\id MAL \ide UTF-8 \h Mɑlɑsi \mt1 MALASI \ip Sɑnɑm mɛ Mɑlɑsi u tire te yoruɑ, Isirelibɑ bɑ wurɑmɑ yorun di kɔ, bɑ wɑ̃ɑ Yerusɑlɛmuɔ. Adɑmɑ sɑɑ ye sɔɔ, wɑ̃ɑrɑ kɑ bu sɛ̃. Mɑ dɑbirɑ Gusunɔn durom sikɑ doke, wiru 1:2. Mɑ Gusunɔn sɑ̃ɑrɑ kun mɑɑ ɑrufɑɑni ɡɑɑ mɔ ben wɑ̃ɑru sɔɔ. Bɑ ǹ mɑɑ nùn sɑ̃ɑmɔ kɑ ɡɔ̃ru tiɑ. \ip Yeyɑ Mɑlɑsi u wɑ win tɔmbɑ mɔ̀, mɑ u bu ɡerusi. Isirelibɑ bɑ̀ n nɔni sɔ̃ɔre, bɑ n yɛ̃ mɑ bɑ torɑwɑ. Yen sɔ̃, bu de bu ɡɔ̃ru ɡɔsiɑ kpɑ Gusunɔ u bu domɑru kuɑ. Win sɔmɔ wi u ɡɔsɑ, wiyɑ u koo win tɔmbu dɛɛrɑsiɑ kpɑ u bu bɛkiɑ, wiru 3:20,21. Mɑlɑsi u sɑ̃ɑwɑ Gusunɔn sɔmɔ dɑ̃ɑko Nɔɔ Mwɛɛ Gururu sɔɔ. Win tire te, tɑ sɑ̃ɑwɑ nɡe sɑsɑrɑ ye yɑ kɑ sun dɔɔ Nɔɔ Mwɛɛ Kpɑɑrun ɡɑri sɔɔ. \is1 Tire ten kpunɑɑ \iq1 1. Isirelibɑn torɑnu, wiru 1:1n di sere wiru 2:16. \iq1 2. Gusunɔ u win tɔmbu kirɔ mɔ̀ bu kɑ wurɑmɑ win mi, wiru 2:17n di sere wiru 3:24. \ie \c 1 \p \v 1 Gɑri yiniwɑ Yinni Gusunɔ u Isirelibɑ sɔ̃ɔwɑ sɑɑ Mɑlɑsin nɔɔn di. \s1 Yinni Gusunɔ u Isirelibɑ kĩ \p \v 2 Yinni Gusunɔ u nɛɛ, nɑ bɛɛ Isirelibɑ kĩɑ. Mɑ i ɡerumɔ i mɔ̀, mbɑ sɔɔrɑ nɑ bɛɛ kĩɑ. Nɑ nɛɛ, n ǹ Esɑu u sɑ̃ɑ Yɑkɔbun mɔɔ ro? Adɑmɑ nɑ Yɑkɔbu kĩɑ \v 3 mɑ nɑ Esɑu yinɑ. Nɑ derɑ ɡɑ̃ɑnu sɑri win tem ɡuunɔ. Mɑ nɑ derɑ ɡbeeku yɛɛ kɔ̃si yibɑ tem mɛ sɔɔ. \v 4 Esɑun bibun bweseru tɑ̀ n nɛɛ, bɑ ten wusu kɔsukɑ, ɑdɑmɑ tɑ koo sin bɑnsu seeyɑ, nɛ, Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinni, kon nɛɛ, bɑɑ tɑ̀ n su bɑnɑ, kon wure n su surɑ. Kpɑ bu ten tem soku nuku kɔ̃suruɡibun tem, ben tii mɑɑ bwese te nɛ, Yinni Gusunɔ nɑ kɑ mɔru sɑ̃ɑ bɑɑdommɑ. \v 5 Bɛɛ Isirelibɑ, bɛɛn nɔni koo ye wɑ. Kpɑ i ɡere i nɛɛ, nɛ, Yinni Gusunɔ, nɛn kpɑ̃ɑrɑ bɛɛn tem sɑre. \s1 Yinni Gusunɔ \s2 u yɑ̃ku kowobu ɡerusimɔ \p \v 6 Bɛɛ yɑ̃ku kowobu, bɛɛ be i mɑn ɡɛmɑ, mɑ i mɔ̀, yen yere sɔɔrɑ i mɑn ɡɛmɑ, wee ye nɛ Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinni nɑ bɛɛ sɔ̃ɔmɔ. Bii u rɑ win tundo bɛɛrɛ wɛ̃. Mɛyɑ sɔm kowo u rɑ mɑɑ win yinni bɛɛrɛ wɛ̃. Nɑ̀ n sɑ̃ɑn nɑ bɛɛn tundo, mɑnɑ bɛɛrɛ yɑ wɑ̃ɑ ye i mɑn wɛ̃ɛmɔ. Nɑ̀ n mɑɑ sɑ̃ɑn nɑ bɛɛn Yinni, mɑnɑ bɛɛrɛ yɑ wɑ̃ɑ ye i mɑn wɛ̃ɛmɔ. \v 7 Wee i yɑ̃kunu mɔ̀ kɑ dĩɑ ni bɑ ku rɑ kɑ yɑ̃kuru ko nɛn yɑ̃ku yerɔ. Mɑ i ɡerumɔ i mɔ̀, yere sɔɔrɑ i mɑn ɡɛmɑ. Nɛn yɑ̃ku yerɑ i ɡɛmɑ. \v 8 Ì n kɑ yɑɑ sɑberu ɡɑru yɑ̃kuru kuɑ te tɑ wɔ̃ko sɑ̃ɑ, ǹ kun mɛ te tɑ kɔ̃rɑ bɑrɔ, ǹ kun mɛ te tɑ ɡesi bɑrɔ, n ǹ sɑ̃ɑ kɔ̃sɑ? Ì n tu bɛɛn tem wiruɡii wɛ̃, u koo bɛɛ siɑrɑ? Nɛ Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinniwɑ nɑ yeni ɡeruɑ. \v 9 Yen sɔ̃ tɛ̃, ì n nɛ, Yinni Gusunɔ suuru kɑnɑ n bɛɛn wɔnwɔndu wɑ, i tɑmɑɑ kon bɛɛ kuɑ nɡe mɛ n weenɛ? Aɑwo, domi i kɔ̃sɑ kuɑ. Nɛ Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinniwɑ nɑ yeni ɡeruɑ. \v 10 N burɑm bo bɛɛn turo u dɑ u nɛn sɑ̃ɑ yerun ɡɑmbobɑ kɛnɛ. Kpɑ i ku kɑ dɔ̃ɔ sɔ̃re kɑm sɔɔ nɛn yɑ̃ku yerɔ. Nɑ ǹ nuku dobu mɔ bɛɛ sɔɔ. Mɛyɑ yɑ̃ku ni i mɑɑ mɑn kuɑmmɛ nu ǹ mɑn wɛ̃remɔ. \v 11 Domi hɑnduniɑn ɡoonu nnɛ sɔɔ tɔmbɑ nɛn kpɑ̃ɑru yɛ̃. Bɑɑmɑ bɑ mɑn turɑre dɔ̃ɔ dokeɑmmɛ mɑ bɑ mɑn yɑ̃ku ɡeenu kuɑmmɛ bu kɑ mɑn bɛɛrɛ wɛ̃. Kɑ ɡem tɔmbu kpurowɑ bɑ nɛn kpɑ̃ɑru yɛ̃. \v 12 Adɑmɑ bɛɛ, i mɑn ɡɛmɑwɑ, i tɑmɑɑ i ko kpĩ i kɑ dĩɑ ni nu ǹ ɡeɑ sɑ̃ɑ nɑ nɛn yɑ̃ku yerɔ. \v 13 I mɑm ɡerumɔ i mɔ̀, ɑnnɑ ɑ wɑhɑlɑ bɑkɑ wɑ ye i tii mɔ̀. Mɑ i ǹ mɑɑ yɑ̃ku ni mɛɛrɑ ɡɑ̃ɑnu. Adɑmɑ i nɑɑmɔ i mɑn yɑ̃kuru kuɑmmɛ kɑ yɑɑ sɑbe ni i ɡbɛnɑ, ǹ kun mɛ ni nu kɔ̃ri bɑrɔ, ǹ kun mɛ ni nu ɡesi bɑrɔ. I tɑmɑɑ kon yɑ̃ku nin bweseru mwɑ? \v 14 Bɔ̃rurowɑ wi u win sɑbenu sɔɔ kinɛ ɡeeru mɔ, mɑ u dɑ u te tɑ ɑlebu mɔ suɑ u kɑ mɑn yɑ̃kuru kuɑ, u kɑ mɑn nɔni wɔ̃ke. Domi nɑ sɑ̃ɑwɑ sinɑ boko. Tɔmbu kpurowɑ bɑ nɛn dɑm nɑsie. Nɛ Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinniwɑ nɑ yeni ɡeruɑ. \s1 Bɑ yɑ̃ku kowobu kirɔ mɔ̀ \c 2 \p \v 1 