\id ROM boa Waimaja \h ROMANOS \toc1 ROMANOS \toc2 ROMANOS \toc3 Ro \mt1 ROMANOS \ip Pablo, Roma macãrã Cristore ca tʉo nʉnʉjeerãre owa cojogʉ, ména Romapʉre waatigʉra cʉ̃jare owa cojoupi. “Biigʉpʉa Españapʉ waagʉ, yʉ ĩa ametʉa waarucu,” cʉ̃ ca ĩirije niiupa, “Too cãare yʉ waarucu” cʉ̃ ca ĩi tʉgoeñaricaropʉre. \ip Ate queti Pablo cʉ̃ ca owariquea, Galacia macãrãre cʉ̃ ca owa cojorique mena maquẽra nii. Cristore ca tʉo nʉnʉjeerã, “O biri wãme ca tii niipe nii Cristore ca tʉo nʉnʉjeerã mani ca niijata,” pairo cʉ̃ ca ĩi wede owarique nii. Cʉ̃ ca owa cojorucurore birora “To biro ca biigʉ mʉjare yʉ owa cojo,” ĩi wede yapano, añu doti cojo, ñucã “Añu majuropeecã” cʉ̃ ca ĩi juu buerije mena, to biri “Atere ĩima ĩigʉ mʉjare yʉ owa cojo,” cʉ̃ ca ĩirije mena, owa jʉomi (1.1-17). \ip To biro ĩi yapano, (1.16-17) “Añurije Queti ate maquẽ nii,” ĩi wedecã cojo, ñucã cʉ̃ ca wede majio owa cojopere wede majio cojogʉra: “Judíos, judíos ca niitirã, to biri bojoca niipetirãpʉra, ñañaro cʉ̃ja ca biiboriquere ametʉa majima,” ĩi wede majiomi. Ñucã “ ‘Jesucristore mani ca tʉo nʉnʉjeerije jʉori mena wado mani ca ñañarijere manire ametʉenemi Ʉmʉreco Pacʉ,’ ĩi wede Añurije Queti,” ĩi wede majio nʉnʉa waami (1.17). \ip “Niipetirãpʉra, judíos, judíos ca niitirã, ñañarije ca tiirã wado mani niicã, tee tiirã ñañaro ca bii yaiparãra mani niicã, to biri ñañaro mani ca biiboriquere ca ametʉaparã mani nii,” ĩi wede majiomi (1.18—3.20). Atere cʉ̃ ca wedejata: “Jesucristore mani ca tʉo nʉnʉjeejata, ñañarije mani ca tiiriquere manire ametʉene majimi; ñañaro mani ca biiboriquere manire ametʉene majimi; ñucã cʉ̃ mena macãrã mani ca niiro manire tiimi Ʉmʉreco Pacʉ,” ĩi wede majiogʉ ĩimi (3.21—4.25). \ip “To biro Ʉmʉreco Pacʉ manire cʉ̃ ca tiiro macã, wãma catirique mani cʉo Jesucristo mena nii eama ĩirã,” ĩi wedemi. To biro ĩicã, doti cũurique maquẽre, “O biro biiupa bojoca menare,” ĩi wede yapano, bojoca ñañarije cʉ̃ja ca tii niirijere Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ametʉene bojaro jiropʉra yua, cʉ̃ ca cati niirije pea Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Añuri Yeri cʉ̃ ca doti niirije peere ca tii nʉnʉjeerije nii ea, ĩi wedemi (caps. 5—8). \ip Israel yaa pooga macãrã niipetirã jañuripʉra añurije quetire cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeetiro macã, judío niiri Pablo cʉ̃ ca tʉgoeña pairiquere wede. Tee tiigʉ Pablo, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ yaa pooga macãrãre junagʉ méé cʉ̃ ca biirijere, niipetirãpʉre cʉ̃ ca ĩa mairore birora ñucã jiro cʉ̃ja cãa Jesucristore cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeepere wedemi (caps. 9—11). \ip Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja ca biirique cʉti niirije maquẽre wedemi anora. Ameri mairique maquẽre, Ʉmʉreco Pacʉre tii nʉcʉ̃ bʉoriquere, ʉparã cʉ̃ja ca dotirijere tʉo nʉnʉjeeriquere, to biri mani yaarã mena añuro niiriquere, wedemi, Jesucristo cʉ̃ ca biirica wãmere tʉgoeñari (12.1—15.13). \ip “O biri wãme nii Cristo mena ca niirã, cʉ̃ja ca niiri wãme,” ĩi, ameri mairique maquẽre wede majio yapano cojomi. To biri ĩicã, queti owa yapano cojogʉ, “Cʉ̃jare añu dotiya,” ĩirique mena owa yapano eami Pablo (15.14—16.27). \mt1 Roma macãrãre Pablo cʉ̃ ca queti owa cojorica pũuro \c 1 \s1 Añu dotirique \p \v 1 Yʉ Pablo, Cristo Jesús yeere ca paderi majʉ, cʉ̃ yee quetire ca wede yujupʉ cʉ̃ niijato ĩigʉ cʉ̃ ca jʉoricʉ, Ʉmʉreco Pacʉ yee añurije quetire ca wedepʉ cʉ̃ ca ami dica wooricʉ, mʉjare yʉ añu doti. \v 2 Mee, cʉ̃ yeere wede jʉgueri maja menapʉra añurije queti cʉ̃ja ca owariquepʉ, “To biro yʉ tiirucu,” ĩi cũucãquĩupi Ʉmʉreco Pacʉ. \v 3 Tee añurije queti, mani Wiogʉ Jesucristo bojocʉre biro ca baʉaricʉ cʉ̃ ca niirije peera, David yaa puna macʉ̃ cʉ̃ ca niirijere wede. \v 4 Añuri Yeri ca ñañarije manirã cʉ̃ja ca niiro ca tiigʉ mena peera, cʉ̃ ca doti tutuarije mena Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ nii eaupi, ca bii yairicarã watoare cʉ̃ ca cati tuari tabe mena. \v 5 Jesucristo jʉorira, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ wãmere cʉ̃ja ĩi nʉcʉ̃ bʉojato ĩigʉ, añurije quetire wede yujuri majʉ niiriquere mani ca bʉa earo jãare tiiwi, bojoca poogaari niipetirãpʉra cʉ̃re tʉo nʉnʉjee, cʉ̃ ca ĩirore biro tii, ca tiirã cʉ̃ja niijato ĩigʉ. \p \v 6 Mʉja, Jesucristo yaarã cʉ̃ja niijato ĩigʉ Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca jʉoricarã cãa, cʉ̃ja menara mʉja nii. \v 7 Mʉja niipetirã Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca mairã, cʉ̃ yaarã cʉ̃ja niijato ĩigʉ cʉ̃ ca jʉoricarã Roma ca niirãre yʉ owa cojo. Mani Pacʉ Ʉmʉreco Pacʉ, Wiogʉ Jesucristo, cʉ̃ ca añu majuropeerije, jĩcãri cõro añuro niiriquere, mʉjare cʉ̃ tiicojojato. \s1 Pablo Romapʉ cʉ̃ ca ĩa yujugʉ waarʉgarique \p \v 8 Ca nii jʉori tabere, Jesucristo jʉoripʉ, mʉja niipetirã yee jʉori, yʉ Ʉmʉreco Pacʉre, “Añu majuropeecã” yʉ ĩi, díámacʉ̃ mʉja ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorijere niipetiri taberipʉ macãrã cʉ̃ja ca wede bato nʉnʉa waarije ca niiro macã. \v 9 Ʉmʉreco Pacʉ, yʉ ca cati niirije niipetiropʉ mena, cʉ̃ Macʉ̃ yee añurije quetire yʉ ca wede boja niigʉ niimi, to birora mʉjare yʉ ca tʉgoeñacõa niirijere ca majigʉ. \v 10 Mʉja pʉtopʉ yʉ ca ĩagʉ waapere, Ʉmʉreco Pacʉre “Mʉ ca boorije to ca niijata, toopʉ yʉ ca waaro yʉre tiiya,” yʉ ĩi juu buerucu to cãnacã tiira. \v 11 Jĩcã wãme mʉja ca yeri tʉgoeña bayipere mʉjare wede majiorʉgama ĩigʉ, bʉaro mʉjare yʉ ĩarʉga. \v 12 Añuro petira díámacʉ̃ mani ca tʉo nʉcʉ̃ bʉo niirijere ameri wede ʉjea nii, tʉgoeña tutua, mani ca ameri tiipere ĩima ĩigʉ. \p \v 13 Yʉ yaarã, atere mʉja ca majiro yʉ boo: Paʉ tiiri “ca ĩagʉ waape niicu,” ĩi pacagʉ, yʉ waa majiti, paʉacã yʉre bii camotacõa niirucu. Ape poogaari macãrã judíos ca niitirã, Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja ca niiro yʉ ca tiiricarore birora, mʉja mena macãrã Jesucristore cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeero tiirʉgama ĩigʉ, yʉ waarʉgami. \v 14 “To biri bojoca cõrorena griego ca niirã, griego ca niitirã cãare, yʉ ca wedepe dʉjacã mena,” yʉ ĩi tʉgoeña. \v 15 To biri mʉja Roma macãrã cãare, bʉaro mʉjare Jesús yee añurije quetire yʉ ca wederʉgarije nii. \s1 Añurije queti ca tii tutuarije \p \v 16 Añurije queti Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca yeri tutuarije ca niirije, teere ca tʉo nʉnʉjeerã niipetirãre cʉ̃ja ca ametʉaro ca tiirijere\f + \fr 1.16\ft Wedegʉ yʉ boboti.\f* wedegʉ yʉ boboti, ca nii jʉori tabere judíos, ñucã judíos ca niitirã cãa, cʉ̃ja ca ametʉapere. \v 17 Tee añurije queti pea, mee tĩrʉmʉpʉra díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉorira Ʉmʉreco Pacʉ añurã cʉ̃ ca tiiriquera, mecʉ̃ cãare ñucã díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉorira añurã manire cʉ̃ ca tiirijere wede majio, Ʉmʉreco Pacʉ wederique: “Añugʉa, díámacʉ̃ cʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorije jʉorira catirucumi,” ca ĩirore birora.\f + \fr 1.17\ft Hab 2.4.\f* \s1 Ʉmʉreco Pacʉ bojoca menare cʉ̃ ca ajiarije \p \v 18 Niipetirã bojoca ñañarã, ñañarije cʉ̃ja ca tiirije mena, Ʉmʉreco Pacʉ yee majiriquere, díámacʉ̃ ca niirijere, ca tii camota niirãre, ʉmʉreco tutipʉ niigʉra ñañaro cʉ̃jare cʉ̃ ca tiirije mena cʉ̃ ca ajiarijere ĩñomi Ʉmʉreco Pacʉ. \v 19 Ʉmʉreco Pacʉ yee maquẽ cʉ̃ja ca majipere añuro majima, cʉ̃ majuropeera cʉ̃jare majioupi. \v 20 Ʉmʉreco Pacʉ ca ĩaña manigʉ cʉ̃ ca nii pacaro, cʉ̃ ca tiiriquerena ĩari, cʉ̃re majirique nii. Ati yepare cʉ̃ ca tiirica tabe menapʉra, Ʉmʉreco Pacʉra cʉ̃ ca niirijere, cʉ̃ ca doti tutuarije ca peti nʉcãtirijere, ĩa majirique nii. To biri ca ñañarã, “Majitima ĩirã, to biro jãa biiwʉ,” ĩi majitima. \v 21 Ʉmʉreco Pacʉre ca majirã nii pacarã, Ʉmʉreco Pacʉre birora cʉ̃re ĩi nʉcʉ̃ bʉo, “Mʉ añu majuropeecã,” cʉ̃re ĩi, ĩitima. Ĩitirãra ñañarije pee wado tʉgoeña, ñañarije cʉ̃ja ca tʉgoeñarijera ca naitĩaropʉ ca niirãre biro, cʉ̃ja ca nii yai waaro cʉ̃jare tiicã. \v 22 “Ca majirã jãa nii,” ĩi pacarã, ca majitirã jeeñacã yai waama. \v 23 To biro ca biirã niiri, Ʉmʉreco Pacʉ to birora ca caticõa niigʉ cʉ̃ ca tutuarijere, bojocʉ yoaro ca catitigʉre biigʉ pee weeri, ñucã ca wʉʉrã, waibʉcʉrã bapari dʉpori ca dʉpori cʉtirã, añaa, pinoare biirã cʉ̃ja ca wee jeeñoricarã peere, tii nʉcʉ̃ bʉo wajoama tee cãare.\f + \fr 1.23\ft Dt 4.16-18.\f* \p \v 24 Tee jʉori Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ja yeripʉ ñañarije cʉ̃ja ca tiirʉga tʉgoeñarije pee, cʉ̃jare cũucãupi. To biri cʉ̃ja majuropeera boborije ameri tiicã yai waaupa. \v 25 Ʉmʉreco Pacʉ yee díámacʉ̃ ca niirijere tii nʉnʉjeericaro ʉnora, ca bii ditorije peere tii nʉnʉjee, Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ja ca tii nʉcʉ̃ bʉopa tabe ʉnora, cʉ̃ ca tii jeeñorique peere tii nʉcʉ̃ bʉo, tii niiupa, Ʉmʉreco Pacʉ teere ca tii jeeñoricʉ to birora baja peo nʉcʉ̃ bʉocõa niiricʉ peere tii nʉcʉ̃ bʉotirãra. To biro to biijato. \p \v 26 To birira Ʉmʉreco Pacʉ, boborije cʉ̃ja ca tiirije peere cʉ̃ja ca tiiro cʉ̃jare tiiupi. Nomia menapʉra añuro manʉ cʉti niirica wãmere tiitirãra, cʉ̃ja majuropeera, nomia wado ameri manʉ cʉti, tii wajoa niiupa. \v 27 Ʉmʉa cãa to birora nomia mena añuro nʉmo cʉti niirica wãme cõrora tiitirãra, cʉ̃ja majuropeera, ʉmʉa wadora ameri tii epe niirucuupa, cʉ̃ja upʉri ca boorore biro aperã mena cʉ̃ja ca tiirʉga ametʉarije ca niiro macã. Ca tiiya manirijere cʉ̃ja ca tiirije jʉori cʉ̃ja majuropeera cʉ̃ja upʉ menara cʉ̃ja ca ñañarije wapare ñañaro tamʉoupa. \p \v 28 Ʉmʉreco Pacʉre majirʉgati, ñañarije wado tʉgoeña, cʉ̃ja ca biirije jʉori, cʉ̃ pea cʉ̃jare camotaticãupi, ca tiitipe ʉno peere cʉ̃ja tii niijato ĩigʉ. \v 29 To cãnacã wãmera ñañarijere tiicãma: ñañaro cʉ̃ja ca tʉgoeñarije, apeye ʉnore cʉ̃ja ca ĩa ʉgorije, aperãre ñañaro cʉ̃ja ca tiirʉga tʉgoeñarije, ca bojoca jĩarã, ca ĩa tutirique pairã, ca ajia pairã, ca ameri quẽe pairã, ca ĩi dito pairã, ca wede pairã, \v 30 aperãre ñañarije ca ĩi wede coterã, Ʉmʉreco Pacʉre ca junarã, “Ñañaro jãa tiibocu” ca ĩi bojoca catitirã, ca nii majuropeerãre biro ca tʉgoeñarã, ñañarije ca ĩi jeeñorique pairã, cʉ̃ja pacʉare ca ametʉene nʉcãrã, \v 31 ca tʉgoeña bojoca catitirã, cʉ̃ja ca ĩirore biro ca tiitirã, ca bojoca ĩa maitirã, ca ĩa boo pacatirã, niima. \v 32 Mee Ʉmʉreco Pacʉ, “To biro ca tii niirã, ñañaro biirica tabepʉ ca bii yaiparã niicãrã biima,” cʉ̃ ca ĩi cũuriquere añuro majima. Teere maji pacarã, to birora tiicã nʉnʉa waa, cʉ̃ja ca tiirijere ĩa cõori, cʉ̃jare biro ca tii nʉnʉjeerã cãare “Añu majuropeecã,” ĩima. \c 2 \s1 Ʉmʉreco Pacʉ ca niirore biro cʉ̃ ca ĩa bejerije \p \v 1 To biri mʉ, no ca boogʉ, aperãre, “To biro biima,” ca ĩi ĩa bejegʉa, “Cʉ̃jare biro yʉ biiti,” mʉ ĩi majiti. Aperãre, “To biro biima,” ĩi ĩa bejegʉ mʉ majuropeera ñañaro mʉ bii yaicã, cʉ̃jare birora ca tiigʉ niiri. \v 2 Ʉmʉreco Pacʉ, ñañarije ca tiirãre ñañaro cʉ̃ ca tiijata, díámacʉ̃ra\f + \fr 2.2\ft Cʉ̃ wederique ca ĩirore biro cʉ̃ ca tiirijere mani maji.\f* cʉ̃ ca tiirijere mani maji. \v 3 Mʉ, aperãre, “To biro biima,” ca ĩi ĩa bejegʉ, cʉ̃jare birora ca tiigʉ nii pacagʉ, “Ʉmʉreco Pacʉ ñañaro cʉ̃ ca tiirijere yʉ duticãrucu,” ¿mʉ ĩi tʉgoeñacãti? \v 4 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca añu majuropeerijera mʉ ca tʉgoeña wajoaro ca tiirʉgarijere majirʉgatima ĩigʉ, Ʉmʉreco Pacʉ, ca añu majuropeegʉ niiri, ca tʉgoeña bayigʉ niiri, ca boo paca ĩagʉ niiri, añurije ca peti nʉcãtirije cʉ̃ ca tiicojorijere mʉ juna. \v 5 Ca bii ametʉene nʉcãgʉ niiri, Ʉmʉreco Pacʉ peere mʉ ca tʉo nʉnʉjeerʉgatirije jʉori, ñañaro tamʉorica rʉmʉ, ca niirore biro Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa bejeri rʉmʉ ca niirore, mʉ majuropeera ñañaro mʉ ca tamʉopere bʉaro jañuro mʉ tii bui cʉti nʉnʉa waa. \v 6 To cãnacãrãpʉrena, cʉ̃ja ca tiirica wãmeri ca niirore biro ĩa cõoñari, ñañarije ca tiiricarãra ñañaro tii, añurije ca tii niiricarãre añuro cʉ̃jare tii, tiirucumi.