\id PHP KMPP.SCR CMTP CAK SUR CENTRAL, Filipenses 3 junio 2,005 \h Filipenses \toc1 Filipenses \toc2 Ri carta ri xutz'ibaj ri apóstol San Pablo chique ri quiniman ri Jesucristo pa tinamit Filipos \toc3 Fil. \mt1 Ri carta ri xutz'ibaj ri apóstol San Pablo chique ri quiniman ri Jesucristo pa tinamit Filipos \c 1 \s1 Ri Pablo nutak-e qui-saludo ri quiniman ri Jesucristo \p \v 1 Yin Pablo y ri Timoteo\x * \xo 1:1 \xt Hch. 16:1.\x* ri roj rusamajela' ri Jesucristo, nikatz'ibaj-e ri vuj re' chive chi'ivonojel rix ri rix richin ri lok'olaj rutinamit ri Dios ri rixc'o pa tinamit Filipos,\x * \xo 1:1 \xt Hch. 16:12.\x* ri xa jun ibanon riq'uin ri Cristo Jesús, ja jun chive rix ri rix uc'uay quichin y chive rix diáconos. \v 2 Ri favor y ri uxlanen ri nipe riq'uin ri Katata' Dios y ri Ajaf Jesucristo can ta xtic'uje' pan ivánima. \s1 Ri Pablo nu'on orar coma ri quiniman ri Jesucristo \p \v 3 Tok yixuka chinuc'u'x, yin jumul ninya' matiox che ri Dios ivoma. \v 4 Jun bey, jun bey tok nin-en orar ivoma, yiquicot ninc'utuj ru-favor ri Dios pan ivi' chi'ivonojel. \v 5 Roma ninc'uxlaj chi rix jun ivánima ibanon-pe viq'uin xe pa na'ey chupan rutzijosic ri utzulaj ch'abel richin ri Jesucristo,\x * \xo 1:5 \xt Fil. 4:15.\x* y c'a quiri' na rubanon ri ivánima vacami. \v 6 Yin cukul nuc'u'x chi ri Dios rutz'ucun jun utzulaj samaj pan ivánima, ri nutz'akatisaj benak, c'a chupan ri k'ij tok xtipe chic jun bey ri Jesucristo. \v 7 Y can utz vi chi yin quiri' ninna' ivoma chi'ivonojel, roma can rixc'o pa vánima. Quiri' nin-ij chive roma riq'uin ri ajani k'ij yinc'o pa cárcel, y riq'uin ri ninto' y ninc'ut chi can kitzij ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak, chi'ivonojel rix junan ivánima ibanon viq'uin, chi yin ito'on-pe chupan ri samaj ri ruyo'on ri Dios chuve roma ri ru-favor. \v 8 Ri Dios mismo reteman chi yin riq'uin ronojel vánima yixinjo' chi'ivonojel, y ja achel nkurojo' ri Jesucristo, quiri' mismo nuna' ri vánima ivoma rix. \v 9 Yin ninc'utuj pan oración chi ri Dios xtu'on chive chi niq'uiyer pan ivánima chi nijo-ivi' riq'uin utzulaj no'oj, y jabel iveteman achique rubeyal ri nijo-ivi' chivech.\x * \xo 1:9 \xt Col. 1:9.\x* \v 10 Richin chi rix nivetemaj nicha' ri más c'o rakale'n, richin quiri' ch'ajch'oj ri ic'aslen,\x * \xo 1:10 \xt Ro. 12:1; Ef. 5:3-20.\x* y manak roma ni'an tzij chivij chupan ri k'ij tok xtipe ri Jesucristo. \v 11 Ninc'utuj che ri Dios chi achel jun che' quiyil ruvech\x * \xo 1:11 \xt Jn. 15:5.\x* chuk'a', can ta quiri' ri choj ni'en pan ic'aslen roma ri Jesucristo, richin quiri' niyo'ox ruk'ij ri Dios y ninimirises rubi'. \s1 Ri Pablo nu'ij chi ja ri Jesucristo ri ruc'aslen \p \v 12 Vacami c'a, rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, yin ninjo' chi rix nivetemaj chi ronojel ri nuk'asan pa nuc'aslen, pa ruq'uexel chi romari' tanel rutzijol ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak, xa más benak rutzijol chi naj chi nakaj. \v 13 Roma conojel ri c'o quisamaj chupan ri nimajay richin