\id ACT KMAC0112.SCR CAK SUR CENTRAL HECHOS, 2005 3 junio \h Hechos \toc1 Hechos \toc2 Ri rusamaj ri Dios ri xqui'en can ri apóstoles \toc3 Hch. \mt1 Ri rusamaj ri Dios ri xqui'en can ri apóstoles \c 1 \s1 Ri Lok'olaj Espíritu ri sujun, can xpe na vi \p \v 1 Nimalaj Teófilo,\x * \xo 1:1 \xt Lc. 1:3.\x* chupan ri jun na'ey vuj ri xintak-e chave, nutz'iban-e ronojel ri samaj ri xutz'uc can ri Jesús, y ronojel ri xu'ij richin xerutijoj ri vinak, \v 2 c'a ja tok xril k'ij chi rija' xc'ul chila' chicaj.\x * \xo 1:2 \xt 1 Ti. 3:16.\x* Pero na'ey chi xbe, rija' uc'uan roma ri Lok'olaj Espíritu xerupaxa'aj can ri apóstoles ri erucha'on riq'uin ri achique nic'atzin chi niqui'en can.\x * \xo 1:2 \xt Mt. 28:19; Mr. 16:15; Jn. 20:21.\x* \v 3 Chupan cuarenta k'ij chirij can ri nimalaj k'axomal y ri camic ri xuk'asaj, jalajoj rubanic xu'on richin xuc'utula-ri' chiquivech,\x * \xo 1:3 \xt 1 Co. 15:5.\x* richin xquetemaj chi kitzij xc'astaj chiquicojol ri anima'i', y c'o xu'ij can chique pa ruvi' ru-gobierno ri Dios. \v 4 Jun k'ij tok ri Jesús c'o quiq'uin, quire' xu'ij chique: Man quixel-e pa tinamit Jerusalem,\x * \xo 1:4 \xt Lc. 24:49.\x* xa tivoyo'ej ri rusujun-pe ri Dios chi nuya', achel ri ivac'axan-pe viq'uin yin.\x * \xo 1:4 \xt Jn. 14:16, 26; 15:26; 16:7.\x* \v 5 Roma ri Juan ri Bautista riq'uin ya' xu'on-vi bautizar, jac'a rix, juba' más chikavech apu xquix-an bautizar riq'uin ri Lok'olaj Espíritu,\x * \xo 1:5 \xt Hch. 11:15, 16.\x* xcha' ri Jesús. \s1 Tok ri Jesús xtzolij-e chicaj \p \v 6 Jac'ari' tok ri quimolon-qui' xquic'utuj-apu che ri Jesús: Ajaf, ¿ja cami xril k'ij chi nak'asaj chic jun bey ri gobierno pa kak'a' roj israelitas? xecha' che. \p \v 7 Jac'a rija' xu'ij chique: Man ivichin ta rix chi nivetemaj\x * \xo 1:7 \xt 1 Ts. 5:1.\x* achique tiempo y achique k'ij xtibanataj. Ri' xe pa ruk'a' ri Dios c'o-vi. \v 8 Pero xtiyo'ox uchuk'a' chive tok xtika-pe ri Lok'olaj Espíritu pan ivi'. Y ri itz'eton y ri ivac'axan viq'uin, rix xtitzijoj pa Jerusalem,\x * \xo 1:8 \xt Lc. 24:47, 48.\x* pa ronojel tak lugares richin ri Judea, pa departamento Samaria, y pa ruvi' ronojel ri roch'ulef, chi naj chi nakaj xtiya-vi rutzijol, xcha' ri Jesús. \v 9 Tok ru'in chic ri ch'abel ri', can chiquivech xc'amer-vi-e chicaj y jun sutz' xevan chiquivech. \v 10 C'a quiri' na benak quivech chirij ri Jesús ri benak chicaj chiquivech, jari' tok xe'epapo' eca'i' achi'a' quiq'uin ri quicusan sak tak tziek. \v 11 Ri ca'i' achi'a' ri' xqui'ij chique: Rix tata'aj ri rix richin ri departamento Galilea, ¿achique roma yixtzu'un-e chicaj? Roma ri Jesús ri xc'amer-e chivech richin xc'ul chicaj, nipe chic jun bey.\x * \xo 1:11 \xt Jn. 14:3.\x* Y achel xu'on tok xbe chicaj, quiri' mismo xtu'on tok xtipe,\x * \xo 1:11 \xt Ap. 1:7.\x* xecha' chique. \s1 Ri Matías xoc can apóstol pa ruq'uexel ri Judas Iscariote \p \v 12 Ri tzekle'ey richin ri Jesús, xeka-pe pa ruvi' ri juyu' Olivos, y xetzolij pa tinamit Jerusalem ri man naj ta quicojol, xaxe cami jun kilómetro. \v 13 Tok ec'o chic chiri' pa Jerusalem, xejote-e ri pa ruca'n piso che ri lugar ri can ec'o-vi-pe, y jare' ri quibi': ri Pedro, ri Jacobo, ri Juan, ri Andrés, ri Felipe, ri Tomás, ri Bartolomé, ri Mateo, ri Jacobo ruc'ajol ri Alfeo, ri Simón ri c'o quiq'uin ri achi'a' ni'ix celadores chique, y ri Judas ruc'ajol jun achi rubinan Jacobo.\x * \xo 1:13 \xt Jud. 1.\x* \v 14 Conojel rije' k'ij-k'ij xa jun cánima niquiquemelaj-qui' chuvech ri Dios niqui'en orar junan quiq'uin ri ixoki', ri María ri rute' ri Jesús, y ri eruchak'\x * \xo 1:14 \xt Mt. 13:55.\x* ri Jesús. \p \v 15 Chupan tak ri k'ij ri' ri quiniman ri Jesucristo quimolon-qui' jun cami ciento veinte. Xpa'e' c'a ri Pedro chiquivech, y xu'ij chique: \v 16 Rix tata'aj, ri kachak'-kanimal ki' iviq'uin, can xc'atzin chi xtzakon ri tz'iban can chupan ruch'abel ri Dios chirij ri Judas.\x * \xo 1:16 \xt Sal. 41:9.\x* Roma ri Lok'olaj Espíritu\x * \xo 1:16 \xt 2 S. 23:2.\x* xuya' pa ruchi' ri rey David chi ru'in can ri achique xterubana' ri Judas\x * \xo 1:16 \xt Jn. 18:3.\x* ri xoc uc'uay quibey ri vinak ri xe'uc'uan richin ri Jesús pa cárcel, \v 17 y ri Judas,\x * \xo 1:17 \xt Lc. 6:16.\x* mismo jun apóstol chikacojol y junan xsamaj kiq'uin chupan ri samaj re'. \v 18 Ri méra ri xuc'ul rija' tok xujach-e ri Jesús, xcuses richin xlok' jun juyu'.\x * \xo 1:18 \xt Mt. 27:5.\x* Jac'a ri Judas xa xujitz'aj rukul, y tok xtzak pan ulef, xcubucu' y xuquiraj-e-ri' rixco'l. \v 19 Ri xuk'asaj ri Judas, chi ch'uti'k chi nima'k xe'ac'axan vave' pa Jerusalem. Romari' Acéldama xubinaj ri juyu' ri'. Roma pa quich'abel ri aj-Jerusalem, Acéldama nu'ij tzij juyu' richin quic'.\x * \xo 1:19 \xt Mt. 27:8.\x* \v 20 Xa romari' chupan ri vuj Salmos quire' nu'ij chirij ri Judas: \q1 Man jun c'a tic'uje' chupan ri racho, \q1 Ti'an can tolonic jay\x * \xo 1:20 \xt Sal. 69:25.\x* che; \m y: \q1 Toc chic jun pa ruq'uexel richin nipa'e' can chuvech ri rusamaj,\x * \xo 1:20 \xt Sal. 109:8.\x* \m nicha'. \m \v 21 Romari' nic'atzin chi ri Judas nikacanoj jun ruq'uexel chiquicojol ri achi'a' ri (xojcachbilaj, xojcach'ilaj) chupan ronojel ri tiempo tok xel-xoc ri Ajaf Jesús chikacojol, \v 22 richin nutzijoj junan kiq'uin\x * \xo 1:22 \xt Hch. 2:32.\x* chi ri Jesús can xc'astaj na vi chiquicojol ri anima'i'. Romari' nrojo' jun ri can c'o-pe kiq'uin xe tok x-an bautizar ri Jesús roma ri Juan, c'a ja tok xc'amer-e ri Jesús chikacojol richin xc'ul chila' chicaj, xcha' ri Pedro. \v 23 Xquiya' c'a apu quibi' ca'i' achi'a', jun rubinan José Barsabás y ni'ix Justo che, y ri jun chic rubinan Matías. \v 24 Jac'ari' xqui'en orar, y xqui'ij: Ajaf, rat ri natz'et cánima conojel,\x * \xo 1:24 \xt 1 S. 16:7.\x* tac'utu' c'a chikavech achique chique ri ca'i' achi'a' re' acha'on \v 25 richin nipa'e' can chuvech ri samaj y ntoc apóstol pa ruq'uexel ri Judas ri xyo'on can ri samaj re' roma rumac, richin xbe chupan ri lugar ri can richin vi rija', xecha'. \v 26 Jac'ari' xquiya' pan etz'anen ri ca'i' (bi'aj, binaj), y ja ri Matías xkaj-en richin xoc apóstol junan quiq'uin ri once chic apóstoles. \c 2 \s1 Tok xka-pe ri Lok'olaj Espíritu \p \v 1 Tok xril ruk'ijul ri quinimak'ij ri israelitas rubinan Pentecostés, conojel ri quiniman ri Ajaf Jesús junan cánima\x * \xo 2:1 \xt Hch. 1:14.\x* quibanon quimolon-qui'. \v 2 C'ate xquina', xk'ajan-pe jun achel nimalaj cak'ik' chicaj ri petenak riq'uin ruchuk'a', y xunojsaj ri jay\x * \xo 2:2 \xt Hch. 4:31.\x* ri etz'uyul-vi. \v 3 Jac'ari' xquitz'et xrepero' achel ruxak-k'ak',\x * \xo 2:3 \xt Mt. 3:11.\x* y nujachala-ri' xka pa quivi' chiquijununal. \v 4 Ri Lok'olaj Espíritu xunojsaj ri cánima conojel y xech'o-pe pa jalajoj tak ruvech ch'abel,\x * \xo 2:4 \xt Mr. 16:17.\x* achel xuya' ri Lok'olaj Espíritu chique chiquijununal. \p \v 5 Chupan tak ri k'ij ri' chiri' pa tinamit Jerusalem, ec'o achi'a' israelitas eyo'ol ruk'ij ri Dios epetenak pa ronojel ruvi' ri roch'ulef. \v 6 Y roma ri xk'ajan, man juba' ta oc vinak xquimol-apu-qui' chiri', y man niquil ta achique niquinojij roma can pa quich'abel chiquijununal ri ye'ac'axan yech'o-vi ri tzekle'ey richin ri Jesús. \v 7 Rije' satznak cánima y man niquil ta achique niquinojij chirij ri najin chiquivech, y niquibila': ¿Man erichin ta ri departamento Galilea re yech'o re' c'a? \v 8 ¿Achel chi ja ri ch'abel ri roj q'uiyinak-vi-pe chikajununal nikac'axaj chi yech'o-vi? \v 9 Roma chikacojol roj ec'o aj vave' pa departamento Judea, ec'o epetenak pa jalajoj tak roch'ulef, achel ri Partia, ri Media, ri Elam, ri Mesopotamia, ri Capadocia, ri Ponto, ri Asia, \v 10 ri Frigia, ri Panfilia, ri Egipto, y ri lugares más quila' che ri tinamit Cirene richin ri roch'ulef Africa. C'o epetenak pa tinamit Roma, y chique rije' ec'o ri can kitzij chi israelitas pa calaxic, y ec'o man israelitas ta ri niquiya' ruk'ij ri kitzij Dios junan quiq'uin ri israelitas. \v 11 C'o epetenak pa roch'ulef Creta, y pa roch'ulef Arabia. Can pa tak kach'abel chikajununal nikac'axaj-vi ri nimalaj rusamaj ri Dios ri niquitzijoj, xecha'. \v 12 Conojel rije' satznak cánima man niquil ta achique niquinojij, y niquibila' chiquivech: ¿Achique cami ruchojmil ronojel re'? yecha'. \v 13 Pero ec'o chique ri xquimol-apu-qui' ri xa yetze'en-apu chiquij ri quiniman ri Ajaf Jesús, y niqui'ij: La' xa xek'aber,\x * \xo 2:13 \xt 1 Co. 14:23.\x* yecha'. \s1 Ri na'ey (mul, paj) ri xch'o ri Pedro chiquivech ri israelitas \p \v 14 Jac'ari' ri Pedro ri c'o-apu junan quiq'uin ri once chic apóstoles xpa'e' chiquivech ri quimolon-qui' chiri', y quire' xu'ij: Nuvinak israelitas ri rix tata'aj ri rixc'o vave' pa Jerusalem ri k'ij re', tivac'axaj y tivetemaj ri xtin-ij chive: \v 15 Ri kamolon-ki' vave' vacami, man roj k'abarela' ta, achel ri ninojij rix. Roma xa c'a ja las nueve nisakar. \v 16 Ri xitz'et rix kiq'uin vacami, ja ri ru'in can ri profeta Joel ojer ri quire' nu'ij: \q1 \v 17 Chupan ri ruq'uisbel tak k'ij, yin, nicha' ri Dios, \q1 Xtintak-pe ri Lok'olaj Espíritu\x * \xo 2:17 \xt Pr. 1:23; Is. 32:15; Ez. 36:27; Hch. 10:45.\x* pa quivi' conojel, \q1 Y ri ivalc'ua'l chi xtani' chi alabo xtiquiya' rubixic ri xtin-ij-pe pa cánima.\x * \xo 2:17 \xt Hch. 21:9.\x* \q1 Ri c'ajola' pa jun achel achic' xtiquitz'et ri man jani tibanataj, \q1 Y ri achi'a' c'o chic quijuna', xticachic'aj ri xquebanataj ri más chiquivech apu.\x * \xo 2:17 \xt Jl. 2:28.\x* \q1 \v 18 Ja jun pa quivi' ri nusamajela', chi achi'a' chi ixoki' \q1 Xtintak-pe ri Lok'olaj Espíritu, y rije' xtiquiya' rubixic ri xtin-ij-pe yin pa cánima.\x * \xo 2:18 \xt Hch. 21:4; 1 Co. 12:7, 10, 28.\x* \q1 \v 19 Xtin-en chi xquebanataj ri man jun bey etz'eton chuvech ri rocaj; \q1 Y nimalaj tak retal ruchuk'a' ri Dios choch'ulef. \q1 Xtitz'etetaj quic', k'ak', y sib ri jani na nibukuk.\x * \xo 2:19 \xt Jl. 2:30.\x* \q1 \v 20 Ri k'ij xtik'uk'umer ruvech\x * \xo 2:20 \xt Mt. 24:29.\x* \q1 Y ri ic' xtoc achel quic'. \q1 Quiri' xtibanataj na'ey chi nuka ri k'ij tok ri Ajaf xtu'on ri ru'in can, \q1 Ri nimalaj k'ij ri can c'o ruk'ij. \q1 \v 21 Y xa achique na ri xtic'utun che ri Ajaf chi tucolo', can xticolotaj-vi.\x * \xo 2:21 \xt Ro. 10:13.\x* \m Quiri' nu'ij ri Dios chupan ri rutz'iban can ri profeta Joel, xcha' ri Pedro. \p \v 22 Jac'ari' quire' chic xu'ij: Nuvinak israelitas ri rix tata'aj, tivac'axaj ri ch'abel ri xtin-ij chive: Ri Jesús aj-Nazaret, can xk'alajin chi'icojol chi riq'uin ri Dios petenak-vi, roma ri Dios xu'on chi xerubanala' nima'k tak samaj ri xa achique na xina' rix che, nimalaj tak retal ri ruchuk'a' ri man jun bey tz'eton\x * \xo 2:22 \xt Jn. 4:48.\x* chi'icojol. Y ri' jabel iveteman rix. \v 23 Ri Jesús re' xjach pan ik'a', roma can quiri' vi runojin-pe\x * \xo 2:23 \xt Hch. 4:28.\x* ri Dios chi nibanataj. Xjel ik'a' chirij richin xiya' pa quik'a' vinak ri manak Dios pa quivech, richin quiri' xicamisaj chuvech cruz. \v 24 Jac'a ri Dios xu'on chi xc'astaj-pe\x * \xo 2:24 \xt Hch. 3:15; 4:10; 10:40; 13:30; 17:31; Ro. 4:24; 8:11.\x* ri Jesús, xrelesaj-pe pa ruk'a' ri k'axomal richin ri camic, roma manak che'el chi ri Jesús nicanaj can jumul pa ruk'a' ri camic. \v 25 Romari' ri rey David ja ruch'abel ri Jesús nucamuluj tok xu'ij: \q1 Yin jumul nintz'et ri Ajaf Dios chinuvech. \q1 Rija' can c'o-pe pa nu-derecha, romari' man jun roma xtinxi'ij-vi'. \q1 \v 26 Romari' niquicot ri vánima, y can qui' nuc'u'x yich'o. \q1 Y yin masque xtimuk ri nu-cuerpo, c'a c'o na nuyo'on-vi-apu nuvech. \q1 \v 27 Roma rat nu-Dios, man xtaya' ta can jumul ri vánima chupan ri lugar quichin ri anima'i'. \q1 Ni man xtaya' ta lugar chi nik'ey-ka\x * \xo 2:27 \xt Sal. 16:8-10; Hch. 13:35.\x* ri nu-cuerpo yin ri Lok'olaj Ac'ajol.\x * \xo 2:27 \xt Lc. 1:35.\x* \q1 \v 28 Ac'utun rubey ri c'aslen chinuvech, \q1 Y roma can aviq'uin xquic'uje-vi-apu, jari' xtibano chi tz'akat xtiquicot ri vánima. \m Quiri' ri rutz'iban can ri David, xcha' ri Pedro. \p \v 29 Y rix vach'alal ri rix tata'aj, iveteman chi ri rey David ri kamama' ojer can (xcom, xquen) y xmuk,\x * \xo 2:29 \xt Hch. 13:36.\x* y ri lugar ri xmuk-vi, c'a quiri' na k'alaj ri vacami. \v 30 Pero roma ri David can ru-profeta vi ri Dios, y reteman chi ri Dios ruyo'on rutzij che, chi jun chique ri riy-rumam can\x * \xo 2:30 \xt Ro. 1:3.\x* ri xtutz'uyuba' can chi Rey\x * \xo 2:30 \xt Lc. 1:32.\x* pa ruq'uexel ri David, \v 31 romari' can achel xutz'et yan e ri xquebanataj tok xu'ij chi ri Jun ri xtitak-pe roma ri Dios chucolic rutinamit, can xtic'astaj na vi e chupan ri lugar quichin ri anima'i', y chi ri ru-cuerpo man xtik'ey ta.\x * \xo 2:31 \xt Sal. 16:10; Hch. 13:35.\x* \v 32 Ri nintzijoj chive ja ri Jesús ri xuc'asoj-pe ri Dios chiquicojol ri anima'i', y roj can riq'uin kavech xkatz'et tok c'astajnak chic pe chiri'. \v 33 Y xc'amer c'a e chicaj roma ruchuk'a' ri Dios,\x * \xo 2:33 \xt Ef. 1:19, 20.\x* y tok xuc'ul yan ri Lok'olaj Espíritu ri sujun che roma ri Rutata', xuya-pe pa kavi',\x * \xo 2:33 \xt Jn. 15:26.\x* y jari' ri nitz'et y nivac'axaj rix vacami. \v 34 Quiri' nin-ij chive roma mana-ta ri David ri xbe chicaj, pero ja rija' mismo biyon can: \q1 Ri Ajaf Dios quire' xu'ij che ri Vajaf: \q1 Catz'uye-pe pa nu-derecha,\x * \xo 2:34 \xt Sal. 110:1; Mt. 22:44; Ef. 1:20.\x* \q1 \v 35 C'a ja tok xquenya' chuxe' avakan ri itzel yatquitz'et. \m Quiri' ri rutz'iban can ri David. \m \v 36 Roma c'a ri', tivetemaj chi'ivonojel rix nuvinak israelitas, chi ri Jesús ri xicamisaj chuvech cruz, can banon che roma ri Dios chi ja rija' Rajaf ronojel, y chi ja rija' ri Jun ri takon-pe chucolic ri rutinamit, xcha' ri Pedro chique. \p \v 37 Tok ri quimolon-qui' xquic'axaj ri xu'ij ri Pedro, jani na xk'axo ri cánima, y xquic'utuj che ri Pedro y ri ch'aka' chic apóstoles: Rix tata'aj ri kachak'-kanimal ki' chikavech iviq'uin, ¿vacami achique nika'an?\x * \xo 2:37 \xt Lc. 3:10.\x* xecha'. \v 38 Jari' tok ri Pedro xu'ij chique: Tijala' ino'oj, tiya' can ri mac, y pa rubi' ri Ajaf Jesucristo tibana' bautizar ivi', richin ni'an perdonar ri imac.\x * \xo 2:38 \xt Lc. 24:47.\x* Y ri Dios xtuya-xtusipaj ri Lok'olaj Espíritu chive. \v 39 Roma ri Lok'olaj Espíritu ri rusujun ri Dios ojer, chive rix y chique ri ivalc'ua'l sujun-vi, y chique conojel ri ec'o chi naj chi nakaj,\x * \xo 2:39 \xt Ef. 2:13.\x* y chique xa achique na quivech vinak ri yeroyoj ri Kajaf Dios. \v 40 Y c'a c'o na más ch'abel xu'ij ri Pedro chique richin nukasaj cánima y richin yerupaxa'aj. Rija' quire' xu'ij chique: Tiya' can rix ri itzel tak mac ri achel yetajin ri solaj vinak richin ri vacami, richin quiri' yixcolotaj, nicha' chique. \v 41 Roma c'a ri', ri xec'ulu pa cánima ri ch'abel ri xutzijoj ri Pedro, xe'an bautizar, y chupan ri k'ij ri', ec'o cami oxi' mil xeniman ri Jesucristo y xe'oc (cachbil, cach'il) ri quiniman chic. \v 42 Rije' man niquiya' ta can chi niquitijoj-qui' riq'uin ri niquic'ut ri apóstoles, chi junan cánima niquimol-qui', chi yeva' junan, niquiper ri pan c'uxle'el richin rucamic ri Ajaf Jesús, y chi niqui'en orar. Jumul quiri' niqui'en. \s1 Ri quic'aslen ri na'ey tak xeniman ri Jesucristo \p \v 43 Jalajoj tak retal y q'uiy milagros yebanataj\x * \xo 2:43 \xt Mr. 16:17, 18.\x* chiquik'a' ri apóstoles, y ri vinak jani na niquixi'ij-qui' roma. \v 44 Jac'a ri quiniman ri Jesucristo junan ec'o conojel, y ronojel ri achique c'o quiq'uin xa jun cánima pa ruvi'.\x * \xo 2:44 \xt Hch. 4:32.\x* \v 45 Yequic'ayij\x * \xo 2:45 \xt Hch. 4:34.\x* quijuyu' y qui-cosas,\x * \xo 2:45 \xt Is. 58:7.\x* y ri rajil niquijach chiquivech conojel achel ri nic'atzin chique chiquijununal. \v 46 K'ij-k'ij junan cánima ec'o pa racho ri Dios;\x * \xo 2:46 \xt Lc. 24:53; Hch. 3:1; 5:20, 21, 25, 42.\x* can yequicot\x * \xo 2:46 \xt Jn. 16:22.\x* y (ch'uch'uj, me'l) cánima niquimol-qui' chi tak jay richin niqui'en va'in. \v 47 Rije' niquiya' ruk'ij ri Dios, utz yetz'et coma ri vinak, y ri Ajaf k'ij-k'ij nu'on chi más yeq'uiyer,\x * \xo 2:47 \xt Hch. 5:14; 11:24.\x* roma nisamaj pa cánima ri can quichin vi chi yecolotaj. \c 3 \s1 Jun achi man nitiquer ta nibin, ni'an chi nic'achoj \p \v 1 C'o jun k'ij richin a las tres xk'ak'ij, ri Pedro y ri Juan junan xejote-e pa racho ri Dios, ri hora richin oración.\x * \xo 3:1 \xt Lc. 1:10; Hch. 10:30.\x* \v 2 Chiri' chuchi' racho ri Dios k'ij-k'ij neyo'ox can jun achi man nitiquer ta nibin roma can quiri' vi xalex, y chuchi' ri puerta ri Jabel Oc Nitzu'un ni'ix che niyo'ox-vi can, richin nuc'utuj can ru-limosna\x * \xo 3:2 \xt Lc. 18:35; Jn. 9:8.\x* chique ri ye'oc-apu chiri'. \v 3 Tok ri achi re' xerutz'et ri Pedro y ri Juan chi ye'oc-apu pa racho ri Dios, rija' xuc'utuj-apu ru-limosna chique. \v 4 Jac'a ri Pedro y ri Juan xbe quivech\x * \xo 3:4 \xt Hch. 10:4.\x* chirij ri achi, y ri Pedro xu'ij che: Kojatz'eta-pe, xcha'. \v 5 Y ri achi nich'icch'ot ruvech chiquij, royo'en ri achique xtiyo'ox can che. \v 6 Jac'a ri Pedro xu'ij che: Yin manak oro ni plata viq'uin richin xtinya' chave, pero ri c'o viq'uin, jari' xtinya'\x * \xo 3:6 \xt 2 Co. 6:10; 1 P. 4:10.\x* chave. Pa rubi' ri Jesucristo aj-Nazaret\x * \xo 3:6 \xt Mt. 2:23.\x* cacataj y cabin, xcha'. \v 7 Jac'ari' tok ri Pedro (xutz'om, xuchop) chiruk'a' derecha ri achi richin xupaba', y can jari' xec'uje-pe ruchuk'a' ri rakan, y ri rukul tak rakan. \v 8 Xropin c'a richin xpa'e', y xbin. Xoc c'a apu chiquij ri Pedro y ri Juan pa racho ri Dios;\x * \xo 3:8 \xt Jn. 5:8, 9, 14.\x* nibin, niropin\x * \xo 3:8 \xt Is. 35:6.\x* y nuya' ruk'ij ri Dios. \v 9 Eq'uiy c'a vinak xetz'eto chi nibin y nuya' ruk'ij ri Dios, \v 10 y xquetemaj ruvech chi ja achi ri' ri nitz'uye' chuchi' racho ri Dios, nuc'utuj limosna chuchi' ri puerta ri Jabel Oc Nitzu'un ni'ix che. Rije' man niquil ta achique niquinojij, y xquixi'ij-qui' roma ri xbanataj riq'uin. \s1 Ri Pedro nich'o chiquivech ri quimolon-qui' chuchi' ri corredor rubinan Richin ri Salomón \p \v 11 Ri achi ri x-an che chi xc'achoj man yerusok'opij ta can ri Pedro y ri Juan, y chi jun tinamit satznak quic'u'x xuquimolo-qui' quiq'uin chuchi' ri corredor rubinan Richin ri Salomón.\x * \xo 3:11 \xt Jn. 10:23.\x* \v 12 Tok ri Pedro xerutz'et ri vinak, xu'ij chique: Nuvinak israelitas ri rix tata'aj, ¿achique roma rix can achique na nuna' ri ivánima riq'uin ri xbanataj? Y, ¿achique roma ja chikij roj iyo'on-vi ivech? Ri achi re' xtiquer xbin, pero man roma ta chi roj, roj utz chuvech ri Dios, ni man kuchuk'a' ta roj xbano\x * \xo 3:12 \xt 2 Co. 3:5.\x* chi xc'achoj. \v 13 Tivac'axaj c'a ri nin-ij chive: Ri qui-Dios ri Abraham, ri Isaac, y ri Jacob, ri eruxe'el can ri katinamit,\x * \xo 3:13 \xt Hch. 5:30.\x* ja mismo Dios ri', xbano che ri Jesús ri Ruc'ajol chi c'o ruk'ij.\x * \xo 3:13 \xt Jn. 17:1, 5, 24.\x* Y ja Jesús re' ri xijach rix y man xiya' ta lugar chi xsok'opis-e, tok ri Pilato ru'in chic chi nucol-e. \v 14 Rix ja ri Jun ri can lok'olaj\x * \xo 3:14 \xt Sal. 16:10; Mr. 1:24.\x* vi y choj ruc'aslen ri man xijo' ta chi xcol-e. Xa ja ri jun camisanel ri xic'utuj chi ticol-e.\x * \xo 3:14 \xt Mt. 27:15-23.\x* \v 15 Y ri Jesús ri niyo'on c'aslen xa xicamisaj, pero ri Dios xu'on chi xc'astaj-pe\x * \xo 3:15 \xt Hch. 2:24.\x* chiquicojol ri anima'i'. Quiri' nika'ij chive, roma roj riq'uin kavech xkatz'et tok rija' xc'astaj yan pe chiri'. \v 16 Y ri achi re nitz'et-pe rix vave' y xa iveteman ruvech, ja pa rubi' ri Jesús\x * \xo 3:16 \xt Hch. 4:10.\x* xc'achoj-vi roma ri Jesús rubanon chike chi cukul kac'u'x chi nic'achoj, y roma cukul kac'u'x\x * \xo 3:16 \xt Mt. 9:22; Hch. 14:9.\x* riq'uin ri Jesús tok tz'akat xechojmir ruk'a-rakan ri achi re xc'achoj chivech chi'ivonojel. \p \v 17 Jac'a yin veteman chi rix nuvinak, y ri yebano gobernar pan ivi', xa roma man iveteman ta si utz o man utz ta ri yixtajin, romari' tok xic'utuj chi tika camic pa ruvi' ri Jesús.\x * \xo 3:17 \xt Hch. 13:27; 1 Co. 2:8.\x* \v 18 Pero ronojel ri xbanataj, xa richin nitzakon ri bin can coma conojel ri profetas ojer, roma rije' quitz'iban can chi ri Jun ri xtutak-pe ri Dios chucolic ri rutinamit, can nuk'asaj na vi k'axomal.\x * \xo 3:18 \xt Sal. 22:6-24; Is. 50:6.\x* \v 19 Vacami c'a, tijala' ino'oj, tiya' can ri mac, y titzolij-pe ivánima\x * \xo 3:19 \xt Hch. 2:38.\x* richin yix-an perdonar, richin quiri' ri Ajaf Dios xtu'on chi xquepe tiempos tok ri ivánima (nic'ases, ch'u'l) xtuna'. \v 20 Y xtutak-pe ri Jesucristo,\x * \xo 3:20 \xt Hch. 1:11.\x* ri ojer-ojer ri' ruyo'on-pe rutzijol chi nutak-pe iviq'uin. \v 21 Pero vacami, nic'atzin chi nic'uje' chila' chicaj,\x * \xo 3:21 \xt He. 8:1.\x* c'a terila' na ri k'ij tok xti'an ruchojmil ronojel, achel ruyo'on-pe rutzijol ri Dios chike pa quichi' ri lok'olaj tak profetas ri can ec'o-vi-pe ojer. \v 22 Roma ri Moisés ojer can quire' xu'ij chique ri kati't-kamama': Ri Ajaf Dios mismo chi'icojol rix xtuyec-vi-pe jun profeta, achel xu'on chuve yin.\x * \xo 3:22 \xt Dt. 18:15; Hch. 7:37; He. 3:5, 6.\x* Ronojel c'a ri xtutzijoj ri profeta ri' chive, rix xtiya' ixiquin riq'uin, \v 23 y xa achique na ri man xtiniman ta richin,\x * \xo 3:23 \xt He. 2:2, 3; 10:29.\x* xteleses-e chiquicojol rutinamit ri Dios. Quiri' nu'ij ri rutz'iban can ri Moisés. \v 24 Quiri' mismo ri ajani profetas ech'ovinak-pe, ri nitiquer-pe riq'uin ri profeta Samuel, c'o qui'in can chirij ri k'ij ri rojc'o-vi. \v 25 Ivichin rix\x * \xo 3:25 \xt Ro. 9:4; 15:8.\x* ri rusujun can ri Dios chupan ri ruch'abel ri quitz'iban can ri profetas. Y ri xusuj chique ri kati't-kamama' ojer, tok xu'on ri na'ey ruvujil c'aslen riq'uin ri Abraham, ri nu'ij chi roma jun riy-rumam\x * \xo 3:25 \xt Gn. 12:3; Mt. 1:21; Hch. 2:39; Gá. 3:8.\x* ri Abraham tok conojel vinak choch'ulef xtiquic'ul favor. \v 26 Roma c'a ri', tok ri Dios ruc'ason chic pe ri Ruc'ajol chiquicojol ri anima'i', na'ey xutak-pe chi'icojol, richin chi riq'uin ri ru-favor ri nuya' pan ivi', chi'ijununal niya' can ivij chuvech ri itzel tak no'oj ri ye'ibanala'. \c 4 \s1 Ri Pedro y ri Juan yepabex chiquivech ri achi'a' junan niqui'en gobernar \p \v 1 Tok ja yech'o ri Pedro y ri Juan chiquivech ri vinak, jari' xe'uka ri sacerdotes israelitas, ri achi'a' saduceos, y ri uc'uay quichin ri yechajin ri racho ri Dios quiq'uin, \v 2 roma catajnak coyoval chiquij ri Pedro y ri Juan chi yequitijoj ri vinak, y chi niquitzijoj chi riq'uin xc'astaj-e ri Jesús,\x * \xo 4:2 \xt Hch. 17:18.\x* ja jun ri anima'i' xquec'astaj-e. \v 3 (Xequitz'om, xequichop) c'a ri ca'i' apóstoles y xequiya' pa cárcel\x * \xo 4:3 \xt Hch. 5:18.\x* richin chuca'n k'ij, roma xk'ak'ij yan ka. \v 4 Pero chiquicojol ri xe'ac'axan ruch'abel ri Dios ri k'ij ri', eq'uiy xeniman. Xaxe achi'a' ec'o cami vo'o' mil.\x * \xo 4:4 \xt Hch. 2:41.\x* \p \v 5 Jac'a ri chuca'n k'ij, chiri' pa tinamit Jerusalem xquimol-qui' ri yebano gobernar chiquicojol ri israelitas, ri nima'k quijuna' achi'a' c'o quik'ij, ri achi'a' q'uiy queteman chirij ri ley ri xyo'ox che ri Moisés, \v 6 ri nimalaj sacerdote Anás, ri Caifás, ri Juan, ri Alejandro, y conojel quiy-quimam ri nimalaj tak sacerdotes. \v 7 Rije' xequipaba' c'a ri Pedro y ri Juan pa quinic'ajal y quire' xquic'utuj chique: ¿Achique chi uchuk'a' ri nicusaj rix? ¿Y achok pa rubi' xi'en chi xc'achoj ri achi ri'?\x * \xo 4:7 \xt Mt. 21:23.\x* xecha' chique. \v 8 Jac'a ri Pedro, nojnak ri Lok'olaj Espíritu\x * \xo 4:8 \xt Mr. 13:11.\x* pa ránima, xu'ij chique: Rix ri yixbano gobernar chupan ri katinamit, y rix achi'a' ri nima'k ijuna' y c'o ik'ij pan Israel, tivac'axaj ri nin-ij chive: \v 9 Riq'uin ri nic'utuj rix pa ruvi' ri favor x-an che ri jun achi niyavej, ri nijo' nivetemaj achique x-an chi xc'achoj, \v 10 tivetemaj c'a chi'ivonojel ri rixc'o-pe vave', y conojel ri kavinak israelitas, chi ri achi c'o chivech vacami, utz chic ruk'a-rakan roma rubi' ri Jesucristo aj-Nazaret,\x * \xo 4:10 \xt Hch. 3:6.\x* ri xic'utuj rix chi xcamises chuvech cruz, pero ri Dios xu'on chi xc'astaj-pe chiquicojol ri anima'i'. \v 11 Y ri Jesús, jari' ri abaj\x * \xo 4:11 \xt Sal. 118:22; Mt. 21:42.\x* ri man jun rakale'n xi'en che rix ri rix banoy tak jay, pero xa ja rija' ri xcuses richin ruchuk'a' ruxiquini'l ri jay. \v 12 Y man jun chic achok pa rubi' xquecolotaj-vi ri vinak. Roma man jun chic (bi'aj, binaj) yo'on-pe chuvech ri roch'ulef chike richin nkucolotaj,\x * \xo 4:12 \xt Mt. 1:21.\x* xcha' ri Pedro. \p \v 13 Jac'a ri yebano gobernar chiquicojol ri israelitas, tok xquitz'et chi ri Pedro y ri Juan man niquixi'ij ta qui' yech'o, y tok xquetemaj chi xa erelic tak achi'a' ri man q'uiy ta qui-estudio,\x * \xo 4:13 \xt 1 Co. 1:27.\x* rije' man niquil ta achique niqui'ij. Y xk'alajin chiquivech chi ri ca'i' ri' (erachbil, jerach'il) can ri Jesús. \v 14 Y roma niquitz'et chi pa'el-apu chiri' ri achi ri x-an che chi xc'achoj, rije' man jun chic xetiquer xqui'ij chique ri ca'i' apóstoles. \v 15 Jac'ari' xqui'ij chi que'eleses-e ri Pedro y ri Juan chiri' pa jay, richin quiri' quiyon yenojin can. \v 16 Rije' niquibila' chiquivech: ¿Achique c'a nika'an chique? Roma conojel vinak vave' pa Jerusalem queteman chi xbanataj jun nimalaj milagro,\x * \xo 4:16 \xt Hch. 3:9, 10.\x* y manak che'el xtika'ij chi man kitzij ta. \v 17 Pero xaxe richin man ti'e más rutzijol ri xbanataj, quekaxibij, richin quiri' man jun chic achok che tiquitzijoj-vi rubi' ri Jesús, yecha'. \v 18 Jac'ari' xecoyoj chic ri Pedro y ri Juan, y xqui'ij chique chi nis-ta jun chic ch'abel tel pa quichi' y chi man chic quetijon pa rubi' ri Jesús.\x * \xo 4:18 \xt Hch. 5:40.\x* \v 19 Pero ri Pedro y ri Juan quire' xqui'ij-apu chique: Ti'ij na c'a rix: ¿Más cami utz chuvech ri Dios chi ja rix yixkanimaj na'ey que chuvech ri Dios?\x * \xo 4:19 \xt Hch. 5:29; Gá. 1:10.\x* \v 20 Roma roj man nkutiquer ta nkutane' chutzijosic ri achique xkatz'et y xkac'axaj riq'uin ri Jesús,\x * \xo 4:20 \xt Hch. 1:8; 2:32; 1 Jn. 1:1-3.\x* xecha'. \v 21 Jac'ari' tok ri achi'a' junan niqui'en gobernar xqui'ij chique ri Pedro y ri Juan: Si man yixniman ta tzij, nitij pokon pa kak'a', xecha' chique. C'ajari' xequisok'opij-e, roma man xquil ta jun roma richin xequi'en castigar, roma ri tinamit\x * \xo 4:21 \xt Hch. 5:26.\x* can niquiya' ruk'ij ri Dios riq'uin ri xbanataj. \v 22 Roma ri achi ri achok riq'uin xbanataj-vi ri milagro chi xc'achoj, más chic cuarenta rujuna'. \s1 Ri quiniman ri Jesucristo niquic'utuj chi man ta niquixi'ij-qui' chutzijosic ruch'abel ri Dios \p \v 23 Tok ri Pedro y ri Juan xesok'opis yan pe, xetzolij quiq'uin ri más tzekle'ey richin ri Jesús, y xquiya' rutzijol ronojel ri bin-pe chique coma ri nima'k tak quik'ij sacerdotes y ri nima'k quijuna' achi'a' c'o quik'ij. \v 24 Jac'a ri quiniman ri Jesús tok xquic'axaj, junan xech'o riq'uin ri Dios y xqui'ij: Nimalaj Ajaf Dios, ja rat ri xabano ronojel, xabano ri caj y ri ec'o chiri', ri roch'ulef\x * \xo 4:24 \xt Ex. 20:11; 2 R. 19:15.\x* y ri ec'o chuvech, ri mar y ri ec'o chupan, \v 25 y ja rat xabano chi xel ri ach'abel pa ruchi' ri asamajinel David, tok xu'ij: \q1 ¿Achique roma ri man israelitas ta niquipaba-qui' chuvech ri Dios? \q1 ¿Achique roma ri vinak pa tak tinamit niquitz'uc-pe tzij ri xa man jun nic'atzin-vi? \q1 \v 26 Roma ri reyes pa ruvi' ri roch'ulef xquimol-qui', \q1 Ri gobernadores xetz'uye' richin junan quitzij xqui'en \q1 Chirij ri Ajaf Dios y chirij ri Jun ri xutak-pe chucolic ri rutinamit.\x * \xo 4:26 \xt Sal. 2:1, 2.\x* \m \v 27 Ajaf, can xbanataj-vi re rutz'iban can ri David, riq'uin ri xquimol-qui' ri rey Herodes, ri gobernador Poncio Pilato, ri israelitas y ri man israelitas ta, vave' pa tinamit Jerusalem richin xecataj chirij ri Jesús ri Lok'olaj Ac'ajol\x * \xo 4:27 \xt Is. 61:1; Jn. 10:36.\x* ri xatak-pe.\f + \fr 4:27 \ft Ri tzak nu'ij ri ch'abel re', ja ri “(k'ejon, k'ijon) pe aceite pa ruvi'”. Ri ojer can tiempo (nik'ej, nik'ij) aceite pa ruvi' jun ri cha'on roma ri Dios richin ntoc rey. Vave' nu'ij tzij chi ri Jesús jari' ri Jun ri rucha'on ri Dios richin takon-pe chucolic rutinamit.\f* \v 28 Y riq'uin ri quiri' xqui'en, xtz'akat ri chojmirisan-pe ojer\x * \xo 4:28 \xt Hch. 2:23.\x* roma ri nimalaj avuchuk'a' y ri nimalaj ano'oj. \v 29 Vacami c'a, Ajaf, tatz'eta' ri achique niqui'ij ri vinak re' richin nkojquixibij, y chutzijosic ri ach'abel,\x * \xo 4:29 \xt Ef. 6:19.\x* tabana' chike roj asamajela' chi man ta nikaxi'ij-ki', \v 30 junan riq'uin ri naya' ak'a' pa quivi' ri yeyavej richin yec'achoj, y nac'utula' retal\x * \xo 4:30 \xt Hch. 2:43.\x* ri avuchuk'a', y ye'abanala' ri man jun bey etz'eton. Quiri' tabana' pa rubi' ri Jesús ri Lok'olaj Ac'ajol, xecha'. \v 31 Y tok xetane' riq'uin ri oración, ri lugar ri quimolon-vi-qui' xsilon. Conojel xnoj ri Lok'olaj Espíritu\x * \xo 4:31 \xt Hch. 2:2-4.\x* pa cánima, y man niquixi'ij ta qui' niquitzijoj ri ruch'abel ri Dios. \s1 Ri quiniman ri Jesucristo, xa jun cánima pa ruvi' ri achique c'o quiq'uin \p \v 32 Conojel ri quiniman ri Jesucristo junan niquinojij y xa jun cánima quibanon.