\id LUK - Central Cakchiquel (Guatemala) -2012 (DBL -2013) \h SAN LUCAS \toc1 Ri ruc'aslen ri Jesucristo ri tz'ibatel can roma San Lucas \toc2 San Lucas \toc3 Lc \mt1 Ri ruc'aslen ri Jesucristo ri tz'ibatel can roma San Lucas \c 1 \s1 Jun tzij chire ri Teófilo \p \v 1 E q'uiy yan c'a quitijon chic quik'ij richin niquitz'ibaj pa rucholajen ri xa c'a ja re tiempo re' xebanatej.\f + \fr 1:1 \ft Jn. 20:31; Hch. 1:1-3; 1 Ti. 3:16.\f* \v 2 Y ri rutz'ibaxic ri xquiben chire can achi'el vi ri xtzijox chike coma ri xetz'eton ri c'a pa rutiquiribel pe.\f + \fr 1:2 \ft Jn. 15:27; 2 P. 1:16; 1 Jn. 1:1.\f* Y ri xetz'eton ri xbanatej xe'oc chuka' tzijoy ruch'abel ri Dios. \v 3 Y yin chuka' ninvajo' nintz'ibaj ri xbanatej. Can xintej c'a nuk'ij richin xinvetamaj chirij ri rutiquiribel. Y jari' ri ninvajo' nintzijoj chave.\f + \fr 1:3 \ft Hch. 1:1.\f* Ninvajo' chi pa rucholajen nintzijoj chave rat nimalej Teófilo, \v 4 richin queri' can ja vi ri rubanic ri navetamaj chirij ri kitzij\f + \fr 1:4 \ft Jn. 20:31; Hch. 1:1; 11:4.\f* ri can at tijon-vi-pe. \s1 Jun ángel nubij chi xtalex jun ac'ual ri xtubini'aj Juan \p \v 5 Chiri' pa Judea xc'oje' c'a jun sacerdote ri xubini'aj Zacarías, y rija' xc'oje' c'a quiq'uin juk'at sacerdotes ri quibini'an chi e richin ri Abías.\f + \fr 1:5 \ft Neh. 12:4.\f* Pa ru-tiempo ri Zacarías jac'a ri achin Herodes ri rey\f + \fr 1:5 \ft Mt. 2:1.\f* chiri' pa Judea. Ri rixjayil ri Zacarías rubini'an Elisabet. Re Elisabet re' jun riy-rumam can ri nimalej sacerdote ri xubini'aj Aarón. \v 6 Re juc'ulaj vinek re' e choj chuvech ri Ajaf Dios, y niquinimaj c'a ri rutzij.\f + \fr 1:6 \ft 1 R. 9:4; 2 R. 20:3; Sal. 119:6; 2 Co. 1:12.\f* Can niquiben-vi ri nubij. Y man jun vinek nitiquir nibin c'a achique ta tzij chiquij, roma can e choj vi. \v 7 Re juc'ulaj vinek re' man jun c'a calc'ual, roma ri Elisabet man alanel ta. Y che ca'i' c'o chic juba' quijuna' chuka'. \p \v 8 Ri k'ij c'a tok ja ri Zacarías y ri e rachibil ri ec'o chi yebanon ri jalajoj ruvech samaj\f + \fr 1:8 \ft 2 Cr. 8:14.\f* chiri' pa rachoch ri Dios, que c'a re' xbanatej. \v 9 Chiquijujunal ri sacerdotes ri' can jalajoj c'a ruvech samaj ri c'o chi niquiben, y ri k'ij ri' pa ruvi' ri Zacarías xka-vi richin chi ja rija' ri c'o chi noc-apo pa rachoch ri Dios richin chi nuporoj ri pon.\f + \fr 1:9 \ft Ex. 30:7, 8.\f* \v 10 Y tok najin c'a chuporoxic ri pon, conojel c'a ri vinek ri niquimol-apo-qui' chuva-jay,\f + \fr 1:10 \ft Lv. 16:17.\f* niquiben orar. \v 11 Jac'a tok c'o ri Zacarías chiri' richin nuporoj ri pon, jari' tok xuc'ut-ri' jun ángel chuvech, jun ángel richin ri Ajaf Dios. Y re ángel re' xpa'e' chunakaj ri altar\f + \fr 1:11 \ft Ex. 30:1.\f* ri niporox-vi ri pon. Pa rajquik'a' ri altar xpa'e-vi. \v 12 Tok ri Zacarías xutz'et re ángel re', xsach ruc'u'x y xpe xibinri'il chire.\f + \fr 1:12 \ft Lc. 1:29; 2:9; 5:8; Hch. 10.4.\f* \v 13 Pero ri ángel xubij chire ri Zacarías: Man taxibij-avi'.\f + \fr 1:13 \ft Ap. 1:17.\f* Ri Dios xrac'axaj ri a-oración.\f + \fr 1:13 \ft Gn. 25:21; 1 S. 1:19; Hch. 10:4.\f* Ri Elisabet ri avixjayil xtic'oje' c'a jun ral, y re ac'ual re', Juan ri rubi' ri xtaya'. \v 14 Re ac'ual c'a re' xtuq'uen-pe janíla quicoten chave rat, y xtuq'uen chuka' pe quicoten chique janíla e q'uiy vinek.\f + \fr 1:14 \ft Lc. 1:58.\f* \v 15 Roma re avalc'ual re' xtoc nimalej samajel chuvech ri Dios.\f + \fr 1:15 \ft Mt. 11:11; Jn. 5:35.\f* Man xtukun ta vino, ni ch'aka' chic quivech ya' ri yek'abarisan,\f + \fr 1:15 \ft Nm. 6:3; Jue. 13:4; Lc. 7:33.\f* roma can pa ralaxic pe ri nojinek ránima riq'uin ri Lok'olej Espíritu. \v 16 Y xtuben c'a chique e q'uiy avinak israelitas richin niquinimaj ri Ajaf Dios y nijalatej ri quic'aslen.\f + \fr 1:16 \ft Mal. 4:5, 6.\f* \v 17 Jac'a ri Juan\f + \fr 1:17 \ft Mt. 11:14.\f* ri avalc'ual ri xtichojmirisan\f + \fr 1:17 \ft Is. 40:3.\f* acuchi noka-vi ri Ajaf. Rija' can xtic'oje' c'a ri Lok'olej Espíritu y ri uchuk'a' riq'uin, can achi'el tok xc'oje' riq'uin ri Elías, ri jun ri xk'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can. Chuka' ri Juan xtuben c'a chique ri te'ej-tata'aj richin yecajo' ri calc'ual, y xtuben chuka' chique ri vinek man yeniman ta tzij, chi niquic'uaj jun choj c'aslen achi'el ri quic'uan ri vinek choj quic'aslen. Queri' ruchojmirisaxic xtuben-apo chique ri vinek, richin queri' re vinek re' xa can xe chic coyoben ri Ajaf, xcha' ri ángel chire ri Zacarías. \p \v 18 Y ri Zacarías xuc'utuj chire ri ángel: ¿Achi'el c'a tok xtinvetamaj\f + \fr 1:18 \ft Gn. 15:8; Jue. 6:36; Is. 38:22.\f* yin chi can kitzij ri nabij? Roma yin y ri vixjayil xa oj rijita'k chic,\f + \fr 1:18 \ft Gn. 17:17; 18:12.\f* y man yec'oje' ta chic kalc'ual, xcha'. \p \v 19 Y jari' tok ri ángel xubij chire: Ja yin ri nubini'an Gabriel,\f + \fr 1:19 \ft Dn. 8:16; 9:21; Mt. 18:10; He. 1:14.\f* y ri Dios yirutek richin ninben ri nrajo'. Roma c'a ri' xirutek-pe vacami richin nonbij can chave ri nuq'uen-pe quicoten, chi xtic'oje' ri avalc'ual. \v 20 Y roma c'a ri man xanimaj ta ri xinbij chave, xcamemur c'a can,\f + \fr 1:20 \ft Ex. 4:11; Ez. 3:26; 24:27; Lc. 1:62.\f* man c'a xcach'on ta, c'a tok xtalex na ri avalc'ual, c'ari' xcach'on chic jun bey. Ronojel c'a re' can xtibanatej na vi, pero tok xtapon ri k'ij, xcha'. \p \v 21 Tok ri Zacarías nitzijon c'a ri ángel riq'uin, ri vinek ri e oyobeyon richin chuva-jay el, niquibila' c'a: ¿Achique roma tok xa man jun bey nel-pe chupan ri lok'olej rachoch ri Dios? \v 22 Y tok ri Zacarías xbe'el-pe, man nitiquir ta nich'on chique, roma ri memurinek.\f + \fr 1:22 \ft Lc. 1:62.\f* Roma c'a ri', ri e oyobeyon richin, xquinabej chi c'o ri xk'alajirisex-pe chuvech ri chiri' chupan ri lok'olej jay. Ri Zacarías xaxe riq'uin ruk'a' nich'on-vi chique, roma xa xmemur c'a can. \p \v 23 Y tok rija' e rutz'akatisan\f + \fr 1:23 \ft 1 Cr. 9:25.\f* chic can ri k'ij richin samaj chiri' pa rachoch ri Dios, xbe chirachoch. \v 24 Xa c'a ca'i-oxi' c'a k'ij tic'o can ri xc'ulvachitej chiri' pa rachoch ri Dios, tok ri Elisabet ri rixjayil ri Zacarías, xunabej chi yava' chic, y romari' man xel ta pa bey vo'o' ic'. Ri Elisabet nubij c'a: \v 25 Vacami ri Vajaf Dios nuya' c'a re ac'ual re' chuve, richin chi yin man chic quiq'uix\f + \fr 1:25 \ft Gn. 30:23; Is. 4:1.\f* chiquivech ri vinek ri niquikasaj\f + \fr 1:25 \ft 1 S. 1:6.\f* nuk'ij roma man jun val.\f + \fr 1:25 \ft Is. 54:1.\f* \s1 Jun ángel nuya' c'a rutzijol chire ri María chi xtralaj jun ac'ual y Jesús rubi' ri c'o chi nuya' \p \v 26 Jac'a tok ri Elisabet ruchapon chic vaki' ic' yava' pe, jari' tok ri Dios xutek ri ángel\f + \fr 1:26 \ft Lc. 1:19.\f* Gabriel pa jun tinamit rubini'an Nazaret, jun tinamit ri c'o pa Galilea. \v 27 Ri ángel Gabriel xtak riq'uin jun xten rubini'an María. Re xten\f + \fr 1:27 \ft Is. 7:14; Mt. 1:18.\f* c'a re', c'utun chic richin c'ulubic roma jun ala' rubini'an José. Y re José re' riy-rumam can ri rey David. \v 28 Ri ángel can xapon na vi riq'uin ri xten, y xubij chire: ¡Tiquicot c'a ri avánima, roma yalan xaka' chuvech ri Dios! Ri Ajaf can c'o aviq'uin.\f + \fr 1:28 \ft Jue. 6:12.\f* Y chique conojel ri ixoki' ja rat ri más urtisanic xac'ul.\f + \fr 1:28 \ft Lc. 1:42.\f* \p \v 29 Y tok ri María xutz'et ri ángel y xrac'axaj ri xubij chire, achi'el xsach ruc'u'x\f + \fr 1:29 \ft Lc. 1:12.\f* y xuch'ob c'a ka pa ránima chi achique roma tok quere' ruk'ejeloxic (ruk'ijaloxic) nuben. \v 30 Jari' tok ri ángel chanin xubij chire ri María: Man taxibij-avi'. Rat avilon rutzil ri Dios. \v 31 Vacami c'a, ninbij can chave chi xtipe alanic chavij, y tok xtalex\f + \fr 1:31 \ft Ga. 4:4.\f* c'a re ac'ual re', ti ala' y Jesús ri rubi' ri xtaya'. \v 32 Rija' janíla c'a ruk'ij xtic'oje',\f + \fr 1:32 \ft Fil. 2:10; 1 Ti. 6:15.\f* y xtubini'aj chuka' Ruc'ajol ri nimalej Dios. Ri Jesús jun riy-rumam can ri rey David, y ri Ajaf Dios can ja rija' ri xtutz'uyuba'\f + \fr 1:32 \ft 2 S. 7:11; Sal. 132:11; Is. 9:6, 7; 16:5; Jer. 23:5.\f* can pa rutz'uyubal ri rey David ri xc'oje' ojer can, \v 33 richin queri' ri Jesús nuk'et tzij pan ivi' rix riy-rumam can ri Jacob. Y ri ruk'atbel-tzij xtibe-ruvech,\f + \fr 1:33 \ft Dn. 2:44; 7:14; Abd. 21; Mi. 4:7; Jn. 12:34.\f* man jun bey chic xtitane', xcha' ri ángel chire ri María. \p \v 34 Y tok ri María rac'axan chic ka ronojel re', xuc'utuj chire ri ángel: ¿Achi'el c'a tok xtic'oje' val? Roma yin xa man jani inc'o ta riq'uin ri xtoc vachijil. \p \v 35 Y ri ángel xubij chire ri María: Ja ri Lok'olej Espíritu riq'uin ri ruchuk'a' ri nimalej Dios, jari' ri xtika-pe pan avi'.\f + \fr 1:35 \ft Mt. 1:18, 20.\f* Roma c'a ri', ri lok'olej ac'ual ri xtalex aviq'uin, can xtubini'aj na vi Ruc'ajol ri Dios.\f + \fr 1:35 \ft Lc. 1:32.\f* \v 36 Y tavetamaj c'a chuka' can, chi ri Elisabet ri avach'alal xteralaj jun ac'ual, stape' man vi alanel ta y chuka' can ri'j chic.\f + \fr 1:36 \ft Mt. 14:33; 26:63; Jn. 1:34; 20:31; Hch. 8:37; Ro. 1:4.\f* Y jare' ri ruvak ric' (ruvakak ric'). \v 37 Roma ri Dios man jun ri c'ayef ta nuben chuvech.\f + \fr 1:37 \ft Gen. 18:14; Jer. 32:17; Zac. 8:6; Ro. 4:21.\f* \p \v 38 Can jari' tok ri María xubij: Jac'are' inc'o pa ruk'a' ri Ajaf. Can tibanatej c'a achi'el ri xabij chuve, xcha' ri María chire ri ángel. \p Y ri ángel xel-el chiri' riq'uin ri María, y xbe. \s1 Ri María xbe chutz'etic ri Elisabet \p \v 39 Je k'ij c'a ri' tok ri María chanin xuben-el richin xbe pa jun tinamit ri c'o pa ruvi' jun juyu' richin Judea.\f + \fr 1:39 \ft Jos. 21:9.\f* \v 40 Y tok xapon chiri' pa tinamit, rija' xbe pa cachoch ri Zacarías y ri Elisabet. Rija' xuk'ejela' c'a (xuk'ijala' c'a) ri Elisabet. \v 41 Tok ri Elisabet xrac'axaj ri ruk'ejelonic (ruk'ijalonic) ri María, can xropin janíla ri ac'ual ri royoben, xuna' rija'. Y tok ri Elisabet nojinek chic ránima riq'uin ri Lok'olej Espíritu,\f + \fr 1:41 \ft Hch. 6:3; Ef. 5:18; Ap. 1:10.\f* \v 42 can riq'uin c'a ruchuk'a' xch'on, y xubij: Chikacojol roj ixoki', ja rat ri más urtisanic ac'ulun,\f + \fr 1:42 \ft Jue. 5:24.\f* y que chuka' ri' ri urtisanic c'o pa ruvi' ri ac'ual ri xtalex aviq'uin. \v 43 Man nik'ax ta c'a chinuvech, ¿roma in achique ta c'a yin, richin yino'ak'ejela' can (yino'ak'ijala' can) rat ri rute' ri Vajaf?\f + \fr 1:43 \ft Lc. 2:11.\f* \v 44 Y can xe xinvac'axaj ri ach'abel tok xinak'ejela' (xinak'ijala'), ri ac'ual ri voyoben, can xropin roma quicoten, xinna' yin. \v 45 Jebel c'a ruva-ak'ij\f + \fr 1:45 \ft Jn. 20:29.\f* chi xanimaj ri xubij ri Ajaf chave, roma ri ac'ual ri xubij chave chi xtalex aviq'uin, can xtalex na vi. \p \v 46 Y jac'ari' tok ri María xubij: \q1 Yin riq'uin ronojel vánima ninya' ruk'ij ri Ajaf.\f + \fr 1:46 \ft Is. 2:1.\f* \q1 \v 47 Ri vánima niquicot roma ri Dios ri Nucolonel.\f + \fr 1:47 \ft 1 Ti. 1:1; Tit. 3:4.\f* \q1 \v 48 Roma ri Dios xirucha', yin ri xa in achique la oc chi samajel.\f + \fr 1:48 \ft 1 S. 1:11; Sal. 138:6.\f* \q1 Y janipe' ri xtibe-apo, ri vinek xtiquibij chi jebel ruva-nuk'ij.\f + \fr 1:48 \ft Mal. 3:12; Lc. 11:27.\f* \q1 \v 49 Roma q'uiy nima'k tak utzil ri rubanon-pe chuve rija', ri can nitiquir-vi nuben ronojel.\f + \fr 1:49 \ft Sal. 71:19; 126:2, 3.\f* \q1 Y ri rubi' rija' can lok'olej vi.\f + \fr 1:49 \ft Sal. 111:9.\f* \q1 \v 50 Can nujoyovaj c'a chuka' quivech conojel ri vinek,\f + \fr 1:50 \ft Ex. 20:6.\f* ri chi sol chi sol yek'ax-el chuvech re ruvach'ulef\f + \fr 1:50 \ft Gn. 17:7.\f* y can niquiya' ruk'ij rija'.\f + \fr 1:50 \ft Sal. 85:9; 118:4; 145:19; 147:11; Mal. 3:16-18; Ap. 19:5.\f* \q1 \v 51 Y riq'uin c'a ri ruchuk'a', can q'uiy c'a rubanalon.\f + \fr 1:51 \ft Sal. 98:1; 118:15.\f* \q1 Rija' rukasan quik'ij ri yech'obon pa tak cánima chi can janíla quik'ij.\f + \fr 1:51 \ft Sal. 33:10; 1 P. 5:5.\f* \q1 \v 52 E rukasan nima'k tak k'atoy-tzij, \q1 y e runimirisan ri xa juba' oc quik'ij.\f + \fr 1:52 \ft 1 S. 2:6; Sal. 113:6.\f* \q1 \v 53 Ri yevayjan, can ruyo'on c'a ronojel ri nic'atzin chique; \q1 jac'a ri beyoma' xa choj queri' xetak-el. Can man jun xuya-el chique.\f + \fr 1:53 \ft Sal. 34:10.\f* \q1 \v 54 Rija' oj ruto'on c'a roj israelitas ri can oj rucha'on-vi richin chi nikaben ri rusamaj. \q1 Man oj rumestan ta vi can y rujoyovan kavech.\f + \fr 1:54 \ft Sal. 98:3; Jer. 31:3, 20.\f* \q1 \v 55 Can rujoyovan-vi kavech, achi'el ri rubin can chique ri kati't-kamama' ojer, \q1 ri rubin can chire ri Abraham y chike roj ri riy-rumam rija'. \q1 Ri Dios can man jun bey c'a xtumestaj ri rubin can.\f + \fr 1:55 \ft Gn. 17:19; Ga. 3:16.\f* \q1 Queri' c'a ri xubij ri María. \p \v 56 Y ri María xc'oje' la'ek can jun oxi' ic' riq'uin ri Elisabet, y c'ari' xtzolin chirachoch. \s1 Tok xalex ri Juan ri Bautista \p \v 57 Tok xapon ri k'ij richin nalex ri ti ac'ual riq'uin ri Elisabet, xralaj jun ac'ual ti ala'. \v 58 Y ri vinek c'a ri e ru-vecinos ri Elisabet y ri e rach'alal xcac'axaj c'a chi jun nimalej rutzil ri Ajaf, roma xralaj jun ac'ual.\f + \fr 1:58 \ft Lc. 1:36.\f* Y re vinek c'a re' xe'apon riq'uin, chuk'ejeloxic (chuk'ijaloxic), y janíla c'a chuka' xequicot\f + \fr 1:58 \ft Lc. 1:14.\f* riq'uin. \v 59 Y rije' xe'apon chic c'a riq'uin ri Elisabet, tok xapon ri vakxaki' ruk'ij ri ac'ual, tok can ja chuka' ri' niban ri circuncisión chire ri ac'ual,\f + \fr 1:59 \ft Gn. 17:12; 21:4; Lv. 12:3; Lc. 2:21; Hch. 7:8; Fil. 3:5.\f* achi'el nubij chupan ri ru-ley ri Moisés. Y can ja chuka' k'ij ri' tok niquicanoj can rubi' ri ac'ual. Y ri ec'o quiq'uin ri rute-rutata' ri ac'ual xcajo' c'a xquiya' ri rubi' ri rutata' chire ri ac'ual, y queri' ri ac'ual xubini'aj ta Zacarías. \v 60 Jac'a ri rute' ri ac'ual chanin xubij: Re ac'ual man xtuc'uaj ta ri rubi' ri rutata', roma re ac'ual re' xtubini'aj Juan.\f + \fr 1:60 \ft Lc. 1:13.\f* \p \v 61 Y ri ec'o quiq'uin ri Elisabet xquibij chire: ¿Achique roma tok navajo' chi re ac'ual nubini'aj Juan? Roma man jun chique ri e avach'alal rubini'an ta queri'. \p \v 62 Jac'ari' tok pa mem xech'on-apo chire ri Zacarías, ri rutata' ri ac'ual, richin niquic'utuj chire achique bi'aj nrajo' nuya' chire ri ac'ual. \v 63 Ri rutata' ri ac'ual xuc'utuj jun tz'alen ri yequicusaj richin yetz'iban. Chuvech c'a ri tz'alen ri' xutz'ibaj: Ri ac'ual xtubini'aj Juan. Y conojel c'a ri quimolon-apo-qui' quiq'uin ri rute-rutata' ri ac'ual, xsach quic'u'x, roma can ja ri bi'aj ri xubij ri te'ej, can ja chuka' ri' xutz'ibaj ri Zacarías chuvech ri tz'alen. \v 64 Can jac'ari' tok ri Zacarías xch'on chic jun bey.\f + \fr 1:64 \ft Lc. 1:20.\f* Y rija' can xe xch'on, can jari' xuya' ruk'ij ri Dios. \v 65 Y ri e qui-vecinos xpe c'a xibinri'il chique,\f + \fr 1:65 \ft Lc. 7:16.\f* roma ri xbanatej chiri'. Y ri xbanatej, nitzijox c'a ri lugar ri', chiri' pa tak juyu' ri e richin ri Judea.\f + \fr 1:65 \ft Lc. 1:39.\f* \v 66 Y conojel c'a vinek ri ye'ac'axan ri xbanatej quiq'uin ri Zacarías y ri Elisabet, niquiyec c'a ka pa tak cánima ri nitzijox chique,\f + \fr 1:66 \ft Gn. 37:11; Dn. 7:28; Lc. 2:19.\f* y niquibij: ¿Achique c'a rusamaj ruc'amon-pe re ac'ual re'? yecha'. Roma nik'alajin chi can c'o-vi ri Ajaf Dios riq'uin.\f + \fr 1:66 \ft Gn. 39:2; Jue. 13:24; 1 S. 2:18; 16:18; 1 R. 18:46; Sal. 80:17; 89:21; Hch. 11:21.\f* \s1 Ri Zacarías nuya' ruk'ij ri Dios \p \v 67 Roma c'a ri' ri Zacarías, ri rutata' ri ac'ual, tok nojinek ránima riq'uin ri Lok'olej Espíritu,\f + \fr 1:67 \ft Nm. 11:25; 2 S. 23:2; 2 Cr. 20:14; Jl. 2:28; 2 P. 1:21.\f* rija' xuk'alajirisaj c'a y xubij: \q1 \v 68 Janíla ta xtinimirisex rubi' ri Ajaf Dios kichin roj ri aj-Israel,\f + \fr 1:68 \ft 1 R. 1:48; Sal. 41:13; 72:18; 106:48.\f* \q1 roma yojrunataj-pe roj ri rutinamit, y yojrucol.\f + \fr 1:68 \ft Ex. 3:16; Sal. 111:9; Lc. 2:38.\f* \q1 \v 69 Ri Dios nuya' jun kanimalej Colonel. \q1 Y re Kacolonel re', jun riy-rumam can ri David ri jun ka-rey y rusamajel ri Dios xc'oje' ojer can.\f + \fr 1:69 \ft Sal. 132:17.\f* \q1 \v 70 Ri Dios xbin chique ri lok'olej tak achi'a' ri xek'alajirisan ri ruch'abel rija' ojer can, chi xquibij chi xtuya' jun Kacolonel.\f + \fr 1:70 \ft Jer. 23:5; 30:10; Dn. 9:24; Hch. 3:21; Ro. 1:2.\f* Can rusujun-vi-pe jun Kacolonel ojer ri'. \q1 \v 71 Can rubin-vi-pe chi xkojrucol chiquivech ri ye'etzelan kichin, y xkojrucol pa quik'a' ri man ye'ajovan ta kichin, \q1 \v 72 y richin xtujoyovaj chuka' quivech ri kati't-kamama' xec'oje' ojer can, \q1 can nuben-vi ri xubij,\f + \fr 1:72 \ft Gn. 12:3; Lv. 26:42; Sal. 98:3; Hch. 3:25.\f* tok xuben ri lok'olej trato. \q1 \v 73 Can xuben-vi jurar chire ri kamama' Abraham\f + \fr 1:73 \ft Gn. 12:3; He. 6:13.\f* \q1 \v 74 chi can xkojrucol na vi pa quik'a' ri ye'etzelan kichin,\f + \fr 1:74 \ft Ro. 6:18.\f* \q1 richin queri' man jun xibinri'il pa tak kánima nikasamajij rija',\f + \fr 1:74 \ft He. 9:14.\f* \q1 \v 75 y riq'uin jun chojmilej y ch'ajch'ojilej c'aslen chuvech rija',\f + \fr 1:75 \ft Jer. 32:39; Ef. 4:24; 2 Ts. 2:13; 2 Ti. 1:9; Tit. 2:12; 1 P. 1:15; 2 P. 1:4.\f* nikasamajij-el janipe' yojc'ase-el chuvech re ruvach'ulef. \q1 \v 76 Y rat ti nuc'ajol, xcha' ri Zacarías, can at k'alajirisey ri ruch'abel ri nimalej Dios xtibix chave, \q1 roma ja rat ri xcabin chique ri vinek chi tiquichojmirisala' ri rubey ri quic'aslen,\f + \fr 1:76 \ft Is. 40:3; Mal. 3:1; Mt. 11:10.\f* roma nakaj chic c'o-vi ri rupetebel ri Ajaf, \q1 \v 77 y ja rat ri xcabin chi ri Dios nucuy quimac ri can e rutinamit,\f + \fr 1:77 \ft Lc. 11:52.\f* richin yecolotej. \q1 \v 78 Y ri', xaxe roma ri ka-Dios nujoyovaj kavech, riq'uin ronojel ajovabel. \q1 Romari' nutek-pe ri Jun ri nosakirisan kichin,\f + \fr 1:78 \ft Mal. 4:2; Ef. 5:14; 2 P. 1:19.\f* ri can achi'el k'ij tok xtika-pe chila' chicaj. \q1 \v 79 Ri Jun c'a ri nosakirisan, xquerusakirisaj ri ec'o pa k'eku'n y ri ec'o pa rumujal ri camic,\f + \fr 1:79 \ft Is. 9:2.\f* \q1 y xkojruyukej c'a chupan ri bey richin uxlanen. \p \v 80 Y que c'a ri', ri ac'ual ri xalex quiq'uin ri Zacarías y ri Elisabet, ruchapon c'a niq'uiy y chuka' queri' pa ruc'aslen.\f + \fr 1:80 \ft Lc. 2:40.\f* Y jac'a ri pa tz'iran ruvach'ulef xc'oje-vi, c'a tok xapon ri k'ij richin xutzijoj ri ruch'abel ri Dios chiquivech ri aj-Israel ri ruvinak. \c 2 \s1 Tok xalex ri Jesús \p \v 1 Y chupan c'a ri k'ij ri', ri pa ru-tiempo ri Augusto César\f + \fr 2:1 \ft Hch. 17:7.\f* ri jun nimalej k'atoy-tzij, jari' tok xtak rubixic chique conojel vinek chi neban jun tz'iban bi'aj. \v 2 Man jun bey banatajinek ta queri'. Pero tok xban re nabey tz'iban bi'aj re',\f + \fr 2:2 \ft Hch. 5:37.\f* jari' tok c'a k'atoy na tzij ri jun achin rubini'an Cirenio, chiri' pa ruvach'ulef Siria. \v 3 Y ri vinek pa ruvach'ulef Israel c'o c'a chi nequitz'ibaj quibi' pa tak quitinamit ri cati't-quimama'. \v 4 Y chiri' pa Galilea c'o jun tinamit rubini'an Nazaret. Y ri chiri' pa Nazaret c'o c'a jun achin rubini'an José. Y re José c'a re', c'o c'a chi nibe chutz'ibaxic ri rubi' c'a pa Belén,\f + \fr 2:4 \ft 1 S. 16:1; Mi. 5:2; Jn. 7:42.\f* ri jun tinamit c'a pa Judea nicanej-vi can, roma e aj chiri' ri e rati't-rumama'. Chiri' c'a pa Belén xalex-vi ri rey David, y ri José can riy-rumam c'a ri rey David.\f + \fr 2:4 \ft Mt. 1:16; Lc. 1:27.\f* \v 5 Y ri José rachibilan ri María ri rixjayil chic, roma ri pa nabey xaxe c'a ruc'utun\f + \fr 2:5 \ft Lc. 1:27.\f* richin chi nic'ule' riq'uin. Che ca'i' rije' xebe c'a pa Belén chutz'ibaxic quibi'. Y ri María xa nakaj chic c'a alanic chirij. \v 6 Y chiri' c'a pa Belén ec'o-vi tok ri María xtz'aket ri ruk'ij.\f + \fr 2:6 \ft Mt. 2:1.\f* \v 7 Rija' xc'oje' c'a ral ti ala'. Ri María jebel xubolkotij ri ac'ual pa tziek, y xuliba' pa jun quivaybal chicop. Pa jun quica'aj chicop xalex-vi ri nabey ti ral ri María,\f + \fr 2:7 \ft Is. 53:2; Mt. 1:25; 2 Co. 4:4; Ga. 4:4.\f* roma nojinek chic ri posada. \s1 Tok xquic'ut-qui' ri ángeles chiquivech ri aj-yuk'a' \p \v 8 Y ec'o c'a aj-yuk'a' yequivaraj quicarne'l pa jun juyu' ri nakaj nicanej-vi can chire ri tinamit Belén. \v 9 Can jari' tok xuc'ut-ri' jun ángel chiquivech re aj-yuk'a' re', jun ángel ri petenek chila' chicaj riq'uin ri Ajaf. Y rije' janíla xquixibij-qui' roma ri ángel,\f + \fr 2:9 \ft Lc. 1:12.\f* y roma chuka' ri rusakil ri Ajaf ri xsakirisan quichin. \v 10 Pero ri ángel xubij chique: Man tixibij-ivi'. Tivac'axaj na pe' re ninvajo' ninbij chive, can richin janíla quicoten. Y man xe ta chuka' ivichin rix re quicoten re', xa can quichin chuka' conojel vinek.\f + \fr 2:10 \ft Gn. 12:3; Col. 1:23.\f* \v 11 Tivac'axaj c'a re xtinbij chive: Chiri' pa Belén, ri rutinamit can ri rey David, vacami xalex ri Colonel,\f + \fr 2:11 \ft Is. 9:6; Mt. 1:21; Ga. 4:4; 2 Ti. 1:9; 1 Jn. 4:14.\f* ri Cristo ri Ajaf.\f + \fr 2:11 \ft Fil. 2:11.\f* \v 12 Ri retal richin vi ja ti ac'ual ri' ri xivil, xtitz'et c'a chi bolkotin jebel pa tziek y cotz'oban pa jun quivaybal chicop, xcha' ri ángel. \p \v 13 Can jari' chuka' xe'oc'ulun ch'aka' chic ángeles ri e petenek chila' chicaj.\f + \fr 2:13 \ft Gn. 28:12; Sal. 103:20.\f* Can e janíla. Y rije' niquiya' c'a ruk'ij ri Dios, y niquibij: \q1 \v 14 ¡Vacami, ri chila' chicaj janíla ruk'ij-ruc'ojlen nuc'ul ri Dios! \q1 ¡Y vave' chuvech re ruvach'ulef xoka' yan ri uxlanen. Xoka' yan chiquicojol ri vinek, roma ri rutzil ri Dios!\f + \fr 2:14 \ft Is. 57:19; Lc. 19:38; Ef. 2:14, 17.\f* \p \v 15 Can xe xquibij can queri' ri ángeles, can jari' xebe chila' chicaj. Y can xe c'a xebe ri ángeles ri', ri aj-yuk'a' can jari' xquibila-ka chiquivech: Jo' junanin pa Belén. Jo' chutz'etic\f + \fr 2:15 \ft Ex. 3:3; Sal. 111:2; Mt. 2:1; 12:42; Jn. 20:1-10.\f* ri ac'ual ri xalex chila'. Roma ri Ajaf can xutek-pe re rutzijol chike. \p \v 16 Y richin c'a chi nequitz'eta', re aj-yuk'a' re' can junanin c'a xebe c'a pa tinamit. Can c'o na vi ri María, ri José, y ri ac'ual can cotz'oban c'a pa jun quivaybal chicop. \v 17 Re aj-yuk'a' re', can xe xquitz'et ri ac'ual, xquichop c'a rutzijoxic ri xbix chique roma ri ángel, chirij re jun ti ac'ual re'. \v 18 Y conojel c'a ri vinek ri ye'ac'axan quichin, can achique la xcac'axaj ri utzilej tak ch'abel ri niquitzijoj ri aj-yuk'a'. \v 19 Y ri María can xeruyec c'a pa ránima ronojel ri tzij ri', y nuch'ob chuka' quij ri tzij ri'.\f + \fr 2:19 \ft Gn. 37:11; 1 S. 21:12; Pr. 4:4; Os. 14:9.\f* \v 20 Ri aj-yuk'a' xetzolej c'a. Pero rije' niquiyala' c'a ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios y niquinimirisala' ri rubi'. Rije' que c'a ri' niquiben roma ronojel ri quitz'eton y cac'axan chic. Can xbanatej-vi c'a achi'el ri rubin can ri ángel. \s1 Ri ti ac'ual Jesús xuc'uex pa rachoch ri Dios \p \v 21 Can c'a man jani rutzijol chi nic'oje' ta c'a ral ri María chiri', tok jun ángel xubij chi ri ac'ual ri xtralaj xtubini'aj Jesús.\f + \fr 2:21 \ft Mt. 1:21; Fil. 2:8.\f* Y can que c'a re' xubini'aj can ri ac'ual tok c'a vakxaki' k'ij talex. Y ja k'ij chuka' ri' tok xban ri circuncisión chire,\f + \fr 2:21 \ft Gn. 17:12; Lv. 12:3.\f* achi'el ri nubij ri ruch'abel ri Dios chi c'o chi niban. \p \v 22 Y tok xtz'aket c'a ri k'ij achi'el nubij ri ley richin ri Moisés, chi ri ixoki' ri xe'alan c'o chi niquich'ajch'ojirisaj-qui', ri María can queri' vi xuben.\f + \fr 2:22 \ft Lv. 12:2.\f* Y tok xebe c'a chubanic ri ch'ajch'ojirisanic ri' c'a chila' pa rachoch ri Dios pa Jerusalem, ri María y ri José can xquic'uaj c'a chuka' ri Jesús richin chi can jac'ari' nequic'utu' can ri ac'ual pa rachoch ri Dios. \v 23 Queri' xquiben roma ri ley richin ri Ajaf Dios nubij chi ronojel nimalaxel-ala' pa jun jay, can richin vi ri Dios.\f + \fr 2:23 \ft Ex. 13:2; 22:29; Nm. 3:13.\f* \v 24 Ri José y ri María can xquiben-vi c'a ri nubij chupan ri ley richin ri Ajaf Dios, ri nich'on chirij ri ch'ajch'ojirisanic. Rije' xquiya' c'a chuvech ri Dios ca'i' palomas,\f + \fr 2:24 \ft Lv. 12:8.\f* roma ri ley can nubij-vi c'a: Ca'i' palomas e nima'k o ca'i' tak cocoj. \p \v 25 Y chiri' pa tinamit Jerusalem ri tiempo ri', c'o c'a jun achin rubini'an Simeón. Re jun achin c'a re', choj ri ruc'aslen y yo'ol ruk'ij ri Dios. Ri Simeón, can c'o-vi c'a ri Lok'olej Espíritu riq'uin y royoben chuka' tok xtipe ri Cristo chucolic ka rija' y chiquicolic ri ch'aka' chic israelitas.\f + \fr 2:25 \ft Is. 40:1; Mr. 15:43.\f* \v 26 Y ri Lok'olej Espíritu ruk'alajirisan chic c'a chire ri Simeón chi man xtutz'et ta ri camic\f + \fr 2:26 \ft Sal. 89:48; He. 11:5.\f* c'a tok rutz'eton chic na can ri Cristo, ri xtutek-pe ri Ajaf Dios. \v 27 Y chupan c'a ri k'ij tok ri te'ej-tata'aj xquic'uaj ri ac'ual pa rachoch ri Dios richin niquiben achi'el ri nubij ri ley, can jac'a chuka' k'ij ri' tok xapon ri Simeón pa rachoch ri Dios, roma queri' xrajo' ri Lok'olej Espíritu.\f + \fr 2:27 \ft Hch. 8:29; 10:19; 16:7; Ap. 1:10; 17:3.\f* \v 28 Ri Simeón xuch'elej c'a ri ac'ual, y richin chi xuya' ruk'ij ri Dios, xubij c'a: \q1 \v 29 Ajaf, vacami c'a xa can utz chic chi yinavelesaj-el,\f + \fr 2:29 \ft Gn. 46:30; 1 Co. 15:54; Fil. 1:23; Ap. 14:13.\f* xa can c'o chic el uxlanen pa vánima yibe, \q1 roma can achi'el ri abin chuve, can queri' xbanatej. \q1 \v 30 Ri runak'-nuvech xquitzu' yan c'a can ri Colonel ri petenek aviq'uin rat,\f + \fr 2:30 \ft Is. 52:10; Hch. 4:12.\f* \q1 \v 31 ri xaya-pe rat quichin conojel ri vinek.\f + \fr 2:31 \ft Sal. 98:2.\f* \q1 \v 32 Ja rija' chuka' ri Sakil quichin ri vinek man e israelitas ta, roma ja rija' ri xtik'alajirisan ri abey rat chiquivech.\f + \fr 2:32 \ft Is. 9:2; Hch. 13:47.\f* \q1 Y roj ri atinamit Israel, roma can chikacojol xalex-vi ri Colonel, q'uiy utzil xtikac'ul y xtic'oje' kak'ij-kac'ojlen, xcha' ri Simeón. \p \v 33 Y ri José y ri María ri te'ej can achique la c'a xcac'axaj ri xubila' ri Simeón chirij ri ac'ual. \v 34 Y jac'ari' tok ri Simeón xuben jun oración coma ri José y ri María, richin ja ta ri Dios ri xturtisan quichin. Tok rubanon chic ka orar ri Simeón, xubij c'a chire ri María, ri rute' ri ac'ual: Tavac'axaj na pe', re ac'ual re' nim ri samaj yo'on-pe chire roma ri Dios. Y roma rija', e q'uiy chique ri kavinak israelitas xquecolotej. Y e q'uiy chuka' ri xquetzak, roma xtiquetzelaj janíla.\f + \fr 2:34 \ft Is. 8:14; Os. 14:9; Ro. 9:32; 1 Co. 1:23; 2 Co. 2:16; 1 P. 2:7, 8.\f* \v 35 Can roma c'a rija' tok xtek'alajin-pe ri etzelal c'o pa tak cánima ri vinek. \p Y ri Simeón xubij chuka' chire ri María: Roma ri itzel ri xtiban chire ri Jesús, xtipe k'axo'n aviq'uin rat.\f + \fr 2:35 \ft Sal. 42:10; Mt. 11:19; Jn. 19:25; Hch. 28:22; 1 Co. 11:19; 1 P. 2:12; 4:14.\f* Xtana' c'a chi can achi'el jun ch'ich' ri xtusoc ri avánima, xcha' ri Simeón. \p \v 36 Chiri' c'a pa rachoch ri Dios c'o c'a jun ixok rubini'an Ana. Rija' k'alajirisey c'a richin ri nibix chire roma ri Dios.\f + \fr 2:36 \ft Ex. 15:20.\f* Rija' rumi'al can jun achin rubini'an Fanuel, y riy-rumam can ri Aser, ri jun achin xc'oje' ojer can. Re Ana c'a re' ti ri'j chic. Rija' c'a co'ol tok xc'ule'. Y xaxe vuku' juna' xquic'uaj-qui' riq'uin ri rachijil, roma xa chanin xquen-el (xcom-el) ri achin chuvech. \v 37 Man riq'uin ri' man xc'ule' ta chic jun bey. C'o chic c'a ochenta y cuatro rujuna', y can nic'oje' c'a pa rachoch ri Dios k'ij-k'ij. Q'uiy c'a bey nuben chi man niva' ta, richin nuben orar. Nuya' c'a ruk'ij ri Dios chi pak'ij chi chak'a'.\f + \fr 2:37 \ft Hch. 26:7; 1 Ti. 5:5.\f* \v 38 Tok ri Ana xutz'et ri ti ac'ual Jesús, rija' xbe-apo riq'uin.\f + \fr 2:38 \ft Lm. 3:25, 26; Mr. 15:43; Lc. 24:21.\f* Y janíla c'a xmatioxin chire ri Dios roma ri ac'ual ri', roma xunabej chi ja Colonel ri'. Y xuchop c'a rutzijoxic chique ri vinek ri e oyobeyon richin re Colonel re', ri chiri' pa Jerusalem. \s1 Tok ri José y ri María xetzolej pa tinamit Nazaret \p \v 39 Ri José y ri María xquiben c'a ronojel ri nuchilabej ri Ajaf Dios chupan ri ru-ley, ri c'o chi niquiben tok c'a juba' talex jun ac'ual. C'ari' xetzolej pa cachoch chiri' pa Nazaret.\f + \fr 2:39 \ft Lc. 4:23.\f* Re tinamit re' c'a pa Galilea\f + \fr 2:39 \ft Mt. 2:22.\f* nicanej-vi can. \v 40 Y ri ac'ual xuchop c'a ruq'uiyinen, y nic'oje' chuka' el ruchuk'a'. Rija' can ninimer c'a el riq'uin etamabel, y c'o ri rutzil ri Dios pa ruvi'. \s1 Tok ri ac'ual Jesús nich'on c'a quiq'uin ri etamanela' ri chiri' pa rachoch ri Dios \p \v 41 Ri María y ri José ri e rute-rutata' ri Jesús, can ronojel c'a juna' yebe pa tinamit Jerusalem. Rije' yebe chiri' pa Jerusalem tok napon ri k'ij richin ri quinimak'ij ri israelitas ri rubini'an pascua.\f + \fr 2:41 \ft Ex. 12:14; 23:14-17; 34:23; Lv. 23:5; Dt. 12:5, 7, 11; 16:1; 1 S. 1:3, 21.\f* \v 42 Y xapon chic c'a jun bey ri k'ij richin ri quinimak'ij ri'. Ri Jesús tz'aket chic c'a cablajuj rujuna' tok xebe c'a pa Jerusalem. Xebe c'a pa tinamit, can achi'el vi niquiben ri quivinak israelitas. \v 43 Tok ic'ovinek chic c'a can ri nimak'ij pascua, ri María y ri José xetzolin chicachoch. Pero rije' man quetaman ta c'a chi ri ac'ual Jesús xa xc'oje' ajc'a can chiri' pa tinamit Jerusalem. \v 44 Ri José y María can quicukuban-ka quic'u'x chi ri ac'ual benek, y queri' xebiyin jun k'ij. Pero xquinabej chi man benek ta, c'a tok xquic'utula' na chique ri cach'alal y chique ri quetaman quivech. \v 45 Y roma ri man xquil ta, ri José y ri María xetzolin can chucanoxic ri ac'ual c'a pa tinamit Jerusalem. \p \v 46 C'a pa rox k'ij c'a chire tok ri María y ri José quisachon ri ac'ual, c'ari' xquil. Rije' xquil c'a ri ac'ual chiri' pa rachoch ri Dios chiri' pa Jerusalem. Ri ac'ual tz'uyul-apo quiq'uin ri achi'a' e etamanela' chirij ri ley, nrac'axaj ri niquibij y c'o chuka' ri yeruc'utula-apo rija' chique.\f + \fr 2:46 \ft Is. 49:1, 2; 50:4.\f* \v 47 Y conojel c'a ri can xcac'axaj ri nubij ri ac'ual xsach quic'u'x,\f + \fr 2:47 \ft Mt. 7:28; Mr. 1:22; Jn. 7:15.\f* roma ri nic'utux-pe chire coma ri etamanela', ri ac'ual can jebel vi nitiquir nubij-apo chique. Rija' can nik'alajin-vi chi ronojel jebel nik'ax chuvech y c'o etamabel riq'uin. \v 48 Chiri' c'a pa rachoch ri Dios c'o-vi ri Jesús tok ri María y ri José xbequila'. Rije' can achique la c'a xquina'. Y jari' tok ri rute' xubij chire ri ral: ¿Achique xaben? ¿Achique roma tok xac'oje' can y man jun xabij chike? Tatzu' la'. La atata' y yin janíla at kacanon chic. Y can nik'axon chic kánima roma man jun bey yatkil. \p \v 49 Y jari' tok rija' xubij chique: ¿Achique c'a roma tok janíla yinicanoj? Chinuvech yin, rix can jebel vi ivetaman chi ja ri nrajo' ri Nata' Dios jari' ri c'o chi ninben.\f + \fr 2:49 \ft Mt. 21:12; Jn. 2:16; 4:34; 8:29.\f* \p \v 50 Jac'a ri ch'abel ri xubij ri ac'ual chique ri José y María man xk'ax ta chiquivech.\f + \fr 2:50 \ft Lc. 9:45; 18:34.\f* \p \v 51 Y c'ari' ri ac'ual junan c'a xtzolin quiq'uin rije' c'a chicachoch, ri pa tinamit Nazaret c'o-vi. Ri ac'ual can janíla nunimaj quitzij. Y ronojel c'a ri xbanatej ri pa Jerusalem riq'uin ri ac'ual, ri María xeruyec c'a pa ránima.\f + \fr 2:51 \ft Gn. 37:11; Dn. 7:28.\f* \v 52 Y riq'uin ri benek ri tiempo, ri Jesús ruchapon chuka' q'uiyinen, y can que chuka' ri' ri etamabel ri c'o riq'uin benek pa jotol. Can janíla c'a jebel chuvech ri Dios, y janíla c'a chuka' jebel chiquivech ri vinek.\f + \fr 2:52 \ft 1 S. 2:26.\f* \c 3 \s1 Ri Juan nutzijoj ri ruch'abel ri Dios \p \v 1 C'o yan c'a volajuj juna' tuk'et-pe tzij ri achin rubini'an Tiberio César.\f + \fr 3:1 \ft Mt. 22:17.\f* Y pa ruk'a' c'a re Tiberio César re' xec'oje-vi re caji' k'atoy tak tzij re'. Jun chique ri caji' k'atoy-tzij ri' ja ri Poncio Pilato, y rija' nik'aton tzij pa Judea. Ri jun chic, ja ri Herodes y rija' nik'aton tzij pa Galilea. Ri rox, ja ri Felipe ri rach'alal ri Herodes,\f + \fr 3:1 \ft Mt. 14:1, 3.\f* y rija' nik'aton tzij ri pan Iturea y Traconite. Jac'a ri rucaj k'atoy-tzij ja ri Lisanias, y rija' nik'aton tzij ri pan Abilinia. \v 2 Y can jac'a chuka' tiempo ri' tok ri Anás y ri Caifás e nimalej tak sacerdotes chiri' pa rachoch ri Dios,\f + \fr 3:2 \ft Jn. 11:49; 18:13; Hch. 4:6.\f* chiri' pan Israel. Ronojel c'a re' ye'oc retal richin tok xch'on ri Dios chire ri Juan ri ruc'ajol ri Zacarías. Can jac'a ri chiri' pa tz'iran ruvach'ulef xch'on-vi ri Dios chire ri Juan. \v 3 Y rija' xaxe c'a ri ruchi' ri raken-ya' Jordán xuchop-el, y xbe. Rija' nubij c'a chique ri vinek ri ye'apon riq'uin chi titzolej-pe quic'u'x riq'uin ri Dios\f + \fr 3:3 \ft Mal. 4:6; Mt. 3:1; Mr. 1:4; Hch. 13:24; 19:4.\f* y tiquibana' bautizar qui', richin queri' ri Dios nucuy quimac.\f + \fr 3:3 \ft Lc. 1:77.\f* \v 4 Y can jac'a riq'uin ri Juan xbanatej-vi ri rubin can ri Dios chire ri jun rusamajel ri xc'oje' ojer can. Re rusamajel c'a re' xubini'aj Isaías. Y ri rutz'iban can ri Isaías, que c'a re' ri nubij: \q1 C'o c'a jun achin ri xtic'oje' pa tz'iran ruvach'ulef, \q1 y ja rija' ri xtitzijon ri ruch'abel ri Dios chiquivech ri vinek ri xque'apon riq'uin. \q1 Y xtubila' c'a chique: Tichojmirisala' rubey ri ic'aslen, \q1 roma nakaj chic c'o-vi ri rupetebel ri Ajaf.\f + \fr 3:4 \ft Is. 40:3; Mt. 3:3; Mr. 1:3; Jn. 1:23.\f* \q1 \v 5 Y richin c'a nichojmirisex jun bey, can nic'atzin c'a chi yenojisex ri sivan. \q1 Nic'atzin chuka' yejos-ka ri juyu'. \q1 Ri xotoxek tak bey, choj tiban chique. \q1 Y ri cujquek tak bey, lik' c'a chuka' tiban chique. \q1 \v 6 Y conojel c'a vinek xtiquitz'et ri colotajic ri nuya' ri Dios,\f + \fr 3:6 \ft Sal. 98:2; Is. 52:10.\f* nicha' chupan ri vuj ri rutz'iban can ri Isaías. \p \v 7 Y que c'a ri', tok ye'apon ri vinek riq'uin ri Juan richin yeban-el bautizar, rija' nubij c'a chique: Ix achi'el itzel tak cumatzi', ri yixanmej chuvech ri ruc'ayeval, roma nivajo' yixcolotej chuvech ri ruc'ayeval ri xtutek-pe ri Dios, re chikavech apo. ¿Achique c'a xyo'on rutzijol chive chi quere' tibana'?\f + \fr 3:7 \ft Mt. 3:7.\f* \v 8 Rix nic'atzin c'a chi nic'ut chi can kitzij nitzolej-pe ic'u'x riq'uin ri Dios.\f + \fr 3:8 \ft Is. 1:16; Ez. 18:27; Hch. 26:20; 2 Co. 7:10; He. 6:7.\f* Y man tich'ob-ka chi can xe roma ri ix riy-rumam can ri Abraham, can ta romari' xquixcolotej, man que ta ri'. Roma can ta ri Dios nrajo', rija' yeruben ta riy-rumam ri Abraham chique re abej re ye'itz'et vave'. \v 9 Ri ruc'ayeval ri nuya' ri Dios nipe yan. Rija' xtuben c'a achi'el nuben jun achin ri c'o chic ri iquej pa ruk'a' richin chi yerukasaj ri che' ri xa man niquiya' ta utzilej quivech. Y ronojel c'a ri che' ri xquerukasaj, xqueruq'uek pa k'ak',\f + \fr 3:9 \ft Mt. 1:19; Jn. 15:2, 6.\f* xcha' ri Juan. \p \v 10 Y can jac'ari' tok ri vinek ri ye'ac'axan-apo richin ri Juan, xquic'utuj chire: ¿Achique c'a ri ruc'amon chi nikaben?\f + \fr 3:10 \ft Hch. 2:37.\f* xecha'. \p \v 11 Y ri Juan xubij c'a chique ri xec'utun-apo: Achique c'a chive rix ri c'o ca'i' rutziak, tuya' jun chire ri manek rutziak. Y xabachique c'a chuka' chive rix c'o ta vey riq'uin, tuya' c'a chuka' chire ri man jun nutej,\f + \fr 3:11 \ft 2 Co. 8:14; 1 Ti. 6:18; Stg. 2:15; 1 Jn. 3:17.\f* xcha' chique. \p \v 12 Y chiri' riq'uin ri Juan, ec'o c'a chuka' apo ca'i-oxi' achi'a' ri e moloy tak alcaval.\f + \fr 3:12 \ft Mt. 21:32.\f* Re achi'a' c'a re' xe'apon richin yeban bautizar. Y re achi'a' chuka' re' xquic'utuj chire ri Juan: Tijonel, xecha' chire. Y roj ¿achique ri ruc'amon chi nikaben? xecha'. \p \v 13 Ri Juan xubij chique: Xaxe c'a ri alcaval ri bin chive roma ri k'atbel-tzij, can xe ri' tic'utuj chique ri vinek. Man c'a tiya' ruvi'.\f + \fr 3:13 \ft Mi. 6:8; Lc. 19:8.\f* \p \v 14 Can jac'a chuka' ri' tok e ca'i-oxi' soldados ri e apovinek riq'uin ri Juan, xquic'utuj-apo chire: Y roj ¿achique ruc'amon chi nikaben? xecha'. \p Ri Juan xubij chique: Man c'a que'ivelesala' qui-cosas ri vinek, can roma ri c'o k'atbel-tzij pan ik'a'. Ni man achique que'ik'abala' chiquij vinek.\f + \fr 3:14 \ft Ex. 23:1; Lv. 19:11.\f* Y ticuker c'a ka ic'u'x riq'uin ri mero nich'ec, xcha' ri Juan. \p \v 15 Y ri vinek ri ec'o c'a apo riq'uin ri Juan, can coyoben c'a chi ri Juan c'o ta ri nubij, roma niquibila' c'a pa tak cánima chi riq'uin juba' ja ri Juan jari' ri Cristo,\f + \fr 3:15 \ft Jn. 1:19, 20.\f* pero xa man ja ta rija'. \v 16 Roma c'a ri' ri Juan xubij chique ri vinek ri e apovinek riq'uin: Rix nitz'et chi yin yixinben bautizar riq'uin ya'. Pero c'o c'a Jun ri xtipe re chikavech apo, ri xquixruben bautizar riq'uin ri Lok'olej Espíritu y riq'uin k'ak'. Re Jun c'a re xtipe, janíla nim ruk'ij y nim ruchuk'a'.\f + \fr 3:16 \ft Mt. 3:11; 1 Co. 12:13.\f* Xa man achi'el ta oc yin. Roma yin man ruc'amon ta richin ninsol ri ruximbal ri ruxajab, roma rija' nim ruk'ij y nim ruchuk'a'. \v 17 Y can achi'el c'a jun achin tok nujosk'ij ri ru-trigo pan era. Rija' nic'atzin jun che' c'o ca'i' o oxi' rutza'n chire, richin queri' nuq'uek chuva-cak'ik' ri trigo ri ch'ayon chic. Ri runak' ri trigo nic'oje' can, pero ri páxa nuc'uaj-el cak'ik'. Y ja ri runak' ri trigo, jari' ri nuyec, y ri páxa nuporoj. Can que c'a ri' xtuben ri Jun ri xtipe, xcha' ri Juan. Ri Jun ri xtipe c'o chic k'atbel-tzij pa ruk'a', richin nuk'et tzij pa quivi' ri vinek ri ec'o chuvech re ruvach'ulef. Ri vinek c'a ri yeniman richin, xqueruc'uaj chila' chicaj. Jac'a ri vinek ri man yeniman ta richin, xquerutek chupan ri k'ak' ri man jun bey xtichup.\f + \fr 3:17 \ft Mi. 4:12.\f* \p \v 18 Q'uiy tzij c'a re que tak re' xerucusaj ri Juan richin xutzijoj ri utzilej ch'abel richin colotajic chique ri vinek. \v 19 Ri Juan xubij c'a chire ri k'atoy-tzij rubini'an Herodes, chi man utz ta ri rubanon, roma rija' ruc'amon-ka ri rixjayil ri rach'alal, rubini'an Felipe. Re ixok re' rubini'an Herodías. Ri Juan xunataj c'a ri' chire ri Herodes, y xerunataj chuka' ch'aka' chic rumac ri e rubanalon.