\id JHN boa Waimaja \h SAN JUAN \toc1 SAN JUAN \toc2 SAN JUAN \toc3 Jn \mt1 SAN JUAN \ip Añurije Queti Juan cʉ̃ ca owariquea, jiropʉ cʉ̃ ca owarique nii. Biiropʉa aperã jirore to cõro ca yoa waaro jiropʉ cʉ̃ ca owarique peera majiña mani. \ip Ca nii jʉori tabepʉra Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ wederiquera cʉ̃ ca niicãriquere, Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ Macʉ̃ jĩcʉ̃ra ca niigʉre bojoca díámacʉ̃ cʉ̃re cʉ̃ja ca tʉo nʉcʉ̃ bʉojata, añuro niirique, catirique, cʉ̃jare cʉ̃ tiicojojato ĩigʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ cʉ̃ ca niirijere, wedecã jʉo. \ip Uwo Coeri majʉ Juan cʉ̃re cʉ̃ ca ĩariquere cʉ̃ ca wederije mena wede jʉo nʉnʉa waa. Jesucristo cʉ̃ Pacʉ cʉ̃ ca tii dotiriquere ca ĩa ñaaña manirije do biro ca tiiya manirijepʉ cʉ̃ ca tiirije, paʉ cʉ̃ja ca tʉoropʉ cʉ̃ ca wederije mena jĩcãtopʉra ca nii jʉo dooricʉ cʉ̃ ca niirijere, díámacʉ̃ petira to biro ca biigʉ cʉ̃ ca niirijere, bojocare ametʉenegʉ doogʉ cʉ̃ ca biiriquere, cʉ̃ ca wede nʉnʉa waarijere wede. \ip To biicãri cʉ̃re boo, cʉ̃re tʉo nʉnʉjee, ca tiirã, ñucã cʉ̃re ca junarã, cʉ̃ja ca niirije bii bau nii. \ip Cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerãra, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojorijere caticõa niiriquere cʉ̃jare tiicojomi Jesús, jiro macã yʉteapʉ to birora cʉ̃ja ca caticõa niipe wado méére, mee mecʉ̃ o biro ca cati niirãrena caticõa niiriquere cʉ̃jare tiicojo yerijãami. \ip Cʉ̃re ca bootirã pea cʉ̃ja majuropeera, mecʉ̃ o biro cati niirãra to birora caticõa niiriquere cʉ̃ja ca ñee booriquere junama. \ip Cʉ̃re booti, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ cʉ̃ ca niirijere majirʉgati, cʉ̃re cʉ̃ja ca jĩa cõapere ameri wede peni yerijãa, ca tiirã, ʉparã judíos're ca jʉo niirã niima. \ip Jesús peera o biirije cʉ̃re cʉ̃ja ca tii cõarije mena cʉ̃ ca tiigʉ dooriquere tii yapano, cʉ̃ Pacʉ pʉtopʉra tua mʉa waa, cʉ̃ ca biipa wãme pee biro bii. \ip Ména tua waarʉgʉ jʉguero cʉ̃ buerãre añuro cʉ̃jare wede majio jʉocã, Añuri Yerire cʉ̃ ca tiicojo cojopere cʉ̃jare wede, ĩimi. \ip Yucʉ tenipʉ cʉ̃ ca bii yairije pea bʉaropʉra do biro ca tiiya manigʉ cʉ̃ ca niiro cʉ̃re tii, cʉ̃ ca cati tuarije pea, catirique pee bii yairiquere ca bii ametʉa nʉcãro tii, tii. Ate añurije quetia, ati yepa maquẽ menarena ĩi cõoñari Ʉmʉreco Pacʉ yeere cʉ̃ ca wede majioriquere wede. \ip Canáre ocorena ʉje oco cʉ̃ ca jeeñoriquea (2.1-11), bojocare añurije Mesías cʉ̃ ca jee doorijere nii cõoñaro bii. \ip Samaria macõre, “Yʉ pee oco mʉre yʉ tiicojorucu” cʉ̃ ca ĩirijea (4.1-42), Añuri Yeri jʉori to birora caticõa niirique ca tiicojorijere nii cõoñaro bii. \ip Jesús cʉ̃ ca ecarije pan (6.1-59), Jesús majuropeera ʉmʉreco tutipʉ ca niiricʉ ati yepapʉre duwi nʉcã doori bojocare catirique cʉ̃ ca tiicojorijere nii cõoñaro bii. \ip Jesús, ca ĩatigʉre cʉ̃ ca ĩaro tiigʉa (9.1-41), Jesús'ra bojocare ca boegʉ cʉ̃ ca niirijere ĩñogʉ tiimi. \ip Jesús, Lázarore ca bii yaicoaripʉrena cʉ̃ ca cati tuaro tiigʉa (11.1-44), Jesús'ra, cati tuarique niicã, catirique niicã, cʉ̃ ca biirijere ĩñogʉ tiimi. \ip Yucʉ tenipʉ paa pua tuuri cʉ̃re cʉ̃ja ca ami mʉene nʉcõrije pea, do biro ca tiiya manigʉpʉ nii ea, añuropʉ tii nʉcʉ̃ bʉo eco, cʉ̃ ca biirijere nii cõoñaro bii (3.13-15; 8.28; 12.32). \ip Ate Añurije Quetira, Jesús cʉ̃ majurope ĩigʉ “Yʉ yʉ nii” cʉ̃ ca ĩiriquere bʉaro wede: “Yʉ yʉ nii pan,” (6.35) “Yʉ yʉ nii ca boerije,” (8.12) “Yʉ yʉ nii jope,” (10.7) “Yʉ yʉ nii ovejas're añuro ca cotegʉ,” (10.11, 14) “Yʉ yʉ nii cati tuarique, catirique ca niigʉ,” (11.25) “Yʉ yʉ nii maa, díámacʉ̃ ca ĩigʉ, catirique ca tiicojogʉ,” (14.6) “Yʉ yʉ nii ʉje daa ca nii majuropeeri daa,” (15.1) ĩimi Jesús. \ip Ate Añurije Queti wado, atere ca buegʉ, “ ‘Díámacʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉra niimi Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ra niimi,’ ca ĩi tʉo nʉnʉjeerã, to birora caticõa niiriquere bʉarucuma,” (20.31) ĩigʉ cʉ̃ ca owarique nii, ĩi wede. \mt1 Jesucristo yee Añurije Quetire Juan cʉ̃ ca owarique \c 1 \s1 Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ manire biigʉ cʉ̃ ca doorique \p \v 1 Mee, jĩcãtopʉra, Ʉmʉreco Pacʉ Wederiquera niicã jʉoupi Cristo. Ʉmʉreco Pacʉ menara niicãupi; ñucã Ʉmʉreco Pacʉra niicãgʉ biiupi. \v 2 Cristoa, mee jĩcãtopʉra Ʉmʉreco Pacʉ mena nii yerijãaupi. \v 3 Cristo menara niipetirije tiiupi Ʉmʉreco Pacʉ. Jĩcã wãme ʉno peera cʉ̃ ca manirora cʉ̃ ca tiirique mani. \v 4 Cʉ̃ menara catirique bii jʉoupa. Tee catiriquera ati yepa macãrã bojocare Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ja ca majiro ca tiipe niiupa. \v 5 Cristo, ca boerije ca biirore birora, Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirã, ca naitĩaropʉ ca niirãre biro ca niirãre, Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ja ca majiro ca tiigʉ niiupi. To biri ca naitĩaropʉ ca niirãre biro ca niirã pea, ca boerijere ametʉa nʉcã majitima. \p \v 6 Niiwi jĩcʉ̃ ʉmʉ Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ, Juan ca wãme cʉtigʉ. \v 7 Cʉ̃a, ca boegʉ Cristore cʉ̃ ca ĩariquere ca wedegʉ dooricʉ niiwi, cʉ̃ ca wederijere tʉori, niipetirã díámacʉ̃ cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeepere biro ĩigʉ. \v 8 Biigʉpʉa, bojocare Uwo Coeri majʉ Juan, ati yepa macãrãre ca boegʉ dooricʉ méé niiwi. Juan, ca boegʉ Cristore cʉ̃ ca ĩariquere cʉ̃ ca wede doti cojoricʉ niiwi. \v 9 Cristo ca boerije ca nii majuropeegʉ, bojoca niipetirãre ca boegʉra dooupi, ati yepapʉre. \p \v 10 Cristo, wederique ca niiricʉra, ati yepapʉre niiwi. Cristo menara Ʉmʉreco Pacʉ ati yepare cʉ̃ ca jeeñorique to ca niicã pacaro, ati yepa macãrã pea cʉ̃re ĩa majitiwa. \v 11 Cʉ̃ yaarã pʉtore doomiupi. Cʉ̃ja pea cʉ̃re bootiwa. \v 12 To biro cʉ̃ja ca bii pacaro, añuro cʉ̃re ñee, cʉ̃re tʉo nʉnʉjee, ca tiirã peera, Ʉmʉreco Pacʉ puna peti cʉ̃ja ca niiro cʉ̃jare tiiwi. \v 13 Ʉmʉreco Pacʉ puna niiriquea, bojoca cʉ̃ja ca boorije jʉori méé, mani pacʉa manire cʉ̃ja ca puna cʉtirije ʉno méé, nii. Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ majuropeera cʉ̃ puna cʉ̃ja ca niiro cʉ̃jare tiimi. \p \v 14 Ʉmʉreco Pacʉ Wederique ca niiricʉra manire biigʉ bojocʉ jeeñari, mani watoare niiwi. Cʉ̃ ca doti tutua niirijere, cʉ̃ macʉ̃ jĩcʉ̃ra ca niigʉ niiri doti tutuarique cʉ̃ Pacʉ cʉ̃re cʉ̃ ca tiicojorijere cʉ̃ ca ñeeriquere, jãa ĩawʉ. Bʉaropʉra mairiquere cʉocã, díámacʉ̃ ca niirijere cʉocã, ca biigʉ niiwi. \v 15 To biri cʉ̃re cʉ̃ ca ĩariquerena wedegʉ, o biro ĩi acaro bui wedewi Juan: “Anira niimi: ‘Yʉ jiro ca doogʉ pea, yʉ ametʉenero ca nii majuropeegʉ niimi, yʉ jʉgueropʉra ca nii jʉo dooricʉ niiri,’ yʉ ca ĩi wedericʉa,” ĩiwi. \p \v 16 Cristo niipetirije cʉ̃ ca añu majuropeerijere, mani niipetirãpʉrena bʉaro jañuro añurijere manire tii boja nʉnʉa waami. \v 17 Doti cũuriquea Moisés'pʉre tiicojo ecoupa. Ʉmʉreco Pacʉ añuro manire cʉ̃ ca tii bojarique, to biri díámacʉ̃ ca niirije, Jesucristo mena pee manire bii bau nii eawʉ. \v 18 Ʉmʉreco Pacʉra jĩcʉ̃ ʉno peera jĩcãti ʉnora cʉ̃re ĩa ñaatiupa. Cʉ̃ Macʉ̃ jĩcʉ̃ra ca niigʉ, Ʉmʉreco Pacʉra ca niigʉ, cʉ̃ Pacʉ menara ca niicõa niigʉ wado, cʉ̃re mani ca majiro manire tiiwi. \s1 Bojocare ca uwo coegʉ Juan, Jesucristo yee maquẽre cʉ̃ ca wederique \r (Mt 3.11-12; Mc 1.7-8; Lc 3.15-17) \p \v 19 Ate nii, Jerusalén macãrã judíos ʉparã, paia, to biri levitare, “¿Ñiru mʉ niiti?” Juan're ĩi jãiña dotirã cʉ̃ja ca tiicojoricarã cʉ̃ja ca jãiña earo, cʉ̃ ca niirijere Juan cʉ̃jare cʉ̃ ca wederique. \v 20 Cʉ̃re cʉ̃ja ca jãiñaro, ĩi ditoricaro maniro o biro cʉ̃jare ĩi wedewi Juan: \p —Yʉa, Mesías méé yʉ nii —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 21 Cʉ̃re jãiña nemowa ñucã: \p —¿To docare ñiru peti mʉ niiti? ¿Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Elías mʉ niiti? —cʉ̃re ĩi jãiñawa. Cʉ̃ pea: \p —Cʉ̃ méé yʉ nii —cʉ̃jare ĩiwi Juan. \p Cʉ̃ja pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa ñucã: \p —Too docare, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ doorucumi cʉ̃ja ca ĩiricʉ mʉ niitiqué —cʉ̃re ĩiwa. \p To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩi jãiñaro, Juan pea: \p —Yʉ niiti —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 22 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi jãiña nemowa ñucã: \p —¿Too docare, ñiru peti mʉ niiti? Jãare ca jãiña doti cojojãrãre jãa ca wedepere jãa majirʉga, ¿mʉ majurope pea “Ñiru yʉ nii,” mʉ ĩiti? —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 23 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi Juan: \p —Yʉa, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Isaías niiquĩricʉ: \q1 “Ca yucʉ maniri yeparipʉ, ‘Wiogʉ cʉ̃ ca doopa maare díámacʉ̃ maa queno yueya,’\f + \fr 1.23a \ft “Wiogʉ cʉ̃ ca eaparo jʉguero ñañarije mʉja ca tiirijere tii yerijãa, tʉgoeña yeri wajoa nii yueya” ĩirʉgaro ĩi.\f* ĩi acaro bui wedeorucumi,” cʉ̃ ca ĩiricʉ yʉ nii —cʉ̃jare ĩiwi.\f + \fr 1.23b\ft Is 40.3.\f* \p \v 24 Fariseos cʉ̃ja ca jãiña doti cojoricarã pea ñucã Juan're, \v 25 o biro cʉ̃re ĩi jãiña nemowa: \p —Too docare Mesías méé nii, Elías méé nii, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire ca wede jʉgueri majʉ méé nii, bii pacagʉ, ¿ñee tiigʉ bojocare mʉ uwo coeti? —cʉ̃re ĩi jãiñawa. \p \v 26 Juan pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Yʉa, bojocare oco mena yʉ uwo coe. Ména apĩ niimi mʉja watoare, mʉja ca majitigʉ. \v 27 Cʉ̃ niimi, yʉ jiro ca doopʉ. Cʉ̃a, yʉ ametʉenero ca nii majuropeegʉ niigʉ biimi, cʉ̃ dʉpo juti jiarica daa cãare ca popiopʉ méé yʉ nii yʉa —cʉ̃jare ĩiwi Juan. \p \v 28 Ate niipetirije biiwʉ Betaniapʉre\f + \fr 1.28\ft Ape wãme Betábara.\f*, dia Jordán ape nʉña muipũ cʉ̃ ca mʉa doori nʉña peere bojocare Juan cʉ̃ ca uwo coe niiri tabere. \s1 Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Oveja Macʉ̃ \p \v 29 Ape rʉmʉ peere Juan, cʉ̃ pʉto pee Jesús cʉ̃ ca doo nʉnʉa dooro ĩari, o biro ĩiwi: “Ĩaña. Ĩira niimi Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Oveja Macʉ̃re biro bojoca cʉ̃ja ca ñañarije wapare ametʉenegʉ ca bii yai bojapʉ. \v 30 Anirena ĩigʉ: ‘Yʉ jiro doorucumi jĩcʉ̃, yʉ jʉgueropʉra ca nii jʉo dooricʉ niiri, yʉ ametʉenero ca nii majuropeegʉ,’ mʉjare yʉ ĩi wedewʉ. \v 31 Yʉ majurope cãa, ‘Cʉ̃ niicumi Mesías,’ yʉ ĩi majitiwʉ. To biro bii pacagʉ, Israel yaa pooga macãrã cʉ̃re cʉ̃ja majijato ĩigʉ, oco mena bojocare yʉ uwo coewʉ,” ĩiwi Juan. \fig “Ĩi niimi Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Oveja Macʉ̃.” Jn 1.29|src="CN01660B.tif" size="col" \fig* \p \v 32 Cʉ̃ ca ĩariquere o biro ĩi wede majio nemowi ñucã Juan: “Yʉ majuropeera yʉ ĩawʉ. Añuri Yeri, ʉmʉreco tutipʉ buare biigʉ bau duwi doori, Jesús jotoare cʉ̃ ca ñaapea earo. \v 33 Yʉ cãa ména, Mesías'ra cʉ̃ ca niirijere yʉ majitiwʉ. Oco mena yʉre ca uwo coe doti cojoricʉ pee o biro yʉre ĩiwi: ‘Añuri Yeri, buare biigʉ bau duwi doori, cʉ̃ jotoapʉre cʉ̃ ca ñaapea earo mʉ ca ĩagʉ niirucumi, bojoca yeripʉre, Añuri Yeri cʉ̃ ca ñaajãa nʉcã earo ca tiipʉ,’ yʉre ĩi wedewi. \v 34 To biri yʉ majuropeera ca ĩaricʉ niiri, díámacʉ̃ra: ‘Anira niimi Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃,’ mʉjare yʉ ĩi wedewʉ,” ĩi wedewi Juan. \s1 Jesús buerã ca nii jʉoricarã \p \v 35 Ape rʉmʉre, cʉ̃ buerã pʉarã mena tii tabera niiwi ñucã Juan. \v 36 Jesús, too cʉ̃ ca ametʉa waaro ĩari, o biro ĩiwi: \p —Ĩaña, ĩira niimi Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Oveja Macʉ̃ —ĩiwi Juan. \v 37 To biro Juan cʉ̃ ca ĩiro tʉorã, pʉarãpʉra cʉ̃ buerã ca niimiricarã Jesús're jãa nʉnʉcoawʉ. \p \v 38 Cʉ̃ jiro jãa ca nʉnʉ waaro, jãare amojode nʉcã ĩari, Jesús pea o biro jãare ĩi jãiñawi: \p —¿Ñeere mʉja amaati? —jãare ĩiwi. \p To biro jãare cʉ̃ ca ĩi jãiñaro, o biro cʉ̃re jãa ĩi yʉʉwʉ: \p —Buegʉ, ¿noopʉ mʉ ca cãniri tabe to niiti? —cʉ̃re jãa ĩiwʉ. \p \v 39 To biro cʉ̃re jãa ca ĩiro: \p —Doori, ĩarã dooya —jãare ĩiwi Jesús. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro cʉ̃ mena waa, cʉ̃ ca niirica tabepʉre earã, toopʉra cʉ̃ mena jãa niicã naio waawʉ yua, mee naiori tabeacãpʉ ca niiro macã. \p \v 40 Jĩcʉ̃, Juan cʉ̃ ca wedero tʉori, pʉarã Jesús're ca nʉnʉ waaricarã mena macʉ̃ pea Simón Pedro yee wedegʉ Andrés niiwi. \v 41 To biri Andrés pea cʉ̃ yee wedegʉ Simón'rena bʉa ea jʉori, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Mesías're jãa bʉajãwʉ —ĩiupi. (Mesías ĩiro, “Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ Ca Beje Amiricʉ,” ĩirʉgaro ĩi.) \p \v 42 Jiro Andrés pea, cʉ̃ yee wedegʉ Simón're Jesús pʉtopʉ jʉo dooupi. Jesús pea Simón're ĩari, o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Mʉa, Juan macʉ̃ Simón mʉ nii; mecʉ̃ra Cefas mʉ wãme cʉtirucu yua. (Cefas ĩiro, Pedro,\f + \fr 1.42\ft Arameo wederique menara “Ʉ̃tãga” ĩirʉgaro ĩi; ñucã griego mena peera “Pedro” ĩiro ĩi.\f* ĩirʉgaro ĩi.) \s1 Felipere, Natanael're Jesús cʉ̃ ca jʉorique \p \v 43 Ape rʉmʉ peere ñucã, Jesús pea, “Galilea yepa pee ca waape niicu,” ĩiwi. To biri toopʉ cʉ̃ ca waaparo jʉguero, Felipere bʉa eari, o biro cʉ̃re ĩiwi Jesús: \p —Dooya yʉ mena —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 44 Felipe cãa, Pedro, Andrés jãari cʉ̃ja ca niirica macã Betsaida macʉ̃ra niiwi cʉ̃ cãa. \v 45 To biri Felipe pea, Natanael're amagʉ waa, cʉ̃re bʉa eari, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Moisés niiquĩricʉ, cʉ̃ yee maquẽre doti cũuriquepʉ owa, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja cãa cʉ̃ yee maquẽre owa, cʉ̃ja ca tiiricʉ Jesús, Nazaret macʉ̃, José macʉ̃re jãa bʉajãwʉ —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 46 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro Natanael pea, o biro cʉ̃re ĩiupi Felipere: \p —¿Mʉ ca tʉgoeñajata, Nazaret macãre jĩcʉ̃ añugʉ ʉno cʉ̃ nii baʉabogajati? —cʉ̃re ĩiupi. \p Felipe pea Natanael to biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Dooya. Mʉ majurope doori ĩagʉ doo ñaaqué —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 47 Jesús pea, Natanael cʉ̃ ca doo nʉnʉa dooro ĩari, o biro ĩiwi: \p —Ani doomi, israelita bojocʉ peti, jĩcã wãme ʉnora ĩi ditorique ʉnore ca cʉotigʉ —ĩiwi. \p \v 48 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩiro: \p —¿Do biro biicãri to cõro añuro yʉre mʉ majiti? —cʉ̃re ĩi jãiñawi Natanael. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —Felipe mʉre cʉ̃ ca jʉoparo jʉguero, higueragʉ doca mʉ ca niiro mʉre yʉ ĩajãwʉ —cʉ̃re ĩiwi Jesús pea. \p \v 49 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Natanael pea o biro cʉ̃re ĩiwi Jesús're: \p —Buegʉ, Mʉa, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ mʉ nii; Israel yaa yepare ca dotipʉ Wiogʉ peti mʉ nii —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 50 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro ĩi nemowi Natanael're: \p —¿“Higueragʉ doca mʉ ca niiro mʉre yʉ ĩajãwʉ,” yʉ ca ĩirijere tʉorira, “Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ mʉ nii,” yʉre mʉ ĩi nʉcʉ̃ bʉoti? Jiropʉ docare o biro yʉ ca ĩirije ametʉenero añurijere mʉ ĩarucu —cʉ̃re ĩiwi Jesús. \p \v 51 To biro cʉ̃re ĩi, o biro ĩi nemowi ñucã Jesús: \p —Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Ʉmʉreco quejero pãa nʉcãcoa, ñucã Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrã, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ jotoare duwicã doorucu, mʉacoarucu, cʉ̃ja ca biirijere mʉja ĩarucu —ĩiwi Jesús. \c 2 \s1 Canápʉ ocorena ʉje oco Jesús cʉ̃ ca jeeñorique \p \v 1 Itia rʉmʉ ca nii waaro, Galilea yepa macã macã Canáre amo jiarica boje rʉmʉ niiwʉ. Jesús paco cãa toopʉ niiwo. \v 2 Jesús, to biri jãa cʉ̃ buerã, tii boje rʉmʉre cʉ̃ja ca jʉo cojoricarã niiri, toopʉ jãa niiwʉ. \v 3 To biri yua, tii boje rʉmʉre ʉje oco ca petiro, cʉ̃ paco pea o biro cʉ̃re ĩiwo Jesús're: \p —Ʉje oco peticoajãwʉ. Cʉotima yua —cʉ̃re ĩiwo. \p \v 4 To biro cõ ca ĩiro Jesús pea, o biro cõre ĩiwi cʉ̃ pacore: \p —¿Nomio, ñee tiigo teere yʉre mʉ wedeti? Yʉ ca niirije cʉtirijere yʉ ca tii bau niipa tabe eati ména —cõre ĩiwi. \p \v 5 To biro cʉ̃ ca ĩimijata cãare, cõ pea, ʉje oco tĩa coteri majare o biro cʉ̃jare ĩiwo: \p —Niipetiro mʉjare cʉ̃ ca tii dotirore biro tiiya —cʉ̃jare ĩiwo. \p \v 6 Toore niiwʉ, jĩcã amo peti, ape amore jĩcãga penituaro ca niirije jotʉ bʉcʉrʉʉri, pacarʉʉri, ʉ̃tã mena cʉ̃ja ca tiirique. Tee pea to cãnacãrʉʉpʉra 75 to biri 115 litros cõro ca oco jeerirʉʉri niiwʉ; judíos're ca dotirore biro tiirã, cʉ̃ja ca uwa coerirʉʉri niiwʉ. \v 7 Jesús pea o biro ĩiwi, ʉje oco ca tĩa coterãre: \fig Jotʉri ʉ̃tã mena cʉ̃ja ca tiirique. Jn 2.6|src="lb00135b.tif" size="span" \fig* \p —Atirʉʉrire oco waa jãa dadocãña —cʉ̃jare ĩiwi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea tiirʉʉrire añuropʉ pio jãa dadocãwa. \v 8 To biro cʉ̃ja ca tii yapanoro, o biro cʉ̃jare ĩiwi ñucã Jesús: \p —Peeto tii rʉʉ maquẽre jeeri ami waarãja yua, boje rʉmʉ ca jʉo tii niigʉ pʉtopʉ —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p Cʉ̃ja pea cʉ̃ ca ĩirore biro tiiwa. \v 9 Boje rʉmʉ ca jʉo tiigʉ pea, ocora, ʉje oco ca jeeñariquere jini ñaawi, “To biro ca biirique niicu,” ĩi majiri méé. Ca tĩa coterã wado majiwa, ca oco waaricarã niiri. To biri teere jini ñaacãri, boje rʉmʉ ca jʉo tiigʉ pea, ca amo jiaricʉre cʉ̃re jʉo cojori, \v 10 o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Niipetirãpʉra ʉje oco añurije peere tĩa jʉoma. Mee, jʉo cojoricarã cʉ̃ja ca jini yapicoaro jiropʉ docare ca pãmʉti jañurije peere tĩa yapano cojoma. Mʉ pea, ʉje oco añurije peere mʉ dʉajapa —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 11 Ate, Galilea yepa macã macã Caná ca wãme cʉtiri macãre Jesús cʉ̃ ca tiirique pea, ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃ ca tii bau nii jʉorije niiro biiwʉ. Tee mena ĩñowi Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉ ca tutua majuropeegʉ cʉ̃ ca niirijere. To biri jãa, cʉ̃ buerã pea, díámacʉ̃ cʉ̃re jãa tʉo nʉnʉjee jʉowʉ. \p \v 12 Ate jiro waacoawi ñucã Jesús Capernaúm ca wãme cʉtiri macã pee. Cʉ̃ paco, cʉ̃ bairã, jãa cʉ̃ buerã cãa, cʉ̃ mena jãa waawʉ. Tii macãpʉre no cãnacã rʉmʉ mééra jãa niiwʉ. \s1 Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉre ca noni wapa taa niirãre Jesús cʉ̃ ca cõa wienerique \r (Mt 21.12-13; Mc 11.16-18; Lc 19.45-46) \p \v 13 Judíos boje rʉmʉ Pascua ea waaro ca biiro, Jerusalén macãpʉ maa waawi Jesús. \v 14 Toopʉ ea, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉre jãa waagʉ, wecʉa, ovejas, búáá, noni wapa taari maja to biri wapa tiirica tiirire ca wajoarã cʉ̃ja ca duwiri taberi ca duwirãre, cʉ̃jare bʉa eawi. \v 15 To biro ca tii niirãre ĩari, Jesús pea upa daari jeeri, baperica daa quenori, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉre ca niirã niipetirãre cʉ̃ja wecʉa, cʉ̃ja oveja niipetiro menara cʉ̃jare bape ãcũ wiene peoticã cojowi. Wapa tiirica tiiri ca wajoarã yee wapa tiirica tiiri cãare maa dee batecã, ñucã cʉ̃ja ca peori pĩiri cãare tuu puu cũu bate peoticãwi Jesús. \v 16 To biro tiicã, buare ca noni wapa taarãra: \p —¡Atere to cõrora jee witi waarãja! Yʉ Pacʉ yaa wiire apeye noni wapa taarica wii jeeñoticãña —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 17 To biro cʉ̃ ca tiiro ĩarã, jãa, cʉ̃ buerã pea, Ʉmʉreco Pacʉ yee wederiquere cʉ̃ja ca owarica pũuropʉre: “Mʉ yaa wiire yʉ ca mai uwa jeorijera yʉre yaiocãrucu,”\f + \fr 2.17 \ft “Mʉ yaa wiire cʉ̃ja ca nʉcʉ̃ bʉotirijere cʉ̃ja mena bʉaro ajiarucu. To biro yʉ ca biirije jʉori yʉre jĩa cõarucuma,” ca ĩirijere jãa tʉgoeña bʉawʉ. Sal 69.9.\f* cʉ̃ja ca ĩi owa cũuriquepʉre jãa tʉgoeña bʉawʉ. \v 18 To biro Jesús cʉ̃ ca tiiro ĩarã, judíos pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa: \p —O biro mʉ ca tiirijera ca doti majigʉ mʉ ca niirijere jãa ca majipere biro ĩigʉ, ¿ñee ʉno jãare mʉ tii bau nii ĩñogʉti? —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 19 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Ati wii Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire wee batecãña, yʉ pea itia rʉmʉ jirora yʉ queno yapanocãrucu ñucã —ĩiwi. \p \v 20 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro judíos pea o biro cʉ̃re ĩiwa ñucã: \p —Cuarenta y seis cʉ̃mari peti waawʉ ati wiire quenoricaro. ¿Mʉ pea do biro tiicãri itia rʉmʉ jirora mʉ queno yapanocãgʉti? —cʉ̃re ĩiwa Jesús're. \p \v 21 Jesús pea Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire cʉ̃ ca ĩijata, cʉ̃ upʉri majuro ca biiperena ĩigʉ cʉ̃jare ĩimiwi.\f + \fr 2.21\ft Cʉ̃rã cʉ̃ ca biiperena ĩigʉ cʉ̃jare ĩimiwi.\f* \v 22 To biri jãa cʉ̃ buerã pea, cʉ̃ ca cati tuari tabepʉ o biro cʉ̃ ca ĩiriquere tʉgoeña bʉa, Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere, to biri ñucã Jesús cʉ̃ ca ĩiriquere, díámacʉ̃ jãa tʉo nʉnʉjeewʉ yua. \s1 Jesús mani ca biirique cʉtirijere maji peoticãmi \p \v 23 Ména Jesús, Jerusalén'pʉ Pascua boje rʉmʉ niigʉ, ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃ ca tiirijere ĩari, paʉ bojoca cʉ̃re tʉo nʉnʉjeewa. \v 24 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca biimijata cãare, Jesús pea “Díámacʉ̃ra yʉre tʉo nʉnʉjeerã tiima,” cʉ̃jare ĩitiwi, niipetirãpʉrena cʉ̃ja yeripʉ cʉ̃ja ca tʉgoeña niirijepʉre ca majigʉ niiri. \v 25 To biri jĩcʉ̃ ʉno peera, bojoca cʉ̃ja ca bii niirijere, aperã cʉ̃re cʉ̃ja ca wedero bootiwi, mee cʉ̃ majuropeera cʉ̃ja yeripʉ cʉ̃ja ca tʉgoeña niirijepʉre ca ĩa maji peoticãgʉ niiri. \c 3 \s1 Nicodemo, Jesús mena cʉ̃ ca wede penirique \p \v 1 Niiupi jĩcʉ̃ fariseo, judíos're ca jʉo niigʉ ca nii majuropeegʉ ca niigʉ, Nicodemo ca wãme cʉtigʉ. \v 2 Cʉ̃ pea jĩcã ñami Jesús pʉto ĩagʉ doori, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawi: \p —Buegʉ, jãare ca bue majiopʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ mʉ ca niirijere jãa maji. Jĩcʉ̃ ʉno peera Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ mena cʉ̃ ca niitijata, ca ĩa ñaaña manirije mʉ ca tii bau niirije ʉnore tii majiticumi —cʉ̃re ĩiwi. \fig Nicodemo, Jesús mena cʉ̃ ca wede penirique. Jn 3.1-15|src="CN01670B.tif" size="span" \fig* \p \v 3 To biro cʉ̃ ca ĩiro Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Díámacʉ̃ mʉre yʉ ĩi: Nemo ca wãma baʉatigʉa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niirijere do biro ĩa majitimi —ĩiwi. \p \v 4 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Nicodemo pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñawi ñucã: \p —¿Do biro pee biicãri ñucã mania, bʉcʉ niigʉpʉra nemo baʉacãrique to niigajati? ¿To docare mani paco paa totipʉre pʉatiri cõro jãacoarique to niigajati, nemo wãma baʉarʉgʉ? —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 5 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —Díámacʉ̃ mʉre yʉ ĩi: Oco mena, ñucã Añuri Yeri cʉ̃ ca tii niirije jʉori mena nemo baʉa, ca biitigʉa,\f + \fr 3.5\ft Mt 28.19; Hch 2.38; 10.47; 1Co 12.13; Tit 3.5.\f* Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre eatirucumi. \v 6 Bojoca cʉ̃ja ca puna cʉtirã, bojoca puna niima. Añuri Yeri cʉ̃ ca ñaajãa nʉcãrã pea, Ʉmʉreco Pacʉ puna niima.\f + \fr 3.6\ft Añuri Yeri cʉ̃ ca tiirije jʉori ca baʉarije, yeri nii.