xt Lc 10.21.\x* chin re ruch'ulef che riq'uin-ta re na'oj re' ye'tiquir-ta re vinak niquitamaj rach reja'. Man quire-ta. Re Dios xunojij che ja re rucamic re Jesucristo re nucusaj chin ye'rucol re vinak re niquinimaj reja'. Quire' xunojij re Dios, astapa' chiquivach re vinak man jun ndoc-va. Y jare' re nakatzijoj yoj. \p \v 22 Re nuvinak israelitas man niquinimaj-ta roma reje' niquijo' che re Dios can-ta ye'rubanala' milagros chiquivach chin quire' niquinimaj. Y chuka' re man je israelitas-ta cama-va niquinimaj-ta roma reje' niquijo' che can-ta nak'ax\x + \xo 1.22 \xt Mt 12.38; Lc 11.16.\x* ronojel pa quive', ancha'l niquiban riq'uin re na'oj vova' chach re ruch'ulef. \v 23 Y yoj jac'a re Jesucristo re xquimisas cho cruz re nakatzijoj. Y re' nuban chique re nuvinak israelitas che man otz-ta\x + \xo 1.23 \xt Is 8.14.\x* niquic'axaj, y chuka' chiquivach re man je israelitas-ta manak ndoc-va. \v 24 Jac'a yoj re xojvayox roma re Dios chin xojrucol, israelitas y man je israelitas-ta, can kataman che re poder\x + \xo 1.24 \xt Ro 1.4.\x* y re na'oj\x + \xo 1.24 \xt Col 2.3.\x* richin re Dios, can ja re Jesucristo. \v 25 Y can katzij che re na'oj re c'o riq'uin re Dios camas nem,\x + \xo 1.25 \xt 2 Co 4.7.\x* astapa' re vinak niquinojij che re Dios yan ba-oc na'oj c'o riq'uin. Pero man jun vinak nik'e'o re runa'oj re Dios. Y quire' chuka' re ye'nojin che re Dios yan ba-oc ru-poder, pero can nak'ax-va más chach re poder c'o riq'uin re vinak vova' chach re ruch'ulef. \v 26 Can nik'alajin che re Dios camas na'oj c'o riq'uin. Tiya-na-pa' cuenta cha, hermanos tak yex xixvayox roma re Dios chin xixcolotaj, man can-ta yix q'uiy re c'o ina'oj vova' chuch'ulef. Man can-ta\x + \xo 1.26 \xt Hch 13.7, 12.\x* yix q'uiy re c'o autoridad pan ik'a' chach re ruch'ulef. Y man can-ta yix q'uiy re c'o ik'ij. \v 27 Pero man roma-ta re', re Dios can xixrucha'\x + \xo 1.27 \xt Sal 8.2.\x* astapa' re vinak re man quiniman-ta re Dios niquibij chiva che manak na'oj iviq'uin. Pero re Dios can xixrucha-va, chin nik'alajin che re na'oj richin re ruch'ulef manak ndoc-va. Y chuka' re vinak re man quiniman-ta re Dios niquibij chiva che yex manak ik'ij, pero ja re Dios re xcha'o ivichin. Quire' xuban chin nik'alajin che re vinak re camas quik'ij vova' chach re ruch'ulef, can man jun ye'oc-va chach re Dios. \v 28 Y yex re manak ik'ij y yixtzelas coma re vinak re man quiniman-ta re Dios, can ja re Dios re xixcha'o. Y quire' chuka' yex re nibex chiva che camanak yixoc-va, re Dios xixrucha'. Quire' xuban chin che nik'alajin che re camas quik'ij vova' chach re ruch'ulef, xa manak ndoc-va. \v 29 Y quire' xuban re Dios chin che man jun vinak nitiquir nubij che camas ruk'ij,\x + \xo 1.29 \xt Ro 3.27.\x* y nubij-ta che re Dios man jun ndoc-va cha. \v 30 Pero re Dios xuban chaka yoj che xa jun kabanon riq'uin re Jesucristo. Y roma re Jesucristo tak xk'alajin chakavach yoj re na'oj richin re Dios. Re Dios xuban chaka che xa roma re Jesucristo tak manak kamac ndel\x + \xo 1.30 \xt 1 Co 6.11; 2 Co 5.21; Fil 3.9.\x* chach reja'. Y xa roma chuka' re Jesucristo tak xch'ojersas re kac'aslen y xojcolotaj\x + \xo 1.30 \xt Col 1.14.\x* chach re kamac. \v 31 Y mare', nik'alajin chakavach che can xe reja' re otz che nakaya' ruk'ij. Ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can: Tak yoj nakana' che c'o kak'ij,\x + \xo 1.31 \xt Jer 9.23, 24; 2 Co 10.17.\x* te'ka chakac'o'x che can xe-va cha re Ajaf c'o modo nakabij che c'o ruk'ij. \c 2 \s1 Re Pablo can xe-va re Jesucristo y re rucamic cho cruz re xutzijoj pa tenemit Corinto \p \v 1 Hermanos, tak yen xinapon iviq'uin chin xintzijoj\x + \xo 2.1 \xt 1 Co 1.17.\x* re ruch'abal re Dios chiva, man xincusaj-ta re na'oj chin re ruch'ulef y chuka' man xincusaj-ta ch'abal\x + \xo 2.1 \xt 2 Co 11.6.\x* re camas otz rubixic. \v 2 Roma yen can nbin-va pa vánma che tak xquinapon iviq'uin, can xe re Jesucristo\x + \xo 2.2 \xt Ga 6.14; Fil 3.8.\x* y re rucamic cho cruz re xtintzijoj chiva. \v 3 Y tak xinc'ue' iviq'uin,\x + \xo 2.3 \xt Hch 18.1.\x* xina' che nayon yen man jun cosa yintiquir nimban. Xa camas xinxibij-vi' roma q'uiba' man yintiquir-ta nimban re rusamaj re Dios chi'icojol. Y mare' hasta ximbarbot. \v 4 Y tak xintzijoj\x + \xo 2.4 \xt 2 P 1.16.\x* re ruch'abal re Dios chiva, can man xincusaj-ta runa'oj jun vinak, y chuka' man xincusaj-ta tzij re camas otz rubixic, xa can ja re Espíritu Santo y re ru-poder re Dios re xsamaj pa vánma. \v 5 Chin quire' tak yex xinimaj re ruch'abal re Dios, can xk'alajin-va che ja re ru-poder\x + \xo 2.5 \xt 2 Co 4.7.\x* re Dios re xbano quire' chiva y mana-ta re na'oj c'o riq'uin jun vinak. \s1 Re na'oj re nuc'ut re Pablo chiquivach re hermanos \p \v 6 Yoj can c'o-va na'oj nakac'ut chiquivach re hermanos re can je'q'uiynak chic chupan re ruch'abal re Dios. Y re na'oj re' man chin-ta re ruch'ulef, y man quichin-ta chuka' re vinak camas quik'ij chach re ruch'ulef, roma re na'oj quichin re vinak re camas quik'ij chach re ruch'ulef xtapon re k'ij tak xtiq'uis. \v 7 Re na'oj re nakac'ut yoj chiquivach re hermanos ja re na'oj chin re Dios. Na'oj re man jun bey can-ta jabal sekresan can. Can evan-va, pero can xsekresas chupan re ka-tiempo yoj.\x + \xo 2.7 \xt Ro 16.25.\x* Xsekresas re runojin re Dios che nuban. Tak c'amaje-na tic'ue' re ruch'ulef, re Dios xunojij-yan\x + \xo 2.7 \xt 2 Ti 1.9.\x* che yoje'c'ue' chila' chicaj riq'uin reja' re c'o ruk'ij, y jabal xtakabana' riq'uin. \v 8 Y re na'oj re' cama-va nak'ax-ta pa quive' re vinak camas quik'ij chach re ruch'ulef. Roma xe-ta xk'ax pa quive', cha'nin-ta xquitamaj che re Ajaf Jesucristo camas ruk'ij, man-ta xquitak ruquimisasic\x + \xo 2.8 \xt Hch 13.27.\x* cho cruz. \v 9 Can ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios: \q1 Man jun tz'eteyon\x + \xo 2.9 \xt Is 64.4.\x* re rubanon preparar re Dios chin che nuya' chique re ye'jovan richin. \q1 Y chuka' man jun ac'axayon-ta y runojin-ta ba', che re Dios camas q'uiy cosas rubanon preparar chaka. \q1 Quire' nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can. \m \v 10 Jac'a yoj riq'uin re Espíritu Santo\x + \xo 2.10 \xt Mt 16.17; Lc 2.26; Ef 3.3, 5; 1 P 1.12; 1 Jn 2.27.\x* re rutakom-pa re Dios xkatamaj-va. Y re Espíritu Santo can rutaman-va ronojel, hasta re namalaj tak cosas re jec'o pa ránma re nunojij re Dios rutaman. \p \v 11 Man jun vinak atamayon re andex nunojij jun chic vinak.\x + \xo 2.11 \xt Jer 17.9.\x* Roma xaxe re ru-espíritu reja' mismo atamayon re andex nunojij. Y chuka' man jun atamayon re nunojij re Dios,\x + \xo 2.11 \xt Ro 11.33.\x* xa can xe re ru-Espíritu re Dios atamayon andex nunojij re Dios. \v 12 Y yoj ja re Espíritu re'\x + \xo 2.12 \xt Ro 8.13.\x* re kac'ulun, re pitinak riq'uin re Dios, y mana-ta re espíritu chin re ruch'ulef. Ja re Dios ya'yon re Espíritu re' chaka, chin che nakatamaj ronojel re andex nuya-pa re Dios chaka. \v 13 Y tak yoj nakabij\x + \xo 2.13 \xt 2 P 1.16.\x* ronojel re' chique re hermanos re je'c'uan roma re Espíritu Santo, man ye'kacusaj-ta tzij re je'pitinak riq'uin runa'oj jun vinak Xa can ye'kacusaj ch'abal re je'pitinak riq'uin re Espíritu Santo, chin che ye'kabij re ye'ruc'ut reja' chakavach. \p \v 14 Re vinak manak re Espíritu Santo\x + \xo 2.14 \xt Jud 19.\x* chin re Dios quiq'uin, man niquic'ul-ta re enseñanzas re je'pitinak riq'uin re Espíritu Santo. Chiquivach reje' man jun nic'atzin-va\x + \xo 2.14 \xt Ro 8.5.\x* roma man nak'ax-ta pa quive'.\x + \xo 2.14 \xt Mt 16.23.\x* Roma xaxe re vinak re c'o re Espíritu Santo quiq'uin, xaxe pa quive' reje' nak'ax-va y quitaman che c'o rajkalen re enseñanzas re'. \v 15 Yoj re yoj-ec'uan\x + \xo 2.15 \xt Pr 28.5.\x* roma re Espíritu Santo yojtiquir nakabij re andex c'o quijkalen y re andex manak quijkalen. Y man jun xtibin chaka che man otz-ta re nakaban. \v 16 Ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can: Man jun vinak atamayon re andex nunojij re Ajaf Dios.\x + \xo 2.16 \xt Job 15.8.\x* Y chuka' man jun vinak re nitiquir nibin cha re Dios re andex otz che nuban Quire' nubij re tz'iban can. Jac'a yoj re yoj-ec'uan roma re Espíritu Santo, c'o chic re runa'oj\x + \xo 2.16 \xt Sal 25.14.\x* re Jesucristo kaq'uin. \c 3 \s1 Re Pablo y re Apolos quichibil-qui' pa rusamaj re Dios \p \v 1 Hermanos, tak xinc'ue' iviq'uin xintz'at re ic'aslen, che yex man can-ta yix-ec'uan roma re Espíritu Santo.\x + \xo 3.1 \xt 1 Co 2.15.\x* Xa ja re nirayij yex re niban y man can-ta yixq'uiynak jabal chupan re ruch'abal re Jesucristo, xa c'a yix ancha'l ac'ola'.\x + \xo 3.1 \xt Ef 4.14; He 5.13.\x* Y mare' c'a c'o nic'aj chic enseñanzas re man xinc'ut-ta chivach.\x + \xo 3.1 \xt 1 Co 2.14.\x* \v 2 Xaxe re enseñanzas re man can-ta je c'ayef re xinc'ut chivach, roma can c'amaje-na kas tak'ax pan ive' re nic'aj chic enseñanzas. Yix ancha'l ac'ola' re c'a ye'tz'uman\x + \xo 3.2 \xt He 5.13.\x* y c'amaje-na kas ye'tiquir niquitaj vay. Can c'a quire' ibanon yex. \v 3 Yex xa can c'a yix-ec'uan roma re irayibal. Can man otz-ta nitz'at jun chic vinak re otz c'o. Xa can c'a nic'uxc'ut ipan. C'o ayoval chi'icojol.\x + \xo 3.3 \xt 1 Co 1.11.\x* Ijachalon-ivi' riq'uin re ina'oj. Y riq'uin re' nik'alajin che c'a yix-ec'uan roma re irayibal riq'uin re ye'banala'. Re ic'aslen xa can junan riq'uin re quic'aslen re vinak re manak re Espíritu Santo quiq'uin. \v 4 Yex xa can ijachalon-ivi' riq'uin re ina'oj. Roma jec'o ye'bin che yoj ja re Pablo nakajo', y jec'o ye'bin ja re hermano Apolos\x + \xo 3.4 \xt Hch 18.24; 1 Co 1.12.\x* niquijo'. Y riq'uin re' nik'alajin che c'a yix-ec'uan roma re irayibal. \p \v 5 ¿Anchique como re hermano Apolos, y yin anchique como yen Pablo? Yoj man yoj Dios-ta, yoj xa yoj rusamajela' re Dios. Reja' cada jun ruyi'on jun kasamaj yoj re kaniman chic. Re Ajaf xucha' re Apolos y xinrucha'\x + \xo 3.5 \xt Ro 12.3.\x* chuka' yen Pablo, chin xkatzijoj re ruch'abal chiva yex y mare' tak xinimaj. \v 6 Yen xintic\x + \xo 3.6 \xt Hch 18.4.\x* re ruch'abal re Dios pa tak ivánma. Re hermano Apolos\x + \xo 3.6 \xt Hch 19.1.\x* xusamajij re ch'abal re'. Pero ja re Dios\x + \xo 3.6 \xt Is 55.10.\x* re xbano che xq'uiy pa tak ic'aslen. \v 7 Mare' ja re Dios re camas rajkalen, roma ja reja' re xbano che xq'uiy re ruch'abal pa tak ivánma. Yen xaxe xintic re ruch'abal pa tak ivánma y man jun chic cosa ximban. Y quire' chuka' re hermano re xsamajin re ch'abal re', xa can xe chuka' re' xuban. \v 8 Yen re xintico re ruch'abal re Dios pa tak ivánma, y re hermano re xsamajin re ch'abal re', can yoj junan che yoj ca'e', pero cada jun chaka yoj can xtuc'ul re rajal-ruq'uixel\x + \xo 3.8 \xt Sal 62.12; Ro 2.6; Ap 2.23.\x* según re rusamaj xuban. \v 9 Nimbij quire' chiva roma ja re Dios xcha'o kachin chin xojoc pa rusamaj reja', xuban chiva yex che xixoc ancha'l rulef reja', y ja reja' re nisamajin ivichin. \p Y chuka' xuban chiva che xixoc ancha'l jun jay\x + \xo 3.9 \xt Ef 2.20; Col 2.7; He 3.3, 4.\x* re nuban reja'. \v 10 Re Dios xuban utzil chua che xinruya' chupan re rusamaj. Mare' xinoc ancha'l jun ache re camas rutaman nipoban jay. Y tak xintzijoj\x + \xo 3.10 \xt Ro 15.20; 1 P 4.11.\x* re ruch'abal re Dios chiva, jare' xoc re ru-cimiento re jay. Pero mana-ta c'a yen re yimbano-a re nic'aj chic partes cha re jay. Xa jec'o nic'aj chic re ye'bano re jay. Y conojel re xque'bano seguir rubanic re jay, can tiquitz'eta' che can jabal rubanic tiquibana' cha. \v 11 Roma re jay c'o chic ru-cimiento, y re cimiento re' ja re Jesucristo.\x + \xo 3.11 \xt Is 28.16; Mt 16.18; Ef 2.20.\x* Y can man jun chic xtitiquir xtiyi'o\x + \xo 3.11 \xt 2 Co 11.4; Ga 1.7.\x* jun chic cimiento. \v 12 Pero jec'o xque'tiquir xtiquiya' k'anapuak pa rue' re cimiento re c'o chic, chin niquiban seguir re jay, jec'o xtiquicusaj sakapuak, y jec'o re xque'quicusaj jabojoj tak aboj. Y chuka' jec'o xque'cusan che', tz'alam, q'uiem o patz'an chin xtiquiban-va re jay. \v 13 Y xtapon re k'ij tak cada jun chaka yoj xtik'alajin\x + \xo 3.13 \xt Lc 2.35.\x* andex che samaj xkaban, vo xa otz o man otz-ta, roma xtitojtobex pa k'ak'.\x + \xo 3.13 \xt 1 P 1.7.\x* \v 14 Y vo xa re jay re xkapoba' pa rue' re cimiento xtucoch' re k'ak' y man xtic'at-ta, yoj xtakac'ul rajal-ruq'uixel roma re samaj xkaban. \v 15 Pero vo xa xtic'at\x + \xo 3.15 \xt Jud 23.\x* re jay re xkapoba', man jun rajal-ruq'uixel xtakac'ul. Pero yoj can xkojcolotaj, pero re samaj xkaban xa xtic'at. \p \v 16 Yex itaman che yix rachoch chic re Dios\x + \xo 3.16 \xt 2 Co 6.16.\x* y che re Espíritu Santo chin re Dios c'o pa tak ivánma. \v 17 Vo xa c'o jun vinak nibano cha jun re can runiman re Dios che nitzak pa mac, re Dios can xtuban cha re nibano quire' che no'rtija' tijoj-pokonal roma can xuvulaj re rachoch re Dios, y re rachoch re Dios can ch'ajch'oj-va roma can richin-va reja', y re' ja yex. \p \v 18 Man tik'ol-ivi' iyon yex mismo. Vo xa c'o jun chi'icojol re nuna' che camas q'uiy na'oj chin re ruch'ulef rutaman, man tuban che camas ruk'ij. Tubana' che camanak rutaman\x + \xo 3.18 \xt Pr 3.7; Is 5.21.\x* chin che reja' nuvel re katzij na'oj re pitinak riq'uin re Dios. \v 19 Re na'oj chin re ruch'ulef xa camanak ndoc-va chach re Dios, ancha'l nubij chupan re ruch'abal re tz'iban can: Re vinak re can niquiban confiar-qui' riq'uin re na'oj re je'quitamalon, q'uiy bey jare' re ndoc chique chin che niquiban re etzelal, y rutzij re'\x + \xo 3.19 \xt Job 5.13.\x* tak ye'ka pa ruk'a' re Dios. \v 20 Y chuka' nubij: Re Ajaf rutaman\x + \xo 3.20 \xt Sal 94.11.\x* re andex niquinojij re vinak re camas quitaman chij re na'oj chin re ruch'ulef, y chuka' rutaman che camanak ndoc-va re na'oj re'. Quire' nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can. \v 21 Mare' yex man tiban che xaxe jun vinak re camas ruk'ij chivach. Man timistaj che ronojel re je'ruyi'om-pa re Dios, xa can je ivichin-va\x + \xo 3.21 \xt 2 Co 4.5.\x* yex. \v 22 Ivichin yex re Pablo, re Apolos, re Pedro,\x + \xo 3.22 \xt 1 Co 1.12.\x* re ruch'ulef, re c'aslen, re camic, re nitz'at vocame y re xtitz'at chupan re tiempo pitinak.\x + \xo 3.22 \xt Ro 8.38.\x* Can ronojel-va ivichin yex. \v 23 Y yex yix richin re Jesucristo,\x + \xo 3.23 \xt Ro 14.8; Ga 3.29.\x* y re Jesucristo richin re Dios. \c 4 \s1 Re Dios can nutz'at re samaj re niquibanala' re rusamajela' \p \v 1 Mare' yex can nic'atzin che nitamaj che yoj xa yoj rusamajela' re Jesucristo, y xbex chaka\x + \xo 4.1 \xt Lc 12.42.\x* che nakatzijoj re c'a ba-oc tiempo tusekresaj-va re Dios. \v 2 Yoj re bin chaka che takasekresaj re runojin re Dios, can nic'atzin che nakaban re samaj re',\x + \xo 4.2 \xt 1 Co 7.25.\x* re can ruc'amon che nakaban riq'uin. \v 3 Pero man jun vinak xtitiquir xtibin cha jun chic vinak vo xa otz o man otz-ta re rusamaj. Mare' yen nimbij chiva yex, vo xa otz o man otz-ta nitz'at re nusamaj, chua yen man jun nuban. Y vo xa c'o chuka' jun chique re achi'a' re ye'bano gobernar y nutz'at-ta re nusamaj, man jun chuka' nuban chua yen. Roma xa can man jun vinak nitiquir nibin, vo xa otz o man otz-ta re nusamaj.\x + \xo 4.3 \xt 1 Co 3.13.\x* Hasta yen mismo man yintiquir-ta nimbij vo xa otz o man otz-ta nimban cha re samaj. \v 4 Yen nina'\x + \xo 4.4 \xt Hch 23.1; 1 Jn 3.20, 21.\x* che can otz nbanon cha re samaj. Pero man roma-ta re' che yintiquir nimbij che ronojel re nbanon, camas otz. Y can jac'a re Ajaf re xtitz'eto re nusamaj y ja reja' re xtibin vo xa otz ximban cha o xa man otz-ta. \v 5 Mare' yex man cha'nin tiban juzgar\x + \xo 4.5 \xt Mt 7.1; Lc 6.37; Stg 4.11.\x* jun hermano y nibij che la jun hermano la' camas otz re rusamaj, pero la jun chic la' xa man otz-ta re rusamaj. Man tibij quire'. Nic'atzin che tiyabej re k'ij tak xtipa chic jun bey re Ajaf Jesús.