\id JON Jonah in Bokobaru, Ross Jones \h YUNUSA \toc1 YUNUSA \toc2 YUNUSA \mt1 YUNUSA \c 1 \s1 Yunusa bàalɛna Diinɛ \p \v 1 Dii yã ò Amitai nɛ́ Yunusanɛ à bè: \v 2 Ǹ fɛɛ ǹ gá wɛ́tɛda bíta kɛ̀ wè be Ninɛva guu ǹ kpãkɛ̃ńzi, zaakɛ aↄ̃ zaakɛna ma kii lè. \v 3 Ben Yunusa bàa lɛ̀ Diinɛ à mì pɛ̀ Tasisia. Kɛ̀ à kà Yↄpa, à góro'itɛ è gwe kɛ̀ èe gaa Tasisi. Kɛ̀ à fĩa bò, à gɛ̃̀n kↄ̃n gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄe gaa gweenↄ, èe bàa lɛɛ Diinɛ. \v 4 Dii ĩa gbãaa gbàrɛ ísiaala, ben zàga'ĩa pãsĩ fɛ̀ɛ ísiaala ai góro'itɛ yezi à para. \v 5 Vĩa góro gbɛ̃nↄ kũ̀, baade e wii pɛɛ a tãazi, ben aↄ̃ góro pì asoonↄ bↄ̀ɛ aↄ̃ↄe kaa ín lɛ góro e à futa kũ. Yunusa sↄ̃ pìta à gɛ̃̀ à dàɛ góro gĩzĩ, ben i bíta à sɛ̀. \v 6 Górodee gàa à à lè à bè: Bↄ́ iin nɛ́ɛ oo lɛɛ? Ǹ fɛɛ ǹ wii pɛ́ n tãazi, wègↄ̃ dↄ̃ro tó eé wa wɛ́ɛ gwa à wa bↄ. \p \v 7 Ben aↄ̃ bèkↄ̃nɛ: À mↄ́ wà kàbankpɛ kɛ lɛ wà dↄ̃ gbɛ̃ kɛ̀ gɛ̃̀wazi kↄ̃n kisia kɛ̀o. Kɛ̀ aↄ̃ kàbankpɛ kɛ̀, ben à Yunusa kũ̀. \v 8 Aↄ̃ à là wà bè: Ǹ owe gbɛ̃ kɛ̀ ń dɛ à ũ, mmↄn kɛ̀ n gɛ̃wazi kↄ̃n kisia kɛ̀ takao. Zĩ kpareen nɛɛ̀ kɛɛ? N bↄ mámɛ? Bùsu kparee gbɛ̃n n ũu? Bori kpareen n ũu? \v 9 À wèńla à bè: Eberun ma ũ. Dii Luda Musude kɛ̀ ísia kↄ̃n tↄↄtɛo kɛ̀n mɛɛ̀ dↄnzi kɛnɛ. \v 10 Ben vĩa gbɛ̃ pìnↄ kũ̀, swɛ̃̀ kɛ̃̀ńgu, aↄ̃ bènɛ: Bↄ́yãnzi ń kɛ̀ lɛzi? Gbɛ̃ pìnↄ dↄ̃̀ kɛ̀ èe bàa lɛɛ Diinɛmɛ, kɛ̀ à òńnɛ lɛ yãnzi. \v 11 Í kpɛ́ e góro zuzuu, ben aↄ̃ à là wà bè: Dian wé kɛnnɛ nà lɛ ísiaa busawee? \v 12 À bèńnɛ: À ma sɛ́ à ma zu ísiaan lɛ í busaare, zaakɛ má dↄ̃̀ kɛ̀ mámbe ma gɛ̃azi kↄ̃n zàga'ĩa gbãaa kɛ̀o. \v 13 Aↄ̃ nà górolinaa lɛ wà e wà bikũ, mↄde aↄ̃ↄe fↄ̃ro, zaakɛ í kpɛ́ e ń zuzuumɛ. \v 14 Ben aↄ̃ wii pɛ̀ Diizi wà bè: N yã nna Dii! Ǹton wa kaatɛ gbɛ̃ kɛ̀ wɛ̃̀ndibↄna yãnziro. Dii, ǹton wa diɛ taarideenↄ ũ à dɛna yã musuro, zaakɛ n n pↄyezi dàwemɛ. \v 15 Ben aↄ̃ Yunusa sɛ̀ wà zù ísiaan, ben í pì zuzuna kpàɛ. \v 16 Dii yã pì tò vĩa gbɛ̃ pìnↄ kũ̀ maamaa, ben aↄ̃ saa òa aↄ̃ lù sɛ̀nɛ. \v 17 Ben Dii tò kpↄ̀ gbɛ̃̀ntɛ̃ bↄ̀ à Yunusa mↄ̀, ben à kɛ̀ kpↄ̀ pì gbɛɛɛn fãantɛ̃ aagↄ̃ gwãavĩ aagↄ̃. \c 2 \s1 Yunusa aduakɛna kpↄ̀ gbɛɛɛn \p \v 1 Zaa kpↄ̀ pì gbɛɛɛn Yunusa wɛ́ɛ kɛ̀ Dii a Ludaa à bè: \q1 \v 2 Ma lɛ́ zù Diizi ma kagurakɛna guu, \q1 ben à wèmala. \q1 Zaa gɛ̀wãa lↄ̀n ma wii pɛ̀, \q1 ben à ma yã mà. \q1 \v 3 N ma zu ísia lↄ̀n \q1 ai zaa à guragura, \q1 ísↄ̃ dìdima kↄ̃n à kakanao, \q1 n ísↄ̃kana fùta táa ò ma mìla. \q1 \v 4 Ma bè n pɛma bↄna n kiia, \q1 mↄde mɛ́ ɛara mà wɛ́ɛ si \q1 n kpɛ́ kɛ̀ kú adonalɛ. \q1 \v 5 Í ma kũ ma waalɛ, \q1 í lↄ̀ ma mↄ, \q1 burugu fĩ̀kã ma mìzi. \q1 \v 6 Ma kpaɛ ai kpiiinↄ kãsãazi, \q1 tↄↄtɛ zɛ́ kɛ̀ wɛ̃na vĩroo tàtamalɛ. \q1 Ben n ma bↄ gɛ̀wãan, \q1 n ma mì sì Dii ma Luda. \q1 \v 7 Kɛ̀ má yezi mà anduna tó, \q1 Dii, n yã dↄ̀magu, \q1 ben ma wɛ́ɛ kɛ̀mma, \q1 à n kii le ai n kpɛ́ kɛ̀ kú adonan. \q1 \v 8 Gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ pↄ́ gina yã kũnanↄ kɛ̃̀ Luda aubarikaa, \q1 \v 9 mapi sↄ̃, mɛ́ saa omma kↄ̃n sáabukɛnao, \q1 mɛ́ lù kɛ̀ má sɛ̀nnɛɛ fĩa bo. \q1 Dii bé è ń mì sí. \b \m \v 10 Kɛ̀ Dii yã dà kpↄ̀ pìnɛ, ben à Yunusa pìsi ísiaa lɛ́zi. \c 3 \s1 Yunusa gana Ninɛva \p \v 1 Dii yã ò Yunusanɛ à gɛ̃̀n plaade dↄ à bè: \v 2 Ǹ fɛɛ ǹ gá wɛ́tɛda bíta kɛ̀ wè be Ninɛva guu ǹ yã kɛ̀ má ònnɛɛ kpàakpa kɛńnɛ gwe. \v 3 Ben Yunusa fɛ̀ɛ à gàa Ninɛva lán Dii ònɛ nà. Ninɛva sↄ̃ wɛ́tɛ bítamɛ maamaa. Tá kɛ̀ weé o wà wɛ́tɛ pì paa wà bↄo kà gurↄ aagↄ̃ tá ũ. \v 4 À gɛ̃̀ wɛ́tɛdaa pì guu à táa ò gurↄ do, ben à nà kpàakpakɛnaa à bè: Gurↄ baplaaa bé à gↄ̃̀ kɛ̀ weé Ninɛva kaatɛ. \v 5 Ninɛvadeenↄ Luda yã sì, ben aↄ̃ lɛ́yi kpàakpa kɛ̀ aↄ̃ pↄsia utanↄ kùńla, nɛ́ féte kↄ̃n gbɛ̃nsio. \p \v 6 Kɛ̀ à baaru Ninɛva kína kii lè, à fɛ̀ɛ a kíblekitaa à a gumusu