\f* \v 7 To biri, “Bojoca wãma baʉa jʉorã cʉ̃ja ca baʉaricarore birora, ca baʉa nemoparã niima,” mʉre yʉ ca ĩirijere tʉo ʉcʉaticãña. \v 8 Atere tʉgoeñañaqué: Wino no ca booro paa puucã. To biri tee ca bʉjʉrijere tʉocã pacarã, too maquẽ paa puu doo, ñucã too pee waaro bii, ĩi majiña mani. Tee ca biirore birora biima, niipetirã Añuri Yeri cʉ̃ ca tii niirije jʉori nemo ca baʉarã cãa —ĩiwi Nicodemore. \p \v 9 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Nicodemo pea ñucã: \p —¿Atea do biro biicãri to biro to biigajati? —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 10 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi Jesús: \p —¿Mʉa, Israel yepa macãrãre Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire ca buegʉ nii pacagʉ, atere mʉ majititi? \v 11 Yee méé mʉre yʉ ĩi: Jãa, jãa ca majirijere, jãa ca ĩariquere, mʉjare jãa wederucu. To biro jãa ca ĩimijata cãare, mʉja pea teere díámacʉ̃ mʉja tʉo nʉnʉjeeti. \v 12 Ati yepa maquẽrena mʉjare yʉ ca wederijere díámacʉ̃ mʉja ca tʉotijata, ¿do biro pee biicãri ʉmʉreco tutipʉ maquẽ yʉ ca wederije peera díámacʉ̃ mʉja tʉobogajati? \p \v 13 ”Jĩcʉ̃ ʉno peera ʉmʉreco tutipʉre mʉa waatiupi. Yʉ, ʉmʉreco tutipʉ ca duwi dooricʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ wado yʉ nii. \v 14 To biri Moisés niiquĩricʉ, ca yucʉ maniri yepapʉ cʉ̃ yee wederãre añaa cʉ̃ja ca bacaro “Cʉ̃re ca ĩarã catirucuma,” ĩigʉ, añare biigʉ cʉ̃ ca quenoricʉre, yucʉgʉ mena cʉ̃re mʉene nʉcõupi. To biri wãmera, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ cãa, bojoca ñañaro cʉ̃ja ca bii yaiboriquere ametʉenerʉgʉ yucʉ tenipʉ yʉ ami mʉene nʉcõ ecorucu, \v 15 niipetirã bojoca yʉre ca tʉo nʉnʉjeerã to birora caticõa niiriquere cʉ̃ja ca cʉopere biro ĩigʉ —cʉ̃re ĩiwi Jesús, Nicodemore. \s1 Bojoca niipetirãpʉre Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca mairije \p \v 16 Ʉmʉreco Pacʉ, bojocare bʉaropʉra maima ĩigʉ, cʉ̃ Macʉ̃ jĩcʉ̃ra ca niigʉre, díámacʉ̃ cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerã niipetirã cʉ̃ja bii yaiticãjato, caticõa niirique peere cʉ̃ja cʉojato ĩigʉ cʉ̃re tiicojoupi. \v 17 Ʉmʉreco Pacʉa, bojocare ñañaro tiirʉgʉ méé, cʉ̃ Macʉ̃re tiicojoupi. Cʉ̃ jʉori bojocare ametʉenerʉgʉ pee cʉ̃re tiicojoupi. \p \v 18 Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃re díámacʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeegʉa, ñañaro tii yaio ecotirucumi. Díámacʉ̃ cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeetigʉ doca, mee ñañaro ca tii ecoricʉpʉ nii yerijãami, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ jĩcʉ̃ra ca niigʉre díámacʉ̃ cʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeetirije wapa. \v 19 Díámacʉ̃ cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeetirã pea mee ñañaro tiiricarãpʉ nii yerijãama. Ñañarije wado ca tii niirucurã niiri, Jesucristo añurije wado ca tiigʉ ati yepapʉre cʉ̃ ca doori tabere, Jesucristo peere boorica tabe ʉnora ca naitĩarije peere boo ametʉenecãupa. \v 20 Niipetirã ñañarije ca tii niirã, ca boerijere ĩa juna jañuma, yaioropʉ ñañarije cʉ̃ja ca tii niirucurije bau niiropʉ bii bau niire ĩirã, teere juna jañuma. \v 21 Ʉmʉreco Pacʉ yee díámacʉ̃ ca niirije queti ca ĩirore biro ca tii nʉnʉjeerã pea, ca boerije pʉto pee dooma, cʉ̃ja ca tii niirije niipetiro Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorore biro cʉ̃ja ca tii niirije añuropʉ ca bii bau nii ĩñocãpere biro ĩirã. \s1 Jesús yee maquẽre Juan cʉ̃ ca wede nemorique \p \v 22 Ate jiro Jesús, jãa cʉ̃ buerã mena Judea yepapʉ waawi ñucã. Toopʉre jãa mena yoa jañuropʉra nii, bojocare uwo coe, tii niiwi. \v 23 Ñucã Juan cãa, Enón'pʉ bojocare uwo coe niiupi, Salim ca wãme cʉtiri macã pʉtore, tii tabere pairo oco ca niiro macã. To biri bojoca toopʉ waari, cʉ̃re uwo coe ecorucuupa. \v 24 (Ména ate pea, Juan're cʉ̃ja ca tia cũuparo jʉguero biiwʉ.) \p \v 25 To biri jĩcã rʉmʉ jĩcãrã Juan buerã pea, jĩcʉ̃ judío mena wede peniupa, ñañarije cʉ̃ja ca tiiricaro jiro, teere coerã cʉ̃ja ca uwa coerucurije maquẽre. \v 26 To biro ĩi yapano, o biro ĩirã waaupa Juan're: \p —Buegʉ, tii rʉmʉ mʉ mena dia Jordán ape nʉña ca niiricʉ jãare mʉ ca wedericʉ pea, mecʉ̃ra bojocare uwo coegʉ tiijãwi. Niipetirã cʉ̃ peere tʉo nʉnʉjeema —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 27 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩiupi Juan: \p —Jĩcʉ̃ ʉno peera to biro tii majiriquere cʉo majitimi, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojotijata. \v 28 Mee mʉja majuropeera: “Yʉa, Mesías méé yʉ nii. Jĩcʉ̃ cʉ̃ jʉguero cʉ̃ ca tiicojo jʉguericʉ pee yʉ nii,” yʉ ca ĩirijere mʉja tʉowʉ. \v 29 Amo jiarica rʉmʉre cʉ̃ nʉmo ca niipore ca cʉogʉa, cõ manʉ ca niipʉ cõre cʉomi. Co manʉ ca niipʉ mena macʉ̃ too ca niigʉ, cʉ̃ ca wederijere tʉogʉ bʉaro ʉjea niimi. To biri yʉ cãa Jesús mena macʉ̃ niiri, bʉaro yʉ ʉjea nii. \v 30 To biri cʉ̃ pea, bʉaro jañuri ca nii majuropeegʉ nii nʉnʉa waarucumi. Yʉ pea, watoa macʉ̃re biro bii nʉnʉa waagʉ yʉ tii. \s1 Ʉmʉreco tutipʉ ca dooricʉ \p \v 31 ”Emʉaropʉ ca dooricʉa, niipetirã ametʉenero ca nii majuropeegʉ niimi. Ati yepare ca niigʉa, ati yepa macʉ̃ niigʉ biimi. To biri ati yepa maquẽ wadore wedemi. Ʉmʉreco tutipʉ ca dooricʉ pea, niipetirã ametʉenero ca nii majuropeegʉ niiri, \v 32 cʉ̃ ca ĩariquere, cʉ̃ ca tʉoriquere, wedemi. To biro cʉ̃ ca ĩimijata cãare, jĩcʉ̃ ʉno peera cʉ̃ ca wederijere díámacʉ̃ tʉo nʉnʉjeetima. \v 33 To biro cʉ̃ja ca bii pacaro, jĩcʉ̃, cʉ̃ yee quetire díámacʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeegʉ pea, “Díámacʉ̃ra nii Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca wederije,” ĩigʉ ĩimi. \v 34 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ, Ʉmʉreco Pacʉ yee wadore wedemi, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ Añuri Yerire dʉjaricaro maniro cʉ̃ ca tiicojoricʉ niiri. \v 35 Cʉ̃ Pacʉ, cʉ̃ Macʉ̃re maimi. To biri niipetirijepʉrena cʉ̃ ca doti maji niirijere cʉ̃re tiicojoupi. \v 36 To biri cʉ̃ Macʉ̃re díámacʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeegʉa, to birora caticõa niiriquere cʉomi. Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃re díámacʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeerʉgatigʉ pea, tee caticõa niiriquere cʉotirucumi. Ʉmʉreco Pacʉ ñañaro cʉ̃ ca tiirije peere ñañaro peti tamʉorucumi —ĩiupi. \c 4 \s1 Samaria macõ mena Jesús cʉ̃ ca wede penirique \p \v 1 Jiro, paʉ peti bojoca Jesús're cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeerijere, ñucã Juan ametʉenero cʉ̃ ca uwo coerijere queti tʉoupa fariseos. \v 2 (Biigʉpʉa añuro petira Jesús méé cʉ̃jare uwo coewi; jãa, cʉ̃ buerã pee bojocare jãa uwo coewʉ.) \v 3 To biri Jesús teere majiri, Judea yepa ca niiricʉ, Galilea yepa pee jãare jʉo tuacoawi ñucã. \p \v 4 To biro bii tua waagʉ, Samaria yepare cʉ̃ ca waa nʉnʉa waape niiwʉ. \v 5 To biri tii yepare eagʉ, Sicar ca wãme cʉtiri macã, Jacob cʉ̃ macʉ̃ Josére cʉ̃ ca cũu yaiquĩrica yepa pʉto ca niiri macãre jãare jʉo eawi. \v 6 Tii yepare niiwʉ Jacob niiquĩricʉ oco ope. Jesús pea, maa doogʉ ca boga yaicoaricʉ niiri, tii ope pʉtora ea nuucoawi. Muipũ jotoa decomacã ea doogʉ cʉ̃ ca biiri tabe niiwʉ. \v 7-8 Jãa, cʉ̃ buerã pea, macãpʉ baarique jãa wapa tiirã waacoawʉ. To biro jãa ca bii waa ditoyere, jĩcõ nomio, Samaria macõ, tii opere oco waago doogo cõ ca earo, o biro cõre ĩiupi Jesús: \p —Petoacã yʉ cãare oco tiicojoya —cõre ĩiupi. \p \v 9 Jãa judíos pea, Samaria yepa macãrã mena añuro jãa ca ameri tiitirije ca maniro macã, o biro cʉ̃re ĩiupo Jesús're: \p —¿Ñee tiigʉ mʉa judío nii pacagʉ, yʉ Samaria macõre mʉ oco jãiti? —cʉ̃re ĩiupo. \p \v 10 To biro cʉ̃re cõ ca ĩiro, o biro cõre ĩi yʉʉupi Jesús: \p —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojorijere mʉ ca majijata, ñucã “Yʉre oco tĩaña,” mʉre ca ĩigʉre, “Cʉ̃ niicumi,” mʉ ca ĩi ĩa majijata, cʉ̃ peere mʉ jãibojacupa. To biri cʉ̃ pea oco catirique ca tiicojorijere mʉre tiicojobojacupi —cõre ĩiupi. \p \v 11 To biro cõre cʉ̃ ca ĩiro, cõ pea o biro cʉ̃re ĩiupo: \p —Wiogʉ, ati opea ʉ̃cʉ̃a jañu doca, oco waarique ʉno cʉoti pacagʉ, ¿noo maquẽpʉ bʉacãri oco ca catirijere yʉre mʉ tiicojogʉti? \v 12 Mani ñicʉ̃ Jacob niiquĩricʉ ati ope maquẽre oco jini, cʉ̃ puna cãa jini, ñucã cʉ̃ ecaricarã cãare oco tĩa, cʉ̃ ca tiirucurica operena jãare cũuquĩupi. ¿To docare mʉa, cʉ̃ ametʉenero ca nii majuropeegʉ mʉ niiti? —cʉ̃re ĩi jãiñaupo Jesús're. \p \v 13 To biro cõ ca ĩi jãiñaro, o biro cõre ĩi yʉʉupi Jesús: \p —Niipetirã ati ope maquẽre ca oco jinirã, to birora oco jinirʉgacõa niirucuma ñucã. \v 14 Oco yʉ ca tiicojorijere ca jinigʉ pea, pʉati oco jinirʉga, biitirucumi. Oco yʉ ca tiicojorije pea, to birora caticõa niirique cʉ̃ yeripʉre, oco ca witi yerijãatirore birora cʉ̃re biicõa niirucu —cõre ĩiupi Jesús. \p \v 15 To biri cõ pea o biro cʉ̃re ĩiupo: \p —Wiogʉ, to docare tee pee yʉre oco tiicojoya, pʉati oco jinirʉga, ati opepʉre oco waago doorucu, yʉ ca bii nemotipere biro ĩigʉ —cʉ̃re ĩiupo Jesús're. \p \v 16 To biro cʉ̃re cõ ca ĩiro, o biro cõre ĩiupi Jesús: \p —To docare tua waa, mʉ manʉre jʉo, anopʉra mʉ doowa ñucã —cõre ĩiupi. \p \v 17 To biro cõre cʉ̃ ca ĩiro: \p —Ca manʉ manigo yʉ nii yʉa —cʉ̃re ĩi yʉʉupo cõ pea. \p Jesús pea o biro cõre ĩiupi: \p —“Yʉa ca manʉ manigo yʉ nii,” mʉ ca ĩijata, díámacʉ̃ra mʉ ĩi. \v 18 Mʉa, jĩcã amo cõro peti ca manʉ jʉ̃mʉa cʉtirico mʉ nii. To biri mecʉ̃ mʉ mena ca niigʉ cãa, mʉ manʉ majurope méé niimi, díámacʉ̃ra mʉ ĩi, to biro mʉ ca ĩijata —cõre ĩiupi. \p \v 19 To biro cõre cʉ̃ ca ĩiro, cõ pea o biro cʉ̃re ĩiupo: \p —Wiogʉ, yʉa mʉre yʉ ĩa maji. Mʉa, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ mʉ nii.\f + \fr 4.19\ft Profeta.\f* \v 20 Jãa ñicʉ̃ jʉ̃mʉa Samaria yepa macãrã ca niiquĩricarã ati buuropʉ Ʉmʉreco Pacʉre juu bue nʉcʉ̃ bʉorucuupa. Mʉja judíos pea, “Jerusalén'pʉ wado nii Ʉmʉreco Pacʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉorica tabe,” mʉja ĩirucu —cʉ̃re ĩiupo. \p \v 21 To biro cõ ca ĩiro, o biro cõre ĩiupi Jesús: \p —Nomio, yʉ ca ĩirijere yʉre tʉo nʉnʉjeeya: Ati buuropʉ doo, ñucã Jerusalén macãpʉ waa, biitirãra Ʉmʉreco Pacʉre mʉja ca jãi juu bue nʉcʉ̃ bʉopa tabe ea. \v 22 Mʉja Samaria macãrã, mʉja ca majitirijerena mʉja ĩi nʉcʉ̃ bʉocã. Jãa judíos pea jãa ca tii nʉcʉ̃ bʉogʉre jãa maji. To biri, jãa judíos jʉori bojocare ametʉenerucumi Ʉmʉreco Pacʉ. \v 23 Mee ea, mecʉ̃ra nii mee, díámacʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉre ca tii nʉcʉ̃ bʉorã, ca niirore biro, Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Añuri Yeri cʉ̃ ca boorore biro cʉ̃ja ca tii nʉcʉ̃ bʉopa tabe, to biirije cʉ̃ja ca tiiro boomi Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃re ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorãra. \v 24 Ʉmʉreco Pacʉa, yeri ca bautigʉ niimi.\f + \fr 4.23-24\ft Jn 2.21; Fil 3.3.\f* To biri cʉ̃re ca tii nʉcʉ̃ bʉorã, cʉ̃ja yeripʉ, ĩi ditoricaro maniro Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Añuri Yeri cʉ̃ ca boori wãmere biro ca tiiparã niima —cõre ĩiupi Jesús. \p \v 25 To biro cõre cʉ̃ ca ĩiro, nomio pea o biro cʉ̃re ĩiupo Jesús're: \p —Yʉ maji, Mesías, Cristo ca wãme cʉtigʉ cʉ̃ ca eapere. Cʉ̃ eagʉpʉ niipetirije manire wede majiorucumi —cʉ̃re ĩiupo. \p \v 26 To biro cʉ̃re cõ ca ĩiro, o biro cõre ĩiupi Jesús pea: \p —Mʉ mena ca wede penigʉa, cʉ̃ra yʉ nii yʉa —cõre ĩiupi. \s1 Jesús buerã cʉ̃ pʉto cʉ̃ja ca tua earique \p \v 27 To biro cõre cʉ̃ ca ĩi niiri tabera jãa, cʉ̃ buerã, macãpʉ baarique ca wapa tiirã waaricarã jãa eawʉ. Cʉ̃ pʉto earã, Jesús pea nomio mena cʉ̃ ca wede peni niirijere ĩarã, do biro pee jãa ĩi majiticãwʉ. Bii pacarã jĩcʉ̃ peera, ¿ñee ʉnore cõ booti? ¿Ñee ʉnore cõ mena mʉ wede peniti? jãa ĩi jãiña majiticãwʉ ñucã. \v 28 Jãa ca eari tabera, nomio pea cõ jotʉre toora piti dopo, macã pee tuacoawo. Toopʉ eari, o biro bojocare cʉ̃jare ĩi wedeupo: \p \v 29 —Ĩarã dooña mʉja cãa. Õo, jĩcʉ̃ bojocʉ niijãwi, yʉ ca tiiriquere ca maji peoticãgʉ. ¿Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojopʉ Mesías cʉ̃ja ca ĩigʉ méé cʉ̃ niicã tiimijapari? —ĩiupo. \v 30 To cõrora tii macã macãrã pea, Jesús cʉ̃ ca niiri tabepʉ ĩarã dooupa. \v 31 To biro cõ ca bii ditoyeacã: “Buegʉ, baaya petopʉra,” cʉ̃re jãa ĩimiwʉ Jesús're. \p \v 32 To biro cʉ̃re jãa ca ĩiro: \p —Yʉa, mʉja ca majitirije baarique yʉ cʉo —jãare boca ĩiwi Jesús pea. \p \v 33 To biro jãare cʉ̃ ca ĩiro, o biro jãa ameri ĩi jãiñawʉ: \p —¿Mee jĩcãrã cʉ̃re cʉ̃ja baarique jee doobujapari? —jãa ĩiwʉ. \p \v 34 To biro jãa ca ameri ĩiro, Jesús pea o biro jãare ĩiwi: \p —Yʉ baariquea, yʉre ca tiicojo cojoricʉ cʉ̃ ca boorore biro tiirique, to biri cʉ̃ ca dotiriquere yʉ ca tii yapanope, nii. \v 35 Mʉja pea: “Bapari muipũa dʉja ména ote ca bʉcʉa yapanopa tabe,” mʉja ĩi. Yʉ pea o biro yʉ ĩi: “Ote wejerire ĩañaaqué, mee bʉcʉa yapanocoa, jeeriquepʉ nii,” yʉ ĩi.\f + \fr 4.35 \ft “Ote wejeri ĩiro, ‘Mee bojoca cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeeparãpʉ nii yerijãama,’ ” ĩiro ĩi.\f* \v 36 Ote dicare ca jeegʉa, cʉ̃ ca paderije wapare wapa taami. Cʉ̃ ca jeerije pea, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojorije to birora cʉ̃ ca caticõa niipe nii. To biri ote ca otegʉ, ñucã ca dicare ca jeegʉ cãa, cʉ̃ja pʉarãpʉra jĩcãri cõro ʉjea niima. \v 37 O biro ĩirica wãme díámacʉ̃ra nii: “Jĩcʉ̃ niimi ca otegʉ. Apĩpʉ niimi ñucã ca dicare ca jeegʉ,” ĩiriquea. \v 38 Mʉja yʉ buerã ca niirã, to biro cʉ̃ja ca ĩirucuri wãmere birora mʉja bii. Mee aperã cʉ̃ja ca wede majio jʉoricarã pʉtopʉre, yʉ yee añurije quetire mʉjare yʉ wede doti cojowʉ, añuro cʉ̃ja ca tʉo ame wio peoti majiro cʉ̃ja tiijato ĩigʉ. Aperã popiye bii jʉoupa añurije quetire wederã, cʉ̃ja ca pade jʉoriquepʉre ca pade boja yapanorãre biro mʉjare yʉ tii doti cojo. To biri mʉjara popiye méé jañuro nii, yʉ ca wede doti cojorije —jãare ĩiwi Jesús. \s1 Paʉ samaritanos cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeerique \p \v 39 Sicar macã macãrã samaritanos, “Yʉ ca tiiriquere, niipetiro yʉre ĩijãwi,” nomio cõ ca ĩirijere ca tʉoricarã, paʉ Jesús're tʉo nʉnʉjeewa. \v 40 To biri Samaria macãrã Jesús pʉto earã, “Waaticãña, jãa mena tuaya ména,” cʉ̃re ĩiwa Jesús're. To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro macã, tii macãre pʉa rʉmʉ niiwi Jesús. \v 41 To biri ñucã Jesús cʉ̃jare cʉ̃ ca wederijere tʉorã, paʉ jañuro cʉ̃re tʉo nʉnʉjee nʉnʉa waawa. \v 42 To biro biirã, o biro cõre ĩiwa: \p —Mecʉ̃ra yua, jãare mʉ ca ĩijãrije jʉori wado méé jãa tʉo nʉnʉjee, cʉ̃ majuropeera cʉ̃ ca ĩijãrijere jãa majuropeera tʉori, díámacʉ̃ra bojocare Ca Ametʉenegʉ cʉ̃ ca niirijere jãa maji —cõre ĩiwa. \s1 Wiogʉ yeere ca pade bojari majʉ macʉ̃re Jesús cʉ̃ ca catiorique \p \v 43 Pʉa rʉmʉ jiro Jesús, Samaria yepa ca niiricʉ, Galilea yepa pee waa nʉnʉa waawi ñucã. \v 44 Ména, Jesús majuropeera: “Jĩcʉ̃, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉre cʉ̃ yaa yepa macãrã cʉ̃re nʉcʉ̃ bʉotima,” ĩiwi. \v 45 Galilea yepapʉre Jesús cʉ̃ ca earo, too macãrã bojoca pea añuro cʉ̃re jãi bocawa, Jerusalén'pʉ Pascua boje rʉmʉ ĩarã earã, niipetirije tii boje rʉmʉre cʉ̃ ca tiiriquere ca ĩaricarã niiri. \p \v 46 Jesús, Galilea yepare waa yuju jañucã, ocorena ʉje oco cʉ̃ ca jeeñorica macã Canápʉra tuacoawi ñucã. Tii macãre niiupi jĩcʉ̃, wiogʉ yeere pade nemori majʉ ʉpʉ ca niigʉ Capernaúm'pʉ cʉ̃ macʉ̃ bʉaro ca diagʉre ca cʉogʉ. \v 47 To biri, “Jesús Judea yepapʉ ca niiricʉ, Galilea yepare eajagʉ,” cʉ̃ja ca ĩirijere queti tʉori, Jesús're ĩagʉ eari, “Yʉ macʉ̃ bii yaigʉpʉ ca biigʉre, yʉ yaa wiipʉ waari cʉ̃re catiogʉja,” bʉaro cʉ̃re ĩiwi cʉ̃ pacʉ pea. \p \v 48 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro: \p —Ca bii ĩñorijere, ca ĩa ñaaña manirije tii jeeñoriquere, mʉja ca ĩatijata, mʉja tʉo nʉnʉjeeti mʉja —cʉ̃re ĩiwi Jesús. \p \v 49 To biro cʉ̃ ca ĩi pacaro, wiogʉre pade nemori majʉ ʉpʉ pea: \p —Wiogʉ, yʉ macʉ̃ cʉ̃ ca bii yaitirora yoari méé dooya —cʉ̃re ĩiwi Jesús're. \p \v 50 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Mʉ yaa wiipʉ tua waagʉja. Mee mʉ macʉ̃ caticoami —cʉ̃re ĩiwi. To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩirijere díámacʉ̃ tʉori, cʉ̃ yaa wiipʉ tuacoawi. \p \v 51 To biro cʉ̃ ca bii tua waaro, cʉ̃re pade coteri maja pea cʉ̃re bocarã doori: \p —¡Mʉ macʉ̃ caticoajãwi mee! —cʉ̃re ĩi bocaupa. \v 52 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩi bocaro tʉogʉ, “¿Di tabe muipũ cʉ̃ ca niiro peti cʉ̃ cati jʉojãri yʉ macʉ̃?” cʉ̃jare ĩi jãiñaupi. To biro cʉ̃ ca ĩi jãiñaro: \p —Ñamica, jotoa decomacã jiroacã muipũ cʉ̃ ca niirije mena cʉ̃re wiorique tatijãwʉ —cʉ̃re ĩiupa. \v 53 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃ pacʉ pea: “ ‘Mee mʉ macʉ̃ caticoami,’ Jesús yʉre cʉ̃ ca ĩijãri tabe peti biijapa,” ĩi majicãupi. To biri teere cʉ̃jare cʉ̃ ca wedero tʉorã, cʉ̃ yaa wii macãrã niipetirã Jesús're cʉ̃re tʉo nʉnʉjeeupa. \v 54 Ate, Judea yepa ca niiricʉ, Galilea yepare tua eagʉ cʉ̃ ca tiirije pea, pʉati ca ĩa ñaaña manirije Jesús cʉ̃ ca tii bau nii ĩño tʉja waarije niiwʉ. \c 5 \s1 Betzatá macʉ̃ ca bʉʉricʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \p \v 1 Ate jiro, judíos boje rʉmʉ cʉ̃ja ca quenoro ĩagʉ waawi ñucã Jesús, Jerusalén macãpʉ. \v 2 Jerusalén macãre “Ovejas” ca wãme cʉtiri jope pʉtore nii, arameo wederique menara Betzatá\f + \fr 5.2\ft Jĩcãrã “Betesda” ĩi, aperã “Betsaida” ĩi, ĩima.\f* ca wãme cʉtiri raa, jĩcã amo cõro niiri wiijeriacã ca nii amojoderi raa. \v 3 Teepʉre, paʉ bojoca ca diarique cʉtirã, ca ĩatirã, ca waa majitirã, ca bʉʉricarã, cũa cojowa, oco ca jaberijere yuerã. \v 4 Ména Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ pea majiña maniro no ca boori tabe eari, tiira maquẽ ocore tii jaberucuupi. Cʉ̃ ca tii jabero jiroacã ca ñaañua jʉogʉ ʉno, no ca boorije cʉ̃ ca diarique cʉtirijere ametʉene ecorucuupi. \v 5 Cʉ̃ja watoare niiupi jĩcʉ̃, treinta y ocho cʉ̃mari peti ca diarique cʉti niigʉ. \v 6 To biri Jesús pea, too ca cũagʉre ĩa, mee yoaro peti cʉ̃ ca diarique cʉti cũa yujurijere majiri, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawi: \p —¿Mʉ diarique ca ametʉaro mʉ booti? —cʉ̃re ĩiwi Jesús. \p \v 7 Ca diagʉ pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi Jesús're: \p —Wiogʉ, oco ca jaberi tabere ocorapʉ yʉre ca ami cõañuagʉ ʉno manimi. To cãnacã tiira oco ca jabero jiro tiirapʉ yʉ ca ñaañuarʉgaro, aperã pee wado yʉ jʉguero ñaañua weocãrucuma —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 8 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩiwi Jesús: \p —Wãmʉ nʉcã, mʉ ca cũari quejerore ami, waagʉja —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 9 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩirije menara, diarique manigʉpʉ yua, cʉ̃ ca cũarucurica quejerore ami pʉja, waacã nʉnʉa waawi. Yerijãarica rʉmʉ ca niiro macã, \v 10 judíos ʉparã pea Jesús cʉ̃ ca catioricʉ cʉ̃ ca cũarica quejerore cʉ̃ ca ami waaro ĩari, o biro cʉ̃re ĩiupa: \p —Mecʉ̃a yerijãarica rʉmʉ nii; paderica rʉmʉ méé nii. Tii quejerore ami waagʉa padegʉ mʉ tii —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 11 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩiupi cʉ̃ pea: \p —Yʉre ca diarique ametʉenejãgʉ, “Mʉ ca cũari quejerore ami, waagʉja,” yʉre ĩijãwi —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 12 To biro cʉ̃ ca ĩiro cʉ̃ja pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupa: \p —¿Ñiru cʉ̃ niijãri, “Mʉ ca cũari quejerore amiri waagʉja,” mʉre ca ĩiricʉa? —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 13 Cʉ̃ pea cʉ̃re ca diarique ametʉenericʉre majitiupi, Jesús pea to ca niirã paʉ bojoca watoapʉ waa, cʉ̃ ca yaicoaro macã. \v 14 Jiro ñucã Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ cʉ̃re bʉa eari, o biro cʉ̃re ĩiwi Jesús: \p —Tʉoya. Mecʉ̃ra diarique manigʉ mʉ nii yua. To biri ñañarijere tii nemoticãña, tee ametʉene jañuro ñañaro mʉ ca tamʉotipere biro ĩigʉ —cʉ̃re ĩiwi Jesús. \p \v 15 To biro cʉ̃ ca ĩiro jiro cʉ̃ pea judíos pʉtopʉ waari, “Yʉre ca diarique ametʉenericʉa, ‘Jesús’ niijapi,” cʉ̃jare ĩi wedeupi. \v 16 Ate jʉori judíos, yerijãarica rʉmʉrena to biirije peti cʉ̃ ca tiicãrije jʉori, Jesús're ĩi pato wãcõ nʉnʉjee, cʉ̃re jĩarʉga cote, biirucuwa. \v 17 To biro cʉ̃ja ca biiro ĩari, Jesús pea o biro ĩiwi: \p —Yʉ Pacʉ cãa to birora padecõa niimi. To biri yʉ cãa, to birora yʉ padecõa nii —ĩiwi. \p \v 18 Ate jʉori judíos pea, yerijãarica rʉmʉre ca dotirijere cʉ̃ ca ametʉene nʉcãrije jʉori wado méé, ñucã Ʉmʉreco Pacʉre, “Yʉ Pacʉ niimi,” cʉ̃ ca ĩirije mena, Ʉmʉreco Pacʉ jĩcãripʉ cʉ̃ ca biicãrije jʉori, nemo jañuro cʉ̃re jĩarʉga cotewa Jesús're. \s1 Jesús cʉ̃ ca doti majirije \p \v 19 To biri Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Yʉ, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ nii pacagʉ, yʉ ca boori wãme yʉ tii majiti. Yʉ Pacʉ cʉ̃ ca tiirijere ĩari wado yʉ tii. Yʉ, cʉ̃ Macʉ̃ cãa, yʉ Pacʉ cʉ̃ ca tiirije niipetirije yʉ tii. \v 20 Yʉ Pacʉ yʉre ca maigʉ niiri, niipetirije cʉ̃ ca tiirijere yʉre ĩñomi. Ména, ate ametʉene jañuro do biro ca tiiya manirijepʉ tii bau nii majiriquere yʉre ĩñorucumi, ametʉene jañuro do biro pee mʉja ca ĩiticãpere. \v 21 Ñucã yʉ Pacʉ, ca bii yaicoaricarãre cʉ̃jare catiori, catiriquere cʉ̃jare tiicojo, cʉ̃ ca tiirore birora yʉ, cʉ̃ Macʉ̃ cãa, yʉ ca tiicojorʉgarãre catiriquere yʉ tiicojo. \v 22 Yʉ Pacʉa, jĩcʉ̃ ʉno peerena ĩa bejetimi. Cʉ̃ Macʉ̃ pee docare niipetirije yʉ ca ĩa beje majipere yʉre tiicojowi, \v 23 niipetirã yʉ Pacʉre cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorore birora, yʉ, cʉ̃ Macʉ̃ cãare cʉ̃ja ĩi nʉcʉ̃ bʉojato ĩigʉ. Yʉre ca ĩi nʉcʉ̃ bʉotigʉa, yʉ Pacʉ yʉre ca tiicojo cojoricʉ cãare ĩi nʉcʉ̃ bʉotimi. \p \v 24 ”Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Yʉ ca wederijere tʉo, yʉre ca tiicojo cojoricʉre tʉo nʉnʉjee, ca tiigʉa, to birora caticõa niiriquere cʉomi. Ñañaro tii yaio ecotirucumi, mee cʉ̃ ca bii yaiboriquere ametʉari caticõa niirique peere ca bʉaricʉ niiri. \v 25 Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Tee ca biipa tabe ea dooro bii, mee mecʉ̃ra nii yerijãa, ca bii yairãre biro ca niirã, yʉ, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ wederiquere cʉ̃ja ca tʉopa tabe, yʉ ca wederijere ca tʉo nʉnʉjeerã catirucuma. \v 26 Yʉ Pacʉ, cʉ̃ majuropeera catirique cʉ̃ ca cʉorore birora, yʉ, cʉ̃ Macʉ̃ cãare, yʉ majuropeera catirique yʉ ca cʉoro yʉre tiiwi. \v 27 To biri ñucã, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ yʉ ca niirije jʉori, bojoca niipetirãre yʉ ca ĩa beje majipe cãare yʉre tiicojowi. \v 28 Atere tʉo ʉcʉaticãña. Earucu niipetirã ca bii yaiquĩricarã yʉ wederiquere tʉori, \v 29 maja operipʉ ca niiricarãra cʉ̃ja ca witipa tabe. Añurijere ca tii niiricarã to birora caticõa niirʉgarã cati tuarucuma. Ñañarijere ca tiirucuricarã pea ñañaro tii ecorʉgarã cati tuarucuma. \s1 Cristo yee maquẽre wede nemori maja \p \v 30 ”Yʉa, yʉ majurope yʉ ca boorora yʉ tiiti. Yʉ Pacʉ cʉ̃ ca dotiro mena yʉ ĩa beje. Yʉ ca ĩa bejerije díámacʉ̃ra nii. Yʉ majurope yʉ ca booro, yʉ ca tiirʉgarijere yʉ tiiti. Yʉ Pacʉ, yʉre ca tiicojo cojoricʉ cʉ̃ ca boorore biro wado yʉ tii. \p \v 31 ”Yʉ majuropeera yʉ yee maquẽre yʉ ca wedejata, yʉ yee maquẽre yʉ ca wederijere díámacʉ̃ méére biro yʉre mʉja tʉocãbocu. \v 32 To biri apĩpʉ niimi, yʉ yee maquẽre ca wede bojagʉ. To biri “Yʉ yee maquẽre cʉ̃ ca ĩi bojarije pee doca díámacʉ̃ra nii,” yʉ ĩi maji. \v 33 Mʉja, “Juan're jãiñarãja,” mʉja ĩi cojoupa. Cʉ̃ ca wederique pea díámacʉ̃ra cʉ̃ ca ĩirique nii. \v 34 Yʉa, bojocʉra yʉ yee maquẽre cʉ̃ ca wede bojarijerena “Añu majuropeecã” yʉ ĩi, ĩigʉ méé yʉ ĩi; ñañaro cʉ̃ja ca biiboriquere cʉ̃ja ametʉajato ĩima ĩigʉ mʉjare yʉ ĩi atera. \v 35 Juan, jĩcãga jĩa boericaga ca boe baterore biro ca biigʉ niiupi, añurije quetire ca wedegʉ niiri. Mʉja pea tee cʉ̃ ca wederijere tʉorã, no cõro meeacãra teere mʉja tʉo ʉjea nii niirʉgamiupa. \v 36 Yʉ pea Juan cʉ̃ ca wederique ametʉenero, yʉ yee maquẽre ca wede bojarijere yʉ cʉo. Yʉ ca tiirije, yʉ Pacʉ cʉ̃ ca doti cojoriquere yʉ ca tiirijera, cʉ̃ ca tiicojoricʉra yʉ ca niirijere ĩa majiricaro tii. \v 37 Yʉ Pacʉ, yʉre ca tiicojo cojoricʉ cãa, yʉ yee maquẽre wede bojami, jĩcãti ʉno peera cʉ̃ ca wederijere tʉo, cʉ̃re ĩa, mʉja ca tiitirije ca nii pacaro. \v 38 Cʉ̃ wederique cãa mʉjapʉre niiticã, yʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉre díámacʉ̃ mʉja ca tʉo nʉnʉjeetirije jʉori. \p \v 39 ”Mʉja, Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere cʉ̃ja ca owariquepʉre añuropʉ mʉja buecãrucu, “Teepʉre caticõa niiriquere jãa bʉarucu” ĩi tʉgoeñari. Tee pea yʉ yee maquẽrena to ca wedecãmijata cãare, \v 40 mʉja pea yʉre mʉja tʉo nʉnʉjeerʉgati, caticõa niiriquere cʉorʉga pacarã. \p \v 41 ”Yʉa bojocara, “Añuro peti ca tiigʉ niimi,” yʉre cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorijere yʉ amaati. \v 42 Apeyera ñucã, yʉa mʉjara yʉ ĩa majicã, Ʉmʉreco Pacʉre mʉja ca maitirijere yʉ maji. \v 43 Yʉa, yʉ Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoro yʉ doowʉ. Mʉja pea yʉre mʉja booti. Apĩ cʉ̃ majuropeera ca doogʉ ʉno peera añuro mʉja tʉo nʉnʉjeebocu. \v 44 Ʉmʉreco Pacʉ jĩcʉ̃ra ca niigʉ, “Añurã mʉja nii,” mʉjare cʉ̃ ca ĩi nʉcʉ̃ bʉope peera amari méé, mʉja majuropeera “Añurã mʉja nii,” mʉja ca ameri ĩi nʉcʉ̃ bʉorije wado ca amarã, ¿do biro pee tiicãri díámacʉ̃ mʉja tʉo nʉnʉjeebogajati? \p \v 45 ” “Cʉ̃ Pacʉpʉre ñañaro manire wedejãa buiyeerucumi,” yʉre ĩi tʉgoeñaticãña, “Moisés cʉ̃ ca doti cũurique niipetiro tii nʉnʉjeerãra catiriquere mani bʉarucu,” mʉja ca ĩi yue niigʉra niimi mʉjare ca wedejãagʉ. \v 46 Moisés niiquĩricʉ cʉ̃ ca ĩiriquere díámacʉ̃ mʉja ca tʉo nʉnʉjeejata, yʉ cãare díámacʉ̃ mʉja tʉo nʉnʉjeebocu. Moisés niiquĩricʉa yʉ yee maquẽrena owa cũu jʉguequĩupi. \v 47 Cʉ̃ ca owa cũuriquere díámacʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeetirã nii pacarã, ¿do biro pee biicãri yʉ ca ĩirije peera, díámacʉ̃ mʉja tʉo nʉnʉjeebogajati? —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \c 6 \s1 Paʉ bojocare Jesús cʉ̃ ca baarique ecarique \r (Mt 14.13-21; Mc 6.30-44; Lc 9.10-17) \p \v 1 Ate jiro, Galilea ʉtabʉcʉra, ñucã tiirarena Tiberias cʉ̃ja ca ĩiri raa ape nʉña pee Jesús mena jãa tĩacoawʉ. \v 2 Bojoca ca diarique cʉtirãre catiogʉ ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃ ca tiirijere ca ĩaricarã niiri, paʉ bojoca cʉ̃re nʉnʉwa. \v 3 To biri Jesús pea upa buuropʉ maa waa, jãa, cʉ̃ buerã mena ea nuu eawi. \v 4 Mee judíos boje rʉmʉ Pascua ea waaro biiwʉ. \v 5 To biri Jesús pea ĩa cojogʉ, paʉ bojoca cʉ̃re ca nʉnʉ doorãre ĩari, o biro ĩiwi Felipere: \p —¿Noopʉ baarique mani wapa tiirãti, anija patoacã cʉ̃ja ca baapere? —ĩiwi. \p \v 6 Mee Jesús pea cʉ̃ ca tiipere añuro majicã pacagʉ, “¿Felipe, do biro yʉre cʉ̃ ĩi yʉʉgʉti?” ĩima ĩigʉ, to biro cʉ̃re ĩi jãiñawi Jesús. \v 7 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Felipe pea o biro ĩi yʉʉwi Jesús're: \p —¡Agó nija! Doscientos rʉmʉri padegʉ wapa taaricaro cõro\f + \fr 6.7\ft Doscientos denarios.