\x + \xo 4.5 \xt Ap 20.12.\x* Reja' can xque'rulisaj-pa pa sakil re banabal re man ye'k'alajin-ta y xque'rusekresaj-pa re andex che cosas re jec'o pa tak kánma.\x + \xo 4.5 \xt Ro 2.1; 14.4; 2 Co 5.10.\x* Y re Dios jare' tak xtubij chaka cada jun che yoj otz re kabanabal re xkabanala'. \p \v 6 Hermanos, ronojel re ximbij-yan tak xinch'o chij re hermano Apolos y chuij yen xa jun ejemplo, ximbij roma ninjo' che nak'ax-ta otz pan ive' re je'tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios. Re man ninjo-ta yen, ja che yex niban cha jun ache che c'o más ruk'ij\x + \xo 4.6 \xt Ro 12.3.\x* que chach jun chic ache. \v 7 Yex re camas ik'ij nina', ¿anchique como biyon chiva che camas ik'ij? Roma ronojel cosas re c'o iviq'uin yex ja re Dios ya'yon chiva.\x + \xo 4.7 \xt Jn 3.27; 1 P 4.10.\x* Y vo xa quire', man jun nic'atzin-va nibij che camas ik'ij. Xe-ta iyon yex, man-ta jun cosa c'o iviq'uin. \p \v 8 Hermanos, yex nina' che c'o chic ronojel cosas iviq'uin\x + \xo 4.8 \xt Ga 6.3; Ap 3.17.\x* y can man jun chic cosa nuban falta chiva. Y yex can nina' che can yix biyoma' chic. Yex can nina' che can yix junan chic quiq'uin re achi'a' re ye'bano gobernar re nibex reyes chique, y yoj can man jun chic c'a yojoc-va chiva. Camas-ta otz xe-ta can yix junan-ta chic quiq'uin re achi'a' re ye'bano gobernar, chin quire' chuka' yoj yojoc-ta iviq'uin yex chin che nakaban gobernar chuka' yoj. \v 9 Yen ninojij che re Dios rubanon chaka yoj re yoj apóstoles che manak kak'ij chiquivach re vinak. Yoj xa can yoj ancha'l re achi'a' re bin chic che que'quimisas,\x + \xo 4.9 \xt Sal 44.22; 2 Co 4.11.\x* re ángeles can xe yojquitz'at y quire' chuka' niquiban re vinak, can che jun ruch'ulef xe yojquitz'at. \v 10 Chivach yex, yoj can yoj nacanak-va chupan re rusamaj re Jesucristo, jac'a yex camas na'oj ic'ulun riq'uin re Jesucristo. Chivach yex, yoj xa manak kachuk'a', jac'a yex can c'o-va más ivuchuk'a'. Chivach yex, yoj can man jun kak'ij, jac'a yex camas ik'ij nina', \v 11 y re' can katzij-va. Roma yoj nakak'asaj viyjal, nichake'j kachi', manak katziak, yojch'ay\x + \xo 4.11 \xt Hch 23.2.\x* y manak kachoch. \v 12 Yoj tak yojsamaj camas yojcos chin nakach'ac kavay.\x + \xo 4.12 \xt Hch 18.3.\x* Y tak jec'o re ye'yok'o kachin, yoj xa nakac'utuj cha re Dios che tuya' re ru-bendición pa quive'.\x + \xo 4.12 \xt Mt 5.44; 1 P 2.23.\x* Y tak re vinak camas etzelal niquiban chaka roma nakatzijoj rube' re Jesucristo, yoj nakacoch'.\x + \xo 4.12 \xt 1 Ti 4.10.\x* \v 13 Tak itzel ye'ch'o chakij, yoj man jun tzij nakabij chique. Pa ruq'uixel che quire-ta nakaban, yoj xa pa rubiyal yojch'o chique. Can quibanon c'a chaka che manak kak'ij. Xa can ancha'l yoj k'ayis yoj pokolaj chiquivach. \p \v 14 Ronojel re ximbij man chin-ta che ninya' iq'uex, xaxe chin che yiximpaxabaj, roma yex can ancha'l che yix vajc'ual\x + \xo 4.14 \xt 2 Co 6.13; 1 Ts 2.11.\x* nina' yen, y camas yixinjo'. \v 15 Ja yen re xintzijon\x + \xo 4.15 \xt Hch 18.4; Ro 15.20.\x* re utzulaj ch'abal chin re Dios chiva nabey. Yex xinimaj re Jesucristo roma re ch'abal xintzijoj chiva, y mare' yen xinoc ancha'l jun tata'aj chivach yex. Y astapa' jec'o-ta je lajuj mil re ye'tijon ivichin chij re Jesucristo, xaxe yen re ancha'l irta'. \v 16 Y mare' ninc'utuj utzil chiva che tic'uaj jun c'aslen otz, can ancha'l re nuc'aslen yen.\x + \xo 4.16 \xt 1 Co 11.1.\x* \p \v 17 Roma quire' ninjo' chiva, mare' xintak-a re hermano Timoteo iviq'uin,\x + \xo 4.17 \xt Hch 19.22; 2 Ti 1.2.\x* chin nunataj chiva re andex rubanic nic'uaj jun c'aslen riq'uin re Jesucristo, re xitamaj can tak xinc'ue' chila' iviq'uin. Yen camas ninjo' re hermano Timoteo. Reja' can ancha'l vajc'ual nbanon cha, y reja' can rubanon confiar-ri' riq'uin re Ajaf. Y reja' xtubij chiva che yex can nic'atzin nic'uaj jun c'aslen otz, quire' chuka' nimbij yen chique conojel hermanos re xabanche' niquimol-va-qui' pa rube' re Jesucristo. \v 18 Pero jec'o hermanos chi'icojol re camas quik'ij niquina' y mare' niquinojij che yen man chic yinapon-ta iviq'uin, quire' niquibij chuij. \v 19 Pero re niquibij xa reje' ye'nojin, roma yen xa can xquinapon-yan iviq'uin, vo xa quire' nrajo' re Ajaf. Y tak xquinapon,\x + \xo 4.19 \xt Hch 19.21; 2 Co 1.15.\x* xque'ntz'at re hermanos re niquina' che camas quik'ij, pero mana-ta re quich'abal re más xtinc'axaj. Re ninjo' nintamaj yen, vo xa can katzij che c'o re ru-poder re Dios quiq'uin. \v 20 Roma tak jun vinak can nik'alajin re ru-poder re Dios pa ruc'aslen,\x + \xo 4.20 \xt 1 Ts 1.5.\x* can katzij che c'o pa ruk'a' re Dios. Pero vo xaxe tal quire' nubij, man katzij-ta che can c'o pa ruk'a' re Dios. \v 21 Tak yen xquinapon iviq'uin, ¿andex nijo' che ne'mbana' iviq'uin?\x + \xo 4.21 \xt 2 Co 1.23.\x* ¿Nijo' che yixe'nch'olij roma man otz-ta re ic'aslen ic'uan,\x + \xo 4.21 \xt 2 Co 2.1, 3.\x* o nijo' nichojmersaj re ic'aslen chin quire' can riq'uin jun vánma camas otz y che camas yixinjo' tak xquinapon iviq'uin? Pero re' iviq'uin yex c'o-va. \c 5 \s1 Re Pablo nubij chique re hermanos re jec'o pa tenemit Corinto re andex ruc'amon che niquiban roma re mac re xbanataj chiquicojol \p \v 1 Camas elinak rutzijol re banatajnak\x + \xo 5.1 \xt Ef 5.3.\x* chi'icojol. Roma c'o jun hermano can xoc-ka ruxayil\x + \xo 5.1 \xt Dt 27.20; 2 Co 7.12.\x* re ruca'n rute'. Y hasta re vinak re man quitaman-ta rach re Dios man jun bey banatajnak-ta quire' chiquicojol. \v 2 Mare' otz che yixbison y yixok' roma re rubanabal re jun hermano re', y can-ta xilisaj-yan-a chi'icojol. Pero yex pa ruq'uixel che quire-ta ibanon cha, xa can nina' che camas ik'ij. Can ancha'l che man jun cosa banatajnak chi'icojol. \v 3 Yen man yinc'o-ta-apo iviq'uin, pero re vánma sí can c'o-va-apo iviq'uin.\x + \xo 5.3 \xt Col 2.5.\x* Y mare' xinojij-yan re andex rubanic nakaban cha re hermano re xbano quire'. \v 4 Y yen nimbij chiva che timola-ivi' pa rube' re Kajaf Jesucristo, y yen chuka' xquinc'ue-apo, roma re vánma can xtic'ue-va-apo iviq'uin. Y re Kajaf Jesucristo can xtuya-va autoridad\x + \xo 5.4 \xt Mt 18.18.\x* pan ik'a' chin xtiban re otz che niban. \v 5 Tibana' cha che tel-a chi'icojol, y tak ijachon chic-a pa ruk'a' re Satanás,\x + \xo 5.5 \xt Job 2.6.\x* xtutaj pokan C'are' reja' xtuya' can re itzel tak rayibal. Xtitzolaj-ta-pa ruc'o'x. Man-ta xtiba pa k'ak', xa xticolotaj-ta chupan re k'ij tak re Ajaf Jesús xtipa chic jun bey. \p \v 6 ¿Anchique roma yex camas ik'ij nina' y can niban che ancha'l che man jun cosa banatajnak chi'icojol? Yex itaman che tak niya' k'ij cha re mac, cha'nin ninimar rach. Can ancha'l nuban re levadura astapa' xa ba-oc nika chupan re harina muban, can nuxol-ri' chupan ronojel. Y quire' chuka' nuban re mac, mare' yex xa riq'uin jun niya' k'ij cha che nuban mac, xa can quire' chuka' niquitz'am rubanic conojel.\x + \xo 5.6 \xt Ga 5.9.\x* \v 7 Mare' yex tilisaj-a ronojel re mac re c'a c'o iviq'uin, chin che yixoc ancha'l c'ac'a harina muban re manak levadura riq'uin. Yex can ch'ojersan chic re ic'aslen roma re Jesucristo tak xcom cho cruz. Reja' xquimisas, can ancha'l xe'quimisas re ovejas pa tak kanamak'ij yoj re yoj israelitas re nibex pascua cha.\x + \xo 5.7 \xt Is 53.7; Jn 19.14.\x* \v 8 Mare' can takaya' can ronojel mac y takachajij-ki' jabal. Takabana' ancha'l xquiban re kavinak israelitas. Reje' chin re namak'ij rubini'an pascua, can jabal xquichajij-qui' chin man xquitaj-ta re xcana-vay re c'o levadura riq'uin. Quire' chuka' takabana' yoj, takachajij-ki' chach re mac.\x + \xo 5.8 \xt Ex 12.15; Dt 16.3.\x* Takaya' can rubanic ronojel etzelal y man chic takanojij re banabal re man je otz-ta. Kojoc ancha'l re xcana-vay re manak levadura riq'uin. Can-ta katzij ronojel re nakaban y nakabij, y man-ta riq'uin ca'e' kapalaj. \p \v 9 Chupan re jun chic carta re xintak-a iviq'uin, nbin-a chiva che man que'oc ivchibil\x + \xo 5.9 \xt 2 Co 6.14.\x* re achi'a' y re ixoki' re niquicanola-qui' chin ye'macun. \v 10 Y tak yen ximbij quire' chiva, xa chiquij re hermanos re man otz-ta quibanabal xinch'o-va. Y man xinch'o-ta chiquij re vinak re man quiniman-ta re Jesucristo. Vinak re c'a jec'o chupan re mac. Re achi'a' y re ixoki' re niquicanola-qui' chin ye'macun. Vinak re camas niquirayij che quiq'uin-ta reje' c'o-va ronojel cosas, ye'lak', y chuka' niquiya' quik'ij re imágenes re xa vinak je'banayon-ka. Yen, can man chiquij-ta re vinak re' xinch'o-va, roma vova' chuch'ulef can nakavel-va-ki' quiq'uin re vinak quire' quic'aslen, roma vo xa man nakajo-ta yojc'ue' quiq'uin\x + \xo 5.10 \xt Jn 17.15.\x* tiene que nakaya' can re ruch'ulef. \v 11 Re xinjo' yen ximbij chiva yex chupan re carta re' ja che man quixoc ruchibil jun hermano re rutz'amon rubanic mac qui tak re'. Man c'a quixoc ruchibil jun ache re nibin che reja' jun hermano chic y xa nic'ue' riq'uin jun ixok re man ruxayil-ta, y man quixoc chuka' ruchibil jun ixok re nibin che reja' jun hermana chic y xa nic'ue' riq'uin jun ache re man ruchijil-ta. Y quire' chuka' re vinak re niquijo' che can-ta quiq'uin reje' c'o-va ronojel cosas, re ye'yi'o quik'ij imágenes re xa vinak je'banayon-ka, re ye'yok'on, re ye'k'abar, y re ye'lak'. Y niquibij che je hermanos\x + \xo 5.11 \xt Mt 18.17; Ro 16.17.\x* y xa quitz'amon rubanic mac qui tak re' man que'oc ivchibil,\x + \xo 5.11 \xt 2 Jn 10.\x* y chuka' nimbij chiva che can man ruc'amon-ta che yixva' quiq'uin. \v 12 Jac'a pa quive' re vinak re man quiniman-ta re Jesucristo, mana-ta yen yimbano juzgar quichin roma re quic'aslen quic'uan. Xa ja re hermanos re ye'macun re otz che ye'kaban juzgar,\x + \xo 5.12 \xt Mr 4.11; Col 4.5; 1 Ti 3.7.\x* roma reje' chakacojol yoj jec'o-va. \v 13 Re vinak re man quiniman-ta re Jesucristo y man chi'icojol-ta jec'o-va, ja re Dios re nibano juzgar quichin. Jac'a re hermano re c'o chi'icojol y ntajin chubanic re etzelal,\x + \xo 5.13 \xt Ec 12.14; He 13.4.\x* tilisaj-a chi'icojol. \c 6 \s1 Tak jec'o je ca'e' hermanos niquijo' niquiban rubiyal jun ayoval chiquicojol, man que'ba chiquivach re achi'a' re ye'bano juzgar re man quiniman-ta re Jesucristo \p \v 1 ¿Anchique roma yex tak c'o jun hermano c'o jun cosa rubanon chiva xa yixba quiq'uin re achi'a' re ye'bano juzgar re man quiniman-ta re Jesucristo, y man yixba-ta\x + \xo 6.1 \xt Mt 18.17.\x* quiq'uin re je rajc'ual chic re Dios chin che ja-ta reje' re ye'bano rubiyal re ayoval c'o chi'icojol? ¿Anchique roma yex man yixq'uex-ta tak quire' niban cha jun hermano? \v 2 Yex can yixtiquir niban rubiyal re ye'banataj chi'icojol. Roma yex itaman che can xtapon-va re k'ij tak konojel yoj re yoj rajc'ual chic re Dios xtakaban juzgar\x + \xo 6.2 \xt Sal 149.5-9; Dn 7.22; Lc 22.30; Ap 2.26; 20.4.\x* pa rue' re ruch'ulef. \v 3 Y chuka' yex itaman che can xtapon-va re k'ij tak yoj xtakaban juzgar pa quive' re ángeles.\x + \xo 6.3 \xt 2 P 2.4; Jud 6.\x* C'alapa' re cosas vova' chuch'ulef che man-ta xkojtiquir xtakaban rubiyal. \v 4 Y vo xa c'o jun ayoval nibanataj chiquicojol je ca'e' hermanos, chivach c'a yex que'sujun-va, y yex mismo quixbano rubiyal. Roma hasta re manak can-ta quik'ij chiquicojol re hermanos ye'tiquir niquiban rubiyal re cosas qui tak re'. \v 5 Nimbij quire' chiva chin che quixq'uex ba'. ¿La manak como jun hermano chi'icojol re c'o na'oj riq'uin chin che nuban rubiyal jun ayoval chiquicojol je ca'e' hermanos? \v 6 Pero yex pa ruq'uixel che quire-ta niban, xa itz'amon quik'asasic re hermanos chiquivach re achi'a' re ye'bano juzgar. Y re achi'a' re' xa man quiniman-ta re Jesucristo. \p \v 7 Can man otz-ta nuban chiva che c'o ayoval chi'icojol. Yex más-ta otz che man jun etzelal niban tak c'o jun cosa nibex chivij y tak c'o jun cosa niban chiva. Más-ta otz che yex niya' k'ij tak c'o jun cosa re nilek'ax chi'k'a', que chach nic'uaj chach re nibano juzgar.\x + \xo 6.7 \xt Pr 20.22; Mt 5.39, 41; Lc 6.29; Ro 12.17; 1 Ts 5.15; 1 P 2.19, 23; 3.9.\x* \v 8 Pero yex xa man quire-ta niban. Roma xa ja yex re yixbano re etzelal\x + \xo 6.8 \xt 1 Ts 4.6.\x* y re elak'. Y ronojel re etzelal y re elak' re', can chique c'a re ivchibil chic-ivi' niban-va, re junan chic iniman re Jesucristo quiq'uin. \p \v 9 Yex itaman che re man choj-ta quic'aslen man xque'oc-ta pa ruk'a' re Dios. Mare' man tik'ol-ka-ivi' yex mismo. Re vinak re man je'c'ulan-ta y niquicanola-qui' chin ye'macun, cama-va xque'oc-ta pa ruk'a' re Dios. Y quire' chuka' xtiquic'alvachij re ye'yi'o quik'ij re imágenes re xa vinak je'banayon-ka, re achi'a' re c'o quixiylal y niquicanoj chic jun ixok, re ixoki' re c'o quichijlal y niquicanoj chic jun ache, y re achi'a' re man chic ye'quijo-ta ixoki' y xa quiq'uin chic achi'a' niquijo' ye'c'ue-va, conojel re ye'bano banabal qui tak re' can man xque'oc-ta\x + \xo 6.9 \xt Ex 23.1; Is 3.11; Zac 5.3; Hch 24.25; 1 Ti 1.9.\x* pa ruk'a' re Dios. \v 10 Y quire' chuka' re ye'bano elak', re camas niquirayij che ronojel-ta cosas quiq'uin-ta reje' c'o-va, re ye'k'abar, re ye'yok'on, y re ye'quimisan chin niquiban elak', conojel re ye'bano re etzelal qui tak re' man xque'oc-ta pa ruk'a' re Dios. \v 11 Y tak rubanon can, yex camas c'ayef re c'aslen xic'uaj y jec'o chiva yex re xe'bano mac re ximbij-yan. Jac'a vocame ch'ajch'oj\x + \xo 6.11 \xt Jn 13.10; Hch 22.16; Ef 5.26; He 10.22; 1 P 3.21.\x* chic re ivánma, yex yix richin chic re Dios, y man jun chic imac ndel chach re Dios. Y re utzil re' xic'ul xa roma re Ajaf Jesús y re Espíritu Santo chin re ka-Dios. \s1 Re Dios man nrajo-ta che nakac'uaj jun itzel c'aslen \p \v 12 Jec'o ye'bin che yoj, yoj libre chic y mare' otz nakaban xabanchique cosa re nakajo'\x + \xo 6.12 \xt 1 Co 10.23.\x* nakaban. Pero yen nimbij che man ronojel-ta re nakaban c'o otz cosas nuc'am-pa chaka. Mare' yen man ninjo-ta niba vánma chij xabanchique cosa, roma vo xa can nakaya' kánma cha xabanchique cosa can yojruch'ac-va, jac'a re man nakaya-ta kánma cha man yojruch'ac-ta. \v 13 Y re niquibij reje' che re Dios xuban re vay chin re kapan y re kapan can chin-va che nuc'ul re vay, re' can katzij-va. Pero re kapan y re vay xa can xtapon-va re k'ij tak re Dios xtuban chique che xque'q'uis. Re Ajaf Dios can xojruban chin che yojoc\x + \xo 6.13 \xt Ro 7.4; Ef 5.23.\x* richin reja' y reja' ndoc kachin yoj. Y man xojruban-ta chin che nakac'uaj jun itzel c'aslen. Man nrajo-ta che re achi'a' y re ixoki' niquicanola-qui' chin ye'macun.\x + \xo 6.13 \xt 1 Ts 4.3.\x* \v 14 Y can ancha'l xuban re Dios cha re Ajaf Jesucristo che xc'astaj-a re ru-cuerpo chiquicojol re anama'i', quire' chuka' xtuban chaka yoj. Can xkojruc'asoj-a riq'uin re ru-poder.\x + \xo 6.14 \xt Ro 6.5; Ef 1.19.\x* \p \v 15 Yex itaman che can yix ruk'a-rakan re Jesucristo. Y vo xa can jun ibanon riq'uin re Jesucristo,\x + \xo 6.15 \xt Ef 5.30.\x* can man otz-ta che yex yixel-a riq'uin reja' y yixoc ruk'a-rakan jun ixok re xa man otz-ta ruc'aslen. Can man tujovaj re Dios che quire-ta nibanataj. \v 16 Roma vo xa jun ache nimacun riq'uin jun ixok re man otz-ta ruc'aslen, re achel re' xa jun nuban riq'uin re ixok re'. Ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can: Re ache y re ixok\x + \xo 6.16 \xt Gn 2.24; Mt 19.5.\x* xa jun xtiquiban che je ca'e', quire' nubij chupan re ruch'abal re Dios. \v 17 Pero vo xa yixc'o riq'uin re Ajaf, xa jun ibanon riq'uin reja'.\x + \xo 6.17 \xt Jn 17.21; Ef 5.30.\x* \p \v 18 Y re Dios can nrajo' che yex achi'a' y yex ixoki' man ticanola-ivi' chin yixmacun. Roma re jun mac re' can itzel\x + \xo 6.18 \xt Ro 1.24.\x* mac. Camas q'uiy rach mac jec'o, pero man jun chic mac re can junan-ta riq'uin re jun mac re', re can nuyoj ruc'aslen re vinak, ancha'l nuban re mac re niquiban re achi'a' y re ixoki' re niquicanola-qui' chin ye'macun. \v 19 Yex itaman che yix\x + \xo 6.19 \xt 2 Co 6.16.