\id MRK boa Waimaja \h SAN MARCOS \toc1 SAN MARCOS \toc2 SAN MARCOS \toc3 Mc \mt1 SAN MARCOS \ip Añurije Queti, Marcos cʉ̃ ca owarique, aperã ape pũurori cʉ̃ja ca owaparo jʉguero cʉ̃ ca owarique nii. To biri Mateo, Lucas jãa pea, Marcos cʉ̃ ca owariquere ĩari, cʉ̃ja cãa ñucã cʉ̃ja ca niiro cõro owaupa. Bapari Añurije Queti watoare, pairo ca ĩi mani waarije méé nii atea. \ip Pairo ĩi mani waatirora, “Añurije Queti bojoca niipetirã yee ca niipe o biro bii jʉoupa Jesucristo mena,” ĩi wedecã jʉo. \ip Ate Añurije Quetia, bojocare Uwo Coeri majʉ Juan ca yucʉ maniri yepapʉ cʉ̃ ca tii niirique mena (1.1-8), Jesús cʉ̃ ca uwo coe ecorique, tee jiro Satanás cʉ̃re cʉ̃ ca ĩi buiyee ñaamirique mena, wede jʉo (1.9-13). \ip Bojocare wãtĩa cʉ̃ja ca doti tutua niirijere tii yaio bate (1.27, 34, 39; 5.1-20; 7.24-30; 9.14-29), ca diarique cʉtirãre cʉ̃jare diarique ametʉene (1.29-34), ca aʉa boarãre cʉ̃jare baarique eca (6.30-44; 8.1-10), cʉ̃ buerãre uwiorije cʉ̃jare ca biiro cʉ̃jare ametʉene (4.35-41), tiimi. Jesús cʉ̃ ca doti maji niirije pea bojorica wãme bii ĩño: doti majirique mena bojocare bue (1.27), ñañarije tiiriquere acobo (2.5), yerijãarica rʉmʉre doti majicã (2.28), doti cũurique ca ĩirʉgarijere díámacʉ̃ wede majio (7.1-23; 10.1-12; 12.18-34), jiropʉ ca biipere wede majio jʉguecã (13.1-37), ca tiigʉ niimi. \ip Jesús cʉ̃ paderiquere bau niiro cʉ̃ ca tii jʉoriquera Galileapʉ Añurije Quetire cʉ̃ ca wede jʉoriquere (1.14—9.50), Jesús, Galilea ca niiricʉ Jerusalén'pʉ cʉ̃ ca waariquere (11.1-52), Jesús cʉ̃ ca nii tʉjari semanare ca biiriquere, cʉ̃ ca bii yairiquere, cʉ̃ ca cati tuariquere (12—16) wede yapano ea. \ip Ate añurije quetira, Jesús cʉ̃ majuropeera, \sc “CA NII MAJUROPEEGɄ MACɄ̃ YɄ NII”\sc* ĩi wedemi. Ʉmʉreco Pacʉ pea, \sc “YɄ MACɄ̃ YɄ CA MAIGɄ NIIMI,”\sc* ĩimi. Wãtĩa pea, “Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ niimi,” cʉ̃re ĩi ĩa majima. Paia ʉpʉ pea, cʉ̃ja ca ñeericʉpʉre, “¿Mʉa, \sc MESÍAS,\sc* Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ mʉ niiti?” Jesús're cʉ̃ ca ĩi jãiñaro, “Ʉ̃jʉ. Cʉ̃ra yʉ nii,” cʉ̃re ĩi yʉʉmi (14.61, 62). \mt1 Jesucristo yee Añurije Quetire Marcos cʉ̃ ca Owarique \c 1 \s1 Juan cʉ̃ ca wederique \r (Mt 3.1-12; Lc 3.1-9; Jn 1.19-28) \p \v 1 Jesucristo, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ yee añurije queti ca nii jʉorije, \v 2 Isaías, Ʉmʉreco Pacʉ yeere wede jʉgueri majʉ, o biro cʉ̃ ca ĩi owaricarore biro biiupa: \q1 “Yʉ yee queti wederi majʉre,\f + \fr 1.2\ft Juan Bautista.\f* mʉ jʉguero yʉ tiicojo, mʉre cʉ̃ maa queno yuejato ĩigʉ.\f + \fr 1.2\ft Mal 3.1.\f* \q1 \v 3 Jĩcʉ̃, ca yucʉ maniri yepapʉ o biro ĩi acaro bui wederucumi: \q1 ‘Añuro tʉgoeñarique mena Wiogʉre yueya. \q1 Wiogʉ cʉ̃ ca eaparo jʉguerore, cʉ̃ ca doopa maare díámacʉ̃ maa cʉ̃ja ca queno yuerore birora, mʉja cãa mʉja yerire añuro cʉ̃re queno yueya.’ ”\f + \fr 1.3\ft Is 40.3.\f* \m \v 4 Ate ca ĩirore biro Juan, ca yucʉ maniri yepapʉ uwo coe, ñañarije tiiriquere acobo ecorʉgarã, tʉgoeña yeri wajoari uwo coe dotirique maquẽre wede, bii eaupi. \v 5 Judea yepa macãrã niipetirã, Jerusalén macã macãrã, cʉ̃ ca wederijere tʉorã waarucuupa. Ñañarije cʉ̃ja ca tiiriquere wede ametʉene, cʉ̃ja ca tiiro Juan pea dia Jordán'pʉ cʉ̃jare uwo coeupi. \p \v 6 Juan juti pea camello poa mena tiirique nii, waibʉcʉ quejero daa wẽña, tiiupi. Cʉ̃ ca baarije pea yejeroa, macãnʉcʉ̃ macãrã dobea oco, niiupa. \v 7 O biro ĩi wedeupi Juan: “Yʉ jiro doomi jĩcʉ̃, yʉ ametʉenero do biro ca tiiya manigʉ. Cʉ̃ dʉpo juti jiarica daari ʉno cãare muu biari ca popio cotepʉ ʉno méé yʉ nii yʉa. \v 8 Yʉa, oco mena mʉjare yʉ uwo coe. Cʉ̃ pea Añuri Yeri mʉjapʉre cʉ̃ ca ñaajãa nʉcãro tiiri, mʉja ca tʉgoeña yeri wajoaro tiirucumi,”\f + \fr 1.8\ft Cʉ̃ pea Añuri Yeri mena mʉjare uwo coerucumi.\f* ĩiupi. \s1 Jesús cʉ̃ ca uwo coe ecorique \r (Mt 3.13-17; Lc 3.21-22) \p \v 9 Tii rʉmʉrira Jesús, Galilea yepa macã macã Nazaret ca niiricʉ eaupi. Juan pea dia Jordán'pʉ cʉ̃re uwo coeupi. \v 10 Uwo coe eco yapano, maa nʉcãgʉra, ʉmʉreco tuti pãa nʉcãcoa, Añuri Yeri buare biigʉ bau duwi doo, cʉ̃pʉre cʉ̃ ca ñaapea earo ĩaupi. \v 11 Ñucã ʉmʉreco tutipʉ wederique o biro ca ĩi wedeorijere tʉoupi: “Mʉa, yʉ Macʉ̃, yʉ ca maigʉ mʉ nii. Mʉ mena bʉaro yʉ ʉjea nii,” ĩiupe. \fig Uwo Coeri majʉ Juan, Jesús're uwo coeupi. Mc 1.9|src="CN01656b.tif" size="col" \fig* \s1 Satanás, Jesús're ñañarije cʉ̃ ca tii dotimirique \r (Mt 4.1-11; Lc 4.1-13) \p \v 12 Ate jiro Añuri Yeri pea ca yucʉ maniri yepapʉ Jesús're amicoaupi. \v 13 Toopʉ cuarenta rʉmʉri peti, waibʉcʉrã ca uwiorã watoa bii niigʉ, Satanás're ñañarije tii doti eco niiupi Jesús. Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrã pea cʉ̃re tii nemo niiupa. \s1 Galileapʉ Jesús cʉ̃ ca pade jʉorique \r (Mt 4.12-17; Lc 4.14-15) \p \v 14 Juan're tia cũurica wiipʉ cʉ̃ja ca tia cũuro jiro, Jesús Galilea yepapʉ Ʉmʉreco Pacʉ yee añurije quetire wedegʉ waaupi. \v 15 O biro cʉ̃jare ĩi wedeupi: “Cʉ̃ ca cõorica cuu eacoa. Mee, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niirije eacoaro bii. Ñañarijere tʉgoeña yeri wajoa, Ʉmʉreco Pacʉ yee añurije quetipere tʉo nʉnʉjeeya,” ĩiupi. \s1 Wai jĩari maja baparire Jesús cʉ̃ ca jʉorique \r (Mt 4.18-22; Lc 5.1-11) \p \v 16 Galilea ʉtabʉcʉra tʉjaro waa nʉnʉa waagʉ, Simón, cʉ̃ yee wedegʉ Andrés mena wai jĩari maja niiri, cʉ̃ja bapi yucʉ mena ca wai waja niirãre ĩaupi Jesús. \v 17 Cʉ̃jare ĩa: \p —Dooya yʉ mena. Yʉ pea waire mʉja ca waja bʉa majirore birora, bojocare ca waja bʉa majirã mʉja ca niiro mʉjare yʉ tiirucu\f + \fr 1.17 \ft “Waire añuro mʉja ca waja bʉa majirore birora bojoca añurije quetire cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeero ca tiirã mʉja ca niiro yʉ tiirucu.”\f* —cʉ̃jare ĩiupi. \m \v 18 To cõrora cʉ̃ja pea jĩcãto cʉ̃ja bapi yucʉre cũu, cʉ̃ mena waacoaupa. \p \v 19 Ñucã too jʉgueroacãra ĩaupi Jesús, Zebedeo puna Santiago, cʉ̃ bai Juan, cũmuapʉ cʉ̃ja bapi yucʉre ca jia jãa queno niirãre. \v 20 Ñucã cʉ̃ja cãare jʉoupi Jesús. Cʉ̃ja pea, cʉ̃ja pacʉ Zebedeore, cʉ̃re ca pade nemori maja menara cũmuapʉra cʉ̃re cũu, waacoaupa. \s1 Ca wãtĩ jãa ecoricʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Lc 4.31-37) \p \v 21 Capernaúm'pʉ earã yerijãarica rʉmʉ ca niiro, nea poo juu buerica wiipʉ jãa waari, cʉ̃jare bue jʉo waaupi Jesús. \v 22 Doti cũuriquere ca jʉo buerãre biro méé, doti maji majuropeerique mena cʉ̃ ca buerijere tʉorã, bojoca pea do biro pee ĩiticãupa. \v 23 Tii macã macã wii nea poo juu buerica wiipʉre niiupi jĩcʉ̃ ca wãtĩa jãa ecoricʉ. O biro cʉ̃re ĩi acaro buiupi: \p \v 24 —Jesús, Nazaret macʉ̃, ¿ñee tiigʉ jãare mʉ pato wãcõgʉ dooti? ¿Ñañaro jãare tiigʉ doogʉ mʉ biijãri? Mʉre yʉ maji. Mʉa, Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ, ca ñañarije manigʉ mʉ nii —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 25 To biro cʉ̃ ca ĩiro Jesús pea: \p —¡Wedeticãña! To cõrora cʉ̃re camotatiya —cʉ̃re ĩi tuti cõa wieneupi. \p \v 26 To biro cʉ̃ ca ĩirora, wãtĩ pea cʉ̃ ca yugui mecʉ̃ro cʉ̃re tii, tutuaro acaro bui, witicoaupi. \v 27 Teere niipetirãpʉra ĩa ʉcʉacoari, cʉ̃ja majurope o biro ameri ĩi jãiñaupa: \p —¿Ñee to niiti atea? Wãma wãme doti majirique mena bue, wãtĩapʉ cãare doticã, cʉ̃ ca dotirijere tʉo nʉnʉjee, biima —ĩiupa. \p \v 28 To biro Jesús cʉ̃ ca tiirique yoari méé Galilea yepa niipetiropʉre queti jeja nʉcãcoaupa. \s1 Simón Pedro mañicõre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mt 8.14-15; Lc 4.38-39) \p \v 29 Nea poo juu buerica wiipʉ ca niiricarã witi waarã, Santiago, Juan mena waaupi Jesús, Simón, Andrés jãa yaa wiipʉ. \v 30 Simón mañico pea bʉaro wiorique dia yojaupo. Teere Jesús're wedeupa. \v 31 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃ pea cõ pʉtopʉ waa, cõ amore ñeeri, cõre tʉ̃a wãmʉoupi. To biro cʉ̃ ca tiirora, jĩcãto wiorique yerijãacoaupa. Cõ pea cʉ̃jare jãi, baarique eca, tii waaupo. \s1 Ca diarique cʉtirã paʉre cʉ̃ ca catiorique \r (Mt 8.16-17; Lc 4.40-41) \p \v 32 Naiori tabe muipũ cʉ̃ ca ñaajãaro jiro, niipetirã ca diarique cʉtirãre, ca wãtĩa jãa ecoricarãre, Jesús pʉtopʉ jee waaupa. \v 33 Ñucã tii macã macãrã niipetirã Simón yaa wii jope pʉtore nea pooupa. \v 34 Jesús pea paʉ bojoca bojorica wãmeri ca diarique cʉtirãre catio, ñucã paʉ wãtĩare cõa wiene, tiiupi. Wãtĩa peera cʉ̃ja ca wedero bootiupi, cʉ̃re cʉ̃ja ca majiro macã. \s1 Galilea yepare añurije queti cʉ̃ ca wede yujurique \r (Lc 4.42-44) \p \v 35 Boeri tabe ca naitĩa jañuropʉra wãcã, waacoaupi Jesús, macã tʉjaro ca bojoca maniropʉ juu buegʉ waagʉ. \v 36 Jiro, Simón, cʉ̃ mena macãrã mena cʉ̃re amarã waa, \v 37 cʉ̃re bʉa earã, o biro cʉ̃re ĩiupa: \p —Niipetirã mʉre amarã tiima —ĩiupa. \p \v 38 To biro cʉ̃ja ca ĩiro Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: \p —Jamʉ. Ano pʉto jañuro ca niiri macãri pee mani waaco. Tii macãri macãrã cãare añurije queti cʉ̃jare yʉ ca wedepe nii. Teere ĩigʉra yʉ doowʉ —ĩiupi. \p \v 39 To biri Jesús, Galilea yepa niipetiropʉ nea poo juu buerica wiijeripʉ añurije quetire wede, bojocapʉre ca niirã wãtĩare cõa wiene, tii yujuupi. \s1 Ca cami boagʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mt 8.1-4; Lc 5.12-16) \p \v 40 Jĩcʉ̃ ca cami boa diarique cʉtigʉ Jesús pʉtopʉ ea, cʉ̃ pʉtopʉ cʉ̃ ãjʉro jupea mena ea nuuri: \p —Mʉ ca boojata, yʉ ca boarijere yʉre ametʉeneña —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 41 To biro cʉ̃ ca ĩiro cʉ̃re boo paca ĩari, cʉ̃ amo mena cʉ̃re ñia peo: \p —Mʉ yʉ ametʉenerucu, cami manigʉ tuaya —cʉ̃re ĩiupi Jesús. \p \v 42 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩirora, cami yaticoa, añugʉ, ca cami manigʉ tuaupi. \p \v 43 Cʉ̃re catio yapano, o biro cʉ̃re ĩiupi Jesús: \p \v 44 —Tʉoya. Jĩcʉ̃ ʉno peerena wedeticãña. Waari, paire ĩño, añugʉ mʉ ca tuarije jʉori Moisés cʉ̃ ca tii dotirique jee waagʉja, paia cʉ̃ja ca majipere biro ĩigʉ —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 45 Cʉ̃ pea waa, dʉjaricaro maniro ca biiriquere wedecãupi. Tee jʉori Jesús pea, jĩcã macã peerena bau niiro ea majitima ĩigʉ, macã tʉjaro ca bojoca maniropʉra tuacãrucuupi. To cʉ̃ ca bii pacaro, niipetiri taberi macãrã bojoca cʉ̃re ĩarã earucuupa. \c 2 \s1 Ca bʉʉricʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mt 9.1-8; Lc 5.17-26) \p \v 1 Ñucã jĩcã rʉmʉri jiro Jesús Capernaúm'pʉ cʉ̃ ca earo, “Tii wii niijagʉ,” cʉ̃ja ca ĩirijere bojoca tʉo peticã cojoupa. \v 2 To cõrora paʉ, macã yepare noo pee nucũ majiña maniro dada nʉcãcoaupa. Cʉ̃ pea añurije quetire cʉ̃jare wedeupi. \v 3 Too cʉ̃ ca wede niiro bapari niirã, jĩcʉ̃ ca bʉʉricʉre cʉ̃re ami eaupa. \v 4 Paʉ bojoca cʉ̃ja ca niiro macã, Jesús pʉtopʉ cʉ̃re ami ea waa majitima ĩirã, wii jotoa pee mʉa waa, Jesús cʉ̃ ca nucũro jotoa jĩcã jope jee woori, ca bʉʉgʉre cʉ̃ ca yojari quejero menara cʉ̃re yoo duwio cojoupa. \v 5 Jesús pea, “Jesús cʉ̃re catiocãrucumi,” cʉ̃ja ca ĩi tʉgoeña bayirijere ĩari, o biro ĩiupi ca bʉʉgʉre: \fig Ca bʉʉricʉre cʉ̃ ca yojari quejero menara Jesús pʉto cʉ̃re yoo duwio cojoupa. Mc 2.4|src="lb00305b.tif" size="span" \fig* \p —Macʉ̃, ñañarije mʉ ca tii bui cʉtirique acoboriquepʉ nii mee —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 6 Jĩcãrã doti cũuriquere ca jʉo buerã too ca duwirã pea o biro ĩi tʉgoeñaupa: \v 7 “¿Ñee tiigʉ ania to biirije peti cʉ̃ ĩicãti? Ʉmʉreco Pacʉre ñañarije ĩi tutigʉ tiimi. Ʉmʉreco Pacʉ wado ñañarije tii bui cʉtiriquere acobo majimi,” ĩiupa. \v 8 To biro cʉ̃ja ca ĩiri nimarora, Jesús pea to biro cʉ̃ja ca ĩi tʉgoeñarijere majiri, o biro cʉ̃jare ĩi jãiñaupi: \p —¿Ñee tiirã to biirije mʉja ĩi tʉgoeñati? \v 9 ¿Di wãme pee to niiti popiye méé ca bʉʉricʉre ĩirica wãme: “Ñañarije mʉ ca tii bui cʉtirique acoboriquepʉ nii,” ĩirique, “Wãmʉ nʉcã, mʉ ca cũari quejerore ami waagʉja,” ĩirique pee? \v 10 Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ ati yepapʉre ñañarijere tii bui cʉtiriquere ca acobo majigʉ yʉ ca niirijere mʉja ca majipere biro ĩigʉ mʉjare yʉ ĩñorucu —ĩiupi Jesús. \p To biro ĩigʉra, ca bʉʉricʉre o biro cʉ̃ ĩiupi: \p \v 11 —Mʉre yʉ ĩi: ¡Wãmʉ nʉcãña! Mʉ ca cũaricarore ami, waagʉja mʉ yaa wiipʉ —cʉ̃re ĩiupi Jesús. \p \v 12 To cõrora cʉ̃ pea wãmʉ nʉcã, cʉ̃ ca cũarica quejerore ami, niipetirã cʉ̃ja ca ĩa cojoro witi, waacoaupi. To biro cʉ̃ ca biiro ĩarã, niipetirã ĩa ʉcʉacoari, Ʉmʉreco Pacʉre o biro ĩi nʉcʉ̃ bʉoupa: \p —Jĩcãti ʉno peera ate ʉnore mani ĩatiwʉ —ĩiupa. \s1 Jesús, Levíre cʉ̃ ca jʉorique \r (Mt 9.9-13; Lc 5.27-32) \p \v 13 Jiro waaupi ñucã Jesús ʉtabʉcʉra tʉjaropʉ. Paʉ bojoca cʉ̃re nea pooupa. To biro cʉ̃ja ca biiro cʉ̃ pea cʉ̃jare buecõa niiupi. \v 14 Too ametʉa waagʉ, Alfeo macʉ̃ Leví, Roma maquẽre wapa jee bojagʉ cʉ̃ ca duwiri tabepʉ ca duwigʉre ĩa, o biro cʉ̃re ĩiupi: “Yʉ mena dooya.” \p To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩirora, Leví pea wãmʉ nʉcã, cʉ̃re nʉnʉcoaupi. \p \v 15 Jesús, Leví yaa wiipʉ cʉ̃ ca baa niiro, paʉ Roma maquẽre wapa jee bojari maja, “Ñañarije ca tiirã niima,” bojoca cʉ̃ja ca ĩi ĩarã, Jesús, cʉ̃ buerã menare baa bapa cʉti duwiupa. Cʉ̃re ca nʉnʉrã paʉ bojoca niiupa mee. \v 16 Cʉ̃ja mena cʉ̃ ca baa bapa cʉtiro ĩari, jĩcãrã doti cũuriquere ca jʉo buerã fariseos ca niirã, o biro ĩi jãiñaupa cʉ̃ buerãre: \p —¿Ñee tiigʉ mʉjare ca buegʉ pea Roma maquẽre wapa jee bojari maja mena, ñañarije ca tiirã mena, cʉ̃ baa bapa cʉti niiti? —ĩiupa. \p \v 17 Jesús pea teere tʉo, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: \p —Ca diarique manirã ʉco tiiri majʉre amaatima. Ca diarique cʉtirã amaama. Yʉa, añurãre jʉogʉ doogʉ méé yʉ doowʉ. Ñañarã peere jʉogʉ doogʉ yʉ doowʉ —cʉ̃jare ĩiupi. \s1 Betirique maquẽ \r (Mt 9.14-17; Lc 5.33-39) \p \v 18 Jĩcãti Juan buerã, fariseos buerã, betiri juu buerã tiiupa. To biro cʉ̃ja ca tiiro ĩari, jĩcãrã Jesús pʉto waari, o biro ĩi jãiñaupa: \p —Juan buerã, fariseos buerã, betiri juu buema. Mʉ buerã pea ¿ñee tiirã cʉ̃ja betititi? —ĩiupa. \p \v 19 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: \p —¿To docare, jĩcʉ̃ ca amo jiagʉ cʉ̃ ca jʉoricarã, cʉ̃ja mena cʉ̃ ca niirora cʉ̃ja beti cotebogajati? Ca amo jiagʉ cʉ̃ja mena cʉ̃ ca niirora beti majitima. \v 20 Biiropʉa niirucu jĩcã rʉmʉ, ca amo jiagʉre cʉ̃ja ca ami weo waari rʉmʉ. Tii rʉmʉ docare betirucuma. \p \v 21 ”Jĩcʉ̃ ʉno peera jutiro bʉcʉrore wãma quejero mena sere tuu quenotimi. To biro tiijata, wãma quejero pee bʉcʉro peere tʉ̃a yega, pairi ope yega nemocoacu. \v 22 Ñucã ʉje oco wãma cãare, waibʉcʉ quejero poa, bʉcʉ poapʉ pio jãaña mani. Bʉcʉ poare ʉje oco wãmare pio jãajata, tii poare tii yegacãcu. To biri ʉje oco cãa pio batecoa, tii poa cãa yega yaicoa, biicu. To biro biire ĩirã, ʉje oco wãmare waibʉcʉ quejero poa wãma poapʉ ca pio jãape nii —cʉ̃jare ĩi wedeupi Jesús. \s1 Yerijãarica rʉmʉ Wiogʉ \r (Mt 12.1-8; Lc 6.1-5) \p \v 23 Jĩcã rʉmʉ, yerijãarica rʉmʉ ca niiro,\f + \fr 2.23\ft Judíos cʉ̃ja ca yerijãari rʉmʉa, viernes naiori tabe muipũ cʉ̃ ca ñaajãa waari tabe bii jʉo, to biri ñucã sábadore muipũ cʉ̃ ca ñaajãa waari tabe peti.\f* Jesús ote wejerire cʉ̃ ca ametʉa waaro, cʉ̃ buerã pea to waa nʉnʉa waarã, ca dicare tune jee nʉnʉa waaupa.\f + \fr 2.23\ft Cʉ̃ buerã pea trigo dicare tune jee nʉnʉa waauparã.\f* \v 24 To biro cʉ̃ja ca tiiro, fariseos pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupa: \p —¡Ĩaña! ¿Ñee tiirã mʉ buerã pea, yerijãarica rʉmʉre ca tii dotitirijere cʉ̃ja tiiti? —ĩiupa. \p \v 25 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —¿Jĩcãti ʉno peera mʉja bue ñaatiti, jĩcãti David cʉ̃ mena macãrã mena ñee jãa mani, queya, biima ĩirã cʉ̃ ca tiiriquere? \v 26 Abiatar, paia wiogʉ cʉ̃ ca niiri tabere David, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ jãa waa, Ʉmʉreco Pacʉ yee cʉ̃ja ca jee dica woorique pan, paia wadore cʉ̃ja ca baa dotimiriquerena baa, cʉ̃ mena macãrã cãare eca, tiiupi\f + \fr 2.26 \ft 1S 21.1-6.