\id ACT - Central Cakchiquel (Guatemala) -2012 (DBL -2013) \h HECHOS \toc1 Vuj chirij ri xquibanala' ri apóstoles \toc2 Hechos \toc3 Hch \mt1 Vuj chirij ri xquibanala' ri apóstoles \c 1 \s1 Ri Lok'olej Espíritu can xtipe-vi \p \v 1 Nimalej Teófilo,\f + \fr 1:1 \ft Lc. 1:3.\f* chupan c'a ri jun vuj ri xinben-el chave nabey, nutz'iban c'a el ri samaj ri xutiquiriba' can rubanic ri Jesús, y ri xutiquiriba' chuka' can ruc'utic chiquivech ri vinek. \v 2 Y xutanaba' can chupan ri k'ij tok rija' xbe chila' chicaj.\f + \fr 1:2 \ft 1 Ti. 3:16.\f* Pero tok rija' c'a man jani nibe chila' chicaj, riq'uin ri ruchuk'a' ri Lok'olej Espíritu xubij c'a chique ri ru-apóstoles ri e rucha'on, ri nic'atzin chi niquiben\f + \fr 1:2 \ft Mt. 28:19; Mr. 16:15; Jn. 20:21.\f* can, tok rija' xtibe. \v 3 Y rija' can xutej pokon, y xcamisex. Pero tok rija' c'astajinek chic pe, xuc'utula' c'a ri' chiquivech.\f + \fr 1:3 \ft 1 Co. 15:5.\f* Cavinek k'ij ri xubanala' queri'. Y c'o ch'aka' chic ri xubanala' richin tetamex chi can q'ues vi. Y c'o c'a chuka' xubila' chique chirij tok ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios. \p \v 4 Y jun bey tok ri Jesús y ri e ru-apóstoles quimolon-qui', ri Jesús xubij chique: Quixc'oje' c'a re vave' pa tinamit Jerusalem,\f + \fr 1:4 \ft Lc. 24:49.\f* y tivoyobej ri nubin chive; tivoyobej c'a ri rusujun-pe ri Dios chi can nuya'.\f + \fr 1:4 \ft Jn. 14:16, 26; 15:26; 16:7.\f* \v 5 Roma rix ivetaman chi ri Juan riq'uin ya' xeruben bautizar ri vinek. Jac'a rix, pa ca'i-oxi' k'ij apo, riq'uin ri Lok'olej Espíritu xquixban bautizar,\f + \fr 1:5 \ft Mt. 3:11; Hch. 11:16.\f* xcha' ri Jesús. \s1 Tok ri Jesús xtzolin-el chila' chicaj \p \v 6 Y ri quimolon c'a qui' xquic'utuj chire ri Jesús: Ajaf, ¿man cami ja ta k'ij re' tok yojacol roj israelitas y nic'oje' chic ri k'atbel-tzij pa kak'a'?\f + \fr 1:6 \ft Is. 1:26; Dn. 7:27; Am. 9:11; Lc. 17:20.\f* xecha' chire. \p \v 7 Pero ri Jesús xubij chique: C'a ja na ri Dios nibin jampe' xtibanatej ri', y man nic'atzin ta chi nivetamaj rix.\f + \fr 1:7 \ft Dt. 29:29; 1 Ts. 5:1.\f* \v 8 Xaxe c'a tivetamaj, chi tok ri Lok'olej Espíritu xtika-pe pan ivi', xtic'ul c'a uchuk'a', y xquinik'alajirisaj chique ri vinek pa tinamit Jerusalem, y chique ri vinek ri ec'o pa ch'aka' chic tinamit vave' pa Judea y ri pa Samaria, y chique chuka' conojel vinek pa ch'aka' chic ruvach'ulef chi nej chi nakaj, xcha' ri Jesús. \p \v 9 Y can xe chic c'a ri ch'abel ri' ri xubij can. Roma ri ec'o riq'uin ri Jesús ri chiri', can quitzuliben c'a tok xyacatej-el chiquivech pa cak'ik', y xoc-el pa jun sutz', y man chic xquitz'et ta.\f + \fr 1:9 \ft Jn. 6:62.\f* \v 10 Y ri apóstoles can c'a quitzuliben na c'a el ri xbe chicaj. Tok c'a xquina' xebec'ulun e ca'i' achi'el achi'a' quiq'uin, ri quicusalon sek tak tziek. \v 11 Y ri ca'i' achi'el achi'a' ri' xquibij c'a chique ri e ru-apóstoles can ri Jesús: Achi'a' ri yixpe pa Galilea, ¿achique roma tok yixtzu'un chicaj? Re Jesús re xitz'et chi xbe chicaj re vacami, can xtipe chic c'a jun bey. Y can achi'el re xuben-el re xbe, can que chuka' ri' xtuben ri pa ruca'n bey tok xtika-pe chila' chicaj,\f + \fr 1:11 \ft Dn. 7:13; Jn. 14:3; 1 Ts. 1:10; Ap. 1:7.\f* xecha' chique. \s1 Ri Matías xoc apóstol pa ruq'uexel ri Judas \p \v 12 Y ri apóstoles xe'el c'a pe ri chiri' pa ruvi' ri juyu' rubini'an Olivos, y xetzolin ri pa tinamit Jerusalem. Ri Olivos man nej ta c'o-vi chire ri Jerusalem, xa pa jun la'ek kilómetro.\f + \fr 1:12 \ft Ri Nuevo Testamento griego niquibij: Ri bey ri yatiquir nabinbej pa jun k'ij sábado. Quere' niquibij roma ri israelitas yetiquir c'a yebiyin vuku' estadios pa jun sábado, romari' yojtiquir nikabij chi ri juyu' Olivos nakaj c'o-vi chire ri tinamit Jerusalem, xa pa jun la'ek kilómetro. Jun estadio jubama 200 metros, y 7 bey 200 junan riq'uin 1,400 metros, y ri' jubama junan riq'uin jun kilómetro riq'uin nic'aj.\f* \v 13 Y tok xe'apon c'a, xejote-el ri pa ruca'n vik jay\f + \fr 1:13 \ft Mr. 14:15; Lc. 22:12.\f* (cavek jay) ri acuchi can ec'o-vi-pe: Ri Pedro, ri Jacobo, ri Juan, ri Andrés, ri Felipe, ri Tomás, ri Bartolomé, ri Mateo, ri Jacobo ri ruc'ajol ri jun achin rubini'an Alfeo, ri Simón\f + \fr 1:13 \ft Mt. 10:4.\f* ri c'o quiq'uin ri achi'a' ri nibix celadores\f + \fr 1:13 \ft Lc. 6:15.\f* chique, y ri Judas\f + \fr 1:13 \ft Jud. 1.\f* ri rach'alal ri Jacobo. \v 14 Y conojel rije' can jantape' c'a niquiben orar, junan quivech conojel, e cachibilan ri ixoki',\f + \fr 1:14 \ft Lc. 23:49.\f* y chuka' ri María ri rute' ri Jesús, y ri e rach'alal\f + \fr 1:14 \ft Mt. 13:55.\f* ri Jesús. \p \v 15 Y jun k'ij tok quimolon c'a qui' jun la'ek ciento veinte kach'alal, ri Pedro xbepa'e-pe chiquivech, y xubij c'a chique: \v 16 Vach'alal, ri jun ka-rey ri xc'oje' ojer can y xubini'aj David, rutz'iban c'a can ri ch'abel ri xeruya' ri Lok'olej Espíritu\f + \fr 1:16 \ft 2 S. 23:2; He. 3:7; 1 P. 1:11.\f* pa ránima. Chupan c'a ri vuj ri rutz'iban can rija', c'o c'a ri nich'on chirij ri Judas\f + \fr 1:16 \ft Jn. 18:3.\f* ri xuc'uan quibey ri vinek ri xebe chuchapic ri Jesús. Can c'o-vi c'a chi xbanatej ri'.\f + \fr 1:16 \ft Sal. 41:9.\f* \v 17 Y ri Judas\f + \fr 1:17 \ft Lc. 6:16; Hch. 1:25.\f* ri' can xoc-vi kachibil, y c'o c'a samaj ri xuben chuka'. \v 18 Y riq'uin ri ru-mero\f + \fr 1:18 \ft 2 P. 2:15.\f* rija' xlok' jun ulef. Ja mero ri' ri xuc'ul roma xujech-el ri Jesús. Ri Judas xucamisaj-ri'.\f + \fr 1:18 \ft Mt. 27:5, 7.\f* Rija' xcubucu', y ronojel ri rupan c'a quela' xeka-vi, tok xka' pan ulef. \v 19 Y tok xbanatej re', conojel c'a ri vinek aj-Jerusalem xe'etaman, y romari' tok Acéldama xbix chire ri ulef ri'. Y jari' ri bi'aj ri niquiya' rije' chire jun ulef richin quic'.\f + \fr 1:19 \ft Mt. 27:8.\f* \v 20 Romari' bin can chupan ri vuj rubini'an Salmos: \q1 Man jun c'a tic'oje' chupan ri rachoch, \q1 xa timalix can.\f + \fr 1:20 \ft Sal. 69:25.\f* \m Y chuka' nubij: \q1 Toc chic jun ruq'uexel richin nipa'e' can chuvech ri rusamaj,\f + \fr 1:20 \ft Sal. 109:8.\f* nicha'. \p \v 21 Roma c'a ri', can nic'atzin c'a chi nikacanoj jun ruq'uexel, pero can ja ri chiquicojol ri achi'a' ri can ronojel tiempo ec'o-pe kiq'uin, y ri can e benek-vi kiq'uin tok xc'oje' ri Ajaf Jesús. \v 22 Jun chique ri can ec'o-pe kiq'uin tok xban bautizar ri Jesús roma ri Juan, c'a tok xbe chila' chicaj,\f + \fr 1:22 \ft Hch. 1:2.\f* y xel-el chikacojol. Can nic'atzin c'a chi nuk'alajirisaj\f + \fr 1:22 \ft Hch. 1:8.\f* junan kiq'uin roj achique rubanic tok ri Jesús xbec'astej-pe chiquicojol caminaki',\f + \fr 1:22 \ft Hch. 4:33.\f* xcha' ri Pedro. \p \v 23 Y jac'ari' xquiya' quibi' e ca'i'. Xquiya-apo ri rubi' ri José ri rubini'an Barsabás y niquibij chuka' Justo chire, y ri rubi' ri Matías. \v 24 Y xquiben c'a orar, quere': Ajaf, rat ri natz'et ri cánima\f + \fr 1:24 \ft Jn. 2:24; He. 4:13; Ap. 2:23.\f* conojel, tac'utu' c'a chikavech achique c'a chique re ca'i' achi'a' re' ri acha'on, \v 25 richin noc can apóstol\f + \fr 1:25 \ft Ro. 1:5.\f* pa ruq'uexel ri Judas, y nipa'e' chuvech ri samaj. Roma ri Judas xa xuya' can ri samaj, roma ri itzel xerubanala'. Y vacami rija' xapon yan chupan ri lugar ri ruc'amon chi napon-vi, xecha'. \p \v 26 Y ri achin c'a ri xc'oje' can pa ruq'uexel ri Judas richin noc cachibil ri julajuj apóstoles, ja ri rubini'an Matías, roma pa ruvi' rija' xka-vi\f + \fr 1:26 \ft Lv. 16:8; 1 S. 14:41, 42.\f* can ri samaj ri'. \c 2 \s1 Ri k'ij tok xka-pe ri Lok'olej Espíritu \p \v 1 Y tok xoka' c'a ri k'ij richin ri quinimak'ij ri israelitas rubini'an Pentecostés,\f + \fr 2:1 \ft Lv. 23:15.\f* ri quiniman c'a ri Ajaf Jesús quimolon c'a qui' pa jun jay. Can junan c'a quivech.\f + \fr 2:1 \ft Hch. 1:14.\f* \v 2 Y can man jun c'a runabexic tok jari' c'o jun ri xk'ajan ri chicaj, can achi'el tok c'o jun nimalej cak'ik' ri nik'ajan petenek. Y re' xunojisaj\f + \fr 2:2 \ft Hch. 4:31.\f* ri jay ri quimolon-vi-qui', e tz'uyul. \v 3 Y ri ec'o c'a chiri', xquitz'et c'a chi ri achi'el ruxak-k'ak'\f + \fr 2:3 \ft Mt. 3:11.\f* nuch'arala-ri' y jujun ri xec'oje' pa quivi' chiquijujunal. \v 4 Y xquichop yech'on pa ch'aka' chic ch'abel\f + \fr 2:4 \ft 1 Co. 13:1.\f* ri xa man e quetamalon ta.\f + \fr 2:4 \ft Mr. 16:17; 1 Co. 12:10, 28, 30.\f* Pero queri' xbanatej roma ri Lok'olej Espíritu\f + \fr 2:4 \ft Hch. 1:5; 1 Co. 14:2.\f* xunojisaj ri cánima, y jari' ri xbanon chique richin chi xech'on pa ch'aka' chic ch'abel. \p \v 5 Y ri chiri' pa tinamit Jerusalem ri k'ij ri', e janíla c'a israelitas ri niquiya' ruk'ij ri Dios ri quimolon-qui'. E janíla c'a chique ri ec'o pa ch'aka' chic ruvach'ulef, ri e okavinek. \v 6 Pero roma ri xk'ajan, ri vinek xebec'ulun-pe y xquimol-apo-qui'. Y stape' re vinek re' xa man junan ta quich'abel, roma man junan ta ri e petenek-vi, pero tok ri e tzekelbey richin ri Jesús xebech'on-pe, xk'ax chiquivech, roma can pa jalajoj c'a ruvech ch'abel xech'on-vi. Ri vinek xsach quic'u'x tok xcac'axaj re'. \v 7 Can xsach-vi quic'u'x roma ri xcac'axaj y niquibila' c'a chiquivech: ¿Man aj-Galilea\f + \fr 2:7 \ft Mr. 14:70; Hch. 1:11.\f* ta cami re yech'on? \v 8 ¿Y achique c'a roma tok roj nikac'axaj ri niquibij? Tok roj xa man junan ta kach'abel chikajujunal, yecha'. \v 9 Roma ec'o chike roj ri e aj-vave' pa Judea, ec'o e petenek ri pa Partia, ri pa Media, ri pan Elam, ri pa Mesopotamia, ri pa Capadocia, ri pa Ponto, ri pan Asia,\f + \fr 2:9 \ft 1 P. 1:1.\f* \v 10 ri pa Frigia, ri pa Panfilia, ri pan Egipto, y ec'o chuka' e petenek más c'a quela' chire ri Cirene ri pa nimalej ruvach'ulef rubini'an África. Ec'o e petenek pa Roma. Y chiquicojol rije' ec'o ri can e israelitas pa calaxic y ec'o xaxe roma ri niquinimaj ri nubij ri ley ri richin ri Moisés. \v 11 Y ec'o c'a chuka' vinek ri e petenek ri pa Creta y ri pan Arabia. Y conojel c'a re vinek re'\f + \fr 2:11 \ft Ex. 12:48; Is. 56:6.\f* xcac'axaj ri nimalej rusamaj ri Dios, y can pa tak quich'abel ka rije' xcac'axaj-vi, xecha'. \p \v 12 Y conojel man jun bey c'a quitz'eton chi nibanatej ta quere'. Romari' man niquil ta c'a achique niquich'ob, y niquibila' c'a chiquivech: ¿Achique nic'ulun chi tzij re'? yecha' ri ch'aka'. \p \v 13 Pero ec'o c'a vinek ri xa yetze'en-apo chiquij ri e nojinek riq'uin ri Lok'olej Espíritu,\f + \fr 2:13 \ft 1 Co. 2:14.\f* y niquibila' c'a: La' xa e k'abarela', yecha'. \s1 Tok ri Pedro c'a nabey xutzijoj ri Jesucristo chiquivech ri israelitas \p \v 14 Y ri Pedro y ri e julajuj chic apóstoles xebepa'e-pe chiquivech ri vinek. Y ri Pedro xch'on c'a, y xubij: Nuvinak ri can ix aj vave' pa Judea, y rix chuka' ri ixc'o re pa Jerusalem re k'ij re', tivac'axaj c'a ri xtinbij chive, y tivetamaj \v 15 chi chike konojel re kamolon-ki' vave' man jun ri k'abarel ta. Man achi'el ta c'a ri nich'ob rix. Xa c'ari' las nueve. Xa c'a janíla nimak'a' chi c'o ta jun ri k'abarel ta chic. \v 16 Re xbanatej re vacami, can tz'ibatel c'a can chupan ri ruch'abel ri Dios, y jac'a ri achin ri xk'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can, ri xubini'aj Joel, ri tz'ibayon can. \v 17 Y chupan ri rutz'iban can rija', ri Dios nubij: \q1 Chupan ri ruq'uisibel tak k'ij, \q1 xtinya-pe ri Lok'olej Espíritu\f + \fr 2:17 \ft Pr. 1:23; Is. 32:15, 16; Ez. 36:27; Zac. 12:10; Hch. 10:45.\f* pa quivi' ri vinek, \q1 y chi xtani' chi alabon xtiquik'alajirisaj\f + \fr 2:17 \ft Hch. 21:9.\f* ri ninbij chique. \q1 Y ri c'a e c'ajola', pa jun achi'el achic' xtiquitz'et ri nink'alajirisaj chique. \q1 Y ri achi'a' e rijita'k chic, pa cachic' c'a ri c'o xquenk'alajirisaj chique.\f + \fr 2:17 \ft Jl. 2:28.\f* \q1 \v 18 Can xtintek chuka' ri Lok'olej Espíritu pa quivi' ri nusamajela', chi achi'a' chi ixoki', \q1 y rije' xtiquik'alajirisaj\f + \fr 2:18 \ft Hch. 21:4; 1 Co. 12:10, 28; 14:1.\f* ri xtinbij chique. \q1 \v 19 Y chupan ri caj xtinben chi xquebanataj ri man jun bey e tz'eton ta, \q1 y que chuka' ri', ri chuvech ri ruvach'ulef. \q1 Xtinben c'a chi xtitz'et quic', k'ak', y sib ri can achi'el chic nima'k tak sutz'.\f + \fr 2:19 \ft Jl. 2:30.\f* \q1 \v 20 Y ri k'ij man xtisakirisan ta chic. \q1 Ri ic' xtoc achi'el quic'.\f + \fr 2:20 \ft Mt. 24:29.\f* \q1 Que c'a re' ri xtibanatej nabey tok man jani noka' ri k'ij richin ri Ajaf, \q1 chupan ri nimalej k'ij tok xtik'at tzij pa quivi' ri vinek. \q1 \v 21 Y conojel c'a ri xquec'utun chi ja ri Ajaf ri nito'on quichin, can xquecolotej-vi,\f + \fr 2:21 \ft Ro. 10:13.\f* nicha'. \p \v 22 Y ja chuka' ri' tok ri Pedro xubij: Nuvinak israelitas, tivac'axaj c'a jebel re xtinbij chive: Ri Jesús ri aj-Nazaret, can jac'a ri Dios ri banayon-pe chire chi q'uiy ri xerubanala' chi'icojol. Xerubanala' milagros\f + \fr 2:22 \ft He. 2:4.\f* ri man jun bey e tz'eton ta. Can c'o-vi ri xerubanala' rija' richin xk'alajin chivech chi can ja vi ri Dios ri takayon-pe richin. Rix can ivetaman chuka'. \v 23 Pero ri Dios xuya' c'a k'ij chi xjach ri Jesús pan ik'a', roma can queri' ri ruch'obon-pe.\f + \fr 2:23 \ft Hch. 4:28.\f* Y rix xiya' pa quik'a' vinek ri xa man niquiben ta ri nubij ri ruch'abel ri Dios,\f + \fr 2:23 \ft Lc. 24:44.\f* xaxe richin chi xquicamisaj chuva ri cruz. \v 24 Pero riq'uin ri ruchuk'a' ri Dios, ri Jesús xbec'astej-pe,\f + \fr 2:24 \ft Hch. 4:10; 10:40; 13:30; 17:31; Ro. 4:24; 8:11.\f* y xcolotej-pe pa ruk'a' ri camic,\f + \fr 2:24 \ft Hch. 3:15.\f* roma ri camic man xtiquir ta xch'acon chirij. \v 25 Romari' ri rey David rubin c'a can chirij ri Jesús: \q1 Can jantape' c'a nintz'et chi ri Ajaf ic'ovinek chinuvech. \q1 Man jun achique ta xtibanon chuve richin ninxibij-vi', roma can c'o viq'uin pa vajquik'a'.\f + \fr 2:25 \ft Sal. 16:8.\f* \q1 \v 26 Y romari' niquicot ri vánima, y quicoten chuka' yich'on. \q1 Y stape' xquiquen (xquicom), can cukul-el nuc'u'x chi ninc'ul ri rutzil ri Dios. \q1 \v 27 Rat nu-Dios, can man c'a xquinaya' ta can chiquicojol ri caminaki', \q1 ni man c'a chuka' xtaya' ta k'ij chi ri nuch'acul yin, ri Lok'olej Ac'ajol,\f + \fr 2:27 \ft Lc. 1:35.\f* nik'ey ta.\f + \fr 2:27 \ft Sal. 16:10; Hch. 13:35.\f* \q1 \v 28 Can nac'ut c'a ri utzilej rubeyal richin re c'aslen chinuvech, \q1 y janíla xtiquicot ri vánima tok xquic'oje' aviq'uin, nicha' ri rutz'iban can ri David. \p \v 29 Y jac'a chuka' ri' tok ri Pedro xubij: Nuvinak, rix ivetaman chi ri jun kamama', ri rey David xquen (xcom), y xmuk.\f + \fr 2:29 \ft Hch. 13:36.\f* Y ri acuchi mukun-vi can, can c'a c'o re tiempo re'. \v 30 Y ri David\f + \fr 2:30 \ft 2 S. 1:13.\f* can jun k'alajirisey richin ri xbix chire roma ri Dios. Can retaman c'a chi ri Dios can xuben-vi jurar chi jun chique ri riy-rumam\f + \fr 2:30 \ft Ro. 1:3.\f* rija' jari' ri Cristo,\f + \fr 2:30 \ft 2 Ti. 2:8.\f* y jari' ri xtic'oje' can pa ruq'uexel rija', y xtoc Rey.\f + \fr 2:30 \ft Lc. 1:32.\f* \v 31 Y ri David, can achi'el xutz'et yan c'a ri xquebanatej. Xch'on chirij ri c'astajibel richin ri Cristo, chi ri ránima man xtic'oje' ta can chiri' chiquicojol ri caminaki', y chi ri ruch'acul man xtic'oje' ta chuka' can richin nik'ey-ka.\f + \fr 2:31 \ft Sal. 16:10; Hch. 13:35.\f* \v 32 Y konojel roj, yin y re ec'o viq'uin, ketaman y nikatzijoj chi ja ri Dios ri xbanon chire ri Jesús richin xbec'astej-pe.\f + \fr 2:32 \ft Hch: 2:24; 3:15.\f* \v 33 Y xuc'uex chuka' chila' chicaj\f + \fr 2:33 \ft Ef. 4:8; He. 10:12.\f* roma ri ruchuk'a' ri Dios. Y rija' xuc'ul c'a ri Lok'olej Espíritu ri sujun roma ri Rutata'. Y tok rija' xuc'ul yan c'a ri Lok'olej Espíritu, xutek c'a pe\f + \fr 2:33 \ft Jn. 15:26.\f* kiq'uin roj, y ja yan c'a rusamaj re' ri xitz'et y xivac'axaj-el kiq'uin re vacami.\f + \fr 2:33 \ft Hch. 1:4.\f* \v 34 Y tok ri David xch'on c'a chirij ri jun ri nic'astej-pe chiquicojol ri caminaki', man chirij ta ka rija' xch'on-vi, roma ri xc'astej-el y xbe chila' chicaj, ja ri Cristo. Y ri David rutz'iban c'a chuka' can: \q1 Ri Ajaf Dios xubij chire ri Vajaf ri Cristo: \q1 Catz'uye-pe re pa vajquik'a',\f + \fr 2:34 \ft Sal. 110:1; Mt. 22:44; Ef. 1:20; He. 1:13.\f* \q1 \v 35 y xquenya' pan ak'a' ri ye'etzelan avichin. \q1 Queri' ri rutz'iban can ri David. \p \v 36 Vacami yin yich'on c'a chive chi'ivonojel rix ri riy-rumam can ri Israel; rix ri ixc'o-pe y chuka' ri man ec'o ta pe. Tivetamaj c'a chi can kitzij vi chi ri Jesús ri xitek rucamisaxic chuva ri cruz, can ja vi rija' ri banon-pe chire roma ri Dios chi ja rija' ri Cristo y chi ja rija' ri Rajaf ronojel.\f + \fr 2:36 \ft Lc. 2:11; Hch. 5:31.\f* \p \v 37 Y tok ri vinek xcac'axaj ri xubij ri Pedro, xk'axon cánima,\f + \fr 2:37 \ft Zac. 12:10.\f* y xquic'utuj c'a chire ri Pedro y ri ch'aka' chic apóstoles: Kach'alal, ¿achique ri ruc'amon chi nikaben?\f + \fr 2:37 \ft Hch. 9:6.\f* xecha'. \p \v 38 Y ri Pedro xubij chique: Titzolej-pe ic'u'x riq'uin ri Dios, y pa rubi' ri Ajaf Jesucristo tibana-el bautizar ivi', richin queri' nicuyutej ri imac.\f + \fr 2:38 \ft Lc. 24:47.\f* Y ri Dios xtuya' ri Lok'olej Espíritu chive. \v 39 Roma jare' ri rusujun ri Dios,\f + \fr 2:39 \ft Ro. 9:8.\f* man xe ta chive rix, ni man xe ta chuka' chique ri ivalc'ual rix, xa can chique c'a conojel vinek\f + \fr 2:39 \ft Jl. 2:28.\f* ri ec'o nej\f + \fr 2:39 \ft Ef. 2:13.\f* y ri ec'o nakaj, can chique vi c'a conojel ri vinek ri yeroyoj ri Kajaf Dios. \p \v 40 Y ri Pedro c'o c'a ch'aka' chic ch'abel ri xeruk'alajirisala' chique. Rija' xuya' c'a rubeyal chiquivech ri vinek quiq'uin ch'abel achi'el re': Quixel-pe chiquicojol ri vinek richin re tiempo re', ri xa e sachinek pa quimac, richin queri' yixcolotej c'a pe, nicha' c'a chique. \p \v 41 Y ri vinek c'a ri xec'ulun ri ruch'abel ri Dios pa tak cánima chupan ri k'ij ri', xeban bautizar. Ri quiniman, can xeq'uiyer c'a, roma chupan ri k'ij ri' xe'oc c'a quiq'uin e jun la'ek oxi' mil vinek. \v 42 Y can man jun bey c'a niquimalij ta quic'u'x, xa can jantape' c'a niquimol-qui'\f + \fr 2:42 \ft He. 10:25.\f* richin nicac'axaj ri quitijonic\f + \fr 2:42 \ft 2 Ti. 1:13.\f* ri apóstoles. Can junan chuka' quivech. Junan niquimol-qui' richin niquitej ri caxlan-vey richin niquinataj ri rucamic ri Ajaf Jesús, y can junan chuka' niquiben orar.\f + \fr 2:42 \ft Ro. 12:12; Col. 4:2.\f* Can jantape' c'a queri' niquiben. \s1 Ri rubanic c'aslen ri xquic'uaj ri nabey tak nimanela' richin ri Jesucristo \p \v 43 Y can conojel c'a ri vinek quixibin-qui'.\f + \fr 2:43 \ft Hch. 5:5, 11.\f* Y q'uiy c'a milagros ri yebanalox\f + \fr 2:43 \ft Mr. 16:17.\f* coma ri apóstoles;\f + \fr 2:43 \ft Hch. 4:33.\f* y re milagros re yequibanala' rije', can niquik'alajirisaj c'a chi e rusamajela' ri Dios. \v 44 Y conojel ri quiniman, can c'o c'a jun ach'alalri'il quiq'uin, y niquicomonij c'a ronojel ri c'o quiq'uin.\f + \fr 2:44 \ft Hch. 4:32.\f* \v 45 Y richin yequitola' ri kach'alal ri c'o nic'atzin chique, yequic'ayila'\f + \fr 2:45 \ft Hch. 4:34.\f* ri achique oc ri ec'o quiq'uin.\f + \fr 2:45 \ft Is. 58:7.\f* \v 46 Y ri pa rachoch ri Dios\f + \fr 2:46 \ft Hch. 3:1; 5:20, 21, 25, 42.\f* can k'ij-k'ij c'a ec'o-apo,\f + \fr 2:46 \ft Lc. 24:53.\f* y junan c'a quivech conojel. Y tok niquiben c'a va'in pa jun jay, can riq'uin c'a ronojel quic'u'x y quicoten.\f + \fr 2:46 \ft Jn. 16:22.\f* \v 47 Y niquiya' ruk'ij ri Dios.\f + \fr 2:47 \ft Lc. 24:53.\f* Can k'ij-k'ij c'a ec'o más ri yecolotej, roma can jac'a ri Ajaf ri nibanon chique chi yeq'uiyer.\f + \fr 2:47 \ft Hch. 5:14; 11:24.\f* Y rije' utz c'a yetz'et coma ri vinek. \c 3 \s1 Pa rubi' ri Jesucristo xc'achojirisex jun achin ri man nitiquir ta nibiyin \p \v 1 Ri Pedro y ri Juan cachibilan-qui' e benek c'a el richin yebe pa rachoch ri Dios. Las tres ri tikak'ij jari' tok e benek-el, chupan ri hora ri richin oración.\f + \fr 3:1 \ft Lc. 1:10; Hch. 10:30.\f* \v 2 Y chiri' pa jun ruchi' ri rachoch ri Dios ri Jebel Oc Nitzu'un niquibij chire, ronojel c'a k'ij c'o ri yebeyo'on can jun achin c'utuy-limosna.\f + \fr 3:2 \ft Lc. 18:35; Jn. 9:8.\f* Re jun achin re' can pa ralaxic c'a pe ri man tiquirinek ta biyinek. Rija' nuc'utuj c'a can limosna chique ri vinek ye'oc-apo ri chiri'. \v 3 Y tok ri Pedro y ri Juan ye'oc yan c'a apo ri pa rachoch ri Dios, ri achin c'utuy-limosna c'o c'a nuc'utuj chuka' can chique rije'. \v 4 Pero ri Pedro xutzu-xutzu' ri achin, y chuka' queri' xuben ri Juan, y c'ari' ri Pedro xubij chire ri achin: Kojatzu' na pe', xcha'. \p \v 5 Y ri achin can xerutzu' na vi, y royoben c'a achique ri xtiquiya' can chire. \v 6 Jari' tok ri Pedro xubij chire: Yin man jun k'anapuek y sakipuek\f + \fr 3:6 \ft Mt. 10:9.\f* ri c'o viq'uin\f + \fr 3:6 \ft 2 Co. 8:9.\f* richin chi ninya' ta chave. Xa can xe c'a ri yo'on chuve, jari' xtinya'\f + \fr 3:6 \ft 2 Co. 6:10.\f* chave,\f + \fr 3:6 \ft 1 P. 4:10.\f* xcha'. Y jari' tok xubij chire: Pa rubi'\f + \fr 3:6 \ft Mt. 7:22; Mr. 16:17.\f* ri Jesucristo ri aj-Nazaret\f + \fr 3:6 \ft Hch. 4:10.\f* cayacatej, y cabiyin-el, xcha'. \p \v 7 Y ri Pedro xuchop c'a ri rajquik'a' ri achin richin xpa'e'. Y can jac'ari' xchojmir. Ri raken xec'oje' c'a el cuchuk'a' y que chuka' ri' ri rukul tak raken. \v 8 Y ri achin ri', tok xchap ruk'a' roma ri Pedro richin nipa'e-el, jutzoc' xuya', y xbiyin c'a el. Y junan chic ri xoc-apo quiq'uin ri Pedro y ri Juan ri chiri' pa rachoch ri Dios.\f + \fr 3:8 \ft Jn. 5:8, 9, 14.\f* Niropin\f + \fr 3:8 \ft Is. 35:6; Lc. 6:23.\f* c'a ri benek, y nuya' chuka' ruk'ij ri Dios. \v 9 Y e janíla c'a vinek ri xetz'eton richin, chi nibiyin y nuya' ruk'ij ri Dios\f + \fr 3:9 \ft Hch. 4:21.\f* ri achin ri'. \v 10 Ri vinek can quetaman c'a chi ja achin ri' ri c'utuy-limosna, ri nic'oje' ri chiri' pa ruchi-jay ri Jebel Oc nibix chire, ri jun ruchi-jay ri richin ri rachoch ri Dios. Romari' ri vinek ri' xsach quic'u'x chirij y quixibin-qui' roma ri xbanatej ri chiri'. \s1 Tok ri Pedro xch'on chiquivech ri vinek chiri' pa rachoch ri Dios \p \v 11 Y ri achin ri xc'achojirisex e ruchapapen c'a ri Pedro\f + \fr 3:11 \ft Hch. 5:15.\f* y ri Juan. Y e janíla ri vinek ri xe'apon chiquitz'etic ri chiri' pa jun corredor, ri Richin Salomón\f + \fr 3:11 \ft Jn. 10:23.\f* yecha' chire. Chanin c'a xquimol-apo-qui'. Re vinek c'a re' man jun bey quitz'eton ta chi nibanatej quere'. \v 12 Y tok ri Pedro xerutz'et ri vinek, xubij c'a chique: Nuvinak israelitas, ¿achique c'a roma tok achi'el nisach ic'u'x roma re xbanatej? ¿Y achique roma tok ja roj ri yojitzu'? Roma re achin re' xbiyin-el, pero man ja ta ri kuchuk'a' roj ri xbanon,\f + \fr 3:12 \ft 2 Co. 3:5.\f* y chuka' man ja ta ri utz ri nikaben chuvech ri Dios ri xbanon. \v 13 Tivac'axaj c'a re xtinbij chive: Ri Katata' Dios, ri qui-Dios chuka' ri kati't-kamama'\f + \fr 3:13 \ft Hch. 5:30.\f* ri xec'ase' ojer can, achi'el ri Abraham, ri Isaac, ri Jacob, rija' can xuben c'a chire ri Jesús, ri Ruc'ajol, chi c'o ruk'ij-ruc'ojlen.\f + \fr 3:13 \ft Jn. 7:39.\f* Pero rix man xivajo' ta xinimaj chi ja rija' ri Ruc'ajol ri Dios. Xa xiya' pa ruk'a' ri k'atoy-tzij rubini'an Pilato. Y tok ri k'atoy-tzij can rubin chic chi nucol-el, rix man xivajo' ta. Rix xa q'uiy ri xibij-apo chirij. \v 14 Xa ja ri jun camisanel xibij chi ticol-el, y ri lok'olej\f + \fr 3:14 \ft Sal. 16:10; Mr. 1:24.\f* y choj chuka' ri ruc'aslen, jari' ri xiya' can pa ruq'uexel.\f + \fr 3:14 \ft Hch. 7:52.\f* \v 15 Y riq'uin ri' xitek c'a pa camic ri Jesús ri niyo'on c'aslen. Pero ri Dios xuben chire chi xbec'astej-pe\f + \fr 3:15 \ft Hch. 2:24.\f* chiquicojol ri caminaki'. Nikabij c'a quere' chive roma roj can xkatz'et-vi tok c'astajinek chic pe. \v 16 Y re jun achin re nitz'et-pe rix re c'o vave' y ivetaman chuka' ruvech, xc'achoj, roma can pa rubi' ri Jesús\f + \fr 3:16 \ft Hch. 4:10.\f* xkac'utuj-vi. Y re achin can xc'achoj-vi roma can xucukuba' chuka' ruc'u'x\f + \fr 3:16 \ft Mt. 9:22; Hch. 14:9; 1 P. 1:21.\f* riq'uin ri Jesús. \p \v 17 Rix nuvinak y ri principal-i' ri ec'o chi'icojol, tok xiya' pa camic ri Jesús, xich'ob chi rija' xa choj jun achin y man xitz'et ta chi can ja rija' ri Cristo.\f + \fr 3:17 \ft Hch. 13:27; 1 Co. 2:8.\f* \v 18 Can xbanatej-vi c'a achi'el ruch'obon-pe ri Dios. Y queri' ri tz'iban c'a can coma conojel ri achi'a' ri xek'alajirisan ri xbix chique roma ri Dios ri ojer can. Rije' quitz'iban c'a can chi ri Cristo c'o c'a chi nuc'ovisaj na tijoj-pokonal.\f + \fr 3:18 \ft Sal. 22; Is. 50:6.\f* \v 19 Vacami titzolej c'a pe ic'u'x riq'uin ri Ajaf Dios\f + \fr 3:19 \ft Hch. 2:38.\f* y tijalatej ri ic'aslen, richin queri' nicuyutej y nisachatej ri imac. Y xquepe c'a tiempos richin uxlanen tok ri Ajaf can c'o chic iviq'uin. \v 20 Y ri Ajaf Dios can xtutek c'a pe ri Jesucristo ri pa ruca'n bey,\f + \fr 3:20 \ft Hch. 1:11.\f* ri Jesucristo ri can yo'on-pe rutzijol chive roma ri Ajaf Dios. \v 21 Jac'a re vacami, c'o chi nic'oje' na ri chila' chicaj,\f + \fr 3:21 \ft He. 8:1.\f* can c'a tok xtapon na ri k'ij tok xtiban rutzil ronojel. Queri' nubij ri Dios chupan ri e quitz'iban can ri lok'olej tak achi'a' ri xek'alajirisan ri xbix chique roma ri Dios ri ojer can. \v 22 Y ri Moisés xubij c'a chique ri kati't-kamama': Ri Kajaf Dios xtuyec c'a pe jun ri xtik'alajirisan ri ruch'abel chique ri kiy-kamam, can achi'el rubanon viq'uin yin.\f + \fr 3:22 \ft Dt. 18:15; Hch. 7:37; He. 3:2-5.\f* Rija' can kavinak vi y tivac'axaj c'a ronojel ri xtubij chive. \v 23 Y achique c'a ri man xtiniman ta chire, xtika' c'a ri camic pa ruvi'\f + \fr 3:23 \ft He. 2:2, 3; 10:29.\f* y xtelesex c'a el chiquicojol ri e rutinamit chic ri Dios, nicha' ri rutz'iban can ri Moisés. \p \v 24 Y ri Pedro xubij chic c'a chuka' chique ri vinek: Conojel ri xek'alajirisan ri ch'abel ri xbix chique roma ri Dios ri ojer can, achi'el ri Samuel y ri ch'aka' chic, chirij re tiempo re' e ch'ovinek-vi can. \v 25 Y can ivichin c'a rix\f + \fr 3:25 \ft Ro. 9:4; 15:8.\f* ri e rusujun can ri Dios chupan ri e tz'ibatel can coma ri achi'a' ri xek'alajirisan ri xbix chique roma ri Dios ri ojer can. Y can ivichin chuka' rix ri xusuj tok xuben ri jun trato quiq'uin ri ojer tak kati't-kamama', tok xubij chire ri Abraham chi ri vinek\f + \fr 3:25 \ft Gn. 12:3; Mt. 1:21; Lc. 24:47; Hch. 2:39; Ga. 3:8.\f* ri ec'o chuvech re ruvach'ulef xtiquic'ul c'a utzil roma ri riy-rumam rija', ri xte'alex. \v 26 Y tok ri Dios xuben c'a chi ri Jesús ri Ruc'ajol xbec'astej-pe, chi'icojol c'a rix xutek-vi nabey. Rija' xrajo' c'a xuya' can ri rutzil chi'icojol, richin queri' chi'ijujunal xiya' ta can rubanic ri mac. \c 4 \s1 Ri Pedro y ri Juan xechap y xe'uc'uex chiquivech ri can e principal-i' vi chiquicojol ri israelitas \p \v 1 Ri Pedro y ri Juan c'a yech'on na c'a chiquivech ri vinek, tok xe'oka' ri sacerdotes e cachibilan-pe ri achi'a' saduceos, y chuka' ri achin uc'uey quichin ri achi'a' e chajinela' pa rachoch ri Dios. \v 2 Y re achi'a' c'a re' janíla yacatajinek-pe coyoval chiquij ri Pedro y ri Juan, roma yequitijoj ri vinek. Can niquitzijoj c'a chique ri vinek achique rubanic tok ri Jesús xc'astej y xa can caminek chic el, y romari' ri caminaki' can xquec'astej chuka', yecha' c'a chique ri vinek. \v 3 Romari' xequichop-el ri ca'i' apóstoles ri', y xequiya' pa cárcel. Y man xechojmirisex ta c'a ri k'ij ri', roma xa xkak'ij yan chiri'. Xa can c'a ja ri ruca'n k'ij. \v 4 Y can e q'uiy c'a chique ri vinek xeniman ri ruch'abel ri Dios. C'a ri k'ij ri', xaxe ri achi'a' ec'o la'ek jun vo'o' mil.\f + \fr 4:4 \ft Hch. 2:41.\f* \p \v 5 Chupan c'a ri ruca'n k'ij, xquimol-qui' ri chiri' pa Jerusalem ri e principal-i' chiquicojol ri israelitas, ri rijita'k tak achi'a' ri c'o quik'ij, y ri etamanela' chirij ri ley. \v 6 Y chuka' ri Anás ri nimalej sacerdote, ri Caifás, ri Juan, ri Alejandro, y conojel c'a ri e quiy-quimam can ri nimalej tak sacerdotes, xquimol chuka' apo qui' quiq'uin. \v 7 Y c'ari' c'a xquitek quic'amic ri Pedro y ri Juan. Y tok ec'o chic c'a apo ri chiri' chiquivech, xquic'utuj c'a chique: ¿Achique yoyon k'ij chive richin chi rix niben quere'?\f + \fr 4:7 \ft Mt. 21:23.\f* ¿Y achok bi' xinataj richin xic'achojirisaj ri achin? xecha'. \p \v 8 Y ri Pedro, can nojinek c'a ri ránima riq'uin ri Lok'olej Espíritu,\f + \fr 4:8 \ft Mt. 10:19; Mr. 13:11; Lc. 12:11, 12; 21:14, 15.\f* xubij c'a chique: Rix achi'a' ri ix principal-i' chupan re katinamit Israel, y rix chuka' rijita'k ri c'o ik'ij: \v 9 Rix nic'utuj c'a chike chirij ri utzil ri xkaben chire jun achin yava', richin nivetamaj achique rubanic tok xc'achoj. \v 10 Tivetamaj c'a rix ri ixc'o-pe vave', y tiquetamaj c'a chuka' conojel ri kavinak israelitas, chi re jun achin re c'o vave' chivech xc'achoj tok xkanataj ri rubi' ri Jesucristo ri aj-Nazaret,\f + \fr 4:10 \ft Hch. 3:6.\f* ri Jesucristo ri xitek rucamisaxic chuva ri cruz, pero ri Dios xuben chi xbec'astej-pe chiquicojol ri caminaki'. \v 11 Ri Jesús ibanon c'a chire chi man jun nic'atzin-vi, can achi'el niquiben ri ch'aka' banoy tak jay chire jun abej, niquibij chi xa man nic'atzin ta. Pero re Abej re' xa jare' ri nic'atzin richin chi man nitzak ri jay.\f + \fr 4:11 \ft Sal. 118:22; Mt. 21:42.\f* Y ri Jesús xban c'a chire vacami chi ja rija' ri más nic'atzin. \v 12 Y can man jun chic c'a ri nilitej ta colotajic riq'uin. Roma chuvech re ruvach'ulef xa can man jun chic ri yo'on ta pe chike roj vinek richin yojcolotej ta,\f + \fr 4:12 \ft Mt. 1:21.\f* xcha' ri Pedro. \p \v 13 Y tok ri achi'a' ri can e principal-i' vi xequitz'et ri Pedro y ri Juan, can achique la xequitz'et. Roma stape' man q'uiy ta etamabel c'o quiq'uin,\f + \fr 4:13 \ft 1 Co. 1:27.\f* can man jun xibinri'il ri c'o ta quiq'uin. Can janíla c'a k'alaj chi rije' xec'oje' riq'uin ri Jesús. \v 14 Y can man jun c'a xquibij chic chique ri e ca'i' apóstoles, roma c'o-apo ri achin ri xc'achojirisex. Pa'el-apo ri chiri' quiq'uin. \v 15 Y ri Pedro y ri Juan xe'elesex c'a el ri acuchi ec'o-vi ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij, richin queri' pa quiyonil na ri achi'a' ri' yech'obon can. \v 16 Y re achi'a' re' niquibila' c'a chiquivech: ¿Achique c'a nikaben chique? Roma man jun vinek vave' pa Jerusalem ri man ta etamayon chi xbanatej jun nimalej milagro.\f + \fr 4:16 \ft Hch. 3:9, 10.\f* Y roj man yojtiquir ta nikevaj chuka'. \v 17 Y xaxe c'a richin man nibiyin más rutzijol ri xbanatej, quekaxibij-el, richin queri' man niquitzijoj chic ri Jesús chique ri vinek. \p \v 18 Y tok xe'oyox chic c'a apo ri Pedro y ri Juan, xbix c'a chique chi can man chic quequitijoj ri vinek, chi man chic tiquitzijoj ri Jesús chique ri vinek.\f + \fr 4:18 \ft Hch. 5:40.\f* \v 19 Pero ri Pedro y ri Juan xech'on-apo, y xquibij chique: Tibij na c'a chike: ¿Achique ta cami nubij ri Dios, xa ta ja ri nibij rix ri nikaben y man nikaben ta ri nubij rija'?\f + \fr 4:19 \ft Hch. 5:29; Ga. 1:10.\f* \v 20 Roj man yojtiquir ta nikaben chi man ta chic nikabij chique ri vinek ri xkatz'et y xkac'axaj riq'uin ri Jesús,\f + \fr 4:20 \ft Hch. 1:8; 2:32; 1 Jn. 1:1-3.\f* xecha'. \p \v 21 Y jac'ari' tok ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij, q'uiy c'a ri xquibij-el chique ri Pedro y ri Juan xe richin yequixibij. Y c'ari' xquiya-el k'ij chique richin xebe. Xa man jun xquil xquiben ta chique, roma ri vinek xa can niquiya' c'a ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios roma ri achin xc'achojirisex.\f + \fr 4:21 \ft Hch. 3:7, 8.\f* \v 22 Roma ri achin c'a ri' más yan cavinek rujuna', pero xc'achoj roma ri milagro ri'. \s1 Ri nimanela' niquic'utuj c'a cuchuk'a' chire ri Dios \p \v 23 Y tok ri Pedro y ri Juan xe'isk'opix-el, choj xetzolin c'a quiq'uin ri cachibil, y xbequitzijoj c'a chique ronojel ri bin-el chique coma ri principal-i' tak sacerdotes y ri rijita'k tak achi'a' ri c'o quik'ij. \v 24 Y tok ri cachibil xcac'axaj ri xquitzijoj, junan c'a xquiben orar conojel y xquibij c'a chupan ri qui-oración: Nimalej Ajaf Dios,\f + \fr 4:24 \ft Sal. 107:2; Is. 44:6.\f* rat ri xabanon ronojel, rat ri xabanon ri caj y ri ec'o chupan, rat ri xabanon re ruvach'ulef\f + \fr 4:24 \ft Ex. 20:11; 2 R. 19:15.\f* y re ec'o chuvech, rat ri xabanon ri mar y ri ec'o chupan. \v 25 Rat ri xaben chi xsamej ri Lok'olej Espíritu pa ránima ri asamajel xubini'aj David, richin xubij: \q1 ¿Achique c'a roma tok ri pa tak ruvach'ulef xaxe itzel tak ch'obonic yequibanala', \q1 y ri vinek ri ec'o pa tak tinamit xaxe ri man jun rejkalen ri yequinojij? \q1 \v 26 Y yebeyacatej-pe ri k'atoy tak tzij richin re ruvach'ulef. \q1 Y ri principal-i' chiquicojol xquimol c'a qui', \q1 richin xeyacatej chavij rat Ajaf Dios, y chirij chuka' ri Cristo ri acha'on.\f + \fr 4:26 \ft Sal. 2:1, 2.\f* \q1 Queri' rutz'iban can ri David. \p \v 27 Y can kitzij vi, chi achi'el ri tz'ibatel can, queri' ri xbanatej. Roma ri rey Herodes y ri jun chic k'atoy-tzij rubini'an Poncio Pilato, ri israelitas y ri man e israelitas ta, xquimol-qui' vave' pa tinamit Jerusalem richin xeyacatej chirij ri Jesús ri lok'olej\f + \fr 4:27 \ft He. 7:26.\f* Ac'ajol ri xatek-pe.\f + \fr 4:27 \ft Is. 61:1; Jn. 10:36.\f* \v 28 Pero can nic'atzin c'a chi nibanatej na ri can ja ri pan ak'a' rat c'o-vi, y ri ach'obon-pe\f + \fr 4:28 \ft Hch. 2:23.\f* ojer-ojer, y can ja vi re' ri xquiben rije'. \v 29 Ajaf, vacami c'a tatzu' chi re vinek re' yexibin, roma yacatajinek coyoval chikij roj asamajela'. Y romari' roj nikac'utuj c'a chave chi tabana' chike chi man ta jun xibinri'il kiq'uin richin nikatzijoj ri ach'abel.\f + \fr 4:29 \ft Ef. 6:19.\f* \v 30 Y nikac'utuj c'a chuka' chave, chi riq'uin ri avuchuk'a' xquec'achoj ta ri yava'i', y chi yeban ta milagros xaxe riq'uin ninatex ri rubi' ri Jesús ri lok'olej Ac'ajol. Y ronojel re' xtic'atzin ta richin nik'alajin chi can kitzij ri nikatzijoj chique ri vinek,\f + \fr 4:30 \ft Hch. 5:12.\f* xecha'. \p \v 31 Y tok xetane' chire ri oración, ri acuchi quimolon-vi-qui' xsilon janíla. Y tok nojinek chic c'a ri cánima riq'uin ri Lok'olej Espíritu,\f + \fr 4:31 \ft Hch. 2:2-4.\f* man jun c'a xibinri'il chiquivech rije' richin niquitzijoj ri ruch'abel ri Dios. \s1 Can ronojel c'a niquicomonij \p \v 32 Y janipe' c'a ri vinek ri quiniman chic, junan c'a quivech\f + \fr 4:32 \ft Ro. 15:5; Fil. 1:27; 2:2.\f* y jun cánima quibanon. Man jun c'a ri nibin chi can xe ta richin ka rija' ri c'o riq'uin,\f + \fr 4:32 \ft Hch. 2:44.\f* roma can jun quibanon conojel. \v 33 Ri apóstoles can riq'uin c'a uchuk'a'\f + \fr 4:33 \ft 1 Ts. 1:5.