\x* rachoch re Espíritu Santo. Reja' pitinak riq'uin re Dios, y pa tak ivánma c'o-va. Y mare' man otz-ta che yex niban xabanchique cosa nijo' niban. \v 20 Yex xa can pa ruk'a' chic c'a re Dios yixc'o-va. Xixrulok'-yan.\x + \xo 6.20 \xt Ga 3.13; He 9.12; 1 P 1.18; Ap 5.9.\x* Y mare' re i-cuerpo y re ivánma can je richin chic reja'. Can que'cusaj c'a re ca'e' re' chin niya' ruk'ij\x + \xo 6.20 \xt Mt 5.16; 2 Co 7.1.\x* re Dios. \c 7 \s1 Re andex otz che niquiban re je'c'ulan y re man je'c'ulan-ta \p \v 1 Vocame ninjo' nimban contestar re preguntas re je'ic'utum-pa chupan re carta re xitak-pa chua. Y yen nimbij che más-ta otz che re achi'a' y re ixoki' man-ta ye'c'ule':\x + \xo 7.1 \xt 1 Co 7.8, 26.\x* Re ixok man-ta nic'ue' ruchijil y re ache man-ta nic'ue' ruxayil. \v 2 Pero re itzel can nutaj ruk'ij chin che re achi'a' y re ixoki' niquicanola-qui' chin ye'macun. Y mare' más otz\x + \xo 7.2 \xt Pr 5.19.\x* che conojel achi'a' tic'ue' quixiylal y conojel ixoki' tic'ue' quichijlal. \v 3 Y nic'atzin che re rurayibal\x + \xo 7.3 \xt Ex 21.10; 1 P 3.7.\x* re ache ndoc chin re ixok y re rurayibal re ixok ndoc chin re ache. \v 4 Re ixok man nitiquir-ta nubij che re ru-cuerpo chin reja', roma xa can richin-va re ruchijil. Y quire' chuka' re ache, man nitiquir-ta nubij che re ru-cuerpo chin reja', xa can richin-va re ruxayil. \v 5 Mare' re ixok man tuk'at re rurayibal re ruchijil, y quire' chuka' re ache man tuk'at re rurayibal re ruxayil. Pero vo xa reje' niquijo' niquitz'am jun tiempo chin oración, otz che niquiya' chiquivach chin niquik'at-qui' chach re quirayibal chin jun ca'e-oxe' k'ij. Pero man can-ta otz vo xa camas q'uiy k'ij niquiban quire', roma q'uiba' man chic niquicoch'-ta y re Satanás\x + \xo 7.5 \xt 1 Ts 3.5.\x* nuban cha re ache che niba riq'uin jun chic ixok, y nuban cha re ixok che niba chic riq'uin jun ache. \p \v 6 Pero man nimbij-ta chiva che can quixc'ule',\x + \xo 7.6 \xt 2 Co 11.17.\x* pero vo xa nijo' yixc'ule' c'o modo yixc'ule' vo xa quire' nijo' yex, re c'ulubic man xajan-ta. \v 7 Yen nimbij che más-ta otz, che conojel je ancha'l-ta yen\x + \xo 7.7 \xt Hch 26.29.\x* re manak ixok viq'uin. Pero re Dios can man junan-ta nuya' chaka cada jun,\x + \xo 7.7 \xt Mt 19.12; 1 Co 12.11.\x* y mare' jun-va nuya' cha re jun y jun-va chic nuya' cha re jun. \p \v 8 Yen nimbij chique re man je'c'ulan-ta, más-ta otz che man-ta ye'c'ule' ancha'l yen, y quire' chuka' nimbij chique re malcani' tak ixoki', che más-ta otz che man-ta chic ye'c'ule'. Más otz che choj quire' ye'c'ue'.\x + \xo 7.8 \xt 1 Co 7.26.\x* \v 9 Pero vo xa man niquicoch'-ta re quirayibal, más otz che ye'c'ule'. Roma más otz che ye'c'ule'\x + \xo 7.9 \xt 1 Ti 5.14.\x* que chach can nichova re cánma cha re quirayibal. \p \v 10 Vocame c'o jun cosa ninjo' ninchalabej chique re je'c'ulan chic. Y re nimbij yen chique man viq'uin-ta yen pitinak-va. Xa riq'uin re Ajaf pitinak-va: Che re ixoki' je'c'ulan man tiquijach-qui'\x + \xo 7.10 \xt Jer 3.20; Mal 2.14, 16; Mt 5.32; 19.6-9; Mr 10.11, 12; Lc 16.18.\x* quiq'uin re quichijlal. \v 11 Pero vo xa c'o jun ixok nujach-ri' riq'uin re ruchijil, man tucanoj chic jun ache. Vo xa man nrajo-ta nic'ue' rion, tiba chic jun bey riq'uin re ruchijil re ruyi'on can. Y quire' chuka' re ache man tujach-ri' riq'uin re ruxayil. \p \v 12 Y chuka' yen ninjo' nimbij jun ca'e' tzij, pero re jun ca'e' tzij re' can pa vánma yen elinak-va-pa, roma re Ajaf man jun cosa xubij can chij tak jun hermano c'ulan riq'uin jun ixok re man runiman-ta re Jesucristo. Pero re ninjo' nimbij yen chique, vo xa ja re ache xunimaj re Jesucristo tak je'c'ulan chic y re ixok man runiman-ta, pero re ixok nrajo' nic'ue' riq'uin, re hermano re' man tujach-ri' riq'uin re ruxayil. \v 13 Y vo xa ja re ixok re xunimaj re Jesucristo y re ache man runiman-ta re Jesucristo, pero nrajo' nic'ue' riq'uin re hermana re', man tujach-ri' riq'uin re ruchijil. \v 14 Roma vo xa jun ache re man runiman-ta re Jesucristo y re ruxayil runiman chic, y re ache nrajo' nic'ue' riq'uin re ruxayil, can yojtiquir nakabij che re ache re' richin chic re Dios. Y vo xa ja re ixok re man runiman-ta re Jesucristo y re ruchijil runiman chic, y re ixok nrajo' nic'ue' riq'uin re ruchijil, can yojtiquir chuka' nakabij che re ixok re' can richin chic re Dios. Y can katzij che quire', roma xe-ta man-ta katzij y man-ta quire' chach re Dios, re cajc'ual re je ca'e' vinak re' man-ta je richin re Dios. Pero man quire-ta, re cajc'ual reje' xa can je richin-va re Dios. \v 15 Pero vo xa re ache re man runiman-ta re Jesucristo nrajo' nujach-ri' riq'uin re ruxayil re runiman chic re Jesucristo, tujacha-ri' riq'uin, y re ruxayil man tubij che ja reja' re c'o rumac. Y quire' chuka' vo xa re ixok re man runiman-ta re Jesucristo nrajo' nujach-ri' riq'uin re ruchijil re can runiman chic re Jesucristo, tujacha-ri' riq'uin, y re ruchijil man tubij che ja reja' re c'o rumac. Roma re Dios xojrayoj chin xojoc rajc'ual y man nrajo-ta che nakaban ayoval.\x + \xo 7.15 \xt Ro 12.18.\x* Reja' nrajo' che re kánma can-ta otz nuna'. \v 16 ¿Andex ataman rat ixok, q'uiba' xa avoma rat\x + \xo 7.16 \xt 1 P 3.1.\x* nicolotaj re avchijil? ¿Y andex chuka' ataman rat ache, q'uiba' xa avoma rat nicolotaj re avxayil? \p \v 17 Re c'ac'a c'aslen re nuya' re Dios man nubij-ta che re achi'a' tiquijachala-qui' quiq'uin re quixiylal y chuka' man nubij-ta che re ixoki' tiquijachala-qui' quiq'uin re quichijlal. Re nubij re c'ac'a c'aslen chaka ja che man chic que'kabanala' re banabal re man je otz-ta, y nubij chuka' chaka che kojc'ue' ancha'l tak xojvayox roma re Dios. Re anche' yojruyi'on-va re Ajaf Dios, chire' kojc'ue-va, man takajal, y can takabana' ancha'l nrajo' reja'. Y yen can ronojel lugar\x + \xo 7.17 \xt 2 Co 11.28.\x* anche' niquimol-va-qui' re hermanos pa rube' re Dios, can quire' nbin chique che tiquibana'. \v 18 Y vo xa jec'o ja'jun chiva yex banon re circuncisión chique tak xe'vayox roma re Dios chin che xe'oc rajc'ual, vo xa banon re circuncisión chiva, pues quixc'ue' quire', roma re' man jun cosa nuban. Y vo xa jec'o chuka' ja'jun chiva yex re man banon-ta re circuncisión chique tak xe'vayox roma re Dios chin che xe'oc rajc'ual, vo xa man banon-ta re circuncisión chiva, pues quixc'ue' can chuka' quire'.\x + \xo 7.18 \xt Hch 15; Ga 5.2.\x* \v 19 Roma man jun nuban vo xa banon re circuncisión chaka o vo xa man banon-ta. Re nic'atzin\x + \xo 7.19 \xt Jn 15.14; Ga 6.15; Col 3.11; 1 Jn 2.3.\x* ja che nakanimaj re nubij re Dios chaka. \v 20 Re nubij re c'ac'a c'aslen re nuya' re Dios chaka, ja che man chic que'kabanala' re banabal\x + \xo 7.20 \xt Ef 4.1.\x* re man je otz-ta. Y chuka' nubij che kojc'ue' ancha'l tak xojvayox roma re Dios. \v 21 Y vo xa jec'o ja'jun chiva yex re yixlak'on tak samajela', re nibex chuka' esclavos chiva, y vo xa can yix esclavos\x + \xo 7.21 \xt Is 58.6; Ga 3.28.\x* tak xixvayox roma re Dios, chin che xixoc rajc'ual, man quixbison. Pero vo xa yixtiquir yixoc libres, más otz chuka'. \v 22 Yex re yix esclavos tak xixvayox roma re Ajaf, vocame yojtiquir nakabij che man chic yix esclavos-ta, roma yex yix richin\x + \xo 7.22 \xt Jn 8.36; Ga 5.13.\x* chic re Ajaf Jesucristo. Jac'a yex re man yix esclavos-ta tak xixvayox roma reja', vocame yojtiquir nakabij che man chic yix libres-ta, roma can yix esclavos chic chin re Jesucristo. \v 23 Yex can pa ruk'a' chic re Jesucristo yixc'o-va. Xixrulok'-yan. Mare' can quixc'ue' pa ruk'a' reja' y man chic tirayij quixc'ue' pa quik'a'\x + \xo 7.23 \xt Lv 25.42.\x* vinak re jec'o vova' chach re ruch'ulef. \v 24 Hermanos, re c'ac'a c'aslen re nuya' re Dios chaka, man nubij-ta che can takajala' rubanic ronojel. Re nubij re c'ac'a c'aslen chaka, ja che man chic que'kabanala' re banabal re man je otz-ta. Y nubij chuka' che can kojc'ue' ancha'l tak xojvayox roma re Dios, y man takamistaj chuka' che xa jun chic kabanon riq'uin re Dios. \p \v 25 Y vocame ninjo' yinch'o ba' chij re jun chic pregunta re ic'utum-pa chua chupan re i-carta, andex otz che niban quiq'uin re k'apoji' y re c'ajola'. Re nimbij yen chique reje', can pa vánma c'a yen elinak-va-pa. Roma re Ajaf man jun cosa xubij can chiquij reje', re andex otz che niban quiq'uin. Y re xtimbij can yen chiva, c'o rajkalen y can otz che niban confiar-ivi' riq'uin, roma re Ajaf camas q'uiy utzil rubanon\x + \xo 7.25 \xt 1 Ti 1.16.\x* viq'uin y xinruya' pa rusamaj.\x + \xo 7.25 \xt 1 Ti 1.12.\x* \v 26 Yen nimbij y ninojij, roma camas je c'ayef re k'ij re yojc'o-va vocame, más-ta otz che kojc'ue' ancha'l kabanon. \v 27 Mare' re hermano re c'o chic ruxayil, tic'ue' riq'uin. Y re hermano manak ruxayil, tic'ue' c'a rion. \v 28 Roma vo xa ye'c'ule', can niquitaj pokan, y yen man ninjo-ta che yex nitaj pokan. Pero vo xa c'o jun hermano nrajo' nic'ule', tic'ule', re' man xajan-ta. Y quire' chuka' jun k'apoj xtan, vo xa nrajo' nic'ule', tic'ule'. \p \v 29 Pero re ninjo' nimbij chiva hermanos, ja che te'ka chi'c'o'x che xa man can-ta chic q'uiy tiempo xkojc'ue'\x + \xo 7.29 \xt Job 14.1, 2; Sal 39.4, 7; 90.5, 10; 103.15, 16; Ec 6.12; 9.10; Ro 13.11, 12; 1 P 4.7; 2 P 3.8, 9; 1 Jn 2.17.\x* vova' chach re ruch'ulef. Mare' re hermanos re c'o quixiylal, man tiquiban che ja re quixiylal re más niba cánma chij, xa ja-ta re nrajo' re Dios re más niba cánma chij. \v 30 Y re ye'bison, man tiquiya' k'ij cha re bis che nuban chique che man chic ye'tiquir-ta niquiban re andex nrajo' re Dios. Y quire' chuka' re ye'qui'cot, man tiquiya' k'ij che xaxe roma camas ye'qui'cot, mare' man chic ye'tiquir-ta niquiban andex nrajo' re Dios. Y re camas q'uiy cosas ye'quilok', man tiquiya' k'ij cha re cosas re ye'quilok' che ja-ta re' re nibano chique che man chic ye'tiquir-ta niquiban re nrajo' re Dios.\x + \xo 7.30 \xt 2 Co 6.10.\x* \v 31 Y quire' chuka' re can niba cánma chij re cosas re jec'o vova' chach re ruch'ulef,\x + \xo 7.31 \xt Sal 39.6.\x* man tiquiya' k'ij che ja-ta re' re nibano\x + \xo 7.31 \xt 1 Co 9.18.\x* chique che man chic ye'tiquir-ta niquiban re andex nrajo' re Dios. Roma ronojel re nakatz'at chach re ruch'ulef, xa niq'uis.\x + \xo 7.31 \xt Stg 4.14; 1 Jn 2.17.\x* \p \v 32 Yen man ninjo-ta che re c'aslen camas-ta c'ayef nuban chivach, y mare' man yixtiquir-ta niban re andex nrajo' re Dios. Re ache man c'ulan-ta, más nitiquir nunojij re andex nrajo' re Ajaf, y can nutaj ruk'ij chin nuban\x + \xo 7.32 \xt 1 Ti 5.5.\x* re andex nika chach re Ajaf. \v 33 Pero re ache c'ulan chic, man can-ta más nitiquir nunojij re andex nrajo' re Ajaf, roma ja re rusamaj vova' chach re ruch'ulef jare' re nunojij, y can nutaj ruk'ij chin nuban re andex nic'atzin cha reja' y cha re ruxayil. \v 34 Y quire' chuka' re k'apoj xtan, can man junan-ta riq'uin jun ixok c'ulan chic. Re k'apoj xtan, más nitiquir nunojij re andex nrajo' re Ajaf, y can nujach re ránma y re ru-cuerpo pa rusamaj re Ajaf. Jac'a re ixok c'ulan chic, man can-ta más nitiquir nunojij re andex nrajo' re Ajaf, roma ja re rusamaj vova' chach re ruch'ulef jare' re nunojij,\x + \xo 7.34 \xt Lc 10.40.\x* y can nutaj ruk'ij chin nuban re andex nic'atzin cha reja' y cha re ruchijil. \p \v 35 Ronojel re' ximbij chiva, xaxe chin che yixinto' y man chin-ta che yixink'at, o nimbij-ta chiva che man quixc'ule', man quire-ta. Re ninjo' yen ja che yex can riq'uin ronojel ivánma niban re nrajo' re Dios, y man-ta jun cosa nik'ato re nrajo' re Ajaf. \p \v 36 Pero vo xa c'o jun tata'aj man ruyi'on-ta re rumi'al chin nic'ule', y re rumi'al c'o chic rujuna', y re tata'aj nuna' che man otz-ta rubanon, roma man ruyi'on-ta k'ij cha re rumi'al che nic'ule', y can nutz'at che re rumi'al nrajo' nic'ule', tuya' c'a k'ij cha chin nic'ule', roma vo xa nuya-a re rumi'al chin nic'ule', re' man xajan-ta. \v 37 Pero vo xa re tata'aj nutz'at che re rumi'al man nic'atzin-ta che nic'ule', y chuka' re rumi'al man can-ta nrajo' nic'ule', re tata'aj otz nubij che man tic'ule' y camas otz re nuban. \v 38 Re tata'aj re nuya' re rumi'al chin nic'ule', otz nuban.\x + \xo 7.38 \xt He 13.4.\x* Jac'a re tata'aj re man nuya-ta rumi'al chin nic'ule', más otz nuban que chach re jun re nuya-a re rumi'al chin nic'ule'. \p \v 39 Jun ixok c'ulan, can ximon\x + \xo 7.39 \xt Ro 7.2.\x* riq'uin re ruchijil, roma can man nitiquir-ta nujach-ri' tak c'a c'as re ruchijil. Re ley re xuya' re Dios can quire-va nubij. Pero vo xa nicom-a re ruchijil, c'o modo nic'ule' chic riq'uin jun chic ache, vo xa quire' nrajo' reja'. Pero nic'atzin che nic'ule' riq'uin jun ache re runiman\x + \xo 7.39 \xt 2 Co 6.14.\x* chic re Ajaf. \v 40 Pero yen nimbij che jun ixok malca'n, más-ta otz che man-ta chic nic'ule' jun bey, roma cha reja' más otz y más niqui'cot re ránma vo xa choj quire' nic'ue'. Y yen ninojij che quire' chuka' nrajo' re Espíritu Santo chin re Dios re c'o viq'uin. \c 8 \s1 Re Pablo nich'o chij re ti'ij re sujun chic chiquivach re imágenes re xa vinak je'banayon-ka \p \v 1 Y vocame ninjo' yinch'o ba' chij re jun chic pregunta re ic'utum-pa chua, ja chij re ti'ij quichin re chicop re ye'quimisas chin ye'suj chiquivach re imágenes re xa vinak je'banayon-ka. Yex q'uiba' ninojij che can itaman re andex nic'atzin che niban, roma c'o na'oj iviq'uin, y can nina' che camas ik'ij. Jac'a yen nimbij che más-ta otz che yex can nic'ue' re amor\x + \xo 8.1 \xt Hch 15.20; Ro 14.14.\x* iviq'uin, roma vo xa c'o amor kaq'uin can nuban chaka che yojq'uiy konojel. \v 2 Re anchique ninojin che camas q'uiy na'oj c'o riq'uin,\x + \xo 8.2 \xt Ga 6.3; 1 Ti 6.4.\x* xa man quire-ta, roma man jun vinak re nitiquir nibin che can ronojel na'oj c'o riq'uin. Roma xa can nojel tiempo nic'atzin che nutamaj más. \v 3 Chach re Dios ja re amor jare' re c'o más rajkalen y mana-ta re na'oj. Vo xa katzij nakajo' re Dios, nik'alajin che yoj richin chic reja', y reja' rutaman kavach.\x + \xo 8.3 \xt Ex 33.12; Nah 1.7; Mt 7.23; Ga 4.9; 2 Ti 2.19.\x* \p \v 4 Vocame ninjo' yinch'o chij re ti'ij quichin re chicop re ye'quimisas chin ye'suj chiquivach re imágenes re xa vinak je'banayon-ka. Yex nibij che man jun nuban vo xa nitaj re ti'ij re', roma itaman che xaxe jun Dios c'o,\x + \xo 8.4 \xt Dt 4.39; 6.4; Is 37.16; 41.24; 44.8; 45.5; Jer 10.10.\x* y re imágenes xa manak quijkalen. \v 5 Y itaman chuka' che jec'o vinak re ye'bin che jec'o nic'aj chic dioses. Jec'o dioses vova' chach re ruch'ulef, y jec'o dioses chila' chicaj, ye'cha'. Y re tzij re' ndel che tzij che can je q'uiy dioses jec'o, pero man je katzij-ta dios\x + \xo 8.5 \xt Jn 10.34.\x* y man je katzij-ta che je ajaf. \v 6 Jac'a yoj kataman che xaxe jun Dios c'o,\x + \xo 8.6 \xt Mal 2.10; Ef 4.6.\x* re Karta', y re' ja re Dios. Riq'uin c'a reja' pitinak-va ronojel, y nrajo' che yoj nakaya' ruk'ij reja'. Kataman chuka' che xaxe jun Ajaf\x + \xo 8.6 \xt Jn 1.3; Hch 2.36.\x* c'o, y re' ja re Jesucristo. Xaxe roma reja' tak c'o ronojel.\x + \xo 8.6 \xt Ro 11.36.\x* Xaxe roma reja' tak yoj c'o kac'aslen. \p \v 7 Pero man conojel-ta hermanos quitaman che re imágenes man jun andex ye'tiquir niquiban. Jec'o hermanos kaq'uin vocame re can xquiya' quik'ij imágenes tak c'amaje-na tiquinimaj re Dios che'. Pero re cánma can nuna' y can nubij chique che vo xa niquitaj re ti'ij re sujun chic chiquivach re imágenes, can xajan-va, roma reje' niquinojij che re imágenes can je c'as-va, y mare' niquinojij che vo xa niquitaj re ti'ij, niquiya' quik'ij re imágenes. Y mare' man niquijo-ta niquitaj re ti'ij, roma re cánma can quire' nubij\x + \xo 8.7 \xt Ro 14.14, 23.