\id 2PE Cakchiquel de Santa Maria de Jesus NT [cki] (Colombia) -2010 bd. \h 2 PEDRO \toc1 Ri rucaꞌn carta ri xutzꞌibꞌaj ri apóstol San Pedro \toc2 2 PEDRO \toc3 2P. \mt1 Ri rucaꞌn carta ri xutzꞌibꞌaj ri apóstol San Pedro \ip Ri apóstol Pedro xutak va rucaꞌn carta va chica quinojiel ri hermanos ri niquimol-quiꞌ chica-na lugar. Chupan ri tiempo reꞌ, chupan nojiel ri iglesias xaꞌpalaj-pa achiꞌaꞌ ri xa man ja ta chic ruchꞌabꞌal ri Dios niquicꞌut, rumareꞌ icꞌo ri xquiyaꞌ can ri ruchꞌabꞌal ri Dios. Ri Pedro nrajoꞌ chi ri hermanos tiquicukubꞌaꞌ quicꞌuꞌx riqꞌuin ri quicꞌutun can ri apóstoles. Ruma ri apóstoles can xquitamaj roch ri Ajaf Jesús, rumareꞌ cataꞌn chi xtipa chic jun bꞌay vaveꞌ choch-ulief. Ri nicꞌaj chic achiꞌaꞌ, ri xa man i-ketzij ta chi i-rusamajiel ri Dios, niquiꞌej chi ri Ajaf Jesucristo man nipa ta chic, ruma ri tiempo xa ya xakꞌax. \io1 Ri capítulo 1:1-21 nuꞌej chi ri ralcꞌual ri Dios nicꞌatzin chi nucukubꞌaꞌ rucꞌuꞌx, nucꞌuaj jun cꞌaslien ri incheꞌl nrajoꞌ ri Dios, cꞌo runoꞌj, nicovin nukꞌil-riꞌ chi man nuꞌon ta itziel, nicachꞌuon, nuyaꞌ rukꞌij ri Dios, chꞌuchꞌuj ránima y cꞌo amor riqꞌuin. \io1 Ri capítulo 2:1-22 nuꞌej chi man tiquiyaꞌ quixiquin chica ri xa man i-ketzij ta chi i-rusamajiel ri Dios. Ruma ri vinak reꞌ xa xtika ri nem castigo pa quiveꞌ. \io1 Y ri capítulo 3:1-18 nuꞌej chi nipa-na-ve ri Kajaf Jesucristo, y nuꞌej jeꞌ chi cꞌa majaꞌ tipa, ruma ri Dios nrajoꞌ chi quinojiel ta ri vinak nitzalaj-pa cánima riqꞌuin chi ncaꞌcolotaj. \c 1 \s1 Ri saludo \p \v 1 Inreꞌ Simón Pedro, in ru-siervo y in ru-apóstol ri Jesucristo, nitak-el va carta va chiva ixreꞌ ri icukubꞌan icꞌuꞌx riqꞌuin ri Jesucristo incheꞌl kabꞌanun ojreꞌ, y reꞌ altíra rakalien. Quireꞌ kabꞌanun konojiel, ruma ri Dios can choj-ve y quireꞌ jeꞌ ri Jesucristo ri nicalo kichin. \v 2 Can niqꞌuiy ta más ri favor y ri paz riqꞌuin ivánima ruma jaꞌal ivataꞌn roch ri Dios y ri Kajaf Jesús. \s1 Nkojuoc incheꞌl ri Cristo \p \v 3 Ri Dios, riqꞌuin ri ru-poder ruyoꞌn nojiel ri nicꞌatzin chika chi nakucꞌuaj jun cꞌaslien otz choch jajaꞌ, ruma kataꞌn chic roch ri xayuon kichin riqꞌuin ri ru-gloria y riqꞌuin ri namalaj ru-poder. \v 4 Y ruma nojiel reꞌ, cꞌo jeꞌ ri ranun prometer chika, ri can jaꞌal y nem rakalien. Y ruma ri ranun prometer, nkojcolotaj choch ri itziel tak kax ri icꞌo vaveꞌ choch-ulief, incheꞌl ri itziel tak kax ri nakarayij. Y xuꞌej jeꞌ chika chi nucꞌax ri