\id ACT boa Waimaja \h LOS HECHOS \toc1 LOS HECHOS \toc2 LOS HECHOS \toc3 Hch \mt1 LOS HECHOS \ip Jesucristo, cʉ̃ yee quetire cʉ̃ ca wede doti cojoricarã cʉ̃ja ca tiiriquere owarica pũuroa, Lucas, Añurije Quetire cʉ̃ ca owariquere ca nii nʉnʉa waarijera nii. Ati pũurore ca owaricʉa, cʉ̃ ca owa jʉorica pũurora, “Niipetirije Jesús cʉ̃ ca tiiriquere, to biri bojocare cʉ̃ ca bueriquere,” owaupi (Hch 1.1). \ip Ati pũuro jiro cʉ̃ ca owarica pũuro peera: “Bii yai, cati tua, ʉmʉreco tutipʉ tua mʉa waa cʉ̃ ca biirique menara, Jesús yee queti peticã yerijãa waa biitiupa,” cʉ̃ ca ĩi wede majiorique nii. Bojoca watoare to birora bojoca cʉticõa niimi Jesús. \ip Ati pũuroa, Jesús yee quetire ca tʉo nʉnʉjee jʉoricarã, Añuri Yeri cʉ̃ ca majioro mena, Jesús're tʉo nʉnʉjeerique maquẽre, o biro tiiri, bʉaro jañuro niipetiri taberipʉ, Jerusalén mena bii jʉo waa, jiro Judea yepa, jiro muipũ cʉ̃ ca mʉa doori nʉña pee ca niiri yeparipʉ, to biri Samariapʉ, jiro judíos ca niitirãpʉre, Antioquía, Siriapʉ, ca bii nʉnʉa waaro tiiupa, ĩi wede. \ip Atere ĩi wede yapano, Pablo, Jesús yee quetire wede yujugʉ cʉ̃ ca biiriquere wede nʉnʉa waa. To biri Jesús yee queti, Asia macã yepa jĩcã yepapʉre ca ea waarique maquẽre, too bii nʉnʉa waarora, ape yeparipʉ, Greciapʉ, jiro Romapʉ ca bii ea waariquere wede nʉnʉa waa. \ip Ate queti, Jesús yee quetire ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja ca bii nʉnʉa dooriquere wede nʉnʉa doo, ñucã jiro ati yepa niipetiro jañuripʉ, to biri paʉ yʉteari jiro ati yepa niipetiropʉre Jesús yee quetire cʉ̃ja ca wede bato peoticãpere, “To biro biirucu,” cʉ̃ ca ĩi owarique nii. \ip Ati pũuroa, Pedro, Pablo, cʉ̃ja ca tii niiriquere bʉaro peti wede. Ĩi pacaro díámacʉ̃ petira Añuri Yeri cʉ̃ ca doti tutua niirije mena, cʉ̃ ca jʉo tii niirije mena, Jesucristo to birora ca niicõa niigʉpʉre yeri jañacãri cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja ca nii jeeña earo cʉ̃ ca tiiriquere wede. Itia wãme nii, Jesús cʉ̃ yee quetire cʉ̃ ca wede doti cojoricarã cʉ̃ja ca biiriquere ca wederije: \io1 (1) Jesús, cʉ̃ buerãre “Ate mʉja tii niirucu,” cʉ̃jare ĩicã, ñucã “O biirije mʉjare yʉ tiirucu,” cʉ̃jare ĩiri jiro ʉmʉreco tutipʉ cʉ̃ ca tua mʉa waariquere (1.1-14), Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã Jerusalén're cʉ̃ja ca bii jʉoriquere (1.15—8.3), wede. \io1 (2) Palestina yepare añurije quetire cʉ̃ja ca wede bate nʉnʉa waariquere wede (8.4—12.35). \io1 (3) To biicãri yua Mediterráneore ca niiri yeparire Añurije Quetire wede nʉnʉa waarã, Romapʉ cãare cʉ̃ja ca wedecã ea waariquere wede. Añurije quetire Pablo cʉ̃ ca wede yujugʉ waa jʉoriquere (13.1—14.28) wede nʉnʉa waa, Jesús buerã, bojocare ca jʉo niirã mena Jerusalén're cʉ̃ja ca nea pooriquere (12.1-35), Pablo, pʉati añurije quetire cʉ̃ ca wede yujugʉ waa nemoriquere (15.36—18.22), Pablo itiati añurije quetire cʉ̃ ca wede yujugʉ waariquere (18.23—21.16), wede nʉnʉa waa. To biicãri yua, Jerusalén'pʉ, Cesareapʉ, jiropʉra yua Romapʉ, Pablore cʉ̃ja ca tia cũuriquere wede yapano ea (21.17—28.31). \mt1 Jesús buerã cʉ̃ja ca tiirique \c 1 \s1 Añuri Yerire cʉ̃ ca tiicojope maquẽ \p \v 1 Yʉ ca maigʉ Teófilo, yʉ ca owa jʉorica pũurore niipetirije Jesús cʉ̃ ca tii jʉoriquere, cʉ̃ ca bue majio jʉoriquere, \v 2 cʉ̃ yee quetire cʉ̃ ca wede doti cojoparã cʉ̃ ca bejericarãre, Añuri Yeri jʉori cʉ̃jare wede majiori jiro, ʉmʉreco tutipʉ cʉ̃ ca ami mʉa waa ecoriquepʉ yʉ owa yapano eawʉ. \v 3 Cʉ̃ ca bii yairicaro jiro ca nii pacaro, cʉ̃ ca catirijere ĩñogʉ cʉ̃ majuropeera ĩa majiricarora bau niigʉra paʉ tiiri, cuarenta\f + \fr 1.3\ft Pʉarã bojoca yee cõro niiri rʉmʉri.\f* rʉmʉri peti cʉ̃jare baua ĩño nii, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabe maquẽre cʉ̃jare wede, tii niiupi. \p \v 4 Ména, cʉ̃ja mena niigʉ, Jerusalén macãrã cʉ̃jare niicã dotiupi. O biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Yʉ Pacʉ “Yʉ tiicojorucu” cʉ̃ ca ĩiriquere, mʉjare yʉ ca wederiquere yueya ména. \p \v 5 Yee mééra Juan, oco mena uwo coeupi. Mʉja pea, no cãnacã rʉmʉ jiro mééra, Añuri Yeri mena uwo coe ecorã doorã mʉja tii —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \s1 Jesús ʉmʉreco tutipʉ cʉ̃ ca tua mʉa waarique \p \v 6 Jesús mena ca nea pooricarã pea, o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupa: \p —Wiogʉ, ¿mecʉ̃ to niiti yua, Israel yepare, ñucã cʉ̃ja majuro cʉ̃ja ca doti niiro mʉ ca tiipa rʉmʉ? —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 7 To biro cʉ̃ja ca ĩiro tʉogʉ, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi Jesús: \p —Mʉjara, tii tabe ca niiro, tii rʉmʉ ca niiro, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ majuro ca doti majigʉ niiri cʉ̃ ca tiipere, mʉja ca majipe méé nii. \v 8 Biirãpʉa, Añuri Yeri mʉjapʉre cʉ̃ ca ñaajãa nʉcã earo, mʉja ca yeri tutuapere ñee yapanori, yʉ yee maquẽre mʉja wede yujurã waarucu. Jerusalén'ra mʉja wede jʉorucu, jiro Judea yepa, to biri Samaria yepa, jiro ati yepa niipetiropʉ yʉ yee quetire mʉja wede yuju peticã cojorucu —cʉ̃jare ĩiupi Jesús. \p \v 9 Atere ĩi yapanogʉra, cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩarucurora, ʉmʉreco tutipʉ ami mʉa waa eco, bueri bʉrʉa cʉ̃re ca paa ũmaarora, bauticã yerijãa waaupi Jesús. \v 10 Jesús cʉ̃ ca mʉa waaro, emʉaro pee wado cʉ̃ja ca ĩa mʉene nucũrucuro, pʉarã juti botirije jãñaricarã cʉ̃ja pʉto baua ea nʉcã eari, o biro cʉ̃jare ĩiupa: \fig Jesús, ʉmʉreco tutipʉ cʉ̃ ca tua mʉa waarique. Hch 1.9|src="CN01883B.tif" size="span" \fig* \p \v 11 —Galilea macãrã, ¿ñee tiirã ʉmʉreco tuti pee mʉja ĩa mʉenecã nucũti? Ano mʉja mena ca niijãgʉ Jesús, ʉmʉreco tutipʉ ca ami mʉa waa ecojãgʉra, cʉ̃ ca mʉa waaro mʉja ca ĩajãri wãmera doorucumi ñucã —cʉ̃jare ĩiupa. \s1 Judas're ca wajoapʉ Matías're cʉ̃ja ca beje amirique \p \v 12 To cõrora Jesús cʉ̃ ca tua mʉa waaro jiro, Olivos Buuropʉ ca niiricarã, ca yoati jañuri maa pee\f + \fr 1.12 \ft 1,100 metros ca yoari maa pee.