\x* chique roma c'amaje-na kas tak'ax jabal pa quive'. \v 8 Can katzij che mana-ta re nakataj re nibano chaka che camas yoj otz chach re Dios. Vo xa nakataj re ti'ij re sujun chic chiquivach re imágenes, man jun nuban, man nuban-ta chaka che más-ta yoj otz chach re Dios, y vo xa man nakataj-ta, man jun nuban, man nuban-ta chaka che man yoj otz-ta chach reja'. \v 9 Jac'a yoj yojc'o-va, pero vo xa nakataj, y yojrutz'at jun hermano re xa c'amaje-na kas tak'ax jabal pa rue', nakaban cha che nitzak.\x + \xo 8.9 \xt Ro 14.1, 13.\x* \v 10 Yoj kataman che man jun andex nuban chaka vo xa nakataj. Pero vo xa c'o jun hermano re c'amaje-na kas tak'ax jabal pa rue', y reja' yojrutz'at-ta che yojc'o pa jun jay anche' kas ye'c'ue-va re imágenes, y yojrutz'at-ta che can nakataj re ti'ij re sujun chic chiquivach re imágenes re', can nakaban cha re hermano re' che nutaj, xa roma xojrutz'at che yoj xkataj, astapa' re ránma reja' nubij cha che man otz-ta. \v 11 Y vo xa re hermano re' nitzak, can jac'a yoj re yojbano cha che nitzak. Yoj kataman che man jun andex nuban chaka vo xa nakataj re ti'ij re sujun chic chiquivach re imágenes, pero q'uiba' c'o jun cosa re man otz-ta nuban cha jun hermano re c'amaje-na kas tak'ax jabal pa rue'. Y vo quire', c'ayef, roma re Jesucristo xa can rutzij chuka' reja' tak xcom cho cruz. \v 12 Y vo xa can ye'katzak re hermanos re c'amaje-na kas tak'ax jabal re ruch'abal re Dios pa quive', roma nakaban chique che niquiban jun cosa re nubij re cánma che man otz-ta, xa can chij c'a re Jesucristo yojyacataj-va\x + \xo 8.12 \xt Mt 25.40; Hch 9.4.\x* y yojmacun chach reja'. \v 13 Mare' yen man nintaj-ta ti'ij, vo xa nintz'at\x + \xo 8.13 \xt Ro 14.13, 21.\x* che rutzij re' nitzak jun hermano. Man ninjo-ta che voma yen nitzak. \c 9 \s1 Re Pablo can jun apóstol y mare' c'o modo che re hermanos niquiya' re nic'atzin cha \p \v 1 Yen, yin jun apóstol chin re Jesucristo y can yin libre-va. Roma yen man yinc'o-ta chuxe' rutzij jun vinak. Yex itaman che yen yin jun apóstol.\x + \xo 9.1 \xt Hch 9.3; 18.9; 1 Ti 2.7; 2 Ti 1.11.\x* Yen chuka' xintz'at rach re Kajaf Jesús. Y tak yex xinimaj re Ajaf, roma xintzijoj re ruch'abal chiva, can xsamaj-va pa tak ic'aslen y xujal re ibanabal. \v 2 Y vo xa chiquivach nic'aj chic vinak yen man yin apóstol-ta, chivach yex can yin apóstol-va. Roma yex xinimaj re Ajaf Jesús tak yen xintzijoj chiva,\x + \xo 9.2 \xt 2 Co 3.2.\x* mare' can xk'alajin-yan chivach che yen can yin ru-apóstol-va re Ajaf. \p \v 3 Y yen c'o q'uiy cosa ninjo' nimbij chique re ye'bin che man otz-ta re ntz'amon rubanic. \v 4 Yoj re yoj rusamajela' re Dios, can otz chuka' che yojva-yojuq'uia'.\x + \xo 9.4 \xt 2 Ts 3.9.\x* \v 5 Y chuka' yoj can otz nakaban ancha'l nuban re apóstol Pedro\x + \xo 9.5 \xt Mt 8.14.\x* y re nic'aj chic apóstoles. Roma reje' c'o quixiylal re quiniman chic re Jesucristo, y re ixoki' re' can ye'ba chiquij re quichijlal tak ye'ba chubanic re rusamaj re Dios. Y quire' chuka' niquiban re je ruch'alal\x + \xo 9.5 \xt Mt 13.55; Mr 6.3.\x* re Kajaf Jesús. \v 6 Yen y re Bernabé can otz che yojtzuk coma re hermanos. Y man ruc'amon-ta che xaxe yoj ca'e' yoj re can yojsamaj\x + \xo 9.6 \xt 2 Ts 3.8.\x* chin nakach'ac kavay, y re nic'aj chic rusamajela' re Dios can ye'tzuk coma re hermanos. Mare' chuka' yoj can ruc'amon-va che yojtzuk. \v 7 Tiya' pa cuenta che man jun soldado nibano che xa ja re ru-mero reja' nucusaj\x + \xo 9.7 \xt 2 Co 10.4.\x* chin niva' tak nic'ue' pa cuartel. Y quire' chuka' re ache aj-ticoy uva,\x + \xo 9.7 \xt Dt 20.6.\x* can chij re' niva-va.\x + \xo 9.7 \xt Pr 27.18.\x* Quire' chuka' nibanataj riq'uin jun ache re nichajin quichin chicop re niquiya' leche, can niya' k'ij cha che nukum leche roma ja reja' re niyitz'o quichin. \v 8 Man tinojij che re ximbij chiva xaxe nuna'oj yen. Man quire-ta. Roma xa can quire' chuka' nubij chupan re ley chin re Moisés. \v 9 Re ley chin re Moisés re tz'iban can, nubij: Re buey tak nuxak' rue' re trigo can ruc'amon che niya' k'ij cha che niva'. Man tixim\x + \xo 9.9 \xt Dt 25.4.\x* xe'ray. Quire' nubij re ley. Re Dios xubij quire' man roma-ta che xaxe re bueyes nujoyovaj quivach. \v 10 Re Dios xubij quire' roma nrajo' che yoj re yoj rusamajela' yojtzuk. Ancha'l nuban jun ache re nisamaj pa juyu', reja' nuyabej re rajal\x + \xo 9.10 \xt 2 Ti 2.6.\x* re rusamaj. Y quire' chuka' re nich'ayo rue' trigo, can nuyabej re rajal re rusamaj. \v 11 Y vo xa yoj xkatic re ruch'abal re Dios re man niq'uis-ta pa tak ivánma, y xa rutzij re' camas q'uiy utzil ic'ulun riq'uin re Dios, entonces can ruc'amon-va che yex c'o cosas nisipaj\x + \xo 9.11 \xt Mt 10.10; Lc 10.7; Hch 20.31, 34; Ro 15.27; Ga 6.6.\x* chaka. Y tiya' pa cuenta che re niya' yex chaka yoj xa ye'q'uis. \v 12 Roma jec'o nic'aj chic rusamajela' re Dios can c'o cosas niquic'ul chi'ik'a', c'alapa' yoj che man-ta ruc'amon nakac'ul\x + \xo 9.12 \xt 2 Co 11.7; 12.13, 14.\x* chuka' jun cosa chi'ik'a' yex. \p Pero man roma-ta re', yoj man kabin-ta\x + \xo 9.12 \xt 1 Ts 2.6, 9.\x* chiva che kojito', roma man nakajo-ta che re utzulaj ruch'abal re Jesucristo che man chic nibiyin-ta rutzijosic. Roma xe-ta quire' kabanon chiva, q'uiy-ta tzij re ye'bilox chakij. Y mare' yoj kacoch'on ronojel re'. \v 13 Pero xe-ta xkac'utuj-ta chiva, otz-ta chuka', roma quire' xquiban re xe'samaj pa rachoch re Dios re c'o pa tenemit Jerusalén. Re xe'samaj chire', xe'va' roma re andex xquic'uala-apo re vinak pa rachoch re Dios. Y quire' chuka' tak re vinak xquic'uaj-apo jun chicop o jun chic cosa chin che re sacerdotes xquisuj chach re Dios pa rue' re altar, re sacerdotes re' can c'o-va ba' xquic'am can chin niquitaj,\x + \xo 9.13 \xt Lv 6.16; 7.6, 8; Nm 5.9; 18.8, 20.\x* y yex jabal itaman che quire' xquiban. \v 14 Y quire' chuka' ruchalaben can re Ajaf, che re ye'tzijon re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha, que'tzuk coma re hermanos y tiya' chique\x + \xo 9.14 \xt Lc 10.7; Ga 6.6; 1 Ti 5.17.\x* ronojel re nic'atzin. \v 15 Jac'a yen man jun andex re nc'utun-ta chiva, y chuka' man nimbij-ta ronojel re' chin quinivilij. Chua yen más otz che yincom que chach ninc'utuj-ta jun cosa chiva. Roma yen camas yinqui'cot che man jun cosa nc'utun-ta chiva, y man ninjo-ta che c'o-ta jun re nilisan\x + \xo 9.15 \xt 2 Co 11.10.\x* re rayibal re' viq'uin. \p \v 16 Roma xe-ta yen nc'utun-ta rajal re samaj nbanon chi'icojol, man-ta yinqui'cot pa vánma. Xa can xe-ta re samaj re bin chua roma re Dios, xa can xe-ta-oc re' re nimban. Pero yen can c'o-va ba' más re nimban, y re' ja re man jun cosa nc'utun chiva chin yinito'. Can yintajin c'a chutzijosic re utzulaj ch'abal chin re Dios re nibex evangelio cha. Y c'ayef nuban chua yen vo xa man nimban-ta re samaj re'. \v 17 Xe-ta ja yen re xincanon re nusamaj re', can c'o-ta vajal ninc'utuj chiva, roma re samaj nimban iviq'uin, pero re samaj re' can ja-va re Dios xyi'o chua.\x + \xo 9.17 \xt Ga 2.7; Fil 1.17; Col 1.25.\x* \v 18 Pero chuka' yen can c'o-va jun cosa ninch'ac roma nimban re samaj re'. Re ninch'ac yen ja che re vánma camas niqui'cot roma manak vajal ninc'utuj chin nintzijoj\x + \xo 9.18 \xt 2 Co 11.7.\x* re utzulaj ruch'abal re Jesucristo, y yen can ruc'amon-va xe-ta xinc'utuj-ta vajal chiva. \p \v 19 Yen man yinc'o-ta chuxe'\x + \xo 9.19 \xt Ga 5.13.\x* rutzij jun vinak chin che ja-ta reja' re nibin chua re andex nimban riq'uin re samaj. Pa vánma yen xalax-va-pa che can ruc'amon nimban re andex re nika chiquivach conojel vinak y can jec'o-ta más re ye'niman chin re Jesucristo. \v 20 Tak yinc'ue' chiquicojol re nuvinak israelitas, yen nina' che can yin israelita, roma re ninrayij yen ja che re israelitas niquinimaj-ta re Jesucristo. Roma reje' can chuxe' re ley chin re Moisés jec'o-va, y yen man yinc'o-ta chic chuxe' re ley re'. Pero tak yinc'ue' chiquicojol reje', nimban\x + \xo 9.20 \xt Hch 16.3; 21.23-26.\x* re niquijo' reje', roma ninjo' che niquinimaj-ta re Jesucristo. \v 21 Y tak yinc'ue' chiquicojol re vinak re man je israelitas-ta, re man jec'o-ta chuxe' re ley chin re Moisés, yen can nina' che man yin israelita-ta. Quire' nimban roma ninjo' chuka' che re man je israelitas-ta niquinimaj-ta re Jesucristo.\x + \xo 9.21 \xt 1 Co 7.22; Ga 3.2.\x* Pero chuka' man nimbij-ta che yen can nimistaj can re ru-ley re Dios tak yinc'ue' chiquicojol re vinak qui tak re', man quire-ta, can nimban\x + \xo 9.21 \xt Ro 2.12.\x* re nubij re ley re xuc'am-pa re Jesucristo. \v 22 Can quire-va nimban quiq'uin conojel, can nintaj nuk'ij che je q'uiy-ta re ye'colotaj voma yen. Y tak yinc'ue' chiquicojol re hermanos re can c'amaje-na kas tak'ax otz pa quive' re andex che banabal re can xajan che ye'ban, y andex che banabal re man xajan-ta che ye'ban, yen can man nimban-ta\x + \xo 9.22 \xt Ro 15.1.\x* re banabal re can xajan chiquivach reje', roma vo xa xtimban, q'uiba' jare' xtibano chique che ye'tzak. \v 23 Yen nimban ronojel re' roma ninjo' che je q'uiy-ta ye'niman re utzulaj ch'abal chin re Dios, re nibex evangelio cha. Man ninjo-ta che nayon yen yinc'ulu re utzil re ye'ruc'am-pa re utzulaj ch'abal re'. Yen ninjo' che konojel-ta yojc'ulu re utzil re'. \p \v 24 Yex jabal itaman che tak c'o jun carrera niban, can conojel c'a niquitaj quik'ij\x + \xo 9.24 \xt Ga 2.2; 5.7; Fil 2.16; He 12.1.\x* chin ye'ch'acon-ta, pero xaxe jun re nich'aco re premio. Y quire' chuka' ruc'amon che nibanataj chakacojol yoj re yoj rajc'ual chic re Dios, takatija' kak'ij chin che nakach'ac re premio re xtuya' re Dios chaka. \v 25 Conojel re niquijo' ye'oc pa jun atz'anen can jabal niquichajij-qui', mare' man niquiban-ta re man otz-ta nuban cha re qui-cuerpo. Y can tiya' pa cuenta che re niquich'ac reje', xa niq'uis. Jac'a re nakach'ac yoj man niq'uis-ta.\x + \xo 9.25 \xt 1 Ti 6.12; Stg 1.12; Ap 2.10.\x* Mare' yoj camas-va ruc'amon che nakachajij-ki'. Que'kabanala' re otz nuban chaka,\x + \xo 9.25 \xt 2 Ti 2.5.\x* pero re man otz-ta nuban chaka, man que'kabanala'. \v 26 Mare' yen nintaj nuk'ij y choj yimbinak chupan re bey re c'a anche' ruc'amon che yinapon-va y man yinsatz-ta. Yen man nimban-ta ancha'l niquiban re vinak tak niquich'ay-qui', y tak re jun nuya' jun bic k'a' cha re jun chic, xa man nutz'am-ta. Y yen man nimban-ta quire'. \v 27 Yen man ninya-ta k'ij che ja-ta re nu-cuerpo nich'aco vichin, y can nimban che ja yen re yin rajaf y tunimaj nutzij. Roma camas-ta c'ayef nuban chua xe-ta yen man-ta ninch'ac\x + \xo 9.27 \xt Jer 6.30; 2 Co 13.5.\x* re premio, roma ja yen re xintzijon re ruch'abal re Dios chique je q'uiy vinak. \c 10 \s1 Man takaya' quik'ij imágenes re xa vinak je'banayon-ka, ancha'l xquiban re israelitas \p \v 1 Hermanos, yen ninjo' che yex nitamaj re andex xquiban re kavinak yoj re yoj israelitas re xe'c'ue' ajuer can. Reje' can c'o-va re Dios quiq'uin roma can xutak-pa jun nube re xc'uan quibey.\x + \xo 10.1 \xt Ex 13.21.\x* Re Dios xuban chuka' che re Mar Rojo xujach-ri', chin quire' c'o modo xe'k'ax.\x + \xo 10.1 \xt Ex 14.22.\x* \v 2 Tak re kavinak ec'uan quibey roma re nube y xe'k'ax chupan re Mar Rojo, chij re Moisés je'tzakatal-va roma re Dios ja re Moisés xucusaj chin xuban mandar pa quive' re kavinak xe'c'ue' ajuer can. Roma quire' xe'banataj quiq'uin re kavinak ajuer, yoj yojtiquir nakabij che jare' tak reje' xe'ban bautizar. Y chuka' yojtiquir nakabij che pa rube' re Moisés xe'ban-va bautizar, roma re kavinak yoj re yoj israelitas re xe'c'ue' ajuer can, riq'uin re Moisés quibanon-va confiar-qui', mare' je'tzakatal chij. \v 3 Reje' can xquitaj re vay re xka-pa chila' chicaj riq'uin re Dios.\x + \xo 10.3 \xt Ex 16.15.\x* \v 4 Y chuka' xquikum re ya' re xuya-pa re Dios chique. Re ya' re' xel-pa chupan jun aboj.\x + \xo 10.4 \xt Ex 17.6; Nm 20.11; Dt 9.21; Sal 78.15; 105.41.\x* Y re aboj re' ja re Cristo, y re Cristo can binak-va quiq'uin. \v 5 Re kavinak xe'c'ue' ajuer can, xquitz'at ronojel re xuban re Dios quiq'uin, pero man riq'uin re' cama-va xquinimaj-ta, roma xa bama conojel re man xe'niman-ta rutzij, y mare' xe'com\x + \xo 10.5 \xt Nm 14.29, 32, 35; 26.64, 65.\x* chupan re lugar anche' manak vinak re nibex desierto cha, roma re Dios can man otz-ta xe'rutz'at re vinak re' roma man xquinimaj-ta rutzij. Reje' man xe'oc-ta chupan re lugar rubini'an Canaán. \p \v 6 Mare' man takaban ancha'l re xquiban reje'. Roma reje' camas xquirayij re andex re jec'o can chila' pan Egipto. Yoj man takaban quire'. Man takac'uaj re bey re xquic'uaj reje'. \v 7 Reje' can xquiya-va chuka' quik'ij re imágenes re xa vinak je'banayon-ka, y chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, nunataj che reje' xquiban namak'ij tak c'a ba' tiquiban-va jun imagen: Re vinak xe'tz'uye' chin xe'va-xe'uq'uia', y tak xe'c'achoj-yan che va'in, xe'yacataj-a chin xquitz'am atz'anen y xe'xajo'.\x + \xo 10.7 \xt Ex 32.6.\x* Quire' nubij re tz'iban can. Yoj man takaban re andex xquiban reje'. Man takaya' quik'ij re imágenes re xa vinak je'banayon-ka. \v 8 Jec'o achi'a' re xe'macun quiq'uin ixoki',\x + \xo 10.8 \xt Nm 25.1.\x* y mare' xa pa jun k'ij xe'com je veintitres mil vinak. Yoj man takaban ancha'l xquiban reje'. \v 9 Jec'o chuka' chique reje' xquiban re man otz-ta, roma can xquitojtobej re Ajaf vo xa can katzij che nuya-pa re castigo pa quive'. Y reje' ja re cumatz\x + \xo 10.9 \xt Nm 21.5, 6.\x* xe'quimisan quichin. Y yoj man takaban ancha'l re xquiban reje'. \v 10 Jec'o nic'aj chic re xe'xibixot chij re Dios, mare' tak xtak-pa\x + \xo 10.10 \xt Nm 14.2, 37.\x* jun ángel chin xe'ruquimisaj. Pero yoj man takaban quire'. \p \v 11 Ronojel re xquic'alvachij reje', can nuban chaka che yojnojin y c'o q'uiy cosa chuka' nubij chaka. Re' je'tz'iban can\x + \xo 10.11 \xt Ro 15.4.\x* chin che yoj re yojc'o chupan re ruq'uisibal tak tiempo chin re ruch'ulef, man takac'alvachij chuka' quire'.\x + \xo 10.11 \xt He 10.25.\x* \v 12 Mare' vo xa c'o jun hermano re nunojij che can rubanon confiar-ri' riq'uin re Dios y mare' man nitzak-ta, xa can nic'atzin che tuchajij-ri' jabal chin che man titzak. \v 13 Y tak yoj yojtojtobex pa kac'aslen, man takabij che xaxe yoj re yojc'alvachin quire', roma conojel quire' niquiban pasar. Yoj xaxe c'a takabana' confiar-ki' riq'uin re Dios che man yojruya-ta can,\x + \xo 10.13 \xt Ex 13.17; Jer 29.11; 2 P 2.9.\x* y can kataman che quire' xtuban kaq'uin. Roma tak reja' nutz'at che man chic yojtiquir-ta y camanak chic kachuk'a' chin nakacoch' re tijoj-pokonal, reja' can nulisaj ruchuk'a' re tijoj-pokonal re'. Y tak re Dios nuya' k'ij che quire' nakaban pasar, can nuban chuka' chaka che yojtiquir yojak'ax\x + \xo 10.13 \xt Hch 27.44.\x* chupan ronojel. \p \v 14 Mare' yex hermanos re camas yixinjo', can tic'ue' chi'c'o'x re nuban re Dios. Xa can tijech'aj-ivi' quiq'uin re ye'bano banabal re man je otz-ta. Man quixoc quichibil re vinak re niquiya' quik'ij imágenes re xa vinak je'banayon-ka. \v 15 Tinojij-na-pa' jabal. Yex c'o na'oj iviq'uin\x + \xo 10.15 \xt 1 Co 8.1.\x* chin che otz yixnojin, y c'are' c'a tibij chua che vo xa katzij o xa man katzij-ta re xtimbij chiva vocame, chin ninc'ut chivach che can man otz-ta che yex yixoc quichibil re vinak re niquiya' quik'ij imágenes re xa vinak je'banayon-ka. \v 16 Tak nakanataj re rucamic re Jesucristo riq'uin re ruyi'al-uva, nakatioxij cha re Dios, roma tak nakakum re ruyi'al-uva re' can c'o bendición nuc'am-pa chaka, re ruq'uiq'uel re Jesucristo can junan kavach nuban chaka. Y quire' chuka' tak nakapar y nakataj re xcana-vay, xa jun nakaban\x + \xo 10.16 \xt Mt 26.26; Mr 14.22-24; Lc 22.19, 20; Hch 2.42.\x* riq'uin re Jesucristo. \v 17 Y xaxe jun xcana-vay, pero numol kachi' konojel astapa' camas yoj q'uiy. Junan kavach nuban chaka.\x + \xo 10.17 \xt Ro 12.5.