\id MAT boa Waimaja \h SAN MATEO \toc1 SAN MATEO \toc2 SAN MATEO \toc3 Mt \mt1 SAN MATEO \ip Jesucristo yee quetire ca owaricarã cõrora, “Atere mani ca owaro añurʉga,” ĩicãri, cʉ̃ja ca ĩarica wãmeri cõrora owaupa. \ip Añurije queti ca nii jʉorije: “Jĩcʉ̃, Mesías, yʉ yaa pooga macãrãre ca ametʉenepʉre yʉ tiicojorucu, Ʉmʉreco Pacʉ tĩrʉmʉpʉ cʉ̃ ca ĩiquĩricarore birora cʉ̃ ca tiiricʉ niimi \sc JESÚS,”\sc* ĩi wede. O biro wede nʉnʉa waa: \ip —Ca nii jʉori wãme, Jesucristo ñicʉ̃ jʉ̃mʉa ca nii jʉo dooquĩricarãre, to biri Jesús cʉ̃ ca baʉarique maquẽre wede. Tee jirore yoari cuu wedeticãcojo, treinta cʉ̃mari jiropʉ Uwo Coeri majʉ Juan, Jesús yee maquẽre cʉ̃ ca wede jʉguerique mena wede jʉo waa ñucã (1.1—3.12). \ip Jesús, cʉ̃ paderiquere bau niiro cʉ̃ ca tii jʉo nʉnʉa waariquea, cʉ̃ ca uwo coe dotirique, to biri Satanás ñañaro cʉ̃re cʉ̃ ca tii dotimirique mena wede jʉo waa (3.13—4.11). \ip Jiro Jesús, Galileapʉ Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire bojocare cʉ̃ ca wederiquere, cʉ̃jare cʉ̃ ca bueriquere, ca diarique cʉtirãre cʉ̃ ca catioriquere, wede nʉnʉa waa (4.1—18.35), Jesús, Jerusalén cʉ̃ ca waa tʉjarique menapʉ wede yapano ea (caps. 19—20). \ip Jesús cʉ̃ ca nii tʉjari semanare ca biiriquere, cʉ̃re cʉ̃ja ca jĩariquere, ñucã cʉ̃ ca cati tuarique, to biri cʉ̃ buerãre cʉ̃ ca baua eariquere wede (caps. 21—28). \ip Ate añurije queti wede yapano ea, cʉ̃re ca nʉnʉrãre, “Ati yepa niipetiropʉ yʉ yee quetire wederãja,” Jesús cʉ̃ ca ĩirique mena. \mt1 Jesucristo yee Añurije Quetire Mateo cʉ̃ ca owarique \c 1 \s1 Jesucristo ñicʉ̃ jʉ̃mʉa ca niiricarã \r (Lc 3.23-38) \p \v 1 Atea, David, Abraham pãrami ca niiricʉ, Jesucristo ñicʉ̃ jʉ̃mʉa niiquĩricarãre owa tuurique nii: \q1 \v 2 Abraham, Isaac pacʉ niiupi. \q1 Isaac, Jacob pacʉ niiupi. \q1 Jacob, Judá, to biri cʉ̃ bairã pacʉ niiupi. \q1 \v 3 Judá, Fares, Zera jãa pacʉ niiupi. \q2 Cʉ̃ja paco Tamar niiupo. \q1 Fares, Jezrón pacʉ niiupi. \q1 Jezrón, Aram pacʉ niiupi. \p \v 4 Aram, Aminadab pacʉ niiupi. \q1 Aminadab, Naasón pacʉ niiupi. \q1 Naasón, Salmón pacʉ niiupi. \q1 \v 5 Salmón, Booz pacʉ niiupi. \q1 Booz paco Rajab niiupo. \q1 Booz, Obed pacʉ niiupi. \q2 Cʉ̃ paco, Rut niiupo. \q1 Obed, Isaí pacʉ niiupi. \q1 \v 6 Isaí, Israel yepa macãrã wiogʉ ca niiricʉ David pacʉ niiupi. \q1 Wiogʉ David, Salomón pacʉ niiupi. Cʉ̃ paco pea Urías nʉmo ca niirico niiupo. \q1 \v 7 Salomón, Roboán pacʉ niiupi. \q1 Roboán, Abías pacʉ niiupi. \q1 Abías, Asá pacʉ niiupi. \q1 \v 8 Asá, Josafat pacʉ niiupi. \q1 Josafat, Jorán pacʉ niiupi. \q1 Jorán, Uzías pacʉ niiupi. \q1 \v 9 Uzías, Jotán pacʉ niiupi. \q1 Jotán, Acaz pacʉ niiupi. \q1 Acaz, Ezequías pacʉ niiupi. \q1 \v 10 Ezequías, Manasés pacʉ niiupi. \q1 Manasés, Amón pacʉ niiupi. \q1 Amón, Josías pacʉ niiupi. \q1 \v 11 Josías, Jeconías to biri cʉ̃ bairã pacʉ niiupi, israelitas're, Babilonia yepapʉ cʉ̃ja ca ñee waari cuure. \q1 \v 12 Babiloniapʉ cʉ̃ja ca ñee waaro jiro Jaconías, Salatiel pacʉ niiupi. \q1 Salatiel, Zorobabel pacʉ niiupi. \q1 \v 13 Zorobabel, Abiud pacʉ niiupi. \q1 Abiud, Eliaquín pacʉ niiupi. \q1 Eliaquín, Azor pacʉ niiupi. \q1 \v 14 Azor, Sadoc pacʉ niiupi. \q1 Sadoc, Aquín pacʉ niiupi. \q1 Aquín, Eliud pacʉ niiupi. \q1 \v 15 Eliud, Eleazar pacʉ niiupi. \q1 Eleazar, Matán pacʉ niiupi. \q1 Matán, Jacob pacʉ niiupi. \q1 \v 16 Jacob, José pacʉ niiupi. \q1 José, María manʉ niiupi. María, Jesús, Mesías mani ca ĩigʉ paco niiupo. \p \v 17 To biri, Abraham niiquĩricʉ cʉ̃ ca niiri cuu mena, David menapʉre pʉa amo peti, dʉpore baparica penituaro niiri punaari peti nii wajoa nʉnʉa waaupa. Ñucã David niiquĩricʉ cʉ̃ ca niiri cuu mena, to biri israelitas're Babiloniapʉ cʉ̃ja ca ñee waari tabe menapʉre pʉa amo peti, dʉpore baparica penituaro niiri punaari peti nii wajoa nʉnʉa waaupa. Ñucã Babiloniapʉ israelitas're cʉ̃ja ca ñee waari tabe mena, to biri Mesías cʉ̃ ca baʉari tabepʉ menare, pʉa amo peti, dʉpore baparica penituaro niiri punaari peti nii wajoa nʉnʉa waaupa. \s1 Jesucristo cʉ̃ ca baʉarique \r (Lc 2.1-7) \p \v 18 Jesucristo cʉ̃ ca baʉarique o biro biiupa: Cʉ̃ paco María, Josére manʉ cʉtirʉgo bii niiupo. José mena cõ ca niiparo jʉgueropʉra, Añuri Yeri cʉ̃ ca tii maji niirije jʉori, mee ʉtaagapʉ nii yerijãaupo. \v 19 Cõ manʉ José pea, ca bojoca añugʉ niiri, bau niiropʉ Maríare, “ ‘To biro biimo,’ ĩi wede batetigʉra cõre ca cõacãpe niicu,” ĩi tʉgoeñaupi. \p \v 20 “To biro yʉ tiigʉda,” cʉ̃ ca ĩi tʉgoeña niiri tabere, cʉ̃ ca quẽñaropʉ, jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ cʉ̃re baua eari, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —José, David pãrami, Maríare nʉmo cʉtirʉgʉ uwiticãña. Cõ ca macʉ̃ jãñagʉa Añuri Yeri cʉ̃ ca tii maji niirije jʉori cõ ca bʉaricʉ niimi. \v 21 María jĩcʉ̃ macʉ̃ cʉtirucumo, “Jesús” cõ ca wãmeo tiipʉre. O biro wãme cʉtirucumi, cʉ̃ yaarã ñañarije cʉ̃ja ca tii niirijere ca ametʉenepʉ niiri —ĩiupi. \v 22 Ate niipetirije biiupa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ yee quetire wede jʉgueri majʉ mena: \q1 \v 23 “Jĩcõ nomio, ʉmʉ mena ca nii ñaatigora, ʉtaaga nii, jĩcʉ̃ macʉ̃ cʉtirucumo, \q2 Emanuel cõ ca wãmeo tiipʉre,” cʉ̃ ca ĩiricarore biro to biijato ĩiro. (“Emanuel” ĩiro, “Ʉmʉreco Pacʉ mani mena niimi,” ĩirʉgaro ĩi.)\f + \fr 1.23 \ft Is 7.14.\f* \p \v 24 To biri José cãni wãcã, Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ cʉ̃re cʉ̃ ca tii dotiricarore birora Maríare cõre nʉmo cʉtiupi. \v 25 Ména, cõ macʉ̃ Jesús cõ ca wãmeo tiiricʉ cʉ̃ ca baʉaparo jʉguero, cõ mena niitiupi. \c 2 \s1 Ca majirã Jesús're cʉ̃ja ca ĩarã earique \p \v 1 Tii yepa macʉ̃ wiogʉ Herodes cʉ̃ ca niiri cuure, Judea yepa macã macã Belén'pʉ Jesús cʉ̃ ca baʉaricaro jiro, jĩcãrã ca majirã,\f + \fr 2.1 \ft Magos.\f* muipũ cʉ̃ ca mʉa doori nʉña macã yepa macãrãpʉ, ñocõa cʉ̃ja ca biirijere ca buerã, Jerusalén're, \v 2 o biro ĩi jãiña eaupa: \p —¿Noo cʉ̃ niiti, judíos wiogʉ ca baʉaricʉ? Cʉ̃ ñocõre muipũ cʉ̃ ca mʉa doori nʉñapʉ niirã ĩari, cʉ̃re jãa ĩi nʉcʉ̃ bʉorã doojãwʉ —ĩiupa. \p \v 3 To biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉogʉ, wiogʉ Herodes pea ñee pee ĩi majiticã, bʉaro tʉgoeña paicoaupi. Ñucã Jerusalén macãrã cãa niipetirãpʉra to birora biiupa. \v 4 To biri wiogʉ Herodes pea, paia ʉparãre, doti cũuriquere jʉo bueri majare, jʉo nea poori: \p —Mesías, ¿noopʉ cʉ̃ baʉarʉgaupari? —cʉ̃jare ĩi jãiñaupi. \p \v 5 To biro cʉ̃ ca ĩi jãiñaro: \p —Judea yepa macã macã Belén'pʉ. O biro ĩi owaupi Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ: \q1 \v 6 “Mʉ Belén, Judea yepare ca niiri macã, tii yepa macã macãri ca nii majuropeeri macãri watoare, watoa macã macã méé mʉ nii. \q1 Mʉre jĩcʉ̃ wiogʉ baʉarucumi, yʉ yaarã, Israel yaa pooga macãrãre ca ĩa nʉnʉjeepʉ,”\f + \fr 2.6 \ft Mi 5.2.\f* ĩi —ĩiupa. \p \v 7 To cõrora Herodes pea, ca majirã wadore jʉo cojori, ñocõ cʉ̃ ca bau ea jʉorica cuure añuro cʉ̃jare jãiña tʉoupi. \v 8 To biri Herodes Belén'pʉ cʉ̃jare tiicojogʉ, o biro ĩi cojoupi: \p —Waarãja, wimagʉ yee maquẽre añuro mʉja jãiña tʉo peticãwa. Cʉ̃re bʉarã, yʉ cãare mʉja queti tiicojowa, yʉ cãa, cʉ̃re yʉ ca nʉcʉ̃ bʉogʉ waapere biro ĩirã —cʉ̃jare ĩiupi Herodes. \p \v 9 Wiogʉ to biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩirijere tʉo yapanori jiro, ca majirã pea waacoaupa ñucã. Ñocõ, muipũ cʉ̃ ca mʉa doori nʉña macã yepapʉ niirã cʉ̃ja ca ĩaricʉ pea ñucã cʉ̃jare jʉgue nʉnʉa waa, wimagʉ cʉ̃ ca niiri tabe jotoa tua nʉcã eaupi. \v 10 Ñocõ to biro cʉ̃ ca biiro ĩarã, ca majirã pea bʉaro ʉjea niiupa. \v 11 Tii wiipʉ earã, wimagʉre, cʉ̃ paco María mena ca niigʉre ĩaupa. Cʉ̃re ĩarã, cʉ̃ja ãjʉro jupeari mena ea nuu, cʉ̃re ĩi nʉcʉ̃ bʉoupa. To biro tii, cʉ̃ja acacũmuarire pãa, oro,\f + \fr 2.11 \ft Ca wapa pacarije.\f* yucʉ díi ca jʉti añurije, mirra, cʉ̃re tiicojo nʉcʉ̃ bʉoupa. \v 12 Jiro quẽñaricaropʉ, “Herodes pʉto peera waaticãña,” ca ĩi wede majio ecoricarã niiri, cʉ̃ja yaa yepapʉ tua waarã, ape maa pee waacoaupa. \fig Ca majirã Jesús're cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorã earique. Mt 2.11|src="lb00295b.tif" size="span" \fig* \s1 Egiptopʉ cʉ̃ja ca duti waarique \p \v 13 Ca majirã cʉ̃ja ca tua waaro jiro, jĩcʉ̃, Ʉpʉ yʉʉ cʉ̃re queti wede bojari majʉ Josére cʉ̃ ca quẽñaropʉ cʉ̃re baua eari, o biro cʉ̃re ĩiupi: “Wãcãña. Wimagʉre, cʉ̃ pacore, Egiptopʉ jʉo duti waagʉja. Toopʉ mʉ niicãrucu ména. Jiro mʉre yʉ wederucu ñucã. Herodes wimagʉre cʉ̃re jĩa cõarʉgʉ mʉjare amagʉ doogʉ tiimi,” ĩiupi. \p \v 14 To cõrora José pea wãcã, wimagʉre ami, cʉ̃ pacore jʉo, tii ñamira waacoaupa Egiptopʉ. \v 15 Toopʉ niicãupa, Herodes cʉ̃ ca bii yairopʉ. O biro bii eaupa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ yee quetire wede jʉgueri majʉ mena: “Egiptopʉ ca niigʉre yʉ jʉo cojowʉ yʉ Macʉ̃re,” cʉ̃ ca ĩi owa cũu jʉguequĩrique.\f + \fr 2.15 \ft Os 11.1.\f* \s1 Wimarãre Herodes cʉ̃ ca jĩa dotirique \p \v 16 Herodes pea ca majirã cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩi ditoriquere majiri, ajia ametʉacoari, Belén macãrã, tii macã wejari macãrã niipetirã ʉmʉa wimarãre pʉa cʉ̃ma ca cʉorã, cʉ̃ja jiro macãrã cãare jĩa peoticã dotiupi, ca majirã cʉ̃ja ca wedericarore biro, “To cãnacã cʉ̃ma ca cʉogʉ niicumi,” ĩi majiri. \p \v 17 O biri wãme bii eaupa, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Jeremías niiquĩricʉ o biro cʉ̃ ca ĩi owarique: \q1 \v 18 “Ramápʉre acaro buirique wedeo, yacó, ñañaro tamʉo tʉgoeña pai otirique, wedeo. \q1 Raquel ĩimo, cõ punare otigo. ‘Otiticãña,’ ĩiriquere bootimo, \q1 mee, cõ puna cʉ̃ja ca bii yaicoarique ca niiro macã,” ĩiupi.\f + \fr 2.18 \ft Jer 31.15.\f* \p \v 19 Herodes cʉ̃ ca bii yairo jiro, jĩcʉ̃ Ʉpʉ yʉʉ cʉ̃re queti wede bojari majʉ, José, Egiptopʉ cʉ̃ ca niiro cʉ̃ ca quẽñaropʉ cʉ̃re baua eari, o biro cʉ̃re ĩiupi: \v 20 “Wãcãña. Wimagʉre, cʉ̃ pacore, jʉo tua waagʉja ñucã Israel yepapʉ. Mee wimagʉre ca jĩarʉgamiricarã bii yai peticoama,” cʉ̃re ĩiupi. \v 21 To biri José wãcã, wimagʉre, cʉ̃ pacore, Israel yepapʉ jʉo tuacoaupi ñucã. \v 22 To biro bii pacagʉ, Herodes macʉ̃ Arquelao, cʉ̃ pacʉ wajoaye Judea yepa macãrã wiogʉ cʉ̃ ca niirijere queti tʉori, toopʉre waarʉgʉ uwi jañuupi. To biri cʉ̃ ca quẽñaropʉ Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca wede majioricʉ niiri, Galilea yepa pee waacoaupi. \v 23 Toopʉ eagʉ, Nazaret macãpʉ niigʉ waaupi. O biro bii eaupa, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja, “ ‘Nazaret macʉ̃ niimi,’ ĩiricʉ niirucumi,” cʉ̃ja ca ĩiricarore birora biro. \fig Jesús pacʉa Nazaret macã pee cʉ̃re jʉo niirã waaupa. Mt 2.23|src="CN01643b.tif" size="span" \fig* \c 3 \s1 Juan, ca bopori yepapʉ cʉ̃ ca biirique \r (Mc 1.1-8; Lc 3.1-9, 15-17; Jn 1.19-28) \p \v 1 Tii rʉmʉrire Uwo Coeri majʉ Juan, Judea yepa macã yepa, ca yucʉ maniri yepapʉre Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede eaupi. \v 2 O biro ĩiupi: \p —Ñañarije mʉja ca tii niirijere tʉgoeña yeri wajoaya. Mee, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotipa cuu eacoaro bii —ĩiupi. \p \v 3 Juan, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Isaías o biro cʉ̃ ca ĩi owa jʉguericʉ niiupi: \q1 “Ca yucʉ maniri yepapʉ jĩcʉ̃ cʉ̃ ca acaro buirije o biro ĩi wedeo: \q1 ‘Ʉpʉre maa queno yueya; díámacʉ̃ maari cʉ̃re queno bojaya,’ cʉ̃ ca ĩiquĩricʉ.”\f + \fr 3.3 \ft Is 40.3.\f* \p \v 4 Juan jutiro camello poa mena tiiricaro niiupa. Ñucã waibʉcʉ quejero daa menara wẽñaupi. Cʉ̃ baarique pea yejeroa, macãnʉcʉ̃ macãrã dobea oco, niiupa. \v 5 Cʉ̃ ca wederijere tʉorʉgarã, Jerusalén macãrã, Judea yepa niipetiro macãrã, dia Jordán pʉtori macãrã, niipetirã bojoca cʉ̃ pʉtopʉre earucuupa. \v 6 Ñañarije cʉ̃ja ca tiiriquere cʉ̃ja ca wede ametʉenero, Juan pea dia Jordán'pʉ cʉ̃jare uwo coeupi. \p \v 7 Paʉ fariseos, to biri saduceos, cʉ̃re uwo coe dotirʉgarã cʉ̃ja ca dooro ĩagʉ, o biro cʉ̃jare ĩiupi Juan: \p —Añaa punaa, ¿ñiru mʉjare, Ʉmʉreco Pacʉ ñañaro cʉ̃ ca tiipe ca cõña doorijere, “Mʉja ametʉacãrucu,” mʉjare cʉ̃ ĩijãri? \v 8 Ñañarije mʉja ca tiirucurijere tii yerijãari, mʉja ca tʉgoeña yeri wajoarijere ĩñorã, ĩa majiricarora añuro niirique cʉti ĩño niiña. \v 9 Mʉja majuropeera, “Jãa, Abraham pãramerã jãa nii,” ĩi tʉgoeñaticãña. Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Ʉmʉreco Pacʉa, ate ʉ̃tãgaarirena Abraham pãramerã tii jeeñocã majimi. \v 10 Mee, Ʉmʉreco Pacʉ bojoca ñañarãre, ñañaro cʉ̃ ca tiipe nii yerijãa.\f + \fr 3.10 \ft Mee comea, yucʉre ca nʉcõripʉra ca paa judepaga nii yerijãa. Niipetirã bojoca ñañarije wado ca tii niirã, yucʉgʉ pecamepʉ ca joe ecorore birora, pecamepʉ joe ecorucuma.\f* Niipetirije yucʉ, añurije ca dica cʉtitirijera, paa juderi pecamepʉ joe cõacãrique nii. \p \v 11 ”Yʉa, añuro petira, ñañarije mʉja ca tii niirijere cʉ̃ja tʉgoeña yeri wajoajato ĩigʉ, oco mena mʉjare yʉ uwo coe. Yʉ jiro ca doogʉ pea yʉ ametʉenero do biro ca tiiya manigʉ niimi. Yʉa, cʉ̃ yee dʉpo juti ʉno cãare cʉ̃re ca jee cotepʉ ʉno méé yʉ nii. Cʉ̃a, Añuri Yeri mʉjapʉre cʉ̃ ca ñaajãa nʉcãro tiiri, ca ñañarije manirã mʉja ca tuaro tiirucumi. \v 12 Trigo quejerire cʉ̃ ca maa mʉene batepa tabere ami doomi. Ca ape peera\f + \fr 3.12\ft Bojoca añurãre Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉ jee cojo, ca ñañarã peera pecame pee ñañaro peti cʉ̃ja ca tamʉoro tii, tiirucumi.\f* teere queno cũurica tabepʉ queno cũu, tee quejeri peera pecame ca ʉ̃ʉ yatitiri pecamepʉ joe bate, tiirucumi —ĩiupi. \s1 Jesús cʉ̃ ca uwo coe ecorique \r (Mc 1.9-11; Lc 3.21-22) \p \v 13 Jesús, Galilea ca niiricʉ, dia Jordán Juan cʉ̃ ca niiropʉ waaupi, “Yʉre cʉ̃ uwo coejato,” ĩigʉ. \v 14 Juan pea cʉ̃re uwo coerʉgatigʉ, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Yʉ pee yʉ nii, mʉ ca uwo coepʉa. ¿Ñee tiigʉ mʉ pee yʉ peere mʉ uwo coe dotigʉ dooti? —ĩiupi. \p \v 15 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi Jesús: \p —Añurucu. Mʉra yʉre uwo coecãña, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa cojorore añurije mani ca tiipera niiro bii —ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, Juan pea Jesús're uwo coeupi. \p \v 16 Juan cʉ̃ ca uwo coe yapanoro, Jesús cʉ̃ ca maa nʉcãrora, ʉmʉreco quejero pãa nʉcãcoaupa. To biro ca biiro Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Añuri Yeri, buare biigʉ bau duwi doo, cʉ̃re ca ñaapea eagʉre ĩaupi Jesús. \v 17 To cõrora ʉmʉreco tutipʉ o biro ĩi wedeoupa: \p —Ani niimi yʉ Macʉ̃, yʉ ca maigʉ. Cʉ̃ mena bʉaro yʉ ʉjea nii —ĩiupa. \c 4 \s1 Satanás Jesús're cʉ̃ ca ĩi buiyeemirique \r (Mc 1.12-13; Lc 4.1-13) \p \v 1 Jiro, Añuri Yeri ca bopori yepapʉ Jesús're amicoaupi, Satanás're ñañarije cʉ̃ tii doti eco ñaajato ĩigʉ. \v 2 Toopʉre cuarenta rʉmʉri, cuarenta ñamiri, baari méé biima ĩigʉ, queya tʉgoeñaupi. \v 3 To biro cʉ̃ ca biiro, Satanás, Jesús pʉto eari, cʉ̃re ĩi buiyee ñaagʉ, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Díámacʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ra mʉ ca niijata, ate ʉ̃tãgaarire “Pan jee ñaaña,” ĩiña —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 4 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro ĩi: “Bojoca, baarique mena wado catitima. Niipetirije Ʉmʉreco Pacʉ wederique mena cãare caticã majima,” ĩi —cʉ̃re ĩi yʉʉupi.\f + \fr 4.4\ft Dt 8.3.\f* \p \v 5 Jiro Satanás, ca ñañarije maniri macã Jerusalén'pʉ cʉ̃re ami waa, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii jotoa bʉaro ca emʉari tabepʉ ami mʉa waari, \v 6 o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Díámacʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ra mʉ ca niijata, anopʉ menara bupu duwi waagʉja. Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro ĩi: \q1 “Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ pʉto macãrãre mʉre ĩa nʉnʉjee doti cojorucumi, \q1 cʉ̃ja amori mena mʉre tuu ñeerucuma, \q1 jĩcãga ʉ̃tãga ʉno mena peera mʉ ca pʉata ñaatipere biro ĩirã,” ĩi —cʉ̃re ĩiupi Satanás.\f + \fr 4.6\ft Sal 91.11-12.\f* \p \v 7 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Ñucã Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro ĩi: “Ʉpʉ, mʉ Ʉmʉreco Pacʉre ĩi buiyee ñaaticãña,” ĩi —ĩiupi Satanás're.\f + \fr 4.7\ft Dt 6.16.\f* \p \v 8 Jiro ñucã Satanás, ʉ̃tãgʉ ca emʉaricʉ jotoapʉ Jesús're ami waa, ati yepa macã macãri, to biri tii macãri ca cʉorije niipetirijere cʉ̃re ĩño peoticãri, \v 9 o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Ate niipetirije mʉre yʉ tiicojorucu, mʉ ãjʉro jupea mena ea nuuri, yʉre mʉ ca ĩi nʉcʉ̃ bʉojata —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 10 To biro cʉ̃ ca ĩirora: \p —Waagʉja Satanás. Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro ĩi: “Ʉpʉ, mʉ Ʉmʉreco Pacʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉoya. Cʉ̃ jĩcʉ̃rena cʉ̃ ca ĩirore biro tii nʉnʉjeeya,” ĩi —cʉ̃re ĩi yʉʉupi Jesús.\f + \fr 4.10\ft Dt 6.13.\f* \p \v 11 To cõrora Satanás pea, Jesús're camotaticoaupi. To biro cʉ̃ ca biiro, jĩcãrã Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrã Jesús're tii nemorã eaupa. \s1 Galileapʉ Jesús cʉ̃ ca pade jʉorique \r (Mc 1.14-15; Lc 4.14-15) \p \v 12 Jiro Jesús, Juan're cʉ̃ja ca tia cũuriquere queti tʉori, Galilea yepa pee tuacoaupi. \v 13 Nazaret macãre tuatigʉra, Zabulón, Neftalí jãa yaa yepa macã macã ʉtabʉcʉra tʉjaro ca niiri macã Capernaúm pee niigʉ waaupi. \v 14 Ate to biro biiupa Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Isaías, o biro cʉ̃ ca ĩiquĩricarore biro bii earo: \q1 \v 15 “Zabulón, Neftalí jãa yaa yepa, Jordán ape nʉña, dia pairi yaa buuro jotoare, Galilea, judíos ca niitirã cʉ̃ja ca niiri yepa, \q1 \v 16 Ʉmʉreco Pacʉre majitima ĩirã, ca naitĩaropʉ ca niirãre biro ca niiricarã, pairo ca boe baterijere ĩawa. Ñañaro ca bii yaiparã ca niirãre, ca boerije cʉ̃jare boe bate ñaacũmu eawʉ,” cʉ̃ ca ĩirique. \p \v 17 Tii tabe mena Jesús, añurije quetire o biro ĩi wede jʉoupi: “Ñañarije mʉja ca tii niirijere tʉgoeña yeri wajoa, Ʉmʉreco Pacʉ peere tʉo nʉnʉjeeya. Mee Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotirije eacã dooro bii,” ĩiupi. \s1 Wai wajari maja, bapari Jesús cʉ̃ ca jʉorique \r (Mc 1.16-20; Lc 5.1-11) \p \v 18 Jiro Jesús, Galilea ʉtabʉcʉra tʉjaro waa nʉnʉa waarucugʉ, pʉarã jĩcʉ̃ punare ĩa bʉaupi. Jĩcʉ̃ Simón, ñucã cʉ̃ra Pedro ca wãme cʉtigʉ, apĩ Andrés, niiupa. Wai wajari maja niiri, cʉ̃ja bapi yucʉre cõañua niirã tiiupa. \v 19 Cʉ̃jare ĩa, o biro cʉ̃jare ĩiupi Jesús: \p —Yʉ mena dooya. Yʉ pea waire mʉja ca waja bʉa majirore birora, bojoca, yʉre ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja ca niiro ca tii majirã mʉjare yʉ tiirucu —ĩiupi. \v 20 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja bapi yucʉre cũu, cʉ̃ mena waacoaupa. \p \v 21 Ñucã too jʉguero jañuroacã pʉarã ĩa bʉaupi, Zebedeo puna Santiago, Juan, cʉ̃ja pacʉ mena cũmuapʉ cʉ̃ja bapi yucʉre ca jia jãa queno niirãre. Jesús pea cʉ̃jare jʉoupi. \v 22 To cõrora cʉ̃ja pea cũmuare, cʉ̃ja pacʉre, cũu, cʉ̃ mena waacoaupa. \s1 Paʉ bojocare Jesús cʉ̃ ca buerique \r (Lc 6.17-19) \p \v 23 Jesús, Galilea yepa niipetiropʉ cʉ̃ja ca nea poo juu bueri wiijeripʉ cʉ̃jare bue, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabe maquẽ añurije quetire wede, ñucã niipetirije bojoca cʉ̃ja ca diarique cʉtirijere, cʉ̃jare ca punirijere, cʉ̃jare ametʉene, tii yujuupi. \v 24 To biro Jesús cʉ̃ ca tiirije pea, Siria yepa niipetiropʉ queti bate nʉcã peticoaupa. To biri Jesús pʉtore bojorica wãmeri ca diarique cʉtirã niipetirã, upʉri ca ñejerãre, ca wãtĩa jãa ecoricarãre, ñama diarique ca diarique cʉtirãre, ca bʉʉricarãre, jee dooupa. Jesús pea cʉ̃jare catioupi. \p \v 25 Paʉ bojoca, Galilea macãrã, Decápolis yepa macã macãri macãrã, Jerusalén macãrã, Judea macãrã, to biri dia Jordán ape nʉña muipũ cʉ̃ ca mʉa doori nʉña macã yepa macãrã, niipetirã Jesús're cʉ̃re nʉnʉupa. \c 5 \s1 Buuropʉ Jesús cʉ̃ ca buerique \r (Lc 6.20-23) \p \v 1 Paʉ bojocare ĩari, Jesús pea ʉ̃tãgʉ ca nii mʉa waari buuropʉ maa waa, ea nuu waawi. To biro cʉ̃ ca biiro cʉ̃ buerã cãa cʉ̃ pʉto pee nea poo waawa. \v 2 Cʉ̃ pea o biro cʉ̃jare ĩi bue jʉo waawi: \q1 \v 3 —Ʉjea niima, ca boo pacarã yeri ca yeri cʉtirã; Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotiri tabea cʉ̃ja yaa tabe nii. \q1 \v 4 Ʉjea niima ñañaro ca tamʉorã, tʉgoeña tutuariquere tiicojo ecorucuma. \q1 \v 5 Ʉjea niima “O biro ca biirã jãa nii,” ca ĩitirã; Ʉmʉreco Pacʉ “Yʉ tiicojorucu,” cʉ̃ ca ĩirica yepare cʉo earucuma. \q1 \v 6 Ʉjea niima, añurijere tiirʉgarã, oco jinirʉga, aʉa boa, biirãre biro ca bii tʉgoeñarã; cʉ̃ja ca tiirʉgarore biro cʉ̃jare ca bii bojaro ʉjea niirucuma. \q1 \v 7 Ʉjea niima ca boo paca ĩarã; Ʉmʉreco Pacʉ cãa cʉ̃jare boo paca ĩarucumi. \q1 \v 8 Ʉjea niima, cʉ̃ja yeripʉ añurije wado ca tʉgoeñarã; cʉ̃ja, Ʉmʉreco Pacʉre ĩarucuma. \q1 \v 9 Ʉjea niima, añuro jĩcãri mena niirique maquẽre ca pade niirã; Ʉmʉreco Pacʉ, “Yʉ puna,” cʉ̃jare ĩirucumi. \q1 \v 10 Ʉjea niima, añurijere tiima ĩirã, ñañaro cʉ̃ja ca tiirʉga nʉnʉjeerã; Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea cʉ̃ja yaa tabe nii. \p \v 11 ”Ʉjea niirã mʉja niirucu, yʉ yee jʉori, bojoca ñañarije mʉjare ĩi tuti, ñañaro mʉjare tii, ñucã ĩi ditorãra mʉja menare niipetirije ñañarije ĩi, cʉ̃ja ca ĩiro. \v 12 Ʉjea niiña; añuro ʉjea niirã niiña. Ʉmʉreco tutipʉ añurijere pairo mʉja tiicojo ecorucu. Mʉja jʉguero ca dooricarã Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja cãare o birora ñañaro cʉ̃jare tiirʉga nʉnʉjeeupa. \s1 Moa, to biri ca boerije \r (Mc 9.50; Lc 14.34-35) \p \v 13 ”Mʉja ati yepa macãrã moa mʉja nii. ¿Moa, ca ocarije to ca peticoajata, do biro pee biicãri ñucã nemo to oca eabogajati? Ca ocatirijepʉa ñee ʉno pee añuti. To biri macãpʉ cʉ̃ja ca cõarijere bojoca pea teere ʉta yaio batecãma. \v 14 Mʉja ati yepare ca ʉ̃ʉ boerije mʉja nii. Jĩcã macã ʉ̃tãgʉ jotoa ca niiri macã do biro pee bii yai majiti. \v 15 Ñucã jĩa boericagare upa coro doca pee cũurʉgarã méé jĩa tuama. To biro tiitirã, emʉaro pee peoma, wii ca niirã niipetirãre to ʉ̃ʉ boejato ĩirã. \v 16 Teere birora mʉja cãa, bojoca cʉ̃ja ca ĩa cojoro añurijere tii niiña. Añuro mʉja ca tii niirijere ĩari, niipetirã cʉ̃ja Pacʉ ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉre cʉ̃ja ca baja peopere biro ĩirã. \s1 Doti cũurique maquẽre Jesús cʉ̃ ca buerique \p \v 17 ”Mʉja, “Doti cũuriquere, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja cʉ̃ja ca wede cũuquĩriquere, cõagʉ doogʉ doojacupi,” ĩi tʉgoeñaticãña. Teere cõagʉ doogʉ méé yʉ biiwʉ. Tee ca ĩirore biro tiigʉ doogʉ pee yʉ doowʉ. \v 18 Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Ména, ati ʉmʉreco, ati yepa, ca niiro, doti cũuriquea, jĩcã tabeacã ʉnora, jĩcã wãmeacã ʉnora, yai nʉcãcoa biitirucu, tee niipetirije ca ĩirore biro ca biiparo jʉguerore. \v 19 To biri doti cũurique ca dotirijere bʉaro ca biitirijeacã ʉnorena tee ca ĩirore biro tii nʉnʉjeeti, aperã cãare “Tee ca ĩirore biro tii nʉnʉjeeya,” ĩi bue majioti, ca biigʉa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre “Watoa macʉ̃ niimi,” ĩi ecorucumi. Doti cũurique ca ĩirore biro tii nʉnʉjee, ñucã aperã cãare “Tee ca ĩirore biro tii nʉnʉjeeya,” cʉ̃jare ca ĩi bue majio ca tiigʉa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre “Ca nii majuropeegʉ niimi,” ĩi ecorucumi. \p \v 20 ”To biri doti cũuriquere jʉo bueri majare, fariseos're, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa cojoro añurije tii niiriquere cʉ̃jare mʉja ca tii ametʉa nʉcãtijata, jĩcãti ʉno peera Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre mʉja eatirucu. \s1 Ajiarique maquẽre Jesús cʉ̃ ca wederique \r (Lc 12.57-59) \p \v 21 ”Mʉja, mʉja ñicʉ̃ jʉ̃mʉapʉre: “Jĩaticãña. Ca jĩagʉa, jãiña bejeri majapʉ cʉ̃ja ca jãiña beje niigʉ tuacãrucumi,” ĩiriquere mʉja tʉojacupa.\f + \fr 5.21\ft Ex 20.13; Dt 5.17.\f* \v 22 Yʉ pea o biro mʉjare yʉ ĩi: No ca boogʉ cʉ̃ yee wedegʉ mena ca ajiagʉa, jãiña bejeri majapʉ cʉ̃ja ca jãiña beje niigʉ tuacãrucumi. Ñucã cʉ̃ yee wedegʉre ñañarije ca ĩi tutigʉa, ʉparã ca nii majuropeerãpʉ\f + \fr 5.22\ft Junta Suprema.\f* cʉ̃ja ca jãiña beje niigʉ tuacãrucumi. Ñucã no ca boogʉ cʉ̃ yee wedegʉre, “Ca tʉgoeña majitigʉ,” ca ĩi tutigʉa, pecame ca ʉ̃ʉ yatitiri pecamepʉ ñañaro ca bii yaipʉ niirucumi. \p \v 23 ”To biri Ʉmʉreco Pacʉre mʉ ca tiicojo nʉcʉ̃ bʉorijere joe mʉenerica tutupʉ teere mʉ ca jee waajata, toopʉ niigʉra mʉ yee wedegʉre ñañaro mʉ ca tiiriquere mʉ ca tʉgoeña bʉajata, \v 24 tii tutu pʉtora tii nʉcʉ̃ bʉorʉgʉ mʉ ca jee waariquere cũu, mʉ yee wedegʉre ñañaro mʉ ca tiiriquere, cʉ̃ mena wederique queno jʉogʉja. To biro tii yapanoripʉ docare tua doo, tiicojo nʉcʉ̃ bʉorʉgʉ mʉ ca jee waariquere joe mʉeneña. \v 25 Ñucã mʉre ca ĩa tutigʉ, ʉparãpʉre mʉre cʉ̃ ca wedejãarʉgajata, yoari mééra ca jãiña bejegʉ pʉtopʉ ami waarʉgʉ cʉ̃ ca tii niiropʉra cʉ̃ mena ameri wede quenoña, cʉ̃ pʉtopʉ mʉre cʉ̃ ca ami waatipere biro ĩigʉ. To biro mʉ ca tiitijata, ca coterã uwamarãpʉre mʉre tiicojo, ñucã cʉ̃ja pea mʉre tia cũu, tiicãrucuma. \v 26 Yee méé mʉre yʉ ĩi: “Wapa tiirica tii ca tʉjari tiiacãpʉ mʉ ca wapa tiitijata, toore mʉ wititirucu”. \s1 Tii epericarã cʉtirique maquẽre Jesús cʉ̃ ca wederique \p \v 27 ”Ñucã, “Mʉ nʉmo ca niitigopʉre tii epeticãña,” ĩiriquere mʉja tʉojacupa. \v 28 “Yʉ pea, no ca boogʉ jĩcõ nomiore, cõre tiirʉgarique mena ca ĩagʉa, mee cʉ̃ yeri cʉ̃ ca tʉgoeñarijepʉ cõ mena tiicã yerijãa waami,” yʉ ĩi. \v 29 To biri mʉ capega díámacʉ̃ nʉña macãga ñañarije mʉ ca tiiro to ca tiijata, jade wee amiri yoaropʉ cõacãña. Jĩcã tabera mʉ upʉ macã tabe to ca bii yairo añujañu. Niipetiri upʉ menapʉra pecame ca ʉ̃ʉ yatitiri pecame pee mʉ ca cõa joe ecojata docare añuti. \v 30 Ñucã mʉ amo díámacʉ̃ nʉña ñañarije mʉ ca tiiro to ca tiijata, paa taari, yoaropʉ cõacãña. Jĩcã tabera mʉ upʉ macã tabe to ca bii yairo añujañu. Niipetiri upʉ menapʉra pecame ca ʉ̃ʉ yatitiri pecame pee mʉ ca cõa joe ecojata docare añuti. \s1 Ameri cõariquere Jesús cʉ̃ ca wederique \r (Mt 19.9; Mc 10.11-12; Lc 16.18) \p \v 31 ”Ñucã o biro ĩirique niiupa: “No ca boogʉ cʉ̃ nʉmore cʉ̃ ca cõajata, ‘To biro cõ ca biirije jʉori cõre yʉ cõa,’ ĩirica pũurore tiicojorique niirucu,” ĩirique niiupa. \v 32 Yʉ pea o biro mʉjare yʉ ĩi: Jĩcʉ̃ cʉ̃ nʉmore, apĩ mena cõ ca tii epeti pacaro cõre cʉ̃ ca cõajata, cõ manʉ ca niitigʉpʉre cõ ca tiiro cõre tii buiyeegʉ tiimi. Ca manʉ cõaricore ca nʉmo cʉtigʉa, cʉ̃ nʉmo ca niitigopʉre tii epegʉ tiimi. \s1 “Yee méé yʉ ĩi,” ĩiriquere Jesús cʉ̃ ca wederique \p \v 33 ”Ñucã mʉja ñicʉ̃ jʉ̃mʉapʉre, o biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiriquere mʉja tʉojacupa: “ ‘Yee méé jãa ĩi,’ ĩirique mena, jãa tiicojorucu Ʉpʉre mʉja ca ĩiriquere, mʉja ca ĩiricarore biro tiiya,” ĩiriquere.\f + \fr 5.33\ft Nm 30.2.\f* \v 34 Yʉ pea o biro mʉjare yʉ ĩi: Díámacʉ̃ra “Yee méé yʉ ĩi,” ĩiti majuropeecãña. “Ʉmʉreco quejero\f + \fr 5.34 \ft “Jãa ca ĩirore biro jãa tiirucu,” ĩirã ĩirique.\f* mena yʉ ĩi,” ĩiticãña. Ʉmʉreco quejeroa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca duwiri tabe nii. \v 35 Ñucã, ati yepa mena cãare ĩiticãña. Ati yepa cãa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ʉta cũuri tabe niiro bii. Ñucã, “Jerusalén mena yʉ ĩi,” ĩiticãña. Tii macã, Wiogʉ do biro Ca Tiiya Manigʉ yaa macã niiro bii. \v 36 Ñucã, mʉja dʉpʉga mena cãare ĩiticãña. Mʉja poare jĩcã daarena ca botiri daa, ca ñiiri daa, ca niiro mʉja tii majiti. \v 37 Mee, “Yʉ tiirucu,” “Yʉ tiiticu,” ĩirique menara añucã. Atere mʉja ca camotatijata, ca ñañagʉ yeere tiirã mʉja tii.\f + \fr 5.37\ft Stg 5.12.