\id LUK - Barasana-Eduria NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h SAN LUCAS \toc1 Evangelio según San Lucas \toc2 San Lucas \toc3 Lc \mt2 Evangelio según \mt1 SAN LUCAS \c 1 \p \v 1 Teófilo, ¿ñaboati mʉ? Jesús ĩ bajire queti mʉre ucabosagʉ yaja yʉ. Jãjarã masa Jesús ĩ bajire quetire ucayuma ĩna. \v 2 Jesús buerã, yʉare ĩna goticatore bajirone ucayuma. \v 3 To bajiri, yʉ quẽne, ti queti jedirore quẽnaro buecõari, tire mʉre ucabosagʉ yaja yʉ. \v 4 “Ti quetire quẽnaro masijeocõato” yigʉ, mʉre ucabosaja. \s1 Oco rãca masare bautizarimasʉ Juan vãme cʉtigʉ, ĩ ruyuare \p \v 5 Judea sitana ʉjʉ, Herodes vãme cʉtigʉ ĩ ñarirodo ñañujarã Zacar'ias, ĩ manajo Isabel vãme cʉtigo rãca. Zacar'ias, Ab'ias ñamasir'i jãnami ñari, pai ñañuju ĩ. Ĩ manajo quẽne pai, Aarón ñamasir'i jãneño ñañuju so. \v 6 Dios ĩ ĩajama, quẽnarã ñañañujarã ĩna jʉarãjʉne. Ĩ rotirore bajirone yiyujarã ĩna. Masa quẽne, “Rojose yirã ñaama ĩna”, ĩnare yimasibesujarã. \v 7 Rĩa mana rĩne bʉcʉrã ñacoasujarã ĩna. Bʉto rĩa cʉtirʉarũgũboayujarã, bajirãjʉma. \p \v 8-9 Cojorʉ̃mʉ Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ moañañuju Zacar'ias, ĩ yarã rãca. Ĩna yirũgũriarore bajiro yiyujarã: “Ñimʉjʉa ‘Dios ĩ ñarisõa’ vãme cʉti sõajʉ ĩ sãjaro ĩaĩarãsa mani” yirã, reacũĩañujarã, gʉ̃tarine. To yigajanocõari, “Zacar'ias ñaami, tisõajʉ sãjarocʉ” yimasicõari, ĩre sãjarotiyujarã ĩna. \p —Quẽnase sʉtisere bueaya mʉ —ĩre yiyujarã ĩna. \p To bajiri, tisõajʉ sãjaejacõari, bueyuju ĩ, Zacar'ias. \v 10 Tire ĩ buetoyene, macajʉ́jʉ ñacõari, jãjarã masa Diore sẽniñañujarã ĩna. \v 11 To bajiri quẽnase sʉtise ĩ bueñarone, ĩ bueñaricasabo riojojacatʉajʉare ruyuarʉ̃gʉ̃ñuju ángel. \v 12 To ĩ bajirone ĩre ĩaʉcacoasuju Zacar'ias. To bajicõari, bʉto ĩre güiyuju. \v 13 To ĩ bajirone, ado bajiro ĩre gotiyuju ángel: \p —Yʉre güibesa mʉ. Dios ĩre mʉ sẽnirũgũsere mʉre ajiami. To bajiri, ado bajiro mʉre yicõami: “Macʉ cʉtirʉocomo so, ĩ manajo. Juan ĩre vãme yato”, mʉre yimi Dios —ĩre yigotiyuju ángel. \p \v 14-17 To yigajano, ado bajiro ĩre gotirũtuasuju, Zacar'iare, ĩ macʉ ñarocʉ ĩ bajirotire gotigʉ: \p —Mʉ macʉ ñarocʉre Juanre ĩre ĩacõari, “Yʉre quẽnaro rʉ̃cʉbʉoami”, yirʉcʉmi Dios. Ado bajiro bajirʉcʉmi mʉ macʉ: Ĩ jacore sãñagʉ̃jʉrene, Esp'iritu Santore cõarʉcʉmi Dios, Esp'iritu Santo ĩ ejarẽmose rãca tʉoĩacõari, Dios ĩ bojarore bajiro Juan ĩ yirũgũrotire yigʉ. Masa rojose ĩna tãmʉoborotire ĩnare yirẽtobosacõari, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, Cristo ĩ ruyuaroto rĩjoro ruyuarʉcʉmi mʉ macʉ. Idire mecʉosere, to yicõari, vinore quẽne idibetirʉcʉmi. Ĩ sʉorine jãjarã Dios ĩ bojarore bajiro tuditʉoĩarʉarãma Israel ñamasir'i jãnerabatia. Diore gotirẽtobosamasir'i El'ias vãme cʉtimasir'ire bajiro masare güitʉoĩabecʉne gotimasiorʉcʉmi. Jacʉa ĩna rĩare “Tudimaiato ĩna” yigʉ, gotirʉcʉmi. Diore ajimena, “Tʉoĩavasoato ĩna” yigʉ, to yicõari, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõarocʉre Cristore yurã, quẽnase ĩna tʉoĩavasoarotire yigʉ, to bajiro yirʉcʉmi. To bajiro yirocʉ ĩ ñajare, ĩ ruyuaro bʉto variquẽnarʉcʉja mʉ. Jãjarã masa bʉto variquẽnarʉarãma, bʉcʉacʉ to bajiro ĩ gotisere ajicõari —Zacar'iare ĩre yigotiyuju ángel. \p \v 18 To ĩ yirone, ado bajiro ĩre yicʉdiyuju Zacar'ias: \p —¿No bajiro mʉ yisere ĩacõari, “Riojo yami”, mʉre yimasirʉcʉada yʉ? Rĩa mana bajiaja yʉa. Jẽre bʉcʉo ñaamo yʉ manajo. Yʉ quẽne bʉcʉ ñaja yʉ —ĩre yiyuju, ángeljʉare. \p \v 19 To bajiro ĩ yijare, ado bajiro ĩre gotiyuju ángel: \p —Diorãcagʉ ñaja yʉ, Gabriel vãme cʉtigʉ. “Quẽnase queti gotiaya” yigʉ, yʉre cõami. \v 20 To bajiri mʉre yʉ gotirore bajiro bajirʉaroja. Adire yʉ gotisere quẽnaro ajiya mʉ: Yʉ gotisere “Bajibetoja” mʉ yitʉoĩajama, ñagõbecʉ ñacoarʉcʉja mʉ. Mʉ macʉ ĩ ruyuaro bero tudiñagõcoarʉcʉja mʉ, bajigʉjʉma —Zacar'iare ĩre yigotiyuju, ángel. \p \v 21 To ĩna gãmerã yiñaro ũnone, macajʉ́jʉ Zacar'iare yucõa ñañujarã ĩna. Yubʉsaboana, “¿No yigʉ to cõro yoaro bajiati?”, yitʉoĩañujarã ĩna. \v 22 To ĩna yiñarone, budicoayuju ĩ yuja. Ĩna tʉjʉre budiejacõari ĩnare gotimasibesuju, ñagõmasibecʉ ñari. To ĩ bajisere ĩacõari, “Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ Dios ĩ ruyuaĩosere ĩar'i ñari, bajiami”, yimasicõañujarã ĩna. Ĩnare gotimasibeticõa tʉjasuju ĩ. To bajiro bajigʉ ñari, ĩ ãmorine ĩ bajirere ĩnare gotiyuju. \p \v 23 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ĩ moarũgũrere moagajanocõari, ĩ ya vijʉ tudicoasuju ĩ yuja. \v 24 To ĩ baji tudiejato bero, gʉda ñacoasuju so, ĩ manajo, Isabel vãme cʉtigo. To bajiri cojomocãrãcʉ muijua cõro vi budibeco bajiñañuju so. \v 25 To bajiñagõne, ado bajiro yitʉoĩañuju so: “Rĩa manicoadicajʉ yʉ. To bajiri bʉto bojonerũgũcajʉ yʉ. Yucʉrema Dios yʉre ĩamaicõari, quẽnaro ĩ yijare, gʉda ñaja yʉ yuja”, yitʉoĩa variquẽnarũgũñuju so. \s1 Jesús ĩ ruyuarotire ángel ĩ gotigʉ ejare queti \p \v 26 Isabel vãme cʉtigo cojomo cõro, coja jẽnituarirãcʉ muijua, gʉda so ñatʉsato, quẽna gaje queti ĩre gotirotiyuju Dios, ángel Gabriel vãme cʉtigʉre. Galilea sita, Nazaret vãme cʉti macajʉ ĩre cõañuju Dios. \v 27 Tojʉ ñañuju so, Jesús jaco ñaroco, Mar'ia vãme cʉtigo. Mamo, ʉ̃mʉa rãca ñabeco ñañuju so. Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami, José vãme cʉtigʉ manajoroco ñañuju so. \v 28 To bajiri Gabriel, so tʉ ejacõari, ado bajiro sore yiyuju: \p —¿Ñaboati mʉ? Gãjerã rõmia rẽtoro quẽnaro mʉre yigʉ ñari, quẽnaro mʉre codeami Dios —Mar'iare yigotiyuju ĩ. \p \v 29 To ĩ yirone, tire ajicõari, bʉto tʉoĩarejaiyuju so: “¿No yigʉ to bajise yʉre yati ĩ?”, yitʉoĩarejaiyuju so. \v 30 To bajise so yitʉoĩarone ado bajise sore gotiyuju ĩ, Gabriel: \p —Yʉ gotisere tʉoĩarejaibesa mʉ. Bʉto mʉre maiami Dios. \v 31 Yʉ gotisere quẽnaro ajiya. Gʉda ñarʉocoja mʉ. To bajicõari, macʉ cʉtirʉocoja mʉ. Macʉ cʉticõari, Jesús ĩre vãme yirʉocoja mʉ. \v 32 Masigʉ̃ ñarʉcʉmi mʉ macʉ. Mʉ macʉre, “Yʉ macʉ ñaami”, ĩre yirʉcʉmi Dios. Ĩ ñicʉ, David vãme cʉticacʉ, “Israel ñacacʉ jãnerabatia ʉjʉ ñaña mʉ” yigʉ, ʉjʉ ĩre cũcami Dios. Ĩre ĩ cũcatore bajirone mʉ macʉre quẽne ʉjʉ ĩre cũrʉcʉmi ĩ. \v 33 To bajiri Israel vãme cʉticacʉ jãnerabatiare rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi mʉ macʉ. Ĩ rotise jedibetirʉaroja ti —Mar'iare sore yigotiyuju ĩ ángel. \p \v 34 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre sẽniĩañuju so: \p —Ʉ̃mʉa rãca yʉ ñabetiboajaquẽne, ¿no bajiro yʉre bajiroti ti? —ĩre yisẽniĩañuju so. \p \v 35 To so yisẽniĩarone, ado bajise sore yigotiyuju ĩ: \p —Dios ĩ rotise rãca gʉda ñarʉocoja mʉ. Esp'iritu Santore mʉ tʉjʉ ĩre cõarʉcʉmi. To bajiri mʉre ejacõari, mʉre macʉ yirʉcʉmi ĩ. To bajiro mʉre ĩ yijare, mʉ macʉ ñarocʉre, “Quẽnagʉ̃, quẽnaro yigʉ, Dios macʉ ñaami”, ĩre yimasirʉarãma masa. \v 36 Mʉ yo Isabel vãme cʉtigo quẽne bʉcʉo ñaboarine, macʉ sãñagõ ñaamo so. Cojomo cõro coja jẽnituarirãcʉ muijua jẽre gʉda ñatʉsajamo so, rĩa magõ ĩna yiboacacone. \v 37 Dios quẽnaro sore ĩ yijare, bajiamo so. Disejʉane Diorema josase maja. Ĩ yimasise rĩne ñacõaja. To bajiri bajiamo. Mʉ quẽne, to bajirone bajirʉocoja mʉ —Mar'iare yigotiyuju ĩ. \p \v 38 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro yiyuju so: \p —Dios ĩ rotirore bajirone yirʉocoja yʉ. To mʉ yirore bajirone yʉre yato Dios —yiyuju so, Mar'ia, ángeljʉare. \p To so yiro bero, vacoasuju ĩ, ángel Gabriel vãme cʉtigʉ. \s1 Isabel tʉjʉ Mar'ia so ĩagõ vare queti \p \v 39 Tijʉ bero, gajeyeũni quẽnosãjeo, guaro vacoasuju so, Judea sita bʉto buri jairojʉ, Isabelre ĩagoaco. \v 40 Tojʉ ejacõari, Zacar'ias ya vijʉ sãjaejacõari, ĩ manajore sẽniĩañuju so. \v 41 To so yiro ajicõari, so gʉdajoa sãñagʉ̃ sũca yuguiyuju ĩ. \v 42-43 To ĩ yirone, Esp'iritu Santo ĩ ejarẽmose rãca tʉoĩacõari, ado bajiro Mar'iare gotiyuju Isabel: \p —Yʉ ʉjʉ jaco ñaroco ejaja mʉ. Bʉto quẽnaro mʉre yiyumi Dios. Mʉ macʉ ñarocʉre quẽne, bʉto quẽnaro ĩre yirʉcʉmi. Ñamasugõ me yʉ ñaboajaquẽne, yʉre ĩagõ ejaja mʉ. \v 44 Yʉre mʉ sẽniĩarone, yʉ gʉdajoa sãñagʉ̃ sũca variquẽnagʉ̃, yuguiami. \v 45 “Dios ĩ goticõariarore bajiro bajirʉocoja yʉ” yitʉoĩagõ ñari, variquẽnaja mʉ quẽne —Mar'iare yiyuju Isabel. \p \v 46-49 To bajiro so yirone, variquẽnagõ ñari ado bajiro yiyuju Mar'ia: \q1 —Ĩ bojarore bajiro yirʉa tʉoĩagõ ñaboarine, ñamasugõ me yʉ ñaboajaquẽne, yʉre ĩamaicõari quẽnaro yami Dios. To bajiro yʉre ĩ yise ñajare, “Ñie rojose mano yʉre yirẽtobosarũgũgʉ̃mi”, Diore ĩre yivariquẽnaja yʉ. Bʉto quẽnaro yami Dios, ĩ bojarore bajiro quẽnaro yʉ yirotire yigʉ. Ĩ ñagʉ̃mi masijeogʉ. Quẽnaro yigʉ ñagʉ̃mi. To bajiro quẽnaro yʉre ĩ yise ñajare, “Quẽnaro sore yiyumi Dios”, yʉre yirũgũrʉarãma masa ñajediro. \q1 \v 50 Ĩre rʉ̃cʉbʉorãre ĩamaicõari, quẽnaro yirũgũgʉ̃mi Dios. To bajirone yicõa mʉorʉ̃gõrʉcʉmi. \q1 \v 51 “Gãjerã rẽtoro masirã ñaja yʉa” yitʉoĩarã, no bojase ĩna yirʉaboasere ĩnare yirotibesumi Dios. \q1 \v 52 Ʉjarãre ñamasurã ĩna ñarʉaboasere ĩnare ñarotibeticõari, ñamasumenajʉare, “Ñamasurã ñato”, yiyumi. \q1 \v 53 Ñie manare quẽnasere ĩnare cõaboarine, gajeyeũni jairãrema ĩnare cõabesumi. \q1 \v 54-55 Adire masiritibecʉ ñari, to bajiro yiyumi: Mani ñicʉ, Abrahamre, ĩ beroanare quẽne, “Mʉa masare, mʉa jãnerabatiare quẽnaro yicõa ñarʉcʉja yʉ”, ĩnare yigotimasiñuju Dios. Tire masiritibecʉ ñari, to bajiro yiyumi —Isabelre yigotiyuju Mar'ia. \p \v 56 Idiarã muijua sore baba cʉtiñaboa, so ya vijʉ tudicoasuju Mar'ia. \s1 Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ, ĩ ruyuare \p \v 57 Mar'ia so tudiato bero, macʉ cʉtiyuju so, Isabel. \v 58 So macʉ cʉtisere ajicõari, “Quẽnaro sore ejarẽmogʉ̃ yiyumi Dios”, yitʉoĩañujarã ĩna, so yarã, so tʉana quẽne. To bajiro yitʉoĩarã ñari, sore variquẽna ejayujarã ĩna. \p \v 59 Ĩ ruyuariaro bero, cojomo cõro, idia jẽnituarirʉ̃mʉri ĩ cʉotʉsato, ĩ tʉjʉre ejayujarã masa, ĩna yirũgũriarore bajiro sũcare circuncisión yirã ejarã. To yicõari, \p —Ĩ jacʉ vãmene ĩre vãme yito mani —yiboayujarã ĩna. \p \v 60 To ĩna yiboajaquẽne, jacojʉama, \p —Bajibeaja. Juan vãme cʉtiami —ĩnare yicõañuju so. \p \v 61 To so yiro ajicõari, \p —Mʉ ya jũnana ti vãmere vãme cʉtibeticoayuma —sore yiyujarã ĩnajʉama. \p \v 62 To yicõari, Zacar'iare, ĩna ãmorine ado bajise ĩre sẽniĩañujarã: \p —Mʉ macʉre, ¿No bajise ĩre vãme yirʉati mʉ? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 63 To ĩna yijare, ñagõbecʉ ñari, ucariajãi sẽniñuju Zacar'ias. Tijãire ãmicõari, “Juan vãme cʉtiami, yʉ macʉ”, ĩnare yiuca ĩoñuju ĩ. Ti ũnire ĩabetirũgũriarã ñari, no yimasibesujarã ĩna yuja. \v 64 Tirĩmarone, tudiñagõcoasuju Zacar'ias quẽna. To bajicõari, “Quẽnamasucõaja”, Diore yivariquẽnañuju. \v 65 Ti quetire ajicõari, bʉto güiyujarã ĩna tʉana ñajediro, ti ũnire ajibetirũgũriarã ñari. Judea sitana burori cʉtoana jediro ti quetire gãmerã gotibatoyujarã ĩna. \v 66 Ĩna gotibatosere ajicõari, Zacar'ias macʉre Dios ĩ ejarẽmose ñajare, “¿Bʉcʉacʉ, no bajiro yigʉ ñariquĩda?”, yitʉoĩañujarã. \s1 Zacar'ias ĩ basare queti \p \v 67 Cojorʉ̃mʉ Esp'iritu Santo ĩ ejarẽmose rãca Diore gotirẽtobosagʉ, ado bajiro basayuju Zacar'ias: \q1 \v 68-75 —Tirʉ̃mʉjʉ ado bajiro Diore gotibosamasiñujarã ĩre gotirẽtobosamasiriarã: “Sĩgʉ̃, Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami, mʉa jãnerabatiare ejarẽmogʉ̃ ruyuarʉcʉmi. Ruyuacõari, mʉa jãnerabatiare ĩaterimasa sʉorine rojose ĩna tãmʉoborotire ĩnare yirẽtobosarʉcʉmi”, Diore yigotirẽtobosamasiñujarã ĩna. Ado bajiro mani ñicʉare gotimasiñuju Dios: “Yʉ goticatore bajiro mʉare, mʉa jãnerabatiare quẽne ĩamaicõari, quẽnaro ĩnare yicõa ñarʉcʉja”, manire yigotimasiñuju Dios. Mani ñicʉre, Abraham vãme cʉtimasir'ire quẽne ado bajiro gotimasiñuju Dios: “Yʉ ñaja Dios. Riojo mʉre gotiaja yʉ. Mʉ jãnerabatiare gãjerã ĩna ĩatese sʉorine rojose ĩna tãmʉoborotire ĩnare yirẽtobosarʉcʉja yʉ. Ĩnare güimenane, yʉ bojarore bajiro ‘Yimasiato ĩna’ yigʉ, to bajiro yirʉcʉja yʉ. Adire masiritibetirʉcʉja yʉ. To bajiri, ĩna catiñaro cõro ‘Yʉare ĩagʉ̃mi Dios’ yimasiritimenane, yʉ bojarore bajiro quẽnaro yirũgũrʉarãma”, yigotimasiñuju Dios. To bajiri, ĩre gotirẽtobosarimasa, ĩna gotimasiriarore bajiro, to yicõari ĩ masune ĩ gotimasiriarore bajirone yigʉagʉ yigʉmi Dios yuja. Yoaro mene adi macarʉcʉrojʉ vadicõari, ĩre ajitirʉ̃nʉrãre rojose mani tãmʉoborotire yirẽtobosagʉagʉ yigʉmi. To bajiro yirocʉ ĩ ñajare, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore ĩre yivariquẽnato mani —yibasavariquẽnañuju Zacar'ias. \m \v 76-79 To yigajanocõari, “Ado bajiro yirocʉ ñaja mʉ”, ĩ macʉre yibasavariquẽnañuju Zacar'ias: \q1 —Yoaro mene ejarʉcʉmi mani ʉjʉ, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ. To bajiro ĩ bajiroti rĩjoro ñajare, “Rojose mʉa yirũgũsere yitʉjacõari, quẽnasejʉare tʉoĩavasoaya mʉa, ĩre yurã”, yigotimasiorocʉ ñaja mʉ. To bajiro mʉ yisere ajicõari, tʉoĩavasoa yuñarãre ĩamaicõari, quẽnaro yigʉ ñari, ĩ rãca quẽnaro ñacõari, “Ĩ bojarore bajiro quẽnaro yirã ñato” yigʉ, ĩ yere masimenare ĩnare gotimasiocõari, rojose ĩna tãmʉoborotire ĩnare yirẽtobosarocʉre cõarʉcʉmi Dios. To bajiro yigoti rĩjoro cʉtirocʉ mʉ ñajare, “Masirẽtogʉ̃re Diore gotirẽtobosarimasʉ ñaami”, mʉre yiĩarʉarãma masa, —ĩ macʉre Juanre yibasavariquẽnañuju Zacar'ias. \p \v 80 Yucʉ́ manojʉ bʉcʉayuju Juan vãme cʉtigʉ. Bʉcʉarũtuacʉne, Dios ĩ bojarore bajiro quẽnaro yigʉ ñarũtuasuju ĩ. Masare ĩ gotimasiorotirʉ̃mʉ ti ejaroto rĩjoro, yucʉ́ manojʉre ñarũgũñuju. \c 2 \s1 Jesús ĩ ruyuare queti \r (Mt 1.18-25) \p \v 1 To bajiro bajiñarirodojʉre masa ñajediro ʉjʉ, César Augusto vãme cʉtigʉ, ĩ rotirimacarire ñarãre, “Ado cõro ñaama” yimasirʉ, ĩna vãmere ucaturotisʉoyuju ĩ. \v 2 Ĩre rotibosarimasʉ, Cirenio vãme cʉtigʉ Siria sitana ʉjʉ ĩ ñarirodore masa vãmere ucaturotisʉoyuju César. \v 3 To bajiri, masa ñajediro, ĩna ñicʉa ĩna ñamasiriarojʉ vãme ucaturotirã varoti ñañuju. \p \v 4 To bajiri, José quẽne, Galilea sitajʉre ñarimaca Nazaret vãme cʉti maca ñar'i, Judea sita Belén vãme cʉti macajʉare vasuju. Ti macajʉ ruyuamasiñuju ĩ ñicʉ ñamasir'i, Ʉjʉ David. To ĩ bajimasire ñajare, tojʉ vasuju, José, Mar'ia rãca ĩna vãmere ucarotigʉacʉ. \v 5 Jẽre so jacʉare sẽnicõañuju ĩ. To bajiro yir'i ñari, so rãca vasuju José. “Macʉ cʉtirʉocomo” Dios ĩ yirio ñari, gʉda ñañuju so. \v 6 To bajiri Belén vãme cʉti macajʉ ĩna ejaro, so macʉ cʉtirotirʉ̃mʉ ejayuju ti. \v 7 To bajiro sore ti bajijare, vacudirã ĩna cãnirivi ĩna ñarotijʉre sẽniboayujarã ĩna. Masa jʉ̃mʉcõañujarã, ti vire. To bajiri, vaibʉcʉrãre bare ecariavijʉ ejayujarã ĩna yuja. Tojʉ Dios macʉre macʉ cʉtiyuju Mar'ia. To yicõari, sũcare sudigaserorine ĩre gũmañuju so, jud'io masa ĩna yirũgũriarore bajiro yigo. To yicõari, cãnijesariaro ti manijare, vaibʉcʉrãre bare ecariacorojʉ so macʉre sãñuju so. \s1 Oveja coderimasare Jesús ĩ ruyuasere ángel ĩ gotire queti \p \v 8 Belén maca tʉ ñañujarã ĩna, oveja coderimasa. Ñamire ĩnare ĩatirʉ̃nʉñañujarã ĩna. \v 9 To ĩna bajirone, ĩna tʉjʉre ruyuarʉ̃gʉ̃ñuju sĩgʉ̃ ángel, Diore moabosagʉ. To ĩ bajirone, ĩna tʉjʉ bʉto busubatoyuju, “‘Dios macʉ ruyuagʉmi’ yiĩamasiato ĩna” yigʉ. To bajiro ti bajijare, oveja coderimasa bʉto güiyujarã ĩna. \v 10 To ĩna bajirone, ado bajiro yiyuju ángel: \p —Güibesa mʉa. Masa ĩna ĩavariquẽnarotire yigʉ, quẽnase queti mʉare gotigʉ bajiaja yʉ. \v 11 Ʉjʉ David ĩ ruyuamasicati macajʉre, masa rojose ĩna yise vaja ĩnare vaja yibosarocʉ, yucʉne ruyuami. Ĩ ñaami mani ʉjʉ, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃. \v 12 Ado bajiro bajiñagʉ̃re ĩre bʉjamasirʉarãja mʉa: Vaibʉcʉrãre bare ecariavijʉ ñagʉ̃mi. Tojʉ sudigaserine gũmacoar'i, vaibʉcʉrãre bare ecariacorojʉ sãñagʉ̃mi ĩ. Tojʉ ñagʉ̃re ĩre ĩabʉjacõari, “Ĩne ñaami”, yimasirʉarãja mʉa —ĩnare yigotiyuju ángel. \p \v 13 To ĩ yiñarirĩmarone, gãjerã ángel mesa jãjarã ruyuayujarã ĩna. Ruyuacõari, ado bajise Diore ĩre basavariquẽnañujarã ĩna: \q1 \v 14 —Dios õ vecagʉ quẽnarẽtogʉ̃, to yicõari, masirẽtogʉ̃ ĩ ñajare, quẽnaro ĩre yito mani. Dios ĩ ĩavariquẽnarã ĩ rãca quẽnaro ñato ĩna —yiyujarã ĩna ángel mesa. \p \v 15 To yigajano, tudicoasujarã ĩna, õ vecajʉ, Dios ĩ ñarojʉ. Ĩna tudiato bero, \p —Dios manire ĩ queti cõarere ajiaja mani. To bajiri, Belénjʉ vaĩato mani —gãmerã yiyujarã ĩna oveja coderimasa. \s1 Oveja coderimasa Jesúre ĩna ĩarã vare queti \p \v 16 To bajiro gãmerã yigajano, guaro vacoasujarã ĩna yuja. Tojʉ ejacõari, Josére, Mar'iare ĩnare ĩabʉjayujarã ĩna. Sũcare quẽne vaibʉcʉrãre bare ecariacorojʉ sãñagʉ̃re ĩre ĩabʉjayujarã. \v 17 Ĩre ĩabʉjacõari, ángel ĩnare ĩ gotirere to ñarãre ĩnare gotiyujarã. \v 18 To ñariarã jediro, ĩna gotisere ajicõari, no yimasibesujarã, ti ũnire ajibetirũgũriarã ñari. \v 19 Mar'iajʉama ñagõbesuju so, oveja coderimasa ĩna gotisere ajicõari. To bajiboarine, sũca ĩ bajisere bʉto tʉoĩañuju so masuriojʉma. \v 20 To bajiri oveja coderimasa ti quetire gotigajano, tudicoasujarã ĩna. Tudianane, ado bajise Diore ĩre yivariquẽna tudiasujarã ĩna: \p —Dios manire ĩ queti cõare, riojo ñañuja ti. Masirẽtogʉ̃, to yicõari, quẽnarẽtogʉ̃ ñagʉ̃mi Dios —ĩre yivariquẽna vasujarã ĩna. \s1 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ, Jesúre ĩna ãmiatone, Simeón vãme cʉtigʉ Jesúre ĩ ĩare queti \p \v 21 Sũca cojomo cõro idia jẽnituarirʉ̃mʉri ĩ ruyuariaro bero ti tʉsato, circuncisión ĩre yiyujarã. To yicõari, Jesús ĩre vãme yiyujarã ĩna, sũcare. Mar'ia gʉda so ñaroto rĩjorojʉne ángel sore ĩ vãme yirotiriarore bajirone ĩre vãme yirã yiyujarã ĩna. \p \v 22-24 To ĩna yiriaro bero, Jerusalénjʉ vasujarã ĩna. Moisés ñamasir'ire Dios ĩ roticũmasirere cʉdirã bajiyujarã ĩna. Ado bajise roticũmasiñuju ĩ: “Sũca ĩ ruyuaro bero, jʉarã masa cõro ñarirʉ̃mʉri bero, buja mʉa ecariarãre ĩsima, paiare. Mʉa cʉobetijama, vaja yicõari, ĩsima, ‘Ĩnare soemʉoato’ yirã. To bajiro yiba, yʉre rʉ̃cʉbʉorã. To bajiro mʉa yijama, sũca ĩ ruyuaroto rĩjoro yʉre yirʉ̃cʉbʉoriavi mʉa sãjarũgũriarore bajirone sãjamasirʉarãja mʉa quẽna. Mʉa ĩsijama, buja mame bʉcʉarãre ĩsirʉarãja mʉa. Ʉ̃mʉ, rõmio, to cõrone ĩsirʉarãja mʉa. Buja mame bʉcʉarã ĩna manijama, jʉarã bujare bajirã ñarãcare ĩsirʉarãja mʉa”, yirotimasiñuju Dios. Gajeye ado bajiro yirotimasiñuju Dios: “Mʉa macʉ ruyuasʉogʉre, paiare ĩorã, ĩre ãmivarʉarãja mʉa, ‘Dios yʉ ñaami’ yiĩorã”, yirotimasiñuju Dios. To bajise Dios ĩ yirotimasire ñajare, Jesúre ãmivasujarã, paiare ĩoroana. \p \v 25-26 To bajiri Jerusalénjʉ ejacõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉre vasujarã ĩna. Tojʉre ñañuju Simeón. Diore quẽnaro ajirʉ̃cʉbʉogʉ, ĩ rotimasirere quẽnaro cʉdigʉ ñañuju ĩ. “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, Cristo, Israel jãnerabatiare, yʉ yarãre ejarẽmorũgũrʉcʉmi ĩ, ‘Quẽnaro ñato’ yigʉ” yitʉoĩagʉ̃ ñari, ĩ ejarotire yugʉ bajicõa ñañuju ĩ. Dios ĩ cõagʉ̃ Esp'iritu Santo ĩ ejarẽmose rãca tʉoĩagʉ̃ ñañuju ĩ. To bajiro bajigʉ ñari, cojorʉ̃mʉ ado bajise tʉoĩañuju: “Yʉ bajirocaroto rĩjoro, ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉre Cristore ĩarʉcʉja yʉ”, yitʉoĩañuju Simeón. \v 27-29 Cojorʉ̃mʉ Esp'iritu Santo Dios ĩ cõagʉ̃ ĩre ĩ ejarẽmose rãca tʉoĩamasicõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ sãjaejacoasuju ĩ. Tirʉ̃mʉne Jesúre ãmiejayujarã José, ĩ manajo rãca. To ĩna sãjaejarone, ĩna macʉre bocaãmicõari, ado bajise Diore yigotiyuju ĩ, Diore variquẽnagʉ̃: \q1 —Yʉ ʉjʉ, jẽre yʉ ĩarʉarũgũcacʉre yʉre mʉ goticatore bajirone ĩre ĩacõaja yuja. To bajiri, variquẽnaja yʉ. Yʉ bajirocacoajama, quẽnacõaroja yuja. \q1 \v 30-31 Ĩre ajitirʉ̃nʉrã rojose yʉa tãmʉoborotire yʉare yirẽtobosarocʉre mʉ cõar'ire ĩre ĩacõaja jẽre. \q1 \v 32 Ĩ sʉorine “Israel jãnerabatiare quẽnaro yiyumi Dios” yimasicõari, Diore masirʉarãma Israel jãnerabatia me ñarã quẽne —yiyuju Simeón. \p \v 33 José, to yicõari, Mar'ia quẽne, Jesús ĩ bajirotire Simeón ĩ gotisere ajicõari, no yimasibesujarã ĩna, “Mani macʉ ĩ bajirotire quẽnaro goti rĩjoro cʉtimasiami” yirã. \v 34-35 To yicõari, quẽnaro Dios ĩnare ĩ yirotire ĩnare ñubuejeoyuju Simeón. To yigajano, Jesús ĩ bajirotire ado bajiro sore gotiyuju quẽna, Mar'iare: \p —Quẽnaro ajiya mʉ. “Israel ñamasir'i jãnerabatia, Dios ĩ bojasere quẽnaro masiato” yigʉ, ãni sũcare cõañumi Dios. To bajiri ĩ gotimasiosere ajicõari, ĩre tud'irʉarãma jãjarã masa. To bajiro ĩna yijare, ĩnare ĩacõari, “‘Diore rʉ̃cʉbʉorã ñaja yʉa’ yigotiboarine, ĩre terã ñaama”, yimasirʉarãma gãjerãjʉa. Ĩre tud'irãma, ĩna rijato berojʉ rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ vajedicoarʉarãma ĩna. To bajiboarine gãjerãjʉama, jãjarã, ãnire ajitirʉ̃nʉcõari, Dios yarã ñacoarʉarãma ĩna, rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ vaborona. Mʉjʉama, ãni mʉ macʉ ĩ bajirotire bʉto sʉtiritirʉocoja mʉ —Jesús jacore yiyuju Simeón. \p \v 36-37 To ĩ yiro bero, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉre ñañuju Ana vãme cʉtigo. Aser ñamasir'i jãneño ñañuju so, Fanuel maco. Diore gotirẽtobosarimaso ñañuju so quẽne. So manajʉ cʉtiboar'i, cojomo cõro jʉa jẽnituarirãca cʉ̃mari so rãca ñatʉsacʉne, sore bajirocaveocoasuju. To ĩ bajiveorio sĩgõne ñacõarũgũñuju so. To bajiñagõ rĩne, ochenta y cuatro cʉ̃mari cʉotʉsasuju. Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ñacõari, so quẽne Diore ĩre rʉ̃cʉbʉogo, ĩre so sẽnirirʉ̃mʉri bare babetirũgũñuju so. \v 38 Simeón ĩnare ĩ gotiñarone ĩna tʉjʉ ejayuju so Ana. Ĩnare ĩ gotisere ajicõari, “Quẽnaro yiyuja mʉ”, Diore ĩre yivariquẽnañuju so. To yigajanocõari, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõarocʉre, “Jerusalén macana quẽnaro ñato” yigʉ, ĩnare yirẽtobosarocʉre ĩ ejarotire tʉoĩa yuñarãre, “Jẽre ruyuayumi”, ĩnare yigotibatoyuju Ana. \s1 Nazaret vãme cʉti macajʉ ĩna tudiare queti \p \v 39 José, to yicõari, Mar'ia quẽne Moisés ñamasir'ire Dios ĩ roticũmasiriarore bajirone yigajanocõañujarã ĩna. To bajiri, Galilea sitare ñarimaca, Nazaret vãme cʉti macajʉ Jesúre ĩre ãmitudiasujarã ĩna. \v 40 To baji tudieja, ti macajʉ ñacõañujarã ĩna. Tojʉ bʉcʉayuju Jesús. Quẽnaro masirũtuasuju, ĩ bʉcʉarũtuatore bajirone. To bajicõari, rujʉ tutuaquẽnagʉ̃ ñarũtuasuju ĩ. To bajiro ĩ bajiñarore ĩre yirẽmorũgũñuju Dios. \s1 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ Jesús ĩ tujare queti \p \v 41 Nazaretjʉ Jesús ĩ ñatoye, Jerusalénjʉ tocãrãca cʉ̃mane Pascua boserʉ̃mʉ ĩarã varũgũñujarã ĩ jacʉa. \v 42 To bajiri jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituaro ñaricʉ̃mari tʉsacʉjʉ, Pascua boserʉ̃mʉre ĩagʉacʉ, ĩ jacʉa rãca vasuju Jesús. \v 43-45 Boserʉ̃mʉ ĩagajano, ĩna tudirirʉ̃mʉ, “To bajigʉmi” yimasiña manone, tojʉne tujacoasuju Jesújʉama. To ĩ bajiboajaquẽne, “Gãjerã rãca baba cʉtivagʉ bajigʉmi”, yitʉoĩacõañujarã ĩ jacʉajʉama. To bajiro ĩna yitʉoĩa vaboajaquẽne, rãiorijʉ ĩna tʉjʉre ejabesuju. To bajiro ĩ bajijare, ĩna yarãre, ĩna rãca vanare, ĩna masirãre sẽniĩacudiboayujarã ĩna. “Maami”, yicõañujarã ĩnajʉama. To bajiro ĩna yijare, Jerusalénjʉne ĩre macarã tudicoasujarã ĩna. \p \v 46 Tojʉ ejacõari, idiarʉ̃mʉ ĩre macatʉsanajʉ ĩre ĩabʉjayujarã ĩna yuja. Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ñañuju ĩ. Tojʉ Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa rãca rujicõari, gãmerã ñagõñañujarã ĩna. \v 47 Ĩ gotisere ajicõari, “Daquegʉ ñaboarine, josasere yʉa sẽniĩaboajaquẽne, quẽnaro tʉoĩacõari, yʉare cʉdiami”, ĩre yitʉoĩañujarã ĩna. \v 48 To ĩna yiñarone, Jesús jacʉa ĩna tʉjʉ sãjaejacõari, ĩre ĩaʉcacoasujarã. To bajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju ĩ jaco: \p —Macʉ, ¿no yigʉ to bajiro yʉare bajiveoati mʉ? Bʉto tʉoĩarejairãne mʉre macamʉ yʉa —ĩre yiyuju so. \p \v 49 To bajiro ĩre so yirone, ĩjʉama ado bajiro sore cʉdiyuju ĩ: \p —¿No yirã yʉre macari mʉa? ¿Adi vire yʉ jacʉ ĩ bojasere yʉ yirotire masibeti mʉa? —ĩ jacʉare yicʉdiyuju Jesús. \p \v 50 To bajiro ĩ yisere quẽnaro ajimasibesujarã ĩnajʉama. “No bajiro yirʉ yati mani macʉ”, yitʉoĩacõañujarã. \v 51-52 Ĩ jacojʉama, quẽnaro ajimasibetiboarine, so ʉsʉjʉma quẽnaro tʉoĩacõa ñañuju. \p To bajiro ĩnare ĩ yiro bero, ĩ jacʉa rãca tudicoasuju, Nazaretjʉ. Tojʉ bʉcʉarũtuasuju ĩ. Bʉcʉarũtuacʉne, ĩ jacʉa ĩre ĩna rotirore bajiro yirũgũñuju ĩ. To bajicõari, bʉtobʉsa masirũtuasuju ĩ. To bajiro ĩ bajisere ĩre ĩavariquẽnarũgũñuju Dios. Masa quẽne, ĩre ĩavariquẽnarũgũñujarã ĩna. \c 3 \s1 Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ, yucʉ́ manojʉ ĩ gotimasiore queti \r (Mt 3.1-12; Mr 1.1-8; Jn 1.19-28) \p \v 1-2 Cojorʉ̃mʉ yucʉ́ manojʉ Zacar'ias macʉre, Juanre Jordán vãme cʉtiyajʉ ĩre gotiroticõañuju Dios. To ĩre ĩ gotiroticõarirodore, Tiberio César, jʉaãmo cõro, cojo gʉbo jediro ñaricʉ̃mari ĩ rotitʉsaticʉ̃mare, cojo sita me ñarãre rotigʉ ñañuju ĩ. Ĩre rotibosarã quẽne ñañujarã ĩna. Pilato vãme cʉtigʉ Judea sitanare ĩre rotibosayuju ĩ. Gãji, Herodes vãme cʉtigʉ, Galilea sitanare ĩre rotibosayuju ĩ. Gãji, Herodes bedi, Felipe vãme cʉtigʉ, Iturea, to yicõari, Traconite sita ñarãre ĩre rotibosayuju, ĩma. Gãji Lisanias vãme cʉtigʉ, Abilinia sitanare ĩre rotibosayuju. To bajicõari, paia ʉjarã ñamasurã Anás, Caifás vãme cʉtirã ñañujarã ĩna. \p Tirodore Juanre gotirotiyuju Dios. \v 3 To ĩ yijare, Jordán vãme cʉtiya riaga tʉjʉ ñacõari, ĩre ajirã ejarãre ado bajiro gotirʉ̃jacudirũgũñuju: \p —Rojose mʉa yisere tʉoĩasʉtiritiya mʉa. To yicõari, “Rojose yirʉabeaja yʉa. Diorãca quẽnaro ñarʉarãja yʉa” yirã, oco rãca yʉre bautizarotiya mʉa. To bajiro mʉa yijama, rojose mʉa yisere mʉare masiriorʉcʉmi Dios —ĩnare yigotiyuju Juan. \p \v 4 Ado bajiro Juan ĩ bajirotire ucamasiñuju Isa'ias, Diore gotirẽtobosarimasʉ ñamasir'i: \q1 “Yucʉ́ manojʉ sĩgʉ̃ masʉ ado bajiro goticudirũgũrʉcʉmi: ‘Mani ʉjʉ ejarʉcʉmi. To bajiri, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, quẽnasejʉare tʉoĩavasoaya mʉa, ĩre yurã. Ʉjʉ, ĩ vadiroto rĩjoro, quẽnaro quẽnoyurãma masa. Rojoribedo maa, ñaboaria maare riojo maa gorãma, ĩ vadiroti maare. \q1 \v 5 Goje ti ñajama, sita rãca biberãma. Buri cʉti maa ti ñajaquẽne, coaquẽnocũrãma. To bajiro yʉ yijama, “Jediro rojose mʉa yisere yitʉjacõari, quẽnasejʉare tʉoĩavasoaya mʉa, mani ʉjʉre yurã” yigʉ yaja yʉ. \q1 \v 6 To bajiro mʉa yiro bero, rojose mʉa tãmʉoborotire mʉare yirẽtobosarocʉre Dios ĩ cõagʉ̃re ĩajedirʉarãja mʉa’ yigoticudirũgũrʉcʉmi, yucʉ́ manojʉ ñacõari”, yiucamasiñumi Isa'ias ñamasir'i. \p \v 7 To bajiri oco rãca Juanre bautizarotirã, ejayujarã jãjarã masa. Ĩna bautizarotirone, ado bajiro ĩnare yiyuju Juan: \p —Oco rãca mʉare yʉ bautizasere bojaboaja mʉa. Vãtia ʉjʉ rojose ĩ yirore bajirone rojose yijairã ñaja mʉa. To bajiro bajirã ñari, “Rojose yʉa yise vaja rojose yʉare yibetirʉcʉmi Dios”, yitʉoĩa vadiboaja mʉa. ¿To bajiro mʉa bajise sʉorine rojose mʉa tãmʉorotire masibeatique mʉa? \v 8 Rojosere yitʉjacõari, “Quẽnaro yirã ñaama” masa mʉare ĩna yiĩamasirotire yirã, quẽnasejʉare yirũgũrona ñaja mʉa. Ado bajiro yitʉoĩabesa mʉa: “Abraham ñamasir'i jãnerabatia ñamasurã mani ñajare, rojose mani yise vaja rojose manire yibetirʉcʉmi Dios”, yitʉoĩabesa. Adiari gʉ̃tari rãca Abraham jãnerabatiare ĩ godoveorʉajama, godoveomasigʉ̃mi Dios —ĩnare yiyuju Juan. \p \v 9 —Oteriayucʉ́ri, rica mani yucʉ́rire bajiro bajiaja mʉa. Rica manijare, quẽareacõari, soereariarore bajiro yirʉcʉmi Dios. Tire bajirone yiecorʉarãja mʉa quẽne, mʉa tʉoĩavasoabetijama. ¡Quẽnase mʉa yibetire ĩacõari, jeame yatibetimejʉ mʉare rearʉcʉmi Dios! —ĩnare yiyuju Juan. \p \v 10 To ĩ yigotisere ajicõari, —¿No bajirojʉa yʉa yirotire bojati Dios? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 11 To bajiro ĩre ĩna yisẽniĩarone ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Juan: \p —Jʉase sudirori cʉorã, cojase ĩsima, sudi magʉ̃re. Bare cʉorã, bare magʉ̃re ecaba —ĩnare yicʉdiyuju Juan. \p \v 12 Ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasa quẽne ejayujarã, Juanre oco rãca bautizarotirã. Ejacõari, ado bajiro ĩre sẽniĩañujarã ĩna quẽne: \p —Gotimasiorimasʉ, yʉajʉarema ¿ñiere yʉa yirotire bojati Dios? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩna quẽne. \p \v 13 To bajiro ĩna yirone, ado bajiro ĩnare gotiyuju Juan: \p —Mʉa ʉjarã masare ĩna vaja sẽnirotiro cõrone sẽniña. Ti rẽtoro vaja sẽnibeticõaña mʉa —ĩnare yicʉdiyuju Juan. \p \v 14 Surara quẽne ado bajiro sẽniĩañujarã ĩna: \p —¿Yʉarema, no bajiro yʉa yirotire bojati? —ĩre yisẽniĩañujarã. \p To bajiro ĩna yisẽniĩarone, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju ĩ: \p —Gãjerãre ẽmabesa mʉa. Socarãne gãjerãre rojose ñagõmacabesa. Mʉa moase vajare, mʉa ʉjarã mʉare ĩna vaja yiro cõrone cʉovariquẽnaña mʉa —ĩnare yicʉdiyuju Juan. \p \v 15 Masajʉama, Juan ĩ gotimasiosere ajicõari, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ Dios ĩ cõarocʉre bʉto tʉoĩayucõa ñarã ñari, “¿Ĩne ñaruyuatique?”, Juanre ĩre yitʉoĩañujarã, ĩna ʉsʉrijʉma. \p \v 16 To bajiro ĩna yitʉoĩase ñajare, ado bajiro ĩnare yiyuju Juan: \p —“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃ me ñaja yʉ. Rojose ĩna yisere yitʉjacõari, Dios ĩ bojasejʉare yirãre oco rãca bautizarũgũaja yʉ. To bajiro yʉ yiboajaquẽne, yʉ bero ejagʉ ĩ moasejʉa quẽnamasucõarʉaroja. Ĩma, Esp'iritu Santore cõamasirʉcʉmi, masare. “Dios ĩ bojabetire yaja yʉa” yimasicõari, tʉoĩavasoarʉarãma, Esp'iritu Santo ĩ ejarẽmose rãca —ĩnare yiyuju Juan. \p \v 17 Gajeye ado bajiro masare gotiyuju Juan: \p —Yʉ bero ejagʉjʉama, trigo ajere besegʉre bajiro yirʉcʉmi, masare. To bajiri ti gasere yireacõari, soereariarore bajiro yirʉcʉmi, jeame yatibetimejʉ masare cõagʉ̃. To yicõari, quẽnase cõrone juagʉre bajiro yirʉcʉmi, ĩre ajitirʉ̃nʉrãre juavacʉ —ĩnare yiyuju Juan. \p \v 18 Masare gotimasiogʉ̃, cojo vãme me gotirũgũñuju, Cristo quẽnaro ĩ yirotire gotimasiogʉ̃. \v 19 To bajiro ĩnare gotirũgũgʉ̃ ñari, Ʉjʉ Herodes, ĩ bedi Felipe manajore Herod'ias vãme cʉtigore ĩ manajo cʉtijare, to yicõari, rojose yijaigʉ ĩ ñajare, “Rojose yigʉ yaja mʉ”, ĩre yiyuju Juan. \v 20 To bajiro Juan ĩ yisere ajicõari, rẽtoro rojose yigʉ, tubiberiavijʉ Juanre ĩre tubibecũñuju. \s1 Oco rãca Juanre Jesús ĩ bautizarotire queti \r (Mt 3.13-17; Mr 1.9-11) \p \v 21 Ĩ tubibe ecoroto rĩjoro, rojose ĩna yisere yitʉjacõari, Dios ĩ bojasejʉare yirãre oco rãca ĩnare bautizarũgũñuju Juan. To bajiri, Jesús quẽne, rojose yibecʉ ñaboarine, oco rãca Juanre bautizarotigʉ ejayuju. To ĩ yiecoro bero, Diore, ĩ jacʉre sẽniñuju. Ĩre ĩ sẽniñarone, õ vecajʉ ʉ̃mʉagasero soje jãnacoasuju ti. \v 22 Ti jãnarone, bujare bajigʉ rujiadicõari, Jesús joere rocajeoyuju Esp'iritu Santo. Jesús joere ĩ rocajeorone, ado bajiro yi ocaruyuyuju õ vecajʉ: \p —Yʉ macʉ, yʉ maigʉ̃ masu ñaja mʉ. Mʉ rãca bʉto variquẽnaja yʉ —ĩre yi ocaruyuyuju. \s1 Jesús ñicʉa ĩna vãme cʉtimasire queti \r (Mt 1.1-17) \p \v 23 Treinta cʉ̃mari cõro cʉotʉsacʉ, masare gotimasiosʉoyuju Jesús. \p To bajiri manire bajiro rujʉ cʉticõari ĩ ruyuare ñajare, “José macʉ ñaami”, ĩre yitʉoĩañujarã masa. To bajiro ĩna yitʉoĩare ñajare, ĩ jacʉre bajiro bajiyuju José. \li1 José jacʉ ñamasiñuju El'i. \li1 \v 24 El'i jacʉ ñamasiñuju Matat. \li1 Matat jacʉ ñamasiñuju Lev'i. \li1 Lev'i jacʉ ñamasiñuju Melqui. \li1 Melqui jacʉ ñamasiñuju Jana. \li1 Jana jacʉ ñamasiñuju José. \li1 \v 25 José jacʉ ñamasiñuju Matat'ias. \li1 Matat'ias jacʉ ñamasiñuju Amós. \li1 Amós jacʉ ñamasiñuju Nahúm. \li1 Nahúm jacʉ ñamasiñuju Esli. \li1 Esli jacʉ ñamasiñuju Nagai. \li1 \v 26 Nagai jacʉ ñamasiñuju Maat. \li1 Maat jacʉ ñamasiñuju Matat'ias. \li1 Matat'ias jacʉ ñamasiñuju Semei. \li1 Semei jacʉ ñamasiñuju Josec. \li1 Josec jacʉ ñamasiñuju Judá. \li1 \v 27 Judá jacʉ ñamasiñuju Joanán. \li1 Joanán jacʉ ñamasiñuju Resa. \li1 Resa jacʉ ñamasiñuju Zorobabel. \li1 Zorobabel jacʉ ñamasiñuju Salatiel. \li1 Salatiel jacʉ ñamasiñuju Neri. \li1 \v 28 Neri jacʉ ñamasiñuju Melqui. \li1 Melqui jacʉ ñamasiñuju Adi. \li1 Adi jacʉ ñamasiñuju Cosam. \li1 Cosam jacʉ ñamasiñuju Elmadam. \li1 Elmadam jacʉ ñamasiñuju Er. \li1 \v 29 Er jacʉ ñamasiñuju Jesús. \li1 Jesús jacʉ ñamasiñuju Eliezer. \li1 Eliezer jacʉ ñamasiñuju Jorim. \li1 Jorim jacʉ ñamasiñuju Matat. \li1 Matat jacʉ ñamasiñuju Lev'i. \li1 \v 30 Lev'i jacʉ ñamasiñuju Simeón. \li1 Simeón jacʉ ñamasiñuju Judá. \li1 Judá jacʉ ñamasiñuju José. \li1 José jacʉ ñamasiñuju Jonam. \li1 Jonam jacʉ ñamasiñuju Eliaquim. \li1 \v 31 Eliaquim jacʉ ñamasiñuju Melea. \li1 Melea jacʉ ñamasiñuju Mena. \li1 Mena jacʉ ñamasiñuju Matatá. \li1 Matatá jacʉ ñamasiñuju Natán. \li1 Natán jacʉ ñamasiñuju David. \li1 \v 32 David jacʉ ñamasiñuju Isa'i. \li1 Isa'i jacʉ ñamasiñuju Obed. \li1 Obed jacʉ ñamasiñuju Booz. \li1 Booz jacʉ ñamasiñuju Sala. \li1 Sala jacʉ ñamasiñuju Naasón. \li1 \v 33 Naasón jacʉ ñamasiñuju Aminadab. \li1 Aminadab jacʉ ñamasiñuju Admin. \li1 Admin jacʉ ñamasiñuju Arni. \li1 Arni jacʉ ñamasiñuju Esrom. \li1 Esrom jacʉ ñamasiñuju Fares. \li1 Fares jacʉ ñamasiñuju Judá. \li1 \v 34 Judá jacʉ ñamasiñuju Jacob. \li1 Jacob jacʉ ñamasiñuju Isaac. \li1 Isaac jacʉ ñamasiñuju Abraham. \li1 Abraham jacʉ ñamasiñuju Taré. \li1 Taré jacʉ ñamasiñuju Nacor. \li1 \v 35 Nacor jacʉ ñamasiñuju Serug. \li1 Serug jacʉ ñamasiñuju Ragau. \li1 Ragau jacʉ ñamasiñuju Peleg. \li1 Peleg jacʉ ñamasiñuju Heber. \li1 Heber jacʉ ñamasiñuju Sala. \li1 \v 36 Sala jacʉ ñamasiñuju Cainán. \li1 Cainán jacʉ ñamasiñuju Arfaxad. \li1 Arfaxad jacʉ ñamasiñuju Sem. \li1 Sem jacʉ ñamasiñuju Noé. \li1 Noé jacʉ ñamasiñuju Lamec. \li1 \v 37 Lamec jacʉ ñamasiñuju Matusalén. \li1 Matusalén jacʉ ñamasiñuju Enoc. \li1 Enoc jacʉ ñamasiñuju Jared. \li1 Jared jacʉ ñamasiñuju Mahalaleel. \li1 Mahalaleel jacʉ ñamasiñuju Cainán. \li1 \v 38 Cainán jacʉ ñamasiñuju Enós. \li1 Enós jacʉ ñamasiñuju Set. \li1 Set jacʉ ñamasiñuju Adán. \li1 Adán, Dios ĩ rujeosʉomasir'i ñamasiñuju ĩ, masa jediro ñicʉ. \c 4 \s1 Dios ĩ bojabetire vãtia ʉjʉ Satanás, Jesúre ĩ yirotiĩare queti \r (Mt 4.1-11; Mr 1.12-13) \p \v 1 Jordán ĩna yirisajʉ Juan oco rãca ĩre ĩ bautizaro bero, Esp'iritu Santo bujare bajigʉ rujiadicõari, Jesús joere rocajeoejagʉne, ĩre ejarẽmosʉoyuju, Dios ĩ bojarore bajiro Jesús ĩ yicõa ñarũgũrotire yigʉ. To bajivagʉre yucʉ́ manojʉ ĩre ũmato vasuju Esp'iritu Santo. \v 2 Tojʉre cuarenta ñarirʉ̃mʉri Esp'iritu Santo ĩ bojarore bajiro vacudiyuju Jesús. To ĩ bajiñarone, vãtia ʉjʉ Satanás, ĩre ejacõari, “Yʉ yirotisere yicõari, Dios ĩ bojabetire yato” yigʉ, ĩre rotirũgũboayuju. To bajiro ĩ bajicudirirʉ̃mʉrire babesuju Jesús. To bajigʉ ñari, bʉto ñiorijayuju. \v 3 To bajiro ĩ bajijare, ado bajiro ĩre yirotiboayuju Satanás: \p —Dios macʉne mʉ ñajama, adia gʉ̃tare, pan godoveoya mʉ —ĩre yirotiboayuju. \p \v 4 To bajiro Satanás ĩre ĩ yiboajaquẽne, \p —Yibeaja yʉ. Dios oca masa ĩna ucamasire ado bajiro gotiaja: “Bare rĩne ñamasuse me ñaja. Dios ocare mani cʉdisejʉa ñaja ñamasusema. ‘Bare ti manijare, rijarearʉarãja’ yire ti ñaboajaquẽne, rijarere Dios ĩ bojabetijama, rijabetirʉarãja. Catiñarotire rotigʉ ñaami”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 5 To bajiro ĩ yiro bero, gʉ̃taʉ joejʉ Jesúre ũmato vasuju Satanás. Tojʉ ũmato ejacõari, adi macarʉcʉro ñarimacari jediro guaro ĩre ĩojeocõañuju. \v 6-7 Ĩre ĩogajanocõari, ado bajiro ĩre gotiyuju Satanás: \p —“Masa ñajedirore rotiya” yigʉ, yʉre cũcami Dios. Ĩna gajeyeũni quẽne, yʉ ye ñaja. To bajiri, yʉ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetucõari, “Yʉ ʉjʉ ñamasugʉ̃ ñaja mʉ” yʉre mʉ yirʉ̃cʉbʉojama, adi sita ñajediro mʉre ĩsirʉcʉja yʉ —Jesúre ĩre yiyuju Satanás. \p \v 8 To bajiro ĩre ĩ yigotiboajaquẽne, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Yibeaja yʉ. Ado bajiro gotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire: “Mani ʉjʉ Dios sĩgʉ̃rene, ‘Yʉ ʉjʉ ñamasugʉ̃ ñaja mʉ’ ĩre yirʉ̃cʉbʉocõari, cʉdire ñaja”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire —Satanáre yicʉdiyuju Jesús. \p \v 9-11 To ĩ yiro bero, Jerusalén macajʉ Jesúre ĩre ũmato vasuju Satanás quẽna. Tojʉ ejacõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi joejʉ ĩre ũmato mʉjasuju. Ĩre ũmato mʉjaejacõari, ado bajiro yiyuju Satanás: \p —Ado bajiro gotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire: \q1 “Ĩre moabosarimasa ángel mesare mʉre coderotirʉcʉmi Dios. Mʉ quediajama, ‘Gʉ̃ta joejʉ rocajeogʉ, ĩ gʉbo jearomi’ yirã, mʉre boca ñiarʉarãma ĩna”, yigotiaja Dios oca. To bajiro Dios oca ti gotijare, Dios macʉne mʉ ñajama, adojʉne yʉre jatiquedi rujiaĩoña mʉ —Jesúre yiboayuju Satanás. \p \v 12 To bajiro ĩre ĩ yiboajaquẽne, Jesújʉama, ado bajiro ĩre yiyuju: \p —To bajiro mʉ yisere cʉdibeaja yʉ. “Dios ĩ yiriarore bajiro yʉre boca ñiarʉarãma ángel mesa” yimasirʉ, yʉ jatiquediĩajama, Dios ĩ bojabetire yigʉ yigʉja yʉ. Gajeye ado bajiro gotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire: “‘Dios, “Yirʉcʉja” yiyumi’ yitʉoĩarã, ‘¿Yirʉ masu yiyujari?’ yimasirʉarã, mʉa tʉoĩarore bajiro mʉa yiajejama, quẽnabeaja”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire —ĩre yiyuju Jesús, Satanáre. \p \v 13 Rojose ĩre yirotijeoboa, vacoasuju Satanás, “Bero ĩre yirotiĩagʉ̃sa” yigʉ. \s1 Jesús, Galilea sitajʉ tudiejacõari, ĩ gotimasiosʉore queti \r (Mt 4.12-17; Mr 1.14-15) \p \v 14 Satanás ĩ vato bero, quẽna Galilea sitajʉ tudicoasuju Jesús. Tudiejacõari, Esp'iritu Santore cʉogʉ ñari, ĩ ejarẽmose rãca disejʉa rʉyariaro mano quẽnaro yiyuju Jesús, tojʉre. To bajiro ĩ yijare, ĩ bajise quetire gotibatoyujarã masa, toana jediro, gajeroana quẽne. \v 15 Dios ocare ĩna buerivirijʉ masare gotimasiocudirũgũñuju Jesús. To bajiro ĩ yisere ajicõari, “Quẽnaro masigʉ̃ ñaami”, ĩre yiyujarã ĩna, ĩre ajirã jediro. \s1 Nazaret vãme cʉti macajʉ Jesús ĩ tudiejare queti \r (Mt 13.53-58; Mr 6.1-6) \p \v 16 Nazaretjʉ, ĩ bʉcʉariarojʉ tudiejayuju Jesús. Daquegʉ ñagʉ̃jʉne jud'io masa ĩna ʉsʉsãjariarʉ̃mʉrire Dios ocare ĩna buerivire sãjarũgũr'i ñari, ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti ejaro sãjasuju. Sãjacõari, ejarũju ejayuju. To bajiñaboa, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ñuju, Dios ocare ĩagotigʉagʉ. \v 17 Ĩ vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃rone, Diore gotirẽtobosamasir'i, Isa'ias ĩ ucamasire ñaritutire ĩre ĩsiñuju ti viagʉ. To bajiro ĩ yirone, titutire jãnacõari, ĩ ĩagotirotijʉre ĩabʉjayuju. Ĩabʉjacõari, ado bajiro ĩnare ĩagotiyuju Jesús: \q1 \v 18 —“Esp'iritu Santore cʉogʉ ñari, ĩ ejarẽmose rãca tʉoĩacõari, mʉare gotiaja yʉ. ‘Maioro bajirãre quẽnaro yʉ yiroti quetire ĩnare gotirʉcʉja mʉ’ yigʉ, ‘Rojose yirʉaboarine, tire yibeticõato’ yigʉ, yʉre cõacami. Sĩgʉ̃ri yʉre masimena, ĩamenare bajiro bajirã, ‘Yʉre masiato ĩna’ yigʉ, yʉre cõacami. Gãjerãma, tubibe ecoriarãre bajiro bajirãre, rojose yisejariarãre, ‘Rojose ĩna yisere yitʉjato’ yigʉ, yʉre cõacami. \q1 \v 19 ‘“Adirodone ñaja Ʉjʉ Dios, masare rojose ĩna tãmʉoborotire ĩnare ĩ yirẽtobosarotirodo”, ĩnare yigotiaya mʉ’ yigʉ, yʉre cõacami”. \m “To bajiro bajirʉaroja ti”, yiucamasiñumi Isa'ias, Dios ocare gotirẽtogʉ̃ —ĩnare yiĩagotiyuju Jesús. \p \v 20 To bajiro yiĩagoti gajanocõari, ĩ ĩaritutire bʉacõari, ti viagʉre tʉoyuju. To yicõa, ejarũjucoasuju yuja, ĩnare buegʉagʉ. To ĩ bajirone bʉto ĩre ĩañujarã ĩna jediro, ĩnare ĩ gotisere ajirʉarã ñari. \v 21 To bajiro ĩna bajirone, ado bajiro ĩnare gotiyuju ĩ: \p —Jẽre adirodone ñaja, “Bajirʉaroja” Isa'ias ĩ yiucamasiriarore bajirone bajirirodo —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 22 To bajiro ĩ yisere ajicõari, no yimasibesujarã ĩna: \p —¿No bajiro bajicõari, quẽnaro gotimasiomasiati ĩ? ¿Adi macagʉ José macʉ me ñatique? —Jesúre ĩre yiyujarã ĩna. \p \v 23 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Yʉre rʉ̃cʉbʉobeaja mʉa. Ado bajiro yʉre yitʉoĩaja mʉa: “Capernaum vãme cʉtojʉ ĩaĩañamani ĩ yirere ajicajʉ mani. Riojo gotigʉ, ĩaĩañamani ĩ yisere manire quẽne yiĩoato ĩ”, yitʉoĩaja mʉa. Mani gotise queti, ado bajiro gotiaja: “Sĩgʉ̃, ʉco yigʉ, ĩ rijajama, ĩ masune ʉco yi, caticoacʉmi. To bajiro ĩ bajisere ĩacõari, ‘Ʉco yigʉ masune ñaami’ yimasirãja mani”, yigotiaja. Ti ũnire yʉre gotirʉa tʉoĩaja mʉa, ado bajiro yʉ yisere bojarã ñari: “Ĩaĩañamani yigʉ masu mʉ ñajama, Capernaumjʉ ĩaĩañamani mʉ yiĩorere bajiro mʉ ya macanare quẽne yiĩoroti ñaja”, yʉre yiboarãja mʉa —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 24 To yigajano, ado bajiro ĩnare gotiyuju quẽna: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Diore gotirẽtobosarimasʉ gajerojʉ Dios ocare ĩ gotimasiocudijama, ĩre ajirʉ̃cʉbʉorãma. To bajiboarine, ĩ ya macanare Dios ocare ĩ gotimasiojama, ĩre ajiterãma. To bajirone bajiaja yʉre quẽne —ĩnare yiyuju Jesús. \v 25 —To bajirone bajimasiñuju ti, mani ñicʉare quẽne. Diore gotirẽtobosamasir'i, El'ias vãme cʉtigʉre, ĩ yarã ñamasiriarã, ĩre ajitemasiñujarã ĩna. El'ias ĩ ñarirodori yoaro oco quedibetimasiñuju. Idia cʉ̃ma jediro gaje cʉ̃ma gʉdareco oco quedibetimasiñuju. To bajiro bajica yiro, bare manimasiñuju. Manajʉa rijaveomasiriarã, tirodori jãjarã ñamasiñujarã ĩna. \v 26 To bajiri El'ias ĩ ejarẽmorotire bojarã, jãjarã ĩna ñaboajaquẽne, ĩna tʉjʉare cõabecʉne, “Sidón vãme cʉti maca tʉ ñarimaca, Sarepta vãme cʉti maca ñagõjʉare sore ejarẽmoaya” yigʉ, ĩre cõamasiñuju Dios. \v 27 Eliseo vãme cʉtigʉ, Diore gotirẽtobosamasir'ire quẽne, to bajirone bajimasiñuju. Ĩ ñarirodori, mani ñicʉa ñamasiriarã, gase boarã jãjarã ñamasiñujarã ĩna. Jãjarã ĩna ñaboajaquẽne, ĩnare catiobetimasiñuju ĩ. Ĩnare catiobetiboarine, gãjerã masʉjʉare, Siria sitagʉre Naamán vãme cʉtigʉre catiomasiñuju Eliseo —ĩnare yigotiyuju Jesús, Dios ocare ĩna buerivi rẽjarãre. \p \v 28 To bajiro ĩ yigotisere ajicõari, ĩna jedirone bʉto jũnisiniñujarã. \v 29 To bajiro bajirã ñari, Jesúre ñiacoasujarã ĩna. Gʉ̃taʉ ñañuju ti, ĩna ñarimaca tʉjʉ. “Tiʉ gʉ̃taʉ joejʉ ĩre turocaqueoto mani” yirã, Jesúre ñia vaboayujarã ĩna. \v 30 Ĩre ĩna ñia vaboajaquẽne, no yimasiña manone ĩna vatoane vacoasuju Jesús. \s1 Masʉ ʉsʉjʉ sãñagʉ̃re vãtire Jesús ĩ burocare queti \r (Mr 1.21-28) \p \v 31-32 Galilea sitare ñarimaca, Capernaum vãme cʉti macajʉ vasuju Jesús. Ti macajʉ ejacõari, ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti ejaro, Dios ocare ĩna buerivijʉ ĩnare gotimasioñuju ĩ. Ʉjʉre bajiro bojonebecʉne quẽnaro ĩ gotimasiojare, ajiĩañamani ĩ gotise ti ñajare, no yimasibesujarã ĩna. \p \v 33 Ti vire sĩgʉ̃ ʉ̃mʉ ñañuju, ĩ ʉsʉjʉ vãti sãñagʉ̃. Ĩ ʉsʉjʉ sãñacõari, ado bajiro Jesúre ĩre avasãñuju vãti: \p \v 34 —Jesús, Nazaret vãme cʉti macagʉ, ¿no yigʉ yʉa tʉ vadiati mʉ? ¡Yʉare gõjanabiobesa! ¿Rojose yʉa yise vaja, rojose yʉare yigʉagʉ vadiati mʉ? Mʉre ĩamasiaja yʉa. Rojose yigʉ me, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ —Jesúre yiavasãñuju vãti. \p \v 35 To ĩ yirone, oca tutuase rãca ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —¡Ñagõbesa mʉ! ¡To yicõari, ĩ ʉsʉjʉre budigoya! —vãtire ĩre yiyuju Jesús. \p To ĩ yirone, rijaquedirotiyuju vãti, masʉre. To yicõari, rojose ĩre yirʉagʉ ñaboarine, rojose ĩre yibecʉne, ĩre budigocoasuju yuja. To ĩ bajijare, masʉjʉama quẽnaejacoasuju. \v 36 To bajisere ĩacõari, ti vi ñarã jediro no yimasibesujarã ĩna, ti ũnire ĩabetirũgũriarã ñari. To bajicõari, ĩna masune ado bajiro gãmerã sẽniĩañujarã: \p —¿No bajiati? Ajiĩañamani oca manire gotimasiogʉ̃ yami. Bʉto masigʉ̃ ñaami. Vãtia bʉto masirã ĩna ñaboajaquẽne, masa ʉsʉrijʉre sãñarãre ĩnare bureamasiami —gãmerã yiyujarã ĩna. \p \v 37 To bajiro Jesús ĩ yiñasere masa ĩna gotibatojare, Galilea sitana tire ajijedicõañujarã ĩna. \s1 Pedro ũmañicore Jesús ĩ catiore queti \r (Mt 8.14-15; Mr 1.29-31) \p \v 38 Dios ocare ĩna buerivijʉ ñar'i, budiasuju Jesús, Simón Pedro ya vijʉ vacʉ. Ti vijʉ sãjaejacõari, Pedro ũmañicore ĩañuju. So rujʉ bʉto asicõari, bʉbʉribʉjayuju so. To bajiro so bajijare, Jesús sore ĩ catiosere bojayujarã ĩna. \v 39 To bajiro ĩna yirone, so tʉ ejarʉ̃gʉ̃cõari, \p —So rujʉ asise, tʉjaya —yiyuju ĩ. To bajiro ĩ yirone, sore rujʉ asiboase sore tʉjacoasuju. To bajiro sore ĩ yicatiorirĩmarone, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, bare ĩnare ecayuju so. \s1 Jãjarã, rijaye cʉtirãre Jesús ĩ catiore queti \r (Mt 8.16-17; Mr 1.32-34) \p \v 40 Tijʉ bero, rãiorijʉ Jesús tʉjʉ juaejayujarã, rijaye cʉtirãre. To ĩna bajisere ĩacõari, tocãrãcʉre ĩ ãmori ñujeocõari, ĩnare catioyuju Jesús. \v 41 Vãti sãñarãre quẽne juaejayujarã. Ĩnare quẽne, ĩna ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare bureayuju Jesús. To ĩ yirone, “Dios macʉne ñaami” yimasirã ñari, \p —Dios macʉ ñaja mʉ —vãtia ĩna yiavasãjare, ĩnare ñagõrotibesuju Jesús, “‘Masa rojose ĩna tãmʉoborotire ĩnare yirẽtobosacõari, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaami Jesús’ masare yiajioroma” yigʉ.\f a \fr 4:41 \ft “Masare ĩ rijabosarotirʉ̃mʉ ti ejabetijare, vãtiare ñagõrotibesuju Jesús”, yiyujarã sĩgʉ̃ri, Dios oca masa ĩna ucamasire buerẽtoburimasa.\f* \s1 “Gaje macarianare quẽne, quẽnase quetire goticudirocʉ ñaja yʉ”, Jesús yire queti \r (Mr 1.35-39) \p \v 42 Gajerʉ̃mʉ, busurijʉ, masa manojʉ vacoasuju Jesús, Diore sẽnigʉacʉ. To ĩ bajiboajaquẽne, ti macana, ĩre macasʉya, ejacoasujarã ĩna. Tojʉ ĩre ĩabʉjacõari, \p —Yʉa rãca tudiaya mʉ. Gãjerã ĩna ñarojʉ vabesa mʉ —ĩre yiboayujarã ĩna. \v 43 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare yicʉdiyuju Jesús: \p —Tudiabeaja yʉ. Gaje macarianare quẽne, quẽnase quetire goticudirũgũrocʉ ñaja yʉ. “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, yʉre ajitirʉ̃nʉña”, ĩnare quẽne yigotimasioroti ñaja. “To bajiro yicudiato” yigʉ, yʉre cõacami Dios —ĩnare yicʉdiyuju Jesús. \p \v 44 To bajiri, gaje macariana jud'io masa Dios ocare ĩna buerivirijʉ sãjacõari, quẽnase quetire gotimasiocudirũgũñuju Jesús. \c 5 \s1 Vai sĩarimasare Jesús ĩ jire queti \r (Mt 4.18-22; Mr 1.16-20) \p \v 1 Cojorʉ̃mʉ Genesaret vãme cʉtira ʉtabʉcʉra tʉjʉ ñañuju Jesús. To ĩ bajiro ĩacõari, jãjarã masa ejayujarã. Ĩna ejaro ĩacõari, ĩnare gotimasio ñañuju ĩ. To bajiri ĩ gotimasiosere bʉto ajirʉarã ñari, ĩ tʉre jãjarãbʉsa ejayujarã masa. \v 2 To bajiri ĩ rʉ̃gõboarijʉre rʉ̃gõbibecõañujarã. To ĩna bajijare, jʉa cũmuari masa maniari jayasere ĩabʉjayuju ĩ. Vai sĩarimasa ĩna bajiyucʉrire coerã ĩna vãgãgoriari ñañuju. Coja ñañuju Pedro yaga. \v 3 Tia tʉ ñañuju Pedro, vai sĩañar'i ĩ bajiyucʉrire coeñagʉ̃. To bajiri tiare vasãjacõari, \p —Quẽnaca yʉre ñuviojoya mʉ —Pedrore ĩre yiyuju Jesús. Ĩre ĩ ñuviojoro bero, cũmuajʉ sãñacõari, masare gotimasioñuju quẽna. \v 4 Ĩnare gotimasio gajanocõari, ado bajiro Pedrore ĩre yiyuju: \p —¡Ʉ̃cʉarojʉ vijajajacõari, mʉa bajiyucʉre rearoderuuya mʉa! —ĩre yiyuju. \v 5 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yicʉdiyuju Pedro: \p —Yʉa ʉjʉ, jẽjʉ ñami yʉa bajiyucʉre rearoderuu ñamicʉtiboabʉ yʉa. Vai, mama ĩna. To bajiboarine yʉare mʉ rotijare, rearoderuu ĩarʉarãja quẽna —Jesúre yicʉdiyuju Pedro. \p \v 6 To bajiri, ʉ̃cʉarojʉ vijajajacõari, ĩna bajiyucʉrire rearoderuucõari, tʉ̃ajãmʉoboayujarã ĩna. Ĩna tʉ̃ajãmʉoboaro, jãjarã ĩna sãjajare, ĩna bajiyucʉri vocoabʉsa bajiyuju. \v 7-10 To ti bajijare, gãjerã vai sĩarimasare jiyujarã ĩna, “Yʉare ejarẽmoroaya” yirã. To ĩna yirã, ĩna tʉjʉ ejacõari, ĩna ya cũmuajʉ vaire juasãñujarã ĩna quẽne. Jʉa cũmuajʉne rujarʉabʉsarojʉ yijʉ̃mʉojocõañujarã. Pedro rãcana ñañujarã Zebedeo rĩa, Juan vãme cʉtigʉ, to yicõari, Santiago vãme cʉtigʉ. Jãjarã vai ĩna sãjaro ĩaʉcajedicoasujarã ĩna, ti ũnire ĩabetirũgũriarã ñari. Tire ĩaʉcacõari, Jesús tʉre gʉsomuniari tuetucõari, \p —Masirẽtogʉ̃ ñaja mʉ. To bajiro yigʉ ñari, quẽnaro yigʉ mʉ ñasere masiaja yʉ. Dios ĩ bojarore bajiro yigʉ me ñaja yʉma. Yʉre baba cʉtirʉabecʉja mʉ, quẽnagʉ̃ ñari —Jesúre yiyuju Pedro. To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Yʉre güibeticõaña mʉa. Vai sĩarimasa mʉa ñaserema jẽre moagajanocõaja mʉa. To bajiri yucʉrema masa yʉre ĩna ajitirʉ̃nʉrotijʉare yʉre moabosarã ñarũgũrʉarãja mʉa —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 11 To bajiro ĩ yijare, ĩna cũmuarire vejamocũ, to yicõari, ĩna gajeyeũnire quẽne cũcõa, ĩre sʉyacoasujarã ĩna. \s1 Gase boagʉre Jesús ĩ catiore queti \r (Mt 8.1-4; Mr 1.40-45) \p \v 12 Cojorʉ̃mʉ macajʉ Jesús ĩ ñaro, ĩ tʉjʉ ejayuju rijaye cʉtigʉ, ĩ rujʉ jediro gase boagʉ. Jesúre ĩacõari, gʉsomuniari tuetuyuju, ĩre rʉ̃cʉbʉogʉ. To yicõari, ado bajiro Jesúre ĩre yiyuju: \p —Yʉ ʉjʉ, yʉ cãmire mʉ yarʉajama, yaya —ĩre yisẽniñuju ĩ. \p \v 13 To bajiro ĩre ĩ yisere ajicõari, \p —Mʉ cãmire yarʉcʉja yʉ —ĩre yigʉne, ĩre moaĩañuju Jesús. To bajiro ĩ yirirĩmarone, ĩ cãmi ĩre yaticoasuju yuja. \v 14 To ĩre yigajanocõari, gãjerãre ĩre gotirotibesuju Jesús. To bajiro ĩre yicõari, ado bajiro ĩre yiyuju: \p —Yucʉacane paire mʉ rujʉre ĩoaya. Mʉ rujʉre ĩre ĩogʉ̃ne, Moisére Dios ĩ roticũmasiriarore bajiro vaibʉcʉrã ecariarãre sĩacõari, paire ĩre ĩsima, Diore rʉ̃cʉbʉogʉ. To mʉ yisere ĩacõari, “Caticoasumi”, yirʉarãma masa —ĩre yiyuju Jesús, gase boaboar'ire. \p \v 15 To bajiro ĩ yisere masa ĩna masisere ĩ bojabetiboajaquẽne, Jesús ĩ yiñase quetire ajijedicõañujarã. To bajiri, jãjarãbʉsa masa ejarũgũñujarã, Jesús tʉjʉre, ĩ gotisere ajirã, to yicõari, ĩna rijaye cʉtisere ĩre catiorotirã. \v 16 To bajiro ĩna bajiboajaquẽne, masa manojʉ ĩnare cãmotadiveocoarũgũñuju Jesús, Diore ĩre sẽnigʉ̃ vacʉ. \s1 Micagʉ̃re Jesús ĩ catiore queti \r (Mt 9.1-8; Mr 2.1-12) \p \v 17 Cojorʉ̃mʉ Jesús masare ĩ gotimasio ñarore, fariseo masa, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne ajirujiyujarã ĩna. Ĩna ñañujarã Galilea sita ñarimacariana, to bajicõari, Judea sita ñarimacariana. Gãjerãma, Jerusalén macana ñañujarã. To ĩna ajirujirone, Dios ĩ masise rãca rijaye cʉtirãre ĩnare catioĩoñuju Jesús. \v 18 To bajiro ĩ yiñarone, micagʉ̃re ãmiayujarã. Ĩre ãmiadicõari, Jesús tʉjʉ cũrʉaboayujarã ĩna. \v 19 To ĩna yirʉaboarore jãjarã masa ñabibecõañujarã. To bajiri, vijʉre sãjamasibesujarã. “Tire bajicõaja” yirã, vi joejʉ ĩre ãmimʉjasujarã. Ĩre ãmimʉjacõari, Jesús ĩ rʉ̃gõro vecare goje yijorayujarã. To yigajano, micagʉ̃re ĩ jesarijʉ rãcane ĩre jidirujio ejoyujarã, Jesús tʉjʉ. \v 20 “Micagʉ̃re ĩamaicõari, ĩre catiorʉcʉmi Jesús” ĩna yitʉoĩasere ĩamasicõari, micagʉ̃jʉare ado bajiro ĩre yiyuju: \p —Rojose mʉ yirere mʉre masiriocõaja yʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 21 To ĩ yisere ajicõari, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, fariseo masa quẽne, ado bajiro tʉoĩañujarã ĩna: \p —¿No yigʉ to bajise yati ĩ? To bajiro ĩ ñagõjama, Diore ĩre rʉ̃cʉbʉobecʉ yami. Dios sĩgʉ̃ne ñagʉ̃mi, ti ũnire yimasigʉ̃ma —yitʉoĩañujarã ĩna. \p \v 22 To bajiro ĩna yitʉoĩasere ĩamasicõari, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —“‘Diore bajiro masa rojose ĩna yisere masiriomasiaja’ yisocaami”, yʉre yitʉoĩaboaja mʉa. \v 23 “Rojose mʉ yirere masiriocõaja” yʉ yicõa tʉjajama, “Socʉ yami. Socʉ me yami”, yʉre yiĩamasigʉ̃ magʉ̃mi. To bajiboarine, micagʉ̃re, “Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, vasa” ĩre yʉ yijama, “Socʉ me yami. Rojose ĩ yirere masiriocõami”, yʉre yiĩamasirãja mʉa. \v 24 To bajiri, “‘Dios ĩ roticõacacʉ ñari, Diore bajirone masare rojose ĩna yisere masiriomasigʉ̃ ñaami’ yʉre yiĩamasiato” yigʉ, ãni micagʉ̃re ado bajiro ĩre yaja yʉ: “Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ña mʉ. Mʉ jesarijʉre ãmiña. To yicõari, mʉ ya vijʉ tudiasa”, ĩre yaja yʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 25 To ĩ yirirĩmarone, masa jediro ĩna ĩaro rĩjoro vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, ĩ jesarijʉre ãmi, ĩ ya vijʉ vacoasuju ĩ yuja. “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore ĩre yivariquẽna vasuju ĩ. \v 26 To bajiro Jesús ĩ yisere ĩaʉcacoasujarã masa. “Ti ũnire ĩabetirũgũcajʉ mani. Ãni, Dios ĩ masise rãca yigʉ yami” yitʉoĩacõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore ĩre yivariquẽnañujarã ĩna. \s1 Lev'ire Jesús ĩ jire queti \r (Mt 9.9-13; Mr 2.13-17) \p \v 27 Micagʉ̃re catiocõari bero vacoasuju Jesús. To bajivacʉ, Lev'i vãme cʉtigʉre ĩañuju. Ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasʉ ñañuju. Gãjoa sẽnirã ĩna rujirijʉre gãjoa sẽnirujiyuju. To ĩ bajiro, ĩre ĩacõari, ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —Yʉre ajisʉyaya —ĩre yiyuju.\f b \fr 5:27 \ft Leví, jʉa vãme, vãme cʉtigʉ ñañuju. Gaje vãme, Mateo vãme cʉtiyuju. Leví, hebreo oca rãca, Mateo romano oca rãca yirʉaro yaja.\f* \p \v 28 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ĩ yere juabecʉne, Jesúre sʉyacoasuju ĩ yuja. \p \v 29 Bero, ĩ ya vijʉ ejacõari, Jesúre rʉ̃cʉbʉogʉ, jairo bare quẽnorotiyuju Lev'i. To yicõari, Jesúre, ĩ buerimasare quẽne jiyuju. Ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasare, to yicõari, gãjerãre quẽne jirẽoñuju ĩ. Ĩna ñañujarã “Rojose yirã ñaama” masa ĩna yiĩarã. To bajiri, jãjarã ñañujarã ĩ jirẽoriarã. \v 30 To bajiri, Jesúrãca ĩna bañarone, ejayujarã fariseo masa, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne. Ĩna ñañujarã, Moisére Dios ĩ roticũmasirere bʉto ajirʉ̃cʉbʉorã, rojose yirã rãca ñarʉamena. To bajiri, ĩna bañarojʉ ejacõari, ado bajiro Jesús buerimasare ĩnare sẽniĩañujarã: \p —¿No yirã ãnoa rojose yirã rãca bati mʉa? —ĩnare yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 31 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Catiquẽnarãma, ʉco yigʉre bojamenama. Rijaye cʉtirã rĩne ĩre bojarãma ĩna. \v 32 To bajiro bajiaja yʉre quẽne. “Rojosere yirã me ñaja yʉa” yirãma, yʉre bojamenama. “Rojose yirã ñaja yʉa” yirã rĩne yʉre bojarãma. Quẽnase yirãre jigʉagʉ me, adi macarʉcʉrojʉre vadicajʉ yʉ. Rojosere yirã, “Rojose ĩna yisere yitʉjato” yigʉ, vadicajʉ yʉ —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Mani sʉtiritisere ĩacõari, quẽnaro manire ejarẽmorʉcʉmi Dios” yirã, bare babetire queti \r (Mt 9.14-17; Mr 2.18-22) \p \v 33 To ĩ yiro bero, Jesúre sẽniĩañujarã sĩgʉ̃ri: \p —Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ buerimasa, to yicõari, fariseo masa quẽne, mani ñicʉa ĩna yimasiriarore bajiro Diore ĩna sẽnirirʉ̃mʉrirema bare babetirũgũama. ¿No yirã tire yibeati mʉ buerãma? —Jesúre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 34 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p —Sĩgʉ̃ ĩ ãmosiarirʉ̃mʉre ĩre variquẽnaejarẽmorã ñarãma. To ĩ ũmato yiñaro cõro ĩre variquẽnaejarẽmocõa ñarãma. Ĩnare bajiro bajiama yʉ buerã. Yʉ rãca ñari, variquẽnacõa ñaama. “Sʉtiritimena ñari, no yirã bare babeticõa yimenama” yimasire ñaja. \v 35 To bajiboarine, cojorʉ̃mʉ yʉre ĩna ñiavato ĩacõari, bare bamenane Diore sẽnirũgũrʉarãma, “Mani sʉtiritisere ĩacõari, quẽnaro manire ejarẽmoato Dios” yirã —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 36 To yicõari, quẽna gaje gotimasiore queti ado bajise ĩnare gotirẽmoñuju Jesús: \p —Mame oca yʉ gotimasiose ricati ti ñajare, yʉ ye rãca mani ñicʉa ĩna yimasirere mʉa tʉoĩavʉojama, quẽnabeaja. Sudiro bʉcʉase ti vojama, sudiro mamasere voãmicõari, tiatumenaja mani, bʉcʉase vorijʉre. To bajiro mani yijama, sudiro mamasere yirojocõarãja mani. To bajicõari, bʉcʉase rãca quẽnaro ruyubetoja mamaseagajʉ rãca mani tiaturijʉ ñari. To bajiri bʉcʉase, mamase rãca mani tiavʉobetore bajiro, mame oca yʉ gotimasiosere, mani ñicʉa oca rãca tʉoĩavʉobesa mʉa. \v 37 To bajirone bajiaja ʉye oco quẽne. Mame ʉye ocore, vaibʉcʉgaserone quẽnoriajoa bʉcʉjoajʉare jiomenaja mani. Bʉcʉjoajʉre mani jiojama, jãmʉsĩnituca yiro, yivocõaroja tijoajʉare. To bajiro mani yijama, ʉye ocore, vaibʉcʉgaserone quẽnoriajoare quẽne to bajirone yireacõa tʉjana yirãja mani. \v 38 “To bajirobe” yirãma, mame ʉye ocore vaibʉcʉgaserone quẽnoriajoa, mamajoajʉare jiore ñaroja. To yicõari, ʉye oco, vaibʉcʉgaserone quẽnoriajoa quẽne, cojoro cõro quẽnaro ñarʉaroja. To bajiri mame ʉye ocore, bʉcʉjoajʉre mani jiobetore bajiro mame oca yʉ gotimasiosere, mani ñicʉa oca rãca tʉoĩavʉobesa mʉa. \v 39 To bajiro mʉare yaja yʉ, ado bajiro ti bajijare: Mani gotise queti ado bajiro bajiaja: “Ʉye oco tirʉ̃mʉjʉ ĩna quẽnorere idirũgũrãma, ʉye oco mame ĩna quẽnose idirʉamenama, ‘Tirʉ̃mʉaye ĩna quẽnorejʉa quẽnaja’ yirã”, yigotiaja mani gotise. To bajirone bajiaja mame oca yʉ gotimasiose quẽne. Jãjarã tirʉ̃mʉaye ocare ajirʉ̃cʉbʉosejarãma, mame oca yʉ gotimasiosere ajiterãma, “Tirʉ̃mʉaye ocajʉa quẽnaja” yirã —ĩnare yiyuju Jesús. \c 6 \s1 Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ñaboajaquẽne, Jesús buerimasa trigo ajere tũnejuacõari ĩna bare queti \r (Mt 12.1-8; Mr 2.23-28) \p \v 1 Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti ejaro, trigo oteriavese cʉtore vasujarã, Jesúrãca. To bajivanane, trigo ricare tũnejuacõari, ĩna ãmorine ti gasere sĩguẽreacõari, bayujarã ĩna. \v 2 Tire ĩna basere ĩacõari, sĩgʉ̃ri fariseo masa ado bajiro ĩnare yiyujarã: \p —Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ yire mere yaja mʉa —ĩnare yiyujarã. \p \v 3 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —¿David ñamasir'i, ĩ babarã rãca ñiorijacõari, ĩnare ĩ ũmato bamasirere masibeati mʉa? \v 4 Ñiorijarã ñari, “Mani rãca ñagʉ̃mi Dios” masa ĩna yirivijʉre sãjacõari, Diore ĩre rʉ̃cʉbʉorã pan gãjerã ĩna cũboarerene juacõari, ĩ babarã rãca bamasiñuju ĩ. To bajiri Moisés ñamasir'i ĩ gotimasirema, “Paia rĩne barʉarãma” ĩ yimasiboarerene bamasiñujarã ĩna. To bajiro ĩna yiboajaquẽne, ti vaja rojose ĩnare yibetimasiñumi Dios. \v 5 Yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ, “Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre ado bajiro mʉa yijama, quẽnaja. To bajirojʉa mʉa yijama, quẽnabeaja”, yirotigʉ ñaja yʉ —ĩnare yicʉdiyuju Jesús, fariseo masare. \s1 Ãmo ñujobecʉre Jesús ĩ ñujorotire queti \r (Mt 12.9-14; Mr 3.1-6) \p \v 6 Gaje semana gaja, ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti ejaro, Dios ocare ĩna buerivijʉ tudivasuju Jesús quẽna. Sãjacõari, toanare gotimasioñuju. Ti vijʉ ñañuju sĩgʉ̃, riojojacatʉa ãmo ñujobecʉ. \v 7 Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, to yicõari, fariseo masa quẽne ñañujarã. “‘Jesús, rojose yimi’ ʉjarãre ĩre yigotiyirorãsa” yirã, Jesúre ĩre ĩacodeyujarã ĩna. “Adirʉ̃mʉ ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre ãni ãmo ñujobecʉre ĩ masise rãca ĩ ñujorotijama, ‘Dios, Moisére ĩ roticũmasirere cʉdibecʉ yimi’ yigotirʉarãja mani”, yitʉoĩañujarã. \v 8 To bajiro ĩna yitʉoĩasere ĩamasicõañuju Jesús. To bajigʉ ñari, ado bajiro yiyuju, ãmo ñujobecʉjʉare: \p —Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ña —ĩre yiyuju. \p To ĩ yirone, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ñuju ĩ. \p \v 9 To bajiro ĩre yicõari, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasare, to yicõari, fariseo masare quẽne ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Jesús: \p —¿Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre quẽne, no bojagʉ masʉre quẽnaro mani yijama, quẽnabetojari? ¿Disejʉare yiroti ñati? ¿Quẽnasejʉare, rojosejʉare yiroti ñati ti? ¿Rijaye cʉtirãre catiorejʉare yiroti ñatique? To yiterã, ¿ĩnare sĩacõaroti ñatique? —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 10 Ĩ sẽniĩasere ĩna cʉdisere ajirʉ, tocãrãcʉrene ĩnare ĩaboayuju. Ĩna cʉdibeto ĩaboacʉ, ado bajiro ĩre yiyuju, ãmo ñujobecʉjʉare: \p —Mʉ ãmore ñujoya mʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p To ĩ yirone, ĩ ãmore ĩ ñujorone, quẽnaejacoasuju yuja. \v 11 To bajiro ĩre ĩ yijare, Jesúre bʉto jũnisiniñujarã ĩna Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, to yicõari, fariseo masa quẽne. “¿No bajiro yicõari, Jesúre sĩarotirãti mani?”, gãmerã yiñagõñujarã ĩna. \s1 Ĩ ocare goticudisʉoronare Jesús ĩ besere queti \r (Mt 10.1-4; Mr 3.13-19) \p \v 12 Cojorʉ̃mʉ burojʉ majasuju Jesús, Diore sẽnigʉacʉ. Tojʉ Diore sẽni ñamicʉtibusuocoasuju ĩ. \v 13 Ĩ sẽni busuorirʉ̃mʉre, ĩ buerimasare jirẽoñuju Jesús. To bajiri ĩ tʉ ĩna ejarone, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarã ĩnare beseyuju, ĩ ocare goticudibosaronare. \v 14-15 Ado bajiro vãme cʉtirã ñañujarã: Simón vãme cʉtiboar'i Pedro vãme cʉtigʉ, ĩ bedi, Andrés ñañujarã. Santiago, Juan, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás ñañujarã. Alfeo macʉ, Santiago, to yicõari, Simón vãme cʉtigʉ, celote yere tʉoĩaboar'i ñañuju. \v 16 Santiago macʉ, Judas vãme cʉtigʉ ñañuju. Tʉsagʉ Judas Iscariote vãme cʉtiyuju. Ĩ ñañuju Jesúre ĩsirocar'i. To bajiri jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñañujarã Jesús ĩ beseriarã. \s1 Masa jãjarãre gotimasiocõari, rijaye cʉtirãre Jesús ĩ catiore \r (Mt 4.23-25) \p \v 17 Ĩ beseriaro bero, ĩna rãca rojaejayuju ĩ, rujatũcurorijʉ. Tojʉ gãjerã Jesús buerimasa ĩre ñayuyujarã ĩna. Judea sita ñarimacariana, gãjerãma, Jerusalén macana ñañujarã. Gãjerã moa riaga tʉana, Tiro macana, to yicõari, Sidón macana quẽne ñañujarã ĩna. Ĩ gotimasiosere ajirʉarã, to yicõari, ĩ catiosere bojarã, ĩre ñayuyujarã ĩna. \v 18 Ĩna ʉsʉrijʉre vãtia sãñarã ñari, rojose tãmʉorã quẽne ñañujarã. Ĩna ʉsʉrijʉre sãñarãre vãtiare bureayuju Jesús. \v 19 To yicõari, tocãrãcʉ rijaye cʉtirãre quẽne catioyuju. To bajiro ĩ yisere ĩacõari, masa jediro ĩre moaĩarʉayujarã, “Manire quẽne catioato” yirã. \s1 Variquẽnaronare, to yicõari, rojose tãmʉoronare Jesús ĩ gotimasiore queti \r (Mt 5.1-12) \p \v 20 Ĩnare catiogajano, ĩ buerimasare ĩacõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju ĩ: \p —“Masimena ñari, mʉ ejarẽmose bʉto bojaja yʉa”, Diore ĩre yisẽnirũgũrãma, ĩ yarã ñarãma. To bajiri, rojose tãmʉoboarine, Dios tʉjʉ variquẽnarona ñarãma. \p \v 21 Yucʉrire Dios ĩ bojabetire yicõari, tʉoĩasʉtiritiñarã quẽne, variquẽnarona ñarãma, berojʉ ĩna tʉoĩasʉtiritisere Dios ĩnare ĩ yirẽtobosaroti ti ñajare. \p \v 22 Dios ĩ roticõacacʉre, yʉre mʉa ajitirʉ̃nʉse sʉorine gãjerã mʉare ajatud'icõari, “Rojorã ñaama” mʉare ĩna yisocaboajaquẽne, variquẽnarʉarãja mʉa. \v 23 To bajiro mʉare ĩna yiboajaquẽne, bʉto variquẽnaña mʉa, “Berojʉ Dios tʉjʉ ejarã, quẽnase bʉjarʉarãja” yimasirã ñari. Mʉa rĩjoroana, Diore gotirẽtobosamasiriarãre quẽne, rojose mʉare ĩna yirore bajirone ĩnare quẽne rojose yimasiñujarã masa. \p \v 24 Gãjerãma, gajeyeũni jairo cʉovariquẽnarã ñari, Diore bojamena ñarãja mʉa. Adigodojʉ variquẽnarã ñaboarine, berojʉma sʉtiritirʉarãja. \p \v 25 Gãjerãma, “Disejʉa yʉare rʉyabeaja” yivariquẽnarã ñari, Diore bojamena ñarãja mʉa. Adigodojʉre variquẽnarã ñaboarine, berojʉma variquẽnabetirʉarãja mʉa. \p Gãjerãma, mʉa rijato bero mʉa bajirotire tʉoĩamenane, adigodoayere tʉoĩacõari ajarãma, berojʉ, otirʉarãja mʉa. \p \v 26 Masa, “Quẽnaro yirã ñaama” mʉare ĩna yisere ajicõari, variquẽnaboaja mʉa. To bajirone bajimasiñuju tirʉ̃mʉjʉ. “Diore gotirẽtobosarimasa ñaja yʉa” yitomasiriarãre, “Quẽnaro yirã ñama” ĩnare yirʉ̃cʉbʉomasiboayujarã mʉa ñicʉa. \s1 “Manire ĩaterãre quẽne mani ĩamaijama, quẽnaja”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mt 5.38-48; 7.12) \p \v 27 Yʉre ajitirʉ̃nʉrãre ado bajise mʉare rotiaja yʉ: Mʉare ĩaterãre quẽne ĩamaiña. Ĩnare ĩamaicõari, quẽnaro yiya. \v 28 Rojose mʉare yirãre quẽne quẽnaro ĩna ñarotire, Diore ĩnare sẽnibosaya mʉa. \v 29 Cojojacatʉa, mʉa vayujuare ĩ jajama, gajejacatʉare quẽne ĩre jarotiya. Sĩgʉ̃, mʉa sudirore joeagarore ĩ veaãmijama, jubeagarore quẽne ĩre veaĩsicõaña. \v 30 No bojarã mʉa gajeyeũnire ĩna sẽnijama, ĩsiña. Mʉa gajeyeũnire juarudigʉre, “Yʉre tʉoya”, ĩre yibesa mʉa.\f c \fr 6:30 \ft “Ado bajiro gotigʉ yiyuju Jesús”, yicama Dios ocare gotirẽtoburimasa: “Mani vayujuare jagʉre, to yicõari, gajeyeũni manire ẽmagʉ̃re, to yicõari, gãjerãre no bojase rojose manire yirãre Jesús ĩ yijama, ‘Ĩnare gãmebeticõari, quẽnasejʉare yiroti ñaja’ yigʉ yiyuju”, yicama ĩna.