\x* \p \v 18 Titz'eta-na-pa' re andex xquiban re kavinak yoj re yoj israelitas. Tak reje' xquic'uaj-apo jun chicop pa rachoch re Dios chin che re sacerdotes xquisuj cha re Dios pa rue' re altar,\x + \xo 10.18 \xt Lv 3.3; 7.15.\x* reje' can bin chique che otz niquic'am can ba' riq'uin chin niquitaj. Y tak xquitaj, can xk'alajin che reje' junan quivach xquiban riq'uin re Dios. Y vo xa quire' xquiban reje', can ndel che tzij che tak yex nitaj re ti'ij sujun chiquivach re imágenes, can junan ivach niban quiq'uin re imágenes. \v 19 Q'uiba' yex ninojij che re ximbij can ndel che tzij che jun imagen can c'o ruc'aslen, man quire-ta. Roma jun imagen xa vinak banayon-ka, mare' man jun cosa nitiquir nuban cha re ti'ij re nisuj chach.\x + \xo 10.19 \xt 1 Co 8.4.\x* \v 20 Y yen man nimbij-ta che re ye'suju ti'ij chiquivach re imágenes che man jun cosa nuban chique. Can c'o-va re man otz-ta nuban chique. Re vinak re man quitaman-ta rach re Dios, man chach-ta re Dios niquisuj-va re ti'ij re', xa chiquivach re itzel tak espíritu\x + \xo 10.20 \xt Dt 32.17.\x* niquisuj-va tak niquisuj chiquivach re imágenes. Y yen man ninjo-ta che yex junan ivach niban quiq'uin re itzel tak espíritu. \v 21 Roma yex can nikum re ruyi'al-uva chin ninataj re rucamic re Ajaf. Y vo xa quire' niban, man otz-ta che yex nikum chuka' jun cosa re sujun chiquivach re itzel tak espíritu. Yex nitaj re xcana-vay chin ninataj re rucamic re Ajaf, y vo xa quire' niban, man otz-ta nitaj chuka' jun cosa chin niya' quik'ij\x + \xo 10.21 \xt Dt 32.38; 2 Co 6.15.\x* re itzel tak espíritu. \v 22 Man otz-ta che yex yixoc quichibil re vinak re niquiya' quik'ij re imágenes re xa vinak je'banayon-ka, chin che man tipa ruyoval re Ajaf. Yex man tina' che c'o más ik'ij que chach reja', xa tixibij-ivi' niban quire'.\x + \xo 10.22 \xt Job 9.4; 40.9-14; Ez 22.14.\x* \s1 Yojtiquir nakaban ronojel re nakajo', pero takanojij jabal vo xa c'o otz nuc'am-pa chique re hermanos \p \v 23 Jec'o chiva yex re ye'bin che yoj can yoj libre y otz nakaban xabanchique cosa nakajo' nakaban. Pero yen nimbij che man ronojel-ta cosa re ye'kaban c'o otz nuc'am-pa chaka.\x + \xo 10.23 \xt 1 Co 6.12.\x* Y man ronojel-ta re nakaban, nuban chique re hermanos che más-ta niq'uiy re quic'aslen riq'uin re Dios. \v 24 Man takaban xaxe re nika chakavach yoj,\x + \xo 10.24 \xt Ro 15.1.\x* xa can takabana' re nika chiquivach re vinak y c'o otz nuc'am-pa chique reje'. \p \v 25 Re ti'ij re nic'ayex pa tak q'uiybal, yex otz nilok' y nitaj. Manak tuk'aj che yex nic'utuj\x + \xo 10.25 \xt 1 Ti 4.4.\x* ancha'l nubij re ivánma chiva, vo xa sujun o man sujun-ta chiquivach imágenes re xa vinak je'banayon-ka. \v 26 Roma ronojel cosa riq'uin re Ajaf Dios je'pitinak-va. Richin reja' re ruch'ulef y ronojel re ye'q'uiy chach.\x + \xo 10.26 \xt Sal 24.1.\x* \p \v 27 Vo xa c'o jun vinak re man runiman-ta re Dios, y reja' yixruban invitar chin jun va'in, otz yixba, pero vo xa yex nijo'. Y titija'\x + \xo 10.27 \xt Lc 10.7.\x* re ye'ruya' chivach, y manak tuk'aj nic'utuj vo xa sujun o man sujun-ta chiquivach imágenes ancha'l nubij re ivánma chiva. \v 28 Pero xe-ta c'o jun nibin chiva: Re ti'ij re' man otz-ta nitij roma xa sujun chiquivach imágenes, yex man titaj re ti'ij re', roma yex vo xa can nitaj chach re vinak nibin quire' chiva, can xtiban cha che ju-va nuna' ránma. Y q'uiba' nitzak roma quire' niban chach. Mare' man titaj re ti'ij re'\x + \xo 10.28 \xt 1 Co 8.10.\x* chach, astapa' yex itaman che ronojel riq'uin re Ajaf Dios pitinak-va y richin chuka' reja' re ruch'ulef y ronojel re ye'q'uiy chach.\x + \xo 10.28 \xt Dt 10.14.\x* \v 29 Y tak nimbij chiva che man titaj, man roma-ta che re ivánma yex ju-va nuna', o ja-ta yex re yixtzak, man quire-ta. Xa roma re ránma re jun chic, q'uiba' ju-va nuna' y hasta c'o modo reja' nitzak. \p Pero q'uiba' jec'o chiva yex re ye'nojin y niquibij-ka pa tak cánma: Yen nimbij che man ruc'amon-ta che jun chic vinak nibano mandar pa nue' roma nubij chua che man tintaj re ti'ij\x + \xo 10.29 \xt Ro 14.16.\x* re', xaxe roma reja' rutaman che re ti'ij re' sujun chic chiquivach imágenes. \v 30 Y vo xa yen nintaj re ti'ij re'\x + \xo 10.30 \xt Ro 14.6.\x* y can nintioxij cha re Dios, man otz-ta che c'o tzij ye'bex chuij. \v 31 Mare' yen nimbij chiva che can riq'uin ronojel ivánma tiya' ruk'ij re Dios. Tak yixva-yixuq'uia' o xabanchique chic jun cosa niban, can-ta itzij yex\x + \xo 10.31 \xt Dt 12.7, 11; Zac 7.6.\x* nuc'ul ruk'ij re Dios. \v 32 Y man tiban chique re vinak che niquimalij quic'o'x y ye'tzak,\x + \xo 10.32 \xt Ro 14.13.\x* xa can tichajij-ivi' che man tiban quire'. Man jun anchok cha tiban-va quire', ni xe-ta chique re vinak israelitas, ni xe-ta chique re vinak re man je israelitas-ta, y ni xe-ta chique chuka' re je rajc'ual chic re Dios. \v 33 Xa can tibana' ancha'l nimban yen. Yen man nimban-ta xaxe re nika chinoch yen. Xa can nojel tiempo nintaj nuk'ij chin che nimban re otz chiquivach conojel.\x + \xo 10.33 \xt Ro 15.2.\x* Camas je q'uiy vinak re ye'njo' ye'nto' y ye'colotaj-ta\x + \xo 10.33 \xt Ro 11.14.\x* chach re quimac. \c 11 \nb \v 1 Can tibana' ancha'l nimban yen,\x + \xo 11.1 \xt 2 Ts 3.9.\x* roma yen can nimban-va ancha'l xuban re Jesucristo. \s1 Re Pablo c'o cosas re nuchalabej chique re achi'a' y re ixoki' re quiniman re Jesucristo \p \v 2 Hermanos, yen yinqui'cot che can otz-va yixbinak chupan ronojel re ic'aslen roma c'a ne'ka chi'c'o'x re nbin can chiva,\x + \xo 11.2 \xt 1 Co 7.17.\x* can jabal xic'ul re enseñanzas re xinyala' chiva.\x + \xo 11.2 \xt 2 Ts 2.15.\x* \v 3 Y chuka' yen ninjo' che yex nitamaj che ja re Jesucristo\x + \xo 11.3 \xt Gn 3.16; Ro 14.9; Ef 5.23.\x* re c'o pa quive' re achi'a', y re achi'a' jec'o pa quive' re quixiylal. Y re Dios\x + \xo 11.3 \xt Jn 4.34.\x* jare' c'o pa rue' re Jesucristo. \v 4 Tak yoj re yoj achi'a' nakaban orar, y tak c'o jun cosa re nakatzijoj re rubin re Dios chaka,\x + \xo 11.4 \xt 1 Co 12.10, 28; 14.3-6.\x* man otz-ta che nakaya' jun cosa chin nakacuch pa kajalom. Roma vo xa c'o andex xtakacuch pa kajalom, can ndel che tzij che manak ruk'ij re pa'al pa kave'. \v 5 Jac'a re ixoki'\x + \xo 11.5 \xt Hch 21.9.\x* tak niquiban orar, o tak niquitzijoj re rubin re Dios chique, tiquicuchu' jun tziak pa quijalom. Roma vo xa manak tziak niquicuch pa quijalom, reje' can niquiban che manak ruk'ij re pa'al pa quive'. Y chuka' vo xa man niquicuch-ta tziak pa quijalom, can ancha'l che can quijuc'un-a ronojel re rusumal tak quive'. \v 6 Y vo xa jec'o ixoki' re man niquijo-ta niquicuch tziak pa quijalom, tiquisocaj-a re quive', o tiquijuc'u-a pa quijalom.\x + \xo 11.6 \xt Nm 5.18.\x* Pero vo xa ye'q'uex niquisocaj-a o niquijuc'-a pa quijalom, pues tiquicuchu' c'a tziak pa quijalom. \v 7 Yoj re yoj achi'a' man otz-ta che nakacuch tziak pa kajalom, roma ja re Dios\x + \xo 11.7 \xt Gn 1.26.\x* re banayon kachin y can yoj ancha'l reja', koma yoj tak nik'alajin ruk'ij re Dios, y xa roma re ixok tak nik'alajin ruk'ij re ruchijil. \v 8 Roma re nabey ache, can ja-va re Dios xbano richin,\x + \xo 11.8 \xt Gn 2.21-23.\x* y man riq'uin-ta jun ixok xpo-va. Jac'a tak xban re nabey ixok, re Dios xucusaj jun rubakil re ache. \v 9 Re Dios xuban re ixok roma xutz'at che ndoc\x + \xo 11.9 \xt Gn 2.18.\x* cha re ache, y mana-ta re ache xuban roma ndoc cha re ixok. \v 10 Mare' re ixoki' can tiquicuchu' tziak pa quijalom, chin che niquic'ut che can niquinimaj-va quitzij re quichijlal. Re ixoki' can otz che niquiban quire', roma re ángeles can otz niquitz'at\x + \xo 11.10 \xt Ec 5.6.\x* che quire' niquiban. \v 11 Pero chach re Ajaf Dios man jun re c'o más ruk'ij,\x + \xo 11.11 \xt Ga 3.28.\x* vo xa ache o vo xa ixok, xa can yoj junan chach reja'. Re ixok can ndoc-va cha re ache y quire' chuka' re ache ndoc cha re ixok. \v 12 Y can katzij-va che re ixok xban riq'uin jun rubakil re ache, pero chuka' re ache can riq'uin re ixok nalax-va, can man jun re c'o-ta más ruk'ij. Roma ja re Dios re banayon quichin conojel vinak.\x + \xo 11.12 \xt Pr 16.4; Ro 11.36; 1 Co 8.6; He 1.2, 3.\x* \p \v 13 Y can itaman che chivach yex man otz-ta tak jun ixok man nucuch-ta tziak pa rujalom tak nich'o riq'uin re Dios pan oración. \v 14 Yex can itaman che jun ache cama-va otz-ta che nuya' k'ij cha re rusumal tak rue' che ye'chovomar rakan, roma vo xa nuban quire' can jun q'uixbibal. \v 15 Pero jun ixok can otz-va che nuya' k'ij che ye'chovomar rakan re rusumal tak rue'. Roma re rusumal-rue' can yi'on-va-pa cha chin che nutz'apij re rujalom. \v 16 Y q'uiba' jec'o hermanos re jun-va niquinojij,\x + \xo 11.16 \xt 1 Ti 6.4.\x* pero yen nimbij chique reje' che re enseñanzas re c'aja-oc ximbij-a chiva, can katzij-va. Yen y re nic'aj chic vichibil quire' nakabij, y quire' chuka' niquibij conojel re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios xabanchique lugar. \s1 Re hermanos re jec'o pa tenemit Corinto xa man junan-ta quivach tak niquiban re namalaj va'in \p \v 17 Y re ninjo' nimbij chiva vocame, q'uiba' yixpokonataj tak xtic'axaj, roma man otz-ta re yixtajin chubanic. Yex tak nimol-ivi' pa rube' re Dios, can man jun otz nuc'am-pa chiva, xa rion re man otz-ta niban mare' can c'ayef nuban re ic'aslen. \v 18 Re nabey ninjo' nimbij chiva, ja re je'nc'axalon chivij tak yex nimol-ivi' pa rube' re Dios, che xa man junan-ta ivach ibanon.\x + \xo 11.18 \xt 1 Co 1.10; 3.3; 5.1; 6.1.\x* Xa ijachalon-ivi' riq'uin re ina'oj. Y yen nimbij che c'o nic'aj katzij y c'o nic'aj man katzij-ta. \v 19 Pero chivach yex q'uiba' can otz re yixtajin chubanic, can otz che ijachalon-ivi'\x + \xo 11.19 \xt Mt 18.7; Lc 2.35; 17.1.\x* chin ye'k'alajin re hermanos re can katzij quiniman re Jesucristo, y chuka' ye'k'alajin re chak niquibij che je hermanos. \v 20 Y tak yex nibij che nimol-ivi' chin che ninataj re rucamic re Ajaf Jesucristo, can niban-va re namalaj va'in, pero yex xa man quire-ta ndel-va chivach. \v 21 Roma tak nimol-ivi' chin niban re namalaj va'in re', jec'o hermanos re xa cha'nin niquitaj-ka re quic'uan-apo y can man niquiya-ta ba' chique re hermanos re camas je meba'.\x + \xo 11.21 \xt Jud 12.\x* Y jec'o re man jun cosa niquitaj, y jec'o re can nak'ax rue' niquitaj. Y jec'o re man jutz'uj ruyi'al-uva niquikum, y jec'o nic'aj chic hasta ye'k'abar-a. \v 22 Ancha'l xa manak ivachoch anche' yixva-yixuq'uia-va\x + \xo 11.22 \xt Lv 19.30; Sal 93.5.\x* roma niban chique re nic'aj chic hermanos chin re iglesia\x + \xo 11.22 \xt Sal 89.7.\x* che camanak quik'ij, y can niya' quiq'uex re hermanos re camas je meba'.\x + \xo 11.22 \xt Stg 2.6.\x* Roma riq'uin re ibanabal quire', yen can man xtinya-ta ik'ij. Roma yen ninojij y nimbij chiva che can man otz-ta re yixtajin chubanic. \s1 Tak re Jesús xuya' re xcana-vay y re ruyi'al-uva chique re ru-discípulos \p \v 23 Yen man quire-ta re enseñanzas re je'nc'utun chivach. Re enseñanzas re je'nc'utun yen chivach, can ja-va re Ajaf re xyi'o chua.\x + \xo 11.23 \xt Ga 1.1.\x* Y re enseñanzas re' nubij quire': Tak re Ajaf Jesús nijach-yan pa quik'a' re vinak, chupan re ak'a' re' reja' xuli'ej pa ruk'a' jun xcana-vay. \v 24 Y tak reja' rutioxin chic cha re Dios, xupar re xcana-vay, y xubij chique re ru-discípulos: Tic'ama' c'a can y titija' re xcana-vay re', roma jare' re nu-cuerpo re xtapon pa camic chin yixcolotaj chach re imac. Can titija' chin che yininataj. \v 25 Y tak xe'va-yan, re Jesús xuc'am-apo chuka' re vaso re c'o ruyi'al-uva chupan, y xubij: Re ruyi'al-uva re', jare' re nuq'uiq'uel re xtibiyin tak xquincom. Riq'uin re nuq'uiq'uel re', can jare' xc'achoj\x + \xo 11.25 \xt He 9.15.\x* re c'ac'a trato re rujovam-pa re Dios che nuban quiq'uin re vinak. Tikumu' re ruyi'al-uva, chin che yininataj, y ronojel bey tak quire' niban, can tibana' c'a chin che yex yininataj, xcha' re Jesús chique re ru-discípulos. \v 26 Mare', tak yoj nakataj re xcana-vay y nakakum re ruyi'al-uva, can ja-va re rucamic re Ajaf nakasekresaj, y quire' xtakaban-apo, c'a jampa' xtapon re k'ij tak xtipa chic jun bey reja'.\x + \xo 11.26 \xt Hch 1.11; Ap 1.7.\x* \s1 Tak nakanataj re rucamic re Ajaf Jesucristo can c'o-va jun rubanic re c'utun chakavach \p \v 27 Mare' vo xa man nakaya-ta ruk'ij re Ajaf tak nakataj re xcana-vay y re ruyi'al-uva chin nakanataj reja', yojmacun.\x + \xo 11.27 \xt Nm 9.10; Jn 13.27.\x* Can chij c'a re ru-cuerpo y re ruq'uiq'uel reja' yojmacun-va. \v 28 Nabey, takatz'eta-ka-ki' vo xa otz re kac'aslen\x + \xo 11.28 \xt 2 Co 13.5; Ga 6.4.\x* chach re Dios, y c'are' c'a takatija' re xcana-vay y takakumu' re ruyi'al-uva. \v 29 Roma vo xa man chin-ta che nakanataj re rucamic re Ajaf Jesucristo tak nakataj re xcana-vay y nakakum re ruyi'al-uva, can nika re castigo pa kave'. \v 30 Y mare' je q'uiy chiva yex re manak quichuk'a', je yava'i' y hasta jec'o xe'com-yan-a. \v 31 Xe-ta yoj nakatz'at re kabanabal y nakataj kak'ij chin che más otz re c'aslen nakac'uaj chach\x + \xo 11.31 \xt 1 Jn 1.9.\x* re Dios, manak-ta castigo nuya' pa kave'. \v 32 Pero q'uiy bey re Ajaf Dios tiene que yojruban castigar, roma reja' can nuban chaka che nakana' ruqui'il\x + \xo 11.32 \xt Job 5.17; Am 3.2; He 12.5.\x* jun tijoj-pokonal, chin che man-ta nika re namalaj castigo pa kave', ancha'l re xtika pa quive' re vinak re man quiniman-ta re Dios. \p \v 33 Mare' hermanos, tak nimol-ivi' chin niban re namalaj va'in chin ninataj re rucamic re Ajaf Jesucristo, can tiyabej-ivi' chin tak yixva'. \v 34 Pero vo xa camas nich'umun ipan, más otz che can ja pa tak ivachoch yixva-va-pa. Yen nimbij-a ronojel re' chiva roma man ninjo-ta che yex niban cosas re man otz-ta tak nimol-ivi' y mare' tak nika re castigo pan ive'. Y c'o nic'aj chic enseñanzas re ancha'l re' re ninjo' ninc'ut chivach, pero c'aja tak xquinapon iviq'uin, c'ajare' tak xtinc'ut chivach. \c 12 \s1 Can man junan-ta rach samaj nuya' re Espíritu Santo chaka \p \v 1 Hermanos, vocame ninjo' yinch'o ba' chij re andex ruyi'on re Espíritu Santo\x + \xo 12.1 \xt 1 Co 14.1.\x* chaka konojel yoj re kaniman chic re Jesucristo. Y yen ninjo' che yex nitamaj can jabal chij re'. \p \v 2 Yen nimbij che yex c'a ne'ka chi'c'o'x re andex che c'aslen xic'uaj, tak c'amaje-na tinimaj re Dios che'.\x + \xo 12.2 \xt Ef 2.11.\x* Yex can otz xiban xina' tak xiya' quik'ij imágenes re xa vinak je'banayon-ka. Y man jun chique re imágenes re' c'o-ta jun cosa xuban pan i-cuenta o c'o-ta jun tzij xubij-pa chiva. Xa can otz chiva che xabanche' xixc'uax-va y xa chin satzabal ivichin. \v 3 Mare' can nic'atzin che yen ninc'ut re utzulaj enseñanza re' chivach. Yen ninjo' che yex nitamaj che re vinak re ec'uan\x + \xo 12.3 \xt Mt 16.17; 1 Jn 4.2, 3.\x* roma re ru-Espíritu re Dios, man nitiquir-ta nuyok' re Jesús. Y quire' chuka' re vinak re man ec'uan-ta roma re Espíritu Santo, man nitiquir-ta nubij che re Jesús jare' re Ajaf. \p \v 4 Y re ru-Espíritu re Dios nuban chaka che c'o jun samaj re yojtiquir nakaban. Can man junan-ta kasamaj nuya' cada jun,\x + \xo 12.4 \xt Ro 12.4-6; Ef 4.4-6.\x* pero re niyi'o re samaj, xaxe jun, y re' ja re Espíritu Santo. \v 5 Cama-va junan-ta rach samaj yi'on chaka,\x + \xo 12.5 \xt Ef 4.11.\x* pero xaxe jun Rajaf re samaj re', y re' ja re Ajaf. \v 6 Cama-va junan-ta rach samaj yi'on chaka, pero xaxe jun re niyi'o kachuk'a'\x + \xo 12.6 \xt Ef 1.23.\x* chubanic re samaj, y re' ja re Dios. \v 7 Y riq'uin re samaj re yi'on chaka cada jun, nik'alajin che c'o re Espíritu Santo kaq'uin.\x + \xo 12.7 \xt Ro 12.6.\x* Y re samaj re' yi'on chaka, chin che c'o otz nuc'am-pa chaka konojel yoj re yoj hermanos. \v 8 Re Espíritu Santo nuban\x + \xo 12.8 \xt 1 Co 2.6; 2 Co 8.7.