\f* niquitzijoj ri rubanic tok xc'astej-pe ri Ajaf Jesús chiquicojol ri caminaki', y nim ri rutzil ri Dios c'o pa quivi' conojel. \v 34 Y chiquicojol c'a ri quiniman chic ri Dios, man jun c'a meba'il, roma ri c'o culef y c'o cachoch, yequic'ayila'\f + \fr 4:34 \ft Hch. 2:45.\f* y ri rajel niquic'uaj-apo. \v 35 Niquic'uaj-apo chique ri apóstoles, y ri mero ri' nitalux c'a chiquivech ri c'o nic'atzin chique.\f + \fr 4:35 \ft Stg. 1:27; 1 Jn. 3:17.\f* \v 36 Que c'a ri' c'o jun achin ri chiquicojol rubini'an José. Y re José riy-rumam can ri Leví, y alaxinek pa Chipre. Pero ri apóstoles xquiya' chic c'a jun rubi'. Romari' tok xubini'aj Bernabé.\f + \fr 4:36 \ft Hch. 9:27; 11:22-24; 15:37-39.\f* Y jare' ri jun chic rubi' ri xquiya' ri José, roma rija' can nucukuba-vi quic'u'x conojel. \v 37 Y re Bernabé c'a re' xuc'ayij c'a jun rulef, y ri rajel xberujacha' pa quik'a' ri apóstoles.\f + \fr 4:37 \ft Pr. 3:9.\f* \c 5 \s1 Ri xquimacuj ri Ananías y ri Safira ri rixjayil \p \v 1 Pero jun achin rubini'an Ananías rachibilan ri rixjayil rubini'an Safira, xquic'ayij c'a jun culef. \v 2 Y che ca'i' xquiya' chiquivech chi niquiq'uen can ch'aka' chire ri rajel ri ulef, y ri ch'aka' chic xuc'uaj-el ri Ananías richin xberuya' pa quik'a' ri apóstoles. \v 3 Pero ri Pedro xubij chire ri Ananías: ¿Achique c'a roma tok xaya' k'ij chi ri Satanás xunojisaj ri avánima, richin chi xatz'uc tzij chuvech ri Lok'olej Espíritu, y xaq'uen can ch'aka' chire ri rajel ri ulef ri xac'ayij? \v 4 Xa ta ri ulef xc'oje' ta queri' y man ta xac'ayij, ¿c'o cami jun nibin chi xa man avichin ta rat? Y tok xac'ayij, ¿c'o cami jun ri nibin ta chave chi man avichin ta rat ri rajel ri avulef? ¿Achique c'a roma tok xpe ri jun itzel ch'obonic aviq'uin? Rat man chiquivech ta c'a vinek xatz'uc-vi tzij, rat can chuvech c'a ri Dios xatz'uc tzij, xcha' ri Pedro. \p \v 5 Y ri Ananías, ri achin ri xc'ayin ri ulef, can xe c'a xrac'axaj ri ch'abel xerubij ri Pedro, xquen-ka (xcom-ka). Y conojel c'a ri xe'ac'axan ri xbanatej, xpe c'a jun xibinri'il chique janíla. \v 6 Y ec'o c'a ca'i-oxi' ri c'a e c'ajola' na ri chanin xeyacatej-el richin xbequibana-pe rutzil ri caminek, y c'ari' xquic'uaj-el richin xebe chumukic. \p \v 7 Y c'a jun la'ek oxi' horas tic'ulvachitej-ka ri rucamic ri Ananías, tok xapon ri rixjayil. Rija' man runaben ta c'a ri xc'ulvachitej chiri'. \v 8 Y ri Pedro xuc'utuj chire ri ixok ri': Ri mero ri ruc'amon-pe ri Ananías, ¿jari' ri rajel ri ulef ri xic'ayij? \p Y ri ixok xubij: Ja', jari' ronojel mero ri rajel ulef. \p \v 9 Pero ri Pedro xubij c'a chire: ¿Achique c'a roma rix can xiben chi man yixrutz'et ta pe ri Lok'olej Espíritu richin ri Ajaf Dios?\f + \fr 5:9 \ft Nm. 14:22; 1 Co. 10:9.\f* ¿Achique roma rix can xiya' chivech chi xiben queri'? Romari' ri avachijil jari' xbemuk can. Y ri e benek mukuy richin, jari' ye'oc yan pe, richin queri' yatoquic'ama' chic el rat, richin yatbequimuku' can chuka', xcha'. \p \v 10 Y can jari' xtzak-ka ri ixok ri chiri' chuvech ri Pedro, y xquen-ka (xcom-ka). Tok xe'oka' c'a ri c'ajola' ri xebemukun can ri Ananías, y xquitz'et chi caminek chuka' ri ixok, xquic'uaj y xbequimuku' can riq'uin ri rachijil. \v 11 Y ri kach'alal can janíla c'a xquixibij-qui' roma ri xbanatej. Y can que chuka' ri' xquic'ulvachij ri ch'aka' chic ri xe'ac'axan ri xbanatej. Can janíla xquixibij-qui'. \s1 Ri apóstoles q'uiy milagros yequibanala' \p \v 12 Y ri apóstoles janíla c'a q'uiy nima'k tak milagros ri man jun bey e tz'eton ta, ri yequibanala' chiquivech ri vinek, richin queri' tik'alajin chi ri apóstoles can kitzij vi ri niquibij.\f + \fr 5:12 \ft He. 2:4.\f* Y ri can quiniman chic ri Dios, junan c'a quivech niquimol-qui' pa jun corredor richin ri rachoch ri Dios. Ri corredor ri' Richin ri Salomón yecha' c'a chire. \v 13 Can ec'o-vi c'a vinek ri man yejel ta apo quiq'uin roma ri niquixibij-qui' niquiben queri'. Jac'a ri ch'aka' chic vinek ri ec'o chupan ri tinamit, can niquiya-vi quik'ij. \v 14 Pero can janíla e q'uiy ri vinek ri yeniman ri Ajaf Jesucristo. Romari' ri e nimanela' k'ij-k'ij más e q'uiy;\f + \fr 5:14 \ft Hch. 2:47.\f* chi ixoki' y chi achi'a'. \v 15 Can que vi ri', roma ri yava'i' ye'elesalox c'a pe ri pa tak bey y yeyolox pa tak ch'at y pa tak varabel, richin queri' tok ri Pedro nik'ax-el, ri rumujal nik'ax ta c'a pa quivi' jun ca'i' chique ri yava'i' ri' y yec'achoj ta. \v 16 Y e q'uiy c'a chuka' vinek ri ec'o pa tak tinamit ri ec'o-pe chunakaj ri Jerusalem, xe'oka' ri chiri' pa tinamit, y e quic'amalon-pe quiyava'. Ec'o c'a ri choj e yava'i' riq'uin yabil, y ec'o ri ec'o pa pokonal pa quik'a' itzel tak espíritu. Y conojel c'a yec'achojirisex-el.\f + \fr 5:16 \ft Mr. 16:17, 18.\f* \s1 Tok xechap ri apóstoles \p \v 17 Pero ri nimalej sacerdote e rachibilan ri achi'a' quibini'an saduceo, itzel c'a niquina' chique ri apóstoles roma ri yetiquir niquiben. \v 18 Romari' xebequichapa-pe\f + \fr 5:18 \ft Lc. 21:12.\f* y xebequiya' can pa cárcel. \v 19 Y ri chak'a', ri Ajaf Dios xutek c'a pe jun ángel\f + \fr 5:19 \ft Sal. 34:7; He. 1:14.\f* ri pa cárcel quiq'uin ri apóstoles. Y re ángel re' xujek-el ri ruchi' ri cárcel chiquivech, richin yerelesaj-el. Y xubij c'a chique: \v 20 Quixbiyin c'a. Y tok xquixapon chic c'a pa rachoch ri Dios, titzijoj chique ri vinek ronojel ri ch'abel ri richin ri c'ac'a' c'aslen\f + \fr 5:20 \ft Jn. 6:68; 17:3.\f* ri nuya' ri Jesucristo, xcha' ri ángel. \p \v 21 Can xe xcac'axaj re' ri apóstoles, nimak'a' yan ruca'n k'ij xebe ri pa rachoch ri Dios, y yequitijoj c'a ri vinek. \p Y chupan c'a ri hora ri', juc'an chic, ri nimalej sacerdote y ri rachibil xequitek c'a coyoxic ri rijita'k tak achi'a' ri c'o quik'ij. Y can conojel c'a ri achi'a' ri pa comon yek'aton tzij xquimol-qui'. Y c'ari' xquitek quic'amic ri apóstoles ri ec'o pa cárcel. \v 22 Pero tok ri jusol achi'a' chajinela' ri e takon-el xe'apon chuchi-cárcel y xe'oc-apo richin yebequic'ama-pe, xquitz'et chi xa man jun c'o ri chiri'. Can jac'ari' xetzolej, y xbequiya' rutzijol. \v 23 Y xbequibij c'a: Ri pa cárcel man jun chique rije' c'o. C'a ja na roj ri xojbejakon, pero xa man jun ri c'o chiri'. Ri cárcel can jebel rutz'apexic banon can, y ri chajinela' ec'o ri chiri' chuchi-cárcel, yechajin, xecha'. \p \v 24 Ri nimalej sacerdote, ri achin uc'uey quichin ri chajinela' ri richin pa rachoch ri Dios, y ri principal-i' tak sacerdotes, tok xcac'axaj ri xbequibij ri chajinela' chique, man niquil ta c'a achique niquich'ob, y romari' niquibila' c'a chiquivech: ¿C'a acuchi c'a xtapon-vi re'? yecha'. \p \v 25 Y jac'ari' tok c'o c'a jun ri xapon chiri' quiq'uin ri quimolon-qui', y xberubij chique: Ri achi'a' ri xe'iya' pa cárcel, ye'ajin chiquitijoxic ri vinek chiri' pa rachoch ri Dios, xcha'. \p \v 26 Y can jac'ari' tok ri achin ri uc'uey quichin ri chajinela' y ri chajinela' xebe chiquic'amic ri apóstoles. Pero chi utzil c'a xequiq'uen-pe, roma rije' niquixibij-qui' chi yec'ak chi abej coma ri vinek. \v 27 Y tok ri achi'a' ri xebe chiquic'amic ri apóstoles, xe'oka' y e quic'amon-pe, can choj c'a xebequipaba' chiquivech ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij. Y ri nimalej sacerdote xubij c'a chique ri apóstoles: \v 28 Roj kabin-el chive chi man chic tiya' ri tijonic chirij ri Jesús chique ri vinek.\f + \fr 5:28 \ft Hch. 4:18.\f* Pero vacami re tinamit Jerusalem nojinek chic riq'uin ri itijonic, y nik'alajin c'a jebel chi chikij roj nivajo' niya-vi ri rucamic ri jun achin xubini'aj Jesús,\f + \fr 5:28 \ft Mt. 27:25; Hch. 2:23; 3:15; 7:52.\f* xcha'. \p \v 29 Pero ri Pedro y ri ch'aka' chic apóstoles xquibij c'a apo chique: Nic'atzin chi ja ri nubij ri Dios ri nikanimaj, y man ja ta ri nicajo' ri vinek.\f + \fr 5:29 \ft Hch. 4:19; Ga. 1:10.\f* \v 30 Roma ri xbanon chire ri Jesús richin xc'astej-el, ja ri Dios,\f + \fr 5:30 \ft Hch. 2:24.\f* ri Dios kichin roj y quichin chuka' ri kati't-kamama'. Pero rix xicamisaj tok xibij chi tibajix chuva ri cruz. \v 31 Y ri Dios chuka' xunimirisaj c'a ruk'ij ri Jesús, riq'uin ri xutz'uyuba-apo pa rajquik'a',\f + \fr 5:31 \ft He. 12:2.\f* y xuben chire chi ja rija' ri nuc'uan kichin y ri nicolon\f + \fr 5:31 \ft Mt. 1:21; Ef. 1:7; Col. 1:14; He. 2:10.\f* kichin chuka', richin queri' nuya' k'ij chike roj israelitas richin nitzolin kac'u'x riq'uin ri Dios y nicuyutej kamac. \v 32 Y ronojel re' kitzij, y can ja roj xojtz'eton, romari' nikatzijoj. Y ri Lok'olej Espíritu chuka' ruchapon c'a ruk'alajirisaxic\f + \fr 5:32 \ft Jn. 15:26, 27.\f* chi can kitzij vi. Konojel c'a ri yojniman rutzij ri Dios, can ruyo'on c'a ri Lok'olej Espíritu chike, xecha'. \p \v 33 Y tok ri achi'a' ri can yek'aton tzij pa comon xcac'axaj ri xquibij ri apóstoles, xyacatej c'a coyoval y xquich'ob chi yequicamisaj. \v 34 Pero ri chiquicojol c'a ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij, c'o c'a jun achin ri cachibil ri fariseos, y re achin c'a re' rubini'an Gamaliel. Rija' jun tijonel richin ri ley richin ri Moisés, y janíla c'a chuka' ruk'ij chiquivech ri vinek. Re achin re' xpa'e' c'a, y xubij chi que'elesex-el juba' ri apóstoles ri chiri'. \v 35 Y c'ari' xch'on c'a chique ri rachibil, ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij y xubij c'a chique: Nuvinak, tich'obo' c'a jebel achique ri xtiben chique re achi'a' re'. \v 36 Roma toka' chi'ic'u'x tok xbec'ulun-pe ri jun achin xubini'aj Teudas. Re Teudas re' xubij chi rija' jun achin janíla ruk'ij, y ec'o la'ek jun caji' ciento achi'a' ri xe'achibilan richin. Y tok xcamisex, conojel ri xeniman rutzij xetalutej y xeq'uis. \v 37 Y chirij re', tok xbanatej ri tz'iban bi'aj, xbec'ulun-pe chuka' jun chic achin ri xubini'aj Judas. Re jun achin re' aj-Galilea, y rija' xtiquir c'a xuben chi e janíla e q'uiy vinek ri xetzekelben richin. Y tok xcamisex c'a chuka' re Judas re', conojel ri xeniman rutzij, xetalutej. \v 38 Y roma c'a ri' ninbij chive chi que'iya' can re achi'a' re'. Roma vi xa quich'obonic vinek ri ye'ajin chubanic, rije' xqueq'uis.\f + \fr 5:38 \ft Pr. 21:30.\f* \v 39 Pero vi richin ri Dios, man jun c'a xquixtiquir xtiben richin nichup.\f + \fr 5:39 \ft Hch. 9:5.\f* Tichajij-ivi' jebel, man xa tec'ulun-pe chi rix yixajin chi oyoval riq'uin ri Dios, xcha'. \p \v 40 Y conojel xka' chiquivech ri xubij ri achin rubini'an Gamaliel. Y c'ari' xquibij chi ye'uc'uex chic apo ri apóstoles. Y tok ri apóstoles ec'o chic chiri', xech'ay y xbix chic el chique chi man chic tiquitzijoj ri Jesús chique ri vinek.\f + \fr 5:40 \ft Hch. 4:18.\f* Y c'ari' xquiya-el k'ij chique richin xebe. \v 41 Y tok ri apóstoles xe'el-el ri chiri' chiquivech ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij, niquicot c'a ri cánima xebe, roma ri Dios ruyo'on k'ij chique richin chi niquic'ovisaj tijoj-pokonal\f + \fr 5:41 \ft Mt. 5:12; Ro. 5:3.\f* roma ri rubi' ri Jesús, chi q'uiy ri niban y nibix chique. \v 42 Y rije' can man c'a niquiya' ta can rutzijoxic ri Jesucristo. Can ronojel k'ij niquic'ut y niquitzijoj ri Jesucristo, ri pa rachoch ri Dios y chi tak jay. \c 6 \s1 Tok ri nabey tak kach'alal xequicha' e vuku' diáconos \p \v 1 Chupan c'a ri tiempo ri', ri kach'alal quichapon yeq'uiyer. Y c'o c'a sujunic quichin ri kach'alal ri yech'on griego chiquij ri kach'alal yech'on hebreo. Ri kach'alal ri yech'on griego niquibij c'a chi ri malcani'a' tak ixoki' ri ec'o chiquicojol niban chique chi juba' oc quejkalen tok niban ri jachoj-cosas\f + \fr 6:1 \ft Hch. 4:35.\f* ri richin k'ij-k'ij. \v 2 Roma c'a ri' ri cablajuj apóstoles xequimol c'a conojel kach'alal, y xquibij chique: Man c'a ruc'amon ta chi roj nikamalij can ri ruk'alajirisaxic ri ruch'abel ri Dios, richin ja rix yixkilij. \v 3 Vacami c'a kach'alal, que'icha-pe vuku' achi'a' ri chi'icojol, achi'a' ri can etaman chi choj ri quic'aslen, c'o etamabel quiq'uin y nojinek ri cánima riq'uin ri Lok'olej Espíritu, richin queri' jari' ri xquekaya' chuvech ri jachoj-cosas. \v 4 Y roj can xtikaben-vi ri samaj achi'el ri kabanon-pe. Jantape' xtikaben orar, y xtikak'alajirisaj ri ruch'abel ri Dios,\f + \fr 6:4 \ft Hch. 2:42.\f* xecha' chique. \p \v 5 Y can conojel kach'alal xka' chiquivech ri xbix chique coma ri apóstoles, y xequicha' c'a ri e vuku' achi'a'. Ri jun c'a ri xquicha' rubini'an Esteban, y re' jun achin ri can jebel vi cukul ruc'u'x riq'uin ri Dios y nojinek ránima riq'uin ri Lok'olej Espíritu. Xequicha' chuka' ri achi'a' quibini'an Felipe, Prócoro, Nicanor, Timón, Parmenas y ri Nicolás ri aj pa tinamit Antioquía. Re achin re rubini'an Nicolás man israelita ta, pero can nunimaj c'a ri nubij ri ley ri richin ri Moisés, y can quiq'uin c'a ri israelitas c'o-vi tok c'a man jani runiman ta ri Jesucristo chiri'. \v 6 Y jac'a vuku' achi'a' re' ri xebepabex chiquivech ri apóstoles. Xepe ri apóstoles xquiben c'a orar, y c'ari' xquiya' quik'a' pa quivi'\f + \fr 6:6 \ft Hch. 13:3; 1 Ti. 4:14.\f* ri achi'a' ri', richin tik'alajin chi jari' niquichop ri quisamaj. \p \v 7 Y ri ruch'abel ri Dios riq'uin ruchuk'a' benek, y yeq'uiyer c'a chuka' ri nimanela' ri chiri' pa tinamit Jerusalem. Y e janíla c'a chuka' chique ri sacerdotes ri yeniman. \s1 Tok xchap ri Esteban \p \v 8 Ri Esteban jun achin ri can c'o c'a ri ruchuk'a' ri Dios riq'uin, y can c'o chuka' ri rutzil ri Dios riq'uin. Romari' tok c'o milagros ri man jun bey e tz'eton ta, ri yerubanala' chiquivech ri vinek, richin queri' tik'alajin chi rija' can kitzij vi ri nuk'alajirisaj. \v 9 Pero ec'o vinek ri xebeyacatej-pe y xquichop-qui' riq'uin ch'abel riq'uin ri Esteban. Re vinek c'a re' e richin jun jay ri can richin vi nitzijox ri ruch'abel ri Dios, ri quichin ri lok'on tak samajela' e colotajinek chic pe nibix chire. Y quichin chuka' ri vinek aj-Cirene, aj-Alejandría, aj-Cilicia y aj pan Asia. \v 10 Y roma ri Esteban can ja ri Lok'olej Espíritu ri xyo'on etamabel chire, romari', tok rija' xch'on, ri vinek ri e yacatajinek chirij xa man xetiquir ta riq'uin.\f + \fr 6:10 \ft Is. 54:17; Lc. 21:15.\f* \v 11 Roma c'a ri' xequitoj ch'aka' vinek richin queri' tiquibij chi xcac'axaj chi ri Esteban itzel xch'on chirij ri ley richin ri Moisés y chirij chuka' ri Dios. \v 12 Can xquiya' c'a quina'oj ri rijita'k achi'a' ri c'o quik'ij, ri etamanela' chirij ri ley y ri vinek, richin xebeyacatej c'a pe chirij ri Esteban. Xbequichapa-pe, y xquic'uaj chiquivech ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij. \v 13 Y xequic'uaj c'a achi'a' richin chi niquitz'uc tzij chirij ri Esteban, y ri achi'a' ri' niquibij c'a: Re jun achin re' man nitane' ta c'a juba' richin nubij itzel chirij re lok'olej rachoch ri Dios y chirij ri ley richin ri Moisés. \v 14 Roma kac'axan c'a chi nubila' chi ri Jesús aj-Nazaret xtuvulaj re rachoch ri Dios, y chi xtujel-el ronojel ri rubin can ri Moisés ri nic'atzin chi tikabana'.\f + \fr 6:14 \ft He. 8:13; 9:1-28; 10:1-39.\f* \p \v 15 Y jac'ari' tok ri achi'a' ri pa comon yek'aton tzij y e tz'uyul ri chiri', xquitzu-xquitzu' ruvech ri Esteban. Y jari' tok xquitz'et chi xjalatej ruvech, xoc achi'el titzu'un jun ángel. \c 7 \s1 Tok ri Esteban paban c'a apo chiquivech ri yek'aton tzij pa ruvi' \p \v 1 Y ri nimalej sacerdote xuc'utuj c'a chire ri Esteban: ¿Kitzij c'a ri c'ari' nibix-ka chavij? \p \v 2 Ri Esteban xubij: Nuvinak israelitas y rix ri principal-i' chupan re katinamit, tivac'axaj na c'a re xtinbij chive re vacami: Ri Dios ri c'o ruk'ij-ruc'ojlen, xuk'alajirisaj-ri' chuvech ri katata' Abraham. Y ri' ja ri ojer can, tok c'a c'o na c'a ri chiri' chupan ri lugar rubini'an Mesopotamia, tok c'a man jani rutzijol chi nec'oje' ta ri pan Harán.\f + \fr 7:2 \ft Gn. 11:31.\f* \v 3 Jari' tok ri Dios xubij chire ri Abraham: Catel-pe chiquicojol ri avach'alal, y taya' can ri aruvach'ulef, y xcabec'oje' c'a pa jun ruvach'ulef ri xtinc'ut chavech,\f + \fr 7:3 \ft Gn. 12:1.\f* xcha' ri Dios chire. \v 4 Y ri Abraham can xuya-vi c'a can ri Caldea ri lugar ri c'o-vi,\f + \fr 7:4 \ft Gn. 11:31; He. 11:8.\f* y xk'ax ri pan Harán. Y caminek chic c'a can ri rutata' ri Abraham ri chiri' pan Harán, tok ri Dios xuq'uen c'a pe ri Abraham chupan re ruvach'ulef Canaán re ojc'o-vi vacami. \v 5 Y ri Dios can man jun c'a ulef xuya' ta can chire ri Abraham chupan re ruvach'ulef re', stape' ta xaxe richin nipa'e-vi. Can man jun vi ri xrichinaj can. Pero ri Dios can xusuj-vi c'a chire chi re ruvach'ulef re' xtoc richin rija' y quichin ri riy-rumam.\f + \fr 7:5 \ft Gn. 12:7; 13:15; 17:8.\f* Quere' xubij ri Dios chire ri Abraham, stape' man jun ralc'ual chiri'. \v 6 Y xbix c'a chuka' chire roma ri Dios, chi ri riy-rumam rija' xquebec'oje' c'a pa jun chic ruvach'ulef quiq'uin jun vi chic quivech vinek. Y ri vinek ri' xquequiya' pa samaj y xtiquiben chique chi xtiquitej pokon caji' ciento juna'.\f + \fr 7:6 \ft Gn. 15:13; Ex. 12:40.\f* \v 7 Y ri Dios xubij c'a chuka' chi ri vinek ri xquebanon queri' chique ri riy-rumam ri Abraham, xtuya' c'a ruc'ayeval pa quivi'. Y c'ari' c'a xque'el-pe\f + \fr 7:7 \ft Gn. 15:14; Ex. 3:12.\f* chiquicojol ri vinek ri', y xquepe chupan re lugar re', chinusamajixic y chuya'ic nuk'ij, xcha'. \v 8 Y ri Dios can xuben c'a chuka' jun trato riq'uin ri Abraham. Ri trato ri' can c'o c'a jun retal. Y ri retal ri trato ri', can jac'a ri circuncisión ri niban chique ri achi'a'.\f + \fr 7:8 \ft Gn. 17:9-12.\f* Y tok ri Abraham xalex ri ruc'ajol xubini'aj Isaac, xuben c'a ri circuncisión chire tok xa c'ari' vakxaki' ruk'ij.\f + \fr 7:8 \ft Gn. 21:2-4.\f* Que chuka' ri' xuben ri Isaac tok xalex ri Jacob ri ruc'ajol.\f + \fr 7:8 \ft Gn. 25:26.\f* Y ja chuka' xuben ri Jacob quiq'uin ri cablajuj ruc'ajol\f + \fr 7:8 \ft Gn. 29:31–35:18.\f* ri xe'oc tata'aj richin re tinamit Israel. \p \v 9 Y ri ch'aka' c'a ruc'ajol ri Jacob itzel c'a xquina' chire ri quichak' rubini'an José, roma can ja rija' ri más najovex.\f + \fr 7:9 \ft Gn. 37:4.\f* Y romari' tok xquic'ayij-el, y xuc'uex-el c'a pan Egipto. Jac'a ri Dios can c'o-vi riq'uin ri José,\f + \fr 7:9 \ft Gn. 39:2, 3.\f* \v 10 y xucol chuvech ronojel tijoj-pokonal. Xuben c'a chire chi ri Faraón ri rey richin ri ruvach'ulef Egipto utz xutz'et y xutz'et chuka' chi c'o etamabel riq'uin. Y romari' ri rey xuben chi ri José xoc chuka' jun k'atoy-tzij pa ruvi' ri Egipto, y pa ruk'a' chuka' rija' xujech-vi ri rupan ri rachoch richin nuchajij.\f + \fr 7:10 \ft Gn. 41:37-40.\f* \p \v 11 Y ri tiempo ri' ri pan Egipto y pa Canaán, xpe c'a jun vayjal, jun nimalej tijoj-pokonal. Y ri kati't-kamama' ri ec'o pa Canaán man c'a niquil ta chic achique niquitej. \v 12 Y ri Jacob ri rutata' ri José, xapon rutzijol riq'uin chi ri chiri' pan Egipto c'o trigo. Romari' xerutek c'a el chulok'ic trigo ri ruc'ajol,\f + \fr 7:12 \ft Gn. 42:1-3.\f* ri e kati't-kamama' roj. \v 13 Y jac'a tok xebe chic jun bey, jac'ari' tok ri José xuk'alajirisaj-ri' chiquivech ri rach'alal chi ja rija' ri José.\f + \fr 7:13 \ft Gn. 45:1-4.\f* Y roma ri Faraón xretamaj e achique ri rach'alal ri José, romari' xretamaj chi can jun hebreo vi. \v 14 Y jac'ari' tok ri José xutek quic'amic ri Jacob ri rutata'\f + \fr 7:14 \ft Gn. 45:9.\f* y ri rach'alal. E setenta y cinco chiconojel.\f + \fr 7:14 \ft Gn. 46:27; Dt. 10:22.\f* \v 15 Y que c'a re' rubanic tok xxule-ka ri Jacob pan Egipto. Chiri' xquen-vi (xcom-vi) rija'\f + \fr 7:15 \ft Gn. 49:33.\f* y ri e ruc'ajol\f + \fr 7:15 \ft Ex. 1:6.\f* ri e kati't-kamama' roj. \v 16 Pero ri quich'acul,\f + \fr 7:16 \ft Ex. 13:19.\f* pa jun lugar rubini'an Siquem, chiri' xemuk-vi. Xemuk pa jun xoral, ri acuchi can c'o c'ojlibel richin yebemuk-vi can caminaki'. Re jun xoral re', can jac'a ri Abraham ri lok'oyon can chique ri e ralc'ual ri achin rubini'an Hamor. \p \v 17 Y ri k'ij c'a richin nibanatej ri rusujun ri Dios chire ri Abraham,\f + \fr 7:17 \ft Gn. 15:13-16.\f* ri can xuben jurar chire chi can nuben-vi, xa can nakaj chic c'o-vi. Y ri tinamit Israel chuka' can ruchapon c'a ninimer y niq'uiyer ri chiri' pan Egipto. \v 18 Y jac'a tiempo ri' tok ri chiri' pan Egipto xoc c'a can jun c'ac'a' rey ri xa man xretamaj ta el ruvech ri José.\f + \fr 7:18 \ft Ex. 1:8.\f* \v 19 Y re c'ac'a' rey re' can novinek c'a chubanic ri etzelal chique ri kavinak israelitas. Y xuben c'a chique chi xquic'ovisaj tijoj-pokonal ri kati't-kamama', tok can xuben c'a chique chi ri calc'ual xa c'a calaxic xebetorix can,\f + \fr 7:19 \ft Ex. 1:22.\f* roma can xrajo' chi man ta xeq'uiyer. \v 20 Chupan c'a ri tiempo ri' xalex ri Moisés\f + \fr 7:20 \ft Ex. 2:2; He. 11:23.\f* ri chiri' chuka' pan Egipto. Y chuvech ri Dios, re ac'ual re' yalan jebel. Oxi' c'a ic' ri xilix coma ri rute-rutata'. \v 21 Y c'ari', can c'o c'a chi xbemalix can pa ruvi' ri raken-ya', xbequiya' c'a can pa ruk'a' ri camic. Pero ri xuc'uan-el ri ac'ual jac'a ri rumi'al ri rey, ri rey ri can nibix chuka' Faraón chire. Ri rumi'al ri rey Faraón can achi'el ral c'a xuben chire ri Moisés.\f + \fr 7:21 \ft Ex. 2:3-10; He. 11:24.\f* \v 22 Y roma c'a ri' ri Moisés can xtijox-vi jebel riq'uin ronojel ruvech etamabel ri c'o quiq'uin ri nima'k tak vinek aj-Egipto. Y can jun nimalej achin vi. Y nik'alajin tok c'o nubij y tok c'o nuben. \p \v 23 Jac'a tok ri Moisés rutz'akatisan chic cavinek rujuna', xalex pa ránima richin xbe chiquitz'etic ri ruvinak israelitas. \v 24 Y xutz'et c'a chi jun aj-Egipto janíla c'a nuben chire jun israelita, ruvinak rija'. Y richin nuto' ri ruvinak ri' y nuben ruq'uexel chire, xucamisaj ri achin ri',\f + \fr 7:24 \ft Ex. 2:11, 12.\f* ri janíla nuben. \v 25 Y pa ruc'u'x rija' chi ri e ruvinak israelitas xtiquinabej chi ja rija' ri takon roma ri Dios richin yerucol-el pa quik'a' ri aj-Egipto, pero xa man que ta ri' xbanatej. Ri israelitas xa man xquinabej ta chi jari' ri rusamaj. \v 26 Y pa ruca'n k'ij, ec'o c'a e ca'i' vinek israelitas niquiben oyoval, y ri Moisés xapon c'a apo quiq'uin, y xrajo' ta xoc chiquicojol richin chi man ta niquiben oyoval. Romari' rija' xubij chique: ¿Achique c'a roma niben oyoval? Rix can ivach'alal ivi'. Ix israelitas chi ix ca'i', xcha' chique. \v 27 Jac'a ri jun chique ri niquiben oyoval, ri can nic'o ruvi' nuben, xunim ri Moisés, y xubij: ¿Achique xbin chave rat chi nim ak'ij y chi yatiquir chuka' nak'et tzij pa kavi'? \v 28 ¿O xa navajo' yinacamisaj, achi'el xaben chire ri jun achin aj vave' pan Egipto,\f + \fr 7:28 \ft Ex. 2:13, 14.\f* ri ivir? xcha'. \v 29 Y tok ri Moisés xrac'axaj queri', c'a juba' ri' xanmej-el y xuya' c'a can ri Egipto y xbe c'a pa jun chic ruvach'ulef ri rubini'an Madián.\f + \fr 7:29 \ft Ex. 2:15; 4:19, 20.\f* Y ri chiri', chiquicojol vinek ri man e israelitas ta, chiquicojol ri' xc'oje-vi. Chiri' xc'ule-vi chuka', y xec'oje' e ca'i' ruc'ajol. \p \v 30 Y k'axinek chic c'a cavinek juna' tic'oje' ri Moisés ri chiri' pa Madián, jari' tok rija' xuc'ut-ri' jun ángel\f + \fr 7:30 \ft Ex. 3:2; Is. 63:9.\f* chuvech pa jun ruxulu-quiej, jun k'ayis ri c'o ruq'uixal y nijinon pa k'ak'. Re' xutz'et ri pa tz'iran ruvach'ulef, ri acuchi c'o-vi ri juyu' rubini'an Sinaí. \v 31 Y tok ri Moisés xutz'et re', xsach ruc'u'x. Y richin nutz'et jebel, xjel-apo. Pero jari' tok xbech'on-pe ri Ajaf chire, y xubij c'a: \v 32 Ja yin ri Dios ri xquinimaj ri avati't-amama'. Ja yin c'a ri qui-Dios ri Abraham, ri Isaac y ri Jacob,\f + \fr 7:32 \ft Ex. 3:6; Mt. 22:32.\f* xcha'. Y ri Moisés man c'a xtiquir ta chic xtzu'un-apo, xa nibaybot c'a (nibarbot c'a) roma xibinri'il. \v 33 Y ri Ajaf xubij c'a chuka' chire ri Moisés: Tavelesaj la axajab chi'avaken, roma la acuchi at pa'el-vi, can jun lok'olej lugar, roma can in kajinek-pe aviq'uin vave'.\f + \fr 7:33 \ft Ex. 3:5; Jos. 5:15.\f* \v 34 Y vacami yatintek c'a el pan Egipto, chucolic ri nutinamit, roma nintz'et c'a chi janíla pokonal niquic'ovisaj, y vac'axan chuka' ri ok'ej ri niquiben, y jac'are' xika-pe chiquicolic, xcha' ri Ajaf chire ri Moisés. \p \v 35 Y ri Esteban xubij c'a chuka': Can ja ri Dios ri xtakon-el ri Moisés chiquicolic ri ruvinak, y chi can ja chuka' rija' ri nuc'uan quichin. Y ri xto'on richin ri Moisés, ja ri ángel\f + \fr 7:35 \ft Ex. 14:19; Nm. 20:16.\f* ri xuc'ut-ri' chuvech chupan ri ruxulu-quiej, jun k'ayis c'o ruq'uixal y nic'at. Y re Moisés re', jare' ri xetzelex coma ri ruvinak, y achok che bin-vi: ¿Achique biyon chave chi nim ak'ij y yatiquir chuka' nak'et tzij pa kavi'? Ja Moisés re' ri xtak-el roma ri Dios. \v 36 Jac'a rija' ri xcolon-pe quichin ri kati't-kamama' ri chiri' pan Egipto.\f + \fr 7:36 \ft Ex. 12:41; Dt. 6:21.\f* Rija' c'o c'a milagros ri man jun bey e tz'eton ta ri xerubanala' chiquivech ri vinek, richin queri' tik'alajin chi can ja ri Dios ri takayon-el richin. Ec'o c'a ri xerubanala' ri chiri' pan Egipto,\f + \fr 7:36 \ft Ex. 7-11.\f* ri pa nimalej ya' rubini'an Mar Rojo,\f + \fr 7:36 \ft Ex. 14.\f* y ri pa tz'iran ruvach'ulef.\f + \fr 7:36 \ft Ex. 16:1-36; 17:1-7; Nm. 9:15-23.\f* Cavinek c'a juna' xquiben ri pa tz'iran ruvach'ulef ri'. \v 37 Y ri Moisés xubij c'a chuka' chique ri kavinak ri tiempo ri': Ri Kajaf Dios xtuyec c'a pe jun ri xtik'alajirisan ri ruch'abel chique ri kiy-kamam, can achi'el rubanon viq'uin yin. Tivac'axaj c'a rutzij ri rusamajel ri Dios. Y ri samajel ri' jun kavinak,\f + \fr 7:37 \ft Dt. 18:15.\f* cha'inek can ri Moisés. \v 38 Ri Moisés xc'oje' c'a chiquicojol ri e cha'on roma ri Dios, ri pa tz'iran ruvach'ulef. Y ja chuka' rija' ri xbin chique ri kati't-kamama' ri tzij ri xubij ri ángel\f + \fr 7:38 \ft Is. 63:9; Ga. 3:19; He. 2:2.\f* richin ri Dios ri xc'oje' pa ruvi' ri juyu' Sinaí.\f + \fr 7:38 \ft Ex. 19:1-3; Jn. 1:17.\f* Can chire vi c'a rija' xjach-vi ri ch'abel richin c'aslen y rija' tuya' chike roj. \p \v 39 Xa ja chic c'a ri kati't-kamama' ri' man xeniman ta chire ri Moisés. Pa ruq'uexel chi xeniman ta chire, ri cánima rije' chanin xtzolin c'a chila' pa ruvach'ulef Egipto. \v 40 Y tok ri Moisés c'a c'o c'a pa ruvi' ri juyu' Sinaí, xquibij c'a chire ri Aarón: Que'abana' c'a vachibel richin ye'oc ka-dios, y jari' ri ye'uc'uan kichin. Roma ri Moisés ri xelesan-pe kichin ri pan Egipto, man ketaman ta achique roma tok man tzolijinek ta pe.\f + \fr 7:40 \ft Ex. 32:1.\f* \v 41 Y can xquiben c'a ruvachibel jun ti váquix. Y janíla c'a yequicot riq'uin ri xa ja rije' ri xebanon-ka. Romari' xequicamisala' c'a chicop chuvech, richin niquiya' ruk'ij. \v 42 Y jac'ari' tok ri Dios xeruya' can\f + \fr 7:42 \ft Ro. 1:24; 2 Ts. 2:11.\f* ri kavinak, roma rije' xa xquichop niquiya' quik'ij dios ri man e kitzij ta. Ri Dios xuya' c'a k'ij chique chi tiquiya' na c'a quik'ij quivachibel conojel ri e tz'etel ri chicaj.\f + \fr 7:42 \ft Dt. 17:3.\f* Can que c'a ri' quitz'iban can ri achi'a' ri xek'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can. Chupan ri e tz'ibatel can, ri Dios nubij c'a: \q1 Rix vinek aj-Israel, tok xixbiyin cavinek juna' ri pa tz'iran ruvach'ulef, \q1 ¿xe'icamisala' cami ri chicop richin xe'isuj chuve yin? Xa man xiben ta queri'. \q1 \v 43 Pa ruq'uexel chi que ta ri' xiben, xa xe'itelela' ruvachibel ri rachoch ri dios Moloc, \q1 ri ruvachibel ri ch'umil, ri i-dios rubini'an Renfán. \q1 Y ja vachibel ri' ri xe'ibanala' rix, richin xiya' quik'ij. \q1 Roma c'a ri' yin, xcha' ri Dios, xtinben chive chi yixbec'oje' c'a más quela' chire ri Babilonia.\f + \fr 7:43 \ft Am. 5:25-27.\f* \q1 Queri' nubij chupan ri e tz'ibatel can coma ri rusamajela' ri Dios. \p \v 44 Y tok ri kati't-kamama' xebiyin ri pa tz'iran ruvach'ulef, can jantape' c'a quic'uan ri rachoch ri Dios banon riq'uin tziek, y chiri' c'a nuk'alajirisaj-vi-ri' ri Dios chiquivech. Ri rachoch ri Dios ri', can achi'el c'a ri xrajo' ri Dios, can queri' rubanic xban chire, roma ri Dios can xuc'ut-vi chuvech ri Moisés ri rubanic nrajo' chi niban chire.\f + \fr 7:44 \ft Ex. 25:40; He. 8:5.\f* \v 45 Y ja rachoch ri Dios ri' ri quic'amon-pe ri kati't-kamama' tok xe'oc-pe chupan re ruvach'ulef re', tok e c'amon-pe roma ri Josué.\f + \fr 7:45 \ft Jos. 3:14.\f* Y xec'oje' c'a ka vave', tok quichapon chic yequich'ec ri vinek ri ec'o chupan re ruvach'ulef re'. Can jac'a ri Dios xto'on quichin. Y ri rachoch ri Dios ri quic'amon-pe tok xe'oka', can c'a jari' ri c'o pa ru-tiempo ri rey David. \v 46 Y re rey re' can ruc'ulun-vi c'a ri rutzil ri Dios chupan ri ruc'aslen. Romari' tok rija' xuc'utuj c'a utzil chire ri Dios chi tuya' k'ij chire richin chi nuben jun rachoch,\f + \fr 7:46 \ft 1 R. 8:17.\f* ri Dios ri can ru-Dios vi ri kamama' Jacob chuka'. \v 47 Pero man ja ta c'a ri rey David ri xbanon ri jay. Xa c'a ja ri Salomón ri ruc'ajol ri rey David, jari' ri xbanon ri rachoch ri Dios. \v 48 Pero chuka' man can ta nic'atzin chi c'o ta jun jay ri nic'oje-vi ri nimalej Dios.\f + \fr 7:48 \ft 2 Cr. 2:6.\f* Romari' c'o ri jun achin ri xk'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can, rutz'iban can: \v 49 Ri Ajaf Dios nubij c'a: \q1 Jac'a ri caj ri nutz'uyubal, \q1 y ri ruvach'ulef nupalibal. \q1 ¿Achique c'a rubanic chi jay niben rix richin noc vachoch? \q1 ¿Y acuchi c'o-vi ri lugar ri niben rutzil richin yinuxlan? \q1 \v 50 ¿Rix nibij chi nic'atzin jun jay chuve richin chi yic'oje' chupan? Manek. Xaxe na pe' toka' chi'ic'u'x chi ja yin ri xibanon ronojel.\f + \fr 7:50 \ft Is. 66:1, 2.\f* \q1 Queri' nubij ri rutz'iban can ri rusamajel ri Dios. \p \v 51 Y ri Esteban xubij c'a chuka' chique: Rix covirinek\f + \fr 7:51 \ft Is. 48:4.\f* ri ivánima chupan ri etzelal, roma man nivajo' ta nivac'axaj ri nubij ri Dios chive, ni man niya' ta chuka' k'ij richin noc ri pa tak ivánima, y man jun bey nivajo' chi ja ta ri Lok'olej Espíritu ri nuc'uan ivichin. Y can achi'el xquibanala' ri ojer tak kati't-kamama', can que c'a chuka' ri' niben rix re vacami. \v 52 ¿C'o ta cami jun chique ri k'alajirisey ruch'abel ri Dios ojer can, ri man ta xutej pokon pa quik'a' ri kati't-kamama'?\f + \fr 7:52 \ft 2 Cr. 36:16.\f* Man jun. Ri kati't-kamama' xequicamisaj c'a ri xebin chi ri Cristo ri can choj, xtipe na vi. Y tok can xoka' c'a ri Cristo, ja chic c'a rix ri xixjachon richin, y xic'utuj chi ticamisex.\f + \fr 7:52 \ft Hch. 3:14, 15; 1 Ts. 2:15.\f* \v 53 Y ri ley ri xuya' ri Dios chire ri Moisés, can ángeles c'a ri xebin chire.\f + \fr 7:53 \ft Ga. 3:19.\f* Y jac'a ley re' ri ic'ulun rix. Y stape' can ángeles ri xebin, rix man ninimaj ta, xcha' ri Esteban. \s1 Tok ri Esteban xcamisex \p \v 54 Y tok ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij xcac'axaj ri xubij-ka ri Esteban, xyacatej c'a coyoval, y can niquikach'ach'ela' c'a quey chirij ri Esteban roma itzel xquina' chire. \v 55 Pero ri Esteban can jun achin c'a ri nojinek ránima riq'uin ri Lok'olej Espíritu. Romari', tok rija' xtzu'un ri chicaj, xutz'et c'a ri ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios, y xutz'et chuka' ri Jesús pa'el-apo pa rajquik'a' ri Dios.\f + \fr 7:55 \ft Sal. 110:1; He. 9:24.\f* \v 56 Y can jac'ari' tok xubij: Yin nintz'et chi la caj jakel y nintz'et ri Jesús ri xo'alex-ka chikacojol c'o-apo pa rajquik'a' ri Dios, xcha'. \p \v 57 Y ri vinek c'a ri ye'etzelan richin ri Esteban, xaxe richin chi man nicac'axaj, xquitz'apela' c'a pa tak quixiquin. Re vinek c'a re' can janíla c'a pa quichi' xquiben tok xebe chirij ri Esteban richin xbequic'ama-pe. \v 58 Y xquelesaj c'a el c'a chuchi' ri tinamit, y xquichop ruc'akic chi abej richin niquicamisaj. Y ri xetz'ucun c'a tzij chirij ri Esteban xquisovila' can ri quitziak riq'uin ri jun ala' rubini'an Saulo, richin queri' utz yec'akon. \v 59 Y ri Esteban xuben c'a orar tok chapon ruc'akic chi abej, y nubij c'a: Vajaf Jesús, tac'ulu' c'a ri vánima. \p \v 60 Y jac'ari' tok rija' xxuque', y can riq'uin c'a ruchuk'a' xch'on y xubij: Vajaf, man c'a taben chique chi niquejkalej re niquiben chuve,\f + \fr 7:60 \ft Lc. 23:34.\f* xcha'. \p Y can xe c'a xubij quere', xquen (xcom). \c 8 \s1 Ri Saulo xuchop c'a yeruya' pa tijoj-pokonal ri kach'alal \p \v 1 Ri Saulo can xka' chuvech chi ri Esteban xcamisex. \p Y ri chiri' pa Jerusalem, jac'a k'ij ri' tok xtiquir can chiquij ri yeniman ri Jesucristo chi janíla ye'etzelex y niban chique chi niquitej pokon. Ri apóstoles c'a xec'oje' na can chiri' pa Jerusalem. Jac'a conojel ri ch'aka' chic kach'alal xetalutej,\f + \fr 8:1 \ft Hch. 11:19.\f* roma ec'o xebe pa ch'aka' chic tinamit ri chiri' pa Judea, y ri ch'aka' chic xebe c'a pa Samaria. \v 2 Y ri Esteban xmuk y xok'ex janíla coma juley achi'a' ri can c'o-vi c'a Dios pa cánima. \v 3 Y ri Saulo janíla c'a nuben chique ri kach'alal. Can e ruyo'on-vi c'a pa tijoj-pokonal,\f + \fr 8:3 \ft Fil. 3:6.\f* roma can chi jujun chi jujun ri jay noc-vi richin yeberelesala-pe, y chi ixoki' y chi achi'a' yeberukirirela-pe y c'ari' nutek c'a quitz'apexic pa tak cárcel. \s1 Ri Felipe nutzijoj ruch'abel ri Dios pa Samaria \p \v 4 Y ri kach'alal c'a ri ec'o pa Jerusalem, xetalutej-el. Rije' ronojel c'a lugar xe'apon-vi, yebiyaj richin nequitzijoj ri utzilej ch'abel richin colotajic.\f + \fr 8:4 \ft Hch. 11:19.\f* \v 5 Y ri Felipe jun c'a chique ri kach'alal ri xebanon queri'. Rija' xapon c'a chupan jun tinamit ri c'o chiri' pa Samaria. Y tok c'o chic ri chiri', xuchop c'a rutzijoxic ri Cristo chique ri vinek e aj chiri'. \v 6 Y can janíla c'a vinek ri niquimol-qui' riq'uin ri Felipe, richin nicac'axaj ri nubij, roma q'uiy ri milagros niquitzu' chi nubanala'. Can nik'alajin-vi c'a chi ja ri ruch'abel ri Dios ri nutzijoj.\f + \fr 8:6 \ft He. 2:4.\f* \v 7 Can e q'uiy vi c'a vinek ri nrelesala-el itzel tak espíritu ri e oquinek quiq'uin. Y ri itzel tak espíritu ri' can riq'uin cuchuk'a' yech'on tok ye'elesex-el. Y ec'o c'a chuka' vinek ri man choj ta yebiyin, ri xa e jetz' yebiyin, y ri e siquirinek, xec'achojirisex c'a chuka' el roma ri Felipe.\f + \fr 8:7 \ft Mr. 16:17, 18; Jn. 14:12.\f* \v 8 Roma c'a ri', ri vinek ri ec'o chiri' pa tinamit ri xapon-vi ri Felipe, janíla c'a yequicot. \p \v 9 Pero chupan c'a chuka' ri tinamit ri', tok c'a man jani tapon ri Felipe, c'o jun achin aj-itz y rubini'an Simón. Can jebel c'a e ruk'olon\f + \fr 8:9 \ft Ef. 4:14.