\f + \fr 2.6\ft Sal 62.12; Pr 24.12.\f* \p \v 7 Ca añu majuropeerije, ĩi nʉcʉ̃ bʉorique, to birora caticõa niiriquere, amarã, añurijere to birora ca tiicõa niiricarã peera, to birora caticõa niiriquere cʉ̃jare tiicojorucumi Ʉmʉreco Pacʉ. \v 8 Cʉ̃ja ca bii ametʉene nʉcãrije mena, díámacʉ̃ ca niirijere juna, ñañarije peere tii, ca tiirã, Ʉmʉreco Pacʉ, ajiarique mena ñañaro cʉ̃ ca tiirijere tamʉorucuma. \v 9 Niipetirã ñañarije ca tiirã, ñañaro tamʉo, tʉgoeñarique pai, biirucuma. Ca nii jʉori tabere judíos, ñucã judíos ca niitirã cãa, to birora biirucuma. \v 10 To ca bii pacaro, niipetirã añurije ca tiirã peera, ca añu majuropeerije, ĩi nʉcʉ̃ bʉorique, añuro niirique, cʉ̃jare tiicojorucumi Ʉmʉreco Pacʉ; judíos're tiicojo jʉo, ñucã judíos ca niitirã cãare to birora tiirucumi. \v 11 Ʉmʉreco Pacʉ menara bojocare cʉ̃ ca ĩa dica woorije mani. \p \v 12 Niipetirã Moisés cʉ̃ ca doti cũuriquere majitirãra ñañarije ca tiiricarã, ñañarije cʉ̃ja ca tiirique jʉorira ñañaro biirica tabepʉ waarucuma. Moisés cʉ̃ ca doti cũuriquere ca majirã nii pacarã ñañarije ca tiirã, doti cũurique ca ĩirore biro ñañaro tii ecorucuma. \v 13 Moisés cʉ̃ ca doti cũuriquere cʉ̃ja ca tʉorije jʉorira, “Añurã niima,” cʉ̃jare ĩitimi Ʉmʉreco Pacʉ. Doti cũurique ca ĩirore biro ca tiirã peere, “Añurã niima,” cʉ̃jare ĩi ĩami. \v 14 Judíos ca niitirã, doti cũurique ca cʉotirã nii pacarã, cʉ̃ja majuropeera cʉ̃ja ca tii niirijere doti cũurique ca ĩirore biro cʉ̃ja ca tiijata, cʉ̃ja majuropeera doti cũurique niicãma. \v 15 To biro cʉ̃ja ca bii bojoca cʉti niirijera, cʉ̃ja yeripʉ doti cũurique ca niirijere ĩñoma. Teera cʉ̃ ca tʉgoeña bojoca cati niirijepʉre cʉ̃ ca majiro tii, ñucã cʉ̃ ca tʉgoeña niirijera cʉ̃re wede majio, teera cʉ̃re wedejãa buiyee, tiirucu, \v 16 Jesucristo jʉori, jĩcãrãra majiriquere añurije queti yʉ ca wederije ca ĩirore biro Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa bejeri rʉmʉ ca niirore. \s1 Judíos, to biri doti cũurique \p \v 17 “Jãa judíos, doti cũuriquere ca cʉorã, Ʉmʉreco Pacʉ yaarã, \v 18 cʉ̃ ca boorijere ca majirã, doti cũurique jʉori añurije beje majiriquere ca bue majio ecorã, \v 19 ca ĩatirãre biro ca niirãre ca jʉo waa majirãre biro ca tʉgoeña niirã, ca naitĩaropʉ niirãre biro ca niirãre ca boe baterãre biro ca niirã, \v 20 ñucã, ca majitirãre ca wede majiorã, ca tʉgoeña bayitirã cãare ca bue majiorã, doti cũuriquerena, majirique, díámacʉ̃ ca niirijere, ca cʉorã jãa nii,” mʉja ĩi ʉjero bayi. \v 21 To docare mʉja, aperãre ca bue majiorã nii pacarã, ¿ñee tiirã mʉja majuropeera mʉja wede majio majititi? “Jee dutieto,” ca ĩi buerã nii pacarã, ¿ñee tiirã mʉja jee dutirucuti? \v 22 Ñucã, “Ñee epeticãña,” ca ĩirã nii pacarã, ¿ñee tiirã mʉja pea mʉja ñee epeti?\f + \fr 2.22 \ft ¿“Mʉja nʉmoa, mʉja manʉ jʉ̃mʉa, ca niitirãpʉrena epericarã cʉtiticãña,” ca ĩirã nii pacarã, mʉja epericarã cʉtiti?\f* Cʉ̃ja ca weericarãre ca junarã nii pacarã, ¿ñee tiirã cʉ̃jare ĩi nʉcʉ̃ bʉorica wii maquẽre mʉja jee dutirucuti? \v 23 “Moisés cʉ̃ ca doti cũuriquere ca cʉorã niirã jãa bii,” ca ĩi ʉjero bayirã nii pacarã, doti cũurique ca ĩirore biro mʉja ca tiitirije mena Ʉmʉreco Pacʉre mʉja nʉcʉ̃ bʉoticã.\f + \fr 2.23\ft Ez 36.16-23.\f* \v 24 To birira Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro ĩi: “Mʉja yee jʉorira, judíos ca niitirã, Ʉmʉreco Pacʉre ñañaro cʉ̃re ĩi tutima,” ĩi.\f + \fr 2.24\ft Is 52.5; Ez 36.22.\f* \p \v 25 Moisés cʉ̃ ca doti cũurique ca ĩirore biro mʉ ca tii nʉnʉjeejata, jeyua quejero yapare wide taariquea ca wapa cʉtirijera niiro bii; tee ca ĩirore biro mʉ ca tii nʉnʉjeetijata, jeyua quejero yapare ca wide taaya manigʉre birora mʉ niicã. \v 26 To biicãri, cʉ̃ jeyua quejero yapare ca wide taaya manigʉ nii pacagʉ, doti cũurique ca ĩirore biro ca tii nʉnʉjeegʉra, jeyua quejero yapare wide taaricʉre biro ĩaricʉ niirucumi. \v 27 Cʉ̃ upʉ macã tabere ca wide taaya manigʉ nii pacagʉ, doti cũurique ca ĩirore biro ca tii nʉnʉjeegʉ pea mʉ, doti cũuriquere cʉocã, mʉ jeyua quejero yapare wide taaricʉ niicã, bii pacagʉ doti cũurique ca ĩirore biro mʉ ca tii nʉnʉjeetirije jʉori, ñañaro mʉre tiirucumi. \p \v 28 Judío niiriquea, jotoa wado biirique méé nii. Jeyua quejero yapare wide taarique cãa, jotoa wado tii niirique méé nii. \v 29 Díámacʉ̃ra judío nii majuropeeriquea, mani ca tʉgoeña niirijepʉ biirique nii. Ñucã jeyua quejero yapare wide taaricʉ peti niiriquea, yeri jãñariquepʉ tʉgoeña wajoarique nii, doti cũurique cʉ̃ja ca owa tuurique jʉori méé, Añuri Yeri jʉori mani ca tʉgoeña wajoarije nii. To biro ca biigʉ judío docare, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃re ĩi nʉcʉ̃ bʉomi, bojoca méé to biro ĩima.\f + \fr 2.29\ft Gn 29.25.\f* \c 3 \s1 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca añurije \p \v 1 ¿To docare judío niirique mena, ñee peere nii ametʉene nʉcã, ñucã jeyua quejero yapare wide taariquea, ñee pee wapa cʉti, to biiti? \v 2 Paʉ wãmeripʉrena biicã, ca nii jʉori tabere judíos're cʉ̃ wederiquere cʉ̃jare tiicojoupi Ʉmʉreco Pacʉ. \v 3 ¿To docare yua, Ʉmʉreco Pacʉa, jĩcãrã cʉ̃ yee ca niitirije peere tii nʉnʉjee, cʉ̃re cʉ̃ja ca bii weorora, cʉ̃ ca ĩirore biro ca tiigʉ cʉ̃ ca niirijere cʉ̃ yerijãacãgajati? \v 4 ¡Biiticumi! Ʉmʉreco Pacʉa, to birora díámacʉ̃ ca niirije ca ĩirore biro tiicõa niimi, bojoca niipetirãpʉra ca ĩi dito pairã wado cʉ̃ja ca niicã pacaro. O biro ĩi owarique nii: \q1 “Mʉ ca ĩirijere ‘Añugʉ niimi,’ ĩi eco, \q1 ñucã mʉre cʉ̃ja ca wedejãajata cãare \q1 bii ametʉa nʉcãcã, mʉ biicãrucu,” ĩi.\f + \fr 3.4\ft Sal 51.4.\f* \p \v 5 Mani ca ñañarijera, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca añurijere ca bii bau niiro to ca tii pacaro, ¿do biro pee mani ĩirãti? ¿Ʉmʉreco Pacʉ ñañagʉ cʉ̃ niiti, to biro ñañaro manire tiigʉ? Bojoca cʉ̃ja ca tʉgoeñari wãmere biro yʉ ĩi. \v 6 ¡Biitimi! Ʉmʉreco Pacʉ ñañagʉ cʉ̃ ca niijata, ¿do biro tiicãri bojoca ñañaro cʉ̃ja ca tiirije wapare ñañaro cʉ̃jare cʉ̃ tiibogajati? \p \v 7 Jĩcʉ̃ o biro ĩibocumi: Yʉ ca ĩi ditorijera, Ʉmʉreco Pacʉ yee díámacʉ̃ ca niirijere to ca bii bau niiro, cʉ̃ ca añu majuropeerijere bʉaro jañuro to ca bii nʉnʉa waaro ca tii pacaro, ¿ñee tiigʉ Ʉmʉreco Pacʉ, ñañagʉre biro yʉre cʉ̃ tiiti? \v 8 To biro to ca biijata: “¿Ñee tiirã ñañarije peere mani tiititi, añurije maquẽ pee to nii eajato ĩirã?” ĩicumi. O biirije peti jãa ca ĩitirijerena, “O biirije ĩi buema,” jãare ĩi wede paima jĩcãrã. To biro ca ĩirã ñañaro ca tii ecoparã niirucuma. \s1 “Jĩcʉ̃ peera añugʉ manimi” \p \v 9 “¿Do biro mani ĩi yapanorãti? ¿To docare mani judíos mani ca niirije jʉorira, aperã ametʉenero añurã mani niiti? ¡Mani biiti! Mee, mani judíos, judíos ca niitirã cãa, jĩcãri cõro ñañarije ca tiirã mani niicãupa,” mani ĩi yerijãajãwʉ. \v 10 To birira owarique o biro ĩi: \q1 “Jĩcʉ̃ ʉno peera añugʉ ca niigʉ manimi; jĩcʉ̃ ʉno mani majuropeecãmi. \q1 \v 11 Ca tʉgoeña majigʉ ʉno manicãmi. Ʉmʉreco Pacʉre ca majirʉgagʉ ʉno cãa, jĩcʉ̃ ʉno peera manicãmi. \q1 \v 12 Niipetirãpʉra cʉ̃re camotaticoama. Niipetirãpʉra ñañarije pee wadore tiicã yai waama. \q1 Jĩcʉ̃ ʉno peera añurije ca tiigʉ ʉno manicãmi. \q1 ¡Jĩcʉ̃ ʉnoacã niirucu biiti majuropeecãmi!”\f + \fr 3.10-12\ft Sal 14.1-3; 53.1-3; Ec 7.20.\f* \q1 \v 13 “Mʉja wedericagaaria, maja ope ca tujurore biro nii. \q1 Mʉja ñemerori, ca ĩi dito pairije nii.”\f + \fr 3.13a\ft Sal 5.9.\f* \q1 “¡Mʉja ʉjeroripʉ cãare aña nimara niicã!”\f + \fr 3.13b\ft Sal 140.3.\f* \q1 \v 14 “Ñañaro mʉja ca ĩi tutirije wado mʉja ʉjerorire dadacã.”\f + \fr 3.14\ft Sal 10.7.\f* \q1 \v 15 “Jĩa díi tii baterʉgaropʉa, mʉja dʉpori tutua añuro ũmaa nucũ yujucã. \q1 \v 16 Mʉja ca tii niirijea, tii yaio baterique, ñeeja manirã tuaricaro ca tiirije wado niicã. \q1 \v 17 Añuro jĩcãri mena nii nʉnʉa waariquere majitima.”\f + \fr 3.15-17\ft Is 59.7-8.\f* \q1 \v 18 “Ʉmʉreco Pacʉre nʉcʉ̃ bʉorique ʉno cãare tʉgoeñati majuropeecãma, \q1 cʉ̃ ca ĩa cojorore,” ĩi.\f + \fr 3.18\ft Sal 36.1.\f* \p \v 19 Niipetirije doti cũurique ca ĩirijea, teere ca tii nʉnʉjeerãre ĩi, niipetirã do biro ĩi wede majitiri, niipetirãpʉra Ʉmʉreco Pacʉ ñañaro cʉ̃ ca tiirijere, ñañaro ca biiparã cʉ̃ja niijato ĩiro, mani ĩi maji. \v 20 To biri jĩcʉ̃ ʉno peera doti cũurique ca ĩirore biro cʉ̃ ca tiirije jʉorira, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa cojorore “Añugʉ niimi,” ĩi ecotirucumi. Doti cũuriquea, ñañarije ca tiirã mani ca niirijere mani ca majiro ca tiirije pee nii. \s1 Díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori, añurã niirique \p \v 21 To biri mecʉ̃ra doti cũurique manirora, Ʉmʉreco Pacʉ, añurã mani ca niiro cʉ̃ ca tiirije bii bau nii ea, doti cũurique, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja, cʉ̃ja ca wederique. \v 22 Ate, Ʉmʉreco Pacʉ añurã mani ca niiro cʉ̃ ca tiirijea, Jesucristore díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori ea, niipetirã cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerãre.\f + \fr 3.22\ft Jesucristore díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori, niipetirã cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerãre añurã cʉ̃ja ca niiro tiimi Ʉmʉreco Pacʉ.\f* Ĩa dica woorique mani, \v 23 niipetirãpʉra ñañarijere tiicãma. To biri Ʉmʉreco Pacʉ añurije cʉ̃ ca boo jãarore biro mani tii eaticã.\f + \fr 3.23\ft Niipetirãpʉra ñañarije ca tiirã wado niicãma. To biri Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca añu majuropeerije mena cʉ̃ ca bojoca cʉti niiri tabe õo peepʉra niicãma.\f* \v 24 Biirãpʉa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca añurije jʉori, wapa manirora añuro tii ecoma, ñañaro mani ca biiboriquere Cristo Jesús cʉ̃ ca ametʉene bojarique jʉori. \v 25 Ʉmʉreco Pacʉ, Cristo cʉ̃ ca bii yairo tiiri, ñañarije tiiriquere cʉ̃ ca ametʉene bojaro tiiupi. Ate ñañarije tiiriquere ametʉene ecoriquera, Cristo cʉ̃ ca bii yai bojariquere díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori bʉarique nii. O biro tiiri, añurã mani ca niiro cʉ̃ ca tiirijere ĩñorʉgaupi Ʉmʉreco Pacʉ, ména jʉgueropʉra ñañarije mani ca tiirijere to birora cʉ̃ ca ĩa ametʉacãriquere manire ametʉenegʉ. \v 26 Cʉ̃a ca tʉgoeña bayigʉ niimi. Ati cuupʉre añurã mani ca niiro cʉ̃ ca tiiri wãmere ĩñorʉgaupi; cʉ̃a añugʉ cʉ̃ ca niirore birora, Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerãre añurã cʉ̃ja ca niiro tiimi. \p \v 27 To docare, “¿Bojocʉ, ‘o biro ca biigʉ yʉ nii,’ cʉ̃ ca ĩirije noopʉ to niiti? ¡Tea peticoa! ¿Ñee jʉori to biiti? ¿Doti cũurique ca ĩirore biro tii nʉnʉjeerique jʉori to biiti? Tee jʉori méé bii. Díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori pee to biro bii. \v 28 Doti cũurique ca ĩirore biro tiirique jʉori méé, díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori pee, bojocʉre añugʉ cʉ̃ ca niiro tiimi Ʉmʉreco Pacʉ,” mani ĩi yapano ea. \p \v 29 To docare ¿Ʉmʉreco Pacʉa, judíos Ʉmʉreco Pacʉ wado cʉ̃ niiti? ¿Bojoca poogaari niipetirã Ʉmʉreco Pacʉ méé cʉ̃ niiti? Ati yepa macãrã niipetirã bojoca poogaari Ʉmʉreco Pacʉ niimi. \v 30 Apĩ Ʉmʉreco Pacʉ manimi. Cʉ̃ra, díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori, jeyua quejero yapare wide taaricarãre, ca wide taaya manirã cãare, añurã cʉ̃ja ca niiro tiirucumi. \v 31 To docare, ¿díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉorira, doti cũurique ca wapa maniro mani tiicãti? Mani tiiti. Doti cũurique ca ĩirore biro pee tiirã mani tii. \c 4 \s1 Abraham cʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorique \p \v 1 To docare ¿mani ñicʉ̃ Abraham cʉ̃ ca biirique peera, do biro mani ĩirãti? \v 2 Yee mééra Abraham cʉ̃, cʉ̃ ca tiirije jʉorira, añugʉ cʉ̃ ca tii ecojata, “O biro ca biigʉ yʉ nii,” cʉ̃ ca ĩi ʉjero bayirijere díámacʉ̃ra ĩibojacupi, biigʉpʉa Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa cojoro méére. \v 3 Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro ĩi: “Ʉmʉreco Pacʉre tʉo nʉnʉjeeupi Abraham, tee jʉori, ‘Añugʉ niimi,’ ĩi ecoupi,” ĩi.