\x* chique nic'aj hermanos che ye'tiquir niquisekresaj re runa'oj re Dios. Y chique nic'aj chic niban chique chin che ye'tiquir niquiya' jun enseñanza re nic'ut chiquivach roma re Espíritu Santo. \v 9 Re Espíritu Santo nuban chuka' chique nic'aj chic hermanos che q'uiy cosa ye'tiquir niquiban roma can quibanon confiar-qui' riq'uin re Dios,\x + \xo 12.9 \xt Mt 17.19; Mr 16.18.\x* y chique nic'aj chic nuban che ye'tiquir ye'quic'achojsaj yava'i'. \v 10 Nic'aj chic hermanos banon chique roma re Espíritu Santo che ye'tiquir niquiban milagros.\x + \xo 12.10 \xt Ga 3.5.\x* Jec'o chuka' hermanos re banon chique che ye'tiquir niquitzijoj re nibex chique roma re Dios.\x + \xo 12.10 \xt Ro 12.6.\x* Y re Espíritu Santo nuban chuka' chique nic'aj chic hermanos che cha'nin niquitz'at re nubij o nuban jun chic vinak, vo xa riq'uin re Dios pitinak-va\x + \xo 12.10 \xt 1 Jn 4.1.\x* o vo xa riq'uin jun itzel espíritu pitinak-va. Y chique nic'aj chic re Espíritu Santo nuban che ye'tiquir ye'ch'o pa tak nic'aj chic ch'abal re man je'quitamalon-ta.\x + \xo 12.10 \xt Hch 2.4.\x* Y chique nic'aj rubanon che ye'tiquir ye'quisekresaj re ye'quibij re hermanos pa tak nic'aj chic ch'abal re man je'quitamalon-ta. \v 11 Y ronojel re' xaxe jun re nibano, y re nibano re samaj re' ja re Espíritu Santo. Reja' c'o jun samaj re nuya' chaka cada jun re can yojtiquir nakaban, y man xabanchique-ta samaj nuya' chaka, xa can ja re andex nrajo' reja' jare' re nuya' chaka.\x + \xo 12.11 \xt 2 Co 10.13.\x* \p \v 12 Can ancha'l rubanon re ka-cuerpo, c'o ruk'a', c'o rakan, c'o nak'arach, pero xaxe jun quibanon conojel. Y quire' chuka' riq'uin re Jesucristo.\x + \xo 12.12 \xt Ga 3.16.\x* \v 13 Roma tak xojban bautizar, xojoc ru-cuerpo reja'. Y xaxe jun re nitiquir nibano quire', y re' ja re Espíritu Santo. Xa jun c'a xuban chaka. Y quire' xkaban konojel, re je israelitas y re man je israelitas-ta. Re hermanos re man je libres-ta re nibex esclavos chique roma jec'o chuxe' rutzij jun patrón, xe'ban chuka' bautizar y xe'oc ru-cuerpo re Jesucristo. Y quire' chuka' re hermanos re je libres, re man jec'o-ta chuxe' rutzij jun patrón. Can konojel xoc re Espíritu Santo pa tak kac'aslen.\x + \xo 12.13 \xt Is 44.3-5; Jn 6.63; Col 3.11.\x* \p \v 14 Re ka-cuerpo can c'o q'uiy cosas ruc'uan roma c'o ruk'a', c'o rakan, c'o nak'arach. Y man xe-ta jun. Quire' chuka' yoj re kaniman chic re Dios can yoj q'uiy, pero cada jun c'o jun kasamaj y man junan-ta rach samaj re nakaban. \v 15 Nipa-ta re akanaj y nubij-ta: Re quisamaj re k'a'aj camas otz, jac'a re nusamaj yen man can-ta otz, y mare' nina' che can ancha'l che xa man yin parte-ta chin re cuerpo. Astapa' quire' nubij, pero re' man ndel-ta che tzij che man parte-ta chin re ka-cuerpo. \v 16 O nubij-ta jun chique re kaxquin: Re quisamaj re kanak'avach camas otz, jac'a re nusamaj yen man can-ta otz. Y mare' nina' che can ancha'l che xa man yin parte-ta chin re cuerpo. Astapa' quire' nubij, pero re' man ndel-ta che tzij che man parte-ta chin re ka-cuerpo. \v 17 Re ka-cuerpo can man otz-ta vo xaxe nak'arach c'o y manak ruxquin, roma xe-ta quire' kabanon, man-ta nakac'axaj. Y chuka' re ka-cuerpo man otz-ta che xaxe ruxquin c'o y manak rutza'n, roma xe-ta quire' kabanon, man-ta nakasak ruxla' jun cosa. \v 18 Pero re Dios xuya' ronojel re ndoc cha re ka-cuerpo, xuya' ruk'a-rakan, y xuya' nak'arach, can xuya' ronojel cha, reja' xutz'at che can ronojel re' ye'oc. \v 19 Xe-ta re Dios man-ta xuya' ronojel re', man-ta tz'akat re ka-cuerpo roma ronojel re' can ye'oc cha re ka-cuerpo. \v 20 Re Dios can otz xuban cha re ka-cuerpo roma can je'ruc'uan ronojel re ye'oc cha. Y xe jun ka-cuerpo c'o, y man ca'e-oxe-ta. \p \v 21 Mare' re kanak'avach man nitiquir-ta nubij cha re kak'a': Rat man jun yatoc-va chua. Y quire' chuka' re kajalom man nitiquir-ta nubij cha re kakan: Rat man jun yatoc-va chua. \v 22 Roma can conojel c'o ye'oc-va, che cocoj che nima'k. Y re camanak rajkalen chakavach yoj y mare' nakabij che otz nilisas-a, pero tak elisan chic-a c'are' nakana' che camas ndoc-va. Y c'are' c'a nakaya' cuenta cha che camas rajkalen. \v 23 Y re nakaban yoj cha re ka-cuerpo ja re manak más quijkalen xa jare' re más ye'kavak. Y chakavach yoj can c'o quik'ij, mare' jabal ye'kavak, y xa jare' re manak quik'ij. \v 24 Pero re más je jabojoj-oc cha re ka-cuerpo, man nic'atzin-ta che ye'kavak. Re Dios can otz xuban cha ronojel. Roma hasta re man can-ta c'o ye'oc-va cha re ka-cuerpo, reja' xuban chique che can c'o quik'ij. \v 25 Re Dios quire' xuban chique conojel, chin che can junan quivach nojel tiempo. \v 26 Mare' vo xa c'o jun re nik'axo, can conojel niquina' re ruk'axon, y vo xa c'o jun re niya' más ruk'ij, can ye'qui'cot conojel.\x + \xo 12.26 \xt Ro 12.15.\x* \p \v 27 Re c'a ba-oc timbij-va-ka chiva man can-ta chij re ka-cuerpo nich'o-va, xa chakij yoj re kaniman chic re Jesucristo re yoj-aconak ru-cuerpo.\x + \xo 12.27 \xt Ro 12.5; Ef 1.23; 4.12; 5.23, 29; Col 1.24.\x* Roma can ancha'l rubanon re ka-cuerpo, c'o ruk'a-rakan, c'o nak'arach, pero cada jun c'o quisamaj y man junan-ta samaj niquiban conojel. Quire' chuka' yoj re kaniman re Jesucristo, camas yoj q'uiy y man junan-ta kasamaj. \v 28 Quire' rubanon re Dios chaka konojel yoj re kaniman re Jesucristo, re nibex iglesia chaka. Cada jun ruyi'on kasamaj. Nabey ja re apóstoles. Re ruca'n ja re hermanos re ye'tzijon re nibex chique roma re Dios. Re rox ja re ye'quitijoj re hermanos. Y c'are' jec'o re hermanos re ye'tiquir niquiban milagros. Jec'o ye'tiquir ye'quic'achojsaj re ye'yavaj. Jec'o re ye'bano utzil chique re hermanos camas je meba', re hermanos ye'yavaj y niquiban nic'aj chic rach utzil. Jec'o re ye'tiquir ye'quiban dirigir re hermanos. Jec'o re ye'tiquir ye'ch'o pa tak nic'aj chic ch'abal re man je'quitamalon-ta. Re Dios can cada jun\x + \xo 12.28 \xt Nm 11.17; Lc 6.14; Hch 2.8, 11; 13.1, 3; 20.28; Ro 12.6, 8; Ef 2.20; 3.5; 4.11; 1 Ti 5.17; He 13.17, 24; 1 P 5.1, 4.\x* ruyalon kasamaj. \v 29 Can man junan-ta re samaj yi'on chaka, roma man konojel-ta yoj apóstoles. Man konojel-ta c'o nubij re Dios chaka chin che nakatzijoj. Man konojel-ta yojtiquir ye'katijoj re hermanos. Man konojel-ta yojtiquir nakaban milagros. \v 30 Man konojel-ta yojtiquir ye'kac'achojsaj re ye'yavaj. Man konojel-ta yojtiquir yojch'o pa tak nic'aj chic ch'abal re man je'katamalon-ta. Man konojel-ta re yojtiquir ye'kasekresaj re ye'quibij re hermanos tak ye'ch'o pa tak nic'aj chic ch'abal re man je'quitamalon-ta. Can man junan-ta re samaj yi'on chaka cada jun. \v 31 Pero chuka' can otz-va che yoj nakarayij jun samaj re más c'o rajkalen. Mare' nimbij chiva che can takatija' kak'ij che kaq'uin-ta yoj c'o-va jun samaj camas rajkalen. Y yen chuka' ninjo' ninc'ut jun chic chivach y re' c'o más rajkalen que chiquivach conojel samaj re nuya' re Espíritu Santo, y re' ja re amor.\x + \xo 12.31 \xt 1 Co 14.1.\x* \c 13 \s1 Re amor jare' re c'o más rajkalen \p \v 1 Xe-ta yen yinch'o q'uiy rach ch'abal vova' chach re ruch'ulef, o vo xa yinch'o-ta ancha'l ye'ch'o re ángeles, y vo xa manak amor viq'uin,\x + \xo 13.1 \xt Ro 13.10; 1 Ti 1.5.\x* man jun yinoc-va. Xa yin junan riq'uin jun ch'ich' re camas tzinel o sea jun k'ajom re camas nik'ajan. \v 2 Y re amor jare' re c'o más rajkalen, roma vo xa yen manak amor viq'uin, man jun yinoc-va. Y astapa' nintzijoj-ta re nibex chua roma re Dios. O nak'ax-ta chinoch ronojel re nunojij re Dios pan eval. O nak'ax-ta chinoch ronojel na'oj chin re Dios. O roma can nimban confiar-vi'\x + \xo 13.2 \xt Mt 7.22; Lc 17.6.\x* riq'uin re Dios mare' can yintiquir nimban chique re moma' tak lomas che que'el-a re anche' jec'o-va. Y astapa' can yintiquir nimban ronojel re', pero vo xa manak amor viq'uin, man jun yinoc-va. \v 3 Y xe-ta ninjach ronojel cosa re c'o viq'uin chin che ye'va' re vinak re camas je meba',\x + \xo 13.3 \xt Mt 6.1, 2.\x* o yen-ta mismo ninjach-vi' chin che yimparox pa k'ak', pero re vánma camanak-va amor riq'uin, can man jun ndoc-va astapa' can xtimban ronojel re ximbij-yan-ka. \p \v 4 Vo xa can c'o amor kaq'uin, can nuban chaka che yojcoch'on.\x + \xo 13.4 \xt 1 P 4.8.\x* Nuban chaka che otz kana'oj quiq'uin conojel. Re amor nuban chaka che man itzel-ta nakatz'at jun chic vinak roma otz c'o, y nuban chaka che man nakana-ta che c'o kak'ij. \v 5 Re amor nuban chaka che pokan nakana' jun vinak, y chuka' can nuban chaka che man xe-ta re c'o otz nuc'am-pa chaka yoj\x + \xo 13.5 \xt Fil 2.4.\x* re nakanojij che nakaban, pa ruq'uixel che quire' nakaban xa nakanojij che c'o otz nuc'am-pa chique re nic'aj chic vinak. Y chuka' man nipa-ta kayoval,\x + \xo 13.5 \xt Fil 4.8.\x* man yojniman-ta cha re nibex o niban chaka. \v 6 Re amor nuban chaka che yojqui'cot tak rion cosas otz ye'banataj,\x + \xo 13.6 \xt Sal 10.3; 2 Jn 4.\x* y tak rion cosas re man otz-ta ye'banataj, re kánma man niqui'cot-ta. \v 7 Re amor nuban chaka che nakatamaj nakacoch' ronojel, nuban chaka che man cha'nin-ta nakanimaj jun vinak tak c'o andex re man otz-ta rutz'amon rubanic. Chuka' nuban chaka che can nakaban confiar-ki' che re vinak re man can-ta otz quic'aslen, can otz xto'rbana' re quic'aslen. Vo xa can katzij che yoj c'o amor kaq'uin, can ronojel kataman nakak'asaj.\x + \xo 13.7 \xt Ga 6.2.\x* \p \v 8 Re amor cama-va jun bey xtiq'uis, jac'a re samaj re niquiban re hermanos che niquitzijoj re nibex chique roma re Dios,\x + \xo 13.8 \xt 1 Co 14.39.\x* can xtapon-va re k'ij tak man chic xtiquiban-ta. Y quire' chuka' re hermanos re ye'ch'o pa tak nic'aj chic ch'abal re man je'quitamalon-ta, xtapon re k'ij tak man chic xtiquiban-ta quire'. Y quire' chuka' xtapon re k'ij tak re na'oj re c'o kaq'uin vocame xa man chic xtic'atzin-ta. \v 9 Re na'oj re c'o kaq'uin vocame xa ba-oc\x + \xo 13.9 \xt 1 Co 8.2.\x* kataman cha, y xa ba-oc re nubij re Dios chaka chin nakatzijoj chique re vinak, man ronojel-ta. \v 10 Pero tak can tz'akat chic re na'oj c'o kaq'uin, man chic xque'c'atzin-ta re je'katamalon vova'\x + \xo 13.10 \xt Is 60.19; Jer 31.34.\x* chach re ruch'ulef, ronojel re' xa xque'canaj can. \p \v 11 Ancha'l yen, tak xinq'uiy, ximban ancha'l niquiban conojel ac'ola'. Xinch'o ancha'l ye'ch'o re ac'ola', re nuna'oj can ancha'l-va re quina'oj re ac'ola'. Jac'a tak xinoc ache, man chic ximban-ta ancha'l niquiban re ac'ola'. Xe'canaj can re tzij re ye'quich'abej re ac'ola', re na'oj re man je tz'akat-ta. \v 12 Y quire' nakaban konojel yoj re kaniman chic re Jesucristo. Re vova' chach re ruch'ulef man je tz'akat-ta\x + \xo 13.12 \xt Fil 3.12.\x* re na'oj re jec'o kaq'uin. Can junan riq'uin tak yojtzu'un pa jun espejo\x + \xo 13.12 \xt 2 Co 3.18.\x* k'oko'm titzu'un, y man can-ta nik'alajin re andex nakatz'at. Pero xtapon re k'ij tak man chic xtakaban-ta quire', y can k'alaj-va re nakatz'at.\x + \xo 13.12 \xt 2 Co 5.7.\x* Chupan re k'ij re' can xtak'ax-va pa kave' ronojel. Y xtakatamaj jabal rach re Dios, can ancha'l reja' can jabal rutaman kavach vocame.\x + \xo 13.12 \xt 1 Jn 3.2.\x* \v 13 Re más rajkalen chach ronojel, ja re amor. Y re amor man jun bey xtiq'uis. Y quire' chuka' re naban confiar-avi' riq'uin re Dios, man xtiq'uis-ta. Y quire' chuka' re nayabej-apo re utzil re xtuya' re Dios chaka. Pero che oxe' re', xaxe c'a jun re c'o más rajkalen, y re' ja re amor. \c 14 \s1 Re Pablo nuc'ut más chij re samaj nuya' re Espíritu Santo \p \v 1 Can takatija' kak'ij che yojovan.\x + \xo 14.1 \xt Lv 19.18; Mt 22.39; Mr 12.31; Ro 13.8-10; 1 Co 12.31; Ga 5.14; Ef 5.2; Col 3.14; 1 Ti 1.5; Stg 2.8.\x* Y takarayij chuka' riq'uin ronojel kánma re samaj re ye'ruya' re Espíritu Santo chaka chin yojtiquir nakaban. Y camas-ta otz che yoj nakarayij che re Espíritu Santo nuban-ta chaka che can yojtiquir nakatzijoj\x + \xo 14.1 \xt Nm 11.25; Ro 12.6; 1 Co 13.2, 9; 1 Ts 5.20.\x* re nibex chaka roma re Dios. \v 2-3 Quire' nimbij chiva, roma re hermanos re ye'tiquir niquitzijoj re nibex chique roma re Dios, reje' can niquiban chique re vinak che jabal nak'ax pa quive' tak ye'tzijon quiq'uin. Y can niquiban chique re hermanos che ye'q'uiy riq'uin re quic'aslen, roma can jabal nak'ax pa quive' re niquibij chique, niquiya' chuka' quina'oj y can ye'quipaxabaj, y niquibij chique che man jun bey tiquimalij quic'o'x xa roma ye'bison o roma c'o k'axomal pa tak quic'aslen. Jac'a re hermanos re ye'tiquir ye'ch'o pa tak nic'aj chic ch'abal\x + \xo 14.2-3 \xt Hch 2.4; 10.46; 19.6.\x* re nuya' re Espíritu Santo chique, riq'uin re Dios ye'ch'o-va y man quiq'uin-ta re vinak. Roma man jun tzij re niquibij reje' re xtak'ax-ta pa quive' re ye'c'axan-apo quichin. \v 4 Re hermanos re ye'tiquir ye'ch'o pa tak nic'aj chic ch'abal re nuya' re Espíritu Santo chique, xaxe reje' re ye'q'uiy riq'uin re quic'aslen. Jac'a re hermanos re ye'tiquir niquitzijoj re nibex chique roma re Dios, can niquiban chique re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios\x + \xo 14.4 \xt Ro 15.4.\x* che ye'q'uiy riq'uin re quic'aslen. \p \v 5 Re ninrayij yen, ja-ta chiyixnojel yixtiquir yixch'o pa tak nic'aj chic ch'abal, pero re más ninjo' chiva ja-ta che re Espíritu Santo nuban chiva che yixtiquir nitzijoj chiquivach re vinak re nibex chiva roma re Dios. Re hermanos re ye'tiquir ye'ch'o pa tak nic'aj chic ch'abal c'o quijkalen. Jac'a re hermanos re ye'tiquir niquitzijoj re nibex chique roma re Dios, c'o más quijkalen. Pero vo xa re xubij re hermano pa jun chic ch'abal cha'nin nisekresas andex ndel-va che tzij,\x + \xo 14.5 \xt 1 Co 14.13.\x* otz chuka' roma can nic'atzin che re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios can ye'q'uiy riq'uin re quic'aslen. \v 6 Roma xe-ta yen yinapon chila' iviq'uin yex hermanos y pa jun chic ch'abal yine'ch'o chivach, man jun andex otz nuc'am-pa chiva, roma man nak'ax-ta pan ive'. Pero vo xa can pan ich'abal yine'ch'o chivach y ne'ntzijoj-ta re nibex chua roma re Dios, can c'o-va jun cosa otz re nuc'am-pa chiva.\x + \xo 14.6 \xt 1 Co 14.26.\x* Y chuka' vo xa can yixintijoj, yex c'o cosas nitamaj, o vo xa nintzijoj-ta chivach re xbex chua roma re Dios, o ninc'ut-ta jun enseñanza chivach, ronojel re' can c'o ndoc-va chiva. \p \v 7 Ancha'l re tzij re ye'bex pa tak nic'aj chic ch'abal re xa man ye'sekresas-ta re andex ndel-va che tzij, xa junan riq'uin jun xul o jun arpa tak nik'ojmax roma jun vinak re man rutaman-ta nik'ojman, can man k'alaj-ta andex che bix re nuk'ojmaj. Roma xaxe tal choj quire' nik'ajan y man k'alaj-ta andex che bix re nuban. \v 8 Y re nixipun trompeta chin ye'rayoj re soldados che ye'ba pa guerra y vo xa man rutaman-ta nuxipuj re trompeta, re soldados man xtiquimol-ta-qui'. \v 9 Y vo xa yex man yixch'o-ta pa quich'abal re vinak jec'o iviq'uin, can man xtak'ax-ta pa quive' re nibij chiquivach, roma xaxe tal choj quire'\x + \xo 14.9 \xt 1 Co 9.26.\x* xquixch'o. \v 10 Y camas q'uiy rach ch'abal re ye'cusas vova' chach re ruch'ulef, y ronojel ch'abal can c'o-va ndel che tzij, pero xaxe chiquivach re vinak re ye'cusan richin. \v 11 Mare' vo xa yen man ntaman-ta re ruch'abal jun vinak, y reja' nrajo' nich'o viq'uin y yen xa man nak'ax-ta chinoch re nubij chua, chach reja' yen xa can yin juley-va che vinak, roma man nak'ax-ta chinoch re nubij chua. Y quire' chuka' reja' chinoch yen, che reja' can juley-va che vinak. \v 12 Y vo xa yex camas ye'rayij re ye'ruya' re Espíritu Santo, otz, xaxe lo que ninjo' nimbij chiva, che man xaxe chiva yex que'c'atzin-va-ka,\x + \xo 14.12 \xt 1 Co 12.7, 31.\x* xa can tirayij che re ye'ruya' re Espíritu Santo ye'c'atzin-ta chuka' chique re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios. Nuc'am-ta-pa jun q'uiyinen otz pa tak quic'aslen. \p \v 13 Mare' vo xa jun hermano nitiquir nich'o pa jun chic ch'abal re man rutaman-ta, tuc'utuj cha re Dios che can-ta nitiquir chuka' nusekresaj re andex ndel-va che tzij.