\x * \xo 4:32 \xt Ro. 15:5; Fil. 1:27; 2:2.\x* Man jun ni'in chi xe richin rija' ri ruchajin,\x * \xo 4:32 \xt Hch. 2:44.\x* roma xa jun cánima quibanon pa ruvi' ronojel ri achique c'o quiq'uin. \v 33 Riq'uin ruchuk'a' ri Dios\x * \xo 4:33 \xt 1 Ts. 1:5.\x* ri apóstoles niquitzijoj chi ri Ajaf Jesús can xc'astaj-vi-e chiquicojol ri anima'i', y can c'o ru-favor ri Dios pa quivi' conojel. \v 34 Y chiquicojol ri quiniman ri Jesucristo, man jun ri man ta manak nucusaj, roma ri c'o quijuyu' o cacho, yequic'ayila'\x * \xo 4:34 \xt Hch. 2:45.\x* y ri rajil nequiya' \v 35 chiquivech ri apóstoles, y rije' niquijach ri rajil chiquivech ri nic'atzin quito'ic.\x * \xo 4:35 \xt 1 Jn. 3:17.\x* \v 36 Quiri' c'a xu'on jun achi rubinan José alaxnak pa roch'ulef Chipre y riy-rumam can ri Leví. Ri José re' xyo'ox chic jun rubi' coma ri apóstoles y xqui'ij Bernabé\x * \xo 4:36 \xt Hch. 11:22-24.\x* che, roma Bernabé nu'ij tzij yo'ol ruchuk'a' cánima conojel. \v 37 Rija' xuc'ayij jun rujuyu', y ri rajil xberujacha' pa quik'a' ri apóstoles.\x * \xo 4:37 \xt Pr. 3:9.\x* \c 5 \s1 Ri quimac ri Ananías y ri Safira \p \v 1 Pero c'o c'a jun achi rubinan Ananías ri junan quitzij xqui'en riq'uin ri rixayil Safira richin xquic'ayij jun quijuyu'. \v 2 Rije' junan quitzij xqui'en chi c'o niquiq'uen can che ri rajil ri juyu', y ri más chic, ri Ananías xberuya' pa quik'a' ri apóstoles.\x * \xo 5:2 \xt Hch. 4:37.\x* \v 3 Pero ri Pedro xu'ij che ri Ananías: ¿Achique roma xaya' lugar chi xnoj ri Satanás pan avánima,\x * \xo 5:3 \xt Lc. 22:3.\x* richin xatz'uc tzij chuvech ri Lok'olaj Espíritu, y c'o xaq'uen can che rajil ri juyu' ri xac'ayij? \v 4 Si man ta xac'ayij ri ajuyu', man jun ni'in chave chi man ta avichin. Y tok xac'ayij, pan ak'a' rat c'o-vi ronojel ri rajil. ¿Achique roma xanojij ri tz'ucun tzij re'? Rat man chiquivech ta vinak xatz'uc-vi tzij, xa chuvech ri Dios, xcha' ri Pedro. \v 5 Tok ri Ananías xrac'axaj ri xu'ij ri Pedro, xtzak-ka pan ulef y (xcom, xquen). Y roma ri xbanataj, conojel ri xe'ac'axan jani na xquixi'ij can qui'.\x * \xo 5:5 \xt Hch. 2:43.\x* \v 6 Jac'ari' ec'o c'ajola' tak achi'a' xecataj-pe, xquibolkotij-e ru-cuerpo ri Ananías pa jun tziek y xebe chumukic. \p \v 7 Jun cami oxi' hora tibanataj quiri', jari' xoc-apu rixayil ri Ananías ri achique lugar c'o-vi ri Pedro, jac'a ri xta Safira man reteman ta achique xbanataj chiri'. \v 8 Jac'ari' tok ri Pedro xuc'utuj che: Ta'ij chuve, ¿Kitzij chi ri ajani méra ic'amon-pe, chi quiri' xiya-vi ri juyu'? Ja', chi quiri', xcha' ri Safira. \v 9 Y ri Pedro xu'ij che: ¿Achique roma junan itzij xi'en riq'uin ri Ananías richin xinak ruchuk'a' ri Lok'olaj Espíritu richin ri Ajaf Dios\x * \xo 5:9 \xt Nm. 14:22; 1 Co. 10:9.\x* pan ivi' riq'uin ri xitz'uc tzij chuvech? Roma ri xe'emuku ri avachijil, ja ec'o chic pe chuchi' puerta richin yatuquic'ama' richin yatequimuku', xcha'. \v 10 Jac'ari' xtzak-ka ri ixok chirakan ri Pedro, y (xcom, xquen), y tok xe'oc-apu ri c'ajola' tak achi'a', xquitz'et chi xa caminak chic, jac'ari' xquelesaj-e chiri' y xbequimuku' chunakaj ri rachijil. \v 11 Y xoc c'a nimalaj (ximbiri'il, ximbiri'y) pa cánima\x * \xo 5:11 \xt Hch. 19:17.\x* conojel ri quiniman ri Jesucristo y pa cánima conojel ri xe'ac'axan ri xbanataj. \s1 Q'uiy retal ruchuk'a' ri Dios y q'uiy ri man jun bey etz'eton ri yebanataj \p \v 12 Xa jun cánima quimolon-qui' conojel ri quiniman ri Jesucristo chuchi' jun corredor ri Richin Salomón chiri' pa racho ri Dios. Y q'uiy retal ruchuk'a' ri Dios y q'uiy ri man jun bey etz'eton ri yebanataj chiquik'a' ri apóstoles chiquicojol ri tinamit.\x * \xo 5:12 \xt He. 2:4.\x* \v 13 Y ri tinamit utz yequitz'et ri quiniman ri Jesucristo, jac'a chique ri man quiniman ta, nis-ta jun nucovij-ri' chi xe nuk'ebaj-ri' chi ntoc (cachbil, cach'il). \v 14 Pero k'ij-k'ij más eq'uiy\x * \xo 5:14 \xt Hch. 2:47; 11:24.\x* yeniman ri Ajaf, chi achi'a' chi ixoki'. \v 15 Roma c'a ri', hasta ri yeyavej ye'eleses-pe pa tak bey y yeyalo'x chuvech tak ch'at y varo'el, richin quiri' tok nik'ax ri Pedro, masque xa ja ri rumujal nik'ax pa quivi' jujun chique richin yec'achoj. \v 16 Y ja jun ri pa tak tinamit chunakaj ri Jerusalem yepe-vi eq'uiy vinak equic'amon-pe yeyavej y ri ocunak itzel tak espíritu quiq'uin, y conojel yec'achoj-e.\x * \xo 5:16 \xt Mr. 16:17, 18.\x* \s1 Tok (xetz'am, xechap) ri Pedro y ri Juan \p \v 17 Xcataj c'a ri nimalaj sacerdote y conojel ri achi'a' saduceos ri ec'o riq'uin roma jani na itzel niquina' chique ri apóstoles. \v 18 (Xequitz'om, xequichop)\x * \xo 5:18 \xt Lc. 21:12.\x* y xequiya' pa cárcel richin ri tinamit. \v 19 Jac'a chupan ri ak'a' ri', jun ángel\x * \xo 5:19 \xt Sal. 34:7; He. 1:14.\x* richin ri Ajaf Dios xujak-e ruchi' ri cárcel chiquivech ri apóstoles. Y tok xerelesaj-e, xu'ij-e chique: \v 20 Quixbin c'a, quixpa'e' pa racho ri Dios, y man quixtane' chutzijosic ri ch'abel richin ri c'aslen\x * \xo 5:20 \xt Jn. 6:68; 17:3.\x* ri nuya' ri Jesucristo, xcha' ri ángel. \v 21 Tok ri apóstoles xquic'axaj ri xbix chique, sakar chuca'n k'ij xebe pa racho ri Dios, y yequitijoj ri ec'o chiri'. Jac'a ri nimalaj sacerdote y ri ch'aka' chic ri ec'o riq'uin, chupan ri misma hora ri', xecoyoj ri achi'a' junan niqui'en gobernar, y ri nima'k quijuna' achi'a' c'o quik'ij chiquicojol ri israelitas. Xquimol c'a qui', jac'ari' xqui'ij chi quec'amer-pe ri apóstoles ri ec'o pa cárcel. \v 22 Jac'a ri (justusi', aj-ch'ami'y) ri xetak-e man xequil ta ri apóstoles ri pa cárcel; xetzolij c'a richin xquiya' rutzijol. \v 23 Rije' quire' xqui'ij: Ri cárcel tz'apel utz ruchi', y ri yechajin, chuchi' ri puerta epa'el-vi. Pero tok xkajak-apu, man jun chique ri achi'a' xekil chiri', xecha'. \v 24 Tok ri nimalaj sacerdote, y ri uc'uay quichin ri yechajin racho ri Dios, y ri nima'k tak quik'ij sacerdotes xquic'axaj ri niqui'ij ri chajinela', man niquil ta achique niqui'ij. Achique na rubeyal ronojel re', y achique na ruc'amon-pe, yecha'. \v 25 Pero c'o c'a jun quire' rutzijol xuruya' chique: Ri achi'a' ri xe'iya' pa cárcel, ja epa'el chiquivech ri quimolon-qui' pa racho ri Dios, yequitijoj, xcha'. \v 26 Jac'ari' xebe ri uc'uay quichin ri chajinel y ri (justusi', aj-ch'ami'y) richin xe'equic'ama' ri apóstoles. Pero xe relic xequiq'uen-pe, roma niquixi'ij-qui' chi yec'ak chi abaj coma ri vinak. \p \v 27 Tok xequiq'uen-pe, choj xe'equipaba' chiquivech ri achi'a' junan niqui'en gobernar. Jac'a ri nimalaj sacerdote xu'ij chique ri apóstoles: \v 28 Roj ka'in-e chive chi man chic quixtijon pa ruvi' ri (bi'aj, binaj) re'. Jac'a ri vacami xa chi jun tinamit Jerusalem inojsan che ri achok pa ruvi' yixtijon-vi,\x * \xo 5:28 \xt Hch. 4:18.\x* y nijo' niya' chikij roj rucamic ri achi ri nitzijoj rubi',\x * \xo 5:28 \xt Mt. 27:25; Hch. 2:23; 3:15; 7:52.\x* xcha'. \v 29 Jac'a ri Pedro y ri ch'aka' chic apóstoles quire' xqui'ij-apu: Nic'atzin ninimex na'ey ri nu'ij ri Dios que chuvech ri niqui'ij ri achi'a'.\x * \xo 5:29 \xt Hch. 4:19; Gá. 1:10.\x* \v 30 Ri qui-Dios ri kati't-kamama', chiquicojol ri anima'i' xuc'asoj-vi-pe\x * \xo 5:30 \xt Hch. 2:24.\x* ri Jesús ri xicamisaj rix tok xitzekeba' chuvech jun che'. \v 31 Y roma ja rija' Ruxe'el ronojel y Colonel, ri Dios xunimirisaj ruk'ij tok xutz'uyuba-apu pa ru-derecha,\x * \xo 5:31 \xt He. 12:2.\x* richin quiri' roma rija' roj israelitas nikajal kano'oj, nikaya' can ri mac\x * \xo 5:31 \xt Mt. 1:21; Ef. 1:7; Col. 1:14.\x* y nkujeleses chuxe' rutojic ri kamac. \v 32 Y roj can riq'uin kavech katz'eton-pe ronojel re nika'ij chive, y ja jun ri Lok'olaj Espíritu ri nuya' ri Dios chique ri yeniman nuk'alajrisaj\x * \xo 5:32 \xt Jn. 15:26, 27.\x* chi can kitzij vi, xecha'. \p \v 33 Jac'a tok ri achi'a' junan niqui'en gobernar xquic'axaj ri xqui'ij ri apóstoles, jani na coyoval xcataj y xcajo' xequicamisaj.\x * \xo 5:33 \xt Hch. 7:54, 57.\x* \v 34 Pero c'o jun fariseo chiquicojol rubinan Gamaliel ri can c'o rakale'n chiquivech ri vinak, y jun tijonel pa ruvi' ri ley ri xyo'ox che ri Moisés. Rija' xpa'e', y xu'ij chi que'eleses-e juba' ri apóstoles chiri'. \v 35 Jari' tok rija' xu'ij chique ri achi'a' ri junan niqui'en gobernar riq'uin: Nuvinak israelitas, tinojij utz-utz ri achique xti'en chique ri achi'a' re'. \v 36 Roma c'o jun bey xc'uje' jun achi xubinaj Teudas ri xu'ij chi rija' jun achi c'o rakale'n, y c'o cami jun (caji', quiji') ciento achi'a' xetzekle'en richin. Pero tok xcamises, conojel ri xeniman rutzij xquiquiraj-qui' y xeq'uis. \v 37 Caminak chic ri Teudas chiri', xcataj chic pe jun achi aj pa departamento Galilea xubinaj Judas chupan tak ri k'ij tok x-an ri tz'iban (bi'aj, binaj). Ja jun ri Judas re' q'uiy vinak xukasaj cánima richin xquitzekle'ej, pero tok xcamises, conojel ri xeniman rutzij, xa achique na lugar xexule-xejote-vi. \v 38 Romari' nin-ij chive chi más utz que'iya' can ri achi'a' re', roma si ri yetajin rije' xa quino'oj vinak, xa yeq'uis. \v 39 Pero si riq'uin Dios petenak-vi ri achique yetajin, man jun xquixtiquer xti'en richin xque'iq'uis.\x * \xo 5:39 \xt Pr. 21:30.\x* Tibana' c'a cuenta ivi', man xa tek'alajin-pe chi yixtajin chi oyoval riq'uin ri Dios, xcha'. \p \v 40 Y xquinimaj c'a rutzij ri Gamaliel. Jac'ari' xecoyoj chic ri apóstoles, y xqui'ij chi quech'ay. C'ajari' c'a xqui'ij chique chi man chic tiquitzijoj rubi' ri Jesús,\x * \xo 5:40 \xt Hch. 4:18.\x* y xequisok'opij c'a e. \v 41 Xe'el c'a e ri apóstoles chiquivech ri achi'a' junan niqui'en gobernar, y niquicot cánima roma ri Dios erucha'on richin niquik'asaj k'axomal\x * \xo 5:41 \xt Mt. 5:11, 12; Ro. 5:3.\x* roma rubi' ri Jesús. \v 42 K'ij-k'ij chi tak jay y pa racho ri Dios man yetane' ta chi yequitijoj ri vinak y chi niquich'abalij ri Jesucristo. \c 6 \s1 Ri vuku' achi'a' ri xecha'ox richin xe'oc diáconos chiquicojol ri quiniman ri Jesucristo \p \v 1 Chupan ri tiempo ri', más yeq'uiyer ri yeniman ri Jesucristo, y ri yech'o griego yejasloj chiquij ri yech'o arameo. Ri yech'o griego niqui'ij chi ri malcani' tak ixoki' chiquicojol rije', man yeyo'ox ta pa cuenta tok nijach\x * \xo 6:1 \xt Hch. 4:34, 35.\x* ri achique nic'atzin chique k'ij-k'ij. \v 2 Roma c'a ri', ri doce apóstoles xecoyoj conojel ri quiniman, y xqui'ij chique: Man utz ta chi roj nikaya' can rutzijosic ruch'abel ri Dios xaxe roma nikajach ri achique nic'atzin k'ij-k'ij. \v 3 Romari' que'icanoj vuku' achi'a' chi'icojol, ri k'alaj chi choj quic'aslen, y nojnak ri Lok'olaj Espíritu y utzulaj no'oj pa cánima, richin yekaya' chuvech ri samaj ri'. \v 4 Jac'a roj xtikajach-ki' chupan ri oración y chupan rutzijosic ruch'abel ri Dios, xecha' chique. \v 5 Conojel xka chiquivech ri xqui'ij ri apóstoles, y xquicha' ri Esteban, jun achi ri can cukul ruc'u'x riq'uin ri Dios y nojnak ri Lok'olaj Espíritu pa ránima. (Chuka', ka) xequicha' ri Felipe, ri Prócoro, ri Nicanor, ri Timón, ri Parmenas y jun achi man israelita ta aj-Antioquía rubinan Nicolás, ri can nuya' ruk'ij ri kitzij Dios junan quiq'uin ri israelitas. \v 6 Ja vuku' achi'a' re' ri xec'amer-apu chiquivech ri apóstoles, y ri apóstoles xqui'en orar y xquiya' quik'a' pa quivi',\x * \xo 6:6 \xt Hch. 13:3; 1 Ti. 4:14.\x* retal chi jare' yepa'e' can chuvech ri samaj. \p \v 7 Jac'a ri ruch'abel ri Dios riq'uin ruchuk'a' benak, y jani na yeq'uiyer ri yeniman ri Jesucristo chiri' pa tinamit Jerusalem. Y ja jun ri sacerdotes israelitas, eq'uiy yeniman. \s1 Tok (xtz'am, xchap) ri Esteban \p \v 8 Ri Esteban nojnak ru-favor y ruchuk'a' ri Dios pa ránima yerubanala' nimalaj tak milagros ri man jun bey etz'eton y nimalaj tak retal ruchuk'a' ri Dios chiquicojol ri aj chiri'. \v 9 Jac'ari' xecataj-pe jujun vinak ri erichin jun sinagoga quichin ri man ec'o ta chic chuxe' quitzij ch'aka', ni'ix che, y jujun aj-Cirene, aj-Alejandría, aj pa roch'ulef Cilicia y aj pa roch'ulef Asia. Conojel re' niquich'olila-qui' riq'uin ri Esteban. \v 10 Pero ri xecataj chirij, man xetiquer ta chic xquitzolij rutzij,\x * \xo 6:10 \xt Is. 54:17; Lc. 21:15.\x* roma ri Esteban riq'uin tz'akat no'oj nich'o-vi quiq'uin y ja ri Lok'olaj Espíritu uc'uayon richin chubixic. \v 11 Roma c'a ri', che'elek'el xquiya' méra chique ca'i-oxi' richin tiqui'ij chi quic'axan chi ri Esteban itzel nich'o chirij ri ley\x * \xo 6:11 \xt Mt. 26:59, 60.\x* ri xyo'ox che ri Moisés y chirij ri Dios. \v 12 Y pa ruvi' ri', xquiya' quino'oj ri nima'k tak quijuna' achi'a' c'o quik'ij, ri achi'a' q'uiy queteman chirij ri ley, y ri vinak; jac'ari' xbequic'ama' ri Esteban, y xquic'uaj chiquivech ri achi'a' junan niqui'en gobernar. \v 13 Chiri' xequiya-apu tz'ucuy tak tzij richin xqui'ij: Ri jun achi re' xa jumul nich'o itzel chirij ri lok'olaj lugar re' y chirij ri ley ri xyo'ox che ri Moisés. \v 14 Roj kac'axan tok rija' ru'in chi ri Jesús aj-Nazaret (xtuvulaj, xtuvulij) ri jay re', y chi ri ruc'utun can ri Moisés, ri can kabanon-vi-pe,\x * \xo 6:14 \xt He. 8:13; 10:8, 9.\x* xquerujal-e rubeyal chikavech, xecha'. \v 15 Conojel ri achi'a' junan niqui'en gobernar ri etz'uyul chiri', xbe quivech chirij ri Esteban, y xquitz'et ri (ruvech, rupalaj) chi can achel nitzu'un jun ángel. \c 7 \s1 Ri nu'ij ri Esteban richin nuto-ri' na'ey che ri rucamic \p \v 1 Ri nimalaj sacerdote xuc'utuj che ri Esteban: ¿Kitzij ri niqui'ij chavij? xcha'. \v 2 Jac'ari' xu'ij ri Esteban: Nuvinak israelitas ri rix tata'aj, y ri rix principal chupan ri katinamit, tivac'axaj na c'a ri nin-ij chive: Ojer can, quila' chupan ri roch'ulef Mesopotamia, ri Dios ri c'o nimalaj ruk'ij, xuc'ut-ri' chuvech ri katata' Abraham, tok ri Abraham c'a man jani tec'uje' pa tinamit Harán,\x * \xo 7:2 \xt Gn. 11:31; He. 11:8.\x* \v 3 y xu'ij che: Catel-e vave' pan aroch'ulef y chiquicojol ri (avalpachel, avaj-c'uaxel), y cabin chupan ri roch'ulef\x * \xo 7:3 \xt Gn. 12:1.\x* ri xtinc'ut chavech. Quiri' xbix che ri Abraham. \v 4 Jac'ari' xel-pe chiri' chupan ri quiroch'ulef ri ruvinak ri ni'ix caldeos chique, y xbec'uje' pa tinamit Harán. Tok caminak chic rutata' ri Abraham chiri', ri Dios xuq'uen-pe ri Abraham chupan ri roch'ulef Canaán ri rixc'o-vi vacami. \v 5 Y man jun juyu' xuya' che vave', nis-ta richin nuya-vi ri rakan. Pero xu'ij che chi c'o na jun k'ij xtuya' ri roch'ulef re' che y chique ri riy-rumam\x * \xo 7:5 \xt Gn. 12:7; 13:15; 17:8.\x* ri xque'ec'uje' chirij can rija', masque ri Abraham man jun ralc'ua'l chiri'. \v 6 Quire' c'a xu'ij ri Dios che: Ri aviy-amam xque'ec'uje' pa jun chic roch'ulef, ri man quiroch'ulef ta, y xti'an lok'on tak samajela' chique, y xti'an chique chi niquik'asaj k'axomal (caji', quiji') ciento juna'.\x * \xo 7:6 \xt Gn. 15:13; Ex. 12:40.\x* \v 7 Jac'a ri vinak ri xquebano lok'on tak samajela' chique ri aviy-amam, yin xquenya' pa k'axomal. C'ajari' xque'el-pe\x * \xo 7:7 \xt Gn. 15:14; Ex. 3:12.\x* ri aviy-amam chiri' y xque'oc nusamajela' yin chupan ri lugar re', xcha' ri Dios che ri Abraham. \v 8 Y ri Dios xuya' rutzij che ri Abraham chi can nu'on na vi ronojel re xu'ij, y richin retal chi quiri' xecanaj chiquivech, xu'ij che ri Abraham chi tiquibana' circuncidar qui' rija' y conojel ri alabo\x * \xo 7:8 \xt Gn. 17:9-12.\x* ri xque'alex riq'uin. Romari', tok ri Abraham xalex ri ruc'ajol Isaac, vakxaki' ruk'ij chiri' xu'on circuncidar.\x * \xo 7:8 \xt Gn. 21:2-4.\x* Quiri' mismo xu'on ri Isaac che ri ruc'ajol rubinan Jacob, y quiri' mismo xu'on ri Jacob chique ri doce ruc'ajol ri xe'oc tata'aj richin ri tinamit Israel. \p \v 9 Ri eruc'ajol ri Jacob, c'o jun k'ij itzel niquina' che ri José ri quichak',\x * \xo 7:9 \xt Gn. 37:4.\x* xecataj chirij, y xquic'ayij-e richin xc'amer-e pa roch'ulef Egipto. Jac'a ri Dios man jun bey xuya' can ri José.\x * \xo 7:9 \xt Gn. 39:2, 3.\x* \v 10 Xucol chupan ronojel k'axomal ri nuk'asaj. Xuya' utzulaj no'oj che y xu'on chi utz xtz'et roma ri Faraón ri rey pan Egipto. Ri rey xuya' ri José chi gobernador pa ruvi' ri Egipto, y xujach rupan ri racho pa ruk'a' richin nuchajij.\x * \xo 7:10 \xt Gn. 41:37-40.\x* \v 11 Ja tiempo ri', xpe vayijal y nimalaj k'axomal chiri' pan Egipto y pa roch'ulef Canaán. Y ri kati't-kamama' man niquil ta chic achique niquitij. \v 12 Tok ri Jacob xrac'axaj chi pa roch'ulef Egipto c'o trigo, xerutak-e ri ruc'ajol ri ekati't-kamama' roj chulok'ic\x * \xo 7:12 \xt Gn. 42:1-3.\x* juba' ri trigo ri'. Jari' ri na'ey (mul, paj) xerutak-e. \v 13 Jac'a tok xerutak chic e jun bey, jari' tok ri José xuk'alajrisaj-pe-ri' chiquivech ri ruchak'-runimal.\x * \xo 7:13 \xt Gn. 45:1-4.\x* C'ajari' tok ri Faraón xretemaj quivech ri (ralpachel, raj-c'uaxel) ri José. \v 14 Ri José xu'ij c'a chi tec'amer ri Jacob ri rutata',\x * \xo 7:14 \xt Gn. 45:9.\x* junan quiq'uin conojel ri (ralpachel, raj-c'uaxel). E-setenta y cinco chiconojel.\x * \xo 7:14 \xt Gn. 46:27; Dt. 10:22.\x* \v 15 Quiri' xbanataj tok ri Jacob xxule-ka pa roch'ulef Egipto, y chiri' pan Egipto (xcom, xquen) vi\x * \xo 7:15 \xt Gn. 49:33.\x* rija' y ri eruc'ajol,\x * \xo 7:15 \xt Ex. 1:6.\x* ri ekati't-kamama' can roj israelitas. \v 16 Y xe'uc'uax\x * \xo 7:16 \xt Ex. 13:19.\x* c'a pa tinamit Siquem, y xemuk pa jun lugar ri rulok'on can ri Abraham chique ralc'ua'l jun achi xubinaj Hamor chiri' pa Siquem. \p \v 17 Jac'a tok nijel-pe ri tiempo chi nibanataj ri rusujun ri Dios che ri Abraham,\x * \xo 7:17 \xt Gn. 15:13-16.\x* ri achok che ruyo'on-vi rutzij chi can nu'on-vi ri rusujun, ri rutinamit ri Dios jani na yeq'uiyer chiri' pan Egipto, \v 18 c'a ja tok xoc chic jun rey chiri' pan Egipto ri man xretemaj ta e ruvech ri José.\x * \xo 7:18 \xt Ex. 1:8.\x* \v 19 Ri rey re' xno' (chubanic, cho'onic) chi itzel runo'oj xu'on chique ri kati't-kamama', roma xu'on chique chi xequipoc'a' can quiyon ri calc'ua'l\x * \xo 7:19 \xt Ex. 1:22.\x* ri c'a ja ye'alex, richin chi ri ac'ola' ri' (quecom, quequen), roma man xrojo' ta chi xeq'uiyer más. \v 20 Ja chupan tak ri k'ij ri' xalex ri Moisés, jun ac'ual jabel oc chuvech ri Dios, y oxi' ic'\x * \xo 7:20 \xt Ex. 2:2; He. 11:23.\x* xilix pa racho ri rutata'. \v 21 Pero c'o jun k'ij ja jun ri Moisés xpoq'uex can pa ruk'a' ri camic, pero xa ja ri rumi'al ri rey Faraón xilo richin, y achel ral xu'on che\x * \xo 7:21 \xt Ex. 2:3-10; He. 11:24.\x* chi xuq'uiytisaj. \v 22 Romari' ri Moisés xtijox riq'uin ronojel ruvech estudio quichin ri aj pa roch'ulef Egipto, y tok nich'o, ri rutzij can c'o ruchuk'a' navac'axaj, y quiri' ronojel ri yerubanala'. \p \v 23 Jac'a tok ri Moisés cuarenta chic rujuna', xpe pa ránima chi xc'atzin nutz'et ri achique quibanon ri ruvinak israelitas. \v 24 Y xutz'et c'a chi jun aj chiri' pan Egipto nik'ax ruvi' ri pokon nu'on che jun israelita, y ri Moisés richin nuto' ri ruvinak, xu'on ruq'uexel che ri aj-Egipto, xa xucamisaj.\x * \xo 7:24 \xt Ex. 2:11, 12.\x* \v 25 Rija' xunojij chi ri israelitas (xtik'ax, xtino') chiquivech chi ja rija' ri xtucusaj ri Dios richin yerucol-e pa quik'a' ri aj-Egipto, pero ri israelitas man quiri' ta xquinojij. \v 26 Chuca'n k'ij, ri Moisés xe'erila' ca'i' israelitas niqui'en oyoval chiquivech. Rija' xrojo' xerubochi'ij chi eca'i' y quire' xu'ij chique: Nuvinak, rix xa ichak'-inimal ivi'; ¿achique roma ni'en oyoval chivech? xcha'. \v 27 Pero ri nibano pokon che ri jun chic ruvinak, xunim-e ri Moisés, y xu'ij che: ¿Achique ni'in chave chi rat uc'uay kabey y rat (c'ojoy, juez) kichin? \v 28 ¿O xa najo' yinacamisaj achel xa'an che ri jun aj-Egipto\x * \xo 7:28 \xt Ex. 2:13, 14.\x* ivir? xcha'. \v 29 Tok ri Moisés xrac'axaj quiri', xenimaj-e, xc'uje' pa jun roch'ulef rubinan Madián\x * \xo 7:29 \xt Ex. 2:15.\x* chiquicojol vinak man israelitas ta, y chiri' rija' xec'uje' ca'i' ruc'ajol. \p \v 30 Cuarenta juna' tic'uje' ri Moisés chiri' pa Madián, tok xuc'ut-ri' jun ángel\x * \xo 7:30 \xt Ex. 3:2.\x* chuvech chupan jun mata (xulu-quiej, zarza) nijino pa k'ak' chiri' chupan ri chakijlaj tz'iran ulef ri c'o-vi ri juyu' Sinaí. \v 31 Tok ri Moisés xutz'et ri k'ak' nic'at, achique na xuna', y richin nutz'et utz-utz, xjel-apu más riq'uin, y jari' xch'o-pe ri Ajaf che, y xu'ij: \v 32 Ja yin ru-Dios ri Abraham, ru-Dios ri Isaac y ru-Dios ri Jacob\x * \xo 7:32 \xt Ex. 3:6; Mt. 22:32.\x* ri ojer tak avati't-amama', xcha'. Y ri Moisés nibarbot man xu'on ta chic ámna xtzu'un-apu. \v 33 Jac'a ri Ajaf xu'ij-pe che: Tavelesaj la axajab chi'avakan, roma lok'olaj rubanon ri ulef ri rat pa'el-vi.\x * \xo 7:33 \xt Ex. 3:5; Jos. 5:15.\x* \v 34 Yin nutz'eton ri k'axomal ri niquik'asaj ri nutinamit pa roch'ulef Egipto, y ninvac'axaj ri cok'ej. Roma c'a ri', xika-pe richin yencol. Vacami tabana' abanic richin yatintak-e pan Egipto, xcha' che ri Moisés. \p \v 35 Ja Moisés re' ri man jun rakale'n xqui'en ri kavinak, tok xqui'ij che: ¿Achique ni'in chave chi rat uc'uay bey y rat juez? xecha' che. Pero ja rija' ri xutak ri Dios richin nuc'uan quibey y yerucol-e pa quik'a' ri aj-Egipto riq'uin ruk'a' ri ángel\x * \xo 7:35 \xt Ex. 14:19; Nm. 20:16.\x* ri xuc'ut-ri' chuvech chupan ri (xulu-quiej, zarza). \v 36 Ja Moisés re' xelesan-pe quichin ri kati't-kamama' pa roch'ulef Egipto ri xerubanala-vi ri man jun bey etz'eton y retal ruchuk'a' ri Dios. Quiri' mismo xerubanala' pa Mar Rojo,\x * \xo 7:36 \xt Ex. 14:1-31.\x* y pa chakijlaj tz'iran ulef chupan cuarenta juna'. \v 37 Ja mismo ri Moisés ri quire' x-in chique ri kavinak ri tiempo ri': Ri Kajaf Dios xtuyec chic jun profeta chi'icojol rix mismo achel xu'on chuve yin, y rix xtiya' ixiquin riq'uin ronojel ri xtu'ij chive.\x * \xo 7:37 \xt Dt. 18:15.\x* Quiri' ru'in can ri Moisés. \v 38 Y ja Moisés re' ri xc'uje' chiquicojol ri rutinamit ri Dios pa chakijlaj tz'iran ulef. Che rija' xbix-vi roma ri ángel\x * \xo 7:38 \xt Gá. 3:19; He. 2:2.\x* pa ruvi' ri juyu' Sinaí chi tuk'asaj ri ch'abel chique ri kati't-kamama', y che rija' mismo\x * \xo 7:38 \xt Ex. 19:1-3; Jn. 1:17.\x* xjach-vi ch'abel richin c'aslen richin tuya' chike. \v 39 Jac'a ri kati't-kamama' man xcajo' ta xquinimaj ri xu'ij ri Moisés, xa xquiya-e juc'an, y ri cánima xa xtzolij chic pa roch'ulef Egipto. \v 40 Roma c'a ri', quire' xqui'ij che ri Aarón: Que'abana' ka-dios richin jari' ye'uc'uan kichin. Roma ri Moisés ri xojelesan-pe pan Egipto, achique na xbanataj riq'uin,\x * \xo 7:40 \xt Ex. 32:1.\x* xecha'. \v 41 Chupan tak ri k'ij ri', xqui'en ruvachibel jun alaj váquix, y xequicamisaj chicop chuvech richin niquiya' ruk'ij. Can xel cánima chirij ri xa ja rije' xebano-ka. \v 42 Jac'a ri Dios xeruya' can,\x * \xo 7:42 \xt Ro. 1:24.\x* xerosk'opij richin xquiya' quik'ij ronojel ri yetz'etetaj chuvech ri rocaj,\x * \xo 7:42 \xt Dt. 17:3.\x* achel ri ch'umila', ri ic' y ri k'ij. Achel nu'ij chupan ri vuj ri quitz'iban can ri profetas, tok ri Dios quire' xu'ij: \q1 Rix israelitas, ¿chinuvech cami yin xe'isuj-vi ri chicop ri xe'icamisaj \q1 Chupan ri cuarenta juna' pa chakijlaj tz'iran ulef? Man chinuvech ta yin. \q1 \v 43 Pa ruq'uexel chi xiya' nuk'ij, xa xitelelej racho ri dios Moloc, \q1 Quiri' mismo xi'en riq'uin ri ch'umil richin ri i-dios Renfán, \q1 Ronojel re', xa rix mismo xixbano-ka, richin xiya' quik'ij. \q1 Roma c'a ri', yin xtin-en chive chi xquixec'uje' más quila' che ri roch'ulef Babilonia.\x * \xo 7:43 \xt Am. 5:25-27.\x* \m Quiri' nu'ij ruch'abel ri Dios ri quitz'iban can ri profetas. \p \v 44 Ri ojer tak kati't-kamama', tok xebin pa chakijlaj tz'iran ulef, quic'uan ri racho ri Dios ri banon che tz'un ri achok chupan yaquel-vi ri tz'ajtz'ak tak abaj ri tz'iban-vi ri ru-ley ri Dios. Ri jay ri', tzak ja achel xuc'ut ri Dios chuvech ri Moisés, quiri' banon che.\x * \xo 7:44 \xt Ex. 25:40; He. 8:5.\x* \v 45 Ri jay ri' pa quik'a' ri jun chic solaj kavinak xyo'ox-vi can. Rije' xquiq'uen-pe chupan re roch'ulef quichin man israelitas ta, tok ja ri Josué uc'uayon-pe quibey. Pero ja mismo ri Dios xe'elesan ri man israelitas ta pa quibey, y ri racho ri Dios ri quic'amon-pe tok xe'uka, c'a xcuses na pa ru-tiempo ri rey David \v 46 ri xc'ulu ru-favor ri Dios pa ruc'aslen y xuc'utuj che chi nrojo' nu'on jun jay richin ri Dios\x * \xo 7:46 \xt 1 R. 8:17.\x* ri ru-Dios ri Jacob. \v 47 Pero xa c'a ja ri Salomón xbano ri racho ri Dios. \v 48 Masque ri nimalaj Dios\x * \xo 7:48 \xt 2 Cr. 2:6.\x* ri c'o pa ruvi' ronojel, man nic'uje' ta chupan jay banon coma aj-roch'ulef, achel nu'ij chupan ruch'abel ri Dios ri rutz'iban can ri profeta ri nu'ij: \q1 \v 49 Ja ri caj ri nutz'uyubal, \q1 Y ja pa ruvi' ri roch'ulef nuyo'on-vi ri vakan. \q1 ¿Achique c'a chi jay ri ni'en chuve? nicha' ri Ajaf. \q1 ¿Y achique c'a lugar c'o-vi ri jay richin yinuxlan chupan? \q1 \v 50 Tuka chi'ic'u'x chi ja yin ri yin banayon ronojel.\x * \xo 7:50 \xt Is. 66:1, 2.\x* \m Quiri' rutz'iban can ru-profeta ri Dios. \p \v 51 Jac'a rix xa cof rij-ivi' richin niya' ruk'ij ri Dios, man ijakon ta ri ivánima chuvech, achel xa tz'apel ri ixiquin, man jun bey nika chivech, ni man niya' ta lugar chi ja ri Lok'olaj Espíritu nuc'uan ivichin, xa rix junan quiq'uin ri ojer tak ivati't-imama'. \v 52 Roma rije' man jun chique ri profetas ri man ta xequiya' pa k'axomal,\x * \xo 7:52 \xt 2 Cr. 36:16.\x* y xequicamisaj ri xeyo'on rutzijol chi xtipe na Jun ri can choj. Y vacami ri xuka ri Jun ri', xa ja rix xixjacho-e pa quik'a' ri itzel yetz'eto richin, y xic'utuj chi ticamises.\x * \xo 7:52 \xt Hch. 3:14, 15; 1 Ts. 2:15.\x* \v 53 Chive rix xyo'ox-vi ri ley ri quic'amon-pe ri ángeles,\x * \xo 7:53 \xt Gá. 3:19.\x* pero rix man xinimaj ta, xcha' ri Esteban. \p \v 54 Jac'a tok xquic'axaj ri tzij re', man juba' ta oc coyoval xcataj, y niquijach'ach'ela' (roquey, quey) chirij. \v 55 Jac'a ri Esteban nojnak ri Lok'olaj Espíritu pa ránima, xtzu'un c'a e chicaj, y xtiquer xutz'et ri lugar c'o-vi ri Dios, y xutz'et chi pa ru-derecha ri Dios\x * \xo 7:55 \xt Sal. 110:1; He. 9:24.\x* pa'el-vi ri Jesús. \v 56 Y xu'ij c'a: Yin nintz'et chi la caj jakal y nintz'et ri Jesús ri xu'alex-ka chikacojol chi pa'el-apu pa ru-derecha ri Dios, xcha'. \v 57 Jac'a richin man niquic'axaj más ri nu'ij ri Esteban, xquitz'apila' quixiquin, yesiq'uin junan xebe chirij. \v 58 Xquelesaj-e chuchi' ri tinamit, y chiri' (xquitz'om, xquichop) ruc'akic che abaj. Ri xetz'ucun tzij chirij ri Esteban xquich'ilila-e jujun quitziak chiquij y xquisovila' can chirakan jun ala' rubinan Saulo. \v 59 Tok yetajin chuc'akic che abaj, ri Esteban xusiq'uij ri Ajaf y xu'ij: Ajaf Jesús, tac'ulu' ri vánima, xcha'. \v 60 Xxuque' c'a ka, y riq'uin ruchuk'a' xu'ij: Vajaf, man ta'an chi nika rajil ri mac re' pa quivi',\x * \xo 7:60 \xt Lc. 23:34.\x* xcha'. Tok ru'in chic quiri', (xcom, xquen). \c 8 \s1 Ri Saulo nutz'uc quicanoxic ri quiniman ri Jesucristo richin nu'on pokon chique \p \v 1 Ri Saulo xka chuvech chi xcamises ri Esteban. Y ri quiniman ri Jesucristo chiri' pa tinamit Jerusalem, ja k'ij ri' xtiquer chi ni'an pokon chique, y xquiquiraj-e-qui'\x * \xo 8:1 \xt Hch. 11:19.\x* pa tak tinamit richin ri departamento Judea y richin ri departamento Samaria. Xaxe chic ri apóstoles xec'uje' can ri pa Jerusalem. \v 2 Ec'o c'a achi'a' eyo'ol ruk'ij ri Dios ri xquic'uaj ru-cuerpo ri Esteban richin xquimuk y jani na xcok'ej roma ri x-an che. \v 3 Jac'a ri Saulo juye' quivech nu'on ri quiniman ri Jesucristo.\x * \xo 8:3 \xt Fil. 3:6.\x* Rija' hasta ntoc chi tak tak jay y chi achi'a' chi ixoki' yerujirirej-pe pan ulef y yerujach richin quetz'apis pa tak cárcel. \s1 Rutzijosic ruch'abel ri Dios pa departamento Samaria \p \v 4 Jac'a ri quiniman ri Jesucristo ri xquiquiraj-e-qui', xa achique na lugar yek'ax-vi, niquitzijoj can ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak. \v 5 Jun chique ri xquiquiraj-e-qui' ja ri Felipe. Rija' xxule-ka pa jun tinamit richin ri Samaria, y chiri' nutzijoj ri Jesucristo chique ri vinak. \v 6 Ri aj-Samaria xa jun cánima niquiya' quixiquin che ri nu'ij ri Felipe riq'uin niquitz'et ri milagros ri yerubanala' chiquivech.\x * \xo 8:6 \xt He. 2:4.\x* \v 7 Roma eq'uiy vinak ri ocunak itzel tak espíritu quiq'uin, yesiq'uin ye'el-e ri itzel tak espíritu re'. Eq'uiy ri caminak quik'a-cakan y eq'uiy ri man utz ta cakan ri xec'achoj.\x * \xo 8:7 \xt Mr. 16:17, 18; Jn. 14:12.\x* \v 8 Romari' jani na yequicot ri ec'o chupan ri tinamit ri'. \p \v 9 Pero c'o c'a jun achi aj-k'ij rubinan Simón nik'ijun chiri' pa tinamit rubanon can, y rubanon chique ri vinak pa departamento Samaria chi ekajnak pa ruk'a'\x * \xo 8:9 \xt Ef. 4:14.