\id 1CO Cakchiquel de Santa Maria de Jesus NT [cki] (Colombia) -2010 bd. \h 1 CORINTIOS \toc1 Ri naꞌay carta ri xutzꞌibꞌaj ri apóstol San Pablo chica ri hermanos ri icꞌo Corinto \toc2 1 CORINTIOS \toc3 1Co. \mt1 Ri naꞌay carta ri xutzꞌibꞌaj ri apóstol San Pablo chica ri hermanos ri icꞌo Corinto \ip Jareꞌ ri naꞌay carta ri xutak ri apóstol Pablo chica ri hermanos ri icꞌo pa tanamet Corinto. \ip Va carta va xutzꞌibꞌaj chi niquichojmij ri quicꞌaslien ri hermanos ri icꞌo chupan ri nem tanamet reꞌ. Y chupan cꞌa ri tanamet reꞌ, sibꞌilaj qꞌuiy roch itziel kax ri ncaꞌbꞌanataj, y reꞌ xuꞌon cꞌa chica ri hermanos chi xpa problemas chiquicajol. \io1 Ri capítulo 1:1-9, ri Pablo ncaꞌruꞌon saludar ri aj-Corinto ri quiniman ri Jesucristo y nuyaꞌ tiox bꞌaꞌ cha ri Dios ruma ijejeꞌ quibꞌanun chic recibir ri ru-favor ri Dios. \io1 Ri capítulo 1:10–4:21, ri Pablo nuꞌej karruma chi cꞌo ri división chiquicajol. \io1 Ri capítulo 5:1–7:40, ri Pablo nuꞌej chica chi man otz ta chi ri man i-cꞌulan ta niquicanuj-quiꞌ chi niquiꞌan pecado. Y nuꞌej jeꞌ chi ri hermanos man otz ta chi ncaꞌa choch ri juez, richin chi niquichojmij jun problema chiquicajol-ka ijejeꞌ. Quireꞌ jeꞌ ncaꞌruꞌon mandar chi chica cꞌaslien ri otz chi niquicꞌuaj ri i-cꞌulan chic y ri nicajoꞌ chi ncaꞌcꞌulieꞌ. \io1 Ri capítulo 8:1–11:1, ri Pablo ncaꞌruꞌon mandar ri hermanos ruma ijejeꞌ xa cꞌa i-sachnak riqꞌuin ri ncaꞌquiꞌan chupan ri cꞌacꞌacꞌ cꞌaslien ri ruyoꞌn ri Dios chica. \io1 Ri capítulo 11:2–14:40, ri Pablo nuꞌej chica chi qꞌuiy roch ri dones ri nuyaꞌ ri Espíritu Santo chica. Nuꞌej jeꞌ ri chica niquiꞌan antok niquiꞌan ri Santa Cena chi niquinataj ri rucamic ri Ajaf Jesús. Chiquicajol ri capítulos reꞌ, ri capítulo 13:1-13 nuꞌej ri chica ri amor, y ri chica niquiꞌan chi nicꞌujieꞌ ri amor richin ri Dios chiquicajol. \io1 Ri capítulo 15:1-58, ri Pablo nuꞌej chica chi ri Kajaf Jesucristo can ketzij chi xcꞌastaj-pa chiquicajol ri quiminakiꞌ. Y quireꞌ jeꞌ quinojiel ri quiniman y niquicukubꞌaꞌ quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Jesús, can xcaꞌcꞌastaj jeꞌ el chiquicajol ri quiminakiꞌ, incheꞌl xuꞌon-el ri Jesús. \io1 Y ri capítulo 16:1-24, ri Pablo nuꞌej ri chica niquiꞌan chi ncaꞌcovin ncaꞌquitoꞌ ri hermanos ri icꞌo Judea. Y nuꞌej jeꞌ chi jajaꞌ ranun pensar chi niꞌka quiqꞌuin ri aj-Corinto. \c 1 \s1 Ri saludo \p \v 1 Inreꞌ Pablo, xinayox chi xinuoc ru-apóstol ri Jesucristo ruma quireꞌ nrajoꞌ ri Dios. Y cꞌo viqꞌuin ri hermano Sóstenes, \v 2 antok nitak-el va carta va chiva ixreꞌ ri ix ru-iglesia ri Dios ri ixcꞌo pa tanamet Corinto,\x + \xo 1:2 \xt Hch. 18:1.\x* ri can sak chic ri icꞌaslien ruma ri Cristo Jesús. Ixreꞌ xixayox ruma ri Dios chi xixuoc santos vinak, incheꞌl xuꞌon quiqꞌuin ri nicꞌaj chic ri niquiyaꞌ rukꞌij ri Kajaf Jesucristo nicꞌaj chic tanamet. Can jajaꞌ ri Kajaf konojiel ojreꞌ ri kaniman chic. \v 3 Ja ta ri favor y ri paz ri nuyaꞌ ri Katataꞌ Dios y ri Ajaf Jesucristo ticꞌujieꞌ riqꞌuin ivánima. \s1 Ri Pablo nuyaꞌ tiox bꞌaꞌ ruma ri dones ri nuyaꞌ ri Espíritu Santo \p \v 4 Inreꞌ siempre niyaꞌ tiox bꞌaꞌ cha ri Dios ivuma ixreꞌ, ruma ri favor ri ruyoꞌn chiva. Y xa ruma ri Cristo Jesús yoꞌn ri favor reꞌ chiva. \v 5 Can jajaꞌ xbꞌano chiva chi ix bꞌayuon, ruma can qꞌuiy inoꞌj xuyaꞌ y xuꞌon chiva chi can jaꞌal rutzijoxic ntiꞌan cha ri ivataꞌn. \v 6 Can incheꞌl ri xtzijos chiva chi xtivil ruma ri Cristo, can quireꞌ cꞌa xbꞌanataj iviqꞌuin. \v 7 Y ruma cꞌo chic iviqꞌuin nojiel ri dones ri nuyaꞌ ri Cristo, vacame joꞌc chic ivoyoꞌien ri kꞌij antok ri Kajaf Jesucristo xtipa chic jun bꞌay. \v 8 Y ri Kajaf Jesucristo can xquixrutoꞌ chupan ri icꞌaslien, chi quireꞌ man jun ta pecado nilitaj pan icꞌaslien antok xtalka ri kꞌij chi xtitzalaj chic pa ri Kajaf Jesucristo. \v 9 Ri Dios can nuꞌon nojiel ri i-ruꞌeꞌn. Jajaꞌ ri xayuon ivichin chi jun oc ntiꞌan riqꞌuin ri Kajaf Jesucristo ri Rucꞌajuol. \s1 ¿Ranun came dividir-riꞌ ri Cristo? \p \v 10 Hermanos, pa rubꞌeꞌ ri Kajaf Jesucristo nicꞌutuj favor chiva chi junan ivánima tibꞌanaꞌ. Man tiꞌan pensar diferente. Xa junan tibꞌanaꞌ pensar y junan ta ri ntinaꞌ pan ivánima. \v 11 Ruma xtzijos chuva cuma ri icꞌo pa rachuoch ri ixok Cloé rubꞌeꞌ, chi ixreꞌ hermanos cꞌo ayoval chicajol. \v 12 Ruma icꞌo chivach ixreꞌ ri niquiꞌej: Inreꞌ in richin ri Pablo;\x + \xo 1:12 \xt Antok ri Pablo nuꞌej Pablo, nchꞌoꞌ chirij jajaꞌ mismo.\x* icꞌo ri ncaꞌeꞌn: Inreꞌ in richin ri Apolos;\x + \xo 1:12 \xt Hch. 18:24.\x* icꞌo ri ncaꞌeꞌn: Inreꞌ in richin ri Pedro; y icꞌo ri ncaꞌeꞌn: Inreꞌ in richin ri Cristo. \v 13 ¿Acaso ranun dividir-riꞌ ri Cristo? ¿Xquimisas came choch cruz ri Pablo ivuma ixreꞌ? ¿O xixꞌan came bautizar pa rubꞌeꞌ ri Pablo? \v 14 Tiox bꞌaꞌ niyaꞌ cha ri Dios ruma chicajol ixreꞌ, xa joꞌc ri Crispo\x + \xo 1:14 \xt Hch. 18:8.\x* y ri Gayo\x + \xo 1:14 \xt Hch. 19:29; Ro. 16:23.\x* ri xaꞌnꞌan bautizar, \v 15 chi quireꞌ man jun xtiꞌeꞌn chi xꞌan bautizar pa nubꞌeꞌ. \v 16 Xinꞌan jeꞌ bautizar ri Estéfanas y ri ru-familia.\x + \xo 1:16 \xt 1Co. 16:15.\x* Y man nalka ta panoꞌ xa icꞌo chic nicꞌaj ri xaꞌnꞌan bautizar. \v 17 Ri Cristo man xirutak ta chi niꞌan bautizar; jajaꞌ xiruyaꞌ pa rusamaj chi nitzijuoj ri evangelio. Y antok nitzijuoj, man nicusaj ta noꞌj richin vinak, ni jaꞌal tak tzij. Chi quireꞌ man ntiel ta chi man jun rakalien ri rucamic ri Cristo choch ri cruz. \s1 Ri Cristo ja ri ru-poder y runoꞌj ri Dios \p \v 18 Y antok nitzijos ri rucamic ri Cristo choch ri cruz chakavach ojreꞌ ri nkojcolotaj, can altíra ru-poder. Y jareꞌ ri nucusaj ri Dios chi ncaꞌrucol quinojiel ri niquinimaj rubꞌeꞌ. Pero chiquivach ri vinak ri xa pa kꞌakꞌ ncaꞌbꞌaka-ve, ri rutzijoxic ri rucamic ri Cristo choch ri cruz, xa man jun nicꞌatzin-ve. \v 19 Y chiquij ijejeꞌ, ri Dios ruꞌeꞌn: \q1 Inreꞌ xtinꞌan chica ri vinak ri altíra quinoꞌj ri choch-ulief chi can xcaꞌsach. \q1 Y chica jeꞌ ri qꞌuiy cataꞌn, xtinꞌan chica chi man jun nicꞌatzin-ve nojiel ri cataꞌn.\x + \xo 1:19 \xt Is. 29:14.\x* \m Quireꞌ ri tzꞌibꞌan can. \p \v 20 ¿Pacheꞌ came cꞌo-ve ri altíra runoꞌj? ¿Pacheꞌ came cꞌo-ve ri ache escriba? ¿Pacheꞌ came cꞌo-ve ri jaꞌal nitzijuon richin ri tiempo vacame? Ri Dios man jun rakalien rubꞌanun cha ri noꞌj reꞌ.\x + \xo 1:20 \xt Is. 44:25.\x* \v 21 Ri Dios can rataꞌn-ve ri nuꞌon, mareꞌ man xuchaꞌ ta ri quinoꞌj ri vinak ri icꞌo choch-ulief chi quireꞌ riqꞌuin ta reꞌ nicatamaj roch jajaꞌ. Ri Dios xuꞌon pensar chi ja ri rucamic ri Cristo titzijos chi ncaꞌcolotaj ri vinak ri niquinimaj jajaꞌ. Quireꞌ xuꞌon pensar ri Dios, mesque chiquivach ri vinak man jun nicꞌatzin-ve. \p \v 22 Ruma ri nuvanakil israelitas nicajoꞌ chi ri Dios nuꞌon ta jun milagro chiquivach. Y ri man israelitas ta, xa joꞌc ri noꞌj richin ri roch-ulief niquicanuj. \v 23 Y ojreꞌ ja ri Cristo ri xquimisas choch cruz ri nakatzijuoj. Y reꞌ xa nuꞌon chica ri nuvanakil israelitas chi nipa quiyoval, y chiquivach ri man israelitas ta man jun nicꞌatzin-ve. \v 24 Pero ojreꞌ ri xojayox ruma ri Dios chi xojcolotaj, israelitas y man israelitas ta, can kataꞌn chi ja ri Cristo ri ru-poder y runoꞌj ri Dios. \v 25 Ruma ri noꞌj ri más coꞌl ri cꞌo riqꞌuin ri Dios, can más nem choch ri cꞌo riqꞌuin jun vinak, mesque can qꞌuiy ta runoꞌj. Y quireꞌ jeꞌ ri poder ri más coꞌl richin ri Dios, can altíra nem choch ri poder ri más nem ri cꞌo riqꞌuin jun vinak. \p \v 26 Y titzꞌata-ka-iviꞌ ixreꞌ hermanos; ixreꞌ xixayox jeꞌ ruma ri Dios chi xixcolotaj, mesque man ix qꞌuiy ta ri cꞌo inoꞌj chiquivach ri vinak. Man ix qꞌuiy ta ri cꞌo poder pan ikꞌaꞌ. Y man ix qꞌuiy ta ix utzulaj vinak. \v 27 Pero ri Dios xixruchaꞌ, mesque niꞌeꞌx chiva chi manak inoꞌj, richin chi ncaꞌruyaꞌ pa qꞌuix ri vinak ri niquinaꞌ chi altíra quinoꞌj. Ri Dios xixruchaꞌ mesque niꞌeꞌx chiva chi man jun ivuchukꞌaꞌ, richin chi ncaꞌruyaꞌ pa qꞌuix ri cꞌo quichukꞌaꞌ. \v 28 Y ixreꞌ ri man jun ivakalien y itziel nquixtzꞌiet cuma ri vinak ri man quiniman ta ri Dios, can ja ri Dios ri xixchoꞌn. Quireꞌ xuꞌon chi nikꞌalajin chi ri cꞌo altíra quikalien vaveꞌ choch-ulief, xa man jun ncaꞌcꞌatzin-ve. \v 29 Quireꞌ xuꞌon ri Dios chi quireꞌ man jun vinak nunaꞌ chi nem choch jajaꞌ. \v 30 Pero ri Dios xuꞌon chika ojreꞌ chi xa jun xkaꞌan riqꞌuin ri Cristo Jesús. Can xkꞌalajin-ve runoꞌj ri Dios chakavach ojreꞌ ruma ri Cristo. Ri Dios can xuꞌon chi ruma ri Cristo ntiel chi man jun chic ka-pecado choch. Y ruma jeꞌ ri Cristo xuꞌon sak cha ri kacꞌaslien y xojcolotaj. \v 31 Ruma cꞌa reꞌ ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can nuꞌej: Xa cꞌo jun nrajoꞌ nuya-ka rukꞌij, ri más otz nuꞌon, tuyaꞌ rukꞌij ri Ajaf.\x + \xo 1:31 \xt Jer. 9:24.\x* Quireꞌ nuꞌej ri tzꞌibꞌan can. \c 2 \s1 Nitzijos ri rucamic ri Jesucristo choch ri cruz \p \v 1 Hermanos, antok xibꞌaka iviqꞌuin, man xincusaj ta ri noꞌj richin ri roch-ulief chi xintzijuoj ri ruchꞌabꞌal ri Dios chiva, ni man xincusaj ta jeꞌ jaꞌal tak tzij. \v 2 Ruma inreꞌ xinꞌej pa vánima, chi joꞌc ri Jesucristo y ri rucamic choch ri cruz ri xintzijuoj chiva. \v 3 Y antok xicꞌujieꞌ iviqꞌuin, xinnaꞌ chi manak vuchukꞌaꞌ. Xa altíra xinxiꞌij-viꞌ, can xinnaꞌ chi incheꞌl man nquitiquir ta niꞌan ri samaj incheꞌl nrajoꞌ ri Dios. Y rumareꞌ hasta xibꞌarbꞌuot.\x + \xo 2:3 \xt Hch. 18:9.\x* \v 4 Y antok xintzijuoj ri ruchꞌabꞌal ri Dios chiva, man xincusaj ta quinoꞌj vinak, ni man xincusaj ta utzulaj tak tzij, xa can ja ri Espíritu Santo y ri ru-poder ri Dios ri xtoꞌn vichin. \v 5 Chi quireꞌ ri icukbꞌal cꞌuꞌx nicꞌujieꞌ riqꞌuin ri ru-poder ri Dios y man riqꞌuin ta ri quinoꞌj ri vinak. \s1 Ri nuꞌej ri Ru-Espíritu ri Dios chakavach \p \v 6 Mesque quireꞌ, ojreꞌ can cꞌo-ve noꞌj nakacꞌut chiquivach ri hermanos ri i-qꞌuiynak chic chupan ri quicꞌaslien choch ri Dios. Pero ri nakacꞌut chiquivach man richin ta ri roch-ulief, ni man quichin ta ri gobernadores ri icꞌo choch-ulief, ri cꞌo jun kꞌij ri xa ncaꞌqꞌuis. \v 7 Ri noꞌj ri nakacꞌut ojreꞌ, ja ri runoꞌj ri Dios ri man kꞌalaj ta ranun-pa. Ri Dios cꞌa majaꞌ tuꞌon ri roch-ulief antok xuꞌon yan pensar chi nkojbꞌacꞌujieꞌ chicaj riqꞌuin jajaꞌ y nicꞌujieꞌ kakꞌij riqꞌuin. \v 8 Ri gobernadores choch-ulief man xcatamaj ta ri ranun-pa pensar ri Dios. Ruma xa ta xcatamaj, man ta xquiquimisaj choch cruz ri Cristo ri Ajaf ri cꞌo rukꞌij. \v 9 Can incheꞌl ri nuꞌej chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can: \q1 Kax ri man jun tzꞌatayuon, ni cꞌaxayuon, \q1 ni man jun bꞌanayuon pensar, \q1 jareꞌ ri ranun preparar ri Dios chi nuyaꞌ chica ri ncaꞌjoꞌn richin.\x + \xo 2:9 \xt Is. 64:4.