ri gobierno, y ri más chic vinak queteman chi roma rubi' ri Jesucristo yinc'o pa cárcel. \v 14 Y riq'uin ri queteman chi yin ximil pa cárcel, xa juba' ma conojel ri quiniman ri Jesucristo, más xc'uje-pe ruchuk'a' ri cánima riq'uin ri Ajaf y vacami man niquixi'ij ta qui' niquitzijoj ri ruch'abel ri Dios. \v 15 Can kitzij na vi chi ec'o jujun xa roma yekukut pa cánima chuvij y roma nicajo' niquic'ut-qui' chi rije' yetiquer niqui'en ri samaj, romari' niquitzijoj rubi' ri Jesucristo, pero ec'o ri can riq'uin ronojel cánima niquitzijoj. \v 16 Ri yebano riq'uin ronojel cánima, roma nicajo' ri Dios y yincajo' yin tok niqui'en ri samaj, roma queteman chi ri Dios yin ruyo'on richin ruto'ic ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak. \v 17 Jac'a ri ch'aka', niquitzijoj rubi' ri Jesucristo xaxe richin nicajo' niquic'ut-qui' chi can yetiquer niqui'en ri samaj; pero man riq'uin ta ronojel cánima, xaxe roma nicajo' niquitz'akatisaj más ruk'axon vánima vave' pa cárcel.\f + \fr 1:17 \ft C'o ch'aka' versiones richin nuyukej-ri' ri achique nu'ij, na'ey niquiya' ri nu'ij chupan ri versículo 17, y ruca'n niquiya' ri nu'ij ri versículo 16.\f* \v 18 Pero, ¿utz cami chi nipe voyoval chique riq'uin ri nicajo' niquiya' ruk'axon ri vánima? Man utz ta. Roma utz man utz niquina' chuve, ri más c'o rakale'n, ja chi nitzijos rubi' ri Jesucristo, y jari' nibano chuve chi niquicot ri vánima, y can c'a xtiquicot na más. \p \v 19 Roma veteman chi riq'uin ri ni'en orar rix voma,\x * \xo 1:19 \xt 2 Co. 1:11.\x* y riq'uin yiruto' ri Lok'olaj Espíritu ri ruyo'on ri Jesucristo, yin xquicolotaj-e chuvech ri yinc'o-vi vacami, \v 20 achel ri voyo'en y achel ri nuyo'on-apu nuvech chirij, chi manak roma xquiq'uix,\x * \xo 1:20 \xt Sal. 25:2; Ro. 9:33.\x* can ta achel ri nubanon-pe, quiri' mismo vacami chi man ta xtinxi'ij-vi' xtinya' ruk'ij ri Jesucristo riq'uin ri nu-cuerpo, si c'a yic'ase' na o si (yicom, yiquen). \v 21 Roma chuve yin, ri c'aslen ja ri xa jun nubanon riq'uin ri Jesucristo. Y ri camic, can achel jun ch'acoj, roma más utz xtenbana' riq'uin.\x * \xo 1:21 \xt Gá. 2:20.\x* \v 22 Pero si riq'uin ri c'a yic'ase' na choch'ulef c'o utz nuq'uen-pe pa rusamaj ri Ajaf, c'ayef richin nincha' achique ri más utz. \v 23 Romari' ri c'aslen y ri camic achel yin quiyo'on pa jun rucuric; man ninvil ta achique chique ri ca'i' nincha'. Ninrayij ninya' can ri roch'ulef\x * \xo 1:23 \xt 2 Co. 5:8; 2 Ti. 4:6.\x* richin yinec'uje' riq'uin ri Jesucristo, ri achique lugar más utz xtenbana'; \v 24 pero veteman chi ivoma rix, más nic'atzin chi c'a yic'uje' na choch'ulef. \v 25 Y roma cukul nuc'u'x chi can nic'atzin chive chi c'a yic'uje' na, veteman chi c'a xquic'ase' na y xquic'uje' na iviq'uin chi'ivonojel vave' choch'ulef, richin quiri' c'o utz nic'ul rix, y yixquicot chi iyo'on ivánima riq'uin ri Jesucristo, \v 26 richin quiri' más niquicot ivánima niya' ruk'ij ri Cristo Jesús voma yin, tok xquinitz'et chic jun bey chi yineka chi'icojol. \p \v 27 Y xa achique na c'a xtink'asaj yin, rix nic'atzin chi nic'uaj jun c'aslen\x * \xo 1:27 \xt Ef. 4:1.