\f* mena baarique wapa tiiri petoriacã eca batomijata cãare earicaro mani —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 8 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jãa mena macʉ̃ Andrés, Simón Pedro yee wedegʉ pea, o biro cʉ̃re ĩiwi Jesús're: \p \v 9 —Anore niijãwi jĩcʉ̃ wimagʉ, jĩcã amo cõro niirije pan cebada mena cʉ̃ja ca tiirique, ñucã wai pʉarã ca cʉogʉ. Ate baarique paʉ bojocapʉre earicaro mani —cʉ̃re ĩiwi Andrés. \p \v 10 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro ĩiwi: \p —Niipetirãre duwi dotiya —ĩiwi. \p Tii tabe pea añuro ca taa cʉtiri yepa niiwʉ, to biri ʉmʉa wado niirã jĩcã amo cõro mil niirã cõro peti niiwa. \v 11 To biro cʉ̃ja ca biro, Jesús pea baariquere ami, Ʉmʉreco Pacʉre, “Añu majuropeecã,” cʉ̃re ĩi nʉcʉ̃ bʉo yapano, cʉ̃ buerãre tiicojowi. Jãa pea too ca duwirã bojocare jãa bato cojowʉ. Wai cãare to birora tiiwi ñucã. To biro cʉ̃ ca tiirijere baarã, no cʉ̃ja ca baarʉgaro cõro baawa. \v 12 Teere niipetirãpʉra cʉ̃ja ca baa yapi peticoaro, o biro jãare ĩiwi Jesús: \p —Ca dʉjarijere jee neoña, no ca booro ca bii batetipere biro ĩirã —jãare ĩiwi. \p \v 13 To biri jãa pea jĩcã amo cõro niiricari pan ca niirique ca dʉjarijere pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro niiri pijeeri peti jãa jee jãa dadowʉ. \v 14 Bojoca pea, ca ĩa ñaaña manirije Jesús cʉ̃ ca tiirijere ĩacãri, o biro ĩiwa: \p —Díámacʉ̃ra ania, “Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ ati yepapʉre doorucumi,” cʉ̃ja ca ĩiricʉra niimi —ameri ĩiwa. \p \v 15 Jesús pea tutuaro mena ami waari, cʉ̃re cʉ̃ja ca wiogʉ jõenerʉgarijere ĩa majiri, jĩcʉ̃ra niirʉgʉ ʉ̃tãgʉ bʉaro ca emʉaricʉ jotoapʉ mʉacoawi. \s1 Oco jotoara Jesús cʉ̃ ca waarique \r (Mt 6.22-27; Mc 6.45-52) \p \v 16 Ca naio ñaacũmuri tabe ca niiro, jãa, Jesús buerã pea, ʉtabʉcʉrapʉ bua waari, \v 17 cũmuapʉ ea jãa, ʉtabʉcʉrare jãa tĩa nʉnʉa waawʉ, Capernaúm macãpʉ waarã. Mee naitĩa peticoawʉ. Jesús pea tua eatiwi ména. \v 18 To biro jãa ca bii tĩa waaro, bʉaro ca wino paa puuro macã, oco ca jaberije paca bii nʉnʉa doowʉ. To biro ca biiro paca jabewʉ. \v 19 Mee cinco, seis kilómetros cõro jãa ca tʉja tĩa waaro, Jesús pea jãa pʉto pee doogʉ, oco jotoara cʉ̃ ca doo nʉnʉa dooro ĩari, bʉaro jãa uwiwʉ jãa pea. \v 20 To biri Jesús pea o biro ĩi cojowi: \p —Yʉra yʉ nii. Uwiticãña —jãare ĩi cojowi. \p \v 21 To biro jãare cʉ̃ ca ĩiro, ʉjea niirique mena cũmuapʉ cʉ̃re jãa ea jãa dotiwʉ. Cũmuapʉ cʉ̃ ca ea jãaro jiroacãra, jãa ca waari tabepʉ jãa eacoawʉ. \s1 Bojoca Jesús're cʉ̃ja ca amarique \p \v 22 Ape rʉmʉ peere, ʉtabʉcʉra ape nʉñapʉra ca tuaricarã bojoca pea, cũmua jĩcãga ca niiricarena jãa ca tĩa waaro jãa mena Jesús cʉ̃ ca waatiriquere majicãupa. \v 23 To biro cʉ̃ja ca ĩi niiri tabere ape cũmuari, Tiberias macã pee ca doorique, Jesús cʉ̃ Pacʉre, “Jãa mena mʉ añujañu,” ĩi yapanori, baarique cʉ̃ ca jʉo baarica tabe pʉtore eaupa. \v 24 To biri Jesús, jãa cʉ̃ buerã cãa, too jãa ca maniro ĩa, tii cũmuari menara ea jãa, Capernaúm'pʉ cʉ̃re amarã doocã dooupa. \s1 Jesús, baariquere birora catiriquere ca tiicojogʉ \p \v 25 Cʉ̃ja pea ʉtabʉcʉra ape nʉña tĩa ea, Jesús're bʉa eari, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa: \p —Buegʉ, ¿no cõropʉ anopʉre mʉ doojãri? —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 26 To biro cʉ̃ja ca ĩi jãiñaro, o biro cʉ̃jare ĩiwi Jesús: \p —Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Mʉja, yʉ ca tii bau niijãrijere mʉja ca tʉo jeeñorije jʉori méé yʉre mʉja ama, baarique mʉja ca baa yapicoajãrijere ĩima ĩirã yʉre mʉja ama. \v 27 Baarique ca petirijerena bʉarʉgarã, popiye pade bʉañaaticãña. Baarique to birora ca niicõa niirije, caticõa niirique ca tiicojorije peere, bʉarʉgarã pee doca padeya. Tee pee nii, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ baarique mʉjare yʉ ca tiicojope. Ʉmʉreco Pacʉ, yʉ Pacʉ, yeri caticõa niiriquere, bojocare yʉ ca tiicojopere yʉre tiicojowi —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 28 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa Jesús're: \p —¿Ñee ʉno jãa tiigajati, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotirore biro tiirʉgarã? —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 29 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩi jãiñaro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi Jesús: \p —Ate wado nii Ʉmʉreco Pacʉ, mʉja ca tiiro cʉ̃ ca boorije. Cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉre díámacʉ̃ mʉja ca tʉo nʉnʉjeerije wadore boomi —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 30 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa ñucã: \p —¿Teere ĩari, díámacʉ̃ mʉre jãa ca tʉo nʉnʉjeepere biro ĩigʉ, ñee ca ĩa ñaaña manirije jãare mʉ tii ĩñogʉti? ¿Dije to niiti mʉ ca tii niirije? \v 31 Mani ñicʉ̃ jãari niiquĩricarã ca yucʉ maniri yepapʉ niirã, ʉmʉreco tutipʉ maquẽ baarique maná\f + \fr 6.31\ft Ex 16.4; Neh 9.15; Sal 78.24-25.\f* cʉ̃ja ca ĩirijere baaupa, Ʉmʉreco Pacʉ wederique: “Ʉmʉreco tutipʉ maquẽ baarique cʉ̃jare ecaupi,” ca ĩirore birora —cʉ̃re ĩiwa Jesús're. \p \v 32 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi Jesús: \p —Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi. Moisés niiquĩricʉ méé ʉmʉreco tutipʉ maquẽ baariquere mʉjare ecaupi. Yʉ Pacʉ pee niimi baarique ca nii majuropeerije emʉaropʉ maquẽre ca tiicojogʉ. \v 33 Ʉmʉreco Pacʉ, ʉmʉreco tutipʉ maquẽ baarique cʉ̃ ca tiicojoriquere biro ca niigʉ ʉmʉreco tutipʉ ca duwi dooricʉ ati yepa macãrãre to birora caticõa niiriquere ca tiicojogʉ niimi —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 34 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩiwa: \p —Wiogʉ, tee wadore jãare baarique tiicojocõa niiña —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 35 Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Yʉra yʉ nii, baarique baa catiricarore birora catiriquere ca tiicojogʉ. To biri yʉ pʉto ca doogʉa, jĩcãti ʉno peera aʉa boa, biitirucumi. Ñucã díámacʉ̃ yʉre ca tʉo nʉnʉjeegʉa, jĩcãti ʉno peera oco jinirʉga, biitirucumi. \v 36 Mee mʉjare yʉ wedejãwʉ: mʉja, yʉ ca tii niirijere ĩa pacarã, díámacʉ̃ yʉre mʉja tʉoti. \v 37 Yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ ca tiicojorã niipetirã yʉ pʉtore dooma; yʉ pʉto ca doorãre jĩcãti ʉno peera cʉ̃jare cõa wiene, yʉ tiitirucu. \v 38 Yʉa, ʉmʉreco tutipʉ ca niiricʉ ati yepapʉre duwi doogʉa, yʉ ca boorore biro tiigʉ doogʉ méé yʉ doowʉ. Yʉre ca tiicojo cojoricʉ yʉ Pacʉ cʉ̃ ca tii dotirije wadore tiigʉ doogʉ yʉ doowʉ. \v 39 Yʉre ca tiicojo cojoricʉ yʉ Pacʉ cʉ̃ ca boorijea, yʉre cʉ̃ ca tiicojoricarãre jĩcʉ̃ ʉno peerena tii yaioricaro maniro, ca tʉjari rʉmʉ ca niiro, cʉ̃ja ca cati tuaro yʉ ca tiipe nii. \v 40 Yʉ Pacʉ cʉ̃ ca boorijea, yʉ, cʉ̃ Macʉ̃re ca ĩa majirã niipetirã yʉ ca wederijere díámacʉ̃ tʉo nʉnʉjeeri, caticõa niirique cʉ̃ja ca bʉape nii. Yʉ pea ca tʉjari rʉmʉ ca niiro, cʉ̃ja ca cati tuaro yʉ tiirucu —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 41 To biro cʉ̃ ca ĩiro judíos pea, yaioroacã Jesús're wede pai niiwa “Yʉ, yʉ nii, ʉmʉreco tutipʉ maquẽ baariquere biro ca duwi dooricʉ,” cʉ̃ ca ĩirijere tʉori. \v 42 To biri o biro ĩiwa: \p —¿Ania, José macʉ̃ Jesús méé cʉ̃ niiti? Mania cʉ̃ pacʉre, cʉ̃ pacore mani maji. ¿Ñee tiigʉ “Ʉmʉreco tutipʉ ca niiricʉ yʉ duwi doowʉ,” cʉ̃ ĩiti? —ĩiwa. \p \v 43 To biro cʉ̃ja ca ameri ĩiro, o biro ĩiwi Jesús: \p —To cõrora wede pai yerijãaña. \v 44 Yʉre ca tiicojo cojoricʉ yʉ Pacʉ, cʉ̃ yeripʉ cʉ̃ ca tʉgoeña wajoaro cʉ̃ ca tiitijata, jĩcʉ̃ ʉno peera yʉre tʉo nʉnʉjee majitimi. Cʉ̃ ca tʉgoeña wajoaro cʉ̃ ca tiirã wado yʉre tʉo nʉnʉjeema. Yʉ pea ca tʉjari rʉmʉ ca niiro, cʉ̃ja ca cati tuaro yʉ tiirucu. \v 45 Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja cʉ̃ja ca owarica pũuroripʉ o biro ĩi: “Niipetirãre wede majiorucumi Ʉmʉreco Pacʉ,”\f + \fr 6.45\ft Is 54.13.\f* ĩi. To biri yʉ Pacʉ wederiquere tʉo, cʉ̃ yee maquẽre maji, ca tiirã niipetirã, yʉ pʉto dooma. \v 46 Biigʉpʉa yʉ Pacʉre ca ĩaricarã jĩcãrã niima ĩigʉ méé yʉ ĩi. Yʉ, cʉ̃ mena ca nii jʉo dooricʉ wado cʉ̃re ca ĩaricʉ yʉ nii. \v 47 Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Díámacʉ̃ yʉre ca tʉo nʉnʉjeerã, to birora caticõa niiriquere cʉo yerijãama. \v 48 Yʉ yʉ nii, baariquere baa catiricarore birora catiriquere ca tiicojogʉ. \v 49 Mʉja ñicʉ̃ jãa niiquĩricarã, ca yucʉ maniri yepapʉ niirã, baarique maná cʉ̃ja ca ĩirijere baaquĩupa. Teere ca baaricarã nii pacarã, bii yaicoaquĩupa. \v 50 Yʉ pea, baarique ʉmʉreco tutipʉ ca duwi doorijere yʉ wede. Teere ca baarã, to birora caticõa niirucuma. \v 51 Yʉ yʉ nii, baarique ca catirije ʉmʉreco tutipʉ ca duwi doorique ca niigʉ. Tee baariquere ca baagʉa, to birora caticõa niirucumi. Baarique yʉ ca tiicojope pea yʉ upʉrira nii. Ati yepa macãrã cʉ̃ja ca caticõa niipere biro ĩigʉ, cʉ̃jare yʉ bii yai bojarucu —ĩiwi. \p \v 52 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉorã, judíos pea cʉ̃ja majurope o biro ameri ĩi tutiwa: \p —¿Ania, do biro tiicãri, cʉ̃ upʉrirena manire cʉ̃ baa dotigʉti? —ĩiwa. \p \v 53 To biro cʉ̃ja ca ameri ĩiro, cʉ̃ ca bii yaipepʉre tʉgoeñari, o biro cʉ̃jare ĩiwi Jesús: \p —Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ dííre baa, ñucã yʉ díire jini, mʉja ca tiitijata, caticõa niiriquere mʉja cʉoti. \v 54 Yʉ dííre baa, ñucã yʉ díi cãare jini, ca tiigʉa, to birora caticõa niiriquere cʉo yerijãami. Yʉ pea, ca tʉjari rʉmʉ ca niiro cʉ̃ ca cati tuaro yʉ tiirucu. \v 55 Yʉ díía, baarique ca nii majuropeerije nii. Ñucã yʉ díi cãa, jinirique ca nii majuropeerije nii. \v 56 To biri yʉ dííre baa, yʉ díi cãare jini, ca tiigʉa, yʉ mena cati niimi. Yʉ pee cãa, cʉ̃ mena yʉ nii. \v 57 Yʉ Pacʉ, to birora ca caticõa niigʉ yʉre cʉ̃ ca tiicojo cojoricarore birora, yʉ cãa cʉ̃ jʉori yʉ ca caticõa niirore birora, yʉ dííre ca baagʉ cãa, yʉ jʉorira caticõa niirucumi. \v 58 Ate baarique ʉmʉreco tutipʉ ca duwi dooriquere yʉ wede. Ate baarique pea mʉja ñicʉ̃ jãari niiquĩricarã cʉ̃ja ca baarique manáre biro biiti. Teere ca baaricarã nii pacarã, bii yaicoaquĩupa. Baarique ʉmʉreco tutipʉ ca duwi dooriquere ca baarã pee doca, to birora caticõa niirucuma —cʉ̃jare ĩi wedewi Jesús. \p \v 59 Ate niipetirijere nea poo juu buerica wii, Capernaúm macã macã wiipʉre cʉ̃jare wede majiowi Jesús. \s1 Wederique, caticõa niirique ca tiicojorije \p \v 60 O biro cʉ̃ ca ĩi wederijere tʉorã, paʉ Jesús're ca tʉo nʉnʉjeemiricarã o biro ameri ĩiwa: \p —Ate cʉ̃ ca buerijea do biro ca tii majiña manirije peti niicã. Ñiru pee teere tii nʉnʉjee majiricaro manimi —ĩiwa. \p \v 61 To biro cʉ̃ja ca ĩi wede pairijere majiri, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi jãiñawi: \p —¿Atera mʉjare to ajienecãti? \v 62 ¿Do biro to biibogajati, to docare yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, yʉ ca nii jʉorica tabepʉra yʉ ca tua mʉa waaro mʉja ca ĩajata? \v 63 Yeri jãñarique pee nii, cati niiriquere ca tiicojorije. Mani upʉria, yeri jãñarique to ca manijata, wapa mani. Mʉjare yʉ ca ĩijãrijea, yeri jãñarique, catirique, niiro bii. \v 64 To ca bii pacaro, jĩcãrã mʉja mena macãrã díámacʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeetirã niicãma ména —ĩiwi. Mee Jesús pea, jĩcãtopʉra, díámacʉ̃ cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeetirãre, ñucã cʉ̃re ca wedejãa buiyee cõapʉ cãare, maji yerijãaupi. \v 65 To biri o biro cʉ̃jare ĩi nemowi ñucã: \p —Aterena ĩigʉ, “Yʉ Pacʉ cʉ̃ ca tiicojotigʉa jĩcʉ̃ ʉno peera yʉ pʉto doo majitimi,” mʉjare yʉ ĩi wedejãwʉ —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 66 Tii tabe mena paʉ bojoca Jesús're ca nʉnʉmiricarã, cʉ̃re waa weo, cʉ̃re bapa cʉti waa yujuticãwa yua. \v 67 To biro cʉ̃ja ca biiro ĩa, Jesús pea, jãa cʉ̃ buerãre o biro ĩi jãiñawi: \p —¿Mʉja cãa yʉre mʉja waa weocoarʉgati? —ĩiwi. \p \v 68 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Simón Pedro pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —Wiogʉ, ¿noa mena pee jãa waabogajati? Mʉ jĩcʉ̃ra mʉ nii, to birora caticõa niirique maquẽre ca wedegʉ. \v 69 Jãa, mee mʉ ca wederijere díámacʉ̃ jãa tʉo nʉnʉjeewʉ. Mʉa, Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Ca Ñañarije Manigʉ mʉ ca niirijere jãa maji —ĩiwi Jesús're. \p \v 70 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro jãare ĩi yʉʉwi: \p —¿Yʉa, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro niirã mʉjare yʉ beje jeetiri? To biro yʉ ca tiiricarã mʉja ca nii pacaro, jĩcʉ̃ mʉja mena macʉ̃ Satanás'ra niicãmi —jãare ĩiwi Jesús. \v 71 Atere o biro cʉ̃ ca ĩijata, Simón Iscariote macʉ̃ Judas're ĩigʉ ĩiwi Jesús. Judas pea jãa mena macʉ̃ nii pacagʉ, Jesús're ca wedejãa buiyee cõapʉ niiupi. \c 7 \s1 Jesús bairã cʉ̃re cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeetirique \p \v 1 Ate jiro Galilea yepa pee waa yujuwi Jesús. Judea yepapera niirʉgatiwi, too macãrã judíos ʉparã cʉ̃re jĩarʉgarã cʉ̃ja ca ama niiro macã. \v 2 Judíos yaa boje rʉmʉ, yucʉ dʉpʉri mena wiijeriacã cʉ̃ja quenori boje rʉmʉ\f + \fr 7.2\ft Tabernáculos: Wii pĩiri boje rʉmʉ, cʉ̃ja ñicʉ̃ jʉ̃mʉapʉ ca yucʉ maniri yepapʉre cʉ̃ja ca biiquĩriquere cʉ̃ja ca tʉgoeñari boje rʉmʉ. Lv 23.33-43; Dt 16.13.\f* ea nʉnʉa dooro ca biiro, \v 3 cʉ̃ bairã pea o biro cʉ̃re ĩiwa Jesús're: \p —Anore tuaticãña. Waagʉja Judea yepapʉ, too macãrã mʉre ca tʉo nʉnʉjeerã cãa, mʉ ca tii niirijere cʉ̃ja ca ĩapere biiro ĩigʉ. \v 4 Manire cʉ̃ja ca majiro boogʉa, apeye ʉnore yaioropʉ tiiya mani. Anore atere mʉ ca tiirore birora toopʉ cãare niipetirã cʉ̃ja ca ĩa cojoro, ca ĩa ñaaña manirije mʉ ca tii bau niirijere cʉ̃jare tii ĩñogʉja —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 5 Cʉ̃ bairã peti cãa, cʉ̃re tʉo nʉnʉjeeticãwa. \v 6 To biri Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Yʉra toopʉ yʉ ca waapa rʉmʉ eati ména. Mʉjara no ca boori rʉmʉ mʉja ca waajata cãare añujañu. \v 7 Mʉjara, ati yepa macãrã Ʉmʉreco Pacʉre ca tʉo nʉnʉjeetirã mʉjare ĩa tutitima. Yʉra ĩa tuti jañuma, cʉ̃ja ca tii niirije ñañarije ca niirijere, “Ñañarije nii” cʉ̃jare yʉ ca ĩi bau niirije jʉori. \v 8 Mʉja tii boje rʉmʉre waarãja. Yʉa, yʉ waati, yʉ Pacʉ yʉ ca biipere cʉ̃ ca cũurica tabe eati ména —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \v 9 To biro cʉ̃jare ĩi, Galileapʉra tuacãwi Jesús. \s1 Ote ca bʉcʉa yapanori boje rʉmʉre Jesús cʉ̃ ca biirique \p \v 10 To biro ĩi pacagʉ, cʉ̃ bairã cʉ̃ja ca waaricaro jiro, cʉ̃ cãa tii boje rʉmʉre waawi. Toopʉre bau niiro biitigʉra, yaioro biicã yujuwi. \v 11 Tii boje rʉmʉre judíos ʉparã pea cʉ̃re amarã: \p —¿Õo ca niigʉa noopʉ cʉ̃ niigajati? —ameri ĩi yujuupa. \v 12 Ména too peera bojoca pea, Jesús cʉ̃ ca tiirijere ca ĩaricarã, bʉaro ameri wede peni niiupa. Jĩcãrã, o biro ĩiupa: “Ca bojoca añugʉ niiwi,” ĩiupa. Aperã pea: “Añutimi. Cʉ̃ ca buerije mena bojocare ĩi ditomi,” ĩiupa. \v 13 Biirãpʉa, to biro ĩi pacarã, judíos ʉparãre uwima ĩirã cʉ̃ yee maquẽre bau niiro ameri wedetiupa. \s1 Boje rʉmʉre Jesús cʉ̃ ca buerique \p \v 14 To biri Jesús pea cʉ̃ja ca boje rʉmʉ tii decomacã cʉti waari tabepʉ, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ jãa waari, bojocare wede majio jʉo waawi ñucã. \v 15 To biro cʉ̃ ca ĩirijere tʉorã, judíos ʉparã pea do biro pee ĩi majiticã, o biro ameri ĩiwa: \p —¿Ania ca buetiricʉ nii pacagʉ, do biro pee biicãri to cõro paʉ cʉ̃ majiti? —ĩiwa. \p \v 16 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Mʉjare yʉ ca buerijea yʉ yee méé nii. Yʉre ca tiicojo cojoricʉ yee niiro bii. \v 17 Jĩcʉ̃, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorore biro ca tiirʉgʉ ca niigʉ ʉnoa, yʉ ca buerijere: “Ʉmʉreco Pacʉ yeera nii,” ĩi maji, ñucã, “Biiti, cʉ̃ majurope cʉ̃ ca booro cʉ̃ ca wederije nii,” ĩi tʉo majirucumi. \v 18 Cʉ̃ ca boori wãme ca wedegʉa, bojoca cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorijere amagʉ ĩimi. Cʉ̃re ca tiicojo cojoricʉpʉre cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorijere ca boojãgʉa, díámacʉ̃ wedemi, dije ʉno peera cʉ̃ ca wederije watoara cʉ̃ ca ĩirije mani. \v 19 ¿Doti cũuriquere Moisés niiquĩricʉ méé mʉjare cʉ̃ cũuquĩupari? Mʉjarena cʉ̃ ca cũu pacaro, jĩcʉ̃ ʉno peera doti cũurique ca ĩirore biro mʉja tii nʉnʉjeeti. To biro ca biirã nii pacarã, ¿ñee tiirã yʉre mʉja jĩarʉgati? —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 20 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉorã: \p —¿Noa mʉre cʉ̃ja jĩarʉgati yee? ¡To docare ca wãtĩ jãa ecoricʉ mʉ niicu! —cʉ̃re boca ĩi yʉʉwa bojoca pea. \p \v 21 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Mʉja niipetirãpʉra, jĩcãatiacã yerijãarica rʉmʉ ca niirore, ca diarique cʉtigʉre yʉ ca catioriquerena mʉja ĩa ʉcʉa wede paicã maniwa. \v 22 Moisés niiquĩricʉ, jeyua quejero yapa wide taariquere mʉjare tii dotiupi. Biiropʉa, tee pea Moisés niiquĩricʉ cʉ̃ ca tii doti cũuparo jʉgueropʉra mʉja ñicʉ̃a niiquĩricarãpʉra teere tii jʉo dooquĩupa. Mʉja pea, “Teere tii nʉnʉjeerã jãa tii,” ĩirã, yerijãarica rʉmʉrena wimagʉre cʉ̃ jeyua quejero yapare mʉja wide taarucu. \v 23 To biri, Moisés niiquĩricʉ cʉ̃ ca doti cũuquĩriquere “Jãa bii ametʉene nʉcãre” ĩirã, yerijãarica rʉmʉrena mʉja puna jeyua quejeri yaparire ca wide taarã nii pacarã ¿ñee tiirã mʉja pea ca diarique cʉtigʉre yerijãarica rʉmʉ ca niiro yʉ ca catioriquerena, yʉ mena mʉja ajiacãti? \v 24 Mʉja, añuro tʉgoeñatirãra, bau niiro ca biirijerena ĩari, “To biirije mʉja biirique cʉti,” ĩi ĩa bejeticãña. Mʉja ca ĩa bejerʉgajata, añuro díámacʉ̃ tʉgoeñari ca niirore biro ĩa bejeya —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \s1 Ati yepapʉ cʉ̃ ca dooriquere Jesús cʉ̃ ca wederique \p \v 25 To biro cʉ̃ ca ĩi niiro, jĩcãrã Jerusalén macãrã o biro ameri ĩiwa Jesús're ĩacãri: \p —¿Ania, jĩa cõarʉgarã cʉ̃ja ca amarucujãgʉ méé cʉ̃ niiti? \v 26 Ĩira, niipetirã cʉ̃ja ca tʉo cojoro wede niimi doca. To biro cʉ̃ ca bii pacaro, jĩcʉ̃ ʉno peera jĩcã wãme ʉnora cʉ̃re ĩirucu tiitima. ¿Bojocare ca jʉo niirãpʉra, “Ania díámacʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ Mesías niimi,” cʉ̃re cʉ̃ja ĩi tʉgoeña nʉcʉ̃ bʉocãbutiqué? \v 27 Mee, mania anira, too macʉ̃ cʉ̃ ca niirijere mani maji. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojogʉ Mesías peti cʉ̃ ca doojata docare, jĩcʉ̃ ʉno peera: “Too macʉ̃ niimi” cʉ̃re ĩi majitirucuma —ameri ĩiwa. \p \v 28 Teere tʉori, Jesús pea Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉra ca bue niigʉ niiri, tutuaro o biro ĩi wedewi: \p —¿To docare mʉja yʉre maji, tii macã macʉ̃ yʉ ca niirijere maji, mʉja biiti cã́jí? Yʉa yʉ ca boorora doogʉ méé yʉ biiwʉ. Jĩcʉ̃ mʉja ca majitigʉ “Yee méé ĩimi,” ĩi tʉo nʉnʉjeericʉ ʉnora ca niigʉ cʉ̃ ca doti cojoro yʉ doowʉ. \v 29 Yʉ doca, cʉ̃ mena ca nii jʉo dooricʉ niiri cʉ̃re yʉ maji, cʉ̃ra anopʉre yʉre tiicojo cojowi —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 30 To biro cʉ̃ ca ĩirijere tʉo ajiari, jĩcãto cʉ̃re ñeerʉgamiwa. To biro tiirʉga pacarã, ména cʉ̃ ca bii yaipa tabe ca eatiro macã cʉ̃re ñee majitiwa. \v 31 Biirãpʉa, paʉ bojoca cʉ̃re tʉo nʉnʉjee, o biro ameri ĩiwa: \p —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojogʉ Mesías, ati yepapʉre doogʉ, ¿ani Jesús, ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃ ca tii bau nii ĩñorije ametʉenero cʉ̃ tiigʉti? —ĩiwa. \s1 Fariseos Jesús're cʉ̃ja ca ñeerʉgamirique \p \v 32 To biri fariseos pea, to biirije Jesús're bojoca cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorijere tʉori, paia ʉparã mena Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire ca coterã uwamarãre tiicojoupa, Jesús're ñee doti cojorã. \v 33 Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Mʉja menare yoaro yʉ niitirucu. Jiro, yʉre ca tiicojo cojoricʉ pʉtopʉra yʉ tuacoarucu ñucã. \v 34 Yʉre mʉja amamirucu. Yʉre ama pacarã, yʉre mʉja bʉatirucu, yʉ ca niiri tabepʉre ca ea waa majitirã niiri —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 35 To biro cʉ̃ ca ĩiro, judíos pea o biro ameri ĩi jãiñawa: \p —¿Ania, cʉ̃re mani ca bʉatipa tabepʉra, noopʉ cʉ̃ waarʉgabuti? ¿Mani yaarã judíos ape yepari ca waa batericarã pʉtopʉre, ñucã Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirãpʉre, wede yujugʉ waagʉ cʉ̃ biigajati? \v 36 ¿Do biro ĩirʉgʉ, “Yʉre mʉja amamirucu. Yʉre ama pacarã, yʉre mʉja bʉatirucu, yʉ ca niiri tabepʉre ca ea waa majitirã niiri,” manire cʉ̃ ĩijapari? —ameri ĩiwa. \s1 Añuri Yerire ĩigʉ cʉ̃ ca ĩirique \p \v 37 Boje rʉmʉ ca nii tʉjari rʉmʉ, ca nii majuropeeri rʉmʉ niiwʉ. Tii rʉmʉre Jesús pea wãmʉ nʉcãri, tutuaro o biro ĩi wedewi: \p —Jĩcʉ̃ ʉno cʉ̃ ca oco jinirʉgajata, yʉ pʉto doori cʉ̃ oco jinijato. \v 38 Ʉmʉreco Pacʉ wederique ca ĩirore birora, díámacʉ̃ yʉre ca tʉo nʉnʉjeegʉra, oco, catirique ca tiicojorije diari to birora oco ca ũmaa yuucõa niirore birora cʉ̃re biirucu cʉ̃ yeripʉre\f + \fr 7.38\ft Sal 78.15-16; 105.41; Pr 18.4; Is 58.11.