\id HOS Hosea in Boko, Ross Jones 2/08 \ide UTF-8 \h Ozee \toc1 Ozee \toc2 Ozee \toc3 Oze \mt1 OZEE \imt1 Yã́ pↄ́ kú láɛ bee guuↄ \ip Amↄsi gaa gbɛa wɛ̃̀ kwi taawa Ozee gↄ̃̀ Lua lɛdↄɛkɛna ũ Isaili bùsuu e wàↄ gɛ́ Yesu Kilisi ii wɛ̃̀ 750. À gↄ̃̀ wɛ̃̀ baakwi e gↄↄ pↄ́ Asiliↄ Samali sì, ↄ̃ Isaili kpala mìdɛ wɛ̃̀ 721 guu. \ip Gↄↄ bee (2Kia 14.23-17.23 gwa), Isaili bùsu ↄ̃̀ↄkpaa. Kí Yeloboaũ plaade kpalablea gbɛa Asiliↄ gbãa lɛ́ dɛdɛɛ. Kↄ̃bↄbↄa kpalau mɛ́ lɛ́ Samali dɛ, gbɛ̃́ pↄ́ aa zɛ̀ ń yãkpaanlaↄ ↄ̃ wàlɛ kpá kpalau. Yã́zɛsai pↄ́ Amↄsi a yã'ò lɛ́ kãfĩ. Luanaaikɛnaↄ sↄ̃, yã'ĩa ń lé maamaa, asa Kanaa bùsu tã́agbagbaa lɛ́ gɛ̃kĩi e ń gbãaoɛ. \ip Yã'ĩapi taa Ozee lè nↄsɛa guu. Yã'ĩa pↄ́ aà lè báasɛ̃ dↄ̀ↄ guupi bↄ̀ yã̀ pↄ́ Lua wã̀wã a gbɛ̃́ↄ náaisai yã́ musu guuɛ. Lua ye aa wɛdↄ gbã́gbãai, i gbasa àↄ yeńzi (14.2-10). Ozee mɛ̀ gbɛ̃kɛkɛakↄ̃ɛ ↄ̃ Lua yei (6.6) lá Yesu ò a baona waasokɛa guuwa (Mat 9.13, 12.7). \ip Ãnabi Ozee lá yã́ zɛ́kalɛan kɛ: \imq Lɛɛ 1-3 Ozee kua ń a nao yã́ \imq Lɛɛ 4.1-9.9 Isailiↄ kua yã́ ń lá an yã́pi dɛ Luaɛo \imq Lɛɛ 9.10-14.1 Lua gbɛ̃́ↄ náaisaikɛ zĩ́nabↄkĩi \imq Lɛɛ 14.2-10 Lua yea Isailiↄzi mɛ́ a zĩble an náaisaikɛwa \c 1 \s1 Ozee nↄ ń a nɛ́ↄ \p \v 1 Yudaↄ kíaↄ Uzia\f + \fr 1.1 \fr*\ft 2Kia 14.21\ft*\f* ń Yotaũo\f + \fr 1.1 \fr*\ft 2Kia 15.32\ft*\f* ń Aazao\f + \fr 1.1 \fr*\ft 2Kia 16.1\ft*\f* ń Ezekiao\f + \fr 1.1 \fr*\ft 2Kia 18.1\ft*\f* ń Yehoasi nɛ́ Yeloboaũ\f + \fr 1.1 \fr*\ft 2Kia 14.23\ft*\f* Isailiↄ kíao kpalablegↄↄ, Dii yã'ò Beeli nɛ́ Ozeewɛ. \v 2 Kɛ́ Dii nà yã'oa Ozeeɛwa, a òɛ̀: Gɛ ǹ nↄɛ dↄ́ɛ'ĩide sɛ nↄ ũ, ní gĩnasↄↄnɛↄ si lↄ, asa bùsuɛbeedeↄ ma to we, aalɛ gbãsĩkɛ maamaaɛ. \v 3 Ɔ̃ à gɛ̀ Diblaiũ nɛ́ Gomɛɛ sɛ̀ nↄ ũ. Ɔ̃ à nↄsìaànↄ, à nɛ'ì gↄ̃ɛ ũ. \v 4 Dii ò Ozeeɛ: Tↄ́kpaɛ̀ Yezɛlɛɛ, asa má tó gbɛ̃́ pↄ́ wà ń dɛdɛ Yezɛlɛɛↄ\f + \fr 1.4 \fr*\ft 2Kia 10.11\ft*\f* yã́ wí Yehu bɛdeↄ musuɛ tia, mí Isailiↄ kpala midɛ. \v 5 Gↄↄ bee má Isailiↄ sá ɛ́'ɛ Yezɛlɛɛ guzulɛu. \p \v 6 Gomɛɛ nↄsì lↄ, à nɛ'ì nↄɛ ũ, ↄ̃ Dii ò Ozeeɛ: Tↄ́kpaɛ̀ Wɛ́gwaakuo, asa má Isailiↄ wɛgwa lↄo, má sùuukɛńnↄ lↄo. \v 7 Ãma má Yudaↄ wɛgwa, mí ń suaba. Ma Dii an Lua, mámɛ má ń suaba, i kɛ ń sáo ge ń fɛ̃ndao ge ń zĩo ge ń sↄ̃́ↄ ge ń sↄ̃deↄ no. \v 8 Kɛ́ à Wɛ́gwaakuo kɛ̃̀ yↄ̃́wa, à nɛ'ì gↄ̃ɛ ũ lↄ. \v 9 Dii mɛ̀: Tↄ́kpaɛ̀ Magbɛ̃ↄno, asa á dɛ ma gbɛ̃́ↄ ũo mɛ́ má dɛ á Lua ũo. \p \v 10 Ń beeo Isailiↄ aaↄ dasi lán ísialɛ ũfãawaɛ, wa fↄ̃ ń lɛ́ dↄ̃o, wa fↄ̃ ń naoo.\f + \fr 2.1 \fr*\ft Lom 9.26\ft*\f* Gu pↄ́ má òunɛ́ ma gbɛ̃́ↄ no, we wa ń sísiu Lua bɛ̃́ɛ nɛ́ↄ. \v 11 Yudaↄ ń Isailiↄ kãaa ń lɛdoũo, aai dↄaana mɛ̀ndona dilɛ ń pↄ́ ũ. Aa bↄlɛ bùsu ń bùsuo, asa Yezɛlɛɛ gↄↄpi aↄ zↄ̃ↄɛ. \c 2 \p \v 1 À o á gbɛ̃́ↄnɛ, gↄ̃ɛ ń nↄɛo, ma gbɛ̃́ↄn ń ũ, ma ń wɛgwà. \s1 Isailiↄ dɛa Dii nↄ gbãsĩkɛna ũ \q1 \v 2 Isailiↄ, à zↄadↄ á dawa, \q1 à zↄadↄwà, \q1 asa ma nↄn aà ũ lↄo, \q1 mɛ́ aà zã́n ma ũ lↄo. \q1 Aà káaluakaa bↄ a wɛ́ɛ, \q1 i mikɛ̃ gbãsĩkɛawa. \q1 \v 3 Tó màa no, má pↄ́ piliwàɛ, \q1 i gↄ̃ puizi, \q1 má tó aà gↄ̃ láilai, \q1 lá wà aà ìwaɛ. \q1 Má tó aà gↄ̃ gbáa ũɛ, \q1 má aà li gugii ũɛ, \q1 mí tó aà ga ń imio. \q1 \v 4 Má aà nɛ́ↄ wɛgwao, \q1 asa gĩnasↄↄnɛↄnɛ. \q1 \v 5 An da dↄ́ɛ'ĩi kɛ̀, \q1 ↄ̃ à ń nↄsì wisaikɛa guu. \q1 À mɛ̀ á gɛ́ a gↄ̃pↄsɛↄwaɛ, \q1 aai a gba pↄblea ń ío ń sãkão \q1 ń bàabaao ń nísio ń vɛ̃ɛo. \q1 \v 6 Ayãmɛto má zɛdɛɛ̀ ń lɛo, \q1 má gĩ liaaàzi, \q1 kɛ́ asu tɛ a dàaio yã́i. \q1 \v 7 Tó à sù bↄ̀ pɛ̀lɛ a gↄ̃pↄsɛↄzi sↄ̃, \q1 a ń leo, \q1 a kpálɛkɛńzi, a ń eo, \q1 i mɛ á ɛa ta a gↄ̃ sɛ̃́iawaɛ, \q1 asa aà pↄ na yãa dɛ tiaa. \q1 \v 8 I dↄ̃ kɛ́ mámɛ ma pↄ́wɛna ń vɛ̃ɛo kpàwao. \q1 Ma nísi ń ã́nusuo ń vuao nↄ̀nↄaaɛ̀, \q1 ↄ̃ à a mↄaokɛ̀ Baaliwa. \q1 \v 9 A yã́i má ɛa mà a pↄ́wɛna síwà \q1 ń ma vɛ̃ɛo a kɛkɛgↄↄ \q1 ń sãkão ń bàabaa pↄ́ à a puizi ùlɛoo, \q1 \v 10 mí aà wisaikɛ kaɛ̀ a ↄzĩ \q1 aà gↄ̃pↄsɛↄ wáa. \q1 Gbɛ̃e a e à aà bↄ ma ↄzĩo. \q1 \v 11 Má aà pↄnakɛa midɛ píiɛ, \q1 dikpɛ pↄ́ ì kɛ wɛ̃ ń wɛ̃o pↄ́ↄ \q1 ń mↄ dafu pↄ́ↄ ń kã́mabogↄↄ pↄ́ↄ. \q1 \v 12 Má aà vɛ̃ɛliↄ ń aà kaadↄɛnliↄ dɛɛlɛɛ, \q1 lí pↄ́ à mɛ̀ a gↄ̃pↄsɛↄ mɛ́ fĩabòòɛpiↄ, \q1 mí tó gupi gↄ̃ tàaa ũ, sɛ̃̀anↄbↄↄ i ble. \q1 \v 13 Lá à tulaletikàtɛa tã́aↄnɛ, \q1 à azĩa kɛ̀kɛ ń tãanaↄ ń nↄamblebↄↄ, \q1 à pɛ̀lɛò a gↄ̃pↄsɛpiↄzi, \q1 ↄ̃ ma yã́ sã̀aàgu, \q1 yã́piↄ yã́i má aà wɛtãɛ. \q1 Ma Dii mámɛ má ò. \q1 \v 14 Má tó Isailiↄ ma yã́zɛ e, \q1 má gɛ́ńnↄ gbáauɛ, \q1 mí ń nↄ̀sɛ níninɛ́. \q1 \v 15 We má ń vɛ̃ɛbuↄ sↄaaunɛ́, \q1 mí Akoo guzulɛ\f + \fr 2.17 \fr*\ft Yoz 7.24-26\ft*\f* kɛnɛ́ pↄ'ezɛ ũ. \q1 Aa ma yãma lá aa mà ń wɛ̃́ndia gↄↄ, \q1 gↄↄ pↄ́ aa bↄ̀ Egipi. \q1 \v 16 Ma Dii ma mɛ̀: \q1 Gↄↄbeezĩ aa omɛɛ ń zã́, \q1 aa omɛɛ Baali lↄo. \q1 \v 17 Má tã́aↄ tↄbↄ ń lɛ́u, \q1 an tↄ́ aↄ dↄńgu lↄo. \q1 \v 18 Gↄↄ bee má yãdilɛ pↄ́ↄnɛ píi an yã́ musu, \q1 sɛ̃̀anↄbↄↄ ń bãↄ ń pↄ́taa'onkuawaↄ. \q1 Má sá ń fɛ̃ndao ń zĩo midɛ an bùsuu, \q1 mí tó aaↄ ku we dↄdↄa. \q1 \v 19 Má á kɛ ma nↄ ũ e gↄↄpiiɛ, \q1 má á kɛ ma nↄ ũ a zɛ́wa súsuɛ, \q1 mí wɛ̃nadↄ̃ɛ́ gbɛ̃kɛ guu. \q1 \v 20 Má á kɛ ma nↄ ũ ń náaio, \q1 íↄ ma dↄ̃ Dii ũ. \q1 \v 21 Ma Dii ma mɛ̀: \q1 Gↄↄ bee má swãwɛ̃. \q1 Má swã́sɛ musu yã́i, \q1 musu i swã́sɛ tↄↄlɛ yã́i, \q1 \v 22 tↄↄlɛ i swã́sɛ pↄ́wɛna ń vɛ̃ɛo ń nísio yã́i, \q1 aai swã́sɛ bui pↄ́ má tↄ̃̀ yã́i. \q1 \v 23 Má ń tↄ̃́ ń bùsuu mazĩa pↄ́ ũ. \q1 Bui pↄ́ ma tↄkpàɛ̀ Wɛ́gwaakuopi, \q1 má ń wɛgwa. \q1 Bui pↄ́ ma tↄkpàɛ̀ Magbɛ̃ↄnopi, \q1 má onɛ́ ma gbɛ̃́ↄ, \q1 aai omɛɛ ń Lua.\f + \fr 2.25 \fr*\ft Lom 9.25, 1Piɛ 2.10\ft*\f* \c 3 \s1 Ozee gɛa a nↄ kṹi \p \v 1 Dii òmɛɛ lↄ: Gɛ ǹyↄ̃ ye n nↄ gbãsĩkɛna pↄ́ gↄ̃ pãle yeaàzizi, lá ma Dii má ye Isailiↄziwa, baa kɛ́ aaìↄ zɛ ń dii pãleↄ, aaìↄ ń vɛ̃ɛbɛ kàaↄ nidɛ. \v 2 Ɔ̃ ma ã́nusu kpà ↄwatɛ̃ gɛ̃o ń naa wɛ́o koko gɛ̃o. \v 3 Má òɛ̀: Gↄↄ pla kɛmanↄ. Ńsu dↄ́ɛ'ĩi kɛ lↄo, ńsu gɛ́ gↄ̃e kĩ́i lↄo, míↄ kunnↄ. \v 4 Asa Isailiↄ gↄↄplakɛ kíasai, dↄaanasai sa'osai gbɛpɛlɛsai gbɛlasai sa'o'ulasai. \v 5 Bee gbɛa aa ɛa su, aai Dii ń Lua ń ń kía Davidi buio kĩ́i wɛɛlɛ. Gↄↄgbɛzãzĩ aa zɛ ń Diio ń a ɛ̀fãaio ń kpakpanagaao. \c 4 \s1 Dii bↄbↄa ń Isailiↄ \p \v 1 Isailiↄ, à ma yãma, \q1 asa má yãvĩ ń bùsupideↄ. \q1 Gbɛ̃e náai vĩo, gbɛ̃e gbɛ̃kɛ vĩo, \q1 gbɛ̃e ma dↄ̃ bùsuɛ bee guuo. \q1 \v 2 Gbɛ̃́kaa ń ɛɛtoao mɛ́ kú a guu \q1 ń gbɛ̃dɛao ń kpã́i'oao ń gbãsĩkɛao. \q1 