\x* ri ruc'uan-ri' riq'uin ri utzulaj ch'abel richin ri Jesucristo. Richin quiri', xquitiquer, man xquitiquer xquixentz'eta', can ta xtuka rutzijol viq'uin chi jun ivánima cof cukul ic'u'x,\x * \xo 1:27 \xt Fil. 4:1.\x* y chi jun ibanon chutzijosic ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak, \v 28 y chi nis-ta juba' ixi'in-ivi'\x * \xo 1:28 \xt Is. 41:10; Mt. 10:28.\x* chiquivech ri niquipaba-qui' chivech roma nitzijoj ri utzulaj ch'abel ri'. Roma riq'uin ri man ixi'in ta ivi', jari' retal chiquivech rije' chi xa chupan ri lugar quichin ri manak chic che'el yecolotaj xque'eka-vi, jac'a chivech rix, retal chi kitzij xquixcolotaj, y re', ja ri Dios nibano. \v 29 Roma rix man xe ta yo'on lugar chive chi iyo'on ivánima riq'uin, ja jun yo'on lugar chive chi nik'asaj k'axomal roma iniman rija'.\x * \xo 1:29 \xt Mt. 5:12; Hch. 5:41.\x* \v 30 Quiri' nin-ij chive, roma can ja achel ri xitz'et viq'uin chi xink'asaj k'axomal tok xic'uje' iviq'uin, y vacami nivac'axaj chi c'a quiri' na nink'asaj, ja mismo ruvech c'ayef ri' ri nik'asaj rix. \c 2 \s1 Ri Jesucristo xukasaj-ri', y x-an che chi xc'uje' nimalaj ruk'ij \p \v 1 Vacami c'a, ri Jesucristo rubanon chike chi nkutiquer nikabochi'ij-ki' chikavech, rubanon chike chi nkutiquer nikaya' ruchuk'a' ri kánima chikavech riq'uin ri nikajo-ki', ri Lok'olaj Espíritu rubanon chike chi nkutiquer chi xe jun kánima nika'an, y ri Jesucristo rubanon chike chi nkutiquer nikapokonaj-ki' chikavech. \v 2 Romari', tibana' chi yin tz'akat niquicot ri vánima ivoma, junan itzij tibana' chivech, tik'alajin iviq'uin chi kitzij nijo-ivi', xa jun ivánima tibana', ronojel junan quixnojin pa ruvi'.\x * \xo 2:2 \xt 1 P. 3:8.\x* \v 3 Tok c'o jun achique ni'en, man ti'en xaxe roma nijo' chi nich'acon itzij, o xaxe richin nina-ivi' chi can c'o ik'ij. Más utz tikasaj-ivi',\x * \xo 2:3 \xt 1 P. 5:5, 6.\x* tibana' che ri ivánima chi ja ri ch'aka' más c'o quik'ij chivech.\x * \xo 2:3 \xt Stg. 3:13, 14.\x* \v 4 Man xaxe rix tinojij-ka-ivi', ja jun ri ch'aka' chic que'inojij riq'uin ri nika chiquivech.\x * \xo 2:4 \xt 1 Co. 10:24.\x* \v 5 Tibana' che ri ivánima rix achel xu'on che ránima ri Cristo Jesús.\x * \xo 2:5 \xt Jn. 13:15.\x* \v 6 Roma rija' can Dios vi,\x * \xo 2:6 \xt Is. 9:6; Jn. 1:1-4; 5:18.\x* pero man xu'on ta chi can ejunan riq'uin ri Dios. \v 7 Rija' xuya' can juc'an ri nimalaj ruk'ij, xu'on achel jun lok'on samajinel,\x * \xo 2:7 \xt Mt. 20:28; Mr. 10:45.\x* y achel xa achique na aj-roch'ulef achi.\x * \xo 2:7 \xt Jn. 1:14.\x* \v 8 Y chupan tak ri k'ij tok rija' aj-roch'ulef chiri', xukasaj-ri', xniman tzij chupan ronojel, ja jun chupan ri camic, ri camic ri xuk'asaj chuvech cruz.\x * \xo 2:8 \xt He. 12:2.\x* \v 9 Romari', ri Dios xunimirisaj ruk'ij\x * \xo 2:9 \xt Mt. 28:18.\x* chuvech ronojel ri c'o ruk'ij, y xuya' jun rubi' ri más c'o ruk'ij chuvech ronojel (bi'aj, binaj),\x * \xo 2:9 \xt Ef. 1:21.