\x* \m Quireꞌ nuꞌej ri tzꞌibꞌan can. \v 10 Pero ja ri Dios xꞌeꞌn chika por medio ri Espíritu Santo. Ruma ri Espíritu Santo can rataꞌn nojiel; rataꞌn hasta ri namalaj tak kax ri ncaꞌruꞌon pensar ri Dios. \p \v 11 ¿Cꞌo came jun vinak rataꞌn ri chica nuꞌon pensar jun chic vinak? Joꞌc ri ru-espíritu jajaꞌ taꞌmayuon ri chica nuꞌon pensar. Y quireꞌ mismo man jun taꞌmayuon ri chica nuꞌon pensar ri Dios, joꞌc ri Ru-Espíritu jajaꞌ. \v 12 Y ojreꞌ ja ri Espíritu reꞌ ri yoꞌn chika, ri patanak riqꞌuin ri Dios, y man ja ta ri espíritu richin ri roch-ulief, chi nakatamaj nojiel ri chica nuya-pa ri Dios chika. \v 13 Y antok nkutzijuon, man nakacusaj ta tzij cꞌutun cuma vinak. Xa ja ri tzij ri patanak riqꞌuin ri Espíritu Santo ri ncaꞌkacusaj, chi nakaꞌej ri ncaꞌrucꞌut jajaꞌ chakavach. \p \v 14 Ri vinak ri manak ri Ru-Espíritu ri Dios quiqꞌuin, man niquicꞌan ta ri patanak riqꞌuin ri Espíritu reꞌ. Ruma chiquivach ijejeꞌ man jun nicꞌatzin-ve, y man niꞌka ta pa quiveꞌ (man niquiꞌan ta entender). Ruma joꞌc ri cꞌo ri Ru-Espíritu ri Dios quiqꞌuin, niꞌka pa quiveꞌ (niquiꞌan entender) y cataꞌn chi cꞌo rakalien ri patanak riqꞌuin ri Espíritu reꞌ. \v 15 Ojreꞌ ri oj-ucꞌuan ruma ri Espíritu Santo nkojtiquir nakaꞌej ri chica cꞌo rakalien y ri chica man jun rakalien. Pero man jun xtiꞌeꞌn chika chi man otz ta ri nakaꞌan. \v 16 Ruma ¿cꞌo came jun vinak ri rataꞌn ri chica nuꞌon pensar ri Ajaf Dios? ¿O cꞌo came jun ri nitiquir nuꞌej cha ri Dios ri chica otz chi nuꞌon?\x + \xo 2:16 \xt Is. 40:13.\x* Pero ojreꞌ cꞌo chic runoꞌj ri Cristo kiqꞌuin. \c 3 \s1 I-rusamajiel ri Dios \p \v 1 Hermanos, antok xicꞌujieꞌ iviqꞌuin, manak cheꞌl xichꞌoꞌ chiva incheꞌl chica ri i-ucꞌuan ruma ri Espíritu Santo. Sino xichꞌoꞌ chiva incheꞌl chica ri vinak ri xa ja ri niquirayij ri niquiꞌan, xa cꞌa ix incheꞌl acꞌolaꞌ. \v 2 Joꞌc ri tzij ri man cuesta ta ri xinꞌej chiva, ruma majaꞌ tiꞌka pan iveꞌ (tiꞌan entender) ri nivajoꞌ nicꞌut chivach. Ixreꞌ ix incheꞌl acꞌolaꞌ ri cꞌa ncaꞌtzꞌuman y majaꞌ ncaꞌtiquir niquicꞌux vay.\x + \xo 3:2 \xt He. 5:12-13.\x* Cꞌa quireꞌ ibꞌanun ixreꞌ. \v 3 Ixreꞌ xa ja ri ntirayij, xa jareꞌ ri ntiꞌan; man otz ta ntitzꞌat jun ri otz cꞌo; cꞌo ayoval chicajol; y ri icꞌaslien xa junan cꞌa riqꞌuin ri quicꞌaslien ri vinak ri manak ri Espíritu Santo quiqꞌuin. \v 4 Ruma icꞌo ri ncaꞌeꞌn: Inreꞌ in richin ri Pablo\x + \xo 3:4 \xt Antok ri Pablo nuꞌej Pablo, nchꞌoꞌ chirij jajaꞌ mismo.\x*, y icꞌo ri ncaꞌeꞌn: Inreꞌ in richin ri Apolos.\x + \xo 3:4 \xt 1Co. 1:12.\x* ¿Man kꞌalaj ta came chi ja ri ntirayij ixreꞌ ri ntiꞌan? \p \v 5 ¿Chica came ri Apolos, y chica came ri Pablo? Ijejeꞌ i-rusamajiel ri Dios. Ri Ajaf Dios xuchaꞌ ri Apolos y xuchaꞌ jeꞌ ri Pablo chi xquitzijuoj ri ruchꞌabꞌal chiva, y rumareꞌ xinimaj. \v 6 Inreꞌ xintic ri ruchꞌabꞌal ri Dios riqꞌuin ivánima.\x + \xo 3:6 \xt Hch. 18:4-11.\x* Ri Apolos xuꞌon incheꞌl xuyaꞌj ri chꞌabꞌal reꞌ.\x + \xo 3:6 \xt Hch. 18:24-28.\x* Pero ja ri Dios ri xbꞌano chi xqꞌuiy pa tak icꞌaslien. \v 7 Ruma cꞌa reꞌ ri xtico y ri incheꞌl xyaꞌn ri chꞌabꞌal reꞌ, man jun quikalien, ruma ja ri Dios ri xbꞌano chi xqꞌuiy ri ruchꞌabꞌal riqꞌuin ivánima. \v 8 Y ri nitico y ri incheꞌl nuyaꞌj ri ruchꞌabꞌal ri Dios, can junan, mesque chiquijunal xtiyoꞌx rucꞌaxiel chica ruma ri samaj ri xquiꞌan. \v 9 Ruma ojreꞌ oj rusamajiel ri Dios, y ixreꞌ ix incheꞌl rulief ri Dios ri nisamaj choch. Ixreꞌ jeꞌ ix incheꞌl jun jay ri nuꞌon ri Dios. \p \v 10 Y inreꞌ xa ruma ri ru-favor ri Dios antok xinuoc incheꞌl jun utzulaj bꞌanoy-jay. Y antok xintzijuoj ri ruchꞌabꞌal ri Dios chiva, can incheꞌl xinya-ka ri abꞌaj richin ri cimiento. Pero man ja ta inreꞌ nquipabꞌan ri jay. Xa nicꞌaj chic ri xcaꞌpabꞌan ri jay. Y quinojiel ri xcaꞌsamaj chi niquipabꞌaꞌ ri jay, can tiquitzꞌataꞌ otz chi quireꞌ jaꞌal rubꞌanic niquiꞌan cha. \v 11 Ruma man jun chic nicovin xtiyoꞌn jun chic cimiento paroꞌ ri cꞌo, y reꞌ ja ri Jesucristo. \v 12 Y paroꞌ ri cimiento reꞌ, icꞌo ri xtiquicusaj oro chi niquiꞌan ri jay; icꞌo ri xtiquicusaj plata; y icꞌo ri xcaꞌquicusaj nicꞌaj chic abꞌaj ri can altíra quikalien. Y icꞌo nicꞌaj chic xa chieꞌ, qꞌuin y kꞌayis xtiquicusaj. \v 13 Pero xtalka ri kꞌij antok xtikꞌalajin-pa ri kasamaj chikajunal xa otz o man otz ta, ruma xtitojtobꞌax cha kꞌakꞌ. \v 14 Y xa ri jay ri xkapabꞌaꞌ paroꞌ ri cimiento xtucochꞌ ri kꞌakꞌ y man xticꞌat ta, chika ojreꞌ xtiyoꞌx rucꞌaxiel ruma ri samaj ri xkaꞌan. \v 15 Pero xa xticꞌat ri jay ri xkapabꞌaꞌ, man jun rucꞌaxiel xtiyoꞌx chika. Ojreꞌ xkojcolotaj, pero ri samaj ri xkaꞌan xa xticꞌat. \p \v 16 ¿Man ivataꞌn ta cꞌa chi ix ru-templo ri Dios? ¿Man ivataꞌn ta cꞌa chi ri Ru-Espíritu ri Dios cꞌo iviqꞌuin?\x + \xo 3:16 \xt 1Co. 6:19; 2Co. 6:16.\x* \v 17 Xa cꞌo jun ri nuvulij ri ru-templo ri Dios, ri Dios xtuyaꞌ nem castigo paroꞌ. Ruma ri ru-templo ri Dios can santo, y ri templo reꞌ ixreꞌ. \p \v 18 Man tiꞌan engañar-iviꞌ, xa cꞌo jun chicajol ri nunaꞌ chi cꞌo qꞌuiy runoꞌj choch-ulief, tubꞌanaꞌ chi man jun oc rataꞌn, chi quireꞌ niril ri ketzij noꞌj. \v 19 Ri noꞌj richin ri roch-ulief xa man jun rakalien choch ri Dios, incheꞌl nuꞌej chupan ri ruchꞌabꞌal ri tzꞌibꞌan can: Ri Dios ncaꞌrutzꞌom ri vinak ri altíra quinoꞌj, y can ja mismo ri quinoꞌj ncaꞌtzako quichin.\x + \xo 3:19 \xt Job 5:13.\x* \v 20 Y nuꞌej jeꞌ: Ri Ajaf rataꞌn ri chica niquiꞌan pensar ri vinak ri cꞌo quinoꞌj, rataꞌn chi xa man jun rakalien.\x + \xo 3:20 \xt Sal. 94:11.\x* Quireꞌ ri tzꞌibꞌan can. \v 21 Mareꞌ man tiꞌan chi joꞌc jun ri cꞌo rukꞌij chivach, ruma nojiel xa can ivichin ixreꞌ. \v 22 Ivichin ixreꞌ ri Pablo, ri Apolos, ri Pedro, ri roch-ulief, ri cꞌaslien, ri camic, ri ntitzꞌat vacame y ri chakavach-apa. Can nojiel ivichin ixreꞌ. \v 23 Y ixreꞌ ix richin ri Cristo, y ri Cristo richin ri Dios. \c 4 \s1 Ri quisamaj ri apóstoles \p \v 1 Rumareꞌ ixreꞌ nicꞌatzin chi nkojitzꞌat chi ojreꞌ xa joꞌc oj rusamajiel ri Cristo, y yoꞌn pa kakꞌaꞌ chi nakatzijuoj ri cꞌo pan aval riqꞌuin ri Dios ojier can tiempo. \v 2 Ruma ri aj-samajiel ri i-yoꞌn paroꞌ jun samaj ruma ri Dios, can nicꞌatzin chi niquiꞌan nojiel ri samaj ri incheꞌl nrajoꞌ jajaꞌ. \v 3 Pero inreꞌ niꞌej, xa otz o man otz ta nitzꞌiet ri nusamaj, man jun chica xtinnaꞌ inreꞌ. Y xa cꞌo jun juez richin ri roch-ulief nuꞌon juzgar ri nusamaj, man jun chica jeꞌ xtinnaꞌ. Hasta inreꞌ man nquitiquir ta niꞌej xa otz o man otz ta niꞌan cha ri samaj. \v 4 Inreꞌ ninaꞌ chi otz nubꞌanun cha ri samaj. Pero man ruma ta reꞌ nquitiquir niꞌej chi nojiel ri nubꞌanun, can otz. Ja ri Ajaf ri xtiꞌeꞌn xa otz xinꞌan cha o xa man otz ta. \v 5 Rumareꞌ man tiꞌan juzgar vacame ri chica nquiꞌtzꞌat. Más otz tivoyoꞌiej ri kꞌij antok xtipa chic jun bꞌay ri Ajaf Jesús. Jajaꞌ xcaꞌralasaj-pa pa sakil nojiel ri i-kabꞌanun ri man ncaꞌkꞌalajin ta, y xtuꞌej ri icꞌo riqꞌuin kánima. Y entonces ri Dios xtuyaꞌ kakꞌij chikajunal. \p \v 6 Mareꞌ hermanos, xincusaj-ka-viꞌ y xincusaj ri Apolos richin ejemplo, ruma nivajoꞌ chi niꞌka pan iveꞌ otz (ntiꞌan entender otz) ri i-tzꞌibꞌan can chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios. Man jun tibꞌano chi cꞌo más rukꞌij y nukasaj quikꞌij ri nicꞌaj chic. \v 7 Ixreꞌ ri ntinaꞌ chi cꞌo altíra ikꞌij, ¿chica xꞌeꞌn chiva chi ja ixreꞌ ri más cꞌo ikꞌij? ¿Cꞌo came jun kax ri cꞌo iviqꞌuin ixreꞌ ri man ja ta ri Dios yaꞌyuon-pa chiva? Y xa quireꞌ, man jun nicꞌatzin chi iyuon ixreꞌ ntiꞌan-ka chi altíra ikꞌij. \p \v 8 Ixreꞌ ntinaꞌ chi man jun chic kax más xtivajoꞌ ruma cꞌo chic nojiel kax iviqꞌuin. Can ix bꞌayuon chic ntinaꞌ. Can ix reyes chic ntinaꞌ y ojreꞌ man nkojcꞌatzin ta chic chiva. ¡Jaꞌal ta xa ta quireꞌ, chi quireꞌ ojreꞌ jeꞌ nakaꞌan gobernar iviqꞌuin! \v 9 Inreꞌ niꞌej chi ri Dios rubꞌanun chika ojreꞌ ri apóstoles chi manak-oc kakꞌij chiquivach quinojiel. Xa oj incheꞌl achiꞌaꞌ ri eꞌn chic chica chi ncaꞌquimisas. Ruma ncaꞌcaꞌy chikij ri ángeles y ri vinak vaveꞌ choch-ulief. \v 10 Chivach ixreꞌ, ojreꞌ can oj-nacanak ruma nakaꞌan ri rusamaj ri Cristo, y ixreꞌ can altíra inoꞌj iviluon riqꞌuin ri Cristo. Chivach ixreꞌ, ojreꞌ manak kachukꞌaꞌ, y ixreꞌ can altíra ivuchukꞌaꞌ. Ojreꞌ can man jun kakꞌij, y ixreꞌ can altíra ikꞌij. \v 11 Ojreꞌ nakakꞌasaj viꞌjal, nichakej kachiꞌ, manak katziak, nkojchꞌay, y manak kachuoch. \v 12 Ojreꞌ can nkojcuos ruma altíra nkusamaj chi nakachꞌec kavay.\x + \xo 4:12 \xt Hch. 18:3.\x* Y antok icꞌo ri itziel niquiꞌej chika, ojreꞌ can nakacꞌutuj ri ru-bendición ri Dios pa quiveꞌ. Y antok cꞌo pakon tak kax ri niquiꞌan ri vinak chika, ojreꞌ can nakacochꞌ. \v 13 Antok itziel ncaꞌchꞌoꞌ chikij, ojreꞌ ja ri otz ri nakaꞌej. Can bꞌanun chika xa oj incheꞌl mies y xa oj incheꞌl tzꞌil chiquivach quinojiel. \p \v 14 Ri nitzꞌibꞌaj chiva, man richin ta chi niyaꞌ iqꞌuix. Xa richin nquixchꞌolij, ruma ixreꞌ can ix incheꞌl valcꞌual y altíra nquixvajoꞌ. \v 15 Inreꞌ ri xitzijuon ri evangelio chiva naꞌay. Ixreꞌ xinimaj ri Cristo Jesús ruma ri xintzijuoj chiva, y rumareꞌ inreꞌ xinuoc incheꞌl itataꞌ. Y mesque icꞌo ta diez (lajuj) mil ri ncaꞌtijuon ivichin chirij ri Cristo, joꞌc inreꞌ ri incheꞌl itataꞌ. \v 16 Y rumareꞌ nicꞌutuj favor chiva chi tivucꞌuaj jun cꞌaslien otz, incheꞌl ri nucꞌaslien inreꞌ.\x + \xo 4:16 \xt 1Co. 11:1; Fil. 3:17.\x* \p \v 17 Rumareꞌ xintak-el ri Timoteo iviqꞌuin, ri altíra nivajoꞌ y vataꞌn chi can ruyoꞌn ránima riqꞌuin ri Ajaf, y rumareꞌ can incheꞌl valcꞌual ninaꞌ. Jajaꞌ ri xtinatan chiva ri chica cꞌaslien vucꞌuan y quireꞌ ri nicꞌut chiquivach quinojiel ri iglesias ri icꞌo diferentes lugares. \v 18 Icꞌo chicajol ri can cꞌo quikꞌij niquina-quiꞌ y rumareꞌ niquiꞌej chi inreꞌ man nivajoꞌ ta chic nquinalka iviqꞌuin chi nquixbꞌatzꞌataꞌ. \v 19 Pero inreꞌ ya nquinalka iviqꞌuin, xa quireꞌ nrajoꞌ ri Ajaf. Y antok xquinalka, man ja ta ri quitzij ri xtinvaꞌxaj. Ri nivajoꞌ nivatamaj a ver xa ketzij chi cꞌo ri ru-poder ri Dios quiqꞌuin. \v 20 Ruma ri ru-reino ri Dios man joꞌc ta tzij, sino can cꞌo ri ru-poder. \v 21 Antok inreꞌ xquinalka iviqꞌuin, ¿chica ntivajoꞌ ixreꞌ chi niꞌan chiva? ¿Ntivajoꞌ chi cof xquinalchꞌoꞌ chiva, o ntivajoꞌ chi riqꞌuin amor y akal-oc xquichꞌoꞌ chiva? \c 5 \s1 Jun chꞌoꞌj niꞌan juzgar \p \v 1 Can alanak rubꞌixic ri bꞌanatajnak chicajol, ruma cꞌo jun rucꞌamun-ka ri ruyajtieꞌ.\x + \xo 5:1 \xt Dt. 22:30.\x* Pero ni xa ta chiquicajol ri vinak ri man cataꞌn ta roch ri Dios man niquiꞌan ta reꞌ. \v 2 ¡Y cꞌa ntinaꞌ chi ix nimaꞌk tak vinak! Más otz quixbꞌisuon y quixuokꞌ y tivalasaj-el chicajol ri chica xbꞌano quireꞌ. \p \v 3 Inreꞌ man incꞌo ta apa iviqꞌuin, pero ri nu-espíritu can cꞌo-apa iviqꞌuin. Y rumareꞌ inreꞌ ya xinꞌan juzgar ri jun ri quireꞌ rubꞌanun. \v 4 Y pa rubꞌeꞌ ri Kajaf Jesucristo, antok xtimol-iviꞌ, y ri nu-espíritu can xticꞌujie-apa iviqꞌuin, ri Kajaf Jesucristo can xtuyaꞌ poder pan ikꞌaꞌ, \v 5 y tivalasaj-el chicajol, tijach pa rukꞌaꞌ ri Satanás chi quireꞌ xtuꞌon sufrir chi xtuyaꞌ can ri itziel rubꞌanun, pero man xtiꞌa ta pa kꞌakꞌ, xa xticolotaj ri ru-espíritu chupan ri kꞌij antok ri Ajaf Jesús xtipa chic. \p \v 6 Man otz ta chi ixreꞌ ntinaꞌ chi ix nimaꞌk tak vinak. Ixreꞌ ivataꞌn chi antok ntiyaꞌ lugar cha ri pecado, can chaꞌnin niqꞌuiyir chicajol. Can incheꞌl nuꞌon ri levadura, xa riqꞌuin jubꞌaꞌ nuquiraj-riꞌ chupan nojiel ri harina mubꞌan.\x + \xo 5:6 \xt Gá. 5:9.\x* \v 7 Rumareꞌ tivalasaj-el nojiel ri pecado ri cꞌo chicajol, chi quireꞌ nquixuoc incheꞌl jun cꞌacꞌacꞌ harina mubꞌan ri manak levadura riqꞌuin. Ixreꞌ xa sak chic ri icꞌaslien, ruma ri Cristo xcon choch cruz. Antok jajaꞌ xquimisas, xꞌan cha incheꞌl niꞌan chica ri alaj tak ovejas ri ncaꞌquimisas pa tak namakꞌej Pascua.\x + \xo 5:7 \xt Ex. 12:5.\x* \v 8 Kabꞌanaꞌ cꞌa ri kanamakꞌej Pascua ri can ketzij. Man nakacꞌux ta simíta ri cꞌo levadura riqꞌuin. Kabꞌanaꞌ cuenta-kiꞌ choch ri pecado. Kayaꞌ can nojiel itziel tak kax ri ncaꞌkaꞌan.\x + \xo 5:8 \xt Ex. 13:7; Dt. 16:3.