\id COL - Barasana-Eduria NT -Colombia 2009 (DBL -2013) \h COLOSENSES \toc1 Carta de San Pablo a los Colosenses \toc2 Colosenses \toc3 Col \mt2 Carta de San Pablo a los \mt1 COLOSENSES \c 1 \s1 Colosas macana, Cristore ajitirʉ̃nʉrãre Pablo ĩ ucare queti \p \v 1-2 ¿Ñati mʉa, Colosas vãme cʉti macana, Dios yarã? Jesucristore ajitirʉ̃nʉ tʉjamenare mʉare ucacõaja yʉa. Mʉare quẽnarotirã, mani jacʉ Diore ado bajise mʉare sẽnibosaja yʉa: “Quẽnaro ĩna ñarotire yirã, ĩnare ejarẽmoña”, mʉare yisẽnibosaja yʉa. Yʉ ñaja Pablo vãme cʉtigʉ, adi paperare mʉare cõagʉ̃. Dios ĩ bojarore bajiro yʉre cõacami Jesucristo, “Yʉ sʉori yʉ jacʉ quẽnaro ĩ yise quetire gãjerãre gotimasiocudirʉcʉja mʉ” yigʉ. Yʉ rãca ñaami mani maigʉ̃, Timoteo. \s1 Cristore ajitirʉ̃nʉrãre tʉoĩacõari, Diore Pablo ĩ sẽnibosare \p \v 3-4 “Jesucristore quẽnaro ajitirʉ̃nʉcõa ñaama ĩna. To bajicõari, Dios yarã jedirore quẽnaro mairã ñaama” mʉare masa ĩna yisere ajirũgũaja yʉa. To bajiro ĩna yirũgũsere ajivariquẽnaja yʉa. To bajiri, tocãrãcajine mani ʉjʉ Jesucristo jacʉre mʉare yʉa sẽnibosajama, “Quẽnaro yaja mʉ”, ĩre yivariquẽnarũgũaja yʉa. \v 5 Tirʉ̃mʉjʉne riojo ñamasusere, Cristo sʉori quẽnaro Dios ĩ yise quetire mʉa ajitirʉ̃nʉsʉorijʉjʉne, “Ĩ oca ti gotirore bajirone õ vecajʉ Dios tʉjʉ ejacõari, quẽnaro ñarũgũrʉarãja mani”, yivariquẽnacoayuja mʉa. To bajiro yirã ñari, Dios yarãre quẽnaro ejarẽmoñuja mʉa. \v 6 Cristo ocare ajisʉocõari, “Ti ñaja riojo ñamasuse oca”, yiyuja mʉa. To yicõari, “Rojose yirã mani ñaboajaquẽne, manire ĩamaicõari, manire quẽnaro yiyumi Dios”, yiajitirʉ̃nʉñuja mʉa. Ĩ oca quẽnasere mʉa ajitirʉ̃nʉrore bajiro ajitirʉ̃nʉrũtuana yirãma masa jediro. To bajicõari, mʉa yirũgũrore bajirone quẽnaro yirũgũrãma ĩna quẽne. \v 7 Mani maigʉ̃, Epafras vãme cʉtigʉ, ñaami ti ocare mʉare gotimasior'i. Jesucristo ĩ bojasere yigʉ ñari, adojʉ quẽnaro yʉare ejarẽmorũgũami. \v 8 Ĩ ñaami “Esp'iritu Santo ĩ ejarẽmose rãca gãjerã Dios yarãre quẽnaro maiama ĩna, Colosas macana” yʉare yigoticacʉ. \p \v 9 To bajiro ĩ yicatire ajicana ñari, yʉa ajisʉorijʉjʉne, Diore mʉare sẽnibosadicajʉ, Dios ĩ bojasere quẽnaro mʉa yimasirotire yirã. To yicõari, Esp'iritu Santo sʉorine tocãrãca vãme mʉa masirotire quẽne “Ejarẽmoato” yirã, Diojʉare mʉare sẽnibosarũgũaja yʉa. \v 10 Mʉare yʉa sẽnibosase sʉorine to bajiro mʉa yijama, mani ʉjʉ ĩ bojarore bajiro yiñarũgũrʉarãja mʉa. To yicõari, ĩre bʉtobʉsa masirũtuarʉarãja. \v 11 Ĩre rẽtobʉsaro mʉa masirũtu vajama, masirẽtogʉ̃, Dios, mʉare quẽnaro ejarẽmorʉcʉmi, jediro rojose tãmʉoboarine, ĩre mʉa ajitirʉ̃nʉcõa