\id 1TI KM1TM.SCR CMTP CAKCHIQUEL SUR CENTRAL 13 junio 2005 \h 1 Timoteo \toc1 1 Timoteo \toc2 Ri na'ey carta ri xutz'ibaj ri apóstol San Pablo che ri Timoteo \toc3 1 Ti. \mt1 Ri na'ey carta ri xutz'ibaj ri apóstol San Pablo che ri Timoteo \c 1 \s1 Ri Pablo nutak-e ru-saludo ri Timoteo \p \v 1 Yin Pablo, jun ru-apóstol ri Jesucristo, roma quiri' ru'in ri Dios ri Kacolonel y ri Ajaf Jesucristo, ri ruxe'el ronojel ri kayo'on-apu kavech chirij. \v 2 Chave rat Timoteo\x * \xo 1:2 \xt Hch. 16:1.\x* nintz'ibaj-vi-e ri vuj re', rat ri kitzij rat nuc'ajol chuvech ri Dios, roma ayo'on avánima riq'uin ri Jesucristo. Can ta xtipokonex avech, y can ta xtic'uje' ri favor y ri uxlanen richin ri Katata' Dios y ri Kajaf Cristo Jesús pan avánima. \s1 Ri Pablo nipaxa'an pa ruvi' ri man kitzij ta ri yec'ut \p \v 3 Vacami c'a, achel ri quemelal ri xinc'utuj can chave na'ey chi xipe vave' pa roch'ulef Macedonia,\x * \xo 1:3 \xt Hch. 20:1, 3.\x* rat cac'uje' na chiri' pa tinamit Efeso, richin quiri' na'ij chique ri yec'utu ch'abel ri man ruc'uan ta ri'\x * \xo 1:3 \xt Gá. 1:6, 7.\x* riq'uin ri ruch'abel ri Dios, chi man chic tiquic'ut ri ch'abel ri', \v 4 y chi man tiquiya' quixiquin riq'uin nojin tak tzij,\x * \xo 1:4 \xt 1 Ti. 4:7; 2 Ti. 2:23; Tit. 1:14.\x* nis-ta riq'uin tzij ri man jun bey niq'uis ri ni'an chiquij quibi' vinak ri chi solaj chi solaj ek'axnak-e choch'ulef. Jari' ri ninjo' chi na'ij chique. Roma tzij achel ri', pa ruq'uexel nito'on chi niq'uiy ri kac'aslen chirakan ri Dios riq'uin ri nicuke-apu kac'u'x riq'uin ri Jesucristo, xaxe nu'on chi nikachok'omayila' tzij chikavech. \v 5 Ri ninjo' chi nibanataj riq'uin ri quiri' ye'apaxa'aj, ja chi nalex-pe quiq'uin chi nco'ojo'on\x * \xo 1:5 \xt Ro. 13:8; Gá. 5:14.\x* riq'uin ch'ajch'oj\x * \xo 1:5 \xt Sal. 51:10; 2 Ti. 2:22.\x* cánima, riq'uin jun cánima ri nuna' chi utz nibin chuvech ri Dios, y riq'uin jun cánima ri kitzij cukul riq'uin ri Dios. \v 6 Roma ec'o jujun ri xa xsatz rubeyal ri c'aslen re' chiquivech, y xa xbe cánima pa ruvi' tzij ri man jun cakale'n. \v 7 Rije' nicajo' yequitijoj ri vinak pa ruvi' ri ley ri xuya' ri Dios che ri Moisés, pero nis-ta queteman ruchojmil ri ch'abel ri yequicusaj, nis-ta queteman achique tzak rubeyal ri niqui'ij chi can quiri' nu'ij ri ley. \p \v 8 Jac'a roj keteman chi ri ley\x * \xo 1:8 \xt Neh. 9:13; Ro. 7:12.\x* can utz vi pero nic'atzin chi nicuses pa ruchojmil. \v 9 Keteman chi ri nu'ij ri ley man yo'on ta richin yeruya' pa c'ayef ri choj quic'aslen, xa pa quivi' ri yek'ajo ri ley yo'on-vi, pa quivi' ri man yeniman ta tzij, pa quivi' ri manak Dios pa quivech, pa quivi' ri yebano mac, pa quivi' ri yec'ulula'n, pa quivi' ri man jun rakale'n niqui'en che rubi' ri Dios, pa quivi' ri yecamisan quite-quitata', pa quivi' ri ebanoy camic,\x * \xo 1:9 \xt Ap. 21:8.\x* \v 10 pa quivi' ri yecusan ri qui-cuerpo richin yec'uje' xa achok riq'uin na,\x * \xo 1:10 \xt He. 13:4.\x* pa quivi' ri achi'a' ri niquic'uaj-qui' chi achi'a',\x * \xo 1:10 \xt 1 Co. 6:9.\x* pa quivi' ri ye'elek'an vinak,\x * \xo 1:10 \xt Ex. 21:16.\x* pa quivi' ri tz'ucuy tak tzij, y pa quivi' ri niquiya' quitzij chi niqui'en ri niquisuj y xa man niqui'en ta.\x * \xo 1:10 \xt Mt. 5:33.\x* Quiri' mismo ri ley yo'on richin nuk'at chuvech ronojel ri man ruc'uan ta ri' riq'uin ri ch'ajch'oj\x * \xo 1:10 \xt 2 Ti. 4:3.