\f + \fr 4.3\ft Gn 15.6; Ro 4.22.\f* \v 4 Jĩcʉ̃ cʉ̃ ca padejata, cʉ̃ ca wapa taarije wapa manirora cʉ̃ ca tiicojo ecorije méé nii, cʉ̃ ca paderique wapapʉ cʉ̃ ca wapa taarije nii. \v 5 To ca bii pacaro, jĩcʉ̃ ʉno, Ʉmʉreco Pacʉ, ñañarãre, ca ñañarije manirã cʉ̃ja ca niiro ca tiigʉre cʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeejata, díámacʉ̃ cʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorije jʉorira, “Añugʉ niimi,” ĩi ecomi, teere bʉarʉgʉ cʉ̃ ca pade bʉa ñaati pacaro. \v 6 David cãa to birora ĩiupi, bojocʉ cʉ̃ ca tii niirije jʉori méé, Ʉmʉreco Pacʉ añugʉ cʉ̃ ca niiro cʉ̃ ca tiigʉ ca ʉjea niigʉ yee maquẽre, o biro ĩigʉ: \q1 \v 7 “Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ja ca ñañarijere ametʉene, ñañarije cʉ̃ja ca tiirijere to birora ĩa ametʉa, cʉ̃ ca biirã, ʉjea niima. \q1 \v 8 Ca ñañarije manigʉre biro wiogʉ cʉ̃ ca ĩagʉ, ʉjea niimi,” ĩiupi.\f + \fr 4.8\ft Sal 32.1-2.\f* \p \v 9 ¿To docare ate ʉjea niiriquea, jeyua quejero yapare wide taaricarã wadore ĩiro to ĩiti? ¿Ca wide taaya manirã cãare ĩiro méé to ĩiti? To birira Ʉmʉreco Pacʉ, Abraham're “Añugʉ niimi,” ĩirʉgʉ, díámacʉ̃ cʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorijepʉre ĩaupi, mani ĩijãwʉ mee. \v 10 ¿No cõropʉ, “Añugʉ,” cʉ̃re cʉ̃ ĩaupari? Cʉ̃ jeyua quejero yapare cʉ̃ ca wide taa ecoro jiro pee, ¿jʉgueropʉra añugʉ cʉ̃re cʉ̃ ĩaupari? Jiro méé, jʉgueropʉra añugʉ cʉ̃re ĩaupi. \v 11 Cʉ̃ jeyua quejero yapare wide taaya manigʉpʉra, díámacʉ̃ cʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorije jʉori, “Añugʉ niimi,” ĩi ecoupi Ʉmʉreco Pacʉre. Añugʉ cʉ̃ ca niirijere to bii ĩñojato ĩigʉ, jiropʉ cʉ̃ jeyua quejero yapare wide taa ecoupi Abraham. To biri Abraham, cʉ̃ja jeyua quejero yapare ca wide taaya manirã nii pacarã, ca tʉo nʉnʉjeerã niipetirã pacʉ niimi. O biro cʉ̃ja ca biiro macã cʉ̃ja cãare cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeerije jʉori, “Añurã niima,” ĩimi Ʉmʉreco Pacʉ. \v 12 Ñucã, cʉ̃ja jeyua quejero yapare ca wide taaricarã nii pacarã, mani ñicʉ̃ Abraham cʉ̃ jeyua quejero yapare ca wide taaya manigʉ niigʉpʉra cʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeericarore biro ca tʉo nʉnʉjeerã cãare cʉ̃ja pacʉra niimi. \s1 Díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩiricarore biro ca bii earique \p \v 13 Doti cũurique jʉori méé, Abraham're, cʉ̃ pãramerãre, “Ati yepare mʉ cʉo earucu,” Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩiriquere ñeeupa. Tʉo nʉnʉjeerique jʉori, añugʉ cʉ̃ ca niiro cʉ̃ ca tiirique jʉori pee, to biro ĩiupi Ʉmʉreco Pacʉ. \v 14 Doti cũuriquere ca tii nʉnʉjeerã pee teere ca cʉo eaparã cʉ̃ja ca niijata, tʉo nʉnʉjeerique pea watoa maquẽ nii, Ʉmʉreco Pacʉ, “To biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩirique cãa wapa mani, biicãbojacupa. \v 15 Doti cũuriquea, ñañaro tii ecoricaro tii. Ñucã doti cũurique ca manicãjata, teere bii ametʉene nʉcãrique cãa mani. \p \v 16 To biri Ʉmʉreco Pacʉ, “O biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩiriquere díámacʉ̃ tʉo nʉnʉjeerique jʉori bʉa earique nii, Abraham pãramerã niipetirãpʉre to biro wapa manirora bʉa earique to niicõa niijato ĩiro. “Yʉ tiicojorucu,” cʉ̃ ca ĩiriquea, doti cũuriquere ca tii nʉnʉjeerã yee wado méé nii, ñucã niipetirã Abraham're biro ca tʉo nʉnʉjeerã cãare to birora biicã. Cʉ̃a to biro biima ĩigʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa cojorore mani niipetirã pacʉ niimi. \v 17 Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro ca ĩirore birora: “Paʉ bojoca poogaari pacʉ mʉre yʉ tii.” Cʉ̃ niimi Ʉmʉreco Pacʉ, Abraham díámacʉ̃ cʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeericʉ, ca bii yaicoaricarãpʉrena cʉ̃ja ca catiro tii, ca manirijerena tii jeeño, ca tiigʉ.\f + \fr 4.17\ft Gn 17.5.\f* \p \v 18 Abraham, cʉ̃ ca yue niirije\f + \fr 4.18a \ft “Yʉ macʉ̃ cʉtirucu,” cʉ̃ ca ĩi yue niimirique ca peticoa pacaro, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiriquere to birora tʉo nʉnʉjeecõa niiupi.\f* ca peticoa pacaro, to birora tʉo nʉnʉjee yuecã niiupi. O biro biima ĩigʉ, paʉ bojoca poogaari pacʉ nii eaupi, “Mʉ pãramerã ano cõro paʉ niirucuma,” Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiricarore birora. \v 19 Mee, Abraham cien cʉ̃mari peti ca cʉogʉ niiri cʉ̃ upʉrire ca bii yaicoariquere biirijepʉ ca niirijere ĩa maji, ñucã Sara cõ ca macʉ̃ cʉtiborique ʉno cãa peticoa, ca biicã pacaro, cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiriquere cʉ̃ ca tʉgoeña yue niirije pea daquecoa, cʉ̃re biiticãupa. \p \v 20 Ʉmʉreco Pacʉ “To biro yʉ tiirucu,” cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiriquere, ca tʉo nʉnʉjeetigʉ cʉ̃ ca biirore biro “Yeera yʉre ĩicãjacupi,” ĩitiupi. To biro ĩitigʉra, cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiriquere bʉaro jañuri díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉo, Ʉmʉreco Pacʉre baja peo nʉcʉ̃ bʉo, tiiupi, \v 21 “Ʉmʉreco Pacʉa ‘To biro yʉ tiirucu,’ cʉ̃ ca ĩiriquere cʉ̃ ca ĩiricarore birora ca tii tutuagʉ niicumi,” ĩi majiri. \v 22 Tee jʉori Ʉmʉreco Pacʉ, to biro cʉ̃ ca biirijere ĩa, “Añugʉ niimi,” cʉ̃re ĩiupi. \p \v 23 Ate to biro cʉ̃ ca biirijere Ʉmʉreco Pacʉ, “Añugʉ niimi,” cʉ̃ ca ĩiriquere, Abraham yee wado méére owarique niiupa. \v 24 Mani yee maquẽpʉ cãare owarique niiupa. Mani cãare, cʉ̃ ca ĩiriquere díámacʉ̃ mani ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorije jʉorira, añurãre biro manire ĩarucumi Ʉmʉreco Pacʉ, mani Wiogʉ Jesús're ca bii yairicarã watoare cʉ̃ ca cati tuaro ca tiiricʉre díámacʉ̃ mani ca tʉo nʉnʉjeerije jʉori. \v 25 Cʉ̃ra mani ca ñañarije wapare manire bii yai bojarʉgʉ, wedejãa buiyee cõa eco, jĩcãti ʉno peera ñañarije ca tiitiricarãre biro mani ca niipere ĩigʉ cati tua, biiupi. \c 5 \s1 Añuro nii, ʉjea nii, biirique \p \v 1 Díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori añurã tii ecori, Ʉmʉreco Pacʉ mena añuro mani nii, mani Wiogʉ Jesucristo jʉori. \v 2 Ñucã Jesucristo jʉorira, cʉ̃ ca ĩiriquere díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori, ate añurijere ca bʉa eaparã mani ca niirijere mani cʉo, teepʉre to birora mani ca tʉgoeña bayicõa niirijere. To biri Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca añu majuropeerije mani ca bʉa eapepʉre ĩirã, bʉaro mani ʉjea nii. \v 3 Biirãpʉa ate wado méére, ñañaro tamʉorã cãa, “O biro ca biirã jãa nii,” mani ĩi ʉjero bayirucu, ñañaro mani ca tamʉorijea ca tʉgoeña bayirã mani ca niiro ca tiirijere ca majirã niiri. \v 4 Tʉgoeña bayiriquera, ca bojoca añurã mani ca nii earo tii, ca bojoca añurã mani ca nii earo ca tiirijera, to birora ca yuecõa niirã manire tii. \v 5 Mani ca yue niirije pea boboro mani ca tamʉoro tiiti, Ʉmʉreco Pacʉ, Añuri Yeri manire cʉ̃ ca tiicojoricʉ mena, cʉ̃ ca mairijere mani yeripʉre pairo manire cʉ̃ ca tiicojorije ca niiro macã. \p \v 6 Ména ñañarije wapare do biro mani ca bii ametʉa majitiri tabere, “To biro biirucu,” cʉ̃ ca ĩirica yʉtea ca earo, ñañarije ca tiirãre bii yai ametʉene bojaupi Cristo. \v 7 Jĩcʉ̃ ʉno peera apĩpʉ cʉ̃ ca bii yaiborica tabe ʉnorena, “Yʉ, yʉ bii yai bojarucu” ĩirique, popiye mééra niicã biiti. Ca bojoca añugʉ petipʉ cãare bii bojaya manicu. Ape tabera niicãbocumi biigʉpʉa, jĩcʉ̃ bʉaropʉra añuro cʉ̃re ca tiiricʉ ʉnore ca bii yai bojagʉ ʉno. \v 8 Ʉmʉreco Pacʉ pea manire cʉ̃ ca mairijere ate mena ĩñomi: Ména ñañarijere ca tiirã mani ca niirora, mani yee jʉori bii yaiupi Cristo. \p \v 9 Mecʉ̃ra Cristo cʉ̃ ca bii yai bojarique jʉori, añurã ca tii ecoricarã niiri, cʉ̃ jʉorira, Ʉmʉreco Pacʉ ñañaro cʉ̃ ca tiirijere mani ametʉarucu. \v 10 Ména Ʉmʉreco Pacʉ waparã mani ca niirora, cʉ̃ Macʉ̃ cʉ̃ ca bii yai bojarique mena, cʉ̃ majuropeera cʉ̃ mena añuro mani ca nii earo tiiupi. To biri mecʉ̃ docare cʉ̃ mena añuro ca niirã niiri, ametʉenero cʉ̃ ca catirije jʉori mani ametʉarucu. \v 11 Ate wado méé, mani Wiogʉ Jesucristo jʉori, Ʉmʉreco Pacʉre bʉaro mani ʉjea nii, cʉ̃ jʉori cʉ̃ mena añuro nii eariquere ca tiicojo ecoricarã niiri. \s1 Adán to biri Cristo \p \v 12 Jĩcʉ̃ bojocʉ Adán jʉori, ñañarije tiirique bojocapʉre bii ñaajãa nʉcã eaupa; tee tiiro ñañarije tiirique jʉorira bii yairique cãa nii eaupa. O biro biima ĩiro, niipetirãpʉre bii yairique niicã nʉnʉa dooupa, niipetirãpʉra ñañarije cʉ̃ja ca tiicãro macã. \v 13 Doti cũurique ca niiparo jʉgueropʉra, ati yepapʉre ñañarije tiirique nii yerijãaupa. Doti cũurique ca manijata, ñañarije tiiriquere majiña mani. \v 14 To ca bii pacaro, Adán cʉ̃ ca niiri cuu mena, Moisés cʉ̃ ca niiri cuupʉ, ñañarije ca tiiricarãre bii yairique to birora biicõa niiupa. Biiropʉa cʉ̃jara, Adán, ca doopʉre ca bii jʉguegʉ, dotiriquere cʉ̃ ca bii ametʉa nʉcãricarore biro méé, ñañarije cʉ̃ja ca tiirije jʉori, to biro biiupa. \p \v 15 Adán ñañarije cʉ̃ ca tiiriquea, Ʉmʉreco Pacʉ wapa manirora añurije cʉ̃ ca tiicojorijere biro méé nii. Jĩcʉ̃ra ñañarije cʉ̃ ca tiirique jʉorira, niipetirãpʉra bii yaicãupa. Jĩcʉ̃, Jesucristo jʉori wadora, wapa manirora Ʉmʉreco Pacʉ añurije cʉ̃ ca tiicojorije pea, tee ametʉeneropʉ nii eacãupa, paʉpʉ añuro cʉ̃ja ca niipere biro ĩiro. \v 16 Jĩcʉ̃ ñañarije cʉ̃ ca tii buiyeerique jʉori ca bii nʉnʉa waarijere, Ʉmʉreco Pacʉ, wapa manirora añurije cʉ̃ ca tiicojorije menare cõoñarique ʉno méé nii. Ñañaro biiriquea, jĩcã wãme ñañarije tiirique jʉorira ñañaro bii yairicaro tiiupa. Ʉmʉreco Pacʉ, wapa manirora cʉ̃ ca tiicojorije pea, paʉ wãmeri ñañarije tiirique jʉori bii eari, añurã niiricaro tiiupa. \v 17 Jĩcʉ̃ ñañarije cʉ̃ ca tiirique jʉorira niipetirãpʉre bii yairique ca bii niiricarore biro ametʉenero, Ʉmʉreco Pacʉ ca bojoca añugʉ cʉ̃ ca niirijepʉ, wapa manirora añurã cʉ̃ ca tiirã doca, jĩcʉ̃ bojocʉ Jesucristo jʉori wadora, catirãra wãma wãme cati niirucuma. \p \v 18 Adán wado ñañarije cʉ̃ ca tiirique jʉorira, niipetirãpʉre ñañaro ca bii yaiparã cʉ̃ja ca niiro ca tiiricarore birora, Jesucristo wadora añurije cʉ̃ ca tiirique jʉorira, cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerãre añurã cʉ̃ja ca niiro tii, to birora cʉ̃ja ca caticõa niipere biro ĩiro. \v 19 O biro ĩi: Jĩcʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ ca ametʉene nʉcãrique jʉorira, paʉ ñañarije ca tiirã cʉ̃ja ca niiro cʉ̃jare tiicãupa. Ñucã tee ca biiricarore birora, jĩcʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeerique jʉorira, paʉ añurã tii ecorucuma. \p \v 20 Doti cũurique pea, ñañarije tiirique bʉaro jañuro to bii bau nii nʉnʉa waajato ĩiro tiicojorique niiupa. Ñañaro tiirique bʉaro jañuro ca bii nʉnʉa waarora, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca añurije pea tee ametʉeneropʉ nii nemocãupa. \v 21 Ñañarije tiirique bii yairicaro ca tii tutua niiricarore birora, Ʉmʉreco Pacʉ wapa manirora añuro cʉ̃ ca tii bojarique añurã mani ca niiro tii, mani Wiogʉ Jesucristo jʉori to birora caticõa niiriquere manire tiicojo, tii doti tutua niiupa. \c 6 \s1 Ñañarijere bii yai weo, Cristo mena pee cati, biirique \p \v 1 ¿To docare ñee mani ĩirãti? ¿Ñañarijera mani tiicõa niirãti, Ʉmʉreco Pacʉ bʉaro jañuro cʉ̃ ĩa mai nʉnʉa waajato ĩirã?\f + \fr 6.1 \ft ¿Añurije bʉaro jañuri to bii bau niijato ĩirã, ñañarijera mani tiicõa niirãti?