\id 1TI - Bukawa NT [buk] -Papua New Guinea 2000 {Lutheran Bible Translators} (DBL 2017) \h 1 TIMOTI \toc1 Pol ndê bapia ŋamata-ŋga têŋ Timoti \toc2 1 Timoti \toc3 1 Tim \mt2 Pol ndê bapia ŋamata-ŋga têŋ \mt1 Timoti \imt1 Yom whê bapia dindec sa-ŋga \ip Timoti iŋ ŋgac gameŋ Galesia-ŋga, naŋ ndê malachu Listra. Timoti damba iŋ ŋgac Grik-ŋga, ma dinda iŋ awhê Israel-ŋga naŋ kêŋ whiŋ Yisu (2 Tim 1:5). Têm daêsam Timoti kêsêlêŋ whiŋ Pol ma kôm gweleŋ whiŋ iŋ (Rom 16:21, Apo 16-20). Tiŋambu Timoti yob lau sêkêŋ whiŋ-ŋga yêc malac Epesas, ma Pol to bapia dindec têŋ iŋ têŋ ndoc dinaŋ. Iŋ kêkiŋ bapia dau têŋ Timoti, magoc to yom daêsam naŋ gic lau sêkêŋ whiŋ-ŋga hoŋ ŋawaê. \ip Pol kêŋ puc Timoti tu kêdôhôŋwaga tasaŋ-ŋga. Iŋ töc bu mboe ŋac oc sêkôm lau si sêkêŋ whiŋ tisac. Iŋ gêm la Timoti bu yob ndê lêŋ ti sakiŋ ŋapep bu lau sêkêŋ whiŋ-ŋga sêlic ma sêŋkuc. Ma iŋ tôc lêŋ ŋayham-ŋayham naŋ gic waê lau bata ti lau naŋ sem akiŋ ti sêyob gôlôwac dabuŋ. \c 1 \s1 Pol gic hu ndê bapia têŋ Timoti \p \v 1 Aö Pol, Yisu Kilisi ndê †aposel, gato bapia dindec. Anötö naŋ gêm yac si, lu Yisu Kilisi sic atu yom ma sêŋyaliŋ aö sa, dec gati aposel. Yisu dau, iŋ ti gêŋ ŋayham hoŋ naŋ dakêŋ bataŋ, naŋ ŋadau. \v 2 Aö gato yom dindec têŋ am Timoti, naŋ aö galic am gitôm aö atuŋgac ŋandô, tu am nem kêŋ whiŋ-ŋga. Mwasiŋ ti tawalô ma yom malô têŋ am, akêŋ Damaŋ Anötö lu yac neŋ Pômdau Yisu Kilisi. \s1 Yom pi kêdôhôŋwaga tasaŋ \p \v 3 Têŋ ndoc aö gatêŋ gameŋ Masedonia-ŋga ga, naŋ aö gateŋ am bu gacgeŋ mbo malac Epesas, bu kêŋ yao lau naŋ sêndôhôŋ yom tasaŋ bu sêhu siŋ. \v 4 Ma bu sôm têŋ ŋac bu sêhu miŋ akwa ŋambwa-ŋambwa siŋ, ma yom daêsam naŋ êlêmê sêsôm pi apai ti puŋgaci si ŋaê, naŋ sêhu siŋ bocdinaŋ. Yom kaiŋ dinaŋ kôm lau atac lu-lu, ma sêhu lêŋ ŋayham sem akiŋ Anötö ti sêkêŋ whiŋ iŋ-ŋga siŋ. \v 5 Aö gateŋ am bu ndic yao lau dau bu sêhu si yom tasaŋ hoŋ siŋ, tu bu lau sêkêŋ whiŋ-ŋga hoŋ sêsap mêtê atac whiŋ-ŋga dôŋ. Mêtê dau datap sa yêc lau ti ŋalôm ŋawasi, naŋ sêmbo ti atac pa su tu ŋac si lêŋ gitêŋ-ŋga, ma sêkêŋ whiŋ ŋaŋga. \v 6 Lau ŋatô sêhu lêŋ dau siŋ su ma sêsap yom ŋambwa-ŋambwa dôŋ. \v 7 Ŋac atac whiŋ bu sêndôhôŋ Anötö ndê yomsu têŋ lau, ma sêkôm gêŋ dau ti licwalô eŋ sêmbo. Tigeŋ ŋac sêŋyalê yom dau ŋahu ŋandô dom. \p \v 8 Yac bu neŋ gauc sa pi Anötö ndê yomsu ŋa-gweleŋ ti ŋahu ŋapep, dec oc dalic bu yomsu dau iŋ gêŋ ŋayham. \v 9 Ma taŋyalê bu yomsu naŋ Anötö kêŋ têŋ Moses, naŋ gic waê lau gitêŋ dom. Magoc iŋ ndê yomsu gic waê lau kaiŋ bocdec. Lau wachuc dinda naŋ sêtec bu sêsôc yomsu dau ŋapu, lau naŋ sêtec Anötö ti ndê gêŋ dabuŋ hoŋ, ma sêsap mêtê sac ti mêtê ŋadômbwi dôŋ. Ma lau naŋ sic dindai ti dambai me lau ŋatô ndu-ŋga. \v 10 Ma yomsu dau gic waê lau naŋ sêkôm mêtê mockaiŋ-ŋga ti mêtê naŋ so pwac naŋ Anötö kêmatiŋ tu awhê lu ŋgac sênem dau-ŋga, ma lau naŋ sêŋgaho lau ma sêkêŋ têŋ lau ŋatô semlhi ŋac sêti lau akiŋ ŋambwa, lau tasaŋ, ma lau naŋ sêsôm yom tasaŋ yêc lau sêmatôc