\f* tuacoaupa Jerusalén pee, doti cũurique yerijãarica rʉmʉre ca dotirore biro. \v 13 Macãpʉ tua ea, wiipʉre earã, jotoa macã jawi cʉ̃ja ca niirica jawipʉ mʉa waaupa. Pedro, Santiago, Juan, Andrés, Felipe, Tomás, Bartolomé, Mateo, Alfeo macʉ̃ Santiago, Zelote yaa puna macʉ̃ Símon, to biri Santiago\f + \fr 1.13\ft Cʉ̃ra Jacobo wãme cʉticãupi ñucã.\f* yee wedegʉ Judas, niiupa. \v 14 Cʉ̃ja niipetirã, Jesús bairã, cʉ̃ paco María, to biri aperã romiri mena to cãnacã tiira nea poori, jĩcã wãmera tʉgoeña yeri cʉtiri, to birora juu buecõa niirucuupa. \p \v 15 Tii rʉmʉrire Pedro, ciento veinte cõro ca niirã bojoca Jesús yee quetire ca tʉo nʉnʉjeerã watoapʉ ca niiricʉ wãmʉ nʉcã, o biro cʉ̃jare ĩi wedeupi: \m \v 16 —Yʉ yaarã, David niiquĩricʉ, Añuri Yeri cʉ̃ ca majiorije mena Judas, Jesús're ca ñeeparãre maa jʉgue waa, cʉ̃ ca tiipere, “O biro biirucu,” cʉ̃ ca ĩi owaricarore birora ca biipe niiupa mee. \v 17 Judas cãa mani mena macʉ̃ra nii, mani ca pade niirijerena tii nemo, tii niimiwi biigʉpʉa.\f + \fr 1.17\ft Mt 27.3-8.\f* \v 18 To biro bii pacagʉ, Jesús're cʉ̃ ca wedejãarije wapa, wapa tiirica tiiri cʉ̃re cʉ̃ja ca tiicojorique mena waa, jĩcã yepa wapa tiiupi. Jiro cʉ̃ dʉpʉga pee ñaaduwi waa, cʉ̃ paaga yiga, cʉ̃ ʉta miji witi bate, biicã yai waaupi. \v 19 Jerusalén macãrã to biro cʉ̃ ca bii yai waariquere queti tʉori, tii yepare Acéldama wãmeo tiiupa. Cʉ̃ja wederique menara, “Díi Yepa,” ĩirʉgaro ĩi. \v 20 Mee, to biro cʉ̃ ca biipere Ʉmʉreco Pacʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉo baja peorica pũuropʉre o biro ĩi owa tuurique niiupa: \q1 “Cʉ̃ yaa wii, yucʉ mani, ca bopori yepa jeeña, \q2 to biicã yai waajato. \q1 Jĩcʉ̃ ʉno peera tii yepare cʉ̃ niiticãjato.”\f + \fr 1.20a\ft Sal 69.25.\f* \m Ñucã, \q1 “Cʉ̃ ca pademiriquera apĩpʉ cʉ̃ pade wajoajato,”\f + \fr 1.20b\ft Sal 109.8.\f* ĩi. \m \v 21 To biri, Jesús mani mena cʉ̃ ca niiri cuu cõrora mani mena bapa cʉti nii, \v 22 Jesús're, Juan cʉ̃ ca uwo coeri tabepʉra nii, ʉmʉreco tutipʉ cʉ̃ ca mʉa waari tabepʉ, mani mena ca niiricarã ano niima. To biri jĩcʉ̃ cʉ̃ja mena macʉ̃ mani mena Jesús cʉ̃ ca cati tuaro cʉ̃ ca ĩariquere manire ca wede nemopʉre bejerique booro bii —cʉ̃jare ĩiupi Pedro. \p \v 23 To biro cʉ̃ ca ĩiro, pʉarãre, José cʉ̃rena ñucã Barsabás (cʉ̃ buirica wãme peera Ca Añugʉ) cʉ̃ja ca ĩigʉ, apĩ Matías're jeeupa. \v 24 To biro tiicã, o biro ĩi juu bueupa: \p —Ʉpʉ, mʉ, niipetirãre cʉ̃ja yeripʉ cʉ̃ja ca tʉgoeñarijere ca majigʉ, mʉ majuropeera anija pʉarãre, mʉ ca beje amiricʉre jãare ĩñoña, \v 25 cʉ̃ ca ñañarije wapa, cʉ̃ ca waapa tabepʉra waa, cʉ̃ ca bii yai weorique Judas paderique ca niimiriquere ca ĩa nʉnʉjee wajoapʉre —ĩi juu bueupa. \p \v 26 To biro ĩi yapano, “¿Niipe cʉ̃ niiti Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca amiricʉ?” ĩi majirʉgarã, cõa peo bʉarique mena tiirã, Matías're to ca ñaapea bʉaro tiiupa. To biri Jesús buerã pʉa amo peti, dʉpore jĩcãga penituaro ca niirã mena macʉ̃ nii eaupi Matías. \c 2 \s1 Añuri Yeri cʉ̃ ca doorique \p \v 1 Pentecostés\f + \fr 2.1\ft Pascua boje rʉmʉ jirore cincuenta rʉmʉri ca earo cʉ̃ja ca tiiri boje rʉmʉ, ote ca bʉcʉa yapanoro cʉ̃ja ca tiiri boje rʉmʉ niiupa. Añuro petira cʉ̃ja ote ca bʉcʉa yapanoro, Ʉmʉreco Pacʉre añu majuropeecã ĩirã cʉ̃ja ca tiiri boje rʉmʉ niiupa.\f* boje rʉmʉ ca earo, niipetirã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã jĩcã tabera nea poori niiupa. \v 2 Ca niiro tʉjarora, ʉmʉrecopʉ bʉaro wino paa puu duwi doorore biro bʉjʉ duwi doo, cʉ̃ja ca niiri wiire paa puu ame jãa dadacoaupa. \v 3 To biro biirora, cʉ̃ja ca niiro cõrorena cʉ̃ja jotoarire pecame ca ʉ̃ʉrore biro ʉ̃ʉ ñaapea eaupa. \v 4 To biro ca biiri tabera, cʉ̃ja niipetirãpʉrena Añuri Yeri cʉ̃ja yeripʉre ñaajãa nʉcã eaupi. To biro cʉ̃ ca biirora, Añuri Yeri cʉ̃ ca boorore biro cʉ̃ja ca niiro cõrora apeye wederiquere wede jʉo waaupa. \fig Añuri Yeri cʉ̃ ca ñaajãa nʉcã earique. Hch 2.1-4|src="CN01890B.tif" size="span" \fig* \p \v 5 Tii rʉmʉrire Jerusalén macãre, judíos, boje rʉmʉri cõrorena ca juu buerã earucurã, niipetiri yeparipʉ macãrã ca dooricarã niiupa. \v 6 Bojoca pea ca bʉjʉrijere tʉori, nea pooma ĩirã, Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerã cõrora, cʉ̃ja wederiquerena cʉ̃ja ca wederijere tʉori, do biro pee ĩi majitiupa. \p \v 7 Do biro pee ĩi majiti, tʉo ʉcʉa biima ĩirã, o biro ameri ĩiupa: \p —¿Anija ano ca wede niirã niipetirã, Galilea macãrã méé cʉ̃ja niiti? \v 8 ¿Do biro pee biicãri, mani yee wederiquere