\f* \v 2 ¡Mani tiiti majuropeecãrucu! Mee ñañarijere ca bii yai weoricarãpʉ mani nii. ¿Ñee tiirã, ñañarijera mani tiicõa niibogajati? \v 3 ¿Mʉja, Cristo Jesús mena niirʉgarã ca uwo coe ecoricarã niipetirã, cʉ̃ ca bii yairicarore birora biirã, mani ca uwo coe ecoriquere mʉja majititi? \v 4 To biri uwo coerique jʉori, Jesucristo menara yaa cõa eco, cʉ̃ ca bii yairicarore biro mani biiwʉ. O biro biicãri, Cristo, cʉ̃ Pacʉ cʉ̃ ca tutuarije mena cati tua, cʉ̃ ca biiricarore birora mani cãa, wãma wãme catirique mena mani bii niico. \p \v 5 Cʉ̃ menara, cʉ̃ ca bii yairicarore biro ca biiricarã mani ca niijata, ñucã cʉ̃ menara mani cati tuarucu. \v 6 Jʉguero mani ca bii niirucurique Cristo menara yucʉ tenipʉ paa pua tuu yaio ecoupa, mani upʉ ñañarije ca tiirʉga niirije ca tii yaio ecoro, ñañarije tiiriquere ca tii nʉnʉjeerã mani ca nii nʉnʉa waatipere biro ĩirã, mani ĩi maji. \v 7 Bii yaicoarãpʉa, ñañarije mani tiiticu. \v 8 “Cristo mena mani ca bii yaijata, cʉ̃ menara mani catirucu,” mani ĩi. \v 9 Cristoa, ca bii yairicarã watoare ca cati tuaricʉpʉ niiri, cʉ̃ ca bii yai nemotipere mani maji. Cʉ̃ra, bii yairiquea do biro cʉ̃re bii ametʉene nʉcã majiti yua. \v 10 Cʉ̃ ca bii yairije mena, jĩcãti bii yaigʉra, ñañarije tiiriquere bii yai ametʉene peoticã cojoupi mee. Cʉ̃ ca catirije peera Ʉmʉreco Pacʉ yeere tiirʉgʉ catimi. \v 11 To biri wãmera mʉja cãa, ñañarije tiiriquere ca bii yai weoricarãpʉre biro nii tʉgoeñaña. Bii pacarã Cristo Jesús jʉori, Ʉmʉreco Pacʉ yee peere ca tiiparã ca catirã niiña. \p \v 12 To biicãri, mʉja upʉ ca bii yaipa upʉre ñañarije tiirique pee ca bii ametʉene nʉcãro tii, ñucã ñañarije ca tiirʉgarije cãare tii nʉnʉjee, tiiticãña. \v 13 Mʉja upʉ maquẽre\f + \fr 6.13\ft Los miembros de su cuerpo.\f* ñañarije peere ca tiirije ca niiro tiicãri, ñañarije tiirique maquẽ ca niiro tiiticãña. To biro tiitirãra, Ʉmʉreco Pacʉ yee peere ca tiirije ca niiro tiiya, ca bii yaicoaricarãpʉra, ca cati tuaricarãre birora mʉja upʉri maquẽre añurije peere ca tiirije pee ca niiro tiiri. \v 14 O biro mʉja ca tiiro, ñañarije tiirique mʉjare bii ametʉenetirucu, doti cũurique ca ĩirore biro tii nʉnʉa waatirãra, Ʉmʉreco Pacʉ añuro cʉ̃ ca tiirije mena pee mʉja ca niiro macã. \s1 Añurijere pade coteri maja \p \v 15 ¿To docare ñee mani ĩirãti? ¿Doti cũurique ca ĩirore biro tii nʉnʉa waatirãra, Ʉmʉreco Pacʉ wapa manirora añuro cʉ̃ ca tii bojarique mena pee ca niirã niiri, ñañarije mani tiirãti? ¡Mani tiiti majuropeecãrucu! \v 16 ¿Jĩcʉ̃re, cʉ̃ ca dotirijere tii nʉnʉjeerʉgarã cʉ̃re pade coteri maja mʉja ca niijata, mʉja ca pade bojagʉre wapa manirora pade coteri maja niiriquere mʉja majititi? Atea teere birora bii, bii yairicaro ca tiirije ñañarijere ca tii nʉnʉjeerã, añurije maquẽre ca tii nʉnʉjeerã cãa, teere ca pade coterã niima. \v 17 Añu majuropeecã Ʉmʉreco Pacʉ, ñañarijere ca tii nʉnʉjeerã ca niimiricarã, mee mʉja ca yeri tʉgoeña niirije menapʉ, añurije queti mʉja ca bue majio ecoriquere mʉja tʉo nʉnʉjeeupa. \v 18 Ñañarije tiiriquere ametʉene ecori, mecʉ̃ra añurije peere pade coteri maja mʉja nii yua. \v 19 Bojoca bii niiriquerena yʉ wede, tʉgoeña bayitima ĩirã, atere añuro tʉo puotibocuma mʉjare ĩima ĩigʉ. Jʉgueropʉre, mʉja upʉri maquẽre, õo pee jañuro ñañarije tii yai waaricaro ca tiirije peere ca tiirije ca niiro mʉja ca tiiricarore birora, mecʉ̃ cãare mʉja upʉri maquẽre añurije, ca ñañarije manirã niiricaro ca tiirije peere ca tii nʉnʉjeerije ca niiro tiiya. \p \v 20 Ména, ñañarije peere tii nʉnʉjee niirã, añurije peere mʉja tii nʉnʉjeetiupa. \v 21 ¿Mecʉ̃re mʉja ca bobo tʉgoeñarije ñañarijere tii niirã, ñee mʉja bʉari? Mʉja bʉatiupa. Tea bii yairicaro ca tiirije wado nii. \v 22 Mecʉ̃ra ñañarijere ca tii nʉnʉjee yerijãaricarã niiri, Ʉmʉreco Pacʉ peere ca pade coterã nii eari, ca ñañarije manirã nii, caticõa niiriquere bʉa earicaro tii, ca tiirijere mʉja bʉa. \v 23 Ñañarije tiirique wapa, bii yairique nii. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojorije pea, mani Wiogʉ Cristo Jesús jʉori caticõa niirique nii. \c 7 \s1 Amo jiarique mena ĩi cõoña wederique \p \v 1 ¿Yʉ yaarã, to docare mʉja majititi (doti cũurique ca majirãre mʉjare yʉ ĩi) doti cũurique bojocʉre cʉ̃ ca cati niiro wado cʉ̃re ca doti niirijere? \v 2 O biro ĩijata: Nomio ca manʉ cʉtigo, ca dotirije jʉori cõ manʉ cʉ̃ ca cati niirore ĩigo, cʉ̃ mena niimo. Cõ manʉ cʉ̃ ca bii yaicoajata, ca manʉ cʉtigo cõ ca niirijere ca dotirijere ca doti ecotigo tuamo. \v 3 O biro ca biirije jʉori, cõ manʉ cʉ̃ ca cati pacaro apĩ cõ ca manʉ cʉtijata, ca manʉ cʉtigo cõ ca niirijere ca dotirijere ametʉene nʉcãgo tiimo.\f + \fr 7.3a \ft “Ca manʉ cʉtigo nii pacago ca ʉmʉa epe paigo niimo” ĩirico niirucumo.\f* Cõ manʉ cʉ̃ ca bii yaicoajata docare, tee ca dotirijere ca doti ecotigo tuamo. To biri apĩ cõ ca manʉ cʉtijata cãare, ca ʉmʉa epe paigo méé niimo.\f + \fr 7.3b\ft Manʉ cʉti, nʉmo cʉti, tiiriquere ca doti niirijere bii ametʉene nʉcãgo méé biimo.\f* \p \v 4 Yʉ yaarã, mʉja cãa to birora Cristo mena nii earã, cʉ̃ menara doti cũuriquere mʉja bii yai weocãupa, apĩ ca bii yairicarã watoare ca cati tuaricʉ yaarã pee niirʉgarã. O biro biicãri, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa biijejarije añurije mani tii niirucu. \v 5 Ména ñañarije ca tii niirã mani ca niiro, doti cũuriquea, mani upʉpʉre ñañarije tiirʉgarique ca niirijere ca tii bau niiro ca tii niirije niiupa. To biri bii yairicaro ca tiirije wadore mani tiicã niirucuupa. \v 6 Mecʉ̃ra, doti cũurique manire ca doti niirucumiriquere ca bii yai weoricarã niiri, jʉgueropʉ doti cũurique ca nii jʉoriquere ca tii nʉnʉjeerã méé mani nii, Añuri Yeri wãma wãme cʉ̃ ca doti niirije mena pee Ʉmʉreco Pacʉre tii nʉnʉjeerʉgarã. \s1 Ñañarije yʉpʉre ca niirije \p \v 7 ¿To docare ñee mani ĩirãti? ¿“Doti cũurique ñañarije nii,” mani ĩirãti? ¡Mani ĩiti majuropeecãrucu! Doti cũurique ca manijata, ñañarije ca niirijere yʉ majitibojacupa. Ĩa ʉgoriquere yʉ majitibojacupa, doti cũurique, “Ĩa ʉgoticãña,” to ca ĩitijata.\f + \fr 7.7\ft Ex 20.17; Dt 5.21.\f* \v 8 Ñañarije pea, doti cũurique to biro ca ĩirije jʉori, niipetirije ĩa ʉgoriquere yʉre tii bau niiwʉ. Doti cũurique ca manijata, ñañaro tiirique manirore biro biicã. \v 9 Doti cũuriquere ca majitigʉ yʉ ca niiri cuupʉre cati añugʉ yʉ niiwʉ. Doti cũuriquere yʉ ca majiro, ñañarije yʉ ca tiirique bii bau nii eacãwʉ. To biri ca bii yaipʉra yʉ niicãwʉ yua.\f + \fr 7.9\ft To biri ñañaro bii yairica tabepʉ ca waapʉra yʉ niicãwʉ.\f* \v 10 To biri doti cũurique, catirique yʉre ca tiicojoboriquera, ca bii yaipʉ yʉ ca niiro yʉre tiicãwʉ. \v 11 Ñañarije pea, doti cũuriquerena nii eari, ñañaro yʉ ca tii bui cʉtiro yʉre tiiwʉ. Tee jʉori ca bii yaipʉra yʉ niicãwʉ. \p \v 12 O biro mani ĩi yapano, añuro petira doti cũuriquea, ca ñañarije manirije nii, ca doti niirije cãa ca ñañarije manirije, díámacʉ̃ ca niirije, añurije, nii. \v 13 To docare, ate añurijera, ¿ca bii yaipʉ yʉ ca niiro yʉre to tiicãjapari? ¡Tiitijacupa! Ñañarije, ñañarijera ca niirijere ĩñorʉgaro, añurije jʉorira, ca bii yaipʉ yʉ ca niiro yʉre tiiwʉ. O biro biiri, doti cũurique jʉori, ñañarije, díámacʉ̃ra ñañarije peti ca niirijere bii bau nii eacãwʉ. \p \v 14 Doti cũuriquea Ʉmʉreco Pacʉ yee nii. Yʉ pea, bojocʉ ca tʉgoeña tutuatigʉ, ñañarijere ca tii nʉnʉjeepʉ noniricʉ yʉ niicã. \v 15 Yʉ ca tiirijere yʉ tʉo majiti. Yʉ ca tiirʉgarijere tiitigʉra, yʉ ca junarije peere yʉ tiicã. \v 16 To biri yʉ ca junarije peere ca tiigʉ niiri, “Doti cũurique, añurijera nii,” yʉ ĩi. \v 17 To biri yua yʉ méé yʉ nii, teere ca tiigʉ. Yʉpʉre ñañarije ca niirije pee to biro tii. \v 18 Yʉpʉre ca tʉgoeña bayitigʉ yʉ ca niiri upʉre añurije ʉnora ca manicãrijere yʉ maji; añurije ca tiicãrʉgagʉ nii pacagʉ, yʉ tii jeeño majiticã. \v 19 To biri yʉ ca tiirijea, añurije yʉ ca tiirʉgarije méére yʉ tii, ñañarije yʉ ca junarije peere yʉ tii. \v 20 To biri yua, yʉ ca junarijerena yʉ ca tiijata, yʉ méé yʉ tii. Yʉpʉre ñañarije ca niirije to biro tii. \p \v 21 O biro ca biirije jʉori atere yʉ maji: Añurijere yʉ ca tiicãrʉga pacaro, ñañarije mena wado biicã. \v 22 Yʉ ca tʉgoeñarijepʉa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotirijere bʉaro boo tʉgoeña. \v 23 To ca bii pacaro, yʉ upʉpʉre apeye ca doti niirijere yʉ ĩa, ñañarijere ca doti niirije ca niirijere. Ate ca dotirije, yʉ ca tʉgoeñarije ca dotirije menare ameri quẽe niima ĩiro, ñañarijerena yʉ ca tii nʉnʉjeecõa niiro yʉre tii. \p \v 24 ¡Abé nija yʉ niiquĩgʉ! ¿Ati upʉ mena ñañarije tiicãri yʉ ca bii yaipere ñiru peti yʉre cʉ̃ ametʉenegʉti? \v 25 Ʉmʉreco Pacʉ, mani Wiogʉ Jesucristo jʉori, “Añu majuropeecã,” yʉ ca ĩigʉ wado ametʉene majimi. O biirije ca biiro macã, yʉ ca tʉgoeña niirije mena peera, yʉ majuropeera Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotirijere yʉ tii nʉnʉjee, yʉ upʉ ñañarije ca tii niiri upʉ mena peera, ñañarije ca tii dotirije peere yʉ tii nʉnʉjeecã. \c 8 \s1 Añuri Yeri jʉori catirique \p \v 1 To biri mecʉ̃ra yua, Cristo Jesús mena ca niirãra ñañaro cʉ̃ja ca bii yaipe ʉno mani. \v 2 Jesucristo jʉori, Añuri Yeri catirique ca tiicojogʉ cʉ̃ ca dotirije, ñañarijere, bii yairiquere, ca doti tutua niirijere yʉre ametʉenewʉ. \v 3 Ʉmʉreco Pacʉ pea, Moisés cʉ̃ ca doti cũurique do biro ca tii majitirijere tiiupi. Do biro ca tiipe méé niiupa, bojoca tʉgoeña bayitima ĩirã ñañarije cʉ̃ja ca tii niirije niima ĩiro. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ Macʉ̃re, bojocʉ ñañarijere ca tii niigʉ ca tʉgoeña bayitigʉre biro ca niigʉ cʉ̃re tiicojoupi, ñañarije tii niiriquere cʉ̃ ametʉene bojajato ĩigʉ. Bojocʉ ca tʉgoeña bayitigʉre biro cʉ̃re tiiri, ñañarijere tii yaioupi Ʉmʉreco Pacʉ. \v 4 Atere to biro tiiupi, doti cũurique añurije ca dotirore biro cʉ̃ja tii niijato ĩigʉ. Mee ñañarije tiirʉga tʉgoeñariquere ca tii nʉnʉjeerã méé mani nii, Añuri Yeri cʉ̃ ca ĩirore biro pee ca tii niirã mani nii yua. \p \v 5 Ñañarije ca tiirã, tee pee wadore tiirʉga nʉnʉjeecã niima. Añuri Yeri cʉ̃ ca ĩirore biro ca tiirã pea, Añuri Yeri cʉ̃ ca boorije pee wadore tiirʉga tʉgoeñama. \v 6 Ñañarije tiirʉga tʉgoeñariquere nʉcãtima ĩirã, tee pee wadore tiirʉga nʉnʉjeecã niiriquea, bii yairicaro ca tiirije nii. Añuri Yeri yee peere tiijata, añuro nii, cati, biiricaro tii. \v 7 Ñañarije cʉ̃ja ca tiirʉga tʉgoeñarijere nʉcãtima ĩirã, tee pee wadore ca tiirʉga nʉnʉjeecõa niirã, Ʉmʉreco Pacʉre ca junarã niima. Cʉ̃ ca dotirijere booti, tii nʉnʉjee majiti, biicãma. \v 8 To biri ñañarije cʉ̃ja ca tiirʉga tʉgoeñarijere ca nʉcãtirã, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa ʉjea niirijere tii majitima. \p \v 9 Mʉja pea, ñañarije ca tiirã méé mʉja nii yua. Añuri Yeri cʉ̃ ca boorore biro pee ca tiirã mʉja nii, díámacʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Añuri Yeri mʉjapʉre cʉ̃ ca niijata. Cristo yʉʉ Añuri Yerire ca cʉotigʉa, Jesucristo yʉʉ méé niimi. \v 10 Cristo mʉjapʉre cʉ̃ ca niijata, mʉja upʉ pea ñañarije jʉori ca bii yaipa upʉ to ca nii pacaro, Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Añuri Yeri pea mʉja ca catirije niimi, añurã cʉ̃ ca tiirije jʉori.\f + \fr 8.10\ft Mʉja yeri pea caticã, Ʉmʉreco Pacʉ, jĩcãti ʉno peera ñañarije ca tiitiricarãre biro mʉjare cʉ̃ ca tiirique jʉori.\f* \v 11 Cristo cʉ̃ ca cati tuaro ca tiiricʉ yʉʉ Añuri Yeri mʉjapʉre cʉ̃ ca niijata, Cristo cʉ̃ ca cati tuaro ca tiiricʉ Ʉmʉreco Pacʉra mʉja upʉri ca bii yairijere wãma catirique tiicojorucumi, cʉ̃ yʉʉ Añuri Yeri mʉjapʉre cʉ̃ ca niirije jʉori. \p \v 12 To biri yʉ yaarã, jĩcã wãme mani ca tii niipe nii. Biiropʉa mani upʉ ñañarije ca tiirʉgarije peere mani ca tii niipe méé nii. \v 13 Tee ñañarijere mʉja ca tii niijata, ñañaro tamʉo yairica tabepʉ mʉja waarucu. Añuri Yeri jʉori, ñañarije tiiriquere mʉja ca tii yaiojata, mʉja caticõa niirucu. \p \v 14 Niipetirã, Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Añuri Yeri cʉ̃ ca majiorore biro ca tii niirã, Ʉmʉreco Pacʉ puna niima. \v 15 Mʉja, ñucã ca uwi duwi yujurã mʉja ca niiro ca tiipa yeri méére mʉja ñeeupa. Añuri Yeri, Ʉmʉreco Pacʉ puna niiricaro ca tiigʉre mʉja ñeeupa. Cʉ̃ jʉorira, Ʉmʉreco Pacʉre, “¡Abbá! ¡Cáacʉ!”\f + \fr 8.15\ft Arameo wederique menara “Abbá” ĩi, “Cáacʉ,” ĩiro.