\id GAL bao Waimaja \h GÁLATAS \toc1 GÁLATAS \toc2 GÁLATAS \toc3 Gá \mt1 GÁLATAS \ip Ati pũurore cʉ̃ ca owariquea, romanos're cʉ̃ ca owariquere birora ca nii majuropeerije nii. “Doti cũurique ca ĩirore biro mani ca tii nʉnʉjeerije jʉori méé, Cristore mani ca tʉo nʉnʉjeerije jʉori pee Ʉmʉreco Pacʉ yaarã mani nii ea,” cʉ̃ ca ĩirijere to birora ĩicã nʉnʉa waami Pablo. \ip Romanos peera paʉ wãmeri cʉ̃ja ca tii niirije maquẽre wedemi. Gálatas peera jeyua quejero yapare wide taarique maquẽre cʉ̃ja ca tii niirijere wedemi. \ip Galaciapʉ Pablo, Jesús yee quetire cʉ̃ ca wede niiro, “Ʉmʉreco Pacʉ mena nii earʉgarã doti cũurique ca ĩirore biro ca tii nʉnʉjeepe nii,” ca ĩi wede niirã, “Upʉ macã tabere ca wide taape nii,” ĩi niiupa. Ate niiupa Pablo cʉ̃jare cʉ̃ ca wede majiorique. \ip Ñucã Pablore, Jesucristo cʉ̃ yee quetire cʉ̃ ca wede doti cojoricʉ cʉ̃ ca niirijere ca bii camota niirʉgarijere, “Mʉjare cʉ̃ja ca wede maa wijiorije peere tii nʉnʉjeema ĩirã, añurije mʉja ca tii niimiriquere, mʉja ca tʉo nʉnʉjeemiriquere, camotati nʉnʉa waarã mʉja bii,” cʉ̃ ca ĩi owa cojorique nii. \ip To biro ĩicã, “Wiogʉ majuropeera yeri tutuarique cʉ̃ ca tiicojoricʉ yʉ nii, ñucã Añurije Queti yʉ ca wederije cãare cʉ̃ jʉorira tee cãare yʉ wede,” cʉ̃jare ĩi majio nʉnʉa waami. “Bojoca méé yeri tutuarique yʉre tiicojowa. Aperã cʉ̃ yee quetire cʉ̃ ca wede doti cojoricarã méé teere yʉre tiicojowa,” ĩi wede nʉnʉa waami. “Ate Añurije Queti wado nii, Ʉmʉreco Pacʉ manire cʉ̃ ca boo paca ĩariquere Cristore tʉo nʉnʉjeema ĩirã, mani ca bʉa earo manire ca tiirije,” ĩi wedemi (3.1—4.31). \ip Cristore ca tʉo nʉnʉjeerã, aperãre ca doti ecotirãre biro niiriquere díámacʉ̃ wedemi. “To biirije pee biiya mʉja cãa, mʉja ca tii nʉnʉjeerijere tii nʉnʉjeeticãña; doti cũurique ca dotirije cãare tii nʉnʉjeeticãña,” cʉ̃jare ĩi wede majiomi (5.1—6.10). Jeyua quejero yapare wide taaricʉ, ñucã ca wide taaya manigʉ, mani ca niirijea wapa mani, tʉgoeña wajoa, wãma upʉ mena pee niirãre biro mani ca biirije pee nii ca wapa cʉtirije ĩi, wede majio yapano eami (6.15). \mt1 Galacia macãrãre Pablo cʉ̃ ca queti owa cojorica pũuro \c 1 \p \v 1 Yʉ Pablo, bojoca cʉ̃ja ca wede doti cojoricʉ méé, Jesucristo majuropeera, ñucã cʉ̃ Pacʉ Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ ca cati tuaro ca tiiricʉra, cʉ̃ ca wede doti cojoricʉ, \v 2 mani yaarã, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, yʉ mena ca niirã niipetirã mena, Galacia macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã niipetirãre yʉ añu doti cojo. \p \v 3 Mani Pacʉ Ʉmʉreco Pacʉ, Wiogʉ Jesucristo, añuro cʉ̃ ca tii bojarije, añuro jĩcãri mena niiriquere mʉjare cʉ̃ tiicojojato. \v 4 Jesucristo, mani ca ñañarije wapa bii yaiupi, mani Pacʉ Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boorore birora, ano mani ca cati niiri cuure ñañaro ca bii niirijere manire ametʉenerʉgʉ. \v 5 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca añu majuropeerije to birora to niicõa niijato. To biro to biijato. \s1 Añurije queti apeye mani \p \v 6 Yʉ tʉgoeñarique pai jañu, apeye añurije queti méé peere tʉo nʉnʉjeerʉgarã, yoari méé peti Cristo añuro cʉ̃ ca tii bojarique jʉori mʉjare ca jʉoricʉ Ʉmʉreco Pacʉre mʉja ca camotatirijere. \v 7 Biiropʉa, apeye añurije queti mani. To ca bii pacaro, niima jĩcãrã mʉjare no ca boorora ĩi maa wijiori, Cristo yee añurije quetire ñañarijere biro ca jeeñorʉgarã. \v 8 Ape tabera jãa mena macʉ̃ ʉnora, ñucã Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ra, añurije queti mʉjare jãa ca wederique ʉno méérena mʉjare cʉ̃ja ca wedejata, ¡Ʉmʉreco Pacʉ ñañaro cʉ̃ ca tiirije cʉ̃jare to bii ñaapeajato! \v 9 Mee, jʉguero mʉjare yʉ ca ĩiriquerena mʉjare yʉ ĩi nemo ñucã: Jĩcʉ̃ ʉno añurije queti mʉja ca tʉo jʉorique ʉno méérena cʉ̃ ca wede yujujata, ¡Ʉmʉreco Pacʉ ñañaro cʉ̃ ca tiirijere ca tamʉo yaigʉ cʉ̃ niijato! \p \v 10 Yʉa, bojocara, “Añu majuropeecãmi,” yʉre cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorijere yʉ amaati. Ʉmʉreco Pacʉ pee, “Añujañu,” cʉ̃ ca ĩirije peere yʉ ama. Bojoca menara añuro tuarʉgʉ yʉ ca tiirije méé nii. Bojoca cʉ̃ja ca ĩa biijejarijere yʉ ca tiijata, Cristore pade bojari majʉ méé yʉ niibocu. \s1 Pablo cʉ̃ ca paderique \p \v 11 Yʉ yaarã, atere majiña: Añurije queti yʉ ca bue majiorijea, bojocara cʉ̃ja ca ĩi jeeñorique méé nii. \v 12 Jĩcʉ̃ bojocʉ ʉno peerena cʉ̃ ca majirijepʉre tiicojo eco, bue majio eco, ca biiricʉ méé yʉ nii. Jesucristo majuropeera teere yʉ ca majiro tiiwi. \p \v 13 Ména jʉgueropʉra judíos cʉ̃ja ca nʉcʉ̃ bʉorijere tii nʉcʉ̃ bʉo niigʉ yʉ ca biiriquere, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre yʉ ca jĩa peotirʉga yujuriquere, mʉja queti tʉojacupa. \v 14 Judíos cʉ̃ja ca nʉcʉ̃ bʉorijere tii nʉcʉ̃ bʉo niigʉ, yʉ mena ca maja nʉcãrã ametʉenero yʉ ñicʉ̃ jãa niiquĩricarã cʉ̃ja ca tii jʉo dooriquere jĩcã wãme ʉnoacã tii dʉaricaro maniro ca tiigʉ yʉ niiwʉ. \v 15 To ca bii pacaro, Ʉmʉreco Pacʉ pea bʉaro ca maigʉ niiri, yʉ ca baʉaparo jʉgueropʉra yʉre beje amiupi. Cʉ̃ ca boori tabe ca niiro, \v 16 cʉ̃ Macʉ̃re yʉ ca majiro yʉre tiiwi, judíos ca niitirãre cʉ̃ yee añurije quetire yʉ ca wedepere biro ĩigʉ. Yʉ pea, jĩcʉ̃ ʉno peerena ate maquẽre yʉ jãiñatiwʉ. \v 17 Ñucã yʉ jʉguero Jesús buerã ca niiricarã Jerusalén'pʉ ca niirã cãare ĩagʉ waarucu, yʉ tiitiwʉ. Cʉ̃jare ĩagʉ waatigʉra, yoari mééra Arabia yepa pee yʉ waacoawʉ. Jiro yʉ tua doowʉ ñucã Damascopʉ. \p \v 18 Itia cʉ̃ma jiropʉ Jerusalén'pʉre, Pedrore\f + \fr 1.18\ft Griego wederique mena Cefas.\f* yʉ ĩagʉ waawʉ. Cʉ̃ mena quince rʉmʉrira yʉ niiwʉ. \v 19 Aperã Jesús buerã ca niiricarã peera, jĩcʉ̃ ʉno peerena yʉ ĩatiwʉ. Wiogʉ Jesucristo bai Santiago wadore yʉ ĩawʉ. \v 20 Ano mʉjare yʉ ca owa cojorijera, ĩi ditogʉ méé yʉ ĩi. Ʉmʉreco Pacʉ cãa majimi. \p \v 21 Jiro Siria, to biri Cilicia yepari pee yʉ waawʉ ñucã. \v 22 Judea yepa macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã pea, yʉre ĩa ñaatiwa ména. \v 23 “Manire ñañaro ca tiirʉga nʉnʉjeericʉ, mecʉ̃ra añurije queti cʉ̃ ca tii yaio nʉcõrʉgariquerena wede yujujagʉ,” cʉ̃ja ca ĩirije queti wadore tʉorucuupa. \v 24 To biro yʉ ca biirije jʉori, Ʉmʉreco Pacʉre baja peo ʉjea niirucuupa. \c 2 \s1 Jesús buerã ca niiricarã mena Pablo cʉ̃ ca biirique \p \v 1 Pʉa amo peti, dʉpore baparica penituaro ca niiri cʉ̃mari\f + \fr 2.1\ft Catorce cʉ̃mari.\f* jiro Bernabé mena yʉ waawʉ ñucã Jerusalén'pʉ. Tito cãare yʉ ami waawʉ. \v 2 Ʉmʉreco Pacʉ “Toopʉ ca waapʉ mʉ nii,” yʉre cʉ̃ ca ĩiro macã yʉ waawʉ. Toopʉ ea, cʉ̃jare ca jʉo niirãre biro ca niirã mena wado neari, judíos ca niitirãre añurije queti yʉ ca wederiquere yʉ wedewʉ, niipetirije yʉ ca bii yujurique watoa maquẽ peti tuare ĩigʉ. \v 3 Ñucã Tito, griego bojocʉ, yʉ ca bapa cʉti waaricʉ cãa, jeyua quejero yapare wide taariquere tii dotiya maniwi. \v 4 To biro jãa ca biiri tabere jĩcãrã, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre biro ca bii ditorã cʉ̃ja mena ĩiña manirã, jãa watoare jãa waaupa. Cristo Jesús jʉori doti cũurique ca ĩirore biro tii nʉnʉjeetirãra, añuro jãa ca niirijere ĩa duti coteupa, ñucã doti cũuriquere ca tii nʉnʉjeerã jãa ca niiro tiirʉgarã. \v 5 Jãa pea jĩcã nimaro ʉno peera cʉ̃jare jãa ĩi ametʉa nʉcã ecotiwʉ, díámacʉ̃ ca niirije añurije queti to birora mʉjapʉre ca niicõa niipere boojãma ĩirã. \p \v 6 Ca nii majuropeerãre biro bojoca cʉ̃ja ca ĩarã pea, apeye wãma wãme ʉnora yʉre wede majio nemorucu tiitiwa. (To biro ca biirã cʉ̃ja ca niirijere bʉaro yʉ ĩiti yʉa. Ʉmʉreco Pacʉa bojoca baurique jʉorira ca ĩa bejegʉ méé niimi.) \v 7 Ĩitirãra, “Ʉmʉreco Pacʉ, Pedrore, judíos're añurije quetire cʉ̃ ca wede doti cojoricarore birora, judíos ca niitirãre añurije queti cʉ̃ ca wede dotiricʉ niimi,” yʉre ĩi ĩa majiwa. \v 8 Ʉmʉreco Pacʉ, Pedrore judíos're añurije quetire ca wede doti cojoricʉra, yʉ cãare judíos ca niitirãre añurije quetire yʉre wede doti cojowi. \v 9 To biri Santiago, Pedro, Juan, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre ca jʉo nii majuropeerã, añurije Ʉmʉreco Pacʉ yee maquẽre yʉ ca boca amiriquere