\f* \v 31 Gãjerã quẽnaro mʉare ĩna yisere bojaja mʉa. To bajiri quẽnaro mʉare ĩna yisere bojarã ñari, quẽnaro ĩnare yiya mʉa quẽne. \p \v 32 Mʉare ĩamairã rĩne mʉa ĩamaijama, ¿“Quẽnaro yaja mʉa”, mʉare yiĩagʉ̃jari Dios? Yibecʉmi. Rojose yirã quẽne, ĩnare mairã rĩrene ĩnare ĩamairũgũrãma ĩna. \v 33 Quẽnaro mʉare yirã rĩrene quẽnaro mʉa yijama, ¿“Quẽnaro yaja mʉa”, mʉare yiĩagʉ̃jari Dios? Yibecʉmi. Rojose yirã quẽne, quẽnaro ĩnare yirã rĩrene quẽnaro yirũgũrãma ĩna. \v 34 Mʉare tʉomasirã rĩrene no bojasere mʉa vasoajama, ¿“Quẽnaro yaja mʉa”, mʉare yiĩagʉ̃jari Dios? Yibecʉmi. Rojose yirã, ĩnare tʉomasirã rĩrene ĩna sẽnisere ĩnare ĩsirãma ĩna quẽne. \v 35 To bajiri ado bajiro mʉare gotiaja yʉ: Mʉare rojose yirãre quẽne, ĩnare maiña mʉa. Ĩnare quẽne quẽnaro yiya. “Mani ĩsisere manire tʉorʉarãma” yitʉoĩamenane, ĩnare ĩsiña. To bajiro ĩnare mʉa yijama, quẽnamasusere mʉare ʉjorʉcʉmi Dios. “Quẽnaro yaja mʉ” Diore yimenarene, to yicõari, rojose yirãre Dios ĩ mairore bajirone mʉa maijama, “Dios rĩa ñaja yʉa” yiĩorã yirãja mʉa. \v 36 Mani jacʉ Dios ĩ ĩamairore bajirone mʉa quẽne, masare ĩamaiña —ĩ buerimasare yigotiyuju Jesús. \s1 “‘Rojose yirã ñaama. Ti sʉori rojose tãmʉorʉarãma’ yirʉarã, ĩnare ĩabesebesa”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mt 7.1-5) \p \v 37 Quẽna ado bajiro gotiyuju Jesús: \p —“Rojose yirã, ñaama. To bajiro yirã ñari, rojose tãmʉorʉarãma”, gãjerãre ĩnare yiĩabesebesa. To bajiro mʉa yijama, “Rojose yirã ñaama”, mʉare yiĩaromi Dios. Gãjerã rojose mʉare ĩna yisere mʉa masiriojama, rojose mʉa yisere mʉare masiriorʉcʉmi Dios quẽne. \v 38 No bojase ĩna cʉobetijama, ĩnare ĩsiña. To bajiro mʉa yijama, ĩnare mʉa ĩsirere ĩacõĩacõari, mʉa ĩsise rẽtobʉsaro mʉare ĩsirʉcʉmi Dios —ĩre ajitirʉ̃nʉrãre yigotiyuju Jesús. \p \v 39 To yigʉne, adi gotimasiore quetire ĩnare gotiyuju: \p —Sĩgʉ̃ ĩabecʉ, gãji ĩabecʉre ĩ tʉ̃avajama, gojejʉ reasãcõanama, ĩna jʉarãjʉne. \v 40 Gajeyerema, ĩnare buegʉ rẽtobʉsaro masirã me ñaama ĩ buerã. To bajiboarine quẽnaro ĩna buejeocõajama, ĩnare buerimasʉre bajirone masirãma ĩna quẽne. \p \v 41-42 Gajeyerema, ado bajiro yirãre bajiro yaja mʉa: Gãji bʉto rojose ĩ yibetiboajaquẽne, “Mʉ cajeare sũjuriroaca sãñaja. Tijʉacare ãmirocato” yirãre bajiro yaja mʉa. Tire bʉto ĩatirʉ̃nʉrã ñaboarine, mʉa cajeajʉre jairisũjuro sãñarijaʉre tijaʉre “Ãmirocaya”, yimasibeaja mʉa, “Bʉto rojorã ñaja yʉa” yitʉoĩamasimena ñari. Mʉa rãcagʉ ĩ yisejʉare ĩacõari, “Riojo tʉoĩabeaja mʉ. ‘Quẽnasejʉare tʉoĩavasoaya’ yirã, riojo mʉre gotirʉarãja” yigotirã ñaboarine, “Adi ñaja quẽnase. Tijʉa ñaja rojose”, yimasimenaja, ĩ rẽtoro rojose yirã ñari. “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yitʉoĩaboarine, rojorã ñaja mʉa. “Bʉto rojorã ñaja yʉa” mʉa yitʉoĩamasiro berojʉ, mʉa rãcagʉre ejarẽmomasirãja mʉa, “Quẽnaro riojo ñato ĩ” yirã —ĩ buerãre ĩnare yigotimasioñuju Jesús. \s1 “Ti rica cʉtise sʉorine yucʉ́re ĩamasiaja mani”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mt 7.17-20; 12.34-35) \p \v 43 —Gajeyerema, yucʉ́ vãnʉricʉ, “Quẽnase rica cʉtiricʉ ñaja” mani yiboaricʉne, quẽnabeti rica cʉtibetoja. To yicõari, vãnʉbeti, “Quẽnabeti rica cʉtiricʉ ñaja” mani yiboaricʉne, quẽnase rica cʉtibetoja. \v 44 Ti rica cʉtise sʉorine yucʉ́re ĩamasiaja mani. Quẽnase bare higos vãme cʉtiʉ ricare juaroana, vãtijota yucʉ́rijʉre macamenaja mani. To yicõari, ʉye juaroana, vidirojʉ ñaricʉ savajotaʉjʉre macamenaja mani. \v 45 To bajirone bajiaja masare quẽne. Sĩgʉ̃ri quẽnase tʉoĩarã ñari, quẽnase yirãma. Gãjerã, rojose tʉoĩarã ñari, rojose yirãma. To bajiro bajiaja mʉa ñagõse quẽne. Masa ĩna ñagõsere ajicõari, “Rojose tʉoĩarã ñaama. Quẽnase tʉoĩarã ñaama”, yimasiaja mʉa. To bajiri ĩna ʉsʉrijʉ ĩna tʉoĩabʉjʉoñaserene, ĩna riserijʉ ñagõburũgũama ĩna —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 “Quẽnaro ĩre ajitirʉ̃nʉrã, to yicõari, ĩre ajiboarine, ĩre cʉdimenama, ado bajiro bajirãma”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mt 7.24-27) \p \v 46 Quẽna ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —¿No yirã yʉ rotisere cʉdibetiboarine, “Yʉa ʉjʉ” yʉre yati mʉa? \v 47 Yʉ gotimasiosere ajicõari, yʉ rotirore bajiro yigʉma, ado bajiro yigʉ ũgʉ̃re bajiro bajigʉ ñagʉ̃mi: \v 48 Ĩ ũgʉ̃ ñagʉ̃mi gʉ̃tajãijʉ gojeri coaejocõari, botari rʉ̃gõcõari, vi bʉagʉre bajiro bajigʉ. Vi ĩ bʉaro bero, bʉto oco quediroja. To bajicõari, riaga jaicoatoja. Ti vijʉ ti jaiejacoaboajaquẽne, juriaquedibetoja ti vi. \v 49 Yʉre ajiboarine, yʉ rotirore bajiro yibecʉjʉa ñagʉ̃mi sita vajarojʉ vi bʉagʉre bajiro bajigʉ. Ti vi ĩ bʉaro bero, bʉto oco quediroja. To bajicõari, riaga jaicoatoja. Ti vijʉre ti jaiejarone, yoaro mene juriaquedicoatoja —ĩnare yigotiyuju Jesús. \c 7 \s1 Surara ʉjʉre moabosarimasʉre Jesús ĩ catiore queti \r (Mt 8.5-13) \p \v 1 Gotimasiore queti ĩnare gotigajanocõari, Capernaum vãme cʉti macajʉ vasuju Jesús. \v 2 Ti macajʉre ñañuju romano masʉ. Surara ʉjʉ ñañuju ĩ. Ĩre moabosarimasʉ, ĩ maigʉ̃, bʉto rijayuju. Bajirocacʉjʉ yiyuju ĩ. \v 3 To bajiri ti macajʉ Jesús ĩ vadire ajicõari, “Ĩre catiogʉ vadiato Jesús” yigʉ, jud'io masa bʉcʉrãre ĩnare cõañuju ĩ, “Ĩre jiaya” yigʉ. \v 4 To bajiri Jesús tʉjʉ ejacõari, ado bajiro ĩre yisẽniñujarã ĩna: \p —Yʉa tʉagʉ, romano masʉ, surara ʉjʉ, ĩ queti cõarã bajiaja yʉa. “Vadiato Jesús. Yʉ maigʉ̃, yʉre moabosagʉ, bʉto rijaami. To bajiri rijacʉ yami. Ĩre catiogʉ vadiato” ĩ yijare, bajibʉ yʉa. \v 5 Mani yarã, jud'io masare maiami. To bajiri ĩne Dios ocare yʉa buerotivire bʉaroticami. To yigʉ ĩ ñajare, ĩre sẽnibosarã bajibʉ yʉa. ¿Ĩre moabosagʉre catiogʉ varʉabeati mʉ? —Jesúre yisẽniñujarã ĩna. \p \v 6 To bajiro ĩna yijare, ĩna rãca vacoasuju Jesús. Ĩ cõñatone, gãjerã ʉjʉ ĩ cõariarã ĩre bocayujarã ĩna. Ĩre bocacõari, ado bajise ĩre queti gotiyujarã ĩna: \p —“Yʉ ʉjʉ, quẽnagʉ̃ ñaja mʉ”, mʉre yami romano masʉ. “Yʉma, rojose yʉ yisere tʉoĩabojonegʉ̃ ñari, yʉ ya vire ĩre sãjarotimasibecʉja yʉ. \v 7 To bajiri, ĩre boca bojoneaja yʉ”, mʉre yami. No yigʉ sãjabecʉja mʉ. “Sãjabetiboarine, ĩ ñagõtʉoĩasene catiomasicõagʉ̃mi”, mʉre yami. \v 8 “Gãjerã surara ʉjarã beroagʉ ñaja yʉ. To bajiri, yʉ quẽne, gãjerã surarare rotigʉ ñaja yʉ. Sĩgʉ̃re, ‘¡Vasa!’ yʉ yijama, vajami. Gãjire, ‘Vayá’ yʉ yijama, vadiami. To yicõari, yʉre moabosarimasʉre, ‘Tire yiya’ yʉ yijama, yirũgũami. To bajiri, ĩ roque rotigʉ masu ñari, adojʉ sãjadibetiboarine, ĩ ñagõtʉoĩasene caticoarʉcʉmi”, mʉre yami —Jesúre yiyujarã ĩna, romano masʉ ĩ gotirotirã. \p \v 9 To bajiro ĩ yirere ajicõari, no yimasibesuju Jesús. To bajiri, jʉdarʉ̃gʉ̃cõari, jãjarã ĩre sʉyarãre ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Israel ñamasir'i jãnerabatia yʉ yarã ñaboarine, “Masigʉ̃, to yicõari, quẽnagʉ̃ ñari, yʉre yirẽmorʉcʉmi” romano masʉ yʉre ĩ yitʉoĩarore bajiro tʉoĩagʉ̃re ĩabetirũgũaja yʉ —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 10 To bajiro ĩ yiro bero, romano masʉ ĩ gotirotiriarã, vijʉre sãjacõari, ĩna ĩajama, ĩre moabosagʉre catiquẽnagʉ̃ ñagʉ̃re ĩre ĩañujarã ĩna. \s1 Bajirocar'ire Jesús ĩ catiore queti \p \v 11 To ĩ yiriaro bero, gaje macajʉ vasuju Jesús, Na'in vãme cʉti macajʉ. Ĩ buerã quẽne gãjerã quẽne, jãjarã masa ĩ rãca vasujarã ĩna. \v 12 Ti macajʉ ĩna ejaro, bajirocar'i rujʉrire gajavayujarã ĩna, ĩre yujeroana. Jãjarã masa ĩna rãca vayujarã ĩna. Ĩ ñaboar'i jaco quẽne, vayuju. Manajʉ rijaveorio ñañuju so. Sĩgʉ̃ne macʉ cʉtirio ñari, bʉto otiyuju. So oti vadone sore bocayuju Jesús. \v 13 Sore ĩamaicõari, \p —To cõrone otitʉjaya mʉ —sore yiyuju ĩ. \p \v 14 To yicõari, so macʉ rujʉri ĩna gajarijotire ĩ moaĩaejarʉ̃gʉ̃rone, tujarʉ̃gʉ̃cõañujarã ĩna. Ĩna tujarʉ̃gʉ̃rone, \p —“Vʉ̃mʉrũjuña” mʉre yaja yʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 15 To ĩ yirone, vʉ̃mʉrũjuri, ñagõñuju ĩ yuja, bajirocar'i. To ĩ bajiro ĩacõari, ĩ jacore tʉ̃aĩsiñuju Jesús. \v 16 Ĩre ĩ catiosere ĩacõari, güiyujarã masa, ti ũnire ĩabetirũgũriarã ñari. To bajirã ñari, \p —Diore gotirẽtobosarimasʉ ñamasugʉ̃ mani tʉjʉre ejaami yuja. Ĩ yarã mani ñajare, manire ĩamaicõari, Jesús sʉorine manire ejarẽmoami Dios —Diore yirʉ̃cʉbʉo variquẽnañujarã ĩna. \p \v 17 To bajiro Jesús ĩ yisere ajijedicõañujarã ĩna, Judea sitana. Ti sita sojʉana quẽne, tire ajiyujarã ĩna. \s1 Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ ĩ cõariarã, Jesúre ĩna sẽniĩare queti \r (Mt 11.2-19) \p \v 18 Jesús ĩ yiñasere masijeocõañuju, Juan, ĩ buerimasa ĩna gotise ti ñajare. \v 19 Tire ĩre ĩna gotiro bero, jʉarã ĩ buerãre sẽniĩaroticõañuju Juan: \p —Jesúre, “¿Mʉne ñati, ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i, ‘Yʉ bero ejarʉcʉmi’ Juan ĩ yigotimasiocacʉ? ¿Gãjire yuroti ñatique maji?”, Jesúre yisẽniĩaaya —ĩnare yicõañuju Juan. \p \v 20 To bajiro ĩ yicõariarã, Jesús tʉ ejacõari, ado bajiro ĩre sẽniĩañujarã ĩna: \p —Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ buerã ñaja yʉa. “Ĩre sẽniĩaaya” ĩ yicõajare vabʉ yʉa. ¿Mʉne ñati, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i, “Yʉ bero ejarʉcʉmi” Juan ĩ yigotimasiocacʉ? ¿Gãjire yuroti ñatique maji? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 21 To bajiro ĩna yisẽniĩarã ejarone, jãjarã rijaye cʉtirãre catioĩoñuju Jesús. Masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare quẽne bureaĩoñuju. To yicõari, caje ĩamenare quẽne ĩnare ĩarotiĩoñuju. \v 22 To bajiri, Juan ĩ cõariarã ĩna sẽniĩasere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Ado bajiro Juanre gotiba mʉa: “Jesús ĩ masise rãca ĩ yijare, ĩabetiboariarã quẽne ĩama. Rujasagueri vaboariarã quẽne, quẽnaro vama. Gase boariarãre quẽne, ĩna cãmi yatibʉ. Ajimena ñaboariarã quẽne, ajima. Bajireariarã quẽne, tudicatima. To yicõari, maioro bajirãre quẽne, Dios oca quẽnasere gotimasio ecoma ĩna”, yigotiba, Juan tʉjʉ ejacõari. \v 23 To bajiri, “‘Quẽnase bʉjarʉarãma yʉre ajitirʉ̃nʉrã, “Socʉ me yami”, yʉre yitʉoĩarãma’ yimi”, ĩre yigotiaya —ĩnare yiyuju Jesús, Juan ĩ sẽniĩarotiriarãre. \p \v 24 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ĩna vase rãcane, Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ ĩ ñare quetire gotiyuju Jesús, jãjarã ĩre ajisʉyarãre: \p —Yucʉ́ manojʉ vana, ¿ñimʉ ũgʉ̃re tʉoĩa vacati mʉa? ¿Masa ĩna bojasere bajiro yirʉa tʉoĩagʉ̃re ĩarã vacati mʉa? “To bajiro tʉoĩagʉ̃ me ñacami”, yimasiaja mʉa. \v 25 ¿Ñimʉ ũgʉ̃re tʉoĩarã vacati mʉa? ¿Quẽnase sudi sãñagʉ̃re tʉoĩa vacati? To bajiro me tʉoĩariarãja mʉa. “Quẽnase sudi sãñarãma, quẽnarivirijʉ, ʉjarã ya virijʉ ñarãma”, yimasiaja mani. \v 26 ¿Ñimʉ ũgʉ̃re tʉoĩa vacati mʉa? ¿Diore gotirẽtobosarimasʉre tʉoĩa vacatique mʉa? Riojo mʉare gotiaja yʉ. Gãjerã Diore gotirẽtobosarimasa rẽtoro ñagʉ̃re ĩariarãja mʉa. \v 27 Juan ĩ bajirotire gotiro, ado bajise gotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire: \q1 “‘“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, mʉre yʉ cõaroto rĩjoro, mʉre gotiyurocʉre cõasʉorʉcʉja yʉ maji’ yami Dios. ‘Ĩ ñarʉcʉmi ado bajise gotirocʉ: “Yoaro mene ejarʉcʉmi, ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ. To bajiri rojose Dios ĩ bojabetire yitʉjacõari, ĩ bojasejʉare yi yuya mʉa” yigotirocʉ ñarʉcʉmi’ yami Dios”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire. \m \v 28 Diore gotirẽtobosarimasa ĩna gotimasire rẽtoro ñamasuse ñaja, Juan, Diore ĩ gotirẽtobosasejʉa. To bajiro ti bajiboajaquẽne, Juan ĩ gotise rẽtoro ñamasuse ñaja yʉ gotiroticõarã ĩna gotise. “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, Jesúre ajitirʉ̃nʉña” ĩna yigotisere yaja yʉ. Ñamasurã ñaama, “Ñamasurã me ñaama Jesús ĩ gotiroticõarã” mʉa yiĩaboajaquẽne —ĩ rãca ñarãre ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 29 Juan ĩ gotimasiorere ajitirʉ̃nʉñujarã ĩna, ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasa. Gãjerã quẽne, jãjarã ĩre ajitirʉ̃nʉñujarã ĩna. “Mʉ gotirore bajirone bajiaja. Rojose yirã ñaja yʉa” yitʉoĩacõari, Juanre bautizarotiyujarã ĩna, Diore rʉ̃cʉbʉorã. \v 30 Ĩna bautizarotiboajaquẽne, fariseo masa, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, Juan ĩ gotisere ajicõari, “Bajibeaja ti”, yitʉoĩañujarã ĩnajʉama. Dios ĩ bojasere yirʉabesujarã. To bajiri Juanre bautizarotibesujarã ĩnama. \p \v 31 Quẽna ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Ado bajiro yirãre bajiro yirã ñarãja mʉa, adirodoriana: \v 32 Daquerã, gãjerã rãca ajerʉamenare bajiro yirã ñarãja. Ĩna ajeritũcurojʉ rujicõari, gãjerãjʉare, ado bajiro ĩnare gotirujirãma: “‘Basavariquẽnato mani’ yirã, mʉare jutibosaboabʉ yʉa. To bajiro yʉa yiboajaquẽne, basabejʉ mʉa. To bajiri, ‘Rijariarãre bʉcʉrã ĩna oticatore bajiro sʉtiriose boca otirʉarãja mʉa, yʉa basañarone’ yiboabʉ yʉa. To yʉa yiboajaquẽne, otibejʉ mʉa”, ĩnare yigotirãma, ĩna rãca ajerʉamenare. \v 33 Ĩna rãca ajerʉamenare bajiro yirã ñarãja mʉa, adirodoriana. Juan, quẽnase bare babeti, quẽnase idire idibeti bajiñañuju ĩ. To bajiro bajigʉ ĩ ñajare, “Vãti sãñagʉ̃ ñagʉ̃mi”, ĩre yitʉoĩacajʉ mʉa, ĩre ajiterã ñari. \v 34 Ĩ bero gotimasiosʉocajʉ yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ. Yʉjʉama, quẽnase bare ba, quẽnase idire idi bajiñaja yʉ. To bajiro yigʉ yʉ ñajare, “Jairo bagʉ ñaami. Idimecʉgʉ̃ ñaami. Ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasa, gãjerã rojose yirãre quẽne ĩnare baba cʉtiami”, yʉre yiĩajũnisiniaja mʉa, yʉre quẽne ajiterã ñari. \v 35 To bajiro Juanre quẽne, yʉre quẽne mʉa yise ti ñaboajaquẽne, Dios ĩ masise rãca yʉa yise ti ñajare, berojʉ, “Quẽnaro yirã yiboayuma”, yʉare yimasirʉarãja mʉa —ĩ rãca ñarãre yiyuju Jesús. \s1 Fariseo masʉ ya vijʉ Jesús ĩ ñare queti \p \v 36 Sĩgʉ̃ fariseo masʉ ñañuju ĩ, Simón vãme cʉtigʉ. “Bare bagʉ vaja”, Jesúre yiyuju ĩ. To bajiro ĩ yijare, ĩ tʉjʉ vasuju Jesús. Sãjaejacõari, barujiyuju ĩ. \v 37 Ti macajʉ rõmio ñañuju rojose yigo. To bajiri, Simón ya vijʉ bare bagʉ Jesús ĩ ejasere ajicõari, gʉ̃ta sotʉ alabastro vãme cʉti rãca veariarʉ ãmiejayuju so. Sʉtiquẽnase sãñaritʉ ñañuju tirʉ. \v 38 Jesús gʉbori veca ejarʉ̃gʉ̃cõari, otiyuju so. So otirone, so caje oco reajeoyuju ti, ĩ gʉborire. To yicõari, so joa ñajone tire vejacaroyuju. Tire vejacarocõari, ĩ gʉborire usuyuju. To yicõari, sʉtiquẽnase so juadirere Jesús gʉbori joere yuejeoyuju. Ĩre rʉ̃cʉbʉogo yiyuju, to bajiro so yijama. \v 39 To bajiro so yiro ĩacõari, ado bajiro tʉoĩañuju Simón, Jesúre, “Bare bagʉaba” ĩre yir'ijʉa: “Diore gotirẽtobosagʉ masu ĩ ñajama, iso rõmiore, ‘Rojose yigo ñaamo’ yiĩamasicõari, sore moaĩarotibetibogʉmi”, yitʉoĩañuju ĩ. \v 40 To bajiro Simón ĩ tʉoĩasere masicõari, ado bajiro yiyuju Jesús: \p —Gotimasiore queti mʉre gotigʉagʉ yaja yʉ. \p To ĩ yirone, \p —Yʉre gotiya —Jesúre ĩre yicʉdiyuju ĩ. \p \v 41 To bajiro ĩ yicʉdirone, ado bajiro ĩre gotiyuju Jesús: \p —Ʉ̃mʉa jʉarã ñarãma ĩna, gãjijʉare gãjoa vasoariarã. Sĩgʉ̃, jʉa cʉ̃ma moaroto cõro vaja mogʉ̃mi ĩ. Gãjijʉama, jʉarã muijua moaroto cõro vaja mogʉ̃mi. \v 42 Gãjoa tʉorʉaboarãma ĩna, bajirãjʉma. To bajiri ĩna gãjoa mano ĩacõari, “Tone bajicõato. Yʉre mʉa vaja mosere mʉare masiriocõaja yʉ”, ĩnare yigʉmi, ĩnare maigʉ̃ ñari. To bajiri, ado bajiro mʉre sẽniĩaja yʉ: Gãjoa vasoariarãre ĩnare ĩ masiriore ñajare, ¿nijʉa bʉto ĩre maigʉ̃jari? —ĩre yisẽniĩañuju Jesús. \p \v 43 To bajiro ĩre ĩ yisẽniĩarone, \p —Yʉ tʉoĩajama, jairo ĩre vaja mor'ijʉa, bʉto ĩre maigʉ̃mi —ĩre yicʉdiyuju Simón. \p To ĩ yirone, \p —Riojo yaja mʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 44 To yigoticõari, rõmiojʉare sore ĩagʉ̃ne ado bajiro Simónre yiyuju Jesús: \p —¿Adiore ĩati mʉ? Yʉre jiboarine, mʉ ya vi yʉ ejaro, yʉ gʉborire yʉ coerotire oco yʉre ĩsibejʉ mʉ. To bajiboarine adioma so caje oco rãca yʉ gʉborire coemo soma. To yicõari, so joa ñajone yʉ gʉborire vejacoecaromo so. \v 45-46 Yʉre sẽnigʉ̃ne, ejarãre mani yarã ĩna yirũgũrore bajiro yʉre usubejʉ mʉ. To bajiro mʉ bajiboajaquẽne, sãjaejagone yʉ gʉborire so usurojʉne usutʉjabeticõa ñaamo adioma, yʉre rʉ̃cʉbʉogo. Mʉma, yʉ rʉjoa joere ʉye sʉtiquẽnase yʉre yuejeobejʉ mʉ. Yʉre rʉ̃cʉbʉobecʉ ñari, bajibʉ mʉ. To mʉ bajiboajaquẽne, sojʉama, ʉye sʉtiquẽnase jairo vaja cʉtisere yʉ gʉbori joere yuejeoamo so. \v 47 To bajiri quẽnaro ajiya mʉ. Bʉto yʉre so maisere yiĩomo so. Tire ĩacõari, ado bajiro sore yimasiaja mani: “‘Rojose yijaigo yʉ ñaboajaquẽne, rojose yʉ yisere yʉre masiriogʉmi Dios’ yitʉoĩagõ ñaamo”, yimasiaja mani. To bajiboarine, “Diore maibetibʉsaja” yigʉre ĩacõari, ado bajisejʉa yimasiaja mani: “‘Bʉto rojose yibecʉ yʉ ñajare, Dios mojoroaca yʉre ĩ masiriojare, ĩre maibetibʉsacõaja’ yitʉoĩagʉ̃ ñaami”, ĩre yimasiaja mani —Simónre yiyuju Jesús. \p \v 48 To yicõari, rõmiore ado bajiro sore yiyuju Jesús: \p —Rojose mʉ yirũgũrere mʉre masiriocõamʉ yʉ —sore yiyuju Jesús. \p \v 49 To bajiro ĩ yirone, \p —¿No yigʉ to bajise yati ĩ? To bajiro ĩ ñagõjama, Diore rʉ̃cʉbʉobecʉ yami. Dios sĩgʉ̃ne ñagʉ̃mi ti ũnire yimasigʉ̃ma —yitʉoĩañujarã ĩna, gãjerã “Baroaya” yigʉ, Simón ĩ jiriarãjʉa. \p \v 50 To bajiro ĩna yitʉoĩajare, ado bajiro sore yiyuju Jesús: \p —“Rojose yʉ yirũgũsere yʉre masiriocõañumi Dios” mʉ yitʉoĩase ñajare, rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ mʉ vaborotire mʉre yirẽtobosabʉ yʉ. To bajiri, “Dios ĩ ĩajama, quẽnagõ ñaja yʉ”, yitʉoĩa variquẽna vasa mʉ —sore yiyuju Jesús. \c 8 \s1 Jesúre, ĩ buerimasare quẽne ĩnare ejarẽmorũgũriarã rõmiri \p \v 1 Tijʉ bero, cojo maca me ejacudiyuju Jesús, Dios oca quẽnasere masare gotimasiocudigʉ. “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, yʉre ajitirʉ̃nʉña”, ĩnare yigotimasiocudiyuju. Ti macarijʉre ĩ rãca vasujarã ĩna, ĩ ocare goticudisʉorona, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarã. \v 2 Rõmia quẽne, ĩna ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare Jesús ĩ bureariarã, to yicõari, rijaye cʉtiriarã ĩ catioriarã quẽne ñabajiyujarã ĩna, Jesúre sʉyarã. Sĩgõ, Mar'ia Magdalena vãme cʉtigo ñañuju so. Cojomo cõro gaje ãmo jʉa jẽnituarirãcʉ so ʉsʉjʉ sãñariarãre vãtiare ĩ bureario ñañuju so. \v 3 Gajeo, Juana, Cuza manajo, ñañuju so. Cuza, Herodes ya vijʉ codegʉ ñañuju ĩ. Gajeo, Susana vãme cʉtigo ñañuju so. Gãjerã rõmia quẽne, jãjarã ñañujarã ĩna, Jesúre sʉyarã. Ĩna cʉosere Jesúre, ĩ buerimasare quẽne ĩnare ĩsirũgũñujarã ĩna, ĩnare ejarẽmorã. \s1 Oterimasʉ ĩ bajirere Jesús ĩ gotimasiore queti \r (Mt 13.1-9; Mr 4.1-9) \p \v 4 Jesúre ajirã ĩ tʉjʉ rẽjarũtuasujarã ĩna, gajemacari ñarã quẽne. To ĩna bajiro, ado bajise gotimasiore queti ĩnare gotiyuju ĩ: \p \v 5 —Sĩgʉ̃ oterimasʉ, vesejʉ ote ajere otegʉ vacʉmi. Vese ejacõari, ote ajere ĩ reabaterone, gajeye maajʉ vẽjaquearoja. To bajiri tire cʉdarãma masa, maa vana. To yicõari, minia ejacõari, tire bareacõarãma ĩna. \v 6 Gajeyema, gʉ̃ta joejʉ reajeoroja. To bajicõari, judiboarine, oco manijare, sĩnireacoatoja ti. \v 7 Gajeyema, jotayucʉ́ vatoajʉ vẽjaquearoja. To bajicõari, ti judiboajaquẽne, jotajʉa bʉcʉaveocoatoja ti. \v 8 Gajeyema, sita quẽnarojʉ vẽjaquearoja. To baji, judibʉcʉacõari, quẽnase ñacõari, jairo rica cʉtiroja. Cojotõ cien ñaricari rica cʉtiejoroja —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p To yigajanocõari, \p —Tire mʉa ajimasirʉajama, quẽnaro tʉoĩaña mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Ado bajiro yirʉaro yaja oterimasʉ ĩ bajire queti”, Jesús ĩ yigotirẽtobure queti \r (Mt 13.10-23; Mr 4.10-20) \p \v 9 Tijʉ bero, ado bajiro Jesúre sẽniĩañujarã ĩ buerimasa: \p —Oterimasʉ ĩ bajire queti mʉ gotimasiose, ¿no yire ũni ñati ti? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 10 To bajiro ĩna yisẽniĩajare, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju ĩ: \p —“Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona yʉa ñarʉajama, ado bajiro yiroti ñaja” ĩna yimasibeticatire Dios ĩ masise rãca ajimasiaja mʉama. To bajiboarine, gãjerãjʉama, yʉ yiĩosere ĩarã ñaboarine, to yicõari, yʉ gotisere ajirã ñaboarine, “To bajiro manire yigotigʉ yami”, yimasimenama. \p \v 11 “Ado bajiro yirʉaro yaja” oterimasʉ ĩ bajire quetire yʉ gotise: Ote ajere yʉ yijama, Dios ocare yigʉ yibʉ yʉ. \v 12 Ote aje, maajʉ vẽjaquearere yʉ yijama, “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona ĩna ñarʉajama, ado bajiro yiroti ñaja” yʉ yigotimasiosere quẽnaro ajimasimenare yigʉ yibʉ yʉ. Minia, ejacõari, ote ajere ĩna basere yʉ yijama, vãtia ʉjʉ ejacõari, Dios ocare ĩna ajimasiboasere guaro ĩ masiriosere yigʉ yibʉ yʉ. To bajiro yami vãtia ʉjʉ, “Dios ocare ajitirʉ̃nʉcõari, quẽnaro yirẽto ecoroma ĩna” yigʉ. \v 13 Gʉ̃ta joejʉ vẽjaqueacõari, guaro judibʉcʉaboarere yʉ yijama, yʉ yere ajicõari, quẽnaro variquẽnase rãca ajirã ñaboarine, yoaro mene tire ĩna quejerotire yigʉ yibʉ. Sĩnirearere yʉ yijama, yʉ yere ajirã ñaboarine, rojose ĩna tãmʉojama, yoaro mene yʉ ocare ĩna ajitʉjarotire yigʉ yibʉ. \v 14 Jotayucʉ́ vatoajʉ vẽjaqueacõari, judiboarere jotayucʉ́jʉa ti bʉcʉaveorere yʉ yijama, yʉ gotisere ajirã ñaboarine, tʉoĩarejairã, to yicõari, gajeyeũni bojatʉoĩarã ñari, yʉ yejʉare ĩna tʉoĩatʉjarotire yigʉ yibʉ. To bajiro bajirã, yʉ yere ajisʉoboarine, yʉ bojarore bajiro yimenama ĩna. \v 15 Sita quẽnarojʉ vẽjaqueare judibʉcʉacõari, quẽnase rica cʉtirere yʉ yijama, yʉ yere ajimasicõari, Dios ĩ bojarore bajiro quẽnaro yirãre yigʉ yibʉ —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 Sĩabusuoriare tʉoĩacõari, Jesús ĩ gotimasiore queti \r (Mr 4.21-25) \p \v 16 Quẽna gaje queti ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Sĩabusuoriare jẽocõari, sotʉne tiare mubʉamenaja mani. Tiare jẽocõari, “Ñajediro ti vianare ʉ̃jʉbusuato” yirã, vecajʉ jeorãja mani. Tire bajiro bajiaja yʉ gotimasiose. “Ajimasibeticõato masa” yigʉ me, to bajise ĩnare gotiaja yʉ. “Quẽnaro riojo ajimasiato ĩna” yigʉ, gotirũgũaja. \v 17 Dios sʉorine masa ĩna ajimasibeticati jediro, quẽnaro ajimasirʉarãma. \p \v 18 No bojagʉ Diore ajitirʉ̃nʉgʉ̃re, “Quẽnarobʉsa ajimasiato” yigʉ, ĩ masisere cõarʉcʉmi Dios. Gãjirema, ĩre ajigʉ ñaboarine, ĩre ĩ ajitirʉ̃nʉbetijare, ĩ ajimasiboasere masiriojeocõarʉcʉmi ĩ. To bajiri ĩre masibetimasucõarʉcʉmi ĩ. To bajiro ti bajijare, mʉare yʉ gotisere quẽnaro mʉa ajimasirʉajama, Dios ĩ bojarore bajiro quẽnaro yimʉorʉ̃gõña mʉa —ĩ buerimasare yigotiyuju Jesús. \s1 “Yʉ yarãma, ado bajiro bajirãjʉa ñaama”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 12.46-50; Mr 3.31-35) \p \v 19 Jesús, masare ĩ gotmasio ñarone, ĩ jaco, ĩ bederã rãca ĩre ĩarã ejaboayujarã ĩna. To bajiboarine jãjarã masa ĩna ñajare, ĩ tʉjʉ ejamasibesujarã. \v 20 Ĩ tʉ ĩna ejamasibetijare, sĩgʉ̃, ado bajiro Jesúre ĩre yiyuju: \p —Mʉ jaco, mʉ bederã quẽne macajʉ́jʉ ejama, mʉ rãca ñagõrʉarã —Jesúre ĩre yigotiyuju. \p \v 21 To bajiro ĩ yigotisere ajicõari, ĩre ajiñarãjʉare ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —No bojarã Dios ocare ajicõari, ĩ rotirore bajiro yirã ñarãma yʉ bederãre bajiro bajirã, yʉ jacore bajiro bajirã —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Mino vatone, oco sabesere Jesús ĩ tʉjore queti \r (Mt 8.23-27; Mr 4.35-41) \p \v 22 Cojorʉ̃mʉ Jesús ĩ buerã rãca cũmuajʉ vasãjacõari, \p —Gajejacatʉajʉ jẽajaro mani —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 23 Ĩna jẽatone, bʉto mino vasuju. To bajicõari, bʉto sabeyuju. Ti saberone, cũmua sagueca yiro, oco sãjacõari, rujacoarʉayuju. To ti bajiboajaquẽne, cãnigʉ̃ yiyuju Jesús. \v 24 Ĩ cãniro ĩacõari, ĩre yujioyujarã ĩna: \p —Yʉa ʉjʉ, ¡rujareana yaja mani! —ĩre yiyujarã ĩna. \p To bajiro ĩna yijare, \p —¡Mino tʉjaya! ¡Sabese quẽne tʉjaya mʉa! —yiyuju Jesús. \p To ĩ yirone, tʉjacoasuju mino. Sabese quẽne sabebesuju yuja. \v 25 To yicõari, \p —“Rojose mani tãmʉoboajaquẽne, manire yirẽtobosarʉcʉmi”, yʉre yitʉoĩarã me ñaja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \p To bajiro ĩ yisere ĩacõari, no yimasibesujarã ĩ buerimasa. \p —¿Ñimʉ ũgʉ̃ masʉ ñati ãni? Minore, to yicõari, sabesere ĩ tʉjarotijama, ĩre ajiaja —gãmerã yiyujarã ĩna, ĩre güirã. \s1 Gerasa vãme cʉti maca tʉagʉre ĩ ʉsʉjʉ sãñarãre vãtiare Jesús ĩ bureare queti \r (Mt 8.28-34; Mr 5.1-20) \p \v 26 Ʉtabʉcʉra gajejacatʉajʉ Gerasa vãme cʉti maca tʉjʉ ejayujarã. \v 27 Tojʉ ejacõari, Jesús ĩ majatone, sĩgʉ̃ ʉ̃mʉ, ti macajʉ ñaboar'i, ĩre bocayuju ĩ. Sudi magʉ̃ne, yoaro masa rijariarãre ĩna yujereariavijʉ ñarũgũñuju ĩ. Vãtia sãñagʉ̃ ñañuju. \v 28-29 To bajigʉ ñari, cojoji me ĩ masu ĩ bojasere yimasibeticõari, vãtia ĩna bojasejʉare yirũgũñuju ĩ. To bajiro bajigʉ ĩ ñajare, cõmemane ĩre siaboayujarã ĩna. Ĩre ĩna siaboajaquẽne, tʉ̃asure reacõarũgũñuju ĩ. To yicõari, yucʉ́ manojʉ varũgũñuju, ĩre sãñarã vãtia to bajiro ĩre ĩna varotijare. To bajiri Jesúre ĩ bocarone, \p —Ãni masʉ ʉsʉjʉ sãñarã, budiya mʉa —vãtiare ĩnare yiyuju Jesús. \p To ĩ yirone, masʉjʉa, vãtia sʉorine avasãcõari, Jesús rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetuyuju. To ĩ bajirone, vãtiajʉa, masʉ ʉsʉjʉ sãñacõari, ado bajiro Jesúre sẽniĩaavasãñujarã: \p —Jesús, masirẽtogʉ̃, Dios macʉ ñaja mʉ. ¿No yigʉ yʉa tʉ vadiati mʉ? “Yʉare gõjanabiobesa”, mʉre yisẽniaja yʉa. “Rojose mʉa yise vaja, rojose mʉare yibeaja yʉ”, yʉare yiya —Jesúre yisẽniñujarã. \p \v 30 To ĩna yirone, ado bajiro vãtia sãñagʉ̃re sẽniĩañuju Jesús: \p —¿Ñimʉ vãme cʉtiati mʉ? —ĩre yiyuju. \p \v 31 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju vãtiajʉa: \p —Legión vãme cʉtiaja yʉa —ĩre yiyujarã. Jãjarã ĩ ʉsʉjʉre sãñarã ñari, to bajiro ĩre yicʉdiyujarã vãtia. To yicõari, bʉto Jesúre sẽniñujarã: \p —Tʉsabetigoje tubibe ecocõari, josari tãmʉoriarojʉ yʉare cõabesa mʉ —Jesúre ĩre yisẽniñujarã. \p \v 32 Burojʉ jãjarã ecariarã yesea macabañañujarã. Ĩnare ĩacõari, ado bajiro Jesúre sẽniñujarã vãtiajʉa: \p —Yʉare mʉ bureajama, õa yeseajʉare yʉare sãjarotiya —ĩre yiyujarã ĩna. \p To bajiro ĩre ĩna yijare, \p —Mʉare varotiaja yʉ —vãtiare ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 33 To ĩ yirone, masʉ ʉsʉjʉre sãñaboariarã budicoasujarã yuja, yeseajʉare sãjaroana. Ĩna sãjarone, buro ũmaroja vacõari, ʉtabʉcʉrajʉ rearoderujacõa tʉjasujarã. \p \v 34 Yeseare coderimasa, to bajiro ĩna bajisere ĩacõari, ũmacoasujarã, ĩna ya macajʉ vana. Tojʉ ejacõari, ti macanare, to yicõari, ti maca tʉ ñarimacarianare quẽne, tire gotibatoyujarã. \v 35 To bajiro ĩna yigotisere ajicõari, Jesúre ĩarã vasujarã ĩna, ti macana. Ĩ tʉjʉ ejacõari, vãtia sãñaboar'ire ĩañujarã ĩna. Sudi sãñacõari, Jesús tʉ rujiyuju. Ĩna bajirore bajiro bajigʉ ñañuju ĩ yuja. Vãtia ĩna sãñajama, tʉoĩamasibecʉ ñañuju maji. Quẽnaro tʉoĩagʉ̃ ñañuju yuja. To ĩ bajisere ĩacõari, Jesúre bʉto güiyujarã ĩna. \p \v 36 Vãtia sãñaboar'i ĩ bajisere ĩariarã, gãjerãre gotiyujarã. \v 37 To bajiri, Gerasa vãme cʉti macana to sojʉa vadiriarã quẽne, Jesúre bʉto güirã ñari, \p —Vacoasa. Ado mʉ ñasere bojabeaja —ĩre yiyujarã ĩna. \p To ĩna yijare, tudiacʉ, cũmuajʉ vasãjañuju Jesús. \v 38 To ĩ bajirone, ado bajiro ĩre yiboayuju vãtia sãñaboar'i: \p —Mʉ rãca bʉto varʉaja yʉ quẽne —ĩre yiboayuju. To bajiro ĩ yiboajaquẽne, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p \v 39 —Yʉ rãca vadibesa. Mʉ ya vijʉ tudiasa. “Dios ĩ masise rãca yʉ ʉsʉjʉ sãñarãre vãtiare bureami Jesús”, mʉ yarãre ĩnare yigotiba —ĩre yicʉdiyuju Jesús, vãtia sãñaboar'ire. \p To bajiro ĩ yijare, ĩ yarã tʉjʉ tudicoasuju ĩ. Tudiejacõari, ĩ ya maca ñarã jedirore, ti quetire goticudiyuju. \s1 Jairo macore Jesús ĩ catiore queti \r (Mt 9.18-26; Mr 5.21-43) \p \v 40 Jesús tudijẽacoasuju quẽna, gajejacatʉajʉ. Tojʉ ĩ ejarotire yucõa ñañujarã ĩna, masa. To bajiri ĩ jẽaeja majatone bʉto variquẽnase rãca ĩre sẽniñujarã ĩna. \v 41-42 To ĩna bajirone, Dios ocare ĩna buerivi ʉjʉ quẽne ejayuju, Jairo vãme cʉtigʉ. Jesúre ĩacõari, ĩ rĩjorojʉa gʉsomuniari tuetuyuju, ĩre rʉ̃cʉbʉogʉ. To yicõari, ado bajiro Jesúre ĩre sẽniñuju: \p —Yʉ maco sĩgõne ñagõ, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituari cʉ̃mari tʉsaco ñaamo so. Bajirocaco yimo. So tʉ ejacõari, sore mʉ moaĩajama, caticoarʉocomo —Jesúre ĩre yisẽniñuju. \p To bajiro Jairo ĩ yisere ajicõari, ĩre sʉyasuju Jesús. Jãjarã masa ĩre sʉyacõari, no bajiro yi vamasiña manojʉ vasujarã ĩna. \v 43 To bajiro ĩna bajivatoajʉre sĩgõ gãmorõmi cʉtigo ñañuju so. Jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituari cʉ̃mari rijañañuju. Ʉco yirimasa, sore ĩna ʉco yire vaja, vaja yigo, gãjoa so cʉoboarere ĩnare ĩsijeocõañuju. To bajiro ĩnare so yiboajaquẽne, quẽnaejabesuju so. To bajiri gãjerãre Jesús ĩ catiore quetire ajirio ñari, jãjarã masa vatoajʉ Jesúre sʉyasuju so. \v 44 Ĩ sʉyarojʉa ejarʉ̃gʉ̃cõari, ĩ sudiro gajare moaĩañuju. So moaĩarirĩmarone, sore quẽnaejacoasuju yuja. \v 45 So moaĩarone, ado bajiro masare sẽniĩañuju ĩ: \p —¿Ñimʉ yʉ sudirore moaĩari? —ĩnare yisẽniĩañuju. \p —Mʉre moaĩaña maja —ĩre ĩna yicʉdijedicõajare, ĩ buerimasʉ, Pedro vãme cʉtigʉ, ado bajiro Jesúre yiyuju ĩ: \p —¿No yigʉ “¿Ñimʉ yʉre moaĩati?”, yati mʉ? Mʉ tʉjʉ jãjarã ñaja yʉa, mʉre moaĩarã —ĩre yiyuju Pedro. \p \v 46 To ĩ yiboajaquẽne, \p —Sĩgõ rõmio, “Quẽnaejagosa” yigo, yʉre moaĩamo so. Yʉre moaĩagõne, “Yʉ masise sʉorine quẽnaejacoajamo”, yimasicõamʉ yʉ —ĩnare yiyuju Jesús. \v 47 To bajiro ĩ yijare, “Jẽre ĩre yʉ moaĩasere masicõami” yigo ñari, nanagõne, Jesús rĩjorojʉa ejacõari, gʉsomuniari tuetuyuju so. To yicõari, ñajediro so bajirere Jesúre gotiyuju. \v 48 To so yirone, ado bajiro sore cʉdiyuju Jesús: \p —Yʉ maigõ, “Ĩ sudiro gajare yʉ moaĩajama, quẽnaejacoarʉocoja yʉ” mʉ yitʉoĩase ñajare, “Quẽnaejato”, mʉre yibʉ yʉ. To bajiri, “To bajiro yʉre yimi”, yitʉoĩa variquẽna vasa mʉ —sore yiyuju Jesús. \p \v 49 To bajiro sore ĩ yiñarone, Dios ocare ĩna buerivi ʉjʉ Jairo vãme cʉtigʉ ya viagʉ ejayuju. Ejacõari, ado bajiro Jairore gotiyuju: \p —Mʉ maco bajirocacoamo. No yigʉ mʉ ya vijʉ gotimasiorimasʉ ĩ vasere bojabecʉja mʉ yuja —Jairore yiyuju ĩ. \p \v 50 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro Jairore gotiyuju Jesús: \p —Tʉoĩasʉtiritibesa mʉ. Yʉ masisejʉare tʉoĩacõa ñaña. Mʉ tʉoĩacõa ñajama, tudicaticoarʉocomo so —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 51-53 To yi vanane, ejayujarã Jairo ya vijʉre. Tojʉ ejana ĩna ĩajama, ĩ maco so bajirocacoajare, bʉto otiñañujarã ĩna, ti vi ejariarã. To bajiro ĩna yiñajare, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Otibesa mʉa. “Bajirocacoajamo” mʉa yiboago, cãnigõ yamo —ĩnare yiyuju Jesús. \p To ĩ yijare, ĩre ajayujarã ĩna, “Bajirocacoamo” yimasirã ñari. To yicõari, bajirocario so jesari sõajʉre ĩnare jãjarotibesuju Jesús. Pedro, Santiago, Juan, to yicõari bajirocario jacʉare quẽne tocãrãcʉne ĩnare jãjarotiyuju Jesús. \v 54 Jãjaejacõari, bajirocario ãmore ñiagʉ̃ne, ado bajiro sore yiyuju Jesús: \p —Daquego, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ña —sore yiyuju. \p \v 55 To ĩ yirone, bajirocario cativʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõañuju so yuja. To so bajisere ĩacõari, \p —Bare sore ecaya mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 56 So tudicatisere ĩacõari, no yimasibesujarã so jacʉa, ti ũnire ĩabetirũgũriarã ñari. To bajiro ĩna bajisere ĩacõari, ĩna macore ĩ catiosere gotirotibesuju Jesús. \c 9 \s1 Ĩ ocare goticudisʉoronare Jesús ĩ cõare queti \r (Mt 10.5-15; Mr 6.7-13) \p \v 1 Cojorʉ̃mʉ, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarãre ĩ buerimasare jirẽoñuju Jesús. Ĩnare jirẽocõari, masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare ĩna bureamasirotire, to yicõari, rijaye cʉtirãre ĩna catiomasirotire ĩnare ʉjoyuju ĩ. \v 2 To bajiro yicõari, ĩnare ĩ cõaroto rĩjoro ado bajiro ĩnare yiyuju: \p —“Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, Jesúre ajitirʉ̃nʉña”, yigotimasiocudirona ñaja mʉa. To bajicõari, rijaye cʉtirãre catiorona ñaja —ĩnare yirotiyuju Jesús. \v 3 To yicõari, quẽna ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —No bojase mʉa cʉose juaábeja. Tueriayucʉ́ri, mʉa bare sãriajoari, to yicõari, gãjoare quẽne juaábeja. Gajeye sudi juaámenane, mʉa sãñasene sãñacõari, vaja. \v 4 Tocãrãca macare mʉa ejajama, mʉa ejasʉorivine cãnima. Ti vine ñacõari, yʉ ocare goticudirʉarãja mʉa maji, gajerojʉ mʉa varoto rĩjoro. \v 5 Mʉa ejarimacana, quẽnaro mʉare ĩna bocaãmibetijama, to yicõari mʉa gotisere ĩna ajirʉabetijaquẽne, ti macajʉre ñabeja. Mʉare ĩna ajirʉabetijare, mʉa gʉbo sudi tuyasere sitare varerea, vacoaja. To bajiro mʉa yijama, “Quẽnaro yʉare bocaãmibeticõari, yʉare mʉa ajirʉabetijare, rojose mʉare yirʉcʉmi Dios” yirã yirʉarãja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 6 To bajiro ĩ yijare, ĩ ocare goticudirã vasujarã ĩna: “Rojose mʉa yisere yitʉjacõari, quẽnasejʉare tʉoĩavasoaya” ĩnare yigoticõari, Cristo sʉorine quẽnaro Dios ĩ yirotire gotimasiocudiyujarã ĩna. Rijaye cʉtirãre quẽne catiocudiyujarã, ĩna vati macari ñaro cõrone. \s1 Jesús ĩ bajiñasere ajicõari, “¿Ñimʉ ũgʉ̃ ñarojari?”, Herodes ĩ yitʉoĩare queti \r (Mt 14.1-12; Mr 6.14-29) \p \v 7-9 Jesús ĩ bajiñasere, to yicõari, ĩ goticudirotiriarã ĩna bajiñasere quẽne ajijeocõañuju Galilea vãme cʉti sita ñarã ʉjʉ, Herodes vãme cʉtigʉ. To yicõari, Jesús ĩ bajiñasere masa ĩna tʉoĩasere quẽne ajiyuju Herodes. Ado bajiro tʉoĩañujarã sĩgʉ̃ri: \p —Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉne sĩaecoboarine, tudicaticoarimi —yitʉoĩañujarã. \p Gãjerãma, ado bajiro yiyujarã: \p —Diore gotirẽtobosarimasʉ El'ias ñamasir'i ñagʉ̃mi quẽna —yiyujarã. \p Gãjerãjʉama, ado bajiro yiyujarã: \p —Diore gotirẽtobosarimasa ñamasiriarã rãcagʉ tudicatir'i ñagʉ̃mi quẽna —yiyujarã ĩna, Jesúre. \p Herodejʉama, ado bajiro yiyuju: \p —Juan me ñagʉ̃mi. Ĩ rʉjoare jatarocaroticõacajʉ yʉ. To bajiri, ¿ñimʉ ũgʉ̃ ñarojari ĩ? —yiyuju Herodes. To bajiro yigʉ ñari, Jesúre ĩarʉarũgũboayuju ĩ. \s1 Masa, cinco mil ñarãre Jesús ĩ bare ecare queti \r (Mt 14.13-21; Mr 6.30-44; Jn 6.1-14) \p \v 10 Ĩ goticudiroticõariarã, tudiejacõari, Jesúrãca rẽjañujarã jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarã ĩ buerimasa. Ĩ rãca rẽjacõari, ĩna yicudirere ĩre gotiyujarã. To bajiro ĩna yiro bero, ĩnare ũmato vasuju Jesús, masa ĩna manibʉsarojʉ, Betsaida vãme cʉti macajʉ. \v 11 To bajiri Jesús ĩ vati quetire ajicõari, ĩre sʉyaejasujarã jãjarã masa. Ĩna ejasere ĩacõari, \p —Yʉre ajirã, ado mʉa ejase quẽnaja —ĩnare yiyuju Jesús. \p To yicõari, ado bajiro ĩnare gotimasioñuju: \p —Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, yʉre ajitirʉ̃nʉña —ĩnare yigotimasioñuju. To yicõari, rijaye cʉtirãre catioyuju. \p \v 12 To bajiro yiñarone, rãioroto rĩjoro, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarã Jesús buerimasa, ĩ tʉ ejacõari, ado bajiro ĩre yiyujarã: \p —Masa manojʉ ñaja. To bajiri, “Masa cʉtojʉ bare vaja yibamasiato ĩna” yigʉ, to yicõari, ĩna cãnirotijʉrire “Vaja yicõari, cãniato ĩna” yigʉ, masare ĩnare varotiya mʉ —Jesúre yiyujarã ĩna. \p \v 13 To bajiro ĩna yiboajaquẽne, \p —Mʉane ĩnare bare ecaya —ĩnare yiyuju ĩ. \p To ĩ yirone, \p —Jairo bare cʉobeaja yʉa. Bajiboarine, cojomo cõro pan, jʉarã vai cʉoaja yʉa. Ĩna barotire, no bajiro vaja yibosamasimenaja mani —ĩre yiyujarã. \p \v 14 Ĩna tʉjʉre cinco mil ʉ̃mʉa ñañujarã ĩna. To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús, ĩ buerimasare: \p —Masare rujatubuari ĩnare rujirotiya. Tocãrãcatubuare “Cincuenta ñarirãcʉ rujiya”, ĩnare yiya mʉa —ĩnare yiyuju Jesús, ĩ buerimasare.\f d \fr 9:14 \ft Rĩamasare, rõmiare cõmenane, ʉ̃mʉa bʉcʉrã rĩrene ĩna cõjama, cinco mil ñañujarã ĩna.