ñarotire yigʉ. To bajiro mʉare ĩ yijama, rojose tãmʉoboarine, rojose mʉare yirãre jũnisinimenane, variquẽnacõa ñarʉarãja mʉa. \v 12 Mani jacʉ, Diore tʉoĩavariquẽnacõari, ado bajiro ĩre sẽnirʉarãja mʉa: “Quẽnaro yaja mʉ. Quẽnaro mʉ yire sʉorine mʉ yarã ñaja yʉa. To bajiri mʉ ñarojʉ, ejacõari, gãjerã, mʉ yarã quẽnaro ĩna yiecorore bajiro yiecorʉarãja yʉa quẽne”, Diore yivariquẽnarʉarãja mʉa. \p \v 13 Dios, ado bajiro manire ĩ yire ñajare, to bajiro yivariquẽnarʉarãja mʉa: Satanás yarã, ĩ bojarore bajiro yirã ñaboariarãre manire ejarẽmoñumi Dios, ĩ macʉ ĩ maigʉ̃ yarã, “Ĩ bojarore bajiro yirã ñato” yigʉ. \v 14 Dios ĩ yire yʉ yijama, ado bajiro yigʉ yaja yʉ: Ĩ macʉ manire ĩ rijabosare sʉorine Satanás manire ĩ rotiboarere cʉdimena ñacoariarãja mani. To bajicõari, rojose mani yisere Dios ĩ masiriorã ñacoariarãja mani. \s1 Cristo ĩ rijabosare sʉorine Diorãca quẽnaro mani ñase queti \p \v 15 Ñimʉjʉa Diore ĩagʉ̃ magʉ̃mi. To bajiboarine Cristore masirãjʉama, Diore masiaja mani. Cristo ñaami adi macarʉcʉro ti ruyuaroto rĩjorojʉne ñacoadimasir'i. \v 16 Ĩ sʉorine adi macarʉcʉro ñase jedirore rujeomasiñuju Dios. Adi macarʉcʉro ñarã, õ vecanare quẽne, ruyumena, ruyurãre quẽne ĩ sʉorine rujeomasiñuju Dios. To yicõari, õ vecana rotimasironare quẽne ĩ sʉorine ĩnare rujeomasiñuju Dios. To bajiro yimasiñuju, “Quẽnaro yiyumi” ĩre gãjerã ĩna yirʉ̃cʉbʉorotire yigʉ. \v 17 Adi macarʉcʉro ti ruyuaroto rĩjorojʉne, ñacõadimasiñuju Cristo. To bajicõari, ĩ sʉorine jediro ñaja. \v 18 Ĩ rijabosare sʉorine ĩ yarã mani ñarotire yiyumi Dios. Cristo ñaami rijacoaboarine quẽna tudicatisʉor'i. To bajir'i ñari, masa ĩna rijato berojʉ “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere ĩre ajitirʉ̃nʉrãre ĩsigʉ̃ ñagʉ̃mi. To bajicõari, ĩre ajitirʉ̃nʉrãre, ĩre ajitirʉ̃nʉmenare quẽne jediro ʉjʉ ñagʉ̃ bajigʉmi. \v 19 Dios, ado bajiro tʉoĩañuju: “Yʉ macʉ, yʉre bajirone bajigʉ ñari, ĩ sĩgʉ̃ne yʉ ye ñajediro quẽnasere cõagʉ̃ ñarʉcʉmi”, yitʉoĩañuju Dios. \v 20 Adigodoana, õ vecana quẽne rojose yirã ñañujarã. To bajiri, rojose ĩna yisere “Masiriogʉsa” yigʉ, ĩ macʉre rijarotiyumi. To bajiro ĩ yijama, ĩna jediro ĩ rãca quẽnaro ĩna ñarotire yigʉ yiyumi. \p \v 21 Tirʉ̃mʉjʉrema Dios yarã me ñañuja mʉa maji. Rojose tʉoĩacõari, rojose mʉa yire sʉorine Dios ĩ ĩajama, ĩre terã ñañuja mʉa. \v 22 To bajiro bajiriarã mʉa ñaboajaquẽne, ĩ tʉjʉ mʉa ejaro, “Rojose mana ñaama” ĩ yiĩarotire yigʉ, ĩ macʉre rijarotiyuju. \v 23 To bajiro Dios ĩ yire ti ñaboajaquẽne, ĩ tʉ mʉa ejarirʉ̃mʉ, “Rojose mana ñaama” ĩ yiĩarotire mʉa bojajama, ĩ macʉ sʉori quẽnaro ĩ yire quetire ajitirʉ̃nʉcõa ñaroti ñaja. Ti quetire masa ñajedirojʉne ajirãma. Yʉ quẽne, tire goticudigʉ ñaja. \s1 Diore ajitirʉ̃nʉrãre Pablo ĩ ejarẽmore queti \p \v 24 Cristo ocare ajitirʉ̃nʉrãre gotimasiocudigʉ, rojose tãmʉogʉ̃ ñaboarine, variquẽnaja yʉ. Gãjerã quẽnaro ĩna ñarotire bojagʉ ñari, rojose tãmʉoñumi Cristo. To bajiri, yʉre quẽne, to bajiro yʉ bajirotire bojayumi Cristo. \v 25 “Cristo ocare jud'io masa me ñarãre quẽnaro gotimasiocudirʉcʉmi” Dios ĩ yitʉoĩariarore bajirone Cristo yʉre ĩ yijare, Cristore ajitirʉ̃nʉrãre ejarẽmorimasʉ ñacajʉ yʉ. \v 26 Yʉ gotimasiosere, tirʉ̃mʉanajʉma tire masibetimasiñuma maji. Adirʉ̃mʉrirema, ĩ yarã ñarona tire ĩna masirotire yiyumi Dios. \v 27 “Jud'io masa me ñarã, yʉ sʉori quẽnamasuse ĩna yiecorotire masiato ĩna, yʉ yarã” yigʉ yiyumi Dios. Ado bajiro bajiaja ti oca masa ĩna masibeticati: Mʉare ejacõari, mʉa rãca quẽnaro ñarũgũrʉcʉmi Cristo. To bajiri, “Dios tʉjʉ ejacõari, quẽnamasuse yiecorʉarãja mani”, yitʉoĩa variquẽnarʉarãja mʉa. \p \v 28 No bojaro yʉa vato masa jedirore Cristo ocare gotimasiocudiaja yʉa, “Ĩre mʉa ajitirʉ̃nʉjama, rojose tãmʉotʉjabetiriarojʉ vabetirʉarãja mʉa” yirã. To yicõari, tocãrãcʉne Cristore ĩna ajitirʉ̃nʉjama, Dios tʉjʉ ĩna ejarirʉ̃mʉ, “Ñie rojose mana ñaama” ĩ yiĩarotire yirã, yʉa masiro cõro quẽnaro gotimasioaja yʉa. \v 29 To bajiro ĩna bajirotire bojarã, josase ti ñaboajaquẽne, Cristo ĩ ejarẽmose rãca moarũgũaja yʉa. \c 2 \p \v 1 “Quẽnaro mani ñarotire yigʉ, josari moarũgũgʉ̃mi Pablo” mʉa yisere bojaja yʉ. Laodicea macana, to yicõari gãjerã yʉre ĩabetiriarã Cristore ajitirʉ̃nʉrã, to bajise ĩna yisere bojaja yʉ. \v 2 Ado bajiro quẽnaro mʉa ñarotire yigʉ, josari moarũgũaja yʉ: Cristore mʉa tʉoĩavariquẽnarotire, quẽnabʉsaro mʉa gãmerã mairũtuarotire, to yicõari, Cristo ocare quẽnaro ajimasirotire yigʉ yaja. To bajiro mʉa bajijama, masa ĩna masibeticatire, “Yʉ yarã masiato” yigʉ, Dios ĩ yisere quẽnaro masirʉarãja mʉa. To bajiro yʉ yijama, “Cristore quẽnaro masirʉarãja mʉa” yigʉ yaja. \v 3 Cristo yarã rĩne ñaama, “Ti oca, masa ĩna masibeticatire ñamasusere masiato” yigʉ, Dios ĩ yirã. \v 4 “Quẽnaro gotitorãre ajitirʉ̃nʉrobe” yigʉ, tire mʉare gotibʉ yʉ. \v 5 Mʉa rãca ñabetiboarine, mʉa rãca ñagʉ̃re bajiro tʉoĩaja yʉ. “Quẽnaro ñacõari, Cristore ajitirʉ̃nʉcõa ñarãma” mʉare yitʉoĩacõari, bʉto variquẽnaja yʉ. \s1 “‘Jesucristo, yʉ ʉjʉ ñaami’ yiriarã ñari, ĩ bojarore bajiro rĩne yirũgũroti ñaja mʉare”, Pablo ĩ yire queti \p \v 6 “Jesucristo, yʉ ʉjʉ ñaami” yiriarã ñari, ĩ bojarore bajiro rĩne