\x* \v 10 richin quiri' quexuque' conojel ri ec'o chicaj, ri ec'o choch'ulef, y ri ec'o chuxe' ri ulef,\x * \xo 2:10 \xt Ap. 5:13.\x* richin niquiya' ruk'ij rubi' ri Jesús, \v 11 y conojel ri c'o quich'abel quire' tiqui'ij: ¡Ri Jesucristo jari' ri Ajaf!\x * \xo 2:11 \xt Ro. 14:9.\x* quecha', richin nuc'ul ruk'ij ri Katata' Dios. \s1 Ri kayo'on kánima riq'uin ri Jesucristo nkuc'atzin richin sakil choch'ulef \p \v 12 Y roma ri ejemplo ri xuya' can ri Jesucristo, rix aj-Filipos ri can yixinjo', nin-ij chive chi achel xixniman tzij tok xic'uje' iviq'uin, vacami ri man yinc'o ta chic iviq'uin, más riq'uin (ximbiri'il, ximbiri'y) titija' ik'ij richin nivilij ri samaj rubanon ri Dios pan ivánima chi xixrucol. \v 13 Roma ja ri Dios nibano che ri ivánima chi nirayij y chi ni'en ri nika chuvech rija'.\x * \xo 2:13 \xt He. 13:21.\x* \p \v 14 Chupan ronojel ri ye'ibanala', man c'a ti'en riq'uin oyoval, ni man quixjasloj chivij, \v 15 richin quiri' manak roma ni'an tzij chivij,\x * \xo 2:15 \xt Fil. 1:10.\x* can ta (ch'uch'uj, me'l oc) ivánima, y can ta rix ralc'ua'l ri Dios yixk'alajin chiquicojol ri vinak man juba' choj niquinojij y man ch'ajch'oj ta quic'aslen, ri achok chiquicojol (yixyiq'uilan, yixrepek'un)\x * \xo 2:15 \xt Mt. 5:14.\x* achel ch'umila' chuvech ri rocaj. \v 16 Can ta cof rixc'o chupan ri ch'abel richin c'aslen, richin quiri' chupan ri k'ij tok xtipe chic jun bey ri Jesucristo, yin c'o che'el ninya-ka juba' nuk'ij ivoma chi man xaxe ta quiri' xintij nuk'ij, xa c'o xc'atzin-vi chi xincosisaj-vi' chupan ri samaj chi'icojol. \v 17 Y masque yicamises y nitix ri nuquiq'uel, yin yiquicot y niq'uenc'ot vánima iviq'uin chi'ivonojel. Roma si yicamises,\x * \xo 2:17 \xt 2 Ti. 4:6.\x* ri nuquiq'uel xtic'atzin achel vino richin nitix pa ruvi' ri samaj ri itijon ik'ij ibanon-pe rix roma iyo'on ivánima riq'uin ri Jesucristo, y quiri' junan nikatz'akatisaj-apu jun sipanic richin nikasuj-apu chuvech ri Dios. \v 18 Quiri' c'a mismo rix, quixquicot y tiq'uenc'ot ri ivánima junan viq'uin yin. \s1 Ri Pablo nrojo' yerutak-e ri Timoteo y ri Epafrodito pa tinamit Filipos \p \v 19 Vacami c'a, ninvoyo'ej chi ri Ajaf Jesús xtuya' lugar chuve chi nintak-e ri Timoteo iviq'uin cha'anin, richin quiri' ja jun yin xticuker-ka nuc'u'x tok xtinvac'axaj achique ibanon. \v 20 Roma man jun chique ri ec'o viq'uin vave' ri can ta achel ránima ri Timoteo ri kitzij nrojo' nretemaj achique ibanon rix. \v 21 Roma conojel xaxe ri c'o utz nuq'uen-pe chique rije' ri niquinojij,\x * \xo 2:21 \xt Is. 56:11; Ro. 15:2.\x* y man niquinojij ta ri achique c'o utz nuq'uen-pe pa rusamaj ri Cristo Jesús. \v 22 Rix iveteman chic ri utzulaj runo'oj ri Timoteo. Rija' samajnak viq'uin achel jun ac'ual nisamaj riq'uin ri rutata', junan katijon kak'ij chutzijosic ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak. \v 23 Roma c'a ri', ja chirij ri Timoteo nuyo'on-vi-apu nuvech richin nintak-e iviq'uin, tok xtinvetemaj achique xtibanataj riq'uin ri sujunic najin chuvij. \v 24 Y yin cukul nuc'u'x riq'uin ri Ajaf chi ja jun yin xquitiquer xquixentz'eta' cha'anin. \p \v 25 Pero xuna' vánima chi nic'atzin nintak chic e jun bey chila' iviq'uin ri Epafrodito\x * \xo 2:25 \xt Fil. 4:18.