\id 1CO KM1C0103.SCR CAKCHIQUEL SUR CENTRAL, 3 junio 2,005 1 Corintios \h 1 Corintios \toc1 1 Corintios \toc2 Ri na'ey carta ri xutz'ibaj ri apóstol San Pablo chique ri quiniman ri Jesucristo pa tinamit Corinto \toc3 1 Co. \mt1 Ri na'ey carta ri xutz'ibaj ri apóstol San Pablo chique ri quiniman ri Jesucristo pa tinamit Corinto \c 1 \s1 Ri Pablo nutak-e qui-saludo ri quiniman ri Jesucristo \p \v 1 Yin Pablo, yin oyon richin xinoc ru-apóstol ri Jesucristo, roma quiri' rurayin-pe ri Dios pa nuvi', y ri Sóstenes\x * \xo 1:1 \xt Hch. 18:17.\x* ri junan kaniman ri Jesucristo riq'uin, c'o viq'uin \v 2 tok nin-en-e ri vuj re' chive rix ri nimol-ivi' pa rubi' ri Dios chiri' pa tinamit Corinto, y ch'ajch'oj chic banon che ri ic'aslen roma ri Cristo Jesús. Xixoyox roma ri Dios richin xixoc lok'olaj rutinamit, junan quiq'uin conojel ri xa achique na lugar niquimol-vi-qui' richin niquiya' ruk'ij ri Kajaf Jesucristo, ri Cajaf rije' y Kajaf roj. \v 3 Ri favor y ri uxlanen ri nipe riq'uin ri Katata' Dios y ri Ajaf Jesucristo can ta xtic'uje' pan ivánima. \s1 Ri Pablo nuya' matiox chi ri quiniman ri Jesucristo pa tinamit Corinto jalajoj ruvech uchuk'a' yo'on chique pa rusamaj ri Dios \p \v 4 Yin ivoma rix jumul ninya' matiox che ri Dios ri ninya' ruk'ij, roma rija' ruyo'on ri ru-favor chive rix ri xa jun ibanon riq'uin ri Cristo Jesús. \v 5 Roma riq'uin ri xa jun ibanon riq'uin, xixbeyomer riq'uin ronojel; roma q'uiy che ri nuk'alajrisaj chivech yixtiquer niya' rubixic, y q'uiy che ri reteman rija' ri (nik'ax, nino') chivech. \v 6 Y riq'uin ri quiri' rubanon iviq'uin, jari' retal chi can kitzij vi ri katzijon chive pa ruvi' ri Jesucristo. \v 7 Roma c'a ri', nis-ta jun che ronojel ri jalajoj ruvech uchuk'a' ri nuya' ri Dios richin nicuses chupan ri rusamaj ri man ta ruyo'on chi'icojol rix ri riq'uin ronojel ivánima ivoyo'en chi nuc'ut-ri' ri Kajaf Jesucristo, \v 8 ri xtito'on ivichin chi cof xquixpa'e' chirakan\x * \xo 1:8 \xt 2 Ts. 3:3.\x* c'a pa ruq'uisbel, richin chi ri ic'aslen manak roma ni'an tzij chirij\x * \xo 1:8 \xt 1 Ts. 5:23.\x* chupan ri k'ij richin ri Kajaf Jesucristo. \v 9 Ri Dios ri can nu'on-vi ronojel ri ru'in,\x * \xo 1:9 \xt He. 10:23.\x* rix royon richin junan ivánima ni'en riq'uin ri Kajaf Jesucristo ri Ruc'ajol. \s1 Ri Pablo nu'ij chique ri aj-Corinto chi junan cánima tiquibana' \p \v 10 Rix ri junan kaniman ri Kajaf Jesucristo iviq'uin, pa rubi' rija' ninc'utuj chive, chi xa jun itzij tibana', y man ta nijachala-e-ivi', can ta ruc'uan-ri' ronojel ri ninojij y can ta jun ivánima ibanon. \v 11 Quiri' nin-ij-e chive rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, roma ri ec'o chiracho ri xta Cloé quic'amon-pe rutzijol chuve chi rix c'o oyoval chivech, cha'. \v 12 Ri ninjo' nin-ij, ja chi ec'o chive rix ri quire' niqui'ij: Yin ja ri Pablo ri más ninjo'. Ec'o niqui'ij chi ja ri Apolos\x * \xo 1:12 \xt Hch. 18:24-28.\x* ri más nicajo'. Ec'o niqui'ij chi ja ri Pedro\x * \xo 1:12 \xt Jn. 1:42.\x* ri más nicajo'. Y ec'o niqui'ij chi xaxe rije' ri kitzij quitzekle'en ri Jesucristo. \v 13 Pero, ¿achel chi quiri'? Roma riq'uin ri quiri' ninojij rix, xa ibanon che ri Jesucristo chi elenak pa ca'i-oxi'.\x * \xo 1:13 \xt Ef. 4:4-6.\x* Tuka pan ivi' chi ja rija' ri xcamises chuvech cruz ivoma, y mana-ta yin Pablo. Y tok xix-an bautizar, man richin ta yinitzekle'ej yin. \v 14 Matiox che ri Dios chi mana-ta yin xibano bautizar ivichin. Yin xaxe ri Crispo\x * \xo 1:14 \xt Hch. 16:23.\x* y ri kach'alal Gayo\x * \xo 1:14 \xt Ro. 16:23.\x* ri xen-en bautizar. \v 15 Romari' man jun chive xtitiquer xtu'ij chi pa rubi' ri Pablo xix-an-vi bautizar. \v 16 Vacami nuka pa nuvi' chi xen-en bautizar ri e'aj chiracho ri Estéfanas,\x * \xo 1:16 \xt 1 Co. 16:15.\x* pero man nuka ta pa nuvi' si c'o chic jun chive ri xin-en bautizar. \v 17 Roma yin man xirutak ta pe ri Jesucristo richin nin-en bautizar, xa richin nintzijoj ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak. Y tok nintzijoj, man yencusaj ta quino'oj aj-roch'ulef, roma man ninjo' ta chi ja ri ch'abel yencusaj ri más niyo'ox pa cuenta que chuvech rucamic ri Jesucristo chuvech cruz. \s1 Riq'uin ri Jesucristo nilitaj-vi ri nimalaj no'oj y ri uchuk'a' richin ri Dios \p \v 18 Tok nitzijos rucamic ri Jesucristo chuvech cruz, chikavech roj ri roj benak chupan ri bey richin nkucolotaj, can ruchuk'a' vi ri Dios, jac'a ri ebenak chupan ri bey quichin ri manak chic quik'a' richin yecolotaj, xa quitze'en nuya'. \v 19 Roma ri ruch'abel ri Dios ri tz'iban can nu'ij: \q1 Ri c'o nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef quiq'uin, xa xtin-en chi man jun rakale'n ronojel ri yequinojila'. \q1 Y ri q'uiy queteman, xtin-en chi man jun nic'atzin-vi ronojel ri queteman.\x * \xo 1:19 \xt Is. 29:14.\x* \m Quiri' ri tz'iban can. \p \v 20 Ri c'o nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef quiq'uin, y ri q'uiy queteman chirij ri ley ri xyo'ox che ri Moisés, y ri yenic'on ri nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef ri tiempo ri rojc'o-vi, ¿achique xbanataj riq'uin ronojel ri no'oj c'o quiq'uin? Ri Dios xu'on chi xa man jun nic'atzin-vi.\x * \xo 1:20 \xt Is. 44:24, 25.\x* \v 21 Roma ri Dios riq'uin ri nimalaj no'oj c'o riq'uin, xu'on chi ri vinak man riq'uin ta ri aj-roch'ulef tak no'oj ri niquinojila' tok yetiquer niquijelesaj-apu cánima riq'uin. Xa xuya' pa ránima chi riq'uin rutzijosic rucamic ri Jesucristo chuvech cruz, yecolotaj ri niquiya' cánima riq'uin, masque ri más chic vinak xa quitze'en nuya'. \v 22 Roma ri nuvinak israelitas nicajo' chi yebanataj milagros\x * \xo 1:22 \xt Mt. 12:38.\x* chiquivech richin niquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo. Y ri man israelitas ta, nicajo' chi ri rutzijol ri rucamic ri Jesucristo, can ta ruc'uan-ri' riq'uin ri nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef. \v 23 Jac'a roj ja ri Jesucristo y ri rucamic chuvech cruz ri nikatzijoj, pero ri rutzijol ri nikaya' xa ocunak jun roma chi ri nuvinak israelitas niquixutuj can ri Dios,\x * \xo 1:23 \xt Is. 8:14, 15.\x* y ri man israelitas ta xaxe quitze'en nuya'. \v 24 Jac'a chiquivech ri xe'oyox roma ri Dios chi israelitas y man israelitas ta, ja ri Jesucristo ri uchuk'a'\x * \xo 1:24 \xt Ef. 1:19, 20.\x* y ri kitzij utzulaj no'oj richin ri Dios.\x * \xo 1:24 \xt Col. 2:3.\x* \v 25 Yin quiri' nin-ij chive, roma riq'uin rucamic ri Jesucristo chuvech cruz ri xa quitze'en nuya' ch'aka', ja riq'uin ri' nilitaj-vi ri kitzij utzulaj no'oj richin ri Dios ri más c'o rakale'n pa ruvi' ri niquinojij ri vinak. Y ja riq'uin rucamic ri Jesucristo, ri nu'on chique ch'aka' chi niquinojij chi ri Dios manak ruchuk'a', ja riq'uin ri' nilitaj-vi nimalaj uchuk'a' ri más k'axnak chuvech ronojel uchuk'a' quichin vinak. \p \v 26 Tiya' na pe pa cuenta rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, chi xixoyox roma ri Dios richin xixcolotaj. Chiquivech ri vinak, man can ta rix q'uiy ri yixtiquer ye'inojila' nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef, man can ta rix q'uiy ri c'o uchuk'a' pan ik'a', y man can ta rix q'uiy ri c'o quik'ij ri ite-itata'. \v 27 Pero ri Dios xixrucha' rix ri ni'ix chivij chi xa rix nacanak, richin xeruya' chi q'uix ri yenojilo'n nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef; xixrucha' ri ni'ix chivij chi xa man jun uchuk'a' pan ik'a', richin xeruya' chi q'uix ri c'o uchuk'a' pa quik'a' choch'ulef. \v 28 Xixrucha' rix ri man jun ik'ij y man yixcajo' ta ri vinak ri c'a benak na cánima pa ruvi' ri roch'ulef. Xixrucha' rix ri ni'ix chivij chi xa man jun yixc'atzin-vi, richin nik'alajin chi ri c'o quik'ij vave' choch'ulef, xa man jun nic'atzin-vi ri quik'ij, \v 29 richin quiri' man jun vinak ruyon nuya-ka ruk'ij chuvech ri Dios. \v 30 Pero ja ri Dios banayon chi xa jun ibanon riq'uin ri Cristo Jesús, ri achok riq'uin kilon-vi ri kitzij no'oj ri petenak riq'uin ri Dios chikato'ic. Re' nu'ij tzij chi man jun chic kamac kakalen,\x * \xo 1:30 \xt 1 Co. 6:11.\x* chi banon chic ch'ajch'oj che ri kac'aslen, y chi roj lok'on chic richin xojeleses pa ruk'a' ri ximiyon kichin. \v 31 Richin quiri', can ta nibanataj achel nu'ij ruch'abel ri Dios ri tz'iban can: Ri nrojo' nuya-ka ruk'ij,\x * \xo 1:31 \xt Jer. 9:23, 24; 2 Co. 10:17.\x* ja ri rubanon ri Ajaf pa ru-cuenta ri tutzijoj. Quiri' ri tz'iban can. \c 2 \s1 Ri Pablo ja rucamic ri Jesucristo chuvech cruz ri xutzijoj pa tinamit Corinto \p \v 1 Roma c'a ri', rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, tok yin xixentz'eta', man xincusaj ta nimalaj tak ch'abel,\x * \xo 2:1 \xt 2 Co. 11:6.\x* nis-ta nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef richin xintzijoj ruch'abel ri Dios chive. \v 2 Roma tok c'a man jani quixentz'eta' chiri', can nu'in-e pa vánima chi xaxe ri Jesucristo y ri rucamic chuvech cruz ri xtintzijoj chive.\x * \xo 2:2 \xt Gá. 6:14.\x* \v 3 Tok xic'uje' iviq'uin,\x * \xo 2:3 \xt Hch. 18:1.\x* xinna' chi manak vuchuk'a', nuxi'in-vi', y hasta xibarbot chupan rusamaj ri Dios chi'icojol. \v 4 Tok xich'o iviq'uin y xintzijoj ruch'abel ri Dios chive, chupan ri nutzij man xencusaj ta nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef, xa ja ri Lok'olaj Espíritu y ri ruchuk'a' ri Dios ri xbano ri samaj pan ivánima. \v 5 Richin quiri' riq'uin ruchuk'a' ri Dios cukul-vi ic'u'x riq'uin ri Jesucristo, y mana-ta riq'uin ri nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef.\x * \xo 2:5 \xt 2 Co. 4:7.\x* \s1 Ri k'alajrisan chikavech roma ri Lok'olaj Espíritu \p \v 6 Can kitzij vi chi roj c'o no'oj nikac'ut chiquivech ri eq'uiyinak chic chupan ruch'abel ri Dios, pero mana-ta no'oj richin ri roch'ulef, ni man quichin ta vinak c'o quik'ij choch'ulef ri xa c'o na jun k'ij xqueq'uis. \v 7 Ri nikac'ut roj ja ri kitzij utzulaj no'oj ri petenak riq'uin ri Dios, ri man can ta k'alaj ruchojmil rubanon can, xa c'a ja chupan ri ka-tiempo roj tok xk'alajrises ri runojin-pe ri Dios chi nu'on. Roma na'ey yan chiquivech ri tiempo runojin chic pe chi roj xtic'uje' kak'ij. \v 8 Pero nis-ta jun chique ri yebano gobernar choch'ulef xretemaj achique nuq'uen-pe ri kitzij utzulaj no'oj ri petenak riq'uin ri Dios. Xa ta xquetemaj, man ta xqui'ij chi xcamises chuvech cruz\x * \xo 2:8 \xt Hch. 13:27.\x* ri Ajaf Jesús ri can c'o ruk'ij. \v 9 Achel nu'ij chupan ruch'abel ri Dios ri tz'iban can: \q1 Man jun tz'eteyon ni man jun ac'axayon, \q1 Y nis-ta jun nojiyon ta juba' pa ruvi' ri achique runuc'un ri Dios \q1 Richin nuya' chique ri nicajo' rija'.\x * \xo 2:9 \xt Is. 64:4.\x* \m Quiri' nu'ij ri tz'iban can. \m \v 10 Jac'a ri Dios ruk'alajrisan chikavech ri runuc'un rija', y ja ri Lok'olaj Espíritu rucusan richin nuk'alajrisaj, roma ri Lok'olaj Espíritu ronojel nunic'oj, hasta ri nimalaj runo'oj ri Dios. \v 11 Quiri' nin-ij chive roma jun vinak man reteman ta ri achique c'o pa ránima jun chic vinak. Xaxe ri vinak mismo reteman ri achique c'o pa ránima. Y quiri' mismo man jun reteman ri achique nunojij ri Dios,\x * \xo 2:11 \xt Ro. 11:34.\x* xaxe ri Espíritu richin ri Dios. \v 12 Roj mana-ta ri espíritu richin ri roch'ulef ri kac'ulun, ja ri Espíritu ri petenak riq'uin ri Dios ri kac'ulun, richin niketemaj achique chi favor ri ruyo'on chike. \v 13 Jac'a tok nikaya' rubixic ronojel re', mana-ta ri nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef yekacusaj, xa ja ri ch'abel ri yeruc'ut ri Lok'olaj Espíritu ri yekacusaj, richin quiri' ri ch'abel ri petenak riq'uin rija' nic'ul coma ri e'uc'uan roma rija'. \p \v 14 Roma ri manak ri Lok'olaj Espíritu riq'uin, man nuc'ul ta pa ránima ri achique epetenak riq'uin ri Lok'olaj Espíritu richin ri Dios, roma xaxe rutze'en nuya' tok nrac'axaj, y manak che'el (nik'ax, nino') chuvech, man nitiquer ta nunic'oj roma manak ri Lok'olaj Espíritu riq'uin.\x * \xo 2:14 \xt Ro. 8:5.\x* \v 15 Jac'a ri uc'uan roma ri Lok'olaj Espíritu nitiquer nunic'oj ronojel. Pero rija', man jun vinak nitiquer ninic'on ri ruc'aslen. \v 16 Achel nu'ij ruch'abel ri Dios ri tz'iban can: ¿C'o cami jun reteman achique nunojij ri Ajaf Dios? ¿O c'o cami jun nitiquer nu'ij che ri Dios ri achique utz chi nu'on? Man jun. Quiri' ri tz'iban can. Jac'a roj, roj uc'uan roma ri Lok'olaj Espíritu, romari' nikanojij achel nunojij ri Jesucristo. \c 3 \s1 Ri Pablo y ri Apolos nic'atzin chi junan yetz'etetaj chi erusamajela' ri Dios \p \v 1 Jac'a rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, tok xic'uje' iviq'uin, manak che'el xixintijoj achel yentijoj ri e'uc'uan roma ri Lok'olaj Espíritu. Roma rix c'a rix uc'uan na roma ri achique ye'irayij; xa rix achel ch'utik ac'ola'\x * \xo 3:1 \xt Ef. 4:14.\x* chirakan ri Jesucristo. \v 2 Romari' xaxe ch'abel ri más man c'ayef ta xencusaj richin xixintijoj,\x * \xo 3:2 \xt He. 5:13.