\id TIT Cakchiquel de Santa Maria de Jesus NT [cki] (Colombia) -2010 bd. \h TITO \toc1 Ri carta ri xutzꞌibꞌaj ri apóstol San Pablo cha ri Tito \toc2 TITO \toc3 Tit. \mt1 Ri carta ri xutzꞌibꞌaj ri apóstol San Pablo cha ri Tito \ip Ri Tito jun cꞌajuol pastor chupan jun iglesia ri cꞌo chupan jun isla rubꞌinan Creta. Antok ri apóstol Pablo xutzijuoj ri santo evangelio chupan ri isla reꞌ, bꞌanak jeꞌ ri Tito riqꞌuin y antok ri Pablo xꞌa chupan ri isla reꞌ, xuyaꞌ can ri Tito chireꞌ chi ncaꞌrutijuoj y ncaꞌruꞌon mandar ri hermanos. Chupan ri Creta cꞌo caꞌyeꞌ o oxeꞌ iglesias, pero xa man jun otz quibꞌanun, ruma xa xquitzꞌom ruxolic ri ruchꞌabꞌal ri Dios. Rumareꞌ ri Pablo xutak va carta va cha ri Tito chi nunataj cha ri chica rusamaj cꞌo chireꞌ Creta. \io1 Ri capítulo 1:1-4, ri Pablo nuꞌon saludar ri Tito. \io1 Ri capítulo 1:5-16, ri Pablo nuꞌej cha ri Tito ri chica rubꞌanic quicꞌaslien ri nicajoꞌ ncaꞌuoc ancianos chupan ri iglesias ri icꞌo chireꞌ Creta. Nuꞌej jeꞌ cha ri Tito chi tuꞌej chica chi man tiquiyaꞌ quixiquin cha ri xa man ketzij ta chi ruchꞌabꞌal ri Dios. \io1 Ri capítulo 2:1–3:11, ri Pablo nuꞌej cha ri Tito ri chica nicꞌatzin chi nucꞌut chica ri quiniman ri Jesucristo. \io1 Y ri capítulo 3:12-15, ri Pablo nuꞌej cha ri Tito ri chica nuꞌon antok ncaꞌpa nicꞌaj hermanos y nuqꞌuis ri ru-carta riqꞌuin jun saludo y riqꞌuin jun bendición. \c 1 \s1 Ri saludo \p \v 1 Inreꞌ Pablo, in ru-siervo ri Dios y in ru-apóstol ri Jesucristo. Jajaꞌ xirutak chi ncaꞌntoꞌ ri i-ruchoꞌn chic ri Dios, chi quireꞌ niquicukubꞌaꞌ más quicꞌuꞌx riqꞌuin, y chi nicatamaj otz ri ketzij, ri ncaꞌrucꞌuaj chupan ri cꞌaslien ri nika choch ri Dios. \v 2 Rumareꞌ quiyoꞌien ri cꞌaslien ri man xtiqꞌuis ta. Y ja cꞌaslien reꞌ ri ranun prometer ri Dios chi nuyaꞌ. Reꞌ xuꞌej antok cꞌa majaꞌ tuꞌon ri roch-ulief. Y can xtuyaꞌ ri cꞌaslien reꞌ, ruma jajaꞌ man nutzꞌak ta tzij. \v 3 Y vacame xalka ri kꞌij antok ri Dios ri nicalo kichin xkꞌalajin cꞌa ri ruchꞌabꞌal y can xkꞌalajin ruma ri samaj ri niꞌan inreꞌ antok nitzijuoj ri chꞌabꞌal ri xuꞌon mandar chuva. \v 4 Y nitzꞌibꞌaj-el va carta va chava atreꞌ Tito,\x + \xo 1:4 \xt 2Co. 8:23; Gá. 2:3; 2Ti. 4:10.