\x* ri junan kaniman ri Jesucristo riq'uin. Rija' junan kato'on-ki' y katijon kak'ij riq'uin chuto'ic ri utzulaj ch'abel richin ri Jesucristo, y richin yiruto' yin riq'uin ri nic'atzin chuve tok rix xitak-pe viq'uin. \v 26 Rija' nurayij yixerutz'eta' chi'ivonojel, y nibison roma reteman chi rix xivac'axaj chi rija' xyavej. \v 27 Can kitzij vi chi juba' ma xc'olon-e roma ri yabil ri xuk'asaj, pero ri Dios c'a xupokonaj na ruvech y quiri' mismo xu'on viq'uin yin. Roma xa ta xuc'ol-e ri Epafrodito, xumol ta pe ri' ri bis pa vánima. \v 28 Roma c'a ri', yin más riq'uin ronojel vánima nintak-e iviq'uin vacami, richin quiri' tok rix xtitz'et chic ruvech jun bey, jabel xquixquicot, y yin xtel-e ralal ri eka'n chuvij. \v 29 Quixquicot c'a tic'ulu' ruvech pa rubi' ri Ajaf. Y tiya' quik'ij ri achel runo'oj rija'. \v 30 Roma ri Epafrodito juba' ma (xcom, xquen) chupan rusamaj ri Jesucristo, roma xuya' ri ruc'aslen chuvech ri camic richin xuruya' chuve ri man xixtiquer ta xu'iya' rix. \c 3 \s1 Ri Pablo nutij ruk'ij richin nerila' ri sipanic ri achok roma xoyox roma ri Dios \p \v 1 Vacami c'a, rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, quixquicot\x * \xo 3:1 \xt Fil. 4:4; 1 Ts. 5:16.\x* chi jun ibanon riq'uin ri Ajaf. Chuve yin man c'ayef ta chi nintz'ibaj chic e re' chive vacami, y veteman chi re' yixruto' richin man yixsatz.\fig 1 Corintios 16:21; Gálatas 6:11; Filipenses 3:1; Colosenses 4:18; 2 Tesalonicenses 3:17|src="CN02078b.tif" size="span" ref="3.1" \fig* \v 2 Tichajij-ivi' chiquivech ri vinak ri e'achel mololen tak tz'i', ri niqui'ij chi erusamajela' ri Dios y xa itzel ri yetajin riq'uin, y xaxe riq'uin retal rusocotajic\x * \xo 3:2 \xt Ro. 2:28, 29; Gá. 5:2.\x* ri cuerpo benak-vi ri cánima. Rix tichajij-ivi' chiquivech. \v 3 Roma ri kitzij quic'ulun ri circuncisión\x * \xo 3:3 \xt Dt. 10:16; Jer. 4:4.\x* ri nrojo' ri Dios, ja roj ri riq'uin ruto'ic ri Lok'olaj Espíritu nikaya' ruk'ij ri Dios, y (nim, tij) rakale'n chikavech chi jun kabanon riq'uin ri Cristo Jesús. Mana-ta riq'uin ri ni'an che ri cuerpo cukul-vi kac'u'x chi nkurucol. \v 4 Pero xa ta ninjo', ja jun yin yitiquer ninya-ka rakale'n ri achique nubanon chupan ri aj-roch'ulef nuc'aslen. Y si c'o chic jun nuya-ka rakale'n ri achique rubanon chupan ri ruc'aslen, yin más chuvech ri jun ri'. \v 5 Roma yin vakxaki' k'ij quinalex chiri', jari' xi'an circuncidar, yin kitzij jun israelita, yin riy-rumam can ri Benjamín ri xc'uje' ojer. Coma ri nte-nata', yin quiquiq'uel can ri hebreos, y xa ta nkuch'o pa ruvi' jun ri niniman ronojel ri nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés, yin yin fariseo.\x * \xo 3:5 \xt Hch. 23:6.\x* \v 6 Man juba' xinjo' chi ec'o kavinak man niqui'en ta ri qui'in can ri kati't-kamama' roj israelitas, y romari' hasta xencanoj ri quiyo'on cánima riq'uin ri Jesucristo richin xin-en pokon chique.