\f* mani ĩi. \v 16 Cʉ̃, Añuri Yerira mani ca yeri cʉtirijepʉre, Ʉmʉreco Pacʉ puna mani ca niirijere wede majiomi. \v 17 Cʉ̃ puna mani ca niijata, cʉ̃ yeere ca cʉo nʉnʉjeerã niirã mani bii; Ʉmʉreco Pacʉ yeere ca cʉo nʉnʉjeerã, Cristo mena jĩcãri cʉ̃ yeere ca cʉo nʉnʉjeerã, niirã mani bii, cʉ̃ mena jĩcãri ñañaro mani ca tamʉojata, ñucã cʉ̃ mena jĩcãrira añuro mani ca tii nʉcʉ̃ bʉo ecopere biro ĩirã. \s1 Jiropʉ añurije ca niipe \p \v 18 Ati rʉmʉrire ñañaro tamʉoriquea, añurije manire ca bii eape menare mani ca ĩa cõoñajata, mani majuropeecã. \v 19 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca jeeñorique, díámacʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉ puna mani ca niirijere ca bii ĩño eapa tabere pato wãcãrique mena yue nii, \v 20 ñañaro ca biipe ca niiro ca tii ecorique niiri. Biiropʉa tee majuropeera to biro biitiupa. Ʉmʉreco Pacʉ, “To biro biirucu,” cʉ̃ ca ĩirique niima ĩiro to biro biiupa. Bii pacaro nii, \v 21 cʉ̃ ca jeeñorique majuropeera ñañaro ca tii eco niirijere ametʉene ecori, Ʉmʉreco Pacʉ puna añurijepʉ cʉ̃ja ca ametʉene ecori tabere cʉ̃ja mena ca nii earo ca tiipe. \p \v 22 Cʉ̃ ca jeeñorique niipetirijepʉra, jĩcõ nomio macʉ̃ cʉtigo puniro cõ ca tʉgoeñarore biro ca biirijere mani maji. \v 23 Tee wado méé ñañaro tamʉo, mani, jiro mani ca bʉapepʉre ĩigʉ, Añuri Yerire cʉ̃ ca tiicojo jʉoricarãpʉ cãa to birora ñañaro mani tamʉo, Ʉmʉreco Pacʉ punare biro tii ecori, ñañaro mani ca tamʉori upʉre cʉ̃ ca ametʉenepa tabere yue niirã ʉno. \v 24 Tee, mani ca yue niirijerena ĩirã, mani ametʉene ecowʉ. Yuerique ca bii earijepʉa, yue nemorique méé nii. ¿Ñiru cʉ̃ ca cʉorijepʉrena cʉ̃ yuecõa niigajati? \v 25 Mani ca cʉotirijere mani ca yue niijata, tʉgoeña bayirique mena to birora mani yuecõa nii. \p \v 26 O biri wãmera, mani ca tʉgoeña bayitirijere manire tii nemomi Añuri Yeri. Jãi juu buerica wãme ʉnora mani ĩi majiticã, to biro mani ca biiro Añuri Yeri majuropeera do biro ca ĩi wede majiña manirije mena, otirique mena, Ʉmʉreco Pacʉre manire jãi bojami. \v 27 Ʉmʉreco Pacʉ, yeripʉ tʉgoeñariquere ca majigʉ niiri, Añuri Yeri cʉ̃ ca ĩirʉgarijere majicãmi, Añuri Yeria, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorore biro cʉ̃ yaarãre cʉ̃ ca jãi bojarije ca niiro macã. \s1 Ca ametʉa nʉcã majuropeerã \p \v 28 Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃re ca mairãre añurije boojãgʉ, niipetiri wãmeri cʉ̃jare ca biiro tiimi, cʉ̃ ca ĩiricarore biro to biijato ĩigʉ cʉ̃ ca jʉoricarãre, mani ĩi maji. \v 29 Ʉmʉreco Pacʉ, jʉgueropʉra cʉ̃ ca beje jeericarãre cʉ̃ Macʉ̃re biro ca niiparã cʉ̃jare tiiupi, cʉ̃ Macʉ̃ pea paʉ ca tʉo nʉnʉjeerã watoare cʉ̃ja jũwʉ cʉ̃ niijato ĩigʉ. \v 30 To biro biirucuma, cʉ̃ ca ĩiricarãrena jʉo, cʉ̃ ca jʉoricarãrena, añurã cʉ̃ja ca niiro tii, añurã cʉ̃ ca tiiricarãrena, cʉ̃ ca añu majuropeerijere ca cʉo eaparã cʉ̃ja ca niiro tii, tiimi. \p \v 31 ¿Atere ñee mani ĩirãti? Ʉmʉreco Pacʉ mani mena cʉ̃ ca niijata, ¿ñiru ʉno pee ñañaro manire cʉ̃ tiibogajati? \v 32 Cʉ̃ Macʉ̃ majurope cãare maitigʉra, mani niipetirã mani ca ñañarije jʉori cʉ̃ ca bii yairo ca tiiricʉ, ¿do biro ĩigʉ, cʉ̃ Macʉ̃ mena jĩcãrira niipetirije manire cʉ̃ tiicojotibogajati? \v 33 ¿Ñiru, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca beje jeericarãre “Ñañarije ca tiirã niima,” cʉ̃ ĩibogajati? Ʉmʉreco Pacʉ niimi, ca ñañarije manirã ca tiigʉ. \v 34 ¿Ñiru ñañaro cʉ̃jare cʉ̃ tiibogajati? Cristo Jesús manire bii yai bojaupi. Ñucã cati tua biicãri, Ʉmʉreco Pacʉ díámacʉ̃ nʉña\f + \fr 8.34\ft Díámacʉ̃ nʉña, Jesucristo do biro ca tiiya manigʉ cʉ̃ ca duwiri nʉña. Salmo 110.1; Mt 22.44.\f* pee niiri, manire jãi boja niimi. \v 35 ¿Jesucristo manire cʉ̃ ca mairijere, ñiru manire cʉ̃ tuu dica woogʉti? Ñañaro tamʉorique, do biro ca bii majiña manirije, ñañaro cʉ̃ja ca tiirʉga nʉnʉjeerije, aʉa boarique, juti boo pacarique, ca uwiorije, ñañaro jĩa eco yairique cãa, manire tuu dica woo majiti. \v 36 O biro ĩi owarique: \q1 “Mʉ yee jʉori, to cãnacã rʉmʉra ca bii yaiparã jãa niicã. \q1 Oveja cʉ̃ja ca jĩaparãre biro jãare ĩama,” \m ca ĩirore birora.\f + \fr 8.36\ft Sal 44.22.\f* \p \v 37 To ca bii pacaro, manire ca mairicʉ jʉori, ate niipetirijere ca ametʉa nʉcãrã peti mani nii. \v 38 “Díámacʉ̃ra, bii yairique ʉnora, catirique ʉnora, Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrã ʉnora, wãtĩa ʉnora, mecʉ̃re ca biirije ʉnora, jiro ca biipe ʉnora, ca yeri tutuarã ʉnora, \v 39 emʉaropʉ ʉnora, ñañaro bii yairica tabe ʉnora, jĩcã wãme Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca jeeñorique ʉnora, mani Wiogʉ Cristo Jesús jʉori, Ʉmʉreco Pacʉ manire cʉ̃ ca mairijere manire tuu dica woo majiti,” yʉ ĩi. \c 9 \s1 Israelitas're Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ami dica woorique \p \v 1 Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeegʉre birora ĩi ditoricaro maniro, díámacʉ̃ yʉ ĩi. Yʉ ca tʉgoeñarije, Añuri Yeri cʉ̃ ca majiorije jʉori, “To birora bii,” yʉre ĩi. \v 2 Yʉ yeripʉ bʉaro tʉgoeñarique pai, to birora puniro tʉgoeña cõa nii, yʉ bii. \v 3 Yʉ majuropeera, “Ñañaro biirucumi,” ĩiricʉ nii, Jesucristore ca majitigʉ nii, yʉ biicãrʉgami, yʉ yaarã, yʉ yaa pooga macãrã \v 4 israelitas're ĩima ĩigʉ. Cʉ̃ja, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ami dica wooricarã niiupa. Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ puna peti cʉ̃ja ca niiro cʉ̃jare tiiupi. Cʉ̃ja menara nii, cʉ̃ ca doti tutuarijere cʉ̃jare ĩño, tiiupi. “Mʉja menare o biro yʉ tii niirucu,” cʉ̃jare ĩi, cʉ̃ ca dotirijere cʉ̃jare cũu, díámacʉ̃ tii nʉcʉ̃ bʉorica wãmere cʉ̃jare wede majio, ñucã “O biro mʉjare yʉ tiirucu,” cʉ̃jare ĩiupi. \v 5 Jãa ñicʉ̃ jʉ̃mʉara niiupa, Ʉmʉreco Pacʉ yaarã. Cʉ̃ja yaa puna macʉ̃ra bojoca mani ca bii nʉnʉa doorica wãmere biro ĩijata, baʉaupi Cristo, niipetirije jotoa Ʉmʉreco Pacʉ ca niigʉ. To birora ĩi nʉcʉ̃ bʉocã niiricʉ cʉ̃ niijato. To biro to biijato. \p \v 6 Ʉmʉreco Pacʉ, Israel yaa pooga macãrãre, “To biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩirique, to birora biicã yerijãa waaro méé bii. Niipetirãpʉ Israel pãramerã ca niirã israelitas méé niima. \v 7 Ñucã Abraham pãramerã cʉ̃ja ca niirije jʉorira, niipetirãpʉra cʉ̃ puna niitima. Ʉmʉreco Pacʉ o biro cʉ̃re ĩiupi: “Isaac jʉori, mʉ pãramerã cʉtirucu,” ĩiupi.\f + \fr 9.7\ft Gn 21.12.\f* \v 8 O biro ĩijata: “Ʉmʉreco Pacʉ puna ca niirã, tii puna macãrã cʉ̃ja ca niirije jʉorira cʉ̃ puna niitima. ‘O biro yʉ tiirucu,’ cʉ̃ ca ĩiricʉ puna pee doca, Abraham pãramerã niima,” ĩiricarã niima. \v 9 Ate nii Ʉmʉreco Pacʉ, “O biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩirique: “Ape cʉ̃mare ati cuu ʉnora yʉ doorucu, to cõrore Sara jĩcʉ̃ macʉ̃ cʉtirucumo,” cʉ̃ ca ĩirique.\f + \fr 9.9\ft Gn 18.10, 14.\f* \p \v 10 Tee wado méé nii ñucã, Rebeca puna cãa jĩcʉ̃ra pacʉ cʉtiupa, mani ñicʉ̃ Isaac wadore. \v 11 Cʉ̃ja ca baʉaparo jʉguero, añurije, ñañarije, cʉ̃ja ca tiitiropʉra, Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ ca boorore biro cʉ̃ majuropeera cʉ̃ ca beje amirijere díámacʉ̃ra to nii eajato ĩigʉ, \v 12 bojoca tii niirique jʉori méé, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca jʉogʉ niiriquere ĩigʉ, o biro cõre ĩiupi Rebecare: “Cʉ̃ jũwʉ pee cʉ̃ baire pade coterucumi,” ĩiupi, \v 13 o biro ĩi owarique ca ĩirore birora: “Jacob're yʉ maiwʉ. Esaú peera yʉ juna jañuwʉ.”\f + \fr 9.11-13\ft Gn 25.23; Mal 1.2-3.\f* \p \v 14 ¿Ñee mani ĩirãti? ¿To docare Ʉmʉreco Pacʉ ñañagʉ cʉ̃ niiti? ¡Niitimi! \v 15 Ʉmʉreco Pacʉ o biro cʉ̃re ĩiupi Moisés're: “Yʉ ca ĩa mairʉgagʉre yʉ ĩa mairucu. Yʉ ca boo paca ĩarʉgagʉre yʉ boo paca ĩarucu,” ĩiupi.\f + \fr 9.15\ft Ex 33.19.\f* \p \v 16 To biri cʉ̃ ca jʉorijea, bojocʉ cʉ̃ ca boorije jʉori méé; ñucã cʉ̃ ca tii bayi niirije jʉori méé, bii, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boo paca ĩarije jʉori pee bii. \v 17 Ʉmʉreco Pacʉ wederiquepʉ, Egipto macʉ̃ wiogʉre o biro ĩi: “Aterena ĩigʉ, mʉ mena yʉ ca tutuarijere ĩñorʉgʉ, wiogʉ mʉre yʉ tiiwʉ, niipetiri yepapʉ yʉ wãmere wede batorique ca niipere biro ĩigʉ,” ĩi.\f + \fr 9.17\ft Ex 9.16.\f* \v 18 Tee tiigʉ Ʉmʉreco Pacʉa, cʉ̃ ca ĩa maigʉre ĩa mai, ca ametʉene nʉcãgʉra bʉaro jañuro to birora cʉ̃ ca biicã nʉnʉa waaro tiicãmi. \p \v 19 Mʉ pea yʉre mʉ ĩicu: “To docare, ¿ñee tiigʉ Ʉmʉreco Pacʉ, ‘To biro tiima,’ manire cʉ̃ ĩiti? ¿Ñiru pee cʉ̃ ca boorijere cʉ̃ ĩi camotabogajati?” mʉ ĩicu. \v 20 Yʉ pea o biro mʉre yʉ ĩi: Mʉa, ¿“Ñiru mʉ niiti, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiirijere to biro mʉ tii,” cʉ̃re ĩirʉgʉ? Mʉja ca tʉgoeñajata, ¿diirʉ, tiirʉ ca weericʉre ñee tiigʉ to biri jotʉ yʉre mʉ tiiri, to ĩigajati?\f + \fr 9.20\ft Is 29.16; 45.9.\f* \v 21 Jotʉri weeri majʉa, dii jĩcã bʉrʉa maquẽrena ca nii majuropeerijere tiirã cʉorique, niipetirijere tiirã cʉ̃ja ca cʉori jotʉri, wee majimi. \fig “Jotʉri weeri majʉ, no cʉ̃ ca boorije wee majimi.” Ro 9.21|src="hk00139b.tif" size="col" \fig* \p \v 22 Ʉmʉreco Pacʉ, ñañaro cʉ̃ ca tiirijere, cʉ̃ ca tutuarijere, ĩñorʉga pacagʉ, ñañaro tii eco, ñañaro bii yairica tabepʉ waa, ca biiparãre tʉgoeña bayirique mena to birora cʉ̃jare ĩacãupi. \v 23 Ñucã to biro biigʉa, manire ametʉenerʉgʉ, bʉaro manire cʉ̃ ca mairijere, cʉ̃ ca añu majuropeerijere, ĩñoupi. Jĩcãtopʉra manire boo paca ĩari, cʉ̃ mena mani ca niipere biro ĩigʉ manire beje jeeupi. \v 24 Mania cʉ̃jara mani nii, judíos watoare, judíos ca niitirã watoa cãare, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca jʉoricarã. \v 25 Oseas cʉ̃ ca owarica pũuropʉ Ʉmʉreco Pacʉ: \q1 “Yʉ yaa pooga ca niitiricarãre, ‘Yʉ yaa pooga,’ yʉ ĩirucu. \q1 Yʉ ca maitimiricarãrena, ‘Yʉ ca mairã,’ yʉ ĩirucu.”\f + \fr 9.25\ft Os 2.23.\f* \q1 \v 26 “ ‘Yʉ yaa pooga méé mʉja nii,’ cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩirica tabera, \q1 ‘Ʉmʉreco Pacʉ ca caticõa niigʉ puna mʉja nii, ĩiricarã niirucuma,’ ” cʉ̃ ca ĩiricarore birora.\f + \fr 9.26\ft Os 1.10.\f* \p \v 27 Israelitas cʉ̃ja ca biipe peera o biro ĩimi Isaías: \q1 “Israel yaa pooga macãrã jita duparire biro paʉ nii pacarã, paʉacã mééra ametʉarucuma; \q1 \v 28 Wiogʉa, cʉ̃ ca ĩiricarore birora, yoari mééra ati yepa macãrãre ñañaro tiirucumi,” ĩimi.\f + \fr 9.28\ft Is 10.22-23.\f* \p \v 29 Isaías'ra o biro ĩiupi ñucã: \q1 “Ʉmʉreco Pacʉ niipetirijepʉrena ca doti tutua niigʉ, mani Israel yaa pooga macãrãre cʉ̃ ca dʉaticãjata, \q1 Sodoma, Gomorra macãrãre biro mani bii yaicã yerijãa waabojacupa,” ĩiupi.\f + \fr 9.29\ft Is 1.9.\f* \s1 Israelitas cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeetirique \p \v 30 Atere ¿ñee mani ĩirãti? Judíos ca niitirã, añurã cʉ̃re tii ecorʉgarã añurije ca tiitirucuricarãrena, díámacʉ̃ cʉ̃ja ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorije jʉori, añurã cʉ̃jare tiiupi Ʉmʉreco Pacʉ. \v 31 Israelitas, doti cũurique jʉori añurã nii eariquere ca amamiricarã pea, añurã nii eariquere bʉa eatiupa. \v 32 ¿Ñee tiirã cʉ̃ja bʉa eatijapari? Díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique mena méé teere amaupa, cʉ̃ja ca tii nʉnʉjeerije jʉori pee, teere amaupa, “Tee menara mani bʉa eacãrucu” ca ĩi tʉgoeñarãre biro. To biro biima ĩirã, ʉ̃tãgare pʉa taarãre biro biiupa.\f + \fr 9.32\ft To biri Jesucristore tʉo nʉnʉjeetima ĩirã, ʉ̃tãga pʉa taarãre biro biiupa.\f* \v 33 O biro ĩi owarique ca ĩirore birora: \q1 “Ĩaña, Sión're jĩcãga ʉ̃tãga yʉ cũu, jĩcãga ʉ̃tãga bojoca cʉ̃ja ca pʉata ñaaro ca tiipagare. \q1 Cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeegʉa boboro tamʉotirucumi.”\f + \fr 9.33\ft Is 8.14; 28.16.\f* \c 10 \p \v 1 Yʉ yaarã, yʉ yeri ca boorije, israelitas're Ʉmʉreco Pacʉre yʉ ca jãi bojarije, “Cʉ̃ja ametʉajato” ĩigʉ yʉ ca ĩirije nii. \v 2 “Ʉmʉreco Pacʉre bʉaropʉra ca tii nʉcʉ̃ bʉorʉgarã niima biirãpʉa” yʉ ĩi, cʉ̃ja yee maquẽre. Tee peere to biro ca biicãrã nii pacarã, Ʉmʉreco Pacʉ yee díámacʉ̃ ca niirijere biro tiitima. \v 3 Ʉmʉreco Pacʉ añurã cʉ̃ ca tiirijere majitima ĩirã, cʉ̃ja majuro cʉ̃ja ca tiirije jʉorira añurã niirʉgama ĩirã, Ʉmʉreco Pacʉ añurã cʉ̃ ca tiirijere junaupa. \v 4 Doti cũurique, Jesucristorena bii yapano ea, díámacʉ̃ cʉ̃re ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorã niipetirã añurã cʉ̃ja ca nii eapere biro ĩiro. \p \v 5 Doti cũurique jʉori añurã niiriquere o biro ĩi owaupi Moisés: “Doti cũurique ca ĩirore biro ca tii niigʉa, tee jʉorira caticõa niiriquere bʉarucumi,” ĩiupi.\f + \fr 10.5\ft Lv 18.5.