\f* \p \v 15 To bajiro ĩ yijare, ĩ rotirore bajirone ĩnare rujirotijeoyujarã ĩna, Jesús buerimasa. \v 16 To bajiro ĩna rujijediro ĩacõari, cojomo cõro ñaricari panre, jʉarã vai ñarãre quẽne juacõari, õ vecajʉa ĩamʉoñuju Jesús. To yicõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore ĩre yiyuju. To yicõari, panre iguesurebatecõari, ĩ buerimasare ĩsiñuju, “Rujirãre ĩnare ĩsibatoya” yigʉ. Jʉarã vaire quẽne vẽtʉ̃rebatecõari, ĩ buerimasare ĩsiñuju, “Rujirã jedirore ĩnare ĩsibatoya” yigʉ. \v 17 Sĩgʉ̃ rʉyariaro mano quẽnaro baʉsʉcʉtijedicõañujarã. Ĩna bagajanoro bero, ĩna barʉasere ĩna juarẽojama, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituaro ñarijibʉri rʉyayuju. \s1 “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ”, Jesúre Pedro ĩ yire queti \r (Mt 16.13-19; Mr 8.27-29) \p \v 18 Cojorʉ̃mʉ ĩ buerimasa rĩne ĩna ñaro, ĩ jacʉre sẽniñuju Jesús. Ĩ jacʉre sẽnigajanocõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju ĩ: \p —¿Ñimʉ ñaami yʉre yati ĩna masa? —ĩnare yisẽniĩañuju. \p \v 19 To ĩ yisere ajicõari ado bajiro ĩre cʉdiyujarã ĩ buerimasa: \p —Sĩgʉ̃ri, “Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ, tudicaticõari bajigʉmi quẽna”, mʉre yama ĩna. Gãjerãma, “El'ias ñamasir'i ñaami”, yama ĩna. Gãjerãjʉama, “Diore gotirẽtobosamasir'i ñaami”, mʉre yama —Jesúre yicʉdiyujarã. \p \v 20 To ĩna yirone, ado bajiro ĩnare tudisẽniĩañuju Jesús: \p —Mʉama, ¿ñimʉ ñaami yʉre yati mʉa? —ĩnare yiyuju. \p To ĩ yirone, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Pedro: \p —Mʉ ñaja rojose yʉa tãmʉoborotire yʉare yirẽtobosacõari, rotimʉorʉ̃gõrocʉ, Dios ĩ cõar'i —Jesúre yiyuju. \p \v 21 To bajiro Pedro ĩre ĩ yisere ajicõari, gãjerãre gotirotibesuju. \s1 “Yʉre sĩarʉarãma”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 16.21-28; Mr 8.31–9.1) \p \v 22 To yicõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju ĩ: \p —Yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ, bʉto rojose tãmʉorʉcʉja. Bʉcʉrã, paia ʉjarã, to yicõari, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, rojose yʉre yicõari, yʉre sĩarʉarãma ĩna. Yʉre ĩna sĩaboajaquẽne, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne yʉre catiorʉcʉmi Dios —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 23 To yicõari, ĩ buerimasare gãjerãre quẽne ĩnare jirẽocõari, ado bajiro gotiyuju Jesús: \p —No bojagʉ yʉ yʉ ĩ ñarʉajama, ĩ bojasere, ĩ ye ñarotire tʉoĩabetirʉcʉmi. Tʉoĩabeticõari, “Jesúre bajiro rojose tãmʉorʉcʉja yʉ quẽne” yitʉoĩacõari, yʉjʉare ajisʉyarʉcʉmi. \v 24 No bojarã, ĩna bojaro ñare cʉtirema adi macarʉcʉrore ñasere ĩavariquẽnacõari, Diore tʉoĩamenama, Dios ĩ catisere yayibetire cʉomena ñarʉarãma ĩna. To bajiboarine, yʉre ajitirʉ̃nʉrã, yʉ oca ĩna gotisere ajijũnisinicõari, ĩna sĩarãma, Dios tʉ quẽnaro ñarona ñarãma. \v 25 Sĩgʉ̃ adi macarʉcʉrojʉ gajeyeũni jediro ĩ bʉjaboajaquẽne, berojʉ rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ĩ vajama, ĩ gajeyeũni ĩ bʉjaboare ñie vaja manoja. \v 26 Masa ĩna ĩaro rĩjorojʉa, “Jesúre rʉ̃cʉbʉogʉ ñaja yʉ”, yibojonebesa. To bajiro yibojonegʉ̃ ñari, yʉ yʉ ĩ ñarʉabetijama, “Yʉ yʉ me ñaami”, ĩre yiĩarʉcʉja yʉ quẽne, Dios ĩ roticõacacʉ ñacõari, “Quẽnarẽtogʉ̃ ñaja yʉ” yʉ jacʉ ĩ yiĩorore bajiro yigʉ ñari, ĩ bususe rãca yʉ vadirʉ̃mʉ. Yʉ rãca vadirʉarãma Dios ĩ cõarã, ángel mesa. \v 27 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Mʉa sĩgʉ̃ri mʉa bajireabetone, “Ñajediro ʉjʉ ñaami yʉ roticõacacʉ” Dios mʉare ĩ yiĩosere ĩarʉarãja mʉa —ĩnare yigotiyuju Jesús.\f e \fr 9:27 \ft Dios oca masa ĩna ucamasirere buerẽtoburimasa sĩgʉ̃ri ado bajiro yicama ĩna: “9.27 gotirijʉre, ‘“Ñajediro ʉjʉ ñaami yʉ roticõacacʉ” Dios mʉare ĩ yiĩorotire’ Jesús ĩ yijama, ĩ buerimasa sĩgʉ̃ri ĩna ĩaro rĩjorojʉa Jesús ĩ godovediĩorere yigʉ yirimi”, yicama Dios ocare buerẽtoburimasa sĩgʉ̃ri.\f* \s1 Ĩ buerimasa ĩna ĩaro rĩjorojʉa Jesús ĩ godovediĩore queti \r (Mt 17.1-8; Mr 9.2-8) \p \v 28 To bajiro ĩnare ĩ yigotiriaro bero, cojomo cõro, gaje ãmo idia jẽnituaro tʉsatirʉ̃mʉ cõro, Pedro, Juan to yicõari Santiagore quẽne buro joejʉ ĩnare ũmato vasuju Jesús. \v 29-32 Tojʉ ĩna ejaro bero, Diore sẽnigʉ̃ vasuju Jesús. To ĩ bajitoye, bʉto ĩnare vʉjaejayuju Pedro mesare. To ĩna bajiñarone, Jesújʉa, Diore sẽniñagʉ̃ne, ricati ruyugʉ godovedicoasuju. To ĩ bajisere ĩaʉcacoasujarã ĩna. Sudi ĩ sãñase bʉto boticoasuju. To bajicõari, cajemose busuyuju ti. To ĩ bajirone, Moisés ñamasir'i, El'ias ñamasir'i rãca Jesús tʉ ruyuarʉ̃gʉ̃ñujarã ĩna. Ĩna quẽne, busubatese rãca ruyuayujarã ĩna. To bajicõari, Jerusalén vãme cʉti macajʉ ĩ sĩaecorotire Jesúrãca ĩna gãmerã ñagõñasere ĩañujarã Pedro mesa. \v 33 To bajiri Jesúrãca ñagõgajanocõari, ĩna cãmotadirirĩmarone, ado bajiro Jesúre gotiyuju Pedro: \p —Yʉ ʉjʉ, adojʉ mani ñajama, quẽnamasucõaja. Mʉa ñaro cõrone vijãiri mʉare bʉabosarʉarãja yʉa. Mʉ yajãi, El'ias yajãi, to yicõari, Moisés yajãi bʉabosarʉarãja —Jesúre yiboayuju Pedro. \p “To bajiro yigʉ yigʉja” yiri mene yicõañuju. \v 34 To bajiro ĩ yirirĩmarone, bueri bʉto cajemose ĩnare buebibecõañuju ti. To bajiro ĩnare ti bajirone, bʉto güiyujarã ĩna Pedro mesa. \v 35 To bajicõari, bueri vatoajʉ ado bajiro ocaruyuyuju: \p —Ãnine ñaami yʉ macʉ, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ” yigʉ, yʉ cõagʉ̃. Ĩre quẽnaro ajitirʉ̃nʉña mʉa —yi ocaruyuyuju. \p \v 36 To bajiro ti ocaruyuro bero, ĩaboayujarã. El'iare, Moisére quẽne ĩnare ĩabʉjabesujarã. Jesús sĩgʉ̃ne ñañuju ĩ yuja. To bajisere ĩariarã ñaboarine, yoaro, gãjerãre tire gotimenane bajicõañujarã ĩna. \s1 Masʉ ʉsʉjʉ sãñagʉ̃re vãtire Jesús ĩ burocare queti \r (Mt 17.14-21; Mr 9.14-29) \p \v 37 Ti burojʉ majariarã, gajerʉ̃mʉjʉ rojaejayujarã ĩna quẽna. Ti buro jʉdojʉ, jãjarã masa ĩre yurã bajiñarãre ĩnare ejayujarã. \v 38 Jesús ĩ ejasere ĩacõari, sĩgʉ̃, ado bajiro ĩre sẽniñuju: \p —Gotimasiorimasʉ, yʉ macʉre ĩamaiña mʉ. Sĩgʉ̃ne ñagʉ̃ ñaami. \v 39 Ĩ ʉsʉjʉre vãti sãñañaami. To bajiro ĩ bajijare, biyaroaca rijaquedicõari, ĩ risejʉ sõmo budirũgũami. \v 40 To bajiri mʉ buerimasare, “Yʉ macʉ ʉsʉjʉ sãñagʉ̃re vãtire burocaya”, ĩnare yisẽniboabʉ yʉ. Ĩre burocamasimema —Jesúre yiyuju ĩ. \p \v 41 To ĩ yisere ajicõari, ĩ buerimasare, to yicõari, ĩre ajirã ejariarãre quẽne ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Rojosere tʉoĩarã ñari, Diore ajitirʉ̃nʉmena masu ñacõaja mʉa. ¿No cõrojʉ mʉare gotimasio tʉjagʉti yʉ? Yoaro mʉa rãca yʉ ñaboajaquẽne, yʉ masise mʉare yʉ ʉjosere ajitirʉ̃nʉbeaja mʉa maji —ĩnare yiyuju Jesús. To yicõari, —Adojʉa mʉ macʉre ãmiaya —ĩre yiyuju, vãti sãñagʉ̃ jacʉjʉare. \p \v 42 To bajiro ĩ yijare, ĩ macʉre Jesús tʉjʉ ĩ ãmivatone, ĩ ʉsʉjʉ sãñagʉ̃ vãti, ĩre rijaquedirotiyuju. To bajiro ĩ yijare, rijarocacũcoasuju. To bajiro ĩ bajirone, \p —To cõrone ĩre yitʉjaya —yicõari, vãtire ĩre burocacõañuju Jesús. \p Vãti ĩ budirone, catiquẽnagʉ̃ ñacoasuju daquegʉjʉa. To ĩ bajirone, ĩ jacʉre ĩre tʉ̃aĩsiñuju Jesús. \v 43 To bajiro Jesús ĩ yisere ĩacõari, no yimasibesujarã masa jediro, ti ũnire ĩabetirũgũriarã ñari. “Jesús ĩ yiĩose rãca ‘Masirẽtogʉ̃ ñaja yʉ’ manire yiĩogʉ̃ yami Dios”, yitʉoĩañujarã ĩna jediro. \s1 “Yʉre sĩarʉarãma”, Jesús ĩ yigotibabore queti \r (Mt 17.22-23; Mr 9.30-32) \p Jesús ĩ yisere masa ĩna tʉoĩañarone, ado bajiro ĩ buerimasare gotiyuju ĩ: \p \v 44 —Mʉare yʉ gotisere ajicõari, masiritibeja mʉa. Yʉre Dios ĩ roticõacacʉre masare ĩsirocarʉcʉmi sĩgʉ̃ —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 45 To bajiro ĩ yiboajaquẽne, ajimasibesujarã ĩna. “Ajimasibeticõato” Dios ĩ yijare, bajiyujarã. To bajicõari, “Yʉare gotiquẽnoña”, yimasibesujarã, ĩre güirã ñari. \s1 “¿Ñimʉjʉa ñagʉ̃ti ñamasugʉ̃ ñarocʉ?”, Jesús buerimasa ĩna yi oca josare queti \r (Mt 18.1-5; Mr 9.33-37) \p \v 46 “¿Ñimʉjʉa ñagʉ̃ti ñamasugʉ̃ ñarocʉ?”, gãmerã yi oca josayujarã Jesús buerimasa. \v 47 To bajiro ĩna gãmerã yisere ĩamasicõari, sĩgʉ̃ daquegʉre jicõari, ĩ tʉjʉ ĩre rʉ̃gõrotiyuju Jesús. \v 48 To yicõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —Ãni daquegʉ, “Ñamasugʉ̃ me ñaja yʉ” ĩ yitʉoĩarore bajiro tʉoĩarãre, gãjerã tʉ ĩna ejaro, quẽnaro ĩnare yirãma, yʉrene quẽnaro yirã yirãma. To yicõari, yʉre quẽnaro yirãma, yʉre cõacacʉre quẽne quẽnaro yirã yirãma. To bajiri, ado bajise mʉare gotiaja yʉ: Yʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃, gãjerã ĩna bojasere masicõari, quẽnaro ĩnare yiejarẽmogʉ̃ ñarʉcʉmi ñamasugʉ̃ma —ĩ buerimasare yigotiyuju Jesús. \s1 “Yʉre ajitirʉ̃nʉcõari, mani yise ũnire yigʉma, mani rãcagʉ ñagʉ̃mi”, Jesús ĩ yire queti \r (Mr 9.38-40) \p \v 49 To bajiro ĩ yigotiro berone, ado bajiro Jesúre gotiyuju Juan: \p —Gotimasiorimasʉ, masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare bureagʉre ĩamʉ yʉa. “Jesúre ajitirʉ̃nʉgʉ̃ ñari, ado bajise mʉare rotimasiaja yʉ: ‘Budiya’ ”, yiñami, vãtiare bureagʉ. Mani rãcagʉ me ĩ ñajare, “Tire yibesa”, ĩre yibʉ yʉa —Jesúre yigotiyuju Juan. \p \v 50 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —“Tire yibeticõaña”, ĩre yibeja. Quẽnaro yirimi —ĩre yiyuju Jesús. To yicõari, ĩ buerimasa jedirore ado bajiro yiyuju: \p —Ado bajiro ti bajijare, to bajiro yaja yʉ: No bojagʉ yʉre ajitirʉ̃nʉcõari, mani yise ũnire yigʉma, mani rãcagʉ ñagʉ̃mi —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Santiagore, to yicõari, Juanre, “Samaria sitajʉ ñarimacanare rojose ĩnare yirʉa tʉoĩabesa”, Jesús ĩ yire queti \p \v 51 Dios õ vecajʉ ĩ ñarojʉ ĩre ĩ ãmimʉjarotirʉ̃mʉ ti cõñarũtuadijare: \p —Jerusalénjʉ mani varoti ejacoajʉ. To bajiri varũtu vajaro mani —ĩ, buerãre yi vasuju Jesús. \p \v 52 Varũtu vacʉne, ĩ rãcanare ĩ ejaroti quetire, “Goti rĩjoro cʉtiaya”, ĩnare yicõañuju ĩ. To ĩ yicõariarã, Samaria sitajʉ ñarimacajʉ ejacõari, “Jesús ĩ cãnirotijʉre macayurã bajibʉ yʉa”, yiboayujarã ĩna. \v 53 To bajiboarine ti macanajʉa, Jesús ĩ ejasere bojabesujarã ĩna. “Jerusalénjʉ vacʉ bajigʉmi” yimasirã ñari, ĩre ĩaterã bajiyujarã ĩna.\f f \fr 9:53 \ft Samaria sitana, samaritanos vãme cʉtiyujarã ĩna. Ĩna rãca gãmerã ĩaterã ñañujarã judío masa. “Jerusalénjʉ Diore quẽnase ĩre yirʉ̃cʉbʉoroti ñaja” judío masa ĩna yitʉoĩasere bajiro tʉoĩarã me ñañujarã samaritano masa.\f* \v 54 To bajiro ĩna bajise ñajare, ado bajiro Jesúre sẽniĩañujarã, Juan, ĩ gagʉ Santiago rãca: \p —Yʉa ʉjʉ, ¿“Õ vecaye jea ʉ̃jʉvẽjase rãca ĩnare soereacõaña mʉ”, Diore yʉa yisẽnisere bojati mʉ? —ĩre yisẽniĩaboayujarã ĩna. \p \v 55 To bajiro ĩre ĩna yisẽniĩarone, jʉdarʉ̃gʉ̃cõari, ado bajiro oca tutuase rãca ĩnare gotiyuju Jesús: \p —¿No yirã to bajise tʉoĩati mʉa? To bajiro mʉa yitʉoĩajama, vãti ĩ bojarore bajiro tʉoĩarã yaja mʉa —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 56 To bajiro ĩnare yigajanocõari, Samaria sitana ĩnare ĩna bojabetijare, gaje macajʉa vacoasujarã ĩna. \s1 “Yʉre mʉa ajisʉyarʉajama, josarʉaroja ti”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mt 8.19-22) \p \v 57 Ĩna varũtuatone, sĩgʉ̃ ĩna rãca var'i, ado bajiro Jesúre ĩre yiyuju: \p —No bojaro mʉ vato cõrone mʉre sʉyarʉaja yʉ —Jesúre ĩre yiyuju ĩ. \v 58 To ĩ yirone, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Buyairoarema, ĩna gojeri ñacajʉ. Miniare quẽne, ĩna jibʉri ñacajʉ. To ĩna bajiboajaquẽne, yʉ, Dios ĩ roticõacacʉma, cãniriajʉ magʉ̃re bajiro bajiaja yʉ. To bajiri yʉre mʉ sʉyajama, bʉto mʉre josarʉaroja —ĩre yicʉdiyuju Jesús. \p \v 59 To ĩre ĩ yiro bero, ado bajiro gãjijʉare yiyuju Jesús: \p —Yʉre sʉyaya mʉ —ĩre yiyuju. \p To ĩ yiboajaquẽne, ado bajiro Jesúre cʉdiyuju ĩ: \p —Yʉ ʉjʉ, yʉre yuya mʉ maji. Yʉ jacʉ ĩ bajirocacoajare, ĩre yujegʉacʉ yaja yʉ. Ĩre yujecõari bero, mʉre sʉyarʉcʉja yʉ —Jesúre ĩre yiboayuju. \p \v 60 To bajiro ĩre ĩ yiboajaquẽne, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Yucʉne yʉre sʉyaya mʉ. “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, Jesúre ajitirʉ̃nʉña”, yigoticudiaya mʉ. Yʉre ajitirʉ̃nʉmena, rijariarãre bajiro bajirã ñarãma. Ĩnajʉa rijariarãre yujeato ĩna —ĩre yicʉdiyuju Jesús. \p \v 61 To bajiro ĩre ĩ yiro bero, quẽna gãji ado bajiro Jesúre yiyuju: \p —Mʉ rãca yʉ varoto rĩjoro, yʉ ya vianare ĩnare vare gotigʉacʉ yaja yʉ maji —Jesúre ĩre yiboayuju ĩ. \v 62 To bajiro ĩ yiboajaquẽne, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —“Diore rotibosagʉre mʉre ajitirʉ̃nʉ sʉyarʉcʉja” yiboarine, gaje vãme tʉoĩavʉogʉma, Ʉjʉ Dios yʉ me ñagʉ̃mi —ĩre yicʉdiyuju Jesús. \c 10 \s1 Setenta y dos ñarirãcʉre ĩ ocare Jesús ĩ goticudiroticõare queti \p \v 1 Tijʉ bero, Jesús ĩ buerimasare ĩ goticudirotisʉoriarã mere, gãjerãre beseyuju Jesús. Setenta y dos ñarirãcʉ beseyuju. Ĩnare besecõari, “Yʉ ocare goti rĩjoro cʉtiaya”, ĩnare yicõañuju ĩ. Ĩ goticudiroti macari ñaro cõrone jʉarãri cõañuju. \p \v 2 Ĩnare ĩ cõaroto rĩjoro, ado bajiro ĩnare yiyuju: \p —Ote jairo bʉcʉaroja. To bajiro ti bajijare, ote ʉjʉre sẽniña, “Moabosarimasa cõato ĩ” yirã —ĩnare yiyuju Jesús.\f g \fr 10:2 \ft To bajiro ĩ yijama, ado bajiro yigʉ yiyuju: “‘Jãjarã ñarãma yʉ ocare ajicõari, yʉre ajitirʉ̃nʉrona. To bajiboarine, mojoroaca ñarãma yʉ ocare gotirãjʉa. To bajiro ti bajijare, Diore sẽniña, “Jãjarãbʉsa yʉ ocare gotirimasare cõato ĩ” yirã’ yiyuju Jesús”, yiyujarã Dios oca masa ĩna ucamasire buerẽtoburimasa.\f* \p \v 3 To bajiro ĩnare yigoticõari, ado bajiro ĩnare yiyuju quẽna: \p —Ovejare, buyairoa vatoajʉ güiorojʉ ĩnare cõagʉ̃re bajiro mʉare gotimasiocudirotiaja yʉ —ĩnare yiyuju. \v 4 —No bojase mʉa cʉose juaábeja. Gãjoare, barere quẽne juaábeja. Gʉbo sudi juaámenane, mʉa cʉdasene cʉdacõari, vaja. Maajʉ masare mʉa bocajama, ĩnare sẽniĩa, rẽtocoarʉarãja mʉa, yoaro ĩnare queti gotimaniamenane —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 5 —Vijʉ ejacõari, “¿Ñati mʉa?” ĩnare yigajanocõari, “ ‘Quẽnaro ñaña mʉa’ mʉare yaja yʉa”, ĩnare yiba, ti vianare. \v 6 To mʉa yirone, ti viana quẽnaro mʉare ĩna bocaãmijama, mʉa yirore bajiro quẽnaro ñarʉarãma. Quẽnaro mʉare ĩna bocaãmibetijama, “‘Quẽnaro ñaña’ yʉa yibetiriarãre bajirone ñacõaña mʉa” ĩnare yi, vacoaja mʉa. \v 7 No bojarã gãjerãre moabosarimasa, vaja bʉjarãma. To bajirone bajirʉaroja mʉare quẽne. Quẽnaro mʉare bocaãmirã tʉne ñacõari, ĩnare mʉa gotimasiose vajane ĩna basene ba, ĩna idise idi yicõa ñarʉarãja mʉa. Mʉa ejarivine ñacõarʉarãja mʉa, gaje viri cãnicudimenane. \v 8 Macajʉ mʉa ejariviana, no bojase bare mʉare ĩna ecasene ba variquẽnama. \v 9 Rijaye cʉtirãre catioba. To yicõari, “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarʉajama, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, Jesúre ajitirʉ̃nʉña”, ti macanare yigotimasioma. \v 10 To bajiboarine yʉ cõarimacajʉre mʉa ejaro, mʉare quẽnaro ĩna bocaãmibetijama, ti maca gʉdarecojʉ jãjarã ĩna ĩaro rĩjorojʉa ejacõari, ado bajiro ĩnare gotiba mʉa: \v 11 “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirona mʉa ñarotire gotirã bajiboabʉ yʉa. To bajiri, ‘Quẽnaro yʉare bocaãmibeticõari, yʉare mʉa ajirʉabetijare, rojose mʉare yirʉcʉmi Dios’ yirã, adi macaye sitare yʉa gʉbo sudi tuyasere varereaja yʉa”, ĩnare yigotiba mʉa. \v 12 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Ti macana mʉare ĩna ajirʉabeti vaja Diojʉama, rojose ĩnare yirʉcʉmi masare ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro. Sodoma macana ñamasiriarã rẽtobʉsaro rojose tãmʉorʉarãma ĩna, mʉare quẽnaro bocaãmimenama —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Ĩre ajitirʉ̃nʉbeti macariana ĩna bajisere to yicõari, ĩna bajirotire tʉoĩacõari, Jesús ĩ gotire queti \r (Mt 11.20-24) \p \v 13 To bajiro ĩnare yigoticõari, macariana ĩre ĩna ajitirʉ̃nʉbetire gotiyuju Jesús: \p —Coraz'in macana, to bajicõari, Betsaida macana quẽne, bʉto rojose tãmʉorʉarãma. Ti macarianare ĩaĩañamani yʉ yiĩocatore bajiro, Tiro vãme cʉti macanare, Sidón vãme cʉti macanare quẽne ĩaĩañamani yʉ ĩojama, tirʉ̃mʉjʉ rojose ĩna yisere tʉoĩasʉtiriticõari, yitʉjacoaboriarãma ĩnama. “Rojose yʉa yisere yirʉabeaja” yisʉtiritirã ñari, sʉtiritirã ĩna sãñasejʉa sudi vasoacõari, to yicõari, ĩna rʉjoarijʉ õja majeoboriarãma. \v 14 Sidón macana, to bajicõari, Tiro macana ñamasiriarã rẽtobʉsaro rojose tãmʉorʉarãma ĩna, Dios, masare ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro. \v 15 Capernaum macanajʉa, “Quẽnarã ñari, õ vecajʉ Dios ĩ ñarojʉ ñarona ñaja mani”, yitʉoĩaboarãma ĩna. To bajiro ĩna yitʉoĩaboajaquẽne, Dios tʉjʉ ñabetirʉarãma. Rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ñaja ĩna cõaecorotoma. \v 16 Mʉa gotisere ajicõari, “Riojo yama” mʉare ĩna yijama, yʉrene, “Riojo yami” yirã yirʉarãma. Mʉare ĩna ajitejama, yʉre ajiterã yirʉarãma. To bajiro ĩna yijama, yʉre cõacacʉre, yʉ jacʉre, ajiterã yirʉarãma —ĩnare yiyuju Jesús, ĩ gotiroticõarãre. \s1 Jesús ĩ gotiroticõariarã ĩna tudiejare queti \p \v 17 Tijʉ bero, ĩ gotiroticõariarã, setenta y dos ñarirãcʉ Jesús tʉ tudiejayujarã quẽna. Variquẽnase rãca tudiejarãne, ado bajiro ĩre gotiyujarã ĩna: \p —Masa ʉsʉrijʉ sãñarãre, vãtiare, “Jesús ĩ rotise rãca mʉare budirotiaja” yʉa yijama, cʉdima ĩna —Jesúre yigotiyujarã ĩna. \p \v 18 To ĩna yirone, \p —Yʉ rotise rãca vãtia ʉjʉ, Satanás yarãre mʉa burearone, õ vecajʉ bʉjo ĩ yabesere bajiro Satanás ĩ quedirujiasere ĩamʉ. \v 19 “Ãñare, cotibajare ĩnare cʉdaboarine, rojose tãmʉobetirʉarãja mʉa” yigʉ, yʉ masisere mʉare ʉjocajʉ yʉ, “Rojose yirã jediro, to yicõari, vãtia quẽne rojose mʉare yibeticõato” yigʉ. \v 20 Yʉ ejarẽmose rãca masa ʉsʉrijʉ sãñarãre, vãtiare, mʉa burearere tʉoĩa variquẽnaboarine, “Ado cõro ñaama yʉ rãca ñarũgũrona” Dios ĩ yiucatu ecocana ñari, tijʉare bʉtobʉsa tʉoĩa variquẽnaroti ñaja —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 “Quẽnaja”, Diore Jesús ĩ yivariquẽnare queti \r (Mt 11.25-27; 13.16-17) \p \v 21 To yigajanocõari, Esp'iritu Santo ĩ ejarẽmose rãca, “Quẽnaja”, Diore yivariquẽnagʉ̃, ado bajiro yiyuju Jesús: \p —Cacʉ, õ vecagʉ ʉjʉ ñaja mʉ. Adi macarʉcʉrore quẽne, ñajediro ʉjʉ ñaja mʉ. “Jẽre masiaja yʉa” yitʉoĩaboarãre, “Yʉ ocare ajimasibeticõato ĩna” yigʉ, ĩnare masirioaja mʉ. To yicõari, “Masimena ñaja yʉa” yirãjʉare, “Ajimasiato” yigʉ, ĩna ajimasirotire yirẽmorũgũaja mʉ. To bajiro mʉ yijama, mʉ bojarore bajiro yigʉ yaja mʉ —Diore yiyuju Jesús. \p \v 22 To yicõari, ado bajiro ĩ rãca ñarãjʉare gotiyuju Jesús: \p —Yʉ jacʉ ĩ ejarẽmose sʉorine jediro yimasijeogʉ ñaja yʉ. “Tire yimasiato” yigʉ, adi macarʉcʉrojʉre yʉre cõacami yʉ jacʉ. To bajiro yʉre yicacʉ ñari, yʉ yisere masijeocõami yʉ jacʉ. Yʉ quẽne, ĩ yisere masijeocõaja. “Ĩre masiato” yigʉ, yʉ beserã rĩne yʉ jacʉre masiama —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 23-24 To yicõari, ĩ buerimasa rĩne ĩna ñaro, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Variquẽnaña mʉama. Yʉ yiĩosere tʉoĩacõari, yʉ bojarore bajiro tʉoĩavasoariarã ñari, tire yʉ gotimasiosere ajimasiaja mʉama. Riojo mʉare gotiaja yʉ. Tirʉ̃mʉjʉ jãjarã Diore gotirẽtobosamasiriarã yucʉ mʉare yʉ yiĩosere ĩarʉamasiboayuma. Yʉ gotimasiosere mʉa ajisere ajirʉamasiboayuma. To bajiri mʉama, jairo yʉ yiĩosere masirã ñari, to yicõari, yʉ gotimasiosere ajirã ñari, variquẽnaña mʉa —ĩnare yiyuju Jesús, ĩ buerãre. \s1 Dios ĩ rotimasirere gotigʉne, samaritano masʉ ĩ yirere Jesús ĩ gotire queti \p \v 25 To bajiro Jesús ĩ yiñarone, sĩgʉ̃ Dios ĩ rotimasirere gotimasiorimasʉ, ĩre sẽniĩarʉ, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ñuju. “Ado bajiro yʉ sẽniĩajama, josase ti ñajare, cʉdimasibeticõari bojoneose tãmʉorʉcʉmi” yitʉoĩagʉ̃ ñari, ado bajise ĩre sẽniĩañuju: \p —Gotimasiorimasʉ, yʉ rijato berojʉ “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere yʉre ĩ ĩsisere yʉ bojajama, ¿no bajiro yiroti ñati yʉre? —ĩre yisẽniĩañuju. \p \v 26 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju: \p —¿No bajiro yati ti, Dios ĩ rotimasire, tire buegʉ mʉ ĩajama? —ĩre boca yisẽniĩacõañuju Jesús. \p \v 27 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro Jesúre cʉdiyuju ĩ: \p —Dios ĩ rotimasire, ado bajiro yaja ti: “Mani ʉjʉre, Diore bʉto mairoti ñaja. No bojagʉre mani mairo rẽtoro, no bojase mani cʉose, to yicõari, mani bojatʉoĩase rẽtoro Diore mairoti ñaja”. To yicõari, “Mʉ masu rujʉre mʉ mairore bajirone mʉ tʉanare maiña” yigotiaja Dios ĩ rotimasire ñamasuse —Jesúre yicʉdiyuju Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasʉ. \p \v 28 To bajiro ĩ yisere ajicõari, \p —Riojo cʉdiaja mʉ. To bajiro mʉ yirũgũjama, mʉ rijato berojʉ “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere mʉre ĩ ĩsisere bʉjarʉcʉja mʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 29 To bajiro ĩ yisere ajicõari, “Ti vãme ñaro cõrone cʉdijeobeami” yitʉoĩagʉ̃ ñari, “Quẽna gaje vãme yʉ sẽniĩajama, gotimasibeticõari, bojoneoro tujarʉcʉmi” yigʉ, Jesúre ĩre sẽniĩañuju ĩ quẽna: \p —¿Ñimarã ñati yʉ tʉana, yʉ maironama? —ĩre yisẽniĩañuju. \p \v 30 To bajiro ĩ yisẽniĩajare, gotimasiore queti gotiyuju Jesús: \p —Sĩgʉ̃ jud'io masʉ, Jerusalénjʉ rojacʉmi Jericójʉ ejagʉ vacʉ. Maa ĩ vatone, ĩre ñiarãma juarudirimasa. Ĩre ñiacõari, sudi ĩ sãñasere, to yicõari, ĩ gajeyeũni ñajediro ĩre ẽmajeocõarãma ĩna. To yicõari, masacatibecʉjʉ ĩre quẽasĩacõarãma ĩna. To yi, vacoanama ĩna. \v 31 To ĩna yi vato bero, vagʉmi pai. Ĩre ĩarʉabecʉ ñari, ĩre gãnirẽtocoacʉmi. \v 32 Ĩ bero, paire moabosarimasʉ vagʉmi. Ĩ quẽne ĩre ĩacõari, gãnirẽtocoacʉmi. \v 33-34 Ĩna rẽtoro bero, samaritano masʉ vagʉmi. Ĩre ĩamaicõari, ĩ tʉre tujarʉ̃gʉ̃ ejagʉmi. To bajicõari, ĩ cãmire ĩre ʉco yigʉ, olivo ʉyene, to yicõari, ʉye oco rãca ĩ cãmire ĩre tugʉmi. To yicõari, sudigase rãca ĩ cãmire ĩre dʉreagʉmi. Dʉreagajanocõari, ĩ yʉ burro vãme cʉtigʉ joejʉ ĩre ãmijeo, vacoacʉmi samaritano masʉ. Vacudirimasa ĩna cãnirivijʉ ĩre ãmiejocõari, ĩre codegʉmi.\f h \fr 10:33-34 \ft Samaria sitana, samaritano masa vãme cʉtiyujarã ĩna. Ĩna rãca gãmerã ĩateyujarã judío masa.\f* \v 35 To bajiro ĩre yicodeñaboa, gajerʉ̃mʉ ti vi ʉjʉre ĩre gãjoa ĩsigʉ̃mi, jʉarʉ̃mʉ moare vaja yire cõro. To yicõari, ado bajiro gotigʉmi: “Rojorã ĩna quẽasĩaecor'ire ĩre vaja yibosagʉ yaja yʉ, ado ĩre mʉ coderoti vaja. ¡To bajiri quẽnaro ĩre codeba mʉ! Ĩre mʉ codero bero, yʉ vaja mojama, ado quẽna gãme vagʉ, mʉre vaja yicõarʉcʉja yʉ” ĩre yigʉmi, ti vi ʉjʉre —yigotiyuju Jesús, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasʉre. \p \v 36 To bajiro ĩre yigotigajanocõari, ado bajiro ĩre sẽniĩañuju Jesús: \p —Ti quetire, ¿no bajiro tʉoĩati mʉ? Ĩna idiarã ñariarã, ¿nijʉa ĩre ĩamaiñujari ĩ? —ĩre yisẽniĩañuju Jesús. \p \v 37 To bajiro ĩ yisẽniĩarone, \p —“Maioro bajigʉ ñaami” yiĩasʉtiriticõari, quẽnaro ĩre yir'ijʉa ñarimi ĩre mair'ima —Jesúre yicʉdiyuju Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasʉ. \p To bajiro ĩ yirone, ado bajiro cʉdiyuju Jesús: \p —Riojo yʉre cʉdiaja mʉ. To bajiri, mʉ quẽne to bajirone yiya. Maioro bajirãre mʉ ĩajama, ĩnare ejarẽmoña —ĩre yiyuju Jesús. \s1 Marta mesa ya vijʉ Jesús ĩ ejare queti \p \v 38-39 Ĩ buerimasa rãca Jerusalénjʉ varũtu vacʉne, gaje macajʉ ĩnare ũmato ejayuju Jesús. Tojʉre Marta vãme cʉtigo, so bedeo, Mar'ia rãca ñañuju so. To bajiri ĩna ya vijʉ Jesús ĩ ejarone, ĩre bocacõari, ĩre sẽniñuju Marta. Sãjaejacõari, Jesús ĩ gotimasio ñaro tʉre rujiyuju so bedeo, Mar'ia, ĩre ajirujigo. \v 40 To bajiro so bajijare, Martajʉa, “Jairo moare ti ñajare sĩgõne ñari, moatĩmabeaja yʉ” yigo, Jesúre ado bajiro ĩre yiboayuju so: \p —Yʉ ʉjʉ, yʉ sĩgõne yʉ moasejʉarema tʉoĩabeaja mʉ. Yʉ bedeo, yʉre ejarẽmobeamo so. To bajiri, “Mʉ gagore sore moaejarẽmoña”, sore yiya mʉ —Jesúre ĩre yiboayuju Marta. \p \v 41 To bajiro so yisere ajicõari, ado bajiro sore cʉdiyuju Jesús: \p —Marta, yʉ maigõ, moarere tʉoĩarejaibesa mʉ. \v 42 Mʉ bedeo, quẽnasejʉare tʉoĩamasiamo so. To bajiri yʉ gotisere ajigo yamo. To bajiro so bajijare, sore moarotire maja —sore yicʉdiyuju Jesús. \c 11 \s1 Diore mani sẽnirotire Jesús ĩ gotimasiore queti \r (Mt 6.9-15; 7.7-11) \p \v 1 Cojorʉ̃mʉ ĩ jacʉre ĩre sẽniñuju Jesús. To ĩ yigajanorone, sĩgʉ̃ ĩ buerimasʉ ado bajiro ĩre sẽniĩañuju: \p —Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ, ĩ buerãre Diore ĩna sẽnirotire gotimasioñuju ĩ. To bajiri, ¿yʉare quẽne Diore yʉa sẽnirotire yʉare gotimasiogʉ̃ti mʉ? —Jesúre yisẽniĩañuju ĩ. \p \v 2 To bajiro ĩ yijare, ado bajiro ĩ buerimasare gotimasioñuju Jesús: \p —Diore mʉa sẽnijama, ado bajiro sẽnirʉarãja mʉa: \q1 “Yʉa jacʉ, masa ñajediro, ‘Quẽnarẽtogʉ̃ ñaja mʉ’ mʉre yirʉ̃cʉbʉoato ĩna. Adi macarʉcʉroana, mʉ bojase rĩne yʉa yirotire tʉoĩa yurũgũaja yʉa. Jẽre õ vecajʉ mʉ ñarojʉ mʉ yarã mʉ rotirore bajirone yiñarãma. To bajiri adi macarʉcʉrojʉre quẽne mʉ rotirore bajiro rĩne yirere bojaja yʉa. \q1 \v 3 Tocãrãcarʉ̃mʉne yʉa barotire cõaña mʉ. \q1 \v 4 ‘Rojose yʉa yisere masirioya’ mʉre yisẽniaja yʉa, rojose yʉare yirãre quẽne masiriorã ñari. \q1 Rojose yʉa yirotire masigʉ̃ ñari, ‘Tire yibeticõato ĩna’ yigʉ, yʉare matabosaya”. Ado bajiro Diore mʉa sẽnijama, quẽnaja —yiyuju Jesús, ĩ buerimasare. \p \v 5-6 To yicõari, gotimasiore queti ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —Sĩgʉ̃, vacudigʉ, ñami gʉdarecojʉ ĩ baba ya vijʉre ejagʉmi. Ĩ ejaro ĩacõari, bare ĩre ecaroti ti manijare, gaje viagʉ ĩ babare sẽnigʉ̃ vacoacʉmi. Ĩ ya vijʉ ejacõari, “Yʉ baba ĩ ejaro ĩre yʉ ecaroti ti manijare, mʉre bare sẽnigʉ̃ bajibʉ yʉ”, ĩre yigʉmi. \v 7 To bajiro ĩ yirone, ado bajiro ĩre cʉdigʉmi: “Yʉre gõjanabiobesa mʉ. Jẽre sojere bibecõamʉ yʉ. Yʉ, yʉ rĩa quẽne cãnirã yaja yʉa. To bajiri, vãgãcõari, mʉre ĩsimasibeaja yʉ”, ĩre yicʉdicõagʉ̃mi. \v 8 Ĩre ĩ ĩsirʉabetiboajaquẽne, ĩre ĩ sẽnitʉjabetijare, ĩ bojasere ĩsicõarʉcʉmi. \s1 “Diore mʉa sẽnijama, mʉare cʉdirʉcʉmi”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mt 7.7-11) \p \v 9 To bajiri quẽnaro yʉre ajiya mʉa. Diore mʉa sẽnijama, cõarʉcʉmi. Ĩre sẽnicõari, mʉa macajama, bʉjarʉarãja mʉa. Sĩgʉ̃ no bojase ĩre ti rʉyajama, gãji ya vijʉ ejacõari sãjarʉ, sẽniĩagʉ̃mi. Ĩ sẽniĩajare, ĩre sãjaroticõari, ĩre ejarẽmogʉ̃mi. To bajirone bajiaja Diore sẽnirãre quẽne. Ĩre mʉa sẽnisere ajicõari, quẽnaro mʉare yiejarẽmorʉcʉmi. \v 10 “Dios manire ejarẽmorʉcʉmi” yitʉoĩarã ñari, ĩre ĩna sẽnisere ĩnare cõarʉcʉmi. Ĩna macajaquẽne, bʉjarʉarãma —ĩ buerimasare yiyuju Jesús. \p \v 11 To yicõari, quẽna ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p —“Vai bojaja yʉ” mʉa macʉ ĩ yisẽnijama, ¿ãña, bar'i merene ĩsirãtique mʉa? Ĩsimenaja mʉa. \v 12 “Gãjabocʉ ria bojaja yʉ” mʉa macʉ ĩ yijama, ¿cotibajare ĩsirãtique mʉa? Ĩsimenaja mʉa. \v 13 Diore bajiro quẽnase yirã me ñaboarine, mʉa rĩare quẽnaro yaja mʉa. To bajiri tire masicõari, ado bajiro Diore yimasiaja mani: “No bojarã Esp'iritu Santore cʉorʉarã, mani jacʉ õ vecagʉre ĩna sẽnijama, ĩnare cõarʉcʉmi”, yimasiaja mani —ĩ buerimasare yiyuju Jesús. \s1 “Vãtia ʉjʉ ĩ masise rãca yigʉ yami Jesús”, ĩna yire queti \r (Mt 12.22-30; Mr 3.20-27) \p \v 14 Sĩgʉ̃ vãti sãñagʉ̃ ñañuju. “¡Ñagõbeticõato!” yigʉ, ĩ ʉsʉjʉre sãjacõari, ñañuju. Ĩre Jesús ĩ burocarone, ñagõmasicoasuju masʉjʉa. Tire ĩacõari, no yimasibesujarã masa, ti ũnire ĩabetirũgũriarã ñari. \v 15 Sĩgʉ̃ri, ado bajiro Jesúre ĩre yitʉoĩañujarã ĩna: \p —Ĩ ʉsʉjʉ vãtia ʉjʉ Beelzebú vãme cʉtigʉ sãñagʉ̃ ñaami Jesús. To bajiri Beelzebú ĩ masise rãca vãtiare bureaami —Jesúre ĩre yitʉoĩañujarã ĩna. \p \v 16 Gãjerãma, ado bajiro Jesúre yiyujarã: \p —“Dios ĩ cõagʉ̃ ñaami” yʉa yiĩamasirotire yigʉ, õ vecaye ĩaĩañamani yʉare yiĩoña —Jesúre ĩre yiboayujarã ĩna. \v 17 “Beelzebú sãñagʉ̃ ñaami” socarãne ĩna yitʉoĩasere masicõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Cojo sitana rotirimasa ĩna gãmerã quẽajama, ĩna masune gãmerã sĩayayirã yirãma. To bajirone bajiroja cojo macanare quẽne, cojo vi ñarãre quẽne. \v 18 To bajirone bajiroja vãtiare quẽne. Vãtia ĩna gãmerã bureajama, “Masare rojose yitʉjato mani” yirã yiborãma. To bajiro ti bajijare, “Beelzebú vãme cʉtigʉ ĩ masise rãca masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare bureaami” yʉre mʉa yiboase, riojo yirã me yaja mʉa. \v 19 To bajiro yʉre mʉa yitʉoĩaboajama, mʉa buerã quẽne masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare ĩna bureasere, “Vãti ĩ masise rãca burearãma ĩna quẽne” yirãre bajiro yaja mʉa. To bajiro mʉa yijama, “Tʉoĩamavisiarã yaja mʉa”, mʉare yirʉarãma ĩna, mʉa buerã. \v 20 Ado bajirojʉa tʉoĩarona ñaboaja mʉa: “Vãtia ʉjʉ ĩ masise rãca me yami. Esp'iritu Santo ĩ masise rãcajʉa vãtiare bureaami”, yʉre yitʉoĩarona ñaja mʉa. To yicõari, “ ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaami”, yitʉoĩamasiroti ñaja mʉare. \p \v 21 “To bajiro yimasiroti ñaboaja” yigʉ ñari, “Quẽnabʉsaro yimasiato” yigʉ, quẽna gajeye gotimasiore queti mʉare gotiaja yʉ: Sĩgʉ̃, guamʉ, jairo besu cʉogʉ ñari, ĩ ya viayere quẽnaro ĩ ĩatirʉ̃nʉjare, no bajiro yicõari juarudimasimenama. \v 22 To bajiboarine, “Jairo cʉogʉ yʉ ñajare, yʉre ẽmamasigʉ̃ magʉ̃mi” ĩ yitʉoĩaboasere, gãji ejacõari, ĩre quẽagʉ̃mi. To yicõari, ĩ besure, ĩ gajeyeũnire quẽne ẽmacõari, gãjerã ĩ babarãre ĩsibatogʉmi ĩ rẽtoro tĩmagʉ̃. Tire bajiro bajiaja yʉre quẽne. Vãtia ʉjʉ, masigʉ̃ ĩ ñaboajaquẽne, yʉjʉa, ĩ rẽtoro masigʉ̃ ñaja yʉ. Ĩ rotiboasere ĩre yirotibeticõari, vãtiare yʉ burease sʉorine, vãti ĩ rotiajeboariarãre ĩre ẽmagʉ̃ yaja, “Yʉ yarã ñato” yigʉ. \p \v 23 No bojarã yʉ gotiboasere ajitirʉ̃nʉmenama, yʉre ajitirʉ̃nʉboronare matarã yirãma. No bojarã, “Jesúre ajitirʉ̃nʉña” yʉre yigoticudibosamenama, “Ĩre ajibesa” yirãre bajiro bajirã ñarãma —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Vãti, masʉ ʉsʉjʉre sãñar'i, budicõari, ĩ tudisãjare queti \r (Mt 12.43-45) \p \v 24 Quẽna ado bajiro yiyuju Jesús: \p —Vãti, masʉ ʉsʉjʉre budicõari, oco manorijʉ vacudigʉmi. Tujariajaʉ bʉjabecʉ ñari, ado bajiro tʉoĩagʉ̃mi: “Yʉ budiriarojʉne vacoarocʉ ñagʉ̃ja yʉ”, yitʉoĩagʉ̃mi. \v 25 Masʉ ʉsʉjʉre ĩ budigoriarore tudiejagʉ ĩ ĩajama, gõjanabiose mano, quẽnarivire bajiro masʉ ʉsʉjʉre ĩaejagʉmi. \v 26 To bajiro ĩ ʉsʉjʉre ĩaejacõari, cojomo cõro jʉa jẽnituarirãcʉ vãtia ĩ rẽtoro rojose yirãre ũmato ejagʉmi. To yicõari, ĩna ñaro cõrone masʉ ʉsʉjʉre sãjarãma ĩna. To bajiri, rẽtorobʉsa rojose yigʉ ñagʉ̃mi masʉ yuja. To bajirone bajirʉaroja mʉare adirodoriana rojose yirãre quẽne. Vãtiare yʉ bureacõaboajaquẽne, yʉre ajitirʉ̃nʉmena ñari, bʉtobʉsa rojose yirã ñaja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 27 To bajiro ĩ yisere ajicõari, sĩgõ rõmio masa vatoajʉ ñacõari, ado bajiro Jesúre ĩre yiyuju: \p —Bʉto variquẽnagõmo so, mʉre ũjubʉcʉorio —ĩre yiyuju so. \p \v 28 To so yirone, ado bajiro sore cʉdiyuju Jesús: \p —To bajiro yʉre mʉ yiboajaquẽne, Dios ocare ajicõari, ĩ rotisere quẽnaro yirã ñarãma bʉto variquẽnarãma —sore yicʉdiyuju Jesús. \s1 “Ĩaĩañamani mʉ yiĩosere bojaja yʉa”, ĩna yire queti \r (Mt 12.38-42; Mr 8.12) \p \v 29 Jesús tʉjʉre jãjarãbʉsa masa ĩna ejarũtuatone, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Mʉa adirodoriana, rojose yirã jãjarã ñaja mʉa. Yʉre ajiterã ñari, ĩaĩañamani mʉare yʉ yiĩosere bojaboaja mʉa. To bajiro mʉa bojaboajaquẽne, mʉare yiĩobetirʉcʉja yʉ. To bajiboarine Jonás ñamasir'i Diore gotirẽtobosarimasʉ ĩ bajimasirere bajiro bajiĩoroti ñaroja. \v 30 Jonás ĩna tʉjʉ ĩ ejaroto rĩjoro ĩ bajimasirere ĩnare ĩ gotisere ajicõari, “Diore gotirẽtobosagʉ ñaami”, ĩre yitʉoĩamasiñujarã ĩna, N'inive vãme cʉti macana ñamasiriarã. Ti ũnire bajiro bajirʉcʉja yʉ quẽne, Dios ĩ roticõacacʉ ñari. To bajiro yʉ bajise ñajare, “Dios ĩ cõar'ine ñañumi”, yimasirʉarãma masa.\f i \fr 11:30 \ft “Ti ũnire bajiro bajirʉcʉja” Jesús ĩ yijama, rijacoaboarine, ĩ tudicatirotire tʉoĩacõari, yiyuju.\f* \v 31 “Ʉjʉ Salomón quẽnaro masigʉ̃ ñañuju” yire quetire ajicõari, Sabá sitana ʉjo ñamasirio, sõjʉ vadicõari, ĩre ajigo ejamasiñuju so. Salomón rẽtoro ñamasugʉ̃ ñaja yʉ. To bajiro yʉ bajiboajaquẽne, mʉajʉama, yʉre ajitirʉ̃nʉbeaja mʉa. To bajiri masare Dios ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro, ado bajiro bajirʉaroja mʉare: Salomón tʉ ejamasirio, tudicaticõari, “Mʉa ye sʉorine rojose tãmʉorʉarãja”, mʉare yirʉocomo so, yʉ gotisere ajirã ñaboarine, rojose mʉa yitʉjabetijare, ĩnare yiyuju Jesús. \v 32 N'inive macana ñamasiriarã, Jonás ñamasir'i Dios oca ĩ gotisere ajicõari, rojose ĩna yisere sʉtiriticõari, yitʉjamasiñujarã ĩna. Jonás rẽtoro ñamasugʉ̃ ñaja yʉ. To bajiro yʉ bajiboajaquẽne, mʉajʉama, rojose mʉa yisere yitʉjabeaja mʉa. To bajiro yirã mʉa ñajare, masare Dios ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro, ado bajiro bajirʉaroja: N'inive maca ñamasiriarã, tudicatirʉarãma ĩna. Tudicaticõari, “Mʉa ye sʉorine rojose tãmʉorʉarãja”, mʉare yiĩarʉarãma —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 33 To yicõari, quẽna gaje queti, gotimasiore queti ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Sĩabusuoriare jẽocõari, sotʉne tiare mubʉamenaja mʉa. Tire jẽocõari, “Ñajediro ti vianare ʉ̃jʉbusuato” yirã, vecajʉ jeorãja mʉa —ĩnare yigotiyuju Jesús.\f j \fr 11:33 \ft To bajiro Jesús ĩ yijama, ĩ oca riojo masirãma, “Gãjerãre gotimasioroti ñaja” yigʉ, yiyuju.\f* \p \v 34-35 To yicõari, quẽna gaje gotimasiore queti ĩnare gotiyuju: \p —Mʉa caje quẽnaro ti ruyujama, “Tine ñaja quẽnamasuse”, yiĩamasiaja mʉa. To bajiboarine, mʉa caje quẽnaro ti ruyubetijama, quẽnabetire ĩacõari, mʉa masune, “Ti ñaja quẽnamasuse”, yisocarãja mʉa. Tire bajiro bajiaja mʉa tʉoĩase quẽne. Dios ĩ bojarore bajiro quẽnaro mʉa tʉoĩajama, ñajediro quẽnaro riojo tʉoĩamasirʉarãja mʉa. Ĩ bojabetire mʉa tʉoĩajama, “Riojo tʉoĩamasiaja” mʉa masune yisocañarã rĩne, ñajediro riojo tʉoĩamasimena ñacoarʉarãja mʉa. To bajiri, quẽnabetire ĩacõari, “Mani masune, ‘Ti ñaja quẽnamasuse’ yisocarobe” yirã, Dios ĩ bojarore bajiro quẽnaro tʉoĩaña mʉa. \v 36 Dios ĩ bojarore bajiro quẽnase rĩne mʉa tʉoĩajama, ñajediro quẽnaro riojo tʉoĩamasirʉarãja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Fariseo masa, to yicõari, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, “Rojose tãmʉorʉarãja mʉa”, Jesús ĩnare ĩ yire queti \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 20.45-47) \p \v 37 To bajiro ĩ yigajanoro bero, sĩgʉ̃ fariseo masʉ, \p —Yʉ ya vijʉ yʉ rãca bagʉ vayá mʉ —Jesúre yiyuju. \p To bajiro ĩ yir'i ñari, ĩ tʉjʉ sãjaejacõari, ĩ ãmori coebecʉne, baejarũju vasuju Jesús. \v 38 To ĩ bajiro ĩacõari, “‘“Manire ĩavariquẽnato Dios” yirã, mani ñicʉa ĩna yimasiriarore bajiro ãmori coecõari rĩne, baroti ñaja’ yirotimasirere yirʉ̃cʉbʉobeami Jesús” ĩre yiĩagʉ̃ ñari, no yimasibesuju fariseo masʉ. \p \v 39 To bajiro ĩre ĩ yitʉoĩasere ĩamasicõari, ado bajiro ĩre gotiyuju Jesús: \p —Idiriabaja, bare jeobariabajare bajiro bajiaja mʉa, fariseo masa. Idiriabaja, bare jeobariabaja joema coeriabajari ñaboarine, jubeajʉama bʉto ʉeri cʉtibajarire bajiro bajiaja mʉa. Mʉa ʉsʉri bajisejʉarema tʉoĩabeaja mʉa. To bajirã ñari, “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yitʉoĩaboarine, rojosere quẽne tʉoĩarã ñari, rojorã ñaja mʉa. Ĩaʉorã ñari, “Ĩnare yitocõari, ĩna cʉoboasere ẽmarʉarãja”, yitʉoĩarã ñaja mʉa. \v 40 Tʉoĩamasimenare bajiro bajirã ñaja mʉa, “Rojorã ñaja mani” yimasimena ñari. ¿Dios, mani rujʉrire rujeor'i, mani ʉsʉrire quẽne rujeobesujarique ĩ? Mani ʉsʉrire rujeor'i ñari, quẽnaro mani tʉoĩasere quẽne bojaami Dios. \v 41 Rojosere tʉoĩatʉjaya. To bajiro mʉa yijama, Dios ĩ bojarore bajiro tʉoĩarã ñari, quẽnaro yirã masu ñarʉarãja mʉa. \p \v 42 Bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa, fariseo masa. Dios ĩ rotimasirere buerẽtobucõari, ñamasuse mejʉare ajitirʉ̃nʉrãja mʉa. To bajiro yirã ñari, bare sãvʉorere, an'is, menta, comino vãme cʉtire mojoroaca ti vaja cʉtiboajaquẽne, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi moabosarimasare ĩsiaja mʉa. To bajiro yirã ñaboarine, Dios ĩ rotimasire ñamasusejʉarema ajitirʉ̃nʉmenaja mʉa. Ado bajiro bajiaja ñamasuse: Quẽnaro riojo yire, gãjerãre ĩamaire, to yicõari, Diore maire quẽne ñaja ñamasuse. Tire quẽne yirũgũrona ñaja mʉa. \p \v 43 Bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa, fariseo masa. Boserʉ̃mʉ ñaro rʉ̃cʉbʉoriajaʉjʉ baruji variquẽnaja mʉa. Dios ocare ĩna buerivirijʉ quẽne rʉ̃cʉbʉoriajaʉjʉ rujivariquẽnaja. Masa ĩna ñarijʉ mʉa ejajama, rʉ̃cʉbʉose rãca mʉare ĩna sẽnisere bojarũgũaja mʉa. \p \v 44 Bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa. Masa, gojere bajiro bajiaja mʉa. Ti goje joere vaboarine, “Masa ĩna yujeriagoje ñaroja” yimasimenama, õ ẽñerocajʉ ti ñajare. Tire bajiro bajiaja mʉare quẽne. Rojose mʉa tʉoĩasere masimena ñari, “Rojorã rãca ñaja mani”, mʉare yimasibeama masa, mʉa tʉjʉ ejarã —ĩnare yigotiyuju Jesús, fariseo masare. \p \v 45 To bajiro ĩ yigotirone, sĩgʉ̃ Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasʉ ñañuju ĩ. Ado bajiro Jesúre yiyuju: \p —Gotimasiorimasʉ, tʉoĩamasiri mene goticõaja mʉ. Fariseo masare to bajiro mʉ yijama, yʉare quẽne tud'igʉ yaja mʉ —Jesúre ĩre yiyuju. \p \v 46 To bajiro ĩ yirone, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Mʉa, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne bʉto rojose tãmʉorʉarãja. Dios ĩ rotimasire masirã ñari, ĩ rotimasire rẽtobʉsaro yirotirũgũaja mʉa. “Cojo vãme me mani rotise ñajare, cʉdijeomasimenama ĩna” yimasirã ñaboarine, ĩnare ĩamaimenane, “Ñajediro yʉa gotirẽtobuse riojo ñaja”, masare ĩnare yirũgũaja mʉa. \p \v 47 Bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa. Diore gotirẽtobosamasiriarãre mʉa ñicʉa ĩna sĩamasiriarãre ĩna yujemasiriajaʉ joere quẽnarijaʉri quẽnoaja mʉa, “Quẽnarã ñañuma” yirã. \v 48 To bajiro mʉa yijama, “Quẽnarã ñañuma” yirã me yaja mʉa. Ado bajirojʉa yirã yaja: “Diore gotirẽtobosamasiriarãre mani ñicʉa ĩna sĩamasire quẽnañuja ti” yirã yaja mʉa, mʉa ñicʉa rojose ĩna yiriarore bajiro rojose yirã ñari. \p \v 49 To bajiro mʉa yiroto rĩjorojʉne masicõañumi Dios, quẽnaro tʉoĩagʉ̃ ñari. Ado bajiro yiyumi, mʉa ñicʉare, to yicõari, mʉare quẽne tʉoĩayugʉ ñari: “Jud'io masa vatoajʉ yʉre gotirẽtobosarãre, to yicõari, gãjerã yʉ oca goticudirimasare quẽne cõarʉcʉja yʉ. Ĩnare sĩarʉarãma ĩna. Gãjerãrema, rojose ĩnare yirʉarãma”, jud'io masare mʉare yiyumi Dios. \v 50-51 To bajiri mʉa ñicʉa ĩna yimasire, mʉa yisere quẽne ado bajiro mʉare yirʉcʉmi Dios: Abel ñamasir'ire mʉa ñicʉ ĩ sĩasʉomasire, to yicõari Diore gotirẽtobosarimasare mʉ ñicʉa ĩna sĩamasire, to yicõari Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi jubeajʉ ñarijaʉ soemʉoriajaʉ tʉjʉ mʉa ñicʉa Zacar'iare ĩna sĩatʉsamasire ti ñajare, bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa adirʉ̃mʉri ñarã. Ĩna bajimasiriarore bajirone Diore mʉa ajitirʉ̃nʉbeticõa ñajare, ĩna sĩamasire vaja rojose ĩnare ĩ yiroti rẽtobʉsaro rojose mʉare yirʉcʉmi Dios, adirʉ̃mʉri ñarãre. \p \v 52 Bʉto rojose tãmʉorʉarãja mʉa, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa. Tire buerẽtobucõari, ñamasuse mejʉare ajitirʉ̃nʉcõari, gotimasiovadicajʉ mʉa. To bajiro mʉa yijama, “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã ñabeticõato mani” yirãre bajiro yiñaja mʉa. To yicõari, “Gãjerã, Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã ñabeticõato ĩna” yirã yaja mʉa. Dios yarã ĩna ñarʉaboajaquẽne, ĩnare matarã yaja mʉa. To bajiri mʉa quẽne ĩ yarã ñabetirʉarãja mʉa —ĩre yicʉdiyuju Jesús, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasʉre. \p \v 53-54 To yigajano, ĩre jivar'i ya vijʉre Jesús ĩ budiato, bʉto ĩre jũnisiniñujarã Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, fariseo masa quẽne. Ĩre jũnisinirã ñari, bʉto ĩre sẽniĩagõjanabioyujarã ĩna. “Ĩ cʉdimasibetijama, ĩre ocasãrãsa mani” yirã, quẽnaro ajisʉya vasujarã. \c 12 \s1 “‘Quẽnaro yirã ñaja yʉa’ yitʉoĩaboarine, ‘Rojorã ñaama’ ĩnare yiĩamasicõari, ĩna gotimasiosere ajibesa”, Jesús ĩ yire queti \p \v 1 “Rojose Jesúre yirãsa” yirã, ĩre ĩna ajicode ñarone, jãjarã masa ĩ tʉjʉre rẽjañujarã ĩna. Jãjarã masu rẽjarã ñari, ĩna masune gãmerã cʉdarorijʉ ñañujarã ĩna. To ĩna bajiñarone, Jesús ĩ buerimasajʉare ado bajiro gotisʉoyuju ĩ: \p —Fariseo masa “Pan vauvato” yirã, ĩna vʉosere quẽnaro ajicõĩaña mʉa. “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yitʉoĩaboarine, rojose yirã ñaama. \v 2 Masa ĩna masibeti jediro, ĩ beserirʉ̃mʉ ti ejaro, “Quẽnaro tire masiato” yigʉ, masare ĩnare gotirʉcʉmi Dios. \v 3 Masa ĩna ajibeto yayioroaca mʉa ñagõsere, “Jediro ajiato” yigʉ, mʉa ñagõrere gotirʉcʉmi Dios —ĩ buerimasare yigotiyuju Jesús. \s1 “Masa rojose yirãre güimenane, Diojʉare güiroti ñaja mʉare”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 10.26-31) \p \v 4 To yicõari, quẽna ado bajiro ĩ buerimasare gotiyuju Jesús: \p —Yʉ babarãre ado bajiro mʉare gotiaja yʉ: Mʉare sĩarʉarãre güibeja mʉa. Mʉa ʉsʉrijʉrema sĩamasimenama ĩna. \v 5 Diojʉare mʉa güijama, quẽnaja. Ĩ ñaami mani catisere rotigʉ. Ĩ masu masiami. To bajiri rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ mʉare reamasicõami. \p \v 6 Cojomocãrãcʉ miniare mani vaja yijama, jʉatii gãjoatiiri rãca vaja yire ñaroja ti, mojoroaca vaja cʉtirã ĩna ñajare. To cõroaca vaja cʉtiboarine, Dios ĩ rotibetone rijagʉ magʉ̃mi. \v 7 Masajʉare, Dios ĩ ĩajama, jairo vaja cʉtirãre bajiro manire ĩaami. Manire bʉto maiami ĩ. To bajiro bajigʉ ñari, mani rʉjoajoare, cojojoara rʉyabeto cõĩajeogʉ ñaami. To bajiri rojose mʉare yirãre güibeja —ĩ buerimasare yiyuju Jesús. \s1 “Masa ĩna ĩaro rĩjorojʉa, ‘Jesúre ajitirʉ̃nʉgʉ̃ ñaja yʉ’ mʉa yijama, quẽnaja”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 10.32-33; 12.32; 10.19-20) \p \v 8 Quẽna ado bajiro ĩ buerimasare gotiyuju Jesús: \p —Ado bajiro mʉare gotiaja yʉ: Masa ĩna ĩaro rĩjorojʉa, “Jesúre ajitirʉ̃nʉrã ñaja yʉa” yirãrema, yʉ quẽne õ vecajʉ yʉ jacʉ yarã ángel mesa ĩna ĩaro rĩjorojʉa, “Ãnoa ñaama yʉ yarã”, yiĩorʉcʉja yʉ. \v 9 To bajiboarine masa ĩaro rĩjorojʉa, “Jesúre ajitirʉ̃nʉrã me ñaja yʉa” ĩna yijama, yʉ quẽne, Dios ĩ roticõacacʉ, õ vecajʉ yʉ jacʉ yarã ángel mesa ĩna ĩaro rĩjorojʉa, “Yʉ yarã me ñaama ĩnama”, yirʉcʉja yʉ. \p \v 10 No bojarã, Dios ĩ roticõacacʉre rojose yʉre ĩna ñagõro bero, sʉtiriticõari, Diore ĩna sẽnijama, rojose ĩna yisere masiriorʉcʉmi. To bajiboarine, Esp'iritu Santo ĩ masise rãca moagʉ̃re, “Satanás ye rãca moami” ĩna yitud'ijama, Esp'iritu Santojʉare rojose yirã yirãma. Tirema gajerodo ti ñacoaboajaquẽne, masiriobetirʉcʉmi Dios. \p \v 11 Yʉ ocare mʉa gotimasiojare, mʉare ñejecõari, Dios ocare ĩna buerivirijʉ ʉjarã rĩjorojʉa mʉare juaárʉarãma ĩna. To yicõari, macari ʉjarã rĩjorojʉa mʉare juaárʉarãma ĩna. To yi vanane, ʉjarã ñamasurã rĩjorojʉa mʉare juaárʉarãma. Ʉjarã rĩjorojʉa mʉare ĩna juaejaro, “¿No bajiro ñagõrãti yʉa?”, yitʉoĩarejaibeja mʉa. \v 12 “Ñagõña” mʉare ĩna yirirĩmarone, mani jacʉ Dios ĩ cõagʉ̃, Esp'iritu Santo ĩ ejarẽmose rãca “Ado bajiro gotirʉarãja yʉa”, yimasirʉarãja mʉa —ĩ buerimasare yigotiyuju Jesús. \s1 “Jairo gajeyeũni mani cʉobetijaquẽne, no yibeaja”, Jesús ĩ yire \p \v 13 To bajiro ĩ yiro bero, ado bajiro Jesúre sẽniĩañuju sĩgʉ̃: \p —Gotimasiorimasʉ, yʉ jacʉ ñamasicacʉ gajeyeũnire cʉobeaja yʉ. Yʉ gagʉ, tire juacũcacʉ ñaboarine, yʉre ĩsirʉabeami. To bajiri, “Ĩ ye ñarotire ĩre ĩsiña mʉ” ĩre yiya, yʉ gagʉre —Jesúre ĩre yiboayuju ĩ. \p \v 14 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju: \p —“Tire yirotirimasʉ ñarʉcʉja mʉ” yigʉ me, yʉre cõacami Dios —ĩre yicudiyuju Jesús. \p \v 15 To yicõari, masa jedirore ado bajiro gotiyuju: \p —Gãjerã ye gajeyeũnire bojaĩabesa. To yicõari, gajeyeũni cʉtirã mʉa ñajama, bʉto tire maibesa. Jairo mani cʉojama, mani cʉobetijaquẽne, no yibeaja. Ti sʉori me variquẽnare ñaroja —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 16 To yicõari, gotimasiore queti ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p —Sĩgʉ̃ masʉ gajeyeũni jaigʉ ñagʉ̃mi. Ĩ ote quẽne, jairo rica cʉtiroja ti. \v 17 Jairo ti ricacʉto ĩacõari ado bajiro tʉoĩagʉ̃mi: “¿No bajiro yigʉti yʉ? Nojʉa cũmasiriaro maja yʉ”, yitʉoĩagʉ̃mi. \v 18 To bajiro yitʉoĩagʉ̃ne, “Ado bajiro yirʉcʉja yʉ”, yitʉoĩabʉjagʉmi. “Bare cũriavirire caguereacõari, gaje viri jacabʉsariviri bʉarʉcʉja yʉ. To yicõari, ti virijʉre yʉ barere, yʉ gajeyeũnire quẽne cũrʉcʉja yʉ. \v 19 To yigajanocõari, ado bajiro tʉoĩa variquẽnarʉcʉja yʉ: ‘Guaro jedibetirʉaroja ti, yʉ cʉose. To bajiri, ʉsʉsãja, quẽnaro bare ba, idire idi, yivariquẽna ñarʉcʉja yʉ’ ”, yitʉoĩaboagʉmi, socʉne. \v 20 To bajiro ĩ yitʉoĩañarone, ado bajiro ĩre yigʉmi Dios: “Tʉoĩamasibecʉre bajiro yaja mʉ. Mʉ rijato bero mʉ bajirotire tʉoĩabecʉne yicõaja mʉ. Adi ñamine rijacoarʉcʉja mʉ. To bajiri mʉ cʉosema, ¿ñimʉ yejʉa ñarʉaroada?”, ĩre yigʉmi Dios. \v 21 Tire bajirone bajiaja Diore tʉoĩamenane, jairobʉsa gajeyeũni juacũrũtuanarema. “Disejʉa rʉyabetirʉaroja yʉare” ĩna yiboajaquẽne, Dios ĩ ĩajama, “Yʉ ye quẽnasejʉare bʉjabetirona ñaama, yʉre ajitirʉ̃nʉmena ñari”, ĩnare yiĩaami Dios —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Ĩ rĩa mani ñajare, manire ĩatirʉ̃nʉrʉcʉmi Dios”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 6.25-34) \p \v 22 To ĩ yiro bero, ado bajiro ĩ buerimasare gotiyuju quẽna: \p —To bajiro Dios ĩ yiĩase ti ñajare, adi macarʉcʉrojʉre mʉa bajirotire tʉoĩarejaibesa mʉa. “¿No bajiro bʉjacõari, bare ba, idi, sudi sãña, yicatiñarãti yʉa?”, yitʉoĩarejaibesa. \v 23 Quẽnamasuse mani ʉsʉre, to yicõari mani rujʉre manire ĩsiñumi Dios. To bajiri mani baroti, mani idiroti, to yicõari sudi mani sãñarotire quẽne cõarũgũrʉcʉmi ĩ. \v 24 Minia ĩna bajisere tʉoĩaña mʉa. Ĩna otebetiboajaquẽne, to yicõari, bare ĩna juarẽocũbetiboajaquẽne, ĩnare bare cõarũgũami Dios. “Miniare quẽne ĩamaigʉ̃ ñari, manire roque rẽtoro maigʉ̃mi”, ¿yimasibeati mʉa? \v 25 “Adi macarʉcʉrojʉre ñarã yoaro catirʉarãja yʉa” mʉa yitʉoĩarejaiboase, “Yoarobʉsa catiato” yiro, mʉare ejarẽmomasibeaja ti. \v 26 To bajiro ti bajijare, mʉa catiñarotire tʉoĩarejaibesa. \p \v 27 Sudi mʉa sãñarotire quẽne tʉoĩarejaibesa. Go bʉcʉasere tʉoĩaĩasaque mʉa: Moabeti, to yicõari, sudi sãñarʉa tʉoĩarejaibeaja ti. To bajiboarine, Ʉjʉ Salomón ñamasir'i gajeyeũni jaigʉ ĩ ñaboajaquẽne, quẽnase ĩ sudi sãñamasire rẽtoro quẽnase ñaja ti. \v 28 Gore bʉto quẽnase ñarotirũgũami Dios. Quẽnase ñaboarine, yoaro mene sĩnicoatoja. Ti sĩniro ĩacõari, bare quẽnorʉarã, tire juacõari, soerãma masa. To bajiri yoaro catise me ti ñaboajaquẽne, tire quẽnorũgũgʉ̃mi Dios. Go rẽtoro manire roque maigʉ̃ ñari, “Manire sudi cõarʉcʉmi Dios”, yimasiroti ñaja mʉare. “To bajirone yigʉmi Dios”, yiajitirʉ̃nʉbetibʉsarã ñaja mʉa. \v 29 To bajiri, “¿No bajiro bʉjacõari, bare ba, idi, yicatiñarãti yʉa?”, yitʉoĩarejaibesa. \v 30 Dios yarã me ñarãma, tire bʉto tʉoĩarejairãma. Manijʉarema, mani jacʉ ñagʉ̃mi, “Ti rʉyaja, ĩnare” yimasigʉ̃. \v 31 To bajiri, “Ʉjʉ Dios yarã, quẽnaro ĩ yirã ñaja mani. Ĩ bojarore bajiro quẽnase rĩne yirʉarãja”, yitʉoĩarũgũña mʉa. To bajiro mʉa yijama, adi macarʉcʉroaye mʉa cʉobetire bʉjarʉarãja mʉa. \s1 Õ vecajʉ Dios tʉjʉ quẽnase mani bʉjaroti queti \r (Mt 6.19-21) \p \v 32 Jãjarã me ñaja mʉa. To bajiboarine tʉoĩarejaibesa. Ʉjʉ Dios quẽnase mʉare cõavariquẽnarũgũami. To yicõari, ĩ ñarojʉ õ vecajʉ variquẽnase rãca mʉare bocaãmirʉcʉmi. \v 33 Jediro mʉa cʉose gãjerãre ĩsijeocõaña. To yicõari, ti vaja bʉjacõari, maioro bajirãre ĩsima. To bajiro mʉa yijama, õ vecajʉ Dios ĩ ñarojʉ quẽnase bʉjarʉarãja mʉa. Mʉare quẽnaro Dios ĩ yise jedibetirʉaroja. Tojʉre juarudirimasa ejabetirʉarãma. To yicõari, quẽnaro mʉare Dios ĩ yisere barearã manama. \v 34 Õ vecaye quẽnase mʉa bʉjaroti jedibetiroti ti ñajare, mʉa cʉosejʉare tire tʉoĩarejaimenane, “Quẽnaro yʉa yise vaja õ vecajʉ vaja tacũrã yaja” yitʉoĩacõari, quẽnaro yirũgũña —ĩ buerimasare yigotiyuju Jesús. \s1 “Yʉ tudiejarotire quẽnaro tʉoĩayuya”, Jesús ĩ yire queti \p \v 35-36 Ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Adi macarʉcʉrore vaveorʉcʉja yʉ. To bajiboarine, tudivadirʉcʉja quẽna. Yʉ manitoye quẽne, yʉ bojarore bajiro quẽnaro yicõa ñama, yʉ tudiejarotire tʉoĩayurã ñari —ĩnare yiyuju Jesús. \p To bajiro yigajanocõari, gotimasiore quetire tʉoĩacõari, ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Sĩgʉ̃ ʉjʉ gãjerã ĩna ãmosiarirʉ̃mʉ, boserʉ̃mʉ ĩna yiro, ĩagʉ̃ vacoacʉmi ĩ. To bajiri ĩ tudiejaroto rĩjoro ĩre moabosarimasa ĩre yurãma ĩna. “¿No cõro tudiejagʉti ĩ?”, yirũgũrãma ĩna. Tudiejacõari, “Manire ĩ jirone, guaro sojere jãnarʉarãja mani”, yitʉoĩarãma ĩna. \v 37 To bajiri cãnibetiriarã ñari, ĩna ʉjʉ ĩ tudiejaro, bʉto variquẽnarãma ĩna. To cõrone ĩna ʉjʉ ĩnare rujirotigʉmi. Ĩnare rujiroti, ĩ masune ĩnare bare ecagʉmi, ĩna ʉjʉ ñaboarine. \v 38 To bajiri ñami gʉdareco ti ñacoaboajaquẽne, cãnibetiriarã ñari, ĩna ʉjʉ ĩ tudiejaro, ĩre ĩacõari, bʉto variquẽnarãma ĩna. \p To bajiri ʉjʉ ĩ manitoyejʉ ĩ tudiejarotire yurã, ĩna cãnibetiriarore bajiro bajicõa ñarʉarãja mʉa, yʉre yurã ñari. Yʉ bojarore bajiro quẽnaro yicõa ñama mʉa. To bajiro mʉa bajijama, yʉ tudiejaro ĩacõari, bʉto variquẽnarʉarãja —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 39 To yicõari, quẽna gaje queti gotiyuju: \p —Adi quetire quẽne tʉoĩaña: Sĩgʉ̃ vi ʉjʉ, “Adi ñami juarudirimasʉ ejarʉcʉmi” ĩ yimasijama, roori ñabogʉmi, ĩre matarʉ. \v 40 To bajiri, “Dios ĩ roticõagʉ̃ ĩ tudiejarotire mani masibetirĩmarone tudiejaromi” yirã, roori ñarũgũrʉarãja mʉa —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 “Ado bajiro bajigʉmi yʉ tudiejarotire roori ñagʉ̃ma”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 24.45-51) \p \v 41 To bajiro ĩ yijare, sĩgʉ̃ ĩ buerimasʉ, Pedro vãme cʉtigʉ, ado bajiro Jesúre ĩre sẽniĩañuju ĩ: \p —Yʉ ʉjʉ, ¿tire yʉa rĩrene gotigʉ yati mʉ? ¿Jedirore gotigʉ yatique mʉ? —ĩre yisẽniĩaboayuju ĩ. \p \v 42 To ĩ yirone, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús, gaje queti, gotimasiore rãca gotigʉ: \p —Ado bajiro bajirʉcʉmi yʉre quẽnaro ajitirʉ̃nʉ tʉjabecʉ, quẽnaro tʉoĩagʉ̃: Ʉjʉ, gajerojʉ ñagʉacʉ, ĩ varoto rĩjoro, “Yʉ ya vianare yʉre codebosaba” yigʉ, ĩre moabosarimasʉre ĩ cũvar'ire bajiro bajigʉ ñagʉ̃mi. \v 43 Ĩ ʉjʉ, ĩ rotiriarore bajirone ĩ moayurere tudiejacõari, ĩ ĩaejajama, quẽnaro ĩre yigʉmi, ĩre moabosarimasʉre. \v 44 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Ʉjʉ ĩ bojarore bajirone ĩ yire ti ñajare, ĩ cʉose jedirorene, ĩre ĩatirʉ̃nʉrotigʉmi. \v 45 Ado bajiro bajirʉcʉmi yʉre quẽnaro ajitirʉ̃nʉbecʉma: Rojose yigʉ ĩ ñajama, ʉjʉ ĩ vato bero, “Yoatojʉ tudiejagʉmi” yitʉoĩagʉ̃ ñari, ĩ ʉjʉre moabosarimasare rojose yigʉmi. To yicõari idimecʉrũgũrãre baba cʉticõari, ĩna rãca idirũgũgʉ̃mi ĩ quẽne. \v 46 To ĩ yiñarone, ĩ ʉjʉ, tudiejagʉmi. Tudiejacõari, ĩ rotiriarore bajiro ĩ yibetire ti ñajare, rojose ĩre yigʉmi. To bajiri “Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yiboarine, ĩna yirore bajiro yimena rojose ĩna tãmʉorore bajirone tãmʉogʉ̃mi. \p \v 47 No bojagʉ ĩ ʉjʉ ĩ bojasere masiboarine, ĩ rotiriarore bajiro ĩ yibetijama, tudiejacõari, bʉto ĩre quẽasĩacõagʉ̃mi ĩ ʉjʉ. \v 48 Gãjijʉa, ʉjʉ ĩ bojasere masibecʉne ĩ yijama, tudiejacõari, quẽnabʉsane ĩre quẽagʉ̃mi ĩ ʉjʉ —ĩnare yigotiyuju Jesús.\f k \fr 12:48 \ft Adi vãmere yigʉ yiyuju Jesús: Adi macarʉcʉrojʉ Jesús ĩ tudiejarone, ʉjʉ ĩre moabosarimasare ĩ yiriarore bajiro ĩnare yirʉcʉmi Dios. To bajiri Dios ĩ bojasere quẽnaro masirãre, “Quẽnaro yiya”, yami Dios. Ĩ bojasere quẽnarobʉsa masirã, “Bʉtobʉsa masiña”, yami Dios. Mani masiro cõro mani yisere bojaami Dios.\f* \s1 “Yʉre mʉa ajitirʉ̃nʉsere ĩacõari, mʉare ĩajũnisinirʉarãma”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 10.34-36) \p \v 49-50 Quẽna ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —“‘Rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ mani vaborotire manire yirẽtobosarʉcʉmi Jesús’ yivariquẽnarona ñato” yigʉ, vadicajʉ yʉ. To bajiro bajicacʉ ñari, gãjerã tire tʉoĩamenare ĩnare soereagʉagʉre bajiro bajicajʉ yʉ. To bajicacʉ ñari, guaro ĩnare yʉ rijabosarotire bojaja yʉ. \v 51 “‘Quẽnaro ñato ĩna masa’ yigʉ, vayumi Jesús”, yʉre yitʉoĩabesa mʉa. Dios ĩ bojabeti yirã, yʉ ocare ajijũnisinicõari, yʉre ajitirʉ̃nʉrãre ĩaterʉarãma ĩna. To bajiri ado bajirojʉa yʉre yitʉoĩaña: “‘Ĩ sʉori ricatiri tʉoĩarʉarãma masa’ yigʉ bajiyumi Jesús”, yʉre yitʉoĩaña. \v 52 “Ado bajiro bajirʉaroja” yigʉ yaja yʉ: Cojo viana ñaboarine, sĩgʉ̃ri yʉre ajitirʉ̃nʉrã ña, gãjerãjʉa yʉre ajiterã ña, bajirʉarãma. \v 53 Ĩ macʉ, yʉre ĩ ajitirʉ̃nʉjama, ĩ jacʉjʉa ĩre ĩaterʉcʉmi. Jacʉjʉa, yʉre ĩ ajitirʉ̃nʉjama, ĩ macʉjʉa, ĩre ĩaterʉcʉmi. So macojʉa, yʉre so ajitirʉ̃nʉjama, so jacojʉa, sore ĩaterʉocomo. Jacojʉa, yʉre so ajitirʉ̃nʉjama, so macojʉa, sore ĩaterʉocomo. So jẽjojʉa yʉre so ajitirʉ̃nʉjama, so ũmañicojʉa, sore ĩaterʉocomo. So ũmañicojʉa yʉre so ajitirʉ̃nʉjama, so jẽjojʉa, sore ĩaterʉocomo —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 Rodori bajisere ĩ gotimasiore queti \r (Mt 16.1-4; Mr 8.11-13) \p \v 54 To yicõari, ado bajiro ĩnare gotirũtuasuju Jesús, jãjarã masare: \p —Muiju ĩ rocasãtojʉa bueri ti vadijama, “Oco quedirʉaja”, yiĩamasiaja mʉa. \v 55 To yicõari, mino varuagũmuaye ti vẽatujama, “Bʉto asirʉcʉmi muiju”, yiĩamasiaja mʉa. \v 56 Ñamasuse mere ĩamasicõari, “Masirã ñaja yʉa”, yitʉoĩaboaja mʉa. Ñamasusejʉare masibeaja mʉa. Adirʉ̃mʉri yʉ yisere ĩarã ñaboarine, “Dios ĩ roticõar'i ñari, yami”, yiĩamasibeaja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Rojose mʉa yigʉre oca quẽnoña”, yire queti \r (Mt 5.25-26) \p \v 57 Ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús quẽna: \p —¿No yirã mʉa masune yʉ yisere ĩacõari, “¿To bajirojʉa yiroti ñatique?”, yitʉoĩabeati mʉa? \v 58 Gãjire rojose mʉa yijama, oca quẽnorimasʉ tʉjʉ mʉa ejaroto rĩjoro, ĩ rãca oca quẽnoroti ñaja mʉa jʉarãne. Oca quẽnorimasʉ tʉ ejamenane, mʉa oca quẽnobetijama, masare coderimasʉre juarotirʉcʉmi, mʉare. Ĩjʉa, mʉare tubiberʉcʉmi. \v 59 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Rojose mʉa yire vaja mʉa vaja yibetijama, budimenaja mʉa. Tire bajirone bajirʉaroja. Dios ĩ vaja sẽnirirʉ̃mʉ ejaroto rĩjorojʉa, rojose mʉa yir'ire ĩre oca quẽnoña. Mʉa gãmerã oca quẽnobetijama, Dios ĩ vaja sẽnirirʉ̃mʉ ti ejaro, rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ, tudibudiyamanojʉ mʉare cõarʉcʉmi —ĩnare yigotiyuju Jesús. \c 13 \s1 “Rojose mʉa yisere yitʉjacõari, Dios ĩ bojarore bajirojʉa mʉa yibetijama, rojose mʉa yise vaja bajiyayirʉarãja mʉa quẽne”, Jesús ĩ yire queti \p \v 1 Tirʉ̃mʉne queti gotirã Jesús tʉjʉ ejayujarã ĩna. Ĩ tʉjʉ ejacõari, ado bajise ĩre gotiyujarã ĩna: \p —Galilea sitana, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ sãjaejacõari, Diore rʉ̃cʉbʉorã, vaibʉcʉrãre sĩañujarã ĩna. To ĩna bajirone, Ʉjʉ Pilato ĩ yarãre ĩnare sĩaroticõañuju —Jesúre yigotiyujarã ĩna. \p \v 2-3 To bajiro ĩna yigotisere ajicõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Galileana ĩna bajiyayirere mʉare gotirʉcʉja yʉ: Bʉto rojose ĩna yise vaja me bajiyayiyujarã ĩna. Gãjerã Galileana rẽtoro rojose yirã me ñaboayujarã ĩna. Mʉa quẽne, rojose mʉa yisere mʉa tʉoĩavasoabetijama, bajiyayicoarʉarãja mʉa. \v 4-5 Siloé vãme cʉti macajʉre cojo vi, juriaquediato, jʉaãmocãrãcʉ, cojo gʉbo jedi, gaje gʉbo idia jẽnituarirãcʉ masare sĩañuju ti. Bʉto rojose ĩna yire vaja me bajiyayiyujarã ĩna quẽne. Gãjerã Jerusalén macana rẽtoro rojose yirã me ñaboayujarã ĩna. Mʉa quẽne rojose mʉa yisere yitʉjacõari, Dios ĩ bojarore bajirojʉa mʉa yibetijama, bajiyayicoarʉarãja mʉa —ĩnare yigotiyuju Jesús.\f l \fr 13:4-5 \ft 13.2-5 “Ĩna bajiyayirotire Jesús ĩ gotijama, ĩna rijato berojʉ, rojose ĩna tãmʉotʉjabetirotire yigʉ yiyuju”, yitʉoĩaama sĩgʉ̃ri, Dios oca masa ĩna ucamasire buerẽtoburimasa.\f* \s1 Higuera vãme cʉtiʉ rica manire tʉoĩacõari, Jesús ĩ gotimasiore \p \v 6 Quẽna gaje queti gotimasiore queti ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Sĩgʉ̃ masʉ vese cʉtigʉ ñagʉ̃mi. Ĩ ya vesere higuera vãme cʉtiʉre otegʉmi. Ĩ oter'i, “Bʉcʉa, rica cʉticoatoja ti” yigʉ, ĩagʉ̃ vacʉmi. Vaejacõari, ĩaboagʉmi. Rica manicõaroja. \v 7 To ñagʉ̃mi, ĩ vesere codebosarimasʉ. To bajiri, ĩjʉare ado bajiro gotigʉmi: “Jẽre idia cʉ̃ma tiʉre rica macaboaja yʉ. Rica manirũgũaja ti. Quẽarocacõaña mʉ, tiʉre. Rojoricʉ ñaja ti. Gaji ote vasoaroti ñaja”, ĩre yigotigʉmi. \v 8-9 To ĩ yiboajaquẽne, ado bajiro ĩre cʉdigʉmi vese coderimasʉ: “Maji. Quẽarocabeticõato mani. Adi cʉ̃mare quẽne quẽnaro tiʉre ĩacoderʉaja yʉ. Sita quẽnase tu, vaibʉcʉrã gʉda quẽne tu, quẽnaro tiʉre code, gaje cʉ̃ma gãme tudiĩarʉarãja mani quẽna. To cõrone ti rica manicõajama, quẽarocarʉarãja mani”, ĩre yicʉgʉdimi vese coderimasʉ —ĩnare yigotiyuju Jesús\f m \fr 13:8-9 \ft “Adi quetire Jesús ĩ gotijama, ‘Masa rojose ĩna yise vaja rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ĩnare reategʉ ñari, rojose ĩna yisere yitʉjacõari, ĩ bojasejʉare ĩna yirotire yugʉmi Dios’ yimasiogʉ̃ yiyuju ĩ”, yiyujarã sĩgʉ̃ri, Dios oca masa ĩna ucamasire buerẽtoburimasa.\f* \s1 Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ rõmiore Jesús ĩ catiore queti \p \v 10 Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti ñaro Dios ocare ĩna buerivijʉ masare gotimasio ñañuju Jesús. \v 11 Ĩnare ĩ gotimasio ñarojʉre ñañuju sĩgõ rõmio. Yoaro, jʉaãmo cõro, cojo gʉbo jedi, gaje gʉbo idia jẽnituarirãca ñaricʉ̃mari so ʉsʉjʉ vãti ĩ sãñajare, mubiarine ñacõañuju so. \v 12-13 To so bajiñasere ĩacõari, sore yiyuju. \p —Jẽre mʉ rijaye cʉtise mʉre jedicoajʉ ti —sore yiyuju Jesús. \p To yigʉne, so sʉyarojʉa joere ĩ ãmori ñujeoyuju. Ĩ ñujeorirĩmarone, riojo vʉ̃mʉjocoasuju so yuja. Vʉ̃mʉjogone, ado bajiro gotiyuju: \p —Jesús sʉorine quẽnaro yʉre yami Dios —yigotiyuju so. \p \v 14 To bajiro so yiboajaquẽne, Dios ocare ĩna buerivi ʉjʉ, so quẽnaejasere ĩacõari, Jesúre ĩajũnisiniñuju ĩ. “Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre catiorotibeama ʉjarã. To bajiri, ‘Rojose yigʉ ñaami’ ”, Jesúre yijũnisiniñuju ĩ. To bajiro Jesúre ĩre yijũnisinigʉ̃ ñari, ado bajiro masajʉare gotiyuju: \p —Tocãrãca semana, cojomo cõro coja jẽnituarirãcarʉ̃mʉri, moariarʉ̃mʉri ñaja ti. To cõrojʉ mʉa catirotire sẽnirã vadirũgũroti ñaja. Adirʉ̃mʉ ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ũnorema to bajiro yirã ejabesa mʉa —ĩnare yigotiyuju ĩ. \p \v 15 To bajiro ĩnare ĩ yirone, ado bajiro ĩre gotiyuju Jesús: \p —“Quẽnaro yirã ñaja yʉa” yitʉoĩaboarine, rojorã ñaja mʉa. Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti ñaboajaquẽne, mʉa ta vecʉare, burroare, bare ecariavijʉ ñarãre ĩnare jojiocõari, ĩna oco idirojʉ tʉ̃a varũgũaja mʉa. \v 16 To bajiro mʉa yirũgũse ñajare, adiore yʉ catiosere ĩacõari, bʉto variquẽnaroti ñaboaja mʉare. Vaibʉcʉ me ñaamo. Mani yo, Abraham ñamasir'i jãneñone ñaamo so. Vãtia ʉjʉ sore siacõari, cʉogʉre bajiro yiyumi. Jʉaãmo cõro, cojo gʉbo jedi, gaje gʉbo idia jẽnituarirãca cʉ̃mari to bajiro sore cʉoñañumi. To bajiro sore ĩ yicʉoñajare, “Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉne sore catiocõaroti ñaroja”, yibʉ yʉ. Mʉa quẽne yʉre bajiro tʉoĩamasiña —ĩre yiyuju Jesús, ti vi ʉjʉre. \p \v 17 To bajiro ĩ yisere ajicõari, “Riojo gotiami”, yibojoneñujarã ĩna, ĩre tud'iriarã. Gãjerãjʉama, bʉto variquẽnañujarã ĩna, jediro quẽnase rĩne Jesús ĩ yirũgũsere ĩacõari. \s1 “Mostaza vãme cʉtiʉ rica, ajeare bajiro bajiaja”, Jesús ĩ yire \r (Mt 13.31-32; Mr 4.30-32) \p \v 18 Higuera, rica manire sĩgʉ̃ ĩ rocare queti Jesús ĩ gotiro bero, ado bajirone masare gotimasioñuju: \p —“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ” yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃, yʉ gotimasiosere no bojarã ĩna ajitirʉ̃nʉjama, mʉare yʉ gotisere mojoroaca ajimasiboarine, rojose ĩna ñare cʉtisere tʉoĩavasoacõari, tocãrãcarʉ̃mʉri quẽnaro ñamʉjarʉ̃gʉ̃cõari, quẽnaro ajimasimʉjarʉ̃gʉ̃jama, ado bajiro bajirʉaroja: \f n \fr 13:18 \ft Mostaza ajea ti bajire queti Jesús ĩ gotirere, “Ado bajiro yirʉaro yaja”, yiyujarã Dios oca masa ĩna ucamasirere buerẽtobudiriarã sĩgʉ̃ri. “Jesús ĩ gotimasiosere ajitirʉ̃nʉrã ĩ ñarirodo mojoroaca ñaboarine, jãjarã ĩna bʉjʉrotire yigʉ yiyuju Jesús”, yiyujarã ĩna.\f* \v 19 Sĩgʉ̃ ĩ ya vese mostaza ajea otegʉmi. To bajiri ĩ oterica mojoricaca ñaboarine, ti judibʉcʉacoajama, ote yucʉ́ri rẽtobʉsaricʉ jairicʉ ñaroja tiʉ. Jairicʉ ti ñajare, tiʉ rʉjʉrijʉ minia ĩna ria cʉtirotijʉrire quẽnorãma ĩna —ĩnare yigotimasioñuju Jesús. \s1 “Pan vauvasere bajiro bajiaja” Jesús ĩ yire queti \r (Mt 13.33) \p \v 20 Quẽna ado bajiro gotimasioñuju Jesús: \p —“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ” yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃, yʉ gotimasiosere no bojarã ĩna ajitirʉ̃nʉjama, mʉare yʉ gotisere mojoroaca ajimasiboarine, rojose ĩna ñare cʉtisere tʉoĩavasoacõari, tocãrãcarʉ̃mʉri quẽnaro ñamʉjarʉ̃gʉ̃cõari, quẽnaro ajimasimʉjarʉ̃gʉ̃jama, ado bajiro bajirʉaroja: \v 21 Rõmio, pan quẽnogoago, trigo vetare idiaji vasãcõari, pan ũmato vauvasere vʉogomo so. To so yijare, jairo vauvaroja ti. Tire bajirone bajirʉaroja, Diore rotibosagʉre yʉre ajitirʉ̃nʉrã jãjarãbʉsa mʉa bʉjʉroti —ĩnare yigotimasioñuju Jesús. \s1 “Eyabetisoje ñaja Dios tʉjʉ vana sãjariaro”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mt 7.13-14, 21-23) \p \v 22 Jerusalénjʉ vacʉ ñaboarine, tocãrãca maca ĩ rẽtorimacarire ĩnare gotimasiovasuju Jesús. \v 23 To ĩ bajivatone, sĩgʉ̃ ĩ rãcagʉ ĩre sẽniĩañuju ĩ: \p —¿Yʉ ʉjʉ, masa rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ vaborona Dios ĩ yirẽtobosarona, mojoroaca ñarãti? —ĩre yisẽniĩañuju, Jesúre. \p To bajiro ĩ yisere ajicõari, ĩ rãcanare ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p \v 24 —Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã mʉa ñarʉajama, eyabetisojere sãjarãre bajiro josarʉarãja mʉa. Ti josaboajaquẽne, ĩ yarã ñaña mʉa. Riojo mʉare gotiaja yʉ: Ĩ yarã mejʉama, jãjarã ñarʉarãma õ vecajʉ eyabetisoje sãjarʉaboarã. \v 25-26 Soje bibero bero ejarʉarãma ĩna. To bajicõari, sojere jãnamasimena ñari, ado bajiro yʉre sẽniĩaboarʉarãma ĩna: “Ʉjʉ, soje jãnaña mʉ” yʉre yiboarʉarãma. To ĩna yirone, “Mʉare masibeaja yʉ”, ĩnare yirʉcʉja yʉ. To bajiro ĩnare yʉ yisere ajicõari, ado bajiro yʉre yirʉarãma ĩna: “Mʉ rãca bare ba, idi, yicanane ñaja yʉa. Yʉa ya macajʉre ejacõari, yʉare gotimasiocajʉ mʉ”, yiboarʉarãma ĩna. \v 27 To ĩna yirone, “‘Jẽre mʉare masibeaja’ yigotigajanomʉ yʉ. ¡Vasa! Rojorã ñaja mʉa”, ĩnare yirʉcʉja yʉ. \v 28 To yʉ yirone, ĩna ñicʉa, Abraham, Isaac, Jacob, to yicõari Diore gotirẽtobosamasiriarã ñajediro Dios tʉjʉ quẽnaro ĩna ñasere ĩacõari, bʉto sʉtiritirʉarãma ĩna, ĩnare yʉ sãjarotibetijare. To bajicõari, bʉto rojose tãmʉorã ñari, guji põguẽ, oti, yirʉarãma ĩna. \v 29 To bajiboarine Dios tʉjʉ ejarʉarãma gãjerã. Muiju ĩ jiado vadiriarã, ĩ rocasãto vadiriarã, to yicõari varuaga soje vadiriarã, gajejacatʉa varuaga soje vadiriarã ñarʉarãma. Tojʉre ĩ rãca barujirʉarãma ĩna.\f o \fr 13:29 \ft Diorãca ĩna barujirotire Jesús ĩ yijama, Diorãca quẽnaro ĩna ñarotire yigʉ yiyuju, yiyujarã Dios oca masa ĩna ucamasire buerẽtoburimasa.\f* \v 30 Jãjarã adojʉ ñamasurã, õ vecajʉarema ñamasumena ñarʉarãma ĩna. Adi macarʉcʉrojʉ jãjarã ñamasumenama, õ vecajʉarema ñamasurã ñarʉarãma —ĩnare yigotimasioñuju Jesús.\f p \fr 13:30 \ft “To bajiro Jesús ĩ yijama, judío masa Dios ĩ besesʉoboariarã jãjarã ĩ tʉjʉ ĩna ejabetirotire, to yicõari, judío masa me ñarã ĩ besetʉsarã ĩ tʉjʉ ĩna ejarotire yigʉ yiyuju ĩ”, yitʉoĩañujarã sĩgʉ̃ri Dios oca masa ĩna ucamasire buerẽtoburimasa.\f* \p \v 31 To bajiro ĩ yigotimasiorone, Jesús tʉjʉ ejayujarã fariseo masa sĩgʉ̃ri. Ĩ tʉjʉ ejacõari, ado bajiro gotiyujarã ĩna: \p —Gajerojʉ vacoasa mʉ. Ʉjʉ Herodes, mʉre sĩarʉ macañañuju ĩ —Jesúre yigotiyujarã ĩna. \p \v 32 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Herodere quẽnaro tʉoĩagʉ̃re ado bajiro ĩre gotiba mʉa: \v 33 “Moaroti ñaja yʉre maji. Masa ʉsʉrijʉ sãñarãre vãtiare ĩnare burearoti, to yicõari rijaye cʉtirãre catioroti ñaja yʉre maji. Yʉma, yʉ bajiñarotire quẽnaro masiaja yʉ. To bajiri Jerusalénjʉne vacʉ bajiaja yʉ. To bajiro yʉre varotiami Dios. Tone Diore gotirẽtobosamasiriarãre sĩarearũgũmasiñujarã ĩna, masa. Tone yʉre quẽne sĩarʉarãma ĩna”. To bajiro yʉ gotisere yʉre gotibosaba mʉa —ĩnare yicʉdiyuju Jesús. \s1 Jerusalén macana ĩna bajirotire Jesús ĩ tʉoĩasʉtiritire queti \r (Mt 23.37-39) \p \v 34 To bajiro ĩnare yigajanocõari, Jerusalén macanare ĩre ĩna sĩarocaro bero ĩna bajirotire tʉoĩacõari, ado bajiro yiyuju Jesús: \p —Jerusalén macana, Diore gotirẽtobosamasiriarãre sĩamasiriarã jãnerabatia ñacõama ĩna. Dios ĩ cõamasiriarãre ĩ ocare gotimasiorimasare gʉ̃tane ĩnare reasĩamasiriarã jãnerabatia ñaama. Cojoji me gãjaboco so querʉjʉ ẽñeroca so rĩare so juarẽorore bajiro ĩnare yirʉaboacajʉ yʉ, ĩnare coderʉ. To bajiro yʉ yirʉaboajaquẽne, ĩnajʉa yʉre bojabeticama. \v 35 To bajiri jẽre “Ĩna ñarijʉre codetʉjacõaja yʉ yuja”, yitʉoĩami Dios. Riojo gotiaja yʉ: “‘¡Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i vadiami! ¡Quẽnase ĩre yivariquẽnato mani! ¡Diore rotibosagʉ ĩ ñajare, ĩre quẽnaro yato Dios!”, yʉre ĩna yiroto rĩjoro, quẽna jʉaji yʉre ĩabetirʉarãma ĩna —ĩnare yitʉoĩa ñagõñuju Jesús, Jerusalén macanare. \c 14 \s1 Ʉcʉgʉre Jesús ĩ catiore queti \p \v 1 Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti ñaro, fariseo masa ʉjʉ ya vijʉre bagʉ vasuju Jesús. Tojʉ ĩ ejaro, “Jesús, rojose yimi” ʉjarãre yi ocasãrʉarã, Jesúre quẽnaro ĩacodeyujarã ĩna, fariseo masa, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne. \v 2 Tojʉ ñañuju sĩgʉ̃, ĩ rujʉ jediro ʉcʉgʉ. \v 3 To bajiri fariseo masa, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne ĩna tʉoĩasere masicõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Jesús: \p —¿Adirʉ̃mʉ ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre rijaye cʉtirãre manire catiorotibeati Dios oca masa ĩna ucamasire? —ĩnare yisẽniĩañuju ĩ. \p \v 4 To bajiro ĩ yiboajaquẽne, ĩre cʉdibesujarã ĩnajʉama. To bajiri ʉcʉgʉre jicõari, ĩre catioyuju Jesús. To yicõari, ĩre varotiyuju. \v 5 Ĩre varoticõari, ĩ vato bero ñarãre ado bajiro ĩnare gotiyuju ĩ: \p —Ta vecʉ mʉa ecar'i, gojejʉ ĩ quedirocasãjama, “Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ñaja” yirã, ¿ãmirã vamenada mʉa? —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 6 To ĩ yisere ajicõari, no bajiro ĩre cʉdimasibesujarã ĩna. \s1 “Masa, ñamasumenajʉare, ‘Ñamasurã ñato’ yigʉ yirʉcʉmi Dios”, yire queti \p \v 7 To ĩ yiro bero, tojʉ barã ejarã, rʉ̃cʉbʉoriajʉrire rujirʉayujarã ĩna. To ĩna bajisere ĩacõari, ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús quẽna: \p \v 8-9 —No bojagʉ ĩ ãmosiarotire “Ĩarã vadiato” yigotiecorã mʉa ñajama, ĩ tʉjʉ ejarãne, rʉ̃cʉbʉoriajʉ rujibeja. To bajiro mʉa bajibetijama, rʉ̃cʉbʉoriajʉ mʉa rujiro bero gãji mʉa rẽtoro ñamasugʉ̃ ĩ ejajama, ado bajiro mʉare gotirʉcʉmi vi ʉjʉ: “Tʉsarojʉa rujiaya mʉama. Ãnijʉa, mʉa bero ejagʉjʉa, adore rujirʉcʉmi”, mʉare yirʉcʉmi. To bajiro ĩ yirone, bʉto bojonerʉarãja mʉa. \v 10 To bajiri “Ĩarã vadiato” mʉare ĩna yijama, ĩna tʉjʉ ejacõari, tʉsarojʉa rujiba mʉa. Vi ʉjʉ, mʉare ĩacõari, “Rʉ̃cʉbʉoriajʉjʉa rujiaya mʉa”, yirʉcʉmi. To bajiro mʉare ĩ yiro ajiri, mʉare yirʉ̃cʉbʉorʉarãma ĩna, rujirã quẽne. \v 11 Ado bajiro ti bajijare, to bajiro bajiaja: No bojagʉre, ñamasugʉ̃ ñarʉagʉre, “Ñamasugʉ̃ me ñato”, ĩre yirʉcʉmi Dios. No bojagʉre, “Ñamasugʉ̃ me ñaja yʉ” yigʉ, quẽnaro gãjerãre yirʉ̃cʉbʉogʉjʉare, “Ñamasugʉ̃ ñato”, ĩre yirʉcʉmi Dios —ĩnare yigotimasioñuju Jesús. \s1 Maioro bajirãre Jesús ĩ mairotire queti \p \v 12 To yigajanocõari, viagʉre ado bajiro ĩre gotiyuju Jesús: \p —Gãjerãre mʉ barotijama, mʉ babarãre, mʉ yarãre, to yicõari, jairo cʉorãre mʉ tʉanare, ĩnare barotibeticõaña. Ĩnare mʉ barotijama, bero ĩnajʉa quẽna barotirãma, cʉorã ñari yibeticõaña. \v 13 To bajiri, gãjerãre mʉ barotijama, ñie cʉomenare, micarãre, rujasagueri vanare, to yicõari, ĩamenare quẽne barotiya mʉ. \v 14 Ĩnajʉama mʉre bare ecamasimenama ĩna, mojoroaca cʉorã ñari. To bajiro ĩnare mʉ yijama, bʉto variquẽnarʉcʉja mʉ. Berojʉ ĩ bojarore bajiro yiriarãre rijariarãre, ĩ catiorirʉ̃mʉjʉ mʉre vaja yirʉcʉmi Dios, to bajiro mʉ yise vaja —viagʉre yigotiyuju Jesús. \s1 “Ĩ macʉ ĩ ãmosiagʉadijare, masare jirẽogʉ̃mi ʉjʉ”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mt 22.1-10) \p \v 15 To bajiro ĩ yisere ajicõari, sĩgʉ̃, Jesúrãca barujigʉ, ado bajiro ĩre gotiyuju: \p —Ʉjʉ Dios tʉjʉ õ vecajʉ ĩ rãca barona variquẽnarʉarãja mani —Jesúre ĩre yigotiyuju. \p \v 16 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —To bajirone bajiboroja, Dios tʉjʉ mʉ ejajama —ĩre yicʉdiyuju Jesús. To yicõari, gotimasiore quetire gotiyuju: \p —Cojorʉ̃mʉ sĩgʉ̃ masʉ quẽnaro boserʉ̃mʉ yigʉmi. Tirʉ̃mʉ ñaroto rĩjoro jãjarã masare jigʉmi, ĩnare ũmato barʉ. \v 17 To bajiri boserʉ̃mʉ ti ejaro, ĩre moabosagʉre cõagʉ̃, ado bajiro ĩre yigʉmi: “Yʉ rãca barona barã vadiato ĩna. ‘ “Bare quẽnogajanoaja yʉ jẽre”, mʉare yicõami’ ĩnare yigotiba”, ĩre yigotigʉmi, ĩre moabosarimasʉre. \v 18 To bajiro ĩ yicõar'i, gãjerãre jicudiboagʉmi. Ĩna ñajediro ricatine ĩre boca cʉdirãma ĩna. Ĩ jisʉogʉ ado bajiro ĩre cʉdigʉmi: “Cojotũcuro oteriatũcuro vaja yibʉ yʉ. Tojʉre ĩagʉacʉ yaja yʉ. To bajiri, ‘Ĩ tʉjʉ bagʉ varʉaboarine, vamasibeaja’ yʉre yigotibosaba”, ĩre yicʉdigʉmi. \v 19 Gãjima, ado bajiro ĩre cʉdigʉmi: “‘Cojomocãrãcʉ ta vecʉa vaja yibʉ yʉ. Ĩnare ĩaĩagʉacʉ yaja’ yicõami. To bajiri, ‘Vadimemi’ ĩre yicõama, mʉ ʉjʉre”, ĩre yicʉdigʉmi, ĩ quẽne. \v 20 Gãjijʉama, ado bajiro yigʉmi quẽna: “Manajo cʉticoajʉ yʉ, yucʉacane. To bajiri boserʉ̃mʉ ĩagʉ̃ vamasibeaja yʉ”, ĩre yicʉdigʉmi. \v 21 To bajiro ĩna yijare, ĩ ʉjʉ ya vijʉ tudiejacõari, ĩna yicõasere ĩre gotigʉmi. To bajiro ĩna yicõasere ĩ gotiro ajijũnisinigʉ̃mi ĩ ʉjʉ. Jũnisinigʉ̃ne, ado bajiro rotigʉmi quẽna: “¡Guaro vasa mʉ! ¡Macari ñajediro vasa mʉ! Ñie cʉomenare, micarãre, ĩamenare, rujasagueri vanare, ĩnare jiba. Ĩnajʉa, yʉ tʉjʉ barã vadiato ĩna”, ĩre yigotigʉmi, ĩre moabosarimasʉre. \v 22 To bajiri ʉjʉ ĩ yirore bajiro yigoticudigʉmi ĩre moabosarimasʉ. Ĩ goticudiro bero, tudiejacõari, ado bajiro ʉjʉre gotigʉmi: “Ʉjʉ, yʉre mʉ roticõarore bajirone ĩnare gotigajanomʉ yʉ yuja. Masa bojarẽmocõaja maji”, yigotigʉmi. \v 23 To bajiro ĩ yijare, ado bajiro ĩre rotigʉmi ʉjʉ quẽna: “Maca tʉsaroanare maa tʉri ñarãre quẽne ĩnare jijeocõama mʉ. ‘Yʉ vi jʉ̃mʉcoajaro’ yigʉ yaja yʉ. \v 24 ‘Yʉ rãca baroadiato’ yʉ yicõaboarãjʉama, yʉ rãca babetirʉarãma ĩna”, ĩre yigʉmi ĩ ʉjʉ —ĩre yigotiyuju Jesús. \s1 “Yʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃ ĩ masu rujʉre ĩ mairo rẽtoro yʉre maigʉ̃mi”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 10.37-38) \p \v 25 Tirʉ̃mʉri jãjarã masa Jesúrãca vasujarã ĩna. To ĩna bajiro jʉdarʉ̃gʉ̃, ĩnare ĩacõari, ado bajiro gotiyuju Jesús: \p \v 26 —No bojagʉ yʉ buegʉ, ĩ jacʉre, ĩ jacore, ĩ manajore, ĩ rĩare ĩ mairo rẽtobʉsaro yʉre maigʉ̃mi. To bajicõari, catiquẽnagʉ̃ ñagʉ̃ quẽne, rijaye tãmʉo gajajuagʉ ñaboarine, yʉre maigʉ̃mi. \v 27 No bojagʉ, “Jesúre bajiro rojose tãmʉosʉyarʉcʉja yʉ” yitʉoĩabecʉ, yʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃ ñamasibecʉmi —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 28 To yigajanocõari, gotimasiore queti ĩnare gotiyuju ĩ: \p —Ʉ̃mʉarivi quẽnorʉ, “Ti vire yʉ quẽnojama, ¿vaja tĩjacoarʉaboati?” yigʉ, ĩ ye gãjoare cõĩagʉ̃mi. \v 29 Ĩ cõĩabetijama, ti vire ĩ quẽnogajanobetone, ĩ vaja yiñaboase gãjoa jediveocoatoja ti, ĩre. To bajiri ĩ vire quẽnogajanobecʉmi. Gãjerã, ĩ quẽnogajanobeto ĩacõari, ĩre ajarãma ĩna. \v 30 “Adi vire quẽnoboarine, gajanomasibeami ĩ”, ĩre yiajarãma ĩna —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 31 To yigajano, gaje queti ĩnare gotirũtuasuju: \p —Ʉjʉ, gãji ʉjʉ rãca ĩna gãmerã quẽajama, ado bajiro tʉoĩagʉ̃mi: “¿Yʉa diez mil ñarirãcʉ yʉre moabosarimasa rãca, veinte mil masa cʉogʉre quẽarẽtocũrãjari yʉa?”, ¿yitʉoĩasʉobecʉjarique? \v 32 “Ĩnare quẽarẽtomasimenaja yʉa” ĩ yitʉoĩajama, “¿No bajiro yʉa yirotire bojati mʉ, ‘Yʉa rãca gãmerã quẽabeticõato’ yirã?”, ĩ ʉ̃mʉare yisẽniĩa roticõagʉ̃mi, gãji ʉjʉ tʉjʉre. \v 33 To bajiri, vi bʉagʉre, to yicõari, gãmerã sĩaroana ʉjʉre bajiro bajiaja yʉ. Jẽre yʉ yirotire cõĩajeocajʉ yʉ. To yicõari, “To bajiro ĩna yijama, yʉ buerã ñarʉarãma”, yimasiaja yʉ. To bajiro yigʉ yʉ ñajare, ado bajisere tʉoĩamasiña mʉa: No bojagʉ, jediro ĩ cʉosere yʉ bojarore bajiro yʉ yirotisere bojabecʉ, yʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃ ñamasibecʉmi —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 “Yʉre ajitirʉ̃nʉrã, moa ocasere bajiro ĩna bajijama, quẽnaja”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 5.13; Mr 9.50) \p \v 34 Quẽna ado bajiro gotiyuju Jesús: \p —Moa ñaja bare sãre. Mʉa barotire vaibʉcʉ rii catisere cũrãma, moa turãja mʉa, “Boarobe” yirã. \v 35 Moa ti ocaboase ti ocabeticoajama, “Quẽna tudiocato” yirã, no bajiro yimasimenaja mʉa. To bajiri, tire reacõarãja mʉa. Moa ocatʉjabetire bajiro mʉa bajijama, quẽnaja. Tire mʉa ajimasirʉajama, quẽnaro tʉoĩaña mʉa —ĩnare yigotiyuju Jesús.