\x* (tijonic, enseñanza). \v 11 Re' ruyuken-ri' riq'uin ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak, jun ch'abel ri can richin vi ri Dios ri nikaya' ruk'ij, y yo'on can pa nuk'a' yin richin ninya' rutzijol.\x * \xo 1:11 \xt 1 Ti. 2:7.\x* \s1 Ri rusamaj ri Dios ri xu'on ri Pablo \p \v 12 Ninya' matiox che ri Kajaf Cristo Jesús ri xyo'on vuchuk'a' chi nin-en ri samaj re', roma xutz'et chi can xtin-en na vi ri xtuchila'ej chuve, romari' xirucha'\x * \xo 1:12 \xt Col. 1:25.\x* richin xinoc rusamajinel. \v 13 Masque pa na'ey, yin itzel xich'o chirij, xencanoj ri quiniman rija' richin xin-en pokon\x * \xo 1:13 \xt Hch. 8:3; 9:1.\x* chique, yin jun yok'onel richin, pero riq'uin rupokonaxic nuvech xic'ul-vi, roma yin man veteman ta ri achique yitajin ri tiempo ri',\x * \xo 1:13 \xt Lc. 23:34.\x* ni man jani tinnimaj ri Jesucristo. \v 14 Pero ri ru-favor\x * \xo 1:14 \xt 1 Co. 15:10.\x* ri Kajaf más xk'ax chuvech ronojel ri xin-en. Xu'on chuve chi xinya' vánima riq'uin ri Cristo Jesús, y chi yinojo'on pa vánima roma xa jun nubanon riq'uin. \v 15 Y ri ch'abel ri nin-ij chave vacami, can utz vi chi nicuke' ac'u'x riq'uin, y chi ninimex coma conojel: chi ri Jesucristo xpe vave' choch'ulef richin xerucol\x * \xo 1:15 \xt Mt. 9:13; 1 Jn. 3:5.\x* ri aj-mac, ri achok chiquicojol ja yin ri más yin aj-mac. \v 16 Y ja roma re' tok riq'uin rupokonaxic nuvech xic'ul-vi, richin chi ja pa nuc'aslen yin ri más yin aj-mac, ri Jesucristo xuc'ut chi jani na nicoch'on. Yin jun ejemplo chiquivech ri xtiquiya' cánima riq'uin, chi xa achique na quimac quibanon, ni'an perdonar richin nic'uje' quic'aslen richin jumul. \v 17 Romari' ri Dios ri can Rey\x * \xo 1:17 \xt Sal. 10:16; 45:1, 6.\x* vi richin jumul,\x * \xo 1:17 \xt Sal. 145:13; Dn. 2:44; 7:14; Mi. 5:2; Mt. 6:13.\x* ri man (nicom, niquen) ta, ri man nitz'etetaj ta, ri man jun chic achel rija', ri c'o nimalaj runo'oj; xe ta c'a chuvech rija' xti'an-vi xuculen y xtiyo'ox ruk'ij jumul-jumul. Amén. \p \v 18 Ja mandamiento re' ri yatinya' can pa ruvi', rat Timoteo ri rat achel nuc'ajol, richin quiri' achel ri bin can pan avi' na'ey coma ri yeyo'on rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa cánima,\x * \xo 1:18 \xt 1 Ti. 4:14.\x* rat nacusaj ri uchuk'a' ri nac'ul riq'uin ri qui'in can rije', richin natij ak'ij chiquij ri yec'ulula'n ri utzulaj ruch'abel ri Dios. \v 19 Y rat, riq'uin cukul ac'u'x riq'uin ri Jesucristo, y riq'uin ri nuna' ri avánima\x * \xo 1:19 \xt 1 Ti. 3:9.\x* chi utz yabin chuvech ri Dios, tabana' re nu'in chave. Roma ec'o jujun man niquiya' ta chic pa cuenta ri nu'ij-pe ri cánima chi xa man utz ta yebin chuvech ri Dios, y romari' xa xusuk'-ri' chiquivech. Man cukul ta chic quic'u'x riq'uin ri Jesucristo. \v 20 Quiri' xqui'en ri Himeneo\x * \xo 1:20 \xt 2 Ti. 2:17.\x* y ri Alejandro, y romari' xenjach pa ruk'a' ri Satanás, richin tiquetemaj chi man quech'o itzel chirij ri Dios. \c 2 \s1 Ri nu'ij ri Pablo pa ruvi' ri oración \p \v 1 Vacami c'a, ri na'ey ninjo' chi yipaxa'an pa ruvi', ja chi pa qui-cuenta conojel tic'utux quemelal, ti'an ch'ovilen riq'uin ri Dios,\x * \xo 2:1 \xt Ef. 6:18.\x* tic'uxlex pan oración ri nic'atzin, y timatioxix ronojel che ri Dios. \v 2 Quiri' ti'an pa qui-cuenta reyes, y pa qui-cuenta conojel ri yebano gobernar, richin nkutiquer nikac'uaj kac'aslen chuvi' uxlanen, y manak oyoval chikacojol riq'uin ri kac'uan pa ruchojmil chiquivech conojel jun c'aslen ri nuya' ruk'ij ri Dios. \v 3 Roma jari' ri utz y jari' ri nika chuvech\x * \xo 2:3 \xt Ro. 12:2.