majiri, Bernabére, yʉre, amo ñee, jãare tiiwa, “Jãa mena macãrãra mʉja niirucu,” cʉ̃ja ca ĩirijere ĩñorã. To biro tii, “Mʉja, judíos ca niitirãre añurije quetire mʉja ca wedero ʉno, jãa pea judíos're añurije quetire jãa wederucu,” jãare ĩiwa. \v 10 To biro ĩi, “Ca boo pacarãre mʉja ĩa peowa petopʉra,” jãare ĩiwa, tee wadore bʉaro yʉ ca tiirʉga tʉgoeñarije petire. \s1 Pablo, Antioquíapʉ Pedrore cʉ̃ ca tutirique \p \v 11 Pedro, Antioquíapʉ cʉ̃ ca waarica tabere, ñañaro biiricaro cʉ̃ ca tii niirije wapa cʉ̃re yʉ tutiwʉ. \v 12 Ména, Santiago cʉ̃ ca tiicojorã cʉ̃ja ca eaparo jʉguero, judíos ca niitirã mena baarucuupi. Cʉ̃ja ca earo, jeyua quejero yapare wide taariquere ca tii nʉnʉjeerãre uwima ĩigʉ, cʉ̃jare camotati, cʉ̃ja mena baa, bapa cʉti, tiitiupi. \v 13 Aperã judíos, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã cãa, watoara Pedro cʉ̃ ca bii dito niirije peere cʉ̃re biro tii nʉnʉjeecoaupa. Ñucã Bernabé menapʉra to birije watoara cʉ̃ja ca bii dito niirije cʉ̃jare biro biro bii nʉnʉjeecoaupi. \p \v 14 To biri añurije queti ca ĩirore biro cʉ̃ ca tiitiro ĩagʉ, niipetirã cʉ̃ja ca tʉo cojoropʉ, o biro yʉ ĩiwʉ Pedrore: “Mʉa judío bojocʉ nii pacagʉ, judío bojocʉ méére biro mʉ bii nii. To bii pacagʉ, ¿ñee tiigʉ judíos ca niitirãre judíos're biro pee cʉ̃ja ca niiro mʉ tiirʉgati? \p \v 15 ”Mania baʉarãpʉra mee, judíos ca nii jʉo dooricarã mani nii. Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirã ñañarije ca tiirã méé mani nii. \v 16 To ca bii pacaro jĩcʉ̃ ʉno peera doti cũurique ca ĩirore biro cʉ̃ja ca tii nʉnʉjeerije jʉori méé, Cristo Jesús're díámacʉ̃ tʉo ñʉcʉ bʉorique jʉori pee añurã mani ca tuaro ca tiirijere mani maji. Mani cãa, Jesucristorena díámacʉ̃ mani tʉo nʉcʉ̃ bʉowʉ, doti cũurique ca dotirore biro mani ca tii nʉnʉjeerije jʉori méé, cʉ̃re mani ca tʉo nʉnʉjeerije jʉori, ca ñañarije manirãre biro Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ĩajato ĩirã. Doti cũurique ca ĩirore biro ca tii nʉnʉjeegʉa, jĩcʉ̃ ʉno peera, ‘Añugʉ niimi,’ ĩi ecotirucumi. \p \v 17 ”Cristo jʉori añurã mani ca niirʉgarije ca nii pacaro, ñañarije ca tiirã mani ca niirije nii bau nii eacã, ¿to docare atea, ‘Cristora ñañarije ca tiirã mani ca niiro tiimi,’ ĩirʉgaro to ĩiti? Biiti. \v 18 Jĩcʉ̃, cʉ̃ ca tii yaio bateriquepʉrena ñucã cʉ̃ ca tii jeeñocãjata, cʉ̃ majuropeera ñañarijere tii bui cʉtigʉ tiimi. \v 19 Doti cũuquĩrique jʉorira doti cũurique peera ca bii yai weoricʉ yʉ nii, Ʉmʉreco Pacʉ mena pee yʉ ca cati niipere biro ĩigʉ. \v 20 Cristo menara teere yʉ bii yai weowʉ. To biri yʉ majurope cati niigʉ méé yʉ bii. Cristo pee yʉpʉre niimi. Mecʉ̃ ati upʉ yʉ ca cati niirijera, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ yʉre mai, yʉre bii yai boja, ca biiricʉre díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori yʉ cati. \v 21 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca mai ĩariquere yʉ junati. Doti cũurique jʉorira añurã niirique to ca niijata, Cristo watoa petira bii yaibojacupi.” \c 3 \s1 Doti cũurique, to biri díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique \p \v 1 ¡Galacia macãrã wedericaro ca tʉotirã! ¿Ñiru mʉjare cʉ̃ doa mecʉ̃ori, Jesucristore yucʉ tenipʉ cʉ̃ja ca paa pua tuu jĩarique queti, díámacʉ̃ ca niirije mʉjare jãa ca wederiquere cʉ̃ja tʉo nʉnʉjeeticãjato ĩigʉ? \v 2 Ano mʉjare yʉ ca jãiña cojorije wadore yʉre mʉja ca yʉʉro yʉ boo. ¿Doti cũuriquere mʉja ca tii nʉnʉjeerije jʉori, Añuri Yerire mʉja ñeeri? ¿Díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique mena añurije quetire mʉja ca tʉorique jʉori pee méé Añuri Yerire mʉja ñeeri? \v 3 ¿To cõro peti wedericaro ca tʉotirã mʉja niicãti? ¿Añuri Yeri mena pee ca bii nʉnʉa dooricarã nii pacarã, mecʉ̃ra yua, mʉja majurope mʉja ca tii niirije mena añurã mʉja niirʉga tʉgoeñati? \v 4 ¿Yee petira ñañaro mʉja bii bʉañaacãri? To cõro watoa peti mʉja biitijacupa. \v 5 Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ yʉʉ Añuri Yerire mʉjare tiicojo, mʉja watoare ca ĩa ñaaña maniri wãme tii, cʉ̃ ca tiijata, ¿doti cũurique ca ĩirore biro mʉja ca tiirije jʉori cʉ̃ tiiti? ¿Díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique mena añurije quetire mʉja ca tʉo nʉnʉjeerije jʉori pee méé cʉ̃ tiiti? \v 6 Abraham menare o biro biiupa: Abraham, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩirijere “Cʉ̃ ca ĩirore birora tiirucumi,” ĩi tʉoupi. Tee jʉorira, “Añugʉ niimi,”\f + \fr 3.6\ft Gn 15.6.