añuro cʉ̃ja ca wedero mani tʉoti? \v 9 Anora Partia, Media, Elam, Mesopotamia, Judea, Capadocia, Ponto, Asia yepare ca niiri macãri macãrã, \v 10 to biri Frigia, Panfilia, Egipto, Africa macã yepari macãrã, Cirene õo peepʉ macãrã, ñucã Roma macãrã ati macãre ca niirã, jĩcãrã judíos, aperã judíos yee pee ca bii wajoaricarã, \v 11 Creta macãrã, to biri Arabia macãrãpʉ, mani nii anora. ¡Niipetirãpʉra mani ca wederije mena Ʉmʉreco Pacʉ añurije cʉ̃ ca tiirique quetire cʉ̃ja ca wedero mani tʉo! —ameri ĩiupa. \v 12 Niipetirãpʉra to biro ca biirijere ĩa ʉcʉari, do biro ĩi majitima ĩirã, o biro ameri ĩi jãiñaupa: \p —¿O biro cʉ̃ja ca biirijea do biirije peti biro to biiti? —ĩiupa. \p \v 13 Aperã pea: \p —Cũmurã biima —cʉ̃jare ĩi buicãupa. \s1 Pedro cʉ̃jare cʉ̃ ca wederique \p \v 14 To cõrora Pedro pea, cʉ̃ mena macãrã pʉa amo peti, dʉpore jĩcãga penituaro ca niirã mena wãmʉ nʉcã, tutuaro wederique mena o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Mʉja judíos, to biri mʉja Jerusalén macãre ca niirã niipetirã, ano ca biirije mʉja ca ĩarijere mʉjare yʉ wede majiorʉga. To biri añuro tʉoya, ano mʉjare yʉ ca ĩipere. \p \v 15 ”Anija, “Cũmurã tiima” mʉja ca ĩirã, “Cũmurã méé tiima,” cũmurica tabe ʉno méé nii, boeri tabe jiroacãra\f + \fr 2.15\ft Nueve de la mañana.\f* niicã ména. \v 16 Ano mʉja ca ĩarijea, ca biipere wede jʉgueri majʉ Joel, “O biro biirucu,” cʉ̃ ca ĩi owaquĩrique bii earo bii:\f + \fr 2.16\ft Jl 2.28-32.\f* \q1 \v 17 “ ‘Ca tʉjari rʉmʉrire o biro biirucu,’ ĩimi Ʉmʉreco Pacʉ. Yʉ Añuri Yerire bojoca niipetirãpʉrena yʉ tiicojorucu. Mʉja puna: ʉmʉa, nomia ca biipere wede jʉguerucuma. \q1 Wãmarã, ca bii ĩñorijere ĩarucuma. Bʉcʉrã pea cʉ̃ja ca biirʉga tʉgoeñarijere quẽñarucuma. \q1 \v 18 Ñucã tii rʉmʉrire yʉre ca pade bojarã, ʉmʉa, nomia cãare yʉ Añuri Yerire yʉ tiicojorucu. To biro yʉ ca tiiro ca biipere wede jʉguerucuma. \q1 \v 19 Ʉmʉreco tutipʉre, ati yepare, uwiorije, díi, ca ʉ̃ʉrije, ca bue mʉenerije, yʉ ĩñorucu. \q1 \v 20 Muipũ ʉmʉreco macʉ̃ naitĩacoarucumi. Ñami macʉ̃ pea, díire biro jeeñacoarucumi, Wiogʉ yaa rʉmʉ, ca nii majuropeeri rʉmʉ, ca añuri rʉmʉ ca eaparo jʉguerore. \q1 \v 21 To ca bii pacaro, ‘Wiogʉ wãme mena ĩicãri tii nemorique ca jãirã niipetirã ametʉarucuma,’ ĩimi Ʉmʉreco Pacʉ,” ĩiupi Joel. \p \v 22 Israelitas, atere añuro tʉoya: Mʉja ca ĩarora, Jesús, Nazaret macʉ̃ cʉ̃ ca doti majirijere, cʉ̃ menapʉ do biro ca tiiya manirijepʉ ĩaricaro añurije tii, ca ĩa ñaaña manirije tii bau nii, mʉja watoare cʉ̃ ca tiirije mena mʉjare ĩñowi Ʉmʉreco Pacʉ, teere añuro mʉja ca majirore birora. \v 23 Cʉ̃re, Ʉmʉreco Pacʉ “To biro biirucumi,” cʉ̃ ca ĩiricarore birora wedejãa eco, ca biigʉre mʉja pea bojoca ñañarã jʉoripʉ cʉ̃re mʉja jĩawʉ, yucʉ tenipʉ cʉ̃re paa pua tuuri. \v 24 To biro mʉja ca tiicã pacaro Ʉmʉreco Pacʉ pee cʉ̃ ca cati tuaro cʉ̃re tiiri, ñañaro peti puniro bii yairiquere cʉ̃re ametʉeneupi. Bii yairique cãa, do biro pee cʉ̃re bii ametʉa nʉcã majiticãupa. \v 25 Wiogʉ David cãa, Jesús'rena ĩigʉ, o biro ĩiquĩupi: \q1 “Ʉpʉ to birora yʉ mena cʉ̃ ca niicõa niiro yʉ ĩawʉ. Cʉ̃, yʉre cʉ̃ ca tii nemoro jĩcã wãme ʉno peera ñañaro yʉ ca biiro yʉre tiitirucu. \q1 \v 26 To biri yʉ yeri ʉjea nii. Bʉaro ʉjea niirique mena yʉ baja ʉjea nii. Yʉ upʉripʉ cãa, uwiricaro maniro cʉ̃pʉre yuecõa niirucu. \q1 \v 27 Yʉ ca cati niirijere, ca bii yairicarã cʉ̃ja ca niiri tabepʉra cũu cõacã, tiitirucumi; ñucã cʉ̃re pade bojari majʉ ca ñañarije manigʉ upʉri niiquĩrique cãare ca boa yairo tiitirucumi. \q1 \v 28 Mʉ ca boorore biro nii nʉnʉa waariquere yʉre mʉ ĩñowʉ; yʉ pʉtora mʉ ca bojoca cʉti niirije mena, bʉaro yʉ ca ʉjea niiro mʉ tiirucu,”\f + \fr 2.28\ft Sal 16.8-11. Catirique ca niiri maarire yʉ ca majiro yʉre mʉ tiiwʉ.\f* ĩiquĩupi David, Jesús cʉ̃ ca biipere. \p \v 29 Yʉ yaarã, díámacʉ̃ mʉjare yʉ wede majiorʉga, mani ñicʉ̃ David niiquĩricʉ, bii yaicoa, yaa cõa eco, cʉ̃ ca biiriquere. Mecʉ̃ripʉ cãare cʉ̃ maja ope mani watoara niicã ména. \v 30 David niiquĩricʉa, ca biipere wede jʉgueri majʉ niiquĩupi. To biri Ʉmʉreco Pacʉ: “Yee méé mʉre yʉ ĩi,” ĩirique mena, “Mʉ pãramerã ca nii cojorãpʉre jĩcʉ̃ wiogʉ cʉ̃ ca niiro yʉ tiirucu,” cʉ̃re cʉ̃ ca ĩirijere majicãquĩupi mee. \v 31 To biri, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉ Mesías, ca bii yaicoaricʉpʉra cʉ̃ ca cati tuarijere ĩa jʉgueri, o biro cʉ̃ ca biiperena ĩigʉ: “Mesías, cʉ̃re cʉ̃ja ca yaa cõarica opepʉra biicã yerijãa waa, cʉ̃ upʉri niiquĩriquea tii opepʉra boa yaicoa, biitirucu,” ĩi wedequĩupi David. \v 32 To biri, ani Jesús'rena cʉ̃ ca cati tuaro cʉ̃re tiiwi Ʉmʉreco Pacʉ. Teere mani niipetirãpʉra “To birora biiwʉ,” ca ĩirã wado mani nii. \v 33 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tutuarije jʉori, ca nii majuropeegʉ tii eco, cʉ̃ díámacʉ̃ nʉña pee cũu eco, biiri jiro, ñucã, “Añuri Yerire mʉjare yʉ tiicojorucu,” jãare cʉ̃ ca ĩiricʉre cʉ̃ Pacʉ cʉ̃re cʉ̃ ca tiicojogʉre ñeeri jiro, cʉ̃ pea jãa niipetirãpʉre tiicojomi. Atere mecʉ̃re ĩa, tʉo, mʉja tii. \v 34 David'ra ʉmʉreco tutipʉ mʉa waatiupi. Biiti pacagʉ o biro ĩiupi: \q1 “O biro ĩiwi Ʉpʉ yʉ Wiogʉre, ‘Yʉ díámacʉ̃ nʉña pee duwiya, \q1 \v 35 mʉ waparãre cʉ̃ja ca doca cũmuro yʉ ca tiiropʉ,’ ĩiupi.”\f + \fr 2.35\ft Sal 110.1.