\f* —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 27 O biro cʉ̃jare ĩi nemoupi ñucã: \p —Añuro mani ca niipere ĩigʉ, yerijãarica rʉmʉre cũuupi Ʉmʉreco Pacʉ. Yerijãarica rʉmʉ pee manire too dotijato ĩigʉ mee, yerijãarica rʉmʉre cũuupi. \v 28 To biri yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, yerijãarica rʉmʉ cãare yʉ doti majicã —ĩi wedeupi Jesús. \c 3 \s1 Ca amo bʉʉricʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mt 12.9-14; Lc 6.6-11) \p \v 1 Jiro, nea poo juu buerica wiipʉre jãa waaupi ñucã Jesús. Tii wiipʉre niiupi jĩcʉ̃, cʉ̃ amo ca bʉʉricʉ. \v 2 Jĩcãrã Jesús're ca wedejãarʉgarã, jĩcã wãme cʉ̃ ca tii bui cʉtirijere ca ama niirã, “¿Yerijãarica rʉmʉrena cʉ̃ catiocãgʉti?” ĩirã, cʉ̃re ĩa doe niiupa. \v 3 To cõrora Jesús pea o biro ĩiupi, ca amo bʉʉricʉre: \p —Wãmʉ nʉcã doori, decomacã pee ea nʉcãña —ĩiupi. \p \v 4 Aperã peera o biro cʉ̃jare ĩi jãiñaupi: \p —¿Yerijãarica rʉmʉre ñeere to tii dotiti, añurijere, ñañarije peere, bojocare catioriquere, jĩa cõarique peere? —ĩiupi. Cʉ̃ja pea wedetiupa. \p \v 5 Jesús pea, ajiarique mena cʉ̃ weja ca niirãre ĩa, cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeerʉgatirijere bʉaro tʉgoeñarique pairi, o biro ĩiupi ca amo bʉʉricʉre: \p —Mʉ amore juu pooya —ĩiupi. To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ amo cʉ̃ ca juu poorora añuri amo biicoaupa. \v 6 Fariseos pea witicoarãpʉa, Herodes cʉ̃ ca ĩirijere ca tʉo nʉnʉjeerã mena nea poori, Jesús're cʉ̃ja ca jĩapere ameri wede peni jʉo waaupa. \s1 Ʉtabʉcʉra tʉjarore paʉ bojoca cʉ̃ja ca nea poorique \p \v 7 Jesús, cʉ̃ buerã mena ʉtabʉcʉra tʉjaro cʉ̃ ca waaro, paʉ bojoca Galilea yepa macãrã cʉ̃jare nʉnʉ waaupa. \v 8 Niipetirije Jesús cʉ̃ ca tiirijere queti tʉori, paʉ bojoca, Judea macãrã, Jerusalén macãrã, Idumea macãrã, dia Jordán ape nʉña macãrã, Tiro, Sidón yepari macãrã Jesús're ĩarã dooupa. \v 9 To biirije cʉ̃ja ca biiro macã, Jesús pea, bojoca yʉre waa tuumicõabocuma ĩigʉ, cʉ̃ buerãre: “Petigaacã cũmua mʉja poo yuewa,” cʉ̃jare ĩiupi. \v 10 Paʉre cʉ̃ ca catioro macã, niipetirã ca diarique cʉtirã cʉ̃re padeñarʉgarã, tuu jua nʉnʉa dooupa. \p \v 11 Ñucã wãtĩa bojocapʉre ca niirã cãa, Jesús're ĩarãra, cʉ̃ jʉguero cʉ̃ja ãjʉro jupeari mena ea nuuri: \p —¡Mʉa, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ mʉ nii! —cʉ̃re ĩi acaro buirucuupa. \p \v 12 Jesús pea cʉ̃jare wede dotitiupi, cʉ̃ra cʉ̃ ca niirijere wede majiorema ĩigʉ. \s1 Cʉ̃ buerã ca niiparãre Jesús cʉ̃ ca beje jeerique \r (Mt 10.1-4; Lc 6.12-16) \p \v 13 Jiro Jesús ʉ̃tãgʉpʉ mʉa waa, cʉ̃ ca boorãre jʉoupi. \v 14 Cʉ̃ja pea cʉ̃ pʉto pee nea waaupa. Pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirã cʉ̃re bapa cʉti, añurije quetire wede doti cojo, \v 15 wãtĩare cõa wiene doti majirique cʉ̃jare ʉpo, cʉ̃ ca tiiparãre beje jeeupi. \v 16 Anija niiupa pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro niirã cʉ̃ ca beje jeericarã: Simón, ñucã cʉ̃rena Pedro cʉ̃ ca ĩiricʉ, \v 17 Zebedeo puna “Boanerges” cʉ̃ ca ĩiricarã, Santiago, cʉ̃ bai Juan, “Bʉpo Puna” ĩirʉgaro ĩi, \v 18 Andrés, Felipe, Bartolomé, Mateo, Tomás, Alfeo macʉ̃ Santiago, Tadeo, ñucã apĩ Simón celote bojocʉ, \v 19 apĩ Judas Iscariote jiro Jesús're ca wedejãa buiyee cõaricʉ, niiupa. \fig Cʉ̃ buerã ca niiparãre jʉoupi Jesús. Mc 3.13-19|src="CN01699B.tif" size="span" \fig* \s1 Jesús to biri Beelzebú \r (Mt 12.22-32; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 20 Jiro Jesús wiipʉ cʉ̃ ca jãa waaro, paʉ bojoca neaupa ñucã, Jesús, cʉ̃ buerã, do biro tii cʉ̃ja ca baa majitiropʉ. \v 21 “Mecʉ̃cã yai waami Jesús,” cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori, cʉ̃ yaarã pea cʉ̃re jʉorã waaupa. \p \v 22 Ñucã doti cũuriquere ca jʉo buerã Jerusalén'pʉ ca dooricarã cãa, o biro ĩiupa: “Beelzebú,\f + \fr 3.22\ft Satanás, ape wãme Beelzebú.\f* wãtĩa wiogʉ majuropeera cʉ̃ ca yeri tutuarijere cʉ̃ ca tiicojoricʉ niiri, wãtĩare cõa wiene majimi,” ĩiupa Jesús're. \p \v 23 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea cʉ̃jare jʉo cojo, ĩi cõoñarique mena cʉ̃jare wedeupi: “¿Do biro tiigʉ Satanás cʉ̃ majuropeera cʉ̃ cõa wienebogajati? \v 24 Jĩcã yepa macãrãra cʉ̃ja majuropeera ameri camotati, cʉ̃ja ca ameri ĩa juna niijata, añuro nii yapano nʉcãticuma. \v 25 Jĩcã wii macãrãra ameri camotati, cʉ̃ja ca ameri ĩa juna niijata, añuro nii yapano nʉcãticuma. \v 26 Tii wãmere birora Satanás cãa cʉ̃ yaarãrena cʉ̃ ca ĩa junajata, añuro jʉo nii majiticumi. To cõrora yapano nʉcãgʉ biicumi. \v 27 Jĩcʉ̃ ʉno peera bojocʉ ca tutuagʉ yaa wiire jãa waari, cʉ̃re jia cũu jʉotigʉra cʉ̃ yee apeyere jee duti majiticumi. Cʉ̃re jia cũucã jʉoripʉ docare, cʉ̃ yee apeyere jee duti majibocumi. \v 28 Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Niipetirije ñañarije cʉ̃ja ca tiiriquere, ñañarije cʉ̃ja ca ĩirijere, acoborucumi Ʉmʉreco Pacʉ. \v 29 To ca bii pacaro, Añuri Yerire ñañarije ca ĩi tutigʉ doca, ñañarije cʉ̃ ca ĩi bui cʉtiriquere, jĩcãti ʉno peera coe ecotirucumi. To birora ñañaro cʉ̃ ca ĩi bui cʉtirique menara bii yai nʉcãcãrucumi,” ĩiupi. \p \v 30 “Ca wãtĩ jãa ecoricʉ niimi” cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩirije jʉori, atere to biro cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \s1 Cʉ̃ paco, cʉ̃ yaarã \r (Mt 12.46-50; Lc 8.19-21) \p \v 31 To biro cʉ̃ ca ĩi niiri tabera, Jesús paco, cʉ̃ bairã, eaupa. Macãpʉra tua nʉcãri, jĩcʉ̃re cʉ̃re jʉo dotirã tiicojo cojoupa. \v 32 Paʉ bojoca cʉ̃ weja ca duwirã pea o biro cʉ̃re ĩiupa: \p —Mʉ paco, mʉ bairã mʉre amama. Macãpʉ niima —ĩiupa. \p \v 33 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: \p —¿Noa cʉ̃ja niiti, yʉ paco, yʉ bairã? —ĩiupi. \p \v 34 To biro ĩi, cʉ̃ weja ca duwi amojoderãre ĩa, o biro ĩiupi: \p —Anija niima yʉ paco, yʉ bairã, ca niirã. \v 35 No ca boorã Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorijere ca tiirã niima, yʉ bai, yʉ baio, yʉ paco, ca niirã —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \c 4 \s1 Oteri majʉre cʉ̃ ca ĩi cõoña wederique \r (Mt 13.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Ñucã Jesús, ʉtabʉcʉra tʉjaropʉ bojocare bue jʉo waaupi. Bojoca cʉ̃ weja ca nea poorã paʉ cʉ̃ja ca niiro macã, Jesús pea cũmua tiira weja ca pajaricare ea jãa, ea nuu waaupi, bojoca pea ʉtabʉcʉra tʉjaro cʉ̃ja ca niiro ʉno. \v 2 To cõrora paʉ wãmeri ĩi cõoñarique mena cʉ̃jare wedeupi Jesús. O biro ĩiupi: \p \v 3 —Añuro tʉoya. Jĩcʉ̃ oteri majʉ cʉ̃ otere otegʉ waaupʉ. \v 4 Cʉ̃ ca otero, jĩcã apegaari maapʉ ñaaupe. Minia ea, teere baacãuparã. \v 5 Ape gaari ʉ̃tã watoa, ca jita mani jañuri tabere ñaaupe. Tee pea yoari mééra wiicoaupe, ʉje meniroacã jita niima ĩiro, \v 6 noo pee nʉcõri waa majiti, muipũ cʉ̃ ca aji mʉa doorora jinicã yai waaupe. \v 7 Ape gaari pota yucʉ watoapʉ ñaaupe. Ca dica manirora pota yucʉ pee teere wii biato yaiocãupe. \v 8 Ape gaari añuri jitapʉ ñaaupe. To biri añurije wii, bʉcʉa, añuro dica cʉtiupe, jĩcã jati treinta apegaari, ape jati sesenta niiricari, ape jati cien'gaari peti dica cʉtiupe —ĩi wedeupi. \fig Oteri majʉ. Mc 4.3-8|src="lb00094b.tif" size="col" \fig* \p \v 9 To biro ĩi, “Mʉja ca tʉo majirʉgajata, añuro yʉre tʉo nʉnʉjeeya,” cʉ̃jare ĩi nemoupi Jesús. \s1 ¿Ñee tiiro ĩi cõoñarique to niiti? \r (Mt 13.10-17; Lc 8.9-10) \p \v 10 Jĩcʉ̃ra Jesús cʉ̃ ca tuaro, cʉ̃ pʉto ca niiricarã, cʉ̃ buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirã mena, cʉ̃ ca ĩi cõoña wederiquere: “¿Do biro ĩirʉgaro to ĩiti?” cʉ̃re ĩi jãiñaupa. \p \v 11 O biro cʉ̃jare ĩiupi cʉ̃ pea: “Mʉjara, Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ ca doti niiri tabe maquẽ, ca majiña manirijere mʉja ca majiro tiimi. Aperã peera ĩi cõoñarique mena wado cʉ̃jare wedemi. \q1 \v 12 ”Ĩa pacarã, ĩa jeeñoti, \q2 tʉo pacarã, tʉo puoti, \q1 ñucã ñañarije cʉ̃ja ca tiirijere tʉgoeña yeri wajoa, \q2 cʉ̃ja ca biro Ʉmʉreco Pacʉ pea cʉ̃ja ca ñañarijere acobo, cʉ̃ ca tiitipere biro ĩigʉ,”\f + \fr 4.12\ft Is 6.9-10.\f* cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \s1 Oteri majʉre cʉ̃ ca ĩi cõoñariquere cʉ̃ ca wede majiorique \r (Mt 13.18-23; Lc 8.11-15) \p \v 13 O biro ĩi nʉnʉa waaupi: \p —¿Ate yʉ ca ĩi cõoñajãrijere mʉja tʉo puotiti? ¿Do biro pee tiicãri apeye peera mʉja tʉo puo majirãti? \v 14 Oteri majʉa añurije quetire wederi majʉ niimi. \v 15 Jĩcãrã, añurije quetire tʉorã maa pʉto oterica tabere biro ca biirã niima. Jiro Satanás doo, añuro cʉ̃ja yeripʉ cʉ̃ja ca tʉo ñeemiriquere cʉ̃jare ẽmacãmi. \v 16 Aperã, ca ʉ̃tã cʉtiri yepare otericarore biro ca biirã niima. Añurije quetire tʉorã, añuro ʉjea niirique mena tʉoma. \v 17 Paʉ nʉcõri manima ĩiro, añuro tutua añurije ca niitirore birora tʉgoeña bayitima. To biri añurije queti jʉori ñañaro cʉ̃jare ca bii earora, ñañaro cʉ̃jare cʉ̃ja ca tiirʉga nʉnʉjeerora, añurije quetire tʉo nʉnʉjee yerijãacãma. \v 18 Aperã, pota watoa oteriquere biro biima: Añurije quetire tʉoma, \v 19 tʉo pacarã, cʉ̃ja ca catiri rʉmʉrire cʉ̃ja ca cʉorʉga tʉgoeñarije, pairo apeye cʉtirʉgarique, niipetirije cʉorʉga tʉgoeñarique pee cʉ̃jare bii ametʉene, añurije queti cʉ̃ja ca tʉomiriquere, ca dica manirora ca wii bʉato yaioricarore biro teere tii yaiocã. \v 20 Aperã añuri jitapʉ oteriquere biro niima. Añurije quetire tʉo, nʉcʉ̃ bʉorique mena cʉ̃ja yeripʉ tʉo ñeema. Cʉ̃ja niima, jĩcã jati treinta, sesenta, cien ca dica cʉtiricarore biro ca biirã —cʉ̃jare ĩi wede majioupi Jesús. \s1 Jĩa boericagare cʉ̃ ca ĩi cõoña wederique \r (Lc 8.16-18) \p \v 21 Cʉ̃jare ĩiupi ñucã: \p —¿Jĩa boericagare upa cũmua docapʉ, cãni pejarica tabe doca pee, doporʉgarã ami doorique to niiti? ¡Biiticu! To ʉ̃ʉ boe pejajato ĩirã emʉaro pee peorique nii. \v 22 Teere birora yaioropʉ ca niirije majiña manirijera biicã yerijãa waa, ca biirije mani. Ñucã jĩcãrãra majirique cãa, niipetirãpʉ majiña manirijera niicã nʉnʉa waa, ca biirije mani. Yʉ wederique majiña manirora yai nʉcãcoa biitirucu. \v 23 Ca amoperi cʉtirã tʉoya yʉ ca ĩirijere —ĩiupi. \v 24 O biro cʉ̃jare ĩiupi ñucã: \p —Mʉja ca tʉorijere añuro tʉoya. Yʉ yee quetire aperãre mʉja ca wede majioro cõrora, mʉjare majiorucumi Ʉmʉreco Pacʉ. Bʉaro jañuro mʉja ca majiro tiirucumi. \v 25 Yʉ yee quetire aperãre ca wede majiogʉa, bʉaro jañuro majiriquere tiicojo ecorucumi. To biro ca tiitigʉa, petoacã cʉ̃ ca majirʉga tʉgoeñamirijeacã menapʉra ẽma ecocoarucumi —ĩiupi Jesús. \s1 Ote ca bʉcʉarijere cʉ̃ ca ĩi cõoña wederique \p \v 26 O biro cʉ̃jare ĩi wedeupi ñucã: \p —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea, jĩcʉ̃ otere yepapʉ cʉ̃ ca oterore biro nii. \v 27 Cʉ̃ ca cãniro, cʉ̃ ca cãnitijata cãare, ñami, ʉmʉreco, “To biro biicu,” cʉ̃ ca ĩi majiti pacaro, tee majuropeera wii, bʉcʉa mʉa, biicu. \v 28 Jita majuropeera ote ca bʉcʉaro tii, upaño bʉcʉa jʉo, oo yucʉ nʉcã, jiro dica cʉti, ca biiro tii. \v 29 Ca dica ca bʉcʉa yapanorãra, teere jeema, ca dica jeerica tabe ca earo macã —ĩi wedeupi Jesús. \s1 Mostaza apegare cʉ̃ ca ĩi cõoña wederique \r (Mt 13.31-32; Lc 13.18-19) \p \v 30 O biro ĩiupi ñucã Jesús: \p —¿Ñee mena Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niirijere mani ĩi cõoñarãti? ¿Ñee ĩi cõoñarique mena, “To biirije bii” ĩi majirʉgarã mani ĩi cõoñabogajati? \v 31 Jĩcãga mostaza apega, ote ape niipetirije dʉaricaacã ca niiricare yepapʉ ote, \v 32 tiiricaro jiro bʉcʉa, niipetirije ote weje maquẽ ametʉenericʉ bii, paca dʉpʉri cʉti, tiigʉ dʉpʉri ca yʉjʉri taberire minia yerijãa peja, cʉ̃ja ca biirore biro bii —ĩiupi. \s1 Ĩi cõoñari cʉ̃ ca wederique \r (Mt 13.34-35) \p \v 33 Paʉ wãmeri atere biirije ĩi cõoñari añurije quetire wedeupi Jesús, cʉ̃ja ca tʉo majiro cõro. \v 34 Ĩi cõoñarique manirora cʉ̃jare wede, tiitiupi. Biigʉpʉa, cʉ̃ buerã peera niipetirije cʉ̃jare wede majio peoticãrucuupi. \s1 Winore, oco ca jaberijere, cʉ̃ ca yerijãa dotirique \r (Mt 8.23-27; Lc 8.22-25) \p \v 35 Tii rʉmʉ naiori tabere, cʉ̃ buerãre o biro ĩiupi Jesús: \p —Jamʉ, ʉtabʉcʉra ape nʉñapʉ mani tĩa waaco —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 36 To biro cʉ̃ ca ĩiro, bojocare waarique wui, Jesús cʉ̃ ca niiricagara ea jãa, tĩacoaupa. Too cʉ̃ja ca tĩa waaro, aperã cãa ape cũmuari mena cʉ̃jare bapa cʉti waaupa. \v 37 Too cʉ̃ja ca tĩa nʉnʉa waaro, tutuaro wino paa puuma ĩiro cũmuare pairo oco jabe jãaupe. \v 38 Jesús pea ména to biro ca biiparo jʉguero cũmua waa tuurica tua pee waa, juti poti mena cʉ̃ dʉpʉgare eo tuuri cãnicã jãa waaupi. Too ca cãni jãñagʉre wãcõri, o biro cʉ̃re ĩiupa cʉ̃ buerã pea: \p —¿Buegʉ, dua waarã mani ca biirijere “To biro biicu,” mʉ ĩiticãti? —ĩiupa. \p \v 39 To biro cʉ̃ja ca ĩiro Jesús pea wãmʉ nʉcã, winore, oco ca jaberijere, o biro ĩi yerijãa dotiupi: \p —Yerijãa waaroja. Jabe nemoticãña —ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩirora, jĩcãto añuropʉ yerijãa peticoaupe. \v 40 Jiro o biro ĩiupi Jesús cʉ̃ buerãre: \p —¿Ñee tiirã to cõro bʉaro mʉja uwiti? ¿“Manire ametʉenecãrucumi,” mʉja ĩi tʉgoeña bayiticãti ména? —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 41 Cʉ̃ja pea to biro cʉ̃ ca tiirijere ĩa ʉcʉa yaicoari, o biro ameri ĩi jãiñaupa: \p —¡Ayó nija! ¿Ñiru ʉno peti cʉ̃ niiti ania, wino, oco ca jaberijepʉ cãa cʉ̃ ca dotirore biro ca yʉʉ nʉnʉjee ecogʉa? —ĩiupa. \c 5 \s1 Gerasa macʉ̃ ca wãtĩa jãa ecoricʉ \r (Mt 8.28-34; Lc 8.26-39) \p \v 1 To biro bii, ʉtabʉcʉra ape nʉña Gerasa yepapʉre tĩa ea waaupa. \v 2 Jesús cʉ̃ ca maa nʉcãrije menara, jĩcʉ̃ ʉmʉ ca wãtĩ jãa ecoricʉ, maja operi watoapʉ ca niirucuricʉ eaupi. \v 3 Jĩcʉ̃ ʉno peera jiaricʉ méé, come daari mena cãare jiaricʉ ʉno méé niiupi. \v 4 Biirãpʉa paʉ tiiri come daari mena cʉ̃ dʉporire, cʉ̃ amorire cʉ̃ja ca jiamijata cãare, tʉ̃a jude batecãrucuupi, jĩcʉ̃ ʉno peera do biro cʉ̃ja ca tiitiropʉ. \v 5 Ʉmʉrecori, ñamiri, ʉ̃tãgʉʉripʉ, maja operi watoaripʉ cʉ̃ majuropeera ʉ̃tãgaaripʉ ñaatua, acaro bui, waa nucũ yujurucuupi. \v 6 To biri Jesús're yoaropʉra cʉ̃re ĩari, ũmaa doo, cʉ̃ ãjʉro jupeari mena cʉ̃ jʉguero ea nuuri, \v 7 o biro cʉ̃re ĩi acaro buiupi: \p —Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ ati ʉmʉreco niipetiropʉre Ca Doti Niigʉ Macʉ̃, yʉre pato wãcõticãña, Ʉmʉreco Pacʉ mena mʉre yʉ ĩi, ñañaro yʉ ca tamʉoro yʉre tiiticãña —ĩiupi. \p \v 8 —To cõrora anipʉre witi waagʉja —Jesús cʉ̃ ca ĩiro macã, atere to biro ĩiupi. \p \v 9 To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —¿Do biro mʉ wãme cʉtiti? —cʉ̃re ĩi jãiñaupi Jesús. To biro cʉ̃ ca ĩiro cʉ̃ pea: \p —Paʉ jãa ca niirije niiri, Legión yʉ wãme cʉti —cʉ̃re ĩi yʉʉupi. \p \v 10 “Ape yepapʉ jãare tiicojo cõaticãña,” bʉaro ĩi jãiupa Jesús're. \p \v 11 Tii tabe jʉguero, ʉ̃tãgʉ pʉtore paʉ ecaricarã yejea baa niiupa. \v 12 Wãtĩa, bojocʉpʉre ca niirã pea: \p —Ĩijã, yejeapʉre jãare jãa dotiya —cʉ̃re ĩi jãiupa. \p \v 13 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃japʉre cʉ̃jare jãa dotiupi. To biri cʉ̃pʉre ca niiricarã witi waari, yejeapʉre jãaupa. Yejea dos mil peti ca niiricarã pea, wãtĩa cʉ̃japʉre cʉ̃ja ca jãarora ũmaa mecʉ̃ bua waa, ʉtabʉcʉrapʉ ñaañua, dua peticoaupa. \p \v 14 To biro cʉ̃ja ca biiro ĩarã, yejeare ca cote niiricarã pea yoari méé ũmaa tua waari, macã macãrãre, ñucã macã tʉjaro macãrãre, to biro ca biiriquere cʉ̃jare wederã waaupa. Bojoca pea teere tʉorã, to biro ca biiriquere ĩarã waaupa. \v 15 Jesús cʉ̃ ca niiropʉ earã, paʉ wãtĩa ca jãa ecomiricʉre juti jãñacãri, añuro tʉgoeña bojoca catigʉpʉ cʉ̃ ca duwiro ĩari, bʉaro uwiupa. \v 16 Ca wãtĩa jãa ecomiricʉ cʉ̃ ca biiriquere, yejea cʉ̃ja ca biiriquere ca ĩaricarã pea, “O biro biijãwʉ,” cʉ̃jare ĩi wedeupa. \v 17 Teere tʉori, “Aperopʉ waacoagʉja. Jãa ca niiri tabere niiticãña,” cʉ̃re ĩiupa Jesús're. \p \v 18 To biro cʉ̃ja ca ĩiro Jesús waagʉ, cʉ̃ ca bua jãarora, paʉ wãtĩa cʉ̃ja ca jãñagʉre cʉ̃ ca catioricʉ pea, cʉ̃ mena waarʉgʉ cʉ̃re jãimiupi. \v 19 To biro cʉ̃ ca ĩiro Jesús pea: \p —Mʉ yaarã pʉto pee tua waari, Ʉmʉreco Pacʉ mʉre cʉ̃ ca tiirique niipetirijere, mʉre cʉ̃ ca ĩa boo pacariquere, wede peoticãña mʉ yaarãre —cʉ̃re boca ĩicãupi. \p \v 20 To biro Jesús cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro tua waa, Decápolis yepare ca niiri macãri macãrãre niipetirije Jesús cʉ̃re cʉ̃ ca tiiriquere wedeupi. Teere tʉorã, niipetirã bojoca do biro pee ĩi majiticãupa. \s1 Jairo macõ, to biri Jesús jutiro ca padeñarico \r (Mt 9.18-26; Lc 8.40-56) \p \v 21 Jesús ʉtabʉcʉra ape nʉñapʉ ca niiricʉ cʉ̃ ca tua tĩa earo jiro, paʉ bojoca cʉ̃re nea pooupa. Cʉ̃ pea tiira tʉjaropʉra tua nʉcãupi. \v 22 Tii tabere jĩcʉ̃ nea poo juu buerica wii wiogʉ, Jairo ca wãme cʉtigʉ eaupi. Jesús're ĩari, cʉ̃ pʉto cʉ̃ ãjʉro jupeari mena ea nuu waa: \p \v 23 —Yʉ macõacã dia waagopʉ tiijãwo. Doori, mʉ amo mena cõre ñia peogʉ dooya, diarique ametʉa, cati, cõ biijato ĩigʉ —bʉaro cʉ̃re ĩiupi. \p \v 24 To biro cʉ̃ ca ĩiro Jesús, Jairo mena cʉ̃ ca waa nʉnʉa waaro, paʉ bojoca cʉ̃re bapa cʉti waarã, ʉta bijaroacã ameri tuutu nʉnʉa waaupa. \v 25 Cʉ̃ja patoacã watoare niiupo jĩcõ nomio, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro niiri cʉ̃mari peti ca díi tatitirije\f + \fr 5.25\ft Beti oco. Lv 15.25-27.