\id 1PE Cakchiquel de Santa Maria de Jesus NT [cki] (Colombia) -2010 bd. \h 1 PEDRO \toc1 Ri naꞌay carta ri xutzꞌibꞌaj ri apóstol San Pedro \toc2 1 PEDRO \toc3 1P. \mt1 Ri naꞌay carta ri xutzꞌibꞌaj ri apóstol San Pedro \ip Ri apóstol Pedro xutak va naꞌay carta va chica ri hermanos ri icꞌo Galacia, Ponto, Capadocia, Asia y nicꞌaj chic lugar. Antok xutak va carta va, ri hermanos reꞌ niquikꞌasaj sufrimiento ruma quicukubꞌan quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios. Y nuꞌej cꞌa chica chi tiquicukubꞌaꞌ más quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, ruma ri Dios ya xaꞌrucol pa rukꞌaꞌ ri pecado. Y nuꞌej jeꞌ chi man tiquimalij quicꞌuꞌx, ruma ri Dios nojiel kꞌij ncaꞌruchajij ri niquinimaj y niquiꞌan ri nika choch jajaꞌ. \io1 Ri capítulo 1:1-2, ri Pedro ncaꞌruꞌon saludar ri quiniman ri Jesucristo, ri icꞌo diferentes lugares. \io1 Ri capítulo 1:3–2:10 nuꞌej chirij nojiel ri favor ri ruyoꞌn ri Dios chica y rumareꞌ nicꞌatzin chi ncaꞌquicuot niquiyoꞌiej ri nuyaꞌ chica. Nuꞌej jeꞌ chi ri Dios nrajoꞌ chi ri i-ralcꞌual chic niquicꞌuaj jun cꞌaslien choj y sak. \io1 Ri capítulo 2:11–4:19 nuꞌej chi ri sufrimiento ri xukꞌasaj ri Ajaf Jesucristo, jareꞌ jun ejemplo chi tiquicachꞌoꞌ ri sufrimiento ri niquikꞌasaj. Ri Pedro ncaꞌruꞌon mandar ri ajaf y ri siervos. Y ncaꞌruꞌon jeꞌ mandar ri i-cꞌulan ri chica chi cꞌaslien ri otz chi niquicꞌuaj pa cachuoch. Nuꞌej jeꞌ chi ri i-ralcꞌual ri Dios nicꞌatzin chi ticajo-quiꞌ. \io1 Y ri capítulo 5:1-14, ri Pedro nuꞌon mandar chica ri ancianos quichin ri iglesias chi caꞌquichajij otz ri hermanos. Y chica ri cꞌajolaꞌ nuꞌej chi tiquinimaj quitzij ri ancianos richin ri iglesia. Y nuꞌej chi xtalka jun kꞌij antok ri Dios xtiralasaj-el ri sufrimiento, xtuyaꞌ siempre ri ru-favor pa quiveꞌ y siempre xtuꞌon sak cha ri quicꞌaslien. \c 1 \s1 Ri saludo \p \v 1 Inreꞌ Pedro, in ru-apóstol ri Jesucristo, nitak-el va carta va chiva ixreꞌ ri man ixcꞌo ta chupan ri ka-nación, xa iquiran-iviꞌ chupan ri lugares Ponto, Galacia, Capadocia, Asia y Bitinia. \v 2 Ri Katataꞌ Dios xixruchaꞌ, ruma quireꞌ ranun-pa pensar chivij. Y ja ri Espíritu Santo ri xalasan-el ri itziel tak kax ri cꞌo pan icꞌaslien, chi quireꞌ nquixniman cha ri Jesucristo, y quireꞌ sak nuꞌon ri icꞌaslien. Ruma ja ri ruquiqꞌuiel ri Jesucristo ri xꞌin antok xcon, jareꞌ ri nichꞌajo-el ri i-pecado. Y can niqꞌuiy ta más riqꞌuin ivánima ri favor y ri paz ri nuyaꞌ ri Dios. \s1 Jun cꞌaslic esperanza \p \v 3 Kayaꞌ rukꞌij ri Dios, ri Rutataꞌ ri Kajaf Jesucristo. Jajaꞌ altíra xujoyovaj kavach, rumareꞌ xutak-pa ri Rucꞌajuol chi xcon y xcꞌastaj-pa chiquicajol ri quiminakiꞌ, chi quireꞌ xuyaꞌ jun cꞌacꞌacꞌ kacꞌaslien ri nuꞌon chika chi kayoꞌien jun cꞌaslic esperanza. \v 4 Y ri Dios xtuyaꞌ chika ri ka-herencia ri ruyacuon chicaj. Ri xtuyaꞌ ri Dios chika chicaj man xtikꞌay ta, man xtuꞌon ta tzꞌil, ni man xtuꞌon ta jeꞌ incheꞌl ri cotzꞌeꞌj ri xa nichakej-ka. \v 5 Y ixreꞌ ix-chajin ruma ri ru-poder ri Dios, ruma icukubꞌan icꞌuꞌx riqꞌuin jajaꞌ. Quireꞌ rubꞌanun ri Dios chiva ruma nrajoꞌ chi ntuoc ivichin ri salvación (colotajic) ri bꞌanun chic preparar jajaꞌ. Y reꞌ can xtikꞌalajin antok xtalka ri ruqꞌuisbꞌal kꞌij. \v 6 Y jareꞌ ri nibꞌano chi niquicuot ri ivánima, mesque cꞌo kꞌij nquixbꞌisuon ruma nquixtojtobꞌax riqꞌuin qꞌuiy roch sufrimientos. \v 7 Y reꞌ can nicꞌatzin, chi quireꞌ nikꞌalajin xa ketzij icukubꞌan icꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios o manak. Nicꞌatzin chi nquixtojtobꞌax incheꞌl niꞌan cha ri oro. Ri oro nikꞌasas pa kꞌakꞌ chi quireꞌ nitzꞌiet xa ketzij chi oro. Ri cukbꞌal cꞌuꞌx más rakalien choch ri oro, ruma ri oro xa niqꞌuis. Y antok nquixtojtobꞌax y nticochꞌ nojiel, xtiꞌeꞌx chiva chi otz ri xiꞌan. Y xticꞌujieꞌ cꞌa ikꞌij, antok xtipa chic ri Jesucristo. \p \v 8 Y mesque ixreꞌ man jun bꞌay itzꞌatuon ri Jesucristo, can ntivajoꞌ; y mesque man ntitzꞌat ta vacame, iyoꞌn jeꞌ ivánima riqꞌuin y rumareꞌ altíra nquixquicuot; y ri ntinaꞌ riqꞌuin ivánima can nem, y man ntivil ta tzij chi ntiꞌej. \v 9 Y ruma icukubꞌan icꞌuꞌx riqꞌuin, can xtiyoꞌx chiva ri salvación (colotajic). \p \v 10 Ri profetas ri xaꞌcꞌujieꞌ ojier can tiempo, can cꞌo xquiꞌej can chirij ri favor ri xtuyaꞌ ri Dios chiva ixreꞌ ri ixcꞌo chupan ri tiempo vacame. Ijejeꞌ xquitej quikꞌij chi xcajoꞌ ta xquinaꞌiej más chirij ri salvación (colotajic) ri nakatzijuoj ojreꞌ vacame. \v 11 Can ta xcajoꞌ xquinaꞌiej más chirij ri xuꞌej ri Espíritu Santo richin ri Cristo chica. Ruma ri Espíritu Santo ri cꞌo riqꞌuin cánima xuꞌej chica chi ri Cristo can xtuꞌon sufrir, y antok rukꞌasan chic ri sufrimiento reꞌ, xticꞌujieꞌ rukꞌij. Pero man xkꞌalajin ta ri chica tiempo y ri chica vinak ri Cristo, y ijejeꞌ jareꞌ ri xcajoꞌ ta xquinaꞌiej. \v 12 Pero ri Dios xuꞌej chica ri achiꞌaꞌ reꞌ, chi nojiel ri xquiꞌej chirij ri Cristo, man chupan ta qui-tiempo ijejeꞌ ri xtibꞌanataj-ve, xa cꞌajaꞌ chupan ri ka-tiempo ojreꞌ xbꞌanataj-ve. Y jareꞌ ri xtzijos chiva ixreꞌ, y ja ri Espíritu Santo ri takuon-pa chicaj xtoꞌn quichin chi xquiꞌej ri evangelio. Y hasta ri ángeles nicajoꞌ niquitzꞌat ta nojiel reꞌ. \s1 Nkojayox chi nakucꞌuaj jun cꞌaslien santa \p \v 13 Rumareꞌ ixreꞌ, tibꞌanaꞌ pensar otz ri chica ntiꞌan y ticusaj ri inoꞌj chi ntiꞌan cuenta-iviꞌ. Y riqꞌuin nojiel ivánima jeꞌ tivoyoꞌiej ri favor ri xtuyaꞌ ri Dios chiva antok xtipa chic ri Jesucristo. \v 14 Can ticꞌutuꞌ chi ketzij ix ralcꞌual chic ri Dios, can quixniman cha. Man tiꞌan ri itziel tak kax ri nquiꞌrayij, incheꞌl ri xiꞌan antok man jun ivataꞌn chirij ri Jesucristo. \v 15 Pa rucꞌaxiel reꞌ, quixuoc incheꞌl ri Dios ri xayuon ivichin. Jajaꞌ can Santo. Ixreꞌ jeꞌ quixuoc santos riqꞌuin nojiel ri ntiꞌan chupan ri icꞌaslien. \v 16 Can tibꞌanaꞌ incheꞌl nuꞌej ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can: Quixuoc santos chupan ri icꞌaslien, ruma inreꞌ can in Santo,\x + \xo 1:16 \xt Lv. 11:44-45; 19:2.\x* nichaꞌ ri Dios. Quireꞌ ri tzꞌibꞌan can. \p \v 17 Y xa ixreꞌ ja ri Katataꞌ Dios ri ntivayuoj chi nquixrutoꞌ, ri man nutzꞌat ta cheꞌl titzuꞌn jun vinak chi nuꞌon juzgar, can tixiꞌij cꞌa iviꞌ ntiꞌan pecado choch, nojiel kꞌij ri xquixcꞌujie-el choch ri ulief. Ruma xa otz ri ibꞌanun, o man otz ta ri ibꞌanun, ja rucꞌaxiel xtuyaꞌ chiva. \v 18 Ixreꞌ ivataꞌn chi xixcuol-pa chupan ri cꞌaslien ri xa man jun rakalien ri cꞌutun can chivach ruma ri ivateꞌt-imamaꞌ. Y antok xixcolotaj-pa choch ri itziel tak kax reꞌ, man riqꞌuin ta jun kax ri niqꞌuis incheꞌl ri oro o ri plata, \v 19 xa riqꞌuin ri santo ruquiqꞌuiel ri Cristo xixcolotaj-pa. Jajaꞌ incheꞌl jun alaj oveja ri man jun ruyabꞌil y can sak ri niyoꞌx choch ri Dios. \v 20 Antok cꞌa majaꞌ cꞌo ri roch-ulief, ri Dios can ya ranun pensar chi nutak-pa ri Cristo, pero xa cꞌa pa ruqꞌuisbꞌal tak kꞌij richin ri tiempo xalka. Y ruma ri Dios altíra nkojrajoꞌ, rumareꞌ xutak-pa ri Cristo. \v 21 Y ruma