\f* \v 6 Díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori añurã nii earique peera o biro ĩi: “Mʉja yeripʉ o biro ĩi tʉgoeñaticãña, ¿ñiru ʉmʉreco tutipʉ cʉ̃ mʉa waa majigajati, ñucã Jesucristo cʉ̃ ca duwi dooro tiirʉgʉ?\f + \fr 10.6\ft Dt 30.12.\f* \v 7 ¿Ñiru ca ʉ̃cʉ̃ari opepʉ cʉ̃ duwi nʉcã waagʉti, Jesucristore ca bii yairicarã watoapʉ cʉ̃ ca tua mʉa dooro tiirʉgʉ?” ĩi.\f + \fr 10.7\ft Dt 30.13.\f* \v 8 To docare, “¿Ñeere to ĩiti? Ʉmʉreco Pacʉ wederique mʉ pʉtora nii, mʉ yeripʉ nii, mʉ ʉjerorena nii, bii,” ĩi doca.\f + \fr 10.8\ft Dt 30.14.\f* Ate nii díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique maquẽre jãa ca wederije. \v 9 Mʉ ʉjero mena, “Wiogʉ niimi Jesucristo” ĩi, mʉ ca tʉgoeña niirijepʉ, “Ca bii yairicarã watoare cʉ̃ ca cati tuaro tiiupi Ʉmʉreco Pacʉ,” mʉ ca ĩi tʉo nʉnʉjeejata, mʉ ametʉarucu. \v 10 Añurã niiriquere bʉa earʉgarã, yeripʉ mena díámacʉ̃ tʉo nʉnʉjee, ametʉariquere bʉa earʉgarã, ʉjero mena, “Wiogʉ niimi Jesucristo,” ĩi, ĩirique nii. \p \v 11 Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro ĩi: “Niipetirã cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerã, boboro tamʉotirucuma” ĩi.\f + \fr 10.11\ft Is 28.16.\f* \v 12 To biri judíos, judíos ca niitirã menare, ameri ĩa dica woorique mani. Cʉ̃, Wiogʉra, niipetirã Wiogʉ niimi, tii nemorique cʉ̃re ca jãirã niipetirãre, niipetiro añurije cʉ̃ja ca bʉa earo tiimi. \v 13 To biri: “ ‘Wiogʉ jãare ametʉeneña,’ cʉ̃re ca ĩi jãirã niipetirã ametʉarucuma,” ĩi.\f + \fr 10.13 \ft “Wiogʉre tii nemorique ca jãirã niipetirã ametʉarucuma.” Jl 2.32.\f* \p \v 14 ¿Do biro pee biicãri, cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeetiricʉrena, “Jãare tii nemoña,” cʉ̃ja ĩibogajati? ¿Cʉ̃ yeere tʉo ñaati pacarã, do biro pee tiicãri cʉ̃re cʉ̃ja tʉo nʉnʉjeebogajati? ¿Cʉ̃ yee maquẽre cʉ̃jare wederi maja cʉ̃ja ca mani pacaro, do biro pee tiicãri cʉ̃ja tʉobogajati? ¿Cʉ̃ ca wede doti cojoricarã niiti pacarã, \v 15 do biro tiicãri añurije quetire cʉ̃ja wedebogajati? O biro ĩi owarique nii: “Añurije peti nii, queti wederi majʉ añurije queti ca jee doogʉre jãi bocarique,” ĩi.\f + \fr 10.15\ft Is 52.7.\f* \p \v 16 To ca bii pacaro, israelitas niipetirãpʉra añurije quetire tʉo nʉnʉjee, tiitiupa, Isaías o biro cʉ̃ ca ĩi owaquĩricarore birora: “Wiogʉ, jãa ca wederijere, ¿ñiru pee cʉ̃ tʉo nʉnʉjeejapari?”\f + \fr 10.16\ft Is 53.1.\f* \v 17 To biri díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉoriquea, añurije quetire tʉorique jʉori nii ea. Queti tʉorique pea, Jesucristo yee maquẽre wederique nii. \p \v 18 Yʉ pea o biro yʉ ĩi jãiña: ¿Añurije quetire cʉ̃ja tʉotibujapari? ¡Tʉojacupa! Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro ĩi: \q1 “Añurije quetire, niipetiri taberipʉ wedeupa. Cʉ̃ja ca wederije ati yepa ca nii eyori taberipʉ ea peticoa,” ĩi.\f + \fr 10.18\ft Sal 19.4.\f* \m \v 19 Yʉ jãiña nemo ñucã: ¿To docare israelitas, teere cʉ̃ja tʉo puotibujapari?\f + \fr 10.19a \ft ¿Teere cʉ̃ja ĩa majitibujapari?\f* Ca nii jʉori tabere o biro ĩimi Moisés: \q1 “Yʉ yaa pooga macãrã ca niitirãre mʉja ca ĩa tutiro yʉ tiirucu; \q1 ca tʉo jeeñotiri pooga macãrã mena mʉja ca ajiaro yʉ tiirucu,”\f + \fr 10.19b\ft Dt 32.21.\f* ĩimi. \p \v 20 Ñucã Isaías pea o biirije ĩimi: \q1 “Yʉre ca amaatimiricarã yʉre cʉ̃ja ca bʉaro yʉ tiiwʉ. \q1 Yʉre ca jãiña amaatiricarãre yʉre cʉ̃ja ca majiro yʉ tiiwʉ,” ĩimi.\f + \fr 10.20\ft Is 65.1.\f* \p \v 21 Israelitas yee peera o biro ĩimi: \q1 “Tʉo nʉnʉjeeti, ametʉene nʉcã, ca biiri poogare ʉmʉreco yoari rʉmʉ yʉ amorire yʉ juu cojo niimiwʉ,” ĩimi.\f + \fr 10.21\ft Is 65.2.\f* \c 11 \s1 Israelitas ca nii dʉjarã \p \v 1 To biri yʉ jãiña: ¿Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ yaa poogare junagʉ cʉ̃ tiibujapari? ¡Junatijacupi! Yʉ cãa, israelitara, Abraham pãrami, Benjamín yaa puna macʉ̃, yʉ nii. \v 2 Mee jĩcãtopʉra Ʉmʉreco Pacʉ, “Yʉ yaa pooga macãrã niirucuma,” cʉ̃ ca ĩiricarãre junatiupi. ¿Mʉja, Elías, Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ ca jãi juu buerije mena, israelitas're cʉ̃ ca wedejãarique, o biro ĩi owarique ca ĩirijere mʉja majititi? O biro ĩiupi: \v 3 “Ʉpʉ, mʉ yaarã mʉ yee queti wede jʉgueri majare jĩa bate, mʉre tii nʉcʉ̃ bʉorã waibʉcʉrã joe mʉenerica tuturi cãare paa abo bate, tiima. Yʉ jĩcʉ̃ra yʉ cati dʉja. Ñucã yʉ cãare jĩarʉgama,” ĩiupi Elías.\f + \fr 11.3 \ft 1R 19.10, 14.\f* \v 4 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Ʉmʉreco Pacʉ pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: “Yʉ yaarã ca niiparãre siete mil peti Baal're jĩcãti ʉno peera ca ĩi nʉcʉ̃ bʉotiricarãre yʉ jee dica woowʉ,” ĩiupi.\f + \fr 11.4 \ft 1R 19.18.\f* \v 5 To biri wãmera mecʉ̃ri cãare, Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ ca mairije mena cʉ̃ ca beje jeericarã israelitas jĩcãrã dʉjama. \v 6 Cʉ̃ ca ĩa mairije jʉori cʉ̃ ca beje amijata, añurije tii niirique jʉori méé bii. Too to ca biijata, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca mairije, cʉ̃ ca mairije méé niicãbojacupa. \p \v 7 To docare ¿do biro mani ĩirãti? Israelitas, cʉ̃ja ca amariquere bʉa eatiupa. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca beje jeericarã pea bʉa eaupa. Ca tʉorʉgatirã pea to birora cʉ̃ja biicãjato ĩi ecocãupa. \v 8 O biro ĩi owarique ca ĩirore birora: \q1 “Cʉ̃ja ca cati tʉgoeña niirijepʉ ca tʉo jeeño majitirã cʉ̃jare tii, ca ĩa jeeñotirije cʉ̃ja capere tii, ñucã cʉ̃ja amoperi cãa ca tʉo jeeñotirije ca niiro tii, cʉ̃jare tiiupi Ʉmʉreco Pacʉ. To biri ati rʉmʉripʉ cãare to birora biicãma,” ĩi.\f + \fr 11.8\ft Dt 29.4; Is 29.10.\f* \p \v 9 David cãa o biro ĩiupi: \q1 “Cʉ̃ja boje rʉmʉrira yoo yuericarore biro cʉ̃jare ca bii buiyeerije to jeeñacãjato, \q1 teerena tii bui cʉti, ñañaro cʉ̃ja ca tii ecopere biro ĩiro. \q1 \v 10 Cʉ̃ja ca ĩatipere biro ĩiro, cʉ̃ja cape macʉ̃ri to yati nʉ̃cãcoajato. \q1 Cʉ̃ja jõcʉ̃ri cãa ca tʉ̃a mutĩariquera to niicõa niijato,” ĩi.\f + \fr 11.10\ft Sal 69.22-23.\f* \s1 Judíos ca niitirã cʉ̃ja ca ametʉarije \p \v 11 Mecʉ̃ra o biro yʉ ĩi jãiña: ¿Judíos, to birora tʉo nʉnʉjeeticã yerijãa waarã cʉ̃ja biijapari? Biitijacupa. Cʉ̃ja ca bii ametʉene nʉcãrije jʉorira, judíos ca niitirã peere cʉ̃ja ca ametʉape nii eaupa, israelitas teere cʉ̃ja ca uwa jeoro tiirʉgaro. \v 12 Cʉ̃ja ca bii ametʉene nʉcãrijera, niipetirãpʉre cʉ̃ja ca tʉgoeña wajoaro tii, cʉ̃ja ca junariquera judíos ca niitirãre cʉ̃ja ca ametʉaro to ca tiijata, ñucã cʉ̃ yaarã cʉ̃ja ca nii eajata docare, ametʉenero añurije cʉ̃jare biirucu. \p \v 13 Mecʉ̃ra, mʉja judíos ca niitirãre yʉ ĩi: Mʉja yʉʉ, añurije quetire wederi majʉre birora yʉ paderiquere nʉcʉ̃ bʉorique mena yʉ tii, \v 14 ape tabera yʉ yaarã mʉjare ĩa peju cʉti, tʉo nʉnʉjeema ĩirã, jĩcãrã cʉ̃ja ca ametʉaro yʉ tiibocu ĩima ĩigʉ. \v 15 Cʉ̃re cʉ̃ja ca junariquera, bojoca, Ʉmʉreco Pacʉ menare añuro cʉ̃ja ca nii earo tiiupa. Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjee eajata, ca bii yairicarã cati tuarãre biro biirucuma. \v 16 Trigo weta bʉrʉare jĩcã tabe, “Ʉmʉreco Pacʉ yee niirucu,” ĩi ami dica woo jʉojata, niipetiropʉra añuri bʉrʉa niipeticoa. “Yucʉgʉ nʉcõ Ʉmʉreco Pacʉ yaa nʉcõ niirucu,” ĩi ami dica woorique to ca niijata, ca dʉpʉri cãa jee dica wooriquepʉ tuacã.\f + \fr 11.16\ft Nʉcõ ca ñañarije maniri nʉcõ to ca nii eajata, ca dʉpʉri cãa ca ñañarije manirijera nii.\f* \p \v 17 To biicãri yua, añuro petira jĩcã dʉpʉri paa taa cõa ecoupa. Mʉ pea olivogʉ macãnʉcʉ̃ macãgʉ nii pacagʉ, ape dʉpʉri watoare mʉ tuu ecoupa.\f + \fr 11.17a\ft Judíos ca niitirã, olivogʉ macãnʉcʉ̃ macãgʉ dʉpʉrire biro ca niirã peere tuu wajoagʉre biro tiiupi.\f* O biro biicãri, olivogʉ majuropeepʉre pʉto cʉti, tiigʉ ca cati niirore birora catiro jãña, mʉ bii eaupa.\f + \fr 11.17b\ft Judíos olivogʉ majuro peere biro ca niirãre ĩi cõoñagʉ cʉ̃ ca ĩirique nii.\f* \v 18 To biri olivogʉ dʉpʉri majurope ametʉenero ca nii majuropeegʉre biro tʉgoeñaticãña. To biro mʉ ca ĩijata, “Ca dʉpʉri méé ca nʉcõrire jʉo cati nii, ca nʉcõri pee yʉ ca cati niiro yʉre tii,” ĩi majiña. \p \v 19 Ape tabera o biro mʉ ĩicu: “Jĩcã dʉpʉrire paa jude cõaupi, yʉ peere tuu wajoarʉgʉ,” mʉ ĩicu. \v 20 To birora bii. Cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeetirije jʉori paa jude cõa ecoupa. Mʉ pea díámacʉ̃ mʉ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorije jʉori tii tabere mʉ nii. To biri “O biro ca biigʉ yʉ nii,” ĩitigʉra, Ʉmʉreco Pacʉre ca ĩi nʉcʉ̃ bʉogʉ niiña. \v 21 Ʉmʉreco Pacʉa, cʉ̃ yaarã majurope cãare cʉ̃ ca ĩa boo pacatijata, mʉja cãare ĩa boo pacatirucumi. \v 22 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca bojoca añurijere, ñucã ñañaro ca tiigʉ cʉ̃ ca niirijere, majiña. Cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeetiricarãre ñañaro ca tiigʉ nii, mʉja mena peera ca bojoca añugʉ nii, biimi. Cʉ̃ ca bojoca añurijere to birora mʉja ca tʉo nʉnʉjeecõa niitijata, mʉja cãa, mʉja paa taa cõa ecocoarucu. \v 23 Judíos, ca tʉo nʉnʉjeerʉgatirã cʉ̃ja ca niirijere cʉ̃ja ca yerijãajata, ñucã cʉ̃ yaarã cʉ̃ja ca niiro cʉ̃jare tiicãrucumi. Ʉmʉreco Pacʉa, paa taa cõarica dʉpʉre ca tuu queno majigʉ niimi. \v 24 Mʉja, macãnʉcʉ̃ macãgʉ olivogʉ dʉpʉre paa taari, otericagʉ olivogʉpʉre, tiigʉ dʉpʉ niiti pacarã mʉja ca tuu ecojata,\f + \fr 11.24\ft Amaricaro maniro Ʉmʉreco Pacʉ yaarã nii eacãrucuma ñucã.\f* judíos tiigʉ dʉpʉ majurope ca niirã doca, amaricaro maniro tiigʉ dʉpʉ ca niiro tii ecorucuma. \s1 Israelitas cʉ̃ja ca ametʉape \p \v 25 Yʉ yaarã, ate ca majiña maniriquere, “O biro ca biirã jãa nii” mʉja ca ĩitipere biro ĩigʉ, mʉja ca majiro yʉ boo. Israelitas jĩcãrã Ʉmʉreco Pacʉre tʉo nʉnʉjeetiupa. Ména to birora biicõa niirucuma, judíos ca niitirã, Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjee petiropʉ. \v 26 O biro cʉ̃ja ca biiro, israelitas niipetirã ametʉene ecorucuma, o biro ĩi owarique ca niirore birora: \q1 “Bojocare ca ametʉenegʉ Sión\f + \fr 11.26\ft Jerusalén.\f* macʉ̃ doorucumi, \q1 Jacob pãramerã ñañarije cʉ̃ja ca tii niirijere cõa bojacãrucumi. \q1 \v 27 Ate niirucu cʉ̃ja menare yʉ ca tiipe, cʉ̃ja ca ñañarijere yʉ ca ametʉeneri tabere,”\f + \fr 11.27\ft Is 59.20-21; 27.9; Jer 31.33-34.\f* ĩi. \p \v 28 Añurije queti mena peera, israelitas, Ʉmʉreco Pacʉ waparã niima, mʉja pee añuro mʉja ca niipere ĩirã. Beje jeericarã cʉ̃ja ca niirije peera, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca mairã niima, cʉ̃ja ñicʉ̃apʉ cʉ̃ ca jʉoricarã pãramerã niiri. \v 29 Ʉmʉreco Pacʉa, cʉ̃ ca tiicojorijera ẽmatimi. Ñucã cʉ̃ ca jʉoricarã niirique cãare wajoatimi. \v 30 Jʉgueropʉre mʉja cãa, Ʉmʉreco Pacʉre ca tʉo nʉnʉjeetirã mʉja niiupa. Mecʉ̃ri peera israelitas cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeetirije jʉori, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa mairã mʉja nii ea. \v 31 To birora anija cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeetirã cãa, mecʉ̃ra ĩa mai ecorucuma, Ʉmʉreco Pacʉ mʉjare cʉ̃ ca mairore birora. \v 32 Ʉmʉreco Pacʉ, niipetirãpʉrena ca tʉo nʉnʉjeetirã cʉ̃ja ca niiro tiiupi, niipetirãpʉrena ĩa mairʉgʉ. \q1 \v 33 ¡Ʉmʉreco Pacʉ yee añurije maquẽ ca niirije, cʉ̃ yee majirique, tʉo puorique, do biro ca tiiya manirije peti to niicãti! ¡No cõro peti cʉ̃ ca tiirʉgarijere wede majio majiña mani, cʉ̃ ca tiirijere tʉo puoti, biirique to niiti! \q1 \v 34 ¿Ñiru pee Wiogʉ cʉ̃ ca tʉgoeñarijere cʉ̃ majiti? ¿Ñiru cʉ̃ niiupari, cʉ̃re ca wede majioricʉ?\f + \fr 11.34\ft Is 40.13.\f* \q1 \v 35 ¿Ñiru pee Ʉmʉreco Pacʉre apeye ʉno cʉ̃re cʉ̃ tiicojo jʉojapari, jiro cʉ̃re tuene ecorʉgʉ?\f + \fr 11.35\ft Job 41.11.\f* \q1 \v 36 Niipetirije cʉ̃ ca jeeñorique cʉ̃ jʉorira nii, cʉ̃ yeera nii, bii. ¡To biri to birora cʉ̃re mani baja peo nʉcʉ̃ bʉocõa niico! \p To biro to biijato. \c 12 \s1 Wãma catirique \p \v 1 To biri yʉ yaarã, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa mairije jʉori, mʉja upʉrire ca catirijerena cʉ̃re tiicojo nʉcʉ̃ bʉorãre biro, ca ñañarije manirije, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa biijejarije, “Cʉ̃re tiicojo nʉcʉ̃ bʉoya,” mʉjare yʉ ĩi jãi.