\x* roma ri ivánima man xtiquer ta xuc'ul q'uiy, y c'a quiri' na vacami, xa rix achel ac'ola' ri c'a yetz'uman na ri man jani quetiquer queva'. \v 3 Roma rix c'a rix uc'uan na roma ri achique ye'irayij. Roma ec'o chive rix niquirayij chi can ta chique rije' yo'on-vi ri achique ruyo'on ri Dios che jun chic. C'o oyoval chi'icojol. Ijachalo'n-ivi'. Chiri' nik'alajin-vi chi ja ri achique ye'irayij ri uc'uayon ivichin. Ri ic'aslen xa junan riq'uin quic'aslen ri manak ri Lok'olaj Espíritu quiq'uin. \v 4 Roma ec'o chive rix ri niqui'ij chi ja yin Pablo ri más yincajo' y ec'o ri ye'in chi ja ri Apolos ri más nicajo'.\x * \xo 3:4 \xt 1 Co. 1:12.\x* Chiri' nik'alajin-vi chi ri ic'aslen xa junan riq'uin quic'aslen ri manak ri Lok'olaj Espíritu quiq'uin. \p \v 5 ¿Achique ta c'a ri Apolos, y yin achique ta c'a yin Pablo, ninojij rix? Roj xa roj rusamajela' ri Ajaf Dios, ri xojrucusaj richin chi rix xiya' ivánima riq'uin ri Jesucristo, y ri samaj ri xka'an, ja ri Dios xyo'on chike chikajununal. \v 6 Ja yin xitico ruch'abel ri Dios pa tak ivánima, ri Apolos xsamajin ri ch'abel ri', pero ja ri Dios banayon chi niq'uiy pa tak ic'aslen. \v 7 Romari', nis-ta ri nitico ruch'abel ri Dios, nis-ta ri nisamajin ri ch'abel ri', c'o ruk'ij. Xaxe ri Dios ri c'o ruk'ij roma ja rija' nibano chi niq'uiy pa tak ic'aslen. \v 8 Ri tiquiyon ri ch'abel pa tak ivánima y ri xsamajin ri ch'abel ri', nic'atzin yetz'etetaj chi junan erusamajela' ri Dios, masque roj keteman chi ri rajil-ruq'uexel ri xtiquic'ul, ja chuvi' runic'oxic ri quisamaj chiquijununal xtiyo'ox-vi.\x * \xo 3:8 \xt Ro. 2:6.\x* \v 9 Vacami c'a, xa roma roj richin ri Dios tok junan nkusamaj pa rusamaj, y rix, rix achel jun rujuyu' ri ticon ruvech y rix achel jun jay\x * \xo 3:9 \xt Ef. 2:19, 20.\x* ri mismo richin rija'. \p \v 10 Y yin, riq'uin ri favor ri xusipaj ri Dios chuve, yin ocunak achel jun utzulaj uc'uay quichin banoy tak jay, y xaxe achel rutz'uyubal jun jay nubanon can chi'icojol, y vacami jun chic vi ri najin chupabaxic, pero chiquijununal ri yeq'uiso rubanic ri jay, tiquitz'eta' utz-utz achique rubanic niqui'en che. \v 11 Roma rutz'uyubal ri jay xa yo'on chic ka, y ri' ja ri Jesucristo.\x * \xo 3:11 \xt Ef. 2:20.\x* Y man jun xtitiquer xtiyo'on chic ka jun rutz'uyubal.\x * \xo 3:11 \xt 2 Co. 11:4.\x* \v 12 Y pa ruvi' ri rutz'uyubal ri jay ri c'o chic, ec'o xtiquicusaj oro richin niquipaba-e ri jay; ec'o xtiquicusaj plata; ec'o xquequicusaj abaj ri nima'k tak cajil; ec'o xtiquicusaj che'; ec'o xtiquicusaj q'uin y ec'o ri xtiquicusaj ruxak che'. \v 13 Pero xtuka na ri k'ij tok chiquijununal ri samajela' xtik'alajin-pe achique xquicusaj richin xquipaba' ri jay, roma ri k'ij ri', riq'uin k'ak' xtipe, ri achok chupan xtitz'etetaj-vi\x * \xo 3:13 \xt 1 P. 1:7.\x* ri ajani rakale'n ri samaj xqui'en chiquijununal. \v 14 Si ri jay ri xpabex pa ruvi' ri rutz'uyubal nucoch' ri k'ak', ri xpaban ri jay xtuc'ul jun utzulaj rajil-ruq'uexel roma ri samaj ri xu'on. \v 15 Pero si xtic'at ri jay ri xupaba', ronojel ri rubanon xa chiri' niq'uis-vi. Rija' xticolotaj, pero xa achel nenimaj-pe chupan ri k'ak'. \p \v 16 ¿Man iveteman ta c'a chi ja rix ri jay ri niyo'ox-vi ruk'ij ri Dios, y chi ri Lok'olaj Espíritu richin ri Dios c'o chi'icojol?\x * \xo 3:16 \xt 2 Co. 6:16.\x* \v 17 Si c'o jun niq'uiso ruk'ij ri jay ri', ri Dios xtuq'uis ruk'ij ri jun ri'. Roma ri racho ri Dios can lok'olaj vi, y ri jay ri' ja rix ri iniman ri Jesucristo. \p \v 18 Man jun tusetz-ka runo'oj ruyon. Roma si c'o jun chi'icojol ri nuna-ka-ri' chi can c'o nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef riq'uin, tubana' achel xa man jun reteman,\x * \xo 3:18 \xt Pr. 3:7.\x* richin quiri' nril ri kitzij utzulaj no'oj ri petenak riq'uin ri Dios. \v 19 Roma chuvech ri Dios xa man jun nic'atzin-vi ri nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef, achel nu'ij ri tz'iban can: Ri Dios nu'on chique ri benak cánima riq'uin ri nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef, chi jari' nitzako-ka quichin.\x * \xo 3:19 \xt Job 5:13.\x* \v 20 Y juc'an chic nu'ij: Ri Ajaf reteman chi ri niquinojij ri benak cánima riq'uin ri nima'k tak no'oj richin ri roch'ulef, xa man jun nic'atzin-vi.\x * \xo 3:20 \xt Sal. 94:11.\x* Quiri' nu'ij ri tz'iban can. \v 21 Roma c'a ri', man jun chive rix tunojij chi can utz ri najin riq'uin chi xaxe jun chike roj ri más nuya' pa cuenta, roma xa ivichin rix ronojel. \v 22 Ivichin rix ri Pablo, ri Apolos, ri Pedro, ri roch'ulef, ri c'aslen, ri camic, ri nibanataj vacami, y ri yebanataj ri chikavech apu, ronojel ivichin rix. \v 23 Y rix, rix richin ri Jesucristo, y ri Jesucristo richin ri Dios. \c 4 \s1 Ri samaj ri niqui'en ri apóstoles \p \v 1 Romari' tibana' chike chi roj rusamajela' ri Jesucristo, y chi roj yo'on can pa ruvi' rutzijosic ri revan can ri Dios pa na'ey. \v 2 Tza c'a ri eyo'on can pa ruvi' jun samaj c'a, nic'atzin niquitz'et chi ni'an-apu ronojel ri samaj ri ru'in can ri cajaf. \v 3 Yin man can ta ninya' pa cuenta si rix utz o man utz ta nitz'et ri samaj nubanon chi'icojol. Y masque jun juez aj-roch'ulef nu'ij chi can utz o man utz ta ri nusamaj, chuve yin man jun nu'on. Nis-ta yin man nin-ij ta ka chi can utz o man utz ta nin-en che ri samaj. \v 4 Roma ri vánima yin man nuna' ta chi c'o jun samaj man ta utz nubanon che,\x * \xo 4:4 \xt 1 Jn. 3:20, 21.\x* pero ri' man nu'ij ta tzij chi ronojel utz nubanon che. C'a ja na ri Ajaf xti'in si utz o man utz ta nubanon che ri samaj. \v 5 Roma c'a ri', rix man tinic'oj yan quic'aslen ch'aka' chic richin ni'ij chi can utz yesamaj, y ch'aka' chic xa man utz ta. Man chic ti'en quiri'. Más utz tivoyo'ej c'a tuka na ruk'ijul chi ri Ajaf xtipe chic jun bey, y xquerelesaj pa sakil ronojel ri ekabanalo'n y xtu'on chi xquek'alajin-pe ri achique ec'o pa tak kánima. C'ajari' ri Dios xtu'ij chike chikajununal ri achique utz xekabanala'.\x * \xo 4:5 \xt Ap. 20:12; 2 Co. 5:10.\x* \p \v 6 Ronojel ri ejemplos re yen-ij-e chive rix aj-Corinto ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, ja ri nuc'aslen yin y ri ruc'aslen ri Apolos ri niquic'uxlaj richin c'o nuq'uen-pe chive, richin quiri' kiq'uin roj nivetemaj-vi chi xe riq'uin ri nu'ij chupan ri tz'iban can nitz'et rubanic ruc'aslen jun vinak, y man xa yixsipoj chirij jun rusamajinel ri Dios y che chic jun ni'en chi xa man jun rakale'n.\x * \xo 4:6 \xt Ro. 12:3.\x* \v 7 Roma rat, ¿achique ta nibano chave chi más c'o ak'ij chiquivech ri ch'aka' chic? ¿O c'o cami jun uchuk'a' aviq'uin ri man ta ja ri Dios sipayon chave?\x * \xo 4:7 \xt Jn. 3:27.\x* Man jun. Romari' man utz ta na'an chi can c'o ak'ij, achel man ta acochin riq'uin ri Dios ri achique yatiquer na'an. \p \v 8 Rix nina' chi rix achel ri vinak nojnak quipan, rix achel beyoma' nina-ivi'. Can rix junan chic quiq'uin ri yebano gobernar nina-ivi', y romari' roj ri roj apóstoles man jun nkuc'atzin-vi chive. ¡Jabel ta ri' xa ta kitzij chi ni'en chic gobernar, richin quiri' ja jun ta roj nika'an gobernar iviq'uin! \v 9 Yin ninna' chi ri Dios rubanon chike roj apóstoles chi xa man jun oc kakale'n chiquivech conojel, xa roj achel ri k'aton chic camic pa quivi'.\x * \xo 4:9 \xt Sal. 44:22.\x* Roma conojel ri ebanon roma ri Dios, ri ángeles y ri vinak, xe nkojquitz'et-pe riq'uin ri ni'an chike. \v 10 Chivech rix, roj xa roj nacanak pa rusamaj ri Jesucristo, jac'a rix nina' chi rubanon chive chi can jabel yixnojin. Chivech rix, roj xa man nkutiquer ta nika'an rusamaj ri Dios, jac'a rix nina' chi can yixtiquer. Rix nina' chi can c'o ik'ij, jac'a roj xa man jun oc kak'ij chivech. \v 11 Y ri' can kitzij vi roma c'a chupan ri k'ij re' nikacoch' vayijal y chakij-chi', manak katziak, nkuch'ay, y manak kacho. \v 12 Nkucos chuxe' ralal ri samaj ri nika'an riq'uin kak'a'.\x * \xo 4:12 \xt Hch. 18:3.\x* Ec'o nkojquiyok', y roj nikac'utuj ru-favor ri Dios pa quivi'. C'o pokon ni'an chike, y xa nikacoch'.\x * \xo 4:12 \xt Mt. 5:44; 1 P. 2:23.\x* \v 13 Ec'o itzel yech'o chikij, pero roj xa ekal nkuch'o chique. C'a chupan ri k'ij re' banon-pe chike chi xa roj achel (k'ayis, sek') ri nimes-e richin netorix, y xa roj achel qui-charca vinak. \p \v 14 Ronojel re' nin-ij chive, man richin ta chi yixinya' chi q'uix, xa richin ninjo' yixinpaxa'aj, roma chuve yin, rix can rix achel valc'ua'l, y can yixinjo'. \v 15 Ja yin ri na'ey xitzijon chive ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak. Rix xiya' ivánima riq'uin ri Cristo Jesús roma ri ch'abel ri', y romari' xaxe yin ri yin achel itata', masque chi miles xqueyuken ivichin chupan rubey ri Jesucristo. \v 16 Romari' ninc'utuj quemelal chive chi titzekle'ej rij ri nuc'aslen. \v 17 Y roma ri quiri' ninjo' chive, romari' xintak-e ri Timoteo iviq'uin. Rija' achel jun valc'ua'l ri can ninjo' y can nu'on ri achique nrojo' ri Ajaf pa ruc'aslen. Ja rija' xtec'uxlan chive rubanic ri nuc'aslen riq'uin ri Jesucristo, achel nuc'utun can yin chiquivech conojel ri niquimol-qui' pa rubi' ri Dios jalajoj tak tinamit. \v 18 Yin veteman chi ec'o ch'aka' chi'icojol ri niquinojij chi yin ninxi'ij-vi' yixentz'eta' chic jun bey, y romari' esipojnak can chuvij. \v 19 Pero yin xa cha'anin xquixentz'eta', si ri Ajaf quiri' nrojo'. Y ri esipojnak can chuvij, mana-ta ri achique niqui'ij ri más xtenya' pa cuenta; ri ninjo' ninvetemaj ja si kitzij chi c'o ruchuk'a' ri Dios quiq'uin o xa manak. \v 20 Roma ru-gobierno ri Dios pa kánima roj vinak, man nitz'etetaj ta riq'uin ri yekabila', xa nitz'etetaj riq'uin ruchuk'a'\x * \xo 4:20 \xt 1 Ts. 1:5.\x* ri Dios ri nik'alajin pa kac'aslen. \v 21 Vacami c'a, iviq'uin rix c'o-vi ri achique nijo' chi nen-ij chive tok xquixentz'eta' chic jun bey, si nijo' chi yixench'olij roma ri yixtajin riq'uin, o nijo' chi nenc'utu' chivech chi can yixinjo' y chi (ch'uch'uj, me'l oc) vánima iviq'uin. \c 5 \s1 Ri Pablo nu'ij achique nic'atzin ni'an che ri xka pa mac \p \v 1 Chi'icojol rix c'o rutzijol chi c'o jun ruc'amon-ka ri (ruyejte', ruca'n rute'). ¡Pero nis-ta chiquicojol ri vinak man queteman ta ruvech ri Dios nic'axataj mac achel ri'!\x * \xo 5:1 \xt Ef. 5:3.\x* \v 2 Jac'a rix xa ninimirisaj-ivi' y xa utz benak ronojel chivech, yixcha', tok nic'atzin chi can ta yixbison y yixok' y can ta nivelesaj-e chi'icojol ri banayon ri mac ri'. \p \v 3 Jac'a yin masque man yinc'o ta apu iviq'uin, pero ri vánima can c'o-apu iviq'uin. Y roma can achel yinc'o-apu iviq'uin, romari' xinnojij yan ri achique nic'atzin chi nika'an che ri banayon ri mac. \v 4 Tok pa rubi' ri Kajaf Jesucristo xtikamol-ki' iviq'uin, roma ri vánima can xtic'uje-apu chiri', y quiri' mismo ruchuk'a' ri Kajaf Jesucristo can xtic'uje' chikacojol, \v 5 jac'ari' tivelesaj-e ri achi ri' chi'icojol, achel can ta nijach-e pa ruk'a' ri Satanás richin nuk'asaj k'axomal, richin quiri' ri ru-cuerpo tuna' ri k'axomal roma ri najin riq'uin, y can ta xticolotaj ri ránima chupan ri nimalaj k'ij tok ri Ajaf xtu'on ri ru'in can. \p \v 6 Pero man utz ta chi rix ninimirisaj-ivi' chi achel xa man jun mac banatajnak chi'icojol. Rix iveteman si niya' lugar che ri mac chi'icojol, xa nokan chiquij conojel, achel nu'on juba' levadura ri niyo'ox chupan ri harina muban, nuquiraj-ri' chupan ronojel. \v 7 Romari' tivelesaj c'a e ri banoy mac chi'icojol, richin quiri' yixk'alajin achel jun c'ac'ac' c'olaj harina muban ri manak levadura riq'uin. Roma rix xa ch'ajch'oj chic ri ic'aslen roma xcamises ri Jesucristo pa kaq'uexel achel yecamises ri ovejas pa kaq'uexel roj israelitas pa tak kanimak'ij rubinan pascua. \v 8 Tikabana' achel can ta jumul rojc'o pa nimak'ij pascua, y achel niqui'en ri nuvinak israelitas, niquelesaj ronojel levadura pa tak cacho richin c'o che'el yec'uje' pa nimak'ij, quiri' tikabana' roj, na'ey tikaya' can ri itzel c'o pa kánima chiquij ch'aka' chic, y tikaya' can chi nikabanala' itzel tak no'oj. Can ta kitzij y xe jun ruvech ri nika'an y nika'ij. \p \v 9 Chupan ri vuj nutakon-e iviq'uin na'ey, nu'in-e chive chi man quixbin junan quiq'uin ri niquicusaj ri qui-cuerpo richin yec'uje' xa achok riq'uin na. \v 10 Pero ri' man nu'ij ta tzij chi manak che'el yixch'o quiq'uin ri man quiyo'on ta cánima riq'uin ri Jesucristo y quiq'uin ri yecusan ri qui-cuerpo richin yec'uje' xa achok riq'uin na; o quiq'uin ri benak cánima pa ruvi' méra; o quiq'uin ri ebanoy elak'; o quiq'uin ri yeyo'on quik'ij tiox. Man quiri' ta xinjo' xin-ij. Roma si roj man nikajo' ta nikatz'et kavech quiq'uin rije', nic'atzin chi nkujel-e choch'ulef. \v 11 Ri xinjo' xin-ij chupan ri vuj ri xintak-e iviq'uin, ja chi rix man quixbin,\x * \xo 5:11 \xt 2 Jn. 10.