Nɛ Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinni, nɑ nɛɛ, bɛɛ yɑ̃ku kowobu, bɛɛyɑ nɑ woodɑ yeni wɛ̃ɛmɔ. \v 2 Ì n mɑɑ yinɑ i ye mɛm nɔɔwɑ kpɑ i kun mɑn bɛɛrɛ wɛ̃, kon bɛɛ bɔ̃rusi. Kpɑ domɑ te i rɑɑ mɔ, tu ɡɔsiɑ bɔ̃ri. Domi i ǹ nɛn woodɑbɑ ɡɑrisi ɡɑ̃ɑnu bɛɛn ɡɔ̃ruɔ. \v 3 Wee kon bɛɛn bibun bweseru kɑm koosiɑ. Kpɑ n bɛɛn yɑɑ sɑbe ni i kɑ yɑ̃kuru mɔ̀n bisu wisi bɛɛn wuswɑɑɔ. Kpɑ bu bɛɛ ɡurɑ bu kubɑ kɑ bii si sɑnnu. \v 4 Sɑɑ ye sɔɔ, i ko ɡiɑ mɑ nɛ, Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinniwɑ nɑ bɛɛ kirɔ ye kuɑ n kɑ nɛn ɑrukɑwɑni sire ye nɑ kɑ yɑ̃ku kowobu be bɑ sɑ̃ɑ Lefin bweseru bɔkuɑ. \v 5 Arukɑwɑni ye nɑ kɑ bu bɔkuɑ yɑ sɑ̃ɑwɑ wɑ̃ɑru kɑ bɔri yɛnduɡiɑ. Mɑ nɑ bu wɑ̃ɑ te, kɑ bɔri yɛn te wɛ̃ kpɑ bu kɑ mɑn nɑsiɑ. Mɛyɑ bɑ mɑɑ mɑn nɑsiɑ. Mɑ bɑ diirɑ nɛn yĩsirun sɔ̃. \v 6 Gemɑ bɑ rɑ ɡere. Kɔ̃sɑ ɡɑɑ sɑri ben nɔɔ sɔɔ. Bɔri yɛndu kɑ ɡem sɔɔrɑ bɑ sĩɑ nɛn swɑɑ sɔɔ. Mɑ bɑ tɔn dɑbinu ɡbɑrɑ kɔ̃sɑn di. \v 7 N weenɛwɑ yɑ̃ku kowobu bu tɔmbu Gusunɔn swɑɑ sɔ̃ɔsi. Domi ben min diyɑ bɑ rɑ nɔ ye u kĩ yèn sɔ̃ bɑ sɑ̃ɑ wi, wɔllu kɑ tem Yinnin sɔmɔbu. \v 8 Adɑmɑ bɛɛ yɑ̃ku kowobu Lefibɑ i swɑɑ ye deri. Mɑ bɛɛn sɔ̃ɔsirɑ derɑ tɔn dɑbinu kɔ̃ɔrɑ. I ǹ ɑrukɑwɑni ye yibie ye nɑ kɑ bɛɛ bɔkuɑ. Nɛ, Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinniwɑ nɑ yeni ɡeruɑ. \v 9 Yen sɔ̃, kon de bu bɛɛ ɡɛm kpɑ i bɛɛrɛ biɑ Isirelibɑn suunu sɔɔ yèn sɔ̃ i ǹ nɛn woodɑbɑ mɛm nɔɔwɛ, i ku rɑ mɑɑ nɛn tɔmbu ɡɑrisi tiɑ ì n bu siriɑmmɛ. \s1 Isirelibɑ bɑ kuɑ nɑɑnɛ sɑribɑ \p \v 10 N ǹ tundo turo bɛsɛ kpuro sɑ mɔ ro? N ǹ Gusunɔ turo u sun tɑkɑ kuɑ ro? Mbɑn sɔ̃nɑ sɑ ǹ nɑɑnɛ mɔɔsinɛ. Mɑ sɑ bɛsɛn bɑɑbɑbɑn ɑrukɑwɑni kusiɑmɔ ye bɑ kɑ Gusunɔ bɔkuɑ. \v 11 Yudɑbɑ bɑ kuɑ nɑɑnɛ sɑribɑ. Mɑ bɑ durum bɑkɑ kuɑ Yerusɑlɛmuɔ kɑ Isirelin tem kpuro sɔɔ. Domi bɑ Yinni Gusunɔn sɑ̃ɑ yee te u kĩ too disi doke. Mɑ bɑ dɑ bɑ bũuɡibun wɔndiɑbɑ suɑ kurɔbu. \v 12 