\x* ri Dios ri Kacolonel, \v 4 ri nrojo' chi conojel quivech vinak yecolotaj-pe chupan ri quimac,\x * \xo 2:4 \xt Jn. 3:16, 17.\x* y niquetemaj ruchojmil ri kitzij. \v 5 Roma xaxe jun Dios c'o,\x * \xo 2:5 \xt Ro. 3:30.\x* y xaxe Jun nibano chi xa jun cánima niqui'en ri vinak riq'uin ri Dios, y ri' ja ri Jesucristo ri xoc vinak. \v 6 Rija' man xupokonaj ta xuya-ri' pa camic chutojic\x * \xo 2:6 \xt Ef. 1:7.\x* kamac konojel, y ri xu'on ri Jesús, xyo'ox rutzijol tok xril ruk'ijul\x * \xo 2:6 \xt Gá. 4:4.\x* ri ruchojmirisan-pe ri Dios. \v 7 Richin ri' tok xiyo'ox chi apóstol, chi tzijoy richin ruch'abel ri Dios, y chi tijonel quichin ri man israelitas ta,\x * \xo 2:7 \xt Hch. 9:15.\x* richin tiquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo y tiquinimaj ri kitzij. Yin ri xa jun nubanon riq'uin ri Jesucristo nin-ij ri kitzij, y man nintz'uc ta tzij. \p \v 8 Ninjo' c'a chi ri achi'a' tiquibana' orar xa achique na lugar\x * \xo 2:8 \xt Mal. 1:11.\x* ec'o-vi. Ch'ajch'oj cánima tiquiyaca' quik'a' chicaj richin niqui'en orar, man ta quiyacon oyoval pa cánima y man ta caca' quic'u'x. \v 9 Quiri' mismo ri ixoki', relic rubanic ri quitziak tiquibana' chiquij.\x * \xo 2:9 \xt 1 P. 3:3.\x* Relic tiquivika-qui', man tiquibananej chiquivech ri vinak. Man tik'ax ruvi' niqui'en rubanic rusumal tak quivi'. Man tiquivik-qui' riq'uin oro, riq'uin perlas, nis-ta riq'uin tziek nima'k tak cajil. \v 10 Xa riq'uin yequibanala' utzulaj tak favores tiquivika-vi ri quic'aslen\x * \xo 2:10 \xt 1 P. 3:4.\x* achel ri utz chi niqui'en ri ixoki' ri niqui'ij chi quic'uan jun c'aslen ri nuya' ruk'ij ri kitzij Dios. \v 11 Ri ixoki' nic'atzin chi man yech'o-apu\x * \xo 2:11 \xt 1 Co. 14:34.\x* tok nic'ut ri ruch'abel ri Dios, xa tiquetemaj y tiquinimaj ronojel. \v 12 Roma man ninya' ta lugar chi ri ixoki' yequitijoj ri achi'a' y nis-ta chi nik'ax quitzij pa quivi', xaxe tiquiya-apu quixiquin. \v 13 Roma ri Dios na'ey xu'on ri Adán, y c'ajari' xu'on ri Eva. \v 14 Y mana-ta ri Adán ri xka pa ruk'a' ri satzoy no'oj, xa ja ri ixok,\x * \xo 2:14 \xt 2 Co. 11:3.\x* y tok satznak chic, xuk'aj rutzij ri Dios. \v 15 Jac'a ri ixoki' riq'uin ye'alex ri cal y yequiq'uiytisaj, yecolotaj, si man niquiya' ta can chi cukul quic'u'x riq'uin ri Dios, chi ye'ojo'on pa cánima, y chi niquic'uaj jun ch'ajch'oj c'aslen pa ruchojmil. \c 3 \s1 Ri achique utz chi ye'oc uc'uay quichin ri quiniman ri Jesucristo \p \v 1 Ri ch'abel re nin-ij chave vacami can utz vi chi nicuke' ac'u'x riq'uin: Si c'o jun nurayij ntoc uc'uay quichin ri quiniman ri Jesucristo, utzulaj samaj\x * \xo 3:1 \xt Hch. 20:28; Tit. 1:7.\x* ri nurayij. \v 2 Romari' ri nirayin ri samaj ri', nic'atzin chi ri ruc'aslen manak roma ni'an tzij chirij, xe jun rixayil, nuna' ri achique najin riq'uin, nunojij jabel ri yerubanala', nuc'ul chi niyo'ox ruk'ij, nuc'ul quivech chiracho ri epetenak naj, nitiquer jabel k'alaj nu'on che ruch'abel ri Dios, \v 3 man ruyo'on ta ri' pa ruk'a' ri vino, man ch'eyonel ta, y man benak ta ránima pa ruvi' méra ri man pa ruchojmil ta ruch'aquic, nic'atzin chi utz runo'oj, (ch'uch'uj, me'l oc) ránima, y man benak ta ránima pa ruvi' méra. \v 4 Utz eruc'uan ri aj pa racho, ri ralc'ua'l can ta enimey rutzij\x * \xo 3:4 \xt Tit. 1:6.\x* riq'uin ronojel ruchojmilal. \v 5 Roma si jun man reteman ta yeruc'uaj utz ri aj pa racho, ¿achel xqueruc'uaj rutinamit ri Dios? \v 6 Man utz ta chi ri uc'uay rutinamit ri Dios xa jun ri c'a juba' k'ij tunimaj ri Jesucristo, roma riq'uin juba' nunimirisaj-ka-ri' ruyon, y nika ri mismo castigo\x * \xo 3:6 \xt 2 P. 2:4.