iniman ri Cristo, can iniman jeꞌ ri Dios. Ruma ja ri Dios xbꞌano cha ri Cristo chi xcꞌastaj-pa chiquicajol ri quiminakiꞌ, y jajaꞌ jeꞌ ri xbꞌano chi cꞌo jeꞌ rukꞌij ri Cristo. Quireꞌ xuꞌon ruma nrajoꞌ chi nticukubꞌaꞌ icꞌuꞌx riqꞌuin jajaꞌ y ntivoyoꞌiej ri xtuyaꞌ chiva. \p \v 22 Can ja ri Espíritu Santo ri xsamaj riqꞌuin ivánima antok xivaxaj ri ketzij y xixniman cha, y rumareꞌ vacame sak ri ivánima. Y reꞌ nuꞌon chiva chi ketzij nquiꞌvajoꞌ ri nicꞌaj chic hermanos y man riqꞌuin ta caꞌyeꞌ ipalaj. Xa riqꞌuin nojiel ivánima tivajo-iviꞌ y riqꞌuin sak ivánima jeꞌ. \v 23 Ruma ixreꞌ cꞌo jun cꞌacꞌacꞌ icꞌaslien. Y ri cꞌaslien reꞌ man niqꞌuis ta incheꞌl ri cꞌaslien vaveꞌ choch-ulief. Ri cꞌacꞌacꞌ icꞌaslien, jareꞌ ri xivil antok xinimaj ri ruchꞌabꞌal ri Dios, ri chꞌabꞌal reꞌ ri xticꞌujieꞌ richin nojiel tiempo y nuyaꞌ cꞌaslien. \v 24 Ruma chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can, nuꞌej: \q1 Ri cꞌaslien vaveꞌ choch-ulief, xa incheꞌl ri kꞌayis, ruma ri kꞌayis nichakej-ka. \q1 Y quireꞌ jeꞌ jun vinak ri altíra rukꞌij; ri rukꞌij xtuꞌon incheꞌl nuꞌon ri ruseꞌj ri kꞌayis. \q1 Ruma ri ruseꞌj ri kꞌayis xa chaꞌnin nitzak-ka. \q1 \v 25 Pero ri ruchꞌabꞌal ri Ajaf Dios can xticꞌujieꞌ richin nojiel tiempo.\x + \xo 1:25 \xt Is. 40:6-9.\x* \m Y ri chꞌabꞌal reꞌ ja ri evangelio ri xtzijos chiva. \c 2 \p \v 1 Mareꞌ tiyaꞌ can nojiel itziel tak kax; man chic tiꞌan maña chica ri vinak, man chic tiꞌan caꞌyeꞌ ipalaj, man itziel titzꞌat jun chic ruma otz cꞌo, ni itziel quixchꞌoꞌ chiquij nicꞌaj. \v 2 Ixreꞌ tibꞌanaꞌ incheꞌl niquiꞌan ri acꞌolaꞌ ri cꞌajaꞌ caꞌalax, can nicajoꞌ ncaꞌtzꞌuman, y riqꞌuin reꞌ ncaꞌqꞌuiy. Y quireꞌ jeꞌ ixreꞌ, can tirayij ntivaxaj y ntiꞌan leer ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri can ketzij. Chi quireꞌ niqꞌuiy ri icꞌaslien choch ri Dios y nquixcolotaj. \v 3 Ruma ixreꞌ ivataꞌn chic chi ri Ajaf can otz runoꞌj iviqꞌuin.\x + \xo 2:3 \xt Sal. 34:8.\x* \s1 Ri Cristo can incheꞌl jun abꞌaj ri cꞌo rucꞌaslien \p \v 4 Can más quixjiel-apa riqꞌuin ri Jesucristo, ruma jajaꞌ incheꞌl jun abꞌaj ri cꞌo rucꞌaslien. Jajaꞌ man xajoꞌx ta cuma ri achiꞌaꞌ, pero choch ri Dios, ri Jesucristo can choꞌn-ve y altíra rakalien. \v 5 Y ruma ixcꞌo riqꞌuin ri Jesucristo, ixreꞌ jeꞌ ix incheꞌl abꞌaj ri cꞌo quicꞌaslien, rumareꞌ tiyaꞌ lugar cha ri Dios chi nquixrucusaj chi nquixuoc rachuoch ri Espíritu Santo. Y ix santos sacerdotes richin chi ntiyaꞌ ri icꞌaslien choch ri Dios, y jajaꞌ can xtika choch, ruma can pa rubꞌeꞌ ri Jesucristo ntiꞌan-ve. \v 6 Ruma chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can, nuꞌej: \q1 Inreꞌ xtinyaꞌ jun Abꞌaj pa tanamet Sion. Y ri Abꞌaj reꞌ can choꞌn-ve. Can altíra rakalien y can xticꞌatzin chi quireꞌ man nitzak ta ri jay. \q1 Pero ri xtiquinimaj, man xcaꞌqꞌuixbꞌax ta.\x + \xo 2:6 \xt Is. 28:16.\x* \m Quireꞌ nuꞌej ri tzꞌibꞌan can. \v 7 Rumareꞌ chivach ixreꞌ ri iniman rubꞌeꞌ, jajaꞌ altíra jaꞌal ntitzꞌat. Pero ri vinak ri man nicajoꞌ ta niquinimaj, niquiꞌan incheꞌl nuꞌej chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can: \q1 Ri Abꞌaj ri man xka ta chiquivach ri achiꞌaꞌ ri i-bꞌanoy-jay, \q1 xa jareꞌ ri xyoꞌx ri lugar ri más nicꞌatzin chi quireꞌ ri jay man nitzak ta.\x + \xo 2:7 \xt Sal. 118:22.\x* \m \v 8 Y chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can, nuꞌej jeꞌ chirij ri Abꞌaj reꞌ: \q1 Icꞌo ri xtiquitupij cakan choch ri Abꞌaj y xcaꞌtzak paroꞌ.\x + \xo 2:8 \xt Is. 8:14-15.