\f + \fr 12.1 \ft “Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorore biro pee niiña,” mʉjare yʉ ĩi.\f* Ate nii díámacʉ̃ra cʉ̃re tii nʉcʉ̃ bʉorã peti mʉja ca tiimiirije. \v 2 Ati cuu macãrãre biro biiticãña. Biitirãra, mʉja ca tʉgoeñarijere wajoaya, mʉja ca biirique cʉti niirije ca wajoapere biro ĩirã. O biro biirã, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorije añurije, ĩa biijejarique, díámacʉ̃ ca niirijere, mʉja majirucu. \p \v 3 Cʉ̃ ca añurije jʉori, yʉre cʉ̃ ca wede doti cojorique ca niiro macã, mʉja niipetirãre: “Jĩcʉ̃ ʉno peera, cʉ̃ ca biirijere cʉ̃ ca tʉgoeña niirijere, ametʉeneropʉ cʉ̃ tʉgoeñaticãjato,” yʉ ĩi. Biitirãra, díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori, tii maji niiriquere Ʉmʉreco Pacʉ mʉjare cʉ̃ ca tiicojorique ca niiro cõrora cʉ̃ja tʉgoeñajato. \v 4 Mani ca niiro cõrora jĩcã upʉrena paʉ taberi ca niiri upʉ mani cʉo. Bii pacaro tee niipetirijepʉra jĩcã wãmera tiiti. \v 5 To birora mani cãa, paʉ nii pacarã Jesucristo wadore jĩcã upʉra mani nii ea. Mani ca niiro cõrora jĩcãri mena añuro mani ameri tii nemo. \p \v 6 Bojorica wãmeri wado tii majiriquere mani cʉo, Ʉmʉreco Pacʉ manire cʉ̃ ca tiicojorʉgaricarore birora. To biri jĩcʉ̃re, ca biipere wede jʉguerique to ca niijata, díámacʉ̃ cʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorore biro cʉ̃ wedejato. \v 7 Tii nemo majiriquere cʉ̃ ca tiicojo ecojata, añuro mena cʉ̃ tii nemojato. Bue majioriquere cʉ̃ ca tiicojo ecojata, cʉ̃ bue majiojato. \v 8 Aperãre cʉ̃ja ca tʉgoeña bayiro tii majiriquere cʉ̃ ca tiicojo ecojata, cʉ̃ja ca tʉgoeña bayiro cʉ̃ tiijato. Ca boo pacarãre tii nemo majiriquere cʉ̃ ca tiicojo ecojata, añuro tʉgoeñarique mena cʉ̃ tiicojojato. Jʉo niiriquere cʉ̃ ca tiicojo ecojata, añuro cʉ̃ jʉo niijato. Ĩa boo pacariquere cʉ̃ ca tiicojo ecojata, ʉjea niirique mena cʉ̃ tiijato. \s1 Mairique \p \v 9 Mʉja ca niiro cõrora mai ditoricaro maniro ameri mai niiña. Ñañarijere juna, añurije peere tii nʉnʉjeeya. \v 10 Mʉja ca niiro cõrora jĩcʉ̃ punare biro ameri mai niiña, nʉcʉ̃ bʉorique mena añuro ameri ĩi nʉcʉ̃ bʉo niiri. \p \v 11 Junañe bʉcʉrã niiticãña. To biro biitirãra, añuro yeri cʉticãri Wiogʉre to birora cʉ̃re tii nʉcʉ̃ bʉocõa niiña. \v 12 Mʉja ca yue niirijere ĩirã, añuro ʉjea niiña. Ñañaro tamʉorã, tʉgoeña bayi ametʉene nʉcãcãña. Juu bue yerijãaticãña. \p \v 13 Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja ca boo pacarijere cʉ̃jare tii nemoña. Mʉja pʉto ca earãre añuro cʉ̃jare ñeeña.\f + \fr 12.13\ft He 13.2; 1P 4.9.\f* \p \v 14 Ñañaro mʉjare ca tiirʉga nʉnʉjeerãre, Ʉmʉreco Pacʉ añuro cʉ̃jare cʉ̃ tiijato ĩirã, cʉ̃jare jãi juu bue bojaya. “Ñañaro mʉja biirucu,” ĩitirãra, “Añuro mʉjare to biijato,” cʉ̃jare ĩiña. \p \v 15 Ca ʉjea niirã mena ʉjea niiña. Ca otirã menare otiya. \p \v 16 Jĩcã majare biro añuro niirique cʉti niiña. “Do biro ca tiiya manirã jãa nii,” ĩi tʉgoeñatirãra, watoa macãrã cʉ̃ja ca niirique cʉtirijere biro niiña. “Ca majirã jãa nii,” ĩi tʉgoeñaticãña. \p \v 17 Jĩcʉ̃ peerena, ñañaro cʉ̃ ca tiiricarore birora, ñañaro cʉ̃re tii ameticãña. Niipetirã cʉ̃ja ca ĩa cojoro añurijere tiirʉga niiña. \v 18 Tiirique ʉnora to ca niijata, no mʉja ca tii bayiro cõro niipetirã mena añuro niiña. \v 19 Yʉ yaarã, mʉja majuropeera ñañaro tii ameticãña. Tiitirãra, “Ʉmʉreco Pacʉ pee ñañaro cʉ̃ tii amejato,” ĩicãña, owarique o biro ĩi: “Yʉ yee nii ñañaro tii amerique; yʉ, yʉ ame bojarucu,” ĩimi Ʉmʉreco Pacʉ.\f + \fr 12.19\ft Dt 32.35.\f* \v 20 O biro ĩi: \q1 “Mʉre ca ĩa tutigʉ cʉ̃ ca aʉa boajata, cʉ̃re baarique ecaya. Cʉ̃ ca oco jinirʉgajata cãare, cʉ̃re oco tĩaña. \q1 To biro tiigʉ cʉ̃ ca biirique cʉtirijere bʉaro cʉ̃ ca bobo tʉgoeñaro mʉ tiirucu,” ĩi.\f + \fr 12.20\ft Pr 25.21-22.\f* \m \v 21 Ñañarije pee mʉre ca bii ametʉa nʉcãro tiiticãña. To biro biitigʉra, añurije mena pee ñañarijere ca bii ametʉa nʉcãro tiiya. \c 13 \s1 Ʉparãre nʉcʉ̃ bʉorique \p \v 1 Ʉparã cʉ̃ja ca dotirijere niipetirã ca tii nʉnʉjeepe nii. Doti maji niiriquea Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojorije nii. Ʉparã, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca cũurã niima. \v 2 To biri ʉparãre ca ametʉene nʉcãgʉa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotirijere bii ametʉene nʉcãgʉ tiimi. To biro ca biirã, cʉ̃ja majuropeera ñañaro cʉ̃ja ca biipere bii bui cʉtirã tiima. \v 3 Ʉparã, añurije ca tii niirãre cʉ̃ja ca uwi tʉgoeñaro ca tiirã méé niima. Ñañarije ca tiirã peere biima. ¿Ʉparãre uwi tʉgoeñaricaro maniro mʉ niirʉgati? Añurijere tii niiña. To biro biigʉ, añuro cʉ̃jare mʉ ĩi ecorucu. \v 4 Cʉ̃a, añuro mʉ ca niipere ĩigʉ, Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ paderi majʉ niimi. Ñañarije mʉ ca tiijata docare, ca uwipʉ mʉ nii. Watoara ñañaro ca tiirã méé niima. Ʉmʉreco Pacʉ yeere paderi majʉ niiri, ñañaro ca tiigʉre, ajiarique mena ñañaro ca tiipʉ niigʉ tiimi. \v 5 Tee jʉori, ʉparãre ca tʉo nʉnʉjeepera niiro bii, bʉari ñañaro cʉ̃ja ca tiirijere tamʉorʉgatirã wado méé, tʉgoeña niiriquepʉ ca biirije jʉori. \v 6 Teerena ĩirã, niirique wapare mʉja wapa tii.\f + \fr 13.6\ft Impuestos.\f* Ʉparã, Ʉmʉreco Pacʉ yeere tiiri maja niima. Teera nii cʉ̃ja ca tii niirije. \p \v 7 Mʉja ca niiro cõrora mʉja ca wapa moorijere wapa tiiya. Tii nemorique maquẽre wiogʉre mʉja ca wapa moojata, wapa tiiya. Niirique wapare mʉja ca wapa moojata cãare wapa tiiya. Mʉja ca nʉcʉ̃ bʉoparã cʉ̃ja ca niiro macã, cʉ̃jare nʉcʉ̃ bʉoya. Cʉ̃ja ca tiirije cãare ĩa nʉcʉ̃ bʉoya. \p \v 8 Mʉja ca ameri maitirije watoarena, jĩcʉ̃ ʉno mena peerena wapa mooticãña. Cʉ̃ pʉto ca niigʉre ca maigʉa, doti cũuriquere tii peoticãmi. \v 9 Doti cũurique o biro ĩi: “Nʉmo cʉti, manʉ cʉti, bii pacarã, tii epericarã cʉtiticãña; jĩaticãña; jee dutiticãña; ĩa ʉgoticãña,” ĩi.\f + \fr 13.9a\ft Ex 20.13-15, 17; Dt 5.17-19, 21.\f* Ate, to biri apeye doti cũurique ca niirije, ate wadorena nii ea: “Mʉ pʉto ca niigʉre, mʉ upʉre mʉ ca mairore birora maiña.”\f + \fr 13.9b\ft Lv 19.18.\f* \v 10 Mairiquea, bojocare ñañaro tiiti. Mairiquea, doti cũurique ca ĩirore biro tii peoticã. \p \v 11 Tee tiirã, mani ca niiri cuure majiri ate niipetirijere tii niiña. Mee, ca cãnirãre biro mani ca biirijere wãcãrica tabe niicoa. Mecʉ̃ra, añurije quetire mani ca tʉo nʉnʉjee jʉorica tabe menare mani ca ametʉape cõñacã doo. \v 12 Ñami ca niimijãrije boecoaro bii. To biri naitĩaropʉ niirãre biro mani ca tii niirucurijere tii yerijãari, ca boero beju cʉtirique peere mani jee ʉpaco. \v 13 Ʉmʉrecore ca tii niirãre birora, bojoca catiri mani bii niico. Baa paca duwi yuju, cũmu cũa yuju, ʉmʉa, nomia, tiirica wãme cõro méé tii epericarã cʉti, ñañarije tii jeyaariquere, jĩcãri cõro ca nii majiña manirijere, ĩa tutiriquere, ca tii niitiparã mani nii. \v 14 To biro biitirãra, Wiogʉ Jesucristore biro pee biiya, upʉ, ñañarije tiirique ca boorijere tiirʉga tʉgoeñatirãra. \c 14 \s1 Díámacʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉo bayitirã \p \v 1 Díámacʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉo bayitigʉre wede pairʉgarã méé añuro tii quenoña. \v 2 Jĩcãrãre, díámacʉ̃ cʉ̃ja ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorije, niipetirije cʉ̃jare baa doti. To biro ca bii pacaro niima, díámacʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉo bayitirã, ote wado ca baarã. \v 3 Niipetirije ca baagʉa, niipetirije ca baatigʉ peere cʉ̃ ĩa junaticãjato. Niipetirije ca baatigʉ pee cãa, niipetirije ca baagʉ peere cʉ̃ wede paiticãjato. Mee, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca mairicʉ niimi. \v 4 ¿Mʉa ñiru mʉ niiti, apĩre ca pade cotegʉpʉre wede pairʉgʉ? Añurije, ñañarije, cʉ̃ ca tiijata cãare, cʉ̃ wiogʉ majimi. Biigʉpʉa tʉgoeña tutuacõa niirucumi. Wiogʉa, tʉgoeña tutuacõa niiricaro ca tii majigʉ niimi. \p \v 5 Niima, jĩcã rʉmʉre ape rʉmʉri ametʉenero, “Ca nii majuropeeri rʉmʉ nii,” ca ĩirã. Niima ñucã, “Niipetiri rʉmʉripʉra, jĩcã rʉmʉre birora biicã,” ca ĩirã. Mʉja ca niiro cõro, mʉja ca tʉgoeñari wãmere biro tii niiña. \v 6 No ca niiri rʉmʉrena “Ca nii majuropeeri rʉmʉ nii” cʉ̃ ca ĩijata, Wiogʉre tii nʉcʉ̃ bʉorʉgʉ tiimi. Ñucã ca ĩitigʉ cãa, Wiogʉrena tii nʉcʉ̃ bʉogʉ tiimi. Niipetirije ca baagʉ cãa, Wiogʉre nʉcʉ̃ bʉogʉ tiimi. To biri Ʉmʉreco Pacʉre, “Añu majuropeecã” ĩimi. Niipetirije ca baatigʉ cãa, Wiogʉre tii nʉcʉ̃ bʉogʉra tiimi. Cʉ̃ cãa, Ʉmʉreco Pacʉre, “Añu majuropeecã” ĩimi. \p \v 7 Jĩcʉ̃ mani mena macʉ̃ ʉno peera cʉ̃ yeere cati, ñucã cʉ̃ yee majuro peere bii yai, biitimi. \v 8 Mani ca cati niijata, Wiogʉ yaarã mani nii. Ñucã bii yairã cãa, Wiogʉ yaarãra mani niicã. To biri cati niirã cãa, bii yairãpʉ cãa, Wiogʉ yaarãra mani niicã. \v 9 Teere ĩigʉra, bii yai, cati tua, biiupi Cristo, ca catirãre, ca bii yairicarã cãare, cʉ̃ja Wiogʉ niirʉgʉ. \p \v 10 Mʉa, to docare, ¿ñee tiigʉ mʉ yee wedegʉre mʉ wede paiti? ¿Ñee tiigʉ cʉ̃re mʉ ĩa junati? Mani niipetirãpʉra Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa bejeri tabere mani ca eapera niiro bii. \v 11 O biro ĩi owarique nii: \q1 “ ‘Yʉ ca catirore birora biirucu,’ yʉ ĩi,” ĩimi Wiogʉ. \q1 “Yʉ jʉguerore niipetirã ãjʉro jupeari mena ea nuurucuma. \q1 Ñucã bojoca poogaari cõrora Ʉmʉreco Pacʉre baja peo nʉcʉ̃ bʉorucuma,” ĩi.\f + \fr 14.11\ft Is 45.23.\f* \m \v 12 To biri mani ca niiro cõrora, niipetirije mani ca tii niiriquere Ʉmʉreco Pacʉre mani wederucu. \p \v 13 To biri ca ameri wede paitiparã mani nii. To biro ĩitirãra, mʉja yee wedegʉ ñañaro cʉ̃ ca biiro ca tiirijere tii buiyeeti, díámacʉ̃ cʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorijere ca bii camotarijere tiiti, biiya. \v 14 Yʉ, Wiogʉ Jesús're ca tʉo nʉnʉjeegʉre birora, jĩcã wãme ʉnora tee majuropeera ñañarije ca niitirijere yʉ maji.\f + \fr 14.14 \ft “Baariquea tee majuropeera ñañarije niiti”.\f* Jĩcã wãme ʉnore, “Ñañarije nii,” ca ĩi tʉgoeñagʉra, to biirijera biicu, to biirije ca tʉgoeñagʉ wadore. \v 15 Mʉ ca baarije jʉorira, mʉ yee wedegʉ cʉ̃ ca tʉgoeñarique pairo mʉ ca tiijata, ameri maĩrica wãme méére tiigʉ mʉ tii. Mʉ ca baarije jʉorira mʉ yee wedegʉ, Cristo cʉ̃ ca bii yai bojaricʉ cʉ̃ ca yairo tiiticãña. \v 16 Añurijere mʉja ca tiirijerena, ñañaro cʉ̃ja ca wede pairo tiiticãña.\f + \fr 14.16\ft Mʉ ca tʉgoeñajata peera, añurije ca niiro macã mʉ ca tiirije jʉorira mʉ yee wedegʉ Cristore ca tʉo nʉnʉjeegʉ ñañarije cʉ̃ ca tiiro tiicãri, aperã ñañarije mʉjare cʉ̃ja ca ĩi wede pairo tiieto.\f* \v 17 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niirijea, baa, jini, tiirique jʉori méé bii. Añurije, añuro niirique, ʉjea niirique, Añuri Yeri jʉori bii niirique pee nii. \v 18 O biri wãme Jesucristore ca tii nʉnʉjeegʉa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa biijejaro tii, bojoca cãare, “Añugʉ niimi,” ĩi eco, biimi. \p \v 19 Tee tiirã añuro niirique, añuro nii nʉnʉa waaricaro ca tiirije peere mani tii niico. \v 20 Baarique jʉorira, Ʉmʉreco Pacʉ, ca ametʉaparã cʉ̃ja ca niiro cʉ̃ ca tii niirijere ca yai nʉcãro tiiticãña. Baariquea, niipetirijepʉra añurije wado nii. Ñañarijea, mani ca baarije jʉorira aperãre ñañaro cʉ̃ja ca biiro mani ca tiirije pee nii. \v 21 Waibʉcʉ dííre baati, ʉje ocore jiniti, mʉ yee wedegʉ ñañaro cʉ̃ ca tiiro tii buiyeetirique pee añu. \p \v 22 Tee tiigʉ, díámacʉ̃ mʉ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉo niirijere, mʉ, Ʉmʉreco Pacʉ mena wadore bii niiña. Ʉjea niimi, cʉ̃ ca tii niirijere, cʉ̃ ca tʉgoeña niirijepʉ, “To biro mʉ tii,” ca ĩi ecotigʉ. \v 23 Cʉ̃ ca baarijere tʉgoeñarique pairi ca baagʉa, tee jʉorira wapa tuami, díámacʉ̃ cʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorore biro tiitima ĩigʉ. Niipetirije, díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉoricarore biro ca tiiya manirijea, ñañarije nii. \c 15 \s1 Cristo cʉ̃ ca biiricarore biro bii nʉnʉjeerique \p \v 1 Mani, ca tʉgoeña tutuarã, manire ca biijejarije peere tiirica tabe ʉnora, ca tʉgoeña tutuatirãre ca tii nemoparã mani nii. \v 2 Mani ca niiro cõrora, mani pʉto macãrã cʉ̃ja ĩa biijejaro ca tiiparã mani nii, cʉ̃ja yee añurije, añuro cʉ̃ja ca nii nʉnʉa waaro tiirʉgarã. \v 3 Jesucristo cãa, cʉ̃re ca biijejarije wadore amaatiupi. O biro ĩi owarique ca ĩirore birora: “Ñañarije ca ĩi tutirã ñañarije mʉre cʉ̃ja ca ĩi tutirije, yʉpʉ wadore ñaatuawʉ” ca ĩirore biro.