\f* —cʉ̃jare ĩi wedewi Jesús. \p \v 39 Atere Jesús to biro cʉ̃ ca ĩijata: Díámacʉ̃ cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerã, Añuri Yerire cʉ̃ja ca ñeepere ĩigʉ ĩiupi. Añuri Yeri pea bojoca yeripʉre ñaajãa eatiwi ména, Jesús, cʉ̃ Pacʉ pʉtopʉ cʉ̃ ca tua mʉa waatirije ca niiro macã. \s1 Bojoca cʉ̃ja ca ameri dica watirique \p \v 40 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩirijere tʉorã, niiwa jĩcãrã bojoca watoare o biro ca ĩirã: \p —Díámacʉ̃ra ania Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ peti niimi —ĩiwa. \p \v 41 To biro cʉ̃ja ca ĩiri tabere, aperã pea o biro ĩiwa: \p —Ania Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ Mesías peti niimi —ĩiwa. \p Ñucã aperã pea o biro ĩiwa: \p —Cʉ̃ méé niimi. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojogʉ Mesías cʉ̃ ca niijata, Galilea yepa macʉ̃ niitibocumi. \v 42 Ʉmʉreco Pacʉ wederiquea, “Mesías, wiogʉ David niiquĩricʉ pãrami, ñucã David niiquĩricʉ yaa macã Belén macʉ̃, niirucumi,” ĩi doca —ĩiwa. \p \v 43 To biro ĩirãra, bojoca pea Jesús yee jʉori ameri dica waticoawa. \v 44 To biro biima ĩirã, cʉ̃re ami waari cʉ̃re tia cũurʉgamiwa. To biro cʉ̃re tiirʉga pacarã jĩcʉ̃ ʉno peera cʉ̃re ami waatiwa. \s1 Ʉparã Jesús're cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeetirique \p \v 45 Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire coteri maja uwamarã pea, fariseos, to biri paia ʉparã, cʉ̃ja ca niiropʉ tuacoaupa. Cʉ̃ja pea o biro cʉ̃jare ĩi jãiñaupa: \p —¿Ñee tiirã cʉ̃re mʉja ami dootijãri? —cʉ̃jare ĩiupa. \p \v 46 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, uwamarã pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupa: \p —Jĩcʉ̃ ʉno peera cʉ̃re biro wede ñaatimi —ĩiupa. \p \v 47 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, fariseos pea o biro cʉ̃jare ĩiupa ñucã: \p —¿Mʉja cãa ñucã, mʉja menara cʉ̃re mʉja ĩi dito ecocoajãri? \v 48 ¿To docare mʉjara, manire ca jʉo niirã, ñucã fariseos cãa, díámacʉ̃ cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja niiti? \v 49 Anija bojoca doti cũuquĩriquere ca majitirã, bʉena, Ʉmʉreco Pacʉ ñañaro cʉ̃ ca tiiparã peti niirã biima —cʉ̃jare ĩiupa. \p \v 50 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, fariseos mena macʉ̃ Nicodemo, jĩcãti Jesús're ca wede penigʉ earicʉ pea, o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p \v 51 —¿To docare manire ca dotirijea, jĩcʉ̃ bojocʉre, cʉ̃ ca ĩirijere tʉo jʉoti, ñañarije cʉ̃ ca tiiriquere añuro majiti, bii pacarã, ñañaro to tii doticãti? —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 52 Cʉ̃ja pea to biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupa: \p —¿Mʉ cãa Galilea macʉ̃ra mʉ niicãtimiti? Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere cʉ̃ja ca owarica pũuropʉre bueñaaqué jĩcãti ʉno peera Galilea macʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ nii ñaatiupi —cʉ̃re ĩi tutiupa Nicodemore. \pc \p \v 53 To biro ĩi, cʉ̃ja ca niiro cõro cʉ̃ja yaa wiijeripʉ tuacoaupa yua.\f + \fr 7.53—8.11\ft Cʉ̃ja ca owa jʉorica pũuroripʉra atera owatiupa. Bii pacarã jiro jañuri owa tuuupa díámacʉ̃ra ca biirique ca niiro macã.\f* \c 8 \s1 Nomio ca ʉmʉa epe paigo \p \v 1 Jesús pea ʉ̃tãgʉ, Olivos yucʉ ca niiri buuro pee waacoawi. \v 2 Ape rʉmʉ boeri tabe, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ waawi ñucã Jesús. Tii wiipʉre paʉ bojoca cʉ̃ pʉto cʉ̃ja ca nea pooro ĩari, jĩcã tabepʉ ea nuu waa, cʉ̃jare bue jʉo waawi. \p \v 3 Cʉ̃jare cʉ̃ ca bue niiri tabera, Moisés cʉ̃ ca doti cũuriquere ca jʉo buerã, to biri fariseos, jĩcõ nomio apĩ mena ca tii niigore cʉ̃ja ca bʉa earicore ami doori, too ca niirã niipetirã watoapʉ cõre nʉcõri, Jesús're o biro cʉ̃re ĩiwa: \p \v 4 —Buegʉ, atiore, cõ manʉ mena mééra cõ ca tii niiri tabera cõre jãa bʉa eajãwʉ. \v 5 Doti cũuriquepʉ, Moisés, atiore biro ca tiirãra, “Ʉ̃tã mena dee jĩa cõacãña,” manire ĩi cũuupi. ¿Mʉa do biro mʉ ĩiti teere? —cʉ̃re ĩi jãiñawa. \p \v 6 “No ca boori wãme manire cʉ̃ ca yʉʉro, mani ʉparãpʉre cʉ̃re mani wedejãajaco,” ĩi tʉgoeñarique mena atere to biro cʉ̃re ĩi jãiñawa Jesús're. To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩi jãiñaro, Jesús pea muu bia ea nuu waa, cʉ̃ amo jũa mena yepapʉ owa jʉo waawi. \v 7 Bʉaro jañuro cʉ̃re cʉ̃ja ca jãiña nʉnʉa waaro macã, muu biari ca owa duwiricʉ wãmʉ nʉcã: \p —Mʉja mena macʉ̃ ñañarije ca tiitigʉ, ʉ̃tãga amiri, cõre cʉ̃ dee jʉojato —cʉ̃jare ĩiwi. \v 8 To biro cʉ̃jare ĩi, muu bia nuu waari yepapʉra owacã nʉnʉa waawi ñucã. \p \v 9 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro, ñañarije ca tiirã cʉ̃ja ca niirijere tʉgoeña majiri, jĩcʉ̃ri, jĩcʉ̃ri waa batecã jʉo waawa. Bʉcʉrã waa bate jʉo waa, waa peticoawa. To biro cʉ̃ja ca bii weogʉ Jesús pea, fariseos cʉ̃ja ca ami doorico nomio mena jĩcʉ̃ra tuacãwi yua. \v 10 Wãmʉ nʉcã, nomio jĩcõra cõ ca nucũro ĩa, o biro cõre ĩi jãiñawi Jesús: \p —¿Nomio, mʉre ca wedejãajãrã pea noo cʉ̃ja waati? ¿Jĩcʉ̃ ʉno peera ʉ̃tã mena mʉre cʉ̃ dee jĩatijãri? —cõre ĩi jãiñawi. \p \v 11 To biro cõre cʉ̃ ca ĩiro: \p —Jĩcʉ̃ peera yʉre dee jĩatima —cʉ̃re ĩi yʉʉwo cõ pea. \p To biro cõ ca ĩiro Jesús pea o biro cõre ĩiwi: \p —Yʉ cãa ñañaro mʉre yʉ tiiticu. Tua waagoja. Jiro ñañarije tii nemoticãña yua —cõre ĩiwi Jesús. \pc \s1 Jesús ati yepa macãrãre ca boegʉ \p \v 12 Jiro ñucã Jesús, bojocare o biro cʉ̃jare ĩi wedewi: \p —Yʉ yʉ nii, ati yepa macãrãre ca jĩa boegʉ. Yʉre ca tʉo nʉnʉjeegʉ, catirique ca tiicojorije ca boerijere cʉorucumi. To biro biigʉ, jĩcãti ʉno peera ca naitĩari tabepʉre niigʉre biro biitirucumi —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \fig Jĩa boericaga. Jn 8.12|src="hk00151b.tif" size="col" \fig* \p \v 13 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩiwa fariseos pea: \p —Mʉa, mʉ majuropeera mʉ yee maquẽre wedegʉ mʉ tii. To biro mʉ ca ĩirije wapa mani —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 14 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Yʉ majuropeera yʉ yee maquẽre yʉ ca wedemijata cãare, yʉ yee maquẽre yʉ ca wederijea díámacʉ̃ nii. Yʉa, “Toopʉ yʉ doowʉ, ñucã ‘Toopʉ waagʉ yʉ bii,’ ” yʉ ĩi maji. Mʉja pea atere mʉja majiti. \v 15 Mʉja, bojoca cʉ̃ja ca tiiri wãme mʉja ĩa bejerique cʉti. Yʉa jĩcʉ̃ ʉno peerena yʉ ĩa bejeti. \v 16 Yʉ ca ĩa bejejata, yʉ ca ĩa bejerijea díámacʉ̃ nii, yʉ jĩcʉ̃ra yʉ ca ĩa bejetirije ca niiro macã. Yʉ Pacʉ yʉre ca tiicojo cojoricʉ cãa yʉ mena ĩa bejemi. \v 17 Mʉjare ca dotirije, o biro ĩi owa tuurique nii: “Pʉarã ca ĩaricarã, ca ĩi jʉoricʉ cʉ̃ ca wedericarore birora cʉ̃ jiro macʉ̃ cãa cʉ̃ ca wedejata, cʉ̃ja ca ĩirije wapa cʉti,” ĩi. \v 18 Yʉa, yʉ majuropeera yʉ yee maquẽre ca wedegʉ yʉ nii. Apĩ yʉ yee maquẽre ca wedegʉa, yʉ Pacʉ yʉre ca tiicojo cojoricʉ niimi —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 19 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro: \p —¿Too docare mʉ pacʉ noopʉ cʉ̃ niiti? —cʉ̃re ĩi jãiñawa. \p To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Mʉja, yʉre mʉja majiti, to biri yʉ Pacʉ docare ametʉenero cʉ̃re mʉja majiticu. Yʉre mʉja ca majijata, yʉ Pacʉ cãare mʉja majibocu —cʉ̃jare ĩiwi. \v 20 Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ, wapa tiirica tiiri jãarica cũmuari pʉto bojocare bue niigʉ atere to biro ĩiwi Jesús. Biirãpʉa, jĩcʉ̃ ʉno peera Jesús're ñee, tiitiwa, ména cʉ̃ ca bii yaipa tabe ca eatiro macã. \s1 “Mʉja, yʉ ca waari tabepʉra mʉja waa majiti,” Jesús cʉ̃ ca ĩirique \p \v 21 To biro cʉ̃jare ĩi yapano, o biro ĩi nemowi ñucã Jesús: \p —Yʉa waagʉ yʉ bii. Yʉre mʉja amamirucu. Yʉre ama pacarã, mʉja ca ñañarijere acobo ecoya manirãra mʉja bii yaicãrucu. Yʉ ca waari tabepʉre mʉja waa majiti mʉja —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 22 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro, judíos ʉparã pea o biro ameri ĩiwa: \p —“Yʉ ca waari tabepʉre mʉja waa majiti,” cʉ̃ ca ĩijata, ¿cʉ̃ majuropeera jĩa yairʉgʉ cʉ̃ ĩibuti? —ĩiwa. \p \v 23 To biro cʉ̃ja ca ĩiro Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Mʉja, ano, doca macãrã mʉja nii. Yʉa emʉaropʉ macʉ̃ yʉ nii. Mʉja ati yepa macãrã mʉja nii. Yʉa ati yepa macʉ̃ méé yʉ nii. \v 24 To biri, “Mʉja ca ñañarijere acobo ecoya manirãra, mʉja bii yaicãrucu,” mʉjare yʉ ĩijãwʉ. To birora ca niicõa niigʉ, “Yʉ, yʉ nii,” ca ĩigʉre yʉre díámacʉ̃ mʉja ca tʉo nʉnʉjeetijata, mʉja ca ñañarije menara mʉja bii yaicãrucu —ĩiwi. \p \v 25 To cõrora o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa: \p —¿Mʉa ñiru ʉno peti mʉ niiti? —ĩiwa Jesús're. \p To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩi jãiñaro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Mʉjare bue jʉogʉpʉra, “Cʉ̃, yʉ nii,” mʉjare yʉ ĩimiwʉ. \v 26 Mʉja yee maquẽre wede, ĩa beje, yʉ ca tiipe paʉ niicã biiropʉa. To ca bii pacaro yʉre ca tiicojoricʉ pea, díámacʉ̃ ca ĩigʉ niimi. Ati yepa macãrãre yʉ ca wederijera, cʉ̃ ca ĩiro yʉ ca tʉoriquerena cʉ̃jare yʉ wede —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \v 27 Cʉ̃ Pacʉ yeere cʉ̃jare wedegʉ cʉ̃ ca ĩirijerena tʉo majiticãwa cʉ̃ja pea. \p \v 28 To biri o biro cʉ̃jare ĩiwi Jesús: \p —Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃re, yucʉ tenipʉ paa pua tuu ami mʉene nʉcõrãpʉ, to birora ca niicõa niigʉ, yʉ, yʉ ca niirijere, ñucã yʉ, yʉ ca boorore biro tiitigʉra, yʉ Pacʉ, yʉre cʉ̃ ca wede majiorique wadore yʉ ca wederijere, mʉja ĩa majirucu. \v 29 Yʉ Pacʉ yʉre ca tiicojoricʉ yʉ menara niicõa niimi. Yʉ Pacʉa, jĩcʉ̃ra yʉre cũutimi, cʉ̃ ca ĩa ʉjea niirije wado yʉ ca tiiro macã —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \v 30 Atere Jesús cʉ̃ ca ĩiro, paʉ bojoca cʉ̃re tʉo nʉnʉjeewa. \s1 Ʉmʉreco Pacʉ punaa, to biri ñañarijere ca tii niirã \p \v 31 Jiro o biro ĩiwi Jesús, cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeericarã judíos're: \p —Yʉ ca wederijere to birora mʉja ca tʉo nʉnʉjeecõa niijata, díámacʉ̃ra yʉ buerã peti mʉja niirucu. \v 32 Díámacʉ̃ maquẽre mʉja majirucu. Díámacʉ̃ maquẽra, aperãre ca pade coterãre biro mʉja ca niimiriquere, mʉja ca witiro tiirucu —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 33 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwa: \p —Jãa, Abraham pãramerã jãa nii. Jĩcãti ʉnora, jĩcʉ̃ ʉno peerena ca pade coterã jãa nii ñaati. ¿Ñee tiigʉ mʉ pea, “Ca pade coterã méé mʉja niirucu yua,” jãare mʉ ĩiti? —ĩiwa Jesús're. \p \v 34 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩiwi Jesús: \p —Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Niipetirã bojoca ñañarije ca tiirã, ñañarije tiiriquere ca pade cote yai waarã niirã biima. \v 35 Pade coteri majʉa, cʉ̃ ca pade cotegʉ menara niicõa niitimi. Cʉ̃ja macʉ̃ díámacʉ̃ wado, cʉ̃ pacʉa mena to birora cʉ̃ja mena niicõa niimi. \v 36 To biri yʉ, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃, pade coteri majare biro mʉja ca niirijere yʉ ca ametʉene bojajata, díámacʉ̃ra pade coteri maja mʉja niiticãrucu. \v 37 Yʉa, Abraham pãramerã mʉja ca niirijera yʉ maji mee. Cʉ̃ pãramerã nii pacarã, yʉ ca wederijere bootima ĩirã, yʉre mʉja jĩarʉga cote. \v 38 Yʉa yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ ca ĩñoriquere mʉjare yʉ wede. Mʉja cãa, mʉja pacʉ cʉ̃ ca ĩirijere mʉja ca tʉoriquere mʉja tii —ĩiwi. \p \v 39 Cʉ̃ja pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwa: \p —Jãa pacʉa Abraham niimi —ĩiwa. \p To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi Jesús pea: \p —Abraham punaa peti mʉja ca niijata, cʉ̃ ca tii niiquĩricarore birora mʉja tii niibocu doca. \v 40 Ʉmʉreco Pacʉ yʉre cʉ̃ ca wederiquere, díámacʉ̃ ca niirijere mʉjare yʉ ca wede pacaro, mʉja pea yʉre mʉja jĩacãrʉga. ¡Abraham, jĩcãti ʉno peera o biirije tiitiquĩupi! \v 41 Mʉja ca tii niirijea mʉja pacʉ cʉ̃ ca tiirore biro mʉja ca tiirije nii —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩiwa ñucã: \p —Jãa, cʉ̃ja ca puna jãa batericarã méé jãa nii. Jĩcʉ̃ra ca Pacʉ cʉtirã jãa nii, Ʉmʉreco Pacʉ wadore —ĩiwa Jesús're. \p \v 42 Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Díámacʉ̃ra, Ʉmʉreco Pacʉra mʉja pacʉ cʉ̃ ca niijata, yʉ cãare mʉja maibocu doca. Yʉa, Ʉmʉreco Pacʉ pʉto ca dooricʉra yʉ nii anora. Yʉ majuropeera doogʉ méé yʉ biiwʉ. Ʉmʉreco Pacʉ yʉre cʉ̃ ca tiicojoro macã yʉ doowʉ. \v 43 ¿Ñee tiirã, yʉ ca wederijere mʉja tʉo jeeño majititi? Mʉjare yʉ ca wederijere tʉo junama ĩirã, to biro mʉja bii. \v 44 Mʉja pacʉa Satanás niimi. Cʉ̃ yaarã mʉja nii mʉja. To biri mʉjare cʉ̃ ca tii dotirijere mʉja tiirʉgarucu. Cʉ̃a, jĩcãtopʉra ca añutigʉ, bojocare ca jĩagʉ, nii jʉo dooupi. Díámacʉ̃ ca niirije ca ĩirore biro tii nʉnʉjeecõa nii, jĩcãti ʉno peera díámacʉ̃ ĩi, ca ĩigʉ méé niimi cʉ̃a. Cʉ̃ ca ĩi ditojata, cʉ̃ ca niirique cʉtirijerena ĩigʉ tiimi, ca ĩi ditorique paigʉ, ĩi ditorique pacʉ, niiri. \v 45 Yʉ pea, díámacʉ̃ yʉ ca ĩirije to ca niiro macã, yʉ ca ĩirije peera díámacʉ̃ mʉja tʉorʉgati. \v 46 ¿To biri mʉja mena macʉ̃ niipe, “Ati wãme ñañarije mʉ tiiwʉ,” yʉre cʉ̃ ĩi majiti? Díámacʉ̃ yʉ ca wedemijata cãare, ¿ñee tiirã díámacʉ̃ yʉre mʉja tʉotiti? \v 47 Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ ca niigʉa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca wederijere tʉomi. Mʉja, Ʉmʉreco Pacʉ yaarã méé niiri, Ʉmʉreco Pacʉ yeere mʉja tʉorʉgati —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \s1 Cristo, Abraham jʉgueropʉra ca nii jʉo dooricʉ \p \v 48 To biro cʉ̃ ca ĩiro, judíos ʉparã pea o biro cʉ̃re ĩiwa: \p —“Mʉa Samaria macʉ̃ mʉ nii; ñucã ca wãtĩ jãa ecoricʉ mʉ nii,” mʉre jãa ca ĩijata, díámacʉ̃ra ĩirã jãa tii —cʉ̃re ĩi tutiwa Jesús're. \p \v 49 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Yʉa ca wãtĩ jãa ecoricʉ méé yʉ nii. Yʉa, yʉ Pacʉre tii nʉcʉ̃ bʉorique wado yʉ tii. Mʉja pea yʉre mʉja nʉcʉ̃ bʉoti. \v 50 Yʉa, yʉ majuropeera nʉcʉ̃ bʉorique ʉnore yʉ amaati. Biigʉpʉa niimi jĩcʉ̃, yʉre cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorijere ca boogʉ. Cʉ̃ niimi, ca ĩa bejegʉ.\f + \fr 8.50\ft Ʉmʉreco Pacʉ.\f* \v 51 Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Yʉ ca wederijere tee ca ĩirore biro ca tii nʉnʉjeerã, bii yaitirucuma —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 52 To biro cʉ̃ ca ĩiro, judíos ʉparã pea o biro cʉ̃re ĩiwa ñucã: \p —Mecʉ̃ docare díámacʉ̃ra ca wãtĩ jãa ecoricʉ peti mʉ ca niirijere jãa maji. Abraham, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja cãa, bii yai peticoaupa. Mʉ pea, ¿ñee tiigʉ, “Yʉ ca wederijere tee ca ĩirore biro ca tii nʉnʉjeerã bii yaitirucuma,” mʉ ĩicãti? \v 53 ¿To docare mʉa, jãa ñicʉ̃ Abraham niiquĩricʉ ametʉenero ca nii majuropeegʉ mʉ niiti? Cʉ̃a bii yaicoa, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja cãa bii yai peticoa, biicãupa. Mʉ pea, ¿ñiru ʉno peti niicãri, to biirije mʉ ĩi docuoti? —ĩiwa Jesús're. \p \v 54 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi Jesús: \p —Yʉ majuropeera, “Ca nii majuropeegʉ niigʉ yʉ bii,” yʉ ca ĩi nʉcʉ̃ bʉo nucũ yujujata, yʉ ca ĩirije wapa mani. Yʉre ca ĩi nʉcʉ̃ bʉogʉa, yʉ Pacʉ niimi, “Jãa Ʉmʉreco Pacʉ niimi,” mʉja ca ĩigʉra. \v 55 Mʉja cʉ̃re mʉja ĩa ñaati. Yʉ doca cʉ̃re yʉ maji. Cʉ̃re maji pacagʉ, “Cʉ̃re yʉ majiti,” yʉ ca ĩijata docare, mʉjare birora yʉ cãa, ca ĩi ditorique paigʉ yʉ niibocu. Yʉa, díámacʉ̃ra cʉ̃re yʉ maji. To biri cʉ̃ ca dotirijere cʉ̃ ca ĩirore biro yʉ tii. \v 56 Mʉja ñicʉ̃ Abraham niiquĩricʉa, yʉ yaa rʉmʉre cʉ̃ ca ĩapere tʉgoeñari ʉjea niiwi. To biri tii rʉmʉ ca earo ĩari, bʉaro ʉjea niiwi —ĩiwi. \p \v 57 To biro cʉ̃ ca ĩiro, judíos pea o biro ĩiwa Jesús're: \p —¿Ména cincuenta cʉ̃mari cʉoti pacagʉ, “Abraham're yʉ ĩawʉ,” mʉ ĩicãti? —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 58 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi Jesús: \p —Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Yʉa, Abraham niiquĩricʉ cʉ̃ ca baʉaparo jʉgueropʉra ca nii jʉo dooricʉ yʉ nii —cʉ̃jare ĩiwi. \v 59 To biro cʉ̃ ca ĩirora, cʉ̃re deerʉgarã ʉ̃tãgaari jeewa. Jesús pea Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ ca niiricʉ, “To biro biicumi” ĩiña manigʉra cʉ̃ja watoara duti witi, waacoawi. \c 9 \s1 Ca ĩatigʉ ca baʉaricʉre Jesús cʉ̃ ca catiorique \p \v 1 Jesús pea waa nʉnʉa waagʉ, jĩcʉ̃ ʉmʉ ca ĩatigʉ ca baʉaricʉre ĩa bʉawi. \v 2 Cʉ̃re ĩari, jãa, cʉ̃ buerã pea o biro cʉ̃re jãa ĩi jãiñawʉ: \p —Buegʉ, ¿ñee tiigʉ ania ca ĩatigʉ cʉ̃ baʉajapari? ¿Cʉ̃ pacʉa ñañarije cʉ̃ja ca tiirique wapa cʉ̃ biijapari? ¿Cʉ̃ majurope cʉ̃ ca ñañarije wapa pee cʉ̃ biijapariqué? —cʉ̃re jãa ĩiwʉ. \p \v 3 To biro jãa ca ĩiro, o biro jãare ĩi yʉʉwi Jesús: \p —Cʉ̃ majurope cʉ̃ ca ñañarije jʉori méé, ñucã cʉ̃ pacʉa cʉ̃ja ca ñañarije jʉori méé, ca ĩatigʉ baʉajacupi. Añuro petira, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tii majirije, cʉ̃pʉre to bii bau niijato ĩiro to biro cʉ̃re biijapa. \v 4 Ména mʉja mena yʉ ca niirora yʉre ca doti cojoricʉ yeere ca padeparã mani nii. Yʉ ca waacoaro jiropʉ docare, jĩcʉ̃ ʉno peera ape wãme tii nemo majitirucumi.\f + \fr 9.4\ft Ʉmʉreco ca niirora yʉre ca tiicojo cojoricʉ yeere ca padeparã mani nii, ñami ca niicoaropʉ docare jĩcʉ̃ ʉno peera pade majitimi.\f* \v 5 Ména ati yepapʉre niigʉ, ati yepa macãrãre ca boe bate niigʉ yʉ nii —ĩiwi. \p \v 6 To biro ĩi yapano, yepapʉ ʉjeco eo cũu, jita mena paa ayia, ca ĩatigʉ capere wadawi. \v 7 To biro tiicã, o biro cʉ̃re ĩiwi Jesús: \p —Waa, ocora Siloé macãarapʉ mʉ capere waa coegʉja —cʉ̃re ĩi cojowi. (Siloé ĩiro: “Tiicojo cojoricʉ,” ĩirʉgaro ĩi.) To biro cʉ̃ ca ĩiro, ca ĩatigʉ pea waa, tiirapʉ cʉ̃ capere waa coe yapano, tua doogʉ, añuro ca ĩagʉpʉ tua dooupi. \v 8 To biro cʉ̃ ca biiro ĩarã, cʉ̃ ca niiri tabe pʉto macãrã, wapa tiirica tiiri cʉ̃ ca jãi duwiro ca ĩarucuricarã pea o biro ameri ĩiupa: \p —¿Ania wapa tiirica tiiri ca jãi duwirucujãgʉ méé cʉ̃ niiti? —ĩiupa. \p \v 9 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, jĩcãrã o biro ĩiupa: \p —Cʉ̃ra niimi. \p Aperã pea: \p —Cʉ̃ méé niimi. Cʉ̃re biigʉra baumi biigʉpʉa —ĩiupa. \p To biro cʉ̃ja ca ĩimijata cãare, cʉ̃ pea: \p —Cʉ̃ra yʉ nii —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 10 To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —Too docare mecʉ̃ra, ¿do biro biicãri añuro mʉ ĩacãti? —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 11 Cʉ̃ pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: \p —Jĩcʉ̃ ʉmʉ, Jesús ca wãme cʉtigʉ, cʉ̃ ʉjecore yepapʉ eo cũu, jita mena paa ayiari, yʉ capere wadari: “Ocora Siloé macãrapʉ mʉ capere waa coegʉja,” yʉre ĩijãwi. To biro cʉ̃ ca ĩigʉ, toopʉ waa, yʉ capere waa coegʉra, añuro yʉ ĩacoajãwʉ yua —cʉ̃jare ĩi wedeupi. \p \v 12 Cʉ̃ja pea to biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —To biro mʉre ca tiiricʉ pea, ¿noopʉ cʉ̃ niiti? —cʉ̃re ĩi jãiñaupa. \p Cʉ̃ pea: \p —¡Baa! yʉ majiti —cʉ̃jare ĩicãupi. \s1 Ca ĩatigʉ ca catio ecoricʉre fariseos cʉ̃ja ca jãiñarique \p \v 13-14 Jesús, jitare cʉ̃ ʉjeco mena ayiari ca ĩatigʉ capere wadari cʉ̃ ca ĩaro cʉ̃ ca tiirica rʉmʉ pea, yerijãarica rʉmʉ niiwʉ. To biri cʉ̃ pʉto macãrã pea ca ĩatigʉ ca niimiricʉre, fariseos pʉtopʉ cʉ̃re ami waaupa. \v 15 Fariseos pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupa: “¿Do biro biicãri añuro mʉ ĩacoajãri?” cʉ̃re ĩiupa. \p To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃ pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: \p —Jita ca weyarique mena yʉ capere cʉ̃ ca wadaro jiro, yʉ capere oco mena waa coe, yʉ ca tiijãro jirora añuro yʉ ĩacã yua —cʉ̃jare ĩi wedeupi. \p \v 16 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jĩcãrã fariseos pea o biro ĩiupa: \p —Anire o biirije ca tiiricʉa, Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ méé niicumi, yerijãarica rʉmʉre ca nʉcʉ̃ bʉotigʉa —ĩiupa. \p To biro cʉ̃ja ca ĩiri tabere aperã pea o biro ĩiupa: \p —¿Ñañarije ca tiigʉ nii pacagʉ, do biro pee tiicãri, ate ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃ tii bau nii majibogajati? —ĩiupa. \p To biro ĩima ĩirãra, cʉ̃ja majuropeera ameri dica waticoaupa. \v 17 To biro mani ameri biicã ĩima ĩirã, ca ĩatigʉ ca niimiricʉre cʉ̃re jãiña nemoupa ñucã: \p —Mʉa, mʉ ca ĩaro ca tiiricʉre, ¿“Ñiru peti niicumi,” cʉ̃re mʉ ĩi tʉgoeñati? —cʉ̃re ĩiupa. \p To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi cʉ̃ pea: \p —Yʉa, “Jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ niimi,” yʉ ĩi —cʉ̃jare ĩi yʉʉupi. \p \v 18 Judíos ʉparã pea, jʉguero peera ca ĩatigʉ cʉ̃ ca niiriquere, ñucã añuro cʉ̃ ca ĩaro cʉ̃ ca tii ecoriquere, díámacʉ̃ tʉorʉgatiupa. To biri cʉ̃ pacʉapʉre cʉ̃jare jʉo cojori, \v 19 o biro cʉ̃jare ĩi jãiñaupa: \p —¿Ania mʉja macʉ̃, “Ca ĩatigʉ baʉawi,” mʉja ca ĩigʉra cʉ̃ niiti? ¿Do biro biicãri mecʉ̃ra yua añuro cʉ̃ ĩacãti? —cʉ̃jare ĩiupa. \p \v 20 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃ pacʉa pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupa: \p —Jãa, anira, jãa macʉ̃ra nii, ca ĩatigʉra baʉa, cʉ̃ ca biiriquere jãa maji. \v 21 “Tee docare to biro biicãri añuro ĩacãmi. Ñucã cʉ̃, añuro cʉ̃ ca ĩaro cʉ̃re tiijapi,” ĩirique docare jãa majiti. Mʉja majurope cʉ̃re jãiñañaqué, mee, ca maja tua waaricʉpʉ niimi. Cʉ̃ majurope, cʉ̃ ca biiriquere díámacʉ̃ mʉjare wede majimi —cʉ̃jare ĩiupa. \p \v 22 Cʉ̃ pacʉa pea judíos're uwima ĩirã, o biirijera cʉ̃jare ĩicãupa. Mee cʉ̃ja pea, ameri wede peni, “ ‘Jesús're, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ Mesías niimi,’ ca ĩigʉra, nea poo juu buerica wiipʉra cʉ̃re mani cõa wienecãjaco,” ameri ĩi yerijãaupa. \v 23 To biri cʉ̃ pacʉa pea: “Mʉja majurope cʉ̃re jãiñaña. Mee, ca maja tua peti waaricʉpʉ niimi,” cʉ̃jare ĩicãupa. \p \v 24 To biro ĩicãri, judíos ʉparã pea ca ĩatigʉ ca niimiricʉre jʉo cojori, o biro cʉ̃re ĩiupa ñucã: \p —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa cojorore díámacʉ̃ jãare wedeya.\f + \fr 9.24\ft Jos 7.19.