\x* ri can at incheꞌl nucꞌajuol abꞌanun ruma junan kacukubꞌan kacꞌuꞌx riqꞌuin ri Jesucristo. Ja ta ri favor, ri misericordia y ri paz ri nuyaꞌ ri Katataꞌ Dios y ri Kajaf Jesucristo ri nicalo kichin, ticꞌujieꞌ riqꞌuin avánima. \s1 Requisitos richin ri ncaꞌuoc ancianos y diáconos richin ri iglesia \p \v 5 Xanyaꞌ can chupan ri isla rubꞌinan Creta ruma xinvajoꞌ chi nachojmij ri nuꞌon falta. Nojiel tanamet ri pacheꞌ icꞌo hermanos, caꞌchaꞌ achiꞌaꞌ chiquicajol chi ncaꞌuoc ancianos, incheꞌl ri xanꞌan can mandar. \v 6 Jun anciano richin ri iglesia nicꞌatzin chi rucꞌuan jun utzulaj cꞌaslien, chi quireꞌ man jun kax nilitaj chirij. Nicꞌatzin jeꞌ chi joꞌc jun raxjayil cꞌo y ri ralcꞌual can quiniman ta ri Jesucristo. Y man ta niꞌeꞌx chiquij chi quicꞌuan jun itziel cꞌaslien y chi man niquinimaj ta tzij. \v 7 Ruma jun anciano nicꞌatzin chi rucꞌuan jun utzulaj cꞌaslien ruma rusamajiel ri Dios, chi quireꞌ man jun kax nilitaj chirij. Nicꞌatzin jeꞌ chi man nunaꞌ ta riꞌ nem, chi man chaꞌnin ta nipa royoval, man nikꞌabꞌar ta, man nuꞌon ta ayoval, y man nuꞌon ta itziel tak kax chi nuchꞌec miera. \v 8 Y nicꞌatzin jeꞌ chi jaꞌal ncaꞌruꞌon recibir ri hermanos pa rachuoch ri jun chic tanamet ncaꞌpa-ve, chi bꞌanak ránima nuꞌon ri otz, chi nuꞌon pensar jaꞌal ri ncaꞌruꞌon, chi rucꞌuan jun cꞌaslien choj, jun cꞌaslien otz choch ri Dios, y chi man nuyaꞌ ta lugar cha ri pecado. \v 9 Nicꞌatzin jeꞌ chi ruyoꞌn ránima riqꞌuin ri ketzij ruchꞌabꞌal ri Dios ri cꞌutun choch. Chi quireꞌ jajaꞌ nitiquir nucꞌut ri ketzij chiquivach ri hermanos,\x + \xo 1:9 \xt 1Ti. 3:2-7.\x* y nitiquir jeꞌ nuꞌej pa ruchojmil chica ri vinak chi tiquiyaꞌ can ri man ketzij ta. \p \v 10 Ruma icꞌo iqꞌuiy ri man ncaꞌniman ta tzij. Joꞌc tzij ri man jun quikalien niquitzijuoj y ncaꞌquiꞌan maña chica ri vinak. Y ri más ncaꞌbꞌano quireꞌ, ja ri ncaꞌeꞌn chi tiꞌan ri circuncisión chica ri hermanos achiꞌaꞌ. \v 11 Y ri vinak reꞌ nicꞌatzin chi nakatzꞌapij quichiꞌ, ruma iqꞌuiy ri ncaꞌka pa quikꞌaꞌ. Y cꞌo jay intiera niquiꞌan maña chica ruma ri itziel tak kax ri ncaꞌquicꞌut. Y man joꞌc ta reꞌ niquiꞌan, xa niquicꞌutuj rajal ri niquicꞌut y reꞌ man otz ta. \p \v 12 Ojier can, xcꞌujieꞌ jun ache aj-Creta ri altíra runoꞌj. Ri ache reꞌ xuꞌej can chiquij ri ruvanakil: Ri nuvanakil aj-Creta man jun bꞌay ketzij ta ncaꞌchꞌoꞌ. Can i-incheꞌl itziel tak chicop. Can ruyuon vaꞌen nicajoꞌ niquiꞌan, y i-kꞌoraꞌ. Quireꞌ xuꞌej ri jun ache reꞌ. \v 13 Y can ketzij ri ruꞌeꞌn can. Rumareꞌ niꞌej chava atreꞌ Tito, chi cof cachꞌoꞌ chica ri quireꞌ niquiꞌan, taꞌej chica chi man chic tiquiꞌan itziel tak kax, xa choj caꞌcꞌujieꞌ chupan ri cukbꞌal cꞌuꞌx. \v 14 Taꞌej jeꞌ chica chi man chic ticaꞌxaj tzij ri xa choj i-maluon-ka, ri niquiꞌej ri nuvanakil israelitas. Y man tiquinimaj jeꞌ quitzij nicꞌaj chic vinak ri xa man