Wi u yenin bweseru mɔ̀, Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinni u koo yɛ̃ro wunɑ Yɑkɔbun bweserun di, bɑɑ yɛ̃ro ù n kɑ kɛ̃nu dɑɑmɔ yɑ̃ku yerɔ. \p \v 13 Wee ye i kpɑm mɔ̀. I sumɔ, i weeweenu mɔ̀, mɑ i Yinni Gusunɔn yɑ̃ku yeru nɔni yĩresu wisimɔ yèn sɔ̃ u ǹ mɑɑ bɛɛn yɑ̃kunu mwɑɑmɔ, u ǹ mɑɑ kĩ u kɛ̃ru ɡɑru mwɑ bɛɛn nɔmɑn di. \v 14 Mɑ i ɡerumɔ i mɔ̀, mbɑn sɔ̃nɑ n sɑ̃ɑ mɛ. N sɑ̃ɑ mɛ yèn sɔ̃ bɛɛn bɑɑwure u ǹ win ɑrukɑwɑni yibie ye u kɑ win kurɔ ɡbiikoo bɔkuɑ Yinni Gusunɔn wuswɑɑɔ. \v 15 Yinni Gusunɔ u ǹ bɛɛ kue tiɑ wɑsi sɔɔ kɑ bwisikunu sɔɔ? Mbɑ i nɑɑ ɡire sɑnnu. N ǹ Gusunɔ u bɛɛ bibu kɛ̃? Ǹ n mɛn nɑ, i n tii sɛ kpɑ bɛɛn bɑɑwure u ku win kurɔ ɡbiikoo yinɑ. \v 16 Domi Gusunɔ Isirelibɑn Yinni u kurɔ yinɑbu kɑ mɑɑ bɔbunu tusɑ. Yen sɔ̃, i n tii sɛ, kpɑ bɛɛn ɡoo u ku rɑɑ win kurɔ ɡbiikoo tɔnu kɑndu kuɑ u nùn yinɑ. \s1 Yinni Gusunɔn siribu \s2 turuku kuɑ \p \v 17 I derɑ Yinni Gusunɔ u wɑsirɑ bɛɛn ɡɑrin sɔ̃. Adɑmɑ i ɡerumɔ i mɔ̀, yen yere sɔɔrɑ i derɑ u wɑsirɑ. Yerɑ sɑnɑm mɛ̀ sɔɔ i ɡerumɔ i mɔ̀, wi u kɔ̃sɑ mɔ̀, wiyɑ u wɑ̃ Yinni Gusunɔn nɔni sɔɔ. Yɛ̃rowɑ u rɑ nùn wɛ̃re. Ǹ kun mɛ, kpɑ i n mɔ̀, mɑnɑ Gusunɔ wi u rɑ siri dee dee mi, u wɑ̃ɑ. \c 3 \p \v 1 Mɑ Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinni u wisɑ u nɛɛ, wee kon nɛn sɔmɔ ɡɔrimɑ. U koo nɛn swɑɑ sɔmɛ. Kpɑ Yinni wi i kɑsu mi, u du win sɑ̃ɑ yerɔ subɑru sɔɔ. Wee sɔmɔ wi i kĩ mi, u sisi u kɑ nɛn ɑrukɑwɑnin ɡɑri kpɑrɑ. \v 2 Wɑrɑ koo kpĩ u yɔ̃rɑ u nùn mɑ win nɑɑrun tɔ̃ɔ te sɔɔ. Nɡe wɑrɑ koo kpĩ u yɔ̃rɑ sɑnɑm mɛ u koo kurɑmɑ. Domi u ko n sɑ̃ɑwɑ nɡe dɔ̃ɔ wi u rɑ sisu yɑniɛ. Kpɑ u n sɑ̃ɑ nɡe werem mɛ mu do. \v 3 U koo sinɑ u sun dɛɛrɑsiɑ nɡe mɛ bɑ rɑ sii ɡeesu yɑniɛ bu dɛɛrɑsie. U koo yɑ̃ku kowobun bweseru Lefibɑ dɛɛrɑsiɑ nɡe mɛ bɑ rɑ wurɑ kɑ sii ɡeesu dɛɛrɑsie. Kpɑ bu Yinni Gusunɔ yɑ̃kunu kuɑ nɡe mɛ woodɑ yɑ ɡeruɑ. \v 4 Sɑɑ ye