\x* pa ruvi' achel xka pa ruvi' ri itzel. \v 7 Ja jun chiquivech ri man quiniman ta ri Jesucristo, nic'atzin chi utz rutzijol,\x * \xo 3:7 \xt Hch. 6:3.\x* richin quiri' man jun niyo'on chi q'uix, y man nisuk'utaj ta chupan ri nuya' ri itzel pa rubey. \s1 Ri achique utz chi ye'oc diáconos \p \v 8 Quiri' mismo ri diáconos, nic'atzin chi ri quic'aslen choj chiquivech ri vinak, mani ca'i' ruvech quitzij niqui'en, man ta quiyo'on-qui' pa ruk'a' q'uiy vino, man ta benak cánima pa ruvi' méra ri man pa ruchojmil ta ruch'aquic. \v 9 Nic'atzin chi cof yukul cánima riq'uin ri man can ta ojer ri' k'alajrisan can ri nich'o pa ruvi' ri utz chi nicuke' kac'u'x riq'uin roj konojel,\x * \xo 3:9 \xt 2 Ti. 1:3.\x* y man ta caca' quic'u'x riq'uin. \v 10 Rije' na'ey na titz'et ri quic'aslen. Si manak roma ni'an tzij chiquij,\x * \xo 3:10 \xt 1 Co. 1:8; Col. 1:22; Tit. 1:6, 7.\x* c'ajari' que'oc diáconos. \v 11 Quiri' mismo ri ixoki',\f + \fr 3:11 \ft Ri ixoki' re' c'o che'el chi ja ri quixayil ri ye'oc diáconos o ja ri ye'oc diaconisas.\f* nic'atzin chi ri quic'aslen choj chiquivech ri vinak, man ta etz'ucuy tzij,\x * \xo 3:11 \xt Sal. 15:3; Pr. 10:18; Jer. 9:4.\x* can ta niquina' ri achique yetajin riq'uin, y can ta echoj pa ruvi' ronojel. \v 12 Ri ye'oc diáconos nic'atzin chi xe jun quixayil chiquijununal. Nic'atzin chi utz (equic'uan, jecuc'a'n) ri calc'ua'l y conojel ri aj pa cacho. \v 13 Roma ri diáconos ri utz niqui'en chupan rusamaj ri Dios, can c'o quik'ij xquetz'etetaj, y más xtic'uje' ruchuk'a' ri cánima richin niquitzijoj achique roma cukul quic'u'x riq'uin ri Cristo Jesús. \s1 Ri Dios man can ta ojer ri' c'o ruk'alajrisan pa ruvi' ri ruc'amon-pe ri Jesucristo \p \v 14 Vacami ja yan re' ri nintz'ibaj chave rat Timoteo, masque ri vánima nuna' chi xquitiquer xcatentz'eta' cha'anin, \v 15 richin quiri' si c'o jun roma man xcatentz'eta' yan ta, rat aveteman yan apu achique chi c'aslen nic'atzin chiquicojol ri erutinamit ri Dios, ri ru-iglesia ri c'aslic Dios, ri e'ocunak rutemebal y rutz'uyubal ri kitzij, richin man nijalataj ta ruchojmil. \v 16 Y can kitzij na vi chi nimalaj rakale'n ri kitzij ri man can ta ojer ri' tuk'alajrisaj ri Dios richin nikaya' kánima riq'uin, ri quire' nu'ij: \q1 Rija' xk'alajrises chikavech riq'uin jun cuerpo achel ka-cuerpo roj vinak, \q1 Xk'alajrises roma ri Lok'olaj Espíritu chi can choj vi ruc'aslen, \q1 Xtz'etetaj coma ángeles, \q1 Xyo'ox rutzijol chique ri man israelitas ta, \q1 Xnimex chuvech ri roch'ulef, \q1 Xc'ul chicaj riq'uin nimalaj ruk'ij. \c 4 \s1 Chupan ri ruq'uisbel tiempo ec'o xtiquiya' can quij chuvech ri kitzij \p \v 1 Pero ri Lok'olaj Espíritu can k'alaj ri nu'ij, chi chupan ri ruq'uisbel tiempo ec'o xtiquiya' can quij chuvech ri kitzij ri xcuke' quic'u'x riq'uin, y xa xtiquiya' quixiquin quiq'uin espíritu satzoy quino'oj vinak y quiq'uin itzel tak (tijonic, enseñanzas)\x * \xo 4:1 \xt 2 P. 2:1.\x* \v 2 ri petenak quiq'uin vinak ri xa riq'uin ca'i' quipalaj niqui'en tz'ucun tak tzij. Ri tz'ucuy tak tzij re' man niquic'axaj ta chic ri nu'ij-pe ri cánima chi xa man utz ta ri yetajin.\x * \xo 4:2 \xt Ef. 4:19.\x* \v 3 Niquic'ut chi manak che'el yac'ule', y chi manak che'el natij ch'aka' che ri ruq'uiytisan can ri Dios, tok rija' eruq'uiytisan can richin chi ri quiyo'on cánima riq'uin y queteman ri kitzij, niquitij\x * \xo 4:3 \xt Gn. 1:29; 9:3; Ec. 5:18; 1 Co. 6:13.