Aaì gbãamↄnɛ́, \q1 an gbɛ̃bↄalia zɛzɛa vĩo. \q1 \v 3 A yã́i tò bùsupi gↄ̃̀ wɛ̃nannↄ, \q1 gbɛ̃́ pↄ́ kú a guuↄ gↄ̃̀ yɛ̃̀ɛɛsai píi. \q1 Baa se nↄ̀bↄↄ ń bãↄ ń kpↄↄ lɛ́ gaga. \q1 \v 4 Gbɛ̃e su lɛkpaakɛo, \q1 gbɛ̃e su zↄakao, \q1 asa á sa'onaↄ ámɛ málɛ bↄbↄánↄ. \q1 \v 5 I gɛ̃nalɛ fãanɛ, \q1 á ãnabiↄ sↄ̃ aaì gɛ̃napi lɛ́ánↄ gwã́. \q1 A yã́i má á bui midɛ. \q1 \v 6 Ma gbɛ̃́ↄ gↄ̃̀ kaalɛa dↄ̃a kɛ̃́sãma yã́i. \q1 Lá a gí dↄ̃ai, \q1 má gí àↄ dɛ ma gbàgbanaↄ ũɛ. \q1 Lá mapi á Lua ikoyã sã̀águ, \q1 màa á nɛ́ↄ yã́ a sãmagu sↄ̃. \q1 \v 7 Lá sa'onapiↄ kↄ̃̀, \q1 màa an duunkɛamɛɛ kↄ̃̀, \q1 aa ma gawi lɛũkpakɛ̀ ń wíyão. \q1 \v 8 Aaì sa pↄ́ ma gbɛ̃́ↄ ò ń duuna yã́i pↄ́ só. \q1 A yã́i an yãvãikɛa ì kɛnɛ́ na. \q1 \v 9 Sa'onaↄ muaa ń gbɛ̃́piↄɛ. \q1 Má ń dàakɛaↄ wínɛ́ ń musuɛ, \q1 má fĩabonɛ́ ń yãkɛaↄwaɛ. \q1 \v 10 Aa pↄble, kási aa kão, \q1 aa gbãsĩkɛ, kási aa kã́fĩo, \q1 asa aa pãkpàmazi, \q1 \v 11 aa zɛ̀ ń gbãsĩkɛaoɛ. \q1 Vɛ̃ɛ zi ń a dafuo ń mi lìaa. \q1 \v 12 Líↄ ↄ̃ aaì gɛ́ yãgbɛaimá, \q1 màsokɛna go ì yã'onɛ́. \q1 Gbãsĩkɛa mɛ́ ń sãsã, \q1 aaì gbãsĩkɛ aa ń Lua to weɛ. \q1 \v 13 Aaì sa'o gbɛ̀sĩsĩↄ musu, \q1 aaì tulaletikatɛa sĩ̀sĩↄwa \q1 giali ń baalio ń gbɛ̃́nɛlio gbáu, \q1 asa a uena ì kɛnɛ́ naɛ. \q1 A yã́i tò á nɛnↄɛↄ ì dↄ́ɛ'ĩi kɛ, \q1 mɛ́ á nɛ́ naↄ ì gbãsĩkɛ. \q1 \v 14 Tó á nɛnↄɛↄ dↄ́ɛ'ĩi kɛ̀, \q1 mɛ́ á nɛ́ naↄ gbãsĩkɛ̀, \q1 má ĩadamáo, \q1 asa á gↄ̃ɛↄ ì gɛ na nↄɛ dↄ́ɛ'ĩideↄwaɛ, \q1 aaì gɛ́ sa'oi ń tã́akpɛ káaluaↄɛ. \q1 Bui pↄ́ dↄ̃a vĩo ì kaalɛɛ. \q1 \v 15 Isailiↄ, baa kɛ́ a gbãsĩkɛ̀, \q1 Yudaↄ su tàaekɛ màao. \q1 Ásu gɛ́ Giligalio, \q1 ásu Bɛtavɛ̃ sĩ̀sĩ kũo, \q1 ásu lɛgbɛ̃ we à mɛ ń Dii kuaoo. \q1 \v 16 Isailiↄ swã́ gbãa lán zununuwaɛ, \q1 ↄ̃ mà gɛ́ńnↄ dã́dãkɛkĩi lán sãↄwaa? \q1 \v 17 Ɛflaiũ buiↄ nà tã́aↄwa, \q1 wà ń tó we. \q1 \v 18 Tó an í gbãa làa, aaì gbãsĩkɛɛ, \q1 an dↄaanaↄ ye wisaiyãi à kɛ̀ zài. \q1 \v 19 Zàa a ń sɛ́lɛ taòɛ, \q1 an sa'okĩiↄ i widamá. \c 5 \s1 Isailiↄ daa yã́u \p \v 1 Sa'onaↄ, à yã́ɛ bee ma, \q1 Isailiↄ, à swã́kpa. \q1 Kibɛdeↄ, à swãdↄ yã́i, \q1 asa málɛ yãdaálaɛ. \q1 A gↄ̃nɛ́ bai ũ Mizipa, \q1 a filifilimbakpànɛ́ Taboo. \q1 \v 2 Gbɛ̃́ dↄ̀ↄsaipiↄ kà zã̀ ń gbɛ̃dɛao, \q1 mámɛ má ń swã́gaga ḿpii. \q1 \v 3 Mámɛ má Ɛflaiũ buiↄ dↄ̃, \q1 Isailipiↄ yã́ ulɛamɛɛo. \q1 Ɛflaiũ buiↄ zɛ̀ ń gbãsĩkɛao saɛ, \q1 Isailiↄ gbãlɛ̀. \q1 \v 4 An yãkɛaↄ mɛ́ tò aali su ń Luawao, \q1 gbãsĩkɛa kú ń sↄ̃u, aa Dii dↄ̃o. \q1 \v 5 Isailiↄ wala ì ń dayãu, \q1 Ɛflaiũ buiↄ ì gɛ̃mbↄlɛ ń duunkɛa guu, \q1 Yudaↄ ì gɛ̃mbↄlɛńnↄ sↄ̃ɛ. \q1 \v 6 Aaì gɛ́ Dii kĩ́i wɛɛlɛi ń ń sãↄ ń ń zuↄ, \q1 kási aali bↄwào, à azĩa gànɛ́. \q1 \v 7 Aa bↄ̀ Dii kpɛ, ↄ̃ aa naaenɛↄ ì'i. \q1 Wa ń kaalɛ saɛ e mↄ do, \q1 ampiↄ ń ń buaↄ. \q1 \v 8 À kuupɛ Gibɛa! \q1 À kã̀aepɛ Lama! \q1 À zĩ̀gãalɛ Bɛtavɛ̃! \q1 À dↄaa Bɛ̃yãmɛɛ buiↄ! \q1 \v 9 Ɛflaiũ bùsu a gↄ̃ bɛzia ũ an wɛtãgↄↄɛ. \q1 Yã́ pↄ́ málɛ o Isaili buiↄnɛ sea vĩo. \q1 \v 10 Yudaↄ kíaↄ dɛ lán gbɛ̃́ pↄ́ aaì kↄↄ sɛ sↄ̃oↄwaɛ. \q1 Má a pↄkũma bↄbↄmá lán ídaa guawaɛ. \q1 \v 11 Wàlɛ gbãamↄ Ɛflaiũ buiↄnɛ, \q1 yã́kpalɛ mɛ́ ń ble, \q1 asa aa gi tɛ yãpãiɛ. \q1 \v 12 Má dɛ Ɛflaiũ buiↄnɛ lán blɛ́waɛ, \q1 má dɛ Yudaↄnɛ mɛkɛmuuna ũ. \q1 \v 13 Kɛ́ Ɛflaiũ buiↄ ń gyãkɛa è, \q1 mɛ́ Yudaↄ ń bↄkɛa è, \q1 Ɛflaiũ buiↄ gɛ̀ Asiliↄ kĩ́i, \q1 aa gbɛ̃́ↄ zĩ̀ dↄnlɛ gbɛai ń kía zↄ̃ↄwa, \q1 kási a fↄ̃ á gbã́gbão, \q1 a fↄ̃ tó á bↄↄ láao. \q1 \v 14 Asa máↄ dɛ Ɛflaiũ buiↄnɛ lán nↄ̀ↄmusuwaɛ, \q1 máↄ dɛ Yudaↄnɛ nↄ̀ↄkusi ũɛ. \q1 Má ń taitaiɛ, mí dazɛu, \q1 má táńnↄɛ, suabanae aↄ kuo. \q1 \v 15 Má dazɛu, mí tá ma kúkĩi, \q1 e aaↄ ń tàae dↄ̃, aai ma kĩ́i wɛɛlɛ, \q1 aai ma aɛya ń yooyea guu. \c 6 \s1 Isailiↄ i nↄ̀sɛlilɛo \p \v 1 À mↄ wà ɛa ta Diiwa. \q1 Ɔ̃mɛ wá taitai, \q1 kási a wá gbã́gbãɛ. \q1 Ɔ̃mɛ wá kɛ́ ĩa, \q1 kási a ɛsɛkɛwàwɛ̃ɛɛ. \q1 \v 2 Gↄↄpla gbɛa a wá lɛ́ ń láo, \q1 a gↄↄ àaↄ̃de zĩ́ i wá fɛlɛ, \q1 wíↄ kuaànↄ. \q1 \v 3 Wà Dii dↄ̃ wà pɛ́lɛ aà dↄ̃ai. \q1 Lá gudↄa sea vĩo, a bↄ mↄ́wá, \q1 a mↄ́wá lán káabuan louwa, \q1 lán lou gbɛzã pↄ́ ì kwɛ tↄↄlɛwawa. \q1 \v 4 Ɛflaiũ buiↄ, bↄ́ má kɛánↄi? \q1 Yudaↄ, bↄ́ má kɛánↄi? \q1 Á yeamazi dɛ lán suawaɛ, \q1 lán kↄↄkↄↄ fíi pↄ́ ì gɛ̃zɛawa. \q1 \v 5 A yã́i tò ma á zↄ̃́ɛzↄ̃ɛ \q1 ń yã́ pↄ́ bↄ̀ ma lɛ́uo, \q1 ma á dɛdɛ ń ma ãnabiↄ yã́o. \q1 Ma yã́kpalɛkɛaánↄ bↄ̀ lán loupilɛawa. \q1 \v 6 Gbɛ̃kɛkɛakↄ̃ɛ ↄ̃ má yei, \q1 i kɛ ma gbagbaa no.\f + \fr 6.6 \fr*\ft Mat 9.13, 12.7\ft*\f* \q1 Ma dↄ̃a Lua ũ maa dɛ sa pↄ́ wì a pↄ́ kátɛu à tɛ́kũa. \q1 \v 7 Aa ma bàakuańnↄ yã́ gbòo, \q1 aa bↄ ma kpɛ Adama. \q1 \v 8 Galada bùsudeↄá yãvãikɛnaↄnɛ, \q1 gbɛ̃dɛ'au mɛ́ ìↄ tɛ́ ń iau. \q1 \v 9 Lá gbãamↄnɛdeↄ ì gbɛ̃́ↄ kpákpa, \q1 màa sa'on gãliↄ ì kɛ, \q1 aaì gbɛ̃́ↄ dɛdɛ Sikɛũ zɛ́u, \q1 we aaì dàakɛunɛ́. \q1 \v 10 Ma yã́ pↄ́ ì dimá è Isailiↄwa, \q1 Ɛflaiũ buiↄ ńzĩa kpà gbãsĩkɛawa, \q1 Isailiↄ gbãlɛ̀. \q1 \v 11 Á Yudaↄ sↄ̃ a ma vãikɛa guu, \q1 a ka kɛkɛa! \c 7 \p \v 1 Tó má ye mà su ń ma gbɛ̃́ↄ ń pá ziuɛ, \q1 tó má ye mà Isailiↄ gba aafiaɛ, \q1 Ɛflaiũ buipiↄ duuna ì bilɛ, \q1 Samalideↄ vãikɛaↄ ì bↄ gupuau. \q1 \v 2 Aalɛ e ń yãkɛae dↄmaguo. \q1 An dàa kũ̀aamá, málɛ wɛsiɛ. \q1 \v 3 An yãvãikɛaↄ ì ka kíagu, \q1 an mↄafili ì kɛ dↄaanaↄnɛ na. \q1 \v 4 Gbãsĩkɛnaↄnɛ ḿpii, \q1 an mɛ ìↄ wãa lán pɛ̃ɛkpɛwa. \q1 Za pɛ̃ɛtotogↄↄ e a kã́kãgↄↄ \q1 pɛ̃ɛkɛna lí a tɛ́ kɛkɛ lↄo. \q1 \v 5 Kía dikpɛgↄↄ vɛ̃ɛ ì tɛ́kpa kíaↄgu, \q1 kía i ↄda kↄ̃ ↄu ń gbɛ̃́laanikɛnaↄ. \q1 \v 6 An mɛ wã̀ ń kↄ̃nio lán pɛ̃ɛkpɛwa, \q1 gwã́ an pↄ ì gi àↄ fɛ̃a e gu gɛ̀ dↄ̀o, \q1 ↄ̃ ì dɛdɛ kↄↄ lán tɛ́lɛpiↄwa. \q1 \v 7 Ampii aa wãa lán pɛ̃ɛkpɛwa, \q1 aaì bùsu yãgↄ̃gↄ̃naↄ mↄ́mↄ. \q1 An kíaↄ ì kwɛ píi, \q1 an gbɛ̃e lí lɛzumazio. \q1 \v 8 Ɛflaiũ buiↄ yãalɛa ń buipãleↄ, \q1 ↄ̃ aa gↄ̃̀ lán kàagbaala lilɛsaiwa. \q1 \v 9 Buipãleↄ lɛ́ ń gbãable, aa dↄ̃o, \q1 an mikã lɛ́ dadau, aa a fãn vĩo. \q1 \v 10 Isailiↄ wala ì ń dayãu, \q1 gia ń beeo aali tá Dii ń Luawao, \q1 aali aà kĩ́i wɛɛlɛo. \q1 \v 11 Ɛflaiũ buiↄ dɛ lán felenawaɛ. \q1 Sↄũↄnɛ, aa mi vĩo, \q1 aaì lɛzu Egipiↄzi, \q1 ↄ̃ aaì ɛa gɛ́ Asiliↄwa. \q1 \v 12 Tó aa dàzɛu, má táalu zuńlaɛ, \q1 mí ń kwɛ́ lán bãↄwa. \q1 Tó aa kã̀aa gudoũ, \q1 mí ń wɛtã ń vãikɛa yã́i. \q1 \v 13 Waiyoo ampiↄ, asa aa kɛ̃̀aɛ. \q1 Kaalɛ mɛ́ gↄ̃̀nɛ́, asa aa bↄ̀ ma kpɛɛ. \q1 Má ye mà ń bo, ↄ̃ aaì ɛɛdↄa. \q1 \v 14 Aali wiilɛa ń nↄ̀sɛmɛndooo, \q1 