\x* roma ruk'eban-ri' chi rija' can c'o ruk'ij. \v 10 Chi ch'uti'k chi nima'k niquiya' quixiquin che ri nu'ij ri aj-k'ij re' y niqui'ij chi c'o ruchuk'a' ri nimalaj Dios riq'uin. \v 11 Can niquiya' quixiquin riq'uin ri yeru'ij roma riq'uin ri nik'ijun chiquivech, rubanon chique chi ekajnak pa ruk'a' q'uiy tiempo. \v 12 Pero tok xquic'axaj ri utzulaj ch'abel ri nu'ij ri achique ruchojmil ye'oc pa ruk'a' ri Dios richin yeru'on gobernar y ri rubi' ri Jesucristo, ri vinak xquinimaj, y chi achi'a' chi ixoki' xe'an bautizar. \v 13 Ja jun ri Simón ri aj-k'ij xunimaj ruch'abel ri Dios y xu'on bautizar ri'. Jumul rutzekle'en ri Felipe, y can ntel ránima yerutz'et ri nimalaj tak retal y milagros ri yebanataj. \p \v 14 Jac'a tok ri apóstoles ri ec'o can pa tinamit Jerusalem\x * \xo 8:14 \xt Hch. 1:8.\x* xquic'axaj chi ri aj pa departamento Samaria niquinimaj ruch'abel ri Dios, rije' xequitak-ka ri Pedro y ri Juan quiq'uin. \v 15 Tok xe'eka ri etakon-ka, xqui'en orar pa quivi' ri xeniman chiri' pa Samaria, richin chi niquic'ul ri Lok'olaj Espíritu pa cánima. \v 16 Roma man jun chique ri kajnak-pe ri Lok'olaj Espíritu pa ruvi', xaxe ebanon bautizar pa rubi' ri Ajaf Jesús.\x * \xo 8:16 \xt Hch. 2:38.\x* \v 17 Jac'ari' ri Pedro y ri Juan xquiya' quik'a' pa quivi', y xquic'ul ri Lok'olaj Espíritu\x * \xo 8:17 \xt Hch. 19:6.\x* pa cánima. \v 18 Pero ri Simón ri aj-k'ij, tok xutz'et chi ri xeniman pa Samaria niquic'ul ri Lok'olaj Espíritu pa cánima tok ri apóstoles niquiya' quik'a' pa quivi', rija' xusuj méra chique ri apóstoles, \v 19 y xu'ij chique: Tiya' chuve ri uchuk'a' ri achel c'o iviq'uin rix, richin quiri' tok yin ninya' nuk'a' pa ruvi' xa achique na vinak, can xtuc'ul ri Lok'olaj Espíritu pa ránima, xcha' chique. \v 20 Jac'a ri Pedro xu'ij che ri Simón: Ri améra y rat chi junan xquixq'uis pa k'ak', roma rat nanojij chi riq'uin méra nalok'-vi ri rusipanic ri Dios.\x * \xo 8:20 \xt 2 R. 5:16; Mt. 10:8.\x* \v 21 Rat manak ak'a' che ri samaj re', roma ri avánima xa man choj ta chuvech ri Dios.\x * \xo 8:21 \xt Sal. 78:37.\x* \v 22 Rat nic'atzin najal ano'oj y naya' can ri itzel no'oj re c'o pan avánima,\x * \xo 8:22 \xt Is. 55:7.\x* y tac'utuj aquemelal che ri Dios; riq'uin juba' rija' xcaru'on perdonar riq'uin ri nanojij. \v 23 Roma yin nintz'et chi q'uey-q'uey ri avánima roma yakukut, y c'a rat ximil na pa ruk'a' itzel tak no'oj, xcha' ri Pedro. \v 24 Quire' c'a rutzolic quitzij xu'on ri Simón: Tibana' favor, tic'utuj iquemelal che ri Ajaf voma yin, richin quiri' man ta nipe pa nuvi' ri achel xi'ij-ka. \p \v 25 Jac'a tok quik'alajrisan chic can ruch'abel ri Dios chiri' pa departamento Samaria, xetzolij pa tinamit Jerusalem. Y ronojel tak aldeas ri yek'ax-vi, niquitzijoj can ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak. \s1 Ri Felipe y ri achi aj pa roch'ulef Etiopía \p \v 26 C'o c'a jun ángel richin ri Ajaf Dios xch'o riq'uin ri Felipe,\x * \xo 8:26 \xt Hch. 8:5-13.\x* y xu'ij che: Vacami tabana-e abanic, y cabin quire' pa sur, c'a na'avila' na ri bey ri ntel-e pa tinamit Jerusalem ri ni'e-ka pa tinamit Gaza, jun bey ri manak utz vinak yek'ax chuvech. \v 27 Jac'ari' xcataj-e ri Felipe y xbe chupan ri bey ri xbix-e che, y tu'on, ja yan chic ri' petenak chupan ri bey jun achi eunuco, gobernador pa ruvi' ronojel rubeyomal ri ixok rubinan Candace, reina pa quivi' ri aj pa roch'ulef Etiopía. Ri achi eunuco xpe pa Jerusalem richin xuruya' ruk'ij ri Dios,\x * \xo 8:27 \xt 1 R. 8:41, 42; Sal. 68:31; Is. 43:6; 56:3-8.\x* \v 28 y ja benak richin nitzolij pa roch'ulef Etiopía, tz'uyul-e pa ru-carruaje, nu'on leer ri vuj rutz'iban can ri profeta Isaías benak. \v 29 Jac'ari' tok ri Lok'olaj Espíritu xu'ij che ri Felipe: Ta'avila' ri carruaje y cajel-apu chunakaj. \v 30 Xjel c'a apu ri Felipe chunakaj ri carruaje, y xrac'axaj chi ri eunuco nu'on leer ri vuj ri rutz'iban can ri profeta Isaías. Ri Felipe xuc'utuj-apu che: ¿(Nik'ax, nino') chavech ri na'an leer? xcha'. \v 31 Jac'a ri eunuco xu'ij-pe: ¿Achel (xtik'ax, xtino') chinuvech si man jun ni'in ruchojmil chuve? xcha'. Jac'ari' xuc'utuj favor che ri Felipe chi tijote-e ri pa carruaje, y titz'uye-e riq'uin. \v 32 Ri ruch'abel ri Dios ri nu'on leer ri eunuco benak, ja ri nu'ij: \q1 Achel jun oveja xuc'uax richin necamises. \q1 Y achel jun alaj oveja tok nisoques rij, man nisiq'uin ta, \q1 Rija' man jun ch'abel xu'ij. \q1 \v 33 Y quiri' kasan ruk'ij, man pa ruchojmil ta xk'at castigo pa ruvi'. \q1 ¿Achique ta jun xtitzijon ri achique quino'oj ri vinak ri xec'uje' ri tiempo ri'? \q1 Roma rija' xa xc'ojpix-e ri ruc'aslen vave' choch'ulef.\x * \xo 8:33 \xt Is. 53:7, 8.\x* \m Jari' nu'on leer ri eunuco benak. \m \v 34 Quire' c'a xu'ij ri eunuco che ri Felipe: Tabana' favor, ta'ij chuve: ¿Achok chirij nich'o-vi ri profeta re'? ¿Chirij cami rija' mismo, o xa chirij chic jun? xcha'. \v 35 Jac'ari' tok ri Felipe riq'uin ri mismo versículo ri rutz'iban can ri Isaías xutz'uc-vi-apu rubixic ri utzulaj ch'abel richin ri Jesús ri nu'ij achique ruchojmil nicolotaj jun vinak. \v 36 Quiri' ebenak chupan ri bey, xquil jun ya', y ri eunuco xu'ij che ri Felipe: Tatz'eta' la ya'. ¿La c'o cami jun roma chi yin man yi'an ta bautizar?\x * \xo 8:36 \xt Hch. 10:47.\x* xcha'. \v 37 Y ri Felipe xu'ij che: Si riq'uin ronojel avánima nanimaj, utz ya'an bautizar, xcha'. Ri eunuco xu'ij: Yin ninnimaj chi ri Jesucristo jari' ri Ruc'ajol ri Dios. \v 38 Jac'ari' xu'ij chi tipa'e' ri carruaje. Xeka c'a ka ri eca'i' chupan ri ya', y ri Felipe xu'on bautizar ri achi. \v 39 Jac'a tok xe'el-pe ri pa ya', ri Felipe xc'amer-e chiri' roma ri Lok'olaj Espíritu richin ri Ajaf Dios. Y ri eunuco man chic xutz'et ta, xa niquicot ránima xbe chupan ri rubey. \v 40 Jac'a ri Felipe pa jun yan chic tinamit rubinan Azoto xepapo-vi. Y ronojel tinamit ri nik'ax-vi, nutzijoj can ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak. Quiri' nubanala' benak c'a (xapon, xebos) na pa tinamit Cesarea.\x * \xo 8:40 \xt Hch. 21:8.\x* \c 9 \s1 Tok ri Saulo xjalataj ruc'aslen \r (Hch. 22:6-16; 26:12-18) \p \v 1 Jac'a ri Saulo c'a quiri' pa royoval nubila' chiquij ri quiniman ri Ajaf Jesús\x * \xo 9:1 \xt Hch. 8:3.\x* chi can nurayij quicamic. Romari' xbe riq'uin ri nimalaj sacerdote israelita, \v 2 richin xuc'utuj chi ti'an-e vuj chuk'a' ri nu'ij-vi chi rija' c'o ruk'a' chi ntoc pa tak sinagoga ri pa tinamit Damasco richin yerucanoj y yerelesaj-pe xa achique na achi o ixok ri xa ja ri Bey\x * \xo 9:2 \xt Hch. 19:9.\x* ri ruc'utun can ri Jesús ri quitzekle'en, y yeruq'uen-pe richin yeyo'ox pa cárcel pa tinamit Jerusalem. \v 3 Jac'a tok benak chupan ri bey richin ni'e pa Damasco, y xa nakaj chic c'o-vi-apu che ri tinamit chiri', c'ate nuna', xrepero' xe tak ruxiquin jun sakil petenak chicaj. \v 4 Ri Saulo xtzak pan ulef, y xrac'axaj jun kulaj ri nich'o-pe che,\x * \xo 9:4 \xt 1 Co. 15:8.\x* y nu'ij: Saulo, Saulo, ¿achique roma najo' na'an pokon chuve? xcha'. \v 5 Jac'a ri Saulo xu'ij: ¿(Achique, aratcu'x) c'a rat, Ajaf? Y ri nich'o-pe, xu'ij: Ja yin ri Jesús ri najo' na'an pokon chuve,\x * \xo 9:5 \xt Hch. 5:39; 1 Ti. 1:13.\x* pero xa c'ayef chave, roma xa ayon naya-avi' chutza'n jun che' bak rutza'n riq'uin ri yatajin, xcha'. \v 6 Ri Saulo ruxi'in-ri' y nibarbot xu'ij: Ajaf, ¿achique c'a ri najo' chi nin-en? Y ri Ajaf Jesús xu'ij-pe che: Cacataj, cabin-apu pa tinamit, y chiri' xti'ix-vi chave ri achique utz chi na'an, xcha'. \v 7 Jac'a ri achi'a' ri ebenak riq'uin, xepa'e-ka, y xenacano', roma niquic'axaj chi c'o jun nich'o-pe riq'uin ri Saulo, pero man jun achique niquitz'et.\x * \xo 9:7 \xt Dn. 10:7.\x* \v 8 Xusic' c'a ri' ri Saulo pan ulef, y masque erujakon ri runak'-ruvech, pero xa man nitzu'un ta. Romari' xyukex-e chuk'a' richin xc'amer-e pa Damasco. \v 9 Oxi' k'ij man xtzu'un ta; man jun achique xutij, nis-ta xukum. \p \v 10 Jac'a ri chiri' pa Damasco c'o jun achi runiman ri Jesucristo rubinan Ananías. Ri Ajaf pa jun achel achic' quire' xu'ij che: ¡Ananías! xcha'. Y ri Ananías xu'ij: Ja ri yinc'o vave', Ajaf, xcha'. \v 11 Ri Ajaf xu'ij che: Ninjo' chi yacataj-e richin yabe chiracho ri Judas. Ri bey ri nac'uaj ja ri ni'ix Choj che, y chiri' chiracho ri Judas tac'utuj-vi jun achi aj-Tarso rubinan Saulo, roma rija' ja najin riq'uin oración. \v 12 Rija' pa jun achel achic' rutz'eton chi c'o jun achi rubinan Ananías xoc-apu ri pa jay riq'uin, y xuya' ruk'a' pa ruvi' richin nitzu'un chic jun bey, xcha' ri Ajaf. \v 13 Jac'a ri Ananías xu'ij: Ajaf, eq'uiy ebiyon chuve chi ri achi Saulo jani na jun pokon\x * \xo 9:13 \xt Hch. 8:3; 9:1.\x* rubanon chique ri e'acha'on chic rat ri ec'o pa Jerusalem.\x * \xo 9:13 \xt Hch. 26:10.\x* \v 14 Y ri vave' pa Damasco, rija' c'o ruk'a' chi yeruxim-e ri ye'in chi e'avichin chic rat, Ajaf, roma ja ri nima'k tak quik'ij sacerdotes ebanayon-pe vuj chuk'a' ri quiri' nu'ij, xcha' ri Ananías. \v 15 Pero ri Ajaf Jesucristo xu'ij che: Ta'acanoj, roma ri Saulo nucha'on\x * \xo 9:15 \xt Hch. 13:2; Ro. 1:1, 5.\x* chic richin nutzijoj ri nubi' yin chiquivech ri man israelitas ta,\x * \xo 9:15 \xt Hch. 22:21; Gá. 2:7, 8.\x* chiquivech reyes\x * \xo 9:15 \xt Hch. 26:27, 28.\x* y chiquivech ri israelitas. \v 16 Y yin xtinc'ut chuvech ri ajani chi k'axomal\x * \xo 9:16 \xt Hch. 20:23; Col. 1:24.\x* nic'atzin chi xteruk'asaj roma ri nubi', xcha' ri Ajaf. \v 17 Jac'ari' xbe ri Ananías, xoc-apu ri pa jay ri c'o-vi ri Saulo. Tok ruyo'on ruk'a' pa ruvi' chiri', xu'ij che: Vach'alal Saulo, ri Ajaf Jesús ri xuc'ut-ri' chavech tok rat petenak pa bey, xirutak-pe aviq'uin richin yatzu'un chic jun bey, y richin ninoj ri Lok'olaj Espíritu pan avánima,\x * \xo 9:17 \xt Hch. 2:4; 4:31; 13:52.\x* xcha' ri Ananías. \v 18 Can xe xbix quiri', jari' xetzak-e achel rusolotal quer pa tak runak'-ruvech ri Saulo, y xtiquer chic xtzu'un. Xcataj c'a e y x-an bautizar. \v 19 Y tok xva', xc'uje' chic pe ruchuk'a'. \s1 Ri Saulo nutzijoj pa tinamit Damasco chi ri Jesús jari' ri Ruc'ajol ri Dios \p Ri Saulo xc'uje' jun tiempo quiq'uin ri quiniman ri Jesucristo chiri' pa tinamit Damasco.\x * \xo 9:19 \xt Hch. 26:20; Gá. 1:17.\x* \v 20 Y ja yan nutzijoj ri pa tak sinagogas chi ri Jesucristo jari' ri Ruc'ajol ri Dios. \v 21 Y conojel ri ye'ac'axan richin, man niquil ta achique niquinojij y quire' niquibila': ¿Mana-ta ri achi re' ri juye' quivech nu'on ri ye'in chi erichin ri Jesús ri ec'o pa tinamit Jerusalem? Y, ¿man ta cami richin yeruxim-e ri ye'in chi erichin ri (bi'aj, binaj) ri', richin ye'eruya' pa quik'a' ri nima'k tak quik'ij sacerdotes israelitas, tok xuka vave' pa Damasco?\x * \xo 9:21 \xt Hch. 8:3; Gá. 1:13.\x* yecha'. \v 22 Jac'a ri Saulo más xuc'ul uchuk'a', y jabel rucusasic nu'on ri tz'iban can richin nuk'alajrisaj chi ri Jesús jari' ri Jun ri takon-pe roma ri Dios chucolic ri rutinamit.\x * \xo 9:22 \xt Hch. 18:28.\x* Y riq'uin ri nuk'alajrisaj, xa más nusuk' quino'oj ri israelitas ri ec'o chiri' pa Damasco. \s1 Ri Saulo nicol-e pa tinamit Damasco \p \v 23 C'o chic chi k'ij tic'uje' ri Saulo chiri' pa Damasco, tok ri israelitas quimolon-qui' xecanaj chiquivech achique niqui'en richin niquicamisaj. \v 24 Jac'a ri nojin chirij ri Saulo xyo'ox rutzijol che, y ri nicajo' yecamisan richin,\x * \xo 9:24 \xt 2 Co. 11:32.\x* chi chak'a' chi pak'ij quik'ele'en chuchi' tak ri puertas ri ye'el-ye'oc-vi ri vinak pa tinamit. \v 25 Jac'a ri quiniman chic ri Jesús, chak'a' xquelesaj-e ri Saulo chirij ri muro ri tz'apiyon rij ri tinamit. Chupan jun chaquech xquikasaj-vi-ka\x * \xo 9:25 \xt Jos. 2:15; 1 S. 19:12.\x* richin xquelesaj-e. \s1 Ri Saulo ni'e pa tinamit Jerusalem \p \v 26 Tok ri Saulo (xapon, xebos) pa tinamit Jerusalem,\x * \xo 9:26 \xt Hch. 22:17; Gá. 1:17, 18.\x* xrojo' xc'uje' chiquicojol ri quiniman ri Jesús chiri', pero conojel niquixi'ij-qui' chuvech, roma man niquinimaj ta chi kitzij xunimaj yan ri Jesús. \v 27 Pero ri Bernabé\x * \xo 9:27 \xt Hch. 4:36; 11:22-25.\x* xuc'uaj ri Saulo, xberuc'utu' chiquivech ri apóstoles, y xutzijoj chique chi ri Ajaf xuc'ut-ri' chuvech ri Saulo y xch'o riq'uin pa rubey ri tinamit Damasco, y chi ri Saulo man xuxi'ij ta ri' xutzijoj ri Ajaf Jesús chiri' pa Damasco. \v 28 C'ajari' xquic'ul ruvech ri Saulo; junan c'a ntel-ntoc quiq'uin ri pa tinamit Jerusalem. \v 29 Rija' man nuxi'ij ta ri' nitzijon pa rubi' ri Ajaf y hasta nuch'olila-ri' quiq'uin ri israelitas ri yech'o griego, jac'a rije'\x * \xo 9:29 \xt 2 Co. 11:26.\x* xa niquicanola' achique niqui'en richin nicajo' niquicamisaj. \v 30 Tok ri quiniman ri Jesucristo xquina'ej ri ninojix chirij ri Saulo, xquiq'uen-ka pa tinamit Cesarea, y xquitak-e pa jun chic tinamit rubinan Tarso.\x * \xo 9:30 \xt Hch. 9:11.\x* \p \v 31 Jac'a ri quiniman ri niquimol-qui' richin niquiya' ruk'ij ri Jesucristo pa jalajoj tak lugares quichin ri oxi' departamento quibinan Judea, Galilea y Samaria, man ni'an ta chic pokon chique. Riq'uin niquichajij ri quic'aslen chuvech ri Ajaf, can niq'uiy ri quic'aslen chirakan, y riq'uin niquic'ul cuchuk'a' riq'uin ri Lok'olaj Espíritu, yeq'uiyer. \s1 Ri Pedro nu'on chi nic'achoj ri Eneas \p \v 32 Ri Pedro jalajoj ni'e-vi chiquitz'etic\x * \xo 9:32 \xt Hch. 8:14.\x* conojel ri quiniman ri Jesucristo, y ja jun ri ec'o pa tinamit Lida xe'erutz'eta-ka. \v 33 Chiri' xril jun achi rubinan Eneas ri ja vakxaki' juna' kajnak chuvech ruvaro'el, roma caminak ruk'a-rakan. \v 34 Ri Pedro xu'ij che: Ri Jesucristo\x * \xo 9:34 \xt Hch. 4:10.\x* nu'on chave chi yac'achoj. Cacataj c'a,\x * \xo 9:34 \xt Hch. 3:6.\x* tanuc'u' la avaro'el, xcha' che. Y ri Eneas can jac'ari' xpa'e'. \v 35 Conojel ri ec'o pa Lida y pa Sarón\x * \xo 9:35 \xt 1 Cr. 5:16.\x* xquitz'et chi ri Eneas xc'achoj, romari' xquijal quino'oj y xquinimaj ri Ajaf Jesús.\x * \xo 9:35 \xt Hch. 11:21.\x* \s1 Ri Pedro nuc'asoj ri ámna Dorcas \p \v 36 Chiri' pa tinamit Jope c'o jun ixok runiman ri Jesús rubinan Tabita, y pa ch'abel griego ni'ix Dorcas che. Ri ixok re' banoy jalajoj tak favores y can yeruto'\x * \xo 9:36 \xt Pr. 31:20; 1 Ti. 5:10; Stg. 1:27.\x* ri man jun oc achique quichajin. \v 37 Jac'a chupan tak ri k'ij ri', ri Dorcas xyavej y (xcom, xquen). Tok atinisan chic, xjoto'ex-e pa ruca'n piso che ri jay. \v 38 Ri tinamit Jope man naj ta quicojol riq'uin ri tinamit Lida, romari' ri quiniman ri Jesucristo, tok xquic'axaj chi ri Pedro c'o chiri' pa Lida, xequitak-e ca'i' achi'a' riq'uin richin xquic'utuj quemelal che chi tipe cha'anin pa Jope. \v 39 Xu'on-pe rubanic ri Pedro richin xpe quiq'uin ri etakon-e, y tok xe'eka, xquiq'uen-e ri achique lugar c'o-vi ri ámna. Xquimol c'a apu qui' ri malcani' tak ixoki' chirij ri Pedro y niquic'utula-apu chuvech ri quitziak ri xerubanala' ri Dorcas chique tok c'a q'ues na. \v 40 Jac'a ri Pedro xerelesaj-pe conojel ri pa jay,\x * \xo 9:40 \xt Mt. 9:25.\x* c'ajari' xxuque' richin nu'on orar.\x * \xo 9:40 \xt 1 R. 17:19-23; 2 R. 4:32-36.\x* Xtzu'un c'a apu riq'uin ri ámna, y xu'ij: Tabita, cacataj. Ri ixok jari' xtzu'un-pe, y tok xutz'et-pe ri Pedro, xtz'uye'. \v 41 Ri Pedro (xutz'om, xuchop) c'a chiruk'a' ri ixok richin xpa'e', y xeroyoj c'a ri malcani' tak ixoki' y ri echa'on roma ri Dios, y q'ues yan chic ri Dorcas xuc'ut chiquivech. \v 42 Ri xbanataj chiri' xbe rutzijol chupan ronojel ri tinamit Jope, y romari' q'uiy xeniman ri Ajaf Jesús. \v 43 Jac'a ri Pedro c'a xc'uje' na q'uiy k'ij chiri' chiracho jun achi rubinan Simón ri nitzaco quitz'umal chicop. \c 10 \s1 Ri Pedro noyox roma ri Cornelio \p \v 1 Pa tinamit Cesarea c'o jun uc'uay quichin soldados rubinan Cornelio ri c'o pa quivi' cien soldados ri aj-Italia ni'ix chique. \v 2 Rija' jun yo'ol ruk'ij ri Dios y ruchajin ruc'aslen chuvech, junan quiq'uin ri ec'o riq'uin pa racho, y can yeruto' ri man jun oc achique quichajin y k'ij-k'ij nu'on orar. \v 3 Pa jun achel achic' richin cami las tres xk'ak'ij, rija' jabel xutz'et chi xoc-apu jun ángel\x * \xo 10:3 \xt Hch. 11:13; He. 1:14.\x* richin ri Dios riq'uin, ri quire' xu'ij che: ¡Cornelio! xcha'. \v 4 Jac'a rija' can nutz'et-apu utz-utz ruvech ri ángel, y ruxi'in-ri' xu'ij che: ¿Achique ri', Ajaf? xcha'. Y ri ángel xu'ij: Ri a-oraciones\x * \xo 10:4 \xt Sal. 141:2; Stg. 5:16; 1 P. 3:12; Ap. 5:8; 8:3.\x* y ri quito'ic\x * \xo 10:4 \xt Gá. 2:10; He. 13:16.\x* abanon ri man jun oc quichajin, jun utzulaj c'uxle'el avichin chuvech ri Dios. \v 5 Vacami c'a, que'ataka-e achi'a' pa tinamit Jope richin necoyoj jun achi rubinan Simón, ri ni'ix Pedro che. \v 6 Rija' roxkonen-ri' pa racho jun achi mismo Simón rubi' tzacoy quitz'umal chicop, y c'o racho chunakaj ri mar. Ri Pedro re' xturu'ij chave ri achique nic'atzin chi na'an,\x * \xo 10:6 \xt Hch. 9:6; 11:14.\x* xcha' ri ángel. \v 7 Tok benak chic ri ángel ri xch'o riq'uin, ri Cornelio xeroyoj ca'i' rusamajela', y jun soldado yo'ol ruk'ij ri Dios ri jumul ec'o riq'uin ri Cornelio richin niqui'en ri rusamaj, \v 8 y tok ru'in chic e ronojel rubeyal chique ri xbix can che, xerutak-e pa tinamit Jope. \p \v 9 Chuca'n k'ij, ri oxi' achi'a' etakon-e roma ri Cornelio ebenak chupan ri bey, y xa nakaj chic ec'o-vi che ri tinamit Jope pa nic'aj k'ij cami chiri', y ja yan chic ri' xjote-e ri Pedro pa terraza richin nerubana' orar.\x * \xo 10:9 \xt Sal. 55:17; Hch. 11:5.\x* \v 10 Rija' jani na nivayijan, nurayij chi niva' yan. Pero chupan royo'en ri najin rubanic richin nutij, ri Pedro xu'on jun achel achic', \v 11 xutz'et chi ri caj jakal,\x * \xo 10:11 \xt Ez. 1:1; Mt. 3:16; Hch. 7:56; Ap. 19:11.\x* y chi xulan-pe jun achel mama tziek ri eximil-pe ri (caji', quiji') rutza'n y nikases-pe choch'ulef.\fig Hechos 10:11, 12; 11:5, 6|src="CN01945b.tif" size="span" ref="10.11" \fig* \v 12 Chupan ri mama tziek, ec'o-pe ronojel quivech chicop; ec'o ri cajcaj cakan, ec'o ri yejirir pa tak ulef, y ri yeropop yebe pa cak'ik'. \v 13 Y xrac'axaj jun ch'abel ri quire' nu'ij-pe: Pedro, cacataj, que'acamisaj la chicop, y que'atija', xuche'ex. \v 14 Jac'a ri Pedro xu'ij: Manak che'el Ajaf. Roma yin man jun bey nutijon ri nu'ij ri ley chi man ch'ajch'oj ta,\x * \xo 10:14 \xt Lv. 11:1-23; 20:25; Dt. 14:3; Ez. 4:14.\x* y man utz ta richin nitij, xcha'. \v 15 Ri nich'o-pe riq'uin, xu'ij chic pe jun bey: Ronojel ri ch'ajch'oj chic rubanon-pe ri Dios che, can ch'ajch'oj vi, y rat man ta'ij chi xa man utz ta,\x * \xo 10:15 \xt Mt. 15:11; Ro. 14:14, 17, 20; 1 Co. 10:25, 26; 1 Ti. 4:4, 5.\x* xuche'ex. \v 16 (Oxmul, oxpaj) quiri' xbanataj, y c'ajari' xjec' chic e chicaj ri achel mama tziek. \p \v 17 Satznak ruc'u'x ri Pedro chiri', nunojij rij ri achique nu'ij tzij ri achel achic' ri xu'on, jari' tok ri achi'a' etakon-e roma ri Cornelio xquil racho ri Simón, roma niquic'utula' ebenak. \v 18 Rije' xech'o-apu chuchi' ri puerta y xquic'utuj-apu si chiri' roxkonen-vi-ri' ri Simón ri ni'ix Pedro che. \v 19 Jac'a ri Pedro c'a quiri' na benak ránima pa ruvi' ri achel achic' xu'on, tok ri Lok'olaj Espíritu\x * \xo 10:19 \xt Jn. 16:13; Hch. 11:12.\x* xu'ij che: Ec'o oxi' achi'a' yatquicanoj. \v 20 Cacataj c'a, caxule-ka quiq'uin, y man caca' ac'u'x yabe chiquij, roma ja yin yin takayon-pe quichin, xcha' che. \v 21 Jac'ari' tok ri Pedro xxule-pe quiq'uin ri oxi' achi'a' etakon-e roma ri Cornelio, y xu'ij chique: Ja yin ri Pedro ri yinicanoj. ¿Achique c'a ri nijo' chuve? xcha'. \v 22 Y ri achi'a' xqui'ij che: C'o jun achi uc'uay quichin cien soldados rubinan Cornelio, jun chojmilaj achi ruchajin ruc'aslen chuvech ri Dios y utz rutzijol chiquicojol conojel ri israelitas;\x * \xo 10:22 \xt Hch. 22:12.\x* rija' c'o jun lok'olaj ru-ángel ri Dios xch'o riq'uin ri xu'ij che chi tutaka' avoyoxic richin yabe chiracho, richin nrac'axaj ri xta'ij rat che. \v 23 Jac'ari' xerucusaj-apu chiracho y xuya' qui-posada. Tok xcataj chuca'n k'ij, xbe chiquij ri achi'a' ri xe'oyon richin. Y ec'o jujun chique ri quiniman ri Jesucristo chiri' pa tinamit Jope ri xebe chirij.\x * \xo 10:23 \xt Hch. 11:12.\x* \p \v 24 C'a chi rox k'ij xe'eka pa tinamit Cesarea. Jac'a ri Cornelio ec'o (ralpachel, raj-c'uaxel) y jujun ri más yerojo' eroyon richin coyo'en ri Pedro. \v 25 Tok ja ntoc-apu ri Pedro chiri', xel-pe ri Cornelio richin xuruc'ulu' y xuxuque' chuvech richin xuya' ruk'ij. \v 26 Pero ri Pedro xuyec ri Cornelio, y xu'ij che: Capa'e'. Man caxuque' chinuvech,\x * \xo 10:26 \xt Ex. 34:14; 2 R. 17:35, 36.\x* roma yin xa yin vinak achel rat.\x * \xo 10:26 \xt Hch. 14:14, 15; Ap. 19:10.\x* \v 27 Yetzijon c'a chiquivech xe'oc-apu junan pa jay, y ri Pedro xutz'et chi eq'uiy quimolon-qui'. \v 28 Rija' xu'ij c'a chique: Rix iveteman chi roj israelitas man yo'on ta lugar chike chi nikamol-ki' junan iviq'uin y nkujoc pa tak ivacho rix ri man rix israelitas ta.\x * \xo 10:28 \xt Jn. 4:9; Hch. 11:3.\x* Pero ri Dios xuc'ut chinuvech chi yin manak che'el nin-ij chi jun vinak man ch'ajch'oj ta\x * \xo 10:28 \xt Hch. 15:8, 9; Ef. 3:6.\x* o man utz ta chi ntoc richin ri Dios. \v 29 Romari', tok xitak voyoxic, manak xin-ij chi man ta yipe chiquij. Y vacami ninjo' ninvetemaj achique roma xinivoyoj, xcha' ri Pedro. \p \v 30 Jac'ari' tok ri Cornelio xu'ij: Ja vacami xtz'akat (caji', quiji') k'ij, queva hora chiri' nubanon coch'on vayijal, y richin a las tres xk'ak'ij tok nin-en orar vave' chivacho, jari' xintz'et jun achi nitz'intz'ot rutziak,\x * \xo 10:30 \xt Lc. 24:4; Hch. 1:10.\x* xpa'e' chinuvech, \v 31 ri quire' nu'ij chuve: Cornelio, ri a-oración can ac'axan-vi,\x * \xo 10:31 \xt Dn. 10:12.\x* y ri to'onic\x * \xo 10:31 \xt He. 6:10.\x* abanon chique ri nic'atzin quito'ic, jun utzulaj c'uxle'el avichin chuvech ri Dios. \v 32 Vacami c'a, que'ataka-e achi'a' pa tinamit Jope richin necoyoj jun achi rubinan Simón ri ni'ix Pedro che. Rija' roxkonen-ri' pa racho jun achi mismo Simón rubi', tzacoy quitz'umal chicop, y c'o racho chunakaj ri mar. Tok xtuka aviq'uin, ri Pedro xtich'o aviq'uin, xcha' ri ángel. \v 33 Romari' cha'anin xintak avoyoxic, y matiox c'a chi xape. Vacami c'a, ri kamolon-ki' vave', chuvech ri Dios rojc'o-vi richin nikac'axaj ronojel ri ru'in-pe ri Dios chave chi na'ij chike, xcha' ri Cornelio che ri Pedro. \p \v 34 Xch'o c'a ri Pedro y xu'ij: Kitzij nin-ij chive chi ekal-ekal (nik'ax, nino') chinuvech chi ri Dios man xe ta jun tinamit nrojo' y xa itzel yerutz'et ri ch'aka' chic.\x * \xo 10:34 \xt Dt. 10:17; 2 Cr. 19:7; Job 34:19.\x* \v 35 Roma xa aj achique na lugar jun, ri Dios nuc'ul ruvech, tok ri jun ri' nuchajij ri ruc'aslen y choj nu'on quiq'uin conojel. \v 36 Ri Dios chique ri nuvinak israelitas xutak-vi rutzijol ri utzulaj ch'abel ri nic'amo-pe uxlanen pa cánima,\x * \xo 10:36 \xt Is. 57:19.\x* ri uxlanen ri petenak roma ri Jesucristo ri Ajaf pa quivi' conojel.\x * \xo 10:36 \xt Ro. 10:12.\x* \v 37 Rix iveteman ruchojmil ri ch'abel xtzijos pa ronojel Judea, ri xtiquer-pe rutzijol pa departamento Galilea,\x * \xo 10:37 \xt Lc. 4:14.\x* tok ri Juan ri Bautista ruyo'on chic rutzijol chique ri vinak chi tiquibana' bautizar qui', \v 38 chi ri Dios can xuya-vi-pe ri Lok'olaj Espíritu\x * \xo 10:38 \xt Lc. 4:18.\x* y uchuk'a' pa ruvi' ri Jesús aj-Nazaret, y chi ri Jesús xerubanala' favores chiquicojol ri vinak, y chi xu'on chique ri eximil pa ruk'a' ri itzel chi xec'achoj roma c'o ri Dios riq'uin. \v 39 Y roj xkatz'et riq'uin kavech\x * \xo 10:39 \xt Hch. 2:32.\x* ronojel ri xubanala' ri Jesús pa departamento Judea y pa tinamit Jerusalem. Pero ri vinak xa xquitzekeba' chuvech jun che' richin xquicamisaj. \v 40 Jac'a ri Dios chi rox k'ij xuc'asoj\x * \xo 10:40 \xt Hch. 2:24.\x* ri Jesús chiquicojol ri anima'i', y xuya' lugar chi xtz'etetaj ruvech. \v 41 Pero man chiquivech ta conojel ri israelitas xuc'ut-vi-ri', xaxe chiquivech\x * \xo 10:41 \xt Jn. 14:22; 1 Co. 15:5-8.\x* ri can runojin-vi-pe ri Dios ojer can chi niquiya' rubixic chi can xc'astaj-vi. Y ri' ja roj ri junan xojva' y xkakum kaya'\x * \xo 10:41 \xt Lc. 24:41-43; Jn. 21:13.\x* riq'uin, tok rija' xc'astaj yan pe chiquicojol ri anima'i'. \v 42 Roj rupaxa'an c'a can chi tikaya' rutzijol\x * \xo 10:42 \xt Mt. 28:19, 20.\x* ri xkatz'et riq'uin, y chi tika'ij chique ri israelitas chi ri Dios ja ri Jesús ri ruyo'on can chi juez\x * \xo 10:42 \xt Jn. 5:22; 2 Co. 5:10.\x* pa quivi' conojel, chi eq'ues y chi ecaminak chic e.\x * \xo 10:42 \xt 2 Ti. 4:1; 1 P. 4:5.\x* \v 43 Conojel ri ru-profetas ri Dios ojer, quiyo'on can rutzijol chi pa rubi' ri Jesús xti'an perdonar quimac\x * \xo 10:43 \xt Is. 53:11; Jer. 31:34; Mi. 7:18; Zac. 13:1.\x* conojel ri xqueniman richin. \p \v 44 C'a quiri' na nich'o ri Pedro chiquivech ri quimolon-qui' pa racho ri Cornelio, jari' tok xka-pe ri Lok'olaj Espíritu pa quivi' conojel ri ye'ac'axan richin. \v 45 Jac'a ri israelitas ri quiniman ri Ajaf ri epetenak chirij ri Pedro, achique na xquina' tok xquitz'et chi ja jun pa quivi' ri man israelitas ta\x * \xo 10:45 \xt Hch. 11:18; Gá. 3:14.\x* xsipes-vi-pe ri Lok'olaj Espíritu. \v 46 Roma niquic'axaj chi ri ec'o chiracho ri Cornelio yech'o pa jalajoj tak ruvech ch'abel\x * \xo 10:46 \xt Hch. 2:4; 19:6.\x* y niquiya' ruk'ij ri Dios. \v 47 Jac'ari' tok ri Pedro xu'ij chique ri israelitas: ¿C'o cami jun nitiquer nik'ato chi man que'an bautizar re xec'ulu ri Lok'olaj Espíritu achel kac'ulun roj?\x * \xo 10:47 \xt Hch. 11:17; 15:8, 9.\x* xcha' chique. \v 48 Y xu'ij chi pa rubi' ri Ajaf Jesús\x * \xo 10:48 \xt Hch. 8:16.\x* que'an bautizar. Ri xe'an bautizar xquic'utuj che ri Pedro chi tic'uje' ca'i-oxi' k'ij chiri'. \c 11 \s1 Ri Pedro nutzijoj ri xbanataj riq'uin ri Cornelio chique ri quiniman ri Jesucristo pa tinamit Jerusalem \p \v 1 Ri apóstoles y ri quiniman ri Jesucristo ri ec'o pa Judea xquic'axaj chi ja jun ri man israelitas ta xquinimaj ruch'abel ri Dios. \v 2 Jac'a tok ri Pedro xtzolij-e pa tinamit Jerusalem, xquich'olij-qui' quiq'uin ri ye'in chi nic'atzin ni'an ri circuncisión chique ri niquinimaj ri Jesucristo. \v 3 Quire' c'a xqui'ij che: ¿Achique roma rat xatoc pa tak cacho ri man banon ta circuncisión chique,\x * \xo 11:3 \xt Hch. 10:28.\x* y hasta xava' quiq'uin? xecha'. \v 4 Jari' tok ri Pedro chi cholaj xutzijoj-apu chique ronojel ri xbanataj.\x * \xo 11:4 \xt Lc. 1:3.\x* Rija' quire' xu'ij: \v 5 Tok yin yinc'o pa tinamit Jope, y nin-en orar chiri',\x * \xo 11:5 \xt Hch. 10:9.\x* jari' tok pa jun achel achic' xintz'et chi xulan-pe chicaj jun achel mama tziek ri (tz'amon, chapon) pe ri (caji', quiji') rutza'n richin nikases-pe chinuvech. \v 6 Tok yin xinya' utz-utz pa cuenta, xintz'et chi chupan ri achel mama tziek, ec'o-pe chicop cajcaj cakan, ec'o-pe c'uxunel tak chicop, ec'o-pe ri yejirir pa tak ulef, y ri yeropop yebe pa cak'ik'. \v 7 Pero c'o c'a jun ch'abel xinvac'axaj ri nu'ij-pe chuve: Pedro, cacataj, que'acamisaj la chicop, y que'atija', xcha'. \v 8 Jac'a yin xin-ij: Ajaf, ri' manak che'el chi quiri'. Roma yin man jun bey nutijon ri nu'ij ri ley chi xa man ch'ajch'oj ta,\x * \xo 11:8 \xt Ez. 4:14.\x* y man utz ta richin nitij, xicha'. \v 9 Jac'a ri nich'o-pe viq'uin ri chicaj, quire' rutzolic nutzij xu'on: Ronojel ri ch'ajch'oj chic rubanon-pe ri Dios che, can ch'ajch'oj vi, y rat man ta'ij chi xa man utz ta,\x * \xo 11:9 \xt Hch. 10:15.\x* xinuche'ex. \v 10 (Oxmul, oxpaj) ri quiri' xbanataj, y c'ajari' xjec' chic e chicaj ri achel mama tziek. \v 11 Jari' tok oxi' achi'a' etakon-pe roma ri Cornelio pa tinamit Cesarea chinucanoxic xquil ri puerta richin ri jay ri voxkonen-vi-vi'. \v 12 Jari' tok ri Lok'olaj Espíritu\x * \xo 11:12 \xt Jn. 16:13.\x* xu'ij chuve chi man caca' nuc'u'x qui'e chiquij.\x * \xo 11:12 \xt Hch. 10:19, 20.\x* Y ja vaki' quiniman ri Jesucristo re' ri xebe chuvij, y choj xojoc chiracho ri Cornelio. \v 13 Jac'ari' tok rija' xutzijoj chike chi pa racho xutz'et chi xepapo' jun ángel\x * \xo 11:13 \xt Hch. 10:30.\x* ri quire' xu'ij che: Vacami que'ataka-e achi'a' pa tinamit Jope richin nequi'ij che ri Simón ri ni'ix Pedro che, chi tipe vave'. \v 14 Ri Pedro ri' xtutzijoj ch'abel chave ri achok riq'uin xcacolotaj rat y ri ec'o aviq'uin chi'avacho,\x * \xo 11:14 \xt Hch. 10:2; 16:15, 31-34.\x* xcha' ri ángel che. \v 15 Y c'a ja oc ca'i-oxi' ch'abel nu'in-apu chique ri ec'o chiri' pa jay riq'uin ri Cornelio, jari' tok xka-pe ri Lok'olaj Espíritu pa quivi',\x * \xo 11:15 \xt Hch. 2:4; 4:31.\x* achel xka-pe pa kavi' roj na'ey. \v 16 Jari' tok xuka pa nuvi' ri ru'in can ri Ajaf Jesús tok xu'ij: Ri Juan can kitzij na vi chi riq'uin ya' xeru'on-vi bautizar ri vinak,\x * \xo 11:16 \xt Hch. 1:5.\x* jac'a rix riq'uin ri Lok'olaj Espíritu\x * \xo 11:16 \xt Is. 44:3; Jl. 2:28; Mt. 3:11; Mr. 1:8; Lc. 3:16.\x* xquix-an-vi bautizar. Quiri' ri ru'in can. \v 17 Romari', si ja jun pa quivi' rije' ri Dios xuya-pe ri sipanic ri achel xusipaj-pe pa kavi' roj\x * \xo 11:17 \xt Hch. 10:47; 15:8, 9.\x* ri kayo'on chic kánima riq'uin ri Ajaf Jesucristo, ¿(yin achique, ayincu'x) yin chi nink'at chuvech ri nurayij ri Dios?\x * \xo 11:17 \xt Job 9:12-14; Dn. 4:35; Mt. 20:14, 15.\x* \v 18 Tok xquic'axaj ri xu'ij ri Pedro chique, ri quiniman ri Jesucristo chiri' pa tinamit Jerusalem man chic xech'o ta apu, xa xquiya' ruk'ij ri Dios, y niqui'ij: Vacami nikaya' pa cuenta chi ri Dios ja jun chique ri man israelitas ta\x * \xo 11:18 \xt Ro. 10:12; 15:9-12.