\x* nis-ta quixva' riq'uin jun ri ni'in chi runiman ri Jesucristo y xa nucusaj ri ru-cuerpo richin nic'uje' xa achok riq'uin na, o riq'uin ri benak ránima pa ruvi' méra, o riq'uin ri niyo'on quik'ij tiox, o riq'uin ri niyok'on, o riq'uin ri nik'aber, o riq'uin ri nelak'. \v 12 Roma ri man quiyo'on ta cánima riq'uin ri Jesucristo, yin manak nuk'a' richin nin-ij achique nic'atzin chi ni'an chique roma ri c'aslen quic'uan. Ja ri ec'o chikacojol roj ri kaniman y xa c'a niqui'en na mac, jari' ri nic'atzin chi nikatz'et achique nic'atzin chi ni'an chique. \v 13 Roma ri man quiyo'on ta cánima riq'uin ri Jesucristo, ja ri Dios xtitz'eto ri achique nic'atzin chi ni'an chique. Pero ri jun chi'icojol ri najin riq'uin mac, xa tivelesaj-e.\x * \xo 5:13 \xt Dt. 13:5.\x* \c 6 \s1 Ri quiniman ri Dios, man c'a quebe chiquivech autoridades richin niquisujuj-qui' \p \v 1 Tok c'o jun chive banon pokon che roma jun chic, ¿man yixq'uix ta chi ne'isujuj-ivi' chiquivech autoridades ri man quiniman ta ri Jesucristo, y mana-ta chiquivech ri erutinamit ri Dios? \v 2 Roma rix iveteman chic chi c'o na jun k'ij tok ja roj ri kayo'on kánima riq'uin ri Jesucristo xku'in ri achique nic'atzin chi ni'an riq'uin ri najin choch'ulef. Si quiri', ¿achique roma man yixtiquer ta nic'ojoj-ka ri cocoj tak oyoval yebanataj chi'icojol? \v 3 Rix iveteman chi ja jun ri ángeles, ja roj xku'in ri achique nic'atzin chi ni'an chique. Si quiri', ¿achique roma man yixtiquer ta nic'ojoj-ka ri yebanataj chi'icojol chupan ri c'aslen vave' choch'ulef? \v 4 Tok nibanataj jun oyoval chi'icojol y nic'atzin nic'ojox, masque ja ri manak oc queteman chi'icojol ri que'icanoj richin yec'ojon ri oyoval. \v 5 Richin quixq'uix juba' tok nin-ij re' chive. ¿Can man jun chi'icojol ri c'o juba' no'oj riq'uin richin nuc'ojoj ri oyoval banatajnak chiquicojol eca'i' ri quiniman ri Jesucristo? \v 6 Pero rix xa chivech nisujula-ka-ivi', y ri' chiquivech autoridades ri man quiniman ta ri Jesucristo. \p \v 7 Rix xa iyon niq'uis-ka ik'ij tok quiri' ni'en. Romari' si c'o jun pokon ni'an chive, o c'o nimaj can chive, más utz tiya' lugar chi tiq'uis quiri'.\x * \xo 6:7 \xt Pr. 20:22; 1 Ts. 5:15; 1 P. 3:9.\x* \v 8 Pero rix xa man quiri' ta ni'en. Roma rix man choj ta ri yixtajin riq'uin, xa nicanoj achique ni'en chi ye'imajla' ri man ivichin ta. Y can chique ri quiniman ri Jesucristo quiri' ni'en-vi. \p \v 9 Rix iveteman chi ri man choj ta quic'aslen chuvech ri Dios, manak qui-lugar chiquicojol ri ye'an gobernar roma rija'. Man c'a quixsatz riq'uin ri ninojij. Roma ri niquicusaj ri qui-cuerpo richin yec'uje' xa achok riq'uin na, y ri yeyo'on quik'ij tiox, y ri niquic'amala-ka-qui' quiq'uin ri mana-ta achok riq'uin ec'ulan-vi, y ri achi'a' ri niquiya' lugar chi nic'uje' chic jun achi quiq'uin, y ri achi'a' ri niquicanoj jun chic achi richin niqui'en mac riq'uin, \v 10 quiri' mismo ri elek'oma', ri vinak ri yejamam chirij xa achique na, ri yek'aber, ri yeyok'on, y ri (yequitz'om, yequichop) vinak richin c'o niquelek'aj can chique, conojel rije' manak qui-lugar chiquicojol ri ye'an gobernar roma ri Dios. \v 11 Rubanon can, c'o jujun chive rix ri quiri' xe'ibanala'. Jac'a ri vacami, ch'ajon chic ri ivánima, ch'ajch'oj chic banon che ri ic'aslen,\x * \xo 6:11 \xt Jn. 13:10; Hch. 22:16; Ef. 5:26; He. 10:22.\x* y banon chive chi man jun chic imac ivakalen chuvech ri Dios. Y ronojel ri favor re ic'ulun, roma xa jun ibanon riq'uin ri Ajaf Jesús roma ri Lok'olaj Espíritu richin ri ka-Dios. \s1 Tiya' ruk'ij ri Dios riq'uin ri i-cuerpo \p \v 12 Can kitzij chi c'o nuk'a' richin nincha' ri achique ninjo' yen-en,\x * \xo 6:12 \xt 1 Co. 10:23.\x* pero man ronojel ta c'o utz nuq'uen-pe chuve. C'o nuk'a' richin nincha' ri achique ninjo' yen-en, pero yin man ninya' ta lugar chi yich'ac roma ri man jun utz nuq'uen-pe chuve. \v 13 Achel ronojel ri nikatij, can richin vi ri kapan y ri kapan can richin vi nuc'ul ri nikatij-ka, pero ri va'in y ri pamaj xa c'o na jun k'ij tok xqueq'uis, roma ri Dios can quiri' vi xtu'on chique. Pero ri ka-cuerpo man richin ta nikacusaj richin nkuc'uje' xa achok riq'uin na,\x * \xo 6:13 \xt 1 Ts. 4:3.\x* xa richin ri Ajaf, y ri Ajaf richin ri ka-cuerpo. \v 14 Y achel xu'on ri Dios che ri Ajaf Jesús chi xuc'asoj chiquicojol ri anima'i', quiri' mismo xtu'on chike roj.\x * \xo 6:14 \xt Ro. 6:5.\x* Riq'uin ruchuk'a'\x * \xo 6:14 \xt Ef. 1:19.\x* xtuc'asoj-e ri ka-cuerpo chiquicojol ri anima'i'. \v 15 Rix iveteman chi ri i-cuerpo ocunak ruk'a-rakan ri Jesucristo.\x * \xo 6:15 \xt Ef. 5:30.\x* Romari', si nicusaj ri i-cuerpo richin yixc'uje' riq'uin jun ixok ri xaxe mac nubanala' quiq'uin achi'a', xa mana-ta chic rix ruk'a-rakan ri Jesucristo; xa yixoc ruk'a-rakan ri ixok man utz ta ruc'aslen. Man ta nibanataj quiri' iviq'uin. \v 16 Achel nu'ij ruch'abel ri Dios ri tz'iban can chi ri achi y ri ixok xe jun xtiqui'en ri eca'i',\x * \xo 6:16 \xt Gn. 2:24; Mt. 19:5.\x* romari' si rix yixc'uje' riq'uin jun ixok man utz ta ruc'aslen, xa jun cuerpo ni'en riq'uin. \v 17 Pero ri xa jun nu'on riq'uin ri Ajaf, xa jun espíritu rubanon riq'uin.\x * \xo 6:17 \xt Jn. 17:21.\x* \v 18 Jac'a rix, quixenimaj chuvech ri yequibanala' ri yecusan ri qui-cuerpo richin yec'uje' xa achok riq'uin na.\x * \xo 6:18 \xt Ro. 1:24.\x* Xa achique na jun chic mac nu'on jun vinak, mana-ta ri ru-cuerpo nretzelaj, jac'a ri yec'uje' xa achok riq'uin na, ja ri qui-cuerpo ri niquetzelaj. \v 19 ¿Man iveteman ta c'a chi ri i-cuerpo jari' racho\x * \xo 6:19 \xt 2 Co. 6:16.\x* ri Lok'olaj Espíritu ri petenak riq'uin ri Dios, y c'o pan ivánima? Romari' rix man jun ik'a' che ri i-cuerpo richin ni'en xa achique na ri nijo'. \v 20 Roma ri Dios can riq'uin nimalaj ajil xixrulok'-vi,\x * \xo 6:20 \xt Gá. 3:13; He. 9:12; 1 P. 1:18; Ap. 5:9.\x* roma c'a ri', tiya' ruk'ij riq'uin ri i-cuerpo y riq'uin ri i-espíritu, roma can erichin vi rija'. \c 7 \s1 Ri Pablo yerupaxa'aj ri ec'ulan y ri man ec'ulan ta \p \v 1 Vacami ninjo' yich'o juba' pa ruvi' ri achique ic'utun-pe chupan ri vuj ri xitak-pe chuve. Can utz vi chi jun achi man ta nic'uje' riq'uin ixok.\x * \xo 7:1 \xt 1 Co. 7:8, 26.\x* \v 2 Pero roma chi'icojol ec'o niquicusaj ri qui-cuerpo richin yec'uje' xa achok riq'uin na, más utz chi ri achi tic'uje' jun rixayil,\x * \xo 7:2 \xt Pr. 5:18, 19.\x* y ri ixok tic'uje' jun rachijil. \v 3 Ri achi riq'uin ri rixayil, chi achi chi ixok man tiquiq'ueq'uej ri nurayij ri qui-cuerpo chiquivech.\x * \xo 7:3 \xt Ex. 21:10.\x* \v 4 Ri ixok manak che'el chi ruyon richin rija' ri ru-cuerpo, roma xa richin ri rachijil. Quiri' mismo ri achi, manak che'el chi ruyon richin rija' ri ru-cuerpo, roma xa richin ri rixayil. \v 5 Romari', chi achi chi ixok man tiquiq'ueq'uej-qui' chiquivech. Xaxe si junan quitzij niqui'en chi niquik'il-qui' ca'i-oxi' k'ij richin niqui'en orar. Pero man utz ta chi q'uiy k'ij niquiya' can qui'; man xa tibanataj chi roma ri quik'ilon-qui', ri Satanás xa yerutakchi'ij juc'an chic riq'uin ri niquirayij. \v 6 Pero ri nin-ij chive pa ruvi' ri nik'il-ivi' jun ca'i-oxi' k'ij, ja rix quixnojin si nijo' ni'en o manak. Yin man nin-ij ta chive chi can quiri' tibana'. Man quiri' ta. \v 7 Roma, xa ta c'o che'el chi conojel yec'uje' quiyon achel yin, can ta utz. Pero chikajununal man junan ta rubanon-pe ri Dios chike, roma jun vi rubanon-pe che ri jun, y jun vi chic rubanon-pe che ri jun. \p \v 8 Jac'a chique ri achi'a' ri quiyon chic ec'o, y chique ri malcani' tak ixoki', yin nin-ij chi más utz quiyon yec'uje',\x * \xo 7:8 \xt 1 Co. 7:26.\x* achel yin. \v 9 Pero si man niquicoch' ta yec'uje' quiyon, más utz quec'ule'\x * \xo 7:9 \xt 1 Ti. 5:14.\x* que chuvech nic'at cánima riq'uin ri niquirayij. \p \v 10 Jac'a rix ri c'o ivixayil o ivachijil, tivac'axaj c'a ri nin-ij chive, pero man nuyon ta yin yinojin ri nin-ij, re' riq'uin ri Ajaf petenak-vi: Chi ri ixok man tujach-ri' riq'uin ri rachijil,\x * \xo 7:10 \xt Mr. 10:12.\x* \v 11 y si nujach-ri' riq'uin ri rachijil, man tucanoj chic jun achi. Si man nrojo' ta nic'uje' ruyon, tuc'ulu' chic ruvech ri rachijil. Y quiri' mismo ri achi, man tujach-ri' riq'uin ri rixayil. \p \v 12 Jac'a chique ri ch'aka' ri c'o quixayil o cachijil ri man quiyo'on ta cánima riq'uin ri Jesucristo, yin c'o ca'i-oxi' ch'abel ninjo' nin-ij chique, pero ri nin-ij, xa ja yin yi'in y mana-ta ri Ajaf: Si jun achi ruyo'on ránima riq'uin ri Jesucristo y ri rixayil manak, pero ri ixok xa utz nuna' chi quic'uan-qui', ri achi man tujach-ri' riq'uin ri rixayil. \v 13 Quiri' mismo si jun ixok ruyo'on ránima riq'uin ri Jesucristo y ri rachijil manak, pero ri achi xa utz nuna' chi quic'uan-qui', ri ixok man tujach-ri' riq'uin ri rachijil. \v 14 Roma riq'uin juba' roma ri rixayil runiman, ri achi nuya' ránima riq'uin ri Jesucristo. Quiri' mismo, riq'uin juba' roma ri rachijil runiman, ri ixok nuya' ránima riq'uin ri Jesucristo. Pero si ri te'ej-tata'aj niquijach-qui', riq'uin juba' ri ac'ola' man jun bey xtiquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo. Pero achel ri ibanon vacami, más c'o che'el chi ri ac'ola' yecolotaj. \v 15 Pero si ja ri man ruyo'on ta ránima riq'uin ri Jesucristo niyo'on can ri rixayil o ri rachijil, tiyo'ox lugar che chi ni'e. Roma tok nibanataj achel ri nkutajin chubixic, ri ruyo'on ránima riq'uin ri Jesucristo, man ximon ta riq'uin ri man ruyo'on ta ránima riq'uin ri Jesucristo. Ri Dios xojroyoj richin nikac'uaj-ki' chuvi' uxlanen.\x * \xo 7:15 \xt Ro. 12:18.\x* \v 16 Roma rat ixok ri ayo'on avánima riq'uin ri Jesucristo, riq'uin juba' yatiquer nach'ec ri avachijil richin nicolotaj.\x * \xo 7:16 \xt 1 P. 3:1.\x* Y rat achi, riq'uin juba' yatiquer nach'ec ri avixayil richin nicolotaj. \p \v 17 Pero ja achel rubanic ri c'aslen ri ruyo'on ri Ajaf chive chi'ijununal, y ja chupan ri c'aslen ri rixc'o-vi tok xixroyoj ri Dios, chupan ri' tic'uaj-vi ri c'aslen. Jare' ri nuc'utun can yin chi tiquibana' ri niquimol-qui' pa rubi' ri Ajaf xa achique na tinamit. \v 18 Si ec'o banon chic ri circuncisión chique tok ri Dios xeroyoj, quiri' quecanaj can, man tiquiyoj ri retal. Y si ec'o ri man banon ta ri circuncisión chique tok ri Dios xeroyoj, quiri' quecanaj can.\x * \xo 7:18 \xt Gá. 5:6.\x* \v 19 Roma man jun nu'on si banon o man banon ta ri circuncisión.\x * \xo 7:19 \xt Gá. 6:15.\x* Ri más nic'atzin ja ri nika'an ri ru'in can ri Dios.\x * \xo 7:19 \xt Jn. 15:14; 1 Jn. 2:3.\x* \v 20 Xa achique na rubanic ri kac'aslen tok xojoyox roma ri Dios, quiri' kucanaj can. \v 21 Rix ri rix c'ayin pa quik'a' ch'aka' chic tok ri Dios xixroyoj, man tiya' ri' pan ivánima. Pero si c'o che'el yixel libre, quixel c'a. \v 22 Rix ri rix c'ayin pa quik'a' ch'aka' chic tok xixoyox roma ri Ajaf, c'o che'el nika'ij chi vacami rix libre chic, roma rix richin chic ri Ajaf Jesucristo.\x * \xo 7:22 \xt Jn. 8:36; Gá. 5:13.\x* Quiri' mismo, rix ri man rix c'ayin ta pa quik'a' ch'aka' chic tok xixoyox roma rija', c'o che'el nika'ij chi vacami rix c'ayin pa ruk'a' ri Ajaf Jesucristo. \v 23 Xixlok' yan riq'uin nimalaj ajil.\x * \xo 7:23 \xt Lv. 25:42.\x* Man chic c'a que'inimaj tzij ri xa quiq'uin vinak epetenak-vi. \v 24 Rix ri iniman ri Jesucristo, xa achique na rubanic ri ic'aslen tok xixoyox roma ri Dios, quiri' quixcanaj can. \p \v 25 Jac'a ri ic'utun-pe chuve pa quivi' ri xtani' ri man jani quec'ule', yin c'o ri nin-ij chive, pero pa vánima ntel-vi-pe, roma ri Ajaf man jun achique ruk'alajrisan can pa ruvi'. Pero roma vilon rupokonaxic nuvech riq'uin,\x * \xo 7:25 \xt 1 Ti. 1:12, 16.\x* romari' c'o che'el chi rix cukul ic'u'x riq'uin ri achique nin-ij chive. \v 26 Yin ninnojij chi más utz chi rix yixcanaj can achel ri rixc'o vacami, roma ri tiempo ri rojc'o-vi can c'ayef. \v 27 Ri achi c'o chic rixayil y ri ala' ri ruyo'on chic rutzij richin nic'ule', man tiquitzolij quitzij. Jac'a ri man ruximon ta apu ri', quiri' tic'uje'. \v 28 Pero si nrojo' nic'ule', tic'ule' c'a, ri' man mac ta. Quiri' mismo ri xten, si nic'ule', man mac ta ri nu'on. Xaxe nin-ij chique chi can c'o c'ayef niquil pa quic'aslen, y yin ninjo' chi rix man ta quiri' nik'asaj. \v 29 Man c'a timestaj rix aj-Corinto ri iniman, chi xa man q'uiy ta chic tiempo xkuc'uje' choch'ulef.\x * \xo 7:29 \xt Job 14:1, 2; Sal. 39:4, 7; 90:10; 103:15, 16; Ec. 6:12.\x* Romari' ri achi'a' c'o quixayil, man tiqui'en chi roma c'o quixayil, man niqui'en ta chic ri nrojo' ri Dios. \v 30 Ri yebison, man tiqui'en chi roma ri bis man niqui'en ta chic ri nrojo' ri Dios. Ri yequicot, man tiqui'en chi roma ri yequicot man niqui'en ta chic ri nrojo' ri Dios. Ri yequibanala' lok'oj, man tiqui'en chi roma ri lok'oj man niqui'en ta chic ri nrojo' ri Dios. \v 31 Quiri' mismo ri yesamajin beyomal richin ri roch'ulef,\x * \xo 7:31 \xt Sal. 39:6.\x* man tiqui'en chi romari' man niqui'en ta chic ri nrojo' ri Dios, roma ri roch'ulef richin ri vacami, xa niq'uis yan.\x * \xo 7:31 \xt Stg. 4:14; 1 Jn. 2:17.