\f* \p \v 36 Mʉja Israel yaa pooga niipetirã, atere añuro majiña, yucʉ tenipʉ mʉja ca paa pua tuu jĩa cõajãgʉ Jesús'rena, Wiogʉ, Mesías,\f + \fr 2.36\ft Hebreo wederique menara Mesías ĩiro: “Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ami dica wooricʉ,” ĩirʉgaro ĩi.\f* cʉ̃ ca niiro tiimi Ʉmʉreco Pacʉ —cʉ̃jare ĩiupi Pedro. \p \v 37 To biirije Pedro cʉ̃ ca ĩiro tʉorã, too ca nea pooricarã pea, niipetirãpʉra bʉaro tʉgoeñarique pai ametʉacoari, Pedrore, ñucã cʉ̃ mena macãrãre o biro ĩiupa: \p —Jãa yaarã, ¿ñee ca tiiparã jãa niiti? —cʉ̃jare ĩi jãiñaupa. \p \v 38 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi Pedro: \p —Ñañarije mʉja ca tiirucurijere tʉgoeña yeri wajoari Ʉmʉreco Pacʉ peere tʉo nʉnʉjee, mʉja ca niiro cõrora Jesucristo wãme mena uwo coe dotiya, mʉja ca ñañarijere Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca acobopere biro ĩirã. To biro mʉja ca tiiro, cʉ̃ pea Añuri Yerire mʉjare tiicojorucumi. \v 39 Ate, “O biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩiriquea, mʉja yee, mʉja puna yee, ñucã yoaroripʉ ca niirã niipetirã Ʉpʉ mani Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca jʉorʉgarã yee, niiro bii atea —cʉ̃jare ĩiupi Pedro. \p \v 40 Ate, ñucã apeye paʉ wãmeri mena cʉ̃jare wede majio, o biro cʉ̃jare ĩi wedeupi Pedro: \p —¡Anija bojoca ñañarãre camotatiya! —cʉ̃jare ĩiupi. \v 41 To biri, Pedro cʉ̃ ca wederijere ca tʉo nʉnʉjeericarã, uwo coe ecoupa. Tii rʉmʉre Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, itia mil peti nii nemo waaupa. \v 42 Cʉ̃ja niipetirã, Jesús, cʉ̃ yee quetire cʉ̃ ca wede doti cojoricarã cʉ̃jare cʉ̃ja ca bue majiorijere añuro tʉo nʉnʉjee, cʉ̃ja ca cʉorijere ameri dica woo, ñucã jĩcãri mena juu bue, pan dica woo baa, tiirʉgarã nea poo, biicã niirucuupa. \s1 Jesucristore ca tʉo nʉnʉjee jʉoricarã cʉ̃ja ca bii niirique \p \v 43 Jesús, cʉ̃ yee quetire cʉ̃ ca wede doti cojoricarã, paʉ wãmeri ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃ja ca tii bau niirijere ĩarã, niipetirãpʉra do biro pee ĩi majiticãupa. \v 44 Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerã niipetirãpʉra jĩcãri mena nii, cʉ̃ja ca cʉorije mena cʉ̃ja majurope ameri dica woo, tii niirucuupa. \v 45 Cʉ̃ja yee ca niirijere, cʉ̃ja ca apeye cʉti niirijere, noni wapa jeeri, cʉ̃ja ca boorije ea tuaro, wapa tiirica tiirire ameri dica woorucuupa. \v 46 To cãnacã rʉmʉra Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ neacõa niirucuupa. Ñucã cʉ̃ja yaa wiijeri cõro añuro yeri ʉjea niirique mena pan're baa, baarique cʉ̃ja ca cʉorijere jĩcãri mena ameri dica woo baa, \v 47 Ʉmʉreco Pacʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉo baja peo, ñucã niipetirã bojoca cʉ̃jare añuro cʉ̃ ca ĩa mairijere bii ʉjea nii, bii niirucuupa. To cãnacã rʉmʉra aperã, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, cʉ̃ja ca nii nemo nʉnʉa waaro cʉ̃jare tiiupi Ʉmʉreco Pacʉ. \c 3 \s1 Ca bʉʉricʉre Pedro cʉ̃ ca catiorique \p \v 1 Jĩcã rʉmʉ, Pedro, Juan, yucʉ jotoa muipũ cʉ̃ ca tʉja duwi waaro\f + \fr 3.1\ft Tres de la tarde.\f* juu buerica tabe ca niiro, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ juu buerã waaupa. \v 2 Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii jope, Añuri Jope\f + \fr 3.2\ft Puerta llamada “La Hermosa”.\f* ca wãme cʉtiri jope pʉtore, baʉagʉpʉra ca bʉʉricʉ ca niiricʉre to cãnacã rʉmʉra cʉ̃re ami waari, tii wii ca jãa waarãre wapa tiirica tiiri cʉ̃ jãijato ĩirã, cʉ̃ja ca cũuricʉ niiupi. \v 3 Cʉ̃ pea Pedro, Juan, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉre jãa waarã doorã cʉ̃ja ca biiro ĩari, wapa tiirica tiire cʉ̃jare jãiupi. \v 4 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea añuro cʉ̃re ĩa ãpõtĩo, o biro cʉ̃re ĩiupi Pedro: \p —Jãare ĩaña —ĩiupi. \p \v 5 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro, ca bʉʉricʉ pea: “Apeye ʉno yʉre tiicojorã doorã tiicuma,” ĩigʉ, cʉ̃jare ĩaupi. \v 6 To cõrora Pedro pea o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Wapa tiirica tiiri ʉnora, oro ʉnora, yʉ cʉoti. Biigʉpʉa, yʉ ca cʉorijera mʉre yʉ tiicojorucu: “Jesucristo, Nazaret macʉ̃ cʉ̃ ca dotiro mena, ‘Wãmʉ nʉcã waagʉja,’ mʉre yʉ ĩi” —cʉ̃re ĩiupi. \fig Ca bʉʉricʉre Pedro cʉ̃ ca catiorique. Hch 3.6|src="CN01897B.tif" size="span" \fig* \p \v 7 To biro cʉ̃re ĩigʉra, cʉ̃ amo díámacʉ̃ nʉñare ñeeri, cʉ̃re tʉ̃a wãmʉo nʉcõcãupi. To biro cʉ̃re cʉ̃ ca tiirije menara, cʉ̃ ñicãri, cʉ̃ aña tĩigaari\f + \fr 3.7\ft Dʉpo beari.