\x* \m Quireꞌ nuꞌej ri tzꞌibꞌan can. \m Xtiquitupij cakan choch ri Abꞌaj, ruma man niquinimaj ta ri ruchꞌabꞌal ri Dios; quireꞌ xtiquiꞌan ruma quireꞌ ranun-pa pensar ri Dios chiquij. \s1 Can ix rutanamit chic ri Dios \p \v 9 Pero ixreꞌ ri iniman ri Dios, ix jun tanamet ri ix-choꞌn ruma ri Dios, ix ru-sacerdotes ri Namalaj Dios ri Ka-Rey,\x + \xo 2:9 \xt Ex. 19:5-6.\x* ix jun santa nación jeꞌ,\x + \xo 2:9 \xt Dt. 4:20; 7:6; 14:2; 26:18; Tit. 2:14.\x* y can ix rutanamit ri Dios. Y quireꞌ rubꞌanun jajaꞌ chiva, chi quireꞌ ntichol chi jajaꞌ can otz iviqꞌuin. Y jajaꞌ ri xalasan-pa ivichin chupan ri kꞌakuꞌn y xixruyaꞌ chupan ri namalaj sakil riqꞌuin jajaꞌ. \v 10 Chupan ri tiempo ri xakꞌax can, man ix rutanamit ta ri Dios. Pero vacame, can ix rutanamit chic ri Dios. Y chupan jeꞌ ri tiempo ri xakꞌax can, man rujoyovan ta ivach. Pero vacame ri Dios can nujoyovaj ivach.\x + \xo 2:10 \xt Os. 2:23.\x* \s1 Tivucꞌuaj jun cꞌaslien incheꞌl nrajoꞌ ri Dios \p \v 11 Ixreꞌ hermanos ri altíra nquixvajoꞌ, nicꞌutuj jun favor chiva. Ruma ixreꞌ can ix richin chicaj y man richin ta nojiel tiempo ixcꞌo choch-ulief, rumareꞌ man tiyaꞌ lugar chi ntiꞌan ri itziel tak kax ri ntirayij. Ruma ri itziel tak kax ri ntirayij ncaꞌbꞌano ayoval riqꞌuin ri ivánima. \v 12 Rumareꞌ tivucꞌuaj jun cꞌaslien otz chiquivach ri vinak ri man cataꞌn ta roch ri Dios. Mesque ijejeꞌ ncaꞌquimol-pa tzij chivij chi ixreꞌ man otz ta ri icꞌaslien, pero ruma niquitzꞌat chi otz ri icꞌaslien, can xtiquiyaꞌ rukꞌij ri Dios antok xtalka ri kꞌij chi jajaꞌ xtuꞌon juzgar. \p \v 13 Y ixvonojiel, quixniman chica quinojiel ri ncaꞌbꞌano gobernar, ruma quireꞌ nrajoꞌ ri Ajaf. Quixniman cha ri rey, ruma jajaꞌ ri cꞌo más ru-autoridad. \v 14 Quixniman jeꞌ chica ri nicꞌaj chic ri ncaꞌbꞌano gobernar, ruma ijejeꞌ ri i-ruyoꞌn ri rey chi ncaꞌquiꞌan castigar ri vinak ri cꞌo itziel tak kax ncaꞌquiꞌan. Y i-yoꞌn jeꞌ chi niquiyaꞌ quikꞌij ri vinak ri niquiꞌan ri otz. \v 15 Ri Dios nrajoꞌ chi ixreꞌ siempre ja ri otz ri tibꞌanaꞌ, chi quireꞌ ri vinak ri man jun kax cataꞌn y man otz ta canun pensar, man jun chica xcaꞌtiquir xtiquiꞌej chivij. \p \v 16 Ixreꞌ ketzij chi ix libre. Can tibꞌanaꞌ chi ix libre, pero man richin ta chi ntiꞌan ri itziel tak kax. Man tiꞌan quireꞌ. Ruma xa ix ru-esclavos chic ri Dios, richin chi ntiꞌan ri nrajoꞌ jajaꞌ. \v 17 Quiꞌbꞌanaꞌ respetar quinojiel vinak. Quiꞌivajoꞌ ri hermanos. Tixiꞌij-iviꞌ choch ri Dios. Tibꞌanaꞌ respetar ri rey. \p \v 18 Y ixreꞌ siervos, can coꞌl tibꞌanaꞌ y quixniman chica ri ivajaf. Xa otz quinoꞌj iviqꞌuin, can quixniman chica; xa itziel quinoꞌj iviqꞌuin, can quixniman jeꞌ chica. \v 19 Ruma xa niꞌan chiva chi ntiꞌan sufrir y xa man jun ichꞌoꞌj ibꞌanun, y ixreꞌ nticochꞌ nojiel reꞌ ruma ivataꞌn chi ri Dios cꞌo iviqꞌuin y nquixrutzꞌat-pa, jajaꞌ can nika choch chi quireꞌ ntiꞌan. \v 20 Pero xa nquixchꞌay ruma i-pecado, man jun otz nucꞌam-pa chiva, mesque nticochꞌ nojiel. Pero xa ntiꞌan sufrir ruma ri utzulaj tak kax ri ntiꞌan y can nticochꞌ, ri Dios can nika choch ri ntiꞌan. \v 21 Quireꞌ nrajoꞌ ri Dios chiva; jajaꞌ xixrayuoj chi ntiꞌan incheꞌl xuꞌon ri Cristo. Jajaꞌ xuꞌon sufrir kuma, y riqꞌuin reꞌ xucꞌut can chakavach chi kacachꞌoꞌ antok nakaꞌan sufrir. \v 22 Ri Jesucristo man jun bꞌay xuꞌon pecado. Ni man jun bꞌay jeꞌ xuꞌej jun tzij chi xuꞌon maña cha jun vinak.\x + \xo 2:22 \xt Is. 53:9.