\f* ri vinek ri aj chiri' pa Samaria riq'uin ri yerubanala'. Rija' can nubila' c'a chuka' chique chi rija' jun vinek ri janíla ruk'ij. \v 10 Y can conojel c'a vinek yeniman rutzij ri aj-itz ri', chi cocoj chi nima'k. Y ri vinek ri can yetzekelben richin, niquibila' c'a chirij ri aj-itz ri': Ri nimalej ruchuk'a' ri Dios can c'o-vi c'a riq'uin ri Simón, yecha'. \p \v 11 Y can q'uiy yan c'a tiempo jebel e ruk'olon ri vinek riq'uin ri itz ri yerubanala'. Romari' tok ri vinek can niquinimaj ri rutzij. \v 12 Jac'a tok ri Felipe xapon chiri', ri vinek xquinimaj ri nutzijoj rija' chirij ri rubi' ri Jesucristo y ri utzilej ruch'abel ri Dios ri nich'on chirij tok ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios. Y can chi achi'a' y chi ixoki' xeban bautizar. \v 13 Y chuka' ri Simón ri achin aj-itz, xunimaj ri ruch'abel ri Dios y xban bautizar. Re Simón re', can acuchi c'a benek-vi ri Felipe, can tzeketel c'a el chirij. Pero rija' can achi'el c'a nisach ruc'u'x tok yerutz'et ri nima'k tak milagros ri yerubanala' ri Felipe chiquivech ri vinek, richin queri' tiquetamaj chi can ja vi ri ruch'abel ri Dios nutzijoj. \p \v 14 Y ri quiq'uin ri apóstoles ri chiri' pa tinamit Jerusalem\f + \fr 8:14 \ft Hch. 8:1.\f* xoka' c'a rutzijol chi ri vinek ri ec'o pa Samaria quichapon c'a niquinimaj ri ruch'abel ri Dios. Romari' xequitek c'a ri apóstol Pedro y ri apóstol Juan chiquitz'etic. \v 15 Y tok ri apóstoles xe'apon c'a, xquiben orar coma ri kach'alal ri ec'o chiri' pa Samaria, richin queri' nika-pe ri Lok'olej Espíritu\f + \fr 8:15 \ft Hch. 2:33.\f* ri pa quivi'. \v 16 Y can c'a man jun c'a chique ri kach'alal ri' kajinek ta ri Lok'olej Espíritu pa ruvi', xa can c'a xe c'a e banon bautizar pa rubi' ri Ajaf Jesús.\f + \fr 8:16 \ft Hch. 2:38.\f* \v 17 Y roma c'a ri' tok ri Pedro y ri Juan xquiya' quik'a' pa quivi' y xquic'ul c'a ri Lok'olej Espíritu.\f + \fr 8:17 \ft Hch. 19:6.\f* \p \v 18 Y tok ri achin rubini'an Simón xutz'et chi nika-pe ri Lok'olej Espíritu pa quivi' ri vinek, tok ri apóstoles niquiya' quik'a' pa quivi', ri Simón xusuj c'a qui-mero, \v 19 y xubij chique: Tibana' c'a chuve richin nic'oje' la uchuk'a' la' viq'uin, richin queri' tok ninya' c'a nuk'a' pa ruvi' xabachique vinek, xtuc'ul ta c'a chuka' ri Lok'olej Espíritu, xcha' chique. \p \v 20 Y ri Pedro xubij c'a chire ri Simón: C'a ta pa k'ak' xcabeka-vi, rachibilan ri a-mero, roma rat nach'ob chi riq'uin ri mero nalok' ri nusipaj ri Dios. \v 21 Y chuka' rat man jun ak'a' chire re samaj re', roma ri avánima xa man choj ta chuka' chuvech ri Dios.\f + \fr 8:21 \ft Jer. 17:9.\f* \v 22 Y que'aya' c'a can ri xa man e utz ta ri ec'o pan avánima,\f + \fr 8:22 \ft Is. 55:7.\f* titzolej-pe ac'u'x y tac'utuj c'a cuyubel amac chire ri Dios, roma chuvech rija' can man utz ta ri ch'obonic ri xpe pan avánima. \v 23 Y nintz'et c'a chi ri itzel c'a c'o na pan ac'aslen, y c'a at ruximon na, xcha' ri Pedro. \p \v 24 Pero ri Simón xubij c'a chique ri apóstoles: Tibana' c'a orar voma yin, y tic'utuj chire ri Ajaf Dios richin man c'a tinc'ulvachij ri achi'el ri xibij-ka chuvij. \p \v 25 Y tok ri apóstoles quitzijon y quik'alajirisan chic can ri ruch'abel ri Dios chique ri vinek pa jun tinamit chiri' pa Samaria, c'ari' q'uiy c'a tak tinamit ri ec'o chuka' chiri', ri xebe-vi. Rije' xebe richin xbequitzijoj ri utzilej ch'abel richin colotajic chique ri vinek. Y c'ari' xetzolin pa Jerusalem. \s1 Ri Felipe y ri achin aj-Etiopía \p \v 26 Y c'o c'a jun ángel richin ri Ajaf Dios ri xch'on riq'uin ri Felipe,\f + \fr 8:26 \ft Hch. 8:5-13.\f* y xubij c'a chire: Tachojmirisaj c'a el avi', roma c'o chi yabe chupan ri jun bey ri nel-el pa Jerusalem y nibe-ka pa xulan, c'a pa tinamit Gaza. Re bey re' jare' ri nik'ax ri pa tz'iran ruvach'ulef. \p \v 27 Y ri Felipe can xuchojmirisaj na vi el ri', y xbe c'a. Y jac'a tok ruchapon-el bey, xutz'et c'a jun achin aj-Etiopía. Re achin c'a re' jun achin eunuco, y ja rija' ri c'o pa ruvi' ronojel ri rubeyomel ri jun ixok k'atoy-tzij pa ruvi' ri ruvach'ulef Etiopía, y rubini'an Candace. Ri achin c'a chuka' ri' jun k'atoy-tzij nisamej riq'uin ri Candace, y xpe ri pa Jerusalem richin xoruya' ruk'ij ri Dios.\f + \fr 8:27 \ft 1 R. 8:41; Sal. 68:31; Is. 43:6; 56:3-8.\f* \v 28 Y jac'ari' ruchapon-el tzolejen pa ruruvach'ulef, tz'uyul-el pa jun carruaje. Y rija' nusiq'uij c'a jun vuj ri benek, ri vuj ri tz'iban can roma ri Isaías, ri jun ri xk'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can. \v 29 Y ri Lok'olej Espíritu xubij c'a chire ri Felipe chi tuk'i' ri carruaje ri acuchi benek-vi ri achin eunuco, y junan tibe riq'uin. \p \v 30 Y tok ri Felipe ruk'i'on chic ri carruaje ri', xrac'axaj c'a chi ri achin benek chiri' jac'a ri vuj ri rutz'iban can ri Isaías ri rusamajel ri Dios, jari' ri nusiq'uij benek. Romari' ri Felipe xuc'utuj chire: ¿Nik'ax c'a chavech ri yatajin chusiq'uixic? xcha'. \p \v 31 Pero ri achin ri' xubij: Xa man jun nibin chuve. ¿Achi'el ta c'a tok xtik'ax chinuvech? \p Y ri achin ri' xubij c'a chire ri Felipe chi tijote-el, y titz'uye-el riq'uin. \p \v 32 Ri ruch'abel ri Dios ri najin chusiq'uixic ri achin ri', jac'a ri nubij: \q1 Xuc'uex c'a richin necamisex, achi'el nuc'uex jun carne'l. \q1 Can achi'el c'a nuben ri alaj carne'l ri man nik'ajan ta tok nisoquex rij, \q1 que c'a chuka' ri' xuben rija', man jun xubij. \q1 \v 33 Xquiben c'a chire chi man jun ruk'ij, y stape' man jun rumac, ja rija' ri xka' can chuxe' ronojel mac. \q1 Y xapon c'a jun tiempo tok ri vinek xq'uiyer ri etzelal quiq'uin, y xquicamisaj.\f + \fr 8:33 \ft Is. 53:7, 8.\f* \q1 Que c'a re' ri nubij chupan ri vuj ri rutz'iban can ri Isaías, ri jun ri xk'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can. \p \v 34 Y ri achin eunuco xuc'utuj c'a chire ri Felipe: Tabana' utzil tabij chuve: ¿Achok chij c'a nich'on-vi ri rusamajel ri Dios re vave'? ¿Chirij ka rija' nich'on-vi, o chirij chic jun? xcha'. \p \v 35 Ri Felipe, tok xuchop xch'on-apo, xutiquiriba' c'a el riq'uin ri mocaj ri tz'ibatel can roma ri Isaías, richin chi xch'on chirij ri utzilej ruch'abel ri Jesús ri nic'amon-pe colotajic.\f + \fr 8:35 \ft Lc. 24:27; 1 P. 1:11, 12.\f* \v 36 Jac'a tok xe'apon pa jun lugar ri c'o ya', ri achin eunuco xubij c'a chire ri Felipe: Vave' c'o ya'. ¿C'o ta cami ri nibanon chuve chi yin man ta utz chi yiban bautizar? xcha'. \p \v 37 Y ri Felipe xubij c'a chire ri achin ri': Vi can riq'uin ronojel avánima nanimaj ri Jesucristo, utz chi yaban bautizar,\f + \fr 8:37 \ft Mt. 28:19; Mr. 16:16.\f* xcha'. \p Y ri achin can xubij c'a: Ja', ninnimaj chi ja ri Jesucristo ri Ruc'ajol ri Dios. \p \v 38 Y romari' ri achin xubij chi tipa'e' juba' ri carruaje. Y jari' tok xeka' che ca'i', y ri Felipe xuben c'a bautizar ri achin ri chiri' pa ya'. \v 39 Tok che ca'i' e elenek chic c'a pe ri chiri' pa ya', ri Felipe xuc'uex c'a el roma ri Lok'olej Espíritu richin ri Ajaf Dios. Y ri achin eunuco man chic c'a xutz'et ta ri Felipe, pero janíla quicoten ri xuchop chic el ri rubey. \v 40 Y jac'a ri Felipe xapon pa jun tinamit rubini'an Azoto. Y ri chiri' xuchop chic c'a el jun rubey, xk'ax-el ri pa tak tinamit nutzijola' ri utzilej ch'abel richin colotajic. Queri' xuben hasta que xapon c'a ri pa tinamit rubini'an Cesarea.\f + \fr 8:40 \ft Hch. 21:8.\f* \c 9 \s1 Tok ri Saulo xjalatej ri ruc'aslen \p \v 1 Jac'a ri achin ri rubini'an Saulo man c'a nic'o ta ri royoval yacatajinek chiquij ri kach'alal,\f + \fr 9:1 \ft Hch. 8:3.\f* y can nrajo-vi c'a ri quicamic. Romari' rija' xbe c'a riq'uin ri nimalej sacerdote, \v 2 richin xberuc'utuj-pe vuj chire, richin chi tuya-el k'atbel-tzij pa ruk'a'. Y riq'uin ri k'atbel-tzij ri c'o chic pa ruk'a' nibe c'a ri pa tinamit Damasco, richin ne'oc ri pa tak jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios, richin yeberucanola-pe ri quitzekelben ri Jesús, ri Bey.\f + \fr 9:2 \ft Hch. 19:9.\f* Y tok xqueril-pe, e ximil c'a yeruq'uen-pe c'a pa Jerusalem, vi achi'a' o ixoki', nicha' c'a ri Saulo. \v 3 Rija' ruchapon c'a binen. Y jac'a tok xa c'o chic apo chunakaj ri tinamit Damasco ri c'o chi napon-vi, xka' c'a jun sakil pa ruvi',\f + \fr 9:3 \ft Hch. 22:6; 26:12.\f* jun sakil ri petenek chila' chicaj. \v 4 Y ri Saulo can jari' xtzak c'a pan ulef, y xrac'axaj c'a chi c'o jun ri nich'on chire,\f + \fr 9:4 \ft 1 Co. 15:8.\f* y nubij: Saulo, Saulo, ¿achique c'a roma tok achapon ch'a'oj chuvij yin? xcha'. \p \v 5 Y ri Saulo xuc'utuj: ¿At achique c'a rat? xcha'. \p Pero ri nich'on c'a riq'uin ri Saulo xubij chire: Ja yin ri Jesús, y chuvij yin achapon-vi rubanic ch'a'oj.\f + \fr 9:5 \ft Hch. 5:39; 1 Ti. 1:13.\f* Xa ayon c'a rat nasoc-avi', roma achapon ch'a'oj chuvij. Xa ayon rat naya-avi' chutza'n ri puya, xcha' chire. \p \v 6 Y ri Saulo nibaybot (nibarbot) roma xibinri'il, xubij: Ajaf, ¿achique c'a ri ruc'amon chi ninben ta? xcha'. \p Y ri Ajaf Jesús xubij chire: Cayacatej c'a el, y cabiyin c'a pa tinamit, y chiri' xtibix c'a chave achique ri ruc'amon chi naben, xuche'ex. \p \v 7 Y ri achi'a' c'a ri e rachibilan-el ri Saulo\f + \fr 9:7 \ft Hch. 26:13, 14.\f* xenacano', roma nicac'axaj chi c'o jun nich'on,\f + \fr 9:7 \ft Hch. 22:9.\f* pero man niquitz'et ta achique ri'.\f + \fr 9:7 \ft Dn. 10:7.\f* \v 8 Y can jac'ari' tok ri Saulo xyacatej-el ri chiri' pan ulef. Y tok xerujek ri runak'-ruvech, c'ari' xunabej chi xa man nitzu'un ta. Romari' tok quiyuken xquic'uaj c'a pa Damasco. \v 9 Oxi' c'a k'ij ri xbec'oje' chiri'. Y chi oxi' k'ij ri' moyirinek, y can man jun chuka' xutej ni ta xukun. \p \v 10 Pero ri chiri' pa Damasco c'o c'a jun nimanel richin ri Jesucristo, ri rubini'an Ananías.\f + \fr 9:10 \ft Hch. 22:12.\f* Y ri Ajaf Jesucristo xuc'ut c'a ri' chuvech pa jun achi'el achic', y xubij chire: ¡Ananías! xcha'. \p Y ri Ananías xubij: Jare' inc'o vave', Ajaf, xcha' rija'. \p \v 11 Y ri Ajaf xubij c'a chire: Cayacatej-el. Cabiyin c'a pa rachoch ri Judas, ri c'o pa jun bey ri nibix Choj chire. Chiri' c'a te'acanoj-vi jun achin aj-Tarso\f + \fr 9:11 \ft Hch. 21:39.\f* y rubini'an Saulo. Can cabiyin c'a, roma re vacami, rija' najin c'a chubanic orar. \v 12 Y chuka' pa jun achi'el achic' xinben chire chi xutz'et chi c'o jun achin rubini'an Ananías ri xapon riq'uin, y xuya' ruk'a' pa ruvi' richin chi nitzu'un, xcha' chire. \p \v 13 Tok xrac'axaj queri' ri Ananías, xubij: Ajaf, e q'uiy c'a ri e biyon chuve ri itzel rubanobal ri jun achin ri', ri e rubanalon chique ri lok'olej tak kach'alal\f + \fr 9:13 \ft Hch. 8:3; 9:1, 32, 41; Ro. 1:7.\f* ri ec'o pa Jerusalem.\f + \fr 9:13 \ft Hch. 26:10.\f* \v 14 Y re c'o vave' pa Damasco vacami, can yo'on c'a chuka' pe k'atbel-tzij pa ruk'a' coma ri principal-i' tak sacerdotes richin chi yeruxim-el conojel ri can niquiya-vi ak'ij,\f + \fr 9:14 \ft 1 Co. 1:2.\f* xcha' ri Ananías. \p \v 15 Y ri Ajaf Jesucristo xubij chire: Te'acanoj c'a ri Saulo, roma ja rija' ri nucha'on\f + \fr 9:15 \ft Hch. 13:2; Ro. 1:1, 5.\f* richin nibe chuk'alajirisaxic ri nubi' chiquivech ri vinek ri xa man e israelitas ta,\f + \fr 9:15 \ft Hch. 22:21; Ga. 2:7, 8.\f* y richin chi nubij chuka' chique ri reyes\f + \fr 9:15 \ft Hch. 25:22, 23.\f* y ri vinek israelitas. \v 16 Y ri janipe' tijoj-pokonal\f + \fr 9:16 \ft Hch. 20:23.\f* ri xterutija' roma ri nubi' yin, c'a ja na yin ri xquic'utun chuvech. \p \v 17 Y ri Ananías can xberucanoj na vi ri Saulo c'a ri jay ri bin-vi-el chire. Jac'a tok c'o chic ri chiri' pa jay riq'uin ri Saulo, xuya' c'a ruk'a' pa ruvi' y xubij c'a chire: Vach'alal Saulo, ri Ajaf Jesús ri xuc'ut-ri' chavech tok achapon-pe bey pa Damasco, xirutek c'a pe aviq'uin richin chi yatzu'un chic jun bey,\f + \fr 9:17 \ft Hch. 22:12, 13.\f* y richin chi nika' chuka' ri Lok'olej Espíritu\f + \fr 9:17 \ft Hch. 8:17.\f* pan avi' richin nunojisaj ri avánima,\f + \fr 9:17 \ft Hch. 2:4; 4:31; 13:52.\f* xcha' ri Ananías chire. \p \v 18 Y can jac'ari' tok ri pa tak runak'-ruvech ri Saulo xetzak-el achi'el rij-quer, y xtzu'un chic jun bey. Y can ja chuka' ri' xyacatej-el richin xban bautizar.\f + \fr 9:18 \ft Hch. 22:16.\f* \v 19 Jac'a tok va'inek chic, xuna' chi ri ruchuk'a' xtzolin-pe. Y ri Saulo xc'oje' c'a ka ca'i-oxi' k'ij quiq'uin ri kach'alal ec'o ri chiri' pa Damasco.\f + \fr 9:19 \ft Hch. 26:20; Ga. 1:17.\f* \s1 Ri Saulo nutzijoj pa Damasco chi ri Jesús jari' ri Cristo \p \v 20 Y ri Saulo can chanin c'a xuchop rubixic chique ri vinek ri pa tak jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios, chi ri Jesús jari' ri Cristo ri Ruc'ajol ri Dios.\f + \fr 9:20 \ft Hch. 8:37.\f* \v 21 Y conojel c'a ri vinek ri ye'ac'axan richin ri Saulo, xsach quic'u'x\f + \fr 9:21 \ft Mt. 13:54, 55.\f* y niquibila' c'a chirij: ¿Man ja ta cami re' ri achin ri janíla xuben chique ri can niquiya-vi ruk'ij ri Jesús ri chiri' pa tinamit Jerusalem y xuben chique chi xquic'ovisaj tijoj-pokonal? Y vacami xoka' vave' re pa Damasco richin chi e ximon yeruc'uaj-el ri niquiya' ruk'ij ri Jesús, y yeberuya' pa quik'a' ri principal-i' tak sacerdotes, yecha'.\f + \fr 9:21 \ft Hch. 8:3; Ga. 1:13.\f* \p \v 22 Pero ri Saulo xc'oje-el más ruchuk'a', y man nuya' ta can rutzijoxic ri ruch'abel ri Dios. Y nuk'alajirisala' c'a chi ri Jesús jari' ri Cristo.\f + \fr 9:22 \ft Hch. 18:28.\f* Y roma c'a ri' ri israelitas ri ec'o chiri' pa Damasco man niquil ta c'a achique niquich'ob chirij ri Saulo. \s1 Tok ri Saulo xel-pe pa Damasco \p \v 23 Y c'o yan chic c'a k'ij tic'oje' ri Saulo chiri' pa Damasco, tok ri israelitas xquich'ob chi niquicamisaj.\f + \fr 9:23 \ft Hch. 23:12; 25:3.\f* \v 24 Pero ri quich'obon chirij xapon rutzijol riq'uin rija'. Y ri vinek ri ye'ajovan yecamisan ri Saulo, can chi pak'ij y chi chak'a' coyoben c'a ri pa tak puertas ri niban-vi-apo oquen y elen ri pa tinamit, richin niquicamisaj.\f + \fr 9:24 \ft 2 Co. 11:32.\f* \v 25 Pero ri kach'alal, pa jun tocok'a' xquiya-el ri Saulo pa jun chaquech nim, y xquikasaj-ka\f + \fr 9:25 \ft Jos. 2:15; 1 S. 19:12.\f* chuvech ri jun nimalej tz'ak ri rusurin rij (rusutin rij) ri tinamit. Y xbe. \s1 Tok ri Saulo xc'oje' pa Jerusalem \p \v 26 Y jac'a tok ri Saulo xapon ri pa tinamit Jerusalem,\f + \fr 9:26 \ft Hch. 22:17; Ga. 1:17.\f* xrajo' c'a xc'oje' ta quiq'uin ri kach'alal ri ec'o chiri'. Pero rije' xquipokonaj, roma man can ta cukul quic'u'x chi ri Saulo jalatajinek chic ri ruc'aslen y jun nimanel chic richin ri Jesús. \v 27 Jac'a ri jun kach'alal rubini'an Bernabé,\f + \fr 9:27 \ft Hch. 4:36; 11:22-25.\f* xuc'uaj ri Saulo quiq'uin ri apóstoles. Y ri Bernabé xutzijoj c'a chique chi ri Saulo xch'on c'a ri Ajaf riq'uin, chi xuc'ut c'a ri' chuvech tok ruchapon-el bey pa Damasco, y chi ri Saulo chuka' man xuxibij ta ri' xutzijoj ri Ajaf Jesús chique ri vinek ri ec'o chiri' pa Damasco, xcha' ri Bernabé chique ri apóstoles.\f + \fr 9:27 \ft Hch. 13:2.\f* \v 28 C'ari' xquiq'uen ruvech, y romari' ri Saulo xc'oje-ka ri chiri' pa Jerusalem, y xabacuchi c'a yebe-vi ri apóstoles, cachibilan-el ri Saulo. \v 29 Y man jun c'a xibinri'il riq'uin rija' richin nuk'alajirisaj ri Ajaf chique ri vinek. Nuchop c'a ri' riq'uin ch'abel quiq'uin ri israelitas ri yech'on pa quich'abel ri aj-Grecia,\f + \fr 9:29 \ft Hch. 6:1.\f* chirij ri ruch'abel ri Dios.\f + \fr 9:29 \ft Hch. 11:20.\f* Pero re israelitas\f + \fr 9:29 \ft 2 Co. 11:26.\f* c'a re' xa niquicanoj c'a jun rubanic richin niquicamisaj. \v 30 Romari', tok ri kach'alal xquinabej ri niquich'ob ri vinek chirij ri Saulo, xquic'uaj c'a el c'a pa jun tinamit rubini'an Cesarea.\f + \fr 9:30 \ft Hch. 8:40.\f* Y tok ec'o chic ri chiri' pa Cesarea, xquitek c'a el c'a pa jun chic tinamit rubini'an Tarso.\f + \fr 9:30 \ft Hch. 9:11.\f* \p \v 31 Y ri tiempo ri', ri kach'alal ri ec'o pa tak tinamit ri chiri' pa Judea, ri Galilea y ri Samaria, man c'a niquic'ovisaj ta chic tijoj-pokonal. Xa can quichapon c'a q'uiyinen chupan ri ruch'abel ri Dios,\f + \fr 9:31 \ft Sal. 119:165.\f* y niquixibij c'a qui' yemacun chuvech ri Ajaf, y xeq'uiyer janíla roma ri ruchuk'a' ri Lok'olej Espíritu. \s1 Tok ri Pedro xuc'achojirisaj ri Eneas \p \v 32 Y jac'a tok ri Pedro elenek chiquitz'etic\f + \fr 9:32 \ft Hch. 8:14.\f* ri lok'olej tak kach'alal ri ec'o pa ch'aka' chic tinamit,\f + \fr 9:32 \ft Hch. 1:8.\f* xapon c'a chuka' quiq'uin ri ec'o chiri' pa tinamit rubini'an Lida. \v 33 Y chupan ri tinamit ri' xberila' jun achin rubini'an Eneas, y c'o yan c'a vakxaki' juna' cotz'ol-pe. Re achin c'a re' siquirinek. \v 34 Roma c'a ri' ri Pedro xubij chire ri achin rubini'an Eneas: Jac'a ri Jesucristo\f + \fr 9:34 \ft Hch. 4:10.\f* ri yac'achojirisan.\f + \fr 9:34 \ft Mt. 8:3; 9:29, 30.\f* Cayacatej\f + \fr 9:34 \ft Hch. 3:6.\f* c'a, y tachojmirisaj la avarabel,\f + \fr 9:34 \ft Mt. 9:6; Jn. 5:8.\f* xcha' ri Pedro chire. \p Y ri Eneas can jari' xpa'e-el. \v 35 Y can janíla c'a vinek ri aj-Lida y aj-Sarón\f + \fr 9:35 \ft 1 Cr. 5:16.\f* ri xetz'eton chi ri Eneas xc'achoj. Y re vinek re' xquinimaj ri Ajaf Jesús\f + \fr 9:35 \ft Hch. 11:21.\f* y xjalatej quic'aslen. \s1 Tok ri Pedro xuc'asoj jun ixok caminek chic \p \v 36 Chupan ri tinamit rubini'an Jope, ri tiempo ri' c'o c'a jun kach'alal ixok\f + \fr 9:36 \ft 1 Ti. 2:10.\f* rubini'an Tabita, y Dorcas nibix chire ri pa ch'abel griego. Re ixok c'a re' janíla jebel quiq'uin ri vinek, rija' yerutola'\f + \fr 9:36 \ft Pr. 31:31; 1 Ti. 5:10; Stg. 1:27.\f* c'a ri vinek ri man jun c'o quiq'uin. \v 37 Y chupan c'a ri k'ij ri' ri Dorcas xuchop yabil, y xquen (xcom). Y tok ch'ajch'ojirisan y vikon chic (vekon chic), ri ruch'acul xuc'uex c'a el pa jun ruca'n vik jay\f + \fr 9:37 \ft Hch. 1:13.\f* (cavek jay). \v 38 Y ri tinamit Jope man nej ta c'a quicojol riq'uin ri tinamit Lida, ri lugar ri c'o-vi jun ca'i-oxi' k'ij ri Pedro. Y ri kach'alal ri ec'o pa Jope, roma xcac'axaj chi ri Pedro c'o ri pa Lida, xequitek c'a el ca'i' achi'a' riq'uin, richin xbequibij chire: Tabana' utzil catampe chanin pa Jope, roma yac'atzin chike, xecha' chire. \p \v 39 Y ri Pedro can xbe c'a quiq'uin c'a pa Jope. Tok xe'apon, ri Pedro xucusex c'a pa jay ri li'an-vi ri caminek. Y ri malcani'a' tak ixoki' xe'apon riq'uin ri Pedro, ye'ok' y niquic'utula' c'a apo chuvech, ri tziek ri xerubanala' ri Dorcas tok c'a q'ues na. \v 40 Y ri Pedro xubij c'a chique conojel ri ec'o riq'uin, chi que'el-el\f + \fr 9:40 \ft Mt. 9:25.\f* juba'. Rija' xxuque-ka,\f + \fr 9:40 \ft Hch. 7:60.\f* y xuben c'a orar.\f + \fr 9:40 \ft 1 R. 17:19-23; 2 R. 4:32-36; Hch. 20:36.\f* Y xutzu-apo ri caminek, y xubij: Tabita, cayacatej.\f + \fr 9:40 \ft Mr. 5:41; Jn. 11:43.\f* \p Y ri ixok ri' can jari' xbetzu'un-pe, y tok xutzu' c'a chi c'o ri Pedro, xyacatej-pe. \v 41 Ri Pedro xuchop c'a apo ruk'a' ri ixok richin xpa'e'. Y ri Pedro xeroyoj c'a ri malcani'a' tak ixoki' y ri ch'aka' chic lok'olej tak kach'alal,\f + \fr 9:41 \ft Hch. 9:13.\f* richin xberuya-pe ri Dorcas chique. Rija' man c'a caminek ta chic. \v 42 Y re xbanatej re', xetamex c'a coma conojel vinek ri ec'o chiri' pa tinamit Jope, y e janíla c'a vinek xeniman ri Ajaf Jesús chiri'. \v 43 Y ri Pedro q'uiy c'a k'ij ri xc'oje-ka quiq'uin, ri chiri' pa tinamit Jope. Xc'oje' pa rachoch jun achin rubini'an Simón, ri nitzacon y nak'oman quij o quisale'y chicop.\f + \fr 9:43 \ft Hch. 10:6.\f* \c 10 \s1 Ri Pedro nitak royoxic roma jun achin rubini'an Cornelio \p \v 1 Y ri pa tinamit rubini'an Cesarea c'o c'a jun achin rubini'an Cornelio, y rija' jun Capitán. Ec'o c'a jun ciento soldados pa ruk'a', y ri juk'at soldados ri' e richin ri jutzobaj (juk'ataj) soldados ri aj-Italia nibix chique. \v 2 Ri Cornelio y ri e aj pa rachoch e yo'ol c'a ruk'ij ri Dios,\f + \fr 10:2 \ft Hch. 10:7; 22:12.\f* y niquixibij c'a qui' yemacun chuvech ri Dios. Y rija' can jantape' c'a nuben orar, y can q'uiy c'a yerutola-vi ri vinek ri man jun c'o quiq'uin. \v 3 Y pa jun tikak'ij tok rubanon chic la'ek las tres, rija' pa jun achi'el achic' jebel xutz'et chi c'o jun ángel\f + \fr 10:3 \ft Sal. 34:7; 91:11; Hch. 5:19; 11:13; He. 1:14.\f* richin ri Dios ri xoc-apo riq'uin, y xubij chire: ¡Cornelio! xcha' ri ángel ri'. \p \v 4 Y ri Cornelio rutzuliben c'a ri ángel, y janíla ruxibin-ri'. Y xubij chire ri ángel: ¿Achique c'a ri navajo'? xcha'. \p Y ri ángel xubij chire: Ri oraciones\f + \fr 10:4 \ft Sal. 141:2; Stg. 5:16; 1 P. 3:12; Ap. 5:8; 8:3.\f* ri ye'aben e kajinek chuvech ri Dios, y que chuka' ri' can kajinek chuvech ri ye'ato' ri vinek ri nic'atzin quito'ic,\f + \fr 10:4 \ft Fil. 4:18; He. 13:16.\f* y romari' ri Dios yarunataj-pe re vacami. \v 5 Romari' vacami que'ataka' c'a el achi'a' c'a pa Jope\f + \fr 10:5 \ft Hch. 9:36, 43.\f* richin quebe chiroyoxic ri Simón ri nibix chuka' Pedro chire. \v 6 Y rija' c'o c'a pa rachoch ri jun achin rubini'an chuka' Simón, ri Simón ri nitzacon y nak'oman quij o quisale'y chicop,\f + \fr 10:6 \ft Hch. 9:43.\f* y c'o rachoch chuchi' ri nimalej ya' rubini'an mar. Y jac'a tok xtoka' ri Pedro aviq'uin, xtubij c'a chave ri nic'atzin chi naben,\f + \fr 10:6 \ft Hch. 9:6.\f* xcha' ri ángel\f + \fr 10:6 \ft Hch. 11:14.\f* chire ri Cornelio. \p \v 7 Y tok ri ángel ri xch'on can chire ri Cornelio benek chic, ri Cornelio xeroyoj c'a e ca'i' rusamajela' y jun soldado ri can jun yo'ol chuka' ruk'ij ri Dios. Re soldado c'a re', jare' ri jantape' c'o riq'uin ri Cornelio, y nuben chuka' ri nibix chire. \v 8 Y ri Cornelio xutzijoj c'a ronojel chique, y xerutek-el c'a pa tinamit Jope. \p \v 9 Y ruca'n k'ij chire ri quichapon-el bey ri achi'a', xa juba' chic c'a chiquij richin ye'apon-apo ri pa tinamit Jope, pa nic'aj-k'ij la'ek ri'. Jari' tok ri Pedro xjote' c'a el pa ruq'uisibel vik (vek) chire ri jay, richin xberubana' orar.\f + \fr 10:9 \ft Sal. 55:17; Hch. 11:5.\f* \v 10 Rija' can janíla c'a ninum chic, y nurayij c'a niva' yan. Y riq'uin c'a ri royoben richin nichojmirisex ri xtitij, ri Dios can jac'ari' xuben chire ri Pedro chi xuben achi'el jun achic'.\f + \fr 10:10 \ft Hch. 22:17.\f* \v 11 Rija' xutz'et c'a chi ri caj jakatajinek,\f + \fr 10:11 \ft Ez. 1:1; Mt. 3:16; Hch. 7:56; Ap. 19:11.\f* y chila' c'a nika-vi-pe jun nimalej achi'el tziek, ri e chapalon ri caji' rutza'n. Y can k'alaj chi c'o ri petenek chupan, roma ch'okoch'ic nitzu'un. Y ri achi'el tziek ruchapon-pe kajen chuvech re ruvach'ulef. \v 12 Y tok kajinek chic c'a pe, ri Pedro xutz'et c'a chi chupan ec'o-pe ronojel quivech chicop. Ec'o ri chicop ri caji' caken, ec'o ri aj-xic' tak chicop ri yebe pa cak'ik' y ch'aka' chic quivech chicop. \v 13 Y can jac'ari' tok ri Pedro xrac'axaj chi c'o jun ri nich'on chire, y nubij c'a: Pedro, cayacatej. Que'acamisaj chicop, y tatija', xuche'ex. \p \v 14 Y ri Pedro xubij: Ajaf, yin man xquentej ta re chicop re'. Yin can man jun bey e nutijon ta chicop achi'el re', ri can e c'utun chinuvech chi man e ch'ajch'oj ta, ri xa xajan richin yetij,\f + \fr 10:14 \ft Lv. 11:4; 20:25; Dt. 14:3; Ez. 4:14.\f* xcha'. \p \v 15 Y ri jun c'a ri nich'on riq'uin ri Pedro, xubij c'a pe chire ri pa ruca'n bey: Ronojel ri ch'ajch'ojirisan chic pe roma ri Dios, can ch'ajch'oj vi ri', y man c'a tabij chi xajan.\f + \fr 10:15 \ft Mt. 15:11; Ro. 14:14, 17, 20; 1 Co. 10:25; 1 Ti. 4:4, 5.\f* \p \v 16 Oxi' bey c'a ri xbitej queri', y c'ari' ri nimalej achi'el tziek xtzolin-el chicaj. \v 17 Ri Pedro c'a c'o na c'a ri chiri', y man nril ta achique nuch'ob chirij ri achi'el achic' ri xuben tok ri achi'a' ri e takon-el roma ri Cornelio jari' xe'apon, niquicanoj c'a ri rachoch ri achin rubini'an Simón. Y tok xquil ri jay ri achi'a' ri e takon-el, \v 18 xquic'utuj c'a apo vi chiri' c'o-vi ri Simón ri nibix chuka' Pedro chire. \v 19 Y roma ri Pedro c'a najin na chuch'obic rij ri achi'el achic', can jac'a ri Lok'olej Espíritu\f + \fr 10:19 \ft Jn. 16:13; Hch. 11:12; 16:6; 21:4.\f* ri xbin chire: Ec'o e oxi' achi'a' ri yatquicanoj. \v 20 Cayacatej c'a el y caka-ka quiq'uin, y chuka' man tapokonaj yabe quiq'uin,\f + \fr 10:20 \ft Mt. 28:19; Mr. 16:15; Hch. 15:7.\f* roma ja yin xitakon-pe quichin c'a re vave' aviq'uin. \p \v 21 Y ri Pedro can xbeka-vi-pe quiq'uin ri e oxi' achi'a' ri e takon-el roma ri Cornelio, y xubij chique: Ja yin ri Pedro ri nicanoj. ¿Achique c'a roma tok ix petenek chinucanoxic? xcha'. \p \v 22 Y ri achi'a' xquibij chire ri Pedro: Jun Capitán rubini'an Cornelio oj rutakon c'a pe chi'avoyoxic. Y re achin c'a re' jun achin choj ruc'aslen, jun achin ri nuxibij-ri' nimacun chuvech ri Dios. Y conojel ri vinek israelitas janíla nicajo', y jebel yech'on chirij.\f + \fr 10:22 \ft Hch. 22:12.\f* Y c'o c'a jun lok'olej ángel ri xoch'on riq'uin ri Cornelio, y re ángel re' xubij can chire chi caroyoj rat, y trac'axaj ri achique xtabij chire. Roma c'a ri' xojpe chi'avoyoxic, xecha' ri achi'a' e takon-el. \p \v 23 Y ri Pedro xerucusaj-apo pa jay ri achi'a' ri', richin yec'oje' na el ri junak'a' chiri'. Y ri pa ruca'n k'ij, ri Pedro can xbe na vi quiq'uin ri achi'a' e petenek c'a pa Cesarea. Y ec'o c'a kach'alal ri aj chiri' pa Jope xetzeke-el chirij ri Pedro.\f + \fr 10:23 \ft Hch. 10:45; 11:12.\f* \p \v 24 Y c'a pa ruca'n k'ij chire ri que'el-pe ri pa Jope, c'ari' xe'apon ri pa tinamit Cesarea. Y chupan ri tinamit ri', ri Cornelio\f + \fr 10:24 \ft Hch. 10:1.\f* e royon c'a ri e rach'alal y chuka' e royon vinek ri can janíla yerajo', y e coyoben-apo ri Pedro. \v 25 Y tok ri Pedro noc c'a apo pa rachoch ri Cornelio, ri Cornelio xbexuque' chuvech.\f + \fr 10:25 \ft Hch. 16:29.\f* Quere' ruc'ulic xuben-apo, y richin chuka' xuya-apo ruk'ij. \v 26 Pero ri Pedro richin xuyec, xubij c'a chire: Capa'e'. Man c'a caxuque'\f + \fr 10:26 \ft Ex. 34:14; 2 R. 17:36.\f* chinuvech yin richin naya' nuk'ij,\f + \fr 10:26 \ft Col. 2:18; Ap. 14:7.\f* roma yin xa jun chuka' vinek achi'el rat.\f + \fr 10:26 \ft Hch. 14:14, 15; Ap. 19:10.\f* \p \v 27 Y ri Pedro y ri Cornelio yetzijon c'a, xe'oc-apo pa jay. Y jac'a tok xe'oc-apo pa jay, jari' tok ri Pedro xutz'et chi e q'uiy vinek ri quimolon-qui' ri chiri'.\f + \fr 10:27 \ft Hch. 10:24.\f* \v 28 Y rija' xubij c'a chique ri vinek ri': Rix can jebel vi ivetaman chi roj israelitas man c'a yo'on ta k'ij chike chi junan kavech iviq'uin y yojoc ta pa tak ivachoch rix ri xa man ix israelitas ta.\f + \fr 10:28 \ft Jn. 4:9; Hch. 11:3; Ga. 2:12, 14.\f* Pero ri Dios xuc'ut c'a chinuvech chi man ruc'amon ta chi ninbij chire jun vinek, xa roma man israelita ta, chi man ch'ajch'oj ta.\f + \fr 10:28 \ft Hch. 15:8, 9; Ef. 3:6.\f* \v 29 Romari', can xe c'a xe'apon ri achi'a' ri e itakon-el richin yibecoyoj, can man jun c'a xinbij chi man yipe ta, xa can jari' xipe quiq'uin. Y re vacami ninvajo' c'a ninvetamaj achique roma tok xitek voyoxic, xcha' ri Pedro. \p \v 30 Pero can jari' xch'on-apo ri Cornelio, y xubij c'a: C'o yan caji' k'ij ri', y que tak va la'ek hora chuka' ri', ri las tres, tok yin man in va'inek ta c'a richin ninben orar ri tikak'ij, jac'ari' tok jun achi'el achin,\f + \fr 10:30 \ft Hch. 1:10.\f* niyic'lun rutziak,\f + \fr 10:30 \ft Lc. 24:4.\f* xuc'ut-ri' chinuvech. \v 31 Y xubij c'a chuve: Cornelio, ri Dios utz rac'axan ri a-oración, y chuka' can kajinek chuvech ri Dios chi ye'ato'\f + \fr 10:31 \ft He. 6:10.\f* ri vinek ri nic'atzin quito'ic y romari' yarunataj c'a pe.\f + \fr 10:31 \ft Dn. 10:12.\f* \v 32 Y que'ataka' c'a el achi'a' c'a pa tinamit Jope richin yebe chiroyoxic ri Simón ri nibix chuka' Pedro chire, y c'o pa rachoch jun achin rubini'an chuka' Simón. Y re jun Simón re' c'o rachoch chunakaj ri nimalej ya' rubini'an mar, y nitzacon y nak'oman chuka' quij o quisale'y chicop. Y tok ri Pedro xtoka' aviq'uin, c'o c'a ri xtorubij chave, xcha' ri ángel ri'. \v 33 Romari' can jari' xintek acanoxic, y matiox c'a chi can xape. Y can chuvech vi c'a ri Dios ojc'o-vi konojel re kamolon-ki' vave', y nikajo' c'a nikac'axaj ri xtak'alajirisaj chikavech, ri can ja ri Dios biyon chave richin tak'alajirisaj rat, xcha' ri Cornelio chire ri Pedro. \s1 Tok ri Pedro nutzijoj chic ri Jesucristo pa rachoch ri Cornelio \p \v 34 Y ri Pedro can jac'ari' xuchop nich'on, y xubij: Can kitzij c'a nic'ulun chinuvech chi ri Dios can junan rubanon chike konojel. Man xe ta jun tinamit nrajo', y yeretzelaj ta can ri ch'aka' chic. Man que ta ri' nuben.\f + \fr 10:34 \ft Dt. 10:17; 2 Cr. 19:7; Job 34:19.\f* \v 35 Xabachique ta ri katinamit chiri', ri Dios can utz yojrutz'et konojel, xaxe vi can nikaxibij-ki' chi yojmacun chuvech y e choj ri kabanobal ri yekabanala'.\f + \fr 10:35 \ft Ro. 2:13; 3:22.\f* \v 36 Y ri Dios can xutek c'a pe ri Jesucristo vave' chuvech re ruvach'ulef, ri Jesucristo ri Kajaf\f + \fr 10:36 \ft Ro. 10:12.\f* konojel roj vinek, y xorutzijoj-ka ri utzilej ch'abel richin colotajic, ri niyo'on uxlanen\f + \fr 10:36 \ft Is. 57:19.\f* pa tak kánima. Y chikacojol c'a roj israelitas xorutzijoj-vi-ka. \v 37 Rix ri' noka' chi'ic'u'x ronojel c'a ri xbanatej ri tiempo ri' ri pa ronojel Judea. Pa nabey, ja ri Juan ri Bautista ri xtzijon ri ruch'abel ri Dios y xeruben bautizar ri vinek. Y c'ari' ja ri Jesús ri xbetiquiriban rutzijoxic ri ruch'abel ri Dios ri pa Galilea.\f + \fr 10:37 \ft Lc. 4:14.\f* \v 38 Y ivetaman chuka' ri' chi ri Jesús ri aj-Nazaret, can c'o-vi ri Lok'olej Espíritu riq'uin,\f + \fr 10:38 \ft Lc. 4:18.\f* ri yo'on-pe chire roma ri Dios, y romari' can c'o-vi uchuk'a' pa ruk'a'. Y can xe c'a ri utz ri xerubanala' chique ri vinek. Xeruc'achojirisala' chuka' vinek ri e chapon roma ri itzel-vinek. Quere' ri xerubanala' ri Jesús, roma can c'o-vi ri Dios riq'uin. \v 39 Y ri janipe' ri xerubanala' ri Jesús ri pa Jerusalem y ri pa ch'aka' chic lugar richin ri Judea, can xkatz'et c'a roj\f + \fr 10:39 \ft Hch. 2:32.\f* ri apóstoles richin rija'. Y jari' ri yojajin chuk'alajirisaxic chiquivech ri vinek. Ri Jesús xbajix c'a chuva jun cruz richin xcamisex. \v 40 Y pa rox k'ij chire ri ticamisex, ri Dios xuc'asoj-pe\f + \fr 10:40 \ft Hch. 2:24.\f* chiquicojol ri caminaki'. Y jac'a tok c'astajinek chic pe, xuben chire chi xuc'utula-ri'. \v 41 Y man c'a chiquivech ta xabachique vinek xuc'ut-ri', xa can xe chikavech roj\f + \fr 10:41 \ft Jn. 14:17, 22.\f* ri can ruch'obon-vi-pe ri Dios pa kavi' ri ojer chi nikak'alajirisaj ri c'astajibel richin ri Jesús. Y junan c'a xojva-xojuc'ya'\f + \fr 10:41 \ft Jn. 21:13.\f* riq'uin ri Jesús, tok c'astajinek chic pe chiquicojol ri caminaki'. \v 42 Y rija' can janíla c'a xuchilabej can chike chi tikatzijoj ri rubi' rija'\f + \fr 10:42 \ft Mt. 28:19, 20.\f* y tikak'alajirisaj chi ri Dios xuben chire chi ja rija' ri nik'aton tzij\f + \fr 10:42 \ft Jn. 5:22; 2 Co. 5:10.\f* pa quivi' ri vinek ri e q'ues y pa quivi' chuka' ri vinek ri e caminek chic el.\f + \fr 10:42 \ft 2 Ti. 4:1; 1 P. 4:5.\f* \v 43 Can ojer c'a ri bitajinek can coma ri xek'alajirisan ri ruch'abel ri Dios, chi conojel c'a ri xqueniman richin ri Cristo, xticuyutej quimac.\f + \fr 10:43 \ft Is. 53:11; Jer. 31:34; Dn. 9:24; Mi. 7:18; Zac. 13:1; Mal. 4:2.\f* Queri' ri quibin can chirij ri Jesús ri rusamajela' ri Dios. \s1 Tok ri Lok'olej Espíritu xka-pe pa quivi' ri vinek man e israelitas ta \p \v 44 Y can c'a nich'on c'a ri Pedro chiquivech ri vinek ri quimolon-qui' pa rachoch ri Cornelio, tok ri Lok'olej Espíritu jari' xka-pe pa quivi' ri ye'ac'axan richin. \v 45 Romari' ri israelitas, ri kach'alal ri e petenek chirij ri Pedro, xsach quic'u'x tok xquitz'et chi ri Lok'olej Espíritu can nisipex-pe chuka' chique ri vinek ri' y rije' xa man e israelitas ta.\f + \fr 10:45 \ft Hch. 11:18; Ga. 3:14.\f* \v 46 Ri kach'alal e israelitas yecac'axaj c'a ri kach'alal ri xa man e israelitas ta, chi yech'on pa ch'aka' chic ch'abel ri man quetamalon ta\f + \fr 10:46 \ft Hch. 2:4; 19:6.\f* y niquiya' ruk'ij ri Dios. \v 47 Y ri Pedro xubij c'a: ¿Can c'o ta cami jun xtibin chi man queban bautizar re xquic'ul yan ri Lok'olej Espíritu achi'el ri xkac'ul chuka' roj?\f + \fr 10:47 \ft Hch. 11:17; 15:8, 9; Ro. 10:12.\f* xcha'. \p \v 48 Y ri Pedro xubij c'a chi queban bautizar\f + \fr 10:48 \ft Hch. 2:38; 1 Co. 1:17.\f* ri Cornelio y conojel ri quimolon-qui' riq'uin. Y pa rubi' c'a ri Ajaf Jesús\f + \fr 10:48 \ft Hch. 8:16.\f* queban bautizar. Y ri kach'alal ri xeban bautizar, xquic'utuj c'a chire ri Pedro chi tic'oje-ka ca'i-oxi' k'ij quiq'uin. \c 11 \s1 Ri Pedro nutzijoj ri xbanatej riq'uin ri Cornelio \p \v 1 Y ri apóstoles y ri ch'aka' chic kach'alal ri ec'o pa Judea xcac'axaj c'a chi ec'o vinek ri man e israelitas ta ri xeniman ri ruch'abel ri Dios.\f + \fr 11:1 \ft Gn. 49:10; Zac. 2:11.\f* \v 2 Romari', tok ri Pedro xtzolin chic c'a pa Jerusalem, ri kach'alal e israelitas ri yebin chi c'o chi niban ri circuncisión chique ri ch'aka' chic kach'alal, stape' man e israelitas ta,\f + \fr 11:2 \ft Ga. 2:12.\f* xech'ojin chuvech ri Pedro, \v 3 y xquibij c'a chire: ¿Achique c'a roma tok rat xatapon quiq'uin ri vinek ri xa man banon ta ri circuncisión chique?\f + \fr 11:3 \ft Hch. 10:28.\f* ¿Y achique c'a roma can xava-xatuc'ya' chuka' quiq'uin? xecha' chire. \p \v 4 Jac'ari' tok ri Pedro can pa rucholajen xuchop rubixic chique chirij ri xbanatej.\f + \fr 11:4 \ft Lc. 1:3.\f* Rija' xubij c'a: \v 5 Yin jac'a ri pa tinamit Jope inc'o-vi chiri'. Y jac'a tok yinajin che oración,\f + \fr 11:5 \ft Hch. 10:9.\f* xintz'et pa jun achi'el achic' chi c'o jun nimalej achi'el tziek ri e chapalon ri caji' rutza'n. Y can k'alaj chi c'o ri petenek chupan roma can ch'okoch'ic nitzu'un, y ruchapon c'a pe kajen ri chila' chicaj y nika-pe c'a viq'uin. \v 6 Y jac'a tok nutzuliben-nutzuliben, xintz'et c'a chi xa ronojel quivech chicop e petenek chupan ri jun nimalej achi'el tziek ri'. Ec'o chicop ri caji' caken, chi c'uxunel y man c'uxunel ta. Ec'o aj-xic' tak chicop y ch'aka' chic quivech chicop. \v 7 Y xinvac'axaj c'a chi c'o jun ri nich'on-pe chuve, y nubij c'a: Pedro, cayacatej. Que'acamisaj ri chicop, y tatija', xcha'. \v 8 Jac'a yin xinbij chire ri xch'on-pe chuve: Ajaf, yin man xquentej ta re chicop re'. Yin can man jun bey nutijon ta chicop achi'el re', roma xa can c'utun chinuvech chi man e ch'ajch'oj ta,\f + \fr 11:8 \ft Ez. 4:14.\f* chi can xajan vi yetij, xicha'. \v 9 Pero ri jun c'a ri nich'on viq'uin, xch'on chic c'a pe chuve jun bey ri chila' chicaj, y xubij: Ronojel ri ch'ajch'ojirisan chic pe roma ri Dios, can ch'ajch'oj vi ri', y man c'a tabij chi xajan, xinuche'ex. \v 10 Y oxi' c'a bey ri xbitej queri', y c'ari' ri jun nimalej achi'el tziek ri' xtzolin chic c'a el chicaj. \v 11 Y can c'ari-c'ari' nintz'et-ka yin ri', tok can ja yan ri' ec'o e oxi' achi'a' xe'apon ri pa ruchi' ri jay ri inc'o-vi, yinquicanoj. Re achi'a' c'a re' e takon roma ri Cornelio, ri jun achin ri c'o pa tinamit Cesarea. \v 12 Y ri Lok'olej Espíritu\f + \fr 11:12 \ft Jn. 16:13.