\id JAS James in Boko, Ross Jones 2/08 \ide UTF-8 \h Zaaki \toc1 Zaaki \toc2 Zaaki \toc3 Zaa \mt1 ZAAKI \imt1 Yã́ pↄ́ kú láɛ bee guuↄ \ip Yesu dãuna Zaaki mɛ́ lápi kɛ̃̀. Yesu bↄ̀ mↄ̀wà a bↄa gau gbɛa (1Kln 15.7), ↄ̃ à gↄ̃̀ Yelusalɛũ Yesudeↄ dↄaana ũ (Gal 2.9). Zaaki lɛ́ zɛ'ↄlↄ Isaili bui kuɛpla pↄ́ fãaaaↄnɛ (1.1), Yuda Yesude pↄ́ bↄ̀lɛ Yelusalɛũ aa tà buipãleↄ bùsuↄ guu. À láɛ bee kɛ̃̀nɛ́, kɛ́ aaↄ laai vĩ kↄ̃tɛ̃ɛ yãkɛaↄ guu ń ń kua Yesusaideↄ guuo. \ip Yã́ↄ tɛ́tɛakↄ̃iɛ, a dàalɛ ↄ̃nↄyãwa à mɛ̀ ì bↄ Lua kĩ́iɛ, wì gbɛawà ń aà náaikɛaoɛ (1.2-8). Bee gbɛa à yãdàdanɛ́ ↄdekɛ ń taasidekɛo yã́ musu, yↄ̃aↄ ń gbãalɛgwaao, ń lousisia sĩana pↄ́ wì ↄlↄnɛ́ yãkɛaↄ guuo (1.9-27). À lɛkã̀ kↄ̃bↄbↄa'ↄsi yã́wa (2.1-13), bee gbɛa luanaaikɛa ń yãmaakɛao (2.14-26). À tɛ́ pↄ́ lɛ́na ì kpa mɛu yã'ò (3.1-12). À ɛ̀a sù ↄ̃nↄ̃ sĩandewa (3.13-18). À gbɛ̃́ pↄ́ aaì sòledaↄ lèle pãsĩpãsĩ ń gbɛ̃́ pↄ́ aaì gbɛ̃́kpa ń dṹniaoↄ ń gbɛ̃́ pↄ́ aaì gbɛ̃́ bɛ̃̀ɛboↄ. À zↄadↄ̀ ↄde pↄ́ aaì kible ń zĩkɛnaↄwaↄwa (4.1-5.6). A láakĩi à lɛdàmá aa mɛna fↄ̃, aaↄ wabikɛ láasai, aa dↄkↄ̃lɛ (5.7-20). \ip Yã́ pↄ́ a dìlɛ Yesudeↄnɛ ku wásawasaɛ: Yesu baona sĩana sia i mↄ́wáo, sema wá luanaaikɛa mↄ́ ń yãmaakɛaↄ, asa luanaaikɛa yãekɛsaiá gɛɛ (2.26). \c 1 \s1 Yↄ̃a \p \v 1 Mámɛmaa Zaaki,\f + \fr 1.1 \fr*\ft Mat 13.55, Gal 1.19\ft*\f* Lua ń Dii Yesu Kilisio zↄ̀blena ma fↄkpà Isaili bui kuɛpla pↄ́ fãaaaↄwa. \p \v 2 Ma gbɛ̃́ↄ, taasi bui dasi. A pↄ́ pↄ́ sù á lé, à dilɛ pↄna yã́ ũ, \v 3 asa á dↄ̃ lá wàlɛ á lɛ́ wàlɛ gwa á luanaaikɛa musu a mɛna iɛ́. \v 4 Ásuli fu mɛnawao, íↄ dɛ gbɛ̃́ kàsaaↄ ũ wásawasa yãe