\f* \s1 Ñañaro tii amerique maquẽre cʉ̃ ca wederique \r (Lc 6.29-30) \p \v 38 ”O biro ĩiriquere mʉja tʉojacupa: “Mʉ capere cʉ̃ ca ñañojata, mʉ cãa to birora cʉ̃re tii ameña. Ñucã mʉ upire cʉ̃ ca paa peejata, mʉ cãa to birora cʉ̃re tii ameña,” ĩiriquere. \v 39 To biro ca ĩimijata cãare, yʉ pea o biro mʉjare yʉ ĩi: “Ñañaro mʉjare cʉ̃ja ca tiimijata cãare, ameticãña. Jĩcʉ̃ ʉno mʉja wajopuare cʉ̃ ca paajata, ape nʉña cãare paa dotiya. \v 40 Ñucã jĩcʉ̃ ʉno mʉjare wedejãacãri, mʉja jutirore cʉ̃ ca ẽmarʉgajata, jotoa mʉja ca jãñarito cãare cʉ̃ amicoajato,” ĩicãña. \v 41 No ca boogʉ, apeye ʉno jĩcã kilómetro mʉjare cʉ̃ ca jee waa dotijata, pʉa kilómetropʉ cʉ̃re jee waa bojaya. \v 42 No ca boogʉ apeye ʉno mʉjare ca jãigʉre, cʉ̃re tiicojoya. Mʉja yeere ca wajorã cãare, “Jãa wajoti,” ĩiticãña. \s1 Ca ĩa tutirãre mairique \r (Lc 6.27-28, 32-36) \p \v 43 ”Ñucã o biro ĩiriquere mʉja tʉojacupa: “Mʉ mena macʉ̃re mai, mʉre ca ĩa tutigʉ peera ĩa tuti, tiiya,” ĩiriquere.\f + \fr 5.43\ft Lv 19.18.\f* \v 44 To biro ca ĩimijata cãare, yʉ pea o biro mʉjare yʉ ĩi: Mʉjare ca ĩa tutirãre mai, ñañaro tiirʉgarã mʉjare ca nʉnʉrãre juu bue boja, tiiya. \v 45 To biro tiirã mʉja Pacʉ ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ puna mʉja niirucu. Cʉ̃a, cʉ̃ muipũre ca bojoca ñañarã, ca bojoca añurã, cʉ̃ja ca niiro cãare cʉ̃ ca ajiro tii, ñucã to birora ñañarije ca tiirã, añurije ca tiirã, cʉ̃ja ca niiri taberi cãare oco ca pearo tii, tiimi. \v 46 Mʉjare ca mairã wadore mʉja ca maijata, ¿ñee ʉno añurije mʉja tiicojo ecorãti? Roma maquẽ ca niipere wapa jee bojari majapʉ cãa, to birora biirique cʉtima. \v 47 Ñucã mʉja yaarã wadore mʉja ca añu dotijata, ¿ñee ʉno pee añurijere tii ametʉene nʉcãrã mʉja tiiti? Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirãpʉ cãa, to biirijera biima. \v 48 Mʉja Pacʉ, ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ añugʉ cʉ̃ ca niirore birora, mʉja cãa, añurã niiña —ĩi wedewi Jesús. \c 6 \s1 Ca boo pacarãre tii nemorique maquẽre cʉ̃ ca buerique \p \v 1 —Añurijere tii niirã, bojoca cʉ̃ja ĩajato ĩirã wado tiiticãña. To biro mʉja ca tiijata, mʉja Pacʉ, ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ, jĩcã wãme ʉnora añurijere mʉjare tiicojotirucumi. \v 2 To biri ca boo pacarãre tii nemorã mʉja ca tiicojoriquere, bojoca niipetirãpʉre to biro mʉja ca tiirijere wede bate cojoticãña, watoara ca bii dito pairã, “Ca bojoca añurã niima” jãare cʉ̃ja ĩi nʉcʉ̃ bʉojato ĩirã, nea poo juu buerica wiijeripʉ, wiijeri watoa macã yeparipʉ, cʉ̃ja ca ĩi nucũ yujurore biro. Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: To biro ca ĩirãra, mee bojoca to biro cʉ̃jare cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorijera niicã, cʉ̃ja ca wapa taarije. \v 3 To biri mʉ, ca boo pacarãre mʉ ca tii nemojata, mʉ mena macʉ̃ ca nii majuropeegʉ cãare wedeticãña. \v 4 Yaioroacã mʉ jĩcʉ̃ra tiicã niiña. To biri mʉ Pacʉ yairopʉ mʉ ca tiirijere ca ĩagʉ, to biro mʉ ca tiirije wapare añurije mʉre tiicojorucumi. \s1 Juu buerique maquẽre Jesús cʉ̃ ca buerique \r (Lc 11.2-4) \p \v 5 ”Ñucã juu buerã, watoara ca bii dito pairã, bojoca jãare cʉ̃ja ĩajato ĩirã, nea poo juu buerica wiijeripʉre, ñucã wiije watoa macã yeparipʉre nucũcãri, cʉ̃ja ca juu bue nucũ yujurore biro biiticãña. Yee méé mʉjare yʉ ĩi: To biro ca tiirãra, mee, bojoca cʉ̃jare cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorijera niicã, cʉ̃ja ca wapa taarije. \v 6 Mʉ pea mʉ ca juu buejata, mʉ yaa jawipʉ jãa waa, jope bia, mʉ Pacʉ mʉ mena yaioropʉ ca niigʉ wado cʉ̃ ca majiro juu bueya. To biri mʉ Pacʉ yaioropʉ mʉ ca tiirijere ca ĩagʉ, añurijere mʉre tiicojorucumi. \p \v 7 ”Ñucã juu buerã, Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirã cʉ̃ja ca ĩirore biro, “Jĩcãti méé jãa ca ĩiro Ʉmʉreco Pacʉ jãare tʉorucumi,” ĩi tʉgoeñari, tii wãme wadorena bʉaro jañuro cʉ̃ja ca ĩicã dia waarore biro ĩiticãña. \v 8 Cʉ̃jare biro biiticãña. Mʉjara, mee mʉja Pacʉ mʉja ca jãiparo jʉgueropʉra mʉja ca boorijere maji yerijãami. \v 9 Mʉja o biro ca ĩi juu bueparã mʉja nii: \q1 “Jãa Pacʉ, ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ, mʉ wãme ĩi nʉcʉ̃ bʉorica wãme to niijato. \q1 \v 10 Mʉ ca dotirije to doojato. Ʉmʉreco tutipʉre mʉ ca boori wãme mʉ ca tiirore birora tiiya ati yepa cãare. \q1 \v 11 Mecʉ̃ jãare tiicojoya, to cãnacã rʉmʉra jãa ca baapere.\f + \fr 6.11\ft To cãnacã rʉmʉra jãare baarique tiicojocõa niiña.\f* \q1 \v 12 Ñañarije jãa ca tiiriquere jãare acoboya, aperã ñañaro jãare cʉ̃ja ca tiirijere jãa ca acoborucurore biro. \q1 \v 13 Ñañarije ca bii buiyeerijere jãa ca tiiro tiiticãña; tiitigʉra ñañarijere jãare ametʉeneña. Ʉpʉ niirique, do biro ca tiigʉ manigʉ niirique, ca añu majuropeegʉ niirique, mʉ yee to birora ca niicõa niirije nii. To biro to biijato,” ĩiña. \p \v 14 ”Aperã ñañaro mʉjare cʉ̃ja ca tiiriquere mʉja ca acobojata, mʉja Pacʉ ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ cãa, ñañarije mʉja ca tiirijere mʉjare acoborucumi. \v 15 Aperã ñañaro mʉjare cʉ̃ja ca tiirijere mʉja ca acobotijata, Ʉmʉreco Pacʉ cãa, ñañarije mʉja ca tiiriquere mʉjare acobotirucumi. \s1 Betiri juu buerique maquẽre Jesús cʉ̃ ca wederique \p \v 16 ”Betiri juu bue niirã, watoara ca bii dito pairã, bojoca, “Betiri juu buerã tiima,” jãare cʉ̃ja ĩi ĩajato ĩirã, tʉgoeñarique pairã cʉ̃ja ca niirore biro biiticãña. Yee méé mʉjare yʉ ĩi. To biro ca biirãra, “Teere tiirã tiima,” bojoca cʉ̃jare cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorijera niicã, cʉ̃ja ca wapa taarije. \v 17 Mʉ pea betiri mʉ ca juu buejata, mʉ poare wʉa peo queno, ca jʉti añurije wada, mʉ diámacʉ̃re waa coe, tiiya, \v 18 bojoca, “Betiri juu bue niigʉ tiimi,” cʉ̃ja ca ĩi ĩa majitipere biro ĩigʉ. To biro mʉ ca tiiro, mʉ Pacʉ yairopʉ ca niigʉ, yairopʉ tiiriquere ca ĩagʉ wado, añurijere mʉre tiicojorucumi. \s1 Ʉmʉreco tutipʉ apeye cʉti niirique \r (Lc 12.33-34) \p \v 19 ”Õpẽcõarã baa yaiocã, no ca boorora bii yaicã, jee dutiri maja jãa waa jee duticã, cʉ̃ja ca tii niiri yeparena pairo apeye cʉti, jee cũu cʉo, tii niiticãña. \v 20 Apeye mʉja yee ca niipere, ʉmʉreco tutipʉ, õpẽcõa ʉnora baati, boati, jee dutiri maja cãa jãa waari jee dutiti, cʉ̃ja ca biiri tabepʉre queno cũuña. \v 21 To biri mʉja apeye ca niiri tabera niirucu, mʉja yeri cãa. \s1 Upʉ maquẽ ca jĩa boerije \r (Lc 11.34-36) \p \v 22 ”Capegaaria, upʉ maquẽ ca jĩa boericari nii. To biri mʉja cape añurije to ca niijata, mʉja upʉ niipetiro ca boerijere cʉorucu. \v 23 Mʉja cape ñañarije to ca niijata, mʉja upʉ niipetiropʉra ca naitĩaropʉ niicãrucu. Ca boerije mʉjare ca niimiriquera ca naitĩarije to ca bii ñañacoajata, ¿no cõro peti to naitĩagajati, ca naitĩa majuropeerijepʉa?\f + \fr 6.22-23 \ft “Mʉja capegaari añurije to ca niijata,” ĩiro, ca apeye maitigʉre ĩiro ĩi. Dt 15.9; Pr 23.6; 28.22; Lc 11.34-35.\f* \s1 Jĩcʉ̃ ʉno peera pʉarãpʉre pade nʉnʉjee majitimi \r (Lc 16.13) \p \v 24 ”Jĩcʉ̃ ʉno peera, pʉarã ʉparãpʉre pade cote majitimi. To biro cʉ̃ ca biijata, jĩcʉ̃re ĩa tuti, apĩ peere mai, ñucã jĩcʉ̃ cʉ̃ ca dotirijere tii boja, apĩ cʉ̃ ca dotirije peera tiiti, biicãcumi. To biri Ʉmʉreco Pacʉ yeere tii pacagʉ, ñucã apeye cʉti niirique pee cãare tii nʉnʉjee majiña mani. \s1 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ punare ĩa cotemi \r (Lc 12.22-31) \p \v 25 ”To biri o biro mʉjare yʉ ĩi: “Catirʉgarã, baa, jini, mʉja ca tii niiperena, ñucã juti mʉja ca jãñaperena, tʉgoeñarique paiticãña. ¿Mani ca catirijea baarique ametʉenero wapa cʉti, ñucã mani upʉ cãa, juti ametʉenero wapa cʉti, to biititi? \v 26 Minia, ʉmʉreco quejerore ca wʉʉrãre ĩañaaqué: Oteti, ote dicare jeeti, ote dica queno cũurica wiijeripʉ queno cũu cʉoti, biima. To biro cʉ̃ja ca bii pacaro, mʉja Pacʉ ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ pea, cʉ̃ja ca baapere cʉ̃jare tiicojomi. ¡Mʉja pee doca, minia ametʉenero mʉja wapa cʉti! \v 27 ¿To biicãri, mʉja mena macʉ̃ niipe, bʉaro cʉ̃ ca tʉgoeña pato wãcãrije menara, jĩcã cuu cʉ̃ bʉcʉa mʉa nemo majicãgajati? \p \v 28 ”¿Ñee tiirã juti mʉja ca jãñaperena to cõro bʉaro mʉja tʉgoeñarique paiti? Ĩañaaqué. Do biro to bʉcʉati oori taa yeparipʉre. Padeti, juti ca jãñapere juati, bii. \v 29 To ca bii pacaro, wiogʉ Salomón peti cãa niipetirije añurije cʉocã pacagʉ, tee ametʉenero añurijepʉra juti jãñatiquĩupi,” mʉjare yʉ ĩi. \v 30 Mecʉ̃re nii, ñucã boero ʉnora joe bate ecocã yaiwa, ca biirije taa cãare ĩaricaro añurije juti jãami Ʉmʉreco Pacʉ. Mʉja docare tee ametʉenero añurije mʉjare juti jãarucumi, petoacã peti díámacʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorã. \p \v 31 ”To biri, “¿Ñee mani baarãti? ¿Ñee mani jinirãti? ¿Ñee mani jãñarãti?” ĩi tʉgoeñarique pai, jãiña nucũ yujuticãña. \v 32 Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirã niima, ate niipetirije ca ama nucũ yujurã. Mee, mʉja pea ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉre, jĩcʉ̃ mʉja Pacʉ cʉti, mʉja ca boorije niipetirijere ca majigʉre. \v 33 To biri mʉja, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niirije peere, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa cojorore añurije tii niirique peere, ama jʉoya, ñucã ate niipetirije cãare mʉja tiicojo ecorucu. \p \v 34 ”To biri boero ca biipere tʉgoeña pato wãcã bʉañaaticãña. Boero cãare niirucu ñucã, apeye mʉja ca boo tʉgoeñarije. To cãnacã rʉmʉra tʉgoeñarique pairique mena wado niicã —ĩi wedewi Jesús. \c 7 \s1 Aperãre ĩa bejeticãña \r (Lc 6.37-38, 41-42) \p \v 1 —Jĩcʉ̃ ʉno peerena, “To biro biimi,” ĩi ĩa bejeticãña, mʉja cãa, mʉja ca ĩa beje ecotipere biro ĩirã. \v 2 Aperãre mʉja ca ĩa bejericarore birora Ʉmʉreco Pacʉ cãa, mʉjare ĩa bejerucumi. Ñucã aperãre ñañaro mʉja ca tiiricaro cõrora, Ʉmʉreco Pacʉ cãa ñañaro mʉjare tiirucumi. \v 3 ¿Ñee tiigʉ mʉ yee wedegʉre taa daacã cʉ̃ capegapʉre ca niiri daa peere mʉ ĩa nʉnʉjeeti, mʉ capega peere yucʉ dʉcaro ca jãñari dʉca peera “To biro bii,” ĩiti pacagʉ? \v 4 Mʉ capegare yucʉ dʉcaro ca jãñagʉ nii pacagʉ, ¿ñee tiigʉ mʉ yee wedegʉre, “Taa daa mʉ capegapʉre ca jãñari daare yʉre ami cõa dotiya,” cʉ̃re mʉ ĩibogajati? \v 5 ¡Watoara ca bii dito paigʉ! Mʉ capegare ca jãñari dʉcaro peere ami cõa jʉoya. To biro tiicãri jiropʉ, mʉ yee wedegʉ capegapʉre taa daa ca jãñari daare ami cõarʉgʉ, añuro mʉ ĩa majirucu. \p \v 6 ”Ñucã, Ʉmʉreco Pacʉ yee añurije quetire ca tʉo junarãrena wedeticãña, teere tʉo ajiama ĩirã, mʉjare ñañaro cʉ̃ja ca paa jude batetipere biro ĩirã. Ñucã mʉja yee ʉ̃tã ca wapa pacarije cãare,\f + \fr 7.6\ft Perlas.\f* yejeapʉre cõa cũuticãña, teere cʉ̃ja ca ʉta yaio batetipere biro ĩirã —ĩi wedewi Jesús. \s1 Ʉmʉreco Pacʉre jãirique \r (Lc 11.9-13; 6.31) \p \v 7 —Jãiña, Ʉmʉreco Pacʉ mʉjare tiicojorucumi. Amaña, amarã mʉja bʉarucu. Jopere eari jʉoya, mʉja pãa jõene ecorucu. \v 8 To biri ca jãigʉ tiicojo ecomi. Ca amagʉ cãa bʉami. Ñucã jopere eari ca jʉogʉ cãa pãa ecomi. \v 9 ¿To docare, jĩcʉ̃ mʉja mena macʉ̃ ʉno, cʉ̃ macʉ̃ pan\f + \fr 7.9\ft Pan: Judíos to cãnacã rʉmʉra cʉ̃ja ca baarique, wʉabe ʉno.\f* cʉ̃re cʉ̃ ca jãiro, ʉ̃tãgara cʉ̃re cʉ̃ tiicojocãbogajati? \v 10 ¿Ñucã wai cʉ̃ ca jãiro, añarena cʉ̃re cʉ̃ tiicojocãbogajati? \v 11 Mʉja ñañarã nii pacarã, mʉja punare añurijere mʉja tiicojo maji. ¡Mʉja Pacʉ ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ pee doca, ametʉenero añurijere tiicojorucumi, cʉ̃re ca jãirãre! \p \v 12 ”To biri mʉja, aperã añuro mʉjare cʉ̃ja ca tiiro mʉja ca boorore birora, añuro cʉ̃jare tiiya. Atera niicã, doti cũurique, ñucã Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja, cʉ̃ja ca ĩirique. \s1 Ca ejatiri jope \r (Lc 13.24) \p \v 13 ”Ca ejatiri jope peere jãa waarãja. Jope ejari jopero, maa eja añuri maaro, nii, ñañaro bii yairica tabepʉre ca nii waarijea. Teepʉre paʉ jãa waama. \v 14 Jope, maa, to birora caticõa niirica tabepʉre ca nii waarije pea ejati, ñucã do biro bii waa majiña manirijeacã nii, bii. Paʉacã méé niima, tii jopere, tii maare, ca bʉarã. \s1 Yucʉgʉre tiigʉ dica mena ĩa majirique nii \r (Lc 6.43-44) \p \v 15 ”Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩirijere ca wederãre biro ca ĩi dito yujurã menare tʉo majiña. Ovejare biirã baurã mʉja pʉtore dooma. Bii pacarã cʉ̃ja yeripʉra macãnʉcʉ̃ yaia\f + \fr 7.15\ft Lobos feroces.\f* ca wuarã petire biro ca niirã niima. \v 16 Mʉja pea cʉ̃ja ca tii niirijepʉre mʉja ĩa majirucu. Pota yucʉpʉre, ʉjere jeeya mani. Ñucã higo cãare, pota woopʉre jeeya mani. \v 17 Niipetirije yucʉ añurije, añurije dica cʉti. Yucʉ ñañarije cãa, ñañarijera dica cʉti. \v 18 Yucʉ añuri yucʉra, ñañarije dica cʉtiti. Ñucã to birora ñañari yucʉ pee cãa, añurije dica cʉtiti.\f + \fr 7.18\ft Bojoca añurã añurijere tii, ñañarã ñañarijere tii, tiima.\f* \v 19 To biri niipetiri yucʉ añurije ca dica cʉtitiri yucʉra queti, pecamepʉ joe batecãrique nii. \v 20 To biri mʉja, cʉ̃ja ca tii niirijepʉre mʉja ĩa majirucu. \s1 Niipetirãpʉra ea waatirucuma \r (Lc 13.25-27) \p \v 21 ” “¡Wiogʉ, Wiogʉ!” yʉre ca ĩirã niipetirãpʉra Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre ea waatirucuma. Yʉ Pacʉ, ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ cʉ̃ ca boorore biro ca tiirã wado ea waarucuma. \v 22 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa bejeri rʉmʉ ca niirore, paʉ o biro yʉre ĩirucuma: “Wiogʉ, Wiogʉ, jãa cãa, mʉ ca dotiro mena ca biipere wede jʉgue, mʉ wãme mena ĩiri wãtĩa, bojocapʉre ca ñaajãa nʉcãricarãre cõa wiene, ñucã mʉ wãme mena ĩiri, paʉ wãmeri ca ĩa ñaaña manirije tii bau nii, jãa tiiwʉ,” ĩimirucuma. \v 23 To cõrora yʉ pea o biro cʉ̃jare yʉ ĩirucu: “Jĩcãti ʉno peera mʉjare yʉ ĩa ñaatiwʉ. Yʉre camotati waarãja mʉja ñañarije ca tiirã,” cʉ̃jare yʉ ĩirucu. \s1 Ca tʉgoeña majigʉ, ca tʉgoeña majitigʉ \r (Mc 1.22; Lc 6.47-49) \p \v 24 ”To biri yʉ ca ĩirijere tʉori, yʉ ca ĩirore biro ca tiigʉa, ca tʉgoeña majigʉ, ʉ̃tãga jotoara ca wii bʉaricʉre biro niimi. \v 25 Oco pea, diari pai, tii wiire bʉaro wino paa puu cõa tuu, tiiupe. To biro to ca tiicã pacaro, ʉ̃tãga jotoarena wii botarire cʉ̃ ca nʉcõrique niiri ñaatiupe. \v 26 Yʉ ca ĩirijere tʉo pacagʉ, yʉ ca ĩirore biro ca tiitigʉa, ca tʉgoeña bojoca catitigʉ, jita dupari yeparena ca wii bʉaricʉre biro niimi. \v 27 Oco pea, diari pai, wino bʉaro to ca paa puurora, cague batecã ñaaduwi waaupe. To biro ca biirije pea do biro tii majiña maniro tʉgoeñarique paiorije biiupe —ĩi wedewi Jesús. \p \v 28 Atere Jesús cʉ̃ ca wede yapanoro, niipetirã bojoca cʉ̃ ca bue majiorijere tʉorã, ñee pee ĩiticãwa, \v 29 doti cũuriquere ca jʉo buerãre biro méé, añuro doti majirique mena cʉ̃ ca bue majioro macã. \c 8 \s1 Ca cami boagʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mc 1.40-45; Lc 5.12-14) \p \v 1 Ʉ̃tãgʉ ca nii mʉa waari buuropʉ ca niiricʉ Jesús cʉ̃ ca duwi dooro, paʉ bojoca cʉ̃re nʉnʉupa. \v 2 Tii tabere jĩcʉ̃ ca cami boagʉ, Jesús pʉto ea, cʉ̃ ãjʉro jupea mena cʉ̃ jʉguero ea nuu waari, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Wiogʉ, mʉ ca boojata, yʉ ca boa diarique cʉtirijere yʉre ametʉeneña —ĩiupi. \p \v 3 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea cʉ̃ amo mena cʉ̃re padeñari: \p —Yʉ boo, cami manigʉ tuaya —cʉ̃re ĩiupi. To biro cʉ̃ ca ĩirora, ca cami boamiricʉ jĩcãto cami manigʉpʉ tuacãupi. \v 4 To biro tii yapano, o biro cʉ̃re ĩi nemoupi Jesús: \p —Tʉoya, jĩcʉ̃ ʉno peerena wedeticãña. Díámacʉ̃ra pai pʉtopʉ waari, ĩñoña mʉ ca biiriquere. Ñucã Moisés niiquĩricʉ cʉ̃ ca tiicojo dotiriquere jee waagʉja, paiapʉ cʉ̃ja ca majipere biro ĩigʉ —ĩiupi. \s1 Uwamarã ʉpʉre pade bojari majʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Lc 7.1-10) \p \v 5 Jesús, Capernaúm macãre cʉ̃ ca piya nʉnʉa waaro, jĩcʉ̃ romano uwamarã ʉpʉ yʉre tii nemoña ĩigʉ, Jesús pʉto dooupi. \v 6 O biro ĩiwi: \p —Wiogʉ, wiipʉre yʉ paderi majʉ bʉʉcãri, waa majiri méé, ñañaro peti punirije tamʉo niijãwi —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 7 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea: \p —Jaʉ. Cʉ̃re yʉ catiogʉ waarucu —cʉ̃re ĩi yʉʉwi. \p \v 8 To biro cʉ̃ ca ĩiro, uwamarã ʉpʉ pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —Wiogʉ, yʉa, yʉ yaa wiire mʉre ca jãa dotipʉ ʉno méé yʉ nii. Yʉre pade bojari majʉ cʉ̃ ca diarique ametʉape wadore doti cojoya. Yʉre pade bojari majʉ caticoarucumi. \v 9 Yʉ cãa, yʉ wiorã cʉ̃ja ca dotirijere ca tiigʉ yʉ nii. Yʉ cãa ñucã, uwamarã yʉ ca dotirije ca tiirãre yʉ cʉo. To biri jĩcʉ̃ cʉ̃ja mena macʉ̃re, “Waagʉja,” yʉ ca ĩiro, waami. Ñucã apĩre, “Dooya” yʉ ca ĩiro, doomi. Yʉre pade bojari majʉ cãare, “Teere tiiya” yʉ ca ĩiro, yʉ ca ĩirore biro tiimi —ĩiwi Jesús're. \p \v 10 Jesús pea atere tʉogʉ, tʉo ʉcʉacoawi. To biri o biro ĩiwi cʉ̃re ca nʉnʉrãre: \p —Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Ano Israel yepare jĩcʉ̃ ʉno peerena ani to cõro bʉaro “Yʉre tii nemocãrucumi,” cʉ̃ ca ĩi tʉgoeña bayirore biro ca biigʉre yʉ bʉa ea ñaati. \v 11 To biri paʉ, muipũ cʉ̃ ca mʉa doori nʉña macãrã, cʉ̃ ca ñaajãa waari nʉña macãrã, doori, Abraham, Isaac, Jacob jãa mena, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre baa duwirucuma. \v 12 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre ca niiboricarã pea,\f + \fr 8.12\ft Judíos, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca jee dica wooricarã peti ca niirã pea ca naitĩari yepa pee cõa wiene ecorucuma.\f* ca naitĩari yepa pee cõa wiene ecorucuma, oti, cʉ̃ja upi baca dʉpo, cʉ̃ja ca biipa yepapʉre —ĩiwi Jesús. \p \v 13 To biro ĩi, uwamarã ʉpʉ peera o biro ĩiwi: \p —Tua waagʉja mʉ yaa wiipʉ. “Yʉre catio bojacãrucumi,” mʉ ca ĩi tʉgoeña bayirore birora to biijato —cʉ̃re ĩiwi. Uwamarã ʉpʉre pade coteri majʉ pea to biro cʉ̃ ca ĩiri nimarora caticoaupi. \s1 Pedro mañicõre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mc 1.29-31; Lc 4.38-39) \p \v 14 Jiro Jesús, Pedro yaa wiipʉ waagʉ, Pedro mañicõ wiorique ca dia yojagore bʉa eaupi. \v 15 To biro cõ ca biiro, Jesús pea cõ amore cʉ̃ ca padeñarora, wiorique jĩcãto yerijãacoaupa. To biri wãmʉ nʉcã, “¿Mʉja doocãjãri?” cʉ̃jare ĩi jãi boca jʉo waaupo. \s1 Ca diarique cʉtirã paʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mc 1.32-34; Lc 4.40-41) \p \v 16 Ca naio doori tabe ca niiro paʉ bojoca ca wãtĩa jãa ecoricarãre jee waaupa Jesús pʉtopʉ. Jesús pea cʉ̃ ca wederije menara yeri ñañarãre cõa wiene, ñucã niipetirã ca diarique cʉtirã cãare cʉ̃jare catio, tiiupi. \v 17 Atea Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Isaías niiquĩricʉ: \q1 “Cʉ̃ majuropeera mani ca diarique cʉtirijere jee, puniro mani ca tamʉorijere jee ʉpa, tiiwi,” cʉ̃ ca ĩiquĩrique ca ĩirore biro to biijato ĩiro, bii earo biiupa.\f + \fr 8.17\ft Is 53.4.\f* \s1 Jesús're ca nʉnʉrʉgamiricarã \r (Lc 9.57-62) \p \v 18 Paʉ peti bojoca cʉ̃re cʉ̃ja ca nucũ amojodero ĩari, “Ʉtabʉcʉra ape nʉñapʉ mani tĩa waaco,” ĩiwi Jesús. \v 19 To biro cʉ̃ ca ĩiri tabera, jĩcʉ̃ doti cũuriquere bueri majʉ cʉ̃ pʉto doori, o biro ĩiwi Jesús're: \p —Buegʉ, yʉ cãa, noo mʉ ca waari taberi cõro mʉ mena yʉ waa yujurʉga —ĩiwi. \p \v 20 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi Jesús: \p —Buu yairoa\f + \fr 8.20\ft Zorras.\f* cʉ̃ja ca cãniri operi cʉoma. Minia cãa cʉ̃ja die batiri cʉoma. Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ pea, yʉ ca cãniri tabe ʉnora yʉ cʉoti —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 21 Ñucã apĩ jĩcʉ̃ cʉ̃ buerã mena macʉ̃ o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Wiogʉ, yʉ pacʉre yʉ yaa jʉogʉ waarʉga ména —ĩiwi. \p \v 22 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —Yʉ mena pee dooya. “Ca bii yairã majuropeera cʉ̃ja yaarã ca bii yairãre cʉ̃ja yaajato,” ĩicãña —ĩiwi. \s1 Winore, oco ca jaberijere, Jesús cʉ̃ ca yerijãa dotirique \r (Mc 4.35-41; Lc 8.22-25) \p \v 23 To biro ĩi yapano, cũmuapʉ ea jãacoawi. Cʉ̃ buerã cãa cʉ̃re jãa nʉnʉ waawʉ. \v 24 Too jãa ca tĩa nʉnʉa waaro, ca niiro tʉjarora, ʉtabʉcʉrare bʉaro wino paa puu, bʉaro oco jabe, biima ĩiro, ca duacoaparo cõropʉ cũmuare oco jabe jãawʉ. Jesús pea cãnicoaupi. \v 25 To biro ca biiro, cʉ̃ buerã pea o biro cʉ̃re jãa ĩi wãcõrã waawʉ: \p —Buegʉ, jãare ametʉeneña. Dua waarã mani bii —jãa ĩi acaro buiwʉ. \p \v 26 To biro jãa ca ĩiro, cʉ̃ pea o biro jãare ĩi yʉʉwi: \p —¿Ñee tiirã to cõro bʉaro mʉja uwiti? ¿“Manire ametʉenecãrucumi,” ĩi tʉgoeña bayiriquere no cõro petoacã peti mʉja cʉocãti? —jãare ĩiwi. To biro jãare ĩicã, wãmʉ nʉcãri, winore, oco ca jaberijere to cõrora yerijãa dotiwi. To biro cʉ̃ ca ĩirora, jĩcãto añuropʉ yerijãa peticoawʉ. \v 27 To biro ca biirijere jãa pea ĩa ʉcʉacoari, jãa majurope o biro jãa ameri ĩi jãiñawʉ: \p —¡Ayó nija! ¿Ñiru ʉno peti cʉ̃ niigajati ania, winopʉra, oco ca jaberijepʉra, cʉ̃ ca dotirore biro añuro ca tʉo nʉnʉjee ecogʉa? —jãa ĩiwʉ. \s1 Pʉarã Gadara yepa macãrã ca wãtĩa jãa ecoricarã \r (Mc 5.1-20; Lc 8.26-39) \p \v 28 Ʉtabʉcʉra ape nʉñapʉ Gadara yepapʉre Jesús cʉ̃ ca tĩa earo, pʉarã ca wãtĩa jãa ecoricarã, maja operi watoapʉ ca niiricarã ũmaa witi doori, Jesús pʉto eawa. Bʉaro peti uwioro ca tiirã cʉ̃ja ca niiro macã, jĩcʉ̃ ʉno peera tii maare waatirucuupa. \v 29 Cʉ̃ja pea o biro ĩi acaro buiwa: \p —Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃, jãare pato wãcõgʉ dooticãña. ¿Tii cuu ca eatirora ñañaro jãare tiigʉ doogʉ anopʉ mʉ doojãri? —ĩiwa. \v 30 To biro cʉ̃ja ca ĩi niiri tabe jʉguero jañuro peere ecaricarã yejea paʉ baa niiwa. \v 31 To biri wãtĩa pea bʉaro Jesús're o biro ĩi jãiwa: \p —Jãare mʉ ca cõa wienejata, yejeapʉre jãare jãa dotiya —ĩiwa. \p \v 32 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, “Waarãja,” cʉ̃jare ĩiwi Jesús. To biro cʉ̃ ca ĩirora, wãtĩa, ʉmʉapʉre ca niiricarã witi waari, yejeapʉre ñaajãa nʉcã eawa. To cõrora yejea pea, niipetirãpʉra upa tʉdipʉ ũmaa bua waa, ʉtabʉcʉrapʉ ñaañua, dua yai peticoawa. \v 33 Yejeare ca cote niiricarã pea to biro ca biirijere ĩa ʉcʉa ũmaa duti tua waa, macãpʉ earã, to biro ca biirique niipetirore, ñucã ca wãtĩa jãa ecomiricarã cʉ̃ja ca biirique cãare wedeupa. \v 34 To biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori, tii macã macãrã niipetirã Jesús cʉ̃ ca niiri tabepʉre ĩarã dooupa. To biri cʉ̃re ĩarã, tii yepare cʉ̃ ca niiro bootirã, “Aperopʉ waacoagʉja,” bʉaro cʉ̃re ĩiwa Jesús're. \c 9 \s1 Ca bʉʉricʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mc 2.1-12; Lc 5.17-26) \p \v 1 Ate jiro Jesús cũmuapʉ ea jãa, ʉtabʉcʉra ape nʉñapʉ tĩa waa, cʉ̃ yaa macãpʉ eaupi. \v 2 Toopʉ cʉ̃ ca earo, jĩcʉ̃ ca bʉʉricʉre ca diagʉre ami waarica quejero mena cʉ̃re yoo waaupa. Jesús pea, “Jesús cʉ̃re catiocãrucumi,” cʉ̃ja ca ĩi tʉgoeña bayirijere ĩa majiri, o biro ĩiupi ca bʉʉricʉre: \p —Macʉ̃, tʉgoeña tutuaya. Mee, ñañarije mʉ ca tii bui cʉtirique acoboriquepʉ nii —ĩiupi. \p \v 3 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉorã jĩcãrã, doti cũuquĩriquere jʉo bueri maja pea o biro ĩi tʉgoeñaupa: “Ani cʉ̃ ca ĩirijea Ʉmʉreco Pacʉre ñañaro ĩi tutirique niiro bii,” ĩiupa. \p \v 4 Jesús pea to biro cʉ̃ja ca ĩi tʉgoeñarijere majiri, o biro cʉ̃jare ĩi jãiñaupi: “¿Ñee tiirã mʉja to cõro peti ñañarije mʉja tʉgoeñarique cʉticãti? \v 5 ¿Ñee pee ĩiricaro popiye méé to niiti, ‘Mee, ñañarije mʉ ca tii bui cʉtirique acoboriquepʉ nii,’ ĩirique, ‘Wãmʉ nʉcãri waagʉja,’ ĩirique pee?” \v 6 Too docare, “Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, ati yepa cãare ñañarije tiiriquere yʉ ca acobo majirijere mʉja ca majipere biro ĩigʉ, mʉjare yʉ ĩñorucu,” ĩiupi. To cõrora o biro ĩiupi ca bʉʉricʉre: \p —Wãmʉ nʉcãña. Mʉ ca pejarica quejerore ami, mʉ yaa wiipʉ tua waagʉja —cʉ̃re ĩiupi Jesús. \p \v 7 To biro cʉ̃ ca ĩiro cʉ̃ pea wãmʉ nʉcã, cʉ̃ yaa wiipʉ tuacoaupi. \v 8 Bojoca pea atere ĩarã, bʉaro uwi, Ʉmʉreco Pacʉre baja peoupa, to cõro peti doti majiriquere bojocare cʉ̃ ca tiicojorique jʉori. \s1 Mateore Jesús cʉ̃ ca jʉorique \r (Mc 2.13-17; Lc 5.27-32) \p \v 9 Too ca niiricʉ waagʉ, yʉ, Mateo ca wãme cʉtigʉ, Roma maquẽre wapa jee bojagʉ duwirica tabepʉ yʉ ca duwiro yʉre ĩa bʉari: \p —Jamʉ. Yʉ mena dooya —yʉre ĩiwi Jesús. To cõrora wãmʉ nʉcã, cʉ̃re yʉ nʉnʉcoawʉ. \p \v 10 Jesús, yʉ yaa wiipʉ cʉ̃ ca baa niiro, paʉ Roma maquẽ wapa jee bojari maja, aperã bojoca ñañarije ca tiirique cʉtirã, eari cʉ̃ja cãa, Jesús, to biri jãa cʉ̃ buerã mena baa duwiwa. \v 11 Atere ĩarã, fariseos pea o biro jãare ĩi jãiñawa: \p —¿Ñee tiigʉ mʉjare ca buegʉ pea Roma maquẽre wapa jee bojari maja mena, ñañarã mena, cʉ̃ baa bapa cʉti niiti? —ĩiwa. \p \v 12 Jesús pea to biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori, o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Añurã, ca diarique manirã, ʉco tiiri majʉre bootima. Ca diarique cʉtirã ʉco tiiri majʉre booma. \v 13 Waari, ate ca ĩirʉgarijere to biro ĩirʉgaro ĩi, ĩi bue majirãja: “Mʉjare yʉ ca boo jãarijea, ca ĩa mairã mʉja ca niipe pee nii. Waibʉcʉrã jĩari mʉja ca joe jʉti añu mʉenerucurijere yʉ booti,” ca ĩirijere. Yʉa añurãre jʉogʉ doogʉ méé yʉ doowʉ. Ñañarã peere jʉogʉ doogʉ yʉ doowʉ —ĩiwi. \s1 Betiri juu buerique maquẽre cʉ̃ja ca jãiñarique \r (Mc 2.18-22; Lc 5.33-39) \p \v 14 Jĩcã rʉmʉ Juan buerã Jesús pʉto eari, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa: \p —Jãa, to biri fariseos, paʉ tiiri betiri jãa juu buerucu. ¿Ñee tiirã mʉ buerã pea betiri cʉ̃ja juu buetiti? —ĩiwa. \p \v 15 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —¿To docare amo jiarica boje rʉmʉre cʉ̃ja ca jʉo cojoricarã, ca amo jiapʉ cʉ̃ja mena cʉ̃ ca nii pacaro, bʉaro tʉgoeñarique pai yapa puarã cʉ̃ja nii cotebogajati? Biiropʉa earucu jĩcã rʉmʉ, ca amo jiapʉre cʉ̃ja ca ami weo waari rʉmʉ. To cõro docare betirucuma. \v 16 Jĩcʉ̃ ʉno peera, jutiro bʉcʉrore wãma quejero mena sere tuu queno majitimi. To biro cʉ̃ja ca tiijata, wãma quejero pee tʉ̃a dʉoma ĩiro, jutiro bʉcʉro peere tʉ̃a yegacãcu; ca yegari ope pea pairi ope waacu yua. \v 17 Ñucã ʉje oco wãmare, waibʉcʉ quejero poa bʉcʉ poapʉre pio jãaña mani. To biro tiijata, tii poa yega yaicoacu. To biri ʉje oco cãa jite batecoa, tii poa cãa yegacã yai waa, biicu. To biri ʉje oco wãmare waibʉcʉ quejero poa wãma poapʉ ca pio jãape nii. To biro tiiricaro, pʉa wãmepʉra añuro niicã —ĩiwi. \s1 Jairo macõ, to biri Jesús jutirore ca padeñarico \r (Mc 5.21-43; Lc 8.40-56) \p \v 18 Ména Jesús to biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩi niirora, jĩcʉ̃ judíos ʉpʉ ea, cʉ̃ ãjʉro jupeari mena cʉ̃ jʉguero ea nuu waari, o biro ĩiwi Jesús're: \p —Yʉ macõ mecʉ̃acãra bii yaicã yerijãa waamo. To ca bii pacaro doori, mʉ amo mena cõre ñia peogʉ dooya, caticoarucumo ñucã —ĩiwi. \m \v 19 To biro cʉ̃ ca ĩiro Jesús pea wãmʉ nʉcã, cʉ̃ mena waagʉ, jãa, cʉ̃ buerã mena bapa cʉti waawi. \v 20 Too jãa ca waaro Jesús jiro pee, jĩcõ nomio pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro niiri cʉ̃mari peti díi ca waa yerijãatirije ca diarique cʉtigo doori, cʉ̃ jutiro yapapʉ padeñaupo, \v 21 o biro ĩi tʉgoeñari: “Cʉ̃ jutiro wadorena yʉ ca padeña eyocãjata, tee menara diarique manigo yʉ tuarucu,” ĩiri. \p \v 22 Jesús pea amojode nʉcã cõre ĩari, o biro ĩiwi: \p —Macõ, tʉgoeña tutuaya. “Jesús yʉre catiocãrucumi,” mʉ ca ĩi tʉgoeña bayirije jʉori mʉ diarique ametʉene eco —ĩiwi. Cõ pea to biro cõre cʉ̃ ca ĩiri tabe mena, diarique manigo tuawo. \p \v 23 Jesús pea judíos ʉpʉ yaa wiipʉ eagʉ, cõre cʉ̃ja ca yaaro ca baja coteparã ca queno yuericarãpʉre, to biri bojoca bʉaro ca oti yugui niirãre ĩari, \v 24 o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Anore witicoarãja. Atio wãmo bii yaitimo. Cãnigo tiimo —cʉ̃jare ĩiwi. To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉorã, bojoca