aaì wiipɛ ń lii musu. \q1 Aaì ńzĩa líli pↄ́wɛna ń vɛ̃ɛo ea yã́i, \q1 aaì kɛ̃a. \q1 \v 15 Ma ń toto, \q1 má tò an gã̀sa gbãakũ̀, \q1 ↄ̃ aaì làasoo vãi kɛ ma musu. \q1 \v 16 Ma Musude, aali suao, \q1 aa dɛ lán sá gia baiwaɛ. \q1 Fɛ̃nda mɛ́ a ń kíaↄ kwɛ́ an lɛ́'ɛaa yã́i, \q1 Egipiↄ i ń yáalↄ. \c 8 \s1 Yã́kpalɛ zↄ̃lɛa pↄ̀ↄbↄzãkɛnaↄwa \p \v 1 Lɛ́pɛ kã̀aewa! \q1 Wàlɛ su lɛ́lɛi ma gbɛ̃́ Isailiↄwa lán kúuwa, \q1 asa aa ma bàakuańnↄ yã́ gbòo, \q1 aa bↄ̀ ma ikoyã kpɛɛ. \q1 \v 2 Isailiↄ ì lɛzumazi wà mɛ: \q1 Wá Lua, wá n dↄ̃! \q1 \v 3 Lá Isailiↄ gì yãmaai, \q1 ibɛɛ a ń gbɛsɛlɛɛ. \q1 \v 4 Aaì kíaↄ kpa ma lɛ́ saiɛ, \q1 aaì dↄaanaↄ dilɛ ma dↄ̃a saiɛ. \q1 Aaì tã́aↄ pí ńzĩaɛ ń ã́nusuo ń vuao. \q1 A yã́i ↄ̃ aa kaalɛi. \q1 \v 5 Ma gi Samalideↄ zugaaei, \q1 ma pↄ pàńzi. \q1 Kua gbãlɛsai aↄ ń fu e bↄɛ ni? \q1 \v 6 Isaili ↄzĩkɛna mɛ́ gáaepi kɛ̀, \q1 Samalideↄ pↄ́piá Lua no, \q1 wa wíwi kɛ́lɛkɛlɛɛ. \q1 \v 7 Ĩana aaì tↄ̃́, ↄ̃ ì bↄlɛnɛ́ zàa ũ. \q1 Ése i piao, wa e wísilↄo. \q1 Baa tó à pìa, \q1 buipãleↄ mɛ́ aa mↄ́ ń pↄ́ naaa. \q1 \v 8 Isailiↄ gↄ̃̀ pↄbleaↄ ũ, \q1 aa gↄ̃̀ lán pↄ́ pↄ́ wa yeiↄwa buiↄ guu. \q1 \v 9 Asa aa gɛ̀ Asiliↄwa, \q1 lán sɛ̃̀a zàa'ĩna pↄ́ ìↄ bɛ adowaɛ. \q1 Ɛflaiũ buiↄ ì gbɛ̃na wɛɛlɛ ń pↄ́oɛ. \q1 \v 10 Baa kɛ́ aa gbɛ̃nakpà ń buipãleↄ, \q1 má ń naaaɛ sa. \q1 Kía zↄ̃ↄ mɛ́ a ↄtↄ̃má, \q1 aai na laoawa. \q1 \v 11 Ɛflaiũ buiↄ sa'okĩiↄ kↄ̃̀ duunakɛ̃ama yã́i, \q1 ↄ̃ sa'okĩipiↄ gↄ̃̀nɛ́ duunkɛzɛ ũ. \q1 \v 12 Ma yãkɛ̃̀nɛ́ dasi ma ikoyã ũ, \q1 ↄ̃ aa dìlɛ yã zĩ̀lo ũ. \q1 \v 13 Aaì ma gbagba, ↄ̃ aaì a nↄ̀ↄ só. \q1 Ma Dii ma pↄ namáo, \q1 an vãikɛa dↄmagu. \q1 Má tó an duuna wi ń musuɛ, \q1 aai ɛa ta Egipi. \q1 \v 14 Isailiↄ Kɛna yã́ sã̀ńguɛ, \q1 ↄ̃ aalɛ ń kibɛↄ kpakpa. \q1 Yudaↄ lɛ́ wɛ̃́lɛ bĩ́ideↄ kálɛkalɛ, \q1 kási má tɛsↄ̃ wɛ̃́lɛpiↄwaɛ, \q1 an kibɛpiↄ i tɛ́kũ. \c 9 \p \v 1 Isailiↄ, ásu pↄnakɛo, \q1 ásu yáalↄ lán buipãleↄwao, \q1 asa a á Lua tò we, \q1 a gɛ gbãsĩkɛ̀ tã́a yã́ musuɛ. \q1 Pↄ́wɛngbɛ̃kĩi píiu á pↄ ìↄ dↄ tã́agbagba'aseawaɛ. \q1 \v 2 Pↄ́wɛngbɛ̃kĩiↄ ń vɛ̃ɛfɛ̃kĩiↄ fↄ̃ á gwao, \q1 vɛ̃ɛ dafu a bↄo. \q1 \v 3 Ɛflaiũ buiↄ gↄ̃ Dii bùsuuo, \q1 aa ɛa ta Egipi, \q1 aa ń tɛ̃ ble Asili bùsuu. \q1 \v 4 Aa e vɛ̃ɛ tↄ̃́lɛ Diiwa weo, \q1 an sa'obↄↄ kaaàguo. \q1 An blɛpiↄ dɛ lán gɛ'ↄↄlↄnaↄ blɛwaɛ, \q1 a blenaↄ gbãlɛɛ. \q1 Aa blɛpi mↄaokɛ ńzĩaɛ, \q1 aa e gɛò Dii kpɛ́uo. \q1 \v 5 Dikpɛ pↄ́ Dii dìlɛ a pↄ́ ũↄ, \q1 kpelewa aa kɛ gↄↄpiↄ zĩ́i? \q1 \v 6 Gwa, baa tó aa pìli kaalɛwa, \q1 Egipiↄ ń gɛ kãaa, Mɛfisideↄ ń vĩ. \q1 Lɛaa mɛ́ a kũaa ń ã́nusu pↄ́ bɛɛɛdeↄwa, \q1 lɛsikao i kúlɛ ń kpɛ́ↄwa. \q1 \v 7 Tↄsimagↄↄ lɛ́ mↄ́,\f + \fr 9.7 \fr*\ft Luk 21.22\ft*\f* \q1 fĩabonɛgↄↄ lɛ́ ká! \q1 À to Isailiↄ dↄ̃! \q1 An duun zↄ̃ↄ ń ĩ́i pↄ́ aa sɛ̀ ń Luao yã́i, \q1 aaì ãnabi gwa sↄũ ũɛ, \q1 aaì gbɛ̃́ pↄ́ Lua Nisĩna lɛ́ dↄaaɛ dilɛ ĩ́ande ũɛ. \q1 \v 8 Ãnabiá gudↄ̃anaɛ \q1 ma Lua gbɛ̃́ Ɛflaiũ buiↄnɛ, \q1 ↄ̃ wì filifilimbakpaɛ̀ a táa'ozɛu, \q1 wì íbɛlɛsɛaànↄ a Lua kpɛ́u. \q1 \v 9 Aa sì yãdↄↄsaiu \q1 lá wa kɛ̀ Gibɛa yãawa.