kacꞌaslien y nkojuoc incheꞌl jajaꞌ, \v 5 y ixreꞌ ri iniman chic ri Jesucristo, titijaꞌ ikꞌij chi ntiꞌan cha ri icꞌaslien riqꞌuin ri Dios chi niqꞌuiy. Ixreꞌ icukubꞌan icꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios pero vacame titijaꞌ ikꞌij chi nikꞌalajin jeꞌ ri ru-poder ri Dios pa tak icꞌaslien. Tivatamaj jeꞌ más chirij ri Dios. \v 6 Y man joꞌc ta ntivatamaj más chirij ri Dios, xa titijaꞌ ikꞌij ntikꞌil-iviꞌ chi man chic tiꞌan pecado. Y man joꞌc ta ntikꞌil-iviꞌ chi man chic tiꞌan pecado, xa titijaꞌ ikꞌij nicꞌujieꞌ i-paciencia. Y man joꞌc ta nicꞌujieꞌ i-paciencia, titijaꞌ ikꞌij ntivucꞌuaj ri cꞌaslien incheꞌl nrajoꞌ ri Dios. \v 7 Y man joꞌc ta ntivucꞌuaj ri cꞌaslien incheꞌl nrajoꞌ ri Dios, titijaꞌ ikꞌij chi nquiꞌvajoꞌ ri hermanos. Y man joꞌc ta nquiꞌvajoꞌ ri hermanos, titijaꞌ ikꞌij nquiꞌvajoꞌ quinojiel vinak. \p \v 8 Y xa nojiel reꞌ cꞌo iviqꞌuin, man joꞌc ta quireꞌ xquixcꞌujieꞌ, xa xtivatamaj más roch ri Kajaf Jesucristo, y ri icꞌaslien más jaꞌal xtuꞌon. \v 9 Pero xa cꞌo jun ri manak nojiel reꞌ riqꞌuin, ya xumastaj chi jajaꞌ ya xchꞌajtaj ri ru-pecado. Xa incheꞌl jun muoy o jun ri man nitiquir ta nitzuꞌn naj. \v 10 Y rumareꞌ hermanos, titijaꞌ ikꞌij chi nikꞌalajin chi ketzij ix-ayuon y ix-choꞌn ruma ri Dios. Y titijaꞌ ikꞌij chi cof quixcꞌujieꞌ riqꞌuin jajaꞌ. Y xa ntiꞌan nojiel reꞌ, man nquixtzak ta. \v 11 Xa quireꞌ xtiꞌan, can jaꞌal xquixꞌan recibir chicaj y xquixuoc chupan ri reino ri man niqꞌuis ta richin ri Kajaf Jesucristo ri nicalo kichin. \p \v 12 Rumareꞌ inreꞌ man xquitanieꞌ ta ninataj chiva, mesque ixreꞌ ya ivataꞌn y iyoꞌn jeꞌ ivánima riqꞌuin ri ketzij, ri xcꞌut chivach. \v 13 Pero mientras cꞌa incꞌas vaveꞌ choch-ulief, inreꞌ niꞌej chi nicꞌatzin ninataj nojiel reꞌ chiva chi quireꞌ ntiꞌan pensar otz. \v 14 Ruma inreꞌ vataꞌn chi man qꞌuiy ta chic kꞌij incꞌas vaveꞌ choch-ulief, ruma quireꞌ xuꞌej chuva ri Kajaf Jesucristo. \v 15 Inreꞌ nitej nukꞌij niꞌej nojiel reꞌ chiva, chi quireꞌ mesque inreꞌ man incꞌo ta chic vaveꞌ choch-ulief, ixreꞌ xtalka pan iveꞌ nojiel ri nuꞌeꞌn can. \s1 Ri xaꞌtzꞌato ri ru-gloria ri Cristo \p \v 16 Y man quinoꞌj ta vinak ri xkatzijuoj chiva chirij ri ru-poder ri Kajaf Jesucristo, y ri xkaꞌej jeꞌ chiva chi ri Jesucristo xtipa chic jun bꞌay. Ruma ojreꞌ mismo xkatzꞌat riqꞌuin kanakꞌavach chi ri Jesucristo can cꞌo-ve namalaj rukꞌij. \v 17 Ojreꞌ ojcꞌo riqꞌuin ri Jesús antok ri Dios ri Rutataꞌ xuꞌej chi ri Jesús cꞌo rukꞌij. Y xkaxaj antok ri Dios ri cꞌo namalaj rukꞌij xuꞌej: Jareꞌ ri Nucꞌajuol; altíra nivajoꞌ y niquicuot vánima riqꞌuin, xchaꞌ. \v 18 Ojreꞌ xkatzꞌat nojiel. Can xkaxaj chi ri Dios xchꞌo-pa chicaj, xkaxaj antok xojcꞌujieꞌ riqꞌuin ri Jesucristo paroꞌ ri santo juyuꞌ.