\id GAL - Bribri NT + OT portions (Gen, Ex(portions) Jona) -Costa Rica 2009 (DBL -2013) \h Gálatas \toc1 Yëkkuö kit Pablo tö Galacia wakpa a̱ \toc2 Gálatas \toc3 Ga \mt1 Yëkkuö kit Pablo tö Galacia wakpa a̱ \mt2 Gálatas \ip Pablo tö yëkkuö i' kit Jesús mik e̱rblökwakpa tso' ká̱ kiè Galacia e' shu̱a̱ ká̱ wa'ñe e'pa a̱ iki̱moie. Iekkëta̱ ie'pa ko̱s e' kë̀ dör Israel aleripa. E' kue̱ki̱ ka̱m ie'pa e̱rblö̀ Jesús mik eta̱ ie'pa kë̀ tö Moisés ttè dalöiëno e' dalöiè. Mik Pablo dë'rö Jesús tté buaë kkachök ie'pa a̱ eta̱ ie' tö ie'pa a̱ iché tö kë̀ se' tsa̱tkërpa Moisés ttè dalöiëno e' dalöiè wa. \ip Erë mik ie' mineane eta̱ Israel aleripa shu̱a̱ pë' demi e̱' ö̀ tö ie'pa dör Jesús mik e̱rblökwakpa. E'pa tö ie'pa wöbla'we̱ke sulu iki̱töwo̱ie. Ie'pa tö iché tö se' kë̀ tsa̱tkërpa Jesús mik e̱rblè e' ë̀ wa. E' kue̱ki̱ ñies se' ka̱wöta̱ Moisés ttè dalöiök. Ì sulu e' wöklö'wo̱ie Pablo tö yëkkuö i' kit. Jesús mik e̱rblökwakpa tö s'wöbla'u̱k ka̱che tté wa, e'pa ki'wa̱ buaë, e' kue̱ki̱ Pablo tö yëkkuö i' kit a̱s ie'pa tso' ttsë'ka iyöki̱ ena ie'pa shu̱lir e̱r bua' wa. S'wöbla'u̱k ka̱che tté wa e'pa tö icheke tö Pablo kë̀ dör Jesús tteköl chökle ie' kë̀ wa̱ Moisés tté e' dalöiëne e' kue̱ki̱. \ip Pablo tö iché Jesús mik e̱rblökwakpa a̱ tö Jesús wák tö ie' klöo̱' kaneblök ittekölie. Ñies ie' tö iché tö Jesús mik e̱rblè e' ë̀ wa Skëköl tö se' klö'wè̱mi we̱s pë' buaë yësyësë es. Kë̀ dör Moisés ttè dalöiè wa Skëköl tö se' tsa̱tkeke. E' skéie ie' e̱r buaë ché se' a̱ e' wa ie' tö se' tsa̱tkeke se̱noie ie' a̱ iWiköl wa. E' kkacheke Pablo tö yëkkuö i' ki̱. \c 1 \s1 Shke̱'wè̱ \p \v 1 Ye' dör Pablo. Ye' dör Jesús ttekölpa tsá̱, e'pa eköl. Ye' kë̀ kine s'ditsö wa̱ ñies ye' kë̀ patkëne s'ditsö wa̱. E' skéie Skëköl dör S'yë́ tö Jesús shke̱o̱'ka̱ne, e' ena Jesucristo, e'pa tö ye' patkë' ie' tté buaë pakök. \v 2 Ye' tso' yëkkuö i' shtök Skëkëpa Jesús icha erule erule ko̱s tso' Galacia e'pa a̱. Ye' ena s'yamipa ko̱s tso' ye' ta̱ í̱e̱, e'pa tö a' ko̱s shke̱'wé̱mi. \v 3 Skëköl dör S'yë́ ena Skëkëpa Jesucristo, a̱s e'pa e̱r buaë chö̀ ena se̱ne bë̀rë mù a' a̱. \v 4 Jesucristo e̱' me'ttsa̱ ttèwa̱ se' nuì̱ skéie we̱s Skëköl dör S'yë́ e' ki̱ ikiane es. E' o̱' ie' tö se' yottsa̱ se̱ne sulu ko̱s tso' ká̱ i' a̱ e' ulà a̱. \v 5 ¡Ie' ki̱köka̱sö ke̱kraë! Es idir. \s1 Jesús tté buaë, e' dör etkëme \p \v 6 Ye' tö a' me'a̱t, e' itöki̱ bet ta̱, Skëköl olo'yé a' tö. Ie' tö se' klöo̱'bak. Ie' e̱r buaë ché tai̱ë se' a̱ Cristo batamik. Erë ie' olo'yé a' tö. E' skéie a' tso'ne ttè kua̱'ki̱ klö'u̱k. E' tö ye' tkiwé̱wa̱ e̱riawé̱ka̱ tai̱ë. We̱lepa tö icheke tö ttè e' dör Jesús tté buaë, \v 7 erë e' kë̀ dör es. Jesús tté buaë moki̱, e' dör etkëme. Pë' we̱lepa de a' wökir a̱ ká̱ chöu̱kwa ttè kua̱'ki̱ wa. Ie'pa tö Cristo tté buaë, e' kí̱ kuötkéka̱. Es ie'pa tö ie' tté buaë moki̱ e' shku̱li̱'we̱ke. \v 8 Erë ye' tö a' a̱ ichè tö yi tö ttè kua̱'ki̱ pakeke a' a̱ Jesús ttéie, kë̀ dör we̱s sa' tö a' a̱ ipaka' kuaë es, e' ta̱ a̱s ese wák kichatër. Kë̀ ye' tkine tö ye' wák alè tö ipakè ö Skëköl biyöchökwak we̱le datse̱ ká̱ jaì a̱, ese tö ttè kua̱'ki̱ pakè a' a̱, a̱s esepa kichatër. \v 9 Ye' tö a' a̱ iskà chène: Yi tö ttè kua̱'ki̱ paké a' a̱ Jesús ttéie, kë̀ dör ie' tté buaë paka' sa' tö a' a̱ e', kë̀ dör ttè klöo̱' a' tö ke̱we e', e' ta̱ a̱s ese wák kichatër. \v 10 ¿I̱ma a' ibikeitsè? Ye' ttöke es, ¿e' wa ye' a̱ta̱k buaë Skëköl ta̱ ö s'ditsö ta̱? Ye' mú a̱ta̱k buaë s'ditsö ta̱, e̱'ma ye' kë̀ dör Cristo kanè méso moki̱. \s1 Jesús tté buaë, e' kë̀ dë'bitu̱ s'ditsö wa̱ \p \v 11 A yamipa, a' wa̱ ijche̱nú tö Jesús tté buaë pakekeyö, e' kë̀ dë'bitu̱ s'ditsö wa̱. \v 12 Ttè e' kë̀ yëne yi wa̱ ye' a̱, kë̀ yi wa̱ ye' wöblane iwa, e' skéie Jesucristo wák tö ikkayë' ye' a̱. \p \v 13 We̱s ye' bak se̱nuk judiowak ttè diki̱a̱, e' ttsëule a' wa̱ buaë. Ye' bak Skëköl icha e'pa we'ikök sia̱rë töiök kësik wa. Ye' é̱na ie'pa e̱wa̱kwa se̱raa̱. \v 14 