\f + \fr 9.9 \fr*\ft Dↄa 19.1-30\ft*\f* \q1 An vãikɛa dↄ Luagu, \q1 a ń duuna wínɛ́ ń musuɛ. \b \q1 \v 10 Ma Isailiↄ ea dɛ lán vɛ̃ɛbɛↄ kↄ̃mpaa gbáauwaɛ. \q1 Wɛ́sia ń deziↄlɛ dɛ lán kaadↄɛn nɛ́ sɛ̃́ia eawaɛ. \q1 Ãma kɛ́ aa kà Baali Peoo, \q1 aa ńzĩa kpà tã́awa,\f + \fr 9.10 \fr*\ft Nao 25.1-5\ft*\f* \q1 ↄ̃ aa bɛ̃̀ɛkũ̀ lán pↄ́ pↄ́ aa yeipiwa. \q1 \v 11 Ɛflaiũ buiↄ gawi a gɛ̃zɛa lán bãwaɛ. \q1 Nↄsia aↄ kuo, nↄsindee aↄ kuo, nɛ'ia aↄ kuo. \q1 \v 12 Baa tó aa nɛ́ gwà, à gbãakũ̀, \q1 má tó aa kuawàɛ e gbɛ̃́ↄ gɛ láaò. \q1 Waiyoo ampiↄ, tó ma bↄ ń kpɛ. \q1 \v 13 Má è Ɛflaiũ bui nɛ́ↄ gↄ̃̀ \q1 lán nↄ̀ↄ pↄ́ toenaↄ ń dadan'aɛkɛwa, \q1 aa bↄ̀lɛ ń ń nɛ́ↄ gbɛ̃dɛnaↄnɛ. \q1 \v 14 Ǹ ń gba pↄ́ Dii! Bↄ́ ńyↄ̃ ń gbai? \q1 Nɛansakpɛ pↄ́ a nↄ ì gboo ń yↄ̃́ isaioɛ. \q1 \v 15 An vãikɛa ku Giligali píi, \q1 we ma zauńgu. \q1 Má ń yá ma kpɛ́uɛ, \q1 kɛ́ an yãkɛaↄ vãi yã́i. \q1 Máↄ yeńzi lↄo \q1 an kía swã́gbãadeↄ yã́i. \q1 \v 16 Ɛflaiũ buiↄ gyã sɛ̀, \q1 an zĩ́na imì, aalɛ nɛ'io. \q1 Baa tó aa ì, \q1 má tó nɛ́ pↄ́ an pↄ dↄwàↄ gagaɛ. \b \q1 \v 17 Ma Lua a gíńziɛ, \q1 aai liaaliaa buipãleↄ guu, \q1 asa aai aà yãmao. \c 10 \s1 Isailiↄ kpala midɛa \p \v 1 Isailiↄá vɛ̃ɛli ↄtaaɛ yãa, \q1 aaì nɛ'i ńzĩaɛ. \q1 Lá an nɛ́piↄ kↄ̃̀, \q1 màa an sa'okĩiↄ kↄ̃̀. \q1 Lá an bùsu maakũ̀, \q1 màa aa zãblè ń gbɛ̀ tã́aↄwa. \q1 \v 2 Mↄafili ń sↄ̃ pà, \q1 an tàae a wi ń musuɛ sa. \q1 Dii a ń sa'okĩipiↄ gbooɛ, \q1 í ń gbɛ̀ tã́apiↄ wíwi, \q1 \v 3 aai gbasa mɛ: Wá kía vĩo, \q1 kɛ́ wá Dii vĩa vĩo yã́i. \q1 Baa tó wá kía vĩ, \q1 bↄ́ a fↄ̃ wowɛ̃ɛi? \q1 \v 4 Aaì lɛ́ pãↄ gbɛ̃gbɛ̃, \q1 aaì ɛɛↄ tóto, \q1 aaì lɛdoũↄ kɛkɛńnↄ, \q1 ↄ̃ kↄ̃ káalakɛa ì ligua \q1 lán sàpaa dafu kàe nɛ́wa. \q1 \v 5 Samalideↄ mɛ a lua Bɛtavɛ̃ gáae yã́i, \q1 wa ↄ́ↄlↄɛ̀, a sa'onaↄ i búbuapɛ. \q1 A gawi a midɛ, \q1 asa wa símá wà taòɛ. \q1 \v 6 Wa sɛ taò Asili bùsuu falu ũ an kía zↄ̃ↄɛɛ. \q1 Ɛflaiũ buiↄ gɛɛ a gↄ̃ kpá ń wɛ́i, \q1 wí a Isailiↄ kṹ zɛ́ pↄ́ aa sɛ yã́i. \q1 \v 7 Samali bùsu a midɛ, \q1 a kía a gɛ̃zɛa \q1 lán lí miↄna pↄ́ í lɛ́ sɛ́wa. \q1 \v 8 Gulɛsĩ pↄ́ wa bò tã́aↄnɛↄ bãdɛ, \q1 asa a dɛ Isailiↄ duuna ũɛ. \q1 Lɛↄ ń lá ṹadeↄ fɛlɛ da ń sa'okĩipiↄla, \q1 aai o gbɛsiↄnɛ aa lɛ́lɛ simá, \q1 aai o sĩ̀sĩↄnɛ aa kúńla.\f + \fr 10.8 \fr*\ft Luk 23.30, Zia 6.16\ft*\f* \q1 \v 9 Za gↄↄ pↄ́ Isailiↄ duunakɛ̀ Gibɛa, aa zɛ̀òɛ. \q1 Zĩ a yãbɛ̃ɛkɛnapiↄ le Gibɛao lé? \q1 \v 10 Gↄↄ pↄ́ má yei, má ń swã́gagaɛ, \q1 buipãleↄ i mↄ kãaańzi, \q1 aai mↄkamá ń duuna lɛɛ pla yã́i. \q1 \v 11 Ɛflaiũ buiↄá zununuɛ, \q1 wà zĩdàɛ̀, a ye ésegbɛ̃ai. \q1 Má zuudanɛ́ ń nↄɛ maaɛ, \q1 mí tó aa soona gálɛ. \q1 Yudaↄ i sapa, \q1 Yakↄbu buiↄ i gudaaĩ. \q1 \v 12 À maa tↄ̃́, í kɛkɛ gbɛ̃kɛ ũ. \q1 À kpase kɛ̃ wásawasa,\f + \fr 10.12 \fr*\ft Zel 4.3\ft*\f* \q1 asa Dii kĩ́i wɛɛlɛa gↄↄ kàɛ, \q1 e aàↄ mↄ ɛ̀fãaiↄ pisiiwá. \q1 \v 13 A vãi tↄ̃̀ á kɛ̀kɛ yãbɛ̃ɛ ũ, \q1 ↄ̃ a blɛ mↄafilidepi blè. \q1 Kɛ́ a ázĩa gbãa náaikɛ̀, \q1 mɛ́ a zɛ ń á zĩgↄ̃ dasiↄ yã́i, \q1 \v 14 wa zĩ̀ zↄadↄwá, \q1 wa á wɛ̃́lɛ bĩ́ideↄ dúuzↄ̃, \q1 lá kí Samana Bɛtaabɛ kàalɛ \q1 à nↄɛↄ ń ń nɛ́ↄ wìwi zĩkagↄↄwa. \q1 \v 15 Màa wa kɛɛ́ Bɛtɛlideↄ, \q1 asa á vãikɛa kɛ̀ zàiɛ. \q1 Tó gu dↄ̀, Isailiↄ kía aↄ ku lↄo. \c 11 \s1 Lua yea Isailiↄzi \p \v 1 Kɛ́ Isailiↄ dɛ ɛ̀waasona ũ, \q1 ma aà gbɛ̀si Egipi.