nicajoꞌ ta ri ketzij. \p \v 15 Ri vinak ri ya sak quicꞌaslien, otz niquitzꞌat nojiel ri otz. Pero ri vinak ri man sak ta quicꞌaslien y ri man nicajoꞌ ta niquinimaj ri Dios, can itziel niquitzꞌat nojiel ri otz, ruma cꞌaxtajnak quinoꞌj y man niquinaꞌ ta chi man otz ta ri quijaluon y ri cánima choch ri Dios. \v 16 Niquiꞌej chi cataꞌn roch ri Dios, pero ruma ri itziel tak kax ri niquiꞌan, kꞌalaj chi man ketzij ta ri niquiꞌej. Man ncaꞌniman ta. Ri Dios man nika ta choch ncaꞌrutzꞌat ruma man jun otz niquiꞌan. \c 2 \s1 Ri nicꞌatzin nicꞌut, ja ri utzulaj tak tzij \p \v 1 Pero atreꞌ, ja ri utzulaj tak tzij tacꞌutuꞌ chiquivach ri hermanos. \v 2 Ri chꞌitak mámix can ta niquiꞌan pensar otz ri ncaꞌquiꞌan, nicꞌatzin chi niquicꞌuaj jun utzulaj cꞌaslien chiquivach ri vinak, y niquiꞌan ta pensar otz ri niquiꞌan chi quireꞌ man niquiyaꞌ ta lugar cha ri pecado, can choj caꞌcꞌujieꞌ chupan ri cukbꞌal cꞌuꞌx, can ticꞌujieꞌ ri amor quiqꞌuin y ticꞌujieꞌ qui-paciencia. \v 3 Ri chꞌitak avalaꞌiꞌ, can tiquicꞌutu-quiꞌ chi quicꞌuan jun utzulaj cꞌaslien choch ri Dios, man tiquikꞌabꞌaj tzij chiquij nicꞌaj chic, man caꞌkꞌabꞌar, y tiquiyaꞌ jun otz ejemplo chiquivach ri nicꞌaj chic. \v 4 Y tiquicꞌutuꞌ jeꞌ chiquivach ri ixokiꞌ ri cꞌa majaꞌ más quijunaꞌ chi caꞌcajoꞌ ri cachajil y ri cal, \v 5 tiquibꞌanaꞌ pensar otz ri niquiꞌan chi quireꞌ man niquiyaꞌ ta lugar cha ri pecado, tiquicꞌuaj jun cꞌaslien sak, tiquibꞌanaꞌ cuenta ri cachuoch, otz quinoꞌj tiquibꞌanaꞌ quiqꞌuin quinojiel, caꞌniman chica ri cachajil, chi quireꞌ man jun kax itziel xtiꞌeꞌx chirij ri ruchꞌabꞌal ri Dios. \p \v 6 Taꞌej jeꞌ chica ri cꞌajolaꞌ chi tiquibꞌanaꞌ pensar otz ri niquiꞌan chi quireꞌ man niquiyaꞌ ta lugar cha ri pecado. \v 7 Y atreꞌ Tito, nicꞌatzin jeꞌ chi siempre navucꞌuaj jun cꞌaslien otz, chi quireꞌ nacꞌut chiquivach ri chica cꞌaslien otz chi niquicꞌuaj ijejeꞌ. Y antok ncaꞌtijuoj riqꞌuin ri ruchꞌabꞌal ri Dios, can otz rubꞌixic tabꞌanaꞌ cha. Y tikꞌalajin chi cꞌo rakalien ri naꞌej. \v 8 Tabꞌanaꞌ cuenta-aviꞌ riqꞌuin ri tzij ri naꞌej antok nacꞌut ri utzulaj tzij y can otz rubꞌixic tabꞌanaꞌ cha, chi quireꞌ man jun chica niꞌeꞌx chirij. Y ri man nicajoꞌ ta ri ruchꞌabꞌal ri Dios, can xcaꞌqꞌuix ruma man jun kax xcaꞌtiquir xtiquiꞌej chivij ixreꞌ. \p \v 9 Taꞌej chica ri esclavos chi caꞌniman chica ri cajaf, y otz tiquibꞌanaꞌ cha nojiel ri samaj ri niꞌeꞌx chica. Y xa cꞌo nichꞌojix chica, can tiquicachꞌoꞌ, man jun kax tiquiꞌej. \v 10 Ni man jun kax tiquilakꞌaj chica ri cajaf. Can