\x* Y can ketzij ta nojiel ri nakaꞌan y ri nakaꞌej, man ta riqꞌuin caꞌyeꞌ kapalaj. \p \v 9 Chupan ri carta ri xintak-el iviqꞌuin, xinꞌej-el chiva chi man tivucꞌuaj-iviꞌ quiqꞌuin ri niquicanuj-quiꞌ chi niquiꞌan pecado. \v 10 Y antok inreꞌ xinꞌej quireꞌ, man xichꞌoꞌ ta chiquij ri man i-cꞌulan ta ri man quiniman ta ri Jesucristo, ri niquicanuj-quiꞌ chi niquiꞌan pecado. Man xichꞌoꞌ ta jeꞌ chiquij ri man quiniman ta ri Jesucristo ri nicajoꞌ chi nojiel kax quiqꞌuin ta ijejeꞌ cꞌo-ve, ri ncaꞌlakꞌ, y ri niquiyaꞌ jeꞌ quikꞌij ri ídolos. Man chiquij ta ri vinak reꞌ xichꞌo-ve, ruma xa man nakajoꞌ ta nkojcꞌujieꞌ quiqꞌuin ri vinak quireꞌ, nicꞌatzin chi kojiel-el vaveꞌ choch-ulief. \v 11 Ri xinvajoꞌ xinꞌej chiva ixreꞌ chupan ri carta reꞌ, ja chi man tivucꞌuaj-iviꞌ quiqꞌuin ri man i-cꞌulan ta ri niquiꞌej chi i-hermanos ri niquicanuj-quiꞌ chi niquiꞌan pecado. Quireꞌ jeꞌ quiqꞌuin ri nicajoꞌ chi nojiel ta kax quiqꞌuin ta ijejeꞌ cꞌo-ve, ri ncaꞌyoꞌn quikꞌij ri ídolos, ri itziel ncaꞌchꞌoꞌ chiquij nicꞌaj chic, ri ncaꞌkꞌabꞌar, y ri ncaꞌlakꞌ. Xa ijejeꞌ niquiꞌej chi i-hermanos pero xa niquiꞌan ri pecados ri incheꞌl reꞌ, ixreꞌ ni xa ta quixvaꞌ quiqꞌuin. \v 12 Pero ri vinak ri man quiniman ta ri Cristo, man pa nukꞌaꞌ ta inreꞌ cꞌo-ve chi niꞌan juzgar ri chica quibꞌanun pa quicꞌaslien. Xa ja ri hermanos ri niquiꞌan pecados nicꞌatzin chi nquiꞌtzꞌat, ruma ijejeꞌ chicajol icꞌo-ve. \v 13 Ri vinak ri man quiniman ta y man chicajol ta icꞌo-ve, ja ri Dios xtibꞌano juzgar quichin. Pero ri hermano reꞌ ri cꞌo chicajol y nuꞌon pecado, tivalasaj-el chicajol. \c 6 \s1 Antok icꞌo niquiꞌan ayoval, man caꞌa chiquivach ri man quiniman ta ri Cristo \p \v 1 ¿Karruma ixreꞌ antok cꞌo jun chivach ri cꞌo chica nuꞌon chiva, chiquivach ri autoridades ri man quiniman ta ri Cristo nquixꞌa-ve, y man nquixꞌa ta chiquivach ri santos hermanos? \v 2 ¿Man ivataꞌn ta cꞌa chi xtalka ri kꞌij antok konojiel ojreꞌ ri santos ralcꞌual ri Dios xcaꞌkaꞌan juzgar ri vinak? Y xa quireꞌ, ¿man nquixtiquir ta came ntiꞌan arreglar chꞌuteꞌk tak kax ri ncaꞌbꞌanataj chicajol? \v 3 ¿Man ivataꞌn ta cꞌa chi xtalka ri kꞌij antok ojreꞌ xcaꞌkaꞌan jeꞌ juzgar ri ángeles? Y xa quireꞌ, ¿karruma man nkojtiquir ta nakaꞌan arreglar ri ayoval ri ncaꞌbꞌanataj chikacajol chupan ri kacꞌaslien choch-ulief? \v 4 Rumareꞌ, xa cꞌo ri chica ntiꞌan juzgar vaveꞌ ri choch-ulief, ¿quiꞌiyaꞌ came ri manak-oc quikalien chupan ri iglesia chi niquiꞌan arreglar? \v 5 Niꞌej quireꞌ chiva chi quixqꞌuix. ¿Man jun came hermano chicajol ri cꞌo runoꞌj chi ncaꞌruꞌon arreglar ri hermanos ri cꞌo ayoval chiquivach? \v 6 Pero pa rucꞌaxiel chi quireꞌ ta ibꞌanun, xa man quireꞌ ta ntiꞌan, ruma jun hermano xa pa tribunal nrayuoj-ve jun chic hermano chi nuꞌon arreglar ri ayoval, y ri achiꞌaꞌ ri pacheꞌ niꞌka-ve xa man quiniman ta ri Cristo. \p \v 7 Can man otz ta chi cꞌo ayoval chicajol. ¿Man más ta came otz nticochꞌ ri niꞌan chiva? ¿Man más ta cꞌa otz chi ixreꞌ nticochꞌ xa cꞌo ri chica nalakꞌax chiva? \v 8 Pero ixreꞌ xa man quireꞌ ta ntiꞌan. Pa rucꞌaxiel reꞌ, xa ixreꞌ ri nquixbꞌano ri itziel noꞌj y ri alakꞌ. Y xa chica mismo ri hermanos ntiꞌan-ve quireꞌ. \p \v 9 ¿Man ivataꞌn ta cꞌa chi ri vinak ri man otz ta quicꞌaslien choch ri Dios, man xcaꞌuoc ta pa ru-reino jajaꞌ? Man tiꞌan engañar-iviꞌ; ri man i-cꞌulan ta ri niquicanuj-quiꞌ chi niquiꞌan pecado, ri niquiyaꞌ quikꞌij ri ídolos, ri i-cꞌulan ri niquicꞌuaj-quiꞌ riqꞌuin jun chic, ri achiꞌaꞌ ri man ncaꞌcajoꞌ ta chic ixokiꞌ y xa quiqꞌuin chic achiꞌaꞌ ncaꞌcꞌujie-ve, \v 10 ri ncaꞌbꞌano alakꞌ, ri nicajoꞌ chi nojiel kax quiqꞌuin ta ijejeꞌ cꞌo-ve, ri ncaꞌkꞌabꞌar, ri itziel ncaꞌchꞌoꞌ chiquij nicꞌaj chic, y ri can ncaꞌquitzꞌom ri vinak richin chi niquimaj can kax chica, man xcaꞌuoc ta pa ru-reino ri Dios. \v 11 Y icꞌo chivach ixreꞌ ri xaꞌbꞌano ri pecados ri ya xinꞌej. Pero vacame sak chic ri ivánima, ix richin chic ri Dios, y xiel chi man jun chic i-pecado choch jajaꞌ, reꞌ ruma ri xuꞌon ri Ajaf Jesús y ruma ri Ru-Espíritu ri Ka-Dios. \s1 Kayaꞌ rukꞌij ri Dios riqꞌuin ri ka-cuerpo \p \v 12 Nojiel xa otz chi niꞌan, pero man nojiel ta nucꞌul chi niꞌan.\x + \xo 6:12 \xt 1Co. 10:23.\x* Nojiel xa otz chi niꞌan, pero man nivajoꞌ ta niꞌa vánima chirij chica-na kax, ruma man nivajoꞌ ta chi nquika pa rukꞌaꞌ. \v 13 Y can ketzij ri niꞌeꞌx chi ri vay richin ri kapan y ri kapan richin ri vay. Pero xtalka ri kꞌij chi ri Dios xtuꞌon chica ri kapan y ri vay chi xcaꞌqꞌuis. Mareꞌ ri ka-cuerpo man otz ta nicꞌujieꞌ riqꞌuin jun chic y xa man oj-cꞌulan ta riqꞌuin. Ri ka-cuerpo can richin ri Ajaf Dios y jajaꞌ can richin ri ka-cuerpo. \v 14 Y incheꞌl xuꞌon ri Dios cha ri Ajaf Jesús chi xcꞌastaj-el chiquicajol ri quiminakiꞌ, quireꞌ jeꞌ xtuꞌon chika ojreꞌ. Xkojrucꞌasuoj riqꞌuin ri ru-poder. \p \v 15 ¿Man ivataꞌn ta cꞌa chi ri i-cuerpo can rukꞌa-rakan ri Cristo? ¿Otz came chi nquixiel-el riqꞌuin jajaꞌ y nquixuoc rukꞌa-rakan jun ramera? Man otz ta. \v 16 ¿O man ivataꞌn ta cꞌa chi xa jun nucꞌuaj-riꞌ riqꞌuin jun ramera, xa jun cuerpo nuꞌon riqꞌuin? Incheꞌl nuꞌej chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can: Ri ache y ri ixok xa jun cuerpo xtiquiꞌan ri icaꞌyeꞌ.\x + \xo 6:16 \xt Gn. 2:24.\x* Quireꞌ ri tzꞌibꞌan can. \v 17 Pero ri cꞌo riqꞌuin ri Ajaf, xa jun espíritu rubꞌanun riqꞌuin jajaꞌ. \p \v 18 Man ticanuj-iviꞌ chi ntiꞌan pecado. Ruma nicꞌaj chic pecado nuꞌon ri ache, cꞌo juviera ri ru-cuerpo, pero ri nucanuj jun ixok chi nuꞌon pecado riqꞌuin, can chirij mismo ri ru-cuerpo nuꞌon pecar. \v 19 ¿Man ivataꞌn ta cꞌa chi ri i-cuerpo can ru-templo ri Espíritu Santo?\x + \xo 6:19 \xt 1Co. 3:16; 2Co. 6:16.\x* Jajaꞌ patanak riqꞌuin ri Dios, y pa tak ivánima cꞌo-ve. Y rumareꞌ ri i-cuerpo man ivichin ta ixreꞌ. \v 20 Ri Dios qꞌuiy xuyaꞌ chi xixrulokꞌ. Rumareꞌ ri i-cuerpo y ri iv-espíritu can ticusaj chi ntiyaꞌ rukꞌij ri Dios, ri can i-richin chic jajaꞌ. \c 7 \s1 Consejos chirij ri cꞌulubꞌic \p \v 1 Vacame nivajoꞌ nquichꞌoꞌ chirij ri icꞌutun-pa chuva chupan ri carta ri xitak-pa chuva. Y inreꞌ niꞌej: Más otz man ticꞌulieꞌ ri alaꞌ. \v 2 Pero ruma icꞌo ri niquicanuj-quiꞌ chi niquiꞌan pecado, rumareꞌ más otz chi quinojiel alabꞌo ticꞌujieꞌ quixjayil y quinojiel xtaniꞌ ticꞌujieꞌ cachajil. \v 3 Y nicꞌatzin chi ri ache nujach-riꞌ pa rukꞌaꞌ ri ixok y ri ixok nujach-riꞌ pa rukꞌaꞌ ri ache. \v 4 Ri ixok man rajaf ta ka ri ru-cuerpo, ruma can richin ri rachajil. Y quireꞌ jeꞌ ri ache, man rajaf ta ka ri ru-cuerpo, xa can richin ri raxjayil. \v 5 Rumareꞌ man tuꞌon negar-riꞌ ri ixok choch ri rachajil, y quireꞌ jeꞌ ri ache man tuꞌon negar-riꞌ choch ri raxjayil. Pero xa ijejeꞌ nicajoꞌ niquiꞌan orar más; otz niquiꞌej chiquibꞌil-quiꞌ chi man ncaꞌvar ta junan jun janeꞌ (jaroꞌ) kꞌij. Pero man otz ta chi qꞌuiy tiempo niquiꞌan quireꞌ, ruma xa man niquicochꞌ ta más, ri Satanás xcaꞌruꞌon tentar. \p \v 6 Y ri xinꞌej, joꞌc xinꞌej xa nicajoꞌ niquiꞌan quireꞌ, pero man niꞌan ta mandar chi can quireꞌ tiquibꞌanaꞌ. \v 7 Inreꞌ niꞌej, más ta otz xa ta quinojiel niquiꞌan incheꞌl inreꞌ, niquicochꞌ ncaꞌcꞌujieꞌ quiyuon y man ta ncaꞌcꞌulieꞌ. Pero chikajunal man junan ta ri don ri ruyoꞌn-pa ri Dios chika, y rumareꞌ jun-ve ri jun y jun-ve chic ri jun. \p \v 8 Inreꞌ niꞌej chica ri man i-cꞌulan ta, más otz man tiquicanuj quixjayil o man ticajoꞌ cachajil. Y quireꞌ jeꞌ niꞌej chica ri malcaꞌn-ixokiꞌ, más otz man ta caꞌcꞌulieꞌ chic. Más otz quireꞌ caꞌcꞌujieꞌ, incheꞌl nubꞌanun inreꞌ. \v 9 Pero xa man ncaꞌtiquir ta ncaꞌcꞌujieꞌ quiyuon, can caꞌcꞌulieꞌ. Ruma más otz ncaꞌcꞌulieꞌ que choch chi ncaꞌcꞌat ruma ri niquirayij. \p \v 10 Chica ri i-cꞌulan niꞌej, pero man nutzij ta inreꞌ ri niꞌej chica. Xa ja ri Ajaf ri niꞌeꞌn: Chi ri ixokiꞌ i-cꞌulan man tiquijach-quiꞌ quiqꞌuin ri cachajil. \v 11 Pero xa cꞌo jun ixok nujach-riꞌ riqꞌuin ri rachajil, man tiꞌa riqꞌuin jun chic ache. Y xa man nrajoꞌ ta nicꞌujieꞌ ruyuon, tiquicꞌamaꞌ chic quiꞌ riqꞌuin ri rachajil. Y quireꞌ jeꞌ ri ache, man tujach-riꞌ riqꞌuin ri raxjayil.\x + \xo 7:11 \xt Mt. 5:32; 19:9; Mr. 10:11-12; Lc. 16:18.\x* \p \v 12 Y chica ri nicꞌaj niꞌej, pero reꞌ inreꞌ nquiꞌeꞌn; man ja ta ri Ajaf: Xa cꞌo jun hermano cꞌulan, y ri raxjayil man runiman ta, y ri raxjayil can nrajoꞌ nicꞌujieꞌ riqꞌuin; man tujach-riꞌ riqꞌuin ri raxjayil. \v 13 Y xa ja ri ixok ri xunimaj ri Cristo y ri ache man runiman ta, pero ri ache nrajoꞌ nicꞌujieꞌ riqꞌuin; ri ixok man tujach-riꞌ riqꞌuin ri rachajil. \v 14 Ruma xa jun ache man runiman ta ri Cristo y ri raxjayil runiman, y ri ache nrajoꞌ nicꞌujieꞌ riqꞌuin ri raxjayil; cꞌo cheꞌl nakaꞌej chi ri ache reꞌ can richin chic ri Dios rubꞌanun. Y xa ja ri ixok ri man runiman ta y ri rachajil runiman, y ri ixok nrajoꞌ nicꞌujieꞌ riqꞌuin ri rachajil, cꞌo cheꞌl jeꞌ nakaꞌej chi ri ixok reꞌ can richin chic ri Dios rubꞌanun. Xa man ta quireꞌ, ri calcꞌual i-tzꞌil ta choch ri Dios, vacame ri calcꞌual can i-richin ri Dios quibꞌanun. \v 15 Pero xa jun ri man runiman ta nrajoꞌ nujach-riꞌ riqꞌuin ri jun ri runiman, tiquijacha-quiꞌ, ruma man jun ximiyuon quichin. Ruma ri Dios xojrayuoj chi nicꞌujieꞌ ri paz riqꞌuin kánima. \v 16 ¿Chica avataꞌn atreꞌ ri at raxjayil ri ache, xa avuma atreꞌ xticolotaj ri avachajil? ¿Y chica avataꞌn atreꞌ ri at rachajil ri ixok, xa avuma atreꞌ xticolotaj ri avaxjayil? \p \v 17 Pero chiꞌijunal quixcꞌujieꞌ incheꞌl xuyaꞌ ri Dios chiva. Y chiꞌijunal quixcꞌujieꞌ incheꞌl ibꞌanun-pa antok majaꞌ quixayox ruma ri Dios. Inreꞌ quireꞌ niꞌej chica quinojiel ri iglesias ri icꞌo nojiel lugar. \v 18 ¿Icꞌo chivach ixreꞌ ri bꞌanun ri circuncisión chica antok ri Dios xaꞌrayuoj chi xaꞌuoc ralcꞌual? Quireꞌ caꞌcꞌujieꞌ. ¿Icꞌo jeꞌ chivach ixreꞌ ri man bꞌanun ta ri circuncisión chica antok ri Dios xaꞌrayuoj chi xaꞌuoc ralcꞌual? Quireꞌ caꞌcꞌujieꞌ. \v 19 Ruma man jun chica nuꞌon xa bꞌanun ri circuncisión chika o xa man bꞌanun ta. Ri nicꞌatzin, ja chi nakaꞌan ri ru-mandamientos ri Dios. \v 20 Chikajunal kojcꞌujieꞌ cꞌa incheꞌl kabꞌanun antok xojayox ruma ri Dios. \v 21 ¿Icꞌo chivach ixreꞌ xa i-esclavos antok ri Dios xaꞌrayuoj chi xaꞌuoc ralcꞌual? Xa quireꞌ, man caꞌbꞌisuon. Pero xa ncaꞌtiquir ncaꞌcꞌujieꞌ libre, más otz. \v 22 Ixreꞌ ri ix esclavos antok xixayox ruma ri Ajaf, vacame ix libre chic, ruma ix richin chic ri Ajaf Jesucristo. Y ixreꞌ ri ix libre antok xixayox ruma jajaꞌ, vacame man ix libre ta chic, ruma ix esclavos chic richin ri Jesucristo. \v 23 Jajaꞌ ya xixrulokꞌ y qꞌuiy rajal xutoj ivuma. Rumareꞌ man chic quixcꞌujieꞌ chuxieꞌ ri niquicꞌut ri vinak. \v 24 Hermanos, chikajunal incheꞌl kabꞌanun antok xojayox ruma ri Dios, can quireꞌ cꞌa kojcꞌujieꞌ chupan ri cꞌacꞌacꞌ cꞌaslien riqꞌuin ri Dios. \p \v 25 Y vacame nivajoꞌ nquichꞌoꞌ jubꞌaꞌ chirij ri icꞌutun-pa chuva, ri chica ntiꞌan quiqꞌuin ri xtaniꞌ y ri alabꞌo. Ri Ajaf man jun xuꞌej chiquij ijejeꞌ. Pero ri xtinꞌej, can cꞌo-ve rakalien y can cꞌo cheꞌl ntinimaj, ruma inreꞌ ja ri Ajaf xjoyovan noch y mareꞌ niꞌan ri nrajoꞌ jajaꞌ. \v 26 Inreꞌ niꞌan pensar chi ruma altíra cuesta ri tiempo ri ojcꞌo, más otz kojcꞌujieꞌ incheꞌl kabꞌanun. \v 27 Rumareꞌ ri cꞌo chic raxjayil, ticꞌujieꞌ riqꞌuin. Y ri manak raxjayil, man tuꞌon preocupar-riꞌ chi nicꞌulieꞌ. \v 28 Pero xa jun alaꞌ nicꞌulieꞌ, man pecado ta nuꞌon. Y quireꞌ jeꞌ mismo ri xtan, xa nicꞌulieꞌ, man pecado ta nuꞌon. Pero ri ncaꞌcꞌulieꞌ niquiꞌan sufrir chupan ri