\x + \xo 14.13 \xt 1 Co 12.10.\x* \v 14 Roma vo xa yen nimban orar pa jun chic ch'abal re xa man ntaman-ta, re vánma can katzij che nuban orar, pero cha re nu-pensamiento man jun cosa otz nuc'am-pa. \v 15 Y vo xa quire', ¿anchique como nimban yen? Re ninojin che nimban yen tak nimban orar, ja che re vánma tuna' y quire' chuka' re nu-pensamiento. Y quire' chuka' ninojin che nimban tak yimbixan,\x + \xo 14.15 \xt Sal 47.7; Ef 5.19; Col 3.16.\x* che re vánma can tuna' y quire' chuka' re nu-pensamiento. \v 16 Roma vo xaxe re kánma nakaban cha che can nuna' tak yojtioxin\x + \xo 14.16 \xt 1 Co 11.24.\x* pa jun chic ch'abal, man xtak'ax-ta pa quive' re ye'c'axan kachin. Y vo xa jec'o re xaxe-oc tal quire' jec'o-apo chire', can man xtak'ax-ta chuka' pa quive' re nakabij y man xkojtiquir-ta xkojtioxin junan quiq'uin. Roma man xk'ax-ta pa quive' re xe'kabila' pa tak nic'aj chic ch'abal chiquivach. \v 17 Tak yoj yojtioxin cha re Dios pa jun chic ch'abal, astapa' camas otz rubixic nakaban cha, pero re ye'c'axan kachin man jun cosa nak'ax pa quive' chin che ye'q'uiy-ta riq'uin re quic'aslen. \v 18 Yen camas nintioxij cha re Dios roma re Espíritu Santo ruyi'on k'ij chua che yen camas-va yinch'o pa tak nic'aj chic ch'abal re man je'ntaman-ta, más que chivach chiyixnojel yex. \v 19 Pero tak yen yinapon chiquicojol re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios, yen nintz'at che más otz che yen yinch'o pa jun ch'abal re can jabal nak'ax pa quive' conojel. Roma xe quire' q'uiy cosa niquitamaj re hermanos. Y astapa' man yinyaloj-ta yinch'o chiquivach, pero reje' can c'o-va niquitamaj, astapa' xe ca'e-oxe' ch'abal nimbij chiquivach. Que chach nimbij-ta lajuj mil ch'abal chiquivach re hermanos y xa man nak'ax-ta pa quive' roma xa jun-va chic che ch'abal re yinch'o-va chiquivach. Tak quire' nakaban can man jun ndoc-va, roma xa man jun cosa niquitamaj re hermanos. \p \v 20 Hermanos, man quixnojin ancha'l ye'nojin re ac'ola', xa quixnojin ancha'l ye'nojin re je nima'k tak vinak. Otz che yixoc ancha'l ac'ola',\x + \xo 14.20 \xt Sal 131.2; Mt 18.3; He 5.12; 1 P 2.2.\x* pero ja riq'uin re ibanabal,\x + \xo 14.20 \xt Ro 16.19.\x* roma re ac'ola' manak quimac. \v 21 Chupan re ley chin re Ajaf Dios re tz'iban can, nubij: Yen xque'ncusaj re juley tak vinak re xa pa jun chic ch'abal ye'ch'o-va,\x + \xo 14.21 \xt Is 28.11.\x* chin xquinch'o quiq'uin re vinak israelitas. Pero man riq'uin re', reje' cama-va xtiquic'axaj-ta re nimbij chique. Quire' nubij re Ajaf. \v 22 Y riq'uin re', nakatz'at che re Dios can nuban chaka che yojtiquir yojch'o pa tak nic'aj chic ch'abal, chin che ndoc como jun señal chiquivach re vinak re man quiniman-ta re Dios, pero chakavach yoj re kaniman chic re Dios man jun señal-ta. Pero tak yoj nakatzijoj re nibex chaka roma re Dios, re' can c'o otz nuc'am-pa chique re quiniman chic re Dios. Pero re man quiniman-ta re Dios man jun otz nuc'am-pa chique. \v 23 Xe-ta yex imalon-ivi' y yixch'o-ta pa tak nic'aj chic ch'abal re man itaman-ta y ye'bapon-ta re hermanos iviq'uin, re man q'uiy-ta quitaman chij re ruch'abal re Dios, o ye'bapon-ta re cama-va quiniman-ta re Dios, reje' xtiquibij chiva che c'o ruyabil ijalom,\x + \xo 14.23 \xt Hch 2.13; 26.24.\x* roma man jun ch'abal re nibij yex re nak'ax-ta pa quive'. \v 24 Roma xe-ta can pan ich'abal yex mismo yixch'o-va tak nimol-ivi', y napon-ta jun vinak re man runiman-ta re ruch'abal re Jesucristo o napon-ta jun hermano re xa man can-ta q'uiy rutaman chij re ruch'abal re Dios, reja' yixruc'axaj tak nitzijoj re xbex chiva roma re Dios, y mare' reja' nuna' che can aj-mac-va y nuna' chuka' che can chiyixnojel yixbin cha che reja' jun aj-mac. \v 25 Y re' can nuban cha re ránma che ronojel re ye'bex cha can katzij-va. C'are' c'a ye'el-pa pa sakil re jec'o pa ránma. Mare' reja' xa can jare' xtixuque' y nuya' ruk'ij re Dios, y xtubij che can katzij-va che re Dios c'o chi'icojol.\x + \xo 14.25 \xt Nm 14.14-16; Is 45.14; Zac 8.23.\x* \p \v 26 Hermanos, ¿andex como re más ruc'amon che niban? Re más ruc'amon che niban yex tak nimol-ivi', ja-ta che ronojel re niban nic'atzin-ta che re hermanos más-ta ye'q'uiy riq'uin re quic'aslen. Roma jec'o chiva yex re ye'bixan, jec'o re can ye'quitijoj re vinak cha re ruch'abal re Dios, jec'o re ye'tzijon re nibex chique roma re Dios, jec'o re ye'ch'o pa tak nic'aj chic ch'abal re man je'quitamalon-ta, jec'o re ye'sekresan re ye'quibij re hermanos tak ye'ch'o pa tak nic'aj chic ch'abal re man je'quitamalon-ta.\x + \xo 14.26 \xt 1 Co 12.8, 9.\x* Can-ta ronojel re' ndoc che ye'q'uiy más\x + \xo 14.26 \xt 2 Co 12.19; 13.10; Ef 4.12; 1 Ts 5.11.\x* riq'uin re quic'aslen re hermanos re niquimol-qui' pa rube' re Dios. \v 27 Re hermanos re banon chique roma re Espíritu Santo che ye'tiquir ye'ch'o pa tak nic'aj chic ch'abal re man je'quitamalon-ta, can xe-ta je ca'e' hermanos ye'ch'o tak nimol-ivi'. Y otz chuka' che ye'ch'o je oxe'. Pero man otz-ta che ye'ch'o je q'uiy. Y chuka' nic'atzin che cada jun ye'ch'o, y c'o-ta jun hermano re nisekresan re andex xquibij pa tak nic'aj chic ch'abal, chin quire' re nic'aj chic hermanos c'o-ta cosas niquitamaj. \v 28 Pero vo xa man jun hermano c'o re nitiquir nisekresan re andex niquibij re hermanos pa tak nic'aj chic ch'abal, más otz che man que'ch'o pa tak nic'aj chic ch'abal chiquivach re hermanos re quimalon-qui' chire'. Xaxe chiquivach-ka reje' mismo que'ch'o-va-ka y chuka' can ye'ch'o riq'uin re Dios. \v 29 Re hermanos re ye'bin che can banon chique che ye'tiquir niquitzijoj re nibex chique roma re Dios, que'ch'o je ca'e' o je oxe'.\x + \xo 14.29 \xt Hch 11.27; 1 Co 14.32.\x* Y re nic'aj chic xe tiquinojij vo xa riq'uin re Dios pitinak-va re niquitzijoj. \v 30 O c'o-ta jun hermano re ntajin chutzijosic chiquivach re hermanos re bin cha roma re Dios, y chupan re mismo rato re' tak nich'o reja', y can jare' tak re Dios c'o-ta jun cosa re nubij cha jun chic hermano re tz'uyul-apo chire' anche' quimalon-va-qui', entonces ja chic c'a reja' re nich'o chiquivach, y re jun chic re nich'o chiquivach nabey xa te'tz'uye', chin nuya' k'ij cha re jun chic re' chin nutzijoj chiquivach re hermanos re andex xbex cha roma re Dios,\x + \xo 14.30 \xt 1 Ts 5.19.\x* \v 31 chin quire' c'o modo ye'ch'o conojel re hermanos re ye'tiquir niquitzijoj re xbex chique\x + \xo 14.31 \xt Dt 33.10; Ec 12.9; Ro 12.7; 2 Ti 2.24.\x* roma re Dios. Pero nic'atzin che nabey nich'o jun, c'are' nich'o chic jun, can tiquiyabej-qui' chin ye'ch'o. Y re nic'aj chic hermanos can c'o cosas niquitamaj chij re ndoc chique chupan re quic'aslen. \v 32 Roma re hermanos re ye'tiquir niquitzijoj re xbex chique roma re Dios, can ye'tiquir niquiyabej-qui'. Roma re Espíritu Santo\x + \xo 14.32 \xt 1 Jn 4.1.\x* man nuban-ta chique che can tiquitzijoj-yan re xbex chique roma re Dios. \v 33 Roma re Dios man nika-ta chach che yoj nakaban jun cosa re man pa rubiyal-ta. Reja' nrajo' che yoj nakac'ut che re kánma otz nuna', roma kaniman chic re Jesucristo. \p Yex can nic'atzin che niban ancha'l niquiban re je rajc'ual chic re Dios, re niquimol-qui' pa tak nic'aj chic tenemit.\x + \xo 14.33 \xt 1 Co 11.16.\x* \v 34 Tak nimol-ivi' pa rube' re Dios, re ixoki' can ruc'amon che niquiban re nubij re ley chin re Dios, can tiquinimaj tzij y man que'ch'o-apo.\x + \xo 14.34 \xt 1 Co 11.3; 1 Ti 2.11.\x* Roma can ja re achi'a' ye'ch'o. \v 35 Re ixoki' man ruc'amon-ta che ye'ch'o-apo tak quimalon-qui' re hermanos. Mare' vo xa c'o jun tzij re xa man nak'ax-ta pa quive', tiquic'utuj chique re quichijlal tak ye'bapon pa tak cachoch. \p \v 36 Yex re yix aj-Corinto, man otz-ta re ninojij. Roma yex niban che can ancha'l che iviq'uin yex pitinak-va re ruch'abal re Dios y mare' ja yex re yixbin re andex niban. Y tiya' pa cuenta che man xe-ta yex re ic'ulun re ruch'abal re Dios, sino que can je q'uiy re quic'ulun chic re ruch'abal re Dios,\x + \xo 14.36 \xt Is 2.3.\x* y reje' man niquiban-ta ancha'l re niban yex. \v 37 Re c'a ba-oc timbij-va-ka chiva can ruch'abal-va re Ajaf Dios. O c'o-ta jun hermano nibin che reja' can nitiquir nutzijoj re nibex cha roma re Dios, can cha'nin xtubij che man xe-ta re nubij reja' riq'uin re Dios pitinak-va, xa can quire' chuka' xtubij chij re ximbij yen chiva che can riq'uin re Dios pitinak-va. O sea c'o-ta chic chuka' jun hermano re nibin che reja' can ec'uan-va roma re Espíritu Santo, xa can quire' chuka' xtubij chij re ximbij yen chiva, reja' can xtubij c'a che re ch'abal re ximbij yen chiva, can riq'uin-va re Ajaf Dios pitinak-va.\x + \xo 14.37 \xt 2 Co 10.7; 1 Jn 4.6.\x* \v 38 Y vo xa jec'o hermanos re can man niquijo-ta niquinimaj che can katzij-va re nimbij, man c'a tiquinimaj. \p \v 39 Mare' hermanos, can riq'uin ronojel ivánma tirayij\x + \xo 14.39 \xt 1 Co 12.31.\x* che re Espíritu Santo nuban-ta chiva che yixtiquir nitzijoj re nibex chiva roma re Dios. Pero chuka' re hermanos re can ye'tiquir ye'cho pa tak nic'aj chic ch'abal re man je'quitamalon-ta, man tibij chique che man que'ch'o\x + \xo 14.39 \xt 1 Ts 5.20.\x* pa tak nic'aj chic ch'abal re man je'quitamalon-ta. \v 40 Y can pa rubiyal que'ibana' ronojel re'. \c 15 \s1 Re Jesucristo can katzij-va che xc'astaj \p \v 1 Hermanos, tak xinc'ue' chi'icojol, xintzijoj chiva re utzulaj ch'abal chin re Dios, re nibex evangelio cha. Y yex can xic'ul-va, y can ibanon confiar-ivi' riq'uin,\x + \xo 15.1 \xt Ro 5.2.\x* \v 2 y mare' xixcolotaj chach re imac, pero yex can nic'atzin che man tiya' can, vo xa can katzij xinimaj\x + \xo 15.2 \xt Ro 1.16; Ga 3.4.\x* riq'uin ronojel ivánma. \p \v 3 Re ch'abal re xinc'ul yen, can ja chuka' ch'abal re' re xintzijoj chiva yex. Y re xintzijoj nabey chivach, ja che re Jesucristo xcom roma re kamac,\x + \xo 15.3 \xt Gn 3.15; Sal 22.15; Is 53.5, 6; Dn 9.26; Zac 13.7.\x* can ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, che can quire' xtibanataj, \v 4 re Jesucristo xmuk y pa rox k'ij xc'astaj-a\x + \xo 15.4 \xt Sal 16.10.\x* re ru-cuerpo, ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, che quire' nibanataj. \v 5 Y tak re Jesucristo xc'astaj-yan-a, xuc'ut-ri'\x + \xo 15.5 \xt Lc 24.34; Jn 20.19.\x* chach re Pedro, y c'are' xuc'ut chic-ri' chiquivach che je doce apóstoles. \v 6 C'are' xuc'ut chic-ri' chiquivach más je vo'o' ciento hermanos, tak quimalon-qui'. Je q'uiy c'a chique reje' re c'a je c'as y can jec'o chakacojol vocame. Pero jec'o re xe'com-yan-a.\x + \xo 15.6 \xt 1 Co 15.20, 51.\x* \v 7 C'are' xuc'ut-ri' chach re Jacobo. Y c'aja tak ruc'utun chic-ri' chach re hermano re', c'are' c'a xuc'ut-ri' chiquivach\x + \xo 15.7 \xt Hch 1.3.\x* conojel re ru-apóstoles. \p \v 8 Y c'a pa ruq'uisibal xuc'ut-ri' chinoch yen.\x + \xo 15.8 \xt Hch 9.4.\x* Astapa' yen camas itzel tak cosas ximban, pero re Jesucristo can xujal re nuc'aslen. \v 9 Yen can nina-va c'a che xa man ruc'amon-ta che nibex apóstol chua. Can man yin junan-ta quiq'uin re nic'aj chic apóstoles, roma yen camas q'uiy etzelal ximban chique re can je rajc'ual-va re Dios.\x + \xo 15.9 \xt Hch 8.3.\x* \v 10 Pero matiox cha re Dios che xuya' ruk'a-rakan pa nue',\x + \xo 15.10 \xt Ef 2.7.\x* chin che xuban chua che xjalataj re nuc'aslen. Re utzil re' can xuban chua che camas xinsamaj. Yen c'o más samaj ximban que chiquivach re nic'aj chic apóstoles.\x + \xo 15.10 \xt 2 Co 11.23.\x* Pero man nimbij-ta che ja yen re ximbano re samaj, man quire-ta, xa can jac'a re Dios re xbano\x + \xo 15.10 \xt Sal 115.1.\x* re samaj re'. \v 11 Pero xabanchique re nitzijon re ruch'abal re Dios, vo xa ja re nic'aj chic apóstoles o vo xa ja yen, re' man jun nuban. Roma xa can junan re nakatzijoj quiq'uin, y otz che yex xinimaj re ch'abal re'. \p \v 12 Y vo xa re ruch'abal re Dios re nakatzijoj nubij che re ru-cuerpo re Jesucristo xc'astaj-a chiquicojol re qui-cuerpo re anama'i', ¿anchique roma jec'o hermanos chi'icojol re ye'bin che re qui-cuerpo re anama'i' man xque'c'astaj-ta-a?\x + \xo 15.12 \xt Hch 26.8; 2 Ti 2.18.\x* \v 13 Re niquibij re jec'o chi'icojol can c'ayef. Roma vo xa re ru-cuerpo jun ánma man nic'astaj-ta, entonces chuka' re Jesucristo xa man xc'astaj-ta\x + \xo 15.13 \xt Jn 11.25, 26; Hch 23.8; Ro 8.11; 1 Ts 4.14.\x* re ru-cuerpo. \v 14 Y vo xa re Jesucristo man-ta xc'astaj, camas-ta c'ayef kabanon. Roma tak yoj nakatzijoj re ruch'abal re Dios nakabij che re Jesucristo xc'astaj, y yex can xinimaj chuka' re ch'abal re'. Y vo xa man-ta xc'astaj, can man jun ndoc-va re nakatzijoj y man jun chuka' nic'atzin-va che yex xinimaj. \v 15 Y riq'uin re' can jabal nik'alajin che yoj xa man katzij-ta re xkabij chij re Dios, tak xkabij chiva che reja' xuc'asoj re Jesucristo. Pero man quire-ta. Roma xe-ta re qui-cuerpo re anama'i' man-ta ye'c'astaj, re Jesucristo man-ta chuka' xc'astaj\x + \xo 15.15 \xt Hch 2.24.\x* re ru-cuerpo. \v 16 Re ye'bin che re qui-cuerpo re anama'i' can man xque'c'astaj-ta, camas c'ayef re niquibij, entonces re ru-cuerpo re Jesucristo xa can man xc'astaj-ta. \v 17 Y vo xa re ru-cuerpo re Jesucristo xa man xc'astaj-ta,\x + \xo 15.17 \xt Ro 4.25.\x* xa man jun ndoc-va che yex xinimaj. Xa c'a yixc'o-ta chupan re imac. \v 18 Y xe-ta can katzij che quire', re anama'i' re xquinimaj-a re Jesucristo, c'a pa k'ak'-ta xe'beka-va. \v 19 Xe-ta can katzij che quire', camas-ta c'ayef chuka', roma xaxe tak yojc'ase' chach re ruch'ulef kayaben che re Jesucristo c'o cosas re xtuya' chaka. Xe-ta can katzij che quire', camas-ta otz che ja yoj re nijoyovax kavach que chiquivach conojel vinak, roma yoj can kabanon-apo confiar-ki' riq'uin re Jesucristo y nakabij che can c'o cosas re xtakac'ul riq'uin y xa manak. \p \v 20 Pero ronojel re' xa man katzij-ta. Roma re Jesucristo can xc'astaj-va-a re ru-cuerpo chiquicojol re qui-cuerpo re anama'i'.\x + \xo 15.20 \xt Hch 26.23; 1 P 1.3.\x* Jac'a reja' re nabey re xc'astaj-a, y mare' can xtic'astaj-va re qui-cuerpo conojel re anama'i' re xquinimaj-a reja'. \v 21 Xa roma jun ache tak xoc re mac chach re ruch'ulef, y konojel xka re camic pa kave'.\x + \xo 15.21 \xt Ro 5.12.\x* Y xa roma chic jun ache che re anama'i' xtic'astaj-a\x + \xo 15.21 \xt Jn 11.25.\x* re qui-cuerpo. \v 22 Nimbij quire' roma ja riq'uin re Adán xkavel-va re camic konojel. Y riq'uin re Jesucristo xtakavel-va re c'aslen.\x + \xo 15.22 \xt Ro 5.12-18.\x* \v 23 Y jac'a re Jesucristo re nabey xc'astaj-a re ru-cuerpo. Y tak xtipa chic jun bey, yoj re yoj richin chic reja' xtic'astaj-a chuka'\x + \xo 15.23 \xt 1 Ts 4.15, 16.\x* re ka-cuerpo. \v 24 Y c'are' tak xtapon re ruq'uisibal k'ij chin re ruch'ulef. Re Jesucristo xtich'acon chiquij conojel itzel tak espíritu, re autoridades, y re c'o poder pa quik'a'. Y tak ch'aconak chic chiquij conojel, xtuya' re ru-gobierno cha re Dios re Rutota'.\x + \xo 15.24 \xt Dn 7.14; Jn 17.2.\x* \v 25 Vocame ja re Jesucristo re nibano gobernar. Y nic'atzin che ja reja' re nic'ue' pa quive' conojel, y c'aja tak xtich'acon chiquij conojel re ye'tzelan richin, y can xtuban chique che xque'ka pa ruk'a'.\x + \xo 15.25 \xt Sal 110.1; He 1.13.\x* \v 26 Y re ruq'uisibal re xtuch'ac ja re camic.\x + \xo 15.26 \xt He 2.14.\x* \v 27 Ancha'l nubij chupan re ruch'abal re Dios, che ronojel xya' pa ruk'a' re Jesucristo.\x + \xo 15.27 \xt Mt 28.18; 1 P 3.22.\x* Y can kataman che ja re Dios xyi'o ronojel pa ruk'a', y can nik'alajin che re Dios man xoc-ta pa ruk'a' re Jesucristo roma xa ja reja' re xyi'o ronojel pa ruk'a'. \v 28 Can ronojel-va xque'oc pa ruk'a' re Jesucristo re Ruc'ajol\x + \xo 15.28 \xt Mt 13.41; Ef 1.10.