\f* ca diarique cʉti niigo. \v 26 Paʉ ʉco tiiri majare ʉco tii doti, wapa tiima ĩigo, cõ ca cʉomiriquere noni peoticãupo. To biro tii pacago ametʉaricaro maniro, bʉaro jañuro ñañaro bii nʉnʉa waaupo. \v 27 To biri Jesús yee maquẽre queti tʉori, bojoca watoapʉ cʉ̃ jiro pee waari, cʉ̃ jutirore padeñaupo, \v 28 “Cʉ̃ jutirore yʉ ca padeña eyorije mena wadora, yʉ diarique ametʉarucu,” ĩi tʉgoeñari, to biro tiiupo. \v 29 Cʉ̃ jutirore cõ ca padeñarije menara, ca díi waarije tatiupe. To cõrora cõ upʉri diarique manigo cõ ca tuarijere tʉgoeña majiupo. \v 30 Jesús pee cãa, cʉ̃ ca tʉgoeña tutuarije to ca witi ũmaa waaro tʉgoeña majiri, bojoca peere amojode ĩa: \p —¿Ñiru yʉ jutirore cʉ̃ padeñajãri? —ĩi jãiñaupi. \p \v 31 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉori, cʉ̃ buerã pea o biro ĩiupa: \p —¿Paʉ bojoca ʉta bijaroacã cʉ̃ja ca tuumicõa nʉnʉa dooro ĩa pacagʉ, “¿Noa yʉre cʉ̃ja padeñati?” mʉ ĩiti? —ĩiupa. \p \v 32 To biro cʉ̃ja ca ĩi pacaro, Jesús pea cʉ̃ weja ca niirãre ĩacã niiupi, “¿Noa peti cʉ̃ja padeñabujapari?” ĩigʉ. \v 33 To cõrora cõ pea, bʉaro uwi nanarique mena cõre ca biiriquere majiri, cʉ̃ pʉto waa, ãjʉro jupea mena ea nuu waari, cõre ca biiriquere díámacʉ̃ cʉ̃re wede peoticãupo. \v 34 Jesús pea o biro cõre ĩiupi: \p —Macõ, “Jesús yʉre catiocãrucumi,” mʉ ca ĩi tʉgoeña bayirijera mʉ diariquere ametʉene. Mee, diarique manigopʉ tʉgoeñarique paitigora tua waagoja —ĩiupi. \p \v 35 Ména Jesús cʉ̃ ca wede niirora eaupa jĩcãrã nea poo juu buerica wii wiogʉ yaa wii macãrã, wimago pacʉre: \p —Mee, mʉ macõ bii yaicoajãwo. Ñee tiigʉ cõro ca buegʉre bʉaro mʉ pato wãcõticu —cʉ̃re ĩirã earã. \p \v 36 Jesús pea to biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉo nʉnʉjeetigʉra, o biro ĩiupi nea poo juu buerica wii wiogʉre: \p —Uwieto. Díámacʉ̃ra tʉo nʉnʉjeecãña —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 37 To biro ĩi, Pedro, Santiago, cʉ̃ bai Juan, cʉ̃ja wadore bapa cʉti waarique booupi. \v 38 Nea poo juu buerica wii wiogʉ yaa wiipʉ ea waarã, bojoca cʉ̃ja ca oti acaro bui niiro \v 39 jãa eari, o biro cʉ̃jare ĩiupi Jesús: \p —¿Ñee tiirã to biirije peti mʉja acaro bui oti yugui niiti? Wãmo bii yaigo méé biimo. Cãnigo tiimo —ĩiupi. \p \v 40 To biro cʉ̃ ca ĩiro, bojoca pea boca buicãupa. Jesús pea too ca niirã niipetirãre witi waa dotiri, cõ pacʉ, cõ paco, to biri cʉ̃ ca bapa cʉti waaricarã mena wado wãmo cõ ca niiropʉre jãa waaupi. \v 41 Jãa ea, cõ amore ñeeri, o biro cõre ĩiupi: \p —Talita cumi. (“ ‘¡Wimago, wãmʉ nʉcãña!’ mʉre yʉ ĩi,” ca ĩiri wãmere). \fig “Wimago, wãmʉ nʉcãña,” mʉre yʉ ĩi. Mc 5.40|src="cn01713B.tif" size="span" \fig* \p \v 42 To biro cʉ̃ ca ĩiro jiroacãra, wãmo, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niiri cʉ̃mari ca cʉogo pea, wãmʉ nʉcã, waaupo. To biro cõ ca biiro, bojoca pea ĩa ʉcʉacoa, do biro pee ĩi majiticãupa. \v 43 Jesús pea, jĩcʉ̃ ʉno peerena teere wede dotitiupi. Jiro wãmore baarique eca dotiupi. \c 6 \s1 Jesús Nazaret'pʉ cʉ̃ ca biirique \r (Mt 13.53-58; Lc 4.16-30) \p \v 1 Jesús, too ca niiricʉ witi, cʉ̃ yaa yepapʉ waacoaupi cʉ̃ buerã mena. \v 2 Yerijãarica rʉmʉ ca earo, nea poo juu buerica wiipʉ cʉ̃jare bue jʉo waaupi. Paʉ bojoca Jesús cʉ̃ ca wederijere ca tʉorã, do biro pee ĩi majiticã, o biro ameri ĩi jãiñaupa: \p —¿Ania noopʉ to cõro paʉ cʉ̃ buejapari? ¿Ate majirique cʉ̃ ca boca amiriquea ñee ʉno to niiti? ¿Do biro pee tiicãri, ca ĩa ñaaña manirijere to cõro cʉ̃ tii bau nii majiti? \v 3 ¿Ania yucʉ pĩiri paderi majʉ José macʉ̃, ñucã María macʉ̃, Santiago, José, Judas, Simón jãari jũwʉ méé cʉ̃ niiti? ¿Cʉ̃ bairã romirira ano mani watoa cʉ̃ja niititi? —ĩiupa. \p To biro ca ĩirã niiri, cʉ̃ ca wederijere tʉo nʉnʉjeetiupa. \p \v 4 To biri Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Jĩcʉ̃ ca biipere wede jʉgueri majʉre niipetiri taberipʉre cʉ̃re nʉcʉ̃ bʉoma. Cʉ̃ yaa yepa majurope macãrã, cʉ̃ yaarã ca nii cojorã, cʉ̃ yaa wii macãrã majurope pea, cʉ̃re nʉcʉ̃ bʉotima —ĩiupi. \p \v 5 To biri toore jĩcã wãme ʉno peera ca ĩa ñaaña manirijere tiitiupi, jĩcãrãacã ca diarique cʉtirãre cʉ̃ amori mena ñia peo, cʉ̃ ca tii catiorije ca niitirijepʉra. \v 6 Cʉ̃ pea díámacʉ̃ cʉ̃re cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeetirijere ĩagʉ, “Uwiorije ca biirã cʉ̃ja niiti,” cʉ̃jare ĩi ĩaupi. To biri too pʉtori ca niiri macãri pee añurije quetire wede yujurucuupi.\f + \fr 6.6\ft Mt 9.35; Lc 13.22.\f* \s1 Jesús cʉ̃ buerãre cʉ̃ ca tiicojo cojorique \r (Mt 10.5-15; Lc 9.1-6) \p \v 7 Jiro Jesús, cʉ̃ buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirãre jʉo cojo, wãtĩare cʉ̃ja ca cõa wiene majipere cʉ̃jare upori, pʉarãri wado cʉ̃jare tiicojo cojo jʉo waaupi. \p \v 8 O biro cʉ̃jare ĩi wede majioupi: \p —Maa waarã pʉgue cʉti waarique ʉnora, wajopoa ʉnora, baarique ʉnora, wapa tiirica tiiri ʉnora, jee waaticãña. Tuericagʉ wado ami waa waarãja. \v 9 Dʉpo jutira jãña waarãja. Bii pacarã, juti mʉja ca wajoa jãñape docare jee waaticãña. \p \v 10 ”Ñucã, jĩcã wiire earã, tii wiira niicãña. Apero mʉja ca waari rʉmʉpʉ tii wiire witiya. \v 11 No ca boori tabe macãrã mʉjare booti, mʉja ca wederijere tʉorʉgati cʉ̃ja ca biijata, tii tabere witi waarãra, mʉja dʉporire jita ca tujarijere paa bateya, “Jãa ca wederijere mʉja ca tʉorʉgatirije jʉori mʉja yee wapa ñañaro mʉja tamʉorucu,” cʉ̃jare ĩi majiorã —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \p \v 12 To biro cʉ̃ ca ĩiro jiro cʉ̃ buerã waari, bojocare: “Tʉgoeña yeri wajoa, Ʉmʉreco Pacʉre tʉo nʉnʉjeeya,” cʉ̃jare ĩi wede majio, \v 13 ñucã bojocapʉre ca niirã wãtĩare paʉ cõa wiene, paʉ bojoca ca diarique cʉtirãre ʉje mena wadari cʉ̃jare diarique ametʉene, tii catio yujuupa. \s1 Juan're cʉ̃ja ca paa taa cõarique \r (Mt 14.1-12; Lc 9.7-9) \p \v 14 Wiogʉ Herodes, Jesús yee maquẽre cʉ̃ja ca wedero queti tʉoupi, cʉ̃ ca tii niirije queti niipetiri taberipʉ ca jeja nʉcã peticoarije ca niiro macã. Jĩcãrã: \p —Uwo Coeri majʉ Juan cati tuajapi. Tee tiigʉ ate ca ĩa ñaaña manirije tii maji tutuariquere cʉomi —ĩiupa. \p \v 15 Aperã: —Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Elías niimi —ĩiupa. \p Aperã: \p —Tĩrʉmʉpʉ macãrã ca biipere wede jʉgueri maja mena macʉ̃ ʉno niimi —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 16 To biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉogʉ, Herodes pea o biro ĩiupi: \p —Juan niicumi. Cʉ̃ dʉpʉgare yʉ ca paa taa dotiricʉ cati tuagʉ biicumi —ĩiupi. \p \v 17 Ména Herodes pea, Herodías jʉori Juan're ñee dotiri, tia cũurica wiipʉ come daari mena cʉ̃re jia cũu dotiupi. Herodías pea, wiogʉ Herodes bai Felipe nʉmo niimiupo. Cõrena cʉ̃re ẽmari, nʉmo cʉtiupi Herodes. \v 18 To biro cʉ̃ ca tiiro Juan pea: Doti cũurique mʉ bai nʉmorena nʉmo cʉti dotiti\f + \fr 6.18\ft Lv 18.16; 29.21.\f* —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 19 Tee jʉori Herodías, Juan're bʉaro ĩa tuti, cʉ̃re jĩarʉga coterucuupo. Bii pacago, do biro tii majitiupo. \v 20 Herodes'pʉra Juan're uwi, añuro cʉ̃re ĩa coteupi, ca bojoca añugʉ, ca ñañarije manigʉ cʉ̃ ca niirijere majiri. Herodes, Juan cʉ̃ ca wederijere tʉogʉ, do biro ĩi majiticãrucuupi. To biro bii pacagʉ añuro cʉ̃re tʉorucuupi. \v 21 Biirique peti, Herodías peera cõ ca tiirʉga coterucurique cõ ca tiipa rʉmʉ ea bojaupa. Herodes, cʉ̃ ca baʉarica rʉmʉ ca earo, cʉ̃ mena macãrã wiorã, uwamarã ʉparãre, Galilea yepa macãrã ʉparã ca nii majuropeerãre jʉo nea poori, cʉ̃ja mena baa, boje rʉmʉ tii niiupi. \v 22 Herodías macõ pea Herodes cʉ̃ mena macãrã ʉparã niipetirã mena cʉ̃ ca baa boje rʉmʉ tii niiri tabepʉ jãa waari, bajaupo. Cõ ca bajarijere Herodes, ñucã cʉ̃ mena ca baa bapa cʉti duwirã cãa, bʉaro peti ĩa ʉjea niiupa. To biri Herodes pea o biro cõre ĩiupi: \p —No mʉ ca boorije yʉre jãiña. Mʉre yʉ tiicojorucu —ĩiupi. \p \v 23 To biro cõre ĩicãri, jĩcãti méé, “Yee méé mʉre yʉ ĩi. No ca boori wãme mʉ ca jãirijere mʉre yʉ tiicojo majuropeecãrucu. Yʉ ca doti niiri yepa cãare decomacã mena yʉ tiicojo maji,” cõre ĩiupi Herodes. \v 24 To biro cõre cʉ̃ ca ĩiro: \p —¿Ñee ʉno cʉ̃re yʉ jãigoti? —ĩi jãiñago witi waaupo cõ pacore. \p To biro cõ ca ĩiro, cõ paco pea: \p —Uwo Coeri majʉ Juan dʉpʉgare jãiña —ĩi yʉʉupo. \p \v 25 To biro cõ ca ĩiro, uwaro wiogʉ pʉtopʉ jãa waa, o biro cʉ̃re ĩiupo: \p —Mecʉ̃acãra mee, Uwo Coeri majʉ Juan dʉpʉgare jotʉ bapapʉ jãari, yʉre mʉ ca tiicojoro yʉ boo —cʉ̃re ĩiupo. \p \v 26 To biro cʉ̃re cõ ca ĩirijere tʉogʉ, Herodes pea bʉaro tʉgoeñarique paiupi. To biro bii pacagʉ, paʉ cʉ̃ ca jʉo cojoricarã cʉ̃ja ca tʉo cojoro, “Yʉre mʉ ca jãirijere mʉre yʉ tiicojo majuropeecãrucu” cʉ̃ ca ĩicãrique ca niiro macã, cõ ca jãirijere, “Yʉ tiicojoti” cõre ĩi majitiupi Herodes. \v 27 To biri to biiro cõ ca ĩiro jiroacãra mee, jĩcʉ̃ uwãmʉre Juan dʉpʉgare paa taa ami doo dotiupi. Uwamʉ pea Juan're cʉ̃ja ca tia cũurica wiipʉ waari, cʉ̃ dʉpʉgare paa taa ami, \v 28 jotʉ bapapʉ ami jãa, ami waari tiicojoupi Juan dʉpʉgare ca jãiricopʉre. Cõ pea ñucã cõ pacopʉre tiicojo ametʉeneupo. \v 29 Juan're to biro cʉ̃ja ca tii cõariquere queti tʉori, cʉ̃ buerã pea doo, cʉ̃ upʉri niiquĩriquere ami, yaarã waaupa. \s1 Paʉ bojocare Jesús cʉ̃ ca baarique ecarique \r (Mt 14.13-21; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 30 Jiro Jesús buerã tua earã, cʉ̃ mena nea poo, niipetirije cʉ̃ja ca tiiriquere, cʉ̃ja ca bue yujuriquere, cʉ̃re wedeupa. \v 31 Cʉ̃re cʉ̃ja ca wede yapanoro: \p —Dooya. Jamʉ, ca bojoca maniropʉ mani wado mani yerijãaco petopʉra —cʉ̃jare ĩiupi. \p Paʉ bojoca waacoarucu, doocã doorucu, biirã, do biro tii baa yeri puna jãña majiña maniro cʉ̃jare biiupa. \v 32 To biri Jesús cʉ̃ buerã mena cũmuapʉ ea jãa waacoaupa, ca bojoca maniropʉ waarã. \v 33 Toopʉ cʉ̃ja ca waaro, paʉ bojoca cʉ̃jare ca ĩaricarã majicãupa. To biri niipetiri macãri macãrã maapʉ cʉ̃ja jʉguero, cʉ̃ja ca tĩa ea waaparopʉre ũmaa eacoaupa. \v 34 Jesús tĩa ea, maa nʉcãgʉ paʉ bojocare ĩa, bʉaro cʉ̃jare ĩa boo pacaupi, oveja cʉ̃jare ca cotegʉ manirãre biro cʉ̃ja ca biiro macã. Jesús pea paʉ wãmeri cʉ̃jare bue jʉo waaupi. \v 35 Ca naio doori tabe ca niiro, cʉ̃ buerã pea cʉ̃ pʉto pee doo, o biro cʉ̃re ĩiupa: \p —Naio waaropʉ bii. Ca bojoca maniropʉ nii anoa. \v 36 Bojocare, “Tua waarãja,” cʉ̃jare ĩiña. Ano pʉtori ca niiri macãripʉ waari, baarique cʉ̃ja wapa tii baarã waajato —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 37 To biro cʉ̃ja ca ĩiro tʉo: \p —Mʉjara cʉ̃jare baarique ecaya —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupa: \p —¿To docare doscientos rʉmʉri pade wapa taaricaro cõro mena cʉ̃jare ecarʉgarã jãa ca baarique wapa tiirã waaro mʉ booti? —ĩiupa. \p \v 38 To biro cʉ̃ja ca ĩiro: \p —Ĩa ñaarãja. ¿No cõro paʉ pan mʉja cʉoti? —ĩiupi. \p Ĩaña yapano: \p —Pan jĩcã amo cõro niiri caari, wai pʉarã, to cõrora jãa cʉo —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 39 To biro cʉ̃ja ca ĩiro Jesús pea, “Bojocare, upa poogaari taa yepapʉ duwi dotiya,” ĩiupi cʉ̃ buerãre. \v 40 To biri cʉ̃ja pea cien, ñucã aperãre cincuenta ca niirã duwi dotiupa. \v 41 Cʉ̃ja ca duwi doti yapanoro jiro, Jesús pea jĩcã amo cõro ca niirije pan're, wai pʉarã ca niirãre ami, emʉaropʉ ĩa mʉene, “Añurije to niijato” ĩi juu bue peo yapano, pan're pee bato, cʉ̃ buerãre tiicojoupi, bojocare cʉ̃ja bato cojojato ĩigʉ. Ñucã wai pʉarã ca niiricarã cãare, cʉ̃ja niipetirãpʉrena bato peoticã cojoupi. \v 42 To biro cʉ̃ ca tiirijere, niipetirãpʉra baa yapicoaupa. \v 43 Cʉ̃ buerã pea ñucã cʉ̃ja ca baa dʉarije pan're, wai menare, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro niiri pijeeri peti jee jãa dadoupa. \v 44 Atere ca baaricarã pea jĩcã amo cõro mil peti ʉmʉa niiupa. \s1 Oco jotoa Jesús cʉ̃ ca waarique \r (Mt 14.22-27; Jn 6.16-21) \p \v 45 Tee jiro Jesús bojocare cʉ̃ ca waarique wui ditoye, cʉ̃ buerã Betsaida macã ca niiri tabe pee cʉ̃ja waa yuejato ĩigʉ, cũmuapʉ cʉ̃jare ea jãa dotiupi. \v 46 Bojocare waarique wui yapano, ʉ̃tãgʉ pee juu buegʉ waacoaupi. \v 47 Ca naio ñaacũmuri tabe ca niiro, cʉ̃ buerã pea mee ʉtabʉcʉra decomacãpʉ tʉjacã tĩa waaupa. Jesús pea ména toopʉra niicãupi. \v 48 Ca boe doori tabere cʉ̃ buerã, wino ca paa puu tuenero macã tutuaro ca waa tʉ̃a pua pajarãre ĩaupi. To biro cʉ̃ja ca bii paja yujuro, Jesús pea cʉ̃ja pʉto pee oco jotoara waacã nʉnʉa waaupi. Cʉ̃jare ametʉacoagʉ doogʉ cʉ̃ ca biirora, \v 49 cʉ̃ buerã pea oco jotoa cʉ̃ ca dooro ĩarã, “Wãtĩ niicumi” ĩirã, acaro buicoaupa, \v 50 cʉ̃ja ca ĩarijere bʉaro uwima ĩirã. To cõrora Jesús pea, o biro ĩi cojoupi: \p —Tʉgoeña bayiya. Yʉra yʉ nii. Uwiticãña —ĩiupi. \p \v 51 To biro cʉ̃jare ĩi, doo, cʉ̃ja pʉto cũmuapʉ cʉ̃ ca ea jãarora, wino ca paa puurique yerijãacoaupe. Cʉ̃ja pea bʉaropʉra ĩa ʉcʉa yaicoa, do biro pee ĩi majiticãupa, \v 52 cʉ̃ja ca tʉo maji niirijepʉre ca boe taatiro macã, pan mena cʉ̃ ca tiiriquere ca tʉo puotiricãrã niiri. \s1 Genesaret'pʉ ca diarique cʉtirãre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mt 14.34-36) \p \v 53 Ʉtabʉcʉrare tĩa ea waarã, Genesaret yepare ea, too maaupa. \v 54 Cʉ̃ja ca maa nʉcãrije menara, bojoca pea Jesús're ĩa majicãupa. \v 55 To biri jĩcãto tii yepa niipetiropʉ waari, “Jesús toopʉ niimi,” cʉ̃ja ca ĩirijere tʉorã, cʉ̃ ca niiri tabepʉra ca diarique cʉtirãre cʉ̃ja ca pejari taberi menara jee waaupa. \v 56 Jesús, õcã macãriacã, paca macãri, macã manirori cʉ̃ ca waari taberi cõro cʉ̃ja yaarã ca diarique cʉtirãre, wije caari watoa macã maaripʉ cʉ̃jare cʉ̃re cũu yueri, “Petopʉra mʉ jutiro yapaacã cʉ̃jare padeña dotiya,” cʉ̃re ĩiupa Jesús're. Niipetirã cʉ̃ jutirore ca padeñarã cõrora, cati peticoarucuupa. \c 7 \s1 Bojocʉre ca ñañorije \r (Mt 15.1-20) \p \v 1 Jiro fariseos, jĩcãrã doti cũuriquere jʉo bueri maja Jerusalén'pʉ ca dooricarã mena, Jesús pʉto eaupa. \v 2 Cʉ̃ja pea, Jesús buerã jĩcãrã, cʉ̃ja ca tii jʉo dooriquere biro tiitirãra, amo coeri méé cʉ̃ja ca baaro ĩari cʉ̃jare wede paiupa. \v 3 Fariseos, to biri niipetirã judíos ca nii cojorã, cʉ̃ja ñicʉ̃ jʉ̃mʉa cʉ̃ja ca tii jʉo dooricarore biro tiirã, amo coetirãra baa, tiitima. \v 4 Ñucã apeye ca wapa tiirã waaricarã tua earã cãa, cʉ̃ja amorire coetirãra baa, tiitima. Apeye to biro cʉ̃ja ca tiirique cʉtiri wãmerire, paʉ cʉoupa cʉ̃ja ñicʉ̃ jʉ̃mʉapʉ cʉ̃ja ca tii jʉo dooriquere, jotʉ bapari coerique, pio jãaricarʉʉrire coeriquere, come baparire coeriquere, duwirica quejerire coerique ʉnore tiima. \v 5 To biri fariseos, doti cũuriquere jʉo bueri maja, o biro ĩi jãiñaupa Jesús're: \p —¿Ñee tiirã mʉ buerã pea mani ñicʉ̃ jʉ̃mʉa cʉ̃ja ca tii jʉo dooriquere tiitirãra, amo coeri méé cʉ̃ja baati? —ĩi jãiñaupa. \p \v 6 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: \p —Yee mééra ĩiquĩjapi Ʉmʉreco Pacʉ yeere wede jʉgueri majʉ Isaías, mʉja, watoara ca bii dito pairãre ĩigʉ o biro cʉ̃ ca ĩi owaquĩriquera: \q1 “Anija, ʉjero ĩirique wado yʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉoma; \q2 cʉ̃ja yeri pea aperopʉ niicã. \q1 \v 7 Watoa petira yʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉocãma; \q2 cʉ̃ja ca bue majiorijea, bojocara cʉ̃ja ca tii dotirije nii,” cʉ̃ ca ĩiquĩriquera.\f + \fr 7.7\ft Is 29.13.\f* \m \v 8 “Mʉja, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti cũuriquere tiitirãra, mʉja ñicʉ̃ jʉ̃mʉa cʉ̃ja ca tii jʉo doorique peere mʉja tii nʉnʉjee,” cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 9 O biro ĩi nemoupi ñucã: \p —Mʉja, jãa ñicʉ̃ jʉ̃mʉa cʉ̃ja ca tii jʉo doorique yai nʉcãre ĩirã, tee peere tii nʉnʉjeema ĩirã, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti cũurique peera, “To biro biicu” mʉja ĩiti. \v 10 Moisés o biro ĩiupi: “Mʉ pacʉre, mʉ pacore nʉcʉ̃ bʉoya.\f + \fr 7.10a\ft Ex 20.12; Dt 5.16.\f* Cʉ̃ pacʉre, cʉ̃ pacore ñañaro ca ĩi tutigʉa, ca jĩa cõa ecopʉ niirucumi,”\f + \fr 7.10b\ft Ex 21.17; Lv 20.9.\f* ĩiupi. \v 11 Mʉja pea: Jĩcʉ̃, cʉ̃ pacʉre, cʉ̃ pacore, “ ‘Mʉjare yʉ ca tii nemoboriquere, Ʉmʉreco Pacʉre yʉ ca tiicojoriquepʉ wado nii,\f + \fr 7.11\ft Hebreos wederique menara Corbán, ĩi. Moisés cʉ̃ ca tii doti cũurique ca ĩiri wãme peera Ʉmʉreco Pacʉre tiicojo nʉcʉ̃ bʉorʉgarã cʉ̃ja ca jee dica wooriquepʉa cʉ̃ yee tuacãro biiupa (Nm 30.1-2). Teerena fariseos pea “Ʉmʉreco Pacʉ yee mʉja ca jee dica wooriquepʉa cʉ̃ yee niiro bii, to biri mʉja pacʉa peti cãare mʉja tii nemo majiti,” iicãupa.