kɛ̃́sãawá sai. \v 5 Tó ↄ̃nↄ lɛ́ kɛ̃́sã á gbɛ̃ewa, aà wabikɛ Luawa,\f + \fr 1.5 \fr*\ft Yaa 2.3-6\ft*\f* a aà gba, asa ì gbɛ̃́pii gba pↄ́ bĩisai yã́gagasai. \v 6 Tó à wabikɛ̀wà sↄ̃, aà aà náaikɛ seasai, asa seade dɛ lán ko vlã́waɛ. Gu pↄ́ ĩ́ana yɛ̀ɛlɛu, we ì gɛ́u. \v 7 Gbɛ̃́ bee taa su àↄ e á pↄ́ e Diiwao, \v 8 asa aà nↄ̀sɛ ku plaplaɛ, ↄ̃ ìↄ ku seasea yã́ pↄ́ àlɛ kɛ píi guu. \p \v 9 Wá gbɛ̃́ taaside pↄnakɛ, kɛ́ Lua aà kã̀fĩ yã́i. \v 10 Wá gbɛ̃́ ↄde sↄ̃ aà pↄnakɛ, kɛ́ Lua aà bùsa yã́i, asa ↄdeↄ gɛ̃zɛa lán lávu kwɛawaɛ. \v 11 Ĩatɛ̃ ì fɛlɛ ń a pusu gbãao, lá i giigaga, a vú i kwɛ́, a maa i láa.\f + \fr 1.11 \fr*\ft Isa 40.6-7\ft*\f* Beewa ↄde a kpagui a bↄↄlɛↄ guu. \p \v 12 Báaade gbɛ̃́ pↄ́ ì yↄ̃a fↄ̃́, asa aà bↄa maa gbɛa Lua a àizãna pↄ́ à a lɛgbɛ̃̀ gbɛ̃́ pↄ́ yeaziↄnɛ kɛɛ̀ yàae ũ. \v 13 Tó yↄ̃a gbɛ̃́ lè, asu mɛ Luaɛo, asa wa fↄ̃ Lua yↄ̃ ń vãioo, mɛ́ aàpi lí gbɛ̃e yↄ̃ ń vãio sↄ̃o. \v 14 Baade yↄ̃a ì bↄ aà pↄnidɛa kĩ́iɛ, ↄ̃ ì aà wɛ́ ble, ì aà gálɛ. \v 15 Ɔ̃ pↄnidɛapi ì nↄsi à nɛ'i duuna ũ. Tó duuna zↄ̃ↄkũ̀ sↄ̃, ì ga iɛ. \p \v 16 Ma gbɛ̃́ yenzideↄ, ásu ázĩa sã́são. \v 17 Gba maa sãasai píi ì bↄ musu Mae Lua gupuakũnaↄ Kɛna kĩ́iɛ. Ìli lilɛo, aà gupua iwesa vĩo. \v 18 À wá í ń a yã́ sĩandeo a pↄeãwa, kɛ́ wàↄ dɛ gbɛ̃́ sɛ̃́iaↄ ũ pↄ́ pↄ́ àlɛ kɛ dafuↄnɛ. \s1 Yãmaa ń a kɛao \p \v 19 Ma gbɛ̃́ yenzideↄ, à yã́ɛ bee ma. Àli yãma kpaa ápii, ãma ásu yã'o kpaao, á pↄ su pa kpaao. \v 20 Asa gbɛ̃nazĩna pↄkũma lí mↄ́ ń yãmaa pↄ́ Lua yeioo. \v 21 A yã́i tò à ↄkpa dↄ́ɛ'ĩi ń yãvãi pↄ́ lìguaↄzi píi, í yã́ pↄ́ wa tↄ̃̀ á sↄ̃u a fↄ̃ á suaba sí ń zĩabusaao. \p \v 22 Ásu ázĩa sã́são, ásu yã́pi ma ń swã́o adoo, à zĩkɛwà. \v 23 Asa gbɛ̃́ pↄ́ ì yãma mɛ́ ìli kɛo dɛ lán gbɛ̃́ pↄ́ lɛ́ a oa pↄ́ Lua dↄ̀ɛ gwa díi guuwaɛ. \v 24 Asa aàzĩa gwaa gbɛa, tó à gɛ̃̀zɛa, ↄ̃ lá a dɛ ì sãaàgu gↄ̃̀ↄ. \v 25 Gbɛ̃́ pↄ́ ì wɛ́tɛ Lua ikoyã wásawasa pↄ́ ì to wà gↄ̃ wɛ̃́ɛↄ ũi, mɛ́ ìↄ gɛò aɛ sↄ̃, ìli ma à sãaàguo, ì zĩkɛwàɛ, Lua a báaada adegu aà yãkɛa guuɛ. \p \v 26 Tó gbɛ̃́ dↄ̃ lousisinan a ũ, mɛ́ ìli a lɛ́ fↄ̃o, àlɛ azĩa sãsãɛ, àlɛ lousisi pãɛ. \v 27 Lousisia sĩana pↄ́ sãa vĩ Mae Luaɛon kɛ: Wà laaidↄ tonɛ pↄ́ gwana vĩoↄwa ń gyaa gbɛ̃andoↄ an wɛ̃nakɛa guu,\f + \fr 1.27 \fr*\ft Isa 1.17\ft*\f* wíↄ wázĩa kũa dↄ̃ sãasai dṹnia yã́ musu. \c 2 \s1 Kↄ̃bↄbↄa'ↄsi \p \v 1 Ma gbɛ̃́ↄ, á gbɛ̃́ pↄ́ álɛ wá Dii gawide Yesu Kilisi náaikɛↄ, ásuli kↄ̃ bↄbↄ'ↄsio. \v 2 Tó gbɛ̃́ gɛ̃̀ á kↄ̃kãaa guu vua tãana ń pↄkasa tɛkɛao daa, mɛ́ taaside pↄ́ ulakasa gbãsĩ daa gɛ̃̀ sↄ̃, \v 3 tó a wɛtɛ̀ gbɛ̃́ pↄ́ pↄkasa tɛkɛa daazi, mɛ́ á òɛ̀ aà mↄ zↄ̃lɛ gumaau, mɛ́ á ò taasideɛ aà gɛ zɛ le, ge aà mↄ zↄ̃lɛ á gbázĩ, \v 4 álɛ kↄ̃ bↄbↄ'ↄsiɛ, álɛ yã́ gwa kolean weo lé? \p \v 5 À ma ma gbɛ̃́ yenzideↄ. Lua gbɛ̃́ pↄ́ dɛ gbãasaideↄ ũ dṹnia gbɛ̃́ↄnɛ sɛ̀ aaↄ gbãa a náaikɛa guuɛ, aai kpala pↄ́ à a lɛgbɛ̃̀ gbɛ̃́ pↄ́ yeaziↄnɛ ble. \v 6 Ápiↄ sↄ̃ álɛ gbãasaidepiↄ kpɛbↄ. Ɔdeↄ mɛ́ ì gbãablewáo lò? Aamɛ aaì á gálɛ gɛ́ánↄ yã́kpalɛuo lò? \v 7 Aamɛ aaì gyaalagɛ̃ tↄ́ na pↄ́ kpáwáuo lò? \v 8 Lua ikoyã mide mɛ̀ àↄ ye á gbɛ̃́deezi lá ázĩa wɛ̃niwa.\f + \fr 2.8 \fr*\ft Lev 19.18\ft*\f* Tó á yã́pi kũa sĩana, álɛ yãkɛ a zɛ́waɛ. \v 9 Tó álɛ kↄ̃ bↄbↄ'ↄsi sↄ̃, álɛ duunakɛɛ. Ikoyãpi á wɛ̃́, a gↄ̃ tàaedeↄ ũn we. \v 10 Asa tó gbɛ̃́ ikoyã kũa píi, mɛ́ a mɛ̀ndo aà fù, à gↄ̃̀ tàaede ũ apii musuɛ. \v 11 Lua mɛ̀ ásu wúlɛ ń gbɛ̃pãle nↄoo. À mɛ̀ lↄ ásu gbɛ̃dɛo.\f + \fr 2.11 \fr*\ft Bↄa 20.13-14\ft*\f* Baa tó ni wúlɛ ń gbɛ̃pãle nↄoo, tó n gbɛ̃dɛ̀, n gↄ̃ ikoyãdansai ũɛ. \v 12 Á gbɛ̃́ pↄ́ Lua a yã́gↄ̃gↄ̃ánↄ ikoyã pↄ́ ì to wà gↄ̃ wɛ̃́ɛↄ ũ musu, àli yã'o, íli yãkɛ lá à kↄ̃sìánↄwa. \v 13 Lua a yã́kpalɛkɛ ń sùuusaideↄ sùuusaiɛ, ãma yã́ a bↄ ń sùuudeo na. \s1 Luanaaikɛa ń maakɛao \p \v 14 Ma gbɛ̃́ↄ, tó gbɛ̃́ mɛ̀ álɛ Lua náaikɛ, mɛ́ ìli yãe kɛo, bↄ́ yã́n wei? Luanaaikɛa bee taa a fↄ̃ aà suabae? \v 15 Tó á gbɛ̃do, gↄ̃ɛ ge nↄɛ, lɛ́ pↄkasa ń blɛo wɛ̃nakɛ, \v 16 tó á gbɛ̃e òɛ̀: Lua n gba aafia! Ńsu to ĩ́ana n dɛo, ní pↄble ǹ kã́, mɛ́ i wɛ̃nidↄbↄ kpawào, bↄ́n bee ũi? \v 17 Màa sↄ̃ luanaaikɛa ado yãekɛsaiá yãgɛɛ. \p \v 18 Tó gbɛ̃́ n mɛ̀ ńlɛ Lua náaikɛɛ, mɛ́ mapi málɛ yãkɛ, má onɛ ǹ n luanaaikɛa yãekɛsai ↄlↄmɛɛ, mí a luanaaikɛa ↄlↄnɛ ma yãkɛa guu. \v 19 Ń sì Lua mɛ̀ndo nolo? A maaɛ. Baa tã́aↄ dↄ̃ màa, mɛ́ aaìↄ lualua.\f + \fr 2.19 \fr*\ft Maa 5.7\ft*\f* \v 20 Mìsaide, kɛ́ luanaaikɛa yãekɛsai pã, ń ye mà kanɛ n ↄzĩ yã̀? \v 21 Kɛ́ wá dezi sɛ̃́ia Ablahaũ a nɛ́ Izaaki kpà sa'obↄ ũ, yã́ i bↄaànↄ na aà yãkɛapi yã́io lé?\f + \fr 2.21 \fr*\ft Daa 22.9-12\ft*\f* \v 22 Ń èa? Aà luanaaikɛa ń aà yãkɛao tɛkↄ̃iɛ. Aà yãkɛa mɛ́ aà luanaaikɛa bↄ̀lɛi. \v 23 Beewa Lua yã́ɛ bee pà à mɛ̀, Ablahaũ Lua náaikɛ̀, ↄ̃ Lua tò yã́ bↄ̀aànↄ na a náai pↄ́ a kɛ̀pi yã́i.\f + \fr 2.23 \fr*\ft Daa 15.6\ft*\f* Ɔ̃ wì oɛ̀ Lua gbɛ̃na.