yom-ŋga aŋgô-ŋga. Aêc! Anötö ndê yomsu gic waê lau bocke naŋ sêkôm mêtê sac, naŋ so yom pi lêŋ solop naŋ yac tandôhôŋ. \v 11 Ma lêŋ solop dau kêkuc ŋawaê ŋayham naŋ Anötö kêŋ sip aö amaŋ bu wandôhôŋ têŋ lau. Ma ŋawaê dau tôc iŋ ndê waê ti ŋaclai ma ŋawasi asê têŋ yac. \s1 Pol gêm daŋge Pômdau tu tawalô iŋ-ŋga \p \v 12 Aö wanem daŋge yac neŋ Pômdau Yisu Kilisi, naŋ kêŋ ŋaŋga têŋ aö, bu iŋ gêlic aö gitôm bu wakôm iŋ ndê gweleŋ ŋawaê ŋayham-ŋga, dec kêyaliŋ aö sa bu wanem akiŋ iŋ. \v 13 Aö ŋgac naŋ muŋ-ŋga gasôm yom sac sambuc pi Yisu ti ndê lau sêkêŋ whiŋ-ŋga, ma gakêŋ kisa ŋac ma gac lau ŋatô. Magoc Yisu Kilisi gêlic bu aö neŋ gauc sa dom, ma gakêŋ whiŋ iŋ su dom, dec gakôm gêŋ dinaŋ, ma tu dinaŋ-ŋga dec iŋ tawalô aö ma gêm aneŋ ŋalôm kwi. \v 14 Yac neŋ Pômdau kêsalê aö ahuc ŋa iŋ ndê mwasiŋ, dec mêtê dakêŋ whiŋ-ŋga ti mêtê atac whiŋ-ŋga naŋ gic lau naŋ sêkêŋ whiŋ Yisu Kilisi ŋawaê, naŋ iŋ kêŋ têŋ aö. \p \v 15 Yom dec aö bu wasôm, iŋ yom ŋandô ma yom ŋayham bu lau hoŋ sêkôc sa ma sêkêŋ whiŋ. Ma yom dau bocdec, “Yisu Kilisi sip nom meŋ bu nem lau naŋ sêkôm mêtê sac, naŋ si.” Yom dau gic waê aö dauŋ solop, bu muŋ-ŋga aö ŋgac gakôm sac-ŋga gahôc gêlêc lau hoŋ su. \v 16 Ma bocdinaŋ dec Yisu Kilisi tawalô aö ŋgac sac dec, tu bu lau hoŋ sêlic ŋalêŋ naŋ iŋ hê yom malô sa têŋ aö, ma kêŋ ŋasawa têŋ aö bu wanem neŋ ŋalôm kwi. Ma lau naŋ bu sêkêŋ whiŋ iŋ, ma sêtap seŋ sêndöc tali ŋapaŋ-ŋga sa, naŋ oc tôm bu sêtap iŋ ndê tawalô sa, ŋalêŋ tigeŋ tôm aö gatap sa. \p \v 17 Yac neŋ Anötö iŋ Kiŋ atu naŋ mbo titêm-titêm, ma oc pacndê dom. Ŋamalac daŋ sêlic iŋ aŋgô su dom, magoc iŋ tigeŋ iŋ Anötö ŋandô. Tu yom hoŋ dinaŋ-ŋga dec tampiŋ iŋ, ma dapo iŋ ndê waê sa, kwahic dec ma nditôm bêc hoŋ. Yomandô! \s1 Pol puc Timoti dôŋ bu lhac ŋaŋga \p \v 18 Aneŋ balê Timoti. Muŋ-ŋga lau sêkêŋ whiŋ-ŋga ŋatô sêlhac sêtôm propet ma sêhoc yom asê pi am. Kwahic dec aö bu wanem la am bu gauc nem lau dau si yom ŋapaŋ, bu puc am dôŋ bu lhac ŋaŋga, ma ndic siŋ ŋaŋga tu Anötö ndê yom ŋandô-ŋga. \v 19 Kôc nem kêŋ whiŋ dôŋ, ma atac pa su tu am nem lêŋ naŋ am sa mbo Anötö aŋgô-ŋga. Lau ŋatô sêtec yom ŋandô, ma bocdinaŋ dec ŋac si sêkêŋ whiŋ giŋga su, gitôm waŋ naŋ gwêc gic popoc pi hoc gi. \v 20 Gauc nem Himeneus lu Aleksanda, ŋgac lu naŋ sêtec yom ŋandô dec kamasuc iŋlu su sêsip Sadaŋ amba, tu bu sêŋyalê si giso, ma sêsôm yom sac pi Anötö tiyham dom. \c 2 \s1 Ŋagôliŋ dateŋ mbec-ŋga \p \v 1 Gêŋ ŋamata-ŋga aö bu wateŋ am bu êmgilí lau sêkêŋ whiŋ-ŋga pi lêŋ dateŋ mbec-ŋga. Sôm têŋ ŋac bu sêteŋ mbec tu lau hoŋ-ŋga, ma sênem daŋge Anötö tu ŋac-ŋga. Gêŋ bocke naŋ sêpônda, naŋ sêndac Anötö, ma sênem lau ŋatô awha têŋ iŋ. \v 2 Aö atac whiŋ bu sêteŋ mbec tu kiŋ ma lau hoŋ naŋ sem gôliŋ yac-ŋga, bu sênem gôliŋ yac ŋapep e dambo ti yom malô, ma datoc Anötö sa ti dasa neŋ lêŋ hoŋ dabuŋ eŋ. \v 3 Mbec kaiŋ dinaŋ iŋ gêŋ ŋayham, ma yac neŋ Anötö naŋ gêm yac si, naŋ gêlic ŋayham. \v 4 Bu Anötö tac whiŋ bu lau hoŋ sêŋyalê