\f* to biri mʉjare yʉ noni majiti,’ ĩicã majimi,” mʉja ĩi bue majio. \v 12 Ñucã to biirije ca ĩigʉa, “ ‘Mʉ pacʉre, mʉ pacore tii nemoña,’ ca ĩi ecopʉ méé niimi,” mʉja ĩi. \v 13 Ate mʉja ñicʉ̃ jʉ̃mʉa cʉ̃ja ca tii jʉo doorique pee wadore ameri wede majio, tii nʉnʉa waama ĩirã, Ʉmʉreco Pacʉ wederique peera ca wapa manirije ca tuaro mʉja tii. Ñucã apeye tee ʉnore paʉ mʉja tiicã —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \p \v 14 To biro cʉ̃jare ĩi, bojocare jʉo cojo, o biro ĩiupi: \p —Niipetirã yʉre tʉori, atere añuro tʉo puoya. \v 15 Baariquea, jĩcã wãme ʉno peera bojocare ñañoti. Bojoca, yeripʉ ñañarije tʉgoeñari cʉ̃ja ca ĩirije doca bojocare ñaño. \v 16 Ca amoperi cʉtigʉa tʉoya yʉ ca ĩirijere —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 17 Jiro Jesús bojocare camotati, waa, wiipʉ cʉ̃ ca earo, cʉ̃ buerã pea cʉ̃ ca ĩi cõoña wederique maquẽre cʉ̃re jãiñaupa. \p \v 18 Cʉ̃ja ca jãiñaro, Jesús pea o biro ĩiupi: \p —¿Mʉja cãa mena to birora mʉja tʉo jeeñoticãti? ¿Baarique jĩcã wãme ʉno peera bojocare ca ñañotirijere mʉja majititi? \v 19 Baariquea yeripʉ waati. Ʉtapoa pee waa, jiro witi batecoa —ĩiupi. \p Atere o biro ĩigʉ: “Niipetirije baarique añurije wado nii,” ĩigʉ ĩiupi Jesús. \v 20 O biro ĩi nemoupi ñucã: \p —Ñañarije tʉgoeñacãri wede wienerique pee doca, bojocare ca ñañorije nii. \v 21 Bojoca yeripʉ, ñañarije tʉgoeñarique, tiirica wãme cõro méépʉ ñee epericarã cʉti yai waarique, jee dutirique, jĩarique, \v 22 manʉ cʉti, nʉmo cʉti bii pacarã epericarã cʉtirique, pairo apeye cʉorʉgarique, ñañarije tiirʉga tʉgoeñarique, watoara ĩirique, bobo tʉgoeñaricaro maniro tii yai waarique,\f + \fr 7.22\ft Ãbocʉ cʉ̃ ca tiirore biro bobo tʉgoeñaricaro maniro tiirique.\f* ĩa tutirique, queti pairique, ca nii majuropeegʉre biro tʉgoeñarique, noo ca booro bii nucũ yujurique, nii. \v 23 Ate niipetirije ñañarije bojoca cʉ̃ja yeripʉ cʉ̃ja ca tʉgoeñarije witima ĩiro, bojocare ñaño —ĩiupi Jesús. \s1 Sirofenicia macõ díámacʉ̃ cõ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorique \r (Mt 15.21-28) \p \v 24 To ca niiricʉ Jesús Tiro, Sidón yepari pee waacoaupi. Toopʉ ea, bojoca cʉ̃ja ca majiro bootigʉ jĩcã wiipʉ jãa waaupi. Bii pacagʉ, do biro pee bii, duti majitiupi. \v 25 Mee yoari mééra, jĩcõ nomio, ca wãtĩ jãa ecorico paco Jesús cʉ̃ ca earijere queti tʉocãupo. Teere tʉori waa, cʉ̃ pʉto muu bia ea nuu waaupo. \v 26 Cõ pea judío bojoco méé, Sirofenicia macõpʉ niiupo. Ape majopʉ nii pacago, Jesús're, “Yʉ macõpʉre wãtĩ ca jãñagʉre cõa wiene bojaya,” cʉ̃re ĩiupo. \v 27 To biro cõ ca ĩiro, Jesús pea o biro cõre ĩi yʉʉupʉ: \p —Níjá. Ména cʉ̃ puna majurope pee cʉ̃ja baa jʉojato ĩiña. Cʉ̃ puna baariquerena ẽmari yaia peere ecajata, añuti —cõre ĩiupi. \p \v 28 To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —Ʉ̃gjá Wiogʉ. To birora bii. To ca bii pacaro, cʉ̃ puna cʉ̃ja ca baa baterije yepapʉ ca ñaarijere yaia cãa baama —cʉ̃re ĩiupo. \p \v 29 To biro cõ ca ĩiro, Jesús pea o biro cõre ĩiupi: \p —To biirije yʉre mʉ ca ĩi yʉʉrije jʉori, tʉgoeñarique paitigora tua waagoja. Mee, wãtĩ mʉ macõpʉre ca niimiricʉ witicoami —ĩiupi. \p \v 30 Cõ pea, cõ yaa wiipʉ eago, cõ macõ cãni pejarica tabepʉ cõ ca pejaro bʉa eaupo. Cõpʉre ca niiricʉ wãtĩ pea witicoaupi mee. \s1 Tʉoti, wedeti, ca biigʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \p \v 31 Jesús, Tiro yepa ca niiricʉ waagʉ, Sidón yepare ametʉa, waa nʉnʉa waa, Galilea ʉtabʉcʉrare Decápolis ca niiri yepare eaupi. \v 32 Toopʉ cʉ̃ ca earo, jĩcʉ̃ tʉoti, wedeti, ca biigʉre ami waari, “Mʉ amori mena cʉ̃re ñia peoya,” ĩiupa Jesús're. \p \v 33 To biro cʉ̃ja ca ĩiro Jesús pea, apero ca bojoca maniro pee cʉ̃re ami waa, cʉ̃ amo jũari mena cʉ̃ amoperire juu jõene, ʉjeco mena cʉ̃ ñemerore padeña, tiiupi. \v 34 Jiro, emʉaro pee ĩa mʉene, yeri jini jãa, o biro cʉ̃re ĩiupi: “¡Efata!” ĩiupi. (“¡Tujuya!” ĩirʉgaro ĩi). \v 35 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩirora, jĩcãto cʉ̃ amoperi tujucoa, cʉ̃ ñemero cãa abacoa, añuro wede majicoaupi. \v 36 Jesús pea, “Jĩcʉ̃ ʉno peerena wedeticãña,” cʉ̃re ĩiupi. Bʉaro jañuro, “Wedeticãña,” cʉ̃ ca ĩirora, bʉaro jañuro wede bato nʉnʉa waaupa. \v 37 Bojoca pea ĩa ʉcʉacoa, do biro pee ĩi majiti, o biro ĩiupa: “Niipetirijepʉrena añuro wado tiicãmi. Ca tʉotirãpʉ cãa tʉocoa, ca wedetirãpʉ cãa wedecoa, cʉ̃ja ca biiro tiimi,” ĩiupa. \c 8 \s1 Cuatro mil ca niirãre Jesús cʉ̃ ca baarique ecarique \r (Mt 15.32-39) \p \v 1 Tii rʉmʉrire ñucã paʉ bojoca nea pooupa. Baarique cʉori méé cʉ̃ja ca biiro ĩari cʉ̃ buerãre jʉo cojo, o biro ĩiupi Jesús: \p \v 2 —Anija bojocare yʉ ĩa boo pacacoa. Mee, itia rʉmʉ peti yʉ mena niicoama; baarique ʉnora cʉotima. \v 3 Baari méé ca biirãrena, cʉ̃ja yaa wiijeripʉ yʉ ca tuenecojojata, maa decomacãrira dia ñaacoabocuma. Jĩcãrã yoaroripʉ ca dooricarã niima —ĩiupi. \p \v 4 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ buerã pea o biro ĩi yʉʉupa: \p —¿Ano ʉno ca bojoca maniropʉre noopʉ baarique bʉacãri, ecarique niicu mʉ ĩiti? —ĩiupa. \p \v 5 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea: \p —¿No cãnacãga pan mʉja cʉoti? —cʉ̃jare ĩi jãiñaupi. \p Cʉ̃ja pea: \p —Jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro niiri caari jãa cʉo —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 6 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, bojocare yepapʉ duwi doti, jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niirije pan're ami, Ʉmʉreco Pacʉre, “Añu majuropeecã” ĩi juu bue yapano, teere pee bato, cʉ̃ buerãre noni cojoupi bojocapʉre cʉ̃ja bato cojojato ĩigʉ. Cʉ̃ja pea to birora tiiupa. \v 7 Wai cãare no cãnacãrã meeacãra cʉoupa. Jesús pea cʉ̃jare ami, Ʉmʉreco Pacʉre, “Añu majuropeecã” ĩi, cʉ̃ja cãare cʉ̃ buerãre bato dotiupi. \v 8 To biro cʉ̃ ca tiirijere, niipetirãpʉra baa yapicoaupa. Cʉ̃ buerã pea ñucã ca dʉjarijere jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro niiri pijeeri jee jãa dadoupa. \v 9 Teere ca baaricarã pea bapari mil peti niiupa. Jiro Jesús bojocare waarique wui, \v 10 cʉ̃ buerã mena cũmuapʉ ea jãa, Dalmanuta yepa pee waacoaupi. \s1 Fariseos jĩcã wãme cʉ̃ja ca tii bau nii dotirique \r (Mt 16.1-4; Lc 12.54-56) \p \v 11 Jiro fariseos Jesús pʉto eari, cʉ̃ mena bʉaro wede peni jʉo waaupa. Ñañarije cʉ̃ tii bui cʉtijato ĩirã, jĩcã wãme ʉmʉreco tutipʉ maquẽ ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃re tii bau nii dotiupa, “¿Díámacʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉra cʉ̃ niiti?” ĩi majirʉgarã. \v 12 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea yeri jini jãa, o biro ĩiupi: \p —¿Ñee tiirã anija bojoca jĩcã wãme ca ĩa ñaaña manirije tii bau niiriquere cʉ̃ja jãiti? Yee méé yʉ ĩi. Jĩcã wãme ʉnoacã peera tii bau nii ĩñoña manirucuma —ĩiupi. \v 13 To biro cʉ̃jare ĩi, cũmuapʉ ea jãa, ʉtabʉcʉra ape nʉña pee tĩacoaupi. \s1 Fariseos cʉ̃ja ca tii niirije \r (Mt 16.5-12) \p \v 14 To waarã, cʉ̃ buerã pea baarique jeeri méé acobo, waacoaupa. Cũmuapʉre jĩcãgaacãra pan'ga cʉoupa. \v 15 Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi majioupi: \p —Mʉja tʉgoeña majiwa, fariseos, to biri Herodes, cʉ̃ja ca tii niirije menare\f + \fr 8.15\ft Fariseos yee to biri Herodes yee, baarique ca wauaro ca tiirijere ĩa majiña.\f* —ĩiupi. \p \v 16 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ buerã pea: “Agó nija, pan mani cʉoti,” ameri ĩi niiupa. \p \v 17 Jesús pea to biro cʉ̃ja ca ameri ĩirijere majiri, o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —¿Ñee tiirã, “Pan mani cʉoti,” mʉja ĩiti? ¿Ména, ĩa jeeñoti, tʉo puoti mʉja biicãti? ¿Mʉja ca tʉgoeñarije to pãati majuropeecãti? \v 18 ¿Cape cʉti pacarã ĩati, amoperi cʉti pacarã tʉoti, mʉja biicãti? ¿Yoari méé mʉja acobocoati? \v 19 Jĩcã amo cõro niirije pan menara jĩcã amo cõro mil ca niirãre yʉ ca baarique batorique ca dʉjarijere ¿no cãnacã pijeeri peti mʉja jee jãa dadori? —cʉ̃jare ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro cʉ̃ja pea: \p —Pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro niiri pijeeri —ĩiupa. \p \v 20 —Ñucã, jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niirije pan menara, bapari mil ca niirãre yʉ ca baarique batorica tabera, ¿no cãnacã pijeeri mʉja jee jãa dadori? —ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —Jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro niiri pijeeri —ĩiupa. \p \v 21 —¿To docare ména, mʉja tʉo puoticãti? —ĩiupi Jesús, cʉ̃ buerãre. \s1 Betsaidapʉ ca ĩatigʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \p \v 22 Jiro Betsaida cʉ̃ja ca earo, jĩcãrã jĩcʉ̃ ca ĩatigʉre Jesús pʉto ami waari, “Cʉ̃re padeñaña,” ĩiupa Jesús're. \v 23 To biro cʉ̃ja ca ĩiro Jesús pea, ca ĩatigʉre macã tʉjaropʉ cʉ̃re tʉ̃acã witi waaupi. Toopʉ cʉ̃ ʉjeco mena cʉ̃ capere weyo, cʉ̃ amori mena cʉ̃ capere ñia peo, “¿Mee apeye ʉno mʉ ĩati?” cʉ̃re ĩi jãiñaupi. \v 24 To biro cʉ̃ ca tiiro, ca ĩatimiricʉ pea ĩa pãari, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Bojocare yʉ ĩa biigʉpʉa. Bʉari, yucʉra waa yujurore biro biicã —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 25 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea cʉ̃ capere ñia peo nemoupi ñucã. To biro cʉ̃ ca tiiro, ñee jãa maniro añuro ĩa, diarique manigʉpʉ tuacãupi yua. \v 26 To cõrora Jesús pea cʉ̃ yaa wiipʉ cʉ̃re tuenecojogʉ, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Macã pee piya waari, jĩcʉ̃ ʉno peerena wedegʉ waa, tiiticãña —ĩiupi. \s1 Jesús're “Mesías mʉ nii,” Pedro cʉ̃ ca ĩirique \r (Mt 16.13-20; Lc 9.18-21) \p \v 27 Ate jiro Jesús cʉ̃ buerã mena, Cesarea de Filipo yepa macã macãripʉ waaupi. Maapʉ waa nʉnʉa waagʉ, Jesús cʉ̃ buerãre: \p —¿Bojoca, ‘Ñiru niimi,’ yʉre cʉ̃ja ĩirucuti? —cʉ̃jare ĩi jãiñaupi. \p \v 28 To biro cʉ̃ ca ĩi jãiñaro: \p —Jĩcãrã: “Uwo Coeri majʉ Juan niimi.” Aperã: “Elías niimi.” Aperã: “Jĩcʉ̃ ca biipere wede jʉgueri maja mena macʉ̃ niimi,” mʉre ĩima —cʉ̃re ĩi yʉʉupa. \p \v 29 To biro cʉ̃ja ca ĩiro: \p —Mʉja pea, ¿“Ñiru niimi,” yʉre mʉja ĩiti? —cʉ̃jare ĩi jãiñaupi Jesús. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, Simón Pedro pea: \p —Mʉa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ Cristo mʉ nii —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 30 To biro cʉ̃ ca ĩiro: “Teere jĩcʉ̃ ʉno peerena wedeticãña,” ĩiupi Jesús cʉ̃ buerãre. \s1 Cʉ̃ ca bii yaipere cʉ̃ ca wederique \r (Mt 16.21-28; Lc 9.22-27) \p \v 31 Jiro Jesús cʉ̃ buerãre o biro cʉ̃jare ĩi wede majio jʉo waaupi: \p —Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, bʉaropʉra ñañaro tamʉo, judíos're ca jʉo niirãre, paia ʉparãre, doti cũuriquere ca jʉo buerãre ĩa juna eco, yʉ ca biipera niiro bii. Ñucã yʉre jĩa cõa, cʉ̃ja ca tii pacaro itia rʉmʉ jiro yʉ cati tuacoarucu —cʉ̃jare ĩiupi. \v 32 Atere tʉo majiricarora cʉ̃jare wede majioupi. To cõrora Pedro pea, apero pee cʉ̃re ami waa, to biro cʉ̃ ca ĩirije jʉori cʉ̃re tuti camota jʉo waaupi. \v 33 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea amojode nʉcã, cʉ̃ buerãre ĩari, o biro ĩi tutiupi Pedrore: \p —¡Yʉre camotati waagʉja Satanás! Mʉa Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiirʉgari wãmere mʉ majiti. Bojoca cʉ̃ja ca tʉgoeñarore birora mʉ tʉgoeñacã —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 34 To biro cʉ̃re ĩi, cʉ̃ buerãre bojocare jʉo cojori, o biro ĩiupi Jesús: \p —Jĩcʉ̃ yʉ buegʉ ca niirʉgʉ ʉnoa mʉ majurope mʉ ca tiirʉgarijere acobori, yʉ yee jʉori ñañaro tamʉo pacagʉ, to birora tʉgoeña bayi, yʉre nʉnʉña. \v 35 Cʉ̃ ca cati niirijere ca maigʉa, cʉ̃ ca catipere bʉatirucumi. To ca bii pacaro yʉ yee jʉori, añurije quetire cʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeerije jʉori, ñañaro ca tii eco yaigʉa, ametʉarucumi. \v 36 ¿Ñee ʉno peere to tii nemoti ati yepa maquẽ niipetirore pairo cʉo ametʉenecã pacagʉ, Ʉmʉreco Pacʉre tʉo nʉnʉjeetigʉra ca bii yaigʉra? \v 37 Ñucã, ¿no cõro pairo mena cʉ̃ wapa tiibogajati, cʉ̃ ca cati niipe wapare? \v 38 Ati cuu macãrã ñañarije tii, Ʉmʉreco Pacʉre tʉo nʉnʉjeeti, ca biirã watoare niirã, yʉ yee quetire, yʉ yee maquẽre bobo jãa, ca biirãra, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ cãa, yʉ Pacʉ cʉ̃ ca boe baterije, cʉ̃ pʉto macãrã ca ñañarije manirã mena yʉ ca doori rʉmʉre, yʉ yee quetire wederʉgarã cʉ̃ja ca bobo jãaricarore birora cʉ̃jare yʉ bobo ĩarucu —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \c 9 \p \v 1 O biro ĩi nemoupi ñucã: \p —Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Jĩcãrã ano ca niirã mena macãrã, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabe, cʉ̃ ca tutuarije mena ca earo ĩatirãra bii yaitirucuma —ĩiupi. \s1 Jesús cʉ̃ ca baurije ca wajoarique \r (Mt 17.1-13; Lc 9.28-36) \p \v 2 Jĩcã amo peti, ape amore jĩcãga penituaro niiri rʉmʉri jiro, Jesús, cʉ̃ buerã Pedro, Juan, Santiago jãa wadore, ʉ̃tãgʉ ca emʉaricʉpʉ jʉo waaupi. Toopʉ, cʉ̃ja ca ĩa cojoro cʉ̃ ca baurije wajoacoaupi. \v 3 Cʉ̃ juti cãa bʉaro boti ajiyaarije biicoaupe. Jĩcʉ̃ ʉno peera bʉaro coecã pacagʉ, añuro botiritopʉ cʉ̃ ca tii majitiro ametʉeneropʉ botiupe. \v 4 Ñucã Elías, Moisés baua eari, Jesús mena wede peni niiupa. \v 5 To biro cʉ̃ja ca biiro ĩagʉ, Pedro pea o biro ĩiupi Jesús're: \p —Buegʉ, anopʉ mani ca niiro añu majuropeecã. Itia wii, wii pĩiri jãa quenorucu. Mʉ yaa wii, Moisés yaa wii, Elías yaa wii, jãa tiirucu —ĩiupi. \v 6 Cʉ̃ ca wederijere, “To biirije yʉ ĩicu,” ĩi majiticãupi, niipetirãpʉra ʉcʉa yaicoama ĩirã. \v 7 To biro cʉ̃ja ca bii niirora, bueri bʉrʉa doo, cʉ̃jare paa ũmaa nʉcõcãupe. To biro ca biirora bueri bʉrʉapʉ wederique o biro ca ĩirije wedeoupe: “Ania, yʉ Macʉ̃, yʉ ca maigʉ niimi. Cʉ̃re tʉo nʉnʉjeeya,” ĩiupe. \v 8 To biro ca ĩiri nimarora ĩa cojorã, Jesús jĩcʉ̃rena ĩaupa. \p \v 9 Ʉ̃tãgʉpʉ ca niiricarã duwi nʉnʉa doorã, Jesús pea: “Mʉja ca ĩajãrijere jĩcʉ̃ ʉno peerena wedeticãña, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ ca bii yairicarã watoare yʉ ca cati tuaro jiropʉ mʉja wederucu,” cʉ̃jare ĩiupi. \v 10 Tee jʉori, cʉ̃ja wadora atere majicõa niirucuupa, biirãpʉa cʉ̃ja majurope, “Do biro ĩirʉgaro to ĩibuti, ca bii yairicarã watoare cati tuarique,” ameri ĩi jãiña nii pacarã. \v 11 To biri o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupa: \p —¿Ñee tiirã doti cũuriquere ca jʉo buerã pea: “Elías doo jʉorucumi,” cʉ̃ja ĩirucuti? —ĩiupa. \p \v 12 To biro cʉ̃ja ca ĩi jãiñaro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi Jesús: \p —Yee méé ĩima, Elías'ra doo jʉgue, cʉ̃ra niipetirijere queno, tiirucumi. To docare, ¿ñee tiiro Ʉmʉreco Pacʉ wederique, “Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re, ñañaro tamʉo, ĩa juna eco biirucumi,” ĩi owarique to niiti? \v 13 Yʉ pea, “Mee, Elías doo yerijãaupi,” yʉ ĩi. Cʉ̃ja pea niipetiro cʉ̃re cʉ̃ja ca tiirʉgari wãmeri cõro cʉ̃re tiiupa. Cʉ̃re ca biipere to biro tii ecorucumi, cʉ̃ja ca ĩi owa tuuricarore birora —ĩiupi. \s1 Wãmʉ ca wãtĩ jãa ecoricʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mt 17.14-21; Lc 9.37-43) \p \v 14 Aperã cʉ̃ buerã pʉto peere tua earã, paʉ bojoca watoapʉ nii, ñucã jĩcãrã doti cũuriquere ca jʉo buerã cʉ̃ja mena cʉ̃ja ca wede peni niiro bua eaupa. \v 15 Jesús're ĩacãrãpʉa, ʉjea niirique mena cʉ̃re ũmaa boca jãiupa. \v 16 To biro cʉ̃ja ca biiro, cʉ̃ pea o biro cʉ̃jare ĩi jãiñaupi: \p —¿Ñee ʉnore cʉ̃ja mena mʉja wede peniti? —ĩiupi. \p \v 17 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jĩcʉ̃ too cʉ̃ja watoa ca niigʉ, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Buegʉ, yʉ macʉ̃re wãtĩ cʉ̃re ñaajãa nʉcã eari, ca wedetigʉ cʉ̃ ca tuaro cʉ̃ ca tiigʉre, mʉ yʉ ami doojãwʉ. \v 18 Noo cʉ̃ ca niiri tabe ñaajãa nʉcãri, cʉ̃ ca ñaacũmu yugui mecʉ̃ro tii, cʉ̃ ʉjeropʉ jopo witi, upi baca dʉpo tuu, tutua pʉyʉacoa, cʉ̃ ca biiro cʉ̃re tiimi. Mʉ buerãre, “Wãtĩre cõa wieneña,” cʉ̃jare yʉ ĩimijãwʉ. Do biro tii majitijãwa —ĩiupi. \p \v 19 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —¡Agó nija, díámacʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeetirã! ¿No cõro yoaro mʉja mena yʉ niigʉti? ¿No cõro yoaro to biro mʉja ca biirijere yʉ nʉcã niigʉti? Ano pee cʉ̃re ami dooya —ĩiupi. \p \v 20 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pʉto cʉ̃re ami waaupa. Wãtĩ pea Jesús're ĩagʉra, wãmʉ yepapʉ ñaacũmu waa, yugui mecʉ̃, cʉ̃ ʉjeropʉ jopo witi, cʉ̃ ca biiro cʉ̃re tiiupi. \v 21 To biro cʉ̃ ca biiro, Jesús pea o biro ĩi jãiñaupi cʉ̃ pacʉre: \p —¿No cõropʉ atere to biro cʉ̃ bii jʉori? —cʉ̃re ĩiupi. To biro cʉ̃ ca ĩiro cʉ̃ pacʉ pea: \p —Wimagʉ niigʉpʉra to biro bii jʉowi. \v 22 Paʉ tiiri cʉ̃re jĩarʉgʉ, pecamepʉ tii cõa joe, ñucã diapʉ cʉ̃ ca ñaañuaro cʉ̃re tii, tii mecʉ̃orucumi. No jĩcã wãme ʉno mʉ ca tii