\x* riq'uin matioxinic. \v 4 Roma ronojel ri ruq'uiytisan can ri Dios, utz,\x * \xo 4:4 \xt Gn. 1:31.\x* y manak roma netzeles, si nimatioxix tok nitij. \v 5 Roma riq'uin ri ru'in can ri Dios, y riq'uin oración, ch'ajch'oj nu'on ronojel. \s1 Jun utzulaj rusamajinel ri Jesucristo \p \v 6 Y rat Timoteo, riq'uin ri ye'atijoj ri quiniman ri Jesucristo pa ruvi' ri nin-ij-e chave chupan ri vuj re', rat jun utzulaj rusamajinel ri Jesucristo, ri q'uiytisan-pe ri ac'aslen chupan ri ch'abel ri cukul-vi ac'u'x, y chupan ri utzulaj (tijonic, enseñanza) ri animan-pe. \v 7 Man que'ac'ul\x * \xo 4:7 \xt 2 Ti. 2:23.\x* nojin tak tzij\x * \xo 4:7 \xt 1 Ti. 1:4.\x* ri yekasan ruk'ij ri Dios, achel niquitzijoj ri ixoki' nima'k chic quijuna'. Rat tatijoj-avi' achel nutijoj-ri' jun aj-tz'enel richin más utz netz'an, richin más utz ruc'uaxic na'an ri c'aslen ri nuya' ruk'ij ri Dios. \v 8 Roma ri natijoj ri cuerpo, juba' oc utz nuq'uen-pe. Jac'a ri natijoj-avi' chupan ri c'aslen ri nuya' ruk'ij ri Dios, c'o utz nuq'uen-pe chupan ronojel, roma c'o utz nuq'uen-pe che ri c'aslen vave' choch'ulef y che ri c'aslen ri petenak chikavech apu. \v 9 Ri ch'abel ri yitajin chubixic chave, can utz vi chi nicuke' ac'u'x riq'uin y utz chi nic'ul coma conojel.\x * \xo 4:9 \xt 1 Ti. 1:15.\x* \v 10 Xa roma c'a ri' nikatij kak'ij y xa itzel nkutz'et, roma roj kayo'on-apu kavech\x * \xo 4:10 \xt 1 Ti. 6:17.\x* riq'uin ri c'aslic Dios, ri Colonel quichin conojel quivech vinak, pero más quichin ri yeniman rutzij. \p \v 11 Ja c'a re' ri ta'ij chi tinimex y tac'utu'. \v 12 Man taya' lugar chi c'o jun nibano chave chi man jun avakale'n\x * \xo 4:12 \xt 1 Co. 16:11.\x* xaxe roma c'a rat c'ajol na. Xa catoc jun ejemplo chiquivech ri quiniman ri Jesucristo, y quiri' tabana' riq'uin ri ach'abel, riq'uin ri achique chi c'aslen nac'uaj, riq'uin ri yatojo'on pan avánima, riq'uin ri utz avánima chique conojel, riq'uin ri cukul ac'u'x riq'uin ri Jesucristo, y riq'uin ri ac'aslen ch'ajch'oj. \v 13 Chupan nril ri k'ij chi yatentz'eta', taya-avi' chi na'an leer ruch'abel ri Dios chiquivech ri quiniman ri Jesucristo, pa ruvi' ri yapaxa'an y pa ruvi' ri yatijon. \v 14 Ri xusipaj ri Dios chave chi na'an pa rusamaj, ri xac'ul tok ri e'uc'uay richin rutinamit ri Dios xquiya' quik'a' pan avi',\x * \xo 4:14 \xt 2 Ti. 1:6.\x* man c'a tavok'otaj can rucusasic. Rije' ja ri Dios xbin-pe pa cánima\x * \xo 4:14 \xt 1 Ti. 1:18.\x* chi xatquiya' pa ruvi' ri samaj. \p \v 15 Ronojel re' tatija' ak'ij richin na'an; taya-avi' chupan, richin quiri' nik'alajin chiquivech conojel ri aq'uiyilen chupan ri samaj. \v 16 Tachajij ri ac'aslen, y tachajij-avi' riq'uin ri (tijonic, enseñanza) naya', tacovij-avi' chupan, roma si quiri' na'an, xtacol-avi' rat\x * \xo 4:16 \xt Ez. 33:9.\x* y xque'acol ri ye'ac'axan avichin. \c 5 \s1 Ri rubeyal richin yepaxa'ex ri quiniman ri Jesucristo \p \v 1 Man tach'olij jun achi c'o chic rujuna', xa ekal tapaxa'aj, achel can ta che atata' yach'o-vi.\x * \xo 5:1 \xt Lv. 19:32.\x* Quiri' mismo tabana' quiq'uin ri alabo, ekal que'apaxa'aj, achel can ta achak'-animal avi' quiq'uin. \v 2 Ri nima'k tak quijuna' ixoki', ekal que'apaxa'aj, achel na'an tok yach'o riq'uin ri ate'. Ri xtani', ekal que'apaxa'aj, achel na'an quiq'uin ri avana', pero riq'uin ch'ajch'oj avánima. \p \v 3 Que'ato' ri malcani' tak ixoki' ri kitzij nic'atzin quito'ic. \v 4 Pero si c'o jun malca'n-ixok ec'o ral o ec'o riy; ja rije' na'ey tiquetemaj achique ruchajixic nic'atzin niqui'en chuvech ri Dios, y tiquetemaj tiquitzolij rajil-ruq'uexel chique ri quite-quitata',\x * \xo 5:4 \xt Mt. 15:4.