\id 2SA 2 Samuel in Bokobaru, Ross Jones \h 2 SAMUƐLI \toc1 SAMUƐLI TAKADA PLAADEE \toc2 2 SAMUƐLI \mt1 SAMUƐLI TAKADA PLAADEE \io1 Dauda kíblena Yudanↄnɛ 1:1-4:12 \io1 Dauda kíblena Isaraili bori pínginↄnɛ 5:1-12:31 \io1 Abusalomu bↄna Dauda kpɛɛ 13:1-20:26 \io1 Dauda kíblena zãa 21:1-24:25 \c 1 \s1 Dauda Solu ga baaru mana \p \v 1 Solu gana gbɛra Dauda sù kↄ̃n zĩ̀blena Amalɛkinↄao, ben à gↄ̃̀ Zikilaga gurↄ plaa. \v 2 À gurↄ aagↄ̃dee zĩ gↄ̃gbɛ̃ ke bↄ̀ Solu bùran à mↄ̀. À pↄ́kãsãanↄ kɛ̃kɛ̃na, bùsu ká à mìn. Kɛ̀ à kà Dauda kiia, à kùɛnɛ à dàɛ a puua. \v 3 Dauda à là à bè: N bↄ mámɛ? À wèàla à bè: Ma bↄ Isarailinↄ bùrammɛ. \v 4 Ben Dauda à là dↄ: À kɛ̀ diamɛ? Ǹ omɛ. Ben à wèàla à bè: Isarailinↄ bↄ̀ zĩ̀lan wà bàa lɛ̀. Aↄ̃ paridee lɛ̀ɛ wà gàga. Solu kↄ̃n a nɛ́ Yonatão gà dↄ. \v 5 Ben Dauda gↄ̃kparɛ kɛ̀ èe baaru pì kpaanɛ là à bè: N kɛ dian ń dↄ̃ kɛ̀ Solu kↄ̃n a nɛ́ Yonatão gà? \v 6 À wèàla à bè: Àɛ sↄ̃ má kú Giliboa kpiigɛɛzi gwemɛ, ben ma Solu è, èe gbãa ee a sária. Sↄ̃gorodeenↄ kↄ̃n sↄ̃deenↄↄ e kaao kĩi. \v 7 Kɛ̀ à lìɛ ma kpa, à ma e, ben à ma sisi. Ma bè: Máɛ kɛ̀! \v 8 Ben à ma la, mámbe dé ũu? Ben ma weàla ma bè Amalɛki boriin ma ũ. \v 9 Ben à bèmɛ mà sↄ̃azi mà a dɛ, zaakɛ á kú gaa lɛ́zĩmɛ, baa kɛ̀ a wɛ́ɛ kpɛ́ kɛ̃na féte. \v 10 Ben ma sↄ̃zi ma à dɛ̀, zaakɛ má dↄ̃ eé fↄ̃ à ble à lɛɛna gbɛra dↄro. Ben ma à kífura kɛ̀ à kuna sɛ̀ kↄ̃n zãa kɛ̀ à danao, ben ma suonnɛ kɛ̀ ma dii. \v 11 Ben Dauda a pↄ́kãsãanↄ gà à kɛ̃̀, ben gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kúonↄ ń pↄ́nↄ kɛ̃̀kɛ̃ se. \v 12 Aↄ̃ Solu kↄ̃n a nɛ́ Yonatão gana ↄ́ↄ dↄ̀ kↄ̃n Dii gbɛ̃ Isarailinↄ, zaakɛ zĩ̀ ń blé. Wɛ́ɛ'i bↄ̀ḿma, ben aↄ̃ lɛ́ yì ai uusiɛ. \p \v 13 Dauda gↄ̃kparɛ kɛ̀ à baaru pì kpànɛ là à bè: N bɛɛ kú mámɛ? Ben à bènɛ: Bↄ̀amↄ nɛ́n ma ũ, Amalɛki borii. \v 14 Ben Dauda à là à bè: À kɛ̀ dia kína kɛ̀ Dii kà dɛna vĩa e n kũroo? \v 15 Ben Dauda a gↄ̃kparɛnↄ doke sìsi à bè: Ǹ à lɛ́ ǹ dɛ se. Ben à à lɛ̀ à dɛ̀. \v 16 Zaakɛ Dauda gĩakɛ à bènɛ: N n zĩnda dɛ̀mɛ. N zĩnda lɛ́ bé à n da yãn, n bè n kína kɛ̀ Dii kà dɛ̀. \s1 Sósobilɛ kɛ̀ Dauda sì Solu kↄ̃n Yonatão ga yã musu \p \v 17 Dauda sósobi lɛ̀ kɛ̀ sì Solu kↄ̃n a nɛ́ Yonatão ga yã musu. \v 18 À bè wà lɛ̀ pì dada Yudanↄnɛ. À kú Yasa takadan. \q1 \v 19 Isarailinↄ gakuideenↄ gàga sĩ̀sĩgɛɛzi, \q1 gↄ̃sagbãaanↄ ii òmɛ! \q1 \v 20 Àton à baaru kpá Gata zɛ́daanlo, \q1 lɛ Filisitini nↄgbɛ̃nↄ tón à pↄnnaa kɛro yãnzi. \q1 Àton à kpàakpa kɛ Asakɛlↄniro, \q1 lɛ gɛfↄↄde nɛ́nↄgbɛ̃nↄ tón áyuwi kɛro. \q1 \v 21 Kpíi tón kpá Giliboa gbɛ̀ musua dↄro, \q1 lou tón ma buraa kɛ̀ aↄ̃ↄ kú gweenↄa dↄro, \q1 gwen wà ↄ sↄ̃̀ gↄ̃sagbãaanↄ sɛngbangonↄzi, \q1 nↄ́si dↄkↄna Solu sɛngbangoa lɛ́ zɛ̀! \q1 \v 22 Kɛ̀ wèe gↄ̃sagbãaa aru fãa guua, \q1 wèe ń gbɛɛɛ paraa, \q1 Yonatã kàzuri pãsĩ è kpɛɛ gwaro, \q1 Solu fɛ̃ɛdade pãsĩ è su koriro. \q1 \v 23 Solu kↄ̃n Yonatão, \q1 gbɛ̃ maa yenzideenↄmɛ! \q1 Aↄ̃ↄe kɛ̃kↄ̃a wɛ̃̀ndi ke gaanlo. \q1 Aↄ̃ wãaa dɛ kúunↄla, \q1 aↄ̃ gbãaa dɛ músunↄla. \q1 \v 24 Isaraili nↄgbɛ̃nↄ, \q1 à wɛ́ɛ'i kán Solu ga yã musu. \q1 À bisa tɛ̃aa yìare kↄ̃n nↄmaablebↄnↄ, \q1 à a pↄ́kãsãanↄ kɛ̀kɛare kↄ̃n zãblebↄ kɛ̀ wà pì kↄ̃n vuraonↄ. \q1 \v 25 Gↄ̃sagbãaanↄ ii ò zĩ̀lan fá! \q1 Yonatã daɛna gɛ̀ ũ sĩ̀sĩgɛɛzi. \q1 \v 26 Ma gbɛ̃ Yonatã, \q1 ma gↄ̃ nawɛ̃a guu n yãnzi, \q1 ń maamɛ wásawasa. \q1 Yenzi kɛ̀ ń vĩmao sáa vĩro, \q1 à dɛ nↄ yenzila. \q1 \v 27 Gↄ̃sagbãaanↄ ii ò fá! \q1 Aↄ̃ gↄ̃kɛbↄnↄ kàatɛ. \c 2 \s1 Dauda kana Yudanↄ kpatan \p \v 1 Beee gbɛra Dauda Dii là à bè: Mà gá Yuda wɛ́tɛnↄ doke guuↄ́? Dii bènɛ à gá, ben Dauda ɛ̀ara à à là à bè: Mákpan mà gán? Dii wèàla à bè: Ɛblↄnu kpa. \v 2 Ben Dauda gàa gwe kↄ̃n a nↄ mɛ̀n plaaanↄ, Yɛzɛrili gbɛ̃ Ainↄama kↄ̃n Nabala gyaanↄ Abigaili, Kamɛli gbɛ̃o. \v 3 Dauda gàa kↄ̃n gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kúonↄ dↄ, baade kↄ̃n a bɛdeenↄ, ben aↄ̃ vɛ̃̀ɛ Ɛblↄnu kↄ̃n à lakutunↄo. \v 4 Ben Yudanↄ gbɛ̃nsinↄ mↄ̀ wà nↄ́si kù Dauda mìa gwe, aↄ̃ à kà Yudanↄ kína ũ. \p Kɛ̀ Dauda mà Yabɛsi Giliadadeenↄ bé wà Solu vĩ̀i, \v 5 à gbɛ̃nↄ zĩ̀ḿma, aↄ̃ gàa wà bèńnɛ: Dauda bè Dii aubarika daagu, kɛ̀ a gbɛ̃kɛɛ kɛ̀ Solu a diinɛ a à vĩ̀i. \v 6 Dii gbɛ̃kɛ yã kↄ̃n náanɛ yão kɛare. Mapi sↄ̃ mɛ́ à maaa kɛare kɛ̀ a yã pì kɛ̀ yãnzi. \v 7 Tia sa àgↄ̃ gbãa à kùgbãaa kɛ. A dii Solu gà ben Yudanↄ ma ka ń kína ũ. \p \v 8 Nɛrɛ nɛ́ Abana, Solu zĩ̀kpɛɛnↄ gbɛ̃nsi gĩakɛ à gàa se kↄ̃n Solu nɛ́ Isibosɛo Manaimu. \v 9 Ben à à kà kí ũ Giliada bùsun kↄ̃n Asa boriinↄ bùsuo kↄ̃n Yɛzɛrilio kↄ̃n Ɛflaimu boriinↄ bùsuo kↄ̃n Bɛyãmi boriinↄ bùsuo kↄ̃n Isarailinↄ bùsu kpaaanↄ píngi. \v 10 Solu nɛ́ Isibosɛ wɛ̃̀ baplaadee guun à gↄ̃̀ Isarailinↄ kína ũ. À kí blè wɛ̃̀ plaa. Yudanↄ sↄ̃, Daudan aↄ̃ zɛ̀o. \v 11 Dauda kí blè Yudanↄnɛ zaa Ɛblↄnu ai wɛ̃̀ swɛɛplaa kↄ̃n mↄ swɛɛdooo. \s1 Isarailinↄ zĩ̀kana kↄ̃n Yudanↄ \p \v 12 Nɛrɛ nɛ́ Abana kↄ̃n Solu nɛ́ Isibosɛ zĩ̀kpɛɛnↄ bↄ̀ Manaimu wà gàa Gibiↄ̃. \v 13 Zeruya nɛ́ Yoabu kↄ̃n Dauda zĩ̀kpɛɛnↄ fɛ̀ɛ wà gàa dańlɛ Gibiↄ̃ íkaɛkii saɛ. Aↄ̃ gãli doo kú í baa kɛ̀ kpa, aↄ̃ gãli doo kú í baa kãa kpa. \v 14 Ben Abana bè Yoabunɛ: Ǹ tó gↄ̃kparɛ kenↄ fɛɛ kↄ̃zi wà gwa. Ben Yoabu bè: Aↄ̃ gá. \v 15 Ben Bɛyãmi zĩ̀karinↄ fɛ̀ɛ gↄ̃ↄn kuri awɛɛplaa Isibosɛ pↄ́ ũ, ben Dauda zĩ̀karinↄ fɛ̀ɛ gↄ̃ↄn kuri awɛɛplaa se. \v 16 Baade ↄ kà a ↄsikari daa mìkpɛɛzi, ben aↄ̃ kↄ̃ zↄ̃̀zↄ̃ kↄ̃ gbã̀ntɛ̃a kↄ̃n fɛ̃ɛo aↄ̃ lɛ̀ɛ lɛdolɛ. Ben wà tↄ́ kpà Gibiↄ̃ guu pìnɛ Fɛ̃ɛlɛnnabura. \v 17 Zĩ̀ kɛ̀ wà kà zĩ beeea pãsĩ maamaa, ben Dauda zĩ̀kpɛɛnↄ zĩ̀ blè Abana kↄ̃n Isarailinↄa. \p \v 18 Zeruya nɛ́gↄ̃gbɛ̃ gↄ̃ↄn aagↄ̃ↄnↄↄ kú gwe, Yoabu kↄ̃n Abisaio kↄ̃n Asahɛlio. Asahɛli sↄ̃ bà nna lán zↄ̃ bà. \v 19 Ben à pɛ̀ɛ Abanazi, èe liɛ ↄplazi ke ↄzɛziro. \v 20 Kɛ̀ Abana a kpɛɛ gwà à à è, ben à bè: Asahɛli, ḿbe gweↄ́? À wèàla à bè: Mámbee! \v 21 Ben Abana bènɛ: Ǹ liɛ n ↄplaazi ke ↄzɛɛzi, ǹ gↄ̃kparɛnↄ doke kũ ǹ à pↄ́nↄ sía. Mↄde Asahɛli e zɛnɛro. \v 22 Abana ɛ̀ara à bènɛ dↄ: Ǹton sↄ̃maziro. Ń yezi mà n dɛn yↄ́? Tó ma n dɛ, mɛ́ we wa wɛ́ɛ kɛ siigↄ̃ kↄ̃n n vĩ̀i Yoabuo dↄↄ́? \v 23 Mↄde Asahɛli gì, èe zɛnɛro, ben Abana à zↄ̃̀ a gbɛɛɛn kↄ̃n a sári páo ai à bↄ̀ kpɛɛ kpa. Gwen à lɛ̀ɛn à gà gↄ̃ↄ. Kɛ̀ baade píngi kà guu kɛ̀ à lɛ̀ɛ à gà pìn, aↄ̃ zɛ̀ wèe gwaa. \p \v 24 Ben Yoabu kↄ̃n Abisaio pɛ̀ Abanazi ai ↄfãntɛ̃ gàa à gɛ̃̀o kpɛ́n. Aↄ̃ kà Ama sĩ̀sĩ kɛ̀ kú Gia ↄfãntɛ̃bↄɛ kpa Gibiↄ̃ gbáa zɛ́n. \v 25 Bɛyãmi boriinↄ kàkↄ̃a Abanazi gãli do, ben aↄ̃ gàa wèe gii kↄ̃n ń zĩndao sĩ̀sĩ musu. \v 26 Ben Abana lɛ́ zù Yoabuzi à bè: Wé zɛ kↄ̃dɛdɛnanɛroo? Ń dↄ̃ kɛ̀ yã pì é mì dɛ kↄ̃n pↄsiaaoroo? Nɛ́ o n gbɛ̃nↄnɛ aↄ̃ zɛwe aↄ̃ ɛara wà tároo? \v 27 Ben Yoabu wèàla à bè: Ludaa kuu! Tó nɛ́ɛ lɛ́ sí yãro, ma gbɛ̃nↄ é zɛarero ai gu gá dↄo. \v 28 Kɛ̀ Yoabu kuru pɛ̀, ben à gbɛ̃nↄ kámma bò, aↄ̃ↄe gá Isarailinↄa zĩ̀o dↄro. \p \v 29 Gwãavĩ beeea Abana kↄ̃n a gbɛ̃nↄ táa ò sɛ̃̀n aↄ̃ bikũ̀ Yodaa, ben aↄ̃ dↄ̀ swadↄↄzi ai aↄ̃ gàa wà kà Manaimu. \v 30 Kɛ̀ Yoabu sù kↄ̃n pɛna Abanaao, ben à a zĩ̀kpɛɛnↄ kàkↄ̃a ń píngi. Dauda gbɛ̃nↄ tɛ́ gↄ̃ↄn baro dosai bé wà kuuro, Asahɛli baasi. \v 31 Aↄ̃ Bɛyãmi kɛ̀ aↄ̃ↄ kú kↄ̃n Abanaonↄ dɛ̀dɛ gↄ̃ↄn wàa do kↄ̃n basↄraagↄ̃ↄo. \v 32 Aↄ̃ Asahɛli gɛ̀ sɛ̀ aↄ̃ↄ vĩ̀i à de miran Bɛtɛlɛmu. Ben Yoabu kↄ̃n a gbɛ̃nↄ táa ò gwãavĩ aↄ̃ kà Ɛblↄnu gudↄnao. \c 3 \p \v 1 Zĩ̀ kɛ̀ Solu bɛdeenↄↄ kà kↄ̃n Dauda bɛdeenↄ gì kɛ̀. Dauda gbãaa e kaara, Solu bɛdeenↄ sↄ̃ gbãaa e lagoo. \s1 Dauda nɛ́gↄ̃gbɛ̃nↄ \p \v 2 Nɛ́gↄ̃gbɛ̃ kɛ̀ Dauda ì Ɛblↄnunↄ tↄ́n yɛ̀. À káaku tↄ́n Aminↄ. À da tↄ́n Ainↄama, Yɛzɛrili gbɛ̃mɛ. \v 3 À plaade tↄ́n Kiliabu. À da tↄ́n Abigaili, Nabala gyaanↄ Kamɛli gbɛ̃mɛ. À aagↄ̃de tↄ́n Abusalomu. À da tↄ́n Maaka, Gesuu kína Talamai nɛ́mɛ. \v 4 À siigↄ̃de tↄ́n Adonia. À da tↄ́n Agi. À sↄↄrode tↄ́n Sefatia. À da tↄ́n Abitali. \v 5 À swɛɛdode tↄ́n Itiriamu. À da tↄ́n Egela. Dauda nↄↄnↄ nɛ́ pìnↄ ì Ɛblↄnumɛ. \s1 Abana nana Daudaa \p \v 6 Gurↄↄ kɛ̀ Solu bɛdeenↄↄ e zĩ̀ kaa kↄ̃n Dauda bɛdeenↄ, Abana e gbãa kũu Solu bɛdeenↄ guu. \v 7 Solu nↄ yìgisai vĩ yã, à tↄ́n Rizipa, Aya nɛ́mɛ. Isibosɛ bè Abananɛ: N kɛ dia n daɛ kↄ̃n ma de nↄↄo? \v 8 Abana pↄ fɛ̃̀ maamaa Isibosɛ yã pì yãnzi à bè: Gbɛ̃ɛ gɛ̀n ma ũ Yudanↄ kpaↄ́? Mɛ́ɛ gbɛ̃kɛɛ kɛɛ n de Solu bɛdeenↄnɛ kↄ̃n à dãaronↄ kↄ̃n à gbɛ̃nnanↄ ai kↄ̃n a gbã̀ao. Mɛ́ɛ n na Daudanɛ a ↄzĩro, ben nɛ́ɛ ma taari ee nↄgbɛ̃ pì yã musu saa? \v 9 Tó mɛ́ɛ lɛ́ kɛ̀ Dii gbɛ̃̀ Daudanɛ kɛnɛro, Luda yã kɛmɛ pãsĩpãsĩ. \v 10 Mɛ́ kpata sí Solu bɛdeenↄa mà tó Dauda gↄ̃ Isarailinↄ kↄ̃n Yudanↄ kína ũ sɛna zaa Dani ai à gá pɛ́o Bɛɛsɛbaa. \v 11 Isibosɛ e sí à wè Abanala dↄro, kɛ̀ èe vĩa kɛɛnɛ yãnzi. \p \v 12 Abana gbɛ̃nↄ zĩ̀ Daudaa kↄ̃n a tↄ́o à bènɛ: Dé bé à bùsu vĩi? Wà lɛdolɛ kɛ, mɛ́ dↄnlɛ lɛ Isarailinↄ bà e àgↄ̃ kúnyo ń píngi. \v 13 Ben Dauda bè: À maa, mɛ́ lɛdolɛ kɛnyo, mↄde yã mɛ̀n doon mɛ́ɛ gbekaamma. Tó nɛ́ɛ mↄↄ ma gwa, tó nɛ́ɛ mↄ́mɛ kↄ̃n Solu nɛ́nↄgbɛ̃ Mikalaoro, ǹton tó wa wɛ́ɛ sikↄ̃lɛro. \v 14 Dauda lɛ́kpãsã kɛ̀ Solu nɛ́ Isibosɛnɛ à bè: Ǹ ma naↄ̃ Mikala sukpamɛ. Ma anzure blè kↄ̃n Filisitininↄ gɛfↄↄo mɛ̀n basↄↄro. \v 15 Ben Isibosɛ gbɛ̃nↄ zĩ̀, aↄ̃ nↄgbɛ̃ pì sì a zã Palatiɛli, Laisi nɛ́a. \v 16 Ben à zã pì e gaao à tɛ́zi ai Bahurimu, èe ↄ́ↄ dↄↄ. Ben Abana ònɛ à ɛara à tá, ben à ɛ̀ara. \p \v 17 Abana yã ò kↄ̃n Isaraili gbɛ̃nsinↄ à bè: Zaa zi ée wɛtɛɛ Dauda gↄ̃ dɛ a kína ũ. \v 18 À à ká sa, zaakɛ Dii lɛ́ gbɛ̃̀nɛ à bè, é a gbɛ̃ Isarailinↄ bↄ Filisitininↄ kↄ̃n ń ibɛɛnↄ ↄzĩ ń píngi a zↄ̀bleri Dauda pì gãzĩmɛ. \v 19 Abana yã pì dà Bɛyãmi boriinↄnɛ ń swãla dↄ. Ben à gàa Ɛblↄnu, lɛ à yã kɛ̀ à kɛ̀ Bɛyãmi boriinↄ kↄ̃n Isarailinↄnɛ pì o Daudanɛ. \v 20 Kɛ̀ à kà Dauda kiia zaa Ɛblↄnu kↄ̃n gↄ̃ↄn baroo kɛ̀ aↄ̃ kúonↄ, ben Dauda pↄnna pↄ́blee kɛ̀ńnɛ. \v 21 Ben Abana bè Daudanɛ: Ma dii kí, ǹ tó mà fɛɛ mà gá mà Isarailinↄ kakↄ̃annɛ ń píngi, lɛ aↄ̃ lɛdolɛ kɛnyo, nɛ́gↄ̃ dɛ bùsu kɛ̀ n pↄↄ yezi píngi kína ũ. Ben Dauda Abana gbàrɛ, à tá aafia. \s1 Abana dɛna \p \v 22 Zĩ beeea Yoabu kↄ̃n Dauda gbɛ̃nↄ sù kↄ̃n lɛ́ɛmmanao. Aↄ̃ pↄ́nↄ sì gbɛ̃nↄa maamaa aↄ̃ sùo. Abana kú kↄ̃n Daudao gwe dↄro, zaakɛ à à gbàrɛ, à tá aafia. \v 23 Kɛ̀ Yoabu kↄ̃n zĩ̀kari kɛ̀ aↄ̃ kúonↄ kà, wà ònɛ Nɛrɛ nɛ́ Abana mↄ̀ kína gwa, ben à à gbàrɛ à tá aafia. \v 24 Ben Yoabu gàa à kína lè à bè: Bↄ́ yãn ń kɛ̀ gwee? Kɛ̀ Abana mↄ̀ n kiia, bↄ́yãnzi ń tò à tàzi? \v 25 Ń Nɛrɛ nɛ́ Abana dↄ̃roo? À mↄ̀ ↄ̃ndↄ̃ↄ kɛnzi, lɛ à e àgↄ̃ n gágurↄↄ kↄ̃n n sugurↄↄo dↄ̃ kↄ̃n n yãkɛnanↄ píngi. \v 26 Kɛ̀ Yoabu bↄ̀ Dauda kiia, ben à gbɛ̃nↄ zĩ̀, aↄ̃ pɛ̀ɛ Abanazi. Aↄ̃ à lè Sira lↄ̀gↄ kiia, ben aↄ̃ↄe suuo, mↄde Dauda à yã dↄ̃ro. \v 27 Kɛ̀ wà kà kↄ̃n Abanao Ɛblↄnu wɛ́tɛ bĩilɛa, ben Yoabu à sìsi lándↄ̃ à yezi à asiiyã onɛ bà, ben à à zↄ̃̀ a gbɛɛɛn, à à dɛ̀. À dãaro Asahɛli dɛna gɛ̃ɛn à bòa gwe. \p \v 28 Beee gbɛra kɛ̀ Dauda mà, à bè: Mapi kↄ̃n ma kíkɛɛo, mɛ́gↄ̃ taari vĩ Diinɛ Nɛrɛ nɛ́ Abana dɛna yã musuro. \v 29 Yã pì é wí Yoabu musumɛ kↄ̃n à de bɛdeenↄ ń píngi. Yoabu bɛdeenↄ égↄ̃ kuu kɛntudee ke kusu ke ɛrɛ ke gbɛ̃ kɛ̀ zĩ̀ à blè ke nↄadɛri sairo. \v 30 Yoabu kↄ̃n Abisaio Abana dɛ̀, kɛ̀ àmbe à ń dãaro Asahɛli dɛ̀ zĩ̀lan zaa Gibiↄ̃ yãnzi. \v 31 Ben Dauda bè Yoabunɛ kↄ̃n gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ kúonↄ ń píngi: À a pↄ́kãsãanↄ gága à kɛ̃kɛ̃, à uta kãsãanↄ dada, àgↄ̃ tɛ́ aɛ kↄ̃n Abana gɛ̀o kↄ̃n ↄ́ↄ dↄↄo. Kí Dauda sↄ̃ↄ tɛ́ ń kpɛɛ. \v 32 Ben wà à vĩ̀i Ɛblↄnu gwe. Kína sósobi ↄ́ↄ dↄ̀ gbãngbãn Abana miraa, ben baade píngi ↄ́ↄ dↄ̀ se. \v 33 Ben kína sósobilɛ kɛ̀kii sì Abana yã musu à bè: \q1 Abana gana lán mìsaidee bà maan gweↄ́? \q1 \v 34 Wèe n gã̀ yinnɛ n kpɛɛ kparo, \q1 wèe gata kpánnɛro, \q1 n ga lán gbɛ̃ kɛ̀ gɛ̃̀ zaakɛrinↄ ↄzĩ bà. \m Ben baade píngi ɛ̀ara wà ↄ́ↄ dↄ̀ dↄ. \v 35 Baade píngi mↄ̀ wà ò Daudanɛ à pↄ́ ble ai guu gↄ̃ gá si, mↄde à ladà à bè: Tó ma burɛdi ke pↄ́ble ke dà ma lɛ́n ↄfãntɛ̃ gɛ̃na kpɛ́n sai, Luda yã kɛmɛ pãsĩpãsĩ. \v 36 Baade píngi wɛ́ɛ tɛ̀ yã pìzi, ben à kɛ̀ńnɛ maa. Yã kɛ̀ kí e kɛɛ píngi è kɛ gbɛ̃nↄnɛ maamɛ. \v 37 Zĩ beeea Dauda gbɛ̃nↄ kↄ̃n Isarailinↄ píngi dↄ̃̀ sa kɛ̀ kí lɛ́ kú Nɛrɛ nɛ́ Abana dɛna yãnlo. \v 38 Ben à bè a gbɛ̃ pìnↄnɛ: Á dↄ̃ kɛ̀ Isaraili dↄn'aɛde bíta gà gbã̀aroo? \v 39 Mamↄma sↄ̃, baa kɛ̀ Luda ma ka kí ũ, ma busa gbã̀a. Zeruya nɛ́ pìnↄ yãkɛna pãsĩ dɛ ma pↄ́la. Dii bé eé fĩa bo zaakɛrinɛ a zaa lɛ́n. \c 4 \s1 Isibosɛ dɛna \p \v 1 Kɛ̀ Solu nɛ́ Isibosɛ mà Abana gà Ɛblↄnu, à kã gà, ben Isarailinↄ gↄ̃̀ bídi guu ń píngi. \v 2 Solu nɛ́ pì zĩ̀kpɛ gbɛ̃nsinↄ vĩ gↄ̃ↄn plaa, à doo tↄ́n Baana, à doo sↄ̃ Rekabu. Beero gbɛ̃ Rimↄ, Bɛyãmi bori nɛ́nↄmɛ. Wà Beero dìɛ Bɛyãmi bùsu pↄ́ ũ yãmɛ, \v 3 zaakɛ Beerodeenↄ bàa lɛ̀ wà tà Gitaimu aↄ̃ↄ kú gwe ai kↄ̃n a gbã̀ao. \v 4 Solu nɛ́ Yonatã sↄ̃ nɛ́ vĩ ɛrɛ ũ. Gurↄↄ kɛ̀ nɛ́ pì kà wɛ̃̀ sↄↄro, ben Solu kↄ̃n Yonatão gana Yɛzɛrili baaru sù. Kɛ̀ à gwàri à sɛ̀ èe bàa lɛɛo, à wãna guun nɛ́ pì pìtia à lɛ̀ɛ. Bee bé à tò à ɛrɛ kũ̀. À tↄ́n Mɛfibosɛ. \p \v 5 Beero gbɛ̃ Rimↄ nɛ́ pìnↄ Rekabu kↄ̃n Baanao fɛ̀ɛ, ↄfãntɛ̃ gbãaazin aↄ̃ kà Isibosɛ bɛ, gurↄↄ kɛ̀ èe i fãantɛ̃ oo. \v 6 Ben Rekabu kↄ̃n a dãaro Baanao gɛ̃̀ kpɛ́n aↄ̃ↄ kɛ̀ lándↄ̃ wèe gaa pↄ́wɛɛ kↄↄ bà. \v 7 Kɛ̀ aↄ̃ gɛ̃̀ kpɛ́n, Isibosɛ daɛna a gádoa, ben aↄ̃ gɛ̃̀zi kpɛ́nɛ guu aↄ̃ à zↄ̃̀ wà dɛ̀. Ben aↄ̃ à mì zↄ̃̀ aↄ̃ↄ sɛ̀ wà tào. Aↄ̃ pɛ̀ɛ Yoda sɛ̃̀n, ben aↄ̃ táa ò ai guu gàa à dↄ̀o. \v 8 Aↄ̃ mↄ̀ Dauda kiia Ɛblↄnu kↄ̃n Isibosɛ mìo aↄ̃ bènɛ: Ǹ gwa, n ibɛɛ Solu kɛ̀ à wɛ̀tɛ à n dɛ nɛ́ Isibosɛ mìn yɛ̀. Wa dii kí, Dii gɛ̃ɛ bònnɛ Solu kↄ̃n a boriinↄa gbã̀a. \v 9 Dauda wèńla à bè: Dii kuu! À ma bↄ ma nawɛ̃akɛna guu píngi. \v 10 Kɛ̀ gbɛ̃ke mↄ̀ ma kiia Zikilaga yã à bè Solu gà, èe daa baaru nnaan ée kpaa, ben ma à kũ̀ má dɛ̀. À baaru àren gwe. \v 11 Dɛbeeelana lán amↄa gbɛ̃ zaaanↄ a taarisaidee dɛ̀ a gádoa a kpɛ́n nà, mɛ́ à dɛna gɛ̃ɛ boawa mà a wɛ̃̀ndi bↄ se. \v 12 Ben Dauda yã ò a gbɛ̃nↄnɛ, ben aↄ̃ ń dɛdɛ. Aↄ̃ ń ↄla kↄ̃n ń gbálanↄ zↄ̃̀zↄ̃, ben aↄ̃ ń gɛ̀nↄ lògo Ɛblↄnu ítↄkii saɛ. Ben wà Isibosɛ mì sɛ̀ wà vĩ̀i Abana miran zaa Ɛblↄnu. \c 5 \s1 Dauda kana Isarailinↄ kpatan \p \v 1 Isarailinↄ mↄ̀ ń boriia ń píngi Dauda kiia zaa Ɛblↄnu aↄ̃ bè: Wa aru dↄ̃nkↄ̃mɛ. \v 2 Zaa zi gurↄↄ kɛ̀ Solu dɛ wa kí ũ, ḿbe nɛɛ̀ dↄwe aɛ zĩ̀lan, gana kↄ̃n sunao. Ben Dii bènnɛ, ḿbe nɛ́gↄ̃ dɛ a gbɛ̃ Isarailinↄ dↄn'aɛdee ũ, aↄ̃ kína ũ. \v 3 Kɛ̀ Isaraili gbɛ̃nsinↄ mↄ̀ kí Dauda kiia zaa Ɛblↄnu ń píngi, gwen à lɛdolɛ kɛ̀nńyo Dii aɛ, ben aↄ̃ nↄ́si kù à mìa aↄ̃ à kà Isarailinↄ kpatan. \v 4 Dauda kɛ̀ wɛ̃̀ baaakuri gurↄↄ kɛ̀ à nà kíblenaa, à vɛ̃̀ɛ kpatan wɛ̃̀ baplaa. \v 5 À kí blè Yudanↄnɛ zaa Ɛblↄnu wɛ̃̀ swɛɛplaa kↄ̃n mↄ swɛɛdoo, ben à kí blè Yudanↄnɛ kↄ̃n Isarailinↄ píngi zaa Yerusalɛmu wɛ̃̀ baaakuri awɛɛ'aagↄ̃. \p \v 6 Kí kↄ̃n a gbɛ̃nↄ gàa Yerusalɛmu lɛ à zĩ̀ ká kↄ̃n Yebusi kɛ̀ aↄ̃ↄ kú gweenↄ. Ben aↄ̃ bè Daudanɛ: Nɛ́ gɛ̃ kɛ̀ro, baa vĩ̀anↄ kↄ̃n ɛrɛnↄ aↄ̃é pɛ́mma. Aↄ̃ↄe daa Dauda é e à gɛ̃ gwero. \v 7 Kↄ̃n beeeo Dauda wɛ́tɛ bĩidee kɛ̀ wè sísi dↄ Zayↄn pì sì, ben à gↄ̃̀ à wɛ́tɛdaa ũ. \v 8 Zĩ beeea Dauda bè: Tó gbɛ̃ yezi à Yebusinↄ dɛdɛ, séde à gɛ̃ ízɛ kɛ̀ wà yↄ̃̀ gbɛ̀n guu, eé ɛrɛnↄ kↄ̃n vĩ̀a pìnↄ le. Dauda ibɛɛnↄmɛ. Bee yãnzi wè be, vĩ̀anↄ kↄ̃n ɛrɛnↄ é gɛ̃ kíbɛro. \v 9 Ben Dauda bɛɛ kũ̀ wɛ́tɛ bĩidee pì guu, à a zĩnda tↄ́ kpànɛ, Dauda Wɛ́tɛ. À kpɛ́nↄ bòbo à lìgazi ai gura kɛ̀ wà wɛ̀ɛ tàtan, wè be Milo. \v 10 Dauda gbãaa e kaara, zaakɛ Dii Luda Zĩ̀kpɛdee kúo. \p \v 11 Taya kí Hiramu gbɛ̃nↄ zĩ̀ Daudaa kↄ̃n sida línↄ kↄ̃n lí'arinↄ kↄ̃n gbɛ̀'arinↄ, ben aↄ̃ bɛɛ bònɛ. \v 12 Ben Dauda dↄ̃̀ sa kɛ̀ Dii a ka Isarailinↄ kí ũmɛ, bensↄ̃ à a kpata kàaraare kɛ̀ Isarailinↄↄ dɛ Dii gbɛ̃nↄ ũ yãnzi. \p \v 13 Dauda bↄna Ɛblↄnu gbɛra à ɛ̀ara à nↄ pãndenↄ sɛ̀ à kàara Yerusalɛmu dↄ kↄ̃n nↄ yìgisainↄ, ben à nɛ́gↄ̃gbɛ̃nↄ kↄ̃n nɛ́nↄgbɛ̃nↄ ìńyo. \v 14 Nɛ́gↄ̃gbɛ̃ kɛ̀ à ń í Yerusalɛmu pìnↄ tↄ́n yɛ̀: Samua, Sobabu, Natã, Sulemanu, \v 15 Ibaa, Ɛlisua, Nɛfɛgi, Yafia, \v 16 Ɛlisama, Ɛliada kↄ̃n Ɛlifɛlɛtio. \p \v 17 Kɛ̀ Filisitininↄↄ mà wà Dauda kà Isarailinↄ kí ũ, ben aↄ̃ gàa wèe wɛtɛɛ wà à dɛ ń píngi. Kɛ̀ à ń baaru mà, ben à gàa sɛ̃̀tɛ pↄ̀rↄtu. \v 18 Filisitininↄ zĩ̀'ↄↄ pòro Rɛfaimu guzurɛn, \v 19 ben Dauda Dii là à bè: Mà gá mà lɛ́ɛ Filisitininↄa, nɛ́ ń namɛ ma ↄzĩↄ́? Ben Dii wèàla à bè: Ǹ gá, mɛ́ ń nannɛ n ↄzĩ. \v 20 Ben Dauda gàa Baali Pɛrazimu, à zĩ̀ blèḿma gwe. Ben à bè: Dii dↄ̀mɛ aɛ, à bↄ̀ à mↄ̀ ma ibɛɛnↄzi bùi lán í è guu fↄ̃ nà. Ben à tↄ́ kpà guu pìnɛ Baali Pɛrazimu. \v 21 Filisitininↄ ń tãanↄ tò gwe, ben Dauda kↄ̃n a gbɛ̃nↄↄ sɛ̀ɛ wà tào. \p \v 22 Filisitininↄ ɛ̀ara wà mↄ̀ dↄ, aↄ̃ zĩ̀'ↄↄ pòro Rɛfaimu guzurɛn. \v 23 Ben Dauda ɛ̀ara à Dii là dↄ. Ben Dii wèàla à bè: Ǹton gáńzi súusuro. Ǹ ligańzi kpɛɛ kpa ǹ lɛ́ɛḿma kpɛ̃̀ líkpɛ saɛ. \v 24 Tó a kɛ̀sɛ kĩi mà lí pìnↄ musu, à kɛ kpakpaa, zaakɛ mámbe ma bↄ ma dↄare aɛ gwe, lɛ mà zĩ̀ bleare Filisitini zĩ̀kpɛɛnↄa yãnzi. \v 25 Dauda kɛ̀ lán Dii ònɛ nà, ben à zĩ̀ blè Filisitininↄa sɛna zaa Gibiↄ̃ ai à gàa pɛ́ Gɛzaa. \c 6 \s1 Suna kↄ̃n Dii àkpatio Yerusalɛmu \p \v 1 Dauda ɛ̀ara à Isaraili kɛ̀ à ń sɛ́nↄ kàkↄ̃a gↄ̃ↄn bↄrↄ baaakuri. \v 2 Ben à fɛ̀ɛ à dàńyo zɛ́n, aↄ̃ gàa Baala kɛ̀ kú Yuda bùsun, lɛ aↄ̃ Luda àkpati sɛ́ wà suo. Dii Zĩ̀kpɛde ègↄ̃ vɛ̃ɛna kpatan àkpati pì malaika dɛ̀bɛdeenↄ dagura, bee yãnzin wè be à tↄ́ kúazi. \v 3 Aↄ̃ àkpati pì dà zùgoro dufu guu Abinadabu bɛ sĩ̀sĩ musu, ben aↄ̃ dào zɛ́n. Abinadabu nɛ́nↄ Uza kↄ̃n Ahioo bé aↄ̃ↄe dↄↄ zùgoro pìzi, \v 4 Luda àkpati kún. Ahio bé à tɛ́ aɛ, \v 5 ben Dauda kↄ̃n Isarailinↄↄ e ↄ̃ wãa ń píngi Dii aɛ ń gbãa zaka lɛ́n kↄ̃n lɛ̀sinao. Wèe mↄrↄ lɛɛ kↄ̃n kúuo kↄ̃n sɛ̃gɛ̃sɛ̃gɛ̃o kↄ̃n fagao kↄ̃n sɛ̃̀gɛ̃o. \p \v 6 Kɛ̀ aↄ̃ kà Nakↄ̃ ésegbɛ̃kiia, zùnↄ gɛ̃̀n sì, ben Uza ↄ bↄ̀ à nà Luda àkpatia. \v 7 Ben Dii pↄ fɛ̃̀zi, à à lɛ̀ a dɛ̀ àkpati saɛ gwe dà kɛ̀ à kɛ̀ yãnzi. \v 8 Dauda nↄ̀sɛ yàka, kɛ̀ Dii pↄ fɛ̃̀ Uzazi yãnzi, ben wè guu pì sísi Pↄfɛ̃'uzazi ai kↄ̃n a gbã̀ao. \v 9 Zĩ beeea vĩa Dauda kũ̀ Dii yã musu à bè: Dian mɛ́ kɛ nà mà Dii àkpati sɛ́ mà táo? \v 10 Ben èe we à táo a wɛ́tɛ guu dↄro, à lìɛ à tào Gata gbɛ̃ Ɔbɛdi Ɛdↄmu bɛ. \p \v 11 Dii àkpati kú à bɛ ai mↄ aagↄ̃, ben Dii aubarika dàn kↄ̃n à bɛdeenↄ ń píngi. \v 12 Wà bè kí Daudanɛ: Dii aubarika dà Ɔbɛdi Ɛdↄmu bɛdeenↄn kↄ̃n pↄ́ kɛ̀ à vĩinↄ píngi a àkpati yãnzi. Ben Dauda gàa gwe, à Luda àkpati sɛ̀ èe suuo a wɛ́tɛ guu kↄ̃n pↄnnaao. \v 13 Kɛ̀ gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ Dii àkpati sɛnanↄ gbá sɛ̀ gɛ̃̀n swɛɛdo, ben Dauda saa ò kↄ̃n zùswareeo kↄ̃n zùnɛ bↄ̀rↄ mɛ̀kpanao. \v 14 Dauda sa'o'uta dana, èe ↄ̃ wãa Dii aɛ a gbãa zaka lɛ́n. \v 15 Àpi kↄ̃n Isarailinↄ píngi e suu kↄ̃n Dii àkpatio, aↄ̃ↄe pↄnna wii lɛɛ, aↄ̃ↄe kuru pɛɛ. \v 16 Kɛ̀ Dii àkpati e gɛ̃ɛ Dauda wɛ́tɛ guu, ben Solu nɛ́ Mikala e tↄↄtɛ gwaa windo guu. Kɛ̀ à è kí Dauda e vĩvĩi èe ↄ̃ wãa Dii aɛ, à kya kàn a swɛ̃̀ guu. \v 17 Kɛ̀ wà sù kↄ̃n Dii àkpatio, wà dìɛ a gbɛ̀n bisakutaa kɛ̀ Dauda dↄ̀nɛ guu. Ben à sa'opↄ kɛ̀ wè ká tɛ́n à tɛ́ kũ ò Dii aɛ kↄ̃n kɛnnakↄ̃o sa'opↄo. \v 18 Kɛ̀ à saa ò à yã̀a, à sa maaa ò gbɛ̃nↄnɛ kↄ̃n Dii Zĩ̀kpɛde tↄ́o. \v 19 Ben à burɛdi kpàatɛtɛ Isaraili kɛ̀ aↄ̃ kakↄ̃ana gweenↄnɛ kↄ̃̀ↄ doodo gↄ̃gbɛ̃nↄ kↄ̃n nↄgbɛ̃nↄ ń píngi kↄ̃n damina kàrao mɛ̀n doodo kↄ̃n geepi kàrao mɛ̀n doodo. \p \v 20 Kɛ̀ Dauda e suu bɛ lɛ à sa maaa o a bɛdeenↄnɛ, ben Solu nɛ́ Mikala bↄ̀ à gàa à dààlɛ à bè: Mmↄn Isarailinↄ kína, gbɛ̃ bɛ̀ɛde yãn ń kɛ̀ gwe gbã̀aↄ́? N n zĩnda mɛ̀ ↄ̀dↄa n ìba nↄgbɛ̃ zĩkɛrinↄnɛ, lán wísaidee è a zĩnda mɛ̀ ↄdↄańnɛ nà. \v 21 Ben Dauda bè Mikalanɛ: Diin ma ↄ̃ wã̀nɛ. Dii bé à ma sɛ n de kↄ̃n a bɛdeenↄ gɛ̃ɛ ũ, à ma kɛ a gbɛ̃ Isarailinↄ dↄn'aɛdee ũ. \v 22 Mɛ́ gbɛ̃ futa yã kɛ dɛ beeela, mɛ́ ma zĩnda kɛ̃sã n ena guu, mↄde nↄgbɛ̃ zĩkɛri kɛ̀ ń tɛ́ḿma pìnↄ bé aↄ̃é ma bɛ̀ɛ kɛ. \v 23 Solu nɛ́ Mikala sↄ̃ↄ e nɛ́ iro ai à gàa à gà o. \c 7 \s1 Luda lɛ́gbɛ̃na Daudanɛ \p \v 1 Kɛ̀ kí vɛ̃̀ɛ a bɛ, Dii à bↄ̀ ibɛɛ kɛ̀ aↄ̃ↄ ligazinↄ ↄzĩ à à gbà ĩampakii, \v 2 ben kí bè annabi Natãnɛ: Á'a! Kpɛ́ kɛ̀ wà dↄ̀ kↄ̃n sida líon mɛ́gↄ̃ vɛ̃ɛɛn, Luda àkpati gↄ̃ diɛna bisakutaan-ↄ́? \v 3 Natã wèàla à bè: Lán à kɛ̀nnɛ nà ǹ kɛ, zaakɛ Dii kúnyo. \v 4 Gwãavĩ beeea Dii yã sù Natãa à bè: \v 5 Ǹ gá ǹ o ma zↄ̀bleri Daudanɛ kɛ̀ ma bè, àmbe eé kpɛ́ kɛ̀ mɛ́gↄ̃ kún dↄmɛro. \v 6 Zaa gurↄↄ kɛ̀ ma Isarailinↄ bↄ̀ɛ Igipiti ai gbã̀a mɛ́ɛ bɛɛ kũro. Mɛɛ̀gↄ̃ sↄ̃ki kpákpaamɛ, bisakuta bé ma kúkii ũ. \v 7 Guu kɛ̀ ma sↄ̃ki kpàkpan kↄ̃n ma gbɛ̃ Isarailinↄ ń píngi mɛɛ̀ dↄn'aɛdeenↄ diɛ aↄ̃ dↄńnɛ aɛ. Má ò ń gbɛ̃kenɛ, à kɛ̀ dia èe kpɛ́ dↄmɛ kↄ̃n sida líoro zikiↄ́? \v 8 Ǹ gá ǹ o ma zↄ̀bleri Daudanɛ, mamↄma Dii Zĩ̀kpɛde ma bè, ma à sɛ̀ sãdãkiia lɛ àgↄ̃ dɛ ma gbɛ̃ Isarailinↄ dↄn'aɛdee ũ. \v 9 Má kúo guu kɛ̀ à gàan píngi, ben ma à ibɛɛnↄ dɛ̀dɛnɛ. Mɛ́ à tↄ́ bↄ maamaa sa, eégↄ̃ kú anduna tↄ́deenↄ tɛ́. \v 10 Mɛ́ bùsu kpá ma gbɛ̃ Isarailinↄa, mɛ́ ń káɛn, aↄ̃é vɛ̃ɛn ń pↄ́ ũ. Aↄ̃ làakari gↄ̃ kpaɛna. Gbɛ̃ zaaanↄ é e wà wɛ́ɛ tãḿma lán aↄ̃ wɛ́ɛ tã̀ḿma káaku \v 11 gurↄↄ kɛ̀ ma dↄn'aɛdeenↄ dìɛńnɛ nà dↄro. Mɛ́ à bↄ a ibɛɛ pìnↄ ↄzĩ ń píngi. \p Mamↄma Dii mɛ́ɛ oonɛ, mámbe mɛ́ ua pɛ́ɛnɛ à boriinↄ gbãa'ekii ũ. \v 12 Tó à gurↄↄ pàpa à gà, mɛ́ à borii kɛ̀ bↄ̀ à mɛ̀n ke sɛ́ lezĩ, mɛ́ à kpá kpatan. \v 13 Àpi bé eé kpɛ́ dↄ kɛ̀ ma tↄ́ égↄ̃ kúa, mɛ́ à kpatablena gbá pɛ́ɛ, eégↄ̃ kí blee ai gurↄ píngi. \v 14 Mɛ́gↄ̃ dɛnɛ De ũ, eégↄ̃ dɛ ma nɛ́ ũ. Tó à taari kɛ̀, mɛ́ wɛ́ɛ tãa kↄ̃n gòomɛ, lán gbɛ̃ntee è gbɛ̃ gbɛ̃ nà. \v 15 Mↄde ma gbɛ̃kɛ é kɛ̃kↄ̃ao lán má kɛ̃̀kↄ̃a kↄ̃n Solu kɛ̀ má à bↄ̀ Dauda aɛzĩ nàro. \v 16 À boriinↄ égↄ̃ kpata blee gurↄ píngi. À kpata pì égↄ̃ yãana vĩro. \p \v 17 Ben Natã yã pì gbã̀ Daudanɛ lán Dii ònɛ nà píngi. \s1 Dauda wɛ́ɛkɛna Diia \p \v 18 Ben kí Dauda gɛ̃̀ à vɛ̃̀ɛ Dii aɛ à bè: Dii Luda, bↄ́n ma ũu? Dénↄn ma bɛdeenↄ ũ kɛ̀ n ma ka gwena kɛ̀ takaa? \v 19 Dii Luda, bee nɛ́ yã nɛ́ngomɛ n kiia, ben n mamↄma n zↄ̀bleri borii kɛ̀ aↄ̃égↄ̃ kú ziaanↄ yã ò dↄↄ́? Lɛn nɛɛ̀ kɛńnɛ lɛↄ́, Dii Luda? \v 20 Dii Luda, mɛ́ bennɛ diamɛ dↄↄ? Mamↄma n zↄ̀bleri ń ma dↄ̃. \v 21 N yã bíta pì kɛ̀ lán n pↄↄ yezi nà yã