pea cʉ̃re boca buicãwa. \v 25 Cʉ̃ pea cʉ̃jare wiene peticãri, ca bii yairico cõ ca niiropʉ jãa waa, cõ niiquĩrico amore ñeewi. Cõ pea cati tua wãmʉ nʉcãcoawo. \v 26 To biro Jesús cʉ̃ ca tiirije, tii yepare queti jeja nʉcã peticoaupa. \s1 Pʉarã ca ĩatirãre, cʉ̃ja ca ĩaro Jesús cʉ̃ ca tiirique \p \v 27 Jesús too ca niiricʉ cʉ̃ ca waa nʉnʉa waaro, pʉarã ca ĩatirã o biro cʉ̃re ĩi acaro bui nʉnʉjeewa: \p —Jesús, David Pãrami, jãare boo paca ĩaña —ĩiwa. \p \v 28 Wiipʉ Jesús cʉ̃ ca jãa waaro, ca ĩatirã cʉ̃ pʉto pee doowa. Cʉ̃ pea o biro cʉ̃jare ĩi jãiñawi: \p —“¿Atere jãare ametʉenecãrucumi,” mʉja ĩi tʉgoeña nʉcʉ̃ bʉoti? —cʉ̃jare ĩiwi. To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea: \p —“Ʉ̃gjá Wiogʉ,” cʉ̃re ĩi yʉʉwa. \p \v 29 To cõrora Jesús pea cʉ̃ja capere padeñari, o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —“Jesús jãare catiocãrucumi,” mʉja ca ĩi tʉgoeña bayirore birora to biijato —ĩiwi. \v 30 To biro cʉ̃ ca ĩirora, añuro ĩacoawa. Jesús pea bʉaropʉra: \p —Atere aperã cʉ̃ja ca majiro tiiticãña —cʉ̃jare ĩi wede majiomiwi. \v 31 To biro cʉ̃ ca ĩi pacaro, cʉ̃ja pea too ca niiricarã witi waarãra, Jesús cʉ̃ ca tiiriquere tii yepa macãrã niipetirãpʉre wede bato peoticãupa. \s1 Ca wedetigʉre cʉ̃ ca wedero Jesús cʉ̃ ca tiirique \p \v 32 Ca ĩatirã ca niiricarã cʉ̃ja ca witi waari tabera, jĩcãrã jĩcʉ̃ ca wedetigʉ, ca wãtĩ jãa ecoricʉre Jesús pʉto ami doowa. \v 33 Jesús, wãtĩre cʉ̃ ca cõa wienerora, ca wedetigʉ ca niirucumiricʉ pea wedecoawi. Bojoca pea teere ĩa, ñee pee ĩi majiticã, o biro ĩiwa: \p —Jĩcãti ʉno peera, ano Israel yepapʉre ate ʉnore ĩaña maniwʉ —ĩiwa. \p \v 34 To biro cʉ̃ja ca ĩicãro, fariseos pea o biro ĩi cotewa: \p —Ania wãtĩa wiogʉ majuropeera wãtĩare cõa wiene majiriquere cʉ̃ ca tiicojoricʉ niiri to biro tiimi —ĩiwa. \s1 Paderi maja mani jañucãma \p \v 35 Jesús to cãnacã macãripʉrena paca macãri, õcã macãriacã cãare, nea poo juu buerica wiijeripʉ bue majio, añurije queti Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabe maquẽre cʉ̃jare wede, ñucã niipetirije diarique, cʉ̃ja upʉri ca punirijere ametʉene, tii yujuwi. \v 36 Paʉ bojocare ĩari, cʉ̃jare boo paca ĩawi, tʉgoeñarique pairã, do biro bii majiti, oveja cʉ̃jare ca cotegʉ manirã cʉ̃ja ca biirore biro cʉ̃ja ca biiro macã. \v 37 To biri jãa cʉ̃ buerãre, o biro jãare ĩiwi Jesús. \p —Añuro petira, ote dica paʉ peti niicã. Paderi maja pee paʉacã méé niima. \v 38 To biri mʉja, oterique Ʉpʉre jãiña, paderi maja teere ca jeeparãre cʉ̃ tiicojojato ĩirã —ĩiwi. \c 10 \s1 Cʉ̃ buerã ca niiparãre Jesús cʉ̃ ca beje jeerique \r (Mc 3.13-19; Lc 6.12-16) \p \v 1 Jesús, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirã cʉ̃ buerãre jʉo cojori, yeri ñañarãre cõa wiene majiriquere, diarique ca niirije cõrorena, upʉri ca punirijere, ametʉeneriquere jãare ʉpowi. \v 2 Ate nii, jãa cʉ̃ buerã, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirã wãme: \q1 ca nii jʉogʉ Simón, ñucã cʉ̃ra Pedro ca wãme cʉtigʉ, \q1 cʉ̃ yee wedegʉ Andrés, \q1 Zebedeo puna, Santiago, cʉ̃ yee wedegʉ Juan, \q1 \v 3 Felipe, \q1 Bartolomé, \q1 Tomás, \q1 yʉ Mateo, Roma maquẽre wapa jee bojari majʉ ca niiricʉ, \q1 Alfeo macʉ̃ Santiago, \q1 Tadeo, \q1 \v 4 Zelote yaa puna macʉ̃ Simón, \q1 Judas Iscariote, jiro Jesús're ca wedejãa buiyee cõapʉ. \s1 Jesús cʉ̃ buerãre cʉ̃ ca doti cojorique \r (Mc 6.7; Lc 9.1-6) \p \v 5 Jesús jãa cʉ̃ buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirãre o biro ĩi majiocãri, jãare tiicojo cojowi: \p —Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirã cʉ̃ja ca niiri macãrire, ñucã Samaria yepa macã macãri cãare, waaticãña. \v 6 Israel yaa pooga macãrã, oveja ca maa wijia yairicarãre biro ca niirã peere waarãja. \v 7 Noo mʉja ca waari taberi cõro, “Mee, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri cuu eacã doo,” cʉ̃jare ĩi wedeya. \v 8 Ca diarique cʉtirãre cʉ̃jare diarique ametʉene, ca bii yairicarãre cʉ̃ja ca cati tuaro tii, cami boarique ca diarique cʉtirãre catio, wãtĩare cõa wiene, tiiya. Mʉja atere tii maji tutuariquere wapa maniro mʉja ñeewʉ. To biri to biiro mʉja ca tiirijere wapa jãiticãña. \p \v 9 ”Mʉja wẽñarica daare mʉja ca yoori poare oro, plata, cobre ʉnora, jee jãa waa, \v 10 wajopoa ʉnora, juti mʉja ca wajoa jãñape ʉnora, dʉpo juti mʉja ca wajoape ʉnora, ñucã tuericagʉ ʉnora, jee waaticãña. Paderi majʉa tee wapara baarique eca eco majimi. \v 11 Jĩcã macã, pairi macã ʉnore, peti macãacã ʉnore, earã, bojocʉ ca añugʉ ʉnore amari, cʉ̃ yaa wiira niicãña. Apero mʉja ca waari rʉmʉpʉ tii wiire witiya. \v 12 Wiire jãa waarã, tii wii macãrãre añu doti jãa eaya. \v 13 Tii wii macãrã teere ca boorã ʉno cʉ̃ja ca niijata, añuro niirique cʉ̃jare mʉja ca boo jãarije mʉja ca boorore birora cʉ̃jare biirucu. Teere ca bootirã cʉ̃ja ca niijata, mʉja peera añuro niirique yai nʉcãtirucu. \v 14 Mʉjare booti, mʉja ca wederijere tʉorʉgati, cʉ̃ja ca biijata, to cõrora tii wiire, tii macãre, witi waarã, jita mʉja dʉpore ca niirijere paa bate cũu, waacoarãja. \v 15 Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa bejeri rʉmʉ ca niiro, tii macã macãrã Sodoma, Gomorra macãri macãrã ñañaro cʉ̃ja ca tamʉoricaro ametʉenero, ñañaro tamʉorucuma. \s1 Ñañaro cʉ̃ja ca tiirʉga nʉnʉjeepe \p \v 16 ”Ĩaña. Ovejare biro ca niirãre, macãnʉcʉ̃ yaia ca uwiorã\f + \fr 10.16\ft Lobos: Ca bojoca ñañarãre ĩigʉ cʉ̃ ca ĩirica wãme nii. Lc 10.3.\f* watoapʉre mʉjare yʉ tiicojo. To biri aña cʉ̃ ca biirore biro ca bii majirã niiña. Bii pacarã, búá cʉ̃ ca biirore biro ñañarije ca tiitirã niiña. \v 17 Bojoca catiri niiña, ʉparã pʉtopʉ mʉjare jee waa, nea poo juu buerica wiijeripʉra mʉjare bape, \v 18 ñucã yʉ yee jʉori, macãri ʉparã pʉtoripʉ, wiorã pʉtoripʉ mʉjare jee waarucuma. To biro cʉ̃ja ca tiiro, yʉ yee maquẽre wiorãre, Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirãre, mʉja wederucu. \v 19 Mʉjare ñeeri, ʉparãpʉre mʉjare cʉ̃ja ca tiicojoro, mʉja ca ĩipere, “¿Do biro mani ĩirãti?” ĩi tʉgoeñarique paiticãña. Mʉja ca wedepa tabe ca earo, Ʉmʉreco Pacʉ mʉja ca wedepere mʉjare majiorucumi. \v 20 Mʉja méé mʉja wederucu. Mʉja Pacʉ yʉʉ Añuri Yeri, mʉjapʉre ñaajãa nʉcãri, mʉjare wede bojagʉ ĩirucumi. \p \v 21 ”Cʉ̃ yee wedegʉ, cʉ̃ yee wedegʉrena cʉ̃ja ca jĩa cõaro tii, cʉ̃ pacʉ cʉ̃ macʉ̃rena wedejãa buiyee cõacã, ñucã cʉ̃ja puna cãa cʉ̃ja pacʉarena ĩa junari, cʉ̃jare cʉ̃ja ca jĩa cõaro tii, tiirucuma. \v 22 Yʉ yee jʉori, niipetirã mʉjare ĩa tutirucuma. To biro ca biirije watoara ca tʉgoeña bayi yapano nʉcãcãgʉa, ametʉarucumi. \v 23 Ñucã jĩcã macãre ñañaro mʉjare tiirʉgarã cʉ̃ja ca nʉnʉjata, ape macã pee duticoarãja. Yee méé mʉjare yʉ ĩi. Israel yepa macã macãrire mʉja ca waa yuju petitirora, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, yʉ eacã doorucu. \p \v 24 ”Jĩcʉ̃ bueri majʉ peera, cʉ̃re ca buegʉ ametʉenero majitimi. Ñucã jĩcʉ̃ pade coteri majʉ peera, cʉ̃ ʉpʉ ametʉenero niitimi. \v 25 Ca buegʉa, cʉ̃re ca buegʉ cʉ̃ ca biirore biropʉ cʉ̃ ca bii earo añu. Ca pade coteri majʉ cãa, cʉ̃ ʉpʉre biropʉ cʉ̃ ca bii earo añu. Wii ʉpʉrena, “Beelzebú”\f + \fr 10.25 \ft “Wãtĩa wiogʉ,” ĩirʉgaro ĩi.\f* cʉ̃ja ca ĩicãjata, cʉ̃ yaa wii macãrã pee docare ametʉenero ĩicuma. \s1 ¿Ñirure ca uwipe to niiti? \r (Lc 12.2-9) \p \v 26 ”Bojocarena uwiticãña. Jĩcã wãme ʉno peera jĩcãrãra majirique, majiña manirijera biicã yerijãa waa, ca biirije mani. Ñucã yaioropʉ ca niirije cãa, majiña manirijera biicã yerijãa waa, biiti. \v 27 Yaioropʉ mʉjare yʉ ca ĩirijere paʉ cʉ̃ja ca tʉo cojoropʉ wede bateya. Ñucã mʉja wadorena yʉ ca ĩirije cãare, wiijeri jotoapʉ mʉa peari, acaro bui wede bateya. \p \v 28 Upʉre ca jĩa cõarãrena uwiticãña. Mani yeripʉra jĩa cõa majiticuma. Upʉre, mani yeripʉ cãare, pecame ca ʉ̃ʉ yerijãatiri pecamepʉ ca joe cõagʉ pee docare uwiya.\f + \fr 10.28\ft Ʉmʉreco Pacʉ.\f* \v 29 ¿Jĩcã tiiacã, wapa tiirica tii wapara pʉarãpʉ miniare to noniña maniti? To ca bii pacaro, mʉja Pacʉ cʉ̃ ca bootijata, jĩcʉ̃ ʉno peera ñaacoa, biitima. \v 30 Cʉ̃a, mʉja cãare, mʉja dʉpʉga maquẽ poare tii daari cõrorena cʉ̃ ca cõo peotiriquepʉ cʉocãmi. \v 31 To biri uwiticãña. Mʉja, paʉ minia ametʉenero ca wapa cʉtirã mʉja nii. \s1 Jesucristo yeere bojocare ca wederã \r (Lc 12.8-9) \p \v 32 ”No ca boogʉ yʉre ca tʉo nʉnʉjeegʉ yʉ yee maquẽre bojocare cʉ̃ ca wedejata, yʉ cãa, yʉ Pacʉ ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉre, cʉ̃re yʉ wede bojarucu. \v 33 Bojoca cʉ̃ja ca tʉo cojoro, “Jesús're yʉ majiti” ca ĩigʉra, yʉ cãa, “Cʉ̃re yʉ majiti” yʉ ĩirucu, yʉ Pacʉ ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉre. \s1 Jesús, dica watiricaro ca tiigʉ \r (Lc 12.51-53; 14.26-27) \p \v 34 ” “Ati yepare añuro niiriquere jee doogʉ biijacupi,” yʉre ĩi tʉgoeñaticãña. Añuro niirique jee doogʉ méé yʉ biiwʉ. Añuro jĩcãri mena ca nii majiña manirije peere jee doogʉ yʉ doowʉ. \q1 \v 35 “Jĩcʉ̃ ʉmʉ, cʉ̃ pacʉrena ĩa juna, \q2 cõ macõ cõ pacorena ĩa juna, \q2 cõ macʉ̃ nʉmo cõ mañicõrena ĩa juna, \q1 cʉ̃ja ca biipere jee doogʉ yʉ doowʉ. \q1 \v 36 To biri cʉ̃ja ca niiro cõrorena cʉ̃jare ca ĩa tutirã, cʉ̃ja yaarãra niirucuma.”\f + \fr 10.36\ft Mi 7.6.\f* \m \v 37 Yʉre cʉ̃ ca mairo ametʉenero, cʉ̃ pacʉre, cʉ̃ pacore ca maigʉa, yʉ yeere tii nʉnʉjee majitimi. Ñucã yʉre cʉ̃ ca mairo ametʉenero cʉ̃ macʉ̃re, cʉ̃ macõre, ca maigʉa, yʉ yeere tii nʉnʉjee majitimi. \v 38 Yʉ yee jʉori, ñañaro tamʉo ca bii nʉnʉjeetigʉa, yʉ yeere tii nʉnʉjee majitimi. \v 39 Cʉ̃ ca cati niirijere ca maigʉa, cʉ̃ ca catipere bʉatirucumi. Yʉ yee jʉori, ñañaro ca tamʉo yaigʉa, cʉ̃ ca caticõa niipere bʉarucumi. \s1 Mani ca wapa taape \r (Mc 9.41) \p \v 40 ”Añuro mʉjare ca ñeegʉa, yʉrena ñeegʉ tiimi. Yʉre ca ñeegʉa, yʉre ca tiicojo cojoricʉrena\f + \fr 10.40\ft Ʉmʉreco Pacʉ.\f* ñeegʉ tiimi. \v 41 Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉre, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ cʉ̃ ca niiro macã, añuro ca jãi bocagʉa, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ cʉ̃ ca wapa taaro cõrora wapa taarucumi. Ñucã ca añugʉre añugʉ cʉ̃ ca niiro macã, añuro cʉ̃re ca jãi bocagʉa, añugʉ cʉ̃ ca wapa taaro cõrora wapa taarucumi. \v 42 Yee méé mʉjare yʉ ĩi: No ca boogʉ, yʉre ca tʉo nʉnʉjeerã mena macʉ̃re petoacã ca oco tĩagʉa, jĩcʉ̃ yʉre ca tʉo nʉnʉjeerã mena macʉ̃re cʉ̃ ca tiirije ca niiro macã, tee wapa wapa ñeetigʉra tua, biitirucumi —jãare ĩiwi Jesús. \c 11 \s1 Jesús, to biri bojocare Uwo Coeri majʉ Juan \r (Lc 1.17; 7.18-35) \p \v 1 Jesús, jãa cʉ̃ buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirãre wede majio yapano, too ca niiricʉ Galilea yepa macã macãripʉ cʉ̃jare bue majio, añurije quetire wede, tii yujugʉ waacoawi. \p \v 2 Uwo Coeri majʉ Juan tia cũurica wiipʉ niigʉ, Cristo cʉ̃ ca tii niirijere queti tʉori, cʉ̃ buerã mena macãrã pʉarãre: \p \v 3 —¿Mʉra mʉ niiti, “Mesías doorucumi” cʉ̃ja ca ĩiricʉ? ¿Ména apĩre jãa yuerãtiqué? —ĩi jãiña dotigʉ tiicojo cojoupi. \p \v 4 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Waari, mʉja ca ĩarijere, mʉja ca tʉorijere, Juan're wede dooya. \v 5 Ca ĩatirã ĩama; upa yuriri cãa waa majima; ca cami boamiricarã cʉ̃ja diariquere ametʉene ecoma; ca tʉotirã cãa tʉocoama; ca bii yairicarã cãa cati tuama; ñucã ca boo pacarã cãa, añurije quetire wede ecoma. \v 6 ¡Ʉjea niiña, yʉ yee jʉori ca tʉgoeña maa wijiatigʉa! Cʉ̃re ĩi wede dooya —ĩiwi Jesús. \p \v 7 Juan buerã cʉ̃ja ca waaro jiro, Juan yee maquẽre bojocare o biro ĩi wede jʉo waawi Jesús: \p —¿Ñeere ĩarã waarã, ca yucʉ maniri yepapʉ mʉja waari? ¿Jĩcã wãjo wino ca paa puurije mena ca yugui nucũri wãjore ĩarã waarã mʉja biiri? \v 8 Tee méére ĩarã mʉja ca biijata, ¿Ñeere ĩarã waarã mʉja biiri? ¿Jĩcʉ̃, añurije ca juti jãñagʉre ĩarã waarã mʉja waari? Mʉja maji. Bojoca añurije ca juti jãñarã, wiorã yaa wiijeripʉ niima. \v 9 To docare ¿ñee peere ĩarã waarã mʉja waari? ¿Jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉre ĩarã waarã mʉja biiri? Cʉ̃ petire ĩarã waarã mʉja biijacupa. Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ ametʉenero ca niigʉre ĩarã mʉja biijacupa. \v 10 Ʉmʉreco Pacʉ wederiquepʉ: “Yʉ yee quetire wederi majʉre mʉ jʉguero cʉ̃re yʉ tiicojo, mʉre cʉ̃ maa queno yuejato ĩigʉ,”\f + \fr 11.10\ft Mal 3.1.\f* cʉ̃ja ca ĩi owaquĩricʉra niimi Juan. \p \v 11 ”Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Jĩcʉ̃ ʉnopeera ati yepapʉ ca baʉaricʉ, Uwo Coeri majʉ Juan ametʉenero ca nii majuropeegʉ maniupi. To ca bii pacaro, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉra watoa macʉ̃ ca niigʉra, Juan ametʉenero ca nii majuropeegʉ niimi. \v 12 Uwo Coeri majʉ Juan cʉ̃ ca niirica tabe mena, to biri mecʉ̃pʉ mena Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niirije, ñañaro ca tamʉorije watoara bii nʉnʉa waa. Teere ca tʉorʉgatirã, teere tii yaiorʉgamima. \v 13 Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja niipetirã, to biri doti cũurique, cʉ̃ja ca wede jʉguerique Juan menara bii yapano eaupa. \v 14 Yʉ ca ĩirijere díámacʉ̃ mʉja ca tʉorʉgajata, Juan, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ, “Elías doorucumi” cʉ̃ja ca ĩiricʉra niimi. \v 15 Ca amoperi cʉtirã tʉoya yʉ ca ĩirijere. \p \v 16 ”¿Ñee mena ati cuu macãrã bojocare yʉ ĩi cõoñabogajati? Wimarã macã yepapʉ\f + \fr 11.16\ft Macã decomacã macã yepa, apeye noniri maja cʉ̃ja ca niiri tabe.\f* epe duwirã, cʉ̃ja mena macãrãre o biro ca ĩi acaro bui duwirãre biro niima: \q1 \v 17 “Tõrogare jãa putimijãwʉ, \q2 mʉja pea mʉja bajatijãwʉ; \q1 boori bajare jãa bajamijãwʉ, \q2 mʉja pea mʉja otitijãwʉ,” \m ca ĩi ameri acaro bui duwi yujurãre biro niima. \v 18 Juan baati, ʉje ocore\f + \fr 11.18a\ft Vino.\f* jiniti, ca biigʉ dooupi.\f + \fr 11.18b\ft Lc 1.21.\f* Teerena cʉ̃ja pea “Ca wãtĩ jãa ecoricʉ niimi,” cʉ̃re ĩima. \v 19 Jiro yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, baa, jini ca tiigʉ yʉ doowʉ. Teerena cʉ̃ja pea, “Ca baa pacagʉ, ca cũmu paigʉ, ñañarã mena macʉ̃, ñucã Roma maquẽre wapa jee bojari maja mena macʉ̃ niimi,” yʉre ĩima. Biiropʉa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca majirijea tee ca tii niirije menapʉ bii bau nii ĩño —ĩiwi Jesús. \s1 Ca ametʉene nʉcãri macãri \r (Lc 10.13-15) \p \v 20 To cõrora Jesús, paʉ peti ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃ ca tii bau nii ĩñorica macãri macãrã, teere ĩa pacarã tʉgoeña yeri wajoari, Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeetirije jʉori, o biro ĩi tuti jʉo waawi: \p \v 21 —¡Abé nija, Corazín, Betsaida ñañaro peti mʉja biirucu! Mʉja watoare, ca ĩa ñaaña manirije yʉ ca tii bau niiriquere Tiro, Sidón macãri macãrã peere yʉ ca tii bau nii ĩñojata, mee tĩrʉmʉpʉra ñañaro cʉ̃ja ca tiiriquere, ñañaro bii tʉgoeñarique pai, tʉgoeña yeri wajoa, biibojacupa. \v 22 “Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa bejeri rʉmʉ ca niiro, Tiro, Sidón macãrã ametʉenero ñañaro mʉja tamʉorucu,” mʉjare yʉ ĩi. \v 23 Mʉja Capernaúm macãrã, ¿“Ʉmʉreco tutipʉ jãa ami mʉa waa ecorucu,” mʉja ĩi tʉgoeñati? “Ca ʉ̃cʉ̃ari opere ca ʉ̃cʉ̃a majuropeeri tabepʉ mʉja cõa duwio ecorucu. Mʉja watoare ca ĩa ñaaña manirije yʉ ca tii bau niiriquere, Sodoma macãrã peere tii bau nii ĩñorique to ca niijata, ati rʉmʉripʉ cãare niicãbocuma. \v 24 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa bejeri rʉmʉ ca niiro, Sodoma yepa macãrã ametʉenero, ñañaro mʉja tii ecorucu,” mʉjare yʉ ĩi —ĩiwi Jesús. \s1 Yʉ mena doori yerijãaña \r (Lc 10.21-22) \p \v 25 Tii rʉmʉrire o biro ĩiwi Jesús: \p —Añuro mʉre yʉ ĩi nʉcʉ̃ bʉo Cáacʉ, ati ʉmʉreco, ati yepa Ʉpʉre, ca majirãre, ca tʉgoeña puorãre, mʉ ca yaioriquere watoa macãrã peere mʉ ĩño. \v 26 Ʉ̃gjá, Cáacʉ, o birora ca biiro mʉ boowʉ. \p \v 27 ”Yʉ Pacʉ, niipetirijepʉrena yʉre tiicojowi. Jĩcʉ̃ ʉno peera, cʉ̃ Macʉ̃ yʉ ca niirijere majitima. Yʉ Pacʉ wado majimi. Ñucã jĩcʉ̃ ʉno peera, yʉ Pacʉ cʉ̃ ca niirijere majitimi. Yʉ cʉ̃ Macʉ̃, to biri cʉ̃ Macʉ̃ yʉ ca boorã wadore cʉ̃ja ca majiro yʉ ca tiirã wado, majima. \p \v 28 ”Yʉ mena pee dooya mʉja niipetirã, mʉja paderiquere juti, tʉgoeñarique pai, ca biirã. Yʉ, mʉja ca yerijãaro mʉjare yʉ tiirucu. \v 29 Yʉ ca dotirijere tii nʉnʉjee, yʉ ca biirique cʉtirijere ĩa cõo, tiiya. Yʉa, ca bojoca añugʉ, ca yeri pato wãcãtigʉ, yʉ nii. To biro biirã, mʉja ca cati niirijepʉ yerijãarique mʉja bʉarucu. \v 30 Yʉ ca dotirijea, yʉ ca biirore biro mʉjare yʉ ca bii dotirijea, popiye méé nii —ĩiwi Jesús. \c 12 \s1 Yerijãarica rʉmʉ Wiogʉ \r (Mc 2.23-28; Lc 6.1-5) \p \v 1 Tii rʉmʉrire Jesús, yerijãarica rʉmʉ ca niiro, oterique watoare waa nʉnʉa waawi. Jãa, cʉ̃ buerã pea queyama ĩirã, trigore tune jeeri jãa baawʉ. \v 2 Teere ĩari, fariseos pea o biro ĩiwa Jesús're: \p —Ĩaña. Mʉ buerã yerijãarica rʉmʉre ca tii dotitirijere tiima —ĩiwa. \p \v 3 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃ pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —¿Mʉja, jĩcãti David, cʉ̃ mena macãrã mena queyama ĩigʉ cʉ̃ ca tiiriquere mʉja bue ñaatiti? \v 4 Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ jãa waari, Ʉmʉreco Pacʉ yee cʉ̃ja ca jee dica woorique pan're,\f + \fr 12.4\ft Pan consagrado para Dios.\f* cʉ̃, cʉ̃ mena macãrã cãa, cʉ̃ja ca baatipe ʉnorena, paia wado cʉ̃ja ca baarijerena baaupa. \v 5 Ñucã Moisés cʉ̃ ca doti cũurique, “Paia ñañarije tiirã méé tiima, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉre, yerijãarica rʉmʉrena cʉ̃ja ca yerijãaticãjata cãare,” ¿Ca ĩirijere mʉja bue ñaatiti? \v 6 “Anora Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii ametʉenero ca nii majuropeegʉ yʉ nii,” mʉjare yʉ ĩi. \v 7 Ate: “Mʉjare yʉ ca boo jãarijea, ca ĩa mairã mʉja ca niipe pee nii, waibʉcʉrã jĩari mʉja ca joe mʉenerucurijere yʉ booti,” ca ĩirijere mʉja ca tʉo puocãjata,\f + \fr 12.7\ft Os 6.6.\f* ñañarije ca tiitirãrena, ñañaro mʉja tiitibocu. \v 8 To biri yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃a, yerijãarica rʉmʉre ca doti majigʉ yʉ nii —cʉ̃jare ĩiwi. \s1 Ca amo bʉʉricʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mc 3.1-6; Lc 6.6-11) \p \v 9 To ca niiricʉ waagʉ, tii tabe macã wii, nea poo juu buerica wiipʉ jãa waawi. \v 10 Tii wiipʉre niiupi jĩcʉ̃, ca amo bʉʉricʉ. “¡Do biro cʉ̃ ca tiiro cʉ̃re mani wedejãarãti!” ca ĩi niirã niiri, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa Jesús're: \p —¿Judíos cʉ̃ja ca yerijãari rʉmʉrena ca diarique cʉtirãre to catio doticãti?\f + \fr 12.10\ft Judíos cʉ̃ja ca yerijãarica rʉmʉa viernes're muipũ cʉ̃ ca ñaajãa waari tabe bii jʉo, ñucã sábado peera muipũ cʉ̃ ca ñaajãa waari tabe peti.\f* —ĩiwa. \p \v 11 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —¿Nii mʉja mena macʉ̃, jĩcʉ̃ oveja ca cʉogʉ, cʉ̃ yʉʉ oveja yerijãarica rʉmʉrena opepʉ cʉ̃ ca ñaajãacoaro, jĩcãtora waari, cʉ̃re cʉ̃ ami mʉenetiti? \v 12 Bojocʉ pee doca oveja ametʉenero wapa cʉtimi. To biri yerijãarica rʉmʉrire añurijere tii doti —ĩiwi. \p \v 13 To biro ĩi, ca amo bʉʉricʉre o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Mʉ amore juu pooya —ĩiwi. To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ pea cʉ̃ amore cʉ̃ ca juu poorora, ape amore biro añuri amo tuawʉ. \v 14 To biro cʉ̃ ca tiiro ĩarã, fariseos pea witi waari, Jesús're cʉ̃ja ca jĩapere ameri wede peni jʉo waaupa. \s1 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca beje amiricʉ \p \v 15 To biro cʉ̃ja ca ĩi niirijere majiri, Jesús pea too ca niiricʉ waacoawi. Paʉ bojoca cʉ̃re nʉnʉ waa, cʉ̃ pea ca diarique cʉtirã niipetirãre catiori, \v 16 cʉ̃ yee maquẽre “Paʉ cʉ̃ja ca tʉoropʉ wedeticãña,” cʉ̃jare ĩiwi. \v 17 Ate pea Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Isaías, o biro cʉ̃ ca ĩiquĩrique cʉ̃ ca ĩiricarore biro to biijato ĩiro biiwʉ: \q1 \v 18 “Ani niimi yʉre pade bojari majʉ, yʉ ca beje amiricʉ, yʉ ca maigʉ, cʉ̃ ca tii niirijere yʉ ca ĩa ʉjea niigʉ. \q1 Yʉ Yerire cʉ̃re yʉ tiicojorucu. Cʉ̃ pea bojoca poogaari niipetirãpʉre añurije quetire wederucumi. \q1 \v 19 Ameri tuti, acaro bui, ĩitirucumi. \q1 Jĩcʉ̃ ʉno peera wiijeri watoa macã maaripʉ cʉ̃ ca wederijere tʉotirucuma. \q1 \v 20 Ca tʉgoeña bayitirãre, ñucã wãma ca tʉo maji jʉo doorã cãare, “To birora cʉ̃ja biicãjato,” ĩitirucumi. \q1 Añurije pee wado ca bii ametʉa nʉcãropʉ tii nemo yerijãarucumi. \q1 \v 21 Bojoca poogaari cõrora, ‘Cʉ̃ ca ĩirore biro manire tii nemorucumi,’ ĩi yue niirucuma,” cʉ̃ ca ĩirique.\f + \fr 12.18-21\ft Is 42.1-4.\f* \s1 Jesús, to biri Beelzebú \r (Mc 3.19-30; Lc 11.14-23; 12.10) \p \v 22 Jĩcʉ̃ ʉmʉ ĩati, wedeti, ca biigʉ ca wãtĩ jãa ecoricʉre Jesús pʉto cʉ̃re ami dooupa. Jesús pea, cʉ̃ ca ĩaro tii, cʉ̃ ca wedero tii, cʉ̃re tii catiowi. \v 23 To biro cʉ̃ ca tiiro, niipetirã bojoca do biro pee ĩi majiticã, o biro ĩiwa: \p —¿Ania, David Pãramira cʉ̃ niigajati? —ĩiwa. \p \v 24 To biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori, fariseos pea o biro ĩiwa: \p —Ania Beelzebú,\f + \fr 12.24\ft Beelzebú. Wãtĩa wiogʉ. Hebreos, cananeos yʉʉ jʉ̃guẽ Baal're, Baal-zebub “becoa ʉpʉ” ĩirã cʉ̃ja ca ĩirica wãme niiupa. 2R 1.2-3.\f* wãtĩa wiogʉ majuropeera cʉ̃ ca yeri tutuarijere cʉ̃ ca tiicojoricʉ niiri, wãtĩare cõa wiene majimi —ĩiwa. \p \v 25 Jesús pea to biirije cʉ̃ja ca ĩi tʉgoeñarijere ca majicãgʉ niiri, o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Jĩcã yepa macãrãra cʉ̃ja majuropeera camotaticãri cʉ̃ja ca ameri ĩa juna niijata, cʉ̃ja majuropeera ameri jĩa peticã yai waacuma. Ñucã jĩcã macã macãrãra, jĩcã wii macãrãra, cʉ̃ja ca ameri ĩa juna niijata, añuro nii majiticuma. \v 26 To birora Satanás cãa, Satanás'rena cʉ̃ ca cõa wienecãjata, cʉ̃ majuropeera camotatigʉ tiimi. ¿To biro cʉ̃ ca tiijata, do biro pee tiicãri, to birora cʉ̃ doti tutuacõa nii majibogajati? \v 27 “Mʉja, Beelzebú cʉ̃ ca yeri tutuarije mena wãtĩare cõa wienemi,” yʉre mʉja ĩi. To biro to ca biijata, mʉja ca buerijere ca tʉo nʉnʉjeerã peera, ¿ñiru cʉ̃ tiicojoti, wãtĩare cʉ̃ja ca cõa wiene tutua majipere? To biri cʉ̃jara bii ĩñocãma, no ca boorora mʉja ca ĩi maa wijiarijere.\f + \fr 12.27\ft Cʉ̃jara niicãrucuma mʉjare ca ĩa bejerã.\f* \v 28 Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Añuri Yeri jʉori, wãtĩare yʉ ca cõa wienejata, “Mee, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabe mʉjapʉre ea yerijãa,” ĩirʉgaro bii. \v 29 ¿Jĩcʉ̃ ʉno, jĩcʉ̃ ca tutuagʉre cʉ̃ ca jia dopo jʉotijata, do biro tiicãri cʉ̃ yaa wiire jãa waari, cʉ̃ yeere cʉ̃ jee duti majibogajati? Cʉ̃re jia dopocã jʉoripʉ doca, cʉ̃ yeere jee duti majibocumi. \v 30 Yʉ mena ca niitigʉa, yʉre ca junagʉ niimi. Yʉ mena ca jee neotigʉa, no ca boorora ca dee batecãgʉ niimi. \v 31 To biri mʉjare yʉ ĩi: Ʉmʉreco Pacʉ, bojoca ñañarije cʉ̃ja ca tiirije niipetirore, ñañarije cʉ̃ja ca ĩirije niipetirore, acoborucumi. Añuri Yerire ñañaro ca ĩi tutigʉ docare, acobotirucumi. \v 32 No ca boogʉ, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re, ñañarije cʉ̃ ca ĩimijata cãare, to biro cʉ̃ ca ĩiriquere acobocãrucumi Ʉmʉreco Pacʉ. Añuri Yerire ñañarije ca ĩi tutigʉ docare, ati cuu cãare, to biri ati yepare cʉ̃ ca wajoaro jiro macã cuupʉ cãare, to biro cʉ̃ ca ĩiriquere acobotirucumi. \s1 Yucʉgʉre tiigʉ dica mena ĩa majirique nii \r (Lc 6.43-45) \p \v 33 ”Yucʉgʉ añuricʉ to ca niijata, añurije dica cʉtirucu. Ñañaricʉ to ca niijata, ñañarije dica cʉtirucu. Yucʉre ca dica mena ĩa majirique nii. \v 34 ¡Añaa punaa! Mʉjapʉra ñañarã niicã pacarã, ¿do biro pee biicãri, añurije mʉja ĩibogajati? Yeripʉ ñañarije tʉgoeñariquerena wede, ʉjero. \v 35 Bojocʉ ca añugʉ, añurije wedemi, cʉ̃ yeripʉre añurije ca niiro macã. Ñañagʉ cãa, ñañarije wedemi, cʉ̃ yeripʉre ñañarije ca niiro macã. \v 36 To biri o biro mʉjare yʉ ĩi: Ʉmʉreco Pacʉ bojocare cʉ̃ ca ĩa bejeri rʉmʉ ca earo, niipetirãpʉra no ca boorije docuorije cʉ̃ja ca ĩirica wãmeri cõrorena cʉ̃re wederucuma. \v 37 Mʉja ca wederije jʉorira, “Ca ñañarije manirã,” ĩi eco, tee jʉorira ñañaro tii eco, mʉja biirucu —ĩiwi Jesús. \s1 Jonás cʉ̃ ca bii ĩño jʉguerique \r (Mc 8.12; Lc 11.29-32) \p \v 38 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jĩcãrã fariseos, to biri doti cũuriquere ca jʉo buerã mena macãrã, o biro ĩiwa Jesús're: \p —Buegʉ, jĩcã wãme, ca bii ĩñori wãme mʉ ca tii bau niirijere jãa ĩarʉga\f + \fr 12.38 \ft “Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉra mʉ ca niirijere ca bii ĩñori wãmere mʉ ca tiiro jãa ĩarʉga.”\f* —ĩiwa. \p \v 39 To biro cʉ̃ja ca ĩiro o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi Jesús: \p —Anija bojoca ñañarã Ʉmʉreco Pacʉre ca tʉo nʉnʉjeetirã, jĩcã wãme ca ĩa ñaaña manirije tii bau niiriquere jãima. To biro cʉ̃ja ca ĩimijata cãare, jĩcã wãme ʉno peera, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Jonás cʉ̃ ca biirique ametʉeneropʉra, ca ĩa ñaaña manirije tii bau nii ĩño ecotirucuma. \v 40 Jonás itia rʉmʉ, itia ñami, wai paigʉ paa totipʉ cʉ̃ ca jãñaricarore birora yʉ, ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ cãa, yʉre cʉ̃ja ca yaa cõaro ca bii yairã cʉ̃ja ca niiri tabepʉre itia rʉmʉ, itia ñami niiri jiro yʉ cati tuacoarucu ñucã. \v 41 Nínive macãrã, ati cuu macãrãre Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa bejeri rʉmʉ ca niiro cati tuari, ñañaro mʉjare tiirucuma. Nínive macãrã, Jonás cʉ̃ ca wederijere tʉo, ñañaro cʉ̃ja ca tiiriquere tʉgoeña yeri wajoari, Ʉmʉreco Pacʉ peere tʉo nʉnʉjeeupa. Ano ca niigʉ pea, Jonás ametʉenero ca niigʉ niimi. \v 42 Ñucã jõcʉ̃ jiro macã yepa macõ ʉpo niiquĩrico cãa, ati cuu macãrãre cʉ̃ ca ĩa bejeri rʉmʉ ca niiro cati tuari, ñañaro mʉjare tiirucumo. Cõa, ca yoaropʉ macõra dooupo, Salomón cʉ̃ ca majirijere tʉorʉgo. Ano ca niigʉ pea, Salomón ametʉenero ca majigʉ yʉ ca niimijata cãare, yʉre mʉja tʉo juna. \s1 Wãtĩ yeri cʉ̃ ca tua earije \r (Lc 11.24-26) \p \v 43 ”Jĩcʉ̃ wãtĩ bojocʉpʉre ca niiricʉ witi waari jiro, ca bopori yeparipʉ waa yujucumi, cʉ̃ ca yerijãa niipa tabere ama yujugʉ. Cʉ̃ ca bʉatijata, o biro ĩi tʉgoeñacumi: \v 44 “¡Agó nija! Yʉ yaa wii, yʉ ca witi weorica wiipʉra yʉ tua waarucu ñucã,” ĩicumi. Tua eagʉ, ca bojoca maniri wiire añuro woa batecã, añuro quenocã, tiirica wiire biro cʉ̃re ĩacumi. \v 45 To biri waa, aperã wãtĩa, cʉ̃ ametʉenero ñañarã petire jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niirã peti cʉ̃jare jʉo neo, cʉ̃ja mena jĩcãri cʉ̃pʉre niirã jãa waacuma. To biri jʉguero cʉ̃ ca biiricaro ametʉeneropʉ ñañaro tamʉocumi. O biri wãmera cʉ̃jare biirucu, anija bojoca ñañarãre —ĩiwi Jesús. \s1 Jesús paco, to biri cʉ̃ bairã \r (Mc 3.31-35; Lc 8.19-21) \p \v 46 Ména Jesús bojocare to biro cʉ̃ ca ĩi wede niirora, cʉ̃ paco, cʉ̃ bairã, cʉ̃ mena wede penirʉgarã dooupa. Macãpʉra cʉ̃ja ca tua nʉcãro macã, \v 47 jĩcʉ̃ Jesús're o biro ĩi wedewi: \p —Mʉ paco, mʉ bairã, mʉ mena wede penirʉgarã, õo macãpʉ yue nucũjãwa —ĩiwi. \p \v 48 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea cʉ̃re ca wedegʉ eagʉre o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —¿Ñiruo cõ niiti yʉ paco? ¿Noa cʉ̃ja niiti yʉ bairã? —cʉ̃re ĩiwi. \v 49 To biro ĩi, jãa, cʉ̃ buerã peere juu pua cojori, o biro ĩiwi: \p —Yʉ paco, yʉ bairã, anija niima. \v 50 No ca boorã, yʉ Pacʉ, ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ cʉ̃ ca boorore biro ca tiirã niima, yʉ bai, yʉ baio, yʉ paco, ca niirã —ĩiwi Jesús. \c 13 \s1 Oteri majʉre cʉ̃ ca ĩi cõoña wederique \r (Mc 4.1-9; Lc 8.4-8) \p \v 1 Tii rʉmʉrena Jesús, wiipʉ ca niiricʉ witi waa, ʉtabʉcʉra tʉjaropʉ ea nuu eawi. \v 2 Paʉ bojoca cʉ̃re cʉ̃ja ca nea pooro macã, Jesús pea cũmuapʉ ea jãa, ea nuu waawi, bojoca pea jita dupari yepapʉra cʉ̃ja ca tua nʉcãro ʉno. \v 3 Toopʉ niicãri, paʉ wãmeri ĩi cõoñarique mena cʉ̃jare wede jʉo waawi. O biro ĩiwi: \p —Jĩcʉ̃ oteri majʉ otegʉ waaupʉ. \v 4 Cʉ̃ otere cʉ̃ ca dee bate ote nʉnʉa waaro, ote ape jĩcãgaari maapʉ ñaaupe. To biro ca biirijere minia eari, baacãuparã. \v 5 Apeye ʉ̃tã watoa ca jita mani jañuropʉ ñaaupe. Tee oterique yoari méé wiicoaupe. Ca jita ʉje meniroacã ca niiro macã, \v 6 muipũ aji mʉa doogʉra, teere aji jĩa batecãupʉ. Nʉcõri manima ĩiro jinicoaupe. \v 7 Apeye oterique pota watoapʉ ñaaupe. Pota yucʉ pee teere bʉcʉa ametʉene, wii bʉato yaiocãupe. \v 8 Apeye oterique pea añuri jitapʉ ñaaupe. Tee pea añurije wii, bʉcʉa, añurije dica cʉtiupe. To biri jĩcã jati cien'gaari dica cʉtiupe. Ape jati setenta, ape jati treinta, dica cʉtiupe. \v 9 Ca amoperi cʉtirã tʉoya yʉ ca ĩirijere —ĩiwi Jesús. \fig Jesús, cũmuapʉ jãñari bojocare cʉ̃ ca buerique. Mt 13.4|src="lb00299b.tif" size="span" \fig* \s1 ¿Ñee tiiro ĩi cõoñarique to niiti? \r (Mc 4.10-12; Lc 8.9-10) \p \v 10 Jiro jãa, cʉ̃ buerã pea Jesús pʉto pee waa: \p —¿Ñee tiigʉ bojocare ĩi cõoñarique mena cʉ̃jare mʉ wedeti? —jãa ĩi jãiñawʉ. \p \v 11 To biro jãa ca ĩiro, o biro jãare ĩi yʉʉwi Jesús: \p —Mʉjara, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabe maquẽ ca majiña manirije ca niimiriquere, mʉja ca majiro mʉjare tiimi. Cʉ̃ja peera to biro tiitimi. \v 12 To biri yʉ yee quetire aperãre ca wede majiogʉra, bʉaro jañuro tʉo majirique cʉ̃re tiicojorique niirucu. To biri majiriquere pairo cʉorucumi. To biro ca tiitigʉra, petoacã cʉ̃ ca tʉo majimirique menapʉra ẽmacãrique niirucu. \v 13 To biri ĩi cõoñarique mena cʉ̃jare yʉ wede. Ca ĩacãrã nii pacarã, ca ĩatirãre biro biima. Ñucã ca tʉocãrã nii pacarã, ca tʉotirãre biro tʉo majiti biicãma. \v 14 O biro cʉ̃ja ca biirije, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Isaías niiquĩricʉ o biro cʉ̃ ca ĩiquĩricarore biro biiro bii: \q1 ” “Bʉaro ca tʉocãrã nii pacarã, tʉo puotirucuma. \q2 Bʉaro ca ĩacãrã nii pacarã, ĩa majitirucuma. \q1 \v 15 Ati pooga macãrã, cʉ̃ja yeripʉra ca tʉo nʉnʉjeerʉgatirã jeeñacã yai waama. \q2 Cʉ̃ja amoperi tiarique cʉocãma. \q2 Cʉ̃ja capegaari cãa biarique niicã, to biro cʉ̃ja ca biitijata, \q1 cʉ̃ja cape mena ĩa, \q2 cʉ̃ja amoperi mena tʉo, \q2 cʉ̃ja ca cati niirijepʉ teere tʉo puo, \q1 tʉgoeña yeri wajoa, biibocuma, \q2 yʉ pea cʉ̃jare yʉ catiobocu.