\x* \p \v 32 Yin man ninjo' ta chi rix más nich'ujirisaj-ivi' chunojixic ri xa richin ri roch'ulef. Jun ri ruyon c'o, más c'o ránima pa ruvi' ri nrojo' ri Ajaf richin nu'on ri nika chuvech ri Ajaf; \v 33 pero ri c'o rixayil, más c'o ránima riq'uin ri achique nic'atzin chique junan riq'uin ri rixayil pa ruvi' ri roch'ulef, richin nu'on ri nika chuvech. \v 34 Quiri' mismo nibanataj quiq'uin ri ixoki', y ri xtani'. Ri xtani' ri man jani tiquinojij chi yec'ule', más c'o cánima pa ruvi' ri nrojo' ri Ajaf richin lok'olaj nik'alajin ri qui-cuerpo y ri cánima chuvech. Jac'a ri ixok ri c'o chic rachijil, más c'o ránima riq'uin ri achique nic'atzin chique junan riq'uin ri rachijil pa ruvi' ri roch'ulef, richin nu'on ri nika chuvech. \v 35 Ronojel ri nin-ij chive, xa richin utz chive, y man richin ta yixink'at richin man quixc'ule'. Man quiri' ta. Yin xaxe ninjo' chi rix ni'en ri más nuc'ul chi ni'en chi'ijununal, y chi nis-ta jun achique nik'ato ivichin chi jumul rix q'ues riq'uin ri nrojo' ri Ajaf chive. \p \v 36 Jac'a si jun ala' nunojij chi riq'uin juba' man pa ruchojmil ta xu'on chi xuc'utuj jun xten richin nic'ule' riq'uin, pero si nuna' chi xa man nitiquer ta chic nic'uje' ruyon, tibanataj c'a ri nrojo', tic'ule'. Man mac ta ri nu'on, xa utz chi yec'ule'. \v 37 Pero si jun ala' can pa ránima ntel-vi-pe chi nic'uje' ruyon, y can utz nuna' chi ruyon c'o, y man roma ta chi ch'aka' chic ye'in che, y ja mismo rija' quiri' yayon pa ránima, utz ri nu'on chi man nuq'uen ta ri xten ri ruc'utun. \v 38 Roma c'a ri', si jun ala' nic'ule', utz ri nu'on.\x * \xo 7:38 \xt He. 13:4.\x* Pero si jun ala' nic'uje' ruyon, más utz nu'on que chuvech ri jun ri nic'ule'. \p \v 39 Jun ixok c'ulan, manak che'el nujach-ri' riq'uin ri rachijil tok ri achi c'a q'ues na.\x * \xo 7:39 \xt Ro. 7:2.\x* Ri ley can quiri' vi nu'ij. Jac'a si ri rachijil (nicom, niquen) e, c'o che'el nic'ule' chic riq'uin xa achique na achi, xaxe chi ri achi nuq'uen, ruyo'on ránima riq'uin ri Ajaf.\x * \xo 7:39 \xt 2 Co. 6:14.\x* \v 40 Pero chuve yin, más niquicot pa ruc'aslen si man nic'ule' ta chic. Y yin ninnojij chi ja jun yin c'o ri Lok'olaj Espíritu richin ri Dios viq'uin tok nin-ij quiri'. \c 8 \s1 Ri ti'j ri nisuj chiquivech ri tiox \p \v 1 Jac'a pa ruvi' ri achique yesuj chiquivech ri tiox, rix quire' ni'ij: Roj keteman chic chi ri yesuj ri' man jun nu'on masque natij, yixcha'.\x * \xo 8:1 \xt Ro. 14:14.\x* Pero riq'uin ri quiri' ninojij, nik'alajin chi rix sipojnak chiquivech ri ch'aka' chic ri quiniman ri Jesucristo, tok xa nic'atzin chi can ta ye'ijo' richin nicanoj achique ni'en richin niq'uiy ri quic'aslen chirakan ri Dios. \v 2 Ri jun ri nuna' chi can c'o reteman,\x * \xo 8:2 \xt Gá. 6:3.\x* nik'alajin chi xa man jani tretemaj ri achique nic'atzin chi nretemaj. \v 3 Pero si c'o jun kitzij nrojo' ri Dios,\x * \xo 8:3 \xt Nah. 1:7.\x* ri jun ri' eteman ruvech\x * \xo 8:3 \xt Gá. 4:9; 2 Ti. 2:19.\x* roma ri Dios chi tz'akat ri reteman. \p \v 4 Roma c'a ri', pa ruvi' rutijic ri yesuj chiquivech ri tiox, keteman chi ri tiox, manak ruc'aslen, y keteman chi xaxe jun Dios c'o.\x * \xo 8:4 \xt Dt. 4:35, 39; 6:4; Is. 37:16; 44:8; 45:5; Jer. 10:10.\x* \v 5 Roma masque vave' choch'ulef y ri chicaj ec'o ri ni'ix dioses chique, y can kitzij chi ec'o q'uiy dioses y q'uiy ajaf; \v 6 pero chikavech roj, xe jun Dios c'o,\x * \xo 8:6 \xt Mal. 2:10; Hch. 2:36; Ef. 4:6.\x* ri Tata'aj ri achok riq'uin petenak-vi ronojel,\x * \xo 8:6 \xt Jn. 1:3.\x* y roj, roj richin rija'. Keteman chi xe jun Ajaf c'o y ri' ja ri Jesucristo ri achok roma c'o ronojel,\x * \xo 8:6 \xt Ro. 11:36.\x* y ri achok roma c'o kac'aslen. \p \v 7 Pero man conojel ta ocunak pa cánima ruchojmil ronojel re'. Roma ec'o jujun quiyalo'n-pe quik'ij tiox. Rije' c'a quiri' na c'o chiquic'u'x chi xa quik'ij tiox niquiya' si niquitij ri sujun chic chiquivech, y roma man can ta c'o ruchuk'a' ri cánima riq'uin ri Jesucristo, niquina' chi mac ri niqui'en.\x * \xo 8:7 \xt Ro. 14:23.\x* \v 8 Can kitzij vi chi mana-ta ri nikatij nibano chi más utz nkurutz'et ri Dios.\x * \xo 8:8 \xt Ro. 14:17.\x* Si nikatij, man nu'on ta chike chi más utz nkutz'et roma ri Dios, y si man nikatij ta, man nu'on ta chike chi man ta utz nkutz'et roma rija'. Man quiri' ta. \v 9 Pero tibana' cuenta ivi'. Man tibanataj chi roma iveteman chi c'o ik'a' chi nitij ri sujun chic chiquivech ri tiox, man xa romari' ri man can ta c'o ruchuk'a' cánima riq'uin ri Jesucristo niquil jun roma chi niquixutuj can.\x * \xo 8:9 \xt Ro. 14:13.\x* \v 10 Roma si c'o jun ri man can ta c'o ruchuk'a' ránima riq'uin ri Jesucristo yarutz'et rat ri aveteman ri achique yatajin riq'uin, chi rat tz'uyul richin yava' ri achique lugar niyo'ox-vi quik'ij tiox, riq'uin juba' ri jun ri' nucovij-ri' chi nutij junan aviq'uin, masque xa jun vi nuna' ri ránima. \v 11 Chiri' c'o che'el nika'ij chi roma can c'o iveteman, nitzak ri jun ri man can ta c'o ruchuk'a' ránima ri achok roma (xcom, xquen) ri Jesucristo. \v 12 Y tok chique ri man can ta c'o ruchuk'a' cánima riq'uin ri Jesucristo ni'en ri mac ri achel yitajin chubixic chive, y xa nisoc ri cánima, ja jun che ri Jesucristo ni'en mac.\x * \xo 8:12 \xt Mt. 25:40.\x* \v 13 Romari' si ja ri nintij\x * \xo 8:13 \xt Ro. 14:21.\x* yin nibano chi nitzak jun ri junan kaniman ri Jesucristo riq'uin, más utz man jun bey chic xtintij ti'j, richin quiri' man voma ta yin nril jun roma chi nuxutuj can ri Jesucristo. \c 9 \s1 Jun apóstol c'o ruk'a' chi nuc'utuj ri achique nic'atzin che \p \v 1 Yin, yin jun ru-apóstol\x * \xo 9:1 \xt 1 Ti. 2:7; 2 Ti. 1:11.\x* ri Jesucristo y yin libre chic. Nutz'eton ruvech ri Kajaf Jesús, y ja rix ri xa jun chic ibanon riq'uin rija' ri rix ocunak ruc'u'x ri nusamaj. \v 2 Si chiquivech ch'aka' yin man yin ta apóstol, chivech rix can yin apóstol vi. Roma ja rix\x * \xo 9:2 \xt 2 Co. 3:2.\x* ri xa jun chic ibanon riq'uin ri Ajaf Jesús ri rix retal chi yin kitzij yin apóstol. \p \v 3 Jac'a chique ri yech'o chuvij, yin quire' nin-ij richin ninto-vi': \v 4 Ri roj rusamajela' ri Dios,\x * \xo 9:4 \xt 1 Co. 9:14.\x* c'o kak'a' chi nkutzuk,\x * \xo 9:4 \xt Mt. 10:10; Lc. 10:7; Gá. 6:6.\x* \v 5 y c'o kak'a' chi nika'an achel nu'on ri Pedro, ri ch'aka' chic apóstoles y ri eruchak' ri Kajaf Jesús. Rije' ni'e ri quixayil chiquij tok nequibana' rusamaj ri Ajaf. \v 6 Man ruchojmil ta chi xaxe roj riq'uin ri Bernabé nkusamaj richin nikatzuk-ki'.\x * \xo 9:6 \xt 2 Ts. 3:8.\x* \v 7 ¿Achique ni'ij rix? ¿C'o cami jun soldado pa cuartel ri xa ja ri ruméra nucusaj richin nutzuk-ri'? ¿O c'o cami jun achi ruticon uva ri nis-ta jun ruvech nutij?\x * \xo 9:7 \xt Dt. 20:6; Pr. 27:8.\x* ¿O jun yuk'unel quichin váquix ri man ta c'o ruk'a' chi nukum ri leche nuyitz'? \p \v 8 Man tinojij rix chi aj-roch'ulef no'oj nincusaj tok quiri' nin-ij chive. Man quiri' ta. Xa quiri' mismo nu'ij chupan ri ley ri xyo'ox che ri Moisés. \v 9 Roma chiri' nu'ij: Ri bóyix tok nuch'ey ri trigo, man tixim chirutza'n, richin c'o che'el niva'. Quiri' nu'ij ri ley. Y tok ri Dios quiri' nu'ij, ¿roma cami nupokonaj quivech ri bóyix, \v 10 o ja koma roj rusamajela' tok quiri' nu'ij? Koma roj tok quiri' nu'ij. Roma jun samajiy ulef, nisamaj roma cukul ruc'u'x chi chuvi' ri samaj xtitzuk-vi.\x * \xo 9:10 \xt 2 Ti. 2:6.\x* Quiri' mismo jun ri nich'eyo trigo, cukul ruc'u'x chi c'o che ri trigo xtiyo'ox che. \v 11 Y si roj ja ruch'abel ri Dios xkatic pan ivánima, ¿can jun cami nimalaj rakale'n si rix nkojito' juba' riq'uin ri nic'atzin chike choch'ulef? \p \v 12 Si ch'aka' rusamajela' ri Dios c'o quic'ulun chi'ik'a', roj más c'o kak'a' richin nikac'utuj. \p Pero roj xa kacoch'on-pe y man jun achique kac'utun chive, roma man nikajo' ta\x * \xo 9:12 \xt 2 Co. 12:13.\x* chi roma kato'ic nipa'e' rutzijol ri utzulaj ruch'abel ri Jesucristo ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak. \v 13 Rix jabel iveteman chi ri yebano ri lok'olaj samaj pa racho ri Dios, c'o che ri sipanic ri yeyo'ox can chiri' ri niquitij. Y ri ec'o chiri' richin niquic'ul ri chicop o ri ch'aka' chic sipanic ri niyo'ox pa ruvi' ri altar, c'o quik'a' richin niquiq'uen can juba' richin niquitij. \v 14 Quiri' mismo ru'in can ri Ajaf Jesús chi ri yetzijon ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak, nic'atzin chi riq'uin ri samaj ri' yetzuk-vi.\x * \xo 9:14 \xt Lc. 10:7; Gá. 6:6; 1 Ti. 5:17.\x* \p \v 15 Pero ronojel ri c'o nuk'a' che, yin man nuc'utun ta chive. Y man nintz'ibaj ta re' richin ninjo' chi yinitzuk. Roma yin can ninna' juba' nuk'ij chubixic chi man nuc'utun ta ri c'o nuk'a' che y más utz chuve chi (yicom, yiquen) que chuvech chi neleses pa vánima re achok roma yiquicot.\x * \xo 9:15 \xt 2 Co. 11:10.\x* \v 16 Roma si nintzijoj ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak, manak roma xtinya-ka nuk'ij, roma ri samaj ri' achel ximon chuvij y, ¡juye' nuvech si man xtinya' ta rubixic! \p \v 17 Roma xa ta yin nuyon nucanon ri samaj re', c'o ta che'el ninvoyo'ej vajil; pero xa achel jun tako'n\x * \xo 9:17 \xt Gá. 2:7; Fil. 1:17; Col. 1:25.\x* ximon-pe chuvij. \v 18 Romari', ri vajil ri ninc'ul chupan ri samaj, ja chi manak vajil ninc'ul\x * \xo 9:18 \xt 2 Co. 11:7.\x* tok nintzijoj ri utzulaj ruch'abel ri Jesucristo ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak, richin quiri' man ninc'utuj ta ri can c'o nuk'a' che. \v 19 Y roma man jun achok che nuc'utun-vi ri nic'atzin chuve, romari' man jun k'atayon vichin richin yin ocunak quisamajinel conojel, richin quiri' más eq'uiy niquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo. \v 20 Tok yinc'o chiquicojol ri nuvinak israelitas, can nin-en riq'uin ri nuc'aslen achel ri quic'aslen rije',\x * \xo 9:20 \xt Hch. 16:3; 21:23-26.\x* roma ninjo' chi niquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo. Rije' ec'o chuxe' ri ley ri xyo'ox che ri Moisés, y yin masque man yinc'o ta chic chuxe' ri ley ri', pero tok yinc'o chiquicojol, nin-en achel can ta yinc'o chuxe' ri ley, roma ninjo' chi rije' niquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo. \v 21 Tok yinc'o chiquicojol ri man ec'o ta chuxe' ri ley ri xyo'ox che ri Moisés, can nin-en achel man ta veteman ruchojmil ri ley, roma ninjo' chi ja jun rije' niquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo. Pero man nin-ij ta chi ninmestaj can ri ru-ley ri Dios, xa can nin-en-vi ri nu'ij ri ley ri xuq'uen-pe ri Jesucristo.\x * \xo 9:21 \xt 1 Co. 7:22.\x* \v 22 Tok yinc'o chiquicojol ri man can ta c'o ruchuk'a' cánima\x * \xo 9:22 \xt Ro. 15:1.\x* riq'uin ri Jesucristo, man ninya' ta lugar chi nijel nuk'a' chirij ri xa man utz ta chiquivech rije', roma ninjo' chi más yejel-apu riq'uin ri Jesucristo. Quiri' nin-en chiquicojol conojel, richin quiri' ec'o yecolotaj chiquicojol. \v 23 Ronojel re' nin-en roma ninjo' chi más ni'e rutzijol ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak, richin quiri' junan iviq'uin rix xtikac'ul ri favor ri nuq'uen-pe ri utzulaj ch'abel ri'. \p \v 24 Rix jabel iveteman chi ri ye'etz'an pa jun anin, conojel niquitij quik'ij, pero xaxe che ri nich'ocomaj niyo'ox-vi ri sipanic. Quiri' mismo rix titija' ik'ij chuc'uaxic ri c'aslen richin nich'ec ri utzulaj sipanic ri xtuya' ri Dios. \v 25 Conojel ri ye'oc chupan jun etz'anen, niquiya' can ronojel ri man utz ta nu'on che ri qui-cuerpo, xaxe richin niquich'ec jun sipanic ri xa niq'uis. Jac'a roj ri nikatij kak'ij chuc'uaxic ri c'aslen ri nrojo' ri Dios, ri sipanic ri xtiyo'ox chike, man jun bey xtiq'uis.\x * \xo 9:25 \xt 1 Ti. 6:12; Stg. 1:12; Ap. 2:10.\x* \v 26 Roma c'a ri', yin chuc'uaxic ri nuc'aslen, man nin-en ta achel nu'on jun ri xa man reteman ta achique lugar ne'el-vi tok netz'an pa jun anin. Ni mana-ta achel nu'on jun tok nich'eyon, ri xaxe pa cak'ik' nik'ax-vi ri ruk'a'. \v 27 Roma yin nin-en che ri nu-cuerpo chi tunimaj nutzij, can yin rajaf pa ruvi'. Man xa tibanataj chi pa ruq'uisbel xquineleses can\x * \xo 9:27 \xt Jer. 6:30; 2 Co. 13:5.\x* yin ri xiyo'on rutzijol ruch'abel ri Dios chique eq'uiy. \c 10 \s1 Man tikaya' quik'ij tiox, achel xqui'en ri israelitas \p \v 1 Roma c'a ri', rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, yin man ninjo' ta chi man ta iveteman chi ri kati't-kamama', conojel xuc'uax quibey roma ri sutz'\x * \xo 10:1 \xt Ex. 13:21.\x* ri xuya-pe ri Dios pa quivi', y chiquivech conojel xjakataj ri nimalaj mar\x * \xo 10:1 \xt Ex. 14:22.\x* richin c'o quibey xek'ax. \v 2 Y conojel rije' achel pa rubi' ri Moisés xe'an-vi bautizar tok xebin chuxe' ri sutz' y xek'ax chupan ri nimalaj mar. \v 3 Conojel rije' xquitij ri xka-pe chila' chicaj\x * \xo 10:3 \xt Ex. 16:15.\x* riq'uin ri Dios. \v 4 Y conojel xquikum ri ya' ri xuya' ri Dios chique ri xel-pe pa jun abaj.\x * \xo 10:4 \xt Ex. 17:6; Nm. 20:11; Dt. 8:15; Sal. 105:41.\x* Ri abaj ri' ja ri Cristo y rija' can benak-vi quiq'uin. \v 5 Pero can xk'alajin chi q'uiy chique rije' man xeka ta chuvech ri Dios, y romari' xa juba' ma conojel xeq'uis can chiri'\x * \xo 10:5 \xt Nm. 14:29, 32, 35.