\x* roma jari' ri utz chi niqui'en y nika chuvech ri Dios. \v 5 Jac'a ri ixok ri kitzij chi malca'n y man jun nito'on richin, xaxe riq'uin ri Dios cukul-vi ruc'u'x y chi chak'a' chi pak'ij\x * \xo 5:5 \xt Lc. 2:37.\x* nuc'utuj ruto'ic che ri Dios y nu'on orar. \v 6 Pero ri malca'n-ixok ri xa ja ri nurayij ri ru-cuerpo ri najin riq'uin, chuvech ri Dios xa caminak,\x * \xo 5:6 \xt Ap. 3:1.\x* masque c'a q'ues na. \v 7 Ja jun re' ta'ij chi tinimex coma conojel ri quiniman ri Jesucristo, richin quiri' manak roma ni'an tzij chirij ri quic'aslen. \v 8 Roma si c'o jun man nipa'e' ta chuvech ri nic'atzin chique ri (ralpachel, raj-c'uaxel), y peor ri aj-chiracho, junan nu'ij chi ruyo'on can rij chuvech ri Jesucristo ri achok riq'uin xcuke-vi ruc'u'x na'ey, y más aj-mac nik'alajin que jun vinak ri man runiman ta. \p \v 9 Jac'a ri vuj ri nitz'ibes-vi quibi' ri malcani' tak ixoki' ri niyo'ox quito'ic, xaxe ri ixoki' sesenta chic quijuna', y xe jun bey ec'ulan can ri queyo'ox chupan.\x * \xo 5:9 \xt 1 Ti. 5:3.\x* \v 10 (Chuka', ka) nic'atzin chi c'o rutzijol chi rubanon utzulaj tak favores, chi utz eruq'uiytisan ri ral, ruc'ulun quivech chiracho\x * \xo 5:10 \xt Hch. 16:15; He. 13:2; 1 P. 4:9.\x* ri epetenak naj, ruch'ajlo'n cakan\x * \xo 5:10 \xt Gn. 18:4; 19:2; Jn. 13:5.\x* ri erichin ri lok'olaj rutinamit ri Dios, eruto'on ri niquik'asaj k'axomal y rutijon ruk'ij chupan ronojel ruvech utzulaj tak favor. \p \v 11 Pero ri malcani' tak ixoki' ri más c'a e'ac'ola' na, man titz'ibes quibi' richin yeto'ox, roma riq'uin juba' xa niquirayij chic pe achi, y xa niquiya' can quij chuvech rusamaj ri Jesucristo roma nicajo' chic yec'ule'. \v 12 Nicoyoj-ka castigo pa quivi', roma xa man niqui'en ta ri achel xqui'ij na'ey.\x * \xo 5:12 \xt He. 6:4, 6.\x* \v 13 Y pa ruvi' ri', ye'oc-ka k'orolaj tak ixoki', yebe chi tak jay, y man xe ta yek'oran, xa niquibanala' mololen tak tzij, xa ronojel niquijula-vi-qui',\x * \xo 5:13 \xt 2 Ts. 3:11.\x* y xa ja ri man utz ta richin nitzijos ri yequitzijola'. \v 14 Roma c'a ri', ninrayij chi ri malcani' tak ixoki' ri más c'a e'ac'ola' na, quec'ule',\x * \xo 5:14 \xt 1 Co. 7:9.\x* quequiq'uiytisaj cal, utz quic'uaxic tiquibana' rupan ri cacho, y man tiquiya' lugar chique ri itzel nkojquitz'et chi niquil jun roma niqui'en tzij chikij.\x * \xo 5:14 \xt Tit. 2:8.\x* \v 15 Roma ec'o jujun malcani' tak ixoki' xa xquiya' yan can ri utzulaj c'aslen richin xbe cánima chirij ri nrojo' ri Satanás. \p \v 16 Pero jun achi o jun ixok runiman ri Jesucristo, si ec'o (ralpachel, raj-c'uaxel) malcani', ja rija' tipa'e' chuvech ri nic'atzin chique ri malcani', y mani yeruya' can chiruk'a' rutinamit ri Dios, richin quiri' ruméra ri rutinamit ri Dios nu'on richin yeto'ox ri malcani' tak ixoki' ri kitzij man jun nito'on quichin. \p \v 17 Can utz vi chi niyo'ox quik'ij y niyo'ox ri nic'atzin\x * \xo 5:17 \xt 1 Co. 9:10; Gá. 6:6.\x* chique ri e'uc'uayon rutinamit ri Dios ri utz niqui'en che ri samaj, pero ri más nic'atzin chi quiri' ni'an chique chiquicojol rije', ja ri yetzijon\x * \xo 5:17 \xt Ro. 12:8.\x* ruch'abel ri Dios y yequitijoj ri rutinamit. \v 18 Roma ruch'abel ri Dios ri tz'iban can nu'ij: Ri bóyix tok nuch'ey ri trigo, man tixim chirutza'n, richin c'o che'el niva'.