\f + \fr 3:19 \ft Pr. 28:15, 16; Mt. 11:2; 14:3; Mr. 6:17.\f* \v 20 Y ri Herodes xnimer c'a ruvi' ri rumac, roma xutz'apej ri Juan pa cárcel. \s1 Tok ri Jesús xban bautizar \p \v 21 Y c'o c'a ri xbanatej tok najin ri bautismo quichin ri vinek y xban chuka' bautizar ri Jesús.\f + \fr 3:21 \ft Mt. 3:13; Jn. 1:32.\f* Tok ri Jesús najin c'a che oración, jari' tok xjakatej ri caj. \v 22 Y ri Lok'olej Espíritu can tz'etel-vi ri xka-pe pa ruvi' ri Jesús. Can achi'el jun paloma ri xka-pe pa ruvi' rija'. Y xac'axatej chuka' chi nibix-pe chire chila' chicaj: Ja rat ri Nuc'ajol, janíla yatinvajo', y aviq'uin rat nucukuban-vi nuc'u'x.\f + \fr 3:22 \ft 2 P. 1:17.\f* \s1 Ri Jesús can Ruc'ajol vi ri Dios \p \v 23 Chupan ri tiempo ri', ri Jesús c'o la'ek juvinek-lajuj rujuna'.\f + \fr 3:23 \ft Nm. 4:3, 35, 39, 47.\f* Can jac'ari' tok xuchop ri rusamaj. Y chiquivech ri vinek, ri Jesús ruc'ajol ri José.\f + \fr 3:23 \ft Mt. 13:55; Jn. 6:42.\f* Ri José ruc'ajol can ri Elí. \v 24 Y re Elí re', ruc'ajol can ri Matat, y ri Matat ruc'ajol can ri Leví, y ri Leví ruc'ajol can ri Melqui, y ri Melqui ruc'ajol can ri Jana, y ri Jana ruc'ajol can jun chic achin rubini'an José. \v 25 Y re José re', ruc'ajol can ri Matatías, y ri Matatías ruc'ajol can ri Amós, y ri Amós ruc'ajol can ri Nahum, y ri Nahum ruc'ajol can ri Esli, y ri Esli ruc'ajol can ri Nagai. \v 26 Y re Nagai re', ruc'ajol can ri Maat, y ri Maat ruc'ajol can jun achin rubini'an Matatías, y re Matatías re', ruc'ajol can ri Semei, y ri Semei ruc'ajol can jun achin rubini'an José, y re José re', ruc'ajol can ri Judá. \v 27 Y re Judá re', ruc'ajol can ri Joana, y ri Joana ruc'ajol can ri Resa, y ri Resa ruc'ajol can ri Zorobabel, y ri Zorobabel ruc'ajol can ri Salatiel, y ri Salatiel ruc'ajol can ri Neri. \v 28 Y re Neri re', ruc'ajol can jun achin rubini'an Melqui, y ri Melqui ruc'ajol can ri Adi, y ri Adi ruc'ajol can ri Cosam, y ri Cosam ruc'ajol can ri Elmodam, y ri Elmodam ruc'ajol can ri Er. \v 29 Y re Er re', ruc'ajol can ri Josué, y ri Josué ruc'ajol can ri Eliezer, y ri Eliezer ruc'ajol can ri Jorim, y ri Jorim ruc'ajol can jun achin rubini'an Matat. \v 30 Y re Matat re', ruc'ajol can jun achin rubini'an Leví, y ri Leví ruc'ajol can ri Simeón, y ri Simeón ruc'ajol can jun achin rubini'an Judá, y ri Judá ruc'ajol can jun achin rubini'an José, y ri José ruc'ajol can ri Jonán, y ri Jonán ruc'ajol can ri Eliaquim. \v 31 Y re Eliaquim re', ruc'ajol can ri Melea, y ri Melea ruc'ajol can ri Mainán, y ri Mainán ruc'ajol can ri Matata, y ri Matata ruc'ajol can ri Natán.\f + \fr 3:31 \ft 2 S. 5:14; 1 Cr. 3:5; Zac. 12:12.\f* \v 32 Y re Natán re', ruc'ajol can ri David, y ri David ruc'ajol can ri Isaí, y ri Isaí ruc'ajol can ri Obed, y ri Obed ruc'ajol can ri Booz, y ri Booz ruc'ajol can ri Salmón, y ri Salmón ruc'ajol can ri Naasón.\f + \fr 3:32 \ft Rt. 4:18; 1 S. 17:58; 1 Cr. 2:10; Sal. 72:20; Is. 11:1, 2; Mt. 1:3-6; Hch. 13:22, 23.\f* \v 33 Y re Naasón re', ruc'ajol can ri Aminadab, y ri Aminadab ruc'ajol can ri Aram, y ri Aram ruc'ajol can ri Esrom, y ri Esrom ruc'ajol can ri Fares, y ri Fares ruc'ajol can jun achin rubini'an Judá. \v 34 Y re Judá re', ruc'ajol can ri Jacob, y ri Jacob ruc'ajol can ri Isaac, y ri Isaac ruc'ajol can ri Abraham, y ri Abraham ruc'ajol can ri Taré, y ri Taré ruc'ajol can ri Nacor.\f + \fr 3:34 \ft Gn. 11:24, 26.\f* \v 35 Y re Nacor re', ruc'ajol can ri Serug, y ri Serug ruc'ajol can ri Ragau, y ri Ragau ruc'ajol can ri Peleg, y ri Peleg ruc'ajol can ri Heber, y ri Heber ruc'ajol can ri Sala. \v 36 Y re Sala re', ruc'ajol can ri Cainán, y ri Cainán ruc'ajol can ri Arfaxad, y ri Arfaxad ruc'ajol can ri Sem, y ri Sem ruc'ajol can ri Noé, y ri Noé ruc'ajol can ri Lamec.\f + \fr 3:36 \ft Gn. 11:10, 12.\f* \v 37 Y re Lamec re', ruc'ajol can ri Matusalén, y ri Matusalén ruc'ajol can ri Enoc, y ri Enoc ruc'ajol can ri Jared, y ri Jared ruc'ajol can ri Mahalaleel, y ri Mahalaleel ruc'ajol can jun achin rubini'an Cainán. \v 38 Y re Cainán re', ruc'ajol can ri Enós, y ri Enós ruc'ajol can jun achin rubini'an Set, y ri Set ruc'ajol can ri Adán, y ri Adán ralc'ual ri Dios.\f + \fr 3:38 \ft Gn. 1:26, 27; 2:7; 5:1, 2; Is. 64:8.\f* \c 4 \s1 Ri itzel-vinek nrajo' c'a chi nitzak ta ri Jesús pa ruk'a' \p \v 1 Ri k'ij c'a tok xban bautizar ri Jesús, rija' nojinek ránima riq'uin ri Lok'olej Espíritu\f + \fr 4:1 \ft Is. 11:2; 61:1; Mt. 4:1; Mr. 1:12; Jn. 3:34.\f* xtzolin-pe pa raken-ya' Jordán. Y re Lok'olej Espíritu re' xuben c'a chire ri Jesús chi xbe,\f + \fr 4:1 \ft Lc. 2:27; Jn. 1:33.\f* c'a pa tz'iran ruvach'ulef. \v 2 Y chiri' xc'oje-vi. Ri cavinek k'ij\f + \fr 4:2 \ft Ex. 34:28; 1 R. 19:8.\f* c'a xc'oje' chiri', ri itzel-vinek can nutej ruk'ij chirij richin nitzak ta pa ruk'a'.\f + \fr 4:2 \ft Gn. 3:15; He. 2:18; 4:15.\f* Y chupan ri janipe' k'ij xc'oje' ri Jesús chupan ri lugar ri', man jun vey xutej. Romari' ninum nuna' rija'. \v 3 Y can jac'ari' c'o-apo ri itzel-vinek, y xubij chire ri Jesús: Rat nabij chi at Ruc'ajol ri Dios, y yanum. Tabana' c'a chique re abej re' chi que'oc vey. \p \v 4 Pero ri Jesús xubij chire: Tz'ibatel can chupan ri ruch'abel ri Dios, chi ri achin nril chuka' ruc'aslen riq'uin ri ruch'abel ri Dios\f + \fr 4:4 \ft Dt. 8:3; Ef. 6:17.\f* y man xe ta c'a riq'uin ri vey. \p \v 5 Y can jac'ari' tok ri itzel-vinek xuc'uaj ri Jesús pa ruvi' jun nimalej juyu', y xuc'ut ronojel tinamit richin ri ruvach'ulef chuvech ri Jesús, pa jun ti ramaj. \v 6 Y c'ari' ri itzel-vinek xubij chire ri Jesús: Yin ninjech pan ak'a' ri quik'ij re nimalej tak tinamit re', y ye'oc pan ak'a' richin nak'et tzij pa quivi', roma pa nuk'a' yin e jachon-vi can,\f + \fr 4:6 \ft Jn. 12:31; 14:30; Ap. 13:2, 7.\f* y yin yitiquir ninya' ronojel re' chire xabachique ri ninvajo' yin. \v 7 Y vi rat yaxuque' chinuvech y naya' nuk'ij, ronojel c'a re' xtoc avichin, xcha' ri itzel-vinek. \p \v 8 Pero ri Jesús jari' tok xubij chire: Quinaya' can, y man chic quinanek, rat Satanás. Roma chupan ri ruch'abel ri Dios ri tz'ibatel can, nubij: Xaxe c'a ri Kajaf Dios tikaya' ruk'ij, y xaxe chuka' rija' ri tikasamajij,\f + \fr 4:8 \ft Dt. 6:13; 10:20.\f* xcha' ri Jesús chire. \p \v 9 Y can jac'a chuka' ri' tok ri itzel-vinek xuc'uaj ri Jesús, c'a pa tinamit Jerusalem, y c'a ja ri más nej benek-vi chicaj chire ri rachoch ri Dios, chiri' xberuya-vi. Y tok ec'o chic chiri', ri itzel-vinek xubij chire ri Jesús: Tatorij-ka-avi' vave', rat ri yabin chi at Ruc'ajol ri Dios.\f + \fr 4:9 \ft Mt. 4:5; 8:29; Ro. 1:4; 1 P. 5:8.\f* \v 10 Roma chupan ri ruch'abel ri Dios tz'ibatel can, nubij: \q1 Ri Dios xquerutek ri ru-angeles, richin yatquichajij.\f + \fr 4:10 \ft Sal. 91:11.\f* \q1 \v 11 Y xcatquili'ej pa quik'a', \q1 richin queri' man xtapajq'uij ta (xtachek'ij ta) avaken chuvech abej. \p \v 12 Pero ri Jesús xubij chire ri itzel-vinek: Yin can man ninben ta ri narayij rat, y nintejtobej ta ri Dios. Roma ri ruch'abel ri Dios nubij chi man tikatejtobej ri Kajaf Dios.\f + \fr 4:12 \ft Dt. 6:16.\f* \p \v 13 Y tok ri itzel-vinek man jun chic xril richin nuben chire ri Jesús, richin nimacun ta, xuya' can ca'i-oxi' k'ij.\f + \fr 4:13 \ft Jn. 14:30; Stg. 4:7.\f* \s1 Tok ri Jesús xuchop ri rusamaj pa Galilea \p \v 14 Y ri Jesús xtzolin pa ruvach'ulef Galilea,\f + \fr 4:14 \ft Mt. 4:12; Hch. 10:37.\f* y nojinek ránima riq'uin ri ruchuk'a' ri Lok'olej Espíritu. Y pa conojel c'a tinamit ri ec'o-pe chunakaj ri Galilea, xapon rutzijol ri Jesús. \v 15 Y rija' nuc'ut c'a ri ruch'abel ri Dios pa tak jay ri can richin vi niquimol-qui' richin nicac'axaj ri ruch'abel ri Dios, ri achique tinamit napon-vi. Y ri vinek c'a ri ye'ac'axan ri nubij, niquiyala' c'a janíla ruk'ij.\f + \fr 4:15 \ft Is. 52:13.\f* \s1 Ri aj-Nazaret man xquinimaj ta ri Jesús \p \v 16 Ri Jesús xbe pa Nazaret,\f + \fr 4:16 \ft Mt. 2:23; Mr. 6:1.\f* ri tinamit ri xq'uiy-vi. Y chupan ri uxlanibel-k'ij, rija' xbe c'a chupan ri jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios,\f + \fr 4:16 \ft Hch. 13:14.\f* can achi'el vi tuben. Y tok c'o chic chiri', rija' xpa'e' c'a, richin nusiq'uij ri ruch'abel ri Dios. \v 17 Y c'o c'a jun vuj ri rutz'iban can ri Isaías, ri jun ri xk'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can. Jac'a vuj re' xjach pa ruk'a' ri Jesús, richin nusiq'uij chiquivech ri vinek ri quimolon-qui' chiri'. Y tok ri Jesús xuric'-ka ri vuj ri', xril c'a ri nubij-vi: \q1 \v 18 Ri Lok'olej Espíritu richin ri Ajaf Dios, c'o viq'uin yin, \q1 roma can xirucha-vi-pe richin ninbij ri utzilej ch'abel richin colotajic\f + \fr 4:18 \ft Sal. 45:7; Is. 11:2-5; 42:1; 50:4; 59:21; Dn. 9:24.\f* chique ri meba' cánima chuvech ri Dios. \q1 Xirutek chuka' pe richin yenvak'omaj vinek ri nik'axon cánima pa ruk'a' ri mac. \q1 Xirutek-pe ri Dios richin ninbij chique ri vinek ri ec'o preso pa ruk'a' ri mac, chi yetiquir yecolotej pa ruk'a'. \q1 Xitak chuka' pe richin ninben chique ri vinek e achi'el moyi', chi yetzu'un. \q1 Y ri Dios xirutek chuka' pe richin yencol ri vinek ri janíla niquitej pokon. \q1 \v 19 Y xirutek chuka' pe richin ninbij chique ri vinek chi ja tiempo re' tok ri Ajaf Dios nuben ri utzil.\f + \fr 4:19 \ft Lv. 25:8; 2 Co. 6:2.\f* \p \v 20 Y ri Jesús xubot c'a can ri vuj ri xusiq'uij chiquivech ri vinek ri ec'o chupan ri jay richin quimolojri'il. C'ari' xuya' can chire jun ri nisamej chiri', y xbetz'uye' c'a richin chi nich'on. Y ri vinek quitzuliben-quitzuliben c'a. \v 21 Y rija' xch'on c'a y xubij: Jac'a re chivech rix, re vacami, nibanatej-vi ri rubin can ri Dios chupan re vuj re tz'iban can chike, xcha'. \p \v 22 Y conojel c'a ri vinek ri quimolon-qui' chiri', janíla xka' chiquivech ri Jesús.\f + \fr 4:22 \ft Sal. 45:2; Pr. 10:32; Mr. 6:2.\f* Y ri utzilej tak ch'abel ri xerubij ri Jesús chique, can achique la xcac'axaj, roma man jun bey e cac'axalon ta ch'abel achi'el ri xerubij rija'\f + \fr 4:22 \ft Mt. 13:54; Lc. 2:47.\f* chique. Y ri vinek ri' niquibila' chuka' chiquivech: ¿Man ja ta c'a re' ri ruc'ajol ri José?\f + \fr 4:22 \ft Jn. 6:42.\f* yecha'. \p \v 23 Y ri Jesús xubij chique: Yin can cukul nuc'u'x chi rix nich'ob-ka chuvij: Vi re Jesús re' can nitiquir-vi yerubanala' milagros, man ta xe c'a pa Capernaum yerubanala-vi. Can querubanala' c'a chuka' vave' pa rutinamit.\f + \fr 4:23 \ft a Mt. 4:13; 11:23; 13:54; Mr. 6:1.\f* \p \v 24 Y xubij chuka' chique ri quimolon-qui' chiri': Ri nik'alajirisan ri ch'abel ri bin chire roma ri Dios, man c'a niquinimaj ta tok napon pa rutinamit.\f + \fr 4:24 \ft Mt. 13:57; Mr. 6:4; Jn. 4:44; Hch. 22:3, 18-22.\f* \v 25 Y yin ninbij chi rix ivetaman ri xbanatej tok man xuben ta job oxi' juna' riq'uin nic'aj, pa ru-tiempo ri jun achin kavinak ri xk'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can, ri xubini'aj Elías. Can kitzij vi chi janíla e q'uiy ri ixoki' e malcani'a' vave' pan Israel, ri tiempo ri', tok janíla vayjal xpe chuvech re karuvach'ulef.\f + \fr 4:25 \ft 1 R. 17:9; 18:1; Stg. 5:7.\f* \v 26 Pero ri Dios man xutek ta ri Elías chuto'ic jun malca'n-ixok vave' pan Israel, ri can pa ruruvach'ulef ri Elías c'o-vi. Rija' xutek-el ri Elías riq'uin jun malca'n-ixok c'a pa jun tinamit rubini'an Sarepta.\f + \fr 4:26 \ft 1 R. 17:9.\f* Y re tinamit Sarepta re', c'a chunakaj ri tinamit Sidón c'o-vi-apo. \v 27 Y can queri' chuka' xc'ulvachitej quiq'uin ri yava'i' pa ru-tiempo ri Eliseo, ri xk'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can. Pa ru-tiempo c'a ri Eliseo, ri chiri' pan Israel can e q'uiy c'a ri e yava'i' riq'uin ri jun yabil rubini'an lepra. Pero ri Dios man xrajo' ta chuka' chi c'o ta jun ri xc'achojirisex chique ri c'o ri yabil ri' chique, xaxe c'a ri Naamán ri xrajo' chi xc'achojirisex y rija' jun achin aj pa ruvach'ulef Siria.\f + \fr 4:27 \ft 2 R. 5:14.\f* \p \v 28 Y ri vinek ri quimolon-qui' chiri' pa jay richin quimolojri'il, tok xcac'axaj ri xubij ri Jesús chique, xyacatej coyoval. \v 29 Y xebeyacatej-pe, c'ari' xquelesaj-el chuchi' ri tinamit. Re jun tinamit c'a re' chuva jun juyu' c'o-vi. Romari' ri vinek xquic'uaj c'a ri Jesús c'a pa ruvi' ri juyu' richin nequinima-pe. \v 30 Pero ri Jesús achi'el e man jun ri vinek chuvech. Choj xel-pe chiquicojol ri vinek y xbexule-pe.\f + \fr 4:30 \ft Jn. 8:59; 10:39; 18:6, 7; Hch. 12:18.\f* \s1 Jun achin pa Capernaum, c'o jun itzel espíritu riq'uin \p \v 31 C'ari' ri Jesús xbe-ka pa tinamit Capernaum, ri jun chic tinamit ri c'o pa Galilea. Y chiri' c'a c'o-vi tok xka' ri uxlanibel-k'ij. Y romari' rija' nubij ri ruch'abel ri Dios chique ri vinek ri quimolon-qui' chiri' pa nima-jay ri nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios.\f + \fr 4:31 \ft Mt. 4:13; Mr. 1:21.\f* \v 32 Y conojel c'a ri vinek ri quimolon-qui', can achique la xcac'axaj ri tijonic ri xuya' ri Jesús chique, roma ri ruch'abel rija' can nuc'ut chi ri nubij rija' jari' ri c'o chi niban.\f + \fr 4:32 \ft Mt. 7:28, 29; Tit. 2:15.\f* \p \v 33 Y chiri' pa nima-jay richin quimolojri'il, chiri' chiquicojol ri vinek c'o c'a apo jun achin ri c'o jun itzel espíritu riq'uin. Y ri itzel espíritu ri c'o riq'uin ri achin, riq'uin ronojel ruchuk'a' xch'on.\f + \fr 4:33 \ft Mr. 1:23.\f* \v 34 Ri espíritu ri' xubij c'a chire ri Jesús: ¿Achique navajo' chike roj, Jesús aj-Nazaret? ¿Xape c'a richin chi yojaq'uis? Yin vetaman at achique rat y romari' vetaman chi rat can at lok'olej vi\f + \fr 4:34 \ft Sal. 16:10; Is. 49:7; Dn. 9:24; Lc. 1:35; Hch. 2:31.\f* y at petenek riq'uin ri Dios, xcha'. \p \v 35 Pero ri Jesús xubij chire ri itzel espíritu: Man chic cach'on. Catel-el. \p Y ri itzel espíritu ri' xuben c'a chire ri achin achok iq'uin c'o-vi, chi xtzak pan ulef, chiri' chiquicojol ri vinek quimolon-qui'. Y re itzel espíritu re', choj xel-el riq'uin ri achin, y man jun chic xuben can chire. \v 36 Y ri vinek ri quimolon-qui' chiri', xsach quic'u'x tok xquitz'et ri xuben ri Jesús, y niquibila' c'a chiquivech: ¿Achique c'a ruchuk'a' ri ruch'abel re achin re'? Roma can riq'uin uchuk'a' nich'on. Can nuc'ut chi ja ri nubij rija' ri c'o chi niban. Ri itzel tak espíritu can niquinimaj rutzij y ye'el, yecha' ri vinek chiquivech. \p \v 37 Y ri vinek ri ec'o pa tak lugar ri ec'o-pe chunakaj ri Capernaum, xcac'axaj chuka' ri yerubanala' ri Jesús. Chanin c'a xbiyin rutzijol ri Jesús.\f + \fr 4:37 \ft Sal. 72:8; Mi. 5:4.\f* \s1 Ri Jesús nuc'achojirisaj ri rujite' ri Simón \p \v 38 Y chupan c'a ri uxlanibel-k'ij ri', ri Jesús xel c'a pe chiri' pa nima-jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios y choj xbe c'a pa rachoch ri jun rutijoxel rubini'an Simón. Y chupan c'a ri k'ij ri' ri rujite' ri Simón, yava' riq'uin jun nimalej c'aten.\f + \fr 4:38 \ft Mt. 8:14; Mr. 1:29; 1 Co. 9:5.\f* Y ri ec'o chiri' pa jay xquic'utuj utzil chire ri Jesús pa ruvi' ri yava'. \v 39 Y rija' xluque-ka riq'uin ri yava' y xubij chi tiq'uis-el ri c'aten chirij. Y can xe c'a xubij queri' ri Jesús, can jari' xq'uis-el ri c'aten chirij ri yava'.\f + \fr 4:39 \ft Sal. 103:3; Lc. 8:24.\f* Y ri ixok ri', can jari' xbeyacatej-pe y xuchop quilixic ri Jesús y ri e benek riq'uin. \s1 Ri Jesús yeruc'achojirisaj c'a q'uiy yava'i' \p \v 40 Tok xka' yan c'a ka ri k'ij chupan ri jun k'ij ri', conojel c'a ri vinek richin ri tinamit, ri ec'o yava'i' quiq'uin, xequic'uala-apo chuvech ri Jesús.\f + \fr 4:40 \ft Mt. 8:16; Mr. 1:32.\f* Ri yava'i' ri xequic'uala-apo ri vinek ri', jalajoj c'a ruvech yabil ri noc chique. Y ri Jesús xuya' c'a ruk'a' pa quivi' chiquijujunal ri yava'i'. Rija' xeruc'achojirisaj c'a el. \v 41 E q'uiy c'a chique re yava'i' re' xa man choj ta yabil noc chique. Xa itzel tak espíritu ec'o quiq'uin. Pero ri Jesús xerelesaj chuka' el. Y tok ri itzel tak espíritu ye'el c'a el quiq'uin re yava'i' re', can riq'uin c'a uchuk'a' yech'on y niquibij: Ja rat ri Ruc'ajol ri Dios.\f + \fr 4:41 \ft Mr. 1:25, 34; 3:11.\f* \p Y ri Jesús xeruk'et riq'uin ri ruch'abel y man xuya' ta k'ij chique richin xech'on más. Roma re itzel tak espíritu re' can quetaman chi ja ri Jesús, jari' ri Cristo. \s1 Ri Jesús xbe pa ronojel tinamit richin ri Galilea chuk'alajirisaxic ri ruch'abel ri Dios \p \v 42 Y tok xseker-pe ruca'n k'ij, ri Jesús xel-el juba' pa tinamit. Rija' xbe ri pa tz'iran ruvach'ulef.\f + \fr 4:42 \ft Mr. 1:35.\f* Pero ri vinek xebe chucanoxic ri Jesús, y xbequila-pe. Re vinek c'a re' man nicajo' ta chi nibe ri Jesús, rije' xcajo' ta xquik'et-ka. \v 43 Pero ri Jesús xubij chique: Yin c'o chi yibe pa ch'aka' chic tinamit, richin nintzijoj ri utzilej ruch'abel ri Dios ri nich'on chirij tok ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios,\f + \fr 4:43 \ft Mr. 1:14, 15; Hch. 10:38; Ro. 15:8.\f* roma xa can romari' tok xitak-pe, xcha' ri Jesús. \p \v 44 Y can queri' xuben. Ri chiri' pa Galilea, rija' can nutzijoj c'a ri ruch'abel ri Dios ri pa tak nima-jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios.\f + \fr 4:44 \ft Mr. 1:39.\f* \c 5 \s1 Q'uiy quer xechapatej roma jun milagro \p \v 1 Y jun k'ij, tok ri Jesús c'o chiri' chuchi' ri ya' rubini'an Genesaret,\f + \fr 5:1 \ft Mt. 4:18; Mr. 1:16.\f* janíla c'a vinek xe'apon riq'uin,\f + \fr 5:1 \ft Lc. 12:1.\f* roma nicajo' nicac'axaj ri ruch'abel ri Dios. Y re vinek re' can janíla vi e q'uiy, romari' niquipitz' ri Jesús. \v 2 Pero rija' chanin xutz'et-apo ca'i' canoas ec'o can chuchi' ri ya', y man jun c'o chiquipan. Roma re cajaf re canoas re' e chapoy tak quer, y ri hora ri' xa quichapon ruch'ajic ri quiya'l chapbel-quer. \v 3 Y jun c'a chique re canoas re' richin ri Simón. Y chupan re ru-canoa ri Simón, xoc-vi-el ri Jesús. Y rija' xubij c'a chire ri Simón chi que'oc-apo juba' pa ruvi' ri ya'. Y rija' xtz'uye-ka chiri' pa canoa, y xuchop-pe quitijoxic ri vinek riq'uin ri ruch'abel ri Dios.\f + \fr 5:3 \ft Mt. 13:2.\f* \v 4 Tok ri Jesús xtane' richin nich'on quiq'uin re vinek re', rija' xubij chire ri Simón: Jo-apo acuchi nim rupan ri ya', y que'iya-ka ri iya'l chapbel-quer.\f + \fr 5:4 \ft Jn. 21:6.\f* \p \v 5 Pero jari' tok ri Simón xubij chire ri Jesús: Tijonel, xcha' chire. Roj junak'a' xojc'ase'\f + \fr 5:5 \ft Jn. 21:3.\f* richin xekacanoj quer, y xa man jun xkachop. Pero roma c'a can ja rat yabin chi tikaya-ka re ya'l chapbel-quer re pa ya', nikaya-ka. \p \v 6 Y tok xquiya-ka ri quiya'l chapbel-quer, can ec'o na vi. Can janíla c'a quer xe'oc chupan ri ya'l, y romari' ri ya'l xuchop nirak'ach'itej roma ri calal ri quer. \v 7 Romari' re achi'a' chapoy tak quer re' xquiben-apo retal chique ri ch'aka' chic cachibil\f + \fr 5:7 \ft Lc. 5:10.\f* ri ec'o pa jun chic canoa, richin quepe chiquito'ic. Y ri cachibil can xepe na vi chiquito'ic. Y ri ca'i' canoas xequinojisaj chi quer. Romari' re ca'i' canoas re' yebe yan chuxe' ya'. \v 8 Y tok ri Simón ri nibix chuka' Pedro chire, xutz'et chi jun milagro ri xbanatej quiq'uin ri quer, rija' xbexuque'\f + \fr 5:8 \ft Dn. 8:17.\f* chuvech ri Jesús, y xubij chire: Ajaf, yin xa in jun achin aj-mac, man ruc'amon ta c'a chi yac'oje-pe viq'uin,\f + \fr 5:8 \ft Ex. 20:19; Jue. 13:22; 1 S. 6:20; 2 S. 6:9; 1 R. 17:18; 1 Cr. 13:12; Job 42:5, 6.\f* rat ri janíla ak'ij-ac'ojlen. \p \v 9 Quere' xubij ri Simón roma rija' man jun bey rutz'eton chi que ta re' nibanatej. Y can que chuka' ri' conojel ri e benek riq'uin. Rije' can achique la xquina' tok xquitz'et chi janíla quer xequichop ri k'ij ri'. \v 10 Y chuka' ri Jacobo y ri Juan, ri e rachibil ri Simón, ri e ruc'ajol ri jun achin rubini'an Zebedeo, can achique la xquina' tok xquitz'et ri xbanatej. Romari' ri Jesús xubij chire ri Simón: Man c'a tisach ac'u'x roma ri xatz'et. Re rubanon-pe at jun achin chapoy-quer,\f + \fr 5:10 \ft Ez. 47:9, 10; Mt. 4:19; Mr. 1:17.\f* pero re xtibe-apo, xtavetamaj chuka' xque'achop vinek, richin queri' yinquitzekelbej. \p \v 11 Y re achi'a' chapoy tak quer re' xequiq'uen-pe ri qui-canoas c'a chuchi' ri ya'. Re achi'a' re' xquiya' can ri quisamaj y xquitzekelbej-el ri Jesús.\f + \fr 5:11 \ft Mt. 4:20; 19:27; Mr. 1:18; Lc. 18:28; Fil. 3:7, 8.\f* \s1 Ri Jesús nrelesaj-el ri lepra chirij jun achin \p \v 12 Y tok ri Jesús xapon c'a pa jun tinamit, xapon c'a jun achin riq'uin, jun achin yava' riq'uin ri jun yabil rubini'an lepra. Re achin re', can xe xutz'et ri Jesús, xbexuque' chuvech y xulucuba-ka ri rujolon (ruvi') chuvech. Y xubij chire ri Jesús: Ajaf, yin vetaman chi yatiquir yinac'achojirisaj chire re nuyabil, pero man vetaman ta achique nanojij pa nuvi',\f + \fr 5:12 \ft Mt. 8:2; Mr. 1:40.\f* xcha'. \p \v 13 Y ri Jesús can jari' xuchop-apo ri achin yava' riq'uin ri lepra y xubij chire: Ninvajo' chi yac'achoj. Tiq'uis c'a el re yabil re' chavij, xcha' chire. Y can xe xubij quere' ri Jesús, can jari' xq'uis-el ri ru-lepra ri achin.\f + \fr 5:13 \ft Gn. 18:14; Jer. 32:17, 27; Mt. 8:8, 9; 9:28; Mr. 9:22-24; He. 7:25.\f* \p \v 14 Ri Jesús xuchilabej c'a el chire re achin re' chi man tutzijoj chique ri vinek ri xbanatej riq'uin. Y xubij chuka' el chire: Vacami xa choj cabiyin pa rachoch ri Dios, richin queri' te'ac'utu-avi' chuvech ri sacerdote. Y can taya' c'a ri nubij chupan ri vuj ri rutz'iban can ri Moisés.\f + \fr 5:14 \ft Lv. 13:1; 14:4, 10, 21, 22; Mt. 8:4.\f* Chupan ri vuj ri' nubij ri nic'atzin chi naya' rat, richin nak'alajirisaj chi at ch'ajch'oj chic, xcha-el chire. \p \v 15 Pero ri Jesús más c'a xbiyin rutzijol, y janíla c'a vinek niquimol-qui' riq'uin.\f + \fr 5:15 \ft Mt. 4:25; Mr. 3:7; Lc. 12:1; 14:25; Jn. 6:2.\f* Ec'o c'a vinek ri yepe riq'uin, nicajo' nicac'axaj ri ruch'abel ri Dios. Y ec'o c'a ch'aka' chic nicajo' chi yec'achojirisex-el roma rija'. \v 16 Y rija' jac'a ri pa tz'iran ruvach'ulef nibe-vi, richin chi nuben orar.\f + \fr 5:16 \ft Mr. 6:46; 14:23.\f* \s1 Ri Jesús nuc'achojirisaj jun achin siquirinek \p \v 17 Y jun c'a k'ij, ec'o c'a achi'a' fariseos y ec'o chuka' etamanela' chirij ri ley\f + \fr 5:17 \ft Lc. 2:46; Hch. 5:34.\f* ri xbequic'ulu-qui' ri acuchi c'o-vi ri Jesús. Ec'o c'a chique rije' ri e petenek c'a quela' pa tak tinamit ri ec'o pa Galilea. Ec'o e petenek pa tinamit Jerusalem y pa ch'aka' chic tinamit ri ec'o pa Judea. Re etamanela' y re fariseos c'a re' e tz'uyul-apo chiquicojol ri vinek ri ye'ac'axan ri ruch'abel ri Dios ri nuc'ut ri Jesús chiquivech. Y ri Jesús can c'o ruchuk'a' ri Ajaf Dios riq'uin, richin yeruc'achojirisaj ri yava'i'. \v 18 Y c'o c'a jun achin siquirinek uc'uan-apo coma achi'a' chuvech ri ruvarabel.\f + \fr 5:18 \ft Mt. 9:2; Mr. 2:3.\f* Y rije' xcajo' c'a xe'oc-apo pa jay c'a riq'uin ri Jesús, richin niquiya' ri quiyava' chuvech. \v 19 Pero re achi'a' re' man xetiquir ta xe'oc-apo chupan ri jay, roma janíla e q'uiy vinek quimolon-qui' chiri'. Romari' rije' xquich'ob chi xejote' pa ruvi' ri jay,\f + \fr 5:19 \ft 2 S. 11:2.\f* y xquisol ri ruvi'. Y c'ari' xquikasaj-ka ri varabel ri acuchi li'an-vi-el ri achin siquirinek. Re yava' re' can c'a chuvech ri Jesús xbec'oje-vi-ka, chiri' chiquicojol ri vinek. \v 20 Y tok ri Jesús xutz'et chi ri achi'a' ri e uc'uayon-apo ri achin yava', can quicukuban-vi quic'u'x riq'uin rija', xubij chire ri achin yava': Ri amac xecuyutej.\f + \fr 5:20 \ft Hch. 5:31; Ap. 2:23.\f* \p \v 21 Can xe xcac'axaj re ch'abel re' ri etamanela' chirij ri ley y ri achi'a' fariseos, re achi'a' re' can jari' xquichop niquich'ob-ka: ¿Achique c'a achin re'? ¿Y achique roma tok nuben chi ja rija' ri Dios?\f + \fr 5:21 \ft Mt. 9:3; Mr. 2:6, 7.\f* ¿Roma achique ta c'a vinek nicuyun mac? Man jun. Xaxe ri Dios ri nicuyun mac, yecha' c'a pa tak cánima. \p \v 22 Pero ri Jesús jebel retaman ri niquich'ob ri etamanela', y retaman chuka' ri niquich'ob ri achi'a' fariseos. Romari' rija' xubij chique: ¿Achique c'a roma tok rix nich'ob quere'?\f + \fr 5:22 \ft Ex. 34:7; Sal. 32:5; 103:3; Is. 1:18; 43:25; Dn. 9:9.\f* \v 23 Roma vi yin yitiquir ninben chire re jun achin siquirinek re', richin nibiyin-el y nibe, ¿yitiquir ta cami ninbij chuka' chire chi nincuy rumac? ¿Achique nibij rix? \v 24 Vacami c'a, richin chi rix nivetamaj chi yin ri xinalex chi'icojol can c'o uchuk'a' pa nuk'a' richin nincuy mac,\f + \fr 5:24 \ft Is. 53:11; Mt. 9:6; 28:18; Jn. 5:22, 23; Hch. 5:31; Col. 3:13.\f* titz'eta' c'a, xcha' rija'. \p Y jari' tok ri Jesús xubij chire ri achin siquirinek: Ninbij c'a chave: Cayacatej, tac'uaj-el la avarabel y cabiyin chi'avachoch, xuche'ex roma ri Jesús. \p \v 25 Y ri achin siquirinek, can jari' xpa'e-el. Can chiquivech conojel vinek ri quimolon-qui' chiri' xpa'e-el rija'. Y xuc'ol-el ri ruvarabel ri acuchi cotz'oban-vi-pe, y xbe. Y rija' janíla c'a nuya' ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios\f + \fr 5:25 \ft Sal. 103:1.\f* ri xtzolin-el chirachoch. \v 26 Y conojel ri vinek ri quimolon-qui' chiri', xsach quic'u'x, roma man jun bey quitz'eton ta chi queri' nibanatej. Re vinek c'a re' janíla xquiya' ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios,\f + \fr 5:26 \ft Lc. 5:8.\f* y quixibin-qui' niquibij: Chupan re jun k'ij re' xekatz'et milagros ri man jun bey e tz'eton. \s1 Ri Jesús y ri Leví \p \v 27 Ri Jesús xel c'a pe chiri', y xutz'et c'a jun achin moloy-alcaval. Re achin re' rubini'an Leví, y tz'uyul pa jun ch'aquet, nuc'ul can ri alcaval ri nitoj can. Y ri Jesús xubij chire: Quinatzekelbej.\f + \fr 5:27 \ft Mt. 9:9; Mr. 2:13, 14.\f* \p \v 28 Y jac'ari' tok rija' xbeyacatej-pe ri acuchi tz'uyul-vi, xuya' can ronojel ri c'o chiri', y xrojkaj-el ri Jesús.\f + \fr 5:28 \ft Mt. 9:10; Mr. 2:15.\f* \p \v 29 Y c'a juba' ri', ri achin rubini'an Leví xuben c'a jun nima-va'in pa rachoch, jun nima-va'in ri can richin vi ri Jesús, pero chuka' xeroyoj ri moloy tak alcaval y chuka' ch'aka' chic vinek.\f + \fr 5:29 \ft Lc. 15:1.\f* Y conojel c'a re' junan e tz'uyul ri pa mesa riq'uin ri Jesús y ri rutijoxela'. \v 30 Y ec'o c'a etamanela' chirij ri ley y ec'o chuka' achi'a' fariseos ri ec'o-apo chiri'. Y re etamanela' y re fariseos re', q'uiy c'a tzij yequibila-apo chiquij ri rutijoxela' ri Jesús. Yequibila' c'a apo chique: ¿Achique roma tok rix yixva-yixuc'ya' quiq'uin re moloy tak alcaval y re ch'aka' chic vinek ri xa e aj-maqui'? yecha'. \p \v 31 Pero ri Jesús xubij chique ri achi'a' fariseos y ri etamanela': Jun ak'omanel man ja ta ri e utz ri yerak'omaj. Rija' yerak'omaj ri c'o quiyabil. \v 32 Y romari' yin man xipe ta chiquicanoxic vinek ri choj quic'aslen. Yin xipe chiquicanoxic ri aj-maqui', ri nic'atzin chi nitzolej-pe quic'u'x riq'uin ri Dios,\f + \fr 5:32 \ft Mt. 9:13; 1 Ti. 1:15.\f* xcha' ri Jesús. \s1 Ec'o yec'utun chire ri Jesús chi achique roma tok ri rutijoxela' man jun k'ij niquichajij richin chi man yeva' ta richin niquiben orar \p \v 33 Y ri achi'a' fariseos y ri etamanela' chirij ri ley xquic'utuj chire ri Jesús: ¿Achique roma tok ri rutijoxela' ri Juan can quicha'on k'ij richin man yeva' ta, richin yequibanala' oraciones chire ri Dios? Y can que chuka' ri' niquiben ri quitijoxela' ri achi'a' fariseos, pero ri atijoxela' rat man que ta ri' niquiben, xa yeva-ye'uc'ya',\f + \fr 5:33 \ft Mt. 9:14; Mr. 2:18.\f* xecha' chire. \p \v 34 Y ri Jesús xubij chique: ¿Achique nibij rix? ¿Ruc'amon cami chi rix niben chi man yeva' ta ri e oyon pa jun c'ulubic,\f + \fr 5:34 \ft Mt. 22:2; Lc. 14:16-23; 2 Co. 11:2; Ap. 19:7; 21:2.\f* tok xa c'a c'o na ri ala' c'a ruc'ulubic quiq'uin? Man ruc'amon ta. \v 35 Pero xtapon ri k'ij tok re ala' re' xtelesex-el\f + \fr 5:35 \ft Dn. 9:26; Zac. 13:7; Mt. 6:16, 17; Jn. 7:33; Hch. 13:2, 3; 1 Co. 7:5; 2 Co. 6:4, 5; 11:27.\f* chiquicojol, y jari' tok xtiquiben chi man yeva' ta, richin niquiben orar. \p \v 36 Chuka' ri Jesús xrucusaj re jun c'ambel-tzij re' chiquivech: Man jun vinek nelesan jun c'ojobel chire jun tziek c'ac'a', y c'ari' nucusaj ta richin nuc'ojoj jun tziek ri xa ri'j chic. Roma vi c'o jun ri nibanon queri', c'ayef. Roma can nuretz-ka ri tziek c'ac'a' richin nrelesaj jun c'ojobel, y re c'ojobel re' xa man nuq'uen ta ri jun rutziak ri xa ri'j chic.\f + \fr 5:36 \ft Mt. 9:16, 17; Mr. 2:21, 22.\f* \v 37 Y que chuka' ri' man jun niyo'on c'ac'a' vino chupan jun tz'un c'ojlibel ri xa ucusan chic. Roma vi queri' niban, y ri tz'un xa man niyukuk ta chic, ri tz'un nibojbo' y niq'uis-el ri vino chupan. Y ri tz'un chuka' man jun chic nic'atzin-vi. \v 38 Pero chupan jun c'ac'a' c'ojlibel, utz niyaque' c'ac'a' vino, roma can c'a niyukuk na jebel y man nibojbo' ta. Ri vino can niyaque' c'a jebel chupan. \v 39 Y man jun ri rukumun vino ri c'o yan chic tiempo yaquel, y c'a ta ri' nrajo' ri c'ac'a' vino. Man que ta ri'. Roma xa xtubij: Ri vino ri c'o yan chic tiempo yaquel jari' ri más utz, xticha'. \c 6 \s1 Pa jun k'ij richin uxlanen ri tijoxela' niquitej c'a ruvech ri trigo ri yequich'upula' \p \v 1 Pa jun uxlanibel-k'ij, ri Jesús y ri rutijoxela' yek'ax c'a el pa jun ulef ticon ruvech riq'uin trigo. Y ri tijoxela' c'o c'a ruvi-trigo yequich'up-el,\f + \fr 6:1 \ft Mt. 12:1; Mr. 2:23.\f* y re ruvi' re trigo re' yequibil pa quik'a'. Y jac'a ri ruvech ri trigo, niquitej. \v 2 Romari' tok ec'o achi'a' fariseos xquibij chique ri rutijoxela' ri Jesús: ¿Achique c'a roma rix ye'ibil re trigo pan ik'a' re k'ij re'? Re k'ij re', k'ij richin uxlanen y man utz ta richin niban samaj,\f + \fr 6:2 \ft Ex. 20:10; Mt. 12:2; 15:2.\f* xecha'. \p \v 3 Pero ri Jesús xch'on-apo chique, y xubij: ¿Can man jun bey cami itz'eton ri jun tzij ri tz'ibatel can chirij ri xquiben ri David y ri e rachibil,\f + \fr 6:3 \ft 1 S. 21:6.\f* chupan ri ojer can tiempo, tok janíla xenum? \v 4 Ri David xbe chucanoxic vey chiri' pa rachoch ri Dios, y can ja ri lok'olej tak caxlan-vey ri xbejach-pe chire. Rija' xutej ri lok'olej tak caxlan-vey ri', y xuya' chuka' chique ri e benek riq'uin. Y man riq'uin ri', man mac ta ri xquiben. Y ri' xaxe ri sacerdotes c'o quik'a' chire,\f + \fr 6:4 \ft Ex. 29:23, 33; Lv. 24:9.\f* xcha' ri Jesús. \p \v 5 Y ri Jesús xubij chuka' chique ri achi'a' fariseos: Ri Rajaf ri k'ij richin uxlanen ja yin, ri xinalex chi'icojol, xcha'. \s1 Ri Jesús xuc'achojirisaj jun achin chaki'j ri rajquik'a' \p \v 6 Pa jun chic c'a k'ij richin uxlanen,\f + \fr 6:6 \ft Lc. 14:3; Jn. 9:16.\f* ri Jesús y ri rutijoxela' xebe pa jun nima-jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios,\f + \fr 6:6 \ft Mt. 12:9; Mr. 3:1; Lc. 13:14.\f* y xuchop c'a quitijoxic ri quimolon-qui' chiri'. Y chiquicojol ri vinek ri quimolon-qui' chiri', c'o c'a jun achin ri chaki'j ri rajquik'a'. \v 7 Roma c'a ri' ec'o chique ri etamanela' chirij ri ley y ec'o chuka' achi'a' fariseos ri quitzuliben ri Jesús, k'alaj ri' vi nuc'achojirisaj ri achin, richin queri' niquisujuj chi ri Jesús xsamej chupan ri jun uxlanibel-k'ij ri'. \v 8 Pero ri Jesús jebel retaman ri ye'ajin chuch'obic\f + \fr 6:8 \ft 1 S. 16:7; Lc. 5:22; Jn. 2:24, 25; 6:64; 21:17; Hch. 1:24; Ap. 2:23.\f* re etamanela' y re achi'a' fariseos re'. Y ri Jesús xubij chire ri achin chaki'j ri ruk'a': Cak'ax-pe ri chiri' pa nic'aj. \p Y ri achin can jari' xyacatej-pe ri acuchi tz'uyul-vi, y xbepa'e' acuchi ri xbix-vi chire roma ri Jesús. \v 9 Xpe c'a ri Jesús xubij chique ri vinek ri ec'o chiri': Vacami ninvajo' c'a ninc'utuj chive: ¿Más cami ruc'amon niban ri utz pa jun uxlanibel-k'ij o ri itzel?\f + \fr 6:9 \ft Mt. 12:12, 13; Mr. 3:4; Lc. 14:3; Jn. 7:23.\f* ¿Ri nicol jun vinek chuvech ri camic o ri nicamisex? ¿Achique nich'ob rix? xcha'. \p \v 10 Y ri Jesús xerutzu'\f + \fr 6:10 \ft Mr. 3:5.\f* c'a conojel ri quimolon-qui' chiri'. Xch'on chire ri achin ri yava' ruk'a', y xubij: Tayuku' la ak'a'. \p Y ri achin can xe xuyuk ri ruk'a' achi'el ri xbix chire roma ri Jesús, can jari' xchojmir can ri ruk'a'. \v 11 Pero ri etamanela' chirij ri ley y ri achi'a' fariseos ri ec'o-apo chiri', xe'oyover. Y re achi'a' re' niquitzula-qui',\f + \fr 6:11 \ft Mt. 12:14; Mr. 3:6.\f* y niquic'utula' chuka' chiquivech achique niquich'ob niquiben chire ri Jesús. \s1 Tok ri Jesús xerucha' ri cablajuj apóstoles \p \v 12 Y jun k'ij, ri Jesús xbe c'a pa ruvi' ri juyu' richin xberubana' orar. Y junak'a' c'a xc'ase' richin xch'on riq'uin ri Dios pan oración.\f + \fr 6:12 \ft Mt. 14:23.\f* \v 13 Y chupan c'a ri nimak'a' ruca'n k'ij, rija' xeroyoj ri achi'a' ri can yetzekelben-vi richin.\f + \fr 6:13 \ft Mt. 10:1.\f* Chiquicojol c'a re achi'a' re', xerucha' e cablajuj, y xubij apóstoles chique. \v 14 Ri e cablajuj ri xerucha' ri Jesús, ja ri Simón ri xubij chuka' Pedro chire,\f + \fr 6:14 \ft Jn. 1:42.\f* ri Andrés ri rach'alal ri Simón, ri Jacobo, ri Juan, ri Felipe, ri Bartolomé, \v 15 ri Mateo, ri Tomás, ri Jacobo ri ruc'ajol jun achin rubini'an Alfeo, ri Simón ri c'o quiq'uin ri achi'a' quibini'an celadores,\f + \fr 6:15 \ft Mt. 10:4.\f* \v 16 ri Judas\f + \fr 6:16 \ft Jn. 14:22; Hch. 1:13; Jud. 1.\f* ri rach'alal ri Jacobo, y ri Judas Iscariote ri xc'ayin richin ri Jesús. \s1 Ri Jesús nuk'alajirisaj ruch'abel ri Dios y yeruc'achojirisaj yava'i' \p \v 17 Y jac'ari' tok ri Jesús y ri e ru-apóstoles xeka-pe pa ruvi' ri juyu', y xebec'oje-ka quiq'uin ri ch'aka' chic tijoxela' chiri' pa jun tak'aj. Y chiri' janíla chuka' vinek quimolon-qui'. Ec'o vinek e petenek pa tinamit Jerusalem y pa ch'aka' chic tinamit ri ec'o pa Judea, y ec'o chuka' e petenek c'a quela' chuchi-mar, ri c'a quela' pa Tiro y Sidón.\f + \fr 6:17 \ft Mt. 4:25; Mr. 3:7.\f* Ec'o c'a chique re vinek re' e petenek richin nicac'axaj ri ruch'abel ri Dios ri nutzijoj ri Jesús, y ec'o c'a e petenek richin yec'achojirisex-el roma ri Jesús. \v 18 Y ec'o c'a chuka' vinek ri ec'o pa pokonal pa quik'a' ri itzel tak espíritu ri ec'o quiq'uin. Xe'elesex chuka' el ri itzel tak espíritu ri' roma ri Jesús. \v 19 Y conojel ri vinek e yava'i' nicajo' c'a niquichop-apo ri rutziak ri Jesús, roma rija' c'o uchuk'a'\f + \fr 6:19 \ft Mt. 14:36; Mr. 5:30; Lc. 8:46.\f* riq'uin richin nuc'achojirisaj ronojel ruvech yabil. \s1 Ri jebel ruva-quik'ij y ri itzel ruva-quik'ij \p \v 20 Y can jac'ari' tok ri Jesús xerutzu' ri rutijoxela' y xubij chique: Jebel ruva-ik'ij rix ri meba' ivánima chuvech ri Dios, roma can yixoc-vi pa rajavaren o pa ruk'a' rija'.\f + \fr 6:20 \ft Mt. 5:3; 11:5; Hch. 14:22; Stg. 2:5.\f* \p \v 21 Jebel ruva-ik'ij rix ri ninum ri ivánima chuvech ri Dios, roma ri Dios xtuben c'a chive chi xtich'uch'u' ri ivánima.\f + \fr 6:21 \ft Is. 55:1; 61:3; 1 Co. 4:11; Ap. 7:14-17.\f* \p Jebel ruva-ik'ij rix ri nok' ri ivánima chuvech ri Dios, roma ri Dios xtujel ri ivok'ej riq'uin tze'en. \p \v 22 Jebel ruva-ik'ij chuka' rix ri yixetzelex coma ri vinek, rix ri yixquelesaj-pe chiquicojol, rix ri yixyok', rix ri itzel yixtz'et roma ja ri nubi' yin ri iniman, y ronojel ruvech tijoj-pokonal re' nicoch' voma yin ri xinalex chi'icojol.\f + \fr 6:22 \ft Mt. 5:11; Jn. 16:2; 1 P. 2:19; 3:14; 4:14.\f* \v 23 Y tok xtic'ulvachij ronojel re', can quixquicot c'a janíla,\f + \fr 6:23 \ft Hch. 5:41; 7:51; Col. 1:24; Stg. 1:2.\f* y quixropin chuka' roma quicoten, roma nim rajel-ruq'uexel xtic'ul chila' chicaj. Roma xa can que chuka' ri' ri pokonal ri xquic'ovisala' ri achi'a' ri xek'alajirisan ri xbix chique roma ri Dios, ojer can. Rije' xquic'ovisala' pokonal pa quik'a' ri cati't-quimama' re vinek re ye'etzelan ivichin rix vacami. \p \v 24 Y rix beyoma', tok'ex c'a ivech, roma xic'ovisaj yan jun c'aslen janíla jebel chuvech re ruvach'ulef. Jac'a ri k'ij ri e petenek chivij man e que ta chic ri'.\f + \fr 6:24 \ft Am. 6:1; Mt. 6:2; Lc. 12:21; 16:25; Stg. 5:1.\f* \p \v 25 Rix chuka' ri yixva' jebel, tok'ex ivech, roma xtapon c'a ri k'ij tok xtitej vayjal. \p Rix ri jebel yixtze'en vacami, tok'ex ivech, roma xtapon ri k'ij tok xtoc ri ok'ej iviq'uin, roma ri bis.\f + \fr 6:25 \ft Pr. 14:13; Is. 65:13.\f* \p \v 26 Y rix xa tok'ex c'a ivech tok ninimirisex ik'ij coma ri vinek ri can man e richin ta ri Dios.\f + \fr 6:26 \ft Jn. 15:19; 1 Jn. 4:5.\f* Roma ri quite-quitata' rije' xa xquiya' quik'ij ri xebin chi e k'alajirisey ruch'abel ri Dios y xa man que ta ri'. \s1 Que'ivajo' ri ye'etzelan ivichin \p \v 27 Pero rix ri ixc'o vave' viq'uin vacami, ri can yinivac'axaj-vi, tivac'axaj c'a re xtinbij chive: Can que'ivajo' c'a ri ye'etzelan ivichin, y xaxe ri utz tibana' chique ri vinek ri yec'ulula'an ivichin.\f + \fr 6:27 \ft Ex. 23:4; Pr. 25:2; Mt. 5:44; Ro. 12:20.\f* \v 28 Tic'utuj c'a chire ri Dios chi yerurtisaj ta ri vinek ri yerayin itzel pan ivi', y chuka' man que'imestaj ri pan i-oración\f + \fr 6:28 \ft Lc. 23:34; Hch. 7:60.\f* ri yebanon chive chi nic'ovisaj tijoj-pokonal. \v 29 Y vi c'o c'a jun yixch'ayon, man c'a tiya' ruq'uexel chire. Utz c'a chi niya' chic ivi' pa ruk'a' jun bey. Y vi c'o c'a chuka' jun vinek numej-el jun ak'u', man c'a tabisoj naya' chuka' el jun chic atziak chire.\f + \fr 6:29 \ft Mt. 5:39; 1 Co. 6:7.\f* \v 30 Xabachique c'a vinek ri c'o nuc'utuj chave, taya' chire ri nrajo'.\f + \fr 6:30 \ft Dt. 15:7; Pr. 3:27; 21:26; Mt. 5:42.\f* Y vi c'o jun vinek ri c'o numej-el chave, man jun bey chic c'a tach'ojij chire. \v 31 Y rix utz tibana' quiq'uin ri vinek, roma rix man c'a nika' ta chivech chi ri vinek itzel quina'oj iviq'uin.\f + \fr 6:31 \ft Mt. 7:12; Fil. 4:8.