yom ŋandô pi Yisu, e sêkêŋ whiŋ ma sêtap Anötö ndê mwasiŋ nem ŋac si-ŋga sa. \v 5 Yac taŋyalê bu Anötö tigeŋ dê mbo, ma ŋgac nem siliŋ-ŋga tigeŋ mbo Anötö ma lau nom-ŋga ŋalhu, iŋ Yisu Kilisi dau. \v 6 Iŋ ŋgac naŋ kêŋ dau ma mbac ndu bu nemlhi lau hoŋ si sac ŋatôp, ma êŋgapwêc ŋac su yêc sakiŋ mêtê sac-ŋga. Gêŋ dau meŋ sa tôm ŋandoc naŋ Anötö kêmatiŋ tidôŋ muŋ su, ma tôc Anötö ndê lêŋ nem lau si-ŋga asê. \v 7 Ma iŋ kêyaliŋ aö sa gati iŋ ndê ŋgac aheŋ-ŋga ti iŋ ndê aposel, bu wandôhôŋ yom ŋandô naŋ yac lau dakêŋ whiŋ-ŋga hoŋ dasap dôŋ, naŋ têŋ †lau gameŋ apa-ŋga. Aö gasôm yomandô, aö kasau dom. \p \v 8 Aö tac whiŋ bu lau sêhôc amba sa ma sêteŋ mbec tôm gameŋ sambob. Magoc ŋac sêyob dau bu sêsa si lêŋ dabuŋ eŋ. Asa naŋ atac ŋandê têŋ lau me sôm lau ŋatô, naŋ hôc amba sa ma teŋ mbec dom. \s1 Lauwhê sêkêŋ whiŋ-ŋga si lêŋ \p \v 9 Aö tac whiŋ bu lauwhê sêhêgo dau êŋlêc tu ŋakwê ŋayham-ŋayham bu sêsôc-ŋga dom. Whê ŋac si gauc sa pi ŋakwê ŋaôli atu-tu ma gôlôŋ ŋayham gitôm gol me kôm, ma pi mêtê sênem bocbiŋ kêclauŋ-ŋga, bu gêŋ hoŋ dinaŋ iŋ gêŋ ŋambwa-ŋga yêc Anötö aŋgô-ŋga. \v 10 Awhê asa naŋ sôm bu nem akiŋ Anötö, naŋ bu kôm mêtê ŋayham, dec mêtê dau gitôm iŋ ndê ŋakwê ti gôlôŋ ŋayham. \p \v 11 Têŋ ndoc lau sêkac sa tu sêlic om-ŋga, naŋ aö tac whiŋ bu lauwhê sênem dau dôŋ ma sêkêŋ daŋga Anötö ndê yom ŋapep, ma sêsôc lauŋgac ŋapu. \v 12 Aö atac whiŋ bu lauwhê sênem dau dôŋ, ma gakêŋ yao bu ŋac sêndôhôŋ me sênem gôliŋ lauŋgac dom. \v 13 Bu Anötö kêmasaŋ Adam muŋ, goc kêmasaŋ Ewa kêkuc iŋ. \v 14 Ma Sadaŋ kêsau Adam muŋ dom, iŋ kêsau Ewa e iŋ kêgilì Anötö ndê yom ma kôm sac. \v 15 Magoc tiŋambu awhê daŋ kôc Anötö ndê †Ŋgac Nem Lau Si-ŋga, ma oc tôm bu lauwhê sêtap Anötö ndê mwasiŋ nem ŋac si-ŋga sa tu ŋgac dinaŋ-ŋga, ma tu ŋac sêsap mêtê dakêŋ whiŋ-ŋga ti atac whiŋ-ŋga dôŋ, ma sem dabuŋ dau ma sêsa si lêŋ ti gauc ŋayham eŋ. \c 3 \s1 Yom pi gôlôwac dabuŋ si ŋagôlôŋ \p \v 1 Yom dindec iŋ yom ŋandô. Asa naŋ tac whiŋ bu ti gôlôwac dabuŋ si ŋagôlôŋ,\f + \fr 3:1 \ft Yêc 3:1-7 Pol to yom pi gôlôwac dabuŋ si ŋagôlôŋ. Yêc Yom Grik iŋ to \fqa episkopos,\ft naŋ danem kwi bu ‘ŋgac ŋamata-ŋga’ me ‘hetman.’ Lau ŋatô sem kwi bu ‘Bisop.’ Bocdinaŋ Pol ndê yom hêganôŋ gôlôwac dabuŋ si ŋagôlôŋ hoŋ gitôm Bisop me Siots Presiden me gêyobwaga.\f* naŋ atac whiŋ gweleŋ ŋayham daŋ. \v 2 Bocdinaŋ ŋgac naŋ bu yob gôlôwac dabuŋ, naŋ yob dau ŋapep, ma sa ndê lêŋ gitêŋ e lau daŋ gitôm dom bu sêpu iŋ. Iŋ nem awhê tigeŋ, ma kôm gêŋ hoŋ ti gauc ŋawa. Alic bu iŋ ŋgac kaiŋ bocdec. Iŋ ŋgac kôc lau sa ti êmwasiŋ ŋac-ŋga, ma ŋgac ti gauc gitôm bu êndôhôŋ lau. \v 3 I ŋ ŋgac nôm gêŋ êŋiŋ iŋ-ŋga dom, ma ŋgac tac ŋandê-ŋga me ŋgac sôm lau-ŋga dom. Iŋ ŋgac malô ma iŋ atac whiŋ mone kêlêc dom. \v 4 Ŋgac naŋ bu yob gôlôwac dabuŋ, naŋ yob dau ndê balêkoc ŋapep e sêsôc iŋ ŋapu ma sêtoc iŋ sa. \v 5 Ŋamalac daŋ naŋ tôm dom bu nem gôliŋ iŋ dau ndê gôlôwac, naŋ oc tôm dom bu nem gôliŋ Anötö ndê gôlôwac bocdinaŋ. \v 6 