\f + \fr 15.3\ft Sal 69.9.\f* \v 4 Jʉgueropʉ cʉ̃ja ca owarique niipetirijere, manire ca wede majiopere owaupa, tee, ca tʉgoeña tutuarã manire ca tiirije jʉori, mani ca yue niirijere pato wãcãricaro maniro mani ca yue niipere biro ĩirã. \v 5 Ʉmʉreco Pacʉ, tʉgoeña bayi, pato wãcãti, biiricaro ca tiigʉ, jĩcãri mena añuro nii, Cristo cʉ̃ ca biiricarore biro mʉja ca biiro cʉ̃ tiijato, \v 6 jĩcʉ̃ peere biro yeri cʉti, jĩcãri mena Ʉmʉreco Pacʉ, mani Wiogʉ Jesucristo Pacʉre baja peo, mʉja ca tii nʉcʉ̃ bʉopere biro ĩigʉ. \p \v 7 To biri mʉja ca niiro cõro añura, añuro ameri tiiya, Ʉmʉreco Pacʉ añuro ĩi nʉcʉ̃ bʉoricʉ cʉ̃ ca niipere ĩigʉ, Jesucristo añuro mʉjare cʉ̃ ca tiiricarore birora. \v 8 Jesucristoa, judíos're pade coteri majʉ niiupi, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩirore biro ca tiigʉ cʉ̃ ca niirijere ĩñori mani ñicʉ̃pʉre, “To biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩiriquere cʉ̃ ca ĩiricarore birora to biijato ĩigʉ. \v 9 Ñucã judíos ca niitirã cãa Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa mairije jʉori, cʉ̃re cʉ̃ja ca baja nʉcʉ̃ bʉopere biro ĩigʉ dooupi, o biro ĩi owarique ca ĩirore birora: \q1 “Tee tiigʉ judíos ca niitirã watoare mʉre yʉ ĩi nʉcʉ̃ bʉorucu. \q1 Mʉ wãmere yʉ baja peorucu.”\f + \fr 15.9 \ft 2S 22.50; Sal 18.49.\f* \m \v 10 Ñucã ape tabe o biro ĩi: \q1 “Ʉmʉreco Pacʉ yaarã mena ʉjea niiña judíos ca niitirã.”\f + \fr 15.10\ft Dt 32.43.\f* \m \v 11 Ñucã o biro ĩi: \q1 “Niipetirã bojoca poogaari, Ʉpʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉoya. Bojoca cõrora Ʉpʉre baja peoya.”\f + \fr 15.11\ft Sal 117.1.\f* \p \v 12 Isaías cãa o biro ĩi owaupi: \q1 “Isaí yaa punare jĩcʉ̃ baʉarucumi, niipetirã bojoca poogaarire ca jʉo niipʉ. \q1 Bojoca cõrora, ‘Manire ca ametʉenepʉ niimi,’ ĩi yuerucuma,”\f + \fr 15.12\ft Is 11.10.\f* ĩi. \p \v 13 Ʉmʉreco Pacʉ, yue niiricaro ca tiigʉ, mʉja, díámacʉ̃ cʉ̃re ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorãre, ʉjea niirique, añuro niirique, mʉjare cʉ̃ tiicojojato, Añuri Yeri cʉ̃ ca tutuarije jʉori, nemo jañuro ca tʉgoeña tutua yue niirã mʉja ca niipere biro ĩigʉ. \s1 Pablo, judíos ca niitirãre añurije queti wederi majʉ \p \v 14 Yʉ yaarã, yʉa díámacʉ̃ra, “Ca bojoca añurã, niipetirije ca majirã, ca ameri wede majio majirã niima,” mʉjare yʉ ĩi. \v 15 To biro mʉja ca bii pacaro jĩcã wãmeri mʉjare ca dʉjarije jʉori, “Yʉ ĩicãre,” ĩiri méé, díámacʉ̃ yʉ ĩi owa cojo, mʉja ca acobotipere biro ĩigʉ. Atere to biro yʉ tii, Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ ca añu majuropeerijere cʉ̃ ca tiicojoricʉ, \v 16 judíos ca niitirãre, añurijere boojãgʉ Cristo Jesús're pade bojari majʉ cʉ̃ ca tiiricʉ niiri. Pai niigʉ yʉ ca paderijea, Ʉmʉreco Pacʉ yee añurije quetire yʉ ca wederije nii, judíos ca niitirãre Añuri Yeri, ca ñañarije manirã cʉ̃jare cʉ̃ ca tiirije jʉori, Ʉmʉreco Pacʉre tiicojo nʉcʉ̃ bʉorique cʉ̃ ca ĩa biijejarijere biro cʉ̃jare tiirʉgʉ. \p \v 17 To biri yʉra, Ʉmʉreco Pacʉ yeere yʉ ca pade niirijea, Cristo Jesús jʉori, “To biro ca biigʉ yʉ nii,” yʉ ca ĩirije nii. \v 18 Judíos ca niitirã Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeero tiirʉgʉ, Jesucristo yʉre cʉ̃ ca tiirique ca niitirijepʉra yʉ wedeti. To biri wederique, yʉ ca tii niirije mena, \v 19 ca bii ĩñorije, ca ĩa ñaaña manirije tii bau niirique, ca doti tutua niirije mena, ñucã Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Añuri Yeri cʉ̃ ca doti tutua niirije mena, yʉ tiiwʉ. O biro tiiri, Jerusalén mena Jesucristo yee añurije quetire wede jʉo waa, niipetiri taberipʉ wede, Iliria yepapʉ yʉ wede eacoawʉ.\f + \fr 15.19\ft Provincia romana al noroeste de Macedonia 2Ti 4.10.\f* \v 20 Yʉ ca tiirʉgarijea, Jesucristo yee añurije quetire ca tʉo ñaatirãpʉre yʉ ca wederʉgarije niiwʉ, aperã cʉ̃ja ca wedericarãpʉrena yʉ ca wedetipere biro ĩigʉ. \v 21 O biro owarique ca ĩirore birora: \q1 “Cʉ̃ yee maquẽre cʉ̃ja ca wederijere jĩcãti ʉno peera ca tʉo ñaatiricarã, cʉ̃re ĩarucuma. \q1 Jĩcãti ʉno peera cʉ̃ yee maquẽre ca tʉo ñaatiricarã, tʉo puorucuma.”\f + \fr 15.21\ft Is 52.15.\f* \s1 Romapʉ Pablo cʉ̃ ca waape \p \v 22 Ate paderique, paʉ tiiri mʉjare yʉ ca ĩagʉ waa majitiro yʉre bii camota niiwʉ. \v 23 Mecʉ̃ra ati yeparire jĩcã tabe ʉno peera yʉ ca padepa tabe ca dʉjatiro macã, paʉ cʉ̃mari mʉjare ca ĩagʉ waarʉga niirucuricʉ niiri, \v 24 España waagʉ mʉjare yʉ ca ĩagʉ waarʉgarije nii. Jĩcã cuu cõro mʉjare ĩa bapa cʉti, yʉ ca biiro jiro, yʉ ca waa nʉnʉa waaro yʉre mʉja ca tii nemoro yʉ boo. \v 25 Mecʉ̃ra Jerusalén pee, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre cʉ̃ja ca tii nemorije wapa tiirica tiirire jee waagʉ yʉ waa ména. \v 26 Macedonia macãrã, Acaya macãri macãrã, cʉ̃ja majuropeera, “Jerusalén macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã ca boo pacarãre ca tii nemope niicu,” ĩiri, teere neoupa. \v 27 Añuro tiirʉgarique mena tiiupa. Biiropʉa, to birora ca tiiparã cʉ̃ja ca niirije niiro biiupa. Judíos ca niitirã, judíos yee añurije yeri tutuariquere cʉ̃ja ca bʉa earicarore birora, cʉ̃ja cãa, apeye cʉ̃ja ca cʉorije mena cʉ̃jare cʉ̃ja ca tii nemopera niiro bii. \v 28 O biro atere tii yapano, ate wapa tiirica tiirire cʉ̃jare noni yapanori jiro, España waagʉ mʉjare yʉ ĩa ametʉa waarucu. \v 29 Mʉjare ĩagʉ waagʉ, “Cristo añurije cʉ̃ ca tiirije niipetiro mena mʉjare yʉ earucu,” yʉ ĩi maji. \p \v 30 Yʉ yaarã, mani Wiogʉ Jesucristo yee jʉori, Añuri Yeri, ca mairã mani ca niiro cʉ̃ ca tiirije jʉori, “Ʉmʉreco Pacʉre yʉre mʉja ca juu bue bojarije mena ate yʉ ca tii niirijere yʉre tii nemoña,” mʉjare yʉ ĩi. \v 31 Judea macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeetirã, ñañaro yʉre cʉ̃ja ca tiirʉgarijere cʉ̃ ca camotaapere jãiña, ñucã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, Jerusalén macãrãre cʉ̃ja ca tii nemorijere yʉ ca jee waarijere añuro cʉ̃ja ca ñeepe cãare jãi bojaya. \v 32 O biro mʉja ca tiiro, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorije jʉori, ʉjea niirique mena mʉjare yʉ bapa cʉti yerijãa niibocu. \v 33 Ʉmʉreco Pacʉ, añuro mani ca niiro ca tiigʉ, mʉja niipetirã mena cʉ̃ niijato. To biro to biijato. \c 16 \s1 Añu doti cojorique \p \v 1 Mani yee wedego Febe, Cencrea macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre ca tii nemogore, “Añuro cõre tiiya,” mʉjare yʉ ĩi cojo. \v 2 Wiogʉ wãme mena añuro cõre jãi bocaya, ca ñañarije manirã cʉ̃ja ca tii yaarã cʉti niirore biro tiiya. Ñucã niipetirije tii nemorique cõ ca boorijere cõre tii nemoña. Cõ pea paʉre tii nemo, ñucã yʉ cãare tii nemo, tiiwo. \q3 \v 3 Priscila,\f + \fr 16.3\ft Griego wederique mena peera Prisca. Ména jʉgueropʉra Roma ca niiricarã Corinto macã pee tua dooupa, too cʉ̃ja ca niiro Pablo cʉ̃jare cʉ̃ ca bua earica tabere (Hch 18.2). Jiro Éfesopʉ cʉ̃ ca waaro Pablore bapa cʉti waaupa ñucã (Hch 18.18-19, 26). Ano peera yua Romapʉ niiupa ñucã.\f* Aquila, Cristo yeere yʉ ca pade bapa cʉtirãre añu dotiya. \v 4 Cʉ̃ja pea, “Cʉ̃re mani ca tii nemojata, mani cãare jĩacãrucuma,” ĩi uwi tʉgoeña pacarã yʉre tii nemowa. Yʉ, judíos ca niitirã Cristo Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerã niipetirã, “Añu majuropeecã,” cʉ̃jare jãa ĩi. \q3 \v 5 Ñucã to birora Priscila, Aquila yaa wiire ca nea poo juu buerã cãare añu dotiya. Ñucã yʉ yee wedegʉ Epéneto Asia macʉ̃, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjee jʉoricʉ cãare añu dotiya. \q3 \v 6 Mʉja yee maquẽre ĩigo, bʉaro ca paderico María cãare añu dotiya. \q3 \v 7 Ñucã yʉ yaarã tia cũurica wiipʉ, yʉ baparã ca niiricarã, Andrónico, Junias jãarire añu dotiya. Cʉ̃ja pea Jesucristo buerã watoare ca nii majuropeerã ca niiricarã, Jesucristore yʉ jʉguero ca tʉo nʉnʉjee jʉoricarã, niima. \q3 \v 8 Jesucristo jʉori yʉ ca maigʉ Ampliato cãare añu dotiya. \q3 \v 9 Urbano, Jesucristo yeere jãare ca pade bapa cʉtigʉ, ñucã yʉ ca maigʉ Estaquis cãare añu dotiya. \q3 \v 10 Cʉ̃ añujato Apeles, Jesucristore díámacʉ̃ra díámacʉ̃ cʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorijere mani ca majiro ca tiiricʉ cãa. \q3 Ñucã Aristóbulo yaa wii macãrã cãa cʉ̃ja añujato. \q3 \v 11 Yʉ yee wedegʉ Herodión cãa cʉ̃ añujato. \q3 Ñucã Narciso yee wederã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã cãa cʉ̃ja añujato. \q3 \v 12 Mani Wiogʉ yee maquẽre bʉaro ca pade bojarucurã romiri, Trifena, Trifosa, cʉ̃ja añujato. \q3 To biri apeo, yʉ yee wedego yʉ ca maigo, Pérsida, Wiogʉ yeere bʉaro ca paderucurico cãa, cõ añujato. \q3 \v 13 Rufo, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeegʉ, ñucã cʉ̃ paco, yʉ pacore biro ca niirico, cʉ̃ja añujato. \q3 \v 14 Asíncrito, Flegonte, Hermes, Patrobas, Hermas, to biri mani yaarã cʉ̃ja mena ca niirã cãa, cʉ̃ja añujato. \q3 \v 15 Añu dotiya, Filólogo, Julia, Nereo, cʉ̃ yee wedego Olimpas, niipetirã mani yaarã Cristore ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja mena ca niirã cãare. \q3 \v 16 Ñucã to cãnacãrãpʉrena nʉcʉ̃ bʉorique mena añuro ameri añu dotiya.\f + \fr 16.16\ft Wajopuare ũpũriquea, tii nʉcʉ̃ bʉorã, tĩrʉmʉpʉ cʉ̃ja ca tii jʉo doorique niiupa (1S 10.1; Hch 20.37). “Beso santo,” Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja ca tii nʉcʉ̃ bʉorique cʉti niirije niiro biiupa (1Co 16.20; 1P 5.14).\f* \q3 Niipetirã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã mʉjare añu doti cojoma. \p \v 17 Yʉ yaarã, dica watiricaro tii, añurije queti mʉja ca wede ecoriquere ĩi camota, ca tiirã menare ĩa majiri niiña. Cʉ̃jare camotaticãña. \v 18 Cʉ̃ja, mani Wiogʉ Jesucristo yeere ca tiirã méé niima. Cʉ̃ja majurope, cʉ̃ja ca boorore biro cʉ̃ja ca tiirʉgarijere ca tiirã niima. To biri añuro tʉoricaro añurije wede ditori, bojoca ca yeri tʉgoeña tutuatirãre cʉ̃jare ĩi ditoma. \v 19 Niipetirã, añuro Jesucristo yee quetire mʉja ca tʉo nʉnʉjeerijere majima. To biro mʉja ca biirijere bʉaro yʉ ʉjea nii. Añurije maquẽre ca tii majirã nii, ñañarije peera ca tii majitirã nii, mʉja ca biiro yʉ boo. \p \v 20 Yoari mééra, Ʉmʉreco Pacʉ añuro mani ca niiro ca tiigʉ, Satanás're mʉja dʉpori docapʉ cʉ̃re ʉta abo cũucãrucumi. Mani Wiogʉ Jesucristo cʉ̃ ca añurije mʉja mena to niijato. \p \v 21 Yʉ paderique bapa Timoteo, ñucã yʉ yaarã, Lucio, Jasón, Sosípater jãari cãa, mʉjare añu doti cojoma. \p \v 22 Yʉ, Tercio ati pũurore ca owagʉ, mani Wiogʉre ca tʉo nʉnʉjeegʉ, mʉjare yʉ añu doti cojo. \p \v 23 Gayo cãa, mʉjare añu doti cojomi. Yʉ, niipetirã ano macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, cʉ̃ yaa wiira jãa nea poo nii. Erasto, macã maquẽ wapa tiirica tiirire ca ĩa nʉnʉjee bojagʉ, mani yee wedegʉ Cuarto, mʉjare añu doti cojoma. \v 24 Mani Wiogʉ Jesucristo cʉ̃ ca añu majuropeerije mʉja niipetirã mena to niijato. To biro to biijato. \s1 Ʉmʉreco Pacʉre baja peo yapanorique \p \v 25 Ʉmʉreco Pacʉre mani baja peoco, añurije queti Jesucristo yee maquẽ yʉ ca wederije ca ĩirore biro añuro ca tʉgoeña tutuarã mʉja ca niiro ca tii majigʉre. Ʉmʉreco Pacʉ to birora ca niicõa niigʉ, ati yepa ca niiparo jʉgueropʉra ca majiña maniriquere, \v 26 mecʉ̃ra, ca biipere wede jʉgueri maja cʉ̃ja ca owa cũurique mena mani ca majiro tiimi. Ʉmʉreco Pacʉ, “To biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩiricarore biro bojoca poogaari cõrora, díámacʉ̃ tʉo nʉnʉjee, tee ca ĩirore biro tii nʉnʉjee, cʉ̃ja ca tiipere biro ĩigʉ cʉ̃ja ca majiro tiimi. \p \v 27 Ʉmʉreco Pacʉ, jĩcʉ̃ra ca niigʉ, ca majigʉre, Jesucristo jʉori, “Ca añu majuropeegʉ niimi,” ĩi nʉcʉ̃ bʉorique to niijato. \m To biro to biijato. \m Pablo