\f + \fr 11.1 \fr*\ft Bↄa 4.22, Mat 2.15\ft*\f* \q1 \v 2 Ãma lá málɛ lɛzuńzi, \q1 màa aalɛ zã̀ kũmanↄ. \q1 Aaìↄ sa'o tã́aↄwa, \q1 aaìↄ tulaletikatɛa ń diipiↄnɛ. \q1 \v 3 Mámɛ ma tá dàda Ɛflaiũ buiↄnɛ, \q1 ma ń kpá ma kùɛ, \q1 ↄ̃ aai dↄ̃ kɛ́ mámɛ ma ń gbá aafiao. \q1 \v 4 Ma gbɛ̃kɛ galakpànɛ́, \q1 ma ń gálɛ ń yenzi bao, \q1 ma zuubↄ̀lɛnɛ́, \q1 ma naalɛ ma blɛ kpàmá. \q1 \v 5 Lá aa gì nↄ̀sɛlilɛi, \q1 aa ɛa ta Egipio lé? \q1 Asiliↄ mɛ́ aaↄ kiblemá. \q1 \v 6 Fɛ̃nda a tɛkɛ an wɛ̃́lɛↄ guu, \q1 wa ń bↄlɛ gbã́aↄ wíwi. \q1 Wa ń lɛkpaaĩ gboo, \q1 \v 7 asa ma gbɛ̃́piↄ bↄ̀ ma kpɛ. \q1 Baa tó aalɛ lɛzumazi, \q1 ma Musude, má ń gba gbãao. \q1 \v 8 Ń beeo á Ɛflaiũ buiↄ, \q1 má fↄ̃ ↄkpaázio, \q1 á Isailiↄ, má fↄ̃ mà á kpámáo. \q1 Má fↄ̃ mà kɛɛ́ lá má kɛ̀ Adamaɛwao, \q1 má fↄ̃ mà á baa daaa ń Zeboiũoo.\f + \fr 11.8 \fr*\ft Iko 29.23\ft*\f* \q1 Ma nↄ̀sɛlìlɛ á yã́ musu, \q1 ma wɛ̃nadↄ̃aɛ́ fɛ̀lɛ. \q1 \v 9 Má ɛa Ɛflaiũ buiↄ ásookɛ lↄo, \q1 má pↄkũma pãsĩ bↄbↄmáo, \q1 asa Luan ma ũ, \q1 i kɛ gbɛ̃nazĩnan ma ũo. \q1 Lua pↄ́ a kua adoan ma ũ á guu, \q1 má mↄ́ á kaalɛio. \q1 \v 10 Má pala lán nↄ̀ↄmusuwa, \q1 aai tɛmazi. \q1 Tó ma pala, \q1 ma nɛ́piↄ bↄ bɛ'aɛ oi, \q1 aai mↄ ma kĩ́i ń lualuao. \q1 \v 11 Aa bↄ Egipi ń lualuao lán bãↄwa. \q1 Aa bↄ Asili bùsuu lán felenaↄwa, \q1 mí ń kálɛ ń bɛ. \q1 Ma Dii mámɛ má ò. \s1 Isailiↄ duunakɛa \p \v 12 Ɛflaiũ buiↄ yãlìamazi, \q1 Isailiↄ mↄafilikɛ̀kɛmɛɛ, \q1 Yudaↄ lɛ́ pãmɛɛ zɛ́a lↄ \q1 baa ma Náaide pↄ́ ma kua adoa. \c 12 \q1 \v 1 Ɛflaiũ buiↄ ì ĩ́ana mↄ́mↄ, \q1 aaìↄ kpálɛkɛ ĩ́ampuui, \q1 sã́sãyã ń yãpãsĩo ì kↄ̃́ ń guu. \q1 Aaì kↄ̃ yãma ń Asiliↄ, \q1 aaì gɛ́ Egipi ń nísio. \q1 \v 2 Dii yãvĩ ń Yudaↄ, \q1 a Yakↄbu buiↄ dàa wínɛ́ ń musu, \q1 i fĩabonɛ́ ń yãkɛawa. \q1 \v 3 Yakↄbu dↄ̀ a vĩ̀i gbatoewa a da nɛasakpɛu.\f + \fr 12.4 \fr*\ft Daa 25.26\ft*\f* \q1 Kɛ́ à zↄ̃ↄkũ̀, à dɛ̃ɛkà ń Luao, \q1 \v 4 à dɛ̃ɛkà ń aà malaikao à dɛ̃ɛnɛ̀,\f + \fr 12.5 \fr*\ft Daa 32.24-26\ft*\f* \q1 à ↄ́ↄlↄ̀ à sùuugbɛ̀awà. \q1 À kpàaũaànↄ Bɛtɛli,\f + \fr 12.5 \fr*\ft Daa 28.10-22\ft*\f* \q1 ↄ̃ à yã'òaànↄ we. \q1 \v 5 Aà tↄ́n Dii, \q1 Dii Lua Zĩgↄ̃deɛ. \q1 \v 6 Ápiↄ sↄ̃, à su á Luawa, \q1 àↄ kú ń gbɛ̃kɛo ń yãkɛa a zɛ́wao, \q1 á wɛ́ iↄ dↄ á Luazi gↄↄpii. \q1 \v 7 Laatana ìↄ kiloo vãi kũa, \q1 gbɛ̃blea mɛ́ ì kɛɛ̀ na. \q1 \v 8 Ɛflaiũ buiↄ mɛ̀: Wa kɛ ↄdeↄ ũ, \q1 wa gↄ̃ àizɛɛdeↄ ũ. \q1 Wá ↄdapi yã́i \q1 wa wá yãvãi ge duuna eo. \q1 \v 9 Mámɛmaa Dii á Lua, \q1 ma á bↄ́lɛ Egipiɛ. \q1 Má tó à ɛa àↄ ku zwã̀akpɛↄ guu lↄɛ, \q1 lá i kɛ dikpɛ zĩ́wa. \q1 \v 10 Ma yãdà ãnabiↄnɛ, \q1 mámɛ má tò aa wɛ́punguↄ è dasi, \q1 ↄ̃ aa yã'ò gbɛ̃́ↄnɛ ń yáasio. \q1 \v 11 Lá Galadadeↄ zɛ̀ ń tã́a yã́o, \q1 aa gↄ̃̀ pã sĩanaɛ. \q1 Lá Giligalideↄ ì sa'o ń zuswanao, \q1 an sa'okĩiↄ gↄ̃nɛ́ gbɛ̀zɛↄ ũ bugbɛuɛ. \q1 \v 12 Yakↄbu bàalɛ̀ gɛ̀ Sili bùsuu, \q1 Isaili zↄblè we nↄwɛɛlɛa yã́ musu, \q1 nↄ yã́ musu ↄ̃ à dã́dãkɛ̀.