\f* can xubij c'a chuve chi man tinpokonaj yibe quiq'uin.\f + \fr 11:12 \ft Hch. 8:29; 10:19, 20.\f* Y chuka' re vaki' kach'alal re' xetzeke' c'a el chuvij.\f + \fr 11:12 \ft Hch. 10:23.\f* Y can xojapon na vi ri pa rachoch ri achin rubini'an Cornelio.\f + \fr 11:12 \ft Hch. 15:7.\f* \v 13 Y rija' xuchop c'a rutzijoxic chike chi c'o jun ángel\f + \fr 11:13 \ft Hch. 12:11; He. 1:14.\f* ri xuc'ut-ri' chuvech\f + \fr 11:13 \ft Hch. 10:30.\f* pa rachoch, y chi ri ángel ri' pa'el-apo riq'uin tok xubij chire: Que'ataka' c'a el achi'a' c'a pa Jope chiroyoxic ri Simón ri nibix chuka' Pedro chire. \v 14 Y ja rija' c'a ri xtibin chave achique rubanic xtaben richin queri' yacolotej rat y ri e aj pan avachoch,\f + \fr 11:14 \ft Hch. 10:2; 16:15, 31-34.\f* xuche'ex cha can roma ri ángel. \v 15 Y tok yin xinchop yich'on chuvech ri Cornelio y chiquivech ri vinek ri ec'o-apo riq'uin, xka' c'a pe ri Lok'olej Espíritu\f + \fr 11:15 \ft Hch. 2:4; 4:31.\f* pa quivi', can achi'el c'a tok ri xka-pe pa kavi' roj ri pa nabey. \v 16 Y romari' xoka' c'a chinuc'u'x ri tzij ri rubin can ri Ajaf Jesús, chi ri Juan riq'uin ya' xeruben bautizar ri vinek.\f + \fr 11:16 \ft Jn. 1:26.\f* Jac'a rix riq'uin ri Lok'olej Espíritu\f + \fr 11:16 \ft Is. 44:3; Jl. 2:28; Mt. 3:11; Mr. 1:8; Lc. 3:16; Hch. 1:5.\f* xquixban bautizar, cha'inek can rija'. \v 17 Vi can ja ri Dios ri xyo'on ri Lok'olej Espíritu ri pa quivi' ri vinek ri', achi'el xuben chuka' chike roj\f + \fr 11:17 \ft Hch. 10:47; 15:8, 9.\f* ri kaniman ri Ajaf Jesucristo, ¿achique ta c'a xtinch'ojij yin chire ri Dios?\f + \fr 11:17 \ft Job 9:12-14; Dn. 4:35; Mt. 20:14, 15.\f* \p \v 18 Y tok ri kach'alal ri ec'o pa Jerusalem cac'axan chic ka ri xubij ri Pedro chique, man chic c'a xech'on ta apo. Ri kach'alal ri' niquiya' c'a ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios, y niquibij c'a: Ri Dios can xuya' c'a chuka' k'ij chique ri man e israelitas ta\f + \fr 11:18 \ft Ro. 10:12; 15:9.\f* richin chi nitzolin-pe quic'u'x riq'uin rija', richin chi niquil quic'aslen riq'uin, xecha'. \s1 E q'uiy ri yeniman richin ri Jesucristo ri pan Antioquía \p \v 19 Y jac'a tok xc'ulvachitej ri rucamic ri Esteban, jari' tok ri kach'alal xquitej pokon pa quik'a' ri ye'etzelan quichin.\f + \fr 11:19 \ft Hch. 8:1.\f* Y romari' tok ec'o xebe c'a pa Fenicia, ec'o chuka' xebe c'a pa Chipre, y ec'o xebe c'a pan Antioquía, y niquitzijoj c'a ri ruch'abel ri Dios chique ri vinek ri can e israelitas vi. \v 20 Pero ec'o c'a ch'aka' achi'a' ri e aj pa Chipre y e aj pa Cirene ri xe'apon ri pan Antioquía, y can man xe ta c'a chique ri vinek israelitas xquitzijoj-vi ri utzilej ruch'abel ri Ajaf Jesús ri nic'amon-pe colotajic, xa can xquitzijola' c'a chuka' chique ri vinek ri xa man e israelitas ta.\f + \fr 11:20 \ft Hch. 6:1; Ef. 3:8.\f* \v 21 Ri ruchuk'a' ri Ajaf Dios can c'o-vi quiq'uin\f + \fr 11:21 \ft Lc. 1:66.\f* ri achi'a' ri'. Romari' tok e janíla c'a e q'uiy vinek ri xeniman ri Ajaf. Can xtzolin c'a pe quic'u'x riq'uin ri Ajaf Jesucristo.\f + \fr 11:21 \ft Hch. 9:35; 15:19.\f* \p \v 22 Y ronojel c'a re' xapon rutzijol quiq'uin ri kach'alal ri ec'o pa tinamit Jerusalem. Y re kach'alal re' xquichilabej c'a chire ri Bernabé\f + \fr 11:22 \ft Hch. 9:27.\f* chi tibe c'a pan Antioquía. \v 23 Y tok ri Bernabé xapon, xutz'et c'a chi ri Dios can ruyo'on-vi c'a ruk'a' pa ruvi' ri quisamaj ri kach'alal. Romari' janíla xquicot ránima ri Bernabé, y xubij c'a chique conojel chi can ticuker-vi quic'u'x riq'uin ri Ajaf Jesucristo,\f + \fr 11:23 \ft Hch. 13:43; 14:22.\f* y chi can riq'uin ronojel cánima quec'oje' riq'uin.\f + \fr 11:23 \ft Dt. 10:20; 1 Co. 15:58.\f* \v 24 Ri Bernabé, can jun achin c'a ri cukul ruc'u'x riq'uin ri Dios, y can nojinek-vi chuka' ri ránima riq'uin ri Lok'olej Espíritu. Rija' jun utzilej achin. Y ri vinek ri xeniman ri Ajaf Jesucristo, can janíla vi e q'uiy.\f + \fr 11:24 \ft Hch. 5:14.\f* Que c'a ri' xbanatej chupan ri k'ij ri'. \p \v 25 Y ri Bernabé xbe c'a pa tinamit Tarso,\f + \fr 11:25 \ft Hch. 9:11.\f* chucanoxic ri Saulo.\f + \fr 11:25 \ft Hch. 9:30.\f* Y tok ri Bernabé xril-pe, xuq'uen c'a pe pan Antioquía. \v 26 Y chiri' xec'oje-vi quiq'uin ri kach'alal. Jun juna' c'a ri xec'oje' quiq'uin, roma rije' xequitijoj c'a janíla vinek riq'uin ri ruch'abel ri Dios. Y chiri' c'a pan Antioquía\f + \fr 11:26 \ft Hch. 11:22.\f* ri nabey xbix-vi cristianos chique ri e tzekelbey richin ri Jesucristo.\f + \fr 11:26 \ft Hch. 26:28; 1 P. 4:16.\f* \p \v 27 Y chupan c'a ri tiempo ri', ec'o c'a ch'aka' kach'alal ri yek'alajirisan ri nibix chique roma ri Dios.\f + \fr 11:27 \ft Hch. 2:17; 13:1; 1 Co. 12:28.\f* Re kach'alal c'a re' xe'el-el ri pa Jerusalem, y xebe c'a pan Antioquía. \v 28 Y jun c'a chique ri kach'alal ri', ja ri Agabo.\f + \fr 11:28 \ft Hch. 21:10.\f* Y roma ri Lok'olej Espíritu can ruyo'on-vi ch'abel chire, romari' tok xbepa'e-pe chiquivech ri kach'alal can xuk'alajirisaj-vi\f + \fr 11:28 \ft Ef. 4:11.\f* c'a chi xtipe jun nimalej vayjal pa ruvi' re ruvach'ulef; y ri nimalej vayjal ri' can xpe na vi ri pa ru-tiempo ri k'atoy-tzij rubini'an Claudio César. \v 29 Y romari' ri kach'alal ri ec'o pan Antioquía xquich'ob c'a yequito-el\f + \fr 11:29 \ft 2 Co. 9:1.\f* ri kach'alal ec'o pa Judea, chi chiquijujunal c'a niquiya-el ri janipe' yetiquir niquiya'.\f + \fr 11:29 \ft Ga. 2:10.\f* \v 30 Y can jac'a ri Bernabé y ri Saulo ri xequitek-el richin ja rije' ri xe'uc'uan-el ri janipe' xmolotej-el richin yequito' ri kach'alal niquitej vayjal. Y janipe' c'a ri quic'uan-el ri Bernabé y ri Saulo, xquijech c'a pa quik'a' ri achi'a' uc'uey quichin\f + \fr 11:30 \ft 1 P. 5:1.\f* ri kach'alal aj pa Judea. \c 12 \s1 Tok ri Herodes rucamisan chic ri Jacobo, xutek ruchapic ri Pedro \p \v 1 Ri rey Herodes chupan ri tiempo ri', ec'o c'a e ca'i-oxi' chiquicojol ri kach'alal ri xeruchop-el, richin chi yeruya' na pa tijoj-pokonal. \v 2 Y can chi machet c'a xutek rucamisaxic ri Jacobo\f + \fr 12:2 \ft Mt. 4:21; 10:2.\f* ri rach'alal ri Juan. \v 3 Y roma ri Herodes xutz'et chi ri xuben chire ri Jacobo xa can xka' chiquivech ri israelitas ri man quiniman ta ri Jesucristo, rija' xutek c'a chuka' ruchapic ri Pedro. Re' xbanatej chupan ri nimak'ij pascua, tok nitij c'a chuka' caxlan-vey ri xa manek ch'en (ch'amilej-k'or) riq'uin.\f + \fr 12:3 \ft Ex. 12:14.\f* \v 4 Tok chapon chic c'a pe ri Pedro, ri Herodes xutek-el c'a pa cárcel. Y roma ri Herodes ruch'obon chic chi c'a nic'o na can ri nimak'ij rubini'an pascua,\f + \fr 12:4 \ft Mr. 14:1.\f* c'ari' c'a xtrelesaj-pe richin nuk'et tzij pa ruvi' ri Pedro, chiquivech ri vinek, romari' can e caji'\f + \fr 12:4 \ft Jn. 19:23.\f* c'a sol chajinela' ri xerucusaj richin niquichajij ri Pedro. Y can e caji' achi'a' ec'o pa jujun sol. \v 5 Ri Pedro c'o c'a pa cárcel, y chajin jebel. Pero ri kach'alal ri ec'o chiri' pa tinamit, can quichapon c'a niquiben orar\f + \fr 12:5 \ft 2 Co. 1:11; Ef. 6:18.\f* roma ri Pedro. \s1 Tok ri Dios xutek-pe jun ángel chucolic ri Pedro \p \v 6 Y can xe chic c'a ri junak'a' ri' nrajo' chi man napon ri ruch'obon ri Herodes, chi nrelesaj-pe ri Pedro y nuk'et tzij pa ruvi' chiquivech ri vinek. Y ri Pedro ximil c'a riq'uin ca'i' cadenas chiquicojol e ca'i' achi'a' chajinela', y niver. Y ri acuchi niban-vi-apo oquen ri pa cárcel ec'o c'a chuka' chajinela'. \v 7 Y ri chiri' pa cárcel xapon c'a jun ángel\f + \fr 12:7 \ft Hch. 5:19; He. 1:14.\f* richin ri Ajaf,\f + \fr 12:7 \ft Sal. 34:7; Is. 37:36; Dn. 6:22.\f* y xsakir c'a ri chiri'. Ri ángel ri' xuyiquiya' ri Pedro richin xuc'asoj, y xubij chire: Chanin cayacatej. \p Y ri cadenas, ri quiximben-vi ri ruk'a' ri Pedro, xetzak can. \v 8 Y ri ángel xubij c'a chuka' chire ri Pedro: Tachojmirisaj c'a el avi', y tacusaj la axajab. \p Y tok c'achojinek chic c'a ri Pedro, ri ángel xubij chire: Tabolkotij-el-avi' chupan la ak'u', y jo', xcha' ri ángel. \p \v 9 Ri Pedro tzeketel c'a chirij ri ángel, pero man nril ta c'a achique nuch'ob, vi kitzij chi nicol-el roma ri ángel,\f + \fr 12:9 \ft He. 1:14.\f* o xa nachic'.\f + \fr 12:9 \ft Sal. 126:1; Hch. 10:3.\f* \v 10 Ri Pedro y ri ángel choj c'a xek'ax-el chiquicojol ca'i' sol chajinela'. Y tok xe'apon chuvech ri puerta banon riq'uin ch'ich', ri puerta ri' ruyon xjakatej\f + \fr 12:10 \ft Hch. 16:26.\f* chiquivech. Y rije' xe'el-el c'a pa bey richin ri tinamit, y xebe. Tok e biyinek chic c'a juba', ri Pedro xutz'et chi xa ruyon chic, roma ri ángel manek chic riq'uin. \v 11 Y jari' tok ri Pedro xuna' ruvech, y xubij: Vacami c'a, xinvetamaj chi ri ángel\f + \fr 12:11 \ft Dn. 3:28; 6:22.\f* can kitzij vi chi takon-pe roma ri Ajaf richin xinorucolo' can pa ruk'a' ri Herodes y chuvech ronojel ri quinojin ri nuvinak israelitas chi niquiben chuve, nicha-ka pa ránima ri Pedro.\f + \fr 12:11 \ft Sal. 34:7; 97:10; 2 Co. 1:8-10; 2 P. 2:9.\f* \p \v 12 Rija' xuch'ob na c'a achique ri xtuben, y tok xch'obotej chuvech, xbe chirachoch ri María ri rute' ri Juan ri nibix chuka' Marcos chire.\f + \fr 12:12 \ft Hch. 12:25; 13:5, 13; 15:37; Col. 4:10; 2 Ti. 4:11; Flm. 24; 1 P. 5:13.\f* Y chupan ri jay ri' e q'uiy c'a kach'alal quimolon-qui' richin niquiben orar.\f + \fr 12:12 \ft Hch. 12:5.\f* \v 13 Y tok ri Pedro xapon c'a chirachoch ri María y xoyon-apo ri pa puerta, xbe'el c'a pe jun xten rubini'an Rode. \v 14 Re xten re', roma xrac'axaj chi ja ri Pedro ri noyon-apo ri pa puerta, janíla xquicot. Y roma xsach ruc'u'x, man xujek ta can ri puerta chuvech ri Pedro, y junanin xbe pa jay chubixic chi ri Pedro jari' ri noyon-apo ri pa puerta. \v 15 Pero ri quimolon-qui' ri pa jay man xquinimaj ta ri xberubij ri Rode chique. Xa xquibij c'a chire ri xten: Xa xach'ujer la'. \p Y ri xten nubij chi can ja vi ri Pedro ri xrac'axaj rija'. \p Y xquibij chire ri xten: Ri' man ja ta ri Pedro, xa ja chic ri ángel\f + \fr 12:15 \ft Gn. 48:16; Mt. 18:10.\f* chajiy richin, xecha'. \p \v 16 Pero ri Pedro c'a noyon na apo ri pa puerta. Y ja tok xquijek ri puerta, xquitz'et c'a chi can ja na vi ri Pedro. Romari' can achique la xuna' ri cánima ri kach'alal ri', y xevolol chiquivech romari'. \v 17 Pero rija' xuben c'a retal riq'uin ri ruk'a' richin man quevolol. Y xuchop rutzijoxic chique ri xuben ri Ajaf Dios richin xrelesaj-pe ri pa cárcel, y xubij chuka' chique chi tiquiya' rutzijol chique ri Jacobo\f + \fr 12:17 \ft Hch. 15:13; 21:18; Ga. 1:19; Stg. 1:1.\f* y ri ch'aka' chic kach'alal. Y rija' xel c'a el richin xbe pa jun chic lugar. \p \v 18 Y jac'a tok xseker ri ruca'n k'ij, ri achi'a' chajinela' man c'a niquil ta achique niquiben, roma ri Pedro ni ta retal chic. \v 19 Y ri Herodes xutek c'a rucanoxic ri Pedro, pero ri achi'a' ri xebe canoy richin, man xbequila' ta pe. C'ari' c'a ri Herodes ri k'atoy-tzij, xeroyola' c'a ri achi'a' ri ec'o can chajinel, y tok e pa'el chic c'a apo chuvech, xuc'utula' c'a chique chi achique xuben ri Pedro. Y roma ri man jun etamayon, xubij chi quecamisex ri chajinela' ri'. Y ri Herodes xel c'a el ri pa Judea, y xbec'oje' pa Cesarea. \s1 Ri Herodes xuc'ulvachij-el rucamic pa quik'a' jut \p \v 20 Ri rey Herodes can royoval c'a chique ri aj-Tiro y ri aj-Sidón. Pero ri aj-Tiro y ri aj-Sidón xquiya' c'a chiquivech richin yebe riq'uin ri Herodes. Y xquich'ec c'a ri jun rusamajel ri Herodes rubini'an Blasto, richin yeruc'uaj c'a chuvech ri rey y xtiquichojmirisaj chiquivech chi tiq'uis chiri' ri oyoval, roma ja ri chiri' pan Israel nel-vi-el ri nitij\f + \fr 12:20 \ft 1 R. 5:9; 2 Cr. 2:10, 15; Ez. 27:17; Hag. 1:8-11.\f* ri pa ca'i' tinamit, ri pa tinamit Tiro y ri pa Sidón. \v 21 Y xbix c'a jun k'ij tok xtichojmirisex ri'. Y tok xapon ri k'ij, ri rey Herodes can xerucusaj c'a el ri tziek ri can yerucusaj jun rey. Xbetz'uye-pe ri pa ruch'acat,\f + \fr 12:21 \ft Mt. 27:19.\f* y xbech'on c'a pe chiquivech ri janipe' vinek quimolon-qui' ri chiri'. \v 22 Y ri vinek can riq'uin c'a ronojel cuchuk'a' yech'on-apo, y niquibij: La nich'on-pe chikavech can nik'alajin chi xa man jun achin ta, rija' can jun dios vi, yecha' c'a apo.\f + \fr 12:22 \ft Jud. 16.\f* \p \v 23 Y can chupan c'a ri misma hora ri', jun ángel richin ri Ajaf xuya' c'a jun yabil pa ruvi' ri Herodes, roma rija' xa man xubij ta chique ri vinek chi man tiquiya' ruk'ij, y man chuka' xuya' ta ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios.\f + \fr 12:23 \ft Sal. 115:1.\f* Ri Herodes xtij c'a coma jut, y jari' ri xoc-el chire richin xquen\f + \fr 12:23 \ft 1 S. 25:38.\f* (xcom). \p \v 24 Y ri ruch'abel ri Dios xbe c'a rubixic chi nej chi nakaj, y e q'uiy c'a ri vinek ri yeniman.\f + \fr 12:24 \ft Is. 55:11.\f* \p \v 25 Y ri Bernabé y ri Saulo yetzolin c'a pan Antioquía. Rije' xoquiya' c'a can ri pa Jerusalem, ronojel ri quitakon-pe ri kach'alal e aj pan Antioquía ri pa ru-tiempo ri vayjal. Pa quik'a' c'a ri uc'uey quichin ri kach'alal xoquiya-vi can.\f + \fr 12:25 \ft Hch. 11:29, 30.\f* Y tok xetzolin, xquic'uaj-el ri Juan ri nibix chuka' Marcos chire.\f + \fr 12:25 \ft Hch. 12:12.\f* \c 13 \s1 Tok ri Dios xerucha' ri Bernabé y ri Saulo \p \v 1 Ri chiquicojol ri kach'alal ri niquimol-qui' pa rubi' ri Dios ri pan Antioquía,\f + \fr 13:1 \ft Hch. 14:26.\f* ec'o c'a kach'alal ri yek'alajirisan ri nibix chique roma ri Dios, y ec'o chuka' tijonela' ri yetijon quichin ri kach'alal chupan ri ruch'abel ri Dios, achi'el ri Bernabé,\f + \fr 13:1 \ft Hch. 11:22.\f* ri Simón ri nibix chuka' Niger chire, ri Lucio ri aj-Cirene, ri Manaén ri junan xq'uiytisex riq'uin ri Herodes ri xk'aton tzij chiri' pa Galilea, y ri Saulo. \v 2 Y jun k'ij, tok man c'a e va'inek ta richin niquiya' ruk'ij ri Ajaf Dios, ri Lok'olej Espíritu xubij c'a chique: Ri Bernabé y ri Saulo can c'o jun quisamaj. Roma c'a ri' que'ich'ara'\f + \fr 13:2 \ft Nm. 8:14.\f* can richin ri samaj\f + \fr 13:2 \ft Mt. 9:38.\f* ri', xcha'. \p \v 3 Y ri k'ij c'a ri can quibanon chi man e va'inek ta richin niquiben orar, jac'ari' tok xquiya' quik'a' pa quivi' ri Bernabé y ri Saulo, richin yebe chubanic ri samaj\f + \fr 13:3 \ft Hch. 14:26; 15:40.\f* ri rubin can ri Lok'olej Espíritu. \s1 Ri Bernabé y ri Saulo niquitzijoj ri ruch'abel ri Dios pa Chipre \p \v 4 Y can jac'ari' tok ri Bernabé y ri Saulo xetak-el roma ri Lok'olej Espíritu. Romari' rije' xebe ri pa Seleucia. Y ri chiri' xe'oc-el pa jun barco richin xek'ax-apo ri pa Chipre.\f + \fr 13:4 \ft Hch. 4:36.\f* \v 5 Y tok ec'o chic ri pa tinamit Salamina ri chiri' pa Chipre, xquichop c'a rutzijoxic ri ruch'abel ri Dios ri pa tak jay ri can richin vi chi ri israelitas niquimol-qui' richin nicac'axaj ri ruch'abel ri Dios. Ri Bernabé y ri Saulo quic'uan-el jun to'onel quichin y ri' ja ri Juan ri nibix chuka' Marcos chire.\f + \fr 13:5 \ft Hch. 12:25.\f* \v 6 Ri Chipre jun c'a ruvach'ulef ri pa ya' c'o-vi. Romari', tok ri Bernabé, ri Saulo y ri Juan e k'axinek chic el chupan ri ruvach'ulef ri', xe'apon c'a ri juc'an chic ruchi'. Xe'apon ri pa tinamit rubini'an Pafos. Y chupan ri tinamit ri' c'o c'a jun achin israelita rubini'an Barjesús, jun achin aj-itz,\f + \fr 13:6 \ft Ex. 22:18; Lv. 20:6; Dt. 18:10.\f* y jun chuka' tz'ucuy-tzij, roma rija' nubij chi can nuk'alajirisaj c'a ri nibix chire roma ri Dios. \v 7 Y ri jun achin rubini'an Sergio Paulo jac'ari' ri k'atoy-tzij\f + \fr 13:7 \ft Hch. 18:12.\f* ri chiri', jun achin ri can c'o-vi etamabel riq'uin. Y jac'a riq'uin rija' ri nisamej-vi ri Barjesús ri achin aj-itz. Ri Sergio Paulo ri k'atoy-tzij xutek c'a coyoxic ri Bernabé y ri Saulo, roma nrajo' nrac'axaj ri ruch'abel ri Dios. \v 8 Pero ri aj-itz\f + \fr 13:8 \ft Ex. 7:11; 2 Ti. 3:8.\f* ri nisamej riq'uin, ri nibix chuka' Elimas chire, man c'a xrajo' ta. Xrajo' ta xuben chire ri Sergio Paulo chi man ta nunimaj ri Jesucristo. \v 9 Pero ri Saulo, ri rubini'an chuka' Pablo, can nojinek c'a ri ránima riq'uin ri Lok'olej Espíritu.\f + \fr 13:9 \ft Hch. 4:8.\f* Rija' xutzu-xutzu' ri achin aj-itz, \v 10 y xubij chire: Rat xa nojinek avánima riq'uin ronojel ruvech k'oloj y riq'uin ronojel ruvech etzelal. Xa at jun ralc'ual ri itzel-vinek,\f + \fr 13:10 \ft Gn. 3:15; Mt. 13:38; Jn. 8:44; 1 Jn. 3:8.\f* roma navetzelaj ronojel ri utz. Rat xa can xotoxic naben chire ri chojmilej bey richin ri Ajaf Dios. ¿Can man cami xcatane' ta chubanic ri'? \v 11 Vacami c'a, ri Ajaf Dios xtuya-pe ruc'ayeval pan avi'.\f + \fr 13:11 \ft Ex. 9:3; 1 S. 5:6, 9, 11; Job 19:21; Sal. 32:4; 38:2; 39:10, 11.\f* Xcamoyir, y xtic'o c'a jun tiempo ri man xtatz'et ta ruvech ri k'ij. \p Y can xe c'a xubij queri' ri Pablo, can jac'a chuka' ri' man xtzu'un ta chic\f + \fr 13:11 \ft 2 R. 6:18.\f* ri achin aj-itz. Romari' rija' nucanoj c'a jun ri niyuken richin, roma xmake' can pa k'eku'n. \v 12 Tok ri Sergio Paulo ri k'atoy-tzij rutz'eton chic ka ri xc'ulvachitej, man nril ta c'a achique nuch'ob chirij ri ruch'abel ri Ajaf. Y rija' xunimaj c'a chupan ri k'ij ri'. \s1 Ri Pablo y ri Bernabé niquitzijoj ruch'abel ri Dios pa jun tinamit rubini'an chuka' Antioquía \p \v 13 Y ri Pablo y ri rachibil xquiya' c'a can ri tinamit Pafos. Xquic'ovisaj-apo ri ya' richin xebe pa tinamit Perge ri c'o pa Panfilia. Jac'a ri Juan ri rubini'an chuka' Marcos,\f + \fr 13:13 \ft Col. 4:10.\f* xerumalij can\f + \fr 13:13 \ft Hch. 15:38.\f* ri rachibil y xtzolin pa Jerusalem. \v 14 Y tok ri Pablo y ri Bernabé e k'axinek chic el ri pa Perge, xebe c'a pa jun chic tinamit ri rubini'an chuka' Antioquía. Y re tinamit re' pa Pisidia c'o-vi. Y chupan c'a ri k'ij richin uxlanen, rije' xebe c'a pa jun jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios,\f + \fr 13:14 \ft Hch. 9:20; 17:2.\f* y xebetz'uye'. \v 15 Jac'a tok xsiq'uix-ka ri ley richin ri Moisés\f + \fr 13:15 \ft Hch. 15:21.\f* y ri e quitz'iban can ri achi'a' ri xek'alajirisan\f + \fr 13:15 \ft Lc. 4:17.\f* ri ruch'abel ri Dios ojer can, ri principal-i' chupan ri jay\f + \fr 13:15 \ft Mr. 5:22.\f* ri' c'o c'a jun ri xquitek-apo riq'uin ri Pablo y ri Bernabé, richin xberubij chique: Vach'alal, vi c'o c'a jun chive rix ri nrajo' nubij ca'i-oxi' ch'abel chique re quimolon-qui' vave', utz nubij, xcha' ri xapon quiq'uin. \p \v 16 Y ri Pablo can jac'ari' xpa'e', y xuben c'a retal riq'uin ruk'a'\f + \fr 13:16 \ft Hch. 12:17.\f* chi man jun tich'on, y xuchop c'a rubixic chique: Tivac'axaj rix nuvinak israelitas y tivac'axaj c'a rix ri man ix israelitas ta ri can nixibij-ivi' yixmacun chuvech ri Dios; tivac'axaj c'a re xtinbij chive: \v 17 Ri ka-Dios roj israelitas can xerucha' c'a ri kati't-kamama', y xuben c'a chique chi xe'oc jun nimalej tinamit tok can c'a ec'o na chiri' pan Egipto,\f + \fr 13:17 \ft Ex. 1:1, 7, 12.\f* ruvach'ulef ri xa man quichin ta rije'. Ri Dios can riq'uin c'a ri ruchuk'a' xerelesaj-pe ri chiri'.\f + \fr 13:17 \ft Ex. 13:14, 16; Dt. 7:6-8.\f* \v 18 Y ri jubama cavinek juna'\f + \fr 13:18 \ft Ex. 16:35.\f* ri xquic'ovisaj chupan ri tz'iran ruvach'ulef, ri Dios xucoch' ri quibanobal. \v 19 Y xuben chuka' chi ri pa ruvach'ulef rubini'an Canaán xeq'uis ri vinek quichin vuku' tinamit,\f + \fr 13:19 \ft Dt. 7:1.\f* xaxe richin chi ri ulef ri' xuya' can pa quik'a' ri kati't-kamama'.\f + \fr 13:19 \ft Jos. 14:1, 2.\f* \v 20 C'ari' ri Dios xuya' jun ruvech k'atbel-tzij pa quivi', ri nibix juez\f + \fr 13:20 \ft Jue. 2:16; 3:9.\f* chire. Y jac'a ri Samuel ri ruq'uisibel juez ri xc'oje'.\f + \fr 13:20 \ft 1 S. 7:15.\f* Y ri Samuel can jun c'a chuka' chique ri xek'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can. Caji' c'a ciento juna' riq'uin nic'aj xek'aton tzij ri jueces pa quivi' ri kati't-kamama'. \v 21 Pero rije' jun rey ri xcajo' richin nik'aton tzij pa quivi'.\f + \fr 13:21 \ft 1 S. 8:5.\f* Y ri Dios can xuya-vi c'a ri qui-rey. Y cavinek juna' c'a xk'aton tzij pa quivi' ri kati't-kamama' ri jun rey xubini'aj Saúl. Ri Saúl ri' ruc'ajol c'a ri achin rubini'an Cis. Y ri Saúl jun riy-rumam can ri Benjamín.\f + \fr 13:21 \ft 1 S. 9:1, 2; 10:1.\f* \v 22 Y tok ri Dios xrajo' chi ri Saúl xel che rey, xuya' ri David richin chi xoc rey.\f + \fr 13:22 \ft Os. 13:11.\f* Ri Dios can xubij c'a chirij ri rey David: Can c'o-vi jun ri xtuben ri nurayibel y can nika' chinuvech. Yin can nintz'et c'a chi ri xtibanon queri' ja ri David ri ruc'ajol ri Isaí. Queri' xubij ri Dios. \v 23 Y jun c'a chique ri riy-rumam ri rey David, ja ri Jesús.\f + \fr 13:23 \ft Ro. 1:3.\f* Y ja ri Jesús ri yo'on-pe roma ri Dios richin yojrucol roj israelitas, can achi'el ri rusujun-vi chike. \v 24 Y tok c'a man jani toka' ri Jesús, ri Juan ri Bautista\f + \fr 13:24 \ft Mt. 3:1.\f* xubij c'a chique ri kavinak israelitas chi titzolej-pe quic'u'x riq'uin ri Dios, y queban bautizar. \v 25 Jac'a tok ri Juan napon yan chuvech ri camic, rija' xubij: ¿Achique c'a yin, nich'ob rix? Roma man ja ta yin ri Cristo. Roma ri Cristo c'a man jani tuchop samaj chi'icojol, y can janíla ruk'ij. Y yin man ruc'amon ta c'a ni richin ninsol ri ruximbal ruxajab\f + \fr 13:25 \ft Jn. 1:20, 27.\f* rija', xcha' c'a. \p \v 26 Rix nuvinak israelitas, ri can oj riy-rumam can ri katata' Abraham, y rix ri man ix israelitas ta, ri can nixibij-ivi' yixmacun chuvech ri Dios, ninbij c'a chive, chi ri ruch'abel ri Dios, ri can nich'on c'a chirij ri colotajic, can ivichin c'a rix yo'on-pe. \v 27 Xa ja ri vinek ri ec'o pa Jerusalem y ri principal-i' chuka' ri ec'o chiquicojol, xa jari' ri man xenaben ta achique ri' ri Jesús,\f + \fr 13:27 \ft Jn. 8:28; 15:21; 16:3; Hch. 3:17.\f* ni man chuka' k'axinek ta chiquivech ri ruch'abel ri Dios tz'ibatel can coma ri achi'a' ri xek'alajirisan ri ruch'abel ojer can.\f + \fr 13:27 \ft 1 Co. 2:8.\f* Y pa ronojel c'a k'ij richin uxlanen nisiq'uix ri pa tak jay ri can richin nitzijox ruch'abel ri Dios. Romari', tok rije' xquibij chi tika' ri camic pa ruvi' ri Jesús, can ja rije' ri xeto'on chi kitzij xbe'el ri nubij ri ruch'abel ri Dios.\f + \fr 13:27 \ft Lc. 24:27.\f* \v 28 Pero ri vinek y ri principal-i', stape' man jun rumac ri Jesús xquil richin nicamisex, rije' xquic'utuj chire ri k'atoy-tzij rubini'an Pilato chi ticamisex.\f + \fr 13:28 \ft Mt. 27:22, 23; Lc. 23:22, 23.\f* \v 29 Y chupan ri ruch'abel ri Dios, can tz'ibatel c'a can ronojel ri xtiban chire ri Jesús, y can queri' xbanatej.\f + \fr 13:29 \ft Jn. 19:28, 30, 36, 37.\f* Chuka' ec'o ri xebekasan-pe chuva ri cruz, y c'ari' xbequimuku' can.\f + \fr 13:29 \ft Lc. 23:53.\f* \v 30 Y ri Dios xuben chire ri Jesús chi xbec'astej-pe.\f + \fr 13:30 \ft Mt. 28:6; Hch. 2:24, 32; He. 13:20.\f* \v 31 Y q'uiy c'a k'ij ri xuc'utula-ri' ri Jesús chiquivech\f + \fr 13:31 \ft Hch. 1:3; 1 Co. 15:5.\f* ri e benek riq'uin tok xel-el ri pa Galilea\f + \fr 13:31 \ft Mt. 28:16.\f* richin xbe pa Jerusalem. Y jac'a ri xetz'eton richin, jari' ri yek'alajirisan ri Jesús chique ri vinek. \p \v 32 Y roj, can jac'a ri utzil ri rusujun ri Dios chique ri kati't-kamama' ri ojer can, jac'ari' ri nikatzijoj chive.\f + \fr 13:32 \ft Gn. 12:3.\f* \v 33 Roma xa can c'a ja re chikavech roj ri quiy-quimam can ri xbanatej ri rusujun can ri Dios. Rija' xuben c'a chi xbec'astej-pe ri Jesús, can achi'el vi ri nubij chupan ri ruca'n salmo: Ja rat ri Nuc'ajol. Romari' vacami ninya' ac'aslen,\f + \fr 13:33 \ft Sal. 2:7; Ga. 3:16; He. 5:5, 6.\f* nicha'. \v 34 Y ri ruch'abel ri Dios nubij c'a chuka': Ri utzil ri nusujun chire ri rey David, can kitzij vi, y can ninya' chuka' chive rix,\f + \fr 13:34 \ft Is. 55:3.\f* nicha'. Queri' xubij ri Dios richin nuc'ut chikavech chi ri Jesús can xc'asox-vi roma ri Dios chiquicojol ri caminaki', y man chic xtiquen ta (xticom ta). \v 35 Y ri David nubij-vi c'a chuka' chupan ri vuj rubini'an Salmos: Man c'a xtaya' ta k'ij chi ri ruch'acul ri Lok'olej Ac'ajol nik'ey ta,\f + \fr 13:35 \ft Sal. 16:10.\f* nicha'. \v 36 Pero ri David, tok xa can ruq'uison chic c'a can ri samaj ri ruyo'on-pe ri Dios chire, xquen (xcom), y xbemuk can ri acuchi e mukul-vi ri e rati't-rumama'. Xa can xk'ey-vi c'a ri'.\f + \fr 13:36 \ft Sal. 78:72.\f* \v 37 Jac'a ri ruch'acul ri Jesús man xk'ey ta, roma ri Dios can xuben-vi c'a chire chi xbec'astej-pe chiquicojol ri caminaki'. \v 38 Roma c'a ri' nuvinak israelitas, tivetamaj c'a chi xaxe roma ri Jesús tok nitzijox chive chi c'o cuyubel-mac.\f + \fr 13:38 \ft Jer. 31:34; Dn. 9:24.\f* Y ja ri ruch'abel rija' ri kac'amon-pe chive. \v 39 Roma ri ley richin ri Moisés man nitiquir ta nuben chive chi man jun imac nic'ulun chuvech ri Dios. Man achi'el ta ri nuben ri Jesús. Y conojel c'a ri xqueniman richin, man jun c'a quimac xquec'ulun chuvech ri Dios.\f + \fr 13:39 \ft Is. 53:11; Ga. 2:16.\f* \v 40 Can tichajij c'a ivi', chi man ta pan ivi' rix tika-vi ri quitz'iban can ri achi'a' ri xek'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can. Chupan ri e quitz'iban can rije', ri Dios nubij: \q1 \v 41 Rix ri yixetzelan ri nuch'abel, titzu' c'a ri nimalej ruc'ayeval ri nika-pe pan ivi', y quixq'uis c'a, \q1 roma ri nimalej ruc'ayeval ri xtinya' pan ivi', can richin c'a chi nitej janíla pokon. \q1 Jac'a rix, can man xtinimaj ta, stape' c'o jun ri niyo'on rutzijol chive.\f + \fr 13:41 \ft Hab. 1:5.\f* \q1 Queri' rubin can ri Dios, xcha' ri Pablo. \p \v 42 Y jac'a tok ri Pablo y ri Bernabé xe'el-pe ri chiri' pa jay ri can richin vi chi ri israelitas niquimol-qui' richin nicac'axaj ri ruch'abel ri Dios, jari' tok ri vinek ri man e israelitas ta\f + \fr 13:42 \ft Hch. 13:16.\f* xquibij c'a chique: Yixkoyobej c'a ri vukubix apo, richin queri' nikac'axaj jun bey chic ri ch'abel ri ic'amon-pe. \p \v 43 Y tok ri vinek ri quimolon-qui' chiri' xquitaluj c'a el qui', e q'uiy c'a ri xebe chiquij ri Pablo y ri Bernabé. Ec'o c'a israelitas, y ec'o c'a ri xa man e israelitas ta ri can niquiben chuka' ri nubij ri ley richin ri Moisés, roma can e yo'ol-vi ruk'ij ri Dios. Y xbix c'a chique coma ri Pablo y ri Bernabé, chi can ticuker quic'u'x riq'uin ri Dios ri niyo'on ri utzil\f + \fr 13:43 \ft Tit. 2:11; He. 12:15; 1 P. 5:12.\f* chique ri vinek, xecha' chique. \p \v 44 Y chupan c'a ri k'ij richin uxlanen ri jun chic semana, xa jubama conojel ri vinek ri ec'o chiri' pa tinamit ri xquimol-qui' richin nicac'axaj ri ruch'abel ri Dios. \v 45 Roma c'a ri', ri vinek israelitas ri man niquinimaj ta ri Jesús, tok xquitz'et chi e janíla vinek ri xe'apon, janíla itzel xquina', y niquibila' chi ri nubij ri Pablo xa man ja ta ri kitzij, y niquiyok' c'a.\f + \fr 13:45 \ft Hch. 18:6; 1 P. 4:4; Jud. 10.\f* \v 46 Y ri Pablo y ri Bernabé man c'a xquixibij ta qui' chiquivech richin xquibij chique: Can nic'atzin c'a chi nabey na chivech rix ri kavinak\f + \fr 13:46 \ft Hch. 3:26.\f* nokabij-vi ri ruch'abel ri Dios, pero rix xa man nika' ta chivech. Y riq'uin ri' can nik'alajin c'a chi man ruc'amon ta chive rix ri c'aslen ri man q'uisel ta. Romari' quiq'uin ri vinek ri man e israelitas ta\f + \fr 13:46 \ft Dt. 32:21; Is. 55:5; Ro. 1:16; 10:19.\f* ri yojbe-vi. \v 47 Y can jac'a ri Ajaf Dios biyon chike. Can rubin c'a: \q1 At nuyo'on c'a richin sakil quichin ri vinek ronojel ruvach'ulef,\f + \fr 13:47 \ft Is. 42:6; 49:6.\f* \q1 y avoma rat xtiquil colotajic ri vinek ec'o chi nej chi nakaj. \p \v 48 Y tok ri vinek ri man e israelitas ta xcac'axaj c'a ri ch'abel xbix-ka, can janíla c'a xequicot pa cánima, y xquiya' c'a ruk'ij-ruc'ojlen\f + \fr 13:48 \ft Hch. 2:47.\f* ri ruch'abel ri Ajaf Dios. Y can e janipe' c'a ri c'o chi niquil na ri c'aslen ri man q'uisel ta, xquinimaj. \v 49 Y ri ruch'abel ri Ajaf Dios xbetzijox c'a chi nej y chi nakaj, ri chiri' pa ruvach'ulef ri'. \v 50 Jac'a ri vinek israelitas ri man niquinimaj ta ri Jesús, xebe quiq'uin ri ixoki' ri man e israelitas ta, pero xa can niquiya-vi ruk'ij ri Dios. Ri ixoki' ri' can c'o-vi quik'ij. Y xebe chuka' quiq'uin ri achi'a' c'o quik'ij ri chiquicojol ri vinek, richin xbequiya' quina'oj, richin yecokotaj-el ri Pablo y ri Bernabé ri chiri' pa ruvach'ulef. Y can queri' vi xquiben-el chique.\f + \fr 13:50 \ft 1 Ts. 2:15, 16; 2 Ti. 3:11.\f* \v 51 Romari' rije' xquitotala' c'a can (xquiquirala' c'a can) ri pokolaj ri c'o pa caken chiquivech ri vinek, richin queri' tiquetamaj chi man utz ta ri ye'ajin chubanic.\f + \fr 13:51 \ft Lc. 9:5.\f* Y rije' xebe c'a pa jun chic tinamit rubini'an Iconio. \v 52 Y conojel c'a ri can e kach'alal chic ri ec'o chiri' pan Antioquía ri c'o pa Pisidia, can nojinek-vi c'a cánima riq'uin quicoten\f + \fr 13:52 \ft 1 P. 1:8.\f* y ri Lok'olej Espíritu. \c 14 \s1 Tok ri Pablo y ri Bernabé xec'oje' ri pa tinamit Iconio \p \v 1 Y ri Pablo y ri Bernabé xe'apon c'a ri pa tinamit rubini'an Iconio. Rije' xe'apon c'a pa jun jay ri can richin vi chi niquimol-qui' ri israelitas richin nicac'axaj ri ruch'abel ri Dios. Y ri ruch'abel ri Dios ri xquibij rije' chique ri vinek, can xuben c'a chique chi janíla e q'uiy ri xquinimaj ri Jesucristo. Ec'o c'a israelitas y ec'o c'a chuka' ri man e israelitas ta ri xeniman.\f + \fr 14:1 \ft Hch. 17:4.\f* \v 2 Jac'a ri israelitas ri man xquinimaj ta, yequetzelaj ri xeniman ri Ajaf Jesucristo. Romari' rije' xquiyala' quina'oj\f + \fr 14:2 \ft Hch. 13:50.\f* ri man e israelitas ta, richin queri' quequetzelaj ri xeniman ri Ajaf Jesucristo. \v 3 Romari' ri Pablo y ri Bernabé c'a xec'oje' na c'a q'uiy k'ij quiq'uin ri kach'alal. Y roma can quicukuban quic'u'x riq'uin ri Ajaf Jesucristo, romari' can man jun c'a xibinri'il quiq'uin richin niquitzijoj ri ruch'abel ri Dios chique ri vinek, ch'abel ri nik'alajirisan ri rutzil ri Dios chiquivech. Y ri Dios can nuk'alajirisaj c'a chiquivech ri vinek, chi ri niquibij ri Pablo y ri Bernabé can e kitzij vi. Y romari' yequibanala' c'a q'uiy milagros.\f + \fr 14:3 \ft Mr. 16:20; Ro. 15:19; He. 2:4.\f* \v 4 Romari' ri tinamit ca'i' c'a rubanon, roma ch'aka' yequito' ri israelitas ri man quiniman ta, y ri ch'aka' chic yequito' ri Pablo y ri Bernabé ri e apóstoles. \v 5 Y jac'a tok ri vinek israelitas ri' y ri man e israelitas ta chuka' y ri quik'atoy tak tzij quiyo'on chiquivech chi janíla xtiquiben chique ri Pablo\f + \fr 14:5 \ft 2 Ti. 3:11.\f* y ri Bernabé, y hasta xquequicamisaj chi abej, \v 6 ri Pablo y ri Bernabé xa xquinabej ri ch'obon chiquij. Romari' rije' xquevala-el-qui' richin xebe c'a pa Listra y c'a pa Derbe, ri tinamit ri ec'o pa Licaonia. Chuka' xebe pa ch'aka' chic lugar ri ec'o-pe chiquinakaj ri ca'i' tinamit ri'. \v 7 Rije' jac'a ri pa tak tinamit y ri pa tak lugar ri' xquitzijoj-vi ri ch'abel richin colotajic. \s1 Ri vinek aj pa Listra xa xjalatej c'a quich'obonic y romari' xquiq'uek chi abej ri Pablo \p \v 8 Y jac'a ri chiri' pa tinamit rubini'an Listra, c'o c'a jun achin ri can pa ralaxic chi man nitiquir ta nibiyin.\f + \fr 14:8 \ft Hch. 3:2.\f* Can man jun bey c'a biyinek ta juba'. Y re achin c'a re' tz'uyul ri chiri'. \v 9 Rija' nrac'axaj c'a ri najin chubixic ri Pablo. Y ri Pablo xutz'et c'a chi ri achin ri' can rucukuban-vi ruc'u'x riq'uin ri Dios richin nic'achojirisex. \v 10 Romari' ri Pablo can riq'uin ruchuk'a' xch'on chire ri achin, y xubij chire: Capa'e' c'a el choj. \p Y ri achin can jari' jutzoc' xuya', xpa'e-el y xuchop nibiyin-el.\f + \fr 14:10 \ft Is. 35:6.\f* \v 11 Tok ri vinek xquitz'et ri xuben ri Pablo, ri vinek xech'on c'a pa Licaónica, ri quich'abel rije'. Y can riq'uin c'a cuchuk'a' xquibila' ri pa quich'abel: Re achi'a' re yekatz'et, can ja ri e ka-dios\f + \fr 14:11 \ft Hch. 28:6.\f* ri e kajinek-pe chikacojol vacami. \p \v 12 Niquibila' c'a chi ri Bernabé jari' ri qui-dios rubini'an Júpiter, y ri Pablo jari' ri qui-dios rubini'an Mercurio, roma ja rija' ri uc'uayon ri ch'abel. \v 13 Y ri Júpiter ri qui-dios ri vinek ri', can c'o c'a jun rusamajel, y ri dios ri' c'o c'a chuka' rachoch c'a chuchi' el ri tinamit. Ri rusamajel c'a ri Júpiter c'a pa tak puertas c'a xeruc'uaj-vi ri váquix ri e vikon-pe (e vekon-pe) riq'uin cotz'i'j. Rija' y ri vinek nicajo' c'a niquiya' quik'ij ri Pablo y ri Bernabé, romari' tok e quic'amalon-pe ri váquix richin yequicamisaj. \v 14 Pero tok ri apóstol Bernabé y ri apóstol Pablo xquinabej ri niquich'ob ri vinek, rije' xpe bis pa cánima, y romari' rije' xquiretzela' ri quitziak ri cucusan. Y can jac'ari' tok xe'oc chiquicojol ri vinek, y niquibila' c'a chique: \v 15 ¿Achique roma tok rix niben quere'? Roj oj vinek achi'el rix, y oj petenek iviq'uin richin nokabij chive chi timestaj can re na'oj que tak re', ri xa man jun utz nuq'uen-pe chive,\f + \fr 14:15 \ft 1 S. 12:21.\f* y tinimaj c'a ri c'aslic Dios ri banayon ronojel.\f + \fr 14:15 \ft Jer. 14:22.\f* Ri banayon ri caj y ri ec'o chupan, ri banayon re ruvach'ulef y ri ec'o chuvech, ri banayon ri mar y ri ec'o chupan. \v 16 Y stape' ri ojer can, ri Dios can xuya-vi k'ij chique ri vinek ri man e israelitas ta, chi xequic'uala' ri bey ri xeka' chiquivech.\f + \fr 14:16 \ft Hch. 17:30.\f* \v 17 Pero can ruk'alajirisan-vi c'a ri'\f + \fr 14:17 \ft Ro. 1:20.\f* chiquivech riq'uin ri nuya-pe job\f + \fr 14:17 \ft Job 5:10.\f* ri chicaj, nuya-pe tico'n. Y can nuya' c'a pe ronojel richin nitij, richin queri' niquicot ri cánima. Can ruyo'on-vi-pe rutzil pa kavi' konojel, xecha'. \p \v 18 Y stape' ri Pablo y ri Bernabé xquibij chique, can c'arunaj xetiquir xquiben chique ri vinek chi man xequicamisaj ta ri váquix richin niquiya' quik'ij rije'. \p \v 19 Y ri chiri' pa tinamit Listra ec'o c'a israelitas ri e apovinek. Ri israelitas c'a ri' e petenek c'a pa tinamit Antioquía\f + \fr 14:19 \ft Hch. 13:45.\f* y pa tinamit Iconio.\f + \fr 14:19 \ft Hch. 14:1, 2.\f* Y re israelitas re' xquiya' quina'oj ri vinek aj chiri' pa Listra, y can xech'acon-vi chiquij, roma ri vinek aj chiri' xquiq'uek c'a chi abej ri Pablo, y c'ari' xquikirirej-el y xbequitorij can chuchi' ri tinamit, roma rije' xquich'ob chi ri Pablo caminek chic. \v 20 Y jac'a tok ri kach'alal quimolon-apo-qui' chirij ri Pablo, rija' xa xbepa'e-pe, y xtzolin chic c'a pa tinamit. Y pa ruca'n k'ij rija' y ri Bernabé xebe c'a pa jun tinamit rubini'an Derbe. \p \v 21 Y ri chiri' pa tinamit Derbe xquitzijoj c'a ri ch'abel richin colotajic. Y janíla c'a e q'uiy vinek ri xeniman ri Jesús. Y c'ari' xetzolin. Y xebek'ax chic c'a pe ri pa Listra, ri pan Iconio y ri pan Antioquía. \v 22 Y ri tinamit ri xebek'ax-vi-pe, xquicukubala' c'a can quic'u'x ri kach'alal, y xquibila' can chique chi ticuker quic'u'x riq'uin ri Jesucristo. Roma nic'atzin chi riq'uin janíla tijoj-pokonal\f + \fr 14:22 \ft Mt. 10:38; 16:24; Ro. 8:17.