\f* ĩi ecoupi. \p \v 7 To biri mʉja, díámacʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorã, Abraham pãramerã ca nii majuropeerã cʉ̃ja ca niirijere ca majiparã mʉja nii. \v 8 Ʉmʉreco Pacʉ wederique, judíos ca niitirãre díámacʉ̃ cʉ̃ja ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorije jʉorira, Ʉmʉreco Pacʉ añurã cʉ̃ja ca niiro cʉ̃ ca tiipere ĩirora, o biro ĩi, ate añurije quetire wede jʉgueupa Abraham're: “Mʉ jʉori, bojoca poogaari cõrora añuro tii ecorucuma,” ĩiupa.\f + \fr 3.8\ft Gn 12.3; 18.18; 22.18.\f* \v 9 To biri díámacʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorã, Abraham díámacʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉoricʉ menara, añuro tii ecoma Ʉmʉreco Pacʉre. \p \v 10 Doti cũurique ca ĩirore biro ca tii nʉnʉjeerã, ñañaro ca tii ecoparã niima, Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro ĩi: “Doti cũurique owarica pũuropʉ ca ĩirore biro ca tii nʉnʉjeetigʉa, ñañaro biirucumi,” ĩi.\f + \fr 3.10\ft Dt 27.26.\f* \v 11 To biri ĩa majiricarora, jĩcʉ̃ ʉno peera doti cũurique ca ĩirore biro cʉ̃ ca tii nʉnʉjeerije jʉorira, añugʉ tuatimi Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa cojorore. Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro ĩi: “Añugʉa, díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉorira cati niirucumi,” ĩi.\f + \fr 3.11\ft Hab 2.4.\f* \v 12 Doti cũuriquea, díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique maquẽ méé nii. O biirije pee ĩi: “Doti cũurique ca ĩirore biro ca tii niigʉa, tee jʉorira cati niirucumi,” ĩi.\f + \fr 3.12\ft Lv 18.5.\f* \v 13 Cristo, doti cũurique ñañaro mani ca biiro ca tiiboriquere, cʉ̃ majuropeera mani yee jʉori ñañaro manire tamʉo yai bojaupi. O biro ĩi owarique nii: “Yucʉgʉpʉ ca paa pua tuu eco yaigʉa, ñañagʉ peti niimi,” ĩi.\f + \fr 3.13\ft Dt 21.23.\f* \v 14 Ate to biro biiupa, Ʉmʉreco Pacʉ Abraham're, “Añuro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩirique Cristo Jesús jʉori bojoca poogaari niipetirore ca eapere biro ĩiro, ñucã díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori, “To biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩiricarore biro Añuri Yerire ñee, mani ca tiipere biro ĩiro. \s1 Doti cũurique, to biri “O biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩirique \p \v 15 Yʉ yaarã jĩcã wãme mʉjare yʉ ĩi cõoña wederucu. Jĩcʉ̃ bojocʉ, “O biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩirijere, cʉ̃ wãme owa tuu nemocã cʉ̃ ca tiijata, jĩcʉ̃ ʉno peera, “Añuti,” ĩi majiti, ñucã ape wãme ĩi nemo, tii majitimi. \v 16 Tʉoya atere. Ʉmʉreco Pacʉ Abraham're, to biri cʉ̃ pãramire, “O biro yʉ tiirucu” ĩiupi. Ʉmʉreco Pacʉ wederique paʉpʉre: “Mʉ pãramerãre,” ĩiti. Jĩcʉ̃rena, “Mʉ pãramire,” ĩi, Cristo wadore.\f + \fr 3.16\ft Gn 12.7; 13.15; 24.7.\f* \v 17 Atere o biro mʉjare ĩirʉgʉ yʉ ĩi: Ʉmʉreco Pacʉ Abraham're, “O biro yʉ tiirucu” cʉ̃ ca ĩiriquere, cuatrocientos treinta cʉ̃mari jiropʉ doti cũurique ca bii earique pea, to biro Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩi cũuriquere ca wapa manirije ca tuaro tii majiti. \v 18 Ʉmʉreco Pacʉ, “Yʉ tiicojorucu” cʉ̃ ca ĩiricʉ, Moisés cʉ̃ ca doti cũurique jʉorira cʉ̃ ca bii eajata, “O biro yʉ tiirucu,” Abraham're cʉ̃ ca ĩirique wapa manibojacupa. Ʉmʉreco Pacʉ pea Abraham're, “To biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩiriquere, wapa manirora cʉ̃re tiicojoupi. \p \v 19 To docare, ¿doti cũuquĩrique pea ñee peere ĩiro to nii eaupari? Jiropʉ, bojoca cʉ̃ja ca ametʉene nʉcãrije jʉori bii eaupa. Tea “To biro yʉ tiirucu,” Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩiricʉ cʉ̃ ca earopʉ bii yapano eaupa. Doti cũuriquere Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrã Moisés menapʉ bojocare wede majio cojoupa. \v 20 To ca bii pacaro jĩcʉ̃ra cʉ̃ ca ĩi niijata, ca ĩi bojari majʉre booti. Ʉmʉreco Pacʉa jĩcʉ̃ra niimi. \s1 Doti cũurique ca tiirique \p \v 21 To biro to ca biijata, doti cũuriquea, Ʉmʉreco Pacʉ: “O biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩiriquere, “¿Ca bii camotarije to niiti?” Biiti. Doti cũuriquera caticõa niiriquere to ca tiicojojata, añurã mani ca niiro ca tiirije cãa doti cũurique jʉorira niibojacupa. \v 22 Ʉmʉreco Pacʉ wederique: “Niipetirãpʉra ñañarijere ca tii nʉnʉjeerã niima,” manire ĩi majio, Jesucristore díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori, “O biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩiriquere cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerãre tiicojorique to niijato ĩima ĩiro. \p \v 23 Ate díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique ca eaparo jʉguero, doti cũurique pea, do biro mani ca bii majitiro manire tii niiupa; díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique ca bii bau nii earopʉ, to biro manire tii niiupa. \v 24 To biro biima ĩiro, doti cũurique pea manire ca jʉo waarije Cristore mani ca majiro ca tiirije niiupa, díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori añurã mani ca niipere biro ĩiro. \v 25 To biri mecʉ̃ra, díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique ca earicaro jiro, doti cũurique ca dotirijere ca tii nʉnʉjeerã méé mani nii yua. \p \v 26 To biri mʉja niipetirã, Cristo Jesús're díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori, Ʉmʉreco Pacʉ puna mʉja nii. \v 27 Cristore díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉo, ca uwo coe dotiricarã niiri, Cristorena ca catiro jãña niirã mʉja nii. \v 28 To biri judío, griego, pade coteri majʉ, añuro ca niigʉ, ʉmʉ, nomio, “Yʉ nii” ĩirique mani, Cristo Jesús jʉori, mʉja niipetirãpʉra jĩcã upʉra niirã mʉja bii. \v 29 Cristo yaarã mʉja ca niijata, Abraham pãramerã peti niirã mʉja bii, Ʉmʉreco Pacʉ, “O biro yʉ tiirucu,” cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiriquere ca cʉo eaparã peti. \c 4 \p \v 1 Atere mʉjare ĩirʉgʉ yʉ ĩi: Cʉ̃ pacʉ cʉ̃ ca cʉorije niipetirijere ca cʉopʉ, wimagʉ cʉ̃ ca niijata, jĩcʉ̃ pade coteri majʉre birora biicãmi ména, niipetirije ca cʉo eapʉ nii pacagʉ. \v 2 Cʉ̃re ĩa nʉnʉjee, cʉ̃ yee maquẽre ĩa cote, ca tii niirã niima, cʉ̃ pacʉ cʉ̃ ca cõorica cuu ca earopʉ. \v 3 Mani cãa to biri wãmera ca tʉgoeña bayi maja nʉcãtirã niirã, ati yepa maquẽ ca doti niirijerena ca tii nʉnʉjeerã mani niirucuwʉ. \v 4 Cʉ̃ ca cõorica cuu ca earo, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ Macʉ̃re tiicojoupi; jĩcõ nomio doti cũuriquere ca tii nʉnʉjee niigopʉre baʉaupi, \v 5 doti cũuriquere ca tii nʉnʉjeerãre ametʉeneri, Ʉmʉreco Pacʉ puna peti mani ca niiro manire tiirʉgʉ. \v 6 Mee mʉja, cʉ̃ punapʉ mʉja nii. To biri Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ Macʉ̃ yʉʉ Añuri Yerire mʉja yeripʉre tiicojoupi, o biro ca ĩigʉre: “¡Abbá!\f + \fr 4.6\ft Arameo wederique mena “Cáacʉ” ĩirʉgaro ĩi.\f* ¡Cáacʉ!” ca ĩigʉre. \v 7 To biri pade coteri majʉ\f + \fr 4.7 \ft “Doti cũuriquere ca tii nʉnʉjeegʉ méé mʉ nii,” ĩirʉgaro ĩi.\f* méé mʉ nii. Ʉmʉreco Pacʉ macʉ̃ pee mʉ nii. Cʉ̃ macʉ̃ mʉ ca niiro macã, cʉ̃ ca tiicojopere ca cʉopʉ mʉ ca niiro mʉre tiimi. \s1 Galacia macãrã jʉori Pablo cʉ̃ ca tʉgoeña pairique \p \v 8 Jʉgueropʉre Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirã niirã, Ʉmʉreco Pacʉ méérena ĩi nʉcʉ̃ bʉori maja mʉja niiupa. \v 9 Mecʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉre ca majirã nii pacarã, o biro pee ĩijata, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca majirã nii pacarã, ¿ñee tiirã ñucã, mʉja ca tii jʉo doorique añuro niiricaro ca tiitirije ca wapa manirije peerena mʉja tiirʉga tʉgoeña tuenecãti? ¿Teere tii nʉnʉjeeri majara mʉja nii yaicãrʉgati? \v 10 Mʉja boje