quicꞌaslien. Y inreꞌ man nivajoꞌ ta chi ixreꞌ ntiꞌan sufrir. \p \v 29 Pero ri nivajoꞌ niꞌej chiva hermanos, chi xa man qꞌuiy ta chic tiempo ojcꞌo vaveꞌ choch-ulief. Rumareꞌ ri cꞌo quixjayil, tiquibꞌanaꞌ chi incheꞌl xa manak quixjayil. \v 30 Y ri ncaꞌuokꞌ, incheꞌl xa man ncaꞌuokꞌ ta; y ri ncaꞌquicuot, incheꞌl xa man ncaꞌquicuot ta; y ri ncaꞌlakꞌo, incheꞌl xa man quichin ta. \v 31 Y quireꞌ jeꞌ ri ncaꞌcusan ri kax ri cꞌo choch-ulief, incheꞌl xa man ijejeꞌ ta ncaꞌcusan. Ruma nojiel ri nakatzꞌat ri cꞌo choch-ulief xa ncaꞌqꞌuis. \p \v 32 Inreꞌ nivajoꞌ chi ixreꞌ man ta niꞌa ivánima chirij ri cꞌo choch-ulief. Ri alaꞌ más nuꞌon pensar ri chica nrajoꞌ ri Ajaf y nutej rukꞌij nuꞌon ri nika choch ri Ajaf. \v 33 Pero ri ache nuꞌon pensar ri rusamaj ri cꞌo choch-ulief y nutej rukꞌij nuꞌon ri chica nika choch ri raxjayil. \v 34 Y quireꞌ jeꞌ ri xtan, man junan ta riqꞌuin jun ixok. Ruma jun xtan más nuꞌon pensar ri chica nrajoꞌ ri Ajaf, y can nujach ri ránima y ri ru-cuerpo pa rusamaj ri Ajaf. Pero ri ixok nuꞌon pensar ri rusamaj ri cꞌo choch-ulief, y nutej rukꞌij nuꞌon ri chica nika choch ri rachajil. \p \v 35 Ri niꞌej chiva xa richin chi nquixtoꞌ, y man richin ta chi nquixkꞌat. Inreꞌ nivajoꞌ chi ixreꞌ ntivucꞌuaj jun cꞌaslien otz y man jun ta ntuoc chupan, richin quireꞌ man jun nikꞌato ivichin chi ntiꞌan ri nrajoꞌ ri Ajaf. \p \v 36 Pero xa cꞌo jun tataꞌj nunaꞌ chi man otz ta chi ri rumiꞌal cꞌo chic rujunaꞌ y man cꞌulan ta, y nutzꞌat chi man otz ta ri rubꞌanun ruma man ruyoꞌn ta lugar cha ri rumiꞌal chi nicꞌulieꞌ, tuyaꞌ lugar cha chi nicꞌulieꞌ, ruma man pecado ta nuꞌon xa nuya-el chi nicꞌulieꞌ. \v 37 Pero xa cꞌo jun ri man nuyaꞌ ta ri rumiꞌal chi nicꞌulieꞌ, man jun ninimo chi quireꞌ nuꞌon, y nuꞌej pa ránima chi ticꞌujieꞌ ri rumiꞌal chi man jun choj-iqꞌuin nicꞌulie-ve, ri tataꞌj reꞌ otz ri nuꞌon. \v 38 Ri tataꞌj ri nuyaꞌ ri rumiꞌal chi nicꞌulieꞌ, otz ri nuꞌon. Pero ri tataꞌj ri man nuyaꞌ ta ri rumiꞌal chi nicꞌulieꞌ, más otz nuꞌon choch ri jun ri nuya-el ri rumiꞌal chi nicꞌulieꞌ. \p \v 39 Jun ixok cꞌulan, can ximil riqꞌuin ri rachajil y manak cheꞌl nujach-riꞌ riqꞌuin ri rachajil antok xa cꞌa cꞌas. Ri ley ri xuyaꞌ ri Dios can quireꞌ nuꞌej. Pero xa nicon-el ri rachajil, otz nicꞌulieꞌ riqꞌuin jun chic, xa quireꞌ nrajoꞌ jajaꞌ. Pero ticꞌulieꞌ riqꞌuin jun ri runiman chic ri Ajaf. \v 40 Pero inreꞌ niꞌej chi jun malcaꞌn-ixok más otz man ta nicꞌulieꞌ chic jun bꞌay; ruma xa nicꞌujieꞌ ruyuon, más xtiquicuot pa rucꞌaslien. Y inreꞌ niꞌan pensar chi quireꞌ jeꞌ nrajoꞌ ri Ru-Espíritu ri Dios ri cꞌo viqꞌuin. \c 8 \s1 Ri yoꞌn chic chiquivach ri ídolos \p \v 1 Y vacame nivajoꞌ nquichꞌoꞌ chirij ri icꞌutun-pa chuva, chirij ri ncaꞌyoꞌx chiquivach ri ídolos. Konojiel kataꞌn chirij reꞌ; pero antok ojreꞌ cꞌo qꞌuiy kataꞌn, jareꞌ nibꞌano chika chi oj nimaꞌk nakana-kiꞌ. Pero xa ojreꞌ nakajo-kiꞌ, can nuꞌon chika chi konojiel niqꞌuiy kacꞌaslien choch ri Dios. \v 2 Ri nunaꞌ chi can nojiel kax rataꞌn chic ruma cꞌo runoꞌj, man jun kax rataꞌn. Xa tutijuoj-riꞌ más, ruma nicꞌatzin chi nratamaj más. \v 3 Pero xa jun nrajoꞌ ri Dios, ri Dios can rataꞌn roch jajaꞌ. \p \v 4 Vacame nivajoꞌ nquitzijuon chirij ri teꞌj ri niyoꞌx chiquivach ri ídolos. Kataꞌn chi jun ídolo man jun rakalien, ruma joꞌc jun Dios cꞌo. \v 5 Y kataꞌn jeꞌ chi icꞌo vinak ri ncaꞌeꞌn chi icꞌo nicꞌaj chic dioses. Icꞌo iqꞌuiy dioses y icꞌo iqꞌuiy ajaf vaveꞌ choch-ulief y chicaj, ncaꞌchaꞌ. \v 6 Pero ojreꞌ kataꞌn chi joꞌc jun Dios cꞌo, y jajaꞌ ri Katataꞌ. Riqꞌuin jajaꞌ patanak-ve nojiel, y nrajoꞌ chi ojreꞌ nakayaꞌ rukꞌij. Kataꞌn chi joꞌc jun Ajaf cꞌo, y reꞌ ja ri Jesucristo. Ruma jajaꞌ cꞌo nojiel kax, y ruma jajaꞌ cꞌo kacꞌaslien. \p \v 7 Pero man quinojiel ta hermanos cataꞌn chi ri ídolos xa man jun kax ncaꞌtiquir niquiꞌan. Icꞌo ri antok majaꞌ tiquinimaj ri Dios, xquiyaꞌ quikꞌij ri ídolos; rumareꞌ vacame antok niquitej ri chꞌac, can niquinaꞌ inque xa yoꞌn chic chiquivach ri ídolos, y ri quijaluon y ri cánima nuꞌej chica chi pecado ri niquiꞌan. Quireꞌ niquiꞌan pensar ruma majaꞌ tiꞌka pa quiveꞌ otz (tiquiꞌan entender otz) ri ruchꞌabꞌal ri Dios. \v 8 Can ketzij, man ja ta ri nakatej-ka ri nibꞌano chika chi más otz nkojka choch ri Dios. Xa nakatej ri teꞌj ri yoꞌn chiquivach ri ídolos, man xtuꞌon ta chika chi más otz nkojka choch ri Dios, y xa man nakatej ta, man xtuꞌon ta chika chi man oj otz ta choch ri Dios. \v 9 Pero kabꞌanaꞌ cuenta-kiꞌ, ruma xa xtakatej y xkojrutzꞌat jun ri cꞌa majaꞌ tiꞌka paroꞌ otz (tuꞌon entender otz) ri ruchꞌabꞌal ri Dios, nakaꞌan cha chi nitzak. \v 10 Ojreꞌ kataꞌn chi man jun kax nuꞌon chika xa nakatej. Pero xa jun ri majaꞌ tiꞌka paroꞌ otz (tuꞌon entender otz) ri ruchꞌabꞌal ri Dios, nkojrutzꞌat chi ojcꞌo chupan jun lugar ri pacheꞌ icꞌo-ve ídolos y nkojrutzꞌat chi nakatej ri yoꞌn chiquivach ri ídolos reꞌ, jajaꞌ can xtuꞌon pensar xtutej jeꞌ, mesque ri rujaluon y ri ránima nuꞌej chi man otz ta. \v 11 Ojreꞌ kataꞌn chi man jun kax nuꞌon chika xa nakatej ri yoꞌn chiquivach ri ídolos, pero xa rumareꞌ, cꞌo jun hermano ri majaꞌ tiꞌka paroꞌ otz (tuꞌon entender otz) ri ruchꞌabꞌal ri Dios nitzak; xa quireꞌ nakaꞌan cha, man otz ta, ruma ri Cristo xcon jeꞌ ruma ri jun reꞌ. \v 12 Y xa ojreꞌ quireꞌ nakaꞌan, can ncaꞌkasoc ri quijaluon y ri cánima ri hermanos ri majaꞌ tiꞌka pa quiveꞌ otz (tiquiꞌan entender otz) ri ruchꞌabꞌal ri Dios. Y xa quireꞌ nakaꞌan, can cha ri Cristo nakaꞌan-ve ri pecado reꞌ. \v 13 Rumareꞌ xa ruma ri chꞌac nitej, nitzak can jun hermano, man nitej ta chic chꞌac. Inreꞌ man nivajoꞌ ta chi vuma inreꞌ nitzak jun hermano. \c 9 \s1 Ri derechos richin jun apóstol \p \v 1 ¿Man in apóstol ta came? ¿Man in libre ta came? ¿Man nutzꞌatuon ta came roch ri Kajaf Jesús? ¿Man ixreꞌ ta came ri nu-obra choch ri Ajaf? \v 2 Xa chiquivach nicꞌaj chic inreꞌ man in apóstol ta, chivach ixreꞌ can in apóstol-ve. Ruma antok inreꞌ xintzijuoj ri ruchꞌabꞌal ri Ajaf Jesús chiva, ixreꞌ can xinimaj. Jareꞌ nicꞌutu chi kꞌalaj chi inreꞌ in jun ru-apóstol ri Ajaf. \p \v 3 Y niꞌej chica ri ncaꞌbꞌano acusar vichin: \v 4 ¿Acaso manak ka-derecho chi nkutzuk y chi niyoꞌx kayaꞌ? \v 5 ¿Man otz ta came nakaꞌan jeꞌ incheꞌl ri Pedro y ri nicꞌaj chic apóstoles? Ijejeꞌ i-cꞌulan quiqꞌuin hermanas y ncaꞌquichꞌilaj antok niquibꞌanaꞌ rusamaj ri Dios. Y quireꞌ jeꞌ niquiꞌan ri i-ruchakꞌ ri Kajaf Jesús. \v 6 ¿O joꞌc inreꞌ y ri Bernabé manak derecho chi man nkusamaj ta? \v 7 ¿Cꞌo came jun soldado xa ja ri ru-miera jajaꞌ ri nucusaj richin nutzuk-ka-riꞌ? ¿O cꞌo came jun ache ri nutic uva y ni xa ta jun roch nutej? ¿O cꞌo came jun ri ncaꞌruchajij ravaj y man nukun ta jubꞌaꞌ qui-liecha? \p \v 8 ¿Ri niꞌej chiva nunoꞌj came inreꞌ? ¿Man quireꞌ ta came nuꞌej jeꞌ chupan ri ru-ley ri Moisés? \v 9 Ri ru-ley ri Moisés ri tzꞌibꞌan can, nuꞌej: Antok ri tuora nuxakꞌ ruveꞌ ri trigo, man tiyoꞌx rukꞌasal chirutzaꞌn.\x + \xo 9:9 \xt Dt. 25:4.\x* Quireꞌ nuꞌej ri ley. ¿Quireꞌ xuꞌej ri Dios ruma joꞌc came nujoyovaj quivach ri tuora? \v 10 Jajaꞌ xuꞌej quireꞌ ruma nrajoꞌ chi ojreꞌ ri oj rusamajiel kojtzuk. Incheꞌl nuꞌon jun ache ri nisamaj pan avan, jajaꞌ can nroyoꞌiej ri kꞌij antok cꞌo ri xtuya-pa ri ruticoꞌn. Y quireꞌ jeꞌ ri nucajij ri trigo, can nroyoꞌiej chi cꞌo ri nuchꞌec can chirij. \v 11 Y xa ojreꞌ xkatic riqꞌuin ivánima ri ruchꞌabꞌal ri Dios, y rumareꞌ qꞌuiy bendición iviluon; ¿man otz ta came chi ixreꞌ nkojitoꞌ riqꞌuin ri nicꞌatzin chika vaveꞌ choch-ulief?\x + \xo 9:11 \xt Ro. 15:27.\x* \v 12 Ruma, xa icꞌo nicꞌaj chic rusamajiel ri Dios ri quiꞌeꞌn chiva chi quiꞌitoꞌ y ixreꞌ can i-itoꞌn-ve, ¿man más ta came rakalien chi nkojitoꞌ ojreꞌ? \p Y mesque quireꞌ, ojreꞌ man kacꞌutun ta chiva chi kojitoꞌ, ruma nakajoꞌ chi ri ru-evangelio ri Cristo niꞌa rutzijoxic. Rumareꞌ ojreꞌ kacachꞌuon nojiel. \v 13 ¿Man ivataꞌn ta cꞌa chi ri ncaꞌsamaj pa ru-templo ri Dios niquitej ri niyoꞌx can? Y antok ri vinak niquiyaꞌ can jun chicop o jun chic kax richin chi ri sacerdotes niquiyaꞌ choch ri Dios choch ri altar, ri sacerdotes reꞌ can niquicꞌan-el jubꞌaꞌ chi niquitej.\x + \xo 9:13 \xt Dt. 18:1.\x* \v 14 Y quireꞌ jeꞌ ruꞌeꞌn can ri Ajaf, chi ri ncaꞌtzijuon ri evangelio, can chirij ri samaj reꞌ niquichꞌec ri quivay.\x + \xo 9:14 \xt Mt. 10:10; Lc. 10:7.\x* \v 15 Pero inreꞌ man jun kax nucꞌutun chiva, y nitzꞌibꞌaj reꞌ chiva vacame man ruma ta nivajoꞌ chi nquinivilij. Más otz nquicon que choch niꞌan quireꞌ. Inreꞌ altíra nquiquicuot ruma man jun kax ri nucꞌutun chiva, y man nivajoꞌ ta cꞌa chi cꞌo jun ri nalasan-el ri deseo reꞌ viqꞌuin. \p \v 16 Y inreꞌ man niyaꞌ ta ka nukꞌij ruma nitzijuoj ri evangelio; ruma ja ri Dios bꞌiyuon chuva chi niꞌan ri samaj reꞌ, y can juyeꞌ noch xa man xtinꞌan ta. \v 17 Xa ta inreꞌ ri xicanun ri samaj, can cꞌo ta vajal nicꞌutuj chiva ruma ri samaj ri niꞌan chicajol, pero man quireꞌ ta. Ja ri Dios ri xcanun vichin y xuyaꞌ ri samaj chuva, rumareꞌ niꞌan. \v 18 ¿Y cꞌo came nichꞌec ruma niꞌan ri samaj reꞌ? Ri nichꞌec ja ri nquiquicuot pa vánima, ruma man jun vajal nicꞌutuj ruma nitzijuoj ri ru-evangelio ri Cristo, mesque otz chi nicꞌutuj. \p \v 19 Inreꞌ in libre chiquivach quinojiel. Inreꞌ pa vánima xalax-ve chi niꞌan incheꞌl jun esclavo quichin quinojiel, chi quireꞌ icꞌo ta más ri niquinimaj ri Cristo. \v 20 Antok nquicꞌujieꞌ chiquicajol ri nuvanakil israelitas, can in israelita niꞌan, ruma nivajoꞌ chi ncaꞌnchꞌec. Ijejeꞌ icꞌo pa rukꞌaꞌ ri ley, y inreꞌ man incꞌo ta chic pa rukꞌaꞌ ri ley. Pero antok nquicꞌujieꞌ chiquicajol, niꞌan incheꞌl incꞌo pa rukꞌaꞌ ri ley, ruma nivajoꞌ chi niquinimaj ri Cristo. \v 21 Y antok nquicꞌujieꞌ chiquicajol ri vinak ri man israelitas ta, ri man icꞌo ta pa rukꞌaꞌ ri ley, can man in israelita ta niꞌan. Quireꞌ niꞌan ruma nivajoꞌ chi ncaꞌnchꞌec. Pero man nimastaj ta jeꞌ ri ru-ley ri Dios antok nquicꞌujieꞌ chiquicajol ri vinak reꞌ, xa can niꞌan ri nuꞌej ri ley ri xucꞌam-pa ri Cristo. \v 22 Y antok nquicꞌujieꞌ chiquicajol ri majaꞌ tiꞌka pa quiveꞌ otz (tiquiꞌan entender otz) ri ruchꞌabꞌal ri Dios, inreꞌ niꞌan incheꞌl niquiꞌan ijejeꞌ richin chi ncaꞌnchꞌec. Can quiqꞌuin quinojiel niꞌan quireꞌ, chi quireꞌ icꞌo ncaꞌcolotaj. \v 23 Niꞌan nojiel reꞌ ruma ri evangelio, chi quireꞌ ri bendiciones ri nucꞌam-pa, can ta konojiel nikil. \p \v 24 ¿Man ivataꞌn ta cꞌa, chi ri niquiꞌan carrera, quinojiel niquitej quikꞌij chi ncaꞌa anin, pero joꞌc jun nichꞌacuon? Rumareꞌ titijaꞌ ikꞌij chi quireꞌ ntichꞌec ri nrajoꞌ nuyaꞌ ri Dios chiva. \v 25 Ri ncaꞌuoc chupan jun carrera, can altíra niquiꞌan cuenta-quiꞌ, man niquiꞌan ta ri man otz ta nuꞌon cha ri qui-cuerpo. Quireꞌ niquiꞌan, y ri niquichꞌec xa jun corona ri niqꞌuis paroꞌ. Pero ri nakachꞌec ojreꞌ, jun corona ri man niqꞌuis ta paroꞌ. \v 26 Rumareꞌ inreꞌ nitej nukꞌij chi nquiꞌin anin y man niꞌan ta incheꞌl nuꞌon jun ri man rataꞌn ta pacheꞌ niꞌka-ve. Ni man niꞌan ta incheꞌl nuꞌon jun antok nuchꞌey-riꞌ riqꞌuin jun chic, y antok nuyaꞌ jubꞌic-kꞌaꞌ, xa cha cakꞌiekꞌ nuya-ve. \v 27 Rumareꞌ man niyaꞌ ta lugar chi ja ri nu-cuerpo nichꞌaco vichin, xa can niꞌan cha chi inreꞌ ri in rajaf y chi quirunimaj. Ruma xa inreꞌ ri xitzijuon ri ruchꞌabꞌal ri Dios chica iqꞌuiy vinak, juyeꞌ noch xa manak yan chic xtiyoꞌx chuva ri chica nuyaꞌ ri Dios. \c 10 \s1 Chꞌolinic chirij ri idolatría \p \v 1 Hermanos, inreꞌ nivajoꞌ chi ntivatamaj chirij ri xbꞌanataj quiqꞌuin ri ojier tak katie-katataꞌ ojreꞌ israelitas. Ri Dios can xuya-pa jun mukul ri xucꞌuan quibꞌiey.