\f* yojoc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios. \v 23 Y xequichojmirisala' can ri samaj chiquicojol ri kach'alal. Xequicanola' can achi'a' uc'uey quichin ri kach'alal.\f + \fr 14:23 \ft Tit. 1:5.\f* Queri' xquibanala' can ri pa tak tinamit ri xek'ax-vi. Y can man c'a xquitej ta quivay richin xquiben orar, y xequijech can pa ruk'a' ri Ajaf ri quiniman chic. \s1 Tok ri Pablo y ri Bernabé xetzolin pan Antioquía ri c'o pa ruvach'ulef Siria \p \v 24 Y c'ari' xebek'ax-pe ri pa Pisidia, y xe'apon ri pa ruvach'ulef Panfilia. \v 25 Y xquitzijoj c'a ri ruch'abel ri Dios ri chiri' pa tinamit Perge. Y c'ari' xebe ri pa tinamit Atalia. \v 26 Y ri chiri' pan Atalia xe'oc c'a el pa jun barco richin yetzolin c'a pan Antioquía, ri tinamit acuchi ri kach'alal e quijachon c'a el pa ruk'a' ri Dios ri Pablo y ri Bernabé, chi ja ta ri rutzil ri Dios ye'uc'uan, richin nequibana' ri samaj.\f + \fr 14:26 \ft Hch. 13:1-3.\f* Y vacami ri samaj ri' xc'achoj yan can. \v 27 Y tok ri Pablo y ri Bernabé xe'apon ri pan Antioquía, xequimol c'a conojel kach'alal ri niquimol-qui' pa rubi' ri Dios ri chiri', y c'ari' xquichop rubixic chique ri janipe' xeruto' ri Dios richin xquitiquiriba' can ri samaj, y ri xuben ri Dios, chi chuka' ri vinek ri man e israelitas ta, utz chuka' niquinimaj ri Jesucristo y niquil colotajic. \v 28 Y ri Pablo y ri Bernabé xec'oje' c'a ka q'uiy k'ij quiq'uin ri kach'alal aj-Antioquía, ri tinamit c'o pa ruvach'ulef Siria. \c 15 \s1 Ri ruc'uaxic ri ley ri richin ri Moisés xa jun ejka'n \p \v 1 Ec'o c'a achi'a' ri e petenek pa Judea y xe'apon ri chiri' pan Antioquía, ri tinamit c'o pa ruvach'ulef Siria, niquibila' c'a chique ri kach'alal chi richin cha niquil ri colotajic, c'o c'a chi niban ri circuncisión chique,\f + \fr 15:1 \ft Ga. 2:11, 12.\f* circuncisión ri nubij chupan ri ley richin ri Moisés. \v 2 Y ri Pablo y ri Bernabé can janíla vi xquich'ojij chique ri yebin queri'. Roma c'a ri', ri kach'alal ri ec'o chiri' xequicha' c'a el ri Pablo y ri Bernabé y chuka' ch'aka' chic kach'alal, richin yebe c'a pa tinamit Jerusalem\f + \fr 15:2 \ft Ga. 2:1.\f* quiq'uin ri apóstoles ec'o chiri' y ri uc'uey quichin ri kach'alal, richin nichojmirisex-pe, vi niban o man niban ta ri circuncisión chique ri kach'alal achi'a' man e israelitas ta. \p \v 3 Y can xetak-vi c'a el ri achi'a' ri e cha'on richin yebe c'a pa Jerusalem. Xetak c'a el coma ri kach'alal ri can niquimol-vi-qui' pa rubi' ri Dios chupan ri tinamit ri'. Y ri e cha'on-el xebe c'a, y xek'ax ri pa tak tinamit ri ec'o pa Fenicia y ri pa Samaria, y niquitzijola' c'a can chique ri kach'alal chi e q'uiy vinek ri man e israelitas ta ri xquinimaj ri Jesucristo\f + \fr 15:3 \ft Hch. 14:27.\f* y xjalatej quic'aslen. Y ri kach'alal c'a ri xe'ac'axan can, janíla c'a xquicot can cánima. \p \v 4 Y tok xe'apon pa Jerusalem ri e takon-el, can xec'ul-vi c'a coma ri kach'alal\f + \fr 15:4 \ft Hch. 21:17.\f* e aj chiri', coma ri achi'a' uc'uey quichin ri kach'alal y coma chuka' ri apóstoles ri can chiri' ec'o-vi. Y ri Pablo y ri Bernabé xquichop c'a rutzijoxic chique, chi ri Dios janíla e ruto'on rije', y romari' e q'uiy vinek man e israelitas ta ri xeniman yan ri Jesucristo,\f + \fr 15:4 \ft Hch. 14:27.\f* xecha'. \p \v 5 Y ec'o c'a achi'a' fariseos ri quiniman chic ri Jesucristo, ri xebepa'e-pe y xquibij c'a: Ri kach'alal ri man e israelitas ta, tibix chique chi c'o chi niban ri circuncisión chique, y chi tiquibana' chuka' ri nubij chupan ri ley richin ri Moisés, xecha'. \p \v 6 Y romari' ri apóstoles y ri uc'uey quichin ri kach'alal xquiben c'a jun molojri'il richin niquichojmirisaj, vi can niban o man niban ta ri circuncisión chique ri kach'alal man e israelitas ta. \v 7 Y tok q'uiy c'a chic e ch'ovinek-ka chirij ri na'oj ri', ri Pedro xpa'e', y xubij c'a: Vach'alal, rix ri' noka' chi'ic'u'x chi c'o yan juba' tiempo tic'o chire tok ri Dios xirucha-el chi'icojol richin chi xintzijoj ri utzilej ch'abel richin colotajic chiquivech ri vinek ri man e israelitas ta, richin queri' tiquinimaj chuka' rije'.\f + \fr 15:7 \ft Hch. 10.\f* \v 8 Ri Dios can xuk'alajirisaj chi yeruc'ul ri vinek ri'. Romari' xuya-pe ri Lok'olej Espíritu pa quivi',\f + \fr 15:8 \ft Hch. 10:44; 11:15.\f* roma xutzu' ri cánima.\f + \fr 15:8 \ft 1 Cr. 28:9; 29:17; Jer. 11:20; 17:10; 20:12; Hch. 1:24.\f* Junan c'a ri xuben ri Dios chike roj israelitas y chique ri man e israelitas ta. \v 9 Can man jun kacojol xuben.\f + \fr 15:9 \ft Ro. 3:29, 30.\f* Rije' can xquinimaj ri Jesucristo. Romari' tok ri Dios xuch'ajch'ojirisaj chuka' ri cánima. \v 10 Y rix ¿achique c'a roma tok nivajo' nitejtobej ri Dios? ¿Achique c'a roma tok nivajo' niya' jun ejka'n pa quivi' ri kach'alal ri man e israelitas ta? Roma ri ruc'uaxic ri ley ri richin ri Moisés xa jun ejka'n ri man xetiquir ta xquic'uaj ri kati't-kamama', ni roj chuka' man yojcovin ta chuc'uaxic. \v 11 Romari' roj can kaniman-vi chi ri kacolotajic, xkac'ul roma ri rutzil ri Ajaf Jesús, jun colotajic ri sipan chike,\f + \fr 15:11 \ft Ro. 3:24; Ef. 2:8.\f* can achi'el ri colotajic ri xquic'ul chuka' ri kach'alal ri man e israelitas ta, xcha' ri Pedro. \p \v 12 Y romari' ri janipe' quimolon-qui' ri chiri' xa man xech'on ta apo, xaxe xcac'axaj ri niquitzijoj ri Bernabé y ri Pablo. Rije' niquitzijola' c'a ri janipe' milagros ri man jun bey e tz'eton ta, ri xequibanala' chiquivech ri vinek man e israelitas ta, roma rije' can ja ri Dios ri xyo'on cuchuk'a'. Can xk'alajin-vi chi ja ri Dios ri takayon quichin. \v 13 Y tok ri Bernabé y ri Pablo e tanel chic ka, xpe ri Jacobo xch'on c'a, y xubij: Quinivac'axaj c'a, vach'alal: \v 14 Ri Simón Pedro c'ari' nutzijoj-ka chike chi ri Dios can okavinek-vi chic quiq'uin ri vinek ri xa man e israelitas ta. Can xerucha' c'a richin chi ye'oc rutinamit ri can yeyo'on-vi ruk'ij. \v 15 Can kitzij c'a nic'ulun-vi ri quitz'iban can ri achi'a' ri xek'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can. Ri quitz'iban can, nubij c'a: \q1 \v 16 C'ari' xquitzolin chic pe quiq'uin ri israelitas e riy-rumam can ri rey David, \q1 y xtinben c'a chique chi xqueyacatej chic pe jun bey, richin queri' niquiya' chic nuk'ij, achi'el tok can c'a c'o na ri David. \q1 \v 17 Y yin ri Ajaf xtinben c'a queri' chique, richin queri' ri ch'aka' chic vinek niquicanoj ta c'a ruvech ri Ajaf. \q1 Xa can conojel ta ri man e israelitas ta ri e nucha'on chic, que ta ri' xtiquiben.\f + \fr 15:17 \ft Am. 9:11, 12.\f* \q1 \v 18 Can que c'a ri' ri rubin can ri Ajaf Dios ri ojer can. \q1 Queri' nubij ri ruch'abel, xcha' ri Jacobo. \p \v 19 Y xubij c'a chuka': Yin ninch'ob chi man quekanek ri man e israelitas ta ri xtzolin-pe quic'u'x riq'uin ri Dios, riq'uin ri niban ri circuncisión chique. \v 20 Ri ruc'amon c'a nikaben, ja ri tikataka-el rubixiquil chique chupan jun vuj, chi man yequitej ri xa man utz ta richin nitij roma yo'on chic chiquivech dios ri xa man e kitzij ta, y ri achi'a' y ri ixoki' man tiquicanola-qui' richin yemacun,\f + \fr 15:20 \ft Col. 3:5.\f* y man chuka' tiquitej ti'ij ri c'a c'o na quic' ruc'uan,\f + \fr 15:20 \ft Gn. 9:4.\f* achi'el ri quichin ri chicop ri xejik', ni man c'a chuka' tiquitej quic',\f + \fr 15:20 \ft Lv. 3:17.\f* kojcha-el chupan ri vuj. \v 21 Roma can ojer c'a ri' chi pa ronojel tinamit, ri pa tak jay ri nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios chike roj israelitas, can ec'o c'a ri yetijon kichin chupan ri ley richin ri Moisés.\f + \fr 15:21 \ft Hch. 13:15.\f* Romari' ketaman achique ri can man ruc'amon ta chi nikaben. Y can pa ronojel ri k'ij richin uxlanen nikac'axaj ri nisiq'uix chikavech, xcha' ri Jacobo. \p \v 22 Y can jac'ari' tok ri apóstoles, ri achi'a' e uc'uey quichin ri kach'alal, y ri kach'alal xquich'ob c'a chi ec'o kach'alal xquequicha-el richin yebe c'a pan Antioquía y yecachibilaj-el ri Pablo y ri Bernabé. Ri xequicha' c'a el rije' ja ri Judas ri nibix chuka' Barsabás chire y ri Silas. E ca'i' kach'alal ri can c'o quik'ij chiquivech ri ch'aka' chic kach'alal. \v 23 Y xban-el jun vuj y xjach-el chique richin niquic'uaj chique ri kach'alal. Y ri vuj ri' nubij c'a: Roj ri apóstoles, roj ri uc'uey quichin ri kach'alal, y ri ch'aka' chic kach'alal, nikatek c'a el rutzil-ivech rix kach'alal ri man c'a ix israelitas ta, ri ixc'o pan Antioquía y pa ch'aka' chic tinamit richin ri Siria y ri ixc'o pa Cilicia. \v 24 Okavinek c'a rutzijol kiq'uin chi ec'o c'a ri e apovinek iviq'uin, y can vave' e elenek-vi-el, pero man ja ta roj oj takayon-el quichin. Rije' xa jun vi chic ri xquibij chive y romari' xquisech ic'u'x, roma rije' niquibij chi rix c'o chi niban ri circuncisión chive,\f + \fr 15:24 \ft Tit. 1:10.\f* y ri ch'aka' chic ri nubij chupan ri ley richin ri Moisés.\f + \fr 15:24 \ft Ga. 2:4.\f* \v 25 Y romari' tok roj xkach'ob c'a chi utz yekacha-el e ca'i' kach'alal richin chi yekatek-el chi'itz'etic. Y re e ca'i' re' yecachibilaj c'a el ri Bernabé y ri Pablo ri can janíla yekajo'. \v 26 Y can etaman-vi chi ri kach'alal Bernabé y ri Pablo can e apovinek pa tak tijoj-pokonal\f + \fr 15:26 \ft Hch. 13:50; 14:19.\f* chutzijoxic ri ruch'abel ri Kajaf Jesucristo. \v 27 Roj jac'a ri kach'alal Judas y ri kach'alal Silas ri yekatek-el richin xquebech'on iviq'uin, y xtiquisol rij ri tzij katz'iban chuka' el chive. \v 28 Y ri nrajo' ri Lok'olej Espíritu,\f + \fr 15:28 \ft Jn. 16:13.\f* ja chuka' ri' ri nikajo' roj chive, chi man c'a titzekelbej ri janipe' c'o chupan ri ley, xa can xe c'a ri más nic'atzin, jari' tibana', \v 29 chi man titej ti'ij richin jun chicop ri xcamisex richin xsuj chire jun dios man kitzij ta, man titej quic',\f + \fr 15:29 \ft Lv. 17:14.\f* ni man c'a chuka' titej ti'ij ri c'a c'o na quic' ruc'uan, achi'el ri quichin ri chicop ri xejik', y chuka' ri achi'a' y ri ixoki' man tiquicanola-qui' richin yemacun.\f + \fr 15:29 \ft Ap. 2:14.\f* Vi ronojel c'a re' xtinimaj, utz c'a xquixbiyin. Dios c'a xtichajin ivichin. \p \v 30 Y xetak c'a el. Ja tok rije' xe'apon ri pa tinamit Antioquía, rije' xequimol c'a ri kach'alal, y xquijech ri vuj chique. \v 31 Y tok ri kach'alal xquisiq'uij ri vuj, janíla c'a xequicot, y xcuker-ka quic'u'x roma ri ch'abel ri ec'o-el chupan. \v 32 Y ri Judas y ri Silas q'uiy c'a ch'abel xquibila' chique ri kach'alal richin xquicukuba' quic'u'x. Ri Judas y ri Silas can e k'alajirisey c'a richin ri nibix chique roma ri Dios.\f + \fr 15:32 \ft Hch. 2:17, 18; 1 Co. 12:28.\f* \v 33 Y ri ca'i' kach'alal ri', ri Judas y ri Silas, xec'oje' c'a ka juba' k'ij quiq'uin ri chiri' pan Antioquía. Jac'a tok xquich'ob yetzolin pa Jerusalem, c'a quiq'uin ri e takayon-pe quichin, ri kach'alal ri ec'o chiri' pan Antioquía xequijech c'a el. Xquibij chique chi ja ta ri Dios tichajin quichin y nic'oje' ta uxlanen pa cánima. Queri' c'a xquibij-el chique. \p \v 34 Y tok can jari' ec'o chic richin yetzolin, ri Silas xa man xbe ta chic, xa xc'oje' can ri chiri' quiq'uin ri kach'alal. \v 35 Y can que c'a chuka' ri' ri Pablo y ri Bernabé, xec'oje' can ri chiri' pan Antioquía. Rije' y e cachibilan c'a chuka' ch'aka' chic xequitijoj ri kach'alal chupan ri ruch'abel ri Ajaf, y xquitzijoj chuka' ri utzilej ch'abel richin colotajic chique ri vinek. Can e q'uiy vi c'a ri xebanon ri samaj.\f + \fr 15:35 \ft Hch. 13:1.\f* \s1 Ri Pablo ca'i' yan bey re' nibe chubanic rusamaj ri Dios \p \v 36 Y biyinek chic c'a juba' k'ij ri chiri' tok ri Pablo xubij chire ri Bernabé: Jo', jo' chiquitz'etic ri kach'alal ri ec'o pa ronojel tinamit ri katzijolon-vi can ri ruch'abel ri Ajaf, xcha' chire. \p \v 37 Y ri Bernabé nrajo' c'a chi niquic'uaj ta chic jun bey ri Juan ri nibix chuka' Marcos chire.\f + \fr 15:37 \ft Hch. 13:5.\f* \v 38 Pero ri Pablo man c'a nrajo' ta chi nibe quiq'uin, roma tok xquic'uaj pa nabey, xerumalij c'a can ri chiri' pa Panfilia,\f + \fr 15:38 \ft Hch. 13:13.\f* y man xbe ta quiq'uin chubanic ri samaj. \v 39 Y romari' xejalajo', y xquich'er c'a qui'. Ri Bernabé xrachibilaj-el ri Marcos, y xe'oc-el pa jun barco richin xebe c'a pa Chipre.\f + \fr 15:39 \ft Hch. 4:36.\f* \v 40 Y ri Pablo xucha' c'a ri Silas richin nrachibilaj-el richin yebe. Y ri kach'alal aj chiri' pan Antioquía xequijech c'a pa ruk'a' ri Dios ri Pablo y ri Silas. \v 41 Tok e benek chic, xe'ic'o c'a el ri pa ruvach'ulef Siria y Cilicia, niquicukubala' c'a can quic'u'x ri can pa rubi' ri Dios niquimol-vi-qui'. \c 16 \s1 Ri Pablo y ri Silas cachibilan-el ri Timoteo \p \v 1 Y ri Pablo y ri Silas xe'apon c'a ri pa Derbe y ri pa Listra. Y jac'a ri chiri' pa tinamit Listra c'o jun kach'alal ala' rubini'an Timoteo, ral jun ixok israelita ri can runiman c'a chuka' ri Jesucristo,\f + \fr 16:1 \ft 2 Ti. 1:5.\f* jac'a ri rutata' man israelita ta. \v 2 Y ri kach'alal c'a ri ec'o pa Listra y ri pan Iconio janíla c'a jebel yech'on chirij ri Timoteo.\f + \fr 16:2 \ft 2 Ti. 3:15.\f* \v 3 Ri Pablo jac'a ri Timoteo ri nrajo' nrachibilaj-el richin nuben ri rusamaj ri Dios. Y can que na vi ri' xuben, pero c'o c'a chi xuben ri circuncisión chire, richin utz nitz'et coma ri israelitas\f + \fr 16:3 \ft 1 Co. 9:20.\f* ri ec'o pa tinamit Listra y ri ec'o chuka' pe nakaj chire ri tinamit, roma can conojel c'a e etamayon chi ri rutata' ri Timoteo, man israelita ta. \v 4 Y ri tinamit ri yek'ax-vi ri Pablo y ri e rachibilan-el, niquibila' c'a can chique ri kach'alal ri man e israelitas ta, chi can tiquibana' c'a ri niquichilabej ri apóstoles e cachibilan ri uc'uey quichin ri kach'alal ri ec'o pa Jerusalem.\f + \fr 16:4 \ft Hch. 15:23-29.\f* Y man nic'atzin ta chi can niquiben ronojel ri nubij chupan ri ley richin ri Moisés. \v 5 Y riq'uin ri', ri kach'alal ri niquimol-qui' pa rubi' ri Dios ri pa tak tinamit ri', can xcuker-vi quic'u'x,\f + \fr 16:5 \ft Hch. 15:41; Col. 1:23; 2:2; Jud. 20, 21.\f* y k'ij-k'ij ec'o ri ye'oc-apo quiq'uin richin niquinimaj. \s1 Tok xbix chire ri Pablo chi tik'ax pa Macedonia \p \v 6 Y ri Lok'olej Espíritu man c'a xuya' ta k'ij chique ri Pablo y ri e rachibil, richin xebe pa ruvach'ulef rubini'an Asia richin nequitzijoj ri ruch'abel ri Dios chiri'. Romari' rije' xek'ax pa Galacia y pa Frigia. \v 7 Y c'ari' xe'apon ri pa c'ulba't (mojón) richin ri ruvach'ulef rubini'an Misia. Y xquich'ob c'a chi yebe ri pa ruvach'ulef Bitinia, pero ri Lok'olej Espíritu man c'a xuya' ta k'ij chique richin xebe. \v 8 Y xcojkaj c'a ri c'ulba't (mojón) richin ri Misia, y xe'apon c'a ka ri pa tinamit rubini'an Troas. \v 9 Y chak'a' ri Pablo xutz'et c'a pa jun achi'el achic', chi c'o jun achin aj pa Macedonia ri pa'el-apo chuvech, y chi ri achin ri' nubij c'a chire: Tabana' utzil, cak'ax c'a kiq'uin pa Macedonia, y kojato', xcha' chire, xutz'et ri Pablo. \v 10 Y jac'a tok ri Pablo rutz'eton chic ri jun achi'el achic' ri', jari' c'a tok conojel xquichojmirisaj-qui', y que chuka' ri' yin, Lucas, xinchojmirisaj-el-vi', y can jari' xkaben-el richin xojbe c'a pa Macedonia, roma xk'ax c'a chikavech chi roma ri can xk'alajirisex chuvech ri Pablo, nubij chi ri Dios nrajo' c'a chi yojbe c'a quiq'uin ri aj-Macedonia richin nikatzijoj ri ch'abel richin colotajic chique. \s1 Tok ri Pablo y ri Silas xec'oje' pa Filipos \p \v 11 Y can jac'ari' xojoc-el pa jun barco, y xkaya' can ri tinamit Troas. Y choj xojbe c'a pa Samotracia. Y c'a jac'a ri ruca'n k'ij ri xojel chic el chiri', richin xojapon ri pa tinamit rubini'an Neápolis. \v 12 Y tok xkaya' c'a can ri tinamit Neápolis, xojbe ri pa tinamit rubini'an Filipos. Y ri Filipos jun c'a nimalej tinamit ri c'o chupan ri ruvach'ulef rubini'an Macedonia. Y ri vinek c'a ri ec'o chupan ri tinamit ri' e romanos. Tok xojapon ri pa tinamit ri', xojc'oje' c'a ka ca'i-oxi' k'ij chiri'. \v 13 Y pa jun k'ij richin uxlanen, roj xojel c'a el ri pa tinamit richin xojbe chuchi' jun raken-ya', jun lugar ri can tiban-vi oración. Y xojbetz'uye' c'a chiri', y xkachop rutzijoxic ri ruch'abel ri Ajaf Jesucristo chique ri ixoki' ri xquimol-qui' ri k'ij ri'. \v 14 Jun c'a chique ri ixoki' ri xquimol-qui' ri chiri', jun ixok rubini'an Lidia. Y re Lidia re' pa jun c'a tinamit rubini'an Tiatira nipe-vi. Rija' jun c'ayil richin jun ruvech tziek ri morado nitzu'un, y nibix púrpura chire. Y re Lidia re' yo'ol c'a ruk'ij ri Dios, y nrac'axaj c'a apo ri nubij ri Pablo. Y ri Ajaf Dios can xch'on-vi c'a pa ránima. Romari' tok rija' can xunimaj c'a. \v 15 Y rija' y ri ec'o riq'uin ri pa rachoch,\f + \fr 16:15 \ft Hch. 11:14.\f* xeban bautizar. Y jac'a tok e banon chic bautizar, ri Lidia xubij c'a chike: Vi can nich'ob chi yin xcuker nuc'u'x riq'uin ri Ajaf, quixampe c'a viq'uin, y quixoc'oje' pa vachoch, xcha'. \p Ri ixok ri' can xuben-vi c'a chike chi xojbec'oje' riq'uin ri chiri' pa rachoch. \p \v 16 Y jun bey c'a tok kachapon-el bey richin yojbe c'a ri pa lugar ri can niban-vi oración, xkac'ul jun xten. Y re xten re' c'o c'a jun itzel espíritu riq'uin, y jari' ri nibanon chire chi nitiquir nubij c'a ri xtiquic'ulvachila' ri vinek.\f + \fr 16:16 \ft 1 S. 28:7.\f* Re xten c'a re' jun aj-ic' lok'on. Romari' ri janipe' mero ri niquiya' ri vinek chire richin niquitoj, choj c'a napon pa quik'a' ri rajaf. \v 17 Y ri Pablo y roj can jantape' chic c'a oj tzekelben roma re jun xten re'. Can riq'uin c'a ruchuk'a' tok nich'on, y nubila' c'a chikij: Re achi'a' re' e rusamajela' ri nimalej Dios ri c'o chila' chicaj, y niquitzijoj c'a chive achique rubanic niben rix richin chi yixcolotej ta, nicha' c'a. \p \v 18 Y ri xten ri', q'uiy c'a k'ij ri queri' xuben. Y jun k'ij ri Pablo man chic c'a xucoch' ta. Romari' rija' xupiscolij-ri', y xubij c'a chire ri itzel espíritu ri c'o riq'uin re xten: Pa rubi' c'a ri Jesucristo ninbij chave chi catel-el riq'uin re xten, xcha' ri Pablo. \p Y re itzel espíritu re' can ja vi ri' xuya' can ri xten.\f + \fr 16:18 \ft Mr. 16:17.\f* \v 19 Jac'a tok ri rajaf ri xten, lok'on aj-ic', xquitz'et chi xa man juba' chic xtiquich'ec ta qui-mero chirij ri caj-ic', roma xa man c'o ta chic ri itzel espíritu riq'uin, xebequichapa-pe ri Pablo y ri Silas, y xequic'uaj c'a pa k'atbel-tzij chiquicojol ri k'atoy tak tzij.\f + \fr 16:19 \ft Mt. 10:18.\f* \v 20 Y tok xebequipaba' chiquivech ri k'atoy tak tzij, xquibij: Re achi'a' re' e israelitas y niquiyoj (niquiyuj) quich'obonic ri vinek vave' pa tinamit.\f + \fr 16:20 \ft Hch. 17:6.\f* \v 21 Y niquic'ut c'a jun chic ruvech costumbre chikavech, ri man ruc'amon ta chi nikac'ul y nikaben, roma roj can oj vinek romanos, xecha'. \p \v 22 Y can e janíla c'a vinek ri xebeyacatej-pe ri chiquij ri Pablo y ri Silas. Ri k'atoy tak tzij chuka', xequich'anaba' ri Pablo y ri Silas, y c'ari' xquitek quich'ayic riq'uin xic'a'y.\f + \fr 16:22 \ft 1 Ts. 2:2.\f* \v 23 Y tok janíla chic e ch'ayon, xebetz'apex can pa cárcel,\f + \fr 16:23 \ft Lc. 21:12.\f* y xbix chire ri chajinel chi jebel quichajixic tubana'. \v 24 Romari' rija', can xe xbix queri' chire, can jac'a ri más chupan apo ri cárcel xeberuya-vi can ri Pablo y ri Silas. Y ri caken xeruk'atabala' can cojol ri che' nibix cepo chire, richin queri' man c'a xque'el ta.\f + \fr 16:24 \ft Mt. 5:10.\f* \p \v 25 Y pa nic'aj-ak'a' la'ek ri' tok ri Pablo y ri Silas niquiya' c'a ruk'ij ri Dios riq'uin bix, y niquiben c'a chuka' orar. Y ri ch'aka' chic c'a ri ec'o pa cárcel yecac'axaj c'a. \v 26 Can jac'ari' tok xoyiquiyo' jun nimalej silonel (cab-raken), y xusiloj c'a\f + \fr 16:26 \ft Hch. 4:31.\f* ri cárcel y hasta xebiyin ri ruxe'. Ri ruchi' ri cárcel xejakatej, y ri cadenas ri e ucusan richin e ximilon can ri ec'o pa cárcel, xquisk'opij-qui'. \v 27 Ri achin c'a ri chajiy quichin ri ec'o pa cárcel, xuna' ruvech roma ri silonel (cab-raken). Y tok rija' xutz'et chi ri ruchi' ri cárcel e jakatajinek, xrelesaj c'a ri rumachet richin nucamisaj-ka-ri', roma rija' xuch'ob chi xebe yan conojel ri ec'o pa cárcel. \v 28 Pero ri Pablo riq'uin ruchuk'a' xch'on-apo chire, y xubij: Man tacamisaj-avi', xa jare' ojc'o konojel, xcha'. \p \v 29 Y ri achin chajinel xuc'utuj c'a jun candil. Y tok ruc'uan chic ri k'ak' ri', junanin c'a xoc-apo ri pa cárcel, pero can nibaybot (nibarbot) ruxibin-ri'. Y ri achin chajinel ri' xbexuque' c'a chiquivech ri Pablo y ri Silas. \v 30 Y c'ari' rija' xerelesaj-pe ri pa cárcel, y xuc'utuj chique: ¿Achique c'a ri nic'atzin richin ninben\f + \fr 16:30 \ft Hch. 2:37.\f* richin queri' yicolotej ta? xcha' rija'. \p \v 31 Y ri Pablo y ri Silas xquibij chire: Tanimaj c'a ri Ajaf Jesucristo,\f + \fr 16:31 \ft Jn. 3:16, 36.\f* rat y ri e aj pan avachoch, y xquixcolotej, xecha'. \p \v 32 Ri Pablo y ri Silas xquitzijoj c'a ri ruch'abel ri Ajaf chire rija' y chique chuka' conojel ri ec'o pa rachoch ri chajinel ri'. \v 33 Y man riq'uin c'a chi janíla nej ak'a' chic, rija' xuch'ajla' ri quisocotajic ri Pablo y ri Silas. Y xban c'a can bautizar rija' y conojel ri e aj pa rachoch. \v 34 Y c'ari' xeruc'uaj chirachoch richin xerutzuk-pe. Y rija' y ri e aj pa rachoch janíla c'a niquicot cánima,\f + \fr 16:34 \ft Sal. 5:11.\f* roma xquinimaj ri Dios. \p \v 35 Y nimak'a' ruca'n k'ij ri k'atoy tak tzij xequitek c'a juk'at chic chajinela' richin xbequibij chire ri achin chajinel quichin ri ec'o pa cárcel, chi utz c'a que'elesex-el ri Pablo y ri Silas. \v 36 Y ri chajinel can xberubij-vi c'a chire ri Pablo: Ri k'atoy tak tzij xquitek c'a pe rubixic chuve chi quixinvelesaj-el. Vacami quixel c'a pe. Quixbiyin c'a y nic'oje' ta uxlanen pa tak ivánima, xcha'. \p \v 37 Pero ri Pablo xubij c'a chique ri juk'at chic chajinela': Roj oj achi'a' romanos.\f + \fr 16:37 \ft Hch. 22:25.\f* Pero ri ivir, ri k'atoy tak tzij can chanin yan xquitek kach'ayic chiquivech ri vinek y man jani quik'aton ta tzij pa kavi'. C'ari' xojquitz'apej can re vave' pa cárcel. Y re vacami can nicajo' chi man ta jun ri ninaben re yojel-el. Ri ka-ley man que ta ri' nubij. Te'ibij chique ri k'atoy tak tzij, chi ja rije' ri quepe chikelesaxic, xcha' ri Pablo chique. \p \v 38 Y ri juk'at chajinela' ri' xbequibij c'a chique ri k'atoy tak tzij ronojel ri xubij-el ri Pablo chique. Romari' ri k'atoy tak tzij xquixibij-qui', roma xquetamaj chi ri e ca'i' achi'a' e romanos chuka'.\f + \fr 16:38 \ft Hch. 22:29.\f* \v 39 Y ri k'atoy tak tzij xe'apon c'a quiq'uin ri Pablo y ri Silas ri chiri' pa cárcel, y xquic'utuj c'a cuyubel quimac chiquivech. C'ari' xequelesaj-pe ri pa cárcel y chuka' xquibij chique chi man chic c'a quec'oje-ka ri chiri' pa tinamit. \v 40 Tok ri Pablo y ri Silas xe'elesex-el ri pa cárcel, xebe c'a ri pa rachoch ri Lidia, y xquicukubala' can quic'u'x\f + \fr 16:40 \ft 1 Ts. 4:18; 5:11.\f* ri kach'alal. Y tok e ch'ovinek chic can chique conojel, rije' xebe c'a. \c 17 \s1 Ri xc'ulvachitej pa Tesalónica \p \v 1 Ri Pablo y ri Silas quichapon c'a bey. Xek'ax ri pa tak tinamit Anfípolis y Apolonia, y c'ari' c'a xe'apon ri pa tinamit rubini'an Tesalónica. Y ri vinek israelitas ri ec'o chiri', c'o c'a jun jay ri niquimol-vi-qui' richin nicac'axaj ri ruch'abel ri Dios. \v 2 Y ri Pablo, can achi'el c'a rubanalon ch'aka' chic tinamit chi nabey na napon ri pa tak jay ri richin quimolojri'il ri israelitas, can ja chuka' ri' ri xuben chiri' pa Tesalónica. Xapon c'a ri pa jay ri richin ri quimolojri'il ri israelitas\f + \fr 17:2 \ft Hch. 13:5, 14.\f* ri ruvinak, chupan ri k'ij richin uxlanen. Oxi' c'a semanas ri can queri' xuben, richin xquich'ob rij ri ruch'abel ri Dios. \v 3 Y can ja ri ruch'abel ri Dios ri xrucusaj richin xuk'alajirisaj chiquivech ri vinek chi ri Cristo can c'o na chi xuc'ovisaj tijoj-pokonal,\f + \fr 17:3 \ft Lc. 24:25, 26, 46.\f* y tok caminek chic el, xc'astej c'a pe. Y ri Pablo xubij c'a chuka' chique ri vinek: Ri Jesús ri nintzijoj chive yin, jac'a rija' ri Cristo, xcha' chique. \p \v 4 Y can ec'o-vi ri xeniman ri Ajaf Jesucristo. Ec'o israelitas ri xeniman, pero más e q'uiy ri xa man e israelitas ta ri can e yo'ol ruk'ij ri Dios. Y e q'uiy chuka' ixoki' ri nima'k quik'ij ri xeniman. Y conojel c'a rije' xequitzekelbej-el ri Pablo y ri Silas. \v 5 Jac'a ri vinek israelitas ri xa man niquinimaj ta ri Jesucristo, itzel xquina' chique ri Pablo y ri Silas. Y romari' tok rije' xebequimolola-pe achi'a' ri e itzel y e k'or. Can e janíla c'a vinek ri xequimol, roma can xquiyec-vi ri tinamit. Y rije' xebe richin yebe'oc pa rachoch ri jun achin rubini'an Jasón, chiquicanoxic ri Pablo y ri Silas. Rije' nicajo' c'a yequelesaj-pe ri pa jay y yequiya-pe pa quik'a' ri vinek. \v 6 Pero xa man xequil ta pe ri Pablo y ri Silas. Romari' tok xa ja chic ri Jasón y ch'aka' chic kach'alal ri xequic'uaj-el c'a chiquivech ri k'atoy tak tzij richin ri tinamit. Y can riq'uin c'a cuchuk'a' yech'on-apo, y niquibij: Ri achi'a' quibini'an Pablo y Silas e yojoy (e yujuy) quich'obonic\f + \fr 17:6 \ft Hch. 16:20.\f* conojel vinek richin re ruvach'ulef, y xe'oka' yan c'a re vave' chupan re katinamit. \v 7 Y ja re Jasón ri xc'ulun-apo quichin ri pa rachoch. Conojel c'a ri ye'ojkan quichin ri Pablo y ri Silas, man ja ta ri nubij ri ley richin re karuvach'ulef ri ye'ajin chubanic. Rije' xa man niquinimaj ta ri nubij ri rey César, roma xa niquibij chi c'o jun chic qui-rey,\f + \fr 17:7 \ft Lc. 23:2; Jn. 19:12.\f* y rubini'an Jesús, xecha'. \p \v 8 Y tok ri vinek y ri k'atoy tak tzij richin ri Tesalónica xcac'axaj ri sujunic ri', xquixibij-qui' y romari' xevolol-ka chiquivech. \v 9 Y roma ri queri' xbix chiquij ri Jasón y ri ch'aka' chic kach'alal, ri k'atoy tak tzij xquinojij c'a chi man niquiyec ta ch'a'oj chiquij, chi xa yetiquir yecolotej-el, pero c'o chi niquiya' can mero pa quiq'uexel y yetz'et na c'a achique ri yequibanala'. Y ri Jasón y ri ch'aka' chic kach'alal xquiya' c'a can ri mero ri' y xe'el-pe. \s1 Ri Pablo y ri Silas niquitzijoj ruch'abel ri Dios pa Berea \p \v 10 Ri kach'alal ri', can chanin c'a xequitek-el\f + \fr 17:10 \ft Mt. 10:23.\f* ri Pablo y ri Silas c'a pa tinamit Berea. Chak'a' c'a xequitek-el. Y tok ri Pablo y ri Silas ec'o chic chiri' pa Berea, xebe c'a pa jun jay ri can richin vi chi ri israelitas niquimol-qui' richin nicac'axaj ri ruch'abel ri Dios. \v 11 Y ri israelitas ri' más c'a utz quina'oj que chiquivech ri israelitas ec'o pa Tesalónica, roma rije' can choj xquic'ul ri ruch'abel ri Dios. Y ri janipe' nicac'axaj-el quiq'uin ri Pablo y ri Silas, nequicanola' chupan ri ruch'abel ri Dios ri e tz'ibatel can,\f + \fr 17:11 \ft Is. 34:16; Lc. 16:29; Jn. 5:39.\f* richin niquetamaj, vi kitzij ri niquibij o xa man kitzij ta. Ri vinek ri' can k'ij-k'ij c'a queri' niquiben. \v 12 Y can e q'uiy c'a ri xeniman ri Ajaf Jesucristo ri chiquicojol ri israelitas. Y can que c'a chuka' ri' chiquicojol ri vinek ri man e israelitas ta. Ec'o ixoki' ri can c'o quik'ij y achi'a' chuka'.\f + \fr 17:12 \ft Hch. 13:50.\f* \v 13 Jac'a ri israelitas ri man quiniman ta ri ec'o pa tinamit Tesalónica, xcac'axaj c'a chi ri Pablo c'o pa Berea nutzijoj ri ruch'abel ri Dios chique ri vinek, y romari' rije' can xebe, c'a ri pa Berea. Y ri chiri' pa Berea xequitakchi'ij ri vinek richin xeyacatej chirij ri Pablo.\f + \fr 17:13 \ft Lc. 11:52; 1 Ts. 2:15.\f* \v 14 Y ri vinek ri can e kach'alal chic ri ec'o pa Berea, can jari' xquitek-el ri Pablo c'a chuchi' ri nimalej ya' rubini'an mar. Y ri Silas y ri Timoteo c'a xec'oje' na c'a can ri pa Berea quiq'uin ri kach'alal.\f + \fr 17:14 \ft Mt. 10:23.\f* \v 15 Y ri kach'alal ri xerachibilaj-el ri Pablo, tok ec'o chic chuchi' ri nimalej ya', xquic'uaj c'a el c'a pa jun tinamit rubini'an Atenas. Y ri kach'alal ri' xetzolin c'a, y bin-pe chique roma ri Pablo chi ri Silas y ri Timoteo\f + \fr 17:15 \ft Hch. 18:5.\f* que'apon yan chanin ri pan Atenas, roma chiri' yeroyobej-vi rija'. \s1 Tok ri Pablo xc'oje' pan Atenas \p \v 16 Y tok ri Pablo e royoben c'a ri Silas y ri Timoteo ri chiri' pa tinamit Atenas, ri ránima rija' can janíla c'a k'axo'n nuna',\f + \fr 17:16 \ft Sal. 119:158; Mr. 3:5; 2 P. 2:8.\f* roma ri tinamit ri' nojinek chi vachibel. Y ri vachibel ri', jeri' ri e oquinek qui-dios ri vinek.\f + \fr 17:16 \ft Ex. 32:19, 20.\f* \v 17 Romari' ri Pablo napon c'a ri pa jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios chupan ri tinamit ri', y niquich'ob c'a rij ri ruch'abel ri Dios,\f + \fr 17:17 \ft Hch. 17:2, 10; 18:4, 19; 19:8, 9.\f* e rachibilan ri israelitas y ch'aka' chic vinek ri can e yo'ol-vi ruk'ij ri Dios.\f + \fr 17:17 \ft Hch. 17:4.\f* Y can queri' vi chuka' nerubana' ronojel ri ch'aka' chic k'ij ri pa c'ayibel. Niquich'ob c'a rij ri ruch'abel ri Dios quiq'uin ri ye'apon pa c'ayibel. \v 18 Y ec'o c'a ch'aka' achi'a' ri can e ajovey richin etamabel ri chiri' pan Atenas, achi'a' ri nibix epicúreo chique y ch'aka' chic ri nibix estoico chique, yebetzijon c'a riq'uin ri Pablo. Pero ec'o chuka' ri xa niquibij: ¿Achique cami nrajo' nubij chike re jun achin re', xe nivolol? yecha'. \p Y ch'aka' chic niquibila' c'a: Re achin re' achi'el xa nuya' quitzijol ch'aka' chic dios quichin ch'aka' chic vinek ri xa man e aj vave' ta, yecha' c'a. \p Y queri' ri niquibij ri vinek ri', roma ri nutzijoj ri Pablo chique, ja ri ruch'abel ri Jesús ri nic'amon-pe colotajic, y nubij chuka' chique chirij ri c'astajibel quichin ri caminaki'.\f + \fr 17:18 \ft Hch. 4:2.\f* \v 19 Y ri vinek ri' xquic'uaj c'a ri Pablo pan Areópago, ri acuchi niquimol-vi-qui' ri can nima'k quik'ij chiquicojol rije'. Y tok xe'apon c'a, rije' xquic'utuj chire ri Pablo: ¿Utz cami nuben chavech chi natzijoj chike chirij ri c'ac'a' etamabel ri nak'alajirisaj? \v 20 Roma roj can man kac'axan ta ri natzijoj rat, y nikajo' c'a chi nasol rij chikavech, xecha' chire. \p \v 21 Y queri' xquibij, roma conojel vinek ri ec'o chiri' pan Atenas, ri aj chiri' y ri yepe juc'an chic ruvach'ulef, man chic c'a jun niquiben ta, xa can xe ri nicac'axaj o niquibij jun chic na'oj ri can c'ac'a' ri chiquivech rije'. \p \v 22 Y tok ri Pablo xbepa'e-pe chiquivech ri vinek ri chiri' pan Areópago, xubij c'a: Rix ri ixc'o vave' pan Atenas, nintz'et c'a chi can iyo'on-vi quik'ij re i-dios.\f + \fr 17:22 \ft Jer. 50:38.\f* \v 23 Tok xik'ax c'a ri acuchi niya-vi quik'ij conojel i-dios, xintz'et c'a jun altar ri acuchi nubij-vi: Richin ri Dios man etaman ta ruvech, nicha'. Y jac'a Dios ri' ri man ivetaman ta ruvech, y can niya' ruk'ij rix, jari' ri nink'alajirisaj yin chivech re vacami. \p \v 24 Jac'a Dios ri' ri banayon re ruvach'ulef y ri janipe' ri c'o chuvech. Jac'a rija' ri Rajaf ri caj y re ruvach'ulef.\f + \fr 17:24 \ft Mt. 11:25.\f* Y rija' can Dios c'a ri', y man jun c'a vinek nitiquir ta nuben jun jay richin nic'oje' ta rija' chupan.\f + \fr 17:24 \ft Hch. 7:48.\f* \v 25 Chuka' ri vinek man yetiquir ta niquito' ri Dios, roma pa ruq'uexel chi que ta ri' nibanatej, xa ja ri Dios ri nito'on richin ri vinek, roma can ja rija' ri niyo'on kac'aslen, ri cak'ik' ri nikajik'aj,\f + \fr 17:25 \ft Is. 42:5.\f* y ronojel ri ch'aka' chic. \p \v 26 Chuka' can rubanon chike konojel ri ojc'o chuvech re ruvach'ulef chi xa riq'uin jun vinek oj petenek-vi, y katalun-ki' chuvech re ruvach'ulef re ojc'o-vi\f + \fr 17:26 \ft Dt. 30:20; 32:8.\f* y rubin chuka' chic ri qui-tiempo re karuvach'ulef, \v 27 richin nikacanoj ri Dios, y acuchi la c'a xtikil-vi-pe. Y xa man nej ta c'o-vi, xa can nakaj c'o-vi-pe chike. \v 28 Y roma rija' tok c'o kac'aslen, roma rija' tok yojsilon, y roma chuka' rija' tok ojc'o, can achi'el c'a quibin ch'aka' achi'a' poetas ri chi'icojol, chi roj can oj ralc'ual c'a chuka' ri Dios. \v 29 Y vi can oj ralc'ual c'a ri Dios, man xkojtiquir ta xtikabij Dios chire jun ruvachibel\f + \fr 17:29 \ft Is. 40:18.\f* ri xa achi'a' e banayon. Y ri' stape' ta riq'uin k'anapuek o sakipuek o riq'uin abej banon-vi, roma xa ruch'obonic jun vinek. \v 30 Ri vinek ri ojer can, xquibanala' vachibel richin xquiya' quik'ij, y ri Dios janíla xerucoch', roma man quetaman ta achique ri ruc'amon chi niquiya' ruk'ij. Jac'a re k'ij re' rija' nubij chi conojel vinek titzolin-pe quic'u'x riq'uin.\f + \fr 17:30 \ft Lc. 24:47.\f* \v 31 Roma rija' can rucha'on jun k'ij richin tok xtuk'et tzij pa quivi' conojel vinek. Rucha'on chic c'a Jun ri can choj vi xtik'aton tzij.\f + \fr 17:31 \ft Ro. 2:16; 2 Ti. 4:1.\f* Y ri Dios xuk'alajirisaj chi kitzij chi ri Jun ri' xtik'aton tzij, roma xuben chire chi xbec'astej-pe chiquicojol ri caminaki',\f + \fr 17:31 \ft 1 Co. 15.\f* xcha' ri Pablo. \p \v 32 Y tok ri vinek xcac'axaj chi c'o Jun ri xc'astej-pe chiquicojol ri caminaki', xa xetze'en-apo chirij ri Pablo. Y ec'o xebin chire: C'a xcatkac'axaj na chic jun bey,\f + \fr 17:32 \ft Hch. 24:25.\f* xecha'. \p \v 33 Y ri Pablo xel-pe chiquicojol. \v 34 Y ec'o c'a ca'i-oxi' vinek ri xeniman ri Ajaf Jesucristo.\f + \fr 17:34 \ft Hch. 18:8.\f* Re vinek re' can xebe-vi c'a chirij ri Pablo. Chiquicojol ri vinek ri xeniman, c'o c'a ri jun achin rubini'an Dionisio, jun achin ri cachibil ri k'atoy tak tzij ri pan Areópago. Y c'o c'a chuka' jun ixok rubini'an Dámaris ri xniman ri Ajaf Jesucristo. Y ec'o chuka' ch'aka' chic. \c 18 \s1 Tok ri Pablo xc'oje' pa Corinto \p \v 1 Y jari' tok ri Pablo xuya' can ri tinamit Atenas, y xbe ri pa tinamit rubini'an Corinto.\f + \fr 18:1 \ft 1 Co. 1:2; 2 Co. 1:1, 23.\f* \v 2 Chiri' c'o c'a jun achin israelita rubini'an Aquila, y rija' alaxinek ri pa ruvach'ulef Ponto. Rija' rachibilan ri Priscila\f + \fr 18:2 \ft Ro. 16:3.\f* ri rixjayil, xa c'a xe'apon c'a ri pa Corinto, e elenek c'a pe pan Italia, ri xec'oje-vi. Xe'el c'a pe ri pa ruvach'ulef ri', roma ri Claudio ri k'atoy-tzij chiri' xubij c'a chi ri vinek israelitas que'el-el ri pa tinamit Roma. Y ri Pablo xapon c'a chiquitz'etic. \v 3 Y roma ri xa can junan c'a ri quisamaj che oxi', ri Pablo xc'oje' c'a ka quiq'uin. Che oxi' e banoy c'a jay riq'uin tziek, y junan xesamej.\f + \fr 18:3 \ft Hch. 20:34; 1 Co. 4:12; 1 Ts. 2:9.\f* \v 4 Jac'a ri pa tak k'ij richin uxlanen, ri Pablo nibe c'a chupan ri jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios,\f + \fr 18:4 \ft Hch. 13:14.\f* nuk'alajirisaj c'a ri Jesús chiquivech ri vinek israelitas y ri man e israelitas ta. Can nutej c'a ruk'ij quiq'uin, richin nik'ax ta chiquivech. \p \v 5 Y tok ri Silas y ri Timoteo\f + \fr 18:5 \ft Hch. 17:14.