\f* \p \v 32 Y vi rix xaxe ri vinek ri ye'ajovan ivichin ri ye'ivajo', man c'ayef ta. Roma xabachique vinek nitiquir nibanon queri'. Can que chuka' ri' ri vinek janíla e itzel, yecajo' ri ye'ajovan quichin rije'.\f + \fr 6:32 \ft Mt. 5:46.\f* \v 33 Vi rix, xaxe ri vinek ri yebanon utzil chive, xaxe chique rije' niben-vi utzil chuka', man c'ayef ta. Can que chuka' ri' ri vinek janíla e itzel, niquiben utzil chique ri vinek ri yebanon utzil chique rije'. \v 34 Vi rix niya' jun cosa chire jun vinek pa kajic, roma nivoyobej ri kajbel richin, man c'ayef ta. Roma ri vinek janíla e itzel yequiya-ka pa kajic ri qui-cosas chiquivech rije', richin queri' c'o niquich'ec can chirij.\f + \fr 6:34 \ft Mt. 5:42.\f* \v 35 Pero rix man tiben queri'. Xa que'ivajo' ri vinek ri ye'etzelan ivichin. Que'itola'.\f + \fr 6:35 \ft Lv. 25:35; Sal. 37:26.\f* Y tok rix niya' pa kajic jun i-cosa, man c'a tivoyobej ri kajbel richin. Richin queri' nim ri rajel-ruq'uexel ri xtic'ul, y xtik'alajin\f + \fr 6:35 \ft Mt. 5:45; 1 Jn. 3:1.\f* c'a chi can ix ralc'ual chic ri nimalej lok'olej Dios ri c'o chila' chicaj. Rija' jebel runa'oj\f + \fr 6:35 \ft Hch. 14:17.\f* quiq'uin ri vinek janíla e itzel, y jebel runa'oj quiq'uin ri man jun bey yematioxin ta. Que c'a chuka' ri' tibana' rix. \v 36 Tijoyovaj quivech ri vinek, can achi'el ri nujoyovaj kavech roj ri Katata' Dios.\f + \fr 6:36 \ft Mt. 5:48; Ef. 5:1, 2.\f* \s1 Man que'itzu' ri vinek xaxe richin chi itzel yixch'on chiquij \p \v 37 Man jun bey tiben chi ye'itzu' ri vinek\f + \fr 6:37 \ft Mt. 7:1.\f* xaxe richin chi itzel yixch'on chiquij, y ri Dios man xtuben ta chuka' queri' iviq'uin rix. Man tirayij chi ri vinek c'o chi niquitoj ri itzel tak banobel ri yequibanala', y ri Dios can man xtuben ta chuka' queri' iviq'uin rix. Ticuyu' quimac ri vinek y ri Dios que chuka' ri' xtuben iviq'uin rix. \v 38 Vi rix riq'uin ronojel ivánima ye'ito' ri vinek riq'uin ri nic'atzin, ri Dios xtuya' chuka' ri rajel-ruq'uexel chive. Ri rajel-ruq'uexel xtuya' chive ri Dios, janíla q'uiy. Can xtupulisaj ri iyaconabal. Y can achi'el ri niben rix quiq'uin ri vinek, can que chuka' ri' xtuben ri Dios iviq'uin rix.\f + \fr 6:38 \ft Sal. 79:12; Pr. 19:17; Mt. 7:2.\f* \p \v 39 Y ri Jesús xubij c'a chuka' jun c'ambel-tzij chique. Rija' xubij c'a: ¿C'o cami jun moy ri nitiquir ta nuyukej jun chic moy,\f + \fr 6:39 \ft Mt. 15:14.\f* y man ta yetzak pa tak jul? \v 40 Y que chuka' ri' man jun c'a tijoxel ri más ta ruk'ij que chuvech ri rutijonel.\f + \fr 6:40 \ft Mt. 10:24.\f* Man juba'. Xa can c'a nretamaj na ronojel ri nic'atzin, c'ari' junan nuben-el riq'uin ri rutijonel. \p \v 41 ¿Y achique roma tok rat ja ri ti k'ayis c'o pa runak'-ruvech ri avach'alal ri natz'et chanin y man nana' ta ri che' k'atel pa runak'-avech rat? Re c'ambel-tzij re' nubij c'a chi man tikanimirisaj ri rumac jun kach'alal y nikach'utinirisaj-ka ri nimalej tak kamac roj.\f + \fr 6:41 \ft Mt. 7:3.\f* \v 42 Y man c'a tabij chuka' chire ri avach'alal: Taya' k'ij chuve richin ninvelesaj re ti k'ayis k'atel pa runak'-avech, y man naya' ta ka pa cuenta ri che' k'atel pa runak'-avech rat.\f + \fr 6:42 \ft Pr. 18:17.\f* Re c'ambel-tzij re' nubij c'a chi man tabij chire jun avach'alal chi man chic camacun, tok xa can c'a ja chuka' ri naben rat. Man naya' ta ka pa cuenta ri amac. Xa ca'i' apalej. Nabey na tachojmirisaj-ka ri ac'aslen rat, c'ari' utz nato' ri avach'alal. \s1 Jun che' netamex ruvech xaxe riq'uin ri ruvech ri nuya' \p \v 43 Y man jun utzilej che' xtuya' ta itzel tak ruvech. Man jun chuka' che' ri man utz ta, xtuya' ta utzilej tak ruvech.\f + \fr 6:43 \ft Mt. 7:16; Ga. 5:19, 23; 2 Ti. 3:1-9.\f* \v 44 Ri che' netamex ruvech vi utz o man utz ta, roma ri ruvech ri nuya', vi utz o man utz ta.\f + \fr 6:44 \ft Mt. 12:33.\f* Roma ri k'ayis janíla quiq'uixal man xtiquiya' ta víquix (higo), ni uva. \v 45 Y can que c'a ri' ri achin. Ri achin utz, ja ri utz ri nuben y nubij, roma can ja ri utz ri c'o pa ránima. Jac'a ri achin itzel, ja ri itzel ri nuben y ri nubij, roma can ja ri itzel ri c'o pa ránima. Roma jun vinek can jac'a ri c'o pa ránima ri nubij.\f + \fr 6:45 \ft Ro. 8:5-8.\f* \s1 Ri c'ambel-tzij chirij ri ca'i' jay \p \v 46 ¿Y achique c'a chuka' roma tok rix nibij: Ajaf, Ajaf, yixcha' chuve,\f + \fr 6:46 \ft Mal. 1:6; Mt. 25:11; Lc. 13:25.\f* y xa man niben ta ri ninbij chive?\f + \fr 6:46 \ft Ro. 2:13; Stg. 1:22.\f* \v 47 Romari' ri vinek ri nipe viq'uin, ri nrac'axaj\f + \fr 6:47 \ft Mt. 7:24.\f* ri nuch'abel y nuben ri ninbij chire, \v 48 junan riq'uin ri jun achin ri xupaba' jun rachoch. Nabey, xuben-ka ri jul richin ri ru-cimiento ri jay, y can pan abej xuc'ot-vi-ka re jul re'. C'ari' xuya' ri ru-cimiento ri jay, y xuchop c'a samaj. Y tok c'achojinek chic c'a ri jay, xq'uiy-pe ri raken-ya'. Y re raken-ya' re' xberila' ri jay. Pero ri jay man xsilon ta,\f + \fr 6:48 \ft Sal. 125:1; Hch. 14:22; 2 Ti. 2:19; 3:12; 1 P. 1:5; Jud. 1.\f* man riq'uin chi ri raken-ya' janíla nimarinek, y janíla ruchuk'a'. \v 49 Pero ri vinek ri nipe viq'uin richin nrac'axaj ri nuch'abel, y man nuben ta\f + \fr 6:49 \ft He. 10:28-31; 2 P. 2:20, 21.\f* ri ninbij chire, junan riq'uin ri jun achin ri xupaba' jun rachoch, y xa man xuya' ta ru-cimiento. Y tok ri raken-ya' xbeq'uiy-pe, xberila' ri jay. Ri jay ri' xtzak y xq'uis chiri'.\f + \fr 6:49 \ft Job 8:13.\f* \c 7 \s1 Ri Jesús nuc'achojirisaj jun achin rusamajel jun Capitán \p \v 1 Tok ri Jesús\f + \fr 7:1 \ft Mt. 27:54.\f* xtane' chi tzij chiquivech ri vinek, rija' xbe pa tinamit Capernaum.\f + \fr 7:1 \ft Mt. 8:5.\f* \v 2 Y chiri' pa tinamit c'o jun achin Capitán. Y re achin re' c'o jun rusamajel achin ri janíla nrajo', pero yava', y xa jubama niquen yan ka (nicom yan ka). \v 3 Y tok ri Capitán xrac'axaj c'a chirij ri Jesús, rija' xerutek ch'aka' rijita'k tak achi'a' ri c'o quik'ij, achi'a' israelitas, richin queri' niquic'utuj utzil chire ri Jesús chi tipe juba' richin noruc'achojirisaj can ri rusamajel ri Capitán. \v 4 Y tok ri rijita'k tak achi'a' xe'apon riq'uin ri Jesús, janíla c'a xquic'utuj utzil chire. Y xquibij chuka' chire: Can ruc'amon-vi c'a chi naben re jun utzil re' chire ri Capitán. \v 5 Roma rija' janíla yojrajo' roj israelitas, y chuka' xuben jun jay ri nikamol-vi-ki', richin nikac'axaj ri ruch'abel ri Dios, xecha'. \p \v 6 Y ri Jesús xbe c'a chiquij ri rijita'k tak achi'a' ri e takon-pe roma ri Capitán. Y tok ri Jesús y ri e benek riq'uin ye'apon yan c'a chirachoch ri Capitán, rija' xerutek c'a pe ch'aka' chic vinek ri can quetaman ruvech, chuc'ulic ri Jesús. Y ri achi'a' ri' xoquibij c'a chire ri Jesús: Ajaf, ri achin ri oj takayon-pe chi'ac'ulic rubin c'a pe: Ajaf, man c'a taya' más asamaj voma yin, yin xa jun aj-mac y romari' man ruc'amon ta chave chi yatoc pa vachoch. \v 7 Y jac'ari' ri xbanon chuve chi can xinna-vi' chi man ruc'amon ta chi can ja yin ri xinapon aviq'uin.\f + \fr 7:7 \ft Ex. 15:16; Dt. 32:39; 1 S. 2:6.\f* Rat xaxe c'a tabij\f + \fr 7:7 \ft Sal. 33:9; 107:20; Mr. 1:27; Lc. 4:36; 5:13.\f* chi nic'achoj ri nusamajel, y xtic'achoj. \v 8 Y can vetaman-vi chi queri' xtibanatej, roma yin, can c'o jun ri nibin chuve ri c'o chi ninben. Y chuka' ec'o achi'a' e yo'on pa nuk'a'. Tok ninbij c'a chire jun achin ri c'o pa nuk'a' chi tibe, can nibe-vi; y vi ninbij chuka' chire jun chic chique ri achi'a' ri ec'o pa nuk'a' chi tipe, can nipe-vi chuka'. Y tok ninbij c'a chire ri nusamajel chi tabana' re', can nuben-vi chuka', nicha-pe, xecha' ri achi'a' chire ri Jesús. \p \v 9 Y ri Jesús can achique la xuna'\f + \fr 7:9 \ft Mt. 9:33.\f* tok xrac'axaj ri xquibij ri achi'a' chire. Can achique la xuna' tok xrac'axaj ri rutakon-el rubixic ri Capitán. Y ri Jesús can jari' xerutzu' ri vinek ri e benek chirij, y xubij\f + \fr 7:9 \ft Sal. 147:19; Ro. 9:4.\f* c'a chique: Can kitzij ninbij chive, chi ri achin ri takayon-pe rubixic re ch'abel re', can rucukuban-vi ruc'u'x viq'uin. Y man jun c'a nuvinak israelita ri vilon ri can rucukuban ta ruc'u'x viq'uin,\f + \fr 7:9 \ft Ro. 3:1, 2.\f* achi'el re jun achin re'. \p \v 10 Y tok xetzolin ri vinek ri e takon-pe roma ri Capitán, xquitz'et c'a chi ri achin samajel, y yava' can, man jun chic yabil c'o chire. \s1 Ri Jesús nuc'asoj jun caminek ala' ral jun malca'n-ixok \p \v 11 Jun chic c'a k'ij, ri Jesús xbe pa jun tinamit rubini'an Naín, y e benek chuka' ri rutijoxela' riq'uin. Y janíla c'a chuka' vinek ri e tzeketel-el chiquij. \v 12 Tok ri Jesús y ri e benek riq'uin ye'oc yan apo ri pa tinamit Naín, xquitz'et c'a chi c'amon-pe jun caminek richin nemuk can. Re caminek re' jun ala', ral jun malca'n-ixok. Re malca'n-ixok re', xa can xe c'a ri jun ral-ala' ri c'o, y jari' ri benek chumukic ri vacami. Y janíla c'a vinek ri k'ejeloy (k'ijaloy) richin e benek riq'uin richin ri mukunic. \v 13 Y tok ri Ajaf Jesús xutz'et ruvech ri ixok ri xquen-el (xcom-el) ri ral, xujoyovaj ruvech,\f + \fr 7:13 \ft Lm. 3:32; Jn. 11:33, 35; He. 2:17; 4:15.\f* y xubij c'a chire: Man chic c'a catok'. \p \v 14 Y ri Jesús xuchop-apo ri rucáxa ri caminek, y ri e uc'uayon-el richin ri caminek xepa'e-ka chiri'. Y rija' xubij chire ri ala' caminek: Chave rat yich'on-vi. Cayacatej. \p \v 15 Y tok ri Jesús xubij queri', ri caminek ala' xyacatej,\f + \fr 7:15 \ft Lc. 8:54; Jn. 11:43; Hch. 9:40; Ro. 4:17.\f* y xbetzijon-pe. Y ri Jesús xujech c'a el ri ala' chire ri rute'. \p \v 16 Tok ri vinek xquitz'et ri xbanatej, xpe jun xibinri'il quiq'uin janíla. Y xquiya' chuka' ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios, y niquibila' c'a: Vacami xbec'ulun-pe jun nimalej achin chikacojol, ri nik'alajirisan ri ruch'abel ri Dios.\f + \fr 7:16 \ft Lc. 24:19; Jn. 4:19; 6:14; 9:17.\f* Vacami ri Dios xutek-pe jun ri niyo'on rutzil chikacojol roj ri rutinamit, xecha' ri vinek. \p \v 17 Y ri xuben ri Jesús chupan ri k'ij ri', xetamex\f + \fr 7:17 \ft Lc. 1:68; 19:44.\f* ri chiri' pa Judea, y xetamex chuka' ri pa tak tinamit ri ec'o-pe chunakaj ri Judea. \s1 Ri Juan ri Bautista ec'o ri xerutek c'a riq'uin ri Jesús, roma nrajo' nretamaj vi ja rija' ri Cristo \p \v 18 Y ri Juan ri Bautista xrac'axaj c'a ronojel, roma ja ri rutijoxela' ri xebetzijon chire. Romari' rija' xeroyoj e ca'i' chique ri rutijoxela',\f + \fr 7:18 \ft Mt. 11:2.\f* \v 19 y xerutek-el riq'uin ri Jesús. Xerutek-el richin xbequic'utuj chire: ¿Can jac'a rat ri Cristo ri oyoben?\f + \fr 7:19 \ft Ez. 21:27; 34:23, 29; Dn. 9:24-26; Mi. 5:2; Hag. 2:7; Zac. 9:9; Mal. 3:1-3.\f* ¿O xa nikoyobej chic na jun? Queri' xubij-el chique. \v 20 Y ri e rutakon-el ri Juan, xe'apon c'a riq'uin ri Jesús. Y rije' xquibij c'a chire: Ri Juan ri Bautista oj rutakon-pe aviq'uin, richin nokac'utuj chave: ¿Jac'a rat ri Cristo ri oyoben? ¿O xa nikoyobej chic na jun? xecha'. \p \v 21 Y riq'uin c'a ri ec'o-ka chiri' ri e ca'i' rutijoxela' ri Juan, ri Jesús e q'uiy c'a vinek xeruc'achojirisaj riq'uin ri quiyabil. Xeruc'achojirisala' chuka' vinek riq'uin nimalej tak yabil. Xerelesala' chuka' itzel tak espíritu ri ec'o quiq'uin ch'aka' vinek, y xuben chuka' chique ri moyi' chi xetzu'un. \v 22 Y c'ari' ri Jesús xubij chique ri e ca'i' rutijoxela' ri Juan: Vacami quixtzolin, y titzijoj chire ri xitz'et can y xivac'axaj-el re vave'. Te'itzijoj chire achique rubanic tok ri moyi' yetiquir yetzu'un-el, achique rubanic tok ri vinek ri man can ta yetiquir yebiyin roma ri e jetz', yebiyin-el jebel, y achique rubanic tok ri e yava'i' riq'uin ri yabil lepra yec'achoj. Titzijoj chuka' chire ri achique rubanic tok ri man ye'aq'uex ta, yec'achoj, ri caminaki' yec'astej, y ri vinek ri meba' cánima chuvech ri Dios, ninbij ri utzilej ch'abel richin colotajic chique.\f + \fr 7:22 \ft Is. 29:18; 35:5; 42:6; 61:1; Sof. 3:12; Mt. 11:5; Lc. 4:18; Hch. 26:18; Stg. 2:5.\f* \v 23 Y tibij chuka' chire chi jun vinek achi'el rija', ri can rucukuban ruc'u'x viq'uin y man jun bey yirumalij ta can, jebel ruva-ruk'ij, xe'uche'ex-el y xebe. \p \v 24 Y tok ri e ca'i' achi'a' ri e rutakon-pe ri Juan xetzolin, ri Jesús xerubila' c'a utzilej tak tzij chirij ri Juan chiquivech ri vinek ec'o chiri'. Y que c'a re' ri nubij ri Jesús chique ri vinek: ¿Achique ri xbe'itz'eta' rix chiri' chupan ri tz'iran ruvach'ulef? ¿Xitz'et cami rix jun achin chiri', ri achi'el aj, ri nibe quela' nibe quela' pa ruk'a' ri cak'ik'?\f + \fr 7:24 \ft Mt. 11:7.\f* \v 25 ¿Achique c'a ri xbe'itz'eta' rix chiri'? ¿Xitz'et cami rix jun achin ri jebel tak tziek e rucusan? Man que ta ri'. Ri achi'a' e cucusalon tziek queri', jebel ri ec'o-vi. Rije' yec'oje' pa tak cachoch ri reyes. \v 26 ¿Pero achique ri xbe'itz'eta' rix chiri' pa tz'iran ruvach'ulef? ¿Jun achin ri nik'alajirisan ri bin chire roma ri Dios ri xitz'et chiri'? Ja'. Ri achin ri xitz'et chiri' can ja vi ri' ri rusamaj. Pero can c'o c'a chuka' jun chic samaj ri yo'on pa ruk'a'. \v 27 Y chirij c'a ri Juan nich'on-vi ri Dios chupan ri ruch'abel ri tz'ibatel can, tok nubij: \q1 Xtintek c'a jun achin nabey, \q1 richin chi nuchojmirisaj ri bey ri xtapon-vi ri Cristo.\f + \fr 7:27 \ft Is. 40:3; Mal. 3:1; 4:5; Lc. 1:16, 17, 76.\f* \q1 Queri' nubij ri Dios. \m \v 28 Y tivetamaj c'a, chi janipe' achi'a' ri e k'alajirisey ruch'abel ri Dios ri e alaxinek chuvech re ruvach'ulef, man jun c'a ri más ta ruk'ij que chuvech ri Juan ri Bautista. Can nim vi ruk'ij rija'. Jac'a re vacami, can conojel c'a ri ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios, can más c'a nima'k quik'ij. Y ri más co'ol chique rije', más nim que chuvech ri Juan. \p \v 29 Y ri chiri' ec'o c'a q'uiy vinek\f + \fr 7:29 \ft Mt. 3:5.\f* y moloy tak alcaval\f + \fr 7:29 \ft Lc. 3:12.\f* ri e banon bautizar roma ri Juan. Y tok rije' xcac'axaj ri xubij ri Jesús, xquibij chi ri Dios yalan choj. \v 30 Y jac'a ri achi'a' fariseos y ri etamanela' chirij ri ley man xcajo' ta xquic'ul ri can ruch'obon ri Dios chi can quichin chuka' rije'.\f + \fr 7:30 \ft Hch. 20:27.\f* Rije' man xcajo' ta chi xeban bautizar roma ri Juan. \v 31 Y ri Ajaf Jesús xubij: ¿Achique cami ninbij chiquij ri vinek richin re tiempo re'? ¿Y achok iq'uin e junan vi?\f + \fr 7:31 \ft Lm. 2:13; Mt. 11:16; Mr. 4:30.\f* \v 32 Re vinek re' xa e junan riq'uin ri jun quetz'anen ri niquiben ri ac'uala' pa tak bey. Re ac'uala' re' riq'uin cuchuk'a' yech'on chiquivech, y niquibij c'a chupan ri quetz'anen: Xojk'ojoman riq'uin xul chivech y man xixxajo' ta roma quicoten. Xkabixaj bix richin bis chivech y man xixok' ta, yecha' ri ac'uala' pa quetz'anen. Y e queri' re vinek re', man jun ri nika' chiquivech. \v 33 Roma tok xoc'ulun ri Juan ri Bautista, rija' man xutej ta\f + \fr 7:33 \ft Mt. 3:4; Mr. 1:6; Lc. 1:15.\f* caxlan-vey, man xukun ta chuka' ri ruya'al-uva. Jac'a rix xibij chire chi rija' c'o itzel espíritu riq'uin. \v 34 Y tok xinoka' yin, ri xinalex chi'icojol, nintej caxlan-vey, y ninkun chuka' ruya'al-uva. Y rix xibij chuve chi xe va'in ninvajo', y xibij chuka' chi in jun k'abarel, chi in cachibil ri moloy tak alcaval, y in cachibil chuka' ri vinek ri aj-maqui' nibij chique rix. \v 35 Pero ri etamabel richin ri Dios\f + \fr 7:35 \ft Os. 14:9; Mt. 11:19; 1 Co. 1:23, 24.\f* can nik'alajin pa quic'aslen ri vinek ri yeniman richin, xcha' ri Jesús. \s1 Ri xbanatej tok ri Jesús xapon pa rachoch jun fariseo rubini'an Simón \p \v 36 Y c'o c'a jun achin fariseo ri xoyon richin ri Jesús. Xroyoj richin jun va'in ri pa rachoch. Y tok ri Jesús xapon c'a pa rachoch ri achin, xtz'uye' c'a apo ri pa mesa, richin ri va'in.\f + \fr 7:36 \ft Mt. 26:6; Mr. 14:3; Jn. 11:2.\f* \v 37 Y chupan ri tinamit ri', c'o c'a jun ixok ri itzel ruc'aslen. Y re ixok re' xretamaj c'a chi ri Jesús c'o pa rachoch ri jun achin fariseo,\f + \fr 7:37 \ft Jn. 9:24.\f* romari' rija' xapon chiri'.\f + \fr 7:37 \ft Lc. 8:2.\f* Y rija' ruc'uan chuka' apo jun c'ojlibel, ri banon riq'uin jun abej rubini'an alabastro. Re c'ojlibel re' c'o-el jun jubulej ak'on chupan. \v 38 Y re ixok re' xapon c'a riq'uin ri Jesús,\f + \fr 7:38 \ft Ri Nuevo Testamento griego niquibij: Y re ixok re' c'o c'a chirij Jesús, ri c'a chiraken ka. Quere' niquibij roma ri ojer can, jun vi chic ri rubanic ri quich'acat, xa jubama achi'el ch'at y yetzale' chuvech y xa man yetz'uye' ta, y xa romari' ri caken jari' ri nel can chiquij, y ri quijolon (quivi') jari' ri c'o-apo chunakaj ri mesa, achi'el e jupul-apo.\f* rija' janíla c'a nok'.\f + \fr 7:38 \ft Zac. 12:10; Ro. 5:20; 1 Ti. 1:15, 16.\f* Y ri ruya'al tak runak'-ruvech re ixok re' yeka-ka chirij raken ri Jesús. Rija' yerusula' c'a raken ri Jesús, riq'uin ri rusmal tak ruvi'. Re ixok re' yerutz'ubala' (yerutz'umala') chuka' ri raken ri Jesús, y xuya' chuka' ri jubulej ak'on chirij ri raken. \v 39 Y ri achin fariseo ri xoyon richin ri Jesús, tok xutz'et ri xuben ri ixok, xuch'ob-ka: Vi ta re Jesús can kitzij vi chi k'alajirisey richin ri ruch'abel ri Dios, nunabej ta achique nichapon la raken, y achique chi vinek la ixok la'. Roma la jun ixok la' itzel ri ruc'aslen,\f + \fr 7:39 \ft Lc. 15:2.\f* xcha-ka pa ránima. \v 40 Y ri Jesús xubij chire ri achin fariseo ri xoyon richin: Simón, c'o jun ri ninvajo' ninbij chave. \p Ri Simón xubij chire: Ajaf, ¿achique c'a ri navajo' nabij chuve? \p \v 41 Y ri Jesús xubij chire: Ec'o c'a e ca'i' achi'a' c'o quic'as riq'uin jun achin ri niyo'on mero pa kajic. Jun chique re achi'a' re', vo'o' ciento quetzales ruc'as, y ri jun chic, cincuenta quetzales ruc'as.\f + \fr 7:41 \ft Mt. 18:28.\f* \v 42 Pero roma c'a re achi'a' re' man yetiquir ta niquitoj ri quic'as, ri achin ri yoyon mero pa kajic chique, xubij chi man chic tiquitoj, xa tiq'uis queri',\f + \fr 7:42 \ft Is. 1:18; 43:25; 44:22.\f* xcha' chique. Y ri Jesús xubij chuka' chire ri Simón ri fariseo: Vacami c'a tabij chuve, ¿achique c'a chique re e ca'i' achi'a' re' ri más najovan richin ri achin ri niyo'on mero pa kajic? \p \v 43 Ri Simón xubij: Yin ninbij chi ja ri más q'uiy ruc'as xuben riq'uin. \p Ja', queri', xcha' ri Jesús chire ri Simón. \p \v 44 Y ri Jesús rutzuliben ri ixok tok xubij chire ri Simón ri fariseo: ¿Natz'et re ixok re'? Yin tok xinoc-pe re vave' pan avachoch, man xaya' ta nuya'\f + \fr 7:44 \ft Gn. 18:4; 1 Ti. 5:10.\f* ch'ajbel-vaken. Jac'a re ixok re' xeruch'ej re vaken riq'uin ri ruya'al tak runak'-ruvech, y xeruchakirisaj riq'uin ri rusmal tak ruvi'. \v 45 Chuka' tok xinoc-pe man xinatz'ubaj\f + \fr 7:45 \ft 1 Co. 16:20; 2 Co. 13:12.\f* ta (xinatz'umaj ta) richin xinak'ejela' (xinak'ijala'). Jac'a re ixok re', ja ri vaken ri e rutz'uban (e rutz'uman) re jampe' quinoka'. \v 46 Rat chuka' man xak'ej ta aceite\f + \fr 7:46 \ft Sal. 23:5; Ec. 9:8; 1 Jn. 2:20, 27.\f* pa nuvi' tok xinoc-pe. Jac'a re ixok re', can jubulej ak'on ri xuyala' chirij re vaken. \v 47 Romari' ninbij chave rat Simón, chi re ixok re' janíla nrajo' ri xcuyun ri rumac. Roma ri janipe' mac ri e rubanalon xecuyutej yan. Jac'a ri xa man q'uiy ta ri rumac ri xecuy, xa man can ta nrajo' ri xcuyun ri rumac.\f + \fr 7:47 \ft 1 Ti. 1:14.\f* \p \v 48 Y ri Jesús xubij chire ri ixok: Ri amac xecuyutej\f + \fr 7:48 \ft Mt. 9:2; Mr. 2:5; Lc. 5:20; Hch. 13:38, 39; Ro. 4:6-8; Col. 1:12-14.\f* yan. \p \v 49 Y ri vinek ri e oyon roma ri Simón ri fariseo y junan ec'o riq'uin ri Jesús ri chiri' pa mesa, niquibila' c'a chiquivech: ¿Achique c'a chi achin\f + \fr 7:49 \ft Is. 53:3.\f* re'? Roma can yerucuy chuka' mac, yecha'. \p \v 50 Y ri Jesús xubij chire ri xten: Xacolotej,\f + \fr 7:50 \ft Mt. 9:22.\f* roma ri xacukuba' ac'u'x viq'uin. Vacami c'a, catzolin; ri avánima xril yan uxlanen. \c 8 \s1 Ixoki' ri xeto'on richin ri Jesús \p \v 1 Ca'i-oxi' k'ij después chire ronojel re', ri Jesús xuchop c'a nibe pa tak nima'k y cocoj tinamit, y chi cablajuj rutijoxela' e benek riq'uin. Y rija' nutzijoj ri utzilej ruch'abel ri Dios ri nich'on chirij tok ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios. \v 2 Y ec'o chuka' ca'i-oxi' ixoki' ri e tzeketel-el\f + \fr 8:2 \ft Mt. 27:55, 56; Mr. 15:40, 41; Lc. 23:27; Hch. 1:14.\f* chirij. Re ixoki' re', jare' ri e ruc'achojirisan ri Jesús y relesalon itzel tak espíritu quiq'uin. Chiquicojol c'a re ixoki' re' benek ri María,\f + \fr 8:2 \ft Mr. 16:1, 9; Jn. 19:25.\f* ri nibix chuka' Magdalena chire. Y jac'a riq'uin re ixok re' xe'elesex e vuku' itzel tak espíritu, roma ri Jesús. \v 3 Chiquicojol ri ixoki' ri e tzeketel chirij ri Jesús, benek ri jun ixok ri rubini'an Juana,\f + \fr 8:3 \ft Lc. 24:10.\f* rixjayil ri jun achin rubini'an Chuza. Y re achin re' jun rusamajel ri Herodes. Chuka' benek ri jun ixok rubini'an Susana. Y ec'o chuka' ch'aka' chic ixoki' ri e benek ri can yeto'on chuka' richin ri Jesús. Re ixoki' re' xequilij ri Jesús y ri rutijoxela'. \s1 Ri c'ambel-tzij chirij ri ija'tz \p \v 4 Y riq'uin ri Jesús janíla q'uiy vinek xquimol-qui', vinek ri yepe pa ch'aka' chic tinamit. Romari' ri jun k'ij ri', tok janíla chic e q'uiy vinek quimolon-qui' riq'uin, rija' xubij jun c'ambel-tzij\f + \fr 8:4 \ft Mt. 13:2; Mr. 4:1.\f* chique: \v 5 C'o c'a jun achin ri xbejopin ija'tz. Y tok ri achin nijopin chic ija'tz, juba' c'a chire ri ija'tz xka' pa bey, romari' ri vinek yek'ax pa ruvi'. Y riq'uin chic xepe ri aj-xic' tak chicop ri yebe pa cak'ik', xquitej-el ri ija'tz ri'. \v 6 Y ch'aka' chic ija'tz xka' cojol tak abej. Re ija'tz c'a re' richin xel-pe, xel-pe. Xa jac'a tok xpe ruvech ri k'ij, xechaki'j-ka, roma man rex ta ri ulef ri xka-vi ri ija'tz. \v 7 Y juba' chic ija'tz xka' cojol k'ayis c'o quiq'uixal. Y tok xe'el-pe, junan xeq'uiy quiq'uin ri q'uix. Pero roma ri q'uix janíla xeq'uiy, ri tico'n xejik' pa quik'a'. \v 8 Y ri ch'aka' chic c'a ija'tz xka' pa jun utzilej ulef, y jebel xeq'uiy. Y xquiyala' jujun ciento quivech jujun ija'tz, xcha'. \p Y tok rubin chic ka re' ri Jesús, can riq'uin c'a ruchuk'a' xch'on, y xubij: Ri c'o c'a rac'axabal, can trac'axaj c'a ri xinbij, xcha' chique. \s1 Ri nic'atzin-vi jun c'ambel-tzij \p \v 9 Y ri rutijoxela' ri Jesús xquic'utuj c'a chire chi achique c'a ri nrajo' nuk'alajirisaj chiquivech riq'uin re jun c'ambel-tzij re'.\f + \fr 8:9 \ft Mt. 13:10; Mr. 4:10.\f* \v 10 Y ri Jesús xubij chique: Man jun bey can ta bin can jebel chirij tok ri vinek yue'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios, pero chive rix yo'on c'a k'ij chi nivetamaj. Jac'a chique ri vinek ri man yeniman ta vichin, riq'uin c'ambel tak tzij yich'on-vi quiq'uin, richin queri' choj niquitzu' y man niquitz'et ta jebel ri niquitzu', y richin chi choj nicac'axaj y man nik'ax ta chiquivech ri nicac'axaj.\f + \fr 8:10 \ft Is. 6:9; Mr. 4:12.\f* \s1 Ri Jesús nubij achique nic'ulun-vi chi tzij ri c'ambel-tzij chirij ri ija'tz \p \v 11 Y que c'a re' ri nubij ri c'ambel-tzij ri': Ri ija'tz junan nuben riq'uin ri ruch'abel\f + \fr 8:11 \ft Mt. 13:18; Mr. 4:14; Hch. 20:27, 32; 1 Co. 3:6, 7, 9-12; Stg. 1:21; 1 P. 1:23.\f* ri Dios. \v 12 Ri juba' ija'tz ri xka' pa bey, junan riq'uin ri ruch'abel ri Dios tok nac'axex coma ri vinek. Ri itzel-vinek junanin nipe, y nrelesaj-el ri ruch'abel ri Dios pa tak cánima ri vinek ri', richin queri' re vinek re' man tiquinimaj ri Dios, y man quecolotej\f + \fr 8:12 \ft 2 Co. 2:11; 4:3; 2 Ts. 2:10; Stg. 1:23, 24; 1 P. 5:8.\f* chuka'. \v 13 Y ri ija'tz ri xka' can cojol tak abej, can nich'on-vi c'a chirij ri ruch'abel ri Dios ri nac'axex coma ri vinek. Ri vinek ri' can janíla c'a yequicot tok niquic'ul ri ruch'abel ri Dios pa tak cánima. Pero roma c'a ri can man nuq'uen ta ka ruxe' jebel ri ruch'abel ri Dios pa tak cánima, can man niyaloj ta c'a ri quicoten quiq'uin, xa jun ca'i-oxi' oc k'ij cukul quic'u'x riq'uin ri Dios. Y tok yetejtobex c'a, man c'ayef ta richin niquiya' can ri Dios. \v 14 Ri ija'tz ri xka' cojol tak k'ayis ri c'o quiq'uixal can nich'on-vi c'a chirij ri ruch'abel ri Dios ri nac'axex coma ri vinek. Pero ri vinek ri' xa yejik' roma ja ri nic'atzin chire ri quic'aslen vave' chuvech re ruvach'ulef ri niquich'ob, yejik'\f + \fr 8:14 \ft Mt. 19:26; 1 Ti. 6:9, 10; 2 Ti. 4:10.\f* chupan ri quibeyomel y chuka' chupan ri yequirayila'. Y man nivachin ta jebel ri quic'aslen. \v 15 Y ri ija'tz ri nika' pa jun utzilej ulef, can nich'on-vi c'a chirij ri ruch'abel ri Dios ri nac'axex coma ri vinek. Rije' riq'uin ronojel cánima\f + \fr 8:15 \ft Ef. 2:4; 2 P. 1:5-10.\f* nicac'axaj y niquiben ri nubij. Jantape' quicukuban quic'u'x riq'uin ri Dios, y nivachin jebel ri quic'aslen. \s1 Ri c'ambel-tzij chirij jun k'ak' richin sakil \p \v 16 Y man jun chuka' vinek ri nutzij jun k'ak' y c'a ta ri' nrajo' nutz'apej o nuya' ta apo chuxe' ri ruch'at. Man que ta ri' nuben. Ri k'ak' ri' nic'atzin richin nicanox jun c'ojlibel ri nitz'uyubex-vi, richin queri' ri ye'oc-apo pa jay yetzu'un\f + \fr 8:16 \ft Mt. 5:15; Mr. 4:21; Lc. 11:33; Fil. 2:15, 16.\f* jebel. \v 17 Y man jun ri evan can, ri man ta xtek'alajin-pe. Y chuka' man jun ri tz'apen can rij, ri xa man ta nek'alajin-pe y nel-pe chuva-sakil.\f + \fr 8:17 \ft Mt. 10:26; Lc. 12:2.\f* \p \v 18 Y queri', vi rix nivac'axaj ri ruch'abel ri Dios, tiyaca' c'a ka ri pa tak ivánima. Roma ri can c'o c'a ruyacon pa ránima, can xtuc'ul c'a más.\f + \fr 8:18 \ft Mt. 13:12; 25:29; Mr. 4:25; Lc. 19:26; Jn. 15:2; Ap. 22:11.\f* Jac'a ri nac'axan ri ruch'abel ri Dios y xa man nuyec ta ka pa ránima, ri janipe' nuch'ob chi c'o riq'uin, hasta ri' nelesex chire, xcha' ri Jesús. \s1 Ri rute' y ri e rach'alal ri Jesús \p \v 19 Y ri rute' y ri e rach'alal\f + \fr 8:19 \ft Mt. 12:46; 13:55; Mr. 3:31; Jn. 7:5; Hch. 1:14; 1 Co. 9:5; Ga. 1:19.\f* ri Jesús xepe c'a acuchi c'o-vi rija'. Pero man xetiquir ta xe'apon c'a riq'uin apo, roma janíla e q'uiy vinek quimolon-qui' riq'uin ri Jesús. \v 20 Y xbix c'a apo chire ri Jesús: Ri ate' y ri e avach'alal at coyoben chuva-jay, e petenek chi'atz'etic. \p \v 21 Pero rija' xubij: Ja ri vinek ri ye'ac'axan y niquiben ri nubij\f + \fr 8:21 \ft Lc. 11:28.\f* ri ruch'abel ri Dios, jari' ri nte' y ri e vach'alal, xcha' ri Jesús. \s1 Xk'alajin ri ruchuk'a' ri Jesús tok xuk'et ruchuk'a' ri cak'ik' y ri ya' \p \v 22 Y jun k'ij, ri Jesús rachibilan ri rutijoxela', xoc-el pa jun canoa. Y c'ari' xubij chique: Jo' juc'an ruchi-ya'. Y xebe.\f + \fr 8:22 \ft Mt. 8:23; Mr. 4:35.\f* \p \v 23 Y ri Jesús xver-el, tok quichapon-el bey pa ruvi' ri ya'. Quichapon c'a bey tok xpe jun cak'ik' janíla nim ri chiri' pa ruvi' ri ya'. Romari' ri canoa ri e benek-vi, xuchop ninoj-pe chi ya', y riq'uin ri' man c'ayef ta nibe chuxe' ya' ri canoa. Can pa c'ayeval c'a ec'o-vi. \v 24 Xepe c'a ri tijoxela' xquic'asoj ri Jesús, y xquibij chire: ¡Ajaf! ¡Ajaf! Vacami yojquen (yojcom), xecha' chire. \p Y ri Jesús xyacatej c'a pe, y xubij: Tiq'uis-el ri cak'ik' y titane-ka ri nibolko't ri ya'. \p Y queri' xbanatej.\f + \fr 8:24 \ft Job 28:11; 38:11; Sal. 29:10; 46:1; 65:7; 89:9; 93:4; 107:29; 135:6; Nah. 1:4.\f* Ri cak'ik' xq'uis-el, y ri nibolko't ri ya' xtane-ka. \v 25 C'ari' ri Jesús xubij chique ri rutijoxela': ¿Achique roma tok man xicukuba' ta ic'u'x viq'uin? \p Pero ri tijoxela' quixibin-qui'. Can achique la xquitz'et ri xbanatej, y xquic'utula' chiquivech: ¿Achique c'a chi achin re'? Roma can nich'on chique ri cak'ik' y ri ya', y can niquinimaj\f + \fr 8:25 \ft Sal. 33:8, 9; Mr. 4:41; 6:51.\f* rutzij. \s1 Ri Jesús yerelesaj itzel tak espíritu riq'uin jun aj-Gadara \p \v 26 Y ri Jesús y ri rutijoxela' xe'apon c'a ri juc'an ruchi-ya', ri chiri' pa jun lugar rubini'an Gadara,\f + \fr 8:26 \ft Mt. 8:28; Mr. 5:1.\f* ri c'o-apo chuvech ri Galilea. \v 27 Y tok ri Jesús xka' can chupan ri canoa, xapon jun achin aj pa tinamit riq'uin. Y re achin re' c'o chic c'a q'uiy tiempo ri ec'o-pe itzel tak espíritu riq'uin. Manek rutziak nrucusaj, ni man nic'oje' ta pa rachoch. Xa ja ri camposanto ri richin ri tinamit ri', ri oquinek rachoch.\f + \fr 8:27 \ft Mt. 8:28.\f* \v 28 Y re achin re', can xe xutz'et ri Jesús, can jari' xbexuque'\f + \fr 8:28 \ft Fil. 2:10, 11.\f* chuvech. Y can riq'uin c'a ruchuk'a' nich'on-apo chire ri Jesús, y nubij c'a: Rat Jesús ri Ruc'ajol ri nimalej Dios,\f + \fr 8:28 \ft Hch. 16:16, 17.\f* ¿achique roma tok yinanek? Tabana' jun utzil man quinach'ujirisaj. \p \v 29 Ri achin xubij quere' roma ri Jesús xubij chire ri itzel espíritu c'o riq'uin, chi tel-el ri chiri'. Roma q'uiy tiempo c'o-pe re itzel espíritu re' riq'uin. Y roma chuka' ri' ri vinek quichapon e quiximilon ruk'a-raken re achin re' riq'uin ch'ich' y cadenas, pero man e tiquirinek ta chirij. Roma re achin re' yeruk'ej ri cadenas ri e ximiyon richin, y ri itzel espíritu c'o riq'uin nuben c'a chire chi nibe ri pa tz'iran ruvach'ulef. \v 30 Y ri Jesús xuc'utuj c'a chire ri achin: ¿Achique abi'? \p Y ri achin xubij: Oj janíla nubi', xcha'. \p Queri' xubij ri achin roma can e janíla ri itzel tak espíritu ri ec'o riq'uin. \v 31 Y re itzel tak espíritu re' janíla xquic'utuj utzil chire ri Jesús, chi vi yerelesaj-el riq'uin ri achin, man c'a querutek-el chupan ri qui-lugar\f + \fr 8:31 \ft Ap. 20:3.\f* conojel ri itzel tak espíritu, xecha'. \v 32 Y roma chunakaj apo ri lugar ri', pa ruvi' jun juyu', janíla e q'uiy ak yeva', romari' ri itzel tak espíritu xquic'utuj utzil chire ri Jesús chi tuya' k'ij chique richin ye'oc quiq'uin re ak\f + \fr 8:32 \ft Lv. 11:7; Dt. 14:8.\f* re'. Y ri Jesús xubij chique chi utz. \v 33 Y ri itzel tak espíritu can jari' xe'el-el\f + \fr 8:33 \ft Job 1:12; 12:16; Ap. 20:7.\f* riq'uin ri achin, y xebe'oc quiq'uin ri ak. Conojel c'a ri ak ri' xquichop anin (anen) chuvech jun juyu' pa'el-pa'el, y choj xebeka' pa ya'. Y chiri' xejik'-vi conojel ri ak ri'. \p \v 34 Y ri yeyuk'un quichin ri ak ri', tok xquitz'et ri xc'ulvachitej, xe'anmej; y rije' xbequiyala' can rutzijol ri pa tinamit y ri pa tak juyu' chuka'. \v 35 Y ri vinek ri xe'ac'axan-pe ri xc'ulvachitej, xepe richin xoquitz'eta'. Tok ri vinek ri' xe'oka' riq'uin ri Jesús, xquitz'et\f + \fr 8:35 \ft Ro. 10:20.\f* c'a chi ri achin ri xe'elesex ri itzel tak espíritu riq'uin, tz'uyul c'a apo riq'uin ri Jesús. Rucusan rutziak, y man nuben ta chic\f + \fr 8:35 \ft 1 Jn. 3:8.\f* c'a ri achi'el ri rubanon-pe. Pero ri vinek ri' xa xquixibij-qui' tok xquitz'et re achin re'. \v 36 Y xtzijox chuka' chique ri kitzij ri xc'ulvachitej. Ronojel re' xtzijox chique coma ri vinek ri can xetz'eton tok xe'elesex ri itzel tak espíritu riq'uin ri achin, roma ri Jesús. \v 37 Riq'uin c'a ri xc'ulvachitej ronojel re', ri vinek ri aj chiri' pa Gadara xquic'utuj\f + \fr 8:37 \ft Dt. 5:25; 1 S. 6:20; 16:4; 2 S. 6:8, 9; Job 21:14; Mt. 8:34; Mr. 1:24; 5:17; Lc. 4:34; 5:8; Hch. 16:39; 1 Co. 2:14.\f* c'a utzil chire ri Jesús chi man tic'oje-ka chiri'. Ri vinek ri aj chiri' xquibij quere' roma ri quixibin-qui' janíla. Roma c'a ri' ri Jesús e rachibilan ri rutijoxela' xoc-el pa canoa, richin nibe. \v 38 Y ri achin ri xe'elesex ri itzel tak espíritu riq'uin, nuc'utuj c'a utzil chire ri Jesús chi tuya' k'ij chire richin nibe riq'uin.\f + \fr 8:38 \ft Sal. 103:1; 116:12; Mr. 5:18; Lc. 18:43.\f* Pero richin chi nitzolin ri achin, ri Jesús xubij c'a chire: \v 39 Catzolin chi'avachoch, y te'atzijoj ri xuben ri Dios aviq'uin rat, xuche'ex. \p Y ri achin can xberutzijoj na vi ri chirachoch, y chique conojel ri vinek ri pa rutinamit xutzijoj ri xuben ri Jesús riq'uin rija'. \s1 Ri Jesús xuben jun milagro riq'uin jun ixok y riq'uin ri jun ti xten ri xa caminek chic \p \v 40 Y tok ri Jesús e rachibilan ri rutijoxela' xtzolin c'a juc'an chic ruchi' ri ya', ri vinek ec'o chiri', riq'uin janíla quicoten xquic'ul-apo, roma ri vinek ri' can jac'a rija' ri coyoben. \v 41 Xapon c'a chuka' jun achin rubini'an Jairo. Re achin c'a re' c'o jun rusamaj chupan ri jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios y ja rija' ri achi'el tata'aj chiri'. Re achin rubini'an Jairo xbexuque'\f + \fr 8:41 \ft Mt. 9:18; Mr. 5:22.\f* chuvech ri Jesús, y xuc'utuj utzil chire chi tibe chirij c'a pa rachoch, \v 42 roma xa can xe\f + \fr 8:42 \ft Lc. 7:12.\f* ri jun ti rumi'al c'o, ri c'o la'ek cablajuj rujuna' y niquen yan ka (nicom yan ka). Y tok ri Jesús y ri e benek riq'uin xquichop-el bey richin yebe pa rachoch ri Jairo, janíla e q'uiy vinek xetzeke-el chirij. Y roma can janíla e q'uiy ri vinek ri e benek, man utz ta chic yebiyin. \p \v 43 Chiquicojol c'a ri vinek, benek jun ixok yava'. Re ixok re' c'o yan cablajuj juna' nibiyin ruquiq'uel,\f + \fr 8:43 \ft Lv. 15:25; Mt. 9:20; Mr. 5:25.\f* y man tanel ta. Xuq'uis yan c'a ronojel ru-mero, roma benek chic quiq'uin q'uiy ak'omanela', y man jun chique ri ak'omanela' tiquirinek ta rak'oman ri ruyabil. \v 44 Ri ixok ri' xjel c'a apo riq'uin ri Jesús, pero ja ri chirij, y xberuchapa'\f + \fr 8:44 \ft Dt. 22:12; Mr. 5:27, 28; 6:56; Hch. 5:15; 19:12.\f* c'a can juba' ri ruchi-rutziak ri Jesús. Y can jari' xtane' nibiyin ri ruquiq'uel. \p \v 45 Y jari' tok ri Jesús xuc'utuj: ¿Achique ri xichapon? \p Y roma ri conojel niquibij chi man jun quichapon rije', ri Pedro y ri ch'aka' chic tijoxela' xquibij chire ri Jesús: Ajaf, rat navajo' navetamaj achique xachapon. Pero vave' c'ayef richin navetamaj, roma janíla e q'uiy vinek niquipitz'-qui' y niquinimila-qui' chavij, y rat nac'utuj: ¿Achique xichapon? \p \v 46 Y jari' tok ri Jesús xubij: C'o jun ri xichapon, roma can xinna' chi c'o jun ri xinc'achojirisaj riq'uin ri uchuk'a'\f + \fr 8:46 \ft Mr. 5:30; Lc. 5:17; 6:19.\f* c'o viq'uin, xcha'. \p \v 47 Y ri ixok tok xutz'et chi xa xnabex, nibaybot (nibarbot) xoxuque' chuvech ri Jesús. Y chiquivech conojel ri vinek xubij-apo chire ri Jesús ri achique roma tok xuchop ruchi-rutziak. Y xubij chuka' chi can xe xuchop ruchi-rutziak ri Jesús, can jari' xc'achoj xuna' rija'. \v 48 Ri Jesús xubij chire: Numi'al, xacolotej,\f + \fr 8:48 \ft Mr. 10:52; Lc. 7:50.\f* roma xacukuba' ac'u'x viq'uin. Vacami c'a, catzolin; ri avánima xril yan uxlanen, xuche'ex. \p \v 49 Y c'a nich'on na c'a ri Jesús riq'uin ri ixok, tok c'o jun xoka' petenek chirachoch ri Jairo, ri achin ri achi'el tata'aj ri chiri' pa nima-jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios. Ri jun ri xpe, xorubij c'a chire ri Jairo: Man chic tac'uaj-el ri Tijonel Jesús, roma ri ti ami'al xa xquen yan\f + \fr 8:49 \ft Mr. 5:35.\f* (xcom yan). \p \v 50 Jac'a tok ri Jesús xrac'axaj-pe, xubij chire ri Jairo: Man tuxibij-ri' ri avánima roma ri xobix chave. Tacukuba'\f + \fr 8:50 \ft 2 Cr. 20:20; Is. 1:10; Mr. 9:23; 11:22-24; Jn. 11:25, 40.\f* c'a ac'u'x viq'uin, y ri ti ami'al xtic'astej, xuche'ex. \p \v 51 Y tok xe'apon c'a chirachoch ri Jairo, ri Jesús xaxe c'a chique ri Pedro, ri Jacobo y ri Juan ri e rutijoxela', y chique ri rute-rutata' ri ac'ual xuya' k'ij richin xe'oc riq'uin ri ti caminek. \v 52 Conojel janíla niquibisoj y nicok'ej ri ti xten ri'. Pero ri Jesús xubij chique: Man chic c'a tivok'ej ri ti xten, roma rija' xa man caminek ta,\f + \fr 8:52 \ft Jn. 11:11, 13.\f* rija' xa nuxlan, xcha'. \p \v 53 Pero rije' xa xetze'en chirij ri Jesús, roma quetaman chi xa caminek chic ri ti xten ri'. \p \v 54 Y ri Jesús xuchop ruk'a' ri ti xten caminek, y xubij c'a: Ti xten, cayacatej.\f + \fr 8:54 \ft Lc. 7:14; Jn. 11:43; Hch. 9:40.\f* \p \v 55 Y ri ti xten can xtzolin na vi pe ri ránima riq'uin, y can jari' xyacatej-pe. Y ri Jesús xubij chi tisuj ruvay. \v 56 Y ri te'ej-tata'aj can achique la xquina' tok xquitz'et ri xbanatej riq'uin ri calc'ual. Y ri Jesús xubij chique chi man\f + \fr 8:56 \ft Mt. 8:4; 9:30; Mr. 5:43.\f* tiquitzijoj ri xbanatej chiri'. \c 9 \s1 Ri tijoxela' xetak chutzijoxic ruch'abel ri Dios \p \v 1 Ri Jesús xeroyoj c'a ri cablajuj rutijoxela', y xuya'\f + \fr 9:1 \ft Mt. 10:1; Mr. 3:13; 6:7; Jn. 14:12; Hch. 3:6.\f* uchuk'a' chique richin yequelesala' conojel quivech itzel tak espíritu, y richin chuka' yequic'achojirisala' yava'i'. Y man xe ta chuka' xuya' uchuk'a' chique, xa can xuya' chuka' k'ij chique richin niquicusaj ri uchuk'a' ri'. \v 2 Y xerutek c'a el ri rutijoxela' richin xebe\f + \fr 9:2 \ft Mt. 10:7, 8; Mr. 6:12; Lc. 10:1, 9; Tit. 1:9; 2:12, 14.\f* chutzijoxic chirij tok ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios, y richin chuka' yequic'achojirisaj yava'i'. \v 3 Y ri Jesús xubij chuka' chique: Re nichop-el bey, can man jun c'a tic'uaj. Man tic'uaj ch'ame'y, man tic'uaj pekes (morral), ni vey, ni mero. Y man tic'uaj chic el jun itziak, xa can xe ri icusan-el.\f + \fr 9:3 \ft Sal. 37:3; Mt. 10:9; Mr. 6:8; Lc. 10:4; 22:35; 2 Ti. 2:4.\f* \v 4 Y ri jay c'a ri yixapon-vi, pa jun tinamit, chiri' quixc'oje-vi-ka. Xa can c'a ja tok yixel na pe chupan ri tinamit ri', utz niya' can ri jay ri xixc'oje-vi.\f + \fr 9:4 \ft Mt. 10:11; Mr. 6:10.\f* \v 5 Y vi ri tinamit ri yixapon-vi xa man yixc'ul ta jebel, xa tiya' c'a can, y titotala' can\f + \fr 9:5 \ft Mt. 10:14; Hch. 13:51.\f* (tiquirala' can) ri pokolaj ri c'o pa tak ivaken chiquivech ri vinek, richin queri' tiquinabej chi man utz ta ri xquiben, xcha' ri Jesús. \p \v 6 Y ri tijoxela' xebe na vi. Xebe ri pa tak cocoj tinamit richin xbequitzijoj\f + \fr 9:6 \ft Mr. 6:12.\f* ri utzilej ch'abel richin colotajic. Y xequic'achojirisala' chuka' yava'i' ronojel lugar ri xek'ax-vi. \s1 Ri Herodes man retaman ta achique ri Jesús \p \v 7 Y ri Herodes ri k'atoy-tzij chupan ri tiempo ri', can yerac'axala'\f + \fr 9:7 \ft Mt. 14:1; Mr. 6:14.