\f q \fr 14:35 \ft Adi quetire Jesús ĩ yijama, ado bajiro yigʉ yiyuju, yiyujarã Dios oca buerẽtoburimasa: Ĩre ajitirʉ̃nʉmenama, moa ocabetire bajiro ñarã yirãja mʉa. To bajiri mʉa sʉyarʉajama, yʉ sĩgʉ̃rene mʉa ajitirʉ̃nʉ sʉyajama, quẽnaja.\f* \c 15 \s1 Oveja coderimasʉre bajiro manire Dios ĩ maitʉjabeti queti \r (Mt 18.10-14) \p \v 1 Jesúre ajirã ĩ tʉjʉ ejarũgũñujarã. Ĩna ñañujarã rojose yirã, ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasa, to yicõari, gãjerã quẽne. \v 2 To bajiri fariseo masa, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne ñañujarã. Ado bajiro Jesúre gõjañujarã ĩna: \p —Rojose yirãre maiami. Ĩna rãca barũgũami —ĩre yigõjacodeyujarã ĩna. \p \v 3 To bajiro ĩna yijare, gotimasiore queti ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p \v 4 —Sĩgʉ̃ ñagʉ̃mi cien ovejare codegʉ. Cojorʉ̃mʉ sĩgʉ̃ oveja yayicoacʉmi. To bajiri ĩnare coderimasʉ, rʉyarãre, noventa y nueve ñarãre ta vesejʉ ĩnare cũcõari, yayir'ire macagʉ̃ vacoacʉmi ĩ, “Bʉjacõarijʉ tʉjarʉcʉja” yigʉ. \v 5 Yayir'ire bʉjacõari, bʉto variquẽnagʉ̃ne, ĩre gaja tudicoacʉmi, ĩ ya vijʉ. \v 6 Ĩ ya vi ejacõari, ĩ babarãre, ĩ tʉanare quẽne, rẽjarotigʉmi. “Oveja yayir'ire bʉjabʉ yʉ. Mʉa quẽne yʉre variquẽna ejarẽmoña”, ĩnare yivariquẽnagʉ̃mi. \v 7 Tire bajiro bajiroja õ vecajʉ Dios ĩ ñarojʉ. Oveja yayir'ire bʉjacõari, ĩ variquẽnariarore bajiro variquẽnarãma ángel mesa, Diore moabosarã, sĩgʉ̃ masʉ, rojose ĩ yisere yitʉjacõari, Dios ĩ bojasejʉare ĩ yijama. Socarãne gãjerãma, “Quẽnarã ñaja yʉa” yitʉoĩarãrema variquẽnamenama ángel mesa —ĩnare yigotimasioñuju Jesús. \s1 Gãjoatiire yiyayiocõari, titiire bʉjagone, so variquẽnariarore bajiro manire Dios ĩ maitʉjabeti queti \p \v 8 To yicõari, gaje queti gotirẽmoñuju Jesús quẽna: \p —Rõmio, jʉaãmocãrãcatiiri, gãjoatiiri cʉogo ñagõmo. Cojotii ti yayiro ĩacõari, sĩabusuoriare so ya vire sĩabusuogomo so. To yicõari, quẽnaro tumacagõmo, “Titiire bʉjacõarijʉ tʉjarʉocoja” yigo. \v 9 Titiire bʉjacõari, bʉto variquẽnagõne, so babarãre, so tʉanare quẽne rẽjarotigomo. “Gãjoatiire yayiritiire bʉjabʉ yʉ. Mʉa quẽne yʉre variquẽnaejarẽmoña”, ĩnare yivariquẽnagõmo. \v 10 Tire bajiro bajiroja õ vecajʉ Dios ĩ ñarojʉ. Gãjoatiire bʉjacõari, so variquẽnariarore bajiro variquẽnarãma ángel mesa, Diore moabosarã, sĩgʉ̃ masʉ, rojose ĩ yisere yitʉjacõari, Dios ĩ bojasejʉare ĩ yijama —ĩnare yigotimasiñuju Jesús. \s1 Ĩ macʉ ĩ tudiejaro ĩacõari, rojose yiboar'irene ĩ jacʉ ĩ masirioreaye Jesús ĩ gotimasiore queti \p \v 11 To yicõari, gaje queti gotirẽmoñuju Jesús quẽna: \p —Sĩgʉ̃ masʉ jʉarã rĩa cʉtigʉ ñagʉ̃mi. \v 12 Ĩ bedijʉa, ĩ jacʉre ado bajise ĩre yigʉmi: “Cacʉ, yʉ ye ñarotire yʉre ĩsiña mʉ”, ĩre yigʉmi. To bajiro ĩ yijare, ĩnare ʉjojeocõagʉ̃mi ĩ jacʉ, ĩna ye ñarotire. \v 13 To ĩ yiro beroagarʉ̃mʉrine, ĩ macʉ, ĩ bedijʉa gaje sitajʉ varʉ ĩ yere ĩsigʉ̃mi ĩ. Ti gãjoa rãcane vacoacʉmi, gaje sitajʉ vacʉ. Tojʉ ejacõari, rujajine ĩ gãjoare yibatereajeocõagʉ̃mi. \v 14 To bajiro yireacõari bero, josari tãmʉogʉ̃mi, tojʉre. To ĩ bajiñarone, ti sitajʉ bare quẽnaro manoja. To ti bajijare, bʉto ñiorijasʉogʉmi. \v 15 To bajiro bajiboacʉ, toagʉre moare sẽnigʉ̃mi ĩ. To bajiri ecariarã yeseare ĩre coderotigʉmi ĩ. \v 16 Ĩnare codeñagʉ̃jʉ, yesea ĩna basene barʉaboagʉmi, mano ñiorijagʉ ñari, ñimʉjʉane ĩre ĩna bare ecabecʉ ñari. \v 17 To bajiñaboacʉ, tʉoĩagʉ̃mi ĩ: “Yʉ jacʉ moabosarimasarema jãjarã ĩna ñaboajaquẽne, ĩna base rʉyaquẽnacʉda ti. No yigʉ yʉma adojʉre ñiorija ñati yʉ”, yitʉoĩagʉ̃mi. \v 18 To yi, “Baʉ. Cacʉ ya vijʉ tudiarocʉ ñagʉ̃ja yʉ. Tojʉre tudiejacõari, ado bajise Cacʉre ĩre yirʉcʉja yʉ: ‘Cacʉ, rojose yicajʉ yʉ, Diore, mʉre quẽne. \v 19 To bajiri macʉ yʉre mʉ yise bojabeaja yʉ. Mʉre moabosarimasʉre bajirojʉa yʉre yiya mʉ’ yʉ jacʉre ĩre yicõa ejarʉcʉja yʉ”, yitʉoĩagʉ̃mi. \v 20 To yi, ĩ jacʉ ĩ ñarojʉa tudicoacʉmi, maane. \p To bajiro ĩ bajivato, sõjʉne ĩ jacʉ bocaĩacõari, ĩre ĩamaigʉ̃mi. To bajiri ĩre vabocacõari, jabario, usu, ĩre yigʉmi, ĩ jacʉ. \v 21 To bajiro ĩ yirone, “Cacʉ, Diore rojose ĩre yicajʉ. Mʉre quẽne rojose mʉre yicajʉ yʉ. To bajiri macʉ yʉre mʉ yise bojabeaja yʉ”, ĩre yigʉmi. \v 22 To bajiro ĩ yiboajaquẽne, ĩre moabosarimasare jicõari, “Sudi quẽnase masure juaáya. To yicõari, ĩre sudi sãña. Ãmo sãriabedore quẽne ĩre sãña. Gʉbo sudire quẽne ĩre sãña. \v 23-24 To yicõari, ta vecʉ mame jaigʉre ĩre sĩaña mʉa. Ĩre bacõari, basavariquẽnato mani. Yʉ macʉre, ‘Rijacoarimi’ ĩre yirũgũboabʉ yʉ. Caticõañumi”, ĩnare yigʉmi ĩ jacʉ. To yicõari, ĩre basajeorãma ĩna. \p \v 25 To bajiro ĩna yiñarijʉre ĩ macʉ ñasʉogʉjʉama, vesejʉne bocañacõagʉ̃mi. To bajiñaboacʉ, tudiacʉmi yuja. Tudiacʉ, ĩ ajicõñarũtu vajama, to basa ocaruyu ñarãma ĩna. \v 26-27 Tire ajicõari, ĩ jacʉre moabosarimasʉre ĩre sẽniĩagʉ̃mi, “¿Ñiere yirã yiri ĩna?” yigʉ. To bajiro ĩ yirone, “Mʉ bedi tudiejami. To bajiri ta vecʉ mame jaigʉre sĩarotimi mʉ jacʉ, mʉ bedi ĩ tudiejajare”, ĩre yigʉmi ĩ. \v 28 To bajiri tire ajicõari, bʉto jũnisinigʉ̃mi, ĩ gagʉ, vire sãjarʉabecʉ. To bajiri ĩ jacʉ tire, “¡To bajibeticõaña mʉ!” yigʉ, budiacʉmi. \v 29 To bajiro ĩ bajirone, ado bajise ĩ jacʉre ĩre yigʉmi: “Tocãrãca cʉ̃ma mʉ ye moarere mʉre moabosarũgũboacajʉ yʉ. To bajiboarine, divatojʉane no sĩgʉ̃ vaibʉcʉaca cabrito vãme cʉtigʉacare, ‘Ĩ babarã rãca basavariquẽna bato ĩna’ yigʉ, yʉre ĩsibeticajʉ mʉ. \v 30 To bajiboarine, mʉ macʉ rojorã rõmiri rãca mʉ ye gãjoare yireagʉ var'ijʉarema, ta vecʉ mame jaigʉre sĩacõari, basavariquẽnaja mʉ”, ĩre yigʉmi, ĩ jacʉre. \p \v 31 To bajiro ĩ yijare, ado bajiro ĩre cʉdigʉmi ĩ jacʉ: “Ado yʉ rãcane ñacõarũgũaja mʉ. To bajiri yʉ cʉose jediro mʉ ye ñaja ti. \v 32 Yucʉrema basavariquẽnato mani, mʉ bedi, ‘Rijacoarimi’ yʉ yirũgũboagʉ, gãme tudiejami. Ĩre bʉjacõaja mani yuja”, ĩre yigʉmi ĩ jacʉ —ĩnare yigotimasioñuju Jesús. \c 16 \s1 Ʉjʉre moabosarãre ĩre rotibosarimasʉ socʉne quẽnaro yitocõari, rojose ĩ yirere Jesús ĩ gotimasiore queti \p \v 1 Ado bajise ĩ buerimasare gotiyuju Jesús quẽna: \p —Sĩgʉ̃ gajeyeũni jaigʉ ĩ yere codebosagʉre ĩre cʉogʉmi. Gãjerãjʉa, “Mʉ yere yibatereagʉ yami”, ĩre yigotirãma. \v 2 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ĩ yere codebosagʉre ĩre jicõari, ado bajiro ĩre yigʉmi: “Gãjerã, mʉ yibatereasere gotiama. To bajiri mʉ yisere cõĩari, ucatucõaña mʉ. Yʉ yere codebosabetirʉcʉja mʉ yuja”, ĩre yigotigʉmi ĩ ʉjʉ. \v 3 To bajiro ĩ yijare, ado bajiro tʉoĩarejaigʉmi ĩre codebosarimasʉ: “¿No bajiro bajigʉti yʉ? Yʉ ʉjʉ yʉre bucõarʉcʉmi yuja. No gajeye moare bʉjabecʉja yʉ yuja. Ote oteroti ñarore coatĩmabecʉja yʉ. Bojoneose, gãjerãre gãjoa sẽnibecʉja yʉ”, yitʉoĩarejaigʉmi ĩ. \v 4 To bajiro yitʉoĩarejaiboacʉ, “Jẽre yʉ yirotire masiaja yʉ yuja, ‘yʉ ʉjʉ yʉre ĩ buro bero, gãjerã ĩna ya virijʉ yʉ ejaro yʉre ĩamaiato ĩna’ yigʉ”, yigʉmi. \v 5 To bajiri ĩ ʉjʉre vaja morãre ĩnare jijeocõagʉ̃mi. To bajiro yitʉoĩar'i ñari, sĩgʉ̃ ĩ ejaro, ado bajiro ĩre yigʉmi: “¿No cõro yʉ ʉjʉre vaja moati mʉ?”, ĩre yisẽniĩagʉ̃mi. \v 6 To bajiro ĩ yisẽniĩarone, “Cien ñarirajeri ʉyerajeri bare roagʉ sãvʉorere tire vaja moaja yʉ”, ĩre yigʉmi. To bajiro ĩ yirone, “Jaʉ. Rujiya. ‘Adi mʉ vaja more tuyarijũrore mojoroaca cincuenta ñaro vaja moaja’ yiucatu vasoatoya”, ĩre yigʉmi. \v 7 To bajiro ĩre yigajanocõari, gãji ĩ ejaro, ĩre sẽniĩagʉ̃mi: “¿No cõro vaja moati mʉma?”, ĩre yigʉmi. “Cien jibʉri pan quẽnorotire vaja moaja yʉ”, ĩre yigʉmi. To bajiro ĩ yirone, “Adi mʉ vaja more ñarijũrore mojoroaca ochenta jibʉri vaja moaja yiucatu vasoatoya”, ĩre yigʉmi. To yicõari, gãjerãre quẽne to bajiro rĩne yigʉmi. \v 8 To bajiro ĩ yiro ajicõari, “Quẽnaro yigʉ me ñaboarine, tʉoĩamasigʉ̃ ñaami”, yitʉoĩagʉ̃mi ĩ ʉjʉ, ĩre —ĩnare yigotiyuju Jesús, ĩ buerimasare. \p —To bajiro tʉoĩaama ĩna, jãjarã masa, Diore ajiterã. Gajeyeũnire bʉto tʉoĩarã, masare yitocõari, vaja bʉjamasiama ĩna. Yʉre ajitirʉ̃nʉrãjʉama, “Quẽnabʉsaro Dios ĩ bojarore bajiro ajitirʉ̃nʉato ĩna” yirã, quẽnaro mʉa yirotire tʉoĩabetibʉsacõaja mʉa. \p \v 9 To bajiri ado bajiro mʉare gotiaja yʉ: Rijanane mʉa yere, mʉa gajeyeũnire juavamasibetirʉarãja. To bajiri mʉa cʉosere maioro bajirãre ĩsiña mʉa. To bajiro mʉa yijama, mʉa rijato bero, ĩnare quẽnaro yiriarã mʉa ñajare, Dios ĩ ñarojʉ quẽnaro mʉare ĩavariquẽnarʉarãma ĩna. \p \v 10 Gajeyere quẽne mʉare gotiaja yʉ. Gajeyeũni, gãjoa codebosarimasʉ mojoroaca ñasere quẽnaro codegʉma, jairo ñasere quẽne quẽnaro codemasiami. Gãjima, gajeyeũni, gãjoa codebosarimasʉ ñagʉ̃ mojoroaca ñasere codemasibecʉma, jairo ñasere quẽne codemasibecʉmi. \v 11 Adi macarʉcʉrojʉre Dios mʉare ĩ ĩsise “Dios ĩ cõase ñaja” yitʉoĩacõari, mʉa gãjoare, gajeyeũnire, mʉa cʉosere quẽnaro mʉa cʉomasijama, Dios, bʉto variquẽnacõari, ĩ tʉayere quẽnamasusere mʉare ʉjorʉcʉmi, tʉoĩamasireayere, moamasireayere, to yicõari mʉa ñarotiayere quẽne. \v 12 Adi macarʉcʉroayere ĩ cõasere mʉa cʉomasibetijama, quẽnamasuse mʉa cʉoborotire ʉjobetirʉcʉmi Dios. \p \v 13 Diore yirʉ̃cʉbʉorãma, adi macarʉcʉroayere tʉoĩarʉ̃cʉbʉomenama, “Diojʉa ñaami ñamasugʉ̃” yitʉoĩarã ñari —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 Gajeyeũnire, gãjoare bʉto bojarãre Jesús ĩ gotire queti \p \v 14 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ñagõjʉrʉañujarã fariseo masa, gajeyeũnire, to yicõari, gãjoare quẽne, tire bʉto bojarã ñari. \v 15 To ĩna yijare, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Quẽnase mʉa yijama, “‘Quẽnarã ñaama’ manire yiĩato masa” yirã, yitorũgũaja mʉa. To bajiro mʉa yiboajaquẽne, mʉa tʉoĩasere ĩamasigʉ̃ ñaami Dios. To bajiri, “Quẽnamasucõaja” masajʉama ĩna yiĩaboasere, Diojʉama, “Quẽnabetimasucõaja” yiĩaami —fariseo masare ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “‘Yʉ ʉjʉ ñaami Dios’ mʉa yijama, ĩ rotisere cʉdiroti ñaja”, Jesús ĩ yire queti \p \v 16 Quẽna ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p —Rẽmojʉre Dios yere Moisés ĩ rotimasirere, Diore gotirẽtobosamasiriarã masare ĩna gotimasiorema, Juan vãme cʉtigʉ, masare oco rãca bautizarimasʉ ĩ gotimasioriajʉne tʉsaja. “Ʉjʉ Dios yarã quẽnaro ĩ yirã mʉa ñarʉajama, rojose mʉa yisere yitʉjacõari, Jesúre ajitirʉ̃nʉña” yisejʉa ñaja ñamasusema. Tire ajirã ñari, quẽnaro yʉre ajivariquẽnasʉyasʉoadicama jãjarã masa. \p \v 17 Adirʉ̃mʉriaye ñamasuse ti ñaboajaquẽne, Moisére Dios ĩ roticũmasire, to yicõari, Diore gotirẽtobosarimasa ĩna gotimasiomasire ñajediro ñacõarũgũrʉaroja. Adi macarʉcʉro jediroto rĩjoro, cojo vãme godocʉtibetirʉaroja. Ñajediro Dios ĩ gotiriarore bajirone bajirʉaroja —ĩnare yigotimasioñuju Jesús. \s1 “Ĩ manajore rocacõari, gajeore ĩ manajo cʉtijama, quẽnabeaja”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 19.1-12; Mr 10.1-12) \p \v 18 Quẽna ado bajiro ĩnare gotimasioñuju Jesús: \p —Sĩgʉ̃ ĩ manajore rocacõari, gajeore ĩ manajo cʉtijama, ĩ manajo masu me ñaamo. Sore ajerio cʉtigʉ yami, Dios ĩ ĩajama. To yicõari, manajʉ rocario rãca ĩ manajo cʉtijaquẽne, ĩ manajo masu me ñaamo. Sore ajerio cʉtigʉ yami, Dios ĩ ĩajama —ĩnare yigotimasiñuju Jesús. \s1 Sĩgʉ̃ gajeyeũni jaigʉ, to yicõari, Lázaro vãme cʉtigʉ rãca ĩna bajirere Jesús ĩ gotire queti \p \v 19 To bajiro yigajanocõari, quẽna ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Sĩgʉ̃ ñagʉ̃mi jairo gajeyeũni cʉogʉ. Quẽnase sudi, vaja jacase rĩne sãñarũgũgʉ̃mi. Tocãrãcarʉ̃mʉrine bare quẽnase rĩne ba, boserʉ̃mʉ quẽno, variquẽnarũgũgʉ̃mi. \v 20 Ĩ ya vi soje tʉaca ñie cʉobecʉ, maioro masu bajigʉ rujigʉmi, Lázaro vãme cʉtigʉ. Ĩ rujʉri cãmi boagʉ ñagʉ̃mi ĩ. \v 21 Ĩ bareasere barʉa rujigʉmi. To ĩ bajirujirone, ĩ cãmire ĩre verogõjanabiorãma yaia. \v 22-23 Cojorʉ̃mʉ rijacoacʉmi Lázaro. Ĩ rijato bero, õ vecajʉ ĩ ñicʉ Abraham tʉjʉ ĩ ʉsʉre ãmicõanama ángel mesa. Bero, gajeyeũni jaigʉ quẽne bajirocacoacʉmi. Bajirocacõari, yuje ecogʉmi. To bajicõari, rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ cõaecogʉmi. Tojʉ ñacõari, ĩamʉogʉ̃ne, Abraham, Lázaro rãca ĩna ñaro ĩabʉjagʉmi, õ vecajʉ ñarãre. \v 24-25 Ĩnare ĩabʉjacõari, Abrahamre ado bajise avasãĩamʉogʉ̃mi: “Ñicʉ, yʉre ĩamaiña. Adi jeamere bʉto rojose tãmʉoaja yʉ. Lázarore, yʉ tʉjʉ ĩre cõaña. Mojoroaca oco juaádiato”, ĩre yiavasãgʉ̃mi. To ĩ yirone, ado bajiro ĩre cʉdigʉmi Abraham: “Tʉoĩaña jãnami. Mʉ ya macajʉ ñagʉ̃ quẽnasere cʉocajʉ mʉ. Variquẽnacajʉ mʉ. Lázarojʉama tojʉ ñagʉ̃ bʉto rojose tãmʉocami. Yucʉrema, quẽnaro variquẽnaro ñagʉ̃ bajiami yuja. Mʉjʉama bʉto rojose tãmʉogʉ̃ bajiaja mʉ yuja. \v 26 Gajeyerema jairigoje ñamatacõaja. To bajiri mʉ tʉjʉre ejamasibeaja yʉa. Mʉajʉa quẽne yʉa tʉjʉre ejamasibeaja mʉa”, ĩre yicʉdigʉmi Abraham. \p \v 27 To bajiro ĩ yijare, gajeyeũni jaigʉ ñaboar'i ado bajiro ĩre yigʉmi: “‘Lázarore yʉ jacʉ ya vijʉ ĩre cõaña’ yigʉ yaja. \v 28 Yʉ bederã cojomocãrãcʉ ñarãre, Lázarore ĩre gotiroticõaña. ‘Ĩna quẽne, adojʉ rojose yʉ tãmʉorore bajiro bajiroma’ yigʉ yaja”, Abrahamre yigotiboagʉmi. \v 29 To ĩ yirone, “Moisés, to yicõari, Diore gotirẽtobosamasiriarã quẽne ĩna ucarere jẽre tire cʉorãma ĩna, mʉ yarã. Tire bueato ĩna”, ĩre yicʉdigʉmi Abraham. \v 30 To ĩ yirone, “Bajibeaja. Buemenama. ‘Rijar'ine tudicaticõari, gotiami manire’ yirã, ĩre ajirʉ̃cʉbʉocõari, tʉoĩavasoarʉarãma ĩna”, ĩre yiboagʉmi, jeamejʉ rojose tãmʉoñagʉ̃. \v 31 To ĩ yirone, ado bajiro ĩre cʉdigʉmi Abraham quẽna: “Moisés, to yicõari, Diore gotirẽtobosamasiriarã, ĩna ucamasirere mʉ bederã ĩna ajitirʉ̃nʉbetijama, rijar'i, ĩnare ĩ gotiboajaquẽne, ĩre ajimenama”, yigʉmi Abraham —ĩnare yigotiyuju Jesús, fariseo masare. \c 17 \s1 “Mʉa sʉorine gãjerã rojose ĩna yijama, güiose ñaja”, Jesús ĩ yigotimasiore queti \r (Mt 18.6-7, 21-22; Mr 9.42) \p \v 1 Ĩ buerimasare ado bajiro gotimasioñuju Jesús: \p —Rojose yirã jãjarã ñarãma. To bajiri gãjerãre rojose ũmato yirʉarãma. To ĩna yise sʉori bʉto rojose tãmʉorʉarãma. \v 2 Rojose ĩnare ĩna ũmato yiroto rĩjoro, tocãrãcʉrene ĩna ãmʉarijʉre gʉ̃ta jairica siatucõari, riaga ʉ̃cʉarojʉ ĩnare rearoderuucõajama, rojose tãmʉobetibʉsaborãma. \p \v 3 To bajiri, “Rojose mani ũmato yijama, rojose tãmʉoborãja” yirã, quẽnaro tʉoĩamasirine ñarũgũña mʉa. Sĩgʉ̃ rojose mʉare ĩ yijama, “Rojose yʉre yibʉ mʉ”, ĩre yiya. To bajiro mʉ yisere ajicõari, “Riojo yaja mʉ” ĩ yisʉtiritijama, rojose mʉare ĩ yisere ĩre masirioya mʉa. \v 4 Tocãrãcajine rojose mʉare ĩna yijama, ĩnare masirioya, rojose mʉare ĩna yiro cõrone, “Jʉaji rojose mʉare yibetirʉcʉja” yirãre —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Dios ĩ rotimasirore bajirone yirʉaja yʉa” yirã, Jesús buerã ĩna sẽniboare queti \p \v 5 To bajiro ĩ yisere ajicõari, \p —“Tocãrãcajine masiriotĩmamenaja” yitʉoĩarã ñari, yʉa masiriotĩmarotire Dios ĩ ejarẽmosere bojaja —yiyujarã ĩna. \p \v 6 To bajiro ĩre ĩna yirone, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Mojoroaca yimasirã ñaboarine, “Dios ĩ ejarẽmose rãca yimasicõarãja” yirã, icʉ morera vãme cʉtiʉre, “Mʉa masune vʉevati, rʉ̃gõaya” mʉa yirotijama, to bajirone bajirʉaroja ti —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 “Ʉjʉre moabosarimasʉ, ado bajiro bajire ñaroja”, Jesús ĩ yire \p \v 7 To yigajanocõari, ado bajiro ĩnare gotirũtuasuju ĩ quẽna: \p —To bajiri, ĩaĩañamani mʉa yijama, ado bajirojʉa tʉoĩama mʉa: Moabosarimasʉ cʉorã ĩre mʉa rotisere tʉoĩaña: Ovejare mʉare codebosagʉar'ire, ĩ tudiejaro, “Mʉjʉa basʉoya”, ĩre yimenaja mʉa. \v 8 Ado bajirojʉa ĩre yirãja mʉa: “Yʉa barotire roabosaya. Roagajanocõari, yʉare ecaba. Yʉa bagajanoro bero, mʉjʉa barʉcʉja mʉ”, ĩre yirãja mʉa. \v 9 Mʉa moarotisere ĩ moaro ĩacõari, “Quẽnaja ti”, ĩre yimenaja mʉa, “Yʉare moabosarimasʉ ñaami” ĩre yitʉoĩarã ñari. \v 10 To bajiro ĩre mʉa yitʉoĩarore bajirone tʉoĩagʉ̃mi ĩ quẽne. To bajiri, “‘Quẽnaro yaja mʉa’ manire yato Dios” yitʉoĩacõari, “Ñamasurã ñaja” yirãre bajiro yisocabesa. “No bojagʉre moabosarimasʉ, ĩ moarotiecorore bajiro bajigʉ ñaja”, yitʉoĩarũgũña —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 Gase boarãre Jesús ĩ catiore queti \p \v 11 To bajiri Galilea sita, Samaria sita rãca vatojere varũtuasuju ĩ, Jesús, Jerusalén macajʉ vacʉ. \v 12 Varũtu vacʉne, gaje maca ejayuju. Ti macajʉre ĩ ejaro, jʉaãmocãrãcʉ rujʉri gase boarã ĩre bocayujarã ĩna. Ĩ tʉaca ejamenane, sõjʉ ñarine ado bajiro ĩre yiavasãñujarã ĩna: \p \v 13 —Jesús yʉa ʉjʉ, yʉare ĩamaiña mʉ —ĩre yiyujarã. \p \v 14 To bajiro ĩna yiavasãrone, ĩnare ĩacõari, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Paiare mʉa rujʉrire ĩoaya. To mʉa yijama, caticoarʉarãja mʉa —ĩnare yiyuju ĩ. \p To bajiro ĩ yijare, vacoasujarã ĩna. Maa ĩna vato rĩne ĩna cãmi boaboare yaticoasuju ti yuja. \v 15 To bajiro sĩgʉ̃ rujʉ gase boagʉ ñar'i, ti yatiro ĩacõari, jʉdarʉ̃gʉ̃, Jesús tʉjʉ tudicoasuju quẽna. Tudiacʉne, variquẽnagʉ̃ ñari, “Quẽnaro yʉre yami Dios”, yiavasã varũtuasuju ĩ. \v 16 Jesús tʉjʉre tudiejacõari, muqueayuju ĩ. To bajicõari, ado bajiro Jesúre gotiyuju: \p —Yʉ gase boaboase mʉ sʉorine ti yatijare, bʉto quẽnaja —Jesúre ĩre yigotiyuju. Ĩ ñañuju samaritano masʉ. \v 17-18 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro yiyuju Jesús: \p —Jʉaãmocãrãcʉre gase boariarãre yʉ catioboajaquẽne, ãni samaritano masʉ, ĩ sĩgʉ̃ne tudiadiami, “Quẽnaro yʉre yami Dios” yigʉ vagʉ —ĩ rãcanare ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 19 To bajiro yigajanocõari, ĩ catior'ire ado bajiro ĩre yiyuju: \p —Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃ña. Vasa. “Yʉre ĩamaicõari, catiorʉcʉmi Jesús” mʉ yitʉoĩajare, mʉre catiobʉ yʉ —ĩre yigotiyuju Jesús. \s1 “Dios ĩ roticõagʉ̃, ¿no cõro ejagʉti ĩ?”, Jesúre ĩna yisẽniĩare \r (Mt 24.23-28, 36-41) \p \v 20-21 Cojorʉ̃mʉ ado bajiro Jesúre sẽniĩañujarã fariseo masa: \p —¿No cõro ejacõari, rotisʉogʉti Dios ĩ cõarocʉ? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩna. \p To bajiro ĩre ĩna yisẽniĩarone ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Mʉa yutʉoĩarore bajiro bajibeaja ti. Ruyurone, “Adine ñaja. Ise ñaja” yimasiñamanire bajiro bajise ñaja, Dios ĩ roticõagʉ̃ ĩ ejasema. Jẽre mʉa vatoane ñaboaja ti —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Jesús adi macarʉcʉro ĩ tudiejaroti queti \p \v 22 To bajiro yicʉdigajanocõari, ĩ buerãre ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Yoaro yʉ rãca ñarʉaboarãja mʉa. To bajiro mʉa bajiboajaquẽne, mʉa rãca ñacõa ñabetirʉcʉja yʉ. \v 23 To bajiri yʉ tudivadiroto rĩjorore, “Ĩne ñaami. Tudiejami. Tone ñami”, mʉare yisocarʉarãma. To bajiro ĩna yijama, ĩnare ajibetirʉarãja mʉa. \v 24 Ʉ̃mʉagasero jedirojʉ bʉjo ĩ yabesere masa ĩna ĩarore bajiro yʉ vadore yʉre ĩare ñarʉaroja. \v 25 To bajiro yʉ bajiroti rĩjorore, adirodoana jairo rojose yʉre ĩna yisere rojose tãmʉoroti ñaja ti. “Dios ĩ cõagʉ̃ me ñaami” yica yirã, yʉre sĩarotirʉarãma masa. \v 26 Yʉre ĩna sĩaro bero, tudicaticõari, quẽna vadirʉcʉja yʉ, adi macarʉcʉrojʉre. Noé ñamasir'i ĩ ñariarodo masa ĩna bajiñamasiriarore bajiro bajiñarʉarãma, Dios ĩ roticõacacʉ, yʉ tudiejarirʉ̃mʉre quẽne. \v 27 Adi macarʉcʉro ti rujaroto rĩjoro bare ba, idi, manajo cʉti, yicõa ñamasiñujarã ĩna. Diore tʉoĩari mene, “¿To bajiroado yatique?” yimenane, jairica cũmua quẽnogajanocõari, Noé ĩ vasãjaro ũnone to bajiro yicõa ñamasiñujarã ĩna. “To bajiroado yiroja” ĩna yimasibetone, ĩnare ruureacõañuju Dios. To bajirone bajirʉarãma masa, yʉ tudiejarirʉ̃mʉre quẽne. \v 28 To bajirone bajiñamasiñujarã masa, Lot ñamasir'i ĩ ñariarodoana quẽne. Sodoma macana bare barã, idirã, gajeyeũni gãmerã ĩsirã, gãjerã vaja yicõari cʉorã, gãjerãma, oterã, viri bʉarã, yicõa ñamasiñujarã ĩna, Diore tʉoĩamenane. \v 29 Sodomajʉre ñaboar'i Lot ĩ rudiro bero, õ vecaye jea ʉ̃jʉse azufre vãme cʉtise rãca Dios ĩ soereamasiriarore bajiro bajirone bajirʉaroja ti. \v 30 To bajirone bajiñarʉarãma masa, Dios ĩ roticõacacʉ yʉ tudiejarirʉ̃mʉre quẽne. \p \v 31 To bajiri, quẽnaro ñaña mʉa, rojosere yimenane. Yʉ gotisere quẽnaro tʉoĩamʉjarʉ̃gʉ̃ña, “No bojarijaʉne vagʉmi” yitʉoĩarã ñari. No yimasiña manirʉaroja. Sĩgʉ̃ ĩ ya vi joejʉ jesagʉma, rujiacõari, ĩ ya vi jubeajʉ gajeyeũni ñasere juaátĩmabetirʉcʉmi. Gãji, vesejʉ moañagʉ̃, ĩ ye sudire juagʉ tudiatĩmabetirʉcʉmi, rujarĩmarone yʉ ejaroti ti ñajare. \v 32 Lot manajo so bajimasirere tʉoĩaña mʉa. Gajeyeũnire ũmaveovaco ñari, tire maigõ, ĩatʉoca yigone, moatutune godovedirocacoasuju so. \p \v 33 No bojarã, no ĩna bojarone ñare cʉtirãma adi macarʉcʉro ñasere ĩavariquẽnacõari, Diore tʉoĩamenama, Dios ĩ catisere yayibetire cʉomena ñarʉarãma ĩna. To bajiboarine, yʉre ajitirʉ̃nʉrã, yʉ oca ĩna gotisere ajijũnisinicõari, ĩna sĩarãma, Dios tʉjʉ quẽnaro ñarona ñarãma. \p \v 34 Gajeyerema adi macarʉcʉrojʉ yʉ tudivadojʉ, ñami ti ñajama jʉarã ʉ̃mʉa cãniñarãre ejacõari, sĩgʉ̃ ãmiecorʉcʉmi. Gãjima, ãmiecobetirʉcʉmi. \v 35 Ʉ̃mʉa ti ñajama, rõmia jʉarã trigore vãiaabo ñarʉarãma. To bajiri, sĩgõ ãmiecorʉocomo. Gajeoma, ãmiecobetirʉocomo. \v 36 Jʉarã ʉ̃mʉa vesejʉ moañarʉarãma. To ĩna yiñarone, sĩgʉ̃ ãmiecorʉcʉmi. Gãjima, ãmiecobetirʉcʉmi —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 37 To bajiro ĩnare ĩ yigotirone, \p —¿Nojʉre to bajise bajiroti ti? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩ buerimasa. \p To bajiro ĩre ĩna yisẽniĩarone, ado bajiro cʉdiyuju Jesús: \p —Rijar'i, ĩ boacũñarorema, yuca ejarãma ĩna —ĩnare yicʉdiyuju Jesús.\f r \fr 17:37 \ft “Yuca ejarãma, masʉ boagʉ ĩ ñarore” ĩ yijama, “Rojose yirãma, no bojarone ñacõarãma” yigʉ yiyuju Jesús.\f* \c 18 \s1 “‘Yʉare ejarẽmogʉ̃mi, yʉa sẽnijama’ yitʉoĩarã ñari, Diore sẽnitʉjabetiroti ñaja”, Jesús ĩ yire queti \p \v 1 “Diore ĩre sẽnitʉjabeticõato ĩna” yigʉ ĩnare gotimasioñuju ĩ: \p \v 2 —Cojo macare sĩgʉ̃ masʉ ñagʉ̃mi masa ĩna yisere ĩacõĩarimasʉ. Diore, to yicõari, masare quẽne rʉ̃cʉbʉobecʉ ñagʉ̃mi. \v 3 Ĩ ya macajʉre sĩgõ ñagõmo manajʉ rijaveorio. Biyaroaca ado bajiro ĩre sẽnigõ ejaboagomo: “Yʉre ejarẽmoña mʉ. Rojose yʉre yami”, ĩre yiboagomo. \v 4 To bajiro so yiboajaquẽne, sore yibosadabecʉmi. To bajiboarine, bʉto ĩre so sẽnicõa ñajare, ado bajiro tʉoĩagʉ̃mi yuja: “Diore, to yicõari, masare quẽne rʉ̃cʉbʉobecʉ ñaja yʉ. \v 5 To bajiro bajigʉ ñaboarine, bʉto so sẽnigõjanabiocõa ñajare, sore ejarẽmorʉcʉja yʉ. Sore yʉ ejarẽmobetijama, yʉre gõjanabiocõa ñabogomo”, yitʉoĩagʉ̃mi —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 6 Ti quetire gotigajanocõari, “Ado bajiro yirʉaro yaja”, ĩnare yiyuju: \p —Masa ĩna yisere ĩacõĩarimasʉ ĩ yirere ajiĩasaque mʉa: \v 7-8 ¿Dios, ĩ ejarẽmosere bojarã ĩre sẽnitʉjamenare, ĩ yarãre, yoaro ĩnare ejarẽmobecʉtique ĩ? To bajiro yibecʉmi Diojʉama. Mʉa sẽniro cõrone tocãrãcajine mʉare cʉdimasiami. To bajiri, ¿“Yʉare ejarẽmogʉ̃mi Dios” yitʉoĩacõari, ĩre sẽnitʉjamenare, tudivagʉ, bʉjarʉcʉada yʉ? —yiyuju Jesús. \s1 Fariseo masʉ, gãjoa sẽnirimasʉ rãca Diore ĩna sẽnirere Jesús ĩ gotimasiore queti \p \v 9 Quẽna gaje queti ĩnare gotimasioñuju. Ĩre ajirã sĩgʉ̃ri ado bajise yitʉoĩañujarã ĩna: “Quẽnaro yirã ñaja yʉama”, yitʉoĩañujarã ĩna. To bajiro yicõari, “Rojorã ñaama ĩnama”, gãjerãre yiĩarã ñañujarã ĩna. To bajiro yirã ĩna ñajare, ado bajise queti ĩnare gotiyuju Jesús: \p \v 10 —Ʉ̃mʉa jʉarã ñarãma ĩna, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ĩre sẽnirã vana. Sĩgʉ̃ fariseo masʉ ñagʉ̃mi. Gãji, ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasʉ ñagʉ̃mi ĩ. \v 11 Fariseo masʉ, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉre sãjaejarʉ̃gʉ̃cõari, ado bajiro Diore ĩre yigʉmi, ĩ tʉoĩase rãca: “Dios, mʉre variquẽnaja yʉ, gãjerãre bajiro bajibetir'i. Gãjerãma, juarudirã ña, yitorã ña, gãjerã manajoare ajeriarã cʉtirã ñarãma ĩna. Ado ejagʉ, ʉjʉre gãjoa sẽnibosarimasʉ, ĩre bajiro bajigʉ me ñaja yʉ. To bajiri mʉre variquẽnaja yʉ. \v 12 Tocãrãca semana jʉaji bare babeaja yʉ, mʉ rotimasirere cʉdigʉ ñari. Yʉ moase vaja jʉaãmocõro ñaritiiri vaja tagʉ, cojotii mʉ ya vire cũbosarũgũaja yʉ”, Diore ĩre yigʉmi. \v 13 Gãjijʉa gãjoa sẽnibosarimasʉ õjʉne tujacõari, õ vecajʉre ĩamʉobecʉmi, ĩ rojosere bojone, sʉtiritimasucõagʉ̃ ñari, ĩ cotitẽrore jagʉne, ado bajise Diore sẽnigʉ̃mi: “Dios, yʉre ĩamaiña mʉ. Rojose yʉ yisere yʉre masirioya mʉ”, Diore yisẽnigʉ̃mi. \v 14 Yʉre quẽnaro ajiya mʉa: Rojose ĩ yisere sʉtiriticõari, Diore sẽnigʉ̃ma, rojose ĩ yisere masirio ecocõari, ĩ ya vijʉ tudiacʉmi. Gãjijʉama, fariseo masʉ, ĩ ya vijʉ tudiajama, “Rojogʉ ñaami”, Dios ĩ yiĩagʉ̃ ñagʉ̃mi. To bajiro ti bajijare, ado bajiro mʉare gotiaja yʉ: “Quẽnaro yirã mani ñajare, ‘Quẽnarã ñaja mʉa’ manire yiĩagʉ̃mi Dios” yitʉoĩarãre, “Quẽnarã me ñaama. Rojorã ñaama”, yiĩagʉ̃mi Dios. No bojagʉre, “Quẽnagʉ̃ me ñaja yʉ” Diore yisʉtiritigʉjʉare, “Quẽnagʉ̃ ñaami”, ĩre yiĩarʉcʉmi Dios —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 Rĩamasare Jesús ĩ ñubuejeore queti \r (Mt 19.13-15; Mr 10.13-16) \p \v 15 Jesús tʉjʉ rĩamasacare juaejayujarã masa, “Ĩ ãmori ñujeocõari, Diore ĩnare sẽnibosato ĩ” yirã. Ĩna juaejasere ĩacõari, ado bajiro ĩnare yiyujarã ĩ buerimasa: \p —¡Juadibesa! Gõjanabioro yaja mʉa —ĩnare yiyujarã. \v 16 To bajiro ĩnare ĩna yiboajaquẽne, rĩamasare jirẽocõari, ado bajiro ĩ buerimasajʉare yiyuju Jesús: \p —Rĩamasare, “Juadibesa” ĩnare yibesa. “Quẽnaro yʉare yirʉcʉmi Dios” yitʉoĩarã ñaama rĩamasa. Ĩna tʉoĩarore bajiro tʉoĩarã ñaama Ʉjʉ Dios yarã. \v 17 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Rĩamasa ĩna yiecorore bajiro yiecorã ñarãma Ʉjʉ Dios yarã —ĩ buerimasare yiyuju Jesús. \s1 Gajeyeũni jaigʉ, Jesúre ĩ sẽniĩare queti \r (Mt 19.16-30; Mr 10.17-31) \p \v 18 Sĩgʉ̃ ʉjʉ, ado bajiro Jesúre ĩre sẽniĩañuju: \p —Gotimasiorimasʉ, quẽnagʉ̃ ñaja mʉ. Yʉ rijato berojʉ “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere yʉre ĩ ĩsisere yʉ bojajama, ¿no bajiro yiroti ñati yʉre? —Jesúre ĩre yiyuju. \p \v 19 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju: \p —¿No yigʉ, “Quẽnagʉ̃ ñaja mʉ”, yʉre yati mʉ? Dios sĩgʉ̃ne ñaami quẽnagʉ̃ma. \v 20 Mʉ rijato berojʉ “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere mʉ bʉjarʉajama, Dios ĩ rotimasirere cʉdiroti ñaja. Tire masiaja mʉ. Dios ĩ rotimasire yʉ yijama, ado bajise yimasirere yaja yʉ: “Gãji manajo rãca ajerio cʉtibesa. Sĩabesa. Juarudibesa. Socʉne, ‘Rojose yimi’ yigotirobesa. Mʉ jacʉre, mʉ jacore quẽne quẽnaro ĩnare rʉ̃cʉbʉoya”, yigotiaja Dios ĩ rotimasire —ĩre yiyuju. \p \v 21 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro yicʉdiyuju: \p —Daquegʉjʉne tire cʉdisʉoadicajʉ yʉ —ĩre yicʉdiyuju. \p \v 22 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre gotiyuju Jesús: \p —Cojo vãme rʉyaja mʉ yiroti, mʉ rijato berojʉ “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere mʉ bʉjarʉajama: Jediro mʉ cʉosere gãjerãre ĩsijeocõaña. To yicõari, ti vaja bʉjacõari, maioro bajirãre ĩsima. To bajiro mʉ yijama, õ vecajʉ Dios ĩ ñarojʉ quẽnase bʉjarʉcʉja mʉ. To bajiro yigajanocõari, yʉre ajisʉyaya —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 23 To ĩ yigʉ bʉto sʉtiriti vacoasuju ĩ, gajeyeũni jaigʉ ñari, tire maigʉ̃. \v 24 Ĩ sʉtiritisere ĩacõari, ado bajiro ĩ buerimasajʉare gotiyuju Jesús: \p —Gajeyeũni jairãrema, yʉre ĩna sʉyarʉa tʉoĩaboajama, bʉto josarʉaroja ĩnare. To bajicõari, yirẽto ecobosabetirʉarãma. \v 25 Vaibʉcʉ camello vãme cʉtigʉ, gãjojota gojeacare sãjarẽtobudimasibecʉmi. To bajirone bajiaja gajeyeũni jairãre quẽne, yʉre ĩna ajitirʉ̃nʉ sʉyarʉaboajama. To bajiro ĩna bajijare, yirẽto ecobosabetirʉarãma —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 26 To bajiro ĩnare ĩ yisere ajicõari, no yimasibesujarã ĩna. To bajiri ado bajiro ĩre sẽniĩañujarã: \p —Riojo mʉ gotijama, ¿no bajiro bajirãjʉa Dios tʉjʉre ejarʉarãda? —ĩre yiyujarã. \p \v 27 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Ĩna masune ejamasimenama masa, Dios tʉjʉre. Diojʉama, ñajediro yimasijeocõami. Ñiejʉa josase maja ĩrema. Ĩ sʉorine ĩ tʉjʉ ejamasire ñaja —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 28 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju Pedro: \p —Yʉ ʉjʉ, jediro yʉa gajeyeũnire cũcõari, mʉre sʉyacajʉ yʉa —ĩre yiyuju. \p \v 29-30 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. No bojarã yʉre ajitirʉ̃nʉrã ñari, yʉ ye gotiroana, ĩna ya vi, ĩna yarã, ĩna manajoa, ĩna jacʉa, ĩna rĩa, to yicõari ĩna ya veserire quẽne ĩna vaveojama, ĩna cʉoboare rẽtobʉsaro quẽnase bʉjarʉarãma ĩna, adi macarʉcʉrore. To yicõari, ĩna rijato berojʉma “Tudirijabeticõato” yigʉ, ĩ catisere ĩnare ĩsirʉcʉmi Dios —ĩnare yicʉdiyuju Jesús. \s1 “Yʉre sĩarʉarãma”, Jesús ĩ yigotitʉsare queti \r (Mt 20.17-19; Mr 10.32-34) \p \v 31 Jerusalénjʉ ĩnare ũmato varũtu vacʉne, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarãre ĩnare gotirʉ, ricati ĩnare jicãmotoyuju Jesús. To bajiro yicõari, ado bajiro ĩnare yiyuju: \p —Quẽnaro ajiya mʉa. Jerusalénjʉ vana bajiaja mani. Dios ĩ roticõacacʉ, yʉ bajirotire jairo