\f* Jãa, cʉ̃ra, ñañarije ca tiigʉ cʉ̃ ca niirijere jãa maji —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 25 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, cʉ̃ pea o biro ĩi yʉʉupi: \p —Yʉa, “Ñañarije ca tiigʉ niicumi,” cʉ̃re yʉ ĩi majiti. Jʉgueropʉra ména ca ĩatigʉ yʉ niiwʉ. Mecʉ̃ra añuro yʉ ĩacã yua. Tee wadore yʉ maji —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 26 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo pacarã, o biro cʉ̃re ĩi jãiña nemocãupa ñucã: \p —¿Ñee mʉre cʉ̃ tiijãri? ¿Do biro peti tiicãri, mʉ ca ĩaro cʉ̃ tiijãri? —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 27 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi cʉ̃ pea: \p —Mee, mʉjare yʉ wede yerijãajãwʉ doca. Yʉ ca wedemijata cãare, yʉ ca ĩirijere díámacʉ̃ mʉja tʉorʉgati. ¿Ñee tiirã pʉatiri cõro yʉ ca wedero mʉja booti? ¿Mʉja cãa, cʉ̃re tʉo nʉnʉjeerʉgarã mʉja ĩitiqué? —cʉ̃jare ĩicãupi. \p \v 28 To biro cʉ̃ ca ĩiro ñañarije cʉ̃re ĩi tuti, o biro cʉ̃re ĩiupa: \p —Mʉ mʉ nii cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeegʉa. Jãa, Moisés're ca tʉo nʉnʉjeerã jãa nii. \v 29 Jãa, Moisés niiquĩricʉre Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca wederiquere jãa maji. Cʉ̃ peera jãa majiti, “Noopʉ macʉ̃ doogʉ doojacupi” —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 30 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro tʉo, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi cʉ̃ pea: \p —¡Agó nija! Teera nii, do biro pee ca ĩi majiña manirije, mʉja, “Too macʉ̃ doojacupi,” mʉja ca ĩi majiticãrije, yʉ peera ca ĩatimiricʉrena yʉ ca ĩaro tiijãwi doca. \v 31 Ñañarije ca tiirãra, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tii nemotirijere añuro mani maji. Cʉ̃re ĩi nʉcʉ̃ bʉo, cʉ̃ ca boorore biro tii, ca tiirã wadore tii nemomi. \v 32 Jĩcãti ʉno peera, jĩcʉ̃ ʉno peerena, “Ca ĩatigʉ ca baʉaricʉre cʉ̃ ca ĩaro cʉ̃re tiijagʉ,” ĩiriquere tʉo ñaaña mani. \v 33 Ania, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉ méé cʉ̃ ca niijata, jĩcã wãme ʉno peera tiiticãbocumi —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 34 To cõrora o biro cʉ̃re ĩi tutiupa: \p —Mʉ, bʉaropʉra ñañarije ca tiigʉ ca baʉaricʉra, ¿jãa peere mʉ wede majiorʉgati? —ĩiupa. To biro cʉ̃re ĩi tuti, nea poo juu buerica wiipʉ ca niigʉre ãcũ wienecã cojoupa. \s1 Ca ĩatirãre biro niirique \p \v 35 Jesús pea, ca ĩatigʉ ca niimiricʉre cʉ̃ja ca tuti ãcũ wieneriquere queti tʉowi. To biri cʉ̃re bʉa eagʉ, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawi: \p —¿Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃re mʉ tʉo nʉnʉjeeti? —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 36 Cʉ̃ pea o biro ĩi yʉʉwi: \p —¿Wiogʉ, nii cʉ̃ niiti? Yʉre wedeya, cʉ̃re yʉ ca tʉo nʉnʉjeepere biro ĩigʉ —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 37 Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Mee cʉ̃re mʉ ĩa, yʉ, mʉ mena ca wedegʉa, cʉ̃ra yʉ nii —ĩiwi. \p \v 38 To biro cʉ̃ ca ĩirora, cʉ̃ pea Jesús jʉguerore cʉ̃ ãjʉro jupeari mena ea nuu waa, o biro cʉ̃re ĩi nʉcʉ̃ bʉowi: \p —Wiogʉ, díámacʉ̃ mʉre yʉ tʉo nʉnʉjee —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 39 To biro cʉ̃ ca ĩirora, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Yʉa ati yepapʉre bojoca cʉ̃ja ca biirijere ĩa bejegʉ doogʉ yʉ doowʉ. Ati yepa macãrã ca ĩatirãre biro ca niirã, añurije quetire tʉo nʉnʉjeeri añuro ca ĩarã cʉ̃ja ca niiro tii, “Ʉmʉreco Pacʉ yeere ca majirã jãa nii,” ca ĩi ditorucurã pea, ca majiti majuropeerã tua, cʉ̃ja biijato ĩigʉ anopʉre yʉ doowʉ —ĩiwi Jesús. \p \v 40 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩiro tʉorã, jĩcãrã fariseos cʉ̃ mena ca niiricarã o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa: \p —¿Too docare jãa cãa, ca ĩatirã jãa niicãti? —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 41 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Ca ĩatirã mʉja ca niijata, ñañarije mʉja ca tiirijere wapa tuatirã mʉja niibocu. “Jãa, ca ĩa majirã jãa nii,” mʉja ca ĩirije ca niiro macã, ñañarije ca tii wapa tuarã mʉja niicã —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \c 10 \s1 Ovejas, cʉ̃jare ca cotegʉ cʉ̃ ca wederijere tʉo majima \p \v 1 To biro cʉ̃jare ĩi yapano, o biro cʉ̃jare ĩiwi ñucã Jesús: \p —Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Jĩcʉ̃, ecaricarã ovejas cʉ̃ja ca niiri janirore, jopera jãa waatigʉra aperopʉ ca mʉa ametʉa jãa waagʉa, jĩari majʉ, jee dutiri majʉ, niigʉ biimi. \v 2 Jopera ca jãa waagʉa, ecaricarã ovejas're ca cotegʉ niimi. \v 3 Jope pãa coteri majʉ cʉ̃re cʉ̃ ca jope pãaro, ovejas're ca cotegʉ pea, cʉ̃ ecaricarã ovejas're cʉ̃ja wãmeri mena wado cʉ̃jare cʉ̃ ca jʉoro, ovejas pea cʉ̃ wederiquepʉrena tʉo majicãma. To biri tii janiropʉ ca niirãre jʉo wiene cojo, \v 4 niipetirã cʉ̃ja ca witi ea petiro ĩa, cʉ̃jare cʉ̃ ca jʉgue waaro cʉ̃ jiro nʉnʉcoama, cʉ̃ wederiquepʉrena ca tʉo majĩcãrã niiri. \v 5 Cʉ̃ja ca majitigʉ peera cʉ̃re nʉnʉtima. Cʉ̃re nʉnʉricaro ʉnora ũmaa duticãma, ca ĩa ñaaña manigʉ cʉ̃ ca wederijere ca tʉo ñaatirã niiri —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 6 Ate cʉ̃jare ĩi cõoña wedewi Jesús. Cʉ̃ja pea, to biro cʉ̃ ca ĩirije ca ĩirʉgarijere tʉo majiticãwa. \s1 Jesús ovejas're añuro ca cotegʉ \p \v 7 To biri o biro cʉ̃jare ĩi nemowi ñucã Jesús: \p —Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Yʉ yʉ nii ovejas cʉ̃ja ca jãa waari jopere biro ca niigʉ. \v 8 Niipetirã yʉ jʉguero ca dooricarã, jee dutiri maja, jĩari maja, niiupa. To biri yʉ yaarã, ecaricarã ovejas're biro ca niirã pea, cʉ̃ja ca ĩirijere tʉo nʉnʉjeetiupa. \v 9 Yʉ yʉ nii jope. Yʉ, jopere biro ca niigʉre díámacʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeegʉa, yʉ jʉori ametʉarucumi. Jĩcʉ̃ oveja, jãa waa, ñucã macã pee witi waa, añuro taa bʉa baa, cʉ̃ ca biirore biro biirucumi. \v 10 Jee dutiri majʉa, jee duti, jĩa, tii yaio bate, tiigʉ doogʉ wado doomi. Yʉ pea catirique pee cʉ̃ja cʉojato, pairopʉra catirique peere cʉ̃ja cʉo ametʉenecãjato ĩigʉ yʉ doowʉ. \p \v 11 ”Yʉ yʉ nii, ecaricarã ovejas're añuro ca ĩa nʉnʉjeegʉ. Cʉ̃ ovejare añuro ca ĩa nʉnʉjeegʉa, cʉ̃jare ametʉenerʉgʉ bii yai boja majimi. \v 12 Wapa taarique wadore boo tʉgoeñari ca padegʉ pea, yai cʉ̃ ca dooro ĩa, ovejare toora cʉ̃jare cũu, duti weocoami, ovejas're ca ĩa nʉnʉjeegʉ méé nii, ovejas cʉ̃ yaarã méé nii, cʉ̃ja ca biiro macã. To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca bii weoro, yai pea cʉ̃jare ñee, cʉ̃jare tii ãcũ batecã cojomi. \v 13 Cʉ̃a, ovejas're ĩa nʉnʉjeerʉgʉ méé, wapa taarique wadore boogʉ ca padegʉ niiri, to biro cʉ̃jare bii weocãmi. \fig Jesús ovejas're ca cotegʉ añugʉ. Jn 10.11|src="hk00009b.tif" size="span" \fig* \p \v 14-15 ”Yʉ yʉ nii, ecaricarã ovejas're añuro ca ĩa nʉnʉjeegʉ; yʉ Pacʉ yʉre ĩa maji, yʉ pee cãa yʉ Pacʉre ĩa maji, yʉ ca biirore birora, yʉa yʉ yaarã ecaricarã ovejas're ĩa maji, ñucã cʉ̃ja pee cãa yʉre ĩa maji, biima. To biri yʉa yʉ yaarã ovejas're biro ca niirãre cʉ̃jare ametʉenegʉ, cʉ̃jare yʉ bii yai boja maji. \v 16 Ati janiro macãrã ca niitirã cãare aperã ovejas yʉ cʉo. Cʉ̃ja cãare yʉ jee cojorucu. Cʉ̃ja pea yʉre tʉo nʉnʉjee, jĩcã puna macãrãra nii ea, jĩcʉ̃ra cʉ̃jare ca ĩa cotegʉ cʉo, biirucuma. \p \v 17 ”Yʉ majuropeera bojoca cʉ̃ja ca ñañarije wapa bii yai bojari, ñucã ca cati tuapʉ yʉ ca niiro macã, yʉ Pacʉ yʉre mai jañumi. \v 18 Jĩcʉ̃ ʉno peera yʉre jĩa cõa majitimi. Yʉ majuro yʉ ca booro mena bojoca cʉ̃ja ca ñañarije wapare yʉ bii yai boja maji. To biri yʉ majuropeera bii yai boja, ñucã yʉ majuropeera cati tua, yʉ biicã maji. Ate nii, yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ ca tii doti cojorique —cʉ̃jare ĩi wedewi Jesús. \p \v 19 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩirijere tʉori, judíos pea, no ca boorora ameri ĩi maa wijiacoawa ñucã. \v 20 To biro biima ĩirã, cʉ̃ja mena macãrã paʉ o biro ĩiwa: \p —¿Ñee tiirã, wãtĩ jãa ecocãri ca ĩi mecʉ̃gʉre cʉ̃re mʉja tʉo nʉnʉjeeti? —ĩiwa. \v 21 Aperã pea to biro cʉ̃ja ca ĩicãro o biro ĩiwa: \p —Ca wãtĩ jãa ecoricʉa jĩcʉ̃ ʉno peera, o biirije ĩiticumi. Mʉjara, ¿wãtĩra, ca ĩatirãre cʉ̃ja ca ĩaro cʉ̃ tii majicãgajati? —ameri ĩiwa. \s1 Judíos ʉparã Jesús're cʉ̃ja ca bootirique \p \v 22 Jerusalén macã peera Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire queno yapanorã cʉ̃ja ca boje rʉmʉ tii peo jʉorica rʉmʉ ʉno ca earo, tii wiire cʉ̃ja ca boje rʉmʉ\f + \fr 10.22\ft Dn 9.27; 11.31.\f* tii peori rʉmʉri niiwʉ. Pue bʉcʉ rʉmʉri niiwʉ. \v 23 Jesús pea Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉre, Pórtico de Salomón\f + \fr 10.23\ft Hch 5.12.\f* cʉ̃ja ca ĩiri tabe pee waa yujuwi. \v 24 Tii tabepʉ cʉ̃ ca waa yujuro, judíos ʉparã pea cʉ̃re waa amojode nʉcãri, o biro cʉ̃re ĩi jãiñawa: \p —¿No cõro yoaro, “Cʉ̃ niicumi,” ĩi majiri méé jãa ca bii niiro mʉ tiigʉti? Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ Mesías'ra mʉ ca niijata, jĩcãtora “Cʉ̃ra yʉ nii,” jãare ĩicãña —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 25 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Mee, mʉjare yʉ wede yerijãajãwʉ. Mʉja pee díámacʉ̃ mʉja tʉoti. Yʉ Pacʉ cʉ̃ ca dotiro ména yʉ ca tii niirijera, Mesías yʉ ca niirijere ĩa majiricarora bii ĩñocã doca. \v 26 Mʉja pea díámacʉ̃ mʉja tʉoti, yʉ yaarã ovejas mena macãrã méé niiri. \v 27 Yʉ yaarã ecaricarã ovejas're biro ca niirã pea, yʉ wederiquere tʉo majima. Yʉ pee cãa, cʉ̃jare yʉ maji. Cʉ̃ja pea añuro yʉre tʉo nʉnʉjeema. \v 28 To biri yʉa, to birora caticõa niiriquere cʉ̃jare yʉ tiicojo, jĩcãti ʉno peera bii yaicoa, jĩcʉ̃ ʉno peera cʉ̃jare yʉre ẽma, tiitirucumi. \v 29 Yʉ Pacʉ, cʉ̃jare yʉre ca tiicojoricʉa, niipetirã ametʉenero do biro ca tiiya manigʉ niimi. To biri yʉ Pacʉ cʉ̃ ca ĩa nʉnʉjeerãpʉra, jĩcʉ̃ ʉno peera cʉ̃re ẽma majiticãmi. \v 30 Yʉ, yʉ Pacʉ, jĩcʉ̃ra niirã jãa bii —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 31 To biro cʉ̃ ca ĩirora ñucã, judíos ʉparã pea cʉ̃re deerʉgarã ʉ̃tã jeewa ñucã. \v 32 To biro cʉ̃ja ca tiiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Yʉ Pacʉ yee ca doorijere, mʉja ca ĩaro paʉ añurije mʉjare yʉ tii ĩñorucujãwʉ. ¿Di wãme jʉori pee ʉ̃tã mena yʉre mʉja deerãti? —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 33 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro, judíos ʉparã pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwa: \p —Añurije mʉ ca tii niirije jʉori méé ʉ̃tã mena mʉre jãa deerucu. Ʉmʉreco Pacʉre ñañari wãme mʉ ca ĩi tutirije jʉori pee mʉre jãa deerucu. Mʉa, bojocʉ nii pacagʉ, mʉ majuropeera “Ʉmʉreco Pacʉ yʉ nii,” mʉ ĩicã —cʉ̃re ĩiwa Jesús're. \p \v 34 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro ĩiwi ñucã: \p —Mʉjare ca dotirijepʉre o biro ĩi owarique nii: “ ‘Mʉja, jʉ̃guẽa\f + \fr 10.34\ft Sal 82.6.\f* mʉja nii,’ mʉjare yʉ ĩijãwʉ,” ĩi. \v 35 Ʉmʉreco Pacʉ wederiquepʉ ca ĩirijepʉra, “To biro ĩicãro ĩi,” mani ĩi majiti. Ʉmʉreco Pacʉa, cʉ̃ yee quetire cʉ̃ ca wedericarãre, “Jʉ̃guẽa mʉja nii,” cʉ̃jare ĩiupi. \v 36 Ʉmʉreco Pacʉra yʉre beje amiri, ati yepapʉre cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉrena, “Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ yʉ nii” yʉ ca ĩirijerena, ¿ñee tiirã Ʉmʉreco Pacʉre ñañarije mʉ ĩi tuti, yʉre mʉja ĩicãti? \v 37 Yʉ Pacʉ cʉ̃ ca tiirijere yʉ ca tiitijata, díámacʉ̃ yʉre tʉoticãña. \v 38 Yʉ Pacʉ cʉ̃ ca tiirijere yʉ ca tiijata, díámacʉ̃ yʉre tʉoti pacarã, yʉ ca tii niirije peere “Díámacʉ̃ra nii,” ĩi ĩa nʉcʉ̃ bʉoya petopʉra, mee jĩcãtora “Yʉ Pacʉ yʉpʉre nii, yʉ pee cãa yʉ Pacʉpʉre nii,” yʉ ca biirijere mʉja ca maji peoticãpere biro ĩirã —cʉ̃jare ĩiwi Jesús. \p \v 39 To biro Jesús cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩi wedero, judíos ʉparã pea Jesús're cʉ̃re ñeerʉgamiwa ñucã. Jesús pea cʉ̃jare duticoawi. \v 40 Jesús pea ñucã, dia Jordán ape nʉña muipũ cʉ̃ ca mʉa doori nʉña peere, jʉgueropʉ, Juan bojocare cʉ̃ ca uwo coe niirica tabepʉ waa, too jãare jʉo tua nʉcãwi. \v 41 Toopʉ paʉ bojoca cʉ̃re ĩarã eari, o biro ĩiwa: \p —Díámacʉ̃ra Juan, jĩcã wãme ʉno peera ca ĩa ñaaña manirije tii bau nii ĩñoti pacagʉ, niipetirije ani cʉ̃ ca biipe maquẽre cʉ̃ ca ĩijata, díámacʉ̃ra ĩijapi —ĩiwa. \v 42 To biri tii tabepʉre paʉ Jesús're tʉo nʉnʉjeewa. \c 11 \s1 Lázaro cʉ̃ ca bii yairique \p \v 1 Niiupi jĩcʉ̃, diarique wai Lázaro ca wãme cʉtigʉ, María cõ yee wedego Marta jãari yaa macã Betania macʉ̃. \v 2 Atio María, Lázaro yee wedego pea ména jʉguero peere, Jesús're ca jʉti añurije mena cʉ̃ dʉporire pio peori, cõ poa ñapõ menara ca ñia boporicora niiwo. \v 3 To biri cʉ̃ yaarã romiri pea, Jesús're o biro ĩi cojoupa: \p —Wiogʉ, mʉ mena macʉ̃, mʉ ca maigʉ, bʉaro diami —ĩiupa. \p \v 4 Jesús pea to biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori, o biro ĩiwi: \p —Ate cʉ̃ ca diarique cʉti niirijea, to birora cʉ̃ ca bii yaicã yerijãa waape méé niirucu. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tutua majuropeerijere, ñucã yʉ Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ yʉ ca tutua majuropeerijere, yʉ ca ĩñope niiro biirucu —ĩiwi. \v 5 Jesús pea María, Marta, Lázarore bʉaro cʉ̃jare mai pacagʉ, \v 6 “Lázaro bʉaro diajãwi,” cʉ̃ja ca ĩirijere tʉo pacagʉ, toora pʉa rʉmʉ jãare jʉo nii nemocãwi ména. \v 7 Jiro jañuro o biro jãare ĩiwi Jesús: \p —Jamʉ. Judea yepapʉ mani waaco ñucã —ĩiwi. \p \v 8 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jãa, cʉ̃ buerã pea o biro cʉ̃re jãa ĩiwʉ: \p —Buegʉ, tii rʉmʉ jañuriacãra tii yepa macãrã judíos, ʉ̃tã mena mʉre dee jĩa cõarʉgawa doca. To biro cʉ̃ja ca tiirʉgaricʉ nii pacagʉ, ¿toopʉre mʉ waarʉgati ñucã? —cʉ̃re jãa ĩiwʉ. \p \v 9 To biro jãa ca ĩiro, Jesús pea: \p —Tʉgoeñarique paiticãña. ¿Jĩcã rʉmʉ doce horas to cʉotiti? Ʉmʉrecora jĩcʉ̃ ʉno peera pʉa taatima, ati yepare ca boerijere ĩari ca waarã niiri. \v 10 Ñami ca waagʉ doca pʉa taacoami, ca boetiro macã —jãare ĩiwi. \v 11 O biro ĩi nemowi ñucã: \p —Mani mena macʉ̃ Lázaro cãnicoajapi. Cʉ̃ ca cãnicoamijata cãare, cʉ̃re yʉ wãcõgʉ waarucu —ĩiwi. \p \v 12 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jãa cʉ̃ buerã pea o biro cʉ̃re jãa ĩiwʉ: \p —Wiogʉ, cʉ̃ ca cãnijata, cʉ̃ ca catipe biicu —cʉ̃re jãa ĩiwʉ. \v 13 Jesús pea, Lázaro cʉ̃ ca bii yaicoariquere ĩigʉ ĩimiupi. Jãa, cʉ̃ buerã pea, “Ca catirã mani ca cãnirucurore biro cãnigʉ biicumi,” jãa ĩi tʉgoeñacãwʉ. \p \v 14 To biri Jesús pea, jãa ca tʉo majitiro macã o biro jãare ĩi wede majiowi: \p —Lázaro bii yaicoajapi. \v 15 To biri yʉ pea cʉ̃ pʉtopʉre yʉ ca niitirique ca niiro macã, bʉaro yʉ ʉjea nii. To biro peera añu biiropʉa, mʉjare yʉ ca tii ĩñorijepʉre ĩari díámacʉ̃ mʉja ca tʉo nʉnʉjeepere biro ĩiro. Jamʉ, cʉ̃re mani ĩaco —ĩiwi. \p \v 16 To biro jãare cʉ̃ ca ĩiro, Tomás, apeyera ca Sʉ̃rʉaricʉ cʉ̃ja ca ĩigʉ pea, o biro jãare ĩiwi: \p —Jamʉ, mani cãa cʉ̃ mena jĩcãri bii yairʉgarã —ĩiwi. \s1 Jesús, cati tuarique, añuro cati niirique, cʉ̃ ca niirije \p \v 17 Jesús pea, Lázarore cʉ̃ja ca yaa cõaricaro jiro bapari rʉmʉ ca nii waaropʉ jãare jʉo eacãwi. \v 18 Betania macã pea, Jerusalén pʉtoacãra itia kilómetros waaricarora niiwʉ. \v 19 Paʉ judíos, Marta, María jãarire ĩarã waaupa, cʉ̃ja yee wedegʉ Lázaro cʉ̃ ca bii yairo cʉ̃ja ca tʉgoeñarique pairijere cʉ̃ja ca tʉgoeña bayiro tiirã waarã. \v 20 Marta pea, “Mee, Jesús doomi,” cʉ̃ja ca ĩiro tʉori, cʉ̃re bocago dooupo. María pea wiipʉra tuacãupo. \v 21 To biri toopʉ jãare bocari, Marta pea o biro ĩiwo Jesús're: \p —Wiogʉ, anora mʉ ca niijata, yʉ yee wedegʉ bii yaitibojacupi. \v 22 Biigopʉa yʉ maji. Mecʉ̃pʉ cãare cʉ̃ mʉ ca jãirije niipetirijere, mʉre tiicojocãrucumi Ʉmʉreco Pacʉ —ĩiwo. \p \v 23 To biro cõ ca ĩiro, Jesús pea o biro cõre ĩiwi: \p —Mʉ yee wedegʉ cati tuacoarucumi —cõre ĩiwi. \p \v 24 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩiwo Marta pea: \p —Mee yʉ maji. Ca bii yairicarã cʉ̃ja ca cati tuari rʉmʉ, ca tʉjari rʉmʉ ca niiropʉ cati tuarucumi —cʉ̃re ĩiwo. \p \v 25 To biro cõ ca ĩiro, Jesús pea o biro cõre ĩiwi: \p —Yʉ yʉ nii, cati tuarique, to birora caticõa niirique, ca niigʉ. Yʉre ca tʉo nʉnʉjeegʉa, ca bii yaicoaricʉ nii pacagʉ, caticãrucumi. \v 26 Ca cati niirã, yʉre ca tʉo nʉnʉjeerã cõrora, jĩcãti ʉno peera bii yaicoa, biitirucuma. ¿Atere díámacʉ̃ mʉ tʉoti? —cõre ĩiwi Jesús. \fig Jesús niimi catirique ca tiicojogʉ. Jn 11.25|src="CN01768B.tif" size="span" \fig* \p \v 27 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cõ pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwo: \p —Ʉ̃gjá Wiogʉ, yʉa díámacʉ̃ra, “Cristo, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ ati yepapʉre ca dooricʉ niimi,” mʉre yʉ ĩi nʉcʉ̃ bʉo —ĩiwo Marta. \s1 Lázaro maja ope pʉto Jesús cʉ̃ ca otirique \p \v 28 Marta pea, to biro cʉ̃re ĩi yapano, wiipʉ tua waa, cõ yee wedego Maríare jʉo cojori, yaioroacã o biro cõre ĩiupo: \p —María, manire Ca Buegʉ ea yerijãami. Mʉre jʉomi —ĩiupo. \v 29 To biro cõ ca ĩiro tʉogo, María pea jĩcãtora wãmʉ nʉcã, Jesús're cʉ̃re ĩago doocã dooupo. \p \v 30 Ména Jesús pea tii macãpʉre piya waatigʉra, tii macã tʉjaropʉra, Marta cʉ̃re cõ ca bocarica tabepʉra niicãwi. \v 31 Judíos, cõ yee wedegʉ cʉ̃ ca bii yairo cõ ca tʉgoeñarique pairijere cõ tʉgueña bayijato ĩirã cõ yaa wiipʉ Maríare ca bapa cʉti niiricarã pea, yoari méé wãmʉ nʉcã cõ ca witi waaro ĩari, “Cõ yee wedegʉ niiquĩricʉ maja ope pʉtopʉ otigo waago biicumo” ĩi tʉgoeñari, cõre nʉnʉcã dooupa. \v 32 María pea, Jesús pʉto eago, Jesús ñicãri pʉtoacã cõ ãjʉro jupeari mena ea nuu eari, o biro cʉ̃re ĩiwo: \p —Wiogʉ, anora mʉ ca niijata, yʉ yee wedegʉ bii yaitibojacupi —cʉ̃re ĩiwo. \p \v 33 Jesús pea yua, María, to biri judíos cõ mena ca dooricarã cʉ̃ja ca otiro ĩari, cʉ̃ yeripʉ bʉaropʉra tʉgoeñarique pai, biima ĩigʉ \v 34 o biro cʉ̃jare ĩi jãiñawi: \p —¿Noopʉ cʉ̃re mʉja yaajãri? —cʉ̃jare ĩiwi. \p Cʉ̃ja pea o biro ĩiwa: \p —Wiogʉ, doori ĩagʉ dooya —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 35 Jesús pea otiwi. \v 36 To biro cʉ̃ ca biro ĩarã, judíos pea o biro ameri ĩiwa: \p —¡Ĩañaaqué, no cõro bʉaro peti cʉ̃re cʉ̃ maicãmijapari! —ĩiwa. \p \v 37 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, jĩcãrã cʉ̃ja mena macãrã pea o biro ĩiwa: \p —Ani, ca ĩatigʉre cʉ̃ ca ĩaro ca tiiricʉa, ¿jĩcã wãme ʉnora cʉ̃ tiitibojapari, Lázaro cʉ̃ bii yaiticãjato ĩigʉ? —ĩiwa. \s1 Lázaro cʉ̃ ca cati tuarique \p \v 38 Jesús pea ñucã cʉ̃ yeripʉ bʉaro tʉgoeñarique paigʉra, cʉ̃ niiquĩricʉ maja ope pʉto pee waawi. Tii ope pea ʉ̃tã ope niiwʉ. Ñucã tii ope jope pee cãa ʉ̃tãga mena biaricaro niiwʉ. \v 39 Tii jope pʉto eagʉra, o biro ĩiwi Jesús: \p —Ʉ̃tãgare ami wooya —ĩiwi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, ca bii yairicʉ yee wedego Marta pea, o biro ĩiwo Jesús're: \p —Wiogʉ, docuoro ʉ̃nicumi, mee bapari rʉmʉ peti ametʉa cʉ̃ ca bii yaijãro jiro —cʉ̃re ĩiwo. \p \v 40 To biro cõ ca ĩiro Jesús pea o biro cõre ĩi yʉʉwi: \p —Mee, “Díámacʉ̃ yʉre mʉ ca tʉo nʉnʉjeejata, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti tutua majuropeerijere mʉ ĩarucu,” ¿mʉre yʉ ĩitijãri? —cõre ĩiwi. \v 41 Maja ope tiaricaga ʉ̃tãgare cʉ̃ja ca ami wooro ĩa, Jesús pea ʉmʉreco pee ĩa mʉene cojori, o biro ĩiwi: \p —Cáacʉ, yʉ ca jãirijere mʉ ca tʉoro macã, “Añu majuropeecã,” mʉre yʉ ĩi. \v 42 To cãnacã tiira yʉre mʉ ca tʉorucurijere yʉ maji biigʉpʉa. Atera, anija bojoca ano ca niirãre añurije boojãma ĩigʉ to biro mʉre yʉ ĩi, mʉ, mʉ ca tiicojo cojoricʉ yʉ ca niirijere: “Díámacʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉ niimi,” cʉ̃ja ca ĩi ĩa majipere biro ĩigʉ —ĩiwi Jesús. \v 43 To biro ĩi yapanogʉra, bʉaro acaro buirique mena o biro ĩiwi: \p —¡Lázaro, ano pee witi dooya! —ĩiwi. \v 44 To biro cʉ̃ ca ĩirora, ca bii yaicoamiricʉ pea, cʉ̃ amori, cʉ̃ dʉporire juti quejeri mena dʉdʉaricʉ, ñucã cʉ̃ dʉpʉga peera lienzo quejero mena dʉdʉaricʉ, witicã doowi. To biro cʉ̃ ca biiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Teere cʉ̃re popioya. Cʉ̃ waajato —ĩiwi. \s1 Jesús're jĩarʉgarã cʉ̃ja ca wede penirique \r (Mt 26.1-5; Mc 14.1-2; Lc 22.1-2) \p \v 45 To biro cʉ̃ ca tiirijere ĩarã, paʉ judíos Maríare ca bapa cʉtirã waaricarã, Jesús're tʉo nʉnʉjeewa. \v 46 To biri, jĩcãrã cʉ̃ja mena macãrã pea fariseos pʉtopʉ waari, niipetirije Jesús cʉ̃ ca tiiriquere cʉ̃jare wedeupa. \v 47 To biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori, fariseos, paia ʉparã pea, tii macãre ca jʉo nii majuropeerãre neori,\f + \fr 11.47\ft Junta Suprema.\f* o biro ĩiupa. \p —¿Do biro cʉ̃re mani tiirãti? Cʉ̃a, paʉ wãmeri peti ca ĩa ñaaña manirije tii bau niicãgʉ tiimi. \v 48 To birora cʉ̃re mani ca ĩacãjata, niipetirã cʉ̃re tʉo nʉnʉjeerucuma. To biro cʉ̃ja ca biijata, Roma macãrã ʉparã doori, mani Ʉmʉreco Pacʉ wiire, ñucã mani yaa yepa menapʉrena díámacʉ̃ra tii yaiocãrucuma —ĩiupa. \p \v 49 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, jĩcʉ̃ cʉ̃ja mena macʉ̃ Caifás ca wãme cʉtigʉ, tii cʉ̃mare paia wiogʉ ca niigʉ pea, o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Mʉja, mʉja majiti majuropeecã. \v 50 “Bojoca niipetirãre jĩcʉ̃ra cʉ̃ ca bii yai bojaro añu, jĩcã yepa macãrã niipetirãpʉra ñañaro mani ca tii yaio ecotipere biro ĩirã,” mʉja ĩi tʉgoeña majiti majuropeecã tee cãare —ĩiupi. \p \v 51 Caifás pea, atera cʉ̃ majurope cʉ̃ ca tʉgoeñarije mena méé to biro ĩiupi. Tii cʉ̃mare paia wiogʉ ca niigʉ niiri, Ʉmʉreco Pacʉ, “To biro ĩiña,” cʉ̃re cʉ̃ ca ĩi cõa jãaro macã, judíos're ametʉenerʉgʉ Jesús cʉ̃ ca bii yai bojapere ĩigʉ to biro ĩiupi. \v 52 Ñucã judíos wadore ametʉenetigʉra, niipetirã Ʉmʉreco Pacʉ puna, ape yeparipʉ ca nii bate cojorãre jĩcã punaarã cʉ̃ja ca nii earo cʉ̃ ca tiipere wede jʉguegʉ ĩiupi Caifás. \p \v 53 To biro cʉ̃ja ca ĩirica rʉmʉra, “Jesús're mani jĩacãjaco,” ĩi yerijãaupa judíos ʉparã. \v 54 To biri Jesús pea judíos watoare bau niiro waa yujutigʉra, Judea yepare ca niiricʉ, jĩcã tabe ca yucʉ maniri yepa pʉtoacã pee, Efraín ca wãme cʉtiri macãpʉ jãare jʉo waacoawi. Toopʉra jãare jʉo niicãwi yua. \p \v 55 Peeto dʉjawʉ yua, judíos yaa boje rʉmʉ Pascua ca earo. To biri tii boje rʉmʉ ca eaparo jʉguerore, paʉ bojoca, macãri macãrã cõrora Jerusalén macãpʉ maa waawa, Ʉmʉreco Pacʉre añuro cʉ̃ja ca tii nʉcʉ̃ bʉo majipere biro ĩirã, Pascua boje rʉmʉ jʉguero cʉ̃ja ñicʉ̃ jʉ̃mʉa cʉ̃ja ca tii jʉo dooricarore biro tiirã, ñañarije cʉ̃ja ca tiiriquere coe jʉguerã waarã. \v 56 To biro biirã, Jesús're ama yujurã, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ niirã cʉ̃ja majurope o biro ameri ĩi jãiña niiupa: \p —¿Do biro mʉja ĩi tʉgoeñati mʉja? ¿Boje rʉmʉre cʉ̃ doogajati? ¿Cʉ̃ dootigajatiqué? —ĩiupa. \p \v 57 Mee fariseos, to biri paia ʉparã pea: \p —Jĩcʉ̃ ʉno Jesús're cʉ̃ ca ĩajata, jĩcãto “Too niijãwi,” cʉ̃ ĩi wedejato, cʉ̃re mani ca ñeepere biro ĩirã —ĩi wede majio yerijãaupa. \c 12 \s1 María, ca jʉti añurije Jesús're cõ ca pio peorique \p \v 1 Pascua boje rʉmʉ ca eaparo jʉguero, seis niiri rʉmʉri ca dʉjaro, ca bii yairicʉpʉre cʉ̃ ca catioricʉ Lázaro cʉ̃ ca niiri macã Betaniapʉ jãare jʉo waawi Jesús. \v 2 Toopʉ, Jesús're tii nʉcʉ̃ bʉorã, baarique jãare jʉo baawa. Marta niiwo baarique ca batogo. Jesús mena ca baa duwirã watoare ca baa duwigʉ, Lázaro niiwi. \v 3 Too jãa ca baa duwirucuro, María pea, ca jʉti añurije, nardogʉ maquẽ ca dia peti ca niirije ca wapa pacarijere, pʉa waaga\f + \fr 12.3\ft Medio litro.\f* oco waa amiricaro cõro Jesús dʉporire pio peori, cõ poa ñapõ menara tuu bopowo. To biro cõ ca tiiro, tii wiire jʉti añu dadacoawʉ. \p \v 4 To biro Jesús're cõ ca tiirijere ĩagʉ, Judas Iscariote, jãa mena macʉ̃, Jesús're ca wedejãa buiyee cõapʉ pea, o biro ĩiwi: \p \v 5 —¿Ñee tiigo ate ca jʉti añurijere jĩcã cʉ̃ma pade wapa taaricaro cõro mʉ noni wapa jeetijãri, ca boo pacarãre tii nemorʉgo? —ĩiwi. \v 6 Judas pea ca boo pacarãrare tii nemorʉgʉ méé to biro ĩiwi. Ca jee duti paigʉ niiri ĩiwi atera. Cʉ̃ pea, wapa tiirica tiiri ca jãñari poare ca ĩa nʉnʉjeegʉ niiri, tii poare jãa ca jãarucurijere jee duticãrucuupi. \p \v 7 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —To birora cõre ĩacãña. Yʉre cʉ̃ja ca yaari rʉmʉ maquẽpʉre tii yuego tiimo. \v 8 Ca boo pacarã to birora mʉja mena niicõa niirucuma.\f + \fr 12.8\ft Dt 15.11.\f* Yʉ pea to cãnacã rʉmʉra mʉja menare yʉ niicõa niitirucu —ĩiwi Judas're. \s1 Judíos, Lázarore cʉ̃ja ca jĩarʉgarique \p \v 9 Betaniapʉ Jesús cʉ̃ ca niirijere majiri, paʉ judíos, Jesús wadore ĩarʉgarã méé, Lázaro ca bii yaicoaricʉpʉrena Jesús cʉ̃ ca catioricʉ cãare ĩarʉgarã dooupa. \v 10 To biri paia ʉparã pea, Lázaro cãare jĩarʉgarã \v 11 ameri wede peni yerijãaupa, cʉ̃ jʉorira paʉ judíos cʉ̃jare camotatiri, Jesús peere cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeero macã. \s1 Jerusalén macãre Jesús cʉ̃ ca piya waarique \r (Mt 21.1-11; Mc 11.1-11; Lc 19.28-40) \p \v 12 Ape rʉmʉ peere, paʉ bojoca Jerusalén'pʉ Pascua boje rʉmʉ ca waaricarã, Jesús tii macãpʉre cʉ̃ ca eapere majiupa. \v 13 To biri ĩiquĩ queeri paa jude jeeri, cʉ̃re bocarã doorã o biro ĩi acaro bui nʉnʉa doowa: \p —¡Añu majuropeecã, jãare ametʉeneña Wiogʉ David pãrami! ¡Añuro ca biigʉ niimi Ʉmʉreco Pacʉ wãme mena ca doogʉ! ¡Añuro ca biigʉ niimi Israel Wiogʉ! —ĩi ʉjea nii bocawa Jesús're.\f + \fr 12.13\ft Sal 118.25-26.\f* \p \v 14 Jesús pea, jĩcʉ̃ burro bʉari, cʉ̃re mʉa peawi, Ʉmʉreco Pacʉ wederiquepʉ o biro ca ĩirore birora: \q1 \v 15 “Uwiticãña Sión\f + \fr 12.15\ft Jerusalén.\f* macã macãrã. Ĩaña. Mʉja Wiogʉ burro jotoapʉ pejari doomi,” ca ĩirore birora.\f + \fr 12.15\ft Zac 9.9.