\f* c'a ronojel ri yerubanala' ri Jesús. Pero man nril ta c'a achique ri nunimaj, roma ec'o ri yebin chi ri nibanon ri banobel ri' ja ri Juan ri Bautista c'astajinek chic pe. Ri Juan can caminek chic c'a ri tiempo ri'. \v 8 Ec'o c'a chuka' yebin chi ri Jesús ja ri Elías ri xtzolin-pe. Y ch'aka' chic vinek niquibij c'a chi ri Jesús jun chique ri achi'a' ri xek'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can, ri xbec'astej-pe. \v 9 Y ri Herodes nubij: ¿Achique cami achin re Jesús re'? Roma q'uiy yenvac'axaj\f + \fr 9:9 \ft Lc. 23:8.\f* chirij. Pero man ja ta ri Juan ri Bautista, roma ri Juan ja yin xitakon rutzaq'uixic rukul, xcha'. Y ri Herodes xucanola' c'a rubaniquil richin chi xutz'et ta ri Jesús. \s1 Ri Jesús xerutzuk vo'o' mil achi'a' \p \v 10 Y tok ri e ru-apóstoles ri Jesús xetzolin banoy rusamaj ri Dios, xquitzijola'\f + \fr 9:10 \ft Mt. 14:13; Mr. 6:30.\f* c'a chire ri Jesús ri xquibanala'. Y ri Jesús xeruc'uaj c'a el ri rutijoxela' ri', y xebe pa jun tz'iran ruvach'ulef. Y re lugar re' richin c'a ri tinamit rubini'an Betsaida. \v 11 Y tok ri vinek xequinabej-el ri Jesús y ri rutijoxela', xebe chuka'. Y tok re vinek re' xe'apon riq'uin ri Jesús, rija' jebel xeruc'ul y xubij chuka' chique chirij tok ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios. Y chuka' xeruc'achojirisala' yava'i'. \p \v 12 Y tok xa xkak'ij-ka ri k'ij ri', ri cablajuj tijoxela' xejel-apo riq'uin ri Jesús y xquibij chire: Que'ataka' c'a el re vinek re' richin yebe chucanoxic acuchi yebever-vi, y yebe chuka' chucanoxic quivay pa tak cocoj tinamit y pa ch'aka' chic lugar ri ec'o-pe nakaj. Roma re ojc'o-vi, xa e manek vinek,\f + \fr 9:12 \ft Mt. 14:15; Mr. 6:35; Jn. 6:1, 5.\f* xecha' chire. \p \v 13 Jac'a ri Jesús xubij chique ri rutijoxela': Tiya' quivay\f + \fr 9:13 \ft Nm. 11:22; 2 R. 4:42, 43; Sal. 78:19, 20.\f* rix. \p Y ri tijoxela' xquibij chire ri Jesús: Vave' man q'uiy ta vey c'o richin nikaya' chique, xaxe vo'o' vey y ca'i' quer. Re vinek re' yeva', pero vi yojbe chulok'ic vey, xecha'. \v 14 Roma ri vinek janíla e q'uiy. Y xaxe achi'a' ec'o la'ek vo'o' mil. \p Y ri Jesús xubij chique ri rutijoxela': Tibana' c'a chique re vinek re' chi quetz'uye' pa tak nic'aj ciento, xcha' chique. \p \v 15 Y can que na vi ri' xquiben ri tijoxela', xequitz'uyuba' conojel vinek. \v 16 Y ri Jesús xeruli'ej c'a pa ruk'a' ri vo'o' vey y ca'i' quer, xtzu'un chicaj y xumatioxij ri vey y ri quer ri' chire ri Dios. Y ri Jesús xeruper c'a el (xerupir c'a el) ri vey y ri quer, xuya-el chique ri rutijoxela' richin niquiya' chique ri vinek. \v 17 Can conojel c'a jebel xquitej quivay. Can man jun c'a ri man ta jebel xva'. Y c'a c'o na cablajuj chaquech vey y quer xmol can.\f + \fr 9:17 \ft Sal. 145:15, 16.\f* \s1 Ri Pedro nubij achique ri Jesús \p \v 18 Y jun k'ij ri Jesús ruch'aron c'a el ri', roma nuben orar, y ri rutijoxela' can ec'o chuka' riq'uin. Y jac'ari' tok ri Jesús xuc'utuj chique ri rutijoxela': ¿In achique c'a yin niquich'ob ri vinek?\f + \fr 9:18 \ft Mt. 16:13; Mr. 8:27.\f* \p \v 19 Y rije' xquibij chire: Ec'o ri yebin chi rat ja ri Juan ri Bautista.\f + \fr 9:19 \ft Mt. 14:2.\f* Ec'o ch'aka' chic niquibij chi ja rat ri Elías, ri jun achin ri xk'alajirisan ri xbix chire roma ri Dios ojer can. Y ec'o c'a chuka' ri yebin chi rat jun chique ri ch'aka' chic achi'a' ri xek'alajirisan ri xbix chique roma ri Dios, ri ojer can, y vacami xac'astej-pe chiquicojol ri caminaki', xecha' chire ri Jesús. \p \v 20 Y rija' xuc'utuj c'a chique ri rutijoxela': Y rix ¿achique nich'ob chuvij? xcha' chique. \p Y ri Pedro can jac'ari' xubij chire ri Jesús: Ja rat ri Cristo, ri takon-pe roma ri Dios. \s1 Ri Jesús nubij chi xticamisex \p \v 21 Pero ri Jesús janíla xuchilabej chique ri rutijoxela' chi man tiquitzijoj chi ja rija' ri Cristo.\f + \fr 9:21 \ft Mt. 16:16, 20; Mr. 8:29; 14:61; Jn. 1:41, 49; 4:29, 42; 6:69; 7:41; 11:27; 20:31; Hch. 8:37; 9:22; Ro. 10:9; 1 Jn. 4:14, 15; 5:5.\f* \v 22 Y xubij c'a chuka' chique: Yin ri xinalex chi'icojol, c'o chi ninc'ovisaj q'uiy tijoj-pokonal. Y xquinetzelex coma ri rijita'k tak achi'a' ri c'o quik'ij. Xquinetzelex coma ri principal-i' tak sacerdotes y coma ri etamanela' chirij ri ley. Y xquicamisex. Pero pa rox k'ij xquic'astej-pe, xcha' ri Jesús.\f + \fr 9:22 \ft Mt. 16:21; 17:22; 20:17; Mr. 9:31; Lc. 18:31; 24:6, 7.\f* \p \v 23 Y c'ari', chique c'a conojel xubij-vi: Vi c'o jun nrajo' nitzekelben vichin, can tubana' c'a achi'el nuben jun ri benek chuxe' ru-cruz. Man nuben ta ri nurayij rija'. Man nupokonaj ta nuc'ovisaj tijoj-pokonal. Vi c'o c'a jun ri nich'obon chi nitiquir nuben queri' k'ij-k'ij, utz nipe viq'uin richin yirutzekelbej.\f + \fr 9:23 \ft Mt. 10:38; 16:24; Mr. 8:34; Lc. 14:27.\f* \v 24 Roma vi yalan nupokonaj ri ruc'aslen re vave' chuvech re ruvach'ulef, xa man xtril ta c'a ruc'aslen richin jantape'. Jac'a ri man nupokonaj ta ri', stape' napon pa camic voma yin, xa can xtril ruc'aslen richin jantape'. \v 25 ¿Roma achique ta c'a nuq'uen-pe chire ri vinek vi nic'oje' ri beyomel richin ronojel re ruvach'ulef riq'uin y re vinek re' xa man nicolotej ta?\f + \fr 9:25 \ft Mt. 16:26; Mr. 8:36.\f* Xa ruyon c'a nuya-ri' chupan ri camic ri richin jantape'. \v 26 Y vi c'o chuka' jun chive rix niq'uix nuk'alajirisaj chi in runiman yin y ri nuch'abel, yin chuka' ri xinalex chi'icojol, xquiq'uix ninbij chi ri jun vinek ri' vichin yin.\f + \fr 9:26 \ft Mt. 10:33; Mr. 8:38; 2 Ti. 2:12.\f* Queri' xtinben tok xquipe chic jun bey, tok xtik'alajin chi can in Rey vi, y chuka' junan chic nuk'ij-nuc'ojlen riq'uin ri Nata' y e vachibilan-pe ri lok'olej tak ángeles. \v 27 Y can kitzij c'a re ninbij chive, chi ri Dios can xtoc'oje' c'a pa kavi' y xtoc jun utzilej Kak'atoy-Tzij. Y ec'o c'a chive rix ri man xquequen ta (xquecom ta), c'a tok quitz'eton chic na can ri',\f + \fr 9:27 \ft Mt. 16:28; Mr. 9:1.\f* xcha' ri Jesús. \s1 Tok xtz'et ruk'ij ri Jesús \p \v 28 Y c'o yan la'ek jun semana tic'o can tok ri Jesús xch'on chiquivech ri vinek, c'ari' rija' xerucha' c'a ri Pedro, ri Juan y ri Jacobo richin chi yerachibilaj-el ri nibe pa ruvi' jun juyu' chubanic orar.\f + \fr 9:28 \ft Mt. 17:1.\f* \v 29 Y tok ri Jesús najin chire ri oración, xjalatej ri ruvech,\f + \fr 9:29 \ft Ex. 34:29, 35.\f* y can que chuka' ri' ri rutziak, xjalatej. Ri rutziak janíla rusakil xuben y niyic'lun. \v 30 Y tok ri e oxi' tijoxela' xquitz'et c'a, yetzijon yan chic riq'uin ri Jesús ca'i' achi'a'. Re ca'i' achi'a' re' quibini'an Moisés y Elías,\f + \fr 9:30 \ft 2 R. 2:11.\f* y e rusamajela' ri Dios ri xec'oje' ojer can tiempo. \v 31 Re e ca'i' c'a re' ec'o c'a pa jun lok'olej sakil, y yetzijon chirij ri camic ri xtuc'uaj ri Jesús pa Jerusalem. Roma ja samaj ri' ri yo'on-pe chire roma ri Dios. \v 32 Y ri Pedro y ri rachibil, man riq'uin ri janíla quivaran,\f + \fr 9:32 \ft Dn. 8:18; 10:9.\f* xquicoch', y xquitz'et c'a ri lok'olej rusakil ri Jesús, y xequitz'et chuka' ri e ca'i' chic achi'a' ri ec'o riq'uin ri Jesús. \v 33 Y tok ri ca'i' achi'a' ri' xquichop niquiya' can ri Jesús richin yebe, jari' tok ri Pedro xubij chire ri Jesús: Ajaf, vave' utz kabanon. Tikabana' oxi' tak jay, jun avichin rat, jun richin ri Moisés y jun richin ri Elías. Ri Pedro que c'a ri' xubij-apo y man retaman ta achique roma tok xch'on-apo. Xa ch'obon man ch'obon ri xerubila-apo. \p \v 34 Y c'a nich'on na c'a rija' tok c'o jun sutz' ri xbec'ulun-pe y xerucuch. Y ri tijoxela' xquixibij-qui' tok xquina' chi ec'o chic chupan ri sutz' ri'. \v 35 Y jac'ari' tok c'o jun ch'abel xcac'axaj chupan re sutz' re', y xubij: Jare' ri Nuc'ajol, y janíla ninvajo'. Tivac'axaj\f + \fr 9:35 \ft Ex. 23:21; Dt. 18:15-18; Mt. 3:17; Hch. 3:22; He. 2:3; 12:25; 2 P. 1:16, 17.\f* c'a ri rutzij. \p \v 36 Y jac'a tok cac'axan chic ri jun ch'abel ri', tok xquitz'et yan chic, ri Jesús xa ruyon chic c'o. Y ri tijoxela' ri', q'uiy c'a tiempo ri man jun xquitzijoj-vi ri xquitz'et ri chiri' pa ruvi' ri juyu'.\f + \fr 9:36 \ft Mt. 17:9.\f* \s1 Ri Jesús nuc'achojirisaj jun ala' c'o jun itzel espíritu riq'uin \p \v 37 Y pa ruca'n k'ij, tok ri Jesús e rachibilan ri e oxi' rutijoxela' xka-pe pa ruvi' ri juyu', can e janíla c'a e q'uiy\f + \fr 9:37 \ft Mt. 17:14, 21; Mr. 9:14, 17.\f* ri vinek ri xec'ulun-apo. \v 38 Y jun achin ri c'o chiquicojol ri vinek, xch'on-apo chire ri Jesús. Tijonel, xcha' c'a apo chire. Yin xaxe jun\f + \fr 9:38 \ft Lc. 7:12.\f* valc'ual c'o. Ninc'utuj c'a utzil chave chi tatzu' juba', \v 39 roma c'o jun itzel espíritu nichapon. Y tok nuchop, nuben c'a chire chi riq'uin ruchuk'a' nich'on, nuben chire chi niyiquic\f + \fr 9:39 \ft Mr. 1:26.\f* ri ruch'acul, y nuben chuka' chire chi nivokon ruchi'. Re itzel espíritu re' janíla c'a nuben chire re nuc'ajol, y c'arunaj nuya' can tok nuchop. \v 40 Romari' xinc'utuj yan utzil chique re atijoxela' chi tiquelesaj re itzel espíritu re' riq'uin ri nuc'ajol, pero xa man yetiquir ta, xcha' ri achin. \p \v 41 Y ri Jesús jari' xubij: Man jun vinek chupan re tiempo re' ri cukul ta ruc'u'x riq'uin ri Dios. Xa conojel e sachinaki'.\f + \fr 9:41 \ft Dt. 32:5; Sal. 78:8; Mt. 3:7; 12:39, 45; 16:4; 23:36; Hch. 2:40.\f* ¿Nich'ob rix chi yin jantape' yic'oje' iviq'uin, y can jantape' c'o chi yixincoch'? Tac'ama-pe ri ac'ajol vave', xcha' ri Jesús. \p \v 42 Y tok ri ala' xapon-apo riq'uin ri Jesús, ri itzel espíritu riq'uin ruchuk'a' xuyiquiquej ri ala' y xutorij pan ulef. Ri Jesús xchapon c'a chirij ri itzel espíritu, richin chi tel-el riq'uin ri ala'. Y ri Jesús xucol ri ala' ri' chuvech ri itzel espíritu, y xujech-el chire ri rutata'. \v 43 Y conojel c'a ri vinek xsach quic'u'x tok xk'alajin chi ri Dios can yalan vi nim. \s1 Ri Jesús nucamuluj rubixic chi xticamisex \p Y tok ri vinek yetzijon c'a chiquivech chirij ri ala' ri xuc'achojirisaj ri Jesús, ri Jesús xubij chique ri rutijoxela': \v 44 Tivac'axaj c'a jebel re tzij re', y man c'a timestaj: Yin ri xinalex chi'icojol, xquijach pa quik'a' ri vinek, xcha'. \p \v 45 Y jac'a re tzij re' man xk'ax ta\f + \fr 9:45 \ft Mt. 16:22; Mr. 8:16; 9:32; Lc. 2:50; 18:34; Jn. 12:16; 14:5; 2 Co. 3:14.\f* chiquivech ri tijoxela', roma evan chiquivech. Y niquipokonaj c'a niquic'utuj chire ri Jesús achique ri xubij. \s1 Ri nuch'utinirisaj-ri', c'o ruk'ij \p \v 46 Y ri rutijoxela' ri Jesús xquich'ojila' chiquivech ri achique chique rije' ri más nim ruk'ij.\f + \fr 9:46 \ft Mt. 18:1; Mr. 9:34.\f* \v 47 Pero ri Jesús can retaman c'a achique ye'ajin chuch'obic pa tak cánima ri rutijoxela'. Romari' rija' xberuc'ama-pe jun ti ac'ual, y xupaba' riq'uin. \v 48 Y xubij chique ri rutijoxela': Ri yacayon vichin ri pa ránima y can riq'uin quicoten nuc'ul jun ac'ual, jun ri achi'el re', man xe ta xtuc'ul ri ac'ual, xa can xquiruc'ul chuka' yin. Y ri nic'ulun c'a vichin yin, can nuc'ul c'a chuka' ri takayon-pe vichin. Can jac'a ri ivachibil ri más man jun ruk'ij nitz'et rix, xa jari' ri más nim ruk'ij,\f + \fr 9:48 \ft Mt. 10:40; 18:5; 23:11, 12; Mr. 9:37; Jn. 12:44; 13:20; 1 Ts. 4:8.\f* xcha' ri Jesús. \s1 Ri man ye'etzelan ta kichin, kachibil ki' quiq'uin \p \v 49 Y xpe c'a ri Juan xubij chire ri Jesús: Tijonel, xcha' chire. Roj katz'eton jun achin ri pan abi' rat yerelesala' itzel tak espíritu. Pero roma xa man kachibil ta, xkabij chire chi man chic tuben\f + \fr 9:49 \ft Nm. 11:28; Mr. 9:38.\f* queri'. \p \v 50 Y ri Jesús xubij c'a chire ri Juan: Man chic c'a tibij queri' chire. Roma ri man ye'etzelan ta kichin, can kachibil vi ki' quiq'uin.\f + \fr 9:50 \ft Mt. 12:30; Mr. 9:39-41; Lc. 11:23; 1 Co. 12:3.\f* \s1 Tok ri Jesús xchapon chiquij ri Jacobo y ri Juan \p \v 51 Y tok xa noka' yan c'a ri k'ij chi ri Jesús nitzolin chila' chicaj, rija' can xuben-el richin xbe\f + \fr 9:51 \ft 2 R. 2:1; Mr. 16:19; Jn. 6:62; Hch. 1:2; He. 6:20.\f* ri pa tinamit Jerusalem. \v 52 Y ec'o chuka' ri xerutek-el nabey. Y re xetak-el re', xebe pa jun ti tinamit ri c'o pa Samaria, richin xbequicanoj jun jay ri acuchi xte'uxlan-vi ri Jesús y ri e rachibilan-el. \v 53 Pero ri vinek aj chiri' man xcajo' ta xquic'ul ri Jesús,\f + \fr 9:53 \ft Jn. 4:4, 9.\f* roma re vinek re' xquinabej chi xa pa Jerusalem ruchapon-vi-el bey. \v 54 Tok ri tijoxela' quibini'an Jacobo y Juan xquinabej chi man nic'ul ta coma ri vinek, xquibij chire ri Jesús: Ajaf, ¿navajo' chi nikac'utuj chi tika-pe k'ak' chila' chicaj, richin yeruq'uis re vinek re'? Achi'el xuben\f + \fr 9:54 \ft 2 R. 1:10, 12; Hch. 4:29, 30; Ap. 13:13.\f* ri Elías, ri jun achin ri xk'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can, xecha'. \p \v 55 Y ri Jesús xerutzu' y xchapon chiquij. Y xubij c'a chique: Rix ni man ivetaman ta chi ix richin ri Espíritu richin ri ajovabel.\f + \fr 9:55 \ft Nm. 20:10-12; Job 2:10; 26:4; Ro. 10:2.\f* \v 56 Roma yin ri xinalex chi'icojol, man xipe ta vave' chuvech re ruvach'ulef chiquicamisaxic vinek, yin xa xipe chiquicolic,\f + \fr 9:56 \ft Jn. 3:17; 12:47.\f* xcha'. \p Y ri Jesús y ri rutijoxela' xebe chic c'a pa jun ti tinamit. \s1 Oxi' achi'a' ri xebin chi niquitzekelbej ri Jesús \p \v 57 Y tok rije' quichapon chic c'a bey, c'o c'a jun achin ri xbec'ulun-pe, y ja rija' ri xbin chire ri Jesús: Ajaf, yin ninvajo' c'a yatintzekelbej xabacuchi ri yatapon-vi.\f + \fr 9:57 \ft Mt. 8:19.\f* \p \v 58 Pero ri Jesús xubij chire ri achin: Ri utiva', can c'o-vi quijul acuchi yec'oje-vi; y que chuka' ri' ri aj-xic' tak chicop ri yebe pa cak'ik', can c'o chuka' quisoc. Jac'a yin ri xinalex chi'icojol, can man jun yinuxlan-vi, xcha' chire ri achin ri'. \p \v 59 Y ri Jesús xubij c'a chire jun chic achin: Quinatzekelbej. \p Pero re achin re' xubij: Ajaf, yin can janíla ninvajo' yibe chavij. Pero taya' c'a k'ij chuve chi ninmuk na el ri nata', c'ari' xquibe chavij.\f + \fr 9:59 \ft Mt. 8:21.\f* \p \v 60 Pero ri Jesús xubij chire re achin re': Ri caminek quemuk c'a coma ri e caminaki' roma ri quimac. Jac'a rat, te'atzijoj chirij tok ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios. \p \v 61 Y c'o chic c'a jun ri xbin chire ri Jesús: Ajaf, yin ninvajo' yatintzekelbej. Pero nabey, taya' c'a k'ij chuve richin yibech'on na can chique ri nte-nata'\f + \fr 9:61 \ft 1 R. 19:20.\f* y chique ri e vach'alal, xcha'. \p \v 62 Pero ri Jesús xubij chire: Ri achin ri nuc'uan richin ri arado, richin nusamajij jun ulef, man utz ta c'a chi nitzu'un can chirij, roma man utz ta nel ri rusamaj. Y que c'a chuka' ri' ri vinek ri niniman richin ri Dios, man utz ta chi nutzu' ri yebanatej can chirij.\f + \fr 9:62 \ft He. 6:4.\f* Roma vi queri' nuben, can man ruc'amon ta chi nisamej pa rusamaj ri Dios y yeruto' ta ri ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios, xcha' ri Jesús. \c 10 \s1 Ri setenta achi'a' ri xetak chutzijoxic ri ruch'abel ri Dios \p \v 1 Y tok e banatajinek chic c'a ronojel re', ri Ajaf Jesús xerucha' c'a ch'aka' chic achi'a' richin yesamej riq'uin. Rija' xerucha' e setenta achi'a', richin xerutek-el chi caca'.\f + \fr 10:1 \ft Mt. 10:1; Mr. 6:7.\f* Xerutek ri pa tak tinamit y pa ch'aka' chic lugar ri xtapon-vi rija'. \v 2 Y ri Jesús xubij c'a chique ri achi'a' ri xerucha': Can kitzij vi chi ri samaj richin nitzijox ri ruch'abel ri Dios, janíla nim; jac'a ri samajela' man e q'uiy ta. Xa e ca'i-oxi' oc. Romari' tic'utuj c'a chire ri Rajaf ri samaj, chi querutaka-pe más samajela'\f + \fr 10:2 \ft Jer. 3:15; Mt. 9:37, 38; Jn. 4:35; 2 Ts. 3:1.\f* chiquicojol ri vinek ri nic'atzin richin nicac'axaj ri ruch'abel. \v 3 Y vacami quixbiyin c'a. Ivetaman c'a ri' chi rix xa achi'el tak carne'l ri yixintek-el\f + \fr 10:3 \ft Mt. 10:16.\f* chiquicojol ri vinek e achi'el utiva'. \v 4 Y man c'a tic'uaj\f + \fr 10:4 \ft Mt. 10:9, 10; Mr. 6:8; Lc. 9:3.\f* pekes (morral), ni man c'a tic'uaj mero, y man tic'uaj chuka' jun chic c'ulaj xajab. Ni man chuka' quixpataj pa tak bey richin ye'ik'ejela' na can (ye'ik'ijala' na can) vinek. Xa choj quixbiyin\f + \fr 10:4 \ft 2 R. 4:29.\f* c'a acuchi c'o chi yixapon-vi. \v 5 Y tok yixapon c'a pa jun jay, ri nabey c'o chi niben, ja ri yixk'ejelon\f + \fr 10:5 \ft Mt. 10:12.\f* (yixk'ijalon). Y nibij c'a chique: Ja ta c'a ri uxlanen richin ri Dios ri xtic'oje' iviq'uin chupan re jay re'. \v 6 Y vi chiri' chupan ri jay ri', ri vinek riq'uin quicoten yixquic'ul-vi richin nicac'axaj ri ruch'abel ri Dios, ri uxlanen richin ri Dios can xtic'oje-vi quiq'uin. Jac'a vi ri vinek xa man jebel ta yixquic'ul richin nicac'axaj ri ruch'abel ri Dios, ri uxlanen man c'a xtic'oje' ta can quiq'uin. \v 7 Rix can quixc'oje' c'a ka chupan ri jay ri yixapon-vi y jebel ic'ulic niquiben, titija' y tikumu' ri xtiquisipaj chive. Roma ri samajel can ruc'amon-vi chi nitoj\f + \fr 10:7 \ft Mt. 10:10, 11; 1 Co. 9:4; 10:27.\f* roma ri samaj ri nuben. Y man c'a tijalala' ri jay ri acuchi yixc'oje-vi. Xa can acuchi yixapon-vi pa nabey, chiri' yixc'oje-vi-ka. \v 8 Y que chuka' ri' tibana' tok yixapon xabachique tinamit y jebel ic'ulic niban. Can titija' c'a ronojel ri nisipex chive. \v 9 Que'ic'achojirisala' c'a chuka' ri yava'i' ri ec'o chiri', y tibij c'a chique: Ri k'ij richin chi rix yixoc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios,\f + \fr 10:9 \ft Lc. 9:2.\f* xa nakaj chic c'o-vi-pe chive. \v 10 Pero ja vi yixapon pa jun tinamit ri xa man utz ta ic'ulic niban, quixel c'a el ri pa tak bey richin ri tinamit y tibij c'a chique ri vinek: \v 11 Ri pokolaj richin re tinamit re' ri c'o-el pa kaken, nikatotaj can\f + \fr 10:11 \ft Mt. 10:14.\f* (nikaquiraj can) chivech, richin queri' tivetamaj chi man utz ta ri xiben chi man xojic'ul ta jebel. Y tivetamaj can chuka' chi ri k'ij richin chi ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios nakaj chic c'o-vi-pe, y rix can xsuj c'a chive, xcha'. \v 12 Y ri Jesús xubij chuka' el chique: Tok ri Dios xtuya-pe ri ruc'ayeval, ri vinek quichin ri tinamit ri man xtiquic'ul ta jebel ri ruch'abel ri Dios ri nibij rix chique, más c'a ri ruc'ayeval ri xtuya' pa quivi' rije' que chuvech ri ruc'ayeval ri xtuya' pa quivi' ri aj-Sodoma.\f + \fr 10:12 \ft Mt. 10:15.\f* \s1 Ri xquimacuj ri aj pa tinamit Corazín y ri aj-Betsaida \p \v 13 Romari' ninvok'ej quivech ri ec'o pa tinamit Corazín, y ninvok'ej chuka' quivech ri ec'o pa tinamit Betsaida, roma janíla q'uiy milagros xeban chiquivech y man xquinimaj ta ri ruch'abel ri Dios. Roma xa ta ja ri pa tak tinamit Tiro y Sidón xeban-vi re milagros re', ri vinek aj chiri' xtzolej yan ta pe quic'u'x riq'uin ri Dios, y quicusalon ta chic quitziak richin bis, y quiyolon ta chaj chiquij, richin queri' nik'alajin chi yebison roma janíla ri quimac ri e quibanalon.\f + \fr 10:13 \ft Ez. 3:6; Jon. 3:5; Mt. 11:21.\f* \v 14 Pero chupan ri k'ij tok xtibanatej ri k'atoj-tzij, ja ri ec'o pa Corazín y ri ec'o pa Betsaida ri más ruc'ayeval xtika' pa quivi', que chiquivech ri aj-Tiro y aj-Sidón. \v 15 Y ri ec'o pa tinamit Capernaum can niquich'ob chi yebe chila' chicaj riq'uin ri Dios y janíla xtinimirisex quik'ij. Pero xa man que ta ri'. Xa xtikasex quik'ij,\f + \fr 10:15 \ft Gn. 11:4; Dt. 1:28; Ez. 26:20; 32:18; Mt. 11:23.\f* roma xa c'a chupan ri lugar ri richin ri tijoj-pokonal xquebeka-vi. \p \v 16 Y achique c'a vinek ri xquixruc'ul jebel richin nrac'axaj ri ruch'abel ri Dios, can ja chuka' yin ri yiruc'ul. Y ri achique c'a chuka' ri xquixetzelan roma ri ruch'abel ri Dios, can ja chuka' yin ri yiretzelaj. Y ri netzelan vichin yin, can ja chuka' ri Dios ri takayon-pe vichin ri nretzelaj,\f + \fr 10:16 \ft Mr. 9:37; Jn. 5:23; 13:20; 1 Ts. 4:8.\f* xcha' c'a el ri Jesús chique ri setenta achi'a' ri xerucha'. \s1 Tok xetzolin-pe ri setenta achi'a' ri xetak chutzijoxic ri ruch'abel ri Dios \p \v 17 Y tok xetzolin c'a pe re setenta achi'a' re' chire ri samaj ri bin-el chique y xe'oka' riq'uin ri Jesús, janíla yequicot, y xquibij c'a chire: Ajaf, ri itzel tak espíritu can xeniman chuka' chike tok pan abi' rat xojch'on-vi chique. \p \v 18 Y ri Jesús xubij chique: Ja', can kitzij ri nibij. Roma yin can xintz'et chi ri Satanás xuna' yan chi xch'acatej, roma can achi'el nuben ri coyopa' ri chicaj, queri' xuben rija' tok xtzak-pe.\f + \fr 10:18 \ft Jn. 12:31.\f* \v 19 Yin can nuyo'on na vi uchuk'a' chive richin chi yixch'acon chirij ri ruchuk'a' ri itzel-vinek, y chuka' richin chi stape' xque'ipalibela' ta cumatzi' y alacrán ri yeruya' pan ibey, can man jun xtic'ulvachij\f + \fr 10:19 \ft Mr. 16:18.\f* pa ruk'a'. \v 20 Pero rix man quixquicot xaxe roma ri itzel tak espíritu yixquinimaj. Más quixquicot pa tak ivánima roma can tz'ibatel\f + \fr 10:20 \ft Ex. 32:32; Sal. 69:28.\f* ri ibi' chila' chicaj riq'uin ri Dios. \s1 Ri Jesús ri C'ajolaxel can nuya-vi c'a ruk'ij ri Tata'ixel \p \v 21 Y chupan c'a ri misma hora ri', ri Lok'olej Espíritu janíla quicoten xuya' pa ránima ri Jesús. Y ri Jesús xubij: Matiox ninya' chave Nata' Dios, rat ri Rajaf ri caj y re ruvach'ulef, roma man xak'alajirisaj ta ri utzilej ach'abel chiquivech ri vinek ri can niquina' chi janíla q'uiy quetaman. Xa ja ri chiquivech ri vinek ri manek más quetaman, xa chiquivech rije' xak'alajirisaj-vi\f + \fr 10:21 \ft Mt. 11:25; 1 Co. 1:19; 2 Co. 2:6.\f* re utzilej ach'abel re'. Can que vi c'a ri' Nata' Dios, roma jari' ri arayibel rat, xcha' ri Jesús pa ru-oración. \p \v 22 Y c'ari' rija' xubij c'a: Ri Nata' Dios can ronojel c'a ruyo'on-pe\f + \fr 10:22 \ft Mt. 28:18; Jn. 1:18; 3:35; 6:44.\f* pa nuk'a'. Y man jun chic c'a etamayon in achique yin, xaxe ri Nata' ri etamayon. Y man jun chuka' etamayon achique ri Nata', xaxe yin ri Ruc'ajol, y ri vinek achok che xtinvajo' xtink'alajirisaj-vi yin, xtretamaj achique c'a ri Nata'. \p \v 23 Y c'ari' ri Jesús xerutzu' ri rutijoxela' y xaxe chique rije' xubij-vi: Jebel ruva-ik'ij\f + \fr 10:23 \ft Mt. 13:16.\f* rix, roma re yixajin chutz'etic riq'uin ri runak' tak ivech. Y chuka' can jebel ruva-quik'ij ri ch'aka' chic vinek ri yetz'eton ronojel re'. \v 24 Y can ninbij c'a chive, chi e q'uiy ri achi'a' xek'alajirisan ri ch'abel ri xbix chique roma ri Dios y ri reyes ri xec'oje' ojer can, janíla xcajo' chi xquitz'et\f + \fr 10:24 \ft 1 P. 1:10.\f* ta ri nitz'et rix vacami, y man xquitz'et ta. Xcajo' ta chuka' xcac'axaj ri nivac'axaj rix re vacami, y man xcac'axaj ta chuka', xcha'. \s1 Jun c'ambel-tzij chirij jun utzilej achin aj-Samaria \p \v 25 Y c'o c'a jun etamanel chirij ri ley xbeyacatej-pe y xbech'on riq'uin ri Jesús, roma nrajo' nutejtobej ri Jesús. Tijonel, xcha' c'a chire. ¿Achique nic'atzin richin ninben yin richin queri' ninvichinaj ri c'aslen ri man q'uisel ta?\f + \fr 10:25 \ft Mt. 19:16; 22:35-39; Mr. 10:17; Lc. 18:18.\f* xcha'. \p \v 26 Ri Jesús xubij chire: ¿Achique c'a ri nubij chupan ri ley ri xuya' ri Dios chire ri Moisés?\f + \fr 10:26 \ft Mt. 22:35.\f* ¿Y achique nik'ax chavech rat? \p \v 27 Y ri etamanel xubij chire ri Jesús: Ri ley nubij chi tavajo' ri Dios ri Avajaf. Tavajo' riq'uin ronojel avánima. Tavajo' chupan ri ronojel ri ac'aslen, riq'uin ronojel avuchuk'a', y riq'uin chuka' ri anojibal. Y can achi'el navajo-ka-avi' rat, can que c'a chuka' ri' que'avajo'\f + \fr 10:27 \ft Lv. 19:18; Dt. 6:5.\f* ri ch'aka' chic. \p \v 28 Y jac'ari' tok ri Jesús xubij chire ri etamanel: Can kitzij ri xabij. Vacami c'a, vi xtaben\f + \fr 10:28 \ft Lv. 18:5; Neh. 9:29; Ez. 20:11; Ro. 10:5.\f* ronojel re', xtavichinaj c'a ri c'aslen ri man q'uisel ta, xcha' ri Jesús chire. \p \v 29 Pero re etamanel re' can xrajo' chi tik'alajin\f + \fr 10:29 \ft Lc. 16:15.\f* chi can c'o-vi ri nrajo' nretamaj. Romari' rija' xuben chi achi'el man k'axinek ta chuvech ri achique c'a ri' ri ch'aka' chic, ri ruc'amon chi yerajo' achi'el nrajo-ka-ri' rija'. Romari' xuc'utuj-apo chire ri Jesús. \p \v 30 Y ri Jesús can jac'ari' xutzijoj jun c'ambel-tzij chire ri etamanel: C'o c'a jun achin ri elenek-pe ri pa tinamit Jerusalem y xulan-ka richin nibe-ka c'a pa tinamit Jericó. Pero re achin re' xebe'el-pe elek'oma' chirij ri pa bey, y ri elek'oma' ri' ronojel xquelesaj-el chire. Hasta ri rutziak ri rucusan ri achin xquelesaj can chirij. Ri elek'oma' xebe na vi, pero nabey janíla xquich'ey can. Ri achin xpune' c'a can ri chiri' pa bey achi'el jun caminek. \v 31 Y c'o c'a jun sacerdote ri petenek chuka' chupan ri bey ri'. Y tok re sacerdote re' xutz'et chi punul ri achin ri chiri' pa bey, ja chic ri jun ruchi-bey xk'ax-vi.\f + \fr 10:31 \ft Job 6:14, 21; Sal. 38:11; 69:20; Pr. 21:13; Stg. 2:13; 1 Jn. 3:16.\f* \v 32 Y que chuka' ri' jun achin levita, ri yeto'on quichin ri sacerdotes ri pa rachoch ri Dios, petenek chuka' chupan ri bey ri'. Y tok re levita re' xapon chupan ri lugar ri', xutz'et chuka' ri achin, y can achi'el xuben ri sacerdote can que chuka' ri' xuben rija'. Xe xutz'et ri achin punul pa bey, xa ja chuka' ri jun chic ruchi' ri bey xk'ax-vi. \v 33 Pero c'o c'a jun achin aj-Samaria ri petenek chuka' chupan ri bey ri', y c'o c'a chi nic'o riq'uin ri achin punul can pa bey, ri achin ch'ayon can coma elek'oma'. Y tok ri aj-Samaria xutz'et ri achin punul pa bey, janíla xujoyovaj ruvech roma ri rubanon.\f + \fr 10:33 \ft Pr. 27:10; Jer. 38:7; 39:16; Jn. 4:9; 8:48.\f* \v 34 Romari' re aj-Samaria re' xjel-apo riq'uin ri achin punul pa bey, xutz'et achique rubanon. Y xerak'omala' ri rusocotajic ri achin riq'uin aceite olivo y vino. Rija' xerupisla' c'a chuka' ri socotajic riq'uin tziek. C'ari' ri achin aj-Samaria, chirij ruquiej rija' mismo xuya-vi-pe ri achin socotajinek y xuq'uen-pe c'a pa jun posada. Y xuchajij c'a ri junak'a' ri'. \v 35 Pa ruca'n k'ij tok ri aj-Samaria nuchop yan chic ri rubey, rija' xrelesaj juba' mero y xuya' can chire ri rajaf ri posada, y xubij chire: Tavilij y tavak'omaj re jun achin re'. Y tok xquitzolin-pe, xtintoj c'a chave ri ch'aka' chic mero ri xtacusaj. \v 36 Roma c'a ri', ¿chavech rat achique c'a chique ri e oxi' achi'a' ri can achi'el nrajo-ka-ri' rija', can que chuka' ri' xrajo' ri achin ri xka' pa quik'a' elek'oma'? xcha' ri Jesús chire ri etamanel. \p \v 37 Y ri etamanel xubij: Ja ri achin ri xjoyovan ruvech, xcha'. \p Y ri Jesús xubij c'a chire ri etamanel: Vacami cabiyin c'a y tabana'\f + \fr 10:37 \ft Lc. 6:32; Jn. 13:15; Ro. 12:20; 1 P. 2:21; 1 Jn. 3:16, 18; 4:10, 11.\f* achi'el xuben ri achin aj-Samaria. \s1 Ri Jesús xapon chiquitz'etic ri Marta y ri María \p \v 38 Y ri Jesús xuchop chic c'a rubey y xapon pa jun ti tinamit. Y chiri' chupan ri ti tinamit ri' c'o c'a ri ixok rubini'an Marta,\f + \fr 10:38 \ft Jn. 11:1.\f* y ja rija' ri xc'ulun-apo richin ri Jesús pa rachoch. \v 39 Re ixok c'a re' c'o c'a jun rach'alal rubini'an María. Y re María re' xtz'uye' c'a chiraken ka ri Jesús, richin queri' nrac'axaj\f + \fr 10:39 \ft Dt. 33:3; Hch. 22:3.\f* ri ruch'abel ri Dios ri nutzijoj ri Jesús. \v 40 Jac'a ri Marta xa man que ta ri' xuben. Rija' xa ch'ujirinek\f + \fr 10:40 \ft 1 Co. 7:32.\f* c'a chubanic ri rusamaj. Roma c'a ri' ri Marta xapon riq'uin ri Jesús y xubij chire: Ajaf, ¿man c'a natz'et ta chi re María nuyon in ruyo'on can chuvech re samaj? Tabij c'a chire chi quiruto' juba'. \p \v 41 Pero ri Ajaf Jesús xubij chire: Marta, rat q'uiy ri nach'ob, y sachinek ac'u'x roma q'uiy ri c'o chi naben. \v 42 Pero xaxe jun c'a ri más nic'atzin y más utz, y jari' ri xucha' ri María. Y ri xucha' rija', man jun xtelesan chire. \c 11 \s1 Ri Jesús yerutijoj ri rutijoxela' chire ri oración \p \v 1 Y jun bey c'a, ri Jesús c'o pa jun lugar, y nuben c'a orar. Y tok tanel chic ka, jun c'a chique ri rutijoxela' xubij chire: Ajaf, kojatijoj richin nikaben orar, achi'el ri Juan ri Bautista xerutijoj ri rutijoxela' richin niquiben orar.\f + \fr 11:1 \ft Sal. 10:17; 19:14; Ro. 8:20, 27; 2 Co. 3:5; Stg. 4:2, 3; Jud. 20.\f* \p \v 2 Y can jari' tok ri Jesús xubij chique ri rutijoxela': Tok xtiben c'a orar, tibana' c'a jun oración achi'el re': \q1 Katata' Dios atc'o chila' chicaj, \q1 xtibanatej ta c'a chi conojel ta ri vinek niquiya' ta ak'ij,\f + \fr 11:2 \ft 2 Cr. 20:6; Sal. 11:4; Is. 11:9; 63:16; Dn. 7:14; Mt. 5:16; 10:32.\f* y man ta xtiquixolk'otij (xtiquixalk'atuj) ri lok'olej abi'. \q1 Y xtoka' yan ta c'a ri k'ij tok ja rat ri yatoc Kak'atoy-tzij. \q1 Y xe ta c'a ri navajo' rat chi nikaben, can xe ta c'a ri' ri xtikaben, achi'el niquiben ri ec'o aviq'uin chila' chicaj. \q1 \v 3 Y taya' c'a chuka' ri kavay ri nic'atzin chike ronojel k'ij. \q1 \v 4 Y can achi'el c'a yekacuy conojel ri vinek ri c'o niquiben chike, que ta c'a ri' xtaben kiq'uin roj, xtacuy ta c'a ri kamac ri nikaben\f + \fr 11:4 \ft Mt. 6:13; Ef. 4:32; Stg. 2:13.\f* chavech. \q1 Y man c'a taya' k'ij chi ri itzel nuben ta chike chi yojtzak\f + \fr 11:4 \ft Mt. 6:14, 15; Lc. 22:46; 1 Co. 10:13; Stg. 1:13; Ap. 3:10.\f* pa mac. Can kojacolo' c'a chuvech, xcha' ri Jesús. \p \v 5 Y ri Jesús xubij c'a chuka' chique ri rutijoxela': Vi jun chive rix napon pa nic'aj-ak'a' pa jun jay ri can etaman-vi ruvech jebel, y nubij ta chire ri rajaf-jay: Tabana' utzil ninjel ta oxi' avay. \v 6 Roma c'o jun nu-amigo ri juc'an chic petenek-vi y xoka' viq'uin yin, y yin man jun vey c'o viq'uin richin ninya-apo chuvech. Roma c'a ri' tabana' utzil chuve, xcacha-apo chire. \v 7 Y ri vinek ri nac'utuj-vi-apo ri vey, can c'a pa ruvarabel c'a xtich'on-pe chave y xtubij c'a: Tabana' utzil man quinaya' pa c'ayef, roma ri ruchi-jay xa xintz'apej yan can y ri ac'uala' xa viq'uin yin yever-vi. Romari' man yitiquir ta yiyacatej-el richin chi nenya' can chave ri navajo'. \v 8 Y ri Jesús xubij c'a chique ri rutijoxela': Can kitzij vi ninbij chive, chi ri vinek ri nic'utux-apo ri vey chire, neyacatej-pe, pero man roma ta ri can janíla ta e amigo riq'uin ri nic'utun-apo ri vey. Man que ta ri'. Rija' neyacatej-pe y neruya-pe ronojel ri nic'atzin chire, richin chi titane-apo chuc'utuxic.\f + \fr 11:8 \ft Lc. 18:1.\f* \p \v 9 Y yin ninbij c'a chive rix, xcha' ri Jesús. Tibana' c'a achi'el ri xuben ri achin ri xbec'utun vey. Tic'utuj ri nic'atzin chive y ri Dios xtuya-pe chive. Ticanoj y xtivil ri nivajo'. Tibana' c'a tocar ri ruchi-jay y yixac'axex-pe.\f + \fr 11:9 \ft 1 Jn. 5:14.\f* \v 10 Roma c'a ri', vi can riq'uin ronojel ivánima nic'utuj chire ri Dios, rija' can xtuya-vi-pe chive. Vi rix can nicanoj, can xtivil-vi. Y vi rix xtiben tocar ri ruchi-jay, can xquixac'axex-vi-pe. \p \v 11 Y rix ri ix tata'aj chic, ¿yixtiquir cami niya'\f + \fr 11:11 \ft Mt. 7:9.\f* jun abej pa ruk'a' jun ivalc'ual, tok ri ac'ual xa jun vey nuc'utuj chive? ¿O niya' ta jun itzel cumetz pa ruk'a', tok re ac'ual xa jun quer nrajo'? \v 12 ¿O niya' ta chuka' jun alacrán pa ruk'a', tok ri ac'ual xa jun sakmolo' ri nuc'utuj chive? \v 13 Rix man yixtiquir ta niben queri' chique ri ivalc'ual. Man riq'uin chi rix man can ta utz ina'oj, pero chuka' man jun bey niya' jun cosa itzel. Rix ja ri utz tak cosas ri niya'. C'a ta la' c'a ri aj-chicajil Itata'. Rija' can nuya-vi\f + \fr 11:13 \ft Is. 44:3; Mt. 7:11; Jn. 4:10.\f* c'a ri Lok'olej Espíritu chique ri can niquic'utuj, xcha' ri Jesús. \s1 Ri vinek niquibij chi ri Jesús c'o ri ruchuk'a' ri cajaval ri itzel tak espíritu riq'uin \p \v 14 Y jun k'ij ri Jesús, c'o c'a apo jun achin memurinek pa ruk'a' jun itzel espíritu riq'uin. Y tok ri Jesús xubij chire ri itzel espíritu chi tel-el riq'uin ri achin ri', ri itzel espíritu can xel na vi el, y ri achin ri memurinek xch'on\f + \fr 11:14 \ft Mt. 9:32; 12:22.\f* chic jun bey. Y ri vinek ri xetz'eton, can achique la xquina' tok xquitz'et. \v 15 Pero ec'o c'a chuka' chique ri vinek xebin: Ri Jesús c'o ri Beelzebú riq'uin; ri cajaf ri itzel tak espíritu. Y ja ri Beelzebú ri niyo'on uchuk'a' chire richin queri' nitiquir yerelesaj\f + \fr 11:15 \ft Mt. 9:34; 12:24.\f* ri itzel tak espíritu. \p \v 16 Y ec'o c'a ch'aka' chic vinek, ri xaxe richin niquitejtobej ri Jesús xquibij c'a chire chi tubana' c'a chi c'o ri nibanatej chupan ri caj, richin tuc'utu' chi rija' can ja vi ri Dios ri takayon-pe richin,\f + \fr 11:16 \ft Mt. 12:38; 16:1.\f* xecha' c'a. \p \v 17 Pero ri Jesús retaman\f + \fr 11:17 \ft Jn. 2:25; Ap. 2:23.\f* c'a ri niquinojila' ri achi'a' ri', romari' xubij chique: Vi ri vinek richin jun ruvach'ulef man yenojin ta y ca'i' quivech niquiben, nipe oyoval chiquicojol. Y re' man utz ta, roma nuben chire ri quiruvach'ulef chi nitzak. Y que chuka' ri' pa jun jay, vi xa yejalajo' chiquivech y yech'aratej,\f + \fr 11:17 \ft Mt. 12:25; Mr. 3:24.\f* man c'a xtiquic'uaj ta chic qui' junan. \v 18 Y que c'a chuka' ri' ri Satanás, man utz ta chi nuben-ka oyoval quiq'uin ri rusamajela'. Roma vi queri' nuben, ri rachibil ruyon niquiya' can y chanin nitzak rija'. Y yin quere' ninbij chive, roma rix nibij chi yin c'o ri Beelzebú viq'uin y romari' tok yitiquir yenvelesaj ri itzel tak espíritu. \v 19 Rix queri' nich'ob chuvij yin, chi c'o ri Beelzebú viq'uin romari' yitiquir yenvelesaj ri itzel tak espíritu, ¿pero achique c'a nich'ob rix chiquij ri yetzekelben ivichin? ¿Achique yoyon uchuk'a'\f + \fr 11:19 \ft Mr. 9:38; Lc. 9:49.\f* chique rije' richin yetiquir yequelesaj itzel tak espíritu chuka'? Can jac'a ri yetzekelben ivichin ri yek'alajirisan chi xa man utz ta ri nibij rix. \v 20 Y yin can ja vi ri Dios ri yoyon-pe uchuk'a' chuve richin yitiquir yenvelesaj ri itzel tak espíritu. Xa can xoka' yan c'a ri k'ij chi conojel ruc'amon chi niquinimaj rutzij ri Dios\f + \fr 11:20 \ft Ex. 8:19.\f* y yec'oje' pa rajavaren o pa ruk'a' rija'. \p \v 21 Y tok c'o jun achin ri can janíla ruchuk'a',\f + \fr 11:21 \ft Mt. 12:29; Mr. 3:27; Ef. 6:12.\f* y c'o ronojel tobel ri nic'atzin chire, re achin re' can jebel vi nuchajij\f + \fr 11:21 \ft 1 P. 5:8.\f* ri rachoch, y man jun ri xtelesan ta chire ri c'o riq'uin. \v 22 Pero tok noc'ulun chic c'a jun achin ri más ruchuk'a'\f + \fr 11:22 \ft Is. 53:12; Col. 2:15; He. 7:25.\f* que chuvech rija', nich'acatej, y nelesex chire ronojel ri tobel ri nucusaj y can rucukuban ruc'u'x riq'uin. C'ari' ri achin ri más ruchuk'a' nutalula' c'a ronojel ri xrelesaj-el chire ri achin ri xuch'ec. \p \v 23 Y roma c'a ri', ri man viq'uin ta yin nisamej-vi, xa chuvij yin nisamej-vi. Y ri achique ri man nito'on ta vichin, xa jari' ri niyojon (niyujun) ronojel ri yenben yin.\f + \fr 11:23 \ft Mt. 12:30.\f* \s1 Tok jun itzel espíritu nitzolin chic ri acuchi elenek-vi-el \p \v 24 Y tok c'o jun itzel espíritu nel-el pa ránima jun vinek, re itzel espíritu re' nucanoj uxlanen pa tak lugar tz'iran-tz'iran. Y tok re jun itzel espíritu re' nuna' chi man jun uxlanen nril,\f + \fr 11:24 \ft Mt. 12:43.\f* nuch'ob-ka: Más utz yitzolin chic pa ránima ri vinek ri xinel-vi-pe. \v 25 Y tok re jun itzel espíritu re' nitzolin chic apo pa ránima ri vinek, nril c'a ri ránima ri vinek ri' achi'el jun jay ri meson y chojmirisan can jebel. \v 26 Y c'ari' re itzel espíritu re' yeruq'uen c'a pe e vuku' chic itzel tak espíritu ri más e itzel, y conojel c'a re' ye'oc pa ránima ri vinek. Y ri vinek achok iq'uin yec'oje-vi re itzel tak espíritu re', más c'ayef\f + \fr 11:26 \ft Jn. 5:14; He. 6:4; 10:26; 2 P. 2:20.\f* nuben ri ruc'aslen que chuvech ri xuben nabey. \s1 Ri kitzij chi jebel ruva-quik'ij \p \v 27 Y tok ri Jesús najin c'a chubixic re tzij re' chiquivech ri janíla vinek ri quimolon-qui' riq'uin, jari' tok c'o c'a jun ixok ri chiri' chiquicojol ri riq'uin ruchuk'a' xbech'on-pe, y xubij c'a: Ri te'ej ri xalan avichin chuvech re ruvach'ulef y xaruq'uiytisaj riq'uin tz'umaj, jebel ruva-ruk'ij,\f + \fr 11:27 \ft Lc. 1:28, 48.\f* xcha' ri ixok chire ri Jesús. \p \v 28 Y ri Jesús xubij: Más jebel ruva-quik'ij ri ye'ac'axan ri ruch'abel ri Dios y niquiben\f + \fr 11:28 \ft Mt. 7:21; 12:49; Lc. 8:21; Stg. 1:25.\f* ronojel ri nubij ri ruch'abel rija', xcha' ri Jesús. \s1 Ri vinek man nicajo' ta niquinimaj ri Jesús \p \v 29 Y tok can e janíla c'a ri vinek ri ye'ajin-apo chiquimolic qui' chirij ri Jesús, xpe rija' xubij c'a chique ri vinek ri': Re vinek vacami janíla e itzel y man yinquinimaj ta. Romari' tok nicajo' chi yin ninben jun milagro chiquivech richin yinquinimaj. Pero man ja ta ri nicajo' rije' ri xtic'ulvachitej. Man que ta ri'. Xa can xe ri xc'ulvachitej riq'uin ri jun achin ri xubini'aj Jonás, jun achin ri xk'alajirisan ri xbix chire roma ri Dios ojer can, xaxe ri' ri retal\f + \fr 11:29 \ft Mt. 12:38, 39.\f* chuka' chique rije'. \v 30 Ri xuc'ulvachij ri Jonás xuc'ut chiquivech ri vinek ri xec'oje' ojer can chupan ri tinamit Nínive, chi can ja ri Dios takayon-pe richin. Y que c'a chuka' ri' yin ri xinalex chi'icojol, ri xtinc'ulvachij yin xtucusex richin jun retal\f + \fr 11:30 \ft Jon. 1:17; 2:10.\f* chiquivech re vinek vacami. \v 31 Y tok xtapon c'a ri k'ij richin xtik'at tzij, xtik'at c'a chuka' tzij pa quivi' ri vinek re ec'o vacami. Y xtic'astej c'a pe ri jun reina ri aj-Sabá y xtubij c'a chi man utz ta xquiben re vinek re ec'o vacami, chi man xquinimaj ta. Roma tok xc'ase' ri jun reina ri', janíla nej xbiyin richin queri' xorac'axaj ri etamabel richin ri jun rey richin re Israel, ri xubini'aj Salomón. Y vacami inc'o yin ri más nuk'ij\f + \fr 11:31 \ft 1 R. 10:1; Is. 9:6; Ro. 9:5; Fil. 2:10; Tit. 2:13.\f* chuvech ri rey Salomón ri xc'oje' ojer can, y xa man yinquinimaj ta ri vinek. \v 32 Y tok can xtapon c'a chuka' ri k'ij richin xtik'at tzij pa quivi' ri vinek ec'o vacami, xquec'astej c'a pe ri vinek aj-Nínive. Ri vinek ri' xtiquibij c'a chi man utz ta xquiben re vinek re ec'o vacami, roma man xinquinimaj ta. Y ri vinek ri xec'oje' pa tinamit Nínive ri ojer can, can xe xcac'axaj ri ruch'abel ri Dios ri xutzijoj ri Jonás chique, can jari' xtzolej-pe quic'u'x\f + \fr 11:32 \ft Jon. 3:5.