ucayuma tirʉ̃mʉana Diore gotirẽtobosamasiriarã. Ñajediro ĩna ucarere bajirone bajijeocõarʉaroja yʉre. \v 32-33 Romano masare yʉre ĩsirʉarãma. To ĩna yijare, yʉre ajatud'irã, gooco yʉre eoreatucõari, bajerʉarãma ĩna. To yicõari, yucʉ́tẽrojʉ yʉre jajurocacõarʉarãma. Yʉre jajurocacõari, yujeboarʉarãma. To ĩna yiboajaquẽne, yʉre ĩna sĩarirʉ̃mʉ bero, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne tudicaticoarʉcʉja yʉ quẽna —ĩnare yiboayuju Jesús. \p \v 34 To bajiro ĩnare ĩ yisere ajimasibesujarã ĩna, ĩna ajimasirotire Dios ĩ cõabetijare. \s1 Caje ĩabecʉre Jesús ĩ ĩarotire queti \r (Mt 20.29-34; Mr 10.46-52) \p \v 35 Jericó vãme cʉti macajʉ ĩ cõñatone, caje ĩabecʉ rujiyuju, maa tʉ. Maioro bajigʉ ĩ barotire, to yicõari, gajeyeũniaca ĩ cʉorotire tʉoĩagʉ̃, gãjoa sẽnigʉ̃ bajiyuju. \v 36 Masa jãjarã ĩna rẽtosere ajicõari, \p —¿No bajiro bajiati ti? —ĩnare yisẽniĩañuju ĩ. \p \v 37 To bajiro ĩnare ĩ yisẽniĩarone, \p —Jesús Nazaret macagʉ, rẽtoacʉ yami —ĩre yiyujarã ĩna. \p \v 38 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro Jesúre jiavasãñuju ĩ: \p —Jesús, yʉa ʉjʉ, Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ. Yʉre ĩamaiña mʉ —yiavasãñuju ĩ. \p \v 39 To bajiro ĩ yiavasãrone, \p —¡Avasãbesa! —ĩre yiyujarã ĩna, Jesúre ĩre rĩjoro cʉti vana. \p To bajiro ĩna yiboajaquẽne, bʉtobʉsa avasãñuju quẽna: \p —Ʉjʉ David ñamasir'i jãnami, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaja mʉ. Yʉre ĩamaiña —Jesúre ĩre yiavasãñuju. \p \v 40-41 To ĩ yisere ajicõari, tujarʉ̃gʉ̃ñuju Jesús. To bajicõari, \p —Ĩre jiya mʉa —masare ĩnare yiyuju. To bajiro ĩ yijare, Jesús tʉjʉ ĩre jiejoyujarã ĩna. To ĩna jiejoro ĩacõari, —¿No bajiro mʉre yʉ yisere bojati mʉ? —ĩre yiyuju Jesús, caje ĩabecʉre. \p To ĩ yijare, ado bajiro ĩre yicʉdiyuju: \p —Yʉ ʉjʉ, tudiĩarʉaja yʉ —ĩre yiyuju. \p \v 42 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro yiyuju Jesús: \p —“Yʉre ĩamaicõari, ĩarotirʉcʉmi” yʉre yitʉoĩagʉ̃ ñari, ĩacoajʉ mʉ. Ñie rojose maja mʉre yuja —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 43 To bajiro ĩ yirirĩmarone, caje ĩabecʉ ñaboar'i, ĩacoasuju ĩ yuja. Ĩacõari, ĩ quẽne Jesúre sʉyacoasuju. “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore ĩre yivariquẽna vasuju ĩ. Masa quẽne tire ĩarã, “Quẽnaro ĩre yami Dios”, yiyujarã ĩna quẽne. \c 19 \s1 Zaqueo rãca Jesús ĩ bajire queti \p \v 1 To bajiri, Jericó vãme cʉti macare rẽtoacʉ bajiboayuju Jesús. \v 2 To ĩ bajivatore, sĩgʉ̃ ti macagʉ ñañuju, Zaqueo vãme cʉtigʉ. Ĩ ñañuju gãjoa sẽnibosarimasa ʉjʉ. Gajeyeũni jaigʉ ñañuju. \v 3 To bajiri, Jesús ĩ rẽtoato bʉto ĩarʉaboayuju. Ĩre ĩarã jãjarã ĩna ñajare, ĩre ĩabʉjabesuju ĩ, yegʉaca ñari. \v 4 To bajiri, Jesús ĩ varoti maa tʉjʉ ĩ rĩjoro ũma va, yucʉ́jʉ mʉjasuju, Jesúre ĩre ĩarʉ. \v 5 Ĩ jesaro ẽñeroca ejayuju Jesús. To bajicõari, ĩre ĩamʉoñuju, Zaqueore. Ĩre ĩamʉogʉ̃ne, \p —Zaqueo, guaro rujiaya mʉ. Yucʉ mʉ ya vijʉ tujarʉcʉja yʉ —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 6 To bajiro ĩre ĩ yirone, guaro rujiacõari, variquẽnagʉ̃ne, Jesúre ĩre ũmato vasuju Zaqueo, ĩ ya vijʉ. \v 7 To bajiri Zaqueo ya vijʉ Jesús ĩ ñasere ĩacõari, ado bajiro gãmerã yiyujarã masa: \p —Rojogʉ tʉre ñagʉ̃ bajiami —yiyujarã ĩna. \p \v 8 Ĩ ya vijʉ ñacõari, ado bajiro Jesúre gotiyuju Zaqueo: \p —Yʉ cʉose, gajeyeũnire, maioro bajirãre gʉdareco ĩnare ĩsirʉcʉja yʉ. Gãjerãre ĩnare yitocõari, ĩna ye ñaboasere ẽmacajʉ yʉ. To bajiri ĩnare yʉ ẽmacati rẽtoro ĩnare ĩsirʉcʉja yʉ. Babarirãcaji ĩnare yʉ ẽmacati rẽtobʉsaro ĩnare ĩsirʉcʉja —Jesúre ĩre yiyuju ĩ. \p \v 9-10 To bajiro ĩre ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre gotiyuju Jesús: \p —Quẽnaro yaja mʉ. Abraham Diore ĩ ajitirʉ̃nʉmasiriarore bajiro Diore ajitirʉ̃nʉaja mʉ. To bajiro yigʉ mʉ ñajare, mʉre, to yicõari, mʉ ya vianare quẽne, rojose mʉa yisere mʉare masiriocõaja yʉ. To yicõari, rojose mʉa tãmʉoborotire mʉare yirẽtobosarʉcʉja yʉ. Yayirãre bajiro bajirãre, rojose tãmʉoboronare, ĩnare yirẽtobosagʉ vadicajʉ yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ —ĩre yigotiyuju Jesús. \s1 Moabosarimasa ĩna bajirere Jesús ĩ gotimasiore queti \r (Mt 25.14-30) \p \v 11 To bajiro ĩre ĩ yigotisere ajicõari, ado bajiro tʉoĩaboayujarã masa: “Jerusalénjʉ ĩ ejaroti mojoroaca ti rʉyajare, yucʉacane Israel vãme cʉti sitare manire rotisʉorʉcʉmi Jesús, Dios ĩ roticõar'i, romano masare bucõari”, yitʉoĩaboayujarã ĩna. To bajiro ĩna yitʉoĩasere ĩamasicõari, gotimasiore quetire ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p \v 12-13 —Sĩgʉ̃ ñagʉ̃mi gaje sitajʉ varocʉ, ʉjʉ ñamasugʉ̃ ĩ ñarojʉ, ʉjʉ ĩ ñarotire sẽnigʉ̃, “Yʉ ya macanare rotigʉsa” yigʉ. Ĩ varoto rĩjoro, ĩre moabosarimasare jʉaãmocãrãcʉre jirẽogʉ̃mi. Ĩnare jirẽocõari, ĩ ye gãjoare ĩnare bategʉmi. “Yʉ manitoyejʉ adi gãjoa rãca vaja yicõari, mʉa vaja yisere gãjerãre ĩsirã, jaibʉsaro vaja sẽnima, ‘Jaibʉsaro gãjoa bʉjarãsa’ yirã”. To yigajano, vacoacʉmi. \v 14 To bajiro ĩ bajiboajaquẽne, ĩ ya macana ʉjʉ ĩ ñasere bojamenama ĩna. “Yʉa ʉjʉ ĩ ñasere bojabeaja” yirã, ĩna rãcanare gotiroticõarãma, ʉjʉ ñamasugʉ̃re. \p \v 15 To bajiro ĩnare ĩna yicõaboajaquẽne, ĩna ʉjʉ ĩre cũgʉ̃mi ʉjʉ ñamasugʉ̃. To bajiro ĩ yir'i ñari, ĩ ya macanare ĩnare rotigʉ tudiejagʉmi. Tudiejacõari, ĩ gãjoa ĩsiriarãre ĩnare jicõagʉ̃mi, “Tire quẽnaro yimasiboayujari ĩna” yigʉ. \v 16 Ĩ moarimasʉ ejasʉogʉ, ado bajiro ĩre yigʉmi: “Gãjoa yʉre mʉ ĩsicati rãca mʉre bʉjarẽmobosabʉ yʉ, jʉaãmocãrãcaji yʉre mʉ ĩsicati rẽtobʉsaro”, ĩre yigʉmi, ĩ ʉjʉre. \v 17 To bajiro ĩ yijare, “Yʉre quẽnaro moabosayuja mʉ. Yʉ yicatore bajiro yʉre cʉdiyuja mʉ. Mojoroaca mʉre yʉ ĩsicati rãca yʉ yicatore bajiro yigʉ mʉ ñajare, ñamasuse moare mʉre moarotiaja yʉ. Jʉaãmocãrãca macarianare rotirʉcʉja mʉ”, ĩre yigʉmi ĩ ʉjʉ. \v 18 Ĩ bero gãji ejagʉmi: “Gãjoa yʉre mʉ ĩsicati rãca mʉre bʉjarẽmobosabʉ yʉ, cojomocãrãcaji yʉre mʉ ĩsicati rẽtobʉsaro”, ĩre yigʉmi, ĩ ʉjʉre. \v 19 To bajiro ĩ yijare, “Cojomocãrãca macarianare rotirʉcʉja mʉma”, ĩre yigʉmi ĩ ʉjʉ. \p \v 20-21 Ĩ bero, ĩ ʉjʉre ĩogʉ̃ ejagʉmi gãji: “Adine ñaja mʉ gãjoa, yʉre mʉ ĩsicati. Sudigaserone gũmacõari, cũcajʉ yʉ, ‘Bʉto roticõari ĩ bojarore bajiro yirere bojagʉ ñacami’ mʉre yigüigʉ ñari”, ĩre yigʉmi. \v 22 To bajiro ĩ yijare, ado bajiro ĩre cʉdigʉmi ĩ ʉjʉ: “To bajiro yʉre yitʉoĩagʉ̃ ñaboarine, yʉre quẽnaro moabosabetir'i mʉ ñajare, rojose mʉre yirʉcʉja yʉ. \v 23 Gãjoa mʉre yʉ ĩsicati rãca vaja yicõari, mʉ vaja yisere gãjerãre ĩsicõari, jaibʉsaro vaja sẽnibetiboarine, gãjoa cũriavijʉa mʉ cũjama, jaibʉsaro yʉre bʉjarẽmobosaboriaja mʉ”, ĩre yitud'igʉmi ĩ ʉjʉ. \v 24-25 To bajiro yigotigajano, ĩ tʉ rʉ̃gõrãre ĩacõari, ado bajiro ĩnare rotigʉmi: “Ãnire gãjoa yʉ ĩsiboacatire ẽmaña. Tire ẽmacõari, jʉaãmocãrãcaji ĩre yʉ ĩsicati rẽtobʉsaro bʉjarẽmocõari cʉogʉjʉare ĩre ĩsiña”, ĩnare yigʉmi ĩna ʉjʉ. To bajiro ĩ yirotiboajaquẽne, “Jẽre jairo cʉoami ĩma”, ĩre yicõarãma, ĩna ʉjʉre. \v 26 To bajiro ĩre ĩna yisere ajicõari, ado bajiro gotigʉmi ĩna ʉjʉ: “No bojagʉ ĩre yʉ ĩsise rãca yʉ bojarore bajiro yigʉ, quẽnase bʉjarʉcʉmi. No bojagʉ ĩre yʉ ĩsise rãca yʉ bojarore bajiro yibecʉrema, ĩre yʉ ĩsiboacatire ĩre ẽmarʉcʉja yʉ, ‘Yʉ bojarore bajiro yimasibeami’ yigʉ. \v 27 Ʉjʉ yʉ ñasere bojamenarema, yʉ rĩjorojʉa jiejocõari, ĩnare sĩareacõaña mʉa”, yigʉmi ĩna ʉjʉ —ĩnare yigotiyuju Jesús.\f s \fr 19:27 \ft “‘“Ʉjʉ ñaami” yʉre yirʉ̃cʉbʉomenare rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ ĩnare rearʉcʉja yʉ’ yigʉ, yiyuju Jesús”, yama ĩna Dios oca buerẽtoburimasa.\f* \s1 “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃ ñaja yʉ” yiĩogʉ̃, Jerusalénjʉ Jesús ĩ ejare queti \r (Mt 21.1-11; Mr 11.1-11; Jn 12.12-19) \p \v 28 To bajiro yigotigajanocõari, varũtu vasuju Jesús, Jerusalén ñaejari maajʉre. \v 29-30 Varũtuacõari, ejayuju, Betfagé, Betania vãme cʉti macari tʉjʉre. Ti macari tʉjʉre, Olivo vãme cʉti buro ñañuju ti. Ti burojʉ ejagʉagʉne, jʉarã ĩ buerãre ado bajiro ĩnare gotiyuju ĩ: \p —Mani varoto riojo ñarimacare vasa maji. Tojʉ ejacõari, burro macʉ ĩna siaturʉ̃gõr'ire bʉjarʉarãja mʉa, jesaĩañamagʉ̃re. Ĩre õjacõari, yʉre ãmiadibosaba. \v 31 Ti macagʉ sĩgʉ̃, mʉa õjaro ĩacõari, “¿No yirã ĩre õjati?” mʉare ĩ yisẽniĩajama, “Mani ʉjʉ ĩre bojami”, ĩre yicʉdiba —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 32 To ĩ yisere ajicõari, vasujarã ĩna. To ejacõari, Jesús ĩ gotiriarore bajirone burro macʉre ĩabʉjayujarã ĩna. \v 33 Ĩre ĩna õjarone, \p —¿No yirã ĩre õjati mʉa? —yiyujarã ĩna, burro ʉjarã. \p \v 34 To bajiro ĩna yirone, \p —Mani ʉjʉ bojaami —ĩnare yicʉdiyujarã ĩna. \p \v 35 To bajiro ĩnare yigajanocõari, burro macʉre ãmivasujarã, Jesús tʉjʉ. To yicõari, ĩna ye sudi joeayere vejecõari, burro macʉ joere jeoyujarã. To yigajanocõari, Jesúre ĩre vajejarotiyujarã ĩna. \v 36 To bajiri burro joere jesamaja vasuju Jesús, Olivo vãme cʉti buro majacʉ. To ĩ jesamaja vatone, ĩna ye sudi joeayere vejecõari, ĩ varotijʉre cũ rĩjoro cʉtiyujarã. “Yʉa ʉjʉ ñaja mʉ” yirã, to bajiro yiyujarã, Jesúre rʉ̃cʉbʉorã. \v 37 To bajiro ĩna yi vati maajʉre jesamaja, joe jeacõari, Jerusalénjʉ ĩ rojaroto rĩjorore, “Quẽnaro yaja”, Diore yiavasã variquẽnañujarã ĩna, jãjarã. Dios ĩ masise rãca ĩaĩañamani Jesús ĩ yiĩorere tʉoĩacõari, ado bajiro yiavasã variquẽnañujarã: \p \v 38 —“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i, ñaami. ¡Diore rotibosagʉ quẽnaro ĩ yigʉ ñaami! Manire ĩavariquẽnagʉ̃mi Dios. Quẽnagʉ̃ masune ñaami —yiavasã variquẽnañujarã ĩna. \p \v 39 To bajiro ĩna yiavasã ñarone, sĩgʉ̃ri ñañujarã fariseo masa quẽne. To bajiri Jesúre rʉ̃cʉbʉorã ĩna yiavasãsere ajicõari, ado bajiro Jesúre yiboayujarã ĩna: \p —Mʉ buerãre avasãrotibeticõaña mʉ —ĩre yiboayujarã ĩna. \p \v 40 To bajiro ĩre ĩna yiboajaquẽne, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —To bajiro ĩna yiavasãbetijama, adiari gʉ̃tarijʉare avasãroticõarʉcʉmi Dios —ĩnare yicʉdiyuju Jesús. \p \v 41 To yi va, Jerusalén maca tʉaca ejagʉne, ti macare ĩagʉ̃ne, otiyuju Jesús. \v 42 Ado bajiro yiotiyuju: \p —Yucʉne Jerusalén macana, variquẽnarere ĩnare Dios ĩ cõarʉaboasere, ĩna masune ajitirʉ̃nʉ sʉyamasibeama. To bajiri quẽnaro ñavariquẽnamasibetirʉarãma. \v 43-44 Masa rojose ĩna tãmʉosere yʉ sʉorine Dios ĩnare ĩ yirẽtobosasere masimena ñari, bʉto rojose tãmʉorʉarãma ĩna. Ĩnare quẽarʉarã vadirʉarãma gãjerã. Adi macajʉre vadicõari, ĩnare gãnibiaquearʉarãma, “Rudiroma” yirã. Gãnibiaqueacõari, quẽnaro sĩajeocõarʉarãma, ĩnare. Virire quẽne, gajeyeũnire quẽne jediro reajeocõarʉarãma ĩna. To bajiro ĩna yireacõaro bero, adi maca ñaboariaro, rujatũcuro ñarʉaroja ti —yiotiyuju Jesús, Jerusalén macare ĩagʉ̃ne. \s1 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ñacõari, gajeyeũni ĩsiriavire bajiro ĩna yiñajare, Jesús ĩnare ĩ tud'iãgõbure queti \r (Mt 21.12-17; Mr 11.15-19; Jn 2.13-22) \p \v 45-46 To bajiro yigajano, varũtu vaejacoasuju ĩ, Jerusalénjʉ. To ejacõari, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ sãjañuju ĩ. Sãjaejacõari, ti vijʉ ĩsiñarãre ãgõbucõañuju ĩ. Ĩnare ãgõbucõagʉ̃ne, ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —Dios ĩ rotimasire masa ĩna ucamasire ado bajiro gotiaja: “Yʉ ya vima, yʉre sẽnirʉ̃cʉbʉorã rẽjariavi ñarʉaroja”, yigotiaja, adi vire. To bajiro ĩ yimasire ti ñaboajaquẽne, mʉa sʉorine juarudirimasa ñarivire bajiro bajiaja ti —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 47 To bajiro ĩnare ĩ yiãgõburiaro bero, tocãrãcarʉ̃mʉri ti vine masare buerũgũñuju Jesús. To ĩ yisere, paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, masa ʉjarã quẽne, “¿No bajiro ĩre sĩarãti mani?”, yitʉoĩarũgũñujarã ĩna. \v 48 No bajiro yimasibesujarã ĩna, bajirãjʉma, masa ñajediro bʉto ĩre ĩna ajitirʉ̃nʉ sʉyajare. \c 20 \s1 “¿Ñimʉ mʉre ĩ rotise rãca to bajiro yati mʉ?”, Jesúre ĩna yisẽniĩare queti \r (Mt 21.23-27; Mr 11.27-33) \p \v 1 Cojorʉ̃mʉ, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ masare gotimasioñuju Jesús. “Rojose mʉa yisere yitʉjacõari, quẽnasejʉare tʉoĩavasoaya” ĩnare yigoticõari, ĩ sʉorine quẽnaro ĩnare Dios ĩ yirotire gotimasioñuju ĩ. To bajiro ĩ yigotimasio ñarone, ĩre sẽniĩarã, ĩ tʉre ejayujarã bʉcʉrã, paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne. \v 2 Ado bajiro ĩre yisẽniĩañujarã ĩna: \p —¿Ñimʉ mʉre ĩ rotise rãca to bajiro yirũgũati mʉ? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 3 To bajiro ĩna yisere ajicõari, \p —Yʉ quẽne, ado bajiro mʉare sẽniĩaja yʉ: \v 4 ¿Ñimʉ rotiyujari, Juanre, “Oco rãca masare ĩnare bautizacudiya” yigʉ? ¿Dios rotiyujari? ¿Masajʉa rotiyujarique? —ĩnare yisẽniĩañuju Jesús. \p \v 5 To ĩ yisere ajicõari, ĩna masune gãmerã ñagõñujarã ĩna: \p —“Dione, Juanre oco rãca masare bautizarotiyumi” mani yijama, ado bajiro manire sẽniĩajacagʉmi: “Tire masirã ñaboarine, ¿no yirã ĩre ajitirʉ̃nʉbeticati mʉa?” manire yisẽniĩajacagʉmi. \v 6 To yicõari, “Masane, Juanre oco rãca bautizarotiriarãma” mani yijama, gʉ̃tarine manire reasĩarʉarãma masa, “Diore gotirẽtobosarimasʉ ñaboacami Juan” yirã ñari —gãmerã yiñagõñujarã ĩna. \v 7 To bajiro yirã ñari, ado bajiro ĩre cʉdiyujarã ĩna: \p —Juanre rotir'ire masibeaja yʉa —Jesúre yicʉdiyujarã ĩna. \p \v 8 To ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —To bajiro mʉa cʉdijare, yʉre rotigʉ vãmere gotibetirʉcʉja yʉ quẽne —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Jud'io masa ĩna ajitirʉ̃nʉbetijare, gãjerãjʉare ʉjorʉcʉmi” yigʉ, moabosarimasa rojose yirã ĩna bajire rãca Jesús ĩ gotimasiore queti \r (Mt 21.33-44; Mr 12.1-11) \p \v 9 To bajiro ĩnare yigajanocõari, gotimasiore queti ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Sĩgʉ̃ masʉ ʉye vese otegʉmi. Tire otegajanocõari, gãjerãre, “Yʉre ĩatirʉ̃nʉbosaba”, yigʉmi. “Ʉye ti rica cʉtiro, gãjerãre ĩsicõari, vaja sẽnirʉarãja. To yicõari, mʉa juarotire, ‘Ado cõro ñaja mani ye. Ado cõro ñaja ĩ ye’ yicõĩama”, ĩnare yirotigʉmi. To yicõari, gajerojʉ vacoacʉmi. \v 10 To bajiri cojorʉ̃mʉ, “Ʉye rica cʉti bʉcʉacoatoja” yigʉ, ĩre moabosarimasʉre cõagʉ̃mi, “Ʉye, yʉre ĩna cũbosarere yʉre juabosaaya” yigʉ. Ʉye vesejʉ ĩ ejarone, ĩre ñiacõari jarãma vese coderimasa. To yicõa, ĩre ʉye ĩsimenane, “Vasa”, yirãma ĩna. To bajiri ʉye juabecʉne tudiejagʉmi, ĩre roticõar'i tʉjʉ. \v 11 To bajiri ʉye ĩ juabetire ĩacõari, gãjire cõagʉ̃mi quẽna, vese ʉjʉ, “Ʉye yʉre juabosagʉ vasa” yigʉ. Ʉye vesejʉ ĩ ejasere ĩacõari, rujajine ĩre yitud'icõari, ĩre quẽne jarãma ĩna. To bajiro ĩre yigajanocõari, ʉye ĩsimenane, “Vasa”, ĩre yirãma ĩna. \v 12 To bajiri ʉye ĩ juabetire ĩacõari, quẽna gãjire cõagʉ̃mi vese ʉjʉ. Ʉye vesejʉ ĩ ejasere ĩacõari, ĩre quẽne jarãma ĩna. To bajiri cãmi cʉtigʉmi. To yicõari, ĩre ñiacõari, vese sojʉajʉ rocarãma ĩna. \p \v 13 To bajiro ti bajijare, “¿No bajiro yigʉti yʉ?”, yitʉoĩagʉ̃mi ʉjʉ. “Yʉ maigʉ̃re, yʉ macʉre ĩre cõarʉcʉja yʉ. Ĩjʉare rʉ̃cʉbʉorãma ĩna”, yitʉoĩagʉ̃mi. \v 14 To bajiro yitʉoĩacõari, ĩ macʉre cõagʉ̃mi. To bajiro ĩ yitʉoĩaboajaquẽne, ĩ macʉ vesejʉ ĩ ejasere ĩacõari, ado bajiro gãmerã ñagõrãma vese coderimasa: “Adi sita ʉjʉ ĩ bajirocaveojama, ĩ macʉne ñaami vasoarocʉ. To bajiri ĩre mani sĩajama, mani ye sita ñarʉaroja yuja”, gãmerã yirãma ĩna. \v 15 To bajiri vese sojʉajʉ ĩre ñia oja vanama. To yicõari, sĩarãma ĩna yuja —ĩnare yiyuju Jesús, ti quetire gotigʉ. \p To bajiro ĩnare yigajanocõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju quẽna: \p —¿Ti vese ʉjʉ tudiejagʉ, no bajiro ĩnare yigʉjari ĩ, ti vese coderimasare? \v 16 Ado bajiro yigʉmi: Vesejʉ vacõari, ti vese coderãre sĩagʉ̃mi. To yicõari, gãjerãre coderotigʉmi, ti vesere —ĩnare yiyuju Jesús. \p To bajiro ĩ yisere ajimasicõañujarã jud'io masa. To bajiri, \p —¡Bajibeticõato ti! —yiyujarã ĩna. “‘Ʉjʉ macʉre sĩariarãre bajiro bajiaja mʉa’, manire yami” yimasicõañujarã ĩna. \p \v 17 To bajiro ĩna yirone, ĩnare ĩacõari, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —¿“Ʉye vese ʉjʉ ĩ macʉre rojorã ĩna sĩarocarere bajirone gʉ̃tavi quẽnorimasa coja gʉ̃tare rocarʉarãma” Dios oca masa ĩna yiucamasirere ĩabeticatique mʉa? Ado bajiro gotiaja: \q1 “Gʉ̃ta rãca vi quẽnorimasa coja gʉ̃tare rocarãma ĩna. Ĩna rocaria ñaboarine, gajea gʉ̃ta rẽtoro quẽnarica ñarʉaroja tia. Tia gʉ̃ta sʉorine quẽnarivi quẽnorʉcʉmi Dios. Tia manijama, quẽnomasibetibogʉmi”, yigotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire. \p \v 18 To yigajano, ado bajiro gotirũtuasuju ĩ Jesús: \p —No bojarã, yʉ ocare ajiterã, rojose tãmʉorʉarãma ĩna —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 19 To bajiro Jesús ĩ gotimasiosere ajicõari, “Manirene mani bajisere yigʉ yami”, yiajimasiñujarã paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne. “‘Ʉjʉ macʉre sĩariarãre bajiro bajiaja mʉa’ manire yami”, yiajimasiñujarã ĩna. To bajiro yirã ñari, Jesúre ñiarʉaboayujarã ĩna. To bajiboarine masare güirã, ĩre ñiabesujarã. \s1 “Ʉjarã gãjoa manire ĩna vaja yirotijama, ĩnare ĩsiroti ñaja”, Jesús ĩ yigotire queti \r (Mt 22.15-22; Mr 12.13-17) \p \v 20 Jesúre ñiarʉarã ñari, gãjerãre cõañujarã ĩna, Jesús tʉjʉ. To bajiri, “‘Mani ʉjʉ César ĩ rotisere quẽnabeaja’ ĩ yisere ajirudirã vasa. To bajiro ĩ yise ti ñajama, ĩre gotiyirorãsa mani, Pilatore”, yitʉoĩaboayujarã. To bajiri Jesús tʉjʉre ĩ gotisere ajirãre bajiro bajitoyujarã ĩna cõariarã. \v 21 Jesús tʉ ejacõari, ado bajiro ĩre sẽniĩañujarã ĩna: \p —Ajiya gotimasiorimasʉ. “Riojo gotigʉ ñaja mʉ”, yimasiaja yʉa. “Ado bajiro mani yisere bojagʉmi Dios” yigotimasiogʉ̃, ñaro cõrone riojo yʉare gotimasioaja mʉ. “Ado bajiro yʉ gotimasiojama, yʉre ajijũnisinirʉarãma” yitʉoĩabecʉne, riojo gotigʉ ñaja mʉ. Masa ñajedirore riojo gotigʉ ñaja mʉ. To bajiro yigʉ mʉ ñajare, mʉ tʉoĩasere ajirʉaja yʉa. \v 22 ¿Roma macagʉ ʉjʉ, César, gãjoa manire ĩ vaja yirotisere mani vaja yijama, quẽnacõarojari? ¿Dios ĩ rotimasirere cʉdimena yirãjarique mani, ĩre mani vaja yijama? —Jesúre yisẽniĩaboayujarã ĩna. \p \v 23-24 Jesújʉama, “Rojose yʉre yirʉarã, to bajise yʉre sẽniĩatoama ĩna”, yimasicõañuju. To bajiri, ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —Gãjoatii cojotii yʉre ĩoña mʉa. \p To ĩ yijare, gãjoatii ãmiadi, ĩre ĩoñujarã ĩna. Gãjoatiire ĩacõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Jesús: \p —¿Ñimʉ rioga tuyati? ¿Ñimʉ vãme tuyati? —ĩnare yiyuju Jesús. \p To ĩ yirone, \p —Roma macagʉ Ʉjʉ César vãme cʉtigʉ rioga tuyaja. To yicõari, ĩ vãme tuyaja ti —Jesúre yicʉdiyujarã ĩna. \p \v 25 To ĩna yijare, ado bajise yiyuju Jesús: \p —To bajiri aditiire ĩacõari, “César yatii ñaja”, yimasiaja mani. Ʉjarã manire ĩna vaja yirotijama, ĩnare vaja yiroti ñaja, manire. To bajirone bajiaja Diore quẽne. “Dios sʉori bajiaja” mani yimasijama, “Yʉa cʉose ti ñaboajaquẽne, ti rãca mʉ bojarore bajiro yirʉarãja”, Diore ĩre yiroti ñaja, manire —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 26 To bajiro ĩ yisere ajicõari, no yimasibesujarã ĩna, to bajise quẽnaro ñagõgʉ̃re ajibetirũgũriarã ñari. To bajiri, ĩre sẽniĩatʉjacõañujarã yuja. Jesús rojose ĩ yibetijare, ĩna ʉjʉre ocasãmasibesujarã ĩna. \s1 “¿Bajirearãma, tudicaticoanajari?”, Jesúre ĩna yisẽniĩatore \r (Mt 22.23-33; Mr 12.18-27) \p \v 27-28 To bajicõari, saduceo masa quẽne sĩgʉ̃ri ejayujarã, Jesúre sẽniĩatorã. “Masa ĩna rijato bero, ĩna ʉsʉri ĩna rujʉri ñaro cõrone quẽna tudicatimenama” yirã ñañujarã saduceo masa. Ado bajiro ĩre sẽniĩañujarã: \p —Ajiya, gotimasiorimasʉ. Moisés ñamasir'i ado bajiro ĩ yiucacũmasire ti ñajare, mʉre sẽniĩarã vabʉ yʉa. Ado bajiro yimasiñuju Moisés: “Sĩgʉ̃, manajo cʉtiboa, rĩa magʉ̃ne ĩ bajirocajama, ĩ gagʉ manajo ñariore manajo cʉtirʉcʉmi ĩ bedijʉa. To bajiri ĩ rãca ñacõari, so macʉ cʉtijama, ĩ gagʉ macʉ ñarʉcʉmi”, yimasiñuju Moisés. \v 29 Sĩgʉ̃ rĩa cojomo cõro, jʉa jẽnituarirãcʉ ʉ̃mʉa ñaboacama. Sĩgõrene manajo cʉtiboacama ĩna. Ñasʉogʉ sore manajo cʉtisʉoboacami. Rĩa magʉ̃ne rijacoacami ĩ. \v 30-31 Ĩ rijato bero, gãji ĩ bedi vasoaboacami. Ĩ quẽne rĩa magʉ̃ne rijacoacami. Ĩ bederã quẽne, to bajirone sore manajo cʉtiboacama. Rĩa manane, rijajedicoacama ĩna quẽne. \v 32 So manajʉa ĩna rijajediro bero, so quẽne rijacoacamo yuja. \v 33 To bajiri bajireacõari, quẽna ĩna tudicatijama, ¿ñimʉjʉa ñaguĩda so manajʉ masu ñarocʉma, ĩna ñaro cõrone sore ĩna manajo cʉticato bero? —Jesúre yisẽniĩatoyujarã ĩna. \p \v 34-35 To ĩna yirone, ado bajiro cʉdiyuju Jesús: \p —Bajireariarã, “Quẽnarã ñaama” Dios ĩ yiĩarã, quẽna tudicatiro bero, manajo cʉtire, manajʉ cʉtire quẽne manirʉaroja. \v 36 Tudirijabetirona ñari, to bajiro bajirʉarãma. Õ vecajʉ ángel mesare bajiro bajirã ñarʉarãma. To bajicõari, ĩ sʉorine tudicatiriarã ñari, Dios rĩa ñarʉarãma —ĩnare yicʉdiyuju Jesús. \v 37 —¿“Masa ĩna bajirearo bero, ĩna ʉsʉri caticõaroja” yirere ĩabeticatique mʉa? ¿Yucʉ́yoa ʉ̃jʉriyoa vatoajʉ Dios Moisére ĩ ñagõmasirere ĩabeticatique? Dios masune ado bajiro gotimasiñumi ĩ oca masa ĩna ucamasire rãca: “Mʉa ñicʉa ñamasiriarã Abraham, Isaac, Jacob, ĩna rʉ̃cʉbʉo vadimasicacʉne ñaja yʉ”, yigotimasiñumi Dios. \v 38 Masa bajireariarã ĩna ʉsʉri ti caticõa ñabetijama, to bajise yibetimasiborimi. Bajireariarã, quẽna tudicatirãjʉa ĩna rʉ̃cʉbʉogʉ ñagʉ̃mi. Masa ĩna ʉsʉri ti caticõa ñabetiboajaquẽne, “Diore rʉ̃cʉbʉorã ñarãma”, yimasiña maja. “Ĩna ʉsʉri ti caticõa ñajare, bajireariarã ñaboarine, Diore rʉ̃cʉbʉocõa ñarãma”, yire ñaja —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 39-40 To ĩ yise ñajare, saduceo masa, ĩre sẽniĩarẽmobesujarã, ĩre güirã ñari. To bajiri, ado bajiro Jesúre yiyujarã sĩgʉ̃ri, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasajʉama: \p —Gotimasiorimasʉ, quẽnaro cʉdiaja mʉ —ĩre yiyujarã ĩna. \s1 “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, ¿ñimʉ ñarʉcʉmi, yitʉoĩati mʉa?”, Jesús ĩ yisẽniĩare queti \r (Mt 22.41-46; Mr 12.35-37) \p \v 41-43 To bajiro ĩre ĩna yiboajaquẽne, ado bajiro masare gotiyuju Jesús: \p —“‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, masʉ ñarʉcʉmi. Ʉjʉ David ñamasir'i jãnamine ñarʉcʉmi” yise ñaja. To bajiro mʉa yitʉoĩaboajaquẽne, Diore yigʉre bajiro, “yʉ ʉjʉ”, yimasiñujari Ʉjʉ David ñamasir'i, ĩ jãnami ĩ ñaboajaquẽne, ado bajise ĩ yiucajama: \q1 “Yʉ ʉjʉre ado bajiro yirʉcʉmi Dios: ‘Yʉ riojojacatʉa rujiya maji. Mʉre ĩaterãre, “Rojose yitʉjaya” ĩnare yʉ yiro bero, rojose yimasibetirʉarãma yuja. To cõrone rotisʉorʉcʉja mʉ’ yirʉcʉmi Dios, yʉ ʉjʉre”, yiucamasiñumi David. \m \v 44 To bajiri, “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, David ñamasir'i jãnami ñarʉcʉmi” yiucamasire ti ñaboajaquẽne, ¿no yigʉ ĩ ʉjʉre bajiro bajigʉtique? —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Rojose tãmʉorʉarãma Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 23.1-36; Mr 12.38-40; Lc 11.37-54) \p \v 45-46 To bajiro ĩnare yigajanocõari, masa ĩna ajijediro, ado bajiro ĩ buerimasare gotiyuju Jesús: \p —Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasare bajiro bajibeja mʉama. Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa, sudiro yoaquẽnariase sãñacõari, masa ĩna ĩaro rĩjoro vacudi variquẽnarãma ĩna. To yicõari, jãjarã masa ĩna rẽjarũgũrijaʉrire ejarũgũrãma. Gãji ĩnare ĩ bocajama, rʉ̃cʉbʉose rãca ĩnare ĩ sẽnisere ajivariquẽnarãma. Dios ocare ĩna buerivirijʉre quẽne ñamasuri cũmurorire rujivariquẽnarãma. Boserʉ̃mʉri ti ñajaquẽne, ĩna bajama, ñamasuri cũmurorire rujivariquẽnarãma ĩna. \v 47 Manajʉa rijaveoriarã ya virire ẽmarã ñaboarine, masa ĩna ĩaro rĩjorojʉa, “‘Quẽnaro yirã ñaama’ yiĩato” yirã, yoaro Diore sẽnirã yaja, yisocarũgũboarãma ĩna. To bajiro ĩna yise vaja, gãjerã rojorã, rojose ĩna tãmʉose rẽtoro rojose tãmʉorʉarãma ĩna —ĩnare yiyuju Jesús. \c 21 \s1 Manajʉ rijaveorio maioro bajigo ñaboarine, gãjoa so sãre queti \r (Mr 12.41-44) \p \v 1 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ ñacõari, gãjoa jairã gãjoa sãriajʉjʉre gãjoa ĩna sãñasere ĩañuju Jesús. \v 2 To ĩna yiñarone, sĩgõ, manajʉ rijaveorio, gãjoatii jʉatiine so sãsere ĩañuju. Mojoroaca vaja cʉtitiiri ñañuju ti. \v 3 Tire so sãro ĩacõari, ado bajiro ĩ buerimasare gotiyuju Jesús: \p —Riojo mʉare gotiaja yʉ. Adio maioro bajigo, gãjerã rẽtoro sãmo so. \v 4 Gãjoa jairã ĩna sãboajaquẽne, jairo rʉyacõaroja ĩnarema. Soma, so cʉose ñaro cõroacane sãcõamo —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Diore yirʉ̃cʉbʉoriavire jud'io masa me ñarã caguerocacõarʉarãma”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 24.1-2; Mr 13.1-2) \p \v 5-6 Diore yirʉ̃cʉbʉoriavire ĩacõari, sĩgʉ̃ri ĩ buerimasa ado bajiro Jesúre ĩre yiyujarã: \p —Quẽnarivi ñaja. Gʉ̃ta quẽnase rãca quẽnaro quẽnoñuma ĩna. Diore rʉ̃cʉbʉorã ĩna cũre quẽne quẽnase ñaja —Jesúre ĩre yiyujarã ĩna. \p To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro gotiyuju Jesús: \p —Adi vi mʉa ĩarivi ñaro cõrone cague vẽjajedicoarʉaroja. To bajiri adi viaye gajea gʉ̃ta joere jesabetirʉaroja —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Macarʉcʉro ti jediroto rĩjoro ado bajiro bajirʉaroja”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 24.3-28; Mr 13.3-23) \p \v 7 Ado bajiro Jesúre ĩre sẽniĩañujarã ĩna: \p —¿Divato cagueroca ecoroti Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi? ¿No bajiro ti bajiro ĩacõari, “Jesús ejagʉagʉ yigʉmi”, yimasirãti yʉa? ¿No bajiro ti bajiro ĩacõari, “Adi macarʉcʉro jediato yaja”, yimasirãti yʉa? —Jesúre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 8 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Roori ñarʉarãja mʉa, “Socarãne, gãjerã manire yitoroma” yirã. Jãjarã yitorã ñarʉarãma, “Yʉne ñaja ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃” yirã. To yicõari, “Adi macarʉcʉro ti jediroti cõñaja”, yitorʉarãma. To bajiro ĩna yiboajaquẽne, ĩnare ajitirʉ̃nʉbetirʉarãja mʉa. \v 9 To bajicõari, mʉa tʉana to yicõari, gajeroana quẽne gãjerã rãca ĩna gãmerã sĩasere ajirʉarãja mʉa. Tire ajicõari, güibetirʉarãja mʉa. “Bajirʉaroja” Dios ĩ yiriarore bajirone bajirʉaroja. To bajiro ĩna gãmerã yiñaboajaquẽne, adi macarʉcʉro jediro me bajirʉaroja. \p \v 10 Cojo sitana, gaje sitana rãca gãmerã sĩarʉarãma. \v 11 Bʉto sita saberʉaroja. To yicõari, cojo maca me ñioñarʉaroja. To bajicõari, cojo sita me gajeye rojose cõarʉcʉmi Dios, “Rojose tãmʉoato masa” yigʉ. Vecajʉre ĩaĩañamani güiose Dios ĩ yiĩose ñarʉaroja. \p \v 12 To bajiro ti bajiroto rĩjoro, mʉare ñejecõari, rojose mʉare yirʉarãma masa. Dios ocare ĩna buerivijʉ ʉjarã rĩjorojʉa mʉare juaácõari, mʉare goti yirorʉarãma ĩna. To yicõari, mʉare tubiberʉarãma. Yʉ ocare mʉa gotimasiojare, macari ʉjarã rĩjorojʉa mʉare juaárʉarãma ĩna. To yi vanane, ʉjarã ñamasurã rĩjorojʉa mʉare juaejarʉarãma ĩna. \v 13 To bajiro mʉare ĩna yijare, yʉ oca quẽnasere ĩnare gotirʉarãja mʉa. \v 14 Mʉare ñejecõari, ʉjarã rĩjorojʉa mʉare ĩna juaároto rĩjoro, “¿No bajiro ñagõrãti yʉa?”, yitʉoĩarejaibetirʉarãja mʉa. \v 15 Mʉa ñagõrotijʉ ti ejaro, “Ado bajiro ñagõroti ñaja”, yimasirʉarãja. Mʉa ñagõjama, mʉa masise rãca me ñagõrʉarãja. Yʉ masise rãca ñagõrʉarãja. Yʉ masise mʉare yʉ cõajare, mʉa ñagõsere ajicõari, “Socarã yaja mʉa”, mʉare yibetirʉarãma mʉare ĩaterã —ĩnare yiyuju Jesús. \v 16 —Mʉa jacʉa, mʉa bederã, mʉa yarã, mʉa rãcana quẽne, mʉare ĩsirearʉarãma ĩna. To bajiro ĩna yijare, sĩaecorʉarãja mʉa sĩgʉ̃ri. \v 17 Yʉre ajitirʉ̃nʉrã mʉa ñajare, mʉare ĩaterʉarãma jãjarã masa. \v 18 To bajiro mʉare ĩna yiboajaquẽne, ñie mʉare godocʉtirʉaroja. Dios ĩ ejarẽmose rãca ĩ tʉjʉ ejacõari, quẽnaro ñacõa ñarũgũrʉarãja mʉa. \v 19 Yʉre mʉa ajitirʉ̃nʉ tʉjabetijama, to bajirone bajirʉarãja mʉa. \p \v 20 Jerusalén macajʉre surara ĩna gãnibiasere mʉa ĩajama, “Jerusalén maca ti jedirotirʉ̃mʉ cõñaro bajiaja”, yimasirʉarãja mʉa. \v 21-22 Jerusalén maca jedirotire Dios oca masa ĩna ucamasire ti gotirore bajiro bajirʉaroja. Rojose tãmʉoriarʉ̃mʉri ñarʉaroja. To bajiroti ti ñajare, Jerusalén maca tʉana, Judea sitana, Jerusalén macajʉ rudibeticõato ĩna. Gʉ̃tayucʉjʉajʉ guaro rudicoajaro ĩna. Jerusalén macana quẽne, guaro rudicoajaro ĩna. \v 23 To bajiro bajirirʉ̃mʉre bʉto rojose tãmʉorʉarãma masa, ĩ bojasere ĩna yibetire Dios ĩ ĩajũnisinijare. Rõmia macʉ sãñarã, ũjurã cʉorã quẽne, rojose tãmʉorʉarãma ĩna, ũmatĩmabetica yirã. \v 24 Sĩgʉ̃rire jasĩarʉarãma jud'io masa me ñarã. Gãjerãre, sĩaecomenare ĩnare ñejebatecoarʉarãma, gajerorijʉ. To yicõari, ĩna ye sita cʉorʉarãma jud'io masa me ñarã, “To cõrone rotitʉjarʉarãma” Dios ĩ yitʉoĩariarʉ̃mʉ ti ejaroto rĩjoro. \s1 “Dios ĩ roticõacacʉ tudiejarʉcʉja yʉ”, Jesús ĩ yire queti \r (Mt 24.29-35, 42-44; Mr 13.24-37) \p \v 25 Jud'io masa me ñarã ĩna rotirirodo jedirijaʉ, muiju ʉ̃mʉagʉ, to yicõari, ñamiagʉ quẽne, ñocoa quẽne, bʉto güiose bajiĩorʉarãma. Tire ĩagüirʉarãma adi macarʉcʉroana ñajediro. Moa riaga bʉto jacase saberʉaroja. To bajiro ti bʉsisere ajigüicõari, no yimasibetirʉarãma ĩna. \v 26 Õ vecayere nʉrʉobatorʉcʉmi Dios. To bajiro ti bajiro ĩacõari, “Adi macarʉcʉro jediato yaja” yitʉoĩacõari, bʉto güirʉarãma ĩna. Sĩgʉ̃ri ĩamecʉ vanane, rijavẽjarʉarãma ĩna. \v 27 To bajicõari, yʉ masise rãca, bʉto bususe rãca, oco bueri vatoajʉ adi macarʉcʉrojʉre Dios ĩ roticõacacʉ yʉ rujiadire ĩarʉarãma ĩna. \v 28 To bajiri, adi güiose ti bajisʉorore ĩacõari, tʉoĩatutuarʉarãja mʉa. Tʉoĩatutuacõari, ĩamʉorʉarãja mʉa, “Yucʉacane rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ mani vaborotire manire yirẽtobosagʉagʉ yigʉmi Dios” yimasirã ñari —ĩnare yigotiyuju Jesús, ĩ buerãre. \p \v 29 To yigajanocõari, gotimasiore queti gotiyuju quẽna: \p —Yʉcʉ́re tʉoĩaña mʉa. \v 30 Yucʉ́ gajecu bʉcʉamʉjacõari, jũ mameaja. Tire ĩacõari, “Mojoroaca rʉyaja cʉ̃ma ti ejaroti”, yimasiaja mani, jud'io masa. \v 31 Tire bajiro mʉare yʉ gotise ti bajisere ĩacõari, “Mojoroaca rʉyaja Diore rotibosagʉ, Jesús ĩ vadiroti”, yimasirʉarãja mʉa. \p \v 32 Riojo mʉare gotiaja yʉ. Adirodo ñarã mʉa bajireajediroto rĩjoro, mʉare yʉ gotirore bajirone bajirʉaroja ti.\f t \fr 21:32 \ft Griego masa ye rãca “esta raza” yiroma, judío mesare yiro yaja. To bajicõari, “esta generación” ti yijama, adirodo ñarãre yiro yaja.\f* \v 33 Adi macarʉcʉro ñaro cõrone, to yicõari, õ vecaye quẽne jedicoarʉaroja. To bajiboarine, yʉ ocama, jedibeti mʉorʉ̃gõcõarʉaroja. \p \v 34 To bajiri yʉ vadirotire masiritibesa. Idire mecʉose idimecʉcõari, yʉre mʉa masiritijama, quẽnabetoja. To bajicõari, gajeyeũni mʉa cʉose, to yicõari, gajeye mʉa cʉorʉa tʉoĩasere bʉto tʉoĩarã ñari, yʉre mʉa masiritijama, quẽnabetoja. \v 35 “To cõrone ejarʉcʉmi” jãjarã masa ĩna yimasibetirĩmarone, tudiejarʉcʉja yʉ. To yʉ bajijare, masa ñajediro yʉre rudimasibetirʉarãma ĩna. \v 36 To bajiro bajiroti ti ñajare, roori ñarʉarãja mʉa. To bajicõari, ado bajiro Diore sẽnirũgũrʉarãja mʉa: “‘Dios ĩ roticõacacʉ ĩ tudivadiroto rĩjoro, rojose tãmʉoroti ti ñaboajaquẽne, ĩre ajitirʉ̃nʉ tʉjabeticõari, õ vecajʉ ĩ rĩjorojʉa bojonemenane ejato’ yigʉ, yʉare ejarẽmoña”, ĩre yisẽnirũgũrʉarãja mʉa —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 37 Tocãrãcarʉ̃mʉrine Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ masare gotimasiorũgũñuju Jesús. Ñamirema ĩnare vaveocõari, Olivo vãme cʉti burojʉ cãnirũgũñuju. \v 38 Quẽna busurijʉ jãjarã masa ĩre ajirã sãjarũgũñujarã ĩna, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ. \c 22 \s1 “¿No bajiro yicõari, Jesúre ñiarãti mani, ĩre sĩarʉarã?”, ĩna yire \r (Mt 26.1-5, 14-16; Mr 14.1-2, 10-11; Jn 11.45-53) \p \v 1 Pascua boserʉ̃mʉ pan ũmato vauvase vʉoyamani basʉoriarʉ̃mʉ cõñañuju. \v 2 To bajicõari, paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, Jesúre sĩarʉarã, masare güirã ñari, “¿No bajiro yicõari, ĩre ñiarãti mani?”, gãmerã yiñagõñañujarã ĩna. \p \v 3 To ĩna yitʉoĩañatoyene, Judas Iscariote vãme cʉtigʉ rãca ñarã ñajediro Jesús buerimasa, jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñañujarã. To bajiboagʉre, ĩ ʉsʉjʉre sãjacoasuju vãtia ʉjʉ, Satanás vãme cʉtigʉ. \v 4 To bajiri, ĩ ʉsʉjʉ vãtia ʉjʉ ĩ sãjare, ĩ sʉorine rojose tʉoĩacõari, paia ʉjarã, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi coderã ĩna ñarojʉre vacoasuju Judas. Ĩna tʉjʉ ejacõari, Jesúre ĩ ĩsirocarotire gãmerã ñagõñujarã ĩna. \v 5 Jesúre ĩ ĩsirocarʉasere ajivariquẽnacõari, \p —Gãjoa mʉre ĩsirʉarãja yʉa —ĩre yiyujarã. \v 6 To ĩna yisere ajivariquẽnacõari, tudicoasuju Judas. Jesús tʉjʉre ejacõari, “¿Dirĩmaro ũnone Jesúre ĩnare yʉ ĩsijama, josari mene ĩre ñiamasirojari ĩna?”, yitʉoĩañuju ĩ. \s1 Jesús ĩ batʉsare queti \r (Mt 26.17-29; Mr 14.12-25; Jn 13.21-30; 1 Co 11.23-26) \p \v 7 Pascua boserʉ̃mʉ pan ũmato vauvase vʉoyamani basʉoriarʉ̃mʉ, to yicõari, oveja macʉre ĩna sĩariarʉ̃mʉ ejayuju ti. \v 8 To bajiri Pedrore, Juanre ado bajiro ĩnare yicõañuju Jesús: \p —Adi ñami bare mani barotire quẽnoyurã vasa mʉa —ĩnare yicõañuju. \p \v 9 To bajiro ĩ yisere ajicõari, \p —¿Nojʉ bare quẽnoyurãti yʉa? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩna. \p \v 10-11 To bajiro ĩna yisẽniĩarone, ado bajirone ĩnare cʉdiyuju Jesús: \p —Yʉre quẽnaro ajiya mʉa. Macajʉ mʉare yʉ gotigʉ tʉre vasa mʉa. To mʉa ejarone, sĩgʉ̃, oco vagʉ mʉare bocarʉcʉmi. Ĩre sʉyaja mʉa. To bajicõari, vi ĩ sãjarone, ti vi ʉjʉre ado bajiro ĩre yiba: “‘¿Nojʉ ñati Pascua boserʉ̃mʉ adi ñami yʉ buerimasare yʉ ũmato barotijaʉ?’ mʉre yicõami gotimasiorimasʉ”, yiba mʉa. \v 12 To mʉa yirone, mʉare ĩorʉcʉmi, vecajʉa sõa, jairisõa, quẽnogajanoriasõare. Tone mani baroti quẽnoyuba mʉa —ĩnare yiyuju Jesús, ĩnare varotigʉ. \p \v 13 To ĩ yijare, vacoasujarã ĩna jʉarã yuja. To eja, ĩ yiriarore bajirone bajiyuju ti. To bajiri tisõajʉ ĩna barotire quẽnoyuyujarã ĩna. \p \v 14 To bajiri Pascua boserʉ̃mʉaye bare bariajʉ ti ejaro, ĩ buerimasa jʉaãmo cõro, gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarã ejacõari, barujiyujarã ĩna, ĩ rãca. \v 15 To bajiñarãne, ĩnare ũmato bagʉagʉne, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Rojose yʉ tãmʉoroto rĩjoro, mʉa rãca Pascua boserʉ̃mʉ bare bʉto barʉa tʉoĩacajʉ yʉ. \v 16 Dios ĩ roticõacacʉ ñari, mʉare yʉ ũmato baro bero, quẽna tudibabetirʉcʉja. To bajiboarine, adi macarʉcʉrojʉ yʉ tudivado berojʉ yʉre roticõacacʉ ĩ ñarojʉre tudi mʉa rãca quẽnaro bavariquẽnarʉcʉja yʉ, rojose tãmʉoboriarãre yʉ yirẽtobosarã rãca —ĩ buerimasare ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 17 To yigajano, idiriabaja ãmicõari, \p —Quẽnaro yaja mʉ —Diore yiyuju. \p To yicõari, tibaja ĩnare ĩsigʉ̃ne, ado bajiro yiyuju ĩ: \p —Mʉa jediro adire idiya. \v 18 Riojo mʉare gotiaja yʉ. “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ” yigʉ, Dios yʉre ĩ cũroto rĩjoro, ʉye oco idibetirʉcʉja yʉ —ĩnare yiyuju. \p \v 19 To yigajanocõari, pan ãmicõari, “Quẽnaja”, Diore yiyuju Jesús. To yigajano, tire mʉtocõari, ĩ buerimasare ĩsibatogʉne, ado bajiro ĩnare gotiyuju ĩ: \p —Ti ñaja yʉ rujʉ rii. Mʉare rijabosarʉcʉja yʉ. Yʉ rijato bero, mʉare yʉ rijabosare tʉoĩacõari, yʉre rʉ̃cʉbʉorã, ado bajirone rẽjacõari, barũgũrʉarãja —ĩnare yigotiyuju ĩ. \p \v 20 To yicõari, bare ĩna baro bero, ʉye oco sãñaribajare ãmicõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús quẽna: \p —Adi ñaja tirʉ̃mʉana, “Rojose mani yirere masirioato” yirã, Diore rʉ̃cʉbʉoriajʉ joere ĩna yuejeoriarore bajiro bajise. Yucʉrema, yʉ ri'i ñaja. Ti sʉorine, “Gajerodori ado bajiro masare quẽnaro yirʉcʉja yʉ” Dios ĩ yigotimasiriarore bajiro bajirʉaroja yuja. Yʉ rijato bero, mʉare yʉ rijabosare tʉoĩacõari, yʉre rʉ̃cʉbʉorã, ado bajirone rẽjacõari, idirũgũrʉarãja —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 21-22 To yigajano, ado bajiro ĩnare gotiyuju quẽna: \p —Dios ĩ tʉoĩariarore bajiro rojose tãmʉorʉcʉja yʉ, Dios ĩ roticõacacʉ. To bajiro bajirocʉ yʉ ñajare, sĩgʉ̃ mʉa rãcagʉ, yʉ rãca bagʉ, yʉre ĩaterãre yʉre ĩsirocarʉcʉmi. Yʉre ĩ gotiyirose sʉorine rojose tãmʉorʉcʉja yʉ. “Masare yirẽtobosarʉcʉmi” Dios ĩ yimasire ñajare, tirotire yigʉ bajirʉcʉja yʉma. To bajiboarine, yʉre gotiyirogʉjʉama, rojose tãmʉorʉcʉmi —ĩnare yigotiyuju Jesús, ĩ buerimasare. \p \v 23 To bajiro ĩ yisere ajicõari, \p —¿Ñimʉjʉa ñati, ĩre ĩsirocarocʉma? —ĩna masune gãmerã yisẽniĩañujarã ĩna. \s1 “¿Ñimʉjʉa ñagʉ̃ti ñamasugʉ̃ma?”, Jesús buerimasa ĩna gãmerã yire queti \p \v 24 To bajiro gãmerã yigajanocõari, \p —¿Ñimʉjʉa ñagʉ̃ti ñamasugʉ̃ma? —gãmerã yi oca josayujarã ĩna. \v 25 To bajiro ĩna yijare, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Ʉjarã, Dios yarã me ñarã, ĩna yarãre bʉto tutuaro rotirãma ĩna. To bajiro yirã ĩna ñaboajaquẽne, “Masare quẽnaro yirã ñaama”, yiĩarʉ̃cʉbʉore ñaja. \v 26 Mʉama, yʉ yarã ñari, ĩnare bajiro bajibetirʉarãja. Yʉre ajitirʉ̃nʉgʉ̃, ñamasugʉ̃ ñarʉcʉmi, gãjerã bedire bajiro bajitʉoĩagʉ̃. To bajiro yʉ yijama, “Gãjerã ĩna bojasere masicõari, quẽnaro ĩnare yirʉ̃cʉbʉogʉ ñarʉcʉmi” yigʉ yaja yʉ. \v 27 ¿Nijʉa rẽtoro ñamasugʉ̃ ñarojari, rotigʉjʉa, rotiecogʉjʉa? Moarotigʉ ñagʉ̃mi ñamasugʉ̃ma. To bajiro ti bajiboajaquẽne, yʉjʉa, mʉa ʉjʉ ñaboarine mʉa bojasere masicõari, quẽnaro mʉare yigʉ ñaja yʉ. \p \v 28 Rojose tãmʉoadicajʉ yʉ. To bajiro bajigʉ yʉ ñaboajaquẽne, yʉre ajitirʉ̃nʉcõa ñaja mʉa. \v 29-30 To bajiro bajirã mʉa ñajare, ado bajiro quẽnaro mʉare yirʉcʉja yʉ: “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉja mʉ” yigʉ, yʉ jacʉ yʉre ĩ cũrojʉ, “Rotirʉarãja mʉa quẽne” yigʉ, mʉare cũrʉcʉja yʉ quẽne. To cõrone jʉaãmo cõro, cojo gʉbo jʉa jẽnituaro ñariaserire rujirʉarãja mʉa. To yicõari, mani yarã, jud'io masa, jʉaãmo cõro, cojo gʉbo jʉa jẽnituarirãcʉ ñarã masatubuarire rotirʉarãja mʉa. Yʉre ajitirʉ̃nʉrãre, to yicõari, yʉre ajitirʉ̃nʉmenare ĩacõĩamasirʉarãja. To yicõari, yʉ rãca bare ba, idi yiiñarũgũrʉarãja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “‘Jesúre masibeaja yʉ’ yirʉcʉja mʉ”, Pedrore Jesús ĩ yire queti \r (Mt 26.31-35; Mr 14.27-31; Jn 13.36-38) \p \v 31 To yigajanocõari, ĩ buegʉre Pedrore ado bajiro gotiyuju Jesús: \p —Quẽnaro yʉre ajiya mʉa. Vãtia ʉjʉ, “‘¿Jesúre ajitirʉ̃nʉrã masu ñati ĩna?’ yiĩarʉ, rojose ĩnare cõarʉaja yʉ”, Diore yisẽniĩañuju ĩ, mʉare. To bajiro ĩ yijama, “Rojose ĩnare yʉ cõajama, Jesúre ajitirʉ̃nʉ tʉjacoanama ĩna” yigʉ, yiyuju ĩ, tire. \v 32 To bajiro Diore ĩ yiboajaquẽne, Diore mʉre sẽnibosabʉ yʉ, “Yʉre ajitirʉ̃nʉbetiboarine, quẽna yʉre ajitirʉ̃nʉato ĩ” yigʉ. To bajiri yʉre ajitirʉ̃nʉbetiboarine, quẽna yʉre mʉ ajitirʉ̃nʉro bero, gãjerã yʉ buerã ñarãre ejarẽmoma, quẽnaro yʉre ĩna ajitirʉ̃nʉcõa ñarũgũrotire yigʉ —Pedrore ĩre yiyuju Jesús. \p \v 33 To bajiro ĩre ĩ yisere ajicõari, ado bajiro Jesúre ĩre yiyuju Pedro: \p —Mʉre ĩna tubibeboajaquẽne, mʉre ĩna sĩacõajaquẽne, mʉ rãca ñacõa ñagʉ̃ ñari, sĩaecomasiaja yʉ quẽne —Jesúre ĩre yiyuju Pedro. \p \v 34 To ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —Riojo mʉre gotiaja yʉ. Busiyʉjʉa gãjabocʉ ĩ ñagõroto rĩjoro idiaji, “Jesúre masibeaja; ĩ rãcagʉ me ñaja yʉ”, yirʉcʉja mʉ —Pedrore ĩre yiyuju ĩ. \p \v 35 To yigajanocõari, ĩ buerimasare ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Jesús: \p —¿Mʉa cʉosere, mʉa barere, gajeye gʉbo sudire quẽne tire mʉare juarotibeticõari, “Jʉarãri, vacõari, yʉ ocare gotibosacudiaya” yigʉ, mʉare yʉ yirotisʉocatirʉ̃mʉre ñie mʉare godocʉocati? —ĩnare yisẽniĩañuju. \p —Yʉare godo cʉobeticajʉ —yicʉdiyujarã ĩna. \p \v 36 To bajiro ĩna yicʉdisere ajicõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Yucʉrema mʉa cʉosere, mʉa barere, to yicõari, mʉa gãjoare quẽne juaya. Jariase cʉobecʉ, sudiro yoariase, ĩ gʉbojʉ tʉsariasere ĩsicõari, jariasere vaja yiya. \v 37 Masa rojose yʉre ĩna yirotire quẽnaro mʉa tʉoĩamasirotire yigʉ, to bajise mʉare yaja yʉ. Ado bajiro yʉre gotiyuja Dios oca masa ĩna ucamasire: “Rojorãre ĩnare ĩna yirore bajiro ĩre yirʉarãma, rojose ĩ tãmʉorotire yirã”, yʉre yigotiyuja ti. Diore gotirẽtobosarimasa, “Ado bajiro bajirʉaroja” ĩna yiucamasire ñajare, to bajiro yʉre yirʉarãma. Ñajediro ĩna ucamasirere bajirone bajijeocõarʉaroja yʉre —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 38 To bajiro ĩnare ĩ yisere ajimasibeticõari, ado bajiro ĩre yiyujarã ĩna, ĩ buerã: \p —Yʉa ʉjʉ, ĩaña mʉ. Adone jʉajãi, jariase cʉoaja yʉa —yiyujarã ĩna. \p To bajiro ĩna yijare, \p —To bajiro masu yimenaja mani —ĩnare yicʉdiyuju Jesús yuja. \s1 Getseman'i vãme cʉtojʉ vesejʉ, Jesús ĩ jacʉre ĩ sẽnigʉ̃ vare \r (Mt 26.36-46; Mr 14.32-42) \p \v 39 To yigajanocõari, Jerusalén vãme cʉti macajʉ ñar'i, Olivo vãme cʉti burojʉ ĩ buerimasare ĩ ũmato varũgũriarore bajirone ĩnare ũmato vasuju Jesús. \v 40 Tojʉ ejacõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju Jesús: \p —Vãtia ʉjʉ Satanás ĩ yirotisere yicõari, “Dios ĩ bojabetire yirobe” yirã, Diore sẽniña —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 41-42 To bajiro ĩnare yicõa, ĩ sĩgʉ̃ne to sojʉabʉsa vasuju ĩ. Ĩacõarine ñagʉ̃, gʉsomuniari tuetucõari, ado bajiro Diore sẽniñuju ĩ: \p —Cacʉ, yʉre ĩna sĩaroti matamasiaja mʉ. To bajiboarine, mʉ bojarore bajirone bajiato —Diore yiyuju. \p \v 43 To bajiro ĩre yigajanorone, ángel Diore moabosagʉ ruyuayuju ĩ. Ruyuacõari, “Dios ĩ bojarore bajiro yicõa ñato” yigʉ, Jesúre ejarẽmoñuju ĩ. \v 44 To ĩ yiro bero, rojose ĩ tãmʉorotire tʉoĩa sʉtiritigʉ ñari, bʉtobʉsa Dios ĩ ejarẽmorotire sẽnitʉjabesuju Jesús. To bajiro bajiñagʉ̃ rĩne, bʉto ri'i rãca vʉsase ʉsaca budicõari, “tapi, tapi, tapi” yivẽjareacũñuju ti, sita joejʉre. \p \v 45 Diore sẽnigajano, vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, ĩ buerã tʉ tudiejayuju. Ĩ gotirere bʉto tʉoĩasʉtiriticodeboa, cãnicoasujarã. \v 46 Ĩna tʉ ejacõari, \p —Cãnibesa mʉa. Vʉ̃mʉrʉ̃gʉ̃cõari, Diore sẽniña, “Vãtia ʉjʉ Satanás ĩ yirotisere yicõari, Dios ĩ bojabetire yirobe” yirã —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 Jesúre ĩna ñiare queti \r (Mt 26.47-56; Mr 14.43-50; Jn 18.2-11) \p \v 47 To bajiro Jesús ĩnare ĩ gotiñarirĩmarone, jãjarã masa vayujarã ĩna. Ĩnare ũmato vagʉ, Judas Iscariote vãme cʉtigʉ, Jesús buerimasʉ ñar'ine ñañuju ĩ. To bajivadi, Jesús rĩjorojʉa ejacõari, socʉne ĩre bʉto ĩamaigʉ̃re bajiro ĩre usugʉagʉ yiyuju. \v 48 To ĩ yirone, ado bajiro ĩre gotiyuju Jesús: \p —Judas, ¿Dios ĩ roticõacacʉre yʉre sĩaronare, “To bajiro usugotigʉsa”, yitʉoĩaboati mʉ? —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 49 To bajiro ĩ yirone, Jesúre ĩna ñiarʉaro ĩamasicõari, \p —Yʉa ʉjʉ, ¿jariase rãca ĩnare jasurereacõarãti yʉa? —yisẽniĩañujarã ĩna, ĩ buerã. \p \v 50 To yisẽniĩarãne, sĩgʉ̃ ĩ buegʉ, ĩ jariase yoveaãmicõari, paia ʉjʉ ñamasugʉ̃re moabosarimasʉre gãmoro jatarocacõañuju. \v 51 To ĩ yisere ĩacõari, ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —Yibesa mʉa —ĩnare yiyuju Jesús, ĩ buerãre. \p To yicõari, gãmoro jataroca ecogʉjʉare ĩ gãmorore ãmitucõari, ñariarore bajirone yiquẽnocõañuju Jesús. \v 52 To yicõari, ĩre ñiarʉarãre, paia ʉjarãre, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavi coderimasare, to yicõari, bʉcʉrãre quẽne, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —¿No yirã gajeyeũni juarudirimasʉre ñiarãre bajiro jariaseri rãca, yucʉ́ rãca yʉre ñiarã vadiati mʉa? \v 53 Tocãrãcarʉ̃mʉrine Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ mʉa ñaro gotimasiorũgũmʉ yʉ. To bajiboarine yʉre ñiabetirũgũmʉ mʉa maji. Yucʉrema Dios ĩ tʉoĩacatore bajirone bajirʉaroja. To bajiri, Satanás sʉorine rojose mʉa bojarore bajiro yimasirʉarãja mʉa yuja —ĩnare yiyuju Jesús. \s1 “Jesúre masibeaja yʉ”, Pedro ĩ yire queti \r (Mt 26.57-58, 69-75; Mr 14.53-54, 66-72; Jn 18.12-18, 25-27) \p \v 54 To bajiro ĩ yirone, Jesúre ñiacõari, paia ʉjʉ ñamasugʉ̃ tʉjʉ ĩre ãmiasujarã. Tojʉ ejacõari, sãjasujarã ĩna. Ĩre ĩna ãmivato, sõjʉ yayiĩasʉyayuju Pedro. \v 55 To bajiri Jesúre ãmivariarã sĩgʉ̃ri tojʉ ejacõari, macajʉ́ tũcuro gʉdarecojʉ tujayujarã. Tone jea riocõari, rujiyujarã ĩna, jea sũmañarã. To ĩna bajiñarone, ejacõari, ĩna rãca rujiyuju Pedro quẽne, jea sũmagʉ̃. \v 56 Jeame tʉ rujigʉ ñari, quẽnaro ruyuyuju ĩ. To bajiro ĩ bajijare, sĩgõ paia ʉjʉ ñamasugʉ̃re moabosarimaso, jeame tʉ ĩ rujiro ĩre ĩamasicõari, \p —Jesúrãcagʉne ñaami —Pedrore yiyuju so. \p \v 57 To bajiro so yisere ajicõari, ado bajiro sore yiyuju Pedro: \p —Ĩre masibeaja yʉ —sore yiyuju. \p \v 58 To ĩ yiro beroaca, ĩre ĩacõari, \p —¿Jesúrãcagʉ ñabetiboati mʉ? —ĩre yiyuju gãji. \p To bajiro ĩ yisere ajicõari, \p —Ĩ me ñaja yʉ —yiyuju ĩjʉama. \p \v 59 Cojo hora bero, gãji, Pedro ĩ ñagõsere ajicõari, ĩ babarãre ado bajiro yiyuju: \p —Jesúrãcagʉne ñaami, Galilea sitagʉ ñari —yiyuju ĩ. \p \v 60 To bajiro ĩre ĩ yisere ajicõari, ado bajiro yiyuju Pedro: \p —“Riojo yaja mʉ”, mʉre yimasibeaja yʉ. Jesúre masibeaja —ĩre yiyuju Pedro. \p To bajiro ĩ yirirĩmarone, gãjabocʉ ñagõcõañuju yuja. \v 61 Ĩ ñagõrone, Jesús, jʉdarʉ̃gʉ̃cõari, Pedrore ĩañuju ĩ. Ĩ jʉdarʉ̃gʉ̃ ĩarone, Jesús ĩre ĩ gotirere masibʉjayuju Pedro yuja, “Gãjabocʉ ĩ ñagõroto rĩjoro, idiaji, ‘Jesúre ajisʉyagʉ me ñaja yʉ’ yirʉcʉja mʉ” Jesús ĩ yirere. \v 62 Tire masibʉjacõari, vacoasuju. Vacõari, bʉto otiyuju. \s1 Jesúre ĩna ajatud'ire queti \r (Mt 26.67-68; Mr 14.65) \p \v 63 To bajiri, Jesúre ĩacoderimasa, ĩre jacõari, ajatud'iyujarã ĩna. \v 64 Ĩ cajere siabibecõari, ĩre jayujarã. To yicõari, \p —“‘Ĩ, mʉre jaami’ yʉre yigotiami Dios”, yʉare yiya mʉ —Jesúre ĩre yisẽniĩa tud'iyujarã ĩna. \p \v 65 To yicõari, cojo vãme me ĩre yiajatud'iyujarã ĩna. \s1 Jud'io masa ʉjarã ñamasurã, “¿Dios macʉne ñati mʉ?”, Jesúre ĩna yisẽniĩare queti \r (Mt 26.59-66; Mr 14.55-64; Jn 18.19-24) \p \v 66-67 Busuro bero, paia ʉjarã quẽne, to yicõari, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa quẽne, Jesús tʉre rẽjañujarã ĩna. Rẽjacõari, ĩre ãmiasujarã ĩna, ʉjarã ñamasurã tʉjʉre. Tojʉ ejacõari, ado bajiro Jesúre yiyujarã ĩna: \p —“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃ mʉ ñajama, yʉare gotiya —Jesúre ĩre yiyujarã ĩna. \p To bajiro ĩre ĩna yisere ajicõari, ado bajiro cʉdiyuju Jesús: \p —“Ĩne ñaja yʉ” yʉ yijama, yʉre ajirʉamenaja mʉa. \v 68 Yʉjʉa, yʉ sẽniĩajama, yʉre cʉdimenaja mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \v 69 To yigajanocõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju quẽna: \p —Yʉ bajirotire masibeticõari, to bajiro yʉre yaja mʉa. Dios ĩ roticõacacʉ ñari, yoaro mene ĩ riojojacatʉa rujicõari mʉare yʉ besero ĩarʉarãja mʉa —yiyuju Jesús. \p \v 70 To bajiro ĩ yisere ajicõari, \p —¿“Dios macʉne ñaja yʉ” yigʉ yati mʉ? —ĩre yisẽniĩañujarã ĩna jediro. \p To bajiro ĩna yisere ajicõari, \p —To bajirone bajiaja. Ĩne ñaja yʉ —ĩnare yicʉdiyuju ĩ yuja. \p \v 71 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro gãmerã ñagõñujarã ĩna: \p —“Dios ĩ cõacacʉ, ĩ macʉ ñaja yʉ” ĩ yise sʉorine Diore rojose yigʉ yami. No yirã gãjerãre, “Rojose yigʉ ñaami” yironare macarẽmomenaja mani yuja —gãmerã yiyujarã ĩna. \c 23 \s1 Pilato tʉjʉ Jesúre ĩna ãmiejare queti \r (Mt 27.1-2, 11-14; Mr 15.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1-2 To yigajanocõari, Jesúre ĩre ãmiasujarã ĩna jediro, Pilato vãme cʉtigʉ ya vijʉ vana. Ĩ tʉjʉ ĩre ãmiejacõari, ado bajiro Jesúre gotiyiroyujarã ĩna: \p —Ãnire bʉjabʉ yʉa. Ado bajiro yimi: “Ʉjʉ Césare gãjoa mʉare ĩ vaja yirotisere mʉa vaja yijama, quẽnabeaja. To yicõari, ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃ ñaja yʉ”, yimi —Jesúre ĩre yigotiyiroyujarã ĩna. \p \v 3 To bajiro ĩna yise ñajare, ado bajiro Jesúre sẽniĩañuju Pilato: \p —¿Mʉne ñati jud'io masa ʉjʉ? —ĩre yiyuju Pilato. \p To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre cʉdiyuju Jesús: \p —To bajirone bajiaja —ĩre yiyuju Jesús. \p \v 4 To ĩ yirone, paia ʉjarãre, to yicõari, jãjarã masa to ñarãre quẽne ado bajiro ĩnare yiyuju Pilato: \p —Yʉ ĩajama, ñie rojose yigʉ me ñaami —ĩnare yiboayuju Pilato. \p \v 5 To bajiro ĩ yiboajaquẽne, bʉto avasãñujarã ĩna: \p —Galilea sitajʉre gotimasiosʉoyumi. Bero, Judea sitana ñajedirore gotibatomavisioami —ĩre yiyujarã ĩna. \s1 Herodes tʉjʉ Jesúre ĩna ãmiejare queti \p \v 6-7 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare sẽniĩañuju Pilato: \p —¿Ãni, Jesús Galileagʉ ñati? —ĩnare yisẽniĩañuju ĩ. \p To ĩ yirone, \p —Toagʉne ñaami —yicʉdiyujarã ĩna. \p To bajiro ĩna yijare, \p —Ʉjʉ Herodes ya sitagʉ ĩ ñajare, Herodejʉa ĩre ĩacõĩato —ĩnare yiyuju Pilato. \p Tirʉ̃mʉrire Jerusalénjʉne ñañuju Herodes quẽne, Pilato ĩ ñarimacane. To bajiri tire masicõari, Herodes tʉjʉ Jesúre cõañuju Pilato. \v 8 To bajiri, Jesús ĩ ejaro, ĩre ĩacõari, bʉto variquẽnañuju Herodes, bʉto ĩre ĩarʉarũgũr'i ñari. Yoaro ĩre ĩarʉaboayuju. Jesús ĩ yirere ajirũgũr'i ñari, ĩ ĩaro rĩjorojʉa quẽne, ĩaĩañamani Jesús ĩ yiĩosere bʉto ĩarʉayuju ĩ. \v 9 To bajiro yigʉ ñari, yoaro Jesúre sẽniĩañuju ĩ. To bajiro ĩ yiboajaquẽne, ĩre cʉdibesuju Jesús. \v 10 Paia ʉjarã, Dios ĩ rotimasire gotimasiorimasa bʉto rojose avasãgotiyiro ñañujarã ĩna. \v 11 To bajiri, Jesús ĩ cʉdibeti ĩaboana, ĩre ajatud'iyujarã Herodes, ĩ surara quẽne. To yigajanocõari, quẽnariase sudiro Jesúre sãcõari, ĩre tʉocõañujarã, Pilato tʉjʉre quẽna. \v 12 Tirʉ̃mʉne Herodes, Pilato rãca gãmerã oca quẽnoñujarã ĩna, gãmerã ĩateboariarã. \s1 “Jesúre sĩaroti ñaja”, ĩna yire queti \r (Mt 27.15-26; Mr 15.6-15; Jn 18.39–19.16) \p \v 13 Ĩ tʉjʉ Jesúre ĩ tʉocõajare, paia ʉjarãre, masa ʉjarãre to yicõari, masa to ñarãre quẽne jirẽoñuju Pilato. \v 14 Ĩna ejaro, ado bajiro yiyuju ĩ: \p —“‘Ʉjʉ César ĩ rotisere cʉdibesa mʉa’ yigotimavisioami” yirã, jẽjʉ ãnire yʉ tʉjʉ ãmiejabʉ mʉa. To bajiro mʉa yise ñajare, mʉa ajiro ĩre quẽnaro sẽniĩaboabʉ yʉ. Yʉ ĩajama, ñie rojose yibecʉ ñaami. \v 15 Herodes quẽne, “Ñie rojose yibecʉ ñaami” yigʉ ñari, yʉ tʉjʉ ĩre tʉocõañumi. “Ñie rojose ĩ yiro cõro ĩre sĩaña manoja”, yaja yʉ. \v 16 To bajiri ĩre bajegajanocõari, bucõarʉarãma yʉ surara —ĩnare yigotiboayuju Pilato, to rẽjariarãre. \p \v 17 Tocãrãca cʉ̃ma Pascua boserʉ̃mʉ jud'io masa ĩna quẽnojama, sĩgʉ̃, tubibe ecor'ire ĩna burotigʉre ĩnare bubosarũgũñuju Pilato. \p \v 18 To bajiri, “Jesúre ĩre bucõarʉcʉja yʉ” ĩ yisere ajicõari, ado bajiro Pilatore avasãjedicõañujarã masa: \p —¡Bajibeticõato! ¡Barrabájʉare bucõari, Jesújʉare sĩarotiya mʉ! —yiavasã jedicõañujarã ĩna. \p \v 19 Barrabás vãme cʉtigʉ, “Gobierno ĩ rotiboasere cʉdibeticõari, mani masu rotirãsa” yitʉoĩacõari, ĩ babarã rãca masare sĩar'i ñañuju. To bajiro ĩ yire vaja tubiberiavijʉ ñañuju ĩ. \p \v 20 To ĩna yiro bero, quẽna ado bajiro gãme tudisẽniĩañuju Pilato. To bajiro ĩna yiavasã ñaboajaquẽne, Jesúre bucõarʉ, quẽna ĩ budirotire sẽniĩaboayuju Pilato. \v 21 To bajiro ĩ yirone, \p —¡Yucʉ́tẽrojʉ ĩre jaju sĩaroticõaña mʉ! ¡Ĩre jajutuya! —ĩre yiavasã cʉdiyujarã ĩna. \p \v 22 To bajiro ĩna yirone, jẽre jʉaji ĩnare ĩ gotiboasere gotiboayuju ĩ quẽna: \p —¿Ñie rojose ĩ yire sʉori ĩre sĩarotigʉti yʉ? Ĩre quẽnaro sẽniĩamʉ yʉ. Yʉ ĩajama, ñie rojose yibecʉ ñaami. To bajiri, ĩre bajegajanocõari, bucõarʉarãma yʉ surara —ĩnare yigotiboayuju Pilato quẽna. \p \v 23 To ĩ yiboajaquẽne, ĩna yiriarore bajiro, ĩre avasãtʉjabesujarã ĩna, Jesúre sĩarʉarã. To bajiro ĩna yiavasãcõa ñajare, ĩna rotirore bajiro cʉdigʉ, Barrabájʉare ĩre bucõañuju. \v 24-25 To yicõari, Jesújʉarema ĩ yarã surarare ĩsiñuju, “Yucʉ́tẽrojʉ ĩre jajusĩato ĩna” yigʉ. \s1 Yucʉ́tẽrojʉ Jesúre ĩna jajusĩare queti \r (Mt 27.32-44; Mr 15.21-32; Jn 19.17-27) \p \v 26 To bajiri Jesúre ãmicoasujarã ĩna, ĩre sĩarã vana. Ĩre ãmivanane, sĩgʉ̃ Cirene vãme cʉti sitagʉ, Simón vãme cʉtigʉre bocayujarã. Ĩre bocacõari, \p —Jesús ĩ gaja vatijãire ĩre gajabosaya —ĩre yi vasujarã ĩna. \p \v 27 Jãjarã masa Jesúre sʉyayujarã ĩna. Rõmia quẽne, ĩre sʉyacõari, otiyujarã ĩna. \v 28 To bajiro ĩna otisere ajicõari, jʉdarʉ̃gʉ̃ñuju Jesús. Jʉdarʉ̃gʉ̃cõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju ĩ: \p —Mʉa Jerusalén macana rõmiri, yʉre otibesa. Mʉa bajirotire, to yicõari, mʉa rĩa ĩna bajirotire tʉoĩacõari, otiya. \v 29 No bojarirʉ̃mʉ ejarʉaroja bʉto rojose mʉa tãmʉorotirʉ̃mʉ. Tirʉ̃mʉre ado bajise tʉoĩarʉarãja mʉa: “Rĩa mana rõmiri rojose tãmʉorã ñaboarine, bʉto sʉtiritibetirʉarãma, ‘Bʉcʉrã rĩne bajirearʉarãja yʉa’ yitʉoĩarã ñari”. \v 30 To bajiri, “Josari rojosere tãmʉorobe; rojose mani yise vaja rojose manire cõarʉcʉmi Dios” yirã, guaro bajireadarotire yirã, “Gʉ̃tayucʉri yʉare tãjoreadaya”, yitʉoĩarʉarãma.\f u \fr 23:30 \ft “‘“Rojose ĩna yise sʉorine rojose ĩna tãmʉorotire tʉoĩamecʉrã, gʉ̃tayucʉri, burori, yʉare tooya”, yirʉarãma’ yaja Ap 6.16-17. To bajiboarine Lc 23.30 gaje vãme yirʉaro yaja”, yiyujarã Dios ocare buerẽtoburimasa sĩgʉ̃ri.\f* \v 31 Yʉ yirore bajirone bajirʉarãja mʉa. Ado bajiro yʉ gotisere ajitʉoĩaña mʉa: “Ñie rojose yibecʉ ñaami” yʉre yirã ñaboarine, yʉre rojose yama ĩna. To bajiri, “Rojorã ñaama” mʉare yiĩarã ñari, rẽtobʉsaro mʉare rojose yirʉarãma ĩna —ĩnare yigotiyuju Jesús, ĩre otisʉyarãre. \p \v 32 To bajiri gãjerã jʉarã rojose yiriarãre jua vasujarã, Jesúrãca, ĩnare sĩarʉarã. \v 33 Ĩnare jua va, Rʉjoco Buro vãme cʉti burojʉ majaejayujarã. Tojʉ Jesúre, to yicõari, rojorãre quẽne, yucʉ́tẽrorijʉ jajutuyujarã ĩna. Sĩgʉ̃re Jesús riojojacatʉare, gãjirema ĩ gãcojacatʉajʉare jajutuyayujarã. \v 34 Jesús ĩre ĩna jajuturo bero, ado bajiro Diore sẽniñuju ĩ: \p —Cacʉ, yʉre sĩarãre rojose ĩna yisere masirioya mʉ. “Rojose yirã yirãja yʉa” yimasimenane yama ĩna. \p To bajiro ĩ yiro bero, Jesús ye sudire bojarã, ado bajiro yiyujarã surara: “Ñimʉjʉa ĩ sudire ĩ ʉjaro ĩarãsa mani” yirã, gʉ̃tarine reacũĩa ajeñañujarã. To yiajecõari, ĩ sudire gãmerã ĩsibatoyujarã ĩna. \v 35 Tire ĩacõari, Jesúre ajatud'iyujarã masa. Ĩna ʉjarã quẽne, ado bajiro Jesúre ajatud'iyujarã ĩna: \p —Gãjerãre rijaye cʉtirãre catiorũgũmi. To bajiri, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃ ĩ ñajama, ĩ masune rujiadimasiato —yiajatud'iyujarã ĩna. \p \v 36-37 Surara quẽne ĩre ajatud'iyujarã ĩna. Ĩ tʉjʉ ejacõari, ʉye oco jiasere Jesúre idirotiboayujarã. Ĩre idirotirãne, ado bajiro ĩre ajatud'iyujarã ĩna: \p —Mʉ jud'io masa ʉjʉ mʉ ñajama, mʉ masune rujiaya —ĩre yiajatud'iyujarã ĩna. \p \v 38 Jesús ĩ jaju ecoritẽrojʉre ĩ rʉjoa vecare griego masa oca, romano masa oca, jud'io masa oca ĩna ucaturia jũro tuyayuju. Ado bajise yirijũro ñañuju ti: “Ãni ñaami jud'io masa ʉjʉ”, yiucare ñañuju. \p \v 39 To bajicõari, sĩgʉ̃ rojogʉ Jesúrãca yucʉ́tẽrojʉ jaju ecor'i ado bajiro ĩre tud'iyuju ĩ quẽne, Jesúre: \p —¿“Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõagʉ̃ me ñatique mʉ? Ĩ mʉ ñajama, rujiacõari, yʉare yirẽtobosaya —ĩre yitud'iyuju ĩ quẽne. \p \v 40 To bajiro ĩ yisere ajicõari, gãjijʉama, ado bajiro ĩre boca yiyuju ĩ: \p —Rojose mani yire sʉori manirema jajutuama ĩna. To bajiri, ¿Dios tʉjʉ ejacõari, rojose mʉ yise vaja rojose mʉre ĩ yirotire güibeatique mʉma? \v 41 Manima, mani masu ye sʉorine bajiaja. To bajiboarine, ĩjʉama, ñie rojose yibecʉ ñaami —boca yiyuju. \p \v 42 To bajiro yigajanocõari, ado bajiro Jesújʉare gotiyuju ĩ: \p —Jesús, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, mʉre cõar'i Dios ĩ cũro bero, yʉre ĩamaicõari, rojose yʉ yise vaja rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ yʉ vaborotire yʉre yirẽtobosaba —Jesúre yigotiyuju ĩ. \p \v 43 To ĩ yisere ajicõari, \p —Yʉre quẽnaro ajiya mʉ. Adirʉ̃mʉne yʉre ajitirʉ̃nʉrã ĩna variquẽna tʉjabetojʉ yʉ rãca ñarʉcʉja mʉ —ĩre yicʉdiyuju Jesús. \s1 Jesús ĩ ʉsʉtadire queti \r (Mt 27.45-56; Mr 15.33-41; Jn 19.28-30) \p \v 44-45 Jesúre ĩna jajusĩariarʉ̃mʉne, ʉ̃mʉrecaji ñarone, rẽtiañuju yuja. Idia hora cõro rẽtiañañuju. Idia hora rẽtiatʉsatone, Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ sudigasero yotoriaro vorujijedicoasuju ti. Tiase yotoriaro, “‘Dios ĩ ñarisõa’ vãme cʉti sõare sãjamasibeama masa”, yimasiriaro ñaboayuju. \v 46 To ti bajirone, \p —¡Cacʉ, yʉ ʉsʉre mʉ tʉjʉ cõaja yʉ! —Diore yiavasã, ʉsʉtadicoasuju ĩ yuja. \p \v 47 To bajiro ĩ bajijare, ado bajiro yiyuju surara ʉjʉ: \p —Riojone bajiboayuja. Ñie rojose yigʉ me ñamasiboayumi ãni —yiyuju ĩ. \p \v 48-49 Jãjarã masa ñañujarã, Jesúre ĩna sĩarore ĩarã vadiriarã. Jesúre masirã quẽne, Galilea sitana rõmiri ĩre sʉyaboariarã quẽne, ĩre ĩna sĩasere sõjʉ ĩarʉ̃gõñujarã ĩna quẽne. Tire ĩagajanocõari, bʉto sʉtiritirãne tudijedicoasujarã ĩna. \s1 Jesúre ĩna yujere queti \r (Mt 27.57-61; Mr 15.42-47; Jn 19.38-42) \p \v 50 Arimatea macagʉ, José vãme cʉtigʉ ñañuju. Jud'io masa ʉjarã rãcagʉ, masa ĩna ĩarʉ̃cʉbʉogʉ, quẽnaro yigʉ ñañuju ĩ. To bajicõari, Diore quẽnaro ajirʉ̃cʉbʉogʉ, ĩ rotimasirere quẽnaro cʉdigʉ ñañuju. \v 51 Ʉjarã Jesúre ĩna sĩarʉasere bojabesuju ĩjʉama. “ ‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõar'i ñaami”, Jesúre yitʉoĩagʉ̃ ñañuju. \v 52 Jesús rujʉrire ãmirʉ, Pilatore sẽnigʉ̃ vasuju ĩ. \v 53 Ĩre sẽnicõari, Jesús rujʉrire ãmirujiocõari, sudijãiri botirijãiri rãca ĩre gũmañuju. To yigajanocõari, masa yujeriavi gʉ̃tavi ĩna quẽnoriavijʉ ĩ rujʉrire cũñuju. Gãjerãre yujeĩaña manivi ñañuju ti vi. \v 54 Tirʉ̃mʉjʉama jud'io masa ĩna ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ rĩjoroagarʉ̃mʉ rãiorotirʉ̃mʉ rĩjoroaca ñañuju.\f v \fr 23:54 \ft “Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre yirã, ĩna moatʉsariarʉ̃mʉ rãioato bero ñasʉoaja”, yirũgũñujarã judío masa. To bajiri, quẽnoveo jeocõarũgũñujarã ĩna ʉsʉsãjarotirʉ̃mʉ ejaroto rĩjoro, tirʉ̃mʉre “Moamenane ʉsʉsãjacõa ñarãsa” yirã ñari.\f* \p \v 55 Jesúrãcana rõmiri, Galilea sitana vadimasiriarã rõmiri Jesúre ĩre yujeroanare ĩasʉyayujarã ĩna. Ĩnare sʉya, eja, ĩna yujerivire ĩacõari, Jesús rujʉrire ĩna cũrore ĩañujarã ĩna. \v 56 Ĩagajanocõari, tudicoasujarã. Tudiejacõari, ĩna ñarivijʉ sʉtiquẽnasere rijariarã rãca cũrere quẽnoñujarã ĩna. To yigajanocõari, ʉsʉsãjariarʉ̃mʉ ti ejaro, Dios ĩ rotimasiriarore bajiro ʉsʉsãjañujarã ĩna. \c 24 \s1 Jesús ĩ tudicatire queti \r (Mt 28.1-10; Mr 16.1-8; Jn 20.1-10) \p \v 1 Gaje semana ĩna moasʉoriarʉ̃mʉ ti busumʉjado Jesús rujʉrire ĩna yujeriavire ĩarã vasujarã rõmia, sʉtiquẽnase ĩna quẽnorere, “Tuto mani” yirã. \v 2 Ejacõari, ĩna ĩajama, gʉ̃ta tũnuobibeboaria mañuju. \v 3 To bajiri ti vi sãjacõari, ĩaboayujarã ĩna. Ĩ rujʉri mañuju. \v 4 To bajiro ti bajiro ĩacõari, “¿No bajiro bajiyujari ti?” ĩna yitʉoĩarone, ĩna tʉre ángel mesa jʉarã ruyuarʉ̃gʉ̃cõañujarã ĩna. Bʉto yaase sudi sãñarã ñañujarã ĩna. \v 5 To bajiro ĩna bajirone, bʉto güirãne, gʉsomuniari tuetucõari, mureacũcoasujarã ĩna. To ĩna bajirone, ado bajiro ĩnare gotiyujarã ĩna, ángel mesa: \p —¿No yirã rijariarã yujeriarojʉ Jesúre macati mʉa? \v 6 Maami adorema. Jẽre caticoami. Mʉa rãca Galileajʉ ñagʉ̃, ado bajiro mʉare ĩ goticatire tʉoĩaña mʉa: \v 7 “Dios ĩ roticõacacʉ, rojorãre ĩsiecorʉcʉja yʉ. Yʉre jajutu sĩarʉarãma ĩna. To bajiboarine yʉre ĩna sĩaro bero, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne quẽna tudicaticoarʉcʉja yʉ”, mʉare yicami Jesús —ĩnare yigotiyujarã ĩna ángel mesa. \p \v 8-10 To bajiro Jesús ĩnare ĩ gotirere tʉoĩabʉjacõari, tudicoasujarã ĩna. Tojʉ ñañujarã Jesús buerimasa jʉaãmo cõro, gʉbo, coja jẽnituarirãcʉ ñarã, gãjerã ĩ rãca ñarã quẽne ñañujarã ĩna. To bajiri ĩna tʉjʉre tudiejacoasujarã ĩna, rõmia. Ado bajiro vãme cʉtirã ñañujarã ĩna: Mar'ia Magdalena vãme cʉtigo ñañuju so. Bero Juana, bero gajeo Mar'ia, Santiago jaco ñañuju so. To yicõari, gãjerã quẽne ñañujarã ĩna. To bajiri Jesús buerimasa tʉjʉ ejacõari, jediro ĩnare bajirere gotiyujarã ĩna. \v 11 To bajiro ĩnare ĩna gotiboajaquẽne, ĩnare ajitirʉ̃nʉbesujarã Jesús buerimasa. “Mecʉrã yama ĩna”, yitʉoĩañujarã ĩna. \p \v 12 To bajiboarine, Pedrojʉama, ĩna gotisere ajicõari, ũmacoasuju ĩ. Ũma vaejacõari, sojejʉ mubiar'i, ĩasõñuju ĩ. Jesúre ĩna gũmaboare rĩne ñañuju ti. Tire ĩacõari, “¿No bajiro bajicõari, bajiyujari ti?” yitʉoĩarejaigʉne, tudicoasuju ĩ. \s1 Emaús vãme cʉti macajʉ vanare Jesús ĩnare ĩ ruyuaĩore queti \r (Mr 16.12-13) \p \v 13 Tirʉ̃mʉne Jesúrãca ñariarã jʉarã vasujarã ĩna, Emaús vãme cʉti macajʉ vana. Jerusalénjʉ ñacõari, Emaús vãme cʉti macajʉre varia maa, once kilómetros ñañuju ti. \v 14 To vanane, Jesús ĩ bajirocarere gãmerã queti gotivasujarã ĩna. \v 15 To bajiro ĩna yi vatone, ĩnare ẽmʉñuju Jesús. \v 16 Ĩnare ĩ ẽmʉboajaquẽne, “Jesúne ñaami”, yimasibesujarã, Dios, ĩre ĩna ĩamasiborotire ĩnare ĩ masiriocõajare. \v 17 To bajiri ĩ rãca vacõa ñañujarã ĩna. To bajivacʉne, \p —¿Ñie ũni quetire gãmerã gotiati mʉa? —Jesús ĩnare ĩ yisẽniĩarone, sʉtiritirãne, tujarʉ̃gʉ̃ñujarã ĩna. \p \v 18 To bajicõari, sĩgʉ̃, Cleofas vãme cʉtigʉ ado bajiro Jesúre sẽniĩañuju ĩ: \p —¿Mʉma Jerusalénjʉre vacudigʉ ñaboarine, adirʉ̃mʉri bajiñasere masibeati mʉ? —Jesúre ĩre yisẽniĩañuju ĩ. \p \v 19 To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro ĩre yiyuju Jesús: \p —¿No bajiro bajise ũnire yigʉ yati mʉ? —ĩnare yisẽniĩañuju ĩ. \p To bajiro ĩ yisere ajicõari, ado bajiro Jesúre ĩre cʉdiyujarã ĩna: \p —Jesús, Nazaret macagʉre ĩna yimasisere yaja yʉa. Ĩma, Diore gotirẽtobosagʉ ñari, quẽnaro masare gotimasiocõari, ĩaĩañamanire yiĩogʉ̃ ĩ ñajare, Dios, to yicõari masa jediro, “Quẽnagʉ̃ ñaami”, ĩna yiĩagʉ̃ ñaboami. \v 20 To bajiro yigʉ ĩ ñaboajaquẽne, paia ʉjarã, mani ʉjarã rãca ĩre sĩaroticõamasiñuma ĩna. Yucʉ́tẽrojʉ ĩre jajusĩarotimasiñuma. \v 21 “Ĩma, Israel sitanare, quẽnaro yʉa ñarotire yiejarẽmorocʉ ñagʉ̃mi”, yitʉoĩamasiboabʉ yʉa. Ĩre ĩna sĩamasirirʉ̃mʉ rãca mani cõĩajama, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉ ñaja. \v 22-24 “Ĩ rujʉrire bʉjabejʉ yʉa”, yima. “To yʉa ĩañarone, yʉare ruyuaĩoma ángel mesa. Yʉare ruyuaĩocõari, ‘Jẽre tudicaticoami Jesús’ ”, ĩnare yigotiyujarã ĩna. “To bajiro yima” ĩna yigotisere ajicõari, no yimasibetiboana, yʉa rãca ñarã, sĩgʉ̃ri ĩarã vasuma ĩna. Tojʉ vaejacõari, rõmia ĩna gotiriarore bajirone Jesús rujʉri ti manore ĩañujarã ĩna quẽne —Jesúre yigotiyujarã ĩna, Emaús vãme cʉti macajʉ vana. \p \v 25 To bajiro ĩna yisere ajicõari, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —Tʉoĩamasimenare bajiro bajiaja mʉa. Diore gotirẽtobosarimasa ñamasiriarã “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ ĩ bajirotire ĩna ucamasire ti ñaboajaquẽne, “Riojo gotiriarãma”, yitʉoĩabeaja mʉa maji. \v 26 “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ, ĩ rotiroto rĩjoro, rojose tãmʉorʉcʉmi”, yiucamasiñuma ĩna jediro —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 27 To yigajanocõari, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ ĩ bajirotire Moisés ĩ ucamasirere, gãjerã ñajediro Diore gotirẽtobosamasiriarã ĩna ucamasirere quẽne ĩnare gotirẽtobuyuju ĩ. \p \v 28 To bajiro ĩnare goti vacʉ rĩne, ĩna vati macare ejacõari, ĩna tujaro ũnone Jesújʉama, rẽtoarocʉre bajiro bajiyuju. \v 29 To ĩ bajiboajaquẽne, ĩre rẽtoarotibesujarã ĩna. \p —Vabesa mʉ. Adone yʉa rãca tujaya. Rãioato bajiaja —ĩre yiyujarã. \p To bajiro ĩre ĩna yijare, ĩna ya vijʉ ĩna rãca sãjasuju ĩ. \v 30 Ĩna sãjaejacõari bero, ĩna rãca barujigʉne, pan ãmicõari, “Quẽnaja”, Diore yigotiyuju Jesús. To yigajanocõari, panre mʉtocõari, ĩnare ĩsibatoyuju ĩ. \v 31 To ĩ yirone, ĩre ĩna ĩamasirotire cõañuju Dios. Ĩre ĩna ĩamasirirĩmarone, yayicõa tʉjasuju Jesús. \v 32 To ĩ bajirone, ado bajiro gãmerã yiyujarã ĩna: \p —Manire ẽmʉcõari, quẽnaro ĩ gotirũtu vadisere ajivariquẽnamʉ mani. To bajiri, “Jesúne ñaami”, yiĩamasiroti ñaboabʉ ti —gãmerã yiyujarã ĩna. \p \v 33 To yiñarãne, Jerusalénjʉ tudicoasujarã ĩna, Jesús buerimasa, jʉaãmo cõro, gʉbo coja jẽnituarirãcʉ ñarã, to yicõari gãjerã ĩna rãcana quẽne ĩna ñarojʉ. \v 34 To bajiri, ĩna tudiejaro ĩacõari, ado bajiro ĩnare gotiyujarã ĩna: \p —Mani ʉjʉ tudicaticoasumi. Pedrore ruyuaĩoñuju ĩ —ĩnare yigotiyujarã ĩna. \p \v 35 To bajiro ĩna yigotigajanorone, Jesúrãca ĩna vare quetire, to yicõari, panre mʉtocõari, ĩnare ĩ ĩsibatorone, ĩre ĩna ĩamasirere ĩnare gotiyujarã ĩna, Emaús maca variarãjʉa. \s1 Ĩ buerã vatoajʉre Jesús ĩ ruyuaĩore queti \r (Mt 28.16-20; Mr 16.14-18; Jn 20.19-23) \p \v 36 To bajiro ĩna gotiñarone, ĩna vatoajʉ ruyuarʉ̃gʉ̃ñuju Jesús. Ruyuarʉ̃gʉ̃cõari, \p —¿Ñati mʉa? Quẽnaro ñaña mʉa —ĩnare yiyuju ĩ. \p \v 37 To bajiro ĩ yiejaro, ĩre ĩaʉcacõari, bʉto güiyujarã ĩna. “¡Bajirocar'i vãti ñaami!”, yitʉoĩagüiyujarã ĩna. \v 38 To ĩna yigüisere ĩacõari, ado bajiro ĩnare yiyuju Jesús: \p —¿No yirã yʉre ĩaʉcati? ¿No bajiro yirã, “Jesús me ñaami”, yitʉoĩati mʉa? \v 39 Yʉne ñaja. Yʉ ãmorire, yʉ gʉborire, ĩna jajumasise godore ĩaĩasaque mʉa. Yʉre moaĩaña mʉa. Bajirocar'i vãtima, gõa maami. Ri'i maami. Yʉma ri'i cʉtijedicõaja yʉ. Ĩaña mʉa —ĩnare yiyuju Jesús. \p \v 40 To bajiro ĩnare yigotigajanocõari, ĩ ãmorire, ĩ gʉborire quẽne ĩnare ĩoñuju ĩ. \v 41 To bajiro ĩnare ĩ yiboajaquẽne, “Ĩne ĩ ñajama, quẽnamasucõaboroja”, ĩre yitʉoĩacõa ñañujarã ĩna maji. To bajiro ĩre ĩna yitʉoĩacõa ñajare, ado bajiro ĩnare yiyuju ĩ: \p —¿Bare cʉoati mʉa? —ĩnare yisẽniñuju ĩ. \p \v 42 To bajiro ĩ yijare, vai sesoriajuria ĩre ĩsiñujarã ĩna. \v 43 Ĩre ĩna ĩsirone, ĩna ĩaro rĩjorojʉa bayuju ĩ. \v 44 Tire bagajanocõari, ado bajiro ĩnare gotiyuju: \p —Yʉ bajirocaroto rĩjorojʉa yʉ bajirotire mʉare goticajʉ yʉ. Moisés ĩ ucamasire, to yicõari, Diore gotirẽtobosarimasa ñamasiriarã Salmo ĩna ucamasire quẽne yʉ bajirotirene yimasiñuma —ĩnare yigotiyuju Jesús. \p \v 45 To bajiro ĩnare yigoticõari, Dios oca masa ĩna ucamasirere ĩna ajimasirotire ĩnare ʉjoyuju ĩ. \v 46 To yigajanocõari, ado bajiro ĩnare gotimasioñuju ĩ: \p —Ado bajiro yʉ bajirotire gotiaja Dios oca masa ĩna ucamasire: “‘Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi’ yigʉ, Dios ĩ cõarocʉ bajirocacoarʉcʉmi. Bajirocaboarine, ĩ bajirocaro bero, idiarʉ̃mʉ tʉsatirʉ̃mʉne tudicaticoarʉcʉmi. \v 47 Ĩ tudicatiro bero, Jerusalén macanare gotimasiorʉarãma. Ĩnare ĩna gotimasioro bero, adi macarʉcʉro ñarã jedirore ado bajiro gotimasiorʉarãma: ‘Rojose mʉa yisere tʉoĩasʉtiriticõari, yitʉjaya mʉa. To bajiro mʉa yijama, rojose mʉa yise vaja mʉare Cristo ĩ vaja yibosare ñajare, rojose mʉa yisere masirio variquẽnarʉcʉmi Dios’ yigotimasiorʉarãma”, yigotiaja ti, Dios oca masa ĩna ucamasire. \v 48 Mʉama, to bajiro yʉ bajisere ĩarã ñari, “Riojone ñaja. To bajirone bajicajʉ”, gãjerãre yigotimasirʉarãja mʉa. \v 49 Dios ĩ yicatore bajirone mʉa rãca ñarocʉre Esp'iritu Santore mʉare cõarʉcʉja yʉ. To bajiri, adi macane Jerusalénne yuñarʉarãja mʉa maji. Esp'iritu Santo rujiejacõari, Dios ĩ masisere mʉare ʉjorʉcʉmi. To bajiro ĩ yiro bero, yʉ ocare goticudirã varʉarãja mʉa —ĩnare yigotiyuju Jesús. \s1 Dios ĩ ñarojʉ Jesús ĩ mʉjare queti \r (Mr 16.19-20) \p \v 50 To bajiro ĩnare ĩ yiro bero, Betania vãme cʉti maca tʉjʉ ĩ buerimasare ũmato vasuju ĩ. Tojʉ ejacõari, ĩ ãmori ñumʉori, \p —Quẽnaro mʉare yato Dios —yiyuju ĩ. \p \v 51 To bajiro ĩnare ĩ yiñarone, ĩ ñarojʉ ĩre ãmimʉjacoasuju Dios. \v 52 Dios ĩre ĩ ãmimʉjatone, muqueacõari, Jesúre rʉ̃cʉbʉoyujarã ĩna. To yigajanocõari, Jerusalénjʉ quẽnaro variquẽnarã tudicoasujarã ĩna yuja. \v 53 Tudiejacõari, tocãrãcarʉ̃mʉri Diore yirʉ̃cʉbʉoriavijʉ sãjacõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, ĩre yivariquẽnarũgũñujarã ĩna. \p To cõro ñaja.