\id MRK - Barasana-Eduria NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h SAN MARCOS \toc1 Evangelio según San Marcos \toc2 San Marcos \toc3 Mr \mt2 Evangelio según \mt1 SAN MARCOS \c 1 \s1 Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ ĩ gotimasiore queti \r (Mt 3.1-12; Lc 3.1-9, 15-17; Jn 1.19-28) \p \v 1-3 “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i, Jesús ĩ bajirere mʉare gotigʉ yaja yʉ. Ĩne ñaami Dios macʉ. To bajiri, ado bajiro ñasʉoaja: Jesúre goti rĩjoro cʉtigʉ ñañuju Juan vãme cʉtigʉ, tirʉ̃mʉjʉ ĩre ĩ goti rĩjoro cʉtirotire yigʉ, Diore gotirẽtobosarimasʉ, Isa'ias vãme cʉtigʉ ado bajiro ĩ yiucamasire ñajare: \q1 “‘“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, mʉre yʉ cõaroto rĩjoro, mʉre gotiyurocʉre cõasʉorʉcʉja yʉ maji’ yami Dios. \q1 Yucʉ́ manojʉ ado bajiro gotimasiorʉcʉmi: ‘Mani ʉjʉ ejarʉcʉmi. To bajiri, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, quẽnasejʉare tʉoĩavasoaya mʉa, ĩre yurã’ yirʉcʉmi”, yiucamasiñumi Isa'ias, Juan ĩ bajirotire goti rĩjoro yigʉ. \p \v 4 To bajiri, yucʉ́ manojʉ ñacõari, ado bajiro ĩre ajirã ejariarãre gotimasiocudirũgũñuju ĩ: \p —Rojose mʉa yisere tʉoĩasʉtiritiya mʉa. To yicõari, “Rojose yirʉabeaja yʉa. Diorãca quẽnaro ñarʉarãja yʉa” yirã, oco rãca yʉre bautizarotiya mʉa. To bajiro mʉa yijama, rojose mʉa yisere mʉare masiriorʉcʉmi Dios —ĩnare yigoticudirũgũñuju ĩ. \p \v 5-6 Camello joane suariaro sãñagʉ̃ ñañuju ĩ. To yicõari, vecʉ gaserone vẽñaricũñuju, ĩ sãñasere. Ñimia ba, to yicõari, beroa ocore idi, yirũgũñuju. Ĩre ajirã, jãjarã masa ejayujarã. Jerusalén macana, Judea sitana quẽne ejayujarã. To bajiro ĩ gotisere ajirã ñari, “Rojose mani yisere Dios manire masirioato” yirã, “Rojose yirã ñaja yʉa” Diore ĩna yigotiro bero, Jordán vãme cʉtirisajʉ oco rãca ĩnare bautizayuju Juan. \f a \fr 1:5-6 \ft Elías ñamasirí, camello joane suariaro sãñagʉ̃ ñamasiñuju ĩ quẽne. To yicõari, vecʉ gaserone vẽñaricũmasiñuju, ĩ sãñasere.\f* \v 7-8 Gaje vãme ado bajiro masare gotimasiorũgũñuju ĩ: \p —Yʉ bero yʉ rẽtoro masigʉ̃ ejarʉcʉmi. Ñamasurã rĩne ĩre yibosamasiama, ñamasugʉ̃ masu ĩ ñajare. Rojose ĩna yisere yitʉjacõari, Dios ĩ bojasejʉare yirãre oco rãca bautizarũgũaja yʉ. To bajiro yʉ yirũgũse ti quẽnaboajaquẽne, yʉ bero ejagʉ ĩ moasejʉa quẽnamasucõarʉaroja. Ĩma, Esp'iritu Santore cõamasirʉcʉmi, masare. Ĩ sʉorine, “Dios ĩ bojabetire yaja yʉa” yimasicõari, tʉoĩavasoarʉarãma —ĩnare yigotimasiorũgũñuju Juan. \s1 Oco rãca Juanre Jesús ĩ bautizarotire queti \r (Mt 3.13-17; Lc 3.21-22) \p \v 9 Tirʉ̃mʉrine Galilea sitajʉre ñarimaca Nazaret vãme cʉti maca ñar'i, Jordán vãme cʉtirisajʉ vasuju Jesús. Juan tʉjʉ ejacõari, oco rãca ĩre bautizarotiyuju. \v 10 Juan ĩre ĩ bautizaro bero, majarʉ̃gʉ̃gʉ̃ne, õ vecajʉ ʉ̃mʉagasero soje, ti jãnasere ĩañuju Jesús. Ti jãnarone, Esp'iritu Santo, bujare bajigʉ rujiadicõari, ĩ joere ĩ rocajeosere ĩañuju. \v 11 Jesús joere ĩ rocajeorone, ado bajiro yi ocaruyuyuju õ vecajʉ: \p —Yʉ macʉ, yʉ maigʉ̃ masu ñaja mʉ. Mʉ rãca bʉto variquẽnaja yʉ —yi ocaruyuyuju. \s1 Dios ĩ bojabetire vãtia ʉjʉ, Satanás, Jesúre ĩ yirotiĩare queti \r (Mt 4.1-11; Lc 4.1-13) \p \v 12 Jesús, oco rãca Juanre ĩ bautizarotiro bero, yucʉ́ mano, vaibʉcʉrã ĩna ñarojʉ, ĩre ũmato vasuju Esp'iritu Santo. \v 13 Tojʉre cuarenta ñarirʉ̃mʉri ñañuju Jesús. Tojʉ ĩ bajiñarone, vãtia ʉjʉ Satanás, ĩre ejacõari, “Yʉ rotisere yicõari, Dios ĩ bojabetire yato” yigʉ, ĩre rotirũgũboayuju. Ĩre cʉdibesuju. To bajicõari, Diore moabosarã ángel mesa ĩre ejarẽmoñujarã ĩna. \s1 Galilea sitajʉ Jesús ĩ gotimasiosʉore queti \r (Mt 4.12-17; Lc 4.14-15) \p \v 14 Tirʉ̃mʉri, tubiberiavijʉ Juan ĩ tubibe ecoro bero, Galilea sitajʉ vacoasuju Jesús. Dios oca quẽnasere gotimasiocudigʉ vasuju. \v 15 Ado bajiro masare gotimasiocudiyuju: \p —“To cõrone bajirʉaroja yʉre rotibosarocʉ, ĩ rotisʉoroti” Dios ĩ yitʉoĩariajʉ ejaja yuja. Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, ĩ oca quẽnasere mʉare yʉ gotisere ajitirʉ̃nʉña —masare yigotimasiocudiyuju ĩ. \s1 Vai sĩarimasa babaricãrãcʉ ñarãre Jesús ĩ jire queti \r (Mt 4.18-22; Lc 5.1-11) \p \v 16 Cojorʉ̃mʉ, ʉtabʉcʉra Galilea vãme cʉtira tʉjʉ vacudigʉ vasuju Jesús. To vacʉjʉ, ĩañuju, Simón vãme cʉtigʉre, bero Pedro vãme cʉtirocʉre, ĩ bedi Andrére quẽne. Vai sĩarimasa ñañujarã ĩna. Bajiyucʉrire rearoderuu yiñañujarã ĩna. \v 17 Ĩna tʉ ejacõari, ado bajiro yiyuju Jesús: \p —Yʉ rãca vayá. Yucʉrema mʉa vai vejese ũnirene masa yʉre ĩna ajitirʉ̃nʉrotire gotimasiobosarimasa ñarʉarãja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 18 To ĩ yirirĩmarone, ĩna bajiyucʉrire cũ, ĩre sʉyacoasujarã. \p \v 19-20 To yi varũtu vacʉne, gãjerã jʉarã ñarãre ĩnare jiyuju Jesús. Ĩna ñañujarã Santiago, ĩ bedi Juan rãca. Ĩna jacʉ Zebedeo rãca cũmuajʉ ĩna bajiyucʉrire siaquẽno sãñañujarã. To ĩ yisere ajicõari, ĩna jacʉre, ĩre moabosarãre quẽne vaveocoasujarã, Jesúre sʉyana. \s1 Masʉ ʉsʉjʉ sãñagʉ̃re vãtire Jesús ĩ burocare queti \r (Lc 4.31-37) \p \v 21 Capernaum macajʉ ejayujarã ĩna. Ti macajʉ ĩna ejaro bero, ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti ejaro, Dios ocare ĩna buerivijʉ sãjañuju Jesús. Sãjacõari, masare gotimasioñuju. \v 22 Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasare bajiro me, ʉjʉre bajiro bojonebecʉne quẽnaro ĩ gotimasiojare, ajiĩañamani ĩ gotise ti ñajare, no yimasibesujarã ĩna. \v 23 Ti vire sĩgʉ̃ ʉ̃mʉ ñañuju, ĩ ʉsʉjʉ vãti sãñagʉ̃. Jesús, masare ĩ gotimasiorone, ĩ ʉsʉjʉre sãñacõari ado bajiro Jesúre ĩre yiavasãñuju vãti: \p \v 24 —Jesús, Nazaret vãme cʉti macagʉ, ¿no yigʉ yʉa tʉ vadiati mʉ? ¡Yʉare gõjanabiobesa! ¿Rojose yʉa yise vaja, rojose yʉare yigʉagʉ vadiati mʉ? Mʉre ĩamasiaja yʉa. Rojose yigʉ me, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ —Jesúre yiavasãñuju vãti. \p \v 25 To ĩ yirone, oca tutuase rãca ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —¡Ñagõbesa mʉ! ¡To yicõari, ĩ ʉsʉjʉre budigoya! —vãtire ĩre yiyuju Jesús. \p \v 26 To ĩ yirone, rijaquedirotiyuju vãti, masʉre. To yi, bʉto avasãcõari, masʉ ʉsʉjʉre budigocoasuju yuja. To ĩ bajijare, masʉjʉama quẽnaejacoasuju. \v 27 To bajisere ĩacõari, ti vi ñarã jediro no yimasibesujarã ĩna, ti ũnire ĩabetirũgũriarã ñari. To bajicõari, ĩna masune ado bajiro gãmerã sẽniĩañujarã: \p —¿No bajiati? Ajiĩañamani oca manire gotimasiogʉ̃ yami. Bʉto masigʉ̃ ñaami. Vãtia bʉto masirã ĩna ñaboajaquẽne, masa ʉsʉrijʉre sãñarãre ĩnare bureamasiami —gãmerã yiyujarã ĩna. \p \v 28 To bajiro Jesús ĩ yiñasere masa ĩna gotibatojare, yoaro mene Galilea sitana tire ajijediyujarã ĩna. \s1 Simón ũmañicore Jesús ĩ catiore queti \r (Mt 8.14-15; Lc 4.38-39) \p \v 29 To bajiro Jesús ĩ yiro berone, Dios ocare ĩna buerivijʉ budiasuju. Santiago, ĩ bedi Juan quẽne, gãjerã Jesús ĩ buerimasa quẽne ĩ rãca vasujarã, Simón ĩ bedi Andrés rãca ĩna ñarũgũriavijʉre vana. \v 30 To ĩna ejarone, Jesúre gotiyujarã ĩna: \p —Simón ũmañico bʉto asicõari, bʉbʉribʉjaamo —ĩre yiyujarã ĩna. \p \v 31 To bajiro ĩna yijare, Jesús, so tʉ ejarʉ̃gʉ̃cõari, sore tʉ̃avʉ̃mʉoñuju. To ĩ yirirĩmarone, sore rujʉ asiboase sore tʉjacoasuju. To bajiro ĩ yicatiocõario, bare ĩnare ecayuju so. \s1 Jãjarã, rijaye cʉtirãre Jesús ĩ catiore queti \r (Mt 8.16-17; Lc 4.40-41) \p \v 32 Tirʉ̃mʉ, rãiorijʉne, rijaye cʉtirãre juaejayujarã masa, “Jesús ĩnare catiato” yirã. Ĩna ʉsʉrijʉ vãtia sãñarãre quẽne juaejayujarã, “Vãtiare bureato Jesús” yirã. \v 33 Gãjerã quẽne, ti macana jediro soje tʉ rẽjañujarã. \v 34 Jãjarã ñañujarã rijaye cʉtirã, to yicõari, ĩna ʉsʉrijʉ vãtia sãñarã, masa ĩna juaejoriarã. Rijaye cʉtirãre catioyuju. To yicõari, ĩna ʉsʉrijʉre sãñarãre vãtiare bureayuju. Vãtia, ĩre ĩna ĩamasisere ĩacõari, ĩnare ñagõrotibesuju Jesús.\f b \fr 1:34 \ft “Masare ĩ rijabosarotirʉ̃mʉ ti ejabetijare, vãtiare ñagõrotibesuju Jesús”, yiyujarã sĩgʉ̃ri, Dios oca masa ĩna ucamasire buerẽtoburimasa.\f* \s1 Dios ocare ĩna buerivirijʉre Jesús ĩnare ĩ gotimasiocudire queti \r (Lc 4.42-44) \p \v 35 Gajerʉ̃mʉ busujedibetibʉsarojʉne, masa manojʉ vacoasuju Jesús, Diore sẽnigʉacʉ. \v 36 To ĩ bajiboajaquẽne, Simón ĩ babarã rãca ĩre macasʉya, ejacoasujarã ĩna. \v 37 Ĩre ĩabʉjacõari, \p —Masa jediro mʉre macaama —ĩre yiyujarã ĩna. \p \v 38 To bajiro ĩna yiboajaquẽne, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Ita. Gaje macarianare quẽne quẽnase quetire gotimasiocudirocʉ ñaja yʉ. Tire yigʉ vadicajʉ yʉ —ĩnare yicʉdiyuju Jesús. \p \v 39 To bajiri Galilea sitajʉ gotimasiocudiyuju Jesús. Tocãrãca macarirene Dios ocare ĩna buerivirijʉ sãjaejacõari, oca quẽnasere masare ĩnare gotimasioñuju. To yicõari, ĩna ʉsʉrijʉre sãñarãre vãtiare bureayuju. \s1 Gase boagʉre Jesús ĩ catiore queti \r (Mt 8.1-4; Lc 5.12-16) \p \v 40 To bajiri sĩgʉ̃ gase boagʉ, Jesús rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetuejayuju, ĩre rʉ̃cʉbʉogʉ. To yicõari, ado bajiro Jesúre ĩre yiyuju: \p —Yʉ ʉjʉ, yʉ cãmire mʉ yarʉajama, yaya —ĩre yisẽniñuju ĩ. \p \v 41-42 To bajiro ĩre ĩ yisere ajicõari, \p —Mʉ cãmire yarʉcʉja yʉ —ĩre yigʉne, ĩre moaĩañuju Jesús. \p To bajiro ĩ yirirĩmarone, ĩ cãmi ĩre yaticoasuju yuja. \v 43-44 To ĩre yigajanocõari, \p —Gãjerãre gotibetimasucõama —ĩre yiyuju Jesús. To yicõari, ado bajiro ĩre rotiyuju: \p —Yucʉacane paire mʉ rujʉre ĩoaya. Mʉ rujʉre ĩre ĩogʉ̃ne, Moisére Dios ĩ roticũmasiriarore bajiro vaibʉcʉrã ecariarãre sĩacõari, paire ĩre ĩsima, Diore rʉ̃cʉbʉogʉ. To mʉ yisere ĩacõari, “Caticoasumi”, yirʉarãma masa —ĩre yiyuju Jesús, gase boaboar'ire. \p \v 45 Ĩre ĩ gotirotibetiboajaquẽne, masa jedirore gotibatoyuju, “Yʉ gase boasere yacõami Jesús” yigʉ. To bajiro ĩ gotibatojare, macari Jesús ĩ vacudijama, yayioro vacudirũgũñuju ĩ. To bajiri, masa manojʉ ñacudirũgũñuju. To ĩ bajiñaboajaquẽne, macariana ñajediro ĩre ĩarã ejarũgũñujarã ĩna. \c 2 \s1 Micagʉ̃re Jesús ĩ catiore queti \r (Mt 9.1-8; Lc 5.17-26) \p \v 1-2 To bajiro ĩ yicudiriarʉ̃mʉri bero, Capernaum vãme cʉti macajʉ tudiejayuju Jesús quẽna. Ĩ ñarũgũrivijʉre ĩ tudiejasere ajiyujarã masa. Tire ajicõari, ĩ tʉjʉ rẽjañujarã ĩna. Jãjarã ĩna ñajare, vi jʉ̃mʉcoasuju ti. Nojʉa rʉ̃gõriajʉ mañuju. Soje tʉ quẽne, nojʉa rʉ̃gõriajʉ mañuju. To ĩna bajirone, vi jubeajʉ Dios oca ĩnare gotimasio ñañuju Jesús. \v 3 To bajiro ĩ yiñarone, babaricãrãcʉ ñacõari, micagʉ̃re ãmiejayujarã. \v 4 Ĩre ãmiejacõari, Jesús tʉjʉ cũrʉaboayujarã ĩna. To ĩna yirʉaboarore jãjarã ñabibecõañujarã. To bajiri vijʉre sãjamasibesujarã. “Tire bajicõaja” yirã, vi joejʉ ĩre ãmimʉjasujarã. Ĩre ãmimʉjacõari, Jesús ĩ rʉ̃gõro vecare goje yijorayujarã. To yigajano, micagʉ̃re ĩ jesarijʉ rãcane ĩre jidirujio ejoyujarã, Jesús tʉjʉ. \v 5 “Ĩre ĩamaicõari, ĩre catiorʉcʉmi” ĩna yitʉoĩasere ĩamasicõari, micagʉ̃jʉare ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —Rojose mʉ yirere mʉre masiriocõaja yʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 6 To ĩ yisere ajicõari, ti macana sĩgʉ̃ri Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, ado bajiro tʉoĩañujarã: \v 7 “¿No yigʉ to bajise yati ĩ? To bajiro ĩ ñagõjama, Diore ĩre rʉ̃cʉbʉobecʉ yami ĩ. Dios sĩgʉ̃ne ñagʉ̃mi ti ũnire yimasigʉ̃ma”, yitʉoĩañujarã ĩna. \v 8 To bajiro ĩna yitʉoĩasere ĩamasicõari, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —“‘Diore bajiro masa rojose ĩna yisere masiriomasiaja’ yisocaami”, yʉre yitʉoĩaboaja mʉa. \v 9 “Rojose mʉ yisere masiriocõaja” yʉ yicõa tʉjajama, “Socʉ yami. Socʉ me yami” yʉre yiĩamasigʉ̃ magʉ̃mi. To bajiboarine, “Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, vasa” ĩre yʉ yijama, “Socʉ me yami. Rojose ĩ yirere masiriocõami”, yʉre yiĩamasirãja mʉa. \v 10 To bajiri, Dios ĩ roticõacacʉ ñari, “‘Diore bajirone masare rojose ĩna yisere masiriomasigʉ̃ ñaami’ yʉre yiĩamasiato” yigʉ, ãni micagʉ̃re ado bajiro ĩre yaja yʉ: \v 11 “Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ña mʉ. Mʉ jesarijʉre ãmiña. To yicõari, mʉ ya vijʉ tudiasa”, ĩre yaja yʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 12 To ĩ yirirĩmarone, masa jediro ĩna ĩaro rĩjoro vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, ĩ jesarijʉre ãmi, ĩ ya vijʉ vacoasuju ĩ yuja. To bajiro Jesús ĩ yisere ĩaʉcacoasujarã masa. “Ti ũnire ĩabetirũgũcajʉ mani. Ãni, Dios ĩ masise rãca yigʉ yami” yitʉoĩacõari, \p —Quẽnaro yaja mʉ —Diore ĩre yivariquẽnañujarã ĩna. \s1 Lev'ire Jesús ĩ jire queti \r (Mt 9.9-13; Lc 5.27-32) \p \v 13 Micagʉ̃re ĩ catioriaro bero, Ʉtabʉcʉra Galilea vãme cʉtira tʉjʉ quẽna tudivasuju Jesús. Tojʉ jãjarã masa rẽjañujarã. Ĩna rẽjasere ĩacõari, Dios oca ĩnare gotimasioñuju ĩ.\f c \fr 2:13 \ft Leví, jʉa vãme, vãme cʉtigʉ ñañuju. Gaje vãme, Mateo vãme cʉtiyuju. “Leví” ti yijama, hebreo oca rãca yiyuju. “Mateo” ti yijama, romano oca rãca yaja.\f* \v 14 Gotimasio gajano, vacʉne, Lev'i vãme cʉtigʉre ĩre ĩabʉjayuju. Alfeo macʉ ñañuju ĩ, Lev'i. Ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasʉ ñañuju. Gãjoa sẽnirã ĩna rujirijʉre gãjoa sẽnirujiyuju. To ĩ yiñaro, ĩacõari, \p —Yʉre ajisʉyaya —ĩre yiyuju Jesús. \p To bajiro ĩ yisere ajicõari, ĩre sʉyacoasuju ĩ yuja. \p \v 15 Bero, Lev'i ya vijʉ ejacõari, bayuju Jesús. To bajiri Jesúrãca bañañujarã Lev'i ĩ yiriarore bajiro rojose yirã, ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasa, gãjerã “Rojose yirã ñaama” masare yiĩarã quẽne. To yicõari, Jesús buerimasa quẽne bañañujarã ĩna. To bajiri jãjarã masu ñañujarã Jesúre ĩre ajisʉyarã. \v 16 To ĩna bañarone, ejayujarã fariseo masa, Dios ĩ rotimasirere gotimasiorimasa quẽne. Ĩna ñañujarã, Moisére Dios ĩ roticũmasirere bʉto ajirʉ̃cʉbʉorã, rojose yirã rãca ñarʉamena. Ejacõari, rojose yijairã rãca ĩna bañasere ĩacõari, Jesús buerimasare ĩnare sẽniĩañujarã: \p —¿No yigʉ mʉare buegʉma, ãnoa rojose yirã rãca bañati? —yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 17 To bajiro ĩna yisẽniĩajare, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Catiquẽnarãma, ʉco yigʉre bojamenama. Rijaye cʉtirã rĩne ĩre bojarãma ĩna. To bajiro bajiaja yʉre quẽne. “Rojose yirã me ñaja yʉa”, yirãma, yʉre bojamenama. “Rojose yirã ñaja yʉa” yirã rĩne yʉre bojarãma. Quẽnaro yirãre jigʉ me, adi macarʉcʉrojʉre vadicajʉ yʉ. Rojose yirãre, “Rojose ĩna yisere yitʉjato” yigʉ, vadicajʉ yʉ. To bajiri ãnoa, “Rojose yirã ñaama” mʉa yiĩarã rãca bañaja yʉ —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Mani sʉtiritisere ĩacõari, quẽnaro manire ejarẽmorʉcʉmi Dios” yirã, bare babetire queti \r (Mt 9.14-17; Lc 5.33-39) \p \v 18 Juan masare oco rãca bautizarimasʉ ĩ buerã, fariseo masa quẽne, ĩna ñicʉa ĩna yimasiriarore bajiro bare bamenane Diore sẽniñujarã, “Mani sʉtiritisere ĩacõari, quẽnaro manire ejarẽmoato Dios” yirã. To ĩna yirirʉ̃mʉre Jesúre sẽniĩarã ejayujarã sĩgʉ̃ri: \p —Juan ĩ buerimasa, to yicõari, fariseo masa quẽne, mani ñicʉa ĩna yimasiriarore bajiro Diore ĩna sẽnirirʉ̃mʉrirema bare babetirũgũama. ¿No yirã tire yibeati mʉ buerãma? —Jesúre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 19 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p —Sĩgʉ̃ ĩ ãmosiarirʉ̃mʉre ĩre variquẽnaejarẽmorã ñarãma. To ĩ ũmato yiñaro cõro ĩre variquẽnaejarẽmorãma. Ĩnare bajiro bajiama yʉ buerã. Yʉ rãca ñari, variquẽnacõa ñaama. “Sʉtiritimena ñari, no yirã bare babeticõa yimenama” yimasire ñaja. \v 20 To bajiboarine, cojorʉ̃mʉ yʉre ĩna ñiavato ĩacõari, bare bamenane Diore sẽnirʉarãma, “Mani sʉtiritisere ĩacõari, quẽnaro manire ejarẽmoato Dios” yirã. \p \v 21 Mame oca yʉ gotimasiose ricati ti ñajare, yʉ ye rãca mani ñicʉa ĩna yimasirere mʉa tʉoĩavʉojama, quẽnabeaja. Sudiro bʉcʉase ti vojama, mamagasero rãca seretumasimenaja mani. Mamagaserone mani seretujama, mani coero bero carato tʉ̃atutu vatone bʉcʉasejʉa vocoatoja. Bʉcʉase, mamase rãca mani seretumasibetore bajirone, mame oca yʉ gotimasiosere, mani ñicʉa oca rãca tʉoĩavʉobesa mʉa. \v 22 To bajirone bajiaja ʉye oco quẽne. Mame ʉye ocore, vaibʉcʉgaserone quẽnoriajoa bʉcʉjoajʉare jiomenaja mani. Bʉcʉjoajʉre mani jiojama, jãmʉsĩnituca yiro, yivocõaroja tijoajʉare. To bajiro mani yijama, ʉye ocore, vaibʉcʉgaserone quẽnoriajoare quẽne, to bajirone yireacõa tʉjana yirãja mani. “To bajirobe” yirãma, mame ʉye ocore vaibʉcʉgaserone quẽnoriajoa, mamajoajʉare jiore ñaroja. To yicõari, ʉye oco, vaibʉcʉgaserone quẽnoriajoa quẽne, cojoro cõro quẽnaro ñarʉaroja. To bajiri mame ʉye ocore, bʉcʉjoajʉre mani jiobetore bajiro mame oca yʉ gotimasiosere, mani ñicʉa oca rãca tʉoĩavʉobesa mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ñaboajaquẽne, Jesús buerimasa trigo ajere tũnejuacõari, ĩna bare queti \r (Mt 12.1-8; Lc 6.1-5) \p \v 23 Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti ejaro, trigo ĩna oteriavese cʉtore vasuju Jesús, ĩ buerimasa rãca. To bajivanane, trigo ricare tũnejuacõari, ĩna ãmorine ti gasere sĩguẽreacõari, bayujarã ĩ buerimasa. \v 24 Tire ĩna basere ĩacõari, fariseo masa ado bajiro Jesúre ĩre yiyujarã: \p —¡Ĩaña mʉ! Mʉ buerimasa, ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ yire mere yama ĩna —Jesúre ĩre yiyujarã. \p \v 25 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —¿David ñamasir'i ĩ babarã rãca ñiorijacõari, ĩnare ĩ ũmato bamasirere masibeati mʉa? \v 26 Paia ʉjʉ ñamasugʉ̃ Abiatar vãme cʉtigʉ ĩ ñarore David mesa, ñiorijarã ñari, “Mani rãca ñagʉ̃mi Dios” masa ĩna yirivijʉre sãjacõari, Diore ĩre rʉ̃cʉbʉorã pan gãjerã ĩna cũboarerene juacõari, ĩ babarã rãca bamasiñuju ĩ. To bajiri Moisés ñamasir'i ĩ gotimasirema, “Paia rĩne barʉarãma” ĩ yimasiboarerene bamasiñujarã ĩna. To bajiro ĩna yiboajaquẽne, ti vaja rojose ĩnare yibetimasiñumi Dios. \v 27 “‘Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre ado bajiro yiya’ yʉ yisere cʉdirã ñato” yigʉ me, masare rujeoyumi Dios. Masare rujeocõari, “Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ñarʉaroja”, yicũmasiñumi, “Quẽnaro ñato ĩna” yigʉ. \v 28 Yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ, “Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre ado bajiro mʉa yijama, quẽnaja. To bajirojʉa mʉa yijama, quẽnabeaja”, yirotigʉ ñaja yʉ —ĩnare yicʉdiyuju Jesús, fariseo masare. \c 3 \s1 Ãmo ñujobecʉre Jesús ĩ ñujorotire queti \r (Mt 12.9-14; Lc 6.6-11) \p \v 1 To yi vacʉne, Dios ocare ĩna buerivijʉ sãjasuju Jesús. Ti vijʉ ñañuju sĩgʉ̃, cojojacatʉa ãmo ñujobecʉ. \v 2 Fariseo masa quẽne ñañujarã. “‘Jesús, rojose yimi’ ʉjarãre yigoti, yirorãsa” yirã, Jesúre ĩre ĩacodeyujarã ĩna. “Adirʉ̃mʉ ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre ãni ãmo ñujobecʉre ĩ masise rãca ĩ ñujorotijama, ‘Dios, Moisére ĩ roticũmasirere cʉdibecʉ yimi’ yigotirʉarãja mani”, yitʉoĩañujarã. \v 3 To bajiro ĩna yitʉoĩarone, ado bajiro yiyuju Jesús, ãmo ñujobecʉjʉare: \p —Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ña —ĩre yiyuju. \p \v 4 To bajiro ĩre yigajanogʉ̃ne, fariseo masare ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju: \p —¿Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre quẽne, no bojagʉ masʉre quẽnaro mani yijama, quẽnabetojari? ¿Disejʉare yiroti ñati? ¿Quẽnasejʉare, rojosejʉare yiroti ñati ti? ¿Rijaye cʉtirãre catiorejʉare yiroti ñatique? To yiterã, ¿ĩnare sĩacõaroti ñatique? —ĩnare yiyuju Jesús. \p To ĩ yiboajaquẽne, ĩre cʉdibesujarã ĩna. \v 5 To bajiri ĩre ĩna ajitesere ĩajũnisinigʉ̃ ñaboarine, ĩnare ĩasʉtiritigʉne, ãmo ñujobecʉjʉare ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —Mʉ ãmore ñujoya mʉ —ĩre yiyuju. \p To ĩ yirone, ĩ ãmore ĩ ñujorone, quẽnaejacoasuju yuja. \v 6 To ĩ yisere ajicõari, budicoasujarã fariseo masa. Budiacõari, “Ʉjʉ ñamasugʉ̃ ñarʉcʉmi Herodes” yirũgũriarã rãca ñagõrã vasujarã. “¿No bajiro yicõari, Jesúre sĩarotirãti mani?”, gãmerã yiñagõñujarã ĩna. \s1 Ʉtabʉcʉra tʉjʉ jãjarã masa ĩna ejare queti \p \v 7 To ĩ yiro bero, ĩ buerimasa rãca vacoasuju Jesús ʉtabʉcʉra Galilea vãme cʉtirajʉ vana. To ĩna vato, Galilea sitana jãjarã Jesúre sʉyasujarã. \v 8 Gaje macariana quẽne, jãjarã masa, ĩaĩañamani Jesús ĩ yiñasere ajicõari, ĩ tʉjʉ ejayujarã. Ĩna ñañujarã: Judea sitana, Jerusalén macana, Idumea sitana, Jordán vãme cʉtiya gajejacatʉana, Tiro macana, to yicõari, Sidón macana quẽne ñañujarã ĩna. \v 9-10 Jãjarã rijaye cʉtirãre Jesús ĩ catiosere ajicõari, gãjerã bʉto ĩre moaĩarʉayujarã ĩna, “To bajiro mani yijama, caticoanaja” yirã. To bajiro ĩna yitʉoĩajare, “Rʉ̃gõbibecõarãma” yigʉ ñari, —Cũmua cʉo yuya mʉa —ĩ buerimasare ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 11 Ĩna ʉsʉrijʉre vãtia sãñarã, Jesúre ĩacõari, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetucõari muquearãne, ado bajiro yiavasãñujarã ĩna: \p —Dios macʉne ñaja mʉ —Jesúre ĩre yiavasãñujarã. \p \v 12 To bajiro ĩna yisere ajicõari, oca tutuase rãca ĩnare ñagõrotibesuju Jesús, vãtiare rotigʉ. \s1 Ĩ ocare goticudisʉoronare Jesús ĩ besere queti \r (Mt 10.1-4; Lc 6.12-16) \p \v 13-14 Cojorʉ̃mʉ burojʉ majacõari, ĩ buerimasare ĩ bojarãre jirẽoñuju Jesús. To bajiri ĩ tʉjʉ ĩna ejarone, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarãre beseyuju. To yicõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —Yʉ rãcane ñacõarʉarãja mʉa. To bajicõari, yʉ ocare yʉre goticudibosarã ñarʉarãja mʉa. \v 15 Masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare, “Budiya” mʉa yijama, budirʉarãma —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 16 Ado bajiro vãme cʉtirã ñañujarã jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarã ĩ beseriarã: Simón vãme cʉtiboar'i Pedro vãme cʉtigʉ. \v 17 To yicõari Zebedeo rĩa ñacama Santiago ĩ bedi Juan. Ĩna jʉarãre Boanerges vãme yiyuju Jesús. Ti vãme, Bʉjo rĩa yire ũni ñañuju. \f d \fr 3:17 \ft “Yoaro me jũnisinirã ĩna ñajare, Santiago ĩ bedi Juan ĩna jʉarãre ‘Bʉjo rĩa’ vãme yiyuju Jesús”, yiyujarã Dios oca buerẽtoburimasa sĩgʉ̃ri.\f* \v 18 Andrés, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás, Tadeo ñañujarã. Alfeo macʉ Santiago, to yicõari, Simón vãme cʉtigʉ, celote yere tʉoĩaboar'i ñañuju. \v 19 Tʉsagʉ Judas Iscariote vãme cʉtiyuju. Ĩ ñañuju Jesúre ĩsirocar'i. To bajiri jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñañujarã Jesús ĩ beseriarã. \s1 “Vãtia ʉjʉ ĩ masise rãca yigʉ yami Jesús”, ĩna yire queti \r (Mt 12.22-32; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 20 Bero, vijʉ Jesúrãca tudiejayujarã ĩ buerimasa. To ĩna bajiro, jãjarã masa rẽjañujarã. To bajiri, bare bamasibeticõañujarã ĩna, Jesús mesa. \v 21 To bajiro ĩna bajiñase quetire ajicõari, “Mecʉrimasʉ ñacoacʉ yigʉmi”, Jesúre ĩre yiyujarã masa. To bajiro ĩre ĩna yisere ajicõari, ĩ yarã, ĩre jirã vasujarã ĩna. \p \v 22 Gãjerã Dios ĩ rotimasirere gotimasiorimasa Jerusalén maca vadiriarã ado bajiro Jesúre yiyujarã ĩna: \p —Ĩ ʉsʉjʉ vãtia ʉjʉ Beelzebú vãme cʉtigʉ sãñagʉ̃ ñaami. To bajiri Beelzebú ĩ masise rãca vãtiare bureaami —yiyujarã ĩna. \p \v 23 To bajiro ĩna yise ñajare, ĩnare jiyuju Jesús. To yicõari, ĩ tʉjʉ ĩna ejaro, gotimasiore queti ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —Vãtia ʉjʉ, masa ʉsʉrijʉ ĩ yarãre sãjarotigʉ ñaboarine, no yigʉ, “Ĩnare bureaya” yigʉ ñabecʉmi tia. \v 24 Cojo sitana rotirimasa ĩna gãmerã quẽajama, ĩna masune gãmerã sĩayayirã yirãma. \v 25 To bajirone bajiroja cojo vi ñarãre quẽne. \v 26 Tire bajirone bajiroja vãtiare quẽne. Vãtia ĩna gãmerã bureajama, “Masare rojose yitʉjato mani” yirã yiborãma. To bajiro ti bajijare, “Beelzebú vãme cʉtigʉ ĩ masise rãca masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare bureaami” yʉre mʉa yiboase, riojo yirã me yaja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 27 To bajiro ĩnare yigoticõari, quẽna gajeye gotimasiore queti ĩnare gotiyuju: \p —Sĩgʉ̃, gãji guamʉ ya vi sãjacõari, ĩre ĩ siabetijama, gajeyeũni ẽmamasibecʉmi. Ĩre siacõari, ĩ gajeyeũnire ẽmamasigʉ̃mi yuja. To bajirone bajiaja yʉre quẽne. Vãtia ʉjʉ ĩ rotiboasere ĩre yirotibeticõari, vãtiare yʉ burease sʉorine, vãti ĩ rotiajeboariarãre ĩre ẽmagʉ̃ yaja, “Yʉ yarã ñato” yigʉ —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 28 To bajiro ĩnare yigoticõari, quẽna ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Masa jediro rojose ĩna yijama, jediro rojose ĩna ñagõjaquẽne, sʉtiriticõari, Diore ĩna sẽnijama, rojose ĩna yisere masiriorʉcʉmi. \v 29 To bajiboarine, Esp'iritu Santojʉare rʉ̃cʉbʉomena rojose ĩre ĩna yitud'ijama, tirema masiriobetirʉcʉmi. To bajiro ĩna yijama, to bajirone rojose ĩnare ñacõa ñarũgũrʉaroja —yiyuju Jesús. \p \v 30 Esp'iritu Santo ĩ masise rãca ĩ yiboajaquẽne, “Ĩ ʉsʉjʉ vãti sãñagʉ̃ ñari, bajigʉmi” ĩre ĩna yise ñajare, to bajise ĩnare gotiyuju Jesús. \s1 “Yʉ yarãma ado bajiro bajirãjʉa ñaama”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 12.46-50; Lc 8.19-21) \p \v 31-32 Jesús, masare ĩ gotimasio ñarone, ĩ tʉ rujigãnirã ado bajiro ĩre yiyujarã ĩna: \p —Mʉ jaco, mʉ bederã rãca macajʉ́jʉ ejama, mʉ rãca ñagõrʉarã —Jesúre ĩre yiyujarã. \p \v 33 To bajiro ĩna yiboajaquẽne, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —¿Ñimo ñati yʉ jacoma? ¿Ñimarã ñati yʉ bederãma? —ĩnare yiyuju. \p \v 34 To yigʉne, ĩ tʉ rujigãnirãre ĩacõari, \p —Mʉa ñaja yʉ bederãma, yʉ jacore bajiro bajirãma. \v 35 No bojarã yʉ jacʉ õ vecagʉ ĩ rotirore bajiro yirã, ĩna ñarãma yʉ bederãre bajiro bajirãma, yʉ jacore bajiro bajirãma —ĩnare yiyuju Jesús. \c 4 \s1 Oterimasʉ ĩ bajirere Jesús ĩ gotimasiore queti \r (Mt 13.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Quẽna ʉtabʉcʉra tʉ ejacõari, masare gotimasioñuju Jesús. Masa jãjarãbʉsa ĩna rẽjaquearo ĩacõari, cũmuajʉ vasãjacõari, rujiyuju Jesús. Masajʉama, ʉtabʉcʉra tʉ ñañujarã ĩna. \v 2 To bajicõari, cojo queti me tʉoĩacõari, “Ado bajiro bajisere bajiro bajiaja” ĩnare yigotigʉ ñari, ado bajise gotiyuju: \p \v 3 —Adi queti mʉare yʉ gotisere quẽnaro ajiya mʉa. Sĩgʉ̃ oterimasʉ vesejʉ ote ajere otegʉ vacʉmi. \v 4 Vese ejacõari, ote ajere ĩ reabaterone, gajeye maajʉ vẽjaquearoja. To bajiri minia ejacõari, tire bareacõarãma ĩna. \v 5-6 Gajeyema, gʉ̃ta joejʉ reajeoroja. Tijʉ, mojoroaca sita ti ñajare, guaro ti judidaboajaquẽne, muiju, asisĩocõagʉ̃mi. To bajicõari, oco manijare, sĩnireacoatoja ti. \v 7 Gajeyema, jotayucʉ́ vatoajʉ vẽjaquearoja. To bajicõari, ti judiboajaquẽne, jotajʉa bʉcʉaveocoatoja ti. To bajiri rica cʉtibetoja ti. \v 8 Gajeyema, sita quẽnarojʉ vẽjaquearoja. To baji, judibʉcʉacõari, quẽnase ñacõari, jairo rica cʉtiroja. Cojotõ, treinta ñaricari rica cʉtiroja. Gajetõ, sesenta ñaricari, gajetõ, cien ñaricari rica cʉtiroja. \v 9 Tire mʉa ajimasirʉajama, quẽnaro tʉoĩaña mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Ado bajiro yigʉ, gotimasiore queti gotirũgũaja yʉ”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 13.10-17; Lc 8.9-10) \p \v 10 Tijʉ bero, Jesús sĩgʉ̃ne ĩ ñaro, ĩ buerimasa jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarã, gãjerã ĩre ajisʉyarã rãca ĩ tʉ rẽjacõari, ado bajiro ĩre sẽniĩañujarã: \p —¿Gotimasiore queti yʉare mʉ gotise, no yire ũni ñati ti? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 11 To bajiro ĩna yisẽniĩajare, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju ĩ: \p —“Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona, yʉa ñarʉajama, ado bajiro yiroti ñaja” ĩna yimasibeticatire Dios sʉorine ajimasiaja mʉama. To bajiboarine gãjerãjʉama, Dios ĩ bojabetijare, tire ajimasibeama. \v 12 To bajiri, gotimasiore queti rãca gotimasioaja yʉ, ado bajiro bajirã ĩna ñajare: Adi macarʉcʉroaye rĩrene tʉoĩarã ñari, yʉ yiĩosere ĩacõari, to yicõari, yʉ gotisere ajicõari, “To bajiro manire yigotigʉ yami”, manire yimasibeama. To bajiro bajirã ñari, rojose ĩna yisere tʉoĩavasoacõari, “Yʉare masirioya”, Diore yisẽnibeama. To bajiri yirẽto ecobosabetirʉarãma ĩna —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 “Ado bajiro yirʉaro yaja oterimasʉ ĩ bajire queti”, Jesús ĩ yigotirẽtobure queti \r (Mt 13.18-23; Lc 8.11-15) \p \v 13 Bero, quẽna ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Oterimasʉ ĩ bajire quetire mʉare yʉ gotisere mʉa ajimasibetijama, gajeye yʉ gotirotire quẽne ajimasimenaja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 14 To yigʉne, ado bajiro ti quetire ĩnare gotirẽtobuyuju Jesús: \p —Oterimasʉma, yʉ gotimasisere gotimasiocudirimasʉre bajiro bajigʉ ñagʉ̃mi. \v 15 Ote aje, maajʉ vẽjaquearere, minia ĩna barere yʉ yijama, “Ʉjʉ Dios quẽnaro ĩ yirona ĩna ñarʉajama, ado bajiro yiroti ñaja” yʉ yigotimasiosere ĩna ajiboasere, vãtia ʉjʉ ejacõari guaro ĩ masiriosere yigʉ yibʉ yʉ —yiyuju. \p \v 16-17 —Gʉ̃ta joejʉ vẽjaqueacõari, guaro judibʉcʉaboarere, muiju ĩ asisĩorere yʉ yijama, yʉ yere ajicõari, quẽnaro variquẽnase rãca ajirã ñaboarine, yoaro mene tire ĩna quejerotire, to yicõari, yʉ gotisere ajirã ĩna ñajare, gãjerã rojose ĩnare ĩna yijama, yoaro mene yʉ ocare ĩna ajitʉjarotire yigʉ yibʉ. \v 18-19 Jotayucʉ́ vatoajʉ vẽjaqueacõari, judiboarere jotajʉa ti bʉcʉaveorere yʉ yijama, yʉ gotisere ajirã ñaboarine, adi macarʉcʉro ti bajisejʉare tʉoĩarejairã ñari, to yicõari, gajeyeũni bojatʉoĩarã ñari, yʉ yejʉare ĩna tʉoĩatʉjacõari, yʉ bojarore bajiro yimenare yigʉ yibʉ yʉ. \v 20 Sita quẽnarojʉ vẽjaqueare judibʉcʉacõari, quẽnase rica cʉtirere cojotõ treinta ñaricari, gajetõ sesenta ñaricari, gajetõ cien ñaricari rica cʉtirere yʉ yijama, yʉ gotmasiosere ajimasicõari, Dios ĩ bojarore bajiro quẽnaro yirã yʉ ocare ĩna gotimasiose sʉori, gãjerã masa quẽne yʉre ĩna ajitirʉ̃nʉrotire yigʉ yibʉ —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 Sĩabusuoriare tʉoĩacõari, Jesús ĩ gotimasiore queti \r (Lc 8.16-18) \p \v 21 Quẽna gaje queti ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Sĩabusuoriare jẽocõari, sotʉne tiare mubʉamenaja mani. Tiare jẽocõari, “Ñajediro ti vianare ʉ̃jʉbusuato” yirã, vecajʉ jeorãja mani. Tire bajiro bajiaja yʉ gotimasiose. “Ajimasibeticõato masa” yigʉ me, to bajise ĩnare gotiaja yʉ. “Quẽnaro riojo ajimasiato masa” yigʉ, gotirũgũaja. \v 22 Dios sʉorine masa ĩna ajimasibeticati jediro, quẽnaro ajimasirʉarãma. \v 23 Tire, mʉare yʉ gotisere mʉa ajimasirʉajama, quẽnaro tʉoĩaña mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 24 To yicõari, quẽna ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Mʉare yʉ gotisere quẽnaro ajitirʉ̃nʉña mʉa. Mʉa ajitirʉ̃nʉrũtuatore bajirone “Bʉtobʉsa ajimasiato” yigʉ, mʉare ejarẽmorʉcʉmi Dios. Rẽtobʉsaro mʉare ĩ ejarẽmose ñajare, variquẽnarʉarãja mʉa. \v 25 To bajiri, no bojagʉ Diore ajitirʉ̃nʉgʉ̃re, “Quẽnarobʉsa ajimasiato” yigʉ, ĩ masisere cõarʉcʉmi Dios. Gãjirema, ĩre ajigʉ ñaboarine, ĩre ĩ ajitirʉ̃nʉbetijare, Dios ĩ rotise sʉorine ĩ ajimasiboasere masiriticõarʉcʉmi ĩ. To bajiri Diore masibetimasucõarʉcʉmi —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Ote aje judibʉcʉare tʉoĩacõari Jesús ĩ gotimasiore queti \p \v 26 Quẽna ado bajiro masare gotimasioñuju Jesús: \p —No bojarã, Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirãma, yʉ gotimasiosere ajitirʉ̃nʉñarã rĩne, ĩ sʉorine bʉtobʉsa ĩre bajiro quẽnaro yirã ñarũtuarʉarãma. To bajiro ĩna bajijama, ote aje ti judibʉcʉatore bajiro bajiama. Oterimasʉ otegʉmi. \v 27 Otecõari, tocãrãca ñamiri, ʉ̃mʉari quẽne, ĩ cãnijaquẽne, ĩ cãnibetijaquẽne, no yibetoja ĩ otere. Ĩ codetirʉ̃nʉcõa ñabetiboajaquẽne, ti masurione judicõari, bʉcʉatoja. Ti bʉcʉamʉjasere, “Ado bajiro bʉcʉatʉsajʉ ti” yimasibetiboajaquẽne, bʉcʉamʉjacoatoja ti. \v 28 Ĩ otere ti masurione judiroja ti. Rĩjoro rujasaviaca judisʉoroja. Bero, bʉcʉamʉjacõari jũ cʉtiroja. To bajicõari rica cʉtiroja. \v 29 Ti bʉcʉaro ĩacõari, juagʉmi —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Mostaza vãme cʉtiʉ rica, ajeare bajiro bajiaja”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 13.31-32; Lc 13.18-19) \p \v 30 Quẽna ado bajiro gotiyuju Jesús: \p —“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃, yʉ gotimasiosere no bojarã ĩna ajitirʉ̃nʉjama, mʉare yʉ gotisere mojoroaca ajimasiboarine, rojose ĩna ñare cʉtisere tʉoĩavasoacõari, tocãrãcarʉ̃mʉri quẽnaro ñamʉjarʉ̃gʉ̃cõari, quẽnaro ajimasimʉjarʉ̃gʉ̃jama, ado bajiro bajirʉaroja: \f e \fr 4:30 \ft Mostaza ajea ti bajire queti Jesús ĩ gotirere, “Ado bajiro yirʉaro yaja”, yiyujarã Dios oca masa ĩna ucamasirere buerẽtobudiriarã sĩgʉ̃ri: “Jesús ĩ gotimasiosere ajitirʉ̃nʉrã ĩ ñarirodo mojoroaca ñaboarine, jãjarã ĩna bʉjʉrotire yigʉ yiyuju Jesús”, yiyujarã ĩna.\f* \v 31 Sĩgʉ̃ ĩ ya vesejʉre mostaza ajea otegʉmi. Gajeye ote aje rẽtoro rʉjaricaca ñaroja ti, mostaza ajeaca. \v 32 To bajiri ĩ oterica mojoricaca ñaboarine, ti judibʉcʉacoajama, ote yucʉ́ri rẽtobʉsaricʉ jairicʉ ñaroja tiʉ. Jairicʉ ti ñajare, tiʉ rʉjʉrijʉ minia ĩna ria cʉtirotijʉrire quẽnorãma ĩna —yigotimasioñuju Jesús. \p \v 33-34 Gotimasiore queti rãca rĩne ĩnare gotimasiorũgũñuju Jesús, “Ĩna ajimasiro cõro ajimasiato” yigʉ. To bajiro yicõari, ĩ buerimasa rĩne ĩna ñaro, quẽnaro ĩnare gotirẽtobujeocõañuju. \s1 Mino vatone, oco sabesere Jesús ĩ tʉjore queti \r (Mt 8.23-27; Lc 8.22-25) \p \v 35 Tirʉ̃mʉ muiju ĩ rocasãro, ĩ buerimasare ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Gajejacatʉajʉ jẽajaro mani —ĩnare yiyuju Jesús. \v 36 To bajiri jãjarã masa Jesúre ajirã ejarãre, ĩ sãñaricũmuajʉne ĩ buerimasa rãca ĩnare jẽaveocoasujarã. To bajiri, gaje cũmuariana quẽne, ĩnare jẽasʉyasujarã. \v 37 To ĩna jẽatone, bʉto mino vasuju. To bajicõari, bʉto sabeyuju. Ti saberone, cũmua sagueca yiro, rujacoarʉayuju. \v 38 To ti bajiboajaquẽne, rʉjoa tutuoriajʉ rãca ĩ rʉjoare tutuocõari, cãnisãñañuju Jesús, cũmua gʉdejʉ. Ĩ cãniro ĩacõari, ĩre yujioyujarã ĩna: \p —Yʉa ʉjʉ, ¡rujareana yaja mani! ¿“To bajiro ti bajijama, quẽnacõaroja”, yati mʉ? —ĩre yiyujarã ĩna. \p \v 39-40 To bajiro ĩna yirone, \p —¿No yirã bʉto güiati mʉa? “Rojose mani tãmʉoboajaquẽne, manire yirẽtobosarʉcʉmi”, yʉre yitʉoĩabeaja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. To yigajanocõari, ado bajiro yiyuju Jesús: \p —¡Mino tʉjaya! ¡Sabese quẽne tʉjaya mʉa! —yiyuju Jesús. \p To ĩ yirone, tʉjacoasuju mino. Sabese quẽne, sabebesuju yuja. \p \v 41 To bajiro ĩ yiboajaquẽne, bʉto güicõa ñañujarã ĩna. To bajiri, ado bajiro gãmerã sẽniĩañujarã: \p —¿Ñimʉ ũgʉ̃ masʉ ñati ãni? Minore, to yicõari, sabesere ĩ tʉjarotijama, ĩre ajiaja —gãmerã yiyujarã Jesús buerimasa. \c 5 \s1 Gerasa vãme cʉti maca tʉagʉre ĩ ʉsʉjʉ sãñarãre vãtiare Jesús ĩ bureare queti \r (Mt 8.28-34; Lc 8.26-39) \p \v 1 Ʉtabʉcʉra gajejacatʉajʉ Gerasa vãme cʉti maca tʉjʉ ejayujarã. \v 2-5 To ĩna ejarone, masa rijariarãre ĩna yujereariavijʉre sĩgʉ̃ ʉ̃mʉ budiayuju, Jesúre ĩagʉagʉ. Ti vijʉ ñañuju ĩ ñaro. Vãti sãñagʉ̃ ñañuju. To bajiri no yimasiñamagʉ̃ ñañuju. Cojoji me cõmemane ĩ gʉbori sotorire, ĩ ãmorire quẽne siaboayujarã. To ĩna yiboajaquẽne, tʉ̃asure reacõarũgũñuju ĩ. To bajiro bajigʉ ñari, ʉ̃mʉa, ñamirire quẽne gʉ̃tayucʉ joejʉ vacudirũgũñuju. To bajicõari, masa yujereariavijʉre ñacõari, avasãmecʉcudirũgũñuju. To bajiro bajicudica yigʉ, gʉ̃tarijʉ quediroca vacudirũgũñuju. \v 6 To bajiro bajiñar'i, sõjʉne Jesúre ĩabʉjacõari, ũmarojayuju. Jesús tʉjʉ ejacõari, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetuyuju, ĩre rʉ̃cʉbʉogʉ. \v 7-8 To bajiro ĩ yiejasere ĩacõari, ado bajiro ĩ ʉsʉjʉre sãñagʉ̃jʉare vãtire yiyuju Jesús: \p —Ãni masʉ ĩ ʉsʉjʉ sãñagʉ̃ budiya mʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p To ĩ yijare, \p —Jesús, masirẽtogʉ̃, Dios macʉ ñaja mʉ. ¿No yigʉ yʉa tʉ vadiati mʉ? “Yʉre gõjanabiobesa”, mʉre yisẽniaja yʉ. Dios ĩ ĩaro rĩjorojʉa, “Rojose mʉ yise vaja, rojose mʉre yibeaja yʉ”, yʉre yiya —Jesúre yisẽniñuju vãti. \p \v 9 To ĩ yirone, ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —¿Ñimʉ vãme cʉtiati mʉ? —ĩre yiyuju. \p To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju vãti: \p —Legión vãme cʉtiaja, jãjarã ñarã ñari —ĩre yicʉdiyuju. \p \v 10 To bajiri ado bajiro Jesúre sẽniĩañujarã: \p —Gaje sitajʉ ĩnare cõabesa mʉ —Jesúre yiyujarã. \v 11 Burojʉ jãjarã ecariarã yesea macabañañujarã. \v 12 Ĩnare ĩacõari, ado bajiro Jesúre yisẽniñujarã ĩna: \p —Yʉare mʉ bureajama, õa yeseajʉare yʉare sãjarotiya —ĩre yisẽniñujarã ĩna. \p \v 13 To bajiro ĩna yijare, \p —Mʉare varotiaja yʉ —vãtiare ĩnare yiyuju Jesús. \p To ĩ yirone, masʉ ʉsʉjʉre sãñaboariarã budicoasujarã yuja, ecariarã yesea, dos mil cõro ñarãjʉare sãjaroana. Ĩna sãjarone, buro ũmaroja vacõari, ʉtabʉcʉrajʉ rearoderujacõa tʉjasujarã. \p \v 14 Yeseare coderimasa, to bajiro ĩna bajisere ĩacõari, ũmacoasujarã, ĩna ya macajʉ vana. Tojʉ ejacõari, ti macanare, to yicõari, ti maca tʉ ñarimacarianare quẽne tire gotibatoyujarã. To bajiro ĩna yigotisere ajicõari, Jesúre ĩarã vasujarã ĩna, ti macana jediro. \v 15 Ĩ tʉjʉ ejacõari, vãtia sãñaboar'ire ĩañujarã ĩna. Sudi sãñacõari, Jesús tʉ rujiyuju. Ĩna bajirore bajiro bajigʉ ñañuju ĩ yuja. Vãtia ĩna sãñajama, tʉoĩamasibecʉ ñañuju maji. Quẽnaro tʉoĩagʉ̃ ñañuju yuja. To bajiro ĩ yimasisere ĩacõari, Jesúre bʉto güiyujarã ĩna. \v 16 Vãtia sãñaboar'i ĩ bajisere, to yicõari, yesea ĩna bajirere ĩariarã, gãjerãre gotiyujarã. \v 17 To bajiri Jesúre bʉto güirã ñari, \p —Vacoasa. Ado mʉ ñasere bojabeaja —ĩre yiyujarã ĩna. \p \v 18 To ĩna yijare, tudiacʉ, cũmuajʉ vasãjañuju Jesús. To ĩ bajirone, ado bajiro ĩre yiboayuju vãtia sãñaboar'i: \p —Mʉ rãca bʉto varʉaja yʉ quẽne —ĩre yiboayuju. \p \v 19 To bajiro ĩ yiboajaquẽne, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —“Yʉ rãca vadibesa. Mʉ ya vijʉ tudiasa. Dios yʉre ĩ ĩamaijare, ĩ masise rãca yʉ ʉsʉjʉ sãñarãre vãtiare bureami Jesús”, mʉ yarãre ĩnare yigotiba —ĩre yicʉdiyuju Jesús, vãtia sãñaboar'ire. \p \v 20 To bajiro ĩ yijare, ĩ yarã tʉjʉ tudicoasuju ĩ. Tudiejacõari, Decápolis vãme cʉti sita ñarimacarianare, Jesús ĩ yirere goticudiyuju. To bajiro ĩ yigotisere ajicõari, no yimasibesujarã ĩna masa, ti ũnire ajibetirũgũriarã ñari. \s1 Jairo macore Jesús ĩ catiore queti \r (Mt 9.18-26; Lc 8.40-56) \p \v 21 Jesús, tudijẽacoasuju quẽna, gajejacatʉajʉ. Ʉtabʉcʉra tʉjʉ ĩ ñaro jãjarã masa rẽjañujarã. \v 22 To bajirone, Dios ocare ĩna buerivi ʉjʉ quẽne ejayuju, Jairo vãme cʉtigʉ. Jesúre ĩacõari, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetuyuju, ĩre rʉ̃cʉbʉogʉ. \v 23 To yicõari, ado bajiro Jesúre ĩre yiyuju: \p —Yʉ maco bajirocaco yimo. So tʉ ejacõari, sore mʉ moaĩajama, caticoarʉocomo —Jesúre ĩre yiyuju. \p \v 24 To bajiro Jairo ĩ yisere ajicõari, ĩre sʉyasuju Jesús. Jãjarã masa ĩre sʉyacõari, no bajiro yi vamasiña manojʉ vasujarã ĩna. \v 25 To bajiro ĩna bajiro vatoajʉre sĩgõ, gãmorõmi cʉtigo ñañuju so. Jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituari cʉ̃mari gãmogõre bajiro bajicõarʉ̃mʉri cʉtirũgũñuju so. \v 26 Jãjarã