kɛ̀ ń ò yãnzi, ben ń tò mamↄma n zↄ̀bleri má dↄ̃̀. \v 22 Dii Luda, ń bíta fá! Weé gbɛ̃ke lɛ́kↄ̃zinyoro. N baasiro dii ke kuuro, lán wá mà kↄ̃n wa swão nà. \v 23 Dén weé lɛ́kↄ̃zi kↄ̃n n gbɛ̃ Isarailinↄↄ? Anduna boriinↄ tɛ́ bori mɛ̀n doo pìn n bↄ n gaa ń bò, lɛ aↄ̃gↄ̃ dɛ n gbɛ̃nↄ ũ. N n zĩnda tↄ́ bↄ̀, n yã bíta bↄnsaɛnↄ kɛ̀ n gbɛ̃ pìnↄnɛ, n pɛ bori kenↄa kↄ̃n ń tãanↄ n gbɛ̃ kɛ̀ n ń bó Igipitinↄ aɛzĩ. \v 24 N Isarailinↄ dìɛ aↄ̃gↄ̃ dɛ n gbɛ̃nↄ ũ ai gurↄ píngi. Dii, n gↄ̃ ń Luda ũ. \v 25 Dii Luda, lɛ́ kɛ̀ ń gbɛ̃̀ mamↄma n zↄ̀blerinɛ kↄ̃n ma boriinↄ yã musu, ǹgↄ̃ zĩi kɛɛa gurↄ píngi. Ǹ kɛ lán ń ò nà \v 26 lɛ ǹ tↄ́ bↄ maamaa ai gurↄ píngi. Gbɛ̃nↄ é be Dii Zĩ̀kpɛde bé Isarailinↄ Luda ũ. Mamↄma n zↄ̀bleri Dauda, nɛ́ ma boriinↄ kãsãa pɛ́ɛ, \v 27 zaakɛ Dii Zĩ̀kpɛde Isarailinↄ Luda, ń òmɛ n bè, nɛ́ ma ua pɛ́ɛmɛ ma boriinↄ gbãa'ekii ũ. Bee yãnzi mamↄma n zↄ̀bleri ma kùgbãaa kɛ̀ ma wɛ́ɛkɛɛ kɛ̀ kɛ̀mmazi. \v 28 Dii Luda, ḿbe Luda ũ, n yã náanɛ vĩ, ben n yã maaa kɛ̀nↄ lɛ́ gbɛ̃̀ mamↄma n zↄ̀blerinɛ. \v 29 Ǹ aubarika da mamↄma n zↄ̀bleri boriinↄn sa, n wɛ́ɛ égↄ̃ tɛ́ńzi gurↄ píngi. Dii Luda, n yã ò n aubarika dà mamↄma n zↄ̀bleri boriinↄn, aↄ̃égↄ̃ aubarika vĩ ai gurↄ píngi. \c 8 \s1 Dauda zĩ̀blena bori pãndenↄa \p \v 1 Beee gbɛra Dauda zĩ̀ blè Filisitininↄa à ń búsa à ń mɛɛwi Gata sìḿma. \v 2 À zĩ̀ blè Mↄabunↄa, ben à tò aↄ̃ dàɛ kↄ̃ saɛ tↄↄtɛ. À bà yↄ̃̀ḿma. Tó à gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kú bà plaa dagura dɛ̀dɛ, è gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kú bà do dagura tó bɛ̃ɛ. Ben Mↄabunↄ gↄ̃̀ Dauda zↄ̀blerinↄ ũ, ben aↄ̃ègↄ̃ tángba kpaanɛ. \v 3 Dauda zĩ̀ blè Reobo nɛ́ Adadɛza, Zoba kínaa, gurↄↄ kɛ̀ kí pì ɛ̀ara èe gaa ↄ tↄ̃ Yuflati swasaɛdeenↄa. \v 4 Ben à à sↄ̃goronↄ kũ̀kũ mɛ̀n wàa sↄↄro kↄ̃n sↄ̃gorodeenↄ gↄ̃ↄn bↄrↄ swɛɛplaa kↄ̃n gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ tɛ́ kɛ̀sɛnↄ gↄ̃ↄn bↄrↄ baro. Ben à ń sↄ̃nↄ gbátĩkyanↄ zↄ̃̀zↄ̃ píngi, mɛ̀n basↄↄro bé aↄ̃ bↄ̀. \v 5 Siria kɛ̀ aↄ̃ↄ kú Damasakunↄ mↄ̀ ↄ da Adadɛzaa, ben Dauda ń gbɛ̃nↄ dɛ̀dɛ gↄ̃ↄn bↄrↄ baro awɛɛplaa. \v 6 À gudãkparinↄ dìɛdiɛ Siria bùsun, ben aↄ̃ gↄ̃̀ à zↄ̀blerinↄ ũ, aↄ̃ègↄ̃ tángba kpaanɛ. Dii tò Dauda zĩ̀ blè guu kɛ̀ à gàan píngi. \v 7 Dauda Adadɛza ìbanↄ vura sɛngbangonↄ sɛ̀ɛ à tào Yerusalɛmu. \v 8 À mↄ̀gotɛ̃ sɛ̀ɛ bítabita Adadɛza wɛ́tɛ kɛ̀ wè sísi Teba kↄ̃n Berotaio guu. \p \v 9 Kɛ̀ Amata kí Tou mà Dauda zĩ̀ blè Adadɛza zĩ̀kpɛɛnↄa ń píngi, \v 10 ben à a nɛ́ Adoramu zĩ̀ ì kpáa. À à sáabu kpà zĩ̀ kɛ̀ à blè Adadɛzaa yãnzi, zaakɛ Tou zĩ̀ kào yã. Adoramu mↄ̀ kↄ̃n vura pↄ́nↄ kↄ̃n kondogi pↄ́nↄ kↄ̃n mↄ̀gotɛ̃ pↄ́nↄ, \v 11 ben kí Dauda kàɛ Dii pↄ́ ũ lán à kɛ̀ kↄ̃n borii kɛ̀ à gbãaa blèḿmanↄ kondogi pↄ́nↄ kↄ̃n vura pↄ́nↄo nà píngi, \v 12 Ɛdↄmunↄ kↄ̃n Mↄabunↄ kↄ̃n Amↄninↄ kↄ̃n Filisitininↄ kↄ̃n Amalɛkinↄ. Lɛn à kɛ̀ lɛ kↄ̃n pↄ́ kɛ̀ à sì Zoba kí Adadɛza, Reobo nɛ́ao. \v 13 Lɛn Dauda tↄ́ bↄ̀ lɛ. Kɛ̀ à zĩ̀ blè Sirianↄa à sù, à Ɛdↄmunↄ dɛ̀dɛ Guzurɛ Wisideen gↄ̃ↄn bↄrↄ baro plaasai. \v 14 Ben à gudãkparinↄ dìɛdiɛ Ɛdↄmu bùsun dↄ, ben Ɛdↄmu pìnↄ gↄ̃̀ à zↄ̀blerinↄ ũ. Guu kɛ̀ Dauda gàan píngi Dii è tó à zĩ̀ blemɛ. \p \v 15 Daudan Isaraili bori píngi kína ũ, à yã maaa kɛ̀ a gbɛ̃nↄnɛ a zɛ́a. \v 16 Zeruya nɛ́ Yoabun zĩ̀kpɛɛnↄ gbɛ̃nsi ũ. Ailudi nɛ́ Yosafatan baarukpari ũ. \v 17 Aitubu nɛ́ Zadↄki kↄ̃n Abiata nɛ́ Aimɛlɛkion sa'orikinↄ ũ. Serayan takadakɛ̃ri ũ. \v 18 Yoyada nɛ́ Bɛnayan dogarinↄ gbɛ̃nsi ũ. Dauda zĩnda nɛ́gↄ̃gbɛ̃nↄn a kpàasinↄ ũ. \c 9 \s1 Dauda gbɛ̃kɛɛ kɛna Mɛfibosɛnɛ \p \v 1 Dauda gbɛ̃nↄ là: Solu bori kee e gↄ̃roo? Má yezi mà gbɛ̃kɛɛ kɛnɛ Yonatã yãnzi. \v 2 Solu bɛ zĩkɛri ke kuu, à tↄ́n Ziba, ben wà à sìsi kí Daudanɛ. À à là à bè: Ḿbe Ziba ũↄ́? À wèàla à bè: Ee, n zↄ̀blerin ma ũ. \v 3 Ben kí pì à là à bè: Solu bori ke kuu ai tiaↄ́? Má yezi mà Luda gbɛ̃kɛɛ kɛnɛmɛ. Ben Ziba wèàla à bè: Yonatã nɛ́ ke kuu ai tia. Ɛrɛmɛ. \v 4 Ben kí à là à bè: À kú mámɛ? Ziba wèàla à bè: À kú Amiɛli nɛ́ Maki bɛ zaa Lodɛba. \v 5 Kí Dauda gbɛ̃nↄ zĩ̀, ben wà mↄ̀o. \v 6 Kɛ̀ Yonatã nɛ́ Mɛfibosɛ, Solu dio kà Dauda kiia, à kùɛnɛ à dàɛ a puua. Ben Dauda bè: Mɛfibosɛ! À wèàla à bè: N zↄ̀blerin ma ũ. \v 7 Ben Dauda bènɛ: Ǹton tó vĩa n kũro, zaakɛ mɛ́ gbɛ̃kɛɛ kɛnnɛ n de Yonatã yãnzimɛ. Mɛ́ n dezi Solu buraanↄ sukpannɛ píngi, nɛ́gaegↄ̃ mↄↄ pↄ́ blemao gurↄ píngi. \v 8 Mɛfibosɛ kùɛnɛ à bè: Bↄ́n mamↄma n zↄ̀bleri ũ kɛ̀ nɛ́ ma wɛ̃nda gwaa? Má dɛ lán gbɛ̃ɛ gɛ̀ bàroo? \p \v 9 Ben kí Dauda Solu zĩkɛri Ziba sìsi à bènɛ: Pↄ́ kɛ̀ dɛ Solu pↄ́ ũ kↄ̃n à bɛdeenↄ pↄ́o píngi, má kpà n dii dioamɛ. \v 10 Mpi kↄ̃n n nɛ́nↄ kↄ̃n n zĩkɛrinↄ, àgae à tↄↄtɛ zĩi kɛnɛ, à à pↄ́nↄ kɛkɛ, lɛ à e àgↄ̃ kũsãɛ vĩ. N dii dio Mɛfibosɛ égaegↄ̃ pↄ́ bleemao gurↄ píngi. Ziba sↄ̃ nɛ́gↄ̃gbɛ̃nↄ vĩ gↄ̃ↄn gɛ̃ro kↄ̃n zĩkɛrinↄ gↄ̃ↄn baro. \v 11 Ben Ziba bè kínɛ: Yã kɛ̀ ma dii kí ò mamↄma a zↄ̀blerinɛ, mɛ́ kɛ píngimɛ. Ben Mɛfibosɛ ègↄ̃ pↄ́ blee kↄ̃n kío, à gↄ̃̀ lán kína nɛ́nↄ doke bà. \v 12 Mɛfibosɛ nɛ́gↄ̃gbɛ̃ vĩ, à tↄ́n Mika, bensↄ̃ Ziba bɛdeenↄ gↄ̃̀ Mɛfibosɛ zĩkɛrinↄ ũ ń píngi. \v 13 À kú Yerusalɛmu, zaakɛ ègↄ̃ pↄ́ blee kↄ̃n kío gurↄ píngimɛ. Bensↄ̃ ɛrɛn à ũ. \c 10 \s1 Dauda zĩ̀blena Amↄninↄa \p \v 1 Beee gbɛra Amↄni kína gà, ben à nɛ́ Anuni vɛ̃̀ɛ à gɛ̃ɛ ũ. \v 2 Dauda bè: Mɛ́ gbɛ̃kɛɛ kɛ Naasa nɛ́ Anuninɛ lán à de gbɛ̃kɛɛ kɛ̀mɛ yã nà. Ben Dauda a ìba kenↄ zĩ̀a, lɛ aↄ̃ gá Amↄninↄ bùsun wà à làakari kpáɛnɛ à de ga yã musu. Kɛ̀ Dauda ìba pìnↄ kà gwe, \v 3 Amↄni kínɛnↄ bè ń dii Anuninɛ: Nɛ́ɛ daa Dauda gbɛ̃nↄ zĩ̀mma n de gɛ̀ kpedana yãnzi lɛ à n làakari kpáɛnnɛn yↄ́? À ń zĩ lɛ aↄ̃ mↄ́ wa wɛ́tɛ asii gwamɛ, lɛ aↄ̃ ɛara wà mↄ́ wà wɛ́tɛ ble zĩ̀o. \v 4 Ben Anuni Dauda ìba pìnↄ kũ̀kũ à ń lɛ́tãnka kã bò kpadokpado, à ń pↄ́kãsãanↄ zↄ̃̀zↄ̃ ń pↄ̀rↄnↄ dagura, ben à ń gbáɛ. \v 5 Kɛ̀ wà ò Daudanɛ, ben à gbɛ̃nↄ zĩ̀ aↄ̃ gá dańlɛ, zaakɛ wí ń kũ maamaa. Aↄ̃ bèńnɛ: Kí bè, à vɛ̃ɛ Yɛriko ai a lɛ́tãnka kã kú, é gbasa à su. \p \v 6 Kɛ̀ Amↄninↄↄ è Dauda ye ń kãzi dↄro, ben aↄ̃ fĩa bò gbɛ̃nↄnɛ lɛ aↄ̃ zĩ̀ káńnɛ: Siria kɛ̀ aↄ̃ↄ kú Bɛtɛreobu kↄ̃n Zobao kɛ̀ aↄ̃ↄ tɛ́ kɛ̀sɛnↄ gↄ̃ↄn bↄrↄ baro kↄ̃n kí Maaka zĩ̀kpɛɛnↄ gↄ̃ↄn bↄrↄ do kↄ̃n Tobudeenↄ gↄ̃ↄn bↄrↄ kuri awɛɛplaa. \v 7 Kɛ̀ Dauda mà lɛ, ben à Yoabu gbàrɛḿma kↄ̃n zĩ̀karinↄ ń píngi. \v 8 Amↄninↄ bↄ̀ wà zĩ̀'ↄↄ pòro ń wɛ́tɛ bĩilɛa, ben Zoba kↄ̃n Bɛtɛreobuo Sirianↄ kↄ̃n Tobudeenↄ kↄ̃n Maaka gbɛ̃nↄↄ kú sɛ̃̀n ńtɛ̃ɛ. \v 9 Kɛ̀ Yoabu è wà zĩ̀'ↄↄ pòro a aɛ kↄ̃n a kpɛɛo, ben à Isaraili zĩ̀kari maaanↄ plɛ̀plɛ à ń kpáatɛtɛ aↄ̃ gá lɛ́ɛ Sirianↄa. \v 10 Ben à zĩ̀kari kpaaanↄ nà a dãaro Abisainɛ a ↄzĩ, ben à ń gbáɛ aↄ̃ gá lɛ́ɛ Amↄninↄa. \v 11 À bè: Tó Sirianↄ gbãaa e ma fuu, ǹ mↄ́ ǹ ↄ dama. Tó Amↄninↄ gbãaa e n fuumɛ sↄ̃, mɛ́ mↄ́ mà ↄ damma. \v 12 Ǹgↄ̃ gbãa, wà gↄ̃gbɛ̃kɛɛ kɛ wa gbɛ̃nↄ kↄ̃n wa Dii wɛ́tɛnↄ yã musu. Dii é yã kɛ̀ kɛ̀nɛ maa kɛ. \v 13 Ben Yoabu kↄ̃n zĩ̀kari kɛ̀ aↄ̃ kúonↄ gàa Sirianↄa kↄ̃n zĩ̀o, ben Siria pìnↄ bàa lɛ̀ńnɛ. \v 14 Kɛ̀ Amↄninↄↄ è Sirianↄ bàa lɛ̀, ben aↄ̃ bàa lɛ̀ Abisainɛ se aↄ̃ sì wɛ́tɛ guu, ben Yoabu ń tó gwe à tà Yerusalɛmu. \p \v 15 Kɛ̀ Sirianↄↄ è Isarailinↄ zĩ̀ blèḿma, ben aↄ̃ ɛ̀ara wà kↄ̃ kàkↄ̃a. \v 16 Ben Adadɛza gbɛ̃nↄ zĩ̀, aↄ̃ sù kↄ̃n Siria kɛ̀ aↄ̃ↄ kú Yuflati baa kãa kpaanↄ, ben aↄ̃ gàa Elamu. Sobakin Adadɛza zĩ̀kpɛɛ pìnↄ gbɛ̃nsi ũ. \v 17 Kɛ̀ Dauda mà lɛ, ben à Isarailinↄ kàkↄ̃a ń píngi, à bikũ̀ńyo Yodaa à gàa Elamu. Ben Sirianↄ zĩ̀'ↄↄ pòrozi, ben aↄ̃ sìkↄ̃n. \v 18 Kɛ̀ aↄ̃ↄe bàa lɛɛ Isarailinↄnɛ, ben Dauda ń dɛdɛ sↄ̃gorodeenↄ gↄ̃ↄn wàa aagↄ̃ kpɛ́ basↄↄro kↄ̃n gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ tɛ́ kɛ̀sɛnↄ gↄ̃ↄn bↄrↄ baplaa. Gwen wà ń zĩ̀kpɛɛnↄ gbɛ̃nsi Sobaki dɛ̀n. \v 19 Kɛ̀ kí kɛ̀ aↄ̃ↄ dɛ Adadɛza zↄ̀blerinↄ ũu è Isarailinↄ zĩ̀ blèḿma lɛ, ben aↄ̃ lɛdolɛ kɛ̀ kↄ̃n Isarailinↄ aↄ̃ gↄ̃̀ ń zↄ̀blerinↄ ũ. Vĩa Sirianↄ kũ̀, aↄ̃ↄe gá wà ↄ da Amↄninↄa dↄro. \c 11 \s1 Dauda yena Basɛbazi \p \v 1 Kɛ̀ í kɛ̃̀ tↄↄtɛa, gurↄↄ kɛ̀ kínanↄ è gá zĩ̀ ká, ben Dauda Yoabu zĩ̀ kↄ̃n a ìbanↄ kↄ̃n Isarailinↄ ń píngi. Aↄ̃ Amↄninↄ ásaru kɛ̀, ben aↄ̃ lìga Rabazi. Dauda sↄ̃ↄ kú Yerusalɛmu. \v 2 Kɛ̀ uusiɛ kɛ̀, ben Dauda fɛ̀ɛ a gádoa, èe ligaa a kpɛ́ musu. Zaa kpɛ́ musu gwe ben à nↄgbɛ̃ ke è, èe zú oo. Nↄgbɛ̃ pì nɛ́ nↄ maaamɛ maamaa, \v 3 ben à gbɛ̃ zĩ̀ wà nↄgbɛ̃ pì yã gbeka. Ben wà bènɛ: Ɛliamu nɛ́ Basɛban gwe, Iti bori Uria naↄ̃mɛ. \v 4 Ben Dauda gbɛ̃nↄ zĩ̀ wà à sísi. Kɛ̀ à mↄ̀, ben Dauda dàɛo, ben nↄgbɛ̃ pì tà bɛ. Àɛ sↄ̃ à zúbaɛ gbãsĩ bↄ̀ dufumɛ. \v 5 Kɛ̀ à nↄ̀ sì, ben à lɛ́kpãsã kɛ̀ Daudanɛ à bè a nↄ̀ sì. \p \v 6 Ben Dauda gbɛ̃ zĩ̀ Yoabua à bè: Ǹ Iti bori Uria gbarɛmɛ. Ben Yoabu à gbàrɛnɛ. \v 7 Kɛ̀ Uria pì mↄ̀, ben Dauda Yoabu aafia gbèka kↄ̃n zĩ̀kpɛɛnↄ kↄ̃n zĩ̀ kɛ̀ aↄ̃ↄe kaao. \v 8 Ben Dauda bènɛ: Ǹ tá bɛ ǹ zú o. Kɛ̀ Uria bↄ̀ kíbɛ, ben kína gbɛ̃ zĩ̀a kↄ̃n pↄ́bleeo. \v 9 Mↄde Uria e tá a bɛro, kíbɛ gãnu guun à ìn kↄ̃n kíbɛ zĩkɛrinↄ. \v 10 Kɛ̀ wà ò Daudanɛ wà bè, Uria e tá a bɛro, ben à Uria là à bè: À dɛ n bↄ tázi n sumɛ gwɛɛ? À kɛ̀ dia nɛ́ɛ tá bɛroo? \v 11 Uria wèàla à bè: Àkpati kↄ̃n Isarailinↄ kↄ̃n Yudanↄↄ kú bisakutaanↄ guu. Ma dii Yoabu kↄ̃n a gbɛ̃nↄↄ kú zĩ̀lan. Mɛ́ fↄ̃ mà tá bɛ mà pↄ́ ble mà í mi, mà daɛ kↄ̃n ma naↄ̃oro. Kↄ̃n n kuunao mɛ́ yã pì taka kɛro. \v 12 Ben Dauda bènɛ: Ǹ gↄ̃ kɛ̀ gbã̀a dↄ, zian mɛ́ n gbarɛ. Ben Uria gↄ̃̀ Yerusalɛmu zĩ beeea kↄ̃n a gudↄ làao dↄ. \v 13 Dauda à sìsi à pↄ́ blè à í mìo, ben Dauda í kàkanɛ. Mↄde kɛ̀ à bↄ̀ uusiɛ, à gàa à ì kↄ̃n a dii kína zĩkɛrinↄomɛ, èe tá a bɛro. \v 14 Kɛ̀ guu dↄ̀ Dauda takada kɛ̃̀ Yoabunɛ, ben à Uria gbàrɛo. \v 15 Takada pì guu à bè: À Uria dↄńnɛ aɛ guu kɛ̀ zĩ̀ pãsĩn, é bↄ à kpɛɛ lɛ wà e wà à dɛ. \p \v 16 Gurↄↄ kɛ̀ Yoabu e ligaa wɛ́tɛ pìzi, ben à Uria dà guu kɛ̀ à dↄ̃ gↄ̃sa gbãaanↄ kún. \v 17 Kɛ̀ wɛ́tɛdeenↄ bↄ̀ɛ wèe zĩ̀ kaa kↄ̃n Yoabuo, aↄ̃ Dauda zĩ̀kari kenↄ dɛ̀dɛ. Iti bori Uria kú ń tɛ́. \p \v 18 Ben Yoabu gbɛ̃ zĩ̀ Daudaa lɛ à zĩ̀ yã gbãnɛ píngi. \v 19 À bè zĩ̀ri pìnɛ: Tó n zĩ̀ yã gbã̀ kínɛ píngi n yãa, \v 20 tó à nↄ̀sɛ fɛ̀ɛ à n la à bè: Bↄ́ bé à tò a sↄ̃ wɛ́tɛzi kĩikĩi kↄ̃n zĩ̀o? Á dↄ̃ kɛ̀ bĩimusudeenↄ è kà gbarɛńzi tↄↄtɛroo? \v 21 Dé bé à Gidiↄn nɛ́ Abimɛlɛki dɛ̀? Nↄgbɛ̃ bé à ↄ sↄ̃̀ wísilↄgbɛzi zaa bĩi musu, ben à à dɛ̀ Tebeziroo? À kɛ̀ dia a sↄ̃ bĩizi kĩikĩi lɛɛ? Tó à ònnɛ lɛ, ǹ benɛ a zↄ̀bleri Uria, Iti borii gà dↄ. \v 22 Ben zĩ̀ri pì dà zɛ́n. Kɛ̀ à kà Dauda kiia, à yã kɛ̀ Yoabu dànɛ ònɛ píngi. \v 23 À bè: Gbɛ̃nↄ bↄ̀ɛ wɛ́tɛ guu wèe gbãa mↄↄwe bĩi kpɛɛmɛ, ben wa pɛḿma ai ń wɛ́tɛ bĩilɛa. \v 24 Aↄ̃ kàzurinↄↄ kú zaa bĩi musumɛ, ben aↄ̃ kà fã̀ n gbɛ̃nↄ tɛ́ tↄↄtɛ aↄ̃ n gbɛ̃kenↄ dɛ̀dɛ. N zↄ̀bleri Uria, Iti borii gà se. \v 25 Ben Dauda bè zĩ̀ri pìnɛ: Ǹ o Yoabunɛ àton tó yã pì à nↄ̀sɛ yakaro. Wègↄ̃ dↄ̃ gbɛ̃ kɛ̀ zĩ̀ é ń blero. À zĩ̀ ká wɛ́tɛ pìo kↄ̃n gbãaao à kaatɛ. Ǹ à gba swɛ̃̀ lɛ. \v 26 Kɛ̀ Uria naↄ̃ mà a zã gà, à ↄ́ↄ dↄ̀. \v 27 Kɛ̀ wà gɛ̀ kɛ̀ wà yã̀a, Dauda gbɛ̃nↄ zĩ̀ aↄ̃ sùo a bɛ, ben à gↄ̃̀ à nↄↄ ũ. À nɛ́ ìo gↄ̃gbɛ̃ ũ, ben yã kɛ̀ Dauda kɛ̀ pì kɛ̀ Diinɛ zaa. \c 12 \s1 Annabi Natã