Mik ye' bak judiowak ttè diki̱a̱, eta̱ ye' tö sa' yë́pa bak e' se̱r ko̱s iu̱té buaë yësyësë, iwakpa bak ko̱s ye' ta̱ e' ké̱ska', e'pa tai̱ë tsa̱ta̱. \v 15-16 Erë Skëköl e̱r buaë ché ye' a̱ tai̱ë, e' kue̱ki̱ ie' tö ye' shu̱kitbak iwák a̱, ka̱m ye' ku̱r e' yöki̱. Ie' tö ye' klöo̱'bak kaneblök ie' a̱. Mik ie' é̱na ilà kkachak ye' a̱, eta̱ ie' tö ye' a̱ ikkaché a̱s ye' tö ilà tté buaë e' pakö̀ pë' kë̀ dör judiowak esepa a̱. Mik ie' tö ilà kkaché ye' a̱, eta̱ ye' kë̀ dë' s'ditsö ska' e̱' yuök. \v 17 Ñies ye' kë̀ dë' Jerusalén, wëpa dör Jesús ttekölpa tsá̱ ye' yöki̱ ke̱we, e'pa ska' e̱' yuök ie'pa ttè wa. E' skéie bet ye' mía̱ Arabia, e' ukuöki̱ ta̱ ye' dene Damasco. \p \v 18 Duas de mañal, e' ukuöki̱ ta̱ ye' mía̱ Jerusalén Pedro, kë̀ su̱ule ye' wa̱, e' sa̱u̱k. Erë kë̀ ye' se̱ne ie' ska' ká̱ tai̱ë, domingo bötö ë̀. \v 19 Ñies Santiago dör Skëkëpa Jesús ël, e' sué̱yö. Erë kë̀ ye' wa̱ Jesús ttekölpa tsá̱, e'pa male̱pa su̱ne. \v 20 Moki̱ ye' tö a' a̱ ichè Skëköl wörki̱ tö ì shtekeyö yëkkuö i' ki̱, e' dör moki̱. \p \v 21 E' ukuöki̱ ta̱ ye' mía̱ bánet Siria ena Cilicia. \v 22 E' ké̱wö ska' ta̱ Cristo icha erule erule tso' Judea, e'pa wa̱ ye' tté jche̱r, erë ie'pa kë̀ wa̱ ye' su̱ule. \v 23 Ie'pa tö ittsé: “Pablo bak se' we'ikök, ttè mik se' e̱rblöke e' olo'yakwa̱ ie' é̱na, erë i̱'ñe ta̱ ie' tso'ne ipakök.” \v 24 E' kue̱ki̱ ie'pa tö Skëköl ki̱kéka̱ tai̱ë ye' kue̱ki̱. \c 2 \p \v 1 Duas de dabom eyök kí̱ tkël (14), e' ukuöki̱ ta̱ ye' skà mía̱ne Bernabé ta̱ Jerusalén. Ñies Tito mía̱ ye' ta̱. \v 2 Skëköl tö ye' a̱ ikkayë' tö ye' ka̱wöta̱ shkök Jerusalén ttök Skëkëpa Jesús icha ko̱s e'pa wökirpa ta̱, e' kue̱ki̱ ye' mía̱. Se' ulitane wa̱ ie'pa su̱ule tö ie'pa dör se' wökirpa. Mik ye' de Jerusalén, eta̱ ttè buaë pakekeyö pë' kë̀ dör judiowak esepa a̱, e' wa pakéneyö se' wökirpa ulitane e'pa ë̀ a̱ bánet isuo̱ie tö iyëne ö kë̀ iyëne. Ye' kë̀ ki̱ ikiane tö yi tö ichè tö Jesús kanè ko̱s o̱'bitu̱yö, e' dör ë́. \p \v 3 Ie'pa tö iché tö ttè pakekeyö, e' dör buaë yësyësë, kë̀ ì skà kianeia̱. Tito mirwa̱ ye' ta̱, e' dör griegowak, e' kue̱ki̱ ie' tottola kë̀ kkuölit tëule tsir we̱s judiowak wöblar es. Erë ie'pa kë̀ wa̱ ie' kàne itóttola kkuölit tök tsir. \v 4 Erë pë' we̱lepa tso' ee̱ e̱' chö̀ tö ie'pa dör Jesús mik e̱rblökwakpa, erë kë̀ idör es. Ie'pa kë̀ ichö́pa tö Tito tottola ka̱wöta̱ kkuölit tèe tsir, e̱'ma s'wökirpa kë̀ wa̱ ì yëne. Pë' esepa tso' se' shu̱a̱ se' weblök bër tö we̱s se' se̱r buaë, ttsë'r buaë Cristo Jesús ttè a̱. Ie'pa a̱ ta̱ kë̀ idör buaë tö kë̀ se' tö judiowak ttè dalöiëno e' iu̱tèia̱. Ie'pa ki̱ ikiane tö se' klörwa̱ne ttè ñe' ulà a̱. \v 5 Sa' ki̱ ikiane tö Jesús tté buaë moki̱ë, e' ë̀ klö'ù̱ a' tö ke̱kraë. E' kue̱ki̱ sa' kë̀ wa̱ ie'pa ttè iu̱tëne yës. \p \v 6 Se' wökirpa kièsö skëkëpa tai̱ë, e'pa iché tö ttè pakekeyö e' dör buaë. Ie'pa kë̀ wa̱ ikí̱ kuötkëne yës. (Skëköl a̱ ta̱ se' ulitane dör ñies ë̀me, e' kue̱ki̱ ë́ yö ichè tö ie'pa dör këkëpa tai̱ë ö kë̀ idör es, e' kë̀ ki̱ ye' tkine.) \v 7 Ie'pa é̱na ia̱ne tö Skëköl tö kanè me'a̱t ye' ulà a̱ Jesús tté buaë pakök, pë' kë̀ dör judiowak, esepa a̱, we̱s ie' tö kanè me'a̱t Pedro ulà a̱ ipakök judiowak a̱ es. \v 8 Skëköl tö Pedro patkë' Jesús tté buaë pakök judiowak a̱, e' ë̀ tö ye' patkë' ipakök pë' kë̀ dör judiowak esepa a̱. \v 9 Santiago ena Pedro ena Juan, e'pa su̱ule se' ulitane wa̱ tö ie'pa dör se' wökirpa kibiie. Ie'pa é̱na ia̱ne tö Skëköl e̱r buaë yë' ye' a̱ kanè i' wa. E' kue̱ki̱ ie'pa ulà mé ye' a̱ ena Bernabé a̱ iwà kkachoie tö ie'pa tö sa' klö'wé̱ ie'pa kí̱ie. Ie'pa é̱na ia̱ne tö Skëköl tö sa' patkë' Jesús tté buaë pakök pë' kë̀ dör judiowak esepa a̱, erë ie'pa patkë'itö ipakök judiowak a̱. Es buaë idir ie'pa a̱. \v 10 Íyi etkë̀ kié ie'pa tö sa' a̱, e' dör tö s'yamipa sia̱rëpa se̱rke Jerusalén, esepa ki̱mè sa' tö. E' wawe̱keyö ke̱kraë e̱r bua' wa. \s1 Pedro uñé Pablo tö Antioquía \p \v 11-12 Erë e' ukuöki̱ ta̱ mik Pedro demi Antioquía sa' pakök, eta̱ ke̱we ie' chköke buaë Jesús mik e̱rblökwakpa kë̀ dör judiowak, esepa ta̱. Erë s'yamipa dör judiowak datse̱ Jerusalén, patkë' Santiago tö, e'pa de. E'pa tö iklö'wé̱ tö s'yamipa kë̀ dör judiowak, esepa ka̱wöta̱ itóttola kkuölit tök tsir. Ñies ie'pa tö iklö'wé̱ tö esepa ka̱wöta̱ se̱nuk we̱s judiowak se̱r es. Pedro suane ie'pa yöki̱, e' kue̱ki̱ mik ie'pa de, eta̱ ie' e̱' batséttsa̱ wé̱pa kë̀ dör judiowak, esepa yöki̱. Ie' kë̀ chköia̱ ie'pa ta̱ ñita̱. \v 13 Ñies judiowak male̱pa tö Pedro e̱' a' ñe' es, e' wambléñak dö̀ Bernabéë. \v 14 E' kue̱ki̱, mik ye' isué̱ tö Pedro kë̀ ku̱' iwà iu̱tök yësyësë we̱s Jesús tté buaë moki̱ tö ichè es, eta̱ ye' tö ie' a̱ iché sulitane kukua: “Be' tso' e̱' ök. Be' dör judiowak, erë be' kë̀ se̱rku̱' we̱s judiowak se̱r es. ¿Iö́k be' tö, pë' kë̀ dör judiowak, esepa keke se̱nuk we̱s judiowak se̱r es? \v 15 Se' böl dör judiowak se' ditséwö wa. Se' kë̀ dör pë' sulusipa kë̀ tö Skëköl dalöiè esepa. \v 16 Erë se' wa̱ ijche̱r tö Skëköl kë̀ tö se' klö'we̱pa we̱s pë' buaë yësyësë es, Moisés ttè dalöiëno e' iu̱tèsö e' batamik. Se' wa̱ ijche̱r tö se' e̱rblé Jesucristo mik, e' kue̱ki̱ ie' tö se' klö'wé̱ we̱s pë' buaë yësyësë es. Ie' ichè tö ie' kë̀ tö se' klö'we̱pa we̱s pë' buaë yësyësë es, ttè dalöiëno e' iu̱tèsö e' batamik. E' kue̱ki̱ se' böl e̱rblétke Jesucristo mik a̱s Skëköl tö se' klö'ù̱ we̱s pë' buaë yësyësë es. E' kë̀ dör tö Moisés ttè dalöiëno, e' iu̱tèsö buaë e' batamik.” Es ye' tö iché Pedro a̱. \p \v 17 E' ukuöki̱ ta̱ ye' tö ie'pa ulitane a̱ iché: “Se' e̱rblöke Cristo mik, e' batamik Skëköl tö se' klöo̱' we̱s pë' buaë yësyësë es, e' wà paneke se' tö. Es se' kë̀ e̱rblöku̱'ia̱ Moisés ttè dalöiëno e' mik. E' kue̱ki̱ judiowak tö se' chèmi tö se' dör ì sulu wamblökwakpa we̱s pë' kë̀ dör judiowak es. E' kue̱ki̱ ¿sö ichèmi tö Cristo tö se' ké ì sulu wamblök? Au, kë̀ idör es. \v 18 Se' é̱na ia̱ne tö Skëköl kë̀ tö se' tsa̱tkepa ttè dalöiëno e' batamik. E' kue̱ki̱ se' kë̀ e̱rblëneia̱ ttè e' mik e̱' tsa̱tkoie. Erë se' e̱rbléne ttè dalöiëno e' mik e̱' tsa̱tkoie, e' ta̱ e' je' tö se' a̱ ikkacheraë tö moki̱ se' dör ì sulu wamblökwakpa, se' kë̀ a̱ iwà iu̱tënuk se̱raa̱ e' kue̱ki̱. \v 19 Mik ye' bak e̱rblök Moisés ttè dalöiëno e' mik e̱' tsa̱tkoie, eta̱ ye' é̱na ia̱ne tö ye' kë̀ a̱ ttè e' iu̱tënuk yësyësë we̱s s'ka̱wöta̱ iiu̱tök es. E' kue̱ki̱ ye' é̱na ia̱ne tö nuì̱ tso' ye' ki̱, e' ki̱ Skëköl tö ye' kichaterattsa̱. E' kue̱ki̱ i̱'ñe ta̱ ye' kë̀ e̱rblöia̱ ttè dalöiëno e' mik e̱' tsa̱tkoie. Ye' a̱ ta̱ e' dör we̱s ye' du'wa̱ ttè dalöiëno e' yöki̱ es. I̱'ñe ta̱ ye' e̱rblöke Cristo ë̀ mik a̱s ye' se̱r yësyësë Skëköl a̱. Cristo köte̱wa̱ krus mik ye' skéie ye' nuì̱ patuo̱ie, \v 20 e' kue̱ki̱ e' dör we̱s ye' köte̱wa̱ ie' ta̱ krus mik es. I̱'ñe ta̱ e' dör we̱s kë̀ ye' se̱rku̱'ia̱ es, erë Cristo se̱rke ye' e̱r a̱ iWiköl wa. Ie' tö ye' dalëritsé, ie' e̱' mettsa̱ ttèwa̱ ye' skéie. E' ë̀ mik ye' e̱rblöke, e' mik ye' se̱rke ká̱ i' ki̱. \v 21 Es Skëköl e̱r buaë ché ye' a̱, e' kë̀ watepa ye' tö yës. Erë se̱ne yësyësë mú dö̀ se' ulà a̱ ttè dalöiëno e' iu̱tè wa, e̱'ma e' wà kiane chè tö Cristo köte̱wa̱ ë́me, kë̀ wà ta̱'.” Es ye' tö iché Jesús mik e̱rblökwakpa tso' Antioquía, e'pa a̱. \c 3 \s1 Skëköl tö iWiköl mé se' a̱, se' e̱rblö̀ Jesucristo mik, e' batamik \p \v 1 ¡A Galacia wakpa, wësua a' kë̀ ka̱bikeitsöta̱'! ¿Yi alibché a' ki̱, e' tö a' wöli̱wé̱ka̱ tai̱ë es? Jesucristo köte̱wa̱ krus mik se' skéie, e' tté wa sa' tö a' wöblao̱' buaë yësyësë, e' wà a̱ne buaë a' é̱na kuaë. Eta̱ ¿we̱s ttè e' olo'yakne a' é̱na? \v 2 I' chakeke ye' tö a' a̱, e' iu̱tö́: ¿Ì batamik Skëköl Wiköl dë' a' ki̱? ¿E' dör Moisés ttè dalöiëno e' iu̱té a' tö e' batamik? Au, kë̀ idör es. Ie' dë' a' ki̱ mik a' tö Jesucristo tté buaë e' ttsë' ta̱ a' e̱rblë' imik eta̱. \v 3 ¡A' kë̀ ka̱bikeitsöta̱'! Kuaë Skëköl tö se' yué ie' ala'rie iWiköl wa, erë ¿we̱s a' tö