\id MAT - Barasana-Eduria NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h SAN MATEO \toc1 Evangelio según San Mateo \toc2 San Mateo \toc3 Mt \mt2 Evangelio según \mt1 SAN MATEO \c 1 \s1 Jesús rĩjoro ñamasiriarã ĩna vãme cʉtimasire queti \r (Lc 3.23-38) \p \v 1 Jesús ñacami “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ” yigʉ, Dios ĩ cõar'i, Abraham ñamasir'i, to yicõari, Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami. Tire mʉa masisere bojagʉ ñari, ĩ ñicʉa vãmere mʉare gotigʉagʉ yaja yʉ. Ado bajiro vãme cʉtimasiñujarã ĩna: \b \li1 \v 2 Abraham ñamasir'i macʉ ñamasiñuju Isaac. \li2 Isaac macʉ ñamasiñuju Jacob. \li2 Jacob macʉ ñamasiñuju Judá. To yicõari, gãjerã ĩ bederã quẽne ñamasiñujarã. \li2 \v 3 Judá rĩa Fares, to yicõari, Zara ñamasiñujarã. Ĩna jaco ñamasiñuju Tamar. \li2 Fares macʉ ñamasiñuju Esrom. \li2 Esrom macʉ ñamasiñuju Aram. \li2 \v 4 Aram macʉ ñamasiñuju Aminadab. \li2 Aminadab macʉ ñamasiñuju Naasón. \li2 Naasón macʉ ñamasiñuju Salmón. \li2 \v 5 Salmón macʉ ñamasiñuju Booz. Ĩ jaco ñamasiñuju Rahab. \li2 Booz macʉ ñamasiñuju Obed. Ĩ jaco ñamasiñuju Rut. \li2 Obed macʉ ñamasiñuju Isa'i. \li2 \v 6 Isa'i macʉ ñamasiñuju Ʉjʉ David vãme cʉtigʉ. \b \li1 David macʉ ñamasiñuju Salomón. \li2 Ĩ jaco ñamasiñuju Ur'ias ñamasir'i manajo. \li2 \v 7 Salomón macʉ ñamasiñuju Roboam. \li2 Roboam macʉ ñamasiñuju Ab'ias. \li2 Ab'ias macʉ ñamasiñuju Asa. \li2 \v 8 Asa macʉ ñamasiñuju Josafat. \li2 Josafat macʉ ñamasiñuju Joram. \li2 Joram macʉ ñamasiñuju Uz'ias. \li2 \v 9 Uz'ias macʉ ñamasiñuju Jotam. \li2 Jotam macʉ ñamasiñuju Acaz. \li2 Acaz macʉ ñamasiñuju Ezequ'ias. \li2 \v 10 Ezequ'ias macʉ ñamasiñuju Manasés. \li2 Manasés macʉ ñamasiñuju Amón. \li2 Amón macʉ ñamasiñuju Jos'ias. \li2 \v 11 Jos'ias macʉ ñamasiñuju Jecon'ias. To yicõari, ĩ bederã quẽne ñamasiñujarã. To bajiro ĩna bajiñarijʉ, Israel sitanare ñejecõari, Babiloniana ĩnare juamasiñujarã, ĩnare rotiajerʉarã. \b \li1 \v 12 Quẽna Jecon'ias macʉ ñamasiñuju Salatiel. \li2 Salatiel macʉ ñamasiñuju Zorobabel. \li2 \v 13 Zorobabel macʉ ñamasiñuju Abiud. \li2 Abiud macʉ ñamasiñuju Eliaquim. \li2 Eliaquim macʉ ñamasiñuju Azor. \li2 \v 14 Azor macʉ ñamasiñuju Sadoc. \li2 Sadoc macʉ ñamasiñuju Aquim. \li2 Aquim macʉ ñamasiñuju Eliud. \li2 \v 15 Eliud macʉ ñamasiñuju Eleazar. \li2 Eleazar macʉ ñamasiñuju Matán. \li2 Matán macʉ ñamasiñuju Jacob. \li2 \v 16 Jacob macʉ ñañuju José. Ĩ ñañuju Mar'ia manajʉ. So ñañuju “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i, Jesús jaco. \b \p \v 17 Abraham rĩa jãnerabatia, David ĩ ñamasiariajʉne jʉaãmo cõro, gʉbo babari rãca jẽnituarirãcʉ ñasʉomasiñujarã. Abraham macʉ ñamasiñuju Isaac. Isaac macʉ ñamasiñuju Jacob. To bajiro mani cõĩaruji vajama, David ĩ ñamasiriajaʉne jʉaãmo cõro, gʉbo babari rãca jẽnituarirãcʉ ñamasiñujarã ĩna. Tijʉ bero, quẽna David macʉ ñamasiñuju Salomón. Salomón macʉ ñamasiñuju Roboam. To bajiro mani cõĩaruji vajama, Babilonia macajʉ Israel sitanare ĩna jua vamasiriajaʉne quẽna jʉaãmo cõro, gʉbo babari rãca jẽnituarirãcʉ ñamasiñujarã ĩna. Jecon'ias macʉ ñañuju Salatiel. Salatiel macʉ ñañuju Zorobabel. To bajiro mani cõĩaruji vajama, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i ĩ ruyuarirodo jʉaãmo cõro, gʉbo babari rãca jẽnituarirãcʉ ñamasiñujarã quẽna. \s1 Jesús ĩ ruyuare queti \r (Lc 2.1-7) \p \v 18 “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i, Jesús ĩ ruyuare ado bajiro bajiyuju: Ĩ jaco ñaroco, Mar'ia vãme cʉtigo ñañuju so. So manajʉ ñarocʉ ñañuju José. Ĩ rãca so ñaroto rĩjoro, Esp'iritu Santo sore ejacõari, sore macʉ yiyuju ĩ. Sore ĩ macʉ yijare, macʉ sãñagõ ñañuju so. \v 19 José, so manajʉ ñarocʉ quẽnagʉ̃ ñañuju. To bajiro bajigʉ ñari, masa ĩaro rĩjorojʉa bojoneoro so tãmʉorotire bojabesuju. To bajiri, masa ĩna ajibeto, “Mʉre bojabeaja yʉ”, sore yirʉaboayuju. \v 20 To bajiro tʉoĩa ĩ cãniatone, ĩ cãjiriarojʉ Diore moabosagʉ ángel, ĩre ruyuaĩoñuju. Ruyuaĩocõari, ado bajiro ĩre gotiyuju: \p —Ajiya José, David ñamasir'i jãnami. Mar'iare manajo cʉtirʉa güibesa. Esp'iritu Santo sore ĩ macʉ yijare, macʉ sãñagõ ñaamo so. \v 21 Macʉ cʉorʉocomo so. Ĩre, Jesús ĩre vãme yirʉcʉja mʉ. Masa rojose ĩna yise ñajare, Dios ĩ masiriose vaja, vaja yirẽtobosarocʉ ñarʉcʉmi ĩ. To bajiro yirocʉ ĩ ñajare, Jesús ĩre vãme yirʉcʉja mʉ —Josére ĩre yiyuju ángel. \p \v 22 “Ado bajiro bajirʉaroja” Diore gotirẽtobosamasir'i ĩ yimasire ñajare, to bajiro yiyuju ángel. Ado bajiro yimasiñuju: \q1 \v 23 “Rõmio, ʉ̃mʉa rãca ñabeco, macʉ sãñagõ ñarʉocomo so. To bajiri macʉ cʉorʉocomo so. ‘Emanuel’ ĩre yirʉarãma masa”, yimasiñuju Diore gotirẽtobosarimasʉ. \m (“Mani rãca ñaami Dios” yire ũni ñaja “Emanuel” yirema.) \p \v 24-25 “Esp'iritu Santo sʉorine macʉ sãñaamo” ángel ĩ yire ñajare, Mar'iare ĩ ya vijʉ ãmicoasuju José. Macʉ sãñagõ so ñajare, so rãca ñabetirũgũñuju. So cʉoro bero, Jesús ĩre vãme yiyuju. \c 2 \s1 Ñocoa ĩna bajisere buerimasa Jesúre ĩna ĩarã ejare queti \p \v 1 Judea sita ñarimaca, Belén vãme cʉti macajʉ ruyuayuju ĩ. Ĩ ruyuarirodore ti sita ʉjʉ, Herodes vãme cʉtigʉ ñañuju. Jesús ĩ ruyuaro bero, Jerusalén macajʉ ejayujarã, muiju ĩ jiadojʉa vadiriarã, ñocoa ĩna bajisere buerimasa. \v 2 Ti maca ejacõari, sẽniĩañujarã ĩna: \p —¿Nore ñati jud'io masa ʉjʉ ñarocʉ ruyuar'ima? Muiju ĩ jiadojʉa ñocore ĩabʉjacõari, “Tojʉ ruyuagʉmi” yirã ñari, ĩre rʉ̃cʉbʉoroana vadiaja yʉa —yiyujarã ĩna. \p \v 3 To bajiro ĩna sẽniĩacudisere ajicõari, toagʉ ʉjʉ, Herodes bʉto tʉoĩagüiyuju, “Ĩjʉa, ʉjʉ yʉ ñasere yʉre ẽmarʉcʉmi” yitʉoĩagʉ̃ ñari. Ĩre bajiro rĩne tʉoĩañujarã ti macana Jerusalén macana quẽne. \v 4 To bajiro tʉoĩagʉ̃ ñari, paia ʉjarãre, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasare quẽne ĩnare jirẽoñuju Herodes. Ĩna ejaro ĩacõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju ĩ: \p —“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõarocʉma, ¿nojʉ, “Ruyuarʉcʉmi” yiyujari Dios ocare masa ĩna ucamasire? —ĩnare yiyuju ĩ. \p \v 5 To bajiro ĩ yisẽniĩarone, ado bajiro ĩre yicʉdiyujarã ĩna: \p —“Judea sita Belén vãme cʉti macajʉ ruyuarʉcʉmi” yiucamasiñumi sĩgʉ̃ Diore gotirẽtobosarimasʉ. Ado bajiro yaja ĩ ucamasire: \q1 \v 6 “Judea sita ñarimaca Belén vãme cʉti maca, jairimaca me ñaboarine, ñamasuri maca ñarʉaroja ti maca. Ti macagʉ ʉjʉ ñamasugʉ̃ ruyuarʉcʉmi. Ĩ ñarʉcʉmi yʉ yarã Israel sitana ʉjʉ. Ĩnare quẽnaro ĩatirʉ̃nʉrʉcʉmi ĩ, yiyuju Dios”, yiucare ñaja —ĩre yigotiyujarã Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa. \p \v 7 To ĩna yisere ajicõari, quẽna ñocoa ĩna bajisere buerimasare masa ĩna ajibeto ĩnare jiyuju Herodes. To yicõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju ĩ: \p —¿Divato masu ñoco ruyuasʉori? —ĩnare yisẽniĩañuju. \p \v 8 To yigajano, Belénjʉ ĩnare varotiyuju ĩ: \p —Vasa. Sũcare, quẽnaro ĩre macama. Ĩre ĩabʉjacõari, yʉre gotirã vaba. Yʉ quẽne ĩre rʉ̃cʉbʉogʉ varʉ yaja —yiyuju, ĩnare yitogʉ. \p \v 9 To bajiro ĩ yirotisere ajicõari, ĩ yirore bajirone vasujarã ĩna. To ĩna vatone, muiju jiadojʉa ñoco, ĩna ĩar'i, ĩnare rĩjoro cʉti vasuju. To bajiva, tujarʉ̃gʉ̃ñuju, sũca ĩ ñaro veca. \v 10 Ñoco ĩ tujarʉ̃gʉ̃sere ĩacõari, bʉto variquẽna vasujarã ĩna, ñocoa ĩna bajisere buerimasa. \v 11 Ñoco ĩ ñaro ẽñeroca ñarivi sãjacõari, ĩna ĩajama, to ñañuju sũca, ĩ jaco rãca. Ĩre ĩacõari, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetuejayujarã ĩna, ĩre rʉ̃cʉbʉoquẽnariorã. To bajiro yigajano, ĩna juavarere jãnacõari, oro, quẽnase sʉtise to yicõari, mirra vãme cʉtisere quẽne ĩre ĩsiñujarã ĩna. \v 12 To ĩna yiro bero, ĩna cãjiriarojʉ, “Herodes tʉ tudiabesa. ‘To ñagʉ̃mi sũca’ yimasibeticõato ĩ”, ĩnare yiyuju Dios. To bajiri tire masicõari, Jerusalénjʉ vamenane gaje maajʉ tudicoasujarã ĩna yuja, ĩna ya macajʉ. \s1 Egipto sitajʉ Jesúre ĩna ũmato rudiare queti \p \v 13 Ñocoa ĩna bajisere buerimasa ĩna tudiato bero, José ĩ cãjiriarojʉ ĩre ruyuayuju ángel quẽna. Ruyuacõari, ado bajiro ĩre yiyuju: \p —Yujiya. Sũcare, ĩ jacore quẽne Egiptojʉ ĩnare ũmato rudiasa mʉ. Tone ñacõama maji. Mʉre yʉ gotirojʉ tudiaba. Herodes, Jesúre sĩarʉ ĩre macarʉcʉmi —Josére ĩre yiyuju ángel. \p \v 14 To ĩ yijare, yujicõari, Jesúre, ĩ jacore quẽne ñamine Egiptojʉ ĩnare ũmato rudicoasuju. \v 15 Tojʉ ĩna ñatoyene bajirocacoasuju Ʉjʉ Herodes. “Egipto sitajʉ yʉ macʉ ĩ ñaro ĩre jicõarʉcʉja yʉ”, ĩre gotirẽtobosarimasʉ sʉorine Dios ĩ yimasire ñajare, to bajirone bajiyuju. \s1 Ʉjʉ Herodes rĩamasare ĩ sĩarotire queti \p \v 16 Bajirocabecʉjʉ, ñocoa ĩna bajisere buerimasa ĩre gotimenane, gaje maajʉ ĩna tudiarere ajicõari, bʉto jũnisiniñuju Herodes. To bajiri jũnisinigʉ̃ ñari, Belén ñarãre, ti maca tʉanare rĩamasa jʉa cʉ̃ma tʉsanare ʉ̃mʉare, to yicõari, ĩna bero ruyuariarãre quẽne sĩarotijeocõañuju. Ñocoa ĩna bajisere buerimasa, “Jʉa cʉ̃ma tʉsajʉ” ĩna yirere ajigʉ ñari, ĩnare sĩarotiyuju Herodes. \v 17 Raquel ñamasirio so rĩare maigõ, so otimasiriarore bajiro Belén macana ĩna rĩare mairã, ĩna otirotire tʉoĩacõari, ado bajiro ucamasiñumi Diore gotirẽtobosarimasʉ Jerem'ias vãme cʉtigʉ: \q1 \v 18 “Ramá vãme cʉti macago so rĩare so tʉoĩa otise ruyurʉaroja. Oticõa ñarʉocomo so, Raquel vãme cʉtigo, so rĩare otigo. Gãjerã, ‘Otibesa’ sore ĩna yiboajaquẽne, ajibetirʉocomo, so rĩa ñamasiboariarãre godocʉtigo ñari”, yiucamasiñumi Jerem'ias. \p \v 19 Egiptojʉ José ĩ ñaro rijacoasuju Herodes. Ĩ rijato bero, José ĩ cãjiriarojʉre sĩgʉ̃ ángel ĩre ruyuaĩoñuju quẽna. To bajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju: \p \v 20 —¡Yujiya! Jesúre, ĩ jacore quẽne Israel sitajʉ ĩnare ũmato tudiasa. Ĩre sĩarʉaboacana rijajedicoajama ĩna —Josére ĩre yiyuju ángel. \p \v 21 To ĩ yijare, yujicõari, Jesúre, ĩ jacore quẽne Israel sitajʉ ĩnare ũmato vasuju José. \v 22 Maa vacʉjʉ, ajiyuju José: “Herodes ñaboar'i macʉ, Arquelao vãme cʉtigʉ, ĩ jacʉre vasoagʉ Judea sitajʉ ñañuju”, yire quetire ajiyuju. Ti quetire ajicõari, güigʉ ñari, tojʉ varʉabesuju. To bajiro bajigʉne, quẽna tojʉ cãjiriañuju ĩ. Cãjiriacõari, “Tojʉ yʉ vajama, quẽnabetoja. Galilea sitajʉa varʉcʉja yʉ”, yitʉoĩañuju. \f a \fr 2:22 \ft Arquelao vãme cʉtigʉ ñaboarine, ĩ jacʉ vãmere bajiro Herodes vãme cʉtiyuju. Ĩ ñañuju Jesúre sẽniĩabʉsaboacʉ, Pilato tʉjʉre Jesúre cõarí.\f* \v 23 Galilea sitajʉ ejacõari, Nazaret vãme cʉti macajʉ ñagʉ̃ vasuju. Diore gotirẽtobosarimasa, “Nazaret macagʉ ñarʉcʉmi ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ”, Jesúre ĩna yiucamasire ñajare, to bajirone bajiyuju. \c 3 \s1 Juan Bautista vãme cʉtigʉ, yucʉ́ manojʉ masare ĩ gotimasiore queti \r (Mr 1.1-8; Lc 3.1-9, 15-17; Jn 1.19-28) \p \v 1 Tirodori bero, Juan Bautista vãme cʉtigʉ, Judea sitajʉ yucʉ́ manojʉ ejayuju. \v 2 Tojʉ ejacõari, ado bajiro ĩre ajirã ejarãre gotimasiorũgũñuju ĩ: \p —Yoaro mene ejarʉcʉmi “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ. To bajiri rojose mʉa yisere yitʉjacõari, Dios ĩ bojasejʉare yi yuya mʉa —ĩnare yirũgũñuju ĩ. \p \v 3 Ĩne ñañuju, “Ado bajiro yirʉcʉmi” Diore gotirẽtobosarimasʉ Isa'ias vãme cʉtimasir'i ĩ yiucamasir'i. Ado bajiro ĩre yiucamasiñuju Isa'ias: \q1 “Yucʉ́ manojʉ sĩgʉ̃ masʉ ado bajiro goticudirũgũrʉcʉmi: ‘Mani ʉjʉ ejarʉcʉmi. To bajiri, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, quẽnasejʉare tʉoĩaña mʉa, ĩre yurã’ yirʉcʉmi sĩgʉ̃”, yiucamasiñuju Isa'ias, Juan ĩ bajirotire goti rĩjoro yigʉ. \p \v 4 Camello joane suariaro sãñagʉ̃ ñañuju ĩ. To yicõari, vecʉ gaserone vẽñaricũñuju, ĩ sãñasere. Ñimia ba, to yicõari, beroa ocore idi, yirũgũñuju. \v 5 Ĩre ajirã, jãjarã masa ejayujarã. Jerusalén macana, Judea sitana, to yicõari, Jordán vãme cʉtiya tʉana quẽne ejayujarã, ĩre ajirã. \v 6 To bajiro ĩ gotisere ajirã ñari, “Rojose mani yisere Dios manire masirioato” yirã, “Rojose yirã ñaja yʉa” Diore ĩna yigotiro bero, Jordán vãme cʉtirisajʉ oco rãca ĩnare bautiza ñañuju Juan. \p \v 7 To bajiro ĩ yiñarone, fariseo masa, to yicõari saduceo masa quẽne Juan oco rãca ĩ bautizasere bojarã ejayujarã. Ĩna ejasere ĩacõari, ado bajiro ĩnare yiyuju Juan: \p —Oco rãca mʉare yʉ bautizasere bojaboaja mʉa. Vãtia ʉjʉ rojose ĩ yirore bajirone rojose yijairã ñaja mʉa. To bajiro bajirã ñari, “Rojose yʉa yise vaja rojose yʉare yibetirʉcʉmi Dios” yitʉoĩa vadiboaja mʉa. ¿To bajiro mʉa bajise sʉorine rojose mʉa tãmʉorotire masibeatique mʉa? \v 8 Rojosere yitʉjacõari, “Quẽnarã ñaama” masa mʉare ĩna yiĩamasirotire yirã, quẽnasejʉare yirũgũrona ñaja mʉa. \v 9 Ado bajiro yitʉoĩabesa mʉa: “Abraham ñamasir'i jãnerabatia ñamasurã mani ñajare, rojose mani yise vaja rojose manire yibetirʉcʉmi Dios” yitʉoĩabesa. Adiari gʉ̃tari rãca Abraham jãnerabatiare ĩ godoveorʉajama, godoveomasigʉ̃mi Dios —ĩnare yiyuju Juan. \v 10 —Oteriayucʉ́ri, rica mani yucʉ́rire bajiro bajiaja mʉa. Rica manijare, quẽareacõari, soereariarore bajiro yirʉcʉmi Dios. Tire bajirone yiecorʉarãja mʉa quẽne, mʉa tʉoĩavasoabetijama. ¡Quẽnase mʉa yibetire ĩacõari, jeame yatibetimejʉ mʉare rearʉcʉmi Dios! —ĩnare yiyuju Juan. \p \v 11 Gaje vãme ado bajiro gotiyuju Juan: \p —Yʉ berore yʉ rẽtoro masigʉ̃ ejarʉcʉmi. Ñamasurã rĩne ĩre yibosamasiama, ñamasugʉ̃ masu ĩ ñajare. Rojose ĩna yisere yitʉjacõari, Dios ĩ bojasejʉare yirãre oco rãca bautizarũgũaja yʉ. To bajiro yʉ yirũgũse ti quẽnaboajaquẽne, yʉ bero ejagʉ ĩ moasejʉa quẽnamasucõarʉaroja. Ĩma, Esp'iritu Santore cõamasirʉcʉmi, masare. Ĩ sʉorine “Dios ĩ bojabetire yaja yʉa” yimasicõari, tʉoĩavasoarʉarãma —ĩnare yiyuju Juan. \p \v 12 Gaje vãme ado bajiro masare gotiyuju Juan: \p —Yʉ bero ejagʉjʉama, trigo ajere besegʉre bajiro yirʉcʉmi, masare. To bajiri ti gasere yireacõari, soereariarore bajiro yirʉcʉmi, jeame yatibetimejʉ masare cõagʉ̃, to yicõari, quẽnase cõrone juagʉre bajiro yirʉcʉmi, ĩre ajitirʉ̃nʉrãre juavacʉ —ĩnare yiyuju Juan. \s1 Oco rãca Juanre Jesús ĩ bautizarotire queti \r (Mr 1.9-11; Lc 3.21-22) \p \v 13 Cojorʉ̃mʉ Galilea sitajʉ ñar'i, Jordán vãme cʉtirisajʉ vasuju Jesús. Juan tʉjʉ ejacõari, oco rãca ĩre bautizarotiyuju. \v 14 To bajiro ĩre ĩ yiboajaquẽne, oco rãca ĩre bautizarʉabesuju Juan: \p —Bajibeaja. No yigʉ mʉre bautizamasibecʉja yʉ. Mʉjʉa, yʉ rẽtoro masigʉ̃ ñari, oco rãca yʉre bautizarocʉ ñaja mʉ —Jesúre ĩre yiyuju Juan. \p \v 15 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yicʉdiyuju Jesús: \p —Yʉre oco rãca mʉ bautizasere bojaami Dios. Ñajediro Dios ĩ rotirore bajiro cʉdiroti ñaja manire —Juanre ĩre yiyuju Jesús. \p To bajiro ĩ yijare, \p —Baʉ. To bajirone bojaroja —ĩre yicʉdicõari, Jesúre oco rãca ĩre bautizayuju Juan. \v 16 Jesús ĩ majarʉ̃gʉ̃rirĩmarone ʉ̃mʉagasero soje jãnacoasuju ti. Ti jãnarone, õ vecajʉ Jesús ĩ ĩamʉorone, bujare bajigʉ rujiadicõari, Jesús joere rocajeoyuju Esp'iritu Santo. \v 17 Jesús joere ĩ rocaejarone, ado bajiro yi ocaruyuyuju õ vecajʉ: \p —Yʉ macʉ, yʉ maigʉ̃ masu ñaja mʉ. Mʉ rãca bʉto variquẽnaja yʉ —ĩre yi ocaruyuyuju. \c 4 \s1 Dios ĩ bojabetire vãtia ʉjʉ, Satanás, Jesúre ĩ yirotiĩare queti \r (Mr 1.12-13; Lc 4.1-13) \p \v 1 Jesús, oco rãca Juanre ĩ bautizarotiro bero, yucʉ́ manojʉ ĩre ũmato vasuju Esp'iritu Santo, “Satanás ĩ bojarore bajiro rojose Jesúre ĩre yirotiĩato” yigʉ. \p \v 2 To bajiri tojʉ, yucʉ́ manojʉ jʉarã masa cõro ñarirʉ̃mʉri, ñamiri quẽne tocãrãca ñamirine babecʉne ñacõarũgũñuju Jesús. To bajigʉ ñari, bʉto ñiorijayuju ĩ yuja. \v 3 To ĩ bajiro ĩacõari, ado bajiro rojose ĩre yirotiĩaboayuju vãtia ʉjʉ, Satanás: \p —Dios macʉne mʉ ñajama, adiari gʉ̃tarine pan godoveoya mʉ —ĩre yirotiboayuju, Jesúre. \p \v 4 To bajiro Satanás ĩre ĩ yiboajaquẽne, \p —Yibeaja yʉ. Dios oca masa ĩna ucamasire ado bajiro gotiaja: “Bare rĩne ñamasuse me ñaja. Dios ocare mani cʉdisejʉa ñaja ñamasusema. ‘Bare ti manijare, rijarearʉarãja’ yire ti ñaboajaquẽne, Dios rijarere ĩ bojabetijama, rijabetirʉarãja. ‘Caticõa ñato’ yigʉ yimasigʉ̃ ñaami ĩ”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 5 To ĩ yiro bero, Jerusalénjʉ, Dios ĩ beseria maca ñamasuri macajʉ Jesúre ĩre ũmato vasuju Satanás. To ejacõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi joejʉ ĩre ũmato mʉjasuju. \v 6 To ĩre ũmato mʉjaejacõari, ado bajiro yiyuju Satanás: \p —Dios oca masa ĩna ucamasire ado bajiro gotiaja: \q1 “Ĩre moabosarimasa ángel mesare mʉre coderotirʉcʉmi Dios. Mʉ quediajama, ‘Gʉ̃ta joejʉ rocajeocõari, ĩ gʉbo jearomi’ yirã, mʉre boca ñiarʉarãma ĩna”, yigotiaja Dios oca. \m To bajiri Dios macʉne mʉ ñajama, adojʉne jatiquedi rujiaĩasaque mʉ —Jesúre yirotiboayuju Satanás. \p \v 7 To bajiro ĩ yiboajaquẽne, Jesújʉama, ado bajiro ĩre yiyuju: \p —To bajiro mʉ yisere cʉdibeaja yʉ. “Dios ĩ yiriarore bajiro yʉre boca ñiarʉarãma ángel mesa” yigʉ, yʉ jatiquediĩajama, Dios ĩ bojabetire yigʉ yigʉja yʉ. Gajeye ado bajiro gotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire: “‘Dios, “Yirʉcʉja” yiyumi’ yitʉoĩacõari, ‘To bajiro masu yirʉ yiyujari’ yimasirʉarã, mʉa tʉoĩarore bajiro mʉa yiajejama, quẽnabeaja”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire —ĩre yiyuju Jesús, Satanáre. \p \v 8 To bajiro ĩ yiro bero, gʉ̃taʉ ʉ̃mʉaricʉ joejʉ Jesúre ũmato vasuju Satanás quẽna. Tojʉ ũmato ejacõari, adi macarʉcʉro ñarimacari jediro ĩre ĩojeocõañuju. \v 9 Ĩre ĩogajanocõari, ado bajiro ĩre yiyuju Satanás: \p —Yʉ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetucõari, “Yʉ ʉjʉ ñamasugʉ̃ ñaja mʉ” yʉre mʉ yirʉ̃cʉbʉojama, adi sita ñajedirore mʉre ĩsirʉcʉja yʉ —Jesúre ĩre yiyuju Satanás. \p \v 10 To bajiro ĩ yise ñajare, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Vasa mʉ. Ado bajiro gotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire: “Mani ʉjʉ Dios sĩgʉ̃rene, ‘Yʉ ʉjʉ ñamasugʉ̃ ñaja mʉʉ’ ĩre yirʉ̃cʉbʉocõari, cʉdiroti ñaja”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire —Satanáre yiyuju Jesús. \p \v 11 To bajiro Jesús ĩ yisere ajicõari, vacoasuju Satanás yuja. Ĩ vato bero, Jesúre ejarẽmorã ejayujarã ángel mesa. \s1 Galilea sitajʉ Jesús ĩ gotimasiosʉore queti \r (Mr 1.14-15; Lc 4.14-15) \p \v 12 “Tubiberiavijʉ tubibe ecocoajami Juan” yise quetire ajicõari, Galilea sitajʉ tudicoasuju Jesús. \v 13 To va, ĩ ya maca Nazaret vãme cʉti macajʉ eja, no cõro mene ñaboa, Capernaum vãme cʉti macajʉ ñagʉ̃ vasuju. Ti maca ñañuju ʉtabʉcʉra Galilea vãme cʉtira tʉjʉ, Zabulón sita, to yicõari, Neftal'i sita tʉ ñarimaca. \v 14 Ti macajʉ Jesús ĩ ñajama, Diore gotirẽtobosarimasʉ Isa'ias vãme cʉtimasir'i, ado bajiro ĩ yiucamasire ñari, bajiyuju: \q1 \v 15-16 “Jordán vãme cʉtirisa jodejʉ Galilea vãme cʉtira ñaja. Tira tʉre ñaja Zabulón sita, to yicõari Neftal'i sita. Ti sitajʉre jud'io masa me ñaama, Diore masimena. \q1 Ĩnare gotimasiocõari, rojose ĩna tãmʉoborotire ĩnare yirẽtobosarocʉre cõarʉcʉmi Dios, ĩ bojarore bajiro ‘Quẽnaro yirã ñato’ yigʉ”, yiucamasiñumi Isa'ias. \m To bajiro ĩ yiucamasiriarore bajirone, ti sitajʉ ejayuju Jesús. \p \v 17 Ti sitajʉ ejacõari, Dios ocare, ado bajise masare gotimasiocudisʉoyuju Jesús: \p —Diore rotibosarocʉ, ĩ rotisʉoroti mojoroaca rʉyaja. Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, yʉre ajitirʉ̃nʉña —masare yigotimasiocudisʉoyuju ĩ. \s1 Vai sĩarimasa babaricãrãcʉ ñarãre Jesús ĩ jire queti \r (Mr 1.16-20; Lc 5.1-11) \p \v 18 Cojorʉ̃mʉ, ʉtabʉcʉra Galilea vãme cʉtira tʉjʉ vacudigʉ vasuju Jesús. To vacʉjʉ, ĩañuju, Simón vãme cʉtigʉre, bero Pedro vãme cʉtirocʉre, ĩ bedi Andrére quẽne. Vai sĩarimasa ñañujarã ĩna. Bajiyucʉrire rearoderuu yiñañujarã ĩna. \v 19 Ĩna tʉ ejacõari, ado bajiro yiyuju Jesús: \p —Yʉ rãca vayá. Yucʉrema mʉa vai vejese ũnirene masa yʉre ĩna ajitirʉ̃nʉrotire gotimasiobosarimasa ñarʉarãja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 20 To ĩ yirirĩmarone, ĩna bajiyucʉrire cũ, ĩre sʉyacoasujarã. \p \v 21 To yi varũtu vacʉne, gãjerã jʉarã ñarãre ĩnare jiyuju Jesús. Ĩna ñañujarã Santiago, ĩ bedi Juan rãca. Ĩna jacʉ Zebedeo rãca cũmuajʉ ĩna bajiyucʉrire siaquẽno sãñañujarã. \v 22 To ĩ yisere ajicõarãjʉma, ĩna jacʉre, to yicõari ĩna cũmuare quẽne vaveocoasujarã, Jesúre sʉyana. \s1 Masa jãjarãre gotimasiocõari, rijaye cʉtirãre Jesús ĩ catiore queti \r (Lc 6.17-19) \p \v 23 Galilea sitajʉ gotimasiocudiyuju Jesús. Tocãrãca macarirene Dios ocare ĩna buerivirijʉ sãjaejacõari, oca quẽnasere masare ĩnare gotimasioñuju. “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, yʉre ajitirʉ̃nʉña”, ĩnare yigotimasioñuju. To yicõari, rijaye cʉtirãre ĩnare catioyuju. \v 24 To bajiri Jesús rijarãre ĩ catiosere masa ĩna gotibatojare, Siria sitana quẽne tire ajicõari, rijaye cʉtirãre juaejayujarã, “Jesús ĩnare catiato” yirã. Ĩna ʉsʉrijʉ vãtia sãñarãre quẽne juaejayujarã, “Vãtiare bureato Jesús” yirã. Rijaquedirãre, to yicõari, micarãre quẽne juaejayujarã, Jesúre catiorotirã. Ĩna ñaro cõrone ĩnare catioyuju. \p \v 25 Jesús ĩ vacudiro cõrone, jãjarã masa ĩre sʉyajojicõañujarã. Galilea sitana, Decápolis macana, Jerusalén macana, Judea sitana, to yicõari, Jordán vãme cʉtirisa gajejacatʉana quẽne ĩre sʉyarũgũñujarã ĩna. \c 5 \s1 Buro joejʉ ñacõari, Jesús masare ĩ gotimasiore queti \p \v 1-3 Jãjarã masa ĩna ñasere ĩacõari, burojʉ majaejayuju. To ĩ bajirone, ĩ buerã ĩ tʉ rẽjañujarã. Ĩna ejaro ĩacõari, ado bajiro ĩnare gotimasiosʉoyuju Jesús: \p —“Masimena ñari, mʉ ejarẽmose bʉto bojaja yʉa”, Diore ĩre yisẽnirũgũrãma, ĩ yarã ñarãma. To bajiri, rojose tãmʉoboarine, Dios tʉjʉ variquẽnarona ñarãma. \p \v 4 Yucʉrire Dios ĩ bojabetire yicõari, tʉoĩasʉtiritiñarã quẽne, variquẽnarona ñarãma, berojʉ ĩna tʉoĩasʉtiritisere Dios ĩnare ĩ yirẽtobosaroti ti ñajare. \p \v 5 “Masimena ñaja yʉa” yirã, Dios ĩ ejarẽmosere sẽnirũgũrã ñari, Dios ĩ goticatore bajirone variquẽnarʉarãma, adi macarʉcʉroana ʉjarã ĩna ñarotire Dios ĩnare ĩ yirẽtobosaroti ñajare. \p \v 6 Gajeye rẽtoro Dios ĩ bojasere yirʉa tʉoĩarã quẽne, variquẽnarona ñarãma, “Yʉ bojasere yivariquẽnato” yigʉ, Dios, ĩnare ĩ ejarẽmose ti ñajare. \p \v 7 Gãjerãre ĩamaicõari, quẽnaro yirã quẽne, variquẽnarʉarãma, Dios quẽne, ĩnare ĩamaicõari, quẽnaro ĩ yiroti ti ñajare. \p \v 8 Dios ĩ bojarore bajiro rĩne quẽnase tʉoĩarã variquẽnarãma ĩna quẽne, berojʉ Diore ĩarona ñari. \p \v 9 Quẽnaro ñarotire oca quẽnorã quẽne, variquẽnarʉarãma, “Yʉ rĩa ñaama” Dios ĩ yiĩarona ñari. \p \v 10 Dios ĩ rotirore bajirone ĩna yise sʉorine gãjerãjʉa rojose ĩnare ĩna yiboajaquẽne, variquẽnarʉarãma, Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã ñari. \p \v 11 Yʉre mʉa ajitirʉ̃nʉse sʉorine gãjerã mʉare ajatud'icõari, “Rojorã ñaama” mʉare ĩna yisocaboajaquẽne, variquẽnarʉarãja mʉa. \v 12 To bajiro mʉare ĩna yiboajaquẽne, bʉto variquẽnaña mʉa, “Berojʉ Dios tʉjʉ ejarã, quẽnase bʉjarʉarãja” yimasirã ñari. Mʉa rĩjoroana, Diore gotirẽtobosamasiriarãre quẽne, rojose mʉare ĩna yirore bajirone ĩnare quẽne rojose yimasiñujarã masa —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Adi macarʉcʉrojʉre moa ocasere bajiro, to yicõari, busubatosere bajiro bajiroti ñaja mʉare”, ĩ buerãre Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mr 9.50; Lc 14.34-35) \p \v 13 Quẽna ado bajiro ĩ buerãre ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Moa ñaja bare sãre. Mʉa barotire vaibʉcʉ rii catisere cũrãma, moa turãja mʉa, “Boarobe” yirã. Moa ti ocaboase ti ocabeticoajama, “Quẽna tudiocato” yirã, no bajiro yimasimenaja mʉa. To bajiri, tire reacõarãja, “Tire masa cʉdavʉoreacõato” yirã. Moa ocatʉjabetire bajiro mʉa bajijama, quẽnaja. Yʉre mʉa ajitirʉ̃nʉ tʉjabetijama, moa ocatʉjabetire bajiro bajirã ñarʉarãja mʉa. To bajiboarine, yʉre mʉa ajitirʉ̃nʉ tʉjajama, quẽna yʉre tudiajitirʉ̃nʉbetirʉarãja. Mʉa sʉorine quẽnaro yimenama gãjerã. To bajiri mʉare bojabetirʉcʉja —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 14 Quẽna ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —Rẽtiarojʉre busubatosere bajiro bajiroti ñaja mʉare. To bajiro mʉa bajijare, busubatose quẽnaro ti ruyurore bajirone mʉare ĩarʉarãma masa. Jairimaca buro joejʉ ñarimaca quẽnaro ti ruyurore bajirone mʉare ĩajedicõarʉarãma. \v 15 Sĩabusuoriare jẽocõari, sotʉne tiare mubʉamenaja mʉa. Tiare jẽocõari, “Ñajediro ti vianare busuato” yirã, vecajʉ jeorãja mʉa. \v 16 Tire bajirone quẽnaro yiya mʉa, “‘Quẽnaro yirã ñaama, Diore ajitirʉ̃nʉrã ñari’ yimasiato masa jediro” yirã, to yicõari, “Mani jacʉ õ vecagʉre quẽnase ĩre yirʉ̃cʉbʉoato ĩna” yirã —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Moisés ñamasir'ire Dios ĩ roticũmasirere Jesús ĩ gotimasiore queti \p \v 17 Quẽna ado bajiro ĩ buerãre ĩnare yiyuju Jesús: \p —“Moisés ñamasir'ire Dios ĩ roticũmasirere, to yicõari, Diore gotirẽtobosarimasa ĩna gotimasiomasirere reagʉ vayumi Jesús”, yitʉoĩabesa mʉa. Tire reagʉagʉ me vadicajʉ yʉ. “Tire quẽnaro riojo ajimasiato” yigʉ, vadicajʉ yʉ. \v 18 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Moisére Dios ĩ roticũmasire, to yicõari, Diore gotirẽtobosarimasa ĩna gotimasiore ñajediro ñacõarũgũrʉaroja. Adi macarʉcʉro jediroto rĩjoro, cojo vãme godocʉtibetirʉaroja. Ñajediro Dios ĩ gotiriarore bajirone bajirʉaroja. \v 19 No bojagʉ, Moisére Dios ĩ roticũmasire ñamasuse me ti ñaboajaquẽne, tire cʉdibecʉ, “No yibeaja, mani cʉdibetijaquẽne” yigotimasiogʉ̃ ñagʉ̃mi quẽnabecʉ. Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã rãcagʉ ñamasugʉ̃ me ñarʉcʉmi ĩ ũgʉ̃ma. No bojagʉ Moisére Dios roticũmasirere cʉdicõari, “Tire mani cʉdijama, quẽnaja” yigotimasiogʉ̃ ñagʉ̃mi quẽnagʉ̃. To bajiri Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã rãcagʉ ñamasugʉ̃ ñarʉcʉmi ĩjʉama. \v 20 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Moisére Dios ĩ roticũmasire gotimasiorimasa, fariseo masa quẽne, quẽnaro ĩna yiboase rẽtoro quẽnaro mʉa yibetijama, Ʉjʉ Dios yarã me ñarʉarãja mʉa quẽne. \p \v 21 Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa sʉorine ado bajise ajirũgũaja mʉa: “Sĩabesa. Ĩ sĩajama, ĩ sĩase vaja ĩre sĩaroti ñaja”, yimasirere ajirũgũaja mʉa. \v 22 Yʉma, ado bajiro mʉare gotirẽmoaja: Jũnisinire quẽne rojose ñaja. No bojagʉ gãjire jũnisinigʉ̃ ĩ jũnisinise vaja rojose ĩre yiroti ñaja. No bojagʉre gãjire jũnisinicõari, rujajine, “Vaja magʉ̃ ñaja mʉ” ĩre yigʉma, rujajine ĩ yise vaja, “Rojose tãmʉorʉcʉmi”, ĩre yirʉarãma ʉjarã. No bojagʉre, gãjire jũnisinicõari, ĩre tud'igʉrema, ĩ tud'ise vaja, jeame yatibetimejʉ ĩre cõacõarʉcʉmi Dios, mʉare yaja yʉ. \p \v 23 Tire masirã ñari, gajeyere quẽne tʉoĩaña mʉa. Diore rʉ̃cʉbʉorã soemʉoriajʉ vacʉne, “Rojose ĩre yibʉ yʉ” mʉa yitʉoĩabʉjajama, Diore rʉ̃cʉbʉorã ĩre mʉa soemʉoĩsirotire soemʉobeja maji. \v 24 Tire cũcõari, rojose mʉa yir'i tʉjʉre vasa, ĩre oca quẽnoroana. Ĩre oca quẽnogajanocõari, Diore soemʉoĩsiroana tudivaja yuja, mʉare yaja yʉ. “Rojose mʉa yir'ire oca quẽnocõari rĩne, Diore oca quẽnomasirʉarãja”, mʉare yigʉ yaja. \p \v 25 Gajeye ado bajiro bajiaja: Gãjire rojose mʉa yijama, oca quẽnorimasʉ tʉjʉ mʉa ejaroto rĩjoro, ĩ rãca oca quẽnoroti ñaja mʉa jʉarãjʉne. Oca quẽnorimasʉ tʉ ejamenane, mʉa oca quẽnobetijama, masare coderimasʉre juarotirʉcʉmi, mʉare. Ĩjʉa, mʉare tubiberʉcʉmi. \v 26 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Rojose mʉa yire vaja mʉa vaja yibetijama, budimenaja mʉa. Tire bajirone bajirʉaroja Dios ĩ vaja sẽnirirʉ̃mʉ ejaroto rĩjorojʉa, rojose mʉa yir'ire ĩre oca quẽnoña. Mʉa gãmerã oca quẽnobetijama, Dios ĩ vaja sẽnirirʉ̃mʉ rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ mʉare cõarʉcʉmi, tudibudire manojʉ —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Gãji manajore rʉ̃cʉbʉoya”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \p \v 27 Quẽna gajeye ado bajiro yiyuju Jesús: \p —Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa sʉorine ado bajisere ajirũgũaja mʉa: “Gãji manajo rãca ajerio cʉtibesa”, yirere ajirũgũaja. \v 28 Yʉma, ado bajiro mʉare gotirẽmoaja: Rõmio, no bojagore yirʉa tʉoĩare quẽne rojose ñaja. No bojagʉ, rõmiore yirʉa tʉoĩagʉ̃, ĩ tʉoĩasene sore ajerio cʉtigʉ yigʉmi ĩ ũgʉ̃ma, mʉare yaja yʉ —yiyuju Jesús. \s1 “‘Bʉto mʉa maise ti ñaboajaquẽne, ti sʉorine Dios ĩ bojabeti ñaja’ mʉa yijama, tire reacõaña”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \p \v 29 Quẽna ado bajiro gotimasioñuju Jesús: \p —“Yʉ cajea riojojacatʉaga sʉorine ĩabojacõari, rojose yibʉ yʉ” mʉa yitʉoĩajama, tiare ãmirocacõaña. Coja cajea mʉare ti manijama, quẽnabetoja. To bajiboarine, jʉajʉne caje cʉticõari, mʉa bajireajama, jeame yatibetimejʉ mʉa vajama, rẽtobʉsaro quẽnabetirʉaroja. \v 30 “Yʉ ãmo sʉorine rojose yibʉ yʉ” mʉa yitʉoĩajama, ti ãmore jatarocacõaña. Mʉare cojo ãmo ti manijama, quẽnabetoja. To bajiboarine jʉaãmo rãca mʉa bajireajama, jeame yatibetimejʉ mʉa vajama, rẽtobʉsaro quẽnabetirʉaroja —ĩ buerãre ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Mʉa manajoare reabesa”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mt 19.9; Mr 10.11-12; Lc 16.18) \p \v 31 Quẽna ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p —Gajeye ado bajiro gotiaja Moisére Dios ĩ roticũmasire: “No bojagʉ ĩ manajore ĩ rocarʉajama, ‘Mʉre rocagʉ yaja’ yise papera ucacõari, sore ĩsiroti ñaja”, yigotiaja Dios ĩ rotimasire. \v 32 Yʉma, ado bajiro mʉare gotiaja: Ĩ manajo gãji rãca so ajeri cʉtibetiboajaquẽne, sore ĩ rocajama, bʉto rojose sore yigʉ yigʉmi ĩ ũgʉ̃ma. To bajiro ĩ yise sʉorine, gãji rãca so manajʉ cʉtijama, Diojʉama, “So manajʉ me rãca ajeri cʉtiamo”, yiĩagʉ̃mi. Ʉ̃mʉre quẽne, gãji ĩ rocario rãca ĩ manajo cʉtijama, “Ĩ manajo me rãca ajerio cʉtiami”, yiĩagʉ̃mi Dios. To bajiri mʉa manajoa gãjerã rãca ĩna ajeriarã cʉtibetijama, ĩnare reabetiroti ñaja —ĩ buerãre yigotimasioñuju Jesús. \s1 “Riojo mʉa gotijama, quẽnaja”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \p \v 33 Quẽna gajeye ado bajise ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa ado bajiro mʉare ĩna gotimasirere ajirũgũaja mʉa: “No bojase mʉa yirotire mʉa yirʉajama, ‘Yimasucõarʉarãja yʉa. Tire yʉa yibetijama, Dios, rojose yʉare yibogʉmi’ yirã, ‘Yirʉarãja’ mʉa yirore bajirone yiba”, yirere ajirũgũaja mʉa. \v 34-36 To bajiri cojojirema mʉa gotirore bajiro yiterã ñari, ado bajiro tʉoĩavasoaboaja mʉa: “‘Dios vãme rãca riojo yaja’ mani yijama, rojose manire yibogʉmi” yirã ñari, “Dios vãmere gotivasoarã yaja yʉa” yirã, gaje vãmere õ vecayere gotiboaja mʉa. To bajiro yimena quẽne, gaje vãme rãca, macarʉcʉroayere yiboarãja. Tire yiterã, Jerusalén vãme cʉti macayere yiboarãja. To bajiro mʉa yibetijama, gaje vãme rãca, mʉa rʉjoare quẽne, to yicõari, mʉa joare quẽne yiboarãja mʉa, ñise, botise mʉa joare godoveomasimena ñaboarine. Ti ũnire yibetiroti ñaja. \v 37 “Yirʉarãja” yirã quẽne, “Yirʉarãja” yi, “Yibetirʉarãja” yirã quẽne, “Yibetirʉarãja” yicõa tʉjasa. “Socarã me yaja yʉa” yirã, gajeye mʉa gotirẽmojama, vãtia ʉjʉ ejarẽmose rãca gotirẽmorã yirãja mʉa —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 “Rojose mʉare yirãre gãmebeja”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Lc 6.29-30) \p \v 38 Quẽna gajeye ado bajiro ĩ buerãre ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa ado bajiro mʉare ĩna gotimasirere ajirũgũaja mʉa: “Mʉ cajeare ĩ jajama, mʉjʉa quẽne, ĩ cajeare jaroti ñaja. Mʉ gujiare ĩ jajeajama, mʉjʉa quẽne, ĩ gujiare jajearoti ñaja”, yimasirere ajirũgũaja. \v 39 Yʉjʉama, ado bajiro mʉare gotiaja: Rojose mʉre yigʉre gãmebesa. Ado bajirojʉa yiya: Cojojacatʉa, mʉ vayujuare ĩ jajama, gajejacatʉare quẽne ĩre jarotiya. \v 40 Gãji, mʉre ocasãrʉ, “Rojose yʉre yibʉ mʉ. To bajiri, rojose mʉ yise vaja mʉ sudirore yʉre ĩsiña. Mʉ ĩsibetijama, mʉre ocasãrʉcʉja yʉ” ĩ yijama, ĩre ĩsiña. To yicõari, gajease quẽnabʉsariase ĩre ĩsirẽmocõaña. \v 41 Sĩgʉ̃ ĩ gajeyeũnire mʉre ũmaroticõari, “Adone cũcõaña mʉ” mʉre ĩ yiboajaquẽne, mʉ vadiriacũcõrone