\x* re Dios. Roma ja re Dios re xjacho ronojel pa ruk'a' re Jesucristo. Y c'are' re Jesucristo mismo xtujach-ri' pa ruk'a' re Dios. Y riq'uin re', can nik'alajin che ja re Dios re nic'ue' pa rue' ronojel.\x + \xo 15.28 \xt Jn 14.28.\x* \p \v 29 Y re ye'bin che re qui-cuerpo re anama'i' man xque'c'astaj-ta, c'ayef re niquibij roma xe-ta can katzij che quire', je manak-ta hermanos re niquijo' che ye'ban bautizar pa quiq'uixel re hermanos re je quiminak chic-a, roma man chic xque'c'astaj-ta. Y chuka' manak nic'atzin-va che jec'o chic nic'aj niquiban bautizar-qui'. \p \v 30 Y vo xa re qui-cuerpo re anama'i' man ye'c'astaj-ta, man jun ndoc-va che yoj can nojel tiempo nakataj kak'ij chutzijosic re ruch'abal re Jesucristo,\x + \xo 15.30 \xt 2 Co 11.26.\x* astapa' can xkojcom rutzij re'. \v 31 Can katzij-va che k'ij-k'ij xa bama ninvel nucamic. Vo xa yen nimbij-a chiva vocame che re vánma niqui'cot ivoma yex che xinimaj re Kajaf Jesucristo, yex itaman che can katzij-va y man nintz'uc-ta-a chivach. Y can quire' chuka' re nimbij chiva che k'ij-k'ij bama ninvel nucamic,\x + \xo 15.31 \xt 2 Co 4.10.\x* re' can katzij-va. \v 32 Xe-ta man jun re nic'astaj-a chin nic'ue-a ruc'aslen, c'ayef-ta. Roma ronojel-ta re tijoj-pokonal re ye'nk'asaj yen, man-ta jun ndoc-va. Roma man jun cosa otz nuc'am-pa chua re ye'nk'asala' vova' pan Efeso. Re vinak can xe'yacataj chuij.\x + \xo 15.32 \xt 2 Co 1.8.\x* Y can je ancha'l itzel tak chicop tak xe'yacataj chuij. Mare' yen nimbij che xa más-ta otz nakaban ancha'l niquibij re vinak: Xaxe kojva' y kojuq'uia', roma xa chua'k-cabij xkojcom-a.\x + \xo 15.32 \xt Is 22.13.\x* \p \v 33 Pero man quixsatz riq'uin re na'oj qui tak re'. Man quixoc quichibil re xa man jun otz niquinojij. Roma vo xa can xquixoc quichibil, yex chuka' can xtiyojtaj\x + \xo 15.33 \xt Ga 5.9; 2 Ti 2.17.\x* ina'oj y xque'ibanala' re man je'ruc'amon-ta che ye'ban. \v 34 Quixnojin jabal\x + \xo 15.34 \xt Ro 13.11.\x* y man chic quixmacun.\x + \xo 15.34 \xt 1 Ts 4.5.\x* Quire' nimbij chiva roma chi'icojol yex jec'o re man niquinimaj-ta che re anama'i' xque'c'astaj-a, roma reje' cama-va nak'ax-ta re runa'oj re Dios pa quive'. Yen quire' ximbij chiva chin che yex yixq'uex, roma chi'icojol yex jec'o-va re quire' ye'nojin.\x + \xo 15.34 \xt 1 Co 6.5.\x* \p \v 35 Pero q'uiba' can jec'o-va re ye'bin: Vo xa re anama'i' xque'c'astaj chic-a, ¿andex como xtiquiban? ¿Anchique como che clase re qui-cuerpo? \v 36 Re vinak re ye'nojin quire' xa je nacanak. Xa can man ba' niquinojij. Roma takaya-na-pa' pa cuenta tak jun semilla ticon chic can pan ulef, re rij re semilla xa nik'ay-ka,\x + \xo 15.36 \xt Jn 12.24.\x* y c'are' tak nitz'uc-pa re ch'et tico'n. Y ja quire' yoj. \v 37 Y chuka' tak nakatic-ka re semilla, man semilla-ta re ndel-pa nabey, man quire-ta, re no'rya-pa re semilla re' jun tico'n re c'o rakan, c'o ruxak. Y can quire-va ronojel semilla re ye'tic-ka, vo xa trigo o sea jun chic clase semilla. \v 38 Ja re Dios re nibano che tak nakatic-ka jun semilla chin trigo pan ulef, trigo ndel-pa. Y tak nakaban avex, avan re ndel-pa. Y quire' chuka' re nic'aj chic semillas, tak ye'katic-ka pan ulef, kataman andex che clase tico'n re ye'be'el-pa, roma ja re Dios re banayon can che quire'\x + \xo 15.38 \xt Sal 104.14; 1 Co 3.7.\x* nibanataj. \v 39 Y q'uiy chuka' clase cuerpos jec'o. Re ka-cuerpo yoj re yoj vinak man junan-ta riq'uin re qui-cuerpo re chicop, y re qui-cuerpo re ch'utak chicop c'o quixic' re ye'ba pa cak'ik' man junan-ta riq'uin re qui-cuerpo re car y re nic'aj chic chicop. \v 40 Y quire' chuka' yoj re yojc'o vova' chach re ruch'ulef, man junan-ta ka-cuerpo quiq'uin re jec'o chila' chicaj. Roma re ruk'ij re ka-cuerpo yoj man junan-ta ruk'ij riq'uin re qui-cuerpo re jec'o chila' chicaj. \v 41 Y quire' chuka' re k'ij y re ic', man junan-ta re quisakil, y reje' man junan-ta chuka' re quisakil riq'uin re quisakil re ch'umil. Chuka' re ch'umil can man junan-ta quisakil cada jun, xa can man junan-ta rusakil jun ch'umil riq'uin jun chic ch'umil. \v 42 Y quire' re cuerpo re xtiquic'uaj re anama'i' tak xque'c'astaj-a,\x + \xo 15.42 \xt Sal 16.10; 49.9, 14; Is 38.17; 61.11; Dn 12.3; Mt 13.43; Mr 4.26, 29; Hch 2.27.\x* can man junan-ta chic riq'uin re xquic'uaj vova' chach re ruch'ulef. Roma re cuerpo re xtiquic'uaj chila' chicaj man niq'uis-ta, man ancha'l-ta chic re xquic'uaj vova'. \v 43 Roma re qui-cuerpo re xquic'uaj vova' chach re ruch'ulef manak ruk'ij, jac'a re qui-cuerpo re xtiquic'uaj tak xque'c'astaj-a, can c'o-va ruk'ij. Jac'a re qui-cuerpo re xquic'uaj vova', manak ru-poder, pero re qui-cuerpo re xtiquic'uaj tak xque'c'astaj-a, can xtic'ue' ru-poder.\x + \xo 15.43 \xt Fil 3.21.\x* \v 44 Re cuerpo re kac'uan vocame xaxe chach re ruch'ulef ndoc-va chaka, pero chin che yojba chila' chicaj, can nic'atzin jun cuerpo chin chila' chicaj. Re cuerpo quiminak chic y ne'muk can, jun cuerpo re c'a chin re ruch'ulef, pero re nic'astaj-a, chin chic chila' chicaj. \p \v 45 Y ja quire' nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can, che re nabey Adán tak xban roma re Dios, re Dios nabey xuban re ru-cuerpo, c'are' xuya' ruc'aslen.\x + \xo 15.45 \xt Gn 2.7.\x* Re Adán re' xuc'ul ruc'aslen riq'uin re Dios. Quire' nubij re tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios. Jac'a re jun chic Adán,\x + \xo 15.45 \xt Ro 5.14.\x* ja re Jesucristo mismo, y c'o más rajkalen roma ja reja' re Adán re chin chila' chicaj. Y man xe-ta c'o ruc'aslen, xa can nuya' chuka' c'aslen re man niq'uis-ta.\x + \xo 15.45 \xt Jn 5.21; 6.33.\x* \v 46 Pero nabey nic'ue' re ka-cuerpo chin re ruch'ulef, c'are' nic'ue' re ka-cuerpo chin chila' chicaj. Y mana-ta re ka-cuerpo chin chila' chicaj re nic'ue' nabey. \v 47 Re nabey ache, can chin-va re ruch'ulef, roma riq'uin ulef xban-va.\x + \xo 15.47 \xt Gn 3.19.\x* Jac'a re jun chic ache, can chin-va chila' chicaj. Y re' ja re Jesucristo re Ajaf.\x + \xo 15.47 \xt Jn 3.13, 31.\x* \v 48 Yoj re c'a yojc'o vova' chach re ruch'ulef, yoj junan riq'uin re nabey ache re xban riq'uin ulef. Jac'a re jec'o chic chila' chicaj,\x + \xo 15.48 \xt Fil 3.20.\x* can je ancha'l re Jun re can chin-va chila' chicaj. \v 49 Vocame, yoj xa junan ka-cuerpo riq'uin re nabey ache re xban riq'uin ulef,\x + \xo 15.49 \xt Gn 5.3.\x* pero xtapon re k'ij tak xkojoc\x + \xo 15.49 \xt Ro 8.29; Fil 3.21.\x* ancha'l re Jun re can chin-va chila' chicaj. \p \v 50 Y vocame hermanos, yen ninjo' che yex nitamaj che re ka-cuerpo re kac'uan vocame chach re ruch'ulef man nitiquir-ta nic'ue' riq'uin re Dios chila' chicaj, re anche' ja reja' re nibano gobernar. Re ka-cuerpo cama-va nitiquir-ta nic'ue' chire', roma xa niq'uis, y ru-gobierno re Dios man niq'uis-ta.\x + \xo 15.50 \xt 1 Co 15.42.\x* \v 51 Hermanos, vocame ninjo' nimbij jun tzij chiva, re c'a ba' tisekresas-va roma re Dios. Tak xtipa chic jun bey re Jesucristo, man konojel-ta yoj re yoj rajc'ual re Dios re yoj quiminak-ta chic, pero konojel xtijalataj-a re ka-cuerpo, vo xa yoj quiminak chic-a o vo xa c'a yoj c'as chach re ruch'ulef, can konojel xtijalataj re ka-cuerpo.\x + \xo 15.51 \xt Fil 3.21; 1 Ts 4.15.\x* \v 52 Chupan re ruq'uisibal k'ij tak xtik'ajam-pa re trompeta\x + \xo 15.52 \xt Mt 24.31.\x* jare' tak xtijalataj re ka-cuerpo, pa jun ch'et rato tak xkojalataj-a, can ancha'l tak niyupe-ka re anak'avach, y jare' tak xtic'astaj-a re qui-cuerpo re anama'i' re xquinimaj-a re Dios, pero riq'uin chic re qui-cuerpo re man niq'uis-ta, tak xque'c'astaj-a. Y re je rajc'ual re Dios re c'a je c'as vova' chach re ruch'ulef, can xtijalataj-a chuka' re qui-cuerpo. \v 53 Re cuerpo re kac'uan vocame, xa nik'ay y nichuver, y mare' nic'atzin che nijalataj. Nic'atzin che nakac'uaj jun cuerpo re man nik'ay-ta y man nichuver-ta. Y quire' chuka' re cuerpo re kac'uan vocame xa nicom, y nic'atzin che nijalataj, chin che nakac'uaj jun cuerpo re man nicom-ta.\x + \xo 15.53 \xt 2 Co 5.4.\x* \v 54 Y jac'a tak xtibanataj ronojel re', tak re ka-cuerpo xtijalataj, y tak man chic xtik'ay-ta y man chic xtichuver-ta, y chuka' man chic xticom-ta, c'ajare' tak xto'rbana' cumplir re tz'iban can chupan re ruch'abal re Dios, tak nubij: Re camic xch'acataj y manak chic ru-poder.\x + \xo 15.54 \xt Is 25.8; Ap 20.14.\x* \v 55 Y mare' re camic man chic xtich'acon-ta,\x + \xo 15.55 \xt Os 13.14.\x* y chuka' manak chic ánma re xque'muk-ta. Quire' nubij chupan re ruch'abal re Dios re tz'iban can. \v 56 Xa roma re mac mare' yojcom. Y roma yoj can yojc'o-va pa ruk'a' re mac, mare' c'o castigo nuya' re ley chin re Dios\x + \xo 15.56 \xt Ro 4.15.\x* pa kave'. \v 57 Pero matiox cha re Dios che reja' xutak-pa re Kajaf Jesucristo chakacolic, y mare' tak yojch'acon\x + \xo 15.57 \xt Ro 7.25; 1 Jn 5.4.\x* chij re mac y chij re camic. \p \v 58 Y mare' hermanos, roma can yojch'acon chij ronojel re', mare' yen nimbij chiva che can tibana' confiar-ivi' riq'uin re Dios, y man tiya' can. Can nojel tiempo tibana' re rusamaj re Ajaf, y otz tibana' cha. Y te'ka chi'c'o'x che ronojel re niban roma re Ajaf, can c'o-va rajal-ruq'uixel\x + \xo 15.58 \xt 2 Cr 15.7; Is 3.10.\x* xtuya' chiva. \c 16 \s1 Re ofrendas re nimol-a quichin re hermanos re jec'o pa tenemit Jerusalén \p \v 1 Y vocame ninjo' yinch'o ba' chij re mero\x + \xo 16.1 \xt Hch 11.29; 24.17; Ro 15.26.\x* re ntajin rumolic quichin re je rajc'ual chic re Dios re jec'o pa Jerusalén. Y can ancha'l re nbin chique re nic'aj chic iglesias re jec'o pa tak tenemit re jec'o pa ru-cuenta re Galacia, can quire' chuka' ninjo' che tibana' yex. \v 2 Re nabey k'ij chin jun semana\x + \xo 16.2 \xt Lc 24.1; Hch 20.7.\x* ninjo' che yex nijech'aj-ta can re nijo' niya-a.\x + \xo 16.2 \xt Pr 3.27, 28.\x* Re hermanos re xquich'ac q'uiy, niquijech'aj-ta can ba' más, y re hermanos re man can-ta q'uiy xquich'ac, niquijech'aj-ta can re jenipa' ye'tiquir niquiya'. Can quire' tibana' ronojel semana, chin che c'o chic ronojel tak xquinapon yen, y man c'aja-ta tak xquinapon c'ajare' tak xtitz'am rumolic. \v 3 Y tak xquinapon, ja yex re xquixbin juco'x re xque'c'uan-a re ofrendas\x + \xo 16.3 \xt 2 Co 8.19.\x* malon chique re hermanos re jec'o pa Jerusalén. Tiya-a ja'jun cartas chique re hermanos chin che nik'alajin che ja reje' re xe'icha-a roma can c'o i-confianza quiq'uin. Y jac'a hermanos re' re xque'ntak-a yen. \v 4 Y vo xa can q'uiy ba' re ofrenda xtimolotaj c'o modo yimba yen, y ja reje' re xque'oc-a vichibil. \s1 Re Pablo nrajo' niba pa tenemit Corinto \p \v 5 Hermanos, re yixc'o pa Corinto, yen ninjo' yinapon iviq'uin. Pero nabey ninjo' yinak'ax pa Macedonia\x + \xo 16.5 \xt Hch 19.21; 2 Co 1.16.\x* y c'ajare' tak xquinapon iviq'uin yex. \v 6 Yen ninojin che tak xquinapon iviq'uin, ninjo' che yinyaloj-a ba'. O q'uiba' xa can xtink'asaj chuka' re tiempo chin tef chire'. Y tak xquinel-a chire' iviq'uin, re vocame can c'amaje-na kas yintiquir-ta nimbij re anche' xquimbo-va. Yen c'amaje-na tinojij. Xaxe re ninjo' ja che yex yinito-ta-a riq'uin re ndoc chua chupan re nubey re c'a anche' xquimbo-va.\x + \xo 16.6 \xt Hch 15.3.\x* \v 7 Re vocame, can c'amaje-na tik'alajin chinoch jenipa' xquinapon iviq'uin, roma man ninjo-ta che xaxe-ta-oc jun o ca'e' k'ij re yinc'ue' iviq'uin. Re ninjo' yen ja che yinyaloj-ta ba' iviq'uin, vo xa ja quire' nrajo' re Ajaf. \v 8 Y chuka' yen xa can c'a yinyaloj-na chic ba' vova' pan Efeso.\x + \xo 16.8 \xt Hch 18.19; 20.16.\x* Tak'ax-na can re kanamak'ij yoj re yoj israelitas rubini'an Pentecostés, c'ajare' tak xquimba. \v 9 Roma re samaj re ntz'amon vova', can c'amaje-na tinq'uis. Re ruch'abal re Dios re nintzijoj je q'uiy c'a re ye'tzelan richin,\x + \xo 16.9 \xt Hch 19.9.\x* pero re Dios rujakon jun namalaj puerta\x + \xo 16.9 \xt 2 Co 2.12; Ap 3.8.\x* chinoch vova', y can q'uiy cosas otz ruc'amom-pa. \p \v 10 Y vo xa re hermano Timoteo xtapon iviq'uin chila', can jabal\x + \xo 16.10 \xt Ro 16.21; 2 Co 6.1.\x* c'a ruc'ulic tibana'. Reja' can nuban-va re rusamaj re Ajaf, ancha'l nimban yen. Mare' can otz ina'oj tibana' riq'uin, chin che otz-ta nuna' chi'icojol. Can tiya' ruchuk'a', chin che man-ta nupokonaj nuban re rusamaj re Ajaf chire' chi'icojol. \v 11 Man-ta xtiban cha che camanak ruk'ij.\x + \xo 16.11 \xt 1 Ti 4.12.\x* Y tak xtel-pa chila' iviq'uin, can-ta xtiya-pa re ndoc cha chin re rubey y can-ta niqui'cot tak xtitzolaj-pa, roma yen can xtinyabej-apo quiq'uin re hermanos re jec'o vova' pan Efeso. \p \v 12 Pero chij re hermano Apolos,\x + \xo 16.12 \xt Hch 18.24; 1 Co 1.12; Tit 3.13.\x* vocame nintz'at yen che can ancha'l xa camas c'ayef nuban chach che niba iviq'uin. Re ninjo' yen ja-ta che reja' niba, roma can jec'o chuka' nic'aj chic hermanos re niquijo' ye'ba c'a chila' iviq'uin, y camas xinc'utuj utzil cha re hermano Apolos che niba-ta, pero reja' xubij che can man nitiquir-ta niba, xa c'a jun bey chic-na, xcha'. \s1 Ja ruq'uisibal parte cha re carta re' \p \v 13 Hermanos, tichajij re ic'aslen y chuka' can tibana' confiar-ivi' riq'uin re Dios.\x + \xo 16.13 \xt Mt 24.42; Fil 1.27; 4.1.\x* Yex man quixtzolaj chivij, xa can tibana' ancha'l niquiban re achi'a' pa tak ayoval, pero yex ticusaj re poder re ruyi'on re Dios chiva. \v 14 Y ronojel cosa re niban, can tibana' chin che c'o otz nuc'am-pa chique re hermanos roma nijo-ivi' quiq'uin.\x + \xo 16.14 \xt 1 Co 14.1.\x* \p \v 15 Hermanos, yex itaman che ja re hermano Estéfanas\x + \xo 16.15 \xt Hch 18.12; 1 Co 1.16.\x* y re ru-familia xe'niman nabey re Jesucristo chire' pan Acaya,\x + \xo 16.15 \xt Ro 16.5.\x* y reje' can riq'uin ronojel cánma ye'quito' re je rajc'ual chic re Dios. Roma ja samaj re' re xquicha' che niquiban. \v 16 Y nimbij chiva che tinimaj quitzij reje', y chuka' che tinimaj quitzij conojel re hermanos re je ancha'l reje', re ye'ta'on y niquiban re rusamaj re Dios.\x + \xo 16.16 \xt 1 Ts 5.12.\x* \v 17 Yen camas yinqui'cot quiq'uin re je oxe' hermanos re xe'itak-pa viq'uin, re Estéfanas, re Fortunato y re Acaico. Nabey camas-va xiximbisoj, camas xinjo' che yixc'o-ta-pa viq'uin chiyixnojel, pero roma xe'pa reje', mare' vocame camas niqui'cot\x + \xo 16.17 \xt 1 Ts 3.6.\x* re vánma. \v 18 Roma can xquiban cha re vánma che otz nuna' y yex chuka' can quire' xina'. Reje' can jabal-va quicha'ic ibanom-pa, roma can ronojel re ibim-pa chique, can jare' xbequibana'. Can quixtioxin roma jec'o hermanos re can niquiban\x + \xo 16.18 \xt Pr 25.13, 25; 2 Co 7.6, 7.\x* ronojel re nibex chique. \p \v 19 Re hermanos re jec'o pa tak tenemit re jec'o pa ru-cuenta re Asia,\x + \xo 16.19 \xt Hch 16.6; 19.10; Ap 1.4, 11.\x* re niquimol-qui' pa rube' re Dios, niquitak-a ruxnokil-ivach. Y quire' chuka' re hermanos Aquila y Priscila y chibil chuka' re hermanos re niquimol-qui' pa cachoch\x + \xo 16.19 \xt Ro 16.5; Flm 2.\x* reje', niquitak-a ruxnokil-ivach pa rube' re Ajaf, reje' quire' niquiban roma camas yixquijo'. \v 20 Conojel re hermanos niquitak-a ruxnokil-ivach. Y chuka' nimbij chiva che cada jun chivach-ka yex tiyala' ruxnokil-ivach chin quire' can nic'ut che nijo-ivi', y chuka' can tik'etela-ivi'.\x + \xo 16.20 \xt Ro 16.16.\x* \p \v 21 Yen Pablo nintak-a ruxnokil-ivach. Y titz'eta' re ruq'uisibal parte cha re carta re', can ja yen mismo re xintz'iban-a.\x + \xo 16.21 \xt Col 4.18; 2 Ts 3.17.\x* \p \v 22 Y vo xa c'o jun hermano re can man nuc'ut-ta riq'uin re ruc'aslen che nrajo' re Ajaf Jesucristo, can tika re castigo pa rue'.\x + \xo 16.22 \xt Mt 25.41, 46; Ga 1.8, 9; Jud 14, 15.\x* Re Ajaf xa nipa-yan. \p \v 23 Y can-ta q'uiy utzil xtic'ul chiyixnojel\x + \xo 16.23 \xt Ro 16.20.\x* riq'uin re Ajaf Jesucristo. \p \v 24 Yen camas-va yixinjo' chiyixnojel yex, roma xa can konojel yoj richin chic re Jesucristo. Amén.