ʉco yirimasa sore ĩna ʉco yire vaja, vaja yigo, gãjoa so cʉoboarere ĩnare ĩsijeocõañuju. To bajiro ĩnare so yiboajaquẽne, bʉtobʉsa bajiyuju so. \v 27-28 To bajiri gãjerãre Jesús ĩ catiore queti ajirio ñari, jãjarã masa vatoajʉ Jesúre sʉyasuju so. “Jesús sudiro moaĩarʉaja yʉ. Ti rĩne bojaja yʉ. To bajiro yʉ yijama, quẽnaejacoarʉocoja yʉ”, yiyuju so. To bajiro yirio ñari, Jesús sʉyarojʉa ejarʉ̃gʉ̃cõari, ĩ sudirore moaĩañuju. \v 29 So moaĩarirĩmarone, gãmogõre bajiro so bajiñaboare tʉjasuju. To bajiri, “Quẽnaejacoajʉ yʉ”, yimasiñuju so yuja. \v 30 So moaĩarone, “Yʉ masise sʉorine quẽnaejacoajamo”, yimasicõañuju Jesús. To bajiri jʉdarʉ̃gʉ̃cõari, ado bajiro masare sẽniĩañuju ĩ: \p —¿Ñimʉ yʉ sudirore moaĩari? —ĩnare yisẽniĩañuju. \p \v 31 To ĩ yirone, ĩ buerimasa ado bajiro yiyujarã ĩna: \p —¿No yigʉ, “Ñimʉ yʉre moaĩati”, yati mʉ? Mʉ tʉjʉ jãjarã ñaja yʉa, mʉre moaĩarã —ĩre yiyujarã ĩna. \p \v 32 To ĩna yiboajaquẽne, ĩre moaĩagʉ̃re ĩamacañuju Jesús. \v 33 “Ĩre moaĩagõne, quẽnaejacoajʉ yʉ” yimasigõ ñari, nanagõne, Jesús rĩjorojʉa ejacõari, gʉsomuniari tuetuyuju so. To yicõari, ñajediro so bajirere Jesúre gotiyuju. \v 34 To so yirone, ado bajiro sore cʉdiyuju Jesús: \p —Yʉ maigõ, “Ĩ sudi gajare yʉ moaĩajama, ĩ masise sʉorine quẽnaejacoarʉocoja yʉ” yitʉoĩagõ ñari, quẽnaejacoajʉ mʉ. To bajiri, “Quẽnaejacoajʉ”, yitʉoĩa variquẽna vasa mʉ —sore yiyuju Jesús. \p \v 35 To bajiro sore ĩ yiñarone, Dios ocare ĩna buerivi ʉjʉ Jairo vãme cʉtigʉ ya viana ejayujarã. Ejacõari, ado bajiro Jairore gotiyujarã: \p —Mʉ maco bajirocacoamo. No yirã gotimasiorimasʉ ĩ vasere bojamenaja mani yuja —Jairore yiyujarã ĩna. \p \v 36 To ĩna yiboajaquẽne, \p —Tʉoĩasʉtiritibesa mʉ. Yʉ masisejʉare tʉoĩacõa ñaña —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 37 To yicõari, gãjerãre sʉyarotibesuju Jesús yuja. Pedro, Santiago, ĩ bedi Juan, ĩna idiarãrene sʉyarotiyuju. \v 38 To yi, vanane, Jairo ya vijʉ ejayujarã. Tojʉ ejana, ĩna ĩajama, ĩ maco so bajirocacoajare, bʉto otiñañujarã ĩna, ti vi ejariarã. \v 39 Ĩna otiñarivijʉre sãjaejacõari, ado bajiro ĩnare yiyuju: \p —¿No yirã otiati mʉa? “Bajirocacoajamo” mʉa yiboago, bajirocabecomo. Cãnigõ yigomo —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 40 To ĩ yisere ajicõari, ĩre ajayujarã ĩna, “Bajirocacoasumo” yimasirã ñari. To bajiro ĩna yiboajaquẽne, ĩnare budirotiyuju Jesús. Ĩnare budiroticõari, bajirocario jacʉare, to yicõari, ĩre sʉyarãre quẽne, ũmato jãjasuju Jesús, bajirocario so ñarisõajʉ. \v 41 Ĩnare ũmato jãjacõari, so ãmore ñiañuju Jesús. To yigʉne, ado bajiro sore yiyuju: \p —Talita cumi —sore yiyuju. (“‘Daquego, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ña’ mʉre yaja yʉ” yire ũni ñañuju.) \p \v 42 To ĩ yirirĩmarone, quẽna tudicaticõari, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ vasuju so yuja. Jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituari cʉ̃mari tʉsaco ñañuju so. So tudicatisere ĩacõari, no yimasibesujarã masa, ti ũnire ĩabetirũgũriarã ñari. \v 43 Sore catiocõari, \p —Sore ĩ catiosere gãjerãre gotibetimasucõama —ĩnare yiyuju Jesús. To yicõari, —Bare sore ecaya mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \c 6 \s1 Nazaret vãme cʉti macajʉ Jesús ĩ vare queti \r (Mt 13.53-58; Lc 4.16-30) \p \v 1 To bajiri Capernaum macanare ĩnare gotimasio gajanocõari, ĩ buerimasare ũmato vacoasuju Jesús, ĩ ya macajʉ, Nazaret vãme cʉti macajʉ. \v 2 Tojʉ ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ñarone Dios ocare ĩna buerivijʉre sãjaejacõari, masare gotimasio ñañuju Jesús. Quẽnaro ĩ gotimasiosere ajicõari, no yimasibesujarã ĩna: \p —¿No bajicõari, to bajise gotimasiomasiati ĩ? ¿No bajiro yicõari, ĩaĩañamanire yati? —Jesúre yiyujarã ĩna, ĩ ya macana. \v 3 Gajeye ado bajiro yiyujarã ĩna: \p —¿Adi macagʉ yucʉ́ moarimasʉ me ñatique ĩma? ¿Mar'ia macʉ me ñatique? ¿Santiago, José, Judas, Simón mesa gagʉ me ñatique ĩ? To yicõari, mani vatoajʉ ñarã, ¿ĩ bederã rõmiri me ñatique ĩna? —Jesúre ĩre yiyujarã ĩna, ĩ ya macana. \p To bajiri, “Ñamasugʉ̃ me ñaami. Mani ya macagʉ, mani masigʉ̃ ñaami” yirã ñari, ĩre ajitirʉ̃nʉbesujarã ĩna. \v 4 To ĩna yirone, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Diore gotirẽtobosarimasʉ gajerojʉ Dios ocare ĩ gotimasiocudijama, ĩre ajirʉ̃cʉbʉorãma. To bajiboarine, ĩ ya macanare, ĩ ya vianare quẽne, Dios ocare ĩ gotimasiojama, ĩre ajirʉ̃cʉbʉomenama —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 5 To bajiri ĩ ya macana, ĩre ĩna ajitirʉ̃nʉbetijare, ĩaĩañamani yiĩomasibesuju ĩ. Mojoroaca ñañujarã ĩ ãmo ñujeocõari ĩ catioriarã. \v 6 Ĩ yarã ĩre ĩna ajitirʉ̃nʉbetire ĩacõari, no yimasibesuju Jesús, ĩnare bajiro tʉoĩarãre ĩabetirũgũr'i ñari. To bajiri, gaje macarijʉ vasuju, masare gotimasiocudigʉ vacʉ. \s1 Ĩ ocare goticudisʉoronare Jesús ĩ cõare queti \r (Mt 10.5-15; Lc 9.1-6) \p \v 7 Jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarãre ĩ buerãre jirẽoñuju Jesús. Ĩnare jirẽocõari, tocãrãca macarire jʉarãri cõañuju. Ĩnare cõagʉ̃ne, masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare, ĩna bureamasirotire ĩnare ʉjoyuju ĩ. \v 8 To yicõari ado bajiro ĩnare yiyuju: \p —Mʉa bare sãriajoari, gãjoare quẽne juaábesa. No bojase mʉa cʉose juaábesa. Tueriayucʉ́ri rĩne juaása. \v 9 Gʉbo sudi mʉa sãñasene sãñacõari, sudi mʉa sãñasene sãñacõari, vasa —ĩnare yiyuju Jesús. \v 10 Gajeye ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Tocãrãca macare mʉa ejajama, mʉa ejasʉorivine cãnima. Ti vine ñacõari, ti macanare ĩnare gotimasio ñama maji, gajerojʉ mʉa varoto rĩjoro. \v 11 Mʉa ejarimacana quẽnaro mʉare ĩna bocaãmibetijama, to yicõari, mʉa gotisere ĩna ajirʉabetijaquẽne, ti macajʉre ñabeja. Mʉare ĩna ajirʉabetijare, mʉa gʉbo sudi tuyasere sitare varerea, vacoaja. To bajiro mʉa yijama, “Quẽnaro yʉare bocaãmibeticõari, yʉare mʉa ajirʉabetijare, rojose mʉare yirʉcʉmi Dios” yirã, yirʉarãja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 12 To bajiro ĩ yijare, “Rojose mʉa yisere yitʉjacõari, quẽnasejʉare tʉoĩavasoaya” ĩnare yigotimasiocudirã vasujarã. \v 13 Masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare bureayujarã ĩna. Jãjarã rijaye cʉtirãre quẽne, ʉye yuejeoyujarã ĩna. To ĩna yijare, quẽnaejacoasujarã ĩna. \s1 Juan vãme cʉtigʉre, masare oco rãca bautizarimasʉre ĩ rʉjoare ĩna jatarocare queti \r (Mt 14.1-12; Lc 9.7-9) \p \v 14 Jesús ĩ bajiñasere, ajijedicõañujarã Galilea vãme cʉti sitana. To yicõari, ĩna ʉjʉ Herodes quẽne ajiyuju, ado bajiro ĩna yisere: \p —Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉne sĩaecoboarine, tudicaticoarimi. To bajiri ĩaĩañamani yiĩoñagʉ̃mi —yiyujarã ĩna, Jesúre. \p \v 15 Gãjerãma, ado bajiro yiyujarã: \p —Diore gotirẽtobosarimasʉ El'ias ñamasir'i ñagʉ̃mi quẽna —yiyujarã. \p Gãjerãjʉama, ado bajiro yiyujarã: \p —Diore gotirẽtobosarimasʉ ñamasir'ire bajiro bajigʉ ñaami —yiyujarã. \p \v 16 Herodes quẽne, ado bajiro yiyuju: \p —Juan ñagʉ̃mi quẽna. Ĩ rʉjoare ĩre jatarocaroticõacajʉ yʉ. To bajiro yʉ yirotiboajaquẽne, quẽna tudicaticoarimi —yiyuju Herodes. \p \v 17-18 Juan ĩ sĩaecoroto rĩjoro ado bajiro bajire ti ñajare, to bajiro tʉoĩañuju Herodes: Ĩ bedi Felipe manajore Herod'ias vãme cʉtigore ẽmacõari, manajo cʉtiyuju Herodes. To bajiro ĩ yire ñajare, ado bajiro ĩre gotirũgũñuju Juan: \p —Herod'iare mʉ manajo cʉtise quẽnabeaja. Dios ĩ rotimasirere ajibeaja mʉ —ĩre yirũgũboayuju Juan. \p \v 19-20 To bajiro ĩ yigotisere ajitego ñari, ĩre sĩarotirʉaboayuju Herod'ias. To bajiro so yitʉoĩaboajaquẽne, “Dios ĩ bojarore bajiro quẽnaro yigʉ ñaami Juan” yigʉ, ĩ gotisere ajirʉ̃cʉbʉogʉ ñari, Herod'ias, Juanre so sĩarʉaboasere matayuju Herodes. Juan ĩre ĩ gotisere quẽnaro ajivariquẽnagʉ̃ ñaboarine, “To bajiro yirʉcʉja yʉ”, yimasibesuju Herodes. \v 21 To bajiñarũgũboa, cojorʉ̃mʉ, “Ado bajiro yʉ yijama, yʉre matamasibecʉmi”, yitʉoĩañuju Herod'ias yuja. Tirʉ̃mʉ, Herodes ĩ ruyuariarʉ̃mʉ ñañuju ti. To bajiri ĩre moabosarimasa ʉjarãre, surara ʉjarãre, toana Galilea sitana ñamasuri masare quẽne jirẽoñuju ĩ, “Boserʉ̃mʉ yito” yigʉ. \v 22 To yicõari, ĩna rẽjaro bero, Herod'ias maco, ĩna ĩaro rĩjorojʉare basaĩoñuju. So basasere ĩacõari, variquẽnañuju Herodes, ĩ jicõariarã quẽne. To bajiri, ado bajiro sore gotiyuju Herodes: \p —No bojase mʉ sẽnijama, mʉre ĩsirʉcʉja —sore yiyuju. \v 23 To yicõari, ado bajiro sore gotirẽmoñuju: \p —Riojo mʉre gotiaja. Tʉoĩavasoabetirʉcʉja. Yʉ cʉose, “Gʉdareco bojaja” mʉ yisẽniboajaquẽne, mʉre ĩsicõarʉcʉja —Herod'ias macore yiyuju Herodes. \v 24 To ĩ yisere ajicõari, so jacore sẽniĩagõ vasuju so, “¿Ñiere ĩre sẽnigõti yʉ?” yigo. \p To so yisere ajicõari, ado bajiro sore yi ocasãñuju so jaco: \p —“Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ rʉjoare bojaja”, ĩre yiya —so macore yicʉdiyuju Herod'ias. \p \v 25 To so yijare, guaro Herodes tʉjʉ vacõari, ado bajiro ĩre gotiyuju: \p —Yucʉacane Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ rʉjoare bare jeobariabaja joejʉ jeocõari, yʉre ĩsigʉ̃ vayá —ĩre yiyuju so. \p \v 26 To bajiro so yisere ajicõari, bʉto sʉtiritiyuju Herodes. To bajiboarine, ĩ jicõariarã ĩna ajiro rĩjorojʉa, “Riojo mʉre gotiaja yʉ. No bojase mʉ sẽnijama, mʉre ĩsirʉcʉja” ĩ yicõare ñajare, so sẽnirore bajirone yiyuju. \v 27 To bajiri Juanre sĩarʉabetiboarine, \p —Juan rʉjoare jatacõari, ãmiaya —yiroticõañuju, ĩ surarare. \p To ĩ yijare, tubiberiavijʉ vacõari, Juan rʉjoare jatayuju surara. \v 28 To yicõari, bare jeobariabaja joejʉ jeocõari, Herod'ias macore ĩsiñuju. To yicõari, sojʉa, jacore ĩsirẽtoñuju so yuja. \p \v 29 Ti queti ajicõari, Herodes tʉjʉ ejayujarã, Juan buerimasa. Ejacõari, ĩ rujʉri ñaboarere ãmivacõari, yujeyujarã. \s1 Masa, cinco mil ñarãre Jesús ĩ bare ecare queti \r (Mt 14.13-21; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 30 Jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarã ĩ buerimasa, ĩ goticudiroticõariarã, tudiejacõari, Jesúrãca rẽjañujarã. Ĩ rãca rẽjacõari, ĩna goticudirere, to yicõari, jediro ĩna yicudirere quẽne gotijeocõañujarã. \v 31 Gãjerã ĩna vato ũnone, gãjerã ejavasoacõarũgũñujarã masa. To ĩna bajicõa ñajare, Jesús, ĩ buerimasa quẽne, ʉsʉsãja, bare ba, yimasibesujarã. To bajiri, ado bajiro ĩ buerimasare yiyuju: \p —Ita. Õjʉ, masa ĩna manibʉsarojʉ vajaro mani. Tojʉ ʉsʉsãjarʉarãja —ĩnare yiyuju. \p \v 32 To ĩ yijare, cũmua vasãja vacoasujarã ĩna, masa ĩna manibʉsarojʉ vana. \v 33 To bajiro ĩna yi vaboajaquẽne, ti macariana jãjarã masa, Jesús ĩ buerimasa rãca ĩ vasere ĩamasicõari, ũmacoasujarã ĩna, Jesús ĩ ejarotijʉre vana. \v 34 To bajiri Jesújʉa, majaejacõari, jãjarã masa ejacõari ñarãre ĩnare ĩañuju. Ĩ ĩajama, ovejare coderimasʉ ĩnare ĩ codebetore bajiro bajiyujarã ĩna. To bajiri ĩnare ĩamaiñuju. Ĩnare ĩamaigʉ̃ ñari, cojo vãme me ĩnare gotimasioñuju. \v 35 To ĩ yirone, rãioroto rĩjoro, Jesús buerimasa, ĩ tʉ ejacõari, ado bajiro yiyujarã: \p —Jẽre rãioato yaja. Masa manojʉ ñaja. \v 36 To bajiri ĩnare varotiya mʉ, “Masa cʉtojʉ bare vaja yibarã vajaro” yirã —ĩre yiboayujarã ĩna. \p \v 37 To ĩna yiboajaquẽne, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Mʉane ĩnare bare ecaya —ĩnare yiyuju ĩ. \p To ĩ yijare, ado bajiro ĩre cʉdiyujarã ĩna: \p —Doscientos gãjoatiiri rãca vaja yiroti ñaboaroja manire, pan ĩna baroti vaja yirã —Jesúre yicʉdiyujarã. \p \v 38 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Jesús: \p —“¿Nocãrãca pan cʉoati mʉa?”, yisẽniĩacudiya maji —ĩnare yiyuju Jesús. \p To bajiri sẽniĩabʉjacõari, ĩre gotiyujarã: \p —Cojomo cõro pan, jʉarã vai cʉoaja yʉa —ĩre yiyujarã. \p \v 39 To ĩna yirone, \p —Masare tatũcurojʉ rujatubuari rujirotiya —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 40 To ĩ yise ñajare, rujatubuari rujibateyujarã ĩna. Cojojʉri cien ñarirãcʉ, to yicõari, cincuenta ñarirãcʉ rujibateyujarã. \v 41 To bajiro ĩnare rujiroticõari bero, cojomo cõro ñaricari pan, to yicõari, jʉarã vai ñarãre juacõari, õ vecajʉa ĩamʉocõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore ĩre yiyuju. To yicõari bero, panre iguesurebatecõari, ĩ buerimasare ĩsiñuju, “Rujirãre ĩsibatoya” yigʉ. Jʉarã vaire quẽne iguesurebatecõari, ĩ buerimasare ĩsiñuju, “Rujirãre ĩsibatoya” yigʉ. \v 42 Sĩgʉ̃ rʉyariaro mano quẽnaro baʉsʉcʉtijedicõañujarã. \v 43 Ĩna bagajanoro bero, ĩna barʉasere, ĩ buerimasa ĩna juarẽojama, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituaro ñarijibʉri rʉyayuju. \v 44 Tire bariarã, cinco mil ʉ̃mʉa ñañujarã. \f f \fr 6:44 \ft Rĩamasare, rõmiare cõmenane, ʉ̃mʉa bʉcʉrã rĩrene ĩna cõjama, cinco mil ñañujarã ĩna.\f* \s1 Oco joene Jesús ĩ vare queti \r (Mt 14.22-27; Jn 6.16-21) \p \v 45 Masa ĩna barʉasere ĩ buerimasa ĩna juarẽogajanorone, cũmuajʉ ĩnare vasãjarotiyuju Jesús: \p —Betsaida vãme cʉti macajʉ yʉre jẽadiyuya. Maji masare vare gotigʉ yaja yʉ —yiyuju Jesús. \p \v 46 Ĩnare vare gotigajano, burojʉ majacoasuju, tojʉ Diore sẽnirʉ. \v 47 Ti rãioato bero, ʉtabʉcʉra jẽana, tira gʉdareco tʉsasujarã, Jesús buerimasa. Jesújʉama, sĩgʉ̃ne ñacõañuju ĩ maji. \v 48 To bajicõari, ĩ buerimasare ĩacõañuju. To ĩna tʉsatone, bʉto mino vasuju. To bajiri jẽatĩmabesujarã ĩna. To ĩna bajiñarone, busurocaroarijaʉ ĩna tʉjʉ oco joene vayuju Jesús. To bajivagʉ, ĩnare rẽtocoarocʉre bajiro vayuju. \v 49-50 Oco joejʉ ĩ vadire ĩarãne, ʉcacoasujarã ĩna. “¡Bajirocar'i vãti ñaami!”, yiavasãñujarã. To ĩna yiboajaquẽne, \p —Güibesa. Variquẽnaña mʉa. Yʉne ñaja —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 51 To yigʉne, ĩna vaticũmuajʉ vasãjacõañuju Jesús. Ĩ vasãjarone, mino vatʉjacoasuju yuja. To bajiro ti bajisere ĩacõari, no yimasibesujarã ĩ buerimasa, ti ũnire ĩabetirũgũriarã ñari. \v 52 To bajiro ĩna bajijama, cinco mil ʉ̃mʉare Jesús ĩ ecarere ĩariarã ñaboarine, “Ĩaĩañamanire yimasijeogʉ ñaami” ĩre yimasimena ñari, to bajiro bajiyujarã. \s1 Genesaret sitanare rijaye cʉtirãre Jesús ĩ catiore queti \r (Mt 14.34-36) \p \v 53 To baji, jẽanane, Genesaret vãme cʉti sitajʉ jẽaejayujarã ĩna. Tojʉ cũmuare siatujoyujarã. \v 54 Cũmuare siagajano, ĩna majatone, Jesúre ĩamasicõañujarã ti macana, tijʉana. \v 55 To bajiri masa jedirore gotibatorã ũmacoasujarã ĩna. Tire ajirã ñari, ti macariana rijaye cʉtirãre Jesús tʉjʉ juaejayujarã ĩna. \v 56 Ĩ vacudiri macari cõrone mojorimacajʉ ĩ vajaquẽne, jairimacajʉre ĩ vajaquẽne, masa ĩna rẽjarũgũrijaʉrire ĩ vajaquẽne, to yicõari, Jesús ĩ varoti maarijʉre quẽne, rijaye cʉtirãre juaejocũñujarã. To yicõari, \p —Mʉ sudi gajare ĩnare moaĩarotire bojaja yʉa. To bajiro ĩna yijama, caticoarʉarãma —ĩre yiyujarã rijaye cʉtirãre juaejariarã. To bajiri, ĩre moaĩariarãma, caticoasujarã. \c 7 \s1 “Masa ĩna yisere ĩacõari, ‘Rojorã ñaama’ yire me ñaja. Ĩna tʉoĩasejʉare masicõari, ‘To bajiro yirã ñaama’ yire ñaroja”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mt 15.1-20) \p \v 1 Fariseo masa, to yicõari, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne ejayujarã ĩna, Jesús tʉjʉ. Jerusalénjʉ vadiriarã ñañujarã. \v 2 Jesús tʉ ejacõari, ĩ buerimasa sĩgʉ̃ri, ĩna baroto rĩjoro, ĩna ñicʉa ĩna ãmorire ĩna coemasiriarore bajiro ĩna coebetire ĩañujarã ĩna. \v 3-4 Jud'io masa ñajediro, ĩna ñicʉa ye quẽnaro ajirʉ̃cʉbʉorã ñañujarã ĩna. To bajirã ñari, ĩna ñicʉa ĩna yimasiriarore bajiro ãmori coecõari rĩne, bayujarã ĩna. Masa, bare vaja yirã ĩna rẽjarojʉ vaja yirã variarã, tudiejacõari, ĩna ñicʉa ĩna ãmorire ĩna coemasiriarore bajiro yirã, ĩna ãmorire coecõasʉori rĩne, barũgũñujarã ĩna. To yicõari, idiriabajari, oco cũria sotʉri, no bojase sotʉri quẽne coeyujarã. Bare barã rujiriajʉrire quẽne to bajiro yiyujarã ĩna, jud'io masa. \v 5 Tire bʉto ajirʉ̃cʉbʉorã ñari, fariseo masa, to yicõari, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, ado bajiro Jesúre sẽniĩañujarã ĩna: \p —¿No yirã mani ñicʉa ĩna yimasiriarore bajiro yibeati mʉ buerimasa? Ĩna baroto rĩjoro, mani ñicʉa ĩna ãmori coemasiriarore bajiro coebeama —ĩre yiyujarã ĩna, fariseo masa, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne. \p \v 6 To bajiro ĩna yijare, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —“Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yiboarine, rojorã ñaja mʉa. Diore gotirẽtobosarimasʉ, Isa'ias ñamasir'i, mʉa bajirotire quẽnaro tʉoĩacõari, ado bajiro ucamasiñuju: \q1 “Ĩna oca masune yirã, quẽnaro yʉre yirʉ̃cʉbʉoama ĩna. To bajiro yirã ñaboarine, yʉ bojarore bajiro tʉoĩabeama. \q1 \v 7 Yʉ yere buecõari, ĩna masu ĩna tʉoĩasere gotimasioama. Tirene, ‘Dios ĩ rotise ñaja’ yiboama. To bajiri yʉre ĩna rʉ̃cʉbʉoboase vaja, ñie vaja bʉjamenama ĩna”, yiucamasiñuju Isa'ias, Diore gotirẽtobosagʉ —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 8 To yicõari, quẽna ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Dios ĩ rotisejʉare ajitirʉ̃nʉmenane, mani ñicʉa ocajʉare quẽnaro ajitirʉ̃nʉaja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 9 To yicõari, quẽna ado bajiro ĩnare gotirẽmoñuju Jesús: \p —Mani ñicʉa yejʉare ajirʉ̃cʉbʉorã, Dios ĩ rotimasirejʉare cʉdibeaja mʉa. \v 10 Dios ĩ roticũmasirere Moisés ĩ ucamasire ado bajiro gotiaja: “Mʉ jacʉre, mʉ jacore quẽnaro rʉ̃cʉbʉoya”. To yicõari, gaje vãme ado bajiro yaja: “No bojagʉ ĩ jacʉre, ĩ jacore, ‘Rojose tãmʉoʉcarʉarãja mʉa’ ĩnare ĩ yijama, ĩre sĩaroti ñaja”, yigotiaja Moisére Dios ĩ roticũmasire. \v 11-12 Mʉajʉama, ado bajirojʉa rotiaja mʉa: “Ĩ ye rãca ĩ jacʉare ĩ ejarẽmobetijama, quẽnacõaja. ‘Yʉ gajeyeũni, yʉ cʉose Diore yʉ ĩsiroti rĩne ñaja. To bajiri mʉare ejarẽmomasibeaja yʉ’ yicõari, ĩ jacʉare ĩ ejarẽmobetijama, quẽnacõaja”, yirotiaja mʉa. \v 13 To yicõari, gajeye jairo ti ũnire bajiro mʉa yirotise ñaja. To bajiro yirotirã, “Dios manire ĩ roticũmasirere cʉdibeticõato” yirãre bajiro yaja mʉa. To yicõari, “Mani ñicʉa ĩna rotimasirejʉare ñamasuse ñaja” mʉa yitʉoĩajama, “Ñie vaja maja Dios ĩ rotimasire” yirã yaja mʉa —fariseo masare, to yicõari, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasare yiyuju Jesús. \p \v 14-16 To bajiro ĩnare yigotigajanocõari, masare jirẽocõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Ñajediro quẽnaro ajiya, yʉ gotimasiosere. Tire ajicõari, “To bajiro manire yigotigʉ yami”, yiajimasiña mʉa: Mani ñicʉa, “Mani basãse sʉorine ñaja Dios ĩ ĩavariquẽnabeti, ĩre mani yirʉ̃cʉbʉose ĩ bojabeti”, yitʉoĩamasiboayuma. To bajiro me bajiaja. Rojose tʉoĩacõari, mʉa ñagõse sʉorine bajiaja, Dios ĩ ĩavariquẽnabeti, ĩre mʉa yirʉ̃cʉbʉosere ĩ bojabetima —masare yiyuju Jesús. \p \v 17 To bajiro ĩnare yigotigajano, masa jãjarã vatoajʉ ñar'i, vacoasuju Jesús, ĩ buerimasa rãca. Vijʉ sãjaejacõari, ado bajiro ĩre sẽniĩañujarã ĩ buerimasa: \p —Jẽjʉ mʉ gotimasiosere quẽnaro yʉare gotirẽtobuya —Jesúre yiyujarã ĩna. \v 18-19 To ĩna yisere ajicõari, \p —¿Ajimasibeati mʉa quẽne? —yiyuju ĩ. —Mʉa basãse mʉa gʉdajoajʉ vatoja ti. Tijʉ bero, rẽtobudiroja ti. To bajiri, mʉa ʉsʉrijʉrema rojose yimasibeaja ti —ĩnare yiyuju Jesús. To bajiro ĩ yijama, “Ñajediro bare mani baboajaquẽne, Dios ĩ bojabetire yirã me yirãja mani” yigʉ yiyuju. \p \v 20 To yicõari, ado bajiro ĩnare gotirẽmoñuju Jesús: \p —Dios ĩ ĩajama, masa rojose ĩna tʉoĩasejʉa ñaja rojosema. \v 21 Masa, rojose ĩna tʉoĩajama, ado bajiro yirãma: Juarudirãma. Gãjerãre sĩarãma. Manajo cʉtirã, manajʉ cʉtirã quẽne, gãjerã rãca ajeriarã cʉtirãma. \v 22 Gajeyeũnire gãjerã yere ʉorãma. Socajairãma. Bojoneose ti ñaboajaquẽne, tire yicõarãma. Gãjerãre, “Yʉ rẽtobʉsaro quẽnaro ñaama”, yiĩajũnisinirãma. Gãjerã ajiro rĩjorojʉa socarãne, “Ado bajise rojose yima”, yigotirãma. “Ñamasurã ñaja yʉama”, yitʉoĩarãma. Riojo tʉoĩamasimenama. Dios yere rʉ̃cʉbʉomenama. \v 23 Adi rojose jediro yirãma masa, rojose ĩna tʉoĩajama —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Jud'io maso me Jesúre so ajitirʉ̃nʉre queti \r (Mt 15.21-28) \p \v 24 To ñar'i, vacoasuju Jesús. Vacõari, Tiro vãme cʉti maca tʉjʉ ejayuju. To ejacõari yayioro vijʉre sãjarʉaboayuju. To bajiboarine yayioro sãjamasibesuju. \v 25-26 To bajiri Jesús ĩ ejare queti ajicõari, sĩgõ rõmio ĩ tʉjʉre vasuju so. Vãti sãñagõ jaco ñañuju so. Jud'io maso me ñañuju. Sirofenicia sitago ñañuju. Jesús rĩjorojʉa ejacõari, gʉsomuniari tuetucõari, ado bajiro bʉto ĩre sẽniñuju: \p —Yʉre ejarẽmoña mʉ. Yʉ maco so ʉsʉjʉ vãti sãñagõ ñaamo. Ĩre burocaya mʉ —Jesúre yiyuju so. \p \v 27 To so yisere ajicõari, ado bajiro sore cʉdiyuju Jesús: \p —Yʉ yarã jud'io masare ejarẽmosʉoaja. Yʉ yarãre yʉ ejarẽmoroto rĩjoro gãjerãre yʉ ejarẽmojama, rĩamasa ĩna basere ẽmacõari, yaiare ecagʉre bajiro yigʉja yʉ —sore yiyuju. \p \v 28 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju so: \p —Yʉ ʉjʉ, riojo gotiaja mʉ. To bajiboarine ĩna ʉjarã ĩna bavẽjasere barãma yaia —Jesúre ĩre yiyuju so. “Jud'io masare ejarẽmogʉ̃ ñaboarine, yʉare quẽne mojoroaca ejarẽmomasigʉ̃ja” yigo, to bajise ĩre yiyuju so. \p \v 29 To so yisere ajicõari, ado bajiro sore yiyuju Jesús: \p —Quẽnaro tʉoĩacõari, gotiaja mʉ. Mʉ maco ʉsʉjʉ sãñagʉ̃re vãtire ĩre burocacõaja yʉ. To bajiri mʉ ya vijʉ tudiasa —sore yiyuju Jesús. \p \v 30 So ya vijʉ tudiejacõari, cãnijesariaro joejʉ so macore so jesaro ĩacõari, “Vãti so ʉsʉjʉre sãñar'i jẽre budicoasumi”, yimasiñuju. \s1 Ajibeti, ñagõmasibeti bajigʉre Jesús ĩ catiore queti \p \v 31 Tiro maca tʉjʉ ñar'i, Sidón vãme cʉti macajʉ rẽtoasuju Jesús. To rẽto vacʉne Decápolis sita ñarimacarire quẽne rẽtoasuju. To rẽtoacʉne, Galilea Ʉtabʉcʉra tʉjʉ ejacoasuju yuja. \v 32 To ĩ ñarone, sĩgʉ̃ ajibeti, ñagõmasibeti bajigʉre ãmiejayujarã masa. Ĩre ãmiejacõari, Jesúre sẽniñujarã, “Ajibecʉre ĩ ãmori ñujeocõari ĩre catioato” yirã. \v 33 To bajiri ajibecʉre gajerojʉa ũmato vasuju Jesús. Ĩre ũmato vacõari, ĩ gãmo gojerijʉre ĩ ãmovãsoa rãca tõmesõñuju Jesús. To yigajano, ĩ ãmovãsoare gooco eotucõari, ĩ ñemerore moaĩañuju, ĩ ñagõmasibetijare. \v 34 To yicõari, õ vecajʉare ĩamʉocõari, ʉsʉ sĩnisãñuju Jesús. To yigʉne, ado bajiro ĩre yiyuju: \p —Efata —yiyuju Jesús. (“Ajiya yuja” yire ũni ñañuju ti.) \p \v 35 To ĩ yirone, ajibecʉ ñaboar'i ajicoasuju yuja. To bajicõari, quẽnaro ñagõcoasuju ĩ, ñagõmasibecʉ ñaboar'i. \v 36 To bajiro ĩre yigajanocõari, ado bajiro masare yiyuju: \p —Gãjerãre gotibetimasucõama mʉa —ĩnare ĩ yiboajaquẽne, bʉtobʉsa gotibatorũgũñujarã masa. \v 37 To bajiro Jesús ĩ yisere ajivariquẽnacõari, no yimasibesujarã ĩna, ti ũnire ajibetirũgũriarã ñari. To bajiri, ado bajiro Jesús ĩ yisere gotiyujarã: \p —Ñajediro quẽnaro yimasijeogʉ ñaami. Ajimenare, “Ajiato” ñagõmenare quẽne, “Ñagõato” yigʉ ñaami —yiyujarã ĩna. \c 8 \s1 Masa, cuatro mil ñarãre Jesús, bare ĩ ecare queti \r (Mt 15.32-39) \p \v 1 Quẽna Jesús tʉjʉ jãjarã masa rẽjacõari, ĩna ñaro rĩne bare jedicoasuju ĩnare. To bajiri ĩ buerimasare jicõari, ado bajiro yiyuju Jesús: \p \v 2 —Ado ñarãre ĩamaiaja yʉ. Idiarʉ̃mʉ tʉsajʉ yuja, yʉ rãca ĩna ñaro. To bajicõari bare maama. \v 3 Bamenane ĩna ya virijʉ ĩna tudiasere bojabeaja yʉ. Sĩgʉ̃ri sõjʉ vadiriarã ñaama. Ĩnare yʉ tudirotijama, bamenane ĩna vajama, ñiorijarã ñari, rijavẽjacoaborãma —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 4 To bajiro ĩ yirone, ado bajiro ĩre yiyujarã ĩ buerimasa: \p —Ado, masa manojʉ ñaja. No bajiro masa ñaro cõro ĩna barotire bare bʉjamasiña manoja —ĩre yiyujarã ĩna. \p \v 5 To ĩna yirone, \p —¿No cõro jairo pan cʉoati mʉa? —ĩnare yiyuju. \p —Cojomo cõro jʉa jẽnituaro ñaricari ñaja —ĩre yiyujarã ĩna. \p \v 6 To ĩna yirone, rʉ̃cacane masare rujirotiyuju Jesús. To yicõari pan cojomo cõro jʉa jẽnituaro ñaricari ñasere juacõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore ĩre yivariquẽnañuju Jesús. To yicõari tire iguesurebatecõari, ĩ buerimasare ĩsiñuju. To bajiri ĩnajʉa rujirãre ĩsibatoyujarã yuja. \v 7 Vai quẽne mojoroaca cʉoyujarã ĩna. To bajiri vaire juacõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore yiyuju Jesús quẽna. To yicõari, ĩ buerimasare ĩsibatorotiyuju. \v 8 Sĩgʉ̃ rʉyariaro mano baʉsʉcʉtijedicõañujarã. Ĩna bagajanoro bero, ĩna barʉasere juarẽoñujarã Jesús buerimasa. Ĩna juarẽojama, cojomo cõro jʉa jẽnituaro ñarijibʉri rʉyayuju. \v 9 Tire bariarã cuatro mil masa ñañujarã. Ĩnare ecagajanocõari, ĩnare tudirotiyuju Jesús. \v 10 To yicõari bero, ĩ buerimasa rãca cũmuajʉ vasãjacõari, Dalmanuta vãme cʉti sitajʉ vacoasujarã. \s1 “Ĩaĩañamani yʉare yiĩoña”, Jesúre ĩna yiboare queti \r (Mt 16.1-4; Lc 12.54-56) \p \v 11 Fariseo masa, Jesús tʉ ejacõari, ĩre sẽniĩañujarã, “Cʉdimasibeticõari, rojose tãmʉoato ĩ” yirã: \p —“‘Dios ĩ cõagʉ̃ ñaami’ yʉre yimasiato” yigʉ, õ vecaye ĩaĩañamani yʉare yiĩoña —ĩre yiboayujarã. \p \v 12 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ʉsʉ sĩnisãñuju Jesús. To yicõari, ado bajiro ĩnare yiyuju: \p —¿No yirã adirodoriana ĩaĩañamani rãca rĩne yʉ yisere bojati mʉa? Riojo mʉare gotiaja yʉ. Ĩaĩañamani mʉare yiĩobecʉja yʉ —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 13 To bajiro ĩnare yicõa, ĩnare jẽaveocoasuju Jesús, ĩ buerimasa rãca. \s1 Fariseo masa pan ũmato vauvasere bajiro ĩna bajire queti \r (Mt 16.5-12) \p \v 14 Jesúrãca jẽana, ĩna baroti pan masiritiyujarã. Ĩna vaticũmuajʉre pan cojane cʉoyujarã. \v 15 To bajiro ĩna bajire ñajare, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Fariseo masa, to yicõari, Herodes quẽne “Pan vauvato” yirã, ĩna vʉosere quẽnaro ajicõĩaña mʉa —ĩ buerimasare yiyuju Jesús. \p \v 16 To ĩ yisere ajimasimena ñari, ĩna masune ado bajiro gãmerã yiyujarã ĩna: \p —Pan mani masiritijare, to bajise gotigʉ yigʉmi —gãmerã yiyujarã. \p \v 17 To bajiro ĩna gãmerã yisere masicõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju ĩ: \p —¿No yirã “Pan maja manire”, yati mʉa? ¿Yʉre ajimasibeati mʉa maji? ¿Adi macarʉcʉroaye rĩne tʉoĩarãre bajiro tʉoĩacõa ñati mʉa maji? \v 18-19 ¿Yʉ yiĩosere ĩarã ñaboarine, ajimasibeati mʉa maji? —ĩnare yiyuju Jesús. \p To yicõari, ado bajise ĩnare yirẽmoñuju: \p —Cojomo cõro ñaricarire panre bʉjʉocõari, cinco mil masa ñarãre ecacajʉ yʉ. Ĩnare yʉ ecaro bero, ¿nocãrãca jibʉri rʉyacati ti? —ĩnare yiyuju Jesús. \p To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyujarã ĩna: \p —Jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituaro ñarijibʉri rʉyacajʉ —ĩre yicʉdiyujarã ĩna. \p \v 20 Quẽna ĩnare tudisẽniĩañuju: \p —Tijʉ bero, quẽna cojomo cõro jʉa jẽnituaro ñaricari panre bʉjʉocõari, cuatro mil masa ñarãre ecacajʉ yʉ. Ĩnare yʉ ecaro bero, ¿nocãrãca jibʉri rʉyacati ti? —ĩnare yiyuju. \p —Cojomo cõro, jʉa jẽnituaro ñarijibʉri rʉyacajʉ —ĩre yicʉdiyujarã ĩ buerimasa. \p \v 21 To bajiro ĩna yicʉdisere ajicõari, ado bajiro ĩnare tudisẽniĩañuju Jesús: \p —To bajiro yʉ yiĩocatire masirã ñaboarine, ¿jẽjʉ mʉare yʉ gotisere ajimasibeati mʉa maji? “Fariseo masa, to yicõari, Herodes quẽne, ‘Pan vauvato’ yirã, ĩna vʉosere quẽnaro ajicõĩaña” yʉ yijama, bare mere yaja yʉ —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Betsaida vãme cʉti macajʉre ejacõari, caje ĩabecʉre ĩna ãmiejagʉre Jesús ĩ ĩarotire queti \p \v 22 Bero, Jesús, ĩ buerimasa rãca Betsaida vãme cʉti macajʉre ejayuju. To ĩna ejaro ĩacõari, caje ĩabecʉre ãmiejayujarã masa, “Caje ĩabecʉre Jesús ĩ moaĩarone, ĩacoarʉcʉmi” yirã. \v 23 To bajiro ĩna yiejogʉre ti maca sojʉabʉsa ĩre tʉ̃a vasuju Jesús. To yicõari, ĩ cajearire goocone eotucõari, moaĩañuju Jesús, “Ĩato ĩ” yigʉ. To yicõari, ado bajiro ĩre sẽniĩañuju: \p —¿Ĩati mʉ? —ĩre yiyuju. \p \v 24 To ĩ yirone, caje ĩabecʉ quẽnaca ĩasʉoyuju. To bajiri ado bajiro cʉdiyuju ĩ: \p —Masare ĩaja yʉ. To bajiro yʉ ĩaboajaquẽne, yucʉ́rine vasere bajiro bajiaja —yiyuju. \p \v 25 To ĩ yijare, quẽna ĩ cajearire tudimoaĩa quẽnoñuju. To ĩ yirone, quẽnaro ĩacoasuju. Ñajediro quẽnaro ĩre ruyuyuju yuja. \v 26 To bajiro ĩ bajiro ĩacõari, ado bajiro ĩre gotiyuju Jesús: \p —Macajʉre vacõari, mʉre yʉ ĩarotisere gãjerãre gotibatobecʉne, mʉ ya vijʉ tudiasa —ĩre yiyuju Jesús. \s1 “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ”, Jesúre Pedro ĩ yire queti \r (Mt 16.13-20; Lc 9.18-21) \p \v 27 To ĩ yiriaro bero, Cesarea de Filipo vãme cʉti sita ñarimacarijʉre ĩ buerimasare ũmato vasuju Jesús. To ĩnare ũmato vacʉne, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju: \p —¿Ñimʉ ñaami yʉre yati ĩna, masa? —ĩnare yisẽniĩañuju. \p \v 28-29 To ĩ yisẽniĩajare, ado bajiro ĩre cʉdiyujarã ĩ buerimasa: \p —Sĩgʉ̃ri, “Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ, tudicaticõari bajigʉmi”, mʉre yama ĩna. Gãjerãma, “El'ias ñamasir'i ñagʉ̃mi”, yama. Gãjerãjʉama, “Gãji, Diore gotirẽtobosamasir'i ñagʉ̃mi”, mʉre yama —Jesúre yicʉdiyujarã. \p To ĩna yirone, \p —Mʉajʉama, ¿ñimʉ ñaami, yʉre yati mʉa? —ĩnare yiyuju Jesús. \p To ĩ yirone, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Pedro: \p —Mʉ ñaja rojose yʉa tãmʉoborotire yʉare yirẽtobosacõari, rotimʉorʉ̃gõrocʉ, Dios ĩ cõar'i —Jesúre yiyuju Pedro. \p \v 30 To bajiro Pedro ĩ yicʉdijare, gãjerãre gotirotibesuju Jesús. \s1 “Yʉre sĩarʉarãma”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 16.21-28; Lc 9.22-27) \p \v 31 To yicõari, ĩ bajirotire ado bajiro ĩ buerimasare gotisʉoyuju Jesús: \p —Yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ, bʉto rojose tãmʉorʉcʉja. Bʉcʉrã, paia ʉjarã, to yicõari, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, rojose yʉre yicõari, yʉre sĩarʉarãma ĩna. Yʉre ĩna sĩaboajaquẽne, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne yʉre catiorʉcʉmi Dios —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 32 Ĩ sĩaecorotire riojo ĩnare ĩ gotise ñajare, ajimasicõañujarã. Tire ajimasicõari, ricati ĩre jicãmotocõari, \p —“Bajirʉaroja” yʉare mʉ yigotise bajibeticõato —ĩre yiboayuju Pedro. \p \v 33 To ĩ yisere aji, Jesújʉama, ĩ buerimasa ĩna ñarojʉare jʉdarʉ̃gʉ̃, ĩacõari, ado bajiro Pedrore ĩre yiyuju: \p —¡Satanás, vasa mʉ! Vãtia ʉjʉre ñagõbosagʉ yaja mʉ. To bajiro mʉ yijama, Dios ĩ tʉoĩarore bajiro me tʉoĩaja mʉ. Masa ĩna tʉoĩarore bajiro tʉoĩagʉ̃ yaja —ĩre yiyuju Jesús, Pedrore. \p \v 34 To yicõari, ĩ buerimasare gãjerãre quẽne ĩnare jirẽocõari, ado bajiro yiyuju Jesús: \p —No bojagʉ yʉ yʉ ĩ ñarʉajama, ĩ bojasere, ĩ ye ñarotire tʉoĩabecʉne, “Jesúre bajiro rojose tãmʉorʉcʉja yʉ quẽne” yitʉoĩacõari, yʉjʉare ajisʉyarʉcʉmi. \v 35 No bojarã, ĩna bojaro ñare cʉtirãma, adi macarʉcʉrore ñasere ĩavariquẽnacõari, Diore tʉoĩamenama, Dios ĩ catisere yayibetire cʉomena ñarʉarãma ĩna. To bajiboarine, yʉre ajitirʉ̃nʉrã, yʉ oca ĩna gotisere ajijũnisinicõari, ĩna sĩarãma, Dios tʉ quẽnaro ñarona ñarãma. \v 36 Sĩgʉ̃ adi macarʉcʉrojʉ gajeyeũni jediro ĩ bʉjaboajaquẽne, berojʉ rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ĩ vajama, ĩ gajeyeũni ĩ bʉjaboare, ñie vaja manoja. \v 37 Ñiere Diore ĩsimasibecʉmi, ĩ rijato berojʉma “Tudirijabeticõato” yigʉ, “Dios ĩ catisere yʉre ĩsiato” yigʉ. Mani rijato berojʉma “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere ĩ ĩsise cõro vaja cʉti manoja. \v 38 “Jesúre ajitirʉ̃nʉcõari, ĩ ocare ĩna gotimasiose sʉorine ĩnare rʉ̃cʉbʉobeama adirodoriana” yiĩagʉ̃ ñari, ĩna ĩaro rĩjorojʉa, “Jesúre rʉ̃cʉbʉogʉ ñaja yʉ”, yibojonebesa. To bajiro yibojonegʉ̃ ñari, yʉ yʉ ĩ ñarʉabetijama, “Yʉ yʉ me ñaami”, ĩre yiĩarʉcʉja yʉ quẽne, Dios ĩ roticõacacʉ ñacõari, “Quẽnarẽtogʉ̃ ñaja yʉ” yʉ jacʉ ĩ yiĩorore bajiro yigʉ ñari, ĩ bususe rãca yʉ vadirʉ̃mʉ. Yʉ rãca vadirʉarãma Dios ĩ cõarã, ángel mesa —ĩnare yiyuju Jesús. \c 9 \p \v 1 To yicõari, gajeye ĩnare gotirẽmoñuju Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Mʉa sĩgʉ̃ri mʉa bajireabetone, “Ñajediro ʉjʉ ñaami yʉ roticõacacʉ” Dios mʉare ĩ yiĩosere ĩarʉarãja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \f g \fr 9:1 \ft Dios oca masa ĩna ucamasirere buerẽtoburimasa ado bajiro yicama ĩna: “9.1 gotirijʉre, ‘ “Ñajediro ʉjʉ ñaami yʉ roticõacacʉ” Dios mʉare ĩ yiĩorotire’ Jesús ĩ yijama, ĩ buerimasa sĩgʉ̃ri ĩna ĩaro rĩjorojʉa Jesús ĩ godovediĩorere yigʉ yirimi”, yicama Dios ocare buerẽtoburimasa sĩgʉ̃ri.\f* \s1 Ĩ buerimasa ĩna ĩaro rĩjorojʉa Jesús ĩ godovediĩore queti \r (Mt 17.1-13; Lc 9.28-36) \p \v 2 Cojomo cõro, coja jẽnituarirʉ̃mʉ bero, Pedro, Santiago, to yicõari Juanre quẽne, ʉ̃mʉariburo joejʉ ĩnare ũmato vasuju Jesús. Tojʉ ĩnare ũmato ejacõari, ĩna ĩaro rĩjorojʉa ricati ruyugʉ godovedicoasuju Jesús. \v 3 Sudi ĩ sãñase bʉto boticoasuju. To bajicõari, cajemose busuyuju ti. To bajise botise ĩabetirũgũñujarã ĩna. \v 4 To bajicõari, El'ias ñamasir'i, Moisés ñamasir'i rãca Jesús tʉ ruyuarʉ̃gʉ̃cõari, ĩ rãca ĩna ñagõsere ĩañujarã ĩna, Pedro mesa. \p \v 5-6 To bajiro ĩna bajisere ĩacõari bʉto güiyujarã. Bʉto güigʉ ñari, “To bajiro yigʉ yigʉja” yiri mene, ado bajiro Jesúre yiyuju Pedro: \p —Yʉ ʉjʉ, adojʉ mani ñajama, quẽnamasucõaja. Mʉa ñaro cõrone vijãiri mʉare quẽnobosarʉarãja yʉa. Mʉ yajãi, Moisés yajãi, to yicõari, El'ias yajãi bʉabosarʉarãja —Jesúre yiboayuju Pedro. \p \v 7 To bajiro ĩ yirirĩmarone, bueri bʉto cajemose ĩnare buebibecõañuju ti. Ti bueri vatoajʉ ado bajiro ocaruyuyuju: \p —Ãnine ñaami yʉ macʉ, yʉ maigʉ̃. Ĩre quẽnaro ajitirʉ̃nʉña mʉa —yi ocaruyuyuju. \p \v 8 Ti ocaruyuro bero, ĩaboayujarã. El'iare, Moisére quẽne, ĩnare ĩabʉjabesujarã. Jesús sĩgʉ̃ne ñañuju ĩ yuja. \p \v 9 To bajiro bajicõari bero, ti buro ĩnare ũmato rojacʉne, ado bajiro ĩnare rotiyuju Jesús: \p —Jẽjʉ mʉa ĩasere gãjerãre gotibeja maji, Dios ĩ roticõacacʉ, yʉ rijato bero, quẽna yʉ tudicatiroto rĩjorore —ĩnare yiyuju Jesús. \v 10 To bajiro ĩna bajirere gãjerãre gotimenane, ĩna masune tʉoĩacõa ñañujarã ĩna. Tire tʉoĩacõa ñarã ñari, ado bajiro gãmerã yisẽniĩañujarã: \p —¿No bajiro yire ũnire yigʉ yati, “Rijacoaboarine tudicatirʉcʉja” ĩ yijama? —gãmerã yisẽniĩañujarã Pedro mesa. \v 11 To bajiro yirã ñari, ado bajiro Jesúre sẽniĩañujarã ĩna: \p —¿No yirã, “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ ĩ ejaroto rĩjoro ejarʉcʉmi El'ias ñamasir'i”, yati ĩna Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa? —Jesúre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 12 To ĩna yijare, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Riojo yiyuma Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, “El'ias ñamasir'i ejasʉorʉcʉmi”, ĩna yijama. “ ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, ĩ ejaroti ñajare, jediro Dios ĩ bojarore bajiro yirã quẽnaro ñayuto mani” yigʉ ejasʉorʉcʉmi. “To bajiro yaja” yimasirã ñaboarine, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõarocʉre ĩatecõari, cojo vãme me rojose ĩre yirʉarãma masa, Dios oca ĩna yiucamasirejʉarema ajimasibeama. \v 13 Riojo mʉare gotiaja yʉ. El'ias ñamasir'ire bajiro bajigʉ jẽre ejaboayumi. Dios oca masa ĩna ucamasiriarore bajiro yirã, ĩna bojarore bajiro rojose ĩre yiyuma ĩna —ĩnare yiyuju Jesús, Pedro mesare. \s1 Masʉ ʉsʉjʉ sãñagʉ̃re vãtire Jesús ĩ burocare queti \r (Mt 17.14-21; Lc 9.37-43) \p \v 14 Burojʉ ejariarã, ĩna rãcana ĩna ñarojʉre tudiejayujarã. Tudiejacõari, ĩna ĩajama, Jesús buerimasa rãca jãjarã masa ñañujarã. To bajicõari, ĩna rãca, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa rãca ĩna gãmerã oca josasere ĩañujarã. \v 15 Jesús ĩ vadisere ĩacõari, bʉto variquẽnañujarã. Variquẽnarã ñari, ĩ tʉ ũmasujarã ĩre sẽnirã vana. \v 16 Ĩre ĩna sẽnigajanoro, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Jesús: \p —¿No bajise ĩna rãca gãmerã oca josari mʉa? —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 17 To ĩ yisere ajicõari, sĩgʉ̃ ado bajiro Jesúre cʉdiyuju: \p —Gotimasiorimasʉ, yʉ macʉ ĩ ʉsʉjʉ vãti sãñagʉ̃ ñaami. To bajiro bajica yigʉ, ñagõbecʉ ñaami. To bajiri “Jesús, vãtire burocagʉmi” yigʉ, yʉ macʉre ãmivabʉ yʉ. \v 18 Tocãrãcajine yʉ macʉ ʉsʉjʉ sãñacõari, ĩre rojose ĩ yijama, biyaroaca rijaquedicõari, ĩ risejʉ sõmo budi, guji põguẽ, ĩ rujʉ tutuajedicoarũgũami. To bajiro ĩ bajijare, mʉ buerimasare, “Yʉ macʉ ʉsʉjʉ sãñagʉ̃re vãtire burocaya”, ĩnare yisẽniboabʉ. Ĩre burocamasimema —Jesúre yiyuju ĩ. \p \v 19 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro yiyuju Jesús: \p —Diore ajitirʉ̃nʉmena masu ñacõaja mʉa. ¿No cõrojʉ mʉare gotimasio tʉjagʉti yʉ? Yoaro mʉa rãca yʉ ñaboajaquẽne, yʉ masisere mʉare yʉ ʉjosere ajitirʉ̃nʉbeaja mʉa maji —ĩnare yiyuju Jesús. To yigʉne, —Adojʉa vãti sãñagʉ̃re ãmiaya —yiyuju Jesús. \p \v 20 To ĩ yisere ajicõari, Jesús tʉjʉ ĩre ãmiasujarã. To ĩna yirone, vãtijʉa, Jesúre ĩacõari, masʉ ʉsʉjʉ sãñagʉ̃ ñari, rojose yiyuju, masʉjʉare. To bajiro ĩ yijare, rijaquedigʉne, ĩ risejʉ sõmo budiyuju. \v 21 To ĩ bajirone, rijaquedigʉ jacʉre ado bajiro sẽniĩañuju Jesús: \p —¿Nocãrãcarodori ado bajiro bajitʉsajari mʉ macʉ? —ĩre yiyuju Jesús. \p To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro Jesúre cʉdiyuju ĩ: \p —Daquegʉaca ñagʉ̃jʉne to bajiro bajisʉocami. \v 22 Cojoji me jeamejʉ rocatĩacõarũgũmi. To yicõari, oco vatoajʉ quẽne rocaroacõarũgũmi. To bajiro yirũgũmi, yʉ macʉre sĩarʉ. Yʉare mʉ ejarẽmomasijama, yʉare ĩamaicõari, ejarẽmoña mʉ —Jesúre yiyuju ĩ. \p \v 23 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —“Yimasigʉ̃mi”, ¿yʉre yitʉoĩabeati mʉ? To bajiro yʉre mʉ yitʉoĩajama, ñiejʉa josase manoja —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 24 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro cʉdiyuju ĩ: \p —“Yʉ macʉre catiomasigʉ̃mi”, mʉre yitʉoĩamasicõaja, bajigʉjʉma. To bajiro tʉoĩavʉogʉ, “Ñabeticõato” yigʉ, yʉre ejarẽmoña —Jesúre yiavasãñuju ĩ, rijaquedigʉ jacʉ. \p \v 25 To bajiro ĩ yiavasãsere ajicõari, jãjarãbʉsa masa ũmarẽjañujarã, Jesús tʉjʉ. To ĩna bajisere ĩacõari, tutuase rãca ado bajiro vãtire yiyuju Jesús: \p —Vãti, yʉre ajiya. “Masa ñagõbeticõato”, to yicõari, “Ajibeticõato” yigʉ ñaja mʉ. ¡To bajiri ãni ʉsʉre budiya! ¡Quẽna ĩre tudisãjabeja! —vãtire yiyuju Jesús. \p \v 26 To ĩ yirone, avasãcõari, rijaquedirotiyuju vãtijʉa. To yicõari, ĩ ʉsʉjʉ sãñaboagʉ, budicoasuju yuja. Ĩ budirone, rijar'ire bajiro bajicoasuju masʉjʉa. To bajise ĩacõari, “Rijacoajami”, yiyujarã masa. \v 27 To ĩna yiboajaquẽne, Jesús ĩ ãmore ñiacõari, ĩre tʉ̃a vʉ̃mʉoñuju. To ĩ yirone, rʉ̃gõcoasuju yuja. \p \v 28 To yicõari bero, to ñarivijʉ sãjañuju Jesús. Ti vijʉ sãjaejacõari, ado bajiro ĩre sẽniĩañujarã ĩ buerimasa: \p —¿No yirã vãtire burocamasibeti yʉa? —ĩre yiyujarã ĩna. \p \v 29 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Jẽjʉ yʉ burocagʉre bajiro bajirãre mʉa burocarʉajama, Diore sẽnicõari rĩne burocamasirʉarãja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Yʉre sĩarʉarãma”, Jesús ĩ yigotibabore queti \r (Mt 17.22-23; Lc 9.43-45) \p \v 30-31 Cesarea de Filipo ñar'i, vacʉ, Galilea sitare ĩ buerimasare ũmato rẽtoasuju Jesús. Jãjarã masa ĩna ajisere bojabesuju, ĩ buerimasare goticudigʉ ñari. Ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —Yʉre Dios ĩ roticõacacʉre masare ĩsirocarʉcʉmi sĩgʉ̃. To bajiro ĩ yijama, yʉre sĩarʉarãma ĩna. Yʉre ĩna sĩaboajaquẽne, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne quẽna tudicaticoarʉcʉja yʉ —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 32 To bajiro ĩnare ĩ gotisere ajimasibesujarã ĩ buerã. To bajirã ñaboarine, ĩre sẽniĩabesujarã, ĩre güirã ñari. \s1 “¿Ñimʉjʉa ñagʉ̃ti ñamasugʉ̃ ñarocʉ?”, Jesús buerimasa ĩna gãmerã yire queti \r (Mt 18.1-5; Lc 9.46-48) \p \v 33 Capernaum vãme cʉti macajʉ ĩnare ũmato vasuju Jesús. To bajivana, “¿Ñimʉjʉa ñagʉ̃ti ñamasugʉ̃ ñarocʉ?”, gãmerã yi vasujarã Jesús buerimasa. To bajiro ĩna yi vare ñajare, ĩna ya vijʉ sãjaejacõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Jesús: \p —Maa vana, ¿no bajise gãmerã oca josa vadi mʉa? —ĩnare yiyuju. \p \v 34 To bajiro ĩ yisẽniĩasere ajiboarine, cʉdibesujarã ĩna, “¿Ñimʉjʉa ñagʉ̃ti ñamasugʉ̃ ñarocʉ?” gãmerã yi oca josa vadiriarã ñari. \v 35 Ĩna cʉdibetire, ĩa, ejarũjucoasuju Jesús. To bajicõari, ĩ buerimasare, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarãre jirẽoñuju. To bajiro yicõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —No bojagʉ ñamasugʉ̃ ĩ ñarʉajama, “Ñamasugʉ̃ me ñaja yʉ” yitʉoĩacõari, masa jedirore moabosarʉcʉmi —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 36 To yigʉne, sĩgʉ̃ daquegʉre jicõari, ĩna rĩjorojʉa ĩre ãmijeoyuju Jesús. To yicõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p \v 37 —Ãni daquegʉ, “Ñamasugʉ̃ me ñaja yʉ” ĩ yitʉoĩarore bajiro tʉoĩarãma, Ʉjʉ Dios yarã ñamasurã ñaama. To bajiro ti bajijare, ãni daquegʉre bajiro tʉoĩarãre, gãjerã tʉ ĩna ejaro, quẽnaro ĩnare yirãma, yʉrene quẽnaro yirã yirãma. To yicõari, yʉre quẽnaro yirãma, yʉre cõacacʉre quẽne, quẽnaro yirã yirãma —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Yʉre ajitirʉ̃nʉcõari, mani yise ũnire yigʉma, mani rãcagʉ ñagʉ̃mi”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 10.42; Lc 9.49-50) \p \v 38 Ado bajiro Jesúre gotiyuju Juan: \p —Gotimasiorimasʉ, masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare bureagʉre ĩamʉ yʉa. “Jesúre ajitirʉ̃nʉgʉ̃ ñari, ado bajise mʉare rotimasiaja yʉ: ‘Budiya’ ”, yiñaami, vãtiare bureagʉ. Mani rãcagʉ me ĩ ñajare, “Tire yibesa”, ĩre yibʉ yʉa —Jesúre yigotiyuju Juan. \p \v 39 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —“Tire yibeticõaña”, ĩre yibeja. Quẽnaro yirimi. No bojagʉ yʉre rʉ̃cʉbʉocõari, ĩaĩañamani ĩ yiĩoro bero, rojose yʉre ñagõbecʉmi. \v 40 No bojagʉ yʉre ajitirʉ̃nʉcõari, mani yise ũnire yigʉma, mani rãcagʉ ñagʉ̃mi. \v 41 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Yʉre ajisʉyarã ñamasurã me ĩna ñaboajaquẽne, yʉre ajitirʉ̃nʉrã mʉa ñajare, quẽnaro mʉare yirã, to bajiro ĩna yise vaja, vaja bʉjarʉarãma ĩna, Dios tʉjʉ —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Mʉa sʉorine gãjerã rojose ĩna yijama, güiose ñaja”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mt 18.6-7; Lc 17.1-2) \p \v 42 Quẽna ado bajiro ĩ buerimasare gotiyuju Jesús: \p —Ãni daquegʉre bajiro tʉoĩarãre, yʉre ajitirʉ̃nʉrãre rojose ĩna ũmato yijama, bʉto rojose tãmʉorʉarãma. Rojose ĩnare ĩna ũmato yiroto rĩjoro, tocãrãcʉrene ĩna ãmʉarijʉre gʉ̃ta jairica siatucõari, riaga ʉ̃cʉarojʉ ĩnare rearoderuucõajama, rojose tãmʉobetibʉsaborãma —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Bʉto mʉa maise ti ñaboajaquẽne, ti sʉorine Dios ĩ bojabeti mʉa yijama, tire reacõaña”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 18.8-9) \p \v 43 “‘Rẽtoro rojose tãmʉorobe’ yirã, rojose mʉa yisere yitʉjaya mʉa” yigʉ, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —“Yʉ ãmo sʉorine rojose yibʉ yʉ” mʉa yitʉoĩamasijama, jatarocaya. Mʉare cojo ãmo ti manijama, quẽnabetoja. To bajiboarine, jʉaãmo rãca mʉa bajireajama, jeame yatibetimejʉ mʉa vajama, rẽtobʉsaro quẽnabetirʉaroja. \v 44 Tojʉ ĩna rujʉrire becoa batʉjabetirʉarãma. To yicõari, jeamere yarocʉ quẽne magʉ̃mi. \v 45 “Yʉ gʉbo sʉorine rojose yibʉ yʉ” mʉa yitʉoĩamasijama, jatarocaya. Mʉare cojo gʉbo ti manijama, quẽnabetoja. To bajiboarine, jʉa gʉbo rãca mʉa bajireajama, jeame yatibetimejʉ mʉa vajama, rẽtobʉsaro quẽnabetirʉaroja. \v 46 Tojʉ ĩna rujʉrire becoa batʉjabetirʉarãma. To yicõari, jeamere yarocʉ quẽne magʉ̃mi. \v 47 “Yʉ cajea sʉorine ĩabojacõari, rojose yibʉ yʉ” mʉa yitʉoĩamasijama, tiare ãmirocacõaña. Coja cajea mʉare ti manijama, quẽnabetoja. To bajiboarine, jʉajʉne caje cʉticõari, mʉa bajireajama, jeame yatibetimejʉ mʉa vajama, rẽtobʉsaro quẽnabetirʉaroja. \v 48 Tojʉ ĩna rujʉrire becoa batʉjabetirʉarãma. To yicõari, jeamere yarocʉ quẽne magʉ̃mi. \f h \fr 9:48 \ft gotise, “Tojʉ varona, bʉto rojose tãmʉotʉjabetirʉarãma” yire ũni ñaja.\f* \p \v 49 “Rojose ñaja” yimasiboarine, rojose mʉa yijama, quẽnabetoja. To bajiri, “Rojose yibetirʉarãja”, yitʉoĩacõa ñarũgũña mʉa. Rojose yiterã ñari, bʉto mʉa bojase ti ñaboajaquẽne, tire mʉa yibetijama, bʉtobʉsa Diore ajitirʉ̃nʉrã ñarʉarãja mʉa. To bajiro mʉa bajirotire bojagʉmi Dios. \p \v 50 Moa ñaja bare sãre. Mʉa barotire vaibʉcʉ rii catisere cũrãma, moa turãja mʉa, “Boarobe” yirã. Moa ti ocaboase ti ocabeticoajama, “Quẽna tudiocato” yirã, no bajiro yimasimenaja mʉa. Moa ocabetire bajiro bajiama sĩgʉ̃ri. Ĩna sʉorine quẽnaro yimasibeami Dios. Moa ocatʉjabetijʉare bajiro bajiya mʉa. To bajiro bajirã mʉa ñajama, mʉa sʉorine quẽnaro yimasigʉ̃mi Dios. Yʉre mʉa ajitirʉ̃nʉ tʉjabetijama, rojose yibetibʉsarʉarãma gãjerã. Gãjerã quẽnaro mʉa yisere ĩacõari, mʉare bajiro quẽnaro yirʉarãma ĩna quẽne. To bajiro bajirã ñari, quẽnaro gãmerã yiñaña —ĩ buerimasare yiyuju Jesús. \c 10 \s1 “Mʉa manajoare reabetiroti ñaja”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 19.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 Capernaum ñar'i, Judea sitajʉ ĩ buerimasare ũmato vasuju Jesús. To eja, Jordán vãme cʉtirisa jẽa, to boejʉajʉ jãjarã masa ĩ rãca rẽjañujarã quẽna. Tojʉ ĩnare gotimasioñuju, ĩ yirũgũriarore bajirone. \v 2 To ĩnare ĩ gotimasio ñarone, ĩ tʉ ejayujarã fariseo masa. Ejacõari, “Cʉdimasibeticõari, rojose tãmʉoato” yirã, ado bajise ĩre sẽniĩatoyujarã ĩna: \p —¿Sĩgʉ̃ ĩ manajore ĩ rocajama, quẽnacõati? —ĩre yisẽniĩañujarã. \p \v 3 To bajiro ĩre ĩna yisẽniĩasere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju ĩ: \p —¿No bajise rotimasiñujari Moisés? —ĩnare yiyuju. \p \v 4 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro cʉdiyujarã ĩna: \p —Ado bajiro rotimasiñuju: “No bojagʉ ĩ manajore ĩ rocarʉajama, ‘Mʉre rocagʉ yaja’ yise papera ucacõari, ĩsiroti ñaja”, yimasiñuja Moisére Dios ĩ roticũmasire —Jesúre yicʉdiyujarã fariseo masa. \p \v 5 To ĩna yirone, ado bajiro yiyuju Jesús: \p —Diore ajiterã ĩna ñajare, “Bʉtobʉsa ĩna manajoare rojose yiroma” yigʉ, manajoa reare beobetimasiñuju Moisés ñamasir'i. \v 6 “Rẽmojʉ ʉ̃mʉre, rõmiore rujeomasiñuju Dios”, yigotiaja Dios oca. \v 7-8 To yicõari, gajejʉ ado bajiro gotiaja Dios oca: “Ʉ̃mʉ, rõmio ĩ rujeore ti ñajare, ʉ̃mʉjʉa, manajo cʉtigʉ ĩ jacʉare ĩnare cãmotadicoarʉcʉmi. Manajo cʉticõari, jʉarã ñaboarine, sĩgʉ̃ rujʉre bajirone ñarʉarãma”, yigotiaja Dios oca. \v 9 “To bajirʉarãma” Dios ĩ yimasire ñajare, mʉa manajoare reabetiroti ñaja —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 10 To ĩ yiro bero, vijʉ ñacõari, to bajiro ĩ gotisere sẽniĩañujarã ĩ buerimasa. \v 11 To ĩna yijare, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Ĩ manajore rocacõari, gajeo ĩ manajo cʉtijama, Dios ĩ ĩajama, ĩ manajo masu me ñagõmo. Sore ajerio cʉtigʉ yigʉmi. \v 12 To bajirone bajiaja rõmiore quẽne. So manajʉre rocacõari, gãjire so manajʉ cʉtijama, so manajʉ masu me ñagʉ̃mi, Dios ĩ ĩajama. Ĩre ajeri cʉtigo yigomo —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Rĩamasare Jesús ĩ ñubuejeore queti \r (Mt 19.13-15; Lc 18.15-17) \p \v 13 Jesús tʉjʉ rĩamasacare juaejayujarã masa, “Ĩ ãmori ñujeocõari, Diore ĩnare sẽnibosato ĩ” yirã. Ĩna juaejasere ĩacõari, ado bajiro ĩnare yiyujarã ĩ buerimasa: \p —¡Juadibesa! Gõjanabioro yaja mʉa —ĩnare yiyujarã. \p \v 14 To ĩna yisere ĩajũnisinigʉ̃ne, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesújʉa: \p —Rĩamasare ĩnare matabesa. Ĩnare bajiro tʉoĩarã ñaama Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã. \v 15 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Rĩamasa ĩna yiecorore bajiro quẽnaro yiecorã ñaama Ʉjʉ Dios yarã —ĩ buerimasare yiyuju Jesús. \p \v 16 To ĩnare yigotigajanocõari, rĩamasare ĩ ãmori ñujeocõari, Diore ĩnare sẽnibosayuju. \s1 Gajeyeũni jaigʉ, Jesúre ĩ sẽniĩare queti \r (Mt 19.16-30; Lc 18.18-30) \p \v 17 Quẽna Jesús varũtu vacʉ ĩ bajirone, sĩgʉ̃, ũmaejayuju. Ejacõari, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetugʉne, ado bajiro Jesúre ĩre sẽniĩañuju: \p —Gotimasiorimasʉ, quẽnagʉ̃ ñaja mʉ. Yʉ rijato berojʉ “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere yʉre ĩ ĩsisere yʉ bojajama, ¿no bajiro yiroti ñati yʉre? —ĩre yiyuju. \p \v 18 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju: \p —¿No yigʉ, “Quẽnagʉ̃ ñaja mʉ”, yʉre yati mʉ? Dios sĩgʉ̃ne ñaami quẽnagʉ̃ma. \v 19 Mʉ rijato berojʉ “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere mʉ bʉjarʉajama, Dios ĩ rotimasirere cʉdiroti ñaja. Tire masiaja mʉ. Dios ĩ rotimasire yʉ yijama, ado bajise yimasirere yaja yʉ: “Sĩabesa. Gãji manajo rãca ajerio cʉtibesa. Juarudibesa. Socʉne, ‘Rojose yimi’ yigotiyirobesa. Gãjerãre yitobesa, ‘Ĩna ye cʉogʉsa’ yigʉ. Mʉ jacʉre, mʉ jacore quẽne quẽnaro ĩnare rʉ̃cʉbʉoya”, yigotiaja Dios ĩ rotimasire —ĩre yiyuju. \p \v 20 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro yicʉdiyuju: \p —Daquegʉjʉne tire cʉdisʉoadimasicajʉ yʉ —ĩre yicʉdiyuju. \p \v 21 To ĩ yisere ajicõari, ĩre ĩamaiñuju Jesús. To bajiri, ado bajiro ĩre gotiyuju: \p —Cojo vãme rʉyaja mʉ yiroti, mʉ rijato berojʉ “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere mʉ bʉjarʉajama: Jediro mʉ cʉosere gãjerãre ĩsijeocõaña. To yicõari, ti vaja mʉ bʉjasere maioro bajirãre ĩsima. To bajiro mʉ yijama, õ vecajʉ Dios ĩ ñarojʉ quẽnase bʉjarʉcʉja mʉ. To bajiro yigajanocõari, yʉre ajisʉyaya —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 22 To ĩ yigʉ, bʉto sʉtiriti vacoasuju ĩ, gajeyeũni jaigʉ ñari, tire maigʉ̃. \p \v 23 To yigajanogʉ̃ne, ĩ buerimasare ĩacõari, ado bajiro gotiyuju Jesús: \p —Gajeyeũni jairãrema, yʉre ĩna sʉyarʉa tʉoĩaboajama, bʉto josarʉaroja ĩnare. To bajicõari, yirẽto ecobosabetirʉarãma —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 24-25 To bajiro ĩ yisere ajicõari, no yimasibesujarã ĩ buerimasa, ti ũnire ajibetirũgũrã ñari. To bajiri quẽna ĩnare gotirẽmoñuju Jesús: \p —Yʉ buerã, ajiya. No bojarã, yʉre ĩna sʉyarʉa tʉoĩaboajama, bʉto josarʉaroja ĩnare. To bajiboarine bʉtobʉsa josarʉaroja gajeyeũni jairãrema. Vaibʉcʉ camello vãme cʉtigʉ, gãjojota gojeacare sãjarẽtobudimasibecʉmi. To bajirone bajiaja gajeyeũni jairãre quẽne, yʉre ĩna ajitirʉ̃nʉ sʉyarʉaboajama. To bajiro ĩna bajijare, yirẽto ecobosabetirʉarãma —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 26 To bajiro ĩnare ĩ gotisere ajicõari, no yimasibesujarã ĩna. To bajiri ado bajiro ĩre sẽniĩarẽmoñujarã: \p —Riojo mʉ gotijama, ¿no bajiro bajirãjʉa Dios tʉjʉre ejarʉarãda? —ĩre yiyujarã. \p \v 27 To ĩna yirone, ĩnare ĩacõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesújʉama: \p —Ĩna masune ejamasimenama masa, Dios tʉjʉre. Diojʉama, ñajediro yimasijeocõami. Ñiejʉa josase maja, ĩrema. Ĩ sʉorine ĩ tʉjʉ ejamasire ñaja —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 28 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju Pedro: \p —Jediro yʉa gajeyeũnire cũcõari, mʉre sʉyacajʉ yʉa —ĩre yiyuju. \p \v 29-30 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. No bojarã yʉre ajitirʉ̃nʉrã ñari, yʉ ocare gotiroana, ĩna ya vi, ĩna yarã, ĩna jacʉa, ĩna rĩa, to yicõari ĩna ya veserire quẽne, ĩna maise ñaro cõro ĩna vaveojama, ĩna cʉoboare rẽtobʉsaro quẽnase bʉjarʉarãma ĩna, adi macarʉcʉrore. Yʉre ajitirʉ̃nʉrã ñari, rojose tãmʉorã ñaboarine, ado bajiro quẽnaro ĩnare yirʉcʉmi Dios: Jairo viri, jairo veseri, jãjarã yarã cʉti, to yicõari jãjarã rĩa cʉtireayere ĩsirʉcʉmi Dios. To yicõari, “Ĩna rijato berojʉma tudirijabeticõato” yigʉ, ĩ catisere ĩnare ĩsirʉcʉmi. \v 31 To bajiboarine, adire quẽne quẽnaro tʉoĩaña mʉa: Ado bajiro mʉa tʉoĩarore bajirone tʉoĩaboarãma: “Dios ĩ bojase yirã rẽtoro Dios ĩ bojasere yirã ñari, ñamasurã ñaja yʉa. To bajiri, õ vecajʉre quẽne ñamasurã ñari, quẽnase bʉjarʉarãja”, yitʉoĩaboarãma. To bajiro yirã ñari, gãjerãre ĩacõari, “Ĩna ya vi, ĩna yarã, ĩna jacʉa, ĩna rĩa, to yicõari ĩna ya veserire vaveomena ñari, ñamasurã me ñaama. To bajiri, õ vecajʉre quẽnase mojoroaca bʉjarona ñaama”, yitʉoĩaboarãma. To bajiro me bajirʉaroja. Adojʉ ñamasurã, õ vecajʉarema ñamasumena ñarʉarãma ĩna. Adi macarʉcʉrojʉ ñamasumenama, õ vecajʉarema ñamasurã ñarʉarãma —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Yʉre sĩarʉarãma”, Jesús ĩ yigotitʉsare queti \r (Mt 20.17-19; Lc 18.31-34) \p \v 32 Ĩ buerimasa, Jerusalénjʉ Jesús ĩnare ĩ ũmato varũtu vajare, “Ʉjarã ĩre ĩaterã ĩna ñarojʉ ĩ vasere güibeticõami Jesús”, ĩre yitʉoĩa vasujarã ĩna. Ĩnajʉama, ĩre sʉyarã, bʉto güiyujarã. To ĩna bajirone, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarãre ĩ buerãre ricati ĩnare jicãmotocõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p \v 33 —Quẽnaro ajiya mʉa. Jerusalénjʉ vana bajiaja mani. Tojʉ mani ejaro, Dios ĩ roticõacacʉre, sĩgʉ̃ yʉre ĩsirocarʉcʉmi, paia ʉjarãre, to yicõari, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasare. Ĩnajʉa, “Ĩre sĩaroti ñaja”, yʉre yirʉarãma. To yicõari, romano masare yʉre ĩsirʉarãma. \v 34 To ĩna yijare, yʉre ajatud'irã, gooco yʉre eoreatucõari, bajerʉarãma ĩna. To yicõari yucʉ́tẽrojʉ yʉre jajurocacõarʉarãma. Yʉre jajurocacõari, yujeboarʉarãma. To ĩna yiboajaquẽne, yʉre ĩna sĩarirʉ̃mʉ bero, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne tudicaticoarʉcʉja yʉ quẽna —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Santiago mesa Jesúre ĩna sẽnire queti \r (Mt 20.20-28) \p \v 35 To ĩ yiro bero, Zebedeo rĩa, Santiago, to yicõari Juan, Jesúrãca ñagõrã ejayujarã ĩna. Ejacõari, ado bajiro ĩre sẽniñujarã: \p —Gotimasiorimasʉ, “Ado bajiro yʉare ejarẽmoña” mʉre yʉa yisẽnisere, mʉ cʉdise bojaja yʉa —ĩre yiyujarã ĩna. \p \v 36 To bajiro ĩna yisere ajicõari, \p —¿No bajiro mʉare yʉ yibosasere bojati mʉa? —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 37 To ĩ yijare, ado bajiro ĩre yiyujarã ĩna: \p —“Ñajediro ʉjʉ ñaja yʉ” yiĩocõari, mʉ rotisʉorirodo ti ejaro, ado bajiro yʉare mʉ ũmato rujirotire bojaja yʉa: Sĩgʉ̃ mʉ riojojacatʉa, gãjire mʉ gãcojacatʉa yʉare ũmato rujirʉcʉja mʉ, mʉ rotirore bajirone yʉa rotimasirotire yigʉ —ĩre yiyujarã. \p \v 38 To bajiro ĩre ĩna yisẽniboajaquẽne, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Tʉoĩamasimenane, yʉre sẽniboaja mʉa. Yʉ rãca mʉa rotirʉajama, ¿mʉa quẽne yʉre bajirone rojose tãmʉorãtique mʉa? —ĩnare yiyuju. \p \v 39 To bajiro ĩnare ĩ yirone, \p —Bajicõarãja —ĩre yicʉdiyujarã. \p To bajiro ĩna cʉdise ñajare, ado bajiro yiyuju Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Mʉa quẽne, yʉ tãmʉorotire bajiro rojose tãmʉorʉarãja. \v 40 To bajiro mʉa bajiboajaquẽne, yʉ riojojacatʉa, yʉ gãcojacatʉa mʉare rojomasibecʉja yʉ. “Ĩna ñarʉarãma yʉ macʉ tʉ rujirona” yʉ jacʉ ĩ yicana rĩne rujirʉarãma —ĩnare yiyuju. \p \v 41 Jesús buerimasa jʉaãmo cõro ñarã ĩna ajibetone, “To bajiro bojaja yʉa” ĩna yisere ajicõari, jũnisiniñujarã ĩna. \v 42 To bajiro ĩna bajijare, ĩna jedirore jirẽocõari, ado bajiro gotiyuju Jesús: \p —Ʉjarã, Dios yarã me ñarã, ĩna yarãre bʉto tutuaro rotirãma ĩna. Tire masiaja mʉa. \v 43 Mʉama, yʉ yarã ñari, ĩnare bajiro bajibetirʉarãja. Yʉre ajitirʉ̃nʉrã, ñamasurã ñarʉarãma, gãjerã ĩna bojasere masicõari, quẽnaro ĩnare yiejarẽmorã. \v 44 To bajiri ñamasurã mʉa ñarʉajama, gãjerãre moabosarʉarãja mʉa. \v 45 Dios ĩ roticõacacʉ quẽne, to bajirone yaja yʉ. “Gãjerã yʉ bojasejʉare masicõari, quẽnaro yʉre yato ĩna” yigʉ me vadicajʉ yʉ. “Ĩna bojasere masicõari, quẽnaro ĩnare yirʉcʉja” yigʉ vadicajʉ yʉ. To yicõari, jãjarã rojose ĩna yisere Dios ĩ masiriorotire ĩnare vaja yibosagʉagʉ vadicajʉ yʉ —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Caje ĩabecʉ Bartimeo vãme cʉtigʉre Jesús ĩ ĩarotire queti \r (Mt 20.29-34; Lc 18.35-43) \p \v 46 Jericó vãme cʉti maca ñacõari, ĩna vatone, jãjarã masa ĩnare sʉyasujarã, Jesúre ĩarã. Tojʉ ĩna vatone, ĩabecʉ, Bartimeo vãme cʉtigʉ rujiyuju, maa tʉ. Timeo macʉ ñañuju ĩ. Maioro bajigʉ ñari, ĩ barotire, to yicõari, gajeyeũniaca ĩ cʉorotire tʉoĩagʉ̃, gãjoa sẽnirujiyuju. \v 47 “Jesús, Nazaret macagʉ rẽtoacʉ yami” masa ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩre jiavasãñuju: \p —Jesús, Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ. Yʉre ĩamaiña mʉ —yiavasãñuju ĩ. \p \v 48 To bajiro ĩ yiavasãrone, \p —¡Avasãbesa! —ĩre yiyujarã masa. \p To bajiro ĩna yiboajaquẽne, bʉtobʉsa avasãñuju quẽna: \p —Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ. Yʉre ĩamaiña —Jesúre ĩre yiavasãñuju. \p \v 49 To ĩ yisere ajicõari, tujarʉ̃gʉ̃ñuju Jesús. To bajicõari, \p —Ĩre jiya mʉa —masare ĩnare yiyuju. \p To ĩ yijare, ĩabecʉre jiyujarã ĩna: \p —Variquẽnaña. Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ña. Mʉre jiami Jesús —ĩre yiyujarã, ĩabecʉre. \p \v 50 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ĩ sudiro joeadore vearocacõañuju, “Guaro vatĩmagʉ̃sa” yigʉ. To yicõa, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ vasuju ĩ, Jesús tʉjʉ. \v 51 Ĩ ejasere ĩacõari, ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —¿No bajiro mʉre yʉ yisere bojati mʉ? —ĩre yiyuju, caje ĩabecʉre. \p To ĩ yijare, ado bajiro ĩre yicʉdiyuju: \p —Gotimasiogʉ̃, yʉ tudiĩarotire mʉ ejarẽmosere bojaja yʉ —ĩre yiyuju caje ĩabecʉ. \p \v 52 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —Vasa mʉ. “Yʉre ĩamaicõari, ĩarotirʉcʉmi” yʉre yitʉoĩagʉ̃ ñari, ĩacoajʉ mʉ yuja. Ñie rojose maja mʉre yuja —ĩre yiyuju Jesús. \p To bajiro ĩ yirirĩmarone, caje ĩabecʉ ñaboar'i, ĩacoasuju ĩ yuja. Ĩacõari, ĩ quẽne Jesúre sʉyacoasuju. \c 11 \s1 “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃ ñaja yʉ” yiĩogʉ̃, Jerusalénjʉ Jesús ĩ ejare queti \r (Mt 21.