yicõa ñaroti ñaja mʉare. \v 7 Mʉa yirotire masirʉarã, ĩre sẽnirũgũrʉarãja. To yicõari, Epafras mʉare ĩ gotimasioriarore bajirone Cristore quẽnabʉsaro ajitirʉ̃nʉrʉarãja mʉa. To yicõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore ĩre yivariquẽnarũgũrʉarãja. \p \v 8 To bajiri, gãjerã ricati gotimasiorã, “Cristore bajiro bajirã ñarãma gãjerã” ĩna yisocasere ajibesa mʉa. Cristo ye me ñaja ti. Ĩna ñicʉa ĩna tʉoĩamasiriarore bajiro tʉoĩacõari gotirã yama. \p \v 9 Gãjerã manama. Cristo sĩgʉ̃ne ñaami jediro Dios ye cʉogʉ. Manire bajiro rujʉ cʉtiboarine, Dione ñañumi Cristo. \v 10 Ĩ rotijama, ñimʉjʉa ĩre cʉdibecʉ magʉ̃mi. To bajiri, Cristo yarã ñari, jediro ñamasuse cʉorã ñaja mʉa. Disejʉa rʉyabeaja mʉare quẽne. \v 11 Circuncisión ĩna yiecorijʉne, “Dios rĩare bajiro bajirã ñacoajʉ mani” yitʉoĩarã ñari, tire yirũgũrãma jud'io masa. To bajiro ĩna yiboase, mani rujʉaye ti ñajare, Dios ĩ ĩajama, vaja maja ti. Mʉajʉarema, Cristore mʉa ajitirʉ̃nʉsʉorone, mʉare ejarẽmoñumi, “Yʉ yarã ñacõari, rojose yirʉa tʉoĩabeticõato” yigʉ. \v 12 Mani bautizaecojama, Jesucristo rãca rijariarãre bajiro bajiyuja mani. To bajicõari, “Jesucristo ĩ yuje ecoro bero, ĩ masise rãca ĩre tudicatioyumi Dios” yitʉoĩariarã ñari, Cristo rãca tudicatirãre bajiro bajiyuja mani. To bajiriarã ñari, Jesucristo ĩ ejarẽmose rãca Dios ĩ bojarore bajiro yirã ñaja mani. \v 13 Tirʉ̃mʉjʉ rojose yiriarã ñari, Dios yarã me ñariarãja mʉa maji. To bajiro bajiriarã mʉa ñaboajaquẽne, rojose mʉa yirere masiriocõari, “Cristo ĩ ejarẽmose rãca yʉ bojarore bajiro yirã ñato” yigʉ mʉare yiyumi Dios. \v 14 Rĩjorojʉma Dios ĩ rotimasirere cʉdijeobetiriarã mani ñajare, rojose tãmʉorona ñañuja mani maji. To bajiro mani bajiroti ti ñajare, yucʉ́tẽrojʉ ĩ macʉre rijarotiyuju Dios, “Rojose ĩna yise vaja, ĩnare vaja yibosato” yigʉ. To bajiri ĩ rijabosare sʉorine rojose mani yisere masiriojeocõañuju Dios. \v 15 To bajiro Cristo ĩ rijabosare sʉorine vãtia rojose yirotirã, ĩna rotimasiboariarore bajiro, “Rotimasibeticõato” yigʉ yiyumi Dios. \s1 “Dios ĩ bojase rĩne mʉa yijama, quẽnaja”, Pablo ĩ yire queti \p \v 16 To bajiri, Cristo yarã ñari, Dios ĩ ĩavariquẽnarã ñaja mʉa. To bajiri, gãjerã socase gotirimasa ado bajise mʉare ĩna yisere ajibesa mʉa: “Ti ñaja babetiroti. Adi ñaja idibetiroti. Ñamiagʉ muiju ĩ roarirʉ̃mʉ beroagarʉ̃mʉ ñaja rʉ̃cʉbʉoriarʉ̃mʉ. Ʉsʉsãjariarʉ̃mʉre ado bajiro yirũgũroti ñaja”, mʉare yirãma ĩna. \v 17 To bajiro ĩna yise, Cristo ĩ rijabosaroto rĩjoro jud'io masare Dios roticũmasirejʉ ñañuja maji. To bajiboarine, adirʉ̃mʉrirema vaja