ibikeitsè i̱'ñe ta̱' tö se' ka̱wöta̱ Moisés ttè dalöiëno e' iu̱tök se' wákpa diché wa a̱s se' a̱t buaë yësyësë ie' wöa̱? \v 4 Es idör, e' ta̱ ë́me se' weine tai̱ë Jesús tté buaë kue̱ki̱. ¡Ayëcha, e' kë̀ weinewa ë́me! \v 5 Ye' tö iskà chakéne a' a̱: ¿Skëköl tö iWiköl me' se' a̱, ñies ì kë̀ o̱r yi a̱ ese o̱'itö a' shu̱a̱, e' dör Moisés ttè dalöiëno e' iu̱tèsö, e' batamik? Au, kë̀ idör es. E' ko̱s o̱' Skëköl tö, se' tö Jesucristo tté buaë e' ttsë' ta̱ se' e̱rblë' imik e' kue̱ki̱. \s1 Abraham e̱rblé Skëköl mik, e' kue̱ki̱ Skëköl tö ie' klö'wé̱ we̱s pë' buaë yësyësë es \p \v 6 Es ibak ñies sa' yë́ bak kiè Abraham e' ta̱. Skëköl yëkkuö tö ichè: Abraham e̱rblé Skëköl mik, e' kue̱ki̱ iklö'wé̱itö we̱s pë' buaë yësyësë es. \v 7 E' kue̱ki̱ a' wa̱ ijche̱nú tö wé̱pa e̱rblö̀ Skëköl mik, esepa dör Abraham aleripa chö́k. \v 8 Ká̱ ia̱ia̱ë Skëköl ibikeitsbak tö mik pë' kë̀ dör judiowak, esepa e̱rblé ie' mik, eta̱ ie' tö ie'pa klö'we̱raë we̱s pë' buaë yësyësë es. E' kue̱ki̱ ttè buaë e' tso' kitule ie' yëkkuö ki̱ wé̱ ie' tö iyë' Abraham a̱ i' es: “Be' batamik ye' e̱r buaë chöraë ká̱ ulitane wakpa a̱.”\f + \fr 3:8 \ft Génesis 12.3\f* \v 9 Es se' isué̱ tö wé̱pa ko̱s e̱rblöke ie' mik we̱s Abraham es, esepa ko̱s a̱ ie' e̱r buaë chöraë we̱s ie' e̱r buaë yë' Abraham a̱ es. Esepa ë̀ a̱ ie' e̱r buaë chöraë. \p \v 10 Skëköl yëkkuö tö ichè i' es: “Wé̱pa kë̀ tö ì ko̱s tso' kitule ttè dalöiëno yëkkuö ki̱ e' wà dalöieku̱' yësyësë, esepa ko̱s kichateraë Skëköl tö.”\f + \fr 3:10 \ft Deuteronomio 27.26\f* Erë kë̀ yi tö iwà iu̱tepa es, e' kue̱ki̱ se' wa̱ ijche̱r tö wé̱pa e̱rblé ttè dalöiëno mik e̱' tsa̱tkoie, esepa ko̱s kichateraëitö. \v 11 Ñies ie' yëkkuö tö ichè i' es: “Yi dör yësyësë ie̱rblö̀ Skëköl mik e' batamik, ese se̱rdaë.”\f + \fr 3:11 \ft Habacuc 2.4\f* Es se' wa̱ ijche̱r tö kë̀ yi tsa̱tkënuk Moisés ttè dalöiëno iu̱tè wa. \v 12 Ñies Skëköl yëkkuö tö ichè i' es: “Yi tö ttè dalöiëno e' dalöié yësyësë se̱raa̱, ese se̱r michoë ttè e' wa.”\f + \fr 3:12 \ft Levítico 18.5\f* Ttè e' tö se' a̱ ikkachè tö ttè dalöiëno, e' tö se' ké idalöiök se̱raa̱. Erë se' e̱rblö̀ Cristo mik, e' kë̀ dör es, e' ki̱ e̱rblè ë̀ kiane ie' mik. E' kue̱ki̱ ttè e' kë̀ shu̱tunukka̱ Moisés ttè dalöiëno e' wa, e' dör ttè kua̱'ki̱ e' kue̱ki̱. \p \v 13 Skëköl yëkkuö tö ichè: “Yi ttéwa̱ kichatkëule kal mik, e' wa iwënewa̱ tö ese kichatéttsa̱ Skëköl tö.”\f + \fr 3:13 \ft Deuteronomio 21.23\f* Es Cristo köte̱wa̱ krus mik, e' wà kiane chè tö ikichatéttsa̱ Skëköl tö. Erë ikichatënettsa̱ se' skéie, Skëköl ttè dalöiëno e' dalöse̱wé̱wa̱sö e' nuí̱ ki̱. Es Cristo tö se' yë'ttsa̱ se' nuì̱ ulà a̱. \v 14 Es ibak ie' ta̱ a̱s Skëköl kablë' e̱r buaë chök Abraham a̱, e' wà dö̀ ñies pë' kë̀ dör judiowak esepa ulà a̱ Cristo Jesús batamik. E' dör tö Skëköl kablë' iWiköl muk se' a̱, se' e̱rblö̀ Cristo mik, e' batamik. \s1 Skëköl e̱r buaë ché se' a̱, e' kë̀ dë' ttè dalöiëno e' batamik \p \v 15 A yamipa, se' a̱ ta̱ mik se' tö se' ttè mé ñì a̱, e' shtésö yëkkuö ki̱ ta̱ s'kiè shtésö iki̱, eta̱ ttè e' kë̀ maneo̱rpattsa̱ne yës, kë̀ ikí̱ kuötkërpaka̱ia̱ yës. \v 16 Es ì u̱k Skëköl kablë' Abraham a̱ ena ileri eköl a̱, e' dör. Skëköl yëkkuö tö Abraham ditséwö eköl ë̀ e' cheke, kë̀ dör se̱raa̱. Abraham ditséwö chekeitö e' dör Cristo. \v 17 Ì chök ye' tso' e' dör i': Skëköl tö ittè me'tke Abraham a̱ ta̱ ikkachéitö ia̱ tö moki̱ iwawe̱raëitö. E' ukuöki̱ ta̱ duas tka döka̱ cien tkëyök kí̱ dabom mañayök (430) ta̱ ie' tö ittè dalöiëno me' Moisés a̱ a̱s Israel aleripa tö idalöiö̀. E' wa isué̱sö tö ttè mène Abraham a̱, e' mène ia̱ ke̱we, ttè dalöiëno mène Moisés a̱ e' yöki̱. E' kue̱ki̱ ttè dalöiëno mène Moisés a̱, e' kë̀ a̱ ì u̱k Skëköl kablë' Abraham a̱, e' wöitu̱kwa̱. \v 18 Ì u̱k Skëköl kablë' se' a̱, e' wà dö́pa se' ulà a̱, Moisés ttè dalöiëno e' iu̱tésö e' batamik, e̱'ma e' kë̀ dë'ttsa̱ se' a̱ we̱s ì kablëule es. Erë Skëköl kablë' Abraham a̱ imuk ë́me. \p \v 19 