\f* \p \v 16 Ména jĩcãtoacãra, jãa cʉ̃ buerã pea, atere jãa tʉo majitiwʉ. Ca bii yaicoaricʉ nii pacagʉ Jesús cʉ̃ ca cati tuaro jiropʉ docare, ate niipetirije cʉ̃re cʉ̃ja ca tiiriquere, Ʉmʉreco Pacʉ wederiquepʉ cʉ̃ ca biiperena cʉ̃ja ca owarique ca niirijere jãa tʉo majiwʉ. \p \v 17 Bojoca, Lázarore maja opepʉ ca niigʉre jʉo wiene cojo, ca bii yairicarã watoare cʉ̃ ca cati tuaro cʉ̃re tii, Jesús cʉ̃ ca tiiri tabere cʉ̃ mena ca niiricarã pea cʉ̃ja ca ĩariquere aperãre wederucuwa. \v 18 To biri paʉ bojoca Jesús're bocarã doowa, ca ĩa ñaaña maniri wãme cʉ̃jare cʉ̃ ca tii ĩñoriquere cʉ̃jare cʉ̃ja ca wederiquere ca tʉoricarã niiri. \v 19 To biro cʉ̃ja ca biirijere ĩarã, fariseos pea o biro ameri ĩiupa: \p —Mee, mʉja ĩati: O biro cʉ̃ja ca biirijere mani ca camotaaticãjata, do biro mani tiiricaro mani. Ĩañaaqué, bojoca niipetirã cʉ̃ jĩcʉ̃rena tʉo nʉnʉjeecãma —ĩiupa. \s1 Griegos, Jesús're cʉ̃ja ca amarique \p \v 20 Tii boje rʉmʉre Ʉmʉreco Pacʉre ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorã Jerusalén'pʉ ca maa waaricarã watoare niiupa jĩcãrã griegos. \v 21 Cʉ̃ja pea Galilea yepare ca niiri macã Betsaida macʉ̃ Felipe pʉto eari, o biro cʉ̃re ĩi jãiupa: \p —Jãa Jesús're jãa ĩacãrʉgamijapa —ĩiupa. \v 22 To biro cʉ̃ja ca ĩiro tʉori, Felipe pea, Andrés peere wedegʉ waaupi. To biri cʉ̃ja pʉarãpʉ Jesús're wederã eawa. \p \v 23 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉwi: \p —Mee, yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ bii yairi jiro yʉ ca cati tuapa tabe eacoa. \v 24 Yee méé yʉ ĩi: Trigo apega, oteya maniricara to ca boacoajata, tiiga wado biicã yerijãa waa. Tiigare otejata docare, wii, bʉcʉa, pairo dica cʉti.\f + \fr 12.24\ft Trigo apega yepapʉ ñaacũmuri to ca diatijata, tiiga wado biicã yerijãa waa; to ca diacoajata docare, paʉ dica cʉti.\f* \v 25 Cʉ̃ ca catirijere ca maigʉa, cʉ̃ ca cati niirijere tii yaiocãrucumi. Ati yepare cʉ̃ ca cati niirijere bʉaro ca maitigʉ pea, cʉ̃ ca caticõa niipere bʉarucumi. \v 26 Jĩcʉ̃ yʉ yeere ca tii nʉnʉjeerʉgʉ ʉno, yʉ mena cʉ̃ doojato. Yʉ yeere ca tii nʉnʉjeegʉa, yʉ ca niiri tabera niirucumi cʉ̃ cãa. Yʉ yeere ca tii nʉnʉjeegʉre, yʉ Pacʉ añuro cʉ̃re tii nʉcʉ̃ bʉorucumi —ĩiwi Jesús. \s1 Cʉ̃ ca bii yaipere Jesús cʉ̃ ca wederique \p \v 27 To biro ĩicã, o biro ĩiwi: \p —“Mecʉ̃acãre bʉaro peti yʉ tʉgoeñarique paicã,” ¿Do biro yʉ ĩigʉti? ¿“Cáacʉ, ate yʉ ca tʉgoeña pairijere yʉre ametʉeneña,” yʉ ĩigʉti? ¡Yʉ ĩiticu! Aterena ĩigʉ yʉ doowʉ. \v 28 Cáacʉ, do biro ca tiiya manigʉ mʉ ca niirijere bojocare ĩñoña —ĩiwi Jesús. \p To biro cʉ̃ ca ĩirora, ʉmʉreco tutipʉ o biro ĩi wedeo cojowʉ: \p —Mee, do biro ca tiiya manigʉ yʉ ca niirijere yʉ ĩño yerijãawʉ. Yʉ ĩño nemorucu ñucã —ĩi wedeowʉ. \v 29 Bojoca too ca tʉo niirã pea: \p —Bʉpo niibujãwi —ĩiwa. \p Aperã pea: \p —Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ Jesús mena wedegʉ ĩibujãwi —ĩiwa. \p \v 30 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Ano ca wederijere mʉja ca tʉorijea yʉre ĩiro méé ĩi. Mʉjare ĩima ĩiro ĩi. \v 31 Mee mecʉ̃ra nii, ati yepa macãrã Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ja ca ĩa beje ecopa tabe. Ñucã mecʉ̃ra ati yepare ca doti niigʉ Satanás cãa, Ʉmʉreco Pacʉre cõa wiene ecorucumi. \v 32 To biri yucʉ tenipʉ yʉre paa pua tuuri, cʉ̃ja ca ami mʉene nʉcõrije mena, ati yepa macãrã paʉ cʉ̃ja ca ñañarije wapare tʉgoeña wajoari, yʉ peere cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeero yʉ tiirucu —ĩiwi. \v 33 Atere ĩigʉa, “O biri wãme yʉ bii yairucu,” ĩigʉ ĩiwi. \p \v 34 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩirijere tʉorã, bojoca pea o biro cʉ̃re ĩiwa: \p —Jãa, doti cũurique: “Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojogʉ Mesías, to birora caticõa niirucumi,” ca ĩirijere jãa maji. ¿Ñee tiigʉ mʉ pea, “Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, yucʉ tenipʉ paa pua tuuri ami mʉene nʉcõ ecorucumi,” mʉ ĩiti? ¿Nii cʉ̃ niiti Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃? —cʉ̃re ĩi jãiñawa. \p \v 35 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro ĩiwi Jesús: \p —Ména yʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorore biro niiriquere ca wede majiogʉ, no cõro mééacãra mʉja watoare yʉ ca niiro ʉno, yʉ ca wederijere añuro yʉre tʉo nʉnʉjeeya, “To biro biibocu,” mʉja ca ĩitiri tabere ca naitĩarije mʉjare ca bii ñaapea eatipere biro ĩirã. Ca naitĩaro jĩa boeri méé ca waagʉa, “Too pee yʉ waacu,” ĩi majitimi. \v 36 Yʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorore biro niiriquere ca wede majiogʉ\f + \fr 12.36 \ft “Ca boegʉ yʉ nii”.\f* yʉ ca niirora, díámacʉ̃ yʉre tʉo nʉnʉjeeya, yʉ yaarã mʉja ca niipere biro ĩirã —ĩiwi. To biro atere ĩi yapano, waa, cʉ̃jare duticoawi Jesús. \s1 Judíos, Jesús're cʉ̃ja tʉo nʉnʉjeetirique \p \v 37 Cʉ̃ja ca ĩarora to cõro paʉ ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃ ca tii bau niirije ca nii pacaro, Jesús're tʉo nʉnʉjeeticãwa. \v 38 Biiropʉa, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Isaías niiquĩricʉ: \q1 “Ʉpʉ, ¿noa pee jãa ca wederijere cʉ̃ja tʉo nʉnʉjeeti? ¿Ʉpʉa, noa peere cʉ̃ ca tutuarijere cʉ̃ tii bau nii ĩñomijapari?” cʉ̃ ca ĩiquĩricarore biro bii earo biiwʉ.\f + \fr 12.38\ft Is 53.1 Ʉmʉreco Pacʉ, jãa ca wederijere jĩcʉ̃ peera díámacʉ̃ tʉoticãma. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca yeri tutuarijere cʉ̃ ca tii bau nii ĩñorijere ca ĩarã nii pacarã ĩa majiticãma.\f* \m \v 39 To biri Jesús cʉ̃ ca wederijere tʉo nʉnʉjee majitiwa. Ñucã teerena ĩigʉ: \q1 \v 40 “Ca ĩatirãre biro cʉ̃jare tii, ca tʉo jeeño majitirã cʉ̃jare tii, cʉ̃jare tiijapi Ʉmʉreco Pacʉ. \q1 Ĩa maji, tʉo puo, tʉgoeña yeri wajoa, biicãri yʉ peere cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeero, yʉ pee cãa cʉ̃jare ametʉene, yʉ ca tiitipere biro ĩigʉ,” ĩi owaquĩupi Isaías.\f + \fr 12.40\ft Is 6.10.\f* \m \v 41 Isaías, atere to biro ĩiupi, Jesús yee ca añu majuropeerijere ca ĩaricʉ niiri. To biri Jesús cʉ̃ ca biipere wedeupi. \v 42 To biirije to ca ĩicã pacaro, paʉ judíos, to biri jĩcãrã bojocare ca jʉo niirã menapʉra, díámacʉ̃ Jesús're tʉo nʉnʉjeewa. Cʉ̃ja pea Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerã niicã pacarã, fariseos're uwima ĩirã bau niiro, “Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerã jãa nii,” ĩitiwa, nea poo juu buerica wiijeripʉra cʉ̃jare cʉ̃ja ca cõa wienetipere biro ĩirã. \v 43 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃jare cʉ̃ ca nʉcʉ̃ bʉorije ametʉenero, bojoca cʉ̃ja ca nʉcʉ̃ bʉorije peere ca boorã niiri, to biro biiwa. \s1 Jesús wederiquera ñañaro tiicãrucu \p \v 44 Jesús pea tutuaro wederique mena o biro ĩiwi: \p —Díámacʉ̃ yʉre ca tʉo nʉnʉjeegʉa, yʉ jĩcʉ̃rena tʉo nʉnʉjeegʉ méé tiimi. Yʉ Pacʉ yʉre ca tiicojo cojoricʉ cãare tʉo nʉnʉjeegʉ tiimi. \v 45 Yʉre ca ĩagʉ cãa, yʉre ca tiicojo cojoricʉ cãare ĩami. \v 46 Yʉ, ca boerije ca niigʉra ati yepapʉre yʉ doowʉ, díámacʉ̃ yʉre ca tʉo nʉnʉjeerã, ca naitĩaropʉ cʉ̃ja tuaticãjato ĩigʉ. \v 47 To ca bii pacaro yʉ ca wederijere tʉocã pacagʉ, tee ca ĩirore biro ca tii nʉnʉjeetigʉra, yʉ méé yʉ nii, ñañaro cʉ̃re ca tiipʉ. Yʉa bojocare ñañaro tiigʉ doogʉ méé yʉ doowʉ. Cʉ̃jare ametʉenegʉ doogʉ yʉ doowʉ. \v 48 Yʉre booti, yʉ ca wederijere tʉorʉgati, ca biigʉa mee, ñañaro cʉ̃re ca tiipʉre cʉo yerijãami. Yʉ ca wedejãrijera ca tʉjari rʉmʉ ca niiropʉre ñañaro cʉ̃re tiicãrucu. \v 49 Yʉa, yʉ majurope yʉ ca boori wãmera wedegʉ méé yʉ ĩi. Yʉ Pacʉ yʉre ca tiicojo cojoricʉpʉra, “Ate mʉ wederucu; atere mʉ bue majiorucu,” yʉre ĩi cojowi. \v 50 Yʉa, yʉ Pacʉ cʉ̃ ca tii dotirijera, to birora caticõa niirique maquẽ ca niirijere añuro yʉ maji. To biri, yʉ ca ĩirije cõrorena yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ ca wede doti cojoricarore birora yʉ wede —ĩiwi. \c 13 \s1 Cʉ̃ buerã dʉporire Jesús cʉ̃ ca coerique \p \v 1 Mee Pascua boje rʉmʉ ea waaro biiwʉ. Jesús pea, cʉ̃ Pacʉ mena niigʉ waarʉgʉ, ati yepare cʉ̃ ca waa weopa tabe ca ea waarijere majiupi. Cʉ̃a, ati yepa macãrã cʉ̃ yaarã cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerãre to birora ca maicã jʉo dooricʉ niiri, bʉaropʉra cʉ̃ ca mairijere ĩñowi. \v 2 Baarica tabe eacoawʉ yua. Mee Satanás pea, Simón macʉ̃ Judas Iscariote peera, Jesús're cʉ̃ ca wedejãapere cʉ̃ ca tʉgoeñarijepʉre cʉ̃re tʉgoeña cõa jãacãupi. \v 3 Jesús pea, Ʉmʉreco Pacʉ pʉtopʉ cʉ̃ ca dooriquere, ñucã Ʉmʉreco Pacʉ pʉtopʉra cʉ̃ ca tua waapere, to biri cʉ̃ Pacʉ, niipetirijepʉrena ca doti niigʉ cʉ̃re cʉ̃ ca tiiriquere, majiwi. \v 4 To biri ca baa duwiricʉra wãmʉ nʉcã, cʉ̃ jutiro jotoa macãrore tuu wee cũu, jutiro quejero amiri cʉ̃ wẽñarica daa cʉtiri tabe jia tuuwi. \v 5 To biro tiicã, jotʉ bapapʉ oco waa piori, tee mena jãa, cʉ̃ buerã dʉporire coeri, jutiro quejero cʉ̃ wẽñarica daa cʉtiri tabe cʉ̃ ca jia tuuricaro mena tuu bopo nʉnʉa waawi Jesús. \p \v 6 Simón Pedro dʉporire coegʉ doogʉ cʉ̃ ca tiirora, cʉ̃ pea o biro ĩicãwi Jesús're: \p —Wiogʉ, ¿mʉ, yʉ dʉporire coegʉ doogʉ mʉ tiiti? —ĩiwi. \p \v 7 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea: \p —Mecʉ̃acãra ména o biro yʉ ca tiirijere mʉ tʉo puoti; jiro jañuri mʉ tʉo puorucu ména —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 8 Pedro pea o biro cʉ̃re ĩiwi ñucã: \p —Mʉra, jĩcãti ʉno peera yʉ dʉporire mʉre yʉ coe dotiti majuropeecãrucu —ĩiwi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro ĩi yʉʉwi Pedrore: \p —Mʉ dʉporire yʉ ca coetijata, yʉ yaarã mena macʉ̃ mʉ niiticãrucu —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 9 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pedro pea ñucã o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Wiogʉ, to docare yʉ dʉpori wadorena yʉre coeeto. Yʉ amori, yʉ dʉpʉga cãare coeya —ĩiwi Jesús're. \p \v 10 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea: \p —Mee, ca uwa coe yapanoricʉpʉra, õweri manigʉ cʉ̃ ca niiro macã, cʉ̃ dʉpori wadore coerique boo. Mʉja, ca õweri manirãre biropʉ mʉja nii mee. Biirãpʉa, niipetirãpʉra to biro mʉja biiti. Niimi jĩcʉ̃ ñañarije ca tʉgoeñarique cʉtigʉ; cʉ̃ niimi mʉja watoare ca õweri cʉtigʉre biro ca niigʉ —cʉ̃re ĩi yʉʉwi Pedrore. \v 11 Niipetirãpʉra, “Õweri manirã wado mʉja niiti” cʉ̃ ca ĩijata, cʉ̃re ca wedejãa buiyeecõapʉre cʉ̃re majiri to biro jãare ĩiwi Jesús. \p \v 12 Jãa, cʉ̃ buerã dʉporire coe yapano, cʉ̃ jutiro jotoa macãro cʉ̃ ca tuu wee cũuricarore ami jãña, cʉ̃ ca duwirica tabepʉra ea nuu waa, o biro jãare ĩiwi Jesús: \p —¿Mʉjare yʉ ca tiijãrijere mʉja tʉo puoti? \v 13 Mʉja, yʉre “Jãare Ca Buegʉ,” “Jãa Wiogʉ,” yʉre mʉja ĩi. Díámacʉ̃ra mʉja ĩi: “Cʉ̃ra yʉ nii”. \v 14 To biri yʉ, mʉjare ca Buegʉra, mʉja Wiogʉra, jĩcʉ̃ pade coteri majʉre biro mʉja dʉporire yʉ ca coejãrore birora mʉja cãa, mʉja majurope mʉja dʉporire ca ameri coeparã mʉja nii. \v 15 Jĩcã wãme mʉjare yʉ tii ĩñojãwʉ, mʉjare yʉ ca tiijãrore birora mʉja ca tiipere biro ĩigʉ. \v 16 Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Pade coteri majʉ jĩcʉ̃ ʉno peera cʉ̃ wiogʉ ametʉenero niitimi. Ñucã jĩcʉ̃ ca doti cojo ecoricʉ cãa, cʉ̃re ca doti cojogʉ ametʉenero niitimi.\f + \fr 13.16 \ft “Yʉ ametʉenero ca nii majuropeera mʉja niiti, to biri ati yepapʉre niirã ‘Aperã ametʉenero ca nii majuropeerã jãa nii,’ ĩitirãra, aperãre pade coteri maja ca niiparã mʉja nii,” ĩigʉ ĩiupi Jesús.\f* \v 17 To biri atere tʉo jeeñori teere mʉja ca tii niijata, añuro ʉjea niirã mʉja niirucu. \p \v 18 ” “Mʉja niipetirãpʉre ĩigʉ méé” yʉ ĩi, biigʉpʉa. Yʉa, yʉ ca beje jeericarãre yʉ maji. Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere owarica pũuropʉ: “Yʉ mena ca baa duwigʉra yʉre ca ĩa tutigʉ nii eacãmi,” cʉ̃ja ca ĩi owarique ca ĩirore birora ca biipe niiro bii.\f + \fr 13.18\ft Sal 41.9.\f* \v 19 Mee, tee ca biiparo jʉguero atere mʉjare yʉ wede majio jʉguecã, yʉ ca ĩiricarore biro ca biiro ĩarã, to birora ca niicõa niigʉ yʉ, yʉ ca niirijere mʉja ca tʉo nʉnʉjeepere biro ĩigʉ. \v 20 Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Yʉ yee quetire yʉ ca wede doti cojogʉre añuro ca tʉo nʉnʉjeegʉa, yʉrena tʉo nʉnʉjeegʉ tiimi. Ñucã yʉ ca wederijere ca tʉo nʉnʉjeegʉ cãa, yʉre ca tiicojoricʉrena tʉo nʉnʉjeegʉ tiimi —jãare ĩi wedewi Jesús. \s1 Judas cʉ̃re cʉ̃ ca wedejãapere Jesús cʉ̃ ca wederique \r (Mt 26.20-25; Mc 14.17-21; Lc 22.21-23) \p \v 21 Teere to biro jãare ĩi wede yapanogʉra, Jesús pea cʉ̃ ca cati niirijepʉ bʉaro tʉgoeña yapa pua, díámacʉ̃ o biro jãare ĩi wede majiowi: \p —Atere díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Jĩcʉ̃ mʉja mena macʉ̃ra yʉre wedejãa buiyee cõacãgʉ doogʉ tiimi —jãare ĩiwi. \p \v 22 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jãa, cʉ̃ buerã pea: “Cʉ̃re ĩigʉ ĩicumi” ĩi majitima ĩirã, jãa majuropeera jãa ameri ĩacã duwi yujuwʉ yua. \v 23 Ména yʉ, bʉaro Jesús cʉ̃ ca maigʉ pea, baarica tabere cʉ̃ pʉtoacã yʉ duwiwʉ. \v 24 Simón Pedro pea yʉre ĩa cojori, “ ‘¿Ñirure mʉ ĩiti?’ cʉ̃re ĩi jãiñaña” ĩigʉ, cʉ̃ amori mena tii cõoñari, yaioroacã yʉre jãiña doti cojowi. \v 25 To biro yʉre cʉ̃ ca ĩi jãiña dotiro ĩari, yʉ pea Jesús pʉto jañuriacã waari: \p —Wiogʉ, ¿nii peti cʉ̃ niiti? —cʉ̃re yʉ ĩiwʉ. \p \v 26 To biro yʉ ca ĩiro, Jesús pea o biro yʉre ĩi yʉʉwi: \p —Pan tabere weyori yʉ ca tiicojogʉ niimi —ĩiwi. To biro ĩigʉra, pan quire weyori, Simón macʉ̃ Judas Iscariote petire cʉ̃re tiicojocãwi. \v 27 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca tiiro, pan quire cʉ̃ ca ñeerije menara, Judas Iscariote yeripʉre Satanás ñaajãa nʉcãcoaupi mee. To biri Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Mʉ ca tiipere yoari méé tiiya —ĩiwi. \v 28 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩirijere, jãa, cʉ̃ buerã to ca duwirã pea, jĩcʉ̃ peera jãa tʉo majiticãwʉ. \v 29 Judas pea jãa yee wapa tiirica tiiri ca jãñari poare ca ĩa nʉnʉjeegʉ cʉ̃ ca niiro macã, jĩcãrã jãa mena macãrã pea: “ ‘Boje rʉmʉ maquẽ apeye ʉno wapa tiigʉja,’ ĩigʉ ĩicumi,” ĩiupa. “Ape tabera, ‘Ca boo pacarãre apeye ʉno cʉ̃jare tiicojogʉja,’ ĩigʉ ĩicumi Jesús,” ĩi tʉgoeñacãupa. \v 30 To biri Judas pea, pan quire cʉ̃re cʉ̃ ca joa noniro, ami baa, witicoawi. To biro cʉ̃ ca bii witi waari tabere mee ñamipʉ niiwʉ yua. \s1 Wãma dotirique \p \v 31 Judas cʉ̃ ca witi waaro jiro, Jesús pea o biro jãare ĩiwi: \p —Mecʉ̃ra yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, yʉ yee ca añu majuropeerijere mʉjare yʉ ĩñorucu. Ñucã yʉ menara mʉjare bii ĩñorucu, Ʉmʉreco Pacʉ yee ca añu majuropeerije cãa. \v 32 Yʉ, Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tutua majuropeerijere yʉ ca ĩñorore birora, Ʉmʉreco Pacʉ pee cãa, yʉ ca nii majuropeerijere ĩñorucumi. Yoari mééra teere tiirucumi. \v 33 Yʉ puna yʉ ca mairã, mʉja menare yoaro yʉ niitirucu. Mʉja pea yʉre mʉja amamirucu, judíos're yʉ ca ĩirore birora mʉjare yʉ ĩi mecʉ̃ra: Yʉ ca waari tabepʉre mʉja waatirucu. \v 34 To biri ati wãme wãma wãmere mʉjare yʉ tii doti: “Mʉja ca niiro cõrora ameri maiña.” Mʉjare yʉ ca mairore birora mʉja cãa, mʉja ca niiro cõrora ameri mai niiña. \v 35 Mʉja ca niiro cõrora mʉja ca ameri mairo ĩarã, yʉ buerã mʉja ca niirijere niipetirã ĩa majirucuma —ĩiwi. \s1 “ ‘Cʉ̃re yʉ majiti,’ mʉ ĩirucu,” Pedrore Jesús cʉ̃ ca ĩirique \r (Mt 26.31-35; Mc 14.27-31; Lc 22.31-34) \p \v 36 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Simón Pedro pea o biro ĩi jãiñawi Jesús're: \p —Wiogʉ, ¿noopʉ waagʉ mʉ tiiti? —cʉ̃re ĩiwi. \p To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea: \p —Mecʉ̃ra, yʉ ca waari tabepʉre yʉre mʉ nʉnʉ waa majiti ména. Jiropʉ docare, yʉ ca waari tabepʉre yʉre mʉ nʉnʉ waarucu —ĩiwi. \p \v 37 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pedro pea o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —Wiogʉ, ¿ñee tiigʉ mecʉ̃ra mʉre yʉ nʉnʉ waa majitigajati? Mʉ ca bii yaipa tabe ʉnorena, mʉre ca bii yai bojapʉra niicãgʉ yʉ bii yʉa —ĩiwi Jesús're. \p \v 38 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea: \p —Mʉa, ¿díámacʉ̃ra yʉre mʉ bii yai bojagʉti? Díámacʉ̃ mʉre yʉ ĩi: Ãbocʉ cʉ̃ ca wedeparo jʉguero, itiati peti, “Jesús're yʉ majiti,” mʉ ĩi ditorucu —ĩiwi Pedrore. \c 14 \s1 Jesús jʉori wado Ʉmʉreco Pacʉ pʉtopʉre mani ea maji \p \v 1 Ñucã o biro jãare ĩi nʉnʉa waawi Jesús: \p —Tʉgoeñarique paiticãña mʉja. Tʉgoeñarique paitirãra, Ʉmʉreco Pacʉ peere díámacʉ̃ tʉo nʉnʉjee, ñucã yʉ cãare díámacʉ̃ tʉo nʉnʉjee, tiicã niiña. \v 2 Yʉ Pacʉ cʉ̃ ca niiri tabepʉre niirica taberi paʉ nii. To biro to ca biitijata, mee mʉjare yʉ wede yerijãabojacupa. To biri mʉja ca niipa taberire mʉjare queno yuegʉ waagʉ yʉ bii. \v 3 Toopʉ waa, mʉja ca niipa tabere queno yapano, yʉ doorucu ñucã, yʉ mena mʉjare jee waarʉgʉ. O biro yʉ ca tiiro, yʉ ca niiri tabera mʉja niirucu mʉja cãa. \v 4 Mee, mʉja maji yʉ ca waari tabepʉre ca nii eari maare —ĩiwi. \p \v 5 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩiro, Tomás pea: \p —Wiogʉ, “Toopʉ waacumi,” mʉre jãa ĩi majiti. ¿Do biro pee tiicãri, tii maare jãa majibogajati? —ĩiwi Jesús're. \p \v 6 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —Yʉ yʉ nii, tii maa, díámacʉ̃ wado ca ĩigʉ, caticõa niiriquere ca tiicojogʉ, yʉ jʉori wado yʉ Pacʉ pʉtopʉre ea waa majirique nii. \v 7 Díámacʉ̃ra yʉre mʉja ca majijata, yʉ Pacʉ cãare mʉja majirucu. Mee mecʉ̃ menapʉra cʉ̃re mʉja maji yerijãa, cʉ̃re ca ĩa niirucujãrã niiri —cʉ̃re ĩiwi Jesús. \p \v 8 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Felipe pea o biro ĩiwi ñucã Jesús're: \p —Wiogʉ, mʉ Pacʉre jãare ĩñoña. Tee menara jãare añucãrucu —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 9 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro: \p —Felipe, yoaro mʉja mena yʉ ca nii pacaro, ¿ména yʉre mʉ majiticãti? Mee yʉre ca ĩagʉa, yʉ Pacʉ cãare ĩami. ¿Ñee tiigʉ mʉ pea, “Mʉ Pacʉre jãare ĩñoña,” yʉre mʉ ĩiti? \v 10 ¿Yʉ Pacʉ yʉpʉre nii, ñucã yʉ cãa yʉ Pacʉpʉre nii, jãa ca biirijere díámacʉ̃ mʉ tʉo nʉnʉjeeticãti? Mʉjare yʉ ca ĩirijere, yʉ ca tʉgoeñarora mʉjare ĩigʉ méé yʉ tii. Yʉ Pacʉ yʉpʉre ca niigʉra, cʉ̃ paderiquere tiimi. \v 11 Yʉa, yʉ Pacʉpʉre nii, yʉ Pacʉ pee cãa yʉpʉre nii, jãa bii, mʉjare yʉ ca ĩi wederijere díámacʉ̃ tʉo nʉnʉjeeya. Atere díámacʉ̃ mʉja ca tʉotijata, yʉ ca tii niirije jʉori pee yʉre tʉo nʉnʉjeeya petopʉra. \p \v 12 ”Yee méé mʉjare yʉ ĩi: Díámacʉ̃ yʉre ca tʉo nʉnʉjeegʉa, yʉ ca tiirije cãare tiirucumi. Ñucã yʉ ca tiirije ametʉene jañuro tiirucumi. Mee, yʉ pea yʉ Pacʉ pʉto waacoagʉ yʉ bii. \v 13 Mʉja ca jãirije cõrorena jãirã, “Jesús cʉ̃ ca dotiro mena teere yʉ ĩi” ĩicãri, Ʉmʉreco Pacʉre mʉja ca jãirijere, mʉja ca jãirore biro yʉ tiirucu, yʉ, cʉ̃ Macʉ̃ menapʉ, yʉ Pacʉ yee ca añu majuropeerijere to bii ĩñojato ĩigʉ. \v 14 “Jesús cʉ̃ ca dotiro mena teere yʉ ĩi,” ĩiri mʉja ca jãirije cõrorena, mʉja ca jãirore biro yʉ tiirucu. \s1 Añuri Yerire cʉ̃ ca tiicojo cojopere Jesús cʉ̃ ca wederique \p \v 15 ”Yʉre mʉja ca maijata, mʉjare yʉ ca tii doti cũurijere, yʉ ca dotirore biro mʉja tii nʉnʉjeerucu. \v 16 Yʉ pea, yʉ Pacʉpʉre apĩ yʉ jãirucu, mʉja ca tʉgoeña bayiro ca tiipʉ, mʉja mena to birora ca niicõa niipʉ, Añuri Yeri díámacʉ̃ ca ĩigʉre mʉjare cʉ̃ tiicojojato ĩigʉ. \v 17 Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirã, cʉ̃re ĩati, cʉ̃re majiti, ca biicãrã niiri cʉ̃re ñee majitima. Mʉja pea cʉ̃re mʉja maji, cʉ̃a, mʉja mena to birora niicõa niimi. Ñucã to birora mʉjapʉre niicõa niirucumi. \v 18 Biigʉpʉa, ca pacʉ dia weo ecoricarãre biro mʉjare yʉ cũutirucu. Yʉ doorucu ñucã, mʉja mena niigʉ doogʉ. \v 19 Ca yoa waatirora, Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirã yʉre ĩa nemotirucuma. Mʉja pea yʉre mʉja ĩarucu, mʉja mena yʉ ca niirijere. Ca catigʉ niigʉ yʉ bii yʉa. To biri mʉja cãa, yʉre birora ca catirã mʉja niirucu. \v 20 Tii rʉmʉ ca earo, yʉ, yʉ Pacʉpʉre yʉ ca niirijere, mʉja cãa yʉpʉre mʉja ca niirijere, ñucã yʉ pee cãa mʉjapʉre yʉ ca niirijere, mʉja ĩa majirucu. \v 21 Yʉ ca dotirijere tʉori, tee ca ĩirore biro ca tii nʉnʉjeegʉ niimi, díámacʉ̃ra yʉre ca maigʉ. Yʉre ca maigʉre, yʉ Pacʉ cãa cʉ̃re mairucumi. Yʉ cãa cʉ̃re mai, cʉ̃re yʉ ca mairijere cʉ̃re ĩño, yʉ tiirucu —jãare ĩi wedewi Jesús. \p \v 22 To biro jãare cʉ̃ ca ĩiro, Judas (Iscariote méé pea) Jesús're o biro cʉ̃re ĩi jãiñawi: \p —Wiogʉ, mʉa ¿ñee tiigʉ Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirãre, mʉ ca niirique cʉtirijere ĩñotigʉra jãa wadore mʉ ĩñogʉti? —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 23 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —Yʉre ca maigʉa, yʉ wederique ca ĩirore biro tii nʉnʉjeemi. To biro ca biigʉre, yʉ Pacʉ cʉ̃re mairucumi. To biri jãa pʉarãpʉra yʉ Pacʉ mena cʉ̃ pʉtopʉ doo, cʉ̃ mena jãa niirucu. \v 24 Yʉre ca maitigʉa, yʉ wederique ca ĩirore biro tii nʉnʉjeetimi. Ano mʉjare yʉ ca ĩirijere mʉja ca tʉorijea, yʉ majurope tʉgoeñari yʉ ca wederije méé nii. Yʉ Pacʉ, yʉre ca tiicojo cojoricʉ yʉre cʉ̃ ca wede dotirije niiro bii. \v 25 Ména mʉja mena niigʉra, ate niipetirije mʉjare yʉ wede. \v 26 Jiropʉra, tʉgoeña bayiricaro ca tiigʉ Añuri Yeri yʉre ca wajoagʉ, yʉ Pacʉ cʉ̃ ca tiicojogʉ niipetirije mʉjare wede majio, ñucã mʉjare yʉ ca ĩirique niipetirijere mʉja ca majiro mʉjare tii, tiirucumi. \p \v 27 ”Añuro niiriquere mʉjare yʉ cũu. Yʉ yee añuro niiriquere mʉjare yʉ tiicojo, yʉa, ati yepa macãrã cʉ̃ja ca tiicojorore biro méé mʉjare yʉ tiicojo. To biri tʉgoeñarique pai, uwi, biiticãña. \v 28 “Mee, waagʉ yʉ bii, mʉja mena niigʉ doogʉ yʉ doorucu ñucã,” yʉ ca ĩirijere mʉja tʉojãwʉ. Díámacʉ̃ra yʉre mʉja ca maijata, “Yʉ Pacʉ pʉtopʉ waagʉ yʉ tii,” yʉ ca ĩirijere tʉorã, bʉaro mʉja ʉjea niibojacupa. Cʉ̃a, yʉ ametʉenero do biro ca tiiya manigʉ niimi. \v 29 Mee atere, tee ca biiparo jʉguero mʉjare yʉ wede majio jʉguecã, yʉ ca ĩiricarore biro to ca biiro ĩarã, “Díámacʉ̃ra manire ĩijapi,” mʉja ĩirucu. \p \v 30 ”To cõrora mʉja mena yʉ wederucu. Mee, doo yerijãami ati yepa macãrãre ca doti niigʉ Satanás. Cʉ̃a, yʉre ca doti ametʉa nʉcãgʉ méé niimi biigʉpʉa. \v 31 Biiropʉa o birora ca biipe niiro bii, ati yepa macãrã bojoca niipetirã, yʉ Pacʉre mai, yʉre cʉ̃ ca tii doti cojoricarore birora tii, yʉ ca tiirijere cʉ̃ja ca majipere biro ĩiro —jãare ĩiwi Jesús. To biro jãare ĩi yapano: \p —Wãmʉ nʉcãña. Jamʉ, mani waaco —jãare ĩiwi. \c 15 \s1 Jesús, ʉje daa ca nii majuropeeri daa \p \v 1 O biro ĩi cõoña wedewi ñucã Jesús:\f + \fr 15.1 \ft “ ‘Díámacʉ̃ra yʉre ca tʉo nʉnʉjeerã’ o biirije biima” ĩigʉ, atere to biro ĩi cõoña wedewi Jesús.\f*\fig Jesús niimi ʉje daare ca niigʉ. Jn 15.1|src="hk00112b.tif" size="col" \fig* \p —Yʉa, ʉje daa ca nii majuropeeri daare biro ca niigʉ yʉ nii. Yʉ Pacʉ niimi ca otegʉ. \v 2 To biri jĩcã dʉpʉ ca dica maniri dʉpʉ to ca niijata, tii dʉpʉre paa taa cõacãmi. To ca dica cʉtijata, tii dʉpʉri ca añutirijere paa jude bate, jee woo, tiimi, paʉ jañuro to dica cʉtijato ĩigʉ. \v 3 Mee mʉja pea yʉ ca wederijere ca tʉo nʉnʉjeerã niiri, ca ñañarije manirãpʉ mʉja nii. \v 4 Yʉ mena to birora niicõa niiña. Yʉ cãa, mʉja menara to birora yʉ niicõa niirucu. Ca dʉpʉ, ʉje daapʉre pʉto cʉtitirora, tii dʉpʉ wadora dica cʉti majiti. Tii dʉpʉ ca biirore birora, mʉja cãa yʉ mena to birora mʉja ca niicõa niitijata, añurijere mʉja tii majiticu. \p \v 5 ”Yʉ yʉ nii ʉje daa ca nii majuropeeri daa. Mʉja pea ca dʉpʉrire biro ca biirã mʉja nii. Yʉ menara ca niicõa niigʉa, ñucã yʉ pee cãa cʉ̃ menara nii, yʉ ca biigʉa, paʉ añurijere tii niirucumi. Yʉ mena niitirã, do biro mʉja tiiticu. \v 6 Yʉ mena ca niitigʉa, paa taa cõa ecori, pecamepʉ cʉ̃ja ca joepa dʉpʉ ca jini cũa yujuri dʉpʉre biiro niimi. \v 7 Mʉja, yʉ mena to birora niicõa nii, yʉ ca wederijere yʉ ca ĩirore biiro tii nʉnʉjeecõa nii, mʉja ca biijata, mʉja ca boorijere jãiña. Mʉja tiicojo ecorucu. \v 8 Paʉ añurije mʉja ca tii niirije mena, yʉ Pacʉ cʉ̃ ca nii majuropeerijere tii nʉcʉ̃ bʉo ecomi. O biro tiirã, yʉ buerã peti mʉja ca niirijere mʉja ĩño.\f + \fr 15.8\ft Gá 5.22ss.