\x * \xo 5:18 \xt Dt. 25:4.\x* Y (chuka', ka) nu'ij chi jun samajinel can utz vi chi nitoj\x * \xo 5:18 \xt Dt. 24:14; Lc. 10:7.\x* roma ri samaj ri nu'on. Quiri' ri tz'iban can. \p \v 19 Tok nisujus jun uc'uay quichin rutinamit ri Dios chavech, man xaxe yan quiri' tanimaj. Nic'atzin chi ec'o ca'i' o e'oxi'\x * \xo 5:19 \xt Dt. 19:15.\x* ri ye'in chi can kitzij quitz'eton ri achique niqui'ij chirij. \v 20 Jac'a ri man niquiya' ta can ri mac, que'ach'olij\x * \xo 5:20 \xt Tit. 1:13.\x* chiquivech conojel, richin quiri', ja jun ri ch'aka' chic tiquixi'ij-qui'.\x * \xo 5:20 \xt Dt. 13:11.\x* \v 21 Yin chuvech ri Dios, y ri Ajaf Jesucristo y chiquivech ri ángeles ri erucha'on ri Dios, yatinpaxa'aj rat Timoteo, chi can ja achel re nu'in-e chave ri tabana', pero na'ey chi nach'olij ri nisujus, nic'atzin navetemaj rij-ruvech ri xbanataj. Y si kitzij chi najin riq'uin mac, rat achel na'an pa quivi' ch'aka' chic, quiri' mismo ruch'olinic tabana'. \v 22 Man cha'anin yan taya' ak'a' pa ruvi' jun richin ntoc pa rusamaj ri Dios, si man aveteman ta achique chi c'aslen ruc'uan, roma riq'uin juba' xa c'o man utz ta najin riq'uin, y si quiri', ja jun rat yatakalen-apu ri rumac.\x * \xo 5:22 \xt 2 Jn. 11.\x* Xa tatija' ak'ij chi ch'ajch'oj nic'uje' ri ac'aslen. \p \v 23 Y roma ri ruk'axon apan, y roma (jutakil, contin) yayavej, man chic ruyon ya' takumu', xa takumu' juba' vino. \p \v 24 Ec'o jujun eteman chic ri quimac\x * \xo 5:24 \xt Tit. 3:11.\x* na'ey chi ninic'ox ri cánima, pero ch'aka' chic, c'arunaj nuc'ut-pe-ri' ri quimac. \v 25 Quiri' mismo ri utzulaj tak favores ri ye'an, can yek'alajin-vi-pe, y ri man yek'alajin ta pe, manak che'el man ta xquek'alajin-pe jun k'ij. \c 6 \p \v 1 Conojel ri eximil pa samaj,\x * \xo 6:1 \xt Tit. 2:9.\x* tiquina' pa cánima chi ri cajaf can nuc'ul-vi chi ninimex quitzij, richin quiri' man tiyok'otaj rubi' ri Dios\x * \xo 6:1 \xt Is. 52:5.\x* y man tiyok'otaj ri nkutajin roj chuc'utic. \v 2 Ri samajela' ri c'o cajaf quiniman ri Jesucristo, man tiqui'en che ri cajaf chi manak cakale'n xaxe roma junan quiniman quiq'uin. Xa más jabel tiquibana' che ri quisamaj,\x * \xo 6:2 \xt Col. 3:22, 23.\x* roma ri yec'ulu ri utz ri nuq'uen-pe ri samaj, mismo quiniman ri Ajaf y can (ye'ojovex, yejo'ox). Ja c'a re' ri tac'utu' y capaxa'an pa ruvi', rat Timoteo. \s1 Tikac'uaj jun c'aslen ri nuya' ruk'ij ri Dios y kuquicot riq'uin ri ruyo'on chike \p \v 3 Si c'o jun vinak ri jun chic vi nuc'ut, y man nrojo' ta ri chojmilaj rutzij ri Kajaf Jesucristo, ni man nrojo' ta ri utzulaj (tijonic, enseñanza)\x * \xo 6:3 \xt 1 Ti. 1:10.\x* pa ruvi' ri c'aslen ri nuya' ruk'ij ri Dios, \v 4 ri nic'utu quiri', nik'alajin chi ruyon nunimirisaj-ri', y man jun reteman.\x * \xo 6:4 \xt 1 Co. 8:2.\x* Xa jun vinak ri achel jun yabil ocunak riq'uin richin nuch'olila-ri' pa ruvi' tak ch'abel, y roma ri quiri' nu'on, itzel nutz'et jun vinak utz c'o, nu'on oyoval, niyok'on, itzel nunojij chiquij ch'aka' chic, \v 5 y nu'on oyoval quiq'uin ri junan yojtajnak quino'oj riq'uin, ri satznak ri kitzij\x * \xo 6:5 \xt 2 Ti. 3:8; Tit. 1:15.\x* chiquivech. Niquinojij chi ri c'aslen ri nuya' ruk'ij ri Dios nuq'uen-pe beyomal chique. Rat tajacha-e-avi' quiq'uin. \v 6 Ri kitzij beyomal, ja ri nac'uaj jun c'aslen ri nuya' ruk'ij ri Dios, y yaquicot riq'uin ri achique ruyo'on chave.\x * \xo 6:6 \xt Sal. 37:16.