bↄ̀ à zù à uta kãsãa dà à lutɛ̃ dàala nↄ̀sɛliɛna sèeda ũ. \v 7 À bè wà kpàakpa kɛ a wɛ́tɛn lán kɛ̀ bà: Lán kína kↄ̃n a ìbanↄ dìɛ nàn yɛ̀. Gbɛ̃nteenↄ kↄ̃n pↄ́kãdeenↄ píngi, pↄ́blee tón gɛ̃ ń lɛ́nlo, aↄ̃ton í miro. \v 8 Gbɛ̃ntee kↄ̃n pↄ́kãdeenↄ uta kãsãa dada ń píngi, aↄ̃gↄ̃ wii pɛɛ Ludazi wàgↄ̃ zɛàla. Baade bↄ a zɛ́ zaaan à ↄ bↄ yã pãsĩn. \v 9 Dé bé à dↄ̃ tó eé wa wɛ̃nda gwa à nↄ̀sɛ liɛ, à fɛ̃na pãsĩ yãa à wa bↄ kaatɛnan? \v 10 Kɛ̀ Luda ń yãkɛna è kɛ̀ aↄ̃ bↄ̀ ń zɛ́ zaaan, à ń wɛ̃nda gwà, èe tó mↄ́nzi kɛ̀ à dìɛ à kpáńzi ń le dↄro. \c 4 \s1 Dii yã dadana Yunusanɛ kɛ̀ à gbɛ̃nↄ wɛ̃nda gwa \p \v 1 Yã pì kɛ̀ Yunusanɛ zaa ai, ben à pↄ fɛ̃̀. \v 2 À wɛ́ɛ kɛ̀ Diia à bè: N yã nna Dii! Mɛ́ɛ yã beee o zaa ma bùsunloo? Beee yãnzin ma bàa sì mɛ́ɛ taa Tasisizi! Zaakɛ má dↄ̃ kɛ ń sùu kↄ̃n wɛ̃ndaao vĩ. N pↄↄ è fɛ̃ kpakpaaro, ń gbɛ̃kɛ bíta vĩ, nɛɛ̀ yã da n nↄ̀sɛnlo. \v 3 Tia sa Dii, ǹ ma sɛ́, zaakɛ ma ga wɛ́ɛ sì dɛ ma kuunala. \v 4 Dii bènɛ: À maa n pↄ fɛ̃̀ↄ́? \p \v 5 Yunusa bↄ̀ wɛ́tɛdaa pì guu à gàa à vɛ̃̀ɛ ↄfãntɛ̃bↄɛ kpa. À kutaa dↄ̀ gwe à kú à guu, èe yã kɛ̀ eé wɛ́tɛdaa pì lee dãa. \v 6 Ben Dii tò zãgã fɛ̀ɛ à ↄra kpà Yunusala lɛ à nawɛ̃a e à lago. Zãgã pì yã tò Yunusa pↄↄ kɛ̀ nna maamaa. \v 7 Kɛ̀ guu dↄ̀, ben Ludaa tò kↄ̀kↄ mↄ̀ à zãgã pì zↄ̃̀, ben à kori kũ̀ à gà. \v 8 Kɛ̀ ↄfãntɛ̃ fɛ̀ɛ à gbãa kũ̀, Luda bↄ̀ kↄ̃n ĩa wãaao ↄfãntɛ̃bↄɛ kpa, ben ↄfãntɛ̃ e à lɛɛ a mìa. Kɛ̀ à yɛ̃̀ɛ vĩ dↄro, ben à ga ni dɛ̀ à bè: Ma ga wɛ́ɛ sì dɛ ma kuunala. \v 9 Ben Luda bènɛ: À maa n pↄ fɛ̃̀ zãgã beee yã musuↄ́? Ben à bè: À maa, à kà mà pↄ fɛ̃ ai mà ga. \v 10 Ben Dii bènɛ: Zãgã kɛ̀ nɛ́ɛ à zĩi kɛro, ḿbe ń tò à gbã̀ro, ben à kɛ̀nnɛ wɛ̃nda. À fɛ̀ɛ gwãavĩ dooa, ben à gà gwãavĩ do. \v 11 Mapi sↄ̃, à maa wɛ́tɛda bíta Ninɛva kɛmɛ wɛ̃ndaroo? Aↄ̃ nɛ́ kɛ̀ aↄ̃ↄ ↄplaa dↄ̃kↄ̃zi kↄ̃n ↄzɛɛoroonↄↄ parii dɛ bↄrↄ baswɛɛdoola bensↄ̃ aↄ̃ pↄ́kãdeenↄ kpɛ̀ɛsɛ.