\x* pa chakijlaj tz'iran ulef. \p \v 6 Ronojel ri xbanataj quiq'uin, xa ejemplo chikavech roj richin man tikarayij ri man utz ta achel xqui'en rije'. \v 7 Man c'a tiya' quik'ij tiox, achel xqui'en ch'aka' chique rije' tok xc'achoj rubanic ruvachibel ri váquix. Roma ruch'abel ri Dios ri tz'iban can nu'ij: Ri tinamit xetz'uye' chuvech ri vachibel richin xeva' y xquitij ya', y tok xquicolaj, xecataj-e richin xequi'en-ka itzel etz'anen\x * \xo 10:7 \xt Ex. 32:6.\x* chiquivech. Quiri' nu'ij ri tz'iban can. \v 8 Ni man tikacusaj ri ka-cuerpo richin nkuc'uje' xa achok riq'uin na, achel xqui'en ch'aka'\x * \xo 10:8 \xt Nm. 25:1.\x* chique rije', y romari' pa jun k'ij (xecom, xequen) veintitrés mil. \v 9 Ni man tikarayij nikanak royoval ri Ajaf pa kavi' achel xqui'en ch'aka' chique rije', y romari' (xecom, xequen) pa quik'a' cumatz.\x * \xo 10:9 \xt Nm. 21:5, 6.\x* \v 10 Ni man (tich'ojij, tich'ojoquij) ri achique niyo'ox chive,\x * \xo 10:10 \xt Nm. 14:2, 37.\x* achel xqui'en ch'aka' chique rije', y romari' xq'uis quik'ij pa ruk'a' ri camisanel ri xtak-pe pa quivi'. \p \v 11 Ronojel ri xquik'asaj rije', xa jun ejemplo chike roj, y tz'iban can\x * \xo 10:11 \xt Ro. 15:4.\x* richin chi roj ri roj rilon ri ruq'uisbel tak tiempo richin ri roch'ulef, tiketemaj tikachajij ri kac'aslen. \v 12 Romari', ri ninojin chi cof c'o chirakan ri Dios, tuchajij-ri' richin man nitzak. \v 13 Man jun chique ri jalajoj rubeyal ri nucanoj ri itzel chivij richin yixka pa ruk'a' ri man ta nucanoj chiquij ch'aka' chic. Pero ri Dios man nuya' ta lugar chi nik'ax ruvi'\x * \xo 10:13 \xt Ex. 13:17; Jer. 29:11.\x* ri jalajoj rubeyal ri nicanox chivij, roma rija' can nu'on na vi ri ru'in. Romari', junan riq'uin ri nicanox chivij, rija' nuc'ut ri bey chivech richin nicol-e-ivi'. \p \v 14 Romari' rix ri yixinjo', nin-ij c'a chive: Quixenimaj-pe chuvech ri xuculen chiquivech tiox. \v 15 Yin veteman chi rix yixtiquer yixnojin utz;\x * \xo 10:15 \xt 1 Co. 8:1.\x* roma c'a ri', tinojij rij ri achique yitajin chubixic chive. \v 16 Ri vino ri nikamatioxij che ri Dios tok junan nikac'uxlaj rucamic ri Jesucristo,\x * \xo 10:16 \xt Mt. 26:26; Mr. 14:22-24; Lc. 22:19, 20.\x* ¿la man nuc'ut ta cami chikavech chi xa jun kánima kabanon riq'uin ri Jesucristo roma ri ruquiq'uel? Quiri' mismo ri pan ri junan nikaper richin nikatij, ¿la man nuc'ut ta cami chikavech chi xa jun kánima kabanon konojel ri roj ru-cuerpo ri Jesucristo? \v 17 Y roma xaxe jun ri pan, roj ri roj q'uiy, xa jun cuerpo kabanon,\x * \xo 10:17 \xt Ro. 12:5.\x* roma konojel nikatij juba' che ri jun oc pan. \p \v 18 Titz'eta' na pe ri niqui'en ri israelitas tok c'o nequiya' pa racho ri Dios richin niyo'ox pa ruvi' ri ru-altar. Rije' c'o juba' nitzolis chique richin niquitij.\x * \xo 10:18 \xt Lv. 7:15.\x* Y riq'uin ri niquitij, xa jun cánima niqui'en richin niquiya' ruk'ij ri Dios. Romari', si rix nitij ri yo'on chic chuvech tiox, xa jun ivánima ni'en richin niya' ruk'ij. \v 19 Pero riq'uin ri quiri' nin-ij chive, riq'uin juba' rix ninojij chi jun tiox c'o ruc'aslen,\x * \xo 10:19 \xt 1 Co. 8:4.\x* y ninojij chi c'o rakale'n niyo'ox jun sipanic chuvech. Man quiri' ta. \v 20 Ri nin-ij chive jare': Ri man queteman ta ruvech ri Dios, tok nequiya' can ti'j chiquivech tiox, xa chiquivech itzel tak espíritu niquiya-vi, y mana-ta chuvech ri kitzij Dios.\x * \xo 10:20 \xt Dt. 32:17.\x* Y yin man ninjo' ta chi rix xa jun ivánima ni'en richin niya' quik'ij itzel tak espíritu. \v 21 Rix ri nikum rupan ri vaso richin jun ivánima niya' ruk'ij ri Ajaf, manak che'el nikum rupan jun vaso richin niya' quik'ij itzel tak espíritu. Y si nitij ri achique c'o pa ruvi' ri ru-mesa ri Ajaf richin jun ivánima niya' ruk'ij, manak che'el nitij ri c'o pa ruvi' qui-mesa ri itzel tak espíritu\x * \xo 10:21 \xt 2 Co. 6:15.\x* richin niya' quik'ij. \v 22 Roma si quiri' nika'an, xa nikajo' nikayec royoval ri Dios chikij. Pero manak che'el chi roj más c'o kuchuk'a' que chuvech rija'.\x * \xo 10:22 \xt Job 9:4; 40:9-14.\x* \s1 Ronojel ri ni'en can ta richin niya' ruk'ij ri Dios \p \v 23 Can kitzij vi chi c'o nuk'a' richin nincha' ri achique ninjo' nin-en, pero man ronojel ta c'o utz nuq'uen-pe.\x * \xo 10:23 \xt 1 Co. 6:12.\x* C'o nuk'a' richin nincha' ri achique ninjo' nin-en, pero man ronojel ta nu'on chique ri quiniman ri Jesucristo chi yeq'uiy chirakan ri Dios. \v 24 Man jun c'a tucanoj ri xaxe che rija' c'o utz nuq'uen-pe, xa tucanoj ri c'o utz nuq'uen-pe che quic'aslen ri ch'aka' chic.\x * \xo 10:24 \xt Ro. 15:1.\x* \p \v 25 Ronojel ruvech ti'j ri nic'ayix pa tak c'ayibel, utz nilok' y nitij,\x * \xo 10:25 \xt 1 Ti. 4:4.\x* y man nic'atzin ta nic'utuj si yo'on o man yo'on ta chiquivech tiox, richin man iyon tiya-ka ruk'axon ivánima. \v 26 Roma ri roch'ulef y ronojel ri c'o chuvech, richin ri Ajaf.\x * \xo 10:26 \xt Sal. 24:1.\x* \p \v 27 Si jun man ruyo'on ta ránima riq'uin ri Jesucristo yixroyoj richin jun va'in, utz yixbe, si nijo'. Titija-pe ri nuya' chive,\x * \xo 10:27 \xt Lc. 10:7.\x* y man tic'utuj si yo'on o man yo'on ta chiquivech tiox, richin man iyon tiya-ka ruk'axon ivánima. \v 28 Roma ri roch'ulef y ronojel ri c'o chuvech, richin ri Ajaf.\x * \xo 10:28 \xt Dt. 10:14.\x* Pero si c'o jun ri ni'in chive: Ri ti'j re' yo'on chic chiquivech tiox, nicha' chive, rix roma ránima ri quiri' ni'in chive, man titij ri ti'j ri', richin man jun tik'axo ránima.\x * \xo 10:28 \xt 1 Co. 8:10.\x* \v 29 Y tok nin-ij chive chi man jun tik'axo ránima, man roma ta ri ivánima rix. Yin xin-ij quiri' roma ri jun ri yixtz'eto, riq'uin juba' xa nik'axo-ka ránima. \p Quiri' nin-ij chive, roma manak che'el chi ja ri nuna' ránima jun chic vinak ri ni'in chuve ri achique utz chi nintij o achique man utz ta.\x * \xo 10:29 \xt Ro. 14:16, 17.\x* \v 30 Y si yin ninya' matiox che ri Dios roma ri achique nintij,\x * \xo 10:30 \xt Ro. 14:6.\x* ¿achique roma yitzijos tok xa numatioxin chic che ri Dios ri achique nintij? \v 31 Roma c'a ri', tok yixva', nikum iya' o xa achique na ri ni'en, tibana' richin chi ri Dios niyo'ox ruk'ij. \v 32 Man xa tibanataj chi ivoma rix niquil jun roma chi niquixutuj can ri Dios\x * \xo 10:32 \xt Ro. 14:13.\x* ri israelitas o ri man israelitas ta, o ri erutinamit chic ri Dios. \v 33 Tibana' achel nin-en yin, nintij nuk'ij chupan ronojel richin nin-en ri nika chiquivech conojel. Man nin-en ta xaxe ri utz nu'on che ri nuc'aslen yin,\x * \xo 10:33 \xt Ro. 15:2.\x* xa ja ri utz nu'on che quic'aslen eq'uiy, richin chi yecolotaj.\x * \xo 10:33 \xt Ro. 11:14.\x* \c 11 \p \v 1 Tic'ama' can rix ruchojmil ri c'aslen ri (nuc'uan, vuc'a'n) chivech;\x * \xo 11:1 \xt 2 Ts. 3:9.\x* achel yin xinq'uen can ruchojmil ruc'aslen ri Jesucristo. \s1 Ri achique quibanic utz chi niqui'en ri ixoki' \p \v 2 Yin can niquicot ri vánima iviq'uin rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, roma chupan ronojel, man yin imestan ta y c'a itzekle'en na achel-achel ri nuc'utun can chivech.\x * \xo 11:2 \xt 2 Ts. 2:15.\x* \v 3 Pero yin ninjo' chi rix nivetemaj chi roma ri Jesucristo tok xc'uje' ruc'aslen ri achi, y roma ri achi tok xc'uje' ruc'aslen ri ixok, y roma ri Dios tok xc'uje' ruc'aslen ri Jesucristo choch'ulef. \v 4 Xa achique na achi ri nutz'apij (rujolon, ruvi') tok nu'on orar o tok nuya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa ránima,\x * \xo 11:4 \xt 1 Co. 12:10, 28; 14:3-6.\x* xa nuya' chi q'uix ri Jesucristo ri achok roma xc'uje' ruc'aslen. \v 5 Jac'a xa achique na ixok ri man nutz'apij ta (rujolon, ruvi') tok nu'on orar o tok nuya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa ránima,\x * \xo 11:5 \xt Hch. 21:9.\x* xa nuya' chi q'uix ri achi ri achok roma xc'uje' ruc'aslen. Can junan nu'ij chi rujuc'un ta e ri rusumal ruvi'. \v 6 Si jun ixok man nrojo' ta nutz'apij (rujolon, ruvi'), tusocaj-e ri rusumal ruvi'. Pero si niq'uix nusocaj-e o nujuc'-e ronojel ri rusumal ruvi', tutz'apij c'a. \v 7 Roma man utz ta chi ri achi nutz'apij (rujolon, ruvi'), roma can ruvachibel\x * \xo 11:7 \xt Gn. 1:26.\x* vi ri Dios y roma rija' tok nik'alajin ruk'ij ri Dios, jac'a ri ixok can richin vi chi nik'alajin ruk'ij ri achi. \v 8 Roma ri na'ey achi, man riq'uin ta jun ixok xtz'ucutaj-vi-pe ri ruc'aslen, jac'a ri na'ey ixok, jun rubakil ri achi xcuses richin xc'uje' ruc'aslen.\x * \xo 11:8 \xt Gn. 2:21-23.\x* \v 9 Quiri' mismo, ri Dios man xuya' ta ruc'aslen ri achi roma nic'atzin che ri ixok, xa xuya' ruc'aslen ri ixok roma nic'atzin che ri achi.\x * \xo 11:9 \xt Gn. 2:18.\x* \v 10 Romari', nic'atzin chi ri ixok pa ruchojmil nunojij achique utz chi nu'on riq'uin ri rusumal ruvi', y nic'atzin chi quiri' nu'on coma ri ángeles.\x * \xo 11:10 \xt Ec. 5:6.\x* \v 11 Pero chikacojol roj ri kayo'on kánima riq'uin ri Ajaf, man jun ri más c'o ruk'ij.\x * \xo 11:11 \xt Gá. 3:28.\x* Ri ixok nic'atzin che ri achi y ri achi nic'atzin che ri ixok. \v 12 Roma achel ri ixok riq'uin jun rubakil ri achi xtz'ucutaj-vi-pe, quiri' mismo ri achi nalex riq'uin ri ixok. Pero ronojel riq'uin ri Dios petenak-vi.\x * \xo 11:12 \xt Pr. 16:4; Ro. 11:36; 1 Co. 8:6; He. 1:2, 3.\x* \p \v 13 Tinojij na pe jabel. ¿Utz cami chi ri ixok man nutz'apij ta (rujolon, ruvi') tok nich'o riq'uin ri Dios pan oración? \v 14 Rix iveteman chi achel ruchojmil ri roch'ulef rubanon can ri Dios, can man utz ta vi chi jun achi chovon ri rusumal tak ruvi', xa nukasaj ruk'ij. \v 15 Pero jun ixok can utz vi che chi chovon ri rusumal tak ruvi'. Roma pa ruq'uexel chi nutz'apij (rujolon, ruvi') riq'uin tziek, xa yo'on che chi ja ri chovon tak rusumal ruvi' ri nitz'apin. \v 16 Pero riq'uin juba' ec'o (niquich'ojij, niquich'ojoquij)\x * \xo 11:16 \xt 1 Ti. 6:4.\x* ri yitajin chubixic. Roj xaxe nika'ij chi ri junan nkusamaj pa rusamaj ri Dios, quiri' ri nikanojij. Y ja jun ri niquimol-qui' pa rubi' ri Dios xa achique na tinamit quiri' niquinojij. \s1 Ri aj-Corinto man pa ruchojmil ta niqui'en ri va'in c'uxle'el richin ri Ajaf \p \v 17 Jac'a riq'uin ri nintz'ibaj-e chive vacami, manak che'el nin-ij chi can utz ri yixtajin riq'uin, roma ri nimol-ivi' rix, pa ruq'uexel chi c'o utz nuq'uen-pe chive, xa man jun utz ntel chivech. \v 18 Na'ey ninjo' nin-ij chive ri vac'axan, chi tok rix nimol-ivi' pa rubi' ri Dios, jalajoj ivech nibanala-ka.\x * \xo 11:18 \xt 1 Co. 1:10; 3:3; 6:1.\x* Y c'o che ri vac'axan ninnimaj. \v 19 Pero can quiri' na vi nibanataj,\x * \xo 11:19 \xt Mt. 18:7; Lc. 17:1.\x* can nijachala' na vi ka ivi', richin quiri' yek'alajin-pe\x * \xo 11:19 \xt Lc. 2:35.\x* chi'icojol ri kitzij quiyo'on cánima riq'uin ri Jesucristo, y ri man quiyo'on ta. \v 20 Jac'a tok nimol-ivi', xa mana-ta chic ri va'in c'uxle'el richin ri Ajaf ri ni'en. \v 21 Roma tok ni'en ri va'in ri', xa iyon chivech nitijla' yan ka ri ic'amalo'n-apu, y ch'aka' xa niquicoch'-e quipan, y ch'aka' chive hasta yek'aber-e.\x * \xo 11:21 \xt Jud. 12.\x* \v 22 ¿Achique roma quiri' ni'en? ¿La manak ivacho richin yixva-pe y chi nikumula-pe iya'? Pero rix xa man jun quik'ij ni'en chique ri niquimol-qui' junan iviq'uin richin niya' ruk'ij ri Dios, y xa ye'iya' chi q'uix ri man jun oc achique quichajin.\x * \xo 11:22 \xt Stg. 2:6.\x* Riq'uin ri yixtajin, yin manak che'el nin-ij chive chi yiquicot iviq'uin. \s1 Ri achique ruchojmil ri va'in c'uxle'el richin ri Ajaf \r (Mt. 26:26-29; Mr. 14:22-25; Lc. 22:14-20) \p \v 23 Quiri' nin-ij chive, roma yin ja achel ruk'alajrisan can ri Ajaf ri nuc'utun can chivech, y quire' rubanic: Ri Ajaf Jesús chupan ri ak'a' tok xjach-e pa quik'a' ri coyoval che, na'ey xuli'ej jun pan pa ruk'a'. \v 24 Tok xumatioxij yan che ri Dios, xuper c'a, y quire' xu'ij: (Titz'ama', tichapa') y titija' ri pan re', roma jare' ri nu-cuerpo\f + \fr 11:24 \ft C'o versiones quiyo'on jujun ch'abel más vave', achel “ri xperetaj ivoma”, o “ri xyo'ox ivoma”.\f* ri xtic'amo-pe favor chive. Titija' c'a richin c'uxle'el vichin yin, xcha'. \v 25 Jac'a tok evayinak chic, ri Jesús xuq'uen-apu ri vaso richin ri pascua, y xu'ij: Ri vaso re', jare' ri c'ac'ac' ruvujil c'aslen\x * \xo 11:25 \xt He. 9:15.\x* ruchojmirisan ri Dios roma ri nuquiq'uel ri xtibin. Y jun bey, jun bey tok nikum rupan ri vaso, tibana' richin c'uxle'el vichin yin. Quiri' ri xu'ij ri Jesús. \v 26 Romari', jun bey, jun bey tok nitij ri pan y nikum rupan ri vaso, ja rucamic ri Ajaf nivelesaj rutzijol, c'a ja tok xtipe chic jun bey rija'.\x * \xo 11:26 \xt Hch. 1:11; Ap. 1:7.\x* \s1 Tikanojij-ka achique nuq'uen-pe chi roj richin ru-cuerpo ri Jesucristo \p \v 27 Romari', xa achique na jun ri mana-ta rubeyal nu'on tok nutij ri pan y nukum rupan ri vaso c'uxle'el richin ri Ajaf, xa mac nu'on chirij ru-cuerpo y ruquiq'uel ri Ajaf. \v 28 Romari', chikajununal tikanic'oj-ka-ki' si utz o man utz ta ri nkutajin riq'uin,\x * \xo 11:28 \xt 2 Co. 13:5; Gá. 6:4.