\f + \fr 13.14-15\ft Is 6.9-10.\f* \m \v 16 ”Mʉja, mʉja ca ĩarije cape cʉti, mʉja ca tʉorije amoperi cʉti, ca biirã pea, ʉjea niiña. \v 17 Yee méé mʉjare yʉ ĩi. Paʉ Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja, ca bojoca añurã, mʉja ca ĩarijere ĩarʉga, mʉja ca tʉorijere tʉorʉga, biimiupa. To biro bii pacarã tʉoti, ĩati, biiupa. \s1 Oteri majʉre cʉ̃ ca ĩi cõoñariquere cʉ̃ ca wede majiorique \r (Mc 4.13-20; Lc 8.11-15) \p \v 18 ”Tʉoya. Oteri majʉre ĩi cõoñari yʉ ca wedejãrije o biro ĩirʉgaro ĩi: \v 19 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabe maquẽ quetire tʉo pacarã, ca tʉo puotirã, oterique maapʉre ca ñaariquere biro niima. Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere cʉ̃ja yeripʉ añuro cʉ̃ja ca tʉo ñeemiriqueacãre, Satanás doori, cʉ̃jare ẽmacãmi. \v 20 Oterique ʉ̃tã watoapʉ ca ñaarique pea, añurije quetire tʉorã, jĩcãtora ʉjea niirique mena ca tʉo ñeerã niima. \v 21 Oterique ca nʉcõri mani jañuricarore birora, cʉ̃ja cãa tʉgoeña tutuatima. Añurije queti jʉori ñañaro cʉ̃jare ca biirora, ñucã aperã ñañaro cʉ̃jare cʉ̃ja ca tiirʉga nʉnʉjeero uwima ĩirãra, to cõrora teere camotaticãma. \v 22 Oterique pota watoapʉ ca ñaarique pea, añurije quetire añuro tʉo nʉnʉjee pacarã, ati yepa maquẽ peere bʉaro boo tʉgoeña, ñucã pairo apeye cʉtirique peere boo ametʉene biima ĩirã, pota watoapʉ ca ñaariquere, ca dica manirora ca wii biato yaio ecoriquere birora biicãma. To biri ate niipetirije cʉ̃ja ca boo tʉgoeñarije pee nii ametʉenema ĩiro, añurije queti peera, cʉ̃ ca otemiriquere ca dica manirora ca wii bʉato yaioricarore biro cʉ̃jare tii yaiocã. \v 23 Oterique añuri jitapʉ ca ñaarique pea, añuro dica cʉti, jĩcã jati cien, sesenta, treinta apegaari ca dica cʉtiricarore birora biima, añurije quetire tʉori, añuro ca tʉo nʉnʉjeerã —jãare ĩi wedewi Jesús. \s1 Taa ñañarijere cʉ̃ ca ĩi cõoña wederique \p \v 24 Ape wãme ĩi cõoñari wedewi ñucã Jesús: \p —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea, jĩcʉ̃ cʉ̃ yaa wejepʉre ote añurije ca otericʉre biro nii. \v 25 To biro cʉ̃ ca tiimiriquere jĩcʉ̃ cʉ̃re ca ĩa tutigʉ, niipetirã cʉ̃ja ca cãni ditoye eari, trigo watoapʉre taa ñañarijere ote, waacoaupʉ. \v 26 Jiro, trigo cʉ̃ ca oterique wii, bʉcʉa yapano, oo yucʉ nʉcã, ca biiri tabera, taa ñañarije cãa tee watoare wiiupe. \v 27 To biro ca biiro, paderi maja pea tii weje ʉpʉre o biro cʉ̃re ĩirã waauparã: “¡Wiogʉ! Mʉ yaa wejere añurije mʉ ca oterique nii pacaro, ¿do biro biicãri, taa ñañarije cãa to wiijapari?” cʉ̃re ĩiuparã. \p \v 28 ”To biro cʉ̃ja ca ĩiro, tii weje ʉpʉ pea o biro cʉ̃jare ĩiupʉ: “Jĩcʉ̃ yʉre ca ĩa tutigʉ to biro tiijacupi,” ĩiupʉ. \p ”To biro cʉ̃ ca ĩiro, paderi maja pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñauparã: “¿Waari, taa ñañarijere jãa ca wẽe batecãro mʉ booti?” ĩiuparã. \p \v 29 ”To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃ pea o biro cʉ̃jare ĩiupʉ: “Waaticãña. Taa ñañarijere wẽe batema ĩirã, trigo menara mʉja wẽe batecãbocu. \v 30 Tee menara jĩcãri to bʉcʉacãjato. Ca dicare jeerica tabepʉ trigore ca jeerãre: “ ‘Taa ñañarije peere jee jʉori, upa dotori jiaya, teere joe baterʉgarã. To biro tii yapanoripʉ trigore jeeri, yʉ yaa wii baarique queno cũurica wiipʉ queno cũuña,’ cʉ̃jare yʉ ĩirucu,” cʉ̃jare ĩiupʉ tii weje ʉpʉ —ĩi wedewi Jesús. \s1 Mostaza apegare ĩi cõoñari cʉ̃ ca wederique \r (Mc 4.30-32; Lc 13.18-19) \p \v 31 Ape wãme ĩi cõoñari wedewi ñucã Jesús. \p —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea, jĩcʉ̃ cʉ̃ wejepʉre mostaza apegaacãre cʉ̃ ca otericarore biro nii. \v 32 Niipetirije ote apegaari ametʉenero petigaacã peti nii pacaro, bʉcʉa waaropʉa, ote, wejepʉre ca niiri yucʉ ametʉenero pairicʉ bʉcʉa. To biri minia tiigʉ dʉpʉripʉre cʉ̃ja die batiri queno, cʉ̃ja ca tii niirore birora bii —ĩi wedewi Jesús. \s1 Ca wauaro ca tiirije mena ĩi cõoñarique \r (Lc 13.20-21) \p \v 33 Ati wãme ĩi cõoñari wedewi ñucã Jesús: \p —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea, jĩcõ nomio trigo wetare itia bapa cõori,\f + \fr 13.33 \ft 8 kilos.\f* niipetiri bʉrʉapʉra to waua peticoajato ĩigo, ca wauaro ca tiirijere cõ ca ayiarore biro bii —ĩiwi. \s1 Jesús cʉ̃ ca ĩi cõoña wederije \r (Mc 4.33-34) \p \v 34 Ate niipetirore ĩi cõoñarique mena wado ĩiri wedewi Jesús, bojocare. Dije ʉno peerena, ĩi cõoñatigʉra cʉ̃jare wede, tiitiwi. \v 35 Ate pea Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ: \q1 “Ĩi cõoñarique mena wado yʉ wederucu. \q1 Ʉmʉreco Pacʉ, ati ʉmʉrecore cʉ̃ ca jeeño jʉori tabepʉra ca majiña manirije ca niiriquere cʉ̃jare yʉ wederucu,”\f + \fr 13.35\ft Sal 78.2.\f* \m cʉ̃ ca ĩi jʉguericarore biro bii earo biiwʉ. \s1 Taa ñañarije maquẽre cʉ̃ ca wede majiorique \p \v 36 Jiro Jesús bojocare waarique wui yapano, waa, wiipʉ jãa waawi. To biro cʉ̃ ca biiro, jãa, cʉ̃ buerã pea cʉ̃ pʉto waari, o biro cʉ̃re jãa ĩi jãiñawʉ: \p —Jãare wedeya, do biro ĩirʉgaro to ĩiti, taa ñañarije wejepʉre ca wiiriquere ĩi cõoñari mʉ ca wedejãrije —jãa ĩiwʉ. \p \v 37 To biro jãa ca ĩiro, o biro jãare ĩi wedewi Jesús: \p —Ote añurijere ca otegʉa, yʉ Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ yʉ nii. \v 38 Oterica yepa pea, ati ʉmʉreco nii. Ote añurije pea Ʉmʉreco Pacʉ yaarãre ĩiro ĩi; taa ñañarije pea Satanás yaarãre ĩiro ĩi. \v 39 Ca ĩa tutigʉ taa ñañarijere ca otericʉ pea Satanás niimi. Ote dicare jeerique pea, ati ʉmʉreco ca peti peere ĩiro bii. Ca dicare ca jeerã pea, Ʉmʉreco Pacʉre pade bojari maja\f + \fr 13.39\ft Ángeles.\f* niima. \p \v 40 ”To biri taa ñañarijere jeeri, pecamepʉ joe batericarore birora biirucu, ati ʉmʉreco ca petiro. \v 41 Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, yʉ ca doti niiri yepare ñañarije tii, aperãre ñañaro cʉ̃ja ca tiiro tii, ca tii niirã niipetirãre, yʉ jee neo doti cojorucu, yʉre ca pade bojari majare. \v 42 Cʉ̃jare jee neo yapano, pecame ca ʉ̃ʉ yatitiri pecamepʉ cõa joerucuma, cʉ̃ja upire baca dʉpo tuu, oti, cʉ̃ja ca biipa tabepʉre. \v 43 To biro cʉ̃ja ca biiri tabere, ca ñañarije manirã pea, muipũ ʉmʉreco macʉ̃re biro boe bate niirucuma, cʉ̃ja Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre. Ca amoperi cʉtirã tʉoya yʉ ca ĩirijere. \s1 Ca wapa pacarije yaioropʉ ca niirijere cʉ̃ ca ĩi cõoñarique \p \v 44 ”Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea, ca wapa pacarijere jĩcã yepapʉ yaio cũuricarore biro nii. Jĩcʉ̃ ʉmʉ teere bʉa, ñucã toora teere yaio cũu, bʉaro ʉjea niirique mena waa, cʉ̃ yee apeye niipetirijere noni peticã, tee wapa mena tii yepare wapa tii ami, cʉ̃ ca tiirore birora bii. \s1 Perla mena cʉ̃ ca ĩi cõoñarique \p \v 45 ”Ñucã Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea, jĩcʉ̃, apeye noniri majʉ, perlas añurijere ca ama yujugʉre biro nii. \v 46 To biri jĩcãga bʉaro ca wapa pacaricare bʉari, waa, cʉ̃ yee apeye niipetirijere noni peticã, tee wapa mena tiigare wapa tii ami, cʉ̃ ca tiirore birora bii. \s1 Bapigʉre cʉ̃ ca ĩi cõoñarique \p \v 47 ”Ñucã Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea, jĩcãgʉ bapigʉre dia pairi yaapʉre cõañua cojoricaro, wai cʉ̃ja ca niiro cõrora cʉ̃ja ca yoorore biro nii. \v 48 Bapigʉre wai cʉ̃ja ca jãa dadaro ĩa, wai jĩari maja pea, jita dupari yepa pee wee maa waa, añurãre piwʉpʉ jee jãa, ñañarã peera cõañuacã, cʉ̃ja ca tii duwirore biro bii. \v 49 O biri wãmera biirucu, ati ʉmʉreco ca petiro. Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrã, niipetiri taberipʉ waari, añurã watoare bojoca ñañarãre bojoricaro cʉ̃jare jee dica woorucuma. \v 50 Ñañarãra pecame ca ʉ̃ʉ yatitiri pecamepʉ cʉ̃jare cõa joerucuma. Bʉaro oti, cʉ̃ja upire baca dʉpo tuu, cʉ̃ja ca biiparopʉre —ĩi wedewi Jesús. \s1 Wãma wãme, bʉcʉ wãme \p \v 51 To biro ĩi yapano, o biro ĩi jãiñawi Jesús: \p —¿Ano yʉ ca ĩirije niipetirijere mʉja tʉo puoti? —ĩiwi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, “Ʉ̃gjá Wiogʉ,” jãa ĩi yʉʉwʉ. \p \v 52 To biro jãa ca ĩiro, o biro jãare ĩiwi Jesús: \p —Jĩcʉ̃, doti cũuriquere ca jʉo buegʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabe maquẽre cʉ̃ ca buejata, wii ʉpʉre biro biimi. Cʉ̃ yaa wii maquẽ cʉ̃ ca queno cũurije wãmare, to biri bʉcʉre, jee wiene majimi —jãare ĩi wedewi Jesús. \s1 Nazaret'pʉ Jesús cʉ̃ ca biirique \r (Mc 6.1-6; Lc 4.16-30) \p \v 53 Jesús atere ĩi cõoña wede yapano, too ca niiricʉ waacoawi. \v 54 Cʉ̃ yaa yepa majuropeepʉre eagʉ, cʉ̃ja yaa wii cʉ̃ja ca nea poo juu bueri wiipʉ waari, bojocare bue jʉo waawi. Too macãrã pea teere tʉo, do biro pee ĩi majitima ĩirã: \p —¿Ania, ate niipetirije cʉ̃ ca majirijera, noopʉ cʉ̃ buejapari? ¿Do biro biicãri, ca ĩa ñaaña manirije tii bau nii majirique cãare cʉ̃ tii majiti? \v 55 ¿Ania, yucʉ pĩiri paderi majʉ José macʉ̃,\f + \fr 13.55\ft Carpintero.\f* ñucã María macʉ̃ méé cʉ̃ niiti? ¿Santiago, José, Simón, Judas jãari jũwʉ méé cʉ̃ niiti? \v 56 ¿Ñucã ano mani watoa ca niirã cãa, cʉ̃ bairã romiri méé cʉ̃ja niiti? ¿Ate niipetirije cʉ̃ ca majirijere noopʉ cʉ̃ bʉajapari? —ameri ĩiwa. \v 57 To biirije cʉ̃re ca ĩirã niiri, cʉ̃ ca wederijere tʉo nʉnʉjeerʉgatiwa. \p To biro cʉ̃ja ca biiro ĩari, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉre niipetiri taberipʉre cʉ̃re nʉcʉ̃ bʉoma. Cʉ̃ yaa macã majurope macãrã, cʉ̃ yaa wii macãrã majurope pea, cʉ̃re nʉcʉ̃ bʉotima —ĩiwi. \v 58 To biri cʉ̃ ca wederijere díámacʉ̃ cʉ̃re cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeetiro macã, tii macãre niigʉ ca ĩa ñaaña manirijere paʉ tii bau niitiwi. \c 14 \s1 Juan're cʉ̃ja ca paa taa cõarique \r (Mc 6.29; Lc 9.7-9) \p \v 1 Tii rʉmʉrira Galilea yepa wiogʉ Herodes, Jesús cʉ̃ ca tiirijere cʉ̃ja ca wedero tʉori, \v 2 cʉ̃re ca pade coterãre o biro ĩiupi: \p —Cʉ̃a, Uwo Coeri majʉ Juan niiquĩricʉ, ca cati tuaricʉ niicumi. To biri ca ĩa ñaaña manirije tii bau nii majiriquere cʉocumi —ĩiupi. \v 3 Herodes pea, cʉ̃ bai Felipe nʉmo Herodías jʉori, Juan're ñee dotiri, come daa mena jiari, tia cũurica wiipʉ cʉ̃re cũu dotiupi. \v 4 Ména, Juan pea to biro cʉ̃ tiijato ĩigʉ: “Cõre nʉmo cʉtigʉ, doti cũurique ca tii dotitirijere mʉ tii,” ĩiupi Herodes're. \v 5 Herodes pea Juan're jĩarʉga nii pacagʉ, bojoca peere uwiupi, niipetirã “Juan Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉra niimi,” cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉogʉ cʉ̃ ca niiro macã. \p \v 6 To ca bii pacaro, Herodes cʉ̃ ca baʉarica rʉmʉ ʉno ca earo cʉ̃ ca tiiri boje rʉmʉre, Herodías macõ pea niipetirã Herodes cʉ̃ ca jʉo cojoricarã cʉ̃ja ca ĩa cojoropʉ bajago wia waaupo. Herodes pea cõ ca bajarijere ĩa mecʉ̃ma ĩigʉ, o biro cõre ĩiupi: \v 7 “No ca boorije mʉ ca jãirijere mʉre yʉ tiicojo majuropeecãrucu. ¡Yee méé mʉre yʉ ĩi!” cõre ĩiupi. \v 8 Cõ pea cõ paco cõ ca wede majiorico niiri, o biro ĩiupo Herodes're: \p —Jotʉ bapapʉ Juan dʉpʉgare jãari, yʉre tiicojoya —cʉ̃re ĩiupo. \v 9 To biro cõ ca ĩiro tʉogʉ, bʉaro tʉgoeña paiupi Herodes. Bʉari, niipetirã cʉ̃ ca jʉo cojoricarã cʉ̃ja tʉo cojoropʉ: “Mʉ ca jãirijere yʉ tiicojo majuropeecãrucu,” cʉ̃ ca ĩirique ca niiro macã, cõ ca ĩirore biro tii dotiupi. \v 10 To biri cʉ̃ ʉmʉare tia cũurica wiipʉ ca niigʉ, Juan dʉpʉgare paa taa doti cojoupi. \v 11 Jiro jotʉ bapapʉ ami jãa ami waari, wãmore cõre tiicojoupa. Cõ pea, cõ pacopʉre tiicojoupo. \v 12 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca tiiriquere queti tʉo, cʉ̃ buerã ca niiricarã eari, cʉ̃ upʉri niiquĩriquere ami waa, yaa cõa yapanori jiro, Jesús're wederã waaupa. \s1 Paʉ bojocare Jesús cʉ̃ ca baarique ecarique \r (Mc 6.30; Lc 9.10-17; Jn 6.1-14) \p \v 13 Jesús pea teere cʉ̃ja ca queti wedero tʉori, too ca niiricʉ, jãa, cʉ̃ buerã mena cũmuapʉ ea jãa, jʉo waacoawi ca bojoca maniro pee. Toopʉ jãa ca waariquere majiri, tii macãri macãrã pea maapʉ jãare nʉnʉ waaupa. \v 14 To biri Jesús ʉtabʉcʉra ape nʉñapʉ tĩa ea maa nʉcãgʉ, paʉ bojoca cʉ̃ja ca niiro ĩawi. Cʉ̃jare ĩa boo pacari, ca diarique cʉtirã cʉ̃ja ca jee waaricarãre cʉ̃jare catio bojawi. \p \v 15 Jãa, cʉ̃ buerã pea, naiocoaro ca biiro ĩarã Jesús pʉto pee waa, o biro cʉ̃re jãa ĩiwʉ: \p —Mee ñamica niicoa. Anoa ca bojoca maniropʉ nii. Bojocare, “Waarãja,” cʉ̃jare ĩiña. Macãpʉ waari, cʉ̃ja ca baapere cʉ̃ja wapa tiirã waajato —cʉ̃re jãa ĩiwʉ. \p \v 16 To biro jãa ca ĩiro, Jesús pea o biro jãare ĩi yʉʉwi: \p —Ñeere ĩirã waaticuma. Mʉjara cʉ̃jare baariquere ecaya —ĩiwi. \p \v 17 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jãa pea: \p —Jãa, anora jĩcã amo cõro pan'gaariacã, wai pʉarãacã to cõrora jãa cʉo —cʉ̃re jãa ĩiwʉ. \p \v 18 To biro cʉ̃re jãa ca ĩiro tʉo: \p —Ano pee ami dooya —jãare ĩiwi Jesús. \v 19 Ĩi yapano, bojocare taa yepapʉ cʉ̃jare duwi dotiwi. Duwi doti yapano, pan jĩcã amo cõro ca niiricarire, wai pʉarã mena jeeri, ʉmʉreco pee ĩa mʉene cojori, Ʉmʉreco Pacʉre: \p —¡Añu majuropeecã! Añurije jãare ĩa cõa peo bojaya —ĩi juu bue yapano, pan'gaarire pee batori, jãa cʉ̃ buerãre noniwi. Jãa pea bojocare jãa batowʉ. \v 20 To biro jãa ca tiirijere, niipetirãpʉra baa yapi peticoawa. Jãa pea ca dʉjarijere jee neo, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro niiri pijeeri peti jãa jee jãa dadowʉ. \v 21 Teere ca baaricarã pea jĩcã amo cõro mil ʉmʉa niiwa, nomia, wimarã cõoña maniro niirã. \s1 Oco jotoara Jesús cʉ̃ ca waarique \r (Mc 6.45-52; Jn 6.16-21) \p \v 22 Ate jiro Jesús, jãa, cʉ̃ buerãre cũmuapʉ ea jãa dotiwi, bojocare cʉ̃ ca waarique wui ditoye, cʉ̃ jʉguero ape nʉñapʉ cʉ̃ja tĩa waa yuecãjato ĩigʉ. \v 23 Bojocare waarique wui cojo yapano, ʉ̃tãgʉ jotoapʉ jĩcʉ̃ra juu buegʉ mʉacoaupi Jesús. Ména, ca naioro jiro jĩcʉ̃ra toora niicãupi. \v 24 Mee, jãa pea yoaropʉ jãa tʉjacã tĩa waawʉ. Wino bʉaro jãa ca waaro peera paa puu dooma ĩiro, jãa cũmuare uwioro, oco jabe cõa tuu niiwʉ. \p \v 25 To biro jãa ca bii paja yujuro, ca boeparo jʉgueroacã jãa pʉto pee doo nʉnʉa doowi Jesús. “¡Níjá! Oco jotoara doocã nʉnʉa doowi.” \v 26 Oco jotoara cʉ̃ ca doo nʉnʉa dooro ĩa ʉcʉacoari, bʉaro uwirique mena: \p —Wãtĩro doo béé —jãa ĩi acaro buicoawʉ. \v 27 To biro jãa ca ĩiro, Jesús pea o biro jãare ĩi cojowi: \p —Yerijãa waarãja. Yʉra yʉ nii. Uwiticãña —jãare ĩiwi. \p \v 28 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pedro pea o biro ĩiwi Jesús're: \p —Wiogʉ, mʉra mʉ ca niijata, oco jotoara mʉ pʉtopʉ yʉre waa dotiya —ĩiwi. \p \v 29 To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —Dooya —cʉ̃re ĩiwi. To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pedro, cũmuapʉ ca jãñaricʉ wãcã ñaa, oco jotoara Jesús cʉ̃ ca niiro díámacʉ̃ waacã nʉnʉa waawi. \v 30 Too waa nʉnʉa waagʉ, wino bʉaro ca paa puuro ĩa uwima ĩigʉra, duacã nʉnʉa waawi. “Duacã yai waagʉ yʉ bii,” ĩima ĩigʉra, o biro ĩi acaro buiwi Pedro: \p —Wiogʉ, yʉre ñeegʉ dooya —ĩiwi Jesús're. \fig “Wiogʉ yʉre ñeegʉ dooya.” Mt 14.30|src="CN01721B.tif" size="span" \fig* \p \v 31 To biro cʉ̃ ca ĩirora, Jesús pea cʉ̃ amore juu cojo, cʉ̃re ñeeri, o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —¡Petoacã peti yʉre mʉ tʉo nʉnʉjeecã! ¿Ñee tiigʉ, “Yʉre tii nemocãrucumi,” mʉ ĩi tʉgoeña bayitijãri? —ĩiwi. \v 32 Cũmuapʉ cʉ̃ja ca ea jãarora, wino paa puu yerijãacoawʉ. \p \v 33 To cõrora, jãa, cũmuapʉ ca niirã pea: \p —Mʉa díámacʉ̃ra, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ra mʉ nii —jãa ĩi nʉcʉ̃ bʉowʉ Jesús're. \s1 Genesaret'pʉ ca diarãre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mc 6.53-56) \p \v 34 To biro bii tĩa waa, Genesaret yepapʉre jãa eawʉ. \v 35 Toopʉ jãa ca earo, too macãrã pea Jesús're ĩa majiri, too cʉ̃ ca earo, too pʉtori macãrã niipetirãpʉre queti wede bate peoticã cojoupa. Niipetirã ca diarique cʉtirãre jeecãri, Jesús pʉto \v 36 “Jãa cãare petopʉra, mʉ jutiro yapaacã ʉnorena, jãare padeña dotiya,” ĩi eawa. Niipetirã cʉ̃ jutirore ca padeñarã cõrora cati peticoawa. \c 15 \s1 Bojocʉre ca ñañorije \r (Mc 7.1-23) \p \v 1 Jĩcãrã fariseos, to biri doti cũuriquere ca jʉo bueri maja, Jerusalén'pʉ ca dooricarã Jesús pʉto eari, o biro ĩi jãiñawa: \p \v 2 —¿Ñee tiirã mʉ buerã pea mani ñicʉ̃ jʉ̃mʉa cʉ̃ja ca tii jʉo dooriquere cʉ̃ja tii nʉnʉjeetiti? ¿Ñee tiirã baarʉgarã jʉguero amo coeriquere cʉ̃ja tii nʉnʉjeetiti? —ĩiwa. \p \v 3 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pee cãa o biro cʉ̃jare ĩi jãiñawi: \p —¿Ñee tiirã mʉja cãa, mʉja ñicʉ̃a cʉ̃ja ca tii jʉo doorique peere tii nʉnʉjeerʉgarãra Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti cũuriquere mʉja tii nʉnʉjeetiti? \v 4 O biro ĩiupi Ʉmʉreco Pacʉ: “Mʉ pacʉre, mʉ pacore nʉcʉ̃ bʉoya.\f + \fr 15.4a\ft Ex 20.12; Dt 5.16.\f* Cʉ̃ pacʉre, cʉ̃ pacore ñañaro ca ĩigʉa, jĩa cõacãricʉ niirucumi,”\f + \fr 15.4b\ft Ex 21.17; Lv 20.9.\f* ĩiupi. \v 5 To biro cʉ̃ ca ĩi cũurique ca nii pacaro, mʉja pea o biro mʉja ĩirucu: “Jĩcʉ̃, cʉ̃ pacʉre, cʉ̃ pacore, ‘Yʉ yee niipetirije Ʉmʉreco Pacʉre yʉ ca nonijãrije wado nii. To biri mʉjare yʉ tii nemo majiti,’ ĩicã majimi. \v 6 To biirije ca ĩigʉa, cʉ̃ pacʉre, cʉ̃ pacore cʉ̃ ca tii nemorucuricarore biro tii nemo majitimi yua,” mʉja ĩi wederucu. O biirije ĩicãri, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti cũurique peere tee jãa ĩiri méé mʉja bii yaiocã, mʉja majuropeera mʉja ca ĩirije pee wadore tii nʉnʉjeema ĩirã. \p \v 7 ¡Watoara ca bii dito pairã! Díámacʉ̃ra ĩiquĩupi Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Isaías, mʉja yee maquẽre ĩigʉ: \q1 \v 8 —“Anija, ʉjero ĩirique wado yʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉoma. \q2 Cʉ̃ja yeri pea aperopʉ niicã. \q1 \v 9 Yee petira yʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉocãma. \q2 Cʉ̃ja ca buerijea, cʉ̃ja majuropeera cʉ̃ja ca tii doti niirije nii,”\f + \fr 15.9\ft Is 29.13. Cʉ̃jara cʉ̃ja ca ĩirijerena, “Ate nii Ʉmʉreco Pacʉ manire cʉ̃ ca tii dotirije,” ĩi wederucuma.\f* cʉ̃ ca ĩiquĩriquera —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 10 To biro cʉ̃jare ĩi yapano, bojocare jʉo cojori, o biro cʉ̃jare ĩiwi Jesús: \p —Atere tʉori añuro tʉo puoya: \v 11 Baarique ʉjero pee ca jãa waarije méé bojocare ñañarã cʉ̃ja ca niiro tii. Cʉ̃ja ʉjero mena pee ñañarije cʉ̃ja ca wede wienerije pee nii, bojocare ñañarã cʉ̃ja ca niiro ca tiirije —ĩiwi. \p \v 12 To biro cʉ̃ ca ĩiro jãa cʉ̃ buerã pea cʉ̃ pʉto pee waari, o biro cʉ̃re jãa ĩi jãiñawʉ: \p —¿Mʉ ca ĩijãrijere tʉori, fariseos cʉ̃ja ca ajiacoajãrijere mʉ majiti? —cʉ̃re jãa ĩiwʉ. \p \v 13 To biro jãa ca ĩiro: \p —No ca boorije yʉ Pacʉ, ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ, cʉ̃ ca otetiriquea, niipetirijepʉra ca nʉcõri menapʉra wẽe bate ecorucu. \v 14 To birora cʉ̃jare ĩacãña. Ca ĩatirãre biro nii pacarã, aperã ca ĩatirãre ca jʉguerãre biro ca niirã niima cʉ̃ja. No jĩcʉ̃ ʉno ca ĩatigʉra, apĩ ca ĩatigʉre cʉ̃ ca jʉgue waajata, cʉ̃ja pʉarãpʉra opepʉ ñaajãacoarucuma —jãare ĩiwi Jesús. \p \v 15 To biro cʉ̃ ca ĩiro jiro, Pedro pea: “Mʉ ca ĩi cõoña wedejãrijere jãare wede majioña,” ĩiwi Jesús're. \p \v 16 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro ĩi yʉʉwi Jesús pea: \p —¿Mʉja cãa ména mʉja tʉo puoticãti? \v 17 ¿Ʉjero pee ca jãa waarije niipetiro ʉta miji daari pee waa, jiro witi baterʉgaro mʉja ĩi majititi? \v 18 Ʉjero pee ca witirije doca, bojocare ñañarã cʉ̃ja ca niiro ca tiirije nii, cʉ̃ja yeripʉ ñañarije tʉgoeñacãri cʉ̃ja ca wede wienerije niima ĩiro. \v 19 Bojoca cʉ̃ja yeripʉ ñañarijere tʉgoeñama. Jĩariquere, apĩ nʉmopʉre tii eperiquere, tiirica wãme cõro méépʉ ñee epericarã cʉti yai waariquere, jee dutiriquere, ĩi ditorique, aperãre acaro bui tutiriquere, ĩi wienema cʉ̃ja ʉjero mena. \v 20 Ate nii, bojocare ñañarã cʉ̃ja ca tuaro ca tiirije. Amo coetigʉra cʉ̃ ca baarijea bojocʉre ñañagʉ cʉ̃ ca niiro tiiti —ĩiwi. \s1 Cananea díámacʉ̃ cõ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorique \r (Mc 7.24-30) \p \v 21 Jiro, too ca niiricarã, Tiro, Sidón ca wãme cʉtiri yepa pee jãa waacoawʉ. \v 22 Toopʉ jãa ca earo, jĩcõ nomio tii yepa macõ cananea, Jesús pʉtore o biro ĩi acaro bui eawo: \p —Wiogʉ, David Pãrami, yʉre boo paca ĩaña. Yʉ macõ wãtĩ jãa ecocãri ñañaro peti tamʉomo —cʉ̃re ĩi eawo. \p \v 23 To biro cõ ca ĩi pacaro, Jesús pea cõre yʉʉtiwi. To biro cʉ̃ ca biiro ĩa, jãa, cʉ̃ buerã pea, cʉ̃ pʉtoacã waari, o biro cʉ̃re jãa ĩiwʉ: \p —Cõre tii nemocãña nija. Mani jiro acaro bui nʉnʉjee doomo —jãa ĩiwʉ. \p \v 24 To biro jãa ca ĩiro tʉo, o biro ĩiwi Jesús: \p —Ʉmʉreco Pacʉa, Israel yaa pooga macãrã, oveja ca yairicarãre biro ca niirã wadore tii nemo dotigʉ yʉre tiicojowi —ĩiwi. \p \v 25 To biro cʉ̃ ca ĩi pacaro, nomio pea cʉ̃ jʉguero cõ ãjʉro jupeari mena ea nuuri: \p —Wiogʉ, yʉre tii nemoña —cʉ̃re ĩiwo. \p \v 26 Jesús pea o biro cõre ĩi yʉʉwi: \p —Cʉ̃ puna cʉ̃ja ca baarije pan're ẽmari, yaia peere cʉ̃ ca ecajata, añuti —cõre ĩiwi. \p \v 27 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩiwo cõ pea: \p —To birora bii biiropʉa, Wiogʉ. To biro to ca bii pacaro, yaia cãa, cʉ̃ja ʉparã cʉ̃ja baa baterijere baama —ĩiwo Jesús're. \p \v 28 To biro cõ ca ĩiro, o biro cõre ĩiwi Jesús: \p —¡Nomio, díámacʉ̃ peti mʉ tʉo nʉnʉjee majuropeecã! Mʉ ca boori wãmere birora to biijato —ĩiwi. \p To biro cõre cʉ̃ ca ĩirije menara, cõ macõ pea jĩcãto caticoaupo. \s1 Paʉ bojoca ca diarique cʉtirãre Jesús cʉ̃ ca catiorique \p \v 29 Too ca niiricarã waa, Galilea ʉtabʉcʉra tʉjaropʉ jãa eawʉ. Jiro, buuro jotoapʉ maa waa, ea nuu waawi Jesús. \v 30 To biro cʉ̃ ca biiro, paʉ bojoca cʉ̃re nea poo eawa. Cʉ̃ja yaarã ca diarique cʉtirã, upa yuriri, ca ĩatirã, ca dicari pojaricarã, ca wedetirã, to biri aperã paʉ ca diarique cʉtirãre, Jesús pʉto jee eawa. To biro cʉ̃ja ca tiirãre, Jesús pea cʉ̃jare catio bojawi. \v 31 Bojoca pea ca wedetimiricarã wede, ca dicari pojaricarã cãa añucoa, upa yuriri añuro waa majicoa, ñucã ca ĩatimiricarã cãa ĩacoa, cʉ̃ja ca biiro ĩarã, ñee pee ĩiticãwa. Teere ĩari, Israel Ʉmʉreco Pacʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉowa. \s1 Paʉ bojocare Jesús cʉ̃ ca baarique ecarique \r (Mc 8.1-10) \p \v 32 Jiro Jesús, jãa, cʉ̃ buerãre jʉo cojori, o biro jãare ĩiwi: \p —Anija bojocare bʉaro cʉ̃jare yʉ boo paca ĩa, mee itia rʉmʉ niicoa yʉ mena cʉ̃ja ca niiro. Baarique ʉno cʉotima. Baari méé ca biirãrena cʉ̃ja yaa wiijeripʉ yʉ tuenecojorʉgati. To biro yʉ ca tiijata, waa bayiti, maa decomacãrira dia ñaacoabocuma —ĩiwi. \p \v 33 To biro jãare cʉ̃ ca ĩiro, jãa pea o biro cʉ̃re jãa ĩiwʉ: \p —To cõro paʉ bojoca ca niirãre mani ca ecapere, ano ʉno ca bojoca maniropʉre ¿do biro pee tiicãri baariquere mani bʉarãti? —jãa ĩiwʉ. \p \v 34 To biro jãa ca ĩiro, o biro jãare ĩi jãiñawi Jesús: \p —¿Mʉja pea no cõro paʉ pan'gaari mʉja cʉoti? —ĩiwi. To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —Jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro niirije pan'gaari, to biri no cãnacãrã mééacã jãa wai cʉo —cʉ̃re jãa ĩiwʉ. \p \v 35 To biro jãa ca ĩiro, bojocare yepapʉ duwi doti cojowi. \v 36 To biro ĩi yapano, jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niirije pan'gaari, to biri wai menare jeeri, Ʉmʉreco Pacʉre: “Añu majuropeecã,” ĩi yapano, pee bato noni cojowi, jãa cʉ̃ buerãre. Jãa pea bojoca peere jãa noni bato cojowʉ ñucã. \p \v 37 To biro cʉ̃ ca tiirijere niipetirãpʉra baa yapi peticoawa. Ca dʉjariquere jãa ca jee neoro, jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro niiri pijeeri peti dadawʉ. \v 38 Teere ca baaricarã pea bapari mil peti ʉmʉa niiwa, nomia, wimarã, cõoña maniro niirã. \v 39 Jiro Jesús, bojocare waarique wui, cũmuapʉ ea jãa, jãa waacoawʉ, Magadán ca wãme cʉtiri yepa pee waarã. \c 16 \s1 Tii bau niiriquere cʉ̃ja ca ĩarʉgarique \r (Mc 8.11-13; Lc 12.54-56) \p \v 1 Fariseos, to biri saduceos, Jesús pʉto doori, cʉ̃re ĩi buiyee ñaarã, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉra cʉ̃ ca niirijere ca bii ĩñorije jĩcã wãme ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃re tii bau nii dotiwa. \p \v 2 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Ʉmʉreco ca jũa naio waaro ĩari, “Boerore añuri rʉmʉ niirʉga,” mʉja ĩi. \v 3 Ñucã boeri tabere, ʉmʉreco quejero jũa, bueri bʉrʉri nii, ca biiro ĩarã, “Oco rʉmʉ niirʉga,” mʉja ĩi. Ʉmʉreco to biro ca biirijere ĩari, to biirije biirʉga añuro ca ĩi majirã nii pacarã, ¿ñee tiirã ati yʉtearire ca bii niirije peera mʉja ĩa majititi? \v 4 Anija bojoca ñañarã, Ʉmʉreco Pacʉre ca tʉo nʉnʉjeetirã, jĩcã wãme ca ĩa ñaaña manirije tii bau niiriquere ĩarʉgama. To biro cʉ̃ja ca ĩimijata cãare, jĩcã wãme ʉno peera Jonás cʉ̃ ca biiriquere biro apeye ca ĩa ñaaña manirije tii bau nii ĩño ecotirucuma —ĩiwi. To biro ĩi, toora cʉ̃ja ca niiro cʉ̃jare waa weocoawi. \s1 Fariseos, saduceos, cʉ̃ja ca tii niirije \r (Mc 8.14-21) \p \v 5 Jãa, cʉ̃ buerã, Jesús mena ʉtabʉcʉra ape nʉñapʉ waarã, acoboma ĩirã pan jãa jee waatiupa. \v 6 Jesús pea: \p —Fariseos, saduceos, cʉ̃ja ca tii niirije, pan're ca wauaro ca tiirijere biro ca niirijere ĩa majiri niiña —jãare ĩiwi. \p \v 7 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jãa, cʉ̃ buerã pea: \p —¡Agó nija! Pan mani jee dootijapa —jãa ameri ĩiwʉ. \v 8 Jesús pea to biro jãa ca ameri ĩirijere majiri, o biro jãare ĩiwi: \p —¿Ñee tiirã, “Pan mani cʉoti,” mʉja ameri ĩiti? No cõro petoacã peti díámacʉ̃ mʉja tʉo nʉcʉ̃ bʉocãti. \v 9 ¿Mʉja tʉo jeeñoticãti ména? ¿Jĩcã amo cõro niiricari pan menara, jĩcã amo cõro mil ca