\x* nu'on chi niquijal quino'oj y niquiya' can ri mac richin niquil ri c'aslen ri richin jumul, xecha'. \s1 Ri quiniman ri Jesucristo pa tinamit Antioquía \p \v 19 Vacami c'a, achel ri ka'in chic, chi roma ri rucamic ri Esteban,\x * \xo 11:19 \xt Hch. 8:1.\x* ri quiniman ri Jesucristo xa x-an chique chi xquiquiraj-e-qui' roma ri pokon x-an chique. Ec'o xebe pa roch'ulef Fenicia, ec'o xebe pa roch'ulef Chipre, y ec'o xebe pa tinamit Antioquía, y xaxe chique ri israelitas niquitzijoj-vi ruch'abel ri Dios. \v 20 Pero chiquicojol ri xquiquiraj-e-qui', ec'o jujun aj pa roch'ulef Chipre y jujun aj pa tinamit Cirene ri xe'oc pa tinamit Antioquía, y ja jun chique ri man israelitas ta yetzijon-vi y niquik'alajrisaj ri utzulaj ch'abel ri nu'ij chi ri Jesús jari' ri Ajaf. \v 21 Can c'o ruchuk'a' ri Ajaf quiq'uin,\x * \xo 11:21 \xt Lc. 1:66.\x* y eq'uiy xquiya' cánima\x * \xo 11:21 \xt Hch. 9:35; 15:19.\x* riq'uin ri Ajaf Jesucristo y xe'oc richin. \v 22 Xeka c'a rutzijol re' quiq'uin ri quiniman ri Jesucristo pa tinamit Jerusalem. Roma c'a ri', xquitak-e ri Bernabé c'a pa tinamit Antioquía. \v 23 Tok ri Bernabé c'o chic chiri' pan Antioquía, y xutz'et chi ri Dios q'uiy favor rubanon pa quic'aslen ri quiniman ri Jesucristo, rija' xquicot, y xerupaxa'aj chi chiquijununal tiquiya' pa cánima chi ronojel cánima quec'uje' chirakan ri Ajaf. \v 24 Quiri' xu'ij ri Bernabé chique, roma rija' jun utzulaj achi, nojnak ri Lok'olaj Espíritu pa ránima, y cukul ruc'u'x riq'uin ri Dios. Y q'uiy-q'uiy\x * \xo 11:24 \xt Hch. 5:14.\x* ri xquiya' cánima riq'uin ri Ajaf Jesucristo. \v 25 Romari' ri Bernabé xbe pa tinamit Tarso\x * \xo 11:25 \xt Hch. 9:11.\x* chucanoxic ri Saulo, y tok xril, xuq'uen-pe pa tinamit Antioquía. \v 26 Tz'akat jun juna' xec'uje' chiquicojol ri quiniman ri Jesucristo, junan niquimol-qui' quiq'uin, y eq'uiy xequitijoj riq'uin ruch'abel ri Dios. Chiri' c'a pan Antioquía na'ey xbix-vi cristianos\x * \xo 11:26 \xt Hch. 26:28; 1 P. 4:16.\x* chique ri xeniman ri Jesucristo. \p \v 27 Chupan tak ri k'ij ri', ec'o jujun ri yeyo'on rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa cánima\x * \xo 11:27 \xt Hch. 13:1; 1 Co. 12:28.\x* chiri' pa tinamit Jerusalem ri xebe-ka pan Antioquía. \v 28 Tok ec'o chic chiri', jun chique rije' ri rubinan Agabo, xpa'e'\x * \xo 11:28 \xt Hch. 21:10.\x* y uc'uan roma ri Lok'olaj Espíritu, xu'ij chi xtipe jun nimalaj vayijal pa ruvi' ri roch'ulef; y can quiri' na vi xbanataj pa ru-tiempo ri gobernador Claudio César. \v 29 Roma c'a ri', ri quiniman ri Jesucristo chiri' pan Antioquía xquinojij chi yequito-e ri quiniman ri ec'o pa Judea riq'uin ri ajani yetiquer niquiya-e\x * \xo 11:29 \xt 2 Co. 8:12.\x* chiquijununal. \v 30 Y can quiri' vi xqui'en; ronojel ri xmolotaj-e, xquitak-e chiquij ri Bernabé y ri Saulo richin nequiya' pa quik'a' ri uc'uay quichin ri quiniman ri Jesucristo pa Judea. \c 12 \s1 Rucamic ri Jacobo, y rutz'apisic ri Pedro pa cárcel \p \v 1 Chupan ri tiempo ri', ri rey Herodes xjel ruk'a' chiquij jujun chique ri niquimol-qui' pa rubi' ri Ajaf richin yeruya' pa k'axomal. \v 2 Xa xu'ij chi ticamises ri Jacobo\x * \xo 12:2 \xt Mt. 4:21; 10:2.\x* runimal ri Juan chi espada. \v 3 Jac'a tok xutz'et chi can xka chiquivech ri israelitas ri man quiniman ta ri Jesucristo chi xucamisaj ri Jacobo, xu'ij chi ja jun ri Pedro (titz'am, tichap). Y ri' xbanataj chupan tak ri k'ij tok nitij ri pan manak levadura riq'uin.\x * \xo 12:3 \xt Ex. 12:8, 11.\x* \v 4 Tok c'o chic ri Pedro pa ruk'a', xuya' pa cárcel. Pa quik'a' (caji', quiji') botzaj soldados xujach-vi richin niquichajij, cajcaj\x * \xo 12:4 \xt Jn. 19:23.\x* soldados ec'o chupan jujun botzaj. Rija' runojin chi tik'ax na ri nimak'ij pascua,\x * \xo 12:4 \xt Mr. 14:1, 2.\x* jari' nrelesaj-pe ri Pedro chiquivech ri vinak richin junan quitzij niqui'en chirij. \v 5 Roma c'a ri', chajin ri Pedro pa cárcel. Pero ri niquimol-qui' pa rubi' ri Ajaf, chi chak'a' chi pak'ij niqui'en orar\x * \xo 12:5 \xt 2 Co. 1:11; Ef. 6:18.\x* pa ru-cuenta. \s1 Ri Pedro nicol-pe pa cárcel roma jun ángel \p \v 6 Tok xril ri k'ij ri runojin ri Herodes chi chuca'n k'ij nrelesaj-pe ri Pedro chiquivech ri vinak, chupan ri ak'a' ri' ri Pedro ximon riq'uin ca'i' cadenas niver chiquicojol ca'i' soldados, y ja jun ruchi' ri cárcel chajin. \fig Hechos 12:6, 7|src="CN01953b.tif" size="span" ref="12.6" \fig* \v 7 Ja ak'a' ri' xepapo' jun ángel richin ri Ajaf\x * \xo 12:7 \xt Sal. 34:7; Dn. 6:22; Hch. 5:19; He. 1:14.\x* riq'uin, y xyiq'uiyo' jun sakil ri pa cárcel. Ri ángel xusiloj-apu chuc'alc'a'x ri Pedro richin xuc'asoj, y xu'ij che: Cacataj cha'anin. Jac'ari' xetzak-e ri cadenas chukul tak ruk'a' ri Pedro. \v 8 Jac'a ri ángel xu'ij che: Tabana' abanic, y tacusaj la axajab. Y ri Pedro can quiri' vi xu'on. Jac'ari' tok ri ángel xu'ij che: Tabolkotij-e la ak'u' chavij, y jo', xcha'. \v 9 Ri Pedro xel-pe chirij ri ángel, pero man can ta reteman si kitzij chi nicol-e roma ri ángel; rija' nunojij chi xa nachic'.\x * \xo 12:9 \xt Sal. 126:1.\x* \v 10 Choj xek'ax-pe ri Pedro y ri ángel chiquicojol ca'i' botzaj soldados, jac'a tok xuquila-e ri puerta ch'ich' ri c'o chi bey, xa ruyon xjakataj chiquivech. Xe'el c'a pe, y tok xebin yan jun xiquína, ri ángel xuya' can ruyon ri Pedro. \v 11 Jari' tok ri Pedro xc'astaj utz-utz ruvech, y xu'ij: Vacami kitzij veteman chi ja ri Ajaf Dios xtako-pe ri ángel\x * \xo 12:11 \xt Dn. 3:28; 6:22.\x* richin xirucol-pe\x * \xo 12:11 \xt 2 Co. 1:8-10.\x* pa ruk'a' ri Herodes y chuvech ronojel ri quinojin ri nuvinak israelitas chuvij, nicha' ri Pedro pa ránima. \p \v 12 Jac'a tok runojin chic utz-utz ri achique nic'atzin nu'on, xbe chiracho ri María ri rute' ri Juan ri ni'ix Marcos che.\x * \xo 12:12 \xt Hch. 12:25; 13:5, 13; 15:37; Col. 4:10; 2 Ti. 4:11; Flm. 24; 1 P. 5:13.\x* Chiri' quimolon-vi-qui' eq'uiy niqui'en orar.\x * \xo 12:12 \xt Hch. 12:5.\x* \v 13 Xch'o c'a apu chuchi' ri puerta chi bey, jac'ari' xel-pe jun xten aj-ic' rubinan Rode. \v 14 Tok ri xten xretemaj rukul ri Pedro, riq'uin xquicot ránima, man xujak ta can ri puerta, xa junanin xbe-apu pa jay richin xberu'ij chi ja ri Pedro ri c'o chi puerta. \v 15 Pero ri quimolon-qui' pa jay xa xqui'ij che ri Rode: Rat xa (xach'ujir, xamoxer), xecha' che. ¡Kitzij na vi c'a! nicha' chique. Roma c'a ri' rije' xqui'ij: Ri' mana-ta ri Pedro, ri' xa ja ri ángel ri nichajin richin,\x * \xo 12:15 \xt Gn. 48:16; Mt. 18:10.\x* xecha'. \v 16 Jac'a ri Pedro c'a quiri' na nich'o-apu chi puerta, y tok xquijak y xquitz'et chi kitzij chi ja rija', man niquil ta achique niquinojij. \v 17 Jac'a rija' xu'on retal riq'uin ruk'a' chiquivech richin man quech'o más. Xutzijoj c'a chique ri achique xu'on ri Ajaf Dios richin xrelesaj-pe ri pa cárcel, y xu'ij chique chi tiquiya' rutzijol che ri Jacobo\x * \xo 12:17 \xt Hch. 15:13; 21:18; Gá. 1:19; Stg. 1:1.\x* y chique conojel ri quiniman ri Jesucristo. Jac'ari' xel-e richin xbe pa jun chic lugar. \p \v 18 Jac'a tok xsakar-pe, ri soldados quixi'in-qui' y man niquil ta achique niqui'en, roma man jun chic ri Pedro pa cárcel. \v 19 Jac'ari' tok ri Herodes xutak rucanoxic ri Pedro, pero roma man xilitaj ta coma ri xecanon richin, rija' ch'utik-nima'k ruc'utuxic xu'on chique ri xechajin ri Pedro pa cárcel, jac'ari' xu'ij chi quecamises. Rija' xel c'a e ri pa Judea, xxule-ka pa tinamit Cesarea y chiri' xc'uje-vi. \s1 Rucamic ri Herodes \p \v 20 Chupan ri tiempo ri', ri aj-Tiro y ri aj-Sidón ja chique ri ye'an gobernar roma ri Herodes niquilok'-vi ronojel ri nic'atzin chique richin niquitij, pero xa xcataj royoval ri Herodes chique, y romari' man xuya' ta chic lugar chi xelok'on. Roma c'a ri', ri aj-Tiro y ri aj-Sidón junan quitzij xqui'en chi xech'o riq'uin ri Herodes richin niquic'utuj chi tiq'uis ri royoval. Pero na'ey xquisuj ruméra jun samajinel pa racho ri Herodes, jun achi rubinan Blasto, richin chi tich'o pa qui-cuenta. \v 21 Xucha' c'a jun k'ij ri Herodes richin nich'o chiquivech, y tok xril ri k'ij, rija' xerucusaj-e ri tziek ri xe reyes yecusan, y ja ri pa rutz'uyubal ri can nu'on-vi gobernar, chiri' xtz'uye-vi richin nich'o chiquivech. \v 22 Jac'a ri quimolon-qui' yesiq'uin-apu riq'uin cuchuk'a', y niqui'ij: ¡Jun dios ri nich'o-pe chikavech y mana-ta jun vinak! yecha-apu.\x * \xo 12:22 \xt Jud. 16.\x* \v 23 Ja hora ri', jun ángel richin ri Ajaf xu'on chi xka chi yabil ri Herodes, roma mana-ta ri Dios xuya' ruk'ij,\x * \xo 12:23 \xt Sal. 115:1.\x* riq'uin ri xqui'ij ri vinak che. Xtij coma jut, y jari' xoc-e che. \p \v 24 Pero ruch'abel ri Dios riq'uin ruchuk'a' benak y más yeq'uiyer ri yeniman.\x * \xo 12:24 \xt Is. 55:11.\x* \p \v 25 Jac'a ri Bernabé y ri Saulo tok quijachon chic can ri ofrenda ri takon-pe chiquij\x * \xo 12:25 \xt Hch. 11:29, 30.\x* coma ri quiniman ri Jesucristo pan Antioquía, xquiya' can ri Jerusalem, y xetzolij chic ka jun bey pan Antioquía. Y xpe yan chic chiquij ri Juan ri ni'ix Marcos che. \c 13 \s1 Ri na'ey (mul, paj) ye'el ri Bernabé y ri Saulo chutzijosic ruch'abel ri Dios \p \v 1 Chiquicojol ri niquimol-qui' pa rubi' ri Ajaf pa tinamit Antioquía, ec'o yeyo'on rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa cánima, y ec'o yetijon pa ruvi' ri ruch'abel ri Dios, achel ri Bernabé, ri Simón ri ni'ix Niger che, ri Lucio aj pa tinamit Cirene, ri Manaén ri junan xeq'uiy riq'uin ri Herodes ri nibano gobernar pa Galilea, y ri Saulo. \v 2 C'o jun k'ij quimolon-qui' richin niquiya' ruk'ij ri Ajaf, y quibanon coch'on vayijal, jari' tok ri Lok'olaj Espíritu xu'ij chique: Ri Bernabé y ri Saulo xenvoyoj richin jun samaj, romari' que'icha'\x * \xo 13:2 \xt Nm. 8:14.\x* can richin ri', xcha'. \v 3 Tok xetane' riq'uin ri coch'on vayijal, y riq'uin ri oración, jari' xquiya' quik'a' pa quivi' ri Bernabé y ri Saulo, y xequitak c'a richin nequibana' ri samaj. \s1 Ri Bernabé y ri Saulo niquitzijoj ruch'abel ri Dios pa roch'ulef Chipre \p \v 4 Tok ri Lok'olaj Espíritu erutakon chic e ri Bernabé y ri Saulo, rije' xebe-ka pa tinamit Seleucia. Chiri' xe'oc-e pa jun barco richin xebe-apu pa roch'ulef Chipre.\x * \xo 13:4 \xt Hch. 4:36.\x* \v 5 Tok ec'o chic chiri', xebe pa tinamit Salamina, y pa tak sinagogas niquitzijoj-vi ruch'abel ri Dios chique ri israelitas. Ja jun ri Juan ri ni'ix Marcos che benak chiquij\x * \xo 13:5 \xt Hch. 12:25.\x* richin yeruto'. \v 6 Jac'a tok ri Bernabé, ri Saulo y ri Juan xek'ax yan chupan ronojel ri roch'ulef Chipre ri c'o pa mar, xbequila' jun tinamit rubinan Pafos. Chiri' xquil-vi jun achi israelita rubinan Barjesús, jun banoy magia\x * \xo 13:6 \xt Ex. 22:18; Lv. 20:6; Dt. 18:10.\x* ri ruk'eban-ri' chi ri nu'ij, ja ri Dios ni'in-pe pa ránima. \v 7 Rija' nisamaj riq'uin ri gobernador rubinan Sergio Paulo, jun achi ri jabel ninojin. Ri Sergio Paulo re' xutak coyoxic ri Bernabé y ri Saulo, roma nrojo' nrac'axaj ruch'abel ri Dios. \v 8 Pero ri Barjesús nutij ruk'ij yeruk'at\x * \xo 13:8 \xt 2 Ti. 3:8.\x* ri Bernabé y ri Saulo, richin chi ri gobernador Sergio Paulo man ta nuya' ránima riq'uin ri Jesucristo. Ri Barjesús banoy magia ni'ix che, roma jari' nu'ij tzij ri rubi'. \v 9 Jac'a ri Saulo, ri ni'ix Pablo che, nojnak ri Lok'olaj Espíritu\x * \xo 13:9 \xt Hch. 4:8.\x* pa ránima xutz'et-apu utz-utz ri achi banoy magia, \v 10 y xu'ij che: Rat pan avánima nojnak-vi chi nasetz quino'oj vinak y chi ye'abanala' itzel tak no'oj. Rat jun ralc'ua'l ri itzel,\x * \xo 13:10 \xt Jn. 8:44; 1 Jn. 3:8.\x* y itzel natz'et ronojel ri choj. ¿Man xcatane' ta cami chi na'an xotoxic che ri chojmilaj rubey ri Ajaf Dios? \v 11 Vacami c'a, ri Ajaf Dios xtuya-pe castigo pan avi'. Man xcatzu'un ta y man xtatz'et ta rusakil ri k'ij jun tiempo, xcha' ri Pablo. Jac'ari' xmake-ka pa k'eku'n\x * \xo 13:11 \xt 2 R. 6:18.\x* ri Barjesús, man jun achique nutz'et, xe nimakak nibin, nucanoj jun richin niyuken chuk'a'. \v 12 Tok ri gobernador Sergio Paulo xutz'et ri xbanataj, xsatz ruc'u'x pa ruvi' ri ruchuk'a' ri (tijonic, enseñanza) richin ri ruch'abel ri Ajaf, y ja xunimaj. \s1 Pa tinamit Antioquía pa roch'ulef Pisidia niquitzijoj-vi ruch'abel ri Dios ri Pablo y ri Bernabé \p \v 13 Pa tinamit Pafos ri Pablo y ri ebenak riq'uin xe'oc-e pa jun barco y xebe pa tinamit Perge ri c'o pa roch'ulef Panfilia. Jac'a ri Juan ri ni'ix Marcos che,\x * \xo 13:13 \xt Hch. 12:12.\x* xa xeruya' can, y xtzolij pa tinamit Jerusalem. \v 14 Jac'a tok quiyo'on chic can ri tinamit Perge, ri Pablo y ri Bernabé xebe pa jun chic tinamit rubinan Antioquía ri c'o pa roch'ulef Pisidia. Y pa jun sábado ri k'ij richin uxlanen, rije' xe'oc pa sinagoga\x * \xo 13:14 \xt Hch. 9:20; 17:1, 2.\x* y xetz'uye'. \v 15 Jac'a tok banon chic leer ri ajani che ri ley ri xyo'ox che ri Moisés\x * \xo 13:15 \xt Hch. 15:21.\x* y ri ajani che ri quitz'iban can ri profetas\x * \xo 13:15 \xt Lc. 4:17.\x* ri ruk'ijul chi ni'an leer chupan ri k'ij ri', jari' tok ri c'o quik'ij chiri' quire' rubixic xquitak chique ri Pablo y ri Bernabé: Rix tata'aj, ri kachak'-kanimal ki' iviq'uin, si c'o ca'i-oxi' itzij ni'ij chique ri quimolon-qui' vave' richin ye'ipaxa'aj, tibana', xecha' chique. \v 16 Jac'ari' xpa'e' ri Pablo y xu'on retal\x * \xo 13:16 \xt Hch. 12:17.\x* riq'uin ruk'a' richin man jun tich'o, y xu'ij chique: \p Nuvinak israelitas ri rix tata'aj, y rix man israelitas ta ri ichajin ic'aslen chuvech ri Dios, tivac'axaj c'a ri xtin-ij chive: \v 17 Ri ka-Dios roj israelitas xerucha' ri kati't-kamama' y xu'on nimalaj tinamit chique pa roch'ulef Egipto,\x * \xo 13:17 \xt Ex. 1:1, 7, 12.\x* ri mana-ta quiroch'ulef. Jac'a tok ruk'ijul chic chi ye'el-pe pa quik'a' ri aj-Egipto, riq'uin ruchuk'a' xerelesaj-pe chiri'.\x * \xo 13:17 \xt Ex. 13:14, 16; Dt. 7:6-8.\x* \v 18 Jun cami cuarenta juna'\x * \xo 13:18 \xt Ex. 16:35.\x* xerucoch' ri pa chakijlaj tz'iran ulef. \v 19 Y tok eruq'uison chic vuku' tinamit\x * \xo 13:19 \xt Dt. 7:1.\x* pa roch'ulef Canaán, xuya' ri quiroch'ulef chique ri kati't-kamama'.\x * \xo 13:19 \xt Jos. 14:1, 2.\x* \v 20 C'ajari' xeruya' jueces\x * \xo 13:20 \xt Jue. 2:16.\x* pa quivi' richin yec'ojon jun cami (caji', quiji') ciento juna' riq'uin nic'aj, y ri ruq'uisbel xc'ojon pa quivi' ja ri profeta Samuel. \v 21 Jari' c'a tok xquic'utuj jun rey richin yeru'on gobernar.\x * \xo 13:21 \xt 1 S. 8:5.\x* Y ri Dios jun riy-rumam can ri Benjamín ri xuya' pa quivi' chi rey cuarenta juna', jun achi rubinan Saúl ruc'ajol jun achi rubinan Cis. \v 22 Jac'a tok ri Dios xrelesaj-e ri Saúl chi rey,\x * \xo 13:22 \xt 1 S. 13:13, 14; Os. 13:10, 11.\x* ja ri David xuya' richin xoc rey, y can c'o ru'in pa ruvi' ruc'aslen tok xu'ij: Vacami xinvil jun achi ri can ja achel ri vánima yin, quiri' ránima rija', y ri' ja ri David ri ruc'ajol ri Isaí ri can xtu'on-vi ri ninrayij yin. Quiri' xu'ij ri Dios. \v 23 Y ja chiquicojol riy-rumam can ri rey David xalex-vi ri Jesús,\x * \xo 13:23 \xt Ro. 1:3.\x* achel ri rusujun-pe ri Dios chi nipe na jun Kacolonel roj israelitas. \v 24 Pero na'ey chi xuka ri Jesús, ri Juan ri Bautista xu'ij chique ri kavinak israelitas chi tiquijala' quino'oj, tiquiya' can ri quimac, y tiquibana' bautizar qui'. \v 25 Jac'a ri Juan na'ey chi nuq'uis ri samaj, quire' xu'ij: ¿(Yin achique, ayincu'x) yin ninojij rix? Yin man yin ta ri Jun ri oyo'en chi nitak-pe roma ri Dios, pero chuvij yin petenak Jun ri man nuc'ul ta chi ja yin yisolo ri ximibel ruxajab,\x * \xo 13:25 \xt Jn. 1:27.\x* xcha'. \p \v 26 Rix tata'aj, ri kachak'-kanimal ki' iviq'uin roma junan roj riy-rumam can ri katata' Abraham, y rix man israelitas ta ri ichajin ic'aslen chuvech ri Dios ri rixc'o chikacojol, yin nin-ij chive chi ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil nkucolotaj, ja chive rix takon-vi-pe. \v 27 Roma ri vinak pa tinamit Jerusalem y ri yebano gobernar chiquicojol, man xquetemaj ta\x * \xo 13:27 \xt Jn. 8:28; 16:3; Hch. 3:17.\x* chi ja ri Jesús ri Colonel takon-pe roma ri Dios, nis-ta xquetemaj chi nitzakon ri quitz'iban can ri profetas ojer, masque c'o che ri tz'iban can ni'an leer chiquivech pa ronojel tak sábado ri k'ij richin uxlanen. Y roma man xquetemaj ta, jari' xbano chi xquic'utuj chi tika ri camic pa ruvi' ri Jesús,\x * \xo 13:27 \xt 1 Co. 2:8.\x* y riq'uin ri' xtzakon ri quitz'iban can ri profetas. \v 28 Y masque man jun mac xquil chirij ri Jesús richin can ta utz nika ri camic pa ruvi', xa xquic'utuj che ri Pilato chi ticamises.\x * \xo 13:28 \xt Lc. 23:22, 23.\x* \v 29 Jac'a tok xtzakon yan ronojel ri tz'iban can chupan ruch'abel ri Dios chirij ri Jesús,\x * \xo 13:29 \xt Jn. 19:28, 30, 36, 37.\x* xquikasaj-pe chuvech che', c'ajari' xbequimuku'.\x * \xo 13:29 \xt Lc. 23:53.\x* \v 30 Pero ri Dios xu'on chi xc'astaj-pe chiquicojol ri anima'i'.\x * \xo 13:30 \xt Hch. 2:24, 32; He. 13:20.\x* \v 31 Y chiquivech ri xetzekle'en-pe richin tok xel-pe pa departamento Galilea richin xjote-e pa Jerusalem, ri Jesús c'a q'uiy na k'ij xuc'ut-ri',\x * \xo 13:31 \xt Hch. 1:3; 1 Co. 15:5-7.\x* y ja mismo rije' yek'alajrisan richin chique ri vinak vacami. \v 32 Y ja jun roj nkutzijon chive ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak, ri sujun can chique ri kati't-kamama' ojer,\x * \xo 13:32 \xt Gn. 12:3.\x* \v 33 ri c'a ja chikavech roj ri quiy-quimam can xu'on ri Dios chi xtzakon-vi, roma xuc'asoj-pe ri Jesús chiquicojol ri anima'i', achel tz'iban can chupan ri ruca'n salmo ri quire' nu'ij: Rat, rat Nuc'ajol, vacami xatinc'ut chiquivech chi ja yin ri yin yayon ac'aslen,\x * \xo 13:33 \xt Sal. 2:7.\x* nicha'. \v 34 Ri Dios xuc'asoj ri Jesús chiquicojol ri anima'i' richin xuya' chic ruc'aslen ri man jun bey xtiq'uis, achel rusujun chique ri kati't-kamama', ri quire' nuij: Ri nusujun che ri rey David chi can ninpokonaj ruvech,\x * \xo 13:34 \xt Is. 55:3.\x* can quiri' vi xtin-en iviq'uin, nicha'. \p \v 35 Romari' jun chic salmo quire' nu'ij: Man c'a xtaya' ta lugar chi nik'ey-ka ru-cuerpo ri Lok'olaj Ac'ajol,\x * \xo 13:35 \xt Sal. 16:10.\x* nicha'. \v 36 Pero ri ch'abel ri', man pa ruvi' ta ri David nich'o-vi, roma ri David tok xc'ase' choch'ulef, xu'on ri xrojo' ri Dios che richin xeruto' ri vinak ri xec'uje' pa ru-tiempo. Jac'a rija' xa (xcom, xquen), y xmuk ri achique lugar emukul-vi ri rati't-rumama' y chiri' xk'ey-vi. \v 37 Jac'a ri Jesús man xk'ey ta ri ru-cuerpo, roma ri Dios xu'on chi xc'astaj-pe chiquicojol ri anima'i'. \v 38 Roma c'a ri', rix ri kachak'-kanimal ki' chikavech, tivetemaj c'a chi roma ri Jesús tok nitzijos chive chi ni'an perdonar ri mac.\x * \xo 13:38 \xt Jer. 31:34.\x* \v 39 Ri ley ri xyo'ox che ri Moisés man xtiquer ta xu'on chi man jun ta chic imac xivakalej chuvech ri Dios. Pero conojel ri niquiya' cánima riq'uin ri Jesús, man jun quimac nicakalej chuvech ri Dios.\x * \xo 13:39 \xt Is. 53:11; Gá. 2:16.\x* \v 40 Roma c'a ri', tibana' cuenta ivi', man xa pan ivi' tika-vi ri nu'ij ri quitz'iban can ri profetas, roma chiri' ri Dios nu'ij: \q1 \v 41 Titz'eta' rix ri itzel nitz'et ri nuch'abel, tina' ralal ri nika pan ivi', y quixq'uis. \q1 Roma yin chupan tak ri k'ij ri yixc'ase-e choch'ulef, xtin-en jun nimalaj samaj chivech, \q1 Y masque c'o jun niyo'on rutzijol chive ri xtin-en, rix man xtinimaj ta chi quiri' xtebanataj.\x * \xo 13:41 \xt Hab. 1:5.\x* \m Quiri' ru'in can ri Dios, xcha' ri Pablo. \p \v 42 Jac'a tok ri Pablo y ri Bernabé xe'el-pe pa qui-sinagoga ri israelitas, ri man israelitas ta xquic'utuj quemelal chique chi can ta yepe chic vukubix quiq'uin, richin nuquitzijoj chic jun bey chiquivech achel ri ch'abel ri c'a ja xquic'axaj-ka. \v 43 Y tok xquiquiraj-qui' ri xquimol-qui' pa sinagoga ri k'ij ri', eq'uiy israelitas y eq'uiy yo'ol ruk'ij ri Dios ri man israelitas ta xetzekle'en-e quichin. Jac'a ri Pablo y ri Bernabé xequipaxa'aj y xqui'ij chique chi jumul cof quec'uje' chupan ri favor ri rubanon ri Dios chique.\x * \xo 13:43 \xt He. 12:15; 1 P. 5:12.\x* \p \v 44 Jac'a tok xquimol chic qui' chi vuku' k'ij chupan ri sábado ri k'ij richin uxlanen, xa juba' ma chi jun tinamit xquimol-apu-qui' richin niquic'axaj ruch'abel ri Dios. \v 45 Pero ri israelitas ri man niquinimaj ta ri Jesús, tok xquitz'et chi xa juba' ma ronojel ri tinamit xquimol-apu-qui', nikukut-apu cánima chirij ri Pablo, y itzel yech'o-apu chirij, niqui'ij chi xa man kitzij ta ri nu'ij y yeyok'on-apu.\x * \xo 13:45 \xt Hch. 18:6; 1 P. 4:4; Jud. 10.\x* \v 46 Jac'a ri Pablo y ri Bernabé man xquixi'ij ta qui' richin xqui'ij chique: Ri ruch'abel ri Dios xc'atzin chi na'ey chivech rix kavinak xka'ij-vi, pero roma rix xa itzel nivac'axaj ri ch'abel re', rix mismo nik'alajrisaj-ivi' chi can man utz ta chi niyo'ox ri c'aslen ri richin jumul chive; romari' xa quiq'uin ri man israelitas ta\x * \xo 13:46 \xt Dt. 32:21; Is. 55:5; Ro. 10:19, 20.\x* nku'e-vi. \v 47 Roma ri Ajaf quire' ru'in can chike: \q1 Rat nuyo'on richin sakil quichin ri man israelitas ta, \q1 Richin yatoc tzijoy richin ri achique ruchojmil yecolotaj ri ec'o c'a pa ruq'uisbel ruchi' ri roch'ulef.\x * \xo 13:47 \xt Is. 42:6; 49:6.\x* \m Quiri' ri tz'iban can, xcha' ri Pablo. \p \v 48 Tok ri man israelitas ta xquic'axaj quiri', xquicot cánima, y xquiya' ruk'ij ruch'abel ri Ajaf, y conojel ri can richin vi chi niquil ri c'aslen ri richin jumul, xquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo. \v 49 Y ri ruch'abel ri Ajaf xtzijos chi naj chi nakaj chupan ri roch'ulef ri'. \v 50 Pero chiri' pa tinamit Antioquía ec'o ixoki' eyo'ol ruk'ij ri Dios y can c'o quik'ij, y quiri' mismo ec'o achi'a' ri can c'o quik'ij chiquicojol ri quivinak. Conojel re' xyo'ox quino'oj coma ri israelitas ri man quiniman ta ri Jesús y xetakchi'ix richin xequi'en pokon chique ri Pablo y ri Bernabé y richin xecokotaj-pe\x * \xo 13:50 \xt 1 Ts. 2:15, 16.\x* ri chiri' pa roch'ulef Pisidia. \v 51 Jac'a ri Pablo y ri Bernabé (xquitota', xquiquiraj) can ri pokolaj chicakan richin tik'alajin chiquivech ri aj-Antioquía chi can man utz ta xqui'en\x * \xo 13:51 \xt Lc. 9:5.\x* chi xquixutuj ruch'abel ri Dios, c'ajari' xebe pa tinamit Iconio. \v 52 Y ri quiniman ri Jesús, jani na yequicot\x * \xo 13:52 \xt 1 P. 1:8.\x* y nojnak ri Lok'olaj Espíritu pa cánima. \c 14 \s1 Ri Pablo y ri Bernabé xec'uje' pa tinamit Iconio \p \v 1 Tok ri Pablo y ri Bernabé (xe'apon, xe'ebos) pa tinamit Iconio, junan xe'oc-apu pa sinagoga ri niquimol-vi-qui' ri israelitas, y roma ri ruch'abel ri Dios ri xquitzijoj chiri', eq'uiy xeniman chi israelitas y man israelitas ta. \v 2 Jac'a ri israelitas ri man xeniman ta, xquiya' quino'oj ri man israelitas ta,\x * \xo 14:2 \xt Hch. 13:50.\x* richin itzel tiquina' chique ri xeniman ri Jesucristo. \v 3 Romari' ri Pablo y ri Bernabé xec'uje' q'uiy k'ij quiq'uin ri quiniman ri Jesucristo chiri'. Y man niquixi'ij ta qui' niquitzijoj ruch'abel ri Ajaf ri achok riq'uin cukul-vi quic'u'x. Y ri Ajaf nuk'alajrisaj chi can kitzij vi ri ru-favor ri niquitzijoj, roma nu'on chi coma rije' yebanataj retal ri ruchuk'a' y milagros ri man jun bey etz'eton.\x * \xo 14:3 \xt Mr. 16:20; Ro. 15:18, 19; He. 2:4.\x* \v 4 Jac'a ri tinamit xa ca'i' quivech xqui'en, ch'aka' nika chiquivech ri achique niqui'ij ri israelitas ri man quiniman ta, y ch'aka' nika chiquivech ri niqui'ij ri eca'i' apóstoles. \v 5 Pero ri israelitas y ri man israelitas ta ri man xeniman ta, junan quitzij xqui'en quiq'uin ri qui-gobernantes richin yequiya' chi q'uix ri Pablo\x * \xo 14:5 \xt 2 Ti. 3:11.\x* y ri Bernabé, y yequic'ak che abaj. \v 6 Jac'a tok ri Pablo y ri Bernabé xquina'ej ri nojin chiquij, xe'enimaj-pe chiri'.\x * \xo 14:6 \xt Mt. 10:23.\x* Xebe pa Listra y pa Derbe, ca'i' tinamit richin ri roch'ulef Licaonia, y pa jalajoj tak lugares ri ec'o nakaj. \v 7 Y chiri' xquitzijoj-vi ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak. \s1 Ri Pablo xc'ak che abaj pa tinamit Listra \p \v 8 Chiri' pa tinamit Listra, c'o jun achi tz'uyul man nitiquer ta nibin roma can quiri' vi xalex. Man jun bey ruyo'on jun ruxalk'at.\x * \xo 14:8 \xt Hch. 3:2.\x* \v 9 Rija' ruyo'on ruxiquin riq'uin ri nu'ij ri Pablo. Jac'a ri Pablo xutz'et-apu utz-utz ri achi, y tok xuya' pa cuenta chi can nunimaj pa ránima chi nic'achoj,\x * \xo 14:9 \xt Mt. 9:28, 29.\x* \v 10 riq'uin ruchuk'a' xu'ij che: Cacataj, capa'e' choj, xcha'. Ri achi jari' xuya' jutzoc' y xtiquer xbin.\x * \xo 14:10 \xt Is. 35:6.\x* \v 11 Tok ri vinak xquitz'et ri xu'on ri Pablo, rije' xech'o pa quich'abel licaónica. Y riq'uin cuchuk'a' niquibila': Eca'i' dios\x * \xo 14:11 \xt Hch. 28:6.\x* achel achi'a' ekajnak-pe kiq'uin, yecha'. \v 12 Che ri Bernabé niqui'ij chi jari' ri dios Júpiter, y ri Pablo jari' ri dios Mercurio, yecha', roma ja rija' uc'uayon ri ch'abel. \v 13 Y ri Júpiter ri qui-dios ri vinak ri', pa jun jay chuchi' e ri tinamit yo'on-vi, y ri sacerdote ri nisamaj ri achique lugar yo'on-vi ri Júpiter xeruq'uen-pe váquix evikon-pe riq'uin cotz'i'j c'a chuchi' ri puertas richin ri tinamit. Rija' y ri vinak quinojin chi yequicamisaj ri váquix richin niquiya' quik'ij ri Pablo y ri Bernabé. \v 14 Jac'a tok ri Bernabé y ri Pablo xquic'axaj ri quinojin ri vinak, ri apóstoles re' xk'axo ri cánima, y romari' xquiretzela-ka ri quitziak chiquij, y xe'oc chiquicojol ri vinak, niqui'ij chique: \v 15 Rix ri rix tata'aj, ¿achique roma quire' ni'en? Roj xa roj vinak achel rix, y roj petenak iviq'uin richin nikatzijoj ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yixcolotaj, richin quiri' niya' can ri no'oj re man jun utz nuq'uen-pe,\x * \xo 14:15 \xt 1 S. 12:21.\x* y yixoc richin ri c'aslic Dios ri banayon ri caj y ri ec'o chiri', ri roch'ulef y ri ec'o chuvech, ri mar y ri ec'o chupan. \v 16 Rija' xuya' lugar chique\x * \xo 14:16 \xt Hch. 17:30.\x* ri vinak ri xec'uje' más ojer can choch'ulef chi xquibanala' xa achique na ri xka chiquivech, \v 17 pero can ruk'alajrisan-vi-pe-ri'\x * \xo 14:17 \xt Ro. 1:20.\x* chikavech chi can utz ránima pa kavi' roma nuya-pe ri job\x * \xo 14:17 \xt Job 5:10.\x* chicaj, nuya-pe utzulaj tak tico'n, nuya-pe ronojel ri nic'atzin chike y nu'on chi niquicot ri kánima. \v 18 Pero masque quiri' niqui'ij ri Pablo y ri Bernabé, c'arunaj xek'ilitaj ri tinamit richin man xequicamisaj ta ri váquix richin niquiya' quik'ij. \p \v 19 Pero ec'o israelitas aj pa tinamit Antioquía y aj pa tinamit Iconio\x * \xo 14:19 \xt Hch. 14:1, 2.\x* xe'eka chiri' pa tinamit Listra. Ri vinak re' xquiya' quino'oj ri aj chiri', romari' xquic'ak che abaj ri Pablo, y jac'ari' xquijirirej c'a e chuchi' ri tinamit, roma xquinojij chi ri Pablo xa caminak chic. \v 20 Jac'a ri quiniman ri Ajaf xquimol-qui' chirij ri Pablo, jac'ari' tok xcataj-pe y xtzolij-apu ri pa tinamit. Chuca'n k'ij, xbe pa tinamit Derbe junan riq'uin ri Bernabé. \v 21 Tok chiri' pa Derbe xquitzijoj yan can ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak, y eq'uiy c'a xequitijoj can pa rubey ri Jesús richin niquitzekle'ej, xe'ek'ax chic pe chupan ri oxi' tinamit Listra, Iconio y Antioquía. \v 22 Chiri' xquiya' can ruchuk'a' cánima ri quiniman, xequipaxa'aj can chi can ta k'ij-k'ij cukul quic'u'x riq'uin ri Jesucristo, y quire' xqui'ij can chique: Ri nkujoc pa ruk'a' ri Dios richin nu'on gobernar pa kavi', nic'atzin chi jani na k'axomal\x * \xo 14:22 \xt Mt. 10:38; Jn. 16:33; Ro. 8:17.\x* nkuk'ax-vi-e. \v 23 Ronojel tak lugar ri c'o niquimol-qui' pa rubi' ri Ajaf ri xek'ax-vi, xequicanoj can ri yepa'e' can chuvech ri samaj.\x * \xo 14:23 \xt Tit. 1:5.\x* Tok quibanon chic oración y coch'on vayijal, xecoxkonej can pa ruk'a' ri Ajaf ri achok riq'uin cukul-vi quic'u'x. \s1 Ri Pablo y ri Bernabé xetzolij pa tinamit Antioquía ri c'o pa roch'ulef Siria \p \v 24 Jac'a tok xek'ax yan pa roch'ulef Pisidia, xe'eka c'a pa roch'ulef Panfilia. \v 25 Tok xquitzijoj yan can ruch'abel ri Dios pa tinamit Perge, xexule-ka pa tinamit Atalia, \v 26 y chiri' xe'oc-e pa jun barco richin xebe chic pa tinamit Antioquía, ri e'elenak-vi-pe na'ey, ejachon-pe pa ruk'a' ru-favor ri Dios richin nequibana' ri samaj\x * \xo 14:26 \xt Hch. 13:1-3.\x* ri xc'achoj yan can vacami. \v 27 Tok ec'o chic chiri' pan Antioquía, ri Pablo y ri Bernabé xequimol ri quiniman ri Jesucristo, y xquitzijoj chique ri ajani xeruto' ri Dios chutzijosic ri ruch'abel, y achel xujak bey\x * \xo 14:27 \xt 1 Co. 16:9; Col. 4:3.\x* chiquivech ri man israelitas ta richin xquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo. \v 28 Ri Pablo y ri Bernabé q'uiy k'ij xec'uje' chiri' pa roch'ulef Siria quiq'uin ri quiniman ri Jesucristo. \c 15 \s1 Ri c'ojon tzij ri x-an pa Jerusalem \p \v 1 Chupan tak ri k'ij ri', ec'o jujun epetenak pa departamento Judea ri quire' quitijoxic niqui'en ri quiniman ri Jesucristo chiri' pan Antioquía: Si man ni'en ta circuncidar ivi' achel ruc'utun can ri Moisés chi ni'an,\x * \xo 15:1 \xt Gá. 2:11, 12.