\x* y c'ajari' tikatija' ri pan y tikakumu' rupan ri vaso. \v 29 Roma xa achique na ri nitijo ri pan y nikumu rupan ri vaso c'uxle'el richin ri Ajaf, y xa man juba' nunojij chi xa jun cuerpo rubanon quiq'uin ri quiniman ri Ajaf, xa castigo nroyoj-ka pa ruvi'. \v 30 Xa romari' chi'icojol rix eq'uiy yeyavej, eq'uiy manak ruchuk'a' ri qui-cuerpo, y eq'uiy ri (xecom, xequen) yan e. \v 31 Roma c'a ri', xa ta roj nikanojij-ka achique nuq'uen-pe chi roj richin ri ru-cuerpo, man ta nika ri castigo re' pa kavi'. \v 32 Pero si nika castigo, xa richin nuc'astisaj kavech,\x * \xo 11:32 \xt Job 5:17; Am. 3:2; He. 12:5.\x* richin man ta nika ri nimalaj castigo pa kavi' junan quiq'uin ri vinak ri c'a benak na cánima riq'uin ri roch'ulef. \p \v 33 Roma c'a ri', rix aj-Corinto ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, tok nimol-ivi' richin ri va'in, tivoyo'ej-ivi' chivech. \v 34 Pero si c'o jun nivayijan, más utz tiva-pe chiracho, richin quiri' tok nimol-ivi', man xa tivoyoj-ka castigo pan ivi'. Y c'a c'o chic ch'aka' xquenchojmirisaj chivech tok xquixentz'eta'. \c 12 \s1 Ri quiniman ri Jesucristo c'o rusipan ri Lok'olaj Espíritu chique richin niqui'en \p \v 1 Vacami rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, pa ruvi' ri rusipan ri Lok'olaj Espíritu chive richin ni'en,\x * \xo 12:1 \xt 1 Co. 14:1.\x* yin man ninjo' ta chi man ta iveteman ruchojmil. \p \v 2 Rix iveteman ri achique xe'ibanala' tok man jani tivetemaj ruvech ri Dios, xa satznak ibey chivech, roma achel rix yuken richin xiya' quik'ij tiox ri xa manak quich'abel. \v 3 Romari', yin nin-ij chive: Ri uc'uan roma ru-Espíritu ri Dios, man jun yok'onic tzij nu'ij chirij ri Jesús. Y man jun nitiquer ni'in chi ri Jesús jari' ri Ajaf, si man ta uc'uan roma ri Lok'olaj Espíritu.\x * \xo 12:3 \xt 1 Jn. 4:2, 3.\x* \p \v 4 Vacami c'a, tivetemaj chi jalajoj ruvech ri sipan chike chi nika'an,\x * \xo 12:4 \xt Ro. 12:4-6.\x* jac'a ri Lok'olaj Espíritu ri nisipan, xaxe jun.\x * \xo 12:4 \xt Ef. 4:4-6.\x* \v 5 Jalajoj ruvech quito'ic\x * \xo 12:5 \xt Ef. 4:11.\x* ch'aka' chic ri yo'on chike chi nkutiquer nika'an, jac'a ri Ajaf ri niyo'on, xaxe jun. \v 6 Jalajoj ruvech rusamaj ri Dios ri rubanon chikacojol, jac'a ri Dios ri nisamaj pa cánima conojel richin nibanataj ronojel re', xaxe jun. \v 7 Pero chikajununal, ri ruchuk'a' ri Lok'olaj Espíritu ri nik'alajin chupan ri nibanataj chi kak'a', can richin c'o utz nuq'uen-pe chike konojel. \v 8 Roma ri Lok'olaj Espíritu, che jun ruyo'on chi c'o che ri kitzij utzulaj no'oj\x * \xo 12:8 \xt 1 Co. 2:6; 2 Co. 8:7.\x* ri petenak riq'uin ri Dios ri nitiquer nuya' rubixic. Che chic jun, mismo ri Lok'olaj Espíritu ruyo'on chi c'o che ri reteman ri Dios nitiquer nuya' rubixic. \v 9 Che chic jun ruyo'on chi jani na cukul ruc'u'x riq'uin ri Dios. Che chic jun, ruyo'on chi nic'achojrisan.\x * \xo 12:9 \xt Mr. 16:18.\x* \v 10 Che chic jun ruyo'on chi nu'on milagros,\x * \xo 12:10 \xt Gá. 3:5.\x* che chic jun ruyo'on chi nuya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa ránima. Che chic jun ruyo'on chi nitiquer nuna'ej si ri nu'ij jun vinak riq'uin ri Lok'olaj Espíritu petenak-vi o xa riq'uin jun itzel espíritu;\x * \xo 12:10 \xt 1 Jn. 4:1.\x* che chic jun ruyo'on chi nich'o-pe pa jalajoj ruvech ch'abel,\x * \xo 12:10 \xt Hch. 2:4.\x* y che chic jun ruyo'on chi nuk'alajrisaj ri ni'ix-pe pa jun chic ch'abel. \v 11 Y ronojel re', xaxe jun nisamajin, y ri' ja ri Lok'olaj Espíritu. Rija' nusipaj chike chi jalajoj ruvech nkutiquer nika'an chikajununal achel ri nurayij rija'. \p \v 12 Quiri' nin-ij chive roma roj ri xa jun chic kabanon riq'uin ri Jesucristo xa roj achel jun cuerpo ri jalajoj rutz'akat, pero xaxe jun rubanon. \v 13 Roma konojel xa riq'uin jun mismo Espíritu xoj-an-vi bautizar\x * \xo 12:13 \xt Is. 44:3; Jn. 6:63.\x* richin xojoc ruk'a-rakan ri cuerpo ri', y man jun nu'on si roj israelitas o man roj israelitas ta, si rojc'o chuxe' rutzij jun chic o manak, roma konojel x-an chike chi xa jun chic kabanon riq'uin ri mismo Espíritu. \p \v 14 Kitzij na vi chi jun cuerpo man xe ta jun ruk'a-rakan, xa q'uiy. \v 15 Y xa ta ri kakan quire' nu'ij-pe: Yin man yin ta richin ri cuerpo, roma mana-ta yin k'a', nicha', pero xa can richin vi ri cuerpo. \v 16 Quiri' mismo ri kaxiquin, xa ta quire' nu'ij-pe: Yin man yin ta richin ri cuerpo, roma mana-ta yin runak'-ruvech, nicha', pero xa can richin vi ri cuerpo. \v 17 Roma si ri ka-cuerpo ruyon ta (vechaj, palaj) ronojel, man ta nkojac'axan. Y si ri ka-cuerpo ronojel ta xiquinaj, man ta nkusekon. \v 18 Pero ri Dios runuc'un ronojel rutz'akat ri ka-cuerpo achel ri xka chuvech rija'. \v 19 Y xa ta ronojel rutz'akat ri ka-cuerpo xe jun ruvech, man ta nik'alajin chi cuerpo. \v 20 Pero ri ka-cuerpo man quiri' ta rubanon. Roma c'o jalajoj rutz'akat ruc'uan, pero xaxe jun rubanon. \p \v 21 Romari', ri runak'-kavech manak che'el nu'ij che ri kak'a': Rat man yac'atzin ta chuve. Quiri' mismo ri (kajolon, kavi'), manak che'el nu'ij chique ri kakan: Rix man yixc'atzin ta chuve. \v 22 Pero ja ri rutz'akat ri ka-cuerpo ri yek'alajin chi manak más cakale'n, jari' ri más c'o yec'atzin-vi; \v 23 y ri rutz'akat ri ka-cuerpo ri manak más cakale'n chikavech, y niquiya' q'uix, jari' ri más yekatz'apij y más yeka'an cuenta. \v 24 Jac'a ri rutz'akat ri ka-cuerpo ri más utz yetzu'un, man nic'atzin ta chi yekatz'apij. Pero ri Dios can utz vi xu'on che ronojel, roma hasta ri más manak oc cakale'n, rija' xu'on chique chi más c'o cakale'n, \v 25 richin quiri' man ta jalajoj quivech niqui'en-ka rutz'akat ri ka-cuerpo, xa can ta niquibanala-ka cuenta qui' chiquivech. \v 26 Y quiri', tok jun rutz'akat ri ka-cuerpo nik'axo, ronojel ri ka-cuerpo nuna' ri k'axomal; y tok c'o jun niyo'ox ruk'ij, ronojel ri ka-cuerpo niquicot.\x * \xo 12:26 \xt Ro. 12:15.\x* \p \v 27 Ri c'a ja xin-ij-ka chive, xa jun ejemplo chivij rix, roma ja rix ri rix ru-cuerpo ri Jesucristo, y chi'ijununal rix ocunak jun rutz'akat ri cuerpo ri'.\x * \xo 12:27 \xt Ro. 12:5; Ef. 1:23; 5:23, 29, 30.\x* \v 28 Y richin nibanataj rusamaj chikacojol roj ri ni'ix iglesia chike, ri Dios erunuc'un ri rusamajela': na'ey ri apóstoles, ruca'n ri yeyo'on rubixic ri ch'abel ri nu'ij-pe rija' pa cánima,\x * \xo 12:28 \xt Ro. 12:6; Ef. 2:20; 3:5.\x* rox ri yetijon,\x * \xo 12:28 \xt Hch. 13:1; 1 Ti. 5:17.\x* c'ajari' ri yebano milagros, y c'ajari' xeruya' ri yebano chi c'o yeyavej yec'achoj, xeruya' ri yeto'on ri c'o nic'atzin chique, ri yepaxa'an,\x * \xo 12:28 \xt Hch. 20:28; Ro. 12:8; He. 13:17, 24; 1 P. 5:1.\x* y ri yech'o pa jalajoj ruvech ch'abel.\x * \xo 12:28 \xt Nm. 11:17; Hch. 2:8, 11; Ef. 4:11.\x* \v 29 Quiri' nin-ij chive, roma man conojel ta e-apóstoles. Man conojel ta yeyo'on rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa cánima. Man conojel ta yetijon. Man conojel ta yebano milagros. \v 30 Man conojel ta quic'ulun sipanic richin yequic'achojrisaj ri yeyavej. Man conojel ta yech'o pa jalajoj ruvech ch'abel. Man conojel ta niquik'alajrisaj ri ni'ix pa ch'aka' chic ch'abel. \v 31 Pero rix, ja ri sipanic más c'o utz niquiq'uen-pe pa quic'aslen ri quiniman ri Jesucristo ri tirayij\x * \xo 12:31 \xt 1 Co. 14:1.\x* chi ri Dios nuya' chive. Pero yin ninjo' ninc'ut jun bey chivech ri más utz chuvech ronojel. \c 13 \s1 Ri más c'o rakale'n ja ri yatojo'on pan avánima \p \v 1 Si yin yich'o pa jalajoj ruvech ch'abel aj-roch'ulef, y pa quich'abel ángeles, pero si man yinojo'on ta pa vánima,\x * \xo 13:1 \xt Ro. 13:10; 1 Ti. 1:5.\x* xa yin achel jun ch'ich' ri choj tonotic rukul o achel jun k'ojon ri xe nik'ajan. \v 2 Y si ninya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa vánima, y (nik'ax, nino') chinuvech ronojel ri revan-ri' riq'uin ri Dios y ronojel ri kitzij utzulaj no'oj ri petenak riq'uin rija', y si cukul nuc'u'x\x * \xo 13:2 \xt Lc. 17:6.\x* riq'uin chi rija' nu'on ri ninc'utuj che y romari' can yitiquer nin-en chique ri nimalaj tak juyu' chi niquijal qui-lugar, pero si man yinojo'on ta pa vánima, man jun yic'atzin-vi. \v 3 Y si ronojel ri achique c'o viq'uin ninya' richin yentzuk ri man jun oc quichajin,\x * \xo 13:3 \xt Mt. 6:2.\x* y xa ta ninsuj-vi' richin yiporox pa k'ak', pero si man yinojo'on ta pa vánima, man jun utz nuq'uen-pe chuve. \p \v 4 Ri kitzij nojo'on pa ránima\x * \xo 13:4 \xt 1 P. 4:8.\x* quire' nu'on: jani na nicoch'on, utz runo'oj nu'on, man nikukut ta pa ránima chirij ri utz c'o, man nuna' ta ri' chi can c'o rakale'n, man nuna' ta ri' chi can c'o ruk'ij, \v 5 man yerubanala' ta ri xa niq'uixbisan, man nubanala' ta ri xe che rija' c'o utz nuq'uen-pe,\x * \xo 13:5 \xt Fil. 2:4.\x* man cha'anin ta nipe royoval, man nuyec ta pa ránima ri man utz ta ye'an che, \v 6 man niquicot ta ránima tok ni'an ri man choj ta, xa ja ri ruc'uan-ri' riq'uin ri kitzij ri niquicot riq'uin.\x * \xo 13:6 \xt Fil. 4:8; 2 Jn. 4.\x* \v 7 Chupan ronojel nicoch'on, chupan ronojel cukul ruc'u'x chi nibanataj ri utz, chupan ronojel nroyo'ej chi (nic'amo-ri', ye'utzir-pe) ronojel, y chupan ronojel ri yepe pa ruc'aslen nicovin.\x * \xo 13:7 \xt Gá. 6:2.\x* \p \v 8 Ri yatojo'on pan avánima man jun bey xtiq'uis rakale'n. Jac'a ri naya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pan avánima, o yach'o pa ch'aka' chic ch'abel, o c'o che ri kitzij utzulaj no'oj ri petenak riq'uin ri Dios yatiquer nak'alajrisaj, ronojel ri' c'o na jun k'ij man xquec'atzin ta chic. \v 9 Roma masque c'o keteman, pero man ronojel ta,\x * \xo 13:9 \xt 1 Co. 8:2.\x* y masque c'o nu'ij-pe ri Dios pa kánima richin nikaya' rubixic, pero man ronojel ta nu'ij-pe chike. \v 10 Jac'a tok tz'akat xtik'alajrises ronojel chikavech, jari' tok man xquec'atzin ta chic ri juba' sipan chike chi nkutiquer nika'an vacami. \v 11 Ninya' na jun ejemplo chivech: Tok yin c'a yin ac'ual na chiri', ri achique yenbila', ri achique yennojij y ronojel ri yenbanala', can achel vi nu'on jun ac'ual. Jac'a tok xinoc achi, man xin-en ta chic achel niqui'en ri ac'ola'. \v 12 Quiri' mismo vacami, xa achel pa jun espejo\x * \xo 13:12 \xt 2 Co. 3:18.\x* k'eku'n-k'eku'n ruvech nkutzu'un-vi, man can ta k'alaj ri achique nikatz'et.\x * \xo 13:12 \xt 2 Co. 5:7.\x* Pero xterila' na jun k'ij tok riq'uin mismo kavech xtikatz'et-vi. Vacami man ronojel ta k'alaj chinuvech,\x * \xo 13:12 \xt 1 Jn. 3:2.\x* pero chupan ri k'ij ri', (xtik'ax, xtino') ronojel chinuvech, achel rija' reteman nuvech yin. \v 13 Chupan ri tiempo ri rojc'o-vi vacami, c'o rakale'n chi cukul ac'u'x riq'uin ri Dios, c'o rakale'n chi avoyo'en-apu ri ru-favor ri xtiyo'ox chave y c'o rakale'n chi yatojo'on pan avánima. Pero che re oxi' re', ri más c'o rakale'n ja ri yatojo'on pan avánima. \c 14 \s1 Ri achique ruchojmil yach'o pa ch'aka' chic ch'abel \p \v 1 Ja ri yixojo'on pan ivánima ri titzekle'ej rij,\x * \xo 14:1 \xt Lv. 19:18; Mt. 22:39; Mr. 12:31; Ro. 13:8-10; Gá. 5:14; Ef. 5:2; Col. 3:14; 1 Ti. 1:5; Stg. 2:8.\x* y tirayij chi iviq'uin rix c'o-vi ri nusipaj ri Lok'olaj Espíritu richin ni'en. Pero más tirayij chi yixtiquer niya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pan ivánima.\x * \xo 14:1 \xt Nm. 11:25; Ro. 12:6; 1 Co. 13:2, 9; 1 Ts. 5:20.\x* \v 2 Roma ri nich'o-pe pa jun chic ch'abel,\x * \xo 14:2 \xt Hch. 2:4; 10:46; 19:6.\x* che ri Dios nich'o-vi, y man chique ta ri quimolon-qui'; rije' man jun niquiq'uen can che ri nu'ij, roma ja ri Lok'olaj Espíritu uc'uayon richin chubixic, y xa evan chiquivech ri ye'ac'axan. \v 3 Jac'a ri niyo'on rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa ránima, chique ri quimolon-qui' nich'o-vi, richin niq'uiy ri quic'aslen chirakan ri Dios, richin yerupaxa'aj y richin nuya' ruchuk'a' ri cánima. \v 4 Ri nich'o-pe pa jun chic ch'abel, ruyon rija' nuq'uiytisaj ri ruc'aslen chirakan ri Dios. Jac'a ri nuya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa ránima, nu'on chique ri niquimol-qui' pa rubi' ri Dios chi niq'uiy ri quic'aslen. \v 5 Yin ninrayij chi can ta chi'ivonojel yixch'o pa jun chic ch'abel, pero más ninrayij chi can ta niya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pan ivánima. Roma más nuya' q'uiyilen ri jun ri niyo'on rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa ránima, que chuvech ri jun ri nich'o pa jun chic ch'abel; xaxe si ri nich'o pa jun chic ch'abel, nuk'alajrisaj\x * \xo 14:5 \xt 1 Co. 14:13.\x* ri najin chubixic pa quich'abel ri quimolon-qui' pa rubi' ri Dios, richin quiri' niq'uiy ri quic'aslen. \p \v 6 Roma c'a ri', rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, xa ta yinc'o chi'icojol tok imolon-ivi', y yich'o iviq'uin pa jun chic ch'abel ri man (nik'ax, nino') ta chivech, man jun utz nuq'uen-pe chive. Pero si nin-ij chive ri ruk'alajrisan ri Dios chinuvech, o si c'o che ri kitzij utzulaj no'oj ri petenak riq'uin ri Dios nink'alajrisaj, o ninya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa vánima, o nin-ij jun ch'abel richin yixintijoj, ronojel ri' c'o utz nuq'uen-pe chive.