niirãre yʉ ca ecarique cãare mʉja majititi? ¿No cãnacã pijeeri peti mʉja jee neori? \v 10 ¿Ñucã pan'gaari jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niiricari menara bapari mil ca niirãre yʉ ca batorique cãare mʉja majititi? ¿No cãnacã pijeeri peti mʉja jee neori? \v 11 ¿No cõro peti pan méére yʉ ca ĩi pacaro mʉja tʉo majititi? Fariseos, to biri saduceos, cʉ̃ja ca tii niirije baarique ca wauaro ca tiirijere biro ca niirije menare ĩa majiri niiña —jãare ĩiwi. \p \v 12 To biro cʉ̃ ca ĩiropʉ pan're ayiarique méére, fariseos, to biri saduceos, cʉ̃ja ca ĩi dito buerijere tʉo majiri niiña ĩigʉ, Jesús to biro jãare cʉ̃ ca ĩirijere jãa tʉo majiwʉ yua. \s1 Pedro, “Mesías mʉ nii,” Jesús're cʉ̃ ca ĩirique \r (Mc 8.27-30; Lc 9.18-21) \p \v 13 Jiro Jesús, Cesarea de Filipo yepapʉ eari, o biro jãare ĩi jãiñawi: \p —¿Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re, “Ñiru niimi,” cʉ̃ja ĩirucuti bojoca? —ĩi jãiñawi. \p \v 14 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re jãa ĩi yʉʉwʉ: \p —Jĩcãrã, “Uwo Coeri majʉ Juan niimi,” ĩima. Aperã, “Elías niimi,” ĩima. Aperã, “Jeremías niimi; ñucã apĩ Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ niimi,” ĩirucuma —cʉ̃re jãa ĩiwʉ. \v 15 To biro jãa ca ĩiro: \p —Mʉja pea, ¿“Ñiru niimi,” yʉre mʉja ĩiti? —jãare ĩi jãiñawi Jesús. \p \v 16 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Simón Pedro o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —Mʉa Mesías, Ʉmʉreco Pacʉ to birora ca caticõa niigʉ Macʉ̃ mʉ nii —ĩiwi. \p \v 17 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro ĩiwi Jesús: \p —Ʉjea niiña mʉ, Simón, Jonás macʉ̃. Jĩcʉ̃ bojocʉ ʉno peera atere mʉre wede majiotijacupi. Yʉ Pacʉ ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ, atere mʉre majiomi. \v 18 To biri yʉ pea: “Pedro mʉ nii,” mʉre yʉ ĩi. Atiga ʉ̃tãga jʉorira yʉre ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja ca nii nʉnʉa waaro yʉ tiirucu. Bii yairicaro ca tii tutua niirijepʉ cãa, cʉ̃jare ametʉene nʉcãtirucu. \v 19 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiropʉre ca waarãre ca jope pãa jʉguegʉre biro mʉre yʉ cũu. Ati yepare niigʉ tii niiriquere mʉ ca bootijata, ʉmʉreco tutipʉ cãare boo ecotirucu. Ñucã ati yepare niigʉ tii niiriquere mʉ ca boojata, ʉmʉreco tutipʉ cãare boo ecorucu —ĩiwi Pedrore. \v 20 To biro ĩi yapano, jãa cʉ̃ buerãre: \p —Mesías yʉ ca niirijere jĩcʉ̃ ʉno peerena wedeticãña —jãare ĩiwi Jesús. \s1 Cʉ̃ ca bii yaipere cʉ̃ ca wederique \r (Mc 8.31—9.1; Lc 9.22-27) \p \v 21 Jesús, tii tabe mena, jãa cʉ̃ buerãre, Jerusalén'pʉ cʉ̃ ca waapere to biri bojocare ca jʉo niirã, paia ʉparã, doti cũuriquere ca jʉo bueri maja, ñañaro cʉ̃re cʉ̃ja tiipere, ñucã cʉ̃re cʉ̃ja ca jĩa cõapere, to biro cʉ̃re cʉ̃ja ca tii cõacãmijata cãare ñucã itia rʉmʉ jiro cʉ̃ ca cati tuapere, jãare wede jʉowi. \p \v 22 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo, Pedro pea apero pee cʉ̃re ami waari, o biro cʉ̃re ĩi tuti jʉo waawi Jesús're: \p —¡Agó nija Wiogʉ, Ʉmʉreco Pacʉ teere mʉre cʉ̃ camotajato! ¡Atea jĩcãti ʉno peera to biirije peti mʉre biitirucu! —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 23 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea Pedrore amojode ĩari, o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —¡To cõrora yʉre camotatiya, Satanás! Mʉa, apeye pee yʉ ca bii maa wijiaro yʉre tiirʉgʉ mʉ ĩi. Mʉa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorore biro méé mʉ tʉgoeña. Bojoca cʉ̃ja ca tʉgoeñari wãme pee wado mʉ tʉgoeñacã —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 24 To biro cʉ̃re ĩi yapano, jãa, cʉ̃ buerãre, o biro jãare ĩiwi: \p —Jĩcʉ̃, yʉ buegʉ ca niirʉgʉ ʉnoa, mʉ majurope mʉ ca tiirʉgarijere to cõrora acobori, to cãnacã rʉmʉra yʉ yee jʉori ñañaro tamʉo pacagʉ, to birora yʉre tʉo nʉnʉjeecõa niiña. \v 25 Cʉ̃ ca catirijere ca maigʉa, cʉ̃ ca catipere bʉatirucumi. Yʉ yee jʉori ñañaro ca tamʉo yaigʉa, cʉ̃ ca catipere bʉarucumi. \v 26 ¿Bojocʉre ñee ʉno peere to tii nemoti ati yepa maquẽ niipetirijepʉrena cʉocã pacagʉ, cʉ̃ yerire cʉ̃ ca tii yaio nʉcõcãjata? ¿Ñucã cʉ̃ ca cati niipe wapare, no cõro pairo mena cʉ̃ wapa tii majibogajati? \v 27 Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, yʉ Pacʉ cʉ̃ ca boe baterije mena, ñucã yʉ yaarã yʉre queti wede bojari maja mena, yʉ doorucu. To cõrore to cãnacãrãpʉrena cʉ̃ja ca tii niirica wãmeri ca niirore biro, cʉ̃ja yee ca niirijere cʉ̃jare yʉ noni wapa tiirucu. \v 28 Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Jĩcãrã ano ca niirã, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, Wiogʉ yʉ ca niigʉ dooro ĩatirãra mʉja bii yaitirucu —jãare ĩiwi Jesús. \c 17 \s1 Jesús cʉ̃ ca baurije ca wajoarique \r (Mc 9.2-13; Lc 9.28-36) \p \v 1 Jĩcã amo peti, ape amore jĩcãga penituaro ca niiri rʉmʉri jiro Pedro, Santiago, cʉ̃ bai Juan're, bojoricaro cʉ̃jare jʉo cojori, ʉ̃tãgʉ bʉaro ca emʉaricʉ jotoapʉ cʉ̃jare jʉocoawi. \v 2 Toopʉ, cʉ̃ mena cʉ̃ja ca niiro, Jesús cʉ̃ ca baurije wajoacoaupi. Cʉ̃ diámacʉ̃ muipũ ʉmʉreco macʉ̃re biro boe bateupe. Biicã, cʉ̃ jutiro cãa ca boe baterijere biro botirito biicoaupe. \v 3 To biro cʉ̃ ca biiri tabera Elías, Moisés, Jesús mena cʉ̃ja ca wede peni niiro ĩaupa. \v 4 To biri Pedro pea o biro ĩiupi Jesús're: \p —Wiogʉ, anopʉ mani ca niiro añu majuropeecã. Mʉ ca boojata, itia wii mʉjare yʉ queno bojarucu. Jĩcã wii mʉ yaa wii, ape wii Moisés yaa wii, ape wii Elías yaa wii, mʉjare yʉ queno bojarucu —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 5 Pedro, Jesús're to biro cʉ̃ ca ĩi niiri tabera, bueri bʉrʉa bʉaro ca boe bateri bʉrʉa duwi doo, cʉ̃jare paa ũma nʉcãcoaupa. To biro ca biiri tabera wederique bueri bʉrʉa watoapʉre o biro ca ĩi wedeo cojorijere tʉoupa: \p —Ani yʉ Macʉ̃, yʉ ca maigʉ, yʉ ca beje amiricʉ niimi. Cʉ̃ ca ĩirijere tʉo nʉnʉjeeya —ĩi wedeoupa. \v 6 To biro ca ĩirijere tʉorã, cʉ̃ buerã pea uwima ĩirã, yepapʉ muu bia ñaacũmucoaupa. \p \v 7 To biro cʉ̃ja ca biiro ĩa, Jesús pea cʉ̃ja pʉto waa, cʉ̃jare padeña: \p —Wãmʉ nʉcãña. Uwiticãña —cʉ̃jare ĩiupi. \fig Elías, Moisés, Jesús mena wede peni niiupa. Mt 17.1-7|src="CN01728B.tif" size="span" \fig* \m \v 8 To biro cʉ̃ ca ĩiro ĩa cojorã, aperã peera ĩatiupa yua. Jesús wadore cʉ̃re ĩaupa. \v 9 Jiro ʉ̃tãgʉpʉ ca niiricarã duwi nʉnʉa doorã: \p —Mecʉ̃ mʉja ca ĩajãrijere jĩcʉ̃ ʉno peerena mʉja wedetirucu ména. Jiro yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, ca bii yaicoaricʉ nii pacagʉ, yʉ ca cati tuaro jiropʉ docare mʉja wederucu —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \p \v 10 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ buerã pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupa Jesús're: \p —¿Ñee tiirã doti cũuriquere jʉo bueri maja pea, “Elías doo jʉorucumi ména,” cʉ̃ja ĩiti? —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 11 To biro cʉ̃ja ca ĩi jãiñaro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi Jesús: \p —Díámacʉ̃ra ĩima. Elías'ra doo jʉgue, cʉ̃ra niipetirijere queno, tiirucumi. \v 12 Yʉ pea, “Mee, Elías doo yerijãaupi,” yʉ ĩi. Cʉ̃ja pee cʉ̃re ĩa majitiupa. To biri no cʉ̃ja ca tiirʉgarije cõro cʉ̃re tiiupa. To biri wãmera cʉ̃jare yʉ tii ecorucu yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ cãa —ĩiupi. \v 13 To biro cʉ̃ ca ĩiro: “Uwo Coeri majʉ Juan niiquĩricʉre ĩigʉ ĩimi,” ĩi tʉo majicãupa cʉ̃ buerã. \s1 Wãmʉ ca wãtĩ jãa ecoricʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \r (Mc 9.14-29; Lc 9.37-43) \p \v 14 Bojoca cʉ̃ja ca niiropʉ cʉ̃ja ca earo, jĩcʉ̃ ʉmʉ Jesús pʉto ea, cʉ̃ ãjʉro jupeari mena ea nuu waari, o biro ĩiwi Jesús're: \p \v 15 —Wiogʉ, yʉ macʉ̃re boo paca ĩaña. Ñañaro mecʉ̃ yai waami. Paʉ tiiri pecamepʉ ñaajoecoa, ñucã ape tabera diapʉ ñaañuacoa, biimi. \v 16 Mʉ buerãre cʉ̃re yʉ ami eamijãwʉ. Cʉ̃re ametʉene majitijãwa —ĩiwi. \p \v 17 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro ĩi yʉʉwi Jesús: \p —¡Agó nija, díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉoti, ca tiiya manirijepʉ tii nʉnʉjeecã yai waa, ca biirã cʉ̃ja ca niiri cuu macãrã! ¿No cõro yoaro mʉja mena yʉ niigʉti? ¿No cõro yoaro to biro mʉja ca biirijere yʉ nʉcã niigʉti? Jaʉ, wãmʉre ano pee cʉ̃re ami dooya —ĩiwi. \v 18 To cõrora wãtĩre tuti, wãmʉpʉre ca niigʉre cʉ̃re cõa wiene, tiiwi Jesús. Cʉ̃ pea to biro cʉ̃ ca tiiri nimaro mena diarique manigʉ tuawi. \p \v 19 Jiro jãa, cʉ̃ buerã pea, bojoricaro jãa wado Jesús mena niirã, o biro cʉ̃re jãa ĩi jãiñawʉ: \p —¿Ñee tiirã jãa pea wãtĩre jãa cõa wiene majitijapari? —jãa ĩiwʉ. \p \v 20-21 To biro jãa ca ĩiro, o biro jãare ĩi yʉʉwi Jesús: \p —Mʉja petoacã peti díámacʉ̃ mʉja tʉo nʉcʉ̃ bʉocã.\f + \fr 17.20\ft Biirãpʉa, wãtĩa anija ʉnoa, beti, juu bue, tiicãripʉ cõa wienericaro ca witirã niima.\f* Díámacʉ̃ mʉja ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorije, mostaza apega cõroacã to ca niicãmijata cãare, atigʉ ʉ̃tãgʉre, “Pĩa waari, aperopʉ ea nʉcãroja,” mʉja ca ĩirora, mʉja ca ĩirore biro biicãbocu. Jĩcã wãme ʉno peera mʉja ca tii majitirije nii, biitibocu —jãare ĩiwi. \s1 Cʉ̃ ca bii yaipere pʉati Jesús cʉ̃ ca wederique \r (Mc 9.30-32; Lc 9.43-45) \p \v 22 Galilea yepapʉre cʉ̃ mena jĩcãri jãa ca waa yujuro, o biro jãare ĩiwi Jesús: \p —Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re ñeeri, aperãpʉre yʉre tiicojorucuma. \v 23 Cʉ̃ja pea yʉre jĩa cõacãrucuma. To biro yʉre cʉ̃ja ca tii pacaro, itia rʉmʉ jiro yʉ cati tuacoarucu ñucã —jãare ĩiwi. To biro cʉ̃ ca ĩiro, jãa pea bʉaro jãa tʉgoeñarique paiwʉ. \s1 Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii maquẽ ca niipere wapa tiirique \p \v 24 Jiro Capernaúm'pʉ Jesús, jãa, cʉ̃ buerã mena jãa ca earo, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii maquẽre wapa jeeri maja Pedrore ĩarã waari, o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupa: \p —¿Mʉjare ca buegʉa, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii maquẽ wapa jãiriquere cʉ̃ wapa tiiti? —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 25 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩiupi Pedro: \p —¡Ʉ̃gjá! Wapa tiirucumi —ĩiupi. Ĩi yapano, Pedro wiipʉ cʉ̃ ca jãa earije menara Jesús pee o biro cʉ̃re ĩi jãiña jʉguecãwi: \p —Simón, ¿do biro mʉ tʉgoeñati mʉa? Ati yepa macãrã wiorã ¿noare cʉ̃ja wapa jãirucuti? ¿Cʉ̃ja punarena, ape yepapʉ macãrã peere, cʉ̃ja jãirucuti? —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 26 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pedro pea o biro ĩi yʉʉwi: \p —Ape yepa macãrãre jãirucuma —cʉ̃re ĩiwi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro ĩi nemowi ñucã Jesús: \p —To birora bii, cʉ̃ja puna peera petoacã ʉnora wapa tiirique mani. \v 27 Biirãpʉa, cʉ̃ja ca wede pairo mani ca bii buiyeetipere biro ĩirã, ʉtabʉcʉrapʉ waari, wai wajagʉja. Mʉ ca jĩa jʉogʉ ʉjerore jĩcã tii, wapa tiirica tii mʉ bʉarucu, yʉ yee wapa cãare, mʉ yee wapa cãare, ca wapa tiicãpa tiipʉre. To biri tii tiire ami waari, cʉ̃jare mʉ noniwa —ĩiwi Pedrore. \c 18 \s1 Ñiru cʉ̃ niiti ca nii majuropeegʉ \r (Mc 9.33-37; Lc 9.46-48) \p \v 1 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩi niiri tabera, Jesús're nea poo eari, o biro cʉ̃re jãa ĩi jãiñawʉ: \p —¿Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre ca nii majuropeegʉ ca niigʉ niipe cʉ̃ niiti? —jãa ĩiwʉ. \p \v 2 To cõrora Jesús pea, jĩcʉ̃ wimagʉre jʉo cojo, jãa watoa cʉ̃re nʉcõri, \v 3 o biro ĩiwi: \p —Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi. Tʉgoeña wajoa, wimarãre biro pee mʉja ca biitijata, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre mʉja ea waatirucu. \v 4 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre ca nii majuropeegʉ ca niigʉa, ani wimagʉ ca nii majuropeegʉ cʉ̃ ca nii tʉgoeñatirore biro ca biigʉ niimi. \v 5 Jĩcʉ̃ ʉno, yʉ yee quetire, ani wimagʉre biro ca ñeegʉa, yʉrena ñeegʉ tiimi. \v 6 Ñucã no ca boogʉ, wãmaacã yʉre ca tʉo nʉnʉjee jʉo doorã mena macʉ̃re ñañaro cʉ̃ ca tiiro ca tii buiyeegʉ ʉnora, ʉ̃tãga pairica mena cʉ̃ amʉtuture jia tuuri, dia pairi yaa ca ʉ̃cʉ̃aropʉ cʉ̃re duu cõacãjata, añubocu. \s1 Ñañarijere tiirique ca bii buiyeerije \r (Mc 9.42-48; Lc 17.1-2) \p \v 7 ”Ñaña majuropeecã ati yepare, to cõro paʉ ñañarije cʉ̃ja ca tiiro ca tii niirije. Ca bii buiyee niirijea do biro tii camotaarique ʉno méé niiro bii biiropʉa. To ca bii pacaro, aperãre ñañarije cʉ̃ja ca tiiro ca tii buiyeegʉ pea ñañaro peti tamʉorucumi. \v 8 To biri mʉ amo, mʉ dʉpo, ñañarije mʉ ca tiiro to ca tiijata, patari yoaropʉ cõacãña. Amo manigʉra, ñucã upa yuriara, Ʉmʉreco Pacʉ pʉtopʉ mʉ ca ea waaro añujañu. Pʉa amo, ñucã pʉa dʉpo menapʉra pecame ca ʉ̃ʉ yatitiri pecame pee mʉ ca cõa joe ecojata docare, añuti. \v 9 Ñucã mʉ capega ñañarije mʉ ca tiiro to ca tiijata, jade wee amiri, yoaropʉ cõacãña. Jĩcã capega menara Ʉmʉreco Pacʉ pʉtopʉre mʉ ca earo añujañu. Pʉa capega menapʉra, ñañaro tamʉorica pecame pee mʉ ca cõa joe ecojata docare, añuti. \s1 Oveja ca yairicʉre cʉ̃ ca ĩi cõoñarique \r (Lc 15.3-7) \p \v 10 ”Anija wimarãre jĩcʉ̃ ʉno peerena watoa macãrãre biro cʉ̃jare ĩaticãña. Cʉ̃ja yaarã Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrã, yʉ Pacʉ ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ diámacʉ̃re, to birora ĩacõa niima. \v 11 Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃a, ca maa wijia yairicarãre ametʉenegʉ doogʉ yʉ doowʉ.\f + \fr 18.11\ft Lc 19.10.\f* \p \v 12 ”¿Do biro mʉja ĩiti mʉja? Jĩcʉ̃ bojocʉ, cien oveja ca cʉogʉ, jĩcʉ̃acã cʉ̃ja mena macʉ̃ cʉ̃ ca maa wijiaro, ¿jĩcãto, noventa y nueve ca niirãre toora cʉ̃jare cũuri, cʉ̃re cʉ̃ amagʉ waatigajati? \v 13 Oveja ca maa wijiaricʉre cʉ̃ ca bʉacãjata, aperã noventa y nueve ca niirãre cʉ̃ ca ĩa ʉjea niiro ametʉenero ʉjea niicumi. \v 14 To birora mʉja Pacʉ, ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ cãa, jĩcʉ̃ ʉno peera anija wimarã mena macʉ̃ cʉ̃ ca yairo bootimi. \s1 Mani yee wedegʉ mena ameri quenorique \r (Lc 17.3) \p \v 15 ”Mʉ yee wedegʉ ñañaro mʉre cʉ̃ ca tiijata, cʉ̃ jĩcʉ̃ menara wede peniri, ñañaro cʉ̃ ca tiiriquere “Ñañaro yʉ tiijapa,” cʉ̃ ca ĩi tʉgoeña yeri wajoaro cʉ̃re tiiya. To biro mʉ ca ĩirijere cʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeejata, jĩcʉ̃ punare birora mʉja niirucu ñucã. \v 16 To biro mʉ ca ĩirijere cʉ̃ ca tʉorʉgaticãjata, jĩcʉ̃ ʉno, pʉarã ʉno, mʉ mena cʉ̃jare jʉo waagʉja, ñañaro mʉre ca tiiricʉ mena mʉ ca wederique quenorije, pʉarã, itiarã cʉ̃ja ca nii nemorije mena mʉ ca quenopere biro ĩigʉ.\f + \fr 18.16\ft Dt 19.15.\f* \v 17 Cʉ̃ja cãare cʉ̃ ca tʉorʉgaticãjata, yʉre ca tʉo nʉnʉjeerã ca nea poorãpʉre wedeya. Cʉ̃ja cãare cʉ̃ ca tʉorʉgaticãjata, Ʉmʉreco Pacʉre ca majitigʉre biro, ñucã jĩcʉ̃ niirique wapare wapa jee bojari majʉre biro, cʉ̃re ĩacãña yua. \v 18 Díámacʉ̃ yʉ ĩi: Ati yepapʉre tii niiriquere mʉja ca bootirije niipetirijepʉra, ʉmʉreco tutipʉ cãare boo ecotirucu. Ñucã ati yepapʉre tii niiriquere mʉja ca boorije niipetirijepʉra, ʉmʉreco tutipʉ cãare boo ecorucu. \p \v 19 ”Ñucã ate mʉjare yʉ ĩi: Mʉja mena macãrã ʉno pʉarã ati yepapʉre niirã, “Ʉmʉreco Pacʉre atere mani jãico,” cʉ̃ja ca ĩi jãi juu buejata, yʉ Pacʉ ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ, cʉ̃ja ca jãirijere cʉ̃jare tiicojorucumi. \v 20 Pʉarã ʉno, itiarã ʉno, yʉ wãme mena ĩiri nea poo, cʉ̃ja ca juu bue niiri tabere cʉ̃ja watoara yʉ nii —ĩiwi Jesús. \s1 Pʉarã ca wapa moorã \p \v 21 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pedro pea Jesús pʉto waa, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawi: \p —Wiogʉ, yʉ yee wedegʉ ñañaro yʉre cʉ̃ ca tiijata, ¿no cãnacã tii peti ñañaro yʉre cʉ̃ ca tiirijere yʉ acobogajati? ¿Jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro niirijera yʉ ĩigajati? —ĩiwi. \p \v 22 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro ĩiwi Pedrore: \p —“Jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro niirijera yʉ ĩiti. Niipetirije ñañarije cʉ̃ ca tiirije cõrorena,\f + \fr 18.22\ft Setenta veces siete.\f* cʉ̃ mena wede quenoña,” yʉ ĩi. \p \v 23 ”To biri Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea, jĩcʉ̃ wiogʉ cʉ̃re ca pade coterã, cʉ̃re cʉ̃ja ca wapa moorijere cʉ̃ ca wapa jãirʉgariquere biro nii. \v 24 To biri cʉ̃ja mena quenorʉgʉ, cʉ̃jare cʉ̃ ca jʉo neo cojo jʉo waaro pairo, millones ca wapa moogʉ ea jʉoupʉ. \v 25 Cʉ̃ pea cʉ̃ wiogʉre cʉ̃ ca wapa moorijere cʉ̃ ca wapa tiipe ʉno cʉ̃ ca cʉotiro macã, cʉ̃ wiogʉ pea, “Wapa manirora, mʉ nʉmo, mʉ puna, mʉ ca cʉorije niipetiro mena yʉre pade nʉnʉjeeya, yʉre mʉ ca wapa moorije wapa tiiricarore biro to tuajato ĩigʉ,” cʉ̃re ĩiupʉ. \p \v 26 ”Cʉ̃ pea, cʉ̃ wiogʉ to biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro tʉogʉ, cʉ̃ ãjʉro jupea mena ea nuu waari, bʉaro o biro cʉ̃re ĩiupʉ: “¡Wiogʉ! Mʉre yʉ ca wapa moorijere jãi pato wãcãticãña. Yʉ wapa tii peticãrucu,” cʉ̃re ĩiupʉ. \p \v 27 ”To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo, wiogʉ pea cʉ̃re boo paca ĩari, cʉ̃re cʉ̃ ca wapa moorijere acobo, ca wapa mootiricʉre biropʉ cʉ̃ ca tuaro cʉ̃re tiiupʉ. \p \v 28 ”To biro cʉ̃re cʉ̃ ca tiiro jiro witi waagʉ, cʉ̃ pea cʉ̃ mena macʉ̃ petoacã cʉ̃re ca wapa moogʉre bʉa eaupʉ. Cʉ̃re bʉa eari, “Yʉre mʉ ca wapa moorijere wapa tiiya,” ĩigʉra, cʉ̃re ñeeri, cʉ̃ amʉtuture cʉ̃re ñee taa jʉo waaupʉ. \v 29 To biro cʉ̃ ca tiiro, cʉ̃ mena macʉ̃ pea cʉ̃ ãjʉro jupeari mena ea nuu waari: “Mʉre yʉ ca wapa moorijere jãi pato wãcãticãña. Yʉ wapa tii peticãrucu,” cʉ̃re ĩimiupʉ. \v 30 To biro cʉ̃ ca ĩi pacaro, cʉ̃re yʉʉtiupʉ. Cʉ̃re yʉʉricaro maniro tia cũurica wiipʉ cʉ̃re cũu doticãupʉ, “Yʉre cʉ̃ ca wapa moorijere cʉ̃ wapa tii peotijato,” ĩigʉ. \p \v 31 ”To biro cʉ̃ ca tiirije, aperã cʉ̃ mena macãrã paderi maja peera bʉaro tʉgoeñarique paioupe. To biri to biro cʉ̃ ca tiirique niipetirore cʉ̃ja wiogʉre wederã waauparã. \v 32 To biro cʉ̃ja ca ĩiro tʉo, wiogʉ pea cʉ̃re jʉo cojo dotiri, o biro cʉ̃re ĩiupʉ: “¡Pade coteri majʉ ca añutigʉ! Yʉre mʉ ca wapa moorije niipetirore yʉ acobo peoticãjãwʉ, yʉre mʉ ca jãiro macã. \v 33 Mʉre yʉ ca boo paca ĩajãrore birora, mʉ cãa, mʉ mena macʉ̃re ca boo paca ĩapʉ mʉ niijapa,” cʉ̃re ĩiupʉ. \v 34 Wiogʉ pea bʉaropʉra ajia ametʉacoa, cʉ̃re ñee doti, niipetiro cʉ̃re cʉ̃ ca wapa moorijere cʉ̃ wapa tiijato ĩigʉ, ñañaro cʉ̃re tii dotiupʉ —ĩi wedewi Jesús. \p \v 35 O biro ĩi nemowi: \p —Mʉja ca niiro cõrora, mʉja yeripʉ mena mʉja yaarã ñañaro mʉjare cʉ̃ja ca tiirijere mʉja ca acobotijata, yʉ Pacʉ ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ cãa, to biri wãmera tiirucumi mʉja cãare —ĩiwi. \c 19 \s1 Ameri cõarique maquẽre Jesús cʉ̃ ca wederique \r (Mc 10.1-12; Lc 16.18) \p \v 1 Atere ĩi yapano, Jesús, Galilea ca niiricʉ, Judea yepa dia Jordán're, muipũ cʉ̃ ca mʉa doori nʉña pee ca niiri yepapʉre eawi. \v 2 Too cʉ̃ ca waaro, paʉ bojoca cʉ̃re nʉnʉ waawa. Toopʉ ca diarique cʉtirãre catiowi Jesús. \p \v 3 Jĩcãrã fariseos, Jesús pʉto eari, cʉ̃ ca ĩi maa wijiaro cʉ̃re wedejãarʉgarã, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa: \p —¿Doti cũurique, jĩcʉ̃ ʉmʉre, no ca boorije jʉorira cʉ̃ nʉmore to cõa dotiti? —ĩiwa. \p \v 4 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —¿Mʉja, Ʉmʉreco Pacʉ wederique cʉ̃ja ca owarica pũuropʉre, “Jĩcãto bojocʉre tii jʉogʉpʉra mee ʉmʉ, nomio tiiupi Ʉmʉreco Pacʉ,” ca ĩirijere mʉja bue ñaatiti?\f + \fr 19.4\ft Gn 1.27; 5.2.\f* \v 5 O biro ĩiupi: “Ate jʉori, jĩcʉ̃ ʉmʉ cʉ̃ nʉmo mena niirʉgʉ, cʉ̃ pacʉre, cʉ̃ pacore witi weorucumi. Cʉ̃ja pʉarã nii pacarã, jĩcã upʉra niirucuma,” ĩiupi.\f + \fr 19.5\ft Gn 2.24.\f* \v 6 To biri pʉarã méé niima. Jĩcʉ̃ra niima yua. To biro biicãri Ʉmʉreco Pacʉ jĩcã upʉra cʉ̃ ca cũuricarã ca niirãrena, bojocʉra cʉ̃ja ca ameri camotatiro tii majitimi —ĩiwi Jesús. \p \v 7 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa: \p —¿To docare, ñee tiigʉ Moisés niiquĩricʉ, “Ate jʉori mʉre yʉ cõa,” ca ĩiri pũuro cʉ̃ nʉmore tiicojori, “Waagoja,” ĩicã majimi, cʉ̃ ĩi cũuquĩupari? —ĩiwa.\f + \fr 19.7\ft Dt 24.1.\f* \p \v 8 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Añuro petira, wedericaro ca ametʉene nʉcã pairã mʉja ca niiro macã, mʉja nʉmoare cõa dotiupi Moisés. Ména jĩcãtopʉra to biri wãme biitiupa. \v 9 To biri yʉ pea o biro mʉjare yʉ ĩi: Jĩcʉ̃ cʉ̃ nʉmore, apĩ mena cõ ca tii epeti pacaro cõre cõa, apeo cʉ̃ ca nʉmo cʉtijata, cʉ̃ nʉmo ca niitigopʉre tii epegʉ tiimi. Ñucã ca manʉ cõaricore ca nʉmo cʉtigʉ cãa, cʉ̃ nʉmo ca niitigopʉre tii epegʉ tiimi —ĩiwi Jesús. \p \v 10 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jãa cʉ̃ buerã pea o biro cʉ̃re jãa ĩiwʉ Jesús're: \p —To docare ʉmʉ cʉ̃ nʉmore to biirije cʉ̃ ca biijata, ca nʉmo cʉtiticãpe nii —jãa ĩiwʉ. \p \v 11 To biro jãa ca ĩiro, Jesús pea o biro ĩi yʉʉwi: \p —Atera niipetirãpʉra: “To biirije biima ĩiro bii,” ĩi majitima. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ja ca majiro cʉ̃ ca tiirã wado teere majima. \v 12 Bojorica wãmeri ca biirije jʉori, nʉmo cʉti majitima ʉmʉa: Jĩcãrã, mee baʉarãpʉra to biirã ca baʉaricarã niiri nʉmo cʉtitima. Aperãra bojocara to biro cʉ̃ja ca biiro cʉ̃jare tiima. Ñucã aperã Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabe maquẽre padema ĩirã, nʉmo cʉtitima. Atere ca tʉo puo majigʉ ʉno cʉ̃ tʉo puojato —ĩiwi Jesús. \s1 Wimarãre Jesús cʉ̃ ca juu bue peorique \r (Mc 10.13-16; Lc 18.15-17) \p \v 13 Ñucã jĩcãrã, wimarãre Jesús pʉtopʉ ami doowa, cʉ̃ amori mena cʉ̃jare ñia peori, cʉ̃jare cʉ̃ juu bue bojajato ĩirã. To biro cʉ̃ja ca tiiro, jãa cʉ̃ buerã pea, wimarãre ca jee doorãre cʉ̃jare jãa boca tuti camotaawʉ. \v 14 To biro jãa ca ĩiro, Jesús pea o biro jãare ĩiwi: \p —Wimarãre yʉ pʉto tiicojoya. Cʉ̃jare camotaaticãña, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea, cʉ̃jare biro ca niirã cʉ̃ja ca niipa tabe niiro bii —ĩiwi. \v 15 To biro ĩi, wimarãre cʉ̃ amori mena cʉ̃jare ñia peo yapano, too ca niiricʉ waacoawi Jesús. \s1 Wãmʉ ca apeye paigʉ \r (Mc 10.17-31; Lc 18.18-30) \p \v 16 Jĩcʉ̃ wãmʉ Jesús're ĩagʉ doori, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawi: \p —Buegʉ añugʉ, ¿ñee ʉno añurije yʉ tiigajati, to birora caticõa niiriquere cʉorʉgʉ? —ĩiwi. \p \v 17 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —¿Ñee tiigʉ, “Añugʉ,” yʉre mʉ ĩiti? Ca añugʉa jĩcʉ̃ra niimi, Ʉmʉreco Pacʉ wado. Caticõa niiriquere bʉarʉgʉa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti cũurique ca ĩirore biro tiiya —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 18 To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —¿Dijere? —ĩi jãiñawi wãmʉ pea. Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Bojocare jĩaticãña. Ca manʉ cʉtigopʉrena eperico cʉtiticãña. Jee dutiticãña.\f + \fr 19.18\ft Ex 22.1.\f* Aperãre watoara ĩi dito buiyeeticãña. \v 19 Mʉ pacʉre, mʉ pacore nʉcʉ̃ bʉoya.\f + \fr 19.19a\ft Ex 20.12-16; Dt 5.16-20.\f* Ñucã, mʉ pʉto macãrã cãare mʉ upʉre mʉ ca mairore birora cʉ̃jare maiña\f + \fr 19.19b\ft Lv 19.18.\f* —ĩiwi. \p \v 20 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo: \p —Mee, tee niipetirijepʉra yʉ tii peticãwʉ. ¿Ñee apeye yʉre to dʉjati ména? —cʉ̃re ĩi jãiñawi. \p \v 21 To biro cʉ̃ ca ĩi jãiñaro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —Añugʉ peti mʉ ca niirʉgajata, waari mʉ ca cʉorije niipetirijere noni peticã, tee wapare jeeri, ca boo pacarãre cʉ̃jare noniña. To biro tiigʉ, ʉmʉreco tutipʉre pairo mʉ apeye cʉtirucu. To biro tii yapano, yʉ mena dooya —cʉ̃re ĩiwi Jesús. \v 22 Wãmʉ pea to biro cʉ̃ ca ĩirijere tʉogʉ, ca apeye paigʉ niiri, bʉaro tʉgoeña pairique mena waacoawi. \p \v 23 To biro cʉ̃ ca biiro ĩa, Jesús pea o biro ĩiwi jãa cʉ̃ buerãre: \p —Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Jĩcʉ̃, ca apeye paigʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre biirique peti ea waarucumi. \v 24 O biro mʉjare yʉ ĩi nemo ñucã: Jĩcʉ̃ ca apeye paigʉ pea Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre do biro cʉ̃ ca bii ea waatirije to ca nii pacaro, jĩcʉ̃ camello peera, popiye méé niicã, ãjipõa potaga opeacãre cʉ̃ ca jãa ame witi waaro —jãare ĩiwi Jesús. \p \v 25 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉorã, jãa cʉ̃ buerã pea, bʉaro jañuro tʉo ʉcʉacoama ĩirã, o biro jãa ĩiwʉ: \p —To docare ¿ñiru peti cʉ̃ ametʉa majigʉti? —jãa ĩiwʉ. \p \v 26 To biro jãa ca ĩiro, Jesús pea jãare ĩa, o biro ĩiwi: \p —Atea, bojocara do biro ca tii majiña manirije niiro bii, Ʉmʉreco Pacʉ peera cʉ̃ ca tii majirije wado niicã —ĩiwi. \p \v 27 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pedro pea o biro ĩiwi Jesús're: \p —Jãa, jãa ca cʉorijere cũu peticã, mʉ mena pee jãa doowʉ. To biri, ¿ñee jãa tiicojo ecorãti? —cʉ̃re ĩi jãiñawi. \p \v 28 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro ĩi yʉʉwi: \p —Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Ati ʉmʉreco niipetiro ca wajoari cuu ca niiro, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, ca doti majuropeegʉ cʉ̃ ca duwiri tabepʉ yʉ ca ea nuu eari rʉmʉre, mʉja, yʉre ca nʉnʉricarã cãa, ca doti majuropeera cʉ̃ja ca duwirijepʉ mʉja ea nuu waarucu, Israel yaa poogaari pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niiri poogaari cʉ̃ja ca tii niiriquere jãiña bejerʉgarã. \v 29 Ñucã niipetirã yʉ yee jʉori, cʉ̃ja wiijerire, cʉ̃ja yaarãre, cʉ̃ja yaarã romirire, cʉ̃ja pacʉare, cʉ̃ja pacoare, cʉ̃ja punare, cʉ̃ja yaa yeparire cʉ̃ja ca waa weojata, cʉ̃ja ca cʉoricaro ametʉenero cien niirije cõro peti cʉo nemorucuma. Ñucã to birora caticõa niirique cãare cʉorucuma. \v 30 To biri mecʉ̃rire paʉ ca nii majuropeerã ca niirã, watoa macãrã tuarucuma. Ñucã mecʉ̃rire, paʉ watoa macãrã ca niirã pee, ca nii majuropeera tuarucuma —ĩi wedewi Jesús. \c 20 \s1 Paderi majare cʉ̃ ca ĩi cõoña wederique \p \v 1 —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea, jĩcʉ̃ ote wejeri ʉpʉ, cʉ̃ ʉje wejepʉ ca pade bojarã waparãre meepʉacã ca amagʉ waaricʉre biro nii. \v 2 Cʉ̃ pea cʉ̃ja mena bʉa ea, “Jĩcã rʉmʉ paderique maquẽ mʉjare yʉ wapa tiirucu,” cʉ̃jare ĩi yapano, cʉ̃ ʉje wejepʉ cʉ̃jare pade doti cojoupʉ. \p \v 3 ”Ñucã jiro muipũ cʉ̃ ca aji mʉa tua petiri tabe witi waagʉ, wiijeri watoa macã yepapʉ, ñee tiiri méé ca niirãre ĩaupʉ. \v 4 Cʉ̃jare ĩa: “Mʉja cãa, yʉ ʉje wejepʉ paderãja. Cõoricaro mʉjare yʉ wapa tiirucu,” cʉ̃jare ĩiupʉ. To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo, cʉ̃ja cãa, paderã waacoauparã. \v 5 Jiro jotoa decomacã ca niiro witi waaupʉ ñucã. Jiro ca naio waari tabe yucʉ jotoa muipũ ca niiro waaupʉ ñucã, cʉ̃ ca bʉa earã mena cãare to birora cʉ̃jare ĩiupʉ. \v 6 Jiro ñucã muipũ yucʉ decomacã cʉ̃ ca niiro, wiijeri watoa macã yepapʉ ñee tiiri méé ca duwirãre bʉa eari, o biro ĩi jãiñaupʉ: “¿Ñee tiirã paderi méé anora mʉja duwi naiocoati?” cʉ̃jare ĩiupʉ. \p \v 7 ”To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉuparã: “Jĩcʉ̃ ʉno peera jãare paderique tiicojotimi,” cʉ̃re ĩiuparã. To biro cʉ̃ja ca ĩiro, “Mʉja cãa, yʉ ʉje wejepʉ paderãja,” ĩiupʉ cʉ̃ja cãare. \p \v 8 ”Ca naio waaro ĩa, tii weje ʉpʉ pea paderi majare ca doti niigʉre, o biro cʉ̃re ĩiupʉ: “Paderi majare jʉo cojori, cʉ̃jare wapa tiiya. Jiropʉ ca paderã eajãrã peere wapa tii jʉo waa, ca pade jʉorã eajãrãre wapa tii yapano cojoya,” cʉ̃re ĩiupʉ. \v 9 Yucʉ decomacã muipũ cʉ̃ ca niiro ca paderã earicarã wapa jeerã earã, cʉ̃ja ca niiro cõro, jĩcã rʉmʉ paderique wapa cõropʉ wapa ñeeuparã. \v 10 Jiro, ca paderã ea jʉoricarãre cʉ̃ ca wapa tiiri tabe ca earo, “Cʉ̃ja ametʉenero manire wapa tiirucumi,” ĩi tʉgoeñauparã. To biro cʉ̃ja ca ĩi tʉgoeñamijata cãare, cʉ̃ja cõrorena, jĩcã rʉmʉ paderique wapa cõrora wapa tiiupʉ cʉ̃ja cãare. \v 11 Teere wapa jee, tiicãri, tii weje ʉpʉre o biro cʉ̃re ĩi wede paiuparã: \v 12 “Anija jiropʉ ca paderã eajãrã, jĩcã nimaroacã ca padejãrãrena, jãa, ʉmʉreco yoari rʉmʉ muipũ cʉ̃ ca ajicãro ca pade naio waajãrãre mʉ ca wapa tiiro cõrora mʉ wapa tiicã, mʉ añuti,” cʉ̃re ĩiuparã. \p \v 13 ”To biro cʉ̃ja ca ĩiro tʉo, tii weje ʉpʉ pea jĩcʉ̃ cʉ̃ja mena macʉ̃re o biro cʉ̃re ĩiupʉ: “Yʉ mena macʉ̃, ñañaro mʉre tiigʉ méé yʉ tii. ‘Jĩcã rʉmʉ maquẽ mʉre yʉ wapa tiirucu,’ mʉre yʉ ca ĩijãrore birora mʉre yʉ wapa tii. \v 14 Mʉre yʉ ca wapa tiijãrijere jee, tuacoagʉja. Ani mʉ jiropʉ ca padegʉ eajãgʉ cãare, mʉre yʉ ca wapa tiiro cõrora cʉ̃re yʉ wapa tiirʉga. \v 15 Yʉ ca tiirʉgari wãme yʉ tii maji, yʉ yee wapa tiirica tiiri menare. ¿Ca bojoca añugʉ yʉ ca niirijere ĩa tutirã mʉja ĩiti?” cʉ̃re ĩiupʉ. \p \v 16 ”To biri mecʉ̃rire watoa macãrã ca niirã, ca nii majuropeerã niirucuma. Ñucã mecʉ̃rire ca nii majuropeerã ca niirã, watoa macãrã tʉarucuma —jãare ĩi wedewi Jesús. \s1 Cʉ̃ ca bii yaipere itia tii cʉ̃ ca wederique \r (Mc 10.32-34; Lc 18.31-34) \p \v 17 Jiro Jesús Jerusalén'pʉ waa nʉnʉa waagʉ, jãa, cʉ̃ buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirãre bojoricaro jãare jʉo cojori, o biro jãare ĩiwi. \p \v 18 —Mee, mʉja ca ĩarora Jerusalén'pʉ waarã mani bii. Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re ñeeri, paia ʉparãpʉre, doti cũuriquere jʉo bueri majapʉre noni cõa, yʉre tiirucuma. Cʉ̃ja pea yʉre jĩa cõa dotirã, \v 19 aperãpʉre noni cõacãrucuma, yʉre bui epe, yʉre bape, yucʉ tenipʉ yʉre paa pua tuu cõa, cʉ̃ja tiijato ĩirã. To biro cʉ̃ja ca tii yaiocãmijata cãare, itia rʉmʉ jiro yʉ cati tuacoarucu ñucã —jãare ĩiwi Jesús. \s1 Juan, Santiago jãa paco cõ punare cõ ca jãi bojarique \r (Mc 10.35-45) \p \v 20 Jiro Zebedeo puna paco, cõ puna mena\f + \fr 20.20\ft Juan, Santiago. Mt 4.21.\f* Jesús pʉto eari, cõ ãjʉro jupeari mena ea nuu eawo, jĩcã wãme cʉ̃re jãirʉgo. \p \v 21 To biro cõ ca biiro ĩa: \p —¿Ñee mʉ booti? —cõre ĩi jãiñawi Jesús. \p Cõ pea o biro cʉ̃re ĩiwo: \p —Mʉ ca doti niiri tabepʉre, yʉ punare jĩcʉ̃ mʉ díámacʉ̃ nʉña, apĩre mʉ ãcõ nʉña pee, cʉ̃jare mʉ ca duwi dotiro yʉ boo —cʉ̃re ĩiwo. \p \v 22 To biro cõ ca ĩiro, Jesús pea o biro ĩi yʉʉwi: \p —Mʉja, mʉja ca jãirijere mʉja majiti. ¿Ñañaro peti yʉ ca tamʉo yaipe ʉnore mʉja ca tamʉojata, mʉja nʉcãcãrãti? —cʉ̃jare ĩiwi. To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea: \p —Ʉ̃gjá, jãa bii bayicãrucu —cʉ̃re ĩi yʉʉwa Jesús're. \p \v 23 Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi ñucã: \p —Mʉja ca ĩirore birora ñañaro peti mʉja biirucu, biirãpʉa. Yʉ díámacʉ̃ nʉña, yʉ ãcõ nʉña, mʉja ca duwirʉgarije docare, yʉ, yʉ ca duwi dotipe méé nii. Tea yʉ Pacʉ, “To biro biirucuma,” cʉ̃ ca ĩiricarã cʉ̃ja ca duwipe nii —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 24 Jãa, Jesús buerã pʉa amo cõro ca niirã pea Santiago, Juan jãari to biro Jesús're cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori, bʉaro cʉ̃ja mena jãa ajiawʉ. \p \v 25 Jesús pea cʉ̃ pʉto pee jãare jʉo neo cojori, o biro ĩiwi: \p —Mee, mʉja maji. Ati yepa macãrã wiorã Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirã, cʉ̃ja bojocare tutuaro mena cʉ̃ja ca dotirijere cʉ̃ja ca tii nʉnʉjeero booma. Ʉparã ca nii majuropeerã pea, cʉ̃ja ca doti niirije mena cʉ̃jare ĩi epecãma. \v 26 Mʉja pea to biro ca biitiparã mʉja nii. To biro biitirãra, mʉja watoare ca nii majuropeegʉ ca niirʉgʉ ʉnoa, aperãre pade nemori majʉre biro pee cʉ̃ niijato. \v 27 Ñucã mʉja watoare ca jʉo niigʉ ca niirʉgʉ ʉnoa, mʉjare ca pade coteri majʉre biro pee cʉ̃ niijato. \v 28 To birora, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ cãa, yʉre cʉ̃ja pade bojajato ĩigʉ méé yʉ doowʉ. Yʉ pee bojocare pade boja, ñucã paʉ ñañaro ca biirãre bii yai ametʉene boja, biigʉ doogʉ yʉ doowʉ —jãare ĩiwi Jesús. \s1 Pʉarã ca ĩatirãre cʉ̃ja ca ĩaro cʉ̃ ca tiirique \r (Mc 10.46-52; Lc 18.35-43) \p \v 29 Jericó macãre ca niiricarã jãa ca witi waaro, paʉ bojoca jãare nʉnʉwa. \v 30 Too jãa ca waaro, ca ĩatirã pʉarã maa pʉto ca duwiricarã, Jesús cʉ̃ ca ametʉa waaro tʉorã: \p —¡Wiogʉ, David Pãrami jãare boo paca ĩaña! —ĩi acaro buiwa. \v 31 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, “Cʉ̃ja yerijãa waajato,” ĩirã, cʉ̃jare tutimiwa bojoca pea. To biro cʉ̃jare cʉ̃ja ca ĩi pacaro, bʉaro jañuro: \p —¡Wiogʉ, David Pãrami jãare boo paca ĩaña! —ĩi acaro buiwa. \p \v 32 Jesús pea to biro cʉ̃ja ca ĩiro tʉori tua nʉcã, cʉ̃jare jʉo cojori, o biro cʉ̃jare ĩi jãiñawi: \p —¿Ñee ʉno mʉjare yʉ ca tiiro mʉja booti? —ĩiwi. \p \v 33 Cʉ̃ja pea, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwa: \p —Wiogʉ, jãa ca ĩaro mʉ ca tiiro jãa boo —cʉ̃re ĩiwa. \v 34 Jesús pea cʉ̃jare boo paca ĩari, cʉ̃ja capere padeñawi. Cʉ̃ ca padeñarora ca ĩatimiricarã añuro ĩa, Jesús jiro nʉnʉcã doowa. \c 21 \s1 Jerusalén're Jesús cʉ̃ ca jãa waarique \r (Mc 11.1-11; Lc 19.28-40; Jn 12.12-19) \p \v 1 Jerusalén macãre ea waarã, Olivos Buuro pʉto ca niiri macã Betfagé tʉja waagʉ, \v 2 Jesús, cʉ̃ buerã pʉarãre: \p —Ano díámacʉ̃ ca niiri macãpʉ waarãja. Toopʉ earã, burra jia nʉcõrico cõ macʉ̃ mena ca niigore mʉja bʉarucu. Cõre popiori mʉja ami doowa. \v 3 Jĩcãrã, “¿Ñee tiirã mʉja popioti?” cʉ̃ja ca ĩijata, “Wiogʉ boomi. Yoari mééra mʉjare tuenecãrucumi ñucã,” cʉ̃jare mʉja ĩiwa —cʉ̃jare ĩi cojowi Jesús. \v 4 Atea Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ: \q1 \v 5 “Sión macãrãre o biro ĩiña: ‘Ĩaña. Mʉja Wiogʉ mʉja pʉto pee doomi. \q1 Watoa macʉ̃re biro burro, waibʉcʉ ca apeye ũmago macʉ̃ jotoapʉ pejari doomi,’ ”\f + \fr 21.5\ft Zac 9.9.\f* \m cʉ̃ ca ĩi owa cũuquĩrique ca ĩirore biro to biijato ĩiro biiwʉ. \p \v 6 Cʉ̃ buerã pea waa, Jesús cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩi cojoricarore biro tiiupa. \v 7 Burrare cõ macʉ̃acã menara cʉ̃jare jee doo, cʉ̃ja juti jotoa maquẽre cʉ̃ja jotoa tuu wee peori, Jesús're cʉ̃re peja dotiwa. \p \v 8 Paʉ bojoca niiwa. Jĩcãrã maare cʉ̃ja yee juti jotoa maquẽ mena ejo cũu jʉgue, aperã yucʉ dʉpʉri paa jude jeeri cũu jʉgue, tii nʉnʉa waawa. \v 9 To biro tii nʉnʉa waarã, Jesús jʉguero ca waarã, cʉ̃ jiro pee ca doorã cãa, o biro ĩi acaro bui nʉnʉa waawa: \q1 —¡Añu majuropeecã, jãare ametʉeneña\f + \fr 21.9a\ft Hebreo wederique menara “Hosanna” ĩi.\f* Wiogʉ David Pãrami\f + \fr 21.9a\ft Hijo de David.\f*! \q1 —¡Añuro ca biigʉ niimi, Ʉmʉreco Pacʉ wãme mena ca doogʉ!\f + \fr 21.9b\ft Sal 118.26.\f* \q1 —¡Añu majuropeecã, jãare ametʉeneña ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ! —cʉ̃re ĩi baja peo nʉnʉa waawa. \fig Jesús cʉ̃ ca waa nʉnʉa waari maare juti ejo cũu jʉgueupa bojoca. Mt 21.8|src="lb00315b.tif" size="span" \fig* \p \v 10 Jesús, Jerusalén're cʉ̃ ca piyá ea waaro, tii macã macãrã niipetirãpʉra wede mecʉ̃rora waawa. To biri paʉ: \p —¿Ania, ñiru cʉ̃ niiti? —ameri ĩi jãiña niiwa. \p \v 11 To biro cʉ̃ja ca ĩi jãiñaro bojoca pea: \p —Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ, Galilea yepare ca niiri macã Nazaret macʉ̃ niimi —cʉ̃jare ĩi yʉʉwa. \s1 Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire ñañarije ca niirijere Jesús cʉ̃ ca cõarique \r (Mc 11.15-19; Lc 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 12 Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ jãa waari, toopʉ noni wapa taa, wapa tii, ca tii niirã niipetirãre acu wienewi. Ñucã wapa tiirica tiiri wajoari maja cʉ̃ja ca duwiri pĩirire, bua noniri maja cʉ̃ja ca duwiri pĩirire, tuumicõa cõa cũu peoticãwi. \v 13 To biro tiicã, o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Ʉmʉreco Pacʉ wederiquepʉ o biro ĩi owarique nii: “Yʉ yaa wii juu buerica wii wado niirucu,”\f + \fr 21.13a\ft Is 56.7.\f* ĩi. Mʉja pea, jee dutiri maja cʉ̃ja ca niiri ope mʉja jeeñocã\f + \fr 21.13b\ft Jer 7.11.\f* —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 14 Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ cʉ̃ ca niiro, ca ĩatirã, upa yuriri, cʉ̃ pʉto eawa. Jesús pea cʉ̃jare catiowi. \v 15 Paia ʉparã, doti cũuriquere ca jʉo buerã pea, Jesús, ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃ ca tii jeeñorijere ĩa, ñucã wimarã Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉre, “Añu majuropeecã Wiogʉ David Pãrami,” Jesús're cʉ̃ja ca ĩi acaro buirijere tʉo ajiari, \v 16 o biro ĩiwa Jesús're: \p —¿Ĩijã cʉ̃ja ca ĩirijere mʉ tʉoti? —cʉ̃re ĩiwa. To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea: \p —Ʉ̃jʉ, yʉ tʉo. ¿Mʉja, Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro cʉ̃ja ca ĩipe maquẽ cʉ̃ja ca owariquere mʉja bue ñaatiti? O biro ĩi: \p “Wimarã, ca ũpũrãacã, cʉ̃ja ca bajarije mena, mʉre cʉ̃ja ca baja peo nʉcʉ̃ bʉoro mʉ tii,”\f + \fr 21.16\ft Sal 8.2.\f* ĩi —cʉ̃jare ĩi yʉʉwi. \p \v 17 To biro cʉ̃jare ĩi yapano witi, waacoawi Jesús, Betania macãpʉ cãnigʉ waagʉ. \s1 Higueragʉ ca dica maniricʉ \r (Mc 11.12-14, 20-26) \p \v 18 Ape rʉmʉ boeri tabe meepʉacã Jerusalén'pʉ waa nʉnʉa waagʉ, queya tʉgoeñaupi Jesús. \v 19 To biro bii nʉnʉa waagʉ, jĩcãgʉ higueragʉ maa pʉtoacã ca niiricʉre ĩa bʉari, tiigʉ dicare ĩagʉ waamiwi. Dica manirora, ca pũu wado ca niiro ĩa, o biro ĩiwi: \p —¡Pʉati mʉja dica cʉti nemotirucu! —ĩiwi. To biro cʉ̃ ca ĩirora, jĩcãto jinicã nʉcã waawʉ tiigʉ pea. \p \v 20 To biro ca biirijere ĩarã, jãa, cʉ̃ buerã pea ʉcʉacoari, o biro cʉ̃re jãa ĩi jãiñawʉ Jesús're: \p —¿Tiigʉ pea do biro biicãri, jĩcãto to jinicoajãri? —jãa ĩiwʉ. \p \v 21 To biro jãa ca ĩiro, o biro jãare ĩi yʉʉwi Jesús: \p —Yee méé mʉjare yʉ ĩi: “Mani ca ĩirore biro tiirucumi” yʉre ĩi tʉgoeña tutuacã, “Yeera mani ĩicãbocu” ĩi tʉgoeñati, mʉja ca biijata, higueragʉre yʉ ca tiijãrije ʉno wado méé mʉja tiirucu. Atigʉ ʉ̃tãgʉpʉ cãare: “Toore pĩa ũmaa waari, dia pairiyapʉ ñaañuaña,” mʉja ca ĩijata, mʉja ca ĩirore birora biirucu. \v 22 Juu buerã, “Mani ca jãirijere manire tiicojorucumi,” ĩi tʉgoeña bayiri mʉja ca jãijata, mʉja ca jãirije niipetiro mʉja tiicojo ecorucu —jãare ĩiwi. \s1 Jesús cʉ̃ ca doti majirije \r (Mc 11.27-33; Lc 20.1-8) \p \v 23 Jiro Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ jãa waawi Jesús. Toopʉ bojocare cʉ̃ ca bue niiro, paia ʉparã, to biri judíos're ca jʉo niirã, cʉ̃ pʉto eari, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa: \p —¿Ñee doti majirique cʉocãri atere mʉ tiiti? ¿Ñiru tee doti majiriquere mʉre cʉ̃ tiicojori? —cʉ̃re ĩi jãiñawa. \p \v 24-25 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi Jesús: \p —“Yʉ cãa, jĩcã wãme mʉjare yʉ jãiñarucu: ¿Ñiru Juan're cʉ̃ uwo coe doti cojoupari? ¿Ʉmʉreco Pacʉ? ¿Bojoca pee? Yʉre mʉja ca yʉʉjata, yʉ cãa, tee doti majirique mena atere to biro yʉ tii,” mʉjare yʉ ĩirucu —cʉ̃jare ĩiwi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea: \p —“Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃re doti cojoupi,” mani ca ĩi yʉʉjata, “¿ñee tiirã cʉ̃re mʉja tʉo nʉnʉjeetiri?” manire ĩirucumi. \v 26 Ñucã, “Ati yepa macãrã cʉ̃re uwo coe doti cojoupa,” mani ĩi majiti. Bojocare mani uwi jañu. Mee niipetirãpʉra, “Juan, Ʉmʉreco Pacʉ yeere wederi majʉ niiwi,” ca ĩirã wado niima —ameri ĩiupa. \v 27 To biri, “Jãa majiti,” cʉ̃re ĩi yʉʉwa Jesús're. \p To biro cʉ̃ja ca ĩiro: \p —Yʉ cãa, tee doti majirique mena, “Atere to biro yʉ tii,” mʉjare yʉ ĩiti —cʉ̃jare ĩi yʉʉwi Jesús. \s1 Jĩcʉ̃ puna pʉarãre Jesús cʉ̃ ca ĩi cõoñarique \p \v 28 To biro ĩi yapano, o biro cʉ̃jare ĩi jãiñawi Jesús: \p —¿Do biro mʉja ĩiti mʉja atere? Jĩcʉ̃ pʉarã puna cʉtiupʉ. Cʉ̃ macʉ̃ jĩcʉ̃re o biro cʉ̃re ĩiupʉ: “Macʉ̃, mecʉ̃ra yʉ ʉje wejepʉ padegʉja,” cʉ̃re ĩiupʉ. \v 29 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ macʉ̃ pea, “Yʉ waarʉgati,” cʉ̃re ĩiupʉ. To biro ca ĩiricʉ nii pacagʉ, jiro tʉgoeña wajoa, padegʉ waacoaupʉ. \v 30 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo, cʉ̃ macʉ̃ apĩ pʉto pee waa, to birora ĩiupʉ cʉ̃ cãare. Cʉ̃ pea, “Jaʉ, mecʉ̃acã yʉ waarucu,” cʉ̃re ĩiupʉ. To biro ca ĩiricʉ nii pacagʉ, padegʉ waatiupʉ. \v 31 ¿Niipe cʉ̃ja pacʉ cʉ̃ ca boorijere cʉ̃ tiijapari? —cʉ̃jare ĩi jãiñawi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea: \p —Cʉ̃ ca doti jʉoricʉ pee —cʉ̃re ĩi yʉʉwa. \p To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩiwi Jesús: \p —Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Roma maquẽre wapa jee bojari maja, to biri nomia, ʉmʉa mena ca tii epe wapa taarã romiri pee, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre mʉja jʉguero ea jʉorucuma. \v 32 Uwo Coeri majʉ Juan añurije tii niirique maquẽre mʉjare buegʉ doomiupi. Mʉja pea cʉ̃ ca ĩirijere mʉja tʉo nʉnʉjeetiupa. To biro mʉja ca biicãro, niirique wapare wapa jee bojari maja, to biri ʉmʉa mena ca tii epe wapa taarã romiri pea, cʉ̃re tʉo nʉnʉjeeupa. Mʉja pea ate niipetirijere ĩacã pacarã, cʉ̃ ca ĩirijere tʉo nʉnʉjeerʉgatirã, mʉja tʉgoeña wajoatiupa. \s1 Paderi maja ñañarãre cʉ̃ ca ĩi cõoñarique \r (Mc 12.1-12; Lc 20.9-19) \p \v 33 ”Apeye ĩi cõoñarique tʉoya: Jĩcã yepa ʉpʉ, jĩcã weje ʉje weje oteri, tii wejere jãni jãa, ʉje oco dipericarore queno, tii weje niipetiropʉrena cʉ̃ja ca ĩa cote niipa wii cãare, emʉari wii queno yapano, aperãre tii wejere paderique cũu, aperopʉ waa yujugʉ waacoaupʉ. \v 34 Jiro, ʉje ca bʉcʉari cuu ca earo, cʉ̃re pade bojari maja jĩcãrãre tiicojoupʉ, tii wejere paderi majare cʉ̃ yee ca niirijere jãi doti cojogʉ. \v 35 Tii weje paderi maja pea cʉ̃ ca doti cojoricarã cʉ̃ja ca earo, cʉ̃jare ñeeri, jĩcʉ̃re cʉ̃re quẽe, apĩra cʉ̃re jĩa cõacã, apĩ peera ʉ̃tã mena cʉ̃re dee, tiiuparã. \v 36 Jiro tii weje ʉpʉ, cʉ̃ pade bojari majare cʉ̃ ca tiicojo jʉoricarã ametʉenero tiicojoupʉ ñucã. Tii wejere paderi maja pea cʉ̃ ca tiicojo jʉoricarãre cʉ̃ja ca tiiricarore birora tiicãuparã ñucã cʉ̃ja cãare. \p \v 37 ”Jiro, “Yʉ macʉ̃ra, yʉ macʉ̃ cʉ̃ ca niiro macã cʉ̃re nʉcʉ̃ bʉorucuma,” ĩi tʉgoeñari, cʉ̃ macʉ̃ majuro peere tiicojoupʉ. \p \v 38 ”Paderi maja pea cʉ̃ macʉ̃ majurope cʉ̃ ca dooro ĩarã, o biro ameri ĩiuparã: “Anira niimi, cʉ̃ pacʉ cʉ̃ ca bii yairo jiro ati wejere ca cʉo nʉnʉjeepʉ. Cʉ̃re mani jĩa cõacãco. To biro tiirã, manirã ati weje ʉparã mani tuarucu,” ameri ĩiuparã. \v 39 To biri tii weje tʉjaropʉ cʉ̃re ñee witi waari, cʉ̃re jĩa cõacãuparã. \p \v 40 ”To biri yua, mʉja ca tʉgoeñajata, tii weje ʉpʉ tua eagʉ, ¿“Paderi majare, do biro cʉ̃jare tiirucumi” mʉja ĩi tʉgoeñati? —cʉ̃jare ĩi jãiñawi Jesús. \p \v 41 To biro cʉ̃ ca ĩi jãiñaro, cʉ̃ja pea: \p —Ĩa mairicaro maniro, cʉ̃ja, ca bojoca ñañarãre jĩa batecã, aperã, ʉje ca dica cʉtiri cuu ca eari taberi cõro cʉ̃ yee ca niirijere cʉ̃re dica woo, ca tii niirã peere cʉ̃jare tiicojorucumi —ĩi yʉʉwa Jesús're. \p \v 42 To biro cʉ̃ja ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —¿Mʉja jĩcãti ʉno peera Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere mʉja bue ñaatiti? O biro ĩi: \q1 “Ʉ̃tãga, wii bʉari maja cʉ̃ja ca beje cõamiricagara, ca nii majuropeerica nii ea. \q1 Ʉpʉ atere to biro tiiupi. Teere ĩarã, mani ĩi ĩa ʉcʉacoa,” ĩi.\f + \fr 21.42\ft Sal 118.22-23.\f* \m \v 43 To biri o biro mʉjare yʉ ĩi: Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotiri tabe macãrã mʉja ca niimirijere mʉjare ẽmari, aperã, ote ca bʉcʉari cuu ca earo, cʉ̃ yeere ca dica woo cojorã peere tiicojorucumi. \v 44 Ñucã ʉ̃tãga mena peera, jĩcʉ̃ ʉno tiiga jotoa cʉ̃ ca ñaapeajata, doca jude batecã yai waarucumi. Ñucã tiiga pee, jĩcʉ̃ ʉnore to ca ñaapeajata, doca abo yaiocãrucu —ĩiwi. \p \v 45 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩi cõoña wederijere tʉorã, paia ʉparã, to biri fariseos pea, cʉ̃jarena cʉ̃ ca ĩi cõoña wederijere tʉo majicãwa. \v 46 To biri Jesús're cʉ̃re ñeerʉgamiupa. To biro cʉ̃re tiirʉga pacarã, bojocare uwi jañuupa, “Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ niimi,” bojoca cʉ̃ja ca ĩigʉ cʉ̃ ca niiro macã. \c 22 \s1 Amo jiarica boje rʉmʉre cʉ̃ ca ĩi cõoña wederique \r (Lc 14.15-24) \p \v 1 Ñucã Jesús ĩi cõoñarique mena o biro ĩi wede jʉo waawi: \p \v 2 —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea, jĩcʉ̃ wiogʉ, cʉ̃ macʉ̃ cʉ̃ ca amo jiari boje rʉmʉre quenogʉ cʉ̃ ca tiiricarore biro nii. \v 3 Cʉ̃re ca pade coterã mena, cʉ̃ ca jʉoricarãre jʉo doti cojoupʉ. Cʉ̃ ca jʉomiricarã pea doorʉgatiuparã. \v 4 Jiro, aperã cʉ̃re ca pade coterã mena, cʉ̃ ca jʉoricarãre o biro cʉ̃jare ĩi doti nemo cojomiupʉ ñucã: “Mee, baariquere niipetiro queno yapanoriquepʉ yʉ cʉo. Yʉ wecʉa, aperã waibʉcʉrã, añuro ca díí cʉtirã yʉ jĩa dotijãwʉ. Mee, niipetiro queno yapanoriquepʉ nii. ¡Ñee pee dʉjati! ‘Yoari méé boje rʉmʉ dooya,’ ĩi wede dooya,” cʉ̃jare ĩi doti cojomiupʉ. \v 5 Cʉ̃ ca jʉomiricarã pea cʉ̃re yʉʉtiuparã. Jĩcʉ̃ cʉ̃ja mena macʉ̃ cʉ̃ wejeri pee waacoaupʉ. Apĩ pea cʉ̃ ca padero pee waacoaupʉ. \v 6 Aperã pea wiogʉ ʉmʉare cʉ̃jare ñeeri, ñañaro cʉ̃jare tii, cʉ̃jare jĩa bate, tiicãuparã. \p \v 7 ”Wiogʉ pea teere tʉo ajiari, bojoca jĩari majare jĩa batecã, cʉ̃ja yaa macã cãare joe cõacã, tii doti cojoupʉ cʉ̃ uwamarãre. \v 8 Jiro, cʉ̃ ʉmʉare o biro ĩiupʉ ñucã: “Boje rʉmʉ maquẽ ñee ʉno pee dʉjati. Yʉ ca jʉomijãrã pea ca dooparã ʉno méé niijapa. \v 9 To biri wiijeri watoa macã maaripʉ waari, noo mʉja ca bʉa earã cõrorena jʉorãja,” cʉ̃jare ĩi cojoupʉ. \p \v 10 ”To biro cʉ̃ ca ĩiricarã, cʉ̃ ʉmʉa pea wiijeri watoa macã maaripʉ waari, noo cʉ̃ja ca bʉa earã niipetirãre, añurã, ñañarãre jʉo neouparã. To biri boje rʉmʉ cʉ̃ ca quenopa jawire bojoca dadacoauparã. \v 11 Jiro wiogʉ, cʉ̃ ca jʉo cojoricarãre ĩagʉ jãa waagʉ, jĩcʉ̃, amo jiarica boje rʉmʉ maquẽ mééra juti jãñari ca niigʉre ĩaupʉ. \v 12 Cʉ̃re ĩari: “Yʉ mena macʉ̃, ¿amo jiarica boje rʉmʉ maquẽ juti jãñati pacagʉ, do biro biicãri anopʉre mʉ jãa doojãri?” cʉ̃re ĩiupʉ. To biro cʉ̃ ca ĩiro, wedetiupʉ cʉ̃ pea. \v 13 To cõrora wiogʉ pea, bojocare baarique batori majare o biro ĩiupʉ: “¡Anire ñeeri, cʉ̃ amori, cʉ̃ dʉpori jiari, õo macã ca naitĩaropʉ cʉ̃re cõa wienecã cojoya! Too ca naitĩaropʉre oti, cʉ̃ upire baca dʉpo, cʉ̃ ca bii bʉañapa tabepʉ,” ĩiupʉ. \v 14 Biirãpʉa paʉ niima, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca jʉorã. Cʉ̃ ca beje jeerã pea, paʉacã méé niima —ĩi wedewi Jesús. \s1 Wiogʉ César're niirique wapa wapa tiirique maquẽ \r (Mc 12.13-17; Lc 20.20-26) \p \v 15 Ate jiro fariseos waari, Jesús're wedejãarʉgarã, jĩcã wãme Jesús cʉ̃ ca ĩi maa wijiaro cʉ̃ja ca tiipere ameri wede peniupa. \v 16 To biro ameri ĩicãri, jĩcãrã cʉ̃ja mena macãrãre, Herodes yaarã mena o biro cʉ̃jare ĩi doti cojoupa: \p —Buegʉ, díámacʉ̃ ca niirije ca ĩirore biro ca tiigʉ nii, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorore biro niiriquere díámacʉ̃ ca niirijere ca ĩirore biro wede, mʉ ca tiirijere jãa maji. Ñucã bojoca cʉ̃ja ca bii ĩño niirijerena ca ĩa nʉnʉjeetigʉ niiri, bojoca cʉ̃ja ca ĩirijerena tʉo nʉnʉjee, mʉ tiiti. \v 17 To biri mʉ ca tʉgoeñari wãmere jãare wedeya. ¿Wiogʉ romanore niirique wapa jãa ca wapa tiirucurije to añu jañuti? ¿To añutitiqué? —cʉ̃re ĩi jãiñawa. \p \v 18 Jesús pea ñañari wãme tʉgoeñacãri cʉ̃ja ca ĩirijere majiri, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Watoara ca bii dito pairã, ¿ñee tiirã, “Ñañaro cʉ̃ ĩi bui cʉtijato,” ĩi tʉgoeñarique mena yʉre mʉja jãiñati? \v 19 Wiogʉre\f + \fr 22.19\ft César, Emperador.\f* mʉja ca wapa tiirucuri tiire yʉre ĩñoñaaqué —cʉ̃jare ĩiwi. To biro cʉ̃ ca ĩiro, jĩcã tii cʉ̃re noniwa. \v 20 Tii tiire amiri: \p —¿Ati tiire ñiru diámacʉ̃, ñiru wãme, owa tuurique to tujati? —cʉ̃jare ĩi jãiñawi Jesús. \p \v 21 To biro cʉ̃ ca ĩi jãiñaro, cʉ̃ja pea: \p —Wiogʉ César yee tuja —cʉ̃re ĩi yʉʉwa. \p To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea: \p —To docare César yee ca niirijere César're tiicojoya. Ʉmʉreco Pacʉ yee ca niirijere Ʉmʉreco Pacʉre tiicojoya —cʉ̃jare ĩiwi. \v 22 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉorã, ñee pee ĩiticãwa. To biri witi, cʉ̃re waa weocoawa yua. \s1 Cati tuarique maquẽre cʉ̃ja ca jãiñarique \r (Mc 12.18-27; Lc 20.27-40) \p \v 23 Ñucã tii rʉmʉrena jĩcãrã saduceos Jesús're ĩarã dooupa. Ména cʉ̃ja pea: “Ca bii yaicoaricarãpʉa, pʉati cati tuaticuma,” ca ĩi niirucurã niiri, ati wãme cʉ̃re ĩi eawa Jesús're: \p \v 24 —Buegʉ, Moisés niiquĩricʉ: “Jĩcʉ̃, puna manigʉra cʉ̃ ca bii yaijata, cʉ̃ niiquĩricʉ bai pee, cʉ̃ nʉmo ca niiricore nʉmo cʉtirucumi, cʉ̃ jũwʉre puna cʉti bojarʉgʉ,” ĩiupi. \v 25 To biri, ano jãa watoare jĩcãti niiwa jĩcʉ̃ puna jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro niirã. Ca nii jʉogʉ nʉmo cʉti jʉomiupi. Puna manigʉra bii yaicoaupi. Ca puna maniricʉ niiri, cʉ̃ bai peere cũu yaiupi. \v 26 Cʉ̃ cãa to birora bii, ñucã cʉ̃ jiro macʉ̃ cãa to birora bii, niipetirãpʉra to biro wado biicãupa. Cʉ̃ja jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niimiricarãpʉra, to biro wado bii yai peticoaupa. \v 27 Cʉ̃ja niipetirã jiro cʉ̃ja nʉmo ca niimirico cãa bii yaicoaupo. \v 28 To biri yua, cati tuarica tabe ca niiropʉre, ¿anija jĩcʉ̃ puna jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niiricarã niipetirã cʉ̃ja ca nʉmo cʉtimirico pea, nii nʉmo pee cõ niigoti yua? —ĩi jãiñawa Jesús're. \p \v 29 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi Jesús: \p —Mʉja, Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere, cʉ̃ ca tutuarijere, mʉja majiti. To biri no ca boorora mʉja ĩi maa wijiacã. \v 30 Bojoca ca bii yairicarã cati tuarãpʉa ʉmʉa, nomia, manʉ cʉti, nʉmo cʉti, tiitirucuma. Ʉmʉreco tutipʉ ca niirã, Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrãre biirã niicãrucuma. \v 31 Apeyera ñucã ca bii yairicarã cʉ̃ja ca cati tuarije maquẽre, ¿Ʉmʉreco Pacʉ majuropeera, \v 32 “Yʉa, Abraham, Isaac, Jacob jãari Ʉmʉreco Pacʉ yʉ nii,”\f + \fr 22.32\ft Ex 3.6.\f* cʉ̃ ca ĩiriquere mʉja bue ñaatiti? Cʉ̃a, ca bii yairicarã Ʉmʉreco Pacʉ méé niimi. Ca catirã Ʉmʉreco Pacʉ niigʉ biimi —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 33 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩi wederijere tʉorã, bojoca pea ñee pee ĩiticãwa. \s1 Doti cũurique ca nii majuropeerije \r (Mc 12.28-34) \p \v 34 Jesús, saduceos're do biro cʉ̃ja ca ĩi majitiropʉ cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiriquere majicãri, fariseos neaupa ñucã, ameri wede penirʉgarã. \p \v 35 Jĩcʉ̃ cʉ̃ja mena macʉ̃, doti cũuriquere ca jʉo buegʉ, “Ñañaro cʉ̃ ĩi bui cʉtijato” ĩigʉ, o biro ĩi jãiñawi Jesús're: \p \v 36 —Buegʉ, ¿dije to niiti doti cũurique ca nii majuropeerije? —ĩiwi. \p \v 37 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi Jesús: \p —“Ʉpʉ mʉ Ʉmʉreco Pacʉre mʉ yeri niipetiro mena, mʉ ca tʉgoeñarije niipetiro mena, mʉ ca cati niirije niipetiro mena, cʉ̃re maiña,” ĩi.\f + \fr 22.37\ft Dt 6.5.\f* \v 38 Ate nii, ca nii majuropeerije doti cũurique niipetirore ca jʉo niirije. \v 39 Ate jiro ca dotiri wãme cãa teere bii jañurora nii. O biro ĩi: “Mʉ upʉre mʉ ca mairore birora maiña mʉ pʉto macʉ̃re,” ĩi.\f + \fr 22.39\ft Lv 19.18.\f* \v 40 Ate pʉa wãme nii, doti cũuquĩrique niipetirore, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja cʉ̃ja ca buerique niipetirore, ca jʉo nii majuropeerije —cʉ̃re ĩiwi Jesús. \s1 ¿Ñiru pãrami cʉ̃ niiti Mesías? \r (Mc 12.35-37; Lc 20.41-44) \p \v 41-42 Ména, fariseos toora cʉ̃ja ca nea poo niiro, o biro cʉ̃jare ĩi jãiñawi Jesús. \p —¿Mʉja do biro mʉja ĩi tʉgoeñati Mesías're? ¿Ñiru pãrami niimi mʉja ĩiti? —ĩi jãiñawi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —David pãrami niimi —cʉ̃re ĩi yʉʉwa. \p \v 43 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩiwi Jesús: \p —To docare, ¿ñee tiigʉ David majuropeera, Añuri Yeri cʉ̃re cʉ̃ ca majiorije jʉori “Yʉ Wiogʉ,” cʉ̃re cʉ̃ ĩiquĩupari? O biro ĩiupi David: \q1 \v 44 “Ʉpʉ o biro ĩiwi yʉ Wiogʉre: \q1 ‘Ano, yʉ díámacʉ̃ nʉña pee duwiya ména, \q1 mʉ waparãre cʉ̃ja ca doca cũmuro yʉ ca tiiropʉ,’\f + \fr 22.44\ft Sal 110.1.\f* cʉ̃re ĩiwi.” \m \v 45 To docare ¿Mesías, do biro pee biicãri, David pãrami cʉ̃ niibogajati, David majuropeera “Yʉ Wiogʉ,” cʉ̃ ca ĩimijata cãare? —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 46 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jĩcʉ̃ ʉno peera jĩcã wãme ʉnora cʉ̃re yʉʉ cojorucu tiitiwa. To biri tii rʉmʉ mena jĩcʉ̃ ʉno peera apeye cʉ̃re jãiña nemotiwa yua. \c 23 \s1 Fariseos, doti cũuriquere ca jʉo buerã, cʉ̃ja ca biirije \r (Mc 12.38-40; Lc 11.37-54; 20.45-47) \p \v 1 Ate jiro Jesús, bojocare, jãa cʉ̃ buerãre, o biro ĩi wedewi: \fig Fariseos, “Añurije wado ca tiirã jãa nii,” ca ĩi tʉgoeñarã niiupa. Mt 23.1|src="lb00276b.tif" size="col" \fig* \p \v 2 —Doti cũuriquere ca jʉo buerã, fariseos, Moisés cʉ̃ ca doti cũurique ca ĩirijere ca wede majiorã niima. \v 3 To biri mʉja, cʉ̃ja ca ĩirijere tʉo nʉnʉjee, cʉ̃ja ca tii dotirije niipetirore tii nʉnʉjee, tiiya. To biro bii pacarã, cʉ̃ja ca tii niirije pee docare cʉ̃jare biro tiiticãña. Cʉ̃ja, “O biro ca bii niiparã mani nii,” ca ĩirã nii pacarã, cʉ̃ja ca ĩirore biro tiitima. \v 4 Bʉaro ca nʉcʉ̃rijere, do biro ca tii jee waa majiña manirije ʉnore ca jia peorãre biro tiirique cʉtima, cʉ̃ja ca buerije mena. To biro ĩi pacarã, cʉ̃ja pea jĩcã wãmeacã ʉno peerena tii nʉnʉjeerʉgati majuropeecãma. \p \v 5 ”Ate niipetirije tiima, “Bojoca jãare cʉ̃ja ĩa nʉcʉ̃ bʉojato,” ĩirã. Cʉ̃ja diámacʉ̃ripʉ, ñucã cʉ̃ja dicaripʉ ejari quejeri bʉcʉ tiicãri, Ʉmʉreco Pacʉ wederique cʉ̃ja ca owa tuurica daarire dʉdʉa tuu, ñucã cʉ̃ja juti yapari cãare paca sitiri ee tuu doo nemocãri jãña yujuma. \v 6 Nea poo juu buerica wiijeripʉ cãare wiorã cʉ̃ja ca duwirije ʉnopʉ wado duwirʉga, baarica taberi cãare añuri taberipʉ baa duwirʉga, \v 7 ñucã macã decomacã macã yeparipʉ cʉ̃ja ca amejuajata cãare, bojoca, nʉcʉ̃ bʉorique mena cʉ̃jare jãi nʉcʉ̃ bʉo, “Jãare ca buerã,” cʉ̃jare ĩi, ĩi nʉcʉ̃ bʉoriquere booma. \v 8 Mʉja pea, “Jãare ca buerã,” bojoca mʉjare cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorije ʉnore amaaticãña. Mʉja niipetirãpʉra jĩcʉ̃ punaarã nii, jĩcʉ̃ra mʉjare ca bue majiogʉre cʉo, mʉja bii. \v 9 Ñucã ati yepare jĩcʉ̃ ʉno peerena, “Cáacʉ,” ĩiticãña. Jĩcʉ̃ra niimi mʉja Pacʉ, ʉmʉreco tutipʉ ca niigʉ wado. \v 10 Aperã mʉjare, “Jãare ca buegʉ,” cʉ̃ja ca ĩirije ʉno cãare amaaticãña. Jĩcʉ̃ra niimi mʉjare ca buegʉ, Cristo wado. \v 11 Mʉja watoare, ca nii majuropeegʉ ca niigʉa, ca pade cotegʉre biro pee cʉ̃ niijato. \v 12 Cʉ̃ majuropeera, “Ca nii majuropeegʉ yʉ nii” ca ĩigʉa, watoa macʉ̃re biro ĩa ecorucumi, “Watoa macʉ̃ yʉ nii,” ca ĩigʉ pea, ca nii majuropeegʉ niirucumi. \p \v 13 ”Ñañaro biirucu mʉja, doti cũuriquere ca jʉo buerã, fariseos, watoara ca bii dito pairã, aperã Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre ca waarʉgarãre, ca boca jope bia camota niirãre. Mʉja majuropeecã jãa waa majiti, ñucã ca jãa waarʉgarã cãare, cʉ̃jare jõeneti, mʉja bii. \v 14 ¡Ñañaro mʉja biirucu mʉja, doti cũuriquere ca jʉo buerã, fariseos, watoara ca bii dito pairã! Ca wapearã romiri yaa wiijerire ca ẽmarã nii pacarã, tii ditorã, yoaro mʉja juu buecã dia nuu waarucu. Ate jʉori, ametʉenero ñañaro mʉja tii ecorucu. \p \v 15 ¡Ñañaro mʉja biirucu mʉja, doti cũuriquere ca jʉo buerã, fariseos, watoara ca bii dito pairã! Dia paca yaaripʉ, yeparipʉ, mʉja waa nucũ yuju, jĩcʉ̃acã mʉja ca wederijere ca tʉo nʉnʉjeepʉ bʉarʉgarã, cʉ̃re bʉacãrãpʉa, mʉja ametʉenero ñañagʉ, pʉati cõropʉ pecame ca ʉ̃ʉ yatitiri pecamepʉ ca ʉ̃ʉpʉ cʉ̃ ca niiro mʉja tiicã. \p \v 16 ”Ñañaro peti mʉja biirucu mʉja, ca ĩatirã nii pacarã, bojocare ca jʉo waarãre biro ca niirã. O biirije mʉja ĩi wederucu: “Jĩcʉ̃ ʉno, ‘Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii mena yʉ ĩi,’ cʉ̃ ca ĩijata, cʉ̃ ca ĩirore biro cʉ̃ ca tiiticãjata cãare bʉaro biiti. ‘Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii maquẽ oro mena yʉ ĩi,’ cʉ̃ ca ĩijata docare, cʉ̃ ca ĩirore birora tii majimi,” mʉja ĩi. \v 17 Ca ĩa bojoca catitirã, ¿dije pee to niiti ca nii majuropeerije, oro pee, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii, orore añurije ca tuaro ca tiiri wii pee? \v 18 Ñucã o biirije mʉja ĩi: “Jĩcʉ̃ ʉno, ‘Waibʉcʉrãre joe mʉenerica tutu\f + \fr 23.18\ft Altar.