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1-2 Jerusalén cõñana, Betfagé, Betania vãme cʉti macari tʉjʉ ejayujarã ĩna. Ti macari tʉjʉre Olivo vãme cʉti buro ñañuju ti. Ti burojʉ ejagʉagʉne, jʉarã ĩ buerãre ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Mani varoto riojo ñarimacare vasa maji. Tojʉ ejacõari, burro macʉ ĩna siaturʉ̃gõr'ire bʉjarʉarãja mʉa, jesaĩañamagʉ̃re. Ĩre õjacõari, yʉre ãmiadibosaba. \v 3 Ti macagʉ, mʉa õjaro ĩacõari, “¿No yirã ĩre õjati mʉa?” mʉare ĩ yisẽniĩajama, “Mani ʉjʉ ĩre bojami. No cõro mene tʉocõarʉcʉmi quẽna”, ĩre yicʉdiba —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 4-5 To ĩ yisere ajicõari, vasujarã ĩna. To ejacõari, maa tʉ ñarivi soje tʉre ĩna siaturʉ̃gõr'ire ĩabʉjayujarã. Ĩabʉjacõari, ĩre ĩna õjarone, \p —¿No yirã ĩre õjati mʉa? —yisẽniĩañujarã ĩna, burro ʉjarã. \p \v 6 To ĩna yisẽniĩase ñajare, Jesús ĩnare ĩ cʉdirotiriaro bajirone cʉdiyujarã ĩna. To ĩna yirone, ĩnare varotiyujarã burro ʉjarãjʉa. \v 7 To ĩna yijare, burro macʉre ãmivasujarã, Jesús tʉjʉ. To yicõari, ĩna ye sudi joeayere vejecõari, burro macʉ joere jeoyujarã. To ĩna yirone, vajejayuju Jesús. \v 8 Jãjarã masa ñañujarã. Ĩna ye sudi joeayere vejecõari, ĩ varotijʉre cũ rĩjoro cʉtiyujarã. “Yʉa ʉjʉ ñaja mʉ” yirã, to bajiro yiyujarã, Jesúre rʉ̃cʉbʉorã. Gãjerã yucʉ́ rʉjʉri jasurecõari, maare cũ rĩjoro cʉtiyujarã. \v 9 To yicõari, “‘“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃ ñaja yʉ’ yiĩocõari, rotisʉorʉcʉmi yuja” Jesúre ĩre yitʉoĩarã ñari, bʉto variquẽnañujarã ĩna. Ĩre rĩjoro cʉti vana, ĩre sʉyarã quẽne, ĩre ĩavariquẽnarã, ado bajiro avasã vasujarã: \p —¡“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaami! ¡Quẽnase ĩre yivariquẽnato mani! ¡Diore rotibosagʉ quẽnaro ĩ yigʉ ñaami! \v 10 ¡Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami ĩ rotirirodo, “Quẽnarirodo ñarʉaroja” Dios ĩ yiriarodo ejaroado yaja! ¡Diore quẽne, quẽnase ĩre yivariquẽnato mani, ãni yʉa ʉjʉre ĩ cõajare! —yiavasã vasujarã ĩna. \p \v 11 To bajiro ĩna yi vato rĩne, Jerusalénjʉ ejayuju Jesús. Ejacõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavire sãjañuju. Sãjaejacõari, jediro ĩabatojeocõari bero, “Rãioato bajiaja” yigʉ, ĩ buerimasa jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarãre ũmato tudiasuju, Betania macajʉ. \s1 Higuera vãme cʉtiʉre, “Jʉaji rica cʉtibetirʉaroja”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 21.18-19) \p \v 12 Gajerʉ̃mʉ Betania maca ñaboa, ĩ buerimasare ũmato vacʉ, ñiorijayuju Jesús. \v 13 To bajivacʉne, sõjʉne higuera vãme cʉtiʉre ĩabʉjacõañuju Jesús. Quẽnaro jũ cʉtiyuju. Ti ricare barʉ ojaboayuju. Rica mañuju, tiʉjʉama. Jũ rĩne ñañuju. Rica mañuju, rica cʉtirodo me ñajare. \v 14 To bajiri tiʉre ado bajiro yiyuju Jesús: \p —Jʉaji rica maniʉcarʉarãja mʉa —tiʉre yiyuju ĩ. \p To bajiro ĩ yisere ajiyujarã ĩna, ĩ buerimasa.\f i \fr 11:14 \ft Higuera rica cʉtirodo me ñaboarine, rica cʉticõari, ti jũ cʉtirũgũriarore bajiro ti bajijare, “Rica cʉtiroja” yigʉ, ĩagʉ̃ vaboayuju Jesús.\f* \s1 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ñacõari, gajeyeũni ĩsiriavire bajiro ĩna yiñajare, Jesús ĩnare ĩ tud'iãgõbure queti \r (Mt 21.12-17; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 15 To bajiro ĩ yiro bero, varũtu ejacoasujarã, Jerusalénjʉ. Ti macajʉ ejacõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ sãjañujarã. Ti vijʉ gajeyeũni ĩsirãre, ĩnare vaja yirãre quẽne, tud'iãgõbuyuju Jesús. Gãjerã ye rãca gãjoa vasoarimasa ĩna gãjoa jeorijaʉrire tujuareayuju. To yicõari, buja ĩsirimasa ĩna rujiri cũmurorire tucaguereayuju. \v 16 To yicõari, Diore rʉ̃cʉbʉoriavijʉ gajeyeũni no bojasere masa jedirore juarotibesuju. \v 17 To yicõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —Diore gotirẽtobosarimasa ĩna ucamasire ado bajiro gotiaja: “Yʉ ya vima, masa jediro yʉre sẽnirʉ̃cʉbʉorã rẽjariavi ñarʉaroja”, yigotiaja, adi vire. To bajiro Dios ĩ yimasire ti ñaboajaquẽne, ado bajiro mʉa yiñase sʉorine juarudirimasa ya vire bajiro bajiaja ti —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 18 Ti vijʉ Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ñañujarã paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne. To bajiro Jesús ĩ yisere ĩacõari, “¿No bajiro yicõari, ĩre sĩarãti mani?”, gãmerã yiñagõñañujarã ĩna, ĩre güirã ñari, ĩ gotimasiosere ajicõari, jãjarã masa ĩna ajirʉ̃cʉbʉose ñajare. \v 19 Ĩnare gotimasiocõari bero, ti rãioatone, ĩ buerimasare ũmato vacoasuju Jesús. \s1 Higuera rica mani ti sĩnire queti \r (Mt 21.20-22) \p \v 20 Gajerʉ̃mʉ busurijʉ jẽjʉ quẽna maa vana higuera vãme cʉtiʉ, “Rica maniʉcarʉarãja mʉa” Jesús ĩ yiriʉ tʉre ejayujarã ĩna. To ejacõari, higuera sĩniar'ire ĩañujarã. Ti ñemari quẽne sĩnijedicoasuju ti. \v 21 To cõrone Jesús ĩ ñagõrere tʉoĩabʉjacõari, gotiyuju Pedro: \p —Gotimasiorimasʉ, ĩaña. Higuera vãme cʉtiʉre, “Jʉaji rica maniʉcarʉarãja mʉa” mʉ yimasiricʉ sĩnirocacoasuja ti —Jesúre yiyuju. \p \v 22 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩ buerimasare gotiyuju Jesús: \p —“Dios ĩ ejarẽmose rãca yimasicõarãja”, yitʉoĩaña mʉa. \v 23 Riojo mʉare gotiaja yʉ. No bojagʉ yʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃, i burore, “Moa riagajʉ mʉa masune rocaroacoasa” ĩ yijama, to bajirone bajirʉaroja, “Dios ĩ ejarẽmose rãca yimasicõagʉ̃ja” ĩ yitʉoĩa tʉjabetijama. \v 24 “Yʉa sẽnijama, yʉare ĩsicõagʉ̃mi” yitʉoĩacõari, Diore mʉa sẽnijama, mʉare ĩsirʉcʉmi, ĩnare yiyuju. \v 25 Diore sẽnirã, mʉare rojose yirãre mʉa masiriojama, mani jacʉ õ vecagʉ rojose mʉa yisere masiriorʉcʉmi ĩ quẽne. \v 26 Gãjerãre rojose ĩna yisere mʉa masiriobetijama, mani jacʉ quẽne rojose mʉa yisere masiriobetirʉcʉmi —ĩnare yiyuju Jesús, ĩ buerãre. \s1 “¿Ñimʉ mʉre ĩ rotise rãca to bajiro yati mʉ?”, Jesúre ĩna yisẽniĩare queti \r (Mt 21.23-27; Lc 20.1-8) \p \v 27 To ĩ yiro bero, Jerusalénjʉ ejayujarã quẽna Jesúrãca. To bajicõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ sãjañuju Jesús. Sãjaejacõari, ĩ ñacudirone, ĩ tʉ ejarʉ̃gʉ̃ñujarã paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, to yicõari, bʉcʉrã quẽne. \v 28 Ejarãne, ado bajiro ĩre sẽniĩañujarã ĩna: \p —¿Ñimʉ mʉre ĩ rotise rãca to bajiro yirũgũati mʉ? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 29 To bajiro ĩna yisere ajicõari, \p —Yʉ quẽne, ado bajiro mʉare sẽniĩaja yʉ. Yʉre mʉa cʉdicõarojʉ, “Ĩ rotise rãca yaja yʉ”, mʉare yirʉcʉja maji. \v 30 ¿Ñimʉ rotiyujari, Juanre, “Oco rãca masare ĩnare bautizacudiya” yigʉ? ¿Dios rotiyujari? ¿Masajʉa rotiyujarique? —ĩnare yisẽniĩañuju Jesús. \p \v 31 To ĩ yisere ajicõari, ĩna masurione gãmerã ñagõñañujarã ĩna: \p —“Dios, Juanre oco rãca bautizarotiyumi” mani yijama, ado bajiro manire sẽniĩajacagʉmi: “Tire masirã ñaboarine, ¿no yirã ĩre ajitirʉ̃nʉbeticati mʉa?” manire yisẽniĩajacagʉmi. \v 32 To yicõari, “Masane, Juanre oco rãca bautizarotiriarãma” mani yijama, manire bʉto tud'irʉarãma masa, “Diore gotirẽtobosarimasʉ ñaboacami Juan” yirã ñari —gãmerã yiyujarã ĩna. \v 33 To bajiro gãmerã ñagõrã ñari, ado bajiro ĩre cʉdiyujarã ĩna: \p —Juanre rotir'ire masibeaja yʉa —Jesúre yicõañujarã ĩna. \p To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —To bajiro mʉa cʉdijare, “Ĩ rotise rãca yaja yʉ”, mʉare yigotibetirʉcʉja yʉ quẽne —ĩnare yiyuju Jesús. \c 12 \s1 “Jud'io masa ĩna ajitirʉ̃nʉbeti ñajare, gãjerãjʉare ʉjorʉcʉmi Dios” yigʉ, ĩre moabosarimasa rojose yirã ĩna bajire rãca Jesús ĩ gotimasiore queti \r (Mt 21.33-46; Lc 20.9-19) \p \v 1 Gotimasiore queti masare gotiyuju Jesús: \p —Sĩgʉ̃ masʉ ʉye vese otegʉmi. Tire otegajanocõari, matagʉmi. To yicõari, ʉye oco juarotijʉ quẽnogʉ̃mi. Tijʉ bero, vecajʉ ñacõari, ĩ ĩatirʉ̃nʉjesarotijʉ quẽnogʉ̃mi. To yigajanocõari, gãjerãre, “Yʉre ĩatirʉ̃nʉbosaba”, yigʉmi. “Ʉye ti rica cʉtiro, gãjerãre ĩsicõari, vaja sẽnirʉarãja. To yicõari, mʉa juajama, ‘Ado cõro ñaja mani ye. Ado cõro ñaja ĩ ye’ yicõĩama”, ĩnare yigʉmi. To yicõari, gajerojʉ vacoacʉmi yuja. \v 2 To bajiri cojorʉ̃mʉ, “Ʉye rica cʉti bʉcʉatoja ti” yigʉ, ĩre moabosarimasʉre cõagʉ̃mi, “Ʉye, yʉre ĩna cũbosarere yʉre juabosaya” yigʉ. \v 3 Ʉye vesejʉ ĩ ejarone, ĩre ñiacõari jarãma vese coderimasa. To yicõa, ĩre ʉye ĩsimenane, “Vasa”, yirãma ĩna. To bajiri ʉye juabecʉne tudiejagʉmi, ĩre roticõar'i tʉjʉ. \v 4 To bajiri ʉye ĩ juabetire ĩacõari, gãji ĩre moabosarimasʉre cõagʉ̃mi quẽna, vese ʉjʉ, “Ʉye yʉre juabosagʉ vasa” yigʉ. Ʉye vesejʉ ĩ ejasere ĩacõari, rujajine ĩre yitud'icõari, ĩre quẽne jarãma ĩna. To bajiri ĩ rʉjoajʉ cãmi cʉtigʉmi ĩ. To bajiro ĩre yigajanocõari, ʉye ĩsimenane, “Vasa”, ĩre yirãma ĩna. \v 5 To bajiri ʉye ĩ juabetire ĩacõari, quẽna gãji ĩre moabosarimasʉre cõagʉ̃mi vese ʉjʉ. Ĩre sĩarãma. Bero, jãjarãbʉsa cõarũgũboagʉmi vese ʉjʉ. Ĩnare quẽne to bajirone yirũgũrãma vese coderimasa. Sĩgʉ̃rire bʉto jarãma. Gãjerãre sĩarãma ĩna. \p \v 6 Ĩnare ĩ cõariaro bero, sĩgʉ̃ rʉyagʉmi yuja, ĩ cõarocʉ. Ĩ ñagʉ̃mi ĩ macʉ, ĩ maigʉ̃. To bajiri, “Yʉ macʉjʉare rʉ̃cʉbʉorʉarãma” yitʉoĩagʉ̃, ĩre cõaboagʉmi. \v 7 To bajiro ĩ yicõar'ire, vesejʉ ĩ ejasere ĩacõari, ado bajiro gãmerã ñagõrãma vese coderimasa: “Adi vese ʉjʉ macʉne ñaami. To bajiri ĩ bajirocaveojama, ĩne ñaami ĩre vasoarocʉ. To bajiri ĩre mani sĩajama, mani ye sita ñarʉaroja yuja”, gãmerã yiñagõrãma ĩna. \v 8 To bajiri vese sojʉajʉ ĩre ñia vati, ĩre sĩarocacõarãma ĩna —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 9 To bajiro ĩnare gotigajanocõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju quẽna: \p —¿Ti vese ʉjʉ tudiejagʉ, no bajiro ĩnare yigʉjari ĩ, ti vese coderimasare? Ado bajiro yigʉmi: Vesejʉ vacõari, ti vese coderãre sĩarʉcʉmi. To yicõari, gãjerãjʉare coderotigʉmi ĩ, ti vesere —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 10-11 Gajeye ado bajiro gotirũtuasuju Jesús: \p —“Ʉye vese ʉjʉ macʉre rojorã ĩna sĩarocarere bajirone viri bʉarimasa gʉ̃ta ĩna beserocaria ñaboarine, ñamasurica ñarʉaroja”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire. ¿Tire ĩabeticatique mʉa? Ado bajiro gotiaja: \q1 “Gʉ̃ta rãca vi quẽnorimasa coja gʉ̃tare rocarãma ĩna. Ĩna rocaria ñaboarine, gajea gʉ̃ta rẽtoro quẽnarica ñarʉaroja tia. Tia gʉ̃ta sʉorine quẽnarivi quẽnorʉcʉmi Dios. Tia manijama, quẽnomasibetibogʉmi. To bajiro bojagʉmi Dios mani ʉjʉ. To bajiri tia gʉ̃ta sʉori Dios quẽnaro ĩ yisere ajimasicõari, bʉto tʉoĩa variquẽnaja mani”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire —ĩnare yigotiyuju Jesús, paia ʉjarãre.\f j \fr 12:10-11 \ft “To bajiro gotiyumi Dios, yʉ bajirotire tʉoĩagʉ̃”, ĩnare yigotigʉ yiyumi Jesús.\f* \p \v 12 Jesús ĩ gotimasiosere ajicõari, “Ʉye vese coderimasa ĩ yijama, manirene yigʉ yami. To yicõari, gʉ̃tavi quẽnorimasa ĩ yijaquẽne, manirene yami. Ĩre rojose mani yisere yigʉ yami”, yiajimasiñujarã ĩna. To bajiri Jesúre ñiarʉaboayujarã. To bajiboarine masare güirã, ĩre ñiabesujarã. Ĩre ñiarʉaboa, vacoasujarã ĩna yuja. \s1 “Ʉjarã, gãjoa manire ĩna vaja yirotijama, ĩnare ĩsiroti ñaja”, Jesús ĩ yigotire queti \r (Mt 22.15-22; Lc 20.20-26) \p \v 13 Bero, fariseo masa, to yicõari, “Ʉjʉ ñamasugʉ̃ ñarʉcʉmi Herodes” yirũgũriarã, Jesús tʉ ĩna rãcanare cõañujarã ĩna, “Ado bajiro josari mʉa sẽniĩajama, cʉdimasibeticõari rojose tãmʉorʉcʉmi Jesús” yirã. \v 14 To ĩna yicõariarã, ado bajiro Jesúre sẽniĩañujarã ĩna: \p —Ajiya gotimasiorimasʉ. “Riojo gotiami”, mʉre yimasiaja yʉa. “Ado bajiro mani yisere bojagʉmi Dios” yigotimasiogʉ̃ ñari, riojo yʉare gotimasioaja mʉ. “Ado bajiro yʉ gotimasiojama, yʉre ajijũnisinirʉarãma” yitʉoĩabecʉne, riojo gotigʉ ñaja mʉ. “Ãnoama, ñamasurã ĩna ñajare, ĩna ajijũnisinibeti vãmejʉare ĩnare gotimasiorʉcʉja”, yitʉoĩabecʉ ñaja mʉ. Masa ñajedirore yʉare riojo gotigʉ ñaja mʉ. To bajiro yigʉ mʉ ñajare, mʉ tʉoĩasere ajirʉaja yʉa. ¿Roma macagʉ ʉjʉ, César, gãjoa manire ĩ vaja yirotisere mani vaja yijama, quẽnacõarojari? ¿Dios ĩ rotimasirere cʉdimena yirãjarique mani, ĩre mani vaja yijama? —Jesúre yisẽniĩaboayujarã ĩna. \p \v 15 Jesújʉama, “Rojose yʉre yirʉarã, to bajise yʉre sẽniĩatoama ĩna”, yimasicõañuju. To bajiri ado bajiro ĩnare yiyuju: \p —¿No yirã, “Rojose ĩre yirãsa” yirã, to bajise yʉre sẽniĩatoati mʉa? —ĩnare yiyuju Jesús. \v 16 —Gãjoatii cojotii yʉre ĩoña —ĩnare yiyuju Jesús. \p To ĩ yijare, gãjoatii ĩre ĩoñujarã. Gãjoatiire ĩacõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Jesús: \p —¿Ñimʉ rioga tuyati? ¿Ñimʉ vãme tuyati? —ĩnare yiyuju Jesús. \p To ĩ yirone, \p —Roma macagʉ Ʉjʉ César vãme cʉtigʉ rioga tuyaja. To yicõari, ĩ vãme quẽne ñaja ti —Jesúre yicʉdiyujarã ĩna. \p \v 17 To ĩna yijare, ado bajise yiyuju Jesús: \p —To bajiri aditiire ĩacõari, “César yatii ñaja”, yimasiaja mʉa. To bajiri ʉjarã ĩna vaja yirotijama, ĩnare vaja yiroti ñaja. To bajirone bajiaja Diore quẽne. Jediro Dios ĩ cõase ti ñajare, “Yʉa cʉose ti ñaboajaquẽne, ti rãca mʉ bojarore bajiro yirʉarãja”, Diore ĩre yiroti ñaja manire —ĩnare yiyuju Jesús. \p To bajiro ĩ yisere ajicõari, no yimasibesujarã ĩna, ĩre bajiro quẽnaro gotigʉre ajibetirũgũriarã ñari. \s1 “¿Bajirearãma, tudicaticoanajari?”, Jesúre ĩna yisẽniĩatore queti \r (Mt 22.23-33; Lc 20.27-40) \p \v 18-19 To bajicõari, saduceo masa quẽne ejayujarã, Jesúre sẽniĩatorã. “Masa ĩna rijato bero, ĩna ʉsʉri, ĩna rujʉri ñaro cõrone quẽna tudicatimenama” yirã ñañujarã saduceo masa. Ado bajiro ĩre sẽniĩañujarã: \p —Ajiya gotimasiorimasʉ. Moisés ñamasir'i ado bajiro ĩ yiucacũmasire ti ñajare, mʉre sẽniĩarã vabʉ yʉa. “Sĩgʉ̃, manajo cʉtiboa, rĩa magʉ̃ne ĩ bajirocajama, ĩ gagʉ manajo ñariore manajo cʉtirʉcʉmi ĩ bedijʉa. To bajiri ĩ rãca ñacõari, so macʉ cʉtijama, ĩ gagʉ macʉ ñarʉcʉmi”, yimasiñuju Moisés. \v 20 Sĩgʉ̃ rĩa cojomo cõro, jʉa jẽnituarirãcʉ ʉ̃mʉa ñaboacama. Sĩgõrene manajo cʉtiboacama ĩna. Ñasʉogʉ sore manajo cʉtisʉoboacami. Rĩa magʉ̃ne rijacoacami ĩ. \v 21-22 Ĩ rijato bero, gãji ĩ bedi vasoaboacami. Ĩ quẽne rĩa magʉ̃ne rijacoacami. Ĩ bederã quẽne, to bajirone sore manajo cʉtiboacama. Rĩa manane, rijajedicoacama ĩna quẽne. So manajʉa ĩna rijajediro bero, so quẽne rijacoacamo yuja. \v 23 To bajiri bajireacõari, quẽna ĩna tudicatijama, ¿ñimʉjʉa ñaguĩda so manajʉ masu ñarocʉma, ĩna ñaro cõrone sore ĩna manajo cʉticato bero? —Jesúre yisẽniĩatoyujarã ĩna. \p \v 24 To ĩna yirone, ado bajiro cʉdiyuju Jesús: \p —Dios oca, masa ĩna ucamasire ajimasimena ñaja mʉa. Dios ĩ masisere quẽne masirã me ñaja. To bajirã ñari, Moisés ĩ ucamasirere tʉoĩacõari, “Riojo me gotiro yaja”, yitʉoĩaboaja mʉa. \v 25 Ado bajirojʉa bajiaja: Bajireariarã, ĩna tudicatiro bero, manajo cʉtire, manajʉ cʉtire quẽne manirʉaroja. Ángel mesare bajiro bajirã ñarʉarãma ĩna. \v 26 ¿“Masa ĩna bajirearo bero, ĩna ʉsʉri caticõaroja” yirere ĩabeticatique mʉa? ¿Yucʉ́yoa ʉ̃jʉriyoa vatoajʉ Dios Moisére ĩ ñagõmasirere ĩabeticatique? Dios masune ĩre ĩ gotimasirere ado bajiro ucamasiñumi Moisés: “Mʉa ñicʉa ñamasiriarã Abraham, Isaac, Jacob, ĩna rʉ̃cʉbʉo vadimasicacʉne ñaja yʉ”, yigotimasiñumi Dios. \v 27 Masa bajireariarã ĩna ʉsʉri ti caticõa ñabetijama, to bajise yibetimasiborimi. Bajireariarã, quẽna tudicatirãjʉa ĩna rʉ̃cʉbʉogʉ ñaami. “Ĩna ʉsʉri ti caticõa ñajare, bajireariarã ñaboarine, Diore rʉ̃cʉbʉocõa ñarãma” yire ñaja. Bʉto mavisiaja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Dios ĩ rotimasire ñamasuri vãmere Jesús ĩ gotire queti \r (Mt 22.34-40) \p \v 28 Sĩgʉ̃, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasʉ ejayuju. Ejacõari, Jesúrãca ĩna ñagõrore ajiñañuju ĩ. To bajiri, “Quẽnaro cʉdiami Jesús” yiajigʉ ñari, ĩre sẽniĩañuju ĩ: \p —Dios ĩ rotimasire ñamasuse, ¿disejʉa ñati? —ĩre yisẽniĩañuju ĩ. \p \v 29 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro cʉdiyuju Jesús: \p —Dios ĩ rotimasire ñamasuse ado bajiro gotiaja: “Ajiya mʉa, Israel sitana. Dios sĩgʉ̃ne ñaami mani ʉjʉ. \v 30 Mani ʉjʉre, Diore bʉto mairoti ñaja. No bojagʉre mani mairo rẽtoro, no bojase mani cʉose, mani bojatʉoĩase, to yicõari mani moare cʉtise rẽtoro Diore mairoti ñaja”, yigotiaja Dios ĩ rotimasire ñamasuse. \v 31 To yicõari, gajeye ado bajiro gotiaja ti: “Mʉ masu rujʉre mʉ mairore bajirone mʉ tʉanare maiña”, yigotiaja Dios ĩ rotimasire. Disejʉa gajeye Dios ĩ rotimasire rẽtoro ñamasuse maja —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 32 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasʉ: \p —To bajirone bajiaja. Riojo gotiaja mʉ. “Sĩgʉ̃ne ñaami Dios. Ĩre bajiro bajigʉ gãji magʉ̃mi. \v 33 Mani ʉjʉre Diore bʉto mairoti ñaja. No bojagʉre mani mairo rẽtoro Diore mairoti ñaja, manire. No bojase mani cʉose mani mairo rẽtoro Diore mairoti ñaja. Diore mairã ñari, mani tʉoĩase, mani yise, jediro quẽnaro yiroti ñaja”, yaja. To yicõari, “Mani masu rujʉre mani mairore bajirone jedirore maiña”, yigotiaja Dios ĩ rotimasire. Gajeye Moisére Dios ĩ roticũmasiriarore bajirone vaibʉcʉrã ecariarãre sĩacõari, Diore rʉ̃cʉbʉorã, paire mani ĩsijama, quẽnaja. Gajeye no bojase Dios ĩ rotimasiriarore bajiro paire mani ĩsijama, quẽnaja. To bajiboarine to bajiro yirã jediro mani ĩsise rẽtobʉsaro quẽnaja, Diore, to yicõari, masare quẽne mani maijama —Jesúre yiyuju Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasʉ. \p \v 34 To bajiro quẽnaro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —Yʉ ĩajama, Dios yarã ĩre ĩna ajitirʉ̃nʉsere ajimasiaja mʉ. Ĩ yʉ quẽnaro ĩ yigʉ mʉ ñarʉajama, ñamasiaja mʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p To bajiro Jesús ĩ yiro bero, “Mani rẽtoro masigʉ̃ ñaami” yitʉoĩacõari, “‘Ãnoama masimena ñaama’ yiromi” yirã, ĩre sẽniĩa tʉjacoasujarã yuja. “Mani rẽtoro masigʉ̃ ñaami Jesús” yitʉoĩarã ñari, ĩre sẽniĩarẽmobesujarã yuja. \s1 “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, ¿ñimʉ ñarʉcʉmi, yitʉoĩati mʉa?”, Jesús ĩ yisẽniĩare queti \r (Mt 22.41-46; Lc 20.41-44) \p \v 35-36 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ masare gotimasio ñagʉ̃ne, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Jesús: \p —“‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, masʉ ñarʉcʉmi. Ʉjʉ David ñamasir'i jãnamine ñarʉcʉmi”, yama Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa. To bajiro ĩna yitʉoĩaboajaquẽne, Esp'iritu Santo ĩ ejarẽmose rãca yigʉ, Diore yigʉre bajiro, “yʉ ʉjʉ” yimasiñujari Ʉjʉ David ñamasir'i, ĩ jãnami ĩ ñaboajaquẽne, ado bajise ĩ yiucajama: \q1 “Yʉ ʉjʉre ado bajiro yirʉcʉmi Dios: ‘Yʉ riojojacatʉa rujiya maji. Mʉre ĩaterãre, “Rojose yitʉjaya” ĩnare yʉ yiro bero, rojose yimasibetirʉarãma yuja. To cõrone rotisʉorʉcʉja mʉ’ yirʉcʉmi Dios, yʉ ʉjʉre”, yiucamasiñumi David. \m \v 37 To bajiri, “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, David ñamasir'i jãnami ñarʉcʉmi” yiucamasire ti ñaboajaquẽne, ¿no yigʉ ĩ ʉjʉre bajiro bajigʉtique? —ĩnare yiyuju Jesús. \p To bajiro ĩ yigotisere ajivariquẽnañujarã jãjarã masa. \s1 “Rojose tãmʉorʉarãma Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 23.1-36; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 38 Masare ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p —Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasare bajiro bajibeja mʉama. Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, sudiro yoaquẽnariase sãñacõari, masa ĩna ĩaro rĩjoro vacudi variquẽnarãma ĩna. To yicõari, jãjarã masa ĩna rẽjarũgũrijaʉrire ejarũgũrãma. Gãji ĩnare ĩ bocajama, rʉ̃cʉbʉose rãca ĩnare ĩ sẽnisere ajivariquẽnarãma. Dios ocare ĩna buerivirijʉre quẽne ñamasuri cũmurorire rujivariquẽnarãma. \v 39 Boserʉ̃mʉri ti ñajaquẽne, ĩna barujijama, ñamasuri cũmurorire rujivariquẽnarãma ĩna. \v 40 Manajʉa rijaveoriarã ya virire ẽmarã ñaboarine, masa ĩna ĩaro rĩjorojʉa, “‘Quẽnaro yirã ñaama’ yiĩato” yirã, “Yoaro Diore sẽnirã yaja”, yisocarũgũboarãma ĩna. To bajiro ĩna yise vaja, gãjerã rojorã, rojose ĩna tãmʉose rẽtoro rojose tãmʉorʉarãma ĩna —masare ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Manajʉ rijaveorio maioro bajigo ñaboarine, gãjoa so sãre queti \r (Lc 21.1-4) \p \v 41 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ñacõari, gãjoa sãriajʉ riore rujiyuju Jesús. Rujicõari, jãjarã masa tijʉre gãjoa ĩna sãñasere ĩañuju. Gãjoa jairã, jairo sãñujarã. \v 42 To ĩna yiñarone, sĩgõ, manajʉ rijaveorio ejacõari, gãjoatii jʉatiine so sãsere ĩañuju. Mojoroaca vaja cʉtitiiri ñañuju ti. \v 43 Tire so sãro ĩacõari, ado bajiro ĩ buerimasare gotiyuju Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Adio maioro bajigo, gãjerã rẽtoro sãmo so. \v 44 Gãjoa jairã ĩna sãboajaquẽne, jairo rʉyacõaroja ĩnarema. Soma, so cʉose ñaro cõroacane sãcõamo —ĩnare yiyuju Jesús. \c 13 \s1 “Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi cagueroca ecorʉaroja”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 24.