\f + \fr 2.23 \fr*\ft Isa 41.8\ft*\f* \v 24 Á èa? Yãkɛa mɛ́ tò yã́ bↄ̀aànↄ na, i kɛ Lua náai pↄ́ a kɛ̀ ado yã́i no. \v 25 Màa lↄ káalua Lahabu kɛ̀na ń Luao a yãkɛa yã́i, kɛ́ à zĩnaↄ dìlɛ à ń gbáɛ zɛ́ kpã́inau.\f + \fr 2.25 \fr*\ft Yoz 2.1-16\ft*\f* \v 26 Lá mɛ̀ nisĩnsaiá gɛ̀ɛ, màa luanaaikɛa yãekɛsaiá gɛ̀ɛ lↄ. \c 3 \s1 Lɛ́fↄ̃a \p \v 1 Ma gbɛ̃́ↄ, ásu kɛ yãdanɛdeↄ ũ dasio, asa á dↄ̃ kɛ́ Lua a wɛbii wá yãdanɛdeↄwa yã́kpalɛ guu dɛ gbɛ̃́ kĩniↄla. \v 2 Wápii wiↄ zã yã́wa mↄ̀ↄmↄↄɛ. Tó gbɛ̃́ lɛ́ lí aà kalikɛ̃o, tàaesaideɛ, a fↄ̃ à a mɛ̀ bṹu fu. \v 3 Wi ã̀asĩna ká sↄ̃́ɛ kɛ́ à wá yãma yã́iɛ, ↄ̃ wi aà mɛ̀ bṹu taiinkɛ. \v 4 À gwa gó'ilɛnawa ísiaa lↄ. Ń a zↄ̃ↄkɛo, baa ń zàa'ĩan gbãa pↄ́ ì ↄpɛwào, a fĩbↄ dɛ nɛ́nannↄɛ. Ɔ̃mɛ ì a taiinkɛ, ↄ̃ a fĩna i a pↄeã daɛ̀. \v 5 Beewa sↄ̃, lɛ́naá mɛgu nɛ́naɛ, ↄ̃ ì ĩ́anadã ń yãzↄ̃ↄo. \p À gwa lá tɛ́ nɛ́na ì kũ sɛ̃̀ zↄ̃ↄwa. \v 6 Lɛ́na dɛ lán tɛ́waɛ, a dɛ dṹnia vãi ũ wá mɛ guu. Ì gbãsĩ gↄ̃́kpa wá mɛwa píi. Bɛda tɛ́ mɛ́ ì naɛ lɛ́nawa, ↄ̃ lɛ́na ì tɛ́kpa wá dṹnia kuau. \v 7 Gbɛ̃nazĩna sɛ̃̀anↄbↄↄ tòto píi ń bãↄ ń pↄ́taa'onkuawaↄ ń kpↄↄ, mɛ́ àlɛ kɛ e tia, \v 8 ãma gbɛ̃e lí fↄ̃ a lɛ́na tòtoo. A dɛ pↄvãi pↄ́ lí zɛ tɛɛɛo ũɛ. À pà ń sɛwɛtɛ̃o, \v 9 ↄ̃ wi Dii wá Mae sáaukpaò, ↄ̃ wi ɛa wà gbɛ̃nazĩna pↄ́ a kɛ̀ láawa\f + \fr 3.9 \fr*\ft Daa 1.26-27\ft*\f* kaò lↄ. \v 10 Lɛ́ doũpi ↄ̃ sáaukpaa ń gbɛ̃́kaao ì bↄu. Ma gbɛ̃́ↄ, asu àↄ dɛɛ́ màao. \v 11 Nibↄna ì í na ń í kĩ̀são bↄ ízɛ doũ guua? \v 12 Ma gbɛ̃́ↄ, kaadↄɛna a nɛ'i ku ũa? Vɛ̃ɛli a nɛ'i kaadↄɛna ũa? Beewa lↄ í fĩ̀ii a nakũo. \s1 Ɔ̃nↄ pↄ́ ì bↄ musu \p \v 13 Á guu, démɛ yãdↄ̃n ↄ̃nↄna ũi? Aà ↄlↄnɛ́ a kua maa ń a yãkɛaↄ guu ń zĩabusaa pↄ́ ì bↄ ↄ̃nↄ guuo. \v 14 Tó á wɛdↄakↄ̃u ń pãsĩo ń dɛnlawɛɛlɛao vĩ á sↄ̃ guu sↄ̃, ásu ĩ́anadão, ásu ɛɛdↄ sĩanawao. \v 15 Ɔ̃nↄ bee taa lí bↄ musuo, dṹnia pↄ́ɛ, á dàa pↄ́ɛ, tã́a pↄ́ɛ. \v 16 Asa gu pↄ́ wɛdↄakↄ̃u ń dɛnlawɛɛlɛao kuu, wekĩi kↄ̃yãmasai ń vãi píio ìↄ kuu. \v 17 Tó gbɛ̃́ ↄ̃nↄ pↄ́ ì bↄ musu vĩ, sɛ̃́ia ìliↄ gbãsĩ vĩo, a gbɛa ìliↄ yãkele vĩo, ì busanɛ́, ì gbɛ̃́ yãma, sùuu pɛ̀ɛwà ń maakɛao. Ìli gbɛ̃́ bↄbↄ'ↄsio, mɛ́ ìliↄ mↄafili vĩo. \v 18 Íbɛlɛmidɛna ì kɛa ń kↄ̃o na tↄ̃́, ↄ̃ ì bↄlɛɛ̀ bↄa maa ũ. \c 4 \s1 Gbɛ̃́kpaa ń dṹniao \p \v 1 Á sòle ń á lɛkpaao ì bↄ má ni? Ì bↄ á pↄeã pↄ́ lɛ́ kↄ̃dɛ á mɛuↄ kĩ́i nolo? \v 2 I pↄ́ niaka, ili eo, ↄ̃ i gbɛ̃dɛ. Á pↄ́ bĩi vĩ, ↄ̃ ili pↄ́ pↄ́ álɛ yá leo. Ɔ̃ i lɛkpaakɛ, i sòlekɛ. Á vĩo, kɛ́ ili wabikɛ Luawao yã́i. \v 3 Tó a wabikɛ̀, ili eo, kɛ́ ili wabikɛ a zɛ́wao yã́i, asa iↄ ye à a mↄaokɛ lá a á pↄ gbàwaɛ. \v 4 Náaisaideↄ, á dↄ̃ kɛ́ gbɛ̃́kpaa ń dṹniao dɛ íbɛlɛsɛa ń Luao ũo lé? Gbɛ̃́ pↄ́ ye kɛ dṹnia gbɛ̃́ ũ gↄ̃̀ Lua ibɛɛ ũɛ. \v 5 Kɛ́ a kɛ̃a Luayãtaalau wà mɛ̀ aà Nisĩna pↄ́ kú wá guu lí sí sàao,\f + \fr 4.5 \fr*\ft Iko 6.15\ft*\f* álɛ e yãpã yã̀? \v 6 Ãma gbɛ̃kɛ pↄ́ Lua vĩwanↄ dɛ beea, asa a kɛ̃a Luayãtaalau wà mɛ̀: \q1 Lua ì íbɛlɛsɛ ń gbɛ̃́ pↄ́ ì azĩa sɛ lɛsĩo, \q1 mɛ́ ìↄ gbɛ̃kɛ vĩ ń gbɛ̃́ pↄ́ ì azĩa busao.\f + \fr 4.6 \fr*\ft Yaa 3.34\ft*\f* \m \v 7 A yã́i tò à misiilɛ Luaɛ. À gi Ibiisiɛ, i bàasiɛ́. \v 8 À sↄ̃ Luazi, i sↄ̃ázi.