\f* riq'uin ri Dios. Y vacami inc'o yin ri más nuk'ij chuvech ri Jonás, y xa man yinquinimaj ta ri vinek. \s1 Ri runak'-avech yec'atzin achi'el nic'atzin jun k'ak' richin sakil \p \v 33 Y man jun vinek ri nutzij jun k'ak' y c'a ta ri' nuya' acuchi ri man nik'alajin ta pe, o nuya' ta chuxe' jun cajón. Man jun nibanon queri'. Ri vinek ri nutzij jun k'ak', nutzekeba',\f + \fr 11:33 \ft Mt. 5:15; Mr. 4:21.\f* richin queri' yerusakirisaj ri ye'oc-apo pa jay. \v 34 Y ri runak'-avech chuka' yec'atzin chave achi'el ri k'ak'. Roma vi ri runak'-avech e utz, rat atc'o pa jun sakil.\f + \fr 11:34 \ft Sal. 119:18; Mt. 6:22; Mr. 8:18; Hch. 26:18; Ef. 1:17, 18.\f* Pero vi ri runak'-avech man e utz ta, rat atc'o pa jun k'eku'n. \v 35 Roma c'a ri' tachajij ri ac'aslen, richin queri' ri sakil ri ruyo'on ri Dios pan avánima man tijalatej, y xtek'alajin ta pe chi xa pa k'eku'n chic atc'o-vi. Man taben queri'. \v 36 Roma vi can atc'o pa jun sakil, can man jun c'a ti retal ta ri k'eku'n aviq'uin, y queri' can yatzu'un-vi jebel. Re' can junan vi c'a riq'uin tok tzijon jun k'ak' richin sakil y jebel sek nik'alajin richin yarusakirisaj. \s1 Ri fariseos y ri etamanela' chirij ri ley man pa ruchojmilal ta ri yequiben \p \v 37 Y tok ri Jesús xtane' c'a ka richin nitzijon chiquivech ri vinek, c'o c'a jun chique ri achi'a' fariseos xubij chire ri Jesús chi tubana' utzil nibe ta juba' ri pa rachoch, richin nutej jun ruvay. Y ri Jesús can xbe na vi. Rija' xapon, y xbetz'uye' ri pa mesa. \p \v 38 Y ri achin fariseo, can achique la xutz'et ri Jesús, roma xtz'uye-apo ri pa mesa y man xuch'ej ta ruk'a' achi'el rubanic ruch'ajic quik'a' ruc'ulun chique conojel.\f + \fr 11:38 \ft Mr. 7:3.\f* \v 39 Y ri Ajaf Jesús xutz'et ri nuch'ob ri fariseo ri xoyon richin, y romari' xubij chire: Rix fariseos xa ix achi'el ri lek ri jebel ch'ajch'oj rij y ri rupan xa tz'il-tz'il. Rix can nic'ut c'a chiquivech ri vinek chi utz ri ibanobal, pero ri pa tak ivánima man que ta ri', roma xa nojinek riq'uin elek', y nojinek riq'uin etzelal.\f + \fr 11:39 \ft Mt. 23:25; Ga. 1:14; 2 Ti. 3:5; Tit. 1:15.\f* \v 40 Man jun bey ix nacanek. ¿Can man ivetaman ta c'a chi ri xbanon re kach'acul, xuben chuka' pe jun kánima? \v 41 Roma c'a ri' rix xa ja ri ivánima tich'ajch'ojirisaj, richin queri' tok ch'ajch'ojirinek chic ri ivánima, xtalex c'a pe iviq'uin chi ye'ito'\f + \fr 11:41 \ft Is. 58:7; Dn. 4:27; Lc. 12:33.\f* chuka' ri man jun c'o quiq'uin, y xquixch'ajch'ojir c'a. \p \v 42 ¡Tok'ex ivech rix fariseos! roma rix xaxe ri jubulej tak k'ayis, ri róra (ruda) y ronojel quivech ichaj ri nich'ob. Roma ye'ivelesala' pa lajuj, y jun c'a chire ri' ri niya' chire ri Dios. Xa can xe oc ri' ri ye'ich'ob.\f + \fr 11:42 \ft 1 S. 15:22; Os. 6:6; Mt. 23:23.\f* Y xa man nivajo' ta ri Dios, ni man ix choj ta chuka' quiq'uin ri vinek. Y xa ja ta ri' ri más ruc'amon ibanon, c'a ta ri' ri can yixajin-vi chubanic. \p \v 43 ¡Tok'ex ivech rix fariseos! roma can ja oc ri nabey tak ch'aquet ye'icanola' ri pa tak nima-jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios, richin queri' nibix chi janíla ik'ij. Y can janíla chuka' nika' chivech ri yixk'ejelox can\f + \fr 11:43 \ft Mt. 23:6; Mr. 12:38, 39.\f* (yixk'ijalox can) ri pa bey ri acuchi nequimolo-vi-qui' ri vinek. \p \v 44 ¡Tok'ex chuka' ivech rix etamanela' quiq'uin ri fariseos ri xa ca'i' ipalej!\f + \fr 11:44 \ft Sal. 5:9; Mt. 23:27; Hch. 23:3.\f* roma xa ix achi'el ri ulef ri c'o pa quivi' ri caminaki'. Tok re ulef re' xa xsoboso' yan ka y man can ta nik'alajin chic, ri vinek choj chic yek'ax-el pa ruvi'. Can man c'a quetaman ta chi xa pa ruvi' jun caminek yek'ax-vi-el, xcha' ri Jesús. \p \v 45 Pero jun c'a chique ri etamanela' chirij ri ley\f + \fr 11:45 \ft Mt. 22:35.\f* xubij chire ri Jesús: Tijonel, xcha' rija'. Tok rat nabij queri', man xe ta chic ri fariseos ye'ilon, xa can yojilon chuka' roj. \p \v 46 Y ri Jesús xubij c'a chire ri etamanel ri': ¡Tok'ex chuka' ivech rix ri etamanela' chirij ri ley! roma tok ye'itijoj ri vinek, niya' nimalej tak ejka'n chiquij, ri janíla c'ayef quic'uaxic. Ri ejka'n ri' xaxe c'a chiquij ri vinek niya-vi y rix man nisiloj ta jun ti ruvi-ik'a' richin ta niben y nic'uaj ta ri ejka'n ri nibij chi c'o chi niquic'uaj ri vinek.\f + \fr 11:46 \ft Mt. 23:4.\f* \p \v 47 ¡Tok'ex ivech rix etamanela'! roma ja rix ri yixchojmirisan\f + \fr 11:47 \ft Mt. 23:29.\f* ri tz'ak acuchi e mukul-vi ri achi'a' ri xek'alajirisan ruch'abel ri Dios ojer can, y rije' xa ja ri ivati't-imama' ri xecamisan quichin. \v 48 Vacami nik'alajin c'a chi rix can nika' chivech ri itzel ri xequibanala'\f + \fr 11:48 \ft Hch. 7:51, 52; 1 Ts. 2:15; He. 11:36-38; Stg. 5:10.\f* ri ivati't-imama' ri ojer, roma ja rije' ri xecamisan ri achi'a' ri e richin ri Dios, y rix ye'ichojmirisala' ri tz'ak acuchi e mukul-vi can. \p \v 49 Y roma chuka' ri' ri Dios, roma ri retaman, xubij: Xquentek c'a achi'a' quiq'uin ri nuvinak; achi'a' ri xquek'alajirisan\f + \fr 11:49 \ft Pr. 1:20; Mt. 23:34; 1 Co. 1:24.\f* ri ch'abel ri ninbij chique, y xquentek chuka' apóstoles chiquicojol. Pero ri vinek ec'o c'a ri xquequicamisaj, y ec'o ri xtiquiben chique richin niquic'ovisaj pokon, xcha'. \v 50 Romari', xubij ri Jesús, ri Dios pa quivi' re vinek re ec'o vacami xtuya-vi ri quicamic ri achi'a' ri xek'alajirisan ri xbix chique roma ri Dios ri ojer can. Pa quivi' rije' xtika-vi ri quicamic ri achi'a' ri'. Y nitiquir-pe c'a pa rutiquiribel pe re ruvach'ulef. \v 51 Nitiquir-pe riq'uin ri rucamic ri achin xubini'aj Abel\f + \fr 11:51 \ft Gn. 4:8.\f* c'a riq'uin ri rucamic ri achin xubini'aj Zacarías. Y jare' ri xcamisex chunakaj ri altar ri c'o chuva-rachoch ri Dios. Roma c'a ri' ninbij chive, chi ri Dios pa quivi' re vinek re ec'o vacami xtuya-vi ri quicamic ri achi'a' e rusamajela' rija'. \p \v 52 ¡Tok'ex ivech rix etamanela' chirij ri ley! roma rix ivetaman achique rubaniquil richin chi jun vinek noc richin ri Dios, pero rix man ix oquinek ta richin ri Dios y chuka' ye'ik'et\f + \fr 11:52 \ft Mt. 23:13.\f* ri vinek ri nicajo' ye'oc richin ri Dios. \p \v 53 Tok ri Jesús xubij ronojel re', ri etamanela' chirij ri ley y ri achi'a' fariseos chuka', xe'oyover janíla. Y roma c'a ri' rije' ronojel c'a niquic'utula-apo chire ri Jesús xaxe richin niquinek. \v 54 Ri etamanela' chirij ri ley y ri achi'a' fariseos, can man niquiya' ta c'a can juba' ri Jesús, c'o ta nicajo' chi nicac'axaj chi rija' c'o ta jun ch'abel ri man ruc'amon ta ri nubij y nika' ta pa quik'a',\f + \fr 11:54 \ft Mr. 12:13.\f* richin chi niquisujuj. Pero ri Jesús can ruyon c'a pa rubeyal ri yerubij. \c 12 \s1 Ri fariseos ca'i' quipalej \p \v 1 Y ri vinek xemolotej c'a apo. Pa mil vinek ri xquimol-apo-qui' chiri'. Romari' niquipalibela' chic qui'. Y ri Jesús xuchop c'a tzij quiq'uin ri rutijoxela' nabey, y xubij c'a chique: Tichajij-ivi'\f + \fr 12:1 \ft Mt. 16:6; 16:12; Mr. 8:15; 1 Co. 5:7, 8.\f* chuvech ri ch'en (ch'amilej-k'or) quichin ri achi'a' fariseos. Ri ch'en (ch'amilej-k'or) ri quichin ri achi'a' fariseos ja ri ca'i' quipalej. \v 2 Y ronojel ri man k'alajirisan ta xtik'alajin-pe. Y ronojel ri tz'apel can rij, xtel c'a pe\f + \fr 12:2 \ft Ec. 12:14; Mt. 10:26; Mr. 4:22; Lc. 8:17; 1 Co. 4:5.\f* pa sakil, y conojel c'a xque'etaman, y conojel chuka' xquetz'eton. \v 3 Roma c'a ri' rix, ronojel ri ibilon pa tak evel (eval), ronojel xtek'alajin-pe. Y ronojel c'a ri ibilon pa tak ixiquin ri pa jay, xtetamex na coma ri vinek y xquesiq'uin chubixic ri pa tak ruq'uisibel vik (vek) chique ri jay. \s1 Ri can ruc'amon chi nikaxibij-ki' chuvech \p \v 4 Y roma chuka' ri' ninbij chive rix ri can ix nu-amigos: Man tixibij-ivi'\f + \fr 12:4 \ft Is. 8:12, 13; 51:7, 8, 12, 13; Jer. 1:8; Mt. 10:28; Fil. 1:28; 1 P. 3:14.\f* chiquivech ri xaxe oc ri ch'aculaj ri yetiquir niquicamisaj, y tok quicamisan chic ri ch'aculaj man jun chic achique xquetiquir ta xtiquiben. \v 5 Y ninbij c'a chive achok chuvech ruc'amon chi nixibij-ivi': Tixibij-ivi' chuvech ri jun ri can nitiquir yixrutek pa k'ak',\f + \fr 12:5 \ft Sal. 9:17; Mt. 10:28; 25:41, 46; 2 P. 2:4; Ap. 1:18.\f* y man xe ta ri ch'aculaj nucamisaj. Can tixibij c'a ivi' chuvech ri nibanon queri'. \p \v 6 Y rix chuka' jebel ivetaman chi tok ye'ilok' vo'o' tak aj-xic' chicop, xaxe ca'i' tak centavos cajel. Y man riq'uin chi ri tak aj-xic' chicop ri' man jun oc ri cajel, ri Dios man jun bey yerumestaj ta can.\f + \fr 12:6 \ft Mt. 10:29.\f* \v 7 Y c'a ta la' chic c'a rix. Rix can ajlan-vi ri rusmal tak ivi'. Ri Dios man jun bey yixrumestaj ta can. Ri Dios can janíla yixrajo'. Más yixrajo' que chiquivech ri tak aj-xic' chicop. Roma c'a ri' man tixibij-ivi'. \s1 Ri vinek richin ri Jesucristo, can nuk'alajirisaj-ri' \p \v 8 Chuka' ninbij c'a chive, chi xabachique vinek ri nuk'alajirisaj-ri' chi vichin yin, yin c'a chuka' ri xinalex chi'icojol, xtink'alajirisaj chi rija' vichin chic yin.\f + \fr 12:8 \ft Mt. 10:32; Mr. 8:38; Ro. 10:9, 10; 2 Ti. 2:12; 1 Jn. 2:23; Ap. 2:13.\f* Y re tzij re' can chiquivech ri ru-ángeles ri Dios xtinbij-vi. \v 9 Jac'a ri vinek ri man nuk'alajirisaj ta ri' chi vichin yin, yin c'a chuka' man xtink'alajirisaj ta ri rubi' chiquivech ri ru-ángeles ri Dios, roma man vichin ta yin ri vinek ri'. \p \v 10 Y xabachique c'a vinek ri niyok'on vichin yin ri xinalex chi'icojol, c'a nicuyutej\f + \fr 12:10 \ft Mt. 12:31, 32; Mr. 3:28.\f* na rumac. Jac'a ri niyok'on richin ri Lok'olej Espíritu, man c'a xticuyutej ta rumac. \p \v 11 Y vi ja yin ri yininimaj, romari' yixuc'uex chiquivech ri principal-i' pa tak jay ri can richin nitzijox ri ruch'abel ri Dios, y roma chuka' ri' yixuc'uex chiquivech k'atoy tak tzij ri pa tak k'atbel-tzij, man tich'ob janíla achique ri xtibij\f + \fr 12:11 \ft Mt. 10:19; Mr. 13:11; Lc. 21:14.\f* chique y achique rubanic ch'abel xticusaj richin yixch'on chiquivech. \v 12 Roma tok c'o chi yixch'on-apo, can ja ri Lok'olej Espíritu ri xtiyo'on\f + \fr 12:12 \ft Ex. 4:12; 1 P. 5:7.\f* ch'abel chive richin nibij-apo, xcha' ri Jesús. \s1 Ri c'ambel-tzij chirij jun beyon y ri ruc'ayeval ri beyomel \p \v 13 Y chiri' chiquicojol ri janíla vinek ri quimolon-apo-qui', c'o c'a jun ri xch'on-apo y xubij chire ri Jesús: Tijonel, xcha' c'a chire. Tabana' utzil cach'on riq'uin ri vach'alal y tabij chire chi tuya-pe ri verencia ri rubanon-ka richin chire. \p \v 14 Pero ri Jesús xubij chire ri achin: ¿Banon cami chuve yin chi in jun k'atoy-tzij pan ivi' rix y chuka' in jun jachoy-herencia chi'icojol?\f + \fr 12:14 \ft Jn. 18:36.\f* \p \v 15 Y ri Jesús xch'on chic c'a chique ri vinek y xubij: Can titzu' c'a ka ivi' jebel richin nichajij ri ic'aslen, richin chi man tipe rayinic\f + \fr 12:15 \ft Pr. 28:16; 1 Ti. 6:7; He. 13:5.\f* pan ivánima chirij ronojel ruvech cosas. Roma stape' janíla q'uiy rubeyomel jun vinek, man ja ta ri' ri xtiyo'on ruc'aslen. \p \v 16 Y can jac'ari' tok ri Jesús xuchop rubixic jun c'ambel-tzij, y xubij: C'o c'a jun achin beyon, ri janíla ulef c'o riq'uin. Y jun bey c'a, janíla cosecha ri xumol. \v 17 Roma c'a ri' ri beyon ri' xuch'ob-ka pa ránima: ¿Achique ta jun ninben richin queri' ninyec ronojel ri nu-cosecha? Roma man jun chic ninya-vi re ch'aka' chic. \v 18 Y tok xch'obotej chuvech, xubij: Más utz quenturu' na el re nuc'ujay tak cocoj, y yenben chic ch'aka' más nima'k. Y chupan re nuc'ujay re' xquenyacala-vi ri c'o viq'uin y ronojel ri nu-cosecha chuka'. \v 19 Y xtinbij c'a chire ri vánima: Vánima, vacami janíla q'uiy a-cosas ri ayacon, y q'uiy juna' man xtatej ta vayjal. Caquicot c'a, catuxlan, cava' y catuc'ya', xcha' ri beyon chire ri ránima.\f + \fr 12:19 \ft Job 20:22; 21:13; 27:8; Sal. 52:7; Pr. 27:1; Ec. 11:9; Dn. 4:31; 1 Co. 15:32; 1 Ts. 5:3; Stg. 4:14; 5:5.\f* \v 20 Pero ri Dios xubij chire ri beyon ri': Nacanic chi achin, chupan re ak'a' re' xtinvoyoj-el ri avánima, ¿y ronojel ri abeyomel ri xayec, achique c'a ri xtichinan can?\f + \fr 12:20 \ft Sal. 39:6; Jer. 17:11.\f* \v 21 Que c'a ri' ri vinek ri nimolon beyomel richin re ruvach'ulef, y xa man c'o ta ri beyomel richin ri Dios riq'uin.\f + \fr 12:21 \ft Mt. 6:20; 1 Ti. 6:18, 19; Stg. 2:5.\f* \s1 Ri Dios nuya' ronojel ri nic'atzin chique ri e ralc'ual chic \p \v 22 Y ri Jesús xubij c'a chique ri rutijoxela': Ninbij c'a chive, chi man tich'ujirisaj-ivi' roma ri achique nic'atzin chive k'ij-k'ij, ri acuchi xtivil-vi ivay y ri acuchi xtiq'uen-vi itziak.\f + \fr 12:22 \ft Mt. 6:25; Fil. 4:6.\f* \v 23 Roma vi ri Dios can xuya-pe ic'aslen chuvech re ruvach'ulef, can nuya' chuka' pe ri ivay richin c'o ic'aslen y ri itziak richin nicuchbej-ivi'. \v 24 Que'itz'eta' na pe' ri aj-xic' tak chicop quibini'an ko'ch.\f + \fr 12:24 \ft Job 38:41; Sal. 147:9.\f* Re aj-xic' chicop re' man yetico'n ta, y romari' manek cosecha niquelesaj juna-juna', ni manek chuka' quic'ujay richin quiyacon ta quijal. Pero man riq'uin ri' rije' yeva', roma can ja ri Dios ri niyo'on quivay. C'a ta la' c'a rix man ta xtuya' ivay ri Dios, tok rix más ivejkalen que chiquivech ri aj-xic' tak chicop. Xa roma c'a ri' man más tich'ob ri'. \v 25 ¿C'o ta cami c'a jun chive rix ri nitiquir ta nibanon chi niq'uiy chic juba', roma can nuch'ujirisaj-ri' chubanic? Man jun. \v 26 Y vi xa jun samaj ri yalan co'ol achi'el re' man yixtiquir ta niben, ¿achique c'a roma tok can nich'ujirisaj-ivi' richin nivil ivay, itziak y ri ch'aka' chic ri yec'atzin chive? \p \v 27 Que'itzu' na pe' ri cotz'i'j quibini'an lirio. Que'itzu' na pe' tok yeq'uiy. Rije' man yesamej ta, ni man yebatz'in ta, richin queri' niquibanala' ta quitziak jebel oc. Man jun bey. Y c'o c'a jun rey richin re Israel xc'oje' ojer can ri xubini'aj Salomón. Rija' ruyon jebel tak tziek ri xerucusaj, pero man jun bey xc'oje' ta jun rutziak achi'el titzu'un jun cotz'i'j. \v 28 Roma ri cotz'i'j jari' ri tziek ri nuya' ri Dios chique ri k'ayis. Y stape' ri k'ayis man can ta niyaloj, roma jun k'ij jebel rubanon, jun chic k'ij nichaki'j-ka y c'ari' nic'ak pa k'ak'; man riq'uin ri' ri Dios nuvik (nuvek) jebel. Y vi ri Dios can nuvik (nuvek) jebel ri k'ayis, ¿achique c'a roma rix man icukuban ta ic'u'x riq'uin chi nuya' itziak? \v 29 Romari' rix man tich'ujirisaj-ivi' nicanola' ri ivay-ivuc'ya'. \v 30 Roma conojel vinek quere' niquiben. Pero rix c'o jun Itata' ri can retaman chic chi jare' ri nic'atzin chive.\f + \fr 12:30 \ft 2 Cr. 16:9.\f* \v 31 Romari' ri ruc'amon chi niben rix ja ri can tiya-ivi' chuxe' rutzij ri Dios. Y vi xtiben c'a queri', ri Dios xtuya' jun ic'aslen jebel, y xtuya' chuka' ri nic'atzin chive.\f + \fr 12:31 \ft Mt. 6:33; Ro. 8:31.\f* \s1 Ri beyomel richin chila' chicaj \p \v 32 Roma c'a ri' man tixibij-ivi' rix ri yixtzekelben vichin, roma stape' xa ix juba' oc, can rurayibel vi c'a ri aj-chicajil Itata' chi yixc'oje' pa rajavaren o pa ruk'a' rija'. \v 33 Tic'ayila' c'a ri c'o iviq'uin y tiyala' chique ri vinek ri man jun c'o quiq'uin. Vi que c'a ri' niben, xtic'oje' jun iyaconabal chila' chicaj ri man jun bey xtik'ey, y xtic'oje' chuka' ibeyomel ri man jun bey xtiq'uis. Chila' chicaj man jun elek'on, ni man jun chuka' jut ri nichicopirisan.\f + \fr 12:33 \ft Mt. 6:20; 19:21.\f* \v 34 Roma ri ivánima can nic'oje' acuchi c'o-vi ri ibeyomel,\f + \fr 12:34 \ft Mt. 6:20, 21.\f* roma jari' ri nitzekelbej-el. \s1 Nic'atzin chi nikoyobej-apo ri k'ij tok xtipe ri Jesucristo \p \v 35 Tichajij c'a ri ic'aslen,\f + \fr 12:35 \ft Mt. 25:1; Ef. 6:14; 1 P. 1:13.\f* y jantape' tic'at ri i-candil. \v 36 Tibana' c'a achi'el niquiben ri samajela' pa jun jay. Ri samajela' coyoben chi nitzolin-pe ri cajaf benek pa jun c'ulubic, richin queri' tok noka' y noyon-apo, can jari' niquijek ri ruchi-jay chuvech. \v 37 Y can jebel c'a ruva-quik'ij ri samajela' ri e q'ues tok xoka' ri cajaf. Y kitzij ninbij chive, chi ri cajaf xtuchojmirisaj-ri' richin nisamej, yerutz'uyuba' ri rusamajela' ri pa mesa y nuya-apo ronojel cosas richin nitij chiquivech. Yerilij-apo jebel roma janíla niquicot chi c'a coyoben\f + \fr 12:37 \ft Mt. 24:46; 25:21-23; 2 Ti. 4:7, 8; 1 P. 5:1-4; 2 P. 1:11; 3:14; Ap. 14:13.\f* na apo ri hora ri'. \v 38 Y vi ri cajaf ri samajela' ri' noka' pa nic'aj-ak'a' o ja tok niseker yan pe, ri samajela' ri' jebel ruva-quik'ij roma c'a e q'ues na chiroyobexic ri cajaf ri hora ri'. \v 39 Y rix ivetaman, chi vi ta jun rajaf-jay retaman\f + \fr 12:39 \ft 1 Ts. 5:2; Ap. 16:15.\f* jampe' napon jun elek'on pa rachoch, ri rajaf-jay ri' nic'ase' richin nuchajij ri rachoch, y man nuya' ta k'ij chi ri elek'on nujek-apo ri rachoch richin nelek'-el. \v 40 Romari' rix can jantape' c'a quinivoyobej-apo,\f + \fr 12:40 \ft Mt. 25:13; Mr. 13:33; Ro. 13:11-14; 2 P. 3:12, 14.\f* roma ja tok man ja ta ri' nich'ob, jari' tok xquinoka' yin ri xinalex chi'icojol, xcha' ri Jesús. \s1 Tikabana' ri nuben ri jun utzilej samajel, y man tikaben ri nuben ri itzel samajel \p \v 41 Jac'ari' tok ri Pedro xubij chire ri Jesús: Ajaf, ¿rat xatzijoj re c'ambel-tzij re' xaxe chike roj atijoxela', o xatzijoj coma conojel vinek? \p \v 42 Y ri Ajaf Jesús xubij: Yin yich'on chique conojel ri e achi'el ri samajel pa jun jay, ri niban chire roma ri rajaf chi nic'oje' pa quivi' ri e aj pa rachoch, richin chi nuya' quivay y richin chi nuya' ronojel ri nic'atzin chique tok napon ri hora. Y vi ri samajel ri' can ta nuben ri bin can chire y utz nuben chire ronojel ri samaj, ¿achique ta cami nuben?\f + \fr 12:42 \ft Mt. 24:45, 46; 25:21; Lc. 19:15-19.\f* \v 43 Rija' can nuben-vi ri samaj ri bin can chire, y romari' niquicot ránima tok no'ilitej-ka roma ri rajaf y najin chubanic ri samaj. \v 44 Can kitzij c'a ninbij chive chi ri rajaf ri samajel ri' xtuya'\f + \fr 12:44 \ft 1 P: 5:4; Ap. 3:21.\f* pa ruvi' ronojel ri c'o riq'uin, richin chi nuchajij. \v 45 Jac'a vi ri samajel ri' nuch'ob-ka pa ránima: Ri vajaf ri' xa c'a man jani noka', nicha' ta; y nuchop ta c'a quich'ayic ri ch'aka' chic samajela' achi'a' y ixoki', y xaxe ta va'in nuben, y nuchop rutijic ya' richin nik'aber, y man jun ta chic samaj nuben, \v 46 jac'a ri k'ij y ri hora tok man jun nuch'ob chi noka' ta ri rajaf, jari' tok noka'. Ri rajaf can xtuya-vi\f + \fr 12:46 \ft Mt. 24:51.\f* ruc'ayeval pa ruvi' ri samajel ri' y xtuya' quiq'uin ri ch'aka' chic samajela' ri man yeniman ta tzij. \p \v 47 Ri samajel c'a ri etamayon achique nrajo' ri rajaf, pero xa man nuchojmirisaj ta ri' richin nuben ri samaj, ni man nuben ta ri nrajo' ri rajaf, re samajel c'a re' xtika'\f + \fr 12:47 \ft Nm. 15:30; Dt. 25:2; Jn. 9:41; 15:22; Hch. 17:30; Stg. 4:17.\f* janíla ruc'ayeval pa ruvi'. \v 48 Jac'a ri samajel ri xa man retaman ta achique ri nrajo' ri rajaf, y c'o ri man utz ta yerubanala-apo, stape' ta re samajel re' ruc'amon ta chi janíla ruc'ayeval nika' pa ruvi', man que ta ri' xtiban chire, ri ruc'ayeval\f + \fr 12:48 \ft Lv. 5:17; 1 Ti. 1:13.\f* ri xtika' pa ruvi' rija' man can ta xtic'o ruvi'. Roma ri can q'uiy c'a yo'on chire, chuka' can q'uiy c'a ri xtic'utux chire, vi can rubanon o xa man rubanon ta. Chuka' ri can q'uiy ri jachon can pa ruk'a', can q'uiy c'a chuka' ri xtic'utux chire, chi achique c'a ri rubanon riq'uin, xcha' ri Jesús. \s1 Ri yeniman richin ri Jesús xque'etzelex \p \v 49 Yin can chuya'ic c'a k'ak' re chi'icojol tok xipe chuvech re ruvach'ulef. Y janíla ninrayij chi re k'ak' re' nic'at ta chic. \v 50 Pero nabey nic'atzin c'a chi ninc'ovisaj na tijoj-pokonal, romari' nik'axon vánima re voyoben-apo, y janíla ninrayij chi ic'ovinek ta chic can re jun c'ayevalej bautismo\f + \fr 12:50 \ft Mt. 20:22; Mr. 10:38.\f* re'. \v 51 ¿Rix nich'ob chi yin xipe richin nuc'amon-pe quicoten chuvech re ruvach'ulef? Man que ta ri'. Voma yin ec'o ri xtiquijachala-qui'.\f + \fr 12:51 \ft Mt. 10:34.\f* \v 52 Romari' re xtibe-apo, vi pa jun jay ec'o e vo'o' vinek, e oxi' xa xqueyacatej c'a chiquij ri e ca'i', o ja ri e ca'i' ri xqueyacatej chiquij ri e oxi'. Pero can man c'a xtiquic'uaj ta qui'.\f + \fr 12:52 \ft Mi. 7:6; Mt. 10:35; Jn. 7:43; 10:19.\f* \v 53 Ri tata'aj man xtika' ta c'a chuvech ri nubij ri ruc'ajol. Ni ta c'a ri c'ajolaxel man xtika' ta chuvech ri nubij ri tata'aj. Ni ta c'a ri te'ej man xtika' ta chuvech ri nubij ri ral-xten chire. Y can que c'a chuka' ri' ri xten man xtika' ta chuvech ri nubij ri rute' chire. Y can que c'a ri' ri alite' man xtiquic'uaj ta qui' riq'uin ri rali', roma man junan ta yech'obon, y can ni ta c'a ri alibetz (ali') xtuc'uaj-ri' riq'uin ri ralite'.\f + \fr 12:53 \ft Mi. 7:6.\f* \s1 Ronojel ri yebanatej c'o quetal \p \v 54 Y ri Jesús xubij c'a chuka' chique ri vinek: Rix ivetaman\f + \fr 12:54 \ft Mt. 16:2.\f* achique titzu'un ri sutz' ri nic'amon-pe job. Y tok nitz'et c'a re sutz' re', chanin nibij chi nipe job. Y can nipe-vi. \v 55 Y tok nuchop ri cak'ik', jac'a retal re' iyo'on chi nel yan sak'ij. Y can nel-vi sak'ij.\f + \fr 12:55 \ft Job 37:17.\f* \v 56 Rix xa ca'i' ipalej, roma jebel ivetaman achique ri nipe tok nitzu' chi c'o sutz' ri chicaj y jebel chuka' ivetaman achique ri nipe xaxe riq'uin nitzu' re ruvach'ulef. Vi ivetaman ri', ¿achique c'a roma tok can man ivetaman ta chuka' achique tiempo\f + \fr 12:56 \ft Mt. 16:3; Lc. 19:42-44; 1 Co. 1:19-27; Ga. 4:4.\f* re xojoka-vi? \s1 Tatojo' c'a ri ac'as chanin, richin man catuc'uex chuvech ri k'atoy-tzij \p \v 57 ¿Y achique c'a roma tok man pan iyonil ta nivetamaj ri choj ri ruc'amon chi niben rix? \v 58 Roma vi c'o jun chive ri nisujux pa k'atbel-tzij roma c'o ruc'as riq'uin jun vinek, nutej ruk'ij richin nuchojmirisaj-ri' riq'uin ri vinek ri xsujun chirij, tok xa c'ari' quichapon-el bey pa k'atbel-tzij. Roma vi man nuchojmirisaj\f + \fr 12:58 \ft Sal. 32:6; Pr. 25:8; Is. 55:6; Mt. 5:25.\f* ta ri' riq'uin ri vinek achok iq'uin c'o-vi ruc'as, can nuc'uex c'a chuvech ri k'atoy-tzij ri', y ri k'atoy-tzij ri' nujech-el pa ruk'a' ri achin ri nichajin ri cárcel, y ri chajiy-cárcel nuc'uaj-el, richin nutz'apej. \v 59 Y can kitzij ninbij, chi ri vinek ri noc pa cárcel roma ruc'as, man xtel ta pe chiri' vi man nutoj ta can ronojel ri ruc'as. \c 13 \s1 Nic'atzin chi nitzolin-pe kac'u'x riq'uin ri Dios \p \v 1 Y jec'a k'ij ri' tok ec'o ca'i-oxi' vinek ri xe'apon riq'uin ri Jesús, y rije' xquitzijoj c'a chire chirij ri xquic'ulvachij ch'aka' achi'a' aj pa Galilea.\f + \fr 13:1 \ft Hch. 5:37.\f* Ri achi'a' cha ri' ec'o c'a pa rachoch ri Dios, y e quic'ualon-apo chicop richin chi yequisuj chire ri Dios. Y jac'a tok ye'ajin chusujic ri chicop chire ri Dios, rije' xebecamisex c'a can. Can etaman c'a chi ri xbanon chi xebecamisex can ri achi'a' ri' ja ri k'atoy-tzij rubini'an Pilato. Ri quiquiq'uel c'a ri chicop y ri quiquiq'uel ri achi'a', xuxol-ri'. \p \v 2 Pero ri Jesús xubij chique: ¿Rix nich'ob chi ri achi'a' aj-Galilea ri', queri' xquic'ulvachij roma más e aj-maqui'\f + \fr 13:2 \ft Job 22:5-16; Jn. 9:2; Hch. 28:4.\f* que chiquivech ri ch'aka' chic e quivinak aj-Galilea? \v 3 Man que ta ri'. Jac'a rix, vi man xtitzolin ta pe ic'u'x riq'uin ri Dios, xa can xquixapon chuka' chupan ri ruc'ayeval ri xe'apon-vi rije'. \v 4 ¿O rix nich'ob chuka' chi ri e vakxaklajuj ri xequen (xecom) ri chiri' acuchi c'o-vi ri ya' rubini'an Siloé,\f + \fr 13:4 \ft Neh. 3:15.\f* tok xtzak ri torre chiquij, chi más e aj-maqui' que chiquivech conojel ri ch'aka' chic vinek ri ec'o chiri' pa tinamit Jerusalem? \v 5 Man que ta ri'. Jac'a rix vi man xtitzolin ta pe ic'u'x riq'uin ri Dios,\f + \fr 13:5 \ft Ez. 18:30.\f* xa can xquixapon chuka' chupan ri ruc'ayeval ri xe'apon-vi rije'. \s1 Ri c'ambel-tzij chirij juvi' víquix ri man jun ruvech \p \v 6 Y ri Jesús xuchop c'a rubixic jun c'ambel-tzij chiquivech, y xubij: C'o c'a jun achin ruticon\f + \fr 13:6 \ft Mt. 21:19.\f* juvi' víquix (higo) ri pa rulef, y xapon chuxe' ri che' chutz'etic vi c'o ruvech. Y ri juvi' víquix ri' xa man jun ti ruvech c'o. \v 7 Romari' ri rajaf ri ulef xubij chire ri achin ri samajiy rulef: Oxi' yan c'a juna' re' ri can juna-juna' nontz'eta' re che' re', y man jun bey nutz'eton chi ruyo'on ta jun ti ruvech.\f + \fr 13:7 \ft Lv. 25:21; Ro. 2:4, 5; 2 P. 3:9.\f* Roma c'a ri' más utz tachoyo-el, roma xa man jun ti ruvech nuya'. ¿Achique nic'atzin-vi chi xaxe nuq'uis ruchuk'a' re ulef? \v 8 Pero ri samajiy richin ri ulef xubij chire ri rajaf: Taya' na chic c'a can re juna' re'.\f + \fr 13:8 \ft Ex. 32:11; Jl. 2:17; He. 7:25.\f* Tinbana' na c'a rutzil ri ulef ri tiquil-vi y tinya' na k'ayis chuxe'. \v 9 Vi nuya' c'a ruvech, utz. Y vi xa man nuya' ta c'a ruvech, c'ari' c'a tachoyo-el, xcha' ri samajiy richin ri ulef. Quere' ri c'ambel-tzij ri xutzijoj ri Jesús. \s1 Pa jun k'ij richin uxlanen, ri Jesús nuc'achojirisaj c'a jun ixok luculic \p \v 10 Y pa jun c'a k'ij richin uxlanen, ri Jesús yerutijoj c'a ri vinek riq'uin ri ruch'abel ri Dios, pa jun jay ri can nitzijox-vi ruch'abel ri Dios. \v 11 Y chiquicojol ri vinek ri quimolon-qui' ri chiri', c'o c'a jun ixok ri c'o yan vakxaklajuj\f + \fr 13:11 \ft Lc. 13:16.\f* juna' ruchapon-pe yabil. Re ixok c'a re' luculic, y can man nitiquir ta nipa'e' juba' choj. Re ixok re' ruc'ulvachin c'a quere' roma jun itzel espíritu.\f + \fr 13:11 \ft Hch. 16:16.\f* \v 12 Pero tok ri Jesús xutz'et ri ixok ri', xroyoj y xubij chire: Re vacami jac'are' xacolotej chuvech ri ayabil.\f + \fr 13:12 \ft Sal. 107:20; Is. 65:1; Mt. 8:16.\f* \p \v 13 Y xuya' c'a ruk'a'\f + \fr 13:13 \ft Mr. 16:18; Hch. 9:17.\f* pa ruvi' ri ixok. Y ri ixok can jari' xchojmir, xpa'e' jebel. Y ri ixok can jac'ari' xuya' ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios.\f + \fr 13:13 \ft Lc. 17:14-17.\f* \v 14 Pero ri achin ri achi'el jun tata'aj ri chiri' chupan ri jay ri richin ri quimolojri'il, janíla itzel xuna' chire ri Jesús roma xuc'achojirisaj ri ixok chupan ri k'ij ri richin uxlanen. Romari' ri achi'el tata'aj xubij chique ri vinek ri quimolon-qui' ri chiri': Ronojel semana c'o vaki' k'ij richin yojsamej. Y chupan c'a ri k'ij ri' quixpe riq'uin ri Jesús\f + \fr 13:14 \ft Jn. 5:15, 16; Ro. 10:2.\f* richin yixc'achojirisex, y man ja ta re k'ij re', k'ij richin uxlanen. \p \v 15 Pero ri Ajaf Jesús can jari' xubij chire: Rix xa ca'i' ipalej. ¿Man c'a chi'ivonojel ta rix ye'isol-el ri iváquix, ri iquiej pa jun uxlanibel-k'ij,\f + \fr 13:15 \ft Mt. 12:10; Mr. 3:2; Lc. 6:7; 14:3, 5; Jn. 7:21-24.\f* richin yixbe chuya'ic quiya'? Ja', queri' ri niben rix, man riq'uin chi ri chicop man can ta janíla ruk'ij. \v 16 C'a ta la' chic c'a re jun ixok re', ri alc'ualan can roma ri Abraham,\f + \fr 13:16 \ft Lc. 19:9; Ro. 4:12-16.\f* achi'el rix. Y ri Satanás c'o yan vakxaklajuj juna' ri ruximon-pe. ¿Man ta cami c'a ruc'amon chi nic'achojirisex chupan jun uxlanibel-k'ij? \p \v 17 Tok ri Jesús rubin chic ka re tzij re', conojel ri ye'etzelan richin, xeq'uixbitej-ka chuvech. Jac'a ri ch'aka' chic vinek janíla niquicot cánima, roma ri Jesús janíla nim ri rusamaj ri Dios najin chubanic.\f + \fr 13:17 \ft Lc. 18:43.\f* \s1 Ri ija'tz ri richin ri mostaza \p \v 18 Y ri Jesús xubij c'a: ¿Achique c'a xtinbij chirij ri rubanic tok ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios? ¿Achok iq'uin junan vi?\f + \fr 13:18 \ft Mt. 13:31; Mr. 4:30.\f* \v 19 Yin ninbij c'a chi junan riq'uin ri ija'tz ri richin ri mostaza ri nutic can jun achin ri pa rulef. Tok niq'uiy, can achi'el jun ti che' nitzu'un, can janíla nim. Romari' tok ri aj-xic' tak chicop ri yebe pa cak'ik', ye'apon chupan richin niquiben quisoc ri pa tak ruk'a'. \s1 Ri ruch'abel ri Dios can xtibiyin-vi \p \v 20 Y ri Jesús xubij c'a chuka': ¿Achique cami xtinbij chirij ri rubanic tok ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios? ¿Achok iq'uin junan vi? \v 21 Xa can junan c'a riq'uin ri ch'en\f + \fr 13:21 \ft Mt. 13:33.\f* (ch'amilej-k'or) ri neruc'ama-pe jun ixok y nuya' can chupan oxi' pajbel-q'uej, y nuch'amirisaj ronojel, xcha' ri Jesús. \s1 Quixoc chupan ri ruchi-jay janíla latz' \p \v 22 Y ri Jesús\f + \fr 13:22 \ft Hch. 10:38.\f* xuchop chic c'a el ri rubey pa tinamit Jerusalem. Pero nabey xbek'ax-pe pa tak nima'k y cocoj tinamit, richin nutzijoj ri ruch'abel ri Dios.\f + \fr 13:22 \ft Mt. 9:35; Mr. 6:6.\f* \v 23 Y c'o c'a jun ri xc'utun chire ri Jesús, y xubij chire: Ajaf, ¿e q'uiy cami ri xquecolotej?\f + \fr 13:23 \ft 1 Co. 1:18; 2 Co. 2:15.\f* \p Pero ri Jesús xa chique c'a conojel xch'on-vi, y xubij: \v 24 Can titija' c'a ik'ij tinimaj ri ruch'abel ri Dios. Ronojel ri niben rix, can pa ruchojmilal tibana' chuvech ri Dios. Roma ri ruchi-jay ri yixk'ax-vi, janíla latz'.\f + \fr 13:24 \ft Mt. 7:13.\f* Y janíla c'a e q'uiy ri vinek xticajo' xque'oc chupan ri ruchi-jay ri', pero man xquetiquir\f + \fr 13:24 \ft Jn. 7:34; 8:21; 13:33; Ro. 9:31; 10:2, 3.\f* ta xque'oc. \v 25 Roma tok ri Ajaf xtiyacatej-pe y xtorutz'apej\f + \fr 13:25 \ft Mt. 25:10.\f* can ri oquibel, rix ri man jani ix oquinek ta apo riq'uin, xquixoyon\f + \fr 13:25 \ft Sal. 32:6; Is. 55:6; Lc. 6:46.\f* c'a apo y xtibij: Ajaf, Ajaf, tajaka' ri ruchi-jay chikavech richin chi yojoc-apo. Pero rija' xtubij-pe chive: Man vetaman ta acuchi quixpe-vi.\f + \fr 13:25 \ft Mt. 7:23.\f* \v 26 Y rix xtibila' c'a apo chire: Ja roj ri xojva-xojuc'ya' aviq'uin. Y ja ri pa tak bey richin ri katinamit, chiri' xabij-vi ri ruch'abel ri Dios.\f + \fr 13:26 \ft Tit. 1:16.\f* \v 27 Jac'a rija' xtubij-pe chive: Xinbij yan chive chi man vetaman ta acuchi quixpe-vi. Man utz ta chi yixc'oje' viq'uin,\f + \fr 13:27 \ft Sal. 6:8; Mt. 7:23; 25:41.\f* rix banoy-etzelal, xticha' ri Ajaf. \v 28 Y tok xque'itz'et ri achi'a' ri quibini'an Abraham, Isaac, Jacob\f + \fr 13:28 \ft Mt. 8:11.\f* y conojel ri achi'a' ri xek'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can, chi ec'o pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios, jac'ari' tok xtoc ri ok'ej iviq'uin roma ri bis, xtikach'ach'ej ivey\f + \fr 13:28 \ft Mt. 8:12; 13:42; 24:51.\f* roma xixelesex can. \v 29 Y xquepe c'a vinek quere' pa jotol, quere' pa xulan, quere' pa relebel-k'ij y quere' pa kajibel-k'ij.\f + \fr 13:29 \ft Gn. 28:14.\f* Vinek ri quicukuban quic'u'x viq'uin. Y re vinek re' xquec'oje' c'a pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios. Rije' xquetz'uye' c'a apo ri pa mesa. \v 30 Y ri chiri' ec'o c'a xtic'oje' quik'ij y ri vacami manek oc quik'ij, y ec'o c'a ri janíla quik'ij vacami, manek oc quik'ij xtic'oje',\f + \fr 13:30 \ft Mt. 19:30; 20:16; Mr. 10:31.\f* xcha' c'a ri Jesús. \s1 Ri Jesús yerok'ej ri vinek aj-Jerusalem \p \v 31 Y chupan c'a chuka' ri k'ij ri', ec'o achi'a' fariseos ri xe'apon riq'uin ri Jesús, y xquibij chire: Ri Herodes, ri k'atoy-tzij, nrajo' yarucamisaj. Catel c'a el vave' chanin, xecha' chire. \p \v 32 Pero ri Jesús xubij chique ri achi'a' ri': Quixbiyin y tibij chire ri jun k'atoy-tzij ri', ri novinek chubanic ri etzelal, chi yin c'a xquenvelesala' na itzel tak espíritu y can c'a xquenc'achojirisala' na chuka' ri c'o quiyabil. Queri' re vacami, ri chua'k y ri cabij, y c'ari' c'a xtinq'uis can rubaniquil re samaj re'.\f + \fr 13:32 \ft He. 2:10; 5:8.\f* \v 33 Yin xa can c'o-vi chi ninchop-el nubey. Queri' re vacami, ri chua'k y ri cabij. C'o chi yinapon ri pa tinamit Jerusalem, roma ri e k'alajirisey ri ruch'abel ri Dios man jun bey ri xquecamisex ta pa jun chic tinamit. \p \v 34 Y c'ari' ri Jesús xch'on c'a chiquij ri vinek ri ec'o pa Jerusalem. Rija' xubij c'a: Aj-Jerusalem, aj-Jerusalem, ¿achique c'a roma tok ye'icamisala' ri achi'a' ri yek'alajirisan ri nibix chique roma ri Dios? ¿Achique c'a roma chuka' tok ye'icamisala' chi abej ri yerutek-pe ri Dios chi'icojol?\f + \fr 13:34 \ft 2 Cr. 24:21, 22; Neh. 9:26; Mt. 21:35, 36.\f* Y yin, can janíla c'a bey ri xinvajo' chi xixinmol ta viq'uin, achi'el nuben ri quite-ec' chique ri tak ral, yerumol chuxe' ri ruxic'. Man jun bey c'a xivajo' ta rix.\f + \fr 13:34 \ft Mt. 23:37.\f* \v 35 Vacami c'a, ri ivachoch chi'ijujunal rix xtic'oje' can achi'el jun tz'iran ruvach'ulef.\f + \fr 13:35 \ft Lv. 26:31, 32; Sal. 69:25; Pr. 1:24-30; Is. 1:7; Dn. 9:27; Mi. 3:12; Lc. 21:24.\f* Y can kitzij chuka' ninbij chive chi man chic c'a xquinitz'et ta chic,\f + \fr 13:35 \ft Jn. 8:21, 24.\f* can c'a ja tok xtapon na ri k'ij tok xtibij chuve: ¡Matiox chi petenek re Jun re'! ¡Rija' can urtisan-vi-pe roma ri Ajaf Dios! ¡Y petenek pa rubi' ri Ajaf Dios!\f + \fr 13:35 \ft Sal. 118:26; Mt. 21:9; Lc. 19:38; Jn. 12:13.\f* C'a chupan c'a ri k'ij ri' tok xquinitz'et chic jun bey. \c 14 \s1 Jun achin sipojinek nic'achojirisex roma ri Jesús pa jun k'ij richin uxlanen \p \v 1 Y pa jun k'ij richin uxlanen, ri Jesús xbe pa rachoch jun quitata'al ri achi'a' fariseos. Ri Jesús oyon c'a roma ri achin ri' richin jun va'in.\f + \fr 14:1 \ft Lc. 7:36.\f* Y ri ec'o chiri' niquitzula' c'a apo ri Jesús, \v 2 roma ri chiri' c'o-apo jun achin yava'. Ri yabil ri noc chire ri jun achin ri', ja ri ya' c'o pa ruch'acul. \v 3 Y ri Jesús xubij c'a chique ri etamanela' chirij ri ley y chuka' chique ri achi'a' fariseos ri ec'o chiri': ¿Xajan cami chi nic'achojirisex jun yava' pa jun k'ij richin uxlanen?\f + \fr 14:3 \ft Mt. 12:10.\f* ¿Achique nibij rix? \p \v 4 Pero ri etamanela' y ri fariseos man jun xquibij. Romari' ri Jesús xuchop-apo ri yava' y xuc'achojirisaj y xubij chire chi tibe. \v 5 Y chique ri etamanela' y ri fariseos, ri Jesús xubij: Vi c'o jun chive rix nitzak jun ruquiej o jun ruváquix pa jun jul, ¿man cami junanin ta yixbe chirelesaxic,\f + \fr 14:5 \ft Ex. 22:5; Dt. 22:4; Lc. 13:15.\f* stape' jun k'ij richin uxlanen? \p \v 6 Y ri etamanela' y ri fariseos man xquil ta c'a achique xquibij-apo chire ri Jesús. \s1 Man taben chi c'o janíla ak'ij \p \v 7 Y xpe ri Jesús xuchop c'a rubixic jun c'ambel-tzij chique ri e oyon pa va'in. Roma xerutz'et ri vinek ri e oyon chi yequichala' quich'acat\f + \fr 14:7 \ft Mt. 23:6.\f* richin yetz'uye' ri chiri' pa mesa. Romari' xubij c'a chique: \v 8 Tok c'o c'a jun ri noyon ivichin pa jun c'ulubic, man c'a ticanoj ri nabey tak ch'aquet. Roma riq'uin juba' at tz'uyul chic ri chiri' tok napon jun vinek ri más ruk'ij que chavech rat, \v 9 y nipe ri xoyon avichin ri pa c'ulubic, nubij chave: Tabana' utzil taya' can ri ach'acat chire re jun re voyon chuka'. Y rat yaq'uixbitej y at cakarinek yabetz'uye' pa ruq'uisibel tak ch'aquet. \v 10 Roma c'a ri' tok c'o jun ri noyon ivichin pa jun c'ulubic, quixtz'uye' ri pa ruq'uisibel tak ch'aquet richin queri' tok yarutz'et-pe ri xoyon avichin, xtoka' c'a aviq'uin rat y xtubij chave: Tabana' utzil cajote-pe vave'. Y tok queri' xtiban chave, conojel c'a ri yetz'uye' aviq'uin ri pa mesa richin va'in xtiquetamaj chi can c'o ak'ij.\f + \fr 14:10 \ft Pr. 15:33; 18:12; 25:6, 7.\f* \v 11 Roma c'a ri', ri niquinimirisaj-qui', xa xtikasex quik'ij. Y jac'a ri man nunimirisaj ta ri', xtinimirisex ruk'ij,\f + \fr 14:11 \ft Job 22:29; Sal. 18:27; Pr. 29:23; Mt. 23:12; Lc. 18:14; Stg. 4:6; 1 P. 5:5.\f* xcha' ri Jesús. \p \v 12 Y ri Jesús xubij c'a chuka' chire ri xoyon richin: Tok navajo' c'a chi c'o yepe aviq'uin richin jun va'in, man c'a que'avoyoj xaxe ri avachibil, ri ate-atata', conojel ri e avach'alal, y ri a-vecinos ri e beyoma', roma rije' can yetiquir chuka' yatcoyoj richin jun va'in ri pa cachoch, y riq'uin ri' nac'ul yan el ri rajel-ruq'uexel. \v 13 Jac'a rat, tok c'o jun nimak'ij pan avachoch, vi ye'avoyoj\f + \fr 14:13 \ft Neh. 8:10, 12; Job 31:14-20; Pr. 3:9, 28.\f* vinek ri man jun c'o quiq'uin, ri vinek ri man utz ta ri quik'a' o ri caken, o ye'avoyoj ri xa man choj ta yebiyin roma ri e jetz' y ri moyi', \v 14 can jebel c'a ruva-ak'ij, roma re vinek re xe'avoyoj re', man yetiquir ta niquiya' yan el rajel-ruq'uexel chave. Pero rat xtac'ul ri rajel-ruq'uexel, tok junan xcac'astej-el\f + \fr 14:14 \ft Dn. 12:2; Mt. 25:36; Jn. 5:29; Hch. 24:15.\f* quiq'uin ri chojmilej tak vinek, xcha' ri Jesús. \s1 Ri xe'oyox pa jun va'in \p \v 15 Y c'o c'a jun ri tz'uyul ri chiri' pa mesa, tok rac'axan chic ka ri tzij ri xubij ri Jesús, xubij c'a apo chire: Jebel ruva-quik'ij\f + \fr 14:15 \ft Ap. 19:9.\f* ri xquec'oje' pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios y can xtiquitej quivay chiri', xcha'. \p \v 16 Y jari' tok ri Jesús xubij: Jun achin jun bey, nrajo' c'a nuben nimak'ij\f + \fr 14:16 \ft Mt. 22:2.\f* ri pa rachoch y nuya' jun va'in. Romari' rija' chique e q'uiy vinek ri xubij chi yeroyobej chirachoch ri k'ij richin va'in. \v 17 Romari', tok xapon ri k'ij richin ri va'in, ri achin xutek c'a el jun rusamajel chicoyoxic conojel ri vinek ri'. Y ri samajel xberubij c'a chique: Ronojel c'o chic, vacami jo' c'a ri pa va'in.\f + \fr 14:17 \ft Pr. 9:2, 5.\f* \v 18 Pero conojel can junan ri xquibila-pe, chi man yetiquir ta yebe. C'o c'a jun ri xubij-pe: Tabana' utzil tabij chire ri avajaf, chi tucuyu' juba' chi man yitiquir ta yibe,\f + \fr 14:18 \ft Mt. 6:24; 13:22; Lc. 8:14; Jn. 5:40; 1 Ti. 6:9, 10; 2 Ti. 4:10.\f* roma xa c'a xinlok' can jun vulef, y nic'atzin richin yibe chutz'etic. \v 19 C'o chic jun ri can que chuka' ri' xubij: Tabana' utzil tabij chire ri avajaf chi man yitiquir ta yibe, roma ec'o vo'o' c'ulaj nuváquix richin samaj xenlok', y nic'atzin richin yentejtobej. \v 20 Y c'o chic c'a jun ri xubij-pe, chi man nitiquir ta nibe roma xa c'a xc'ule'. \v 21 Y tok ri samajel ri takon-el xtzolin-apo riq'uin ri rajaf, ronojel c'a ri xbix-pe chire xutzijoj chire. Romari' ri rajaf itzel xuna', y xubij chire ri rusamajel: Vacami c'a cabiyin\f + \fr 14:21 \ft Mt. 28:18, 19; Hch. 13:46.