maja ti. Cristo ĩ bojarore bajiro quẽnaro mani yisejʉa ñaja vaja cʉti. \v 18 “Ángel mesare yʉa yirʉ̃cʉbʉorore bajiro yirʉ̃cʉbʉomena mʉa ñajare, mʉare ĩavariquẽnabecʉmi Dios” ĩna yisere quẽne ajibesa mʉa. Ĩna masune tʉoĩaboarine, “Yʉa cãjiriarojʉ ĩacõari, quẽnaro Dios ĩ rotisere gotiaja yʉa”, yirã ñarãma. “Ñamasurã me ñaja yʉa” yigotiboarine, ĩna tʉoĩasejʉama, “Ñamasurã ñaja”, yitʉoĩaboarãma. \v 19 Cristore ajitirʉ̃nʉmena ñari, ĩ ye riojo gotirã me ñarãma. Cristo, sĩgʉ̃ne ñaami mani ʉjʉ. Dios ĩ bojarore bajiro manire ejarẽmorũgũami Cristo, bʉtobʉsa gãmerã ejarẽmocõari, ĩ bojarore bajiro yirã mani ñarotire yigʉ. \p \v 20 “Rojose yibeticõari, yʉ bojasejʉare yato” yigʉ, ĩre ajitirʉ̃nʉronare manire rijabosayumi Cristo. To bajiro ĩ bajire ti ñaboajaquẽne, ¿no yirã Cristore ajitirʉ̃nʉmena ĩna gotisere ajirʉ̃cʉbʉoati mʉa? \v 21 “Tire moaĩabesa Tire babesa” ĩna yirotisere ajirʉ̃cʉbʉobesa mʉa. \v 22 Jedise ñaja bare. To bajicõari, mʉare ĩna rotise, Dios ye me ñaja. Masa ĩna masune tʉoĩacõari, ĩna gotimasiose ñaja. \v 23 Ĩna ajivariquẽnasere ĩna gotijama, tire ajicõari, “Quẽnaro gotimasiama”, yitʉoĩaboarãma sĩgʉ̃ri. To bajiro ĩna yiboajaquẽne, quẽnaro tʉoĩarã me ñarãma. Ado bajise ĩnare gotimasioboarãma ĩna: “Yʉa rʉ̃cʉbʉorãre mʉa quẽne mʉa rʉ̃cʉbʉojama, quẽnaja. ‘Masirã me ñaja’ mʉa yitʉoĩajama, quẽnaja. Mani rujʉre rojose mani yijama, quẽnaja. To bajiro mani yijama, rojose mani yisere yitʉjarʉarãja mani”, yitʉoĩaboarãma. To bajiro ĩna yiboase socase ñaja. \c 3 \p \v 1 Cristore ĩna sĩaboajaquẽne ĩre catioyumi Dios. To bajiro ĩre yicõari, õ vecajʉ, “Yʉ rãca rotirʉcʉja mʉ”, ĩre yiyumi. Cristore mani ajitirʉ̃nʉroto rĩjoro, Diore masimena ñari, rojose yirã ñañuja mani maji. To bajiro mani yirũgũboarere yitʉjacõari, Cristore mani ajitirʉ̃nʉsʉoriarʉ̃mʉne, “Yʉ tʉjʉ varʉarãma”, manire yiyumi Dios. To bajiri, quẽnaro manire ĩ yirotire tʉoĩarũgũroti ñaja. \v 2 Adigodoaye rojose tʉoĩamenane, Dios yejʉare tʉoĩarũgũroti ñaja. \v 3-4 Rojose mʉa yirũgũrere yitʉjacõari, Cristore ajitirʉ̃nʉrã mʉa ñajare, “Ĩ rãca ñarũgũrʉarãja mʉa” Dios ĩ yiriarã ñañuja mʉa. To bajiri, rojose tʉoĩabetiroti ñaja. Cristo sʉorine mʉa rijato berojʉma “Tudirijabeticõato” yigʉ, Dios ĩ catisere ĩ ĩsiriarã ñaja mʉa. To bajiri mʉa rãca ñagʉ̃mi Cristo. To bajiro ĩ bajisere ĩamasibetiboarine, adigodo ĩ tudiejaro, “Ñajediro ʉjʉ ñaami”, ĩre yirʉ̃cʉbʉorʉarãma masa ñajediro. To cõrojʉ mʉare quẽne ĩ rãca mʉa ñasere ĩacõari, “Ĩ yarã ñañuma”, mʉare yirʉ̃cʉbʉorʉarãma ĩna yuja. \s1 “Rojose yibesa mʉa”, Pablo ĩ yire queti \p \v 5 Rojose