\x* manak che'el yixcolotaj, yecha'. \v 2 Jac'a ri Pablo y ri Bernabé man juba' ta oc xquich'olila-qui' quiq'uin. Roma c'a ri', ri quiniman chic ri Jesucristo chiri' pan Antioquía xequicha' ri Pablo, ri Bernabé y ch'aka' chic, richin junan nequichojmirisaj re' quiq'uin ri apóstoles y ri uc'uay quichin ri quiniman ri Jesucristo pa tinamit Jerusalem.\x * \xo 15:2 \xt Gá. 2:1.\x* \v 3 Ri etakon-e, c'o richin niquicusaj yo'on-e\x * \xo 15:3 \xt 1 Co. 16:6, 11.\x* coma ri quiniman ri Jesucristo pan Antioquía, y pa quibey xek'ax quiq'uin ri quiniman pa roch'ulef Fenicia y pa departamento Samaria, niquiya' can rutzijol chique chi ri man israelitas ta xquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo,\x * \xo 15:3 \xt Hch. 14:27.\x* y jani na xequicot ri quiniman tok xquic'axaj. \v 4 Tok (xe'apon, xe'ebos) pa Jerusalem, jabel xec'ul coma ri apóstoles, coma ri quiniman ri Jesucristo,\x * \xo 15:4 \xt Hch. 21:17.\x* y coma ri uc'uay quichin ri quiniman. Jac'ari' tok ri Pablo y ri Bernabé xquitzijoj chique ri ajani ruto'ic ri Dios quic'ulun chupan ri samaj. \v 5 Pero chiquicojol ri quiniman ec'o jujun achi'a' fariseos. Rije' xecataj y quire' xqui'ij: Ri man israelitas ta ri xquinimaj, nic'atzin ni'an ri circuncisión chique,\x * \xo 15:5 \xt Gá. 5:2, 3.\x* y ti'ix chique chi tiquibana' ri nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés, yecha'. \p \v 6 Romari' ri apóstoles y ri uc'uay quichin ri quiniman ri Jesucristo xquimol-qui' richin yech'o pa ruvi' re'. \v 7 Tok layoj yan xech'o pa ruvi' chiri', jari' xpa'e' ri Pedro y xu'ij chique: Rix tata'aj ri kachak'-kanimal ki' iviq'uin, nuka pan ivi' chi c'o chic chi tiempo xirucha-e ri Dios chi'icojol richin xintzijoj chique ri man israelitas ta ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj, richin quiri' tiquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo. \v 8 Jac'a ri Dios ri reteman achique rubanon cánima\x * \xo 15:8 \xt 1 Cr. 28:9; 29:17; Jer. 11:20; 17:10; 20:12; Hch. 1:24.\x* conojel vinak, rija' xuc'ut chiquivech ri man israelitas ta chi nuc'ul quivech riq'uin ri xuya-pe ri Lok'olaj Espíritu pa quivi',\x * \xo 15:8 \xt Hch. 10:44; 11:15.\x* achel xuya-pe pa kavi' roj israelitas. \v 9 Xa junan nkurutz'et quiq'uin rije',\x * \xo 15:9 \xt Ro. 3:29, 30.\x* roma tok xquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo, ri Dios ch'ajch'oj xu'on che ri cánima achel xu'on kiq'uin roj. \v 10 Roma c'a ri', ¿achique roma rix nijo' ninak ri Dios riq'uin ri nijo' niya' eka'n pa quivi' ri quiniman ri Jesucristo, tok ri eka'n ri' man xetiquer ta xquic'uaj ri kati't-kamama',\x * \xo 15:10 \xt Mt. 23:4; Gá. 5:1.\x* y nis-ta roj man nkutiquer ta nikac'uaj? \v 11 Man utz ta chi quiri', roma roj nikanimaj chi roma ru-favor\x * \xo 15:11 \xt Ro. 3:24; Ef. 2:8.\x* ri Ajaf Jesús tok nkucolotaj roj israelitas, y quiri' mismo ri man israelitas ta, xcha' ri Pedro. \p \v 12 Jac'ari' xetane-ka chi yech'o-apu conojel ri quimolon-qui' chiri', richin niquiya' quixiquin che ri niquitzijoj ri Bernabé y ri Pablo pa ruvi' ri nimalaj tak retal ri ruchuk'a' ri Dios y milagros\x * \xo 15:12 \xt Jn. 4:48.\x* ri xu'on chiquik'a' chiquicojol ri man israelitas ta. \v 13 Jac'a tok xetane' chi yech'o ri Bernabé y ri Pablo, xch'o c'a apu ri Jacobo y xu'ij: Rix tata'aj ri kachak'-kanimal ki' iviq'uin, quinivac'axaj c'a: \v 14 Ri Simón Pedro c'a ja xutzijoj-ka chike ri achique xu'on ri Dios tok na'ey (mul, paj) xupokonaj quivech ri man israelitas ta; xutzijoj chi c'o xerucha' chiquicojol richin xe'oc jun tinamit ri can richin vi rija'. \v 15 Y re xbanataj re', can ja achel ri quitz'iban can ri profetas ojer chupan ruch'abel ri Dios ri nu'ij: \q1 \v 16 Tok banatajnak chic ronojel re', yin xquitzolij chic quiq'uin ri israelitas \q1 Richin ninchojmirisaj chic ri ru-gobierno ri rey David, \q1 Roma vacami yojtajnak, achel jun jay tzaknak pan ulef. \q1 Ronojel ri yojtajnak che ri ru-gobierno xtinyec chic jun bey. \q1 \v 17 Richin quiri' can ta conojel vinak yinquicanoj yin ri Cajaf, \q1 Y can ta yicanox coma ri man israelitas ta ri evoyon richin ye'oc vichin.\x * \xo 15:17 \xt Am. 9:11, 12.\x* \q1 \v 18 Quiri' nu'ij ri Ajaf Dios ri k'alajrisayon can ronojel re' ojer.\x * \xo 15:18 \xt Is. 45:21.\x* \m \v 19 Romari' yin nin-ij chi man quekaya' pa c'ayef ri man israelitas ta ri ye'oc richin ri Dios riq'uin ri achique nu'ij ri ley. \v 20 Más utz tikataka-e rubixic chique chupan jun vuj, chi man quequitij ri achique sujun chic chiquivech tiox, ni man tiquicusaj ri qui-cuerpo richin yec'uje' xa achok riq'uin na,\x * \xo 15:20 \xt Col. 3:5.\x* ni man tiquitij quich'acul chicop ri man elesan ta quiquiq'uel,\x * \xo 15:20 \xt Gn. 9:4.\x* ni man tiquitij quic'.\x * \xo 15:20 \xt Lv. 3:17.\x* \v 21 Quiri' tika'ij-e chique, roma ri rutz'iban can ri Moisés,\x * \xo 15:21 \xt Hch. 13:15; 2 Co. 3:14, 15.\x* ojer-ojer ri' ec'o yeyo'on rubixic pa ronojel tak tinamit, y c'o che ri ni'an leer pa tak sinagoga ronojel tak sábado ri k'ij richin uxlanen, xcha' ri Jacobo. \p \v 22 Jac'ari' tok ri quiniman ri Jesucristo, ri uc'uay quichin, y ri apóstoles, xa jun quitzij xqui'en richin ec'o achi'a' xquequicha-e chiquicojol richin yebe pan Antioquía junan riq'uin ri Pablo y ri Bernabé. Ri xequicha-e ja ri Judas ri ni'ix Barsabás che y ri Silas ri c'o quik'ij chiquivech ri quiniman ri Jesucristo chiri'. \v 23 X-an c'a e jun vuj chiquik'a' quichin ri quiniman ri Jesucristo chiquicojol ri man israelitas ta ri quire' nu'ij: Roj ri roj apóstoles, junan quiq'uin ri uc'uay quichin ri quiniman ri Jesucristo vave' pa Jerusalem, y chiconojel ri quiniman chic, nikatak-e i-saludo rix ri iniman ri Jesucristo ri man rix israelitas ta, ri rixc'o pa roch'ulef Siria, pa roch'ulef Cilicia, y pa tinamit Antioquía. \v 24 Roj keteman chic chi ec'o jujun ri xe'el-e vave' chikacojol y xebe chila' iviq'uin ri man ekatakon ta e roj. Rije' qui'in chive chi rix nic'atzin ni'an ri circuncisión chive,\x * \xo 15:24 \xt Tit. 1:10.\x* y chi ni'en ronojel ri nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés; y ri niqui'ij, rusatzon ic'u'x y xa man nivil ta achique ni'en. \v 25 Romari' xkamol-ki' y xa jun katzij xka'an richin xekacha-e ca'i' achi'a' richin yekatak-e iviq'uin chiquij ri Bernabé y ri Pablo ri can yekajo'. \v 26 Xekacha' achi'a' ri can quiyo'on-qui' chuvech ri camic\x * \xo 15:26 \xt Hch. 13:50; 14:19.\x* roma rubi' ri Kajaf Jesucristo. \v 27 Roma c'a ri', yekatak-e ri Judas y ri Silas richin nequi'ij ruchojmil chive ri katz'iban-e chupan re vuj. \v 28 Roma chuvech ri Lok'olaj Espíritu,\x * \xo 15:28 \xt Jn. 16:13.\x* y chikavech roj can utz chi man nikaya' ta más eka'n chivij, xaxe ri ca'i-oxi' re' ri más nic'atzin: \v 29 Man titij ti'j ri sujun chic chiquivech tiox, man titij quic',\x * \xo 15:29 \xt Lv. 17:14.\x* man titij quich'acul chicop ri man elesan ta quiquiq'uel, ni man ticusaj ri i-cuerpo richin yixc'uje' xa achok riq'uin na.\x * \xo 15:29 \xt Ap. 2:14.\x* Si ronojel re' xtik'at-ivi' chuvech, can utz ri xti'en. Ja ta ri Dios xtichajin ivichin. \p \v 30 Jac'ari' ri xetak-e xexule-ka pa tinamit Antioquía, y tok xequimol ri quiniman ri Jesucristo chiri', xquijach-apu ri vuj chique. \v 31 Tok ri aj chiri' xqui'en leer ruvech ri vuj, jani na xequicot roma xcuker cánima riq'uin ri ch'abel ri ec'o-e chupan. \v 32 Ri Judas y ri Silas, rije' roma eyo'ol rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa cánima,\x * \xo 15:32 \xt Hch. 2:17, 18; 1 Co. 12:28.\x* romari' riq'uin jani na ch'abel xequipaxa'aj y xquiya' ruchuk'a' cánima ri quiniman ri Jesucristo chiri' pan Antioquía. \v 33 Tok ri Judas y ri Silas q'uiy chic k'ij quec'uje' chiri', chuvi' uxlanen xetzolis-pe quiq'uin ri etakayon-e quichin coma ri quiniman ri Jesucristo chiri' pan Antioquía. \v 34 Pero ri Silas xa xka chuvech xc'uje' can pan Antioquía. \v 35 Ja jun ri Pablo y ri Bernabé c'a xec'uje' na chiri' pa tinamit Antioquía, yetijon pa ruvi' ri utzulaj ch'abel\x * \xo 15:35 \xt Hch. 8:4.\x* richin ri Ajaf, y junan quiq'uin ch'aka' chic más,\x * \xo 15:35 \xt Hch. 13:1.\x* niquitzijoj ri ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak. \s1 Ri Pablo y ri Bernabé man junan ta chic xebe pa rusamaj ri Dios \p \v 36 Xk'ax ca'i-oxi' ic' xec'uje' chiri', ri Pablo quire' xu'ij che ri Bernabé: Jo' ri pa tak tinamit ri katzijon-vi can ruch'abel ri Ajaf, richin niketemaj achique quibanon rutinamit ri Dios, xcha' che. \v 37 Jac'a ri Bernabé nrojo' chi ni'e chic chiquij jun bey ri Juan,\x * \xo 15:37 \xt Hch. 13:5.\x* ri ni'ix Marcos che. \v 38 Pero ri Pablo man nrojo' ta, roma tok xbe na'ey chiquij, xa xeruxutuj can pa roch'ulef Panfilia,\x * \xo 15:38 \xt Hch. 13:13.\x* y xuya' can rubanic ri samaj ri ebenak-vi. \v 39 Pero roma xa niquichok'omayila' chiquivech, xa xquijach-e-qui'. Ri Bernabé xuc'uaj ri Marcos, y xe'oc-e pa jun barco richin xebe pa Chipre,\x * \xo 15:39 \xt Hch. 4:36.\x* jun roch'ulef c'o pa mar. \v 40 Jac'a ri Pablo, ja ri Silas xucha' richin ni'e chirij. Y ri quiniman ri Jesucristo chiri' pa tinamit Antioquía xequijach-e pa ruk'a' ru-favor ri Ajaf. \v 41 Xek'ax c'a pa roch'ulef Siria y Cilicia, niquiyala' can ruchuk'a' cánima ri quiniman ri Jesucristo chiri'. \c 16 \s1 Ri Timoteo ni'e chiquij ri Pablo y ri Silas \p \v 1 Jac'ari' tok ri Pablo y ri Silas ja jun pa Derbe y pa Listra xebe-vi. Chiri' pa tinamit Listra c'o c'a jun tzekle'ey richin ri Jesucristo rubinan Timoteo, ral jun ixok israelita ri runiman ri Jesucristo,\x * \xo 16:1 \xt 2 Ti. 1:5.\x* jac'a ri rutata' man israelita ta. \v 2 Ri quiniman ri Jesucristo chiri' pa Listra y pan Iconio utz rutzijol niqui'en ri Timoteo. \v 3 Ri Pablo nrojo' chi ri Timoteo ni'e chirij richin nequibana' rusamaj ri Dios. Pero coma ri israelitas ri ec'o chupan tak ri lugar ri', ri Pablo xu'on circuncidar,\x * \xo 16:3 \xt 1 Co. 9:20; Gá. 2:3.\x* roma conojel queteman chi rutata' ri Timoteo xa man israelita ta. \v 4 Jac'a tok ri Pablo y ri ebenak riq'uin yek'ax ri pa tak tinamit, yequipaxa'aj can ri quiniman ri Jesucristo chi tiquinimaj ri nu'ij chupan ri vuj ri quitakon-pe ri apóstoles y ri uc'uay quichin ri quiniman pa tinamit Jerusalem.\x * \xo 16:4 \xt Hch. 15:23-29.\x* \v 5 Romari' ri niquimol-qui' pa rubi' ri Dios pa tak tinamit ri yek'ax-vi, más nic'uje-pe ruchuk'a' cánima riq'uin ri Jesucristo,\x * \xo 16:5 \xt Hch. 15:41; Col. 2:2.\x* y k'ij-k'ij más q'uiy yeniman ri ruch'abel ri Ajaf. \s1 Pa jun achel achic' ri Pablo xutz'et jun achi aj pa roch'ulef Macedonia \p \v 6 Tok ri Pablo y ri ebenak riq'uin xek'ax pa roch'ulef Galacia\x * \xo 16:6 \xt Gá. 1:2.\x* y Frigia, ri Lok'olaj Espíritu man xuya' ta lugar chique richin nequitzijoj ruch'abel ri Dios pa roch'ulef Asia. \v 7 Jac'a tok (xe'apon, xe'ebos) pa (ruc'ulba't, ru-mojón) ri roch'ulef Misia, xquinojij yebe pa roch'ulef Bitinia,\x * \xo 16:7 \xt 1 P. 1:1.\x* pero ri Espíritu man xuya' ta lugar chique. \v 8 Xe chunakaj ri Misia xek'ax-vi richin xebe-ka pa tinamit Troas. \v 9 Y pa jun achel achic' chak'a', ri Pablo xutz'et jun achi aj pa roch'ulef Macedonia pa'el chuvech, y nuc'utuj quemelal che chi tik'ax quiq'uin pa Macedonia richin yeruto'. \v 10 Tok ri Pablo rubanon chic ri achel achic', jari' xkabanala-e kabanic, roma (xk'ax, xno') chikavech chi ja ri Dios noyon kichin richin nku'e pa roch'ulef Macedonia richin nekatzijoj chique ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj. \s1 Ri Pablo y ri Silas yeyo'ox pa cárcel pa tinamit Filipos \p \v 11 Xojel c'a pe pa tinamit Troas, xojoc-e pa jun barco, y choj xojbe pa Samotracia, jun roch'ulef c'o pa mar. Chuca'n k'ij, xojel-e chiri', richin xojbe pa tinamit Neápolis. \v 12 Jac'ari' xkaya' can ri tinamit Neápolis, richin xojbe pa tinamit Filipos, ri c'o chupan ri jun parte más c'o ruk'ij che ri roch'ulef Macedonia. Ri tinamit Filipos, vinak aj-Roma ec'o chupan, y chiri' c'a xojc'uje-vi ca'i-oxi' k'ij. \v 13 Y chupan jun sábado ri k'ij richin uxlanen, xojel-e ri pa tinamit richin xojbe chuchi' jun rakan-ya' ri ni'an-vi oración. Chiri' xojetz'uye-vi richin xojtzijon quiq'uin ri ixoki' ri quimolon-qui'. \v 14 Jun chique ri nac'axan-apu, jun ixok rubinan Lidia, aj pa tinamit Tiatira. Rija' jun c'ayiy tziek morado, y jun yo'ol ruk'ij ri Dios. Y ri Ajaf xujak ránima\x * \xo 16:14 \xt Lc. 24:45.\x* richin xuya' ruxiquin riq'uin ri ch'abel ri nutzijoj ri Pablo. \v 15 Tok rija' y ri ec'o riq'uin pa racho\x * \xo 16:15 \xt Hch. 11:14.\x* ebanon chic bautizar, ri Lidia chuvi' quemelal quire' xu'ij chike: Si rix yinitz'et chi yin kitzij ronojel vánima yinc'o chirakan ri Ajaf, quixampe chivacho richin yixc'uje' chiri', xcha'. Can xutij ruk'ij chikij richin xojuxlan chiracho. \p \v 16 Jun k'ij tok roj benak ri achique lugar ni'an-vi oración, xkac'ul jun xten c'o itzel espíritu riq'uin. Rija' jun lok'on samajinel ri can q'uiy méra nuya' chiquik'a' ri rajaf, roma ri itzel espíritu nu'on che chi nitiquer nu'ij ri achique niquik'asaj ri vinak pa quic'aslen.\x * \xo 16:16 \xt Lv. 19:31; 20:6; Dt. 18:10, 11; 1 S. 28:3, 7.\x* \v 17 Ri xten re' rutzekle'en ri Pablo y roj rutzekle'en roj. Nisiq'uin riq'uin ruchuk'a' chikij, y nubila': Ri achi'a' re' erusamajela' ri nimalaj Dios ri c'o pa ruvi' ronojel, y niquitzijoj chive ri kitzij bey richin yixcolotaj, nicha'. \v 18 Q'uiy k'ij quiri' xu'on ri xten chikij. Jac'a ri Pablo xk'ax ruc'u'x, xtzu'un can chirij, y xu'ij che ri itzel espíritu: Pa rubi' ri Jesucristo nin-ij chave chi catel-e riq'uin ri xten, xcha'. Y ri itzel espíritu can ja hora ri' xel-e.\x * \xo 16:18 \xt Mr. 16:17.\x* \p \v 19 Jac'a ri erajaf, tok xquitz'et chi xel-e ri itzel espíritu riq'uin ri xten ri niyo'on ch'acoj méra chiquik'a', (xequitz'om, xequichop) ri Pablo y ri Silas, xequijirirej-apu chiquivech ri autoridades\x * \xo 16:19 \xt Mt. 10:18; Stg. 2:6.\x* ri lugar yec'ojox-vi ri vinak. \v 20 Tok xequipaba' chiquivech ri autoridades,\x * \xo 16:20 \xt Hch. 17:6.\x* quire' ri sujunic xqui'en-apu: Ri achi'a' re' israelitas y equiyacon ri tinamit. \v 21 Niquic'ut ri man utz ta chike roj chi nikac'ul y nika'an\x * \xo 16:21 \xt Est. 3:8.\x* roma roj, roj romanos, yecha'. \v 22 Eq'uiy c'a vinak xecataj-pe chiquij ri Pablo y ri Silas. Y ri autoridades xquiretzetzej-e quitziak ri Pablo y ri Silas, y xqui'ij chi quech'ay che xic'a'y.\x * \xo 16:22 \xt 2 Co. 11:25; 1 Ts. 2:2.\x* \v 23 Tok jani na chic equich'eyon chiri', xe'equitz'apij can pa cárcel,\x * \xo 16:23 \xt Lc. 21:12.\x* y xqui'ij che ri chajinel chi queruchajij utz-utz. \v 24 Xe xrac'axaj quiri', ri chajiy cárcel c'a ja ri más naj apu chupan ri cárcel xe'eruya-vi can ri Pablo y ri Silas, y ri cakan xuk'ok'oj can chupan che' ri banon rubanic richin nik'ata'ex can akan.\x * \xo 16:24 \xt Job 13:27; 33:11; Jer. 20:2; 29:26.\x*\fig Hechos 16:24|src="CN01988b.tif" size="span" ref="16.24" \fig* \p \v 25 Pero pa nic'aj ak'a' ri Pablo y ri Silas niqui'en orar y niquibixaj rubi' ri Dios.\x * \xo 16:25 \xt Ef. 5:19.\x* Jac'a ri ch'aka' chic presos yequic'axaj-apu. \v 26 Jac'ari' xuyiquiyo' jun nimalaj cobrakan ri xusiloj ruxe' ri cárcel y xujak ronojel tak ri ruchi', y ri cadenas ri achok che eximilo'n-vi ri presos ronojel xesok'opitaj. \v 27 Tok xc'astaj ruvech ri chajiy cárcel, y xutz'et chi ejakal ruchi' ri cárcel, xrelesaj ri ru-espada y ja nucamisaj-ka-ri', roma nunojij chi ri presos xe'enimaj yan e conojel. \v 28 Pero ri Pablo riq'uin ruchuk'a' xch'o-pe che, y xu'ij: Man tacamisaj-ka-avi', xa ja ri rojc'o konojel, xcha'. \v 29 Ri chajinel xu'ij chi tic'amer-pe jun candil, junanin xoc-apu ri pa cárcel, y nibarbot xbexuque' chiquivech ri Pablo y ri Silas. \v 30 Xerelesaj c'a pe ri pa cárcel, y xuc'utuj chique: Nimalaj tak achi'a', ¿achique nic'atzin nin-en\x * \xo 16:30 \xt Hch. 2:37; 22:10.\x* richin quiri' yicolotaj? xcha' chique. \v 31 Jac'ari' xqui'ij ri Pablo y ri Silas che: Taya' avánima riq'uin ri Ajaf Jesucristo,\x * \xo 16:31 \xt Mr. 16:16; Jn. 3:16, 36.\x* y xcacolotaj rat y ri ec'o aviq'uin pan avacho, xecha'. \v 32 Xquitzijoj c'a ruch'abel ri Ajaf che ri chajinel y chique conojel ri ec'o riq'uin pa racho. \v 33 Ja misma hora ri' chak'a', ri chajinel xuch'ajla' ri quisocotajic ri Pablo y ri Silas, y x-an c'a can bautizar rija' y conojel ri ec'o riq'uin pa racho. \v 34 Jac'ari' xeruq'uen-e chiracho y xerutzuk-pe. Jani na niquicot rija'\x * \xo 16:34 \xt Sal. 5:11.\x* y ri ec'o riq'uin pa racho roma xquiya' cánima riq'uin ri Dios. \p \v 35 Tok xsakar chuca'n k'ij, ri autoridades xequitak-e (justusi', aj-ch'ami'y) pa cárcel richin xqui'ij che ri chajinel chi querelesaj-e ri Pablo y ri Silas. \v 36 Quire' c'a xberu'ij can ri chajinel che ri Pablo: Ri autoridades quitakon-pe rubixic chi yixinvelesaj-e. Vacami quixel-pe, y Dios c'a tuc'uan ibey, xcha'. \v 37 Jac'a ri Pablo quire' rutzolic quitzij xu'on: Ri autoridades ivir xe yan cha'anin xqui'ij chi kuch'ay, chiquivech vinak xojch'ay-vi, nis-ta queteman si c'o kamac o manak. Y masque roj, roj romanos,\x * \xo 16:37 \xt Hch. 22:25.\x* choj xojquiya' pa cárcel, y vacami rije' nicajo' chi che'elek'el nkojquelesaj-e. ¡Manak che'el chi quiri'! Te'ibij chique chi ja rije' quepe richin nkojquelesaj, xcha' ri Pablo chique. \v 38 Ri (justusi', aj-ch'ami'y) xbequi'ij ronojel chique ri autoridades ri xu'ij-e ri Pablo chique, jac'a tok ri autoridades xquic'axaj chi ri Pablo y ri Silas eromanos,\x * \xo 16:38 \xt Hch. 22:29.\x* xa xquixi'ij-qui'. \v 39 Jac'ari' ri autoridades riq'uin cakan xepe, y xuquic'utuj cuyubel quimac chiquivech. C'ajari' xequelesaj-e ri pa cárcel y xquic'utuj chique chi que'el-e chiri' pa tinamit.\x * \xo 16:39 \xt Mt. 8:34.\x* \v 40 Jac'a ri Pablo y ri Silas tok xe'el yan e ri pa cárcel, xebe chiracho ri Lidia, y riq'uin xech'o quiq'uin ri quiniman ri Jesucristo, xquiya' can ruchuk'a' cánima\x * \xo 16:40 \xt 1 Ts. 4:18; 5:11.\x* conojel, c'ajari' xebe. \c 17 \s1 Ri aj-Tesalónica yecataj chiquij ri Pablo y ri Silas \p \v 1 Tok ri Pablo y ri Silas ebenak pa quibey, xek'ax pa tinamit Anfípolis y Apolonia, y c'ajari' xbequila' ri tinamit Tesalónica\x * \xo 17:1 \xt 1 Ts. 1:1; 2 Ti. 4:10.\x* ri c'o-vi jun qui-sinagoga ri israelitas. \v 2 Xoc c'a apu ri Pablo chiri' pa sinagoga\x * \xo 17:2 \xt Hch. 13:5, 14.\x* quiq'uin roma rija' can quiri' vi nu'on xa achique na tinamit nik'ax-vi. Y chi oxi' sábado ri k'ij richin uxlanen, xquimol-qui' junan richin yetzijon pa ruvi' ruch'abel ri Dios. \v 3 Ja ch'abel ri' nucusaj richin nuk'alajrisaj chiquivech chi ri Jun ri nitak-pe roma ri Dios chucolic ri rutinamit, can bin na vi pe chi nuk'asaj k'axomal,\x * \xo 17:3 \xt Lc. 24:25, 26, 46.\x* chi nicamises, y chi nic'astaj chic pe. Y quire' c'a xu'ij ri Pablo chique: Ri Jesús ri nuc'amon-pe rutzijol yin chive, jari' ri Jun ri takon-pe roma ri Dios chikacolic roj ri roj rutinamit, xcha'. \v 4 Y chiquicojol ri israelitas ec'o jujun xquinimaj, jac'a chiquicojol ri man israelitas ta ri can niquiya-vi ruk'ij ri Dios, más eq'uiy xquinimaj, y quiri' mismo chiquicojol ri ixoki' c'o quik'ij, man juba' ta oc xquinimaj. Ja conojel re' xekaj-en chi xe'oc (cachbil, cach'il) ri Pablo y ri Silas. \v 5 Jac'a ri israelitas ri man niquinimaj ta, roma itzel xquina' chique ri Pablo y ri Silas, xequibochi'ij jujun itzel k'orolaj tak momo'a' richin xequimol vinak, hasta xequiyec ri tinamit. Riq'uin oyoval xe'oc pa racho ri achi rubinan Jasón chiquicanoxic ri Pablo y ri Silas, roma nicajo' yequiya' pa quik'a' ri vinak. \v 6 Pero roma man xequil ta ri Pablo y ri Silas, xa ja ri Jasón y jujun ri quiniman ri Jesucristo ri xequiq'uen-pe chiquivech ri autoridades richin ri tinamit. Riq'uin c'a cuchuk'a' yesiq'uin, y niqui'ij: Ri Pablo y ri Silas xa achique na roch'ulef yek'ax-vi, ronojel niquiyoj can ruchojmil,\x * \xo 17:6 \xt Hch. 16:20.\x* y vacami ja xe'uka vave' chupan ri katinamit. \v 7 Y ja re Jasón re xc'ulu-apu quichin pa racho, y conojel re yetzekle'en quichin ri Pablo y ri Silas, xa niquic'ulula'j ru-ley ri rey César, roma niqui'ij chi c'o chic jun rey\x * \xo 17:7 \xt Lc. 23:2; Jn. 19:12.\x* rubinan Jesús, yecha'. \v 8 Riq'uin ri quiri' xqui'ij-apu, xqui'en chique ri vinak y ri autoridades chi man niquil ta achique niqui'en. \v 9 Pero tok ri autoridades quic'ulun chic méra chiquik'a' ri Jasón y ri ch'aka' chic richin man yequitz'apij-apu, c'ajari' xequisok'opij-e. \s1 Ri Pablo y ri Silas pa tinamit Berea \p \v 10 Chupan mismo ri ak'a' ri', ri quiniman ri Jesucristo xequitak-e\x * \xo 17:10 \xt Mt. 10:23.\x* ri Pablo y ri Silas pa tinamit Berea. Chiri' pa Berea, ri Pablo y ri Silas xebe ri pa sinagoga quichin ri israelitas. \v 11 Ri israelitas ri ec'o chiri', más utz quino'oj que chiquivech ri israelitas ri ec'o pa Tesalónica, roma rije' can xquiya' quixiquin che ruch'abel ri Dios ri xtzijos chique. Ronojel k'ij niquinic'oj rupan ruch'abel ri Dios\x * \xo 17:11 \xt Is. 34:16; Lc. 16:29; Jn. 5:39.\x* richin niquitz'et si kitzij junan nu'ij riq'uin ri niqui'ij ri Pablo y ri Silas. \v 12 Romari' eq'uiy chique rije' ri xeniman. Ja jun chiquicojol ri man israelitas ta, eq'uiy ixoki' c'o quik'ij xeniman y quiri' mismo achi'a'.\x * \xo 17:12 \xt Hch. 13:50.\x* \v 13 Jac'a ri israelitas ri man xquinimaj ta ri pa tinamit Tesalónica, tok xquic'axaj chi ri Pablo ja jun ri pa tinamit Berea nutzijoj-vi ruch'abel ri Dios, ja jun chiri' xebe-vi richin niquisatzala' quino'oj ri vinak richin yequiyec.\x * \xo 17:13 \xt Lc. 11:52; 1 Ts. 2:15.\x* \v 14 Ri quiniman ri Jesucristo chiri' pa Berea, cha'anin c'a xquitak-e ri Pablo chuchi' ri mar, jac'a ri Silas y ri Timoteo xec'uje' can. \v 15 Ri xec'amo-e richin ri Pablo, c'a pa jun tinamit rubinan Atenas xbequijacha-vi. Tok xe'el-pe riq'uin, ri Pablo xu'ij-pe chique chi tiqui'ij chique ri Silas y ri Timoteo\x * \xo 17:15 \xt Hch. 18:5.\x* chi tequila' cha'anin. \s1 Ri Pablo pa tinamit Atenas \p \v 16 Chupan tak ri k'ij tok ri Pablo eroyo'en ri Silas y ri Timoteo chiri' pa tinamit Atenas, rija' jani na nik'axo ránima\x * \xo 17:16 \xt Sal. 119:158; Mr. 3:5; 2 P. 2:8.\x* roma nutz'et chi ri tinamit nojnak chique tiox.\x * \xo 17:16 \xt Ex. 32:19, 20.\x* \v 17 Romari' xbe-apu ri pa sinagoga richin yetzijon pa ruvi' ruch'abel ri Dios\x * \xo 17:17 \xt Hch. 17:2; 18:4, 19; 19:8, 9.\x* quiq'uin ri israelitas y quiq'uin ri vinak eyo'ol ruk'ij ri Dios.\x * \xo 17:17 \xt Hch. 17:4.\x* Ja jun ri pa c'ayibel ronojel k'ij quiri' nu'on quiq'uin ri yeril chiri'. \v 18 Y ec'o c'a jujun vinak ri quijachon-qui' richin niquetemaj aj-roch'ulef no'oj, ri xech'o riq'uin ri Pablo. Ri vinak re' ni'ix epicúreos y estoicos chique. Tok xquic'axaj ri utzulaj ruch'abel ri Jesucristo ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj y xquic'axaj chi ri Pablo nu'ij chi ri anima'i' can yec'astaj-vi,\x * \xo 17:18 \xt Hch. 4:2.\x* ec'o chique rije' niqui'ij: ¿Achique cami nrojo' nu'ij ri ma volol re'\x * \xo 17:18 \xt 1 Co. 4:10.\x* chike? yecha', y ch'aka' chic niqui'ij: Ri achi re' achel xa yo'ol quitzijol juley chic dioses, yecha'. \v 19 Jac'ari' xquic'uaj ri Pablo pan Areópago, ri lugar niquimol-vi-qui' ri uc'uay bey chiquivech ri vinak ri'. Y xqui'ij c'a che: Roj nikajo' niketemaj más ruchojmil ri c'ac'ac' no'oj\x * \xo 17:19 \xt Mr. 1:27.\x* ri natzijoj chike. \v 20 Roma man jun bey kac'axan ri natzijoj rat, y nikajo' nak'alajrisaj ruchojmil chikavech, xecha' che. \v 21 Quiri' xqui'ij, roma conojel ri aj chiri' pa tinamit Atenas, y ri epetenak juc'an chic ri c'o cacho chiri', man jun chic achok pa ruvi' benak-vi ri cánima, xaxe pa ruvi' ri yequibila' y yequic'axala' c'ac'ac' tak no'oj. \p \v 22 Ri Pablo xpa'e' pa quinic'ajal ri quimolon-qui' chiri' pan Areópago, y xu'ij: Rix ri rix tata'aj rixc'o vave' pan Atenas, yin nintz'et chi rix benak ivánima chiquij ri i-dioses,\x * \xo 17:22 \xt Jer. 50:38.\x* richin niya' quik'ij. \v 23 Roma tok xik'ax ri achique lugar niya-vi quik'ij ri i-dioses,\x * \xo 17:23 \xt 2 Ts. 2:4.\x* hasta xintz'et jun altar ri nu'ij: JARE' RU-ALTAR RI DIOS RI MAN KETEMAN TA RUVECH, nicha'. Tivetemaj c'a chi ri niya' ruk'ij rix, y xa man iveteman ta ruvech, jari' ri nintzijoj yin chive. \fig Hechos 17:22, 23|src="CN01998b.tif" size="span" ref="17.23" \fig* \v 24 Ja Dios ri' ri banayon ri roch'ulef y ronojel ri c'o chuvech. Rija' Rajaf ri caj y ri roch'ulef,\x * \xo 17:24 \xt Mt. 11:25.\x* y romari' mana-ta chupan tak jay ri ebanon coma achi'a' nic'uje-vi,\x * \xo 17:24 \xt Hch. 7:48.\x* \v 25 nis-ta nic'atzin chi nito'ox coma vinak, achel xa ta man ta nitiquer rija'. Roma ja rija' niyo'on kac'aslen\x * \xo 17:25 \xt Is. 42:5.\x* konojel, nuya' ri cak'ik' nikajik'aj, y ronojel ri nic'atzin chike. \v 26 Rubanon chi riq'uin ri na'ey achi epetenak-vi ri jalajoj botzaj tak vinak ri ec'o.\x * \xo 17:26 \xt Mal. 2:10.\x* Ja rija' jachayon ri roch'ulef chiquivech richin niquinojsaj y ja rija' chojmirisayon ri ajani chi tiempo xquec'uje' jun lugar\x * \xo 17:26 \xt Dt. 32:8.\x* che ri roch'ulef, y ri ajani chi roch'ulef quik'etbeyan chi botzaj. \v 27 Quiri' rubanon ri Dios chique, richin quiri' niquicanoj rija'; riq'uin juba' yemakak nequila-pe, y rija' xa man naj ta c'o-vi chike chikajununal.\x * \xo 17:27 \xt Dt. 4:7; Jer. 23:23, 24.\x* \v 28 Quiri' nin-ij chive roma ri roj vinak, roma rija' c'o kac'aslen, nkusilon, y roma rija' tok rojc'o, achel qui'in jujun ivinak ri ni'ij rix poetas chique,\f + \fr 17:28 \ft Ri poetas jabel queteman niquicanoj utzulaj tak ch'abel richin niquisiloj cánima y quino'oj ch'aka' chic.\f* chi roj vinak can roj ralc'ua'l vi rija'. \v 29 Y roma roj ralc'ua'l ri Dios, man utz ta nikanojij chi ri Dios\x * \xo 17:29 \xt Is. 40:18; Ro. 1:23.\x* xa junan riq'uin ri oro o plata o abaj, masque jabel chi jun tiox banon che, y masque jani na novinak (chubanic, cho'onic) ri banayon richin. \v 30 Can kitzij vi chi ri Dios erucoch'on-pe ri man queteman ta ri achique utz chi niquiya' ruk'ij. Jac'a ri vacami nu'ij chi conojel vinak tiquijala' quino'oj\x * \xo 17:30 \xt Lc. 24:47.\x* y tiquiya' can ri mac. \v 31 Roma rija' ruch'icon ruvech jun k'ij richin nunic'oj cánima conojel\x * \xo 17:31 \xt Ro. 2:16; 2 Ti. 4:1.\x* ch'utik-nima'k pa ruchojmil, y ja ri Jun ri can rucha'on-vi-pe ri nucusaj richin nu'on quiri'. Y richin nik'alajin chiquivech conojel chi kitzij quiri' nibanataj, ri Dios xu'on che ri Jun ri' chi xc'astaj-pe chiquicojol ri anima'i',\x * \xo 17:31 \xt 1 Co. 15:20.\x* xcha' ri Pablo. \p \v 32 Jac'a tok xquic'axaj chi ri anima'i' yec'astaj chic pe, ch'aka' xa xetze'en-apu chirij ri Pablo, y ch'aka' chic xqui'ij: C'a xcatkac'axaj chic na jun k'ij\x * \xo 17:32 \xt Hch. 24:25.\x* pa ruvi' ri na'ij, xecha'. \v 33 Jac'ari' tok ri Pablo xel-pe chiquicojol. \v 34 Ec'o c'a jujun achi'a' xek'ax-apu riq'uin ri Pablo y xquinimaj. Chiquicojol rije' c'o jun achi (nic'ojon, juez) pa quivi' ri vinak chiri' pan Areópago rubinan Dionisio, jun ixok rubinan Dámaris y ch'aka' chic más. \c 18 \s1 Ri Pablo pa tinamit Corinto \p \v 1 Chirij ronojel re' ri Pablo xel-pe chiri' pa tinamit Atenas, y xbe pa tinamit Corinto.\x * \xo 18:1 \xt 1 Co. 1:2; 2 Co. 1:1, 23.\x* \v 2 Chiri' xril jun achi israelita rubinan Aquila aj pa roch'ulef Ponto. Ri Aquila y ri rixayil rubinan Priscila,\x * \xo 18:2 \xt Ro. 16:3.\x* c'a juba' que'el-pe pa roch'ulef Italia, y ec'o chiri' pa Corinto, roma ri Claudio ri emperador xu'ij chi ri israelitas que'el-e ri pa tinamit Roma. Ri Pablo xbe chiquitz'etic chicacho. \v 3 Y roma xa jun mismo samaj queteman, ri Pablo xc'uje' chiri' chicacho, junan xesamaj, roma rije' ebanoy jay riq'uin tziek. \v 4 Ri pa tak sábado ri k'ij richin uxlanen, ri Pablo ni'e ri pa sinagoga, yetzijon pa ruvi' ruch'abel ri Dios quiq'uin ri israelitas y ri man israelitas ta. Nutij ruk'ij quiq'uin richin can ta niquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo. \p \v 5 Jac'a tok ri Silas y ri Timoteo\x * \xo 18:5 \xt Hch. 17:14.\x* xe'el-pe pa roch'ulef Macedonia, y xe'eka pa tinamit Corinto, ri Pablo rujachon-ri' chutzijosic\x * \xo 18:5 \xt Job 32:18.\x* ruch'abel ri Dios chiri', nuk'alajrisaj chiquivech ri israelitas chi ri Jesús jari' ri Jun ri takon-pe chucolic rutinamit ri Dios. \v 6 Pero ri ye'ac'axan richin ri Pablo, niquic'ulula'j y niquiyok'-apu,\x * \xo 18:6 \xt 1 P. 4:4.\x* romari' ri Pablo (xutota', xuquiraj) can ri rutziak\x * \xo 18:6 \xt Neh. 5:13; Mt. 10:14; Lc. 9:5; Hch. 13:51.\x* chiquivech, y xu'ij chique: Yin xinel yan chuvech ri eka'n, roma ja xinya' can rutzijol chive; iviq'uin rix c'o-vi si man xquixcolotaj ta.\x * \xo 18:6 \xt 2 S. 1:16; Ez. 3:18, 19; 18:13; 33:4, 9.\x* Yin vacami ja quiq'uin ri man israelitas ta\x * \xo 18:6 \xt Hch. 28:28.\x* yi'e-vi, xcha' can chique. \v 7 Tok xel-pe ri Pablo ri pa sinagoga, xbe chiracho jun achi ri can ruchajin ruc'aslen chuvech ri Dios rubinan Justo ri c'o racho xe ruxiquin ri sinagoga. \v 8 Pero ri achi principal\x * \xo 18:8 \xt Mr. 5:22.