\f* pa tak bey ri cojol jay y quebe'amolo' c'a pe ri xa man utz ta ri quik'a' o ri caken, ri man choj ta yebiyin roma e jetz', ri e moyi', y chuka' ri xa man jun c'o quiq'uin. \v 22 Y tok ri samajel xtzolin, xubij c'a chire ri rajaf: Xenq'uen yan pe ri vinek ri xabij-el chuve, pero ri ch'aquet c'a q'uiy na c'o. \v 23 Y ri rajaf xubij chire: Vacami c'a cabiyin ri tza'n tak jay el y ri pa tak bey ri yebe juc'an chic tinamit, y tabana'\f + \fr 14:23 \ft Pr. 1:20; 2 Co. 5:20.\f* c'a chique ri vinek ri yec'oje' que tak ri' chi quepe pa vachoch, richin queri' ninoj re vachoch. \v 24 Roma yin can kitzij vi ninbij chive chi man jun chic chique ri xenvoyoj\f + \fr 14:24 \ft Mt. 8:11, 12; 21:43; 22:8; Hch. 13:46; He. 3:19.\f* pa nabey, ri xtorubana' ta re va'in re' viq'uin, xcha', xubij ri Jesús. \s1 Ri nic'atzin chi nikaben richin nikatzekelbej ri Jesús \p \v 25 Y janíla c'a vinek ri e tzekelbeyon-el richin ri Jesús. Y tok rija' xtzu'un c'a can chirij y xerutz'et ri vinek ri', xpa'e', y xuchop c'a rubixic chique: \v 26 Vi c'o c'a jun ri nipe viq'uin richin noc nutijoxel, c'o c'a chi ja yin ri más ta yirajo'.\f + \fr 14:26 \ft Dt. 13:6; 33:9; Mt. 10:37; Ro. 9:13; Ap. 12:11.\f* Man ruc'amon ta c'a chi ja ta ri rute-rutata' ri más yerajo' que chinuvech yin. Ni man ruc'amon ta c'a chuka' chi ja ta ri rixjayil, ri e ralc'ual, ri e rach'alal o rija' mismo ri más nrajo-ka-ri'. C'o c'a chi ja yin ri más yirajo' ta. Roma vi man que ta ri' ri nuben, man nitiquir ta c'a noc nutijoxel. \v 27 Ri vinek ri can nrajo-vi noc nutijoxel, nic'atzin chi man tupokonaj\f + \fr 14:27 \ft Mt. 16:24; Mr. 8:34; Lc. 9:23.\f* nuc'ovisaj tijoj-pokonal voma yin, achi'el xa ta can benek chuxe' ru-cruz. Jac'a ri vinek ri xa nupokonaj nuc'ovisaj tijoj-pokonal voma yin y man nrajo' ta yirutzekelbej, man nitiquir ta noc nutijoxel. \v 28 Roma tok c'o jun chive rix ri nrajo' nuben jun jay\f + \fr 14:28 \ft Pr. 24:27; 1 P. 2:5.\f* nim, ¿man cami nitz'uye' ta juba' richin chi nuch'ob janipe' mero xtic'atzin chire, y vi can c'o ronojel riq'uin richin nuq'uis rubanic o xa man nitiquir ta? \v 29 Roma vi xaxe ri ru-cimiento ri jay nitiquir nuya-ka y nupaba' can ri samaj chiri', xquepe c'a ri vinek xtiquitze'ej, \v 30 y xtiquibila' c'a: La jun achin la' xrajo' xupaba' jun jay, y xa man xtiquir ta chic, xquecha'. \v 31 O vi jun k'atoy-tzij ri nibix rey chire, c'o chi nuben oyoval riq'uin jun chic rey, ¿man cami nitz'uye' ta juba' richin queri' nuch'ob vi lajuj mil ru-soldados yetiquir niquiben oyoval quiq'uin ri juvinek mil soldados ri e ruc'amon-pe ri jun chic rey? \v 32 Y vi nuch'ob chi man nitiquir ta, rija' yerutek achi'a' chuc'ulic ri rey, tok xa c'a man jani rutzijol noka'. Y ri achi'a' ri yebe chuc'ulic nequic'utuj utzil chire chi man nicajo' ta oyoval.\f + \fr 14:32 \ft Job 22:21; Mt. 5:25; Lc. 12:58; 2 Co. 6:2.\f* \v 33 Romari', vi jun chive rix nrajo' noc nutijoxel, c'o c'a chi nuch'ob nabey chi c'o chi nuya'\f + \fr 14:33 \ft Mt. 19:27, 28; Lc. 18:22.\f* can ronojel ri c'o riq'uin. Vi man nuben ta queri', man nitiquir ta noc nutijoxel. \s1 Tok ri atz'an man natz'amin ta chic \p \v 34 Ri atz'an yalan jebel. Y vi ta re atz'an re' niq'uis\f + \fr 14:34 \ft Mt. 5:13; Mr. 9:50.\f* ta el ri ratz'amil, ¿achique ta c'a rubanic richin queri' nitzolin ta chic pe ri ratz'amil? \v 35 Jun atz'an ri man natz'amin ta chic, man utz ta nucusex achi'el nucusex ri ulef, ni man utz ta chuka' nucusex achi'el ri k'ayis richin nik'ayisex jun ulef. Xa nitorix-el, roma man jun chic nic'atzin-vi. Rix ri c'o ivac'axabal, can tivac'axaj c'a ri xinbij-ka, xcha' ri Jesús. \c 15 \s1 Jun c'ambel-tzij chirij jun carne'l sachinek can \p \v 1 Y conojel c'a ri achi'a' moloy tak alcaval y ri ch'aka' chic vinek ri nibix aj-maqui' chique, ye'apon\f + \fr 15:1 \ft Ez. 18:23; Mt. 9:10; 1 Ti. 1:15.\f* c'a apo riq'uin ri Jesús. Re vinek c'a re' ye'apon riq'uin ri Jesús richin nicac'axaj ri ruch'abel ri Dios ri nutzijoj. \v 2 Y roma ja quivech vinek re' ri ye'apon riq'uin ri Jesús, ri achi'a' fariseos y ri etamanela' chirij ri ley janíla c'a niquibij chirij ri Jesús. Y niquibila' c'a: Re Jesús junan\f + \fr 15:2 \ft Hch. 11:3.\f* ruvech quiq'uin ri aj-maqui'. Roma man xe ta ri jebel quic'ulic nuben, xa can nibe chuka' quiq'uin ri chi tak cachoch richin neva', yecha'. \p \v 3 Roma c'a ri' ri Jesús xuchop c'a rubixic jun c'ambel-tzij chiquivech, y xubij: \v 4 Vi ta jun chive rix ri ec'o ta jun ciento rucarne'l y nisach ta can jun tok e ruc'uan-el richin yeruyuk'uj, ¿man cami yeruya' ta can juba' ri ch'aka' chic rucarne'l ri chiri' pa juyu', chucanoxic\f + \fr 15:4 \ft Mt. 18:12; 1 P. 2:25.\f* ri jun? Ja', queri' nuben. \v 5 Y tok nerila-pe ri carne'l ri', nuya' c'a pe chuvi-rutele'n.\f + \fr 15:5 \ft Is. 40:11.\f* Can niquicot-vi c'a roma ri xril-pe. \v 6 Y tok napon chirachoch, yeroyoj ri vinek retaman quivech, y yeroyoj chuka' ri ru-vecinos, y nubij c'a chique: Quixquicot c'a viq'uin re vacami, roma ri nucarne'l ri sachinek can, xinvil-pe.\f + \fr 15:6 \ft 1 P. 2:10, 25.\f* \v 7 Y can kitzij c'a ninbij chive, chi chila' chicaj c'o quicoten tok ec'o noventa y nueve vinek ri choj quic'aslen, ri xa tzolijinek chic pe quic'u'x riq'uin ri Dios. Pero c'o más quicoten ri chila' chicaj, tok c'o jun aj-mac ri nitzolin-pe ruc'u'x riq'uin ri Dios. \s1 C'ambel-tzij chirij juba' mero sachinek \p \v 8 O vi c'o ta jun ixok ri c'o lajuj fichas riq'uin, y chire ri lajuj fichas ri' nutzek ta jun, ri chiri' pa rachoch, ¿man cami nutzij ta jun k'ak' ri ixok ri', richin nucanoj ri ru-mero? ¿Y man cami numes ta rupan ri rachoch chucanoxic ri ru-mero? Ja', queri' nuben. \v 9 Y tok nril, yeroyoj ri vinek ri retaman quivech, y yeroyoj chuka' ri ru-vecinos, y nubij c'a chique: Quixquicot c'a viq'uin, roma ri nu-mero ri sachinek, xinvil yan. \v 10 Y can kitzij c'a ninbij chive, chi tok c'o jun aj-mac nitzolin-pe ruc'u'x riq'uin ri Dios, chiquivech chuka' ri ángeles\f + \fr 15:10 \ft Mt. 18:10.\f* richin ri Dios janíla quicoten, xcha' ri Jesús. \s1 Ri c'ambel-tzij chirij jun ala' ri xmacun chuvech ri rutata' \p \v 11 Y ri Jesús xubij c'a chuka' chique: C'o c'a jun achin ri ec'o e ca'i' ruc'ajol. \v 12 Y jun k'ij ri chak'laxel-ala' xubij c'a chire ri rutata': Táta, yin ninvajo' yan ri verencia, y taya' c'a chuve ri nel-apo chikavech riq'uin ri nunimal, xcha'. Y ri tata'aj can xujech na vi ri herencia chiquivech che ca'i'. \v 13 C'a juba' ri', ri chak'laxel-ala' xuc'ayila' can ronojel ri xrichinaj. Can q'uiy c'a ri mero ri xumol-el, y c'ari' xbe pa jun chic ruvach'ulef ri nej c'o-vi: Y tok c'o chic ri chiri', xuc'uaj c'a jun itzel\f + \fr 15:13 \ft Gn. 6:5; Sal. 81:12; Jer. 2:5; Ro. 1:21; Tit. 3:3.\f* c'aslen, y romari' janíla q'uiy mero ri nuq'uis. \v 14 Rija' xuq'uis c'a ronojel ri ru-mero. Y jari' tok xpe jun nima-vayjal chupan ri ruvach'ulef ri c'o-vi. Y ri ala' ri' q'uiy c'a ri xbec'atzin-pe chire. \v 15 Y romari' xberusuju-ri' pa samaj riq'uin jun achin aj chiri' chupan ri ruvach'ulef ri', y ri achin xutek-el c'a pa rulef y yuk'un ak ri c'o chi nerubana'. \v 16 Y roma ri janíla vayjal c'o chire re ala' re', can nurayij c'a nutej ri niquitej ri ak. Pero man jun vinek ri niyo'on ta chire. \v 17 Y re ala' re', c'ari' xtzolin-pe ruc'u'x, y xuch'ob-ka: Ri e rusamajela' ri nata' man niquitej ta vayjal, roma c'o q'uiy quivay. Pero yin yiquen yan ka (yicom yan ka) roma vayjal vave'. \v 18 Más utz quitzolin\f + \fr 15:18 \ft Lv. 26:40, 41; 1 R. 8:47, 48; 2 Cr. 33:12, 13; Job 33:27, 28; Lm. 3:40; Jon. 2:4.\f* na riq'uin ri nata', y xtinbij c'a chire: Táta, ximacun chuvech ri Dios, y can ximacun chuka' chavech rat. \v 19 Man chic c'a ruc'amon ta nabij ac'ajol chuve. Más utz tabana' chuve chi yinoc jun asamajel, xcha' ri pa ránima. \v 20 Y can xuchop na vi el bey chirachoch, c'a riq'uin ri rutata'. \p Y c'a nej na c'a c'o-vi ri ala' che ri rachoch, tok ri tata'aj xutz'et yan ri ruc'ajol, y janíla c'a xujoyovaj\f + \fr 15:20 \ft Is. 49:15; Hch: 2:39; Ef. 2:13, 17.\f* ruvech. Romari' junanin xbe chuc'ulic, xuk'etej y xutz'ubaj (xutz'umaj). \v 21 Y ri ala' can jac'ari' xubij chire ri rutata': Táta, ximacun\f + \fr 15:21 \ft Sal. 51:4.\f* chuvech ri Dios, y can ximacun chuka' chavech rat. Man chic c'a ruc'amon ta chi nabij ac'ajol chuve. \v 22 Pero ri tata'aj xubij c'a chique ri rusamajela': Tivelesaj-pe ri tziek más jebel y tivika'\f + \fr 15:22 \ft Mt. 22:11; Ga. 3:27; Ap. 19:8.\f* (tiveka') re nuc'ajol. Tiya' jun anillo chuvi-ruk'a' y tiya' chuka' ruxajab chiraken. \v 23 Y te'ic'ama' c'a pe chuka' ri ti váquix ri tiojirisan, y ticamisaj-ka. Tikabana' c'a jun nimak'ij, y kojva'. \v 24 Roma tok ninbij c'a yin ri', chi re jun nuc'ajol re' caminek\f + \fr 15:24 \ft Is. 35:10; Ef. 2:1; 5:14; Col. 1:13.\f* chic, pero vacami achi'el c'astajinek chic pe. Rusachon c'a el ri', pero xoka' chic kiq'uin, xcha' ri tata'aj. Y jac'ari' xtiquir ri nimak'ij. \p \v 25 Y tok najin c'a ri nimak'ij, ri nimalaxel-ala' nisamej pa juyu'. Y tok xtzolin c'a pe y napon yan pa jay, xrac'axaj c'a chi c'o nimak'ij najin. \v 26 Romari' rija' xroyoj jun chique ri quisamajela' y xuc'utuj chire: ¿Achique xbanatej? ¿Y achique roma tok c'o nimak'ij? \v 27 Y ri samajel xubij chire: Roma xtzolin-pe ri achak', y utz ruvech xtzolin-pe. Romari' ri atata' xutek rucamisaxic ri ti váquix ri tiojirisan. \v 28 Tok xrac'axaj ri queri' ri nimalaxel-ala', xyacatej royoval,\f + \fr 15:28 \ft 1 S. 17:28; Is. 65:5; Jon. 4:1-3.\f* y man nrajo' ta c'a noc-apo ri pa jay. Xbe'el c'a pe ri rutata', y nubochila' c'a, richin queri' noc ta apo. \v 29 Pero man xrajo' ta. Rija' xa xubij c'a chire ri rutata': Yin can jantape' yisamej aviq'uin y man jun bey ri man ta nuniman atzij. Y man riq'uin ri', man jun ri ayo'on ta chuve. Stape' ta jun ti cabra, richin nikaben ta jun nimak'ij quiq'uin ri vachibil, pero ri' can man jun.\f + \fr 15:29 \ft Mt. 20:11, 12.\f* \v 30 Y vacami rat xacamisaj-ka ri ti váquix ti'oj, xaxe roma xtzolin-pe re jun ac'ajol re', ri xa xberuq'uisa' yan can ronojel ri abeyomel, quiq'uin ixoki' ri man choj ta quic'aslen, xcha'. \v 31 Y ri tata'aj xubij: Nuc'ajol, xcha' c'a chire. Rat, can viq'uin atc'o-vi.\f + \fr 15:31 \ft Jn. 8:35.\f* Romari' ronojel ri c'o, can avichin vi rat. \v 32 Pero re achak' re' can caminek vi chic chinuvech yin ri', y vacami achi'el c'astajinek chic pe, chinuvech yin. Rusachon c'a el ri', y vacami xoka' chic kiq'uin. Y romari' c'o c'a chi c'o nimak'ij y quicoten\f + \fr 15:32 \ft Sal. 51:8; Is. 35:10; Ro. 15:9-12.\f* ri pa tak kánima, xcha' ri tata'aj ri', xubij ri Jesús. \c 16 \s1 C'ambel-tzij chirij jun samajel ri man utz ta xuben \p \v 1 Ri Jesús xubij c'a chuka' chique ri rutijoxela': C'o c'a jun achin beyon. Y re beyon re' c'o c'a jun rusamajel ri c'o pa ruvi' ronojel ri rubeyomel rija'. Y chire ri achin beyon xtzijox c'a chi ri rusamajel ri c'o pa ruvi' ronojel ri c'o riq'uin, najin c'a chuq'uisic ronojel rubeyomel. \v 2 Y ri patrón xutek c'a royoxic ri samajel ri'. Y tok xoka' c'a ri samajel, ri patrón xubij chire: ¿Achique nabij chuve chirij ri nitzijox chavij? Vacami c'a ninvajo' nintz'et achique rubanon\f + \fr 16:2 \ft Mt. 12:36; Ro. 14:12.\f* ronojel ri beyomel pan ak'a', roma ri asamaj jare' xq'uis can vave', xcha' ri patrón chire. \v 3 Y ri samajel xuch'ob c'a ka pa ránima: ¿Achique ninben? Roma re nu-patrón nrelesaj nusamaj. Y ninben ta c'a jun chic ruvech nusamaj ri nrajo' uchuk'a', pero man yitiquir ta chic. Yinoc ta c'utuy-limosna pa tak bey, pero yiq'uix. \v 4 Tok xch'obotej chuvech, xubij: Vacami vetaman chic achique ri xtinben, richin queri' ec'o yec'ulun vichin ri pa tak cachoch, tok xtelesex can re nusamaj. \v 5 Re samajel c'a re' xeroyoj chiquijujunal ri c'o quic'as riq'uin ri ru-patrón, y xuc'utuj c'a chire ri nabey: ¿Achique c'a ri ac'as, y janipe'? \v 6 Y ri achin aj-c'as xubij c'a: Yin c'o jun ciento barril aceite\f + \fr 16:6 \ft Ez. 45:10, 11, 14.\f* olivo nuc'as, xcha'. Y ri rusamajel ri beyon achin xubij c'a chire ri aj-c'as: Ja ruvujil ri ac'as re'. Y vacami aninek catz'uye-ka y tabana' chic can jun. Y chupan ri jun chic vuj ri xtaben, tabana' c'a ka chupan chi xa nic'aj ciento barril aceite ri ac'as. \v 7 Y tok xapon chic c'a jun aj-c'as, ri samajel xuc'utuj c'a chire: Y rat ¿achique ri ac'as y janipe'? Ri aj-c'as xubij: Yin vakxaki' ciento quintal trigo nuc'as, xcha'. Y ri samajel xubij chire: Ja ruvujil ri ac'as re', y vacami catz'uye-ka y tabana' chic jun. Y chupan ri jun chic vuj ri xtaben, tabana-ka chupan chi xa vaki' ciento riq'uin nic'aj ri ac'as, xcha'. \v 8 Y tok ri ru-patrón xrac'axaj ri nuben ri jun itzel samajel ri', xubij: C'o runa'oj, xcha'. Y achi'el c'a ri achin ri', e queri' ri vinek ri c'a quicukuban na quic'u'x riq'uin ri ruvach'ulef. Can janíla vi e novinek quiq'uin ri vinek ri man quiniman ta ri Dios. Y can más e novinek re vinek re', que chiquivech ri quiniman ri Dios y e richin chic ri sakil.\f + \fr 16:8 \ft Jn. 12:36.\f* \p \v 9 Y yin ninbij c'a chive, xcha' ri Jesús. Q'uiy bey ri beyomel richin re ruvach'ulef, man utz ta rucusaxic niban coma ri vinek. Jac'a vi can pan ik'a' rix ri ralc'ual chic ri Dios c'o-vi re beyomel re', can ticusaj\f + \fr 16:9 \ft Lc. 11:41.\f* c'a richin chi ye'ito' ri nic'atzin quito'ic. Richin queri' tok ri ibeyomel xtiq'uis, xquixc'ul c'a ri chila' chicaj, chupan ri jay ri man jun bey xqueq'uis. \p \v 10 Jun ri can utz nuben riq'uin jun cosa ri xa manek más rejkalen, can utz\f + \fr 16:10 \ft Mt. 25:21; Lc. 19:17.\f* c'a chuka' xtuben riq'uin ri can janíla rejkalen. Jac'a ri xa man utz ta nuben riq'uin jun cosa ri xa manek más rejkalen, xa que chuka' ri' xtuben riq'uin ri can c'o-vi rejkalen. \v 11 Y vi riq'uin ri beyomel richin re ruvach'ulef, rix man utz ta niben, ¿xtujech\f + \fr 16:11 \ft Ef. 3:8; Ap. 3:18.\f* cami ri Dios ri kitzij beyomel pan ik'a'? \v 12 Roma vi xa man utz ta niben riq'uin ri beyomel richin re ruvach'ulef ri uxkanen can pan ik'a', c'a ta la' chic c'a chi utz ta niben riq'uin ri kitzij beyomel, vi ta nijach chive roma ri Dios, beyomel ri can ivichin vi rix. \p \v 13 Y man jun c'a samajel\f + \fr 16:13 \ft Mt. 6:24.\f* ri e ca'i' ta rajaf y nitiquir ta nisamej quiq'uin che ca'i' pa jun bey. Roma vi nrajo' jun chique ri rajaf, nretzelaj chic can ri jun. Y vi can nunimaj rutzij ri jun, man nitiquir ta nuben queri' riq'uin ri jun chic. Y que c'a ri', manek modo chi c'o ta jun ri benek ránima chirij ri beyomel, y nrajo' ta chuka' nuben ri nrajo' ri Dios, xcha' ri Jesús. \p \v 14 Y ri achi'a' fariseos xcac'axaj c'a ri xubij ri Jesús, romari' xquibanala-apo quipalej chuvech, roma rije' can benek\f + \fr 16:14 \ft Mt. 23:14.\f* cánima chirij ri beyomel. \v 15 Y ri Jesús xubij chique: Rix can nibananej chiquivech ri vinek chi can janíla ix choj. Pero ri Dios retaman achique ri c'o\f + \fr 16:15 \ft 1 S. 16:7; Sal. 7:9; Jer. 17:10; Lc. 10:29; 11:39, 40; Stg. 2:21-25; 4:4; Ap. 2:23.\f* pan ivánima, y man utz ta yixrutz'et. Y ri' stape' janipe' jebel yixtz'et y stape' chuka' janipe' ix nimirisan coma ri vinek. \s1 Ri ruch'abel ri Dios man xtiq'uis ta \p \v 16 Y tok c'a man jani c'a tuchop samaj ri Juan ri Bautista, can c'a ja na c'a ri ley richin ri Moisés ri nitzijox. Y can c'a ja na chuka' ri ruch'abel ri Dios ri tz'iban can coma ri achi'a' ri xek'alajirisan ri bin chique roma ri Dios chupan ri ojer can tiempo, can c'a ja na c'a chuka' ri' nitzijox. Jac'a tok xuchop samaj ri Juan, jari' tok xchap can rutzijoxic ri utzilej ruch'abel ri Dios ri nich'on chirij tok ri vinek ye'oc\f + \fr 16:16 \ft Mt. 11:12.\f* pa rajavaren o pa ruk'a' rija'. Y e q'uiy c'a vinek ri janíla niquitej quik'ij richin ye'oc ri chiri'. \p \v 17 Y chuka' ninbij chive, chi más man c'ayef ta chi re ruvach'ulef y ri caj yeq'uis,\f + \fr 16:17 \ft Sal. 102:26, 27; Is. 40:8; 51:6; 1 P. 1:25.\f* que chuvech ri ley. Roma ri nubij chiri', can c'o-vi c'a chi nibanatej na, y man jun ri que ta ri' xtic'oje' can, xcha' ri Jesús. \s1 Ri vinek e c'ulan man utz ta niquijech-qui' \p \v 18 Y ri Jesús xubij chuka': Vi c'o c'a jun achin ri nujech-ri'\f + \fr 16:18 \ft 1 Co. 7:10.\f* riq'uin ri rixjayil y c'ari' nuq'uen chic pe jun ixok, re achin re' nuben mac chuvech ri Dios. Y vi c'o c'a jun achin ri nuc'uan-el ri ixok ri jachon can roma ri rachijil, chuka' ri achin ri' nimacun chuvech ri Dios. \s1 Jun achin beyon y ri Lázaro \p \v 19 Y ri Jesús xubij c'a chuka': Xc'oje' c'a jun achin ri janíla beyon. Re achin re' ruyon c'a jebel tak tziek ri jotol cajel ri yerucusala', y k'ij-k'ij nubanala' nima tak va'in. \v 20 Pero que chuka' ri' xc'oje' c'a jun achin ri c'utuy-limosna y nojinek ruch'acul riq'uin ch'a'c. Rija' rubini'an Lázaro, y can jac'a ri pa ruchi-rachoch ri beyon nic'oje-vi. \v 21 Ri Lázaro can janíla c'a nurayij chi nutej ta ri ruchi' tak vey ri yetzak-ka chuxe' ri mesa. Y ri tz'i' can ye'apon c'a riq'uin churek'ic ri ch'a'c c'o chirij. \v 22 Y jun k'ij re c'utuy-limosna xquen-el (xcom-el), y c'a ja ri lugar richin quicoten xapon-vi;\f + \fr 16:22 \ft Stg. 2:5.\f* chiri' riq'uin ri Abraham.\f + \fr 16:22 \ft Mt. 8:11.\f* Can c'a jac'a ri lugar ri' xuc'uex-vi, coma ri ángeles.\f + \fr 16:22 \ft Sal. 34:7; 103:20; He. 1:14.\f* Y chuka' c'a ri achin beyon xquen (xcom), y xmuk. \v 23 Y tok rija' nutej chic c'a pokonal chupan ri lugar ri ye'apon-vi ri caminaki' ri man xquinimaj ta el, rija' xtzu'un-pe, y jari' tok xutz'et ri Abraham, pero c'anej c'a c'o-vi. Xutz'et c'a chuka' ri Lázaro rak'el-apo chuva-ruc'u'x ri Abraham. \v 24 Y ri achin beyon riq'uin ruchuk'a' xch'on, y xubij c'a chire ri Abraham: Nata' Abraham, tajoyovaj nuvech. Tabana' c'a utzil tabij chire la Lázaro, chi stape' xe rutza'n jun ruvi-ruk'a' tuch'ekeba', y tataka-pe viq'uin re vave', richin noruya' can chutza'n vak'. Roma nic'at\f + \fr 16:24 \ft Is. 66:24; Zac. 14:12; Mr. 9:44; He. 10:31.\f* vánima chupan re k'ak' re', xcha'. \v 25 Pero ri Abraham xubij chire: Toka' c'a chi'ac'u'x rat nuc'ajol, chi tok xac'ase' chuvech ri ruvach'ulef, yalan jebel xac'ovisaj\f + \fr 16:25 \ft Job 21:13; Sal. 17:14; Lc. 6:24; Ro. 8:7.\f* ri ac'aslen, y re Lázaro yalan tijoj-pokonal xuc'ovisaj. Pero rija' yalan jebel ri ruc'aslen ri xorila' vave', y rat xa jun c'aslen richin tijoj-pokonal xavil. \v 26 Y chuka' xa c'o jun nimalej sivan chikacojol. Romari', vi c'o jun ri c'o vave' nrajo' ta napon iviq'uin, man nitiquir ta. Y vi ta jun chive rix nrajo' nipe vave' kiq'uin roj, man nitiquir\f + \fr 16:26 \ft 2 Ts. 1:9.\f* ta chuka', xcha' ri Abraham. \v 27 Y ri achin beyon xubij c'a: Vi queri', ninvajo' c'a ninc'utuj jun chic utzil chave rat nata' Abraham. Tataka' c'a el juba' ri Lázaro chuvech ri ruvach'ulef, pa rachoch ri nata'. \v 28 Roma ec'o vo'o' vach'alal, y nech'on ta quiq'uin, richin man quepe chupan re jun lugar richin tijoj-pokonal, xcha'. \v 29 Y ri Abraham xubij chire: Rije' c'o ri ruch'abel ri Dios ri rutz'iban can ri Moisés,\f + \fr 16:29 \ft Is. 34:16; Jn. 5:39, 45; Hch. 15:21; 17:11.\f* quiq'uin. Y c'o chuka' ruch'abel ri Dios ri tz'iban can coma ri achi'a' ri xek'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can. Jac'ari' ri ticac'axaj, y tiquinimaj, xcha' ri Abraham. \v 30 Y ri achin beyon xubij: Ja', can kitzij, nata' Abraham. Pero vi c'o jun caminek ri nic'astej-el y napon quiq'uin ri vach'alal, can xtitzolej-vi quic'u'x riq'uin ri Dios, xcha' ri beyon. \v 31 Pero ri Abraham xubij chire: Vi can man niquinimaj ta ri ruch'abel ri Dios ri rutz'iban can ri Moisés, ni man niquinimaj ta chuka' ri ruch'abel ri Dios ri quitz'iban can ri achi'a' ri xek'alajirisan ri ch'abel ri' ojer can, xa man xtiquinimaj\f + \fr 16:31 \ft Jn. 12:10; 2 Co. 4:3.\f* ta chuka' jun ri nic'astej-el chiquicojol ri caminaki'. \c 17 \s1 Tok'ex ruvech ri vinek ri nibanon chire jun chic chi nimacun \p \v 1 Y ri Jesús xubij c'a chique ri rutijoxela': Can ronojel c'a bey c'o c'a ri xtibanon chique ri vinek richin yemacun. Pero ri xtibanon chire jun chic vinek chi nimacun, xa tok'ex\f + \fr 17:1 \ft Mt. 18:6, 7; Mr. 9:42; 2 Ts. 1:6.\f* c'a ruvech. \v 2 Y más ta utz chire ri jun vinek ri nich'obon chi nuben ri etzelal ri', chi ximon ta jun nimalej ca' chukul y nic'ak chupan jun nimalej ya', que chuvech nuben chire jun co'ol chi nitzak pa mac. \v 3 Romari' rix tichajila' c'a ri ic'aslen. \p Y vi c'o jun avach'alal c'o itzel ri nuben chave, tabij\f + \fr 17:3 \ft Lv. 19:17; Pr. 17:10; Stg. 5:19.\f* c'a chire. Y vi ri nibanon itzel chave noruc'utuj cuyubel rumac chavech roma xtzolin-pe ruc'u'x, tacuyu'\f + \fr 17:3 \ft Mt. 18:15; 1 Co. 13:4; Col. 3:12.\f* c'a rumac. \v 4 Y vi pa jun k'ij vuku'\f + \fr 17:4 \ft Mt. 18:21.\f* ta bey c'o itzel nuben chave y chi vuku' bey nitzolin ta pe ruc'u'x y nipe aviq'uin y nubij chave: Tacuyu-tasacha' numac, can ruc'amon chi nacuy rumac, xcha' ri Jesús. \s1 Vi nicukuba' ic'u'x riq'uin ri Dios, q'uiy ri yixtiquir niben \p \v 5 Y ri apóstoles xquibij c'a chire ri Ajaf Jesús: Tabana' c'a chike chi nikacukuba' ta más kac'u'x riq'uin ri Dios. \p \v 6 Pero ri Ajaf Jesús xubij chique: Vi rix icukuban\f + \fr 17:6 \ft Mt. 17:20; 21:21; Mr. 9:23; 11:23.\f* ic'u'x riq'uin ri Dios, stape' ta juba' oc achi'el jun ti ija'tz richin ri mostaza, y nibij ta chire re che' rubini'an sicómoro chi tel-el vave' y tik'ax chupan ri nimalej ya' richin nerutica-ri' chiri', re che' re' can nunimaj ta vi itzij. \s1 Ri ruc'amon chi nuben jun samajel \p \v 7 Y vi c'o ta c'a jun chive rix ri c'o ta jun ri can samajel vi riq'uin, y rutakon ta el pa juyu' pan arado o yuk'uy quichin carne'l, ¿can xe cami tok nitzolin-pe, can ja cami ri' xtubij chire: Catoc pa jay, catz'uye' pa mesa y cava'? Man jun bey ri'. \v 8 ¿Man cami nabij ta chire: Tachojmirisaj ri xtintej re vacami tikak'ij, y tachojmirisaj chuka' avi' rat richin queri' yinavilij-pe re yiva' y yinuc'ya', y can c'a tok yicolaj na yin, c'ari' cava' y catuc'ya' rat? \v 9 ¿Y namatioxij cami chire ri samajel roma xuben ri xabij chire? Man jun. \v 10 Y can achi'el ri samajel ri', queri' chuka' rix. Tok ibanon chic ri samaj ri nubij ri Dios chive, tibij: Roj oj samajela' ri man jun yojc'atzin-vi.\f + \fr 17:10 \ft Job 22:3; 35:7; Sal. 16:2; Mt. 25:37-40; Ro. 3:12; Flm. 11.\f* Roma xaxe ri bin\f + \fr 17:10 \ft 1 Co. 9:16.\f* chike, xaxe ri' ri xkaben, quixcha', xcha' ri Jesús chique ri rutijoxela'. \s1 Tok ri Jesús xeruc'achojirisaj e lajuj achi'a' ri c'o ri yabil lepra chiquij \p \v 11 Y tok ri Jesús rachibilan ri rutijoxela' xuchop chic el bey pa Jerusalem, xk'ax c'a chiquicojol ri lugar Samaria\f + \fr 17:11 \ft Jn. 4:4.\f* y ri Galilea. \v 12 Y tok xapon pa jun ti tinamit, ec'o c'a e lajuj achi'a' ri c'o ri yabil ri rubini'an lepra chique. Ri achi'a' ri' xebec'ulun-pe, pero c'a nej\f + \fr 17:12 \ft Lv. 13:46.\f* xepa'e-vi chire ri Jesús. \v 13 Y tok xech'on c'a, riq'uin cuchuk'a' xech'on-apo chire ri Jesús y xquibij: Ajaf, tajoyovaj kavech roma re kabanon, xecha'. \p \v 14 Y ri Jesús can xerutzu-vi c'a y xubij chique: Quixbiyin c'a y te'ic'utu-ivi'\f + \fr 17:14 \ft Lv. 13:2; 14:2; Mt. 8:4.\f* chiquivech ri sacerdotes, xcha-el ri Jesús chique. \p Y tok quichapon c'a el binen richin nequic'utu-qui' chiquivech ri sacerdotes, ri quiyabil xq'uis-el y xech'ajch'ojir c'a. \v 15 Y jun c'a chique ri e lajuj achi'a', tok xutz'et chi can xc'achojirisex-vi chire ri ruyabil, rija' xtzolin. Y janíla c'a nuya' ruk'ij-ruc'ojlen\f + \fr 17:15 \ft Sal. 103:1.\f* ri Dios, y can riq'uin c'a ruchuk'a' nich'on tok nuya' ruk'ij ri Dios. \v 16 Y tok xapon riq'uin ri Jesús, xxuque' chuvech y xulucuba-ka-ri', y janíla c'a numatioxij chire ri Jesús. Re achin c'a re' aj-Samaria.\f + \fr 17:16 \ft 2 R. 17:24; Jn. 8:48.\f* \v 17 Y ri Jesús xubij: ¿Man e lajuj ta c'a ri xq'uis-el ri quiyabil y xech'ajch'ojir? ¿Y ri beleje' chic? \v 18 ¿Can man jun chic c'a ri xtzolin ta pe richin chi nuya' ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios? ¿Xaxe cami re man israelita ta ri xtzolin-pe richin chi nuya' ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios? xcha' ri Jesús. \p \v 19 Y ri Jesús xubij chuka' chire ri achin aj-Samaria: Cayacatej y cabiyin c'a. Xac'achoj roma can xacukuba'\f + \fr 17:19 \ft Mt. 9:22; Mr. 5:34.\f* ac'u'x viq'uin, xcha' chire. \s1 Ri utzilej ruk'atbel-tzij ri Dios c'o chic \p \v 20 Y ri achi'a' fariseos xquic'utuj c'a chire ri Jesús chi jampe' c'a xtoka' ri utzilej k'atbel-tzij richin ri Dios richin pa ruk'a' rija' yojc'oje-vi. Y ri Jesús xubij c'a chique: Man xtinabex ta jampe' xtoka', roma ri ruk'atbel-tzij\f + \fr 17:20 \ft Jn. 18:36.\f* ri Dios man tz'etel ta. \v 21 Y man c'a jun xtibin ta chi jare' c'o vave', o jala' c'o chila', roma ri ruk'atbel-tzij ri Dios c'o\f + \fr 17:21 \ft Jn. 1:26; Ro. 14:17; Ga. 6:15; Col. 1:27.\f* chic iviq'uin, xcha' ri Jesús. \p \v 22 Y rija' xch'on c'a chique ri rutijoxela', y xubij: Xque'oka'\f + \fr 17:22 \ft Mt. 9:15.\f* c'a ri k'ij tok rix xtivajo' chi stape' xaxe jun k'ij yic'oje' ta chic iviq'uin, yin ri xinalex chi'icojol. Pero man jani yinitz'et ta. \v 23 Y can ec'o c'a ri xquebin chive: Jare' c'o vave'. Jala' c'o chila'. Pero rix man\f + \fr 17:23 \ft Mt. 24:23; Mr. 13:21; Lc. 21:8; 1 Jn. 4:1.\f* c'a quixbe quiq'uin, ni man c'a chuka' que'itzekelbej. \v 24 Roma tok xtapon ri k'ij chi yin ri xinalex chi'icojol yipe chic jun bey, xquinoka' achi'el jun coyopa', ri nik'alajin\f + \fr 17:24 \ft 1 Ti. 6:15.\f* jebel roma nusakirisaj ri caj. \v 25 Pero nabey c'o c'a chi ninc'ovisaj na q'uiy tijoj-pokonal,\f + \fr 17:25 \ft Lc. 9:22.\f* y c'o c'a chuka' chi yinetzelex coma ri vinek richin re tiempo re', re ojc'o vacami. \v 26 Y ri k'ij c'a tok xquipe, yin ri xinalex chi'icojol, can xtibanatej\f + \fr 17:26 \ft Mt. 24:37.\f* c'a chuka' achi'el ri xc'ulvachitej chupan ri k'ij tok xc'ase' ri Noé.\f + \fr 17:26 \ft Gn. 7:1.\f* \v 27 Chupan c'a ri ru-tiempo ri Noé, ri vinek man jun chic c'a ri janíla ta rejkalen chiquivech. Rije' xa jac'a ri quivay-cuc'ya' ri niquich'ob, chuka' ri c'ulubic, ri yeyatej chuka' quimi'al-quic'ajol richin yec'ule'. Jari' ri yequich'obola' rija', tok xapon c'a ri k'ij richin chi ri Noé y ri e aj pa rachoch xe'oc chupan ri nimalej barco, y xuchop ri camic job. Y ri ch'aka' chic vinek, can conojel xequen (xecom). \v 28 Y can que c'a chuka' ri' xc'ulvachitej pa ru-tiempo ri Lot.\f + \fr 17:28 \ft Gn. 19:1.\f* Ri vinek xa benek c'a cánima riq'uin ri quiva'in, riq'uin ri achique yequikumula', riq'uin ri quilok'oj, ri quic'ayij, ri quiticoj y ri paban tak jay. \v 29 Y ri k'ij tok ri Lot y ri e aj pa rachoch xquiya' can ri tinamit Sodoma, xka' c'a can k'ak' y azufre pa ruvi' ri tinamit.\f + \fr 17:29 \ft Gn. 19:16, 24.\f* Can achi'el c'a job xuben tok xka-pe ri chicaj, y can conojel vinek ri ec'o chiri' xeruq'uis k'ak'. \v 30 Y ri k'ij c'a tok yin ri xinalex chi'icojol xquinoc'ulun\f + \fr 17:30 \ft Mt. 24:3, 27-30; Mr. 13:26; Lc. 21:22, 27; 2 Ts. 1:7.\f* chic ka re vave' chuvech re ruvach'ulef, janíla c'a e q'uiy vinek ri xa riq'uin ronojel ri c'o quiq'uin benek-vi cánima. Y romari' xtika' ruc'ayeval pa quivi'. Can xtiquic'ulvachij c'a achi'el ri xec'oje' pa tinamit Sodoma. \p \v 31 Ri xa nuxlan pa ruq'uisibel vik (vek) chire ri rachoch tok napon ri k'ij ri', choj queri' tanmej-el. Man chic toc-apo ri pa rachoch richin chi c'o na ri neruc'ama-pe.\f + \fr 17:31 \ft Jer. 45:5; Mr. 13:15.\f* Y vi c'o c'a chuka' jun ri nisamej pa juyu' chupan ri k'ij ri', man chic titzolej ri chuva-rachoch. \v 32 Roma xaxe c'a toka' chi'ic'u'x ri xuc'ulvachij\f + \fr 17:32 \ft Gn. 19:26.\f* ri rixjayil ri Lot, tok xporox ri tinamit Sodoma roma ri Dios. \v 33 Ri can yalan c'a nupokonaj\f + \fr 17:33 \ft Mt. 16:25; Jn. 12:25.\f* ri ruc'aslen re vave' chuvech re ruvach'ulef, man xtril ta ruc'aslen richin jantape'. Jac'a ri man nupokonaj ta ri ruc'aslen richin re vave', ri ruc'aslen can man xtiq'uis ta. \p \v 34 Y tok yin xquipe chic jun bey, vi ec'o e ca'i' yever pa jun ch'at, jun runiman y jun man runiman ta, xaxe c'a jun chique rije' ri xtuc'uex-el\f + \fr 17:34 \ft 1 Ts. 4:17.\f* y ri jun chic xtic'oje' can. \v 35 Y vi ec'o c'a e ca'i' ixoki' ri junan yeque'en,\f + \fr 17:35 \ft Mt. 24:41.\f* y xaxe jun ri runiman, xa jun c'a ri xtuc'uex-el y ri jun chic xtic'oje' can. \v 36 Y vi ec'o e ca'i' achi'a' ri junan chuka' ec'o pa samaj ri pa juyu', y xaxe jun ri runiman, xaxe c'a chuka' jun ri xtuc'uex-el y ri jun chic xtic'oje' can. \p \v 37 Y tok ri tijoxela' cac'axan chic ka ri xubij ri Jesús, xquic'utuj chire: Ajaf, ¿acuchi c'a xtic'ulvachitej-vi ri queri' ri'? \p Y ri Jesús xubij c'a chique: Ri ruk'atbel-tzij ri Dios xtika' acuchi c'o-vi ri mac. Can xtibanatej c'a achi'el nibanatej quiq'uin ri c'uch. Roma ri aj-xic' tak chicop ri' yeka'\f + \fr 17:37 \ft Job 39:30.\f* acuchi c'o-vi jun caminek ch'aculaj, xcha'. \c 18 \s1 Ri c'ambel-tzij chirij jun malca'n-ixok y jun k'atoy-tzij \p \v 1 Y ri Jesús xutzijoj c'a jun c'ambel-tzij chique ri rutijoxela', richin chi nuc'ut chiquivech chi can nic'atzin-vi chi jantape'\f + \fr 18:1 \ft Lc. 21:36; Ro. 12:12; Ef. 6:18; Col. 4:2; 1 Ts. 5:17.\f* tiquibana' orar y man tiquimalij rubanic. \v 2 Rija' xubij c'a chique: Pa jun c'a tinamit xc'oje' jun k'atoy-tzij ri can man nuxibij ta ri' chuvech ri Dios, y man jun chuka' quejkalen ri vinek chuvech. \v 3 Y chupan c'a chuka' ri tinamit ri', c'o c'a jun malca'n-ixok. Y ri malca'n-ixok ri' nel-noc c'a riq'uin ri jun k'atoy-tzij ri', richin nuc'utuj utzil chire chi tuto' richin chi nich'acon chirij ri banayon ch'a'oj chire. \v 4 Y q'uiy c'a k'ij ri xk'ax, y ri k'atoy-tzij man nrajo' ta nuto' ri ixok malca'n. Pero jun k'ij re k'atoy-tzij re' xuch'ob c'a ka pa ránima: Stape' man in nimey ta richin ri Dios, ni man jun chuka' quejkalen re vinek chinuvech, \v 5 pero roma c'a re ixok re' nel-noc re viq'uin, tinto' na c'a. Roma vi man xtinto' ta, xtic'o\f + \fr 18:5 \ft Lc. 11:8.\f* nuc'u'x pa ruk'a'. Queri' nubij ri c'ambel-tzij ri xutzijoj ri Jesús. \p \v 6 Y c'ari' ri Ajaf Jesús xubij: Yin vetaman chi rix xivac'axaj ri jebel tak ch'abel ri xerubij ri k'atoy-tzij, y rija' xa man choj ta. \v 7 C'a ta la' chic c'a ri Dios chi man ta xqueruto'\f + \fr 18:7 \ft 2 Ts. 1:6.\f* ri vinek ri e rucha'on chic rija' y chi pak'ij chi chak'a' niquiben orar. ¿Ri Dios man chanin ta cami xqueruto-pe ri vinek ri e rucha'on chic? \v 8 Yin can ninbij c'a chive chi chanin xqueruto-pe. Y tok yin ri xinalex chi'icojol xquipe\f + \fr 18:8 \ft He. 10:37; 2 P. 3:8, 9.\f* chic jun bey vave' chuvech re ruvach'ulef, ¿c'a ec'o cami vinek ri quicukuban quic'u'x riq'uin ri Dios? xcha' ri Jesús. \s1 C'ambel-tzij chirij jun fariseo y jun moloy-alcaval \p \v 9 Y ri Jesús xuya' chic c'a jun c'ambel-tzij chiquivech ri vinek, roma ec'o chique rije' ri niquich'ob chi janíla e choj,\f + \fr 18:9 \ft Lc. 10:29; 16:15.\f* y yequetzelaj ri ch'aka' chic vinek. Romari' ri Jesús xubij: \v 10 Ec'o c'a e ca'i' achi'a' ri xebe pa rachoch ri Dios che oración. Ri jun achin, jun chique ri fariseos, y ri jun chic jun moloy-alcaval. \v 11 Ri achin fariseo pa'el, ruyon nuben orar, y nubij c'a chupan ri ru-oración: Dios, matiox ninya' chave roma yin man in junan ta quiq'uin ri ch'aka' chic. Roma ri ch'aka' chic vinek e elek'oma', e canoy quichin ch'aka' chic ixoki', y man e choj ta chupan ri quic'aslen.\f + \fr 18:11 \ft Is. 1:15; 58:2; Ap. 3:17.\f* Ni man in junan ta c'a chuka' riq'uin la jun achin moloy-alcaval la'. \v 12 Roma yin can ca'i' k'ij pa jun semana ri man yiva' ta, richin ninben orar. Y ronojel ri ninch'ec, lajuj ninben chire, y jun chire ri' ninya' chave rat, xcha' ri fariseo pa ru-oración. \v 13 Y jac'a ri moloy-alcaval c'a nej xc'oje-vi can richin nuben orar. Pa'el c'a nuben orar, pero jun lucul-vi chiri', roma chuvech rija' can man ruc'amon ta nuyec ri runak'-ruvech chicaj y rija' nubajila' c'a ruva-ruc'u'x riq'uin ri ruk'a', y nubij c'a chire ri Dios: Tajoyovaj nuvech, roma yin in jun aj-mac chavech. \v 14 Can kitzij ninbij chive, xcha' ri Jesús, chi ri achin moloy-alcaval xtzolin-el, y man jun rumac xc'ulun can chuvech ri Dios. Jac'a ri achin fariseo man que ta ri' xc'ulun chuvech ri Dios. Roma xabachique c'a ri nunimirisaj-ri',\f + \fr 18:14 \ft Job 22:29; 40:9-13; Is. 2:11-17; Stg. 4:6; 1 P. 5:5, 6.\f* xtiban c'a chire chi xtikasex ruk'ij. Jac'a ri ruch'utinirisan-ri', xtiniminirisex ruk'ij, xcha' ri Jesús. \s1 Ri Jesús yerajo' chuka' ri ac'uala' \p \v 15 Y ri vinek yequic'amala'\f + \fr 18:15 \ft Mt. 19:13; Mr. 10:13.\f* c'a pe ri ac'uala' c'a riq'uin ri Jesús, richin nuya' ta el ri ruk'a' pa quivi'. Y ri rutijoxela' ri Jesús xquitz'et, y xquibij chique ri vinek chi man tiquiben queri'. \v 16 Pero ri Jesús xeroyoj ri rutijoxela', y xubij chique: Tiya' k'ij richin chi ri ac'uala' yepe\f + \fr 18:16 \ft 1 Co. 14:20.\f* c'a viq'uin yin, y man que'ik'et. Roma ri xque'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios, xaxe ri e achi'el ri ac'uala'. \v 17 Y can kitzij c'a ninbij chive, chi ri xa man niquiben ta achi'el ri ac'uala' richin chi niquijech-qui' pa ruk'a' ri Dios, can man c'a xque'oc ta pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios, xcha'. \s1 Ri achin beyon ri xch'on riq'uin ri Jesús \p \v 18 Y c'o c'a jun achin ri nim ruk'ij, xuc'utuj chire ri Jesús: Rat utzilej Tijonel, ¿achique c'a ruc'amon chi ninben yin richin chi ninvichinaj\f + \fr 18:18 \ft Mt. 19:16.\f* ri c'aslen ri man q'uisel ta? xcha'. \p \v 19 Y ri Jesús xubij chire: ¿Achique roma tok nabij utz chuve yin? Roma man jun vinek ri utz ta, xa can xe ri Dios ri utz. \v 20 Y yin ninbij chi rat jebel avetaman ri lajuj pixa' ri xuya' ri Dios pa ruk'a' ri Moisés ri ojer can, chi rat achin ri c'o avixjayil man tacanoj jun chic ixok; man cacamisan; man catelek'; man tatz'uc tzij chirij jun chic vinek; taya' quik'ij\f + \fr 18:20 \ft Ex. 20:12; Dt. 5:16; Ef. 6:2; Col. 3:20.\f* ri ate-atata', xcha'. \p \v 21 Y ri achin xubij chire ri Jesús: C'a in co'ol tok nubanon-pe ronojel ri'. \p \v 22 Tok ri Jesús xrac'axaj quere', xubij: C'a c'o jun ri man abanon ta. Man atalun ta ri abeyomel chiquivech ri vinek ri man jun c'o quiq'uin. Tac'ayij c'a ronojel ri c'o aviq'uin y ri rajel tataluj chiquivech ri vinek ri man jun c'o quiq'uin, richin queri' nic'oje'\f + \fr 18:22 \ft Mt. 6:19; 19:21; 1 Ti. 6:19.\f* abeyomel chila' chicaj. Y catampe c'a viq'uin y quinatzekelbej, xcha' ri Jesús. \p \v 23 Y tok ri achin xrac'axaj ri xubij ri Jesús, janíla xbison pa ránima, roma janíla ri beyomel c'o riq'uin y man nrajo' ta nel pa ruk'a'. \v 24 Y tok ri Jesús xutz'et chi xa xpe janíla bis pa ránima ri achin, xubij: Ri c'o quibeyomel,\f + \fr 18:24 \ft Pr. 11:28; 18:11; 1 Ti. 6:9; Stg. 2:5.\f* janíla c'ayef richin chi ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios. \v 25 Xa más la'ek man can ta c'ayef chi nik'ax ri jun chicop rubini'an camello pa ti rujulil jun bak, que chuvech jun beyon noc ta pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios, xcha' ri Jesús. \p \v 26 Ri xe'ac'axan ri xubij ri Jesús, xquibila' c'a: Vi can achi'el ri nubij, queri', man jun xticolotej, xecha'. \p \v 27 Y ri Jesús xubij chique: Ri vinek man ronojel ta yetiquir niquiben. Jac'a ri Dios can ronojel\f + \fr 18:27 \ft Jer. 32:17; Ef. 1:19, 20.\f* nitiquir nuben, xcha' chique. \p \v 28 Jari' tok xpe ri Pedro xubij: Rat avetaman chi roj kayo'on\f + \fr 18:28 \ft Mt. 19:27.\f* can ri c'o kiq'uin, richin at katzekelben. \p \v 29 Y ri Jesús xubij c'a chique: Can kitzij ninbij chive, chi xabachique vinek can c'o ri xtuc'ul,\f + \fr 18:29 \ft Dt. 33:9.\f* vi ruyo'on can rachoch, rute-rutata', rach'alal, rixjayil o ralc'ual, richin nuben rusamaj ri Dios y yeruto' ri ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios. \v 30 Can q'uiy yan c'a ri nuc'ul\f + \fr 18:30 \ft Job 42:10.\f* chupan re tiempo re kachapon. Y chupan apo ri jun chic tiempo chikavech apo, can xtuc'ul c'a ri ruc'aslen ri xa man q'uisel ta.\f + \fr 18:30 \ft Ap. 2:17; 3:21.\f* \s1 Ri Jesús nunataj chic jun bey chi xticamisex \p \v 31 Y ri Jesús xaxe c'a quiq'uin ri cablajuj rutijoxela' xch'on-vi, y xubij: Rix ivetaman chi pa tinamit Jerusalem kachapon-vi-el bey, y ri chiri', q'uiy c'a ri xtiban chuve yin ri xinalex chi'icojol. Can ronojel vi c'a ri tz'ibatel can chuvij xtibanatej,\f + \fr 18:31 \ft Sal. 22; Is. 53; Mt. 16:21; 17:22.\f* can achi'el ri quitz'iban can ri achi'a' ri xek'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can. \v 32 Xquijach\f + \fr 18:32 \ft Mt. 27:2; Lc. 23:1.\f* c'a pa quik'a' vinek ri xa man e israelitas ta. Y ri vinek ri' xquetze'en chuvij, xtiquibila' pokon tak ch'abel chuve y xquinquichubaj. \v 33 Xquinquich'ey, y c'ari' xquinquicamisaj. Pero pa rox k'ij xquic'astej c'a pe, xcha' ri Jesús. \p \v 34 Pero ri tijoxela' can man xk'ax\f + \fr 18:34 \ft Mr. 9:32; Lc. 2:50.\f* ta chiquivech ri xubij ri Jesús. Ri ch'abel ri' xa evan c'a chiquivech, roma c'a ri' xaxe choj xcac'axaj y man quetaman ta achique nic'ulun-vi chi tzij. \s1 Ri Jesús nuc'achojirisaj jun achin moy chiri' pa Jericó \p \v 35 Tok ri Jesús noc yan apo ri pa tinamit rubini'an Jericó,\f + \fr 18:35 \ft Mt. 20:29; Mr. 10:46.