\x * \xo 3:6 \xt Hch. 8:3; Gá. 1:13.\x* Manak roma ni'an tzij chuvij xa ta c'o jun nic'utun si nubanon o man nubanon ta ronojel ri nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés. \v 7 Pero ronojel re benak vánima chirij pa na'ey, vacami man jun rakale'n xin-en can che richin ninnimaj ri nrojo' ri Jesucristo chuve. \v 8 Can kitzij na vi ri vánima nuna' chi ronojel man jun chic rakale'n chinuvech, roma ri nimalaj rakale'n chi xinvetemaj ruvech\x * \xo 3:8 \xt Jn. 17:3.\x* ri Vajaf Cristo Jesús, ri achok roma xinya' can ronojel, y achel (k'ayis, sek') xin-en can che, richin quiri' ja ri Jesucristo ri nubeyomal. \v 9 Ninjo' yinilitaj chi jun nubanon riq'uin, man ta nuyon nu'in-ka pa vánima chi riq'uin nintij nuk'ij nin-en ri nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés tok man jun chic numac ninvakalej chuvech ri Dios,\x * \xo 3:9 \xt Ro. 1:17; 10:3; Gá. 2:16.\x* xa can ta ja roma nuyo'on vánima riq'uin ri Jesucristo tok manak chic numac ninvakalej. Jari' ri chojmilaj rubanic rubanon ri Dios coma conojel ri niquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo. \v 10 Ninjo' ninvetemaj utz-utz ri c'o pa ránima ri Jesucristo y ri uchuk'a' ri xc'ason-pe richin chiquicojol ri anima'i'. Ninjo' chi ja jun yin riq'uin ri Jesucristo nintij pokon,\x * \xo 3:10 \xt 1 P. 4:13.\x* y chi can ta ninjunumaj-vi' chupan ri rucamic rija'. \v 11 Jari' ri ninjo', richin quiri' can ta ninvil chi yic'asos-e chiquicojol ri anima'i' tok yin caminak chic. \p \v 12 Pero man nin-ij ta chi vilon chic ronojel re'. Ni man nin-ij ta chi tz'akat chic ri nuc'aslen. Man quiri' ta. Pero nintij nuk'ij\x * \xo 3:12 \xt 1 Ti. 6:12.\x* richin nenvila' ri achok roma xinilitaj roma ri Cristo Jesús. \v 13 Rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, yin mismo veteman chi man jani tinvil ronojel, nis-ta man jani tz'akat ri nuc'aslen achel ruc'aslen ri Jesucristo, pero ri nin-en, ja ri ninmestaj can ronojel ri xek'ax yan y nintij nuk'ij richin nenvila' ri c'o-apu chinuvech. \v 14 Nintij nuk'ij achel nu'on jun ri c'o chupan ri etz'anen anin, richin nenvila' ri sipanic ri richin chicaj,\x * \xo 3:14 \xt 2 Ti. 4:7, 8; He. 12:1.\x* ri achok roma xinoyox roma ri Dios richin chi xe jun xin-en riq'uin ri Cristo Jesús. \p \v 15 Roma c'a ri', konojel ri cof rojc'o chirakan ri Dios, tikanojij ri achel xin-ij chive. Y si ec'o jujun chive rix ri jun chic vi niquinojij, ja jun re' xtuk'alajrisaj ruchojmil ri Dios chivech. \v 16 Pero ri ajani ruc'utun ri Dios chikavech, junan kunojin pa ruvi' y jari' tikabana' pa kac'aslen. \p \v 17 Junan ivánima titzekle'ej rij ri nuc'aslen, rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, y que'iya' pa cuenta ri quic'uan jun c'aslen\x * \xo 3:17 \xt Sal. 37:37.\x* achel ruchojmil ri kac'utun can roj chivech. \v 18 Roma vacami eq'uiy ri manak rakale'n niqui'en che rucamic ri Jesucristo chuvech cruz riq'uin ri achique chi c'aslen quic'uan.\x * \xo 3:18 \xt Fil. 1:15-17.