\x* ri pa sinagoga rubinan Crispo\x * \xo 18:8 \xt 1 Co. 1:14.\x* xuya' ránima riq'uin ri Ajaf, quiri' mismo ri ec'o riq'uin pa racho. (Chuka', ka) eq'uiy aj-Corinto niquiya' cánima riq'uin ri Ajaf tok niquic'axaj ruch'abel ri Dios, y ye'an bautizar. \v 9 Jac'a ri Ajaf pa jun achel achic' xch'o-vi che ri Pablo chak'a', y xu'ij che: Man taxi'ij-avi'.\x * \xo 18:9 \xt Hch. 23:11; 27:23, 24.\x* Rat tatzijoj ri nuch'abel y man catane' chubixic. \v 10 Roma yin yinc'o aviq'uin, y man jun vinak xtijel ruk'a' chavij\x * \xo 18:10 \xt Is. 41:10; Jer. 1:8, 19; Mt. 28:20; Ro. 8:31.\x* richin xtu'on pokon chave. Roma vave' pa Corinto eq'uiy ri xque'oc nutinamit, xcha' ri Ajaf. \v 11 Jun juna' riq'uin nic'aj xc'uje' ri Pablo chiri', yerutijoj ri aj-Corinto riq'uin ruch'abel ri Dios. \p \v 12 Ri tiempo ri', jun achi rubinan Galión nibano gobernar chiri' pa roch'ulef Acaya\x * \xo 18:12 \xt Hch. 18:27; 19:21.\x* ri c'o-vi ri Corinto. Jac'ari' tok ri israelitas xa jun quitzij xqui'en richin xecataj chirij ri Pablo, xquic'uaj c'a e chuvech ri Galión,\x * \xo 18:12 \xt Mt. 10:18.\x* \v 13 y quire' xqui'ij che: Ri jun achi re' nutij ruk'ij nujal quino'oj ri kavinak richin tiquiya' ruk'ij ri Dios, pero man achel ta nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés. \v 14 Jac'a tok ri Pablo xrojo' xch'o-apu, xa ja ri Galión na'ey xch'o-pe chique ri israelitas, y xu'ij: Xa ta ri achi re' c'o ta jun mac rubanon\x * \xo 18:14 \xt Hch. 23:29; 25:11, 19.\x* chuvech ri gobierno o jun ta chic nimalaj mac, yin can ta yixincoch' riq'uin ri nibila-pe, rix israelitas. \v 15 Pero si ri sujunic ri ic'amon-pe xa chirij ri achique nuc'ut rija', y xa chirij ri i-ley y ri rubi' ri Jesús, tichojmirisaj-ka rix chivech, roma yin manak sujunic achel re' ninjo' nin-en ruchojmil, xcha'. \v 16 Jari' xerelesaj-pe ri achique lugar nic'ojon-vi. \v 17 Jac'ari' tok rije' chiconojel (xquitz'om, xquichop) ri Sóstenes,\x * \xo 18:17 \xt 1 Co. 1:1.\x* ri principal ri pa sinagoga, y chiri' chupan ri lugar ri yec'ojox-vi ri vinak xquich'ey-vi. Jac'a ri Galión manak achique che; achel xa man ta nutz'et ri najin. \p \v 18 Ri Pablo c'a xc'uje' na q'uiy k'ij chiri' pa Corinto, c'ajari' xch'o can chique ri quiniman ri Jesucristo, xoc-e pa jun barco richin ni'e pa roch'ulef Siria, y xebe ri Priscila y ri Aquila chirij. Tok xek'ax pa tinamit Cencrea,\x * \xo 18:18 \xt Ro. 16:1.\x* ri Pablo xusocaj-e ronojel rusumal ruvi',\x * \xo 18:18 \xt Nm. 6:18; Hch. 21:24.\x* richin retal chi c'o rusujun che ri Dios chi nu'on. \v 19 Jac'ari' (xapon, xebos) pa tinamit Efeso.\x * \xo 18:19 \xt 1 Co. 15:32.\x* Chiri' xeruya-vi can ri Priscila y ri Aquila, ruyon c'a xbe ri pa sinagoga, y chiri' junan yetzijon pa ruvi' ruch'abel ri Jesucristo quiq'uin ri ruvinak israelitas. \v 20 Rije' xquic'utuj quemelal che ri Pablo chi tic'uje' q'uiy k'ij chiri' quiq'uin pan Efeso, pero rija' man quiri' ta xu'on, \v 21 xa xch'o can chique y xu'ij: Jamel man jamel yin nic'atzin yic'uje' pa Jerusalem\x * \xo 18:21 \xt Hch. 19:21.\x* chupan tak ri k'ij richin ri nimak'ij petenak,\x * \xo 18:21 \xt Dt. 16:1.\x* pero yitzolij chic pe jun bey iviq'uin, si quiri' nrojo' ri Dios,\x * \xo 18:21 \xt Mt. 26:39; Ro. 1:10; 15:32; 1 Co. 4:19; Stg. 4:15.\x* xcha'. Jac'ari' xoc-e pa barco, xuya' can ri tinamit Efeso. \s1 Ri Pablo nitzolij pan Antioquía y chiri' ntel-vi-e richin ri rox ru-viaje chutzijosic ruch'abel ri Dios \p \v 22 Tok (xapon, xebos) pa tinamit Cesarea,\x * \xo 18:22 \xt Hch. 8:40.\x* ri Pablo xjote-e pa tinamit Jerusalem richin xe'erubana' saludar ri niquimol-qui' pa rubi' ri Dios chiri', c'ajari' xxule-ka pa tinamit Antioquía.\x * \xo 18:22 \xt Hch. 11:26.\x* \v 23 Chiri' xc'uje-vi juba' tiempo. C'ajari' xtzolij chic jun bey chiquitz'etic ri quiniman ri Ajaf, y ja achel rubanon-pe, quiri' rutzolic quitz'etic xu'on ri pa tak lugar richin ri roch'ulef Galacia,\x * \xo 18:23 \xt Gá. 1:2.\x* y pa roch'ulef Frigia richin nuya' can ruchuk'a' ri cánima.\x * \xo 18:23 \xt Is. 35:4.\x* \s1 Ri Apolos nutzijoj ruch'abel ri Dios pa tinamit Efeso \p \v 24 Jac'a ri pa tinamit Efeso (xapon, xebos) yan chic jun achi israelita rubinan Apolos.\x * \xo 18:24 \xt 1 Co. 1:12; Tit. 3:13.\x* Rija' aj-Alejandría, jabel reteman nich'o chiquivech ri vinak, y can q'uiy reteman pa ruvi' ruch'abel ri Dios ri tz'iban can. \v 25 Ri Apolos re' tijon pa rubey ri Ajaf. Can niq'uenc'ot-vi ránima,\x * \xo 18:25 \xt Ro. 12:11.\x* romari' can pa ruchojmil nich'o y nitijon, pero xaxe ri ru'in can ri Juan ri Bautista,\x * \xo 18:25 \xt Hch. 19:3.\x* xaxe ri' reteman pa ruvi' ruc'aslen ri Ajaf. \v 26 Man juba' ruxi'in-ri' xutz'uc nitzijon chiquivech ri quimolon-qui' pa sinagoga. Ri Priscila y ri Aquila\x * \xo 18:26 \xt Hch. 18:2, 18.\x* tok xquic'axaj ri najin chubixic, xetzijon riq'uin ruyon, y xquichojmij más rubey ri Dios chuvech. \v 27 Tok xetemex chi ri Apolos nurayij ránima nik'ax pa roch'ulef Acaya, ri quiniman ri Jesucristo chiri' pan Efeso más xquiya' ruchuk'a' ri ránima riq'uin ri nunojij, y xqui'en c'a e jun vuj chique ri quiniman ri ec'o pan Acaya, ri nu'ij chi utz tiquic'ulu' ri Apolos.\x * \xo 18:27 \xt 1 Co. 3:6.\x* Chiri' pa roch'ulef Acaya, ri xsamaj yan ru-favor ri Dios pa quic'aslen richin xquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo, rija' jani na xeruto', \v 28 roma can chiquivech conojel, riq'uin ruchuk'a' ri rutzij xutz'apij quichi' ri israelitas ri man quiniman ta ri Jesucristo riq'uin rucusasic nu'on ruch'abel ri Dios richin nuc'ut chi ri Jesús jari' ri Jun ri takon-pe chucolic rutinamit ri Dios.\x * \xo 18:28 \xt Hch. 9:22.\x* \c 19 \s1 Ri Pablo ni'e chic jun bey pa tinamit Efeso \p \v 1 Tok ri Apolos c'o pa tinamit Corinto, ri Pablo nuk'asala' ri (c'achelaj, montaña) richin ri roch'ulef Galacia y Frigia benak, (xapon, xebos) pa tinamit Efeso. Chiri' xeril jujun ri quiniman ri Jesucristo, \v 2 y quire' xuc'utuj chique: Tok rix xinimaj, ¿xic'ul ri Lok'olaj Espíritu\x * \xo 19:2 \xt Hch. 8:16.\x* pan ivánima? Jac'a rije' xqui'ij: Nis-ta kac'axan\x * \xo 19:2 \xt 1 S. 3:7.\x* chi c'o Lok'olaj Espíritu, xecha'. \v 3 Jac'ari' tok ri Pablo xuc'utuj chic chique: ¿Achique chi bautismo x-an chive c'a? xcha'. Ja ri bautismo ri ruc'utun can ri Juan ri Bautista,\x * \xo 19:3 \xt Lc. 7:29; Hch. 18:25.\x* xecha'. \v 4 Y ri Pablo xu'ij: Ri bautismo ri xu'on ri Juan,\x * \xo 19:4 \xt Hch. 1:5; 11:16.\x* richin chi ri vinak niquijal quino'oj\x * \xo 19:4 \xt Hch. 13:24.\x* y niquiya' can ri quimac, y xu'ij chique chi riq'uin ri Jun ri xtipe, tiquiya-vi ri cánima. Y ri' ja ri Jesús, ri takon-pe roma ri Dios chucolic ri rutinamit, xcha'. \v 5 Tok xquic'axaj quiri', xe'an bautizar pa rubi' ri Ajaf Jesús.\x * \xo 19:5 \xt Gá. 3:27.\x* \v 6 Jac'a tok ri Pablo xuya' ruk'a' pa quivi', xka-pe ri Lok'olaj Espíritu pa quivi', xech'o c'a pe pa jalajoj tak ruvech ch'abel,\x * \xo 19:6 \xt Hch. 2:4.\x* y can niquiya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa cánima. \v 7 Chiconojel ec'o cami doce achi'a'. \p \v 8 Ri Pablo chi oxi' ic' yetzijon chiquivech\x * \xo 19:8 \xt Hch. 17:2.\x* quiq'uin ri israelitas pa ruvi' ru-gobierno ri Dios.\x * \xo 19:8 \xt Hch. 1:3; 28:23.\x* Man c'a nuxi'ij ta ri' nitzijon y can nutij ruk'ij quiq'uin richin can ta ec'o niquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo. \v 9 Pero ec'o xquicovirisaj ri cánima, y man xquinimaj ta.\x * \xo 19:9 \xt 2 R. 17:14; 2 Cr. 30:8; Neh. 9:16, 17.\x* Chiquivech ri vinak niquibila' itzel tak tzij chirij\x * \xo 19:9 \xt Jud. 10.\x* ri utzulaj Bey. Romari' ri Pablo xel-e chiquicojol, y xeruc'uaj-e ri quiniman ri Jesucristo pa jun jay richin jun achi rubinan Tiranno, ri banon richin yetijox ri niquimol-qui' chupan, y chiri' yetzijon-vi ronojel k'ij pa ruvi' ruch'abel ri Dios. \v 10 Ca'i' juna' quiri' xu'on ri Pablo. Romari' conojel ri ec'o chiri' pa roch'ulef Asia, chi israelitas y man israelitas ta, xquic'axaj ri ruch'abel ri Ajaf Jesús. \p \v 11 Y ri Dios xucusaj ri Pablo richin xerubanala' nimalaj tak milagros.\x * \xo 19:11 \xt Mr. 16:20.\x* \v 12 Roma hasta ri rutziak\x * \xo 19:12 \xt Mt. 14:36.\x* ri nuya' choruc'u'x richin nisamaj y ri rupáya ri ek'axnak ruk'a' ri Pablo chirij, ye'uc'uax quiq'uin ri yeyavej, y ri yeyavej yec'achoj, y ri itzel tak espíritu ye'el-e. \v 13 Pero ec'o jujun israelitas ri yebiyaj richin yequelesaj itzel tak espíritu.\x * \xo 19:13 \xt Mt. 12:27.\x* Rije' xcajo' xquisiq'uij rubi' ri Ajaf Jesús\x * \xo 19:13 \xt Mr. 9:38; Lc. 9:49.\x* pa quivi' ri ocunak itzel tak espíritu quiq'uin, y romari' xqui'ij: Pa rubi' ri Jesús ri nutzijoj ri Pablo yixkatak chi quixel, yecha'. \v 14 Quiri' niqui'en evuku' ruc'ajol jun achi israelita uc'uay quichin sacerdotes rubinan Esceva. \v 15 Xcajo' xquelesaj jun itzel espíritu ri ocunak pa ránima jun vinak, pero ri itzel espíritu xch'o-pe y xu'ij: Yin veteman (achique, acu'x) ri Jesús\x * \xo 19:15 \xt Mt. 8:29; Mr. 1:24; 5:7.\x* y veteman ruvech ri Pablo. Jac'a rix, ¿rix achique? xcha' chique. \v 16 Ri achi ri achok riq'uin ocunak-vi ri itzel espíritu, xuc'ak-ri' chiquij y can xtiquer-vi, man jun xetiquer xqui'en pa ruk'a'. Esocotajnak y ech'anel xe'enimaj-e ri pa jay. \v 17 Ri xbanataj, chi israelitas y man israelitas ta xe'ac'axan chiri' pan Efeso. Can xquixi'ij-qui'\x * \xo 19:17 \xt Lc. 1:65; Hch. 2:43; 5:5, 11.\x* conojel, y jani na xnimer ruk'ij ri rubi' ri Ajaf Jesús.\x * \xo 19:17 \xt Lc. 7:16.\x* \v 18 Eq'uiy c'a chique ri xquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo yepe, nuquik'alajrisaj y man niquevaj ta ronojel ri man utz ta ri xequibanala'\x * \xo 19:18 \xt Jer. 3:13; Mt. 3:6.\x* na'ey. \v 19 Quiri' mismo q'uiy aj-k'ija'\x * \xo 19:19 \xt Dn. 2:2.\x* xequic'amala-pe ri vuj ri xequicusaj richin (xe'itzin, magia) y chiquivech conojel xequiporoj-vi.\x * \xo 19:19 \xt Is. 30:22.\x* Tok xajlex rajil ri vuj xporox, c'o cami jun cien mil quetzales rajil. \v 20 Y quiri' ri ruch'abel ri Ajaf más xbe pa jotol;\x * \xo 19:20 \xt Col. 1:6.\x* riq'uin uchuk'a' benak y man jun nipaban richin. \p \v 21 Chirij ronojel ri xbanataj chiri', ri Pablo xuya' pa ránima ni'e pa tinamit Jerusalem,\x * \xo 19:21 \xt Hch. 20:22.\x* pero na'ey na ye'erutz'eta-pe ri quiniman ri Jesucristo pa roch'ulef Macedonia y Acaya, y c'ajari' nic'atzin ni'e pa tinamit Roma. Quiri' nunojij ri Pablo pa ránima. \v 22 Xerutak c'a e pa Macedonia eca'i' chique ri yeto'on richin, y ri' ja ri Timoteo\x * \xo 19:22 \xt Hch. 16:1.\x* y ri Erasto,\x * \xo 19:22 \xt Ro. 16:23; 2 Ti. 4:20.\x* jac'a rija' c'a xc'uje' na can jun tiempo pa roch'ulef Asia. \s1 Pa tinamit Efeso xecataj ri vinak chiquij ri Gayo y ri Aristarco \p \v 23 Pa tinamit Efeso ri tiempo ri', ri vinak man juba' ta oc coyoval xcataj chirij ri Kitzij Bey.\x * \xo 19:23 \xt Hch. 19:9.\x* \v 24 Roma c'o jun samajiy plata rubinan Demetrio, ri nusamajij ri plata richin nubanala' ch'utik ruvachibel ri jay ri niyo'ox-vi ruk'ij ri diosa Diana. Ri achi re' y ri más chic samajela' man juba' ta oc méra niquich'ec\x * \xo 19:24 \xt Hch. 16:16, 19.\x* chiquij tak ruvachibel ri jay ri'. \v 25 Ri Demetrio re' xeroyoj ri yesamaj riq'uin, y ri ch'aka' chic ri mismo ebanoy ruvachibel ri jay richin ri Diana, y xu'ij chique: Rix tata'aj iveteman chi ri samaj re' nuya' kabeyomal.\x * \xo 19:25 \xt 1 Ti. 6:10.\x* \v 26 Pero rix itz'eton y ivac'axan chi ri Pablo man xe ta vave' pan Efeso, xa juba' ma pa ronojel tak tinamit richin ri roch'ulef Asia rutijon-vi ruk'ij rujalon quino'oj eq'uiy, richin niquinimaj chi ri vachibel ebanalo'n coma vinak, man e-dios ta.\x * \xo 19:26 \xt Sal. 115:4; Is. 44:10-20; 46:6, 7; Jer. 10:14; Hch. 17:29; 1 Co. 8:4.\x* \v 27 Y re', man xe ta che ri kach'acoj nuq'uen-pe c'ayef. Riq'uin juba' man jun chic rakale'n xti'an che racho ri ka-diosa Diana, y quiri' ri nimalaj ruk'ij ri Diana xa xtipe pa xulan, jun diosa ri niyo'ox ruk'ij pa ronojel Asia, y chi naj chi nakaj pa ruvi' ri roch'ulef,\x * \xo 19:27 \xt Mt. 24:14.\x* xcha' ri Demetrio chique. \p \v 28 Tok ri achi'a' xquic'axaj ri xu'ij ri Demetrio, chi coyoval xesiq'uin riq'uin cuchuk'a', y xqui'ij: ¡Nimalaj diosa, ri Diana\x * \xo 19:28 \xt Jer. 50:38; Hab. 2:18, 19.\x* ri ka-diosa roj aj-Efeso! xecha'. \v 29 Jac'a ri vinak queteman, man queteman, xaxe xecataj-pe conojel, y ja ri lugar ri niquimol-vi-qui' xebe-vi-apu, equichiriren-apu ca'i' (rachbil, rach'il) ri Pablo, ri' ja ri Gayo\x * \xo 19:29 \xt Ro. 16:23; 1 Co. 1:14.\x* y ri Aristarco,\x * \xo 19:29 \xt Hch. 20:4; 27:2; Col. 4:10; Flm. 24.\x* aj pa roch'ulef Macedonia. \v 30 Ri Pablo xrojo' xbe-apu ri quimolon-vi-qui' ri vinak, pero ri quiniman ri Jesucristo man xquiya' ta lugar che. \v 31 Quiri' mismo ec'o jujun amigos chuvech ri Pablo chiquicojol ri yebano gobernar pa roch'ulef Asia ri xquitak rubixic che chi por favor, man ti'e-apu ri achique lugar quimolon-vi-qui' ri vinak. \v 32 Ri vinak jani na yesiq'uin-apu roma yech'ujyej. Ch'aka' jun vi niqui'ij, y ch'aka' jun chic vi niqui'ij. Y más eq'uiy ri nis-ta queteman achique roma quimolon-apu-qui'. \v 33 Ec'o jujun israelitas xquinim-pe jun achi rubinan Alejandro chiquivech ri vinak quimolon-apu-qui' chiri', y ri vinak xquijec'-apu ri Alejandro. Jac'a rija' xrojo' ta xch'o chiquivech richin nuto-ri', romari' xu'on-pe retal riq'uin ri ruk'a' chi quetane-ka.\x * \xo 19:33 \xt Hch. 12:17; 13:16; 21:40.\x* \v 34 Pero tok ri vinak xquetemaj-apu ruvech ri Alejandro chi xa jun israelita, jun cami ca'i' horas xesiq'uin y niqui'ij: ¡Nimalaj dios ri Diana ri ka-diosa roj aj-Efeso! yecha'. \v 35 Jac'a tok ri aj-tz'ib richin ri tinamit xtiquer xeruk'il-ka ri vinak, xu'ij chique: Rix tata'aj aj-Efeso, nis-ta jun ri man ta reteman chi pan ik'a' rix aj-Efeso c'o-vi chi nichajij racho ri nimalaj diosa Diana y ri ruvachibel ri kajnak-pe riq'uin ri dios Júpiter. \v 36 Y man jun xtitiquer xti'in chi man quiri' ta. Romari' xa tik'ila-ka-ivi', y man c'a ti'en ri man inojin ta utz. \v 37 Roma ri achi'a' e'ic'amon-pe, man jun elak' quibanon pa racho ri i-diosa Diana, nis-ta c'o qui'in chirij. \v 38 Roma c'a ri', ri Demetrio y ri más chic uc'uay quichin ri samajela' ri epetenak riq'uin, si nicajo' niquisujuj jun vinak, romari' ec'o (yec'ojon, jueces), y ec'o jay richin yec'ojox-vi; chiri' tiquisujuj-vi-qui'. \v 39 Jac'a si rix c'o chic jun sujunic más ic'amon-pe, ja chupan ri k'ij cha'on richin nimol-ivi' xtichojmirises-vi. \v 40 Roma ri xe quiri' kamolon-pe-ki' vave', xa ta nic'utux chike achique roma kamolon-ki' y achique roma tok ecatajnak ri vinak, man jun xkutiquer xtika'ij. Y riq'uin juba' ri gobernadores niquinojij chi kamolon-ki' richin nkucataj chiquij. Y ri' c'ayef chike roj, xcha'. \v 41 Y tok ru'in chic quiri' ri aj-tz'ib,\x * \xo 19:41 \xt Ec. 9:17.\x* xu'ij chi tiquiquiraj-e-qui' conojel. \c 20 \s1 Ri Pablo nik'ax pa roch'ulef Grecia, y pa roch'ulef Macedonia \p \v 1 Tok quiquiran chic e qui' conojel, y xsiso' yan ka ronojel, ri Pablo xerumol ri quiniman ri Jesucristo chiri' pa tinamit Efeso, xerupaxa'aj can, xeruk'etela' can, y c'ajari' xbe pa roch'ulef Macedonia.\x * \xo 20:1 \xt 1 Co. 16:5; 2 Co. 7:5.\x* \v 2 Chiri' pa Macedonia, xbe pa tak tinamit chiquitz'etic ri quiniman ri Jesucristo, y riq'uin q'uiy ch'abel xerupaxa'aj can, c'ajari' xbe pa roch'ulef Grecia. \v 3 Oxi' ic' xc'uje' ri Pablo chiri' pa Grecia. Jac'a tok xuna'ej chi ri israelitas\x * \xo 20:3 \xt 2 Co. 11:26.\x* ri man quiniman ta ri Jesucristo c'o quinojin niqui'en che tok xtoc-e ri pa barco richin nitzolij pa roch'ulef Siria, rija' xunojij chi más utz nitzolij chic jun bey pa roch'ulef Macedonia. \v 4 Ri xebe chirij ri Pablo c'a pa roch'ulef Asia, ja ri Sópater aj-Berea, ca'i' aj-Tesalónica quibinan Aristarco\x * \xo 20:4 \xt Hch. 27:2.\x* y Segundo, ri Gayo\x * \xo 20:4 \xt Hch. 19:29.\x* aj-Derbe, ri Timoteo, y ca'i' aj pa roch'ulef Asia quibinan Tíquico\x * \xo 20:4 \xt Ef. 6:21.\x* y Trófimo.\x * \xo 20:4 \xt Hch. 21:29; 2 Ti. 4:20.\x* \v 5 Conojel rije' xenabeyaj-e chikavech, y xojcoyo'ej pa tinamit Troas.\x * \xo 20:5 \xt Hch. 16:8.\x* \v 6 Jac'a tok xk'ax ruk'ijul ri nimak'ij tok nitij ri pan manak levadura riq'uin,\x * \xo 20:6 \xt Ex. 12:14.\x* c'ajari' xojoc-e pa jun barco, xkaya' c'a can ri tinamit Filipos, y c'a chi vo'o' k'ij xe'ekila-ki' quiq'uin ri roj coyo'en pa tinamit Troas. Chiri' xojc'uje-vi vuku' k'ij. \s1 Ri ruq'uisbel k'ij ri xc'uje' ri Pablo pa tinamit Troas \p \v 7 Chupan ri na'ey k'ij richin ri semana,\x * \xo 20:7 \xt Jn. 20:1.\x* tok kamolon-ki' quiq'uin ri quiniman ri Jesucristo richin nikac'uxlaj ri rucamic riq'uin ri peron pan,\x * \xo 20:7 \xt Hch. 2:42.\x* ri Pablo roma ja ri chuca'n k'ij ntel-e, yerutijoj ri quimolon-qui', y xbe rakan rutzij richin c'a nic'aj ak'a'. \v 8 Jac'a ri pa rox piso ri kamolon-vi-ki', q'uiy candil tzijon. \v 9 Chiri' pa ventana richin ri jay tz'uyul-vi jun ala' rubinan Eutico. Riq'uin benak rakan rutzij ri Pablo, ri ala' ri' xpe ruchuk'a' ruvaran, y tok xver-ka jumul, chiri' pa rox piso xtzak-vi-ka c'a pan ulef. Tok xuyac-ka, xa caminak chic. \v 10 Jac'ari' xka-pe ri Pablo, xjupe-ka chirij ru-cuerpo ri ala',\x * \xo 20:10 \xt 1 R. 17:21; 2 R. 4:34.\x* y tok ruk'eten chic, quire' xu'ij: Man tixi'ij-ivi'. Ri ala' man caminak ta. \v 11 Jac'a tok xjote' chic e ri Pablo ri pa rox piso, y tok peron y tijon chic ri pan chiri', c'a xtzijon na más quiq'uin, c'a xsakar na pe, c'ajari' xbe. \v 12 Jac'a ri ala' q'ues xquic'uaj, y jani na ruchuk'a' ri cánima xcanaj can. \s1 Ri Pablo ntel-pe pa tinamit Troas y ni'e pa tinamit Mileto \p \v 13 Ri Pablo xrojo' xbe chirakan pa tinamit Asón. Pero roj xojnabeyaj-e chuvech pa barco, richin c'a chiri' pan Asón nikaq'uen-vi-e, roma quiri' xu'ij-e rija' chike. \v 14 Tok xkil-ki' pa tinamit Asón riq'uin, junan xojbe pa barco c'a pa tinamit Mitilene. \v 15 Chuca'n k'ij, xojel chic e chiri' pa Mitilene chupan ri barco, y xojk'ax chuvech jun ch'uti roch'ulef c'o pa mar rubinan Quío. Chi rox k'ij xojk'ax pa tinamit Samos, y pa jun lugar rubinan Trogilio xojuxlan-vi-e. C'a ja ri jun chic k'ij (xojapon, xojebos) pa tinamit Mileto.\x * \xo 20:15 \xt 2 Ti. 4:20.\x* \v 16 Quiri' xka'an roma ri Pablo man xrojo' ta xk'ax pa tinamit Efeso richin quiri' man ta nkulayoj pa roch'ulef Asia. Roma rija' can nutij ruk'ij chi nrojo' nic'uje' pa tinamit Jerusalem\x * \xo 20:16 \xt Hch. 18:21; 19:21; 21:4, 12, 13.\x* chupan ri nimak'ij Pentecostés,\x * \xo 20:16 \xt Hch. 2:1; 1 Co. 16:8.\x* si xtitiquer. \s1 Pa tinamit Mileto ri Pablo nich'o ruq'uisbel (mul, paj) quiq'uin ri e'uc'uay quichin ri quiniman ri Jesucristo aj-Efeso \p \v 17 Chiri' pa tinamit Mileto ri Pablo xutak coyoxic ri uc'uay quichin ri quiniman ri Jesucristo pan Efeso. \v 18 Tok xe'uka riq'uin, ri Pablo quire' xu'ij chique: \p Rix jabel iveteman achique chi c'aslen xinc'uaj chivech ri ajani tiempo xic'uje' chi'icojol re vave' pa roch'ulef Asia. \v 19 Iveteman chi riq'uin quemelal, y riq'uin ok'ej y riq'uin ri c'ayef ri nuk'asan pa quik'a' ri israelitas,\x * \xo 20:19 \xt Hch. 20:3.\x* nubanon-pe rusamaj ri Ajaf. \v 20 Iveteman chi ri c'o utz nuq'uen-pe pan ic'aslen man jun xinvevaj chivech, ronojel xintzijoj chive y xixintijoj riq'uin, chiquivech ri vinak y chi tak ivacho. \v 21 Chi israelitas\x * \xo 20:21 \xt Hch. 18:5.\x* y man israelitas ta nu'in chique chi nic'atzin niquijal quino'oj y niquiya' can ri quimac, y tiquiya' cánima riq'uin ri Kajaf Jesucristo. \v 22 Vacami c'a, manak che'el man ta ninnimaj rutzij ri vánima chi yi'e pa tinamit Jerusalem,\x * \xo 20:22 \xt Hch. 19:21.\x* y man veteman ta achique xtenk'asaj chila'. \v 23 Xaxe veteman ri ruk'alajrisan ri Lok'olaj Espíritu\x * \xo 20:23 \xt Hch. 21:4, 11.\x* chinuvech pa tak tinamit ri yin k'axnak-vi-pe, chi yin xquitz'apis pa cárcel, y xtenk'asaj k'axomal.\x * \xo 20:23 \xt 1 Ts. 3:3.\x* \v 24 Pero man jun chique re' ri más ninya-ka pa vánima, nis-ta ri nuc'aslen man ninnojij ta más rij,\x * \xo 20:24 \xt Ro. 8:35.\x* masque hasta xquicamises. Richin quiri' yiquicot nenq'uisa' ri bey ri ruk'aton ri Ajaf chuvij, y ninq'uis ri samaj ri yo'on chuve roma ri Ajaf Jesús chi ninya' rutzijol ri utzulaj ruch'abel ri nic'utu chi xaxe roma ru-favor ri Dios tok yecolotaj ri vinak. \v 25 Vacami c'a, yin veteman chi rix ri yin k'axnak iviq'uin chutzijosic ru-gobierno ri Ajaf Dios,\x * \xo 20:25 \xt Mt. 4:23.\x* nis-ta jun chive ri xtutz'et chic más nuvech vave' choch'ulef. \v 26 Romari' nin-ij can chive, si ec'o ri man xquecolotaj ta, man numac ta chic yin.\x * \xo 20:26 \xt Hch. 18:6.\x* \v 27 Roma ronojel ri runojin ri Dios pa kavi', yin xink'alajrisaj chivech, y man jun xinvevaj. \v 28 Tibana' c'a cuenta ri ic'aslen,\x * \xo 20:28 \xt 1 Ti. 4:16.\x* utz quiyuk'uxic tibana' rutinamit ri Dios ri achok chiquicojol rix yo'on-vi can chi rix uc'uay quibey roma ri Lok'olaj Espíritu richin ye'ivilij riq'uin ruch'abel ri Ajaf ri xerulok' riq'uin ri ruquiq'uel.\x * \xo 20:28 \xt Ef. 1:7.\x* \v 29 Roma yin veteman chi tok man yinc'o ta chic iviq'uin, xque'oc ch'aka' chi'icojol ri e'achel utuva'\x * \xo 20:29 \xt Mt. 7:15.\x* ri man juba' xquixquipokonaj rix ri rix achel jun botzaj ovejas. \v 30 Chi'icojol rix mismo xquek'alajin-vi-pe ri xquejalo ruchojmil ruch'abel ri Dios, roma nicajo' chi yetzekle'es coma ri quiniman ri Jesucristo. \v 31 Roma c'a ri', tibana' cuenta ivi'. Man timestaj chi chupan ri oxi' juna' ri xic'uje' iviq'uin, chi chak'a' chi pak'ij man jun bey xitane' chi xixinpaxa'aj chi'ijununal riq'uin ok'ej. \v 32 Y vacami c'a, yixinjach can pa ruk'a' ri Dios y ri ruch'abel ri nuq'uen-pe favor chive. Ri ch'abel ri' can c'o ruchuk'a' richin nu'on chive chi yixq'uiy\x * \xo 20:32 \xt Hch. 9:31.\x* riq'uin ri ic'aslen y chi c'o favor nicochij\x * \xo 20:32 \xt Ef. 1:18; Col. 3:24.\x* junan quiq'uin conojel ri ch'ajch'oj chic banon che quic'aslen roma ri Dios. \v 33 Yin man jun bey xinrayij\x * \xo 20:33 \xt 1 S. 12:3; 1 Co. 9:12.\x* ri iméra, nis-ta ri itziak. \v 34 Rix mismo iveteman chi yin riq'uin nuk'a' xisamaj\x * \xo 20:34 \xt 1 Co. 4:12.\x* richin c'o xincusaj, y richin c'o xquicusaj ri ebenak viq'uin. \v 35 Chupan ronojel, nuc'utun chivech chi achel yin samajnak-pe chi'icojol, quiri' nic'atzin yixsamaj rix, richin ye'ito' ri nic'atzin quito'ic.\x * \xo 20:35 \xt Ef. 4:28.\x* Y nuc'uxlan chive ruch'abel ri Ajaf, tok xu'ij: Más utzulaj tzij ri' ri nisipan que chuvech ri nic'ulu sipanic. \p \v 36 Tok ru'in chic ronojel re' chique, ri Pablo xxuque' c'a, y xu'on orar quiq'uin conojel. \v 37 Jani na xe'ok' ri quimolon-qui' chiri', jac'ari' xquik'etej chukul ri Pablo y xquitz'ubula'. \v 38 Jani na yebison, roma ri Pablo xu'ij chi nis-ta jun bey chic xtiquitz'et ruvech.\x * \xo 20:38 \xt Hch. 20:25.\x* Y jari' xbequijacha' can ri pa barco. \c 21 \s1 Ri Pablo ni'e pa tinamit Jerusalem \p \v 1 Tok kajachon chic can ki' quiq'uin ri xojejacho can pa barco, y tok kayo'on chic can ruchi' ri ya', choj xojbe pa jun ch'uti roch'ulef c'o pa mar rubinan Cos. Chuca'n k'ij, xojel-e chiri' y xojbe pa jun chic ch'uti roch'ulef mismo c'o pa mar rubinan Rodas, c'ajari' xojbe pa tinamit Pátara. \v 2 Chiri' pa Pátara xkil jun barco ri ni'e pa roch'ulef Fenicia.\x * \xo 21:2 \xt Hch. 11:19.\x* Xojoc c'a e chupan, y xojbe. \v 3 Tok roj benak pa ruvi' ri mar, xkatz'et ri roch'ulef Chipre pa mar, pa ka-izquierda xcanaj-vi can chike, roma ri barco ri roj benak-vi, choj benak pa roch'ulef Siria.\x * \xo 21:3 \xt Jue. 10:6; 2 S. 8:6; Is. 7:2; Mt. 4:24; Lc. 2:2; Hch. 15:23, 41; 18:18.\x* Pa tinamit Tiro xojka-vi, roma ri barco nic'atzin chi nuya' can eka'n chiri'. \v 4 Chiri' xekil ri quiniman ri Jesucristo, y xojc'uje' vuku' k'ij chiri'. Rije' c'o ruk'alajrisan ri Lok'olaj Espíritu chique, romari' xqui'ij che ri Pablo chi man tijote-e pa tinamit Jerusalem.\x * \xo 21:4 \xt Hch. 20:23.\x* \v 5 Jac'a tok xk'ax ri vuku' k'ij ri xojc'uje' chiri' pa tinamit Tiro, jari' xojel-pe. Ri quiniman ri Jesucristo (ecachbilan, jecach'ilan) quixayilal y calc'ua'l, xojequijacha' can chuchi' ri mar, y chiri' c'a xojxuque-vi richin xka'an orar.\x * \xo 21:5 \xt 1 R. 8:54; Hch. 9:40; 20:36.\x* \v 6 Tok xojch'o yan can chikavech quiq'uin ri xojejacho can chiri', roj xojoc-e pa barco, y rije' xetzolij chi tak cacho. \p \v 7 Ri k'ij tok xojel-pe ri pa tinamit Tiro richin xojbe pa tinamit Tolemaida, jari' ruq'uisbel k'ij ri xojbin pa ruvi' ri mar. Chiri' pa Tolemaida xe'ekabana' saludar ri quiniman ri Ajaf Jesús, y xojc'uje-pe jun k'ij quiq'uin. \v 8 Chuca'n k'ij, ri Pablo y ri roj benak riq'uin, xojbe pa tinamit Cesarea. Chiri' xojbe chiracho ri Felipe,\x * \xo 21:8 \xt Hch. 8:26.\x* jun chique ri vuku'\x * \xo 21:8 \xt Hch. 6:5.\x* diáconos richin ri iglesia pa tinamit Jerusalem rubanon can y tzijoy richin ri utzulaj ch'abel richin ri Jesucristo\x * \xo 21:8 \xt Hch. 8:40; Ef. 4:11; 2 Ti. 4:5.\x* chique ri man quiniman ta. \v 9 Rija' ec'o (caji', quiji') rumi'al man ec'ulan ta, ri niquiya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa cánima.\x * \xo 21:9 \xt Jl. 2:28; Hch. 2:17.\x* \v 10 Ca'i-oxi' k'ij kuc'uje' chiri' pa Cesarea, jari' xuka chiri' jun chic ri niyo'on rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa ránima rubinan Agabo\x * \xo 21:10 \xt Hch. 11:28.\x* ri petenak pa departamento Judea. \v 11 Tok xpe chikatz'etic, xuximila-ka\x * \xo 21:11 \xt Hch. 21:33; Ef. 6:20; 2 Ti. 2:9.\x* ruk'a-rakan che (rupas, ruc'an) ri Pablo, y quire' xu'ij: Ri Lok'olaj Espíritu quire' nu'ij: Ri rajaf ri (pas, c'an) re', quire' ruximic xte'an che coma ri israelitas pa tinamit Jerusalem, y xtiquijach pa quik'a' vinak man israelitas ta, xcha'. \v 12 Jac'a tok xkac'axaj quiri', roj junan quiq'uin ri aj-Cesarea xkac'utuj quemelal che ri Pablo chi man ta nijote-e pa Jerusalem. \v 13 Pero ri Pablo quire' xu'ij chike: ¿Achique roma rix nijo' nipaxij ri vánima riq'uin ri yixok'? Yin man nik'axo ta chuve si yinexim\x * \xo 21:13 \xt Col. 1:24.\x* ri pa Jerusalem, y nis-ta xtik'axo chuve masque hasta xquicamises\x * \xo 21:13 \xt Hch. 20:24; Ro. 8:35; 1 Co. 4:9; 2 Co. 4:10; Fil. 1:20; 2 Ti. 4:6.\x* roma rubi' ri Ajaf Jesús, xcha'. \v 14 Y roma man xojtiquer ta xkabochi'ij richin man ta nijote-e pa Jerusalem, quire' xka'ij: Ja ta c'a ri nrojo' ri Ajaf ri nibanataj,\x * \xo 21:14 \xt 1 S. 3:18; Mt. 26:42; Lc. 22:42.\x* xojcha'. \p \v 15 Tok xek'ax ri ajani k'ij xojc'uje' chiri', y kabanon chic kabanic, jari' xojjote-e pa Jerusalem. \v 16 Xepe c'a chikij jujun chique ri quiniman ri Jesucristo chiri' pa tinamit Cesarea y xquiq'uen-pe jun achi aj pa roch'ulef Chipre rubinan Mnasón ri achok chiracho nkujec'uje-vi. Ri achi re' c'o chic chi tiempo runiman-pe ri Ajaf Jesús. \s1 Ri Pablo (nitz'am, nichap) pa racho ri Dios \p \v 17 Tok (xojapon, xojebos) pa tinamit Jerusalem, ri quiniman ri Ajaf Jesús\x * \xo 21:17 \xt Hch. 15:4.\x* niquicot cánima xojqui'en saludar. \v 18 Chuca'n k'ij, xbe ri Pablo kiq'uin richin xkatz'eta' ri Jacobo,\x * \xo 21:18 \xt Hch. 15:13; Gá. 1:19; 2:9.\x* y quimolon-qui' conojel ri e'uc'uay quichin ri quiniman ri Jesucristo chiri'. \v 19 Ri Pablo na'ey xeru'on saludar. C'ajari' chi jujun chi jujun xutzijoj-apu rucusasic rusamaj rija' ri xu'on ri Dios chiquicojol ri man israelitas ta.\x * \xo 21:19 \xt Hch. 15:12; Ro. 15:18.\x* \v 20 Jac'a tok xquic'axaj ri xu'ij ri Pablo, xquiya' ruk'ij ri Dios, y xqui'ij che: Pablo, rat aveteman chi ri kavinak israelitas chi miles xquinimaj yan ri Jesucristo, y rije' niqui'ij chi nic'atzin ni'an ronojel ri nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés. \v 21 Pero chique rije' tzijon chi rat, cha', nac'ut chiquivech conojel ri israelitas ri ec'o chiquicojol ri man israelitas ta, chi man tiqui'en chic ri nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés;\x * \xo 21:21 \xt Hch. 6:14; Gá. 5:1.\x* na'ij, cha', chi man quequi'en chic circuncidar ri calc'ua'l, ni man tiquiya' chic pa cuenta ruchojmil ri c'aslen kichin roj israelitas. \v 22 ¿Achique c'a xtika'an vacami? Roma ri kavinak tok xtiquina'ej-pe chi xatuka vave', xa xtuquimolo-qui'. \v 23 Roma c'a ri', más utz tabana' ri nika'ij chave: Chikacojol ec'o (caji', quiji') achi'a' ri nic'atzin chi niqui'en ri quisujun che ri Dios.\x * \xo 21:23 \xt Hch. 18:18.\x* \v 24 Que'ac'uaj c'a, y junan quiq'uin tibana' ri nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés, richin ch'ajch'oj yixk'alajin. Ja rat cayo'on rajil ronojel ri nu'ij ri ley ri nic'atzin chi niquiya' richin xtiquijuc'-e ri rusumal quivi'.\x * \xo 21:24 \xt Nm. 6:2, 13, 18.\x* Si rat xta'an ronojel ri xka'ij chave, ri kavinak xtiquetemaj chi xa man kitzij ta ri nitzijos chavij, y xtiquetemaj chi ja jun rat pa ruchojmil (ac'uan, avuc'a'n) ri ac'aslen, achel nu'ij ri ley.