\x + \xo 1:18 \xt Mt. 17:1-5; Mr. 9:2-7; Lc. 9:28-35.\x* \p \v 19 Y cꞌo jeꞌ kiqꞌuin ri chꞌabꞌal ri tzꞌibꞌan can cuma ri profetas ojier can tiempo, pacheꞌ nuꞌej-ve nojiel ri xcaꞌbꞌanataj. Y otz chi nakaxaj reꞌ, ruma incheꞌl nuꞌon jun antorcha nuyaꞌ rusakil chupan jun kꞌakuꞌn, quireꞌ nuꞌon ri chꞌabꞌal reꞌ, rumareꞌ tivaxaj. Incheꞌl nuꞌon antok ntiel-pa macꞌajan yan ri estrella (chꞌumil) chi nuyaꞌ sakil, quireꞌ xtuꞌon ri sakil pa tak ivánima. \v 20 Y ixreꞌ tivatamaj naꞌay: Man jun vinak xtitiquir xtuꞌej ri chica nuꞌej ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can cuma ri profetas ojier can tiempo, xa manak ri Espíritu Santo riqꞌuin. \v 21 Ruma ja ri Espíritu Santo ri xꞌeꞌn chica ri santos achiꞌaꞌ ojier can ri chica xquiꞌej, y man quiqꞌuin ta ijejeꞌ xiel-pa ri xquiꞌej. \c 2 \s1 Ri falsos profetas y ri falsos maestros \r (Jud. 3-13) \p \v 1 Ojier can, chiquicajol ri nuvanakil israelitas xaꞌcꞌujieꞌ falsos profetas. Y quireꞌ jeꞌ chicajol ixreꞌ vacame, icꞌo falsos maestros xcaꞌlka. Ijejeꞌ xa noꞌj quichin vinak ri niquicꞌut chivach, y xtiquicanuj manera xtiquiꞌan cha, chi quireꞌ ixreꞌ man ntinaꞌiej ta ri itziel tak kax ri niquicꞌut chivach. Y ri vinak reꞌ man xtiquinimaj ta chi ri Ajaf Jesús xcon chi xutoj ri qui-pecados. Y rumareꞌ quiyuon ijejeꞌ nicayuoj-ka jun nem castigo pa quiveꞌ; y antok xtiquinaꞌ, xa pa kꞌakꞌ yan chic icꞌo-ve. \v 2 Y iqꞌuiy ri xcaꞌa chiquij y xtiquiꞌan ri itziel tak kax incheꞌl niquiꞌan ijejeꞌ. Y ruma ri xcaꞌquiꞌan, ri vinak ri man quiniman ta ri Dios, itziel xcaꞌchꞌoꞌ chirij ri ketzij bꞌay. \v 3 Y ri falsos maestros, ruma joꞌc miera nicajoꞌ, can qꞌuiy tzij xtiquicusaj chi quireꞌ nquiꞌnimaj chi richin ri Dios ri niquicꞌut; pero quireꞌ xtiquiꞌan joꞌc chi nicalasaj miera pan ikꞌaꞌ. Pero can xcaꞌqꞌuis, ruma ojier can ruꞌeꞌn-pa ri Dios chi xtika ri nem castigo pa quiveꞌ, y can quire-ve xtibꞌanataj. \p \v 4 Ruma ri Dios, ni ri ángeles man xaꞌruꞌon ta perdonar antok xquiꞌan pecado, xa xaꞌrucꞌak chupan ri kꞌakꞌ, ri lugar richin ri sufrimiento, chupan ri lugar kꞌakuꞌn. Chireꞌ i-tzꞌapal-ve, quiyoꞌien ri kꞌij antok xcaꞌan juzgar. \v 5 Y ri Dios jeꞌ man xaꞌruꞌon ta perdonar ri vinak ri xquiꞌan pecado ojier can, xa xutak-pa jun diluvio pa quiveꞌ quinojiel, ruma ri vinak reꞌ man choj ta quicꞌaslien choch ri Dios. Pero xaꞌrucol ri Noé y i-siete (ivukuꞌ) chic vinak.