majijata, jãare boo paca ĩari, jãare tii nemoña —ĩiupi Jesús're. \p \v 23 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro tʉogʉ: \p —¡Níjá! ¿Ñee tiigʉ mʉ ca tii majijata, mʉ ĩiti? Díámacʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeegʉra niipetirije tii majirique wado nii —cʉ̃re ĩiupi Jesús. \p \v 24 To cõrora cʉ̃ pacʉ pea o biro ĩi acaro buiupi: \p —¡Bʉaro jañuri yʉ ca tʉo nʉnʉjeero yʉre tii nemoña! —ĩiupi. \p \v 25 Bojoca paʉ cʉ̃ja ca nea poo nʉnʉa dooro ĩari, wãtĩ yerire o biro ĩi tuti cõa wieneupi: \p —“Wãtĩ, wedeti, tʉoti, ca biigʉ yoari méé witi waagʉja. Pʉati cʉ̃re ñaajãa nʉcã nemoticãña,” mʉre yʉ ĩi —ĩiupi. \p \v 26 To cõrora wãtĩ pea bʉaro acaro bui, ñañaropʉ cʉ̃re tii wẽe yaye cõa cũu cojo, witicoaupi. Cʉ̃ pea ca dia waaricʉre biropʉ biicã cũmu waaupi. To biri paʉ, “Dia yaicoami,” ĩiupa. \v 27 Jesús pea cʉ̃ amopʉ ñee, cʉ̃re tʉ̃a wãmʉoupi. To biro cʉ̃ ca tiirora, cʉ̃ pea wãmʉ nʉcãcoaupi. \p \v 28 Jiro Jesús wiipʉ cʉ̃ ca jãa waaro, cʉ̃ buerã pea cʉ̃ja wado niirã, o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupa: \p —¿Ñee tiirã jãa pea wãtĩre jãa cõa wiene majitijapari? —ĩiupa. \p \v 29 To biro cʉ̃ja ca ĩiro Jesús pea: \p —Wãtĩa anija ʉnoa, betirique mena juu buecãripʉ wado cõa wienericaro ca witirã niima —ĩiupi cʉ̃ buerãre. \s1 Cʉ̃ ca bii yaipere pʉati cʉ̃ ca wederique \r (Mt 17.22-23; Lc 9.43-45) \p \v 30 Too ca niiricarã waarã, Galilea yepa pee ametʉa waaupa. Jesús pea jĩcʉ̃ ʉnora cʉ̃ja ca majiro bootiupi, \v 31 cʉ̃ buerãre buema ĩigʉ. O biro cʉ̃jare ĩi wedeupi: \p —Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re, aperãpʉre yʉre tiicojorucuma. Cʉ̃ja pea yʉre jĩa cõacãrucuma. To biro cʉ̃ja ca tii cõacãmijata cãare, itia rʉmʉ jiro yʉ cati tuacoarucu ñucã —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 32 Cʉ̃ja pea to biro cʉ̃ ca ĩirijere tʉo majitiupa. Cʉ̃re jãiñarʉgarã cãa uwi jañuupa. \s1 ¿Ñiru pee cʉ̃ niiti, ca nii majuropeegʉ? \r (Mt 18.1-5; Lc 9.46-48) \p \v 33 Too ca waaricarã, Capernaúm macãpʉ eaupa. Wiipʉ niigʉ, o biro cʉ̃jare ĩi jãiñaupi Jesús cʉ̃ buerãre: \p —Maapʉ doorã, ¿ñeere mʉja wede pai nʉnʉa doojãri? —ĩiupi. \p \v 34 Cʉ̃ja pea maapʉ doorã, “¿Ñiru pee cʉ̃ niiti, ca nii majuropeegʉ?” ca ameri ĩi nʉnʉa dooricarã niiri, wedetiupa. \v 35 To biro cʉ̃ja ca biiro ĩa, Jesús pea ea nuu waa, cʉ̃ buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirãre jʉo cojo, o biro ĩiupi: \p —Jĩcʉ̃, ca nii majuropeegʉ ca niirʉga tʉgoeñagʉ ʉnoa, niipetirã jiro macʉ̃pʉ nii, niipetirãre pade coteri majʉ nii, cʉ̃ biijato —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 36 To biro ĩi, jĩcʉ̃ wimagʉre cʉ̃ja watoa cʉ̃re nʉcõ, cʉ̃re ami apa, o biro cʉ̃jare ĩiupi Jesús: \p \v 37 —Yʉre ca tʉo nʉnʉjeegʉ, jĩcʉ̃ ani wimagʉre\f + \fr 9.37\ft Arameo wederique menara wimagʉ to ca ĩijata, pade coteri majʉ cãare to biri wãmera ĩicã. 1Ti 4.12; Mt 17.4.\f* biro ca biigʉre ca ñeegʉa, yʉrena ñeegʉ tiimi. Ñucã yʉre ca ñeegʉa, yʉre ca tiicojoricʉre ñeegʉ tiimi —ĩiupi. \s1 Manire ca junatigʉa mani mena macʉ̃ niimi \r (Mt 10.42; Lc 9.49-50) \p \v 38 Juan pea o biro ĩiupi Jesús're: \p —Buegʉ, jĩcʉ̃ mʉ wãme mena ĩicãri, wãtĩare ca cõa wiene niigʉre jãa ĩajãwʉ. Jãa pea mani mena macʉ̃ méé cʉ̃ ca niiro macã, “Teere tiiticãña,” cʉ̃re jãa ĩijãwʉ —ĩiupi. \p \v 39 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi Jesús: \p —Camotaaticãña. Jĩcʉ̃ ʉno peera yʉ wãme mena ĩicãri, ca ĩa ñaaña manirije ca tii bau niigʉa, ñañaro yʉre ĩi majitimi. \v 40 Manire ca junatigʉa, mani mena pee ca niigʉ niimi. \v 41 No ca boorã, mʉja Cristo yaarã ca niirãre, oco bapa ʉnoacãra mʉjare ca tĩarã, to biro cʉ̃ja ca tiirique jʉori, cʉ̃ja yee ca niipere bʉarucuma. \s1 Ñañaro ca bii buiyeerije \r (Mt 18.6-9; Lc 17.1-2) \p \v 42 ”No ca boogʉ, anija mena macʉ̃ wãmaacã yʉre ca tʉo nʉnʉjee jʉo doogʉre ñañarije cʉ̃ ca tiiro ca tiigʉra, ʉ̃tãga pairica mena cʉ̃ amʉtuture jia tuuri, dia pairi yaapʉ cõañua cõacãjata, añucãbocu. \v 43 Mʉ amo ñañarije mʉ ca tiiro to ca tiijata, tii amore paa taa cõacãña. Amo dʉcara caticõa niirica tabepʉre mʉ ca earo añujañu. \v 44 Pʉa amo menapʉra ñañaro bii yairica tabe pecame jĩcãti ʉno peera yaticoa, becoa cãa diacoa, cʉ̃ja ca biitiri tabepʉre mʉ ca waaborica tabe ʉnorena. \v 45 Mʉ dʉpo ñañarije mʉ ca tiiro to ca tiijata, paa taa cõacãña. Dʉpo manigʉra to birora caticõa niirica tabepʉre mʉ ca earo, añujañu. \v 46 Pʉa dʉpo menapʉra ñañaro bii yairica tabe pecame jĩcãti ʉno peera yaticoa, becoa cãa diacoa, cʉ̃ja ca biitiri tabepʉre mʉ ca waaborica tabe ʉnorena. \v 47 Ñucã mʉ capega ñañarije mʉ ca tiiro to ca tiijata, jade wee amiri cõacãña. Jĩcãga capega manigʉra Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre mʉ ca earo, añujañu. Pʉa capega menapʉra ñañaro bii yairica tabe: \q1 \v 48 “Too macãrã becoa diati, \q2 pecame cãa yatiti, ca biiri tabepʉre mʉ ca cõa joe ecopa tabe ʉnorena.”\f + \fr 9.48\ft Is 66.24.\f* \p \v 49 ”Niipetirã, ñañaro tamʉo ametʉari jiro bʉaro jañuri ca tʉgoeña bayirã nii nʉnʉa waarucuma.\f + \fr 9.49 \ft “Niipetirãpʉra peca ca ʉ̃ʉrije mena moa tuu jãaricaro biro tii ecorumuma. Ñucã waibʉcʉrã jĩari tiicojo nʉcʉ̃ bʉorique cõrora moa mena tuu jãa ecorucu. Ca wetapʉre jeerʉgarã peca mena joe abo, ñucã moa, baariquere ca poaro tii, ca boatiro tii, ca tiirore birora tii ecorucuma. Ñucã moare to ca ĩijata, majirique maquẽrena ĩicãro ĩi. Tee majiriquera Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorore biro mani yaarã mena añuro mani ca niiro ca tiirije nii.” Mc 9.33-37.\f* \v 50 Moa añurije nii. To biro bii pacaro to ca oca yerijãacoajata, ¿do biro pee tiicãri ñucã, ca ocarije ca nii earo mʉja tii majibogajati? Mʉja majuropeera moare biro niiña. Niipetirã mena añuro niirique cʉti niiña —ĩiupi Jesús. \c 10 \s1 Ameri cõarique \r (Mt 19.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 Jesús Capernaúm ca niiricʉ, Judea yepa, dia Jordán ape nʉña, muipũ cʉ̃ ca mʉa doori nʉña peere ca niiri yepa pee waacoaupi. Ñucã toopʉre paʉ bojoca cʉ̃ja ca nearo, cʉ̃ ca tiirucuricarore birora, cʉ̃jare bue jʉo waaupi. \v 2 To biro cʉ̃ ca ĩi niiro, jĩcãrã fariseos Jesús pʉto ea, cʉ̃re ĩi buiyeerʉgarã, “¿Jĩcʉ̃ cʉ̃ nʉmore cʉ̃ ca cõaro to añucãti?” ĩi jãiñaupa. \v 3 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃ pea: \p —Moisés ¿ñeere mʉjare cʉ̃ tii dotiupari? —ĩiupi. \p \v 4 Cʉ̃ja pea: \p —Moisés: “ ‘Ate jʉori mʉre yʉ cõa,’ ca ĩiri pũuro owari cõre tiicojo, cõacãña,” ĩiupi —ĩiupa. \p \v 5 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro ĩi yʉʉupi: \p —Moisés atere to biro mʉjare tii dotiupi, ca wederique ametʉene nʉcã pairã mʉja ca niiro macã. \v 6 Jĩcãto Ʉmʉreco Pacʉ ati yepare tii jeeño jʉogʉpʉra, ʉmʉ, nomio tiiupi.\f + \fr 10.6\ft Gn 1.27.\f* \v 7 To biri ʉmʉ, cʉ̃ pacʉre, cʉ̃ pacore, camotatiri, cʉ̃ nʉmo mena pee niirucumi. \v 8 Pʉarã nii pacarã, jĩcã upʉra nii earucuma. To biri pʉarã méé niima. Jĩcʉ̃ra niima.\f + \fr 10.8\ft Gn 2.24.\f* \v 9 To biri Ʉmʉreco Pacʉ jĩcã upʉra cʉ̃ja ca niiro cʉ̃ ca tiiricarãrena, bojocʉra cʉ̃ja ca ameri camotatiro tii majitimi —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 10 Ñucã cʉ̃ buerã pea wiipʉ niirã, tee maquẽrena jãiñaupa Jesús're. \v 11 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea: \p —Cʉ̃ nʉmore cõari, apeo ca nʉmo cʉtigʉa, cʉ̃ nʉmo ca nii jʉorico menare ñañarije tiigʉ tiimi. \v 12 Ñucã nomio pee cãa, cõ manʉre cõacãri apĩ cõ ca manʉ cʉtijata, cõ cãa, ñañarije tiigo tiimo —cʉ̃jare ĩiupi. \s1 Wimarãre Jesús cʉ̃ ca juu bue bojarique \r (Mt 19.13-15; Lc 18.15-17) \p \v 13 Jĩcãrã, Jesús pʉto wimarãre jee waaupa, cʉ̃jare cʉ̃ padeñajato ĩirã. Cʉ̃ buerã pea wimarãre ca jee waarãre bocá tuti camota niiupa. \v 14 Jesús pea to biro cʉ̃ja ca ĩiro ĩa ajiari, o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Wimarãre camotaatirãra yʉ pʉto pee cʉ̃jare tiicojoya. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea cʉ̃jare biro ca niirã yaa tabe nii. \v 15 Yee méé yʉ ĩi: Jĩcʉ̃ wimagʉ cʉ̃ ca biirore biro Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotiri tabe maquẽre ca tʉo nʉnʉjeetigʉa, tii tabepʉre ea waatirucumi —ĩiupi. \p \v 16 To biro cʉ̃jare ĩi yapano, wimarãre jee apa, cʉ̃ amori mena cʉ̃jare ñia peori, añuro cʉ̃jare ca bii mʉa nʉcãpere cʉ̃jare jãi bojaupi. \s1 Wãmʉ ca apeye paigʉ \r (Mt 19.16-30; Lc 18.18-30) \p \v 17 Jesús, waagʉ doogʉ cʉ̃ ca biiri tabera, jĩcʉ̃ ʉmʉ ũmaa ea, cʉ̃ ãjʉro jupeari mena cʉ̃ jʉguero ea nuuri, o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupi: \p —Buegʉ Añugʉ, ¿ñee ʉno yʉ tiigajati, to birora caticõa niiriquere bʉarʉgʉ? —ĩiupi. \p \v 18 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea: \p —¿Ñee tiigʉ “Añugʉ” yʉre mʉ ĩiti? Jĩcʉ̃ peera ca añugʉ manimi; ca añugʉa jĩcʉ̃ra niimi, Ʉmʉreco Pacʉ wado. \v 19 Mee, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti cũuriquere mʉ maji: Jĩaticãña. Nʉmo cʉti, manʉ cʉti, bii pacarã tii epericarã cʉtiticãña. Jee dutiticãña. Watoara ĩi dito buiyeeticãña. Ĩi dito jeeticãña. Mʉ pacʉre, mʉ pacore, nʉcʉ̃ bʉoya\f + \fr 10.19\ft Ex 20.12-16; Dt 5.16-20.\f* —cʉ̃re ĩiupi Jesús. \p \v 20 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro cʉ̃ pea: \p —Buegʉ, wimagʉ niigʉpʉra tee niipetirijere yʉ tii peticãwʉ mee —ĩiupi. \p \v 21 To cõrora mairique mena cʉ̃re ĩa: \p —Jĩcã wãmera mʉre dʉja. Waagʉja. Mʉ ca cʉorije niipetirijere noni peoticã, wapa jeeri, ca boo pacarãre noniña. To biro tiigʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre pairo mʉ apeye cʉtirucu. To biro tii yapano, yʉre bapa cʉtigʉ dooya —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 22 Teere tʉogʉ, cʉ̃ pea bijaatigʉra tʉgoeñarique pai, waacoaupi ca apeye paigʉ niiri. \p \v 23 To cõrora Jesús pea cʉ̃ weja ĩa amojode, o biro ĩiupi cʉ̃ buerãre: \p —¡Ca apeye pairãra Ʉmʉreco Pacʉ peere cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeerʉgamijata, popiye peti niicãro dooro bii! —ĩiupi. \p \v 24 O biro cʉ̃ ca ĩirijere, cʉ̃ buerã pea do biro pee ĩi majiticãupa. Ñucã Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi nemoupi: \p —Yʉ puna, cʉ̃ja apeyerena ca wederique paiorãra, Ʉmʉreco Pacʉ peere cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeepe pea do biro tii majiña manirije peti to niicãti. \v 25 Camello pea, ãjipõa potaga opere popiye méé cʉ̃ ca jãa ame witicoa pacaro, jĩcʉ̃ ca apeye paigʉ peera Ʉmʉreco Pacʉ peere cʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeerʉgarije popiye peti niicã —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \p \v 26 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ buerã pea bʉaro jañuri tʉo ʉcʉacã yai waa, do biro pee ĩi majiticã, o biro ĩiupa: \p —Too docare ¿ñiru peti cʉ̃ ametʉagʉti? —ĩiupa. \p \v 27 To cõrora Jesús pea cʉ̃jare ĩa, o biro ĩiupi: \p —Bojocara do biro ca tii majiña manirije niiro bii. Biiti Ʉmʉreco Pacʉ peera. Niipetirijepʉra cʉ̃ ca tii majirije wado niicã —ĩiupi. \p \v 28 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pedro pea: \p —Jãa, jãa yeere cũu peticã, mʉre jãa nʉnʉ doowʉ —ĩiupi. \p \v 29 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea: \p —Yee méé mʉjare yʉ ĩi. No ca boogʉ yʉ yee jʉori, ñucã añurije queti jʉori, cʉ̃ yaa wiire, cʉ̃ yaarãre, cʉ̃ yaarã romirire, cʉ̃ pacʉre, cʉ̃ pacore, cʉ̃ punare, cʉ̃ yaa yepare, cʉ̃ ca waa weojata, \v 30 ati yepare cati niigʉra, ñañaro cʉ̃re cʉ̃ja ca tiirʉga nʉnʉjeerije watoara, cʉ̃ ca waa weorique ametʉenero wiijeri, cʉ̃ yaarãre, cʉ̃ yaarã romirire, cʉ̃ pacʉre, cʉ̃ pacore, cʉ̃ punare, cʉ̃ yaa yeparire, cien cõro peti tiicojo nemo ecorucumi; ñucã ape tuti macã yepapʉre cʉ̃ ca niipe peera to birora caticõa niiriquere tiicojo ecorucumi. \v 31 Paʉ, mecʉ̃rire ca nii majuropeerã ca niirã, cʉ̃ja ca ĩiña manirã tuarucuma. Ñucã mecʉ̃rire cʉ̃ja ca ĩiña manirã ca niirã, ca nii majuropeerã niirucuma —cʉ̃jare ĩi yʉʉupi Jesús. \s1 Cʉ̃ ca bii yaipere itiati cʉ̃ ca wederique \r (Mt 20.17-19; Lc 18.31-34) \p \v 32 Jiro, Jerusalén pee maa nʉnʉa waaupa. Jesús pea cʉ̃ buerã jʉguero waacã nʉnʉa waaupi. To biro cʉ̃ ca biiro, cʉ̃ja pea, “Uwiorije ca biigʉ cʉ̃ niiti” ĩi nʉnʉjeeupa, cʉ̃ja jiro ca doorã pea cʉ̃ja ca boca uwi nʉnʉjeecãro. Ñucã Jesús, cʉ̃ buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirãre bojoricaro jʉo cojo, o biro cʉ̃jare ĩiupi cʉ̃re ca biipere: \v 33 “Mʉja ca ĩarora, Jerusalén'pʉ waarã mani bii, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re, paia ʉparãpʉre, doti cũuriquere ca jʉo buerãpʉre, yʉre wedejãarucuma. Cʉ̃ja pea yʉre cʉ̃ja jĩa cõajato ĩirã, ape yepa macãrãpʉre yʉre tiicojorucuma. \v 34 Cʉ̃ja pea ñañaro yʉre ĩi epe, yʉre ʉjeco eo bate tuu, yʉre bape, yʉre jĩa cõa, tiicãrucuma. To biro cʉ̃ja ca tiimijata cãare, itia rʉmʉ jiro yʉ cati tuacoarucu ñucã,” cʉ̃jare ĩi wedeupi Jesús. \s1 Santiago, Juan, jĩcã wãme Jesús're cʉ̃ja ca jãimirique \r (Mt 20.20-28) \p \v 35 Zebedeo puna, Santiago, Juan, Jesús pʉto pee waari, o biro cʉ̃re ĩiupa: \p —Buegʉ, mʉre jãa ca jãirijere jãare mʉ ca tii nemoro jãa boo —ĩiupa. \p \v 36 To biro cʉ̃ja ca ĩiro: \p —¿Ñee ʉnore mʉjare yʉ ca tii bojaro mʉja booti? —cʉ̃jare ĩi jãiñaupi Jesús. \p \v 37 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea: \p —Mʉ ca doti niiri tabe ca añu majuropeeri tabepʉre, jĩcʉ̃, mʉ díámacʉ̃ nʉña, apĩ mʉ ãcõ nʉña pee, jãare mʉ ca duwi dotiro jãa boo —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 38 To biro cʉ̃ja ca ĩiro: \p —Mʉja, mʉja ca jãirijere mʉja majiti. To docare mʉja, do biro bii majiña maniro ñañarije yʉ ca tamʉope ʉnore ñañaro peti tamʉocã, ñañari wãmepʉ tii ecori yʉ ca jĩa eco yaipe ʉnore tamʉorã, ¿mʉja bii bayicãrãti? —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \p \v 39 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro tʉorã: \p —Ʉ̃gjá, jãa bii bayicãrucu —cʉ̃re ĩiupa. \p Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Biirãpʉa mʉja, yʉre birora bʉaropʉra ñañaro peti tamʉo, bii yai, mʉja bii ametʉarucu. \v 40 Bʉari, yʉ díámacʉ̃ nʉña, yʉ ãcõ nʉña mʉja ca duwirʉgarije docare, yʉ, yʉ ca duwi dotipe méé nii. Mee tea, “To biro biirucuma,” ĩiricarã cʉ̃ja ca duwipe nii —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \p \v 41 Aperã pʉa amo cõro ca niirã pea teere tʉorã, Juan, Santiago jãa mena ajia jañuupa. \v 42 Jesús pea cʉ̃jare jʉo cojo, o biro ĩiupi: \p —Mee mʉja maji, ati yepa macãrã Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirã, “Wiorã jãa nii” ca ĩirã, cʉ̃ja bojocare tutuaro mena doti epema; ñucã ʉparã ca nii majuropeera pea, cʉ̃ja ca dotirije mena cʉ̃jare ĩi epecãma. \v 43 Mʉja mena peera to biro méé biirucu. Mʉja watoare ca nii majuropeegʉ ca niirʉgʉ ʉnoa, mʉjare pade coteri majʉre biro pee ca biipʉ niimi. \v 44 Ñucã mʉja watoare ca jʉo niigʉ ca niirʉgʉ ʉnoa, niipetirãre pade coteri majʉre biro pee ca biipʉ niimi. \v 45 Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ cãa, yʉre cʉ̃ja pade cotejato ĩigʉ méé yʉ doowʉ. Yʉ pee cʉ̃jare pade cote, ñucã paʉ bojoca ñañarije cʉ̃ja ca tiiriquere bii yai boja ametʉenegʉ doogʉ yʉ doowʉ —ĩiupi Jesús. \s1 Ca ĩatigʉ Bartimeore Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mt 20.29-34; Lc 18.35-43) \p \v 46 Jiro Jericó macãre eaupa. Tii macãre Jesús, cʉ̃ buerã, aperã paʉ bojoca mena cʉ̃ ca witi nʉnʉa waaro, jĩcʉ̃ ca ĩatigʉ Bartimeo ca wãme cʉtigʉ Timeo macʉ̃, maa pʉto wapa tiirica tiiri jãi duwiupi. \v 47 “Jesús, Nazaret macʉ̃ niimi,” cʉ̃ja ca ĩiro tʉori: \p —¡Jesús, David Pãrami, yʉre boo paca ĩaña! —ĩi acaro buiupi. \p \v 48 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ yerijãa waajato ĩirã, paʉ cʉ̃re tuti camotaamiupa. To biro cʉ̃ja ca ĩi pacaro, cʉ̃ pea bʉaro jañuro acaro buiupi: \p —¡David Pãrami, yʉre boo paca ĩaña! —ĩiupi. \p \v 49 To cõrora Jesús pea tua nʉcã, “Cʉ̃re jʉo cojoya,” ĩiupi. To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi jʉo cojoupa: \p —Níjá. Tʉgoeñarique paitigʉra wãmʉ nʉcãri, dooya. Jesús mʉre jʉomi —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 50 To cõrora ca ĩatigʉ pea cʉ̃ jutiro jotoa macãrore tuu wee cõa cũu, bupu wãmʉ nʉcã, Jesús pʉto pee waaupi. \v 51 Jesús pea: \p —¿Ñeere mʉre yʉ ca tii bojaro mʉ booti? —cʉ̃re ĩi jãiñaupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, ca ĩatigʉ pea o biro ĩi yʉʉupi: \p —Buegʉ, yʉ cape ca ĩaro yʉ boo —ĩiupi. \p \v 52 Jesús pea: \p —Tua waagʉja. “Jesús yʉre catiocãrucumi,” mʉ ca ĩi tʉgoeña bayirijera mʉ diariquere ametʉene —cʉ̃re ĩiupi. \p To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiri nimarora, ca ĩatimiricʉ añuro ĩa, Jesús're nʉnʉcoaupi. \c 11 \s1 Jerusalén're Jesús cʉ̃ ca jãa waarique \r (Mt 21.