\x * \xo 21:24 \xt 1 Co. 9:20.\x* \v 25 Jac'a ri xquinimaj yan ri Jesucristo chiquicojol ri man israelitas ta, xkatak yan e vuj chique richin xojcanaj chikavech chi xaxe nic'atzin chi man quequitij ri xa sujun chic chiquivech tiox,\x * \xo 21:25 \xt 1 Co. 8:1-13.\x* ni man tiquitij quic',\x * \xo 21:25 \xt Lv. 17:14.\x* ni man tiquitij quich'acul chicop ri man elesan ta quiquiq'uel,\x * \xo 21:25 \xt Gn. 9:4.\x* ni man tiquicusaj ri qui-cuerpo richin yec'uje' xa achok riq'uin na,\x * \xo 21:25 \xt 1 Co. 5:1, 9, 11; 10:8; 1 Ts. 4:3; He. 13:4.\x* xecha' che. \v 26 Chuca'n k'ij, ri Pablo xeruq'uen-pe ri achi'a', y junan quiq'uin xuch'ajch'ojij-ri', achel nu'ij ri ley ri xyo'ox che ri Moisés. Jac'ari' xeruc'uaj pa racho ri Dios\x * \xo 21:26 \xt Hch. 24:18.\x* chiri' pa Jerusalem, richin xbequi'ij achique k'ij xtitz'akat ronojel tok nic'atzin chi nisuj chuvech ri Dios pa quiq'uexel chiquijununal ri bin can chupan ri ley chi niquiya'.\x * \xo 21:26 \xt Nm. 6:13-15.\x* \p \v 27 Jac'a tok nitz'akat yan ri vuku' k'ij richin ch'ajch'oj yek'alajin, c'o jujun israelitas epetenak quila' pa roch'ulef Asia ri xetz'eto ri Pablo chiri' pa racho ri Dios, romari' xequiyec conojel ri quivinak richin (xquitz'om, xquichop).\x * \xo 21:27 \xt Lc. 21:12; Hch. 4:3; 5:18; 26:21; 2 Co. 4:9.\x* \v 28 Rije' riq'uin cuchuk'a' niqui'ij: ¡Kavinak ri rix tata'aj! ¡Kojito'! ¡Kojito'! Roma ja achi re' ri pa ronojel tak tinamit yerutijoj ri vinak chi itzel quetz'et ri kavinak, chi man ti'an ri nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés,\x * \xo 21:28 \xt Hch. 6:13.\x* y chi itzel ti'an che racho ri Dios\x * \xo 21:28 \xt Hch. 25:8.\x* ri c'o vave' pa Jerusalem. Y man xe ta ri', hasta erucusan-pe vinak man israelitas ta vave' pa racho ri Dios, y romari' man ch'ajch'oj ta chic rubanon che ri lok'olaj jay re'. \v 29 Quiri' niqui'ij roma quitz'eton chi ri Pablo ja ri Trófimo\x * \xo 21:29 \xt Hch. 20:4; 2 Ti. 4:20.\x* ri aj-Efeso ri (rachbilan, rach'ilan) chiri' pa Jerusalem, y rije' niquinojij chi rucusan-apu ri Trófimo pa racho ri Dios. \v 30 Xecataj c'a pe conojel ri vinak, chi jun tinamit xquimol-qui' (xquitz'om, xquichop) ri Pablo, quichiriren xquelesaj-pe pa racho ri Dios.\x * \xo 21:30 \xt 2 R. 11:15.\x* Y cha'anin c'a xetz'apilo's ri ruchi' ri racho ri Dios. \v 31 Tok ja niquinojij chi niquicamisaj-ka ri Pablo chiri', jari' xbeyo'ox rutzijol che ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados chi ri vinak aj-Jerusalem catajnak coyoval. \v 32 Roma c'a ri', ja xeruq'uen-pe soldados y jujun uc'uay quichin, junanin c'a xebe ri achique lugar quimolon-vi-qui' ri vinak. Tok ri vinak xequitz'et ri soldados y ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin, xquiya' can chi niquich'ey ri Pablo.\x * \xo 21:32 \xt Hch. 23:27.\x* \v 33 Jac'a tok ri achi ri c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados xjel-apu chiri', ja (xutz'om, xuchop) ri Pablo, y xu'ij chi tixim riq'uin ca'i' cadenas.\x * \xo 21:33 \xt Hch. 20:23; 28:20.\x* Jac'ari' xuc'utuj achique achi ri Pablo, y achique ri xu'on. \v 34 Jac'a ri vinak riq'uin cuchuk'a' yesiq'uin-apu, pero ch'aka' jun vi niqui'ij, y ch'aka' jun vi chic niqui'ij, y roma ecatajnak ri vinak, ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados man xtiquer ta xretemaj ri kitzij, romari' xu'ij chi tuc'uax ri Pablo pa cuartel. \v 35 Jac'a tok ejotol-e ri soldados chuvech ri gradas chuvech ri cuartel, xc'atzin chi xquitzekej ri Pablo chicaj, roma ri vinak man juba' ta oc coyoval niqui'en chirij \v 36 quitzekle'en-apu y riq'uin cuchuk'a' yesiq'uin y niqui'ij: ¡Ticamises\x * \xo 21:36 \xt Jn. 19:15; Hch. 22:22.\x* ri achi re'! yecha'. \s1 Ri Pablo nich'o chiquivech ri aj-Jerusalem richin nuto-ri' \p \v 37 Tok ja nicuses-apu ri Pablo ri pa cuartel, rija' xu'ij che ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados: ¿C'o che'el nin-ij ca'i-oxi' nutzij chave? xcha'. Y ri achi xuc'utuj che ri Pablo: ¿Aveteman yach'o griego rat? \v 38 ¿Mana-ta rat ri jun aj pa roch'ulef Egipto ri c'o yan chic chi k'ij xe'ayec vinak chiquij ri autoridades, y xe'amol (caji', quiji') mil camisanel tak achi'a' pa chakijlaj tz'iran ulef? xcha' che. \v 39 Jac'a ri Pablo xu'ij: Yin kitzij nin-ij chi yin israelita\x * \xo 21:39 \xt Fil. 3:5.\x* ri xinalex pa Tarso,\x * \xo 21:39 \xt Hch. 9:11.\x* jun tinamit siq'uisel rubi' ri c'o pa roch'ulef Cilicia. Pero yin ninc'utuj quemelal chave chi taya' lugar chuve chi yich'o juba' chiquivech re tinamit, xcha'. \v 40 Jac'a tok ri achi xuya' lugar che chi tich'o, ri Pablo xpa'e' ri pa tak gradas, y xu'on-pe retal riq'uin ri ruk'a' richin quetane-ka ri vinak. Y tok xetane-ka, rija' xch'o-pe chiquivech, y quire' xu'ij pan hebreo,\x * \xo 21:40 \xt Hch. 22:2; 26:14.\x* ri quich'abel ri israelitas: \c 22 \p \v 1 Nuvinak israelitas ri rix tata'aj, y rix ri rix principal chupan ri katinamit, tivac'axaj c'a ri nuto'ic ri xtin-ij-apu chivech, xcha'. \p \v 2 Jac'a tok xquic'axaj chi can pa quich'abel hebreo nich'o-vi-pe chique, más xetane-ka. Y ri Pablo xu'ij: \p \v 3 Yin, yin jun achi israelita\x * \xo 22:3 \xt Ro. 11:1; 2 Co. 11:22; Fil. 3:5.\x* ri xinalex pa tinamit Tarso pa roch'ulef Cilicia, pero vave' pa Jerusalem xiq'uiytises-vi. Y chi jujun chi jujun xitijox roma ri nimalaj achi rubinan Gamaliel\x * \xo 22:3 \xt Hch. 5:34.\x* riq'uin ri qui'in can ri kati't-kamama'\x * \xo 22:3 \xt Gá. 1:14.\x* pa ruvi' ri ley ri xyo'ox che ri Moisés. Yin can nurayij ri vánima nin-en ri nrojo' ri Dios, achel nurayij ri ivánima chi'ivonojel rix ri vacami. \v 4 Roma yin rubanon can, chi achi'a' chi ixoki' ri quitzekle'en ri Bey re', xin-en pokon chique,\x * \xo 22:4 \xt Hch. 8:3; Fil. 3:6; 1 Ti. 1:13.\x* enuximon xenq'uen-pe richin xeyo'ox pa tak cárcel, y c'a ja tok yecamises, nicuker nuc'u'x chiquij. \v 5 Ri nimalaj sacerdote y conojel ri nima'k quijuna' achi'a' c'o quik'ij jabel queteman ri yitajin chubixic, roma ja rije' mismo xebano-e vuj chinuk'a' richin ninjach pa quik'a' ri e'uc'uay quichin ri kavinak ri ec'o pa tinamit Damasco. Chuvech ri vuj nu'ij chi yin c'o nuk'a' chique ri quiniman ri Jesucristo richin eximon yenq'uen-pe vave' pa Jerusalem, richin yeyo'ox pa k'axomal. \s1 Ri Pablo nutzijoj achique xbanataj chi xuya' ránima riq'uin ri Ajaf Jesús \r (Hch. 9:1-19; 26:12-18) \p \v 6 Pero c'o jun k'ij yin benak pa bey y xa nakaj chic yinc'o-vi-apu che ri tinamit Damasco. Pa nic'aj k'ij cami chiri', xrepero' xe tak nuxiquin jun nimalaj sakil petenak chicaj. \v 7 Jari' xitzak pan ulef y xinvac'axaj jun kulaj ri nu'ij-pe chuve: Saulo, Saulo, ¿achique roma najo' na'an pokon chuve? xcha'. \v 8 Jac'ari' xinc'utuj che: ¿(Achique, aratcu'x) rat c'a? xicha'. Ja yin ri Jesús aj-Nazaret ri yinacanoj richin najo' na'an pokon chuve, xcha-pe chuve. \v 9 Ri ebenak viq'uin xquitz'et ri sakil riq'uin quivech y xquixi'ij-qui',\x * \xo 22:9 \xt Dn. 10:7.\x* pero man (xk'ax, xno') ta chiquivech ruch'abel ri nich'o-pe viq'uin. \v 10 Jac'a yin xin-ij: Ajaf, ¿achique najo' chi nin-en? xicha'. Cacataj, cabin pa tinamit Damasco, y chiri' xti'ix-vi chave ronojel ri nuc'un chic chi xta'an, xcha' ri Ajaf chuve. \v 11 Pero roma man yitiquer ta yitzu'un roma ruchuk'a' ri sakil ri xintz'et, romari' ja ri ebenak viq'uin ri xeyuken-e chinuk'a' richin (xinapon, xinebos) pa Damasco. \p \v 12 Chiri' pa Damasco c'o jun achi rubinan Ananías ri can nuya' ruk'ij ri Dios achel nu'ij ri ley ri xyo'ox che ri Moisés. Conojel ri kavinak israelitas ri ec'o chiri', utz rutzijol\x * \xo 22:12 \xt Hch. 10:22; 1 Ti. 3:7.\x* niqui'en ri Ananías. \v 13 Rija' xinerutz'eta', xjel-apu viq'uin y xu'ij chuve: Vach'alal Saulo, catzu'un chic jun bey, xcha'. Jac'ari' xitzu'un chic, y xintz'et ri Ananías. \v 14 Rija' quire' xu'ij chuve: Ri qui-Dios ri kati't-kamama' xarucha'\x * \xo 22:14 \xt Ro. 1:1; Gá. 1:1.\x* richin navetemaj ri achique nrojo' chave, y richin xatz'et ruvech ri Jun\x * \xo 22:14 \xt 1 Co. 9:1.\x* ri can choj chuvech\x * \xo 22:14 \xt Hch. 3:14; 7:52.\x* y xavac'axaj ri ch'abel ri xel pa ruchi'.\x * \xo 22:14 \xt 1 Jn. 1:1.\x* \v 15 Richin quiri' rat pa rubi' ri Dios xtak'alajrisaj\x * \xo 22:15 \xt Hch. 23:11.\x* chiquivech conojel ri xatz'et y ri xavac'axaj.\x * \xo 22:15 \xt Hch. 4:20.\x* \v 16 Vacami c'a, ¿achique avoyo'en? Cacataj, tabana' bautizar avi', y tac'utuj che ri Ajaf Jesús\x * \xo 22:16 \xt Ro. 10:13.\x* chi yarucol richin yach'ajch'ojir chuvech ri amac,\x * \xo 22:16 \xt Hch. 2:38.\x* xcha' chuve. \s1 Ri Ajaf Jesús nutak ri Pablo chiquicojol ri man israelitas ta \p \v 17 Tok xitzolij-pe vave' pa Jerusalem,\x * \xo 22:17 \xt Hch. 9:26.\x* xi'e pa racho ri Dios y ja tok nin-en orar chiri', xin-en jun achel achic'. \v 18 Xintz'et c'a chi c'o Jun ri ni'in chuve: Catel-e cha'anin vave' pa Jerusalem, roma ri vinak man xtiquinimaj ta ri xtak'alajrisaj chuvij yin,\x * \xo 22:18 \xt Mt. 10:14.\x* xcha' chuve. \v 19 Jac'a yin xin-ij: Ajaf, pero rije' queteman chi pa tak sinagoga xi'e-vi chiquicanoxic ri rat quiniman richin xenc'uaj pa cárcel\x * \xo 22:19 \xt Hch. 8:3.\x* y xench'ey.\x * \xo 22:19 \xt Mt. 10:17; 1 Co. 15:9; Fil. 3:6; 1 Ti. 1:13.\x* \v 20 Y tok xcamises ri Esteban ri xk'alajrisan ri abi', ja jun yin, yin pa'el-apu chiri', xka chinuvech\x * \xo 22:20 \xt Lc. 11:48; Hch. 8:1.\x* chi quiri' x-an che, can nuchajin-apu quitziak\x * \xo 22:20 \xt Hch. 7:58.\x* ri yecamisan richin, xicha'. \v 21 Jac'a ri Ajaf Jesucristo xu'ij chuve: Rat cabin, roma yin c'a naj yatintak-vi-e richin natzijoj ri nuch'abel chique ri man israelitas ta,\x * \xo 22:21 \xt Hch. 18:6; 26:17; Ro. 11:13; 15:16; Gá. 1:16; 2:7, 8; Ef. 3:7, 8; 1 Ti. 2:7; 2 Ti. 1:11.\x* xcha' chuve. Quiri' ri xu'ij ri Pablo chique ri israelitas. \s1 Ri achi más c'o ruk'ij chiquicojol ri uc'uay quichin ri soldados c'o ri Pablo pa ruk'a' \p \v 22 Ri quimolon-qui' chiri' niquiya-apu quixiquin riq'uin ri nu'ij ri Pablo, jac'a tok xeruc'uxlaj ri man israelitas ta, jari' tok xech'o-apu riq'uin cuchuk'a' y xqui'ij: ¡Ticamises\x * \xo 22:22 \xt Hch. 21:36.\x* la jun achi la', la' man utz ta chi c'a q'ues na!\x * \xo 22:22 \xt Hch. 25:24.\x* yecha'. \v 23 Y roma yesiq'uin, y niquic'akala-e quitziak, y niquijopila' ulef\x * \xo 22:23 \xt 2 S. 16:13.\x* chicaj, \v 24 romari' ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados xu'ij chi ticuses-apu ri Pablo pa cuartel,\x * \xo 22:24 \xt Hch. 21:34.\x* y chi ch'eyoji'l ti'an che chi tu'ij achique roma najin-apu sic' chirij. \v 25 Jac'a tok xquijitz' ri Pablo richin nich'ay, rija' xu'ij che jun uc'uay quichin cien soldados ri c'o-apu riq'uin: ¿Utz cami chuvech ri ley chi nich'ay jun vinak romano tok xa man jani tik'at castigo pa ruvi'?\x * \xo 22:25 \xt Hch. 16:37.\x* xcha'. \v 26 Tok xrac'axaj ri uc'uay quichin soldados, xbe-apu riq'uin ri achi c'o pa ruvi' y quire' xu'ij che: ¿Achique na'an vacami? Roma ri Pablo jun achi romano, xcha'. \v 27 Jac'ari' tok ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados xbe-apu riq'uin ri Pablo, y xberuc'utuj che: ¿Kitzij chi rat rat jun achi romano? xcha'. Ja', xcha' ri Pablo. \v 28 Jac'ari' ri achi ri' xu'ij: Yin q'uiy méra xinya' richin xinoc jun romano, xcha'. Pero yin yin romano pa valaxic, xcha' ri Pablo. \v 29 Tok xquic'axaj quiri', ri achi'a' ri ec'o-apu riq'uin richin niquich'ey, xejel-e chiquij, y hasta ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados xuxi'ij-ri'\x * \xo 22:29 \xt Hch. 16:38.\x* riq'uin ri ru'in chi tixim ri Pablo richin tich'ay. \s1 Tok ri Pablo c'o chiquivech ri achi'a' israelitas ri junan niqui'en gobernar \p \v 30 Chuca'n k'ij, ri achi nrojo' nretemaj tzak achique roma ri israelitas niquisujuj ri Pablo. Romari' xu'ij chi tisol ri Pablo pa cadena, y xutak coyoxic ri nima'k tak quik'ij sacerdotes y conojel ri achi'a' israelitas ri junan niqui'en gobernar. Xrelesaj c'a pe ri Pablo, y xupaba' chiquivech. \c 23 \p \v 1 Jac'ari' tok ri Pablo xe yerutz'et-apu ri achi'a' junan niqui'en gobernar, y xu'ij chique: Nuvinak ri rix tata'aj, Yin man jun (nuch'ojij, nuch'ojoquij) pe ri vánima chuve, roma ri choj c'aslen (nuc'uan, vuc'a'n) chuvech ri Dios c'a vacami,\x * \xo 23:1 \xt Hch. 24:16; 2 Co. 1:12; 2 Ti. 1:3.\x* xcha'. \v 2 Jac'a ri Ananías ri nimalaj sacerdote xu'ij chique ri ec'o-apu chunakaj ri Pablo, chi tiquiya' jubic k'a' (chiruchi', xerey).\x * \xo 23:2 \xt 1 R. 22:24.\x* \v 3 Jac'ari' tok ri Pablo xu'ij-apu che ri Ananías: ¡Quire' xtu'on ri Dios chave rat chun rupalaj xan! Rat tz'uyul-pe chiri' richin nacusaj ri ley ri xyo'ox che ri Moisés chuvij,\x * \xo 23:3 \xt Dt. 25:1.\x* pero riq'uin ri na'ij-pe chi quich'ay, chiri' nik'alajin-vi chi rat jun k'ajoy richin ri ley,\x * \xo 23:3 \xt Jn. 7:51.\x* xcha' ri Pablo. \v 4 Jac'a ri quimolon-qui' chiri' quire' xqui'ij-apu che ri Pablo: ¿Itzel yach'o-apu rat che la nimalaj ru-sacerdote\x * \xo 23:4 \xt Jn. 18:22.\x* ri Dios? xecha'. \v 5 Y ri Pablo xu'ij: Nuvinak israelitas, yin man veteman ta chi ja rija' ri nimalaj sacerdote. Xa ta yin veteman chi quiri', man ta quiri' xin-ij-apu,\x * \xo 23:5 \xt Jud. 8.\x* roma chupan ruch'abel ri Dios nu'ij: Man itzel cach'o chirij jun autoridad richin ri atinamit,\x * \xo 23:5 \xt Ex. 22:28.\x* xcha' ri Pablo. \p \v 6 Jari' tok xuya' pa cuenta chi ec'o saduceos y fariseos chiquicojol ri achi'a' junan niqui'en gobernar. Romari' riq'uin ruchuk'a' xch'o-apu y xu'ij: Nuvinak ri rix tata'aj, yin, yin fariseo,\x * \xo 23:6 \xt Fil. 3:5.\x* y quiri' mismo ri nata'. Y xaxe roma cukul nuc'u'x chi ri anima'i' yec'astaj-e\x * \xo 23:6 \xt Hch. 28:20.\x* tok vacami yinc'o chuvech ri sujunic re', xcha'. \v 7 Tok quiri' xu'ij ri Pablo, ri fariseos y saduceos xa niquich'olila-qui' chiquivech, xa ca'i' quivech xqui'en ri quimolon-qui'. \v 8 Roma ri saduceos niqui'ij chi ri anima'i' man yec'astaj ta e,\x * \xo 23:8 \xt Mt. 22:23.\x* nis-ta ec'o ángeles y nis-ta espíritus, yecha'. Pero ri fariseos can niquinimaj ronojel ri'. \v 9 Jani na c'a xesiq'uin conojel, y ec'o ri q'uiy queteman chirij ri ley chiquicojol ri fariseos ri xecataj-pe y xqui'ij: Ri jun achi re' man jun itzel rubanon.\x * \xo 23:9 \xt Pr. 16:7; Lc. 23:4.\x* Riq'uin juba' xch'o jun espíritu o jun ángel che richin xu'ij ri ch'abel ri c'a ja yeruk'alajrisaj-ka chikavech, y si quiri', man tika'an oyoval riq'uin ri Dios,\x * \xo 23:9 \xt Hch. 5:39; 9:4, 5; 11:17.\x* xecha'. \v 10 Y roma ri quimolon-qui' jani na niquich'olila-qui' chiquivech, ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados xu'ij chi quexule-pe soldados richin tuquic'ama-ka ri Pablo chiquicojol y tiquic'uaj-apu ri pa cuartel, roma rija' ruxi'in-ri' chi riq'uin juba' xtiquixil ri Pablo. \p \v 11 Chuca'n ak'a', ri Ajaf Jesucristo xuc'ut-ri' chuvech\x * \xo 23:11 \xt Hch. 27:23.\x* ri Pablo, y xu'ij che: Tacovij-avi'\x * \xo 23:11 \xt Sal. 46:1; 109:31; Is. 41:10; 43:2; Jer. 15:19-21; Hch. 2:25.\x* Pablo, roma achel xinak'alajrisaj vave' pa Jerusalem, quiri' mismo nic'atzin na'abana' pa tinamit Roma, xcha' che. \s1 Ec'o yenojin niquicamisaj ri Pablo \p \v 12 Tok xsakarisan chi rox k'ij, ec'o israelitas xquimol-qui' che'elek'el y niquinojij achique ta niqui'en richin niquicamisaj\x * \xo 23:12 \xt Hch. 25:3.\x* ri Pablo. Rije' xquik'at chiquij\x * \xo 23:12 \xt 1 S. 20:12, 13; 1 R. 19:2.\x* chi masque xtika camic pa quivi', pero man xqueva' ta ni man xtiquikum ta ya', c'a ja tok xquetiquer xtiquicamisaj. \v 13 Más e-cuarenta ri quiri' xquik'at chiquij. \v 14 Rije' xebe c'a quiq'uin ri nima'k tak quik'ij sacerdotes israelitas y ri nima'k quijuna' achi'a' c'o quik'ij richin xqui'ij chique: Roj xkak'at chikij chi masque xtika camic pa kavi', pero man jun achique xtikatij o xtikakum si man kacamisan ta na'ey ri Pablo. \v 15 Vacami c'a, roj nikajo' chi rix y ri achi'a' junan niqui'en gobernar, ne'ibij che ri achi ri c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados chi tic'amer-pe ri Pablo chivech, achel can ta nijo' chi ntel más chosakil ri tzak achique rumac ri Pablo. Y roj xtikak'ele'ej pa bey richin nikacamisaj, xecha'. \p \v 16 Pero jun ala' ral rana' ri Pablo xrac'axaj ronojel ri nojin chirij ri Pablo. Xbe c'a ri ala', xoc-apu ri pa cuartel, y xuya' rutzijol ronojel che ri Pablo.\x * \xo 23:16 \xt Job 5:13; Pr. 21:30.\x* \v 17 Ri Pablo jac'ari' xroyoj jun chique ri uc'uay quichin cien soldados, y xu'ij che: Tac'ama-e juba' ri ala' re' chuvech ri achi c'o pan ivi' rix ri rix uc'uay quichin soldados, roma c'o ca'i-oxi' tzij rac'axan ri nic'atzin chi nu'ij che, xcha'. \v 18 Ri uc'uay quichin cien soldados xuc'uaj-e ri ala' chuvech ri achi c'o pa ruvi', y xberu'ij che: Ri Pablo ri c'o pa cárcel xiroyoj richin xuc'utuj quemelal chuve chi ninq'uen-pe ri ala' re' chavech, roma c'o nic'atzin nu'ij chave, xcha'. \v 19 Jac'ari' tok ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados xuyukej-e juba' quila' ri ala' y xuc'utuj che: ¿Achique c'a ri najo' na'ij chuve? xcha'. \v 20 Jari' tok ri ala' xu'ij: Juley chique ri israelitas junan quitzij quibanon richin nuquic'utuj quemelal chave, chi chua'k tac'uaj chic ri Pablo chiquivech ri achi'a' junan niqui'en gobernar, y xtiqui'en chi achel can ta c'o más nicajo' niquetemaj chirij ri achique erubanon ri Pablo. \v 21 Pero rat man que'animaj, roma c'o más e-cuarenta achi'a' xtiquik'ele'ej\x * \xo 23:21 \xt Sal. 10:9.\x* ri Pablo pa bey. Rije' quiyo'on quitzij chiquivech chi can ta xtika castigo pa quivi' si man niquicamisaj\x * \xo 23:21 \xt Sal. 37:12, 32; Pr. 1:16; 4:16.\x* ta ri Pablo na'ey chuvech chi niquitij o niquikum jun cosa, y xaxe coyo'en chi rat na'an ri niquic'utuj, xcha' ri ala'. \v 22 Jac'a ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados xu'ij che ri ala' chi titzolij, pero xuchila'ej-pe che chi nis-ta jun achok che tutzijoj-vi chi xberuya' yan can rutzijol ronojel re' che. \s1 Ri Pablo nitak-e chuvech ri gobernador Félix \p \v 23 Jac'ari' tok ri achi c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados xeroyoj ca'i' chique rije', y quire' xu'ij chique: Ninjo' chi a las nueve nik'ok'a' quibanon chic quibanic ca'i' ciento soldados ri yebe chicakan, setenta más ri (yech'oque', yetz'uye') e chiquij quiej, y ca'i' chic ciento ri niquic'uaj lanzas, richin yebe pa tinamit Cesarea.\x * \xo 23:23 \xt Hch. 8:40.\x* \v 24 Tibana-e quibanic quiej richin (nich'ocoba', nitz'uyu'a') e ri Pablo chiquij, richin quiri' ja ruchi-ruvech nic'uaj chuvech ri gobernador Félix. \v 25 Y xutz'ibaj c'a e jun vuj ri quire' nu'ij: \p \v 26 Yin Claudio Lisias nintak-e a-saludo rat nimalaj gobernador Félix. \v 27 Ri achi re nintak-e chave, (tz'amon, chapon) coma ri israelitas y juba' ma niquicamisaj. Pero tok yin xinna'ej chi rija' romano,\x * \xo 23:27 \xt Hch. 22:25-29.\x* yin mismo xenc'uaj soldados\x * \xo 23:27 \xt Hch. 23:10.\x* richin xincol pa quik'a'.\x * \xo 23:27 \xt Hch. 24:7.\x* \v 28 Jac'a yin roma ninjo' ninvetemaj achique roma nisujus,\x * \xo 23:28 \xt Hch. 22:30.\x* xinc'uaj chiquivech ri achi'a' ri kayo'on lugar chique chi niqui'en gobernar chiquicojol ri quivinak israelitas. \v 29 Pero xintz'et chi niquisujuj\x * \xo 23:29 \xt Mr. 15:3.\x* xaxe roma ri nu'ij ri qui-ley\x * \xo 23:29 \xt Hch. 18:15; 24:5, 6.\x* rije', pero manak can ta c'o rubanon richin nitz'ape' pa cárcel o nicamises.\x * \xo 23:29 \xt Hch. 25:25; 26:31.\x* \v 30 Jac'ari' xu'ix chuve chi quik'ele'en ri israelitas richin niquicamisaj, romari' cha'anin xintak-e aviq'uin. Y xin-ij chique ri yesujun chirij ri Pablo chi quebe aviq'uin rat\x * \xo 23:30 \xt Hch. 24:8.\x* richin nequi'ij chavech ri achique chi sujunic niqui'en chirij. Ninrayij c'a chi rat utz benak ronojel chavech. Quiri' ru'in-e ri Claudio Lisias chupan ri vuj. \p \v 31 Can xqui'en-vi c'a ri soldados ri xbix chique. Chupan ri ak'a' ri' xquic'uaj-e ri Pablo pa jun tinamit rubinan Antípatris. \v 32 Jac'a ri chuca'n k'ij, pa quik'a' ri setenta soldados ri ebenak chiquij quiej xquiya-vi can ri Pablo chi tiquic'uaj, y ri ebenak chicakan xetzolij pa cuartel. \v 33 Jac'a ri ec'amayon-e ri Pablo, tok xe'eka pa tinamit Cesarea, xquijach-apu ri vuj pa ruk'a' ri gobernador Félix, y xquipaba-apu ri Pablo chuvech. \v 34 Tok ri gobernador rubanon chic leer ri vuj, xuc'utuj aj achique lugar ri Pablo. Jac'a tok xrac'axaj chi pa roch'ulef Cilicia\x * \xo 23:34 \xt Hch. 6:9; 21:39.\x* petenak-vi, \v 35 quire' xu'ij che: Tok xque'uka ri yesujun chavij, xtinvac'axaj ri achique na'ij chi nato-avi',\x * \xo 23:35 \xt Hch. 25:16.\x* xcha' ri Félix. Jac'ari' xu'ij chi tichajix ri Pablo coma soldados pa nimajay ri nic'uje-vi ri Herodes. \c 24 \s1 Ri Pablo nich'o chuvech ri gobernador Félix richin nuto-ri' \p \v 1 Vo'o' k'ij tic'uje' ri Pablo chiri', tok xxule-ka ri Ananías ri nimalaj sacerdote israelita y ch'aka' chique ri nima'k quijuna' achi'a' c'o quik'ij y jun licenciado rubinan Tértulo. Xebe c'a apu chuvech ri Félix ri gobernador richin niquisujuj ri Pablo. \v 2 Tok c'amon chic pe ri Pablo, ri Tértulo ja xutz'uc-apu rusujusic chuvech ri gobernador, y quire' nu'ij: Nimalaj gobernador, yin ninmatioxij chave, roma avoma rat manak oyoval chikavech roj, q'uiy achique utz quic'uaxic na'an chupan ri tinamit, roma rat aveteman achique rusamajisic\x * \xo 24:2 \xt Sal. 55:21; Jud. 16.\x* na'an. \v 3 Ronojel c'a re' nikamatioxij chave nimalaj Félix, roma ri favor ri abanon chike ronojel k'ij. \v 4 Pero man nikajo' ta nikelesaj q'uiy tiempo chave, romari' riq'uin quemelal ninc'utuj chave chi riq'uin ri utzulaj ano'oj, tavac'axaj juba' ri ca'i-oxi' katzij ri nikajo' nika'ij. \v 5 Roma roj nikana' chi ri jun achi re' achel jun jut ri nukut rupan ri katinamit, yacoy quichin ri kavinak israelitas chiquij ri qui-gobierno pa ruvi' ri roch'ulef, y jun uc'uay quichin ri vinak ri yeniman richin ri ruc'utun can jun achi aj-Nazaret. \v 6 Rija' ja jun ri racho ri Dios pa tinamit Jerusalem xrojo' xuxajanij.\x * \xo 24:6 \xt Hch. 21:28.\x* Romari' (xkatz'om, xkachop) richin tiyo'ox castigo pa ruvi', achel nu'ij chupan ri ka-ley.\x * \xo 24:6 \xt Jn. 18:31.\x* \v 7 Pero xoc chikacojol ri achi rubinan Lisias ri c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados, y riq'uin uchuk'a' xrelesaj pa kak'a'.\x * \xo 24:7 \xt Hch. 21:33; 23:27.\x* \v 8 Xu'ij chi ri yesujun chirij ri Pablo, quepe vave' chavech rat. Vacami c'a, si rat nac'ot ruxe' ronojel re' che ri Pablo, xtavetemaj chi can kitzij ri nkutajin chubixic chave, xcha' ri Tértulo. \p \v 9 Ja jun ri israelitas ri ec'o-apu chuvech ri gobernador niquisujuj-apu ri Pablo, xquiya-apu quitzij chi can kitzij vi ri nu'ij ri Tértulo. \p \v 10 Jac'ari' xu'on-pe retal riq'uin ruk'a' ri Félix che ri Pablo richin tich'o. Xch'o c'a ri Pablo, y xu'ij: Yin veteman chi rat c'o chic chi juna' yac'ojon chupan ri roch'ulef re', romari' yiquicot ninto-vi'. \v 11 Pero rat mismo yatiquer navetemaj chi yin xa c'a ja doce k'ij quijote-pe vave' pa tinamit Jerusalem richin nunya' ruk'ij ri Dios ri pa racho. \v 12 Y nis-ta pa racho ri Dios, nis-ta ri pa tak sinagoga, nis-ta pa tinamit xinquil chi yitajin ta riq'uin oyoval o ec'o ta vinak enuyacon. \v 13 Y nis-ta xquetiquer xtiquic'ut chavech chi kitzij enubanon ri achel niqui'ij chuvij. \v 14 Pero c'o ri ninjo' chi ntel can sakil chavech. Ri Bey ri niqui'ij re yesujun chuvij chi xa nelesan chupan ri kitzij, yin ja chupan ruchojmil ri' nin-en-vi ri nrojo' ri Dios, ri qui-Dios mismo ri kati't-kamama' roj israelitas.\x * \xo 24:14 \xt 2 Ti. 1:3.\x* Ninnimaj ronojel ri tz'iban can roma ri Moisés y coma ri profetas,\x * \xo 24:14 \xt Hch. 26:22.\x* \v 15 y cukul nuc'u'x chi c'o na jun k'ij xquec'astaj\x * \xo 24:15 \xt Dn. 12:2; Mt. 22:31; Hch. 23:6.\x* ri anima'i', choj man choj quic'aslen, achel mismo coyo'en ri yesujun chuvij. \v 16 Romari' yin k'ij-k'ij nintij nuk'ij chi ronojel ri nin-en can ta ch'ajch'oj chuvech ri Dios y chiquivech ri vinak, richin chi ri vánima man jun roma nik'axo.\x * \xo 24:16 \xt Hch. 23:1.\x* \v 17 Pero c'o yan chic juna' man yin k'axnak ta vave', y vacami nuc'amon-pe jun ofrenda\x * \xo 24:17 \xt Ro. 15:25-28.\x* chique ri nuvinak ri nic'atzin quito'ic, y nuc'amon-pe nu-ofrenda yin chuvech ri Dios. \v 18 Ja ofrenda ri' ri yitajin chuya'ic y xa nuch'ajch'ojin chic vi'\x * \xo 24:18 \xt Hch. 21:26.\x* chiri' pa racho ri Dios, tok xinquil jujun nuvinak israelitas ri epetenak quila' pa roch'ulef Asia, pero manak vinak enumolon nis-ta nuyacon oyoval. \v 19 Ja ta ri xe'ilo vichin ri utz chi ec'o-pe chavech vacami richin yinquisujuj,\x * \xo 24:19 \xt Hch. 23:30.\x* si kitzij chi c'o mac nubanon chiquivech. \v 20 Si man quiri' ta, tiqui'ij c'a re ec'o vave' chavech, si c'o mac xquil chuvij tok xinquipaba' chiquivech ri achi'a' israelitas ri junan niqui'en gobernar.\x * \xo 24:20 \xt Hch. 22:30.\x* \v 21 O riq'uin juba' man xka ta chiquivech chi yin riq'uin vuchuk'a' xich'o chiquicojol y xin-ij: Yin ninnimaj chi ri anima'i' can xquec'astaj-vi,\x * \xo 24:21 \xt Hch. 23:6; 26:6; 28:20.\x* y xaxe romari' vacami ni'an ri sujunic re' chuvij chivech rix. Quiri' ri xin-ij chiquivech, xcha' ri Pablo. \p \v 22 Ri Félix ri gobernador q'uiy-q'uiy ruchojmil reteman chirij ri Bey ri nutzijoj ri Pablo, romari' quire' xu'ij chique ri yesujun-apu: Quire' na tubana' re', c'a tipe na ri Lisias ri c'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados, c'ajari' xtinvetemaj más ruchojmil ri sujunic ri yixtajin riq'uin. \v 23 Jac'ari' xu'ij che ri achi uc'uay quichin cien soldados chi tichajix ri Pablo, pero man titz'apis-apu jumul, nis-ta quek'at ri ye'etz'eto can richin, o ri yec'amo-apu ri nic'atzin che.\x * \xo 24:23 \xt Hch. 27:3; 28:16.\x* \p \v 24 Ca'i-oxi' k'ij tibanataj ronojel re', xpe ri gobernador Félix y ri rixayil, jun ixok israelita rubinan Drusila. Jac'ari' xroyoj ri Pablo richin nitzijon quiq'uin pa ruvi' ri naya' avánima riq'uin ri Jesucristo. \v 25 Tok ri Pablo c'o chic apu quiq'uin, xutzijoj chique ri chojmilaj c'aslen ri nrojo' ri Dios, y ri achique na'an chi nak'at-avi' chuvech ri man utz ta ri narayij, y chi ri Dios can xtunic'oj na vi cánima conojel ri más chikavech apu. Ri Félix tok xrac'axaj, xa xuxi'ij-ri', y xu'ij che ri Pablo: Vacami más utz cabin, y tok xtijamajo' chic nuvech, xcatinvoyoj chic jun bey,\x * \xo 24:25 \xt Hch. 17:32.\x* xcha'. \v 26 Y jun bey jun bey tok nroyoj, man xe ta richin nitzijon riq'uin, xa xroyo'ej chi ri Pablo can ta xusuj méra che\x * \xo 24:26 \xt Ex. 23:8; Dt. 16:19; 1 S. 8:3; 12:3; 2 Cr. 19:7; Job 15:34; Pr. 17:8, 23.\x* richin xucol-e. \v 27 Pero ri Félix roma nrojo' chi utz nitz'et\x * \xo 24:27 \xt Hch. 12:3; 25:9.\x* coma ri israelitas, c'a quiri' na xuya' can pa cárcel ri Pablo. Xtz'akat ca'i' juna', jari' xcanaj can jun achi rubinan Porcio Festo pa ruq'uexel ri Félix. \c 25 \s1 Ri Pablo nuc'utuj chi ja ri César tic'ojon richin \p \v 1 Ri Festo ri xoc can ruq'uexel ri Félix, oxi' k'ij teka chupan ri departamento ri xtu'on-vi gobernar, jari' xel-e pa tinamit Cesarea y xjote-e pa tinamit Jerusalem. \v 2 Chiri' pa Jerusalem, chuvech ri Festo xquimol-apu-qui' ri nima'k tak quik'ij sacerdotes y ri israelitas ri más c'o quik'ij richin xquisujuj ri Pablo,\x * \xo 25:2 \xt Hch. 24:1.\x* y riq'uin quemelal \v 3 niquic'utuj che chi tic'amer-pe ri Pablo pa Jerusalem, roma rije' quinojin niquik'ele'ej pa bey richin niquicamisaj.\x * \xo 25:3 \xt Hch. 23:12.\x* \v 4 Pero ri Festo quire' xu'ij chique: Ri Pablo tz'apel chila' pa Cesarea, y yin yitzolij yan ka cha'anin chiri'. \v 5 Más utz que'icha-e ri más c'o quik'ij chi'icojol richin yebe-ka viq'uin chila'. Chiri' xtiquisujuj-vi chinuvech si c'o man utz ta rubanon ri achi ri', xcha' ri Festo. \p \v 6 Xaxe cami jun vakxaki' o lajuj k'ij xc'uje' ri Festo chiri' pa Jerusalem, ja xxule-ka pa Cesarea. Chuca'n k'ij, xtz'uye' ri pa rutz'uyubal ri nu'on-vi gobernar,\x * \xo 25:6 \xt Mt. 27:19.\x* y xutak c'a royoxic ri Pablo. \v 7 Tok xoc-apu ri Pablo, ri israelitas ri epetenak pa tinamit Jerusalem xquimol-apu-qui' chirij, y chi ch'uti'k chi nima'k tak sujunic niqui'en-apu chirij,\x * \xo 25:7 \xt Sal. 27:12; 35:1.\x* pero man juba' xetiquer xquic'ut chi kitzij erubanon ri mac ri niqui'ij-apu. \v 8 Jac'a ri Pablo quire' nu'ij richin nuto-ri': Yin man nuk'ajon ta rutzij ri ka-ley roj israelitas, ni man nukasan ta ruk'ij racho ri Dios,\x * \xo 25:8 \xt Hch. 21:28.\x* nis-ta man yin k'axnak ta pa ruvi' ri ley ri yo'on roma ri rey César, xcha'. \v 9 Jac'a ri Festo roma nrojo' chi utz nitz'et\x * \xo 25:9 \xt 2 Cr. 19:6, 7; Hch. 12:3; 24:27.