gãme varẽmocõarijʉ ĩre cũbosaya. \v 42 No bojarã mʉre gajeyeũni sẽnirãre ĩsiña. Sĩgʉ̃, gajeyeũni magʉ̃ ñari, “Yʉre vasoaya” mʉre ĩ yijama, ĩre vasoaya —ĩ buerãre ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Manire ĩaterãre quẽne, mani ĩamaijama, quẽnaja”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Lc 6.27-28, 32-36) \p \v 43 Quẽna ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa ado bajiro mʉare ĩna gotimasirere ajirũgũaja mʉa: “Mʉa babarãre quẽnaro ĩamaiña. To yicõari, mʉare ĩaterãre ĩateya”, yimasirere ajirũgũaja. \v 44 Yʉjʉama, ado bajiro mʉare rotiaja: Mʉare ĩaterãre quẽne ĩamaiña. Mʉare rojose yirãre quẽne quẽnaro ĩna bajirotire yirã, Diore ĩnare sẽnibosaya mʉa. \v 45 To bajiro mʉa yijama, “Mani jacʉ õ vecagʉ rĩa ñaja yʉa” yiĩorã yirãja mʉa, ĩ bojarore bajiro yirã ñari. Masa jedirore quẽnaro yirũgũgʉ̃mi Dios. Ĩre cʉdimenare quẽne quẽnaro yirũgũgʉ̃mi. Ĩ ñagʉ̃mi quẽnarãre, rojorãre quẽne, “Busuato” yigʉ, muijure busurotigʉ, to yicõari, ocore quẽne quedirotigʉ. \v 46 Mʉare ĩamairã rĩne mʉa ĩamaijama, ¿“Quẽnaro yaja mʉa” mʉare yi, vaja yigʉjari Dios? Yibecʉmi. Rojorã, ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasa, ĩnare ĩamairã rĩrene ĩamairũgũama ĩna quẽne. \v 47 Mʉa tʉ ejarãre mʉare bajiro bajirã rĩrene mʉa sẽnijama, ¿“Quẽnaro yaja” mʉare yi, vaja yigʉjari Dios? Yibecʉmi. Diore ajimena quẽne, ĩnare ĩamairã rĩrene ĩamairũgũama ĩna quẽne. \v 48 To bajiri mʉajʉama, mani jacʉ õ veca ñagʉ̃ quẽnase rĩne ĩ yirore bajiro yirã ñaña mʉa. Mʉare rojose yirãre quẽne, mʉare bajiro bajirã mere quẽne ĩamaicõari, quẽnaro yiroti ñaja —ĩnare yiyuju Jesús. \c 6 \s1 “Gãjerã mʉare ĩacõari, ‘“Quẽnaro yirã ñaama” mʉare yiĩarʉ̃cʉbʉoato’ yirã me, quẽnaro yiya”, Jesús ĩ yigotimasiore \p \v 1 Quẽna ado bajiro ĩ buerãre ĩnare yiyuju Jesús: \p —Quẽnaro mʉa yijama, “‘Quẽnaro yama ĩna’ yato gãjerã” yirã me, quẽnaro yiya mʉa. Masa ĩna ĩaro rĩjorojʉa rĩne, “‘Quẽnaro Diore cʉdirã ñaama’ yʉare yiĩato ĩna” yirã, mʉa yiĩoboajama, ñie vaja bʉjamenaja mʉa, õ vecajʉ mani jacʉ Dios tʉjʉ ejarã. \v 2 Sĩgʉ̃ri, “Quẽnarã ñaja yʉa” yiboarine, ĩna yirore bajiro yirã me ñarãma ĩna. Ado bajirojʉa yirã ñarãma: Maioro bajirãre ejarẽmorã, ĩnare ĩna ĩsijama, masa jedirore gotibatorãma. Dios ocare ĩna buerivijʉre rẽjarãre quẽne, jãjarã masa ĩna vati maarijʉre quẽne ñacõari, ĩnare gotibatorãma, “‘Quẽnarã ñañuma’ yʉare yiĩarʉ̃cʉbʉoato” yirã. To bajiro ĩna yirore bajiro yibesa mʉa. Riojo mʉare gotiaja yʉ. To bajiro ĩna yise vaja masa ĩnare ĩna rʉ̃cʉbʉosene jẽre vaja bʉjacõama ĩnama. Ñie gajeye bʉjarẽmobetirʉarãma, Dios tʉjʉre. Ĩnare masa ĩna rʉ̃cʉbʉoboajaquẽne, Diojʉama, ĩnare rʉ̃cʉbʉobetirʉcʉmi. \v 3 Mʉajʉama, maioro bajirãre mʉa ejarẽmojama, “‘Quẽnaro yirã ñaama ĩna’ yʉare yiĩato” yirã me, ĩnare ejarẽmoña. To yicõari, mʉa baba ñamasugʉ̃re quẽne, “To bajiro yibʉ yʉa” yigotimenane, ĩnare ejarẽmoña. \v 4 To bajiro maioro bajirãre quẽnaro mʉa yijama, masa ĩabetore bajiro yirã yirʉarãja mʉa. To bajiro mʉa yijama, mani jacʉ, masa ĩabetojʉ ĩamasigʉ̃ ñari, quẽnaro mʉa yise vaja, quẽnaro mʉare yirʉcʉmi —ĩ buerãre ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Diore mani sẽnirotire Jesús ĩ gotimasiore queti \r (Lc 11.2-4) \p \v 5 Quẽna ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p —Sĩgʉ̃ri, “Quẽnarã ñaja yʉa” yiboarine, ĩna yirore bajiro yirã me ñarãma ĩna. Ado bajiro yirã ñarãma: Diore ĩna sẽnijama, Dios ocare ĩna buerivirijʉ rʉ̃gõcõari, sẽnirãma. To yicõari, jãjarã masa ĩna vati maarijʉre quẽne ñacõari, Diore ñagõrãma. To bajiro yirãma, masa ĩna ĩarʉ̃cʉbʉosere bojarã ñari. To bajiro ĩna yise vaja masa ĩna ĩarʉ̃cʉbʉosere jẽre bʉjacõarãma ĩna. Ñie gajeye bʉjarẽmobetirʉarãma, Dios tʉjʉre. Ĩnare masa ĩna ĩarʉ̃cʉbʉoboajaquẽne, Diojʉama, ĩnare ĩarʉ̃cʉbʉobetirʉcʉmi. To bajiri, mʉama, Diore mʉa ñagõjama, ĩna yirore bajiro Diore ñagõbesa mʉa. \v 6 Mʉama, Diore mʉa sẽnijama, gãjerã mʉare ĩna ĩabeto sẽnirʉarã ñari, mʉa ya sõajʉ tubibesãjacõari, ĩre sẽniña. To bajiro yicõari, mani jacʉ ruyubecʉre ĩre sẽniña. Masa ĩna masibeto Diore mʉa sẽnijama, to bajiro mʉa yise vaja, mʉare vaja yirʉcʉmi mani jacʉ, masa ĩna ĩabetiboajaquẽne mani tʉoĩasere masigʉ̃ ñari —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 7 Quẽna ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p —Dios yarã me ñarã, ĩna rʉ̃cʉbʉogʉre sẽnirã, cojoji me sẽniajerãma ĩna, “Cojoji me tire mani sẽnijama, manire ajigʉmi” yitʉoĩarã ñari. \v 8 Ĩnare bajiro yibesa mʉama. Mʉa bojase mʉa sẽniroto rĩjorojʉne jẽre masicõagʉ̃mi Dios. \v 9 To bajiri Diore mʉa sẽnijama, ado bajiro sẽniña: \q1 “Yʉa jacʉ, masa ñajediro, ‘Quẽnarẽtogʉ̃ ñaja mʉ’ mʉre yirʉ̃cʉbʉoato ĩna. \q1 \v 10 Adi macarʉcʉroana, mʉ bojase rĩne yʉa yirotire tʉoĩa yurũgũaja yʉa. Jẽre õ vecajʉ mʉ ñarojʉ mʉ yarã mʉ rotirore bajirone yiñarãma. To bajiri adi macarʉcʉrojʉre quẽne mʉ rotirore bajiro rĩne yirere bojaja yʉa. \q1 \v 11 Adirʉ̃mʉ yʉa barotire cõaña mʉ. \q1 \v 12 ‘Rojose yʉa yisere masirioya’ mʉre yisẽniaja yʉa, yʉare rojose yirãre quẽne masiriorã ñari. \q1 \v 13 Rojose yʉa yirotire masigʉ̃ ñari, ‘Tire yibeticõato ĩna’ yigʉ, yʉare matabosaya”. To bajiro Diore mʉa sẽnijama, quẽnaja —ĩnare yiyuju Jesús, ĩ buerãre. \p \v 14 Quẽna ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p —Mʉare rojose yirãre mʉa masiriojama, mani jacʉ õ vecagʉ rojose mʉa yisere masiriorʉcʉmi ĩ quẽne. \v 15 Gãjerãre rojose ĩna yisere mʉa masiriobetijama, mani jacʉ quẽne rojose mʉa yisere masiriobetirʉcʉmi —ĩnare yiyuju Jesús, ĩ buerãre. \s1 Diore rʉ̃cʉbʉorã, bare bamenane mani sẽniroti queti \p \v 16 Quẽna ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p —Sĩgʉ̃ri, “Quẽnarã ñaja yʉa” yiboarine, ĩna yirore bajiro yirã me ñarãma. Bare bamenane Diore ĩna sẽnijama, “ ‘Sʉtiritiama’ yiĩato ĩna” yirã, sʉtiritirãre bajirã ñaĩorãma ĩna. To bajiro yirãma, “‘Ĩna, Diore rʉ̃cʉbʉorã, bare bamena bajirãma’ masa yʉare yiĩato” yirã. To bajiro ĩna yirore bajiro yibesa mʉama. Riojo mʉare gotiaja yʉ. To bajiro ĩna yise vaja masa ĩnare ĩna rʉ̃cʉbʉosene jẽre vaja bʉjacõama ĩnama. Ñie gajeye bʉjarẽmobetirʉarãma, Dios tʉjʉre. Ĩnare masa ĩna rʉ̃cʉbʉoboajaquẽne, Diojʉama, ĩnare rʉ̃cʉbʉobetirʉcʉmi. \v 17-18 Mʉajʉama, Diore rʉ̃cʉbʉorã, bare bamenane ĩre mʉa sẽnijama, sʉtiritirãre bajiro bajibesa. Mʉa yirũgũrore bajiro mʉa joare quẽne quẽnaro siroa, riogare quẽne quẽnaro coe, yiya, “Masa yʉare ĩacõari, bare yʉa babetire masibeticõato” yirã. To bajiro mʉa yijama, mani jacʉ gãjerã ĩna ĩamasibetiboajaquẽne, ĩamasigʉ̃ ñari, mʉare vaja yirʉcʉmi —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Õ vecajʉ Dios tʉjʉ quẽnase mani bʉjaroti queti \r (Lc 12.33-34) \p \v 19 Quẽna ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p —Adi macarʉcʉrojʉ, “Gajeyeũni jairo juarẽocũrʉarãja” yirã me moaña mʉa. Gajeyeũni mʉa juarẽocũboasere barearʉarãma gajeyeũni barimasa. Gajeyema, boarʉaroja ti. To yicõari, gajeyerema juarudirʉarãma juarudirimasa. \v 20 Ado bajirojʉa yirã ñaña mʉa: “Õ vecajʉ mani jacʉ tʉjʉ ĩ bojarore bajiro quẽnaro mani yise vaja, quẽnaro manire yirʉcʉmi” yitʉoĩacõari, quẽnaro yirã ñaña. Õ vecayejʉarema, quẽnaro mʉare Dios ĩ yisere barearã manama. Boabetirʉaroja tima. To yicõari juarudirimasa quẽne, ejabetirʉarãma. Dios manire quẽnaro ĩ yise jedibetirʉaroja. \v 21 Mʉa vaja tarere mʉa quẽnocũ vajama, ti rione tʉoĩarejaicõa ñarãja mʉa. Tire yimenane, “Quẽnaro yʉa yise vaja õ vecajʉ vaja tacũrã yaja” yitʉoĩacõari, quẽnaro yirũgũña mʉa. \p \v 22-23 Mʉa caje quẽnaro ti ruyujama, “Tine ñaja quẽnamasuse”, yiĩamasiaja mʉa. To bajiboarine, mʉa caje quẽnaro ti ruyubetijama, quẽnabetire ĩacõari, mʉa masune, “Ti ñaja quẽnamasuse”, yisocarʉarãja mʉa. Tire bajiro bajiaja mʉa tʉoĩase quẽne. Dios ĩ bojarore bajiro quẽnaro mʉa tʉoĩajama, ñajediro quẽnaro riojo tʉoĩamasirʉarãja mʉa. Ĩ bojabetire mʉa tʉoĩajama, “Riojo tʉoĩarã ñaja” yisocañarã rĩne, bʉtobʉsa tʉoĩamasimena ñacoarʉarãja mʉa. To bajiri, quẽnabetire ĩacõari, “Mani masune, ‘Ti ñaja quẽnamasuse’ yisocarobe” yirã, Dios ĩ bojarore bajiro quẽnaro tʉoĩaña mʉa —ĩ buerãre ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Diore mani rʉ̃cʉbʉojama, gãjoare bʉto bojatʉoĩaña manoja”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Lc 16.13) \p \v 24 Quẽna ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Diore yirʉ̃cʉbʉorãma, adi macarʉcʉroayere bʉto bojatʉoĩamenama, “Diojʉa ñaami ñamasugʉ̃” yitʉoĩarã ñari. \p \v 25 To bajiri, “Dios ñaami ñamasugʉ̃” yitʉoĩarã ñari, ĩre cʉdirãma, adi macarʉcʉrojʉre mʉa bajirotire tʉoĩarejaibesa mʉa. “¿No bajiro bʉjacõari, bare ba, idi, sudi sãña, yicatiñarãti yʉa?”, yitʉoĩarejaibesa. Quẽnamasuse mani ʉsʉre, to yicõari, mani rujʉre manire ĩsiñumi Dios. To bajiri mani baroti, mani idiroti, to yicõari sudi mani sãñarotire quẽne cõarũgũrʉcʉmi ĩ. \v 26 Minia ĩna bajisere tʉoĩaña mʉa. Ĩna otebetiboajaquẽne, to yicõari, bare ĩna juarẽocũbetiboajaquẽne, Dios, ĩnare bare cõarũgũami. “Miniare quẽne ĩamaigʉ̃ ñari, manire roque rẽtoro maigʉ̃mi”, ¿yimasibeati mʉa? \v 27 “Adi macarʉcʉrojʉre ñarã yoaro catirʉarãja” mʉa yitʉoĩarejaiboase, “Yoarobʉsa catiato” yiro, mʉare ejarẽmomasibeaja ti. \p \v 28 Sudi sãñarʉa tʉoĩarejaibesa. Go bʉcʉasere tʉoĩaĩasaque mʉa: Moabeti, to yicõari, sudi sãñarʉa tʉoĩarejaibeaja ti. \v 29 To bajiboarine, Ʉjʉ Salomón ñamasir'i gajeyeũni jaigʉ ĩ ñaboajaquẽne, quẽnase ĩ sudi sãñamasire rẽtoro quẽnase ñaja ti. \v 30 Gore bʉto quẽnase ñarotirũgũami Dios. Quẽnase ñaboarine, yoaro mene sĩnicoatoja. Ti sĩniro ĩacõari, tire tĩarãma masa, bare roariajaʉjʉre. To bajiri yoaro catise me ti ñaboajaquẽne, tire quẽnorũgũgʉ̃mi Dios. Go rẽtoro manire maigʉ̃mi Dios. To bajiri, “Manire sudi cõarʉcʉmi”, yimasiroti ñaja. “To bajirone yigʉmi Dios”, yiajitirʉ̃nʉbetibʉsarã ñaja mʉa. \v 31 To bajiri, “¿No bajiro bʉjacõari, bare ba, idi, sudi sãña, yicatiñarãti yʉa?”, yitʉoĩarejaibetiroti ñaja. \v 32 Dios yarã me ñarãma, tire bʉto tʉoĩarejairãma. Manijʉarema, mani jacʉ õ vecagʉ ñagʉ̃mi, “Ti rʉyaja, ĩnare” yimasigʉ̃. \v 33 To bajiri, “Ʉjʉ Dios yarã, quẽnaro ĩ yirã ñaja mani. Ĩ bojarore bajiro quẽnase rĩne yirʉarãja”, yitʉoĩarũgũña mʉa. To bajiro mʉa yijama, adi macarʉcʉroaye mʉa cʉobetire bʉjarʉarãja mʉa. \v 34 To bajiro ti bajijare, adirʉ̃mʉ mʉa bajise rĩne tʉoĩaroti ñaja. Busiyʉ mʉa bajirotire tʉoĩarejai rĩjoro cʉtibesa mʉa. Tocãrãcarʉ̃mʉrine ricati bajirũgũaja —ĩ buerãre ĩnare yiyuju Jesús. \c 7 \s1 “‘Rojose yirã ñaama. Ti sʉorine rojose tãmʉorʉarãma’ yirʉarã, ĩnare ĩabesebesa”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Lc 6.37-38, 41-42) \p \v 1 Quẽna ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —“Rojose yirã ñaama. To bajiro yirã ñari, rojose tãmʉorʉarãma”, gãjerãre ĩnare yiĩabesebesa. To bajiro mʉa yijama, “Rojose yirã ñaama”, mʉare yiĩaromi Dios. \v 2 To bajiri, gãjerãre rojose ĩna yise sʉorine “Rojose tãmʉorʉarãja” mʉa yiĩacõĩajama, mʉare ĩ beserirʉ̃mʉjʉ, “Rojose yirã ñaama”, mʉare yiĩacõĩarʉcʉmi Dios. \v 3-5 Gajeyerema, ado bajiro yirãre bajiro yaja mʉa: Gãji bʉto rojose ĩ yibetiboajaquẽne, “Mʉ cajeare sũjuriroaca sãñaja. Tijʉacare ãmirocato” yirãre bajiro yaja mʉa. Tire bʉto ĩatirʉ̃nʉrã ñaboarine, mʉa cajeajʉre jairisũjuro sãñarijaʉre tijaʉre, “Ãmirocaya” yimasibeaja mʉa, “Bʉto rojorã ñaja yʉa” yitʉoĩamasimena ñari. Mʉa rãcagʉ ĩ yisejʉare ĩacõari, “Riojo tʉoĩabeaja mʉ. ‘Quẽnasejʉare tʉoĩavasoaya’ yirã, riojo mʉre gotirʉarãja” yigotirã ñaboarine, “Adi ñaja quẽnase. Tijʉa ñaja rojose”, yimasimenaja, ĩ rẽtoro rojose yirã ñari. “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yitʉoĩaboarine, rojorã ñaja mʉa. “Bʉto rojorã ñaja yʉa” mʉa yitʉoĩamasiro berojʉ, mʉa rãcagʉre ejarẽmomasirãja mʉa, “Quẽnaro riojo ñato ĩ” yirã —ĩ buerãre ĩnare yimasioñuju Jesús. \p \v 6 Quẽna ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Bʉto quẽnase ñaja Dios oca. Ĩ yere ajiterãre gotimasiobetirʉarãja mʉa. “Bare quẽnase ti ñaboajaquẽne, yaia ĩna batese ti ñajama, manire jũnisinicõari, cũnisurerearʉarãma ĩna” yirã, ĩnare ecabeaja mʉa. To yicõari, mʉa ye jairo vaja cʉtise, perla vãme cʉtisere yesea vatoajʉ reacũbeaja mʉa. To bajiro mʉa yijama, mʉa reacũsere bojamena ñari, tire cʉdavʉoreacõarʉarãma ĩna. To bajirone bajiaja Dios oca quẽnasere ajiterãrene mʉa gotimasiorʉajaquẽne. To bajiri, ĩna ajirʉabetire ĩamasicõari, ĩnare gotimasiomasibetirʉarãja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Diore mʉa sẽnijama, mʉare cʉdirʉcʉmi”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Lc 11.9-13; 6.31) \p \v 7 Quẽna ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Diore mʉa sẽnijama, cõarʉcʉmi. Ĩre sẽnicõari, mʉa macajama, bʉjarʉarãja mʉa. Sĩgʉ̃ no bojase ĩre ti rʉyajama, gãji ya vijʉ ejacõari sãjarʉ, sẽniĩagʉ̃mi. Ĩ sẽniĩajare, ĩre sãjaroticõari, ĩre ejarẽmogʉ̃mi. To bajirone bajiaja Diore sẽnirãre quẽne. Ĩre mʉa sẽnisere ajicõari, quẽnaro mʉare yiejarẽmorʉcʉmi. \v 8 “Dios manire ejarẽmorʉcʉmi” yitʉoĩarã ñari, ĩre ĩna sẽnisere ĩnare cõarʉcʉmi. Ĩna macajaquẽne, bʉjarʉarãma. \p \v 9 “Bare bojaja yʉ” mʉa macʉ ĩ yisẽnijama, ¿gʉ̃tane ĩsirãtique mʉa? Ĩsimenaja mʉa. \v 10 “Vai bojaja yʉ” mʉa macʉ ĩ yisẽnijama, ¿ãña bar'i merene ĩsirãtique mʉa? Ĩsimenaja mʉa. \v 11 Diore bajiro quẽnase yirã me ñaboarine, mʉa rĩare quẽnaro yaja mʉa. “To bajiro yirã ñaja” yimasirã ñari, “Mani jacʉ õ vecagʉre mani sẽnijama, quẽnaro masu manire yirʉcʉmi”, yimasiaja mani —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 12 Quẽna ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Gãjerã quẽnaro mʉare ĩna yisere bojaja mʉa. Tire bojarã ñari, quẽnaro ĩnare yiya mʉajʉa quẽne. To bajirone Moisés ñamasir'ire roticũmasiñuju Dios. To yicõari Diore gotirẽtobosarimasa ĩna ucamasire quẽne, to bajirone yaja —ĩ buerãre ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Eyabeti maa ñaja Dios tʉjʉ varia maa”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Lc 13.24) \p \v 13 Quẽna ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã mʉa ñarʉajama, eyabetisoje, to yicõari, eyabeti maare vanare bajiro josarʉarãja mʉa. Ti josaboajaquẽne, ĩ yarã ñaña mʉa. Ĩ yarã mejʉama, jãjarã ñarãma. Gaje soje eyarisojere sãjacõari, to yicõari, eyari maa vanare bajiro josabetirʉarãma ĩnama. Ti josabetiboajaquẽne, rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ varona ñarãma. \v 14 Eyabetisoje, to yicõari, eyabeti maare vanare bajiro josarʉarãma, Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirãma. Ti josaboajaquẽne, Dios tʉjʉ ejacõari, ĩ rãca quẽnaro ñacõarũgũrʉarãma. Jãjarã me ñarʉarãma ĩnama —ĩ buerãre ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Ti rica cʉtise sʉorine yucʉ́re ĩamasiaja mani”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Lc 6.43-44) \p \v 15 Quẽna ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —“Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã ñari, ĩre gotirẽtobosarimasa ñaja yʉa quẽne”, yitorimasa ñarãma sĩgʉ̃ri. To bajiro ĩna yitosere quẽnaro ajimasiña mʉa. Tire mʉa ajimasibetijama, to bajiro mʉare ĩna yitose ñajare, Dios yere mʉa ajirũgũboasere masiriticoarʉarãja. \v 16 Ĩna gotimasiose sʉorine, “Quẽnarã ñaama” yimenane, ĩna bajire cʉtisejʉare ĩasʉoya mʉa. Ti rica cʉtise sʉorine yucʉ́re ĩamasiaja mani. Ʉye juaroana, vãtijota yucʉ́rijʉre macamenaja mani. Quẽnase bare higos vãme cʉtire juaroana, vidirojʉ ñaricʉ savajotaʉjʉre macamenaja mani. \v 17 To bajiri, yucʉ́ vãnʉquẽnaricʉma, quẽnase rica cʉtiroja. Vãnʉbetijʉama, quẽnabetiarine rica cʉticõaroja. \v 18 To bajiri, yucʉ́ vãnʉricʉ, “Quẽnase rica cʉtiricʉ ñaja” mani yiboaricʉne, quẽnabeti rica cʉtibetoja. To yicõari, vãnʉbeti, “Quẽnabeti rica cʉtiricʉ ñaja” mani yiboaricʉne, quẽnase rica cʉtibetoja. \v 19 Tocãrãca yucʉ́rire, vãnʉbeticõari, rica quẽnabeti yucʉ́rire quẽacõari, jeamejʉ soereacõare ñaroja. \v 20 To bajiri yucʉ́ ricare ĩacõari, “Quẽnaricʉ ñaja ti. Quẽnabeti ñaja adima” mani yimasirore bajirone, “Diore gotirẽtobosarimasa ñaja yʉa” yirã, ĩna yisere ĩacõari, “Quẽnarã ñaama ĩna. Quẽnamena ñaama ãnoa”, yimasirʉarãja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Ʉjʉ Dios ĩ bojarore bajiro yirã rĩne ñarãma ĩ yarã quẽnaro ĩ yirona”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Lc 13.25-27) \p \v 21 Quẽna ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Ñajediro, “Yʉa ʉjʉ ñaja mʉ” yʉre yirã me ñarʉarãma yʉ jacʉ yarã, quẽnaro ĩ yironama. Yʉ jacʉ ĩ bojarore bajiro yirã rĩne ñarʉarãma õ vecajʉ varonama. \v 22 Masare Dios ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro, jãjarã ado bajiro yiboarʉarãma: “Yʉa ʉjʉ, yʉare mʉ rotijare, mʉre gotirẽtobosacajʉ yʉa. Yʉare mʉ rotijare, masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare bureacajʉ yʉa. To yicõari, yʉare mʉ rotijare, jairo ĩaĩañamani yiĩocajʉ yʉa”, yʉre yiboarʉarãma ĩna, socarãne. \v 23 To bajiro ĩna yiboajaquẽne, ado bajiro ĩnare yirʉcʉja yʉ: “Tire mʉare yirotibeticajʉ yʉ. Mʉare masibeaja. ¡Vasa! Rojose yirã ñaja mʉa”, ĩnare yirʉcʉja yʉ —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Quẽnaro ĩre ajitirʉ̃nʉrã, to yicõari, ĩre ajiboarine, ĩre cʉdimenama, ado bajiro bajirãma”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mr 1.22; Lc 6.47-49) \p \v 24 Quẽna ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Mʉare yʉ gotimasiosere ajicõari, yʉ rotirore bajiro yigʉ, quẽnaro tʉoĩagʉ̃ ñagʉ̃mi ĩ ũgʉ̃ma. Ĩ ñagʉ̃mi gʉ̃tajãijʉ gojeri coaejocõari, botari rʉ̃gõcõari, vi bʉagʉre bajiro bajigʉ. \v 25 Vi ĩ bʉaro bero, bʉto oco quediroja. Bʉto mino vatoja. To bajicõari, riaga jaicoatoja. Ti vijʉ ti jaiejacoaboajaquẽne, juriaquedibetoja ti vi. \v 26 Yʉre ajiboarine, yʉ rotirore bajiro yibecʉjʉa ñagʉ̃mi sita vajarojʉ vi bʉagʉre bajiro bajigʉ. \v 27 Ti vi ĩ bʉaro bero, bʉto oco quediroja. Bʉto mino vatoja. To bajicõari, riaga jaicoatoja. Ti vijʉre ti jaiejarone, yoaro mene juriaquedicoatoja —ĩ buerãre ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 28-29 To bajiro Jesús ĩnare ĩ yigotimasioro bero, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasare bajiro me, ʉjʉre bajiro bojonebecʉne quẽnaro ĩ gotimasiojare, ajiĩañamani ĩ gotise ti ñajare, no yimasibesujarã ĩna. \c 8 \s1 Gase boagʉre Jesús ĩ catiore queti \r (Mr 1.40-45; Lc 5.12-16) \p \v 1 Burojʉ ñar'i, Jesús ĩ rojaejarone, jãjarã masa ĩre sʉyayujarã. \v 2 To ĩna bajirone, sĩgʉ̃ gase boagʉ Jesúre vacãnamuacõari, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetuejayuju, ĩre rʉ̃cʉbʉogʉ. To yicõari, ado bajiro Jesúre ĩre yiyuju: \p —Yʉ ʉjʉ, yʉ cãmire mʉ yarʉajama, yaya —yiyuju. \v 3 To bajiro ĩre ĩ yisere ajicõari, \p —Mʉ cãmire yarʉcʉja yʉ —ĩre yigʉne, ĩre moaĩañuju Jesús. \p To bajiro ĩ yirirĩmarone, ĩ cãmi ĩre yaticoasuju yuja. \v 4 To ĩre yigajanocõari, gãjerãre ĩre gotirotibesuju Jesús. To bajiro ĩre yicõari, ado bajiro ĩre yiyuju: \p —Yucʉacane paire mʉ rujʉre ĩoaya. To yigʉne, Moisére Dios ĩ roticũmasiriarore bajirone vaibʉcʉrã ecariarãre sĩacõari, paire ĩsima, Diore rʉ̃cʉbʉogʉ. To mʉ yisere ĩacõari, “Caticoasumi”, yirʉarãma masa —ĩre yiyuju Jesús, gase boaboar'ire. \s1 Surara ʉjʉre moabosarimasʉre Jesús ĩ catiore queti \r (Lc 7.1-10) \p \v 5 Capernaum vãme cʉti macajʉre Jesús ĩ ejaro ĩacõari, ĩ tʉjʉ vayuju surara ʉjʉ. Romano masʉ ñañuju ĩ. Jesús tʉ ejacõari, rʉ̃cʉbʉose rãca ado bajiro ĩre sẽniñuju: \p \v 6 —Yʉ ʉjʉ, yʉre moabosarimasʉ ĩ bajisere ajimaiña. Yʉ ya vijʉ rijajesami. Micacõari, bʉto visiomi —Jesúre ĩre yiyuju surara ʉjʉ. \p \v 7 —Ĩre catiogʉ varʉcʉja yʉ —ĩre yicʉdiyuju Jesús. \p \v 8 To ĩ yiboajaquẽne, ado bajiro ĩre cʉdiyuju surara ʉjʉ, Jesúre: \p —Yʉ ʉjʉ, quẽnagʉ̃ masu ñaja mʉ. Yʉma, rojose yʉ yisere tʉoĩa bojonegʉ̃ ñari, yʉ ya vire mʉre sãjarotimasibecʉja yʉ. Tojʉ sãjabetiboarine, mʉ ñagõtʉoĩasene catiomasigʉ̃ja mʉ. \v 9 Gãjerã surara ʉjarã beroagʉ ñaja yʉ. To bajiri, yʉ quẽne, gãjerã surarare rotigʉ ñaja yʉ. Sĩgʉ̃re, “¡Vasa!” yʉ yijama, vajami. Gãjire, “Vayá” yʉ yijama, vadiami. To yicõari, yʉre moabosarimasʉre, “Tire yiya” yʉ yijama, yirũgũami. To bajiri, mʉ roque rotigʉ masu ñari, tojʉ vabetiboarine, mʉ ñagõtʉoĩasene caticoarʉcʉmi —Jesúre yiyuju. \p \v 10 To bajiro ĩ yisere ajiyamanire bajiro ajitʉoĩañuju Jesús. To bajiri ado bajiro ĩnare yiyuju, ĩre sʉyarãre: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Israel ñamasir'i jãnerabatia yʉ yarã ñaboarine, “Masigʉ̃, to yicõari, quẽnagʉ̃ ñari, yʉre yirẽmorʉcʉmi” yʉre ĩ yitʉoĩarore bajiro tʉoĩagʉ̃re, ĩabetirũgũaja yʉ. \v 11 Quẽnaro yʉre ajiya. Ĩre bajiro bajirã Israel masa me, jãjarã ejarʉarãma õ vecajʉ Dios tʉjʉ. Muiju ĩ jiadojʉa vadiriarã quẽne, ĩ rocasãtojʉa vadiriarã quẽne ejarʉarãma. Tojʉre, rojorãre Dios ĩ rearo bero, ĩ rãca barujirʉarãma ĩna. Ĩna rãca ñarʉarãma Abraham, Isaac, to yicõari, Jacob ñamasir'i quẽne. \v 12 Israel ñamasir'i jãnerabatia Diorãca barujirona ñaboariarã, rojose ĩna yire sʉorine rẽtiarojʉ ĩnare reacõarʉcʉmi. Tojʉre ñacõari, bʉto rojose tãmʉorã ñari, guji põguẽ, oti, yirʉarãma ĩna —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 13 To yigajano, surara ʉjʉjʉare ado bajiro yiyuju: \p —Mʉ ya vijʉ tudiasa. “Ñamasugʉ̃ ñari, yʉre catiobosacõarʉcʉmi” yʉre mʉ yitʉoĩarore bajirone bajirʉaroja —ĩre yiyuju Jesús. \p To ĩ yirirĩmarone, surara ʉjʉre moabosarimasʉ, vijʉ rijañaboar'i caticoasuju ĩ yuja. \s1 Pedro ũmañicore Jesús ĩ catiore queti \r (Mr 1.29-31; Lc 4.38-39) \p \v 14 Pedro ya vijʉ vasuju Jesús. Ti vi ejacõari, Pedro ũmañicore ĩañuju. Cãnijesariaro joejʉ jesayuju so. So rujʉ bʉto asicõari, bʉbʉribʉjayuju. \v 15 Sore ĩacõari, so ãmore ĩ moaĩarone, rujʉ asicõari, so bʉbʉribʉjaboase tʉjacoasuju. To bajiri vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, bare ĩre ecayuju so. \s1 Jãjarã, rijaye cʉtirãre Jesús ĩ catiore queti \r (Mr 1.32-34; Lc 4.40-41) \p \v 16 Tirʉ̃mʉ rãiorijʉne juaejoyujarã, ĩna ʉsʉrijʉ vãtia sãñarãre Jesús tʉjʉ, “Vãtiare ĩnare bureato” yirã. To ĩna yiro ĩacõari, cojoji ñagõgʉ̃ne, vãtiare bureayuju Jesús. Jãjarã ñañujarã ĩna ʉsʉrijʉ vãtia sãñarã, masa ĩna juaejoriarã. To yicõari, rijaye cʉtirãre quẽne catioyuju. \v 17 To bajiro bajiyuju, Isa'ias, Diore gotirẽtobosarimasʉ ñamasir'i, “To bajiro bajirʉaroja” ĩ yiucamasire ti ñajare. Ado bajiro ucamasiñumi Isa'ias: “Mani rijaye cʉtire catiorʉcʉmi. To yicõari, josari mani tãmʉoñasere yirẽtobosarʉcʉmi” yiucamasiñumi Isa'ias, Jesús ĩ catiorotire yigʉ. \s1 “Yʉre mʉa ajisʉyarʉajama, josarʉaroja ti”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Lc 9.57-62) \p \v 18 Cojorʉ̃mʉ jãjarã masa ĩ tʉjʉ ĩna ñagãnibiaro ĩacõari, \p —Gajejacatʉajʉ jẽacoajaro mani —ĩ buerãre ĩnare yiyuju Jesús. \v 19 To ĩ yise rãcane, sĩgʉ̃, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasʉ, Jesús tʉ ejayuju. \p —Gotimasiorimasʉ, no bojaro mʉ vato cõrone mʉre sʉyarʉaja yʉ —Jesúre ĩre yiyuju ĩ. \p \v 20 To ĩ yirone, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Buyairoarema, ĩna gojeri ñacajʉ. Miniare quẽne, ĩna jibʉri ñacajʉ. To ĩna bajiboajaquẽne, yʉ, Dios ĩ cacʉma, cãniriajʉ magʉ̃re bajiro bajiaja yʉ. To bajiri yʉre mʉ sʉyajama, bʉto mʉre josarʉaroja —ĩre yiyuju Jesús, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasʉre. \p \v 21 To ĩ yiro bero, gãji Jesús buerimasʉ ado bajiro ĩre yiyuju: \p —Yʉ ʉjʉ, yʉre yuya mʉ maji. Yʉ jacʉ ĩ bajirocacoajare, ĩre yujegʉacʉ yaja yʉ. Ĩre yujecõari bero, mʉre sʉyarʉcʉja yʉ —Jesúre ĩre yiboayuju. \p \v 22 To bajiro ĩre ĩ yiboajaquẽne, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Yucʉne yʉre sʉyaya mʉ. Yʉre ajitirʉ̃nʉmena, rijariarãre bajiro bajirã ñarãma. Ĩnajʉa rijariarãre yujeato ĩna —ĩre yicʉdiyuju Jesús. \s1 Mino vatone, oco sabesere Jesús ĩ tʉjore queti \r (Mr 4.35-41; Lc 8.22-25) \p \v 23 Jesús ĩ buerã rãca cũmuajʉ vasãjañuju, jẽacʉ. \v 24 Ĩna jẽatone, bʉto mino vasuju. To bajicõari, bʉto sabeyuju. Ti saberone, cũmua sagueca yiro, rujacoarʉayuju. To ti bajiboajaquẽne, cãnigʉ̃ yiyuju Jesús. \v 25 Ĩ cãniro ĩacõari, ĩre yujioyujarã ĩna: \p —Yʉa ʉjʉ, ¡rujareana yaja mani! To bajiri mani rujaborotire yirẽtoña mʉ —ĩre yiyujarã. \p \v 26 To bajiro ĩna yirone, \p —¿No yirã bʉto güiati mʉa? “Rojose mani tãmʉoboajaquẽne, manire yirẽtobosarʉcʉmi”, yʉre yitʉoĩarã me ñaja mʉa —ĩnare yiyuju. \p To yi, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, \p —¡Mino tʉjaya! ¡Sabese quẽne tʉjaya mʉa! —yiyuju Jesús. \p To ĩ yirone, tʉjacoasuju mino. Sabese quẽne, sabebesuju yuja. \v 27 Tire ĩacõari, no yimasibesujarã ĩna. \p —¿Ñimʉ ũgʉ̃ masʉ ñati ãni? Minore to yicõari, sabesere quẽne ĩ tʉjarotijama, ĩre ajiaja —gãmerã yiyujarã ĩna. \s1 Gadara vãme cʉti maca tʉanare ĩna ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare Jesús ĩ bureare queti \r (Mr 5.1-20; Lc 8.26-39) \p \v 28 Ʉtabʉcʉra gajejacatʉajʉ Gadara vãme cʉti maca tʉjʉ ejayujarã. To ĩna ejarone, masa rijariarãre ĩna yujereariavijʉre jʉarã ʉ̃mʉa budiayujarã. To bajicõari, Jesús tʉre ejarʉ̃gʉ̃ ejayujarã. Jʉarãjʉne vãtia sãñarã ñari, bʉto guayujarã. To bajiro ĩna bajijare, rẽtomasiña mañuju. \v 29 Jesúre ĩarãne, ado bajiro yiavasãñujarã ĩna ʉsʉrijʉre sãñarã, vãtia: \p —¿No yigʉ yʉa tʉ vadiati Dios macʉ? ¡Yʉare gõjanabiobesa! Rojose yʉa yise vaja, rojose yʉare mʉ yirotirʉ̃mʉ ti ejabetiboajaquẽne, ¿rojose yʉare yigʉ vadiati mʉ? —Jesúre yiyujarã vãtia. \p \v 30 To ĩna yiñaro sojʉa jãjarã ecariarã yesea macabañañujarã. \v 31 Ĩnare ĩacõari, rʉ̃cʉbʉose rãca Jesúre yisẽniñujarã vãtia: \p —Yʉare mʉ bureajama, õa yeseajʉare yʉare sãjarotiya —yiyujarã vãtia. \p \v 32 To bajiro ĩre ĩna yijare, \p —Mʉare varotiaja yʉ —vãtiare ĩnare yiyuju Jesús. \p To ĩ yirone, jʉarãjʉrene ĩna ʉsʉrijʉre sãñaboariarã budicoasujarã yuja, yeseajʉare sãjaroana. Ĩna sãjarone, buro ũmaroja vacõari, ʉtabʉcʉrajʉ ĩna ñaro cõrone rearoderujacõa tʉjasujarã, vãtia ĩnare ĩna sãjajare. \p \v 33 Yeseare coderimasa, to bajiro ĩna bajisere ĩacõari, ũmacoasujarã, ĩna ya macajʉ vana. To bajicõari, vãtia sãñaboariarã ĩna yiecose ñaro cõrone ti macanare gotijeocõañujarã ĩna. \v 34 Tire ajicõari, Jesúre ĩarã vasujarã ĩna, ti macana jediro. Ĩ tʉ ejacõari, ĩre güirã, rʉ̃cʉbʉose rãca ĩre varotiyujarã. \c 9 \s1 Micagʉ̃re Jesús ĩ catiore queti \r (Mr 2.1-12; Lc 5.17-26) \p \v 1 To bajiro ĩre ĩna yijare, ʉtabʉcʉra gajejacatʉajʉ tudijẽa ejacoasuju Jesús, ĩ ya macajʉ. \v 2 Ti macajʉ ĩ ñaro, micagʉ̃re rijarã ãmivariajʉ joejʉ ĩre ãmiejayujarã. “Ĩre ĩamaicõari, ĩre catiorʉcʉmi” ĩna yitʉoĩasere ĩamasicõari, micagʉ̃jʉare ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —Yʉ maigʉ̃, tʉoĩatutuaya. Rojose mʉ yirere mʉre masiriocõaja yʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 3 To ĩ yisere ajicõari, ti macana sĩgʉ̃ri Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa ado bajiro tʉoĩañujarã: “To bajise ĩ ñagõjama, Diore ĩre rʉ̃cʉbʉobecʉ yami”, yitʉoĩañujarã ĩna. \v 4 To bajiro ĩna yitʉoĩasere ĩamasicõari, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —“‘Diore bajiro masa rojose ĩna yisere masiriomasiaja’ yisocaami”, yʉre yitʉoĩaboaja mʉa. \v 5 “Rojose mʉ yisere masiriocõaja” yʉ yicõa tʉjajama, “Socʉ yami. Socʉ me yami”, yʉre yiĩamasigʉ̃ magʉ̃mi. To bajiboarine, micagʉ̃re, “Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, vasa” ĩre yʉ yijama, “Socʉ me yami. Rojose ĩ yirere masiriocõami”, yʉre yiĩamasirãja mʉa. \v 6 To bajiri, “‘Dios ĩ roticõacacʉ ñari, Diore bajirone masare rojose ĩna yisere masiriomasigʉ̃ ñaami’ yʉre yiĩamasiato” yigʉ, ãni micagʉ̃re ado bajiro yaja yʉ: Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ña mʉ. Mʉ jesarijʉre ãmiña. To yicõari, mʉ ya vijʉ tudiasa, ĩre yaja yʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 7 To ĩre ĩ yirone, micagʉ̃ ñaboar'i, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, ĩ jesarijʉre ãmi, ĩ ya vijʉ vacoasuju ĩ yuja. \v 8 To bajiro Jesús ĩ yisere ĩaʉcacoasujarã masa. “Ti ũnire ĩabetirũgũcajʉ mani. Ãni, Dios ĩ masise rãca yigʉ yami” yitʉoĩacõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore ĩre yivariquẽnañujarã ĩna.\f b \fr 9:8 \ft Rĩjorojʉrema Mateo “Yiyuju Jesús” yiucayumi, capítulo 1, to yicõari, capítulo 9 versículo 8, ĩ rãca ñabetirí ñari. Capítulo 9 versículo 9, to yicõari, tʉsari capítulo 28, ĩ rãca ñarí ñari, “Yicami”, yiucayumi yuja.\f* \s1 Mateore Jesús ĩ jire queti \r (Mr 2.13-17; Lc 5.27-32) \p \v 9 Micagʉ̃re catiogajano vagʉne, Mateo vãme cʉtigʉre yʉre ĩabʉjacami Jesús. Ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasʉ ñacajʉ yʉ. Gãjoa sẽnirã ĩna rujirijʉre gãjoa sẽnirujicajʉ. To yʉ yiñaro ĩacõari, \p —Yʉre ajisʉyaya —yʉre yicami Jesús. To bajiro ĩ yisere ajicõari, ĩre sʉyacoacajʉ yʉ yuja. \p \v 10 Yʉ ya vijʉ ejacajʉ yʉa. To ejacõari, bacajʉ yʉa. Yʉ rãca barã ejacana, jãjarã ñacama. Yʉ yicatore bajiro rojose yirã, ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasa, to yicõari, gãjerã, “Rojose yirã ñaama” masare yiĩarã quẽne ñacama. Jesús buerimasa quẽne ñacama. \v 11 To yʉa bajirone, ejacama fariseo masa. Ĩna ñacama, Moisére Dios ĩ roticũmasirere bʉto ajirʉ̃cʉbʉorã, rojose yirã rãca ñarʉamena. Ejacõari, yʉa bañasere ĩacõari, yʉ rãcanare Jesús buerimasare ĩnare sẽniĩacama: \p —¿No yigʉ mʉare buegʉma, ãnoa rojose yirã rãca bati? —yicama ĩna. \p \v 12 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdicami Jesús, fariseo masare: \p —Catiquẽnarãma, ʉco yigʉre bojamenama. Rijaye cʉtirã rĩne ĩre bojarãma ĩna. To bajiro bajiaja yʉre quẽne. “Rojosere yirã me ñaja yʉa”, yirãma, yʉre bojamenama. “Rojose yirã ñaja yʉa” yirã rĩne yʉre bojarãma. \v 13 Dios oca masa ĩna ucamasirere ado bajiro quẽnaro tʉoĩaña mʉa. Ado bajiro gotiaja ti: “Gãjerãre mʉa ĩamaisere bojaja yʉ. Gãjerãre mʉa ĩamaibetijama, vaibʉcʉrã ecariarãre sĩacõari, yʉre mʉa soemʉoboajaquẽne, ñie vaja manoja ti”, yigotiaja Dios oca, masa ĩna ucamasire. Quẽnaro yirãre jigʉ me, adi macarʉcʉrojʉre vadicajʉ yʉ. Rojose yirãre, “Rojose ĩna yisere yitʉjato” yigʉ, vadicajʉ yʉ. To bajiri to bajiro yitʉoĩagʉ̃ ñari, ãnoa rãca bagʉ yaja yʉ —ĩnare yicami Jesús. \s1 “Mani sʉtiritisere ĩacõari, quẽnaro manire ejarẽmorʉcʉmi Dios” yirã, bare babetire queti \r (Mr 2.18-22; Lc 5.33-39) \p \v 14 Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ buerã, Jesús tʉjʉ ejacama ĩna. To bajicõari, ado bajise ĩre sẽniĩacama: \p —Yʉa quẽne, fariseo masa quẽne, mani ñicʉa ĩna yimasiriarore bajiro Diore yʉa sẽnirirʉ̃mʉrirema bare babetirũgũaja yʉa. ¿No yirã tire yibeati mʉ buerãma? —ĩre yicama Juan buerimasa. \p \v 15 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare gotimasiocami Jesús: \p —Sĩgʉ̃ ĩ ãmosiarirʉ̃mʉre ĩre variquẽnaejarẽmorã ñarãma. To ĩ ũmato yiñaro cõro ĩre variquẽnaejarẽmorãma. Ĩnare bajiro bajiama yʉ buerã. Yʉ rãca ñari, variquẽnacõa ñaama. “Sʉtiritimena ñari, no yirã bare babeticõa yimenama”, yimasire ñaja. To bajiboarine, cojorʉ̃mʉ yʉre ĩna ñiavato ĩacõari, bare bamenane Diore sẽnirʉarãma, “Mani sʉtiritisere ĩacõari, quẽnaro manire ejarẽmoato Dios” yirã. \p \v 16 Mame oca yʉ gotimasiose ricati ti ñajare, yʉ ye rãca mani ñicʉa ĩna yimasirere mʉa tʉoĩavʉojama, quẽnabeaja. Sudiro bʉcʉase ti vojama, mamagasero rãca seretumasimenaja mani. Mamagaserone mani seretujama, mani coero bero carato tʉ̃atutu vatone bʉcʉasejʉa vocoatoja. Bʉcʉase, mamase rãca mani seretumasibetore bajirone, mame oca yʉ gotimasiosere, mani ñicʉa oca rãca tʉoĩavʉobesa mʉa. \p \v 17 To bajirone bajiaja ʉye oco quẽne. Mame ʉye ocore, vaibʉcʉgaserone quẽnoriajoa bʉcʉjoajʉare jiomenaja mani. Bʉcʉjoajʉre mani jiojama, jãmʉsĩnituca yiro, yivocõaroja tijoajʉare. To bajiro mani yijama, ʉye ocore, vaibʉcʉgaserone quẽnoriajoare quẽne, to bajirone yireacõa tʉjana yirãja mani. “To bajirobe” yirãma, mame ʉye ocore vaibʉcʉgaserone quẽnoriajoa, mamajoajʉare jiore ñaroja. To yicõari, ʉye oco, vaibʉcʉgaserone quẽnoriajoa quẽne, cojoro cõro quẽnaro ñarʉaroja. To bajiri mame ʉye ocore, bʉcʉjoajʉre mani jiobetore bajiro mame oca yʉ gotimasiosere, mani ñicʉa oca rãca tʉoĩavʉobesa mʉa —ĩnare yicami Jesús. \s1 Jud'io masa ʉjʉ macore Jesús ĩ catiore queti \r (Mr 5.21-43; Lc 8.40-56) \p \v 18 To bajise Jesús ĩ gotiñarone, sĩgʉ̃ jud'io masa ʉjʉ ejacami. Ejacõari, Jesús rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetucami, ĩre rʉ̃cʉbʉogʉ. To yigʉne, ado bajiro Jesúre yicami: \p —Yucʉacane yʉ maco bajirocacoamo. So tʉ ejacõari, sore mʉ moaĩajama, tudicaticoarʉocomo so —Jesúre yicami. \p \v 19 To ĩ yisere ajicõari, ĩre sʉyacoacami Jesús. To bajiri yʉa, ĩ buerimasa quẽne vacajʉ. \v 20-21 To yʉa vatone, sĩgõ rõmio rijago Jesús sʉyarojʉa ejarʉ̃gʉ̃riomo. Gãmorõmi cʉtigo ñañumo so. Jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituari cʉ̃mari rijañañuju. “Jesús sudiro gaja moaĩarʉaja yʉ. Ti rĩne bojaja yʉ. To bajiro yʉ yijama, quẽnaejacoarʉocoja yʉ”, yiriomo so. To bajiro yirio ñari, Jesús sʉyarojʉa ejarʉ̃gʉ̃cõari, ĩ sudiro gajare moaĩariomo. \v 22 So moaĩasere masicõari, jʉdarʉ̃gʉ̃cami Jesús. To yicõari, ado bajiro sore goticami: \p —Variquẽnaña yʉ maigõ. “Ĩ sudiro gajare yʉ moaĩajama, quẽnaejacoarʉocoja yʉ” yʉre mʉ yitʉoĩase ñajare, “Quẽnaejato” mʉre yibʉ yʉ —sore yicami Jesús. \p To bajiro ĩ yirirĩmarone, quẽnaejacoacamo so yuja. \p \v 23 To yi vanane, ʉjʉ ya vijʉ ejacoacajʉ yʉa, Jesúrãca. Ĩ macore yujeroana, tõroari juti, yioti avasãñacama\f c \fr 9:23 \ft To bajiro ĩna yijama, ĩna yirũgũriarore bajiro yirã yiyujarã.