\x * \xo 14:6 \xt 1 Co. 14:26.\x* \v 7 Ninya' na pe jun ejemplo chiquij ri k'ojon ri manak quic'aslen achel ri xul y ri arpa. Si man jun ruchojmil tok yek'ojomex, man k'alaj ta achique chi bix nik'ojomex chupan. \v 8 Y ri trompeta tok nik'ojomex, si man k'alaj ta chi xa richin yeroyoj ri soldados, rije' man jun bey xtiquimol-qui' richin yebe pa guerra. \v 9 Quiri' mismo rix, si yixch'o-pe pa jun chic ch'abel ri xa man queteman ta ri ye'ac'axan ivichin, rije' man jun achique niquetemaj can, xa achel pa cak'ik' yixch'o-vi. \v 10 Chuvech ri roch'ulef jalajoj ruvech ch'abel ec'o, y ronojel ch'abel c'o ruchojmil. \v 11 Pero xa ta yin yitzijon riq'uin jun vinak, y xa man (nik'ax, nino') ta chinuvech ri ruch'abel, chiri' nik'alajin-vi chi can man kavinak ta ki' riq'uin. \v 12 Quiri' mismo rix, riq'uin ri nirayij\x * \xo 14:12 \xt 1 Co. 12:31.\x* chi can ta iviq'uin c'o-vi ri yerusipaj ri Lok'olaj Espíritu, tirayij ri más nuq'uen-pe q'uiyilen pa quic'aslen ri niquimol-qui' pa rubi' ri Dios. \p \v 13 Romari' ri nich'o pa jun chic ch'abel, tuc'utuj c'a che ri Dios chi nitiquer nuk'alajrisaj ri nu'ij chupan ri ch'abel ri'. \v 14 Roma si yin nin-en orar pa jun ch'abel ri man nutijon ta vi' riq'uin, xaxe ri nu-espíritu nich'o riq'uin ri Dios, pero nis-ta (nik'ax, nino') chinuvech ri achique yenbila'. \v 15 Y si quiri', ¿achique ri más utz chi nin-en? Yin can xtin-en orar riq'uin ri nu-espíritu, pero ja jun riq'uin ri nuch'abel ri jabel (nik'ax, nino') chinuvech xtin-en-vi orar. Quiri' mismo xquibixan riq'uin ri nu-espíritu,\x * \xo 14:15 \xt Ef. 5:19; Col. 3:16.\x* pero ja jun riq'uin ri nuch'abel\x * \xo 14:15 \xt Sal. 47:7.\x* xquibixan-vi. \v 16 Roma si xa pa jun chic ch'abel naya-vi ruk'ij ri Dios riq'uin ri a-espíritu, ri xe relic etz'uyul-apu manak che'el niqui'ij amén riq'uin ri matioxinic yatajin riq'uin, roma nis-ta queteman ri achique yatajin chubixic. \v 17 Can kitzij vi chi rat naya' matiox che ri Dios, pero ri ye'ac'axan avichin man jun q'uiyilen nuq'uen-pe che ri quic'aslen. \v 18 Yin ninya' matiox che ri Dios roma chuve yin rusipan-vi chi más yich'o pa jalajoj ruvech ch'abel que chivech chi'ivonojel rix. \v 19 Pero tok quimolon-qui' ri quiniman ri Jesucristo, chinuvech yin más c'o rakale'n chi xaxe vo'o' ch'abel ri (nik'ax, nino') chiquivech nincusaj richin yentijoj que chuvech nincusaj lajuj mil ch'abel pa jun chic ch'abel ri xa man (nik'ax, nino') ta chiquivech. \p \v 20 Rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, man quixnojin achel yenojin ri ac'ola'. Xa quixnojin achel ri vinak echovon chic. Jac'a riq'uin ri ye'ibanala', can ta rix achel ri ch'utik nene'i'\x * \xo 14:20 \xt Sal. 131:2; Mt. 18:3; Ro. 16:19; 1 P. 2:2.\x* ri man jun bey c'o itzel pa cánima chiquij ch'aka' chic. \v 21 Chupan ru-ley ri Ajaf Dios ri tz'iban can nu'ij: Yin xquench'abej ri israelitas chupan ch'abel ri man quich'abel ta,\x * \xo 14:21 \xt Is. 28:11.\x* y xa vinak aj pa jun chic roch'ulef xquencusaj richin yich'o chique. Pero masque quiri' xtin-en, man xticajo' ta xquinquic'axaj. Quiri' nu'ij ri Ajaf. \v 22 Roma c'a ri', ri jalajoj ruvech ch'abel yerusipaj ri Lok'olaj Espíritu, xa richin jun retal chiquivech ri man jani tiquinimaj, mana-ta richin retal chivech rix ri iniman chic. Jac'a ri niya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pan ivánima, man richin ta jun retal chiquivech ri man jani tiquinimaj, pero chive rix ri iniman chic, can retal vi chi kitzij c'o ri Dios chi'icojol. \v 23 Quiri' nin-ij chive, roma si rix imolon-ivi' pa rubi' ri Dios, y si chi'ivonojel yixch'o-pe pa jun chic ch'abel, y jari' ye'oc-apu ri man queteman ta ruch'abel ri Dios, o ri man quiyo'on ta cánima riq'uin ri Jesucristo, rije' xtiqui'ij chivij chi xa rix (ch'u'j, moxa').\x * \xo 14:23 \xt Hch. 26:24.\x* \v 24 Pero si rix chi'ivonojel niya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pan ivánima, y jari' ntoc-apu jun ri man reteman ta ruch'abel ri Dios, o man ruyo'on ta ránima riq'uin ri Jesucristo, rija' xtuna' pa ránima chi nic'atzin nuchojmirisaj ri ruc'aslen riq'uin ri Dios, xtuna' chi can chi'ivonojel yixch'aben richin. \v 25 Ronojel ri revan-ri' pa ránima xque'el-pe pa sakil, xa xtixuque-ka, xtuya-ka nic'aj ruvech pan ulef richin nuya' ruk'ij ri Dios, y xtu'ij chi can kitzij chi rix c'o Dios iviq'uin.\x * \xo 14:25 \xt Nm. 14:14; Is. 45:14; Zac. 8:23.\x* \p \v 26 Roma c'a ri', rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, ri nic'atzin chi ni'en tok nimol-ivi' jare': chi'ivonojel can ta ec'o yebixan, can ta ec'o yetijon, can ta ec'o yeyo'on rubixic ri nik'alajrises chiquivech, can ta ec'o yech'o-pe pa ch'aka' chic ch'abel ri man quitijon ta qui' riq'uin, y can ta ec'o yek'alajrisan ri ni'ix-pe pa jun chic ch'abel.\x * \xo 14:26 \xt 1 Co. 12:10.\x* Ronojel ri ni'en, tibana' richin nuq'uen-pe q'uiyilen\x * \xo 14:26 \xt 2 Co. 12:19; 13:10; Ef. 4:12; 1 Ts. 5:11.\x* pa quic'aslen ri quiniman. \v 27 Si ec'o-apu ri sipan chique chi yech'o-pe pa ch'aka' chic ch'abel, xaxe ca'i' o e'oxi' ri quech'o. Y chi jujun chi jujun quech'o, y nic'atzin chi c'o jun nik'alajrisan ri niqui'ij-pe chupan ri ch'abel ri'. \v 28 Y si man c'o ta apu jun ri sipan che chi nuk'alajrisaj ri niqui'ij-pe pa jun chic ch'abel, ri nich'o jun chic ch'abel man tich'o-pe, xa ruyon tich'o riq'uin ri Dios pa ránima. \v 29 Quiri' mismo ri sipan chique chi niquiya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa cánima, quech'o ca'i' o e'oxi'. Jac'a ri ye'ac'axan-apu, tiquinojij rij ri tzij ri ni'ix chiquivech, richin niquina'ej si riq'uin ri Dios petenak-vi o mana-ta. \v 30 Si c'o jun ja najin chubixic ri nu'ij-pe ri Dios pa ránima, tok jari' c'o nu'ij-pe ri Dios pa ránima jun chic ri tz'uyul, xa titz'uye-ka ri na'ey, richin c'o che'el nich'o\x * \xo 14:30 \xt 1 Ts. 5:19.\x* ri jun chic. \v 31 Richin quiri' chi'ijununal yixtiquer niya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pan ivánima, pero chi jujun chi jujun tibana' quiri', richin quiri' conojel c'o niquetemaj, y conojel niyo'ox ruchuk'a' ri cánima. \v 32 Roma ri yeyo'on rubixic ri ni'ix-pe roma ri Dios pa cánima, nic'atzin chi quiyon queteman niquik'il-ka-qui'. \v 33 Quiri' ruchojmil ri nic'atzin chi ni'an, roma man riq'uin ta ri Dios petenak-vi ri man jun ruchojmil ni'an, rija' Rajaf ronojel ri ruyuken-ri' chuvi' uxlanen.\x * \xo 14:33 \xt 1 Co. 11:16.\x* \p Y achel nibanataj xa achique na tinamit ri ec'o niquimol-qui' pa rubi' ri Dios, \v 34 ri ixoki' ri ec'o chi'icojol man quech'o-apu tok pa rubi' ri Dios imolon-ivi', roma man yo'on ta lugar chique\x * \xo 14:34 \xt 1 Ti. 2:11.\x* chi quiri' niqui'en, xa nic'atzin chi yeniman tzij achel nu'ij ru-ley ri Dios. \v 35 Si c'o ri nicajo' niquetemaj, chi tak cacho tiquic'utuj-vi ruchojmil chique ri cachijil. Roma man utz ta chi jun ixok nich'o chiquicojol ri quimolon-qui' pa rubi' ri Dios. \v 36 ¿Iviq'uin c'a rix xtiquer-vi-pe ruch'abel ri Dios c'a? Man quiri' ta. Man tinojij chi iyon oc\x * \xo 14:36 \xt Is. 2:3.\x* rix ivac'axan. \p \v 37 Romari', si c'o jun nuna' chi sipan che chi nuya' rubixic ri ch'abel ri nu'ij-pe ri Dios pa ránima, o chi nicuses roma ri Lok'olaj Espíritu, tretemaj chi riq'uin ri Dios petenak-vi re nintz'ibaj-e yin chive.\x * \xo 14:37 \xt 2 Co. 10:7; 1 Jn. 4:6.\x* \v 38 Jac'a si c'o jun man nrojo' ta nunimaj re', quiri' mismo rija', man tinimex. \v 39 Roma c'a ri', rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, riq'uin ronojel ivánima tirayij\x * \xo 14:39 \xt 1 Co. 12:31.\x* chi nisipes chive chi yixtiquer niya' rubixic ri nu'ij-pe ri Dios pan ivánima. Y man que'ik'at\x * \xo 14:39 \xt 1 Ts. 5:19.\x* ri sipan chique chi yech'o-pe pa ch'aka' chic ch'abel. \v 40 Pa rubeyal y pa ruchojmil tibana' ronojel. \c 15 \s1 Ri anima'i' can xquec'astaj na vi \p \v 1 Vacami c'a, rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, yin ninjo' nintzijoj chic jun bey chive ri utzulaj ch'abel ri nu'ij achique ruchojmil yecolotaj ri vinak, ri xiya' ivánima riq'uin tok xintzijoj chive, y ri achok roma cof\x * \xo 15:1 \xt Ro. 5:2.\x* rixc'o chirakan ri Ajaf. \v 2 Ja utzulaj ch'abel ri' ri nibano chive chi yixcolotaj\x * \xo 15:2 \xt Ro. 1:16.\x* rix benak, si man niya' ta can ri achel xintzijoj chive, y si man ni'en ta chi man jun nic'atzin-vi\x * \xo 15:2 \xt Gá. 3:4.\x* ri xiya' ivánima riq'uin. \p \v 3 Roma ri ruc'u'x ronojel ri enuc'utun can yin chivech, ja chi ri Jesucristo (xcom, xquen) roma ri kamac,\x * \xo 15:3 \xt Is. 53:5, 6.\x* achel tz'iban can chupan ruch'abel ri Dios, y achel ri k'alajrisan can chinuvech, \v 4 y chi xmuk, y chi xc'astaj-pe chi rox k'ij,\x * \xo 15:4 \xt Sal. 16:10.\x* achel nu'ij ruch'abel ri Dios ri tz'iban can, \v 5 y chi xuc'ut-ri'\x * \xo 15:5 \xt Lc. 24:34; Jn. 20:19.\x* chuvech ri Pedro, y c'ajari' chiquivech conojel ri doce. \v 6 C'ajari' xuc'ut-ri' chiquivech más vo'o' ciento chique ri quiniman tok quimolon-qui'. Eq'uiy chique rije' ri c'a eq'ues na, pero ch'aka' xa (xecom, xequen) yan e. \v 7 C'ajari' xuc'ut-ri' chuvech ri Jacobo, y c'ajari' chiquivech conojel\x * \xo 15:7 \xt Hch. 1:3.\x* ri apóstoles. \v 8 Y pa ruq'uisbel hasta xuc'ut-ri' chinuvech yin, ri xa yin achel jun ac'ual ri nalex tok man jani titz'akat k'ij richin nalex. \v 9 Quiri' nin-ij chive roma ja yin ri más manak oc nuk'ij chiquicojol ri apóstoles, y man jun utz pa nuc'aslen richin quiri' can ta nuc'ul chi ni'ix apóstol chuve, roma xa xin-en pokon\x * \xo 15:9 \xt Hch. 8:3.\x* chique ri erutinamit chic ri Dios. \v 10 Pero xa roma ru-favor ri Dios tok yin ocunak apóstol, y ri favor ri xincochij man xaxe ta choj xcanaj can viq'uin, roma ja yin ri más q'uiy samaj\x * \xo 15:10 \xt 2 Co. 11:23.\x* nubanon que chiquivech ri ch'aka' chic apóstoles. Pero man nuyon ta yin yibano ri samaj, xa ja ri ru-favor ri Dios ri nisamaj pa nuc'aslen richin yitiquer nin-en.\x * \xo 15:10 \xt Sal. 115:1.\x* \v 11 Pero xa achique na ri nitzijon ruch'abel ri Dios, si ja yin o ja ri ch'aka' chic apóstoles, ri' man jun nu'on. Roma xa junan ri nikatzijoj, y ja ch'abel ri' ri xiya' ivánima riq'uin. \p \v 12 Pero si nitzijos chi ri Jesucristo xc'astaj-e chiquicojol ri anima'i', ¿achique roma ec'o jujun chi'icojol rix ri ye'in chi ri anima'i' man yec'astaj ta e?\x * \xo 15:12 \xt Hch. 26:8.\x* \v 13 Roma xa ta kitzij chi ri anima'i' man yec'astaj ta e, ri' nu'ij tzij chi nis-ta ri Jesucristo man xc'astaj ta e. \v 14 Y xa ta kitzij chi ri Jesucristo man xc'astaj ta, man jun nic'atzin-vi chi roj nikatzijoj ruch'abel ri Dios, y man jun nic'atzin-vi chi rix iyo'on ivánima riq'uin. \v 15 Y hasta nek'alajin-pe chi roj xa roj tz'ucuy tzij chirij ri Dios chi katzijon chi rija' xuc'asoj ri Jesucristo chiquicojol ri anima'i',\x * \xo 15:15 \xt Hch. 2:24.\x* roma manak che'el chi xuc'asoj-e si xa kitzij chi nis-ta jun caminak nic'astaj-e. \v 16 Roma si ri anima'i' man yec'astaj ta, ja jun ri Jesucristo man xc'astaj ta e. \v 17 Y xa ta kitzij chi ri Jesucristo man xc'astaj ta e chiquicojol ri anima'i', man jun nic'atzin-vi chi rix iyo'on ivánima riq'uin y xa c'a quiri' ta rixc'o pa ruk'a' ri mac.\x * \xo 15:17 \xt Ro. 4:25.\x* \v 18 Quiri' mismo ri anima'i' ri xquiya-e cánima riq'uin ri Jesucristo, man ta yecolotaj chuvech ri castigo. \v 19 Y si xaxe chupan ri c'aslen vave' choch'ulef koyo'en chi ri Jesucristo c'o xtuya' chike, si quiri', can ta utz chi ja roj ri más nipokonex kavech que chiquivech conojel. \p \v 20 Pero ri Jesucristo can xc'asos-vi-e chiquicojol ri anima'i', achel jun na'ey ruvech tico'n ri xch'up-e,\x * \xo 15:20 \xt Hch. 26:23.\x* retal chi c'a c'o na ch'aka' chic ri man jani quech'up-e, y ri' ja ri anima'i' ri quiyo'on-e cánima riq'uin rija' y xa yever vacami. \v 21 Roma achel xu'on ri camic chi xa roma jun achi\x * \xo 15:21 \xt Ro. 5:12.\x* xka pa kavi' konojel, quiri' mismo roma jun achi tok yec'astaj-e ri anima'i'.\x * \xo 15:21 \xt Jn. 11:25.\x* \p \v 22 Roma achel konojel roj vinak nika ri camic pa kavi' roma roj riy-rumam can ri Adán, quiri' mismo konojel roj ri xa jun chic kabanon riq'uin ri Jesucristo, can xtiyo'ox-vi ri c'aslen ri richin jumul chike.\x * \xo 15:22 \xt Ro. 5:12-19.\x* \v 23 Pero re' c'o ruchojmil. Roma ja ri Jesucristo ri na'ey xc'asos-e chiquicojol ri anima'i', achel ri na'ey ruvech tico'n yech'up-e, c'ajari' xkuc'asos-e roj ri roj richin chic rija' tok xtipe chic jun bey.\x * \xo 15:23 \xt 1 Ts. 4:15, 16.\x* \v 24 Y c'ajari' xtuka ri ruq'uisbel che ronojel, tok ronojel ri c'o ruk'a' chike, ronojel autoridad y ronojel ruvech uchuk'a' kasan chic chiri' roma ri Jesucristo. Y tok ruch'acon chic can ronojel, xtuya' ri ru-gobierno pa ruk'a' ri Dios ri Rutata'.\x * \xo 15:24 \xt Dn. 7:13, 14; Jn. 17:1, 2.\x* Quiri' ri ruchojmil. \v 25 Roma vacami nic'atzin chi ja ri Jesucristo nibano gobernar, c'a ja tok xqueruya' chuxe' rakan\x * \xo 15:25 \xt Sal. 110:1.