\x + \xo 10:1 \xt Ex. 13:21-22.\x* Xujak jeꞌ ri Mar Rojo chi quireꞌ xaꞌtiquir xaꞌkꞌax.\x + \xo 10:1 \xt Ex. 14:22-29.\x* \v 2 Y quinojiel can incheꞌl xa pa rubꞌeꞌ ri Moisés xaꞌan bautizar antok xaꞌa chirij ri mukul y antok xaꞌkꞌax chupan ri mar. \v 3 Quinojiel ijejeꞌ xquitej ri xka-pa chicaj riqꞌuin ri Dios.\x + \xo 10:3 \xt Ex. 16:35.\x* \v 4 Y quinojiel xquikun jeꞌ ri yaꞌ ri xuya-pa ri Dios chica, ri xiel-pa choch jun abꞌaj.\x + \xo 10:4 \xt Ex. 17:6; Nm. 20:11.\x* Ri abꞌaj reꞌ ja ri Cristo; y jajaꞌ can bꞌanak quiqꞌuin. \v 5 Pero can xkꞌalajin chi man xaꞌka ta choch ri Dios ri xaꞌquiꞌan nicꞌaj, rumareꞌ jubꞌaꞌ ma quinojiel xaꞌcon can pa desierto.\x + \xo 10:5 \xt Nm. 14:29-30.\x* \p \v 6 Nojiel ri xbꞌanataj quiqꞌuin ijejeꞌ, xa richin jun ejemplo chakavach ojreꞌ, chi man takarayij ri man otz ta incheꞌl xquiꞌan ijejeꞌ.\x + \xo 10:6 \xt Nm. 11:4.\x* \v 7 Man tiyaꞌ quikꞌij ri ídolos, incheꞌl xquiꞌan nicꞌaj chiquivach ijejeꞌ. Chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can, nuꞌej chirij ri xquiꞌan: Ri vinak xaꞌtzꞌuyeꞌ chi xaꞌvaꞌ y xaꞌkumun, y xaꞌpalaj chi xaꞌxajo.\x + \xo 10:7 \xt Ex. 32:6.\x* Quireꞌ ri tzꞌibꞌan can. \v 8 Icꞌo achiꞌaꞌ ri xquiꞌan pecado quiqꞌuin ixokiꞌ, y rumareꞌ chupan jun kꞌij xaꞌcon veintitrés mil vinak.\x + \xo 10:8 \xt Nm. 25:1-18.\x* Man takaꞌan ojreꞌ incheꞌl xquiꞌan ijejeꞌ. \v 9 Icꞌo jeꞌ chiquivach ijejeꞌ ri xquiꞌan ri man otz ta, ruma xquiꞌan tentar ri Ajaf. Y ijejeꞌ xaꞌcon pa quikꞌaꞌ cumatz.\x + \xo 10:9 \xt Nm. 21:5-6.\x* Y ojreꞌ man takaꞌan incheꞌl xquiꞌan ijejeꞌ. \v 10 Y nicꞌaj chic ruma xquiꞌan reclamar, rumareꞌ xtak-pa jun ángel pa quiveꞌ chi xaꞌruquimisaj.\x + \xo 10:10 \xt Nm. 16:41-49.\x* Man takaꞌan ojreꞌ incheꞌl xquiꞌan ijejeꞌ. \p \v 11 Nojiel ri xbꞌanataj quiqꞌuin ijejeꞌ, xa jun ejemplo chika ojreꞌ. I-tzꞌibꞌan can chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios, chi quireꞌ ojreꞌ ri ojcꞌo chupan ri ruqꞌuisbꞌal tiempo richin ri roch-ulief, man tibꞌanataj kiqꞌuin quireꞌ. \v 12 Rumareꞌ, xa cꞌo jun ri nuꞌon pensar chi man nitzak ta pa rucꞌaslien choch ri Dios, can tubꞌanaꞌ cuenta-riꞌ chi quireꞌ man nitzak ta. \v 13 Y antok nquixꞌan tentar, talka pan iveꞌ chi xa jun vinak nibꞌano quireꞌ chiva o pan ivánima nipa-ve. Pero ri Dios man nquixruyaꞌ ta can. Antok jajaꞌ nutzꞌat chi ixreꞌ man nquixtiquir ta chic chi nticochꞌ, nuyaꞌ ivuchukꞌaꞌ, chi quireꞌ nquixtiquir nticochꞌ. \p \v 14 Mareꞌ ixreꞌ hermanos ri altíra nquixvajoꞌ, niꞌej chiva chi man tiꞌan cachꞌil ri vinak ri niquiyaꞌ quikꞌij ri ídolos. \v 15 Ixreꞌ cꞌo inoꞌj chi ntiꞌan pensar otz; y tiꞌej chuva xa ketzij o man ketzij ta ri niꞌej chiva. \v 16 Antok nakanataj ri rucamic ri Cristo, nakayaꞌ tiox bꞌaꞌ cha ri Dios ruma ri ruyaꞌl ri uva ri nakakun, ruma nunataj ri ruquiqꞌuiel ri Cristo. Y quireꞌ jeꞌ ri simíta ri nakaper y nakacꞌux, ruma nunataj ri ru-cuerpo ri Cristo,\x + \xo 10:16 \xt Mt. 26:26-28; Mr. 14:22-24; Lc. 22:19-20.\x* y reꞌ joꞌc jun nuꞌon chika riqꞌuin ri Cristo. \v 17 Joꞌc jun ri simíta y konojiel nakacꞌux bꞌaꞌ, mesque can oj qꞌuiy; y rumareꞌ ojreꞌ joꞌc jun cuerpo kabꞌanun. \p \v 18 Titzꞌata-na-peꞌ ri chica niquiꞌan ri kavanakil israelitas. Ri chica ncaꞌcꞌuxu bꞌaꞌ ri chicop ri ncaꞌyoꞌx choch ri Dios, ¿man xa jun ta came niquiꞌan riqꞌuin ri Dios ruma niquicꞌux? \v 19 ¿Chica niꞌej cꞌa? ¿Cꞌo came rakalien jun ídolo, o cꞌo came rakalien ri yoꞌn choch? \v 20 Ri niꞌej chiva jareꞌ: Ri man israelitas ta antok niquiyaꞌ teꞌj chiquivach ri ídolos, xa chica ri itzal tak espíritus niquiya-ve, y man choch ta ri Dios niquiya-ve.\x + \xo 10:20 \xt Dt. 32:17.\x* Y inreꞌ man nivajoꞌ ta chi ntiꞌan xa jun quiqꞌuin ri itzal tak espíritus. \v 21 Ruma ixreꞌ can ntikun ruyaꞌl ri uva chi ntinataj ri rucamic ri Ajaf. Y xa quireꞌ ntiꞌan, man otz ta chi ixreꞌ ntikun jeꞌ jun kax quichin ri itzal tak espíritus. Ixreꞌ nticꞌux ri simíta chi ntinataj ri rucamic ri Ajaf, y xa quireꞌ ntiꞌan, man otz ta ntitej jeꞌ jun kax quichin ri itzal tak espíritus. \v 22 ¿O nakayac rayoval ri Ajaf?\x + \xo 10:22 \xt Dt. 32:21.\x* ¿Can más came cꞌo kachukꞌaꞌ choch jajaꞌ? \s1 Tibꞌanaꞌ nojiel richin chi ntiyaꞌ rukꞌij ri Dios \p \v 23 Nojiel xa otz chi niꞌan, pero man nojiel ta nucꞌul chi niꞌan.\x + \xo 10:23 \xt 1Co. 6:12.\x* Nojiel xa otz chi niꞌan, pero man nojiel ta nuꞌon chica nicꞌaj chic chi más niqꞌuiy ri quicꞌaslien choch ri Dios. \v 24 Man takaꞌan joꞌc ri nucꞌam-pa otz chika ojreꞌ; ri nicꞌatzin chi nakaꞌan, ja ri nucꞌam-pa otz chica nicꞌaj chic. \p \v 25 Ri chꞌac ri nicꞌayix pa carnicería, ixreꞌ otz ntilokꞌ y nticꞌux. Man ticꞌutuj xa yoꞌn o man yoꞌn ta chiquivach ídolos, chi quireꞌ man jun chica xtunaꞌ ri ijaluon y ri ivánima. \v 26 Ruma richin ri Ajaf Dios ri roch-ulief y nojiel ri cꞌo choch.\x + \xo 10:26 \xt Sal. 24:1.\x* \p \v 27 Xa cꞌo jun vinak ri man runiman ta ri Dios, y jajaꞌ nquixruꞌon invitar chi nquixbꞌavaꞌ riqꞌuin, otz nquixꞌa, xa ntivajoꞌ. Y titijaꞌ ri ncaꞌruya-pa chiva, y man ticꞌutuj xa yoꞌn o man yoꞌn ta chiquivach ídolos, chi quireꞌ man jun chica xtunaꞌ ri ijaluon y ri ivánima. \v 28 Pero xa cꞌo jun ri niꞌeꞌn chiva: Ri teꞌj reꞌ xa ya xyoꞌx chiquivach ídolos, nichaꞌ chiva; ixreꞌ man titej ri teꞌj reꞌ, ruma xa ntitej choch, man otz ta xtunaꞌ ri ránima; mesque ixreꞌ ivataꞌn chi richin ri Ajaf Dios ri roch-ulief y nojiel ri cꞌo choch. \v 29 Y antok niꞌej chiva chi man titej, man ruma ta ri ijaluon y ri ivánima ixreꞌ. Xa ruma ri rujaluon y ri ránima ri jun chic, chi quireꞌ jajaꞌ man xtitzak ta pa rucꞌaslien choch ri Dios. Talvez nicꞌaj niquiꞌej manak cheꞌl chi ja ri rujaluon y ri ránima jun chic ri niꞌeꞌn chuva ri chica otz chi nitej o ri chica man otz ta. \v 30 Y xa inreꞌ niyaꞌ tiox bꞌaꞌ cha ri Dios ruma ri teꞌj ri nitej, ¿karruma ncaꞌeꞌx tzij chuvij ruma ri nitej xa ya nuyoꞌn chic tiox bꞌaꞌ? \p \v 31 Ruma cꞌa reꞌ, antok nquixvaꞌ, ntikun iyaꞌ, o chica-na ri ntiꞌan, can tibꞌanaꞌ chi ntiyaꞌ rukꞌij ri Dios. \v 32 Y man cꞌa quixuoc tzakoy quichin ri vinak israelitas, ni quichin ri vinak man israelitas ta, y ni cha ri ru-iglesia ri Dios. \v 33 Xa can tibꞌanaꞌ incheꞌl ri niꞌan inreꞌ. Inreꞌ man niꞌan ta joꞌc ri nika chinoch. Xa can nitej nukꞌij chi niꞌan ri nika chiquivach quinojiel, man joꞌc ta niꞌan ri cꞌo otz nucꞌam-pa chuva, ruma iqꞌuiy vinak ri nivajoꞌ ncaꞌntoꞌ chi ncaꞌcolotaj. \c 11 \m \v 1 Can tibꞌanaꞌ incheꞌl ri niꞌan inreꞌ,\x + \xo 11:1 \xt 1Co. 4:16; Fil. 3:17.\x* ruma inreꞌ can niꞌan-ve incheꞌl xuꞌon ri Cristo. \s1 Ri Pablo cꞌo nuꞌej chica ri ixokiꞌ \p \v 2 Hermanos, inreꞌ nquiquicuot ruma can incꞌo riqꞌuin ivánima. Ixreꞌ can ntiꞌan ri nucꞌutun can chivach. \v 3 Pero inreꞌ nivajoꞌ chi ixreꞌ ntivatamaj chi ri Cristo jareꞌ ri jolomaj ri cꞌo pa quiveꞌ ri achiꞌaꞌ, y ri ache jareꞌ ri jolomaj ri cꞌo paroꞌ ri raxjayil. Y ri Dios jareꞌ ri jolomaj ri cꞌo paroꞌ ri Cristo. \v 4 Antok ri achiꞌaꞌ niquiꞌan orar, o antok niquiꞌej ri nuꞌej ri Dios chica, man tiquiyaꞌ tziak pa quijaluon; ruma xa quireꞌ niquiꞌan, niquikasaj rukꞌij ri cꞌo pa quiveꞌ. \v 5 Pero antok ri ixokiꞌ niquiꞌan orar, y antok niquiꞌej ri nuꞌej ri Dios chica, tiquiyaꞌ tziak pa quijaluon. Ruma xa man niquiꞌan ta quireꞌ, niquikasaj rukꞌij ri jolomaj ri cꞌo pa quiveꞌ. Can ntiel incheꞌl quisocan nojiel ri quiveꞌ. \v 6 Y xa icꞌo ixokiꞌ ri man nicajoꞌ ta niquiyaꞌ tziak pa quijaluon, tiquisocaj-el nojiel ri quiveꞌ. Y xa ncaꞌqꞌuix niquisocaj-el nojiel ri quiveꞌ, can tiquiyaꞌ tziak pa quijaluon. \v 7 Ri achiꞌaꞌ man otz ta niquiyaꞌ tziak pa quijaluon ruma i-rachibꞌal ri Dios y niquicꞌut rukꞌij jajaꞌ,\x + \xo 11:7 \xt Gn. 1:26.\x* y ri ixokiꞌ niquicꞌut quikꞌij ri achiꞌaꞌ. \v 8 Ruma ri naꞌay ache, man riqꞌuin ta jun ixok xpa-ve. Pero antok xꞌan ri naꞌay ixok, xcusas jun rubꞌakil ri ache. \v 9 Ri Dios xuꞌon ri ixok ruma xutzꞌat chi nicꞌatzin cha ri ache, y man ja ta ri ache xuꞌon ruma nicꞌatzin cha ri ixok.\x + \xo 11:9 \xt Gn. 2:18-23.\x* \v 10 Rumareꞌ ri ixok can tuyaꞌ tziak pa rujaluon chi nucꞌut chi niniman cha ri rachajil. Can otz nuꞌon quireꞌ, cuma ri ángeles. \v 11 Pero choch ri Ajaf Dios xa man jun ri más cꞌo rukꞌij. Ri ixok can nicꞌatzin cha ri ache y quireꞌ jeꞌ ri ache nicꞌatzin cha ri ixok. \v 12 Y can ketzij chi antok xꞌan ri naꞌay ixok, xcusas jun rubꞌakil ri ache, pero ri ache jeꞌ nalax riqꞌuin ri ixok. Pero nojiel can riqꞌuin ri Dios patanak-ve. \p \v 13 Can tibꞌanaꞌ pensar jaꞌal: ¿Otz came chi ri ixok man nuyaꞌ ta tziak pa rujaluon antok nuꞌon orar cha ri Dios? \v 14 Can quinojiel vinak cataꞌn chi qꞌuix-qꞌuix chi jun ache ncaꞌnimar-ka ruveꞌ. \v 15 Pero jun ixok can otz-ve ncaꞌnimar ruveꞌ. Ruma ri ruveꞌ can yoꞌn-ve cha chi nutzꞌapij ri rujaluon. \v 16 Y xa cꞌo jun nrajoꞌ nuchꞌojij, ojreꞌ nakaꞌej chi man jun chic costumbre cꞌo chikacajol y quireꞌ jeꞌ chiquicajol quinojiel ri iglesias ri icꞌo diferentes lugares. \s1 Abusos chupan ri Santa Cena richin ri Ajaf \p \v 17 Y ri nivajoꞌ niꞌej chiva vacame, manak cheꞌl niꞌej chiva chi can otz ri ntiꞌan. Ruma antok ntimol-iviꞌ pa rubꞌeꞌ ri Ajaf, pa rucꞌaxiel chi cꞌo otz nucꞌam-pa chiva, xa más itziel ntiꞌan chupan ri icꞌaslien. \v 18 Ri naꞌay nivajoꞌ niꞌej chiva, ja ri nivaꞌxaj chivij chi antok ntimol-iviꞌ, cꞌo divisiones chicajol. Y nicꞌaj ninimaj ri niꞌeꞌx chuva. \v 19 Pero can nicꞌatzin chi nibꞌanataj quireꞌ chicajol, chi cꞌo divisiones, chi quireꞌ ncaꞌkꞌalajin ri ketzij quiniman ri Cristo y ri man quiniman ta. \v 20 Y antok ixreꞌ ntimol-iviꞌ chi ntiꞌan ri Santa Cena richin ri Ajaf Jesucristo,\x + \xo 11:20 \xt 1Co. 10:16.\x* xa man ja ta rubꞌanic ntiꞌan. \v 21 Ruma antok ntimol-iviꞌ, icꞌo ri can chaꞌnin niquitej-ka ri quicꞌamun-pa y icꞌo ri xa man jun chica niquitej, y icꞌo hasta ncaꞌkꞌabꞌar-ka. \v 22 ¿Can manak came ivachuoch chi chireꞌ nquixva-ve y nquixkumun? ¿O chivach ixreꞌ man jun rukꞌij ri iglesia richin ri Dios? ¿Y karruma nquiꞌqꞌuixbꞌiej ri man jun oc cꞌo quiqꞌuin? ¿Can ntivajoꞌ ixreꞌ chi riqꞌuin ri ntiꞌan quireꞌ, inreꞌ niyaꞌ ikꞌij? Inreꞌ man niyaꞌ ta ikꞌij ruma man otz ta ri ntiꞌan. \s1 Ri Santa Cena \r (Mt. 26:26-29; Mr. 14:22-25; Lc. 22:14-20) \p \v 23 Inreꞌ man quireꞌ ta ri ix-nutijuon. Inreꞌ xixtijuoj riqꞌuin ri xuyaꞌ ri Ajaf chuva. Y reꞌ quireꞌ: Chupan ri akꞌaꞌ antok ri Ajaf Jesús ya nijach-el pa quikꞌaꞌ ri vinak ri itziel xquitzꞌat, jajaꞌ xutzꞌom jun simíta; \v 24 y antok jajaꞌ ruyoꞌn chic tiox bꞌaꞌ cha ri Dios, xuper ri simíta y xuꞌej chica ri ru-discípulos: Titzꞌamaꞌ y ticꞌuxuꞌ ri simíta; ruma jareꞌ ri nu-cuerpo ri xtijach pan i-cuenta ixreꞌ. Can tibꞌanaꞌ cava siempre richin nquininataj. \v 25 Y antok ya i-viꞌnak chic, ri Jesús xucꞌan-apa jeꞌ ri copa, y xuꞌej: Jareꞌ ri nuquiqꞌuiel ri xtiꞌin antok xquiquimisas. Riqꞌuin ri nuquiqꞌuiel, ja xticꞌachoj ri cꞌacꞌacꞌ pacto ri rajoꞌn-pa ri Dios chi nuꞌon quiqꞌuin ri vinak.\x + \xo 11:25 \xt Ex. 24:6-8; Jer. 31:31-34.