\x + \xo 2:5 \xt Gn. 6:1–7:24.\x* Y ja ri Noé ri xtzijuon chica ri vinak ri chica manera niquicꞌuaj jun choj cꞌaslien incheꞌl nika choch ri Dios. \v 6 Y ri Dios man xuꞌon ta perdonar jeꞌ ri qui-pecados ri caꞌyeꞌ tanamet Sodoma y Gomorra, xa xuꞌej chi caꞌqꞌuis, y can quire-ve xbꞌanataj. Jajaꞌ, kꞌakꞌ xuyaꞌ pa quiveꞌ ri tanamet reꞌ chi xaꞌruqꞌuis,\x + \xo 2:6 \xt Gn. 19:24.\x* y xuꞌon chaj chica. Quireꞌ xuꞌon chica, chi quireꞌ tiquitamaj ri vinak ri xcaꞌcꞌujieꞌ después, chi xa man xtiquicꞌuaj ta jun choj cꞌaslien incheꞌl nika choch ri Dios, xtika jun nem castigo pa quiveꞌ. \v 7 Pero xucol ri jun ache choj rucꞌaslien ri xubꞌinaj Lot. Ri Lot can xbꞌisuon ránima ruma xutzꞌat ri itziel cꞌaslien ri xquicꞌuaj ri vinak ri man niquixiꞌij ta quiꞌ choch ri Dios.\x + \xo 2:7 \xt Gn. 19:1-16.\x* \v 8 Y ri ache choj rucꞌaslien reꞌ xcꞌujieꞌ chiquicajol ri vinak reꞌ. Y ruma kꞌij-kꞌij xraꞌxaj y xutzꞌat ri itziel tak kax ri xaꞌquiꞌan, ri ránima can xbꞌisuon. \v 9 Ri Ajaf rataꞌn ncaꞌrutoꞌ ri quicꞌuan jun cꞌaslien incheꞌl nrajoꞌ jajaꞌ, antok niquiꞌan sufrir ruma ncaꞌan tentar. Pero ri man quicꞌuan ta jun choj cꞌaslien, ri Ajaf xa ncaꞌruyac-apa richin ri kꞌij antok xcaꞌan juzgar. \v 10 Y ri más xcaꞌan juzgar, ja ri niquiꞌan ri itziel tak kax ri ncaꞌquirayij, y nem ri castigo ri xtika pa quiveꞌ, ruma itziel niquitzꞌat chica-na autoridad. \p Man ncaꞌniman ta y man niquixiꞌij ta quiꞌ jeꞌ. Chiquivach ijejeꞌ man jun quikalien ri nicꞌaj chic. Man niquixiꞌij ta quiꞌ ncaꞌchꞌoꞌ itziel chiquij ri cꞌo quikꞌij. \v 11 Pero ni ri ángeles, mesque cꞌo más qui-poder y cꞌo qꞌuiy ri ncaꞌtiquir niquiꞌan, man niquiꞌej ta choch ri Ajaf chi tika castigo pa quiveꞌ ri niquiꞌan itziel tak kax. \p \v 12 Pero ri falsos maestros, itziel ncaꞌchꞌoꞌ chirij jun kax mesque man niꞌka ta pa quiveꞌ (man niquiꞌan ta entender). Can incheꞌl i-chicop ruma man niquiꞌan ta pensar otz. Y ruma ri itziel tak kax ri niquiꞌan, can nicayuoj ri castigo pa quiveꞌ y cꞌa chupan ri castigo reꞌ xcaꞌbꞌaka-ve. Xtibꞌanataj chica incheꞌl niꞌan chica ri chicop antok ncaꞌtzꞌam chi ncaꞌquimisas, ruma quireꞌ ri quicꞌaslien. \v 13 Y xtiyoꞌx rucꞌaxiel chica ruma ri ncaꞌquiꞌan. Ruma kꞌij-kꞌij niquiꞌan