mʉa yirũgũsere yitʉjaya mʉa. Manajo cʉtirã, manajʉ cʉtirã, manajo mana, manajʉ mana quẽne, gãjerã rãca ajeriarã cʉtibesa. Rojose yirʉa tʉoĩabesa. To yicõari, Diore mʉa mairo rẽtoro, gajeyeũnire maibesa. Diore mʉa mairo rẽtoro, gajeyeũnire mʉa maijama, Diore rʉ̃cʉbʉorã me yirãja mʉa. \v 6 Rojose yirãre Dios rojose ĩnare ĩ yiroti ti ñajare, rojose yibesa mʉa. \v 7 Tirʉ̃mʉjʉ rojose yimasiriarãja mʉa maji. \v 8 Adirʉ̃mʉrirema ñajediro rojose mʉa yirũgũrere to cõrone tire yitʉjaya. Gãjerã rojose mʉare ĩna yiboajaquẽne, jũnisinibesa mʉa. Gãjerãre ĩatebesa. Gãjerãre rojose ñagõmacabesa. \v 9-10 Mʉa socarũgũriarore bajiro socabesa mʉa. Cristore mʉa ajitirʉ̃nʉsʉorone, mʉare ejarẽmosʉoyumi. To bajicõari, quẽnabʉsaro Diore mʉa masirotire yigʉ, mʉa rãca ñacõa ñagʉ̃mi. To bajiri ñajediro rojose yibetiroti ñaja. \v 11 To bajiro ti bajijare, jud'io masa mʉa ñajama, mʉa ñabetijaquẽne, no yibeaja. Circuncisión yiriarã mʉa ñajama, mʉa ñabetijaquẽne, no yibeaja. Gãjerã masa ñaboarine, mʉa rãcana yere ajimasirã mʉa ñajama, mʉa ñabetijaquẽne, no yibeaja. Moabosarimasa mʉa ñajama, mʉa ñabetijaquẽne, no yibeaja. Cristo ñaami mani jediro ʉjʉ. Manire ejacõari, mani rãca ĩ ñase rĩne ñaja ñamasusema. \p \v 12 “Yʉ yarã ñaña mʉa” yigʉ, Dios ĩ beseriarã ñarãja mʉa quẽne. To bajiri ĩ ĩamairã ñarãja mʉa. To bajiro bajirã ñari, gãmerã ĩamaicõari, quẽnaro yirũgũroti ñaja mʉare. “Yʉ rẽtoro ñamasurã ñaama”, gãjerãre yirʉ̃cʉbʉorũgũroti ñaja. Gãjerã mʉare rojose ĩna yiboajaquẽne, ĩnare jũnisinibetiroti ñaja mʉare. \v 13 Ĩnare jũnisinibeticõari, rojose mʉare ĩna yisere masiriorʉarãja mʉa. Mani ʉjʉ rojose mʉa yisere ĩ masirioriarore bajirone rojose mʉare yirãre masirioya mʉa quẽne. \v 14 Ti jediro yiroti ti ñaboajaquẽne, rẽtoro ñamasuse ñaja gãmerã ĩamaire. Mʉa gãmerã ĩamaijama, Dios ĩ bojarore bajiro yirã, quẽnaro ñarũgũrʉarãja mʉa. \v 15 Cristo sʉorine quẽnaro ñarã ñari, mʉa yirotire tʉoĩacõari, “To bajiro yʉ yijama, ĩna rãca quẽnaro ñacõarʉcʉja” yimasicõari rĩne, yirʉarãja mʉa. Quẽnaro mʉa ñarũgũsere Dios ĩ bojajare, to bajiro yirũgũrʉarãja mʉa. Ĩ sʉorine quẽnaro ñarã ñari, “Quẽnaro yaja mʉ”, Diore yirũgũrʉarãja mʉa. \p \v 16 Cristo ocare masirã ñari, quẽnaro tʉoĩacõari, tire gãmerã gotimasiorũgũrʉarãja mʉa, “Ti ocare bʉtobʉsa masirãsa mani” yirã. To yicõari, Dios ocare masa ĩna ucamasire basare, Diore tʉoĩarã basare quẽne, basaya mʉa. To bajiro mʉa yijama, mʉare quẽnaro Dios ĩ yisere tʉoĩacõari, bʉto variquẽnase rãca basarũgũrʉarãja. \v 17 To yicõari, tocãrãcajine mʉa gotijama, mʉa moajaquẽne, mani ʉjʉ Jesúre