kpãkɛ̃na Daudazi \p \v 1 Dii Natã zĩ̀ Daudaa. Kɛ̀ à kà, à bènɛ: Gↄ̃gbɛ̃ gↄ̃ↄn plaa kenↄ bé wà kú wɛ́tɛ ke guu, gbɛ̃ doo nɛ́ auzikideemɛ, gbɛ̃ doo sↄ̃ takaasideemɛ. \v 2 Auzikidee pì sãanↄ kↄ̃n zùnↄ vĩ paripari, \v 3 takaasidee pì sↄ̃ pↄ́ke vĩro, sã núnu nɛ́ngo mɛ̀n doken à lù. Ben à dàto ai à bíta kũ̀ à bɛ kↄ̃n à nɛ́nↄ. Aↄ̃ègↄ̃ pↄ́ dↄ̃nkↄ̃ blee aↄ̃ègↄ̃ í mii ta dↄ̃nkↄ̃n, è dàɛ à pↄtɛ, ben èe à gwaa lán a zĩnda nɛ́nↄkparɛ bà. \v 4 Kɛ̀ nibↄ pìta auzikidee pìa, ben èe we à sãa ke zù kũ̀ a kpàsa guu à nibↄ pì yàari kɛoro. Takaasidee sã núnu nɛ́ngo pìn à sìa à a nibↄ pì yàari kɛ̀o. \v 5 Ben Dauda pↄ fɛ̃̀ auzikidee pì yã musu maamaa, à bè Natãnɛ: Kↄ̃n Dii kuunao, à kↄ̃ sìo wà gbɛ̃ kɛ̀ yã pì kɛ̀ dɛmɛ. \v 6 Kɛ̀ à kɛ̀ lɛ, èe à wɛ̃nda gwaro, ɛ̃ndɛ̃ à sãa pì fĩa bo lɛo siigↄ̃. \v 7 Ben Natã bè Daudanɛ: Ḿbe adee pì ũ. Dii Isarailinↄ Luda bé à yã kɛ̀ ò à bè: Ma n ka Isarailinↄ kí ũ, ma n bↄ Solu ↄzĩ, \v 8 ben ma n dii pì bɛɛ kpàmma, ma à nↄↄnↄ nànnɛ n ↄzĩ. Ma Isarailinↄ kↄ̃n Yudanↄ kpàmma n gbɛ̃nↄ ũ. Tó beeenↄ kɛ̀mma nɛ́ngo yã, lɛ mà à pãndenↄ kaarannɛ dↄ. \v 9 Bↄ́yãnzi n kya kà ma yãnzi? N yã kɛ̀ má yeziroo kɛ̀, n Iti bori Uria dɛ̀ kↄ̃n fɛ̃ɛdaao, n à nↄↄ sìa ń sɛ̀. Ń tò Amↄninↄ à dɛ̀ zĩ̀ guu. \v 10 Zaa gbã̀a yã pãsĩ é kɛ̃ n bɛɛa ziki dↄro, zaakɛ n kya kàmagu, n Iti bori Uria nↄↄ sìa ń sɛ̀. \v 11 Ben Dii ɛ̀ara à yã kɛ̀ ò dↄ à bè: Ǹ ma! Mɛ́ tó n zĩnda bɛdeenↄ mↄ́nzi kɛnnɛ. Mɛ́ n nↄↄnↄ símma mà ń kpá n gbɛ̃daa kea n wáa, eé daɛńyo gupuraaa. \v 12 N yã pì kɛ̀ asii guumɛ. Mapi sↄ̃ mɛ́ yã pì kɛnnɛ gupuraaa Isarailinↄ wáa ń píngi. \p \v 13 Ben Dauda bè Natãnɛ: Ma durun kɛ̀ Diinɛ. Ben Natã bènɛ: Dii n durun kɛ̃̀mma, nɛ́ garo. \v 14 Mↄde lán n dↄkɛ Diio maamaa nà kↄ̃n yã pì kɛnao, bee yãnzi nɛ́gↄ̃gbɛ̃ kɛ̀ nↄgbɛ̃ pì ìnyo é gamɛ. \v 15 Kɛ̀ Natã tà bɛ, ben Dii tò nɛ́ kɛ̀ Uria naↄ̃ↄ ì kↄ̃n Daudao pì gyã kũ̀. \v 16 Ben Dauda e kúɛ kɛɛ Ludanɛ nɛ́ pì yã musu kↄ̃n lɛ́yinao, gwãavĩ è daɛ tↄↄtɛmɛ. \v 17 À bɛ gbɛ̃nsinↄ ègↄ̃ zɛàla lɛ aↄ̃ à fɛɛ tↄↄtɛ, mↄde è weziro, è pↄ́ bleńyoro. \v 18 À gurↄ swɛɛplaadee zĩn nɛ́ pì gà. Vĩa Dauda ìbanↄ kũ̀, aↄ̃ↄe fↄ̃ wà ònɛ kɛ̀ nɛ́ pì gàro. Aↄ̃ bè: Gurↄↄ kɛ̀ nɛ́ pì kuu, wa yã ònɛ, èe wa yã maro. Dian wé onɛ nà sa kɛ̀ nɛ́ pì gà? Eé yã zaaa kɛ. \v 19 Dauda è a ìbanↄↄ e yã kpãi ookↄ̃nɛ, ben a dↄ̃̀ kɛ̀ nɛ́ pì gàmɛ. À ń lá à bè: Nɛ́ pì gàn yↄ́? Ben aↄ̃ wèàla wà bè: Ee! À gàmɛ. \v 20 Dauda fɛ̀ɛ tↄↄtɛ à zú ò, à nↄ́si kɛ̀awa à a pↄ́kãsãanↄ lìɛ, ben à gàa à kùɛ Diinɛ a kpɛ́n. Kɛ̀ à ɛ̀ara à tà bɛ, à pↄ́blee gbèka, ben wà kpàa à blè. \v 21 À ìbanↄ à là wà bè: À kɛ̀ dia nɛ́ɛ yã kɛɛ lɛɛ? Gurↄↄ kɛ̀ nɛ́ pì kuu, n lɛ́ yì n ↄ́ↄ dↄ̀. Kɛ̀ à gà sa, n fɛɛ n pↄ́ blè. \v 22 À wèńla à bè: Gurↄↄ kɛ̀ nɛ́ pì kuu, ma lɛ́ yì ma ↄ́ↄ dↄ̀, zaakɛ ma bè, ke Dii é ma wɛ̃nda gwa à tó nɛ́ pì gↄ̃ kuu gwɛɛ, dé bé à dↄ̃ↄ? \v 23 Lán à gà nà sa, bↄ́yãnzin mɛ́gↄ̃ lɛ́yinazi dↄↄ? Mɛ́ fↄ̃ mà à vun yↄ́? Mɛ́ gá à kiiamɛ, mↄde eé ɛara à su ma kiiaro. \p \v 24 Dauda a naↄ̃ Basɛba làakari kpàɛnɛ, ben à gàa à dàɛo. À nɛ́ ì gↄ̃gbɛ̃ ũ, ben à tↄ́ kpànɛ Sulemanu. Dii yezi, \v 25 ben à annabi Natã zĩ̀a à tↄ́ kpà nɛ́ pìnɛ Yɛdidia Dii yenzi pì yãnzi. \s1 Raba sina Amↄninↄa \p \v 26 Ai tia Yoabu kpɛ́ e zĩ̀ kaa kↄ̃n Amↄninↄ zaa Raba, ben à kíbɛɛ sì. \v 27 Ben à gbɛ̃nↄ zĩ̀ Daudaa à bè: Ma zĩ̀ kà kↄ̃n Rabadeenↄ, ben ma ń ítↄkii sìḿma. \v 28 Ǹ zĩ̀kpɛ kpaaanↄ kakↄ̃a sa, ǹ mↄ́ ǹ liga wɛ́tɛ pìzi ǹ sí. Tó lɛnlo, mɛ́ sí, weé ma tↄ́ kpánɛ. \v 29 Ben Dauda zĩ̀kpɛɛnↄ kàkↄ̃a ń píngi, à gàa à lɛ̀ɛ Rabaa à sì. \v 30 Wà ń kína vura fùra gò wà kù Daudanɛ. À tìisi kà kiloo baaakuri, bensↄ̃ gbɛ̀ bɛ̀ɛdee kúa. À wɛ́tɛ pì pↄ́nↄ nàkↄ̃a maamaa, \v 31 ben à gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kú gweenↄ kũ̀kũ à bↄ̀ɛńyo, à ń dá sagasigi zĩin kↄ̃n diga zĩio kↄ̃n kpása zĩio, bensↄ̃ à tò aↄ̃ kúnku bↄ̀. Lɛn à kɛ̀ Amↄni wɛ́tɛnↄnɛ lɛ píngi, ben à ɛ̀ara à tà Yerusalɛmu kↄ̃n a zĩ̀kpɛɛnↄ ń píngi. \c 13 \s1 Aminↄ yena a dãre Tamazi \p \v 1 Beee gbɛra Dauda nɛ́ Abusalomu dãre maaa vĩ, à tↄ́n Tama, ben Dauda nɛ́ Aminↄ yezi. \v 2 Yã pì e ĩa daa Aminↄ pìa ai à kà gyãkɛna a dãre Tama pì yãnzi, zaakɛ à gↄ̃gbɛ̃ dↄ̃ro, eé fↄ̃ à yãke kɛnɛro. \v 3 Aminↄ gbɛ̃nna ke vĩ, à tↄ́n Yonadabu, Dauda vĩ̀i Simɛa nɛ́mɛ. Yonadabu ↄ̃ndↄ̃ gbãa, \v 4 ben à Aminↄ là à bè: À kɛ̀ dia n kínɛ'ina n mɛ̀ ègↄ̃ busana lán guu e dↄↄ nà lɛɛ? Nɛ́ omɛroo? Ben Aminↄ wèàla à bè: Má ye ma dãaro Abusalomu dãre Tamazimɛ. \v 5 Ben Yonadabu bènɛ: Ǹ gá ǹ daɛ n gádoa lán gyãreen n ũu bà. Tó n de mↄ̀ n gwa, ǹ onɛ ń yezi n dãre Tama mↄ́ à pↄ́blee kpámma. À mↄ́ à kɛkɛ n wáa lɛ n wɛ́ɛ gↄ̃ ee, gbasa à nannɛ n ↄzĩ. \v 6 Ben Aminↄ dàɛ lán gyãree bà. Kɛ̀ kí mↄ̀ à gwa, ben à bènɛ: Ǹ tó ma dãre Tama mↄ́ à kàra kɛmɛ ma wáa, à kpáma kↄ̃n a ↄↄo. \v 7 Ben Dauda gbɛ̃ zĩ̀ Tamaa a bɛ à bè: Ǹ gá n vĩ̀i Aminↄ kpɛ́n ǹ pↄ́blee kɛnɛ. \v 8 Kɛ̀ Tama gɛ̃̀ à kpɛ́n, à à lè daɛna, ben à wísiti yà à kàra kàsao à wáa. \v 9 Ben à taa sɛ̀ à kàra pì kànnɛ. Aminↄ gì sózi à bè: Ǹ pɛ́ gbɛ̃nↄa aↄ̃ bↄɛ ń píngi. Kɛ̀ gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ kúonↄ bↄ̀ɛ ń píngi, \v 10 ben à bè Tamanɛ: Ǹ mↄ́ kↄ̃n pↄ́blee pìo kpɛ́nɛ guu kɛ̀ ǹ kpáma. Ben Tama kàra kɛ̀ à kɛ̀ sɛ̀ à gɛ̃̀o a vĩ̀i Aminↄ pì kiia kpɛ́nɛ guu. \v 11 Kɛ̀ à sↄ̃̀zi, èe mↄↄ kpáa à só, ben à a dãre pì kũ̀ à bè: Ǹ tó mà daɛnyo. \p \v 12 Ben à bè a vĩ̀i pìnɛ: Auo! Ǹton gbãa mↄ́mɛro. Zaakɛ wa Isarailinↄ weè yã beee taka kɛro. Ǹton yã dↄ̀rↄsai beee taka kɛmɛro. \v 13 Mɛ́ gɛ̃ mámɛ kↄ̃n wíyã beeeo? Mmↄn sↄ̃, Isarailinↄ é n diɛ gbɛ̃ pãa ũ. Ǹ sùu kɛ! Ǹ yã o kínɛ, eé gí ma kpámmaziro. \v 14 Èe we à à yã màro. À gbãa mↄ̀nɛ, ben à kùsia à dàɛo. \v 15 Ben Aminↄ zàn pãsĩpãsĩ. Zangu kɛ̀ à sɛ̀ kↄ̃n Tama pìo dɛ yenzi kɛ̀ à vĩo yãala. Ben à bènɛ: Ǹ fɛɛ ǹ bↄ. \v 16 Ben nↄgbɛ̃ pì bè a vĩ̀i pìnɛ: Auo! N pɛnama taari bíta dɛ pↄ́ kɛ̀ ń kɛ̀mɛɛla. Baa kↄ̃n beeeo èe we à à yã màro. \v 17 Ben Aminↄ a zĩkɛri gↄ̃kparɛ sìsi à bè: Ǹ pɛ́ nↄgbɛ̃ kɛ̀a à bↄmɛ ma kpɛ́n, ǹ gbà tata ǹ à mↄ̀nɛ ká. \v 18 Ben à zĩkɛri pì à sɛ̀ à bↄ̀o bàazi, à gbà tàta à à mↄ̀nɛ kà. Nↄgbɛ̃ pì uta gbã̀a dana, zaakɛ uta beee takan kí nɛ́nↄkparɛ lɛziinↄ ègↄ̃ dana. \v 19 Ben Tama túbu gbɛ̃̀ a mìa, à a uta gbã̀a kɛ̀ à dana pì gà à kɛ̃̀ à ↄ dì a musu, èe ↄ́ↄ dↄↄ èe taa. \p \v 20 À dãgↄ̃ dadↄ̃nkↄ̃de Abusalomu bènɛ: N dãgↄ̃ Aminↄ dàɛnyon yↄ́? Ǹton o gbɛ̃ke maro, zaakɛ n dãgↄ̃mɛ. Ǹtongↄ̃ yã pì kũna n swɛ̃̀ guuro. Ben Tama vɛ̃̀ɛ a dãgↄ̃ Abusalomu bɛ nↄ̀sɛo yakana. \v 21 Kɛ̀ kí Dauda yã pì mà, à pↄ fɛ̃̀ maamaa. \v 22 Abusalomu e yãke o Aminↄnɛro, yã zaaa ke à maaa. À zàn, kɛ̀ à kùsi a dãre Tamaa yãnzi. \s1 Aminↄ dɛna \p \v 23 Wɛ̃̀ plaa gbɛra Abusalomu kú Baali Azo, Ɛflaimu bùsu lɛ́n kↄ̃n a sãkãkɛ̃ɛrinↄ, ben à kína nɛ́nↄ sìsi pↄnna pↄ́bleea ń píngi. \v 24 Ben à gàa à kí lè à bè: Kí, wèe mamↄma n zↄ̀bleri sãanↄ kã kɛ̃ɛɛ. Mpi kↄ̃n n ìbanↄ é tɛ́maziroo? \v 25 Ben kí wè a nɛ́ pìla à bè: Auo! Wé fↄ̃ wà gá wa píngiro. Wé kɛnnɛ asoo ũ. À nàkↄ̃rɛa, mↄde èe gáro, ben à sa maaa ònɛ. \v 26 Ben Abusalomu bè: Tó nɛ́ gáro, ǹ tó ma vĩ̀i Aminↄ gáwao. Kí à là à bè: Bↄ́yãnzi ń yezi à gányozi? \v 27 Abusalomu nàkↄ̃rɛa, ben kí tò Aminↄ gàao kↄ̃n a nɛ́ kpaaanↄ ń píngi. \p \v 28 Abusalomu yã dìɛ a gbɛ̃nↄnɛ à bè: À swã kpá! Tó í Aminↄ kũ̀, tó má òare à à zↄ̃, à à dɛ. Àton tó vĩa a kũro. Mámbe ma a dan! À zɛ gbãa à gↄ̃gbɛ̃kɛɛ kɛ. \v 29 Abusalomu gbɛ̃nↄ kɛ̀ lán à dìɛńnɛ nà aↄ̃ à dɛ̀, ben kína nɛ́ kpaaanↄ fɛ̀ɛ wà dì ń bãagãsↄ̃nↄ kpɛɛ aↄ̃ bàa lɛ̀. \v 30 Gurↄↄ kɛ̀ aↄ̃ↄ tɛ́ zɛ́n, Dauda à baaru mà wà bè: Abusalomu kí nɛ́nↄ dɛ̀dɛ ń píngi, aↄ̃ gbɛ̃kee e gↄ̃ro. \v 31 Dauda fɛ̀ɛ à a pↄ́kãsãanↄ gà à kɛ̃̀, ben à dàɛ tↄↄtɛ. À ìba kɛ̀ aↄ̃ↄ zɛzɛzinↄ ń pↄ́kãsãanↄ gà wà kɛ̃̀kɛ̃ se. \v 32 Ben Dauda vĩ̀i Simɛa nɛ́ Yonadabu bè: Baa, ǹtongↄ̃ daa wà n nɛ́ gↄ̃kparɛnↄ dɛ̀dɛ píngiro, Aminↄ ado bé à gà. Wà yã pì dↄ̃̀ Abusalomu wɛ́ɛa zaa gurↄↄ kɛ̀ Aminↄ kùsi a dãre Tamaamɛ. \v 33 Ma dii kí, ǹtongↄ̃ yã pì kũna n nↄ̀sɛ guuro. N nɛ́gↄ̃gbɛ̃nↄↄ e gaga píngiro, séde Aminↄ ado. \v 34 Abusalomu sↄ̃ bàa lɛ̀. \p Kɛ̀ gↄ̃kparɛ gudãkpari wɛ́ɛ zù, à è wà tɛ́ Oronaimu zɛ́n sĩ̀sĩgɛɛzi paripari. À gàa à bè kínɛ: Ma gbɛ̃nↄ è tɛ́ sĩ̀sĩgɛɛzi Oronaimu kpa. \v 35 Ben Yonadabu bè kínɛ: Ń èↄ́? N nɛ́nↄ bé aↄ̃ↄe suu gwe lán má ònnɛ nà. \v 36 Kɛ̀ à yã pì ò à yã̀a, ben kína nɛ́ pìnↄ kà gↄ̃ↄ, aↄ̃ↄe sósobi ↄ́ↄ dↄↄ. Kí kↄ̃n a ìbanↄ ↄ́ↄ dↄ̀ ń píngi maamaa dↄ. \p \v 37 Abusalomu bàa lɛ̀ à tà Amiudu nɛ́ Talamai, Gesuu kína kiia. Kí Dauda sↄ̃ ègↄ̃ a nɛ́ ga ↄ́ↄ dↄↄ gurↄ píngi. \v 38 Kɛ̀ Abusalomu bàa lɛ̀ à tà Gesuu, à kú gwe ai wɛ̃̀ aagↄ̃. \v 39 Kɛ̀ kí Dauda nↄ̀sɛ kpàɛ Aminↄ ga yã musu, ben èe Abusalomu bɛgɛ kɛɛ sa. \c 14 \s1 Abusalomu suna Yerusalɛmu \p \v 1 Zeruya nɛ́ Yoabu dↄ̃ kɛ̀ kí pↄↄ kpɛ́ kú Abusalomua, \v 2 ben à gbɛ̃nↄ zĩ̀ Tɛkoa, aↄ̃ nↄgbɛ̃ ↄ̃ndↄ̃de ke sɛ̀ wà sùo. Ben à bènɛ: Ǹ kɛ lándↄ̃ nɛ́ɛ sósobi kɛɛ bà. Ǹ gyaanↄ pↄ́kãsãanↄ da. Ǹton nↄ́si kɛmmaro. Ǹ kɛ lán nↄgbɛ̃ kɛ̀ à gbɛ̃ gà, èe à ↄ́ↄ dↄↄ à gì kɛ̀ bà. \v 3 Ǹ gá kí kiia lɛ, ǹ yã kɛ̀ onɛ. Ben Yoabu yã kàka nↄgbɛ̃ pìnɛ. \v 4 Kɛ̀ Tɛkoa nↄgbɛ̃ pì gàa à kí lè, à kùɛnɛ à mì pɛ̀ɛnɛ à bè: Kí, ǹ ma mì sí! \v 5 Ben kí pì à là à bè: Bↄ́n ń yezi? À wèàla à bè: Gyaanↄↄn ma ũ, ma zã gà. \v 6 Mamↄma n zↄ̀bleri, má nɛ́gↄ̃gbɛ̃nↄ vĩ gↄ̃ↄn plaa. Kɛ̀ aↄ̃ↄe swèe kɛɛ ń kↄ̃ tɛ̃ɛ bura, gbɛ̃kee kuu à ń yokↄ̃aro. Ben gbɛ̃ doo a gbɛ̃ndoo lɛ̀ à dɛ̀. \v 7 Ben ma bɛdeenↄ fɛ̀ɛ ń píngi, aↄ̃ↄ bè mamↄma n zↄ̀blerinɛ mà ma nɛ́ kɛ̀ à a gbɛ̃ndoo dɛ̀ pì kpáḿma wà dɛ, kɛ̀ à a gbɛ̃ndoo dɛ̀ yãnzi. Aↄ̃ↄ yezi wà yàka tɛ́mio kɛ̀ gↄ̃̀mɛ túbibleri ũu pì tɛ́ dɛmɛ, lɛ ma zã tóngↄ̃ tↄ́ ke borii vĩ anduna guu dↄro yãnzi. \v 8 Ben kí bè nↄgbɛ̃ pìnɛ: Ǹ tá bɛ, mɛ́ yã diɛ n yã pì musu. \v 9 Ben Tɛkoa nↄgbɛ̃ pì bè: Ma dii kí, taari pì wí ma musu kↄ̃n ma de bɛdeenↄ, mpi ǹgↄ̃ kuu taari sai kↄ̃n n kíkɛɛo. \v 10 Ben kí bè: Tó gbɛ̃ke lɛ́ pà yã pìa, ǹ mↄ́o ma kiia kɛ̀, eé n lɛ́ wɛtɛo dↄro. \v 11 Ben nↄgbɛ̃ pì bè: Kí, ǹ lɛ́ gbɛ̃ kↄ̃n Dii n Luda tↄ́o, lɛ gɛ̃ɛbori tón ma nɛ́ doo kɛ̀ gↄ̃̀ laata kpáro yãnzi. Ben kí pì bè: Kↄ̃n Diio n nɛ́ pì mìkã ke é lɛ́ɛ tↄↄtɛro. \v 12 Ben nↄgbɛ̃ pì bè: Ma dii kí, mamↄma n zↄ̀bleri ǹ ma gba zɛ́ mà ɛara mà yã onnɛ. À wèàla à bè: Ǹ o! \v 13 Ben à bènɛ: À kɛ̀ dia nɛ́ɛ Luda gbɛ̃nↄ kpákpaa kↄ̃n à zaaao? Yã kɛ̀ ń òmɛɛ bé à n da yãn, zaakɛ nɛ́ɛ gbɛ̃ kɛ̀ n pɛa gbɛsɛ n suoro. \v 14 Wa píngi wé ga, wégↄ̃ dɛ lán í kɛ̀ kwɛ̀ɛ tↄↄtɛ gbɛ̃kee e e à sɛ̀ɛ dↄroo bà. Luda è gbɛ̃ kɛ̀ wà pɛ̀a wɛ̃̀ndi bↄro, è zɛ́ wɛtɛ adee ɛara à suawamɛ. \v 15 Ma mↄ yã pì o ma dii kínɛmɛ, zaakɛ gbɛ̃nↄↄ tò vĩa ma kũ. Ben mamↄma n zↄ̀bleri ma bè mɛ́ yã pì gbãnnɛ. Wègↄ̃ dↄ̃ro ke nɛ́ ma wɛ́ɛkɛna sí \v 16 ǹ ma bↄ gbɛ̃ kɛ̀ yezi à mapi kↄ̃n ma nɛ́o tↄↄtɛ kɛ̀ Ludaa tòwe sí wa ↄzĩ. \v 17 Ma dii kí, mamↄma n zↄ̀bleri ma bè n yã é tó ma làakari kpáɛ, zaakɛ ń dɛ lán Luda malaika bàmɛ, nɛɛ̀ swã kpá yã maa kↄ̃n a zaaaozi píngimɛ. Dii n Luda gↄ̃ kúnyo. \p \v 18 Ben kí bènɛ: Ǹton gí yã kɛ̀ mɛ́ɛ n laa oziro. Ben nↄgbɛ̃ pì bè: Ǹ o ma dii