\f* cãa, tutuacoaupa. \v 8 To cõrora ca bʉʉricʉ pea bupu wãmʉ nʉcã waari, waa jʉo waaupi. Jiro, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ cʉ̃ja mena jãa waagʉ cʉ̃ majurope bupurique mena jãa nʉnʉa waa, Ʉmʉreco Pacʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉo, ĩi jãa waaupi. \v 9 Niipetirã, ca waatimiricʉra waa, Ʉmʉreco Pacʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉo baja peo, cʉ̃ ca tiiro ĩarã: \p \v 10 —Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii jope, “Añuri Jope” ca wãme cʉtiri jope pʉto wapa tiirica tiiri ca jãi duwirucujãgʉra niimi —ĩi ĩa majiri, bʉaro ĩa ʉcʉa do biro pee ĩi majiticãupa, to biro cʉ̃re ca biirique jʉori. \s1 Pedro cʉ̃ ca wederique \p \v 11 Ca bʉʉricʉre cʉ̃ja ca catioricʉ pea, Pedro, Juan're camotatiitiupi. Niipetirã bojoca to biro ca biirijere ĩa ʉcʉa niirãra, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii, Salomón yaa tabe Pórtico de Salomón Pedro, Juan, cʉ̃ja ca niiri tabe cʉ̃ja pʉto pee ũmaa nea poo waaupa. \v 12 To biro cʉ̃ja ca biiro ĩari, o biro cʉ̃jare ĩiupi Pedro: \p —Mʉja israelitas, ¿ñee tiirã mʉja ĩa ʉcʉati? ¿Ñee tiirã jãa majuropeera jãa ca yeri tutuarije mena, ñucã cʉ̃re mai ĩama ĩirã ani ca bʉʉricʉre cʉ̃ ca waa majiro jãa ca tiirore biro, jãare mʉja ĩati? \v 13 Abraham, Isaac, Jacob jãa, Ʉmʉreco Pacʉ, mani ñicʉ̃ jãa Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ paderi majʉ Jesús, ʉparãpʉre mʉja ca tiicojo cõagʉre, ñucã Pilato pee cʉ̃ ca wienerʉga pacaro mʉja ca bootigʉre ca nii majuropeegʉ cʉ̃ ca niiro cʉ̃re tiijapi. \v 14 Ca añugʉ, ca ñañarije manigʉ, ca niigʉ peere junacãri, bojoca ca jĩagʉ peere mʉja wiene dotiwʉ. \v 15 To biro tiiri mʉja jĩa cõawʉ, catirique manire ca tiicojogʉre. To biro mʉja ca tiimijata cãare, Ʉmʉreco Pacʉ pea cʉ̃re catiocãwi, to biro cʉ̃ ca tiirijere ca ĩaricarã, “Jãara jãa nii.” \v 16 Ano mʉja ca ĩagʉ, mʉja ca majigʉre, cʉ̃ upʉri ca tutuaro ca tiirijea, Jesucristore díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉoriquera to biro tii. Ate Jesucristore díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique ca doorijera, añuro diarique manigʉpʉ cʉ̃ ca niiro tii, ano mʉja niipetirã mʉja ca ĩarore birora. \p \v 17 ”Yʉ yaarã, mee yʉ maji. Mʉja, mʉja wiorã, Jesús're jĩarã, to biro mʉja ca tiirijere majiti pacarã to biro cʉ̃re mʉja tiicãwʉ. \v 18 Biiropʉa, ate mena, mee tĩrʉmʉpʉra cʉ̃ yee quetire wede jʉgueri maja niipetirã mena, “Yʉ ca tiicojo cojogʉ Mesías bii yaicoarucumi,” Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩi jʉguericarore birora bii earo biiupa. \v 19 To biri ñañarije mʉja ca tiirijere to cõrora tii yerijãa tʉgoeña wajoa, Ʉmʉreco Pacʉre tʉo nʉnʉjeeya, mʉja ca ñañarijere cʉ̃ acobojato ĩirã. To cõro docare Ʉpʉ, añuro niirica yʉteari tiicojorucumi, \v 20 mʉjare ĩima ĩigʉ mee jĩcãtopʉra cʉ̃ ca ami dica wooricʉ Mesías're cʉ̃ra Jesús ca niigʉre mʉjare tiicojori. \v 21 Ména mecʉ̃ra Jesucristo, ʉmʉreco tutipʉra cʉ̃ ca niipera niicãro bii, tĩrʉmʉ macã yʉtearipʉre ca dooquĩricarã, Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ yeere wederi maja ca ñañarije manirã mena, “To biro yʉ tiirucu” cʉ̃ ca ĩiricarore birora, niipetirijepʉrena añuro ca nii earo cʉ̃ ca tiiri tabepʉ. \v 22 Mani ñicʉ̃ jʉ̃mʉare o biro ĩi wedequĩupi Moisés: “Ʉpʉ mʉja Ʉmʉreco Pacʉ, jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ, yʉre biro ca biigʉre mʉja watoare cʉ̃ ca nii earo tiirucumi. Mʉjare cʉ̃ ca wederije niipetirije cʉ̃re tʉo nʉnʉjeeya. \v 23 Cʉ̃, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ cʉ̃ ca ĩirijere ca tʉo nʉnʉjeetigʉra, jĩa cõacãrique niirucu” ĩiquĩupi Moisés.\f + \fr 3.23\ft Dt 18.15, 18-19.\f* \p \v 24 ”Ñucã niipetirã Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja niiquĩricarã, Samuel jiro macãrã niipetirãpʉra ati rʉmʉri o biro ca biiperena wedequĩupa cʉ̃ja cãa. \v 25 Mʉjara mʉja nii, Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ yee quetire wede jʉgueri maja mena: “To biro yʉ tiirucu” cʉ̃ ca ĩiriquere cʉo nʉnʉjee, ñucã Ʉmʉreco Pacʉ mʉja ñicʉ̃ jʉ̃mʉa niiquĩricarãpʉre: “O biro mani tii niijaco” cʉ̃ ca ĩiriquere cʉo nʉnʉjee, ca tiirã. Ʉmʉreco Pacʉ o biro ĩiupi Abraham're: “Mʉ pãrami jʉori niipetirã ati yepa macãrã bojoca poogaari añuro tii ecorucuma,” ĩiupi.\f + \fr 3.25\ft Gn 22.18; 26.4.\f* \v 26 To biro ca ĩiricʉ niiri, Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ Macʉ̃re cʉ̃ ca cati tuaro tiiri, mʉjare tiicojo jʉoupi, añuro mʉjare tii, mʉja cõrorena ñañaro mʉja ca tiirucuriquere to cõrora tii yerijãa, tʉgoeña wajoa mʉja ca biipere biro ĩigʉ —cʉ̃jare ĩi wedeupi Pedro. \c 4 \s1 Pedrore, Juan're wiorã pʉtopʉ cʉ̃ja ca ami waarique \p \v 1 Ména, Juan, Pedro, bojocare o biro cʉ̃ja ca wede niirora, paia, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire ca coterã uwamarã wiogʉ mena, to biri Saduceos mena eaupa. \v 2 Pedro, Juan, “Ca bii yairicarã cʉ̃ja ca cati tuarije Jesucristo menara bii bau niicãupa,” bojocare cʉ̃ja ca ĩi wederije jʉori bʉaro ajiaupa. \v 3 To biri cʉ̃jare ñee, ñamipʉ ca niiro macã, ape rʉmʉpʉ cʉ̃jare jãiñarʉgarã tia cũurica wiipʉ cʉ̃jare tia cũucãupa. \v 4 To ca bii pacaro, Pedro cʉ̃ ca wederijere ca tʉoricarã paʉ tʉo nʉnʉjeeupa. To biri Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerã ʉmʉa wadora, jĩcã amo cõro mil cõro peti eacoaupa. \p \v 5 Ape rʉmʉ peere Jerusalén're judíos wiorã, bʉcʉrã ca jʉo niirã, doti cũuriquere ca jʉo buerã, neaupa. \v 6 Paia wiorã Anás, Caifás, Juan, Alejandro, to biri paia ʉparã yaarã ca niirã niipetirã, toore niiupa. \v 7 Nea poo yapano, tia cũurica wiipʉ ca niirã, Pedro, Juan're ami doo doti, cʉ̃ja jʉguero cʉ̃jare nʉcõri, o biro ĩi jãiña jʉo waaupa: \p —¿Ñee doti majirique mena, ñiru wãme mena, atere to biro mʉja tiijãri? —cʉ̃jare ĩiupa. \p \v 8 To biro cʉ̃ja ca ĩi jãiñaro Pedro pea, Añuri Yeri cʉ̃re cʉ̃ ca majiorije mena, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi: \p —Bojocare ca doti niirã, to biri Israel macãrãre ca jʉo niirã: \v 9 Mʉja, mecʉ̃re, ca diarique cʉtigʉre añuro jãa ca tiirique jʉorira jãare jãiña, “¿Do biro cʉ̃ tii catio ecojãri?” jãare ĩi jãiña, mʉja ĩi. \v 10 To biri mʉja niipetirã mʉja ca tʉo cojoro, ñucã Israel yepa macãrã niipetirã cʉ̃ja ca majipere biro ĩirã, ani ca bʉʉricʉ ca niimiricʉ, mʉja niipetirã mʉja ca ĩa cojoro ca niigʉa, Jesucristo Nazaret macʉ̃, yucʉ tenipʉ mʉja ca paa pua tuu cõaricʉrena, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca cati tuaro cʉ̃ ca tiiricʉ cʉ̃ ca doti tutuarije mena catio ecojãwi. \v 11 Jesucristoa, \q1 “Mʉja, wiijeri tiiri maja, ʉ̃tãga ca añutiricare mʉja ca beje cõamiricagara, mecʉ̃ra yua ʉ̃tãga ca nii majuropeerica ca nii earicʉ, niimi.”