E' dör es, e' ta̱ ¿ì kue̱ki̱ Skëköl tö ittè dalöiëno me' Israel aleripa a̱? Ie' kablë' Abraham a̱, e' ukuöki̱ ta̱ ittè dalöiëno méitö ie'pa a̱ ì sulu wamblekerakitö, e' wà kkachoie dö̀ mik Abraham aleri eköl yëne ie' a̱, e' de eta̱, e' dör Cristo. Ttè dalöiëno e' me' Skëköl biyöchökwakpa tö Israel aleripa a̱ Moisés dör itteköl e' wa. \v 20 Erë Skëköl wák kablë' Abraham a̱, e' kë̀ dör itteköl we̱le wa. E' kue̱ki̱ se' wa̱ ijche̱r tö ttè e' dör kibiie, ttè dalöiëno mène Moisés a̱ e' tsa̱ta̱. \s1 ¿Ì kue̱ki̱ Skëköl tö ittè dalöiëno me' Israel aleripa a̱? \p \v 21 E' dör es, e' ta̱ ¿e' wà kiane chè tö ttè dalöiëno, e' kë̀ ñì sini'ku̱ne Skëköl kablë' Abraham a̱ e' ta̱? ¡Au, kë̀ idör es! Ttè dalöiëno tö se̱ne michoë múpa se' a̱, e̱'ma se' dö̀mi buaë yësyësë Skëköl wörki̱ ttè ñe' dalöièsö e' wa. \v 22 Erë e' kë̀ dör es. Skëköl yëkkuö tö ichè tö s'ditsö ko̱s klöulewa̱ se̱ne sulu ulà a̱, kë̀ se' a̱ e̱' tsa̱tkënuk. E' dör es a̱s Skëköl kablë', e' wà dö̀ se' ulà a̱, se' e̱rblö̀ Jesucristo mik e' wa. \p \v 23 Ka̱m Cristo döbitu̱ s'tsa̱tkök se' e̱rblö̀ ie' mik e' wa, e' yöki̱ se' bak klöulewa̱ ttè dalöiëno diki̱a̱ we̱s s'wötèwa̱ s'wöto wé a̱ es. Erë se' kë̀ a̱ e̱' yënuktsa̱ ttè e' diki̱a̱ dö̀ mik Cristo dë'bitu̱ ikkachök se' a̱ tö s'ka̱wöta̱ e̱rblök ie' mik e̱' tsa̱tkoie eta̱. \v 24 Ñies ichèmisö tö Skëköl tö se' méwa̱ ttè dalöiëno diki̱a̱ s'kkö'noie dö̀ mik Cristo de eta̱. E' dör we̱s alà yë́ tö yi yulè ilà kkö'noie es. Skëköl tö iwé̱ es a̱s ie' tö se' klö'ù̱ we̱s pë' buaë yësyësë es, se' e̱rblö̀ Cristo mik e' wa. \v 25 I̱'ñe ta̱ se' e̱rblö̀ Jesucristo tté buaë e' mik, e' kue̱ki̱ ttè dalöiëno kë̀ ku̱'ia̱ se' kkö'nuk we̱s alà kkö'nukwak es. \v 26 A' ko̱s dör Skëköl ala'r, a' e̱rblé Cristo Jesús mik e' wa. \v 27 A' wé̱pa ko̱s wösune iwà kkachoie tö a' e̱rblé Cristo mik, esepa ki̱ Cristo se̱r iëne we̱s se' datsi' iö̀ es. E' kue̱ki̱ a' se̱rke buaë we̱s Cristo se̱r es. \v 28 Se' ko̱s batsulewa̱ Cristo Jesús mik, e' kue̱ki̱ se' dör we̱s wák eköl ë̀ es. E' kue̱ki̱ se' dör judiowak ö se' kë̀ dör es, se' klöulewa̱ kanè mésoie ö se' kë̀ dör es, se' dör wëm ö se' dör alaköl, e' kë̀ dë' we̱s Skëköl a̱. \v 29 Se' dör Cristo icha, e' ta̱ se' dör Abraham aleripa chö́k. Ñies ì u̱k Skëköl kablë' Abraham a̱ e' wà döraë se' ulà a̱. \c 4 \s1 Se' kë̀ ku̱'ia̱ Moisés ttè dalöiëno e' diki̱a̱ \p \v 1-2 Ye' tö ikleeke a' a̱ ttè i' wa: Ichö̀sö tö pë' eköl dör inuköl blu' tai̱ë e' blënewa̱. Ie' íyi ko̱s méa̱titö ilà ulà a̱. Erë ie' alà ià̱ tsirlala, kë̀ a̱ ikaneo̱nuk. E' kue̱ki̱ o̱'ka tso'ne ie' kkö'nuk, ie' wëttsu̱k. Ie' ka̱wöta̱ ie'pa ttè iu̱tök dö̀ mik we̱kkë iyë́ tö iké̱wö me'a̱t ekkë. Erë́ ie' dör iyë́ blënewa̱ e' dalì ko̱s e' wák, erë ka̱m iké̱wö dö̀ e' yöki̱ ie' dör we̱s s'klöulewa̱ kanè mésoie tso' iu a̱ es. Erë mik iyë́ blënewa̱ e' tö iké̱wö me'a̱t e' deka̱, eta̱ iyë́ dalì ko̱s döraë iulà a̱. \v 3 E' sù̱ sa' judiowak bak we̱s alala ñe' es. Ka̱m Skëköl tö ilà patkö̀ e' yöki̱ sa' bakia̱ klöulewa̱ ttè ëse tso' ká̱ i' a̱ ese diki̱a̱ idalöiök. \v 4 Erë mik ka̱wö bikeitsitö e' de, eta̱ ie' tö ilà patké ká̱ i' ki̱, e' ku̱ne' s'ditsöie se̱ne' Moisés ttè dalöiëno e' diki̱a̱. \v 5 Ilà debitu̱ sa' bak klöulewa̱ ttè e' ulà a̱, e'pa yöktsa̱ a̱s sa' dö̀ Skëköl ala'rie. \v 6 A' e̱rblé Cristo mik, e' kue̱ki̱ a' dör Skëköl ala'r ñies we̱s sa' es. E' kue̱ki̱ ie' tö ilà Wiköl patké se̱nuk se' e̱r a̱, e' wa se' kköchöke buaë Skëköl ska', ie' wa se' tö icheke buaë Skëköl a̱: “¡A yë́wöla!” \v 7 Es se' kë̀ ku̱'ia̱ we̱s s'klöulewa̱ kanè mésoie es. E' skéie se' detke Skëköl ala'rie, e' kue̱ki̱ ì ko̱s tso' ie' wa̱ e' dör se' icha ñies. \p \v 8 Ke̱net ta̱ a' kë̀ e̱' batsöta̱' ie' mik, e' ké̱wö ska' ta̱ a' bak klöulewa̱ skëkölpa dalöiök a' bak esepa ulà a̱. Ñermata ie'pa kë̀ dör Skëköl ichökle e'. \v 9 Erë i̱'ñe ta̱ a' bàtse̱ buaë Skëköl chö́k e' mik —ö ichèmisö bua'ie tö ie' bàtse̱ buaë a' mik— ¿we̱s i̱'ñe ta̱ a' e̱' maktsa̱ne