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Jerusalén macãre ea nʉnʉa waarã, Betfagé, Betania macãri Olivos Buuro pʉto eagʉ, cʉ̃ buerã pʉarãre \v 2 o biro cʉ̃jare ĩi cojoupi Jesús: \p —Waarãja ano díámacʉ̃ ca niiri macãpʉ. Tii macãpʉre earã, jĩcʉ̃ burro, ca peja ñaaña manigʉ, cʉ̃ja ca jia tuu nʉcõricʉre mʉja bʉarucu. Cʉ̃re popiori mʉja ami doowa. \v 3 Jĩcʉ̃, “¿Ñee tiirã cʉ̃re mʉja popioti?” mʉjare cʉ̃ ca ĩijata: “Wiogʉ cʉ̃re boomi. Yoari méé mʉjare tuenecãrucumi ñucã,” cʉ̃re mʉja ĩiwa —ĩi cojoupi. \p \v 4 To biro cʉ̃ ca ĩi cojorã waa, burrore jope pʉto, maa pʉtoacã cʉ̃ja ca jia nʉcõricʉ ca nucũgʉre bʉa eari, cʉ̃re popioupa. \p \v 5 Cʉ̃re cʉ̃ja ca popioro ĩarã, jĩcãrã too ca niiricarã: \p —¿Ñee tiirã burrore mʉja popioti? —cʉ̃jare ĩi jãiñaupa. \p \v 6 Cʉ̃ja pea, Jesús, cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩi doti cojoricarore biro cʉ̃jare ĩiupa. To biro cʉ̃jare cʉ̃ja ca ĩiro, to birora cʉ̃jare ĩacãupa.\f + \fr 11.6\ft Zac 9.9.\f* \v 7 Jesús pʉto ami ea, cʉ̃ja juti jotoa maquẽ burro jotoare peoupa. Jesús pea cʉ̃ jotoa ea pea waaupi. \v 8 Cʉ̃ ca waa nʉnʉa waaro, paʉ cʉ̃ja juti, jotoa maquẽre tuu weeri maare cũu jʉgue nʉnʉa waa, ñucã aperã macãnʉcʉ̃pʉ cʉ̃ja ca paa jude jeerica queerire cũu jʉgueupa. \v 9 To biro tii nʉnʉa waarã, cʉ̃ jʉguero ca waarã, cʉ̃ jiro pee ca doorã cãa o biro ĩi acaro buiupa: \p —¡Jãare ametʉeneña!\f + \fr 11.9a\ft Hebreo wederique mena “Hosanna” ĩirã, jĩcãtoacãpʉra “Yʉre ametʉeneña” ĩirã cʉ̃ja ca ĩirique niiupa.\f* Añuro ca biigʉ niimi, Ʉpʉ wãme mena ca doogʉ.\f + \fr 11.9b\ft Sal 118.25-26.\f* \v 10 Ca añu majuropeerije nii, mani ñicʉ̃ David cʉ̃ ca doti niiquĩricarore biro ca bii mʉa nʉcã doope. Jãare ametʉeneña, mʉ, ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ —cʉ̃re ĩi nʉnʉa waaupa. \p \v 11 Jesús, Jerusalén're ea, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii pee waaupi. Tii wiipʉ jãa ea, niipetiro ĩa yuju peticã, ñamipʉ ca niiro macã, cʉ̃ buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirã mena Betania pee waacoaupi ñucã. \s1 Higueragʉ ca dica maniricʉ \r (Mt 21.18-19) \p \v 12 Ape rʉmʉ Betaniapʉ ca niiricʉ, Jerusalén'pʉ waa nʉnʉa waagʉ, bʉaro queyaupi Jesús. \v 13 To biro bii queya nʉnʉa waagʉ, yoaropʉ jĩcãgʉ higueragʉ, ca pũu cʉti nucũro ĩari, “Dica cʉticu” ĩigʉ, ĩagʉ waamiupi. Tiigʉ pʉto eagʉ, ca pũu wado ĩaupi, ca dica cʉtiri cuu méé ca niiro macã. \v 14 To cõrora o biro ĩiupi Jesús, higueragʉre: \p —Jĩcʉ̃ ʉno peera mʉ ca dica cʉtirijere baa nemo tiitirucuma —ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩirijere tʉoupa cʉ̃ buerã. \s1 Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire ñañarije ca niirijere Jesús cʉ̃ ca cõarique \r (Mt 21.12-17; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 15 Jesús Jerusalén'pʉ ea, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ jãa waa, tii wiipʉ noni wapa taa, wapa tii, ca tii niirã niipetirãre cõa wiene jʉo waaupi. Wapa tiirica tiirire wajoa, buare noni wapa jee, cʉ̃ja ca tii duwiri taberire tumicõa cõa cũu bate peoticãupi. \v 16 Ñucã Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉre jĩcʉ̃ ʉno peera apeye jeecãri, cʉ̃ja ca tẽo taaro bootiupi Jesús. \v 17 O biro cʉ̃jare ĩi wede majioupi: \fig Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ apeye ca noni wapata niirãre Jesús cʉ̃ ca cõa wienerique. Mc 11.15|src="CN01787B.tif" size="span" \fig* \p —O biro ĩi owarique nii: \p “ ‘Yʉ yaa wii, bojoca poogaari cõrora cʉ̃ja ca juu bue nea poori wii niirucu,’ ĩirica wii nii,” ĩi.\f + \fr 11.17a\ft Is 56.7.\f* Mʉja pea, jee dutiri maja cʉ̃ja ca niiri ope mʉja jeeñocãjapa\f + \fr 11.17b\ft Jer 7.11.\f* —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \p \v 18 Atere tʉorã, paia ʉparã, doti cũuriquere jʉo bueri maja, cʉ̃re cʉ̃ja ca jĩapa wãmere ama jʉo waaupa. Bii pacarã uwi jañuupa, mee, bojoca niipetirãpʉra cʉ̃ ca bue majiorijere cʉ̃ja ca tʉo ʉjea nii niiro macã. \v 19 Naiori tabe ca niiro Jesús, cʉ̃ buerã mena, tii macãre witicoaupi ñucã. \s1 Higueragʉ ca jinirique \r (Mt 21.20-22) \p \v 20 Ape rʉmʉ boeri tabe, higueragʉ pʉto ametʉa waarã, tiigʉ nʉcõri menapʉra ca jini waaricagʉpʉre ĩaupa. \v 21 To cõrora Pedro pea, Jesús cʉ̃ ca ĩiriquere tʉgoeña bʉa: \p —Buegʉ, ĩañaaqué. Higueragʉ ñañaro mʉ ca ĩi tutijãricʉ, jini yaicoajapa —ĩiupi. \p \v 22 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea: \p —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tii nemoro mena, “Jãa ca ĩirore birora biirucu,” ĩi tʉgoeña bayicãña. \v 23 Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Jĩcʉ̃, “Yeera yʉ ĩicãbocu” ĩi tʉgoeñatigʉra, “Yʉ ca ĩirore birora biirucu,” ĩi tʉgoeña bayicãri atigʉ ʉ̃tãgʉre: “Pĩa waari, dia pairi yaapʉ ñaañuaña” cʉ̃ ca ĩijata, cʉ̃ ca ĩirore birora biirucu. \v 24 To biri, “Niipetirije, juu buerã mʉja ca jãirijere, ‘Mee, mani bʉa yerijãa,’ ĩiña, mʉja tiicojo ecorucu,” mʉjare yʉ ĩi. \v 25 Juu buerã, aperã, ñañaro mʉjare cʉ̃ja ca tiiriquere acoboya, mʉja Pacʉ ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ cãa, ñañarije mʉja ca tiiriquere mʉjare cʉ̃ ca acobopere biro ĩirã. \v 26 Ñañaro mʉjare cʉ̃ja ca tiiriquere mʉja ca acobotijata, mʉja Pacʉ ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ cãa, ñañaro mʉja ca tiiriquere mʉjare acobotirucumi —ĩiupi cʉ̃ buerãre. \s1 Jesús cʉ̃ ca doti majirije \r (Mt 21.23-27; Lc 20.1-8) \p \v 27 Ate jiro Jerusalén'pʉ eaupa ñucã. Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ Jesús cʉ̃ ca waa yujuro, paia ʉparã, doti cũuquĩriquere jʉo bueri maja, aperã judíos're ca jʉo niirã, Jesús pʉto eari: \p \v 28 —¿Ñee doti majirique cʉocãri, atere to biro mʉ tii niiti? ¿Ñiru to biro mʉ ca tiirije doti majiriquere cʉ̃ tiicojojãri? —cʉ̃re ĩi jãiñaupa. \p \v 29 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: \p —Yʉ cãa, jĩcã wãme mʉjare yʉ jãiñarucu. Yʉre yʉʉya. Mʉja ca yʉʉjata, yʉ cãa, “Tee doti majirique mena atere to biro yʉ tii,” mʉjare yʉ ĩirucu. \v 30 ¿Ñiru Juan're cʉ̃ uwo coe doti cojoupari? ¿Ʉmʉreco Pacʉ? ¿Bojoca pee? Yʉre wedeya —ĩiupi. \p \v 31 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja majurope: \p —“¿Do biro cʉ̃re mani ĩi yʉʉrãti? ‘Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃re doti cojoupi,’ mani ca ĩijata, ‘¿Ñee tiirã cʉ̃ ca wederijere mʉja tʉo nʉnʉjeetiri?’ manire ĩirucumi”. \v 32 “ ‘Bojoca cʉ̃re uwo coe doti cojoupa,’ mani ĩi majiti,” ĩiupa. Bojocare uwi jañuupa, mee niipetirã, “Juan, Ʉmʉreco Pacʉ yee queti wederi majʉ niiwi,” ca ĩirã wado cʉ̃ja ca niiro macã. \p \v 33 To biri Jesús're: \p —¡Baa! Jãa majiti —cʉ̃re ĩi yʉʉcãupa. To cõrora Jesús pea: \p —To docare yʉ cãa, “Tee doti majirique mena to biro yʉ tii,” mʉjare yʉ ĩiticu —cʉ̃jare ĩi yʉʉupi Jesús. \c 12 \s1 Paderi maja ñañarãre cʉ̃ ca ĩi cõoñarique \r (Mt 21.33-46; Lc 20.9-19) \p \v 1 To cõrora Jesús ĩi cõoñarique mena cʉ̃jare wede jʉo waaupi: \fig Ʉje weje. Mc 12.1|src="lb00103b.tif" size="span" \fig* \p —Jĩcʉ̃ ʉje weje oteupʉ. Tii wejere jãni jãa amojode, ʉje oco cʉ̃ja ca quenopa tabe cãare queno, ñucã tii weje niipetirore ca ĩa coterã cʉ̃ja ca niipa wii cãare emʉari wii quenocã, tiiupʉ. To biro tii yapano, paderi majare tii wejere cũu, waacoaupʉ. \v 2 Ʉje ca dica cʉtiri cuu ca earo, jĩcʉ̃ cʉ̃ pade bojari majʉre cʉ̃ ca pade dotiricarã pʉtopʉ tiicojo cojoupʉ, cʉ̃ yeere cʉ̃ja dica woo cojojato ĩigʉ. \v 3 Paderi maja pea cʉ̃ ca earo, cʉ̃re ñee, cʉ̃re paa, ñee jãa manigʉ cʉ̃re tii ãcũ tuenecã cojouparã. \v 4 Jiro tii weje ʉpʉ apĩ cʉ̃ ʉmʉre tiicojoupʉ ñucã. Cʉ̃ cãare to birora ñañaro cʉ̃re ĩi tuti, cʉ̃ dʉpʉgare cami tuu, cʉ̃re tii ãcũ tuenecã cojouparã. \v 5 Jiro apĩ tiicojoupʉ ñucã. Cʉ̃ra jĩa cõacãuparã yua. Jiro aperã paʉ tiicojo nemomiupʉ ñucã. To biro cʉ̃ ca tiiricarãre jĩcãrãre cʉ̃jare quẽe, aperãra jĩa bate, tiicãuparã. \p \v 6 ”To biro cʉ̃ja ca tiimijata cãare, jĩcʉ̃ dʉjaupʉ ména, cʉ̃ macʉ̃ majurope bʉaro cʉ̃ ca maigʉ. To biri: “Yʉ macʉ̃ra nʉcʉ̃ bʉorucuma,” ĩi tʉgoeñari, cʉ̃ macʉ̃re tiicojomiupʉ. \p \v 7 ”Paderi maja pea cʉ̃ ca dooro ĩari, “Ani niimi, ati wejere ca cʉo nʉnʉjeepʉ, cʉ̃re mani jĩa cõacãco. To biro mani ca tiiro, mani yaa weje tuarucu,” ameri ĩiuparã. \v 8 To biri cʉ̃re ñee, cʉ̃re jĩa, cʉ̃ upʉri niiquĩriquere tii weje tʉjaropʉ cõacãuparã. \p \v 9 ”¿Ʉje weje ʉpʉ do biro tiirucumi mʉja ĩi tʉgoeñati? Waa, paderi majare jĩa batecã, ʉje wejere aperãre tiicojorucumi. \v 10 ¿Mʉja o biro cʉ̃ja ca ĩi owa cũuriquere mʉja bue ñaatiti? O biro ĩi: \q1 “Ʉ̃tãga, wii bʉari maja cʉ̃ja ca beje cõaricagara, ca nii majuropeerica nii ea. \q1 \v 11 Atere Ʉpʉ tiiupi. Teere ĩarã, mani ĩa ʉcʉacoa,” ĩi,\f + \fr 12.10-11\ft Sal 118.22-23.\f* —cʉ̃jare ĩi wedeupi Jesús. \p \v 12 Teere tʉorã, Jesús're ñeerʉgamiupa, to biro cʉ̃ ca ĩi cõoña wederije mena “Manirena ĩi tutigʉ ĩimi,” ĩi majiri. Cʉ̃re ñeerʉga pacarã, bojocare uwima ĩirã cʉ̃re ñeetirãra waa weocoaupa. \s1 Wiogʉ César're niirique wapa wapa tiirique \r (Mt 22.15-22; Lc 20.20-26) \p \v 13 Jiro jĩcãrã fariseos, Herodes yaa pooga macãrãre Jesús pʉto tiicojoupa, cʉ̃ja ca wedejãapa wãme ʉnore cʉ̃ ca ĩi bui cʉtiro cʉ̃ja tiijato ĩirã. \p \v 14 To biri Jesús pʉto eari: \p —Buegʉ, mʉ ca wederije díámacʉ̃ra mʉ ca ĩirijere jãa maji. Bojocarena mʉ tʉo nʉnʉjeeti. Cʉ̃ja ca baurijerena ca ĩa nʉnʉjeetigʉ niiri, Ʉmʉreco Pacʉ yee maquẽre ca niirore birora mʉ bue majio. To biri, ¿to añu jañuti wiogʉ Roma macʉ̃re niirique wapa jãa ca wapa tiirucurije? ¿To añutitiqué? ¿Cʉ̃re jãa wapa tiigajati? ¿Jãa wapa tiitigajatiqué? —cʉ̃re ĩi jãiñaupa. \p \v 15 Jesús pea to biro watoara cʉ̃ja ca ĩi ditorijere ĩa majiri, o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —¿Ñee tiirã, “Ñañarije cʉ̃ ĩi bui cʉtijato,” ĩi tʉgoeñari, to biri wãme yʉre mʉja ĩi jãiñati? Jĩcã tii wapa tiirica tii yʉre ami dooya, yʉ ĩañama —ĩiupi. \p \v 16 To biro cʉ̃ ca ĩiro, wapa tiirica tiire ami waa, cʉ̃re cʉ̃ja ca tiicojoro, o biro ĩi jãiñaupi: \p —¿Ñiru diámacʉ̃, ñiru wãme, owa tuurique to tujati? —ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea: \p —Wiogʉ romano César\f + \fr 12.16\ft Emperador.\f* yee —cʉ̃re ĩi yʉʉupa. \p \v 17 To biro cʉ̃ja ca ĩiro: \p —To docare, César yee ca niirijere, César're tiicojoya. Ʉmʉreco Pacʉ yee ca niirijera, Ʉmʉreco Pacʉre tiicojoya —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. To biro cʉ̃ ca ĩi yʉʉro, do biro pee ĩi majiticãupa. \s1 Cati tuarique maquẽre cʉ̃ja ca jãiñarique \r (Mt 22.23-33; Lc 20.27-40) \p \v 18 Ñucã saduceos, “Ca bii yairicarã cati tuaticuma,” ca ĩirã, Jesús're ĩarã waari, o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupa: \p \v 19 —Buegʉ, Moisés: “Jĩcʉ̃ nʉmo cʉti, puna manigʉra cʉ̃ ca bii yai weojata, cʉ̃ nʉmo ca niiricore cʉ̃ bai pee cʉ̃ nʉmo cʉtijato, cʉ̃ jũwʉ niiquĩricʉre puna cʉti wajoa bojarʉgʉ,” jãare ĩi owa cũuquĩupi. \v 20 To biri jĩcãti jĩcʉ̃ puna jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niirã peti niiwa. Ca nii jʉogʉ nʉmo cʉtimiupi. Puna manigʉra bii yaicoaupi. \v 21 Cʉ̃ ca bii yairo jiro, cʉ̃ jiro macʉ̃ cõrena nʉmo cʉtimiupi. Cʉ̃ cãa puna manigʉra bii yaicoaupi. Cʉ̃ja pʉarã jiro macʉ̃ cãa to birora biicãupi ñucã. \v 22 To biro wado cʉ̃ja, jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niimiricarã cõ menare puna manirã wado bii yai peticoaupa. Cʉ̃ja jiro cʉ̃ja nʉmo ca niimirico cãa bii yaicoaupo. \v 23 To docare yua, cati tuarica tabe ca niiro cʉ̃ja ca cati tuaro, cʉ̃ja, jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niirãpʉra cʉ̃ja ca nʉmo cʉtimirico pea, ¿nii nʉmo pee cõ niigoti? —ĩiupa. \p \v 24 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: \p —Mʉja no ca boorora mʉja ĩi maa wijiacã, Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere, cʉ̃ ca tutuarijere majitima ĩirã. \v 25 Ca bii yairicarã cati tuarãpʉa, ʉmʉa, nomia, manʉ cʉti, nʉmo cʉti, tiitirucuma. Ʉmʉreco tutipʉ ca niirã Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrãre\f + \fr 12.25\ft Ángeles.\f* biirã wado niicãrucuma. \v 26 Ca bii yairicarã cʉ̃ja ca cati tuarije queti, ¿Moisés, yucʉgʉ ʉ̃ʉ pacaro ca ʉ̃ʉ petitirije queti, cʉ̃ ca owariquere mʉja bue ñaatiti? O biro ĩiupi Ʉmʉreco Pacʉ Moisés're: “Yʉa, Abraham, Isaac, Jacob jãari Ʉmʉreco Pacʉ yʉ nii,” ĩiupi.\f + \fr 12.26\ft Ex 3.6.\f* \v 27 Ʉmʉreco Pacʉa ca bii yairicarã Ʉmʉreco Pacʉ méé niimi. Ca catirã Ʉmʉreco Pacʉ niigʉ biimi. Mʉja no ca boorora mʉja ĩi maa wijiacã —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \s1 Doti cũurique ca nii majuropeerije \r (Mt 22.34-40) \p \v 28 Añuro cʉ̃jare cʉ̃ ca yʉʉ majiro tʉori, jĩcʉ̃ doti cũuriquere ca jʉo buegʉ Jesús pʉto waari, o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupi: \p —¿Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti cũurique niipetirore dije peti to niiti, ca jʉo nii majuropeerije? —ĩiupi. \p \v 29 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti cũurique ca nii majuropeerije ate nii: “Tʉoya Israel: Ʉpʉ mani Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ jĩcʉ̃ra Ʉpʉ niimi. \v 30 Ʉpʉ mʉ Ʉmʉreco Pacʉre mʉ yeri niipetiro mena, mʉ ca tʉgoeñarije, mʉ ca cati niirije, mʉ ca tutuarije niipetiro mena cʉ̃re maiña.”\f + \fr 12.30\ft Dt 6.4-5.\f* \v 31 Jiro macã wãme: “Mʉ pʉto macãrã cãare mʉ upʉre mʉ ca mairore birora maiña,” ape wãme doti cũurique\f + \fr 12.31\ft Lv 19.18.\f* ate ametʉenero ca nii majuropeerije mani —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 32 To biro Jesús cʉ̃re cʉ̃ ca ĩi yʉʉro: \p —Añu majuropeecã Buegʉ. “Jĩcʉ̃ra niimi Ʉmʉreco Pacʉ; apĩ manimi,” mʉ ca ĩijata, díámacʉ̃ra mʉ ĩi. \v 33 Ʉmʉreco Pacʉre mani yeri niipetiro, mani ca tʉgoeñarije niipetiro, mani ca tutuarije niipetiro mena cʉ̃re mai, mani pʉto macãrãre mani upʉre mani ca mairore birora mairiquea, waibʉcʉrã joe mʉene, waibʉcʉrã jĩari tiicojo nʉcʉ̃ bʉo, tiirique\f + \fr 12.33\ft Sacrificio.\f* niipetirije ametʉenero ca nii majuropeerije nii —ĩiupi Jesús're. \p \v 34 Añuro majirique mena cʉ̃ ca yʉʉro tʉogʉ, o biro cʉ̃re ĩiupi Jesús: “Petoacã dʉja, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabe maquẽre mʉ ca tʉo majiro,”\f + \fr 12.34\ft Mee Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre eagʉpʉ mʉ tii.\f* cʉ̃re ĩiupi. To cõrora jĩcʉ̃ ʉno peera cʉ̃re jãiña nemotiupa yua. \s1 ¿Ñiru pãrami cʉ̃ niiti Mesías? \r (Mt 22.41-46; Lc 20.41-44) \p \v 35 Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ bojocare bue niigʉ, o biro ĩi jãiñaupi: \p —¿Ñee tiirã doti cũuriquere ca jʉo bueri maja pea, “Mesías,\f + \fr 12.35\ft Mesías: Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ.\f* David pãrami niimi,” cʉ̃ja ĩirucuti? \v 36 David majuropeera Añuri Yeri cʉ̃re cʉ̃ ca majiorije jʉori o biro ĩiquĩupi: \q1 “Ʉpʉ o biro ĩiwi yʉ Wiogʉre: \q1 ‘Yʉ díámacʉ̃ nʉña pee duwiya, \q1 Mʉ waparãre cʉ̃ja ca doca cũmuro yʉ ca tiiropʉ,’ ” \m ĩiupi David. \p \v 37 ¿To docare do biro pee biicãri Mesías, David majuropeera “Yʉ Wiogʉ,” cʉ̃ ca ĩiricʉ nii pacagʉ, David pãrami cʉ̃ niibogajati? —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \p To biro cʉ̃ ca ĩirijere ca tʉo niirã pea, añuro ʉjea niirique mena tʉoupa. \s1 Doti cũuriquere ca jʉo buerã cʉ̃ja ca biirijere Jesús cʉ̃ ca wederique \r (Mt 23.1-36; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 38 Bue majio niigʉ, o biro ĩiupi Jesús: \p —Doti cũuriquere jʉo bueri maja cʉ̃ja ca biirique cʉti niirijere ĩa maji bojoca catiri niiña: Juti yoerije jãñacãri waa yuju, wiijeri watoa macã yeparipʉ cʉ̃ja ca waa yujuro, nʉcʉ̃ bʉorique mena cʉ̃ja ca jãiro boo, \v 39 nea poo juu buerica wiijeripʉ cãare wiorã cʉ̃ja ca duwiri taberipʉ wadore duwirʉga, baarica taberi cãare añuri taberi wado baa duwirʉga, biima. \v 40 Ñucã ca manʉ jʉ̃mʉa bii yai weoricarã romiri yaa wiijeri cãare ẽmarucuma. To biro tii pacarã, tii ditorã yoaro juu buema. Cʉ̃ja, ametʉenero ñañaro tii ecorucuma —ĩi wedeupi Jesús. \s1 Ca manʉ bii yai weorico ca boo pacago cõ ca tiicojorique \r (Lc 21.1-4) \p \v 41 Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ, Ʉmʉreco Pacʉre tiicojo nʉcʉ̃ bʉorã cʉ̃ja ca jãari cũmuari díámacʉ̃, bojoca wapa tiirica tiiri cʉ̃ja ca jãaro ĩa duwiupi. Paʉ ca apeye pairã, pairori wapa tiirica tiiri jãaupa. \v 42 To biro cʉ̃ja ca tii niiro watoare, jĩcõ ca manʉ bii yai weo ecorico ca boo pacogo eari, wapa tiirica tiiri pʉa tiiacã ca wapa mani jañuri tiiriacã jãaupo. \v 43 Cõre ĩa, Jesús pea cʉ̃ buerãre jʉo cojori, o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Atio ca manʉ bii yai weorico ca boo pacago pea niipetirã ametʉenero tiicojomo. \v 44 Niipetirãpʉra ca dʉjarije ca bii baterije ʉnopʉre tiicojoma. Cõ pea, ca boo pacago nii pacago, cõ ca wapa tii baa cati niiboriqueacãrena jãa peoticãmo —ĩiupi. \c 13 \s1 Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii ca cõa ecopere Jesús cʉ̃ ca wederique \r (Mt 24.