\f + \fr 4.8 \fr*\ft Mal 3.7\ft*\f* Duunkɛnaↄ, à ↄbↄlɛ duunau. Nↄ̀sɛmɛmpladeↄ, à á sↄ̃ pípi. \v 9 À ↄ́ↄlↄ ń pↄsiao ń wɛ̃nao. À á yaalↄ lilɛ ↄↄlↄ ũ, í á pↄna lilɛ pↄ'ĩi ũ. \v 10 À ázĩa busa Diiɛ, i á kã́fĩ. \p \v 11 Ma gbɛ̃́ↄ, ásuli kↄ̃ tↄbɛ̃ɛsio. Gbɛ̃́ pↄ́ a Yesude dee tↄbɛ̃ɛsì ge à aà bɛ̃̀ɛbò, à Lua ikoyã seela bɛ̃̀ɛ kɛ̀ à a bɛ̃̀ɛbò. Tó n Lua ikoyã bɛ̃̀ɛbò sↄ̃, a manan n ũo, a bɛ̃̀ɛbonan n ũ. \v 12 Lua mɛ́ ikoyãdilɛna ń yã́kpalɛkɛnao ũ. Ɔ̃mɛ gbɛ̃́ suabaa ń aà tↄ̀lↄzↄ̃ao gbãa vĩ. Mpi sↄ̃, dén n ũ, kɛ́ ni n gbɛ̃́dee bɛ̃̀ɛboi? \s1 Lua baa bↄ dilɛa \p \v 13 À yãma sa, á gbɛ̃́ pↄ́ i mɛ gbã ge zia á gɛ́ wɛ̃́lɛu, í zↄ̃lɛ we wɛ̃̀ do, í laata à ài'e. \v 14 Á yã́ pↄ́ a á le zia dↄ̃e?\f + \fr 4.14 \fr*\ft Yaa 27.1\ft*\f* Á dↄ̃ lá á wɛ̃ni dɛa? A dɛ lán suawaɛ. Tó à kpà yↄↄ, ↄ̃ ì gɛ̃zɛa gↄ̃̀ↄ. \v 15 Tó yã́ a zɛ́waɛ, áli o à mɛ: Tó Dii wèi, wáↄ aafia, wí kɛ kɛ́wa ge kɛ́wa. \v 16 Tia sↄ̃ álɛ ĩ́anadã, a Lua baa bↄ̀ á dìlɛ. Ĩandãa bee taa maao. \v 17 Gbɛ̃́ pↄ́ maakɛa dↄ̃ mɛ́ i kɛo, ì kɛ adeɛ duuna ũɛ. \c 5 \s1 Ɔdeↄ \p \v 1 Á ↄdeↄ, à yãma sa. À ↄ́ↄlↄ à wiilɛ wɛ̃na pↄ́ a á le yã́i. \v 2 Á àizɛɛↄ ↄ̃̀ↄkpà, kↄ̀ↄↄ á pↄkasaↄ sòso. \v 3 Á ↄ̃a tã́nkpakɛ̀,\f + \fr 5.3 \fr*\ft Mat 6.19\ft*\f* mɛ́ tã́nkpapi a á dayãu, i kṹ á mɛwa lán tɛ́wa. A àizɛɛ kã̀aaázi gↄↄgbɛzãzĩ. \v 4 À ma! A gbɛ̀wina pↄ́ aa á buapↄ́ↄ kɛ̀kɛɛ́ↄ blè, mɛ́ ↄ̃api yã́ Lua lè. Pↄkɛkɛnapiↄ wiilɛa gɛ̃̀ Dii Zĩgↄ̃de swã́u.\f + \fr 5.4 \fr*\ft Iko 24.14-15\ft*\f* \v 5 A namamà tↄↄlɛ la á pↄeãkɛa guu. A mɛ̀kpa kaalɛgↄↄ pↄ́ ũ. \v 6 A yãdà gbɛ̃maaↄla a ń dɛdɛ, aai dɛ̃ɛkao. \s1 Mɛna \p \v 7 Ayãmɛto ma gbɛ̃́ↄ, àↄ mɛna vĩ e Dii mↄgↄↄ. À gwa lá zↄ̃ɛ ì a buapↄ́ bɛɛɛde kɛkɛa dã́. Ì mɛnafↄ̃ za káabuana e saɛ. \v 8 Ápiↄ sↄ̃ à mɛnafↄ̃, í á sↄ̃dilɛ, asa Dii mↄgↄↄ kãikũ̀. \v 9 Ma gbɛ̃́ↄ, ásu yã́kũtɛ̃kakↄ̃io, kɛ́ Lua su yã́kpalɛkɛánↄo yã́i. Yã́kpalɛkɛnapi zɛa kpɛɛlɛ fá!