ajitirʉ̃nʉrã ñari, ĩ bojarore bajiro rĩne yirũgũrʉarãja mʉa. To yicõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, mani jacʉ Diore yivariquẽnarũgũrʉarãja mʉa. \s1 Cristore ajitirʉ̃nʉrã mani bajise queti \p \v 18 Rõmiare, manajʉa cʉtirãre, mʉare gotigʉ yaja yʉ. Cristore ajitirʉ̃nʉrã ñari, mʉa manajʉare quẽnaro ajirʉ̃cʉbʉorũgũña. \v 19 Ʉ̃mʉajʉare, mʉare quẽne gotigʉ yaja yʉ. Mʉa manajoare quẽnaro maiña. To yicõari, quẽnaro ĩnare gotiya. \p \v 20 Rĩamasajʉare, ado bajise mʉare quẽne gotiaja yʉ: Tocãrãcajine mʉa jacʉa ĩna rotirore bajirone cʉdirũgũrʉarãja mʉa. To bajiro mʉa yisere ĩacõari, variquẽnarʉcʉmi mani ʉjʉ. \v 21 Ĩna jacʉajʉare, mʉare quẽne gotigʉ yaja yʉ. Mʉa rĩare tud'ibesa, “Ajisʉtiriticõari, quẽnasere yitʉjaroma” yirã. \p \v 22 Moabosarimasare, mʉare quẽne gotigʉ yaja yʉ. Cojoji rʉyabeto variquẽnase rãca mʉare moare rotirãre quẽnaro cʉdiya mʉa. “Manire moare rotirã ĩna ĩaro rĩne quẽnaro moarʉarãja, ‘Manire ĩavariquẽnato’ yirã”, yitʉoĩabetirʉarãja mʉa. Ĩna ĩaro, ĩna ĩabeto quẽne, quẽnaro ĩnare moabosarũgũrʉarãja mʉa, “Ĩnare quẽnaro mani moabosabetijama, rẽtoro masigʉ̃, mani ʉjʉ, Cristo, manire ĩavariquẽnabecʉmi” yitʉoĩa güirã ñari. \v 23 Mʉa yimasiro cõro Cristore mʉa moabosarore bajirone mʉare rotirãre quẽnaro ĩnare moabosarʉarãja mʉa. \v 24 Cristo sĩgʉ̃ne ñaami mani ʉjʉ ñamasugʉ̃. To bajiri, ñajediro ĩ bojarore bajiro yirũgũroti ñaja manire. To bajiro tʉoĩacõari, mani moajama, ĩre moabosarã yirãja mani. Tire masiritibesa. Mani ʉjʉ ñari, ĩ gotiriarore bajirone quẽnaro manire vaja yirʉcʉmi. Ti ñaja ĩ ñarojʉ ejacõari, gãjerã ĩre ajitirʉ̃nʉrã rãca quẽnamasuse manire ĩ ĩsiroti. \v 25 To bajiboarine rojose mʉa yirũgũjama, rojose mʉare yirʉcʉmi Dios. To bajiri, “Ãnoama rojose yirã ĩna ñaboajaquẽne, quẽnaro ĩnare yirʉcʉja yʉ”, yigʉ me ñaami. \c 4 \p \v 1 Moarimasa ʉjarãre, mʉare quẽne gotigʉ yaja yʉ. Mʉare moabosarimasare quẽnaro ĩnare yiya. Sĩgʉ̃ne ñaami mani ʉjʉ ñamasugʉ̃, mʉare moabosarimasare, to yicõari mʉare quẽne rotigʉ. Ĩne ñaami mʉa yise jedirore sẽniĩarocʉ. \p \v 2 Mʉa jedirore gotigʉ yaja yʉ. Tocãrãcarʉ̃mʉne Diore sẽnirũgũroti ñaja. To yicõari, ĩ yirẽmosere masicõari, “Quẽnaro yaja mʉ”, yirũgũroti ñaja. \v 3 Yʉare quẽne ado bajiro sẽnibosarũgũña mʉa: “‘Cristo oca masa ĩna masibeticatire Pablo mesa gãjerãre gotimasiocudiato’ yigʉ, ĩnare ejarẽmoña mʉ”, ĩre yisẽnirũgũña mʉa. Tire gotimasiogʉ̃ ñari, tubibe ecoaja yʉ. \v 4 Quẽnaro riojo yʉ gotimasiorotire yirã, Diore sẽnirũgũña mʉa. To bajirone yicõa ñaroti ñaja yʉre. \p \v 5 Cristore ajitirʉ̃nʉmena rãca mʉa