ri itziel tak kax, y otz niquinaꞌ antok niquiꞌan quireꞌ. Can i-incheꞌl tzꞌil ri cꞌo chirij jun tziak. Ijejeꞌ niquimol-quiꞌ iviqꞌuin pa tak vaꞌen joꞌc chi niquiꞌan maña chiva, y otz niquinaꞌ antok quireꞌ niquiꞌan. \p \v 14 Y chica-na ixok niquitzꞌat, can niquirayij roch. Man nakꞌax ta quicꞌuꞌx chi niquiꞌan pecado. Ncaꞌquiꞌan maña chica ri cꞌa majaꞌ tiquiyaꞌ otz cánima riqꞌuin ri Dios, chi niquiꞌan pecado. Can cataꞌn otz chi niquiꞌan maña chi niquichꞌec qꞌuiy miera. Ijejeꞌ can xtika ri ru-castigo ri Dios pa quiveꞌ. \v 15 Y quiyoꞌn can ri bꞌay richin ri choj cꞌaslien y can i-sachnak. Can niquiꞌan incheꞌl xuꞌon ri jun ache ri xcꞌujieꞌ ojier can ri xubꞌinaj Balaam, rucꞌajuol ri Beor. Ri Balaam joꞌc ri miera xrajoꞌ, mesque man otz ta xuꞌon. \v 16 Y ruma ri itziel kax ri xuꞌon ri Balaam ri jun profeta ri xcꞌujieꞌ ojier can tiempo, can xchꞌolix ruma man otz ta ri xuꞌon. Y ja ri ru-burro ri xchꞌoꞌ cha. Y mesque jun burro man nichꞌoꞌ ta, ri ru-burro ri Balaam can xchꞌoꞌ cha incheꞌl jun vinak, chi quireꞌ xukꞌat y man xuyaꞌ ta lugar cha chi xbꞌarubꞌanaꞌ ri ruchꞌujulal.\x + \xo 2:16 \xt Nm. 22:4-35.\x* \p \v 17 Y ri falsos maestros can i-incheꞌl jun nacimiento richin yaꞌ ri xa chakeꞌj rupan. Can i-incheꞌl jeꞌ mukul ri i-ucꞌuan ruma jun nem cakꞌiekꞌ. Ri vinak reꞌ, can i-yoꞌien ruma ri lugar ri kꞌakuꞌn-kꞌakuꞌn. Y richin nojiel tiempo xtiquiꞌan sufrir chireꞌ. \v 18 Y niquiꞌan incheꞌl cꞌo qꞌuiy cataꞌn, pero xa tzij ri man jun quikalien ri ncaꞌquiꞌej. Y chi ncaꞌquiꞌan engañar ri cꞌa jubꞌaꞌ oc tiempo caꞌcolotaj-pa chiquicajol ri vinak ri quicꞌuan itziel quicꞌaslien, niquiꞌej chica chi otz ncaꞌquiꞌan nojiel itziel tak kax ri ncaꞌquirayij. \v 19 Niquiꞌan prometer chica ri vinak chi ncaꞌiel libres, pero ijejeꞌ mismo xa i-esclavos quibꞌanun pa rukꞌaꞌ ri itziel tak kax ri niquiꞌan. Y kataꞌn otz chi ri xchꞌac, xa can esclavo rubꞌanun pa rukꞌaꞌ ri xchꞌacuon chirij. \v 20 Can ketzij chi ri cataꞌn chic roch ri Kajaf Jesucristo ri nicalo kichin, ri ya xaꞌcolotaj-pa chupan ri itziel richin ri roch-ulief, y niquijuꞌ chic quiꞌ chupan ri cꞌaslien pacheꞌ i-alanak-ve-pa y ncaꞌka chic jun bꞌay pa rukꞌaꞌ ri itziel, ri quicꞌaslien xtuꞌon más peor choch antok cꞌa majaꞌ tiquinimaj ri Jesucristo. \v 21 Ruma xa más ta otz chi man ta xquitamaj chica manera nucꞌuax jun choj cꞌaslien choch ri Dios, que choch chi xquitamaj y xa niquiyaꞌ can ri Santo mandamiento ri xaꞌruyaꞌ ri Dios chica. \v 22 Y vaveꞌ nibꞌanataj incheꞌl nuꞌej ri jun proverbio: Ri tzꞌeꞌ nalrutijaꞌ chic ri ruxaꞌn can.