\x* conojel ri itzel yetz'eto richin. \v 26 Y chique conojel ri itzel yetz'eto richin, ri ruq'uisbel xtich'acataj, ja ri camic. \v 27 Roma ri Dios ronojel xuya' chuxe' rakan ri Ruc'ajol.\x * \xo 15:27 \xt Mt. 28:18; 1 P. 3:22.\x* Y tok ri tz'iban can nu'ij chi ronojel xyo'ox chuxe' rakan, can k'alaj chi man ja jun ta ri xyo'on ronojel chuxe' rakan numaj. \v 28 Jac'a tok yo'on chic ronojel\x * \xo 15:28 \xt Ef. 1:9, 10.\x* chuxe' rakan, jari' tok rija' mismo xtujach-ri' pa ruk'a' ri Dios ri xyo'on ronojel chuxe' rakan, richin quiri' ja ri Dios c'o pa ruvi' ronojel.\x * \xo 15:28 \xt Jn. 14:28.\x* \p \v 29 Y xa ta kitzij chi ri anima'i' man yec'astaj ta e, ¿achique xtiquinojij ri quibanon bautizar qui' pa quiq'uexel? Roma si ri anima'i' man jun bey chic xquec'asos, ¿achique roma tok ec'o niqui'en bautizar qui' pa quiq'uexel? \v 30 Y, ¿achique nic'atzin-vi chi pa c'ayef\x * \xo 15:30 \xt 2 Co. 11:26.\x* c'o-vi ri kac'aslen jumul? \v 31 Can ronojel k'ij c'o ri camic pa nubey.\x * \xo 15:31 \xt 2 Co. 4:10.\x* Ri quiri' nin-ij chive rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, can kitzij vi, achel can kitzij vi chi yin ninya-ka juba' nuk'ij roma ri Jesucristo xirucusaj richin chi rix xiya' ivánima riq'uin. \v 32 Roma riq'uin ri samaj ri yitajin vave' pa tinamit Efeso, ec'o ri can e'achel c'uxunel tak chicop ecatajnak-pe chuvij. Y, ¿achique nic'atzin-vi chi quiri' nink'asaj,\x * \xo 15:32 \xt 2 Co. 1:8.\x* si nis-ta jun caminak nic'astaj-pe? Roma xa ta quiri', más utz nika'an achel ri ni'ix: Kuva' y tikakumu' kaya', roma xa chua'k-cabij nkuruc'ol-e ri camic.\x * \xo 15:32 \xt Is. 22:13.\x* \v 33 Pero rix man tiya' lugar chi c'o jun nisatzo ivichin, roma tzij achel ri ni'ix chi ri anima'i' man yec'astaj ta chic, xa niquijal\x * \xo 15:33 \xt 2 Ti. 2:16, 17.\x* ri utzulaj tak ino'oj. \v 34 Tinojij juba'\x * \xo 15:34 \xt Ro. 13:11.\x* ri achique yixtajin chunojixic, achel nic'atzin chi ni'en y man chic ti'en mac. Quiri' nin-ij chive roma ec'o jujun chi'icojol ri nis-ta queteman ruvech ri Dios. Quixq'uix\x * \xo 15:34 \xt 1 Co. 6:5.\x* juba' riq'uin ri nin-ij chive. \p \v 35 Pero riq'uin juba' c'o jun quire' nu'ij: ¿Can kitzij cami chi ri anima'i' xquec'astaj chic? Y si kitzij, ¿achique cami chi cuerpo ri xtiquic'uaj? \v 36 Pero rat ri ya'in quiri', xa rat nacanic. Tatz'eta' jun ch'uti ruvech semilla; si man namuk ta can pan ulef, man ntel ta pe.\x * \xo 15:36 \xt Jn. 12:24.\x* \v 37 Y tok na'an tico'n, mana-ta ri rakan ri tico'n ri namuk can, xa ja ri ch'utik ruvech trigo o xa achique na jun chic ruvech semilla ri namuk can. \v 38 Pero ri Dios yeruyala' ru-cuerpo ri semilla achel ri runojin can chi yeruya', y chiquijununal ri semilla nuyala' ri can qui-cuerpo vi. \v 39 Y ronojel ruvech cuerpo, man ejunan ta. Jun vi titzu'un ri ka-cuerpo roj vinak, jun vi titzu'un qui-cuerpo ri avaj, jun vi titzu'un qui-cuerpo ri chicop c'o quixic' y jun vi titzu'un qui-cuerpo ri quer. \v 40 C'o cuerpos richin chicaj y c'o cuerpos richin choch'ulef; chi conojel jabel banon chique, pero jun vi yetzu'un ri cuerpos richin chicaj, y jun vi yetzu'un ri erichin ri roch'ulef. \v 41 Ri k'ij y ri ic', man junan ta ri sakil ri niquiya', y man junan ta sakil ri niquiya' riq'uin ri sakil ri niquiya' ri ch'umila'. Nis-ta ri ch'umila' man junan ta sakil niquiya' conojel. \p \v 42 Quiri' mismo tok xquec'astaj-e ri anima'i', mana-ta chic ri mismo qui-cuerpo ri xtic'astaj-e; roma ri cuerpo quic'uan tok xemuk, xa nik'ey can, jac'a ri qui-cuerpo ri xtic'astaj-e man nik'ey ta chic.\x * \xo 15:42 \xt Sal. 16:10; 49:9, 15; Is. 38:17; Hch. 2:27.\x* \v 43 Ri cuerpo ri nimuk, manak ruk'ij, jac'a ri cuerpo ri xtic'astaj-e, can c'o ruk'ij.\x * \xo 15:43 \xt Fil. 3:21.\x* Ri cuerpo ri nimuk, manak ruchuk'a', jac'a ri cuerpo ri xtic'astaj-e, can c'o ruchuk'a'. \v 44 Ri cuerpo ri nimuk, richin ri aj-roch'ulef c'aslen, jac'a tok xtic'astaj-e, can jun cuerpo richin ri c'aslen ri nuya' ri Espíritu. Roma si c'o cuerpo richin vave' choch'ulef, c'o cuerpo richin ri c'aslen ri nuya' ri Espíritu. \v 45 Quiri' nik'alajin chupan ruch'abel ri Dios ri tz'iban can tok nu'ij chi ri na'ey achi ri xubinaj Adán,\x * \xo 15:45 \xt Ro. 5:14.\x* xyo'ox ruc'aslen\x * \xo 15:45 \xt Gn. 2:7.\x* richin vave' choch'ulef. Jac'a ri Jesucristo ri ruq'uisbel Adán, nkucha' che, rija' jun Espíritu ri niyo'on c'aslen.\x * \xo 15:45 \xt Jn. 5:21; 6:33.\x* \v 46 Pero mana-ta ri cuerpo richin ri c'aslen ri nuya' ri Espíritu ri nic'uje' na'ey, roma na'ey na nic'uje' ri cuerpo richin re roch'ulef, c'ajari' tok niyo'ox chike ri cuerpo ri richin ri c'aslen ri nuya' ri Espíritu. \v 47 Ri na'ey achi ri xubinaj Adán, can aj-roch'ulef vi, roma riq'uin ulef\x * \xo 15:47 \xt Gn. 3:19.\x* x-an-vi. Jac'a ri ruca'n achi, ri Ajaf Jesucristo, can aj-chicaj vi.\x * \xo 15:47 \xt Jn. 3:13, 31.\x* \v 48 Y achel ri Adán xuc'uaj ri aj-roch'ulef c'aslen, quiri' mismo conojel vinak choch'ulef. Y achel ri Jesucristo c'o ruc'aslen ri richin chicaj, quiri' mismo conojel ri erichin rija'.\x * \xo 15:48 \xt Fil. 3:20.\x* \v 49 Y achel kac'uan ri c'aslen ri richin ri aj-roch'ulef achi,\x * \xo 15:49 \xt Gn. 5:3.\x* tikac'uaj ri c'aslen ri richin ri aj-chicaj achi.\x * \xo 15:49 \xt Ro. 8:29; Fil. 3:21.\x* \v 50 Pero tivetemaj c'a rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, ri cuerpo ri kac'uan vacami, mana-ta ri' ri c'o che'el xtic'uje' pa ru-gobierno ri Dios, nis-ta ri xa nik'ey,\x * \xo 15:50 \xt 1 Co. 15:42.\x* mana-ta ri' ri c'o che'el xtic'uje' ri achique lugar man jun chic nik'ey. \p \v 51 Vacami c'a, yin ninjo' nintzijoj chive ri xa revan-ri' pa na'ey, y xa k'alajrisan chic vacami. Man konojel ta (xkucom, xkuquen),\x * \xo 15:51 \xt 1 Ts. 4:15.\x* pero konojel xtijalataj ri ka-cuerpo \v 52 pa jun ch'uti yic' y achel pa jun yup runak'-avech chupan ri k'ij tok xtik'ajan ri ruq'uisbel trompeta.\x * \xo 15:52 \xt Mt. 24:31.\x* Jari' tok xquec'asos-e ri anima'i' ri xquiya-e cánima riq'uin ri Jesucristo, y riq'uin yan chic jun cuerpo ri man nik'ey ta xquec'astaj-e. Y jari' xtijalataj ri ka-cuerpo roj ri c'a roj q'ues na. \v 53 Roma ri cuerpo ri kac'uan vacami ri xa nik'ey y c'o ruk'a' ri camic che, nic'atzin chi nivik\x * \xo 15:53 \xt 2 Co. 5:4.\x* riq'uin ri jun chic c'aslen ri man nik'ey ta y manak ruk'a' ri camic che. \v 54 Y ri ka-cuerpo ri xa nik'ey y c'o ruk'a' ri camic che, tok (vekon, vikon) chic riq'uin ri jun chic c'aslen ri man nik'ey ta y manak ruk'a' ri camic che, chiri' nibanataj-vi ri tz'iban can chupan ruch'abel ri Dios ri nu'ij: Ri camic jubik' x-an-e che\x * \xo 15:54 \xt Is. 25:8; Ap. 20:14.\x* roma ri xch'acon richin. \v 55 Romari', rat camic, manak chic ruchuk'a' ri aquiy\x * \xo 15:55 \xt Os. 13:14.\x* chike. Y rat ri rat quijul anima'i', man jun bey chic xkojach'ec. Quiri' nu'ij ri tz'iban can. \v 56 Ri ruquiy ri camic ja ri mac, y ri niyo'on ruchuk'a' ri mac ja ri ley.\x * \xo 15:56 \xt Ro. 4:15.\x* \v 57 Pero matiox che ri Dios, roma nu'on chike chi nkuch'ocomaj\x * \xo 15:57 \xt 1 Jn. 5:4.\x* roma ri Kajaf Jesucristo. \p \v 58 Roma c'a ri', rix ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin ri can yixinjo', nin-ij c'a chive: Xa jun tibana' che ri ivánima, man tiya' lugar chi c'o yixelesan-e chupan ri kitzij ri iveteman chic. Jumul tibana' rusamaj ri Ajaf, roma iveteman chi ronojel ri ni'en pa rubi' rija', man choj ta quiri' niq'uis.\x * \xo 15:58 \xt 2 Cr. 15:7; Is. 3:10.\x* \c 16 \s1 Ri ofrenda ri nimol-e richin yeto'ox-e ri quiniman ri Jesucristo pa tinamit Jerusalem \p \v 1 Vacami c'a, ninjo' yich'o juba' pa ruvi' rumolic ri ofrenda richin quito'ic\x * \xo 16:1 \xt Hch. 11:29; 24:17; Ro. 15:26.\x* ri quiniman pa tinamit Jerusalem. Tibana' rix achel ri nu'in can chique ri niquimol-qui' pa rubi' ri Dios pa tak tinamit richin ri roch'ulef Galacia. \v 2 Ri na'ey k'ij richin ronojel semana,\x * \xo 16:2 \xt Jn. 20:19; Hch. 20:7.\x* rix ja riq'uin ri ajani xich'ec chi'ijununal tivelesaj can ri ajani yixtiquer\x * \xo 16:2 \xt Pr. 3:27, 28.\x* niya' y tiyaca' yan apu. Quiri' tibana' richin quiri' tok (xquinapon, xquinebos), man c'a ja ta ri' ninojij achique ni'en. \v 3 Y tok yinc'o chic chiri' iviq'uin, xquentak-e ri xque'icha-e\x * \xo 16:3 \xt 2 Co. 8:19.\x* rix richin nequijacha' ri ofrenda, y yin xtin-en-e jun vuj chiquik'a', richin quiri' utz nic'ul quivech coma ri xquec'ulu ri to'onic pa Jerusalem. \v 4 Y si nic'atzin chi ja jun yin yi'e quiq'uin, quiri' vi c'a ri', xa ja yan chic rije' ri xquebe chuvij. \s1 Ri Pablo nrojo' ni'e pa tinamit Corinto \p \v 5 Yin can xquixentz'eta' na vi chiri' pa tinamit Corinto, pero na'ey yik'ax pa roch'ulef Macedonia, roma can quiri' nubanon che ri vánima.\x * \xo 16:5 \xt Hch. 19:21.\x* \v 6 Riq'uin juba' xquilayoj-e iviq'uin, o c'a xtink'asaj na e ru-tiempo ri tef\f + \fr 16:6 \ft Quila' pa Corinto ri “invierno” man ruk'ijul ta job, xa ruk'ijul tef.\f* chiri', richin quiri' tok xquinel-e, rix xquinito-e riq'uin ri nic'atzin chupan ri nubey\x * \xo 16:6 \xt Hch. 15:3.\x* xa achique na lugar xqui'e-vi. \v 7 Roma xa ta vacami yan yixentz'eta-pe, xaxe oc jun ca'i' k'ij yic'uje-pe iviq'uin. Roma can ninjo' yilayoj-e juba' iviq'uin, si quiri' nrojo' ri Ajaf. \v 8 Pero vacami, c'a yic'uje' na vave' pa tinamit Efeso,\x * \xo 16:8 \xt Hch. 18:19.\x* c'a tik'ax na ruk'ijul ri nimak'ij Pentecostés. \v 9 Quiri' nin-en roma ri Dios rujakon jun nimalaj puerta\x * \xo 16:9 \xt 2 Co. 2:12; Ap. 3:8.\x* chinuvech richin nin-en ri rusamaj ri can c'o q'uiy utz ruc'amon-pe, y xa c'o q'uiy vinak ri catajnak coyoval\x * \xo 16:9 \xt Hch. 19:9.\x* roma ri yitajin. \p \v 10 Jac'a tok ri Timoteo xteka iviq'uin, titija' ik'ij chi rija' utz nuna' chi c'o chi'icojol, roma rija' mismo rusamaj ri Dios najin riq'uin achel yin.\x * \xo 16:10 \xt Ro. 16:21.\x* \v 11 Roma c'a ri', man jun tibano chi ri Timoteo xa man jun rakale'n,\x * \xo 16:11 \xt 1 Ti. 4:12.\x* xa riq'uin utzulaj ino'oj tiya-pe ri nic'atzin che chupan ri rubey, richin quiri' nitzolij-pe vave' viq'uin, roma yin voyo'en rija' junan quiq'uin ri ch'aka' chic ri quiniman ri Jesucristo. \p \v 12 Jac'a pa ruvi' ri Apolos\x * \xo 16:12 \xt Hch. 18:24; 1 Co. 1:12; Tit. 3:13.\x* ri junan kaniman ri Jesucristo riq'uin, yin xintij nuk'ij xinc'utuj quemelal che chi can ta ni'e chiquij ri quiniman ri Jesucristo ri yebe iviq'uin. Pero man juba' xrojo' ránima chi xixerutz'eta' yan, pero tok xtitiquer, xa xquixerutz'eta' ri más chikavech apu. \s1 Ri ruq'uisbel tak saludo ri nitak-e chique ri aj-Corinto \p \v 13 Quixc'ase' utz-utz pa ruvi' ri ic'aslen\x * \xo 16:13 \xt Mt. 24:42.\x* y cof quixc'uje'\x * \xo 16:13 \xt Fil. 1:27; 4:1.\x* chirakan ri Jesucristo ri achok riq'uin cukul-vi ic'u'x. Tibana' rix achel ri achi'a' man yetzolij ta chiquij chuvech jun c'ayef, chuvi' ruchuk'a' ri Dios tic'uaj-vi ri ic'aslen. \v 14 Chupan ronojel ri ni'en, tik'alajin chi can kitzij nijo-ivi'\x * \xo 16:14 \xt 1 Co. 14:1.\x* chivech. \p \v 15 Rix aj-Corinto ri junan kaniman ri Jesucristo iviq'uin, iveteman chi ja ri Estéfanas\x * \xo 16:15 \xt 1 Co. 1:16.\x* y conojel ri ec'o riq'uin pa racho, ja rije' ri na'ey xquiya' cánima riq'uin ri Jesucristo chiri' pa roch'ulef Acaya,\x * \xo 16:15 \xt Ro. 16:5.\x* y can quijachon cánima pa rusamaj ri Dios chi'icojol rix ri rix lok'olaj rutinamit ri Dios. \v 16 Tinimaj c'a quitzij ri e'achel rije', y conojel ri yeto'on pa rusamaj ri Dios y can niquitij quik'ij chupan.\x * \xo 16:16 \xt 1 Ts. 5:12.\x* \v 17 Yin yiquicot vacami roma ec'o chic pe ri Estéfanas, ri Fortunato y ri Acaico viq'uin. Ja rije' yeto'on vichin riq'uin ri man xixtiquer ta xi'en rix roma man rixc'o ta pe vave'. \v 18 Roma rije' can xuquiya' ruchuk'a' ri vánima yin,\x * \xo 16:18 \xt Pr. 25:13, 25; 2 Co. 7:6, 7.\x* y quiri' mismo xqui'en chive rix. Roma c'a ri', que'iya' pa cuenta ri e'achel rije'. \p \v 19 Ri niquimol-qui' pa rubi' ri Dios pa tak tinamit richin ri roch'ulef Asia\x * \xo 16:19 \xt Hch. 16:6; 19:10; Ap. 1:4, 11.\x* niquitak-e i-saludo. Ri Aquila y ri Priscila junan quiq'uin ri niquimol-qui' pa rubi' ri Dios pa cacho\x * \xo 16:19 \xt Ro. 16:5; Flm. 2.\x* rije', can niquitak-e i-saludo pa rubi' ri Ajaf. \v 20 Conojel ri quiniman ri Jesucristo niquitak-e i-saludo. Y tok ni'en-ka saludar ivi', tic'utu' chivech chi kitzij nijo-ivi'.\x * \xo 16:20 \xt Ro. 16:16.\x* \p \v 21 Yin Pablo can riq'uin nuk'a'\x * \xo 16:21 \xt Col. 4:18; 2 Ts. 3:17.\x* nintz'ibaj-vi-e ri saludo re' chive. \v 22 Si c'o jun man nrojo' ta ri Ajaf Jesucristo, tika c'a castigo\x * \xo 16:22 \xt Mt. 25:41, 46; Gá. 1:8, 9; Jud. 14, 15.\x* pa ruvi'. ¡Ajaf, Cape c'a! \v 23 Ri ru-favor ri Ajaf Jesucristo xtic'uje' ta c'a iviq'uin. \v 24 Yin can yixinjo' chi'ivonojel rix ri xa jun chic kabanon iviq'uin riq'uin ri Cristo Jesús. Amén.