otz tiquibꞌanaꞌ cha nojiel, chi quireꞌ otz ncaꞌtzꞌiet cuma quinojiel ri vinak; y ri vinak xtiquiyaꞌ rukꞌij ri ruchꞌabꞌal ri Dios, ri Dios ri nkojrucol. \p \v 11 Ruma ri ru-favor ri Dios ri xuyaꞌ vaveꞌ ri choch-ulief, richin chi nkojcolotaj konojiel, \v 12 nucꞌut jeꞌ chakavach chi nicꞌatzin ncaꞌkayaꞌ can nojiel ri man nika ta choch ri Dios y nojiel ri itziel tak kax ri icꞌo choch-ulief ri ncaꞌkarayij. Nucꞌut chakavach chi mientras cꞌa ojcꞌo vaveꞌ choch-ulief, kaꞌnaꞌ pensar otz ri nakaꞌan chi quireꞌ man nakayaꞌ ta lugar cha ri pecado, y kucꞌuaj jun utzulaj cꞌaslien, jun cꞌaslien ri nika choch ri Dios. \v 13 Quireꞌ nicꞌatzin nakaꞌan ruma kayoꞌien ri utzulaj kax ri ranun prometer ri Dios chi nuyaꞌ chika. Can jaꞌal nkojquicuot kayoꞌien-apa ri kꞌij antok xtikꞌalajin ri rukꞌij ri Namalaj Ka-Dios y Ka-Salvador (caloy-kichin) Jesucristo. \v 14 Jajaꞌ xuyaꞌ ri rucꞌaslien chi xquimisas pa ka-cuenta, chi xojrucol choch nojiel roch pecado\x + \xo 2:14 \xt Sal. 130:8.\x* y sak jeꞌ xuꞌon cha ri kacꞌaslien. Quireꞌ xuꞌon chika chi xojuoc jun tanamet richin jajaꞌ,\x + \xo 2:14 \xt Ex. 19:5; Dt. 4:20; 7:6; 14:2; 26:18; 1P. 2:9.\x* jun tanamet ri nurayij nuꞌon ri otz. \p \v 15 Riqꞌuin nojiel reꞌ caꞌtijuoj y taꞌej chica ri otz quicꞌaslien quicꞌuan, chi man tiquiyaꞌ can. Y ri itziel quicꞌaslien, taꞌej chica chi tiquiyaꞌ can ri itziel cꞌaslien reꞌ. Riqꞌuin autoridad taꞌej quireꞌ chica. Man jun tibꞌano chava chi man jun avakalien. \c 3 \s1 Ruma ri ru-favor ri Dios, ntiel chi man jun chic ka-pecado choch \p \v 1 Taꞌej chica ri hermanos chi caꞌniman cha ri gobierno y chica ri nicꞌaj chic autoridades. Can riqꞌuin nojiel cánima tiquibꞌanaꞌ nojiel utzulaj samaj ri niꞌeꞌx chica. \v 2 Y taꞌej jeꞌ chica chi man jun itziel kax tiquiꞌej chirij jun chic vinak, y man tiquiꞌan jeꞌ ayoval. Xa otz quinoꞌj tiquibꞌanaꞌ, y coꞌl-oc tiquibꞌanaꞌ chiquivach quinojiel. \p \v 3 Ruma ojier can, ojreꞌ jeꞌ oj-nacanak xkaꞌan-pa, man xojniman ta, can oj-sachnak, man xojtiquir ta xkakꞌil-kiꞌ choch ri pecado, xa xkaꞌan nojiel ri itziel tak kax ri xkarayij y altíra xojquicuot riqꞌuin ri kax ri icꞌo choch-ulief. Can itziel ri kacꞌaslien xkucꞌuaj, itziel xaꞌkatzꞌat ri nicꞌaj chic ruma otz icꞌo, itziel xojtzꞌiet ruma man otz ta ri kacꞌaslien y itziel xkatzꞌat-kiꞌ chikibꞌil-kiꞌ. \v 4 Pero ri Dios ri Ka-Salvador (caloy-kichin) xucꞌut ri utzulaj runoꞌj chakavach, y xucꞌut chi quinojiel vinak ncaꞌrajoꞌ, \v 5 antok xojrucol chupan ri ka-pecados. Pero man ruma ta chi