\x + \xo 2:22 \xt Pr. 26:11.\x* Y jun chic tzij nuꞌej: Ri ak, mesque otz tinisan, nirubꞌachaꞌ chic pa-riꞌ pa chꞌabꞌak. \c 3 \s1 Ri kꞌij antok xtipa ri Ajaf \p \v 1 Jareꞌ ri rucaꞌn carta ri nitzꞌibꞌaj-el chiva hermanos ri altíra nquixvajoꞌ, ixreꞌ ri ntirayij ntiꞌan ri nrajoꞌ ri Dios. Ri carta ri xintak-el chiva naꞌay, richin chi ntiꞌan pensar otz, y quireꞌ jeꞌ va jun chic va. \v 2 Chi quireꞌ man timastaj ri quiꞌeꞌn can ri santos profetas ojier can tiempo. Y man timastaj jeꞌ ri ru-mandamiento ri Kajaf y Ka-Salvador (caloy-kichin), ri quiꞌeꞌn can chiva ri iv-apóstoles. \p \v 3 Y ri naꞌay ri nivajoꞌ ninataj chiva vacame, ja ri nichꞌoꞌ chiquij ri vinak ri xcaꞌpa chupan ri ruqꞌuisbꞌal tak kꞌij, ri xa ja itziel tak kax ri niquirayij niquiꞌan; y can xcaꞌtzeꞌn jeꞌ chirij ri nuꞌej ri ruchꞌabꞌal ri Dios.\x + \xo 3:3 \xt Jud. 18.\x* \v 4 Ri vinak reꞌ xtiquicꞌutuj: ¿Pacheꞌ cꞌo-ve ri ranun can prometer ri Cristo chi nitzalaj-pa? Ruma cꞌo yan tiempo caꞌcon-el ri kateꞌt-kamamaꞌ y man jun rucꞌaxuon cha ri roch-ulief. Can incheꞌl rubꞌanun antok xꞌan-pa, cꞌa quireꞌ rubꞌanun vacame, xcaꞌchaꞌ. \v 5 Ri vinak reꞌ niquiꞌan incheꞌl man cataꞌn ta ri xuꞌon ri Dios ojier can. Ri naꞌay, ri Dios xuꞌej chi ticꞌujieꞌ ri rocaj, y chi tiel-pa jeꞌ ri roch-ulief pa yaꞌ. Y reꞌ nucꞌut chakavach chi ri roch-ulief pa yaꞌ cꞌo-ve.\x + \xo 3:5 \xt Gn. 1:6-8.\x* \v 6 Rumareꞌ, antok ri yaꞌ reꞌ xqꞌuiy ruma ri nem jobꞌ, ri vinak ri icꞌo choch-ulief xaꞌqꞌuis pa yaꞌ.\x + \xo 3:6 \xt Gn. 7:11.\x* \v 7 Y ri roch-ulief y ri rocaj ri ncaꞌkatzꞌat vacame, i-yacuon richin ri kꞌij antok ri Dios xtuꞌej chi tika kꞌakꞌ pa quiveꞌ. I-yacuon jeꞌ richin ri kꞌij antok ri Dios xcaꞌruꞌon juzgar ri vinak ri man otz ta quicꞌaslien choch jajaꞌ, y xtuyaꞌ ri nem castigo pa quiveꞌ. \p \v 8 Pero ixreꞌ hermanos ri altíra nquixvajoꞌ, man timastaj chi choch ri Dios, jun kꞌij xa incheꞌl mil junaꞌ, y mil junaꞌ incheꞌl-oc jun kꞌij.\x + \xo 3:8 \xt Sal. 90:4.\x* \v 9 Ri Ajaf xa ya nipa incheꞌl ranun prometer. Jajaꞌ man rumastan ta incheꞌl niquiꞌej nicꞌaj vinak, chi ya xakꞌax qꞌuiy tiempo y man nipa ta. Jajaꞌ majaꞌ tipa, ruma cꞌo ru-paciencia kiqꞌuin y man nrajoꞌ ta chi cꞌo ta jun vinak nicon chupan ri ru-pecado. Jajaꞌ nrajoꞌ chi quinojiel ta nitzalaj-pa cánima riqꞌuin y niquiꞌan ri nrajoꞌ. \p \v 10 Pero ri kꞌij antok xtipa ri Ajaf, can xtuꞌon incheꞌl nuꞌon jun alakꞌuon antok ntuoc chupan jun jay, ruma man jun taꞌmayuon jampeꞌ xtalka.