kí! \v 19 Ben kí à là à bè: Yoabu lɛ́ kú yã pì guuↄ́? Nↄgbɛ̃ pì wèàla à bè: Ma dii kí, kↄ̃n n kuunao yã kɛ̀ ń ò pì gagana vĩro. Ee, n zↄ̀bleri Yoabu bé à yã pì kàkamɛ píngi. \v 20 N zↄ̀bleri Yoabu kɛ̀ lɛ, lɛ à e à yã kɛ̀ logona tiaa kɛ̀ kɛkɛ yãnzimɛ. Ma dii, ń ↄ̃ndↄ̃ lán Luda malaika bàmɛ, ń yã kɛ̀ kɛ̀ anduna guu dↄ̃ píngi. \v 21 Ben kí gàa à bè Yoabunɛ: Tↄ̀, mɛ́ yã pì kɛ sa. Ǹ gá ǹ gↄ̃kparɛ Abusalomu gbɛsɛ ǹ suo. \v 22 Ben Yoabu kùɛ kínɛ à mì pɛ̀ɛnɛ, à à sáabu kpà à bè: Ma dii kí, mamↄma n zↄ̀bleri, má dↄ̃̀ gbã̀a sa kɛ̀ ma yã kànnɛ, zaakɛ n ma yã mà. \v 23 Ben Yoabu fɛ̀ɛ à gàa à Abusalomu gbɛ̀sɛ zaa Gesuru à sùo Yerusalɛmu. \v 24 Ben kí bè: Ǹ onɛ à gá vɛ̃ɛ a zĩnda bɛ, wa wɛ́ɛ é kɛ siigↄ̃ro. Ben Abusalomu gàa à vɛ̃̀ɛ a bɛ, aↄ̃ↄe wɛ́ɛ sikↄ̃lɛ kↄ̃n kíoro. \p \v 25 Gↄ̃ maa kee kú Isarailinↄ tɛ́ lán Abusalomu bàro. Wègↄ̃ à maakɛ yã oo maamaa. Sɛna zaa à kɛ̀sɛa ai à gàa pɛ́ à mìdangura see kee kúaro. \v 26 Ègↄ̃ a mì boo wɛ̃̀ kↄ̃n wɛ̃̀omɛ. È kɛa tìisi. Tó à bò, è yↄ̃ kilooa, à tìisi ègↄ̃ dɛ kiloo plaala. \v 27 À nɛ́gↄ̃gbɛ̃nↄ ì gↄ̃ↄn aagↄ̃ kↄ̃n nɛ́nↄgbɛ̃o mɛ̀n do. Nɛ́nↄgbɛ̃ pì tↄ́n Tama. Nↄ maaamɛ. \v 28 Abusalomu kú Yerusalɛmu ai wɛ̃̀ plaa wɛ́ɛsina kílɛ sai. \p \v 29 Ben à Yoabu sìsi à gáare kí kiia, mↄde Yoabu e we à mↄ̀ à kiiaro. Ben à ɛ̀ara à à sìsi dↄ, èe we à mↄ̀ro. \v 30 Ben à bè a zĩkɛrinↄnɛ: À Yoabu buraa kɛ̀ kú ma pↄ́ saɛ gwa, à nagãa mà. À gá à tɛ́ sↄ̃a. Ben Abusalomu zĩkɛrinↄ gàa wà tɛ́ sↄ̃̀ Yoabu buraa pìa. \v 31 Ben Yoabu fɛ̀ɛ à gàa Abusalomu bɛ, à à là à bè: Bↄ́yãnzi n zĩkɛrinↄ tɛ́ sↄ̃̀ ma buraaazi? \v 32 Ben Abusalomu wèàla à bè: Ǹ gwa, ma gbɛ̃ zĩ̀mma ma bè ǹ mↄ́ mà n zĩ kía, lɛ ǹ à la bↄ́ bé à tò à ma gbɛ̀sɛ zaa Gesuru à sùmaozi? Ma kuuna gwee sã̀ↄmɛ dɛ gura kɛ̀la! Má yezi mà kↄ̃ e kↄ̃n kío tia. Tó má taari ke vĩ, ɛ̃ndɛ̃ à ma dɛ. \v 33 Ben Yoabu gàa à yã pì ò kínɛ. Ben kí Abusalomu sìsi. Kɛ̀ à mↄ̀, à kùɛnɛ à dàɛ a puua. Ben kí lɛ́ pɛ̀a. \c 15 \s1 Abusalomu bↄna Dauda kpɛɛ \p \v 1 Beee gbɛra Abusalomu sↄ̃goro è a zĩndanɛ kↄ̃n sↄ̃nↄ kↄ̃n gↄ̃gbɛ̃nↄ gↄ̃ↄn baplaa akuri kɛ̀ aↄ̃égↄ̃ bàa lɛɛ à aɛnↄ. \v 2 È fɛɛ kↄngↄ idɛ'idɛ àgↄ̃ zɛna bĩilɛ saɛ. Tó gbɛ̃ yã vĩ kↄ̃n a gbɛ̃daaao èe gaao kí kiia à kɛkɛnɛ, Abusalomu è adee sísi à benɛ: Wɛ́tɛ kpareen n bↄn? Tó à wèàla à bè: Mamↄma n zↄ̀bleri ma bↄ Isaraili borii kɛ̀ guumɛ, \v 3 ben Abusalomu è benɛ: N yã nnamɛ, bensↄ̃ à zɛ́ vĩ, mↄde kí gbɛ̃kee kuu à swã kpá n yãziro. \v 4 Abusalomu è ɛara à be: Tó wà ma kɛ yãkpaɛkɛri ũ wa bùsun, gbɛ̃ kɛ̀ yã vĩ ke gbɛ̃ kɛ̀ èe gbɛ̃ gbekaa yãkpaɛkɛkiia ń píngi eégae mↄ́ ma kiia, mɛ́gae à yã kɛkɛnɛ a zɛ́a. \v 5 Tó gbɛ̃ mↄ̀ à kùɛ à aɛ, è ↄ bↄ à adee kũ à lɛ́ pɛ́amɛ. \v 6 Lɛn ègↄ̃ kɛɛ lɛ Isaraili kɛ̀ aↄ̃ↄe mↄ́ yãkpaɛ kɛ kí kiianↄnɛ ń píngi, ben aↄ̃ swɛ̃̀ tà à kpa. \p \v 7 Wɛ̃̀ siigↄ̃ↄ gbɛra à bè kínɛ: Ǹ ma gba zɛ́ mà gá lù kɛ̀ má sɛ̀ Diinɛ saa o zaa Ɛblↄnu. \v 8 Mamↄma n zↄ̀bleri ma lù pì sɛ̀nɛ gurↄↄ kɛ̀ má kú Gesuru, Siria bùsun ma bè: Tó Dii tò ma su Yerusalɛmu, mɛ́ saa oa Ɛblↄnumɛ. \v 9 Kí bènɛ: Ǹ gá ǹ su aafia! Ben à fɛ̀ɛ à gàa Ɛblↄnu. \v 10 À gbɛ̃nↄ zĩ̀ Isaraili boriinↄ kiia píngi à bè: Tó a kuru'ↄ mà dↄ, à be Abusalomu bé à kí blè Ɛblↄnu. \v 11 Gurↄↄ kɛ̀ èe fɛɛɛ Yerusalɛmu à gbɛ̃nↄ sìsi gↄ̃ↄn wàa do aↄ̃ gá zɛare, ben aↄ̃ gàa kↄ̃n nↄ̀sɛo do, aↄ̃ yã pì asii dↄ̃ro. \v 12 Gurↄↄ kɛ̀ èe saa oo, à Gilo gbɛ̃ Aitofɛli, Dauda lɛ́dammari sìsi zaa à bɛ wɛ́tɛn, ben lɛ́kpakↄ̃sↄ̃na Daudazi e kaara. Gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kú kↄ̃n Abusalomuonↄ pari kũ̀ wèe kaara. \s1 Dauda bàalɛna \p \v 13 Baarukpari mↄ̀ à bè Daudanɛ: Isarailinↄ swɛ̃̀ tà Abusalomu kpa. \v 14 Ben Dauda bè a ìba kɛ̀ aↄ̃ↄ kúao Yerusalɛmunↄnɛ: À fɛɛ wà bàa lɛ́. Tó wée kɛ lɛro, wé piti Abusalomunlo. Wà kɛ kpakpaa. Tó wée kɛ kpakpaaro, eé wa le kɛ̀, eé wa ásaru kɛ, eé wɛ́tɛdeenↄ dɛdɛ kↄ̃n fɛ̃ɛdaaomɛ. \v 15 Kí ìbanↄ bènɛ: Wa dii kí, yã kɛ̀ n zɛo píngi, wamↄwa n zↄ̀blerinↄ wá yãanamɛ. \v 16 Ben kí dà zɛ́n. À bɛdeenↄ bↄ̀ wà tɛ̀zi ń píngi, mↄde à a nↄ yìgisai mɛ̀n kurinↄ tò gwe aↄ̃gↄ̃ bɛɛ gwaa. \v 17 Kí dà zɛ́n lɛ kↄ̃n a gbɛ̃nↄ. Kɛ̀ aↄ̃ kà wɛ́tɛ kpɛɛ, à lìɛ à zɛ̀. \v 18 Ben à ìbanↄ píngi kↄ̃n a dogarinↄ kↄ̃n Gatadeenↄ gↄ̃ↄn wàa aagↄ̃ↄ kɛ̀ aↄ̃ↄ tɛ́zi zaa Gatanↄ gɛ̃̀tɛ ń píngi. \p \v 19 Ben kí bè Gata gbɛ̃ Itainɛ: Bↄ́yãnzi nɛ́ɛ gaawaozi? Ǹ ɛara ǹ tá ǹgↄ̃ kú kↄ̃n kí dufuo, zaakɛ gbɛ̃ zĩ̀tↄn n ũ, n bↄ n bùsummɛ. \v 20 N suna e gurↄplaa kɛro, ben ń yezi ǹgↄ̃ likↄ̃aa zↄ̃ↄwaoↄ́? Má dↄ̃ guu kɛ̀ mɛ́ɛ gaanlo. Ǹ n gbɛ̃nↄ kakↄ̃a ǹ táńyo. Dii gbɛ̃kɛ kↄ̃n náanɛ yão kɛnnɛ. \v 21 Ben Itai wèàla à bè: Ma dii kí, kↄ̃n Dii kuunao kↄ̃n n kuunao, guu kɛ̀ ń kún píngi, mamↄma n zↄ̀bleri mɛ́gↄ̃ kú gwemɛ, gaan yoo kesↄ̃ wɛ̃̀ndi yoo. \v 22 Ben Dauda bènɛ: Ǹ dↄmɛ aɛ wà gá! Ben Gata gbɛ̃ Itai ɛ̀ara à dà zɛ́n kↄ̃n a gbɛ̃nↄ kↄ̃n a danɛ kɛ̀ aↄ̃ↄ kúonↄ ń píngi. \v 23 Kɛ̀ aↄ̃ↄe gɛ̃ɛ zɛ́la ń píngi, ben bùsudeenↄ wiii sìn. Kɛ̀ kí bikũ̀ Kidironua, ben aↄ̃ píngi aↄ̃ gbáa zɛ́ sɛ̀. \p \v 24 Zadↄki kú gwe dↄ kↄ̃n Levinↄ ń píngi. Aↄ̃ Luda bà kuunańyo àkpati sɛna. Aↄ̃ↄ àkpati pì dìɛ Abiata saɛ ai gbɛ̃nↄ bↄ̀ɛ wɛ́tɛn wà yã̀a ń píngi. \v 25 Ben kí bè Zadↄkinɛ: Ǹ Luda àkpati sɛ́ ǹ gɛ̃o wɛ́tɛ guu. Tó ma Dii ma pↄnnaa è, eé tó mà su mà wɛ́ɛ siàlɛ kↄ̃n à kúkiio. \v 26 Tó à bè ma yã e káaguro sↄ̃, ma yãa. À kɛmɛ lán à kɛ̀nɛ maa nà. \v 27 Ben kí ɛ̀ara à bè sa'ori Zadↄkinɛ: Wɛ́ɛgupu'erin n ũroo? Ǹ ɛara ǹ tá wɛ́tɛ guu aafia kↄ̃n n nɛ́ Aimazao kↄ̃n Abiata nɛ́ Yonatão. À tá kↄ̃n a nɛ́ gↄ̃ↄn plaaa pìnↄ. \v 28 Mɛ́gↄ̃ zɛna swabikũkiia sɛ̃̀tɛ ai mà baaru ma a kiia. \v 29 Ben Zadↄki kↄ̃n Abiatao Luda àkpati sɛ̀ wà tào Yerusalɛmu, ben aↄ̃ gↄ̃̀ gwe. \v 30 Dauda e Kùkpɛ sĩ̀sĩ kũu èe ↄ́ↄ dↄↄ. À pↄ́ kù a mìa, à kyatee kpanaro. Gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kúonↄ pↄ́ kù ń mìa ń píngi, aↄ̃ↄe ↄ́ↄ dↄↄ wèe gaao. \v 31 Kɛ̀ wà bè Daudanɛ Aitofɛli kú gbɛ̃ kɛ̀ zɛ̀ kↄ̃n Abusalomuonↄ tɛ́, ben Dauda adua kɛ̀ à bè: Dii, ǹ tó à lɛ́damma gↄ̃ dɛ faasaiyã ũ. \p \v 32 Kɛ̀ Dauda kà sĩ̀sĩ mìsↄ̃ntɛ̃a, guu kɛ̀ dↄnzikɛkii kún, Aki gbɛ̃ Usai mↄ̀ à dààlɛ, à uta kɛ̃na bensↄ̃ bùsu kú à mìa. \v 33 Dauda bènɛ: Tó n gaamao, nɛ́gↄ̃ dɛmɛ asoo ũmɛ. \v 34 Tó n ɛara n ta wɛ́tɛn, ben ń bè Abusalomunɛ à zↄ̀blerin n ũ sↄ̃, nɛ́ Aitofɛli lɛ́damma gboromɛmɛ. Ǹ benɛ à de zↄ̀blerin n ũ yã, mↄde tia n gↄ̃ à zↄ̀bleri ũmɛ sa. \v 35 Sa'orinↄ Zadↄki kↄ̃n Abiatao gↄ̃ kúnyo gwe. Ǹ yã kɛ̀ ń mà kíbɛɛ tↄ̃kɛ̃ńnɛ píngi. \v 36 Aↄ̃ nɛ́ gↄ̃ↄn plaaanↄↄ kúnyo gwe, Zadↄki nɛ́ Aimaza kↄ̃n Abiata nɛ́ Yonatão. Tó n yãke mà, ǹ nɛ́ pìnↄ zĩ aↄ̃ mↄ́ wà omɛ. \v 37 Ben Dauda gbɛ̃nna Usai pì tà, à kà Yerusalɛmu gurↄↄ kɛ̀ Abusalomu e gɛ̃ɛ. \c 16 \s1 Dauda kↄ̃n Zibao kↄ̃n Simɛio \p \v 1 Kɛ̀ Dauda vĩ̀ sĩ̀sĩ mìdangurala féte, à è Mɛfibosɛ bɛgwari Ziba gàari yì zaakinↄnɛ mɛ̀n plaa, èe mↄↄ daalɛ. Aↄ̃ↄ burɛdi sɛna mɛ̀n wàa do kↄ̃n geepi kàrao mɛ̀n basↄↄro kↄ̃n kãkã kàrao mɛ̀n basↄↄro kↄ̃n geepiwɛ̃ɛo tùu do. \v 2 Ben Dauda Ziba là à bè: Bↄ́ bé à tò n mↄ kↄ̃n beeeo? Ziba wèàla à bè: Kí, zaakinↄ nɛ́ n bɛdeenↄ pↄ́mɛ aↄ̃ dia. Burɛdi kↄ̃n kàranↄ nɛ́ n gbɛ̃nↄ pↄ́bleemɛ. Geepiwɛ̃ɛ sↄ̃, gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ kpàsa gbáa guunↄ íminamɛ. \v 3 Kí à là à bè: N dii kɛ̀ kɛ̀ sai dio kú mámɛ? Ziba wèàla à bè: À gↄ̃̀ Yerusalɛmu, zaakɛ èe daa Isarailinↄ a ká a dezi kpatan gbã̀amɛ. \v 4 Ben kí bènɛ: Pↄ́ kɛ̀ Mɛfibosɛ vĩ píngi gↄ̃̀ n pↄ́ ũ. Ben Ziba bè: Máɛ kúɛ kɛ̀! Ma dii kí, ǹ tó màgↄ̃ n pↄnnaa e lɛ. \p \v 5 Kɛ̀ kí Dauda sↄ̃̀ Bahurimuzi, à è gↄ̃gbɛ̃ ke bↄ̀. À tↄ́n Simɛi, Gera nɛ́mɛ. Àmbe bori dↄ̃nkↄ̃ kↄ̃n Solu bɛdeenↄ. À bↄ̀ wɛ́tɛ guu, èe Dauda kaa. \v 6 Èe kí Dauda kↄ̃n à gbɛ̃nↄ gbãgbãa kↄ̃n gbɛ̀o, baa kɛ̀ à zĩ̀karinↄ kↄ̃n à dogarinↄↄ kú à ↄplaazi kↄ̃n à ↄzɛɛzio ń píngi. \v 7 Èe à sↄ̃sↄ̃ↄ èe bee: Ǹ gá! Ǹ gá! Gbɛ̃dɛri! Pↄ́ pã! \v 8 Dii fĩa bònnɛ Solu kɛ̀ n kí blè à gbɛ̀n bɛdeenↄ dɛdɛna yã yãnzi. Dii n bↄ kpatan à n nɛ́ Abusalomu kàn. Ásaru kɛ̀mma sa, zaakɛ gbɛ̃dɛrin n ũ. \v 9 Ben Zeruya nɛ́ Abisai bè kínɛ: Ma dii kí, à maa gbɛ̃ɛ gɛ̀ kɛ̀ gↄ̃ n sↄ̃sↄ̃ↄro. Ǹ tó mà gá mà à mì zↄ̃. \v 10 Ben kí bè: Zeruya nɛ́nↄ, bↄ́ bé à wa kakↄ̃aa? Tó Dii bé à ònɛ à ma sↄ̃sↄ̃, ben èe ma sↄ̃sↄ̃ↄ, dé bé eé fↄ̃ à à la à be, bↄ́yãnzi èe kɛɛ lɛzi? \v 11 Ben Dauda ò Abisainɛ kↄ̃n a ìbanↄ ń píngi à bè: À gwa, ma zĩnda nɛ́'ina bé èe wɛtɛɛ à ma dɛ, ɛ̃ndɛ̃ weé Bɛyãmi bori kɛ̀ki nɛ́ o dↄↄ́? À à tó gwe. Tó Dii bé à bènɛ à ma sↄ̃sↄ̃, à maamɛ. \v 12 Wègↄ̃ dↄ̃ro ke Dii é ma nawɛ̃akɛna gwa à fĩa bomɛ kↄ̃n à maaao sↄ̃sↄ̃ kɛ̀ wèe kɛɛmɛ gbã̀a kɛ̀ yãnzi gwɛɛ. \v 13 Kɛ̀ Dauda tɛ́ zɛ́n kↄ̃n a gbɛ̃nↄ, Simɛi tɛ́ sĩ̀sĩ pãnde gɛɛzi, èe à sↄ̃sↄ̃ↄ èe à gbãgbãa kↄ̃n gbɛ̀o èe bùsu fãa. \v 14 Kɛ̀ kí kↄ̃n a gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kúonↄ kà swaazi, aↄ̃ kpàsa, ben aↄ̃ kámma bò gwe. \s1 Abusalomu kana Yerusalɛmu \p \v 15 Abusalomu kà Yerusalɛmu kↄ̃n Isarailinↄ ń píngi. Aitofɛli kúo. \v 16 Ben Dauda gbɛ̃nna Usai, Aki gbɛ̃ gàa à Abusalomu lè à bènɛ: Luda n dↄ̃ kↄ̃n aafiao Zaaki! Luda n dↄ̃ kↄ̃n aafiao Zaaki! \v 17 Abusalomu à là à bè: Gbɛ̃kɛɛ kɛ̀ ń vĩ kↄ̃n n gbɛ̃nnaon gweↄ́? À kɛ̀ dia nɛ́ɛ gá kↄ̃n n gbɛ̃nnaoroo? \v 18 Usai wèàla à bè: Lɛnlo! Gbɛ̃ kɛ̀ Dii sɛ̀ kↄ̃n gbɛ̃ kɛ̀kiinↄ pↄ́n ma ũ. Ma zɛ kↄ̃n kína kɛ̀ Isarailinↄↄ kà pìo. \v 19 Beee gbɛra dↄ, dé bé à maa mà zↄ̀ blenɛ, n baasiroo? Lán ma zↄ̀ blè n denɛ nà, lɛn mɛ́ blennɛ lɛ. \p \v 20 Abusalomu bè Aitofɛlinɛ: À lɛ́ dawa. Bↄ́n wé kɛɛ? \v 21 Ben Aitofɛli wèàla à bè: Ǹ gá ǹ daɛ kↄ̃n n de nↄ yìgisai kɛ̀ à ń tó kɛ̀ aↄ̃ↄe bɛɛ gwaanↄo, lɛ Isarailinↄ e wà dↄ̃ ń píngi kɛ̀ ń tò n dee ye n kãziro, gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kúnyonↄ gbãaa é kaara. \v 22 Ben wà bisakutaa dↄ̀ Abusalomunɛ kpɛ́ musu, ben à gàa à dàɛ kↄ̃n a de nↄↄ pìnↄ gwe Isarailinↄ píngi wáa. \v 23 Gurↄ beeenↄa lɛ́ kɛ̀ Aitofɛli è daḿma dɛ lán gbɛ̃ kɛ̀ yã gbèka Ludaa yã bàmɛ. Lɛn Aitofɛli lɛ́damma dɛ lɛ Daudanɛ kↄ̃n Abusalomuo ń píngi. \c 17 \s1 Usai ↄ̃ndↄ̃kɛna Abusalomunɛ \p \v 1 Aitofɛli bè Abusalomunɛ: Tó mámbee, mɛ́ zĩ̀karinↄ sɛ́ gↄ̃ↄn bↄrↄ kuri awɛɛplaa mà pɛ́ɛńyo Daudazi gwãavĩa. \v 2 Mɛ́ lɛ́ɛa gurↄↄ kɛ̀ à kpàsa à ↄↄ bùsa, mɛ́ à fu. À gbɛ̃nↄ é bàa lɛ́ ń píngi, mɛ́ à dɛ ado, \v 3 mɛ́ sunnɛ kↄ̃n gbɛ̃ pìnↄ ń píngi. Gbɛ̃ kɛ̀ nɛ́ɛ wɛtɛɛ ǹ à dɛɛ gaan gbɛ̃ pìnↄ suna ũ ń píngi. Tó à gà, gbɛ̃ kpaaanↄ é gↄ̃ aafia ń píngi. \v 4 Yã pì kɛ̀ Abusalomunɛ nna kↄ̃n Isaraili gbɛ̃nsinↄ ń píngi. \v 5 Ben Abusalomu bè: Wà Aki gbɛ̃ Usai sísi dↄ wà ma lán eé o nà se. \v 6 Kɛ̀ Usai kà, Abusalomu bènɛ: Lán Aitofɛli ò nàn yɛ̀. Wà kɛ lán à ò nàn yↄ́? Ke wàton kɛ lɛro. Ń è diamɛ? \v 7 Usai wèàla à bè: Lɛ́ kɛ̀ Aitofɛli dàawa gbã̀a kɛ̀kii maaro. \v 8 Ń n de dↄ̃ kↄ̃n a gbɛ̃nↄ. Zĩ̀kari maaanↄn ń ũ, aↄ̃ↄ pãsĩ lán músu nɛ́dandee kɛ̀ wà à nɛ́nↄ sìa bàmɛ. N de nɛ́ zĩ̀kari gbãaamɛ, eé we à i gu dↄ̃nkↄ̃n kↄ̃n a gbɛ̃nↄoro. \v 9 Guu kɛ̀ à kún tia, eégↄ̃ utɛna gbɛ̀wɛɛ guu ke gukea. Tó à gà à lɛ̀ɛ wa gbɛ̃nↄa káaku sↄ̃, gbɛ̃ kɛ̀ à à baaru mà é be, wà zĩ̀ blè Abusalomu