\f + \fr 4.11\ft Sal 118.22.\f* \m \v 12 To biri apĩ jĩcʉ̃ ʉno peera ñañaro mani ca biipere manire ca ametʉenegʉ manimi. “Ñañaro cʉ̃ja ca bii yaiboriquere cʉ̃ jʉori ametʉarucuma,” ĩigʉ Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉ, ati yepa niipetiropʉrena apĩ manicãmi —cʉ̃jare ĩi yʉʉupi Pedro. \p \v 13 Ʉparã pea, Pedro, Juan, uwi tʉgoeñaricaro maniro cʉ̃ja ca wedero ĩarã, ca buetiricarã nii,\f + \fr 4.13\ft Judíos yee doti cũuriquere añuropʉ ca bue ame witiricarã.\f* watoa macãrãra niicã, cʉ̃ja ca biirijere ĩa maji, ñee pee ĩi majiticã, biima ĩirã, “Jesús buerãra niima,” ĩi majiupa. \p \v 14 Ñucã ca bʉʉricʉre cʉ̃ja ca catioricʉ pee cãa cʉ̃ja menara cʉ̃ ca niiro macã do biro pee cʉ̃jare ĩi boca yʉʉ majiticãupa. \v 15 Do biro pee cʉ̃jare ĩi majitima ĩirã, cʉ̃jare witi waa doti, too ca nearicarã wado o biro ameri ĩi wede peni niiupa: \p \v 16 —¿Anijare do biro mani tiirãti? Jerusalén macãrã niipetirãpʉra ca bʉʉricʉre cʉ̃ja ca catioriquere maji peticãma. “To biro biicãro bii, yee ĩima,” mani ĩi majiti. \v 17 Ate bojoca watoare õo jañuro bii jeja nʉcã waare ĩirã, Jesús yeere jĩcʉ̃ peerena cʉ̃ja ca wedetipere biro ĩirã, “Ñañaro mʉjare jãa tiirucu,” cʉ̃jare mani ĩi uwiojaco —ameri ĩi wede peniupa. \p \v 18 To biro ĩicãri, cʉ̃jare jʉo cojo: \p —Jesús yee maquẽre jĩcã wãme ʉno peera bue, wede majio, tii nemoticãña yua —cʉ̃jare ĩiupa. \v 19 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Pedro jãa pea o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupa: \p —¿Mʉjara, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa cojorore Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotirije peere tʉo nʉnʉjeetirãra, mʉja ca dotirije peere jãa ca tʉo nʉnʉjeero, to añucãgajati? Mʉja majuropeera tʉgoeña bejeya. \v 20 Jãa, jãa ca ĩariquere, jãa ca tʉoriquere, jãa wede yerijãa majiti —cʉ̃jare ĩi yʉʉupa. \p \v 21 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩi yʉʉrijere tʉorã, ʉparã pea ñucã: \p —Teere mʉja ca wedejata, ñañaro mʉja tii ecorucu —cʉ̃jare ĩi nemo, cʉ̃jare piticãupa. Ñañaro cʉ̃jare cʉ̃ja ca tiipa wãmere do biro pee tii bʉaticãupa, niipetirã bojoca ca biirique cʉ̃ja ca ĩariquere Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉo niiro macã. \v 22 Ca bʉʉricʉre cʉ̃ja ca catioricʉ pea, cuarenta cʉ̃mari ametʉenero ca cʉogʉ niiupi. \s1 Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja ca juu buerique \p \v 23 Pedro, Juan jãa cʉ̃jare cʉ̃ja ca wienero jiro, ñucã cʉ̃ja mena macãrã pʉtopʉ tua waari, niipetirije paia wiorã, to biri bʉcʉrã bojocare ca jʉo niirã cʉ̃jare cʉ̃ja ca ĩirique niipetirije cʉ̃jare wedeupa. \v 24 Teere cʉ̃ja ca wedero tʉori jiro, jĩcãri mena o biro Ʉmʉreco Pacʉre ĩi juu bueupa: \p —Niipetirije Ʉpʉ, ati ʉmʉrecore, ati yepare, dia pairi yaare, to biri teepʉre ca niirije niipetirije ca tiiricʉ, \v 25 Añuri Yeri menapʉ, mʉre pade bojari majʉ jãa ñicʉ̃ David menapʉ, o biro mʉ ĩiupa: \q1 “¿Ñee tiirã bojoca poogaari to cõro peti cʉ̃ja wede mecʉ̃ti? ¿Ñee tiirã bojoca, watoa petira “O biro mani tiijaco,” cʉ̃ja ĩiti? \q1 \v 26 Wiorã, ati yepare ca doti niirã, jĩcãri mena Ʉmʉreco Pacʉ menare to biri mʉ ca beje amiricʉ Mesías menare, ĩa junama.”\f + \fr 4.26\ft Sal 2.1-2; Dan 9.24f; Hch 10.38; He 1.9.\f* \m \v 27 To birira Herodes, Poncio Pilato, judíos, judíos ca niitirã mena, ati macãre nea pooupa, mʉ ca beje amiricʉ Jesús, ca ñañarije manigʉ, mʉre pade bojari majʉre ĩa junari, \v 28 tĩrʉmʉpʉra “To biro biirucu,” mʉ ca ĩiricarore birora, to biijato ĩirã. \v 29 Ʉpʉ, mecʉ̃ra ñañaro jãare cʉ̃ja ca tiirʉgarijere ĩaña. Mʉ paderi majare uwiricaro maniro mʉ yeere jãa ca wede yujuro jãare tiiya. \v 30 To biri mʉ ca yeri tutuarije mena ca diarique cʉtirãre catio, ñucã mʉre pade bojari majʉ ca ñañarije manigʉ Jesús wãme mena, ca ĩa ñaaña manirije jãa ca tii maji niiro tiiya —ĩi juu bueupa. \p \v 31 Cʉ̃ja ca juu bue yapanorora, cʉ̃ja ca niiri tabe bʉaro nanaupe. To biro ca biiro, niipetirãpʉra Añuri Yeri cʉ̃ja yeripʉre cʉ̃ ca ñaajãa nʉcã earo, uwiricaro maniro Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere wede yujuupa. \s1 Niipetirije cʉ̃ja ca cʉorije, niipetirã yee ca niirije \p \v 32 Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã niipetirã jĩcʉ̃ peere birora bii, jĩcãri cõro tʉgoeña biiupa. Jĩcʉ̃ peera cʉ̃ja ca cʉorijere, “Yʉ yee wado nii,” ĩiricaro maniro, “Mani niipetirã yee niiro bii,” ameri ĩiupa. \v 33 Jesús yee quetire wederi maja pea, Wiogʉ Jesús cʉ̃ ca cati tuarique quetire do biro tiiya maniro to birora wedecã nʉnʉa