ttè ëse ko̱s e' a̱ne? Ttè ekkëpa kë̀ a̱ se' tsa̱tkënuk. Ttè e' kë̀ dör ìie bua' se' a̱. Kë̀ se' se̱nukne ttè ese diki̱a̱. \v 10 Judiowak tö idiwö tkö'we̱ke, isi'wö tkö'we̱ke, iké̱wö tkö'we̱ke ñies iduéswö tkö'we̱ke. ¿Iö́k se' tö e' wakanewe̱ke es? \v 11 Ye' suane dö' kanè ko̱s wé̱yö a' shu̱a̱, e' weirwa ë́. \s1 Ke̱net ta̱ Galacia wakpa tö Pablo kiéwa̱ buaë \p \v 12 A yamipa, ye' dör judiowak erë ye' kë̀ se̱rku̱'ia̱ judiowak ttè diki̱a̱. ¿We̱s i̱'ñe ta̱ a' e̱' tia̱kwa̱ ttè e' diki̱a̱? E' kë̀ wa̱r a' tö es. Ye' kköchö̀ a' a̱ tö a' se̱nú we̱s ye' es. Mik ye' bak a' ska' kuaë, eta̱ a' kë̀ wa̱ ì sulu wamblëne ye' ta̱. \v 13 Mik ye' tö Jesús tté buaë tsá̱ paka' a' a̱, eta̱ ye' kirirke tai̱ë, e' kue̱ki̱ ye' e̱' tsé̱a̱t a' ska'. \v 14 Ye' kirirke, e' dör darërëë a' a̱, erë e' kue̱ki̱ a' kë̀ wa̱ ye' watënettsa̱. E' skéie a' tö ye' sué̱ buaë we̱s Skëköl biyöchökwak suè̱ es. A' tö ye' kiéwa̱ buaë we̱s Cristo Jesús kièwa̱ a' tö es. \v 15 A' ttsë'ne buaë ye' ta̱ kuaë, ¿we̱s e' de i̱'ñe ta̱? Ye' ichè tö a' wák wöbla mú yërttsa̱ a' a̱ tkèwa̱ ye' icha skéie, e̱'ma a' tö io̱' es. Es a' ki̱kéka̱yö. \v 16 Erë i̱'ñe ta̱ wësua a' ye' suè̱ a' bolökie, ttè moki̱ chéyö a' a̱ e' ë̀ kue̱ki̱. \p \v 17 Pë' tso' a' wöbla'u̱k judiowak ttè wa, e'pa tö iché tö ie'pa ki̱ a' kiar tai̱ë, erë e' kë̀ dör e̱r bua' wa. Ie'pa ki̱ kiane tö a' tö sa' watö̀ttsa̱ ta̱ es a' mi' ie'pa ë̀ ttè iu̱tök. \v 18 Ie'pa tö a' sa̱ú̱pa, a' ki̱mú̱pa e̱r bua' wa mik ye' tso' a' ta̱ ö ye' kë̀ ku̱' a' ta̱, e̱'ma buaë idir ye' a̱. Erë ie'pa tso' a' wöbla'u̱k ttè kë̀ dör moki̱ ese wa. E' kue̱ki̱ ye' yöki̱ isulune. \v 19 A ye' ala'r, ye' skà weirke tai̱ë a' dalërmik we̱s alaköl alà ku̱rke weir es dö̀ mik a' de se̱nuk we̱s Cristo se̱r es eta̱. \v 20 I' ta̱ ye' mú dö̀ a' ska' ttök bua'ie a' ta̱ a̱s a' isa̱ù̱ tö a' dalër tai̱ë ye' é̱na. Ì wambleke a' tö es, e' tö ye' tkiwé̱wa̱ suawé̱ tai̱ë. \s1 Agar ena Sara, e' pakè \p \v 21 A' we̱lepa se̱nak judiowak ttè diki̱a̱, erë ì tso' kitule Moisés yëkkuö ki̱, ¿e' jche̱r a' wa̱? \v 22 E' tö ichè tö Abraham ala'r böl. Eköl ku̱ne' alaköl kiè Agar, e' ta̱. E' kiè Ismael. Agar dör Abraham alaköl kiè Sara e' kanè méso to̱ulettsa̱ ese. Iëköl ku̱ne Sara ta̱. E' kiè Isaac. Sara kë̀ dör yi kanè méso. \v 23 Kanè méso ñe' alà ku̱ne' we̱s se' ësepa ku̱r es. Erë Sara kë̀ döta̱' alàë, e' alà ku̱ne' mik idetke këkëpalatke eta̱, we̱s Skëköl kablë' Abraham a̱ es. \v 24-25 E' tö ilè kleeke se' a̱. Alakölpa böl ñe' tö ttè mène böt e' wà chè. Agar bak kanè méso e' tö ttè dalöiëno mène Israel aleripa a̱ Sinaí ké̱bata a̱te̱ Arabia, e' wà chè. E' wà dör tö Israel aleripa e̱rblé ttè dalöiëno e' mik e̱' tsa̱tkoie. E' dör we̱s ie'pa tso' klöulewa̱ ttè e' diki̱a̱ we̱s kanè méso tso' klöulewa̱ iwökir ulà a̱ es. E' kue̱ki̱ wé̱pa ko̱s tso' klöulewa̱ ttè dalöiëno e' ulà a̱, esepa dör we̱s Agar ala'r es. Ñies Sinaí ké̱bata, e' tö Jerusalén tso' ká̱ i' ki̱ i̱'ñe ta̱ e' wà chè. Ee̱ judiowak se̱rke. Ie'pa tso' klöulewa̱ Moisés ttè dalöiëno diki̱a̱ we̱s kanè méso es. \v 26 Erë Sara alà ku̱ne' e' tö ttè mène Abraham a̱, e' wà chè. Se' kë̀ ku̱' klöulewa̱ Moisés ttè diki̱a̱, e' kue̱ki̱ se' dör we̱s Sara alà es. Se' dör Jerusalén ët tso' ká̱ jaì a̱ e' wakpa. \v 27 E' dör we̱s itso' kitule Skëköl yëkkuö ki̱ es, e' tö ichè i' es: \q1 A alaköl, be' kë̀ döta̱' alàë, \q1 is alala ku̱r, e' ki̱ alakölpa weir, e' kë̀ ttsëule be' wa̱. \q1 Erë be' döraë alàë tai̱ë \q1 tkö̀ka̱ alaköl döta̱' alàë e' tsa̱ta̱. \q1 E' kue̱ki̱ be' ttsë'nú buaë. \q1 Be' a̱nú tai̱ë ttsë'ne bua' wa.\f + \fr 4:27 \ft Isaías 54.1,2\f* \m Es Skëköl yëkkuö tö ichè. \p \v 28 A yamipa, se' dör we̱s Isaac es. Isaac ku̱ne' we̱s Skëköl kablë' Abraham a̱ es. Es ñies se' e̱rblé Cristo mik, esepa de Skëköl ala'rie we̱s ie' kablë' es. \v 29 Agar alà ku̱ne' we̱s s'ditsö ku̱r es, erë Isaac ku̱ne' Skëköl Wiköl batamik. E' ké̱wö ska' ta̱ Agar alà tö Isaac we'ik tai̱ë. E' sù̱ i̱'ñe ta̱ wé̱pa tso' klöulewa̱ Moisés ttè diki̱a̱, esepa tso' se' dör Skëköl ala'r, esepa we'ikök. \v 30 Erë Skëköl yëkkuö tö iché i' es: “Iyë́ íyi tso' mè alaköl kë̀ dör kanè méso, e' alà a̱, e' kë̀ ka̱wö ta̱' blatè alaköl dör kanè méso e' alà a̱. E' kue̱ki̱ iyuö́shkar alàë.”