\f + \fr 12.13 \fr*\ft Daa 29.1-20\ft*\f* \q1 \v 13 Dii tò ãnabi bↄ̀ ń Isailiↄ Egipi,\f + \fr 12.14 \fr*\ft Bↄa 12.50-51\ft*\f* \q1 ↄ̃ à ń dã́dãkɛ̀ ãnabipi sabai. \q1 \v 14 Ɛflaiũ buiↄ Dii pↄ fɛ̀lɛɛ̀ maamaaɛ. \q1 Dii a to an gbɛ̃dɛa yã́ wí ń musuɛ, \q1 i fĩabonɛ́ sa pↄ́ aa kàagu yã́i. \c 13 \s1 Dii pↄpaa a gbɛ̃́ↄzi \p \v 1 Kɛ́ Ɛflaiũ buiↄ yã'ò, wà lùalua, \q1 aamɛ gbãa Isailiↄ guu. \q1 Ɔ̃ aa tàaekɛ̀ Baali yã́ musu, \q1 a yã́i an kpala a gai. \q1 \v 2 An duunkɛa lɛ́ dɛdɛɛ sa, \q1 aalɛ ã́nusu kása ńzĩaɛ tã́aↄ ũ. \q1 An ↄzĩkɛnaↄ mɛ́ lɛ́ ń diipiↄpi ń ↄ̃nↄ lɛ́u. \q1 Wì ń yã'o wì mɛ, \q1 aaì sa'o ń gbɛ̃nazĩnao, \q1 aaì lɛ́pɛpɛ zugaae taaↄwa. \q1 \v 3 A yã́i tò aa gↄ̃̀ lán suakpaa kↄↄwa, \q1 lán kↄↄkↄↄ fíi pↄ́ ì gɛ̃zɛawa, \q1 lán ése ṹa pↄ́ zàa ì sɛ́lɛwa, \q1 lán súɛlɛ pↄ́ ì bↄ fɛnɛntiuwa. \q1 \v 4 Mámɛmaa Dii á Lua pↄ́ á bↄ́lɛ Egipi. \q1 Ásu àↄ diie dↄ̃o, ma bàasio. \q1 Suabanae kuo, sema mapi. \q1 \v 5 Mámɛ ma á gwá guwaiwaiu, \q1 ma ↄlìaázi bùsu guwãadeu. \q1 \v 6 Kɛ́ ma á dã́dãkɛ̀, a kã. \q1 Kɛ́ a kã á làa, a ázĩa sɛ̀ lɛsĩ, \q1 ↄ̃ ma yã́ sã̀águ. \q1 \v 7 Too! Má kusiwá lán nↄ̀ↄmusuwaɛ, \q1 mí á dã́dã zɛ́u lán gbɛaanawa. \q1 \v 8 Má mlɛ̃wá lán wài pↄ́ wà a nɛ́ sɛ̀lɛwaɛ, \q1 mí á kùa goaa mà á só lán nↄ̀ↄkusiwa, \q1 má á taitai lán maiwa. \q1 \v 9 Á Isailiↄ, á kaalɛɛ, \q1 kɛ́ a bↄ mapi á Dↄnlɛde kpɛ yã́i. \q1 \v 10 Á kía pↄ́ ì á suaba ku máɛ sa? \q1 Á wɛ̃́lɛ dↄaana pↄ́ á ònɛ́ \q1 aa kía kpáɛ́ↄ\f + \fr 13.10 \fr*\ft 1Sam 8.5-6\ft*\f* ku má ni? \q1 \v 11 Ma kía kpàɛ́ ń pↄkũmao,\f + \fr 13.11 \fr*\ft 1Sam 10.17-24\ft*\f* \q1 ↄ̃ ma aà sìwá ń pↄfɛ̃o.\f + \fr 13.11 \fr*\ft 1Sam 15.26\ft*\f* \q1 \v 12 Ɛflaiũ buiↄ yãvãiↄ dilɛa, \q1 wà ń duuna kà láu. \q1 \v 13 Aa dɛ lán nɛ́ sↄũwa a igↄↄ, \q1 nↄwãwã mↄ̀, ↄ̃ nɛ́pi gì bↄi. \q1 \v 14 Má ń bↄ bɛda gbãaue? \q1 Má ń sí gawae? \q1 Ga, n sɛwɛ kúmáɛ? \q1 Bɛda, n gbɛ̃kaalɛbↄ sↄ̃ bɛ?\f + \fr 13.14 \fr*\ft 1Kln 15.55\ft*\f* \q1 Má ń wɛgwao. \q1 \v 15 Baa tó Ɛflaiũ buiↄ kↄ̃̀ ń gbɛ̃́ↄ guu, \q1 ĩ́an wãa a bↄ guwaiwaiu à sumáɛ. \q1 Nibↄna a giigaga, \q1 lↄ̀ↄ'i a ba, \q1 wa lɛ́lɛ ń làasiↄwaɛ, \q1 wi ń pↄ́ bɛɛɛdeↄ sɛ́lɛ. \p \v 16 Samalideↄ tàae a wi ń musuɛ, \q1 asa aa bↄ̀ ń Lua kpɛɛ. \q1 Wa ń kwɛ́ ń fɛ̃ndaoɛ, \q1 wi ń nɛ́ↄ wíwi, \q1 wi ń nↄsindeeↄ puipui. \c 14 \s1 Isailiↄ nↄ̀sɛlilɛa \q1 \v 1 Á Isailiↄ, à su Dii á Luawa, \q1 á yãvãiↄ mɛ́ tò a kpagua. \q1 \v 2 À su Diiwa, í yãsiuɛ̀ à oɛ̀: \q1 Wá yãvãiↄ kɛ̃́wá, \q1 gbãakpawázi, wí n sáaukpa. \q1 \v 3 Asiliↄ fↄ̃ wá bↄo, \q1 wá di ń sↄ̃́ↄ kpɛ lↄo. \q1 Tã́a pↄ́ wa ń píↄ \q1 wá ń sísi wá diiↄ ũ lↄo, \q1 asa ḿmɛ ni tonɛ pↄ́ gwana vĩoↄ wɛgwa. \q1 \v 4 Ma Dii ma mɛ̀: \q1 Má ń gbã́gbã ń ń pↄ̀ↄbↄzãkɛgyão, \q1 ma yeańzi a kɛ zài, \q1 asa ma pↄ wèemá. \q1 \v 5 Máↄ dɛ Isailiↄnɛ mↄ̀sɛ ũ, \q1 aaiↄ vukɛ, \q1 aai zĩ́napɛlɛ lán Libã bùsu líwa. \q1 \v 6 Aa bↄlↄbↄ, \q1 aaiↄ gawi vĩ lán kuliwa, \q1 an gĩ iↄ na lán sɛdɛ líwa. \q1 \v 7 Aa bɛkpa ma uei, \q1 aai bↄlɛ lán pↄ́wɛnawa. \q1 Aa vukɛ lán vɛ̃ɛliwa, \q1 aai tↄbↄ lán Libã bùsu vɛ̃ɛwa. \q1 \v 8 Bↄ́ Ɛflaiũ buiↄ kɛ ń tã́aↄ lↄi? \q1 Mámɛ má ń wabikɛa sí, \q1 míↄ wɛ́tɛńzi. \q1 Má dɛ lán pɛ̃li pↄ́ a lá sisiawaɛ, \q1 an kã́fĩa a bↄ ma kĩ́iɛ. \q1 \v 9 Démɛ ↄ̃nↄ vĩi? \q1 Aà làasookɛ yã́piwa. \q1 Démɛ làasoo vĩi? \q1 Aàↄ yã́pi gbadↄ̃. \q1 Asa Dii yãkɛaↄ maa, \q1 gbɛ̃maaↄ ìↄ tɛi. \q1 Aà yãmansaiↄ sↄ̃ aaì pãalɛɛ̀.