Ma ŋgac naŋ gêm dau kwi ma kêŋ whiŋ ŋasawa apê eŋ, naŋ akêŋ iŋ yob gôlôwac dabuŋ dom. Bu mboe iŋ oc toc dau sa e Anötö kêŋ ŋagêyô têŋ iŋ, gitôm iŋ kêŋ têŋ Sadaŋ. \v 7 Alic bu iŋ ŋgac naŋ gôlôwac dabuŋ ti lau naŋ sêmbo gôlôwac ŋalôm dom, naŋ hoŋ sêlic iŋ ŋayham. Ma bocdinaŋ gitôm dom bu lau daŋ sêpu iŋ, ma Sadaŋ oc tôm dom bu ku iŋ dulu. \p \v 8 Ma lau naŋ bu sênem akiŋ gôlôwac dabuŋ,\f + \fr 3:8 \ft Yêc 3:8-13 Pol to yom pi lau bocke naŋ bu sênem akiŋ gôlôwac dabuŋ. Yêc Yom Grik iŋ to \fqa diakonoi,\ft naŋ danem kwi bu ‘lau akiŋ.’ Bocdinaŋ yom dau gic waê lau naŋ bu sênem akiŋ gôlôwac dabuŋ, gitôm pasto (ŋgacsakiŋ), ma lau bata (ol elda), ma dabuŋwaga.\f* naŋ bocdinaŋ. Ŋac lau naŋ sêsa lêŋ gitêŋ eŋ ma tu dinaŋ-ŋga lau hoŋ sêtoc ŋac sa. Ŋac lau tasaŋ dom, magoc sêsôm yom ŋandô eŋ. Ŋac lau sênôm gêŋ êŋiŋ ŋac-ŋga dom, ma lau naŋ sêŋsalê lêŋ daêsam tu sêtap awa sa-ŋga dom. \v 9 Yom ŋandô dakêŋ whiŋ-ŋga naŋ ŋahu sip ŋalôm gi, naŋ sêsap dôŋ ŋaŋga, ma sêsa lêŋ gitêŋ eŋ tu bu sêmbo Anötö aŋgô-ŋga ti atac pa su eŋ. \v 10 Bocdinaŋ lau naŋ mac bu akêŋ ŋac tu sênem akiŋ gôlôwac dabuŋ-ŋga, naŋ aŋsahê ŋac si lêŋ ti sakiŋ muŋ, ma lau naŋ si giso mbasi, naŋ goc sêkôc gweleŋ dau. \v 11 Yom kaiŋ tigeŋ hêganôŋ lau dau si lauwhê. Ŋac lauwhê ti lêŋ solop naŋ lau hoŋ sêtoc ŋac sa. Ŋac sêyob si whasuŋ bu sêsôm yom bambaliŋ pi lau ŋatô dom, lauwhê gauc ŋawa, m a lauwhê naŋ lau hoŋ sêkêŋ whiŋ bu gêŋ bocke naŋ sêkêŋ sip ŋac amba, naŋ ŋac oc sêyob ŋapep eŋ. \v 12 Ŋgac bocke naŋ bu nem akiŋ gôlôwac dabuŋ, naŋ nem awhê tigeŋ ma nem gôliŋ iŋ ndê awhê ti balêkoc ŋapep. \v 13 Lau naŋ sem akiŋ ŋapep, naŋ oc sêtap waê ŋayham sa, ma ŋac oc sêlhac ŋaŋga ma atac l u-lu dom tu ŋac si sêkêŋ whiŋ Yisu Kilisi-ŋga. \s1 Pol whê ndê bapia ŋahu sa \p \v 14-15 Aö gakêŋ bataŋ bu ŋasawa sauŋ aö oc watêŋ am waloc. Magoc aö gakôc gauc gi lu gi lu, bu mboe gweleŋ daŋ oc hê aö dôŋ, ma boc-dinaŋ dec gato bapia dindec têŋ am. Ma gato yom hoŋ dindec bu wawhê am nem gauc sa pi lêŋ solop tu yac gôlôwac dabuŋ taŋkuc-ŋga. Bu yac dati Anötö Tali Ŋadau ndê gôlôwac dabuŋ ma yac datôm alhö ŋaŋga bu tambalaŋ iŋ ndê yom ŋandô. \s1 Yom tampiŋ Kilisi-ŋga \p \v 16 Ma yac lau naŋ tam akiŋ Anötö, naŋ dakêŋ whiŋ yom pi Kilisi, naŋ ŋahu atu ma sip ŋalôm gi. Yomandô! Bu yac dakêŋ whiŋ yom bocdec bu: \li1 Iŋ sip nom meŋ ti ŋamalac. \li1 Ŋalau Dabuŋ whê iŋ sa ma tôc asê bu iŋ ŋgac gitêŋ. \li1 Ma aŋela sêlic iŋ. \li1 Lau sêhoc ŋawaê ŋayham asê pi iŋ yêc nom ŋagameŋ hoŋ. \li1 Ma lau sêkêŋ whiŋ iŋ yêc gameŋ sambob. \li1 Ma Anötö kôc iŋ sa, mbu têŋ iŋ ndê gameŋ ŋawasi-ŋga gi. \c 4 \s1 Lau oc sêhu yom ŋandô siŋ \p \v 1 Ŋalau Dabuŋ tôc asê yêc awê bu têŋ têm ŋambu-ŋga, lau ŋatô oc sêhu yom ŋandô dakêŋ whiŋ-ŋga siŋ. Ma ŋac oc sêŋkuc Sadaŋ ndê ŋalau sac ti ŋac si yom tasaŋ. \v 2 Lau tasaŋ oc sêmeŋ ma sêndôhôŋ yom tasaŋ dau e sêtim lau ŋatô ma sêhu yom ŋandô siŋ. Lau tasaŋ dinaŋ sêkôm gêŋ dau ti atac pa su, ŋahu bu Sadaŋ pôc ŋac si gauc ahuc e