\x* Can tikumuꞌ, y nojiel mul antok xtikun, can inreꞌ nquininataj, xchaꞌ ri Jesús. \v 26 Rumareꞌ, nojiel mul antok nticꞌux ri simíta y ntikun jeꞌ ri ruyaꞌl ri uva, can ja ri rucamic ri Ajaf ri ntitzijuoj, y quireꞌ xtiꞌan, cꞌa xtalka-na ri kꞌij chi xtipa chic jun bꞌay. \s1 Ri niquiꞌan cha ri Santa Cena chi man jun rakalien \p \v 27 Rumareꞌ, xa chica-na ri nicꞌuxu ri simíta y nikumu ri ruyaꞌl ri uva ri nunataj ri rucamic ri Ajaf, xa man jun rakalien nuꞌon cha, nuꞌon pecar-riꞌ, ruma nuꞌon cha ri ru-cuerpo y ri ruquiqꞌuiel ri Ajaf chi man jun rakalien. \v 28 Naꞌay, katzꞌata-ka-kiꞌ xa otz rubꞌanun ri kacꞌaslien choch ri Dios, cꞌajareꞌ kacꞌuxuꞌ ri simíta y kakumuꞌ ri ruyaꞌl ri uva. \v 29 Ruma xa nakacꞌux ri simíta y nakakun ri ruyaꞌl ri uva, y xa man jun rakalien nakaꞌan cha, y man nalka ta pa kaveꞌ chi ri nakatej nakanataj ri ru-cuerpo ri Ajaf Jesús antok xcon, can nika ri castigo pa kaveꞌ. \v 30 Y rumareꞌ iqꞌuiy chivach ixreꞌ manak quichukꞌaꞌ, ncaꞌyavaj, y icꞌo ya xaꞌcon. \v 31 Y xa ta ojreꞌ nakatzꞌat-ka-kiꞌ otz ri chica nakaꞌan, man nipa ta ri castigo pa kaveꞌ. \v 32 Pero qꞌuiy mul ri Ajaf Dios nuya-pa ri castigo pa kaveꞌ, chi quireꞌ man nika ta pa kaveꞌ ri nem castigo ri man niqꞌuis ta, incheꞌl xtika pa quiveꞌ ri vinak ri man quiniman ta ri Ajaf Jesús. \p \v 33 Mareꞌ hermanos, antok ntimol-iviꞌ chi ntiꞌan ri Santa Cena, can tivoyoꞌiej-iviꞌ. \v 34 Pero xa cꞌo jun chivach altíra ninem rupan, más otz tiva-pa chirachuoch, chi quireꞌ man ntivayuoj ta ka ri castigo pan iveꞌ antok ntimol-iviꞌ. Y cꞌo nicꞌaj chic kax ri nivajoꞌ niꞌej chiva, pero xa cꞌa xquibꞌaka-na iviqꞌuin, cꞌajareꞌ xtinꞌej chiva. \c 12 \s1 Ri dones ri nuyaꞌ ri Espíritu Santo \p \v 1 Hermanos, vacame nivajoꞌ chi ixreꞌ ntivatamaj otz chirij ri dones ri nuyaꞌ ri Espíritu Santo. \p \v 2 Inreꞌ niꞌej chi ixreꞌ cꞌa nalka pan iveꞌ ri chica xiꞌan antok cꞌa majaꞌ ivataꞌn roch ri Dios. Ixreꞌ can otz chivach chi icꞌo ri xixquisach ruma xixucꞌuax incheꞌl niꞌan chica ri ídolos, ri ncaꞌcꞌuax jun lado y jun chic lado, y ijejeꞌ xa man ncaꞌchꞌoꞌ ta. \v 3 Rumareꞌ nivajoꞌ nicꞌut otz chivach chi man jun vinak nichꞌoꞌ itziel chirij ri Jesús xa ucꞌuan ruma ri Ru-Espíritu ri Dios. Y quireꞌ jeꞌ jun vinak ri man ucꞌuan ta ruma ri Espíritu Santo, man nicovin ta nuꞌej chi ri Jesús jareꞌ ri Ajaf. \p \v 4 Y qꞌuiy roch dones, pero ri niyoꞌn reꞌ, joꞌc Jun, y reꞌ ja ri Espíritu Santo. \v 5 Cꞌo qꞌuiy roch samaj yoꞌn chika, pero joꞌc jun Rajaf ri samaj y reꞌ ja ri Ajaf Jesús. \v 6 Cꞌo qꞌuiy roch yoꞌn chika chi nakaꞌan, pero joꞌc Jun ri niyoꞌn kachukꞌaꞌ chikajunal y reꞌ ja ri Dios. \v 7 Y ruma ri yoꞌn chika chikajunal, kꞌalaj chi cꞌo ri Espíritu Santo kiqꞌuin. Y ri yoꞌn chika, can cꞌo otz nucꞌam-pa chika konojiel. \v 8 Ruma chica nicꞌaj, ri Espíritu Santo nuyaꞌ chica chi niquitzijuoj ri noꞌj ri nipa riqꞌuin ri Dios. Y chica nicꞌaj chic ruyoꞌn chi niquicꞌut chiquivach nicꞌaj chic. \v 9 Y ri Espíritu Santo nuyaꞌ jeꞌ chica nicꞌaj chic chi más quicukubꞌan quicꞌuꞌx riqꞌuin ri Ajaf Jesús chi qꞌuiy ri ncaꞌtiquir niquiꞌan, y nicꞌaj chic ncaꞌtiquir ncaꞌquiꞌan sanar ri ncaꞌyavaj. \v 10 Nicꞌaj chic, ri Espíritu Santo nuꞌon chica chi niquiꞌan milagros. Icꞌo jeꞌ ri nuꞌon chica chi niquiꞌej ri niꞌeꞌx chica ruma ri Dios. Y chica nicꞌaj chic nuꞌon chi chaꞌnin niquitzꞌat xa riqꞌuin ri Dios patanak-ve o xa riqꞌuin jun itzal espíritu patanak-ve ri nuꞌej o nuꞌon jun chic vinak; y chica nicꞌaj chic nuꞌon chi ncaꞌchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal. Y chica nicꞌaj chic, nuꞌon chica chi niquiꞌej ri ncaꞌquiꞌej ri nicꞌaj chic antok ncaꞌchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal. \v 11 Y nojiel reꞌ xa Jun nibꞌano, y reꞌ xa ja ri Espíritu Santo. Y chikajunal cꞌo ruyoꞌn chika chi nakaꞌan, y can incheꞌl cꞌa nrajoꞌ jajaꞌ ri ruyoꞌn chika.\x + \xo 12:11 \xt Ro. 12:6-8.\x* \p \v 12 Can incheꞌl rubꞌanun ri ka-cuerpo, cꞌo rukꞌaꞌ, cꞌo rakan, cꞌo nakꞌaroch, pero joꞌc jun cuerpo. Y quireꞌ jeꞌ kabꞌanun ojreꞌ riqꞌuin ri Cristo.\x + \xo 12:12 \xt Ro. 12:4-5.\x* \v 13 Y quireꞌ kabꞌanun, ruma xa jun mismo Espíritu xojbꞌano bautizar konojiel y rumareꞌ xojuoc ru-cuerpo ri Cristo; chi israelitas y man israelitas ta, chi libres y chi esclavos. Can ja mismo Espíritu reꞌ ri xuoc pa kacꞌaslien konojiel. \p \v 14 Ri ka-cuerpo cꞌo rukꞌaꞌ, cꞌo rakan, cꞌo nakꞌaroch, pero joꞌc jun cuerpo. \v 15 Xa ta ri akanaj nuꞌej: Inreꞌ ruma man in rukꞌaꞌ ta ri cuerpo, man in richin ta ri cuerpo, ruma quireꞌ nuꞌej, ¿man richin ta came ri cuerpo ri akanaj? \v 16 Y xa ta ri xiquinaj nuꞌej: Inreꞌ ruma man in nakꞌaroch ta ri cuerpo, man in richin ta ri cuerpo, ruma quireꞌ nuꞌej, ¿man richin ta came ri cuerpo ri xiquinaj? \v 17 Xa nojiel ta ri cuerpo joꞌc nakꞌaroch cꞌo, ¿cheꞌl came nicꞌaxan? Xa nojiel ta xiquinaj, ¿cheꞌl came nisakuon? \v 18 Pero ri Dios xuyaꞌ nojiel cha ri ka-cuerpo; xuyaꞌ rukꞌa-rakan, y xuyaꞌ nakꞌaroch, xuyaꞌ nojiel, can incheꞌl ri xutzꞌat jajaꞌ chi nicꞌatzin. \v 19 Ruma xa nojiel ta xa jun roch, ¿pacheꞌ cꞌo-ve ri cuerpo? \v 20 Ri ka-cuerpo can i-rucꞌuan nojiel ri ncaꞌcꞌatzin cha. Pero ri ka-cuerpo joꞌc jun. \p \v 21 Rumareꞌ ri nakꞌavachaj manak cheꞌl nuꞌej cha ri kꞌabꞌaj: Atreꞌ man ncacꞌatzin ta chuva. Y quireꞌ jeꞌ ri jolomaj manak cheꞌl nuꞌej chica ri akanaj: Ixreꞌ man nquixcꞌatzin ta chuva. \v 22 Ruma quinojiel ncaꞌcꞌatzin. Y ri nitzꞌiet richin ri cuerpo chi manak-oc quikalien, xa jareꞌ ri más ncaꞌcꞌatzin. \v 23 Y ri nakaꞌan ojreꞌ cha ri ka-cuerpo, ja ri manak más quikalien, xa jareꞌ ri más ncaꞌkavak. Y ri nuyaꞌ qꞌuix, can más ncaꞌkavaj. \v 24 Pero ri más i-otz ncaꞌtzꞌiet richin ri ka-cuerpo, man nicꞌatzin ta chi ncaꞌkavaj. Ri Dios can otz xuꞌon cha nojiel. Ruma hasta ri nitzꞌiet chi manak más quikalien richin ri ka-cuerpo, jajaꞌ xuꞌon chica chi más jaꞌal ncaꞌan cuenta. \v 25 Ri Dios quireꞌ ri xuꞌon chica quinojiel, chi quireꞌ joꞌc jun niquiꞌan quinojiel y niquitola-quiꞌ. \v 26 Xa cꞌo jun ri nikꞌaxo, quinojiel quireꞌ niquinaꞌ; y xa cꞌo jun otz nitzꞌiet, can ncaꞌquicuot quinojiel. \p \v 27 Ixreꞌ ri ix-acunak ru-cuerpo ri Cristo, can incheꞌl rubꞌanun ri ka-cuerpo, cꞌo rukꞌaꞌ, cꞌo rakan, cꞌo nakꞌaroch, can quireꞌ kabꞌanun ojreꞌ riqꞌuin ri ru-cuerpo ri Cristo. \v 28 Y quireꞌ rubꞌanun ri Dios chica nicꞌaj ri icꞌo chupan ri iglesia. Naꞌay ja ri apóstoles. Ri rucaꞌn ja ri profetas. Ri ruox ja ri maestros.\x + \xo 12:28 \xt Ef. 4:11.\x* Icꞌo jeꞌ ri niquiꞌan milagros. Icꞌo ri ncaꞌquiꞌan sanar ri ncaꞌyavaj. Icꞌo ri ncaꞌtoꞌn quichin ri nicꞌaj chic. Icꞌo ri ncaꞌquiꞌan mandar nicꞌaj chic. Icꞌo ri ncaꞌchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal ri nuyaꞌ ri Espíritu Santo chica. \v 29 Man konojiel ta oj apóstoles. Man konojiel ta oj profetas. Man konojiel ta oj maestros. Man konojiel ta nakaꞌan milagros. \v 30 Man konojiel ta ncaꞌkaꞌan sanar ri ncaꞌyavaj. Man konojiel ta niꞌan chika ruma ri Espíritu Santo chi nkuchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal. Man chika ta konojiel yoꞌn-ve chi nakaꞌej ri ncaꞌquiꞌej ri nicꞌaj chic antok ncaꞌchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal ri nuyaꞌ ri Espíritu Santo chica. \v 31 Pero can otz chi ntirayij jun don ri más otz. Y inreꞌ nivajoꞌ nicꞌut jun chic chivach ri cꞌo más rakalien. \c 13 \s1 Ri más cꞌo rakalien ja ri amor \p \v 1 Xa ta inreꞌ nquichꞌoꞌ qꞌuiy roch chꞌabꞌal vaveꞌ choch-ulief, o quichꞌabꞌal ta ángeles, y xa manak amor viqꞌuin, xa in junan riqꞌuin jun chꞌichꞌ ri nitzinin o jun kꞌajuon ri altíra nikꞌajan. \v 2 Y xa niꞌej ta ri niꞌeꞌx chuva ruma ri Dios, o xa niꞌka ta panoꞌ (niꞌan ta entender) nojiel runoꞌj ri Dios ri man kꞌalaj ta ranun-pa, o xa niꞌka ta panoꞌ (niꞌan ta entender) nojiel noꞌj, o ruma ta nucukubꞌan nucꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, ruma ta reꞌ nquitiquir niꞌan chica ri nimaꞌk tak juyuꞌ chi caꞌiel-el pacheꞌ icꞌo-ve,\x + \xo 13:2 \xt Mt. 17:20; 21:21; Mr. 11:23.\x* y mesque niꞌan nojiel reꞌ, pero xa manak amor viqꞌuin, man jun nquinuoc-ve. \v 3 Y xa ta niyaꞌ nojiel ri cꞌo viqꞌuin chi ncaꞌvaꞌ ri i-puobra, o xa niyaꞌ ta nutzij chi nquiparox pa kꞌakꞌ, pero xa manak amor viqꞌuin, mesque quireꞌ xtinꞌan, man jun kax xtinchꞌec chirij. \p \v 4 Ri amor nuꞌon chi ncaꞌkacochꞌ y otz kanoꞌj nakaꞌan quiqꞌuin quinojiel. Ri amor nuꞌon chika chi man itziel ta nakatzꞌat jun ri otz cꞌo, chi man nakaꞌan ta chi can cꞌo kakꞌij, y chi man nakaꞌan ta chi oj nimaꞌk. \v 5 Ri amor nuꞌon chika chi man nakaꞌan ta xanak-peꞌ, chi man nakacanuj ta ri joꞌc nicꞌatzin chika, chi man nipa ta kayoval, y chi man nakayac ta ka ri ayoval riqꞌuin kánima. \v 6 Ri amor nuꞌon chika chi antok niꞌan ri man choj ta, man nkojquicuot ta, pero antok nibꞌanataj ri otz, nkojquicuot. \v 7 Ri amor nuꞌon chika chi nojiel nakacochꞌ, chi nakanimaj ri nuꞌej ri jun chic, chi nojiel nakayoꞌiej akal, y chi can cꞌo ka-paciencia. \p \v 8 Ri amor man xtiqꞌuis ta. Pero ri niquiꞌej ri niꞌeꞌx chica ruma ri Dios, can xtalka ri kꞌij antok xtiqꞌuis. Y quireꞌ jeꞌ ri ncaꞌchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal ri nuyaꞌ ri Espíritu Santo chica, xtalka ri kꞌij antok man xtiquiꞌan ta chic quireꞌ. Y quireꞌ jeꞌ xtalka ri kꞌij antok ri noꞌj ri cꞌo kiqꞌuin vacame, xa man chic xticꞌatzin ta. \v 9 Ri noꞌj ri cꞌo kiqꞌuin vacame, xa man ja ta reꞌ nojiel, y quireꞌ jeꞌ ri niꞌeꞌx chika ruma ri Dios chi nakaꞌej, xa man ja ta jeꞌ reꞌ nojiel; \v 10 pero antok xtalka ri kꞌij chi nakanaꞌiej nojiel, man chic xcaꞌcꞌatzin ta ri kataꞌn vacame, xa ncaꞌqꞌuis. \p \v 11 Incheꞌl inreꞌ, antok xiqꞌuiy, xinꞌan incheꞌl niquiꞌan quinojiel acꞌolaꞌ. Ri nutzij, ri niꞌan pensar y ri nunoꞌj, can incheꞌl richin jun acꞌual. Pero antok xinuoc cꞌajuol, man xinꞌan ta chic incheꞌl niquiꞌan ri acꞌolaꞌ. Nojiel reꞌ xaꞌnyaꞌ can. \v 12 Vacame xa incheꞌl nkutzuꞌn chupan jun ispieja ri man can ta kꞌalaj otz ri chica nakatzꞌat chupan. Pero xtalka ri kꞌij antok can kꞌalaj ri xtakatzꞌat. Vacame joꞌc jutzꞌit vataꞌn, pero chupan ri kꞌij reꞌ xtinvatamaj jaꞌal roch ri Dios, can incheꞌl jajaꞌ rataꞌn jaꞌal noch inreꞌ. \v 13 Pero siempre xcaꞌcꞌujieꞌ ri cukbꞌal cꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios, y ri esperanza, y ri amor. Pero chiquivach ri oxeꞌ reꞌ, ri más nem rakalien ja ri amor. \c 14 \s1 Ri ncaꞌchꞌoꞌ jun chic chꞌabꞌal ri nuyaꞌ ri Espíritu Santo \p \v 1 Can katijaꞌ kakꞌij chi ncaꞌkajoꞌ ri vinak riqꞌuin nojiel kánima. Y karayij jeꞌ riqꞌuin nojiel kánima ri dones ri nuyaꞌ ri Espíritu Santo chika. Pero ri más karayij, ja chi ri Espíritu Santo nuꞌon chika chi nakaꞌan profetizar. \v 2 Ruma ri nichꞌoꞌ jun chic chꞌabꞌal ri ruyoꞌn ri Espíritu Santo cha, xa cha ri Dios nichꞌo-ve y man chica ta ri vinak. Ri nuꞌej, ja ri Espíritu Santo ri niꞌeꞌn cha, pero reꞌ man jun nibꞌano entender. \v 3 Pero ri nuꞌej ri niꞌeꞌx cha ruma ri Dios, can nuꞌon chica nicꞌaj chic chi niqꞌuiy quicꞌaslien choch ri Dios, y chi nicꞌujieꞌ jeꞌ ruchukꞌaꞌ cánima, y chi ncaꞌruꞌon consolar. \v 4 Ri nichꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal ri ruyoꞌn ri Espíritu Santo cha, ruyuon niqꞌuiy rucꞌaslien. Pero ri nuꞌej ri niꞌeꞌx cha ruma ri Dios, y nuꞌej cha ri iglesia, can nuꞌon chi niqꞌuiy quicꞌaslien choch ri Dios. \p \v 5 Ri nirayij inreꞌ, ja ta chi ixvonojiel nquixchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal, pero ri más nivajoꞌ, ja chi ri Espíritu Santo nuꞌon ta chiva chi nquixtiquir ntiꞌej ri niꞌeꞌx chiva ruma ri Dios. Ri ncaꞌchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal, otz ri niquiꞌan; pero más otz niquiꞌan ri niquiꞌej ri niꞌeꞌx chica ruma ri Dios. Pero xa cꞌo jun ri nichꞌoꞌ jun chic chꞌabꞌal, y nuꞌej jeꞌ chica nuꞌej, ri iglesia niqꞌuiy quicꞌaslien choch ri Dios. \v 6 Ruma xa ta inreꞌ nquibꞌaka iviqꞌuin ixreꞌ hermanos, y jun chic chꞌabꞌal nquibꞌachꞌoꞌ iviqꞌuin, man jun xticꞌatzin ri xtinꞌej, ruma man xtiꞌka ta pan iveꞌ (man xtiꞌan ta entender). Pero xa pan ichꞌabꞌal ixreꞌ nquichꞌo-ve y niꞌej ri niꞌeꞌx chuva ruma ri Dios, ixreꞌ can xtiꞌka pan iveꞌ (xtiꞌan entender). Y quireꞌ jeꞌ xa nquixtijuoj, cꞌo ntivatamaj; o xa niꞌej chiva ri xꞌeꞌx chuva ruma ri Dios; o xa nicꞌut ri ruchꞌabꞌal ri Dios, nojiel reꞌ cꞌo xticꞌatzin chiva. \p \v 7 Ri kaxpeꞌ ri ncaꞌkꞌojomax incheꞌl ri flauta o ri arpa, xa man otz ta nikꞌojomax, ¿kꞌalaj came ri bꞌix ri nikꞌojomax-pa cha ri flauta o ri arpa? \v 8 Y xa ri nixupun ri trompeta chi ncaꞌrumol ri soldados chi ncaꞌa pa guerra, joꞌc nuxupuj ri trompeta y man ja ta ri rukul nuꞌon cha, ¿niquimol came quiꞌ ri soldados? \v 9 Quireꞌ ixreꞌ xa man nquixchꞌoꞌ ta jun chꞌabꞌal ri niꞌka pa quiveꞌ (niquiꞌan entender) ri vinak; antok nquixchꞌoꞌ, man xtiꞌka ta pa quiveꞌ (man xtiquiꞌan ta entender), xa cha ri cakꞌiekꞌ xquixchꞌo-ve. \v 10 Qꞌuiy roch chꞌabꞌal ri ncaꞌcusas vaveꞌ choch-ulief, y quinojiel chꞌabꞌal can cꞌo-ve ri niquiꞌej. \v 11 Pero xa cꞌo jun vinak ri man vataꞌn ta ruchꞌabꞌal, y jajaꞌ nrajoꞌ nichꞌoꞌ viqꞌuin y inreꞌ xa man niꞌka ta panoꞌ (man niꞌan ta entender) ri nuꞌej chuva, choch jajaꞌ xa man in ruvanakil ta, ruma man niꞌka ta panoꞌ (man niꞌan ta entender) ri nuꞌej. Y quireꞌ jeꞌ jajaꞌ chinoch inreꞌ. \v 12 Quireꞌ ixreꞌ; xa altíra ncaꞌirayij ri dones ri nuyaꞌ ri Espíritu Santo, can otz, pero tirayij chi ri dones ri nuyaꞌ ri Espíritu Santo nuꞌon cha ri iglesia chi niqꞌuiy ri quicꞌaslien choch ri Dios. \p \v 13 Rumareꞌ xa jun nichꞌoꞌ jun chic chꞌabꞌal, tucꞌutuj cha ri Dios chi nitiquir nuꞌej chica nuꞌej ri chꞌabꞌal reꞌ. \v 14 Ruma xa inreꞌ niꞌan orar jun chic chꞌabꞌal, xa ja ri nu-espíritu nuꞌon orar; pero inreꞌ man jun niꞌka panoꞌ (niꞌan entender). \v 15 Y xa quireꞌ, ¿chica came otz ri niꞌan? Ri nubꞌanun pensar niꞌan antok niꞌan orar, can nicusaj nu-espíritu y nunoꞌj jeꞌ chi niꞌka panoꞌ (niꞌan entender) ri niꞌej. Y quireꞌ jeꞌ niꞌan antok nquibꞌixan, nicusaj nu-espíritu y nunoꞌj. \v 16 Ruma xa atreꞌ joꞌc riqꞌuin av-espíritu nayaꞌ tiox bꞌaꞌ cha ri Dios, ¿cheꞌl xtiquiꞌej Amén ri ncaꞌcꞌaxan avichin? ruma man xiꞌka ta pa quiveꞌ (man xquiꞌan ta entender). \v 17 Ri tiox bꞌaꞌ ri xayaꞌ jun chic chꞌabꞌal, altíra otz, pero ri xaꞌcꞌaxan avichin man jun xiꞌka pa quiveꞌ (xquiꞌan entender) chi niqꞌuiy ta jubꞌaꞌ quicꞌaslien choch ri Dios. \v 18 Inreꞌ niyaꞌ tiox bꞌaꞌ cha ri Dios ruma ri Espíritu Santo rusipan chuva chi nquichꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal, más que chivach ixvonojiel ixreꞌ. \v 19 Pero antok inreꞌ nquibꞌaka pan iglesia, prefiero niꞌej vuꞌuoꞌ tzij riqꞌuin nunoꞌj, chi nicꞌut, que choch niꞌej ta diez (lajuj) mil tzij chica y xa man niꞌka ta pa quiveꞌ (man niquiꞌan ta entender), ruma xa jun chic chꞌabꞌal nquichꞌo-ve. \p \v 20 Hermanos, man tiꞌan pensar incheꞌl acꞌolaꞌ, can tibꞌanaꞌ pensar otz. Pero otz ntiꞌan incheꞌl ri xuluꞌ, ri man cataꞌn ta niquiꞌan pecado. \v 21 Chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can, nuꞌej: Inreꞌ xquichꞌoꞌ jun-ve chic chꞌabꞌal y xcaꞌncusaj nicꞌaj chic vinak ri man junan ta ncaꞌchꞌoꞌ quiqꞌuin ri israelitas, chi xquichꞌoꞌ chica ri israelitas. Pero mesque quireꞌ xtinꞌan, ijejeꞌ man xticajoꞌ ta xticaꞌxaj ri xtinꞌej chica.\x + \xo 14:21 \xt Is. 28:11-12.\x* Quireꞌ nuꞌej ri Ajaf. \v 22 Y mareꞌ antok ri Dios nuꞌon chika chi nkuchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal, reꞌ richin señal, pero man chiquivach ta ri quiniman chic ri Dios, xa chiquivach ri man quiniman ta ri Dios. Pero antok ojreꞌ nakaꞌej ri niꞌeꞌx chika ruma ri Dios, reꞌ jun señal kichin ojreꞌ; man quichin ta ri man quiniman ta ri Dios. \v 23 Xa ta imaluon-iviꞌ ri niꞌeꞌx iglesia chiva y ixvonojiel nquixchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal, y jareꞌ antok ncaꞌbꞌaka iviqꞌuin ri man qꞌuiy ta cataꞌn chirij ri ruchꞌabꞌal ri Dios, o ncaꞌbꞌaka ri man quiniman ta ri Dios, ¿man came niquiꞌej ta chiva chi ix chꞌuꞌj? \v 24 Pero xa ta ixvonojiel ntiꞌej ri niꞌeꞌx chiva ruma ri Dios, antok ntuoc jun iviqꞌuin ri man runiman ta ri ruchꞌabꞌal ri Cristo o ntuoc jun ri man qꞌuiy ta rataꞌn chirij ri ruchꞌabꞌal ri Dios, jajaꞌ xtunaꞌ chi aj-bꞌanoy-pecado y xtunaꞌ jeꞌ chi ixvonojiel nquixꞌeꞌn cha chi aj-bꞌanoy-pecado. \v 25 Can nojiel ri ravan pa ránima xcaꞌiel-pa choch sakil, y jajaꞌ xtixuquie-ka y xtuyaꞌ rukꞌij ri Dios, y xtuꞌej chi ketzij chi cꞌo ri Dios chicajol. \p \v 26 ¿Chica came nicꞌatzin ntiꞌan ixreꞌ hermanos? Antok ntimol-iviꞌ, icꞌo ri ncaꞌbꞌixan, icꞌo ri ncaꞌquitijuoj nicꞌaj chic riqꞌuin ri ruchꞌabꞌal ri Dios, icꞌo ri ncaꞌeꞌn ri niꞌeꞌx chica ruma ri Dios, icꞌo ri ncaꞌchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal ri ruyoꞌn ri Espíritu Santo chica, icꞌo ri niquiꞌej ri ncaꞌquiꞌej nicꞌaj chic antok ncaꞌchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal ri rusipan ri Espíritu Santo chica. Can tibꞌanaꞌ nojiel reꞌ chi niqꞌuiy más quicꞌaslien ri iglesia choch ri Dios. \v 27 Xa icꞌo ncaꞌchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal, can joꞌc icaꞌyeꞌ o iyoxeꞌ ri ncaꞌchꞌoꞌ antok ntimol-iviꞌ. Y chi jujun caꞌchꞌoꞌ, y jun tiꞌeꞌn chica nuꞌej ri chꞌabꞌal reꞌ. \v 28 Y xa man jun nitiquir niꞌeꞌn ri chica niquiꞌej ri nicꞌaj chic chꞌabꞌal, man caꞌchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal chiquivach ri quimaluon-quiꞌ. Xa ncaꞌchꞌo-ka pa cánima y cha ri Dios. \v 29 Quireꞌ jeꞌ ri profetas, caꞌchꞌoꞌ icaꞌyeꞌ o iyoxeꞌ. Y ri nicꞌaj chic tiquibꞌanaꞌ pensar jaꞌal ri niꞌeꞌx, xa riqꞌuin ri Dios patanak-ve o xa manak. \v 30 Y xa cꞌo jun ri nuꞌej ri eꞌn cha ruma ri Dios, y jareꞌ antok cꞌo chic jun ri tzꞌuyul ri cꞌo niꞌeꞌx cha ruma ri Dios; titanie-ka ri naꞌay. \v 31 Ruma man joꞌc ta jun ri nitiquir nuꞌej ri niꞌeꞌx cha ruma ri Dios, can ixvonojiel nquixtiquir ntiꞌej ri niꞌeꞌx chiva, pero chi jujun tibꞌanaꞌ chi quireꞌ quinojiel nicatamaj ri nicꞌatzin chica chupan ri quicꞌaslien choch ri Dios. \v 32 Ruma ri profetas ncaꞌtiquir niquiyoꞌiej-quiꞌ. Ijejeꞌ ncaꞌtiquir niquikꞌat ruchukꞌaꞌ ri cánima. \v 33 Ruma ri Dios man jun kax nuꞌon ri man ta pa ruchojmil. Ruma ri Dios nuyaꞌ paz. \p Ixreꞌ tibꞌanaꞌ incheꞌl niquiꞌan ri santos hermanos ri niquimol-quiꞌ nicꞌaj chic tanamet. \v 34 Antok ntimol-iviꞌ, ri ixokiꞌ man caꞌchꞌo-apa, ruma man yoꞌn ta permiso chica chi caꞌchꞌo-apa, tiquinimaj incheꞌl nuꞌej ri ley. \v 35 Y xa ri ixokiꞌ nicajoꞌ nicatamaj, tiquicꞌutuj chica ri cachajil chicachuoch. Ruma man otz ta chi jun ixok nichꞌoꞌ antok quimaluon-quiꞌ chi niquiyaꞌ rukꞌij ri Dios. \p \v 36 ¿Acaso iviqꞌuin ixreꞌ alanak-el ri ruchꞌabꞌal ri Dios o joꞌc iviqꞌuin ixreꞌ xalka-ve? \v 37 Rumareꞌ, xa cꞌo jun nuꞌej chi profeta o nuꞌej chi ucꞌuan ruma ri Espíritu Santo, jajaꞌ xtuꞌej chi ri xinꞌej inreꞌ chiva can ru-mandamiento ri Dios. \v 38 Y xa icꞌo ri man nicajoꞌ ta niquinimaj ri xinꞌej, man tinimax jeꞌ ri niquiꞌej ijejeꞌ. \p \v 39 Rumareꞌ hermanos, can riqꞌuin nojiel ivánima tirayij chi ri Espíritu Santo nusipaj chiva chi ntiꞌej ri niꞌeꞌx chiva ruma ri Dios. Y man quiꞌikꞌat ri ncaꞌchꞌoꞌ nicꞌaj chic chꞌabꞌal ri rusipan ri Espíritu Santo chica. \v 40 Y nojiel cꞌa tibꞌanaꞌ pa rubꞌayal y pa ruchojmil. \c 15 \s1 Antok xcaꞌcꞌastaj-pa ri quiminakiꞌ \p \v 1 Hermanos, inreꞌ nivajoꞌ chi talka pan iveꞌ ri evangelio ri xintzijuoj chiva antok xicꞌujieꞌ chicajol. Y ixreꞌ can xiꞌan recibir ri tzij ri xintzijuoj chiva, y can iyoꞌn ivánima riqꞌuin. \v 2 Y rumareꞌ ix-colotajnak, pero nicꞌatzin chi ixreꞌ man ntiyaꞌ ta can, xa can ketzij chi xinimaj. \p \v 3 Ruma ri chꞌabꞌal ri xinꞌan recibir inreꞌ can rakalien y ja jeꞌ chꞌabꞌal reꞌ ri xincꞌut chivach: Chi ri Cristo xcon ruma ri ka-pecados, can incheꞌl ri tzꞌibꞌan can chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios ojier can;\x + \xo 15:3 \xt Is. 53:5-12.\x* \v 4 chi ri Cristo xmuk y chi oxeꞌ kꞌij xcꞌastaj-pa chiquicajol ri quiminakiꞌ, incheꞌl ri tzꞌibꞌan can chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios.\x + \xo 15:4 \xt Sal. 16:8-10; Os. 6:2.\x* \v 5 Y antok ri Cristo cꞌastajnak chic pa, xucꞌut-riꞌ choch ri Pedro,\x + \xo 15:5 \xt Lc. 24:34.\x* y después chiquivach ri doce (cabꞌalajuj) apóstoles.\x + \xo 15:5 \xt Mt. 28:16-17; Mr. 16:14; Lc. 24:36; Jn. 20:19.\x* \v 6 Y después xucꞌut-riꞌ chiquivach más i-quinientos hermanos antok quimaluon-quiꞌ. Iqꞌuiy chiquivach ijejeꞌ cꞌa icꞌas, y icꞌo ri ya xaꞌcon. \v 7 Y después xucꞌut-riꞌ choch ri Jacobo, y después xucꞌut-riꞌ chiquivach quinojiel ri apóstoles. \p \v 8 Y pa ruqꞌuisbꞌal xucꞌut-riꞌ chinoch inreꞌ ri xa incheꞌl jun acꞌual ri nalax antok cꞌa majaꞌ titzꞌakat ru-tiempo chi nalax.\x + \xo 15:8 \xt Hch. 9:3-6.\x* \v 9 Ruma inreꞌ ri más in coꞌl chiquivach ri apóstoles, y ninaꞌ chi man otz ta niꞌeꞌx apóstol chuva, ruma inreꞌ xinꞌan perseguir ri ru-iglesia ri Dios.\x + \xo 15:9 \xt Hch. 8:3.\x* \v 10 Pero ruma ri ru-favor ri Dios, xuꞌon chuva chi xinuoc apóstol. Y ri favor ri xyoꞌx chuva man choj ta xcꞌujieꞌ viqꞌuin. Ruma inreꞌ ri más in-samajnak-pa chiquivach ri nicꞌaj chic apóstoles. Pero man nuyuon ta inreꞌ xibꞌano ri samaj, xa ja ri ru-favor ri Dios xbꞌano chi xinꞌan. \v 11 Pero xa chica-na nitzijuon ri ruchꞌabꞌal ri Dios, xa inreꞌ o xa ja ri nicꞌaj chic apóstoles, reꞌ man jun kax nuꞌon. Ruma xa junan nakatzijuoj, y quireꞌ xinimaj ixreꞌ. \p \v 12 Y xa ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri nakatzijuoj nuꞌej chi ri Cristo xcꞌastaj-pa chiquicajol ri quiminakiꞌ, ¿karruma icꞌo chicajol ri ncaꞌeꞌn chi ri quiminakiꞌ man ncaꞌcꞌastaj ta pa? \v 13 Ruma xa man ta ncaꞌcꞌastaj-pa ri i-quiminak, ri Cristo man ta xcꞌastaj-pa jeꞌ. \v 14 Y xa ta ri Cristo man ta xcꞌastaj-pa, man jun nicꞌatzin ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri nakatzijuoj, y man jun jeꞌ nicꞌatzin chi ixreꞌ icukubꞌan icꞌuꞌx riqꞌuin. \v 15 Xa ta quireꞌ, ntiel chi ojreꞌ oj tzꞌakoy-tzij, ruma xkaꞌej chiva chi ri Dios xucꞌasuoj ri Cristo y xa man quireꞌ ta. Ruma xa man ta ketzij chi ncaꞌcꞌastaj-pa ri quiminakiꞌ, ri Cristo man ta xcꞌastaj-pa jeꞌ. \v 16 Ri ncaꞌeꞌn chi ri quiminakiꞌ man ncaꞌcꞌastaj ta pa, man otz ta ri niquiꞌej; ruma xa ta quireꞌ, ri Cristo man ta xcꞌastaj-pa. \v 17 Y xa ri Cristo man ta xcꞌastaj-pa, man jun nicꞌatzin chi ixreꞌ icukubꞌan icꞌuꞌx riqꞌuin. Xa cꞌa ixcꞌo chupan ri i-pecados. \v 18 Y xa ta quireꞌ, ri quiminakiꞌ ri xquinimaj-el ri Cristo, cꞌa pa kꞌakꞌ xaꞌbꞌaka-ve. \v 19 Y xa ta joꞌc vaveꞌ choch-ulief kayoꞌien chi ri Cristo cꞌo xtuyaꞌ chika, juyeꞌ ta kavach chiquivach quinojiel ri vinak. \p \v 20 Pero nojiel reꞌ xa man ketzij ta. Ruma ri Cristo can xcꞌastaj-pa chiquicajol ri quiminakiꞌ. Jajaꞌ ri naꞌay ri xcꞌastaj-pa y rumareꞌ can xcaꞌcꞌastaj-pa ri nicꞌaj chic quiminakiꞌ. \v 21 Ruma jun ache xpa ri camic choch-ulief, y konojiel xka ri camic pa kaveꞌ. Rumareꞌ ri Cristo xuoc vinak y xcꞌastaj-pa chiquicajol ri quiminakiꞌ, chi quireꞌ ojreꞌ jeꞌ xkojcꞌastaj-pa. \v 22 Ruma ri Adán, nkucon konojiel. Y ruma ri Cristo, xtikil ri cꞌaslien ri man niqꞌuis ta. \v 23 Pero nojiel en su orden: Ja ri Cristo ri naꞌay xcꞌastaj-pa. Y antok xtipa chic jun bꞌay, ojreꞌ ri oj richin chic jajaꞌ xkojcꞌastaj-pa jeꞌ. \v 24 Y cꞌajareꞌ xtalka ri ruqꞌuisbꞌal kꞌij, antok ri Cristo i-ruqꞌuisuon chic quinojiel ri itzal tak espíritus, quireꞌ jeꞌ ri autoridades y ri cꞌo poder pa quikꞌaꞌ. Y cꞌajareꞌ xtuyaꞌ chic ri reino cha ri Dios ri Rutataꞌ. \v 25 Vacame nicꞌatzin chi ja ri Cristo nibꞌano gobernar, hasta cꞌa xcaꞌruyaꞌ quinojiel ri ru-enemigos chuxieꞌ rakan.