sɔɔ, Yudɑbɑ kɑ Yerusɑlɛmuɡibun kɛ̃nu nu koo nɛ Yinni Gusunɔ wɛ̃re nɡe yellu. \v 5 Kon susimɑ bɛɛn bɔkuɔ n bɛɛ siri. Kpɑ n dobo doboɡibu seesi kɑ sɑkɑrɑ kowobu kɑ be bɑ rɑ bɔ̃re weesu sɔɔ kɑ be bɑ rɑ sɔm kowobun ɡobi tɛɛsi kɑ be bɑ rɑ ɡɔminibu kɑ ɡobekubɑ kɑ sɔbu dɑm dɔre, mɑ bɑ ǹ mɑn nɑsie. Nɛ, Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinniwɑ nɑ yeni ɡeruɑ. \s1 I Gusunɔ tiɑ wɛ̃ɛyɔ \s2 wɔkuru bɑɑteren wɔllɔ \p \v 6 Nɛnɑ nɑ Yinni Gusunɔ wi u rɑ n wɑ̃ɑ. Nɑ ku rɑ kɔsi. Yen sɔ̃nɑ bɛɛ, Yɑkɔbun bweseru, bɑ ǹ bɛɛ kpeerɑsie. \v 7 Sɑɑ bɛɛn bɑɑbɑbɑn wɑɑtin diyɑ i nɛn woodɑbɑ ɡɛrɑri. I ǹ ye mɛm nɔɔwɛ. Yen sɔ̃nɑ nɛ Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinni, nɑ nɛɛ, i ɡɔsirɑmɑ nɛn mi, kpɑ n mɑɑ ɡɔsirɑ bɛɛn mi. Adɑmɑ i ɡerumɔ i mɔ̀, ɑmɔnɑ sɑ ko koosinɑ su kɑ ɡɔsirɑ wunɛn mi. \v 8 Mɑ nɑ bikiɑ nɑ nɛɛ, tɔnu u rɑ nɛ Gusunɔ nɔni wɔ̃ke? Domi wee, i mɑn nɔni wɔ̃kumɔ. Mɑ i ɡerumɔ i mɔ̀, yen yere sɔɔrɑ sɑ nun nɔni wɔ̃kumɔ. Mɑ nɑ wisɑ nɑ nɛɛ, kɛ̃nu wɛ̃ɛbu sɔɔ kɑ tiɑ tiɑ ye i rɑ mɑn wɛ̃ wɔkuru bɑɑteren wɔllɔ. \v 9 Bɔ̃rurobɑ i sɑ̃ɑ bɛɛ Isirelibɑ kpuro, domi i mɑn nɔni wɔ̃kumɔ. \v 10 I bɛɛn ye i mɔ kpuro subuo subɑ wɔkuru, kpɑ i kɑ mɑn yen sube teeru nɑɑwɑ i doke nɛn ɑrumɑnin beru yerɔ. Kpɑ dĩɑnu nu n wɑ̃ɑ nɛn sɑ̃ɑ yerɔ. I nɛn lɑɑkɑri mɛɛrio, kpɑ i wɑ nɑ̀ kun kon bɛɛ wɔllu kɛniɑ n bɛɛ domɑ bɑkɑru kuɑ. \v 11 Nɑ kon twee ɡirɑ bɛɛn tem di. Kpɑ yi ku mɑɑ bɛɛn dɑ̃ɑ binu sɑnku. Kon de resɛm ye yɑ ku rɑ rɑɑ mɑ yu mɑ bɛɛn ɡbeɑɔ. Nɛ, Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinniwɑ nɑ yeni ɡeruɑ. \v 12 Bwesenu kpuro nu koo nɛɛ, doo nɔɔruɡibɑ bɛɛ. Domi bɛɛn tem mu ko n doo nɔɔru mɔ. Nɛ Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinniwɑ nɑ yeni ɡeruɑ. \s1 Durom mɛ Yinni Gusunɔ \s2 u koo be bɑ nùn sɑ̃ɑmɔ kuɑ \p \v 13 Yinni Gusunɔ u nɛɛ, bɛɛn ɡɑri kun do yi i mɑn ɡerusimɔ. Mɑ i mɔ̀, mbɑ i