\f* \v 24 To bajiro ĩna yiñajare, ado bajiro ĩnare yicami: \p —Budiasa mʉa. “Bajirocacoajamo” mʉa yiboago, bajirocabesumo. Cãnigõ yigomo —ĩnare yicami Jesús. To ĩ yijare, ĩre ajacama ĩna, “Bajirocacoamo” yimasirã ñari. \p \v 25 Masa ĩna budiato bero, bajirocario tʉjʉ jãjacõari, so ãmore ñiacami Jesús. To ĩ yirone, quẽna tudicaticõari, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃coacamo so. \v 26 Jesús sore ĩ catiosere ti sitana masa ñaro cõrone gotibatocõañuma ĩna. \s1 Jʉarã caje ĩamenare Jesús ĩ ĩarotire queti \p \v 27-28 Tojʉ ñariarã yʉa cãnirivi yʉa tudiatone, caje ĩamena jʉarã Jesúre avasã sʉyadicama: \p —Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ” yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ. Yʉare ĩamaiña —Jesúre yisʉyacama ĩna. Vijʉ yʉa sãjaejarone, ĩna quẽne sʉyasãjaejacoacama. \p To ĩna bajirone, ado bajiro ĩnare sẽniĩacami Jesús: \p —“Yʉa caje ĩabetire ‘Ĩato’ yigʉ, yʉare ejarẽmomasigʉ̃mi”, ¿yʉre yitʉoĩati mʉa? —ĩnare yicami Jesús. \p —Yʉa ʉjʉ, to bajirone mʉre yitʉoĩaja yʉa —ĩre yicʉdicama. \p \v 29 To ĩna yijare, ĩna cajere moaĩagʉ̃ne ado bajiro yicami Jesús: \p —“Manire catiorʉcʉmi” yʉre mʉa yitʉoĩase sʉorine mʉare ĩarotiaja yʉ —ĩnare yicami. \p \v 30 To ĩ yirone, ĩacõacama. To yicõari, ado bajiro ĩnare goticami Jesús: \p —Gãjerãre gotibetimasucõama mʉa —ĩnare yiboacami. \p \v 31 To bajiro ĩ yiboajaquẽne, ti sitana jedirore gotibatocõañujarã ĩna. \s1 Ñagõbecʉre Jesús ĩ ñagõrotire queti \p \v 32 Ĩamena ñaboariarã ĩna budirirĩmarone, ejacama gãjerã, ñagõbecʉre ãmiejarã, vãti ĩ ʉsʉjʉre sãjacõari, ĩre ñagõrotibetir'ire. \v 33 Jesús, vãtire ĩ burocarone, ñagõbecʉ ñaboar'i, ñagõcoacami yuja. Tire ĩacõari, no yimasibeticama masa: \p —Adojʉre, Israel sitajʉre, ado bajise yigʉre ĩaña manirũgũmʉ maji —yicama ĩna. \p \v 34 Fariseo masajʉama, ado bajiro yicama: \p —Ãni, vãtia ʉjʉ ĩ masise rãca vãtiare bureaami —yicama ĩna. \s1 Jesús masare ĩ ĩamaire queti \p \v 35 Ti sitajʉ gotimasiocudijeocami Jesús. Tocãrãca maca masa Dios ocare ĩna buerivirijʉre sãjacõari, oca quẽnasere masare ĩnare gotimasiocami. “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, yʉre ajitirʉ̃nʉña”, ĩnare yigotimasiocami. To yicõari, rijaye cʉtirãre jediro catiocami. \v 36 Oveja, ʉjʉ manare bajiro bajirã ñacama ĩna masa. No yimasibetiboana tʉoĩagõjanabidirã ñacama. To bajiro ĩna bajisere ĩacõari, ĩnare ĩamaicami Jesús. \v 37 To bajiro ĩna bajisere ĩagʉ̃ ñari, ado bajiro yʉare yicami: \p —Ote jairo bʉcʉaroja. To bajiboarine, mojoroaca ñarãma tire juarimasa. \v 38 To bajiro ti bajijare, ote ʉjʉre sẽniña, ĩre moabosarimasa cõato ĩ yirã —yʉare yicami Jesús. \f d \fr 9:38 \ft “To bajiro ĩ yijama, ado bajiro yigʉ yiyuju: ‘Jãjarã ñarãma yʉ ocare ajicõari, yʉre ajitirʉ̃nʉrona. To bajiboarine, mojoroaca ñarãma yʉ ocare gotirãjʉa. To bajiro ti bajijare, Diore sẽniña, “Jãjarãbʉsa yʉ ocare gotirimasare cõato ĩ” yirã’ yiyuju Jesús”, yiyujarã Dios oca masa ĩna ucamasire buerimasa.\f* \c 10 \s1 Ĩ ocare goticudisʉoronare Jesús ĩ besere queti \r (Mr 3.13-19; 6.7-13; Lc 6.12-16; 9.1-6) \p \v 1 Cojorʉ̃mʉ ĩ buerimasare yʉare jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarãre jirẽocami Jesús. Yʉare jirẽocõari, ado bajiro yicami: \p —Masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare, “Budiya” mʉa yijama, budirʉarãma. Rijaye cʉtirãre quẽne, “Catiya” mʉa yijama, caticoarʉarãma —yʉare yicami Jesús. \p \v 2-4 Jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñacajʉ yʉa, “Yʉ ocare gotimasiocudiba” Jesús ĩ yicana. Ado bajiro vãme cʉtirã ñacajʉ yʉa: Simón vãme cʉtiboacacʉ, Pedro vãme cʉtigʉ, ĩ bedi Andrés ñacama. To yicõari, Zebedeo rĩa ñacama Santiago, ĩ bedi Juan. Gãjerã, Felipe, Bartolomé, Tomás, yʉ Mateo vãme cʉtigʉ, ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasʉ ñaboacacʉ ñacajʉ. Alfeo macʉ Santiago, to yicõari, Tadeo vãme cʉtigʉ, gãji ñacami Simón vãme cʉtigʉ, celote yere tʉoĩaboar'i. Tʉsagʉ Judas Iscariote vãme cʉticami. Ĩ ñañumi Jesúre ĩsirocarocʉ. \p \v 5 To bajiri yʉa, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉre ado bajiro yʉare gotimasiocudiroticami Jesús: \p —Jud'io masa me ĩna ñarimacari gotimasiocudibeja mʉa. Samaria sita ñarimacarire quẽne vabeja mʉa —yʉare yicami. \v 6 —Israel sitana tʉjʉare vasa. Ĩna ñarãma Dios yarã ñaboariarã, oveja yayirãre bajiro bajirã —yicami. \v 7 —“Diore rotibosarocʉ ĩ rotisʉoroti mojoroaca rʉyaja. Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, Jesúre ajitirʉ̃nʉña” yigotimasiocudiba mʉa. \v 8 Gase boarãre mʉa ĩajama, ĩnare catioba mʉa. Gãjerã no bojase rijaye cʉtirãre quẽne ĩnare catioba. Rijariarãre tudicatioba. Masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare quẽne ĩnare bureaba. Vaja manone to yirotire mʉare ʉjoaja yʉ. To bajiri, vaja sẽnimenane, mʉa quẽne gotimasiocudi, rijaye cʉtirãre catio, ĩna ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare ĩnare burea, yicudirʉarãja mʉa —yʉare yicami Jesús. \v 9 —Mʉa vaja yiroti gãjoa juaábeja. \v 10 To yicõari, bare sãriajoari juaábeja mʉa. Sudi mʉa sãñasene sãñacõari, vaja. Gajeye gʉbo sudi mʉa vasoaroti juaábeja. Tueriayucʉ́rire quẽne juaábeja. No bojarã gãjerãre moabosarimasa, vaja bʉjarãma. To bajirone bajirʉaroja mʉare quẽne. Ĩnare mʉa gotimasiose vajane ĩsiecorʉarãja mʉa quẽne —yʉare yicami Jesús. \v 11 —Jairimaca, mojorimacare ejarã, quẽnaro yigʉre macama mʉa. Ĩre bʉjacõari, ĩ tʉ cãnima. Ti macanare mʉa gotimasiojama, ĩ tʉ rĩne ñama maji, gajerojʉ mʉa varoto rĩjoro. \v 12 Vijʉ ejarã, “¿Ñati mʉa?” yisẽniĩacõari, “Quẽnaro ñaña mʉa”, yiba. \v 13 To mʉa yirone, ti viana quẽnaro mʉare ĩna bocaãmijama, mʉa yirore bajiro quẽnaro ñarʉarãma. Quẽnaro mʉare ĩna bocaãmibetijama, “‘Quẽnaro ñaña’ yʉa yibetiriarãre bajirone ñacõaña mʉa” ĩnare yi, vacoaja mʉa. \v 14 Mʉare quẽnaro ĩna bocaãmibetijama, to yicõari mʉa gotisere ĩna ajirʉabetijaquẽne, ti vire ñabeja. Ti vire budicõari, sitare gʉbo sudi tuyasere varereaba. “Quẽnaro yʉare bocaãmibeticõari, yʉare mʉa ajirʉabetijare, rojose mʉare yirʉcʉmi Dios” yirã, to bajiro yirʉarãja mʉa. \v 15 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Ti macana mʉare ĩna ajirʉabeti vaja Diojʉama, rojose ĩnare yirʉcʉmi masare ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro. Sodoma macana ñamasiriarã rẽtobʉsaro rojose tãmʉorʉarãma ĩna, mʉare quẽnaro bocaãmimenama —yʉare yicami Jesús. \s1 “Dios oca mʉa gotise sʉori, ajijũnisinicõari, rojose mʉare yirʉarãma”, Jesús ĩ yire queti \p \v 16 Quẽna ado bajiro ĩ buerãre yʉare yicami Jesús: \p —Ovejare, buyairoa vatoajʉ güiorojʉ ĩnare cõagʉ̃re bajiro mʉare gotimasiocudirotiaja yʉ. To bajiri mʉa ñagõroto rĩjoro, quẽnaro tʉoĩama. To yicõari, mʉare rojose ĩna yiboajaquẽne, mʉajʉama quẽnasejʉare yirã rĩne ñacõama. \v 17 Ado bajiro bajiroti ñajare, quẽnaro tʉoĩama mʉa: Mʉare ñejecõari, Dios ocare ĩna buerivirijʉ ʉjarã rĩjorojʉa mʉare juaárʉarãma ĩna. Tojʉ mʉare bajerʉarãma. \v 18 To yicõari, yʉ ocare mʉa gotimasiojare, macari ʉjarã rĩjorojʉa mʉare juaárʉarãma ĩna. To yi vanane, ʉjarã ñamasurã rĩjorojʉa mʉare juaárʉarãma. To bajiro mʉare ĩna yijare, ʉjarãre, to yicõari, jud'io masa mere yʉ ocare gotirʉarãja mʉa. \v 19-20 Ʉjarã rĩjorojʉa mʉare ĩna juaejaro, “¿No bajiro ñagõrãti yʉa?”, yitʉoĩarejaibeja mʉa. “Ñagõña” mʉare ĩna yirirĩmarone, mani jacʉ Dios ĩ cõagʉ̃, Esp'iritu Santo ĩ ejarẽmose rãca “Ado bajiro gotirʉarãja yʉa” yimasirʉarãja mʉa —yʉare yicami Jesús. \p \v 21 Quẽna ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Yʉ yere ajiterãre güiose ĩna yisere ĩarʉarãja mʉa. Sĩgʉ̃ rĩa ñaboarine, “Ĩnare sĩato” yirã, ñejerotirʉarãma ĩna. To yicõari, jacʉa quẽne, “Yʉa rĩare sĩato” yirã, ĩna rĩare ñejerotirʉarãma. Ĩna rĩajʉa quẽne, ĩna jacʉare ajijũnisinicõari, gãjerãre sĩarotirʉarãma ĩna. \v 22 Yʉ ocare mʉa goticudijare, jediro masa mʉare ĩaterʉarãma. To bajiro ĩna yiboajaquẽne, no bojarã yʉre ajitirʉ̃nʉ tʉjamenarema, rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ĩna varoti ñaboarere ĩnare yirẽtobosarʉcʉmi Dios. \v 23 Cojo maca mʉare rojose ĩna yijama, gaje macajʉ rudiaja mʉa. Riojo mʉare gotiaja yʉ. Jediro Israel sitajʉre ñarimacarire mʉa goticudijeoroto rĩjoro, yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ, adi macarʉcʉrojʉre tudiejarʉcʉja yʉ. \p \v 24 Ĩnare buegʉ rẽtobʉsaro masirã me ñaama ĩ buerã. To bajiboarine, quẽnaro ĩna buejeocõajama, ĩnare buerimasʉre bajirone masirãma ĩna quẽne. \v 25 “Yʉare buegʉre bajiro yʉa bajijama, quẽnaja”, yitʉoĩaroti ñaja. To bajicõari, ĩre moabosarimasare quẽne, “Yʉa ʉjʉre bajiro yʉa bajijama, quẽnaja”, yitʉoĩaroti ñaja. To bajiro ti bajijare, yʉre mʉa ʉjʉre Beelzebú yʉre ĩna vãme yitud'ijama, yʉ yarã mʉa ñajare, rẽtoro rojose mʉare yitud'irʉarãma ĩna —yʉare yicami Jesús. \s1 “Masa rojose yirãre güimenane, Diojʉare güiroti ñaja mʉare”, Jesús ĩ yire queti \r (Lc 12.2-7) \p \v 26 Quẽna ado bajiro ĩ buerãre yʉare yicami Jesús: \p —Rojose mʉare ĩna yitud'iboajaquẽne, ĩnare güibeja mʉa. “Masa ĩna ĩabeto yitud'irã yaja” mʉare ĩna yiboajaquẽne, Diojʉama, ĩacõarʉcʉmi. Ñiejʉa masa ĩna yirudise maja, Diorema. Adirʉ̃mʉri masa ĩna masibeti jediro, Dios ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro, “Quẽnaro tire masiato” yigʉ, gotirʉcʉmi. \v 27 Masa ĩna ajibeto yayioroaca mʉare yʉ gotisere “Jediro ajiato” yirã, gotibatorʉarãja mʉa. \v 28 Mʉare sĩarʉarãre güibeja mʉa. Mʉa ʉsʉrijʉrema sĩamasimenama ĩna. Diojʉare mʉa güijama, quẽnaja. Ĩ ñaami mani catisere rotigʉ. Ĩ masu masiami. To bajiri rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ mʉare reamasicõami. \p \v 29 Jʉarã miniare mani vaja yijama, cojotii gãjoatii rãca vaja yire ñaroja ti, mojoroaca vaja cʉtirã ĩna ñajare. To cõroaca vaja cʉtiboarine, Dios ĩ rotibetone rijagʉ magʉ̃mi. \v 30-31 Masajʉare, Dios ĩ ĩajama, jairo vaja cʉtirãre bajiro manire ĩaami. Manire bʉto maiami ĩ. To bajiro bajigʉ ñari, mani rʉjoajoare, cojojoara rʉyabeto cõĩajeogʉ ñaami. To bajiri rojose mʉare yirãre güibeja —ĩ buerãre yʉare yicami Jesús. \s1 “Masa ĩna ĩaro rĩjorojʉa, ‘Jesúre ajitirʉ̃nʉgʉ̃ ñaja yʉ’ mʉa yijama, quẽnaja”, Jesús ĩ yire queti \r (Lc 12.8-9) \p \v 32 Quẽna ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Masa ĩna ĩaro rĩjorojʉa, “Jesúre ajitirʉ̃nʉrã ñaja yʉa” yirãrema, yʉ quẽne õ vecajʉ yʉ jacʉ ĩ ĩaro rĩjorojʉa, “Ãnoa ñaama yʉ yarã”, yiĩorʉcʉja yʉ. \v 33 To bajiboarine masa ĩaro rĩjorojʉa, “Jesúre ajitirʉ̃nʉrã me ñaja yʉa” ĩna yijama, yʉ quẽne, õ vecajʉ yʉ jacʉ ĩ ĩaro rĩjorojʉa, “Yʉ yarã me ñaama ĩna”, yirʉcʉja yʉ —yʉare yicami Jesús. \s1 “Yʉre mʉa ajitirʉ̃nʉsere ĩacõari, mʉare ĩajũnisinirʉarãma”, Jesús ĩ yire queti \r (Lc 12.51-53; 14.26-27) \p \v 34 Quẽna ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —“‘Quẽnaro ñato masa’ yigʉ, vayumi Jesús”, yʉre yitʉoĩabesa mʉa. Dios ĩ bojabeti yirã, yʉ ocare ajijũnisinicõari, yʉre ajitirʉ̃nʉrãre ĩaterʉarãma ĩna. To bajiri ado bajirojʉa yʉre yitʉoĩaña: “‘Ĩ sʉorine ricatiri tʉoĩarʉarãma’ yigʉ, vayumi Jesús”, yʉre yitʉoĩaña. \v 35 Ĩ macʉ, yʉre ĩ ajitirʉ̃nʉjama, ĩ jacʉjʉa ĩre ĩaterʉcʉmi. Jacʉjʉa, yʉre ĩ ajitirʉ̃nʉjama, ĩ macʉjʉa, ĩre ĩaterʉcʉmi. So macojʉa, yʉre so ajitirʉ̃nʉjama, so jacojʉa, sore ĩaterʉocomo. Jacojʉa, yʉre so ajitirʉ̃nʉjama, so macojʉa, sore ĩaterʉocomo. So ũmañicojʉa yʉre so ajitirʉ̃nʉjama, so jẽjojʉa, sore ĩaterʉocomo. \v 36 To bajiri sĩgʉ̃ yʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃ ĩ ñajare, ĩ yarã ñaboarine, ĩre ĩaterʉarãma. \p \v 37 No bojagʉ ĩ jacore, ĩ jacʉre yʉre ĩ mairo rẽtobʉsaro maigʉ̃ma, yʉ yʉ ñamasibecʉmi ĩ ũgʉ̃ma. No bojagʉ ĩ macore, ĩ macʉre yʉre ĩ mairo rẽtobʉsaro maigʉ̃ma, yʉ yʉ ñamasibecʉmi ĩ ũgʉ̃ma. \v 38 No bojagʉ, “Jesúre bajiro rojose tãmʉosʉyarʉcʉja yʉ” yitʉoĩabecʉma, yʉ yʉ ñamasibecʉmi ĩ ũgʉ̃ma. \v 39 No bojarã, no ĩna bojarone ñare cʉtirãma adi macarʉcʉro ñasere ĩavariquẽnacõari, Diore tʉoĩamenama, Dios ĩ catisere yayibetire cʉomena ñarʉarãma ĩna. To bajiboarine, yʉre ajitirʉ̃nʉrã, yʉ oca ĩna gotisere ajijũnisinicõari, ĩna sĩarãma, Dios tʉ quẽnaro ñarona ñarãma —yʉare yicami Jesús. \s1 “Ado bajiro yirã ñarãma Dios tʉjʉ quẽnase bʉjarona”, yire queti \r (Mr 9.41) \p \v 40 Quẽna ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Mʉare cõagʉ̃ yʉ ñajare, gãjerã tʉ mʉa ejaro, quẽnaro mʉare ĩna yijama, yʉrene quẽnaro yirã yirãma. Yʉre quẽnaro yirãma, yʉre cõacacʉre quẽnaro yirã yirãma. \v 41 “Diore gotirẽtobosarimasʉ ñagʉ̃mi” yimasicõari, quẽnaro ĩre yirã, ĩre gotirẽtobosarimasʉ Dios tʉ quẽnase ĩ bʉjaroto cõrone bʉjarʉarãma ĩna quẽne. “Quẽnaro yigʉ ñaami” yimasicõari, quẽnaro ĩre yirã, quẽnaro yigʉ Dios tʉ quẽnase ĩ bʉjaroto cõrone bʉjarʉarãma ĩna quẽne. \v 42 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Yʉre ajisʉyarã ñamasurã me ĩna ñaboajaquẽne, yʉre ajitirʉ̃nʉrã ĩna ñajare, quẽnaro ĩnare yirã, to bajiro ĩna yise vaja, vaja bʉjarʉarãma ĩna. Ocone ĩnare ĩna ioboajaquẽne, vaja bʉjarʉarãma —yʉare yicami Jesús. \c 11 \s1 Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ ĩ cõariarã, Jesúre ĩna sẽniĩare queti \r (Lc 7.18-35) \p \v 1 Yʉare, ĩ buerãre jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarãre yʉare ĩ gotimasioro bero, ti sita ñarimacarianare ĩnare gotimasiocudirã vacajʉ yʉa, Jesúrãca. \p \v 2 Tirodo Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ, tubiberiavijʉ ñañuju ĩ. Tojʉ ĩ ñarone, Jesús masare ĩ gotimasiocudicati, to yicõari, ĩaĩañamani ĩ yiĩocati queti ĩre ejayuju. Tire ajicõari, jʉarã ĩ buerimasare cõañumi, “Jesúre sẽniĩaaya” yigʉ. \v 3 Yʉa tʉ ejacõari, ado bajiro Jesúre sẽniĩacama ĩna: \p —¿Mʉne ñati “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i, “Yʉ bero ejarʉcʉmi” Juan ĩ yigotimasiocacʉ? ¿Gãjire yuroti ñatique maji? —ĩre yisẽniĩacama ĩna. \p \v 4 To ĩna yisẽniĩarone, ado bajiro ĩnare yicʉdicami Jesús: \p —Vasa mʉa. Juan tʉjʉ tudiasa. Ĩ tʉ ejacõari, mʉa ĩasere, mʉa ajisere quẽne ĩre gotiba. \v 5 Ado bajiro ĩre gotiba mʉa: “Jesús ĩ masise rãca ĩ yijare, ĩabetiboariarã quẽne ĩama. Rujasagueri vaboariarã quẽne, quẽnaro vama. Gase boariarãre quẽne, ĩna cãmi yatibʉ. Ajimena ñaboariarã quẽne, ajima. Bajireariarã quẽne, tudicatima. To yicõari, maioro bajirã quẽne, Dios oca quẽnasere gotimasio ecoama ĩna”, yigotiba, Juan tʉjʉ ejacõari. \v 6 To bajiri, “‘Quẽnase bʉjarʉarãma yʉre ajitirʉ̃nʉrã, “Socʉ me yami” yʉre yitʉoĩarãma’ yimi”, ĩre yigotiba —ĩnare yicami Jesús, Juan buerimasare. \p \v 7 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ĩna vase rãcane, Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ ĩ ñare quetire goticami Jesús, jãjarã ĩre ajisʉyarãre: \p —Yucʉ́ manojʉ vana, ¿ñimʉ ũgʉ̃re tʉoĩa vacati mʉa? ¿Masa ĩna bojasere bajiro yirʉa tʉoĩagʉ̃re ĩarã vacati mʉa? “To bajiro tʉoĩagʉ̃ me ñacami”, yimasiaja mʉa. \v 8 ¿Ñimʉ ũgʉ̃re tʉoĩarã vacati mʉa? ¿Quẽnase sudi sãñagʉ̃re tʉoĩa vacati? To bajiro me tʉoĩariarãja mʉa. “Quẽnase sudi sãñarãma, quẽnarivirijʉ, ʉjarã ya virijʉ ñarãma”, yimasiaja mani. \v 9 ¿Ñimʉ ũgʉ̃re tʉoĩa vacati mʉa? ¿Diore gotirẽtobosarimasʉre tʉoĩa vacatique mʉa? Riojo mʉare gotiaja yʉ. Gãjerã Diore gotirẽtobosarimasa rẽtoro ñagʉ̃re ĩariarãja mʉa. \v 10 Juan ĩ bajirotire gotiro, ado bajise gotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire: \q1 “‘“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, mʉre yʉ cõaroto rĩjoro, mʉre gotiyurocʉre cõasʉorʉcʉja yʉ maji’ yami Dios. ‘Ĩ ñarʉcʉmi ado bajise gotirocʉ: “Yoaro mene ejarʉcʉmi ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ. To bajiri rojose Dios ĩ bojabetire yitʉjacõari, ĩ bojasejʉare yi yuya mʉa” yigotirocʉ ñarʉcʉmi’, yami Dios”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire. \m \v 11 Diore gotirẽtobosarimasa ĩna gotimasire rẽtoro ñamasuse ñaja, Juan, Diore ĩ gotirẽtobosasejʉa. To bajiro ti bajiboajaquẽne, Juan ĩ gotise rẽtoro ñamasuse ñaja yʉ gotiroticõarã ĩna gotise. “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, Jesúre ajitirʉ̃nʉña” ĩna yigotisere yaja yʉ. Ñamasurã ñaama, “Ñamasurã me ñaama Jesús ĩ gotiroticõarã” mʉa yiĩaboajaquẽne —yicami Jesús, ĩre ajisʉyarãre. \p \v 12 Quẽna ado bajiro yicami Jesús: \p —Juan ĩ gotimasiosʉorijʉne, “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã mʉa ñarʉajama, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, Jesúre ajitirʉ̃nʉña” yirere ajicõari, ti josaboajaquẽne, yʉre ajisʉya variquẽnasʉoadicama masa. \v 13 Juan ĩ gotimasiosʉoroto rĩjorojʉne, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ Dios ĩ cõarocʉre goticoayuma ĩna, Diore gotirẽtobosarimasa. Moisére Dios ĩ roticũmasire quẽne, tire gotiaja ti. \v 14 “Diore gotirẽtobosarimasʉ El'ias vãme cʉtimasir'ire bajiro bajigʉ ejarʉcʉmi”, yigotiyujarã ĩna, Diore gotirẽtobosarimasa. To bajiro ĩna yimasirere, “Riojo ucamasiñuma ĩna” mʉa yitʉoĩajama, “Juan ĩ ejarotire gotirã yimasiñuma”, yimasiaja mʉa. \v 15 Mʉa ajimasirʉajama, quẽnaro yʉre ajitirʉ̃nʉña mʉa —ĩre ajisʉyarãre yicami Jesús. \p \v 16-17 Quẽna ado bajiro ĩre ajisʉyarãre goticami Jesús: \p —Ado bajiro yirãre bajiro yirã ñarãja mʉa, adirodoriana: Daquerã, gãjerã rãca ajerʉamenare bajiro yirã ñarãja. Ĩna ajeritũcurojʉ rujicõari, gãjerãjʉare, ado bajiro ĩnare gotirujirãma: “‘Basavariquẽnato mani’ yirã, mʉare jutibosaboabʉ yʉa. To bajiro yʉa yiboajaquẽne, basabejʉ mʉa. To bajiri, ‘Rijariarãre bʉcʉrã ĩna oticatore bajiro sʉtiriose boca otirʉarãja mʉa, yʉa basañarone’ yiboabʉ yʉa. To yʉa yiboajaquẽne, otibejʉ mʉa”, ĩnare yigotirãma, ĩna rãca ajerʉamenare. \v 18 Ĩna rãca ajerʉamenare bajiro yirã ñarãja mʉa, adirodoriana. Juan, quẽnase bare babeti, quẽnase idire idibeti bajiñañuju ĩ. To bajiro bajigʉ ĩ ñajare, “Vãti sãñagʉ̃ ñagʉ̃mi”, ĩre yitʉoĩacajʉ mʉa, ĩre ajiterã ñari. \v 19 Ĩ bero gotimasiosʉocajʉ yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ. Yʉjʉama, quẽnase bare ba, quẽnase idire idi bajiñaja yʉ. To bajiro yigʉ yʉ ñajare, “Jairo bagʉ ñaami. Idimecʉgʉ̃ ñaami. Ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasa, gãjerã rojose yirãre quẽne ĩnare baba cʉtiami”, yʉre yiĩajũnisiniaja mʉa, yʉre quẽne ajiterã ñari. To bajiro Juanre quẽne, yʉre quẽne mʉa yise ti ñaboajaquẽne, Dios ĩ masise rãca yʉa yise ti ñajare, berojʉ, “Quẽnaro yirã yiboayuma” yʉare yimasirʉarãja mʉa —yicami Jesús, ĩre ajisʉyarãre. \s1 Ĩre ajitirʉ̃nʉbeti macariana ĩna bajisere to yicõari, ĩna bajirotire tʉoĩacõari, Jesús ĩ gotire queti \r (Lc 10.13-15) \p \v 20 Tijʉ bero, ĩaĩañamani ĩ yiĩoboacana ya macarire tʉoĩacõari, Dios ĩ bojabetire ĩna yisere tʉoĩasʉtiriticõari, ĩna yitʉjabetijare, rojose ĩna tãmʉorotire yigʉ, ado bajiro goticami Jesús: \p \v 21 —Coraz'in macana, to bajicõari, Betsaida macana quẽne, bʉto rojose tãmʉorʉarãma. Ti macarianare ĩaĩañamani yʉ yiĩocatore bajiro, Tiro vãme cʉti macanare, Sidón vãme cʉti macanare quẽne ĩaĩañamani yʉ ĩojama, tirʉ̃mʉjʉ rojose ĩna yisere tʉoĩasʉtiriticõari, yitʉjacoaboriarãma ĩnama. “Rojose yʉa yisere yirʉabeaja” yisʉtiritirã ñari, sʉtiritirã ĩna sãñasejʉa sudi vasoacõari, to yicõari, ĩna rʉjoarijʉ õja majeoboriarãma. \v 22 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Sidón macana, to bajicõari, Tiro macana ñamasiriarã rẽtobʉsaro rojose tãmʉorʉarãma ĩna, Dios, masare ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro. \v 23 Capernaum macanajʉa, “Quẽnarã ñari, õ vecajʉ Dios ĩ ñarojʉ ñarona ñaja mani”, yitʉoĩaboarãma ĩna. To bajiro ĩna yitʉoĩaboajaquẽne, Dios tʉjʉ ñabetirʉarãma. Rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ñaja ĩna cõaecorotoma. Toanare ĩaĩañamani yʉ yiĩocatore bajiro, Sodoma macanare quẽne yʉ yiĩojama, rojose ĩna yisere yitʉjaboriarãma ĩnama. To bajiri adirʉ̃mʉrire quẽne ñacõaboriaroja ti maca maji. \v 24 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Ti macana yʉre ĩna ajirʉabeti vaja, Diojʉama, rojose ĩnare yirʉcʉmi masare ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro. Sodoma macana ñamasiriarã rẽtobʉsaro rojose tãmʉorʉarãma ĩna —yitʉoĩa goticami Jesús. \s1 “Quẽnaja” Diore Jesús ĩ yivariquẽnare queti \r (Lc 10.21-22) \p \v 25-26 Ĩre ajitirʉ̃nʉrãre, “Mʉ sʉorine ajitirʉ̃nʉama” yigʉ, “Quẽnaja” Diore yivariquẽnagʉ̃, ado bajiro yicami Jesús: \p —Cacʉ, õ vecagʉ ʉjʉ ñaja mʉ. Adi macarʉcʉrore quẽne, ñajediro ʉjʉ ñaja mʉ. “Jẽre masiaja yʉa” yitʉoĩaboarãre, “Yʉ ocare ajimasibeticõato ĩna” yigʉ, ĩnare masirioaja mʉ. To yicõari, “Masimena ñaja yʉa” yirãjʉare, “Ajimasiato” yigʉ, ĩna ajimasirotire yirẽmorũgũaja mʉ. To bajiro mʉ yijama, mʉ bojarore bajiro yigʉ yaja mʉ —Diore yicami Jesús. \p \v 27 To yicõari, ĩre ajisʉyarãjʉare ado bajiro goticami Jesús: \p —Yʉ jacʉ ĩ ejarẽmose sʉorine jediro yimasijeogʉ ñaja yʉ. “Tire yimasiato” yigʉ, adi macarʉcʉrojʉre yʉre cõacami yʉ jacʉ. To bajiro yicacʉ ñari, yʉ yisere masijeocõami yʉ jacʉ. Yʉ quẽne, ĩ yisere masijeocõaja. “Ĩre masiato” yigʉ, yʉ beserã rĩne yʉ jacʉre masiama —ĩnare yicami Jesús. \p \v 28-29 Quẽna ado bajiro yicami Jesús: \p —Cojo vãme me ĩna rotise ti ñajare, jairo gajacõari, ñarãre bajiro bajiaja mʉa. “Tire cʉdijeomasimenaja mani” yisʉtiritirã ñari, yʉjʉare ajirã vayá mʉa. Yʉre ajitirʉ̃nʉcõari, rʉ̃cʉse gajacõari, ñamenare bajiro variquẽnarã ñarʉarãja mʉa. Masare maitʉoĩagʉ̃ ñaja yʉ. “Ñamasugʉ̃ ñari, ĩnare ajirʉ̃cʉbʉobeaja yʉ” yigʉ me ñaja yʉ. No bojarãre yʉre ajitirʉ̃nʉrãre ejarẽmogʉ̃ ñaja. \v 30 Mʉare yʉ rotise josari me ñaja. To bajiri yʉ rotisere mʉa cʉdijama, variquẽnarʉarãja mʉa —yicami Jesús. \c 12 \s1 Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ñaboajaquẽne, Jesús buerimasa trigo ajere tũnejuacõari ĩna bare queti \r (Mr 2.23-28; Lc 6.1-5) \p \v 1 Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti ejaro, trigo ĩna oteriavese cʉtore vacajʉ, Jesúrãca. To bajivanane ñiorijacajʉ yʉa. To bajirã ñari, trigo ricare tũnejuacõari, yʉa ãmorine ti gasere sĩguẽreacõari, bacajʉ yʉa. \v 2 Tire yʉa basere ĩacõari, fariseo masa ado bajiro Jesúre ĩre yicama ĩna: \p —¡Ĩaña mʉ! Mʉ buerimasa, ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ yire mere yama ĩna —Jesúre ĩre yicama. \p \v 3 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdicami Jesús: \p —¿David ñamasir'i ĩ babarã rãca ñiorijacõari, ĩnare ĩ ũmato bamasirere masibeati mʉa? \v 4 Ñiorijarã ñari, “Mani rãca ñagʉ̃mi Dios” masa ĩna yirivijʉre sãjacõari, Diore ĩre rʉ̃cʉbʉorã gãjerã pan ĩna cũboarerene juacõari, ĩ babarã rãca bamasiñuju ĩ. To bajiri Moisés ñamasir'i ĩ gotimasirema, “Paia rĩne barʉarãma” ĩ yimasiboarerene bamasiñujarã ĩna. To bajiro ĩna yiboajaquẽne, ti vaja rojose ĩnare yibetimasiñumi Dios. \v 5 ¿“Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti ñaboajaquẽne, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ paia ĩna moatʉjabetiboajaquẽne, rojose yirã me yirãma ĩna”, Moisés ñamasir'i ĩ yiucamasirere masiritiatique mʉa? \v 6 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Moisére ĩ roticũmasire, Diore yirʉ̃cʉbʉoriaviaye ñase rẽtobʉsaro ñamasuse ñaja mame yʉ rotise. \v 7 Dios oca masa ĩna ucamasire ajimasibetibʉsaja mʉa. Ado bajiro gotiaja ti: “Vaibʉcʉrã ecariarãre sĩacõari, yʉre ĩna soemʉosere bojabetibʉsaja yʉ. Masa gãjerãre quẽnaro ĩna ĩamaisejʉare bojamasucõaja yʉ”. To bajiro yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire. Tire, “Ado bajiro yirʉaro yaja” yiajimasirã masu mʉa ñajama, Dios ĩ bojabeti rojose ĩna yibetiboajaquẽne, “Rojose yama” yʉ buerimasare ĩnare yiĩabetiboriarãja mʉa. \v 8 Yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ, “Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre ado bajiro mʉa yijama, quẽnaja. To bajirojʉa mʉa yijama, quẽnabeaja”, yirotigʉ ñaja yʉ —ĩnare yicʉdicami Jesús, fariseo masare. \s1 Ãmo ñujobecʉre Jesús ĩ ñujorotire queti \r (Mr 3.1-6; Lc 6.6-11) \p \v 9 To yi vacʉne, Dios ocare ĩna buerivijʉ yʉare ũmato sãjacami Jesús. \v 10 Ti vijʉ ñacami sĩgʉ̃, cojojacatʉa ãmo ñujobecʉ. Fariseo masa quẽne ñacama. “Jesús, rojose yimi” ʉjarãre yi ocasãrʉarã, ado bajiro Jesúre sẽniĩatocama ĩna: \p —Dios, Moisére ĩ roticũmasirere mʉ tʉoĩajama, “Adirʉ̃mʉ ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre rijaye cʉtirãre mani catiojama, quẽnacõaroja”, ¿yitʉoĩati mʉ? —Jesúre ĩre yisẽniĩatocama ĩna. \p \v 11 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro yicami: \p —Oveja mʉa ecar'i, gojejʉ ĩ quedirocasãjama, “Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ñaja” yirã, ¿ãmirã vamenada mʉa? \v 12 ¿Masʉ rẽtobʉsaro maiĩogʉ̃ ñatique, ovejajʉa? To bajiri, ¿ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ quẽne, no bojagʉ masʉre quẽnaro mani yijama, quẽnabetojarique? —ĩnare yicʉdicami Jesús. \p \v 13 To yicõari, ãmo ñujobecʉjʉare: \p —Mʉ ãmore ñujoya —ĩre yicami. \p To ĩ yirone, ĩ ãmore ĩ ñujorone, quẽnaejacoacajʉ yuja, gaje ãmore bajirone. \v 14 To ĩ yisere ĩacõari, budicoacama fariseo masa. Budiacõari, “¿No bajiro yicõari, Jesúre sĩarotirãti mani?” gãmerã yiñagõñujarã ĩna. \s1 Diore gotirẽtobosarimasa Jesús ĩ bajirotire yirã, ĩna ucamasire queti \p \v 15 To bajiro ĩre ĩna tʉoĩa ñagõjaisere masicõari, gajerojʉ vacami Jesús quẽna. Jesús ĩ vato ĩacõari, ĩre sʉyacajʉ yʉa, jãjarã masa. Tojʉ ñajediro masa rijaye cʉtirãre catiocami. \v 16 To yicõari, ĩnare ĩ catiosere gotirotibeticami ĩ. \v 17 To bajiro ĩ yijama, “Isa'ias ñamasir'i Diore gotirẽtobosarimasʉ, ‘To bajiro bajirʉaroja’ ĩ yiucamasiriarore bajiro bajiato” yigʉ, yicami, ado bajiro yise ti ñajare: \q1 \v 18 “Ãni ñaami, yʉre moabosarimasʉ yʉ besecacʉ, yʉ ĩavariquẽnagʉ̃. Esp'iritu Santore ĩre cõarʉcʉja yʉ, ‘Ĩ ejarẽmose rãca yʉ bojasere yimasiato ĩ’ yigʉ. To bajiri, ‘Ado bajiro riojo yiroti ñaja’ yigotibatorʉcʉmi, masa ñajedirore. \q1 \v 19 Masa rãca oca josabecʉ ñarʉcʉmi ĩ. To yicõari, masa ĩna ĩaro rĩjorojʉa rʉ̃gõcõari, ‘Yʉre ajiya mʉa. Masigʉ̃ ñaja yʉ’ yiavasã gotibecʉ ñarʉcʉmi. \q1 \v 20 Yʉre quẽnaro ajitirʉ̃nʉmenare, yʉ bojarore bajiro yimasibeticõari, tʉoĩasʉtiritirãre quẽne mairʉcʉmi. Ĩnare ĩamaicõari, ‘Quẽnaro yʉre ajitirʉ̃nʉato ĩna’ yigʉ, ĩnare ejarẽmorʉcʉmi. \q1 \v 21 Jud'io masa me ñarã rojose ĩna yise vaja rojose ĩna tãmʉoborotire, ‘Manire yirẽtobosarʉcʉmi. To bajiri rojose tãmʉobetirʉarãja’ yivariquẽna yuñarʉarãma”, yiucamasiñumi Isa'ias, Diore gotirẽtobosarimasʉ. \s1 “Vãtia ʉjʉ ĩ masise rãca yigʉ yami Jesús” ĩna yire queti \r (Mr 3.20-30; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 22 Sĩgʉ̃ ñacami vãti sãñagʉ̃. “Ĩabeticõato; ñagõbeticõato” yigʉ, ĩ ʉsʉjʉre sãjacõari, ñañumi. To bajiri Jesús tʉjʉ ĩre ãmiejacama masa. To ĩna yirone, ĩ ʉsʉjʉre sãñagʉ̃re vãtire burocacami Jesús. To bajiri vãtire ĩ burocajare, ĩamasi, ñagõmasi, bajicoacami yuja. \v 23 Tire ĩacõari, no yimasibeticama masa jediro: \p —¿Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i mani tʉoĩa yuñarũgũgʉ̃ ñatique ĩ? —yicama. \p \v 24 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare yicama fariseo masajʉa: \p —Vãtiare ĩ bureajama, vãtia ʉjʉ Beelzebú vãme cʉtigʉ ĩ masise rãca vãtiare bureagʉ yami —yicama ĩna. \p \v 25 To bajiro ĩna tʉoĩasere ĩamasicõari, ado bajiro ĩnare gotimasiocami Jesús: \p —Cojo sitana rotirimasa ĩna gãmerã quẽajama, ĩna masune gãmerã sĩayayirã yirãma. To bajirone bajiroja cojo macanare quẽne, cojo vi ñarãre quẽne. \v 26 To bajirone bajiroja vãtiare quẽne. Vãtia ĩna gãmerã bureajama, “Masare rojose yitʉjato mani” yirã yiborãma. To bajiro ti bajijare, “Beelzebú vãme cʉtigʉ ĩ masise rãca masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare bureaami” yʉre mʉa yiboase, riojo yirã me yaja mʉa. \v 27 To bajiro yʉre mʉa yitʉoĩaboajama, mʉa buerã quẽne masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare ĩna bureasere, “Vãti ĩ masise rãca burearãma ĩna quẽne” yirãre bajiro yaja mʉa. To bajiro mʉa yijama, “Tʉoĩamavisiaja mʉa”, mʉare yirʉarãma ĩna, mʉa buerã. \v 28 Ado bajirojʉa tʉoĩarona ñaboaja mʉa: “Vãtia ʉjʉ ĩ masise rãca me yami. Esp'iritu Santo ĩ masise rãcajʉa vãtiare bureaami”, yʉre yitʉoĩarona ñaja mʉa. To yicõari, “ ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaami”, yʉre yitʉoĩamasiroti ñaja mʉare. \p \v 29 “To bajiro yimasiroti ñaboaja” yigʉ ñari, “Quẽnabʉsaro yimasiato” yigʉ, quẽna gajeye gotimasiore queti mʉare gotiaja yʉ: Sĩgʉ̃, gãji guamʉ ya vi sãjacõari, ĩre ĩ siabetijama, gajeyeũni ẽmamasibecʉmi. Ĩre siacõari, ĩ gajeyeũnire ẽmamasigʉ̃mi yuja. To bajirone bajiaja yʉre quẽne. Vãtia ʉjʉ ĩ rotiboasere ĩre yirotibeticõari, masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare yʉ burease sʉorine, vãti ĩ rotiajeboariarãre ĩre ẽmagʉ̃ yaja, “Yʉ yarã ñato” yigʉ. \p \v 30 No bojarã yʉ gotiboasere ajitirʉ̃nʉmenama, yʉre ajitirʉ̃nʉboronare matarã yirãma. No bojarã, “Jesúre ajitirʉ̃nʉña” yʉre yigoticudibosamenama, “Ĩre ajibesa” yirãre bajiro bajirã ñarãma. \p \v 31 To bajiri, riojo mʉare gotiaja yʉ. Masa jediro rojose ĩna yijama, jediro rojose ĩna ñagõjaquẽne, sʉtiriticõari, Diore ĩna sẽnijama, rojose ĩna yisere masiriorʉcʉmi. To bajiboarine, Esp'iritu Santojʉare rʉ̃cʉbʉomena rojose ĩre ĩna yitud'ijama, tirema masiriobetirʉcʉmi. \v 32 No bojarã, Dios ĩ roticõacacʉre rojose yʉre ĩna ñagõro bero, sʉtiriticõari, Diore ĩna sẽnijama, rojose ĩna yisere masiriorʉcʉmi. To bajiboarine, Esp'iritu Santo ĩ masise rãca moagʉ̃re, “Satanás ye rãca moami” ĩna yitud'ijama, Esp'iritu Santojʉare rojose yirã yirãma. Tirema gajerodo ti ñacoaboajaquẽne, masiriobetirʉcʉmi Dios —ĩnare yicami Jesús. \s1 “Ti rica cʉtise sʉorine yucʉ́re ĩamasiaja mani”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Lc 6.43-45) \p \v 33 Quẽna ado bajiro goticami Jesús: \p —Yucʉ́ quẽnase ti rica cʉtijama, “Quẽnaricʉ ñaja”, yaja mani. Yucʉ́ rojose ti rica cʉtijama, “Rojoricʉ ñaja”, yaja mani. Ricare ĩacõari, “Quẽnaricʉaye, rojoricʉaye ñaja”, yiĩamasiaja mani. To bajirone bajiaja mani yise quẽne. “Quẽnagʉ̃ ñaami. Rojogʉ ñaami” yimasirʉarã, ĩ yisere ĩaĩarãja mani. \v 34 Vãtia ʉjʉ rojose ĩ yirore bajirone rojose yijairã ñaja mʉa. Rojorã ñari, no yirã quẽnasere ñagõmenaja mʉa. Mʉa ʉsʉrijʉ rojose mʉa tʉoĩasãñasere ñagõburũgũaja mʉa. \v 35 Quẽnagʉ̃ma, quẽnaro tʉoĩagʉ̃ ñagʉ̃mi. To bajiri quẽnase ñagõgʉ̃mi. Rojogʉjʉama, rojose tʉoĩagʉ̃ ñagʉ̃mi. To bajiri rojose ñagõgʉ̃mi. \v 36 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Ejarʉaroja masa jedirore Dios ĩ beserirʉ̃mʉ. Tirʉ̃mʉre tocãrãca vãme, mʉa ñagõria vãmere, “Ado bajiro ti bajijare, to bajise ñagõcajʉ yʉa”, Diore yigotirʉarãja mʉa. \v 37 To bajirone bajirʉaroja. Mʉa ñagõrere ĩacõari, “Quẽnase bʉjarã, rojose tãmʉorã, bajirʉarãja”, yirotirʉcʉmi Dios —ĩnare yicami Jesús. \s1 “Ĩaĩañamani mʉ yiĩosere bojaja yʉa”, ĩna yire queti \r (Mr 8.12; Lc 11.29-32) \p \v 38 To ĩ yiro bero, ado bajiro ĩre yicama fariseo masa, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne: \p —Gotimasiorimasʉ, ĩaĩañamani mʉ yiĩosere bojaja yʉa —Jesúre ĩre yicama ĩna. \p \v 39 To ĩna yirone, ado bajiro ĩnare cʉdicami Jesús: \p —Mʉa adirodoriana, rojose yirã jãjarã ñaja mʉa. Yʉre ajiterã ñari, ĩaĩañamani mʉare yʉ yiĩosere bojaboaja mʉa. To bajiro mʉa bojaboajaquẽne, to bajise mʉare yiĩobetirʉcʉja yʉ. To bajiboarine Jonás ñamasir'i Diore gotirẽtobosarimasʉ ĩ bajimasirere bajiro bajiĩoroti ñaroja. \v 40 N'inive vãme cʉti macana ñamasiriarã, ĩna tʉjʉ Jonás ĩ ejaroto rĩjoro idiarʉ̃mʉ, idia ñami vai jaigʉ gʉdajoajʉ ĩ ñamasirere ĩnare ĩ gotisere ajicõari, “Diore gotirẽtobosagʉ ñaami”, ĩre yitʉoĩañujarã ĩna, N'inive macana. To bajiro bajirʉcʉja yʉ quẽne, Dios ĩ roticõacacʉ quẽne. Idia ñami, idiarʉ̃mʉ sita ẽñerocajʉ yʉ ñarere ajicõari, “Dios ĩ cõar'ine ñañumi”, yimasirʉarãma ĩna, masa. \v 41 N'inive macana ñamasiriarã, Jonás ñamasir'i Dios oca ĩ gotisere ajicõari, rojose ĩna yisere sʉtiriticõari, yitʉjamasiñujarã ĩna. Jonás rẽtoro ñamasugʉ̃ ñaja yʉ. To bajiro yʉ bajiboajaquẽne, mʉajʉama, rojose mʉa yisere yitʉjabeaja mʉa. To bajiro yirã mʉa ñajare, masare Dios ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro, ado bajiro bajirʉaroja: N'inive maca ñamasiriarã, tudicatirʉarãma ĩna. Tudicaticõari, “Mʉa ye sʉorine rojose tãmʉorʉarãja”, mʉare yiĩarʉarãma. \v 42 Sabá sitana ʉjo ñamasirio, “Ʉjʉ Salomón quẽnaro masigʉ̃ ñañuju” yire quetire ajicõari, sõjʉ vadicõari, ĩre ajigo ejamasiñuju so. Salomón rẽtoro ñamasugʉ̃ ñaja yʉ. To yʉ bajiboajaquẽne, mʉajʉama, yʉre ajitirʉ̃nʉbeaja mʉa. To bajiri, masare Dios ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro, ado bajiro bajirʉaroja mʉare: Salomón tʉ ejamasirio, tudicaticõari, “Mʉa ye sʉorine rojose tãmʉorʉarãja”, mʉare yirʉocomo so, yʉ gotisere ajirã ñaboarine, rojose mʉa yitʉjabetijare —fariseo masare ĩnare yicami Jesús. \s1 Vãti, masʉ ʉsʉjʉre sãñar'i, budicõari, ĩ tudisãjare queti \r (Lc 11.24-26) \p \v 43 Quẽna ado bajiro yicami Jesús: \p —Vãti, masʉ ʉsʉjʉre budicõari, oco manorijʉ vacudigʉmi. Tujariajaʉ bʉjabecʉ ñari, ado bajiro tʉoĩagʉ̃mi: \v 44 “Yʉ budiriarojʉne vacoarocʉ ñagʉ̃ja yʉ”, yitʉoĩagʉ̃mi. Masʉ ʉsʉjʉre ĩ budigoriarore tudiejagʉ ĩ ĩajama, gõjanabiose mano, quẽnarivire bajiro masʉ ʉsʉjʉre ĩaejagʉmi. \v 45 To bajiro ĩ ʉsʉjʉre ĩaejacõari, cojomo cõro jʉa jẽnituarirãcʉ vãtia ĩ rẽtoro rojose yirãre ũmato ejagʉmi. To yicõari, ĩna ñaro cõrone masʉ ʉsʉjʉre sãjarãma ĩna. To bajiri, rẽtorobʉsa rojose yigʉ ñagʉ̃mi masʉ yuja. To bajirone bajirʉaroja mʉare adirodoriana rojose yirãre quẽne. Vãtiare yʉ bureacõaboajaquẽne, yʉre ajitirʉ̃nʉmena ñari, bʉtobʉsa rojose yirã ñaja mʉa —ĩnare yicami Jesús. \s1 “Yʉ yarãma ado bajiro bajirãjʉa ñaama”, Jesús ĩ yire queti \r (Mr 3.31-35; Lc 8.19-21) \p \v 46-47 Jesús, masare ĩ gotimasio ñarone, sĩgʉ̃, ado bajiro Jesúre ĩre yicami ĩ: \p —Mʉ jaco, mʉ bederã rãca macajʉ́jʉ ejama, mʉ rãca ñagõrʉarã —Jesúre ĩre yicami. \p \v 48 To bajiro ĩ yiboajaquẽne, ado bajiro ĩre yicʉdicami Jesús: \p —¿Ñimo ñati yʉ jacoma? ¿Ñimarã ñati yʉ bederãma? —ĩre yicami Jesús. \v 49 To yigʉne, yʉajʉare, ĩ buerimasare ĩacõari, \p —Mʉa ñaja yʉ bederãma, yʉ jacore bajiro bajirãma. \v 50 No bojarã yʉ jacʉ õ vecagʉ ĩ rotirore bajiro yirã, ĩna ñarãma yʉ bederãre bajiro bajirãma, yʉ jacore bajiro bajirãma —yʉare yicami Jesús. \c 13 \s1 Oterimasʉ ĩ bajirere Jesús ĩ gotimasiore queti \r (Mr 4.