\x* Yin man xe ta jun bey nuyo'on rutzijol ri' chive, y vacami chuvi' ok'ej ninc'uxlaj chic e chive. \v 19 Pero rije' xa chupan ri lugar quichin ri manak chic che'el yecolotaj xque'eka-vi pa ruq'uisbel. Xa ja ri nurayij ri qui-cuerpo\x * \xo 3:19 \xt Ro. 8:5.\x* ri ocunak qui-dios, quiyon niquiya-ka quik'ij riq'uin ri c'aslen quic'uan ri nuya' q'uix, y pa ruvi' ri xa richin ri roch'ulef benak-vi ri cánima. \v 20 Jac'a roj chicaj c'o-vi katinamit, ri achique lugar kayo'on-vi-apu kavech\x * \xo 3:20 \xt Col. 3:1, 3.\x* riq'uin ronojel kánima chi xtipe-vi ri Colonel, ri Ajaf Jesucristo\x * \xo 3:20 \xt 2 Ti. 4:8; Tit. 2:13.\x* \v 21 ri xtijalo ri ka-cuerpo roj ri xa roj bak, xa roj ulef, richin chi nik'alajin ruk'ij achel ruk'ij ri ru-cuerpo rija'.\x * \xo 3:21 \xt Sal. 17:15; 1 Jn. 3:2.\x* Quiri' xtu'on chike riq'uin ri nimalaj ruchuk'a' ri achok riq'uin nu'on chi nic'uje' ronojel pa ruk'a'.\x * \xo 3:21 \xt Ef. 1:18-23.\x* \c 4 \s1 Ri achique rubeyal chi cof yec'uje' ri aj-Filipos chirakan ri Ajaf \p \v 1 Roma c'a ri', rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, ri can yixinjo', y nurayin chi nikatz'et chic ki' jun bey iviq'uin, rix ri ibanon chuve chi yiquicot, y rix rajil-ruq'uexel ri nusamaj,\x * \xo 4:1 \xt 1 Ts. 2:19.\x* nin-ij na chive achique rubeyal chi cof yixc'uje' chirakan ri Ajaf. \p \v 2 Rat Evodia y rat Síntique, yixinpaxa'aj chi xa jun ivánima tibana',\x * \xo 4:2 \xt Fil. 2:2.\x* roma chi rix ca'i' rix richin ri Ajaf. \v 3 Quiri' mismo rat ri cukul nuc'u'x aviq'uin richin kayuken rusamaj ri Dios, yatinpaxa'aj chi que'ato' ri ca'i' ixoki' ri' ri junan xquitij quik'ij viq'uin chutzijosic ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak, junan riq'uin ri Clemente y ri ch'aka' chic ri yin quito'on-pe, ri tz'iban chic quibi' chupan ri vuj richin c'aslen. \p \v 4 Jumul tiquicot\x * \xo 4:4 \xt Ro. 12:12; 1 Ts. 5:16.\x* ri ivánima chi xa jun ibanon riq'uin ri Ajaf; y jun bey chic nin-ij: ¡Tiquicot ri ivánima! \v 5 Chiquivech conojel tik'alajin-vi chi (ch'uch'uj, me'l oc) ivánima roma ri Ajaf nakaj chic c'o-vi chi nipe.\x * \xo 4:5 \xt Stg. 5:8, 9.\x* \p \v 6 Man ta jun roma nich'ujirisaj-ivi', xa ronojel tic'utuj che ri Dios pan oración, ti'ij che ri nic'atzin chive\x * \xo 4:6 \xt Sal. 55:22; Pr. 16:3.\x* riq'uin matioxinic. \v 7 Si quiri' ni'en, ri uxlanen\x * \xo 4:7 \xt Is. 26:3; Jn. 14:27; Col. 3:15.\x* richin ri Dios ri más k'axnak chuvech ri ajani yixtiquer ninojij, xtuchajij ri ivánima y xtuchajij ri ninojij, roma xa jun ibanon riq'uin ri Cristo Jesús. \s1 Pa ruvi' ri c'o utz rutzijol quixnojin-vi \p \v 8 Pa ruq'uisbel c'a, rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, nin-ij chive chi ronojel ri kitzij, ri c'o ruk'ij, ri choj, ri ch'ajch'oj, ri nuq'uen-pe utzulaj no'oj, ri c'o utz rutzijol, si ruc'uan-ri' riq'uin ri chojmilaj c'aslen, y si utz chi niyo'ox ruk'ij, ja pa ruvi' re' quixnojin-vi. \p \v 9 Y ronojel ri xivetemaj, ri ajani xtiquer xuq'uen can ri ixiquin, ri xivac'axaj y xitz'et viq'uin,\x * \xo 4:9 \xt Fil. 3:17.