mɑn ɡerusi. \v 14 I ɡeruɑ i nɛɛ, kɑm sɔɔrɑ i mɑn sɑ̃ɑmɔ. Arufɑɑni yerɑ̀ i wɑ ye i nɛn woodɑbɑ mɛm nɔɔwɑ, mɑ i nuki sɑnkirɑ i nɔɔ bɔkuɑ i kɑ nɛ Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinnin nɔnu ɡeu wɑ. \v 15 Wee tɛ̃, i tɑmɑɑ be bɑ tii sue, berɑ bɑ dobu nɔɔmɔ. Mɛyɑ i mɑɑ nɛɛ, tɔn kɔ̃sobun ɑrumɑni yɑ mɑɑ kuurɑmɔ. Bɑɑ bɑ̀ n Gusunɔ seesi, u rɑ bu deriwɑ u kun kɔ̃sɑ ɡɑɑ kue. \p \v 16 Yerɑ be bɑ Yinni Gusunɔ nɑsie, bɑ ɡerunɑmɔ. Mɑ Yinni Gusunɔ u win lɑɑkɑri wesiɑ ben mi, u bu swɑɑ dɑki. Mɑ bɑ be bɑ nùn nɑsie mɑ bɑ nùn bɛɛrɛ wɛ̃ɛmɔn yĩsɑ yoruɑ tireru ɡɑru sɔɔ win wuswɑɑɔ. \v 17 Mɑ Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinni u nɛɛ, beyɑ bɑ koo ko nɛɡibu tɔ̃ɔ te kon nɛn yiiko sɔ̃ɔsi. Kon bu wɔnwɔndu kuɑ nɡe mɛ tɔnu u rɑ win bii wi u nùn nɔɔrimɔ wɔnwɔndu kue. \v 18 Sɑɑ yerɑ i ko i wɑ ye yɑ ɡemɡii kɑ tɔn kɔ̃so wunɑnɛ kɑ ye yɑ mɑɑ wi u Gusunɔ sɑ̃ɑmɔ kɑ wi u kun nùn sɑ̃ɑmɔ wunɑnɛ. \c 4 \p \v 1 Wee tɔ̃rɑ sisi. Tɑ sum nɡe dɔ̃ɔ boko. Sɑɑ ye sɔɔ, be bɑ tii sue kɑ tɔn kɔ̃sobu bɑ koo dɔ̃ɔ mwɑɑrɑwɑ nɡe yɑkɑsu. Gɑ̃ɑnu kun bu tiɑrɑmmɛ. Nɛ Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinniwɑ nɑ yeni ɡeruɑ. \v 2 Adɑmɑ bɛɛ be i mɑn nɑsie, wee ye nɑ bɛɛ sɔ̃ɔmɔ. Kon de nɛn dɑm mu sɔ̃ɔsirɑ nɡe sɔ̃ɔ mu bɛɛ fɑɑbɑ ko. Sɑɑ ye sɔɔ, i ko i n tii mɔ kpɑ i n yɔ̃ɔkumɔ kɑ nuku dobu nɡe kɛtɛ kpɛmi yi yi yɑrimɔ sɑɑ ɡɔ̃ɔn di. \v 3 Tɔ̃ɔ te sɔɔ, te kon nɛn yiiko sɔ̃ɔsi, i ko i tɔn kɔ̃sobu tɑɑku. Domi bɑ ko n sɑ̃ɑwɑ nɡe torom bɛɛn nɑɑsɔ. Nɛ Gusunɔ wɔllu kɑ tem Yinniwɑ nɑ yeni ɡeruɑ. \s1 Eli kpɑo \p \v 4 I de i nɛn sɔmɔ Mɔwisin yiirebu kɑ win woodɑbɑ mɛm nɔɔwɑ be nɑ nùn wɛ̃ bɛɛ Isirelibɑ kpuron sɔ̃ Horɛbun ɡuurɔ. \p \v 5 Nɛ, Yinni Gusunɔn tɔ̃ɔ te, tɑ kpɑ̃, mɑ tɑ nɑnum mɔ. Adɑmɑ tu sere tunumɑ, kon bɛɛ nɛn sɔmɔ Eli ɡɔriɑmɑ. \v 6 U koo de bɑɑbɑbɑ kɑ ben bibu bu dorɑ. Mɑ n kun mɛ, kon nɑ n bɛɛn tem kpeerɑsiɑ.