sêŋyalê si giso dom. \v 3 Ŋac sêkêŋ yao bu lauwhê ma ŋgac sênem dau dom, ma sic yao ŋac bu sêneŋ gêŋ daneŋ-ŋga ŋatô dom. Magoc yac lau naŋ dakêŋ whiŋ ma taŋkuc yom ŋandô, naŋ taŋyalê bu Anötö kêŋ gêŋ daneŋ-ŋga dau bu yac daneŋ ti danem daŋge iŋ. \v 4 Bu gêŋ hoŋ naŋ Anötö kêŋ, naŋ gêŋ ŋayham ma bocdinaŋ datec dom. Dakôc sa ma danem daŋge iŋ. \v 5 Anötö ndê yom ma mbec naŋ dateŋ, naŋ gitôm bu kôm gêŋ hoŋ ti dabuŋ. \s1 Pol gêm la Timoti \p \v 6 Am bu whê yom hoŋ dindec sa têŋ am nem asidôwai sêkêŋ whiŋ-ŋga, dec am oc ti Yisu Kilisi ndê ŋgac akiŋ-ŋga ŋayham. Tôm am kôm e meŋ têŋ kwahic dec, sap yom ŋandô dakêŋ whiŋ-ŋga dôŋ, ma daŋam wambu yom ŋayham naŋ yac ac dulu têŋ am, bu gêŋ dau oc puc am dôŋ bu lhac ŋaŋga tôm bêc hoŋ. \v 7 Ma miŋ ŋambwa naŋ lau andô naŋ sem gauc Anötö, naŋ sic dulu têŋ lau wakuc, ma yom ŋasawa-ŋga hoŋ, naŋ am tec yêc-ŋga. Yob daôm nem lêŋ ŋapep, ma timêtê daôm tu bu ti Anötö ndê ŋgac gitêŋ-ŋga. \v 8 Lau naŋ sêtimêtê dau ŋamlic tu sêtap licwalô sa tu gêŋ nom-ŋga-ŋga, naŋ oc nem ŋac sa ŋandô dom. Magoc yac bu datimêtê dauŋ tu dasa Anötö ndê lêŋ gitêŋ-ŋga, oc nem yac sa ŋandô. Oc nem yac sa têŋ kwahic dec, ma têŋ têm ŋambu-ŋga bocdinaŋ. \p \v 9 Yom dec aö bu wasôm, iŋ yom ŋandô ma yom ŋayham tu lau hoŋ sêkôc sa ma sêkêŋ whiŋ-ŋga. \v 10 Anötö Tali Ŋadau kêmasaŋ lêŋ bu nem lau hoŋ si, ma lau naŋ sêkêŋ whiŋ iŋ, naŋ sêtap lêŋ dau sa su. Bocdinaŋ yac dakêŋ bataŋ bu oc datap yom dau ŋa-ŋandô sa, dec dalhac ŋaŋga ti dakôm gweleŋ bu dapuc yom dau dôŋ. \p \v 11 Êmdôhôŋ yom hoŋ dindec ma ndic atu lau bu sêsôc ŋapu. \v 12 Yob daôm bu kôm nem gêŋ hoŋ ŋapep, ma lau daŋ oc sêpu am bu am balê wakuc dom. Yob nem lêŋ mbo-ŋga, sôm yom ŋayham eŋ, sap mêtê atac whiŋ lau ti kêŋ whiŋ-ŋga dôŋ ŋaŋga, ma sa nem lêŋ gitêŋ bu tôc dôhôŋ ŋayham têŋ lau sêkêŋ whiŋ-ŋga bu sêlic ma sêŋkuc. \v 13 Kêŋ daôm sambuc bu nem akiŋ Anötö e tôm aö wahôc asê am. Sam iŋ ndê yom naŋ sêto yêc, naŋ asê têŋ lau, nem mêtê ŋac, ma êmdôhôŋ ŋac. \p \v 14 Muŋ-ŋga, têŋ ndoc lau bata sêkêŋ amba sac am, naŋ ŋac si daŋ tisa gitôm propet, ma hoc yom asê pi mwasiŋ naŋ Ŋalau Dabuŋ oc kêŋ têŋ am, tu kôm Anötö ndê gweleŋ-ŋga. Kwahic dec aö bu wapuc am dôŋ bu kôm nem gweleŋ ŋapaŋ ŋa mwasiŋ dinaŋ ŋa-ŋaclai. \v 15 Kôc aneŋ yom dindec sa ma kôm ŋandô sa. Kêŋ nem ŋalôm sambuc tu kôm Anötö ndê gweleŋ-ŋga, ma lau hoŋ oc sêlic am nem gweleŋ ŋa-ŋandô yêc awê. \v 16 Yob daôm nem lêŋ ti yom naŋ am kêdôhôŋ têŋ lau, naŋ ŋapep. Sap lêŋ ŋayham ti yom ŋandô dôŋ ma lhac ŋaŋga, ma am bu kôm bocdinaŋ, dec am oc tap Anötö ndê mwasiŋ nem am si-ŋga ŋa-ŋandô sa, ma lau naŋ sêkôc am nem yom sa, naŋ bocdinaŋ. \c 5 \p \v 1 Am bu nem la ŋamalac andô daŋ, naŋ goc sôm yom ŋaŋga têŋ iŋ dom. Sôm yom tôm am bu sôm têŋ am daôm damam. Ma nem la balêi wakuc tôm am bu kôm têŋ am daôm nem asimi. \v 2 Lic lauwhê atu-tu tôm am daôm dinam, ma bawhêi nditôm am lhômwêi, ma kôm mêtê ŋawasi eŋ têŋ ŋac. \s1 Yom pi lauwhê sawa \p \v 3 Lauwhê sawa naŋ si lau mba tu sênem ŋac sa-ŋga, naŋ toc ŋac sa ŋapep ma nem ŋac sa. \v 4 Magoc awhê sawa daŋ bu ndê balêkoc me puŋgaci ti puwêi sêmbo, goc gweleŋ sênem iŋ sa-ŋga yêc ŋac amba. Ŋalêŋ dinaŋ ŋac si lêŋ sênem akiŋ Anötö-ŋga oc nem ŋandô, ma sêô sakiŋ naŋ dinda ti dambai ma pui sêkôm têŋ ŋac muŋ su. Ma lêŋ dinaŋ gic Anötö tandô ŋayham. \v 5 Magoc awhê sawa daŋ naŋ mbo tawasê ma pônda lau tu sênem iŋ sa-ŋga, naŋ oc teŋ mbec ôbwêc ma ac, ma takwê Anötö bu nem iŋ sa. \v 6 Awhê sawa naŋ êlêmê po dau sa ŋa gêŋ ŋayham-ŋayham nom-ŋga, naŋ gitôm awhê batê daŋ yêc Anötö aŋgô-ŋga. \p \v 7 Am whê yom dindec sa têŋ lau sêkêŋ whiŋ-ŋga hoŋ, bu sêsa si lêŋ ŋapep e lau daŋ sêtôm dom bu sêŋgôliŋ yom pi ŋac. \v 8 Asa naŋ sôm bu iŋ kêŋ whiŋ Yisu, magoc gêm dinda lu damba me iŋ dau ndê lau sa dom, naŋ tôc asê bu iŋ ndê kêŋ whiŋ iŋ gêŋ tasaŋ, ma kôm mêtê sac sambuc hôc gêlêc lau naŋ sêkêŋ whiŋ dom, naŋ si mêtê sac su. \p \v 9 Mac bu akêŋ awhê sawa daŋ ndê ŋaê sip lauwhê sawa si ŋadênaŋ,\f + \fr 5:9 \ft Pol to yom pi lauwhê sawa si ŋadênaŋ, magoc iŋ tôc ŋadênaŋ dau ŋahu tiawê dom. Lau ŋatô gauc gêm bu ŋadênaŋ dau gic waê lauwhê sawa hoŋ naŋ gôlôwac dabuŋ Epesas-ŋga sêyob ti sem sa - alic ŋabatiŋ 16. Ma lau ŋatô gauc gêm bu lauwhê naŋ si ŋaê yêc ŋadênaŋ, naŋ sêkêŋ dau sambuc tu sênem akiŋ Yisu ma gôlôwac dabuŋ-ŋga (ŋabatiŋ 5, 10 ma 11).\f* goc gauc nem gêŋ bocdec. Iŋ bu ndê yala hôc gêlêc 60 su, naŋ goc gitôm bu mac akêŋ iŋ ndê ŋaê sip lauwhê sawa si ŋadênaŋ. Ma alic bu iŋ awhê naŋ sap iŋ nakweŋ dôŋ ŋapep têŋ ndoc iŋ mbo tali. \v 10 Ma iŋ awhê naŋ lau hoŋ sêtoc iŋ sa bu iŋ awhê kôm mêtê ŋayham-ŋga. Iŋ yob ndê balêkoc ŋapep, iŋ awhê kôc lau sa ti êmwasiŋ ŋac-ŋga, ma iŋ gêm akiŋ lau sêkêŋ whiŋ-ŋga, gitôm iŋ kêgwiniŋ dau ma kêgwasiŋ ŋac gahi. Ma iŋ awhê naŋ êlêmê gêm lau ti ŋawapac sa, ma kôm gweleŋ ŋayham daêsam whiŋ bocdinaŋ. Awhê sawa naŋ ndê lêŋ ŋayham gitôm dinaŋ, naŋ akêŋ iŋ ndê ŋaê sip lauwhê sawa si ŋadênaŋ. \p \v 11 Magoc lauwhê wakuc naŋ sêti lauwhê sawa, naŋ akêŋ ŋac si ŋaê sip ŋadênaŋ dom. Têŋ ŋamata-ŋga ŋac oc sêkêŋ si atac whiŋ ma sêmatiŋ pwac bu sênem akiŋ Kilisi, magoc mboe ŋasawa sauŋ ŋac oc ŋalôm pwê bu sênem ŋgac tiyham. \v 12 Ŋac bu sêkôm bocdinaŋ, dec tôm ŋac sic si pwac dinaŋ popoc ma sêkôm giso atu. \v 13 Ma gêŋ ŋatô whiŋ. Lauwhê sawa wakuc ŋatô sêsa lêŋ oyom-ŋga e tidôŋ ŋac. Ŋac atac whiŋ bu sêŋsêlêŋ sêlom-sêlom andu, ma sêsec gameŋ ti sêuŋ lau ŋatô si yom sa. Ŋac sêsôm yom daêsam so yom ŋayham dasôm-ŋga. \v 14 Tu dinaŋ-ŋga dec aö êlêmê gakêŋ ŋagôliŋ têŋ lauwhê sawa wakuc bu sênem ŋgac tiyham, sêkôc balêkoc, ma sêyob si andu ti si lau. Ma bocdinaŋ oc nditôm dom bu yac neŋ ŋacyo daŋ sôm yom bu pu yac lau dakêŋ whiŋ-ŋga neŋ lêŋ. \v 15 Aö gasôm yom dinaŋ, ŋahu bu lauwhê sawa ŋatô sêhu Anötö siŋ su, ma sêsa Sadaŋ ndê lêŋ. \p \v 16 Mac lauwhê naŋ akêŋ whiŋ Yisu, naŋ aŋgô. Awhê sawa daŋ bu mbo mac nem toŋ, dec mac anem iŋ sa andic ŋawaê. Ma bocdinaŋ oc kêŋ ŋawapac têŋ gôlôwac