\f* mena yʉ ĩi,’ cʉ̃ ca ĩijata, bʉaro biiti. ‘Tii tutu jotoa ca pejarije mena yʉ ĩi,’ cʉ̃ ca ĩijata docare, cʉ̃ ca ĩiricarore birora tii majimi,” mʉja ĩi. \v 19 Ca ĩa bojoca catitirã, ¿ñee pee to niiti ca nii majuropeerije, tiicojo nʉcʉ̃ bʉorique pee, waibʉcʉrã joe mʉenerica tutu, tiicojo nʉcʉ̃ bʉoriquere, añurije ca tuaro ca tiiri tutu pee? \v 20 “Waibʉcʉrã joe mʉenerica tutu mena yʉ ĩi” ca ĩigʉa, tii tutu wado méére ĩigʉ tiimi; tii tutu jotoa ca pejarije niipetiro menare ĩigʉ tiimi. \v 21 “Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii mena yʉ ĩi” ca ĩigʉ cãa, tii wii wado méére ĩigʉ tiimi. Ʉmʉreco Pacʉ tii wiipʉ ca niigʉ menarena ĩicãgʉ tiimi. \v 22 Ñucã “Ʉmʉreco quejero mena yʉ ĩi” ca ĩigʉ cãa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca duwiri taberena, ñucã Ʉmʉreco Pacʉ toopʉ ca duwigʉ menarena ĩicãgʉ tiimi. \p \v 23 ”¡Ñañaro mʉja biirucu mʉja, doti cũuriquere ca jʉo buerã, fariseos, watoara ca bii dito pairã! Ʉmʉreco Pacʉ yee ca niipere, pũu\f + \fr 23.23a\ft Menta, anís, to biri comino.\f* ca jʉti añurijere, pʉa amo cõro ca niirijere jĩcã tabe ca jee dica woocãrã nii pacarã, doti cũurique ca ĩirije ca nii majuropeerije, añurijere, boo paca ĩariquere, ca niirore biro tii nʉnʉa waarique peera, mʉja tii nʉnʉjeeti. Atere ca tii niiparã mʉja nii, apeye pee cãare tii yerijãatirãra. \v 24 ¡Ca ĩatirã nii pacarã ca jʉo waarã! Becoacã peera weo cõacã pacarã, camello peera upʉra mʉja uu yuucã cojo.\f + \fr 23.24\ft Õo ca biirijeacã peera añuropʉ tii nʉnʉjee peoticã pacarã ca nii majuropeerije peera, “To biro biicu” mʉja ĩiti.\f* \p \v 25 ”¡Ñañaro mʉja biirucu mʉja, doti cũuriquere ca jʉo buerã, fariseos, watoara ca bii dito pairã! Jinirica bapare, jotʉ bapare, jotoa peera coecã pacarã, jee duti, cʉo pacarã pai jañuro boo jãa waa, mʉja ca biirije peera, “To biro jãa tiicu,” mʉja ĩiti. \v 26 ¡Fariseos, ca ĩatirã! Jinirica bapare, jotʉ bapare, jupea peere coe jʉoya. To biro mʉja ca tiiro, jotoa pee cãare õweri manirije tuarucu. \p \v 27 ”¡Ñañaro mʉja biirucu mʉja, doti cũuriquere ca jʉo buerã, fariseos, watoara ca bii dito pairã! Maja operire, ca botirije mena wadarique, bau niiro peera añuro wãmoriquere biro nii pacarã, jupea peera ca bii yairicarã owa, ca boarije, ca niirore biro ca niirã. \v 28 Teere birora mʉja cãa, bau niiro peera ca bojoca añurãre biropʉ mʉja baucã. Bii pacarã mʉja yeri peera, ca bojoca añurãre biro mʉja ca bii ditorije, ñañarije mʉja ca tʉgoeñarije, nii ametʉenecã. \p \v 29 ”¡Ñañaro mʉja biirucu mʉja, doti cũuriquere ca jʉo buerã, fariseos, watoara ca bii dito pairã! Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja niiquĩricarã maja operire queno, ca bojoca añurã ca niiquĩricarãre cʉ̃jare biirã cʉ̃ja ca wee nʉcõricarãre wãmo, ca tii niirãre. \v 30 To biro tiicãri, o biro mʉja ĩi: “Mani pea, mani ñicʉ̃ jãa cʉ̃ja ca niirica cuupʉre mani ca niijata, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majare mani jãara cʉ̃jare mani jĩa nemotibojacupa,” mʉja ĩi. \p \v 31 ”To biro mʉja ca ĩirije mena, “¡Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majare ca jĩa batericarã pãramerã peti mani nii!” ĩirã mʉja tii. \v 32 To biri mʉja ñicʉ̃ jʉ̃mʉa cʉ̃ja ca tii jʉo dooriquere tii yapanocãña. \v 33 ¡Aña! ¡Añaa punaa! ¿Do biro pee tiicãri, pecame ca ʉ̃ʉ yatitiri pecamepʉ ñañaro mʉja ca biipere mʉja duti majirãti? \v 34 To biri Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majare, ca majirãre, ca jʉo buerãre, mʉjare yʉ tiicojorucu. To biro yʉ ca tiirãre mʉja pea, jĩcãrã cʉ̃ja mena macãrãre jĩa, yucʉ teniripʉ cʉ̃jare paa pua tuu cõa, aperãra nea poo juu buerica wiijeripʉra cʉ̃jare bape, ñucã ñañaro tiirʉgarã macãri ca niiro cõro cʉ̃jare nʉnʉ yuju, mʉja biirucu. \v 35 To biro mʉja ca tiirije jʉori, niipetirã bojoca añurãre ati yepare mʉja ca jĩa díi tii baterique, ca ñañarije manigʉ Abel niiquĩricʉ díi menapʉra, ñucã Berequías macʉ̃ Zacarías're, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca bojoca cʉti niiri wii,\f + \fr 23.35\ft Santuario.\f* to biri waibʉcʉrã joe mʉenerica tutu\f + \fr 23.35\ft Altar.\f* watoare mʉja ca jĩaricʉ díi wapa menapʉ ñañaro mʉja ca tamʉope niirucu. \v 36 Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Ate niipetirije wapa, bojoca ati cuu macãrãpʉre ñañaro cʉ̃jare bii ñaapea earucu. \s1 Jerusalén're Jesús cʉ̃ ca otirique \r (Lc 13.34-35) \p \v 37 ”¡Jerusalén, Jerusalén, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majare jĩa, Ʉmʉreco Pacʉ, queti wederi maja mʉre cʉ̃ ca tii cojorãre ʉ̃tã mena dee jĩa, mʉ tii! ¡Jĩcãti méé mʉ bojocare ãboco cõ punare cõ quedʉpʉri doca cõ ca jee neorore biro, cʉ̃jare yʉ jee neorʉgamiwʉ! ¡Cʉ̃ja pea bootiwa! \v 38 Ĩaña. Mʉja ca niimiri tabe bojoca maniri tabe tuarucu. \v 39 Mecʉ̃ menare pʉati yʉre mʉja ĩa nemotirucu, “Añuro ca biigʉ niimi, Ʉmʉreco Pacʉ wãme mena ca doogʉ,” mʉja ca ĩiri rʉmʉ ca earopʉ mʉjare yʉ ĩi —ĩiwi Jesús. \c 24 \s1 “Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii cõa ecorucu,” Jesús cʉ̃ ca ĩirique \r (Mc 13.1-2; Lc 21.5-6) \p \v 1 Jesús Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ ca niiricʉ witi waa, mee waagʉ doogʉ cʉ̃ ca biiri tabera, jãa, cʉ̃ buerã pea cʉ̃ pʉto waari, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire cʉ̃ja ca tiirica wiijerire cʉ̃ cãa cʉ̃ ĩajato ĩirã, cʉ̃re ĩñorʉgarã cʉ̃ pʉto jãa waawʉ. \p \v 2 Cʉ̃ pea o biro ĩiwi: \p —¿Ate niipetirijere mʉja ĩati? Díámacʉ̃ra mʉjare yʉ ĩi: Ano ca niirije jĩcãga ʉ̃tãga peera, apega jotoa pejaricaro maniropʉ tii yaio ecocoarucu —ĩiwi. \s1 Ati ʉmʉreco ca petiparo jʉguero ca biipe \r (Mc 13.3-23; Lc 21.7-24; 17.22-24) \p \v 3 Jiro Olivos buuropʉ jãa waacoawʉ. Toopʉ ea, Jesús cʉ̃ ca ea nuu waaro ĩa, cʉ̃ pʉto waari, jãa wado o biro cʉ̃re jãa ĩi jãiñawʉ: \p —Jãare mʉ ca ĩijãrijere jãare mʉ ca wedero jãa boo. ¿Tea no cõropʉ to biiroti? ¿Mʉ ca tua doori rʉmʉre, ñucã ati ʉmʉreco ca petipere, do biirije to bii ĩño jʉgueroti? —jãa ĩiwʉ. \p \v 4 To biro jãa ca ĩiro, Jesús pea o biro jãare ĩi wede majiowi: \p —Bojoca catiri niiña, jĩcʉ̃ ʉno peera mʉjare cʉ̃ja ca ĩi ditotipere biro ĩirã. \v 5 Paʉ doorucuma. Yʉ wãme mena ĩicãri, o biro ĩirucuma: “¡Yʉra yʉ nii, Mesías!”\f + \fr 24.5\ft Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojogʉ.\f* ĩiri, paʉ bojocare ĩi ditorucuma. \v 6 Aperoripʉ cʉ̃ja ca ameri jĩarijere, “Ameri jĩarique niirucu” cʉ̃ja ca ĩirijere, mʉja queti tʉorucu. Biirãpʉa, teere tʉo ʉcʉaticãña. To biirijera ca biipe niiro bii. To bii pacaro ati ʉmʉreco petiro méé biirucu. \v 7 Jĩcã pooga macãrã, ape pooga macãrã mena ameri jĩa, jĩcã yepa macãrã ape yepa macãrã mena ameri jĩa, tiirucuma. Ñucã paʉ taberipʉre aʉa boarique, ca jita jaberije, biirucu. \v 8 Ate niipetirije, ñañaro tamʉorique bii jʉo nʉnʉa waaro biirucu. \p \v 9 ”To biri mʉja peera, aperãpʉre mʉjare tiicojorucuma, ñañaro mʉjare tii, mʉjare jĩa bate, cʉ̃ja tiijato ĩirã. Yʉ yee jʉori, niipetirã mʉjare ĩa tutirucuma. \v 10 To biro ca biiri cuure yʉre ca nʉnʉrã paʉ yʉre tʉo nʉnʉjee yerijãa, cʉ̃ja majuropeera ameri ĩa tuti, ameri wedejãa buiyee cõa, tiirucuma. \v 11 Paʉ Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majare biro bii dito eari, paʉre ĩi ditorucuma. \v 12 Ñañarije tiirique bʉaro jañuro ca bii nʉnʉa waaro macã, paʉ bojoca cʉ̃ja ca ameri maimiriquere ameri mai yerijãacãrucuma. \v 13 To biro ca biirije watoara ca tʉgoeña tutua yapanocãgʉa ametʉarucumi. \v 14 Ate añurije queti Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niirije maquẽre, ati yepa niipetiropʉre wede bato peoticãrique niirucu, bojoca poogaari cõrora cʉ̃ja ca tʉo peticãpere biro ĩirã. To cõropʉ docare ati ʉmʉreco petirucu. \p \v 15 ”Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Daniel niiquĩricʉ, “Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire, ca Ñañarije Maniri Jawipʉre ĩaricaro docuorijere mʉja ĩarucu,” ĩi owaquĩupi.\f + \fr 24.15\ft Dn 9.27; 11.31; 12.11.\f* Atere ca buegʉ tʉo majiña. \v 16 Teere ĩarã, Judea ca niirã ʉ̃tã yucʉpʉ cʉ̃ja duti waajato. \v 17 Wii jotoapʉ ca niigʉ cãa, cʉ̃ yaa wii maquẽ apeyere jeegʉ duwi waatigʉra cʉ̃ waacoajato. \v 18 Ñucã wejepʉ ca niigʉ cãa, cʉ̃ juti ʉnorena cʉ̃ jeegʉ tua waaticãjato. \v 19 Tii rʉmʉrire ñañaro peti biirucuma nomia, ca puna jãñarã, ñucã ca ũpũrãacã, ca puna cʉtirã romiri. \v 20 To biri Ʉmʉreco Pacʉre jãiña, mʉja ca dutiri rʉmʉri pue bʉcʉ, yerijãarica rʉmʉ, ca niitipere biro ĩirã. \v 21 Tii rʉmʉrire bʉaro peti ñañaro biirique niirucu. Bʉaropʉra ñañaro peti tamʉorique ati yepa ca nii jʉori tabepʉra jĩcãti ʉno peera ca biitirique, ñucã jiro ca bii nemotipe biro biirucu. \v 22 To biirije ca biiri rʉmʉrire Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dʉotijata, jĩcʉ̃ ʉno peera catitibocuma. Cʉ̃ ca beje jeericarãre maima ĩigʉ, dʉorucumi. \p \v 23 ”To biri jĩcʉ̃ ʉno mʉjare, “¡Ĩaña! Ani niimi Mesías.” “¡Ĩaña! Ĩi pee niimi,” cʉ̃ja ca ĩimijata cãare, cʉ̃jare tʉo nʉnʉjeeticãña. \v 24 Paʉ mesías're biro ca bii ditorã, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majare biro ca bii ditorã, doorucuma. Paca wãmeri tii bau nii, ca ĩa ñaaña manirije tii jeeño, tiirucuma, ĩi ditorʉgarã. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca beje jeericarã menapʉrena ĩi ditorucuma. \v 25 Mee mʉjare yʉ wede majio jʉguecã. \p \v 26 ”To biri: “Ĩaña. ¡Ca yucʉ maniri yepapʉ niimi!” mʉjare cʉ̃ja ca ĩimijata cãare, waaticãña. Ñucã: “¡Ĩaña! Anopʉ duti duwijapi,” mʉjare cʉ̃ja ca ĩimijata cãare, díámacʉ̃ cʉ̃jare tʉoticãña. \v 27 Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ yʉ ca doori rʉmʉa, muipũ cʉ̃ ca mʉa doori nʉña pee bʉpo cʉ̃ ca yabe cojorije, muipũ cʉ̃ ca ñaajãa waari nʉñapʉ ca boe ãpõtĩocã cojorore biro biirucu. \v 28 Ca bii yairicʉ cʉ̃ ca niiri tabere, yucáá wʉʉ nea poorucuma. \s1 Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ cʉ̃ ca tua doope \r (Mc 13.24-37; Lc 17.26-30, 34-36; 21.25-33) \p \v 29 ”Ñañaro tamʉorica rʉmʉri ca bii yapano waari tabera: \q1 “Muipũ ʉmʉreco macʉ̃ naitĩacoa, \q2 ñami macʉ̃ cãa boeti, \q1 ñocõa ʉmʉreco tutipʉ ca niirã cãa ñaabatecoa, \q2 ñucã ʉmʉreco tutipʉre ca niirã ca tutuarã yugui peticoa, biirucuma.”\f + \fr 24.29\ft Is 13.10; 34.4; Jl 2.10.\f* \m \v 30 ”To biro ca biiri tabera, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re ca bii ĩño jʉguerije ʉmʉreco tutipʉre baua earucu. To cõrora ati yepa macãrã bojoca poogaari niipetirã bʉaro uwirique mena oti, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, bueri bʉrʉri jotoa yʉ ca tutuarije mena, yʉ ca boe baterije mena, yʉ ca dooro ĩarucuma. \v 31 Yʉ pea yʉ yaarã Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrãre,\f + \fr 24.31a\ft Ángeles.\f* putirica wʉʉ\f + \fr 24.31b\ft Trompeta.\f* putiricaro ca bʉjʉrije menara cʉ̃jare yʉ tiicojorucu, yʉ ca beje jeericarã ati ʉmʉreco niipetiropʉ ca niirãre cʉ̃ja neojato ĩigʉ. \p \v 32 ”Higueragʉ ca biirijere ĩa cõoña majiña. Tiigʉ dʉpʉri, abari dʉpʉriacã bii, wãma pũu wajoa, ca biirijere ĩarã, “Mee cʉ̃ma jʉguero niicoaro bii,” mʉja ĩi ĩa maji. \v 33 To biri wãmera ate niipetirije ca biiro ĩarã, “Mee Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ ati yepapʉre doogʉpʉ biimi,” mʉja ĩi majirucu. \v 34 Yee méé yʉ ĩi: Ati cuu macãrã cʉ̃ja ca bii yaiparo jʉguero biirucu, niipetirije ano mʉjare yʉ ca ĩirije. \v 35 Ati ʉmʉreco, ati yepa, peticoarucu. Yʉ wederique pea, yʉ ca ĩirore birora biicõa niirucu. \s1 “To cõro doorucumi,” ĩi majiña mani \p \v 36 ”Biiropʉa tii rʉmʉ ca niiro, too muipũ cʉ̃ ca niiro, “To biro biirucu” ĩiriquepʉra, jĩcʉ̃ ʉno peera majitima. Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrã peti cãa, ñucã yʉ, cʉ̃ Macʉ̃ cãa, yʉ majiti. Ʉmʉreco Pacʉ wado majimi. \p \v 37 ”Noé cʉ̃ ca niiri cuupʉre ca biiquĩricarore biro biirucu, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, yʉ ca tua doori rʉmʉre. \v 38 Tii cuupʉre, ati yepa ca duaparo jʉguero, baarã, jinirã, amojiarã, ameri nomi cũurã, tii niiquĩupa. Noé, cũmua pairicapʉ cʉ̃ ca ea jãari rʉmʉpʉ bojoca to biro tii eyoupa. \v 39 “To biro biibocu” ĩiri méé cʉ̃ja ca bii niiri tabera ca duurije doo, niipetirãpʉrena duu bate yaio peticãquĩupa. To biri wãmera biirucu yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, yʉ ca tua doori rʉmʉ cãa.\f + \fr 24.37-39\ft Gn 6.5-12; 7.6-24.\f* \p \v 40 ”To biro ca biiri tabere, pʉarã ʉmʉa wejepʉ ca niirã, jĩcʉ̃ ami waa eco, ãpĩa ami waa ecoti, biirucuma. \v 41 Ñucã pʉarã nomia ca wãñia niirã, jĩcõ ami waa eco, apeo ami waa ecoti, biirucuma. \v 42 To biri mʉja, bojoca catiri niiña, mʉja Wiogʉ cʉ̃ ca doopa rʉmʉre mʉja majiti. \p \v 43 ”Biirãpʉa, atere majiña: Jĩcʉ̃ wii ʉpʉ, “Jee dutiri majʉ ñamire to cõro doorucumi,” cʉ̃ ca ĩi majijata, cãniri méé, ca ĩa cotegʉ niiri, jĩcʉ̃ ʉno peerena cʉ̃ yaa wii maquẽre cʉ̃ja ca jee dutirã jãa dooro tiiticumi. \v 44 To biri mʉja cãa, añuro queno yue niiña. Tee jãa, mʉja ca ĩitiri tabere yʉ doorucu, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃. \s1 Pade coteri majʉ ca añugʉ, to biri ca añutigʉ \r (Lc 12.41-48) \p \v 45 ”¿Ñiru cʉ̃ niiti pade coteri majʉ, ĩiricarore biro ca tiigʉ, ca tʉgoeña bojoca catigʉ, cʉ̃ wiogʉ cʉ̃ yaa wii macãrãre ĩa cote, baarica tabe ca earo cʉ̃jare baarique eca, cʉ̃ ca tii doti cũugʉ pea? \v 46 Bʉaro ʉjea niimi pade coteri majʉ, cʉ̃ wiogʉ tua eagʉ, cʉ̃ ca tiipe cʉ̃ paderiquerena ca tii niigʉre cʉ̃ ca bʉa eagʉa. \v 47 Yee méé mʉjare yʉ ĩi, wiogʉ pea cʉ̃ yee niipetirijere ca ĩa nʉnʉjeegʉ cʉ̃re tiirucumi. \v 48 Paderi majʉ ñañagʉ cʉ̃ ca niijata, “Yʉ wiogʉ yeto tua eatirucumi,” ĩi tʉgoeñari, \v 49 aperã paderi majare ñañaro cʉ̃jare paa epe jʉowa, ñucã ca jini cũmu pairã mena pee waari cʉ̃ja mena baa, jini, cũmu nucũ yuju, \v 50 “Tii rʉmʉ ca niiro, tii tabe muipũ cʉ̃ ca niiro, earucumi,” cʉ̃ ca ĩi majitiri rʉmʉre cʉ̃ wiogʉ eari, \v 51 ñañaro cʉ̃re tii, cʉ̃re bape, watoara ca bii dito pairã cʉ̃ja ca tii ecorore biropʉ ñañaro ca biipʉ cʉ̃re tiirucumi. To biri toopʉre bʉaro oti, upi baca dʉpo, biirique niirucu. \c 25 \s1 Pʉa amo cõro niirã nomiare ĩi cõoñarique \p \v 1 ”Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea pʉa amo cõro niirã wãmarã romiri amo jiarica boje rʉmʉre, ca nʉmo cʉtipʉre bocarã waarã, cʉ̃ja romiri cõrora jĩa boericagaari ami, cʉ̃ja ca waaricarore biro biirucu. \v 2 Jĩcã amo cõro niirã romiri, “To biro manire biibocu,” ca ĩi tʉgoeñatirã niiuparã. Aperã jĩcã amo cõro ca niirã romiri pea, “To biro manire biibocu” ca ĩi tʉgoeña bojoca catirã niiuparã. \v 3 Ca tʉgoeña bojoca catitirã romiri cãa cʉ̃ja ca jĩa boepagaarire jee waauparã. Jee waa pacarãra, ʉje cʉ̃ja ca pio jãa wajoape peere jee waatiuparã. \v 4 Ca tʉgoeña bojoca catirã romiri pea, ʉje cʉ̃ja ca pio jãa wajoape cãare apega mena pio jãa, jee waauparã. \v 5 Ca amo jiapʉ yeto eatiupʉ. Tee jãa ĩiricaro maniro, cʉ̃ja niipetirãpʉrena wʉgoa ca earo macã, cãnicoauparã. \v 6 Ñami decomacã ca niiro, “¡Mee, doo yerijãami ca amo jiapʉ! ¡Cʉ̃re bocarã dooya!” cʉ̃ja ca ĩi acaro buirijere tʉouparã. \p \v 7 ”Teere tʉo, wãmarã romiri niipetirãpʉra wãcãri, cʉ̃ja jĩa boericagaarire quenouparã. \v 8 To cõrora, “To biro biibocu” ca ĩi tʉgoeña bojoca catitirã romiri pea o biro ĩimiuparã cʉ̃ja mena macãrã ca tʉgoeña bojoca catirã romiri peere: “Jãa jĩa boericagaari yati waaropʉ bii. Jãa cãare mʉja yee ʉje petoacã jãare tiicojoya,” cʉ̃jare ĩimiuparã. \v 9 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, ca bojoca catirã romiri pea: “Jãa tiicojoti. ¡Mʉjare jãa ca tiicojojata, jãa cãare eati, mʉja cãare eati, biicãbocu! Ʉje ca nonirã pʉtopʉ waari wapa tiirãja, mʉja ca jĩa boepere,” cʉ̃jare ĩiuparã. \p \v 10 ”To biro cʉ̃ja ca ĩiro tʉo, cʉ̃ja romiri cʉ̃ja ca ʉje wapa tiirã waa ditoyera, eaupʉ ca amo jiapʉ. Cʉ̃ ca earo, ca tʉgoeña bojoca catirã romiri pea, amo jiarica boje rʉmʉ cʉ̃ja ca tiiri wiipʉ cʉ̃ mena jãacoauparã. Cʉ̃ja ca jãa waaro jiro, tii wii jopere biacãuparã. \v 11 Jiropʉ aperã romiri pea eari: “¡Wiogʉ, wiogʉ, jãa cãare jope pãaña!” cʉ̃re ĩimiuparã. \v 12 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, “Mʉjare yʉ majiti. Yee méé yʉ ĩi,” cʉ̃jare ĩi yʉʉupʉ —ĩiwi Jesús. \p \v 13 To biro ĩicã: “Tii rʉmʉ, tii tabe muipũ cʉ̃ ca niiro, earucumi ca ĩi majitirã niiri, añuro tʉgoeña bojoca ca tiiri niiña,” ĩi nemowi Jesús. \s1 Wapa tiirica tiiri mena ĩi cõoñarique \r (Lc 19.11-27) \p \v 14 O biro ĩi nʉnʉa waawi ñucã: \p —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabea jĩcʉ̃ ʉmʉ ape yepapʉ waarʉgʉ jʉguero, cʉ̃ paderi majare jʉo cojori, cʉ̃ yee wapa tiirica tiirire, “Mʉja ĩa nʉnʉjeewa,” cʉ̃ ca ĩi cũu waaricarore biro biirucu. \v 15 Jĩcʉ̃ cʉ̃ja mena macʉ̃re jĩcã amo cõro niiri poari peti wapa tiirica tiiri, oro tiiri cʉ̃re tiicojoupʉ.\f + \fr 25.15\ft Talentos: Jĩcã talento, jĩcʉ̃ pade coteri majʉ veinte cʉ̃mari peti padegʉ cʉ̃ ca wapa taaro cõro niiupa. Jĩcã talento treinta y cuatro kilogramos nii, oro tiiri mil niirije peti.\f* Apĩre pʉa poa tiicojoupʉ. Apĩ peera jĩcã poara cʉ̃re tiicojoupʉ. Cʉ̃ja ca niiro cõrorena “Ano cõrorira ĩa nʉnʉjee bayirʉgama,” ĩi majiri cʉ̃jare tiicojoupʉ. To biro tii yapano, waacoaupʉ yua. \v 16 Jĩcã amo cõro niiri poari cʉ̃ ca tiicojoricʉ pea, tee mena apeye wapa tii, noni wapa taa nemoupʉ ñucã cʉ̃ ca tiicojoricaro cõrora. \v 17 To birora tiiupʉ pʉa poa ca ñeericʉ cãa, cʉ̃re cʉ̃ ca tiicojo waaricaro cõrora wapa taa nemoupʉ. \v 18 Jĩcã poa ca ñeericʉ pea, cʉ̃ wiogʉ yee wapa tiirica tiirire jee waari, yepapʉ ope coa, yaa cũucãupʉ. \p \v 19 ”Paderi maja wiogʉ pea ca yoa waaro jiropʉ tua eaupʉ ñucã. Tua ea, cʉ̃ paderi maja mena cʉ̃ja ca paderiquere quenoupʉ. \v 20 Jĩcã amo cõro niiri poari ca ñeericʉ ea jʉoupʉ. Ea, apeye jĩcã amo cõro niirije cʉ̃ ca wapa taa nemoriquere cʉ̃ wiogʉre cʉ̃re noniri, o biro cʉ̃re ĩiupʉ: “Wiogʉ, jĩcã amo cõro niirije peti yʉre mʉ tiicojowʉ. Ate nii apeye jĩcã amo cõro yʉ ca wapa taa nemojãrije,” cʉ̃re ĩiupʉ. \v 21 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ wiogʉ pea o biro cʉ̃re ĩiupʉ: “¡Añuro mʉ tiijapa! Paderi majʉ añugʉ, ĩiricarore biro ca tiigʉ mʉ nii. Mee, petoacãrena ca ĩa nʉnʉjee majiricʉ mʉ ca niiro macã, paʉ ca niirijepʉre ca ĩa nʉnʉjeegʉ mʉre yʉ cũurucu. ¡Jãa doori, yʉ mena ʉjea niigʉ dooya!” cʉ̃re ĩiupʉ. \p \v 22 ”Cʉ̃ jiro, cʉ̃ paderi majʉ pʉa poa ca ñeericʉ cãa ea, o biro cʉ̃re ĩiupʉ: “¡Wiogʉ, pʉa poa yʉre mʉ tiicojowʉ! Ate nii apeye pʉa poa yʉ ca wapa taa nemojãrije,” cʉ̃re ĩiupʉ. \v 23 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ wiogʉ pea o biro cʉ̃re ĩiupʉ: “¡Añuro mʉ tiijapa! Paderi majʉ añugʉ, ĩiricarore biro ca tiigʉ mʉ nii. To biri petoacãrena ca ĩa nʉnʉjee majiricʉ mʉ ca niiro macã, paʉ ca niirijepʉre ca ĩa nʉnʉjeegʉ mʉre yʉ cũurucu. ¡Jãa doori, yʉ mena ʉjea niigʉ dooya!” cʉ̃re ĩiupʉ. \p \v 24 ”Jiro, jĩcã poa ca ñeericʉ eari, o biro ĩiupʉ cʉ̃ wiogʉre: “¡Wiogʉ, do biro ca tiiya manigʉ mʉ ca niirijere, mʉ ca otetiri taberena ca dica jee, ñucã ote dicare ca cũuña maniri taberena ca jeegʉ, mʉ ca niirijere yʉ majiwʉ! \v 25 To biri mʉre uwima ĩigʉ, mʉ yee wapa tiirica tiirire, ope coari yʉ yaio cũucãwʉ. Ĩaña. Ate nii mʉ yee ca niirije,” cʉ̃re ĩiupʉ. \p \v 26 ”To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ wiogʉ pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupʉ: “¡Mʉa, paderi majʉ ca añutigʉ, ca junañe paigʉ mʉ nii! Yʉ ca otetirica taberena ca dicare jee, ote dicare ca dee bate cũuña maniri tabe ʉnorena ca dicare jee, ca tiigʉ yʉ ca niirijere maji pacagʉ, \v 27 ¿Ñee tiigʉ yʉ wapa tiirica tiirire, wapa tiirica tiirire cũurica wiipʉ jee waari mʉ cũutiri? To biro tiigʉ, yʉ ca tua earo pai jañuro ca bʉʉ nemorique mena yʉre mʉ tuenebojacupa,” cʉ̃re ĩiupʉ. \v 28 To biro ĩi yapano, too ca niirãre o biro ĩiupʉ: “¡Wapa tiirica tiiri cʉ̃ ca cʉorijere ẽmari, pʉa amo cõro niiri poari ca cʉogʉ peere cʉ̃re tiicojoya!” cʉ̃jare ĩiupʉ. \v 29 Ca cʉogʉra pai jañuro tiicojo nemorique niirucu. To biri pairo cʉorucumi. Ca cʉotigʉa, petoacã cʉ̃ ca cʉomirije menapʉra ẽma ecorucumi. \v 30 Ani paderi majʉ ca añutigʉ peera macã ca naitĩaropʉ cõa wienecã cojoya. To biri toopʉre bʉaro oti, upi baca dʉpo, biirique niirucu. \s1 Bojoca poogaari cʉ̃ja ca ĩa beje ecope \p \v 31 ”Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, yʉ ca boe baterije mena, ñucã yʉ yaarã yʉre queti wede bojari maja niipetirã mena, yʉ ca doori rʉmʉre, wiogʉ cʉ̃ ca duwiri cũmuropʉ\f + \fr 25.31\ft Trono.\f* yʉ ea nuu earucu. \v 32 To biro yʉ ca biiro, ati yepa macãrã niipetirã bojoca poogaari cʉ̃ja ca niiro cõro yʉ jʉguerore nea poo earucuma. To biro cʉ̃ja ca biiro yʉ pea, oveja coteri majʉ, cabra watoa ca niirã ovejare cʉ̃ ca jee dica woorore biro cʉ̃jare yʉ tiirucu. \v 33 Yʉ yaarã ovejare biro ca niirã peere, yʉ díámacʉ̃ nʉña pee cʉ̃jare cũu, cabra peera yʉ ãcõ nʉña pee cʉ̃jare cũu, yʉ tiirucu. \v 34 To biro tii yapano yʉ pea, yʉ díámacʉ̃ nʉña pee ca niirãre o biro cʉ̃jare yʉ ĩirucu: “Dooya mʉja, yʉ Pacʉ añuro cʉ̃ ca tiiricarã, Ʉmʉreco Pacʉ ati ʉmʉrecore jeeño jʉogʉpʉra, mʉjare cʉ̃ ca queno yuerica yepare niirã dooya. \v 35 Yʉ ca queyaro, yʉre mʉja baarique ecawʉ. Oco jinirʉgʉ yʉ ca biiro, yʉre mʉja oco tĩawʉ. Nucũ yujuri majʉ yʉ ca niiro, cãnirica tabe yʉre mʉja tiicojowʉ. \v 36 Yʉ ca juti cʉotiro, yʉre mʉja juti tiicojowʉ. Yʉ ca diaro cãare, yʉre mʉja ĩarã eawʉ. Tia cũurica wiipʉ yʉ ca niijata cãare, yʉre mʉja ĩarã eawʉ,” cʉ̃jare yʉ ĩirucu. \fig Ovejas, cabras. Mt 25.32|src="lb00017b.tif" size="span" \fig* \p \v 37 ”To biro yʉ ca ĩiro tʉo, ca añurã pea o biro yʉre ĩi jãiñarucuma: “Wiogʉ, ¿di tabe ʉno pee mʉ ca queyaro ĩari, mʉre jãa baarique ecari? ¿Di tabe ʉno pee mʉ ca jinirʉga nucũ yujuro, mʉre jãa oco tĩari? \v 38 ¿Di tabe ʉno pee nucũ yujuri majʉ mʉ ca niiro, ‘Jãa pʉto niiña,’ mʉre jãa ĩiri? ¿Di tabe ʉno pee mʉ ca juti cʉotiro, mʉre jãa juti jãari? \v 39 Ñucã, ¿di tabe ʉno peti mʉ ca diaro, tia cũurica wiipʉ mʉ ca niiro, mʉre jãa ĩarã eari?” ĩi jãiñarucuma. \v 40 To biro cʉ̃ja ca ĩi jãiñaro, yʉ, Wiogʉ pea, o biro cʉ̃jare yʉ ĩirucu: “Yee méé mʉjare yʉ ĩi. Anija, yʉ yaarã boo pacoro ca biirãre mʉja ca tii nemorique, yʉrena tii nemorã mʉja tiiwʉ,” cʉ̃jare yʉ ĩirucu. \p \v 41 ”To biro ĩi yapano, Wiogʉ pea, yʉ ãcõ nʉña ca niirã peera o biro cʉ̃jare yʉ ĩirucu: “Yʉre camotatiya, mʉja ñañaro ca biiparã, pecame ca ʉ̃ʉ yatitiri pecame, Satanás, cʉ̃ yaarã\f + \fr 25.41\ft Satanás cʉ̃ ángeles mena.\f* ca añutirã menare, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃jare cʉ̃ ca queno yuerica tabepʉ waarãja. \v 42 Yʉ ca queyaro, yʉre mʉja baarique ecatiwʉ. Yʉ ca oco jinirʉgaro, yʉre mʉja oco tĩatiwʉ. \v 43 Nucũ yujuri majʉ yʉ ca niiro, cãnirica tabe yʉre mʉja tiicojotiwʉ. Yʉ ca juti cʉotiro cãa, yʉre mʉja juti jãatiwʉ. Ñucã yʉ ca diaro, tia cũurica wiipʉ yʉ ca niiro cãare, yʉre mʉja ĩarã eatiwʉ,” yʉ ĩirucu. \p \v 44 ”To biro yʉ ca ĩiro tʉo, o biro ĩi jãiñarucuma: “¡Wiogʉ! ¿Di tabe ʉno pee mʉ ca queyaro, mʉ ca jinirʉgaro, nucũ yujuri majʉ mʉ ca niiro, mʉ ca juti cʉotiro, mʉ ca diaro, tia cũurica wiipʉ mʉ ca niiro, mʉre jãa tii nemotiri? ¡To biro mʉ ca biiro jãa ĩatiwʉ!” ĩirucuma. \v 45 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare yʉ ĩi yʉʉrucu: “Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Anija, yʉ yaarã mena macãrã boo pacoro ca biirãre tii nemotirã, yʉ cãare tii nemotirã mʉja biiwʉ,” cʉ̃jare yʉ ĩirucu. \v 46 Cʉ̃ja pea to birora ñañaro cʉ̃ja ca biipa tabepʉ waarucuma. Añurã pea, to birora cʉ̃ja ca caticõa niipa tabepʉ waarucuma —ĩi wedewi Jesús. \c 26 \s1 Jesús're ñeerʉgarã cʉ̃ja ca wede penirique \r (Mc 14.1-2; Lc 22.1-2; Jn 11.45-53) \p \v 1 Ate niipetirije ĩi yapano, o biro ĩiwi Jesús, jãa, cʉ̃ buerãre: \p \v 2 —Mee mʉja maji, pʉa rʉmʉ jiro Pascua boje rʉmʉ ca niirijere. Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re noni cõacãrucuma, yucʉ tenipʉ yʉre cʉ̃ja paa pua tuu cõajato ĩirã —ĩiwi. \p \v 3 Tii rʉmʉrirena, paia ʉparã, to biri judíos're ca jʉo niirã, paia wiogʉ Caifás yaa wiipʉ neari, \v 4 watoara jĩcã wãme ĩi dito buiyeeri Jesús're ñeeri cʉ̃ja ca jĩa cõapere ameri wede peniupa. \v 5 Biirãpʉa, “Boje rʉmʉ petira mani tiiticãjaco, bojoca ajiari uwiorije cʉ̃ja ca tiitipere biro ĩirã,” ameri ĩiupa. \s1 Nomio, ca jʉti añurije Jesús're cõ ca pio peorique \r (Mc 14.3-9; Jn 12.1-8) \p \v 6 Jesús, Betaniapʉre Simón ca cami boagʉ cʉ̃ja ca ĩigʉ yaa wiipʉ cʉ̃ ca niiro, \v 7 jĩcõ nomio ʉ̃tãga\f + \fr 26.7\ft Alabastro.\f* mena cʉ̃ja ca quenorica rʉacã dadaro ca jʉti añurije ca wapa pacarijere ca ami doorico jãa eawo. Jãa ea, Jesús baarique peorica pĩi pʉto cʉ̃ ca duwiro, ca jʉti añurijere cʉ̃ dʉpʉga jotoare pio peowo. \v 8 Jãa, cʉ̃ buerã pea, to biro cõ ca tiiro ĩari, ajiama ĩirã: \p —¡Níjá! ¿Ñee tiigo ca wapa pacarijere to biro peti cõ tii batecãti? \v 9 Ca boo pacarãre tii nemorʉgo wapa pacaro noni wapa jee bojapo cõa —jãa ameri ĩiwʉ. \p \v 10 Jesús pea to biro jãa ca ĩirijere majiri, o biro jãare ĩiwi: \p —¿Ñee tiirã atiore to biro mʉja ĩi pato wãcõti? Yʉ menare añurijere tiigo tiimo. \v 11 Ca boo pacarãra mʉja watoare to birora mʉja cʉocõa niirucu. Yʉ pee docare yoaro yʉre mʉja cʉotirucu.\f + \fr 26.11\ft Dt 15.11.\f* \v 12 Atio, ca jʉti añurijere yʉ upʉre pio peogo, yʉre cʉ̃ja ca yaa cõapepʉre queno yuego tiimo. \v 13 Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Ati yepare noo ca niiri taberipʉ ate añurije quetire cʉ̃ja ca wederi taberipʉ, atio cõ ca tiirije cãare wederucuma. To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cõ cãa majirico niirucumo —ĩiwi. \s1 Judas, Jesús're cʉ̃ ca wedejãarique \r (Mc 14.10-11; Lc 22.3-6) \p \v 14 Jĩcʉ̃, jãa cʉ̃ buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirã mena macʉ̃, Judas Iscariote ca wãme cʉtigʉ, paia ʉparãre ĩagʉ waari, \v 15 o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Jesús're mʉjare yʉ ca tiicojojata, ¿no cõro yʉre mʉja wapa tiirãti? —ĩiupi. To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea treinta tiiri, plata tiiri cʉ̃re wapa tiiupa Judas're. \v 16 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca tiiri tabera, Judas pea Jesús're cʉ̃ ca ñee doti majipa tabe ʉnore ama jʉo waaupi. \s1 Jesús cʉ̃ ca baa tʉjarique \r (Mc 14.12-25; Lc 22.7-23; Jn 13.21-30; 1Co 11.23-26) \p \v 17 Pascua boje rʉmʉ ca nii jʉori rʉmʉre, pan ca wauarije ca ayiaya manirije baarica rʉmʉ ca earo, jãa cʉ̃ buerã pea cʉ̃ pʉto ea, o biro cʉ̃re jãa ĩi jãiñawʉ: \p —¿Noopʉ Pascua mani ca baapere jãa ca quenoro mʉ booti? —jãa ĩiwʉ. \p \v 18 To biro jãa ca ĩiro, o biro jãare ĩi yʉʉwi: \p —Jerusalén macãpʉ waari, jĩcʉ̃ yaa wiire eari, o biro cʉ̃re ĩiña: “Buegʉ o biro ĩimi: ‘Mee, yʉ yaa rʉmʉ cõñacã doo, to biri mʉ yaa wiipʉ yʉ buerã mena Pascua boje rʉmʉre yʉ ametʉenegʉ waarucu,’ ĩimi,” cʉ̃re mʉja ĩirucu —jãare ĩiwi Jesús. \v 19 To biro cʉ̃ ca ĩiro jãa pea, Jesús cʉ̃ ca tii dotirore biro jãa tiiwʉ. To biri tii wiipʉ jãa queno yuewʉ, Pascua boje rʉmʉ jãa ca baapere. \p \v 20 Naiori tabe ca niiro, Jesús pea tii wiipʉ, jãa, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirã cʉ̃ buerã mena baarique peorica pĩi pʉto bii duwiwi. \v 21 Jãa ca baa niiro ʉnora, o biro jãare ĩiwi Jesús: \p —Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Jĩcʉ̃ mʉja mena macʉ̃ra yʉre wedejãa buiyee cõacãrucumi —ĩiwi. \p \v 22 To biro cʉ̃ ca ĩiro jãa pea, bʉaro tʉgoeñarique pai, jãa ca niiro cõro o biro cʉ̃re jãa ĩi jãiñawʉ: \p —¿Wiogʉ, yʉra yʉ niicã tiimigʉti? —jãa ĩiwʉ. \p \v 23 To biro jãa ca ĩiro, o biro jãare ĩiwi Jesús: \p —Jĩcʉ̃, yʉ ca joari baparena cʉ̃ pan're ca weyogʉ niimi, yʉre ca wedejãapʉ. \v 24 Biigʉpʉa yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃a, Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere cʉ̃ja ca owarique ca ĩirore birora biigʉ doogʉ yʉ tii. Yʉre ca wedejãa buiyee cõagʉ pea, ñañaro peti biigʉ doogʉ tiimi. Cʉ̃ra, cʉ̃ ca baʉatijata, añucãbojapa —ĩiwi. \p \v 25 To biro cʉ̃ ca ĩirora, Judas, Jesús're ca wedejãa buiyee cõapʉ pea, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawi: \p —¡Buegʉ! ¿Yʉra yʉ niicãtimiti? —cʉ̃re ĩiwi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —Mee, mʉra mʉ ĩi —cʉ̃re ĩi yʉʉwi Jesús. \p \v 26 Jãa ca baa niirora Jesús pea pan're ami, Ʉmʉreco Pacʉre: “Añu majuropeecã” ĩi yapano, pee bato, jãa cʉ̃ buerãre o biro jãare ĩi tiicojowi: \p —Amiri baaya. Atea yʉ upʉ nii —ĩiwi. \v 27 Jiro ñucã, ʉje oco bapare ami, Ʉmʉreco Pacʉre, “Añu majuropeecã” ĩi yapano, o biro ĩigʉra jãa peere noni cojowi: \p —Mʉja niipetirãpʉra ati bapare jiniña. \v 28 Atea yʉ díi nii, Ʉmʉreco Pacʉ “Wãma wãme yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩiriquere cʉ̃ ca ĩiricarore biro to biijato ĩiro ca biirije, paʉ bojoca cʉ̃ja ca ñañarije wapare ametʉene bojagʉ yʉ ca bii yaipe. \v 29 O biro mʉjare yʉ ĩi: Ate ote ʉje ocore pʉati yʉ jini nemotirucu, mʉja mena yʉ Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉ wãma ʉje ocore yʉ ca jiniparo jʉguero —jãare ĩiwi Jesús. \s1 Pedro cʉ̃ ca ĩi ditopere Jesús cʉ̃ ca wederique \r (Mc 14.26-31; Lc 22.31-34; Jn 13.36-38) \p \v 30 Jiro, salmos baja yapano, Olivos buuropʉ jãa waacoawʉ. \v 31 Toopʉ o biro jãare ĩiwi Jesús: \p —Ati ñamire mʉja niipetirãpʉra yʉre mʉja waa weocoarucu. O biro ĩi owarique nii: \q1 “Oveja ca cotegʉre yʉ jĩa cõacãrucu. \q2 Cʉ̃ yaarã oveja pea no ca boorora waa batecoarucuma,” ĩi.\f + \fr 26.31\ft Zac 13.7.\f* \m \v 32 Biigʉpʉa, cati tuari jiro, mʉja jʉguero Galileapʉ yʉ waarucu —ĩiwi. \p \v 33 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pedro pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —Niipetirã mʉre cʉ̃ja ca waa weocoamijata cãare, yʉa mʉre yʉ waa weotirucu —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 34 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Yee méé mʉre yʉ ĩi: Ati ñamira ãbocʉ cʉ̃ ca wedeparo jʉguero, itiati peti, “¡Cʉ̃re yʉ majiti!” mʉ ĩi ditorucu —ĩiwi Pedrore. \p \v 35 Cʉ̃ pea o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Mʉ menara yʉ ca bii yaipe to ca niijata cãare, “¡Cʉ̃re yʉ majiti!” yʉ ĩi ditotirucu yʉa —ĩiwi Pedro. To biro cʉ̃ ca ĩiro, jãa Jesús buerã niipetirãpʉra to biro wado jãa ĩiwʉ. \s1 Getsemanípʉ Jesús cʉ̃ ca juu buerique \r (Mc 14.32-42; Lc 22.39-46) \p \v 36 Jiro Jesús jãa mena Getsemaní ca wãme cʉtiropʉ waa, toopʉ eagʉ, o biro jãare ĩiwi: \p —Õo pee waari yʉ ca juu buegʉ waaro ʉno, anora duwiya ména —ĩiwi. \v 37 To biro ĩi, Pedrore, Zebedeo puna pʉarãre, jʉo waawi. Too waagʉ, bʉaro tʉgoeñarique pai yaja pua bii jʉo waaupi Jesús. \v 38 To biri o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Yʉ ca cati niirijepʉra bii yaicoaricarore biropʉ yʉ tʉgoeña yapa pua. Anora tuari, cãnitirãra yʉ menara ĩacã niiña —ĩiupi. \p \v 39 To biro ĩi yapano, cʉ̃ja jʉguero jañuro waa, yepapʉ muu bia cũmu waari, o biro ĩi juu bueupi: \p —¡Cáacʉ! Ametʉenerique ʉnora to ca niijata, ñañaro yʉ ca tamʉoro yʉre tiiticãña. Biigʉpʉa, yʉ ca boorore biro tiiticãña. Mʉ ca boorore biro pee to biijato —ĩiupi. \v 40 Juu bue yapano, cʉ̃ buerã pʉto pee tua waagʉ, ca cãnirãpʉre cʉ̃jare bʉa eari, o biro ĩiupi Jesús, Pedrore: \p —¿Jĩcã nimaro ʉno peera, cãnitirãra yʉ mena mʉja ĩa bayitijãri? \v 41 Cãnitirãra juu bueya, ñañarije ca bii buiyeerijere jãa tiire ĩirã. Añurijere mʉja tiirʉga tʉgoeña biirãpʉa, bʉari mʉja tʉgoeña bayiti majuropeecã —ĩiupi. \p \v 42 Waa, ñucã o biro ĩi juu bueupi Jesús: \p —¡Cáacʉ! Ano ñañaro yʉ ca biipere do biro tii camota majiña manirije to ca niijata, mʉ ca boori wãme tiiya —ĩiupi. \v 43 Juu bue yapano tua waagʉ, ca cãnirãpʉre bʉa eacãupi ñucã. Bʉaro ca wʉgoa eyoro macã, cʉ̃ja capegaari ĩa pãa bayiri méé bii niiupa. \p \v 44 To biro cʉ̃ja ca biiro ĩa, Jesús pea toora cʉ̃jare cũu, juu buegʉ waacoaupi ñucã. Cʉ̃ ca ĩiricarore birora ĩi juu bueupi. \v 45 To cõrora cʉ̃ buerã pʉto pee tua waa, o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —¿Ména to birora cãni, yerijãa, mʉja biicõa niiti? Mee, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re, ñañarije ca tiirãpʉre yʉre cʉ̃ja ca noni cõari tabe eacoa. \v 46 ¡Wãmʉ nʉcãña! ¡Jamʉ! ¡Mee, ĩirã tʉja doomi, yʉre ca wedejãa buiyee cõagʉ! —ĩiupi Jesús. \s1 Jesús're cʉ̃ja ca ñeerique \r (Mc 14.43-50; Lc 22.47-53; Jn 18.2-11) \p \v 47 Jesús to biro cʉ̃ ca ĩi niirora, Judas, jãa, Jesús buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro mena macʉ̃ra, paʉ bojoca, jaderica pĩiri, yucʉ dʉcari, beju cʉticãri, paia ʉparã, to biri judíos're ca jʉo niirã cʉ̃ja ca tiicojoricarã mena bapa cʉti eawi. \v 48 Ména, wedejãari majʉ Judas pea, o biro cʉ̃jare ĩiupi Jesús're ca ñeeparãre: \p —Cʉ̃ wajopuare yʉ ca ũpũgʉ niirucumi. Cʉ̃re mʉja ñeerucu —ĩiupi. \v 49 To biri Judas, Jesús pʉto eagʉ: \p —¡Buegʉ mʉ niimite! —ĩiwi. To biro ĩigʉra, cʉ̃ wajopuare ũpũ, cʉ̃re tii añu doti eawi. \p \v 50 To biro cʉ̃ ca tiiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Yʉ mena macʉ̃, mʉ ca tiirʉga dooriquere jĩcãto tiiya —ĩiwi. To biro cʉ̃ ca ĩirora aperã pea doo, Jesús're cʉ̃re ñeewa. \v 51 To biro cʉ̃ja ca tiirora jĩcʉ̃ jãa mena macʉ̃, cʉ̃ niipĩi tʉ̃a wee amiri, paia wiogʉre pade coteri majʉ amoperore paa taa ñoocã cojowi. \p \v 52 To biro cʉ̃ ca tiiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Mʉ niipĩire ca niiricaropʉra queno cũuña. Niipĩiri mena ca ameri quẽerã niipetirãpʉra, niipĩi menara jĩa ecorucuma. \v 53 Tii nemorique yʉ ca boojata, yʉ Pacʉre yʉ ca jãiro, “Mee, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niiri poogaari peti cʉ̃ pʉto macãrã uwamarãre tiicojo yerijãabocumi,” ¿mʉ ĩi majititi?\f + \fr 26.53\ft Ʉmʉreco Pacʉre queti wede bojari maja doce legiones. Uwamarã romanos jĩcã punare 4,200 to biri 6,000 cõro peti niiupa. Doce legiones peti cʉ̃ja ca niijata yua niipetirã niirã 72,000 bojoca peti niiupa.\f* \v 54 To biro to ca biijata, do biro pee biicãri Ʉmʉreco Pacʉ wederique: “To biro biirucu,” ¿cʉ̃ja ca ĩi owa cũuquĩrique cʉ̃ja ca ĩiricarore birora to biibogajati? —ĩiwi Jesús. \p \v 55 Ĩi yapano, o biro ĩi jãiñawi bojocare: \p —¿Ñee tiirã jee dutiri majʉre ca tiirãre biro niipĩiri, yucʉ dʉcari, jeecãricarã yʉre mʉja ñeerã doojãri? To cãnacã rʉmʉra Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ yʉ bue niirucujãwʉ. Jĩcãti ʉno peera yʉre ñee, mʉja tiitirucujãwʉ. \v 56 Biiropʉa, ate niipetirije Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja “O biro biirucu,” cʉ̃ja ca ĩi owaquĩricarore biro to biijato ĩiro bii —ĩiwi. To cõrora jãa, Jesús buerã pea, jãa niipetirãpʉra cʉ̃re jãa duti weocoawʉ. \s1 Jesús're ʉparã pʉtopʉ cʉ̃ja ca ami waarique \r (Mc 14.53-65; Lc 22.54-55, 63-71; Jn 18.12-14, 19-24) \p \v 57 Jesús're ca ñee waaricarã pea, paia wiogʉ Caifás yaa wii, doti cũuriquere ca jʉo buerã, judíos're ca jʉo niirã, cʉ̃ja ca nea poo niiropʉ cʉ̃re ami waaupa. \v 58 To biro cʉ̃ja ca tiiro, Pedro pea yoaropʉra cʉ̃jare nʉnʉ waa, paia wiogʉ yaa wii macã yepapʉ eacoaupi. Jãa waa, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii coteri maja uwamarã mena ea nuu waaupi, “¿Do biro peti Jesús're cʉ̃ja tii nʉnʉa waamirãti?” ĩi ĩarʉgʉ. \p \v 59 Paia ʉparã, ʉparã ca nii majuropeera niipetirã, Jesús're jĩa dotirʉgarã, watoara ĩi buiyeerica wãmeri ama niiupa. \v 60 To biro ĩi pacarã, watoara paʉ cʉ̃ja ca wedejãa niirije ca nii pacaro, jĩcã wãme ʉno peera bʉaticãupa. Biirique peti pʉarã, \v 61 o biro ca ĩirã eaupa: \p —Ania o biro ĩiwi: “Yʉa, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire wee batecã, ñucã itia rʉmʉ jirora yʉ queno yapanocã maji,” ĩiwi —ĩi wedejãaupa. \p \v 62 To cõrora paia ʉpʉ pea wãmʉ nʉcã, o biro ĩiupi Jesús're: \p —¿Ñee tiigʉ mʉ yʉʉtiti? ¿Do biro ĩirʉgaro to ĩiti, ano o biirije mʉre cʉ̃ja ca ĩi wedejãarije? —ĩiupi. \v 63 Jesús pea wedetiupi. To biro cʉ̃ ca biiro, paia wiogʉ pea o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —“Ʉmʉreco Pacʉ, to birora ca caticõa niigʉ wãme mena díámacʉ̃ jãare wedeya,” mʉre yʉ ĩi. ¿Díámacʉ̃ra mʉa, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ Mesías'ra mʉ niiti? —ĩiupi. \p \v 64 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Mee, mʉra mʉ ĩi: Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re, niipetirijepʉre Ca Doti Tutua Niigʉ cʉ̃ ca duwiro díámacʉ̃ nʉña pee ca duwigʉre,\f + \fr 26.64\ft Sal 110.1; Dn 7.13.\f* ñucã ʉmʉreco quejero maquẽ bueri bʉrʉripʉ yʉ ca dooro, mʉja niipetirã yʉre mʉja ĩarucu —ĩiupi. \p \v 65 To biro cʉ̃ ca ĩirora, paia wiogʉ pea ajia ametʉacoama ĩigʉ, cʉ̃ jutirore tʉ̃a yega, o biro ĩiupi: \p —Ania, Ʉmʉreco Pacʉre ñañarije peti ii tuticãmi. Ñee peere ĩirã cõro ca wede nemoparãre paʉ jañuro mani ama nemotirucu. Mee, mʉjara ñañarije cʉ̃ ca ĩi tutirijere mʉja tʉo, \v 66 atere ¿do biro mʉja ĩi tʉgoeñati? —ĩiupi. To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —Ñañarije cʉ̃ ca ĩi tutirije wapa, ca jĩa ecopʉra niimi —ĩi yʉʉupa. \p \v 67 To biro ĩirã, cʉ̃ diámacʉ̃re ʉjeco eo tuu, cʉ̃re ñoje, ñucã aperã cʉ̃re paa, tiirãra, \v 68 o biro cʉ̃re ĩiupa: \p —Mʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉ Mesías ca niigʉa ĩi bʉaya, ¿ñiru mʉre cʉ̃ paajãri? —ĩi epeupa. \s1 “Jesús're yʉ majiti,” Pedro cʉ̃ ca ĩirique \r (Mc 14.66-72; Lc 22.56-62; Jn 18.15-18, 25-27) \p \v 69 To biro cʉ̃ja ca ĩi nii ditoye, Pedro pea macã yepapʉra cʉ̃ ca duwirucuro, jĩcõ pade coteri majo cʉ̃ pʉto eari, o biro cʉ̃re ĩiupo: \p —Mʉ cãa Galilea macʉ̃ Jesús menara mʉ waa yujurucujãwʉ —ĩiupo. \p \v 70 To biro cõ ca ĩiro, Pedro pea niipetirã cʉ̃ja ca tʉo cojoro, o biro ĩi ditoupi: \p —Yʉ majiti nija, ¿ñee ʉnore mʉ ĩiti? —ĩiupi. \p \v 71 Jiro jope pee cʉ̃ ca witi waaro, ñucã apeo pade coteri majo cʉ̃re ĩari, o biro ĩiupo, aperã to ca niirãre: \p —Ani cãa, Nazaret macʉ̃ Jesús menara niirucuwi —cʉ̃jare ĩiupo. \p \v 72 Cʉ̃ pea ñucã: \p —Yee méé yʉ ĩi nija. Yʉ majiti majuropeecã cʉ̃ra —ĩi ditoupi. \p \v 73 Ñucã jiro jañuroacã too ca niirã Pedro pʉto doori, o biro cʉ̃re ĩiupa: \p —Yee méé jãa ĩi. Mʉ cãa, cʉ̃ja mena macʉ̃ra mʉ nii. Mʉ ca wederijepʉra tʉo majiricarora Galilea macãrã cʉ̃ja ca wederijera mʉ wede —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 74 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃ pea ñañarije cʉ̃jare ĩi tuti jañuripʉ: \p —Yee méé yʉ ĩi “Yʉ majiti,” mʉjare yʉ ĩijãwʉ —cʉ̃jare ĩiupi. To biro cʉ̃ ca ĩi niirora, ãbocʉ wedeupi. \v 75 To cõrora Pedro pea: “Ãbocʉ cʉ̃ ca wedeparo jʉguero, itiati peti ‘¡Cʉ̃re yʉ majiti!’ mʉ ĩi ditorucu,” Jesús cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiriquere tʉgoeña bʉaupi. To cõrora Pedro too ca niiricʉ witi waa, bʉaro tʉgoeñarique pai añuro méé otiupi. \c 27 \s1 Pilato pʉtopʉ Jesús're cʉ̃ja ca ami waarique \r (Mc 15.1; Lc 23.1-2; Jn 18.28-32) \p \v 1 Ca boerije mena, paia ʉparã niipetirã, to biri judíos're ca jʉo niirã mena, Jesús're cʉ̃ja ca jĩa cõa dotipere ameri wede peni niiupa. \v 2 To biro ĩi, Jesús're jiacãri ami waari, wiogʉ romano Pilatopʉre cʉ̃re noniupa. \s1 Judas cʉ̃ ca bii yairique \p \v 3 Judas, cʉ̃re ca wedejãa buiyee cõaricʉ pea, Jesús're jĩa cõacãrʉgarã cʉ̃ja ca tiirijere ĩa, “Ñañaro peti yʉ tiicãjapa,” ĩi tʉgoeñarique pai, treinta niirije plata tiirire, paia ʉparã, judíos're ca jʉo niirãre, \v 4 o biro ĩi tueneupi: \p —Ñañarije yʉ tiijapa, ñañarije ca tiitigʉrena wedejãa buiyee cõagʉ —cʉ̃jare ĩimiupi Judas. To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉcãupa: \p —¡Jãa teera “To biro biicu” jãa ĩiti! Mʉ yee wapa nii —ĩiupa. \v 5 To cõrora Judas pea, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉra wapa tiirica tiirire dee bate cũu, witi waa, yucʉgʉpʉ mʉa waa, ca dʉpʉpʉ pũugʉ dʉpo jia tuuri, cʉ̃ majuropeera cʉ̃ amʉtuture jia tuu, bupu ñaañumu, biicã yai waaupi. \v 6 Paia ʉparã pea tee wapa tiirica tiirire jee, o biro ĩiupa: \p —Ate wapa tiirica tiiri, ca díi tujarije nii. Ʉmʉreco Pacʉre tiicojo nʉcʉ̃ bʉorã jãarica cũmuapʉre mani jãa majiti —ĩiupa. \v 7 To biro ĩi, ameri wede peni yapano, tee wapa tiirica tiiri mena jĩcã yepa, “Jotʉri Weeri Majʉ Yaa Yepa ca wãme cʉtiri yepare ca wapa tiipe niicu, ape yepa macãrãpʉ ca bii yairãre yaarʉgarã,” ĩiupa. \v 8 To biri tii yepa mecʉ̃ripʉ cãare, “Díi Yepa” wãme cʉti. \v 9 O biro bii eaupa, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Jeremías: \q1 “Wapa tiirica tiiri plata, treinta niiri tiirire, israelitas, \q1 ‘To cõro wapa cʉtirucu,’ cʉ̃ja ca ĩiricaro cõro ca niirijere jeeri, \q1 \v 10 tee mena, ‘Jotʉri Weeri Majʉ Yaa Yepa ca wãme cʉtiri yepare wapa tiiwa,’ \q2 Ʉpʉ yʉre cʉ̃ ca tii dotiricarore birora,” \m cʉ̃ ca ĩi owaquĩrique.\f + \fr 27.10\ft Zac 11.12-13; Jer 19.1-13; 32.6-9.\f* \s1 Pilato Jesús're cʉ̃ ca jãiñarique \r (Mc 15.2-5; Lc 23.3-5; Jn 18.33-38) \p \v 11 Jesús pea tii yepa macãrã ʉpʉ Pilato pʉtopʉ cʉ̃ ca nucũro, cʉ̃ pea o biro ĩi jãiñaupi Jesús're: \p —¿Mʉ, mʉ niiti, judíos Wiogʉ? —cʉ̃re ĩiupi. To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —Mee, mʉra mʉ ĩi —cʉ̃re ĩi yʉʉupi Jesús. \p \v 12 Paia ʉparã, judíos're ca jʉo niirã, cʉ̃re cʉ̃ja ca wedejãamijata cãare, Jesús pea jĩcã wãme ʉnora cʉ̃jare yʉʉrucu, tiitiupi. \v 13 To biri Pilato pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupi: \p —¿Ñañaro mʉre cʉ̃ja ca ĩi wedejãarijere mʉ tʉotiti? —ĩiupi. \v 14 To biro cʉ̃ ca ĩimijata cãare, Jesús pea jĩcã wãme ʉnoacãra yʉʉrucu, tiitiupi. To biro cʉ̃ ca biiro Pilato pea, “Uwioro ca biigʉ cʉ̃ niiti ania,” cʉ̃re ĩi ĩaupi. \s1 Jesús're cʉ̃ja ca jĩa cõa dotirique \r (Mc 15.6-20; Lc 23.13-25; Jn 18.38—19.16) \p \v 15 Ména, tii yepa macãrã ʉpʉ pea Pascua boje rʉmʉri ca niiro, jĩcʉ̃ tia cũurica wiipʉ ca niigʉ bojoca cʉ̃ja ca boogʉre wienerucuupi. \v 16 Tii tabere niiupi jĩcʉ̃ tia cũurica wiipʉre, Jesús Barrabás ca wãme cʉtigʉ, cʉ̃ja ca jãnoogʉ. \v 17-18 To biri Pilato pea too ca nea poo niirãre o biro ĩi jãiñaupi, Jesús're ĩa tutima ĩirã, cʉ̃ja ca wedejãa cõarijere majiri: \p —¿Niipere yʉ ca wienero mʉja booti, Jesús Barrabás peere, Jesús, Mesías mʉja ca ĩigʉ peere? —ĩiupi. \p \v 19 Ména, Pilato pea bojocare cʉ̃ ca jãiña bejeri tabepʉra cʉ̃ ca duwiro, cʉ̃ nʉmo pea o biro cʉ̃re ĩi cojoupo: \p —Mʉ menara ca ñañarije manigʉrena ñañaro cʉ̃re tiiticãña. Meepʉ macã ñamire ñañarije yʉ quẽñajãwʉ, cʉ̃ yee jʉori —ĩiupo. \p \v 20 Paia ʉparã, to biri judíos're ca jʉo niirã, Pilato pea Barrabás're wiene, Jesús peera jĩa cõa doti, cʉ̃ ca tiipere biro ĩirã, teere cʉ̃re cʉ̃ja jãijato ĩirã, bojocare wedejãa niiupa. \v 21 Tii yepa macãrã ʉpʉ pea cʉ̃jare jãiña nemoupi ñucã: \p —¿Anija pʉarãre, niipere yʉ ca wienero mʉja booti? —ĩiupi. To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —¡Barrabás're mʉ ca wienero jãa boo! —ĩi yʉʉupa. \p \v 22 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Pilato pea: \p —To docare Jesús, Mesías peera, ¿do biro yʉ tiigajati? —cʉ̃jare ĩi jãiñaupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, niipetirãpʉra: \p —¡Yucʉ tenipʉ cʉ̃re paa pua tuu cõacãña! —ĩiupa. \p \v 23 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Pilato pea ñucã: \p —¿Ñee ʉno ñañarije cʉ̃ tiijapari? —cʉ̃jare ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩimijata cãare: \p —¡Yucʉ tenipʉ cʉ̃re paa pua tuu cõacãña! —ĩi acaro bui nemoupa ñucã. \p \v 24 To biri Pilato pea cʉ̃ ca tiirʉgari wãme peere, “¡Do biro yʉ tiiricaro mani!” ĩima ĩigʉ, bʉaro jañuro bojoca cʉ̃ja ca acaro bui nʉnʉa waaro ĩari, oco jee doo dotiri, niipetirã cʉ̃ja ca ĩa cojoro o biro ĩigʉra amo coeupi: \p —Ani, ñañarije ca tiitiricʉrena mʉja ca jĩarijere, yʉa, yʉ wapa tuaticu. Mʉja yee nii —cʉ̃jare ĩiupi Pilato. \p \v 25 To biro cʉ̃ ca ĩiro, niipetirã bojoca o biro ĩi acaro buiupa: \p —¡Cʉ̃ ca bii yairije wapa, jãare, to biri jãa punare, to bii ñaapeajato! —ĩiupa. \p \v 26 To cõrora Pilato pea Barrabás're wiene, Jesús peera cʉ̃re bape doti yapano, cʉ̃jare nonicãupi, yucʉ tenipʉ cʉ̃re cʉ̃ja paa pua tuu cõajato ĩigʉ. \p \v 27 Tii yepa macãrã ʉpʉ yaarã uwamarã pea, ʉpʉ cʉ̃ ca niiri wiipʉ Jesús're ami waa, cʉ̃ wejare\f + \fr 27.27 \ft “Pretorio,” cʉ̃ja ca ĩiri tabe. Tii yepa macãrã ʉpʉ Cesareapʉ ca niigʉ jĩcã cuuri Jerusalén pee cʉ̃ ca maa waarucuri taberi cʉ̃ ca cãniri wii niiupa.\f* uwamarã niipetirãre jʉo neoupa. \v 28 To biro tii, cʉ̃re juti tuu weeri, ca jũari quejero pee cʉ̃re jãa, \v 29 cʉ̃ dʉpʉga peera pota daari mena juarica betore peo, cʉ̃ amo díámacʉ̃ peere yucʉgʉacã paa jua, tiicãri, cʉ̃ja ãjʉro jupeari mena cʉ̃ pʉto ea nuu waari, o biro cʉ̃re ĩi bui epeupa: \p —¡Judíos wiogʉ to birora cʉ̃ caticõa niijato! —ĩiupa. \v 30 Ñucã to biro ĩirãra, cʉ̃re ʉjeco eo tuu, yucʉgʉ cʉ̃re cʉ̃ja ca tiicojoricagʉrena amiri cʉ̃ dʉpʉgare paa, tiiupa. \v 31 Jesús're to biro ñañaro cʉ̃re tii epe yapano, cʉ̃re cʉ̃ja ca juti jãaricarore tuu wee, cʉ̃ juti majurope peere cʉ̃re jãa, cʉ̃re paa pua tuu cõarʉgarã amicoaupa. \s1 Jesús're cʉ̃ja ca paa pʉa tuu cõarique \r (Mc 15.21-32; Lc 23.26-43; Jn 19.17-27) \p \v 32 Too ca niiricarã witi waarãra, jĩcʉ̃, Simón ca wãme cʉtigʉ, Cirene\f + \fr 27.32\ft Africa yepare díámacʉ̃ macã tuapere ca niiri macã niiquĩupa. Mc 15.21; Lc 23.26.\f* macã macʉ̃re bʉa eari, Jesús're cʉ̃ja ca paa pua tuu cõa paagʉre cʉ̃re ami waa nemo dotiwa. \v 33 Gólgota ca wãme cʉtiri tabe ea waarã, (“Dʉpʉga Õaro,” ĩirʉgaro ĩi), \v 34 ʉje oco ca jʉ̃guẽrije mena cʉ̃ja ca ayiariquere cʉ̃re tĩawa. Jesús pea teere jini ñaari jiro, jinirʉgatiwi. \v 35 Uwamarã pea Jesús're paa pua tuu nʉcõ yapanori jiro, ĩi bʉarique mena tiiri, cʉ̃ juti ca niiriquere ameri dica woowa.\f + \fr 27.35\ft Sal 22.16.\f* \v 36 To biro tii yapano, cʉ̃re ĩa coterʉgarã toora ea nuucoawa. \v 37 Ñucã cʉ̃ dʉpʉga jotoa peere, “Tee jʉori jĩa ecomi,” cʉ̃ja ca ĩi owa tuurica pĩire paa pua tuuwa. Tii pĩipʉre: \sc “ANIA JESÚS NIIMI, JUDÍOS WIOGɄ,”\sc* ĩi owa tuurique tujawʉ. \p \v 38 Ñucã Jesús mena, jee dutiri maja pʉarã, jĩcʉ̃ cʉ̃ díámacʉ̃ nʉña pee, apĩ cʉ̃ ãcõ nʉña pee, paa pua tuu nʉcõ ecowa. \v 39 Bojoca too ca ametʉa waarucurã pea Jesús're ĩi tutirã, cʉ̃ja dʉpʉgare yureri, o biro cʉ̃re ĩi buiwa: \p \v 40 —Mʉ, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire wee bate, itia rʉmʉ jirora wãma wii ca quenogʉa, mʉ majuropeera ametʉaya. ¡Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ra mʉ ca niijata, duwicã dooya! —ĩiwa. \p \v 41 Ñucã paia ʉparã, doti cũuriquere ca jʉo buerã, to biri judíos're ca jʉo niirã mena jĩcãri, to biiri wãmera cʉ̃re ĩi buiwa. O biro ĩiwa: \p \v 42 —Aperãpʉra mʉ ametʉene majicãwʉ biigʉpʉa. Mʉ majuropeera mʉ ca biirije peera mʉ ametʉene majiti. ¡Cʉ̃a, Israel yepa macãrã wiogʉ niimi, cʉ̃ duwicã doojato! To cõro docare díámacʉ̃ cʉ̃re mani tʉo nʉnʉjeerucu. \v 43 Cʉ̃a, Ʉmʉreco Pacʉre ca tʉo nʉnʉjeegʉ niimi. Mecʉ̃ docare Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃re cʉ̃ ametʉenejato, díámacʉ̃ra cʉ̃re cʉ̃ ca mai majuropeecãjata. Ania, “Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ yʉ nii,” ¿cʉ̃ ĩitiri? —cʉ̃re ĩi buiwa. \v 44 Ñucã jee dutiri maja, Jesús mena cʉ̃ja ca paa pua tuuricarã menapʉra, ñañarije cʉ̃re ĩi tutiwa. \s1 Jesús cʉ̃ ca bii yairique \r (Mc 15.33-41; Lc 23.44-49; Jn 19.28-30) \p \v 45 Jotoa decomacã ca niiro, ati yepa niipetiropʉ ca naitĩa peticoarique, ñucã muipũ bʉaro cʉ̃ ca aji ñaacũmu duwi waari tabe ʉnopʉ boewʉ. \v 46 Tii tabera Jesús pea tutuaro mena o biro ĩi acaro buiwi: \p —Eloí, Eloí, ¿lama sabactani?\f + \fr 27.46\ft Sal 22.1.\f* (Yʉ Ʉmʉreco Pacʉ, yʉ Ʉmʉreco Pacʉ, ¿ñee tiigʉ yʉre mʉ waa weocoati?) —ĩigʉ ĩiwi. \p \v 47 Jĩcãrã too ca niirã to biro cʉ̃ ca ĩiro tʉorã, o biro ameri ĩiwa: \p —Ania, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Elías niiquĩricʉre jʉogʉ tiimi —ĩiwa. \v 48 To biro cʉ̃ ca ĩirora, jĩcʉ̃ cʉ̃ja mena macʉ̃ ũmaa waa, upa jitia mena ʉje oco ca piyarijere joa amiri, yucʉgʉpʉ tii jitiare jia tuuri, cʉ̃re juu mʉene cojowi, “Cʉ̃ jinijato,” ĩigʉ. \v 49 To biro cʉ̃ ca tiiro, aperã pea o biro cʉ̃re ĩiwa: \p —Tiiticãña ména. Mani ĩaco, no cõro Elías cʉ̃re cʉ̃ ca ametʉenegʉ dooro —ĩiwa. \p \v 50 Ñucã, Jesús pea tutuaro mena acaro bui tʉja, bii yaicoawi. \v 51 To biro cʉ̃ ca biiri tabera Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii jupea macã jawire cʉ̃ja ca yoo camotaarica quejero, decomacã emʉaro pee yega taticã duwi waaupa. Ñucã ati yepa cãa bʉaro nana, ʉ̃tãgaari cãa wati batecoa, \v 52 maja operi pãacoa, paʉ bojoca ca ñañarije manirã ca bii yaiquĩricarã cati tua, biiupa. \v 53 Jesús cʉ̃ ca cati tuaro jiro, cʉ̃ja maja operipʉ ca niiricarã witi, ca ñañarije maniri macã Jerusalén'pʉ jãa waa, paʉ bojocare baua ĩño, biiupa. \fig Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉre ca yojari quejero, decomacã yegacã duwi waaupa. Mt 27.51|src="CN01843B.tif" size="span" \fig* \p \v 54 Uwamarã ʉpʉ, to biri cʉ̃ ʉmʉa, Jesús're ca ĩa cote niiricarã, ati yepa ca nanarijere, ñucã niipetiro ca biirijere ĩarã, bʉaro uwirique mena: \p —¡Díámacʉ̃ra ania, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ peti niijapi! —ĩiwa. \p \v 55 Ñucã nomia paʉ romiri Jesús're ca tii nemoricarã Galilea yepapʉra ca nʉnʉ dooricarã romiri cãa, toora yoaropʉra ĩa cojocã niiwa. \v 56 Cʉ̃ja menare niiwa, María Magdalena, Santiago, José jãari paco María, apeo Zebedeo puna paco, niiwa. \s1 Jesús're cʉ̃ja ca yaarique \r (Mc 15.42-47; Lc 23.50-56; Jn 19.38-42) \p \v 57 Tii rʉmʉ naiori tabere eaupi jĩcʉ̃ ca apeye paigʉ, Arimatea macʉ̃ José ca wãme cʉtigʉ, cʉ̃ cãa, Jesús're ca tʉo nʉnʉjeegʉ ca niiricʉ. \v 58 To biri Pilato pʉtopʉ waari, Jesús upʉri niiquĩriquere yaa cõarʉgʉ, cʉ̃re jãiupi. To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pilato pea Jesús upʉri niiquĩriquere cʉ̃re tiicojo dotiupi. \v 59 To biri José pea Jesús upʉri niiquĩriquere ami, ũmaarica quejero ca õweri maniri quejero mena cʉ̃re ũmaari, \v 60 maja ope, wãma ope ʉ̃tã tʉdipʉre cʉ̃ ca coa dotirica opepʉ cʉ̃re cũuupi. Jiro maja ope jãa waarica jopere ʉ̃tãgaaro mena tunuo biato, tuacoaupi. \v 61 María Magdalena, apeo María jãa pea, maja ope ãpõtĩñaarora ĩacã duwiupa. \s1 Uwamarã, maja opere cʉ̃ja ca coterique \p \v 62 Ape rʉmʉ, yerijãarica rʉmʉ maquẽre cʉ̃ja ca queno yueri rʉmʉ jiro macã rʉmʉre, paia ʉparã, to biri fariseos mena jĩcãri, Pilato pʉtopʉ waari, \v 63 o biro cʉ̃re ĩiupa: \p —Wiogʉ, õo ca niiquĩgʉ ca ĩi ditorique paigʉ niiquĩricʉ, ména catigʉpʉ, “Itia rʉmʉ jiro yʉ cati tuarucu,” cʉ̃ ca ĩiriquere jãa tʉgoeña bʉajãwʉ. \v 64 To biri mʉ ʉmʉare, cʉ̃ niiquĩricʉ maja opere itia rʉmʉ peti cʉ̃jare cote dotiya, cʉ̃ buerã waari, cʉ̃ upʉri niiquĩriquere ami duticãri, bojocare, “Mee, cati tuacoajãwi,” ĩi ditobocuma. To biro ca biijata docare yua, cʉ̃ ca ĩi dito jʉorique ametʉenero ĩi ditorique niibocu —ĩiupa. \p \v 65 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Pilato pea o biro ĩiupi: \p —Mee, cʉ̃jara mʉja cʉo coteri maja uwamarãre. Cʉ̃ja mena waari, mʉja ca bayiro cõro maja opere coteya —ĩiupi. \v 66 To biri waa, maja opere añuro bia queno, ĩa majirʉgarã, cʉ̃ja ca biaricaga ʉ̃tãgare jʉgo ñee nemo,\f + \fr 27.66\ft Ĩa majirʉgarã upa daacã ʉno, ape tabera ʉpe ʉno mena, ñucã jita ca abarije ʉno mena, bia menorucuupa.\f* uwamarãre cote dotiupa. \fig Uwamarã romanos. Mt 27.66|src="hk00197b.tif" size="span" \fig* \c 28 \s1 Jesús cʉ̃ ca cati tuarique \r (Mc 16.1-8; Lc 24.1-12; Jn 20.1-10) \p \v 1 Yerijãarica rʉmʉ jiro macã rʉmʉ ape semana ca nii jʉori rʉmʉ ca boe doori rʉmʉre, meepʉacã María Magdalena, to biri apeo María, maja opepʉ ĩarã waacoaupa. \v 2 Ca niiro tʉjarora, bʉaro yepa nanawʉ. Jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃, ʉmʉreco tutipʉ duwi doo, maja ope pʉto ea, tii opere cʉ̃ja ca biaricaga ʉ̃tãgare ami woo, tiiga jotoara ea nuucoaupi. \v 3 Cʉ̃ pea bʉpo cʉ̃ ca yaberijere biro ajiyaaupi. Cʉ̃ juti cãa oco weta\f + \fr 28.3\ft Nieve.\f* ca botirore biro bʉaro botiupe. \v 4 Uwamarã pea cʉ̃re ĩarã uwima ĩirã, bʉaro nana, ca dia waaricarãre biro biicã cũmu waaupa. \v 5 Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ pea o biro ĩiupi nomiare: \p —¡Uwiticãña! Yʉa, yucʉ tenipʉ cʉ̃ja ca paa pua tuucõajãgʉ Jesús're amarã mʉja ca biirijere yʉ maji. \v 6 Manimi anora. Mʉjare cʉ̃ ca ĩiricarore biro cati tuacoajãwi mee. Cʉ̃re cʉ̃ja ca cũurica tabere ĩarã doo ñaaqué. \v 7 Yoari méé waari, cʉ̃ buerãre: “Mee, ca bii yairicarã watoare cati tuacoajapi Jesús. Mʉja jʉguero Galileapʉ waami. Toopʉ cʉ̃re mʉja ĩarucu,” cʉ̃jare ĩi wede dooya. Mee, mʉjare yʉ wede yerijãa —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 8 To biri nomia pea yoari méé maja opepʉ ca niiricarã bʉaro uwi pacarã, ʉjea niirique mena ũmaa tua dooupa, jãa, Jesús buerãre wederã doorã. \v 9 To biro cʉ̃ja ca bii tua waari tabera, Jesús pea cʉ̃jare añu doti jãiña baua ea nʉcãupi. Cʉ̃ja romiri pea cʉ̃ pʉto waa, cʉ̃ dʉporire paabario, cʉ̃re ĩi nʉcʉ̃ bʉoupa. \p \v 10 Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —¡Uwiticãña! “Yʉ yee wederãre, Galileapʉ waarãja,” cʉ̃jare ĩi wederãja. Toopʉ yʉre ĩarucuma —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \s1 Uwamarã cʉ̃ja ca wederique \p \v 11 Nomia cʉ̃ja ca tua nʉnʉa waaro ʉnora, jĩcãrã uwamarã maja opere ca cotericarã macãpʉ waari, cʉ̃jare ca biirique niipetiro wedeupa paia ʉparãre. \v 12 Paia ʉparã pea ñucã, judíos're ca jʉo niirã mena nea, wede peni yapanori jiro, uwamarãre pairo wapa tiirica tiiri tiicojori, \v 13 o biro cʉ̃jare ĩi wede majioupa: \p —Mʉja pea, “Ñami jãa ca cãni ditoye cʉ̃ buerã doori, Jesús upʉri niiquĩriquere ami duticãjapa,” ĩi wedeya. \v 14 Ñucã ati yepa macãrã ʉpʉ\f + \fr 28.14\ft Gobernador.\f* atere cʉ̃ ca maji bʉacãjata, jãa, mʉjare jãa wede bojarucu. To biro tiiri, teere mʉjare jãa ametʉenerucu —cʉ̃jare ĩiupa. \v 15 Uwamarã pea, wapa tiirica tiirire ñee, cʉ̃jare cʉ̃ja ca tii dotiricarore biro tiiupa. O biro cʉ̃ja ca ĩiriquere, judíos watoare mecʉ̃ripʉ cãare to birora ĩicõa niima. \s1 Jesús cʉ̃ buerãre cʉ̃ ca doti cojorique \r (Mc 16.14-18; Lc 24.36-49; Jn 20.19-23) \p \v 16 To biri jãa, Jesús buerã, pʉa amo peti, dʉpore jĩcãga penituaro ca niirã pea Galileapʉ, “Toopʉ yʉ niirucu,” Jesús jãare cʉ̃ ca ĩi wederica macãnʉcʉ̃ buuropʉ jãa waacoawʉ. \v 17 Jesús're ĩarã, cʉ̃re jãa ĩi nʉcʉ̃ bʉowʉ, ména, jĩcãrã “Cʉ̃ra niimi” cʉ̃ja ca ĩiti pacaro. \v 18 Jesús pea jãa pʉto pee doo, o biro jãare ĩiwi: \p —Ʉmʉreco Pacʉ, ʉmʉreco tutipʉ cãare, ñucã ati yepa cãare, yʉ ca doti niipere yʉre tiicojojãwi. \v 19 Tee tiirã waari, bojoca poogaari niipetirãpʉrena, yʉre ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja ca niiro tiirãja. Ʉmʉreco Pacʉ wãme, cʉ̃ Macʉ̃ wãme, to biri Añuri Yeri wãme mena cʉ̃jare uwo coe, \v 20 ñucã mʉjare yʉ ca dotirique cõrorena tee ca ĩirore biro cʉ̃ja ca tii nʉnʉjeepere biro ĩirã cʉ̃jare wede majio, tiiya. Yʉ pea, to cãnacã rʉmʉra, ati yepa ca petiropʉ mʉja menara yʉ niicõa niirucu —ĩiwi Jesús. \p To biro to biijato. \p Mateo