\f* e tzolijinek chic pe ri pa Macedonia y ec'o chic riq'uin ri Pablo pa Corinto, jari' tok ri Pablo más xujech-ri' chutzijoxic\f + \fr 18:5 \ft Job 32:18.\f* ri ruch'abel ri Dios. Y can man nrevaj ta vi juba' richin nuk'alajirisaj chique ri israelitas ri ec'o chiri', chi ri Jesús can ja vi ri' ri Cristo. \v 6 Pero ri israelitas ri' can man nika' ta c'a chiquivech ri nubij ri Pablo, y q'uiy c'a itzel tak tzij ri yequibila'.\f + \fr 18:6 \ft 1 P. 4:4.\f* Romari' ri Pablo xutotaj (xuquiraj) ri rutziak,\f + \fr 18:6 \ft Neh. 5:13.\f* richin queri' tiquinabej chi man utz ta ri xquiben.\f + \fr 18:6 \ft Mt. 10:14; Lc. 9:5; Hch. 13:51.\f* Y xubij c'a chuka' chique: Ja rix c'o imac vi xquixbeka' pa ruc'ayeval.\f + \fr 18:6 \ft 2 S. 1:16; Ez. 3:18; 18:13; 33:4, 9.\f* Yin xinel yan c'a chuvech, roma can xinya' ri rutzijol chive. Y re vacami yixinya' c'a can, richin yibe quiq'uin ri vinek ri xa man e israelitas ta,\f + \fr 18:6 \ft Hch. 28:28.\f* xcha' can chique. \p \v 7 Y can jari' xel c'a pe ri Pablo ri chiri' chupan ri jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios, y xbe chirachoch ri jun achin rubini'an Justo. Ri achin ri' can yo'ol c'a ruk'ij ri Dios, y ri rachoch, can riq'uin c'a apo ri jay ri richin molojri'il c'o-vi. \v 8 Y jun chic achin rubini'an Crispo,\f + \fr 18:8 \ft 1 Co. 1:14.\f* jun achin ri can principal vi ri chiri' chupan ri jay ri richin molojri'il, xunimaj c'a ri Ajaf Jesucristo e rachibilan ri e aj pa rachoch. Y ec'o c'a chuka' ch'aka' chic vinek aj chiri' pa Corinto, xeniman ri Jesucristo tok xcac'axaj ri ruch'abel ri Dios. Y can xeban c'a chuka' bautizar. \v 9 Y ri Ajaf xch'on c'a riq'uin ri Pablo pa jun chak'a', xuc'ut c'a ri' chuvech pa jun achi'el achic', y xubij c'a chire: Man c'a taxibij-avi'\f + \fr 18:9 \ft Hch. 23:11; 27:23, 24.\f* y man tatanaba' rubixic ri nuch'abel chique ri vinek. \v 10 Y yin c'a ri xquichajin avichin vave', can man jun ri xtac'ulvachij ta\f + \fr 18:10 \ft Is. 41:10; Jer. 1:8, 19; Mt. 28:20; Ro. 8:31.\f* pa quik'a' ri vinek. Roma re vave' pa tinamit Corinto e q'uiy vinek ri can e vichin chic yin, roma can xquinquinimaj, xcha' ri Ajaf. \p \v 11 Romari' jun juna' riq'uin nic'aj ri xc'oje-ka ri Pablo ri chiri' pa Corinto, rija' can nuc'ut-vi c'a ri ruch'abel ri Dios. \p \v 12 Y chupan ri tiempo ri', jac'a ri jun achin rubini'an Galión ri k'atoy-tzij\f + \fr 18:12 \ft Hch. 13:7.\f* ri chiri' pa ruvach'ulef rubini'an Acaya,\f + \fr 18:12 \ft Hch. 18:27; 19:21.\f* ri acuchi c'o-vi ri Corinto. Y ja tiempo ri' tok ri israelitas xquimol-qui' richin xeyacatej chirij ri Pablo. Xbequichapa-pe, xquic'uaj pa k'atbel-tzij,\f + \fr 18:12 \ft Mt. 10:18.\f* \v 13 y xbequibij c'a chire ri Galión: Re jun achin re' nuben c'a chique ri vinek chi tiquiya' ruk'ij ri Dios, pero xa man achi'el ta rubanic ri nubij ri ley\f + \fr 18:13 \ft Hch. 18:15.\f* richin ri Moisés. \p \v 14 Y tok ri Pablo xrajo' xch'on-apo, xa jac'a ri Galión ri xch'on-pe nabey, y xubij c'a chique ri israelitas ri': Man chic c'a jun tibij-pe chuve. Roma xa ta camic o jun ta chic ruvech ch'a'oj rubanon\f + \fr 18:14 \ft Hch. 23:29; 25:11, 19.\f* can re achin re', utz ta chi nibij-pe chuve. Pero xa man que ta ri'. \v 15 Roma re rumac re achin re' xa chivech ka rix.\f + \fr 18:15 \ft Mt. 27:4, 24.\f* Xa chirij tijonic, ri i-ley y ri bi'aj Jesús. Yin man ninvajo' ta c'a ninben ruchojmil re'. Xa tichojmirisaj-ka chivech rix, xcha'. \p \v 16 Y xerelesaj-pe chiri' pa k'atbel-tzij.\f + \fr 18:16 \ft Ro. 13:3, 4.\f* \v 17 Can jac'ari' tok ri vinek xquichop ri Sóstenes\f + \fr 18:17 \ft 1 Co. 1:1.\f* chuvech ri Galión ri k'atoy-tzij, y xquich'ey. Re Sóstenes c'a re' jun principal ri chiri' chupan ri jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios. Pero ri Galión can xuben chi man xutz'et ta ri xbanatej. \s1 Ri Pablo xtzolin pan Antioquía y chiri' xel-vi-pe richin chi xbe chic jun bey chubanic rusamaj ri Dios \p \v 18 Y ri Pablo q'uiy c'a k'ij ri xc'oje' na ka ri chiri' quiq'uin ri kach'alal pa Corinto, pero tok c'o c'a chi xbe, c'o chi xeruya' can. Y tok ch'ovinek chic can chique ri kach'alal, rija' xbe richin neruchapa-pe jun barco richin nibe c'a pa ruvach'ulef rubini'an Siria. Y e rachibilan c'a el ri Priscila y ri Aquila. Y ri Pablo c'o ri rusujun chire ri Dios. Romari' tok xe'apon pa Cencrea,\f + \fr 18:18 \ft Ro. 16:1.\f* ri tinamit ri c'o chi ye'oc-el pa barco, ri Pablo xujuc'-el ri rusmal tak ruvi',\f + \fr 18:18 \ft Nm. 6:18; Hch. 21:24.\f* richin retal chi rija' xuq'uis yan pa ruvi' ri rusujun chire ri Dios chi nuben. \v 19 Y tok xek'ax juc'an-ya', xe'apon c'a ri pa tinamit rubini'an Éfeso. Ri Pablo xeruya' can ri Priscila y ri Aquila, y rija' xbe pa jun jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios. Junan c'a niquich'ob rij ri ruch'abel ri Jesucristo, quiq'uin ri ruvinak e israelitas. \v 20 Y ri israelitas ri' xquibij c'a chire chi tic'oje-ka juba' quiq'uin ri chiri' pan Éfeso, pero rija' man xrajo' ta. \v 21 Xa xubij c'a can chique chi can nic'atzin chi c'o pa Jerusalem\f + \fr 18:21 \ft Hch. 19:21.\f* ri k'ij richin ri nimak'ij ri petenek.\f + \fr 18:21 \ft Dt. 16:1.\f* Pero xquitzolin chic pe jun bey iviq'uin, vi queri' nrajo' ri Dios,\f + \fr 18:21 \ft Mt. 26:39; Ro. 1:10; 15:32; 1 Co. 4:19; Stg. 4:15.\f* xcha'. \p Y tok ch'ovinek chic c'a can chique conojel, xuya' c'a can ri tinamit Éfeso y xoc chic el pa barco. \p \v 22 Tok xbeka' can ri pa Cesarea,\f + \fr 18:22 \ft Hch. 8:40.\f* can choj c'a xbe ri pa Jerusalem. Y tok e ruk'ejelon chic can (e ruk'ijalon chic can) ri kach'alal ri niquimol-qui' pa rubi' ri Dios ri chiri', rija' xbe c'a pan Antioquía.\f + \fr 18:22 \ft Hch. 11:26.\f* \v 23 Y xc'oje' na c'a el juba' ri chiri' pan Antioquía. C'ari' xtzolin chic jun bey chucukubaxic quic'u'x\f + \fr 18:23 \ft Is. 35:4.\f* ri kach'alal ri ec'o pa tak tinamit ri ec'o pa ruvach'ulef Galacia\f + \fr 18:23 \ft Ga. 1:2.\f* y ri ec'o chuka' pa ruvach'ulef Frigia. \s1 Ri Apolos nutzijoj ri ruch'abel ri Dios pan Éfeso \p \v 24 Y ri chiri' pa tinamit Éfeso ri tiempo ri', xapon c'a jun achin israelita rubini'an Apolos,\f + \fr 18:24 \ft 1 Co. 1:12; Tit. 3:13.\f* jun achin aj pa tinamit Alejandría. Y can jebel c'a retaman ri ruch'abel ri Dios ri tz'ibatel can, y jebel chuka' retaman nich'on chiquivech ri vinek, romari' jebel rubixic nuben chire. \v 25 Y can jebel vi rutijoxic banon chupan ri ruch'abel ri Ajaf Jesús. Y can riq'uin c'a ronojel ránima nutzijoj ri ruch'abel ri Ajaf\f + \fr 18:25 \ft Ro. 12:11.\f* chique ri vinek. Can jebel vi yerutijoj. Xa jac'a rija' xaxe ri bautismo richin ri Juan ri Bautista\f + \fr 18:25 \ft Hch. 19:3.\f* ri retaman. \v 26 Y can man nuxibij ta c'a ri' nutzijoj chiquivech ri vinek ri pa jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios. Y ri Priscila y ri Aquila\f + \fr 18:26 \ft Hch. 18:2, 18.\f* xcac'axaj c'a. Y rije' pa ruyonil c'a xech'on riq'uin, y xquiya' más rubeyal chuvech, chirij ri ruch'abel ri Dios. \v 27 Y can rurayibel vi c'a rija' chi nibe pa ruvach'ulef rubini'an Acaya.\f + \fr 18:27 \ft Hch. 18:12.\f* Romari' tok ri kach'alal ri ec'o pan Éfeso xquibij c'a chire chi utz ri nuch'ob, y xquiben chuka' el jun vuj richin nuya' chique ri can e nimanela' vi richin ri Jesús ri ec'o pan Acaya. Ri vuj ri' nubij c'a chi tiquic'ulu' ri Apolos.\f + \fr 18:27 \ft 1 Co. 3:6.\f* Y tok ri Apolos xapon, can janíla xucukuba' quic'u'x ri nimanela' ri ec'o chiri', ri can xsamej yan ri rutzil ri Dios ri pa tak cánima richin quiniman y e colotajinek chic. \v 28 Y ri Apolos can chiquivech c'a conojel tok xuk'alajirisaj chi ri israelitas ri man quiniman ta ri Jesucristo, man ja ta ri ye'ajin chubanic. Y ri israelitas ri' man jun c'a niquibij, roma ri Apolos can nrucusaj c'a ri ruch'abel ri Dios ri e tz'ibatel can, richin nubij chi ri Jesús can jari' ri Cristo.\f + \fr 18:28 \ft Hch. 9:22.\f* \c 19 \s1 Tok ri Pablo xapon chic pan Éfeso \p \v 1 Y jac'a tok ri Apolos c'o ri pa tinamit Corinto, jari' tok ri Pablo\f + \fr 19:1 \ft 1 Co. 1:12.\f* ruchapon c'a bey, y xbek'ax-pe ri pa tak tinamit ri ec'o-el chuvi-juyu' ri pa ruvach'ulef Galacia y Frigia. Y c'ari' xapon ri pa tinamit Éfeso, y xeberila' ch'aka' chic kach'alal ri chiri'. \v 2 Romari' rija' xuc'utuj c'a chique: Tok xinimaj, ¿xka' c'a pe ri Lok'olej Espíritu\f + \fr 19:2 \ft Hch. 8:16.\f* ri pan ivi'? xcha'. \p Y ri kach'alal ri' xquibij chire: Ni xa ta ketaman\f + \fr 19:2 \ft 1 S. 3:7.\f* chi c'o Lok'olej Espíritu, xecha'. \p \v 3 Y jari' tok ri Pablo xuc'utuj chic chique: ¿Achique c'a chi bautismo ri xban chive? xcha'. \p Y ri kach'alal ri' xquibij: Roj ja ri bautismo ri ruc'utun can ri Juan ri Bautista\f + \fr 19:3 \ft Hch. 18:25.\f* ri xban chike, xecha'. \p \v 4 Y ri Pablo xubij chique: Ri bautismo ri xuben ri Juan, retal chi ri vinek xtzolin-pe quic'u'x riq'uin ri Dios.\f + \fr 19:4 \ft Hch. 13:24.\f* Pero xubij c'a chuka' chi c'o Jun ri xtipe, y jari' ri tiquinimaj. Y ri' ja ri Jesús, roma ja rija' ri Cristo, xcha' ri Pablo.\f + \fr 19:4 \ft Hch. 1:5; 11:16.\f* \p \v 5 Y tok rije' xcac'axaj c'a ri queri', xcajo' chi xeban bautizar pa rubi' ri Ajaf Jesús.\f + \fr 19:5 \ft Ga. 3:27.\f* \v 6 Y can xka' c'a pe ri Lok'olej Espíritu pa quivi', tok ri Pablo xuya' ruk'a' pa quivi'. Y xech'on c'a pa ch'aka' chic ch'abel ri man e quetamalon ta,\f + \fr 19:6 \ft Hch. 2:4.\f* y xquik'alajirisala' ri xbix chique roma ri Dios. \v 7 Y ec'o la'ek jun cablajuj achi'a' chiconojel. \p \v 8 Ri Pablo oxi' ic' ri can xapoviyaj ri chiri' chupan ri jay ri can richin nitzijox ri ruch'abel ri Dios. Can man c'a nuxibij ta ri' nutzijoj ri ruch'abel ri Jesucristo chique ri vinek. Niquich'ob rij\f + \fr 19:8 \ft Hch. 17:2.\f* ri ch'abel ri nich'on chirij tok ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios.\f + \fr 19:8 \ft Hch. 1:3; 28:23.\f* Rija' can nutej c'a ruk'ij quiq'uin. \v 9 Pero ec'o c'a ch'aka' ri xquicovirisaj ri cánima, y man xeniman ta.\f + \fr 19:9 \ft 2 R. 17:14; 2 Cr. 30:8; Neh. 9:16, 17.\f* Xa pa ruq'uexel xeniman ta, xa xquichop itzel yech'on chiquivech ri vinek chirij\f + \fr 19:9 \ft Jud. 10.\f* ri Ajaf Jesús, ri utzilej Bey.\f + \fr 19:9 \ft Hch. 9:2; 2 P. 2:2.\f* Romari' ri Pablo xuch'er-el-ri' quiq'uin, y xeruc'uaj c'a chuka' el ri can e nimanela' chic. Y pa jun jay richin tijonic ri richin ri achin rubini'an Tiranno niquimol-vi-qui', richin niquich'ob rij ruch'abel ri Dios ronojel k'ij. \v 10 Y ca'i' juna' ri xuben queri' ri Pablo. Romari' tok can conojel xe'ac'axan ri ruch'abel ri Ajaf Jesús ri chiri' pa ruvach'ulef rubini'an Asia. Chi israelitas y man israelitas ta ri xe'ac'axan. \v 11 Y ri Dios xrucusaj c'a ri Pablo richin xerubanala' nima'k tak milagros.\f + \fr 19:11 \ft Mr. 16:20.\f* \v 12 Romari' hasta ri tziek\f + \fr 19:12 \ft Mt. 14:36.\f* ri nuya' chuva-ruc'u'x rija' tok nisamej y chuka' ri rusu't ri xe'uc'uex quiq'uin yava'i', ri yava'i' ri' can xec'achoj. Chuka' ri vinek ec'o itzel tak espíritu quiq'uin, ri itzel tak espíritu can xe'el-vi-el, riq'uin xe'uc'uex chuka' ri tziek quiq'uin. \p \v 13 Y ec'o c'a achi'a' israelitas ri yebiyaj, ri can e elesey vi itzel tak espíritu.\f + \fr 19:13 \ft Mt. 12:27.\f* Ch'aka' c'a chique rije' can nicajo' c'a niquicusaj ri rubi' ri Ajaf Jesús\f + \fr 19:13 \ft Mr. 9:38; Lc. 9:49.\f* richin chi niquiben queri'. Romari' rije' niquibij c'a chique ri itzel tak espíritu: Pa rubi' ri Ajaf Jesús ri nutzijoj ri Pablo nikabij c'a chive chi quixel-el, yecha' c'a chique. \p \v 14 Y can que c'a chuka' ri' nicajo' niquiben ri e vuku' ruc'ajol ri achin rubini'an Esceva, ri quitata'al ri sacerdotes. \v 15 Pero jun bey tok rije' xquicusaj ri rubi' ri Jesús richin niquelesaj ri itzel espíritu c'o riq'uin jun achin, ri espíritu ri' xch'on-pe y xubij: Yin vetaman achique ri Jesús\f + \fr 19:15 \ft Mt. 8:29; Mr. 1:24; 5:7.\f* y chuka' vetaman achique chi achin ri Pablo. Jac'a rix, ¿yixtiquir cami nibij chuve ix achique? xcha' chique. \p \v 16 Y ri achin ri c'o ri itzel espíritu riq'uin, xuq'uek c'a ri' chiquij ri achi'a' ri', y man jun chic c'a ri yetiquir niquiben pa ruk'a', xa can xch'acon-vi chiquij. Xuretz c'a ri quitziak chiquij y e socotajinek xe'anmej-el chupan ri jay ri'. \v 17 Y re xbanatej xetamex c'a coma conojel. Can xetamex c'a coma ri israelitas y ri man e israelitas ta ri ec'o chupan ri tinamit Éfeso. Rije' can janíla c'a xibinri'il\f + \fr 19:17 \ft Hch. 2:43.\f* xpe chique roma ri xbanatej.\f + \fr 19:17 \ft Lc. 1:65; Hch. 5:5, 11.\f* Y ri Ajaf Jesús xuc'ul c'a ruk'ij-ruc'ojlen.\f + \fr 19:17 \ft Lc. 7:16.\f* \p \v 18 Y e q'uiy c'a chique ri vinek ri can quiniman chic, ye'oka' chuk'alajirisaxic ri itzel tak quibanobal.\f + \fr 19:18 \ft Jer. 3:13; Mt. 3:6.\f* \v 19 E q'uiy c'a ri quiniman chic ri Ajaf Jesús, e aj-itza'\f + \fr 19:19 \ft Dn. 2:2.\f* ri rubanon can. Romari' xequicanola-pe ri quivuj richin itz, y can ja ri chiquivech ri vinek xequiporoj-vi ri quivuj ri'.\f + \fr 19:19 \ft Is. 30:22.\f* Y ri rajel ri janipe' vuj richin itz ri xporox, c'o la'ek jun lajuj mil quetzales. \v 20 Y roma c'a ri xbanatej, xk'alajin ri ruchuk'a' ri ruch'abel ri Ajaf Dios; y e janíla vinek ri yeniman.\f + \fr 19:20 \ft Col. 1:6.\f* \p \v 21 Y ri Pablo xpe c'a pa ránima chi nibe c'a pa Macedonia y pan Acaya chiquitz'etic ri kach'alal. Y chuka' xpe pa ránima chi nibe c'a pa Jerusalem,\f + \fr 19:21 \ft Hch. 20:22; Ro. 15:25; Ga. 2:1.\f* y c'ari' c'o chi nibe pa Roma. \v 22 Romari' xerutek c'a el ri Timoteo\f + \fr 19:22 \ft Hch. 16:1.\f* y ri Erasto,\f + \fr 19:22 \ft Ro. 16:23; 2 Ti. 4:20.\f* ri yeto'on richin, c'a pa Macedonia. Y rija' c'a xc'oje' na chic can juba' ri pa ruvach'ulef Asia. \s1 Ri xquic'ulvachij ri Gaio y ri Aristarco pan Éfeso \p \v 23 Y ri pa tinamit Éfeso ri tiempo ri', ri vinek janíla c'a coyoval y xeyacatej c'a chirij ri kitzij bey.\f + \fr 19:23 \ft Hch. 9:2; 19:9.\f* \v 24 Y ja ri jun achin samajiy-sakipuek ri rubini'an Demetrio, ri xetakchi'in ri vinek. Roma ri chiri' pan Éfeso, can c'o rachoch jun ruvachibel ixok ri nibix Diana chire, y jac'a ri ruvachibel ri jay ri' ri yerubanala' rija' riq'uin ri sakipuek, y yeruc'ayij. Y ri achin ri', e rachibilan ri samajela' janíla c'a yech'acon\f + \fr 19:24 \ft Hch. 16:16, 19.\f* chiquij ri tak ruvachibel jay ri'. \v 25 Romari' ri achin ri' xeroyoj ri samajela', y xerumol chuka' ri ch'aka' chic banoy ruvachibel ri jay richin ri Diana, y xubij chique: Rix ivetaman c'a chi re jun samaj kachapon, can c'o-vi ch'acoj chirij.\f + \fr 19:25 \ft Pr. 15:27; 1 Ti. 6:10.\f* \v 26 Pero rix itz'eton y chuka' ivac'axan chic chi ri achin ri nibix Pablo chire, nubij c'a chique ri vinek chi ri vachibel e banalon coma achi'a' man e dios ta.\f + \fr 19:26 \ft Sal. 115:4; Is. 41:24; 44:10-20; 46:7; Jer. 10:3; Hch. 17:29; 1 Co. 8:4.\f* Y can e q'uiy ri rujalon chic quich'obonic y quiniman chic, man xe ta re vave' pan Éfeso, xa can jubama pa ronojel re ruvach'ulef Asia. \v 27 Y man xe ta chire ri kach'acoj ri c'ayef nuben, xa can c'ayef chuka' nuben chire ri rachoch ri ka-dios Diana, roma man jun ruk'ij niban can chire. Y vi queri' niban chire, netzelex c'a can ri nimalej ka-dios, y jun dios ri can niquiya' chuka' ruk'ij ri vinek ri ec'o pa ronojel tinamit richin re Asia y ri e richin ch'aka' chic ruvach'ulef, xcha'. \p \v 28 Tok xcac'axaj ri xubij ri Demetrio chique, ri achi'a' ri' xyacatej coyoval. Y can junan c'a tok xech'on riq'uin ronojel uchuk'a', y xquibij: ¡Nim ri Diana ri ka-dios\f + \fr 19:28 \ft Jer. 50:38; Hab. 2:18, 19.\f* roj aj-Éfeso! xecha' c'a. \p \v 29 Y can conojel c'a ri vinek richin ri tinamit Éfeso xebeyacatej-pe, stape' man quetaman ta achique roma. Rije' xa jac'a ri ca'i' achi'a' ri yepe pa Macedonia, ri e rachibil ri Pablo ri xequichop. Ri ca'i' achi'a' ri' quibini'an Gaio\f + \fr 19:29 \ft Ro. 16:23; 1 Co. 1:14.\f* y Aristarco.\f + \fr 19:29 \ft Hch. 20:4; 27:2; Col. 4:10; Flm. 24.\f* Y xequic'uaj-el ri acuchi niquimol-vi-qui' ri vinek ri'. \v 30 Y ri Pablo can xrajo' c'a xapon chupan ri lugar ri', y xoc ta apo richin nich'on chiquivech ri vinek, pero ri kach'alal man xquiya' ta k'ij chire. \v 31 Chuka' ec'o c'a principal-i' richin ri ruvach'ulef Asia\f + \fr 19:31 \ft Hch. 16:6; 1 P. 1:1.\f* ri ec'o chiri' pan Éfeso,\f + \fr 19:31 \ft Ap. 1:11.\f* ri xquitek rubixic chire ri Pablo chi man tapon ri acuchi quimolon-vi-qui' ri vinek. Xquiben c'a queri' ri achi'a' ri', roma can cachibil qui' riq'uin ri Pablo.\f + \fr 19:31 \ft Pr. 16:7.\f* \v 32 Jac'a ri najin-vi ri molojri'il, ri vinek janíla pa quichi' niquiben. Ec'o jun vi c'a ri niquibij. Y ri ch'aka' jun vi chic ri niquibila'. Y ri más e q'uiy ni man quetaman ta achique roma tok quimolon-apo-qui' quiq'uin. Can sachinek c'a quic'u'x ri vinek ri quimolon-qui'. \v 33 Y chiquicojol c'a ri vinek ri quimolon-qui' chiri', ec'o c'a vinek israelitas ri can chiri' pa tinamit ec'o-vi, y rije' richin chi niquito-qui' y man jun ta nipe chiquij, romari' xquiya' runa'oj jun achin ri can quivinak, ri rubini'an Alejandro\f + \fr 19:33 \ft 1 Ti. 1:20; 2 Ti. 4:14.\f* y xquiben chire chi tich'on-pe chiquivech ri vinek. Y tok ri Alejandro c'o chic chiquivech ri vinek, richin niquicol ta qui', xuben c'a retal riq'uin ri ruk'a' chi quetane-ka.\f + \fr 19:33 \ft Hch. 12:17; 13:16; 21:40.\f* \v 34 Pero ri vinek ri' xa itzel niquina' chique ri israelitas. Romari', tok xquitz'et ri Alejandro y xquinabej chi israelita, jun la'ek ca'i' horas ri xquibij: ¡Nim ri Diana ri ka-dios roj aj-Éfeso! Can riq'uin c'a ronojel cuchuk'a' yech'on, y junan c'a tok yech'on. \p \v 35 Y tok ri aj-tz'ib richin ri tinamit ri' xtiquir xerutanaba-ka ri vinek, xubij c'a chique: Vinek richin re tinamit Éfeso, ¿can c'o ta cami jun vinek ri man ta etamayon chi ri aj vave' pan Éfeso can e chajinela' vi richin ri rachoch ri Diana y que chuka' ri' richin ri ruvachibel ri nimalej dios Diana ri kajinek-pe chila' riq'uin ri dios Júpiter? \v 36 Y man jun c'a xtibanon chi man ta queri'. Xa tich'uch'u' c'a ka ri ivánima, man tiben ri xa man ruc'amon ta. \v 37 Roma re achi'a' re e ic'amon-pe, man jun itzel quibanon o quibin ta chirij ri Diana, ri i-dios. \v 38 Y vi ri Demetrio y ri samajela' ri e rachibil c'o nicajo' niquich'ojij chirij jun, romari' ec'o k'atoy tak tzij,\f + \fr 19:38 \ft Hch. 13:7.\f* ec'o k'atbel tak tzij, ri acuchi ruc'amon niquichojmirisaj-vi-qui'. \v 39 Y vi xa jun chic ruchojmirisaxic ri nivajo' rix, tikacha' c'a can jun k'ij tok xtikamol-ki' konojel y nikachojmirisaj, achi'el ri nubij ri ka-ley. \v 40 Roma xa choj queri' kamolon-pe-ki'. Y vi ta nic'utux chike chi achique roma tok kamolon-ki' y achique roma tok e yacatajinek-pe ri vinek,\f + \fr 19:40 \ft 1 R. 1:41; Mt. 26:5.\f* man jun xtikabij. Y riq'uin juba' ri k'atoy tak tzij niquich'ob chi nikaben re molojri'il re' richin yojyacatej chiquij. Y ri' c'ayef chike roj. \p \v 41 Y ri aj-tz'ib can xe c'a xubij ri ch'abel ri', xubij chi ri molojri'il ri' titane' can.\f + \fr 19:41 \ft Pr. 15:1; Ec. 9:17.\f* \c 20 \s1 Ri Pablo xk'ax pa Grecia, pa Macedonia, y xapon pa Troas \p \v 1 Y tok xtane' c'a ronojel y ri vinek quitalun chic el qui', ri Pablo xerumol c'a conojel ri kach'alal aj chiri' pan Éfeso, y xerupixabala' can. Y tok ch'ovinek chic can chique y e ruk'etelon chic can conojel, xuchop c'a el bey richin nibe c'a pa Macedonia.\f + \fr 20:1 \ft 1 Co. 16:5; 2 Co. 7:5.\f* \v 2 Xbe c'a chiquitz'etic ri kach'alal ri ec'o pa ronojel lugar ri chiri' pa Macedonia, y xberucukubala' c'a can quic'u'x riq'uin q'uiy ch'abel. Y c'ari' xbe pa ruvach'ulef Grecia. \v 3 Y xc'oje' c'a oxi' ic' ri chiri'. Y tok rija' xrajo' xbe pa barco richin nitzolin pa ruvach'ulef Siria, jari' tok xunabej chi ri ruvinak israelitas\f + \fr 20:3 \ft 2 Co. 11:26.\f* ri man quiniman ta, c'o ri quich'obon chi niquiben chire tok xtoc-el ri pa barco. Y romari' rija' xa xujel ri ruch'obon, rija' xa xuch'ob chi xtic'o chic jun bey ri pa Macedonia. \v 4 Ri yebe ta chirij ri Pablo c'a pan Asia ja ri Sópater aj pa Berea, ri Aristarco\f + \fr 20:4 \ft Hch. 27:2.\f* y ri Segundo ri e aj pa Tesalónica, ri Gaio\f + \fr 20:4 \ft Hch. 19:29.\f* ri aj-Derbe, ri Timoteo,\f + \fr 20:4 \ft Hch. 16:1.\f* ri Tíquico\f + \fr 20:4 \ft Ef. 6:21.\f* y ri Trófimo\f + \fr 20:4 \ft Hch. 21:29; 2 Ti. 4:20.\f* ri e aj pan Asia. \v 5 Pero re kach'alal re' xenabeyej yan c'a el chikavech roj, y xojcoyobej c'a ri chiri' pa tinamit Troas.\f + \fr 20:5 \ft Hch. 16:8.\f* \v 6 Y c'a tok ic'ovinek chic c'a ri nimak'ij tok nitij ri caxlan-vey ri manek ch'en (ch'amilej-k'or) riq'uin,\f + \fr 20:6 \ft Ex. 12:14.\f* jac'ari' tok roj xojoc-el pa jun barco, y xkaya' can ri tinamit Filipos. Y vo'o' k'ij c'a ri xkacusaj roj richin chi xojapon quiq'uin, ri chiri' pa Troas.\f + \fr 20:6 \ft Hch. 16:8.\f* Y vuku' c'a k'ij ri xojc'oje-ka ri chiri'. \s1 Ri xuc'ulvachij ri Eutico tok ruq'uisibel k'ij c'o ri Pablo pa Troas \p \v 7 Y chupan ri nabey k'ij richin ri semana,\f + \fr 20:7 \ft Jn. 20:1.\f* xkamol-ki' quiq'uin ri kach'alal ri ec'o chupan ri tinamit ri' richin nikatej ri caxlan-vey natabel richin ri rucamic ri Ajaf Jesucristo.\f + \fr 20:7 \ft Hch. 2:42.\f* Y ri Pablo xch'on c'a chiquivech ri kach'alal, y xapon c'a nic'aj-ak'a', roma ja ri ruca'n k'ij c'o chi nibe. \v 8 Y ri pa rox vik jay (rox vek jay), ri kamolon-vi-ki', jebel c'a sek roma q'uiy k'ak' e tzijon. \v 9 Pero c'o c'a jun ala' rubini'an Eutico, ri tz'uyul pa ventana richin ri jay. Y roma ri Pablo can c'a nich'on na c'a ri nej chic ak'a', janíla c'a ruvaran xpe ri ala' ri'. Pero tok can xver-vi-ka, ri ala' xtzak-el, y c'a pan ulef xapon-vi-ka. Can jac'a ri pa rox vik jay (rox vek jay) xtzak-vi-el, c'a pa xulan ka. Y tok can xebe c'a chuyaquic, xa xquitz'et chi caminek chic. \v 10 Y c'ari' ri Pablo xbeka-pe y xjupe' chirij ri ruch'acul ri ala',\f + \fr 20:10 \ft 1 R. 17:21; 2 R. 4:34.\f* y xuk'etej. Y xubij c'a chique ri kach'alal: Man tixibij-ivi'. Re ala' xa xc'astej yan pe. \p \v 11 Y ri Pablo y ri ch'aka' chic xejote' chic el ri pa jay. Rija' xuper c'a (xupir c'a) ri caxlan-vey, y xquitej.\f + \fr 20:11 \ft Hch. 20:7.\f* Y xuchop chic c'a nich'on jun bey, y c'a ja tok ri niseker-pe tok xtane'. Y can jac'a chuka' ri' tok xbe. \v 12 Y ri kach'alal can janíla c'a xcuker quic'u'x roma ri ala', roma can q'ues vi ri xquic'uaj. \s1 Tok ri Pablo xapon pa Mileto \p \v 13 Y ri Pablo chiraken xbe pa tinamit Asón. Pero xojnabeyej-el roj pa barco, richin queri' nekac'ama-pe ri Pablo ri chiri' pan Asón, roma can queri' ri ruchojmil ri rubin-el rija' chike. \v 14 Tok xbekac'ulu-ki' ri chiri' pa tinamit Asón, rija' xoc c'a el kiq'uin ri pa barco richin xojbe c'a ri pa tinamit rubini'an Mitilene. \v 15 C'ari' xojel chic c'a el ri chiri' pa Mitilene, y pa ruca'n k'ij xojk'ax chuvech ri Quío. Y can c'a ja ri pa ruca'n chic k'ij chire ri kojk'ax chuvech ri Quío, jari' tok xojk'ax ri pa Samos, c'ari' ja ri pa tinamit Trogilio xojuxlan-vi-el. Y can c'a ja chic ri pa ruca'n k'ij ri xojapon ri pa tinamit rubini'an Mileto. \v 16 Y man xojbe ta c'a pa tinamit Éfeso, roma ri Pablo man c'a nrajo' ta chi q'uiy chic tiempo ri nic'oje-ka pa ruvach'ulef Asia. Y xa can rurayibel c'a chi napon yan ri pa Jerusalem\f + \fr 20:16 \ft Hch. 18:21; 19:21; 21:4, 12.\f* richin ri nimak'ij rubini'an Pentecostés,\f + \fr 20:16 \ft Hch. 2:1; 1 Co. 16:8.\f* vi tiquirel. \s1 Tok ri uc'uey quichin ri kach'alal pan Éfeso xe'oyox roma ri Pablo \p \v 17 Y chiri' c'a pa tinamit Mileto ojc'o-vi, tok ri Pablo xutek coyoxic ri uc'uey quichin ri kach'alal\f + \fr 20:17 \ft 1 Ti. 4:14.\f* pan Éfeso. \v 18 Jac'a tok e okavinek chic ri kach'alal ri', ri Pablo xubij chique: Rix jebel ivetaman achique rubanic ri nuc'aslen ri xinc'uaj chivech jampe' ri xic'oje' chi'icojol re vave' pa ruvach'ulef Asia. \v 19 Can nuch'utinirisan c'a vi' chuvech ri Ajaf Dios chubanic ri rusamaj. Stape' c'o ok'ej, ninben ri rusamaj. Y stape' chuka' ri nuvinak xinquiya' pa k'axo'n roma ri itzel yequich'obola' richin niquiben chuve,\f + \fr 20:19 \ft Hch. 20:3.\f* xinben ri rusamaj rija'. \v 20 Man jun bey c'a xinmalij ta ka chi man ta chic xintzijoj ri ruch'abel ri Dios ri utz nuben chire ri ic'aslen. Y xixintijoj c'a chupan ri ruch'abel ri Dios tok c'o molojri'il y ri pa tak ivachoch chuka'. \v 21 Y chique ri nuvinak israelitas\f + \fr 20:21 \ft Hch. 18:5.\f* y chique ri vinek man e israelitas ta, nuk'alajirisan c'a chuka' chi titzolej-pe quic'u'x riq'uin ri Dios\f + \fr 20:21 \ft Hch. 2:38.\f* y tiquinimaj\f + \fr 20:21 \ft Mr. 1:15.\f* ri Kajaf Jesucristo. \v 22 Y re vacami, ri Lok'olej Espíritu nuben chuve chi yibe c'a pa Jerusalem,\f + \fr 20:22 \ft Hch. 19:21.\f* y man vetaman ta c'a achique ri xtinc'ulvachij ri chiri'. \v 23 Ri vetaman xaxe c'a ri ruk'alajirisan ri Lok'olej Espíritu chuve, chi yin xquitz'apex pa cárcel, y xtintej pokonal\f + \fr 20:23 \ft 1 Ts. 3:3.\f* tok xquinapon ri pa Jerusalem. Roma queri' ri ruk'alajirisan-pe ri Lok'olej Espíritu\f + \fr 20:23 \ft Hch. 21:4, 11.\f* chuve ronojel tinamit ri xik'ax yan pe. \v 24 Pero man ja ta ri' ri más ninch'ob rij, ni man ja ta chuka' ri nuc'aslen ri ninch'ob más.\f + \fr 20:24 \ft Ro. 8:35.\f* Ri más c'a ninch'ob, ja ri samaj\f + \fr 20:24 \ft Hch. 1:17; 2 Co. 4:16.\f* ri ruyo'on ri Ajaf Jesús chuve,\f + \fr 20:24 \ft Ga. 1:1; 2 Ti. 4:7.\f* y riq'uin ta c'a quicoten ri xtinq'uis rutzijoxic chique ri vinek ri utzilej ch'abel richin colotajic, ri nik'alajirisan ri rutzil ri Dios. \p \v 25 Y yin vetaman chic c'a chi ja ruq'uisibel bey re' ri xquinitz'et-el. Rix c'a ri xivac'axaj tok xintzijoj chive chirij tok ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios, rix xa can man xquinitz'et ta chic el chuvech re ruvach'ulef. \v 26 Romari' can ninbij can chive, chi man numac ta yin vi ec'o ri xquebeka' c'a chupan ri ruc'ayeval.\f + \fr 20:26 \ft Hch. 18:6.\f* \v 27 Roma can man jun ri xinvevaj, y man ta xinbij chive, xa can ronojel ri ruch'obon ri Dios\f + \fr 20:27 \ft Lc. 7:30.\f* pa kavi' roj vinek xinbij chive. \v 28 Can tichajij c'a ka ic'aslen\f + \fr 20:28 \ft 1 Ti. 4:16.\f* rix, y que chuka' ri' tibanala' quiq'uin conojel ri kach'alal, roma ri samaj ri ruyo'on ri Lok'olej Espíritu chive, ja chi jebel quic'uaxic niben, roma rije' can e richin chic ri Ajaf Jesús y e ru-iglesia chuka' chic, roma can ja rija' ri xcolon quichin, riq'uin ri ruquiq'uel\f + \fr 20:28 \ft Ef. 1:7; He. 9:14.\f* ri xbiyin chuva ri cruz tok xcamisex. \v 29 Roma can vetaman chi can xe tok man xquipe ta chic yin, can jac'ari' xque'oka' can vinek ri achi'el quibanic utiva'.\f + \fr 20:29 \ft Mt. 7:15.\f* Roma ri utiva', can xe ri ye'oc chiquicojol ri carne'l, yequitej y yequiq'uis. Can e que chuka' ri' ri vinek ri', xque'oc chiquicojol ri kach'alal, y xtiquiben c'a chique chi man chic xtiquicukuba' ta quic'u'x riq'uin ri Ajaf Jesús. \v 30 Y ec'o c'a chuka' ch'aka' chive rix ri xquebek'alajin-pe.\f + \fr 20:30 \ft 1 Jn. 2:19.\f* Y rije' man ja ta rubixic niquiben chire ri ruch'abel ri Dios, y xquequich'er ri can e nimanel vi richin ri Jesús, richin chi ri ch'aka' chique rije' can xquequitzekelbej-el rije'. \v 31 Roma c'a ri', can tichajij-ivi'. Toka' chi'ic'u'x chi yin oxi' juna' ri xic'oje' iviq'uin, y jantape' xixinvok'ej y xixinpixabaj. \p \v 32 Y vacami c'a vach'alal, yixinjech can pa ruk'a' ri Dios y ri ruch'abel. Y ri ch'abel ri' nuk'alajirisaj ri rutzil ri Dios\f + \fr 20:32 \ft He. 13:9.\f* chikavech, y can nuben c'a chike chi ri kac'aslen niq'uiy\f + \fr 20:32 \ft Hch. 9:31.\f* y chuka' chi junan ri xtikichinaj\f + \fr 20:32 \ft Ef. 1:18; Col. 3:24.\f* quiq'uin ri ch'aka' chic ri ch'ajch'oj chic quic'aslen y e richin chic ri Dios. \v 33 Y yin man roma ta c'a xinvajo' ri i-mero, ni man roma ta chuka' xinrayij ri itziak, roma ta ri' xintzijoj ri ruch'abel ri Dios chive, man que ta ri'.\f + \fr 20:33 \ft 1 S. 12:3; 1 Co. 9:12.\f* \v 34 Roma rix can jebel ivetaman chi xisamej\f + \fr 20:34 \ft 1 Co. 4:12.\f* richin c'o xincusaj yin y c'o chuka' xquicusaj ri vachibil. \v 35 Yin can xinc'ut c'a chivech chi nic'atzin chi yixsamej richin nich'ec i-mero richin chi riq'uin ri' ye'itobej ri nic'atzin quito'ic.\f + \fr 20:35 \ft 2 Co. 11:9; Ef. 4:28.\f* Y toka' c'a chi'ic'u'x ri rubin can ri Ajaf Jesús. Rija' rubin c'a can: Más niquicot ránima ri vinek ri nisipan\f + \fr 20:35 \ft Mt. 10:8.\f* que chuvech ri nic'ulun jun sipanic. \p \v 36 Y tok rija' ch'ovinek chic ka, xxuque' c'a y xuben orar quiq'uin conojel ri ec'o chiri'. \v 37 Y ri quimolon c'a qui' ri chiri' xe'ok',\f + \fr 20:37 \ft Gn. 45:14.\f* xquik'etela' y xquitz'ubaj (xquitz'umaj) chuka' ri Pablo. \v 38 Y can janíla yebison roma ri Pablo, roma rija' xubij c'a chique chi man jun bey chic c'a xtiquitz'et-el ruvech chuvech re ruvach'ulef.\f + \fr 20:38 \ft Hch. 20:25.\f* Y xebe c'a riq'uin, richin xbequijacha' can ri pa barco. \c 21 \s1 Ri Pablo c'a ruchapon na c'a bey richin nibe pa Jerusalem \p \v 1 Y tok kach'aron chic ki', ri kach'alal xec'oje' c'a can, y roj xojoc-el pa barco, y choj xojbe c'a pa jun ti ruvach'ulef ri c'o pa ya' y rubini'an Cos. Pa ruca'n k'ij tok xojel-el ri chiri', xojapon can pa jun chic ti ruvach'ulef c'o chuka' pa ya' y rubini'an Rodas. Y tok xojel-el ri pa Rodas, xojapon c'a ri pa tinamit rubini'an Pátara. \v 2 Ri chiri' pa Pátara xbekila' c'a jun barco ri nibe c'a pa Fenicia. Xojoc c'a el chupan, y xkachop c'a el bey. \v 3 Y jari' tok xkatz'et ri ruvach'ulef Chipre ri c'o pa ya', y ja ri pa kajxocon (izquierda) ri xc'oje-vi can, roma ri barco ri uc'uayon kichin, xa choj ruchapon bey c'a pa Siria.\f + \fr 21:3 \ft Jue. 10:6; 2 S. 8:6; Is. 7:2; Mt. 4:24; Lc. 2:2; Hch. 15:23, 41; 18:18.\f* Y ja ri pa tinamit Tiro xojapon-vi, roma ri barco ruc'uan-el ejka'n richin ri chiri'. \v 4 Y xekacanoj c'a ri kach'alal ri ec'o chiri'. Y vuku' k'ij ri xojc'oje' chiri' quiq'uin. Y ri kach'alal ri' xquibij c'a chire ri Pablo chi man tibe pa Jerusalem, roma can ja ri Lok'olej Espíritu ri k'alajirisayon chiquivech chi c'o nuc'ulvachij ri Pablo ri pa Jerusalem.\f + \fr 21:4 \ft Hch. 20:23.\f* \v 5 Chupan c'a ri ruvuk k'ij kojc'oje' ri chiri', xkachojmirisaj-ki' richin yojbe. Y conojel ri kach'alal cachibilan ri quixjaylal y ri calc'ual, xojbequijacha' c'a can ri chuchi' ri ya'. Y ri chiri' ri chuchi-ya', xojxuque-ka\f + \fr 21:5 \ft Sal. 95:6; Mr. 1:40; Hch. 7:60.\f* y xkaben orar.\f + \fr 21:5 \ft 1 R. 8:54; Hch. 9:40; 20:36.\f* \v 6 Y richin c'a xkach'er-ki', xkak'etela' can ki'. Roj xojoc-el ri pa barco, y ri kach'alal xetzolin chi tak cachoch. \p \v 7 Y ja tok xojel-pe ri pa Tiro richin xojbe c'a pa Tolemaida, jari' ri ruq'uisibel k'ij ri xkaben ri pa ruvi-ya'. Y ri chiri' pa tinamit Tolemaida xebekak'ejela' c'a can (xebekak'ijala' c'a can) ri kach'alal, y xojc'oje-pe jun k'ij quiq'uin. \v 8 Pa ruca'n k'ij ri Pablo y ri oj benek riq'uin, xojel c'a el chiri' pa Tolemaida, y xkachop-el bey richin yojbe c'a ri pa tinamit Cesarea. Jac'a tok xojapon, xojbe ri chirachoch ri Felipe\f + \fr 21:8 \ft Hch. 8:26.\f* ri nitzijon ri utzilej ch'abel richin colotajic.\f + \fr 21:8 \ft Hch. 8:40; Ef. 4:11; 2 Ti. 4:5.\f* Rija' jun c'a chique ri vuku'\f + \fr 21:8 \ft Hch. 6:5.\f* diáconos ri xe'ilin quichin ri malcani'a' tak ixoki' ri pa Jerusalem. Y xojc'oje' c'a ka ri chirachoch ri Felipe. \v 9 Y rija' ec'o c'a e caji' rumi'al ri man e c'ulan ta, y rije' niquik'alajirisaj c'a ri nibix chique roma ri Dios.\f + \fr 21:9 \ft Jl. 2:28; Hch. 2:17.\f* \v 10 Y ca'i-oxi' yan k'ij kojc'oje' ri chiri' pa tinamit, tok jun achin rubini'an Agabo\f + \fr 21:10 \ft Hch. 11:28.\f* xapon chuka' ri chiri' pa tinamit. Rija' petenek c'a pa Judea, y jun rusamajel ri Dios ri nuk'alajirisaj ri nibix chire roma ri Dios. \v 11 Y tok rija' xapon c'a chikatz'etic, xberuc'ama-pe jun ximbel-rupan ri Pablo, y riq'uin ri' xuximila'\f + \fr 21:11 \ft Hch. 21:33; Ef. 6:20; 2 Ti. 2:9.\f* ruk'a-raken rija' mismo, y c'ari' xubij: Ri Lok'olej Espíritu rubin c'a chuve chi ri rajaf re ximbel re', quere' xteban chire coma ri israelitas tok xtapon ri pa Jerusalem, y c'ari' xtiquijech pa quik'a' vinek ri xa man e israelitas ta, xcha'. \p \v 12 Y tok xkac'axaj c'a queri', roj y ri kach'alal aj-Cesarea can janíla c'a xkac'utuj chire ri Pablo chi man tibe ri pa Jerusalem. \v 13 Pero ri Pablo xubij chike: ¿Achique roma tok rix niya-pe bis pa vánima riq'uin la yixok'? Yin man c'a ninpokonaj ta vi' vi yicamisex\f + \fr 21:13 \ft 1 Co. 4:9; 2 Co. 4:10; Fil. 1:20; 2 Ti. 4:6.\f* roma ri nintzijoj ri ruch'abel ri Ajaf Jesús,\f + \fr 21:13 \ft Hch. 20:24; Ro. 8:35.\f* c'a ta la' c'a chi xaxe yibexim ri chila' pa Jerusalem, xcha' ri Pablo.\f + \fr 21:13 \ft Col. 1:24.\f* \p \v 14 Y roma c'a ri man xojtiquir ta xkaben chire chi man ta nibe ri pa Jerusalem, xaxe c'a xkabij: Ja ta c'a ri rurayibel ri Ajaf nibanatej,\f + \fr 21:14 \ft 1 S. 3:18; Mt. 26:42; Lc. 22:42.\f* xojcha'. \p \v 15 Y c'ari' xkachojmirisala-ki', y xkachop-el bey pa Jerusalem. \v 16 Y can ec'o kach'alal aj-Cesarea ri xekachibilaj-el. Y chiquicojol rije' benek c'a jun kach'alal ri aj-Chipre, y rubini'an Mnasón. Rija' c'o yan c'a chic tiempo runiman-pe ri Ajaf Jesús, y c'o jun rachoch ri pa Jerusalem ri xojbec'oje-vi. \s1 Tok ri Pablo xapon riq'uin ri Jacobo \p \v 17 Y tok xojapon c'a ri pa Jerusalem, riq'uin c'a quicoten xojc'ul coma ri kach'alal.\f + \fr 21:17 \ft Hch. 15:4.\f* \v 18 Y pa ruca'n k'ij xkachibilaj c'a el ri Pablo richin xbekatz'eta' can ri Jacobo.\f + \fr 21:18 \ft Hch. 15:13; Ga. 1:19; 2:9; Stg. 1:1.\f* Tok xojapon riq'uin ri Jacobo, conojel ri achi'a' ri e uc'uey quichin kach'alal, quimolon c'a chuka' qui' chiri'. \v 19 Ri Pablo xeruk'ejela' (xeruk'ijala'), y c'ari' chi jujun chi jujun xutzijoj ri xuben ri Dios chiquicojol ri vinek man e israelitas ta,\f + \fr 21:19 \ft Hch. 15:12; Ro. 15:18.\f* roma ri rusamaj\f + \fr 21:19 \ft Hch. 20:24; 1 Co. 3:5-8.\f* rija'. \v 20 Y tok xcac'axaj ri xubij ri Pablo chique, rije' xquiya' c'a ruk'ij-ruc'ojlen ri Dios romari', y xquibij c'a chire ri Pablo: Kach'alal, janíla c'a niquicot ri kánima roma ri xatzijoj-ka chike, pero ec'o man que ta ri'. Rat can avetaman chic c'a chi pa mil israelitas ri quiniman chic, y ja rije' c'a ri yebin chi can nic'atzin chi niban ri nubij chupan ri ley\f + \fr 21:20 \ft Hch. 22:3; Ga. 1:14.