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire cʉ̃ ca witi waaro, jĩcʉ̃ cʉ̃ buegʉ o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Buegʉ, ĩañaaqué, ¿no cõro pairi wii, paca ʉ̃tã mena cʉ̃ja weejapari? —ĩiupi. \p \v 2 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea: \p —¿Ati wiijeri bʉcʉ niipetirijere mʉ ĩati? Tii wiijeri maquẽ, ʉ̃tãga jĩcãga ʉno peera jotoa pejaricaro maniro tii yaio ecorucu. Niipetirije tii bate ñoo yaio ecocoarucu —ĩiupi. \s1 Ʉmʉreco ca petiparo jʉguero ca biipe \r (Mt 24.3-28; Lc 21.7-24; 17.22-24) \p \v 3 Jiro Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii ãpõtĩñaro ca niiri buuro Olivos Buuropʉ waacoaupa. Toopʉ Jesús ea, cʉ̃ ca ea nuu waaro, Pedro, Santiago, Juan, Andrés jãa wado bojoricaro o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupa: \v 4 “¿Jãare wedeya, ano mʉ ca ĩirijea no cõropʉ to biiroti? ¿Do biro to biiroti, ano mʉ ca ĩirije niipetiro ca biiparo jʉguero?” ĩiupa. \v 5 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: \fig Jerusalén ʉ̃tãgʉ, Olivos Buuro. Mc 13.4|src="lb00352b.tif" size="span" \fig* \p —Bojoca catiya, jĩcʉ̃ ʉno peerena mʉja ca ĩi dito ecotipere biro ĩirã. \v 6 Paʉ doorucuma, “Yʉra yʉ nii Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojogʉ,” ca ĩi dito yujuparã. To biro ĩicãri, paʉ bojocare ĩi ditorucuma. \p \v 7 ”Ñucã, cʉ̃ja ca ameri jĩarije queti, “Ameri jĩarique waarucu,” cʉ̃ja ca ĩirije quetire tʉorã, ʉcʉaticãña. To birora ca biipe niiro biirucu; biiropʉa ati ʉmʉreco petiro méé biirucu ména. \v 8 Jĩcã puna macãrã, ape puna macãrã mena ameri jĩarucuma. Jĩcã yepa macãrã, ape yepa macãrã mena ameri jĩarucuma. Yepa ca jaberije cãa paʉ taberipʉre biirucu. Ñucã aʉa niirucu. Atea ñañaro tamʉorique bii jʉo nʉnʉa waaro biirucu. \p \v 9 ”Mʉja pea bojoca catiri ñiiña. Mʉjare ñeeri, jãiña bejeri majapʉre noni, nea poo juu buerica wiijeripʉra mʉjare bape, tiirucuma. Yʉ yee jʉori, wiorã pʉtoripʉ,\f + \fr 13.9a\ft Reyes.\f* bojocare ca jʉo niirã pʉtoripʉ,\f + \fr 13.9b\ft Gobernadores.\f* mʉjare jee waarucuma, cʉ̃ja pʉtoripʉ yʉ yee maquẽre mʉja ca wedepere biro ĩirã. \v 10 Ate añurije quetire, ati yepa ca petiparo jʉguero, bojoca poogaari cõrorena wederique niirucu. \v 11 Mʉjare ñeeri, ʉparã pʉtoripʉ cʉ̃ja ca jee waaro, cʉ̃jare mʉja ca yʉʉpere, “¿Do biro mani ĩirãti?” ĩi tʉgoeñarique paiticãña. To biro mʉjare cʉ̃ja ca tiiri tabere Ʉmʉreco Pacʉ mʉjare cʉ̃ ca ĩi dotirijere cʉ̃jare ĩiña. Mʉja majuropeera wederã méé mʉja ĩirucu. Añuri Yeri wedegʉ ĩirucumi. \v 12 Cʉ̃ja yee wederãra, cʉ̃ja yee wederãre cʉ̃ja ca jĩa cõaro tiirucuma. Cʉ̃ja pacʉara, cʉ̃ja punarena cʉ̃ja ca jĩa cõaro tiirucuma. Cʉ̃ja puna cãa, cʉ̃ja pacʉa menara ameri ĩa juna, cʉ̃jare jĩarucuma. \v 13 Yʉ yee jʉori, niipetirã mʉjare ĩa tutirucuma. To biro ca biirije watoara, to birora ca tʉgoeña bayicõa niigʉa, ametʉarucumi. \p \v 14 ”Ñucã Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii ca ñañarije maniri jawipʉre ĩaricaro docuorije ca niipa tabe ʉno méérena ca niiro ĩarã, atere ca buegʉ tʉo majiña, Judea yepa ca niirã ʉ̃tã yucʉpʉ cʉ̃ja duticoajato.\f + \fr 13.14\ft Dn 9.27; 11.31; 12.11.\f* \v 15 Cʉ̃ wii jotoapʉ ca niigʉ cãa, duwi doo, cʉ̃ yaa wii maquẽ apeyere jeegʉ jãa waa, cʉ̃ tiiticãjato. \v 16 Wejepʉ ca niigʉ cãa, cʉ̃ juti ʉnorena cʉ̃ jeegʉ tua waaticãjato. \v 17 Tii rʉmʉrire ñañaro peti biirucuma nomia ca puna jãñarã, ca ũpũrãacã ca puna cʉtirã romiri. \v 18 To biri Ʉmʉreco Pacʉre jãiña, mʉja ca dutiri rʉmʉri pue bʉcʉ rʉmʉri ca niitipere biro ĩirã. \v 19 Ñañaro biirica rʉmʉri, jĩcãti ʉno peera Ʉmʉreco Pacʉ ati yepare cʉ̃ ca tii jeeñoro jiro ca bii ñaatirique, ñucã jiro ca bii nemotipe, biiro biirucu. \v 20 Ʉmʉreco Pacʉ to biro ca biiri rʉmʉrire cʉ̃ ca dʉotijata, jĩcʉ̃ ʉno peera catitibocuma. Cʉ̃ yaarã cʉ̃ ca bejericarãre maima ĩigʉ, dʉorucumi. \p \v 21 ”To biri jĩcʉ̃ ʉno mʉjare, “Ĩaña. Ani niimi Mesías. Ĩaña, ĩi pee niimi,” cʉ̃ ca ĩijata cãare díámacʉ̃ cʉ̃re tʉoticãña. \v 22 “Yʉa, Cristo yʉ nii,” “Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ yʉ nii,” ca ĩi ditorã doorucuma. Paʉ tii bau nii ĩño, ca ĩa ñaaña manirije tii bau nii, tiirucuma ĩi ditorʉgarã. Ñucã Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca bejericarã menapʉrena ĩi ditorucuma. \v 23 Bojoca catiri niiña. Mee, ate niipetiro mʉjare yʉ wede majio jʉguecã. \s1 Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ cʉ̃ ca tua doope \r (Mt 24.29-35, 42, 44; Lc 21.25-26) \p \v 24 ”Tii rʉmʉrire ñañaro tamʉorica cuu jiro, \q1 “muipũ ʉmʉreco macʉ̃ naitĩacoa, \q2 ñami macʉ̃ cãa boeti, \q1 \v 25 ñocõa ʉmʉreco tutipʉ ca niirã cãa ñaacoa, \q2 ʉmʉreco tutipʉre ca niirã ca tutuarã yuguicoa, biirucuma.”\f + \fr 13.25\ft Is 13.10; 34.4.\f* \p \v 26 ”To cõrora yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re, bueripʉ, bʉaro yʉ ca tutuarije mena, yʉ ca boe bate duwi dooro ĩarucuma.\f + \fr 13.26\ft Dn 7.13.\f* \v 27 Yʉ ca beje jeericarã ati ʉmʉreco niipetiropʉ ca niirãre cʉ̃ja jee neojato ĩigʉ, yʉre pade bojari majare yʉ tiicojorucu. \p \v 28 ”Higueragʉ ca biirijere ĩa majiña. Tiigʉ dʉpʉri, abari dʉpʉriacã bii, wãma pũu wajoa ca biiro ĩarã, “Mee, cʉ̃ma jʉguero niicã doo,” mʉja ĩi ĩa maji. \v 29 To biri wãmera, ate yʉ ca ĩirije ca biiro ĩarã, “Mee, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ ati yepapʉre doogʉpʉ biimi,” mʉja ĩi majirucu. \v 30 Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Ate niipetirije ati cuu macãrã cʉ̃ja ca bii yaiparo jʉguero biirucu. \v 31 Ati ʉmʉreco, ati yepa, peticoarucu. Yʉ ca ĩirije pea yʉ ca ĩirore birora bii nʉnʉa waarucu. \p \v 32 ”Biiropʉa, tii rʉmʉ ca niiro, too muipũ cʉ̃ ca niiro, “To biro biirucu,” ĩiriquepʉra, Ʉmʉreco Pacʉre queti wede bojari maja cãa, ñucã yʉ, cʉ̃ Macʉ̃ cãa, yʉ majiti. Ʉmʉreco Pacʉ wado majimi. \p \v 33 ”To biri tʉgoeña bojoca catiri, ca cãnirãre biro niitirãra, to birora juu buecõa niiña. Mʉja, to biirije ca biipa rʉmʉre mʉja majiti. \v 34 Atea, jĩcʉ̃ ape yepapʉ waarʉgʉ jʉguero cʉ̃ paderi majare cʉ̃ yaa wiire cote doti, ñucã cʉ̃ja ca niiro cõrorena paderique cũu, jope pãa coteri majʉ peera ĩa cote doti, cʉ̃ ca tiiricarore biro nii. \v 35 To biri bojoca catiri niiña, “Naiori tabe ca niiro, ñami decomacã ca niiro, ãbocʉ cʉ̃ ca wãcãri tabe ca niiro, boeri tabe ca niiro, earucumi wii ʉpʉ,” mʉja ĩi majiti, \v 36 “Doocumi,” mʉja ca ĩitiri tabera doori, ca cãnirãrena mʉjare cʉ̃ ca bʉa eatipere biro ĩirã. \v 37 Mʉjare yʉ ca ĩirijere, niipetirãpʉre ĩigʉ yʉ tii: Añuro tʉgoeña bojoca catiri niiña —cʉ̃jare ĩi wedeupi Jesús. \c 14 \s1 Jesús're ñeerʉgarã cʉ̃ja ca wede penirique \r (Mt 26.1-5; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Mee, pʉa rʉmʉ dʉjacã dooupe Pascua boje rʉmʉ, ñucã baariquere ca wauarije ca ayiaya manirijere baarica boje rʉmʉ. Tii rʉmʉrire paia ʉparã, doti cũuriquere ca jʉo buerã, jĩcã wãme ĩi ditorique mena Jesús're ñeeri, cʉ̃ja ca jĩa cõacãpere ama niiupa. \v 2 To biri o biro ĩi niiupa: \p —Boje rʉmʉ petira mani tiiticãjaco, bojoca ajiama ĩirã uwiorije cʉ̃ja ca tiitipere biro ĩirã —ĩiupa. \s1 Nomio ca jʉti añurije Jesús're cõ ca pio peorique \r (Mt 26.6-13; Jn 12.1-8) \p \v 3 Jesús, Betaniapʉ, Simón ca cami boagʉ ca wãme cʉtigʉ yaa wiipʉ baarique peorica pĩi pʉto\f + \fr 14.3\ft Mesa.\f* cʉ̃ ca duwiro, jĩcõ nomio alabastroga dadaro, ca jʉti añurije nardogʉ\f + \fr 14.3\ft Nardo. Upʉ wadarique ca wapa pacarije, India maquẽ cʉ̃ja ca jee doorique, nardogʉ maquẽra cʉ̃ja ca tiirique.\f* maquẽ ca dia peti ca niirije, ca wapa pacarijere cʉocãrico ea, tiiga ñacõre tuu peeri, Jesús dʉpʉgare pio peoupo. \v 4 Jĩcãrã too ca niirã, to biro cõ ca tii batero ĩa ajiari, o biro ameri ĩiupa: \p —¿Ñee tiigo ca wapa pacarijerena to birora cõ pio batecãti? \v 5 To biro tiitigora, jĩcã cʉ̃ma pade wapa taaricaro cõro noni wapa jeeri, ca boo pacarãre ca tii nemo poo niimijapo —cõre ĩi wede paiupa. \p \v 6 Jesús pea o biro ĩiupi: \p —To birora ĩacãña. ¿Ñee tiirã to biro cõre mʉja ĩi pato wãcõti? Yʉ menare añuro tiigo tiimo. \v 7 Ca boo pacarãra to cãnacã rʉmʉra mʉja mena cʉ̃ja ca niiro, mʉja ĩarucu.\f + \fr 14.7\ft Dt 15.11.\f* No mʉja ca boori rʉmʉ cʉ̃jare mʉja tii nemo maji. Yʉ peera to cãnacã rʉmʉra yʉre mʉja cʉotirucu. \v 8 Atioa cõ ca tii bayiro cõro tiimo. Yʉre cʉ̃ja ca yaa cõapepʉre ĩigo, ca jʉti añurije mena yʉ upʉre pio peo jʉguemo. \v 9 Yee méé mʉjare yʉ ĩi, ati yepare añurije quetire cʉ̃ja ca wederi taberipʉ, atio o biro yʉre cõ ca tiirijere wederucuma. To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cõ cãa majirico niirucumo —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \s1 Judas, Jesús're cʉ̃ ca wedejãarique \r (Mt 26.14-16; Lc 22.3-6) \p \v 10 Judas Iscariote, Jesús buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirã mena macʉ̃ra, paia ʉparã pʉtopʉ wede penigʉ waaupi, Jesús're ñee dotirʉgʉ. \v 11 Cʉ̃ja pea teere tʉorã, bʉaro ʉjea nii, “Tee wapa wapa tiirica tiiri mʉre jãa tiicojorucu,” cʉ̃re ĩiupa. To biri cʉ̃ pea cʉ̃re cʉ̃ ca ñee dotipa tabe ʉnore ama jʉo waaupi. \s1 Jesús cʉ̃ ca baa tʉjarique \r (Mt 26.17-29; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1Co 11.23-26) \p \v 12 Pan're ca wauaro ca tiirije ca ayiaya manirije baarica boje rʉmʉ ca nii jʉori rʉmʉ, Pascua macʉ̃ oveja macʉ̃re jĩarica rʉmʉre, Jesús buerã pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupa: \p —¿Noopʉ Pascua boje rʉmʉre mʉ ca baapere jãa ca quenorã waaro mʉ booti? —ĩiupa. \p \v 13 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃ buerã pʉarãre tiicojori, o biro cʉ̃jare ĩi cojoupi Jesús: \p —Macãpʉ\f + \fr 14.13\ft Jerusalén'pʉ.\f* waarãja. Toopʉ earã, jĩcʉ̃ ʉmʉ ocorʉ ca ami waagʉre mʉja bʉarucu. Cʉ̃re mʉja nʉnʉ waawa. \v 14 Cʉ̃re nʉnʉ waa, cʉ̃ ca jãa waari wii ʉpʉre, “ ‘¿Noopʉ to niiti yʉ buerã mena Pascua boje rʉmʉre yʉ ca baapa jawi?’ ĩi jãiña doti cojojãwi Buegʉ,” mʉja ĩiwa. \v 15 To biro mʉja ca ĩiro, jotoa macã jawi, pairi jawi, mee, añuro queno yuerica jawipʉre mʉjare ĩñorucumi. Toopʉ mani ca baapere mʉja quenowa —cʉ̃jare ĩi cojoupi. \fig Jesús cʉ̃ buerã mena cʉ̃ ca baa tʉjarique. Mc 14.12-24|src="CN01803B.tif" size="span" \fig* \p \v 16 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ buerã pea waaupa macãpʉ. Toopʉ earã, niipetiro Jesús cʉ̃ ca ĩiricarore birora bʉaupa. Toopʉ Pascua boje rʉmʉ cʉ̃ja ca baapere quenoupa. \p \v 17 Naiori tabe ca niiro, cʉ̃ buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirã mena eaupi Jesús. \v 18 Baarique peorica pĩi pʉto baa duwigʉra, o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Jĩcʉ̃ mʉja mena macʉ̃ yʉ mena ca baa duwigʉra yʉre wedejãa cõarucumi —ĩiupi. \p \v 19 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea bʉaro tʉgoeña pairique mena, cʉ̃ja ca niiro cõro: \p —¿Yʉra yʉ niicã tiimiti? —cʉ̃re ĩi jãiña jʉo waaupa. \p \v 20 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: \p —Jĩcʉ̃ mʉja mena macʉ̃, pan'gare yʉ ca weyori baparena ca weyogʉ niimi. \v 21 Biigʉpʉa yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, Ʉmʉreco Pacʉ wederique yʉ ca biipere “To biro biirucumi,” ca ĩirore biro biigʉ doogʉ yʉ tii, yʉre ca wedejãagʉ pea ñañaro peti biigʉ doogʉ tiimi. Cʉ̃ra cʉ̃ ca baʉaticãjata, añucãbojapa —ĩiupi. \p \v 22 Baa niigʉra pan're ami, teere juu bue peo yapano, pee bato, o biro ĩigʉra cʉ̃ buerãre tiicojoupi: \p —Ʉ̃jʉ, ate yʉ upʉri nii —ĩiupi. \p \v 23 Jiro jinirica bapare ami, Ʉmʉreco Pacʉre, “Añu majuropeecã,” ĩi yapano, cʉ̃jare tiicojoupi, niipetirãpʉra teere jiniupa. \v 24 O biro ĩiupi: \p —Ate yʉ díi nii. “Ʉmʉreco Pacʉ, bojocare wãma wãme yʉ tii bojarucu,” cʉ̃ ca ĩiricarore biro to biijato ĩigʉ, paʉ cʉ̃ja ca ñañarije wapare yʉ ca bii yai bojarije. \v 25 Yee méé mʉjare yʉ ĩi, pʉati mʉja mena ʉje ocore yʉ jini nemotirucu, niipetirã mena ʉje oco wãmare Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉ yʉ ca jinipa rʉmʉ ca eaparo jʉguero —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \s1 Pedro cʉ̃ ca ĩi ditopere cʉ̃ ca wederique \r (Mt 26.30-35; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 26 Salmos baja yapano, Olivos macãnʉcʉ̃ buuropʉ waacoaupa. \v 27 O biro ĩiupi Jesús cʉ̃ buerãre: \p —Ati ñamire mʉja niipetirãpʉra yʉre mʉja waa weocoarucu. O biro ĩi owarique nii: \q1 “Ovejas're ca cotegʉre yʉ jĩa cõacãrucu. \q2 Ovejas pea ũmaa batecoarucuma,” ĩi.\f + \fr 14.27\ft Zac 13.7.\f* \m \v 28 Biigʉpʉa, cati tuari jiro, Galileapʉ mʉjare yʉ jʉo neorucu ñucã —ĩiupi. \p \v 29 Teere tʉogʉ, Pedro pea o biro ĩiupi Jesús're: \p —Niipetirã mʉre cʉ̃ja ca weocoamijata cãare, yʉa mʉre yʉ waa weotirucu —ĩiupi. \p \v 30 To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —Yee méé mʉre yʉ ĩi: Ati ñamira pʉati ãbocʉ cʉ̃ ca wedeparo jʉguero, itiati peti “Cʉ̃re yʉ majiti,” mʉ ĩi ditorucu —ĩiupi Jesús. \p \v 31 To biro Jesús cʉ̃re cʉ̃ ca ĩimijata cãare: \p —Mʉ menara yʉ ca bii yaipe to ca niijata cãare, “Cʉ̃re yʉ majiti,” yʉ ĩi ditoti majuropeecãrucu —ĩiupi Pedro. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, niipetirãpʉra cʉ̃re biro wado ĩicãupa. \s1 Getsemanípʉ Jesús cʉ̃ ca juu buerique \r (Mt 26.36-46; Lc 22.39-46) \p \v 32 Jiro Getsemaní ca wãme cʉtiro pee waacoaupa. Jesús pea cʉ̃ buerãre o biro ĩiupi: \p —Yʉ ca juu buegʉ waa ditoye anora duwi yueya —ĩiupi. \v 33 To biro ĩi, Pedro, Santiago, Juan jãa wadore jʉo waa, bʉaro uwi, tʉgoeñarique pai, bii jʉo waaupi. \v 34 O biro ĩiupi: \p —Yʉ yeri, bii yaicoarica wãmepʉ bʉaropʉra tʉgoeñarique paicã. Mʉja anora tuari, to birora ĩacã niiña —ĩiupi. \p \v 35 To biro cʉ̃jare ĩi, cʉ̃ja jʉguero jañuro pee waa, yepapʉ muu bia ea cũmu waari, “Ape tabera ñañaro yʉ ca biipe ‘ametʉacãbocu,’ ĩima ĩigʉ,” Ʉmʉreco Pacʉre jãiupi. \v 36 O biro ĩi juu bueupi: “Abbá\f + \fr 14.36 \ft “¡Abbá!” Arameos, cʉ̃ja pacʉare “Cáacʉ” ĩirã cʉ̃ja ca ĩirije.\f* Cáacʉ, mʉra niipetirije mʉ ca tii majirije wado nii. Ano ñañaro yʉ ca biipere yʉre ametʉeneña. Biigʉpʉa, yʉ ca boori wãme tiiticãña. Mʉ ca boori wãme pee tiiya,” ĩiupi. \p \v 37 To biro ĩi juu bue yapano, cʉ̃ buerã pʉto pee tua waagʉ, ca cãnirãpʉre bʉa eaupi. Cʉ̃jare ĩa, “¿Simón, cãnigʉ mʉ tiiti? ¿Yoa jañuroacã cãnitigʉra mʉ ĩa cote bayiti majuropeecãjãri? \v 38 Cãnitirãra juu bueya, ñañarije ca bii buiyeerijere mʉja ca tiitipere biro ĩirã. Añurije mʉja tiirʉga tʉgoeña biirãpʉa; mʉja tʉgoeña bayiti majuropeecã tee peere,” cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 39 To biro ĩi yapano waa, cʉ̃ ca ĩiricarore birora juu bueupi ñucã. \v 40 Juu bue yapano, tua doogʉ, ca cãnirãpʉrena bʉa eaupi ñucã. Bʉaro peti cʉ̃jare wʉgoa eyocãupe. To biri do biro cʉ̃re ĩi yʉʉ majiticãupa. \v 41 Ñucã itiati waa, tua eagʉ, o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —¿Ména, toora cãni, yerijãa mʉja tiicõa niiti? To cõrora cãniña. Mee, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ ñañarije ca tiirãpʉre yʉ ca noni cõa ecori tabe eacoa. \v 42 Wãmʉ nʉcãña. Jamʉ. Yʉre ca wedejãa buiyee cõagʉ, mee ĩirã tʉja doomi —ĩiupi. \s1 Jesús're cʉ̃ja ca ñeerique \r (Mt 26.47-56; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 43 Ména, Jesús to biro cʉ̃ ca ĩi niirora, Judas Iscariote, Jesús buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirã mena macʉ̃ra, paʉ bojoca, paia ʉparã, doti cũuriquere ca jʉo buerã, to biri judíos're ca jʉo niirã, cʉ̃ja ca doti cojoricarã mena, yucʉ dʉcari, niipĩiri, beju cʉticãri eaupi. \v 44 Wedejãari majʉ Judas pea o biro cʉ̃jare ĩi wede majio yerijãaupi: “Cʉ̃ wajopuare yʉ ca ũpũgʉ niirucumi. Cʉ̃re ñee, añuro jiacãri mʉja ami waawa,” ĩiupi. \v 45 To biri Jesús pʉto waa, o biro cʉ̃re ĩiupi: \fig Niipĩ. Mc 14.43|src="lb00202b.tif" size="col" \fig* \p —Buegʉ —ĩigʉra, cʉ̃ wajopuare ũpũupi. \v 46 To cõrora Jesús're cʉ̃re ñeecãupa. \v 47 To biro cʉ̃ja ca tiiro, jĩcʉ̃ too ca niigʉ, cʉ̃ niipĩire yoo wee amiri, paia wiogʉre pade bojari majʉ amoperore paa taa ñoocã cojoupi. \p \v 48 Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi jãiñaupi: \p —¿Ñee tiirã jee dutiri majʉre ca tiirãre biro, yucʉ dʉcari, niipĩiri, beju cʉticãri yʉre mʉja ñeerã doojãri? \v 49 To cãnacã rʉmʉra Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ añurije quetire yʉ bue niirucujãwʉ. Jĩcãti ʉno peera yʉre mʉja ñeetiwʉ. Biiropʉa, Ʉmʉreco Pacʉ wederique ca ĩirore birora ca biipe niiro bii —ĩiupi. \p \v 50 To cõrora cʉ̃ buerã niipetirãpʉra duti peticoaupa. \v 51 To ca bii pacaro, jĩcʉ̃ wãmʉ, ũmaarica quejero mena ũmaacãri, cʉ̃jare nʉnʉ waaupi. To biro cʉ̃ ca biiro, cʉ̃re ñeecãupa. \v 52 Cʉ̃ pea tii quejerore piti cõa cũu, juti manigʉra duticoaupi. \s1 Ʉparã pʉtopʉ Jesús're cʉ̃ja ca ami waarique \r (Mt 26.57-68; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24) \p \v 53 Jesús're paia wiogʉ pʉtopʉ ami waaupa. Toopʉre paia ʉparã, judíos're ca jʉo niirã niipetirã, doti cũuriquere ca jʉo buerã, nea pooupa. \v 54 Ména, Pedro pea cʉ̃ja jiro yoaropʉra nʉnʉa waa, paia wiogʉ yaa wii jupea macã yepapʉ eacoaupi. Toopʉ uwamarã, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire ca coterã mena peca jumacã duwiupi. \p \v 55 Paia ʉparã, to biri niipetirã ʉparã ca nii majuropeerã pea, Jesús're jĩa cõarʉgarã jĩcã wãme cʉ̃ ca tii bui cʉtirique ʉnore amamiupa. Bii pacarã bʉatiupa. \v 56 Paʉ, ca manirijerena cʉ̃re wedejãa niimiupa. To biro ĩi pacarã, cʉ̃ja majuropeera ameri ĩi maa wijiacã niiupa. \v 57 To biro ĩi ñami waarã, jĩcãrã, watoara o biro cʉ̃re ĩi wedejãaupa: \p \v 58 —Jãa o biro cʉ̃ ca ĩirijere jãa tʉowʉ: “Ati wii Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii, bojoca cʉ̃ja ca tiirica wiire cõacã, ñucã itia rʉmʉ jirora ape wii bojoca méé cʉ̃ja ca tiirica wii yʉ tiirucu,” ĩiwi —ĩiupa. \p \v 59 To biro ĩicã pacarã, ñucã to biro cʉ̃ja ca ĩirijerena maa wijiacãupa. \p \v 60 To cõrora paia wiogʉ\f + \fr 14.60\ft Sumo sacerdote.