rʉmʉrire, muipũare, ca wato cʉtiri yʉtearire, cʉ̃marire, to birora boje rʉmʉri mʉja tii nʉcʉ̃ bʉocã nʉnʉa waa tee cãare. \v 11 Mʉja watoare añurije quetire yʉ ca wederiquere, “¿Watoa petira yʉ ĩicãbujapari?” yʉ ĩi uwi jãa jañu. \p \v 12 Yʉ yaarã, mʉjare biro yʉ ca biiricarore birora mʉja cãa, “Yʉre biro biiya,” mʉjare yʉ ĩi. “Ñañaro yʉre mʉja tiiwʉ,” ĩigʉ méé yʉ ĩi biigʉpʉa. \v 13 Mee mʉja majicu, añurije quetire mʉjare wede jʉogʉ, diarique cʉti pacagʉ mʉjare yʉ ca wede yujuriquere. \v 14 Yʉ diarique pea, mʉja ca biirique cʉtirijere yʉ ca majipere biro ĩiro biiwʉ. “Docuoro diarique paimi” yʉre ĩi ĩa juna, yʉre doo, mʉja tiitiwʉ. To biro ĩitirãra, jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ cʉ̃re queti wede bojari majʉre ca tiirãre biro, ñucã Cristo Jesús'rena ca tiirãre biro, yʉre mʉja ñeewʉ. \v 15 ¿To biro mʉja ca bii ʉjea niirique pea do biro to biiri yua? Ca tiipe ʉno to ca niijata, mʉja capegaarire jade wee jeeri, yʉre ca tiicojocãparãre biropʉ mʉja biimiwʉ. \v 16 ¿Mecʉ̃ra, mʉja ca biirique cʉti niirijere ĩi bau niima ĩigʉra, mʉja ca ĩa tutigʉ yʉ niicãtimiti? \p \v 17 Ĩi dito yujuri maja bʉaro mʉjare mai uwa jeoma biirãpʉa. Bʉari, añuri wãme tʉgoeñarique mena méé to biro mʉjare ĩima. Añurije queti mʉjare jãa ca wederiquere camotatiri, “Jãa ca ĩirije peere cʉ̃ja tʉo nʉnʉjeejato,” ĩirã ĩima. \v 18 Aperãre mai uwa jeojata, añujañu biiropʉa, bʉari añuri wãme tʉgoeñari ĩijata. Mʉja mena yʉ ca niiro wado méé, yʉ ca manijata cãare to birora ca biicõa niipe nii. \v 19 Yʉ puna yʉ ca mairã, mʉja jʉori jĩcõ nomio macʉ̃ cʉtigo doogo, puniro cõ ca wijiorore biropʉ yʉ bii nii. Cristore díámacʉ̃ mʉja ca tʉo nʉcʉ̃ bʉo jeeñacoaropʉ to biro yʉ bii yerijãarucu. \v 20 Mecʉ̃ra mʉja mena yʉ niicãrʉgamijapa, añu jañuri wãmera mʉjare yʉ ca wedepere biro ĩigʉ. Mʉja ca bii niirijere ñee pee yʉ ĩi majiticã. \s1 Agar, Sara menare ĩi cõoña wederique \p \v 21 Mʉja, doti cũuriquere ca tii nʉnʉjeerʉgarã, jĩcã wãme yʉre ĩiña. ¿Ñee tiirã doti cũurique ca ĩirijere añuro mʉja tʉo ñeetiti? \v 22 O biro ĩi owarique nii: “Abraham pʉarã puna cʉtiupi; jĩcʉ̃ pade coteri majo macʉ̃, apĩ cʉ̃ nʉmo majurope macʉ̃, niiupa,” ĩi.\f + \fr 4.22\ft Gn 16.15; 21.2-3.\f* \v 23 Cʉ̃re pade coteri majo macʉ̃ pea, bojoca boorica wãme jʉori baʉaupi. Cʉ̃ nʉmo majurope macʉ̃ pea, Ʉmʉreco Pacʉ, “To biro yʉ tiirucu,” Abraham're cʉ̃ ca ĩirica wãmere biro to biijato ĩigʉ baʉaupi. \p \v 24 Ate to biro ca biiriquea, ca bii cõoñarije niiro bii. Cʉ̃ja pʉarã nomia, pʉa wãme ca niirijere bii cõoñarã biima. Jĩcõ Sinaí buuropʉ doti cũurique cʉ̃ja ca boca amiriquere nii cõoñago biimo. Agar puna teere ca tii nʉnʉjeerã ca niiparã niiupa. \v 25 Agar, Arabia yepapʉ ca niiri ʉ̃tã buuro, Sinaí Buurore ca bii cõoñago niimo, mecʉ̃rire Jerusalén macã ca niiri macãre. To biri tii macã, tii macã macãrã menapʉra doti cũuriquere tii nʉnʉjeema ĩirã, pade coteri majare biro biima. \v 26 Ʉmʉreco tutipʉ ca niiri macã Jerusalén pea añuro niicã, mania tii macã macãrã mani nii. \p \v 27 Ʉmʉreco Pacʉ wederique o biro ĩi: \q1 “Ʉjea niiña mʉ, ca puna manigo, jĩcãti ʉno peera ca macʉ̃ cʉti ñaatigo. Di rʉmʉ ʉno peera macʉ̃ cʉti, punirije tamʉo, ca bii ñaatigo, acaro bui ʉjea niiña. Ca waa weo ecorico pea, ca manʉ cʉtigo ametʉenero puna cʉtirucumo,” ĩi.\f + \fr 4.27\ft Is 54.1.\f* \p \v 28 Yʉ yaarã, mʉja cãa Sara macʉ̃ Isaac're birora, “O biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩirique jʉori, cʉ̃ punaarã mʉja nii. \v 29 Tii cuupʉre bojoca boorica wãme jʉori ca baʉaricʉ, Añuri Yeri jʉori ca baʉaricʉre ñañaro cʉ̃re tiirʉga nʉnʉjeeupi. Mecʉ̃ri cãare to birora bii. \v 30 To docare, ¿do biro to ĩiti Ʉmʉreco Pacʉ wederique? O biro ĩi: “Pade coteri majora, cõ macʉ̃ menara cõacãña. Cõ macʉ̃a, cʉ̃ nʉmo majurope macʉ̃ menara cʉ̃ pacʉ yeere cʉo nʉnʉjee majitimi,” ĩi.\f + \fr 4.30\ft Gn 21.10.\f* \v 31 Yʉ yaarã, to biri wãmera mani cãa, pade coteri majo puna méé mani nii; añuro ca niigo puna pee mani nii. \c 5 \s1 Cristo jʉori añuro niirique \p \v 1 Cristo manire ametʉeneupi, añuro mani ca niipere ĩigʉ. To biri añuro mʉja ca niirijere añuro tʉgoeña bayi, niicãña. Ñucã doti cũuriquere tii nʉnʉjee peoti majitirã mʉja ca biiriquere tii nʉnʉjee nemoticãña. \p \v 2 Añuro tʉoya. Yʉ Pablo mʉjare yʉ ĩi, mʉja jeyua quejero yapare wide taariquere mʉja ca tiijata, Jesucristo mʉjare cʉ̃ ca ametʉenerique pea wapa manirucu. \v 3 Mʉjare yʉ ĩi nemorucu ñucã: No ca boogʉ jeyua quejero yapare ca wide taa dotigʉa, doti cũurique ca ĩirije niipetirora cʉ̃ ca tiipera niicãro bii. \v 4 Mʉja mena macãrã jĩcãrã añurã niirʉgama ĩirã, doti cũurique ca tii nʉnʉjeerã, Cristore ca camotatiricarãpʉ niima. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca mai ĩarijere ca junarã niima. \v 5 Mani pea Añuri Yeri cʉ̃ ca tii nemoro mena, díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori, añurã mani ca nii eapere mani yue nii. \v 6 Cristo Jesús mena mani ca niijata, jeyua quejero yapa wide taaricarã, ñucã ca wide taaya manirã niiriquea wapa mani. Ca wapa cʉtirijea díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉo, tee díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉoriquera ameri mairicaro ca tiirije nii. \p \v 7 Mʉja, Jesucristo yee quetire añuro mʉja tʉo nʉnʉjee nʉnʉa waawʉ ména. ¿Ñiru díámacʉ̃ ca niirijere mʉja ca tʉo nʉnʉjee yerijãaro cʉ̃ tiiri? \v 8 Mʉjare ca jʉoricʉ Ʉmʉreco Pacʉ méé to biro mʉjare tiijacupi. \v 9 Petoacã, baariquere ca wauaro\f + \fr 5.9\ft Levadura.\f* ca tiirijere baariquepʉre jãaricarora, teere jʉo waua peticoa. \v 10 Biigʉpʉa, “Bojorica wãme tʉgoeñatirucuma,” yʉ ĩi tʉgoeña bayicã mani Wiogʉ mena. No ca boori wãmera mʉjare ca ĩi maa wijio yujugʉ doca, “To biro ca biigʉ niimi,” ĩiricaro maniro, ñañaro tii ecorucumi. \v 11 Yʉ yaarã, ména, jeyua quejero yapare wide taarique maquẽrena yʉ ca wede majiocõa niijata, ñee peere ĩirã cõro judíos, ñañaro yʉre tiirʉga nʉnʉjeetibocuma. Teerena yʉ ca ĩicõa niijata, Jesucristo manire cʉ̃ ca bii yai bojarique queti to cõro peti cʉ̃jare ajienetibocu. \v 12 ¡Jeyua quejero yapare wide taarique maquẽre mʉjare ca wede mecʉ̃o yujurã, cʉ̃ja majuropeera añuropʉ cʉ̃ja ca wide weo peoticã yerijãa waajata, añucãbocu petopʉra! \p \v 13 Mʉja yʉ yaarã, doti cũuriquerena tii nʉnʉjeecã niirema ĩigʉra cʉ̃ ca jʉoricarã mʉja nii. Bʉari, doti cũuriquere tii nʉnʉjeetirãra añuro cʉ̃ja niijato ĩigʉ cʉ̃ ca jʉoriquerena mʉja upʉri ca boorore biro tiirique pee jeeñoticãña. To biro tiitirãra, mʉja ca niiro cõrora ameri mairique mena pee ameri tii nemo niiña. \v 14 Niipetirije doti cũuriquere ate: “Mʉja majurope mʉja ca mairore birora mʉja pʉto macãrã cãare maiña,”\f + \fr 5.14\ft Lv 19.18.\f* ca ĩirije wadora nii peoticã cojo. \v 15 Bojoca catiri niiña. Mʉja majuropeera ameri baca, ameri baa mʉja ca tiijata, mʉja majuropeera ñañaro mʉja ameri tii yaio yapari cʉtire. \s1 Añuri Yeri cʉ̃ ca tii niirije \p \v 16 To biri o biro yʉ ĩi: Añuri Yeri mʉjare cʉ̃ ca dotirije wadore tii niiña. Ñañarije mʉja upʉri ca boorore biro mʉja ca tiirʉga tʉgoeñarijere tii nʉnʉjeeticãña. \v 17 Ñañarije mani upʉri ca boorore biro mani ca tiirʉga tʉgoeñarijea, Añuri Yerire ca junarije nii. Ñucã, Añuri Yeri pee cãa, mani upʉri ca boorore biro mani ca tiirijere ca junagʉ niimi. Tea, pʉarã ameri ĩa junaricarore biro bii. To biri mʉja ca tiirʉgari wãme peere mʉja tii majiti. \v 18 Añuri Yeri pee mʉjare cʉ̃ ca majiojata, doti cũuriquere ca doti ecorã méé mʉja niirucu. \p \v 19 Ñañarije tiiriquere ca tii nʉnʉjeerãra ĩa majiriquera niicã: nʉmo cʉti, manʉ cʉti, bii pacarã epericarã cʉtirique, nʉmo mani, manʉ mani, bii pacarã tii eperique, tiirica wãme cõrora ca tiiya manirije, \v 20 weericarãrena ĩi nʉcʉ̃ bʉorique, doa eperique, ĩa tutirique, jĩcãri mena ca niiña manirije, doe peerique, ajia pairique, jĩcãri mena ca tii nii majiña manirije, bojorica wãme tʉgoeña dica watirique, \v 21 ĩa ʉgo ajiarique, jĩarique, cũmurique, baa pacarique, ñucã apeye tee ʉnore paʉ wãmeri tiicãma. Jʉguero mʉjare yʉ ca wede majioricarore birora mecʉ̃ cãare mʉjare yʉ ĩi nemo