\f* ri richin ri Moisés. \v 21 Y tzijon c'a cha chique chi rat nabij chique ri israelitas ri ec'o pa ch'aka' chic ruvach'ulef, chi man tiquiben ronojel ri nubij ri ru-ley ri Moisés,\f + \fr 21:21 \ft Hch. 6:14; Ga. 5:1.\f* chi man tiquiben ri circuncisión chique ri c'ajola', y chuka' man tiquiben ri ch'aka' chic ri rubin can ri Moisés chi c'o chi niban. \v 22 ¿Achique c'a xtikaben vacami? Roma tok rije' xtiquinabej chi atc'o, can xque'oka-vi. \v 23 Más c'a utz tabana' re xtikabij chave: Ec'o c'a caji' kach'alal achi'a' ri c'o quisujun chire ri Dios richin niquiben, y xa chua'k-cabij ri nitz'aket ri k'ij. \v 24 Que'ac'uaj c'a el, tich'ajch'ojirisaj-ivi' quiq'uin y tiya' chire ri Dios ri nubij ri ley richin ri Moisés. Y ja rat calok'on ronojel ri nic'atzin. Y c'ari' rije' xtiquijuc'-el ri rusmal tak quivi'.\f + \fr 21:24 \ft Nm. 6:2, 13, 18; Hch. 18:18.\f* Vi rat xtaben ronojel ri xkabij chave, ri vinek xtiquetamaj c'a chi xa man kitzij ta ri nitzijox chavij chi man naben ta ri nubij ri ley richin ri Moisés, xa xtiquibij c'a chi can at nimanel vi richin ri ley.\f + \fr 21:24 \ft 1 Co. 9:20.\f* \v 25 Y chique ri xa man e israelitas ta ri quiniman chic, xkatek yan c'a el vuj quiq'uin chirij re na'oj re c'ari' nikatzijoj-ka. Xaxe c'a xkachilabej chique chi man tiquitej ti'ij richin jun chicop ri xcamisex richin xsuj chire jun dios ri man kitzij ta,\f + \fr 21:25 \ft 1 Co. 8.\f* chi man tiquitej quic',\f + \fr 21:25 \ft Lv. 17:14.\f* man tiquitej ti'ij ri c'a c'o na quic' ruc'uan,\f + \fr 21:25 \ft Gn. 9:4.\f* achi'el ri quichin ri chicop ri xejik', chuka' ri achi'a' y ri ixoki' man tiquicanola-qui' richin yemacun,\f + \fr 21:25 \ft 1 Co. 5:1, 9, 11; 10:8; 1 Ts. 4:3; He. 13:4.\f* xecha' chire. \s1 Tok ri vinek xeyacatej chirij ri Pablo ri pa rachoch ri Dios y xquichop-el \p \v 26 Y ri Pablo xeruc'uaj c'a el ri caji' achi'a' ri', y pa ruca'n k'ij xquich'ajch'ojirisaj c'a el qui', y xebe pa rachoch ri Dios\f + \fr 21:26 \ft Hch. 24:18.\f* ri c'o chiri' pa Jerusalem, richin xbequibij can jampe' xtitz'aket ri k'ij richin ri ch'ajch'ojirisanic\f + \fr 21:26 \ft Nm. 6:13.\f* y chiquijujunal xtiquiya' chire ri Dios ri nic'atzin chi niquiya'. \p \v 27 Y tok nitz'aket yan c'a ri vuku' k'ij, ri Pablo c'o c'a ri chiri' pa rachoch ri Dios; y jari' tok xtz'et coma ch'aka' israelitas ri yepe c'a quela' pan Asia. Y re israelitas re' xquiya' c'a chuka' quina'oj ri ch'aka' chic quivinak israelitas richin xquichop\f + \fr 21:27 \ft Lc. 21:12; Hch. 4:3; 5:18; 26:21; 2 Co. 4:9.\f* ri Pablo. \v 28 Y tok xquichop, can riq'uin c'a cuchuk'a' xquibila': ¡Kojito'! ¡Kojito', rix kavinak israelitas! ¡Ja achin re' ri nibiyaj ronojel tinamit, y yerutijoj ri vinek chi man tiquiben ri nubij chupan ri ley richin ri Moisés, y itzel chuka' nich'on chirij re rachoch ri Dios\f + \fr 21:28 \ft Hch. 6:13.\f* re c'o vave' pa Jerusalem.\f + \fr 21:28 \ft Hch. 25:8.\f* Q'uiy c'a chuka' ri nubij chikij roj israelitas, y vacami e rucusan-pe vinek ri man e israelitas ta, achi'el xa man rachoch ta ri Dios nuben chire re lok'olej jay re! \p \v 29 Que c'a ri' niquibila' ri vinek ri', roma quitz'eton ri pa tinamit chi ri Pablo junan benek riq'uin ri Trófimo\f + \fr 21:29 \ft Hch. 20:4; 2 Ti. 4:20.\f* ri aj-Éfeso, y rije' xquich'ob chi ri Pablo ruc'uan chuka' apo ri Trófimo ri pa rachoch ri Dios. \p \v 30 Y can conojel la'ek vinek richin ri tinamit ri xebeyacatej-pe, y junanin e petenek. Y can quikiriren c'a ri Pablo, xquelesaj-pe ri chiri' pa rachoch ri Dios.\f + \fr 21:30 \ft 2 R. 11:15.\f* Y can ja chuka' ri' xetz'apelox can ri ruchi' ri rachoch ri Dios. \v 31 Y niquicamisaj yan c'a ri Pablo. Pero xapon c'a rutzijol riq'uin ri achin ri uc'uey quichin ri soldados y can c'o ruk'ij achi'el ruk'ij jun Coronel, chi ri vinek richin ri Jerusalem e yacatajinek. \v 32 Romari' ri achin ri' can chanin c'a xerumol-pe ri achi'a' ri ec'o pa ruk'a', ri soldados y ri Capitanes, y junanin xebe acuchi quimolon-vi-qui' ri vinek. Y ri vinek, can xe c'a xequitz'et, xquiya' can ruch'ayic ri Pablo.\f + \fr 21:32 \ft Hch. 23:27.\f* \v 33 Y ri achin ri achi'el jun Coronel xtiquir c'a xjel-apo c'a riq'uin ri Pablo, xberuchapa-pe, y xutek c'a ruximic\f + \fr 21:33 \ft Jue. 15:13; Hch. 22:25-29.\f* riq'uin ca'i' cadenas.\f + \fr 21:33 \ft Hch. 12:6; 28:20.\f* Y c'ari' c'a xuc'utuj chi achique achin ri', y achique ri xumacuj.\f + \fr 21:33 \ft Hch. 20:23.\f* \v 34 Y ri achin achi'el Coronel man jun c'a tzij xrac'axaj ta jebel, roma janíla e q'uiy vinek ri ec'o chiri'. Jun vi c'a ri niquibij ch'aka', y jun vi chic niquibij ri ch'aka', y can riq'uin ronojel cuchuk'a' tok niquibij. Romari' xubij c'a chi tuc'uex ri Pablo coma ri soldados c'a chupan ri jay acuchi ec'o-vi rije'.\f + \fr 21:34 \ft Hch. 21:37; 22:24; 23:10, 16.\f* \v 35 Jac'a tok e benek chuvech ri gradas ri ec'o chuvech ri acuchi ec'o-vi ri soldados, re soldados re' c'o chi xquitzekej ri Pablo chicaj, roma ri vinek más xyacatej coyoval. \v 36 Y conojel c'a ri vinek ri' can e tzeketel c'a el chiquij, y janíla pa quichi' niquiben y niquibila' c'a: ¡Ticamisex\f + \fr 21:36 \ft Lc. 23:18; Jn. 19:15; Hch. 22:22.\f* la Pablo! yecha'. \s1 Ri Pablo nich'on c'a chiquivech ri vinek \p \v 37 Y jac'a tok nucusex yan apo chupan ri jay acuchi ec'o-vi ri soldados, ri Pablo xubij c'a chire ri achin achi'el Coronel: ¿Utz yich'on juba' aviq'uin? xcha'. \p Y ri achin xubij chire ri Pablo: ¿Yach'on chuka' pa quich'abel ri aj-Grecia rat? \v 38 ¿Man ja ta rat ri' ri achin aj-Egipto ri c'o yan chic juba' tiempo queyacatej chirij ri k'atbel-tzij e rachibilan e caji' mil camisanela' tak achi'a', ri xquimol-qui' pa tz'iran ruvach'ulef? xuche'ex. \p \v 39 Pero ri Pablo xubij c'a: Yin in jun israelita\f + \fr 21:39 \ft Fil. 3:5.\f* ri xinalex pa Tarso,\f + \fr 21:39 \ft Hch. 9:11.\f* ri jun nimalej tinamit ri c'o pa Cilicia. Y ninc'utuj c'a utzil chave chi taya' k'ij chuve richin yich'on chique ri vinek. \p \v 40 Y ri achin achi'el Coronel xuya' c'a k'ij chire richin tich'on. Y ri Pablo xpa'e' ri chiri' pa tak gradas, y xuben-pe retal riq'uin ri ruk'a' chique ri vinek richin quetane-ka. Y tok man jun chic c'a nik'ajan, rija' xbech'on-pe chiquivech pan hebreo,\f + \fr 21:40 \ft Hch. 22:2; 26:14.\f* ri quich'abel ri israelitas: \c 22 \p \v 1 Nuvinak israelitas y rix principal-i' chupan re katinamit, can tivac'axaj c'a ri ch'abel ri xquenbij chive vacami,\f + \fr 22:1 \ft Hch. 7:2.\f* richin ninto-vi', xcha'. \p \v 2 Y tok ri vinek xcac'axaj c'a chi ri Pablo xa can nich'on-pe chique ri pan hebreo,\f + \fr 22:2 \ft Hch. 21:40.\f* ri quich'abel rije', más man jun xch'on. Y ri Pablo xuchop c'a nich'on y xubij c'a: \v 3 Yin can in jun israelita.\f + \fr 22:3 \ft Ro. 11:1; 2 Co. 11:22; Fil. 3:5.\f* Xaxe c'a chi yin xinalex ri pa tinamit rubini'an Tarso\f + \fr 22:3 \ft Hch. 9:30.\f* ri c'o pa Cilicia, pero can ja re vave' pa Jerusalem xiq'uiy-vi. Y ja ri nimalej achin ri rubini'an Gamaliel\f + \fr 22:3 \ft Hch. 5:34.\f* ri xtijon vichin. Y xirutijoj c'a riq'uin ronojel ri nubij chupan ri ley\f + \fr 22:3 \ft Hch. 26:5.\f* ri yo'on can chique ri ojer tak kati't-kamama'.\f + \fr 22:3 \ft Ga. 1:14.\f* Roma can rurayibel c'a ri vánima ri' richin ninben rusamaj ri Dios, achi'el chuka' ri irayibel chi'ivonojel rix chupan re k'ij re'. \v 4 Roma tok rubanon can, yin janíla c'a pokon ri xinbanala' chique ri vinek ri quitzekelben ri Ajaf Jesucristo, ri kitzij Bey. Xenchapala' c'a pe richin xenya' pa cárcel. Xenc'uaj pa camic. Y chi achi'a' y chi ixoki' ri queri' xinben chique.\f + \fr 22:4 \ft Hch. 8:3; Fil. 3:6; 1 Ti. 1:13.\f* \v 5 Y ri nimalej sacerdote y conojel ri rijita'k achi'a' ri c'o quik'ij\f + \fr 22:5 \ft Lc. 22:66; Hch. 4:5.\f* jebel quetaman, roma can ja rije' ri xeyo'on-el k'atbel-tzij pa nuk'a', y tz'ibatel-el chuvech vuj richin ninjech pa quik'a' ri kavinak ri ec'o pa tinamit Damasco. Y xibe c'a chiquichapic ri vinek ri yetzekelben ri Jesucristo, richin e ximon yenq'uen-pe vave' pa Jerusalem,\f + \fr 22:5 \ft Hch. 9:2.\f* y c'ari' yenya' c'a pa pokonal. \s1 Ri Pablo nutzijoj c'a achique rubanic tok rija' xunimaj \p \v 6 Pero pa jun nic'aj-k'ij tok kachapon-el bey y xa juba' chic nrajo' chi man yojapon ri pa tinamit Damasco,\f + \fr 22:6 \ft Hch. 26:12.\f* c'o c'a jun nimalej sakil petenek chila' chicaj ri xka' pa nuvi'.\f + \fr 22:6 \ft Hch. 9:3.\f* \v 7 Y romari' yin xitzak pan ulef. Y jac'ari' tok xinvac'axaj chi c'o Jun ri nich'on chuve, y nubij c'a: Saulo, Saulo, ¿achique c'a roma tok achapon ch'a'oj chuvij yin?\f + \fr 22:7 \ft Hch. 9:4.\f* xcha'. \v 8 Y yin xinc'utuj c'a: ¿At achique c'a rat? xicha'. Y xubij c'a chuve: Ja yin ri Jesús aj-Nazaret ri achok chij achapon rubanic ch'a'oj,\f + \fr 22:8 \ft Hch. 9:5.\f* xcha' chuve. \v 9 Y ri e benek viq'uin xquixibij-qui',\f + \fr 22:9 \ft Dn. 10:7.\f* roma xquitz'et ri sakil, pero man xcac'axaj ta ri xubij ri Jun ri xch'on\f + \fr 22:9 \ft Hch. 9:7.\f* viq'uin. \v 10 Y yin xinbij c'a: Ajaf, ¿achique c'a ri ruc'amon chi ninben ta? xicha'. Y ri Ajaf xubij chuve: Cayacatej c'a el, y cabiyin pa Damasco, y chiri' xtibix c'a chave ri ruc'amon chi naben, xinuche'ex. \v 11 Pero can c'a ja na ri vachibil ri xeyuken-el vichin chinuk'a' richin xojbe c'a pa Damasco, roma ri ruchuk'a' ri sakil ri xintz'et, can xirumoyirisaj can. \p \v 12 Y ri chiri' pa Damasco c'o c'a jun achin rubini'an Ananías,\f + \fr 22:12 \ft Hch. 9:17.\f* jun achin ri can nuben-vi ri nubij chupan ri ley richin ri Moisés. Y conojel kavinak israelitas ri ec'o chiri', jebel c'a yech'on chirij\f + \fr 22:12 \ft Hch. 10:22; 1 Ti. 3:7.\f* ri Ananías ri'. \v 13 Y rija' xapon c'a viq'uin, y xberubij chuve: Vach'alal Saulo, catzu'un chic c'a, xcha'. Y yin can jari' xitiquir xitzu'un,\f + \fr 22:13 \ft Hch. 9:17, 18.\f* y xintz'et c'a ruvech ri Ananías. \v 14 Y rija' xubij c'a chuka' chuve: Ri Dios ri quichin ri kati't-kamama'\f + \fr 22:14 \ft Hch. 3:13; 5:30.\f* xarucha'\f + \fr 22:14 \ft Ro. 1:1; Ga. 1:1.\f* richin navetamaj ri rurayibel rija' y richin chuka' xatz'et ri Ajaf Jesucristo\f + \fr 22:14 \ft Hch. 26:16; 1 Co. 9:1.\f* ri can choj,\f + \fr 22:14 \ft Hch. 3:14; 7:52.\f* y xavac'axaj ri ruch'abel.\f + \fr 22:14 \ft 1 Jn. 1:1.\f* \v 15 Y jac'a rat ri xcak'alajirisan\f + \fr 22:15 \ft Hch. 23:11.\f* chique ri vinek ri xatz'et\f + \fr 22:15 \ft Hch. 26:16.\f* y xavac'axaj.\f + \fr 22:15 \ft Hch. 4:20.\f* \v 16 ¿Pero utz cami abanon chi quela' atc'o-ka y ri tiempo junanin benek? Cabiyin c'a richin naben bautizar avi',\f + \fr 22:16 \ft Hch. 9:18.\f* y tanimaj rubi' ri Ajaf Jesús,\f + \fr 22:16 \ft Ro. 10:13.\f* richin nicuyutej ri amac,\f + \fr 22:16 \ft Hch. 2:38.\f* xcha' chuve. \s1 Ri Pablo nutzijoj c'a ri rubanic tok rija' xuchop samaj chiquicojol ri man e israelitas ta \p \v 17 Y tok xitzolin-pe y xinoka' vave' pa Jerusalem,\f + \fr 22:17 \ft Hch. 9:26.\f* xibe c'a pa rachoch ri Dios chubanic orar. Y ja tok yinajin chire ri oración, xinben c'a jun achi'el achic',\f + \fr 22:17 \ft Hch. 10:10; 11:5; 2 Co. 12:1-4.\f* \v 18 roma ri Kajaf Jesucristo xuc'ut-ri' chinuvech, y xubij c'a chuve: Junanin catel-el vave' pa Jerusalem, roma ri vinek ri ec'o vave' man xtiquinimaj ta ri xtak'alajirisaj chuvij yin,\f + \fr 22:18 \ft Mt. 10:14.\f* xcha' chuve. \v 19 Romari' yin xinbij c'a chire: Ajaf, rije' quetaman c'a chi ja yin ri xinapon ri pa tak jay ri can richin nitzijox ri ruch'abel ri Dios, chiquichapic ri e nimayon avichin, xenc'uaj pa cárcel\f + \fr 22:19 \ft Hch. 8:3.\f* y xench'ey.\f + \fr 22:19 \ft Mt. 10:17; 1 Co. 15:9; Fil. 3:6; 1 Ti. 1:13.\f* \v 20 Y tok xcamisex ri Esteban ri xk'alajirisan ri abi', can xka-vi chinuvech\f + \fr 22:20 \ft Lc. 11:48; Hch. 8:1.\f* ri xban chire, can inc'o chuka' apo quiq'uin ri camisanela', nuchajin ri quitziak\f + \fr 22:20 \ft Hch. 7:58.\f* ri e quich'ililon can chiquij, xicha'. \v 21 Pero ri Ajaf Jesucristo xubij chuve: Cabiyin c'a, roma can yatintek c'a el pa tak tinamit ri nej ec'o, richin ne'atzijoj ri nuch'abel chique ri vinek ri xa man e israelitas ta,\f + \fr 22:21 \ft Hch. 18:6; 26:17; Ro. 11:13; 15:16; Ga. 1:16; 2:7, 8; Ef. 3:7, 8; 1 Ti. 2:7; 2 Ti. 1:11.\f* xcha' chuve, xubij ri Pablo chique ri ruvinak israelitas. \s1 Tok ri Pablo c'o chic c'a pa ruk'a' ri achin achi'el Coronel \p \v 22 Y ri vinek ri' man chic c'a xcajo' ta xcac'axaj ri Pablo. Xa xquichop c'a niquibila' riq'uin janíla cuchuk'a': ¡Ticamisex\f + \fr 22:22 \ft Hch. 21:36.\f* la jun achin la', roma xa man ruc'amon ta chic chi q'ues!\f + \fr 22:22 \ft Hch. 25:24.\f* yecha'. \p \v 23 Y roma c'a ri vinek can riq'uin janíla cuchuk'a' yech'on y niquic'akala' chuka' ri quitziak ri yequich'ilila-el chiquij, y xbequimok'ela-pe ulef richin xquiq'uek chicaj roma coyoval, \v 24 romari' ri achin achi'el Coronel xubij c'a chi tuc'uex-apo ri Pablo chupan ri jay acuchi ec'o-vi ri soldados,\f + \fr 22:24 \ft Hch. 21:34.\f* y tich'ay, richin queri' tuk'alajirisaj achique roma tok ri vinek janíla pa quichi' niquiben chirij. \v 25 Y jac'a tok ximon chic ri Pablo richin nich'ay, ri Pablo xubij chire ri Capitán: Yin in jun achin romano. ¿Ruc'amon cami chi yinich'ey, tok xa man jani tik'at tzij pa nuvi'?\f + \fr 22:25 \ft Hch. 16:37.\f* xcha'. \p \v 26 Ri Capitán tok xrac'axaj queri', xberubij c'a chire ri achin achi'el jun Coronel: ¿Achique nach'ob chi naben vacami? Roma ri Pablo jun achin romano, xcha' chire. \p \v 27 Y tok ri achin achi'el Coronel xrac'axaj ri', xbe c'a riq'uin ri Pablo, y xberuc'utuj chire: ¿Kitzij c'a chi rat at jun achin romano? xcha' chire. \p Y ri Pablo xubij chi ja'. \p \v 28 Y ri achin achi'el Coronel xubij c'a: Yin janíla q'uiy mero xinya' richin queri' xinoc jun achin romano, xcha'. \p Y ri Pablo xubij: Yin man que ta ri', yin can xinvalaxibej-pe chi in jun achin romano, xcha' ri Pablo. \p \v 29 Y riq'uin xquinabej chi ri Pablo jun achin romano, ri achi'a' ri ec'o chic apo richin niquich'ey, xejel-el chiquij. Y ri achin achi'el Coronel ruxibin chuka' ri',\f + \fr 22:29 \ft Hch. 16:38.\f* roma xuxim ri Pablo. \s1 Tok ri Pablo xuc'uex chiquivech ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij \p \v 30 Y pa ruca'n k'ij, roma ri achin achi'el Coronel nrajo' nretamaj achique mac rubanon ri Pablo chiquivech ri israelitas, romari' rija' xutek coyoxic ri principal-i' tak sacerdotes y ri e cachibil ri can pa comon yek'aton tzij.\f + \fr 22:30 \ft Mt. 10:17; Lc. 21:12.\f* Y c'ari' xberelesaj-pe ri Pablo, y xberupaba' chiquivech. \c 23 \p \v 1 Y ri Pablo xerutzu' c'a ri achi'a' ri can pa comon vi yek'aton tzij, y xubij chique: Achi'a' ri ix nuvinak yin, can man jun c'a achique ta nuna' ri vánima, roma ri nuc'aslen chuvech ri Dios can choj c'a rubanon-pe,\f + \fr 23:1 \ft Hch. 24:16; 2 Co. 1:12; 2 Ti. 1:3.\f* xcha'. \p \v 2 Romari' ri Ananías ri nimalej sacerdote\f + \fr 23:2 \ft Hch. 24:1.\f* xubij c'a chique ri ec'o-apo chunakaj ri Pablo, chi tiquiya' jun k'a' chiruchi'.\f + \fr 23:2 \ft 1 R. 22:24.\f* \v 3 Pero ri Pablo chanin xubij-apo chire ri Ananías: ¡Ri xtibanon c'a quere' chave rat ja ri Dios! ¡Rat jun achin ri xa ca'i' rupalej! Roma can at tz'uyul c'a pe chiri' richin nak'et tzij pa nuvi',\f + \fr 23:3 \ft Dt. 25:1.\f* y chuka' nac'ovisaj pa nuvi' ronojel ri ley richin ri Moisés nabij, ¿pero achique c'a roma tok rat naben chi quich'ay, y ri ley\f + \fr 23:3 \ft Jn. 7:51.\f* richin ri Moisés man que ta ri' ri nubij? xcha' ri Pablo. \p \v 4 Y ri vinek quimolon-qui' chiri' xquibij c'a chire ri Pablo: ¿Achique roma tok itzel yach'on-apo chire la nimalej ru-sacerdote\f + \fr 23:4 \ft Jn. 18:22.\f* ri Dios? xecha' chire. \p \v 5 Y ri Pablo xubij: Nuvinak\f + \fr 23:5 \ft Hch. 24:17.\f* israelitas, yin man vetaman ta ri' vi ja rija' ri nimalej sacerdote, roma vi ta vetaman man ta xinbij\f + \fr 23:5 \ft Jud. 8\f* ri c'ari' ninbij-ka, roma chupan ri ruch'abel ri Dios nubij c'a: Man itzel cach'on chirij jun k'atoy-tzij richin ri atinamit,\f + \fr 23:5 \ft Ex. 22:28.\f* nicha', xcha' ri Pablo. \p \v 6 Y ri Pablo xoka' chuc'u'x chi chiquicojol ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij, ec'o c'a achi'a' saduceos y ec'o c'a chuka' fariseos. Romari' rija' riq'uin ruchuk'a' xch'on-apo y xubij: Nuvinak israelitas, yin in fariseo,\f + \fr 23:6 \ft Fil. 3:5.\f* y can que chuka' ri' ri nata'. Y vacami rix nik'et tzij pa nuvi', roma yin can cukul nuc'u'x chi ri caminaki' can xquec'astej-vi,\f + \fr 23:6 \ft Hch. 28:20.\f* xcha' ri Pablo. \p \v 7 Y tok ri achi'a' fariseos y saduceos xcac'axaj ri xubij-ka ri Pablo, xquichop c'a niquich'ojila' chiquivech, y pa ca'i' xel-vi ri molojri'il ri'. \v 8 Roma ri saduceos man niquinimaj ta chi ri caminaki' xquec'astej,\f + \fr 23:8 \ft Mt. 22:23; Mr. 12:18; Lc. 20:27.\f* ni man niquinimaj ta chuka' chi ec'o ángeles y espíritus, pero ri achi'a' e fariseos can niquinimaj-vi ri'. \v 9 Y janíla c'a pa quichi' niquiben. Y ri etamanela' chirij ri ley ri ec'o quiq'uin ri achi'a' fariseos xeyacatej c'a y xquibij: Re jun achin re' man jun itzel rubanon.\f + \fr 23:9 \ft Pr. 16:7; Lc. 23:4.\f* Y riq'uin juba' jun espíritu o jun ángel takon-pe roma ri Dios, ri biyon chire ri ch'abel ri yeruk'alajirisaj chikavech. Y vi queri', man c'a ruc'amon ta chi yojel ch'ojinela' chirij ri Dios,\f + \fr 23:9 \ft Hch. 5:39; 9:4, 5; 11:17; 22:7.\f* xecha'. \p \v 10 Y pa ca'i' c'a xel-vi ri jun molojri'il ri'. Janíla c'a ri niquibila' chiquivech. Can xquichop c'a qui' riq'uin ch'abel. Romari' ri achin achi'el jun Coronel xeroyoj c'a ri soldados richin xbequelesaj-pe ri Pablo y tiquic'uaj-el c'a ri pa jay acuchi ec'o-vi ri soldados, roma xuch'ob chi ri vinek ri' niquivech' ri Pablo. \p \v 11 Y ri jun chic c'a ak'a' ri', ri Ajaf Jesucristo xuc'ut-ri' chuvech\f + \fr 23:11 \ft Hch. 27:23.\f* ri Pablo, y xubij chire: Man c'a taxibij-avi',\f + \fr 23:11 \ft Hch. 18:9.\f* xa tacukuba' ac'u'x,\f + \fr 23:11 \ft Sal. 46:1; 109:31; Is. 41:10; 43:2; Jer. 15:19-21; Hch. 2:25.\f* roma can achi'el ri nuk'alajirisaxic xaben vave' pa Jerusalem, can nic'atzin c'a chi queri' ne'abana' pa Roma, xcha' chire. \s1 Ec'o achi'a' ri xe'ajovan xquicamisaj ta ri Pablo \p \v 12 Y pa ruca'n k'ij chire ri tich'on ri Ajaf Jesucristo riq'uin ri Pablo, ec'o c'a chique ri israelitas pan evel (pan eval) xquich'obola' achique ri xtiquiben chire ri Pablo. Y can xquibij chi man xqueva' ta ni man xque'uc'ya' ta, vi man xquetiquir ta xtiquicamisaj.\f + \fr 23:12 \ft Hch. 25:3.\f* Y xquibij chuka' chi can ja ta c'a ri Dios ri xtiyo'on ruc'ayeval pa quivi',\f + \fr 23:12 \ft Mt. 26:74.\f* vi xtiquik'ej ri quitzij.\f + \fr 23:12 \ft 1 S. 3:17; 20:12, 13; 1 R. 19:2; Is. 8:9, 10.\f* \v 13 Y ri xebin chi pan evel (pan eval) niquiben queri', ec'o la'ek cavinek achi'a' israelitas. \v 14 Ri achi'a' ri' xe'apon quiq'uin ri principal-i' tak sacerdotes y ri rijita'k achi'a' ri c'o quik'ij, y xbequibij chique: Roj kach'obon chic c'a chi nikacamisaj ri Pablo, y can kabin chic chi man xkojva-xkojuc'ya' ta c'a jampe' xkojtiquir chirij, y vi xtikak'ej ri katzij, ja ta c'a ri Dios xtiyo'on-pe ruc'ayeval pa kavi'. \v 15 Y vacami nikajo' c'a chi rix y ri ch'aka' chic ri pa comon yixk'aton tzij ne'ibij ta chire ri achin achi'el jun Coronel, chi rix nivajo' chi nuc'uex-apo ri Pablo chivech ri chua'k roma c'o más nivajo' nic'utuj chire. Y roj xtikak'elebej ri pa bey, y xtikacamisaj ri Pablo, xecha'. \p \v 16 Pero ronojel re' xac'axex roma jun ala' ral ri rana' ri Pablo. Romari' ri ala' ri' xbe y xoc-apo chupan ri jay acuchi ec'o-vi ri soldados, roma chiri' c'o-vi ri Pablo, y xberubij chire ri Pablo ronojel ri rac'axan-el.\f + \fr 23:16 \ft Job 5:13; Pr. 21:30.\f* \v 17 Y tok ri Pablo xrac'axaj ri', xroyoj c'a jun Capitán, y xubij chire: Tac'uaj juba' re ala' re' c'a chuvech ri achin achi'el jun Coronel, roma c'o jun nrajo' nubij chire, xcha' chire. \p \v 18 Ri Capitán xuc'uaj na vi el ri ala' c'a chuvech ri achin achi'el jun Coronel, y xberubij chire: Ri Pablo ri c'o pa cárcel xiroyoj, y xuc'utuj utzil chuve richin tinc'ama-pe re ala' re' chavech, roma c'o nrajo' nubij chave, xcha'. \p \v 19 Y ri achin achi'el jun Coronel xuc'uaj c'a el, xuyukej-el juc'an chic, y c'ari' xuc'utuj chire: ¿Achique c'a ri navajo' nabij chuve? xcha' chire. \p \v 20 Y ri ala' xubij c'a chire: Juley chique ri nuvinak israelitas\f + \fr 23:20 \ft Hch. 20:3.\f* xquiya' c'a chiquivech chi xtoquic'utuj utzil\f + \fr 23:20 \ft Hch. 25:3.\f* chave, chi chua'k tac'uaj ri Pablo chiquivech ri achi'a' ri pa comon yek'aton tzij, roma xtoquibij chave chi c'o más ri nicajo' niquic'utuj chire ri Pablo. \v 21 Pero rat man tanimaj ri', roma ec'o e más e cavinek achi'a' ri xquek'eleben\f + \fr 23:21 \ft Sal. 10:9.\f* richin ri Pablo ri pa bey, y ri achi'a' ri' can quibin c'a chi man xqueva-xque'uc'ya' ta, c'a jampe' xquetiquir xtiquicamisaj,\f + \fr 23:21 \ft Sal. 37:12, 32; Pr. 1:16; 4:16; Is. 59:7.\f* y chi ja ta ri Dios ri xtiyo'on ruc'ayeval pa quivi', vi xtiquik'ej quitzij.\f + \fr 23:21 \ft Hch. 23:12.\f* Y vacami xaxe chic c'a coyoben ri achique xtabij-el rat, xcha' ri ala'. \p \v 22 Y ri achin achi'el jun Coronel xubij chire ri ala' chi titzolin, y man tutzijoj chi xberubij yan can chire rija'. \s1 Tok ri Pablo xuc'uex pa Cesarea chuvech ri k'atoy-tzij rubini'an Félix \p \v 23 Y can jac'ari' tok rija' xeroyoj e ca'i' Capitanes, y xubij chique chi a las nueve chupan ri ak'a' ri', nrajo' c'a chi quichojmirisan chic qui' e setenta soldados ri yebe chirij quiej y caji' ciento soldados ri yebe chicaken. Nic'aj c'a chique rije' ri que'uc'uan chuka' el lanzas. Richin yebe c'a pa Cesarea.\f + \fr 23:23 \ft Hch. 8:40.\f* \v 24 Y chuka' tibana' cutzil jun ca'i' ruquiej ri Pablo, richin yeruch'ocolbej, roma yin ninvajo' chi rix nic'uaj-el ri Pablo c'a chuvech ri k'atoy-tzij\f + \fr 23:24 \ft Mt. 27:2; Hch. 23:26, 33, 34.\f* rubini'an Félix. Y ninvajo' c'a chi man jun tuc'ulvachij-el pa bey. \p \v 25 Y xutz'ibaj c'a el jun vuj richin niquijech pa ruk'a' ri k'atoy-tzij, y chupan ri vuj ri' rubin c'a el: \v 26 Yin Claudio Lisias nintek c'a el rutzil-avech\f + \fr 23:26 \ft Hch. 15:23.\f* rat nimalej kak'atoy-tzij Félix. \v 27 Jac'a ri jun achin ri uc'uan-apo chavech, chapon c'a coma ri israelitas y jubama xquicamisaj. Y ja yin y ri soldados\f + \fr 23:27 \ft Hch. 23:10.\f* ri xojapon chucolic pa quik'a'\f + \fr 23:27 \ft Hch. 24:7.\f* ri vinek, roma xinnabej chi rija' jun achin romano.\f + \fr 23:27 \ft Hch. 22:25-29.\f* \v 28 Chanin c'a xinc'uaj chiquivech ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij chiquicojol ri israelitas, roma xinvajo' xinvetamaj achique mac ri e rubanalon\f + \fr 23:28 \ft Hch. 22:30.\f* y romari' niquisujuj. \v 29 Y xintz'et c'a chi niquisujuj\f + \fr 23:29 \ft Mr. 15:3.\f* roma man nuben ta ri nubij ri qui-ley\f + \fr 23:29 \ft Hch. 18:15; 24:5, 6.\f* rije'. Pero man roma ta ri' ruc'amon ta chi nitz'apex pa cárcel o nicamisex ta.\f + \fr 23:29 \ft Sal. 27:12; Hch. 25:25; 26:31.\f* \v 30 Y vacami xintek-el re achin re' aviq'uin, roma xobix chuve chi ri vinek israelitas quik'eleben re achin re', richin niquicamisaj. Y xinbij chuka' chique ri vinek ri e chapayon ch'a'oj chirij ri Pablo, chi quebe c'a aviq'uin rat\f + \fr 23:30 \ft Hch. 24:8.\f* richin nequibij achique ri e rubanalon. Ri nurayibel yin chi utz ta avech. Queri' c'a nubij ri vuj ri'. \p \v 31 Y ri soldados can xquiben-vi c'a ri xbix chique. Xquic'uaj-el ri Pablo c'a pa jun tinamit rubini'an Antípatris ri ak'a' ri'. \v 32 Pa ruca'n k'ij xquichop chic el bey. Y xaxe ri setenta soldados ri e benek chirij quiej, xaxe chic ri' ri xebe riq'uin ri Pablo, y ri caji' ciento soldados xetzolix can. \v 33 Y tok xe'apon pa Cesarea\f + \fr 23:33 \ft Hch. 8:40.\f* ri e uc'uayon-el richin ri Pablo, xbequijacha' c'a ri vuj pa ruk'a' ri Félix ri k'atoy-tzij, y xquijech chuka' apo ri Pablo chire. \v 34 Y tok rutz'eton chic c'a ri nubij ri vuj, ri k'atoy-tzij ri' xuc'utuj c'a chire ri Pablo chi achique ruvach'ulef petenek-vi. Tok rac'axan chic c'a can chi pa Cilicia\f + \fr 23:34 \ft Hch. 6:9; 21:39.\f* petenek-vi, \v 35 xubij c'a chire: Tok xque'oka' ri e sujunela'\f + \fr 23:35 \ft Hch. 24:1.\f* chavij, xtinvac'axaj c'a chuka' ri ch'abel ri xque'abij richin nato-avi',\f + \fr 23:35 \ft Hch. 25:16.\f* xcha' ri k'atoy-tzij. \p Y xubij c'a chuka' ri k'atoy-tzij ri' chi tuc'uex ri Pablo c'a ri pa palacio\f + \fr 23:35 \ft Mt. 27:27.\f* richin ri Herodes, y tichajix coma soldados. \c 24 \s1 Ri Pablo y ri e yacayon-el ch'a'oj chirij e pa'el c'a apo chuvech ri Félix ri k'atoy-tzij \p \v 1 Y vo'o' yan c'a k'ij c'o ri Pablo ri chiri' pa Cesarea, tok xapon-ka ri Ananías ri nimalej sacerdote e rachibilan-el ch'aka' chique ri rijita'k tak achi'a' ri c'o quik'ij y jun chuka' licenciado rubini'an Tértulo. Y xe'apon c'a chuvech ri Félix ri k'atoy-tzij, richin xbequisujuj ri Pablo.\f + \fr 24:1 \ft Hch. 23:2, 30, 35; 25:2.\f* \v 2 Y tok xoyox ri Pablo chuvech ri k'atoy-tzij, jac'ari' tok ri Tértulo xuchop-apo ri sujunic chirij ri Pablo. Ri Tértulo que c'a re' ri xerubila-apo chire ri Félix: Nimalej k'atoy-tzij, roj janíla nikamatioxij chave, roma re pa katinamit quicoten ojc'o, y manek oyoval, roma c'o ana'oj, y riq'uin ri' oj ac'uan-vi.\f + \fr 24:2 \ft Sal. 12:2; 55:21; Jud. 16.\f* \v 3 Nikamatioxij c'a chave rat nimalej achin, ri utzil ri abanon chike jantape' y xabachique lugar. \v 4 Y man nikajo' ta c'a nikelesaj janíla tiempo chave, pero xaxe c'a roma ketaman chi rat can janíla jebel ana'oj, romari' nikajo' c'a chi navac'axaj ta juba' ri ca'i-oxi' ch'abel ri nikajo' nikabij. \v 5 Roma re jun achin re', can ketaman chi jun itzel achin.\f + \fr 24:5 \ft 1 P. 2:12, 19.\f* Ja rija' ri nibanon chi ri israelitas yeyacatej pa ronojel lugar.\f + \fr 24:5 \ft Hch. 17:6; 21:28.\f* Ja rija' ri principal chiquicojol ri juley vinek ri yenatan rubi' ri Jesús aj-Nazaret. \v 6 Y ja chuka' rija' ri xajovan ta xuben can itzel ri pa rachoch ri Dios\f + \fr 24:6 \ft Hch. 21:28.\f* ri c'o pa Jerusalem. Romari' roj xkachop richin xkak'et ta tzij pa ruvi' achi'el nubij ri ka-ley.\f + \fr 24:6 \ft Jn. 18:31.\f* \v 7 Pero ri achi'el jun Coronel rubini'an Lisias xoc chikacojol, y xberutz'oko-pe pa kak'a'.\f + \fr 24:7 \ft Hch. 21:33; 23:27.\f* \v 8 Y xubij c'a chi ri yebin chi ri Pablo c'o rumac, quepe c'a chavech rat. Y jac'a tok xtac'utuj ri rumac e rubanalon, xtavetamaj c'a chi can kitzij ri yojajin chubixic chave chirij ri Pablo, xcha' ri Tértulo. \p \v 9 Y ri vinek ri e rachibilan-el ri Tértulo, can niquibij c'a chi kitzij ri xubij. \v 10 Y ri Félix ri k'atoy-tzij xuben c'a pe retal riq'uin ri ruk'a' chire ri Pablo richin tich'on. Y rija' xch'on c'a apo, y xubij c'a: Vetaman c'a chi rat c'o yan pe juna' ri ak'aton tzij pa ruvi' re ruvach'ulef re'. Romari' man xtinpokonaj ta xquich'on-apo, richin nink'alajirisaj chi man jun ch'a'oj ri nubanon ta. \v 11 Y rat yatiquir c'a navetamaj vi kitzij ri niquibij chuvij o xa man kitzij ta. Roma yin xa c'ari' cablajuj k'ij re xinoka' chic el jun bey re pa Jerusalem,\f + \fr 24:11 \ft Hch. 21:26.\f* y xipe chuya'ic ruk'ij ri Dios. \v 12 Y tok xinquil xa can ni ta oyoval riq'uin jun chic vinek riq'uin ch'abel ri yinajin ta chubanic, can man jun. Ni man e nuyacon ta chuka' el vinek richin niquiben oyoval, ri chiri' pa rachoch ri Dios\f + \fr 24:12 \ft Hch. 25:8.\f* y ni ta ri pa tak jay ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios. Y chuka' ni ta ri pa tak bey richin ri tinamit xinquil ta chi c'o ta ri yinajin chubanic. \v 13 Y ri vinek ri yebin chi ja numac ri' ri e nubanalon, man c'a xquetiquir ta xtiquibij chi can kitzij, vi ta can nic'utux chique chi tiquik'alajirisaj. \v 14 Pero ri can nink'alajirisaj-apo chave chi can kitzij vi, chi yin can vojkan-vi ri Jesús ri Bey, ri niquibij rije' chi man utz ta. Roma xa can riq'uin ri vojkan ri Jesús, yin can ninsamajij-vi ri Dios ri quichin ri kati't-kamama' roj israelitas.\f + \fr 24:14 \ft 2 Ti. 1:3.\f* Can ninnimaj-vi ronojel ri tz'ibatel can chupan ri ley richin ri Moisés, y chupan chuka' ri e quitz'iban can ri achi'a' ri xek'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can.\f + \fr 24:14 \ft Sal. 119:46; Hch. 26:22.\f* \v 15 Y yin can cukul c'a nuc'u'x riq'uin ri Dios chi ri caminaki' c'o na jun k'ij tok xquec'astej.\f + \fr 24:15 \ft Dn. 12:2; Mt. 22:31; Hch. 23:6.\f* Can xquec'astej c'a pe ri e choj y ri man e choj ta. Y ri nuvinak can que chuka' ri' ri coyoben chi nibanatej. \v 16 Y romari' yin can nintej c'a nuk'ij chi man ninben ta ri itzel chuvech ri Dios y chiquivech chuka' ri vinek. Y queri' ri vánima can utz vi c'a nuna'.\f + \fr 24:16 \ft Hch. 23:1.\f* \p \v 17 Y c'o yan chic c'a juna' ri man in c'ojevinek ta vave'. Y re xipe, nuc'amon c'a pe sipanic ri molon-pe richin nonjacha' chique ri nuvinak ri c'o nic'atzin chique, y chuka' nuc'amon-pe ri nu-ofrenda yin richin pa rachoch ri Dios. \v 18 Jari' yinajin chubanic ri chiri' pa rachoch ri Dios, tok ri nuvinak israelitas ri e petenek c'a quela' pa ruvach'ulef Asia xinquitz'et. Yin nuch'ajch'ojirisan chic c'a vi',\f + \fr 24:18 \ft Hch. 21:26.\f* achi'el nubij ri ley richin ri Moisés, man in benek ta c'a quiq'uin vinek, ni man jun chuka' oyoval ninben. Xa ja ri ca'i-oxi' israelitas ri' ri xetiquiriban ronojel. \v 19 Y rije' can ruc'amon chi ec'o ta pe vave' chavech re vacami y niquibij ta apo chave vi c'o ri nicajo' niquik'alajirisaj chuvij, vi c'o jun mac ri nubanon\f + \fr 24:19 \ft Hch. 23:30.\f* chiquivech. \v 20 Y roma c'a ri xa man ec'o ta pe, jac'a re ec'o-pe vave' quebin-pe ri achique numac xquil tok yin xinuc'uex chiquivech ri achi'a' ri can pa comon yek'aton tzij.\f + \fr 24:20 \ft Hch. 22:30.\f* \v 21 O xaxe vi rije' niquich'ob chi mac ri xinben tok xich'on riq'uin uchuk'a' ri chiri' chiquicojol y xinbij: Nik'et tzij pa nuvi' vacami roma yin ninnimaj chi ri caminaki' can xquec'astej-vi.\f + \fr 24:21 \ft Hch. 23:6; 26:6, 8; 28:20.\f* Que c'a ri' ri xubij ri Pablo. \p \v 22 Ri Félix ri k'atoy-tzij can retaman-vi c'a achique quibanic ri ye'ojkan ri Jesucristo, ri kitzij Bey. Man riq'uin vi ri', xupaba' ri ch'ojinic ri' tok rac'axan chic ka ri xubij ri Pablo, y xubij c'a chique conojel: C'a xtipe na c'a ri Lisias ri achin achi'el jun Coronel, c'a k'ij c'a ri' xtinvetamaj más chirij re jun ch'a'oj re ichapon. \p \v 23 Y ri Félix xubij c'a chire ri Capitán chi can tuchajij jebel ri Pablo, pero chuka' man can xe titz'ape', xa tuya' juba' k'ij chire chi nel juba'. Y man queruk'et ri ye'apon riq'uin richin c'o utzil ri niquiben chire o nequitz'eta' can.\f + \fr 24:23 \ft Hch. 27:3; 28:16.\f* \p \v 24 Y tok ic'ovinek chic c'a ca'i-oxi' k'ij, xpe c'a ri Félix ri k'atoy-tzij rachibilan ri Drusila ri rixjayil, jun ixok israelita. Xutek c'a royoxic ri Pablo, roma rija' nrajo' c'a nretamaj achique rubanic ri' ri nacukuba' ac'u'x riq'uin ri Jesucristo. \v 25 Y ri Pablo xapon quiq'uin, y xuchop c'a rubixic chique chirij ri achique rubanic jun c'aslen choj, ri achique rubanic richin nak'il-avi' richin man naben ta ri mac, y chi ri pa ruq'uisibel, ri Dios xtuk'et tzij pa quivi' ri vinek. Y ri Félix janíla xuxibij-ri' riq'uin ri xrac'axaj, y xubij chire ri Pablo: Vacami c'a cabiyin. Y tok xtijame' chic c'a juba' nuvech, xcatinvoyoj chic c'a jun bey,\f + \fr 24:25 \ft Hch. 17:32.\f* xcha' ri Félix. \p \v 26 Y ri k'atoy-tzij ri' q'uiy bey c'a nroyoj ri Pablo richin nich'on riq'uin, roma xroyobej chi ri Pablo xusuj ta mero chire\f + \fr 24:26 \ft Ex. 23:8; Dt. 16:19; 1 S. 8:3; 12:3; 2 Cr. 19:7; Job 15:34; Sal. 26:10; Pr. 17:8, 23; 29:4.\f* richin nucol-el. Pero man jun xusuj chire. \v 27 Y ca'i' c'a juna' xk'ax, y ri Pablo c'a c'o na c'a chiri' pa cárcel. Y ri Félix ri k'atoy-tzij xjal-el y xpe ri Porcio Festo pa ruq'uexel. Y ri Félix xaxe richin utz nitz'et\f + \fr 24:27 \ft Ex. 23:2; Pr. 29:25; Hch. 12:3; 25:9.\f* coma ri vinek israelitas, can c'a xuya' na can pa cárcel ri Pablo. \c 25 \s1 Tok ri Pablo c'o c'a apo chuvech ri Festo \p \v 1 Y ri Festo xoka' c'a pa Cesarea richin noruc'ulu' can ri rusamaj, roma ja rija' ri noc can k'atoy-tzij. Y pa rox k'ij c'a chire ri tuq'uen can ri rusamaj, rija' xbe c'a el pa tinamit Jerusalem. \v 2 Tok c'o chic c'a ri chiri' pa Jerusalem, ri principal-i' tak sacerdotes y ri vinek israelitas ri más nim quik'ij, xe'apon c'a riq'uin, y xbequisujuj ri Pablo,\f + \fr 25:2 \ft Hch. 24:1.\f* y c'o c'a jun ri can janíla xquic'utuj utzil chire chi tubana'. \v 3 Rije' xquic'utuj c'a jun nimalej utzil chire ri Festo chi tutaka' ruc'amic ri Pablo, roma xa can quinojin chic ajc'a jebel chi tok xtic'an-pe pa Jerusalem, niquik'elebej ri pa bey, y niquicamisaj.\f + \fr 25:3 \ft Hch. 23:12.\f* \v 4 Pero ri Festo xa xubij c'a chique: Ri Pablo tz'apel pa cárcel chila' pa Cesarea, y yin xa yitzolin yan c'a ka jun bey chic chila'. \v 5 Más ta utz ye'icha-el ri más c'o quik'ij chi'icojol, y yenvachibilaj-el ri yojbe-ka c'a pa Cesarea, richin queri' c'a chila' niquibij-vi chuve ri rumac rubanon ri achin ri', xcha' ri Festo chique. \p \v 6 Y rija' xaxe la'ek jun vakxaki' o lajuj k'ij ri xc'oje-el ri pa Jerusalem, y xxule-ka pa Cesarea. Y pa ruca'n k'ij, rija' xbetz'uye' c'a pe ri pa k'atbel-tzij, y xutek c'a ruc'amic ri Pablo. \v 7 Y tok ri Pablo xoc-apo, ri vinek israelitas ri e petenek pa Jerusalem xquisurij\f + \fr 25:7 \ft Est. 3:8; Sal. 27:12; 35:1; Mr. 15:3.\f* rij (xquisutij rij), y niquisujuj c'a apo riq'uin q'uiy y nima'k tak mac. Pero man xetiquir ta xquiya' pa sakil vi can kitzij chi e rubanalon ri mac ri', tok xc'utux chique. \v 8 Romari' ri Pablo, richin nuto-ri', xch'on c'a apo, y xubij: Yin man jun c'a numac nubanon chuvech ri ley kichin roj israelitas, ni man jun chuka' itzel nubanon ta ri pa rachoch ri Dios\f + \fr 25:8 \ft Hch. 21:28.\f* ri c'o pa Jerusalem, y ni man jun c'a chuka' nubanon chuvech ri ley ri yo'on roma ri César, xcha' ri Pablo. \p \v 9 Y roma ri Festo nrajo' chi utz nitz'et\f + \fr 25:9 \ft 2 Cr. 19:6; Pr. 29:25; Hch. 12:3; 24:27.\f* coma ri israelitas, xuc'utuj c'a chire ri Pablo: ¿Navajo' c'a chi c'a pa Jerusalem yojbe-vi, chuchojmirisaxic ri ch'a'oj najin chavij? xcha' ri Festo. \p \v 10 Pero ri Pablo xubij chire: Yin in jun vinek romano, y romari' can ja ri ruk'atbel-tzij ri César ri c'o chi nik'aton tzij pa nuvi', achi'el re acuchi inc'o-vi re vacami chavech rat. Y chuka' rat jebel avetaman chi yin man jun itzel ri nubanon ta chique ri nuvinak israelitas. \v 11 Y vi c'o ta c'a mac ri nubanon y can c'o chi yicamisex, man c'a chuka' ninbij ta chi man quicamisex.