\f* pea niipetirã watoa wãmʉ nʉcãri, Jesús're jãiñaupi: \p —¿Ñee tiigʉ mʉ yʉʉtiti? ¿Ñeere ĩirʉgaro to ĩiti, o biro mʉre cʉ̃ja ca ĩi wedejãarije? —ĩiupi. \p \v 61 To biro cʉ̃ ca ĩi pacaro, Jesús pea wedeti, cʉ̃re yʉʉti, biicãupi. To biro cʉ̃ ca biiro, paia wiogʉ pea o biro cʉ̃re ĩi jãiña nemoupi ñucã: \p —¿Mʉa Mesías, Ʉmʉreco Pacʉ ca añu majuropeegʉ Macʉ̃ mʉ niiti? —ĩiupi. \p \v 62 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea: \p —Ʉ̃jʉ, cʉ̃ra yʉ nii. Mʉja, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re Ʉmʉreco Pacʉ niipetirijepʉre ca doti tutuagʉ díámacʉ̃ nʉña pee duwi, ñucã ʉmʉreco tuti maquẽ bueri bʉrʉripʉ doo, yʉ ca biiro mʉja ĩarucu —ĩiupi. \p \v 63 Jesús to biro cʉ̃ ca ĩiro tʉogʉ, paia wiogʉ pea cʉ̃ jutirore yegari, o biro ĩiupi: \p —¿Ñee tiirʉgarã cõro ca wede nemoparãre paʉ mani boo nemobogajati? \v 64 Mee, mʉjara Ʉmʉreco Pacʉre ñañarije cʉ̃ ca ĩi tutirijere mʉja tʉo. ¿Mʉja do biro mʉja ĩiti? —ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro niipetirãpʉra: \p —Mee, ca jĩa ecopʉra niigʉ tiimi —ĩiupa. \p \v 65 Jĩcãrã cʉ̃re ʉjeco eo bate tuu, cʉ̃ capere juti quejero mena jia biatori cʉ̃re paa, tiicãri: \p —¡Ĩi bʉaya! ¿Ñiru mʉre cʉ̃ paati? —cʉ̃re ĩi epeupa. \p Ñucã Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire ca coterã cãa cʉ̃re paaupa. \s1 —Jesús're yʉ majiti —Pedro cʉ̃ ca ĩi ditorique \r (Mt 26.69-75; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-29) \p \v 66 Ména, Pedro pea macã yepapʉra cʉ̃ ca niiro, jĩcõ, paia wiogʉre pade coteri majo ametʉa waaupo. \v 67 Too ametʉa waago, Pedro cʉ̃ ca peca juma duwiro ĩa, o biro cʉ̃re ĩiupo: \p —Mʉ cãa, Jesús, Nazaret macʉ̃ mena ca waa yujurucujãgʉra mʉ nii —cʉ̃re ĩiupo. \p \v 68 To biro cõ ca ĩiro, Pedro pea: \p —Ñee ʉnore yʉre mʉ ĩiti. ¡Cʉ̃re yʉ majiti! —cõre ĩi ditoupi. \p To biro ĩi, tii wii jãa dooricaro pee witicoaupi. \v 69 Cõra toopʉ cʉ̃ ca niiro cʉ̃re ĩari, o biro ĩicãupo ñucã, too ca niirãre: \p —Ani cãa cʉ̃ja mena macʉ̃ra niimi —ĩiupo. \p \v 70 Pedro pea ĩi ditocãupi ñucã. \p Ñucã jiroacãra too ca niirã o biro cʉ̃re ĩicãupa ñucã: \p —Mʉ cãa, cʉ̃ja mena macʉ̃ra mʉ nii. Galilea yepa macʉ̃ mʉ nii cã́jí, mʉ wederiquepʉ cãa tʉo majiriquera niicã —ĩiupa. \p \v 71 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Pedro pea cʉ̃jare ĩi tuti jañuri, o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Yee méé yʉ ĩi nija. Yʉ majiti majuropeecã to biro yʉre mʉja ca ĩigʉra —ĩiupi. \p \v 72 Pedro to biro cʉ̃ ca ĩi niiri tabera ãbocʉ pʉati wedecoaupi. To cõrora, “Pʉati ãbocʉ cʉ̃ ca wedeparo jʉguero itiati peti, ‘Cʉ̃re yʉ majiti,’ mʉ ĩi ditorucu,” Jesús cʉ̃ ca ĩiriquere tʉgoeña bʉari, bʉaro otiupi. \c 15 \s1 Pilato pʉto Jesús're cʉ̃ja ca ami waarique \r (Mt 27.1-2, 11-14; Lc 23.1-5; Jn 18.28-38) \p \v 1 Ca boerije mena, paia ʉparã, judíos're ca jʉo niirã, to biri doti cũuriquere ca jʉo buerã mena neari, cʉ̃ja ʉparã niipetirãpʉra “To birora ca tiipe niicu,” ĩi ameri wede peniupa. To biri Jesús're jiacãri ami waa, Pilatopʉre noniupa. \v 2 Pilato pea: \p —¿Mʉa, judíos Wiogʉra mʉ niiti? —cʉ̃re ĩi jãiñaupi. To biro cʉ̃ ca ĩi jãiñaro, Jesús pea: \p —Mee, mʉra mʉ ĩi —cʉ̃re ĩi yʉʉupi. \p \v 3 Paia ʉparã paʉ wãmeri cʉ̃re cʉ̃ja ca wedejãa niiro macã, \v 4 Pilato pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupi ñucã: \p —Paʉ wãmeri peti ñañarije mʉre ĩi wedejãama. ¿Ñee tiigʉ mʉ yʉʉtiti? —ĩiupi. \p \v 5 To biro cʉ̃ ca ĩimijata cãare, Jesús pea jĩcã wãme ʉnoacãra yʉʉrucu tiitiupi. To biro cʉ̃ ca biiro, Pilato pea: “Uwiorije ca biigʉ cʉ̃ niiti ania,” cʉ̃re ĩi ĩaupi. \s1 Jesús're cʉ̃ja ca jĩa dotirique \r (Mt 27.15-31; Lc 23.13-25; Jn 18.38—19.16) \p \v 6 Ména Pilato pea Pascua boje rʉmʉrire jĩcʉ̃ tia cũurica wiipʉ ca niigʉre bojoca cʉ̃ja ca boogʉre wienerucuupi. \v 7 Tii tabere niiupi jĩcʉ̃ Barrabás ca wãme cʉtigʉ, ʉparãre ametʉene nʉcã, jĩacã, cʉ̃ ca tiirique jʉori, tia cũurica wiipʉ cʉ̃ mena macãrã mena ca niigʉ. \v 8 Bojoca pea Pilato pʉto eari, cʉ̃ ca tiirucuricarore biro cʉ̃ tiijato ĩirã, cʉ̃re jãiupa. \v 9 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Pilato pea: \p —¿Judíos wiogʉre yʉ ca wienero mʉja booti? —cʉ̃jare ĩi jãiñaupi, \v 10 paia ʉparã Jesús're ĩa tutima ĩirã cʉ̃ja ca wedejãa cõariquere majiri. \v 11 Paia ʉparã pea bojocare wedejãa mecʉ̃oupa, Pilatore “Barrabás peere wieneña,” cʉ̃re cʉ̃ja ĩi jãijato ĩirã. \p \v 12 Ñucã Pilato pea o biro cʉ̃jare ĩi jãiñaupi: \p —¿Judíos wiogʉ mʉja ca ĩigʉ mena peera do biro yʉ ca tiiro mʉja booti? —ĩiupi. \p \v 13 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea: \p —Yucʉ tenipʉ cʉ̃re paa pua tuu cõacãña —ĩi acaro buiupa. \p \v 14 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Pilato pea: \p —¿Ñee ʉno ñañarije cʉ̃ tiijapari? —cʉ̃jare ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea bʉaro jañuro, “¡Yucʉgʉ tenipʉ cʉ̃re paa pua tuu cõacãña!” ĩi acaro buiupa. \p \v 15 To cõrora Pilato pea bojoca mena añuro tuarʉgama ĩigʉ, Barrabás're wiene, Jesús peera cʉ̃re bape doti yapano,\f + \fr 15.15\ft Is 52.14. Waibʉcʉrã õa joyorica wacari cʉ̃ja ca jia yoorica daari, bapericaro paca camirori ca tiirije niiupa.\f* yucʉ tenipʉ cʉ̃re cʉ̃ja paa pua tuu cõajato ĩigʉ, cʉ̃jare tiicojocãupi. \p \v 16 Uwamarã pea wiogʉ cʉ̃ ca niiri tabe pretorio\f + \fr 15.16\ft Pretorio: Gobernador cʉ̃ ca niiri wii. Mt 27.27.\f* ca wãme cʉtiri wii macã yepapʉ Jesús're ami eari, cʉ̃ja mena macãrã uwamarã niipetirãre jʉo neoupa. \v 17 To biro tii, jutiro, wiorã cʉ̃ja ca jãñarito ʉno, bʉaro ca jũaritore cʉ̃re jãa, pota daa mena upa beto queno, cʉ̃ dʉpʉgare peoupa. \v 18 To biro tiicãri: \p —Judíos wiogʉ to birora cʉ̃ caticõa niijato —ĩi acaro buiupa. \p \v 19 To biro ĩirãra, cʉ̃ dʉpʉgare yucʉgʉ mena paa, cʉ̃re ʉjeco eo tuu, cʉ̃ja ãjʉro jupeari mena ea nuuri, wiogʉre tii nʉcʉ̃ bʉorã cʉ̃ja ca tiirore biro cʉ̃re tii epeupa. \v 20 To biro cʉ̃re tii epe yapano, ca jũari quejero cʉ̃re cʉ̃ja ca jãaricarore tuu wee, cʉ̃ juti majurope cʉ̃re jãa, cʉ̃re amicoaupa, cʉ̃re paa pua tuu cõarã waarã. \s1 Jesús're cʉ̃ja ca paa pua tuurique \r (Mt 27.32-44; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 21 Jĩcʉ̃ ʉmʉ Cirene macʉ̃, Simón ca wãme cʉtigʉ, Alejandro, Rufo jãari pacʉ, macã tʉjaropʉ ca niiricʉ tua doogʉ, too ca ametʉa waagʉre bʉa eari, Jesús're cʉ̃ja ca paa pua tuu paa tenire cʉ̃re pʉja dotiupa. \v 22 Jesús're, Gólgota ca wãme cʉtiri buuropʉ ami waaupa, (“Dʉpʉga Õaro” ĩirʉgaro ĩi). \v 23 Toopʉ ʉje ocore, mirra cʉ̃ja ca ĩirije mena ayiari, Jesús're tĩamiupa. Cʉ̃ pea jinitiupi. \v 24 To biro tii, yucʉ tenipʉ cʉ̃re paa pua tuu nʉcõ yapano, uwamarã pea, cʉ̃ja majurope cʉ̃ jutirore ameri dica woo, ¿dii taberi ʉno peti mani bʉarãti? ĩirã, ĩi bʉarique mena tii niiupa. \p \v 25 Muipũ cʉ̃ ca aji mʉa tua petiri tabe\f + \fr 15.25\ft Nueve de la mañana.\f* ca niiro, cʉ̃re paa pua tuuupa. \v 26 Ate jʉori jĩa ecomi, cʉ̃ja ca ĩi owa tuurica pĩi: \sc JUDÍOS WIOGɄ NIIMI,\sc* ca ĩiri pĩire paa pua tuuupa. \v 27 Ñucã cʉ̃ mena pʉarã jee dutiri majare, jĩcʉ̃re cʉ̃ díámacʉ̃ nʉña, apĩra cʉ̃ ãcõ nʉña pee cʉ̃jare paa pua tuu nʉcõupa. \v 28 O biro bii eaupa, o biro cʉ̃ja ca ĩi owarique: “Ñañarã watoapʉ biicã yai waawi,”\f + \fr 15.28\ft Is 53.12.\f* cʉ̃ja ca ĩirique. \p \v 29 To ca ametʉa waarucurã cʉ̃ja dʉpʉgare yureri, o biro cʉ̃re ĩi tutiupa: \p —¡Níjá! Mʉ, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire wee bateri, itia rʉmʉ jirora wãma wii ca quenocãgʉa, \v 30 mʉ majuropeera ametʉari, mʉre cʉ̃ja ca paa pua tuuricaropʉre duwicã dooya —ĩiupa. \p \v 31 Paia ʉparã, doti cũuriquere ca jʉo buerã cãa, to birora cʉ̃re ĩi buiupa. O biro ĩiupa: \p —Aperãpʉra ametʉenecãwi. Cʉ̃ majurope pea ametʉa majitimi. \v 32 Yucʉ tenipʉ niigʉra cʉ̃ duwicã doojato, cʉ̃, Mesías, “Israel wiogʉ yʉ nii,” ca ĩigʉa, teere ĩari díámacʉ̃ cʉ̃re mani ca tʉo nʉnʉjeepere biro ĩigʉ —ĩiupa. \p Ñucã cʉ̃ mena cʉ̃ja ca paa pua tuuricarã menapʉra ñañarije cʉ̃re ĩi tutiupa. \s1 Jesús cʉ̃ ca bii yairique \r (Mt 27.45-56; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30) \p \v 33 Jotoa decomacã ca niirora ati yepa niipetiropʉ ca naitĩa peticoarique, muipũ yucʉ jotoa cʉ̃ ca niiropʉ\f + \fr 15.33\ft Tres de la tarde.\f* boeupa ñucã. \v 34 To biro ca biiri tabera, tutuaro mena o biro ĩi acaro buiupi Jesús: \p —“Eloí, Eloí, ¿Lama sabactani?” —ĩiupi. “Yʉ Ʉmʉreco Pacʉ, yʉ Ʉmʉreco Pacʉ, ¿ñee tiigʉ yʉre mʉ waa weocoati?” ĩirʉgaro ĩi. \p \v 35 Jĩcãrã to ca niirã Jesús to biro cʉ̃ ca ĩirijere tʉorã, o biro ĩiupa: \p —¡Jãa, tʉoya! Elías're\f + \fr 15.35\ft Elías, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ ca niiquĩricʉ.\f* jʉogʉ ĩimi —ĩiupa. \p \v 36 To cõrora jĩcʉ̃ cʉ̃ja mena macʉ̃, ũmaa waa, buja bʉrʉa mena ʉje oco ca piyarije weyo, yucʉgʉ yapa jia tuuri, cʉ̃ jinijato ĩigʉ, o biro ĩigʉra juu mʉene cojoupi: \p —¡Mani ĩa ñaacoqué ména! No cõro Elías cʉ̃re cʉ̃ ca ami duwiogʉ dooro —ĩiupi. \p \v 37 To cõrora Jesús pea tutuaro acaro bui tʉja, bii yaicoaupi. \v 38 Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire cʉ̃ja ca yoo camotaarica quejero pea decomacã yega taticã duwi waaupa. \v 39 To biro cʉ̃ ca bii yai waaro ĩagʉ, uwamarã ʉpʉ romano pea: \p —¡Yee mééra ania, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ peti niimijapi! —ĩiupi. \p \v 40 Ñucã jĩcãrã nomia yoaropʉra ĩa cojocã niiupa. Cʉ̃ja menare María Magdalena, Santiago ca tʉjagʉ cʉ̃ja ca ĩigʉ, to biri José jãa paco María, Salomé, niiupa, \v 41 Jesús're Galileapʉra cʉ̃re nʉnʉ doo, cʉ̃re tii nemo, ca tiiricarã romiri. Ñucã toore, paʉ cʉ̃ mena Jerusalén'pʉ ca dooricarã romiri cãa niiupa. \s1 Jesús're cʉ̃ja ca yaarique \r (Mt 27.57-61; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 42 Ti rʉmʉ pea yerijãarica rʉmʉ maquẽre cʉ̃ja ca queno yueri rʉmʉ yerijãarica rʉmʉ ca nii jʉo waari tabe niiupa. \v 43 To biri naiori tabe ca niiro, José, Arimatea macʉ̃, ʉparã ca nii majuropeerã mena macʉ̃, ñucã Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotiri cuu ca eapere ca yue niirucuricʉ, “To biro biibocu” ĩi uwiricaro maniro Pilato pʉtopʉ waaupi, Jesús upʉri niiquĩriquere jãirʉgʉ. \v 44 Pilato pea, “¿Mee, cʉ̃ bii yaicoajapari?” ĩi ʉcʉama ĩigʉ, uwamarã ʉpʉre jʉo cojori, “¿No cõropʉ cʉ̃ bii yaicã yerijãa waajãri?” cʉ̃re ĩi jãiñaupi. \v 45 Uwamarã ʉpʉ, “Mee bii yaicoajãwi” cʉ̃ ca ĩiro tʉo, Jesús upʉri niiquĩriquere Josére tiicojoupi. \v 46 To biro cʉ̃ ca ĩiro, José pea Jesús upʉri niiquĩriquere ami duwio, juti ca botiri quejeri\f + \fr 15.46\ft Lino mena tiirique.\f* cʉ̃ ca wapa tiirique mena cʉ̃re ũmaa, ʉ̃tãgapʉ maja ope cʉ̃ ca coarica opepʉ cʉ̃re cũuupi. Jiro maja ope jãa waaricarore ʉ̃tãga mena tunuo biatocãupi. \v 47 María Magdalena, María, José paco jãari pea, Jesús upʉri niiquĩriquere cʉ̃ja ca cũuri tabere añuro ĩaupa. \c 16 \s1 Jesús cʉ̃ ca cati tuarique \r (Mt 28.1-10; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Yerijãarica rʉmʉ ca ametʉaro,\f + \fr 16.1\ft Seis de la tarde, muipũ cʉ̃ ca ñaajãa waaro jiro.\f* María Magdalena, Santiago paco María, apeo Salomé, ca jʉti añurije wapa tiiupa, Jesús upʉri niiquĩriquere wadarʉgarã. \v 2 To biri ape semana ca nii jʉori rʉmʉre, meepʉacã, muipũ cʉ̃ ca mʉa doorije mena maja opepʉ waacoaupa. \v 3 Toopʉ waarã, o biro ameri ĩi nʉnʉa waaupa: \p —¿Ñiru maja ope biaricaga ʉ̃tãgare manire cʉ̃ ami woo bojagʉti? —ĩiupa. \p \v 4 To biro ĩi nʉnʉa waa, tii opepʉre ĩa cojorã, ʉ̃tãga pairica cʉ̃ja ca tiaricagara aperopʉ ca niiro ĩaupa. \v 5 Maja opepʉ jãa waarã, díámacʉ̃ nʉña peere jĩcʉ̃ wãmʉ, juti botirije jãñacãricʉ ca duwigʉre ĩauparã. Cʉ̃re ĩarãra, ʉcʉa yaicoaupa. \v 6 To biro cʉ̃ja ca biiro: \p —Ʉcʉaticãña. Mʉja, Jesús, Nazaret macʉ̃, yucʉ tenipʉ cʉ̃ja ca paa pua tuu cõajãgʉre mʉja ama. Manimi anora. Mee, cati tuacoajãwi. Cʉ̃re cʉ̃ja ca cũujãri tabere ĩañaaqué. \v 7 Tua waari, cʉ̃ buerãre, Pedrore, o biro ĩi wede dooya: Mʉja jʉguero Galileapʉ waami. Toopʉ cʉ̃re mʉja ĩarucu, mʉjare cʉ̃ ca ĩiricarore birora —ĩiupi. \p \v 8 To cõrora cʉ̃ja romiri pea maja opepʉ ca niiricarã, do biro ĩi majiti, nanarãra duticã tua waaupa. To biri bʉaro uwima ĩirã, jĩcʉ̃ ʉno peerena jĩcã wãme ʉno peera wederucu, tiitiupa. \pc \s1 María Magdalenare Jesús cʉ̃ ca baua earique \r (Jn 20.11-18) \p \v 9 Tii semana ca nii jʉori rʉmʉ boeri tabe, Jesús cati tuari jiro María Magdalena, jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niirã wãtĩa cʉ̃ ca cõa wiene catioricore baua ea jʉoupi.\f + \fr 16.9-20\ft Cʉ̃ja ca owa jʉoquĩrica pũurori griego mena cʉ̃ja ca owariquepʉra versículo 8 nii yapanocã, ati pũurore ca owaricʉa to cõrora owa yapanocãjacupi. To ca biitijata cʉ̃ ca owa yapanomirique yaicoajacupa. Too ca bii pacaro mee tĩrʉmʉpʉra owa tuu nemoupa atera.\f* \v 10 Cõ pea waa, Jesús mena ca waa yujurucuricarã bʉaro tʉgoeñarique pai, oti, ca tii niirãre wedeupo. \v 11 Cʉ̃ja pea, “Jesús caticãjãwi. Cʉ̃re yʉ ĩajãwʉ,” cõ ca ĩirijere díámacʉ̃ tʉotiupa. \s1 Cʉ̃ buerã pʉarãre Jesús cʉ̃ ca baua earique \r (Lc 24.13-35) \p \v 12 Ñucã ate jiro, cʉ̃ buerã pʉarã macã tʉjaropʉ waarã, maapʉ ca waa nʉnʉa waarãre bojoricaro baugʉ, cʉ̃jare bii baua eaupi Jesús. \v 13 Cʉ̃ja cãa tua waa, cʉ̃ja mena macãrãre wedemiupa. Cʉ̃ja cãare, “To biro ĩicãrã ĩicuma” cʉ̃jare ĩicãupa. \s1 Jesús cʉ̃ buerãre cʉ̃ ca doti cojorique \r (Mt 28.16-20; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 14 Jiro Jesús, cʉ̃ buerã pʉa amo peti, dʉpore jĩcãga penituaro ca niirãre, cʉ̃ja ca baa niiro cʉ̃jare baua eari, díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉoti, ca cati tuaricʉpʉre ca ĩaricarã cʉ̃ja ca wederijere díámacʉ̃ tʉorʉgati, cʉ̃ja ca biirique jʉori cʉ̃jare tuti, \v 15 o biro cʉ̃jare ĩiupi: “Ati yepa niipetiropʉ waari, niipetirãpʉre añurije quetire wedeya. \v 16 Teere tʉo nʉnʉjee, uwo coe eco, ca tiigʉ ametʉarucumi. Ca tʉo nʉnʉjeetigʉa, ñañaro tii yaio ecorucumi. \v 17 Díámacʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeerãre, o biri wãmeri tii majirique bapa cʉtirucu, ‘Jesús cʉ̃ ca dotiro mena atere yʉ ĩi,’ ĩiri wãtĩare cõa wiene, wãma wederique wede, \v 18 cʉ̃ja amori menara añaare ñee, punirije cʉ̃ja ca jinijata cãare cʉ̃jare ñañoti, ñucã ca diarique cʉtirãre cʉ̃ja amori mena cʉ̃jare cʉ̃ja ca ñia peorora caticoa, biirucuma,” ĩiupi. \s1 Ʉmʉreco tutipʉ Jesús cʉ̃ ca tua mʉa waarique \r (Lc 24.50-53) \p \v 19 To biro cʉ̃jare ĩi wede yapano, Wiogʉ Jesús ʉmʉreco tutipʉ ami mʉa waa eco, Ʉmʉreco Pacʉ díámacʉ̃ nʉña pee duwi eaupi. \v 20 Cʉ̃ buerã pea niipetiri taberipʉ añurije quetire wede yujuupa. To biro cʉ̃ja ca tii yujuro, Wiogʉ pea cʉ̃ja paderiquere tii nemo, añurije queti cʉ̃ja ca wederijere, ca ĩa ñaaña manirije tii bau niirique mena, “Díámacʉ̃ra nii,” cʉ̃ja ca ĩi majiro tii niiupi. \p To biro to biijato. \p Marcos