\x* \v 7 Roma tok xojalex choch'ulef, man jun achique kac'amon-pe, y tok xkujel-e, man jun achique xtikaq'uen-e.\x * \xo 6:7 \xt Job 1:21; Sal. 49:17.\x* \v 8 Roma c'a ri', si c'o achique nikatij y c'o katziak,\x * \xo 6:8 \xt Gn. 28:20.\x* kuquicot riq'uin ri'. \v 9 Jac'a ri niquirayij yebeyomer, jari' mismo nibochi'in-ka quichin pa mac, y xa niquirarij-ka-qui' chupan ruc'amal ri yequirayij ri xa ruyon k'axomal y man jun utz nuq'uen-pe chique. Nu'on chique chi manak chic che'el yecolotaj y yerunim chupan ri camic. \v 10 Roma ruxe'el ronojel ruvech mac, ja ri ni'e avánima pa ruvi' méra. C'o ch'aka' jari' xquirayij, y tok xquina', quiyo'on chic can quij chuvech ri kitzij ri xcuke' quic'u'x riq'uin, xa quiyon xquiya-ka ri cánima pa jalajoj k'axomal. \s1 Ri cukul quic'u'x riq'uin ri Dios nic'atzin niquitij quik'ij chupan ri nrojo' rija' \p \v 11 Jac'a rat Timoteo ri rat rusamajinel ri Dios, catenimaj chuvech ronojel re'. Tatija' ak'ij chi nac'uaj jun c'aslen choj, jun c'aslen ri nuya' ruk'ij ri Dios. Ticuke' ac'u'x riq'uin rija', riq'uin avánima catojo'on, cacoch'on, y (ch'uch'uj, me'l oc) avánima tabana'. \v 12 Tatzaka' avuchuk'a' richin nato'\x * \xo 6:12 \xt 2 Ti. 4:7.\x* ri kitzij ri cukul kac'u'x riq'uin. Tabana' avichin\x * \xo 6:12 \xt Fil. 3:12.\x* che ri c'aslen ri richin jumul, roma richin xavil ri c'aslen ri' xaroyoj ri Dios tok chiquivech eq'uiy xa'ij-vi chi xaya' avánima riq'uin. \v 13 Chuvech Dios ri niyo'on ruc'aslen ronojel, y chuvech ri Jesucristo\x * \xo 6:13 \xt 1 Ti. 5:21.\x* ri xc'utu chi can cukul ruc'u'x riq'uin ri Dios tok xpabex-apu chuvech ri gobernador Poncio Pilato, yatinpaxa'aj-vi, \v 14 chi tanimaj ri kitzij ri achok chupan rat paxa'an-vi. Man taya' lugar chi ntoc ri man kitzij ta chucojol; tabana' chi manak roma ni'an tzij chirij,\x * \xo 6:14 \xt 1 Ts. 3:13.\x* c'a titz'akat na ri k'ij tok xtuc'ut chic pe ri' ri Kajaf Jesucristo. \v 15 Rija' xtuc'ut-pe-ri' achel runojin-pe ri Dios ri utzulaj ruk'ij y Juney c'o pa ruvi' ronojel, ri Rey pa quivi' reyes, y Ajaf pa quivi' ajaf.\x * \xo 6:15 \xt Ap. 17:14.\x* \v 16 Xaxe rija' ri manak ruk'a' ri camic che, y pa jun nimalaj sakil c'o-vi, man jun vinak tz'eteyon richin,\x * \xo 6:16 \xt Ex. 33:20; Dt. 4:12; Jn. 1:18.\x* nis-ta man jun nitiquer nitz'eto richin. Jumul-jumul c'a tiyo'ox ruk'ij, y jumul-jumul tic'uje' rija' pa ruvi' ronojel. Amén. \p \v 17 Chique c'a ri beyoma' choch'ulef, ta'ij chi man (nim, tij) tiquina-ka-qui'.\x * \xo 6:17 \xt Ro. 11:20.\x* Man tiquiya-apu quivech riq'uin ri beyomal ri xa niq'uis, xa tiquiya' quivech riq'uin ri c'aslic Dios ri man juba' ta oc che ronojel ruvech utz nuya' chike richin nkuquicot pa ruvi'. \v 18 Ta'ij chique chi quequibana' ri utz, can ta q'uiy favor yequi'en, can ta jakal quik'a' y jakal cánima richin chi q'uiy yeto'on. \v 19 Riq'uin ri', ja yan yetajin-apu runuq'uic ruxe'el ri c'aslen ri petenak chikavech apu, richin chi niqui'en quichin che ri c'aslen ri richin jumul. \s1 Ri ruq'uisbel tak ruch'abel ri Pablo che ri Timoteo \p \v 20 Y rat Timoteo, tabana' cuenta ri roxkonen ri Dios pan ak'a'. Man cac'uje' chiquicojol ri yebano tzij ri xa man jun utz nuq'uen-pe. Y man que'aya' pa cuenta tzij ri ni'ix chi c'o utzulaj tak no'oj niquiq'uen-pe, pero xa man quiri' ta.\x * \xo 6:20 \xt Ro. 1:22; 1 Co. 3:19.\x* \v 21 Roma ec'o jujun xeniman tzij achel ri', y romari' xe'el can chupan ri kitzij ri cukul kac'u'x riq'uin. Ri ru-favor ri Dios can ta xtic'uje' aviq'uin. Amén.