waaupa. Ʉmʉreco Pacʉ pea cʉ̃ja niipetirãpʉrena bʉaro jañuro, añuro cʉ̃jare tii nemo nʉnʉa waaupi. \v 34 Cʉ̃ja watoare jĩcʉ̃ ʉnora ca boo pacagʉ maniupi. Yepari ca cʉorã, ñucã wiijeri ca cʉorã, aperãre noni wapa jeeri, \v 35 wapa tiirica tiirire Jesús buerãre tiicojori, bate dotirucuupa cʉ̃ja ca niiro cõrorena, cʉ̃ja ca cʉotirijere cʉ̃ja jeejato ĩirã. \v 36 To birora tiiupi, Leví yaa puna macʉ̃ José ca wãme cʉtigʉ, Chipre yucʉ pooga macʉ̃, Jesucristo yee quetire wederi maja, Bernabé cʉ̃ja ca wãmeo tiiricʉ cãa, (Bernabé ĩiro, “Tʉgoeña bayiricaro ca tiigʉ,” ĩirʉgaro ĩi), \v 37 cʉ̃ yaa yepare aperãre noni wapa jeeri, wapa tiirica tiirire Jesús buerãpʉre tiicojoupi. \c 5 \s1 Ananías, Safira, ñañaro cʉ̃ja ca tiirique \p \v 1 Ananías, cʉ̃ nʉmo Safira mena, cʉ̃ja cãa, cʉ̃ja yaa yepare noniupa. \v 2 Cʉ̃ nʉmo Safira mena, “To biro mani tiijaco,” ameri ĩi wede peniri, wapa tiirica tiirire jee dʉori, ca dʉjarijere Jesús buerãre noniupa. \v 3 Pedro pea o biro ĩi jãiñaupi Ananías're: \p —Ananías, ¿ñee tiigʉ Satanás mʉ yeripʉ ñaajãa nʉcãri mʉre doti ametʉene nʉcã, Añuri Yerire ĩi dito, mʉ yaa yepare mʉ ca noni wapa taarique wapa tiirica tiirire jee dʉo, tee mena tua, mʉ ca tiiro cʉ̃ tiijãri? \v 4 ¿Mʉ ca noniparo jʉguero, mʉ yaa yepa méé to niijãri? ¿Mʉ ca noniro jiro, wapa tiirica tiiri mʉ yee méé to niijãri? ¿Ñee tiigʉ to biirije peti mʉ tiicãjãri? Bojocare ĩi ditogʉ méé mʉ tii. Ʉmʉreco Pacʉre ĩi ditogʉ mʉ tii —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 5 O biirije Pedro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩirijere tʉogʉra, dia ñaacũmucoaupi Ananías. Niipetirã to biro ca biiriquere ca tʉorã, bʉaro uwiupa. \v 6 To biro cʉ̃ ca biiro ĩa, wãmarã doo, cʉ̃ upʉri niiquĩriquere jutiro quejero mena paa ũmaa, cʉ̃re yaarã waarã amicoaupa. \p \v 7 No cõro mee itia horas jiro, ca biiriquere majiricaro maniro jãa dooupo Ananías niiquĩricʉ nʉmo. \v 8 Cõ cãare o biro cõre ĩi jãiñaupi Pedro: \p —Safira, yʉre wedeya: ¿Jãare wapa tiirica tiiri mʉja ca noni jãaro cõrora mʉja yaa yepare mʉja noni wapa jeejãri? —cõre ĩi jãiñaupi. \p —Ʉ̃gjá. To cõrora jãa noni wapa jeejãwʉ —cʉ̃re ĩi yʉʉupo. \p \v 9 To biro cʉ̃re cõ ca ĩi yʉʉrora: \p —¿Ñee tiirã mʉja pʉarãpʉra, Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Añuri Yerire “O biro cʉ̃re mani ĩi ñaajaco” mʉja ameri ĩi wede penijãri? ¡Ĩaña! Ĩijã tua dooma, mʉ manʉ niiquĩricʉre ca yaarã waaricarã. Mʉ cãare ñucã ami waarã doorã tiima —cõre ĩiupi Pedro. \p \v 10 To biro cõre cʉ̃ ca ĩirije menara, Safira cãa Pedro pʉtora dia ñaacũmucoaupo. Cõ manʉ niiquĩricʉre ca yaarã waaricarã wãmarã jãa earã, cõ cãare ca bii yairicopʉre bʉa ea, cõre ami waa, cõ manʉ niiquĩricʉ pʉtora cõre yaaupa. \v 11 To biri niipetirã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, ñucã niipetirã teere ca tʉoricarã, bʉaro uwiupa. \s1 Ca diarique cʉtirãre paʉ cʉ̃ja ca catiorique \p \v 12 Jesús buerã menapʉ, paʉ wãmeri bojoca watoare ca ĩa ñaaña manirije tii bau niirique niiupa. Ñucã niipetirã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, jĩcʉ̃ peere biro tʉgoeñarique cʉtiri, Pórtico de Salomón\f + \fr 5.12\ft Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉre waru macã nʉña peere wii botari ca nii tĩa waari tabe niiupa.\f* cʉ̃ja ca ĩiri tabere nea poorucuupa. \v 13 Aperã pea bʉaropʉra cʉ̃jare nʉcʉ̃ bʉocã pacarã, jĩcʉ̃ ʉno peera cʉ̃ja mena niirucu biitiupa. \v 14 Wiogʉre ca tʉo nʉnʉjeerã pea, paʉ jañuro nomia, ʉmʉa, nii nʉnʉa waaupa. \v 15 To biri, ca diarique cʉtirãre wiijeri watoa waarica maaripʉ jee wieneri, cãni pejaricaro jotoarira, diari majare ami waaricaro jotoarira, cũu cojoupa, Pedro cʉ̃ ca ametʉa waaro petopʉra, cʉ̃ja mena macãrã jĩcãrãre cʉ̃ wãtĩ\f + \fr 5.15\ft Sombra.\f* cʉti ñaapeajato ĩirã. \v 16 Ñucã Jerusalén pʉto macã macãri macãrã cãa, ca diarique cʉtirãre, wãtĩa jʉori ñañaro ca biirãre, cʉ̃jare jee doorã paʉ tii macãre earucuupa. Niipetirãpʉra catio ecoupa. \s1 Jesús buerãre ñañaro tiirʉgarã cʉ̃ja ca nʉnʉrique \p \v 17 Paia ʉpʉ, cʉ̃ mena ca niirã saduceos're ca tʉo nʉnʉjeerã, bʉaro ajiaupa. \v 18 To biri Jesús buerãre ñeeri, tia cũurica wii, macã macã wiipʉ cʉ̃jare tia cũucãupa. \v 19 To biro cʉ̃ja ca tiimijata cãare, jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ ñamira cʉ̃jare pãa wiene, o biro ĩiupi: \p \v 20 —Waa, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ ea nʉcãri, niipetirije ate catirique quetire bojocare wederãja —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 21 Cʉ̃ja pea to biro cʉ̃ ca ĩirijere cʉ̃ja ca tʉoricarore birora, ape rʉmʉ meepʉ, ca boerije mena Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ jãa waari, wede jʉo waaupa. To biro cʉ̃ja ca ĩi nii ditoye, paia ʉpʉ, to biri cʉ̃ mena ca niirã mena doo, israelitas're ca jʉo niirã niipetirãre jʉo neo, Jesús buerã tia cũurica wiipʉ ca niirãre jʉo doti cojoupa. \v 22 Cʉ̃ja ca jʉo doti cojoricarã uwamarã pea, tia cũurica wiipʉ earã cʉ̃jare bʉatiupa. To biri o biro ĩi wede tua eaupa: \p \v 23 —Tia cũurica wii niipetiri joperipʉra añuro biarica joperi wado nii, ñucã tii wiire coteri maja uwamarã cãa tii joperi cõrorena cote, bii niijapa. To biro cʉ̃ja ca bii pacaro, jãa pea tii wiire jope pãarã, tii wii