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Tirʉ̃mʉne, vi ñar'i, budiacõari, ʉtabʉcʉra tʉjʉ yʉa rãca ejarũju ejacami Jesús. To bajicõari, masare gotimasiocami. \v 2 Masa jãjarãbʉsa ĩna rẽjaquearo ĩacõari, cũmuajʉ vasãjacõari, rujicami Jesús. Masajʉama, ʉtabʉcʉra tʉ rʉ̃gõcõacama ĩna. \v 3 To bajicõari, cojo queti me tʉoĩacõari, “Ado bajiro bajisere bajiro bajiaja” ĩnare yigotigʉ ñari, ado bajise goticami: \p —Sĩgʉ̃ oterimasʉ, vesejʉ ote ajere otegʉ vacʉmi. \v 4 Vese ejacõari, ote ajere ĩ reabaterone, gajeye maajʉ vẽjaquearoja. To bajiri minia ejacõari, tire bareacõarãma ĩna. \v 5-6 Gajeyema, gʉ̃ta joejʉ reajeoroja. Tijʉ, mojoroaca sita ti ñajare, guaro ti judidaboajaquẽne muiju, asisĩocõagʉ̃mi. To bajicõari, oco manijare, sĩnireacoatoja ti. \v 7 Gajeyema, jotayucʉ́ vatoajʉ vẽjaquearoja. To bajicõari, ti judiboajaquẽne, jotajʉa bʉcʉaveocoatoja ti. \v 8 Gajeyema, sita quẽnarojʉ vẽjaquearoja. To baji, judibʉcʉacõari, quẽnase ñacõari, jairo rica cʉtiroja. Cojotõ, cien ñaricari rica cʉtiejoroja. Gajetõ sesenta ñaricari, gajetõ treinta ñaricari rica cʉtiroja. \v 9 Tire mʉa ajimasirʉajama, quẽnaro tʉoĩaña mʉa —yicami Jesús. \s1 “Ado bajiro yigʉ, gotimasiore queti gotirũgũaja yʉ”, Jesús ĩ yire queti \r (Mr 4.10-12; Lc 8.9-10) \p \v 10 To ĩ yiro bero, ado bajiro Jesúre sẽniĩacajʉ yʉa, ĩ buerã: \p —¿No yigʉ gotimasiore queti tʉoĩacõari, ĩnare gotirũgũati mʉ? —ĩre yisẽniĩacajʉ yʉa. \p \v 11 To yʉa yirone, ado bajiro yʉare cʉdicami: \p —“Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona yʉa ñarʉajama, ado bajiro yiroti ñaja” ĩna yimasibeticatire, yucʉrema Dios ĩ masise rãca ajimasiaja mʉama. To bajiboarine, gãjerãjʉama, Dios ĩ bojabetijare tire ajimasibeama. \v 12 No bojagʉ Diore ajitirʉ̃nʉgʉ̃re, “Quẽnarobʉsa ajimasiato” yigʉ, ĩ masisere cõarʉcʉmi Dios. Gãjirema, ĩre ajigʉ ñaboarine, ĩre ĩ ajitirʉ̃nʉbetijare, ĩ ajimasiboasere masiriojeocõarʉcʉmi ĩ. To bajiri ĩre masibetimasucõarʉcʉmi ĩ. \v 13 Masa ado bajiro bajirã ĩna ñajare, gotimasiore queti ĩnare gotirũgũaja yʉ: Yʉ yiĩosere ĩarã ñaboarine, yʉ gotisere ajirã ñaboarine, ajimasicõari, “To bajiro manire yigotigʉ yatique”, yimasimenama. \v 14 Diore gotirẽtobosarimasʉ Isa'ias ñamasir'i mʉa bajirotire yigʉ, Dios ĩ ñagõmasirere ado bajiro yiucamasiñumi: \q1 “‘Yʉre ajirã ñaboarine, ajimasibeticõa ñarʉarãma. Yʉ yiĩosere ĩarã ñaboarine, “To bajiro bajisere yigʉ yatique ĩ”, yiĩamasibeticõa ñarʉarãma. \q1 \v 15 Ado bajiro bajirã ñari, yʉ yere ajimasimena ñarãma ĩna: Gãmo gojeri tusubeti, to yicõari, caje ĩamenare bajiro bajirãma. To bajiro yʉ yijama, “Yʉ yere tʉoĩarʉamena ñaama” yigʉ yaja yʉ. To bajirã ñari, tire quẽnaro ajimasibeama. Yʉ yere ĩna tʉoĩarʉajama, tire ajimasicõari, yʉ bojarore bajiro tʉoĩavasoacõari, yʉre sẽnirʉ̃cʉbʉoborãma ĩna. Yʉre ĩna sẽnijama, yʉre ĩna cãmotadicõa tʉjaborotire ĩnare yirẽtobosabogʉja yʉ’, yigotiami Dios”, yiucamasiñumi Isa'ias ñamasir'i. \p \v 16 Variquẽnaña mʉama. Yʉ yiĩosere tʉoĩacõari, yʉ bojarore bajiro tʉoĩavasoariarã ñari, tire yʉ gotimasiosere ajimasiaja mʉama. \v 17 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Tirʉ̃mʉjʉ jãjarã Diore gotirẽtobosamasiriarã yucʉ mʉare yʉ yiĩosere ĩarʉamasiboayuma. Yʉ gotimasiosere mʉa ajisere ajirʉamasiboayuma. To bajiri mʉama, jairo yʉ yiĩosere masirã ñari, to yicõari, yʉ gotimasiosere ajirã ñari, variquẽnaña mʉa —yʉare yicami Jesús, ĩ buerãre. \s1 Ado bajise tʉoĩacõari, “Oterimasʉ ĩ bajire quetire gotibʉ yʉ”, Jesús ĩ yire queti \r (Mr 4.13-20; Lc 8.11-15) \p \v 18 Quẽna ado bajiro goticami Jesús: \p —Ado bajise tʉoĩacõari, oterimasʉ ĩ bajire quetire gotibʉ yʉ: Quẽnaro ajiya mʉa. \v 19 Ote aje, maajʉ vẽjaquearere, minia ĩna barere yʉ yijama, “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona ĩna ñarʉajama, ado bajiro yiroti ñaja” yʉ yigotimasiosere ĩna ajiboasere, vãtia ʉjʉ ejacõari, guaro ĩ masiriosere yigʉ yibʉ yʉ —yʉare yicami. \p \v 20-21 —Gʉ̃ta joejʉ vẽjaqueacõari, guaro judibʉcʉaboarere, muiju ĩ asisĩorere yʉ yijama, yʉ yere ajicõari, quẽnaro variquẽnase rãca ajirã ñaboarine, yoaro mene tire ĩna quejerotire, to yicõari, yʉ gotisere ajirã ĩna ñajare, gãjerã rojose ĩnare ĩna yijama, yoaro mene yʉ ocare ĩna ajitʉjarotire yigʉ yibʉ. \v 22 Jotayucʉ́ vatoajʉ vẽjaqueacõari, judiboarere jotajʉa ti bʉcʉaveorere yʉ yijama, yʉ gotisere ajirã ñaboarine, adi macarʉcʉro ti bajisejʉare tʉoĩarejairã ñari, to yicõari, gajeyeũni bojatʉoĩarã ñari, yʉ yejʉare tʉoĩatʉjacõari, yʉ bojarore bajiro yimenare yigʉ yibʉ yʉ. \v 23 Sita quẽnarojʉ vẽjaqueare judibʉcʉacõari, quẽnase rica cʉtirere cojotõ cien ñaricari, gajetõ sesenta ñaricari, gajetõ treinta ñaricari rica cʉtirere yʉ yijama, yʉ gotimasiosere ajimasicõari, Dios ĩ bojarore bajiro quẽnaro yirã yʉ ocare ĩna gotimasiose sʉori, gãjerã masa quẽne yʉre ĩna ajitirʉ̃nʉrotire yigʉ yibʉ —yʉare yicami Jesús. \s1 Trigo vatoajʉ vidi judire queti \p \v 24 “Masare Dios ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro ado bajiro bajirʉaroja” yigʉ, gaje queti gotimasiocami Jesús: \p —Sĩgʉ̃ ĩ ya vesejʉ trigo ajere otegʉmi. \v 25 Ĩ otero bero, ĩre moabosarimasa ĩna cãnitoye, ĩ ya vese ejacõari, vidi oterudigʉmi, ĩre ĩategʉ ñari. To yigajano, vacoacʉmi ĩ. \v 26 To bajiri trigo ti judibʉcʉato, vidi quẽne ruyuaroja. \v 27 To bajisere ĩacõari, ĩna ʉjʉre gotirã vanama ĩna. Ĩ tʉ ejacõari, ado bajiro yirãma: “Yʉa ʉjʉ, ¿no yiro trigo rĩne mʉ otecati ñaboarine, vidi quẽne judiri?”, yirãma, ĩna ʉjʉre. \v 28 To ĩna yijare, “Sĩgʉ̃ yʉre ĩategʉ oterimi”, ĩnare yigʉmi ĩ. To ĩ yirone, “¿Ado cõrone yʉa vʉerearã vatire bojati mʉ?”, ĩre yisẽniĩarãma ĩna. \v 29 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare yigʉmi ĩna ʉjʉ: “¡Vʉebesa maji! Mʉa vʉejama, ote rãcane vʉecõarãja mʉa. \v 30 Trigo rãca bʉcʉacoajaro maji. Ti rica cʉti bʉcʉaro ĩacõari, tire jua bajirãne vʉereacõari, soereacõarʉarãja mʉa. Trigore juacõari, tire cũriavijʉ cũcõarʉarãja mʉa”, ĩnare yirotigʉmi oterimasʉ —yigotimasiocami Jesús. \s1 “Mostaza vãme cʉtiʉ rica, ajeare bajiro bajiaja”, Jesús ĩ yire queti \r (Mr 4.30-32; Lc 13.18-19) \p \v 31 Quẽna ado bajiro gotimasiocami Jesús: \p —“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ” yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃, yʉ gotimasiosere no bojarã ĩna ajitirʉ̃nʉjama, mʉare yʉ gotisere mojoroaca ajimasiboarine, rojose ĩna ñare cʉtisere tʉoĩavasoacõari, tocãrãcarʉ̃mʉri quẽnaro ñamʉjarʉ̃gʉ̃cõari, quẽnaro ajimasimʉjarʉ̃gʉ̃jama, ado bajiro bajirʉaroja: Sĩgʉ̃ ĩ ya vesejʉre mostaza ajea otegʉmi. \v 32 Gajeye ote aje rẽtoro rʉjaricaca ñaroja ti mostaza ajeaca. To bajiri ĩ oterica mojoricaca ñaboarine, ti judibʉcʉacoajama, ote yucʉ́ri rẽtobʉsaricʉ jairicʉ ñaroja tiʉ. Jairicʉ ti ñajare, tiʉ rʉjʉrijʉ minia ĩna ria cʉtirotijʉrire quẽnorãma ĩna —yigotimasiocami Jesús. \f e \fr 13:32 \ft Mostaza ajea ti bajire queti Jesús ĩ gotirere, “Ado bajiro yirʉaro yaja”, yiyujarã Dios oca masa ĩna ucamasirere buerẽtobudiriarã sĩgʉ̃ri: “Jesús ĩ gotimasiosere ajitirʉ̃nʉrã ĩ ñarirodo mojoroaca ñaboarine, jãjarã ĩna bʉjʉrotire yigʉ yiyuju Jesús”, yiyujarã ĩna.\f* \s1 “Pan vauvasere bajiro bajiaja”, Jesús ĩ yire queti \r (Lc 13.20-21) \p \v 33 Quẽna ado bajiro gotimasiocami Jesús: “ ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ’ yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃, yʉ gotimasiosere no bojarã ĩna ajitirʉ̃nʉjama, mʉare yʉ gotisere mojoroaca ajimasiboarine, rojose ĩna ñare cʉtisere tʉoĩavasoacõari, tocãrãcarʉ̃mʉri quẽnaro ñamʉjarʉ̃gʉ̃cõari, quẽnaro ajimasimʉjarʉ̃gʉ̃jama, ado bajiro bajirʉaroja” yigʉ, gaje gotimasiore queti goticami: \p —Rõmio, pan quẽnogoago, trigo vetare idiaji vasãcõari, pan ũmato vauvasere vʉogomo so. To so yijare, jairo vauvaroja ti. Tire bajirone bajirʉaroja, Diore rotibosagʉre yʉre ajitirʉ̃nʉrã jãjarãbʉsa mʉa bʉjʉroti —ĩnare yigotimasiocami Jesús. \s1 “Ado bajiro Diore gotirẽtobosarimasʉ ĩ yiucamasire ñajare, gotimasiore queti gotirũgũaja yʉ”, Jesús ĩ yire queti \r (Mr 4.33-34) \p \v 34 Gotimasiore queti rãca rĩne ĩnare gotimasiorũgũcami Jesús. \v 35 Diore gotirẽtobosarimasʉ, “Ado bajiro bajirʉaroja” ĩ yimasire ti ñajare, to bajise gotimasiorũgũcami. Ado bajiro ucamasiñumi Diore gotirẽtobosarimasʉ: \q1 “Masare ĩnare gotigʉ, gotimasiore queti tʉoĩacõari, ĩnare gotimasiorʉcʉmi. To bajiro yigʉ, adi macarʉcʉro ti ruyuaroto rĩjorojʉne masiñamanicoadirere gotimasiorʉcʉmi”, yiucamasiñumi Diore gotirẽtobosarimasʉ Jesúre tʉoĩa yugʉ. \s1 Trigo vatoajʉ vidi judirema, “Ado bajiro yirʉaro yaja”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \p \v 36 To bajiro yigotigajanocõari, “Vijʉ vacʉ yaja yʉ”, yisãjacoacami. To ĩ yi vatone, ĩre sʉyasãjacajʉ yʉa quẽne. Sãjaejacõari, ado bajiro ĩre sẽniĩacajʉ yʉa, ĩ buerimasa: \p —Vidi judire quetire, “Ado bajiro yigʉ, to bajise yibʉ yʉ”, yʉare yigotiya —Jesúre ĩre yicajʉ yʉa. \p \v 37 To bajiro yʉa yijare, ado bajiro yʉare goticami Jesús: \p —Trigo oterimasʉre yigʉ, yʉ masune yigʉ yibʉ yʉ, Dios ĩ roticõacacʉre yʉ yijama. \v 38 Ĩ ya vesere yʉ yijama, adi macarʉcʉro mani ñarojʉre yigʉ yibʉ yʉ. Trigore yʉ yijama, yʉ yarãre quẽnaro Dios ĩ yirãre yigʉ yibʉ. Vidire yʉ yijama, vãtia ʉjʉ, Satanás ĩ bojarore bajiro yirãre yigʉ yibʉ. \v 39 Vidi oterudirimasʉre yʉ yijama, vãtia ʉjʉ Satanáre yigʉ yibʉ. Trigo ti bʉcʉatojʉ ĩna juarere yʉ yijama, adi macarʉcʉro ti jedirotire yigʉ yibʉ. Trigo ti bʉcʉaro, juarimasare yʉ yijama, ángel mesare yigʉ yibʉ, yicami Jesús. \v 40 Vidi juacõari, ĩna soerearore bajiro bajirʉaroja adi macarʉcʉro ti jedirojʉ. \v 41 To cõrone, Dios ĩ roticõacacʉ, Diore rotibosagʉ, ángel mesare cõarʉcʉja yʉ. “Yʉ yarã vatoajʉ ñacõari, rojose yirãre, to yicõari, rojose ĩnare ũmato yirãre quẽne juaáya” yigʉ, ĩnare cõarʉcʉja. \v 42 Ĩnare juacõari, jeame yatibetimejʉ reacõarʉarãma ĩna. Tojʉ ñacõari, bʉto rojose tãmʉorã ñari, guji põguẽ, oti, yirʉarãma ĩna. \v 43 Ángel mesa, ĩnare ĩna reagajanoro bero, ado bajiro bajirʉarãja mʉa: Mani jacʉ, “Quẽnase yirã ñaama” ĩ yiĩarã ñari, muiju ĩ busurore bajiro busurʉarãja. Tire mʉa ajimasirʉajama, quẽnaro tʉoĩaña —yʉare yicami Jesús. \s1 Bʉto vaja cʉtisere ĩ bʉjare queti \p \v 44 Quẽna ado bajiro yʉare goticami Jesús: \p —Dios yarã quẽnaro ĩ yirã mʉa ñase bʉto quẽnaja ti. To bajiro ti bajijare, sĩgʉ̃ bʉto vaja cʉtise bʉjagʉre bajiro bajirãma Dios yarã ñarʉarã. Sĩgʉ̃ yere bʉto vaja cʉtisere sita vatoajʉ ĩ yayioboarere bʉjagʉmi gãji. Tire bʉjacõari, quẽna tijʉne tudiyayiocũgʉ̃mi. To bajiri, “Jairo vaja cʉti ñaja” yivariquẽnagʉ̃ ñari, ĩ gajeyeũni ñaro cõrone gãjerãre ĩsijeocõagʉ̃mi, gãjoa bʉjarʉ. To yicõari, ti gãjoa rãca ti sita ʉjʉre vaja yigʉmi, sita vatoajʉ jairo vaja cʉtise ĩ bʉjarere cʉorʉ. Tire bajiro bajirãma Dios yarã ñarʉarã. “Adi macarʉcʉroaye jediro yʉ tʉoĩa bojaboase rẽtoro quẽnase ñaja Dios ye” yitʉoĩacõari, jediro ĩ bojarore bajiro yirũgũrãma —yʉare yigotimasiocami Jesús. \s1 Bʉto vaja cʉtia, perla vãme cʉtiare ĩ bʉjare queti \p \v 45 Ti vãmere bajiro gaje queti ado bajiro yʉare goticami Jesús: \p —Dios yarã quẽnaro ĩ yirã mani ñase quẽnaja ti. To bajiro ti bajijare, bʉto vaja cʉtia perla vãme cʉtiare bʉjagʉre bajiro bajirãma Dios yarã ñarʉarã. Sĩgʉ̃ gajeyeũni ĩsicudirimasʉ, perla vãme cʉtire sẽnicudigʉmi. \v 46 To yicudigʉne, gãji ĩ cʉoricare quẽnamasuricare bʉjagʉmi yuja. To bajiri tiare bʉto bojagʉ ñari, ĩ gajeyeũni jedirore ĩsicõari, vaja sẽnigʉ̃mi, gãjoa bʉjarʉ. To yicõari, ti gãjoa rãca ĩ bojaricare vaja yigʉmi yuja. Tire bajiro bajirãma Dios yarã ñarʉarã. “Adi macarʉcʉroaye jediro yʉ tʉoĩa bojaboase rẽtoro quẽnaja Dios ye” yitʉoĩacõari, jediro ĩ bojarore bajiro yirũgũrãma —yʉare yigotimasiocami Jesús. \s1 Vai sĩarimasa, vai quẽnarã rĩne ĩna besere queti \p \v 47 Quẽna gotimasiore queti yʉare gotimasiocami Jesús: \p —Masare Dios ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro, vai sĩarimasa vaire ĩna beseriarore bajiro bajirʉaroja. Vai sĩarimasa bajiʉ rãca ĩna vayaro, vai vãme cʉtirã ñaro cõro sãjarãma ĩna. \v 48 Ĩna sãjaro ĩacõari, jabuajʉ ĩnare tʉ̃amocũrãma. Ĩnare beserãma. Bariarãrema jibʉjʉ juasãcõari, bayamanare reacõarama. \v 49 To bajirone bajirʉaroja macarʉcʉro ti jediro. Ángel mesa, masare beserã vadirʉarãma. Quẽnarãre, rojorãre beserʉarãma. \v 50 Rojorãre ĩnare juacõari, jeame yatibetimejʉ reacõarʉarãma. Tojʉ ñacõari, bʉto rojose tãmʉorã ñari, guji põguẽ, oti, yirʉarãma ĩna —yʉare yicami Jesús. \s1 “Jesúre ajitirʉ̃nʉrã ñarãma Dios ocare tirʉ̃mʉayere, mamere quẽne quẽnaro riojo gotimasiorã”, yire queti \p \v 51 Tire yʉare gotigajanocõari, ado bajiro yʉare sẽniĩacami Jesús: \p —¿Tire mʉare yʉ gotimasiose queti jedirore ajimasiati mʉa? —yʉare yisẽniĩacami. \p —Ajimasiaja —ĩre yicʉdicajʉ yʉa. \p \v 52 To bajiro yʉa yijare, ado bajiro yʉare goticami: \p —To bajiri Dios oca masa ĩna ucamasire quẽnaro riojo gotimasiomasicõarãja mʉa. To yicõari, mʉare yʉ gotimasiosere ajimasirã ñari, tire quẽne quẽnaro riojo gotimasiomasirãja. To bajiro mʉa bajijama, vi ʉjʉ gajeyeũni tirʉ̃mʉjʉ ñarere quẽne, mame ĩ juarere quẽne quẽnocũr'ire bajiro bajirãja mʉa. Ĩ ya viana ĩna cʉobetijama, ĩnare ĩsigʉ̃mi. Ĩ yirore bajirone mʉa yarãre quẽne ĩna ajimasiroti ti rʉyajama, tirʉ̃mʉayere, to yicõari, yucʉ yʉ gotisere quẽne quẽnaro riojo ĩnare gotimasiorʉarãja —yʉare yicami Jesús. \s1 Nazaret vãme cʉti macajʉ Jesús ĩ vare queti \r (Mr 6.1-6; Lc 4.16-30) \p \v 53 To bajiro yʉare gotimasio gajano, yʉare ũmato vacoacami Jesús. \v 54 To bajivana, ĩ ya macajʉ ejacajʉ yʉa. Tojʉ Dios ocare ĩna buerivijʉre sãjaejacõari, masare gotimasio ñacami. Quẽnaro ĩ gotimasiosere ajicõari, no yimasibeticama ĩna: \p —¿No bajicõari, to bajise gotimasiomasiati ĩ? ¿No bajiro yicõari, ĩaĩañamanire yati? \v 55 ¿Adi macagʉ yucʉ́ moarimasʉ macʉ me ñatique ĩma? ¿Mar'ia macʉ me ñatique? ¿Santiago, José, Simón, Judas mesa gagʉ me ñatique ĩ? \v 56 To yicõari, jediro mani vatoajʉ ñarã, ¿ĩ bederã rõmiri me ñatique ĩna? To bajiri, ¿nojʉ bueyujari ãni? —Jesúre ĩre yicama ĩna, ĩ ya macana. \p \v 57 To bajiri, “Ñamasugʉ̃ me ñaami. Mani ya macagʉ mani masigʉ̃ ñaami” yirã ñari, ĩre ajitirʉ̃nʉbeticama ĩna. To ĩna yirone, ado bajiro ĩnare goticami Jesús: \p —Diore gotirẽtobosarimasʉ gajerojʉ Dios ocare ĩ gotimasiocudijama, ĩre ajirʉ̃cʉbʉorãma. To bajiboarine, ĩ ya macanare, ĩ ya vianare quẽne Dios ocare ĩ gotimasiojama, ĩre ajirʉ̃cʉbʉomenama —ĩnare yicami Jesús. \p \v 58 To bajiri ĩ ya macana, ĩre ĩna ajitirʉ̃nʉbetijare, ĩaĩañamanire jairo yiĩomasibeticami. \c 14 \s1 Juan vãme cʉtigʉre, masare oco rãca bautizarimasʉre ĩ rʉjoare ĩna jatarocare queti \r (Mr 6.14-29; Lc 9.7-9) \p \v 1 Cojorʉ̃mʉ Galilea sitana ʉjʉ, Herodes vãme cʉtigʉ, ĩaĩañamani Jesús ĩ yiĩose quetire ajiyuju. \v 2 To ĩ yiñasere ajicõari, ĩre moabosarimasare ado bajiro yiyuju: \p —Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉne, ñagʉ̃mi quẽna. Rijacoaboarine, tudicaticoarimi. To bajiri ĩaĩañamani yiĩoñagʉ̃mi ĩ —yitʉoĩaboayuju Herodes. \p \v 3-4 Juan ĩ sĩaecoroto rĩjoro ado bajiro bajire ti ñajare, to bajiro tʉoĩañuju Herodes: Ĩ bedi Felipe manajore Herod'ias vãme cʉtigore ẽmacõari, manajo cʉtiyuju Herodes. \p To bajiro ĩ yire ñajare, ado bajiro ĩre gotirũgũñuju Juan: \p —Herod'iare mʉ manajo cʉtise quẽnabeaja. Dios ĩ rotimasirere ajibeaja mʉ —ĩre yirũgũboayuju Juan. \p Tire ajirʉabesuju ĩ manajo Herod'ias. To bajiri Juanre cõmemane siacõari, tubiberotiyuju Herodes. \v 5 To yicõari, ĩre sĩarotirʉaboayuju. “Diore gotirẽtobosarimasʉ ñaami Juan” masa ĩna yirʉ̃cʉbʉosere ajigʉ ñari, bʉto güiyuju. To bajiri ĩre sĩarotimasibesuju. \p \v 6 Herodes ĩ ruyuariarʉ̃mʉ ejayuju. To bajiri, masare jirẽoñuju ĩ, “Boserʉ̃mʉ yito” yigʉ. To yicõari, ĩna rẽjaro bero, Herod'ias maco, ĩna ĩaro rĩjorojʉare basaĩoñuju. So basasere ĩacõari, bʉto variquẽnañuju Herodes. \v 7 To bajiri, \p —Riojo mʉre gotiaja yʉ. Tʉoĩavasoabetirʉcʉja. No bojase mʉ sẽnijama, mʉre ĩsirʉcʉja —sore yiyuju ĩ Herodes. \v 8 To bajiro ĩ yisere ajicõari, so jacojʉa, “Ado bajiro ĩre yicʉdiya” so yi ocasãjare, ado bajiro Herodere cʉdiyuju so: \p —Yucʉacane Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ rʉjoare, bare jeobariabaja joejʉ jeocõari, yʉre ĩsigʉ̃ vayá —ĩre yiyuju so. \p \v 9 To bajiro so yisere ajicõari, sʉtiritiyuju Herodes. To bajiboarine, ĩ jicõariarã ĩna ajiro rĩjorojʉa, “Riojo mʉre gotiaja yʉ. No bojase mʉ sẽnijama, mʉre ĩsirʉcʉja” ĩ yicõare ti ñajare, so sẽnirore bajirone yiyuju. \v 10 Tubiberiavijʉ ñagʉ̃re, “Juanre rʉjoa jataya”, ĩnare yiyuju. \v 11 To bajiri, ĩ rʉjoare bare jeobariabaja joejʉ jeocõari, Herod'ias macore ĩsiñujarã ĩna. To yicõari, sojʉa, jacore ĩsirẽtoñuju so yuja. \p \v 12 Ti queti ajicõari, Herodes tʉjʉ ejayujarã, Juan buerimasa. Ejacõari, ĩ rujʉri ñaboarere ãmivacõari, yujeyujarã. To ĩna yiro bero, yʉa tʉ ejacama ĩna, Jesúre gotirã. \s1 Masa, cinco mil ñarãre Jesús ĩ bare ecare queti \r (Mr 6.30-44; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 13 Juan oco rãca bautizarimasʉre ĩna sĩare quetire ajicõari, jãjarã masa yʉare ĩna sʉyajare, ĩna rãca ñarʉabecʉ ñari, cũmuajʉ vasãja, yʉare ũmato jẽacoacami, masa ĩna manibʉsarojʉ yʉare ũmato vacʉ. To bajiri ti macariana Jesús ĩ vasere ajicõari, boejʉ jãjarã variarãma, Jesús ĩ ejarotijʉre vana. \v 14 To bajiri rocatu ejarãne, jãjarã masa ñarãre ĩacajʉ yʉa, boejʉ vacõari ejariarãre. Ĩnare ĩamaicõari, rijaye cʉtirãre ĩna juaejarãre catiocami Jesús. \v 15 Rãioroto rĩjoro, ĩ tʉ ejacõari, ado bajiro yicajʉ yʉa, ĩ buerã: \p —Jẽre rãioato yaja. Masa manojʉ ñaja. To bajiri ĩnare varotiya mʉ, “Masa cʉtojʉ bare vaja yibarã vajaro” yirã —ĩre yiboacajʉ yʉa. \p \v 16 To yʉa yisere ajicõari, ado bajirojʉa yʉare yicami Jesús: \p —No yirã vamenama. Mʉane ĩnare bare ecaya —yʉare yicami Jesús. \p \v 17 To ĩ yijare, ado bajiro ĩre yicʉdicajʉ yʉa: \p —Bare maja yʉare quẽne. Cojomo cõro pan, jʉarã vai cʉoaja yʉa —ĩre yicajʉ yʉa. \p \v 18 To bajiro yʉa yisere ajicõari, ado bajiro yicami: \p —Adojʉa tire juaya maji —yʉare yicami. \p \v 19 To bajiri, \p —Masare tatũcurojʉ ĩnare rujirotiya —ĩ buerãre yʉare yicami Jesús. \p To yicõari, cojomo cõro ñaricari pan, jʉarã vai ñarãre juacõari, õ vecajʉa ĩamʉocami. To yicõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore ĩre yicami. To yicõari, tire iguesurebatecõari, ĩ buerãre yʉare ĩsicami. To bajiri yʉajʉa, rujirãre ĩsibatocajʉ yʉa yuja. \v 20 Sĩgʉ̃ rʉyariaro mano quẽnaro baʉsʉcʉtijedicõacama ĩna. Ĩna bagajanoro bero, ĩna barʉasere, yʉa juarẽojama, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituaro ñarijibʉri rʉyacajʉ. \v 21 Tire bacana cinco mil ʉ̃mʉa ñacajʉ yʉa. Rõmiare, rĩamasare quẽne cõĩabeticajʉ yʉa. \s1 Oco joene Jesús ĩ vare queti \r (Mr 6.45-52; Jn 6.16-21) \p \v 22 Cũmuajʉ yʉare vasãjaroticami Jesús. “Yʉre jẽadiyuya. Maji masare tudirotigʉ yaja yʉ”, yicami. \v 23 Ĩnare tudirotigajano, burojʉ majacoasuju, tojʉ Diore sẽnirʉ. Ti rãioato bero, tojʉ ĩ sĩgʉ̃ne ñacõañuju ĩ maji. \v 24 Yʉajʉama, ʉtabʉcʉra jẽana, sõjʉ tira gʉdareco tʉsacajʉ yʉa. To yʉa tʉsatone, bʉto mino vacajʉ. To bajica yiro, sabetʉocõacajʉ ti. To bajiri jẽatĩmabeticajʉ. \v 25 To yʉa bajiñarone, busurocaroarijaʉ yʉa tʉjʉ oco joene vadicami Jesús. \v 26 Oco joejʉ ĩ vadire ĩarãne, ʉcacajʉ yʉa. \p —¡Bajirocar'i vãti ñaami! —yiavasãcajʉ yʉa. \p \v 27 To yʉa yiboajaquẽne, \p —Güibesa. Variquẽnaña mʉa. Yʉne ñaja —yʉare yicami Jesús. \p \v 28 To ĩ yisere ajicõari, yʉa rãcagʉ Pedro ado bajiro ĩre yicʉdicami: \p —Yʉ ʉjʉ, mʉne mʉ ñajama, oco joene mʉ tʉjʉ yʉre varotiya —ĩre yicami Pedro. \p \v 29 To ĩ yisere ajicõari, \p —Vayá mʉ —ĩre yicami Jesús. \p To ĩ yisere ajicõari, vãgã, oco joejʉ vacami Pedro, Jesús tʉ ejagʉacʉ. \v 30 To bajiboarine, mino bʉto ti vasere ĩacõari, güicami. To bajicõari, rujacõa sʉoacami yuja. To bajigʉne, \p —Yʉ ʉjʉ, rujacʉ yaja yʉ. Yʉre ejarẽmogʉaya —yiavasãcami. \p \v 31 To ĩ yirone, ĩ ãmore ñiacõari, ado bajiro ĩre yicami Jesús, Pedrore: \p —¿No yigʉ, “Ĩ ejarẽmose rãca vamasirʉcʉja yʉ”, yʉre yitʉoĩa tʉjacoajari mʉ? —Pedrore ĩre yicami Jesús. \p \v 32 To yicõari, cũmuajʉ ĩna vasãjarone, mino vatʉjacoacajʉ yuja. \v 33 To yicõari, cũmuajʉ Jesús rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetucajʉ yʉa, ĩre rʉ̃cʉbʉorã: \p —Socagʉ me ñaja mʉ. Dios macʉne ñaja —Jesúre ĩre yicajʉ yʉa. \s1 Genesaret sitanare rijaye cʉtirãre Jesús ĩ catiore queti \r (Mr 6.53-56) \p \v 34 To baji jẽanane, Genesaret vãme cʉti sitajʉ ejacajʉ yʉa. \v 35 Ti macariana Jesús ĩ ejasere ĩamasicõari, masa jedirore gotibatoriarãma. To bajiri, masa rijaye cʉtirãre juaejacama Jesús tʉjʉ. \v 36 To ĩna yirã, ado bajiro Jesúre yicama ĩna: \p —Mʉ ye sudi gaja yʉare moaĩarotiya. Ti rĩne bojaja yʉa. To bajiro yʉa yijama, caticoarʉarãja yʉa —ĩre yisẽnicama. \p To bajiri, ĩ sudi gajare moaĩarãma, caticoacama. \c 15 \s1 “Masa ĩna yisere ĩacõari, ‘Rojorã ñaama’ yire me ñaja. Ĩna tʉoĩasejʉare masicõari, ‘To bajiro yirã ñaama’ yire ñaroja”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mr 7.1-23) \p \v 1 Fariseo masa, to yicõari Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne ejacama, Jesús tʉjʉ. Jerusalénjʉ vadiriarã ñacama. Jesús tʉ ejacõari, ado bajiro ĩre sẽniĩacama ĩna: \p \v 2 —¿No yirã mani ñicʉa ĩna yimasiriarore bajiro yibeati mʉ buerimasa? Ĩna baroto rĩjoro, ĩna ãmori coemasiriarore bajiro coebeama ĩna —ĩre yicama ĩna. \p \v 3 To bajiro ĩna yijare, ado bajiro ĩnare cʉdicami Jesús: \p —Mani ñicʉa ĩna rotimasirejʉare cʉdirã ñari, Dios ĩ rotimasusejʉarema cʉdibeaja mʉa. \v 4 Ado bajiro gotiaja Dios ĩ rotimasire: “Mʉ jacʉre, mʉ jacore quẽnaro rʉ̃cʉbʉoya”. To yicõari, gaje vãme ado bajiro yaja: “No bojagʉ, ĩ jacʉre, ĩ jacore, ‘Rojose tãmʉoʉcarʉarãja mʉa’ ĩnare ĩ yijama, ĩre sĩaroti ñaja”, yigotiaja Dios ĩ rotimasire. \v 5-6 Mʉajʉama, ado bajirojʉa rotiaja mʉa: “Ĩ ye rãca ĩ jacʉare ĩ ejarẽmobetijama, quẽnacõaja. ‘Yʉ gajeyeũni yʉ cʉose Diore yʉ ĩsiroti rĩne ñaja. To bajiri mʉare ejarẽmomasibeaja yʉ’ yicõari, ĩ jacʉare ĩ ejarẽmobetijama, quẽnacõaja”, yirotiaja mʉa. To bajiro mʉa yijama, mani ñicʉa ĩna rotimasirejʉare cʉdirã ñari, Dios ĩ rotisejʉarema cʉdibeaja mʉa. To bajiro mʉa yijama, “Ñie vaja maja Dios oca”, yirã yaja mʉa. \v 7 “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yiboarine, rojorã ñaja mʉa. Diore gotirẽtobosarimasʉ, Isa'ias ñamasir'i, mʉa bajirotire quẽnaro tʉoĩacõari, ado bajiro ucamasiñumi: \q1 \v 8 “Ĩna oca masune yirã, quẽnaro yʉre yirʉ̃cʉbʉoama ĩna. To bajiro yirã ñaboarine, yʉ bojarore bajiro tʉoĩabeama. \q1 \v 9 Yʉ yere buecõari, ĩna masu ĩna tʉoĩasere gotimasioama. Tirene, ‘Dios ĩ rotise ñaja’ yiboama. To bajiri, yʉre ĩna rʉ̃cʉbʉoboase vaja, ñie vaja bʉjamenama ĩna”, yiucamasiñumi Isa'ias, Diore gotirẽtobosagʉ —yigoticami Jesús. \p \v 10 To ĩ yiro bero, masare jicõari, ado bajiro ĩnare yicami Jesús: \p —Yʉre ajicõari, quẽnaro ajimasiña mʉa. \v 11 Dios ĩ ĩajama, mani ñicʉa ĩna yimasiriarore bajiro ãmo coemenane mani base sʉori me rojose yirãja mani. Rojose tʉoĩacõari, rojose mani ñagõsejʉa ñaja rojose mani yise. “Ti sʉorine rojose tãmʉorʉarãja mani”, yimasirona ñaja mʉa —ĩnare yicami Jesús. \p \v 12 To bajiro Jesús ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yicajʉ yʉa: \p —¿Tire mʉ gotisere fariseo masa mʉre ĩna ajijũnisinisere masibeati mʉ? —ĩre yicajʉ yʉa, ĩ buerimasa. \p \v 13 To bajiro yʉa yiro, ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Ĩ ya vesejʉ ote ĩ otere tʉ vidi ti judijama, ti ñe rãcajʉne vʉereacõarʉcʉmi. To bajirone yirʉcʉmi yʉ jacʉ quẽne. “Yʉ yarã me ñaama” yigʉ ñari, ĩnare reacõarʉcʉmi Dios. \v 14 To bajiri fariseo masare tʉoĩagüibesa mʉa. Ĩna ñarãma ĩamena gãjerã ĩamenare tʉ̃a vanare bajiro bajirã. Sĩgʉ̃ ĩabecʉ, gãji ĩabecʉre ĩ tʉ̃avajama, gojejʉ reasãcõanama ĩna jʉarãjʉne. To bajiri rojose ĩna bajirotire masirã ñari, ĩnare tʉoĩagüibesa mʉa —yʉare yicami Jesús. \p \v 15 To ĩ yirone, ado bajiro ĩre yicami Pedro: \p —Mʉ gotimasiosere quẽnaro yʉare gotirẽtobuya —ĩre yicami. \p \v 16 To ĩ yisere ajicõari, \p —¿Ajimasibeati mʉa quẽne? —yicami. \v 17-18 —Mʉa basãse mʉa gʉdajoajʉ vatoja ti. Tijʉ bero, rẽtobudiroja ti. To bajiri mʉare rojose yimasibeaja ti. To bajiboajaquẽne, mʉa ñagõjama, tʉoĩacõari, ñagõaja mʉa. To bajiri rojose mʉa tʉoĩajama, ti sʉorine rojose tãmʉorʉarãja mʉa. ¿Tire quẽnaro ajimasibeatique mʉa? \v 19 Masa, rojose tʉoĩacõari, ado bajise rojose yirãma: Gãjerãre sĩarãma ĩna. Manajo cʉtirã, manajʉ cʉtirã, manajo mana, manajʉ mana quẽne, gãjerã rãca ajeriarã cʉtirãma. Juarudirãma. Socarãma ĩna. Gãjerã ajiro rĩjorojʉa, socarãne, “Ado bajise rojose yima”, yigotirãma. \v 20 To bajise rojose yirãma masa, rojose tʉoĩacõari. Ti sʉorine rojose tãmʉorʉarãma. Baroto rĩjoro, ãmori mani ñicʉa ĩna coemasiriarore bajiro coebeti sʉori me, rojose tãmʉorʉarãma masa —yʉare yicami Jesús. \s1 Jud'io maso me Jesúre so ajitirʉ̃nʉre queti \r (Mr 7.24-30) \p \v 21 Gotigajanocõari, yʉare ũmato vacoacami Jesús, Tiro, to yicõari Sidón vãme cʉti macari tʉjʉ vana. \v 22 Tojʉ yʉa ejaro bero, sĩgõ cananeo maso, Jesús tʉjʉare avasã vadicamo so: \p —Yʉ ʉjʉ, David ñamasir'i jãnami, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ” yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ. Yʉre ĩamaiña. Yʉ maco so ʉsʉjʉ vãti sãñagõ ñaamo. To bajiri bʉto rojose tãmʉoamo —Jesúre yigoticamo so. \p \v 23 To bajiro so yiboajaquẽne, sore cʉdibeticami Jesús. To bajiri ado bajiro Jesúre yicajʉ yʉa, ĩ buerimasajʉama: \p —Sore varotiya mʉ. Gõjanabioro manire avasã sʉyaamo —ĩre yiboacajʉ yʉa. \p \v 24 To bajiro yʉa yirone, ado bajiro sore yicami Jesús: \p —Yʉ yarã jud'io masa, oveja mavisiarãre bajiro bajirãma. Ĩnare yʉre ejarẽmoroticõacami Dios —sore yicami Jesús. \p \v 25 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetuejacamo so, ĩre rʉ̃cʉbʉogo. To yicõari, ado bajise ĩre yicamo: \p —Yʉ ʉjʉ, yʉre ejarẽmoña —ĩre yicamo so. \p \v 26 To bajiro so yiboajaquẽne, ado bajiro sore yicami Jesús: \p —To bajiro yʉ yijama, rĩamasa ĩna basere ẽmacõari, yaiare ecagʉre bajiro yigʉja yʉ —sore yicami.\f f \fr 15:26 \ft Ado bajiro yigʉ, to bajise sore yiyuju Jesús: “Judío masare ejarẽmobecʉne, gãjerãjʉare yʉ ejarẽmojama, quẽnabeaja” yigʉ, to bajise yiyuju.