\x* \v 23 Antok xaꞌeꞌx pakon tak tzij cha cuma ri vinak, man xuꞌej ta rucꞌaxiel chica. Y antok cꞌo ri chica xꞌan cha, man jun bꞌay xuꞌej ta chica chi nuꞌon rucꞌaxiel chica. Xa pa rukꞌaꞌ ri Dios xuya-ve nojiel ri xquiꞌan ri vinak cha. Ruma ri Dios can pa ruchojmil nuꞌon juzgar. \v 24 Y ja ri Cristo ri xucꞌuan ri ka-pecados choch cruz chi quireꞌ ojreꞌ nakayaꞌ can ri itziel tak kax, y nakucꞌuaj jun choj cꞌaslien. Jajaꞌ ri xsocotaj y xcon choch cruz chi quireꞌ ojreꞌ nicꞌujieꞌ jun otz kacꞌaslien.\x + \xo 2:24 \xt Is. 53:5.\x* \v 25 Ruma ixreꞌ antes xiꞌan incheꞌl ovejas ri i-sachnak.\x + \xo 2:25 \xt Is. 53:6.\x* Pero vacame xa xtzalaj chic pa ri ivánima riqꞌuin ri Cristo. Y jajaꞌ nkuruꞌon cuenta y nuchajij ri kánima. \c 3 \s1 Ri nicꞌatzin chi niquiꞌan ri i-cꞌulan \p \v 1 Ixreꞌ ixokiꞌ, can quixniman chica ri ivachajil,\x + \xo 3:1 \xt Ef. 5:22; Col. 3:18.\x* chi quireꞌ ri man quiniman ta ri ruchꞌabꞌal ri Dios, can xtiquinimaj ruma ri icꞌaslien ixreꞌ. Y man nicꞌatzin ta chi nitzijos chica. \v 2 Xa riqꞌuin niquitzꞌat chi ivucꞌuan jun cꞌaslien sak y respetuosa, niquinimaj ri Jesucristo. \v 3 Ixreꞌ tivaka-iviꞌ, pero man riqꞌuin ta kax ri i-bꞌanun cha oro, ni riqꞌuin utzulaj tak tziak, ni man tiyaꞌ adornos chirij ri iveꞌ joꞌc chi quixtzꞌiet cuma ri vinak.\x + \xo 3:3 \xt 1Ti. 2:9.\x* \v 4 Xa titijaꞌ ikꞌij chi ja ri ivánima otz choch ri Dios, y riqꞌuin jun utzulaj noꞌj y ticꞌutuꞌ chi cꞌo uxlanien riqꞌuin ivánima. Ruma xa ixreꞌ ntiꞌan quireꞌ, reꞌ man xtiqꞌuis ta; y choch ri Dios jareꞌ ri más cꞌo rakalien. \v 5 Ruma ojier can, quireꞌ jeꞌ xquivak-quiꞌ ri santas ixokiꞌ ri xquiyaꞌ cánima riqꞌuin ri Dios y xaꞌniman jeꞌ chica ri cachajil. \v 6 Incheꞌl xuꞌon ri Sara, jajaꞌ xniman cha ri Abraham ri rachajil y xuꞌej vajaf cha.\x + \xo 3:6 \xt Gn. 18:12.\x* Y ixreꞌ ixokiꞌ, xa ntiꞌan ri otz y man ntixiꞌij ta iviꞌ nquixbꞌaka choch jun sufrimiento, can xquixuoc incheꞌl ral ri Sara. \p \v 7 Ixreꞌ jeꞌ achiꞌaꞌ, otz inoꞌj tibꞌanaꞌ quiqꞌuin ri ivaxjayil.\x + \xo 3:7 \xt Ef. 5:25; Col. 3:19.\x* Tibꞌanaꞌ chica chi quikalien, ruma ijejeꞌ man junan ta quichukꞌaꞌ iviqꞌuin y ruma jeꞌ junan xtiyoꞌx chiva ri utzulaj cꞌaslien ri man niqꞌuis ta, ri xtusipaj ri Dios chiva ruma nquixrajoꞌ. Quireꞌ tibꞌanaꞌ quiqꞌuin chi quireꞌ ri iv-oraciones, man jun kax nikꞌato quichin. \s1 Tibꞌanaꞌ ri otz chi quireꞌ man jun chica nunaꞌ ri ijaluon y ri ivánima \p \v 8 Y pa ruqꞌuisbꞌal niꞌej chiva chiꞌixvonojiel chi junan ivánima tibꞌanaꞌ. Xa cꞌo jun chivach ri nuꞌon sufrir, can tinaꞌ jeꞌ ixreꞌ ri nunaꞌ ri jun riqꞌuin ránima. Tivajo-iviꞌ y can ivachꞌalal-iviꞌ tibꞌanaꞌ, tijoyovaj ivach y otz tibꞌanaꞌ quiqꞌuin quinojiel. \v 9 Y antok niꞌan jun itziel kax chiva, man tiꞌan rucꞌaxiel. Y antok niꞌeꞌx jun tzij pakon chiva, man tiꞌej jeꞌ rucꞌaxiel. Xa ticꞌutuj cha ri Dios chi tubꞌanaꞌ bendecir ri nibꞌano quireꞌ chiva, ruma ri Dios xixrayuoj chi nuyaꞌ ru-bendición chiva. \v 10 Ruma quireꞌ nuꞌej chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can: \q1 Xa cꞌo jun nrajoꞌ niquicuot pa rucꞌaslien, \q1 y nrajoꞌ jeꞌ nirilaꞌ jaꞌal tak kꞌij, \q1 tukꞌilaꞌ ri rakꞌ chi nuꞌej tzij ri man i-otz ta, \q1 ni man tucusaj jeꞌ ri ruchiꞌ chi nuꞌej tzij chi ncaꞌruꞌon maña. \q1 \v 11 Tuyaꞌ can ri itziel tak kax, xa joꞌc ri otz tubꞌanaꞌ. \q1 Tucanuj ri cꞌaslien ri nuyaꞌ paz y chupan reꞌ tiꞌa-ve. \q1 \v 12 Ruma ri Ajaf nitzuꞌn-pa pa quiveꞌ ri choj quicꞌaslien, \q1 y nraꞌxaj-pa ri qui-oración. \q1 Pero ri ncaꞌbꞌano itziel tak kax, man otz ta ncaꞌrutzꞌat-pa.