dabuŋ dom, ma lauwhê sawa naŋ sêpônda dau ŋandô, naŋ gôlôwac dau oc tôm bu sênem ŋac sa. \s1 Yom pi lau bata \p \v 17 Lau bata naŋ sêkêŋ dau sambuc ma sem gôliŋ gôlôwac dabuŋ ŋapep, naŋ datoc ŋac sa êŋlêc. Ma ŋac naŋ sem mêtê ti sêndôhôŋ lau, naŋ yom dindec hêganôŋ ŋac solop. \v 18 Gauc nem Anötö ndê yom naŋ sêto yêc bocdec bu: \li1 Têŋ ndoc mac akêŋ makao sêkôm gweleŋ bolom-ŋga, naŋ asô ŋac tôkwa ahuc dom. Sêneŋ bolom ŋatô ô ŋac si gweleŋ. \rq [Diut 25:4]\rq* \p Ma yac neŋ yom daŋ tiyham yêc bocdec, “Asa naŋ bu kôm gweleŋ, naŋ akêŋ iŋ ndê ŋaôli têŋ iŋ ŋapep.” \v 19 Ŋamalac tigeŋ bu êŋgôliŋ yom pi ŋgac bata daŋ, naŋ am ŋgô iŋ ndê yom dau dom. Magoc lu me tö bu sêpuc iŋ ndê yom dau dôŋ, naŋ goc êmatôc yom dau. \v 20 Am bu tap sa bu yom ŋandô, dec sôm ŋgac bata dau yêc lau hoŋ aŋgô-ŋga, bu lau sêlic ma sêtöc dau. \s1 Pol gêm la Timoti \p \v 21 Yêc Anötö lu Yisu Kilisi ma aŋela naŋ Anötö kêyaliŋ ŋac sa, naŋ si aŋgô-ŋga, naŋ wasôm têŋ am bu êmkuc aneŋ yom hoŋ dindec, ma kôm mêtê ŋayham eŋ têŋ lau hoŋ. Lhac whiŋ lau toŋ daŋ, ma lic toŋ daŋ sac dom. \v 22 Am bu êmyaliŋ lau ŋatô sa tu sêkôm gweleŋ-ŋga, dec êmsahê ŋac si lêŋ muŋ, ma kêŋ amam sac ŋac sep dom. Ma yob daôm bu sa nem lêŋ ŋawasi eŋ. Ndic ahê lau naŋ sêkôm mêtê sac, bu wêkaiŋ ŋac si sac ŋagêyô dom. \p \v 23 Nôm bu ŋambwa dom. Nôm wain ŋagec tu am ŋatac-ŋga. Ma oc nem am sa tu am nem gêmbac naŋ kôm am ŋapaŋ-ŋga. \s1 Mêtê hoŋ naŋ lau sêkôm oc meŋ tiawê \p \v 24 Lau ŋatô si mêtê sac yêc awê, ma bocdinaŋ ŋac si yom pi undambê gi su, ma Anötö kêmasaŋ ŋagêyô su bu kêŋ têŋ ŋac têŋ têm ŋambu-ŋga. Ma lau ŋatô si sac yêc siŋ dau têŋ kwahic dec, magoc oc meŋ sa tiawê têŋ têm ŋambu-ŋga, ma sêtap si ŋagêyô sa. \v 25 Ma ŋalêŋ tigeŋ, lau gitêŋ ŋatô si mêtê ŋayham yêc awê. Ma mêtê ŋayham naŋ kwahic dec yêc awê dom, naŋ oc tôm dom bu yêc siŋ dau ŋapaŋ. Oc sa meŋ tiawê. \c 6 \s1 Yom pi lau akiŋ ŋambwa \p \v 1 Sôm têŋ lau akiŋ ŋambwa naŋ sêkêŋ whiŋ Yisu, bu sêsôc si ŋadaui ŋapu, ma sêtoc ŋac sa ŋapep. Ŋac bu sêkôm dom, goc lau naŋ sêlic, naŋ oc sêpu Anötö ndê ŋaê ti yom naŋ yac tandôhôŋ pi iŋ. \v 2 Ma ŋgac akiŋ daŋ bu ndê ŋadau kêŋ whiŋ Yisu whiŋ, goc sôm têŋ ŋgac akiŋ dau bu toc dau sa têŋ iŋ ndê ŋadau bu iŋlu sêti asidôwa tu iŋlu si sêkêŋ whiŋ-ŋga lec dom. Magoc iŋ nem akiŋ iŋ ndê ŋadau ŋapep eŋ, ŋahu bu iŋ ndê gweleŋ oc nem ndê asidôwa kêŋ whiŋ-ŋga naŋ Anötö tac whiŋ, naŋ sa. \s1 Puc pi lau naŋ sêndôhôŋ yom tasaŋ \p Êmdôhôŋ yom hoŋ dindec têŋ lau sêkêŋ whiŋ-ŋga, ma êmgilí ŋac bu sêŋkuc ŋapep. \v 3 Ŋamalac daŋ bu êndôhôŋ yom naŋ so aneŋ yom naŋ gato sip bapia dindec, me so yom ŋandô naŋ Pômdau Yisu Kilisi dau kêdôhôŋ, me so yom naŋ tandôhôŋ pi Anötö ndê lêŋ, naŋ tôc asê bocdec bu. \v 4 Iŋ ŋgac toc dau sa-ŋga, ma kêyalê gêŋ daŋ ŋapep dom. Iŋ tac whiŋ yom agwa-agwa ŋambwa, ma yom naŋ kôm lau sêseŋ dau. Tu yom kaiŋ dinaŋ-ŋga dec lau sem lêmuŋ dau, sic dau, sêsôm yom sac-sac pi dau, ma sêkôc gauc sac pi si asidôwai. \v 5 Lau