\f + \fr 4:30 \ft Génesis 21.10\f* \v 31 E' kue̱ki̱, a yamipa, se' kë̀ dör we̱s alaköl dör kanè méso e' ala'r es. Se' dör we̱s alaköl kë̀ dör kanè méso, e' ala'r es. \c 5 \s1 Se' yënettsa̱ ttè dalöiëno diki̱a̱ \p \v 1 Cristo tö se' yë'ttsa̱ Moisés ttè dalöiëno e' yöki̱ a̱s se' kë̀ ku̱'ia̱ klöulewa̱ ttè e' ulà a̱. E' kue̱ki̱ se' e̱' tkö̀wa̱ darërë e̱rblök Cristo ë̀ mik. Kë̀ se' e̱' tiu̱kwa̱ne ttè dalöiëno diki̱a̱ we̱s s'klöulewa̱ kanè mésoie es. \p \v 2 A' tö ye' ttö̀ ttsö́. Ye' dör Pablo. Ye' wák tö ichè a' a̱ tö a' wëpa e̱' mettsa̱ itóttola kkuölit tök tsir we̱s judiowak wöblar es e̱' tsa̱tkoie, e' ta̱ Cristo kë̀ tö a' ki̱mepa yës. \v 3 Ye' tö iskà chène wëpa ulitane e̱' mettsa̱ itóttola kkuölit tök tsir, esepa a̱ tö ie'pa ka̱wöta̱ Moisés ttè dalöiëno e' wà dalöiök se̱raa̱. \v 4 A' ulitane é̱na ttè dalöiëno, e' iu̱tak a̱s a' dö̀ yësyësë Skëköl wöa̱, esepa ko̱s e̱' batséttsa̱ bánet Cristo yöki̱. Es Skëköl e̱r buaë ché se' a̱ Cristo batamik, e' watéttsa̱ ie'pa tö se̱raa̱. \v 5 Erë se' e̱rblöke Cristo mik, esepa wa̱ ijche̱r Skëköl Wiköl wa tö ie' tö se' klö'we̱raë we̱s pë' buaë yësyësë es, se' e̱rblé Cristo mik, e' batamik. E' wà panekesö ttsë'ne bua' wa. \v 6 Se' batsulewa̱ Cristo Jesús mik, e' ta̱ yi tottola kkuölit tëule tsir ö kë̀ itëule e' kë̀ ska' Skëköl tkine. Se' e̱rblö̀ Cristo ë̀ mik, e' tö se' ké ñì dalëritsök, e' dör ibua'ie. \p \v 7 Kuaë ta̱ a' mir buaë. ¿Yi tö a' wöklö'wé̱ a̱s a' kë̀ tö ttè moki̱ iu̱tö̀? \v 8 E' kë̀ dör Skëköl tö se' klöo̱'bak iwák a̱ e'. \v 9 A' tai̱ë e'pa sulu'we̱rawa̱ ttè suluë elkela ë̀ tö we̱s pan wölöwo̱ka̱ elkela tö harinachka ko̱s wölöwe̱keka̱ es. \v 10 Erë ye' e̱rblöke Skëkëpa Jesús mik tö a' kë̀ mi'pa ttè sulu e' itöki̱. Wé̱ tso' a' tsiriu̱k ttè ese wa, e' we'ikera Skëköl tö. Kë̀ ki̱ ie' tkine tö yi idir. \p \v 11 Erë a yamipa, ye' mú tso'ia̱ ipakök tö wëpa ka̱wöta̱ itóttola kkuölit tök tsir, e̱'ma ¿ì kue̱ki̱ judiowak tö ye' we'ikekeia̱ tai̱ë? Ye' tö ttè e' pakö́paia̱, e̱'ma ie'pa kë̀ ulurku̱' ye' ki̱ mik ipakekeyö tö Cristo köte̱wa̱ krus mik se' skéie eta̱. \v 12 Erë wé̱pa tso' a' wökir a̱ ká̱ chöu̱kwa ttè ese wa, ¡esepa mú e̱' biöttsa̱ie i' ta̱! \s1 Ñì dalëritsè \p \v 13 A yamipa, Skëköl tö se' klöo̱'bak a̱s se' kë̀ se̱ria̱ ttè dalöiëno diki̱a̱. Erë e' kë̀ dör ì sulu wambloie we̱s s'wák dër sulu ki̱ ikiane es. E' skéie se' ñì ki̱mù, ñì dalëritsè kue̱ki̱. \v 14 Moisés ttè dalöiëno ko̱s e' wöiënewa̱ ttè etkë̀ a̱, e' tö ichè: “A' male̱pa dalëritsö́ we̱s a' wákpa e̱' dalër es.”\f + \fr 5:14 \ft Levítico 19.18\f* \v 15 A' e̱' kkö'nú. A' ñì sa̱u̱keia̱ suluë, a' ñippökeia̱ tai̱ë we̱s iyiwak sulusi es, e' ta̱ a' wákpa ë̀ ñì e̱u̱rawa. \s1 Se̱ne Wiköl Batse'r wa \p \v 16 Es ye' tö a' a̱ ichè tö se' se̱nù Skëköl Wiköl wa. Se' se̱rke es, e' ta̱ ì sulu kiane s'wák dër sulu e' ki̱ wamblè, ese kë̀ wamblepasö. \v 17 Ì kiar s'wák dër sulu e' ki̱, ese kë̀ kiar Skëköl Wiköl ki̱. Ñies ì kiar Skëköl Wiköl ki̱, ese kë̀ kiar s'wák dër suluë e' ki̱. S'wák dër suluë ena Skëköl Wiköl e'pa ñì wöklö'u̱ke, e' kue̱ki̱ ì kiar se' ki̱ wè̱ ese kë̀ o̱r se' a̱. \v 18 Erë Skëköl Wiköl tö se' wëttse̱ke, e' ta̱ se' kë̀ ku̱'ia̱ ttè dalöiëno diki̱a̱. \p \v 19 Wé̱pa tso' iwák dër sulu e' iu̱tök, e' wërwa̱ wösha̱k. Esepa trër ena e̱' ia'u̱ke se̱ne sulusi wa. Íyi sulu ese skà kakuetéwa̱rakitö darërëë. \v 20 Ie'pa tö íyi diököl dalöieke. Ie'pa dör alibchökwakpa. Ie'pa ñì sa̱ù̱ suluë, ñì wöñatkö̀ ñië, ñippö̀ tai̱ë, ukyër ñì ki̱. Ie'pa ulurka̱ bet. Ie'pa e̱' ttsö̀ka̱ imale̱pa tsa̱ta̱. Ie'pa dör s'blabatsökwakpa. Wé̱pa e̱' batsöke ie'pa mik, e'pa ë̀ ta̱ ie'pa se̱r buaë. \v 21 Ie'pa kë̀ wöbatsö tö ì kiane ie'pa ki̱, ese tso' s'male̱pa wa̱. Ie'pa e̱' ttöke blo' wa, e' kue̱ki̱ ì sulu kí̱ wamblekerakitö tai̱ë. E' sù̱ íyi skà suluë wambleke ie'pa tö. Ye' tö a' a̱ ichekene we̱s ye' tö iyë'bak es tö wé̱pa se̱rke es, esepa kë̀ dö̀pa ì blúie Skëköl tso' e' a̱. \p \v 22 Erë mik se' se̱rke Skëköl Wiköl wa, eta̱ se' ñì dalëritsöke, se' ttsë'rke buaë, se' se̱rke bë̀rë, ì ko̱s dalë'ttsekesö e̱r bua' wa, se' ñì sa̱ù̱ e̱r bua' wa, se' e̱r buaë chö̀ s'male̱pa a̱, se' ttö̀ moki̱, \v 23 kë̀ se' e̱' ttsö̀ka̱ tai̱ë, se' e̱' kkö'nù buaë. Se' se̱rke es, e' ta̱ ttè dalöiëno ko̱s, e' kë̀ dalöse̱o̱newa̱ se' wa̱. \v 24 Se' wák dër suluë, ñies ì ko̱s suluë wamblak se' é̱na, ese ko̱s watéttsa̱ se' dör Cristo Jesús icha e'pa tö. E' dör we̱s se' tö ese ko̱s ttéwa̱ wötëulewa̱ krus mik es. \p \v 25 Se' se̱rke Skëköl Wiköl mik, e' kue̱ki̱ se' e̱' mù a̱s ie' tö se' wëttsù̱. \v 26 Kë̀ se' e̱' ttsökka̱ tai̱ë, kë̀ se' ñì tsiriu̱k, kë̀ se' ukyënuk ñì ki̱. \c 6 \s1 Se' ka̱wöta̱ ñì ki̱muk \p \v 1 A yamipa, a' we̱le a̱nemine ì sulu wamblè a̱, e' ta̱ a' se̱rke Wiköl Batse'r wa, esepa ké ie' ki̱muk e̱r bua' wa a̱s ie' e̱' kö̀ka̱ne. Erë a' e̱' kkö'nú dö' ì sulu tö a' e̱rkiöwè̱ ta̱ a' a̱rmi ì sulu wamblè a̱ we̱s ie' es. \v 2 A' we̱lepa ka̱wö tköke suluë, e' ta̱ a' ñì ki̱mú. A' tö iwé̱ es, e' ta̱ a' se̱rke we̱s Cristo ttè dalöiëno tö ichè es. \v 3 A' we̱le e̱' bikeitsö̀ tö buaë idir imale̱pa tsa̱ta̱, ñermata kë̀ dör ì, e' ta̱ ie̱' ki̱tö'u̱ke. \p \v 4-5 Is se' se̱r buaë ö suluë ese wërke se' wöki̱ eköl eköl. E' kue̱ki̱ se' ulitane ké e̱' sa̱u̱k tö is se' se̱r, e' wa se' e̱' kkö'nù. Se' se̱rke buaë yësyësë, e' ta̱ se' ttsë'rdaë buaë se' wák a̱. Erë kë̀ se' kàne e̱' kkö'nuk we̱s s'male̱pa se̱rke es. \p \v 6 Ì buaë ko̱s tso' a' wa̱ ese kakmú wé̱pa tö a' wöbla'we̱ke Skëköl ttè wa esepa a̱. \p \v 7 Kë̀ se' e̱' ki̱tö'u̱k tö se' a̱ Skëköl wayörmi kë̀ nuí̱ ta̱'. Ì kuatkésö buaë ö suluë, e' wà wöwe̱ranesö. \v 8 Ì sulu kiane s'wák dër suluë e' ki̱ wamblè, ese wamblésö, e' ta̱ e' wà dörane s'ki̱ ta̱ se' weir michoë. Erë ì buaë kiane Skëköl Wiköl ki̱ wè̱ ese wé̱sö, e' ta̱ e' wà dörane s'ki̱ ta̱ se̱ne michoë döraë se' ulà a̱. \v 9 Ì buaë we̱kesö ke̱kraë, kë̀ ilo'yeta̱', e' ta̱ aishkuö ta̱ mik iké̱wö de, eta̱ iské döraë se' ulà a̱. E' kue̱ki̱ kë̀ se' shtrinuk ì buaë u̱k ke̱kraë. \v 10 E' kue̱ki̱ mik se' a̱ ì buaë o̱rmi, eta̱ iù̱sö sulitane a̱, bua'iewa̱ s'yamipa e̱rblöke Cristo mik, esepa a̱. \s1 Pablo e̱' chéa̱t \p \v 11 Ttè bata i' shtök ye' tso' ye' wák ulà wa. A' isa̱ú̱ tö ikite̱ bërie, es a' wa̱ ijche̱rmi tö moki̱ ye' tso' ishtök. \fig |src="1b.tif" size="col" ref="Gá 6.11" \fig* \v 12 Wé̱pa tö a' keke a' wëpa tottola kkuölit tök tsir, e'pa tö iwe̱ke es a̱s ie'pa a̱t buaë judiowak male̱pa ta̱. Ie'pa tö ichö́pa tö se' tsa̱tkërke, Cristo köte̱wa̱ krus mik se' skéie, e' batamik, e̱'ma judiowak tö ie'pa we'ikera sia̱rë. \v 13 Erë ie'pa wákpa tottola kkuölit tëule, e'pa kë̀ tö Moisés ttè dalöiëno e' iu̱tè se̱raa̱. Ie'pa tö a' keke a' tottola kkuölit tök tsir e̱' ttsoka̱ iwákpa a̱ tö ie'pa tö a' ké e̱' wakyuök we̱s judiowak es. \v 14 Erë ye' i', e' kë̀ e̱' ttsö̀paka̱ ì ulitane ki̱. Skëkëpa Jesucristo köte̱wa̱ krus mik, e' ë̀ ki̱kekeka̱yö. E' batamik ì sulu ko̱s tso' ká̱ i' a̱ ese dunewa̱bak ye' a̱, ñies ese a̱ ye' dunewa̱bak. \v 15 S'tottola kkuölit tëule tsir ö kë̀ tëule, e' kë̀ ki̱ Skëköl tkine. Ie' tö se' e̱r mane'wé̱ pa̱'a̱li̱ iWiköl wa, e' ë̀ kiar ie' ki̱. \v 16 Wé̱pa ko̱s se̱rke we̱s ttè i' tö ichè es, a̱s esepa a̱ ie' tö se̱ne bë̀rë mù ena isa̱ù̱ e̱r sia̱rë wa. Esepa dör ie' ala'r chö́k, esepa dör Israel aleripa chö́k ie' a̱. \p \v 17 Ye' weine ko̱s Jesús tté kue̱ki̱, e' tö̀ tso' ye' wa̱ ye' chkà ki̱. E' wa ye' tö iwà kkacheke tö ye' dör ie' kanè méso moki̱. E' kue̱ki̱ i'ta̱mi kë̀ yi tö ye' tsiriwa̱ria̱ ttè e' ki̱. \p \v 18 A yamipa, a̱s Skëkëpa Jesucristo e̱r buaë chö̀ a' ulitane a̱. Es e' idir.