\x + \xo 3:12 \xt Sal. 34:12-16.\x* \m Quireꞌ nuꞌej chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can. \p \v 13 ¿Cꞌo came jun xtibꞌano itziel chiva, xa ixreꞌ ja ri otz ntiꞌan? \v 14 Pero xa ruma ivucꞌuan jun choj cꞌaslien ntiꞌan sufrir, can jaꞌal quixquicuot.\x + \xo 3:14 \xt Mt. 5:10.\x* Rumareꞌ, man tixiꞌij-iviꞌ chiquivach ri ncaꞌbꞌano itziel chiva. Y man timalij-ka icꞌuꞌx. \v 15 Xa tiyaꞌ rukꞌij ri Dios ri Ivajaf riqꞌuin ivánima, ruma jajaꞌ can Santo.\x + \xo 3:15 \xt Is. 8:12-13.\x* Can nicꞌatzin chi siempre ix-preparados chi quireꞌ ntiꞌej karruma ivoyoꞌien ri esperanza ri xtuyaꞌ ri Dios chiva. Chica-na ri nicꞌutun reꞌ chiva, can tiꞌej cha, pero man quixchꞌolin antok ntitzijuoj cha y tibꞌanaꞌ respetar. \v 16 Tibꞌanaꞌ ri otz chi quireꞌ man jun chica nunaꞌ ri ijaluon y ri ivánima. Y xa ruma iniman ri Cristo cꞌo jun ri itziel nichꞌoꞌ chivij y numol-pa tzij chivij chi ixreꞌ man otz ta ri icꞌaslien, ri nibꞌano quireꞌ chiva ruyuon xtiqꞌuix, ruma ri icꞌaslien xa otz. \v 17 Ruma xa Dios nrajoꞌ chi ixreꞌ ntiꞌan sufrir ruma ntiꞌan ri otz, can otz. Más otz ntiꞌan sufrir ruma ri otz ntiꞌan, que choch ruma itziel tak kax ri ntiꞌan. \p \v 18 Ruma ri Cristo xuꞌon jeꞌ sufrir, y mesque jajaꞌ can choj ri rucꞌaslien, xcon kuma ojreꞌ ri man choj ta kacꞌaslien. Jajaꞌ joꞌc jun bꞌay xcon ruma ka-pecados, chi quireꞌ nkojuoc richin ri Dios. Pero mesque jajaꞌ xcon, ri ru-espíritu can cꞌas-ve. \v 19 Y ri ru-espíritu xbꞌaka quiqꞌuin ri espíritus ri i-tzꞌapal y cꞌo ri xbꞌarutzijuoj chica. \v 20 Ri espíritus ri i-tzꞌapal, ja ri man xaꞌniman ta cha ri Dios ojier can, antok ri Noé xuꞌon ri nem arca ri incheꞌl barco. Ri Dios can qꞌuiy tiempo xaꞌroyoꞌiej, pero xa man iqꞌuiy ta xaꞌcolotaj. Ri xaꞌuoc chupan ri barco joꞌc i-ocho (vakxakiꞌ). Ri Dios ja ri yaꞌ xucusaj chi xaꞌcolotaj,\x + \xo 3:20 \xt Gn. 6:1–7:24.\x* ruma ri arca paroꞌ ri yaꞌ xcꞌujie-ve. \v 21 Y quireꞌ jeꞌ nuꞌon ri yaꞌ chika ojreꞌ vacame. Antok nkojꞌan bautizar, ri yaꞌ nucꞌut chi xojcolotaj, pero man richin ta nuchꞌaj ri ka-cuerpo. Ri yaꞌ nucꞌut chi ojreꞌ nakajoꞌ nakaꞌan ri otz choch ri Dios. Y ri ka-pecados ncaꞌiel-el ruma ri Jesucristo xcon y xcꞌastaj-pa chiquicajol ri quiminakiꞌ. \v 22 Ri Jesucristo xꞌa chicaj, y vacame cꞌo pa ru-derecha ri Dios. Can pa rukꞌaꞌ jajaꞌ icꞌo-ve ri ángeles, y pa rukꞌaꞌ jeꞌ jajaꞌ icꞌo-ve ri autoridades, y quinojiel ri cꞌo qui-poder icꞌo pa rukꞌaꞌ jajaꞌ. \c 4 \s1 Kojuoc utzulaj tak rusamajiel ri Dios \p \v 1 Antok ri Cristo xcꞌujieꞌ choch-ulief, xuꞌon sufrir kuma konojiel. Y ja jeꞌ noꞌj reꞌ ticꞌujieꞌ iviqꞌuin, man timalij icꞌuꞌx ntiꞌan sufrir. Y xa ixreꞌ ntiꞌan sufrir ruma iniman ri Cristo, can kꞌalaj chi ya xiyaꞌ can ri pecado, \v 2 chi quireꞌ ri janeꞌ (jaroꞌ) chic tiempo ri xquixcꞌasieꞌ, can ja ta ri nurayij ri Dios ri ntiꞌan y man ja ta ri itziel tak kax ri ncaꞌquirayij ri vinak. \v 3 Man chic tiꞌan ri ncaꞌka chiquivach ri vinak ri man cataꞌn ta roch ri Dios. Ruma ri tiempo antok xiꞌan quireꞌ, xa ya xakꞌax. Antok man xixqꞌuix ta xiꞌan nojiel roch itziel tak kax. Can xiꞌan nojiel ri itziel tak kax ri xirayij. Xixkꞌabꞌar. Xiꞌan namakꞌej ri man i-otz ta. Ximol-iviꞌ chi xikun avarienta. Xiyaꞌ quikꞌij ri ídolos, incheꞌl xivajoꞌ xiꞌan. \v 4 Rumareꞌ ri vinak ri man cataꞌn ta roch ri Dios, can vor chica yan chic nquixquitzꞌat, ruma ixreꞌ man ntiꞌan ta chic ri itziel tak kax ri niquiꞌan ijejeꞌ. Y rumareꞌ itziel ncaꞌchꞌoꞌ chivij. \v 5 