\x* jari' tibana'. Si quiri' ni'en, ri Dios ri niyo'on uxlanen pan ivánima xtic'uje' iviq'uin. \s1 Ri sipanic ri xquitak-e ri aj-Filipos \p \v 10 Can niquicot vánima riq'uin ri Ajaf roma xinic'uxlaj chic pe jun bey riq'uin ri achique nic'atzin chuve. Veteman chi ri nic'atzin chuve jumul c'o pan ivánima, pero c'a ja vacami c'o che'el chi xinito' chic pe jun bey. \v 11 Man roma ta chi can manak nincusaj tok nin-ij re' chive. Man quiri' ta. Roma yin veteman nuk'asan-pe-vi' c'o man c'o nincusaj.\x * \xo 4:11 \xt 1 Ti. 6:6; He. 13:5.\x* \v 12 Yin veteman nink'asaj-vi' riq'uin xa achique na juba' c'o viq'uin, y veteman nink'asaj-vi' tok c'o q'uiy richin nincusaj, ronojel yin k'axnak-pe chupan. Achel tok c'o q'uiy achique richin nintij y tok nic'atzin chi nincoch' nupan. Achel tok c'o q'uiy nincusaj y quiri' mismo tok man jun oc achique c'o viq'uin.\x * \xo 4:12 \xt 1 Co. 4:11; 2 Co. 11:27.\x* \v 13 Ronojel yitiquer nink'asaj,\x * \xo 4:13 \xt Jn. 15:5.\x* roma veteman chi ja ri Jesucristo niyo'on vuchuk'a'.\x * \xo 4:13 \xt 2 Co. 12:9.\x* \v 14 Pero matiox c'a chi xinito-pe riq'uin ri achique nic'atzin chuve, roma riq'uin ri', achel can ta junan ivánima viq'uin\x * \xo 4:14 \xt Fil. 1:7.\x* chupan ri c'ayef ri yinc'o-vi vacami. \p \v 15 Y ja jun rix aj-Filipos iveteman chi tok yin xintzijoj pa roch'ulef Macedonia na'ey ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak, y tok xinel-pe chiri', nis-ta jun chic botzaj chique ri quiniman ri Jesucristo xinquito-pe riq'uin ri achique nic'atzin chuve, xaxe rix. \v 16 Roma tok c'a yinc'o na pa tinamit Tesalónica chiri', rix man xe ta jun bey xitak-pe ri achique xc'atzin chuve. \v 17 Yin man nin-ij ta chive chi can ninrayij nuto'ic iviq'uin, man quiri' ta. Ri ninrayij yin, jun utzulaj rajil-ruq'uexel\x * \xo 4:17 \xt Jn. 15:8, 16.\x* ivichin rix chuvech ri Dios. \v 18 Ronojel ri xitak-pe, xuruya' ri Epafrodito\x * \xo 4:18 \xt Fil. 2:25.\x* chuve, can yin beyon ninna-vi', y vacami más chuvech ri ajani nic'atzin chuve c'o viq'uin. Ri nuto'ic xitak-pe rix achel jun sipanic c'ulun roma ri Dios y achel ruxla' jun jubulaj ak'on ri nika chuvech.\x * \xo 4:18 \xt He. 13:16.\x* \v 19 Y ri nu-Dios ri jani na ruk'ij ri nimalaj rubeyomal xtuya' ronojel ri ajani nic'atzin chive\x * \xo 4:19 \xt Sal. 23:1; Pr. 8:21; 2 Co. 9:8.\x* rix ri xa jun ibanon riq'uin ri Cristo Jesús. \v 20 Can ta jumul-jumul xtiyo'ox ruk'ij ri Dios ri Tata'aj pa kavi'. Amén. \s1 Ri ruq'uisbel tak saludo ri nutak-e ri Pablo chique ri aj-Filipos \p \v 21 Conojel ri erichin ri lok'olaj rutinamit ri Dios roma xa jun quibanon riq'uin ri Cristo Jesús, que'ibana' saludar. Quiri' mismo ri quiniman ri Jesucristo ri ec'o vave' viq'uin, niquitak-e i-saludo. \v 22 Conojel ri erichin ri lok'olaj rutinamit ri Dios niquitak-e i-saludo. Pero ri más nicajo' yetako-e i-saludo ja ri yesamaj riq'uin ri rey César.\x * \xo 4:22 \xt Fil. 1:13.\x* \p \v 23 Ri ru-favor ri Kajaf Jesucristo xtic'uje' ta c'a iviq'uin chi'ivonojel. Amén.