\f* \p \v 27 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yicamo so: \p —Yʉ ʉjʉ, riojo gotiaja mʉ. To bajiboarine ĩna ʉjarã ĩna bavẽjasere barãma yaia —Jesúre ĩre yicamo so. “Yʉa quẽne, jud'io masa me ñaboarine, mojoroaca yʉare mʉ ejarẽmojama, quẽnaja” yigo, to bajise ĩre yicamo so. \p \v 28 To bajiro so yisere ajicõari, ado bajiro sore yicami Jesús: \p —“Yʉre ĩamaicõari, ejarẽmorʉcʉmi”, yʉre yitʉoĩa tʉjabeco masu ñaja mʉ. To bajiro mʉ yitʉoĩase ñajare, mʉ maco ʉsʉjʉ sãñagʉ̃re vãtire ĩre burocacõaja yʉ —sore yicami Jesús. \p To bajiro ĩ yirirĩmarone, quẽnaejacoasuju so, vijʉ ñario. \s1 Jãjarã, rijaye cʉtirãre Jesús ĩ catiore queti \p \v 29 To ĩ yiro bero, Galilea vãme cʉtirita tʉjʉ vacajʉ yʉa, Jesúrãca. Tojʉ ejacõari, burojʉ majacajʉ. Tojʉ maja, joe jeaejacõari, ejarũjucoacajʉ. \v 30 To yʉa bajiro ĩacõari, Jesús tʉre jãjarã masa ejacama, rijaye cʉtirãre juaejarã. Ĩna juaejacana ado bajiro bajirã ñacama: Rujasagueri vana, jeariarã, ĩamena, ñagõmena, to yicõari, jãjarã gajeye rijaye cʉtirã ñacama. Ĩ tʉ ĩna ejarone, ĩnare catiocami Jesús. \v 31 Ñagõmena ñaboariarã, ñagõcoacama. Rujasagueri vaboariarã, quẽnaro vacama. Ĩamena ñaboariarã, ĩacoacama. Jeariarã quẽne, quẽnaejacoacama. To bajiro bajisere ĩacõari, no yimasibeticama masa, ti ũnire ĩabetirũgũriarã ñari. To bajiri Diore quẽnaro rʉ̃cʉbʉo variquẽnacama ĩna, “Ĩ ñagʉ̃mi quẽnaro yigʉ, jud'io masa yʉa rʉ̃cʉbʉogʉ” yirã. \s1 Masa, cuatro mil ñarãre Jesús, bare ĩ ecare queti \r (Mr 8.1-10) \p \v 32 Ĩ buerãre yʉare jicõari, ado bajiro yicami Jesús: \p —Ado ñarãre ĩamaiaja yʉ. Idiarʉ̃mʉ tʉsajʉ yuja, yʉ rãca ĩna ñaro. To bajicõari, bare maama. Bamenane ĩna ya virijʉ ĩna tudiasere bojabeaja yʉ. Ĩnare yʉ tudirotijama, bamenane ĩna vajama, varũtu vanane, ñiorijarã ñari, rijavẽjaborãma —yʉare yicami Jesús. \p \v 33 To bajiro ĩ yirone, ado bajiro ĩre yicajʉ yʉa: \p —Ado, masa manojʉ ñaja. No bajiro masa ñaro cõro ĩna barotire bare bʉjamasiña manoja —ĩre yicajʉ yʉa. \p \v 34 To yʉa yirone, \p —¿No cõro jairo pan cʉoati mʉa? —yʉare yicami. \p —Cojomo cõro jʉa jẽnituaro ñaricari ñaja. To yicõari, vai mojoroaca ñaama —ĩre yicajʉ yʉa. \p \v 35 To yʉa yirone, rʉ̃cacane masare rujiroticami Jesús. \v 36 To yicõari, pan cojomo cõro jʉa jẽnituaro ñaricari ñasere, vaire quẽne juacõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore ĩre yivariquẽnacami. To yicõari, tire iguesurebatecõari, yʉare ĩsicami. To bajiri yʉajʉa, rujirãre ĩnare ĩsibatocajʉ yʉa yuja. \v 37 Sĩgʉ̃ rʉyariaro mano baʉsʉcʉtijedicõacama. Ĩna bagajanoro bero, ĩna barʉasere yʉa juarẽojama, cojomo cõro jʉa jẽnituaro ñarijibʉri rʉyacajʉ. \v 38 Tire bacana cuatro mil ʉ̃mʉa ñacajʉ yʉa. Rõmiare, rĩamasare quẽne cõĩabeticajʉ yʉa. \v 39 To yigajanocõari, masare tudiroticami Jesús. To baji, cũmuane Magadán vãme cʉti macajʉ vacajʉ yʉa. \c 16 \s1 “Ĩaĩañamani yʉare yiĩoña”, Jesúre ĩna yiboare queti \r (Mr 8.11-13; Lc 12.54-56) \p \v 1 Fariseo masa, saduceo masa quẽne, Jesúre ĩarã ejacama ĩna. Ejacõari, ĩre sẽniĩacama, “Cʉdimasibeticõari, rojose tãmʉoato ĩ” yirã: \p —“‘Dios ĩ cõagʉ̃ ñaami’ yʉre yimasiato” yigʉ, õ vecaye ĩaĩañamani yʉare yiĩoña —yisẽniboacama. \p \v 2 To ĩna yiboajaquẽne, ado bajiro ĩnare cʉdicami Jesús: \p —Rãiorijʉ, ʉ̃mʉagasero ti sũaro ĩacõari, “Busiyʉ, quẽnarirʉ̃mʉ ñarʉaroja”, yaja mʉa. \v 3 Busurijʉ ñibiacõari, bueri ti sũayujijama, “Adirʉ̃mʉ, oco quedirʉaroja”, yiĩamasiaja mʉa. No bojarirʉ̃mʉ, ʉ̃mʉagaserore ĩacõari, “Quẽnarirʉ̃mʉ, rojorirʉ̃mʉ ñarʉaroja”, yiĩamasiaja. To bajiro yiĩamasirã ñaboarine, ñamasusejʉare ĩamasibeaja mʉa. Adirʉ̃mʉri yʉ yisere ĩarã ñaboarine, “Dios ĩ roticõar'i ñari, yami”, yiĩamasibeaja mʉa. \v 4 Mʉa adirodoriana, rojose yirã, Diore mʉa gotirore bajiro yimena ñaja mʉa. To bajirã ñari, “Ĩaĩañamani mʉ yiĩose bojaja”, yʉre yisẽniboaja mʉa. To bajiro mʉa yiboajaquẽne, to bajise mʉare yiĩobetirʉcʉja. To bajiboarine Jonás ñamasir'i Diore gotirẽtobosarimasʉ ĩ bajimasirere bajiro mʉare bajiĩoroti ñaroja —ĩnare yicʉdicami Jesús. \p To bajiro ĩnare yicõa, ĩnare jẽaveocoacajʉ yʉa. \s1 Fariseo masa panre vauvasere bajiro ĩna bajire queti \r (Mr 8.14-21) \p \v 5 Ʉtabʉcʉra gajejacatʉajʉ jẽaejacõari, \p —Mani baroti pan masiriticoayuja mani —yʉa masune gãmerã yiñacajʉ yʉa. \p \v 6 To yʉa yiro, ado bajiro yʉare goticami Jesús: \p —Fariseo masa, saduceo masa “Pan vauvato” yirã ĩna vʉosere quẽnaro ajicõĩaña mʉa —yʉare yicami. \p \v 7 To ĩ yisere ajimasimena ñari, yʉa masune ado bajiro gãmerã yicajʉ yʉa: \p —Pan mani masiritijare, to bajise gotigʉ yigʉmi —gãmerã yicajʉ yʉa. \p \v 8 To bajiro yʉa yitʉoĩasere masicõari, ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —¿No yirã, “Pan maja manire”, yati mʉa? “Pan ti maniboajaquẽne, manire ĩamaicõari, quẽnaro ejarẽmorʉcʉmi Jesús”, ¿yʉre yitʉoĩabeati mʉa? \v 9 ¿No yirã ajimasibeati mʉa maji? Cojomo cõro ñaricarire panre bʉjʉocõari, cinco mil masa ñarãre ecacajʉ yʉ. Ĩnare yʉ ecaro bero, jairo barʉariajibʉri rʉyacajʉ, ¿Tire masiritiati mʉa? \v 10 Tijʉ bero, quẽna cojomo cõro jʉa jẽnituaro ñaricari panre bʉjʉocõari, cuatro mil masa ñarãre ecacajʉ yʉ. Ĩnare yʉ ecaro bero, jairo barʉariajibʉri rʉyacajʉ. ¿Tire quẽne masiritiati mʉa? \v 11 No yirã ajimasimena masu ñamenaja mʉa tia. Jẽjʉ, “Fariseo masa, saduceo masa, ‘Pan vauvato’ yirã, ĩna vʉosere quẽnaro ajicõĩaña” yʉ yijama, “Pan juabesuma” yigʉ me yibʉ yʉ —yʉare yicami Jesús. \p \v 12 To ĩ yijare, ajimasicajʉ yʉa yuja. “‘Fariseo masa, saduceo masa, “Pan vauvato” yirã ĩna vʉosere quẽnaro ajicõĩaña’ yʉare yigʉ, ‘Ĩna gotimasiosejʉare quẽnaro ajicõĩamasiña, “Ĩnare bajiro bajimavisiarobe” yirã’ yire ũnire yʉare gotimasiogʉ̃ yiboayujari Jesús”, yiajimasicajʉ yʉa yuja. \s1 “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ”, Jesúre Pedro ĩ yire queti \r (Mr 8.27-30; Lc 9.18-21) \p \v 13 To yi varũtu vanane, Cesarea de Filipo vãme cʉti sitajʉre ejacajʉ yʉa, Jesúrãca. Tojʉ ejacõari, ado bajiro yʉare sẽniĩacami Jesús: \p —Yʉre, Dios ĩ roticõacacʉre, ¿ñimʉ ñaami yʉre yati ĩna, masa? —yʉare yisẽniĩacami Jesús. \p \v 14 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdicajʉ yʉa: \p —Sĩgʉ̃ri, “Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ, tudicaticõari bajigʉmi quẽna”, mʉre yama ĩna. Gãjerãma, “El'ias ñamasir'i ñagʉ̃mi”, yama ĩna. Gãjerãjʉama, “Jerem'ias ñamasir'i ñagʉ̃mi”, yama. Gãjerãjʉama, “Gãji, Diore gotirẽtobosamasir'i ñagʉ̃mi”, mʉre yama ĩna —Jesúre ĩre yicʉdicajʉ yʉa. \p \v 15 To bajiro yʉa yirone, \p —Mʉama, ¿ñimʉ ñaami yʉre yati mʉa? —yʉare yisẽniĩacami. \p \v 16 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro yicami Simón Pedro: \p —Mʉ ñaja rojose yʉa tãmʉoborotire yʉare yirẽtobosacõari, rotimʉorʉ̃gõrocʉ, Dios ĩ cõar'i. Masirẽtogʉ̃, Dios macʉ ñaja mʉ —Jesúre ĩre yicʉdicami. \p \v 17 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yicami Jesús: \p —Quẽnaro riojo gotiaja mʉ, Simón, Jonás macʉ. Variquẽnaña mʉ. Tire gotigʉ, masʉ ĩ masise sʉori me tire gotimasiaja mʉ. Õ vecagʉ yʉ jacʉ ĩ masise rãca tire gotimasiaja mʉ. \v 18 Ado bajiro mʉre gotiaja yʉ: Mʉ vãme ñaja Pedro. “Gʉ̃ta” yirʉaro yaja ti “pedro” ti yijama. Mʉ gotimasiose sʉorine jãjarã masa, yʉre ajitirʉ̃nʉcõari, rẽjarũgũrʉarãma ĩna. Yʉre ajitirʉ̃nʉrã ĩna ñajare, vãti yarã, “Bajireacõa tʉjajaro ĩna” yirã, rojose ĩnare yimasibetirʉarãma ĩna. \v 19 To bajiri, ado bajiro mʉre gotiaja yʉ: Ʉ̃mʉagasero soje jãnariaro cʉogʉre bajiro mʉre cũrʉcʉja yʉ. To bajiri, masare ĩacõari, ado bajiro ĩnare yimasirʉcʉja mʉ: “Ãnoa to bajiro yirã ñari, Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã ñarʉarãma. Ãnoajʉa, to bajiro yirã ñari, Dios yarã me ñaama”, ĩnare yimasirʉcʉja mʉ. Adi sitajʉ yʉre rotibosagʉ ñarʉcʉja mʉ. To bajiro yigʉ ñari, “Ado bajiro mʉa yijama, Dios yarã ñarʉarãja mʉa. Ado bajirojʉa mʉa yijama, Dios yarã me ñarʉarãja mʉa”, yimasirʉcʉja mʉ —ĩre yicami Jesús. \p \v 20 To bajiro Pedrore ĩre yigotigajanocõari, ado bajiro yʉare yicami: \p —Ĩne ñaami “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i”, gãjerãre ĩnare yigotibeja —yʉare yicami Jesús. \s1 “Yʉre sĩarʉarãma”, Jesús ĩ yire queti \r (Mr 8.31–9.1; Lc 9.22-27) \p \v 21 To ĩ yiro bero, Jerusalénjʉ ĩ bajirotire ado bajiro yʉare gotimasiosʉocami Jesús: \p —Jerusalénjʉ varoti ñaja yʉre. Tojʉ yʉ ejaro, bʉcʉrã, paia ʉjarã, to yicõari, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, rojose yʉre yicõari, yʉre sĩarʉarãma ĩna. Yʉre ĩna sĩaboajaquẽne, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne yʉre catiorʉcʉmi Dios —yʉare yisʉocami Jesús. \v 22 To ĩ yisere ajicõari, ricati ĩre jicãmotocõari, ĩre yiboacami Pedro: \p —Yʉ ʉjʉ, to bajiro mʉ bajirotire bojabecʉmi Dios. ¡To bajiro mʉ bajiroti, mʉre bajibeticõato! —ĩre yiboacami Pedro. \p \v 23 To ĩ yisere ajicõari, jʉdarʉ̃gʉ̃gʉ̃ne, ado bajiro Pedrore ĩre goticami Jesús: \p —¡Satanás, vasa mʉ! Vãtia ʉjʉre ñagõbosagʉ yaja mʉ. To bajiro yibesa. “Dios ĩ bojarore bajiro yibeticõato” yigʉre bajiro yaja mʉ. To bajiro mʉ yijama, Dios ĩ tʉoĩarore bajiro me tʉoĩaja mʉ. Masa ĩna tʉoĩarore bajiro tʉoĩagʉ̃ yaja —Pedrore ĩre yicami Jesús. \p \v 24 To yicõari, ado bajiro ĩ buerãre yʉare yicami Jesús: \p —No bojagʉ yʉ yʉ ĩ ñarʉajama, ĩ bojasere ĩ ye ñarotire tʉoĩabecʉne, “Jesúre bajiro rojose tãmʉorʉcʉja yʉ quẽne” yitʉoĩacõari, yʉjʉare ajisʉyarʉcʉmi. \v 25 No bojarã, ĩna bojaro ñare cʉtirãma, adi macarʉcʉrore ñasere ĩavariquẽnacõari, Diore tʉoĩamenama, Dios ĩ catisere yayibetire cʉomena ñarʉarãma ĩna. To bajiboarine, yʉre ajitirʉ̃nʉrã, yʉ oca ĩna gotisere ajijũnisinicõari, ĩna sĩarãma, Dios tʉ quẽnaro ñarona ñarãma. \v 26 Sĩgʉ̃ adi macarʉcʉrojʉ gajeyeũni jediro ĩ bʉjaboajaquẽne, berojʉ rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ĩ vajama, gajeyeũni ĩ bʉjaboare, ñie vaja manoja. Ñiere Diore ĩsimasibecʉmi, “Ĩ rijato berojʉma tudirijabeticõato” yigʉ, “Dios ĩ catisere yʉre ĩsiato” yigʉ. Mani rijato berojʉma “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere ĩ ĩsise cõro vaja cʉti manoja. \v 27 Yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ ñacõari, “Quẽnarẽtogʉ̃ ñaja yʉ”, yʉ jacʉ ĩ yiĩorore bajiro yigʉ ñari, ĩ bususe rãca tudiejarʉcʉja yʉ. Yʉ rãca vadirʉarãma Dios ĩ cõarã, ángel mesa. Tudiejacõari, masa ĩna yisere ĩacõari, “To bajiro yirã ñari, quẽnase bʉjarã, rojose tãmʉorã bajirʉarãja mʉa”, ĩnare yirʉcʉja yʉ. \v 28 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Mʉa sĩgʉ̃ri mʉa bajireabetone, “Ñajediro ʉjʉ ñaami yʉ roticõacacʉ” Dios mʉare ĩ yiĩosere ĩarʉarãja mʉa —yʉare yicami Jesús. \f g \fr 16:28 \ft Dios oca masa ĩna ucamasirere buerẽtoburimasa sĩgʉ̃ri ado bajiro yicama ĩna, 16.28 gotirijʉre: “‘“Ñajediro ʉjʉ ñaami yʉ roticõacacʉ” Dios mʉare ĩ yiĩorotire’ Jesús ĩ yijama, ĩ buerimasa sĩgʉ̃ri ĩna ĩaro rĩjorojʉa Jesús ĩ godovediĩorere yigʉ yirimi”, yicama Dios ocare buerẽtoburimasa sĩgʉ̃ri.\f* \c 17 \s1 Ĩ buerimasa ĩna ĩaro rĩjorojʉa Jesús ĩ godovediĩore queti \r (Mr 9.2-13; Lc 9.28-36) \p \v 1 Cojomo cõro, coja jẽnituarirʉ̃mʉ bero, Pedro, Santiago, ĩ bedi Juanre quẽne ʉ̃mʉariburo joejʉ ĩnare ũmato vacami Jesús. \v 2 Tojʉ ĩna ejaro, ĩna ĩaro rĩjorojʉa, Jesús rioga busucoasuju ti. Ʉ̃mʉagʉ muijure ĩacãnamuriarore bajiro cajemose busuyuju ti. To yicõari, sudi ĩ sãñase quẽne bʉto boticoasuju ti. \v 3 To bajicõari, Moisés ñamasir'i, El'ias ñamasir'i rãca Jesús tʉ ruyuarʉ̃gʉ̃cõari, ĩ rãca ĩna gãmerã ñagõsere ĩañujarã ĩna, Pedro mesa. \v 4 To bajiro ĩna bajisere ĩacõari, ado bajiro Jesúre yiyuju Pedro: \p —Yʉ ʉjʉ, adojʉ mani ñajama, quẽnamasucõaja. Mʉ bojajama, mʉa ñaro cõrone vijãiri mʉare bʉabosarʉcʉja yʉ. Mʉ yajãi, El'ias yajãi, to yicõari, Moisés yajãi bʉabosarʉcʉja —Jesúre yiboayuju Pedro. \p \v 5 To bajiro ĩ yirirĩmarone, bueri bʉto cajemose ĩnare buebibecõañuju ti. Ti bueri vatoajʉ ado bajiro ocaruyuyuju: \p —Ãnine ñaami yʉ macʉ, yʉ maigʉ̃. Ĩre bʉto ĩavariquẽnaja yʉ. Ĩre quẽnaro ajitirʉ̃nʉña mʉa —yi ocaruyuyuju. \p \v 6 To bajiro yi ocaruyusere ajicõari, bʉto güiyujarã ĩna Pedro mesa. Bʉto güirã ñari, muqueacoasujarã ĩna. \v 7 To bajiro ĩna bajisere ĩacõari, ĩna tʉ vacõari, ĩnare moaĩañuju Jesús. Ĩnare moaĩagʉ̃ne, ado bajiro yiyuju: \p —Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ña. Güibesa mʉa —ĩnare yiyuju. \p \v 8 To bajiro ĩ yiro bero, ĩamʉoboayujarã. El'iare, Moisére ĩnare ĩabʉjabesujarã. Jesús sĩgʉ̃ne ñañuju ĩ yuja. \p \v 9 To bajiro bajicõari bero, ti buro ĩnare ũmato rojacʉne, ado bajiro ĩnare rotiyuju Jesús: \p —Jẽjʉ mʉa ĩasere gãjerãre gotibeja maji, yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ, yʉ rijato bero, quẽna yʉ tudicatiroto rĩjorore —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 10 To ĩ yijare, ado bajiro Jesúre sẽniĩañujarã ĩna: \p —¿No yirã, “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ ĩ ejaroto rĩjoro ejarʉcʉmi El'ias ñamasir'i”, yati ĩna Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 11 To ĩna yijare, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Riojo yiyuma Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, “El'ias ñamasir'i ejasʉorʉcʉmi” ĩna yijama. “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, ĩ ejaroti ñajare, “Jediro Dios ĩ bojarore bajiro yirã, quẽnaro ñayuto mani” yigʉ, ejasʉorʉcʉmi. To bajiro ĩ bajiroti ñajare, Dios ĩ rotimasire gotimasiorã, ĩna gotiri vãmere bajirone yaja Dios oca masa ĩna ucamasire quẽne. \v 12 “To bajiro yaja” yimasirã ñaboarine, ĩ ejaro ĩre ĩamasibesuma ĩna. Jẽre ejayumi. To ĩ bajiboajaquẽne, ĩna bojarore bajiro rojose ĩre yiyuma. Yʉ, Dios ĩ roticõacacʉre quẽne, to bajirone yʉre yirʉarãma —ĩnare yitudiroja vayuju Jesús. \p \v 13 To bajiro ĩ yisere ajimasicõari, “El'ias ñamasir'ire ĩ yijama, Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉjʉare gotigʉ yami, ĩre bajiro tʉoĩar'i ĩ ñajare”, yiajimasiñujarã ĩna Pedro mesa. \s1 Masʉ ʉsʉjʉ sãñagʉ̃re vãtire Jesús ĩ burocare queti \r (Mr 9.14-29; Lc 9.37-43) \p \v 14 Ti burojʉ majariarã, yʉa tʉ rojaejacama ĩna quẽna. Jãjarã masa ñacama yʉa rãca. Jesús ĩ tudiejasere ĩacõari, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetucami sĩgʉ̃. To yicõari, ado bajiro Jesúre yicami: \p \v 15 —Yʉ ʉjʉ, yʉ macʉre ĩamaiña mʉ. Biyaroaca rijaquedirũgũami. To bajica yigʉ, bʉto rojose tãmʉorũgũami. Cojoji me jeamejʉ rocatĩacõarũgũami. To bajicõari, oco vatoajʉ quẽne rocaroacõarũgũmi. \v 16 Mʉ buerã tʉ ĩre ãmiejaboabʉ yʉ. Ĩ ʉsʉjʉre sãñagʉ̃re vãtire burocamasimema ĩna —Jesúre yicami. \p \v 17 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro yicami, yʉare ĩ buerimasare, to yicõari, ĩre ajirã ejarãre quẽne: \p —Rojosere tʉoĩarã ñari, Diore ajitirʉ̃nʉmena masu ñacõaja mʉa. ¿No cõrojʉ mʉare gotimasio tʉjagʉti yʉ? Yoaro mʉa rãca yʉ ñaboajaquẽne, yʉ masisere mʉare yʉ ʉjosere ajitirʉ̃nʉbeaja mʉa maji —yʉare yicami Jesús. To yigʉne, —Adojʉa vãti sãñagʉ̃re ĩre ãmiaya —yicami Jesús. \p \v 18 Ĩre ĩna ãmiejarone, ĩ ʉsʉjʉ sãñagʉ̃re vãtire burocacõacami Jesús. Vãti ĩ budirirĩmarone, catiquẽnagʉ̃ ñacoacami daquegʉjʉa. \p \v 19 To ĩ yiro bero, ricati cãmotadicõari, Jesúre ado bajiro ĩre sẽniĩacajʉ yʉa: \p —¿No yirã daquegʉ ʉsʉjʉre sãñagʉ̃re vãtire burocamasibeti yʉa? —ĩre yicajʉ yʉa. \p \v 20 To bajiro yʉa yisere ajicõari, ado bajiro cʉdicami Jesús: \p —“Dios ĩ ejarẽmose rãca burocarʉarãja” yitʉoĩamena ñari, vãtire burocamasibesuja mʉa. Riojo mʉare gotiaja yʉ: “Mojoroaca yimasirã ñaboarine, Dios ĩ ejarẽmose rãca yimasicõarãja” yirã, i burore, “Gajerojʉ vasa” mʉa yirotijama, to bajirone bajirʉaroja ti. Ñiejʉa mʉa yimasibeti manirʉaroja. \v 21 To bajiboarine, jẽjʉ yʉ burocagʉre bajiro bajirãre mʉa burearʉajama, bare bamenane Diore sẽnicõari rĩne bureamasirʉarãja mʉa —yʉare yicami Jesús. \s1 “Yʉre sĩarʉarãma”, Jesús ĩ yigotibabore queti \r (Mr 9.30-32; Lc 9.43-45) \p \v 22 Galilea sitajʉ vana, gãmerã cãmotadiri mene cojojũnane Jesúrãca vacudicajʉ yʉa. To bajiro yʉare ũmato bajicudigʉne, ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Yʉre Dios ĩ roticõacacʉre masare ĩsirocarʉcʉmi sĩgʉ̃. \v 23 To bajiro ĩ yijare, yʉre sĩarʉarãma ĩna. Yʉre ĩna sĩaboajaquẽne, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne yʉre catiorʉcʉmi Dios —yʉare yicami Jesús. \p To bajiro ĩ yisere ajicõari, bʉto sʉtiriticajʉ yʉa, ĩ buerã. \s1 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavire boarijaʉrire quẽnorʉarã, vaja sẽnirimasa, Pedrore ĩna sẽniĩare queti \p \v 24 To ĩ yiro bero, Capernaum vãme cʉti maca ejacajʉ yʉa, Jesúrãca. Tojʉ yʉa ñaro, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavire boarijaʉrire quẽnorʉarã, vaja sẽnirimasa, Pedrore sẽniĩarã ejayujarã, macajʉ́jʉ: \p —¿Mʉare gotimasiorimasʉma, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi quẽnoroti vaja ĩsibecʉti ĩ? —Pedrore ĩre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 25 —Ĩsirʉcʉmi —yicʉdiyuju Pedrojʉama. \p Tijʉ bero, vijʉ sãjaejacõari, vaja sẽnirimasa ĩna sẽniĩarere ĩ gotibetone, Jesújʉa, ado bajiro Pedrore ĩre boca yicõacami: \p —Simón, ¿no bajiro tʉoĩati mʉ? ¿Adigodoana ʉjarã, ñimarãjʉare vaja yirotiati? ¿Ĩna yarãrene gãmerã vaja sẽniatique? ¿Gajero vadiriarãjʉare vaja yirotirũgũatique ĩna? —Pedrore ĩre yisẽniĩacami Jesús. \p \v 26 To bajiro ĩ yisẽniĩarone, ado bajiro ĩre cʉdicami Pedro: \p —Gajero vadiriarãjʉare vaja yirotirũgũama —yicʉdicami Pedro. \p To ĩ yirone, ado bajiro yicami Jesús: \p —Riojo yaja mʉ. To bajiri Dios macʉ ñari, yʉ ya vi ti ñajare, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi coderãre vaja yibecʉja yʉma. \v 27 To bajiboarine, “Rojose manire tʉoĩabeticõato” yirã, mani vaja yijama, quẽnaja. Ʉtabʉcʉrajʉ vasa mʉ. Tojʉ vai vejeba. Basʉogʉre ĩre sĩacõari, ĩ risejʉ gãjoatii bʉjarʉcʉja mʉ. Titiine ĩnare vaja yiroti ñaroja, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi coderãre. Titiire ãmicõari, ĩnare ĩsima —Pedrore ĩre yicami Jesús. \c 18 \s1 “¿Ñimʉjʉa ñagʉ̃ti ñamasugʉ̃ ñarocʉ?”, Jesúre ĩna yisẽniĩare queti \r (Mr 9.33-37; Lc 9.46-48) \p \v 1 Tirʉ̃mʉne Jesúre ĩre sẽniĩacajʉ yʉa ĩ buerimasa: \p —Mʉre yʉa rotibosarirodo ti ejaro, ¿ñimʉjʉa ñagʉ̃ti ñamasugʉ̃ ñarocʉ? —ĩre yisẽniĩacajʉ yʉa. \p \v 2 To yʉa yirone, sĩgʉ̃ daquegʉre jicõari, yʉa rĩjorojʉa ĩre rʉ̃gõroticami Jesús. \v 3 To yicõari, ado bajiro yʉare yicami: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Daquerã, “Ñamasurã me ñaja yʉa” ĩna yitʉoĩarore bajiro mʉa tʉoĩabetijama, Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã me ñarʉarãja mʉa. \v 4 Ʉjʉ Dios yarã ñamasurã ñaama ãni daquegʉre bajiro tʉoĩarã, “Ñamasurã me ñaja yʉa” yirã. \v 5 Ãni daquegʉre bajiro tʉoĩarã ĩna ñajare, gãjerã tʉ ĩna ejaro, quẽnaro ĩnare yirãma, yʉjʉare quẽnaro yirãre bajiro yirã yirãma —yʉare yicami Jesús. \s1 “Mʉa sʉorine gãjerã rojose ĩna yijama, güiose ñaja”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mr 9.42; Lc 17.1-2) \p \v 6 Quẽna ado bajiro yʉare goticami Jesús: \p —No bojarã, ãni daquegʉre bajiro tʉoĩarãre, yʉre ajitirʉ̃nʉrãre rojose ĩna ũmato yijama, bʉto rojose tãmʉorʉarãma. Rojose ĩnare ĩna ũmato yiroto rĩjoro, tocãrãcʉrene ĩna ãmʉarijʉre gʉ̃ta jairica siatucõari, riaga ʉ̃cʉarojʉ ĩnare rearoderuucõajama, rojose tãmʉobetibʉsaborãma. \v 7 Rojose yirã sʉorine bʉto rojose tãmʉorʉarãma masa. Rojose yirã jãjarã ñarãma. To bajiri gãjerãre rojose ũmato yirʉarãma. To ĩna yise sʉori bʉto rojose masu tãmʉocõarʉarãma. \s1 “Bʉto mʉa maise ti ñaboajaquẽne, ti sʉorine Dios ĩ bojabeti mʉa yijama, tire reacõaña”, Jesús ĩ yire queti \r (Mr 9.43-48) \p \v 8 “Yʉ ãmo sʉorine rojose yibʉ yʉ” mʉa yitʉoĩamasijama, jatarocaya. “Yʉ gʉbo sʉorine rojose yibʉ yʉ” mʉa yitʉoĩamasijama, jatarocaya. Mʉare cojo ãmo, cojo gʉbo ti manijama, quẽnabetoja. To bajiboarine jʉaãmo rãca, jʉa gʉbo rãca mʉa bajireajama, jeame yatibetimejʉ mʉa vajama, rẽtobʉsaro quẽnabetirʉaroja. \v 9 “Yʉ cajea sʉorine ĩabojacõari, rojose yibʉ yʉ” mʉa yitʉoĩamasijama tiare ãmirocacõaña. Coja cajea mʉare ti manijama, quẽnabetoja. To bajiboarine, jʉajʉne caje cʉticõari, mʉa bajireajama, jeame yatibetimejʉ mʉa vajama, rẽtobʉsaro quẽnabetirʉaroja —yʉare yicami Jesús. \s1 “Oveja yayir'ire ĩnare coderimasʉ ĩre macagʉ̃mi”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Lc 15.3-7) \p \v 10 Quẽna ado bajiro yʉare goticami Jesús: \p —Yʉre ajitirʉ̃nʉrãre, “Ñamasurã me ñaja yʉa” yitʉoĩarãre, “Vaja mana ñaama”, ĩnare yiĩatebeja. Õ vecajʉ ángel mesa ñarʉarãma ĩnare ĩatirʉ̃nʉrã. Yʉ jacʉ tʉjʉre cojorʉ̃mʉ rʉyabeto ĩnare ñagõbosarũgũrãma. \v 11 Yayirãre bajiro bajirãre, rojose tãmʉoboronare, ĩnare yirẽtobosagʉ vadicajʉ yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ —yʉare yicami Jesús. \p \v 12 To bajiro yicõari, ado bajiro yirũtuacami Jesús: \p —Adi quetiaca mʉare yʉ gotimasiosere quẽnaro ajitʉoĩaña mʉa. Sĩgʉ̃ ñagʉ̃mi cien oveja cʉogʉ. Cojorʉ̃mʉ sĩgʉ̃ yayicoacʉmi. To bajiri ĩnare coderimasʉ, rʉyarãre, noventa y nueve ñarãre ta vesejʉ ĩnare cũcõari, yayir'ire macagʉ̃ vacoacʉmi ĩ. \v 13 Gãjerã yayimena noventa y nueve ñarirãcʉre, “Yayibesuma” yivariquẽnagʉ̃ ñaboarine, yayir'ire bʉjacõari, ĩnare ĩ variquẽnaro rẽtobʉsaro ĩre variquẽnagʉ̃mi. \v 14 Mani jacʉ õ vecagʉ to bajirone bajigʉmi ĩ quẽne. Sĩgʉ̃ rʉyabeto daquegʉre bajiro tʉoĩagʉ̃, Dios tʉ ĩ ñabetirotire bojabecʉmi Dios —yʉare yicami Jesús. \s1 “Mʉare bajiro yʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃ ñaboarine, rojose mʉare ĩ yijama, ado bajiro ĩre ñagõquẽnoma”, Jesús ĩ yigotimasiore \r (Lc 17.3) \p \v 15 Quẽna ado bajiro yʉare gotimasiocami Jesús: \p —Yʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃ ñaboarine, rojose mʉare ĩ yijama, gãjerãre gotimenane, ĩ tʉ vacõari, ñagõquẽnoma, “‘Riojo yaja mʉ. Mʉre rojose yibʉ yʉ’ yato ĩ” yirã. “Riojo yaja mʉ” ĩ yijama, ñagõquẽnorʉarãja mʉa. To bajiri ĩ rãca quẽnaro baba cʉtirʉarãja mʉa quẽna. \v 16 “Bajibeaja” ĩ yicʉdijama, gãjerã jʉarã, yʉre ajitirʉ̃nʉrã, “Rojose yibʉ mʉ” ĩre yimasirãre ĩnare jicõari, ĩ tʉ vaja mʉa. Jʉarã ĩna manijama, sĩgʉ̃ yʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃re, “Rojose yibʉ mʉ” ĩre yimasigʉ̃re jicõari, ĩ tʉ vaja mʉa. \v 17 Ĩnare quẽne ĩ ajibetijama, yʉre ajitirʉ̃nʉcõari mʉa rãca rẽjarã jediro ĩna ĩaro rĩjorojʉa ĩnare gotiba mʉa. Ĩna jediro “Rojose yiyuja mʉ” ĩre ĩna yisere ĩ ajibetijama, Diore ajibecʉre, to yicõari, ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasare ĩnare mʉa cãmotadiriarore bajiro ĩre cãmotadirʉarãja mʉa —yʉare yicami Jesús. \p \v 18 Quẽna ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Adi macarʉcʉrojʉ yʉre rotibosarã ñarʉarãja mʉa. To bajiro yirã ñari, “Ado bajiro mʉa yijama, Dios yarã ñarʉarãja mʉa. Ado bajirojʉa mʉa yijama, Dios yarã me ñarʉarãja mʉa”, yimasirʉarãja —yʉare yicami Jesús. \p \v 19 Quẽna ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Gajeye ado bajiro mʉare gotiaja yʉ: Sĩgʉ̃ ĩ tʉoĩarore bajirone mʉa tʉoĩajedicõajama, mʉa bojasere ĩsirʉcʉmi yʉ jacʉ õ vecagʉ. \v 20 No bojarijʉ jʉarã, idiarã, yʉre ajitirʉ̃nʉrã ñari, Diore ĩna sẽnijama, ĩna rãca ñarʉcʉja yʉ —yʉare yicami Jesús. \p \v 21 To ĩ yiro bero, ado bajiro Jesúre sẽniĩacami Pedro: \p —Yʉ ʉjʉ, sĩgʉ̃ mʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃ ñaboarine, yʉre rojose ĩ yijama, ¿nocãrãcaji masu ĩre masiriogʉti yʉ? ¿Cojomo cõro gaje ãmo jʉa jẽnituaro ñarirãcajine ĩre yʉ masiriojama, quẽnarojari? —Jesúre ĩre yicami. \p \v 22 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdicami Jesús: \p —Tocãrãcajine rojose mʉre ĩ yiro cõrone masirioroti ñaja mʉre —ĩre yicami Jesús. \s1 “Manire rojose ĩna yisere mani masiriobetijama, Dios quẽne, ĩ bojabeti mani yisere masiriobetirʉcʉmi”, Jesús ĩ yigotimasiore \p \v 23 To yicõari, ado bajiro ĩ buerãre yʉare gotimasiocami Jesús: \p —Bʉto rojose mʉa yiro bero, sʉtiriticõari, “Yʉare masirioya” Diore mʉa yijama, mʉare masiriorʉcʉmi. To bajiro mʉare ĩ yise ñajare, “Gãjerã rojose mʉare ĩna yiboajaquẽne, mʉare masirioroti ñaja” yigʉ, ado bajise gotimasiore queti mʉare gotiaja yʉ: Ʉjʉ, ĩre vaja morãre gotirʉ, ĩre moabosarimasare jicõagʉ̃mi. \v 24 Ĩre vaja morãre “Adocãrãcʉ ñaama” ĩ yigʉadijʉne, sĩgʉ̃ jairo ĩre vaja mogʉ̃re ĩre ãmiejarãma ĩna. \v 25 Ĩre ĩna ãmiejarirĩmarore, ñie rãca vaja yimasibecʉmi. To bajiro ĩ bajijare, ĩre ãmiejarãre ado bajiro ĩnare rotigʉmi: “Ãnire, ĩ manajo, ĩ rĩare quẽne gãjerãre yʉre ĩsibosaya, ‘Gãjerãre moabosarimasa ñato’ yirã. To yicõari, ĩ gajeyeũni jedirore gãjerãre ĩsicõari, vaja sẽnima. To yicõari, ti vaja mʉa bʉjasere yʉre ĩsima. To bajiro mʉa yijama, yʉre ĩ vaja mose jedicoarʉaroja”, ĩnare yigotigʉmi ʉjʉ. \v 26 To ĩ yisere ajicõari, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetuejagʉmi ĩre vaja mogʉ̃. To yicõari, rʉ̃cʉbʉose rãca ĩre sẽnigʉ̃mi: “¡Yʉ ʉjʉ, yuya maji! Mʉre yʉ vaja mosere vaja yijeocõarʉcʉja maji”, ĩre yigʉmi. \v 27 To ĩ yisere ajicõari, ĩre ĩamaigʉ̃ ñari, “Tone bajicõato”, ĩre yicõa tʉjacʉmi, ĩ ʉjʉ. \p \v 28 To bajiro ĩ ʉjʉ ĩ yisere ajicõari, budicoacʉmi. Budiacʉne, ĩ baba mojoroaca ĩre vaja mogʉ̃re ĩre ĩabʉjagʉmi ĩ quẽne. Ĩre ĩabʉjacõari, ĩ ãmʉare ñiamatagʉmi. To yicõari, ado bajiro ĩre yigʉmi: “¡Yʉre mʉ vaja mosere vaja yijeocõaña mʉ!”, ĩre yigʉmi. \v 29 To ĩ yiboajaquẽne, gʉsomuniari tuetucõari, ado bajise ĩre yigʉmi: “¡Yuya maji! Mʉre yʉ vaja mosere vaja yijeocõarʉcʉja yʉ”, yiboagʉmi. \v 30 To ĩ yiboajaquẽne, ajibecʉmi ĩ. To bajiri tubiberiavijʉ ĩre ãmiacõari, ĩre cũrotigʉmi, “Yʉre mʉ vaja mosere vaja yijeocõarijʉ, budirʉcʉja mʉ” yigʉ. \v 31 Ĩ babarã, to bajiro ĩ yisere ĩacõari, bʉto sʉtiritirãma ĩna. To bajiri ĩna ʉjʉ tʉ vacõari, ĩna ĩariaro cõro gotirãma. \v 32 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ĩre vaja moboar'i ĩ masirior'ire jirotigʉmi ʉjʉ. Ĩ ejaro ĩacõari, ado bajiro ĩre yigʉmi: “Yʉre moabosarimasʉ rojogʉ masu ñacõaja mʉ. Yʉre mʉ vaja mosere, ‘Tone bajicõato’ mʉre yiboabʉ yʉ, rʉ̃cʉbʉose rãca yʉre mʉ sẽnijare. \v 33 Mʉre yʉ ĩamairore bajirone mʉ babare ĩamairoti ñaboayuja”, ĩre yigʉmi ĩ ʉjʉ. \v 34 To bajiro ĩre yicõari, bʉto jũnisinigʉ̃ ñari, ĩre tubiberotigʉmi ĩ quẽne, “Yʉre mʉ vaja mosere vaja yijeocõarijʉ, budirʉcʉja mʉ” yigʉ —yʉare yigoticami Jesús. \p \v 35 To bajise gotigajanocõari, ado bajise yʉare gotitʉsacami Jesús: \p —To bajirone yirʉcʉmi yʉ jacʉ õ vecagʉ quẽne, gãjerã rojose ĩna yisere mʉa masiriobetijama —yʉare yicami Jesús. \c 19 \s1 “Mʉa manajoare reabetiroti ñaja”, Jesús ĩ yire queti \r (Mr 10.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 To bajiro ĩ gotimasioro bero, Galilea sita ñariarã vacõari, Judea sitajʉ ejacajʉ yʉa. Jordán vãme cʉtirisa gajejacatʉajʉ ñacajʉ ti sita. \v 2 Tojʉ jãjarã masa Jesúre sʉyacama. Rijaye cʉtirãre ĩnare catiocami ĩ. \p \v 3 Tojʉ yʉa ñaro sĩgʉ̃ri fariseo masa ejacama, Jesúre sẽniĩatorã. Ado bajiro ĩre sẽniĩatocama ĩna: \p —¿No bojase sʉorine, manajo rocajama, quẽnacõati? —ĩre yisẽniĩatocama ĩna. \p \v 4 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdicami Jesús: \p —¿Dios oca masa ĩna ucamasire ado bajiro yisere ĩabeticatique mʉa? “Rẽmojʉ ʉ̃mʉre, rõmiore rujeomasiñuju Dios”, yigotiaja Dios oca. \v 5 To yicõari gajejʉ ado bajiro gotiaja Dios oca: “Ʉ̃mʉ, rõmio ĩ rujeore ti ñajare, ʉ̃mʉjʉa, manajo cʉtigʉ, ĩ jacʉare ĩnare cãmotadicoarʉcʉmi. Manajo cʉtijama, jʉarã ñaboarine, sĩgʉ̃ rujʉre bajirone ñarʉarãma”, yigotiaja Dios oca. \v 6 “To bajirʉarãma” Dios ĩ yimasire ti ñajare, mʉa manajoare reabetiroti ñaja —ĩnare yicami Jesús, fariseo masare. \p \v 7 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro tudisẽniĩatocama ĩna: \p —Riojo mʉ gotiboajaquẽne, ¿no yigʉ ricati rotimasiñujari Moisés ñamasir'i? Ado bajiro rotimasiñumi ĩ: “No bojagʉ ĩ manajore ĩ rocarʉajama, ‘Mʉre rocagʉ yaja’ yise papera ucacõari, sore ĩsiroti ñaja”, yimasiñumi Moisés —Jesúre ĩre yicama. \p \v 8 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro cʉdicami Jesús: \p —Diore ajiterã ĩna ñajare, “Bʉtobʉsa rojose ĩna manajoare yiroma” yigʉ, manajoa reare beobetimasiñuju Moisés ñamasir'i. Rẽmojʉma to bajiro me bajimasiñuju. \v 9 Riojo ado bajiro mʉare gotiaja yʉ: Ĩ manajo gãji rãca so ajeri cʉtibetiboajaquẽne, sore rocacõari, gajeo ĩ manajo cʉtijama, Diojʉa ĩ ĩajama, ĩ manajo me ñagõmo. Ĩ ajerio cʉtigo ñagõmo —ĩnare yicami Jesús. \p \v 10 To ĩ yisere ajicõari, ĩ buerimasajʉa ado bajiro ĩre yicajʉ yʉa: \p —To yijama, manajo magʉ̃ne ñacõaroti ñañuja —ĩre yicajʉ yʉa. \p \v 11 To bajiro yʉa yisere ajicõari, ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Jediro me ñarãma, manajo cʉtibetiboarine, Dios ĩ bojarore bajiro yimasirã. To bajiro yirãma, Dios ĩ ejarẽmose rãca yirãma. \v 12 Sĩgʉ̃ri manajo cʉtimena ñarãma. Rõmia rãca ĩna yiroti ti manijare, bajirãma. To bajirãne ruyuariarã ñari, bajirãma. Gãjerãma, “Rĩa yimasibeticõato” yirã, ĩna yijeriarã ñari, bajirãma. Gãjerãma, manajo bojamenama, “Yʉ manajo cʉtibetijama, yʉ ʉjʉ, Dios ĩ bojarore bajiro quẽnabʉsaro yimasirʉcʉja yʉ” yitʉoĩarã ñari, bajirãma. To bajiro bajirʉa tʉoĩarãma, to bajirone bajiato —yʉare yicami Jesús. \s1 “Rĩamasare Jesús ĩ ñubuejeore queti \r (Mr 10.13-16; Lc 18.15-17) \p \v 13 Jesús tʉjʉ rĩamasacare juaejacama masa, ĩ ãmori ñujeocõari, Diore ĩnare sẽnibosato ĩ” yirã. Ĩna juaejasere ĩacõari, ado bajiro ĩnare yicajʉ yʉa, ĩ buerimasa: \p —¡Juavadibesa! Gõjanabioro yaja mʉa —ĩnare yicajʉ yʉa. \p \v 14 To bajiro yʉa yiboajaquẽne, Jesújʉama, ado bajiro yicami: \p —Rĩamasare ĩnare matabesa. Ĩnare bajiro tʉoĩarã ñarãma Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã —yʉare yicami Jesús. \p \v 15 To yicõari, rĩamasare ĩ ãmori ñujeocõari, Diore ĩnare sẽnibosacami Jesús. To yicõari bero, yʉare ũmato vacoacami Jesús. \s1 Gajeyeũni jaigʉ Jesúre ĩ sẽniĩare queti \r (Mr 10.17-31; Lc 18.18-30) \p \v 16 Gajeyeũni jaigʉ, Jesúre sẽniĩagʉ̃ ejacami: \p —Gotimasiorimasʉ, yʉ rijato berojʉ “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere yʉre ĩ ĩsisere yʉ bojajama, ¿no bajise quẽnase yiroti ñati yʉre? —Jesúre ĩre yicami. \p \v 17 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdicami Jesús: \p —¿No yigʉ quẽnaseayere yʉre sẽniĩati mʉ? Dios sĩgʉ̃ne ñaami quẽnagʉ̃ma. To bajiri Dios oca masa ĩna ucamasirere ĩaroti ñaja. Mʉ rijato berojʉ “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere mʉ bʉjarʉajama, Dios ĩ rotimasirere cʉdiroti ñaja —ĩre yicami Jesús. \p \v 18 To ĩ yijare, \p —¿Disere yati mʉ, “Dios ĩ rotimasirere cʉdiroti ñaja” mʉ yijama? —Jesúre ĩre yicami. \p To ĩ yirone, ado bajiro ĩre yicami Jesús: \p —Dios ĩ rotimasire yʉ yijama, ado bajise rotimasirere yaja yʉ: “Sĩabesa. Gãji manajo rãca ajerio cʉtibesa. Juarudibesa. Socʉne, ‘Rojose yimi’ yigotiyirobesa. \v 19 Mʉ jacʉre, mʉ jacore quẽne quẽnaro ĩnare rʉ̃cʉbʉoya. To yicõari, mʉ masu rujʉre mʉ mairore bajirone mʉ tʉanare maiña”, yigotiaja Dios ĩ rotimasire —ĩre yicami Jesús. \p \v 20 To ĩ yirone, ado bajiro ĩre yicʉdicami: \p —Daquegʉjʉne tire cʉdisʉoadicajʉ yʉ. ¿Ñie gajeye rʉyati quẽnaro yʉ yiroti? —Jesúre ĩre yicami. \p \v 21 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre goticami Jesús: \p —Cojo vãme rʉyaja, mʉ yiroti, mʉ rijato berojʉ “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere mʉ bʉjarʉajama: Jediro mʉ cʉosere gãjerãre ĩsijeocõaña. To yicõari, ti vaja bʉjacõari, maioro bajirãre ĩsima. To bajiro mʉ yijama, õ vecajʉ Dios ĩ ñarojʉ quẽnase bʉjarʉcʉja mʉ. To bajiro yigajanocõari, yʉre ajisʉyaya —ĩre yicami Jesús. \p \v 22 To bajiro ĩ yisere ajicõari, bʉto sʉtiriti vacoacami ĩ, gajeyeũni jaigʉ ñari, tire maigʉ̃. \p \v 23 To bajiro ĩ bajivato ĩacõari, ĩ buerimasare ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Gajeyeũni jairãrema, yʉre ĩna sʉyarʉa tʉoĩaboajama, bʉto josarʉaroja ĩnare. To bajicõari, yirẽto ecobosabetirʉarãma. \v 24 Quẽna tire bajise mʉare tudigotiaja yʉ: Vaibʉcʉ, camello vãme cʉtigʉ, gãjojota gojeacare sãjarẽtobudimasibecʉmi. To bajirone bajiaja gajeyeũni jairãre quẽne, yʉre ajitirʉ̃nʉ sʉyarʉaboarãre. To bajiro bajirã ñari, yirẽto ecobosabetirʉarãma —yʉare yicami Jesús. \p \v 25 To ĩ yisere ajicõari, no yimasibeticajʉ yʉa, ti ũnire ajibetirũgũriarã ñari. To bajiri ado bajiro ĩre sẽniĩacajʉ yʉa: \p —Riojo mʉ gotijama, ¿no bajiro bajirãjʉa Dios tʉjʉre ejarʉarãda? —ĩre yicajʉ yʉa. \p \v 26 To yʉa yirone, yʉare ĩacõari, ado bajiro yicami Jesújʉama: \p —Ĩna masune ejamasimenama masa, Dios tʉjʉre. Diojʉama, ñajediro yimasijeocõami. Ñiejʉa josase maja, ĩrema. Ĩ sʉorine ĩ tʉjʉ ejamasire ñaja —yʉare yicami Jesús. \p \v 27 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro yicami Pedro: \p —Jediro yʉa gajeyeũnire cũcõari, mʉre sʉyacajʉ yʉa. ¿To bajiro yʉa bajicati vaja, ñie bʉjarãti yʉa? —Jesúre ĩre yicami. \p \v 28 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro yʉare cʉdicami Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Cojorʉ̃mʉ adi macarʉcʉro ti