Pero ri vinak reꞌ can xtiquiyaꞌ cuenta choch ri Dios ri can listo chic cꞌo chi ncaꞌruꞌon juzgar ri icꞌas, y ri i-quiminak chic el. \v 6 Rumareꞌ ri evangelio can xtzijos jeꞌ chica ri i-quiminak chic el antok cꞌa icꞌas. Ijejeꞌ xcaꞌan juzgar incheꞌl niꞌan chica quinojiel vinak. Pero xtzijos chica, chi quireꞌ xquil ta ri cꞌaslien riqꞌuin ri Dios. \p \v 7 Y ri kꞌij chi ncaꞌqꞌuis ri kax ri icꞌo, xa cierca chic cꞌo, rumareꞌ ixreꞌ, tibꞌanaꞌ pensar otz ri chica nquiꞌan, y man quixtanieꞌ chi ntiꞌan orar. \v 8 Y ri más nicꞌatzin ntiꞌan ixreꞌ, ja chi riqꞌuin nojiel ivánima tivajo-iviꞌ, ruma xa ixreꞌ ntivajo-iviꞌ, can chaꞌnin jeꞌ tibꞌanaꞌ perdonar ri cꞌo chꞌoꞌj niquiꞌan.\x + \xo 4:8 \xt Pr. 10:12.\x* \v 9 Y riqꞌuin nojiel ivánima tiyaꞌ qui-posada ri ncaꞌlka iviqꞌuin. \v 10 Can chiꞌijunal cꞌo isamaj xuyaꞌ ri Dios ruma altíra nquixrajoꞌ. Rumareꞌ kacusaj cꞌa ri ruyoꞌn-pa ri Dios chika, chi ncaꞌkatoꞌ ri nicꞌaj chic ri quiniman ri Dios. Kojuoc utzulaj tak samajiel, kabꞌanaꞌ chikajunal ri diferente roch samaj ri ruyoꞌn-pa ri Dios chika. \v 11 Y xa cꞌo jun chivach ri bꞌanun-pa cha chi nutzijuoj ri ruchꞌabꞌal ri Dios, can tutzijuoj incheꞌl nuꞌej ri ruchꞌabꞌal ri Dios. Y xa cꞌo jun ri xa jun chic roch samaj ruyoꞌn-pa ri Dios cha, man tumastaj chi ja ri Dios yaꞌyuon-pa ru-poder chi nitiquir nuꞌon ri samaj. Riqꞌuin reꞌ, xtiyoꞌx rukꞌij ri Dios ruma ri xuꞌon ri Jesucristo. Jajaꞌ cꞌo rukꞌij y cꞌo poder pa rukꞌaꞌ richin nojiel tiempo. Amén. \s1 Ticachꞌoꞌ ri sufrimiento ruma iniman ri Cristo \p \v 12 Hermanos ri altíra nquixvajoꞌ, man quixchapataj antok nquixbꞌaka chupan jun sufrimiento y ntinaꞌ chi incheꞌl chupan jun kꞌakꞌ ixcꞌo-ve, xa richin nquixtojtobꞌax. \v 13 Pa rucꞌaxiel reꞌ, xa quixquicuot ruma ixreꞌ jeꞌ ntiꞌan sufrir incheꞌl xuꞌon sufrir ri Cristo. Chi quireꞌ antok xtalka ri kꞌij chi nikꞌalajin chi ri Cristo can cꞌo-ve rukꞌij, can altíra xquixquicuot. \v 14 Y xa ruma iniman ri Cristo niꞌeꞌx pakon tak tzij chiva, can jaꞌal quixquicuot rumareꞌ, ruma iviqꞌuin ixreꞌ cꞌo-ve ri Ru-Espíritu ri Dios, y ri Espíritu reꞌ cꞌo rukꞌij. Ri ncaꞌbꞌano quireꞌ, xa chirij ri Espíritu Santo niquiꞌej-ve ri pakon tak tzij. Pero ixreꞌ ntiyaꞌ rukꞌij ri Espíritu Santo. \v 15 Man jun chivach cꞌa tiquimisan, man jun talakꞌ, y man jun jeꞌ tuju-riꞌ pacheꞌ man otz ta. Y man jun tuꞌon itziel tak kax. Ruma xa cꞌo jun ri nuꞌon sufrir ruma xuꞌon jun chꞌoꞌj, man otz ta. \v 16 Pero xa nuꞌon sufrir ruma runiman ri Cristo, man tiqꞌuix, xa tuyaꞌ rukꞌij ri Dios rumareꞌ. \p \v 17 Ruma xalka ri kꞌij chi ri Dios nuyaꞌ lugar chi nakaꞌan sufrir ojreꞌ ri oj ralcꞌual chic jajaꞌ. Y xa ojreꞌ nakaꞌan sufrir naꞌay, ¿chica sufrimiento xtika pa quiveꞌ ri man quiniman ta ri nuꞌej ri ru-evangelio ri Dios? \q1 \v 18 Y xa ojreꞌ ri kaniman ri Cristo y kucꞌuan jun choj cꞌaslien, xa qꞌuiy problemas nakakꞌasaj chi nkojcolotaj, \q1 ¿chica cꞌa manera xcaꞌcolotaj ri man quiniman ta, y man quicꞌuan ta jun choj cꞌaslien choch ri Dios?\x + \xo 4:18 \xt Pr. 11:31.\x* \m \v 19 Rumareꞌ, xa ixreꞌ ntiꞌan sufrir ruma quireꞌ nrajoꞌ ri Dios, man timastaj chiva ntiꞌan ri otz y tijacha-iviꞌ pa rukꞌaꞌ ri Dios, ruma jajaꞌ ri bꞌanayuon-pa ivichin, y jajaꞌ man jun bꞌay xquixruyaꞌ can. \c 5 \s1 Quiꞌichajij cꞌa ri ru-ovejas ri Dios \p \v 1 Vacame cꞌo cꞌa ri nivajoꞌ niꞌej chica ri ancianos quichin ri iglesias, inreꞌ in jun jeꞌ anciano. Y inreꞌ xintzꞌat ri Cristo antok xuꞌon sufrir. Y antok xtalka ri kꞌij chi xtikꞌalajin rukꞌij ri Cristo, konojiel ojreꞌ xkucꞌujieꞌ riqꞌuin. \v 2 Ixreꞌ ancianos quichin ri iglesias, quiꞌichajij cꞌa ri hermanos.