ñucã: Atere ca tii niirã Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre eatirucuma. \p \v 22 Añuri Yeri cʉ̃ ca tii niirije pea: ameri mairique, ʉjea niirique, añuro niirique, tʉgoeña bayirique, bojoca añurique, añuro tiirique, to birora díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉocõa niirique, \v 23 ʉjero macʉ̃ ca niiña manirije, ca bii buiyeerijere tʉgoeña ametʉene bayirique, nii. Atera jĩcã wãme peera doti cũurique ca ĩi camotarije mani. \v 24 Cristo Jesús yaarã ca niirã, ñañarã cʉ̃ja ca niiro ca tiirijere, cʉ̃ja upʉri ca boorore biro ñañarije cʉ̃ja ca tiirije menara, Cristo menara teere ca bii yai weoricarãpʉ niima. \v 25 To biri Añuri Yeri mena mani ca niijata, Añuri Yerira manire cʉ̃ ca majiorijere ca tii nʉnʉjeeparã mani nii. \v 26 “Ca nii majuropeerã jãa nii,” ĩicãri, mani majuropeera ameri quẽe, ameri ĩa tuti, ca tiitiparã mani nii. \c 6 \s1 Ameri tii nemo niirique \p \v 1 Yʉ yaarã, jĩcʉ̃ ʉnore ñañarije cʉ̃ ca tiiro mʉja ca ĩajata, mʉja añuro yeri tʉgoeña tutuarã ca niirã, puniro ĩiricaro maniro añuro cʉ̃re wede majio, ñucã cʉ̃ ca tʉgoeña yeri wajoaro cʉ̃re tiiya. Mʉja ca niiro cõrora tʉgoeña bojoca catiya tee peere, mʉja cãare ñañarije ca bii buiyeerije bii eare. \v 2 Mʉja ca niiro cõrora ca nʉcʉ̃rijere jeericarore biro, mʉjare ca bii niirijere ameri tii nemo niiña. To biro tiirã, Cristo cʉ̃ ca dotirijere tiirã mʉja tiirucu. \p \v 3 Ñucã jĩcʉ̃ ʉno watoara, “O biro ca biigʉ yʉ nii,” ca ĩigʉa, cʉ̃ majuropeera ĩi ditogʉ tiimi. \v 4 Mʉja majuropeera, mʉja ca biirique cʉtirijere ĩa bejeya. Jĩcã wãme mʉja ca bii ametʉa nʉcãrije to ca niijata, aperã cʉ̃ja ca biirijepʉre cõoñaticãña. \v 5 Mani ca niiro cõrora mani ca biirique cʉtirijere ca ĩa maji nʉnʉa waaparã mani nii. \v 6 Añurije Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire ca bue majio ecogʉa, niipetirije mʉ ca cʉorije mena mʉre ca bue majiogʉre tii nemoña. \p \v 7 Mʉja majuropeera ĩi ditoticãña. Ʉmʉreco Pacʉra jĩcʉ̃ ʉno peera bui epe majitimi. Oterique cõrorena tee dicarena jeerique nii. \v 8 Ñañarije cʉ̃ ca tiirʉga tʉgoeñarijere ca tii nʉnʉjeegʉa, tee jʉorira ñañaro tamʉo yairucumi. Añuri Yeri cʉ̃ ca boorore biro ca tii nʉnʉjeegʉa, Añuri Yeri jʉorira caticõa niiriquere bʉarucumi. \v 9 To biri añurijere ca tii jʉtitiparã mani nii. Mani ca jʉtitijata, tii cuu ca earo añurije mani bʉarucu. \v 10 To biri mani ca tii nemopa tabe ʉno ca niiro, niipetirãre añuro ca tiiparã mani nii, añuro petira manire birora Cristore díámacʉ̃ ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorãre. \s1 Wede majio yapanorique \p \v 11 Ĩaña, yʉ majuropeera paca owarique mena, mʉjare yʉ ca owa cojorijere. \v 12 Jeyua quejero yapare mʉjare ca wide taa dotirʉgarã, bojoca mena añuro tuarʉgarã wado to biro ĩima, “Cristo yucʉ tenipʉ manire cʉ̃ ca bii yai bojariquere mani ca wedejata, ñañaro tiirʉgarã mani cãare nʉnʉbocuma” ĩi uwima ĩirã. \v 13 Cʉ̃ja, jeyua quejero yapare ca wide taa dotirã cãa, doti cũuquĩriquere tii nʉnʉjee peotitima. Jeyua quejero yapare mʉjare ca wide taa dotirã, to biro mʉja upʉpʉre mʉja ca tiirijepʉre, “O biro ca tiirã niirã jãa bii,” ĩirʉgarã ĩima. \v 14 Yʉa mani Wiogʉ Jesucristo cʉ̃ ca bii yai bojarique ca niitirijepʉra, “O biro ca biigʉ yʉ nii,” yʉ ĩirʉgati majuropeecã. Cristo cʉ̃ ca bii yai bojarique jʉori, ati yepa maquẽ ñañarije tii niiriquea yʉre ca bii yai weoriquepʉ nii. Yʉ pee cãa teere ca bii yai weoricʉpʉ yʉ nii. \v 15 Jesucristo menara jeyua quejero yapare wide taaricʉ, wide taaya manigʉ, niiriquea wapa mani. Wãma yeri tʉgoeña wajoarique pee nii, ca wapa cʉtirije. \v 16 Ate ca ĩirore biro ca tii nʉnʉjeerã niipetirãre ñucã Ʉmʉreco Pacʉ yaarã Israel yaa pooga cãare, jĩcãri mena añuro niirique, ĩa mairique, to niijato. \p \v 17 Apeyera ñucã, jĩcʉ̃ ʉno peera ñañaro yʉ ca biiro cʉ̃ tii nemoticãjato, yʉa, Wiogʉ Jesús yee jʉori ca cami tujagʉ yʉ nii. \p \v 18 Yʉ yaarã, mani Wiogʉ Jesucristo cʉ̃ ca ĩa mairije mʉja niipetirãre mʉja ca cati niirije menapʉ to niijato. \p To biro to biijato. \p Pablo