jediro quẽna tudiquẽnorʉcʉmi Dios. To bajiro ĩ yirirʉ̃mʉ yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ, rʉ̃cʉbʉoriajʉ rujirʉcʉja yʉ, rotigʉagʉ. To cõrone mʉa quẽne yʉre sʉyarã, jʉaãmo cõro, cojo gʉbo jʉa jẽnituaro ñaricũmurorire rujirʉarãja mʉa. To yicõari, mani yarã, jud'io masa, jʉaãmo cõro, cojo gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarã masatubuarire rotirʉarãja mʉa. Yʉre ajitirʉ̃nʉrãre, to yicõari, yʉre ajitirʉ̃nʉmenare ĩabesemasirʉarãja. \v 29 No bojarã, yʉre ajitirʉ̃nʉrã ñari, ĩna ya vi, ĩna yarã, ĩna jacʉa, ĩna rĩa, to yicõari, ĩna ya veserire quẽne ĩna maise ñaro cõro ĩna vaveojama, adigodojʉ ĩna cʉosʉore rẽtobʉsaro quẽnase bʉjarʉarãma ĩna, Dios tʉjʉ. \v 30 To bajiboarine adire quẽne quẽnaro tʉoĩaña mʉa: Jãjarã ado bajiro mʉa tʉoĩarore bajirone tʉoĩaboarãma: “Dios ĩ bojase yirã rẽtoro Dios ĩ bojasere yirã ñari, ñamasurã ñaja yʉa. To bajiri, õ vecajʉre quẽne ñamasurã ñari, quẽnase bʉjarʉarãja”, yitʉoĩaboarãma. To bajiro yirã ñari, gãjerãre ĩacõari, “Ĩna ya vi, ĩna yarã, ĩna jacʉa, ĩna rĩa, to yicõari ĩna ya veserire vaveomena ñari, ñamasurã me ñaama. To bajiri, õ vecajʉre quẽnase mojoroaca bʉjarona ñaama”, yitʉoĩaboarãma. To bajiro me bajirʉaroja. Adojʉ ñamasurã, õ vecajʉarema ñamasumena ñarʉarãma ĩna. Adi macarʉcʉrojʉ ñamasumenama, õ vecajʉarema ñamasurã ñarʉarãma —yʉare yicami Jesús. \c 20 \s1 Moabosarimasa ĩna bajire rãca tʉoĩacõari, “Adi macarʉcʉrojʉre ñamasurã, õ vecajʉrema ñamasurã me ñarʉarãma ĩna”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \p \v 1 To yicõari, ĩ buerimasare yʉare gotimasiorũtuacami Jesús. “‘Adojʉ ñamasurã ñaja yʉa. To bajiri õ vecajʉ quẽne ñamasurã ñari, quẽnamasuse bʉjarʉarãja’ yitʉoĩabeticõato” yigʉ, ado bajise yʉare gotimasiocami: \p —Ʉye vese cʉogʉ, ʉye ti bʉcʉaro ĩacõari, busurijʉ jẽjʉ ĩre moabosaronare jigʉ vacʉmi. To bajirone yirʉcʉmi Dios, mʉa ʉjʉ quẽne. \v 2 Ĩnare bʉjacõari, ado bajiro ĩnare gotigʉmi: “Mʉa moase vaja mʉa sẽniro cõrone mʉare vaja yirʉcʉja yʉ”, ĩnare yigʉmi. To yicõari, ĩnare moaroticõagʉ̃mi, ĩ ya vesejʉ. \v 3 Muiju ĩ asitutuajedirijʉ cõro, moarʉarã ĩna yuritũcurojʉ ĩna ñacõajare, gãjerãre ĩnare ĩabʉjagʉmi. \v 4 “Vasa, mʉa quẽne. Yʉ ʉye vesejʉ moaaya. Mʉa moajama, quẽnaro mʉare vaja yirʉcʉja yʉ”, ĩnare yigʉmi. \v 5 To bajiri ĩna quẽne ĩre moabosarã vacoanama. To yicõari, bero ʉ̃mʉrecaji ñaro vacʉ, gãjerãre bʉjagʉmi. Ñamicajʉa ti tʉsato vacʉ, gãjerãre bʉjagʉmi quẽna. Moare manare bʉjacõari, ĩnare moaroticõagʉ̃mi. \v 6 Yucʉ́ veca muiju tʉsato, gãjerã moarʉarã ĩna yuritũcurojʉ ejacõari, moamenane ĩna ñacõajare, “¿No yirã moamenane ñarʉ̃mʉ cʉtiati mʉa?”, ĩnare yigʉmi. \v 7 To ĩ yirone, “Ñimʉjʉa, yʉare moarotibeami. To bajiri ñacõaja yʉa”, ĩre yirãma ĩna. To bajiro ĩna yijare, “Vasa mʉa quẽne. Yʉ ʉye vesejʉ yʉre moabosaaya”, ĩnare yigʉmi. \p \v 8 Rãiorijʉ, ĩre moabosarimasare coderimasʉre ĩre jigʉmi. “Yʉre moabosarimasare ĩnare jiaya mʉ”, ĩre yigʉmi. “To yicõari, ejatʉsariarãre vaja yisʉoya. Ĩnare vaja yigajanocõari, ĩna rĩjorobʉsa ejariarãre vaja yiya. To bajiro rĩne yicõa vasa. To bajiri, moarã ejasʉoriarãre ĩnare vaja yitʉsaya”, ĩre yigʉmi, ĩre moabosarimasare coderimasʉre. \v 9 To bajiro ĩ yijare, ejatʉsariarãjʉa ejasʉorãma. Ĩna ejaro ĩacõari, cojorʉ̃mʉ vaja tariaro cõro ĩna moare vaja ĩnare vaja yigʉmi. \v 10 To cõro ĩna vaja tasere ĩacõari, “Manima jaibʉsaro bʉjarʉarãja”, yitʉoĩaboarãma ejasʉoriarãjʉa. To bajiro yitʉoĩaboariarãre gãjerã ĩna vaja taro cõrone ĩnare vaja yigʉmi. \v 11 Ʉjʉ ĩ vaja yirotisere ĩacõari, ñagõjairãma ejasʉoriarãjʉa: \v 12 “Vesejʉ ejatʉsariarã, yoaro meaca ĩna moaboajaquẽne, yʉare mʉ ĩsiro cõrone ĩnare ĩsiaja mʉ. Yʉama, cojorʉ̃mʉ jediro, muiju ĩ asicõaro josari moaboabʉ yʉa”, ĩre yitud'irãma, ĩna ʉjʉre. \v 13 To bajiro ĩna yiboajaquẽne, sĩgʉ̃re ado bajiro cʉdigʉmi ĩna ʉjʉ: “Rojose mʉre yibejʉ yʉ. Jẽjʉ, ‘Mʉa vaja sẽniro cõrone mʉare vaja yirʉcʉja’ yigʉ ñari, to cõrone mʉare vaja yibʉ. \v 14 Mʉ moare vaja juacõari, vasa. Mʉre yʉ vaja yiro cõrone, ‘Ejatʉsariarãre quẽne vaja yirʉcʉja’ yitʉoĩamʉ yʉ. \v 15-16 Yʉ ye gãjoa ñamʉ ti. To bajiri yʉ bojarore bajirone yibʉ yʉ. Ĩnare quẽnaro yʉ vaja yisere ĩajũnisiniaja mʉ”, ĩre yigʉmi ĩ ʉjʉ. To bajiri adi queti mʉare yʉ gotirore bajiro bajirʉaroja. Adojʉ ñamasurã, õ vecajʉarema ñamasumena ñarʉarãma ĩna. Adi macarʉcʉrojʉ ñamasumenama, õ vecajʉarema ñamasurã ñarʉarãma —yʉare yicami Jesús. \s1 “Yʉre sĩarʉarãma”, Jesús ĩ yigotitʉsare queti \r (Mr 10.32-34; Lc 18.31-34) \p \v 17 Jerusalénjʉ yʉare ũmato varũtu vacʉne, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarãre yʉare gotirʉ, ricati yʉare jicãmotocami Jesús: \p \v 18 —Quẽnaro ajiya mʉa. Jerusalénjʉ vana bajiaja mani. Tojʉ mani ejaro, yʉre Dios ĩ roticõacacʉre paia ʉjarãre, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasare ĩsirocarʉcʉmi sĩgʉ̃. Ĩnajʉa, “Ĩre sĩaroti ñaja”, yʉre yirʉarãma. \v 19 To yicõari, romano masare yʉre ĩsirʉarãma. To ĩna yijare, yʉre ajatud'icõari, bajerʉarãma ĩna. To yicõari, yucʉ́tẽrojʉ yʉre jajuturʉarãma. Yʉre jajutucõari, yʉ rijato bero, yʉre yujeboarʉarãma. To ĩna yiboajaquẽne, yʉre ĩna sĩaro bero, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne yʉre catiocõarʉcʉmi Dios —yʉare yicami Jesús. \s1 Santiago mesa jaco Jesúre so sẽnire queti \r (Mr 10.35-45) \p \v 20 To ĩ yiro bero, Zebedeo rĩa jaco, so rĩa rãca ejacamo, so rĩa ĩna bajirotire Jesúre sẽnigõ ejago. Adocãrãcʉ ñacama so rĩa: Santiago, Juan ñacama ĩna. Jesúre rʉ̃cʉbʉogo, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetucamo so. To yicõari, Jesús quẽnaro so rĩare ĩ yirotire sẽnicamo. \v 21 So sẽnisere ajicõari, \p —¿No bajiro quẽnaro yʉ yirotire bojati mʉ? —sore yicami Jesús. \p To ĩ yijare, ado bajiro cʉdicamo so: \p —“Ñajediro ʉjʉ ñaja yʉ” yiĩocõari, mʉ rotisʉorirodo ti ejaro, yʉ rĩare ado bajiro ĩnare mʉ ũmato rujirotire bojaja yʉ: Sĩgʉ̃ mʉ riojojacatʉa, gãjire mʉ gãcojacatʉa ĩnare ũmato rujirʉcʉja mʉ, “Mʉ rotirore bajirone ĩna quẽne rotimasiato” yigʉ —ĩre yicamo so. \p \v 22 To so yisere ajicõari, so rĩajʉare ado bajiro yicami Jesús: \p —Tʉoĩamasimenane yʉre sẽniboaja mʉa. Yʉ rãca mʉa rotirʉajama, ¿mʉa quẽne yʉre bajirone rojose tãmʉorãtique mʉa? —ĩnare yicami Jesús. \p —Bajicõarãja —ĩre yicama ĩna. \p \v 23 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro yicami Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Mʉa quẽne, yʉ tãmʉorotire bajiro rojose tãmʉorʉarãja. To bajiboajaquẽne, yʉ riojojacatʉa, yʉ gãcojacatʉa mʉare rojomasibecʉja yʉ. “Ĩna ñarʉarãma yʉ macʉ tʉ rujirona” yʉ jacʉ ĩ yicana rĩne rujirʉarãma —ĩnare yicami Jesús. \p \v 24 Jesús buerimasa jʉaãmo cõro ñarã, yʉa ajibetone, “To bajiro bojaja yʉa” ĩna yirudisere ajicõari, jũnisinicajʉ yʉa. \f h \fr 20:24 \ft Zebedeo manajo, Juan, Santiago jaco, Jesús bʉamo ñañuju so. To bajiri, “Ĩ yarã ñaama” yitʉoĩagõ ñari, “Yʉ rĩare quẽnaro yirʉcʉmi”, yitʉoĩaboayuju so. Tire ajimasicõari, jũnisiniñujarã Jesús buerã jʉaãmocãrãcʉ ñarãjʉa, “Ĩ yarã ñajare, ejarẽmogʉ̃mi” yitʉoĩarã ñari.\f* \v 25 To bajiro yʉa bajijare, yʉa jedirore jirẽocõari, ado bajiro yicami Jesús: \p —Ʉjarã, Dios yarã me ñarã, ĩna yarãre bʉto tutuaro rotirãma ĩna. Tire masiaja mʉa —yʉare yicami. \v 26 —Mʉama, yʉ yarã ñari, ĩnare bajiro bajibetirʉarãja. Yʉre ajitirʉ̃nʉrã, ñamasurã ñarʉarãma, gãjerã ĩna bojasere masicõari, quẽnaro ĩnare yiejarẽmorã. \v 27 To bajiri ñamasurã mʉa ñarʉajama, gãjerãre moabosarʉarãja mʉa. \v 28 Dios ĩ roticõacacʉ quẽne, to bajirone bajiaja yʉ. “Gãjerã yʉ bojasere masicõari, quẽnaro yʉre yato ĩna” yigʉ me vadicajʉ yʉ. “Ĩna bojasejʉare masicõari, quẽnaro ĩnare yirʉcʉja” yigʉ vadicajʉ yʉ. To yicõari, jãjarã rojose ĩna yisere Dios ĩ masiriose vaja, ĩnare vaja yibosagʉagʉ vadicajʉ yʉ —yʉare yicami Jesús. \s1 Jʉarã caje ĩamenare Jesús ĩ ĩarotire queti \r (Mr 10.46-52; Lc 18.35-43) \p \v 29 Jericó vãme cʉti maca ñacõari, yʉa vatone, jãjarã masa yʉare sʉyacama, Jesúre ĩarã. \v 30 Tojʉ yʉa vatone, jʉarã ĩamena rujicama, maa tʉ. Jesús ĩ rẽtosere ajicõari, ado bajiro ĩre jiavasãcama ĩna: \p —Yʉa ʉjʉ, Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ. Yʉare ĩamaiña mʉ —yiavasãcama ĩna. \v 31 To bajiro ĩna yiavasãrone, \p —¡Avasãbesa! —ĩnare yicama masa. To bajiro ĩna yiboajaquẽne, bʉtobʉsa avasãcama ĩna: \p —Yʉa ʉjʉ, Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ. Yʉare ĩamaiña —Jesúre ĩre yiavasãcama ĩna. \p \v 32 To ĩna yisere ajicõari, tujarʉ̃gʉ̃cami Jesús. To bajicõari, ĩamenare jicami: \p —¿No bajiro mʉare yʉ yisere bojati mʉa? —ĩnare yisẽniĩacami, caje ĩamenare. \p To ĩ yijare, ado bajiro ĩre yicʉdicama: \p \v 33 —Yʉa ʉjʉ, tudiĩarʉaja yʉa —ĩre yicama ĩna. \p \v 34 To ĩna yisere ajicõari, ĩnare ĩamaigʉ̃ ñari, ĩna cajearire moaĩacami. To bajiro ĩ yirirĩmarone, ĩamena ñaboacana, ĩacoacama ĩna yuja. Ĩacõari, ĩna quẽne Jesúre sʉyacoadicama. \c 21 \s1 “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃ ñaja yʉ” yiĩogʉ̃, Jerusalénjʉ Jesús ĩ ejare queti \r (Mr 11.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1-2 Jerusalén cõñana, Betfagé vãme cʉti maca ejacajʉ yʉa. Olivo vãme cʉti buro jʉdo ñacajʉ ti maca. Tojʉ jʉarã yʉa rãcanare ĩ buerãre ado bajiro ĩnare roticõacami Jesús: \p —Mani varoto riojo ñarimacare vasa maji. Tojʉ ejacõari, burra ĩna siaturʉ̃gõriore bʉjarʉarãja mʉa, so macʉ rãca ñagõre. Ĩnare õjacõari, yʉre juadibosaba. \v 3 Ti macagʉ mʉa õjaro ĩacõari, mʉare ĩ sẽniĩajama, “Mani ʉjʉ ĩnare bojami. No cõro mene tʉocõarʉcʉmi quẽna”, ĩre yicʉdiba. To bajiro mʉa yisere ajicõari, sẽniĩarẽmobetirʉcʉmi. “Baʉ. Vasa”, mʉare yirʉcʉmi —ĩnare yicami Jesús. \p \v 4 To bajiro ĩnare yiroticami Jesús, Diore gotirẽtobosarimasʉ, “Ado bajiro bajirʉaroja” ĩ yiucamasire ñajare: \q1 \v 5 “Jerusalén macanare ado bajiro yirʉarãja mʉa: ‘Ĩaña mʉa. Mʉa ʉjʉ vadiami. “Ñamasugʉ̃ me ñaja yʉ” yitʉoĩagʉ̃re bajiro ejaami. Burra, gajeyeũni ũmagõ macʉ joejʉ jesacõari, vadiami’ yirʉarãja mʉa”, yiucamasiñuju Diore gotirẽtobosarimasʉ. \p \v 6 To bajiri Jesús ĩ rotisere ajicõari, ĩ rotirore bajirone yiyuma ĩna. \v 7 Burra to yicõari, so macʉre quẽne ĩnare juaejacama ĩna. To yicõari, ĩna ye sudi joeayere vejecõari ĩna joere jeocama ĩna. To ĩna yiro bero, macʉjʉare vajejacami Jesús. \v 8 Jãjarã masa ñacama. Ĩna ye sudi joeayere vejecõari, ĩ varotijʉre cũ rĩjoro cʉticama. “Yʉa ʉjʉ ñaja mʉ” yirã, to bajiro yicama, Jesúre rʉ̃cʉbʉorã. Gãjerã yucʉ́ rʉjʉri jasurecõari, maare cũ rĩjoro cʉticama. \v 9 To yicõari, “‘“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃ ñaja yʉ’ yiĩocõari, rotisʉorʉcʉmi yuja” Jesúre ĩre yitʉoĩarã ñari, bʉto variquẽnacama ĩna. Ĩre rĩjoro cʉti vana, ĩre sʉyarã quẽne, ĩre ĩavariquẽnarã ado bajiro avasã vacama ĩna: \p —¡Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaami! ¡Quẽnase ĩre yivariquẽnato mani! ¡Diore rotibosagʉ quẽnaro ĩ yigʉ ñaami! ¡Diore quẽne, quẽnase ĩre yivariquẽnato mani, ãni yʉa ʉjʉre ĩ cõajare! —yiavasã vacama ĩna. \p \v 10 To bajiro Jesús, Jerusalénjʉ, masa rãca ĩ ejasere ĩacõari, bʉto gãmerã ñagõcama ti macana jediro. \p —¿Ñimʉ ũgʉ̃ ñati? —gãmerã yisẽniĩacama, masa ĩna avasã vado vatoajʉ Jesús ĩ vadire ĩacõari. \p \v 11 To ĩna yijare, gãjerã ado bajiro yicʉdicama: \p —Ĩne ñaami Diore gotirẽtobosarimasʉ, Jesús vãme cʉtigʉ, Galilea sita Nazaret vãme cʉti macagʉ —yicama masa. \s1 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ñacõari, gajeyeũni ĩsiriavire bajiro ĩna yiñajare, Jesús ĩnare ĩ tud'iãgõbure queti \r (Mr 11.15-19; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 12 Ti macajʉre ejacõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ sãjacajʉ yʉa, Jesúrãca. Ti vijʉ gajeyeũni ĩsirãre, ĩnare vaja yirãre quẽne tud'iãgõbucami Jesús. Gãjerã ye rãca gãjoa vasoarimasa ĩna gãjoa jeorijaʉrire tucaguereacami. To yicõari, buja ĩsirimasa ĩna rujiri cũmurorire tucaguereacami. \v 13 To yicõari, ado bajiro ĩnare goticami Jesús: \p —Diore gotirẽtobosarimasa ĩna ucamasire ado bajiro gotiaja: “Yʉ ya vima, yʉre sẽnirʉ̃cʉbʉorã rẽjariavi ñarʉaroja”, yigotiaja, adi vire. To bajiro ĩ yimasire ti ñaboajaquẽne, ado bajiro mʉa yiñase sʉorine juarudirimasa ya vire bajiro bajiaja ti —ĩnare yicami Jesús. \p \v 14 Ti vijʉ, yʉa ñarone, ĩamena to yicõari rujasagueri vana, ejacama, Jesús tʉjʉ. To bajiro ĩna bajirone ĩnare catiocami. \v 15 Ti vire ñacama paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne. To bajiri Jesús, ĩaĩañamani ĩ yiĩosere ĩacõari, “¡Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami, ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaami! ¡Quẽnase ĩre yivariquẽnato mani!” rĩamasa ĩna yiavasã ñasere ajicõari, Jesújʉare bʉto jũnisinicama. \v 16 To bajiri ado bajiro Jesúre sẽniĩacama: \p —¿To bajiro mʉre ĩna yisere ajiati mʉ? “To bajise yibesa”, ĩnare yiya —ĩre yicama ĩna. \p To ĩna yiboajaquẽne, ado bajiro ĩnare goticami Jesús: \p —Ajiaja yʉ. Dios oca masa ĩna ucamasire to bajirone gotiaja rĩamasa ĩna yirotire. ¿Ĩabeticatique ado bajiro yisere? Ado bajiro gotiaja ti: \q1 “‘Rĩamasa, to yicõari, ũjurãca quẽne, mʉre quẽnaro rʉ̃cʉbʉorʉarãma ĩna’ to bajiro mʉ yise ñajare”, yigotiaja Dios oca —ĩnare yicami Jesús. \p \v 17 To ĩ yiro bero, ĩnare vaveocõari, Betania vãme cʉti macajʉ ejacõari, cãnicajʉ yʉa. \s1 Higuera vãme cʉtiʉre, “Jʉaji rica maniʉcarʉarãja”, Jesús ĩ yire queti \r (Mr 11.12-14, 20-26) \p \v 18 Quẽna busurijʉ Jerusalénjʉ tudiacajʉ yʉa. To yʉa bajiro, Jesús, ñiorijacami. \v 19 Maa tʉ higuera vãme cʉtiʉ ñacajʉ. Tiʉ ricare barʉ, ojaboacami Jesús. Rica manicajʉ, tiʉjʉama. Jũ rĩne ñacajʉ. To bajiri tiʉre ado bajiro yicami Jesús: \p —Jʉaji rica maniʉcarʉarãja —tiʉre yicami. \p To bajiro ĩ yirirĩmarone, sĩnirocacoacajʉ tiʉ. \v 20 To bajiro ti bajisere ĩacõari, no yimasibeticajʉ yʉa, ti ũnire ĩabetirũgũcana ñari. “¿No yiro guaro sĩnirocacoajari ti?”, yisẽniĩacajʉ yʉa. \p \v 21 To yʉa yirone, ado bajiro yʉare cʉdicami ĩ: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. “To bajiro yirʉcʉmi Dios” ĩre mʉa yiajitirʉ̃nʉ tʉjabetijama, higuera vãme cʉtiʉre yʉ yise ũni rĩrene yimasimenaja mʉa. Gajeye josase ti ñaboajaquẽne, yimasicõarãja. “I burore, moa riagajʉ rocaroacoasa” mʉa yijama, to bajirone bajirʉaroja. \v 22 “Yʉa sẽnijama, yʉare ĩsicõagʉ̃mi” yitʉoĩacõari, Diore mʉa sẽnijama, mʉare ĩsirʉcʉmi —yʉare yicami Jesús. \s1 “¿Ñimʉ mʉre ĩ rotise rãca to bajiro yati mʉ?”, Jesúre ĩna yisẽniĩare queti \r (Mr 11.27-33; Lc 20.1-8) \p \v 23 To ĩ yiro bero, Jerusalénjʉ ejacajʉ yʉa. To bajicõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ Jesúrãca sãjacajʉ yʉa. Sãjaejacõari, masare gotimasiocami Jesús. To ĩ yiñarone, bʉcʉrã, paia ʉjarã quẽne, ejacama ĩna, Jesúre sẽniĩarã: \p —¿Ñimʉ mʉre ĩ rotise rãca to bajiro yirũgũati mʉ? —ĩre yisẽniĩacama ĩna. \p \v 24-25 To bajiro ĩna yisere ajicõari, \p —Yʉ quẽne, ado bajiro mʉare sẽniĩaja yʉ. Yʉre mʉa cʉdicõarojʉ, “Ĩ rotise rãca yaja yʉ”, mʉare yirʉcʉja maji. ¿Ñimʉ rotiyujari, Juanre, “Oco rãca masare ĩnare bautizaya” yigʉ? ¿Dios rotiyujari? ¿Masajʉa rotiyujarique? —ĩnare yisẽniĩacami Jesús. \p To ĩ yisere ajicõari, ĩna masurione gãmerã ñagõñacama ĩna: \p —“Dione, Juanre oco rãca masare bautizarotiyumi” mani yijama, ado bajiro manire sẽniĩajacagʉmi: “Tire masirã ñaboarine, ¿no yirã ĩre ajitirʉ̃nʉbeticati mʉa?” manire yisẽniĩajacagʉmi. \v 26 To yicõari, “Masane, Juanre oco rãca bautizarotiriarãma” mani yijama, manire bʉto tud'irʉarãma masa, “Diore gotirẽtobosarimasʉ ñaboacami Juan” yirã ñari —gãmerã yicama ĩna. \p \v 27 To bajiro gãmerã ñagõrã ñari, ado bajiro ĩre cʉdicama ĩna: \p —Juanre rotir'ire masibeaja yʉa —Jesúre yicõacama ĩna. \p To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdicami Jesús: \p —To bajiro yʉre mʉa cʉdijare, “Ĩ rotise rãca yaja yʉ”, mʉare yigotibetirʉcʉja yʉ quẽne —ĩnare yicami Jesús. \s1 Jʉarã rĩa cʉtigʉ, ĩ rĩare ĩ moarotirere Jesús ĩ gotimasiore queti \p \v 28 To bajiro ĩnare yigajanocõari, gotimasiore queti ĩnare goticami Jesús: \p —¿No bajiro tʉoĩati mʉa, adire, yʉ gotigʉadire? Sĩgʉ̃ ñagʉ̃mi jʉarã rĩa cʉtigʉ. Ĩ macʉ ñasʉogʉre ado bajiro yigʉmi ĩ: “Macʉ, yucʉrema mani ʉye vesere moagʉaja”, ĩre yigʉmi. \v 29 To ĩ yiboajaquẽne, “Varʉabeaja yʉ”, ĩre yicʉdigʉmi. To bajiro yiboarine, berojʉma, tʉoĩavasoacõari, moagʉ̃ vacoacʉmi ĩ yuja. \v 30 To ĩ yiro bero, gãji ĩ macʉre quẽne, to bajirone ĩre yigʉmi. To ĩ yirone, “Baʉ. Moagʉ̃ varʉcʉja yʉ”, ĩ jacʉre yicʉdigʉmi ĩ. To yiboarine, vabecʉmi. \v 31 To bajiri mʉa tʉoĩajama, ¿nijʉa ñañujari ĩ jacʉ ĩ rotiriarore bajirone cʉdir'i? —ĩnare yisẽniĩacami Jesús. \p To ĩ yisẽniĩarone, ado bajiro ĩre cʉdicama: \p —Ĩ, moarotisʉor'ijʉa, ĩ jacʉ ĩ rotiriarore bajiro ĩre cʉdiyumi —ĩre yicʉdicama. \p To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro yicami Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasare, to yicõari, rõmia, ʉ̃mʉare ajeriarã cʉticõari, vaja sẽnirã rõmirire, “Rojorã masu ñaama” ĩnare yiĩaterã ñarãja mʉa. Mʉa ĩaterã sĩgʉ̃ri, tʉoĩavasoacõari, Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã ñarãma. Ĩnare bajiro mʉa tʉoĩavasoabetijama, ĩ yarã me ñarʉarãja mʉa. \v 32 Juan, oco rãca masare bautizarimasʉ, “Ado bajirojʉa mʉa yijama, quẽnaroja” mʉare ĩ yigotimasioboajaquẽne, ĩre ajibesuja mʉa. To bajiboarine, “Rojorã masu ñaama” mʉa yiĩaterãjʉama, ĩre ajitirʉ̃nʉñuma ĩna. To bajiri ĩre ĩna ajitirʉ̃nʉsere ĩariarã ñaboarine, ĩre ajibeticõari, rojose mʉa yirũgũriarore bajiro rojose yicõa ñaja mʉa —ĩnare yicami Jesús. \s1 “Jud'io masa ĩna ajitirʉ̃nʉbetijare, gãjerãjʉare ʉjorʉcʉmi Dios” yigʉ, moarimasa rojose yirã ĩna bajire rãca Jesús ĩ gotimasiore \r (Mr 12.1-12; Lc 20.9-19) \p \v 33 Quẽna ado bajiro ĩnare gotimasiocami Jesús: \p —Sĩgʉ̃ masʉ ʉye vese otegʉmi. Tire otegajanocõari, matagʉmi. To yicõari, ʉye oco juarotijʉ quẽnogʉ̃mi. Tijʉ bero, vecajʉ ñacõari, ĩ ĩatirʉ̃nʉjesarotijʉ quẽnogʉ̃mi. To yigajanocõari, gãjerãre, “Yʉre ĩatirʉ̃nʉbosaba”, yigʉmi. “Ʉye ti rica cʉtiro, gãjerãre ĩsicõari, vaja sẽnirʉarãja mʉa. To yicõari, mʉa juajama, ‘Ado cõro ñaja mani ye. Ado cõro ñaja ĩ yema’ yicõĩama”, ĩnare yigʉmi. To yicõari, gajerojʉ vacoacʉmi yuja. \v 34 To bajiri cojorʉ̃mʉ, “Ʉye rica cʉti bʉcʉatoja ti” yigʉ, ĩre moabosarimasare cõagʉ̃mi, “Ʉye, yʉre ĩna cũbosarere yʉre juabosaaya” yigʉ. \v 35 Ʉye vesejʉ ĩna ejaro ĩacõari, ti vese coderãjʉa, ado bajiro yirãma: Ĩnare ñejecõari, jarãma. Gãjerãre sĩarãma, to yicõari gãjerãre gʉ̃tane reasĩarãma. \v 36 To ĩna yire quetire ajicõari, jãjarãbʉsa ĩre moabosarimasare cõagʉ̃mi vese ʉjʉ, ĩ ye ñarotire juabosaaya yigʉ. Ti vesejʉ ĩna ejarone, ĩatirʉ̃nʉrimasa, to rĩjoro ejariarãre ĩna yiriarore bajirone yirãma, ĩnare quẽne. \p \v 37 To bajiro ĩna yiecore quetire ajicõari, “Yʉ macʉjʉare rʉ̃cʉbʉorãma” yitʉoĩacõari, ĩre cõaboagʉmi. \v 38 To bajiro ĩ yicõar'ire, vesejʉ ĩ ejasere ĩacõari, ado bajiro gãmerã ñagõrãma vese coderimasa: “Adi vese ʉjʉ macʉne ñaami. To bajiri ĩ bajirocaveojama, ĩne ñaami ĩre vasoarocʉ. To bajiri ĩre mani sĩajama, mani ye sita ñarʉaroja yuja”, gãmerã yiñagõrãma ĩna. \v 39 To bajiri vese sojʉajʉ ĩre ñia vati, ĩre sĩarocacõarãma —ĩnare yicami Jesús. \p \v 40 To bajiro ĩnare yigajanocõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩacami: \p —¿Ti vese ʉjʉ tudiejagʉ, no bajiro ĩnare yigʉjari, ti vese coderimasare? —ĩnare yisẽniĩacami Jesús. \p \v 41 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdicama ĩna: \p —Rojorã masu ñarãma ti vese ĩatirʉ̃nʉrã. To bajiri ĩnare ĩamaibecʉne ĩnare sĩareagʉmi. To ĩ yiro bero, gãjerãre ti vesere ĩatirʉ̃nʉronare vasoagʉmi, ĩ ye ñarotire juabosaronare —Jesúre ĩre yicama ĩna. \p \v 42 To ĩna yicʉdisere ajicõari, Jesújʉa, ado bajiro ĩnare yicami: \p —“Ʉye vese ʉjʉ macʉre rojorã ĩna sĩarocarere bajirone viri bʉarimasa gʉ̃ta ĩna beserocaria ñaboarine, ñamasurica ñarʉaroja”, yigotiaja Dios ocare masa ĩna ucamasire. ¿Tire ĩabeticatique mʉa? Ado bajiro gotiaja: \q1 “Gʉ̃ta rãca vi quẽnorimasa coja gʉ̃tare rocarãma ĩna. Ĩna rocaria ñaboarine, gajea gʉ̃ta rẽtoro quẽnarica ñarʉaroja tia. Tia gʉ̃ta sʉorine quẽnarivi quẽnorʉcʉmi Dios. Tia manijama, quẽnomasibetibogʉmi. To bajiro bojagʉmi Dios mani ʉjʉ. To bajiri tia gʉ̃ta sʉori Dios quẽnaro ĩ yisere ajimasicõari, bʉto tʉoĩa variquẽnaja mani”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire. \m \v 43 To bajiri ado bajiro yigʉ, ti quetire mʉare gotibʉ yʉ: Diore rotibosagʉre yʉre ajitirʉ̃nʉmena mʉa ñajare, jud'io masa mejʉare, “Yʉ yarã ñaña” ĩnare yicõari, quẽnaro ĩnare yirʉcʉmi Dios. Ĩnajʉama, Dios ĩ bojarore bajiro ĩre ajitirʉ̃nʉrʉarãma. \v 44 No bojarã yʉre, yʉ ocare ajiterã, rojose tãmʉorʉarãma ĩna —ĩnare yicami Jesús. \p \v 45 Jesús ĩ gotimasiosere ajicõari, “Mani bajisere yigʉ yami”, yiajimasicõacama fariseo masa, paia ʉjarã quẽne. \v 46 To bajiri Jesúre ñiarʉaboacama ĩna. “Diore gotirẽtobosarimasʉ ñaami Jesús” masa ĩna yitʉoĩajare, masare güirã, ĩre ñiabeticama. \c 22 \s1 “Ĩ macʉ ĩ ãmosiagʉadijare, masare jirẽogʉ̃mi ʉjʉ”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Lc 14.15-24) \p \v 1 Quẽna gotimasiore queti masare goticami Jesús: \p \v 2 —Adi quetire tʉoĩacõari, “Tire bajiro bajirʉaroja, masare ‘Yʉ yarã ñaña mʉa’ Ʉjʉ Dios ĩ yiroti” mʉare gotimasiogʉ̃ yaja: Sĩgʉ̃ ʉjʉ, ĩ macʉ ĩ ãmosiarotirʉ̃mʉre quẽnoyugʉmi. \v 3 To yicõari, “Ĩavariquẽna ejarẽmoronare jiaya mʉa” yigʉ, ĩre moabosarimasare cõagʉ̃mi ĩ. To ĩ yisere ajicõari, jirã vaboarãma ĩna. Ĩnajʉama, vadirʉamenama. \v 4 Ĩna vadirʉabetire ajicõari, gãjerã ĩre moabosarimasare cõagʉ̃mi quẽna. “‘Yʉa ʉjʉ mʉare jigʉ ñari, ĩ yarã vaibʉcʉrã mame bʉcʉarãre sĩarotimi. Jẽre quẽnogajanomʉ yʉa. To bajiri ĩ macʉ ĩ ãmosiarirʉ̃mʉ ĩarã vayá mʉa quẽne’ ĩnare yiba”, yicõagʉ̃mi ĩna ʉjʉ. \v 5 To ĩ yisere ajicõari, jirã vaboarãma ĩna quẽna. Ĩnare cʉdimenane, vacoanama, ĩna ye moare moaroana. Sĩgʉ̃ ĩ ya vesejʉ vacʉmi. Gãji ĩ gajeyeũni ĩsirojʉ vacʉmi. \v 6 Gãjerãma, ʉjʉ ĩ cõaboariarãre ñejecõari, ĩnare jasĩacõarãma. \v 7 Tire ajicõari, bʉto jũnisinigʉ̃mi ʉjʉ. To bajiri ĩ yarã surarare cõagʉ̃mi. “Ĩnare sĩacõari, ĩna ya virire soereacoaya”, ĩnare yicõagʉ̃mi. \v 8 To ĩ yiro bero, gãjerã ĩre moabosarimasare ado bajiro gotigʉmi: “Yʉ macʉ ĩ ãmosiarotiaye quẽnogajanomʉ. Jẽjʉ yʉ queti cõaboarã, ĩna ejabetijare, quẽnaja. Ĩnare jicõabetiroti ñaboayuja. \v 9 Jãjarã masa ĩna vati maarijʉare vasa. To mʉa ĩabʉjarã cõro jirẽocõari, ĩnare ũmato vaba”, ĩnare yigʉmi ʉjʉ, ĩre moabosarimasare. \v 10 Ĩ rotirore bajirone masare jirẽorãma ĩna. Quẽnarã, rojorã, ĩna bʉjarã cõro jirẽorãma. To bajiri ʉjʉ ya vi, jʉ̃mʉcoatoja ti. \p \v 11 Ĩ jicõariarãre ĩagʉ̃ sãjagʉ̃mi ʉjʉ. Sĩgʉ̃re, ĩna ãmosiaro ĩarã ejarã ĩna sãñase ũnire sãñabecʉre ĩabʉjagʉmi ĩ. \v 12 To bajiri, ĩre ĩacõari, ado bajiro ĩre sẽniĩagʉ̃mi: “¿No yigʉ ĩna ãmosiaro ĩarã ĩna sãñase ũni sãñabeati mʉ?”, ĩre yigʉmi. To ĩ yiboajaquẽne, ĩre cʉdibecʉmi. \v 13 To ĩ bajijare, bare jeorimasare ado bajiro ĩnare yigʉmi ʉjʉ. “Ĩ gʉbori, ĩ ãmorire quẽne siacõari, rẽtiarojʉ ĩre rocacõaña. Tojʉ ñacõari, bʉto rojose tãmʉogʉ̃ ñari, guji põguẽ, oti, yirʉcʉmi”, ĩnare yigʉmi ʉjʉ, bare jeorimasare. \v 14 To bajiro bajirʉaroja, “Yʉ yarã ñaña mʉa” Ʉjʉ Dios ĩ yiroti quẽne. Jãjarã masare, “Yʉ yarã ñaña mʉa” Dios ĩ yire ti ñaboajaquẽne, sĩgʉ̃rine ñarãma ĩ rãca ñarona —ĩnare yicami Jesús. \s1 “Ʉjarã gãjoa manire ĩna vaja yirotijama, ĩnare ĩsiroti ñaja”, Jesús ĩ yigotire queti \r (Mr 12.13-17; Lc 20.20-26) \p \v 15 To ĩ yisere ajicõari, fariseo masa ĩ tʉ ñaboarã cãmotadicoacama ĩna, gãmerã ñagõroana. “Ado bajiro yirãsa”, yiruyuyuma: \p —Ado bajiro mani sẽniĩajama, cʉdimasibeticõari rojose tãmʉorʉcʉmi —yitʉoĩaboayuma. \p \v 16 To bajiro yitʉoĩarã ñari, ĩna rãcanare, to yicõari, “Ʉjʉ ñamasugʉ̃ ñarʉcʉmi Herodes” yirũgũriarãre quẽne, Jesús tʉ ĩnare cõañujarã ĩna, “Ĩre sẽniĩaaya mʉa” yirã. To ĩna yicõariarã ado bajiro Jesúre sẽniĩacama ĩna: \p —Ajiya gotimasiorimasʉ. “Riojo gotigʉ ñaami”, mʉre yimasiaja yʉa. “Ado bajiro mani yisere bojagʉmi Dios” yigotimasiogʉ̃ ñari, riojo yʉare gotimasioaja mʉ. “Ado bajiro yʉ gotimasiojama, yʉre ajijũnisinirʉarãma” yitʉoĩabecʉne, riojo gotigʉ ñaja mʉ. “Ãnoama, ñamasurã ĩna ñajare, ricati ĩna ajijũnisinibetire ĩnare gotimasiorʉcʉja”, yitʉoĩabecʉ ñaja mʉ. Masa ñajedirore yʉare riojo gotigʉ ñaja mʉ. \v 17 To bajiro yigʉ mʉ ñajare, mʉ tʉoĩasere ajirʉaja yʉa. ¿Roma macagʉ ʉjʉ, César, gãjoa manire ĩ vaja yirotisere mani vaja yijama, quẽnacõarojari? ¿Dios ĩ rotimasirere cʉdimena yirãjarique mani, ĩre mani vaja yijama? —Jesúre yisẽniĩaboacama ĩna. \p \v 18 Jesújʉama, “Rojose yʉre yirʉarã, to bajise yʉre sẽniĩatoama ĩna”, yimasicõacami. To bajiri ado bajiro ĩnare cʉdicami: \p —“Quẽnarã ñaja yʉa” yiboarine, mʉa yirore bajiro yirã me ñaja mʉa. ¿No yirã, “Rojose ĩre yirãsa” yirã, to bajise yʉre sẽniĩatoati mʉa? —ĩnare yicami Jesús. \v 19 —Roma macagʉ ʉjʉre gãjoatii, ĩre vaja yirotitiire, cojotii yʉre ĩoña —ĩnare yicami Jesús. \p To ĩ yijare, ãmiadi, ĩre ĩocama ĩna. \v 20 Gãjoatiire ĩacõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩacami Jesús: \p —¿Ñimʉ rioga tuyati? ¿Ñimʉ vãme tuyati? —ĩnare yicami Jesús. \p \v 21 To ĩ yirone, \p —Roma macagʉ Ʉjʉ César rioga tuyaja. To yicõari, ĩ vãme quẽne ñaja ti —Jesúre yicʉdicama ĩna. \p To ĩna yijare, ado bajise yicami Jesús: \p —To bajiri aditiire ĩacõari, “César yatii ñaja”, yimasiaja mʉa. To bajiri, gobierno ĩ vaja yirotijama, ĩnare vaja yiroti ñaja. To bajirone bajiaja Diore quẽne. Jediro Dios ĩ cõase ti ñajare, “Yʉa cʉose ti ñaboajaquẽne, ti rãca mʉ bojarore bajiro yirʉarãja”, Diore ĩre yiroti ñaja, manire. To yicõari, “No bojase moare yʉa yise quẽne, mʉ ʉjose rãca yʉa yimasise ti ñajare, ti rãca mʉ bojarore bajiro yirũgũrʉarãja”, ĩre yiroti ñaja, mʉare —ĩnare yicami Jesús. \p \v 22 To bajiro ĩ yisere ajicõari, no yimasibeticama ĩna, quẽnaro gotigʉre ajibetirũgũriarã ñari. To bajiri jʉaji tudisẽniĩamenane, vacoacama yuja. \s1 “¿Bajirearãma, tudicaticoanajari?”, Jesúre ĩna yisẽniĩatore queti \r (Mr 12.18-27; Lc 20.27-40) \p \v 23 Tirʉ̃mʉne saduceo masa quẽne ejacama, Jesúre sẽniĩatorã. “Masa ĩna rijato bero, ĩna ʉsʉri, ĩna rujʉri ñaro cõrone quẽna tudicatimenama” yirã ñacama saduceo masa. Ado bajiro ĩre sẽniĩacama: \p \v 24 —Ajiya gotimasiorimasʉ. Moisés ñamasir'i ado bajiro ĩ yiucacũmasire ti ñajare, mʉre sẽniĩarã vabʉ yʉa: “Sĩgʉ̃, manajo cʉtiboa, rĩa magʉ̃ne ĩ bajirocajama, ĩ gagʉ manajo ñariore manajo cʉtirʉcʉmi ĩ bedijʉa. To bajiri ĩ rãca ñacõari, so macʉ cʉtijama, ĩ gagʉ macʉ ñarʉcʉmi”, yimasiñuju Moisés. \v 25 Yʉa rãcana, sĩgʉ̃ rĩa, cojomo cõro jʉa jẽnituarirãcʉ ʉ̃mʉa ñaboacama. Sĩgõrene manajo cʉtiboacama ĩna. Ñasʉogʉ sore manajo cʉtisʉoboacami. Rĩa magʉ̃ne rijacoacami ĩ. Ĩ rijato bero, gãji ĩ bedi vasoaboacami. Ĩ quẽne rĩa magʉ̃ne rijacoacami. \v 26 Ĩ bederã quẽne, to bajirone sore manajo cʉtiboacama. Rĩa manane, rijajedicoacama ĩna quẽne. \v 27 So manajʉa ĩna rijajediro bero, so quẽne rijacoacamo yuja. \v 28 To bajiri bajireacõari, quẽna ĩna tudicatijama, ¿ñimʉjʉa ñaguĩda so manajʉ masu ñarocʉma, ĩna ñaro cõrone sore ĩna manajo cʉticato bero? —Jesúre yisẽniĩatocama ĩna. \p \v 29 To ĩna yirone, ado bajiro cʉdicami Jesús: \p —Dios oca masa ĩna ucamasire ajimasimena ñaja mʉa. Dios ĩ masisere quẽne masirã me ñaja. To bajirã ñari, Moisés ĩ ucamasirere tʉoĩacõari, “Riojo me gotiro yaja”, yitʉoĩaboaja mʉa. \v 30 Ado bajirojʉa bajiaja: Bajireariarã, ĩna tudicatiro bero, manajo cʉtire, manajʉ cʉtire quẽne manirʉaroja. Ángel mesare bajiro bajirã ñarʉarãma ĩna. \v 31 ¿“Masa ĩna bajirearo bero, ĩna ʉsʉri caticõaroja”, yirere ĩabeticatique mʉa? Dios ĩ masune ĩ gotirere ĩre gotirẽtobosarimasʉ ado bajise ucamasiñumi: \v 32 “Mʉa ñicʉa ñamasiriarã Abraham, Isaac, Jacob, ĩna rʉ̃cʉbʉo vadimasicacʉne ñaja yʉ”, yigotimasiñumi Dios. Masa bajireariarã ĩna ʉsʉri ti caticõa ñabetijama, to bajise yibetimasiborimi. Bajireariarã, quẽna tudicatirãjʉa ĩna rʉ̃cʉbʉogʉ ñagʉ̃mi. “Ĩna ʉsʉri ti caticõa ñajare, bajireariarã ñaboarine, Diore rʉ̃cʉbʉocõa ñarãma”, yire ñaja —ĩnare yicami Jesús. \p \v 33 To bajiro ĩ yisere ajicõari, no yimasibeticama ĩna, quẽnaro gotigʉre ajibetirũgũriarã ñari. \s1 Dios ĩ rotimasire ñamasuri vãmere Jesús ĩ gotire queti \r (Mr 12.28-34) \p \v 34 Saduceo masare Jesús quẽnaro ĩnare ĩ cʉdise ñajare, gajeye ĩre ĩna sẽniĩatomasibetirere ajiyujarã fariseo masa. Tire ajicõari, rẽjañujarã ĩna. \v 35 Tijʉ bero, sĩgʉ̃ ĩna rãcagʉ, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasʉ, Jesúre sẽniĩagʉ̃ ejacami. “Ado bajiro josasere yʉ sẽniĩajama, cʉdimasibeticõari rojose tãmʉorʉcʉmi” yigʉ, ado bajise ĩre sẽniĩacami: \p \v 36 —Gotimasiorimasʉ, ¿disejʉa ñati ñamasuse masu Dios ĩ rotimasire, mʉ ĩajama? —ĩre yisẽniĩacami. \p \v 37 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro cʉdicami Jesús: \p —Mani ʉjʉre, Diore bʉto mairoti ñaja. No bojagʉre mani mairo rẽtoro, no bojase mani cʉose, to yicõari, mani bojatʉoĩase rẽtoro Diore mairoti ñaja. \v 38 Ti ñaja ñasʉose, ñamasuse Dios ĩ rotimasire. \v 39 To yicõari, gajeye tire bajibʉsasene ado bajiro yaja: “Mʉ masu rujʉre mʉ mairore bajirone mʉ tʉanare maiña”, yigotiaja Dios ĩ rotimasire. \v 40 To bajiri jʉa vãmene ñaja ñamasuse masu Dios ĩ rotimasire. Tire mʉ cʉdijama, Moisés ñamasir'i ĩ rotimasire, to yicõari, Diore gotirẽtobosarimasa ĩna gotimasiomasirere quẽne cʉdijeocõagʉ̃ yigʉja mʉ —ĩre yicami Jesús. \s1 “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, ¿ñimʉ ñarʉcʉmi, yitʉoĩati mʉa?”, Jesús ĩ yisẽniĩare queti \r (Mr 12.35-37; Lc 20.41-44) \p \v 41-42 Fariseo masa yʉa tʉ ĩna rẽjaro, ado bajiro ĩnare sẽniĩacami Jesús: \p —“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, ¿ñimʉ ñarʉcʉmi yitʉoĩati mʉa? —ĩnare yicami Jesús. \p —“Ʉjʉ David ñamasir'i jãnamine ñarʉcʉmi” yaja —ĩre yicʉdicama ĩna. \p \v 43 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare yicami: \p —To bajiro mʉa yitʉoĩaboajaquẽne, Ʉjʉ David ñamasir'i, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cũrocʉre tʉoĩagʉ̃, ¿no yigʉ Diore yigʉre bajiro, “yʉ ʉjʉ” yimasiñujari ĩ? Esp'iritu Santo ĩ ejarẽmose rãca ado bajiro ucamasiñumi: \q1 \v 44 “Yʉ ʉjʉre ado bajiro yirʉcʉmi Dios: ‘Yʉ riojojacatʉa rujiya maji. Mʉre ĩaterãre, “Rojose yitʉjaya” ĩnare yʉ yiro bero, rojose yimasibetirʉarãma. To cõrone rotisʉorʉcʉja mʉ’ yirʉcʉmi Dios, yʉ ʉjʉre”, yiucamasiñumi David. \m \v 45 To bajiri, “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, David ñamasir'i jãnami ñarʉcʉmi” yiucamasire ti ñaboajaquẽne, ¿no yigʉ ĩ ʉjʉre bajiro bajigʉtique? —ĩnare yicami Jesús. \p \v 46 To bajiro ĩnare ĩ gotisere ajicõari, sĩgʉ̃ ĩre cʉdimasigʉ̃ manicami. “Mani rẽtoro masigʉ̃ ñaami” yitʉoĩacõari, “‘Ãnoama masimena ñaama’ yiromi” yirã, ĩre sẽniĩa tʉjacõacama ĩna yuja. \c 23 \s1 “Rojose tãmʉorʉarãja mʉa”, fariseo masare Jesús ĩ yire queti \r (Mr 12.38-40; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 1 To ĩ yiro bero, masare, yʉa ĩ buerãre quẽne, ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p \v 2 —Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, fariseo masa quẽne, Moisére Dios ĩ roticũmasirere buerẽtobucõari, “Ado bajiro yiroti ñaja manire”, yigotimasiorã ñaama. \v 3 To bajiri tire ĩna gotimasiosere quẽnaro ajitirʉ̃nʉña mʉa. To bajiboarine, ĩna yirore bajiro yimena ĩna ñajare, ĩna yirore bajiro yibesa. \v 4 Dios ĩ rotimasirere buerẽtobucõari, ĩ rotimasire rẽtobʉsaro yirotiama ĩna. “Cojo vãme me mani rotise ñajare, cʉdijeomasimenama ĩna” yimasirã ñaboarine, ĩnare ĩamaimenane, “Ñajediro yʉa gotirẽtobuse riojo ñaja”, masare ĩnare yicõa ñarũgũama. \v 5 Jediro ĩna yisere, “Quẽnaro yirã ñaama” masa ĩna yiĩarʉ̃cʉbʉosere bojarã