\f* ri chiri' chuchi-bey tz'uyul c'a jun achin. Y re achin c'a re' moy, y nuc'utula' limosna chique ri vinek ri yek'ax queri'. \v 36 Y tok re moy re' xrac'axaj chi sibilej vinek ri yek'ax-el, xuc'utuj c'a chi achique xc'ulvachitej. \v 37 Y xquibij chire chi ja ri Jesús aj-Nazaret ri nik'ax-el queri'. \v 38 Y ri achin moy riq'uin ruchuk'a' xch'on, y xubij c'a: Tajoyovaj nuvech rat Jesús, ri at riy-rumam can ri rey David, xcha'. \p \v 39 Y ri vinek c'a ri e nabeyejinek-el chuvech ri Jesús, xquibila' chire ri achin chi man chic tich'on. Pero rija' xa riq'uin más ruchuk'a' xch'on, y xubij: Rat ri riy-rumam can ri rey David, tajoyovaj nuvech roma re nubanon, xcha'. \p \v 40 Y ri Jesús xrac'axaj c'a ri ruch'abel. Romari' xpa'e-ka y xubij chi tiquic'ama-pe. Y tok c'amon chic pe ri achin c'a riq'uin, xuc'utuj c'a chire: \v 41 ¿Achique c'a ri navajo'? \p Y ri achin moy xubij: Ajaf, yin ninvajo' yitzu'un, xcha'. \p \v 42 Y ri Jesús xubij chire: Catzu'un c'a. Roma ri xacukuba' ac'u'x,\f + \fr 18:42 \ft Lc. 17:19.\f* xac'achoj. \p \v 43 Y ri achin moy can jac'ari' tok xtzu'un\f + \fr 18:43 \ft Is. 35:5.\f* y xtzeke-el chirij ri Jesús. Re achin c'a chuka' re' nuya' ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios.\f + \fr 18:43 \ft Sal. 103:1; Is. 43:7, 8, 21; Lc. 5:26; 17:15-18; Hch. 4:21; 11:18; 1 P. 2:9.\f* Y conojel ri vinek ri xetz'eton chi ri moy xtzu'un, can xquiya' c'a chuka' ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios. \c 19 \s1 Ri Jesús y ri Zaqueo \p \v 1 Y jac'ari' tok ri Jesús rachibilan ri rutijoxela' xoc-apo ri pa tinamit rubini'an Jericó,\f + \fr 19:1 \ft Jos. 2:1; 6:26; 1 R. 16:34; 2 R. 2:18-22.\f* y nik'ax c'a el. \v 2 Y ri chiri' chupan ri tinamit ri' c'o c'a jun achin beyon rubini'an Zaqueo. Re achin c'a re', jare' ri más ruk'ij que chiquivech ri ch'aka' chic moloy tak alcaval. \v 3 Y rija' can nutej c'a ruk'ij richin nutzu-el ri Jesús, pero roma c'a ri e janíla vinek y xa ti co'ol chuka' oc ri rupalen, xa man nitiquir ta nutz'et-el. \v 4 Romari' rija' junanin xnabeyej-el y xbejote' pa ruvi' jun che' ri nibix sicómoro chire, richin queri' nutz'et-el ri Jesús, roma queri' c'o chi nik'ax-vi-el. \v 5 Y tok ri Jesús nik'ax c'a el ri queri', xtzu'un chicaj pa ruvi' ri che', y xubij c'a chire ri jotol chiri': Zaqueo, chanin caka-pe ri chiri', roma can ja re vacami c'o chi yinapon chi'avachoch,\f + \fr 19:5 \ft Gn. 18:3, 5; 19:1, 3; Jn. 14:23.\f* richin chi yinuxlan juba', xcha' chire. \p \v 6 Y ri Zaqueo can jari' xka-pe junanin, y riq'uin quicoten xuc'ul-apo ri Jesús. \v 7 Tok xbanatej c'a quere', ri vinek niquibila' c'a chi ri Jesús xa pa rachoch jun achin aj-mac\f + \fr 19:7 \ft Mt. 9:11; Lc. 5:30.\f* xbecanej-vi can. \v 8 Y ri Zaqueo pa'el c'a tok xch'on chire ri Ajaf Jesús y xubij c'a: Ajaf, vacami nic'aj chire ri nubeyomel nintaluj chique ri vinek ri man jun c'o quiq'uin. Y ri vinek ri can c'o velesan chique, can caji'\f + \fr 19:8 \ft Ex. 22:1; 1 S. 12:3.\f* chic c'a ri xtintzolij chique, man xe ta chic ri xinvelesaj chique, roma yin can xic'o ruvi' ri mero ri xinc'utuj chique, man xaxe ta chic ri mero ri c'o chi niquitoj chire ri k'atbel-tzij, xcha'. \p \v 9 Y ri Jesús xubij chire: Ri colotajic xoka' vave' pan avachoch vacami, roma rat can xacukuba' ac'u'x achi'el xucukuba' ruc'u'x ri jun ojer katata', ri xubini'aj Abraham.\f + \fr 19:9 \ft Lc. 13:16.\f* \v 10 Roma yin ri xinalex chi'icojol, can in petenek-vi\f + \fr 19:10 \ft Mt. 10:6; 15:24.\f* chiquicanoxic y chiquicolic ri ec'o pa mac, xcha' ri Jesús. \s1 Jun c'ambel-tzij chiquij lajuj samajela' ri xjach can mero pa quik'a' roma ri cajaf \p \v 11 Y tok ri Jesús rubin chic ka ronojel re' chique ri vinek, xuchop rubixic jun c'ambel-tzij chique. Queri' xuben roma nakaj chic ec'o-vi chire ri Jerusalem y roma chuka' ri vinek ri ye'ac'axan richin, niquich'ob chi tok rija' xtoc-apo ri pa tinamit, xtetz'uye' can ri pa k'atbel-tzij\f + \fr 19:11 \ft Hch. 1:6.\f* richin queri' nuchop yan nik'alajin ri utzilej ruk'atbel-tzij ri Dios. \v 12 Y rija' xubij c'a: Xc'oje' c'a jun achin ri janíla nim ruk'ij. Re achin re' xbe\f + \fr 19:12 \ft Mt. 25:14; Mr. 13:34.\f* c'a pa jun chic ruvach'ulef ri c'anej c'o-vi, richin niban-pe rey chire. Y c'ari' nitzolej-pe. \v 13 Pero tok c'a man jani c'a tibe, xeroyoj e lajuj rusamajela' y xuya' can veinte quetzales pa quik'a' chiquijujunal, y xubij chique: Tic'uaj c'a re mero re xinya' can chive richin c'o nich'ec chirij, c'a jampe' xquitzolin-pe yin, xcha' can chique, y xbe. \v 14 Y tok c'o chic c'a chupan ri ruvach'ulef ri c'o chi napon-vi richin niban-pe rey chire, ec'o c'a achi'a' ri e benek pa quibi' conojel ri ruvinak ri xe'apon c'a acuchi c'o-vi rija'. Y re achi'a' re' xbequibij: Roj man nikajo' ta\f + \fr 19:14 \ft Jn. 1:11.\f* chi re achin re' noc k'atoy-tzij ri pa karuvach'ulef, xecha'. Ri e takayon c'a el ri achi'a' ri', janíla c'a niquetzelaj ri achin ri niban-pe rey chire. \v 15 Y man riq'uin ri' ri jun achin ri' xban-pe rey chire, y xtzolin c'a. Y tok c'o chic ri pa ruruvach'ulef, xutek c'a coyoxic ri rusamajela' ri xuya' can mero pa quik'a' tok rija' c'a man jani tibe, roma nrajo' nretamaj janipe' mero quich'acon chiquijujunal. \v 16 Tok xapon c'a ri nabey samajel, xubij: Ajaf, ri veinte quetzales xajech can pa nuk'a' richin c'o ninch'ec chirij, can xinch'ec na vi ca'i' ciento quetzales chirij, xcha'. \v 17 Y ri achin, rey chic ri tiempo ri', xubij c'a chire ri rusamajel: Yalan utz ri xaben. At jun utzilej samajel. Y roma c'a ri utz xaben\f + \fr 19:17 \ft Mt. 25:21; Lc. 16:10.\f* riq'uin ri juba' ri xinya' can pan ak'a', vacami c'a ninya' lajuj tinamit pan ak'a' richin nak'et tzij pa quivi', xcha' ri rey. \v 18 Y jac'ari' tok xapon jun chic samajel, y xubij: Ajaf, ri veinte quetzales ri xaya' can pa nuk'a' tok xabe, xinch'ec jun ciento quetzales riq'uin, xcha'. \v 19 Y ri rey xubij c'a chuka' chire re jun samajel re': Roma utz ri xaben riq'uin ri juba' ri xinya' can pan ak'a', vacami c'a ninya' vo'o' tinamit pan ak'a' richin nak'et tzij pa quivi', xcha' chuka' ri rey chire. \v 20 Jac'a ri jun chic samajel ri xapon, xubij: Ajaf, ja veinte quetzales re' nonya' can chave. Re mero re' xinpis pa jun su't richin xinyec. \v 21 Roma yin ninxibij-vi'\f + \fr 19:21 \ft Ex. 20:19, 20; 1 S. 12:20; Mt. 25:24; Ro. 8:15; 2 Ti. 1:7; Stg. 2:19; 1 Jn. 4:18; Ap. 21:8.\f* chavech. Roma at jun achin janíla c'a'el. Xa can navajo-vi c'a yach'acon. Rat xa at junan vi riq'uin jun achin ri neruc'utuj ru-mero pa banco y xa man jun mero ruyo'on can chiri'. Y chuka' navajo' nac'ul ri nel-pe chuvech ri ticoj ri xa man rat ta xaticon-ka, xcha' ri samajel chire ri rey. \v 22 Y ri rey xubij c'a chire ri samajel ri': Rat man at jun utzilej samajel ta. Ri tzij ri xabij\f + \fr 19:22 \ft 2 S. 1:16; Job 15:6; Mt. 12:37; 25:26; Tit. 3:11.\f* jari' ri xtincusaj richin nink'et tzij pan avi'. Roma vi can avetaman chi yin can in c'a'el vi, chi yin can ninch'ojij-vi nu-mero ri acuchi xa man jun nuyacon ta, y chuka' can ninvajo' ninc'ul ri nel-pe chuvech ri ticoj ri xa man ja ta yin xiticon-ka; \v 23 vi queri' nabij rat, ¿achique c'a roma tok man xaya' ta ri nu-mero pa kajic? Richin queri' ninc'ul ta c'a ri mero ri can vichin yin y c'o ta chuka' ral ninc'ul re vacami tok xitzolin-pe, xcha'. \v 24 Y ri rey xubij c'a chique ri ec'o chiri': Tic'ama' c'a can la mero pa ruk'a', y tiya' chire ri nusamajel ri xch'acon ca'i' ciento quetzales. \v 25 Y ri ec'o chiri' xquibij: Ajaf, ri ca'i' ciento quetzales ri xuch'ec, pa ruk'a' rija' c'o-vi, xecha'. \v 26 Pero rija' xubij chique: Yin ninbij c'a chive, chi ri c'o, c'o riq'uin,\f + \fr 19:26 \ft Mt. 13:12; 25:29; Mr. 4:25; Lc. 8:18.\f* xtuc'ul más. Jac'a ri man jun oc c'o riq'uin, janipe' oc ri c'o riq'uin xtelesex chire. \v 27 Vacami c'a, ninvajo' yich'on chiquij ri ye'etzelan vichin, y ri xe'ajovan chi man ta xinoc can rey: Je que'ic'amala-pe, y c'a ja re chinuvech yin que'icamisala-vi, xcha' ri rey. Queri' xubij ri Jesús. \s1 Tok ri Jesús nakaj chic c'o-vi-apo chire ri Jerusalem \p \v 28 Y tok ri Jesús xtane' yan richin nich'on chiquivech ri vinek, xuchop c'a bey chiquivech ri rutijoxela'. Benek c'a chiquivech, quichapon-el bey\f + \fr 19:28 \ft Mr. 10:32; Lc. 9:51; 12:50; Jn. 18:11; 1 P. 4:1.\f* pa tinamit Jerusalem. \v 29 Y ja tok ye'apon yan apo ri pa Betfagé\f + \fr 19:29 \ft Mt. 21:1; Mr. 11:1.\f* y ri Betania ri ec'o chuvech ri juyu' rubini'an Olivos, ri Jesús xerutek c'a el e ca'i' chique ri rutijoxela', \v 30 y xubij-el chique: Quixbiyin-apo la pa ti tinamit la', y can ja yan ri xquixoc-apo, jari' xtivil jun alaj burro ximil can chiri'. Y c'a man jun ch'ocolbeyon richin. Tisolo' c'a pe y tic'ama-pe chuve. \v 31 Y vi c'o c'a xtibin-pe chive chi achique roma tok rix nisol-pe ri alaj burro ri', tibij c'a can chire chi nic'atzin chire ri Ajaf,\f + \fr 19:31 \ft Sal. 50:10-12; Mt. 21:2, 3; Mr. 11:2-6; Hch. 10:36.\f* xcha-el chique. \p \v 32 Ri ca'i' tijoxela' ri xetak-el, xebe c'a, y can xquil na vi ri burro, can achi'el ri bin-el chique roma ri Jesús. \v 33 Jac'a tok ye'ajin chusolic, ri e rajaf xquibij-pe chique: ¿Achique roma tok nisol-el? xecha-pe. \p \v 34 Y ri rutijoxela' ri Jesús xquibij c'a can chique ri e rajaf ri burro: Xa nic'atzin chire ri Ajaf, xecha'. \p \v 35 Y xquiq'uen-pe chire ri Jesús. Y rije' xquiya' c'a chuka' quik'u'\f + \fr 19:35 \ft 2 R. 9:13; Mt. 21:7; Mr. 11:7.\f* chirij ri burro ri', y xquich'ocoba-el ri Jesús chirij.\f + \fr 19:35 \ft Jn. 12:14.\f* \v 36 Y tok benek c'a ri Jesús, ri vinek niquiriq'uila'\f + \fr 19:36 \ft Mt. 21:8.\f* c'a ka ri quik'u' pa rubey richin niquiya' ruk'ij. Y que c'a ri' niquibanala' e benek. \v 37 Jac'a tok xa niquichop yan ri xulan richin ri juyu' Olivos, conojel ri e tzekelbey richin ri Jesús e benek, roma niquicot ri cánima, niquiya' c'a ruk'ij ri Dios. Niquiya' c'a ruk'ij ri Dios roma ri milagros e quitz'etelon riq'uin ri Jesús. Y can riq'uin c'a cuchuk'a' niquibila'. \v 38 Rije' niquibij c'a: ¡Re Rey re urtisan-pe roma ri Ajaf Dios, can pa rubi' vi ri Ajaf Dios petenek-vi! ¡Quicoten c'a ri chila' chicaj! ¡Janíla c'a ruk'ij-ruc'ojlen nuc'ul ri Dios ri chila' chicaj!\f + \fr 19:38 \ft Sal. 72:17, 19; 118:26; Zac. 9:9; Mt. 21:9; Lc. 2:14; 13:35; 1 Ti. 1:17.\f* yecha'. \p \v 39 Y ri chiri' chiquicojol ri vinek, e benek c'a ch'aka' achi'a' fariseos. Y rije' xquibij c'a chire ri Jesús: Tijonel, xecha' chire. Que'ak'ila' ri e tzekelbey avichin, xecha'. \p \v 40 Jac'a ri Jesús xubij chique: Can kitzij ninbij chive, chi vi yetane-ka rije', ja ri abej\f + \fr 19:40 \ft Hab. 2:11.\f* xquebech'on-pe richin niquiya' nuk'ij, xcha' chique ri achi'a' fariseos. \p \v 41 Y ri Jesús xutzu' c'a ri tinamit Jerusalem, tok más nakaj chic ec'o-vi-apo. Rija' xrok'ej\f + \fr 19:41 \ft Os. 11:8; Jn. 11:35.\f* c'a ri tinamit ri', \v 42 y xubij c'a: Rix ri ixc'o pa Jerusalem, stape' c'a ja ta re k'ij re' nik'ax ta chivech ri achique niyo'on uxlanen ri pa tak ivánima. Pero xa evan can chivech, y romari' man yixtiquir ta nitz'et. \v 43 Roma xque'ivil c'a k'ij richin k'axo'n, k'ij tok achi'a' banoy-oyoval xquebeyacatej-pe chivij, y xtiquisurij rij (xtiquisutij rij) ri itinamit riq'uin jun chic tz'ak, y xquixquiya' pa tijoj-pokonal, roma pa quinic'ajal xquixc'oje-vi can.\f + \fr 19:43 \ft Is. 29:3, 4; Jer. 6:3, 6.\f* \v 44 Xtiquikasaj c'a pan ulef ri itinamit ivachibilan rix. Y chire ri itinamit man jun c'a jay ri xtipa'e' can. Ronojel-ronojel xquevulex.\f + \fr 19:44 \ft 1 R. 9:7, 8; Dn. 9:24; Mt. 24:2.\f* Roma can man nitzu' ta chi ri Dios xoka' yan iviq'uin, xcha'. \s1 Tok ri Jesús xerokotala-pe ri c'ayinela' y ri lok'onela' ri pa rachoch ri Dios \p \v 45 Y tok ri Jesús apovinek chic c'a, rija' xoc-apo ri pa rachoch ri Dios ri c'o chiri' pa Jerusalem. Jari' tok rija' xerokotala-pe\f + \fr 19:45 \ft Mt. 21:12.\f* ri c'ayinela' y ri lok'onela' ri chiri' pa rachoch ri Dios. \v 46 Y xubij c'a chuka' chique: Chupan ri ruch'abel ri Dios ri tz'ibatel can, nubij chi ri vachoch, jay richin oración. Jac'a rix xa achi'el quijul elek'oma' ibanon chire,\f + \fr 19:46 \ft Sal. 93:5; Jer. 7:11.\f* xcha' chique. \p \v 47 Y jac'ari' tok ri Jesús k'ij-k'ij xerutijoj ri vinek riq'uin ri ruch'abel ri Dios, ri chiri' chupan ri rachoch ri Dios. Pero ri principal-i' tak sacerdotes cachibilan ri etamanela' chirij ri ley y ri achi'a' ri can c'o-vi quik'ij chupan ri tinamit, niquicanola' c'a achique ta niquiben richin queri' niquicamisaj ri Jesús.\f + \fr 19:47 \ft Mr. 11:18; Jn. 7:19; 8:37.\f* \v 48 Y man niquil ta c'a achique niquiben, roma ri vinek can quicamben-vi ri nubij ri Jesús chique. Can nika-vi chiquivech nicac'axaj ri achique nuk'alajirisaj ri Jesús chique. \c 20 \s1 Ec'o ri yec'utun chire ri Jesús chi achique xyo'on k'atbel-tzij pa ruk'a' \p \v 1 Y chupan jun chique ri k'ij ri', tok ri Jesús c'o ri pa rachoch ri Dios nuc'ut y nutzijoj ri utzilej ch'abel richin colotajic chique ri vinek, jac'ari' tok xe'oka'\f + \fr 20:1 \ft Mt. 21:23.\f* riq'uin, ri principal-i' tak sacerdotes, ri etamanela' chirij ri ley cachibilan ri rijita'k tak achi'a' ri c'o quik'ij. \v 2 Y re achi'a' re' xquibij c'a chire ri Jesús: Tabij c'a chike: ¿Achique xyo'on k'atbel-tzij pan ak'a'\f + \fr 20:2 \ft Hch. 4:7; 7:27.\f* richin xe'avokotaj-el ri vinek c'ayinela' re pa rachoch ri Dios? ¿Y achique xyo'on k'ij chave richin chi q'uiy ri ye'abanala' chiquicojol ri vinek? xecha' chire. \p \v 3 Y ri Jesús xubij c'a chique: Yin c'o c'a chuka' jun ri ninvajo' ninc'utuj chive. Tibij c'a chuve: \v 4 ¿Ri Juan xtak-pe roma ri Dios richin xeruben bautizar ri vinek? ¿O xa vinek xebin chire chi tubana' queri'? xcha' ri Jesús. \p \v 5 Pero ri principal-i' tak sacerdotes, ri etamanela' y ri rijita'k tak achi'a' ri c'o quik'ij, xquibila' c'a chiquivech: ¿Achique c'a xtikabij chire re Jesús vacami? xecha-ka. Roma vi nikabij chi ri Juan ja ri Dios takayon-pe richin, ri Jesús xtubij c'a chike chi achique c'a roma tok man xinimaj ta. \v 6 Y vi nikabij chi xa vinek xebin chire ri Juan chi tubana' queri', xquepe conojel vinek y xkojquicamisaj chi abej. Roma ri vinek can quetaman-vi chi ri Juan can xuk'alajirisaj-vi ri xbix chire roma ri Dios,\f + \fr 20:6 \ft Mt. 14:5; 21:26.\f* xecha' c'a ka chiquivech. \p \v 7 Y c'ari' xquibij-apo chire ri Jesús chi man quetaman ta\f + \fr 20:7 \ft Job 24:13; Ro. 1:18, 21; 2 Co. 4:3; 2 Ts. 2:9, 10.\f* achique xbin chire ri Juan chi querubana' bautizar ri vinek, xecha'. \p \v 8 Y ri Jesús xubij c'a chique ri achi'a' ri': Roma c'a rix man xixtiquir ta xibij chuve, que c'a chuka' ri' yin man xtinbij ta chive achique yoyon k'ij chuve richin yenbanala' quere',\f + \fr 20:8 \ft Job 5:12, 13.\f* xcha' ri Jesús. \s1 Ri c'ambel-tzij chiquij ri itzel tak kajoy-ulef \p \v 9 Y ri Jesús xuchop c'a nich'on chiquivech ri vinek. Xuchop rubixic jun c'ambel-tzij chique, y xubij c'a: Xc'oje' c'a jun achin ri xutic ruvech ri rulef riq'uin uva. Y c'ari' xuya' can pa kajic chique ca'i-oxi' samajela'. Y rija' xbe richin q'uiy tiempo.\f + \fr 20:9 \ft Mt. 21:33; Mr. 12:1.\f* \v 10 Y ri rajaf ri ulef ri' xutek c'a jun raj-ic' achin quiq'uin ri achi'a' ri e kajayon ri ulef, tok can tiempo chic richin chi niquiya' ri uva kajbel richin ri ulef. Jac'a tok xapon ri aj-ic' quiq'uin ri achi'a' ri e kajayon ri ulef, re kajoy tak ulef re' xquichop c'a ri aj-ic' y xquich'ey, y man jun c'a uva xquiya-el pa ruk'a'.\f + \fr 20:10 \ft 2 R. 17:13, 14; 2 Cr. 36:15, 16; Hch. 7:52.\f* \v 11 Y ri rajaf ri ulef xutek chic jun raj-ic' achin chuc'amic ri uva kajbel richin ri ulef. Pero ri achi'a' kajoy tak ulef xa xquichop y xquich'ey. Q'uiy c'a ri xquibanala' y xquibila-el chire, y man jun chuka' uva kajbel richin ri ulef xquiya' ta el chire. \v 12 Pero ri rajaf ri ulef xutek chic c'a el jun raj-ic' achin chuc'amic ri uva kajbel richin ri ulef, pero can ja chuka' xuc'ulvachij. Xquisocola', y c'ari' xcokotaj-el.\f + \fr 20:12 \ft Neh. 9:29, 30.\f* \p \v 13 Y pa ruq'uisibel c'a, ri rajaf ri ulef xubij: ¿Achique c'a xtintek-el? xcha'. Y rija' c'o c'a jun ruc'ajol ri janíla nrajo', y jari' ri xutek-el chuc'amic ri kajbel richin ri ulef.\f + \fr 20:13 \ft Is. 7:14; Jn. 3:16; Ro. 8:3; Ga. 4:4.\f* Roma ri rajaf ri ulef ri' xuch'ob chi ri achi'a' ri e kajayon ri rulef, riq'uin juba' can xqueniman-vi tok xtiquitz'et chi can ja ri c'ajolaxel ri napon. \v 14 Pero ri achi'a' ri e kajayon ri ulef, can xe xquitz'et ri ruc'ajol ri rajaf ri ulef,\f + \fr 20:14 \ft Sal. 2:6; Is. 9:6; Fil. 2:9-11; Col. 1:15, 16; He. 1:2.\f* xquibij c'a chiquivech: Jare' ri xtichinan can ronojel re ulef re kakajon vacami. ¿Achique roma man nikacamisaj? Richin queri' pa kak'a' roj nic'oje-vi can re ulef, xecha'. \v 15 Y can que vi c'a ri' xquiben. Xquelesaj-pe ri c'ajolaxel ri chiri' chupan ri rulef y xquicamisaj.\f + \fr 20:15 \ft Jn. 19; Hch. 3:15; 1 Co. 2:8.\f* \p C'ari' ri Jesús xubij: ¿Achique cami xtuben ri rajaf-ulef quiq'uin ri achi'a' kajoy tak ulef? \v 16 Ri rajaf ri ulef xtipe c'a y xquerucamisaj ri kajoy tak ulef ri' y ri rulef xtuya' chic can pa kajic chique ch'aka' chic, xcha' ri Jesús. \p Tok ri vinek cac'axan chic ka ronojel re', xquibij: Man ta jun bey xtibanatej queri', xecha'. \p \v 17 Y ri Jesús xerutzu' c'a ri vinek, y xubij: ¿Achique cami nic'ulun-vi chi tzij ri nubij chupan ri ruch'abel ri Dios ri tz'ibatel can? Tok nubij: \q1 C'o c'a jun abej ri man xka' ta chiquivech ri ch'aka' banoy tak jay. \q1 Pero re abej re' can xch'acon-vi, roma re abej re' xa can c'o-vi ri xucusan chire ri jay richin chi ri jay ri' man nitzak ta,\f + \fr 20:17 \ft Sal. 118:22; Mt. 21:42; 1 P. 2:7.\f* nicha', xcha' ri Jesús. \m \v 18 Y ri vinek c'a ri xtitzak chuvech re jun abej re', can xtuvulaj-ri' chuvech. Y ri vinek ri xtika' ri abej ri' chirij, can xtuque'ej c'a,\f + \fr 20:18 \ft Is. 8:15; Dn. 2:34, 35; Mt. 21:44.\f* xcha' ri Jesús. \s1 Nic'utux chire ri Jesús vi utz o man utz ta nitoj ri alcaval \p \v 19 Y ri principal-i' tak sacerdotes, y ri etamanela' chirij ri ley, can ja yan c'a ri' tok xcajo' yan niquichop-el ri Jesús, roma xquinabej chi ri achi'a' kajoy tak ulef ri xerunataj chupan ri c'ambel-tzij, xa chiquij rije' xch'on-vi. Pero man xquichop ta el, roma niquixibij-qui' chiquivech ri vinek ri ec'o riq'uin. Y xebe. \v 20 Y ri principal-i' tak sacerdotes y ri etamanela' ri' xequitek c'a pe ch'aka' chic achi'a' ri can choj ri quic'aslen nik'alajin, pero xa man e que ta ri'. Rije' xa nicajo' c'a niquiya' ta pa c'ayef ri Jesús, y nitzak ta pa quik'a' riq'uin ri ch'abel ri nubij.\f + \fr 20:20 \ft Mt. 22:15.\f* Y vi can nika' c'a ri Jesús pa quik'a', niquiya' pa ruk'a' ri k'atoy-tzij. \v 21 Y richin c'a chi niquiya' pa c'ayef ri Jesús, ri achi'a' ri' xquic'utuj c'a chire: Rat ri at jun Tijonel, roj can ketaman-vi chi can kitzij ri natzijoj. Man naxibij ta avi' chuvech jun vinek, stape' janíla ruk'ij. Y can nac'ut-vi ri ruch'abel ri Dios pa rubeyal.\f + \fr 20:21 \ft Mt. 22:16; Mr. 12:14.\f* \v 22 Tabij c'a chike: ¿Ruc'amon cami nikatoj ri alcaval ri nubij ri rey César ri c'o chi nikatoj, o xa man ruc'amon ta chi nikatoj chire? xecha' chire ri Jesús. \p \v 23 Pero ri Jesús can retaman-vi c'a ri niquinojij chirij. Romari' rija' xubij c'a chique: ¿Achique c'a roma rix nitej ik'ij richin yinitejtobej? \v 24 Tic'utu' c'a pe ri mero, xcha'. Y ri Jesús xuc'utuj c'a: ¿Achok vachibel la'? ¿Y achok bi' chuka' la c'o chuvech la mero? \p Y rije' xquibij chire: Richin ri rey César, xecha'. \p \v 25 Y ri Jesús xubij c'a chique: Titojo' ri alcaval chire ri César riq'uin ri mero ri ruc'amon chi niya' chire rija'. Y tiya' chire ri Dios, ronojel ri ruc'amon chi niya' chire rija', xcha' ri Jesús chique. \p \v 26 Y ri achi'a' ri xec'utun chire ri Jesús, man c'a xech'acon ta chirij, roma ri Jesús ronojel tzij pa rubeyal yerubila' chique chiquivech ri vinek. Y can achique la xquina' tok xcac'axaj ri xubij ri Jesús chique. Y romari' man chic xech'on ta apo. \s1 Ri caminaki' can xquec'astej-vi \p \v 27 Y jac'ari' tok ch'aka' chique ri achi'a' saduceos xe'apon riq'uin ri Jesús. Re achi'a' re' man niquinimaj ta c'a chi ri caminaki' xquec'astej chic pe.\f + \fr 20:27 \ft Mt. 22:23; Mr. 12:18; Hch. 4:1, 2; 23:6.\f* Y roma c'a ri' rije' xquibij chire ri Jesús: \v 28 Rat ri at jun Tijonel chuka', c'o c'a jun ri nikajo' nikac'utuj chave. Ri Moisés can rutz'iban-vi c'a can chike chi tok jun achin nuya' can ri rixjayil roma ri niquen-el (nicom-el) y man jun ralc'ual nic'oje' can, can jun c'a rach'alal rija' ri c'o chi nic'ule' riq'uin ri malca'n-ixok, richin queri' yec'oje' ta ralc'ual riq'uin ri ixok malca'n. Y vi can ec'o ralc'ual yec'oje' riq'uin ri ixok, ri nabey ala' noc ralc'ual ri caminek chic el.\f + \fr 20:28 \ft Gn. 38:8; Dt. 25:5.\f* \v 29 Y rije' xquibij c'a: Que c'a ri' xec'oje' e vuku' achi'a' cach'alal qui'. Ri nabey xc'ule'. Pero xquen-el (xcom-el), y man jun ralc'ual xc'oje'. \v 30 Xpe ri ruca'n achin, ri rach'alal can ri achin ri caminek chic el, xc'ule' c'a riq'uin ri malca'n-ixok. Pero chuka' re achin re' xquen-el (xcom-el), y man jun ralc'ual xc'oje'. \v 31 Ri rox achin xc'ule' c'a chuka' riq'uin ri malca'n-ixok, pero can achi'el ri xquic'ulvachij-el ri e ca'i' nabey rach'alal, can que chuka' ri' xuc'ulvachij-el rija'. Y che vuku' achi'a' cach'alal qui' quere' xquic'ulvachila-el. Y man jun c'a chique re vuku' achi'a' re' xec'oje' ta can ralc'ual. \v 32 Y pa ruq'uisibel xquen c'a chuka' el (xcom c'a chuka' el) ri ixok. \p \v 33 Y ri achi'a' saduceos xquibij c'a chire ri Jesús: Rat nabij chi xtapon jun k'ij tok ri caminaki' xquec'astej-pe. Tok xtapon c'a ri k'ij ri', ¿achok ixjayil c'a xtoc re ixok re'? Roma che vuku' achi'a' cach'alal qui' xec'oje' riq'uin, xecha'. \p \v 34 Y ri Jesús can jac'ari' xubij chique: Chuvech re ruvach'ulef, ri vinek can c'a yec'ule' na c'a y can c'a yeyatej na quimi'al-quic'ajol richin yec'ule'. \v 35 Jac'a ri e caminaki' chic el, manek chic c'ulubic chiquivech. Romari' ri xquec'astej-el y yo'on k'ij chique richin yebe chila' chicaj,\f + \fr 20:35 \ft 2 Ts. 1:5; Ap. 3:4.\f* man xquec'ule' ta chic, ni man xqueyatej ta chuka' el quimi'al-quic'ajol richin yec'ule'. \v 36 Roma rije' man chic xtapon ta ri camic quiq'uin, roma xque'oc achi'el ri ángeles\f + \fr 20:36 \ft Mt. 22:30; Mr. 12:25.\f* y chuka' e ralc'ual ri Dios\f + \fr 20:36 \ft Ro. 8:23; 1 Co. 15:42, 49, 52; 1 Jn. 3:2; Ap. 5:6-14; 22:9.\f* roma e c'astajinek chic el. \v 37 Y ri caminaki' can yec'astej-vi.\f + \fr 20:37 \ft He. 11:9, 35.\f* Roma ri Moisés rutz'iban can chupan ri ruch'abel ri Dios, tok rija' xutz'et ri ruxulu-quiej, ri jun k'ayis c'o ruq'uixal, nic'at, y xrac'axaj tok xubij ri Dios: Ja yin ri ru-Dios ri Abraham, ri ru-Dios ri Isaac, y ri ru-Dios chuka' ri Jacob,\f + \fr 20:37 \ft Ex. 3:6; Hch. 7:32.\f* xcha'. \v 38 Y vi ta rije' e caminaki' richin jantape', y xa man ta yec'astej chic pe jun bey, ri Dios man ta qui-Dios rije', roma ri Dios can qui-Dios vi ri c'o quic'aslen y man quichin ta ri caminaki'. Roma chuvech ri Dios rije' can e q'ues vi,\f + \fr 20:38 \ft Sal. 16:5-11; 73:23-26; Jn. 11:25; Ro. 4:17; 2 Co. 6:16; 13:4; Col. 3:3, 4; He. 11:16.\f* xcha' ri Jesús. \p \v 39 Y ec'o c'a chique ri etamanela' chirij ri ley ri xquibij chire ri Jesús: Tijonel, xecha' chire. Can kitzij vi ri xabij, xecha'. \p \v 40 Y man chic c'a xquiben ta covil richin c'o ta xquic'utuj-apo chire ri Jesús.\f + \fr 20:40 \ft Mt. 22:46; Mr. 12:34.\f* \s1 Ri Jesús nich'on chique ri achi'a' ri e etamanela' chirij ri ley \p \v 41 Y c'ari' ri Jesús xubij c'a chique: ¿Achique roma tok nibix chi ri Cristo xa choj jun riy-rumam can ri rey David?\f + \fr 20:41 \ft Mt. 22:42; Mr. 12:35.\f* \v 42 Tok xa can ja ri rey David biyon can chupan ri vuj ri rubini'an Salmos: \q1 Chi ri Ajaf Dios xubij chire ri Vajaf ri Cristo: \q1 Catz'uye-pe re pa vajquik'a',\f + \fr 20:42 \ft Sal. 110:1; Hch. 2:34.\f* \q1 \v 43 y xquenya' pan ak'a' ri ye'etzelan avichin, nubij. \m \v 44 Y can k'alaj vi c'a chi ri rey David tok xc'ase' vave' chuvech re ruvach'ulef, xubij Vajaf chire ri Cristo. ¿Y achique c'a roma tok nibix chi ri Cristo xa choj jun riy-rumam can ri rey David? xcha' ri Jesús. \s1 Ri Jesús nuk'alajirisaj ri quimac ri achi'a' e etamanela' chirij ri ley \p \v 45 Y conojel c'a ri vinek ri quimolon-qui' ri chiri', xcac'axaj tok ri Jesús xubij chique ri rutijoxela':\f + \fr 20:45 \ft Mt. 23:1; Mr. 12:38.\f* \v 46 Man c'a tiben achi'el niquiben ri achi'a' e etamanela' chirij ri ley. Roma rije' yalan nika' chiquivech niquicusaj tukutek tak tziek, richin queri' titz'et chi janíla quik'ij. Janíla chuka' nika' chiquivech chi yek'ejelox can (yek'ijalox can) ri pa bey ri acuchi nequimolo-vi-qui' ri vinek. Y ri pa tak nima-jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios, can jac'a ri nabey tak ch'aquet yequicanola', richin queri' tibix chi janíla quik'ij. Y can que c'a chuka' ri' yequibanala' ri pa nima'k tak va'in.\f + \fr 20:46 \ft Mt. 23:5; Lc. 11:43.\f* \v 47 Y re achi'a' c'a chuka' re' yequelesala' ronojel qui-cosas ri malcani'a' tak ixoki'. Y xe richin quenimex chi rije' e utz tak vinek, yeyaloj tok yequibanala' oración chire ri Dios. Pero rije' can xtika-vi más ruc'ayeval pa quivi', roma ri quimac janíla q'uiy,\f + \fr 20:47 \ft Mt. 11:22, 24; 23:14; Lc. 10:10-16; 12:47, 48.\f* xcha' ri Jesús. \c 21 \s1 Ri rusipanic ri malca'n-ixok \p \v 1 Ri chiri' c'a ri pa rachoch ri Dios, ri Jesús xerutz'et c'a chi ri vinek beyoma' niquiyala' can mero ri chiri' acuchi niyalox-vi can ri mero pa rachoch ri Dios.\f + \fr 21:1 \ft Mr. 12:41.\f* \v 2 Y que c'a chuka' ri' xutz'et jun malca'n-ixok ri can nik'alajin chi man beyon ta, chi xuya' can ca'i' tak mero ri man rubanon ta ni jun centavo.\f + \fr 21:2 \ft Mr. 12:42.\f* \v 3 Y tok ri Jesús xutz'et re jun malca'n-ixok re', xuc'ut c'a chiquivech ri rutijoxela', y xubij chique: Can kitzij c'a ninbij chive chi yin nintz'et chi xa ja la ixok la' ri xyo'on can más q'uiy que chiquivech ri e yoyon can mero.\f + \fr 21:3 \ft Pr. 3:9; 2 Co. 8:12.\f* \v 4 Roma rija' stape' can man jun oc ri c'o riq'uin, xuya' c'a can ronojel ri c'o riq'uin, y xuya' can chupan la acuchi ec'o-vi ri sipanic ri e banon chire ri Dios. Jac'a la beyoma', stape' janíla q'uiy mero niquiyala' can, xa juba' oc chire ronojel ri beyomel ri c'o quiq'uin, xcha' ri Jesús. \s1 Ri Jesús nubij yan ri xtiban chire ri rachoch ri Dios \p \v 5 Y ec'o c'a ri quichapon tzij chirij ri rachoch ri Dios.\f + \fr 21:5 \ft Mt. 24:1; Mr. 13:1.\f* Y niquibila' c'a chi janíla jebel rubanic, chi ruyon jebel tak abej ri e ucusan richin banon, y chi ronojel ri vikobel (vekobel) ruyon sipanic quichin ri vinek, xecha'. Y ri Jesús xubij c'a chique: \v 6 Xtapon c'a jun k'ij tok ronojel re nitz'et vave' xquevulex na y man xquepa'e' ta chic can. Ronojel re nimalej tak abej re e ucusan chire re jay re', xa can xquec'akalox c'a pe. Can man jun c'a abej ri xtic'oje' ta can achi'el la rubanon vacami,\f + \fr 21:6 \ft 1 R. 9:7-9; Is. 64:10, 11; Jer. 5:10; 7:11, 14; Lm. 2:6-8; Ez. 7:20-22; Mi. 3:12; Mt. 24:2; Mr. 13:2; Lc. 19:44.\f* xcha'. \s1 Ri xquebanatej yan tok can c'a man jani niq'uis re tiempo re kachapon \p \v 7 Y ri tijoxela' xquic'utuj c'a chire ri Jesús: Tijonel, xecha'. ¿Jampe' c'a xtic'ulvachitej ri xabij yan ka chirij ri rachoch ri Dios? ¿Y achique retal richin queri' ninabex chi nibanatej yan? xecha'. \p \v 8 Y ri Jesús xubij chique: Can jebel c'a tichajij-ivi' richin man yixk'olotej. Roma e q'uiy ri xquepe, xtiquibij: Ja yin ri Cristo. Ja tiempo re' xoka', xquecha'. Pero rix man que'inimaj, ni man chuka' que'itzekelbej.\f + \fr 21:8 \ft Mt. 24:4; Mr. 13:5; 2 Co. 11:13-15; Ef. 5:6; 2 Ts. 2:3; 2 Ti. 3:13; 1 Jn. 4:1; Ap. 12:9.\f* \v 9 Y tok xtivac'axaj c'a chuka' chi ec'o ruvach'ulef c'o oyoval najin chiquicojol o ri vinek pa ch'aka' tinamit niquibanala-ka oyoval chiquivech, man c'a tixibij-ivi', roma nabey can c'o na chi nibanatej quere', pero man can ta ja chuka' re' ri ruq'uisibel tak k'ij richin re ruvach'ulef. \p \v 10 Y ri Jesús xubij c'a chuka': Jun tinamit xtiyacatej-el richin nerubana' oyoval riq'uin jun chic tinamit. Ec'o c'a chuka' e nima'k tak ruvach'ulef xqueyacatej-el richin chi nequibana' oyoval quiq'uin ch'aka' chic nima'k tak ruvach'ulef.\f + \fr 21:10 \ft Mt. 24:7.\f* \v 11 Xquepe nimalej tak silonel (cab-raken), vayjal y yabil xabachique lugar chire re ruvach'ulef. Xtuya' c'a jun nimalej xibinri'il ri xquebanatej y xquetz'etetej chupan re caj, ri man jun bey e tz'eton ta. \p \v 12 Y tok man jani tibanatej ronojel re', rix xquixchap y xtiban c'a chive chi nitej pokon, roma ri ruch'abel ri Dios. Xquixuc'uex c'a chiquivech ri principal-i' ri pa tak nima-jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios. Xquixtz'apex pa cárcel. Xquixuc'uex chiquivech k'atoy tak tzij; chiquivech reyes y ch'aka' chic k'atoy tak tzij. Ronojel c'a re' xtic'ulvachila' roma ic'uan ri nubi' yin.\f + \fr 21:12 \ft Jn. 15:20; Hch. 4:3; 5:18; 12:4; 16:24; 25:23; Ap. 2:10.\f* \v 13 Y tok quere' c'a xtiban chive coma ri vinek, jari' tok xquixtiquir xquinik'alajirisaj chiquivech.\f + \fr 21:13 \ft Fil. 1:28; 2 Ts. 1:5.\f* \v 14 Y can toka' c'a chi'ic'u'x chi man jun nic'atzin-vi chi rix janíla nich'ob\f + \fr 21:14 \ft Mt. 10:19.\f* ri achique c'o chi ne'ibij richin nito-ivi', \v 15 roma can ja yin ri xquiyo'on ch'abel chive. Y xtinya' chuka' etamabel chive richin queri', riq'uin ri etamabel ri' xtitz'apej quichi' ri ye'etzelan ivichin.\f + \fr 21:15 \ft Hch. 6:10.\f* \v 16 Y xquixjachalox c'a pa quik'a' ri ye'etzelan ivichin. Y riq'uin juba' ri ite-itata', ri ivach'alal o ri can e ivachibil ri xquejachon ivichin. Y ec'o c'a chive rix ri can xquecamisex.\f + \fr 21:16 \ft Mi. 7:6; Hch. 7:59; 12:2.\f* \v 17 Xa can xquixetzelex-vi c'a coma conojel, roma icukuban ic'u'x viq'uin yin.\f + \fr 21:17 \ft Mt. 10:22; 2 Ti. 3:12.\f* \v 18 Pero man c'a tixibij-ivi', roma ri Dios can yixruchajij-yixruvaraj, y chuvech rija' man jun ti rusmal ivi' ri xtitzak can choj queri'.\f + \fr 21:18 \ft Mt. 10:30.\f* \v 19 Y vi nicoch' ronojel,\f + \fr 21:19 \ft Ro. 5:3; Stg. 1:3.\f* xtivil c'a ri utzilej c'aslen ri man q'uisel ta. \p \v 20 Y tok xtitz'et c'a chi ri tinamit Jerusalem surin rij (sutin rij) coma achi'a' e richin oyoval, tivetamaj c'a ri' chi xa juba' chic tiempo nrajo' richin chi ri tinamit xtivulex.\f + \fr 21:20 \ft Mt. 24:15.\f* \v 21 Romari', vi rix ixc'o pa Judea, quixanmej c'a el y te'ivevaj-ivi' ri pa tak juyu'. Y vi pa tinamit Jerusalem ixc'o-vi, quixanmej c'a pe chupan. Y vi pa tak juyu' ixc'o-vi, man chic c'a quixtzolin-apo ri pa tinamit. \v 22 Roma tok xtapon c'a ri k'ij richin ri tijoj-pokonal, jac'ari' tok ri tinamit ri' xtuc'ul ruq'uexel ronojel ri e rubanalon, y can xtibanatej c'a ronojel ri tz'ibatel can chupan ri ruch'abel ri Dios.\f + \fr 21:22 \ft Dn. 9:26, 27; Zac. 11:1.\f* \v 23 Y chupan ri k'ij ri' xtic'o c'a ruvi' tijoj-pokonal xtipe pa ruvi' re ruvach'ulef. Can xtika' c'a ri royoval ri Dios pa ruvi' re tinamit re'. Y roma ri tijoj-pokonal ri', c'ayef c'a xtuben chique ri ixoki' ri coyoben chic alanen y chuka' c'ayef xtuben chique ri ixoki' ri c'a niquiya' na quitz'un tak cal. Can tok'ex c'a quivech ri e te'ej chupan ri tiempo ri'. \v 24 E janíla c'a q'uiy vinek xquequen (xquecom) pa quik'a' ri achi'a' e richin oyoval. Y ri ch'aka' chic chique ri vinek xque'uc'uex-el coma ri achi'a' e richin oyoval. Xque'uc'uex c'a pa ch'aka' chic ruvach'ulef. Y re tinamit Jerusalem xtixek'-xtipalibex coma vinek ri xa man e israelitas ta. Pero man richin ta c'a jantape' queri' xtiquiben, roma ri k'ij ri yo'on chique xa xtic'o.\f + \fr 21:24 \ft Dn. 9:27; Ro. 11:25.\f* \s1 Ri xquebanatej tok nipe yan ri Jesús \p \v 25 Y q'uiy c'a ri man jun bey e banatajinek ta y man jun bey e tz'eton ta xquec'ulvachitej chupan ri k'ij, ri ic' y ri ch'umila'. Y ri vinek c'a ri ec'o chuvech re ruvach'ulef man xtiquil ta achique xtiquiben, xa xtisach quic'u'x roma ri nimalej ya' nibix mar chire, can xtic'o c'a ruvi' xtik'ajan, roma xtibolko't janíla.\f + \fr 21:25 \ft 2 P. 3:10, 12.\f* \v 26 Y ri vinek roma ri can coyoben c'a ri achique xtic'ulvachitej chuvech re ruvach'ulef, xtipe quicamic roma ri xibinri'il ri'. Roma hasta ronojel ri nimalej tak uchuk'a' ri e richin ri chicaj xquesilon roma ri ruchuk'a' ri Dios. Can chi jun vi c'a ri caj xtisilon.\f + \fr 21:26 \ft Mt. 24:29.\f* \v 27 Y jac'ari' tok xquinquitz'et yin ri xinalex chi'icojol,\f + \fr 21:27 \ft Ap. 14:14.\f* chi yika-pe pa jun sutz',\f + \fr 21:27 \ft Hch. 1:11; Ap. 1:7.\f* riq'uin chic nimalej uchuk'a' y riq'uin chuka' chic jun nimalej nuk'ij-nuc'ojlen, xcha' ri Jesús. \v 28 Y jac'a rix, xcha' ri Jesús chique ri rutijoxela', tok xtitz'et chi ronojel re' yec'ulvachitej chic, quixquicot y tic'oje-el más ivuchuk'a',\f + \fr 21:28 \ft Mr. 13:28.\f* roma can napon yan ri k'ij richin yixcolotej-el chuvech ronojel tijoj-pokonal richin re ruvach'ulef, xcha' ri Jesús. \p \v 29 Y jac'ari' tok rija' xubij chuka' jun c'ambel-tzij chique: Que'itzu' na pe' ri che', xcha' ri Jesús. Titzu' ri víquix (higo) o xabachique chic chi che'. \v 30 Tok xa can niquichop yan pe quelic ri quixak, ivetaman c'a ri' chi ri ru-tiempo ri job noka' yan. \v 31 Y que c'a ri' tok xtitz'et chi ec'o chic yec'ulvachitej chupan ri k'ij, ri ic' y ri ch'umila', y ronojel ri xinbij yan ka nibanatej chic, tivetamaj c'a ri' chi noka' yan ri k'ij chire ri utzilej ruk'atbel-tzij ri Dios. Rija' can noc'oje' c'a chikacojol. \p \v 32 Y tivac'axaj c'a jebel re xtinbij chive re vacami: Ronojel re' xtic'ulvachitej, tok ri vinek richin re tiempo re' c'a man jani queq'uis-el chuvech re ruvach'ulef. \v 33 Y re ruvach'ulef y ri caj can e richin vi yeq'uis. Jac'a ri nuch'abel man xtiq'uis ta queri', xa can xtibanatej-vi ri nubij. \p \v 34 Y tichajij c'a ri ic'aslen. Man tibe ivánima chirij ri va'in; man quixk'aber; y chuka' man xaxe ri nic'atzin chive chuvech re ruvach'ulef ri nich'ob, y c'a tok xtina' xa jari' xoka' ri k'ij, richin chi yin xquinoka'.\f + \fr 21:34 \ft Ro. 13:13; 1 P. 4:7.\f* \v 35 Xa xtoka' achi'el jun colo' ri nirarin (nirapin). Queri' rubanic tok xtoka' pa quivi' conojel ri vinek ri ec'o chuvech re ruvach'ulef.\f + \fr 21:35 \ft 1 Ts. 5:2; 2 P. 3:10; Ap. 3:3.\f* \v 36 Roma c'a ri' can tichajij-apo jebel ri ic'aslen. Y tibana' chuka' orar jantape',\f + \fr 21:36 \ft Mt. 25:13; Mr. 13:33; Lc. 18:1; Ef. 6:13.\f* richin yixcolotej chuvech ronojel ri tijoj-pokonal ri xtipe pa ruvi' re ruvach'ulef, y richin chuka' utz yixapon c'a chinuvech yin ri xinalex chi'icojol,\f + \fr 21:36 \ft 1 Jn. 2:28.\f* xcha' ri Jesús chique ri rutijoxela'. \p \v 37 Y ri pak'ij, ri Jesús c'o c'a chiri' ri pa rachoch ri Dios, yerutijoj ri vinek riq'uin ri ruch'abel ri Dios. Y ri chak'a' nibe ri chiri' pa juyu' rubini'an Olivos,\f + \fr 21:37 \ft Lc. 22:39; Jn. 8:1, 2.\f* y chiri' nic'oje-vi. \v 38 Y roma c'a ri Jesús nutzijoj ri ruch'abel ri Dios ri chiri' pa rachoch ri Dios, can e janíla c'a vinek ri ye'apon nimak'a' yan richin nicac'axaj.\f + \fr 21:38 \ft Hag. 2:7; Mal. 3:1.\f* \c 22 \s1 Ri principal-i' tak sacerdotes y ri etamanela' chirij ri ley xquich'ob yan c'a achique niquiben richin niquicamisaj ri Jesús \p \v 1 Y xa chua'k-cabij c'a ri quinimak'ij ri israelitas chiri', jun nimak'ij tok niquitej caxlan-vey ri manek ch'en (ch'amilej-k'or) riq'uin, y niquibij pascua chire.\f + \fr 22:1 \ft Mt. 26:2; Mr. 14:1.\f* \v 2 Y jari' c'a tok ri principal-i' tak sacerdotes y ri etamanela' chirij ri ley niquich'obola' c'a achique ta rubanic niquiben richin queri' niquicamisaj ri Jesús.\f + \fr 22:2 \ft Sal. 2:2; Jn. 11:47.\f* Pero xa quixibin-qui' chiquivech ri vinek. \p \v 3 Y ri Judas ri jun chique ri cablajuj rutijoxela' ri Jesús, ri tijoxel ri xbix chuka' Iscariote chire, can nisamej chic vi ri Satanás pa ránima.\f + \fr 22:3 \ft Mt. 26:14.\f* \v 4 Romari' ri Judas ri' xbe c'a quiq'uin ri principal-i' tak sacerdotes y quiq'uin chuka' ri ye'uc'uan quichin ri e chajinela' ri chiri' pa rachoch ri Dios, y xch'on quiq'uin chirij ri achique rubanic xtuben richin nujech ri Jesús pa quik'a'. \v 5 Y rije' can janíla c'a xequicot tok xcac'axaj ri', y xquisuj ru-mero\f + \fr 22:5 \ft Zac. 11:12; 1 Ti. 6:10.\f* romari'. \v 6 Ri Judas can xberusuju' c'a can ri Jesús chique. Y xuchop c'a ruch'obic jampe' tok xtujech pa quik'a', y can c'a ja tok man quimolon ta qui' vinek riq'uin.\f + \fr 22:6 \ft Mt. 26:5; Mr. 14:2.\f* \s1 Ri nima-va'in \p \v 7 Tok xoka' ri nimak'ij, k'ij richin nitij ri caxlan-vey manek ch'en (ch'amilej-k'or) riq'uin, y tok yecamisex chuka' ri tak carne'l ri richin ri pascua,\f + \fr 22:7 \ft Mt. 26:17; Mr. 14:12.