ñajama, quẽnaro ñaña mʉa. To bajiñarã, cojorʉ̃mʉ gotimenane, ñabesa. Tocãrãcarʉ̃mʉ Cristo ocare ĩnare gotimasiocõa ñaña. \v 6 Ĩnare mʉa gotijama, quẽnaro tʉoĩacõari, gotiya. To bajiro yicõari, mʉare ĩna sẽniĩajama, quẽnaro cʉdimasirʉarãja mʉa. \s1 Pablo ĩ gotitʉsare queti \p \v 7 Adojʉ yʉ rãcagʉ, mani maigʉ̃, T'iquico vãme cʉtigʉ ñaami. Mʉa tʉjʉ ĩre cõagʉ̃ yaja yʉ. Tojʉre ejacõari, yʉ bajise queti mʉare gotirʉcʉmi. Yʉre quẽnaro ejarẽmorũgũgʉ̃, to yicõari, mani ʉjʉ ĩ bojasere yigʉ ñaami. \v 8 To bajiro yigʉ ĩ ñajare, mʉa tʉjʉ ĩre varotibʉ yʉ. Tojʉ ejacõari, yʉa bajise quetire gotirʉcʉmi. Tire ajivariquẽnarʉarãja mʉa. \v 9 Ĩ rãca, mani maigʉ̃, Onésimo vãme cʉtigʉ mʉa ya macagʉre quẽne, varotibʉ yʉ. Quẽnaro yʉare ejarẽmorũgũmi ĩ quẽne. Ĩ rãca ñacõari, yʉa bajirũgũse jedirore gotirʉarãma. \p \v 10 Adojʉ tubiberiavijʉ yʉ rãca ñagʉ̃ Aristarco vãme cʉtigʉ, mʉare quẽnarotiami. Bernabé tẽñʉ, Marcos vãme cʉtigʉ quẽne mʉare quẽnarotiami. “Mʉa tʉjʉ ĩ ejacoajama, ĩre quẽnaro yiba”, mʉare yiucacõacajʉ yʉ, jẽre. \v 11 Jesús Justo vãme cʉtigʉ quẽne mʉare quẽnarotiami. Jud'io masa vatoajʉre adocãrãcʉne ñaama, yʉ yarã, “Rotimʉorʉ̃gõrʉcʉmi” yigʉ, Dios ĩ cõar'i, Cristo ocare yʉ rãca gotimasiocudirã. Yʉre bʉto ejarẽmorũgũama. \v 12 Mʉa ya macagʉ, Cristo ĩ bojasere yigʉ, Epafras vãme cʉtigʉ quẽne, mʉare quẽnarotiami. Diore ajitirʉ̃nʉ tʉjabeticõari, Dios ĩ bojarore bajiro rĩne mʉa yirotire yigʉ, cojoji me Diore mʉare sẽnibosarũgũami. \v 13 Mʉare, mʉa tʉanare quẽne, Laodicea macanare, Hierápolis macanare quẽne bʉto tʉoĩamaigʉ̃ ñari, to bajiro mʉare sẽnibosarũgũami. To bajiro ĩ yirũgũsere ĩagʉ̃ ñari, mʉare gotiaja yʉ. \v 14 Ʉco yirimasʉ, Lucas vãme cʉtigʉ, yʉa maigʉ̃ quẽne, mʉare quẽnarotiami. Demas vãme cʉtigʉ quẽne, to bajirone yami. \p \v 15 Cristore ajitirʉ̃nʉrã, Laodicea macana, “Quẽnato ĩna”, yaja yʉ. Ninfa vãme cʉtigore quẽne “Quẽnato”, yaja. Cristore ajitirʉ̃nʉcõari, so ya vijʉ rẽjarũgũrãre quẽne, “Quẽnato”, yaja yʉ. \v 16 Adi papera rãca mʉare yʉ gotisere mʉa ĩajeoro bero, Laodicea macana Cristore ajitirʉ̃nʉrãre ĩsirã vaja mʉa, “Ĩna quẽne ĩato” yirã. To yicõari, ĩnare yʉ papera cõacatijʉare juacõari, ĩama mʉa quẽne. \v 17 Arquipo vãme cʉtigʉre ado bajiro ĩre gotiya: “Mani ʉjʉ Jesucristo mʉre ĩ rotirere quẽnaro yijeoroti ñaja”, ĩre yigotiya. \p \v 18 Yʉ Pablo, yʉ masune, “Quẽnato”, mʉare yiucacõaja yʉ. Adojʉ yʉ tubibe ecosere masiritibeticõari, Diore yʉre sẽnibosarũgũña mʉa. Yʉ quẽne, Diore sẽnigʉ̃, ado bajiro mʉare sẽnibosaja yʉ: “Quẽnase ĩnare cõarũgũña mʉ”, ĩre yisẽniaja yʉ. \p To cõro ñaja.