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ñar'i, budiasuju Jesús ĩ buerimasa rãca. To ĩ ũmato bajirone, ado bajiro ĩre gotiyuju ĩ buerimasʉ: \p —¡Gotimasiorimasʉ, ĩaña! Quẽnarivi ñaja. Gʉ̃ta quẽnase rãca quẽnaro quẽnoñuma ĩna —Jesúre ĩre yiyuju. \v 2 To ĩ yirone, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Jairivi ti ñaboajaquẽne, mʉa ĩarivi ñaro cõrone cagueroca ecorʉaroja. To bajiri adi viaye gajea gʉ̃ta joere gajea jesabeticõarʉaroja —ĩre yiyuju Jesús. \s1 “Macarʉcʉro ti jediroto rĩjoro ado bajiro bajirʉaroja”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 24.3-28; Lc 21.7-24; 17.22-24) \p \v 3-4 Tijʉ bero, Olivo vãme cʉti buro joejʉ rujiyuju Jesús. Ti buro riojojʉa ñañuju Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi. To ĩ rujirone, gãjerã ĩna mano ĩacõari, ĩ buerimasa, Pedro, Santiago, Juan, to yicõari Andrés, ado bajiro ĩre sẽniĩañujarã ĩna: \p —¿Divato cagueroca ecoroti Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi? ¿No bajiro ti bajiro ĩacõari, “Jesús ejagʉagʉ yigʉmi”, yimasirãti yʉa? ¿No bajiro ti bajiro ĩacõari, “Adi macarʉcʉro jediato yaja”, yimasirãti yʉa? —Jesúre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 5 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Roori ñarʉarãja mʉa, “Socarãne, gãjerã manire yitoroma” yirã. \v 6 Jãjarã yitorã ñarʉarãma, “Yʉne ñaja ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃” yirã. To bajiro ĩna yisocasere jãjarã masa ĩnare ajisʉyaboarʉarãma. \p \v 7 To bajicõari, mʉa tʉana, to yicõari, gajeroana quẽne, gãjerã rãca ĩna gãmerã sĩasere ajirʉarãja mʉa. Tire ajicõari, güibetirʉarãja mʉa. “Bajirʉaroja” Dios ĩ yiriarore bajirone bajirʉaroja. To bajiro ĩna gãmerã yiñaboajaquẽne, adi macarʉcʉro jediro me bajirʉaroja. \v 8 Cojo sitana gaje sitana rãca gãmerã sĩarʉarãma. Bʉto sita saberʉaroja. To yicõari, cojo maca me ñioñarʉaroja. To bajiri, rojose tãmʉosʉorʉarãma masa. Ĩna tãmʉose rẽtobʉsaro rojose tãmʉoroana yirãma yuja. \v 9 Quẽnaro tʉoĩama mʉa: Mʉare ñejecõari, Dios ocare ĩna buerivirijʉ ʉjarã rĩjorojʉa mʉare juaárʉarãma ĩna. Tojʉ mʉare bajerʉarãma. To yicõari, yʉ ocare mʉa gotimasiojare, macari ʉjarã rĩjorojʉa mʉare juaárʉarãma ĩna. To yi vanane, ʉjarã ñamasurã rĩjorojʉa mʉare juaárʉarãma ĩna. To bajiro mʉare ĩna yijare, yʉ oca quẽnasere ĩnare gotirʉarãja mʉa. \v 10 Tire adi macarʉcʉro ñarã masa ñaro cõrone gotimasiojeo ecorʉaroja. \v 11 Mʉare ñejecõari, ʉjarã rĩjorojʉa mʉare ĩna juaejaro, “¿No bajiro ñagõrãti yʉa?”, yitʉoĩarejaibeja mʉa. “Ñagõña” mʉare ĩna yirirĩmarone, Dios ĩ cõagʉ̃ Esp'iritu Santo ĩ ejarẽmose rãca, “Ado bajiro gotirʉarãja yʉa”, yimasirʉarãja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 12 Quẽna gajeye ado bajiro ĩnare gotirẽmoñuju Jesús: \p —Yʉ yere ajiterãre güiose ĩna yisere ĩarʉarãja mʉa. Sĩgʉ̃ rĩa ñaboarine, “Ĩnare sĩato” yirã, ñejerotirʉarãma ĩna. To yicõari, jacʉa quẽne, “Yʉa rĩare sĩato” yirã, ĩna rĩare ñejerotirʉarãma. Ĩna rĩajʉa quẽne, ĩna jacʉare ajijũnisinicõari, gãjerãre sĩarotirʉarãma ĩna. \v 13 Yʉ ocare mʉa goticudijare, jediro masa mʉare ĩaterʉarãma. To bajiro ĩna yiboajaquẽne, no bojarã yʉre ajitirʉ̃nʉ tʉjamenarema, rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ĩna varoti ñaboarere ĩnare yirẽtobosarʉcʉmi Dios —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 14 Quẽna gajeye ado bajiro ĩnare gotirẽmoñuju Jesús: \p —Adi macarʉcʉro jedirirodo, sĩgʉ̃, “Diore rʉ̃cʉbʉobeticõato ĩna” yigʉ, Dios ĩ bojabetire yirʉcʉmi. Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ĩ ñasere masirʉarãja mʉa. (Yʉ, Marcos, adi paperare Jesús ĩ gotisere yʉ ucasere ĩacõari, ajimasiña.) To bajiri Dios ĩ bojabetire ĩ yisere ĩacõari, “Jerusalén maca ti jedirotirʉ̃mʉ cõñaro bajiaja”, yimasirʉarãja mʉa. To bajiro bajirirʉ̃mʉ Judea sitana gʉ̃tayucʉjʉ guaro rudicoajaro ĩna. \v 15 Sĩgʉ̃ ĩ ya vi joejʉ jesagʉma, rujiacõari, ĩ ya vi jubeajʉ gajeyeũni ñasere juaátĩmabetirʉcʉmi. \v 16 Gãji, vesejʉ moañagʉ̃, ĩ ye sudire juagʉ tudiatĩmabetirʉcʉmi, rujarĩmarone yʉ ejaroti ñajare. \v 17 Rõmia macʉ sãñarã, ũjurã cʉorã quẽne, rojose tãmʉorʉarãma ĩna, ũmatĩmabetica yirã. \v 18 “Bʉto oco quedirirʉ̃mʉre bajibeticõato” yirã, Diore sẽnicõa ñarũgũña. \v 19 To bajiro bajirirʉ̃mʉri bʉto rojose tãmʉorʉarãma masa. Adi macarʉcʉro ñasʉoriarʉ̃mʉri masa rojose ĩna tãmʉoadire rẽtoro tãmʉorʉarãma ĩna. Rojose ĩna tãmʉoro bero, to bajise rojose tãmʉobetirʉarãma yuja. \v 20 “Yoaro mebʉsane rojose tãmʉoato masa” Dios ĩ yibetijama, sĩgʉ̃ catirʉyarocʉ manibogʉmi. “Yʉ yarã ñaña mʉa” ĩ yirere cʉdiriarãre ĩamaigʉ̃ ñari, “Yoaro mebʉsane rojose tãmʉoato ĩna”, yirʉcʉmi Dios. \p \v 21 To bajiro bajiñarirodorire, “Ãnine ñaami ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i. Ejayumi” gãjerã ĩna yijama, ĩnare ajibeja mʉa. To yicõari, gãjerãjʉama, “Tone ñagʉ̃mi. Ejayuju” mʉare ĩna yijaquẽne, ĩnare ajibeja mʉa. \v 22 Jãjarã yitorã ñarʉarãma, “Yʉne ñaja ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃” yirã, to yicõari, “Diore gotirẽtobosarimasa ñaja yʉa” yirã. To bajiro yirã, ĩaĩañamani yiĩorʉarãma, masare yitorã. To bajiro yirʉarãma, “‘Yʉ yarã ñaña mʉa’ Dios ĩ yirere cʉdirã, manijʉare ajitirʉ̃nʉato” yirã. \p \v 23 Tire mʉare yʉ gotimasiosere quẽnaro tʉoĩaña mʉa. Ti bajiroto rĩjoro jediro mʉare gotijeobʉ yʉ. \s1 “Dios ĩ roticõacacʉ tudiejarʉcʉja yʉ”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 24.29-35, 42, 44; Lc 21.25-36) \p \v 24 Tire rojose ĩna tãmʉogajanoro berone, gaje vãme rojose bajirʉaroja. Muiju ʉ̃mʉagʉ asibetirʉcʉmi yuja. Ñamiagʉ quẽne busubetirʉcʉmi. \v 25 Ñocoa quẽne, vẽjacoarʉarãma. To yicõari, õ vecaye jediro nʉrʉarʉaroja. \v 26 To bajiro ti bajiro, Dios ĩ roticõagʉ̃ õ vecajʉ yʉ rujiadore ĩarʉarãma masa. Yʉ masise rãca, oco bueri vatoajʉ yʉ busubatorujiadire ĩarʉarãma. \v 27 To cõrone, “Yʉ yarã ñaña” Dios ĩ yirere cʉdiriarãre jʉdoaga soje, jũnaga soje, varuaga soje, gajejacatʉa varuaga soje ñarã jedirore “Juarẽoato” yigʉ, ángel mesare cõarʉcʉja yʉ. To yʉ yijare, yʉ yarã ñaro cõrone juarẽorʉarãma ĩna —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 28 To yicõari, quẽna gajeye ado bajiro ĩnare gotirẽmoñuju Jesús: \p —Gotimasiore queti mʉare gotigʉ yaja yʉ. Higuera vãme cʉtiʉre tʉoĩaña mʉa. Higuera vãme cʉtiricʉ gajecu bʉcʉamʉjacõari, jũ mameaja. Tire ĩacõari, “Mojoroaca rʉyaja cʉ̃ma ti ejaroti”, yimasiaja mani, jud'io masa. \v 29 Mʉare yʉ gotisere bajiro bajisere ĩacõari, “Mojoroaca rʉyaja Jesús ĩ vadiroti”, yimasirʉarãja mʉa. \v 30 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Adirodo ñarã mʉa bajireajediroto rĩjoro, mʉare yʉ gotirore bajirone bajirʉaroja ti. \v 31 Adi macarʉcʉro ñaro cõrone, to yicõari, õ vecaye quẽne jedicoarʉaroja. To bajiboarine, yʉ ocama jedibeti mʉorʉ̃gõcõarʉaroja. \p \v 32 “Ado cõrone ejarʉcʉmi Jesús”, yimasigʉ̃ magʉ̃mi. Ángel mesa quẽne masimenama ĩna. Dios macʉ ñaboarine, “To cõro ejarʉcʉja yʉ”, yimasibeaja yʉ quẽne. Yʉ jacʉ sĩgʉ̃ne masigʉ̃mi —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 33 —To bajiro bajiroti ti ñajare, roori ñarʉarãja mʉa, “To cõrone tudiejarʉcʉmi” yʉre yimasimena ñari. \p \v 34 Quẽna yʉ tudiejaroti ado bajiro bajirʉaroja: Sĩgʉ̃ ñagʉ̃mi gaje sitajʉ varocʉ. Ĩ varoto rĩjoro, ĩre moabosarimasare jirẽogʉ̃mi. Ĩnare jirẽocõari, tocãrãcʉrene ricati ĩna moarotire ĩnare rotigʉmi. To yicõari, soje coderimasʉre quẽne, “Yʉ tudiejarotire yugʉ tocãrãcarʉ̃mʉne quẽnaro bocaĩama”, yigʉmi. \v 35 Ĩre bajiro bajirʉcʉja yʉ quẽne. To bajiro bajiroti ti ñajare, roori ñarʉarãja mʉa, “To cõrone tudiejarʉcʉmi mani ʉjʉ” yʉre yimasimena ñari. Rãiorijʉ, ñami gʉdareco, gãjabocʉ ñagõrijʉ, busurijʉ yʉ vadirotire masibeaja mʉa. \v 36 Roori ñarʉarãja mʉa, “Mani cãniñarone tudiejaromi” yirã. Yʉre masimenare bajiro bajibeja. \v 37 To bajise yʉ gotijama, mʉa rĩrene gotigʉ me yaja yʉ. Masa jedirore tʉoĩacõari gotiaja yʉ. Roori ñarʉarãja mʉa —ĩ buerimasare ĩnare yiyuju Jesús. \c 14 \s1 “¿No bajiro yigʉ ñaami yitocõari, Jesúre ĩre ñiarãti mani, ĩre sĩarʉarã?”, ĩna yire queti \r (Mt 26.1-5; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Jʉarʉ̃mʉ rʉyayuju yuja Pascua boserʉ̃mʉ pan ũmato vauvase vʉoyamanire basʉoriarʉ̃mʉ. To bajicõari, paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, ado bajiro gãmerã ñagõñañujarã ĩna: \p —Jesúre sĩarʉarã, ¿no bajiro yigʉ ñaami yitocõari, Jesúre ñiarãti mani? —gãmerã yiñagõñañujarã ĩna. \v 2 —To bajiboarine, boserʉ̃mʉ ñaro ĩre mani sĩajama, tire ĩajũnisinicõari, manire rojose yiborãma masa —gãmerã yiñagõñañujarã ĩna. \s1 Jesús rʉjoare sʉtiquẽnase rõmio so yuejeore queti \r (Mt 26.6-13; Jn 12.1-8) \p \v 3 Betania vãme cʉti macajʉ cãmi boagʉ ñaboar'i, Simón vãme cʉtigʉ ya vijʉ ñañuju Jesús. Ti vijʉ Jesús ĩ barujirone, sĩgõ, gʉ̃ta sotʉ alabastro vãme cʉti rãca veariarʉ ãmiejayuju so. Sʉtiquẽnase bʉto vaja cʉtise, nardo vãme cʉtise sãñaritʉ ñañuju tirʉ, so ãmiritʉ. To bajiri, Jesús tʉaca eja, tirʉ ãmʉare vẽjeacõari ĩ rʉjoa joere ĩre yuejeoyuju so. \v 4 To bajiro so yisere ĩacõari, jũnisiniñujarã sĩgʉ̃ri Jesús buerimasa. To bajiro yirãne, ado bajiro gãmerã yiyujarã ĩna: \p —¡Jairo gãjoa yireago yamo! \v 5 Tire ĩsicõari, jairo gãjoa trescientos denarios rẽtoro bʉjacõari, maioro bajirãre ejarẽmoroti ñaboaja ti —gãmerã yiyujarã ĩna.\f k \fr 14:5 \ft Cojorʉ̃mʉ moare vaja, cojo denario vaja cʉtiyuju.\f* \p To bajiro yicõari, sore tud'iyujarã ĩna. \p \v 6 To bajiro ĩna yiboajaquẽne, Jesújʉama, ado bajiro ĩnare yiyuju: \p —Sore gõjanabiobesa mʉa. Tire yʉre so yuejeojama, quẽnaro yʉre yigo yamo. \v 7 Maioro bajirã mʉa rãca ñacõa ñarũgũrʉarãma. No mʉa bojarirʉ̃mʉ quẽnaro ĩnare ejarẽmomasirʉarãja mʉa. Yʉma, mʉa rãca ñacõa ñabetirʉcʉja. \v 8 Adio, quẽnaro so yimasiro cõro yʉre yamo. Yʉre sʉtiquẽnase so yuejeojama, yʉre ĩna yujeroto rĩjoro yuejeo rĩjoro cʉtigo yamo. \v 9 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Yʉ bajiroti quẽnase quetire, adi macarʉcʉroana jedirore gotibatorʉarãma masa. To bajirone bajirʉaroja sʉtiquẽnase yʉre so yuejeose queti quẽne. So yuejeosere masiritimenane tire gotibatorʉarãma —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 “Jesúre ñiato” yigʉ, ĩre ĩaterã tʉjʉ Judas ĩ goticudigʉ vare queti \r (Mt 26.14-16; Lc 22.3-6) \p \v 10 Judas Iscariote vãme cʉtigʉ rãca ñarã ñajediro Jesús buerimasa jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñañujarã. To bajiboagʉ, paia ʉjarã ĩna ñarojʉre vasuju, Jesúre ĩnare ĩsirocarʉ. \v 11 Jesúre ĩ ĩsirocarʉasere ajivariquẽnacõari, \p —Gãjoa mʉre ĩsirʉarãja yʉa —ĩre yiyujarã ĩna, paia ʉjarã. \p To ĩna yisere ajivariquẽnacõari, tudicoasuju Judas. Jesús tʉjʉre ejacõari, “¿Dirĩmaro ũnone Jesúre ĩnare yʉ ĩsijama, josari mene ĩre ñiamasirojari ĩna?”, yitʉoĩañuju ĩ. \s1 Jesús ĩ batʉsare queti \r (Mt 26.17-29; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 12 Pascua boserʉ̃mʉ pan ũmato vauvase vʉoyamani basʉoriarʉ̃mʉ, to yicõari oveja macʉre ĩna sĩariarʉ̃mʉ ejayuju ti. To bajiri Jesús buerimasa ado bajiro ĩre sẽniĩañujarã ĩna: \p —Pascua boserʉ̃mʉ ñajare, mani barotire, ¿nojʉ bare yʉa quẽnoyusere bojati mʉ? —ĩre yisẽniĩañujarã. \p \v 13-14 To ĩna yijare, ado bajiro ĩnare yicõañuju Jesús: \p —Jerusalénjʉ mʉare yʉ gotigʉ tʉre vasa mʉa. To mʉa ejarone, sĩgʉ̃, oco vagʉ mʉare bocarʉcʉmi. Ĩre sʉyaja mʉa. To bajicõari, vi ĩ sãjarone, ti vi ʉjʉre ado bajiro ĩre yiba: “Gotimasiorimasʉ, ‘¿nojʉ ñati Pascua boserʉ̃mʉ adi ñami yʉ buerimasare yʉ ũmato barotijaʉ?’ mʉre yicõami”, yiba mʉa. \v 15 To mʉa yirone, mʉare ĩorʉcʉmi, vecaga sõa, jairisõa, mame quẽnogajanoriasõare. Tone mani barotire quẽnoyuba mʉa —ĩnare yiyuju Jesús, ĩnare varotigʉ. \p \v 16 To ĩ yijare, vacoasujarã ĩna jʉarã yuja. To eja, ĩ yiriarore bajirone bajiyuju ti. To bajiri tisõajʉ ĩna barotire quẽnoyuyujarã ĩna. \p \v 17 To bajiri Pascua boserʉ̃mʉaye bare bariajʉ ti ejaro, ĩ buerimasa jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarã ejacõari, barujiyujarã ĩna, ĩ rãca. \v 18 Ĩna bañarone, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Sĩgʉ̃ mʉa rãcagʉ, yʉ rãca bagʉ, yʉre ĩaterãre yʉre ĩsirocarʉcʉmi —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 19 To ĩ yisere ajicõari, bʉto sʉtiritiyujarã ĩna. Tocãrãcʉne sʉtiritirã ñari, ado bajiro ĩre sẽniĩañujarã ĩna: \p —¿Yʉne ñabetiboati, mʉre ĩsirocarocʉ? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 20 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Mʉa rãcagʉ sĩgʉ̃, yʉ rãca yosebagʉ ñaami yʉre ĩsirocarocʉ. \v 21 Dios oca masa ĩna ucamasire ti gotirore bajiro rojose tãmʉorʉcʉja yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ. To bajirocʉ yʉ ñajare, yʉre ĩaterãre yʉre ĩsirocarʉcʉmi. Yʉre ĩ ĩsirocaroti sʉorine rojose tãmʉorʉcʉja yʉ. “Masare yirẽtobosarʉcʉmi” Dios ĩ yimasire ñajare, bajirʉcʉja yʉ. To bajiboarine, yʉre ĩsirocarocʉjʉama, rojose tãmʉorʉcʉmi. Ruyuabeticõarocʉ ñaboayumi —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 22 Ĩna bañarone, pan ãmicõari, “Quẽnaja”, Diore yiyuju Jesús. To yigajano, tire mʉtocõari, ĩ buerimasare ĩnare ĩsibatogʉne ado bajiro ĩnare yiyuju ĩ: \p —Baya mʉa. Ti ñaja yʉ rujʉ rii —ĩnare yiyuju. \p \v 23 Tire ĩna bagajanorone, idiriabaja ãmicõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore yiyuju quẽna. To yicõari, tibajare ĩnare ĩsiñuju. Ĩna jediro idijedicõañujarã ĩna. \v 24 Ĩsigʉ̃ne, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Adi ñaja tirʉ̃mʉana “Rojose mani yirere masirioato” yirã, Diore rʉ̃cʉbʉoriajʉ joere ĩna yuejeoriarore bajiro bajise. Yucʉrema, yʉ ri'i ñaja. Ti sʉorine, “Gajerodo to bajiro mʉare yirʉcʉja yʉ” Dios ĩ yicũmasiriarore bajiro bajirʉaroja yuja. To bajicõari, jãjarã masa rojose ĩna yisere masiriocõari, tuditʉoĩabetirʉcʉmi Dios yuja.\f l \fr 14:24 \ft “Rojose mani yirere masirioato” yirã, Diore rʉ̃cʉbʉoriajʉ joere judío masa ĩna yuejeomasirere gotiaja.\f* \v 25 Riojo mʉare gotiaja yʉ. “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios yʉre ĩ cũroto rĩjoro, quẽna jʉaji ʉye oco idibetirʉcʉja yʉ —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “‘Jesúre masibeaja yʉ’ yirʉcʉja mʉ”, Pedrore Jesús ĩ yire queti \r (Mt 26.30-35; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 26 To ĩ yiro bero, Diore rʉ̃cʉbʉorã, basayujarã ĩna. Basagajano, Olivo vãme cʉti burojʉ vacoasujarã ĩna yuja. \v 27 To ĩna vatone, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Adi ñamine yʉre ajitirʉ̃nʉ tʉjacõari, vaveorʉarãja mʉa jediro. Dios oca masa ĩna ucamasire to bajiro ti gotijare, to bajise mʉare gotiaja yʉ. Ado bajiro gotiaja ti: “Oveja coderimasʉre bajiro bajigʉre sĩarʉcʉja yʉ. To bajiri ĩ yarã ovejare bajiro bajirã rudibatecoarʉarãma”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire, manire gotiro. \v 28 Yʉre mʉa vaveoboajaquẽne, yʉre ĩna sĩaro bero, quẽna tudicaticõari, Galilea sitajʉ mʉa vato bero, yʉjʉa, mʉa rĩjoro ñatʉjarʉcʉja —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 29 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju Pedro: \p —Ãnoa jediro, mʉre ĩna vaveoboajaquẽne, mʉre vaveobetirʉcʉja yʉma —Jesúre ĩre yiyuju. \p \v 30 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Riojo mʉre gotiaja yʉ. Adi ñami busiyʉjʉa gãjabocʉ jʉaji ĩ ñagõroto rĩjoro, idiaji, “Jesúre masibeaja; ĩ rãcagʉ me ñaja yʉ”, yisocarʉcʉja mʉ —Pedrore ĩre yiyuju ĩ. \p \v 31 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro cʉdiyuju Pedro: \p —Mʉ rãca yʉre ĩna sĩarʉajaquẽne, “Jesúrãcagʉ me ñaja yʉ”, yisocabetirʉcʉja yʉ —Jesúre yiyuju Pedro. \p To bajiro Pedro ĩ yisere ajicõari, gãjerã Jesús buerimasa quẽne, to bajiro yijedicõañujarã ĩna. \s1 Getseman'i vãme cʉtojʉ Jesús ĩ jacʉre ĩ sẽnigʉ̃ vare queti \r (Mt 26.36-46; Lc 22.39-46) \p \v 32 To ĩna yiro bero, Getseman'i vãme cʉtojʉ ĩnare ũmato vasuju Jesús. Tojʉ ejacõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —Diore sẽnigʉacʉ yaja yʉ. To yʉ vatoye, ado rujicõaña mʉa maji —ĩnare yiyuju ĩ. \p \v 33 To yigajanogʉ̃ne, Pedrore, Santiagore, to yicõari Juanre quẽne ji vasuju Jesús. To vacʉ, bʉto tʉoĩasʉtiritiyuju ĩ yuja. \v 34 To bajiro bajigʉ ñari, ado bajiro yiyuju Jesús ĩ rãca variarãre: \p —Bʉto tʉoĩasʉtiritiaja yʉ. Sʉtiriosene yʉre sĩaro yaja. Adone yʉre yuñaña maji. Yʉ cãnibetore bajirone cãnibeja mʉa quẽne, Diore sẽniñarã —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 35 To yicõari, to sojʉabʉsa varẽmoñuju Jesús. Va, sita tũcurojʉ murocacũcõari, Diore sẽniñuju ĩ, “Yʉre ĩna sĩarotire yʉre matabosato ĩ” yigʉ. \v 36 Ado bajiro Diore sẽniñuju ĩ: \p —Cacʉ, ñajediro yimasigʉ̃ ñaja mʉ. Yʉre ĩna sĩaroti matamasiaja mʉ. To bajiboarine, mʉ bojarore bajirone bajiato —Diore yiyuju. \p \v 37 To yigajano, Pedro mesa ĩna cãnitoyene ĩna tʉjʉ ejayuju. Ĩnare yujiogʉne, ado bajise Pedrore ĩre yiyuju Jesús: \p —¿Simón, cãniati mʉ? ¿No yirã cojo hora cõro cãnibetibʉsarãne, yʉre yuñabetimasucõati mʉa? \v 38 Yʉ cãnibetore bajirone cãnibesa mʉa quẽne. To bajicõari, Diore sẽniña, “Vãtia ʉjʉ Satanás ĩ yirotisere yicõari, Dios ĩ bojabetire yirobe” yirã. Riojo mʉare masiaja yʉ. “Dios ĩ bojasere yirʉcʉja” yirã ñaboarine, cojojirema rojose tʉoĩarã ñari, Dios ĩ bojabetijʉare yirũgũaja mʉa —Pedro mesare ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 39 To yicõari, gãme vacʉ, Diore ĩ sẽniriarore bajirone tudisẽniñuju ĩ quẽna. \v 40 To yigajano, vacʉne, cãniariarãre ĩnare ejayuju quẽna. Bʉto vʉjaejarã ñari, cãniñujarã ĩna. To bajiri rĩjoro ĩnare ĩ yiriarore bajiro ĩnare ĩ sẽniĩaro, ĩre cʉdimasibesujarã ĩna. \v 41 To bajiro ĩnare yigajanocõari, Diore sẽnigʉ̃ vasuju Jesús quẽna. Diore sẽnigʉ̃ var'i, tudiejacõari, ĩnare yujioyuju: \p —¿No yirã cãni manicõati mʉa maji? Ado cõrone, Dios ĩ roticõacacʉre, rojose yirãre yʉre ĩsirocarocʉ vadicoagʉmi yuja. \v 42 To bajiri yujiya mʉa. Ĩre bocarã vajaro. Yʉre ĩsirocarocʉ vadiami yuja —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Jesúre ĩna ñiare queti \r (Mt 26.47-56; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 43 To bajiro Jesús ĩnare ĩ yiñarirĩmarone, Judas Iscariote vãme cʉtigʉ, Jesús buerimasa rãcagʉne vayuju yuja. Jãjarã ĩ rãca vayujarã jariaseri cʉorã, gãjerã yucʉ́juriri cʉorã. Paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, to yicõari bʉcʉrã quẽne ĩna cõariarã ñañujarã ĩna. \v 44 Jẽre ado bajiro goti vayuju Judas, ĩ rãca vanare, “‘Ĩne ñaami Jesús’ yiĩamasiato ĩna” yigʉ: \p —Jesúre sẽnicõari, ĩre usurʉcʉja yʉ. To yʉ yirone, ĩre ñiacõari, quẽnaro ĩre ĩatirʉ̃nʉ vaja mʉa —ĩnare yi vayuju. \p \v 45 To bajiro yir'i ñari, Jesús rĩjorojʉa ejacõari, ado bajiro ĩre yiyuju Judas: \p —Gotimasiorimasʉ, ¿ñati mʉ? —ĩre yigʉne, usuyuju ĩ. \p \v 46 To ĩ yirone, Jesúre ĩre ñiañujarã Judas rãca vadiriarã. \p \v 47 To ĩna yirone, sĩgʉ̃ Jesús tʉ rʉ̃gõgʉ̃, ĩ jariase yoveaãmicõari, paia ʉjʉ ñamasugʉ̃re moabosarimasʉre gãmoro jatarocacõañuju. \v 48 To ĩ yiro bero, ĩre ñiarã ejarãre ado bajiro yiyuju Jesús: \p —¿No yirã gajeyeũni juarudirimasʉre ñiarã vanare bajiro jariaseri rãca, yucʉ́juriri rãca yʉre ñiarã vadiati mʉa? Tocãrãcarʉ̃mʉne Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ mʉa ñaro mʉare gotimasio rujirũgũmʉ yʉ. To yʉ bajiboajaquẽne, yʉre ñiabetirũgũmʉ mʉa maji. \v 49 Diore gotirẽtobosarimasa, ado bajiro yʉre mʉa yirotirene ucamasiñuma. To bajiri, to bajirone yʉre yaja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús, ĩre ñiarã ejarãre. \p \v 50 Jesúre ĩna ñiasere ĩacõari, ũmarudijedicoasujarã ĩna, ĩ buerimasa jediro. \v 51 To ĩna bajiboajaquẽne, gãji mamʉ, Jesúre ĩna ãmivatone, ĩnare sʉyasuju ĩ. Sudijãirine gũmañuju. To ĩ bajirone, ĩre ñiaboayujarã ĩna, Jesúre ãmivana. \v 52 Ĩre ñiaca yirã, ĩ gũmaritore tʉ̃aveacõañujarã. To ĩna yigʉ, sudi magʉ̃ne ũmacoasuju. \s1 Jud'io masa ʉjarã, “Mʉ masu ye sʉorine sĩaecorʉcʉja mʉ”, Jesúre ĩna yire queti \r (Mt 26.57-68; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24) \p \v 53 Jesúre ñiacõari, paia ʉjʉ ñamasugʉ̃ tʉjʉ ĩre ãmiasujarã. Tojʉ rẽjacõari, ñañujarã paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, to yicõari bʉcʉrã quẽne. \v 54 Jesúre ĩna ãmivato, sõjʉ yayiĩasʉyayuju Pedro. Ĩnare yayiĩasʉyacõari, paia ʉjʉ ñamasugʉ̃ ya vi matariasãniro rẽtosãjacoasuju. Sãjacõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi coderimasa rãca rujiyuju ĩ, jea sũmañagʉ̃. \p \v 55 Paia ʉjarã, to yicõari gãjerã ʉjarã, ĩna jediro Jesúre sĩarʉayujarã. To bajiro yirã ñari, “Rojose masu yigʉ ñaami Jesús” yisocaronare macañujarã. \v 56 Jãjarã masa socarãne ĩna gotiboajaquẽne, ricati rĩne ĩna yise ñajare, “To bajiro ĩ yire ñajare, ĩre sĩaroti ñaja”, yimasibesujarã ĩna maji. \v 57-58 To bajiboarine, sĩgʉ̃ri vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, ado bajiro yisocayujarã ĩna: \p —Ãni Jesús vãme cʉtigʉ ĩ ñagõmasisere ajibʉ yʉa. Ado bajiro yimasimi: “Diore yirʉ̃cʉbʉoriavire caguerocacõari, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne quẽna gaje vi masa ĩna quẽnorivi mere quẽna tudibʉajeocõarʉcʉja”, yimasimi ĩ —yisocayujarã ĩna. \p \v 59 To bajiro yisocarã ñaboarine, tocãrãcʉ ricati rĩne gotiboayujarã ĩna. To bajiro ĩna yise ñajare, “Ĩ ye sʉorine rojose tãmʉorʉcʉmi”, Jesúre yimasibesujarã ĩna maji. \p \v 60 To bajiro ĩna yisocaboajaquẽne, paia ʉjʉ ñamasugʉ̃, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, ado bajiro Jesúre yiyuju: \p —To bajiro mʉre ĩna yi ocasãsere ¿no bajiro yati mʉ? ¿Cʉdibeati mʉ? —Jesúre ĩre yiboayuju. \p \v 61 To ĩ yiboajaquẽne, cojo vãme cʉdibeticõañuju. Ĩ cʉdibetire ĩacõari, ado bajiro Jesúre sẽniĩañuju paia ʉjʉ ñamasugʉ̃ quẽna: \p —¿“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'ine, Dios macʉne ñati mʉ? —Jesúre yisẽniĩañuju paia ʉjʉ ñamasugʉ̃. \p \v 62 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Ĩne ñaja yʉ. To bajiri, Dios ĩ roticõacacʉ ñari, ĩ riojojacatʉa rujicõari, masare besegʉagʉ, oco bueri vatoajʉ yʉ rujiadire ĩarʉarãja mʉa —paia ʉjʉ ñamasugʉ̃re yiyuju Jesús. \p \v 63 To ĩ yirone, “Jesús ĩ yisere ajiteaja” yigʉ, ĩ sudire tʉ̃avoyuju paia ʉjʉ ñamasugʉ̃. To yigʉne, ado bajiro ĩ rãcanare yiyuju ĩ: \p —¡“Diore bajiro bajigʉ ñaja yʉ” yigʉ yami! No yirã gãjerã, “Rojose yigʉ ñaami” yironare macarẽmomenaja mani yuja. \v 64 Mʉa quẽne Diore rʉ̃cʉbʉobecʉ ĩ yisere ajiaja mʉa. To bajiro ĩ yise ajicõari, ¿no bajiro ĩre yiroti ñati? —ĩ rãcanare yiyuju paia ʉjʉ ñamasugʉ̃. \p To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyujarã: \p —Rojose masu yicõami. Ĩre sĩacõaroti ñaja —yicʉdiyujarã ĩna. \p \v 65 To yicõari, sĩgʉ̃ri, Jesúre gooco eoreatuyujarã ĩna. To yicõari, ĩ cajere siabibecõari, ĩre jayujarã. To yicõari, \p —“‘Ĩ, mʉre jaami’ yʉre yigotiami Dios”, yʉare yiya mʉ —ĩre yiajatud'iyujarã ĩna. \p Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi coderimasa quẽne, ĩre jayujarã ĩna. \s1 “Jesúre masibeaja yʉ”, Pedro ĩ yire queti \r (Mt 26.69-75; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-29) \p \v 66 Vi jubeajʉ Jesúre rojose ĩna yiñarone, macajʉ́jʉa ñacõañuju Pedro. To ĩ ñarone, sĩgõ, paia ʉjʉ ñamasugʉ̃re moabosarimaso, ejayuju so. \v 67 Pedro ĩ jea sũmañaro ĩre ĩacõari, ado bajiro ĩre yiyuju so: \p —Jesús, Nazaret macagʉ rãca vacudir'i ñagʉ̃ja mʉ quẽne —ĩre yiyuju so. \p \v 68 To bajiro so yisere ajicõari, ado bajiro yiyuju Pedro: \p —“Riojo yaja mʉ”, mʉre yimasibeaja yʉ. Mʉre ajimasibeaja —sore yiyuju Pedro. To bajiro yicõari, matariasãniro sãjariasoje tʉ vasuju Pedro. \v 69 To ĩ ñasere ĩacõari, quẽna soje tʉ ñarãre ado bajiro gotiyuju so, moabosarimaso: \p —Ãni, Jesúrãca vacudir'i ñaami —yiyuju, ĩnare gotigo. \p \v 70 To bajiro ĩnare so yisere ajicõari, quẽna, —Ĩre masibeaja yʉ —yiyuju Pedro. \p To so yiro bero, to ñarã ado bajiro Pedrore yiyujarã ĩna: \p —Riojo yaja. Jesúrãca vacudirũgũgʉ̃ne ñaja mʉ quẽne. Mʉ quẽne Galilea sitagʉ ñaja mʉ —Pedrore yiyujarã ĩna. \p \v 71 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro cʉdiyuju Pedro: \p —Ĩre masibeaja yʉ. Socʉ me yaja yʉ. Socabetimasucõaja. Dios, yʉre ajigʉmi —ĩnare yicʉdiyuju Pedro. \p \v 72 To bajiro ĩ yigajanorirĩmarone, gãjabocʉ jʉaji ñagõcõañuju yuja. Ĩ ñagõsere ajicõari, Jesús ado bajiro ĩre ĩ gotirere masibʉjayuju Pedro yuja: “Gãjabocʉ jʉaji ĩ ñagõroto rĩjoro idiaji, ‘Jesúre masibeaja yʉ’ yirʉcʉja mʉ” ĩre ĩ yirere masibʉjayuju. Tire masibʉjacõari, bʉto otiyuju. \c 15 \s1 Pilato tʉjʉ Jesúre ĩna ãmiejare queti \r (Mt 27.1-2, 11-14; Lc 23.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Busurocacũse rãca bʉcʉrã, paia ʉjarã, to yicõari Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, ʉjarã ñajediro tudirẽjañujarã ĩna. To bajicõari, Jesús ãmorire siacõari, ĩre ãmiasujarã ĩna, Pilato vãme cʉtigʉ ya vijʉ vana. To bajiri ĩ ya vijʉ Jesúre ãmiejayujarã ĩna. \v 2 Jesúre ĩna ãmiejarone, ado bajiro ĩre sẽniĩañuju Pilato: \p —¿Mʉne ñati jud'io masa ʉjʉ? —ĩre yiyuju Pilato. \p To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Mʉ yirore bajirone bajiaja yʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 3 To ĩ yirone, paia ʉjarã, \p —Cojo vãme me rojose yigʉ ñaami. Ado bajise rojose yimi —Pilatore yi ocasãñujarã paia ʉjarã. \v 4 To bajiro Jesúre ĩna yi ocasãsere ajicõari, ado bajiro Jesúre sẽniĩañuju Pilato: \p —¿No yigʉ cʉdibeati mʉ? ¿Cojo vãme me, rojose mʉre ĩna yisere ajibeati mʉ? —Jesúre yiyuju Pilato. \p \v 5 To bajiro ĩre ĩ yisẽniĩaboajaquẽne, ĩre cʉdibeticõañuju Jesús. Ĩ cʉdibetire ĩacõari, no yimasibesuju Pilato, ĩre bajiro bajigʉre ĩabetirũgũr'i ñari. \s1 “Jesúre sĩaroti ñaja”, ĩna yire queti \r (Mt 27.15-31; Lc 23.13-25; Jn 18.38–19.16) \p \v 6 Tocãrãca cʉ̃ma Pascua boserʉ̃mʉ jud'io masa ĩna quẽnojama, sĩgʉ̃ tubibe ecor'ire ĩna burotigʉre ĩnare bubosarũgũñuju Pilato. \v 7 Tubiberiavijʉ ñarã, “Gobierno ĩ rotiboasere cʉdibeticõari, mani masu rotirãsa” yirã rãcagʉ ñañuju Barrabás vãme cʉtigʉ. Ĩ babarã rãca rojose yicõari, masare sĩañuju ĩ. To bajiro ĩ yire vaja tubiberiavijʉ ñañuju ĩ. \v 8 To bajiri jãjarã masa Pilato tʉjʉ ejacõari, ado bajiro ĩre sẽniñujarã ĩna: \p —Yʉare mʉ yibosarũgũcatore bajiro yiya quẽna —ĩre yisẽniñujarã ĩna. \p \v 9 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Pilato: \p —¿Ñimʉjʉare yʉ busere bojati mʉa? ¿Jud'io masa ʉjʉre yʉ busere bojatique mʉa? —ĩnare yisẽniĩañuju Pilato. \v 10 “Jesúre ĩajũnisinirã ñari, yʉ tʉ ãmiejama” yitʉoĩagʉ̃ ñari, ĩre burʉ, to bajiro yiyuju. \p \v 11 To bajiro ĩ yiboajaquẽne, masare to rẽjarãre rĩjorojʉne ĩnare ocasãcõañujarã paia ʉjarã, “Barrabájʉare burotito mani” yirã. \v 12 To bajiri Barrabáre ĩna burotijare, quẽna ĩnare tudisẽniĩañuju Pilato: \p —To yijama, ¿no bajiro yigʉti yʉ, Jesúre, “Jud'io masa ʉjʉ ñaami” mʉa yigʉjʉarema? —ĩnare yisẽniĩañuju. \p \v 13 To ĩ yirone, ado bajiro ĩre avasãcʉdiyujarã: \p —Yucʉ́tẽrojʉ ĩre jajusĩaroticõaña mʉ —ĩre yiyujarã ĩna, Pilatore. \p \v 14 To ĩna yijare, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Pilato: \p —¿Ñie rojose ĩ yire sʉori ĩre sĩarotigʉti yʉ? —ĩnare yiyuju Pilato. \p To ĩ yiboajaquẽne, quẽna bʉtobʉsa tudiavasãñujarã ĩna: \p —Yucʉ́tẽrojʉ ĩre jajusĩaroticõaña —yiavasãñujarã ĩna. \p \v 15 To bajiro ĩna yijare, masa to rẽjarã ĩna bojarore bajiro yirʉagʉ ñari, Barrabáre bucõañuju Pilato. Jesújʉarema, ĩ surarare ĩsiñuju, “Ĩre bajecõari, yucʉ́tẽrojʉ jajusĩato ĩna” yigʉ. \p \v 16 To bajiri ĩna ya vijʉ, Jesúre ãmiejayujarã surara mesa. Ĩre ãmiejacõari, ĩna jediro ĩre gãnibiarʉ̃gʉ̃ñujarã. \v 17 To yicõari, “Ʉjʉre bajigʉ ñato” yirã, ʉjarã ĩna sãñarito ũnore, sũarivʉjorore Jesúre sãñujarã. To yicõari, ĩ rʉjoa joere jotabedo ĩna suariabedone ĩre jeoyujarã. \v 18 To bajiro ĩre yicõari, ado bajiro ĩre yiajatud'iyujarã: \p —Jud'io masa ʉjʉre mʉre quẽnarotiaja yʉa yuja —Jesúre yiyujarã ĩna. \p \v 19 To yicõari, yucʉ́ rãca ĩ rʉjoare jayujarã. Ĩre jacõari, gooco ĩre eoreatuyujarã ĩna. To yicõari, “Mʉre rʉ̃cʉbʉoaja” yiajatud'irã, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetuyujarã. \v 20 To bajiro ĩre yigajanocõari, ʉjarã ĩna sãñarito ũnore ĩna sãriarore ĩre veayujarã ĩna quẽna. To yicõari, ĩ sudijʉa ĩre sãñujarã quẽna. Ĩre sudi sãgajanocõari, yucʉ́tẽrojʉ ĩre jajusĩaroana, ĩre ãmiasujarã. \s1 Yucʉ́tẽrojʉ Jesúre ĩna jajusĩare queti \r (Mt 27.32-44; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 21 Ĩre ãmivanane, sĩgʉ̃ Cirene vãme cʉti sitagʉ, Simón vãme cʉtigʉre, Alejandro, to yicõari, Rufo, ĩna jacʉre bocayujarã. Ĩre bocacõari, —Jesús ĩ gaja vatijãire ĩre gajabosaya —ĩre yi vasujarã ĩna. \p \v 22 To yi vanane, Gólgota vãme cʉti burojʉ ejayujarã ĩna. “Rʉjoco Buro” yire ũni ñañuju “Gólgota” yire. \v 23 Tojʉ ejacõari, ʉye ocore, mirra vãme cʉtise rãca vʉocõari, Jesúre ĩre ioyujarã ĩna. “Ĩre jũnise jũni ruyubeticõato” yirã, yiboayujarã. Idibesuju Jesújʉama. \v 24 To yicõari, yucʉ́tẽrojʉ Jesúre jajutuyujarã ĩna. To yicõari, Jesús ye sudire bojarã, ado bajiro yiyujarã: \p —Ñimʉjʉa ãni sudi ĩ ʉjaro ĩaĩarãsa mani —yiajeyujarã, gʉ̃tarine reacũĩañarãne. To bajiro yiajecõari, ĩ ye sudi gãmerã ĩsibatoyujarã ĩna. \p \v 25 Muiju asitutuatijʉ ĩre jajutuyujarã ĩna. \v 26 Jesús ĩ tuyaritẽrojʉre ĩ rʉjoa vecare ucaturiajʉ tuyayuju. “Ado bajiro ĩ yise sʉorine jaju ecoami”, yiĩorijʉ ñañuju. Ado bajise gotiyuju: “Ãni ñaami jud'io masa ʉjʉ”, yigotiyuju ti. \p \v 27 Jesúrãca jʉarã, jaju ecoyujarã ĩna. Gajeyeũni juarudirimasa ñañujarã. Sĩgʉ̃re Jesús riojojacatʉare, gãjirema ĩ gãcojacatʉajʉare jajutuyujarã. \v 28 To bajiro Jesúre yiyujarã, Dios oca masa ĩna ucamasire, “ ‘Rojorã rãcagʉ ñaami’ ĩre yiĩarʉarãma masa”, Jesúre yimasire ñajare. \v 29-30 Masa rẽtoana, ĩna rʉjoari yure, yure yiyujarã, “Jaju ecor'ire ĩre ĩateaja” yirã. To yicõari, ĩre ajatud'iyujarã ĩna: \p —“Diore yirʉ̃cʉbʉoriavire caguerocamasiaja yʉ. To yicõari, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne bʉajeocõamasiaja”, yiboacajʉ mʉ. Socʉ me mʉ yijama, mʉ yimasise rãca mʉ masune yucʉ́tẽrojʉre rujicoaya —Jesúre ĩre yiajatud'iyujarã ĩna. \p \v 31 Paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, to bajirone Jesúre yiajatud'i ñañujarã ĩna. Ado bajiro yiyujarã: \p —Gãjerãrema catiogʉ ñaboarine, ĩ masu rojose ĩ tãmʉoserema yirẽtomasibeami —yiajatud'i ñañujarã ĩna. \v 32 —“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃, Israel ñamasir'i jãnerabatia mani ʉjʉ ñaami. To bajiri yucʉ́tẽrojʉre rujicoadiato. To bajiro ĩ bajiro ĩacõari, “Ĩne ñaami”, yimasirʉarãja —yiajatud'iyujarã. Jʉarã Jesúrãca yucʉ́tẽrojʉ jaju ecoriarã quẽne, to bajirone Jesúre yitud'iyujarã ĩna. \s1 Jesús ĩ ʉsʉtadire queti \r (Mt 27.45-56; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30; He 9.1-28) \p \v 33 Ʉ̃mʉrecaji ñarone, rẽtiacoasuju yuja. Idia hora rẽtiañañuju. \v 34 To cõro ti rẽtiatʉsatone, jud'io masa ye rãca ado bajiro tutuaro avasãñuju Jesús: \p —Eloi, Eloi, ¿lema sabactani? —yiavasãñuju. (“Dios, yʉ jacʉ, ¿no yigʉ yʉre cãmotadiati mʉ?” yire ũni ñañuju ti.) \p \v 35 Sĩgʉ̃ri tojʉ ñarã, to bajiro ĩ yiavasãsere ajicõari, ado bajiro yiyujarã ĩna: \p —¡Ajiya mʉa! Diore gotirẽtobosarimasʉ El'ias ñamasir'ire jigʉ yami —yiyujarã ĩna. \p \v 36 To bajiro Jesús ĩ yiavasãrone, sĩgʉ̃, Jesús tʉ ũmaejacõari, ʉye oco jiarere ñiabiacõari, yucʉ́ gajajʉ siatucõari, Jesús rise tʉjʉre ñumʉotuyuju. To yigʉne, ado bajiro ĩ rãcanare yiyuju ĩ: \p —Ñagõbesa mʉa maji. El'ias ñamasir'i ãnire ĩ rujiosere ĩato mani —yiyuju ĩ. \p \v 37 Tutuaro avasãtʉsa, ʉsʉtadicoasuju yuja. \v 38 Tirĩmarone, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi yotoria gasero vorujijedicoasuju ti. “‘Dios ĩ ñarisõa’ vãme cʉti sõare sãjamasibeama masa” yirã, ĩna yotoria gasero ñañuju. \p \v 39 Jesús ĩ ʉsʉtadiro, ĩ rĩjorojʉa ĩarʉ̃gõñuju surara ʉjʉ. To bajiri Jesús ĩ ʉsʉtadisere ĩacõari, ado bajiro yiyuju ĩ: \p —Socabesumi. Dios macʉne ñaboayumi ãni —yiyuju ĩ. \p \v 40-41 Galilea sitajʉ Jesúre sʉyavadiriarã rõmiri quẽne sõjʉ ĩarʉ̃gõñujarã. Ĩna ñañujarã ĩ ejarẽmoriarã. Ĩna rãca ñañuju Mar'ia Magdalena. Gajeo Mar'ia vãme cʉtigo quẽne ñañuju. Sone ñañuju Santiago Mojogʉ̃ ĩna yigʉ, to yicõari, José vãme cʉtigʉ jaco. Gajeo, Salomé vãme cʉtigo quẽne ñañuju. Gãjerã jãjarã ñañujarã Jesúre sʉyavadiriarã rõmiri, Jerusalénjʉ ĩ rijarere ĩariarã. \s1 Jesúre ĩna yujere queti \r (Mt 27.57-61; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 42-43 Arimatea macagʉ, José vãme cʉtigʉ quẽne, ñañuju. Jud'io masa ʉjarã rãcagʉ, masa ĩna ĩarʉ̃cʉbʉogʉ, “ ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaami”, Jesúre yitʉoĩagʉ̃ ñañuju. Tirʉ̃mʉjʉama jud'io masa ĩna ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ rĩjoroagarʉ̃mʉ rãiorotirʉ̃mʉ rĩjoroaca ñañuju. To bajiri José, Jesús ĩ rijatore ĩacõari, “Jesúre rʉ̃cʉbʉogʉ ñaja yʉ” yitʉoĩatutuacõari, Pilatore sẽnigʉ̃ vasuju, Jesús rujʉrire ãmirʉ.\f m \fr 15:42-43 \ft “Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre yirã, ĩna moatʉsariarʉ̃mʉ rãioato bero ñasʉoaja”, yirũgũñujarã judío masa. To bajiri, quẽnoveo jeocõarũgũñujarã ĩna ʉsʉsãjarotirʉ̃mʉ ejaroto rĩjoro, tirʉ̃mʉre “Moamenane ʉsʉsãjacõa ñarãsa” yirã ñari.\f* \p \v 44 Pilatojʉa, José ĩ sẽnisere ajicõari, “¿Socabeati? ¿Jẽre rijacoasujari ĩ?”, yitʉoĩañuju. To yigʉ ñari, surara ʉjʉre jiyuju. To bajiri ĩ ejarone, \p —¿Rijamasucoati Jesús vãme cʉtigʉ? —ĩre sẽniĩañuju ĩ. \p \v 45 To ĩ yisere ajicõari, —Jẽre rijacoami —ĩre yicʉdiyuju ĩ, surara ʉjʉ. \p To ĩ yirone, José ĩ sẽnirore bajirone ĩre cʉdiyuju Pilato. \v 46 To ĩ yir'i ñari, sudijãiri botiquẽnarijãiri rãca Jesúre ĩ gũmarotijãirire vaja yicõari, ĩ rujʉrire rujiogʉ vasuju. Ĩre rujiocõari, ĩre gũmañuju, tijãiri rãca. To yigajanocõari, masa yujeriavi gʉ̃tavi mame ĩ quẽnorotiriavijʉ ĩ rujʉrire cũñuju. To yicõari, ti vi sojere gʉ̃tane tũnuobibecũ vacoasuju ĩ. \v 47 Mar'ia Magdalena, to yicõari gajeo Mar'ia, José vãme cʉtigʉ jaco quẽne, Jesús rujʉrire José ĩ cũro ĩañañujarã ĩna. \c 16 \s1 Jesús ĩ tudicatire queti \r (Mt 28.1-10; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti jediro, quẽna moasʉoriarʉ̃mʉ jẽjʉaca Mar'ia Magdalena, gajeo Mar'ia, Santiago jaco, to yicõari Salomé vãme cʉtigo quẽne, sʉtiquẽnase vaja yiyujarã ĩna, “Jesús rujʉre turãsa mani” yirã. \v 2 To yicõari, muiju ĩ busumʉjado, Jesús rujʉrire ĩna yujeriavire ĩarã vasujarã ĩna. \v 3 Vanane, \p —¿Ñimʉ ñarojari, yujeriavi gʉ̃ta ĩna biberiare manire tũnuogobosarocʉ? —gãmerã yiyujarã ĩna. \p \v 4 Ejacõari, ĩna ĩajama, gʉ̃ta tũnuo bibeboariaro mañuju. \v 5 Jairicaro ñañuju. To bajiri ti vi sãjacõari, sĩgʉ̃ ángel ĩ rujisere ĩañujarã ĩna. Sudiro botiriase yoariase sãñacõari rujiyuju riojojacatʉajʉare. Bʉto güiyujarã ĩna. \v 6 To ĩna bajirone, ado bajiro ĩnare yiyuju ĩ: \p —Güibesa mʉa. Jesús Nazaret macagʉre, yucʉ́tẽrojʉ ĩna jajusĩamasigʉ̃re mʉa macasere masiaja yʉ. Maami adojʉre. Tudicaticoami. Ĩre ĩna cũmasirijʉre ĩaña mʉa. \v 7 Vasa mʉa. Ĩ buerimasare ado bajiro ĩnare gotiaya: “Mani rĩjoro Galilea sitajʉ varocʉ ñañuju. Tojʉ ĩre tudiĩarʉarãja mani, ĩ goticatore bajirone”, ĩnare yigotiaya mʉa —ĩnare yigotiyuju ángel. \p \v 8 To ĩ yisere ajicõari, Jesúre ĩna yujeboariavijʉ budicõari, güirã ñari bʉto nanañujarã. To bajicõari, gãjerãre gotimenane ũmacoasujarã ĩna. \s1 Mar'ia Magdalenare Jesús ĩ ruyuaĩore queti \r (Jn 20.11-18) \p \v 9 Tirʉ̃mʉ, Jesús ĩ tudicatiriarʉ̃mʉ, ti semana ñasʉorirʉ̃mʉ ñañuju ti. Busurijʉ jẽjʉ quẽna tudicaticõari, Mar'ia Magdalenare rĩjoro ruyuaĩoñuju ĩ. Cojomo cõro gaje ãmo jʉa jẽnituarirãcʉ so ʉsʉjʉ sãñariarãre vãtiare ĩ bureario ñañuju so. \v 10 Jesús ĩ tudicatisere ĩacõari, ĩ buerimasare ĩre tʉoĩasʉtiriti otirãre gotigo vasuju so. \v 11 Ĩna tʉ ejacõari ado bajiro yiyuju so: \p —Quẽna catiami Jesús. Ĩre ĩamʉ yʉ —ĩnare yiboayuju so. \p So gotisere ajiboarine, “Riojo gotiamo”, yibesujarã ĩna. \p \v 12 Bero, ĩ buerimasa jʉarã Jerusalénjʉ budicõari ĩna vacudirone, ĩnare ruyuaĩoñuju Jesús quẽna. Gãjire bajigʉ ñacõari, ĩnare ruyuaĩoñuju. To bajiri, ĩre ĩamasibesujarã ĩna maji. \v 13 “Jesús ñaami” yiĩamasicõari, tudiasujarã ĩna, gãjerã ĩ buerimasare gotirã vana. Ĩna gotiboajaquẽne, “Riojo gotiama”, yibesujarã ĩna quẽne. \s1 “Ado bajiro yʉ oca masare gotimasiorʉarãja mʉa”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 28.16-20; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 14 To yiro bero, cojorʉ̃mʉ ĩ buerimasa jʉaãmo cõro, gʉbo coja jẽnituarirãcʉ ñarã ĩna barujirone, ĩnare ruyuaĩoñuju Jesús quẽna. Ĩnare ruyuaĩocõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Yʉ tudicatiro bero, gãjerãre yʉ ruyuaĩosere ĩacõari, mʉare ĩna gotiboasere, “Riojo gotiama”, yitʉoĩabejʉ mʉa. “Jẽre masiaja” yirãre bajiro tʉoĩaboabʉ mʉa. Tʉoĩavasoarʉabejʉ mʉa —ĩnare yigotiyuju Jesús. \v 15 To bajiro yicõari, quẽna ado bajiro ĩnare rotiyuju Jesús: \p —Masa jedirore yʉ ocare ĩnare goticudirʉarãja mʉa, “Ajitirʉ̃nʉato” yirã. \v 16 No bojagʉre, yʉ ocare ajitirʉ̃nʉcõari, oco rãca bautizarotigʉre, “Rojose maja” ĩre yiĩacõari, rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ĩ vaborotire ĩre yirẽtobosarʉcʉja yʉ. To bajiboarine, no bojagʉ yʉ ocare ajitirʉ̃nʉbecʉrema, rojose ñacõarʉaroja ĩre. To bajiri rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ varʉcʉmi ĩ ũgʉ̃ma —ĩnare yigotiyuju Jesús. \v 17 —Yʉre ajitirʉ̃nʉrã, ado bajiro yirʉarãma ĩna: Yʉre ajitirʉ̃nʉrã ñari, yʉ masise sʉorine masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare burearʉarãma. To yicõari, ĩna masibeti oca ñaboaserene ñagõrʉarãma. \v 18 Ãñare ĩna ñiaboajaquẽne, to yicõari, oco jũnise vʉore ĩna idiboajaquẽne, no bajibetoja ĩnare. Diore sẽnicõari, rijarãre ãmo ñujeorʉarãma. To ĩna yirone, caticoarʉarãma —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Dios ĩ ñarojʉ Jesús ĩ mʉjare queti \r (Lc 24.50-53) \p \v 19 To ĩ gotiro bero, Dios ĩ ñarojʉ mani ʉjʉ Jesúre ãmimʉja vasuju Dios. Ĩre ãmimʉja ejacõari, riojojacatʉajʉare ĩre rojoyuju Dios. \v 20 To ĩ mʉjaro bero, masa ñajedirore Dios oca goticudirã vasujarã ĩna Jesús ĩ buerimasa yuja. To bajiro ĩna goticudisere ĩacõari, mani ʉjʉ Jesús ĩnare ejarẽmoñuju, “Ĩnare quẽnaro ajitirʉ̃nʉato” yigʉ. To bajiri ĩ ejarẽmose rãca ĩaĩañamani masare yiĩoñujarã ĩna quẽne. \p To cõrone ñaja.