\x + \xo 5:2 \xt Jn. 21:15-17.\x* Ruma ijejeꞌ iru-ovejas ri Dios, y ja ri Dios jeꞌ ri xyoꞌn ri samaj reꞌ chiva. Quiꞌichajij cꞌa, pero man joꞌc ta ruma niꞌeꞌx chiva, xa tibꞌanaꞌ riqꞌuin i-voluntad, ni man ruma ta joꞌc ntivajoꞌ ntichꞌec qꞌuiy miera. Xa quiꞌichajij ri hermanos riqꞌuin nojiel ivánima. \v 3 Pero man ruma ta jeꞌ chi ixreꞌ ri nquixchajin quichin, man tiꞌan incheꞌl ix cajaf, ni man takꞌax ruveꞌ ntiꞌan chica. Xa tivucꞌuaj jun choj cꞌaslien chiquivach, chi quireꞌ ijejeꞌ niquitamaj niquicꞌuaj jun choj cꞌaslien incheꞌl ixreꞌ. \v 4 Y xa ixreꞌ otz xtiꞌan chiquivach y otz xquiꞌchajij, can xtiyoꞌx chiva jun premio, jun corona ri man xtiqꞌuis ta; y can xtiꞌan chiva chi cꞌo ikꞌij. Reꞌ xtiyoꞌx chiva antok xtipa chic ri Cristo, ri Namalaj Pastor. \p \v 5 Y ixreꞌ jeꞌ alabꞌo, tinimaj quitzij ri ancianos richin ri iglesia; y chiꞌixvonojiel quixniman-ka chibꞌil-iviꞌ y coꞌl-oc tibꞌanaꞌ. Ruma chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can, nuꞌej: \q1 Ri Dios itziel ncaꞌrutzꞌat y man ncaꞌrucꞌul ta ri niquina-quiꞌ chi i-nimaꞌk. \q1 Pero ri coꞌl-oc niquinaꞌ, jajaꞌ nuyaꞌ ri ru-favor pa quiveꞌ.\x + \xo 5:5 \xt Pr. 3:34.\x* \p \v 6 Rumareꞌ, coꞌl-oc tibꞌanaꞌ choch ri Dios, ruma jajaꞌ cꞌo namalaj ru-poder. Coꞌl-oc tibꞌanaꞌ choch, chi quireꞌ jajaꞌ xtuꞌon nimaꞌk chiva\x + \xo 5:6 \xt Mt. 23:12; Lc. 14:11; 18:14.\x* antok xtalka ri tiempo. \v 7 Y tiyaꞌ pa rukꞌaꞌ ri Dios nojiel ri pena ri cꞌo iviqꞌuin, ruma jajaꞌ nuyaꞌ ri nicꞌatzin chiva. \p \v 8 Can tibꞌanaꞌ pensar otz ri chica ntiꞌan y can quixcꞌasieꞌ. Ruma ri diablo, ri ka-enemigo, can nuꞌon incheꞌl nuꞌon jun león (coj) antok nuyaꞌ vielta chi nucanuj chica nucꞌux. \v 9 Y man tiyaꞌ lugar cha chi nquixruchꞌec; man quixtzak pa rukꞌaꞌ y cof quixcꞌujieꞌ chupan ri icukbꞌal cꞌuꞌx. Ruma ivataꞌn chi man joꞌc ta ixreꞌ ri ntikꞌasaj sufrimiento, xa quireꞌ jeꞌ ri nicꞌaj chic hermanos ri icꞌo choch-ulief. \v 10 Y vaveꞌ choch-ulief man qꞌuiy ta tiempo ri xtiꞌan sufrir. Y antok ya xikꞌasaj ri sufrimiento reꞌ, ri Dios ri cꞌo nojiel roch favor riqꞌuin y oj-rayuon chic konojiel ri jun chic kabꞌanun riqꞌuin ri Jesucristo, richin chi nkuꞌa pacheꞌ cꞌo-ve jajaꞌ richin xa jun tiempo, jajaꞌ mismo xtichojmin ri icꞌaslien, xtuꞌon cꞌa chiva chi qꞌuiy ri nquixcovin nticochꞌ, xtuyaꞌ cꞌa ivuchukꞌaꞌ y xtuꞌon chi cof nquixpiꞌieꞌ. \v 11 Jajaꞌ can cꞌo-ve rukꞌij y cꞌo ru-poder chi nuꞌon gobernar richin nojiel tiempo. Amén. \s1 Ri ruqꞌuisbꞌal saludos \p \v 12 Inreꞌ vataꞌn chi ri hermano Silvano can otz y riqꞌuin nojiel ránima nuꞌon rusamaj ri Dios.\x + \xo 5:12 \xt 2Co. 1:19; 2Ts. 1:1.\x* Rumareꞌ inreꞌ xincꞌutuj cꞌa favor cha jajaꞌ chi tucꞌuaj chiva va carta va, ri man nem ta xinꞌan-el cha. Chupan va carta va xinꞌej-el chiva chi ketzij ri ru-favor ri Dios ri choj-iqꞌuin icukubꞌan icꞌuꞌx. Y rumareꞌ man tiyaꞌ can. \p \v 13 Ri iglesia ri cꞌo pa tanamet Babilonia, ri choꞌn ruma ri Dios incheꞌl xixruchaꞌ ixreꞌ, nutak-el jun saludo chiva. Ri Marcos ri incheꞌl valcꞌual,\x + \xo 5:13 \xt Hch. 12:12, 25; 15:37-39; Col. 4:10; Flm. 24.\x* nutak-el jeꞌ jun saludo chiva. \v 14 Tibꞌanaꞌ saludar-iviꞌ chibꞌil-iviꞌ y titzꞌubꞌaj ichiꞌ pa rubꞌeꞌ ri Ajaf Dios, chi nikꞌalajin chi ntivajo-iviꞌ. Y ticꞌujieꞌ cꞌa ri paz riqꞌuin ivánima chiꞌixvonojiel, ri ix richin chic ri Jesucristo. Amén.