\x + \xo 15:25 \xt Sal. 110:1.\x* \v 26 Y ri ruqꞌuisbꞌal ru-enemigo ri xtiqꞌuis, ja ri camic. \v 27 Incheꞌl ri nuꞌej chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios, chi nojiel xyoꞌx chuxieꞌ rakan ri Cristo.\x + \xo 15:27 \xt Sal. 8:6.\x* Y antok nuꞌej nojiel, man nuꞌej ta chi ri Dios xuoc jeꞌ pa rukꞌaꞌ; ruma ja ri Dios mismo xjacho nojiel pa rukꞌaꞌ jajaꞌ. \v 28 Y antok nojiel cꞌo chic pa rukꞌaꞌ ri Cristo, cꞌajareꞌ xtujach-riꞌ pa rukꞌaꞌ ri Dios ri xjacho nojiel pa rukꞌaꞌ, y riqꞌuin reꞌ kꞌalaj chi ri Dios can nem-ve y jajaꞌ ri xticꞌujieꞌ paroꞌ nojiel. \p \v 29 Y xa man ta ncaꞌcꞌastaj-pa ri quiminakiꞌ, ¿chica xtiquiyoꞌiej ri vinak ri niquiꞌan bautizar-quiꞌ pa quicꞌaxiel ri i-quiminak chic, xa ri quiminakiꞌ reꞌ man jun bꞌay chic xcaꞌcꞌastaj-pa? ¿Karruma niquiꞌan bautizar-quiꞌ pa quicꞌaxiel? \p \v 30 Y xa man ta ncaꞌcꞌastaj-pa ri quiminakiꞌ, ¿chica ntuoc-ve chi ojreꞌ kꞌij-kꞌij ojcꞌo choch peligros? \v 31 Inreꞌ kꞌij-kꞌij incꞌo choch ri camic. Y can ketzij niꞌej-el chiva vacame chi ri vánima niquicuot ruma ixreꞌ xinimaj ri Kajaf Jesucristo. \v 32 Inreꞌ antok xintej nukꞌij chi xisamaj Efeso ri pacheꞌ incꞌo-ve, ri vinak can xaꞌpalaj chuvij, y can incheꞌl itziel tak chicop xquiꞌan. Y xa ta ketzij chi ri i-quiminak man chic ncaꞌcꞌastaj ta pa, ¿chica nichꞌec? Xa más otz nakaꞌan incheꞌl ri niꞌeꞌx: Kuvaꞌ y kukumun, ruma xa chuaꞌk chi cabꞌij xa nkucon.\x + \xo 15:32 \xt Is. 22:13.\x* \p \v 33 Man quixsach, man tivucꞌuaj-iviꞌ quiqꞌuin ri itziel ncaꞌchꞌoꞌ, ruma xa xtiquiqꞌuis paroꞌ ri icꞌaslien. \v 34 Tibꞌanaꞌ cuenta-iviꞌ, y man chic tiꞌan ri pecado. Quireꞌ niꞌej chiva ruma icꞌo chicajol ri man cataꞌn ta roch ri Dios. ¡Quixqꞌuix bꞌaꞌ rumareꞌ! \p \v 35 Pero xa icꞌo ri ncaꞌcꞌutun: ¿Cheꞌl ncaꞌcꞌastaj-pa ri quiminakiꞌ? ¿Chica clase ri qui-cuerpo antok xcaꞌpa? \v 36 Jun ri niꞌeꞌn quireꞌ, xa nacanic. Ruma jun ijaꞌtz antok nitic, can incheꞌl nicon nuꞌon, ruma can nimuk. Pero nicꞌatzin nuꞌon quireꞌ, chi quireꞌ nibꞌuos y ntiel-pa. \v 37 Ri ijaꞌtz ri nitic, man ijaꞌtz ta chic ri ntiel-pa, xa jun ticoꞌn ri ntiel-pa. Ya sea richin trigo o jun chic ijaꞌtz. \v 38 Pero ja ri Dios ri nibꞌano quireꞌ cha. Y quireꞌ nuꞌon chica quinojiel ijaꞌtz. \v 39 Y quireꞌ jeꞌ qꞌuiy roch cuerpo icꞌo. Ri ka-cuerpo ojreꞌ jun-ve chic rubꞌanic, ri qui-cuerpo ri chicop jun-ve chic, ri qui-cuerpo ri chicop ri cꞌo quixicꞌ jun-ve chic y ri car jun-ve chic ri qui-cuerpo. \v 40 Y quireꞌ jeꞌ ojreꞌ ri ojcꞌo vaveꞌ choch-ulief, man junan ta ka-cuerpo quiqꞌuin ri icꞌo chicaj. Ruma ri rukꞌij ri ka-cuerpo ojreꞌ man junan ta rukꞌij riqꞌuin ri qui-cuerpo ri icꞌo chicaj. \v 41 Y quireꞌ jeꞌ ri kꞌij y ri icꞌ, man junan ta ri sakil ri niquiyaꞌ, y man junan ta jeꞌ ri quisakil ijejeꞌ riqꞌuin ri sakil ri niquiyaꞌ ri estrellas (chꞌumil). Ri estrellas (chꞌumil) jeꞌ man junan ta ri sakil niquiyaꞌ chiquijunal. \p \v 42 Y quireꞌ jeꞌ xtuꞌon ri qui-cuerpo ri quiminakiꞌ antok xcaꞌcꞌastaj-pa, man junan ta chic riqꞌuin ri qui-cuerpo ri xcꞌujieꞌ vaveꞌ choch-ulief ri xa xkꞌay. Pero ri qui-cuerpo ri xticꞌujieꞌ chicaj man xtikꞌay ta. \v 43 Ri qui-cuerpo ri xcꞌujieꞌ vaveꞌ choch-ulief manak rukꞌij, pero ri qui-cuerpo ri xticꞌujieꞌ antok xcaꞌcꞌastaj-pa, can xticꞌujieꞌ rukꞌij. Ri qui-cuerpo ri xcꞌujieꞌ vaveꞌ, manak ruchukꞌaꞌ, pero ri qui-cuerpo ri xticꞌujieꞌ antok xcaꞌcꞌastaj-pa, can cꞌo ru-poder. \v 44 Ri ka-cuerpo ri cꞌo vacame, joꞌc vaveꞌ choch-ulief nicꞌatzin-ve chika, pero chi nkuꞌa chicaj, nicꞌatzin chi jun-ve chic ri ka-cuerpo. Ri ka-cuerpo ri xtimuk, can richin-ve ri ulief, pero ri nicꞌastaj-pa, can richin-ve ri chicaj. \p \v 45 Y quireꞌ ri tzꞌibꞌan can chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios, chi antok xꞌan ri naꞌay ache Adán, ri Dios naꞌay xuꞌon ri ru-cuerpo y después xuyaꞌ rucꞌaslien, y jun cꞌaslic vinak xuꞌon ri Adán.\x + \xo 15:45 \xt Gn. 2:7.\x* Pero ri jun chic Adán, ja ri Cristo ri cꞌo más rakalien ruma jajaꞌ man joꞌc ta cꞌo rucꞌaslien, xa nuyaꞌ jeꞌ cꞌaslien richin nojiel tiempo. \v 46 Pero naꞌay nicꞌujieꞌ ri ka-cuerpo richin ri roch-ulief, después nicꞌujieꞌ ri ka-cuerpo richin ri chicaj. Y man ja ta ri ka-cuerpo richin ri chicaj ri nicꞌujieꞌ naꞌay. \v 47 Ri naꞌay ache, can richin-ve ri roch-ulief, ruma cha ulief xꞌan-ve. Pero ri rucaꞌn ache, ja ri Cristo ri Ajaf, ri can richin-ve chicaj. \v 48 Ojreꞌ ri cꞌa ojcꞌo vaveꞌ choch-ulief, oj junan riqꞌuin ri naꞌay ache ri xꞌan cha ulief. Pero ri icꞌo chic chicaj, can incheꞌl cꞌa ri Cristo ri cꞌo chicaj. \v 49 Vacame ojreꞌ xa junan ka-cuerpo riqꞌuin ri naꞌay ache ri xꞌan cha ulief, pero xtalka ri kꞌij antok ri ka-cuerpo xtuoc incheꞌl ru-cuerpo ri Cristo ri cꞌo chicaj. \p \v 50 Hermanos, inreꞌ nivajoꞌ niꞌej chiva: Ri ka-cuerpo ri cꞌo vacame man xtibꞌacꞌujieꞌ ta pa ru-reino ri Dios, ruma xa man nilayuj ta, xa nikꞌay. \p \v 51 Pero nivajoꞌ niꞌej jun tzij chiva, ri cꞌo pan aval riqꞌuin ri Dios ojier can tiempo. Man konojiel ta xkucon, pero konojiel xticꞌaxtaj ri ka-cuerpo, \v 52 ruma chupan jun rato, ri can incheꞌl antok nakayup y nakajak ri kanakꞌavach, can xtikꞌajan ri ruqꞌuisbꞌal trompeta y jareꞌ antok xkojcꞌaxtaj. Antok xtikꞌajan ri trompeta, can ja xcaꞌcꞌastaj-pa ri quiminakiꞌ ri xquinimaj-el, y riqꞌuin jun chic qui-cuerpo ri man nikꞌay ta xcaꞌcꞌastaj-el. Y ri ojreꞌ ri cꞌa ojcꞌas, can xticꞌaxtaj-el ri ka-cuerpo.\x + \xo 15:52 \xt 1Ts. 4:15-17.\x* \v 53 Ri ka-cuerpo ri cꞌo vacame, xa nikꞌay y nichuver, y rumareꞌ nicꞌatzin chi nicꞌujieꞌ jun ka-cuerpo ri man nikꞌay ta ni man nichuver ta. Ri ka-cuerpo ri cꞌo vacame xa nicon, y nicꞌatzin chi nicꞌujieꞌ jun chic ka-cuerpo ri man nicon ta. \v 54 Y antok ri ka-cuerpo xticꞌaxtaj, y man xtikꞌay ta chic, man xtichuver ta chic, y man xticon ta chic jeꞌ, ja xtuꞌon cumplir ri tzꞌibꞌan can chupan ri ruchꞌabꞌal ri Dios, antok nuꞌej: Ri camic xchꞌacataj y man jun chic ru-poder.\x + \xo 15:54 \xt Is. 25:8.\x* \v 55 ¿Pacheꞌ cꞌo-ve ri a-pansuoña camic? ¿Pacheꞌ cꞌo-ve chi ncachꞌacuon camic?\x + \xo 15:55 \xt Os. 13:14.\x* Quireꞌ nuꞌej ri ruchꞌabꞌal ri Dios ri tzꞌibꞌan can. \v 56 Ri ru-pansuoña ri camic ja ri pecado, y ri niyoꞌn ru-poder ri pecado ja ri ley. \v 57 Pero tiox bꞌaꞌ cha ri Dios chi jajaꞌ xutak-pa ri Kajaf Jesucristo chi nkojrucol, y chi nkuchꞌacuon. \p \v 58 Y rumareꞌ, hermanos ri altíra nquixvajoꞌ, niꞌej chiva: Can tiyaꞌ ivánima riqꞌuin ri Dios y man tiyaꞌ can. Can siempre tibꞌanaꞌ rusamaj ri Ajaf y jaꞌal tibꞌanaꞌ cha. Y talka pan iveꞌ chi nojiel ri samaj ri ntiꞌan ruma ri Ajaf, man choj ta quireꞌ xtiqꞌuis, xa xtiyoꞌx rucꞌaxiel chiva. \c 16 \s1 Ri ofrenda quichin ri santos hermanos \p \v 1 Y vacame nivajoꞌ nquichꞌoꞌ chirij ri ofrenda ri ntimol quichin ri santos hermanos.\x + \xo 16:1 \xt Ro. 15:25-26.\x* Tibꞌanaꞌ incheꞌl ri nuꞌeꞌn chica ri iglesias ri icꞌo Galacia. \v 2 Ri naꞌay kꞌij richin nojiel semana, ixreꞌ tiyacaꞌ yan apa ri janeꞌ (jaroꞌ) nquixtiquir ntiyaꞌ, según ri ntichꞌec. Quireꞌ tibꞌanaꞌ richin quireꞌ antok inreꞌ xquinalka, manak chic ofrenda xtimol. \v 3 Y antok xquinalka, ixreꞌ ri xquixꞌeꞌn ri chica xcaꞌcꞌuan ri iv-ofrenda. Tibꞌana-el qui-cartas chi quireꞌ kꞌalaj chi ijejeꞌ ri xaꞌicha-el ruma ivataꞌn quivach, y ijejeꞌ ri xcaꞌntak-el inreꞌ, chi ncaꞌa Jerusalén. \v 4 Y xa nicꞌatzin chi nquiꞌa inreꞌ jeꞌ, can nquiꞌa, y ijejeꞌ xcaꞌa viqꞌuin. \s1 Ri Pablo nrajoꞌ niꞌa Corinto \p \v 5 Inreꞌ nivajoꞌ nquinakꞌax naꞌay Macedonia\x + \xo 16:5 \xt Hch. 19:21.\x* y cꞌajareꞌ xquibꞌaka iviqꞌuin ixreꞌ. \v 6 Nubꞌanun pensar chi antok xquinalka, nquilayuj-el bꞌaꞌ iviqꞌuin, o xtinkꞌasaj ri tiempo richin tief iviqꞌuin. Y antok xquiniel-el iviqꞌuin, nivajoꞌ chi nquinito-el riqꞌuin ri nicꞌatzin chuva richin ri nubꞌiey ri chica-na lugar xquiꞌa-ve. \v 7 Vacame, man nivajoꞌ ta yan nquibꞌaka iviqꞌuin, ruma man nivajoꞌ ta chi jutzꞌit-oc tiempo nquicꞌujieꞌ iviqꞌuin. Inreꞌ can nivajoꞌ nquilayuj-el bꞌaꞌ iviqꞌuin, vi xa nuꞌon permitir ri Ajaf. \v 8 Pero inreꞌ cꞌa nivajoꞌ nquicꞌujieꞌ Efeso, cꞌa takꞌax-na ri namakꞌej Pentecostés.\x + \xo 16:8 \xt Lv. 23:15-21; Dt. 16:9-11.\x* \v 9 Ruma ri vaveꞌ Efeso, ri Dios rujakuon jun nem puerta chinoch chi niꞌan ri rusamaj y cꞌo qꞌuiy otz nucꞌam-pa ri samaj reꞌ. Pero iqꞌuiy quiyoval chuvij.\x + \xo 16:9 \xt Hch. 19:8-10.\x* \p \v 10 Xa xtalka ri Timoteo iviqꞌuin,\x + \xo 16:10 \xt 1Co. 4:17.\x* can jaꞌal tibꞌanaꞌ recibir. Jajaꞌ rusamaj ri Ajaf nuꞌon, incheꞌl niꞌan inreꞌ. Rumareꞌ otz titzꞌataꞌ, chi quireꞌ otz xtunaꞌ chicajol. \v 11 Man ta xtiꞌan cha chi man jun rakalien. Y antok xtiel-pa iviqꞌuin, tiya-pa ri nicꞌatzin cha richin ri rubꞌiey, chi quireꞌ can ta cꞌo paz riqꞌuin antok xtitzalaj-pa, ruma inreꞌ xtinvoyoꞌiej-apa quiqꞌuin ri hermanos. \p \v 12 Y chirij ri hermano Apolos, niꞌej chiva chi altíra xinꞌan rogar choch chi tiꞌa quiqꞌuin ri hermanos ri ncaꞌa iviqꞌuin. Pero man xrajoꞌ ta niꞌa vacame; xa xtiꞌa antok xtirajoꞌ. \s1 Ri ruqꞌuisbꞌal saludos \p \v 13 Hermanos, tibꞌanaꞌ cuenta ri icꞌaslien y can ticukubꞌaꞌ icꞌuꞌx riqꞌuin ri Dios siempre. Man quixtzalaj chivij, y man tixiꞌij-iviꞌ; xa can cof quixcꞌujieꞌ y ticusaj ri poder ri ruyoꞌn ri Dios chiva. \v 14 Y nojiel ri ntiꞌan, can riqꞌuin amor tibꞌanaꞌ. \p \v 15 Hermanos, ixreꞌ ivataꞌn chi ri Estéfanas\x + \xo 16:15 \xt 1Co. 1:16.\x* y ri ru-familia, ijejeꞌ ri naꞌay xquinimaj ri Cristo chireꞌ chupan ri lugar Acaya, y ijejeꞌ can riqꞌuin nojiel cánima ncaꞌquiꞌan servir ri santos hermanos. \v 16 Y niꞌan rogar chiva chi quixniman chica ijejeꞌ, chica jeꞌ quinojiel ri incheꞌl ijejeꞌ, ri ncaꞌtoꞌn y niquiꞌan rusamaj ri Dios. \v 17 Inreꞌ altíra nquiquicuot quiqꞌuin ri Estéfanas, ri Fortunato y ri Acaico, ri xiꞌtak-pa viqꞌuin, ruma ijejeꞌ quibꞌanun chuva incheꞌl can ixcꞌo-pa viqꞌuin ninaꞌ. \v 18 Ruma ijejeꞌ xalquiyaꞌ ruchukꞌaꞌ ri nu-espíritu, y quireꞌ jeꞌ mismo xinaꞌ ixreꞌ. Ruma cꞌa reꞌ, can quiꞌiyaꞌ pa cuenta ijejeꞌ y ri nicꞌaj chic ri can incheꞌl ijejeꞌ. \p \v 19 Ri iglesias ri icꞌo Asia niquitak-el jun saludo chiva. Y quireꞌ jeꞌ ri Aquila y ri Priscila\x + \xo 16:19 \xt Hch. 18:2.\x* y ri iglesia ri cꞌo pa cachuoch niquitak-el qꞌuiy saludo chiva pa rubꞌeꞌ ri Ajaf. \v 20 Quinojiel cꞌa ri hermanos niquitak-el jun saludo chiva. Tibꞌanaꞌ saludar-iviꞌ chibꞌil-iviꞌ y titzꞌubꞌaj ichiꞌ pa rubꞌeꞌ ri Ajaf Dios. \p \v 21 Inreꞌ Pablo riqꞌuin nukꞌaꞌ nitzꞌibꞌaj-el va saludo va. \p \v 22 Y xa cꞌo jun ri man nrajoꞌ ta ri Ajaf Jesucristo, tika ri castigo paroꞌ. Ri Ajaf xa ya nipa chic. \p \v 23 Ja ta ri ru-favor ri Ajaf Jesucristo ticꞌujieꞌ iviqꞌuin. \p \v 24 Inreꞌ altíra nquixvajoꞌ ixvonojiel, ruma oj konojiel xa oj richin chic ri Cristo Jesús. Amén.