yama. Ĩna riovecari siature, ĩna ricari dʉreature quẽne Dios ocasãñarijataroriaca jacabʉsarijatarori cʉoama ĩna, “Gãjerã manire ĩacõari, quẽnaro rʉ̃cʉbʉoato ĩna” yirã. To yicõari sudiro gaja seayore, jacabʉsase seayore cʉtiaseri sãñaama ĩna. “Quẽnaro yirã ñaama ĩna” masa ĩna yiĩarʉ̃cʉbʉosere bojarã yama. \v 6 Boserʉ̃mʉri ñaro ĩna barujijama, ñamasuri cũmurorire rujivariquẽnarũgũama ĩna. Dios ocare bueriavirijʉre quẽne ñamasuri cũmurorire rujivariquẽnarũgũama. \v 7 To yicõari, jãjarã masa ĩna rẽjarũgũrijaʉrire ejarũgũama. Masare ĩna bocajama, rʉ̃cʉbʉose rãca ĩnare ĩna sẽnisere bojarũgũama. To yicõari, “gotimasiorimasʉ” masa ĩna yijama, ajivariquẽnarũgũama. \p \v 8 Mʉarema, ĩna yirore bajiro mʉa yibetijare, quẽnarʉaroja. “Gotimasiorimasʉ” mʉa rãcana mʉare ĩna yisere bojabetirʉarãja mʉa. Sĩgʉ̃ne ñaja yʉ, mʉa jedirore gotimasiorimasʉma. Mʉama, cojoro cõrone ñarã ñaja mʉa, yʉre ajitirʉ̃nʉrãma. To bajiri gotimasiorimasʉ gãmerã yimasimenaja mʉa. \v 9 Õ vecajʉre ñagʉ̃ sĩgʉ̃ne ñaami mani jacʉ, Dios vãme cʉtigʉ. To bajiri adi sitagʉre, gãjire yʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃re, Diore mʉa yirʉ̃cʉbʉorore bajiro yirã, “yʉa jacʉ” ĩre yibeja mʉa. \v 10 “Yʉa ʉjʉ ñaja mʉ” gãjerã mʉare ĩna yirʉ̃cʉbʉosere ĩnare yirotibeja. “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ” yigʉ, Dios ĩ cõacacʉ, yʉ sĩgʉ̃ne ñaja mʉa ʉjʉma. \v 11 Sĩgʉ̃ yʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃, ñamasugʉ̃ ĩ ñarʉajama, gãjerã ĩna bojasere masicõari, quẽnaro ĩnare yiejarẽmogʉ̃ ñarʉcʉmi. \v 12 Quẽnaro ĩnare ĩna yirʉ̃cʉbʉosere bojarãre, “Ñamasurã me ñato”, ĩnare yirʉcʉmi Dios. No bojagʉ, “Ñamasugʉ̃ me ñaja yʉ” yicõari, quẽnaro gãjerãre yirẽmogʉ̃jʉare, “Ñamasugʉ̃ ñato”, ĩre yirʉcʉmi Dios —yʉare yicami Jesús. \p \v 13 Fariseo masare, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasare quẽne yigʉ, ado bajiro goticami Jesús: \p —Bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa. “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yiboarine, rojorã ñaja mʉa. Dios ĩ rotimasirere buerẽtobucõari, ñamasuse mejʉare ajitirʉ̃nʉcõari, gotimasiovadicajʉ mʉa. To bajiro mʉa yijama, “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã ñabeticõato mani” yirãre bajiro yiñaja mʉa. To yicõari, “Gãjerã, Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã ñabeticõato ĩna” yirã yaja mʉa. Dios yarã ĩna ñarʉaboajaquẽne, ĩnare matarã yaja mʉa. To bajiri mʉa quẽne ĩ yarã ñabetirʉarãja mʉa —ĩnare yicami Jesús. \p \v 14 —Bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa, fariseo masa, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne. “Quẽnaro yirã ñaja yʉa”, yitʉoĩaboaja mʉa. Manajʉa rijaveoriarã ya virire ẽmarã ñaboarine, masa ĩna ĩaro rĩjorojʉa, “‘Quẽnaro yirã ñaama’ yiĩato” yirã, “Yoaro Diore sẽnirã yaja”, yisocarũgũboaja mʉa. To bajiro mʉa yise vaja, gãjerã rojorã, rojose ĩna tãmʉose rẽtoro rojose tãmʉorʉarãja mʉa —ĩnare yicami Jesús. \p \v 15 —Bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa. “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yiboarine, mʉa yirore bajiro yirã me ñaja mʉa. “Manire bajiro gãji ĩ tʉoĩajama, quẽnaja” yitʉoĩacõari, masare bʉto gotimasiocudiaja mʉa. Sĩgʉ̃, “Yʉare bajiro tʉoĩato” mʉa yigʉre, “Mani ajitirʉ̃nʉro rẽtoro mani yere ajitirʉ̃nʉato ĩ” yirã yaja mʉa. To bajiro mʉa yijama, “Bʉtobʉsa rojose tʉoĩato” yirã yaja mʉa. To bajiri, mʉa rẽtobʉsaro Dios ĩ bojabetire yicõari, “Rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ varʉcʉmi ĩ quẽne”, yirã yaja mʉa —ĩnare yicami Jesús. \p \v 16-22 Quẽna ado bajiro ĩnare goticami Jesús, fariseo masare, Dios ĩ rotimasirere gotimasiorimasare quẽne: \p —Bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa. Ĩamena, gãjerã ĩamenare tʉ̃a vanare bajiro bajirã ñaja mʉa. No bojase mʉa yirotire mʉa yirʉajama, “Yimasucõarʉarãja yʉa. Tire yʉa yibetijama, Dios, rojose yʉare yibogʉmi” yirã, yirere ado bajiro gãjerãre gotimasiorũgũboaja mʉa: “Cojojirema mani gotirore bajiro yirʉamena ñari, ado bajirojʉa mani gotijama, quẽnacõaroja”, yirũgũboaja mʉa: “Mani gotirũgũrore bajiro yirã ñaboarine, Dios vãmere mani gotivasoajama, mani gotirore bajiro mani yibetiboajaquẽne, rojose manire yibecʉmi Dios”, yirũgũboaja mʉa. To yicõari, ado bajiro gotimasiorẽmoaja: “Dios vãmere gotiterã, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi vãme rãca mani yijama, quẽnacõaroja. To bajiro yiterã, Diore yirʉ̃cʉbʉorã soemʉoriajaʉ vãme rãca mani yijama, quẽnacõaroja. Tire mani yitejama, õ vecajʉ ʉ̃mʉagaserojʉ Dios ĩ ñaro vãme rãca mani yijama, quẽnacõaroja. To bajiboarine, Diore yirʉ̃cʉbʉoriaviaye oro vãme cʉtise rãca, to yicõari, gaje vãme Diore rʉ̃cʉbʉorã soemʉoriajaʉ joere jesase vãme rãca mani yijama, mani gotirore bajirone yiroti ñaja”, yiboaja mʉa. Tʉoĩamasimena, ĩamenare bajiro bajirã ñaja mʉa. Ñajediro Dios ye ti ñajare, ĩ vãmerene gotirã yaja mʉa —ĩnare yicami Jesús. \p \v 23 —Bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa. “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yiboarine, rojorã ñaja mʉa. Dios ĩ rotimasirere buerẽtobucõari, ñamasuse mejʉare ajitirʉ̃nʉrãja mʉa. To bajiro yirã ñari, bare sãvʉorere, an'is, menta, comino vãme cʉtire mojoroaca ti vaja cʉtiboajaquẽne, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi moabosarimasare ĩsiaja mʉa. To bajiro yirã ñaboarine, Dios ĩ rotimasire ñamasusejʉarema ajitirʉ̃nʉmena ñaja mʉa. Ado bajiro bajiaja ñamasuse: Quẽnaro riojo yire, gãjerãre ĩamaire, to yicõari, Diore maire quẽne ñaja ñamasuse. Tire quẽne yirũgũrona ñaja mʉa. \v 24 To bajiro yirã ñari, ado bajiro yirãre bajiro yaja mʉa: “Beco rãca idirobe” yirã, oco mʉa idirotire veorũgũaja mʉa. To bajiro yirã ñaboarine, camello vãme cʉtigʉjʉarema jaigʉ ĩ ñaboajaquẽne, rujʉne bayurãre bajiro yirũgũaja mʉa. To bajiri, ĩamena, gãjerã ĩamenare tʉ̃a vanare bajiro bajirã ñaja mʉa. Dios ĩ rotimasire ñamasuse mere ajirʉ̃cʉbʉorã ñaboarine, ñamasusejʉare yimena ñaja mʉa —ĩnare yicami Jesús. \p \v 25 —Bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa. “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yitʉoĩaboarine, rojorã ñaja mʉa. Idiriabaja, bare jeobariabaja joema coeriabajari ñaboarine, jubeajʉama bʉto ʉeri cʉtibajarire bajiro bajiaja mʉa. Mʉa ʉsʉri bajisejʉarema tʉoĩabeaja mʉa. To bajirã ñari, “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yitʉoĩaboarine, rojosere quẽne tʉoĩarã ñari, rojorã ñaja mʉa. Ĩaʉorã ñari, “Ĩnare yitocõari, ĩna cʉoboasere ẽmarʉarãja”, yitʉoĩarã ñaja mʉa. \v 26 “Rojorã ñaja mani” yimasimena ñari, ĩamenare bajiro bajirã ñaja mʉa, fariseo masa. Rojosere tʉoĩatʉjaya. To bajiro mʉa yijama, Dios ĩ bojarore bajiro tʉoĩarã ñari, quẽnaro yirã ñarʉarãja mʉa. \p \v 27 Bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa fariseo masa, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne. “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yiboarine, mʉa yirore bajiro yirã me ñaja mʉa. Masa yujeriaviri botisene viariavirire bajiro bajiaja mʉa. Masa ĩna ĩaquẽnariviri ñaboarine, jubeajʉama rijariarã gõa quẽnabetoja. \v 28 To bajiro bajirã ñaja mʉa. “Quẽnaro yirã ñaama” masa ĩna yiĩarã ñaboarine, mʉa tʉoĩare cʉtisema rojorã ñaja. “Quẽnaro yirã ñaama” masa mʉare ĩna yiĩasere bojatʉoĩarã ñaboarine, rojose ñaro cõro tʉoĩarã ñaja mʉa —ĩnare yicami Jesús. \p \v 29 Quẽna ado bajiro ĩnare gotirũtuacami Jesús: \p —Bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa. “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yiboarine, mʉa yirore bajiro yirã me ñaja mʉa. Diore gotirẽtobosamasiriarãre ĩna yujemasiriajʉ joere quẽnarijʉ quẽnoaja mʉa, “Quẽnarã ñamasiñuma” yirã. To yicõari, gãjerã quẽnaro yiriarãre quẽne ĩna yujeriajʉ joere quẽnase quẽnorũgũaja mʉa. \v 30 To yicõari, ado bajiro yirũgũaja mʉa: “Mani ñicʉa, Diore gotirẽtobosarimasare ĩna sĩarearo, ĩnare sĩa ejarẽmobetiboriarãja mani”, yirũgũaja mʉa. \v 31 To bajiro mʉa yijama, “Quẽnarã ñañuma” yirã me yaja mʉa. Ado bajirojʉa yirã yaja: “Diore gotirẽtobosamasiriarãre mani ñicʉa ĩna sĩamasire quẽnañuja ti” yirã yaja mʉa, mʉa ñicʉa rojose ĩna yiriarore bajiro rojose yirã ñari. \v 32 Mʉa ñicʉa Diore gotirẽtobosarimasare ĩna sĩasʉovadimasiriarore bajirone mʉa quẽne ĩna jãnerabatia ñari, Diore gotirẽtobosarimasare sĩajeocõaroti ñaja —ĩnare yicami Jesús. \p \v 33 —Vãtia ʉjʉ rojose ĩ yirore bajirone rojose yijairã ñaja mʉa. Rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ mʉa varotire, no bajiro rudimasibetirʉarãja. \v 34 Mʉa jud'io masa vatoajʉ Diore gotirẽtobosarãre, quẽnaro tʉoĩarãre quẽne, Dios ocare gotimasiorãre quẽne cõarʉcʉja yʉ. Ĩnare sĩarʉarãja mʉa. Gãjerãrema yucʉ́tẽrojʉ jajusĩarʉarãja. Gãjerãrema, Dios ocare ĩna buerivirijʉ ĩnare jarʉarãja. Gãjerãrema, ĩna vati macari ñaro cõrone rojose ĩnare yisʉyarʉarãja. \v 35 To bajiro mʉa yiroti ti ñajare, ado bajiro yirʉcʉmi Dios, mʉa ñicʉare, mʉa yarã jedirore yʉre ajitirʉ̃nʉmenare: Abel ñamasir'ire mʉa ñicʉ ĩ sĩasʉomasire, to yicõari Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi jubeajʉ ñarijaʉ soemʉoriajaʉ tʉjʉ Berequ'ias macʉre Zacar'iare ĩna sĩatʉsamasirere, quẽnaro yirãre ĩna sĩavadimasire ñajare, bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa, adirʉ̃mʉri ñarã. \v 36 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Mʉa ñicʉa ĩna bajimasiriarore bajirone Diore mʉa ajitirʉ̃nʉbeticõa ñajare, ĩna sĩamasire vaja rojose ĩnare ĩ yiroti rẽtobʉsaro rojose mʉare yirʉcʉmi Dios, adirʉ̃mʉri ñarãre —ĩnare yicami Jesús. \s1 Jerusalén macanare ĩna bajirotire Jesús ĩ tʉoĩasʉtiritire queti \r (Lc 13.34-35) \p \v 37 Jerusalén macanare ĩre ĩna sĩarocaro bero ĩna bajirotire tʉoĩacõari, ado bajiro yicami Jesús: \p —Jerusalén macana, Diore gotirẽtobosamasiriarãre sĩamasiriarã jãnerabatia ñacõama ĩna. Dios ĩ cõamasiriarãre, ĩ ocare gotimasiorimasare gʉ̃tane ĩnare reasĩamasiriarã jãnerabatia ñaama. Cojoji me gãjaboco so querʉjʉ ẽñeroca so rĩare so juarẽorore bajiro ĩnare yirʉaboacajʉ yʉ, ĩnare coderʉ. To bajiro yʉ yirʉaboajaquẽne, ĩnajʉa yʉre bojabeticama. \v 38 To bajiri jẽre, “Ĩna ñarijʉre codetʉjacõaja yʉ yuja”, yitʉoĩami Dios. \v 39 Riojo gotiaja yʉ: “‘¡Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i vadiami! ¡Quẽnase ĩre yivariquẽnato mani! ¡Diore rotibosagʉ ĩ ñajare, ĩre quẽnaro yato Dios!” yʉre ĩna yiroto rĩjoro, quẽna jʉaji yʉre ĩabetirʉarãma ĩna —ĩnare yitʉoĩa ñagõcami Jesús, Jerusalén macanare. \c 24 \s1 “Diore yirʉ̃cʉbʉoriavire jud'io masa me ñarã caguerocacõarʉarãma”, Jesús ĩ yire queti \r (Mr 13.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ñacõari, budiacami Jesús. Ĩre ẽmʉcõari, ado bajiro ĩre yicajʉ yʉa: \p —Adi vire ĩaña mʉ —ĩre yicajʉ yʉa. \p \v 2 To bajiro yʉa yirone, ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —¿Adi vire quẽnaro ĩati mʉa? Mʉa ĩarivi ti bajirotire riojo mʉare gotigʉagʉ yaja yʉ. Adi vi mʉa ĩarivi ñaro cõrone cagueroca ecorʉaroja. To bajiri adi viaye gajea gʉ̃ta joere, gajea jesabeticõarʉaroja —yʉare yicami Jesús. \s1 “Macarʉcʉro ti jediroto rĩjoro ado bajiro bajirʉaroja”, Jesús ĩ yire queti \r (Mr 13.3-23; Lc 21.7-24; 17.22-24) \p \v 3 Tijʉ bero, Olivo vãme cʉti buro joejʉ rujicami Jesús. To ĩ rujirone, gãjerã ĩna mano ĩacõari, ado bajiro ĩre sẽniĩacajʉ yʉa: \p —¿Divato cagueroca ecoroti Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi? ¿No bajiro ti bajisere ĩacõari, “Jesús ejagʉagʉ yigʉmi”, yimasirãti yʉa? ¿No bajiro ti bajiro ĩacõari, “Adi macarʉcʉro jediato yaja”, yimasirãti yʉa? —Jesúre yisẽniĩacajʉ yʉa. \p \v 4 To bajiro yʉa yisere ajicõari, ado bajiro yʉare cʉdicami Jesús: \p —Roori ñarʉarãja mʉa, “Socarãne, gãjerã manire yitoroma” yirã. \v 5 Jãjarã yitorã ñarʉarãma, “Yʉne ñaja ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃” yirã. To bajiro ĩna yisocasere jãjarã masa ĩnare ajisʉyaboarʉarãma. \v 6 Mʉa tʉana, to yicõari, gajeroana quẽne gãjerã rãca ĩna gãmerã sĩasere ajirʉarãja mʉa. Tire ajicõari, güibetirʉarãja mʉa. “Bajirʉaroja” Dios ĩ yiriarore bajirone bajirʉaroja. To bajiro ĩna gãmerã yiñaboajaquẽne, adi macarʉcʉro jediro me bajirʉaroja. \v 7 Cojo sitana gaje sitana rãca gãmerã sĩarʉarãma. Cojo maca me ñioñarʉaroja. To yicõari bʉto sita saberʉaroja. \v 8 To bajiri, rojose tãmʉosʉorʉarãma masa. Ĩna tãmʉose rẽtobʉsaro rojose tãmʉoroana yirãma yuja. \p \v 9 Tirodori, gãjerã, mʉare ñejecõari, ĩsirearʉarãma, gãjerãre, “‘Rojorã ñaama’ yiĩacõari, rojose ĩnare yato” yirã. To bajiri, gãjerãjʉa, rojose mʉare yigajanocõari, mʉare sĩarʉarãma. Yʉre ajitirʉ̃nʉrã mʉa ñajare, mʉare ĩaterʉarãma adi macarʉcʉroana jediro. \v 10 To bajicõari, jãjarã yʉre ajitirʉ̃nʉrã, ajitirʉ̃nʉ tʉjarʉarãma ĩna. To yicõari, yʉre ajitirʉ̃nʉrã, sĩgʉ̃ri, gãmerã ĩaterʉarãma. Gãjerã, ĩna rãcanare ĩatecõari, ĩsirearʉarãma ĩna. \v 11 “Diore gotirẽtobosarimasa ñaja yʉa” yitorã, jãjarã ñarʉarãma. To bajiro ĩna yisocasere jãjarã masa ĩnare ajisʉyaboarʉarãma. \v 12 Bʉtobʉsa rojose rĩne yirũtu vare ti ñajare, gãmerã maire quẽne manibʉsacoarʉaroja. \v 13 To bajiro ti bajiboajaquẽne yʉre ajitirʉ̃nʉ tʉjamenare, adi macarʉcʉro ti jedirojʉ, rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ĩna vaborotire ĩnare yirẽtobosarʉcʉmi Dios. \v 14 “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, Jesúre ajitirʉ̃nʉña” yire queti, adi macarʉcʉro ñarã masa ñaro cõrone gotimasiojeo ecorʉarãma. Ĩna masijedicõaro berojʉ adi macarʉcʉro jedirʉaroja. \p \v 15 Diore gotirẽtobosarimasʉ Daniel ñamasir'i ado bajiro ucamasiñumi: “Adi macarʉcʉro jedirirodo sĩgʉ̃, ‘Diore rʉ̃cʉbʉobeticõato ĩna’ yigʉ, Dios ĩ bojabetire yirʉcʉmi. Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ĩ ñasere masirʉarãja mʉa”, yiucamasiñumi Daniel ñamasir'i. (Yʉ, Mateo, adi papera Daniel ĩ ucamasirere Jesús ĩ gotisere yʉ ucasere ĩacõari, ajimasiña.) To bajiri Dios ĩ bojabetire ĩ yisere ĩacõari, “Jerusalén maca ti jedirotirʉ̃mʉ cõñaro bajiaja”, yimasirʉarãja mʉa. \v 16 To bajiro bajirirʉ̃mʉ Judea sitana gʉ̃tayucʉjʉ guaro rudicoajaro ĩna. \v 17 Sĩgʉ̃ ĩ ya vi joejʉ jesagʉma, rujiacõari, ĩ ya vi jubeajʉ gajeyeũni ñasere juaátĩmabetirʉcʉmi. \v 18 Gãji, vesejʉ moañagʉ̃, ĩ ye sudire juagʉ tudiatĩmabetirʉcʉmi, rujarĩmarone yʉ ejaroti ti ñajare. \v 19 Rõmia macʉ sãñarã, ũjurã cʉorã quẽne, rojose tãmʉorʉarãma ĩna, ũmatĩmabetica yirã. \v 20 “Bʉto oco quedirirʉ̃mʉre, to yicõari, ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre bajibeticõato” yirã, Diore sẽnicõa ñarũgũña. \v 21 To bajiro bajirirʉ̃mʉri bʉto rojose tãmʉorʉarãma masa. Adi macarʉcʉro ñasʉoriarʉ̃mʉri masa rojose ĩna tãmʉoadire rẽtoro tãmʉorʉarãma ĩna. Rojose ĩna tãmʉoro bero, to bajise rojose tãmʉobetirʉarãma yuja. \v 22 “Yoaro mebʉsane rojose tãmʉoato masa” Dios ĩ yibetijama, sĩgʉ̃ catirʉyarocʉ manibogʉmi. “Yʉ yarã ñaña mʉa” ĩ yirere cʉdiriarãre ĩamaigʉ̃ ñari, “Yoaro mebʉsane rojose tãmʉoato ĩna”, yirʉcʉmi Dios. \p \v 23 To bajiro bajiñarirodorire, “Ãnine ñaami ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i. Ejayumi” gãjerã ĩna yijama, ĩnare ajibeja mʉa. To yicõari, gãjerãjʉama, “Tone ñagʉ̃mi. Ejayuju” mʉare ĩna yijaquẽne, ĩnare ajibeja mʉa. \v 24 Jãjarã yitorã ñarʉarãma, “Yʉne ñaja ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃” yirã, to yicõari, “Diore gotirẽtobosarimasa ñaja yʉa” yirã. To bajiro yirã, ĩaĩañamani jairo yiĩorʉarãma, masare yitorã. To bajiro yirʉarãma, “‘Yʉ yarã ñaña mʉa’ Dios ĩ yirere cʉdirã quẽne, manijʉare ajitirʉ̃nʉato” yirã. \v 25 Tire mʉare yʉ gotimasiosere quẽnaro tʉoĩaña mʉa. Ti bajiroto rĩjoro jediro mʉare gotijeobʉ yʉ. \v 26 To bajiri, “Yucʉ́ manojʉ ñagʉ̃mi, ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i” mʉare ĩna yijama, ĩarã vabetirʉarãja mʉa. To yicõari, “Vi jubeajʉ yayiorojʉ ñagʉ̃mi, ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i” ĩna yijama, ĩnare ajitirʉ̃nʉbetirʉarãja mʉa. \v 27 Macarʉcʉro jediro bʉjo ĩ yabesere masa ĩna ĩarore bajiro Dios ĩ roticõacacʉ, yʉ vadore yʉre ĩare ñarʉaroja. \v 28 Rijar'i, ĩ boacũñarorema, yuca ejarãma ĩna —yʉare yicami Jesús. \f i \fr 24:28 \ft “Yuca ejarãma, masʉ boagʉ ĩ ñarore” ĩ yijama, “Rojose yirãma, no bojarone ñacõarãma” yigʉ yiyuju Jesús.\f* \s1 “Dios ĩ roticõacacʉ tudiejarʉcʉja yʉ”, Jesús ĩ yire queti \r (Mr 13.24-37; Lc 21.25-33; 17.26-30, 34-36) \p \v 29 To yicõari, quẽna ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Tire rojose ĩna tãmʉo gajanorijaʉne, gaje vãme rojose bajirʉaroja. Muiju ʉ̃mʉagʉ asibetirʉcʉmi yuja. Ñamiagʉ quẽne busubetirʉcʉmi. Ñocoa quẽne vẽjacoarʉarãma. To yicõari, õ vecayere nʉrʉobatorʉcʉmi Dios. \v 30 To bajiro ti bajiro ĩacõari, “Õ vecagʉ Dios ĩ roticõagʉ̃ rujiadigʉagʉ yigʉmi”, yʉre yirʉarãma masa. Yʉ rujiadire ĩacõari, güirã, otirʉarãma. Yʉ masise rãca, oco bueri vatoajʉ bʉto yʉ busubatorujiadire ĩarʉarãma. \v 31 Õ vecajʉ trompeta jutise ocaruyurʉaroja. To cõrone, “ ‘Yʉ yarã ñaña’ Dios ĩ yirere cʉdiriarãre jʉdoaga soje, jũnaga soje, varuaga soje, gajejacatʉa varuaga soje ñarã jedirore juarẽoato” yigʉ, ángel mesare cõarʉcʉja yʉ. To yʉ yijare, yʉ yarã ñaro cõrone juarẽorʉarãma ĩna —yʉare yicami Jesús. \p \v 32 To yicõari, quẽna ado bajiro yʉare goticami Jesús: \p —Gotimasiore queti mʉare gotigʉ yaja yʉ. Higuera vãme cʉtiʉre tʉoĩaña mʉa. Higuera vãme cʉtiʉ gajecu bʉcʉamʉjacõari, jũ mameaja. Tire ĩacõari, “Mojoroaca rʉyaja cʉ̃ma ti ejaroti”, yimasiaja mani, jud'io masa. \v 33 Mʉare yʉ gotisere bajiro bajisere ĩacõari, “Mojoroaca rʉyaja Jesús ĩ vadiroti”, yimasirʉarãja mʉa. \v 34 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Adirodo ñarã mʉa bajireajediroto rĩjoro, mʉare yʉ gotirore bajirone bajirʉaroja ti. \f j \fr 24:34 \ft Griego masa ye rãca “esta raza” yiroma, judío mesare yiro yaja. To bajicõari, “esta generación” ti yijama, adirodo ñarãre yiro yaja.\f* \v 35 Adi macarʉcʉro ñaro cõrone, to yicõari, õ vecaye quẽne jedicoarʉaroja. To bajiboarine, yʉ ocama, jedibeti mʉorʉ̃gõcõarʉaroja. \p \v 36 “Ado cõrone ejarʉcʉmi Jesús” yimasigʉ̃ magʉ̃mi. Ángel mesa quẽne, masimenama ĩna. Dios macʉ ñaboarine, “To cõro ejarʉcʉja yʉ”, yimasibeaja yʉ quẽne. Yʉ jacʉ sĩgʉ̃ne masigʉ̃mi —yʉare yicami Jesús. \p \v 37 Quẽna ado bajiro yʉare gotirẽmocami Jesús: \p —Noé ñamasir'i ĩ ñariarodo masa ĩna bajiñamasiriarore bajiro bajiñarʉarãma, Dios ĩ roticõacacʉ, yʉ tudiejarirʉ̃mʉre quẽne. \v 38 Adi macarʉcʉro ti rujaroto rĩjoro, bare ba, idi, manajo cʉti, yicõa ñamasiñujarã ĩna. Diore tʉoĩari mene, “¿To bajiroado yatique?” yimenane, jairica cũmua quẽnogajanocõari, Noé ĩ vasãjaro ũnone to bajiro yicõa ñamasiñujarã ĩna. \v 39 “To bajiroado yiroja” ĩna yimasibetone, ĩnare ruureacõamasiñuju Dios. To bajirone bajirʉarãma masa, yʉ tudiejarirʉ̃mʉre quẽne. \v 40 Yʉ ejarirʉ̃mʉ jʉarã ʉ̃mʉa ĩna vesejʉ moañarʉarãma. To ĩna yiñarone, sĩgʉ̃ ãmiecorʉcʉmi. Gãjima, ãmiecobetirʉcʉmi. \v 41 Rõmia jʉarã trigore vãiañarʉarãma. To bajiri, sĩgõ ãmiecorʉocomo. Gajeoma, ãmiecobetirʉocomo. \p \v 42 To bajiro bajiroti ti ñajare, roori ñarʉarãja mʉa, “To cõrone tudiejarʉcʉmi mani ʉjʉ” yʉre yimasimena ñari. \v 43 Sĩgʉ̃ vi ʉjʉ, “Adi ñami juarudirimasʉ ejarʉcʉmi” ĩ yimasijama, roori ñabogʉmi, ĩre matarʉ. \v 44 To bajiri, “Dios ĩ roticõagʉ̃ ĩ tudiejarotire mani masibetirĩmarone tudiejaromi” yirã, roori ñarũgũrʉarãja mʉa —yʉare yicami Jesús. \s1 “Ado bajiro bajigʉmi yʉ tudiejarotire roori ñagʉ̃ma”, Jesús ĩ yire queti \r (Lc 12.41-48) \p \v 45 Quẽna ado bajiro yʉare gotirẽmocami Jesús: \p —Ado bajiro bajirʉcʉmi yʉre quẽnaro ajitirʉ̃nʉ tʉjabecʉ, quẽnaro tʉoĩagʉ̃: Ʉjʉ, gajerojʉ ñagʉacʉ, ĩ varoto rĩjoro, “Yʉ ya vianare yʉre codebosaba” yigʉ, ĩre moabosarimasʉre ĩ cũ var'ire bajiro bajigʉ ñagʉ̃mi. \v 46 Ĩ ʉjʉ, ĩ rotivariarore bajirone ĩ moayurere tudiejacõari, ĩ ĩaejajama, quẽnaro ĩre yigʉmi, ĩre moabosarimasʉre. \v 47 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Ʉjʉ ĩ bojarore bajirone ĩ yire ti ñajare, ĩ cʉose jedirorene ĩre ĩatirʉ̃nʉ rotigʉmi. \v 48-49 Ado bajiro bajirʉcʉmi yʉre quẽnaro ajitirʉ̃nʉbecʉma: Rojose yigʉ ĩ ñajama, ʉjʉ, ĩ vato bero, “Yoatojʉ tudiejagʉmi” yitʉoĩagʉ̃ ñari, ĩ ʉjʉ moabosarimasare rojose yigʉmi. To yicõari, idimecʉrũgũrãre baba cʉticõari, ĩna rãca idirũgũgʉ̃mi ĩ quẽne. \v 50 To ĩ yiñarone, ĩ ʉjʉ, tudiejagʉmi. \v 51 Tudiejacõari, ĩ rotiriarore bajiro ĩ yibetire ti ñajare, rojose ĩre yigʉmi. To bajiri “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yiboarine, ĩna yirore bajiro yimena rojose ĩna tãmʉorore bajirone tãmʉogʉ̃mi. Bʉto rojose tãmʉogʉ̃ ñari, guji põguẽ, oti, yigʉmi —yʉare yicami Jesús. \c 25 \s1 “Ado bajiro bajirʉarãma Dios yarãma. To yicõari, ĩ yarã me ñarãma ado bajirojʉa bajirʉarãma”, Jesús ĩ yire queti \p \v 1 Quẽna ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Ʉjʉ Dios yarã ñaronama, quẽnaro ĩ yironama, to yicõari, ĩ yarã me ñaronajʉama, ado bajiro bajirãre bajiro bajirʉarãma: Mamarã rõmiri jʉaãmocãrãco ñarãma, mame manajo cʉtirocʉre ĩre bocarã vana. To vana, ĩna sĩabusuore juaánama. \v 2 Cojomocãrãco ñarãma quẽnaro tʉoĩarã. To yicõari, cojomocãrãco quẽnaro tʉoĩamena ñarãma. \v 3 Quẽnaro tʉoĩamenama ĩna sĩabusuorere juarã ñaboarine, ʉye ti jediro, ĩna jiovasoaborotire juaámenama. \v 4 Quẽnaro tʉoĩarãjʉama, “Ti jediro jiorãsa mani” yirã, juaánama. \v 5 Manajo cʉtirocʉ ĩ ejatĩmabetijare, yoaro yubʉsaboa, cãnicoanama. \v 6 Ĩna cãniñarone, ñami gʉdareco cõñaro cõro ocaruyuroja yuja: “Manajo cʉtirocʉ vadicoadiami yuja. Ĩre bocarã vayá”, yi ocaruyuroja. \v 7 Tire ajicõari, ĩna sĩabusuore sĩarãma. \v 8 Cojomocãrãco ñarã quẽnaro tʉoĩamenajʉa, ado bajiro yirãma quẽnaro tʉoĩarãjʉare: “Yʉa sĩabusuore ʉye jedicoajʉ ti. To bajiri mʉa ʉye mojoroaca yʉare ĩsiña”, yiboarãma ĩna. \v 9 To bajiro ĩna yiboajaquẽne, ado bajiro cʉdirãma quẽnaro tʉoĩarã: “Ĩsibeaja. Mʉa masune ʉye ĩsirimasa tʉjʉ vacõari, vaja yiaya. Mʉare yʉa ĩsijama, manire tĩjabetiboroja”, ĩnare yirãma. \v 10 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ʉye vaja yirã vacoanama quẽnaro tʉoĩamenajʉa. Ĩna vato bero, manajo cʉtirocʉ ejagʉmi yuja. Quẽnaro ñayuriarã rõmirima, ĩ ejarone, ĩ rãca sãjacoanama ĩna, ĩ ãmosiaro ĩarã. Sãjacõari, sojere tucõagʉ̃mi manajo cʉtirocʉjʉa. \v 11 Soje ĩ turiaro bero, ejaboarãma quẽnaro tʉoĩamena. Sãjamasimenama. To bajiri, manajo cʉtirocʉre ado bajiro ĩre yiboarãma: “Yʉa ʉjʉ, soje jãnaña maji”, ĩre yiboarãma. \v 12 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdigʉmi manajo cʉtirocʉ: “Riojo mʉare gotiaja yʉ. Yʉ yarã me ñaja mʉa. Mʉare masibeaja yʉ”, ĩnare yigʉmi manajo cʉtirocʉ —yʉare yicami Jesús. \p \v 13 —To bajiri roori ñarũgũrʉarãja mʉa, “To cõrone tudiejarʉcʉmi” yʉre yimasimena ñari —yʉare yicami Jesús. \s1 Moabosarimasa ĩna bajirere Jesús ĩ gotimasiore queti \r (Lc 19.11-27) \p \v 14 Quẽna ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Quẽna yʉ tudiejaro, “Ñajediro ʉjʉ ñaja yʉ” yiĩocõari, yʉ yarã yʉre ajitirʉ̃nʉrã ĩna yisere masicõari, moabosarimasa ʉjʉ ado bajiro ĩ yiriarore bajiro bajirʉaroja: Sĩgʉ̃ ñagʉ̃mi gaje sitajʉ varocʉ. Ĩ varoto rĩjoro, ĩre moabosarimasare jirẽogʉ̃mi. Ĩnare jirẽocõari, ĩ ye gãjoare ĩnare bategʉmi. “Yʉ manitoyejʉ adi gãjoa rãca vaja yicõari, mʉa vaja yisere gãjerãre ĩsirã, jaibʉsaro vaja sẽnima, ‘Jaibʉsaro gãjoa bʉjarãsa’ yirã”, ĩnare yigʉmi. \p \v 15 To bajiri, sĩgʉ̃re cinco mil ñaritiiri gãjoatiire ĩre ĩsigʉ̃mi. Gãjire, dos mil ñaritiiri ĩsigʉ̃mi. To yicõari, gãjirema, mil ñaritiiri ĩsigʉ̃mi. Ĩnare ĩsigajanocõari, vacoacʉmi. \v 16 Ʉjʉ ĩ vato bero, cinco mil ñaritiiri ĩsiecor'i, quẽna cinco mil ñaritiiri bʉjarẽmogʉ̃mi. \v 17 Gãji dos mil ñaritiiri ĩsiecor'i, quẽna dos mil ñaritiiri bʉjarẽmogʉ̃mi. \v 18 Gãji, mil ñaritiiri ĩsiecor'ima, ĩ ĩsiecoriaro cõrone yujecũcõagʉ̃mi. \p \v 19 Yoatojʉ ʉjʉ tudiejagʉmi quẽna. Tudiejacõari, “Gãjoa ĩnare yʉ ĩsicati rãca, ¿no bajiro yʉre yibosayujari ĩna?” yisẽniĩarʉ, ĩnare jigʉmi quẽna. \v 20 Cinco mil ñaritiiri ĩ ĩsir'ire jisʉogʉmi. To ĩ yigʉ, ejacõari, ĩre ĩ ĩsiriaro cõro tʉogʉmi. To yicõari, cinco mil ĩ bʉjarẽmorere ĩre ĩsigʉ̃mi. To yigʉne, ado bajiro gotigʉmi: “Cinco mil ñaritiiri yʉre ĩsicajʉ mʉ. To bajiri quẽna gaje cinco mil ñaritiiri mʉre bʉjarẽmobosabʉ yʉ”, ĩ ʉjʉre ĩre yigʉmi. \v 21 To ĩ yijare, ado bajiro ĩre cʉdigʉmi ĩ ʉjʉ: “Yʉre quẽnaro moabosayuja mʉ. Yʉ roticatore bajirone yʉre cʉdiyuja mʉ. Mojoroaca mʉre yʉ ĩsicati rãca yʉ roticatore bajiro mʉ yire ti ñajare, ñamasuse yʉre yibosarʉcʉja mʉ. Yʉ rãca variquẽnaña”, ĩre yigʉmi. \v 22 To ĩ yiro bero, gãji, dos mil ñaritiiri ĩsiecor'i ejagʉmi. Ejacõari, ĩre ĩ ĩsiriaro cõro tʉogʉmi ĩ quẽne. To yicõari, gaje dos mil ñaritiiri ĩ bʉjarẽmorere ĩsigʉ̃mi. To yigʉne, ado bajiro gotigʉmi: “Dos mil ñaritiiri yʉre ĩsicajʉ mʉ. To bajiri quẽna gaje dos mil ñaritiiri mʉre bʉjarẽmobosabʉ yʉ”, ĩ ʉjʉre ĩre yigʉmi. \v 23 To ĩ yijare, ado bajiro ĩre cʉdigʉmi ĩ ʉjʉ: “Yʉre quẽnaro moabosayuja mʉ. Yʉ roticatore bajirone yʉre cʉdiyuja mʉ. Mojoroaca mʉre yʉ ĩsicati rãca yʉ roticatore bajiro mʉ yire ti ñajare, ñamasuse yʉre yibosarʉcʉja mʉ. Yʉ rãca variquẽnaña”, ĩre yigʉmi. \p \v 24-25 Ĩ bero ĩ ʉjʉre ĩogʉ̃ ejagʉmi mil ñaritiiri ĩsiecor'i: “Yʉ ʉjʉ, adine ñaja mʉ gãjoa, yʉre mʉ ĩsicati. Tire yujecũcõacajʉ yʉ, mʉre güigʉ ñari, ‘Ti sʉorine yʉre tud'ijacagʉmi; bʉto roticõari ĩ bojarore bajiro yirere bojagʉ ñacami’ yitʉoĩagʉ̃ ñari”, ĩre yigʉmi. \v 26 To bajiro ĩ yijare, ado bajiro ĩre cʉdigʉmi ĩ ʉjʉ: “Yʉ bojasere yitegʉ bajiyuja mʉ. Rojogʉ ñaja mʉ. ‘Tud'ijacagʉmi; bʉto roticõari ĩ bojarore bajiro yirere bojagʉ ñacami’ yʉre yitʉoĩagʉ̃ ñaboarine, quẽnaro yʉre moabosabesuja mʉ. \v 27 Gãjoa mʉre yʉ ĩsicati rãca vaja yicõari, mʉ vaja yisere gãjerãre ĩsicõari, jaibʉsaro vaja sẽnibetiboarine, gãjoa cũriavijʉa mʉ cũjama, jaibʉsaro yʉre bʉjarẽmobosaboriaja mʉ”, ĩre yitud'igʉmi ĩ ʉjʉ. \v 28 To bajiro ĩre yigajanocõari, gãjerãre ado bajiro rotigʉmi: “Ãnire gãjoa yʉ ĩsiboacatire ẽmaña. Tire ẽmacõari, diez mil ñaritiiri yʉre ĩsigʉ̃jʉare ĩsiña”, ĩnare yigʉmi ĩna ʉjʉ. \v 29 To yicõari, ado bajise ĩnare gotirẽmogʉ̃mi: “No bojagʉ ĩre yʉ ĩsise rãca yʉ bojarore bajiro yigʉ, quẽnase bʉjarʉcʉmi. Ñiejʉa rʉyabetirʉaroja ĩre. No bojagʉ ĩre yʉ ĩsise rãca yʉ bojarore bajiro yibecʉrema, ĩre yʉ ĩsiboacatire ĩre ẽmarʉcʉja yʉ, ‘Yʉ bojarore bajiro yimasibeami’ yigʉ. To yicõari, ĩre yʉ ẽmasere gãji yʉ bojarore bajiro yigʉjʉare ĩsirʉcʉja yʉ. \v 30 Ãni yʉre moabosarimasʉ ñie vaja magʉ̃re, rẽtiarojʉ ĩre rocacõaña mʉa. Tojʉ ñacõari, bʉto rojose tãmʉogʉ̃ ñari, guji põguẽ, oti, yirʉcʉmi”, yigʉmi ĩna ʉjʉ —yʉare yigoticami Jesús. \s1 Adi macarʉcʉro ñarãre, masare ĩ beserotire Jesús ĩ gotire queti \p \v 31 Ado bajiro yʉare goticami Jesús quẽna: \p —Dios ĩ roticõacacʉ yʉ tudiejaro, yʉ rãca ejarʉarãma ángel mesa. Ejacõari, masare rotigʉagʉ, rʉ̃cʉbʉoriajʉ rujirʉcʉja yʉ. \v 32 To bajicõari, “Adi macarʉcʉroana masa ñajediro yʉ rĩjorojʉa ejato” yigʉ, ángel mesare juaárotirʉcʉja yʉ. To bajiro ĩna yiejoro bero, yʉ yarãre, yʉ yarã mere quẽne ĩamasicõari, ricati ĩnare cũrʉcʉja yʉ. Oveja coderimasʉ, ovejare ricati, cabrare ricati ĩ cũrore bajiro ĩnare yirʉcʉja yʉ. \v 33 Yʉ yarãre yʉ riojojacatʉa cũrʉcʉja. To yicõari, yʉ yarã mere yʉ gãcojacatʉa cũrʉcʉja. \v 34 To bajiri yʉ riojojacatʉanare ado bajiro ĩnare yirʉcʉja yʉ: “Yʉ jacʉ quẽnaro ĩ yirã ñaja mʉa. To bajiri ĩ rãca ĩ ye quẽnasere bʉjarʉarãja mʉa yuja. ‘To bajiro bajirʉarãma’ mʉare yitʉoĩacõari, quẽnobosacami, adi macarʉcʉro rujeogʉ. \v 35 Yʉ ñiorijaro, yʉre bare ecacajʉ mʉa. Yʉ idirʉaro, yʉre iocajʉ mʉa. Gajeroagʉ mʉa masibecʉ yʉ ñaboajaquẽne, quẽnaro yʉre bocaãmicajʉ mʉa. \v 36 Yʉ sudi mano, yʉre sudi sãcajʉ mʉa. Yʉ rijaro, yʉre ĩarã ejacajʉ mʉa. Tubiberiavi yʉ ñaro, yʉre ĩarã ejacajʉ mʉa”, yirʉcʉja yʉ, yʉ yarãre. \v 37 To bajiro yʉ yisere ajicõari, ado bajiro yʉre sẽniĩarʉarãma ĩna: “Yʉa ʉjʉ, ¿Divato mʉ ñiorijasere ĩacõari, mʉre bare ecacati yʉa? ¿Divato mʉ idirʉaro mʉre iocati yʉa? \v 38 ¿Divato gajeroagʉ yʉa masibecʉ mʉ ñaboajaquẽne, quẽnaro mʉre bocaãmicati yʉa? To yicõari, ¿divato mʉ sudi mano, mʉre sudi sãcati yʉa? \v 39 To yicõari, ¿divato mʉ tubibe ecoro, mʉ rijarore quẽne, mʉre ĩarã ejacati yʉa?”, yʉre yisẽniĩarʉarãma ĩna. \v 40 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdirʉcʉja yʉ: “Riojo mʉare gotiaja yʉ. Yʉ yarãre, ‘Ñamasurã me ñaama’ ĩnare yiboarine, quẽnaro ĩnare mʉa yijama, yʉrene quẽnaro yirã yicajʉ mʉa”, ĩnare yirʉcʉja yʉ, yʉ yarãre, yʉ riojojacatʉajʉa ñarãre. \p \v 41 To yicõari, yʉ gãcojacatʉajʉa ñarãrema ado bajiro yirʉcʉja yʉ: “Yʉre cãmotadiya mʉa. ‘Rojose tãmʉorʉarãma’ Dios ĩ yirã ñaja mʉa. ‘Jeame yatibetimejʉ, rojose tãmʉorʉarãma vãtia, ĩna ʉjʉ rãca’ Dios ĩ yirujeocatijʉjʉ vasa mʉa. \v 42 Yʉ ñiorijaro yʉre bare ecabeticajʉ mʉa. Yʉ idirʉaro yʉre iobeticajʉ mʉa. \v 43 Gajeroagʉ mʉa masibecʉ yʉ ñajare, yʉre bocaãmibeticajʉ mʉa. Yʉ sudi mano, yʉre sudi sãbeticajʉ mʉa. Yʉ rijaro quẽne, tubiberiavi yʉ ñaro quẽne, yʉre ĩarã ejabeticajʉ mʉa”, ĩnare yirʉcʉja yʉ, yʉ gãcojacatʉanare. \v 44 To bajiro ĩnare yʉ yirone, ado bajiro yʉre sẽniĩarʉarãma ĩna: “¿Divato mʉ ñiorijaro mʉre ecabeticati yʉa? ¿Divato mʉ idirʉaro, mʉre iobeticati yʉa? ¿Divato gajeroagʉ yʉa masibecʉ mʉ ñajare, mʉre bocaãmibeticati yʉa? ¿Mʉ sudi mano, mʉre sudi sãbeticati yʉa? ¿Divato mʉ tubibe ecoro, mʉ rijarore quẽne, mʉre ĩarã ejabeticati yʉa?”, yʉre yisẽniĩarʉarãma ĩna. \v 45 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdirʉcʉja yʉ: “Riojo mʉare gotiaja yʉ. Ãnoa yʉ riojojacatʉana yʉ yarãre, ‘Ñamasurã me ñaama’ ĩnare yiboarine, quẽnaro ĩnare mʉa yibetijama, yʉrene quẽnaro yimena bajicajʉ mʉa”, ĩnare yicʉdirʉcʉja yʉ, yʉ gãcojacatʉanare. \v 46 To bajiro ĩnare yigajanocõari, rojose ĩna tãmʉotʉjabetirotojʉ ĩnare reacõarʉcʉja yʉ. To yicõari, yʉ yarãjʉama, quẽnaro ĩna ñacõa ñarotojʉ varʉarãma —yʉare yicami Jesús. \c 26 \s1 “¿No bajiro yigʉ ñaami yitocõari, Jesúre ĩre ñiarãti mani, ĩre sĩarʉarã?”, ĩna yire queti \r (Mr 14.1-2; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 To bajiro gotigajanocõari, ĩ buerimasare ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p \v 2 —Jʉarʉ̃mʉ berone ñaroado yaja Pascua boserʉ̃mʉ ñasʉorirʉ̃mʉ. Tirʉ̃mʉne yʉre Dios ĩ roticõacacʉre masare ĩsirocarʉcʉmi sĩgʉ̃. To bajiri yʉre ñiacõari, yucʉ́tẽrojʉ jajusĩarʉarãma ĩna —yʉare yicami Jesús. \p \v 3 Tirʉ̃mʉri paia ʉjʉ ñamasugʉ̃ Caifás vãme cʉtigʉ ya vijʉ rẽjacõari, tʉoĩañañujarã bʉcʉrã, paia ʉjarã quẽne: \p \v 4 —Jesúre sĩarʉarã, ¿no bajiro yigʉ ñaami yitocõari, ñiarotirãti mani? \v 5 To bajiboarine, boserʉ̃mʉ ñaro ĩre mani sĩajama, tire ĩajũnisinicõari, manire rojose yiborãma masa —gãmerã yiñagõñujarã ĩna. \s1 Jesús rʉjoare sʉtiquẽnasene rõmio so yuejeore queti \r (Mr 14.3-9; Jn 12.1-8) \p \v 6 Betania vãme cʉti macajʉ cãmi boacacʉ, Simón vãme cʉtigʉ ya vijʉ ñacajʉ yʉa, Jesúrãca. \v 7 Ti vijʉ Jesús ĩ barujirone, sĩgõ, gʉ̃ta sotʉ alabastro vãme cʉti rãca veariarʉ ãmiejacamo. Sʉtiquẽnase bʉto vaja cʉtise, nardo vãme cʉtise sãñaritʉ ñacajʉ tirʉ, so ãmiritʉ. To bajiri Jesús tʉaca eja, ĩ rʉjoa joere ĩre yuejeocamo so. \v 8 To bajiro so yisere ĩacõari, jũnisinicajʉ yʉa ĩ buerimasa. To bajiri, ado bajiro gãmerã yicajʉ yʉa: \p —¡Jairo gãjoa yireago yamo! \v 9 Tire ĩsicõari, jairo gãjoa bʉjacõari, maioro bajirãre ejarẽmoroti ñaboaja ti —gãmerã yicajʉ yʉa. \p \v 10 To bajiro yʉa yisere ajicõari, ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Sore gõjanabiobesa mʉa. Tire yʉre so yuejeojama, quẽnaro yʉre yigo yamo. \v 11 Maioro bajirã mʉa rãca ñacõa ñarũgũrʉarãma, mʉa ejarẽmorona. Yʉma, mʉa rãca ñacõa ñabetirʉcʉja. \v 12 Adio sʉtiquẽnase yʉre so yuejeojama, yʉre ĩna yujeroto rĩjoro yuejeo rĩjoro cʉtigo yamo. \v 13 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Yʉ bajiroti quẽnase quetire, adi macarʉcʉroana jedirore gotibatorʉarãma masa. To bajirone bajirʉaroja sʉtiquẽnase yʉre so yuejeose queti quẽne. So yuejeosere masiritimenane tire gotibatorʉarãma —yʉare yigoticami Jesús. \s1 “Jesúre ñiato” yigʉ, ĩre ĩaterã tʉjʉ Judas ĩ gotirudigʉ vare queti \r (Mr 14.10-11; Lc 22.3-6) \p \v 14 Jesús buerimasa jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñacajʉ yʉa. To bajiri yʉa rãcagʉne Judas Iscariote vãme cʉtigʉ, paia ʉjarãre ñagõgʉ̃ varimi. \v 15 Ĩna tʉjʉ ejacõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju ĩ: \p —¿No cõro jairo yʉre vaja yirãda mʉa, “Jesúre ñiato” yigʉ, mʉare yʉ gotijama? —ĩnare yisẽniĩañuju. \p To ĩ yisẽniĩase ñajare, treinta ñaritiiri gãjoa ĩre ĩsiñujarã ĩna. \v 16 To bajiro ĩna gãmerã yiriaro bero, “¿Dirĩmaro ũno Jesúre ĩnare ñiarotigʉti yʉ?”, yitʉoĩacõa ñañuju ĩ. \s1 Jesús ĩ batʉsare queti \r (Mr 14.12-25; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 17 Pascua boserʉ̃mʉ pan ũmato vauvase vʉoyamani basʉoriarʉ̃mʉ ejacajʉ ti. To bajiri Jesús buerimasa, ado bajiro ĩre sẽniĩacajʉ yʉa: \p —Pascua boserʉ̃mʉ ñajare, mani barotire, ¿nojʉ bare yʉa quẽnoyusere bojati mʉ? —ĩre yisẽniĩacajʉ yʉa. \p \v 18 —Jerusalénjʉ vasa mʉa. Tojʉ ejacõari, ado bajiro ĩre yiba, vi ʉjʉre: “Manire gotimasiorimasʉ ado bajiro mʉre yicõami: ‘Mojoroaca rʉyaja, Dios ĩ bojarore bajiro yʉ yijeoroti. To bajiri, ĩ ya vijʉ adi ñami Pascua boserʉ̃mʉ ti ñajare, yʉ buerimasare ũmato bagʉ varʉcʉja’ mʉre yicõami”, ĩre yigotiba mʉa —ĩnare yicami Jesús. \p \v 19 “To bajiro yiba mʉa” Jesús ĩ yicatore bajirone yiyuma ĩna. To bajiri, Pascua boserʉ̃mʉ yʉa barotire quẽnoyuyuma ĩna. \p \v 20 Ti ñami ĩ buerimasa jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarã barujicajʉ yʉa, Jesúrãca. \v 21 Yʉa bañarone, ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Sĩgʉ̃ mʉa rãcagʉ, yʉre ĩaterãre yʉre ĩsirocarʉcʉmi —yʉare yicami Jesús. \p \v 22 To ĩ yisere ajicõari, bʉto sʉtiriticajʉ yʉa. Tocãrãcʉne sʉtiritirã ñari, ado bajiro ĩre sẽniĩacajʉ yʉa: \p —¿Yʉ ʉjʉ, yʉne ñabetiboati, mʉre ĩsirocarocʉ? —ĩre yisẽniĩacajʉ yʉa. \p \v 23 To bajiro yʉa yisere ajicõari, ado bajiro yʉare cʉdicami Jesús: \p —Sĩgʉ̃, yʉ rãca yosebagʉ ñaami yʉre ĩsirocarocʉma. \v 24 Dios oca masa ĩna ucamasire ti gotirore bajiro rojose tãmʉorʉcʉja yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ. To bajirocʉ yʉ ñajare, yʉre ĩaterãre yʉre ĩsirocarʉcʉmi. Yʉre ĩ gotiyirose sʉorine rojose tãmʉorʉcʉja yʉ. “Masare yirẽtobosarʉcʉmi” Dios ĩ yimasire ti ñajare, bajirʉcʉja yʉ. To bajiboarine, yʉre gotiyiror'ijʉama, rojose tãmʉorʉcʉmi. Ruyuabeticõarocʉ ñaboayumi —yʉare yicami Jesús. \p \v 25 To ĩ yirone, Judas, Jesúre ĩsirocarocʉ, socʉne ado bajiro Jesúre ĩre sẽniĩatocami: \p —Gotimasiorimasʉ, ¿yʉne ñabetiboati, mʉre ĩsirocarocʉ? —ĩre yisẽniĩacami. \p To ĩ yirone, ado bajiro ĩre cʉdicami Jesús: \p —Riojo yaja mʉ —ĩre yicami Jesús. \p \v 26 Yʉa bañarone, pan ãmicõari, “Quẽnaja”, Diore ĩre yicami Jesús. To yigajano, tire mʉtocõari, ĩ buerimasare yʉare ĩsibatogʉne, ado bajiro yʉare yicami: \p —Baya mʉa. Ti ñaja yʉ rujʉ rii —yʉare yicami. \p \v 27 Tire yʉa bagajanorone, idiriabaja ãmicõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore yicami quẽna. To yicõari, tibaja yʉare ĩsigʉ̃ne, ado bajiro yicami: \p —Mʉa jediro adire idiya. \v 28 Adi ñaja tirʉ̃mʉana “Rojose mani yirere masirioato” yirã, Diore rʉ̃cʉbʉoriajʉ joere ĩna yuejeoriarore bajiro bajise. Yucʉrema, yʉ ri'i ñaja. Ti sʉorine, “Gajerodo to bajiro mʉare yirʉcʉja yʉ” Dios ĩ yicũmasiriarore bajiro bajirʉaroja. To bajicõari, jãjarã masa rojose ĩna yisere masiriocõari, tuditʉoĩabetirʉcʉmi Dios. \f k \fr 26:28 \ft “Yʉ bojarore bajiro mʉa yijama, quẽnaro mʉare yirʉcʉja yʉ” masare Dios ĩ yicũmasire yirʉaro yaja pacto ti yijama.