kaiŋ dinaŋ si gauc kêŋsôŋ, ma sêseŋ dau ŋapaŋ. Yom ŋandô daŋ yêc ŋac si ŋalôm dom. Ŋac gauc gêm bu lêŋ danem akiŋ Anötö-ŋga ti lêŋ sêtap awa sa-ŋga ŋambwa. \s1 Yom pi lêŋ atac whiŋ mone-ŋga \p \v 6 Magoc yac bu danem akiŋ Anötö ma atac ŋayham pi gêŋ bocke naŋ iŋ bu kêŋ têŋ yac, naŋ gitôm datap awa ŋandô sa su. \v 7 Bu têŋ têm dinaŋi sêkôc yac, naŋ dahôc asê amaŋ sawa, ma dambac ndu ti amaŋ sawa bocdinaŋ. \v 8 Magoc gêŋ daneŋ-ŋga ti ŋakwê bu yêc yac-ŋga, dec yac atac ŋayham pi gêŋ dau. \v 9 Lau naŋ atac whiŋ bu sêti lau ti lêlôm, naŋ si atac whiŋ dinaŋ oc ti lêŋ Sadaŋ êntôm ŋac-ŋga, ma ŋac oc sêpeŋ ma sêsip iŋ ndê akô sêndi. Ŋac oc tagatu gêŋ daêsam, ma sêsa lêŋ gauc mbasi-ŋga tu sêtap gêŋ dau sa-ŋga, e kôm ŋac sêtisac ma sêniŋga. \v 10 Sac daêsam ŋahu yêc lêŋ atac whiŋ mone-ŋga. Lau ŋatô sêhu si sêkêŋ whiŋ siŋ su, ŋahu bu mêtê atac whiŋ mone-ŋga gêm ŋac ahuc sambuc. Ma tu dinaŋ-ŋga dec ŋawapac daêsam tap ŋac sa. \s1 Pol gic yomsu Timoti \p \v 11 O Anötö ndê ŋgac, am ŋgô su naŋ. Ndic ahê mêtê sac hoŋ dinaŋ. Êmsahê ŋaŋga bu kôm mêtê gitêŋ ma sa Anötö ndê lêŋ eŋ. Sap nem kêŋ whiŋ ti mêtê atac whiŋ lau-ŋga dôŋ, puc daôm dôŋ bu kôm Anötö ndê gweleŋ ma lic ŋakam sa dom, ma mbo ti nem lêŋ malô eŋ. \v 12 Lhac ŋaŋga ma ndic siŋ têŋ lêtôm hoŋ naŋ bu ku am nem kêŋ whiŋ dulu. Muŋ-ŋga lê am hoc yom asê yêc lau daêsam aŋgô-ŋga bu am kêŋ whiŋ Yisu Kilisi. Gêŋ dau tôc asê bu am tap Anötö ndê galem ndöc tamli ŋapaŋ-ŋga sa su. Bocdinaŋ sap galem dau ŋa-ŋandô dôŋ ŋaŋga eŋ. \v 13 Yêc Yisu Kilisi, naŋ sôm ndê yom asê solop têŋ Pontias Pailot, ma yêc Anötö naŋ kêŋ gêŋ hoŋ sêmbo tali, naŋ aŋgô-ŋga, aö wandic atu am bocdec bu. \v 14 Yom hoŋ naŋ aö gac atu am, naŋ êmkuc ŋapep, ma sa nem lêŋ solop ti dabuŋ eŋ, e yac neŋ Pômdau Yisu Kilisi mbu meŋ hôc asê, \v 15 têŋ ndoc naŋ Anötö kêyaliŋ sa su. \p Tampiŋ Anötö dandic ŋawaê. Iŋ tigeŋ iŋ gêŋ hoŋ ŋadau. Iŋ kiŋ hoŋ si Kiŋ, ma pômdau hoŋ si Pômdau. \v 16 Iŋ mbo titêm-titêm ma oc pacndê dom. Iŋ ndöc ndê ŋawê atu ŋalôm, tôm dom bu ŋamalac daŋ tigasuc ŋawê dau me lic iŋ. Iŋ ndê waê ŋayham ti iŋ ndê ŋaclai atu oc yêc ŋapaŋ. Yomandô! \p \v 17 Sôm têŋ lau ti lêlôm bu sêtoc dau sa dom ma takwê ŋac si awa nom-ŋga bu nem ŋac sa lec dom. Bu awa iŋ gêŋ yêc ŋapaŋ-ŋga dom, oc niŋga. Ndic atu ŋac bu takwê Anötö naŋ kêmwasiŋ yac ŋa gêŋ daêsam tu kôm yac atac ŋayham-ŋga. \v 18 Ma ndic atu ŋac bu sêkôm mêtê ŋayham eŋ têŋ lau hoŋ, ma bu sêkêŋ si awa ti wapa tu bu sênem lau ŋatô sa, ma sêmwasiŋ ŋac-ŋga. \v 19 Sêkôm bocdinaŋ dec ŋac oc sêpo si awa ŋandô sa yêc undambê tu têm ŋambu-ŋga-ŋga, naŋ ŋac oc sêtap lêŋ ŋandô dandöc taŋli-ŋga sa. \p \v 20 O Timoti. Gweleŋ ti yom ŋandô hoŋ naŋ Anötö kêŋ sip am amam, naŋ yob ŋapep eŋ. Ndic ahê lau naŋ sêsap yom ŋambwa-ŋambwa dôŋ, ma sêndôhôŋ yom naŋ so yom ŋandô. Lau dau gauc gêm bu ŋac sêtap gauc ŋandô sa, magoc mba. \v 21 Lau naŋ sêkêŋ whiŋ yom tasaŋ dinaŋ, naŋ sêhu si sêkêŋ whiŋ Yisu siŋ su. \p Anötö ndê mwasiŋ têŋ mac.