\x + \xo 3:10 \xt Mt. 24:43; Lc. 12:39; 1Ts. 5:2; Ap. 16:15.\x* Can quireꞌ xtibꞌanataj antok xtalka ri kꞌij richin ri Ajaf. Ri rocaj can altíra xtikꞌajan, y nojiel ri i-cusan chi i-bꞌanun nojiel ri cꞌo, xcaꞌcꞌat pa kꞌakꞌ y xcaꞌqꞌuis. Ri roch-ulief y nojiel ri icꞌo choch, xcaꞌcꞌat jeꞌ. \p \v 11 Y ruma nojiel reꞌ xcaꞌqꞌuis, ixreꞌ nicꞌatzin chi ntivucꞌuaj jun sak cꞌaslien, jun cꞌaslien ri nika choch ri Dios; \v 12 y tivoyoꞌiej-apa ri kꞌij richin ri Dios. Can tirayij chi ya nalka ta ri kꞌij reꞌ, antok ri rocaj xticꞌat pa kꞌakꞌ y xtiqꞌuis. Y nojiel ri i-cusan chi i-bꞌanun nojiel, xcaꞌyaꞌr ruma rukꞌakꞌal ri kꞌakꞌ. \v 13 Pero ojreꞌ ri kaniman ri Jesucristo, ja ri cꞌacꞌacꞌ rocaj y ri cꞌacꞌacꞌ roch-ulief ri kayoꞌien,\x + \xo 3:13 \xt Is. 65:17; 66:22; Ap. 21:1.\x* ruma jareꞌ ri ranun prometer ri Dios. Y chireꞌ nojiel otz y man jun itziel kax cꞌo. \p \v 14 Rumareꞌ hermanos ri altíra nquixvajoꞌ ri ivoyoꞌien reꞌ, titijaꞌ ikꞌij chi quireꞌ can ta sak ri ivánima, y man jun ta i-pecado nquixalrila-ka ri Ajaf. Y cꞌo ta jeꞌ paz riqꞌuin ivánima. \v 15 Y talka pan iveꞌ chi ri Ajaf majaꞌ tipa, ruma jajaꞌ cꞌo ru-paciencia kiqꞌuin, y rumareꞌ cꞌa royoꞌien chi quireꞌ quinojiel ta ncaꞌcolotaj. Y ri hermano Pablo ri altíra nakajoꞌ, quireꞌ jeꞌ ri rutzꞌibꞌan-el chiva, can riqꞌuin ri noꞌj ri ruyoꞌn ri Dios cha. \v 16 Y chupan nojiel ri ru-cartas, icꞌo tzij incheꞌl reꞌ ri ncaꞌruꞌej, y icꞌo nicꞌaj ri cuesta chi ncaꞌan entender; rumareꞌ icꞌo vinak ri niquicꞌax rubꞌixic. Quireꞌ niquiꞌan, ruma manak quinoꞌj y ruma man quiyoꞌn ta cánima riqꞌuin ri Dios. Y quireꞌ jeꞌ niquiꞌan riqꞌuin nicꞌaj chic tzij ri nuꞌej chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri i-tzꞌibꞌan can. Y xa ja ri camic nicayuoj-ka pa quiveꞌ. \p \v 17 Rumareꞌ ixreꞌ hermanos ri altíra nquixvajoꞌ, can tibꞌanaꞌ cuenta-iviꞌ ruma ivataꞌn chic chi ncaꞌlka vinak ri quicꞌuan jun itziel cꞌaslien. Can tibꞌanaꞌ cuenta-iviꞌ, chi quireꞌ man nquixꞌan ta engañar cuma ri vinak reꞌ. Chi quireꞌ ixreꞌ ri iyoꞌn ivánima riqꞌuin ri Dios, cof nquixpiꞌieꞌ pan icꞌaslien choch ri Dios. \v 18 Pa rucꞌaxiel reꞌ, xa tivatamaj más chirij ri Kajaf Jesucristo ri nicalo kichin, y quixqꞌuiy cꞌa riqꞌuin ri favor ri ruyoꞌn chika. Y jajaꞌ tiyoꞌx rukꞌij vacame y richin nojiel tiempo. Amén.