\f + \fr 5.9 \fr*\ft Mat 24.33\ft*\f* \v 10 Ma gbɛ̃́ↄ, ãnabi pↄ́ aa yã'ò yãa ń Dii tↄ́oↄ, à mɛna pↄ́ aa kɛ̀ taasikɛa guu ↄlɛsɛ́. \v 11 Wi onɛ́ pↄnadeↄ, kɛ́ aa mɛnafↄ̃̀ yã́i. A Yobu mɛnakɛa bao mà, mɛ́ á mà lá Dii kɛ̀ɛ̀ gbɛzã,\f + \fr 5.11 \fr*\ft Yob 2.10, 42.10\ft*\f* asa gbɛ̃́ sósobi ń sùuuo pɛ̀ɛ Diiwa.\f + \fr 5.11 \fr*\ft Soũ 103.8\ft*\f* \p \v 12 Atɛ̃sa ma gbɛ̃́ↄ, ásu mɛ á sì ń Luaoo. Ásu mɛ á sì ń luabɛo ge tↄↄlɛ ge pↄpãleo. Tó aoɛ, àli o ao. Tó aawoɛ, àli o aawo, kɛ́ yã́ su daálao yã́i.\f + \fr 5.12 \fr*\ft Mat 5.34-37\ft*\f* \s1 Wabikɛa \p \v 13 Á gbɛ̃e lɛ́ taasikɛ yã̀? Aà wabikɛ. Á gbɛ̃e pↄ kɛ̀na yã̀? Aà Lua táasilɛ. \v 14 Á gbɛ̃e lɛ́ gyãkɛ yã̀? Aà á gãli gbɛ̃zↄ̃ↄↄ sísi, aai wabikɛɛ̀, aai nísimawà ń Dii tↄ́o.\f + \fr 5.14 \fr*\ft Maa 6.13\ft*\f* \v 15 Wabi pↄ́ wa kɛ̀ luanaaikɛa guu bee a gyãepi gbã́gbã. Dii a aà gba aafia. Tó à duunakɛ̀ yãaɛ sↄ̃, a kɛ̃wà. \v 16 A yã́i tò, à á duunaↄ okↄ̃ɛ, í wabikɛkↄ̃ɛ kɛ́ à e gbã́gbã. Gbɛ̃maa wabikɛa gbãa, ì zĩkɛ maamaaɛ. \v 17 Ɛliaá gbɛ̃nazĩnaɛ láwáwa. À wabikɛ̀ maamaa lou su mao, ↄ̃ lou i tↄ̃́lɛ tↄↄlɛwao e wɛ̃̀ àaↄ̃ ń mↄ sooloo.\f + \fr 5.17 \fr*\ft 1Kia 17.1\ft*\f* \v 18 À ɛ̀a wabikɛ̀ lↄ, ↄ̃ lou'i bↄ̀ maamaa,\f + \fr 5.18 \fr*\ft 1Kia 18.42-45\ft*\f* tↄↄlɛ blɛkɛ̀. \p \v 19 Ma gbɛ̃́ↄ, tó á gbɛ̃do pã̀alɛ sĩana zɛ́ɛ, mɛ́ á gbɛ̃e ɛ̀a aà dàwà, \v 20 àↄ dↄ̃ kɛ́ gbɛ̃́ pↄ́ tò duunkɛnapi bↄ̀ sã́sãzɛu à ɛ̀a sù, à ade sì gawaɛ, mɛ́ à lakà tàaeↄla dasi.\f + \fr 5.20 \fr*\ft Yaa 10.12, 1Piɛ 4.8\ft*\f*