\f* \p \v 9 ”Yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ ca mairore birora mʉjare yʉ mai. To biri mʉjare yʉ ca mairijere camotatiiticãña. \v 10 Yʉ ca doti cũurijere yʉ ca dotirore biro mʉja ca tiicõa niijata, yʉ ca mairã mʉja niirucu, yʉ cãa, yʉ Pacʉ cʉ̃ ca dotirijere tii nʉnʉjeeri, cʉ̃ ca maigʉ yʉ ca niirore birora. \p \v 11 ”Atere o biro mʉjare yʉ ĩi, yʉ ca ʉjea niirore birora cʉ̃ja ʉjea niijato ĩigʉ. To biri bʉaro mʉja ʉjea niirucu. \v 12 Ate nii yʉ ca dotirije: Mʉjare yʉ ca mairore birora, mʉja cãa ameri maiña. \v 13 Bʉaropʉra ca maigʉ niiriquea, mani mena macãrãre bii yai bojarique niiro bii. \v 14 Yʉ ca dotirijere mʉja ca tiijata, yʉ mena macãrã niirã mʉja bii. \v 15 Pade coteri maja mʉjare yʉ ĩiti yua. Pade coteri majʉa, cʉ̃ wiogʉ cʉ̃ ca tiirijere majitimi. Yʉ mena macãrã mʉjare yʉ ĩi, yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ ca ĩirique niipetirore mʉjare yʉ ca wede peoticãrique ca niiro macã. \v 16 Mʉja méé yʉre mʉja beje amiwʉ. Yʉ pee mʉjare beje jeeri, añurijere cʉ̃ja tiirã waajato ĩigʉ, mʉjare yʉ tiicojo cojowʉ, añurije mʉja ca tii niirije to birora to niicõa niijato ĩigʉ. O biro mʉja ca tiiro, “Jesús cʉ̃ ca dotiro mena atere yʉ ĩi,” ĩicãri cʉ̃re mʉja ca jãiro, mʉja ca jãirije niipetiro mʉjare tiicojorucumi yʉ Pacʉ. \v 17 Atere mʉjare yʉ tii doti: “Mʉja ca niiro cõrora ameri maiña”. \s1 “Ati yepa macãrã manire ĩa junarucuma,” Jesús cʉ̃ ca ĩirique \p \v 18 ”Ati yepa macãrã mʉjare cʉ̃ja ca ĩa tutiro, yʉpʉrena cʉ̃ja ca ĩa tuti jʉoriquere majiña. \v 19 Ati yepa macãrã mʉja ca niijata, ati yepa macãrã mʉjare maibocuma, cʉ̃ja yaarãre cʉ̃ja ca mairore birora. Yʉ pea ati yepa macãrã watoa ca niirãre, mʉjare yʉ beje jeewʉ. To biri ati yepa macãrã mʉjare ĩa tuti jañuma, ati yepa macãrã méé mʉja ca niiro macã. \v 20 “Pade coteri majʉ jĩcʉ̃ ʉno peera cʉ̃ wiogʉ ametʉenero niitimi,” mʉjare yʉ ca ĩijãrijere tʉgoeñaña.\f + \fr 15.20\ft Jn 13.16.\f* Ñañaro tiirʉgarã yʉre cʉ̃ja ca nʉnʉricarore birora mʉja cãare ñañaro tiirʉgarã mʉjare nʉnʉrucuma. Yʉ ca wederijere cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeericarore birora mʉja ca ĩirije cãare tʉo nʉnʉjeerucuma. \v 21 Yʉre ca tiicojo cojoricʉre ca majitirã niiri, ate niipetirije mʉjare tiirucuma, yʉ yee quetire cʉ̃jare mʉja ca wederije jʉori. \v 22 Ati yepapʉ dooti, cʉ̃jare wede majioti, yʉ ca biijata, ñañarije ca tii wapa tuatirã niicãbojacupa. Mecʉ̃ra, cʉ̃jare yʉ ca wede majiorije ca niiro macã, “Ñañarije ca tiirã méé jãa nii,” ĩi majitima yua. \v 23 Yʉre ca ĩa tutirã, yʉ Pacʉ cãare cʉ̃re ĩa tutirã tiima. \v 24 Cʉ̃ja watoare, jĩcʉ̃ ʉno peera cʉ̃ ca tiitirique ʉnore cʉ̃jare yʉ ca tii ĩñotijata, jĩcã wãme ʉno peera ñañarije cʉ̃ja ca tiirijere wapa tuatibojacupa. Mecʉ̃ra yʉ ca tii niirijere ĩa yerijãama, teere ĩacã pacarã yʉre ĩa tuti, yʉ Pacʉ cãare ĩa tuti, tiima. \v 25 Atea biiropʉa cʉ̃ja yee doti cũurique: “Ñee ʉno ñañarije ca tiitigʉrena yʉre ĩa tutiwa,” cʉ̃ja ca ĩi owarique ca ĩirore biro ca biipe niiro bii.\f + \fr 15.25\ft Sal 35.19; 69.4.\f* \p \v 26 ”Mʉjare ca wede majiopʉ díámacʉ̃ wado ca ĩigʉ, Añuri Yeri yʉ Pacʉ cʉ̃ ca tiicojogʉre yʉ ca tiicojo cojogʉ, yʉ Pacʉ mena ca nii jʉo dooricʉ eagʉpʉ, yʉ yee maquẽre wede majiorucumi. \v 27 Mʉja cãa, jĩcãtopʉra yʉ mena ca nii jʉoricarã niiri, yʉ yee maquẽre mʉja wederucu. \c 16 \p \v 1 ”Díámacʉ̃ yʉre mʉja ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorijere to birora mʉja ca tʉgoeña bayicõa niipere biro ĩigʉ, atere to biro mʉjare yʉ ĩi. \v 2 Juu buerica wiijeripʉra mʉjare ãcũ wienerucuma. Niirucu ñucã, no ca boorã mʉjare jĩacõari, “Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorore biro tiirã mani tii,” cʉ̃ja ca ĩi tʉgoeñapa cuu.\f + \fr 16.2\ft Hch 7.57-58.\f* \v 3 Atere to biro tiirucuma, yʉre majiti, yʉ Pacʉ cãare majiti, ca biirã niiri. \v 4 Atere mʉjare yʉ wede majio, bojoca ñañaro mʉjare cʉ̃ja ca tiiri tabe ca earo, mʉjare yʉ ca wede majio yerijãariquere mʉja ca tʉgoeñapere biro ĩigʉ. \s1 Añuri Yeri cʉ̃ ca tiirije \p ”Ate o biro mʉjare yʉ ca ĩi wederijere jĩcãtopʉre mʉjare yʉ wedetiwʉ, mʉja menara niima ĩigʉ. \v 5 Mecʉ̃ra yʉre ca tiicojo cojoricʉ mena niigʉ waagʉ yʉ bii, mʉja pea jĩcʉ̃ ʉno peera, “¿Noopʉ mʉ waati?” yʉre mʉja ĩi jãiñati. \v 6 Yʉre jãiñaricaro ʉnora, o biro mʉjare yʉ ca ĩi wederijerena mʉja tʉgoeñarique paicoa. \v 7 Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Mʉja peera mʉjare yʉ ca waa weocoaro peera añu. Yʉ ca waatijata, tʉgoeña bayiricaro ca tiigʉ mʉja mena niigʉ dootibocumi. Yʉ ca waacoajata docare, yʉ majuropeera cʉ̃re mʉjare yʉ tiicojo cojorucu. \v 8 Cʉ̃ eagʉpʉ, ati yepa macãrãre ĩa majiricarora, cʉ̃ niimi ñañarije ca tiigʉ, cʉ̃ niimi ñañarije ca tiitigʉ, ñucã cʉ̃ niimi Ʉmʉreco Pacʉre ñañaro ca tii ecogʉ, ĩi wede majiorucumi: \v 9 Ñiru cʉ̃ niiti ñañarije ca tiigʉ: Yʉre ca tʉo nʉnʉjeetigʉ. \v 10 Ñiru cʉ̃ niiti ñañarije ca tiitigʉ: Yʉ, yʉ Pacʉ pʉto ca waagʉ, mʉja pea yʉre mʉja ĩa nemotirucu yua. \v 11 Ñiru cʉ̃ niiti Ʉmʉreco Pacʉ ñañaro cʉ̃ ca tiigʉ: Ati yepare ca doti niigʉ Satanás, mee ñañaro cʉ̃ ca tiiricʉpʉ ca niigʉ. \p \v 12 ”Paʉ mʉjare yʉ ca ĩirʉgarije nii biiropʉa. Bʉari, mecʉ̃acãra mʉja peera paʉ peti niirore biro mʉjare biibocu. \v 13 Añuri Yeri díámacʉ̃ ca ĩigʉ eagʉpʉ, niipetirijere díámacʉ̃ mʉjare wede majiorucumi. Cʉ̃a, cʉ̃ ca tʉgoeñari wãme wedetirucumi. Niipetirije Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ ca tʉorije wadore wederucumi. To biri ñucã, jiro ca biipe cãare mʉjare wede majiorucumi. \v 14 Yʉ yee ca niirijere jee upari mʉjare wede majio niigʉ, yʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉo niigʉ tiirucumi. \v 15 Niipetirije yʉ Pacʉ cʉ̃ ca cʉorije yʉ yee nii. To biri, “Añuri Yeri yʉ yeere jee upari mʉjare wede majiorucumi,” mʉjare yʉ ĩijãwʉ. \p \v 16 ”Ca yoa waatirora yʉre mʉja ĩa nemotirucu. Biirãpʉa ñucã jiro jañuroacã yʉre mʉja ĩarucu ñucã —jãare ĩi wedewi Jesús. \s1 Mʉja ca tʉgoeñarique pairije ʉjea niirique pee wajoarucu \p \v 17 To biirije Jesús cʉ̃ ca ĩi wederijere tʉorã, jĩcãrã jãa mena macãrã o biro ameri ĩi jãiñawa: \p —¿Do biro ĩirʉgʉ atere: “Ca yoa waatirora yʉre mʉja ĩa nemotirucu yua, manire ca ĩigʉ nii pacagʉ ñucã, jiro jañuropʉ yʉre mʉja ĩarucu ñucã, yʉ Pacʉ pʉtopʉ waagʉ yʉ ca biiro macã,” manire cʉ̃ ĩiti? \v 18 ¿Do biro ĩirʉgʉ, “Ca yoa waatirora,” cʉ̃ ĩiti? To biro cʉ̃ ca ĩirijere mani tʉo majiti majuropeecã —ĩiwa. \p \v 19 Jesús pea teere cʉ̃re cʉ̃ja ca jãiñarʉga niirijere majiri, o biro ĩiwi: \p —Yʉa, o biro mʉjare yʉ ĩi wedejãwʉ: “Ca yoa waatirora yʉre mʉja ĩa nemotirucu. Biirãpʉa, jiro jañuroacã yʉre mʉja ĩarucu ñucã,” mʉjare yʉ ĩijãwʉ. ¿Atere mʉja ameri jãiña niiti? \v 20 Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: Bʉaro tʉgoeñarique pai, oti, mʉja biirucu, ati yepa macãrã pea cʉ̃ja ca ʉjea niicãro. Biiropʉa mʉja ca tʉgoeñarique paimijata cãare, mʉja ca tʉgoeñarique pairijera ʉjea niirique pee mʉjare wajoarucu. \v 21 Jĩcõ nomio macʉ̃ cʉtirʉgo, bʉaro peti wijiomo, cõ ca macʉ̃ cʉtiri tabe ca earo. To biro bii pacago, cõ macʉ̃ cʉ̃ ca baʉaro jiropʉra, ca punirijere tʉgoeñatimo yua, jĩcʉ̃ bojocʉ ati yepapʉre cʉ̃ ca baʉarijere ĩa ʉjea niima ĩigo. \v 22 Cõre birora mʉja cãa mecʉ̃acãre, ñañaro mʉja bii tʉgoeñarique pai. To biro mʉja ca biimijata cãare, yʉ pea jiro mʉjare yʉ ĩa nemorucu ñucã. To biro yʉ ca biiro ĩarã, mʉja yeripʉ bʉaro mʉja tʉgoeña ʉjea niirucu. Mʉja ca ʉjea niirijere jĩcʉ̃ ʉno peera mʉja ca ʉjea nii yerijãaro mʉjare tii majitirucumi. \v 23 Tii rʉmʉ ca earopʉra, bʉaro ʉjea niima ĩirã, jĩcã wãme ʉno peera yʉre jãiñarucu, mʉja tiiticãrucu. Díámacʉ̃ mʉjare yʉ ĩi: “Jesús cʉ̃ ca dotiro mena atere yʉ ĩi,” mʉja ca ĩi jãirije cõrorena, yʉ Pacʉ mʉjare tiicojorucumi. \v 24 Ména jĩcã wãme ʉno peera, “Jesús cʉ̃ ca dotiro mena atere yʉ ĩi,” mʉja ĩi jãiti. Jãiña. Jãirã mʉja bʉarucu, bʉaro ʉjea niirã mʉja ca niipere biro ĩirã. \s1 Jesús ati yepa maquẽ ñañarijere bii ametʉa nʉcãri majʉ \p \v 25 ”Atere ĩi cõoñarique mena wado mʉjare yʉ wederucujãwʉ. Biiropʉa mee ea dooro bii, ĩi cõoñarique mena mʉjare wedericaro maniro, tʉo majiricarora yʉ Pacʉ yee maquẽre mʉjare yʉ ca wede majiopa tabe. \v 26 Tii rʉmʉre, “Jesús cʉ̃ ca dotiro mena atere yʉ ĩi,” ĩicãri, yʉ Pacʉre mʉja jãirucu yua. “Yʉ, yʉ Pacʉpʉre mʉjare yʉ jãi bojarucu,” ĩigʉ méé yʉ ĩi, \v 27 mee yʉ Pacʉ majuropeera mʉjare maimi. Yʉre mai, ñucã díámacʉ̃ra “Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉra niimi,” yʉre ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorã mʉja ca niiro macã. \v 28 Yʉa, yʉ Pacʉ pʉto ca niiricʉ yʉ doowʉ, ati yepapʉre. To biri mecʉ̃ra ñucã yʉ Pacʉ pʉtopʉra tua waagʉ, ati yepa macãrãre waa weo waagʉ yʉ tii —jãare ĩiwi Jesús. \p \v 29 To biro cʉ̃ ca ĩiro, jãa, cʉ̃ buerã pea o biro cʉ̃re jãa ĩiwʉ: \p —Mecʉ̃ docare yua, ĩi cõoñaricaro maniro díámacʉ̃ jãare mʉ wede. \v 30 Mecʉ̃ra, niipetirijepʉrena mʉ ca majirijere jãa ĩa maji. To biri jĩcʉ̃ ʉno peera mʉre jãa ca jãiña bʉa ñaaro mʉ booti. Ate jʉori, “Ʉmʉreco Pacʉ pʉto ca dooricʉra niimi,” díámacʉ̃ra mʉre jãa ĩi tʉo nʉnʉjee —jãa ĩiwʉ. \p \v 31 To biro jãa ca ĩiro, Jesús pea o biro jãare ĩi yʉʉwi: \p —To docare, ¿mecʉ̃pʉ díámacʉ̃ yʉre mʉja tʉoti? \v 32 Mee earopʉ bii, mecʉ̃ra nii, mʉja niipetirãpʉra no ca boorora yʉre mʉja ca ũmaa weocoapa tabe. To biro yʉre mʉja ca bii weocãmijata cãare, yʉ jĩcʉ̃ra yʉ tuatirucu, yʉ Pacʉ yʉ menara cʉ̃ ca niicãro macã. \v 33 Ate niipetirijere to biro mʉjare yʉ ĩi wede, yʉ mena niima ĩirã, añuro niiriquere mʉja ca bʉa eapere biro ĩigʉ. Ati yepapʉre niirã, ñañaro mʉja tamʉorucu. To biro bii pacarã, tʉgoeña bayicãña. Mee, yʉa ati yepa maquẽ ñañarijere yʉ bii ametʉa nʉcãcãwʉ —jãare ĩi wedewi Jesús. \c 17 \s1 Cʉ̃ buerãre Jesús cʉ̃ ca juu bue bojarique \p \v 1 To biro ĩi yapano, emʉaro pee ĩa mʉene, o biro ĩi juu buewi Jesús: \p —Cáacʉ, mee yʉre mʉ ca cõorica tabe eacoa. Yʉ, mʉ Macʉ̃re ĩi nʉcʉ̃ bʉoya. Yʉ, mʉ Macʉ̃ pee cãa, mʉre yʉ ĩi nʉcʉ̃ bʉorucu. \v 2 Yʉ, mʉ Macʉ̃re, bojoca niipetirã ametʉenero doti majiriquere yʉre mʉ tiicojowʉ, yʉre mʉ ca tiicojoricarãre to birora caticõa niiriquere cʉ̃ tiicojojato ĩigʉ. \v 3 To birora caticõa niiriquere bʉariquea ate nii: Mʉ, díámacʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉ jĩcʉ̃ra ca niigʉre, ñucã yʉ, Jesucristo, mʉ ca tiicojo cojoricʉ cãare ca majirã, caticõa niiriquere bʉarucuma.\f + \fr 17.3\ft Jn 14.7, 9; 16.3; 17.25; 1Jn 2.3-6, 13-14.\f* \v 4 Mee ati yepapʉre niigʉ, mʉre yʉ tii nʉcʉ̃ bʉo niiwʉ. Yʉre mʉ ca tii doti cojoriquere, mʉ ca tii dotirore birora yʉ tii yapano. \v 5 Cáacʉ, mecʉ̃ra ñucã ati yepa ca niiparo jʉgueropʉra mʉ mena niigʉ ca nii majuropeegʉ yʉ ca niiricarore birora, mʉ pʉtopʉ ca nii majuropeegʉ yʉ ca niiro yʉre tiiya ñucã. \p \v 6 ”Ati yepa macãrãre beje jeeri, yʉre mʉ ca tiicojoricarãre mʉre cʉ̃ja ca majiro yʉ tiiwʉ. Mʉ yaarã niiwa, mʉ, cʉ̃jare yʉre mʉ tiicojowʉ, cʉ̃ja pea mʉ wederiquere tʉo nʉnʉjeewa. \v 7 Mecʉ̃ra, niipetirije yʉre mʉ ca tiicojoriquere, mʉpʉ mʉ ca tiicojorije ca niirijere majima. \v 8 Yʉre mʉ ca wede dotiriquere cʉ̃jare yʉ wedewʉ. Cʉ̃ja pee cãa teere yʉre tʉo nʉnʉjeewa. Mʉ pʉtopʉ ca niiricʉra yʉ ca dooriquere añuro majima. Ñucã mʉ ca tiicojo cojoricʉ yʉ ca niirije cãare díámacʉ̃ tʉo nʉnʉjeema. \p \v 9 ”Cʉ̃ja yee maquẽre jãi bojagʉ yʉ ĩi. Yʉre ca tʉo nʉnʉjeetirãre jãi bojagʉ méé yʉ ĩi. Yʉre mʉ ca tiicojoricarãre yʉ jãi boja, mʉ yaarã cʉ̃ja ca niiro macã. \v 10 Niipetirã yʉre ca tʉo nʉnʉjeerã, mʉ yaarã niima. Ñucã niipetirã mʉ ca cʉorã, yʉ yaarã niima. Ca nii majuropeegʉ yʉ ca niirijere cʉ̃ja menapʉ bojocare bii ĩño nii. \v 11 Yʉa, ati yepara yʉ niicõa niitirucu. Cʉ̃ja pee doca ati yepara tuarucuma. Yʉa, mʉ pʉtopʉ waagʉ yʉ tii. Cáacʉ ca ñañarije manigʉ, mʉ ca doti tutua niirije mena, doti tutua niirique yʉre mʉ ca tiicojorique mena, cʉ̃jare ĩa nʉnʉjeeya, jĩcʉ̃re biro mani ca niirore birora, cʉ̃ja cãa jĩcʉ̃re biro cʉ̃ja ca niipere biro ĩigʉ. \v 12 Ména ati yepare cʉ̃ja mena niigʉ, doti tutuarique yʉre mʉ ca tiicojorique mena cʉ̃jare ĩa nʉnʉjee, ñañarije cʉ̃jare ca biirʉgarijere cʉ̃jare camota boja, yʉ tii niiwʉ yʉre mʉ ca tiicojoricarãre. Cʉ̃ja mena macʉ̃ jĩcʉ̃ ʉno peera yaitiwi. Biigʉpʉa, mʉ yee quetire cʉ̃ja ca owarique ca ĩirore biro to biijato ĩigʉ, ca yaipʉ ca baʉaricʉ wado yairucumi. \p \v 13 ”Mecʉ̃ra mʉ pʉtopʉra tua waagʉ yʉ tii. Biigʉpʉa atera, ati yepapʉ cʉ̃ja mena niigʉra atere to biro yʉ ĩi, cʉ̃ja cãa, yʉ ca ʉjea niirore birora cʉ̃ja ʉjea niijato ĩigʉ. \v 14 Yʉre mʉ ca wede doti cojorijere cʉ̃jare yʉ wedewʉ. Yʉ cãa ati yepa macʉ̃ méé yʉ ca niirore birora, cʉ̃ja cãa ati yepa macãrã méé cʉ̃ja ca niiro macã, ati yepa macãrã mʉre ca majitirã pea cʉ̃jare ĩa tuti jañuma. \v 15 “Ati yepare ca niirãre mʉ pʉtopʉ yoari méé cʉ̃jare jee cojocãña,” ĩigʉ méé yʉ ĩi biigʉpʉa. “Ñañarije cʉ̃jare ca biirʉgarijere cʉ̃jare camota bojaya,” ĩigʉ pee doca, to biro mʉre yʉ ĩi. \v 16 Ati yepa macʉ̃ méé yʉ ca niirore birora, cʉ̃ja cãa ati yepa macãrã méé niima. \v 17 Mʉ majuropeera mʉ yaarãre jee dica wooya, mʉ yee díámacʉ̃ ca niirijere ca padeparãre. Mʉ wederiquea, díámacʉ̃ ca niirije nii. \v 18 Ati yepapʉre yʉre mʉ ca tiicojo cojoricarore birora, yʉ cãa anijare cʉ̃jare yʉ tiicojo cojo, ati yepa macãrãre mʉ yeere cʉ̃ja wede majiorã waajato ĩigʉ. \v 19 Cʉ̃jare ĩima ĩigʉ yʉ majuropeera, mʉ ca tii dotiricarore biro tiirʉgʉ, ca ñañarije manigʉ ami dica wooricʉ yʉ nii ea, cʉ̃ja cãa díámacʉ̃ ca niirije queti jʉori, ca ñañarije manirã nii ea, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorije peere ca tiirã nii, cʉ̃ja ca biipere biro ĩigʉ. \s1 Cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerã niipetirãpʉre Jesús cʉ̃ ca juu bue bojarique \p \v 20 ”Anija wadore jãi bojagʉ méé, to biro mʉre yʉ ĩi. Niipetirã bojoca, yʉ yee quetire cʉ̃jare cʉ̃ja ca wedero tʉori, yʉre ca tʉo nʉnʉjeeparãpʉ cãare cʉ̃jare yʉ jãi boja. \v 21 Cʉ̃ja niipetirãpʉre, “Añuro jĩcãri cõro cʉ̃ja niijato” ĩigʉ, atere to biro mʉre yʉ ĩi. “Cáacʉ, yʉ, mʉ mena nii, mʉ pee cãa yʉ mena nii, mani ca bii niirore birora, cʉ̃ja cãa jĩcãri cõro añuro mani mena cʉ̃ja ca niiro tiiya,” yʉ ĩi, ati yepa macãrã mʉre ca tʉo nʉnʉjeetirã, mʉ ca tiicojo cojoricʉ yʉ ca niirijere díámacʉ̃ cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeepere biro ĩigʉ. \p \v 22 ”Ca nii majuropeegʉ yʉ ca niiro yʉre mʉ ca tiiricarore birora, yʉ cãa ca nii majuropeera cʉ̃ja ca niiro cʉ̃jare yʉ tiiwʉ, jĩcʉ̃re birora mani ca niirore birora, cʉ̃ja cãa jĩcʉ̃re birora cʉ̃ja niijato ĩigʉ. \v 23 Yʉ pea, cʉ̃japʉre nii, mʉ pea, yʉpʉre nii, mani bii. Añuropʉra jĩcãri cõro cʉ̃ja ca nii earo cʉ̃jare tiiya. To biro mʉ ca tiiro ati yepa macãrã, mʉ ca tiicojo cojoricʉ yʉ ca niirijere, ñucã yʉre mʉ ca mairore birora cʉ̃jare mʉ ca mairijere, ĩa majirucuma. \v 24 Cáacʉ, mʉ, yʉre mʉ ca tiicojoricarã cãa, yʉ ca niipa tabepʉra yʉ mena cʉ̃ja ca niiro yʉ boo, ca nii majuropeegʉ yʉ ca niirijere yʉre mʉ ca tiicojoriquere cʉ̃ja ĩajato ĩigʉ; mee, mʉa ati yepare mʉ ca tiiparo jʉgueropʉra yʉre mʉ mai jʉo doowʉ. \p \v 25 Cáacʉ añugʉ, ména ati yepa macãrã mʉre cʉ̃ja ca majiti pacaro, yʉ pea mʉre yʉ maji. Anija yʉ mena ca niirã cãa, mʉ ca tiicojo cojoricʉ yʉ ca niirijere majima. \v 26 Mʉ ca niirique cʉtirijere cʉ̃jare yʉ ĩñowʉ. Ñucã to birora yʉ ĩñocã nʉnʉa waarucu, yʉre mʉ ca mairije cʉ̃japʉre nii, ñucã yʉ majuropeecã cʉ̃japʉrena niicã, yʉ ca biipere biro ĩigʉ —ĩi juu buewi Jesús. \c 18 \s1 Jesús're cʉ̃ja ca ñeerique \r (Mt 26.47-56; Mc 14.43-50; Lc 22.47-53) \p \v 1 Atere ĩi yapano, Jesús, jãa, cʉ̃ buerãre, dia maa Cedrón ape nʉñapʉ jãare jʉo waacoawi. Toopʉre niiwʉ jĩcã yepa ote yucʉ ca niiri yepa. Tii tabepʉ jãare jʉo owa waawi. \v 2 Judas, Jesús're ca wedejãa buiyee cõagʉ cãa, tii tabere majiwi, paʉ tiiri Jesús jãare cʉ̃ ca jʉo waarucurique ca niiro macã. \v 3 To biri Judas, jĩcã puna uwamarã, paia ʉparã, fariseos, cʉ̃ja ca doti cojoricarã, jĩcãrã Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire coteri maja mena, beju cʉticãri, jĩcãrã, ʉje pio jãari jĩa boerica coori mena jĩa boe, aperã yucʉgʉ yapa upa bʉrʉa jia tuuri jĩa boerique mena jĩa boe, ca tii dooricarã mena toopʉ eawi. \p \v 4 Mee Jesús pea niipetirije cʉ̃re cʉ̃ja ca tiipere ca maji peoticãgʉ niiri, cʉ̃jare boca nʉcãri, o biro cʉ̃jare ĩi jãiñawi: \p —¿Ñirure mʉja amaati? —ĩiwi. \p \v 5 To biro cʉ̃ ca ĩi jãiñaro: \p —Jesús, Nazaret macʉ̃re jãa ama —ĩiwa. To biro cʉ̃ja ca ĩiro Jesús pea: \p —Yʉ yʉ nii —cʉ̃jare ĩiwi. Judas, Jesús're ca wedejãa buiyee cõagʉ cãa toora cʉ̃ja mena niiwi. \v 6 “Yʉ yʉ nii,” Jesús cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩirora duwi tua tua waa, yepapʉ ñaacũmucoawa. \v 7 Jesús pea ñucã: \p —¿Ñirure mʉja amaati? —cʉ̃jare ĩi jãiña nemowi. \p Cʉ̃ja pea: \p —Jesús, Nazaret macʉ̃re jãa ama —cʉ̃re ĩiwa ñucã. \p \v 8 Jesús pea o biro cʉ̃jare ĩiwi ñucã: \p —Mee, “Yʉ yʉ nii” mʉjare yʉ ĩijãwʉ. Yʉre mʉja ca amajata, anija yʉ mena macãrã peera ñeeticãña —ĩiwi Jesús. \p \v 9 Ate pea cʉ̃ majuropeera: “Cáacʉ, yʉre mʉ ca tiicojoricarã jĩcʉ̃ ʉno peera yaitiwa,” cʉ̃ ca ĩiricarore biro to biijato ĩiro biiwʉ.\f + \fr 18.9\ft Jn 6.39.\f* \v 10 To cõrora Simón Pedro pea niipĩi ca cʉoricʉ niiri yoo wee amiri, paia wiogʉre ca pade cotegʉ Malco ca wãme cʉtigʉ amopero díámacʉ̃ nʉña peere paa taa ñoocã cojowi. \v 11 To biro cʉ̃ ca tiiro ĩari, Jesús pea: \p —Ca niirica tabepʉra niipĩire queno cũuña. Yʉ Pacʉra, ñañaro yʉ ca tamʉoro cʉ̃ ca boojata, cʉ̃ ca dotirore birora ñañaro yʉ ca biipera niicãro bii —ĩiwi Jesús. \s1 Anás yaa wiipʉ Jesús're cʉ̃ja ca ami waarique \r (Mt 26.57-58; Mc 14.53-54; Lc 22.54) \p \v 12 Uwamarã cʉ̃jare dotiri majʉ mena, to biri judíos yaarã uwamarã Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire coteri maja mena, Jesús're ñeeri cʉ̃re jia, \v 13 Anás yaa wii pee cʉ̃re ami waa jʉowa. Cʉ̃ pea tii cʉ̃mare paia wiogʉ ca niigʉ Caifás mañicʉ niiwi. \v 14 Ani Caifás pea, judíos're: “Bojoca niipetirãpʉre jĩcʉ̃ra cʉ̃ ca bii yai bojaro añu,” ca ĩi wede majioricʉra niiupi. \s1 “Jesús're yʉ majiti,” Pedro cʉ̃ ca ĩirique \r (Mt 26.69-70; Mc 14.66-68; Lc 22.55-57) \p \v 15 Jesús're cʉ̃ja ca ami waaro, Simón Pedro mena cʉ̃re jãa nʉnʉ waawʉ. Yʉ pea paia ʉpʉ cʉ̃ ca majigʉ niiri, Jesús menara paia ʉpʉ yaa wii macã yepapʉ yʉ jãacoawʉ. \v 16 Simón Pedro pea, macã yepapʉra tii wiire camotaarica janiro macã jopepʉra tua nʉcãcãwi. To biri yʉ pea, paia ʉpʉ cʉ̃ ca majigʉ niiri, jopere ca cotegore cõre yʉ wedegʉ waawʉ. To biro cõre yʉ ca ĩiro, Simón Pedro cãare cʉ̃re jõene cojowo. \v 17 Jopere ca cotego pea cʉ̃ ca jãa dooro o biro cʉ̃re ĩi jãiñawo Simón Pedrore: \p —¿Mʉa, Jesús buerã mena macʉ̃ méé mʉ niiti? —cʉ̃re ĩiwo. \p To biro cõ ca ĩiro, Simón Pedro pea: \p —Cʉ̃ méé yʉ nii yʉa —cõre ĩicãwi. \p \v 18 Tii ñamire bʉaro ca yʉjʉaro macã, paia wiogʉre pade bojari maja, to biri Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire coteri maja mena pecame diori, to juma nucũ cojowa. To biro cʉ̃ja ca biiro, Pedro cãa cʉ̃ja mena peca juma niiwi. \s1 Paia wiogʉ Jesús're cʉ̃ ca jãiñarique \p \v 19 Paia wiogʉ pea Jesús're o biro cʉ̃re ĩi jãiña jʉoupi: \p —¿Noa ʉno peti cʉ̃ja niiti, mʉ buerã? ¿Ñee ʉnore cʉ̃jare mʉ buerucuti? —cʉ̃re ĩi jãiñaupi. \p \v 20 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩi jãiñaro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Niipetirã bojoca cʉ̃ja ca tʉo cojoropʉ yʉ wederucujãwʉ. To cãnacã tiira, nea poo juu buerica wiijeripʉ, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ, judíos niipetirã cʉ̃ja ca nea pooropʉ yʉ wederucujãwʉ. Jĩcãti ʉno peera yairopʉ wede, yʉ tiitirucujãwʉ. \v 21 ¿Ñee tiigʉ yʉre mʉ jãiñati? Yʉ ca wederijere ca tʉorucujãrã peere cʉ̃jare jãiñaña. Cʉ̃ja, “To biirije ĩirucujãwi,” mʉre cʉ̃ja ĩijato, cʉ̃ja majima cʉ̃jare yʉ ca wederucujãrijere —ĩiupi. \p \v 22 O biro Jesús cʉ̃ ca ĩirije menara, jĩcʉ̃ uwamʉ Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire ca coterã mena macʉ̃ cʉ̃ pʉto ca nucũricʉ cʉ̃ diámacʉ̃re paari, o biro ĩiupi: \p —¿Paia wiogʉrena o biirijera cʉ̃re mʉ ĩi yʉʉcãti? —ĩiupi. \p \v 23 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca tiiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —¿Ñañarije yʉ ca ĩijata, ñee ʉno pee ñañarije yʉ ĩijãri? Yʉre wedeya. Díámacʉ̃ yʉ ca ĩirije to ca nii pacaro, ¿ñee tiigʉ yʉre mʉ paati? —ĩiupi. \p \v 24 To cõrora Anás pea Jesús're cʉ̃re jiari, paia wiogʉ Caifás pʉtopʉ ami waa dotiupi. \s1 “Jesús're yʉ majiti,” Pedro cʉ̃ ca ĩi nemorique \p \v 25 Ména Pedro pea, toora peca jumacã nucũwi. Too cʉ̃ ca juma nucũrucuro: \p —¿Mʉ cãa, ĩi buerã mena macʉ̃ méé mʉ niicãtimiti? —cʉ̃re ĩi jãiñawa. \p Pedro pea: \p —Cʉ̃ méé yʉ nii —cʉ̃jare ĩi ditocãwi. \p \v 26 To biro cʉ̃ ca ĩiri tabera, jĩcʉ̃ paia ʉpʉre pade coteri maja mena macʉ̃ Pedro cʉ̃ ca amopero pataricʉ yee wedegʉ peti: \p —¿Jesús mena ote wejepʉ mʉ ca niiro, yʉ ca ĩajãgʉ méé mʉ niicãtimiti? —cʉ̃re jãiñawi. \v 27 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pedro pea cʉ̃re ĩi ditocãwi ñucã. To biro cʉ̃ ca ĩi niiri tabera, ãbocʉ wedecoawi yua. \s1 Pilato pʉtopʉ Jesús're cʉ̃ja ca ami waarique \p \v 28 Jiro, Caifás yaa wii ca niiricʉre tii yepa macãrã ʉpʉ romano cʉ̃ ca niiri wiipʉ ami waawa ñucã Jesús're. Mee ca boe mʉa doori tabepʉ ca niiro macã, judíos pea tii wiipʉ mani ca jãacoajata, mani ñicʉ̃ jãa cʉ̃ja ca biitiriquere mani biibocu, to biro biicãri Pascua boje rʉmʉ mani ca tii niirucurijere cʉ̃ja ca tiiro ñañarã nii cote, baarique cãare baati, mani biibocu ĩima ĩirã, jãa waatiupa. \v 29 To biro cʉ̃ja ca biiro macã, Pilato pea cʉ̃ja mena wede penigʉ doogʉ witi doori, o biro cʉ̃jare ĩi jãiñawi: \p —¿Anire, ñee ʉno ñañarije cʉ̃ ca tiirique jʉori cʉ̃re mʉja wedejãarã doojãri? —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 30 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwa: \p —Ñañarije ca tiitigʉ cʉ̃ ca niijata, mʉ pʉtopʉ cʉ̃re jãa ami dootibojacupa —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 31 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Pilato pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Mʉjara cʉ̃re ami waari, mʉjare ca dotirije ca ĩirore biro cʉ̃re jãiña bejeya —ĩiwi. \p To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro, judíos ʉparã pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwa: \p —Jãa, judíos'ra, jĩcʉ̃ ʉno peerena jãa ca jĩa cõa dotirije mani —ĩiwa. \v 32 O biro bii eawʉ, “O biri wãme yʉ tii yaio ecorucu,” Jesús cʉ̃ ca ĩirique. \p \v 33 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, ñucã Pilato pea cʉ̃ yaa wiipʉ jãa waa, Jesús're jʉo cojo, o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupi: \p —¿Mʉa judíos wiogʉra mʉ niiti? —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 34 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —¿Teere mʉ majurope jãiñagʉ mʉ ĩiti, aperã yʉ yee maquẽre mʉre cʉ̃ja ca wederije jʉori, to biro yʉre mʉ ĩi jãiñatiqué? —ĩiupi. \p \v 35 To biro Jesús cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro, Pilato pea o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —¿To docare yʉa judío yʉ niiti? Cʉ̃ méé yʉ nii nija yʉa. Mʉ yaarãra, paia ʉparãra, yʉpʉre mʉre nonirã dooma. ¿Ñee ʉno mʉ tii bui cʉtijãri? —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 36 Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Ati yepa macʉ̃ wiogʉ méé yʉ nii yʉa. Ati yepa macʉ̃ wiogʉ yʉ ca niijata, yʉre ca jĩarãre cʉ̃jare ca jĩa camotaparãre yʉ cʉobocu, judíos'pʉre yʉre cʉ̃ja ca tiicojo cõatipere biro ĩigʉ. Yʉ ca doti niiri tabea ano méé nii —ĩiupi. \p \v 37 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩiro, Pilato pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupi ñucã: \p —¿To docare mʉa wiogʉ mʉ niiti? —cʉ̃re ĩiupi. To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Mʉra, “Wiogʉ mʉ nii,” yʉre mʉ ĩi doca. Yʉa, aterena biirʉgʉ yʉ baʉawʉ. Ñucã aterena biirʉgʉ ati yepapʉre yʉ doowʉ, díámacʉ̃ maquẽre wede majiogʉ doogʉ. To biri díámacʉ̃ maquẽre ca amarã niipetirã, yʉ ca wederijere tʉo nʉnʉjeema —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 38 To biro cʉ̃ ca ĩiro Pilato pea: \p —¿Ñee to niiti, díámacʉ̃ maquẽ mʉ ca ĩirije? —cʉ̃re ĩi jãiñaupi Jesús're. \s1 Jesús're cʉ̃ja ca jĩa dotirique \r (Mt 27.15-31; Mc 15.6-20; Lc 23.13-25) \p Jesús're o biro cʉ̃re ĩi jãiña yapano, judíos mena wedegʉ witi eawi ñucã Pilato. O biro ĩiwi: \p —Anire jĩcã wãme ʉno peera ñañarije cʉ̃ ca tiiriquere yʉ bʉati. \v 39 Biirãpʉa mʉja pea Pascua boje rʉmʉ ca niiro, tia cũurica wiipʉ ca niigʉre jĩcʉ̃ yʉ ca wienero mʉja ca boorucurije nii, ¿to biri ani “Ani Judíos Wiogʉre” yʉ ca wienero mʉja booti? —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 40 To biro cʉ̃ ca ĩi jãiñarora niipetirãpʉra o biro ĩi acaro buiwa ñucã: \p —¡Wieneticãña cʉ̃ra! ¡Barrabás peere wieneña! —ĩi acaro buiwa. (Barrabás pea jee dutiri majʉ niiwi.) \c 19 \p \v 1 To cõrora Pilato pea Jesús're ami waari, cʉ̃re bape dotiupi. \v 2 Uwamarã pea cʉ̃re bape yapano, pota mena upa beto cʉ̃ja ca quenorica betore Jesús dʉpʉgare peo, jutiro bʉaro ca jũarito, wiogʉ cʉ̃ ca jãñarito ʉno cʉ̃re jãa, tiiupa. \v 3 To biro tiicãri cʉ̃ díámacʉ̃re paarãra: \p —¡Judíos Wiogʉ to birora cʉ̃ caticõa niijato! —cʉ̃re ĩi bui epeupa. \p \v 4 Pilato pea ñucã witi doo, o biro ĩiwi judíos're: \p —Maa, ĩaña. Ani cʉ̃re yʉ ami witi doo, jĩcã wãme ʉno peera ñañarije cʉ̃ ca tiiriquere bʉatijapi, mʉja ca ĩi ĩa majipere biro ĩigʉ —cʉ̃jare ĩiwi. \v 5 Jesús pea pota beto cʉ̃ dʉpʉgare cʉ̃ja ca peoricʉ, ñucã jutiro ca jũarito cʉ̃ja ca jãaricʉ witi eawi. To biro cʉ̃ ca biiro, Pilato pea: \p —Ani niimi —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 6 Paia ʉparã, to biri uwamarã Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire coteri maja cʉ̃re ĩarãra, o biro ĩi acaro bui jʉo waawa: \p —¡Yucʉ tenipʉ cʉ̃re paa pua tuu cõacãña! ¡Yucʉ tenipʉ cʉ̃re paa pua tuu cõacãña! —ĩiwa. \p To biro cʉ̃ja ca ĩiro Pilato pea: \p —Mʉja majurope cʉ̃re ami waari, yucʉ tenipʉ cʉ̃re paa pua tuurãja. Yʉa, anira, jĩcã wãme ʉno peera ñañarije cʉ̃ ca tii bui cʉtirica wãmere yʉ bʉati —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 7 To biro cʉ̃ ca ĩiro, judíos ʉparã pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwa: \p —Jãa, jĩcã wãme jãare ca dotirije jãa cʉo. To biri ca dotirije ca ĩirore biro ca boapʉ niimi, cʉ̃ majuropeera, “Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ yʉ nii,” jãare cʉ̃ ca ĩi ditorije jʉori —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 8 To biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori, Pilato pea bʉaro jañuro uwi tʉgoeñaupi. \v 9 To biri Pilato pea ñucã cʉ̃ ca niiri tabepʉ jãa waari, o biro ĩi jãiñaupi Jesús're: \p —¿Mʉa, noo macʉ̃ peti mʉ niiti? —cʉ̃re ĩiupi. To biro cʉ̃ ca ĩi jãiñamijata cãare, Jesús pea cʉ̃re yʉʉtiupi. \v 10 To biro cʉ̃ ca biiro, Pilato pea: \p —¿Ñee tiigʉ yʉre mʉ yʉʉtiti? ¿Mʉa, yucʉ tenipʉ paa pua tuu cõa doticã, ñucã ñañaro cʉ̃ja ca tiirʉgarijere camota bojacã, ca tii doti majigʉ yʉ ca niirijere mʉ majititi? —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 11 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Jĩcã wãme ʉno peera yʉre mʉ ca doti majirijere mʉ cʉotibojacupa, Ʉmʉreco Pacʉ mʉre cʉ̃ ca tiicojoticãjata. To biri mʉpʉre yʉre ca wedejãa buiyee cõaricʉ pee doca, mʉ ametʉenero ñañarije ca tii bui cʉtiricʉ niimi —ĩiupi. \p \v 12 To biro cʉ̃ ca ĩiri tabepʉra, Pilato pea Jesús're wienerʉgʉ bʉaro tʉgoeña ama peoticãmiupi. Judíos pea yerijãari méé, o biro cʉ̃re ĩi acaro buiwa: \p —Cʉ̃re mʉ ca wienecãjata, César mena macʉ̃ méé mʉ nii. No ca boogʉ, cʉ̃ ca boorora wiogʉ ca jãagʉa, wiogʉ romano César waparã yʉʉ peti niigʉ biimi —cʉ̃re ĩiwa. \p \v 13 Pilato pea o biirije cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro tʉori, Jesús're ami witi waari ʉparã cʉ̃ja ca duwiri tabepʉ ea nuucoawi, ʉ̃tã mena cʉ̃ja ca tiirica tabe, arameo wederique menara Gabatá cʉ̃ja ca ĩiri tabepʉ. \v 14 Tii rʉmʉ pea Pascua boje rʉmʉ jʉguero macã rʉmʉre jotoa decomacã cõro niiwʉ. Pilato pea o biro cʉ̃jare ĩiwi judíos're: \p —Ani niimi mʉja wiogʉ —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 15 To biro Pilato cʉ̃ ca ĩirora, cʉ̃ja pea o biro ĩi acaro buiwa: \p —¡Cʉ̃ boajato! ¡Cʉ̃ boajato! ¡Yucʉ tenipʉ cʉ̃re paa pua tuu cõacãña! —ĩiwa. \p To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro tʉogʉ, Pilato pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —¿Ñee tiigʉ mʉja wiogʉrena yucʉ tenipʉ cʉ̃re yʉ paa pua tuu cõa dotibogajati? —cʉ̃jare ĩiwi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, paia ʉparã pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwa: \p —Jãa, jĩcʉ̃ra jãare ca dotigʉ wiogʉ César wadore jãa cʉo —ĩiwa. \p \v 16 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Pilato pea Jesús're cʉ̃ja paa pua tuu cõarã waajato ĩigʉ cʉ̃jare tiicojocãwi. To biri cʉ̃ja pea Jesús're amicoawa yua. \s1 Jesús're cʉ̃ja ca paa pua tuu cõarique \r (Mt 27.32-44; Mc 15.21-32; Lc 23.26-43) \p \v 17 Jesús pea cʉ̃re cʉ̃ja ca paa pua tuupa teni yucʉ tenire pʉjaricʉ witi waawi, “Dʉpʉga Õaro” (hebreo wederique menara “Gólgota”) ca wãme cʉtiri tabepʉ waagʉ. \v 18 Toopʉ cʉ̃re ami eari, pʉarã watoa cʉ̃re paa pua tuu nʉcõwa. Jĩcʉ̃ cʉ̃ díámacʉ̃ nʉña pee, apĩre cʉ̃ ãcõ nʉña pee, cʉ̃jare paa pua tuu nʉcõwa. \v 19 Ñucã Pilato pea: \sc JESÚS NAZARET MACɄ̃ NIIMI, JUDÍOS WIOGɄ\sc* —ĩi owa tuurique ca tujari pĩire cʉ̃ jotoare paa pua tuu doti cojoupi. \v 20 To biro ĩi owa tuurique ca tujari pĩire paʉ judíos buewa, Jesús're cʉ̃ja ca paa pua tuu nʉcõrica buuro macã pʉtoacã ca niiro macã. Tii pĩire owarique pea hebreo wederique mena, griego wederique mena, romano wederique mena, owarique niiwʉ. \p \v 21 To biri paia ʉparã judíos pea o biro ĩiupa Pilatore: \p —“Judíos Wiogʉ niimi,” ĩi owa tuuticãña. “Ani niimi, cʉ̃ majuropeera, ‘Yʉ yʉ nii Judíos Wiogʉ,’ ca ĩirucugʉ,” ĩi owa tuuya —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 22 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Pilato pea: \p —Mee, yʉ ca owariquepʉa to birora tuaro bii —cʉ̃jare ĩi yʉʉupi. \p \v 23 Uwamarã pea Jesús're paa pua tuu yapanori, cʉ̃ jutirore amiri, bapari quejeri yega batori, cʉ̃ja ca niiro cõro ameri dica woowa. Ñucã cʉ̃ jutiro doca macãro cãare ami, tiiro pea ee ãpõtĩoña maniro jĩcã daara cʉ̃ja ca juaricaro ca niiro macã, \v 24 uwamarã pea cʉ̃ja majurope o biro ameri ĩiwa: \p —Atirora mani yega bateticãjaco, “Ĩi bʉarique mena pee mani ĩijaco, ñiru peti tiirore cʉ̃ ca ĩi bʉaro,” ĩirã —ĩiwa. O biro bii eawʉ, Ʉmʉreco Pacʉ yaa pũuropʉre: “Yʉ jutiro jotoa macãrore cʉ̃ja majurope ameri dica woo, ñucã doca macãro cãare ĩi bʉarique mena ĩi bʉa, tiiwa,” cʉ̃ja ca ĩi owarique.\f + \fr 19.24\ft Sal 22.18.\f* Uwamarã o biri wãme peti tiicãwa. \p \v 25 Jesús're cʉ̃ja ca paa pua tuu nʉcõricaro pʉtore, cʉ̃ paco, cʉ̃ paco yee wedego Cleofas nʉmo María, to biri apeo María Magdalena, niiwa. \v 26 Jesús pea cʉ̃ pacore ĩa, to biri yʉ, cʉ̃ buegʉ, bʉaro cʉ̃ ca maigʉ cõ pʉto yʉ ca niiro ĩari, o biro cõre ĩiwi cʉ̃ pacore: \p —Nomio, mee toora niimi mʉ macʉ̃ —ĩiwi. \v 27 To biro cõre ĩi yapano, yʉ, cʉ̃ buegʉ peere: \p —Mee toora niimo mʉ paco —yʉre ĩiwi. O biro yʉre cʉ̃ ca ĩiricaro jiro, yʉ pea, yʉ yaa wiipʉ cõre yʉ amicoawʉ. \s1 Jesús cʉ̃ ca bii yairique \r (Mt 27.45-56; Mc 15.33-41; Lc 23.44-49) \p \v 28 Ate jiro Jesús pea, mee niipetirije Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotiriquere cʉ̃ ca tii yapanocãrijere majiri, ñucã Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere cʉ̃ja ca owa tuurica pũuropʉ ca ĩirore biro to bii yapano eajato ĩigʉ, o biro ĩiwi: \p —Yʉ oco jinirʉga —ĩiwi. \v 29 Toore niiwʉ jotʉ urua ʉje oco ca piyarije ca niiri rʉ. To biri cʉ̃ja pea to biro cʉ̃ ca ĩiro tʉori, ʉje oco ca piyarijere upa jitia mena weyo, yucʉgʉ hisopogʉ dʉpʉpʉ jia tuu, Jesús ʉjerore juu tuu waa, cʉ̃ jinijato ĩirã. \v 30 To biro cʉ̃ja ca tiiro, Jesús pea tee ʉje oco ca piyarijere neniña yapano, o biro ĩiwi: \p —Mee niipetirijepʉrena yʉ tii yapano peoticã —ĩiwi. To biro ĩi yapano cʉ̃ dʉpʉgare muu cõa yoo, bii yaicã yerijãa waawi Jesús. \s1 Jesús warure cʉ̃ ca jadeorique \p \v 31 To biro Jesús're cʉ̃ja ca tii cõari rʉmʉ pea, Pascua boje rʉmʉ jʉguero macã rʉmʉ niiwʉ. Judíos pea cʉ̃ja ca yerijãari rʉmʉre cʉ̃ja upʉri niiquĩrique yucʉ teniripʉra ca tujaro bootiupa, cʉ̃ja ca yerijãari rʉmʉ ca nii majuropeeri rʉmʉ peti ca niiro macã. To biri, “ ‘Mʉ uwamarãre, cʉ̃ja ñicãrire paa pee, ñucã cʉ̃ja upʉri niiquĩrique cãare yoari méé jee duwio, tiirãja’ cʉ̃jare ĩi cojoya,” cʉ̃re ĩirã waaupa Pilatore. \v 32 To biri uwamarã cʉ̃ja pʉtopʉ doori, Jesús mena cʉ̃ja ca paa pua tuuricarã ñicãrire, ca nii jʉogʉ ñicãrire paa pee, jiro ñucã apĩ cãare paa pee, tiiwa. \v 33 Jesús pʉto earã pea, ca bii yaicoaricʉpʉre cʉ̃re ĩawa. To biri cʉ̃ ñicãrire paa peetiwa. \p \v 34 To biro bii pacarã, jĩcʉ̃ cʉ̃ja mena macʉ̃ cʉ̃ jadericaro mena Jesús warure jadeocãwi. To biro cʉ̃ ca tiiro díi, oco, witiwʉ. \v 35 Ate yʉ ca wederijere yʉ majuropeera yʉ ĩawʉ. To biri mʉjare yʉ ca wederijea díámacʉ̃ niiro bii. Ñucã yʉ ca ĩirijea, díámacʉ̃ra ca niirijere yʉ maji, mʉja cãa, teere mʉja ca tʉo nʉnʉjeepere biro ĩigʉ. \v 36 Atea, Ʉmʉreco Pacʉ yee wederiquere cʉ̃ja ca owa tuurica pũuropʉre: “Jĩcã õaro ʉno peerena cʉ̃re paa peetirucuma,”\f + \fr 19.36\ft Ex 12.46; Nm 9.12; Sal 34.20.\f* cʉ̃ja ca ĩi owa jʉguequĩrique ca ĩirore biro to bii eajato ĩiro to biro biiwʉ. \v 37 To biri ñucã ape tabe peera Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro ĩi: “Jĩcʉ̃, cʉ̃ja ca jadeoricʉre ĩarucuma,” ĩi.\f + \fr 19.37\ft Zac 12.10.\f* Tee bii earo biiupa. \s1 Jesús're cʉ̃ja ca yaarique \r (Mt 27.57-61; Mc 15.42-47; Lc 23.50-56) \p \v 38 Ate niipetirije ca biiro jiro José Arimatea macã macʉ̃, Jesús upʉri niiquĩriquere ami waarʉgʉ, Pilatore jãiupi. José cãa Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeegʉ niiupi. Bii pacagʉ, bau niiro bii ĩñotiupi, ʉparã judíos're uwima ĩigʉ. Pilato, Jesús upʉrire cʉ̃ ca ami waa dotiro, José pea waa, Jesús upʉrire amicoaupi. \v 39 Ñucã Nicodemo, jĩcãti Jesús mena ñamipʉ ca wede penigʉ earicʉ cãa, treinta y cuatro kilos cõro ca jʉti añurijere, mirrare áloe mena ayiariquere jeecãri eaupi. \v 40 To biri José, Nicodemo mena, juti quejerire ca jʉti añurije cʉ̃ja ca wadarique mena Jesús upʉri niiquĩriquere ũmaaupa, judíos, ca bii yairicʉre yaa cõarã cʉ̃ja ca tiirucurore biro tiirã. \v 41 Jesús're cʉ̃ja ca paa pua tuu nʉcõrica tabere jĩcã weje ote weje niiwʉ. Tii wejepʉre niiwʉ maja ope wãma ope, ména jĩcʉ̃ ʉno peerena ca yaaya maniri ope. \v 42 Judíos cʉ̃ja ca yerijãari rʉmʉ ea waaropʉ ca biiro macã, ñucã maja ope pee cãa pʉtoacãra ca niiro macã, tii opera Jesús're cʉ̃re yaawa. \c 20 \s1 Jesús cʉ̃ ca cati tuarique \r (Mt 28.1-10; Mc 16.1-8; Lc 24.1-12) \p \v 1 Ape semana ca nii jʉori rʉmʉ boeri tabere, meepʉ ca naitĩa jañuropʉra María Magdalena pea Jesús're cʉ̃ja ca yaaricaro maja opepʉ ĩago waacoaupo. Toopʉ eago, maja ope jãa waarica tabere cʉ̃ja ca biaricaga ʉ̃tãga ami wooricaropʉ ca niiro ĩaupo. \v 2 To cõrora ũmaa tua doo, Simón Pedro, yʉ, Jesús bʉaro cʉ̃ ca mairicʉ mena jãa ca niiropʉ ũmaa eari, o biro jãare ĩiwo: \p —Mani Wiogʉ niiquĩricʉ upʉrire amicoajapa. “Too pee cʉ̃re cũujacupa,” ĩi majiña mani —jãare ĩi wedewo. \p \v 3 To biro cõ ca ĩiro tʉori, jãa pʉarãpʉra Simón Pedro mena, Jesús're cʉ̃ja ca yaarica opepʉre jãa ĩarã waacoawʉ. \v 4 Pʉarãpʉra ũmaarique mena jãa waawʉ. Yʉ pea Simón Pedro ametʉene jañuro yʉ ũmaa bayiwʉ. To biri cʉ̃ jʉguero, Jesús're cʉ̃ja ca yaarica opepʉ yʉ ũmaa eacoawʉ. \v 5 Tii opepʉre eagʉ, jãa waatigʉra muu bia ĩa jõene cojogʉ, juti quejeri Jesús're cʉ̃ja ca dʉdʉarica quejeri wado ca pejaro yʉ ĩawʉ. \v 6 Yʉ jiro Simón Pedro ũmaa eawi. Ũmaa ea, cʉ̃ pea díámacʉ̃ jãacoawi maja opepʉre. Cʉ̃ cãa, Jesús're cʉ̃ja ca dʉdʉarique juti quejeri wadore ĩawi. \v 7 Jesús dʉpʉgare cʉ̃ja ca ũmaarica quejero cãa, cʉ̃ upʉre cʉ̃ja ca ũmaarica quejero menara pejatiwʉ. Bojoricaropʉ tunuo peoricaro pejacãwʉ. \v 8 Jiro yʉ, Simón Pedro jʉguero ca earicʉ cãa, tii ope jupeapʉre yʉ jãa waawʉ. To biro biigʉ, to biro ca biirique niipetirijere ĩa, “To birora bii,” yʉ ĩi ĩawʉ yʉ cãa. \v 9 Teere ĩa pacarã, Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere owa cũurica pũuropʉre, “Mesías, cʉ̃ja ca jĩa cõaricʉpʉra ca bii yairicarã watoare cati tuarucumi,” cʉ̃ja ca ĩi owaquĩriquere jãa tʉo puotiwʉ ména. \v 10 Teere ĩa yapano, jãa yaa wiipʉ jãa tuacoawʉ ñucã. \s1 María Magdalenare Jesús cʉ̃ ca baua earique \r (Mc 16.9-11) \p \v 11 Ména, María Magdalena pea, Jesús're cʉ̃ja ca yaarica ope pʉtopʉra oti tua nʉcãcãupo. Otigora, maja ope peere muu bia ĩa jõene cojoupo. \v 12 Ĩa jõene cojogo, pʉarã Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrã, juti ca botirije jãñacãricarã, Jesús upʉri niiquĩriquere cʉ̃ja ca cũurica tabepʉ jĩcʉ̃ cʉ̃ dʉpʉga ca niirica tua pee, apĩ cʉ̃ dʉpori ca niirica tua pee, ca duwirãre ĩaupo. \v 13 Cʉ̃ja pea toopʉ duwirãra: \p —Nomio, ¿ñee tiigo mʉ otiti? —cõre ĩi jãiñaupa. To biro cʉ̃ja ca ĩiro: \p —Yʉ Wiogʉ upʉri niiquĩriquere amicoajapa. “Toopʉ ami waajacupa,” yʉ ĩi majiti. To biri yʉ oti —cʉ̃jare ĩiupo. \p \v 14 To biro cʉ̃jare ĩi yapano, amojode ĩagora, cõ pʉtora Jesús cʉ̃ ca nucũro ĩaupo. Cʉ̃re ĩa pacago, “Cʉ̃ra niicumi,” ĩi ĩa majiticãupo. \v 15 Cõre ĩa, Jesús pea o biro cõre ĩi jãiñaupi: \p —Nomio, ¿ñee tiigo mʉ otiti? ¿Ñirure mʉ amaati? —cõre ĩiupi. Cõ pea, “Ote wejere ca cotegʉ niicumi” ĩi tʉgoeñari, o biro cʉ̃re ĩiupo: \p —Mʉra, Jesús upʉrire mʉ ca ami waajata, yʉre wedeya. Noopʉ mʉ cũujãri, yʉ cʉ̃re yʉ amigo waarucu —cʉ̃re ĩiupo. \p \v 16 To biro cõ ca ĩiro Jesús pea: \p —¡María! —cõre ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩirora, María Magdalena pea cʉ̃ peere amojode ĩa, o biro cʉ̃re ĩiupo judíos wederique mena: \p —¡Raboni! —ĩiupo. (“Buegʉ,” ĩigo ĩiupo.) \p \v 17 To biro cʉ̃re cõ ca ĩirora, Jesús pea o biro cõre ĩiupi María Magdalenare: \p —Yʉre ñee tueneticãña. Yʉ Pacʉ pʉtopʉ yʉ tua mʉa waati ména. To biro tiitigora tua waari: “ ‘Yʉ Pacʉ, mʉja Pacʉ ca niigʉ, yʉ Ʉmʉreco Pacʉ, mʉja Ʉmʉreco Pacʉ ca niigʉ pʉtopʉ tua mʉa waagʉ yʉ bii,’ ĩijãwi,” ĩi wedegoja yʉ buerãre —ĩiupi. \p \v 18 To biro cʉ̃ ca ĩirico niiri, jãa cʉ̃ buerã ca niiricarã pʉtopʉ teere jãare queti wedego dooupo. Bʉaro ʉjea niirique mena, “¡Wiogʉre yʉ ĩajãwʉ!” jãare ĩi wede, cõre cʉ̃ ca ĩiriquere jãare wedewo María Magdalena. \s1 Jesús cʉ̃ buerãre cʉ̃ ca baua earique \r (Mt 28.16-20; Mc 16.14-18; Lc 24.36-49) \p \v 19 Tii rʉmʉrena, tii semanare ca nii jʉori rʉmʉ, ca naio waari tabere jãa, Jesús buerã ca niiricarã pea, judíos're uwima ĩirã, joperi biacãri jãa niiwʉ. To biro jãa ca bii niiri tabere jãa watoapʉ: \p —¡Añuro niirique mʉjare to niijato! —jãare ĩi añu doti, jãa nʉcã eawi Jesús. \v 20 To biro ĩigʉra cʉ̃ amorire, cʉ̃ warure cʉ̃ ca jadeorica opere, jãare ĩñowi Jesús. Jãa pea, Wiogʉre cʉ̃re ĩarã, bʉaro jãa ʉjea niiwʉ. \v 21 To biro ĩicã, o biro jãare ĩiwi ñucã Jesús: \p —¡Añuro niirique mʉjare to niijato! Yʉ Pacʉ yʉre cʉ̃ ca tiicojo cojoricarore birora, yʉ cãa mʉjare yʉ tiicojo cojo —jãare ĩiwi. \v 22 To biro ĩi, jãa jotoare puticõa peo cojogʉra: \p —Maa, Añuri Yerire ñeeña. \v 23 Ñañaro mʉjare ca tiirãre, to biro cʉ̃ja ca tiirijere mʉja ca acobojata, ñañarije cʉ̃ja ca tiirijere acoborucumi Ʉmʉreco Pacʉ. Ñañarije cʉ̃ja ca tiirijere mʉja ca acobotijata, Ʉmʉreco Pacʉ cãa to biro cʉ̃ja ca tiirijere acobotirucumi —jãare ĩiwi Jesús. \s1 Tomás're Jesús cʉ̃ ca baua earique \p \v 24 Jãa, Jesús buerã, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niirã mena macʉ̃ Tomás ca wãme cʉtigʉ, Ca Sʉ̃rʉaricʉ cʉ̃ja ca ĩigʉ pea, Jesús jãare cʉ̃ ca baua eari tabere maniwi. \v 25 Jiro, Tomás jãa mena cʉ̃ ca niiro, aperã Jesús buerã pea o biro cʉ̃re ĩimiwa: \p —Wiogʉre jãa ĩajãwʉ —cʉ̃re ĩiwa. To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩi wedero, Tomás pea o biro ĩi yʉʉwi: \p —Jesús amorire cʉ̃ja ca paa puarica operire ĩa, yʉ amo jũa mena tii operire juu jõene ñaati, ñucã cʉ̃ warure cʉ̃ja ca jadeorica opere yʉ amo mena juu jõene ñaati, yʉ ca biijata, “Yee méé ĩima,” mʉjare yʉ ĩi tʉo nʉcʉ̃ bʉoti majuropeecãrucu —cʉ̃jare boca ĩicãwi. \p \v 26 Jĩcã amo peti, ape amore itiaga penituaro ca niiri rʉmʉri jiro jãa, cʉ̃ buerã ca niiricarã pea, jĩcã wiipʉ jãa neawʉ ñucã. Tii tabere Tomás cãa jãa mena niiwi yua. Jesús pea joperi biarique ca nii pacaro jãa doori, jãa decomacãpʉ baua ea nʉcãri: “Añuro niirique mʉjare to niijato,” jãare ĩi añu doti jãa nʉcã eawi. \v 27 To biro ĩi yapano, Tomás're o biro ĩiwi Jesús: \p —Ano mʉ amo jũa mena juu jõeneri, yʉ amorire ĩaña. Ñucã mʉ amo mena yʉ warure cʉ̃ja ca jadeorica tabere juu jõenegʉ dooya. “Yee mʉja ĩi” ca ĩigʉ niiticãña. Díámacʉ̃ ca tʉogʉ niiña —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 28 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩiro, Tomás pea: \p —¡Yʉ Wiogʉ, yʉ Ʉmʉreco Pacʉ! —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 29 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩiwi Jesús pea: \p —¿Yʉre ĩacãripʉ “Yee méé ĩijapa” mʉ ĩiti? Ʉjea niima, ĩati pacarã díámacʉ̃ ca tʉorã —ĩiwi. \s1 “¿Ñee tiigʉ ati pũurore cʉ̃ owajapari?” ĩirique \p \v 30 Biigʉpʉa Jesús, jãa cʉ̃ buerã jãa ca ĩaro, paʉ apeye ca ĩa ñaaña manirije tii bau niiwi. Tee niipetirije ati pũurore owa tuu peotiya mani. \v 31 Atera, Jesús're, “Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ Mesías, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ra niimi,” ĩi tʉo nʉnʉjee, ñucã cʉ̃re tʉo nʉnʉjeeri, cʉ̃ jʉori to birora caticõa niiriquere cʉo, cʉ̃ja biijato ĩigʉ owarique nii. \c 21 \s1 Cʉ̃ buerã jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niirãre Jesús cʉ̃ ca baua earique \p \v 1 Jiro ñucã, jãa, cʉ̃ buerãre, Tiberias\f + \fr 21.1\ft Ape wãme “Galilea ʉtabʉcʉra”.\f* ca wãme cʉtiri ʉtabʉcʉra tʉjaropʉ jãare baua eawi Jesús. O biri wãme biiwʉ. \v 2 Simón Pedro mena ano cãnacãrã jãa niiwʉ: Tomás, apeyera Ca Sʉ̃rʉaricʉ cʉ̃ja ca ĩi jʉorucugʉ, Galilea yepa macã macã Caná ca wãme cʉtiri macã macʉ̃ Natanael, Zebedeo puna, to biri aperã jãa mena macãrã pʉarã, jãa niiwʉ. \p \v 3 Tii tabere, Simón Pedro pea o biro jãare ĩiwi: \p —Wai ñeegʉ waagʉ yʉ bii yʉa —ĩiwi. To biro jãare cʉ̃ ca ĩiro: \p —Jãa cãa mʉ mena jãa waarucu —cʉ̃re jãa ĩiwʉ. To biro ĩi, cʉ̃ mena waa, cũmuapʉ ea jãa, jãa waacoawʉ wai ñeerã waarã. Tii ñamire wai jĩari méé jãa biicãwʉ. \p \v 4 Ca boe mʉa doori tabe, Jesús pea, tiira, ʉtabʉcʉra tʉjaro baua eawi. Jãa, cʉ̃ buerã pea, “Jesús niicumi” jãa ĩi ĩa majitiwʉ. \v 5 Jesús pea o biro jãare ĩi jãiñawi: \p —Yʉ yaarã, ¿mʉja wai cʉoti téé? —jãare ĩiwi. \p To biro cʉ̃ ca ĩi jãiñaro: \p —Jãa cʉotiéé —cʉ̃re jãa ĩi yʉʉwʉ. \p \v 6 To biro jãa ca ĩiro, Jesús pea: \p —Cũmua díámacʉ̃ nʉña pee bapigʉre cõañua cojoya. To biro tiirã mʉja wai jĩarucu —jãare ĩiwi. To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ ca tii dotirore biro jãa tiiwʉ jãa pea. To biro tiirã, bapigʉre paʉ wai cʉ̃ja ca yoorique ca niiro macã, do biro pee jãa tii wee pãmʉo cojo bayiticãwʉ. \v 7 To biro cʉ̃ja ca biiro ĩagʉ yʉ, cʉ̃ buegʉ, bʉaro Jesús cʉ̃ ca maigʉ pea: \p —¡Mani Wiogʉra niimi yʉra! —yʉ ĩiwʉ Pedrore. “Mani Wiogʉra niimi yʉra,” cʉ̃re yʉ ca ĩiro tʉogʉra, Pedro pea, cʉ̃ jutiro cʉ̃ ca tuu wee jãaricarore ami jãña, diapʉ bupu ñaañuacoawi. \v 8 Aperã Jesús buerã pea, jita dupari yepapʉre bapigʉ paʉ wai cʉ̃ja ca niiricʉre cũmua mena jãa wee pãa waawʉ. Tiira tʉjaro pʉto jañurora noventa metros yoarora jãa niiwʉ. \v 9 To biro bii pãa ea, maa nʉcãrã, pecame diorica pecame jotoare wai cʉ̃ja ca jʉ̃jo peoricarã, to biri pan, ca pejaro jãa ĩawʉ. \v 10 Jesús pea o biro jãare ĩiwi: \p —Mecʉ̃acã wai mʉja ca jĩa yapanorãre jĩcãrã jee dooya —jãare ĩiwi. \p \v 11 To biro Jesús cʉ̃ ca ĩiro, Simón Pedro pea cũmuapʉ ea jãa waa, bapigʉpʉ paʉ wai pacarã, ciento cincuenta y tres peti cʉ̃ja ca niiricʉre jita dupari yepapʉ weecã maa waawi. To cõro paʉ wai pacarã cʉ̃ja ca jãamijata cãare, bapigʉ pea yegatiwʉ. \p \v 12 To biro cʉ̃ ca tiiro, Jesús pea o biro jãare ĩiwi: \p —Baa wãcãrã dooya mʉja cãa ména —ĩiwi. Jãa, cʉ̃ buerã pea, “Wiogʉ Jesús'ra niimi,” ca ĩi majicãra niiri, jĩcʉ̃ jãa mena macʉ̃ ʉno peera, “¿Ñiru peti mʉ niiti?” cʉ̃re ĩi jãiñaticãwa. \v 13 Jiro Jesús pea doo, pan're amiri, jãare tiicojowi. Ñucã wai cãare to birora tiiwi. \v 14 Ate pea cʉ̃ ca cati tuaricaro jirore, itiati jãare cʉ̃ ca baua ea ĩñorije niiro biiwʉ. \s1 Simón Pedro mena Jesús cʉ̃ ca wede penirique \p \v 15 Baa wãcã yapanori jiro, Jesús pea Simón Pedrore o biro cʉ̃re ĩi jãiñawi: \p —Juan macʉ̃ Simón, ¿anija ametʉenero yʉre mʉ maiti? —ĩiwi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, Simón Pedro pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —Wiogʉ, ʉ̃gjá. Mee mʉ maji mʉre yʉ ca mairijere —ĩiwi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi: \p —To docare, yʉre ca tʉo nʉnʉjeerãre añuro cʉ̃jare ĩa nʉnʉjeeya —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 16 Jiro ñucã: \p —Juan macʉ̃ Simón, ¿yʉre mʉ maiti? —cʉ̃re ĩi jãiñawi. Cʉ̃ pea: \p —Wiogʉ, ʉ̃gjá, mee mʉ maji mʉre yʉ ca mairijere —cʉ̃re ĩiwi. \p To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro Jesús pea ñucã: \p —To docare yʉre ca tʉo nʉnʉjeerãre añuro cʉ̃jare ĩa nʉnʉjeeya —ĩiwi Pedrore. \p \v 17 Pʉati jiro o biro cʉ̃re ĩi jãiñawi ñucã Jesús: \p —Juan macʉ̃ Simón, ¿yʉre mʉ maiti? —ĩiwi. \p Itiati peti, “¿Yʉre mʉ maiti?” Jesús cʉ̃re cʉ̃ ca ĩi jãiñarije ca niiro macã, Pedro pea tʉgoeñarique paicoawi. To biri o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —Wiogʉ, mʉa niipetirije mʉ maji. Mʉre yʉ ca mairijere mʉ maji mee —cʉ̃re ĩiwi. \p To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro Jesús pea o biro cʉ̃re ĩiwi ñucã: \p —To docare yʉre ca tʉo nʉnʉjeerãre añuro cʉ̃jare ĩa nʉnʉjeeya. \v 18 Díámacʉ̃ mʉre yʉ ĩi. Wãmʉ jañuri niigʉ, mʉ majuropeera juti jãñari noo mʉ ca waarʉgari tabe mʉ waarucuwʉ. Bʉcʉ nii waagʉpʉa yua, mʉ dicarire mʉ ca juu mʉenero, aperãpʉ mʉre juti jãari, mʉ ca waarʉgatiri taberena mʉre amicoarucuma —ĩiwi Pedrore. \p \v 19 Jesús atere ĩigʉ, “O biri wãme bii yairi, mʉ ca bii yairije mena Ʉmʉreco Pacʉre mʉ tii nʉcʉ̃ bʉorucu” ĩigʉ, to biro cʉ̃re ĩiwi Pedrore. To biro ĩi yapano: \p —Yʉre nʉnʉña —cʉ̃re ĩiwi Jesús. \s1 Jesús cʉ̃ ca maigʉ \p \v 20 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pedro pea amojode nʉcã ĩa tuenecojogʉ, yʉ, Jesús bʉaro cʉ̃ ca maigʉ, Jesús mena jĩcãri jãa ca baa duwi tʉjari tabere Jesús pʉtoacã ca duwigʉ niiri: “Wiogʉ, ¿nii peti mʉre cʉ̃ wedejãagʉti?” Jesús're ca ĩi jãiñaricʉra cʉ̃ja jiro yʉ ca nʉnʉ waaro yʉre ĩawi. \v 21 Yʉre ĩa, Jesús're o biro cʉ̃re ĩi jãiñawi Pedro: \p —Wiogʉ, ani peera ¿do biro to biiroti? —cʉ̃re ĩiwi. \p \v 22 To biro cʉ̃ ca ĩi jãiñaro, Jesús pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉwi: \p —Nemo yʉ ca tua doori tabepʉ to birora cʉ̃ ca caticõa niiro yʉ ca boojata, mʉ yee maquẽ méé nii. Mʉa teere tʉgoeñatigʉra yʉre nʉnʉña —cʉ̃re ĩiwi. \v 23 Ate jʉori, Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerã niipetirã watoapʉre, “Cʉ̃a, bii yairicaro manijagʉ,” cʉ̃ja ca ĩi niirije bate cũmucoawʉ. Jesús pea, “Cʉ̃a bii yaitirucumi” ĩigʉ méé, to biro yʉre ĩiwi. O biirije pee ĩigʉ ĩiwi: “Nemo yʉ ca tua doori tabepʉ to birora cʉ̃ ca caticõa niiro yʉ ca boojata, mʉ yee maquẽ méé nii,” ĩigʉ ĩiwi. \p \v 24 Atere, “To birora biiwʉ” ĩi wede, teere owa, ca tiigʉa, cʉ̃ra yʉ nii yʉa. To biri yʉ ca ĩariquere yʉ ca wederije díámacʉ̃ra ca niirijere mani maji. \p \v 25 Biigʉpʉa Jesús, apeye paʉ tiicãwi. Cʉ̃ ca tiirique cõrorena owa nʉnʉa waajata, yʉ ca tʉgoeñajata teere owarica pũurori ati ʉmʉreco niipetiropʉrena dada ametʉacoabocu. \p To birora to biijato. \p Juan