\f* \v 8 ri Jesús xerutek c'a el ri Pedro y ri Juan, y xubij c'a el chique: Quixbiyin y tibana' rutzil ri xtikatej chupan re pascua re'. \p \v 9 Y ri ca'i' tijoxela' xquic'utuj c'a chire: ¿Acuchi c'a navajo-vi chi nikaben ruchojmil? \p \v 10 Y ri Jesús xubij chique: Tok xquixapon ri pa tinamit Jerusalem, xtitz'et c'a chi c'o jun achin aj-ic' ri ruc'amon-pe ruya' pa jun cucu' (k'e'l). Tivojkaj c'a el re achin re' c'a achique jay xtoc-vi. \v 11 Y tibij c'a chire ri tata'aj chupan ri jun jay ri': Ri Katijonel rubin c'a pe: ¿Achique jay re vave' pan avachoch ri utz ta richin ninben ri va'in richin re pascua e vachibilan ri nutijoxela'? quixcha' chire. \v 12 Y ri rajaf-jay xquixruc'uaj c'a pa jun ruca'n vik jay (cavek jay). Y chiri' c'o jun nima-jay ri chojmirisan chic rupan. Ja ri chiri' tibana-vi rutzil ri xtikatej richin re pascua, xe'uche'ex-el. \p \v 13 Y ri ca'i' tijoxela' xebe c'a. Y can achi'el ri rubin-el ri Jesús chique, can queri' ri xbanatej. Y rije' can xquiben-vi c'a rutzil ronojel ri nic'atzin richin ri va'in richin ri pascua ri'. \p \v 14 Y tok xapon c'a ri hora, ri Jesús y ri cablajuj apóstoles xetz'uye-apo ri pa mesa.\f + \fr 22:14 \ft Mt. 26:20.\f* \v 15 Y ri Jesús xubij c'a chique: Can janíla nurayiben-pe chi nabey chi yinapon chuvech ri camic, junan nikaben can re jun va'in richin re jun pascua re'. \v 16 Roma can ninbij-vi c'a chive, chi can c'a ja tok c'o chic na ri utzilej ruk'atbel-tzij ri Dios, y tok banatajinek chic na ronojel ri nic'ulun-vi chi tzij ri pascua, can c'a jari' tok xtinben chic re jun va'in re'.\f + \fr 22:16 \ft Jn. 6:27, 50; Hch. 10:41; 1 Co. 5:7, 8; He. 10:1-10; Ap. 19:9.\f* \p \v 17 Y ri Jesús xuchop c'a jun vaso ri c'o ruya'al-uva chupan, y tok rumatioxin chic chire ri Dios, xubij: Tikumu' c'a can chi'ivonojel. \v 18 Roma can ninbij-vi c'a chive, chi can c'a ja tok c'o chic na ri utzilej ruk'atbel-tzij ri Dios, can c'ari' tok xtinkun chic jun bey ruya'al-uva.\f + \fr 22:18 \ft Jue. 9:13; Sal. 104:15; Is. 24:9; 25:6; 55:1; Zac. 9:15; Mt. 26:29; Mr. 14:25.\f* \p \v 19 Y que c'a chuka' ri' xuq'uen-apo jun caxlan-vey, y tok rumatioxin chic chire ri Dios, xuper (xupir) ri caxlan-vey y xuya' chique ri rutijoxela' y xubij: Re' natabel vichin yin. Can titija' c'a. Roma ri nuch'acul can xtijach c'a richin chi napon pa camic, richin yixcolotej.\f + \fr 22:19 \ft 1 Co. 11:24.\f* \p \v 20 Y tok e va'inek chic, ri Jesús xuchop c'a chuka' ri vaso ri c'o ruya'al-uva chupan, y xubij: Re ruya'al-uva re', jare' ri nuquiq'uel ri xtibiyin tok xquiquen (xquicom). Riq'uin c'a re nuquiq'uel re', can jac'are' xc'achoj ri c'ac'a' trato ri rajovan-pe ri Dios chi nuben quiq'uin ri vinek.\f + \fr 22:20 \ft 1 Co. 10:16.\f* Ri nuquiq'uel ri xtibiyin, richin chi yixcolotej. \p \v 21 Y vacami c'a, ri achin ri xquijachon-el pa quik'a' ri vinek, can c'o c'a pe viq'uin re pa mesa.\f + \fr 22:21 \ft Sal. 41:9; Mr. 14:18; Jn. 13:21, 26.\f* \v 22 Can tivac'axaj c'a re ninbij chive, chi yin ri xinalex chi'icojol, can yibe-vi pa camic, roma can jare' ri ruch'obon ri Dios pa nuvi'.\f + \fr 22:22 \ft Hch. 2:23; 4:28.\f* Pero tok'ex c'a ruvech ri xtijachon-el vichin yin ri xinalex chi'icojol, xcha' ri Jesús. \p \v 23 Y jari' tok ri rutijoxela' ri Jesús niquibila-ka chiquivech chi achique cami ri xtijachon-el richin ri Jesús. \s1 Man tikanimirisaj-ki' \p \v 24 Y re tijoxela' re' xquich'ojila' c'a chuka' chiquivech achique ri más nim ruk'ij chiquicojol rije'.\f + \fr 22:24 \ft Mr. 9:34; Lc. 9:46.\f* \v 25 Pero ri Jesús xa xubij chique: Ri k'atoy tak tzij richin re ruvach'ulef, roma can ec'o ri vinek pa quik'a', romari' can niquina' chi ja rije' ri e cajaf.\f + \fr 22:25 \ft Mt. 20:25.\f* Y ri achi'a' can c'o quik'a' chique ri vinek, can achi'a' e banoy-utzil nibix chique. \v 26 Jac'a chi'icojol rix nutijoxela' man que ta ri'. Roma ri más nim ruk'ij chi'icojol rix, nic'atzin chi nuna-ka-ri' chi xa más co'ol que chiquivech ri rachibil. Y ri jun chive rix ri nic'oje' pan ivi', nic'atzin chi nuna-ka-ri' chi xa manek ruk'ij y nuch'utinirisaj-ri' richin nusuj-ri' chubanic xabachique samaj.\f + \fr 22:26 \ft Lc. 9:48; Stg. 4:6; 1 P. 5:3.\f* \v 27 Roma c'a ri', ¿ja cami ri c'o pa mesa nilix-apo ri más ruk'ij, o ja ri ilinel? ¿Man ja ta cami ri c'o pa mesa nilix-apo ri más ruk'ij? Pero chinuvech yin man que ta ri', roma yin xa achi'el ri ilinel inc'o chi'icojol.\f + \fr 22:27 \ft Fil. 2:7.\f* \p \v 28 Rix can ixc'o c'a pe viq'uin chupan ri tijoj-pokonal\f + \fr 22:28 \ft He. 2:18.\f* ri yetejtoben vichin. \v 29 Roma c'a ri', yin xtinya' jun k'atbel-tzij pan ik'a' rix, can achi'el ri rubanon ri Nata' Dios viq'uin yin, \v 30 richin queri' xquixva' y xquixuc'ya' pa jun misma mesa viq'uin,\f + \fr 22:30 \ft Lc. 14:15.\f* tok xa can c'o chic c'a k'atbel-tzij pa nuk'a' yin. Y rix xquixoc c'a k'atoy-tzij pa quivi' ri cablajuj tak tinamit rubanon re nimalej tinamit Israel. \s1 Ri Jesús nubij ri xtuc'ulvachij ri Pedro \p \v 31 Y ri Ajaf Jesús xubij c'a chuka' chire ri jun tijoxel nibix Pedro chire: Simón, Simón, ninbij c'a chave chi ri Satanás xixruc'utuj yan chire ri Dios richin chi yixrutejtobej. Can nrajo' c'a yixrusiloj achi'el nisilox ri trigo chupan ri chaybel.\f + \fr 22:31 \ft Am. 9:9; 1 P. 5:8.\f* \v 32 Pero yin can nubanon-vi orar avoma rat, richin queri' can tacukuba' ac'u'x viq'uin. Can xcatapon-vi pa ruk'a' ri Satanás. Pero tok xtitzolin-pe ac'u'x viq'uin, tabana' chique ri ch'aka' chic nutijoxela' chi can tiquicukuba-vi quic'u'x viq'uin,\f + \fr 22:32 \ft Sal. 51:13; Jn. 17:9.\f* xcha' ri Jesús. \p \v 33 Y ri Simón xubij: Ajaf, vi rat xcatuc'uex pa jun cárcel, yibe aviq'uin. Hasta yibe aviq'uin, vi rat xcatapon chuvech ri camic,\f + \fr 22:33 \ft Jn. 13:37.\f* xcha'. \p \v 34 Pero ri Jesús xubij chire: Pedro, yin ninbij c'a chave, chi chupan re ak'a' vacami, man jani tisiq'uin-pe ri mama' tok rat oxi' yan bey tabij chique ri yec'utun chave, chi man avetaman ta nuvech,\f + \fr 22:34 \ft Mt. 26:34; Jn. 13:38.\f* xcha' ri Jesús chire ri Pedro. \s1 Ri Jesús c'o ri xubij chique ri rutijoxela' tok napon yan chuvech ri camic \p \v 35 Y ri Jesús xuc'utuj c'a chique ri rutijoxela': Tok ri jun bey xixintek y man xinvajo' ta richin xic'uaj pekes (morral), ni mero, ni jun chic c'ulaj xajab,\f + \fr 22:35 \ft Mt. 10:9; Mr. 6:8, 9; Lc. 9:3; 10:4.\f* ¿c'o cami ri xivajo' y man xivil ta? xcha'. \p Y rije' xquibij chi man jun. \p \v 36 Y ri Jesús xubij c'a chique: Jac'a re vacami jun vi chic ri rubanic nrajo'. Roma vacami ri c'o pekes (morral) riq'uin, tuc'uaj. Ri c'o ru-mero, tuc'uaj chuka'. Y ri manek rumachet, tuc'ayij ri ruk'u' y c'ari' tulok'o' jun richin. \v 37 Y vacami quere' ninbij chive, roma c'o chi nibanatej achi'el ri nubij chupan ri ruch'abel ri Dios ri tz'ibatel can. Ri chiri' nubij c'a: Can achi'el chuka' jun aj-mac xban chire. Queri' ri tz'ibatel can. Y re' can xtibanatej na vi viq'uin yin. Ronojel c'a ri e tz'ibatel can chuvij yin chupan ri ruch'abel ri Dios, can xquebanatej na vi,\f + \fr 22:37 \ft Is. 53:12; Mr. 15:28, 29; 2 Co. 5:21; Ga. 3:13.\f* xcha' ri Jesús. \p \v 38 Y ri tijoxela' xquibij c'a chire ri Jesús: Ajaf, vave' c'o ca'i' machet. \p Pero ri Jesús xubij chique: Man chic tinataj ri', xcha'. \s1 Ri Jesús nuben orar \p \v 39 Ri Jesús tok elenek chic c'a el ri chiri', xbe c'a ri acuchi can tibe-vi. Rija' xbe c'a ri pa juyu' Olivos.\f + \fr 22:39 \ft Mt. 26:30, 36; Mr. 14:26, 32; Jn. 18:1.\f* Y ri rutijoxela' can e tzeketel-vi el chirij. \v 40 Y tok xe'apon c'a, xubij chique: Tibana' orar y tic'utuj chire ri Dios richin chi tok yixtejtobex man quixtzak pa mac.\f + \fr 22:40 \ft Mt. 6:13; Mr. 14:38.\f* \p \v 41 Y ri Jesús xbiyin chic c'a apo jun ca'i' raken-c'an, xxuque-ka chiri', y xuchop c'a nuben orar. \v 42 Y nubij c'a ri pa ru-oración: Nata' Dios, tabana' c'a chi man ta ninc'ovisaj re jun tijoj-pokonal re', vi can queri' ri navajo' chuka' rat. Pero man taben chuka' ri ninrayij yin, xaxe voma ta yin. Roma yin can ninvajo-vi c'a ninben ri arayibel rat,\f + \fr 22:42 \ft Jn. 6:38.\f* xcha'. \p \v 43 Y c'o c'a jun ángel ri petenek chila' chicaj xuc'ut-ri' chuvech, richin noruya-ka ruchuk'a' ri Jesús.\f + \fr 22:43 \ft Mt. 4:11.\f* \v 44 Y can janíla c'a k'axo'n ri c'o pa ránima rija'. Romari' can riq'uin c'a ronojel ránima nuben orar.\f + \fr 22:44 \ft Jn. 12:27; He. 5:7.\f* Y roma chuka' ri k'axo'n ri', ri ya' ri nel chirij man choj ta ya'. Xa achi'el chic nima'k tak tz'uj quic' ri yeka' pan ulef. \p \v 45 Tok ri Jesús xbeyacatej-pe ri acuchi xucul-vi nuben orar, xpe c'a quiq'uin ri rutijoxela', pero tok xoka' quiq'uin, xa quichapon varan, roma bis y cosic noc chique. \v 46 Y ri Jesús xubij c'a chique ri rutijoxela' ri': ¿Achique roma xa yixver? Quixyacatej, tibana' orar y tic'utuj chire ri Dios richin chi tok yixtejtobex,\f + \fr 22:46 \ft Jon. 1:6.\f* man quixtzak pa mac, xcha' chique. \s1 Ri ak'a' tok xchap ri Jesús \p \v 47 Y can c'a nich'on na c'a ri Jesús quiq'uin ri rutijoxela', tok c'a xquina' xe'apon e q'uiy vinek quiq'uin.\f + \fr 22:47 \ft Mt. 26:47; Mr. 14:43; Jn. 18:3.\f* Y can jac'a ri jun chique ri cablajuj rutijoxela' ri rubini'an Judas, can jac'ari' ri uc'uayon-apo quibey ri vinek ri'. Y ri Judas xjel-apo riq'uin ri Jesús richin xutz'ubaj (xutz'umaj). \v 48 Pero ri Jesús xubij c'a chire ri Judas: ¿Xinatz'ubaj (Xinatz'umaj) yin ri xinalex chi'icojol, xe richin yinac'ayij-el pa quik'a' ri ye'etzelan vichin? xcha' ri Jesús. \p \v 49 Y ri tijoxela' tok xquitz'et ri najin rubanic, xquinabej ri achique ri xtec'ulvachitej. Romari' xquibij c'a chire: Ajaf, ¿yojyacatej chiquij riq'uin machet? xecha'. \p \v 50 Y can c'o na vi c'a jun chique ri tijoxela' ri xusoc jun samajel richin ri nimalej sacerdote.\f + \fr 22:50 \ft Mt. 26:51; Mr. 14:47; Jn. 18:10; Ro. 12:19; 2 Co. 10:4.\f* Can xuchoy na vi ri ruxiquin. Y ri ruxiquin ri xuchoy ja ri c'o pa rajquik'a'. \v 51 Y ri Jesús xubij c'a chique ri rutijoxela': Man chic c'a jun tiben. \p Y xpe rija' xuchop ri ruxiquin y xuc'achojirisaj can. \v 52 Y can jac'a ri principal-i' tak sacerdotes, ri e uc'uey quichin ri achi'a' e chajinela' pa rachoch ri Dios, y ri rijita'k tak achi'a' c'o quik'ij, jac'ari' ri e benek chapoy richin ri Jesús. Y rija' xubij chique: ¿Achique c'a xich'ob rix? ¿Xich'ob chi yixpe chuchapic jun elek'on y romari' ic'amon-pe che' y machet? \v 53 Can k'ij-k'ij c'a xic'oje' iviq'uin ri pa rachoch ri Dios, y man jun achique ta xiben chuve. Pero c'a jac'a hora re' ri yo'on chive rix,\f + \fr 22:53 \ft Gn. 3:15; Jn. 12:27; Hch. 2:23; 4:27.\f* hora tok xtich'acon ri k'eku'n, xcha' ri Jesús. \s1 Tok ri Pedro xubij chi man retaman ta ruvech ri Jesús \p \v 54 Xquichop c'a el ri Jesús, y xquic'uaj pa rachoch ri nimalej sacerdote.\f + \fr 22:54 \ft Mt. 26:57; Hch. 8:32.\f* Y ri Pedro e rutzekelben-el,\f + \fr 22:54 \ft Jn. 18:15.\f* pero c'anej c'o-vi can chiquij. \v 55 Y ri chiri' pa nic'aj ruva-jay, ri rusamajela' ri nimalej sacerdote xquibox k'ak', y xetz'uye-apo conojel ri chuchi-k'ak'. Y chuka' ri Pedro xtz'uye-apo chiquicojol.\f + \fr 22:55 \ft Mt. 26:69; Mr. 14:66; Jn. 18:17, 18.\f* \v 56 Y jun c'a ixok raj-ic' ri nimalej sacerdote, tok xutz'et ri Pedro chi tz'uyul chiri' rumek'on-ri', xutzu-xutzu' y xubij: Re jun achin re' rachibil chuka' ri Jesús, xcha'. \p \v 57 Pero ri Pedro xa xrevaj c'a chuvech ri ixok, y xubij: Yin man vetaman ta ruvech ri Jesús, xcha'. \p \v 58 Y c'a juba' ri' c'o chic c'a jun ri xtz'eton-pe richin ri Pedro, y xubij chire: Rat, jun chique ri ec'o riq'uin ri Jesús, xcha'. \p Ri' man yin ta ri', xcha' ri Pedro chire. \p \v 59 C'a jun la'ek hora tik'ax-ka ri', tok c'o chic c'a jun ri xbin chirij ri Pedro: Re achin re', can kitzij vi chi xc'oje' riq'uin ri Jesús, roma can aj-Galilea chuka', xcha'. \p \v 60 Pero ri Pedro xubij chire ri achin: Man nik'ax ta chinuvech achique roma nabij queri', xcha' ri Pedro. \p Y can c'a nich'on na c'a ri Pedro, tok ri mama' xsiq'uin-pe. \v 61 Y ri Ajaf Jesús xtzu'un-pe chirij y xutzu-pe ri Pedro. Y ri Pedro can jac'ari' xoka' chuc'u'x ri rubin can ri Ajaf chire, chi c'a man jani tisiq'uin-pe ri mama' tok rat oxi' yan bey tabij chique ri yec'utun chave, chi man avetaman ta nuvech.\f + \fr 22:61 \ft Mt. 26:75; Mr. 14:72; Jn. 13:38.\f* \v 62 Y ri Pedro xel c'a el y xujik' ok'ej.\f + \fr 22:62 \ft Is. 66:2; Ez. 7:16; 2 Co. 7:10.\f* \s1 Tok ri Jesús xtze'ex coma ri e chajiyon richin \p \v 63 Y ri achi'a' ri e chajiyon c'a richin ri Jesús, yetze'en c'a chirij y niquich'ey c'a.\f + \fr 22:63 \ft Sal. 69:1-21; Is. 50:6; 52:14; Mt. 26:67, 68; Mr. 14:65.\f* \v 64 C'ari' xquitz'apej runak'-ruvech y xquich'ayila' chupalej y niquic'utula' c'a chire: ¿Achique ri xach'ayon? Tabij na c'a chike, yecha' chire. \p \v 65 Y c'o c'a q'uiy ri man utzilej tak tzij ta ri xquibila' chire. \s1 Tok ri Jesús xuc'uex chiquivech ri achi'a' ri pa comon yek'aton tzij \p \v 66 Tok xseker c'a pe, xquimol c'a qui' ri rijita'k tak achi'a' ri c'o quik'ij, ri principal-i' tak sacerdotes, y ri etamanela' chirij ri ley chuka'.\f + \fr 22:66 \ft Sal. 2:1; 22:12, 16; Mt. 27:1; Hch. 4:26.\f* Y ri Jesús xuc'uex c'a apo chiquivech ri achi'a' ri', ri can pa comon yek'aton tzij. Y xquic'utuj c'a chire ri Jesús: \v 67 Tabij c'a chike: ¿Jac'a rat ri Cristo?\f + \fr 22:67 \ft Mt. 26:63; Mr. 14:61.\f* xecha'. \p Pero ri Jesús xubij chique: Vi ninbij chive chi ja yin ri Cristo, man yininimaj ta. \v 68 Y chuka' vi ta c'o ri yenc'utuj-apo chive, man jun xtibij-pe chuve, ni man chuka' xquinivisk'opij ta el. \v 69 Y tok xtik'ax c'a can re jun tijoj-pokonal re', yin ri xinalex chi'icojol, xquibetz'uye' c'a pa rajquik'a' ri Dios ri nitiquir nuben ronojel,\f + \fr 22:69 \ft Sal. 110:1; Dn. 7:13, 14; He. 1:3; 8:1.\f* xcha' ri Jesús. \p \v 70 Can jac'ari' tok conojel xec'utun-apo chire ri Jesús: ¿Can jac'a rat ri Ruc'ajol ri Dios? xecha'. \p Ja', queri', can achi'el ri c'ari' nibij-ka rix,\f + \fr 22:70 \ft Mt. 26:64; Mr. 14:62.\f* xcha' ri Jesús chique. \p \v 71 Y rije' xquibij: Man jun chic tzij nic'atzin chike richin niketamaj chi re Jesús can aj-mac vi. Roma konojel xkac'axaj ri c'ari' nubij-ka,\f + \fr 22:71 \ft Mt. 26:65; Mr. 14:63.\f* xecha'. \c 23 \s1 Tok ri Jesús xuc'uex chuvech ri Pilato \p \v 1 Y c'ari' c'a, conojel ri ec'o chiri' xeyacatej c'a el, y xquic'uaj-el ri Jesús richin nequijacha' pa ruk'a' ri jun k'atoy-tzij rubini'an Pilato.\f + \fr 23:1 \ft Mt. 27:2; Mr. 15:1; Jn. 18:28.\f* \v 2 Y ri chiri' chuvech ri k'atoy-tzij, niquisujula' c'a apo y niquibij: Roj ketaman chi re Jesús q'uiy rumac. Rija' nuya' quina'oj ri vinek. Rija' nubila' chuka' chique ri vinek chi man tiquitoj ri alcaval chire ri rey César. Y chuka' nubila' chi ja rija' ri Cristo, y re' can nuk'alajirisaj c'a chi ja rija' ri Rey,\f + \fr 23:2 \ft 1 R. 21:10-13; Sal. 35:11; 62:4; 64:3-6; Jer. 20:10; 37:13-15; Dn. 3:12; Mt. 17:27; 22:21; Mr. 12:17; Jn. 19:12; Hch. 17:7; 24:5; 1 P. 3:16-18.\f* xecha'. \p \v 3 Y ri Pilato xuc'utuj c'a chire ri Jesús: ¿Ja rat ri qui-Rey ri israelitas? xcha' chire. \p Y ri Jesús xubij chire: Ja', queri'.\f + \fr 23:3 \ft Mt. 27:11; 1 Ti. 6:13.\f* Can achi'el ri xabij, xcha' rija'. \p \v 4 Y c'ari' ri Pilato xubij chique ri principal-i' tak sacerdotes y chique ri vinek chuka': Yin man jun ch'a'oj ninvil chirij re jun achin re',\f + \fr 23:4 \ft Mt. 27:19, 24; Mr. 15:14; Jn. 18:38; 2 Co. 5:21; 1 P. 2:22.\f* xcha'. \p \v 5 Pero rije' man yetane' ta ka. Xa niquitej c'a quik'ij chi niquibila-apo: Xa nuya' quina'oj ri vinek pa ronojel tinamit richin re Judea. Chila' c'a pa Galilea ruchapon-pe rubanic. Y queri' nubanala' ri petenek, y c'a tok xkana' xoka' chuka' re vave' pa tinamit Jerusalem, xecha-apo. \s1 Tok ri Jesús xuc'uex-apo chuvech ri Herodes \p \v 6 Y tok ri Pilato xrac'axaj ri c'ari' niquibij-ka, xuc'utuj c'a chi vi aj-Galilea ri Jesús. \v 7 Tok xbix c'a chire chi kitzij, rija' xutek c'a el ri Jesús chire ri Herodes, ri k'atoy-tzij richin ri Galilea.\f + \fr 23:7 \ft Lc. 3:1.\f* Y man c'ayef ta xuben roma ri Herodes c'o c'a chiri' pa tinamit Jerusalem ri k'ij ri'. \v 8 Y tok ri Herodes xutz'et ri Jesús, janíla xquicot ránima, roma can q'uiy yan c'a k'ij rurayin chi rutz'eton ta. Y q'uiy c'a ri rac'axan chirij. Romari' can rubanon c'a chi can xtutz'et na jun bey tok nuben jun milagro.\f + \fr 23:8 \ft Mt. 14:1; Mr. 6:14; Lc. 9:9.\f* \v 9 Y ri Herodes q'uiy c'a ri xeruc'utula' chire ri Jesús, pero ri Jesús man jun tzij xubij chire. \v 10 Y can ec'o c'a apo chuka' ri principal-i' tak sacerdotes y ri etamanela' chirij ri ley, richin niquisujuj ri Jesús. Rije' can niquitej c'a quik'ij richin yesujun-apo. \v 11 Y ri Herodes y ri e ru-soldados can man jun ruk'ij xquiben chire ri Jesús y xquitze'ej. Xquiya' c'a jun tziek chirij, can achi'el ri yequicusala' ri reyes. Roma chiquivech rije' xa man jun ruk'ij ri Jesús.\f + \fr 23:11 \ft Is. 53:3.\f* Y c'ari' c'a ri Herodes xutzolij chic el chire ri Pilato. \v 12 Ri Herodes y ri Pilato c'o oyoval chiquicojol. Jac'a ri k'ij ri' xa junan quivech xuben can.\f + \fr 23:12 \ft Hch. 4:27; Stg. 4:4.\f* \s1 Ri Pilato xujech c'a el ri Jesús richin chi ticamisex chuvech cruz \p \v 13 Y c'ari' ri Pilato xeroyoj ri e principal-i' tak sacerdotes y ri e cachibil, ri pa comon yek'aton tzij. Y chuka' xeroyoj ri vinek.\f + \fr 23:13 \ft Mt. 27:23; Mr. 15:14; Jn. 18:38.\f* \v 14 Y c'ari' xubij chique: Rix xo'iya' re Jesús pa nuk'a', y nisujuj chi nuyala' quina'oj ri vinek. Pero can chivech c'a rix xinc'utuj-vi chire, y yin nintz'et chi man e rubanalon ta ri ch'a'oj ri nibij rix richin xo'isujubej.\f + \fr 23:14 \ft Dn. 6:4.\f* \v 15 Y chuka' ri Herodes man jun xril chirij, tok xixintek-el riq'uin, y romari' xutzolij chic pe pa nuk'a' yin. Xaxe riq'uin ri' niketamaj chi man jun ch'a'oj rubanon richin queri' nika' ta ri camic pa ruvi'. \v 16 Xtintek c'a ruch'ayic,\f + \fr 23:16 \ft Mt. 27:26; Mr. 15:15; Jn. 19:1; Hch. 5:40, 41.\f* y c'ari' nincol-el, xcha' ri Pilato. \p \v 17 Y ri k'atoy-tzij can c'o c'a chi nucol-el jun preso,\f + \fr 23:17 \ft Mt. 27:15; Mr. 15:6; Jn. 18:39.\f* roma queri' niban ronojel juna' pa ru-tiempo ri pascua, ri jun quinimak'ij ri israelitas. \v 18 Romari' conojel junan xech'on-apo riq'uin uchuk'a', y xquibij: ¡Ja ri Barrabás tacolo-el, y ri Jesús ticamisex!\f + \fr 23:18 \ft Hch. 3:14.\f* xecha'. \p \v 19 Y ri Barrabás kajinek c'a pa cárcel roma xyacatej chirij ri k'atbel-tzij ri chiri' pa tinamit, y rubanon chuka' camic. \v 20 Y ri Pilato, roma c'a can nrajo-vi nucol-el ri Jesús, xch'on chic c'a jun bey chique ri vinek. \v 21 Pero ri vinek xech'on-apo riq'uin cuchuk'a', y xquibij: ¡Ticamisex chuvech cruz! ¡Ticamisex chuvech cruz! \p \v 22 Y pa rox bey ri Pilato xubij c'a chique: ¿Achique c'a mac rubanon chivech re jun achin re'? Yin man jun ch'a'oj ninvil chirij, richin chi nika' ta ri camic pa ruvi'. Xtintek c'a ruch'ayic, y c'ari' nincol-el, xcha'. \p \v 23 Pero ri vinek y ri principal-i' tak sacerdotes, can riq'uin c'a uchuk'a' niquic'utuj-apo chi ticamisex ri Jesús chuvech cruz. Can nik'alajin c'a chi ja ri ch'abel ri xquibila-apo rije' ri xtech'acon. \v 24 Y jari' tok ri Pilato xubij chi tiban c'a achi'el ri niquic'utuj-apo rije'.\f + \fr 23:24 \ft Ex. 23:2; Jn. 19:16.\f* \v 25 Y xucol c'a el ri achin ri xquic'utuj-apo chire chi tucolo-el. Y ri achin ri' xa kajinek c'a pa cárcel roma xyacatej chirij ri k'atbel-tzij y xuben chuka' camic. Jac'a ri Jesús xa xujech-el richin chi ticamisex chuvech cruz, roma can jari' ri xcajo' ri vinek chirij.\f + \fr 23:25 \ft Pr. 17:15.\f* \s1 Tok ri Jesús xbajix chuvech cruz \p \v 26 Y tok ri soldados quic'uan c'a el ri Jesús richin nequibajij chuva ri cruz, xquic'ul c'a jun achin petenek pa juyu', jun achin aj-Cirene y rubini'an Simón. Y ri soldados chirij c'a rija' xquiya-vi-el ri ru-cruz ri Jesús. Can jac'a rija' xuc'uan-el ri cruz, y chirij ri Jesús benek-vi.\f + \fr 23:26 \ft Mt. 27:32.\f* \p \v 27 Y can janíla c'a vinek ri e benek chirij. Y janíla c'a chuka' ixoki' ri ye'ok'en ruvech ri Jesús, y niquibisoj janíla. \v 28 Y ri Jesús xerutzu' c'a, y xubij chique: Ixoki' aj-Jerusalem, man c'a quinivok'ej yin. Xa tivok'ej-ivi' rix, y tivok'ej chuka' quivech ri ac'uala' ec'o iviq'uin. \v 29 Roma can ec'o c'a k'ij xque'oka' tok c'ayef ri xtibanatej. Y romari' xtibitej chi jebel ruva-ruk'ij ri ixok ri man nalan ta, ni man jun bey xroyobej ta jun ac'ual, y man xuya' ta chuka' rutz'un.\f + \fr 23:29 \ft Lc. 21:23.\f* \v 30 Roma jari' tok xtibanatej chi ri vinek can xquech'oviyaj chique ri nima'k tak juyu' y xtiquibila': Quixtzak-pe chikij. Chuka' xquech'oviyaj chique ri cocoj tak juyu' y xtiquibila' c'a: Kojivevaj, xquecha'.\f + \fr 23:30 \ft Is. 2:19; Os. 10:8; Ap. 6:16; 9:6.\f* \v 31 Roma vi chuve yin ri achi'el jun che' rex can niban chi c'o chi ninc'ovisaj tijoj-pokonal, ¿achique ta cami ri man xtiban chique ri xa e achi'el chaki'j tak che'?\f + \fr 23:31 \ft Pr. 11:31; Jer. 25:29; Ez. 20:47; 21:3, 4; 1 P. 4:17.\f* xcha' ri Jesús. \p \v 32 Y ec'o c'a chuka' e ca'i' elek'oma' ri e uc'uan-el, richin yecamisex junan riq'uin ri Jesús.\f + \fr 23:32 \ft Is. 53:12; Mt. 27:38.\f* \v 33 Y tok xe'apon c'a chupan ri jun juyu' rubini'an Calavera,\f + \fr 23:33 \ft Mr. 15:22; Jn. 19:17; He. 13:12.\f* xquibajij c'a ri Jesús chuva ri ru-cruz, y que chuka' ri' ri e ca'i' elek'oma'. Jun xpabex pa rajquik'a', y ri jun chic pa rajxocon (izquierda). \v 34 Y ri Jesús xubij c'a: Nata' Dios, tacuyu' quimac, roma man quetaman ta achique ri ye'ajin chubanic,\f + \fr 23:34 \ft Mt. 5:44; Hch. 3:17; 7:60; 1 Co. 4:12.\f* xcha' ri Jesús. \p Y ri soldados xquiya' pan etz'anen ri rutziak ri Jesús, richin xquitz'et achique chi tziek ri niquic'uala-el chiquijujunal.\f + \fr 23:34 \ft Mr. 15:24; Jn. 1:24.\f* \v 35 Y ri Jesús tzuliben c'a apo coma janíla vinek y coma chuka' ri achi'a' ri can yek'aton-vi tzij chiquicojol ri israelitas. Y conojel c'a re vinek re' niquitze'ej-apo, y niquibila': Rija' e q'uiy xerucol. Vacami tucolo' c'a ri' rija', vi can kitzij chi ja rija' ri Cristo ri cha'on roma ri Dios,\f + \fr 23:35 \ft Sal. 22:17; Zac. 12:10.\f* xecha'. \p \v 36 Y can que chuka' oc ri' niquiben ri soldados. Yetze'en-apo chirij ri Jesús. Yejel-apo riq'uin y niquisujla' jun ch'amilej ruya'al-uva chire. \v 37 Y niquibila' c'a chire chuka': Vi can ja rat ri qui-Rey ri israelitas, tacolo' c'a avi' ayon, yecha' chire. \p \v 38 Y pa ruvi' c'a el ri cruz c'o c'a jun tzij tz'iban chuvech jun tz'alen. Ri tzij c'a ri' tz'ibatel-el pan oxi' ch'abel. Tz'iban pa quich'abel ri aj-Grecia, pa quich'abel ri aj-Roma y pa quich'abel ri israelitas. Y ri tzij ri' nubij c'a: Jare' ri qui-Rey ri israelitas.\f + \fr 23:38 \ft Jn. 19:19.\f* \p \v 39 Y jun c'a chique ri e ca'i' elek'oma' ri ec'o chuka' chuvech qui-cruz, itzel xch'on-apo chire ri Jesús,\f + \fr 23:39 \ft Mt. 27:44; Mr. 15:32.\f* roma xubij: Rat ri nabij chi ja rat ri Cristo, tacolo' c'a avi' rat, y kojacolo' chuka' roj, xcha'. \p \v 40 Jac'a ri jun chic elek'on xchapon, y xubij-apo chire ri jun: ¿Can man naxibij ta avi' chuvech ri Dios chupan re ruc'ayeval re ojc'o-vi riq'uin?\f + \fr 23:40 \ft Ef. 5:11.\f* \v 41 Roj can utz vi rubanic chike, roma yojajin chutojic ri itzel e kabanalon. Jac'a rija' man jun achique ta mac rubanon. \p \v 42 Y ri elek'on ri' xubij c'a apo chire ri Jesús: Quinoka' c'a chi'ac'u'x, tok xcape y ja rat chic ri K'atoy-Tzij,\f + \fr 23:42 \ft He. 1:3; 8:1.\f* xcha'. \p \v 43 Y ri Jesús xubij c'a chire: Kitzij c'a ninbij chave, chi can ja re vacami xcabec'oje' viq'uin ri pa lugar richin quicoten,\f + \fr 23:43 \ft Ap. 2:7.\f* xcha' ri Jesús chire. \s1 Ri rucamic ri Jesús \p \v 44 Y pa nic'aj-k'ij la'ek ri' tok ri ruvach'ulef xk'ekumer. Y ri k'eku'n ri' xq'uis-el ri las tres ri tikak'ij.\f + \fr 23:44 \ft Mr. 15:33.\f* \v 45 Ri k'ij can man xsakirisan ta chic, y jac'ari' tok xel pa ca'i'\f + \fr 23:45 \ft Mt. 27:51.\f* ri tziek ri achok iq'uin ch'aron-vi rupan ri rachoch ri Dios. \v 46 Can jac'ari' tok ri Jesús riq'uin c'a ruchuk'a' xubij: Nata' Dios, pan ak'a' c'a ninjech-vi ri vánima,\f + \fr 23:46 \ft Sal. 31:5.\f* xcha'. Y can xe c'a xubij quere', can jari' xquen-ka (xcom-ka). \p \v 47 Tok ri Capitán quichin ri soldados xutz'et ri xbanatej, xuya' c'a ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios, y xubij c'a: Can kitzij na vi chi re jun achin re' man jun na vi rumac,\f + \fr 23:47 \ft Mt. 27:54.\f* xcha'. \p \v 48 Y janipe' ri vinek ri ec'o-apo y xquitz'et ri xbanatej, niquibajila' c'a ruva-quic'u'x ri xetzolin roma ri k'axo'n c'o pa cánima.\f + \fr 23:48 \ft Lc. 18:13.\f* \v 49 Y ri e etamayon ruvech ri Jesús, y ri ixoki' ri can c'a pa Galilea e tzeketel-pe chirij, c'a nej c'a ec'o-vi-el niquitzu-apo ri xbanatej.\f + \fr 23:49 \ft Sal. 38:11; Jn. 19:25.\f* \s1 Tok xmuk ri Jesús \p \v 50 Y c'o c'a jun achin rubini'an José, y aj pa tinamit Arimatea ri pa Judea nicanej-vi can. Re jun utzilej y chojmilej achin c'a re' cachibil ri achi'a' ri yek'aton tzij chiquicojol ri israelitas.\f + \fr 23:50 \ft Mt. 27:57; Mr. 15:43; Jn. 19:38.\f* \v 51 Y ri José chuka' royoben tok ri Dios xtoc ri K'atoy-Tzij, y romari' tok rija' man xka' ta chuvech ri xquibij ri rachibil chi niban chire ri Jesús.\f + \fr 23:51 \ft Gn. 37:21, 22; 42:21, 22; Ex. 23:2; Lc. 2:25, 38; 1 Ti. 5:22.\f* \v 52 Y rija' xbe c'a riq'uin ri k'atoy-tzij rubini'an Pilato chuc'utuxic ri ruch'acul ri Jesús, richin numuk. \v 53 Y tok rukasan chic c'a pe ri ruch'acul ri Jesús chuva ri cruz, rija' xupis pa jun tziek. Y c'ari' xberumuku' can pa jun jul richin caminek, c'oton chuvech jun juyu' ri xa can abej vi. Y man jun c'a ucusayon ri jul ri'.\f + \fr 23:53 \ft Is. 53:9; Mt. 27:59.\f* \v 54 Pero ri k'ij ri', ri vinek niquichojmirisala' chic c'a qui', roma ri k'ij ri richin uxlanen nitiquir yan. Y can jac'a tok nika' ri k'ij, jari' tok nitiquir.\f + \fr 23:54 \ft Mt. 27:62.\f* \p \v 55 Y ri ixoki' ri can c'a pa Galilea e tzeketel-pe chirij ri Jesús,\f + \fr 23:55 \ft Lc. 8:2.\f* xebe c'a tok xbemuk can; y romari' tok can jebel quetaman ri lugar ri xmuk-vi can, y chuka' xquitzu' can jebel achique rubanic xban can chire ri ruch'acul.\f + \fr 23:55 \ft Mr. 15:47.\f* \v 56 Y tok xetzolej ri pa tak cachoch ri ixoki' ri', xequibanala' cutzil jubulej tak ak'on richin jari' nequiya' can chirij ri Jesús.\f + \fr 23:56 \ft Mr. 16:1.\f* Y xe'uxlan c'a chupan ri jun k'ij richin uxlanen ri', can achi'el nubij chupan ri ley richin ri Moisés.\f + \fr 23:56 \ft Ex. 20:10; Is. 56:2, 6; 58:13; Jer. 17:24.\f* \c 24 \s1 Tok c'astajinek chic ri Jesús \p \v 1 Y nimak'a' yan domingo ri nabey k'ij richin ri semana, ri ixoki' xebe c'a ri chuchi-jul,\f + \fr 24:1 \ft Mt. 28:1; Mr. 16:1; Jn. 20:1.\f* y e quic'ualon-el ri jubulej tak ak'on ri e quibanon-el. Y ec'o c'a chuka' ch'aka' chic ixoki' ri e benek quiq'uin. \v 2 Y tok xe'apon c'a ri chuchi-jul, xquitz'et c'a chi ri abej tz'apebel ruchi' ri jul, elesan chic el. \v 3 Rije' xe'oc c'a apo chupan ri jul,\f + \fr 24:3 \ft Mr. 16:5.\f* y xquitz'et c'a chi ri ruch'acul ri Ajaf Jesús xa man c'o ta. \v 4 Romari' janíla c'a xquixibij-qui', y xsach quic'u'x. Y can jac'ari' tok xequitz'et e ca'i' achi'el achi'a' e pa'el-apo quiq'uin, y niyic'lun ri quitziak. \v 5 Y ri ixoki', roma ri quixibinri'il xquilucuba-ka-qui'. Y jari' c'a tok ri achi'el achi'a' xquibij c'a chique: ¿Achique c'a roma rix chiquicojol caminaki' nicanoj-vi ri xa q'ues?\f + \fr 24:5 \ft 1 Ti. 1:17; Ap. 1:18.\f* \v 6 Ri ruch'acul man chic c'o ta vave'. Rija' xc'astej yan el. Toka' c'a chi'ic'u'x ri xubij chive tok rija' c'a c'o na c'a ri chiri' pa Galilea. \v 7 Rija' xubij c'a chive: Yin ri xinalex chi'icojol, can c'o c'a chi xquijach pa quik'a' ri aj-maqui'. Xquicamisex chuvech-cruz. Y pa rox k'ij xquic'astej-pe,\f + \fr 24:7 \ft Mt. 16:21; Mr. 8:31; Lc. 9:22.\f* xecha' ri e ca'i' achi'el achi'a'. \p \v 8 Y ri ixoki' can xoka' na vi c'a chiquic'u'x ri ch'abel ri rubilon can ri Jesús.\f + \fr 24:8 \ft Jn. 2:22.\f* \v 9 Y tok e tzolijinek chic c'a pe ri chiri' pa jul, xquitzijoj chique ri julajuj apóstoles y ri quimolon-qui' quiq'uin,\f + \fr 24:9 \ft Mt. 28:8; Mr. 16:10.\f* ronojel ri xquitz'et can. \v 10 Ri ixoki' ri xebeyo'on rutzijol chique ri apóstoles ja ri María Magdalena, ri Juana, ri María ri rute' ri Jacobo, y ch'aka' chic ixoki'.\f + \fr 24:10 \ft Lc. 8:3.\f* \v 11 Pero ri apóstoles xa xquich'ob chi ri ixoki' ri' xa achique la ri yequitz'etela', y romari' man xquinimaj ta ri xbix chique coma ri ixoki'.\f + \fr 24:11 \ft Lc. 24:25, 41.\f* \p \v 12 Y ri Pedro can jari' xel-el, y junanin xbe c'a chuchi-jul. Y tok xtzu'un c'a apo chupan ri jul, xutzu' chi ri tziek ec'o can chiri'. Rija' xtzolin c'a el, pero janíla c'a nuch'ob rij ri xbanatej.\f + \fr 24:12 \ft Jn. 20:3, 10.\f* \s1 Ri xquic'ulvachij ca'i' tzekelbey richin ri Jesús tok quichapon-el bey pan Emaús \p \v 13 Y chupan chuka' ri k'ij ri', ec'o c'a e ca'i' chique ri xe'ojkan richin ri Jesús quichapon-el bey richin yebe pan Emaús,\f + \fr 24:13 \ft Mr. 16:12.\f* ri jun ti tinamit nicanej can pa jun la'ek oxi' leguas chire ri tinamit Jerusalem. \v 14 Y yetzijon c'a ri e benek. Niquitzijola' ri xebanatej ri cabijir-oxijir can.\f + \fr 24:14 \ft Dt. 6:7; Mal. 3:16; Lc. 6:45.\f* \v 15 Y tok benek c'a cánima riq'uin ri quitzij ri e benek, y riq'uin ri niquic'utula' c'a chiquivech ka rije', ri Jesús c'astajinek chic el, xuben c'a chi xeberuk'i', y junan xebe.\f + \fr 24:15 \ft Mt. 18:20; Jn. 14:18, 19.\f* \v 16 Ri ca'i' c'a achi'a' ri' can niquitzu-vi c'a ri benek quiq'uin, pero c'o c'a banayon chique richin queri' man niquetamaj ta ruvech.\f + \fr 24:16 \ft 2 R. 6:18, 20; Mr. 16:12; Jn. 20:14; 21:4.\f* \v 17 Y ri Jesús xuc'utuj c'a chique: ¿Achique c'a chi tzij ri ichapon-pe re ix petenek? ¿Y achique roma tok yixbison chuka' yixintz'et yin? xcha'. \p \v 18 Y jun c'a chique rije', ri rubini'an Cleofas,\f + \fr 24:18 \ft Jn. 19:25.\f* xch'on-apo chire y xubij: Man jun la'ek vinek ri c'o chiri' pa tinamit Jerusalem ri man ta etamayon ri xc'ulvachitej chupan ri ca'i-oxi' k'ij can. Y rat chiri' at petenek-vi y man avetaman ta achique ri e c'ulvachitajinek chiri', xcha'. \p \v 19 Y ri Jesús xuc'utuj c'a chique: ¿Achique ri xc'ulvachitej? \p Y rije' xquibij: Ri xuc'ulvachij ri Jesús aj-Nazaret, jun achin ri can k'alajirisey richin ri xbix chire roma ri Dios. Y chuka' can xuc'ut chi c'o ruchuk'a', riq'uin ri nima'k tak milagros ri xerubanala' y chuka' riq'uin ri ruch'abel.\f + \fr 24:19 \ft Jn. 3:2; 6:14; Hch. 2:22.\f* Queri' c'a xk'alajin chiquivech ri vinek y chuka' chuvech ri Dios. \v 20 Pero ri principal-i' tak sacerdotes y ri e cachibil, ri pa comon yek'aton tzij chikacojol, jari' ri xebanon chi xcamisex chuvech cruz.\f + \fr 24:20 \ft Mt. 27:1, 2, 20; Mr. 15:1; Lc. 22:66, 71; 23:1, 5; Hch. 3:13, 15; 4:8, 10, 27; 5:30, 31; 13:27.\f* \v 21 Y roj can xkacukuba' c'a kac'u'x riq'uin chi can ja vi rija' ri petenek chikacolic konojel roj israelitas.\f + \fr 24:21 \ft Hch. 1:6.\f* Pero vacami man jun chic c'a achique xtikaben, roma ja yan re' ri rox k'ij tiquen-el (ticom-el). \v 22 Pero ec'o kachibil ixoki' ri nimak'a' yan xebe chuchi' ri jul, y xojoquixibij.\f + \fr 24:22 \ft Mt. 28:1, 8; Mr. 16:1, 2, 10; Jn. 20:13.\f* \v 23 Roma niquibij chi ri ruch'acul ri Jesús xa man c'o ta ri chiri' pa jul. Y niquibij c'a chuka' chi c'o ángeles xquic'ut-qui' chiquivech, y chi re ángeles re' xquibij chique chi ri Jesús xc'astej yan el. \v 24 Y romari' ec'o c'a chike roj achi'a' ri xebe chuchi-jul richin xbequitz'eta'.\f + \fr 24:24 \ft Lc. 24:12; Jn. 20:3.\f* Y can achi'el ri xbequibij ri ixoki' chike, can queri' ri xbequitz'eta' can ri achi'a', pero ri Jesús man xquitz'et ta can. \p \v 25 Y ri Jesús ri nitzijon benek quiq'uin, xubij c'a chique: Nacanek. Rix xa man oquinek ta c'a pan ivánima ri quibin can ri xek'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can. \v 26 ¿Man quibin ta cami can rije' chi ri Cristo can c'o-vi chi nuc'ovisaj tijoj-pokonal,\f + \fr 24:26 \ft Hch. 17:3.\f* y c'ari' nibe chila' chicaj richin nec'oje' ruk'ij-ruc'ojlen? xcha' chique.\f + \fr 24:26 \ft Fil. 2:6-11; 1 P. 1:11.\f* \p \v 27 Y ri Jesús xuchop c'a rusolic rij chiquivech ri e ca'i' achi'a' ri', ronojel ri e tz'ibatel can chirij rija', chupan ri ruch'abel ri Dios. Xuchop c'a el riq'uin ri e rutz'iban can ri Moisés, c'a riq'uin ri quitz'iban can ri ch'aka' chic achi'a' ri xek'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can.\f + \fr 24:27 \ft Gn. 3:15; 22:18; 26:4; Nm. 21:9; Sal. 16:9; 22; Jer. 23:5; 33:14; Ez. 34:23; 37:25; Dn. 9:24; Mi. 7:20.\f* \p \v 28 Y tok xe'apon c'a ri pa ti tinamit Emaús, ri Jesús xuben chi can choj nik'ax-el. \v 29 Y richin c'a chi nicanej-ka quiq'uin, ri ca'i' achi'a' ri' xquibij chire: Cacanej-ka kiq'uin, roma ri k'ij xa xka' yan ka, y xa can nimoymot chic,\f + \fr 24:29 \ft Gn. 32:26.\f* xecha'. \p Y ri Jesús xoc c'a apo, richin nic'oje-ka quiq'uin. \v 30 Y tok e tz'uyul chic c'a apo ri pa mesa, ri Jesús xuq'uen-apo ri vey, y tok rumatioxin chic chire ri Dios, xuper (xupir) ri vey y xuya' c'a chique. \v 31 Y can c'ari' achi'el xjakatej ri runak'-quivech, y c'ari' xquetamaj ruvech chi can ja ajc'a ri Jesús ri c'o quiq'uin. Ri Jesús xbe chiquivech. \v 32 Y ri ca'i' achi'a' ri' niquibila' c'a chiquivech: Can kitzij vi chi can nuna-vi chic ri kánima tok yojtzijon ri oj petenek, tok rija' xusol rij ri ruch'abel ri Dios chikavech, xecha'. \p \v 33 Ri ca'i' achi'a' ri' can jari' xeyacatej-el ri pa mesa, y xquichop bey richin yetzolin pa Jerusalem. Y xebequila' c'a ri julajuj tijoxela' y ri ch'aka' chic ri can e tzekelbey vi richin ri Jesús,\f + \fr 24:33 \ft Mr. 16:13.\f* quimolon-qui'. \v 34 Y ri tijoxela' y ri ch'aka' chic niquibij c'a: Ri Ajaf Jesús can xc'astej yan na vi el, y xuc'ut yan ri' chuvech ri Simón.\f + \fr 24:34 \ft 1 Co. 15:5.\f* \p \v 35 Y jac'ari' tok ri ca'i' achi'a' xquitzijoj-apo ri xquic'ulvachij tok quichapon-el bey pan Emaús, y xquetamaj ruvech chi ja ri Jesús tok xuper (xupir) ri vey.\f + \fr 24:35 \ft Lc. 24:30, 31.\f* \s1 Tok ri Jesús xuc'ut-ri' chiquivech ri rutijoxela' \p \v 36 Y conojel ri quimolon-qui', c'a yetzijon na c'a chirij ri Jesús, tok xquitz'et c'o chic chiri' chiquicojol, y xubij c'a chique: Ja ta c'a ri uxlanen ri xtic'oje' pa tak ivánima chi'ivonojel,\f + \fr 24:36 \ft Jn. 20:19.\f* xcha'. \p \v 37 Pero rije' xquich'ob chi ri niquitz'et jac'a ri ánima richin ri Jesús, romari' janíla xquixibij-qui'.\f + \fr 24:37 \ft Mt. 14:26; Mr. 6:49.\f* \v 38 Pero ri Jesús xubij chique: ¿Achique roma tok xsach ic'u'x tok xinitz'et y xpe man utzilej tak ch'obonic ta iviq'uin? \v 39 Que'itzu' re nuk'a-vaken. Quinichapa' na pe', y xtitz'et chi can ja vi yin. Roma xa ta in jun ánima achi'el ri nich'ob rix, man ta c'o nuch'acul. Y rix nitz'et chi yin c'o ronojel, xcha' ri Jesús chique. \p \v 40 Y tok ri Jesús rubin chic queri' chique, xeruc'ut c'a ri ruk'a-raken chiquivech. \v 41 Pero rije' man niquinimaj ta. Xa xsach quic'u'x roma ri niquitzu' y roma ri quicoten. Y richin chi niquinimaj, xpe ri Jesús xuc'utuj c'a chique: ¿Man jun cami richin nitij c'o iviq'uin richin nisipaj ta juba' chuve? xcha'. \p \v 42 Y rije' xbequiya-pe chire juba' sa'on quer y juba' cab c'a c'o pa cera. \v 43 Y rija' xuc'ul y xuchop rutijic, richin tiquitz'eta' chi can ja vi rija' ri Jesús.\f + \fr 24:43 \ft Hch. 10:41.\f* \v 44 Y xubij c'a chique: Tok can c'a inc'o c'a iviq'uin, xinbij c'a chive ri xtinc'ulvachij, y chi can nic'atzin na vi chi nibanatej ronojel ri e tz'ibatel can chuvij yin chupan ri ruch'abel ri Dios, achi'el ri e tz'ibatel can roma ri Moisés, ri e tz'ibatel can coma ri ch'aka' chic achi'a' ri xek'alajirisan ruch'abel ri Dios ri ojer can, y ri e tz'ibatel can chupan ri vuj rubini'an Salmos.\f + \fr 24:44 \ft Mt. 16:21; Mr. 8:31, 32; 9:31; Lc. 18:31, 32.\f* \p \v 45 C'ari' rija' xuben chique richin tik'ax chiquivech ri ruch'abel ri Dios ri tz'ibatel can.\f + \fr 24:45 \ft Hch. 16:14; 2 Co. 4:6.\f* \v 46 Y xubij c'a chique: Can tz'ibatel-vi c'a can ri', chi yin ri Cristo c'o chi ninc'ovisaj tijoj-pokonal, y chi can yiquen na vi (yicom na vi), y pa rox k'ij yic'astej-pe, \v 47 y chi ec'o ri xquebe pa nubi' yin richin xtequitzijoj ri ruch'abel ri Dios chique ri vinek chuvech re ruvach'ulef, chi titzolin-pe quic'u'x riq'uin ri Dios richin nicuyutej quimac.\f + \fr 24:47 \ft Gn. 12:3; Sal. 22:27; Is. 49:6; Jer. 31:34; Dn. 9:24; Os. 2:23; Mi. 4:2; Mal. 1:11; Hch. 13:38; Ga. 3:28; 1 Jn. 2:12.\f* Y nitiquiribex-el re pa Jerusalem. \v 48 Y rix ri can xitz'et, tik'alajirisaj c'a ri xitz'et.\f + \fr 24:48 \ft Jn. 15:27; Hch. 1:22.\f* \v 49 Y can tivac'axaj c'a jebel re ninbij can chive, xcha' ri Jesús. Can xtintek c'a pe chive ri rusujun ri Nata' Dios chi nuya-pe chive. Ri rusujun c'a rija' chive rix, ja ri Lok'olej Espíritu. Y jari' ri xtoyo'on-ka ivuchuk'a'. Y can quixc'oje' c'a re vave' pa tinamit Jerusalem c'a ri k'ij tok xtika-pe ri Lok'olej Espíritu,\f + \fr 24:49 \ft Is. 44:3; Jl. 2:28; Jn. 14:16, 17; 15:26; Hch. 1:4.\f* xcha' chique. \s1 Tok ri Jesús xtzolin chila' chicaj riq'uin ri Dios \p \v 50 Y ri Jesús xeruc'uaj-el ri rutijoxela' c'a pa tinamit Betania. Y ri chiri', rija' xerutzekej ri ruk'a' chicaj, y xuc'utuj rutzil ri Dios pa quivi' rije'. \v 51 Y ri Jesús jari' c'a ri najin chubanic tok ja yan ri' xuch'er-el-ri'. Jac'ari' tok xyacatej-el pa cak'ik' y xuc'uex c'a el chicaj riq'uin ri Dios.\f + \fr 24:51 \ft 2 R. 2:11; Ef. 1:20.\f* \v 52 Y ri tijoxela' can xquiya' c'a ruk'ij ri Jesús ri chiri'.\f + \fr 24:52 \ft Mt. 28:9, 17.\f* C'ari' xetzolin pa tinamit Jerusalem. Rije' can janíla c'a quicoten c'o pa cánima. \v 53 Y can k'ij-k'ij c'a ec'o ri pa rachoch ri Dios\f + \fr 24:53 \ft Hch. 2:46.\f* richin niquiya' ruk'ij ri Dios y niquinimirisaj rubi'. Can que c'a ri'.