\f + \fr 25:11 \ft Hch. 18:14.\f* Pero vi xa man jun chique ri niquibij chuvij nubanon, man jun c'a c'o ruk'a' chuve richin yirujech ta el chique ri yebin chi c'o numac. Roma c'a ri' ninvajo' chi can ja ri César\f + \fr 25:11 \ft Hch. 26:32.\f* ri tik'aton tzij pa nuvi', xcha' ri Pablo chire ri Festo ri k'atoy-tzij pa Cesarea. \p \v 12 Ri Festo xtzijon c'a quiq'uin ri k'atoy tak tzij ri yeto'on-apo richin, y c'ari' xubij chire ri Pablo: Rat xac'utun chi ja ri César nik'aton tzij pan avi'. Can jac'ari' ri', yabe c'a pa Roma chuvech ri César, xuche'ex ri Pablo. \s1 Ri rey Agripa nrajo' nrac'axaj ri Pablo \p \v 13 Y ca'i-oxi' k'ij ri', ri rey rubini'an Agripa y ri Berenice xe'apon pa Cesarea chuk'ejeloxic\f + \fr 25:13 \ft 1 S. 13:10; 25:14; 2 S. 8:10; 2 R. 10:13; Mr. 15:18.\f* (chuk'ijaloxic) ri Festo. \v 14 Y roma c'a ri rey Agripa y ri Berenice q'uiy k'ij ri xec'oje-ka ri chiri', ri Festo xutzijoj c'a chire ri ruc'ulvachin ri Pablo.\f + \fr 25:14 \ft Hch. 24:27.\f* Y xubij c'a: Vave' c'o jun achin ri yo'on can pa cárcel roma ri Félix ri c'a juba' tel-el. \v 15 Y tok c'are' can xibe-el pa Jerusalem, ri principal-i' tak sacerdotes y ri rijita'k tak achi'a' israelitas ri c'o quik'ij, xe'apon viq'uin y xbequibij chuve ri mac ri e rubanalon re achin re', y xquic'utuj c'a chuve chi can tinbana' chi nika' ruc'ayeval pa ruvi'. \v 16 Pero yin xinbij c'a chique chi ri ka-ley roj romanos man nuya' ta k'ij chi choj ta natek pa camic jun vinek. Ri ka-ley roj nubij c'a chi ri chapon ch'a'oj chirij c'o chi nuto' na ri'.\f + \fr 25:16 \ft Dt. 17:4; 19:17, 18; Pr. 18:13; Hch. 26:1.\f* C'o chi nich'on na quiq'uin ri e chapayon ch'a'oj chirij richin nuto-ri' chiquivech. \v 17 Y romari', can xe c'a xe'oka' re pa Cesarea, man c'a xinya' ta k'ij chi xbe ta más tiempo, xa can ja ri ruca'n k'ij xibetz'uye' ri pa k'atbel-tzij y xintek c'a ruc'amic ri achin. \v 18 Y ri sujunela' chirij ri achin, manek can ta c'o xquibij chirij ri achique ta ri e rubanalon, man achi'el ta ri nuch'obon yin. \v 19 Roma ri rumac ri xquibij rije' chi e rubanalon, xaxe ri chiquivech ka rije' ri e nimey richin ri Dios,\f + \fr 25:19 \ft Hch. 23:29.\f* y xquinataj chuka' jun Jesús.\f + \fr 25:19 \ft Hch. 18:15.\f* Pero ri Jesús ri' xa caminek chic el, y ri Pablo nubij chi xc'astej-el. \v 20 Y roma c'a yin man ninvil ta achique ninben riq'uin ri jun ch'ojinic ri', xinc'utuj c'a chire ri Pablo: ¿Navajo' c'a chi c'a pa Jerusalem yojbe-vi, chuchojmirisaxic ri ch'a'oj najin chavij? xicha' chire. \v 21 Y rija' xubij: Ja ri César ri ninvajo' richin nik'aton tzij pa nuvi'. Y romari' yin c'a nuyo'on pa cárcel, c'a tok xquitiquir na c'a xtintek-el pa Roma chuvech ri César, xcha' ri Festo. \p \v 22 Y ri rey Agripa xubij c'a chire ri Festo: Yin ninrayij ninvac'axaj achique ri nubij ri jun achin ri'. \p Y ri Festo xubij c'a chire ri rey Agripa: Chua'k xtavac'axaj c'a ri achin ri',\f + \fr 25:22 \ft Hch. 9:15.\f* xcha'. \p \v 23 Y pa ruca'n k'ij, xban c'a jun nimalej c'ulunic chique ri rey Agripa y ri Berenice. Rije' e cachibilan-el ri achi'a' ri ec'o pa quivi' ri soldados y ri achi'a' ri nima'k quik'ij ri chiri' pa Cesarea, tok xe'oc-apo chupan ri jay ri richin molojri'il. Y c'ari' ri Festo xutek ruc'amic ri Pablo. \v 24 Y ri Festo xubij c'a: Rey Agripa y ivonojel rix ri imolon-pe-ivi' kiq'uin vacami, jac'a achin re' ri rubini'an Pablo. Ri vinek israelitas ri ec'o pa Jerusalem y ri ec'o chuka' vave', e okavinek viq'uin y can riq'uin cuchuk'a' quic'utun chuve chi man ruc'amon ta chic ri q'ues.\f + \fr 25:24 \ft Hch. 22:22.\f* \v 25 Jac'a yin nintz'et chi re jun achin re' man jun itzel\f + \fr 25:25 \ft Lc. 23:4; Jn. 18:38; Hch. 23:9, 29; 26:31.\f* rubanon richin queri' nicamisex ta. Y rija' xuc'utuj c'a chuve chi ja ri César ri nik'aton tzij pa ruvi', y yin nintek c'a el riq'uin ri César c'a chila' pa Roma. \v 26 Y roma c'a ri man vetaman ta achique ninbij-el chire ri vajaf ri rey César, jac'are' nupaban chivech re vacami, y chavech c'a chuka' rat rey Agripa, richin queri' tac'utuj c'a chire ri rumac e rubanalon, richin ja rumac ri' ri xtintz'ibaj-el chire ri César. \v 27 Roma chinuvech yin can man ruc'amon ta chi nintek-el jun ri c'o pa cárcel, y man nintek ta el rubixic achique rumac e rubanalon, xcha' ri Festo chire ri rey Agripa. \c 26 \s1 Ri Agripa xuya' k'ij chire ri Pablo richin nich'on \p \v 1 Y jac'ari' tok ri rey Agripa xubij chire ri Pablo: Ninya' c'a k'ij chave richin yach'on,\f + \fr 26:1 \ft Pr. 18:13; Hch. 25:16.\f* xcha' chire. \p Y ri Pablo xutzekej c'a ruk'a', y jare' ri ch'abel ri xerucusaj richin nuk'alajirisaj chi man jun rumac. Y xuchop rubixic: \v 2 Yin janíla ninmatioxij y janíla chuka' yiquicot, roma chavech rat rey Agripa in pa'el-vi richin ninto-vi'. Roma ri kavinak israelitas niquibij chi janíla cha mac e nubanalon. \v 3 Y yin más yimatioxin roma rat can jebel vi avetaman\f + \fr 26:3 \ft Dt. 17:14-20; Hch. 25:26.\f* ri achique nuben jun israelita chupan ri ruc'aslen, ri achique nic'atzin chi nuben. Chuka' can jebel avetaman chi jun vi nuch'ob ri jun y jun vi chic nuch'ob ri jun. Romari' ninvajo' c'a chi yinavac'axaj ta juba' y man ta c'a nic'o ac'u'x roma ri ch'abel ri ninvajo' ninbij. \s1 Ri Pablo nutzijoj rubanic ri ruc'aslen tok c'a man jani runiman ta \p \v 4 Y ri kavinak israelitas can quetaman c'a pe achique rubanic ri nuc'aslen tok c'a in ac'ual na, queri' ri pa nutinamit y que chuka' ri' ri pa Jerusalem. \v 5 Y rije' can quetaman c'a chuka' chi can c'a in c'ajol na chiri' tok xic'oje' yan pe quiq'uin ri achi'a' fariseos. Y jac'a roj ri achi'a' fariseos ri más yojniman ri nubij ri ley\f + \fr 26:5 \ft Hch. 22:3; Ga. 1:13; Fil. 3:5.\f* richin ri Moisés. Y vi ta re kavinak re' nicajo' niquik'alajirisaj, can nik'alajin chi kitzij ri yinajin chubixic. \v 6 Pero re vacami inc'o-pe vave' richin nik'at tzij pa nuvi', xaxe roma yin cukul nuc'u'x chi ri caminaki' c'o na jun k'ij tok xquebec'astej-pe,\f + \fr 26:6 \ft Hch. 23:6.\f* achi'el rusujun can ri Dios chique ri kati't-kamama' ojer can.\f + \fr 26:6 \ft Hch. 13:32.\f* \v 7 Y man xe ta c'a yin in oyobeyon re jun c'astajibel re', xa can que chuka' ri' ri kavinak israelitas. Roj ri quiy-quimam can ri cablajuj\f + \fr 26:7 \ft Stg. 1:1.\f* ruc'ajol ri Israel nikanimaj chi ri caminaki' xquec'astej na pe, y romari', can chi pak'ij\f + \fr 26:7 \ft Lc. 2:37; Fil. 3:11.\f* chi chak'a' nikasamajij ri Dios ri biyon can queri'. Rey Agripa, yin jari' ri numac ri niquibij. \v 8 ¿Achique roma tok chivech rix ri Dios man nitiquir ta nuc'asoj jun ri caminek chic el?\f + \fr 26:8 \ft Dn. 12:2.\f* \s1 Ri Pablo nutzijoj ri xuben quiq'uin ri nimanela' richin ri Cristo \p \v 9 Roma tok rubanon can, yin xinch'ob c'a ri' chi can c'o chi yenvetzelaj\f + \fr 26:9 \ft Jn. 16:2.\f* ri vinek ri quiniman ri Jesús aj-Nazaret, y chuka' can c'o chi ninben chique chi niquitej janíla pokon pa nuk'a'. \v 10 Y can que vi ri' xinben chique ri chiri' pa Jerusalem. Y riq'uin chic chi ri principal-i' tak sacerdotes xquiya' k'atbel-tzij pa nuk'a', yin e q'uiy c'a lok'olej tak vinek ri quiniman ri Jesús aj-Nazaret ri xenya' pa cárcel.\f + \fr 26:10 \ft Hch. 8:3; 22:5.\f* Y tok c'o jun chique ri nimanela' ri' nicamisex, yin ninbij c'a ri' chi utz rubanic chire. \v 11 Y can q'uiy c'a bey ri xinben pokon chique, richin queri' niquiyok' ta can ri ruch'abel ri Jesús. Queri' xinbanala' chique ri pa tak jay\f + \fr 26:11 \ft Hch. 22:19.\f* ri can nitzijox-vi ri ruch'abel ri Dios. Y can janíla c'a voyoval yacatajinek chiri'. Romari' hasta xibe pa tak tinamit quichin ch'aka' chic ruvach'ulef chiquicanoxic ri quiniman ri Jesús, richin chi xenya' pa tijoj-pokonal. \s1 Ri Pablo nutzijoj chic c'a jun bey achique rubanic tok rija' xunimaj \p \v 12 Y chubanic c'a ri' tok xitak-el coma ri principal-i' tak sacerdotes c'a ri pa tinamit Damasco,\f + \fr 26:12 \ft Hch. 9:3; 22:6.\f* y can yo'on c'a el chuka' k'atbel-tzij pa nuk'a' coma rije'. \v 13 ¡A nu-rey! Pero ri pa nic'aj-k'ij tok nuchapon-el bey pa Damasco, xintz'et jun sakil ri petenek chila' chicaj, ri más ruchuk'a' que chuvech ri k'ij, ri xka-pe pa nuvi' yin y pa quivi' chuka' ri vachibil. \v 14 Y romari' konojel xojtzak c'a pan ulef. Y xinvac'axaj c'a chuka' chi c'o Jun ri xch'on-pe pan hebreo, ri kach'abel roj israelitas, y xubij c'a chuve: Saulo, Saulo, ¿achique c'a roma tok achapon ch'a'oj chuvij yin? Xa ayon c'a rat nasoc-avi', roma achapon ch'a'oj chuvij. Xa ayon rat naya-avi' chutza'n ri puya, xcha' chuve. \v 15 Y jari' tok xinbij chire: ¿At achique c'a rat? xicha' chire. Y rija' xubij chuve: Ja yin ri Jesús. Y chuvij yin achapon-vi ch'a'oj. \v 16 Pero can tasic'a' c'a avi', y cayacatej. Xinc'ut-vi' chavech roma yac'atzin chuve,\f + \fr 26:16 \ft 1 Ti. 1:12.\f* y richin chuka' ne'atzijoj chique ri vinek ri xatz'et y ri xquenc'ut chavech chupan ri k'ij e benek-apo. \v 17 Ri xcatapon-vi, xcatinto' c'a chiquivech ri avinak, y chuka' chiquivech ri vinek man e israelitas ta. Y quiq'uin c'a ri vinek ri' yatintek-el\f + \fr 26:17 \ft Hch. 22:21; Ro. 1:5.\f* re vacami. \v 18 Yatintek c'a el quiq'uin, richin chi rije' nijakatej ri runak' tak quivech,\f + \fr 26:18 \ft Is. 35:5; 42:7.\f* y ye'el-pe chupan ri k'eku'n\f + \fr 26:18 \ft Lc. 1:79; Jn. 8:12; 2 Co. 6:14.\f* y yec'oje' chupan ri sakil,\f + \fr 26:18 \ft Ef. 4:18; 5:8; Col. 1:13; 1 P. 2:9.\f* ye'el c'a chuka' pe chuxe' ri rutzij ri Satanás y ye'oc chuxe' rutzij ri Dios, richin niquic'ul ri cuyubel quimac,\f + \fr 26:18 \ft Lc. 1:77; 1 Jn. 3:5.\f* y ri Dios c'o xtuya' chique richin niquichinaj,\f + \fr 26:18 \ft Hch. 20:32; Ef. 1:11.\f* e cachibilan ri ch'aka' ri ch'ajch'oj chic ri quic'aslen y e richin ri Dios, roma xquicukuba' chuka' quic'u'x viq'uin, xcha' ri Jesús chuve. \s1 Ri Pablo nutzijoj chi can xunimaj-vi ri xbix chire chupan ri jun achi'el achic' ri xuben \p \v 19 ¡A rey Agripa! Yin can xinben c'a ri xk'alajirisex chinuvech, roma ri xk'alajirisex chinuvech chupan ri jun achi'el achic' ri', chicaj c'a petenek-vi. \v 20 Romari' can xinchop c'a rutzijoxic\f + \fr 26:20 \ft Hch. 9:20.\f* nabey chique ri vinek ec'o pa Damasco, c'ari' chique ri vinek ec'o pa Jerusalem y chique c'a chuka' ri vinek ri ec'o pa ronojel tinamit vave' pa Judea, y c'ari' chique c'a ri vinek ri man e israelitas ta, chi nej chi nakaj. Chique conojel c'a xinbij chi titzolej-pe\f + \fr 26:20 \ft Is. 55:7; Mt. 3:8; Lc. 3:8-14.\f* quic'u'x riq'uin ri Dios, tijalatej ri quic'aslen, y can tiquik'alajirisaj-qui' riq'uin ri quibanobal\f + \fr 26:20 \ft Lc. 19:8, 9; Ef. 5:1-25.\f* chi e jalatajinek chic. \v 21 Jari' ri xinben. Y xaxe romari' tok ri kavinak israelitas xinquichop-pe\f + \fr 26:21 \ft Hch. 21:30.\f* chiri' pa rachoch ri Dios ri c'o pa Jerusalem, y xcajo' ta xinquicamisaj. \v 22 Pero ri Dios can c'o-pe viq'uin. Romari' man jun c'a ri nuc'ulvachin pa quik'a' ri vinek. Can nubin c'a pe ri ruch'abel ri Dios chique conojel ri vinek, chique ri janíla quik'ij y chique chuka' ri manek oc quik'ij. Y xaxe c'a ri quibin can ri achi'a' ri xek'alajirisan ri xbix chique roma ri Dios ri ojer can y ri rubin can ri Moisés,\f + \fr 26:22 \ft Jn. 5:46; Ro. 3:21.\f* ri nintzijoj yin, roma ja rije' ri e biyon can ri nibanatej. \v 23 Ja rije' ri e biyon can chi ri Cristo xtuc'ovisaj na tijoj-pokonal y xticamisex.\f + \fr 26:23 \ft Sal. 22; Is. 53; Zac. 12:10; Lc. 18:31-33; 24:26.\f* Jac'a rija' ri xtic'astej-el\f + \fr 26:23 \ft Mt. 27:53; 1 Co. 15:20; Col. 1:18; Ap. 1:5.\f* nabey chique conojel ri e caminek chic el. Y romari' rija' can xtuya-vi c'a sakil\f + \fr 26:23 \ft Is. 42:6; 60:1.\f* chique ri vinek, chique vinek israelitas y chique chuka' ri man e israelitas ta. \s1 Xk'alajin c'a pe chi ri Pablo man jun rumac \p \v 24 Y jac'a ch'abel ri' ri najin chubixic ri Pablo richin nuk'alajirisaj chi rija' man jun rubanon. Pero ri Festo can jari' xch'on riq'uin uchuk'a', y xubij: Pablo, roma janíla na'oj c'o aviq'uin, xpe ch'ujiric chave,\f + \fr 26:24 \ft 2 R. 9:11; Jn. 10:20.\f* xcha' chire. \p \v 25 Pero ri Pablo xubij chire ri Festo: Nimalej achin, yin manek ch'ujiric chuve, roma ronojel ri ninbij, can kitzij, y ronojel chuka' pa rubeyal ninbij-vi. \v 26 Vave' c'o-vi ri rey Agripa. Romari' man c'a ninxibij ta vi' yich'on-apo, roma yin ninch'ob chi can ronojel ri e banatajinek e retaman, roma xa can pa sakil ri banatajinek-vi. \v 27 ¡A rey Agripa! ¿Nanimaj rat ri quibin can ri achi'a' ri xek'alajirisan ri xbix chique roma ri Dios chupan ri ojer can tiempo? Yin vetaman chi can nanimaj. \p \v 28 Pero ri Agripa xubij chire ri Pablo: Rat nach'ob chi chanin naben chuve chi yinoc jun chuka' nimey richin ri Cristo.\f + \fr 26:28 \ft Mr. 6:20.\f* \p \v 29 Y ri Pablo xubij chire: Vi chanin o man chanin ta, ri Dios xtuben ta c'a chave achi'el xuben viq'uin yin. Xuben chuve chi xincukuba' nuc'u'x riq'uin ri Ajaf Jesucristo. Y can que c'a chuka' ri' ri nurayibel iviq'uin rix ri yixac'axan-pe vichin re vacami. Pero man c'a nurayibel ta chi yixtz'apex pa cárcel, achi'el banon chuve yin, y in ximil riq'uin cadena,\f + \fr 26:29 \ft Hch. 21:33; 22:30.\f* xcha' ri Pablo. \p \v 30 Y can xe c'a xtane' chi nich'on-apo ri Pablo, ri rey Agripa y ri Berenice,\f + \fr 26:30 \ft Hch. 25:23.\f* ri Festo ri k'atoy-tzij y ri ch'aka' chic ri can e tz'uyul chuka' quiq'uin, xeyacatej y xe'el-el. \v 31 Y tok xbequimolo' chic c'a qui' juc'an, niquibila' c'a chiquivech: Ri Pablo man c'a ruc'amon ta chi c'o pa cárcel, c'a ta la' chic c'a chi nitak pa camic, roma man jun\f + \fr 26:31 \ft Hch. 23:9; 25:26; 1 P. 3:16; 4:14.\f* itzel rubanon richin niban ta queri' chire. \p \v 32 Romari' ri rey Agripa xubij chire ri Festo: Man ta na rubin chic chi ja ri César ri nik'aton tzij pa ruvi',\f + \fr 26:32 \ft Hch. 25:11.\f* nel ta el, xcha' ri Agripa. \c 27 \s1 Tok ri Pablo xtak-el pa Roma \p \v 1 Y tok bin chic c'a chi ri Pablo y ch'aka' chic ri ec'o pa cárcel yetak-el c'a pa Roma,\f + \fr 27:1 \ft Hch. 25:12.\f* ri tinamit ri c'o pa ruvach'ulef rubini'an Italia, xejach c'a el pa ruk'a' jun achin rubini'an Julio. Re Julio re' jun Capitán quichin jun ciento soldados, y ri soldados ri' e richin ri jutzobaj (juk'ataj) soldados ri e Richin ri Augusto nibix chique. \v 2 Romari' yin, Lucas, vachibilan c'a ri kach'alal Aristarco,\f + \fr 27:2 \ft Hch. 19:29; 20:4; Col. 4:10.\f* ri nipe pa tinamit Tesalónica ri c'o pa Macedonia, xojbe c'a chirij ri Pablo. Xojoc-el pa jun barco ri petenek c'a quela' pa jun tinamit rubini'an Adramitio, y nibe pa ch'aka' tinamit ri ec'o chuchi' ri nimalej ya' ri chiri' pa ruvach'ulef rubini'an Asia. \v 3 Pa ruca'n k'ij xojapon c'a ri pa tinamit rubini'an Sidón. Ri chiri', ri Julio\f + \fr 27:3 \ft Hch. 28:16.\f* ri uc'uey quichin ri soldados, xuben c'a jun nimalej utzil chire ri Pablo, roma xuya' k'ij chire chi xbe chiquik'ejeloxic (chiquik'ijaloxic) ri kach'alal y richin chuka' chi ri kach'alal xquito-pe ri Pablo. \v 4 Xojoc chic c'a el chupan ri barco, y xkaya' can ri tinamit Sidón. Jac'a tok oj benek, xbekac'ulu' jun cak'ik' janíla nim ri petenek, y romari' c'o chi xojk'ax chuvech ri Chipre ri jun ruvach'ulef ri c'o pa ya', roma xaxe chiri' ri man can ta pa rubey cak'ik' c'o-vi. Pa kajxocon c'a (izquierda c'a) xic'o-vi can ri Chipre chike. \v 5 Y tok kac'ovisan chic el ronojel ri ya' ri c'o-apo chiquivech ri Cilicia y Panfilia, xojapon c'a pa tinamit rubini'an Mira. Y re Mira re' pa ruvach'ulef Licia c'o-vi. \p \v 6 Ri chiri' pa tinamit Mira, ri Julio ri Capitán xberila' c'a jun barco ri petenek c'a quela' pa jun tinamit rubini'an Alejandría,\f + \fr 27:6 \ft Hch. 28:11.\f* y nibe c'a pan Italia. Y chupan chic ri barco ri' xojrucusaj-el richin nikaben ri ch'aka' chic bey ri c'a c'o chikij. \v 7 Y q'uiy c'a k'ij ri janíla ekal xojbe. C'ari' c'a xojic'o chuvech ri tinamit rubini'an Gnido, roma ri cak'ik' can c'a chikavech na c'a petenek-vi, y yojrutzolij. Romari' xojic'o chuvech ri Salmón, y xbekasutij-pe chuka' rij ri Creta ri jun ruvach'ulef ri c'o chuka' pa ya'. \v 8 Y can riq'uin c'a chuka' ruc'ayeval oj benek, kac'uan-el ri ruchi' ri ya', y pa kajquik'a' c'o-vi can ri Creta chike. Y tok xbekila' ri lugar rubini'an Buenos Puertos, xojc'oje' c'a el chiri'. Re lugar c'a re' c'o-apo chunakaj ri tinamit rubini'an Lasea. \p \v 9 Y can janíla yan c'a k'ij ri tibiyin, y c'a xe chiri' que'apon-vi. Y c'ayef chic c'a chi niban binen pa ruvi' ri nimalej ya', roma ja tiempo ri' ri richin cak'ik'. Y romari' ri Pablo xubij chique ri achi'a' ri nuch'ob rija' chi utz chi niquiben. \v 10 Rija' xubij c'a chique: Yin ninch'ob chi vi nikachop chic el bey pa ruvi-ya', c'ayef, man xaxe ta chire re barco y ri ejka'n ri ruc'uan-el, xa can que chuka' ri' chike roj, xcha'. \p \v 11 Pero ri Julio ri Capitán man xunimaj ta ri xubij ri Pablo chire. Xa ja ri xubij ri rajaf ri barco y ri xubij ri achin ri más ruk'ij ri uc'uayon richin ri barco, xa jari' ri xuben. \v 12 Y roma c'a ri chiri' xa man can ta utz richin chi yec'oje-ka richin niquic'ovisaj na el ri ru-tiempo ri cak'ik', romari' jubama conojel ri xquich'ob chi xa más ta utz chi niquiya' can ri acuchi ec'o-vi, roma riq'uin c'a juba' xa yetiquir ta ye'apon ri pa Fenice, ri c'o chuka' ri chiri' pa Creta. Roma ri Fenice\f + \fr 27:12 \ft Hch. 11:19.\f* can man pa rubey ta c'a cak'ik' c'o-vi, stape' vi ri cak'ik' nipe pa ruvi' el juba' ri acuchi nikatz'et chi nika-vi ri k'ij o stape' ta vi nipe pa xulan pe juba' ri acuchi nikatz'et chi nika-vi ri k'ij. \s1 Ri barco ri benek-vi ri Pablo xuc'ul jun cak'ik' pa ruvi' ri nimalej ya' \p \v 13 Y tok xpe c'a ri xocomil (viento del sur), rije' xquich'ob chi utz niquiben-el rutzijol chi yojbe c'a ri pa Fenice. Tok xojel c'a el, xaxe c'a ri ruchi' ri ya' richin ri Creta oj benek-vi. \v 14 Pero c'a juba' c'a kojel-el chiri', tok xoc'ulun jun nimalej cak'ik'\f + \fr 27:14 \ft Sal. 107:25-27.\f* ri petenek pa ruvi' el juba' ri acuchi nikatz'et chi nel-vi-pe ri k'ij, jun cak'ik' ri janíla ruchuk'a', y norupaxij-ri' chuvech ri barco ri oj benek-vi. \v 15 Y roma ri janíla ruchuk'a' ri cak'ik', xuchop c'a yojruc'uaj-el. Y man c'a yojtiquir ta yojbiyin chikavech. Romari' c'o chi xkaya' k'ij chi xojruc'uaj. \v 16 Xojk'ax c'a el chirij jun ti ruvach'ulef ri c'o pa ya', rubini'an Clauda. Y ri chiri' man can ta janíla c'a ri ruchuk'a' ri cak'ik', pero c'a c'ayef na xuben chikavech richin xkajotoba-el ri lancha ri kiriren-el roma ri barco ri oj benek-vi. \v 17 Y tok ri lancha c'o chic el pa barco, ri achi'a' ri e uc'uayon ri barco ri', xquijitz' ri barco pa nima'k rupan colo' richin niquito' juba'. Y roma jotoban ri nimalej tak tziek richin ri barco, ri cak'ik' ruchapon yerunim c'a chupan ri man nim ta rupan ya' ri rubini'an Sirte, romari' xepe ri uc'uey richin ri barco xequikasaj ri tziek, richin chi man xebeka' ta chiri'. Roma rije' can janíla quixibin-qui' vi ta yebeka' chiri'. \v 18 Y pa ruca'n k'ij, roma ri cak'ik' can c'a ja na ruvech, xquic'akala'\f + \fr 27:18 \ft Fil. 3:7, 8; He. 12:1.\f* c'a can pa ya' ch'aka' chire ri ejka'n ri ruc'uan ri barco. \v 19 Y ri pa rox k'ij, roma ri cak'ik' can c'a janíla, can xojto'on c'a chuka' roj, richin chi q'uiy chire ri rusamajibal ri barco xkac'akala' can pa ya'.\f + \fr 27:19 \ft Jon. 1:5.\f* \v 20 Y roma can janíla nim ri cak'ik' ri nimiyon kichin, y q'uiy yan k'ij ri man katz'eton ta ruvech ri k'ij ni quivech ri ch'umila', roma c'a ri' xa kacamic chic koyoben y man chic koyoben ta chi yojcolotej. \p \v 21 Y roma can c'o yan chic k'ij ri man jebel ta katijon kavay, ri Pablo xbepa'e-pe ri chiri' chiquicojol conojel, y xubij chique: Xivac'axaj ta na juba' ri xinbij chive ri pa Creta, man ta na xojel-pe, man ta ojc'o pa c'ayef roj, re barco, ri rusamajibal y ri ejka'n ri ruc'amon-pe. \v 22 Pero re vacami ninbij c'a chive: Ticukuba' ic'u'x, roma man jun ri xtiquen (xticom), xaxe re barco ri xtiq'uis can. \v 23 Roma chak'a' xuc'ut-ri' chinuvech jun ángel ri rutakon-pe ri Dios,\f + \fr 27:23 \ft Am. 3:7; Hch. 23:11.\f* ri Dios ri Vajaf y ri ninsamajij\f + \fr 27:23 \ft Ro. 1:9; 2 Ti. 1:3.\f* chuka'. \v 24 Y ri ángel ri' xubij c'a chuve: Pablo, man c'a taxibij-avi'.\f + \fr 27:24 \ft Is. 41:10, 14; 43:1, 2.\f* Rat can c'o c'a chi yatapon na ri pa Roma chuvech ri César.\f + \fr 27:24 \ft Hch. 19:21; 23:11; 25:11.\f* Romari' man jun c'a xtac'ulvachij.\f + \fr 27:24 \ft Gn. 39:5, 23; Job 22:29, 30.\f* Y avoma c'a rat, ri Dios xquerucol c'a chuka' ri e avachibilan-el chupan re jun barco re'. Can man jun c'a xtiquen can (xticom can) chive, xinuche'ex roma ri ángel. \v 25 Roma c'a ri', ticukuba' ic'u'x\f + \fr 27:25 \ft Lc. 1:45.\f* chi xquixcolotej, roma yin can vetaman-vi chi ri Dios can xkojrucol na vichi'el ri xorubij can ri ángel chuve. \v 26 Y c'o c'a chi pa jun ruvach'ulef ri c'o pa ya'\f + \fr 27:26 \ft Hch. 28:1.\f* xkojbeka-vi can, xcha' ri Pablo chique conojel ri achi'a' ri e benek chupan ri jun barco ri'. \p \v 27 Y ca'i' yan c'a semanas tuchop-vi-pe ri cak'ik' ri, y kachapon c'a binen pa ruvi' ri nimalej ya' rubini'an mar. Y ri lugar ri', ri ya' rubini'an Adria. Y pa nic'aj-ak'a' la'ek ri' tok ri achi'a' ri e uc'uayon richin ri baraco xquinabej chi nakaj chic ojc'o-vi-apo chire jun ruvach'ulef. \v 28 Y rije' xquetaj janipe' rupan ri ya'. Y xquitz'et c'a chi treinta y seis metros rupan ri ya' tok xquetaj ri pa nabey. Jac'a tok oj biyinek chic juba' más, xquitz'et c'a chi xa más xax nuben-ka ri ya', roma xaxe chic veinte y siete metros rupan. \v 29 Y roma niquixibij-qui' chi ri barco nupaxij-ri' chiquivech abej, romari' xquich'akila-ka pa ya' caji' ch'ich' ri nibix ancla chique, richin chi ri barco man tibiyin. Re caji' anclas re' pa rachek c'a ka ri barco ec'o-vi. Rije' coyoben c'a jampe' niseker. Pero xa niseker, xa niseker, y man jun bey c'a niseker. \v 30 Y ri achi'a' ri e uc'uayon ri barco nicajo' c'a ye'anmej-el. Romari' xquikasaj-ka ri lancha pa ya', y niquiben c'a chi achi'el ja ri ch'aka' chic anclas ri ec'o chuvech ri barco ri ye'ajin chukasaxic. \v 31 Romari' ri Pablo xberuya' c'a rutzijol chire ri Capitán quichin ri soldados y chuka' chique ri soldados. Rija' xubij c'a chique chi vi xtiquiya' k'ij chi ye'anmej-el ri can ye'uc'uan-vi richin ri barco, man jun chique rije', ri xquecanej can, ri xticolotej ta chuvech ri camic. \p \v 32 Romari' xepe ri soldados xequikupila' can ri colo' ri achok iq'uin quiyukuban-vi ri lancha chuvech ri barco, richin chi ri lancha tibe na can. \p \v 33 Jac'a tok xuchop niseker-pe, ri Pablo xubij c'a chi queva'. Que c'a re' ri xubij rija' chique conojel ri e benek pa barco: Vacami nitz'aket ca'i' semanas ri man ix varinek ta jebel, ni man chuka' ix va'inek ta jebel. \v 34 Roma c'a ri' ninbij chive vacami, chi quixva' chi utz richin c'o ivuchuk'a'. Roma can xkojcolotej konojel, achi'el ri xk'alajirisex chinuvech. Can man jun c'a ri c'o ta xtuc'ulvachij.\f + \fr 27:34 \ft 1 R. 1:52; Mt. 10:30; Lc. 12:7; 21:18.\f* \p \v 35 Y tok ch'ovinek chic c'a ka ri Pablo, rija' xberuc'ama' c'a pe jun ruvay, xumatioxij\f + \fr 27:35 \ft 1 S. 9:13; Mt. 15:36; Mr. 8:6; Jn. 6:11; 1 Ti. 4:3, 4.\f* chire ri Dios ri chiri' chiquivech conojel, xuper (xupir) y xuchop c'a rutijic. \v 36 Y tok conojel más chic c'a cukul quic'u'x, can jac'a chuka' xquiben, xquichop va'in. \v 37 Y konojel c'a ri oj benek ri pa barco, ojc'o c'a ca'i' ciento riq'uin setenta y seis. \v 38 Y tok e va'inek chic ka chi utz, xquichop c'a can ruc'akic ri trigo pa ya', richin tzoyotzic nuben can ri barco. \s1 Xq'uis c'a chiri' ri barco \p \v 39 Tok xseker c'a, ri achi'a' ri e uc'uayon richin ri barco man quetaman ta achique ruvach'ulef xebeka-vi. Xaxe c'a xquitz'et chi c'o jun ruk'a-ya', y jebel ri ruchi'. Romari' xquich'ob c'a chi riq'uin juba' yetiquir niquic'uaj-apo ri barco chiri'. \v 40 Romari' xquikupila' can ri colo' ri richin ri anclas, y ri anclas xebe can chuxe' ya'. Y xequisol can ri uc'uabel richin ri barco. C'ari' xquijotoba' ri jun nimalej tziek ri c'o-apo chuvech ri barco, y ri cak'ik' xuchop runimic ri barco chuchi' ri ya'. \v 41 Y can c'a man jani rutzijol chi yojapon chuchi-ya', tok xbekila' jun boloj sanayi' c'o chuxe' ya', y chiri' xberukebuj-ri' ri ruxe' ri rutza'n ri barco,\f + \fr 27:41 \ft 2 Co. 11:25.\f* y chiri' xk'ate-vi can. Can man xsilon ta chic. Y ri rachek ri barco can tijok'ok' c'a benek roma ri ya' can riq'uin c'a uchuk'a' nerupaxij-ri' chiri'. \v 42 Romari' tok ri soldados xquich'ob\f + \fr 27:42 \ft Pr. 12:10; Ec. 9:3; Is. 59:7; Ro. 3:15.\f* chi yequicamisaj c'a conojel presos, richin chi man jun ri nuc'ovisaj ta el ri ya' richin nibe c'a ri chuchi' richin nanmej-el. \v 43 Pero ri Capitán man c'a xrajo' ta chi xquiben queri',\f + \fr 27:43 \ft Pr. 16:7; Jer. 38:10; Hch. 23:10.\f* richin chi nicolotej ri Pablo. Xa xubij c'a chi janipe' ri can yetiquir niquic'ovisaj ri ya' richin yebe c'a chuchi', tiquic'aka-el-qui' y quebe nabey. \v 44 Jac'a ri ch'aka' chic ri man yetiquir ta, xubij c'a chique chi yequichapala-el tz'alen o xabachique che' richin ri barco ri e jok'otajinek chic el, richin man yejik'. Y queri' xkaben richin xojel-el c'a chuchi' ri ya',\f + \fr 27:44 \ft Sal. 107:30.\f* y man c'a jun ri xquen ta (xcom ta) chike. \c 28 \s1 Tok ri Pablo xc'oje' ri pa Malta \p \v 1 Y tok konojel oj colotajinek chic el ri pa ya', xketamaj c'a chi ri ruvach'ulef ri', ri c'o pa ya',\f + \fr 28:1 \ft Hch. 27:26.\f* rubini'an Malta. \v 2 Y ri vinek ri aj chiri' pa Malta, janíla c'a jebel quina'oj xquiben kiq'uin,\f + \fr 28:2 \ft He. 13:1, 2.\f* roma xquibox jun k'ak'. C'ari' xojcoyoj konojel richin tikamek'a-ki' ri chi k'ak', roma janíla tef nuben y najin job. \v 3 Y tok ri Pablo xberuc'ama-pe juboraj xic'a'y y najin c'a ka chuya'ic ri pa k'ak', xberuc'aka' c'a pe ri' jun cumetz chupan, tok xuna' ri k'ak'. Y re cumetz re' xberuch'ica-ri' chirij ruk'a' ri Pablo, y man c'a nitzak ta el. \v 4 Y tok ri vinek ri aj chiri' pa Malta xquitz'et chi ri cumetz tzekel chirij ruk'a' ri Pablo, niquibila' c'a chiquivech: La' can nik'alajin chi jun camisanel achin, roma stape' xcolotej chuvech ri ya', ja la cumetz c'a xticamisan-el richin vacami. Can c'o c'a chi nutoj ri etzelal rubanon,\f + \fr 28:4 \ft Lc. 13:2; Jn. 9:2.\f* yecha' c'a ri vinek ri'. \p \v 5 Xpe ri Pablo xutotaj can (xuquiraj can) ri cumetz\f + \fr 28:5 \ft Sal. 91:13; Mr. 16:18; Lc. 10:19.\f* pa k'ak', y man jun retal chi c'o ta ri nuc'ulvachij. \v 6 Pero conojel ri vinek quitzuliben-quitzuliben-apo ri Pablo, coyoben c'a jampe' xtesipoj-pe o xtiquen-ka (xticom-ka). Y tok xic'o q'uiy tiempo y niquitz'et chi xa man jun rubanon, man chic c'a xquibij ta chi ri Pablo jun camisanel achin, xa xquibij c'a chi rija' jun dios.\f + \fr 28:6 \ft Hch. 8:10; 10:25; 14:11; Ap. 22:8, 9.\f* \p \v 7 Y chunakaj apo ri lugar ri ojc'o-vi, c'o c'a jun li'aj ulef richin jun achin rubini'an Publio. Y rija', jari' ri k'atoy-tzij chupan ri lugar ri'. Jebel xojruc'ul ri pa rachoch, y oxi' c'a k'ij ri jebel xojrilij. \v 8 Jac'a ri rutata' ri Publio kajinek pa varabel roma yabil. C'aten y quic' chupan ri noc c'a chire. Y ri Pablo xapon c'a chutz'etic. Xuben orar, y xuya' chuka' ruk'a' pa ruvi', y ri yava' xc'achoj.\f + \fr 28:8 \ft 1 R. 17:20-22; Mt. 9:18; Mr. 6:5; 7:32; 16:18; Lc. 4:40; Stg. 5:14.\f* \v 9 Xa riq'uin c'a ri', ri xuben ri Pablo xbe rutzijol. Y xe'oka' c'a riq'uin ri Pablo ri ch'aka' chic yava'i' ri ec'o chiri' pa Malta. Y ri Pablo xeruc'achojyrisala-el. \v 10 Y ri vinek ri aj chiri' pa Malta janíla c'a xquiya' kak'ij\f + \fr 28:10 \ft 1 Ti. 5:17.\f* y can jebel vi quina'oj xquiben kiq'uin. Y tok xojbe, rije' xquiyala' ri xtic'atzin chike chupan ri kabey. \s1 Ri Pablo xapon c'a pa Roma \p \v 11 Y oxi' ic' ri xojc'oje' c'a ri chiri' pa Malta. Y c'o c'a jun barco ri c'a quela' pa jun tinamit rubini'an Alejandría\f + \fr 28:11 \ft Hch. 27:6.\f* tipe-vi. Ri barco ri' ruc'uan c'a ri quivachibel ca'i' dios ri chutza'n. Ri dios ri' quibini'an Cástor y Pólux. Y c'o c'a ri chiri' pa Malta, roma chiri' xc'oje-vi chupan ri tiempo ri richin cak'ik'. Y chupan c'a ri barco ri' xojbe-vi. \v 12 Y xojapon pa jun tinamit rubini'an Siracusa, y xojc'oje' oxi' k'ij ri chiri'. \v 13 Y xe xojel-el ri chiri', xkac'uaj-el ri ruchi' ri ya', y xojapon chic pa jun tinamit ri rubini'an Regio. Y pa ruca'n k'ij chire ri kojapon pa tinamit Regio, xkachop chic c'a el binen tok xpe ri xocomil (viento del sur). Y pa rox k'ij chire ri kojapon-vi ri pa tinamit Regio, jari' tok xojapon ri pa tinamit rubini'an Puteoli. \v 14 Y chiri' chupan ri tinamit ri', ec'o c'a kach'alal\f + \fr 28:14 \ft Sal. 119:63.\f* xebekila', y rije' xquibij c'a chike chi kojc'oje-ka\f + \fr 28:14 \ft Mt. 10:11; Hch. 9:42, 43; 19:1; 21:4, 7, 8.\f* jun semana quiq'uin. Tok xtz'aket c'a ri jun semana ri', c'ari' choj xojbe c'a pa Roma. \v 15 Ri kach'alal ri ec'o chiri' pa Roma cac'axan chic c'a chi yojapon. Romari' xojoquic'ulu' ri pa bey, pa jun tinamit rubini'an Foro de Apio, y ri chiri' chuka' pa jun chic lugar rubini'an Tres Tabernas. Tok ri Pablo xerutz'et c'a ri kach'alal ri', xumatioxij chire ri Dios. Y re' xuya' ruchuk'a' xuna' rija'. \v 16 Y tok xojapon c'a ri pa Roma, ri Julio ri Capitán xerujech c'a ri presos pa ruk'a' ri jun achin ri uc'uey quichin ri achi'a' e chajinela'. Jac'a chire ri Pablo xbix chi utz nic'oje' pa jun chic jay,\f + \fr 28:16 \ft Hch. 24:23.\f* chajin roma jun soldado. \s1 Ri Pablo nutzijoj ri ruch'abel ri Dios pa Roma \p \v 17 Y oxi' yan c'a k'ij tapon ri Pablo pa Roma, tok xutek coyoxic ri principal-i' chiquicojol ri israelitas ri ec'o pa Roma. Y tok xe'apon riq'uin, xubij c'a chique: Nuvinak, yin man jun achique ta c'a nubanon\f + \fr 28:17 \ft Hch. 21:33; 24:12; 25:8.\f* chique ri ch'aka' chic kavinak israelitas, ni man jun chuka' achique ta nubin chirij ri quibin can ri kati't-kamama' chi c'o chi nikaben, pero can ja yan ri chiri' pa Jerusalem xichap y xijach pa quik'a' ri k'atoy tak tzij romanos. \v 18 Y tok rije' xquic'utuj chuve achique ri nubanon, xquich'ob c'a yinquelesaj, roma man jun itzel ri nubanon ta,\f + \fr 28:18 \ft Hch. 22:24; 24:10; 25:8; 26:31.\f* richin queri' yitak ta pa camic. \v 19 Pero ri kavinak israelitas man xcajo' ta chi xinelesex can, y romari' yin xinc'utuj c'a chi ja ri César\f + \fr 28:19 \ft Hch. 25:11.\f* ri tik'aton tzij pa nuvi', y man roma ta c'a chi c'o sujunic nuc'amon-pe chiquij ri nuvinak, roma ta ri' xinc'utuj queri'. Man tich'ob queri'. \v 20 Xa romari' xintek ivoyoxic richin chi can yixintz'et y richin chuka' chi rix can viq'uin yin nivetamaj-el achique c'a roma quere' nuc'ulvachin. Roma konojel roj israelitas cukul kac'u'x chi ri caminaki' c'o na jun k'ij tok xquec'astej-pe,\f + \fr 28:20 \ft Hch. 26:6, 7.\f* y xa roma jari' ri nuniman yin, romari' tok in ximil riq'uin cadena\f + \fr 28:20 \ft Hch. 26:29; Ef. 3:1; 4:1; 6:20; 2 Ti. 1:16.\f* vacami, xcha' ri Pablo. \p \v 21 Y ri israelitas ri' xquibij chire ri Pablo: Roj man jun vuj kac'ulun ri petenek pa Judea ri nich'on ta chavij. Ni man jun chuka' chique ri kavinak ri e petenek chiri' ri yebin ta chi c'o itzel ri abanalon. Man jun. \v 22 Pero roj ketaman c'a chi ronojel lugar, ri vinek can janíla c'a yech'on chivij rix ri yixnatan ri rubi' ri Jesús,\f + \fr 28:22 \ft Hch. 24:5.\f* y nikajo' c'a niketamaj achique rubanic ri na'oj ri ac'amon-pe rat, xecha' chire. \p \v 23 Y xquicha' c'a can jun k'ij richin queri' niquimol-qui', y ri Pablo xtubij c'a ri achique nicajo' niquetamaj. Y tok xapon c'a ri k'ij, janíla c'a vinek ri xbequimolo-qui' riq'uin ri Pablo, y rija' xuchop c'a nutzijoj y nuk'alajirisaj chirij tok ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios, jampe' xel-pe ri k'ij c'a tok xtzak na ka, roma rija' xrajo' c'a chi xk'ax ta chiquivech chi ri Jesús\f + \fr 28:23 \ft Lc. 24:24; Hch. 17:2, 3; 26:22, 23.\f* jari' ri Cristo, ri tz'ibatel can roma ri Moisés y coma ri achi'a' ri xek'alajirisan ri ruch'abel ri Dios ojer can. \v 24 Ec'o c'a ri xeniman\f + \fr 28:24 \ft Hch. 18:6-8.\f* ri xubij ri Pablo, y ec'o ri man xeniman ta.\f + \fr 28:24 \ft Hch. 14:4; Ro. 3:3.\f* \v 25 Y roma ri xa man junan ta c'a quivech, xquichop c'a yebe. Pero can c'a xcac'axaj na el ri ruq'uisibel tak ch'abel ri xubij ri Pablo. Y rija' xubij: Ri ch'abel ri xuya' ri Lok'olej Espíritu chire ri Isaías ri k'alajirisey ruch'abel ri Dios, richin chi xubij chique ri kati't-kamama', can utz chuka' nuben chive rix, roma ri Lok'olej Espíritu xubij c'a: \q1 \v 26 Cabiyin quiq'uin ri avinak, y te'abij chique: \q1 Xaxe c'a choj xtivac'axaj\f + \fr 28:26 \ft Is. 6:9; Jer. 5:21; Ez. 12:2; Mt. 13:14; Mr. 4:12; Lc. 8:10; Jn. 12:40; Ro. 11:8.\f* y man xtik'ax ta chivech ri xtivac'axaj. \q1 Xaxe ta c'a choj xtitzu' ri' y man xtitz'et ta jebel ri nitzu'. \q1 \v 27 Roma ri cánima re vinek re' xa xquicovirisaj. \q1 C'ayef c'a chi noc pa quixiquin ri nicac'axaj. \q1 Ri runak' tak quivech, quimoyin, roma man nicajo' ta yetzu'un.\f + \fr 28:27 \ft Is. 44:18.\f* \q1 Rije' can man jun nicajo', \q1 can man nicajo' ta nicac'axaj, \q1 can man nicajo' ta nika' pa tak cánima, \q1 man nicajo' ta nitzolin-pe quic'u'x, richin chi yin ninchojmirisaj ri quic'aslen. \q1 Queri' xubij ri Lok'olej Espíritu. \m \v 28 Roma c'a ri' tivetamaj can rix, chi ri vinek man e israelitas ta, xapon yan quiq'uin ri colotajic richin ri Dios.\f + \fr 28:28 \ft Hch. 26:17; Ro. 11:11.\f* Rije' can nicac'axaj-vi ri ch'abel ri takon-pe chique. \p \v 29 Y tok ri Pablo xubij queri' chique ri ruvinak israelitas, xebe y janíla c'a niquich'ojila' chiquivech. \p \v 30 Y ri Pablo can tz'aket c'a ca'i' juna' ri xc'oje' chupan ri rachoch rukajon, y yeruc'ul c'a conojel vinek ri ye'apon riq'uin. \v 31 Y rija' nutzijola' chique chirij tok ri vinek ye'oc pa rajavaren o pa ruk'a' ri Dios, y yerutijola' c'a chuka' ri vinek chirij ri samaj ri xorubana-ka ri Ajaf Jesucristo. Rija' can chique c'a conojel man xupokonaj\f + \fr 28:31 \ft Hch. 4:13, 31.\f* ta xubij. Y can man jun c'a chuka' xbin chire ri Pablo chi man chic tutzijoj ri ruch'abel ri Dios.