zĩ̀kpɛɛnↄamɛ. \v 10 Baa gↄ̃sagbãaa kɛ̀ wↄ́rↄngↄ vĩ lán músu bànↄ swɛ̃̀ é kɛ̃ńgumɛ, zaakɛ Isarailinↄↄ dↄ̃ ń píngi kɛ̀ n de nɛ́ zĩ̀kari pãsĩmɛ, bensↄ̃ gↄ̃sagbãaanↄↄ kúo. \v 11 Beee yãnzi lɛ́damma yã kɛ̀ má vĩin yɛ̀. Ǹ Isarailinↄ kakↄ̃anzi ń píngi zaa Dani ai gana Bɛsɛba, aↄ̃gↄ̃ pari lán ísialɛ bùsu'ãatɛ̃ bà, ǹ dↄńnɛ aɛ zĩ̀lan. \v 12 Wé à le guu kɛ̀ à kún píngi, wé lɛ́ɛa lán kpíi è kwɛ́ tↄↄtɛa nà. Àpi kↄ̃n gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kúonↄ ń píngi, aↄ̃ gbɛ̃ke é bↄro. \v 13 Tó à gà à gɛ̃̀ wɛ́tɛ ke guumɛ sↄ̃, Isaraili baade píngi é bà sɛ́ à gáo gwe, aↄ̃é wɛ́tɛ pì kaɛbↄnↄ gáɛ wà táo guzurɛn. Baa à gbɛ̀ kaso ke, weé e gwe dↄro. \v 14 Ben Abusalomu kↄ̃n Isarailinↄ bè ń píngi: Usai lɛ́damma maa dɛ Aitofɛli pↄ́la. Dii bé à zɛ̀o à Aitofɛli lɛ́damma maaa pì gboro, lɛ à e à Abusalomu ásaru kɛ yãnzi. \p \v 15 Ben Usai ò sa'ori Zadↄkinɛ kↄ̃n sa'ori Abiatao à bè: Aitofɛli lɛ́ dà Abusalomua kↄ̃n Isaraili gbɛ̃nsinↄ à bè à kɛ lán kɛ̀ bà, ben ma lɛ́ dàḿma ma bè aↄ̃ kɛ lán kɛ̀ bà. \v 16 À gbɛ̃nↄ zĩ kpakpaa aↄ̃ gá wà o Daudanɛ àton i swabikũkiiaro, à bikũ kpakpaa, lɛ wàton àpi kↄ̃n gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kúonↄ dúgu zↄ̃ro yãnzi. \v 17 Yonatã kↄ̃n Aimazao kú Ɛnlogɛli, zaakɛ aↄ̃é fↄ̃ wà bↄ gupuraaa Yerusalɛmuro. Ben nↄkparɛ zĩkɛri ke gàa à òńnɛ aↄ̃ gá baaru pì kpá kí Daudanɛ. \v 18 Bensↄ̃ gↄ̃kparɛ ke ń é, ben à gàa à ò Abusalomunɛ. Gↄ̃ↄn plaaa pìnↄ dà zɛ́n gↄ̃ↄ aↄ̃ gàa gbɛ̃ke bɛ Bahurimu. Lↄ̀gↄ kú uan gwe, ben aↄ̃ gɛ̃̀n. \v 19 Ben bɛdee pì naↄ̃ lↄ̀gↄ pì nɛ́ kpààlɛ à pↄ́wɛɛ fã̀ɛa, gbɛ̃kee à yã dↄ̃ro. \v 20 Kɛ̀ Abusalomu gbɛ̃nↄ mↄ̀ nↄgbɛ̃ pì bɛ aↄ̃ bè: Aimaza kↄ̃n Yonatão kú mámɛ? À wèńla à bè: Aↄ̃ bikũ̀ swa'ↄnɛa. Aↄ̃ ń wɛ́tɛ, aↄ̃ↄe ń ero, ben aↄ̃ ɛ̀ara wà tà Yerusalɛmu. \v 21 Kɛ̀ aↄ̃ tà, ben gↄ̃ↄn plaaa pìnↄ bↄ̀ɛ lↄ̀gↄ pì guu, aↄ̃ gàa wà bè kí Daudanɛ: Ǹ bikũ swaaa kpakpaa, zaakɛ Aitofɛli n kpakpa kↄ̃n à zaaaomɛ. \v 22 Dauda dà zɛ́n kↄ̃n gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kúonↄ ń píngi, aↄ̃ bikũ̀ Yodaa. Kɛ̀ guu dↄ̀, aↄ̃ gbɛ̃kee e gↄ̃ro, aↄ̃ bikũ̀ ń píngi. \v 23 Kɛ̀ Aitofɛli è wèe zĩi kɛ a lɛ́dammaaro, à fɛ̀ɛ à gàari yì a zaakinɛ à tà a bɛ wɛ́tɛ. À a bɛ pↄ́nↄ nàkↄ̃a, ben à a zĩnda lògo à gà, ben wà à vĩ̀i a de mirawɛɛn. \p \v 24 Dauda gàa Manaimu, ben Abusalomu bikũ̀ Yodaa kↄ̃n Isarailinↄ ń píngi. \v 25 Abusalomu Amasa dìɛ zĩ̀kpɛɛnↄ gbɛ̃nsi ũ Yoabu gɛ̃ɛ ũ. Amasa nɛ́ Sumaila bori Yɛta nɛ́mɛ. À dan Naasa nɛ́ Abigaili ũ, Yoabu da Zeruya dãaromɛ. \v 26 Isarailinↄ kↄ̃n Abusalomuo bùra kàɛ Giliada bùsun. \p \v 27 Kɛ̀ Dauda kà Manaimu, Naasa nɛ́ Sobi, Raba wɛ́tɛ kɛ̀ kú Amↄninↄ bùsun gbɛ̃ mↄ̀ kↄ̃n Lodɛba gbɛ̃ Amiɛli nɛ́ Makio kↄ̃n Rogɛlimu kɛ̀ kú Giliada bùsun gbɛ̃ Bazilaio. \v 28 Aↄ̃ mↄ̀ kↄ̃n daɛbↄnↄ kↄ̃n taanↄ kↄ̃n oroonↄ kↄ̃n éseo kↄ̃n nagãao kↄ̃n wísitio kↄ̃n pↄ́wɛɛ kpatanao kↄ̃n bláo kↄ̃n dò pↄ́nↄ \v 29 kↄ̃n zↄ́o kↄ̃n zwifãanio kↄ̃n sã nↄ̀bↄo kↄ̃n gàsio, aↄ̃ↄ kpà Daudaa kↄ̃n gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kúonↄ aↄ̃ ble, zaakɛ aↄ̃ bè: Nↄa kↄ̃n ímiio gbɛ̃ pìnↄ dɛ̀ gbáan, aↄ̃ kpàsamɛ. \c 18 \s1 Abusalomu gaa \p \v 1 Dauda gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ kúonↄ kàkↄ̃a, ben à gbɛ̃nsinↄ dìɛdiɛ gↄ̃ↄn bↄrↄ doodoonↄnɛ kↄ̃n gↄ̃ↄn basↄsↄↄroonↄ. \v 2 Ben à a zĩ̀kari pìnↄ kpàatɛtɛ gãli aagↄ̃. À gãli doo nà Zeruya nɛ́ Yoabunɛ a ↄzĩ, à doo sↄ̃ Yoabu dãaro Abisai ↄzĩ, à doo sↄ̃ Gata gbɛ̃ Itai ↄzĩ. Ben kí bè a zĩ̀karinↄnɛ: Mámbe mɛ́ dↄare aɛ. \v 3 Ben gbɛ̃nↄ bè: Ǹton gáro. Tó wa gà wa bàa lɛ̀, aↄ̃é wa yã daro. Baa tó wa gbɛ̃ kpadoonↄ gàga, aↄ̃é wa yã daro. Mmↄn aↄ̃ↄe n gwaa dɛ gↄ̃ↄn bↄrↄ kurinↄla. N dↄnawalɛ wɛ́tɛ guu bé à maa. \v 4 Ben kí bèńnɛ: Lán à kɛ̀are maa nàn mɛ́ kɛ. Kí gàa à zɛ̀ bĩilɛ saɛ, ben zĩ̀karinↄ bↄ̀ɛ gãli kↄ̃n gãlio gↄ̃ↄn basↄsↄↄroonↄ kↄ̃n gↄ̃ↄn bↄrↄ doodoonↄ. \v 5 Ben kí yã dìɛ Yoabunɛ kↄ̃n Abisaio kↄ̃n Itaio à bè: À kɛ gↄ̃kparɛ Abusalomunɛ busɛbusɛ ma yãnzi. Zĩ̀karinↄ yã kɛ̀ kí dìɛ gbɛ̃nsinↄnɛ Abusalomu yã musu mà ń píngi. \v 6 Zĩ̀kpɛɛnↄ bↄ̀ɛ wà gàa lákpɛn, lɛ wà zĩ̀ ká kↄ̃n Isarailinↄ, ben aↄ̃ sìkↄ̃n Ɛflaimu dàkon. \v 7 Dauda zĩ̀kpɛɛnↄ zĩ̀ blè Isarailinↄa. Gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ gàga zĩ beeeanↄↄ pari, gↄ̃ↄn bↄrↄ baromɛ. \v 8 Zĩ̀ pì dà bùsu pìla píngi, ben zĩ beeea sɛ̃̀tɛ gbɛ̃nↄ blè pari dɛ fɛ̃ɛdaala. \p \v 9 Kɛ̀ Abusalomu kpàkↄ̃a kↄ̃n Dauda gbɛ̃nↄ, à dina bãagãsↄ̃ kpɛɛ. Ben bãagãsↄ̃ pì gàa gbíi lí ìsi gã̀nↄ gbáru, ben à waa kpà lígãn gíngin, ben à sↄ̃ pì gɛ̃̀ zɛ́la, à gↄ̃̀ logona lígãn gwe. \v 10 Kɛ̀ gbɛ̃ke à è, à gàa à bè Yoabunɛ: Ma Abusalomu è kpana lígãn. \v 11 Ben Yoabu bè gbɛ̃ kɛ̀ baaru pì kpànɛnɛ: Bↄ́ↄↄ? N à èↄ́? Bↄ́yãnzin nɛ́ɛ à lɛ́ ń nɛ̀ziroo? Lɛ yã ma n gba kondogi ↄↄ mɛ̀n kuri kↄ̃n zĩ̀ka'asaao. \v 12 Ben gbɛ̃ pì wè Yoabula à bè: Baa tó wà kondogi ↄↄ wàa sↄↄroo yↄ̃̀ wà kà ma ↄↄn, mɛ́ fↄ̃ mà ↄ pá kína nɛ́ pìaro, zaakɛ kí yã dìɛnnɛ kↄ̃n Abisaio kↄ̃n Itaio wa swã mà, à bè wà kɛ gↄ̃kparɛ Abusalomunɛ busɛbusɛ. \v 13 Tó ma à dɛ̀, lɛ ma ásaru kɛ̀ ma zĩndanɛmɛ. À kee utɛna kínanɛro, mmↄn sↄ̃ nɛ́ zɛmaoro. \v 14 Yoabu bè: Mɛ́ zɛ mà n dã dↄro. Ben à sári sↄ̃ntɛ sɛ̀ mɛ̀n aagↄ̃, à gàa à Abusalomu zↄ̃̀o a swɛ̃̀n gurↄↄ kɛ̀ à kpana lígãn bɛ̃ɛ. \v 15 Ben Yoabu zĩ̀kapↄnↄsɛri gↄ̃ↄn kurinↄ lìgazi aↄ̃ à dɛ̀. \p \v 16 Ben Yoabu kuru pɛ̀ à a zĩ̀karinↄ milɛ blè, ben aↄ̃ kámma bò kↄ̃n pɛɛna Isarailinↄzio. \v 17 Aↄ̃ Abusalomu gɛ̀ sɛ̀ aↄ̃ↄ zù wɛ̀ɛ bíta guu lákpɛn gwe, ben aↄ̃ gbɛ̀ kàkↄ̃aa, à gↄ̃̀ gbɛ̀didikↄ̃ana bíta ũ. Isarailinↄ sↄ̃ bàa lɛ̀, baade tà a bɛ. \p \v 18 Gurↄↄ kɛ̀ Abusalomu kuu, à gbɛ̀ pɛ̀ɛ a zĩndanɛ Kína guzurɛn, zaakɛ à bè á nɛ́gↄ̃gbɛ̃ vĩro, ben á yezi a tↄ́ garo. À a zĩnda tↄ́ kpà gbɛ̀ kɛ̀ à pɛ̀ɛ pìnɛ, ben wè gwe sísi Abusalomu Dↄngupↄ ai kↄ̃n a gbã̀ao. \s1 Dauda Abusalomu ga baarumana \p \v 19 Zadↄki nɛ́ Aimaza bè: Ǹ tó mà bàa lɛ́ mà gá baaru kpá kínɛ, lán Dii yã nnaa kpàa nà à à bↄ̀ a ibɛɛnↄ ↄzĩ. \v 20 Ben Yoabu bènɛ: Nɛ́ e ǹ baaru kpá gbã̀aro, sé gurↄ pãnde zĩ. Gbã̀a pↄ́ kɛ̀kiin nɛ́ kpáro, kɛ̀ kína nɛ́ gà yãnzi. \v 21 Ben Yoabu bè Etiopia boriinɛ: Ǹ gá ǹ yã kɛ̀ ń è o kínɛ. Ben Etiopia borii pì kùɛ Yoabunɛ à fɛ̀ɛ kↄ̃n bào. \v 22 Zadↄki nɛ́ Aimaza ɛ̀ara à bè Yoabunɛ: Baa à fↄ̃̀ à kɛ dia, ǹ tó mà bàa lɛ́ màgↄ̃ tɛ́ Etiopia borii pì kpɛɛ. Ben Yoabu bènɛ: Nɛ́, bↄ́yãnzin ń yezi ǹ gázi? Baaru pì égↄ̃ àre ke vĩnnɛro. \v 23 Ben Aimaza bè: Baa à fↄ̃̀ à kɛ̀ dia, má yezi mà gámɛ. Ben Yoabu bènɛ: Ǹ gá! Ben à bàa lɛ̀ à gàa à bↄ̀ɛ swaa saɛ zɛ́o, à Etiopia borii pì kɛ̃̀. \p \v 24 Dauda vɛ̃ɛna wɛ́tɛ bĩilɛ gbà mɛ̀n plaaanↄ dagura. Gudãkpari dìdi bĩia ai gãnu pì musu. Kɛ̀ à wɛ́ɛ zù, à gbɛ̃ke è à tɛ́ kↄ̃n bào. \v 25 À lɛ́ zù kízi à ònɛ. Ben kí bè: Lán à tɛ́ ado nà, èe mↄↄ kↄ̃n baaru nnaaomɛ. Kɛ̀ èe mↄↄ, à kà kĩi. \v 26 Ben gudãkpari pì gbɛ̃ pãnde è dↄ, èe bàa lɛ́ɛ. À lɛ́ zù zɛ́dãkparizi à bè: Gbɛ̃ pãndee tɛ́ à kpɛɛ kãa kↄ̃n bào, èe mↄↄ dↄ. Ben kí bè: Èe mↄↄ kↄ̃n baaru nnaaomɛ se dↄ. \v 27 Ben gudãkpari pì bè: Má è gbɛ̃ káaku bàalɛna dɛ lán Zadↄki nɛ́ Aimaza bàalɛna bà. Ben kí bè: Gbɛ̃ maaamɛ, baaru nnaan èe mↄↄo. \v 28 Aimaza lɛ́ zù kízi à bè: Aafia kuu! Ben à kùɛ kínɛ à mì pɛ̀ɛ tↄↄtɛa à bè: Wà Dii n Luda sáabu kpá, à gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ kùsɛ bìimmaanↄ nànnɛ n ↄzĩ, ma dii kí. \v 29 Ben kí à là à bè: Gↄ̃kparɛ Abusalomu kú aafiaoↄ́? Aimaza wèàla à bè: Kɛ̀ Yoabu e n zↄ̀bleri zĩi kↄ̃n mamↄma n zↄ̀blerio, má mà zↄka fɛ̀ɛ maamaa, mↄde má dↄ̃ tó bↄ́ bé à sùro. \v 30 Kí bè: Ǹ zɛ kpado kɛ̀ gĩa. Ben à zɛ̀ gwe. \p \v 31 Kɛ̀ Etiopia borii sù, à bè: Ma dii kí, ma mↄnnɛ kↄ̃n baaru nnaaomɛ. Dii yã nnaa kpàmma gbã̀a, à n bↄ gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ bↄ̀ n kpɛɛnↄ ↄzĩ. \v 32 Ben kí à là à bè: Gↄ̃kparɛ Abusalomu kú aafiaoↄ́? Etiopia borii pì wèàla à bè: Ma dii kí, Luda tó n ibɛɛnↄ kↄ̃n gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ fɛ̀ɛ wèe ĩa daammaanↄ gↄ̃ lán gↄ̃kparɛ pì bà. \v 33 Swɛ̃̀ kɛ̃̀ kín, à dìdi à gɛ̃̀ kpɛ́ kɛ̀ kú gãnu pì musu, ben à ↄ́ↄ dↄ̀ gwe. Gurↄↄ kɛ̀ èe didii gwe à bè: O'o ma nɛ́ Abusalomu! Ma nɛ́ Abusalomu! Ma gana n gɛ̃ɛ ũu sã̀ↄ yã! Abusalomu ma nɛ́! Ma nɛ́! \c 19 \s1 Yoabu kpãkɛ̃na Daudazi \p \v 1 Wà bè Yoabunɛ: Kí e ↄ́ↄ dↄↄ, èe sósobi kɛɛ Abusalomu yã musu. \v 2 Zĩ beeea zĩ̀karinↄ zĩ̀blena pↄnnaa lì sósobikɛna ũ, zaakɛ aↄ̃ↄ mà wà bè, kí nↄ̀sɛ yàka a nɛ́ yã musu. \v 3 Zĩ beeea zĩ̀karinↄ gɛ̃̀ wɛ́tɛn sↄ̀ↄↄsↄↄↄ lán gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ bàa lɛ̀ zĩ̀lan, wí ń kũnↄ bà. \v 4 Kí pↄ́ kù a wɛ́ɛla, èe sósobi ↄ́ↄ dↄↄ èe bee: O'o ma nɛ́ Abusalomu! Abusalomu ma nɛ́! Ma nɛ́! \p \v 5 Ben Yoabu gàa à kí lè kpɛ́n à bè: N wí dà n gbɛ̃nↄa gbã̀a. Aↄ̃ n bↄ gbã̀a kↄ̃n n nɛ́gↄ̃gbɛ̃nↄ kↄ̃n n nɛ́nↄgbɛ̃nↄ kↄ̃n n naↄ̃nↄ kↄ̃n n nↄ yìgisainↄ. \v 6 N zangurinↄn ń yeńzi, ben ń za n yenzideenↄn. Ń ↄ̀dↄawe gbã̀a, kɛ̀ wamↄwa n zĩ̀kpɛ gbɛ̃nsinↄ kↄ̃n wa gbɛ̃nↄ wée kánnɛ pↄ́ke ũro. Má dↄ̃̀ sa, tó Abusalomu kuu gbã̀a, ben wapinↄ wa gaga wa píngi, beee bé eé kɛnnɛ nna. \v 7 Ǹ fɛɛ ǹ bↄ sa. Ǹ gá ǹ yã nnaa o n gbɛ̃nↄnɛ. Má sìnnɛ kↄ̃n Diio, tó nɛ́ɛ gáro, aↄ̃ gbɛ̃ke é inyo kɛ̀ gwãavĩaro. Beee é kɛnnɛ zaa dɛ yã zaaa kɛ̀ à n le zaa n ↄ̀wazikɛgurↄ ai mↄna gbã̀ala. \v 8 Ben kí fɛ̀ɛ à gàa à vɛ̃̀ɛ bĩilɛa. Kɛ̀ wà ò gbɛ̃nↄnɛ kí vɛ̃ɛna gãnulɛa, ben aↄ̃ mↄ̀ wà zɛ̀ à aɛ ń píngi. \s1 Dauda gbɛsɛna \p Isarailinↄ bàa lɛ̀, baade tà a bɛ. \v 9 Isaraili boriinↄ tɛ́ píngi gbɛ̃nↄↄ e lɛokpakↄ̃a kɛɛ wà bè: Kí wa si wa ibɛɛnↄa à wa bↄ Filisitininↄ ↄzĩ, ben à bàa lɛ̀ à bↄ̀ wa bùsun Abusalomu yãnzi. \v 10 Wa Abusalomu kpà kpatan, ben à gà zĩ̀lan. Bↄ́n ée dãa kↄ̃n kína gbɛsɛnao dↄↄ? \p \v 11 Kí Dauda gbɛ̃nↄ zĩ̀ sa'ori Zadↄkia kↄ̃n sa'ori Abiatao à bè: Yã kɛ̀ Isarailinↄↄ e oo píngi gɛ̃̀ ma swãn zaa ma kúkiia kɛ̀. À yã kɛ̀kii gbeka Yuda gbɛ̃nsinↄa à be: Bↄ́yãnzi a gↄ̃ kpɛɛ kↄ̃n ma gbɛsɛnaozi? \v 12 Ma gbɛ̃nↄ, pↄ́ dↄ̃nkↄ̃nↄn wa ũ, wa aru dↄ̃nkↄ̃mɛ. À kɛ̀ dia a gì kɛ̀ kↄ̃n ma gbɛsɛnao? \v 13 Ǹ o Amasanɛ pↄ́ dↄ̃nkↄ̃nↄn wa ũ, wa aru dↄ̃nkↄ̃mɛ. Tó mɛ́ɛ tó à gↄ̃̀ ma zĩ̀kpɛɛnↄ gbɛ̃nsi ũ Yoabu gbɛ̀n zaa gbã̀aro, Luda yã kɛmɛ pãsĩpãsĩ. \v 14 À yã Yudanↄ swɛ̃̀ blè, aↄ̃ lɛ́ kɛ̀ do, ben aↄ̃ lɛ́kpãsã kɛ̀nɛ wà bè: Ǹ su kↄ̃n n gbɛ̃nↄ ń píngi. \p \v 15 Kí e suu, à kà Yodazi, ben Yudanↄ gàa daàlɛ zaa Giligala, lɛ wà bikũo swaa pìa. \v 16 Gera nɛ́ Simɛi, Bɛyãmi borii kɛ̀ kú Bahurimu wã̀ à gá da kí Daudalɛ kↄ̃n Yudanↄ. \v 17 Bɛyãmi boriinↄↄ kúo gↄ̃ↄn wàa sↄↄro. Solu bɛgwari Ziba gàa dↄ kↄ̃n a nɛ́gↄ̃gbɛ̃ gↄ̃ↄn gɛ̃roonↄ kↄ̃n a zĩkɛri gↄ̃ↄn baroonↄ. Aↄ̃ wã̀ wà kà Yoda lɛ́a kí ã, \v 18 lɛ wà e wà bikũ kↄ̃n kíbɛdeenↄ, aↄ̃ yã kɛ̀ eé kɛ kínɛ nnaa kɛ yãnzi. Ben Gera nɛ́ Simɛi dàɛ kí aɛ ai àgↄ̃ gá bikũ Yodaa. \v 19 À bènɛ: Ma dii, ǹton ma taari yã daro. Yã zaaa kɛ̀ mamↄma n zↄ̀bleri má kɛ̀nnɛ gurↄↄ kɛ̀ n bↄ Yerusalɛmu tón dↄnguro. Ma dii kí, ǹtongↄ̃ yã pì kũna n swɛ̃̀ guuro. \v 20 Mamↄma n zↄ̀bleri, má dↄ̃ kɛ̀ ma durun kɛ̀. Yusufu boriinↄ tɛ́ píngi, mámbe ma dↄńnɛ aɛ ma mↄ danlɛ gbã̀a ma dii kí. \v 21 Ben Zeruya nɛ́ Abisai bè: Simɛi láari bↄ̀ kí kɛ̀ Dii kàn. Èe ká wà à dɛroo? \v 22 Ben Dauda bè: Zeruya nɛ́nↄ, bↄ́n wa vĩ kↄ̃o? Á yezi à zɛ́ zↄ̃mɛ gbã̀an yↄ́? Wé gbɛ̃ke dɛ Isarailinↄ bùsun gbã̀aro, zaakɛ má dↄ̃ gbã̀a kɛ̀ mámbe Isarailinↄ kína ũ. \v 23 Ben kí bè Simɛinɛ: Nɛ́ garo. Ben kí la dànɛ. \p \v 24 Solu dio Mɛfibosɛ gàa da kílɛ. Zaa gurↄↄ kɛ̀ kí bↄ̀ wɛ́tɛ ai gurↄↄ kɛ̀ à sù aafia, Mɛfibosɛ e a gbá pípiro, èe a yĩkã zↄ̃zↄ̃ro, èe a pↄ́nↄ pípiro. \v 25 Kɛ̀ à bↄ̀ Yerusalɛmu à mↄ̀ à dà kílɛ, ben kí à là à bè: Mɛfibosɛ, à kɛ̀ dia nɛ́ɛ gámaoroo? \v 26 À wèàla à bè: Ma dii kí, ma zĩkɛri bé à ↄ̃ndↄ̃ↄ kɛ̀mazi. Má ònɛ à gàari yimɛ ma zaakinɛ mà dia mà gányo, zaakɛ ɛrɛn ma ũ. \v 27 Ma dii kí, ben à gàa à mamↄma n zↄ̀bleri yàka n kiia. Ma dii kí ń dɛ lán Luda malaika bàmɛ. Ǹ kɛ lán à kɛ̀nnɛ maa nà. \v 28 Ma dii kí, à dɛ yã n ma de bɛdeenↄ dɛ̀dɛ ń píngi, ben n mamↄma n zↄ̀bleri baka kàkↄ̃a kↄ̃n n gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃è pↄ́ ble lɛdoonↄ. Má zɛ́ vĩ mà kúɛ ke kɛnnɛ dↄro. \v 29 Ben kí bènɛ: Yã kpareen nɛ́ o dↄↄ? Má dìɛ kɛ̀ mpi kↄ̃n Zibao, à tↄↄtɛ kpaatɛkↄ̃nɛmɛ. \v 30 Ben Mɛfibosɛ bè kínɛ: Ma dii kí, zaakɛ n su bɛ aafia, ǹ tó à sɛ́ píngi. \p \v 31 Giliada bùsu gbɛ̃ Bazilai bↄ̀ Rogɛlimu à gàa zɛ kínɛ ai Yoda baa kãa kpa. \v 32 Bazilai zi kũ̀ maamaa, à kà wɛ̃̀ basiigↄ̃. À kí yàari kɛ̀ gurↄↄ kɛ̀ à kú Manaimu, zaakɛ auzikide bítamɛ. \v 33 Ben kí bènɛ: Ǹ bikũmao, mɛ́ n gwa ma bɛ zaa Yerusalɛmu. \v 34 Bazilai wèàla à bè: Wɛ̃̀ ũgba bé à gↄ̃̀mɛ anduna guu kɛ̀ mà tányo Yerusalɛmu? \v 35 Ma ka wɛ̃̀ basiigↄ̃ kↄ̀. Má pↄ́ maa kↄ̃n à zaaao dↄ̃kↄ̃zi dↄↄ́? Mamↄma n zↄ̀bleri mɛ́ fↄ̃ mà pↄ́blena ke pↄ́mina nnaa ma dↄↄ́? Mɛ́ gↄ̃gbɛ̃ ke nↄgbɛ̃ lɛ̀sirinↄ kòto ma dↄↄ́? Ma dii kí, ǹ tó mà asoo lagonnɛ. \v 36 Mamↄma n zↄ̀bleri wé Yoda bikũ lɛdo, mà zɛnnɛ kĩikĩi gwe. À kɛ̀ dia ń yezi ǹ fĩa bomɛ lɛɛ? \v 37 Mamↄma n zↄ̀bleri, ǹ tó mà ɛara mà tá ma bɛ wɛ́tɛ, lɛ gaa tón ma sɛ́ màgↄ̃ zã̀ kↄ̃n ma de kↄ̃n ma da miraoro. Ǹ ma nɛ́ n zↄ̀bleri Kimamu gwa kɛ̀. Ma dii kí, ǹ tó à bikũnyo. Ǹ kɛnɛ lán à kɛ̀nnɛ maa nà. \v 38 Ben kí bè: Kimamu é bikũmao. Mɛ́ yã kɛ̀ à kɛ̀nnɛ maaa kɛnɛ, yã kɛ̀ ń gbèkama sↄ̃ píngi mɛ́ kɛnnɛ. \p \v 39 Baade píngi bikũ̀ Yodaa, ben kí bikũ̀. Kí lɛ́ pɛ̀ Bazilaia à sa maaa ònɛ, ben Bazilai ɛ̀ara à tà a bɛ. \v 40 Kɛ̀ kí bikũ̀ à gàa Giligala, Kimamu bikũ̀o. \p Yuda zĩ̀karinↄ ń píngi kↄ̃n Isaraili zĩ̀kari kpadoonↄ kí bikũ̀. \v 41 Ben Isaraili bori píngi mↄ̀ wà kí lè aↄ̃ bènɛ: À kɛ̀ dia wa gbɛ̃ Yudanↄ bikũ̀ao kpãi, mmↄn kↄ̃n n bɛdeenↄ kↄ̃n n gbɛ̃nↄ píngii? \v 42 Ben Yudanↄ wèńla wà bè: Kɛ̀ kí dɛ wa danɛ ũ yãnzimɛ. Bↄ́yãnzi yã beee kɛ̀are zaazi? Wée kí kũsãɛ blero, wée à pↄ́ke sí wa pↄ́ ũro. \v 43 Ben Isarailinↄ bè Yudanↄnɛ: Zaakɛ wa bori lɛo kurimɛ, wa baka kú kↄ̃n kí Daudao dɛ a pↄ́la. Bↄ́yãnzi a wa diɛ futazi lɛɛ? Wámbe wa kí gbɛsɛna yã ò káakuroo? Mↄde Yudanↄ wena pãsĩ dɛ Isarailinↄ pↄ́la. \c 20 \s1 Sɛba bↄna Dauda kpɛɛ \p \v 1 Gaabude ke bé à kú gwe, à tↄ́n Sɛba, Bikiri nɛ́, Bɛyãmi boriimɛ. Ben à kuru pɛ̀ à bè: \q1 Wa baka kakↄ̃ana kↄ̃n Daudaoro, \q1 wa bà kú kↄ̃n Yɛsɛ nɛ́oro, \q1 a Isarailinↄ, a baade tá a bɛ. \p \v 2 Ben Isarailinↄ kɛ̃̀ Daudaa ń píngi aↄ̃ gàa wà nà Bikiri nɛ́ Sɛbaa, mↄde Yudanↄ zɛ̀ kↄ̃n ń kío bↄna zaa Yodazi ai Yerusalɛmu. \v 3 Kɛ̀ Dauda sù a bɛ Yerusalɛmu, à a nↄ yìgisai gↄ̃ↄn kuri kɛ̀ à tò aↄ̃ↄe bɛɛ gwaanↄ sɛ̀ à ń ká kpɛ́n wàgↄ̃ ń dãkpaa. Dauda ń gwá, mↄde èe daɛńyo dↄro. Wà ń káka kpɛ́n gyaanↄnↄ ũmɛ ai aↄ̃ gàa wà gàgao. \p \v 4 Ben kí bè Amasanɛ: Ǹ Yuda zĩ̀kpɛɛnↄ sísi aↄ̃ kakↄ̃amazi gurↄ aagↄ̃ↄ dagura. Mmↄn sↄ̃, nɛ́gↄ̃ kú kɛ̀mɛ. \v 5 Amasa gàa à Yudanↄ sìsi, mↄde à gì kɛ̀ dɛ gurↄↄ kɛ̀ kí dìɛnɛla. \v 6 Ben Dauda bè Abisainɛ: Bikiri nɛ́ Sɛba é ĩa dawa tia dɛ ĩaa kɛ̀ Abusalomu dàwaala. Ǹ ma gbɛ̃nↄ sɛ́ɛ à pɛ́ɛzi, lɛ àton sí wɛ́tɛ bĩideen à piti wa ↄzĩro yãnzi. \v 7 Ben Yoabu gbɛ̃nↄ kↄ̃n kí dãkparinↄ kↄ̃n zĩ̀karinↄ ń píngi wà bↄ̀ɛ Yerusalɛmu wà pɛ̀ɛ Bikiri nɛ́ Sɛbazi. \p \v 8 Gurↄↄ kɛ̀ aↄ̃ↄ kú gbɛ̀ gbɛ̃̀ntɛ̃ kɛ̀ kú Gibiↄ̃ saɛ, ben Amasa mↄ̀ dańlɛ. Yoabu zĩ̀ka'uta dana, à fɛ̃ɛ dↄna à pii. Kɛ̀ à sↄ̃̀ Amasazi, à fɛ̃ɛ pì wòto a kpɛ́ɛn \v 9 à bènɛ: Ma gbɛ̃, ń aafiaↄ́? Ben à Amasa kũ̀ a lɛ́tãnkaa kↄ̃n a ↄ plaaao lán à yezi à lɛ́ pɛ́a bà. \v 10 Amasa e fɛ̃ɛ kɛ̀ kú Yoabu ↄↄn tàasi káro, ben Yoabu à zↄ̃̀o a gbɛɛɛn, à nↄaɛnↄ bↄ̀ɛ à kàɛ tↄↄtɛ. Yoabu e gà à zↄ̃̀o gɛ̃̀n plaa dↄro, zaakɛ à gà kↄ̀. Ben Yoabu kↄ̃n a dãaro Abisaio pɛ̀ɛ Bikiri nɛ́ Sɛbazi. \p \v 11 Yoabu ìbanↄ doke gↄ̃̀ zɛna Amasala à bè: Gbɛ̃ kɛ̀ zɛ̀ kↄ̃n Yoabuo kↄ̃n Daudao, à dↄ Yoabuzi. \v 12 Aru daa Amasa gɛ̀la zɛ́daan, ben zĩ̀kari kɛ̀ aↄ̃ↄe mↄↄnↄ zɛ̀ aↄ̃ↄe gwaa ń píngi. Kɛ̀ Yoabu ìba pì è gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄe mↄↄ gweenↄ ń píngi wà zɛ̀ wèe gwaa, ben à Amasa gɛ̀ gàɛ à gùo zɛ́n à dìɛ sɛ̃̀n, ben à uta kùàla. \v 13 Kɛ̀ à gàɛ à gùo zɛ́n lɛ, baade píngi bↄ̀ à tɛ̀ Yoabuzi, ben aↄ̃ Bikiri nɛ́ Sɛba gbɛ̀sɛ. \p \v 14 Sɛba lili ò Isaraili boriinↄ bùsun píngi ai Abɛli Bɛtɛmaka, ben Bɛri boriinↄ mↄ̀ wà kàkↄ̃a wà tɛ̀zi gwe. \v 15 Yoabunↄ mↄ̀ wà lìgazi zaa Abɛli Bɛtɛmaka. Wà bùsu kàɛkaɛ wɛ́tɛ bĩi saɛ, ben aↄ̃ↄe wɛtɛɛ wà bĩi pì gboro. \v 16 Ben nↄgbɛ̃ ↄ̃ndↄ̃de ke lɛ́ zù zaa wɛ́tɛ guu à bè: À swã kpá! À swã kpá! Ǹ o Yoabunɛ à mↄ́ kɛ̀, mà yã onɛ. \v 17 Kɛ̀ Yoabu sↄ̃̀ nↄgbɛ̃ pìzi, ben à à là à bè: Ḿbe Yoabu ũↄ́? À wèàla à bè: Mámbee! Ben à bènɛ: Ǹ swã kpá mamↄma n zↄ̀bleri yãzi. À bè: Ma swã kpà. \v 18 Ben nↄgbɛ̃ pì bè: Wè be yã, ǹ yã gbeka Abɛlideenↄa, yã e à mì dɛ. \v 19 Wá kuu yãkete sai Isaraili gbɛ̃ náanɛdeenↄ ũ, ben nɛ́ɛ wɛtɛɛ ǹ Isaraili wɛ́tɛ tↄ́dee kɛ̀ kaatɛↄ́? Bↄ́yãnzi ń yezi ǹ Dii wɛ́tɛ dɛzi? \v 20 Yoabu wèàla à bè: Agya! Lɛnlo! Má yezi mà a dɛdɛro. Má yezi mà a wɛ́tɛ kaatɛro. \v 21 Lɛnlo! Gbɛ̃ kɛ̀ wè sísi Bikiri nɛ́ Sɛba, Ɛflaimu boriinↄ bùsu sĩ̀sĩde gbɛ̃ bé à fɛ̀ɛ kí Daudazi. À gbɛ̃ mɛ̀n doo pì kpáma, mɛ́ go a wɛ́tɛla. Ben nↄgbɛ̃ pì bènɛ: Ǹ ma! Weé à mì zunnɛ zaa bĩi musu. \p \v 22 Nↄgbɛ̃ pì gàa à a gbɛ̃nↄ lè kↄ̃n a ↄ̃ndↄ̃kɛyão, ben wà Bikiri nɛ́ Sɛba mì zↄ̃̀ wà zù Yoabunɛ. Yoabu kuru pɛ̀, ben wà fã̀akↄ̃a, wà wɛ́tɛ pì tò gwe. Baade tà a bɛ, ben Yoabu pì tà kí kiia Yerusalɛmu. \s1 Dauda ìbanↄ \p \v 23 Yoabun Isaraili zĩ̀kpɛɛnↄ píngi gbɛ̃nsi ũ. Yoyada nɛ́ Bɛnayan dogarinↄ gbɛ̃nsi ũ. \v 24 Adoniramu bé zↄ̀nↄ gbɛ̃nsi ũ. Ailudi nɛ́ Yosafatan baarukpari ũ. \v 25 Sevan takadakɛ̃ri ũ. Zadↄki kↄ̃n Abiataon sa'orikinↄ ũ. \v 26 Yairi gbɛ̃ Iran Dauda kpàasi ũ. \c 21 \s1 Gɛ̃ɛbona Gibiↄ̃deenↄnɛ \p \v 1 Dekaa kuu Dauda gurↄↄa, à gì kɛ̀ ai wɛ̃̀ aagↄ̃. Dauda Dii wɛ́ɛ wɛ̀tɛ, ben Dii bè: Solu yãnzimɛ. Gbɛ̃dɛyã wì à bɛɛ musu, kɛ̀ à Gibiↄ̃deenↄ dɛ̀dɛ yãnzi. \v 2 Ben kí Gibiↄ̃deenↄ sìsi, à yã òńnɛ. Gibiↄ̃deenↄↄ dɛ Isarailinↄ ũro, Amↄri borii kɛ̀ gↄ̃̀nↄmɛ. Isarailinↄ la dàńnɛ yã wà bè weé ń dɛdɛro, ben Solu wɛ̀tɛ à ń laata kpá a aĩakɛna Isarailinↄnɛ kↄ̃n Yudanↄo yãnzi. \v 3 Ben Dauda Gibiↄ̃deenↄ là à bè: Bↄ́n á yezi mà kɛaree? Mɛ́ agbaa kpáare diamɛ, lɛ à e à Dii gbɛ̃nↄ sáabu kpáa? \v 4 Aↄ̃ wèàla wà bè: Wá zɛ́ vĩ wà kondogi ke vura gbeka Solua ke a bɛdeeanↄro, bensↄ̃ wá zɛ́ vĩ wà Isaraili gbɛ̃ke dɛro. Ben Dauda ń lá à bè: Ée bee diamɛ? Bↄ́n mɛ́ kɛaree? \v 5 Aↄ̃ wèàla wà bè: Gbɛ̃ kɛ̀ à wa dɛdɛ à lɛ́ kpàkↄ̃sↄ̃wazi à wa yãa lɛ à e à wa borii bↄ Isarailinↄ guu yãnzi, \v 6 tó wà à bori gↄ̃gbɛ̃ mɛ̀n swɛɛplaaanↄ kpáwa, wé ń logo lía Dii aɛ Gibɛa, kí Solu kɛ̀ Dii kà pì bɛ wɛ́tɛn. Ben kí bè: Mɛ́ ń kpáawa. \v 7 Kí e Yonatã nɛ́ Mɛfibosɛ, Solu dio kpáḿmaro, lɛ́ kɛ̀ aↄ̃ↄ kɛ̀ Diia lɛdo kↄ̃n Yonatão yãnzi. \v 8 À nɛ́gↄ̃gbɛ̃ gↄ̃ↄn plaaa kɛ̀ Aya nɛ́nↄgbɛ̃ Rizipa ì kↄ̃n Soluo sɛ̀. Aↄ̃ tↄ́n yɛ̀: Aamↄni kↄ̃n Mɛfibosɛo. À nɛ́gↄ̃gbɛ̃ gↄ̃ↄn sↄↄroo kɛ̀ Solu nɛ́nↄgbɛ̃ Mɛraba ì kↄ̃n Mɛↄla gbɛ̃ Bazilai nɛ́ Adiɛlionↄ sɛ̀ dↄ. \v 9 À ń ná Gibiↄ̃deenↄnɛ ń ↄzĩ, ben aↄ̃ ń logo lía sĩ̀sĩ musu Dii aɛ. Gↄ̃ↄn swɛɛplaaa pìnↄ gà lɛdomɛ, wà ń dɛdɛ pↄ́ dúfu kɛkɛgurↄ. \p \v 10 Aya nɛ́ Rizipa pↄsia utanↄ sɛ̀ à kpàɛ a zĩndanɛ gbɛ̀a gwe. Zaa pↄ́ dúfu kɛkɛgurↄ ai lou gàa à gɛ̀ pìnↄ gbɛ̃̀, ègↄ̃ gii bãanↄnɛ aↄ̃ zↄ̃ḿma fãantɛ̃, ègↄ̃ gii sɛ̃̀tɛ nↄ̀bↄnↄnɛ aↄ̃ sↄ̃ńzi gwã. \v 11 Wà yã kɛ̀ Solu nↄ yìgisai pì kɛ̀ ò Daudanɛ, \v 12 ben à gàa à Solu kↄ̃n à nɛ́ Yonatão wánↄ sɛ̀ɛ Yabɛsi Giliadadeenↄ kiia. À mↄ̀ à lè wà ń gɛ̀nↄ sɛ̀ɛ kpãi Bɛtɛsã gãalɛ, guu kɛ̀ Filisitininↄ ń logo bĩia Solu dɛna Giliboa gbɛra. \v 13 Dauda tò wà ń gɛ̀wa pìnↄ sɛ̀ɛ wà tào, wà kàkↄ̃a kↄ̃n gbɛ̃ kɛ̀ wà ń logo pìnↄ gɛ̀wanↄ, \v 14 ben wà vĩ̀i Solu de Kisi miran Zɛla, Bɛyãmi boriinↄ bùsun. Wà yã kɛ̀ kína dìɛ kɛ̀ píngi, ben Luda adua kɛ̀ wà kɛ̀ Isarailinↄ bùsu yã musu sìńyo. \s1 Gbɛ̃ gbã̀agbãanↄ dɛdɛna \p \v 15 Filisitininↄ ɛ̀ara wà zĩ̀ kà kↄ̃n Isarailinↄ dↄ. Dauda kↄ̃n a gbɛ̃nↄ gàa wà zĩ̀ kàńyo. Kɛ̀ Dauda gbãaa yã̀a, \v 16 ben gbɛ̃ gbã̀anↄ bori Isibi Bɛnↄbu bè é Dauda dɛmɛ. À mↄ̀gotɛ̃ sári tìisi dɛ kiloo aagↄ̃ↄla, à fɛ̃ɛda dufu logona. \v 17 Ben Zeruya nɛ́ Abisai dↄ̀àlɛ à Filisitini pì dɛ̀. Ben Dauda gbɛ̃nↄ la dànɛ wà bè: Nɛ́ gáwao zĩ̀lan dↄro, lɛ wa Isarailinↄ fitia tón garo yãnzi. \p \v 18 Beee gbɛra aↄ̃ↄe zĩ̀ kaa kↄ̃n Filisitininↄ Gobu, ben Usa gbɛ̃ Sibekai gbɛ̃ gbã̀a borii kɛ̀ wè sísi Safa dɛ̀. \v 19 Zĩ̀ ɛ̀ara à fɛ̀ɛ kↄ̃n Filisitininↄ Gobu dↄ, ben Bɛtɛlɛmu gbɛ̃ Yairi nɛ́ Ɛlana Gata gbɛ̃ Gↄlaya dãaro Lami dɛ̀. Lami sári pá dɛ lán bisatãri àsa lí bàmɛ. \v 20 Kɛ̀ aↄ̃ↄe zĩ̀ kaańyo Gata dↄ, gbɛ̃ bíta kee kú gwe, à ↄnɛnↄ kↄ̃n à gbánɛnↄ mɛ̀n swɛɛdodomɛ, à kɛ̀ píngi baaasↄↄro dosai. Gbɛ̃ gbã̀anↄ boriimɛ dↄ. \v 21 À kùsɛ bìi Isarailinↄa, ben Dauda vĩ̀i Simɛa nɛ́ Yonatã à dɛ̀. \v 22 Gↄ̃ↄn siigↄ̃ↄ pìnↄ nɛ́ Gata gbɛ̃ gbã̀anↄ boriinↄmɛ. Dauda kↄ̃n a gbɛ̃nↄ bé wà ń dɛdɛ. \c 22 \s1 Dauda Dii sáabukpana a zĩ̀blena yã musu \r (Saa 18) \p \v 1 Kɛ̀ Dii kí Dauda bↄ̀ Solu kↄ̃n à ibɛɛ kpaaanↄ ↄzĩ, à lɛ̀ dà kↄ̃n Dii tↄ́o \v 2 à bè: \q1 Diin ma gbɛ̀si kↄ̃n ma zɛki gbãaao ũ, \q1 ma mìsirimɛ. \q1 \v 3 Ma Ludan ma gbɛ̀si ũ, mɛɛ̀ nazi. \q1 Àmbe ma sɛngbango ũ \q1 ma mìsiri gbãa kↄ̃n ma gulezĩo, \q1 ma utɛki kↄ̃n ma bↄkiio, \q1 è ma sí gbɛ̃ pãsĩnↄa. \q1 \v 4 Dii kà wà à sáabu kpá. \q1 Mɛɛ̀ à sísi, è ma bↄ ma ibɛɛnↄ ↄzĩ. \b \q1 \v 5 Góro'itɛ vlɛ̃̀ɛmao, \q1 ísↄ̃ kɛ̀ è ń kaatɛ e ma blee. \q1 \v 6 Mira bànↄ lìgamazi, \q1 gaa takutɛɛ kpàkpamɛ ma aɛ. \q1 \v 7 Kɛ̀ má kú nawɛ̃a guu lɛ, ma Dii sìsi, \q1 ma wii pɛ̀ ma Ludazi, \q1 ben à ma kòto mà zaa a bɛ, \q1 ma wiii kà à kiia, à gɛ̃̀ à swãn. \b \q1 \v 8 Tↄↄtɛ lùgaluga à nìgãnigã, \q1 kpiiinↄ dègedege ai ń kãsãan. \q1 Aↄ̃ lùgaluga kɛ̀ à pↄ fɛ̃̀ yãnzi. \q1 \v 9 Tɛ́sukpɛ bↄ̀ à yĩzĩ, \q1 tɛ́ kɛ̀ è ń kpata bↄ̀ à lɛ́n, \q1 à yↄ̃̀nↄↄ e tɛ́ kɛɛ à aɛ. \q1 \v 10 À musu wɛ̃̀ à pìta, \q1 lou sìsi à gbá gĩzĩ. \q1 \v 11 Èe vĩaa dina kɛrubu kpɛɛ, \q1 èe yàa paa ĩala. \q1 \v 12 À gusiaa dà a zĩndala, \q1 ludambɛ sia kũ̀ à kúkiila. \q1 \v 13 Zaa à gakui tɛ́kɛna guu \q1 lou e pii pãsĩpãsĩ. \q1 \v 14 Dii pàta zaa musu, \q1 Luda Musude kòto dↄ lapatana ũ. \q1 \v 15 À kà fã̀ ma ibɛɛnↄa à ń fãakↄ̃a, \q1 à tò lou pìḿma à pɛ̀ḿma. \q1 \v 16 Kɛ̀ Dii pàtaḿma, \q1 kɛ̀ à pↄ́ bↄ̀ a yĩzĩ, \q1 ísia tↄↄtɛ bↄ̀ gupuraaa, \q1 anduna kãsãa gↄ̃̀ kaɛna pↄ̃tɛ̃. \b \q1 \v 17 À ↄ bↄ̀ zaa musu à ma kũ, \q1 à ma bↄ swadaa guu. \q1 \v 18 À ma si ma ibɛɛ gbãaa ↄzĩ \q1 kↄ̃n ma zanguri kɛ̀ aↄ̃ gbãaa dɛmalaanↄ. \q1 \v 19 Aↄ̃ lɛ̀ɛma ma mↄ́nzikɛgurↄ, \q1 mↄde Dii zɛ̀mao. \q1 \v 20 À ma bↄ à ma gba mɛ̀porokii, \q1 à ma mì sì, kɛ̀ à yemazi yãnzi. \b \q1 \v 21 Dii yã kɛ̀mɛ ma nↄ̀sɛ maa lɛ́n, \q1 à fĩa bòmɛ ma gbãsĩsaikɛ lɛ́n. \q1 \v 22 Zaakɛ má Luda yãdiɛnanↄ kũna, \q1 mɛ́ɛ à zaaa kɛ ma a Luda tònlo. \q1 \v 23 À dokayãnↄ ègↄ̃ dↄↄmɛ aɛ píngi, \q1 mɛ́ɛ kpɛɛ li yã kɛ̀ à dìɛnↄnɛro. \q1 \v 24 Má kuuna taari vĩ Diinɛro, \q1 má a zĩnda kũna durun sai. \q1 \v 25 Dii fĩa bòmɛ ma nↄ̀sɛ maa lɛ́n, \q1 zaakɛ à è má kuu gbãsĩ sai. \b \q1 \v 26 Náanɛdeen n ũ náanɛdeenↄnɛ, \q1 taarisaideen n ũ taarisaideenↄnɛ. \q1 \v 27 Ń wásawasa gbɛ̃ wásawasanↄnɛ, \q1 mↄde nɛɛ̀ íbɛtɛ kpá kↄ̃n gbɛ̃ dↄ̀rↄsaideenↄo. \q1 \v 28 Nɛɛ̀ zĩndabusarinↄ mì sí, \q1 nɛɛ̀ gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃è ń zĩnda sɛ́ lezĩnↄ sↄ̃ɛ. \q1 \v 29 Dii, ḿbe ma fitia ũ, \q1 Dii, nɛɛ̀ ma gusiaa liɛ gupuraa ũ. \q1 \v 30 Kↄ̃n n gbãaao mɛ́ fↄ̃ mà kù kpá karaa, \q1 ma Luda gãzĩ mɛ́ fↄ̃ mà vĩ gũ̀la. \q1 \v 31 Luda kɛ̀kii sↄ̃ yãkɛna bↄɛzina, \q1 Dii yã see vĩro, à wásawasa, \q1 à dɛ sɛngbango ũ gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ nàzinↄnɛ. \q1 \v 32 Dii baasiro, dén Luda ũu? \q1 Wa Luda baasiro, dén gbɛ̀si ũu? \q1 \v 33 Luda bé è ma gba gbãaa, \q1 àmbe è zɛ́ poromɛ súusu. \q1 \v 34 È tó ma gbá kãi gↄ̃ nna lán zↄ̃ pↄ́ bà, \q1 è tó màgↄ̃ táa oo gulezĩnↄ musu. \q1 \v 35 È zĩ̀kana dadamɛ, \q1 ai ma gã̀sã é fↄ̃ à mↄ̀gotɛ̃ sá gá. \q1 \v 36 Nɛɛ̀ n zĩ̀blesɛngbango kpáma, \q1 nɛɛ̀ naɛ ǹ ma tↄ́ bↄ. \q1 \v 37 Nɛɛ̀ ma zɛ́ yàasa kũmɛ, \q1 lɛ ma gbá tón sataro. \b \q1 \v 38 Ma pɛɛ ma ibɛɛnↄzi ma ń dúgu zↄ̃̀, \q1 mɛ́ɛ ɛara mà suro, sé kɛ̀ ma gaa ma ń dɛdɛ. \q1 \v 39 Ma ń wiwi dúgudugu, aↄ̃ↄe fↄ̃ wà fɛ̀ɛ dↄro, \q1 aↄ̃ lɛ̀ɛ wà gↄ̃̀ kaɛna ma gbá gĩzĩ. \q1 \v 40 N ma gba gbãaa ma zĩ̀ kào, \q1 ń tò ma ibɛɛnↄ mì nàɛmɛ. \q1 \v 41 Ń tò ma zangurinↄ kpɛɛ lì, \q1 ben ma a ibɛɛ pìnↄ kàatɛ. \q1 \v 42 Aↄ̃ wii lɛ̀, gbɛ̃kee e ń mì síro, \q1 aↄ̃ lɛ́ zù Diizi, èe weńlaro. \q1 \v 43 Ma ń kɛ́ tíkɛtikɛ lán bùsutiti bà, \q1 ma táa òḿma lán zɛ́ guu bↄtↄnga bà. \b \q1 \v 44 N ma bↄ ma gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ fɛ̀ɛmaziinↄ ↄzĩ, \q1 n ma kɛ boriinↄ mìdee ũ. \q1 Borii kɛ̀ má ń dↄ̃roonↄ è zↄ̀ blemɛ, \q1 \v 45 bori zĩ̀tↄnↄ è na ń sàsaa ma aɛ. \q1 Tó aↄ̃ ma yã mà, aↄ̃è mì siɛmɛ. \q1 \v 46 Aↄ̃ kã è ga, \q1 aↄ̃è bↄ ń zɛki gbãaanↄn kↄ̃n luganao. \b \q1 \v 47 Dii kuu! Aubarikadeen ma gbɛ̀si ũ! \q1 Wà Luda ma gbɛ̀si ma mìsiri tↄ́ bↄ! \q1 \v 48 Luda bé è gɛ̃ɛ bomɛ, \q1 è tó boriinↄ mì siɛmɛ, \q1 \v 49 è tó mà piti ma ibɛɛnↄn. \q1 N ma gba gbãaa dɛ ma zangurinↄla, \q1 n ma bↄ gbɛ̃ pãsĩnↄ ↄzĩ. \q1 \v 50 Beee yãnzi mɛ́ n sáabu kpá boriinↄ tɛ́, \q1 mɛ́ n tↄ́ kpá, Dii. \q1 \v 51 Dii è zĩ̀ bíta ble kína kɛ̀ à à sɛ̀nɛ, \q1 è gbɛ̃kɛɛ kɛ kína kɛ̀ à à kànɛ, \q1 mamↄma Dauda kↄ̃n ma boriinↄo \q1 ai gurↄ píngi. \c 23 \s1 Yã zãa kɛ̀ Dauda ò \q1 \v 1 Yã zãa kɛ̀ Dauda òn yɛ̀. \q1 Yɛsɛ nɛ́ Dauda yãn yɛ̀, \q1 gbɛ̃ kɛ̀ Luda à gbà gbãaa yã'onamɛ. \q1 Yakubu Luda à kà kí ũ, \q1 àmbe Isarailinↄ lɛ̀dari maaa ũ. \q1 \v 2 Dii Nini yã dàmɛ, \q1 à yã da ma lɛ́n. \q1 \v 3 Isarailinↄ Luda yã ò, \q1 Isarailinↄ Gbɛ̀si bèmɛ: \q1 Tó gbɛ̃ kí blè gbɛ̃nↄnɛ a zɛ́a, \q1 tó à kí blè vĩakɛna Ludanɛ guu, \q1 \v 4 ègↄ̃ dɛ lán ↄfãntɛ̃ bↄɛna gupuraa bàmɛ, \q1 lán gudↄna gukɛ̃kↄ̃ana bà, \q1 lán lou kɛ̀ è tó sɛ̃̀ bↄɛ bà. \q1 \v 5 Ma bɛdeenↄ nna kↄ̃n Ludaoroo? \q1 À bà égↄ̃ kúmao ai gurↄ píngi. \q1 À à yã gↄ̃̀gↄ̃ píngi, à seka vĩro. \q1 Eé ma mìsina yã kɛkɛ à pàparoo? \q1 Eé pↄ́ kɛ̀ má à nii vĩ kpáma píngiroo? \q1 \v 6 Gbɛ̃ pãanↄↄ dɛ lán lɛ̀ bàmɛ, \q1 wè zↄ̃ wà zĩnnamɛ, è sí kũ kyáuro. \q1 \v 7 Gbɛ̃ kɛ̀ yezi à ↄ páa, \q1 séto àgↄ̃ gↄ̃kɛbↄ ke gò kũna, \q1 è tɛ́ sↄ̃a guu kɛ̀ à kún. \s1 Dauda gↄ̃sagbãaanↄ \p \v 8 Dauda gↄ̃sagbãaanↄ tↄ́n yɛ̀. Takemↄ gbɛ̃ Yasↄbeamun zĩ̀kari tↄ́de gↄ̃ↄn aagↄ̃ↄnↄ gbɛ̃nsi ũ. Àmbe à sári sɛ̀ gↄ̃ↄn wàa siigↄ̃ↄnↄzi à ń zↄ̃zↄ̃o ń píngi gurↄ dↄ̃nkↄ̃ zĩ. \v 9 Gbɛ̃ beee gbɛra Dodai nɛ́ Ɛlɛaza, Ahoa gbɛ̃ kú zĩ̀kari gↄ̃ↄn aagↄ̃ↄ pìnↄ tɛ́ dↄ. À kú kↄ̃n Daudao gurↄↄ kɛ̀ Isarailinↄ kàkↄ̃a aↄ̃ zĩ̀ kà kↄ̃n Filisitininↄ zaa Pasadamimu. Isarailinↄ bↄru kpɛɛ, \v 10 àmbe à fɛ̀ɛ à Filisitininↄ dɛ̀dɛ ai à ↄↄ yã̀a à gbã̀gbã à gↄ̃̀ fɛ̃ɛda pá kũna. Dii tò à zĩ̀ blè maamaa zĩ beeea. Zĩ̀kari kpaaanↄ ɛ̀ara wà sù aↄ̃ à lè, mↄde pↄ́nↄ pitina gɛ̀nↄa yãnzimɛ. \v 11 Gbɛ̃ beee gbɛra Age nɛ́ Sama gusĩsĩde gbɛ̃. Kɛ̀ Filisitininↄ gãli kàkↄ̃a guu kɛ̀ blá bú kún, Isarailinↄ bàa lɛ̀ńnɛ, \v 12 àmbe à zɛ̀ à gì bú pì dagura. À bú pì sìḿma à Filisitininↄ dɛ̀dɛ. Dii tò à zĩ̀ blè maamaa. \p \v 13 Pↄ́kɛ̃gurↄ wↄ́rↄngↄde gↄ̃ↄn baaakurinↄ tɛ́, gↄ̃ↄn aagↄ̃ↄnↄ bↄ̀ wà gàa Dauda kiia zaa Adulamu gbɛ̀wɛɛn. Filisitininↄ gãli bùra kaɛna Rɛfaimu guzurɛn. \v 14 Gurↄ beeea Dauda kú sɛ̃̀tɛ pↄ̀rↄtu, Filisitini gudãkparinↄ sↄ̃ↄ kú Bɛtɛlɛmu. \v 15 Dauda e a bɛ í ni dɛɛ à bè: Dé bé eé gá à Bɛtɛlɛmu bĩilɛ lↄ̀gↄ'i tↄ́mɛɛ? \v 16 Wↄ́rↄngↄde gↄ̃ↄn aagↄ̃ↄ pìnↄ bé wà gàa wà gɛ̃̀ Filisitininↄ bùran, aↄ̃ Bɛtɛlɛmu bĩilɛ lↄ̀gↄ'i tↄ̀ wà sùo Daudanɛ. Ben èe we à mìro, à kwɛ̀ɛ Dii aɛ sa'o'i ũ. \v 17 À bè: O'o Dii, mɛ́ fↄ̃ mà í kɛ̀ miro. Gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ gì ń wɛ̃̀ndizinↄ arumɛ. Èe we à mìro. Wↄ́rↄngↄde gↄ̃ↄn aagↄ̃ↄ pìnↄ yãkɛnan gwe. \p \v 18 Zeruya nɛ́ Abisai, Yoabu dãaro bé wↄ́rↄngↄde gↄ̃ↄn baaakurinↄ gbɛ̃nsi ũ. Àmbe à sári sɛ̀ gↄ̃ↄn wàa do kpɛ́ basↄↄroonↄzi à ń dɛdɛ, ben à tↄ́ bↄ̀ gↄ̃ↄn baaakuri pìnↄ tɛ́. \v 19 À tↄ́ bↄ̀ dɛ wↄ́rↄngↄde gↄ̃ↄn aagↄ̃ↄ pìnↄla, ben à gↄ̃̀ ń gbɛ̃nsi ũ, mↄde à kú wↄ́rↄngↄde tↄ́de gↄ̃ↄn aagↄ̃ↄ pìnↄ tɛ́ro. \v 20 Yoyada nɛ́ Bɛnaya, Kabazɛli gbɛ̃n zĩ̀kari wↄ́rↄngↄdee ũ. À yãkɛnanↄↄ pari. À Mↄabu zĩ̀kari tↄ́deenↄ dɛ̀dɛ gↄ̃ↄn plaa. À gɛ̃̀ wɛ̀ɛ guu gurↄↄ kɛ̀ lougbɛ kwɛ̀ɛ, à músu dɛ̀. \v 21 À Igipiti gↄ̃sagbãaa kɛ̀ sári kũna dɛ̀. À sↄ̃̀zi kↄ̃n gòo à à sári sìa à à dɛ̀o. \v 22 Yoyada nɛ́ Bɛnaya bé à yã pìnↄ kɛ̀, ben à tↄ́ bↄ̀ wↄ́rↄngↄde gↄ̃ↄn baaakuri pìnↄ tɛ́. \v 23 À tↄ́ bↄ̀ dɛ wↄ́rↄngↄde gↄ̃ↄn baaakuri pìnↄla, mↄde à kú wↄ́rↄngↄ tↄ́de gↄ̃ↄn aagↄ̃ↄ pìnↄ tɛ́ro. Ben Dauda à dìɛ a dãkparinↄ gbɛ̃nsi ũ. \p \v 24 Gↄ̃ↄn baaakuri pìnↄ tↄ́n yɛ̀: \q1 Yoabu dãaro Asahɛli, \q1 doodo nɛ́ Ɛlana Bɛtɛlɛmu gbɛ̃, \q1 \v 25 Arodi gbɛ̃nↄ Sama kↄ̃n Ɛlikao, \q1 \v 26 Paliti gbɛ̃ Ɛlɛzi, \q1 Tɛkoa gbɛ̃ Ikɛsi nɛ́ Ira, \q1 \v 27 Anato gbɛ̃ Abiɛza, \q1 Usa gbɛ̃ Mɛbunai, \q1 \v 28 Ahoa gbɛ̃ Salamↄ, \q1 Nɛtofa gbɛ̃ Marai, \q1 \v 29 Nɛtofa gbɛ̃ Baana nɛ́ Ɛlɛbu, \q1 Gibɛa kɛ̀ kú Bɛyãmi bùsun gbɛ̃ Ribai nɛ́ Itai, \q1 \v 30 Piratↄ̃ gbɛ̃ Bɛnaya, \q1 Gaasi guzurɛ gbɛ̃ Idai, \q1 \v 31 Araba gbɛ̃ Abialabↄ̃, \q1 Bahurimu gbɛ̃ Azamavɛ, \q1 \v 32 Salaboni gbɛ̃ Ɛliabu, \q1 Yasɛ̃ nɛ́nↄ, \q1 \v 33 gusĩsĩde gbɛ̃ Sama nɛ́ Yonatã, \q1 gusĩsĩde gbɛ̃ Saraa nɛ́ Ahiamu, \q1 \v 34 Maaka gbɛ̃ Asabai nɛ́ Ɛlifɛlɛti, \q1 Gilo gbɛ̃ Aitofɛli nɛ́ Ɛliamu, \q1 \v 35 Kamɛli gbɛ̃ Ɛzɛro, \q1 Larubu bori Parai, \q1 \v 36 Zoba gbɛ̃ Natã nɛ́ Igali, \q1 Gada bori Bani, \q1 \v 37 Amↄni bori Zɛlɛki, \q1 Bero gbɛ̃ Narai, Zeruya nɛ́ Yoabu zĩ̀kapↄnↄsɛri, \q1 \v 38 Yɛta gbɛ̃nↄ Ira kↄ̃n Garɛbuo \q1 \v 39 kↄ̃n Iti bori Uriao. \m Aↄ̃ píngi aↄ̃ↄ gↄ̃ↄn baaakuri awɛɛswɛɛplaamɛ. \c 24 \s1 Dauda zĩ̀kpɛɛnↄ narona \p \v 1 Dii ɛ̀ara à pↄ fɛ̃̀ Isarailinↄzi, ben à Dauda dà à ↄ kà yãzi à bè: Ǹ gá ǹ Isarailinↄ kↄ̃n Yudanↄ naro. \v 2 Ben kí bè Yoabunɛ kↄ̃n zĩ̀kpɛ gbɛ̃nsi kɛ̀ aↄ̃ↄ kúonↄ à bè: À Isaraili boriinↄ bùsu para sɛna zaa Dani ai à gá pɛ́ Bɛsɛbaa, à zĩ̀karinↄ naro lɛ mà e mà ń pari lɛ́ dↄ̃. \v 3 Ben Yoabu bè kínɛ: Ma dii kí, Dii n Luda n gbɛ̃nↄ kↄ̃nnɛ lɛo basↄↄro ǹ wɛ́ɛ siàlɛ, mↄde ma dii kí, à kɛ̀ dia ń yezi ǹ kɛ lɛɛ? \v 4 Baa kↄ̃n beeeo kí yã Yoabu kↄ̃n zĩ̀kpɛ gbɛ̃nsinↄ blè, ben aↄ̃ bↄ̀ɛ kí kiia aↄ̃ gàa Isarailinↄ naro. \v 5 Kɛ̀ aↄ̃ bikũ̀ Yodaa, ben aↄ̃ bùra kàɛ Aroa saɛ. Wɛ́tɛ pì kú guzurɛmmɛ. Ben aↄ̃ lili ò Gada bùsun ai Yaza. \v 6 Aↄ̃ lili ò Giliada bùsun aↄ̃ gàa Kadɛsi, Itinↄ bùsun ai Daniyani, ben aↄ̃ gàa Sidↄ̃ kpa. \v 7 Aↄ̃ gàa Taya wɛ́tɛ bĩideen kↄ̃n Ivi wɛ́tɛnↄ kↄ̃n Kanaa wɛ́tɛnↄ píngi, ben aↄ̃ gàa Yudanↄ bùsu sↄↄmɛtɛ kpa ai Bɛsɛba. \v 8 Aↄ̃ lili ò bùsu pìn píngi. Mↄ kɛ̃ndo kↄ̃n gurↄ barooo gbɛra aↄ̃ ɛ̀ara wà sù Yerusalɛmu. \v 9 Ben Yoabu gbɛ̃ kɛ̀ à ń naronↄ lɛ́ ò kínɛ. Isaraili gↄ̃gbɛ̃ kɛ̀ aↄ̃ↄ fɛ̃ɛdaa dↄ̃ↄnↄ gↄ̃ↄn bↄrↄ wàa siigↄ̃. Yudanↄ sↄ̃ gↄ̃ↄn bↄrↄ wàa plaa kpɛ́ basↄↄro. \p \v 10 Gbɛ̃ pìnↄ narona gbɛra Dauda kú tóadↄ̃yãa guu, ben à bè Diinɛ: Ma durun kɛ̀ yã pì kɛna guu maamaa. Dii, mamↄma n zↄ̀bleri, ǹ ma taari kɛ̃mɛ sa, zaakɛ ma yↄ̃nkↄyã kɛ̀. \v 11 Ai Dauda gↄ̃ gá fɛɛ kↄngↄ, Dii yã dìdi annabi Gada, Dauda wɛ́ɛgupu'eria à bè: \v 12 Ǹ gá ǹ o Daudanɛ kɛ̀ ma bè, mɛ́ yã mɛ̀n aagↄ̃ kpáɛ à aɛzĩ. À yã pìnↄ doke gwa à sɛ́, mɛ́ kɛnɛ. \v 13 Ben Gada gàa à Dauda lè à bènɛ: Dekaa kana n bùsun wɛ̃̀ swɛɛplaaa ke n ibɛɛnↄ pɛɛnanzi ǹ bàa lɛ́ńnɛ mↄ aagↄ̃ ke gagyãa gɛ̃na n bùsun gurↄ aagↄ̃, à kpareen ń sɛ̀? Ǹ laasuu lɛ́a ǹ gwa, mɛ́ gá mà o Luda kɛ̀ ma zĩinɛ. \v 14 Ben Dauda bè Gadanɛ: Má kú nawɛ̃a bíta guu. Má sì wà lɛ́ɛ wà da Dii ↄzĩ, zaakɛ à wɛ̃nda vĩ maamaa. Àton tó mà lɛ́ɛ mà da gbɛ̃ntee ↄzĩro. \v 15 Ben Dii tò gagyãa gɛ̃̀ Isarailinↄn zaa kↄngↄ beeea ai gurↄↄ kɛ̀ à zɛ̀o. Sɛna zaa Dani ai à gàa pɛ́ Bɛsɛbaa Isarailinↄ gàga gↄ̃ↄn bↄrↄ baaagↄ̃ akuri. \v 16 Kɛ̀ malaika ↄ bↄ̀ à Yerusalɛmudeenↄ kaatɛ, Dii a nↄ̀sɛ lìɛ yã pì musu, ben à bè malaika kɛ̀ èe ń kaatɛɛ pìnɛ: Ǹ zɛ lɛ! Ǹ n ↄↄ sↄkpa sa. Yebusi bori Arauna blɛwɛɛgbɛ̃kiin Dii malaika pì kún. \v 17 Gurↄↄ kɛ̀ Dauda malaika pì è èe ń dɛdɛɛ, à bè Diinɛ: Mámbe ma durun kɛ̀ ma taari kɛ̀. Gbɛ̃ pìnↄ nɛ́ ma kpàsa sãanↄmɛ, aↄ̃ↄe yãke kɛro. Ǹ tó n pↄfɛ̃ pita mapi kↄ̃n ma de bɛdeenↄa. \p \v 18 Zĩ beeea Gada gàa à Dauda lè à bènɛ: Ǹ gá Dii gbãgbãkii bo Yebusi bori Arauna pↄ́wɛɛgbɛ̃kiia. \v 19 Ben Dauda gàa lán Dii à yã ò Gadanɛ nà. \v 20 Kɛ̀ Arauna wɛ́ɛ zù, à è kí kↄ̃n a gbɛ̃nↄↄ e mↄↄ a kiia, ben à gàa à kùɛnɛ à dàɛ a puua \v 21 à bè: Ma dii kí, à kɛ̀ dia nɛ́ɛ mↄↄ mamↄma n zↄ̀bleri kiia lɛɛ? Dauda wèàla à bè: Ma mↄ mà n pↄ́wɛɛgbɛ̃ki lúmma mà Dii gbãgbãkii bommɛ, lɛ gagyãa pì e à go gbɛ̃nↄa yãnzi. \v 22 Ben Arauna bè Daudanɛ: Ma dii kí, ǹ pↄ́ kɛ̀ kɛ̀nnɛ maaa sɛ́ ǹ saa oo. Ǹ zùnↄ gwa sa'opↄ ũ. Ǹ pↄ́wɛɛgbɛ̃gonↄ kↄ̃n gbóngonↄ sɛ́ɛ yàka ũ. \v 23 Kí, ma n gbaa píngi. Arauna ɛ̀ara à bènɛ dↄ: Dii n Luda sínnɛ. \v 24 Ben kí bènɛ: Auo! Mɛ́ lúmmamɛ, mɛ́ à fĩa bonnɛ. Mɛ́ saa o Dii ma Ludaa pã fĩabosairo. Ben à pↄ́wɛɛgbɛ̃kii pì kↄ̃n zùnↄ lùa kondogi baplaa akuri. \v 25 Ben à Dii gbãgbãkii bò gwe à sa'opↄ kɛ̀ wè ká tɛ́n à tɛ́ kũ òa kↄ̃n kɛnnakↄ̃o sa'opↄnↄ. Dii sìnɛ à bùsu yã musu, ben gagyãa pì zɛ̀.