cꞌo otz kabꞌanun. Jajaꞌ xojrucol ruma xujoyovaj kavach y xuꞌon chika chi incheꞌl xojalax chic jun bꞌay ruma sak xuꞌon cha ri kánima. Y xuꞌon cꞌacꞌacꞌ cha ri kacꞌaslien, ruma ri Espíritu Santo xuoc riqꞌuin kánima. \v 6 Ri Dios xuyaꞌ ri Espíritu Santo chika, y man xucꞌaqꞌuiej ta xuyaꞌ chika ruma ri Ka-Salvador (caloy-kichin) Jesucristo. \v 7 Y rumareꞌ xiel chi man jun chic ka-pecado choch ri Dios, y reꞌ ruma ri favor ri xuꞌon jajaꞌ chika. Rumareꞌ vacame kataꞌn chi xtiyoꞌx chika ri utzulaj cꞌaslien ri man xtiqꞌuis ta, jareꞌ ri ka-esperanza. \p \v 8 Nojiel reꞌ ketzij, can otz, y nicꞌatzin cha ri quicꞌaslien quinojiel. Rumareꞌ nivajoꞌ chi atreꞌ man tamalij ncaꞌtijuoj ri quiniman chic ri Dios riqꞌuin nojiel reꞌ, chi quireꞌ tiquitijaꞌ quikꞌij niquiꞌan ri otz. \v 9 Pero ri tzij ri xa man jun quikalien, incheꞌl ri tzij ri nitzijos chiquij ri mámix y ri quimáma ri xaꞌcꞌujieꞌ ojier can, man caꞌvaxaj. Y ri ayoval jeꞌ ri ncaꞌquiꞌan ri vinak ri man junan ta niquiꞌan pensar chirij ri nuꞌej ri ru-ley ri Moisés, man caꞌvaxaj, ruma nojiel tzij incheꞌl reꞌ man jun ncaꞌcꞌatzin-ve. \p \v 10 Y xa cꞌo jun ri ncaꞌrucꞌut tzij ri man i-ketzij ta, y rumareꞌ ri hermanos niquiꞌan división, taꞌej cha chi man chic tuꞌon quireꞌ. Y xa ya xaꞌej cha jun bꞌay y man ncarunimaj ta, taꞌej chic jun bꞌay cha. Y xa man niniman ta, tatarariej-el. \v 11 Ruma jun ri nibꞌano quireꞌ, can kꞌalaj chi xa cꞌaxtajnak runoꞌj, can pecado ri nuꞌon, y rumareꞌ ruyuon jajaꞌ nrayuoj ru-castigo paroꞌ. \s1 Ri instrucciones ri nuyaꞌ ri Pablo \p \v 12 Y inreꞌ xtintak-el ri hermano Artemas o ri hermano Tíquico\x + \xo 3:12 \xt Hch. 20:4; Ef. 6:21-22; Col. 4:7-8; 2Ti. 4:12.\x* aviqꞌuin. Y antok xtiꞌka aviqꞌuin jun chiquivach ijejeꞌ, tatijaꞌ akꞌij chi ncapa tanamet Nicópolis. Ruma nubꞌanun pensar chi nquibꞌacꞌujieꞌ chireꞌ pa ru-tiempo ri jobꞌ. \v 13 Y ri hermano Zenas ri maestro richin ri ley y ri hermano Apolos,\x + \xo 3:13 \xt Hch. 18:24; 1Co. 16:12.\x* tayaꞌ nojiel ri nicꞌatzin chica richin ri quibꞌiey, chi quireꞌ man jun xtuꞌon falta chiquivach. \v 14 Y ri hermanos ticatamaj cꞌa niquiꞌan ri otz. Caꞌquitoꞌ quinojiel ri cꞌo nicꞌatzin chica, chi quireꞌ niqꞌuiy otz ri quicꞌaslien choch ri Dios. \s1 Ri bendición y ri ruqꞌuisbꞌal saludos \p \v 15 Quinojiel ri hermanos ri icꞌo viqꞌuin niquitak-el jun saludo chava. Tayaꞌ jun saludo chica ri nkojcajoꞌ ruma junan kacukubꞌan kacꞌuꞌx riqꞌuin ri Jesucristo. \p Ja ta ri ru-favor ri Dios ticꞌujieꞌ iviqꞌuin chiꞌixvonojiel. Amén.