\f* \v 29 Riojo mʉare gotiaja yʉ. “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, yʉ jacʉ yʉre ĩ cũroto rĩjoro, quẽna jʉaji ʉye oco idibetirʉcʉja yʉ —yʉare yicami Jesús. \s1 “‘Jesúre masibeaja yʉ’ yirʉcʉja mʉ”, Pedrore Jesús ĩ yire queti \r (Mr 14.26-31; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 30 To ĩ yiro bero, Diore rʉ̃cʉbʉorã basacajʉ yʉa. Basagajano, Olivo vãme cʉti burojʉ vacoacajʉ yuja. \v 31 To yʉa vatone, ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Adi ñamine yʉre ajitirʉ̃nʉ tʉjacõari, vaveorʉarãja mʉa jediro. Dios oca masa ĩna ucamasire to bajiro ti gotijare, to bajise mʉare yaja yʉ. Ado bajiro gotiaja ti: “Oveja coderimasʉre bajiro bajigʉre sĩarʉcʉja yʉ. To bajiri ĩ yarã ovejare bajiro bajirã rudibatecoarʉarãma”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire, manire gotiro. \v 32 Yʉre mʉa vaveoboajaquẽne, yʉre ĩna sĩaro bero, quẽna tudicaticõari, Galilea sitajʉ mʉa vato, yʉjʉa mʉa rĩjoro ñatʉjarʉcʉja —yʉare yicami Jesús. \p \v 33 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yicami Pedro: \p —Ãnoa jediro, mʉre ĩna vaveoboajaquẽne, mʉre vaveobetirʉcʉja yʉma —Jesúre ĩre yicami. \p \v 34 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdicami Jesús: \p —Riojo mʉre gotiaja yʉ. Adi ñami busiyʉjʉa gãjabocʉ ĩ ñagõroto rĩjoro, idiaji, “Jesúre masibeaja; ĩ rãcagʉ me ñaja yʉ”, yisocarʉcʉja mʉ —Pedrore ĩre yicami. \p \v 35 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro cʉdicami Pedro: \p —Mʉ rãca yʉre ĩna sĩarʉajaquẽne, “Jesúrãcagʉ me ñaja yʉ”, yisocabetirʉcʉja yʉ —Jesúre yicami Pedro. \p To bajiro Pedro ĩ yisere ajicõari, yʉa quẽne to bajiro yijedicõacajʉ. \s1 Getseman'i vãme cʉtojʉ Jesús ĩ jacʉre ĩ sẽnigʉ̃ vare queti \r (Mr 14.32-42; Lc 22.39-46) \p \v 36 To yʉa yiro bero, Getseman'i vãme cʉtojʉ yʉare ũmato vacami Jesús. Tojʉ ejacõari, ado bajiro yʉare goticami Jesús: \p —Õjʉ Diore sẽnigʉacʉ yaja yʉ. To yʉ vatoye, ado rujicõaña mʉa maji —yʉare yicami. \p \v 37 To yi vacʉne, Pedrore, to yicõari, Zebedeo rĩare jʉarãjʉrene ji vacami Jesús. To yi vacʉne, bʉto tʉoĩasʉtiriticami yuja. \v 38 To bajiro bajigʉne, ado bajiro yiyuju Jesús, ĩ rãca variarãre: \p —Bʉto tʉoĩasʉtiritiaja yʉ. Sʉtiriosene yʉre sĩaro yaja. Adone yʉre yuñaña maji. Yʉ cãnibetore bajirone cãnibeja mʉa quẽne, Diore sẽniñarã —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 39 To yicõari, to sojʉabʉsa varẽmoñuju Jesús. Va, sita tũcurojʉ murocacũcõari, Diore sẽniñuju ĩ: \p —Cacʉ, yʉre ĩna sĩarotire matamasiaja mʉ. To bajiboarine, mʉ bojarore bajirone bajiato —Diore yiyuju. \p \v 40 To yigajano, Pedro mesa ĩna cãnitoyene ĩna tʉjʉ ejayuju. Ĩnare yujiocõari, ado bajise Pedrore ĩre yiyuju Jesús: \p —¿No yirã cojo hora cõro cãnibetibʉsarãne, yʉre yuñabetimasucõati mʉa? \v 41 Yʉ cãnibetore bajirone cãnibesa mʉa quẽne. To bajicõari, Diore sẽniña, “Vãtia ʉjʉ Satanás ĩ yirotisere yicõari, Dios ĩ bojabetire yirobe” yirã. Quẽnaro mʉare masiaja yʉ. “Dios ĩ bojasere yirʉcʉja” yirã ñaboarine, cojojirema rojose ʉsʉri cʉtirã ñari, Dios ĩ bojabetijʉare yirũgũaja mʉa —Pedro mesare ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 42 To yicõari, gãme vacʉ, ado bajiro Diore sẽniñuju Jesús: \p —Cacʉ, yʉre ĩna sĩaroti matamasiaja mʉ. To bajiboarine, mʉ bojarore bajirone bajiato —Diore yisẽniñuju. \p \v 43 To yigajano vacʉne, cãniariarãre ĩnare ejayuju quẽna. Bʉto vʉjaejarã ñari, cãniñujarã ĩna. \v 44 To bajiri rĩjoro ĩnare ĩ yiriarore bajirone ĩnare yicõa, Diore sẽnigʉ̃ vacoasuju quẽna. To ejacõari, rĩjoro Diore ĩ sẽniriarore bajirone ĩre sẽniñuju quẽna. \v 45 Diore sẽnigʉ̃ var'i, tudiejacõari yʉare yujiocami: \p —¿No yirã cãni manicõati mʉa maji? Ado cõrone Dios ĩ roticõacacʉre rojose yirãre yʉre ĩsirocarocʉ vadicoagʉmi yuja. \v 46 To bajiri yujiya mʉa. Ĩre bocarã vajaro. Yʉre ĩsirocarocʉ vadiami yuja —yʉare yicami Jesús. \s1 Jesúre ĩna ñiare queti \r (Mr 14.43-50; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 47 To bajiro Jesús yʉare ĩ yiñarirĩmarone, Judas Iscariote vãme cʉtigʉ, yʉa rãcagʉne, vadicami yuja. Jãjarã ĩ rãca vadicama jariaseri cʉorã, gãjerã yucʉ́juriri cʉorã. Bʉcʉrã, paia ʉjarã quẽne ĩna cõariarã ñacama ĩna. \v 48 Jẽre ado bajiro goti vadiruyuyumi Judas, ĩ rãca vanare, “ ‘Ĩne ñaami Jesús’ yiĩamasiato ĩna” yigʉ: \p —Jesúre sẽnicõari, ĩre usurʉcʉja yʉ. To yʉ yirone, ĩre ñiama mʉa —ĩnare yi vadiruyuyumi. \p \v 49 To bajiro yir'i ñari, Jesús rĩjorojʉa ejacõari, ado bajiro ĩre yicami Judas: \p —Gotimasiorimasʉ, ¿ñati mʉ? —ĩre yigʉne, usucami. \p \v 50 To ĩ yirone, ado bajiro yicami Jesús: \p —“To bajiro yirãsa mani” ĩnare mʉ ũmato yivadiriarore bajiro yiya mʉ —ĩre yicami Jesús. \p To ĩ yirone, ĩre ñiacama Judas rãca vadiriarã. \p \v 51 To ĩna yirone, sĩgʉ̃ Jesúrãcagʉ, ĩ jariase yoveaãmicõari, paia ʉjʉ ñamasugʉ̃re moabosarimasʉre gãmoro jatarocacõacami. \v 52 To ĩ yisere ĩacõari, ado bajiro ĩre yicami Jesús: \p —Mʉ jariasere tudisuacõaña quẽna. “Jariase rãca gãmerã quẽarãma, tiase rãcane sĩaecorʉarãma”, yimasiaja mani. \v 53 Ado cõrone yʉ jacʉre yʉ sẽnijama, setenta y dos mil ñarã ángel mesare cõamasicõagʉ̃mi. ¿Tire masibeati mʉ? \v 54 To bajiboarine, ĩnare ĩre yʉ sẽnijama, Dios oca masa ĩna ucamasire, “To bajiro bajirʉaroja” ĩna yimasiriarore bajiro bajibetiboroja. To bajiri tire ĩre sẽnibeaja yʉ —ĩre yicami Jesús. \p \v 55 To yicõari, ĩre ñiarã ejarãjʉare ado bajiro yicami Jesús: \p —¿No yirã gajeyeũni juarudirimasʉre ñiarã vanare bajiro jariaseri rãca, yucʉ́juriri rãca yʉre ñiarã vadiati mʉa? Tocãrãcarʉ̃mʉne Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ mʉa ñaro mʉare gotimasio rujirũgũmʉ yʉ. To yʉ bajiboajaquẽne yʉre ñiabetirũgũmʉ mʉa maji. \v 56 Diore gotirẽtobosarimasa, ado bajiro yʉre mʉa yirotirene ucamasiñuma. To bajiri to bajirone yʉre yaja mʉa —ĩnare yicami Jesús, ĩre ñiarã ejarãre. \p Jesúre ĩna ñiasere ĩacõari, ũmarudijedicoacajʉ yʉa. \s1 “Mʉ ye sʉorine rojose tãmʉorʉcʉja mʉ”, jud'io masa ʉjarã, Jesúre ĩna yire queti \r (Mr 14.53-65; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24) \p \v 57 Jesúre ñiacõari, paia ʉjʉ ñamasugʉ̃ Caifás vãme cʉtigʉ tʉjʉ ĩre ãmiasujarã. Tojʉ rẽjacõari, ñañujarã Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, to yicõari, bʉcʉrã quẽne. \v 58 Jesúre ĩna ãmivato, sõjʉ yayiĩasʉyayuju Pedro. Ĩnare yayiĩasʉyacõari, paia ʉjʉ ñamasugʉ̃ ya vi, ta biberiasãniro rẽtosãjacoasuju. Sãjacõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi coderimasa rãca rujiyuju ĩ. “No bajiro Jesúre ĩna yigajano vato ĩagʉ̃sa” yigʉ, tojʉ bocaĩarujiyuju. \p \v 59 Paia ʉjarã, to yicõari, gãjerã ʉjarã, ĩna jediro, Jesúre sĩarʉayujarã. To bajiro yirã ñari, “Rojose masu yigʉ ñaami Jesús” yisocaronare macañujarã ĩna. \v 60 Jãjarã masa socarãne ĩna gotiboajaquẽne, to bajiro ĩna yisere ajicõari, “To bajiro ĩ yire ñajare, ĩre sĩaroti ñaja”, yimasibesujarã ĩna maji. \p To bajiboarine, jʉarã ejayujarã ĩna. \v 61 Ejacõari, ado bajiro socarãne gotiyujarã: \p —“Diore yirʉ̃cʉbʉoriavire caguerocamasiaja yʉ. To yicõari, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne bʉajeocõamasiaja”, yicami ãni —yiyujarã ĩna. \p \v 62 To ĩna yirone, paia ʉjʉ ñamasugʉ̃, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari ado bajiro Jesúre yiyuju: \p —To bajiro mʉre ĩna yi ocasãsere, ¿no bajiro yati mʉ? ¿Cʉdibeati mʉ? —Jesúre ĩre yiboayuju. \p \v 63 To ĩ yiboajaquẽne, cojo vãme cʉdibeticõañuju. Ĩ cʉdibetire ĩacõari, ado bajiro Jesúre yiyuju paia ʉjʉ ñamasugʉ̃: \p —Quẽnaro riojo yʉare cʉdiya mʉ. Mʉ socajama, rojose mʉre yirʉcʉmi Dios. ¿“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'ine, Dios macʉne ñati mʉ? —Jesúre ĩre yisẽniĩañuju paia ʉjʉ ñamasugʉ̃. \p \v 64 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Mʉ yirore bajirone bajiaja. Ĩne ñaja yʉ. To bajiri, Dios ĩ roticõacacʉ ñari, yoaro mene ĩ riojojacatʉa rujicõari, masare besegʉagʉ oco bueri vatoajʉ yʉ rujiadire ĩarʉarãja mʉa, —paia ʉjʉ ñamasugʉ̃re yiyuju Jesús. \p \v 65 To bajiro Jesús ĩ yisere ajitegʉ ñari, ĩ sudire tʉ̃avoyuju paia ʉjʉ ñamasugʉ̃. To yigʉne, ado bajiro ĩ rãcanare yiyuju: \p —¡To bajiro ĩ ñagõjama, Diore rʉ̃cʉbʉobecʉ yami! ¡“Diore bajiro bajigʉ ñaja yʉ” yigʉ yami! No yirã gãjerã, “Rojose yigʉ ñaami” yironare macarẽmomenaja mani yuja. Mʉa quẽne, Diore rʉ̃cʉbʉobecʉ ĩ yisere ajiaja mʉa. \v 66 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ¿no bajiro ĩre yiroti ñati? —ĩ rãcanare yiyuju paia ʉjʉ ñamasugʉ̃. \p To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyujarã: \p —Rojose masu yicõami. Ĩre sĩacõaroti ñaja —yicʉdiyujarã. \p \v 67 To yicõari, Jesús riogare gooco eoreatuyujarã ĩna. To yicõari, ĩ cajere siabibecõari, ĩre jayujarã. \v 68 To yicõari, \p —“‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃ ñaja yʉ” mʉ yijama, mʉ masise rãca, “Ĩ, yʉre jami”, yʉare yiya —Jesúre yitud'iyujarã. \s1 “Jesúre masibeaja yʉ”, Pedro ĩ yire queti \r (Mr 14.66-72; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-27) \p \v 69 Vi jubeajʉ Jesúre rojose ĩna yiñarone, macajʉ́jʉa rujicõañuju Pedro. Sĩgõ paia ʉjʉ ñamasugʉ̃re moabosarimaso, Pedro tʉ ejacõari, ado bajiro ĩre yiyuju: \p —Jesús, Galilea sitagʉ rãca vacudirũgũgʉ̃ne ñagʉ̃ja mʉ quẽne —ĩre yiyuju so. \p \v 70 To bajiro so yisere ajicõari, masa jediro ĩna ajiro rĩjorojʉa ado bajiro yiyuju Pedro: \p —“Riojo yaja mʉ”, mʉre yimasibeaja yʉ —sore yiyuju Pedro. \p \v 71 To bajiro sore yicʉdicõa, ta biberiasãniro sãjariasoje tʉ vasuju Pedro. To ĩ vatone, gajeo ĩre ĩacõari, ado bajiro yiyuju: \p —Ãni, Jesús Nazaret macagʉ rãca vacudigʉ ñaami —yiyuju, gãjerãre gotigo. \p \v 72 To bajiro ĩnare so yisere ajicõari, ado bajiro yiyuju Pedro: \p —Ĩre masibeaja yʉ. Socʉ me yaja yʉ. Dios quẽne yʉre ajigʉmi —ĩnare yiyuju Pedro. \p \v 73 To ĩ yigotiriaro bero yoatobʉsa, to ñarã ado bajiro Pedrore gotiyujarã: \p —Riojo yaja yʉa. Jesúrãca vacudirũgũgʉ̃ne ñaja mʉ. Ĩna ñagõsere bajirone ñagõaja mʉ —Pedrore ĩre yiyujarã ĩna. \p \v 74 —Ĩre masibeaja yʉ. Socʉ me yaja. Dios yʉre ajigʉmi —ĩnare yiyuju Pedro. \p To bajiro ĩ yigajanorirĩmarone, gãjabocʉ ñagõcõañuju yuja. \v 75 Ĩ ñagõsere ajicõari, Jesús ado bajise ĩre ĩ gotirere masibʉjayuju Pedro yuja: “Gãjabocʉ ĩ ñagõroto rĩjoro, idiaji, ‘Jesúre masibeaja yʉ’ yirʉcʉja mʉ” ĩre ĩ yirere masibʉjayuju. Tire masibʉjacõari, vacoasuju. Vacõari, bʉto otiyuju. \c 27 \s1 Pilato tʉjʉ Jesúre ĩna ãmiejare queti \r (Mr 15.1; Lc 23.1-2; Jn 18.28-32) \p \v 1 Busuro bero, bʉcʉrã, paia ʉjarã quẽne, ĩna jediro tudirẽjañujarã ĩna. To bajicõari, “Ado bajiro mani yijama, Jesúre sĩarʉarãma”, yitʉoĩañujarã ĩna. \v 2 To bajiro yirã ñari, Jesús ãmorire siacõari ĩre ãmiasujarã ĩna, Pilato vãme cʉtigʉ ya vijʉ vana. Jud'io masa ʉjʉ ñamasugʉ̃, romano masʉ ñañuju Pilato. To bajiri ĩ ya vijʉ Jesúre ãmiejayujarã. \s1 Judas ĩ masune ĩ sĩayayire queti \r (Hch 1.18) \p \v 3 Judas, Jesúre ĩsirocacacʉ, “Jesúre sĩaroti ñaja” ĩna yisere ajicõari, “Rojose yibʉ yʉ”, yitʉoĩa sʉtiritiyuju. To bajigʉ ñari, bʉcʉrã, paia ʉjarã quẽne, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ñarãre, ĩnare ejacõari, gãjoatiiri treinta ñaritiiri ĩre ĩna ĩsiboarere ĩnare tʉocõañuju. \v 4 Gãjoatiirire ĩnare ĩsigʉ̃ne, ado bajiro ĩnare yiyuju ĩ: \p —Rojose yibʉ yʉ. Ñie rojose yibecʉrene mʉare ĩsirocacõañuja yʉ —ĩnare yiyuju. \p To bajiro ĩ yiboajaquẽne, ado bajiro ĩre cʉdiyujarã ĩna: \p —To bajiro yʉare mʉ yiboajaquẽne, no yibeaja yʉarema. Mʉre bajiroja —Judare ĩre yiyujarã ĩna. \p \v 5 To ĩna yisere ajicõari, ti vijʉ gãjoatiiri ĩ ĩsiecoboarere reabateyuju Judas. To yi, gajano vacʉne, yucʉ́jʉ mʉjacõari, ti rʉjʉjʉ misimare siatucõari, ĩ ãmʉare quẽne siatu, quedirocayo rijacoasuju. \p \v 6 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ gãjoatiiri Judas ĩ reabaterere juarẽoñujarã ĩna, paia ʉjarã. Tire juarẽocõari, ado bajiro yiyujarã: \p —Adi gãjoa mani vaja yise sʉorine sĩgʉ̃re sĩaroana yaja. To bajiri Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi boarijaʉrire quẽnorʉarã, vaja yiroti gãjoa sãriajʉre sãbetiroti ñaroja —yiyujarã ĩna. \p \v 7 To bajiro yitʉoĩacõari, “Riri sotʉri vearimasʉ sitare vaja yito mani. Ti sita ñarʉaroja gajeroanare bajirearãre mani yujeroti sita”, yitʉoĩañujarã ĩna yuja. \v 8 To bajiri ti sita vaja yirʉarã, “Jesúre sĩato mani” yirã, Judare ĩna ĩsiboare rãca ĩna vaja yire ñari, adirʉ̃mʉri quẽne, Ri'i Vese vãme cʉticõa ñaja. \v 9-10 To bajiro ĩna yijama, tirʉ̃mʉjʉ Diore gotirẽtobosarimasʉ Jerem'ias ñamasir'i ĩ ucamasiriarore bajirone bajiyuju. Ado bajiro ucamasiñuju ĩ: “‘Ado cõro vaja cʉtiami sĩgʉ̃ ʉ̃mʉ’ yitʉoĩarã ñari, ĩre ĩsir'ire treinta gãjoatiiri ĩna vaja yiboarere juacõari, riri sotʉri vearimasʉ sitare vaja yirʉarãma ĩna, Israel ñamasir'i jãnerabatia. To bajiro ĩna yijama, Dios ĩ bojarore bajiro yirã yirʉarãma”, yiucamasiñuju Jerem'ias ñamasir'i. \s1 Jesúre Pilato ĩ sẽniĩare queti \r (Mr 15.2-5; Lc 23.3-5; Jn 18.33-38) \p \v 11 Ti sitana ʉjʉ ñamasugʉ̃, romano masʉ ñañuju Pilato vãme cʉtigʉ. To bajiri ĩ tʉjʉ Jesúre ãmiasujarã ĩna. Ĩre ĩna ãmiejaro ĩacõari, ado bajiro sẽniĩañuju Pilato: \p —¿Mʉne ñati jud'io masa ʉjʉ? —Jesúre yiyuju Pilato. \p To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Mʉ yirore bajirone bajiaja yʉ —ĩre yiyuju. \p \v 12 To bajiro Jesús ĩ yisere ajicõari, bʉcʉrã, paia ʉjarã quẽne, “Rojose yigʉ ñaami Jesús” Pilatore ĩre ĩna yi ocasãboajaquẽne, ĩnare ñagõcʉdibesuju Jesús. \v 13 To bajiro Jesúre ĩna yi ocasãsere ajicõari, Jesúre tudisẽniĩañuju Pilato: \p —¿To bajiro mʉre ĩna yisere ajibeati mʉ? —Jesúre yiyuju Pilato. \p \v 14 To bajiro ĩre ĩ yisẽniĩaboajaquẽne, ĩre cʉdibeticõañuju Jesús. Ĩ cʉdibetire ĩacõari, no yimasibesuju Pilato, ĩre bajiro bajigʉre ĩabetirũgũr'i ñari. \s1 “Jesúre sĩaroti ñaja”, ĩna yire queti \r (Mr 15.6-20; Lc 23.13-25; Jn 18.38–19.16) \p \v 15 Tocãrãca cʉ̃ma, Pascua boserʉ̃mʉ jud'io masa ĩna quẽnojama, sĩgʉ̃, tubibe ecor'ire ĩna burotigʉre ĩnare bubosarũgũñuju Pilato. \v 16 Tubiberiavijʉ ñañuju sĩgʉ̃, masa jediro ĩna masigʉ̃ Barrabás vãme cʉtigʉ. \v 17 To bajiri ĩ yirũgũriarore bajiro yigʉ, masa ĩna rẽjarore ĩacõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Pilato: \p —¿Ñimʉjʉare yʉ busere bojati mʉa? ¿Jesús Barrabás vãme cʉtigʉjʉare bugʉtique yʉ? Ĩre yʉ bubetijama, ¿“ ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaami Jesús” masa ĩna yigʉjʉare bugʉtique yʉ? —ĩnare yisẽniĩañuju Pilato. \p \v 18 “Jesúre ĩajũnisinirã ñari, yʉre ĩsima” yitʉoĩagʉ̃, to bajiro yiyuju Pilato, Jesúre burʉ. \p \v 19 Oca ĩna ñagõquẽnorijʉjʉ ĩ rujiro, ĩ manajo ĩre queti cõañuju: “Rojose ĩre yibesa. Ñie rojose yigʉ me ñagʉ̃mi. To bajiro ĩ yiecoroto rĩjoro güiose cãjiriamʉ yʉ”, ĩre yicõañuju, so manajʉre. \p \v 20 Bʉcʉrã, paia ʉjarã quẽne ado bajiro tijʉ rẽjarãre masare, “Ado bajiro yiya”, ĩnare yirotiyujarã ĩna: \p —“Barrabájʉare bucõari, Jesújʉare sĩarotiya mʉ”, ĩre yiya mʉa —ĩnare yirotiyujarã ĩna. \p \v 21 Quẽna ado bajiro tudisẽniĩañuju Pilato: \p —¿Ñimʉjʉare yʉ busere bojati mʉa? —ĩnare yisẽniĩañuju. \p To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyujarã ĩna: \p —Barrabájʉare mʉ busere bojaja yʉa —yiyujarã ĩna, Pilatore. \p \v 22 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Pilato: \p —To yijama, ¿no bajiro yigʉti yʉ Jesúre, “ ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaami” masa ĩna yigʉjʉarema? —ĩnare yisẽniĩañuju. \p To ĩ yirone, ĩna ñaro cõrone ado bajiro ĩre avasãcʉdiyujarã: \p —¡Yucʉ́tẽrojʉ ĩre jajusĩaroticõaña mʉ! —ĩre yiavasã cʉdiyujarã ĩna. \p \v 23 To ĩna yijare, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Pilato: \p —¿Ñie rojose ĩ yire sʉori ĩre sĩarotigʉti yʉ? —ĩnare yiyuju Pilato. \p To ĩ yiboajaquẽne, quẽna bʉtobʉsa tudiavasãñujarã ĩna: \p —¡Yucʉ́tẽrojʉ ĩre jajusĩaroticõaña! —yiavasãñujarã ĩna. \p \v 24 To bajiro ĩna yijare, no yimasibetiboacʉ, ado bajiro tʉoĩañuju Pilato: “No bajiro yicõari, ĩre bumasibecʉja yʉ. Ĩna bojarore bajiro yʉ yibetijama, avasãtʉjabeticõari, rojose yijacarãma ĩna”, yitʉoĩañuju. To bajiro tʉoĩacõari, oco juarotiyuju ĩ. To yicõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —Mʉa ĩaro rĩjorojʉa yʉ ãmorire coeĩoaja yʉ, “Ãni rojose yibecʉre sĩarʉabeaja yʉma” yigʉ. To bajiri mʉa masune mʉa sĩarotijama, quẽnacõaroja. To bajiro mʉa yijama, mʉane sʉoye cʉtirʉarãja mʉa —ĩnare yiyuju ĩ. \p \v 25 To ĩ yisere ajicõari, masa ñajediro ĩre cʉdiyujarã: \p —Yʉa masiaja. ¡Yʉa, yʉa rĩa quẽne sʉoye cʉtirʉarãja, ĩre yʉa sĩarotijama! —ĩre yicʉdiyujarã ĩna. \p \v 26 To bajiro ĩna yijare, Barrabáre bucõañuju Pilato. Jesújʉarema, ĩ surarare ĩsiñuju, “Ĩre bajecõari, yucʉ́tẽrojʉ ĩre jajusĩato ĩna” yigʉ. \p \v 27 To bajiri ĩna ya vijʉ Jesúre ãmiejayujarã surara mesa. Ĩre ãmiejacõari, ĩna jediro ĩre gãnibiarʉ̃gʉ̃ñujarã. \v 28 To yicõari, “Ʉjʉre bajigʉ ñato” yirã, ado bajiro Jesúre yiyujarã: Jesús ĩ sudi sãñasere vejecõari, ʉjarã ĩna sãñarito ũnore, sũarivʉjorore ĩre sãñujarã. \v 29 To yicõari, ĩ rʉjoa joere jotabedo ĩna suariabedone ĩre jeoyujarã. To yicõari, riojojacatʉaga ãmore, yucʉ́, ʉjʉ ĩ cʉoricʉre ĩre ĩsiñujarã. To bajiro ĩre yicõari, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetucõari, ado bajiro ĩre yiajatud'iyujarã: \p —Jud'io masa ʉjʉre mʉre quẽnarotiaja yʉa yuja —Jesúre yiyujarã ĩna. \p \v 30 To yirãne, gooco ĩre eoreatuyujarã ĩna. To yicõari, ĩ cʉoricʉre ẽmacõari, ĩ rʉjoare jayujarã ĩna. \v 31 To bajiro ĩre yigajanocõari, ʉjarã ĩna sãñarito ũnore ĩna sãriarore ĩre veayujarã ĩna quẽna. To yicõari, ĩ sudijʉa ĩre sãñujarã quẽna. Ĩre sudi sãgajanocõari, yucʉ́tẽrojʉ jajusĩaroana ĩre ãmiasujarã. \s1 Yucʉ́tẽrojʉ Jesúre ĩna jajusĩare queti \r (Mr 15.21-32; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 32 Ĩre ãmivanane, sĩgʉ̃ Cirene vãme cʉti sitagʉ, Simón vãme cʉtigʉre bocacama ĩna. Ĩre bocacõari, “Jesús ĩ gaja vatijãire ĩre gajabosaya”, ĩre yi vacama ĩna. \p \v 33 To yi vanane, Gólgota vãme cʉti burojʉ ejacama ĩna. “Rʉjoco Buro” yire ũni ñacajʉ “Gólgota” yire. \v 34 Tojʉ ejacõari, ʉye ocore, sʉ̃ese rãca vʉocõari Jesúre ĩre iocama ĩna. “Ĩre jũnise jũni ruyubeticõato” yirã, yiboacama. Tire idiĩaboa yicõacami Jesús. \p \v 35 Yucʉ́tẽrojʉ Jesúre ĩre jajutugajanocõari, “Ñimʉjʉa ĩ sudire ĩ ʉjaro ĩarãsa mani” yirã, gʉ̃tarine reacũĩa ajeñacama. \v 36 To yiajegajanocõari, ĩre code rujicama ĩna. \p \v 37 Jesús ĩ tuyaritẽrojʉre ĩ rʉjoa vecare ucaturiajʉ tuyacajʉ. “Ado bajiro ĩ yise sʉorine jaju ecoami” yiĩorijʉ ñacajʉ. Ado bajise goticajʉ: “Ãni ñaami Jesús, jud'io masa ʉjʉ”, yigoticajʉ ti. \p \v 38 Jesúrãca jʉarã, jaju ecocama. Gajeyeũni juarudirimasa ñacama ĩna. Sĩgʉ̃re ĩ riojojacatʉa, gãjire ĩ gãcojacatʉa ĩnare jajutucama ĩna. \v 39-40 Masa rẽtoana, ĩna rʉjoarire yure, yure yicama, “Jaju ecor'ire ĩre ĩateaja” yirã. To yicõari, ado bajiro ĩre ajatud'icama ĩna: \p —Ado bajiro yiboacajʉ mʉ: “Diore yirʉ̃cʉbʉoriavire caguerocamasiaja yʉ. To yicõari, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne bʉajeocõamasiaja”, yiboacajʉ mʉ. To bajiri “Dios macʉ ñaja yʉ” mʉ yisocabetijama, mʉ yimasise rãca mʉ masune yucʉ́tẽrojʉre rujicoaya —ĩre yiajatud'icama ĩna. \p \v 41 Bʉcʉrã, paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, to bajirone Jesúre yiajatud'i ñacama ĩna. Ado bajiro yicama: \p \v 42 —Gãjerãrema catiogʉ ñaboarine, ĩ masu rojose ĩ tãmʉoserema yirẽtomasibeami —yiajatud'icama. —Israel ñamasir'i jãnerabatia ʉjʉ ñaami. To bajiri yucʉ́tẽrojʉre rujicoadiato. To bajiro ĩ bajiro ĩacõari, “Ĩne ñaami”, yimasirʉarãja —yiajatud'icama. \v 43 —“Dios macʉ ñaja yʉ. Yʉre ejarẽmorʉcʉmi”, yirũgũmi. To bajiri ĩ macʉne ĩ ñajama, ĩre ĩamaigʉ̃ ñari, ĩre yirẽtobosato Dios —yiajatud'icama ĩna. \p \v 44 Jʉarã Jesúrãca yucʉ́tẽrojʉ jaju ecoriarã quẽne, to bajirone Jesúre yitud'icama. \s1 Jesús ĩ ʉsʉtadire queti \r (Mr 15.33-41; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30; He 10.20) \p \v 45 Ʉ̃mʉrecaji ñarone, rẽtiacoacajʉ yuja. Idia hora rẽtiacajʉ. \v 46 To cõro ti rẽtiatʉsatone, ado bajiro tutuaro avasãcami Jesús: \p —El'i, El'i, ¿lema sabactani? —yiavasãcami. “Dios, yʉ jacʉ, ¿no yigʉ yʉre cãmotadiati mʉ?” yire ũni ñacajʉ ti, ĩ avasãcati. \p \v 47 Sĩgʉ̃ri tojʉ ñarã ĩ avasãsere ajicõari, ado bajiro yicama ĩna: \p —Diore gotirẽtobosarimasʉ El'ias ñamasir'ire jigʉ yami ĩ —yicama ĩna. \p \v 48 To bajiro Jesús ĩ yiavasãrone, sĩgʉ̃, Jesús tʉ ũmaejacõari, ʉye oco jiarere ñiabiacõari, yucʉ́ gajajʉ siatucõari, Jesús rise tʉjʉre ñumʉotuboacami. \v 49 To bajiro ĩ yiboajaquẽne, ado bajiro yicama gãjerãjʉa: \p —Yibesa mʉ. Tone bajicõato. Rojose ĩ tãmʉosere yirẽtobosagʉ El'ias ñamasir'i ĩ ejasere ĩarãsa mani —yicama ĩna. \p \v 50 Tutuaro avasãtʉsa, ʉsʉtadicoacami yuja. \v 51 Tirĩmarone Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi yotoria gasero vorujijedicoasuju ti. “Dios ĩ ñarisõa vãme cʉti sõare sãjamasibeama masa” yirã, ĩna yotoria gasero ñacajʉ. To yicõari, sita sabecajʉ. Gʉ̃ta quẽne caguevẽjacoacajʉ. \v 52 To bajicõari, masare yujeriaviri quẽne jãnacoasuja. To bajicõari jãjarã rijariarã Diore ajitirʉ̃nʉriarã tudicaticoasuma. \v 53 Tudicaticõari, ti virire budicoasuma. Budiacõari, Jesús ĩ tudicatiro bero, Jerusalénjʉ Dios ĩ beseria maca ñamasuri macajʉre ĩna vacudisere ĩacama jãjarã masa. \p \v 54 Jesús yucʉ́tẽrojʉ ĩ tuyarore, codeñacama surara, ĩna ʉjʉ rãca. To bajiñarã, sita sabesere, gajeye güiose bajisere ĩacõari, bʉto güicama ĩna. To bajiri ado bajiro yicama: \p —Socabesumi. Dios macʉne ñaboayumi ãni —yicama ĩna. \p \v 55 Galilea sitajʉ Jesúre sʉyavadicana rõmiri jãjarã sõjʉ ĩarʉ̃gõcama. Ĩna ñacama ĩre ejarẽmorũgũcana. \v 56 Ĩna rãca ñacamo Mar'ia Magdalena. Gajeo Mar'ia vãme cʉtigo quẽne ñacamo. Sone ñacamo Santiago, to yicõari, José jaco. Zebedeo ñamasicacʉ rĩa jaco quẽne ñacamo. \s1 Jesúre ĩna yujere queti \r (Mr 15.42-47; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 57 Rãioroto rĩjoro José vãme cʉtigʉ, Arimatea macagʉ Jesús rujʉrire ĩagʉ̃ ejayuju. Gãjoa jaigʉ ñacami. To bajicõari, Jesúre ajitirʉ̃nʉrũgũcacʉ ñacami. \v 58 To ĩ bajiro bero, Jesús rujʉrire ãmirʉ, Pilatore sẽnigʉ̃ vasuju. Ĩre ĩ sẽnirore bajirone ĩre cʉdiyuju Pilato. \v 59 To bajiro ĩ yir'i ñari, Jesús rujʉrire rujiogʉ vasuju. Ĩre rujiocõari, sudijãiri botiquẽnarijãirine ĩre gũmañuju. \v 60 To yigajanocõari, masa yujeriavi gʉ̃tavi mame ĩ quẽnorotiriavijʉ ĩ rujʉrire cũñuju. To yicõari, ti vi sojere gʉ̃tane tũnuo bibecũ, vacoasuju. \v 61 To bajiro ĩ yiñaro ĩañariarãjʉne masa yujeriavi rĩjorojʉa, Mar'ia Magdalena, gajeo Mar'ia quẽne, rujicõañujarã ĩna. \s1 Jesúre, ĩna yujeriavire ĩna codere queti \p \v 62 Gajerʉ̃mʉ ñañuju ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ. Tirʉ̃mʉne paia ʉjarã, fariseo masa quẽne, Pilatore ñagõrã vasujarã ĩna. \v 63 Ĩ tʉ ejacõari, ado bajiro ĩre yiyujarã ĩna: \p —Yʉa ʉjʉ, ajiya. Socarimasʉ ĩ yisocacatire masibʉjabʉ yʉa. “Idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne quẽna tudicatirʉcʉja yʉ”, yisocacami, ĩ sĩaecoroto rĩjoro. \v 64 To bajiri ĩ rujʉrire ĩna yujeriavi soje tʉre surarare coderoticõaña, “Ĩ buerimasa ĩ rujʉrire ãmirudiroma” yigʉ. Ĩ rujʉrire ĩna ãmijama, “Rijar'i ñaboarine, quẽna tudicaticoami”, yisocarʉarãma ĩna. Ĩ rijaroto rĩjoro, “Ĩ rotimʉorʉ̃gõrotire yigʉ, Dios ĩ cõacacʉ, jud'io masa ʉjʉ ñaja yʉ” ĩ yisocacati ti ñajare, quẽnabeaja. To bajiri, “Tudicaticoami” ĩna yisocajama, quẽnabetimasucõarʉaroja —Pilatore yiyujarã ĩna. \p \v 65 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro cʉdiyuju Pilato: \p —Mʉare yʉ ĩsicanarene coderotiya mʉa —ĩnare yicʉdiyuju Pilato. \p \v 66 To ĩ yisere ajicõari, Jesús rujʉrire ĩna yujeriavire coderotiyujarã ĩna. To yicõari, gʉ̃ta sojere quẽnaro bibequẽnoñujarã ĩna, “Ĩ rujʉrire ãmirã ĩna jãnajama, ĩamasirãsa mani” yirã. \c 28 \s1 Jesús ĩ tudicatire queti \r (Mr 16.1-8; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti jediro, quẽna moasʉoriarʉ̃mʉ ti busumʉjado, Mar'ia Magdalena, gajeo Mar'ia quẽne, Jesús rujʉrire ĩna yujeriavire ĩarã vacama ĩna. \v 2 To ĩna vatone, bʉto sita sabeyuju. To ti bajirone, sĩgʉ̃ ángel rujiejayuju. Rujiejacõari, Jesúre ĩna yujeriavire gʉ̃tane ĩna bibeboariare jãnañuju. To yicõari, tia joene rujiyuju. \v 3 Bʉjo ĩ yabesere bajiro yaayuju ĩ. Ĩ sudi quẽne bʉto botiquẽnañuju. \v 4 Ĩre ĩacõari, güirã nanañujarã ti vire coderimasa. Nanacõari, rijavẽjarãre bajiro bajireacũcoasujarã. \v 5 To ĩna bajirone, ángel ado bajiro rõmiajʉare gotiyuju: \p —Güibesa mʉa. Jesús yucʉ́tẽrojʉ ĩna jajusĩar'ire mʉa macasere masiaja yʉ. \v 6 Maami adojʉre. Ĩ goticatore bajirone tudicaticoami. Ĩre ĩna yujeriajʉre ĩarã vayá. \v 7 Tire ĩacõari, guaro ĩ buerimasare ado bajiro ĩnare gotiaya: “Quẽna tudicaticoasumi Jesús. To yicõari, mani rĩjoro Galilea sitajʉ varocʉ ñañuju. Tojʉ ĩre tudiĩarʉarãja mani”, ĩnare yigotiaya mʉa. Adire mʉare gotigʉ bajibʉ yʉ —ĩnare yiyuju ángel. \p \v 8 To ĩ yisere ajicõari, Jesús rujʉri ĩna yujeboariavijʉ budianane, güitʉoĩaboarine, variquẽnase rãca ũmacoayuma ĩna, Jesús buerimasare yʉare gotirã vana. \v 9 Ĩna ũmavadone ĩnare sẽniĩacãnamua ruyuayuju Jesús. “¿Ñati mʉa?” ĩ yisere ajicõari, ĩre yirʉ̃cʉbʉorã, ĩ rĩjorojʉa muqueacõari, ĩ gʉborire ñiañujarã ĩna. \v 10 To bajiro ĩre ĩna yirone, ado bajiro yiyuju ĩ: \p —Güibesa mʉa. Yʉ yarã yʉ buecanare ado bajiro ĩnare gotiaya: “Galilea sitajʉ vajaro. Tojʉ ĩre ĩarʉarãja mani”, ĩnare yiba —rõmiare ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Ado bajiro bajibʉ ti”, surara ĩna yigotire queti \p \v 11 Rõmia ĩna gotirã vato ũnone, surara quẽne, Jesús rujʉrire ĩna yujeriavire codeboariarã sĩgʉ̃ri, macajʉ tudicoasujarã ĩna. Tudiejacõari, paia ʉjarãre gotiyujarã, ĩna ĩare ñaro cõrone. \v 12 Ti quetire ajicõari, bʉcʉrã rãca ñagõrã vasujarã paia ʉjarã. “To bajiro bajire ti ñajare, ado bajiro yirʉarãja mani” yimasirʉarã bajiyujarã ĩna. To bajiri, sĩgʉ̃re bajiro tʉoĩacõari, Jesúre ĩna yujeriavire codeboariarãre jairo gãjoa ĩsiñujarã ĩna. \v 13 To yicõari, ado bajiro ĩnare socarotiyujarã ĩna: \p —“Ñami yʉa cãnitoye, ĩ ñaboar'i buerimasane Jesús rujʉrire ãmirudicoasuma ĩna”, yigotibatoya mʉa —masare yiyujarã bʉcʉrã, paia ʉjarã quẽne. \v 14 —Ʉjʉ Pilato ti quetire ajicõari, mʉare ĩ jũnisinijama, mʉare ñagõbosarʉarãja yʉa, “Rojose ĩnare yibesa” yirã. Yʉare cʉdicõarʉcʉmi —ĩnare yiyujarã. \p \v 15 To bajiro ĩna yijare, gãjoare boca juacõari, ĩnare ĩna rotiriarore bajirone socase queti goticudiyujarã ĩna, Jesúre ĩna yujeriavire codeboariarã. To bajiri adirʉ̃mʉri quẽne, “Tudicatibesuju Jesús. Ĩ ñaboar'i buerimasane, ĩ rujʉrire ãmirudiyujarã ĩna” yire quetire goticõa ñarũgũama jud'io masa. \s1 “Masa jedirore yʉ ocare gotimasiocudirʉarãja mʉa”, ĩ buerãre Jesús ĩ yire queti \r (Mr 16.14-18; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 16 Jesús ĩ tudicatisere, rõmia ĩna gotisere ajicõari, Galilea sitajʉ vacajʉ yʉa, ĩ buerã, jʉaãmo cõro, gʉbo coja jẽnituarirãcʉ ñarã. “Ti buro joejʉ yʉre ĩarʉarãja mʉa” yʉare ĩ yicatojʉ vacajʉ yʉa. \v 17 Tojʉ ejacõari, Jesúre ĩacajʉ yʉa. Ĩre ĩacõari, ĩre rʉ̃cʉbʉocajʉ yʉa. Sĩgʉ̃ri, “Ĩ me ñaami”, yitʉoĩacama ĩna, bajirãjʉma. \v 18 To bajiro yʉa yirone, ado bajiro yʉare yicami Jesús: \p —Adi macarʉcʉrojʉre, to yicõari, õ vecajʉre quẽne, “Rotigʉ ñarʉcʉja mʉ”, yʉre yicũmi yʉ jacʉ, Dios. \v 19 To bajiri mʉare quẽne masa jedirore yʉ ocare mʉare goticudirotiaja, “Yʉre ajitirʉ̃nʉato” yigʉ. To yicõari, yʉre ajitirʉ̃nʉrãre ĩacõari, yʉ jacʉ vãme, yʉ vãme, to yicõari Esp'iritu Santo vãme rãca oco rãca ĩnare bautizaba mʉa. \v 20 To yicõari, “Jediro yʉ rotisere cʉdiato” yirã, ĩnare gotimasioma. Yʉre mʉa ĩabetiboajaquẽne, cojorʉ̃mʉ rʉyabeto mʉa rãca ñarũgũrʉcʉja yʉ, mʉare ejarẽmogʉ̃. To bajiro bajicõa ñarʉcʉja yʉ, adi macarʉcʉro ti jedirojʉ —yʉare yicami Jesús. \p To cõrone ñaja.