\x* coma ri israelitas, xuc'utuj che ri Pablo: ¿Najo' chi c'a pa Jerusalem nku'e-vi-e richin chi chiri' chinuvech nichojmirises-vi ri sujunic najin chavij? xcha' ri Festo. \v 10 Jac'a ri Pablo xu'ij che: Yin chuvech ri ru-gobierno ri César yinc'o-vi vacami, y can ja vi ri vave' ri utz chi yic'ojox-vi. Yin c'o ta jun itzel nubanon chique ri nuvinak israelitas, man jun, y rat mismo aveteman chi quiri'. \v 11 Xa ta c'o jun mac nubanon y can utz vi chi yicamises, yin man nin-ij ta chi man quicamises. Pero si ri yesujun chuvij man kitzij ta ri niqui'ij, man jun c'o ruk'a' chuve richin yirujach-e pa quik'a'. Roma c'a ri', ninjo' chi ja ri César\x * \xo 25:11 \xt Hch. 26:32.\x* nic'ojon vichin, xcha' ri Pablo che ri Festo. \v 12 Tok ri Festo xeruc'ulubej yan ri yeto'on richin, c'ajari' xu'ij che ri Pablo: Rat najo' chi ja ri César nic'ojon avichin, can chuvech vi c'a ri César yatintak-vi-e, xcha'. \s1 Ri Pablo nic'amer-apu chuvech ri rey Agripa y ri Berenice \p \v 13 K'axnak chic ca'i-oxi' k'ij chiri', ri rey Agripa y ri ixok Berenice xebe-ka pa Cesarea richin xequibana' saludar ri gobernador Festo. \v 14 Y roma q'uiy k'ij xec'uje' ri rey Agripa y ri ixok Berenice chiri' pa Cesarea, ri Festo xuc'ulubej ri Agripa pa ruvi' ri banon can che ri Pablo. Rija' quire' xu'ij che: Vave' c'o jun achi yo'on can pa cárcel roma ri Félix, \v 15 ri achok chirij xesujun-vi ri nima'k tak quik'ij sacerdotes israelitas y ri nima'k quijuna' achi'a' c'o quik'ij, chupan tak ri k'ij tok xic'uje' pa tinamit Jerusalem; xquic'utuj chuve chi xe quiri' tin-ij chi tika ri camic pa ruvi'. \v 16 Jac'a yin xin-ij chique chi man utz ta chike roj romanos chi nikajach jun vinak pa camic ri c'a ja najin sujunic chirij,\x * \xo 25:16 \xt Dt. 17:4; 19:17, 18; Pr. 18:13.\x* tok man jani tikaya' lugar che chi nich'o richin nuto-ri' chiquivech ri yesujun chirij. \v 17 Roma c'a ri', tok junan viq'uin xu'uka vave' pa Cesarea, yin man xinvoyo'ej ta más, xa ja ri chuca'n k'ij xinetz'uye' ri achique lugar yic'ojon-vi, y ja xintak royoxic ri achi. \v 18 Jac'a tok ec'o chic apu chinuvech ri yesujun chirij, xa man jun che ri sujunic ri xqui'en-apu ri achel nunojin yin. \v 19 Ri sujunic ri xqui'en-apu, ja chi ri Pablo man junan ta nunojij quiq'uin rije' pa ruvi' ri qui-religión\x * \xo 25:19 \xt Hch. 23:29.\x* y pa ruvi' jun achi caminak chic rubinan Jesús,\x * \xo 25:19 \xt Hch. 18:15.\x* ri nu'ij ri Pablo chi q'ues. \v 20 Jac'a yin man ninvil ta achique nin-en riq'uin ri jun sujunic re', romari' xinc'utuj che ri Pablo si nrojo' chi c'a pa Jerusalem ni'e-vi richin nic'ojox. \v 21 Pero roma rija' xuc'utuj chi tichajix na richin chi ja ri César tinic'on ruxe' ri sujunic chirij, xin-ij chi c'a tichajix na, c'a xtintak na e pa tinamit Roma chuvech ri César, xcha' ri Festo. \v 22 Jac'ari' xu'ij ri rey Agripa che ri Festo: Ja jun yin ninrayij ninvac'axaj ri achi ri',\x * \xo 25:22 \xt Hch. 9:15.\x* xcha'. Y ri Festo xu'ij: Chua'k xtavac'axaj, xcha' che. \p \v 23 Chuca'n k'ij, ri rey Agripa y ri ixok Berenice yevikikiax xec'ul riq'uin nimak'ij, ja xe'oc-apu ri pa jay ri nic'atzin chi niquimol-vi-qui' quiq'uin ri achi'a' ri ec'o pa quivi' ri uc'uay quichin soldados y ri achi'a' c'o quik'ij chiri' pa tinamit Cesarea. Jac'ari' xu'ij ri Festo chi tic'amer-pe ri Pablo, y can xc'amer na vi pe. \v 24 Jac'ari' quire' xu'ij ri Festo: Rey Agripa y chi'ivonojel rix tata'aj ri imolon-pe-ivi' kiq'uin vacami, jare' ri achi Pablo ri nisujus coma eq'uiy israelitas pa tinamit Jerusalem y quiri' mismo ri vave', yesiq'uin chuc'utuxic chuve chi man utz ta chi c'a q'ues na.\x * \xo 25:24 \xt Hch. 22:22.\x* \v 25 Pero yin mismo xinvil chi ri jun achi re' man jun achique nic'utu\x * \xo 25:25 \xt Hch. 23:9, 29; 26:31.\x* chi can ta utz chi nicamises. Pero roma rija' xuc'utuj chuve chi ja ri César ri nrojo' chi nic'ojon richin, romari' yin nintak-e riq'uin ri César chila' pa tinamit Roma. \v 26 Y roma yin man k'alaj ta chinuvech ri achique chi mac nintz'ibaj-e chuvech ri vuj che ri vajaf César, romari' nupaban chivech ri vacami, pero más chavech rat, rey Agripa, richin quiri' tok k'alaj chic ri achique erubanon, yin c'o achique xtintz'ibaj-e che ri César. \v 27 Roma chinuvech yin man jun ruchojmil si nintak-e jun preso juc'an chic, y man nintak ta e rubixic ri sujunic banon chirij, xcha' ri Festo che ri rey Agripa. \c 26 \s1 Ri Pablo nich'o chuvech ri rey Agripa richin nuto-ri' \p \v 1 Jac'ari' tok ri rey Agripa xu'ij che ri Pablo: Ninya' lugar chave chi yach'o,\x * \xo 26:1 \xt Pr. 18:13; Hch. 25:16.\x* xcha' che. Y ri Pablo xuyec c'a ruk'a' y quire' xu'ij chique: \p \v 2 Yin can utz nuna' ri vánima vacami, roma chavech rat rey Agripa yin pa'el-vi richin ninto-vi' chuvech ronojel sujunic ri niqui'en ri israelitas chuvij. \v 3 Y más quiri' nuna' ri vánima, roma rat jabel aveteman ri achique chi c'aslen ruc'uan jun israelita, y aveteman ri tzij ri nikachok'omayila' chikavech. Romari' ninc'utuj favor chave chi tavac'axaj juba' ri ca'i-oxi' nutzij ri ninjo' nin-ij y man ta c'a nik'ax ac'u'x. \s1 Ri ruc'aslen ri Pablo na'ey chi xuya' ránima riq'uin ri Ajaf Jesucristo \p \v 4 Ri kavinak israelitas jabel queteman ruchojmil ri nuc'aslen tok c'a yin ac'ual na, tok xic'uje' pa nutinamit y tok xic'uje' pa Jerusalem. \v 5 (Chuka', ka) queteman y yetiquer niquik'alajrisaj xa ta rije' nicajo', chi yin xe pa na'ey (nuc'uan, vuc'a'n) nuc'aslen achel nikac'ut roj fariseos ri más nikatij kak'ij chupan ri ka-religión.\x * \xo 26:5 \xt Hch. 22:3; Gá. 1:13; Fil. 3:5.\x* \v 6 Jac'a ri vacami najin sujunic chuvij roma voyo'en chi nitzakon\x * \xo 26:6 \xt Hch. 23:6.\x* ri rusujun can ri Dios\x * \xo 26:6 \xt Hch. 13:32.\x* chique ri kati't-kamama'. \v 7 Roj ri roj quiy-quimam can ri doce\x * \xo 26:7 \xt Stg. 1:1.\x* ruc'ajol ri Israel nikanimaj chi nikil ri rusujun ri Dios, romari' chi chak'a' chi pak'ij nika'an ri nrojo' rija' riq'uin ronojel kánima. Y xaxe roma voyo'en ri' tok ri mismo nuvinak israelitas yinquisujuj chavech, oh rey Agripa. \v 8 Jac'a rix nuvinak, ¿achique roma c'ayef chivech chi ninimaj chi ri Dios yeruc'asoj ri anima'i'?\x * \xo 26:8 \xt Dn. 12:2.\x* \s1 Ri Pablo nutzijoj ri pokon xu'on chique ri quiniman ri Jesucristo \p \v 9 Rubanon can, yin xinnojij chi achel jun c'as chuvij chi nin-en pokon\x * \xo 26:9 \xt Jn. 16:2.\x* chique ri quiniman ri Jesús aj-Nazaret. \v 10 Y can quiri' vi xin-en ri pa Jerusalem. Q'uiy chique ri erucha'on ri Dios xenya' pa cárcel, roma ri nima'k tak quik'ij sacerdotes israelitas xqui'en-e vuj chinuk'a' ri nu'ij chi c'o nuk'a' chique chi yenya' pa cárcel.\x * \xo 26:10 \xt Hch. 8:3; 22:5.\x* Y tok nic'utux si utz chi nika camic pa quivi', yin can xin-ij chi utz. \v 11 Q'uiy (mul, paj) xenya' pa k'axomal pa tak sinagogas roma xinjo' chi can ta niquiyok' rubi' ri Jesús. Y roma can catajnak voyoval chiquij, hasta xi'e pa tak tinamit juc'an chic roch'ulef chiquicanoxic richin nin-en pokon chique. \s1 Ri Pablo nutzijoj chic jun bey achique xbanataj chi xuya' ránima riq'uin ri Ajaf Jesús \r (Hch. 9:1-19; 22:6-16) \p \v 12 Pa ruvi' c'a ri' benak-vi ri vánima, yin benak pa tinamit Damasco, yin takon-e coma ri nima'k tak quik'ij sacerdotes israelitas ri quiyo'on-e autoridad pa nuk'a'. \v 13 Pero pa nic'aj k'ij chiri' tok yin benak pa bey, ¡ah nu-rey! Xintz'et jun sakil petenak chicaj ri más nich'ich'an chuvech ri k'ij y xrepero' xe tak kaxiquin quiq'uin ri ebenak viq'uin. \v 14 Konojel xojtzak pan ulef, y xinvac'axaj jun kulaj ri quire' nu'ij-pe chuve pa ch'abel hebreo: Saulo, Saulo, ¿achique roma najo' na'an pokon chuve? C'ayef chave ri nanojij, roma xa ayon naya-avi' chutza'n jun che' bak rutza'n, xcha' chuve. \v 15 Jac'ari' xinc'utuj che: ¿(Achique, aratcu'x) c'a rat, Ajaf? xicha'. Rija' xu'ij chuve: Ja yin ri Jesús ri najo' na'an pokon chuve. \v 16 Pero vacami cacataj, capa'e'. Xinc'ut-vi' chavech richin yatoc nusamajinel\x * \xo 26:16 \xt 1 Ti. 1:12.\x* richin nak'alajrisaj ri xe'atz'et yan viq'uin y ri xque'atz'et tok xtinc'ut chic vi' jun bey chavech. \v 17 Roma yin xcatincol pa quik'a' ri israelitas y pa quik'a' ri man israelitas ta ri achok quiq'uin yatintak-vi-e,\x * \xo 26:17 \xt Hch. 22:21; Ro. 1:5.\x* \v 18 richin najak quivech,\x * \xo 26:18 \xt Is. 35:5; 42:7.\x* richin quiri' ye'el-pe chupan ri k'eku'n y ye'oc chupan ri sakil,\x * \xo 26:18 \xt Lc. 1:79; Jn. 8:12; 2 Co. 6:14; Ef. 4:18; 5:8; Col. 1:13; 1 P. 2:9.\x* ye'el-pe chuxe' ruchuk'a' ri Satanás y ye'oc chuxe' ruchuk'a' ri Dios, richin ni'an perdonar ri quimac,\x * \xo 26:18 \xt Lc. 1:77; 1 Jn. 3:5.\x* y niquicochij favor\x * \xo 26:18 \xt Hch. 20:32; Ef. 1:11.\x* junan quiq'uin ri ch'ajch'oj chic banon che ri quic'aslen roma ri Dios, roma niquiya' cánima viq'uin, xcha' ri Jesús chuve. \s1 Ri Pablo nunimaj ri xbix che chupan ri achel achic' \p \v 19 ¡Ah rey Agripa! Yin man xinpaba' ta vi' chuvech ri xchila'ex chuve chupan ri achel achic' ri xc'ut chinuvech roma ruchuk'a' ri Dios. \v 20 Ja chique ri ec'o pa tinamit Damasco na'ey xintzijoj-vi, c'ajari' chique ri ec'o pa tinamit Jerusalem,\x * \xo 26:20 \xt Hch. 9:29.\x* chique ri ec'o pa tak tinamit vave' pa Judea, y chique ri man israelitas ta xintzijoj-vi chi tiquijala' quino'oj, tiquiya' can ri mac, y que'oc richin ri Dios, y chi quequibanala' favores ri nic'utu chi jalatajnak ri quic'aslen.\x * \xo 26:20 \xt Is. 55:7; Mt. 3:8; Lc. 3:8-14; Lc. 19:8, 9; Ef. 5:1-25.\x* \v 21 Ja romari' tok jujun nuvinak israelitas (xinquitz'om, xinquichop) pa racho ri Dios richin xcajo' xinquicamisaj.\x * \xo 26:21 \xt Hch. 21:30, 31.\x* \v 22 Pero ri Dios yin ruto'on-pe c'a chupan ri k'ij re', y chique ch'utik-nima'k man yin tanel ta chutzijosic ri rubanon ri Dios viq'uin. Y man nik'ax ta nutzij pa ruvi' ri qui'in can ri profetas y ri ru'in can ri Moisés pa ruvi' ri xquebanataj. \v 23 Rije' qui'in can chi ri Jun ri xtitak-pe roma ri Dios chucolic ri rutinamit, can xtuk'asaj na vi k'axomal y xticamises,\x * \xo 26:23 \xt Sal. 22:6-8, 12-21; Is. 53:3-12; Lc. 18:31-33; 24:26.\x* y chi ja rija' ri na'ey chique ri anima'i' ri xtic'uje' chic e ruc'aslen\x * \xo 26:23 \xt Mt. 27:53; 1 Co. 15:20; Col. 1:18; Ap. 1:5.\x* richin jumul, richin quiri' nuya' rutzijol ri sakil\x * \xo 26:23 \xt Is. 42:6; 60:1.\x* chique ri israelitas y man israelitas ta. \s1 Ri Pablo nutij ruk'ij chirij ri rey Agripa chi tuya' ránima riq'uin ri Dios \p \v 24 Jari' ri najin chubixic ri Pablo richin nuk'alajrisaj chi rija' man jun ch'o'oj rubanon, tok ri Festo riq'uin uchuk'a' xu'ij: ¡Pablo! Rat, xa xsatz cami ano'oj\x * \xo 26:24 \xt 2 R. 9:11; Jn. 10:20.\x* riq'uin jalajoj atijon-avi' y jari' ri ocunak chave, xcha' che. \v 25 Jac'a ri Pablo xu'ij: Man satznak ta nuno'oj, nimalaj Festo, roma ri yitajin chubixic chave, can kitzij y pa rubeyal. \v 26 Y ja la' c'o ri rey Agripa ri achok chuvech man ninxi'ij ta vi' yich'o-vi-apu, roma chinuvech yin manak che'el chi rija' man ta reteman ronojel ri xebanataj, roma man pa k'eku'n ta xebanataj-vi. \v 27 ¡Ah rey Agripa! ¿Nanimaj rat ri qui'in can ri profetas? Yin veteman chi rat nanimaj. \v 28 Jac'ari' tok ri Agripa xu'ij che ri Pablo: Juba' ma nakasaj vánima chi yinoc jun tzekle'ey richin ri Jesucristo, xcha'. \v 29 Y ri Pablo xu'ij che: Si nika o man nika yan ta ri avánima, ri más ninrayij yin chave rat y chive chi'ivonojel ri yixac'axan-pe vichin, ja ta chi ri Ajaf Jesucristo xtu'on chive achel xu'on chuve yin. Xaxe ninjo' chi man ta yixxim rix riq'uin cadena\x * \xo 26:29 \xt Hch. 21:33; 22:30.\x* achel banon chuve yin. \p \v 30 Tok xtane' chi nich'o ri Pablo, ri rey Agripa, ri ixok Berenice,\x * \xo 26:30 \xt Hch. 25:23.\x* ri Festo ri gobernador y ri más chic ri etz'uyul quiq'uin, xecataj-e. \v 31 Jac'a tok xequimolo-qui' juc'an, quire' niquibila' chiquivech: Ri Pablo man jun mac rubanon\x * \xo 26:31 \xt Hch. 23:9.\x* richin nicamises, nis-ta manak roma tz'apel pa cárcel, yecha' chiquivech. \v 32 Romari' ri rey Agripa xu'ij che ri Festo: Man ta na ru'in chic chi ja ri César nrojo' chi nic'ojon richin,\x * \xo 26:32 \xt Hch. 25:11.\x* ntel ta e, xcha' ri Agripa. \c 27 \s1 Ri Pablo ni'e pa tinamit Roma \p \v 1 Tok bin chic chi ri Pablo y ch'aka' chic ri ec'o pa cárcel yetak-e pa roch'ulef Italia, rije' xejach-e pa ruk'a' jun uc'uay quichin soldados rubinan Julio ri c'o pa quivi' cien soldados ri erichin ri Augusto ni'ix chique. \v 2 Pa jun barco petenak pa tinamit Adramitio ri xtik'ax jalajoj puertos richin ri roch'ulef Asia xojuc'uax-vi, y xbe kiq'uin ri Aristarco,\x * \xo 27:2 \xt Hch. 19:29; 20:4; Col. 4:10.\x* aj-Tesalónica, jun tinamit ri c'o pa roch'ulef Macedonia. \v 3 C'a chuca'n k'ij (xojapon, xojebos) pa tinamit Sidón. Jac'a ri Julio\x * \xo 27:3 \xt Hch. 28:16.\x* ri uc'uay quichin soldados, utz runo'oj xu'on riq'uin ri Pablo, roma xuya' lugar che chi xbe chiquitz'etic ri reteman quivech richin niquito-pe. \v 4 Tok xojoc chic e pa barco, xkaya' can ri tinamit Sidón, y pa ru-derecha ri roch'ulef Chipre, ri c'o pa mar, xojk'ax-vi richin nikato-ki' chuvech ri cak'ik' ri xa chikavech petenak-vi. \v 5 Tok kak'asan chic ronojel ri mar richin ri roch'ulef Cilicia y Panfilia, xojeka pa jun tinamit rubinan Mira, richin ri roch'ulef Licia. \v 6 Chiri' pa tinamit Mira, ri Julio ri uc'uay quichin soldados xril jun barco petenak pa jun tinamit rubinan Alejandría,\x * \xo 27:6 \xt Hch. 28:11.\x* ri ni'e pa roch'ulef Italia. Chupan chic ri jun barco ri' xojrucusaj-vi-e ri Julio richin xojbe chic. \v 7 Q'uiy k'ij ekal xojbin, roma ri cak'ik' chikavech petenak-vi, y nkurutzolij can chikij. C'ayef xu'on chikavech, romari' c'arunaj xojk'ax chuvech ri tinamit Gnido. C'ajari' xojk'ax chirij jun roch'ulef pa mar rubinan Creta richin nkuruto' chuvech ri cak'ik', pero pa ka-izquierda xkatz'et can jun chic roch'ulef mismo pa mar rubinan Salmón. \v 8 C'ayef na roj benak, kac'uan-e ruchi' ri mar, y pa ka-derecha nikatz'et-vi-apu ri Creta. Xkil jun lugar rubinan Buenos Puertos, y chiri' xojc'uje-vi. Ri lugar ri' chunakaj ri tinamit Lasea c'o-vi. \p \v 9 Q'uiy chic chi k'ij roj elenak-pe ri pa Cesarea. Y roma k'axnak chic ruk'ijul ri coch'on vayijal\x * \xo 27:9 \xt Lv. 23:27, 29.\x* y xtiquer yan ri tiempo richin cak'ik', romari' nimalaj chic (ximbiri'il, ximbiri'y) ri ni'an binen pa ruvi' ri mar. Roma c'a ri', ri Pablo xch'o chique ri achi'a' \v 10 y quire' xu'ij: Rix achi'a' ri rix uc'uay richin ri barco, yin nintz'et chi vacami, si nku'e chic pa ruvi' ri mar, q'uiy tak achique xqueq'uis quik'ij, man xe ta che ri barco, man xe ta che ri eka'n, hasta chike roj c'ayef nu'on, xcha'. \v 11 Jac'a ri Julio, xa ja ri nu'ij ri uc'uayon ri barco y ri rajaf ri barco ri xunimaj, y ri nu'ij ri Pablo man xuya' ta pa cuenta. \v 12 Pero roma ri lugar ri rojc'o-vi man utz ta richin nikak'asaj ru-tiempo ri cak'ik', juba' ma conojel xqui'ij chi más utz nkujel-pe chiri' y nikatij kak'ij nku'e-apu pa puerto Fenice, ri c'o mismo pa roch'ulef Creta.\x * \xo 27:12 \xt Tit. 1:5.\x* Roma ri Fenice\x * \xo 27:12 \xt Hch. 11:19.\x* chucojol juyu' c'o-vi-apu y c'o ca'i' rutza'n juyu' ri yek'ato ri cak'ik' ri nipe pa norte o ri nipe pa sur. \s1 Ri nimalaj cak'ik' pa ruvi' ri mar \p \v 13 Tok quire' pa sur xpe jun cak'ik' ri man can ta c'o ruchuk'a', ri e'uc'uayon ri barco xquinojij chi c'o che'el yebe pa Fenice. Xquelesaj-pe ri anclas pa ya' richin xojbe, y xaxe ruchi' ri mar richin ri Creta ruc'amon-e ri barco. \v 14 Pero c'a juba' kujel-e chiri', jari' xuruc'aka-ri' jun nimalaj cak'ik'\x * \xo 27:14 \xt Sal. 107:25.\x* chuvech ri barco ri roj benak-vi, jun cak'ik' rubinan Euroclidón. \v 15 Riq'uin ruchuk'a' (xutz'om, xuchop) ri barco y man xtiquer ta chic xbin choj, romari' xkaya-ki' pa ruk'a' ri cak'ik' richin xojruc'uaj. \v 16 Roj runimimen c'a chirij jun ch'uti roch'ulef rubinan Clauda ri xojevan juba' chuvech ruchuk'a' ri cak'ik' pa ruvi' ri mar, y jani na c'ayef xu'on chi xojtiquer xkacol ri lancha salvavida ri ruchiriren-e ri barco. \v 17 Tok kajotoban chic pe ri lancha, xc'atzin chi ri barco xjitz' riq'uin nima'k rupan colo' richin man nupaxij ri cak'ik'. Y roma ri e'uc'uayon richin ri barco niquixi'ij-qui' chi ri cak'ik' yerunim chupan jun lugar man naj ta ka rupan ri ya' rubinan Sirte, romari' xequikasaj ri tziek richin ri barco, y xquiya' c'a qui' pa ruk'a' ri cak'ik'. \v 18 Chuca'n k'ij, ri cak'ik' achel ch'uti etz'ebal nu'on che ri barco, romari' c'o che ri eka'n xquic'akala' can pa ya'. \v 19 Chi rox k'ij riq'uin mismo quik'a' xquic'akala' can ch'aka' samajbel richin ri barco pa mar.\x * \xo 27:19 \xt Jon. 1:5.\x* \v 20 Jac'a tok q'uiy chic k'ij man katz'eton ta ruvech ri k'ij, nis-ta ri ch'umila', y ri cak'ik' can c'a quiri' na ruchuk'a' nurujubij-ri' chirij ri barco, xa xq'uis yan pa kánima chi c'a koyo'en na chi nkucolotaj. \p \v 21 Y roma c'o chic chi k'ij man jun vayinak, ri Pablo xpa'e' chiri' chiquicojol, y xu'ij chique: Rix tata'aj, xa ta xiya' ixiquin riq'uin ri xin-ij chive chi man kujel-e ri pa Creta, man ta rojc'o chupan ri tzakoj y ri satzic re'. \v 22 Pero masque quiri', nin-ij chive chi ticovij ri ivánima, roma man jun chike roj (xticom, xtiquen) can pa mar, xaxe ri barco xtiq'uis can. \v 23 Roma chak'a' mier, ri Vajaf Dios ri yin ocunak rusamajinel,\x * \xo 27:23 \xt Ro. 1:9; 2 Ti. 1:3.\x* xuc'ut-ri' jun ru-ángel chinuvech,\x * \xo 27:23 \xt Am. 3:7; Hch. 23:11.\x* \v 24 y xu'ij chuve: Pablo, man taxi'ij-avi'.\x * \xo 27:24 \xt Is. 41:10, 14; 43:1, 2.\x* Rat can c'a xcatech'o na chuvech ri rey César,\x * \xo 27:24 \xt Hch. 19:21; 23:11; 25:11.\x* y avoma rat\x * \xo 27:24 \xt Gn. 39:5, 23; Job 22:29, 30.\x* ri Dios xquerucol ri ebenak aviq'uin chupan ri jun barco re', xcha' ri ángel chuve. \v 25 Roma c'a ri', ticovij ri ivánima rix tata'aj, roma yin cukul nuc'u'x chi ri Dios can xkojrucol-vi, achel ri rutzijol xyo'ox chuve. \v 26 Pero nic'atzin chi chuchi' jun ch'uti roch'ulef pa mar\x * \xo 27:26 \xt Hch. 28:1.\x* xkojek'ate-vi, xcha' ri Pablo chique conojel ri ebenak chupan ri barco. \p \v 27 Chi ca'i' semana chiri', ri cak'ik' c'a quiri' na runimimen ri barco pa ruvi' ri mar Adriático, y pa nic'aj cami ak'a' chiri', ri achi'a' e'uc'uayon ri barco xquina'ej chi xa chunakaj jun roch'ulef rojc'o-vi. \v 28 Tok xetex-ka rupan ri ya', xquitz'et chi xaxe treinta y seis metros rupan. Jac'a tok xojbin chic juba' más, xquetaj chic ka jun bey, y xaxe chic veintisiete metros rupan. \v 29 Y roma niquixi'ij-qui' chi ri barco nupaxij-ri' chiquivech abaj, romari' xquikasaj-ka (caji', quiji') anclas ri pa ya' chirij can ri barco richin man tibin más. Y bala ta nicajo' nisakar-pe cha'anin. \v 30 Ri e'uc'uayon ri barco bala ta xcajo' xe'enimaj-e y romari' xquikasaj-ka pa ya' ri lancha salvavida y niqui'en chi ja yan chic ri' niquicusaj richin nequiyukuba' cof rutza'n ri barco chique ch'aka' anclas. \v 31 Romari' ri Pablo quire' xu'ij chique ri soldados y che ri achi uc'uay quichin: Si ri ec'amayon-pe richin ri barco man yec'uje' ta chupan, man jun chive rix xtitiquer xticolotaj chuvech ri camic, xcha'. \v 32 Romari' xepe ri soldados xequikupila' can ri colo' ri achok che yukuban-vi ri lancha salvavida, y xquiya' can pa mar. \p \v 33 Jac'a tok nisakar yan pe chiri', ri Pablo xerubochi'ij conojel chi queva', y quire' xu'ij chique: Vacami nitz'akat ca'i' semana ri man rix varinak ta utz, nis-ta man rix vayinak ta. \v 34 Roma c'a ri', yixinpaxa'aj chi quixva' utz richin nic'uje-pe ivuchuk'a'; roma nis-ta jun chive rix ri xtitzak can jun rusumal ruvi',\x * \xo 27:34 \xt 1 R. 1:52; Mt. 10:30; Lc. 12:7; 21:18.\x* xa konojel xkucolotaj, xcha'. \v 35 Y tok ru'in chic quiri' chique, xeruc'ama-pe pan, xumatioxij\x * \xo 27:35 \xt 1 S. 9:13; Mt. 15:36; Mr. 8:6; Jn. 6:11; 1 Ti. 4:3, 4.\x* che ri Dios chiquivech conojel, xuper c'a y xutij. \v 36 Jac'ari' conojel xcuker-ka cánima, y xeva-ka. \v 37 Chikonojel ri roj benak pa barco, roj ca'i' ciento riq'uin setenta y seis. \v 38 Tok conojel xcuker yan ka quic'u'x riq'uin ri va'in, jac'ari' xquic'akala' can ri trigo pa mar, richin man al ta nu'on can ri barco. \s1 Ri barco ni'e chuxe' ya' \p \v 39 Tok sakar-pe chiri', ri e'uc'uayon ri barco man queteman ta achique roch'ulef ec'o-vi. Pero niquitz'et chi c'o jun ruk'a-mar, y jabel (sanayi, sanayil) chuchi'. Romari' junan quitzij xqui'en chi riq'uin juba' yetiquer niquic'uaj-apu ri barco chiri'. \v 40 Romari' xquikupila' can ri colo' ri achok che eximon-vi ri anclas, y ri anclas xebe can chuxe' ya'. Xequisol ri paletas ri achok che nuc'uax-vi ri barco. Jac'ari' xquijotoba' chic ri mama tziek pa (ruc'ojle'el, ru-lugar) chutza'n ri barco, y ri barco nimimen c'a roma ri cak'ik' benak chuchi' ri mar. \v 41 Pero jari' tok xberutica-ri' rutza'n ruxe' ka ri barco\x * \xo 27:41 \xt 2 Co. 11:25.\x* ri achique lugar nuc'ul-vi-ri' ca'i' ya' chuxe' ka ri mar, y man xsilon ta chic. Jac'a ri rachak ri barco nijok'ok' benak pa ruk'a' ri cak'ik', roma ri ya' riq'uin uchuk'a' nurujubij-ri' chirij. \v 42 Romari' ri soldados junan quitzij xqui'en\x * \xo 27:42 \xt Pr. 12:10; Ec. 9:3; Is. 59:7; Ro. 3:15.\x* chi yequicamisaj conojel ri presos, richin quiri' nis-ta jun nuk'asaj-e ri ya' richin nenimaj-e. \v 43 Pero ri uc'uay quichin ri soldados nrojo' nucol ri Pablo, man c'a xuya' ta lugar chique ri soldados chi niqui'en ri niquinojij, xa xu'ij chi ri yetiquer niqui'en nadar, tiquic'aka-e-qui' y quebe na'ey. \v 44 Jac'a ri man yetiquer ta, xu'ij chique chi que'el chuchi' mar chirij tak pedazo tabla o chirij xa achique na che' richin ri barco. Y can quiri' vi xbanataj; conojel xquicol-e-qui' chupan ri ya'.\x * \xo 27:44 \xt Sal. 107:30.\x* \c 28 \s1 Ri Pablo pa roch'ulef Malta \p \v 1 Tok xojcolotaj yan e chupan ri mar, jac'ari' xketemaj chi Malta rubi' ri roch'ulef ri rojc'o-vi chiri' pa mar.\x * \xo 28:1 \xt Hch. 27:26.\x* \v 2 Ri aj chiri', jani na utz quino'oj xqui'en kiq'uin, roma xquibox jun k'ak' y xojcoyoj c'a richin nikamak'-ki', roma najin job y tef. \v 3 Jac'a tok ri Pablo xberuc'ama-pe jun boraj xic'a'y y xuya-ka pa ruvi' ri k'ak', xel-pe jun cumatz chupan roma xuna' ri k'ak', y xberuch'ica-ri' chirij ruk'a'. \v 4 Tok ri aj chiri' xquitz'et chi ri cumatz tzekel chirij ruk'a' ri Pablo, quire' niquibila' chiquivech: Can nik'alajin chi la jun achi la' camisanel, roma masque xcolotaj-pe chupan ri ya', ja la cumatz xticamisan richin, roma can nutoj na vi ri achique erubanon,\x * \xo 28:4 \xt Lc. 13:2; Jn. 9:2.\x* yecha'. \v 5 Pero ri Pablo (xutota', xuquiraj) can ri cumatz\x * \xo 28:5 \xt Sal. 91:13; Mr. 16:18; Lc. 10:19.\x* pa k'ak', y man jun retal chi nisipoj-pe ri ruk'a'. \v 6 Ri aj chiri' coyo'en chi nisipoj-pe ruk'a' o caminak nitzak-ka ri Pablo. Layoj xcoyo'ej chi achique na nibanataj riq'uin, pero tok xquitz'et chi xa ja ruchi-ruvech, jun vi yan chic xquinojij chirij; xa xqui'ij chi rija' jun dios.\x * \xo 28:6 \xt Hch. 8:10; 10:25; 14:11; Ap. 22:8, 9.\x* \p \v 7 Chunakaj apu ri lugar ri rojc'o-vi, c'o rujuyu' jun achi c'o rakale'n rubinan Publio. Rija' can utz xojruc'ul chiracho, y oxi' k'ij xojc'uje' chiri'. \v 8 Jac'a ri rutata' ri Publio cotz'ol pa ruvaro'el roma c'atan y quic' chupan. Xbe c'a ri Pablo chutz'etic, y tok rubanon chic orar, xuya' ruk'a' pa ruvi', y xu'on chi xc'achoj.\x * \xo 28:8 \xt 1 R. 17:20-22; Mt. 9:18, 25; Mr. 6:5; 7:32; 16:18; Lc. 4:40; Stg. 5:14.\x* \v 9 Tok quiri' xbanataj riq'uin rutata' ri Publio, c'o chic más aj chiri' pa roch'ulef Malta ri c'o quiyabil xe'uka riq'uin ri Pablo, y can xec'achoj-vi-e. \v 10 Riq'uin sipanic xquic'ut chi can c'o kak'ij\x * \xo 28:10 \xt 1 Ti. 5:17.\x* chiquivech. Y tok xojbe, xquiya-e ri xtic'atzin chike chupan ri kabey. \s1 Ri Pablo (napon, nebos) pa tinamit Roma \p \v 11 Oxi' ic' xojc'uje' chiri' pa roch'ulef Malta. C'ajari' xojel-pe chupan jun barco ri elenak-pe pa tinamit Alejandría\x * \xo 28:11 \xt Hch. 27:6.\x* y xuk'asaj ru-tiempo ri cak'ik' chiri' pa Malta. Ri barco ri' c'o ca'i' quivachibel dioses chutza'n ri quibinan Cástor y Pólux. \v 12 Jac'a tok (xojapon, xojebos) pa tinamit Siracusa, xojc'uje' oxi' k'ij chiri'. \v 13 Tok xojel-e chiri', xaxe ruchi' ri mar kac'uan-e roj benak, y (xojapon, xojebos) pa jun chic tinamit rubinan Regio. Chuca'n k'ij, xtiquer-pe jun cak'ik' quire' pa sur, y c'a chi rox k'ij (xojapon, xojebos) pa jun chic tinamit rubinan Puteoli. \v 14 Chupan ri tinamit ri', ec'o quiniman ri Ajaf xe'ekila',\x * \xo 28:14 \xt Sal. 119:63.\x* y rije' xquic'utuj quemelal chike chi kuc'uje'\x * \xo 28:14 \xt Hch. 21:4, 7, 8.\x* vuku' k'ij chiri'. C'a xk'ax na ri', c'ajari' choj xojbe pa tinamit Roma. \v 15 Ri quiniman ri Ajaf chiri' pa Roma quic'axan chi roj benak-apu pa bey, romari' xojuquic'ulu' pa jun tinamit rubinan Foro de Apio, y ch'aka' chic xojuquic'ulu' pa jun lugar rubinan Tres Tabernas. Jac'a tok ri Pablo xerutz'et, xumatioxij che ri Dios, y xc'uje-pe más ruchuk'a' ránima xuna'. \v 16 Tok xojoc-apu pa tinamit Roma, ri Julio ri uc'uay quichin ri soldados xerujach ri presos pa ruk'a' jun chic uc'uay quichin soldados chiri'. Jac'a ri Pablo xyo'ox lugar che chi ruyon nic'uje' pa jun jay,\x * \xo 28:16 \xt Hch. 24:23.\x* chajin roma jun soldado. \s1 Ri Pablo nutzijoj ruch'abel ri Dios pa tinamit Roma \p \v 17 Oxi' k'ij tic'uje' ri Pablo pa tinamit Roma, jari' xutak coyoxic ri c'o quik'ij chiquicojol ri israelitas ri ec'o chiri' pa Roma. Tok xquimol-qui' riq'uin, rija' xu'ij chique: Nuvinak ri kachak'-kanimal ki' chikavech iviq'uin, yin man jun achique nubanon chiquivech ri kavinak israelitas, ni man jun achique nu'in chirij ri qui'in can ri kati't-kamama', pero ja ri pa tinamit Jerusalem xijach preso pa quik'a' ri gobernadores romanos \v 18 ri xenic'on rij-ruvech ri sujunic banon chuvij, y tok man jun achique xquil\x * \xo 28:18 \xt Hch. 26:31.\x* chuvij richin ta yicamises, xcajo' xinquisok'opij-e. \v 19 Pero ri kavinak israelitas man xcajo' ta chi xineleses ri pa cárcel, y roma manak chic jun bey chinuvech, xinc'utuj chi ja ri César\x * \xo 28:19 \xt Hch. 25:11.\x* tic'ojon vichin, y man roma ta chi c'o sujunic nuc'amon-pe chiquij ri nuvinak. \v 20 Xa romari' xixinvoyoj richin yixintz'et y richin yich'o iviq'uin. Roma ri banayon chi yin ximil riq'uin cadena\x * \xo 28:20 \xt Hch. 26:29; Ef. 3:1; 4:1; 6:20; 2 Ti. 1:16.\x* ri vacami, ja roma ninnimaj chi can nibanataj na vi ri rusujun ri Dios chike roj israelitas, xcha' ri Pablo. \v 21 Jac'a ri israelitas ri' quire' xqui'ij che ri Pablo: Roj man jun vuj kac'ulun pa roch'ulef Judea ri nich'o chavij rat, nis-ta man jun chique ri kavinak ri epetenak chiri' ri rat rusujun chike o ch'ovinak ta chavij. Man jun. \v 22 Pero roj nikajo' nikac'axaj achique ri' ri nanimaj rat, roma roj keteman chi ri yeyo'on ruk'ij ri Jesús,\x * \xo 28:22 \xt Hch. 24:5.\x* xa chi naj chi nakaj c'o yech'o chiquij, xecha' che. \p \v 23 Xquicha' c'a can jun k'ij richin niquimol-qui' riq'uin. Tok xril ri k'ij, man juba' ta oc vinak xequimolo-qui' ri achique lugar c'o-vi ri Pablo. Xe c'a xel-pe ri k'ij c'a xka na ka, rija' xtzijon chiquivech richin nuk'alajrisaj achique ruchojmil ru-gobierno ri Dios. Xutij ruk'ij quiq'uin richin can ta xquetemaj ri nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés, y chupan ri quitz'iban can ri profetas pa ruvi' ri Jesús.\x * \xo 28:23 \xt Hch. 17:2, 3.\x* \v 24 Ec'o xquinimaj ri xu'ij ri Pablo, y ec'o man xquinimaj ta.\x * \xo 28:24 \xt Hch. 14:4; 18:6-8; Ro. 3:3.\x* \v 25 Y roma man junan ta niquinojij ri israelitas pa ruvi' ri nu'ij ri Pablo, chi jujun chi jujun c'a ye'el-e ri chiri' tok ri Pablo quire' ruq'uisbel ch'abel xu'ij-e chique: Can pa choj ri ch'abel ri xuya' ri Lok'olaj Espíritu pa ruchi' ri profeta Isaías richin xeruch'abej ri ivati't-imama', tok xu'ij: \q1 \v 26 Cabin quiq'uin ri avinak, y ta'abij chique: \q1 Rix xtivac'axaj,\x * \xo 28:26 \xt Jer. 5:21; Ez. 12:2; Mt. 13:14; Mr. 4:12; Lc. 8:10; Jn. 12:40; Ro. 11:8.\x* pero man (xtik'ax, xtino') ta chivech ri xtivac'axaj. \q1 Xtitz'et ri xtik'alajrises chivech, pero man xtiya' ta pa cuenta. \q1 \v 27 Roma ri vinak re' cof rubanon ri cánima. \q1 C'ayef ntoc pa quixiquin ri niquic'axaj. \q1 Ri runak' tak quivech quitz'apin \q1 Roma man nicajo' ta yetzu'un, \q1 Man nicajo' ta niquic'axaj, \q1 Man nicajo' ta ntoc pa tak cánima, \q1 Man nicajo' ta niquijal quino'oj \q1 Richin chi yin ninchojmirisaj ri quic'aslen.\x * \xo 28:27 \xt Is. 6:9, 10; 44:18.\x* \m Quiri' xu'ij ri Lok'olaj Espíritu. \m \v 28 Roma c'a ri', tivetemaj chi vacami takon chic rutzijol chique ri man israelitas ta ri achique ruchojmil yerucol ri Dios, y rije' can xtiquiya-vi quixiquin che.\x * \xo 28:28 \xt Hch. 26:17; Ro. 11:11.\x* \v 29 Jac'a tok ri Pablo xu'ij quiri', ri israelitas niquich'olila-qui' chiquivech xebe. \p \v 30 Tz'akat ca'i' juna' xc'uje' ri Pablo chupan jun kajon jay, y can nuc'ul quivech conojel ri (ye'apon, ye'ebos) riq'uin. \v 31 Nutzijoj chique conojel ri achique ruchojmil ye'oc pa ruk'a' ri Dios richin yeru'on gobernar, y yerutijoj chirij ri samaj ri xurubana-ka ri Ajaf Jesucristo; man juba' nuxi'ij-ri'\x * \xo 28:31 \xt Hch. 4:13, 31.\x* y man jun nik'ato richin.