jupeapʉra jĩcʉ̃ ʉnora jãa bʉaticãjãwʉ —cʉ̃jare ĩi tua eaupa. \p \v 24 Teere tʉorã, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire ca coterã uwamarã wiogʉ, ñucã paia ca nii majuropeerã, do biro pee ĩi majiti: \p —¿Tee niipetirije ñeepʉ to bii yapanorʉgabuti? —ameri ĩiupa. \p \v 25 To biro cʉ̃ja ca ĩi niiri tabera, jĩcʉ̃ o biro cʉ̃jare ĩi eaupi: \p —Tia cũurica wiipʉ mʉja ca tia cũuquĩjãrã, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ bojocare buerã tiima ñucã —ĩiupi. \p \v 26 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo, uwamarã wiogʉ cʉ̃ uwamarã mena waa, bojocare ʉ̃tã mena dee jĩa ecorʉgatigʉ uwima ĩigʉ, Jesús buerãre ñañaro cʉ̃jare tiitigʉra cʉ̃jare jeecoaupi. \v 27 Ea, wiorã pʉtopʉ cʉ̃jare jee waaupa. Paia ʉpʉ pea o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p \v 28 —“Jĩcãti ʉno peera cʉ̃ yee maquẽre wede nemoeto,” mʉjare jãa ĩijãwʉ doca. Mʉja pea, to biro mʉjare jãa ca ĩicã pacaro mʉja ca bue majiorije mena Jerusalén macãre ca jeja nʉcã peticoaro mʉja tii, ñucã to biro mʉja ca ĩi niirije watoara, cʉ̃ ca bii yairiquere, jãarena, “Cʉ̃re mʉja jĩawʉ,” mʉja ĩi nii —ĩiupi. \p \v 29 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pedro, to biri cʉ̃ mena macãrã: \p —Jãara, bojoca cʉ̃ja ca ĩirije peere tii nʉnʉjee jʉorica tabe ʉnora, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tii dotirije peere jãa ca tii nʉnʉjee jʉopera niicãro bii. \v 30 Mani ñicʉ̃ jãa niiquĩricarã Ʉmʉreco Pacʉra, Jesús're, yucʉ tenipʉ mʉja ca paa pua tuu cõagʉre cʉ̃ ca cati tuaro tiiwi. \v 31 Cʉ̃rena, Ʉmʉreco Pacʉ, ca nii majuropeegʉ cʉ̃re tii, cʉ̃ díámacʉ̃ nʉña pee cʉ̃re cũuri, Wiogʉ, manire Ca Ametʉenegʉ, cʉ̃ ca niiro tiijapi, Israel bojoca ñañarije cʉ̃ja ca tii niirijere to cõrora tii yerijãa, Ʉmʉreco Pacʉ mena pee nii ea, ñañarije cʉ̃ja ca tiirijere acobo eco, cʉ̃ja ca biipere biro ĩigʉ. \v 32 Jãara jãa nii, atere ca ĩaricarã, ñucã Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerãre cʉ̃ ca tiicojoricʉ Añuri Yeri cãa, ate to biro ca biiriquere, “To birora biiwʉ” ca ĩigʉ niimi —cʉ̃jare ĩiupa. \p \v 33 Cʉ̃ja pea atere tʉorã, bʉaropʉra ajia ametʉacoari, cʉ̃jare jĩacãrʉgaupa. \v 34 To biro cʉ̃ja ca biiro, jĩcʉ̃ fariseo, Gamaliel ca wãme cʉtigʉ, doti cũuriquere jʉo bueri majʉ bojoca niipetirã cʉ̃ja ca nʉcʉ̃ bʉogʉ, ʉparã cʉ̃ja ca nea poori tabepʉre wãmʉ nʉcãri, Jesús buerãre jĩcã nimaro cʉ̃jare wiene cojo doticãupi. \v 35 Cʉ̃ja ca witi waaro jiro o biro ĩiupi: \p —Israelitas, anijare mʉja ca tiirʉgarijere tʉgoeña bojoca catiya. \v 36 Tʉgoeñaña tĩrʉmʉpʉre Teudas ca wãme cʉtigʉ, “Yʉ yʉ nii ca nii majuropeegʉ,” cʉ̃ ca ĩiro, cuatrocientos peti cʉ̃ ca ĩirijere tʉo nʉnʉjeeupa. To ca bii pacaro cʉ̃re jĩacãupa. Cʉ̃re cʉ̃ja ca jĩarora, cʉ̃re ca nʉnʉmiricarã waa bate peti, to cõrora niipetiro peti nʉcãcoaupa. \v 37 Jiro jañuro ñucã, cʉ̃ja wãme cʉ̃ja ca owa peori rʉmʉrire, Galilea macʉ̃ Judas cãa, to birora ĩiri, bojoca cʉ̃re cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeero tiimiupi. Ñucã cʉ̃ cãare jĩa cõacãupa. To biro cʉ̃ja ca tiirora, cʉ̃re ca nʉnʉmiricarã cãa waa bate peticoaupa. \v 38 “Mecʉ̃ peera, anijare to birora cʉ̃jare ĩacãña,” mʉjare yʉ ĩi wede majio. ¡Cʉ̃jare piticãña! Ano ca biirije bojoca cʉ̃ja ca dotirije to ca niijata, peticoarucu. \v 39 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotirije to ca niijata docare, do biiro pee mʉja tii ametʉa nʉcã majitirucu. Bojoca catiya, Ʉmʉreco Pacʉ menara mʉja ameri quẽecã niire —cʉ̃jare ĩiupi Gamaliel, cʉ̃ mena macãrã wiorãre. \p To biro cʉ̃ ca ĩirije mena, cʉ̃ mena macãrãre cʉ̃ja ca tʉgoeña wajoaro tiiupi. \p \v 40 To biri Jesús buerãre jʉo cojo, cʉ̃jare bape yapano, “Jesús yee maquẽre wede nemoticãña,” cʉ̃jare ĩiupa. Jiro cʉ̃jare piticãupa. \v 41 Jesús buerã pea, ʉparã pʉto ca niiricarã witi waarã: “Jesús yee quetire mani ca wederije jʉori, manire cʉ̃ja ca bapero manire tiimi Ʉmʉreco Pacʉ,” ĩi ʉjea niicã witi waaupa. \v 42 To cãnacã rʉmʉra, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ, wiijeripʉ, bojocare bue, Jesús'ra Mesías ca niigʉ yee maquẽ añurije quetire wede, tiicã niirucuupa. \c 6 \s1 Ca pade nemoparãre cʉ̃ja ca bejerique \p \v 1 Tii cʉ̃marire Jesús yee quetire ca tʉo nʉnʉjeerã paʉ nii nʉnʉa waama ĩirã, griego bojoca pee, hebreo bojocare: \p —Jãa yee wederã romiri ca manʉ jʉ̃mʉa bii yai ecoricarã griega romirire, manire cʉ̃ja ca tii nemorijere baarique dica woorã, “Añuro cʉ̃jare tiitima” —ĩi wede pai jʉo waaupa. \p \v 2 To biri Jesús buerã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niiricarã pea, niipetirã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre neori, o biro cʉ̃jare ĩiupa: \p —Jãa Jesús buerã ca niiricarã, baarique bato coterʉgarãra, Ʉmʉreco Pacʉ yeere jãa ca wede yerijãaro añuti. \v 3 Jãa yaarã, mʉja majuropeera mʉja mena ca niirãre, “Anijarã añuma” mʉja ca ĩirã, ca majirãre, Añuri Yeri ca cʉorãre, jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niirã ʉmʉa tee paderiquere ca tii niiparãre cʉ̃jare amaña. \v 4 Jãa pea, juu bue, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩirijere bojocare wede, jãa tiicã nʉnʉa waarucu —cʉ̃jare ĩiupa. \p \v 5 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, niipetirãpʉra “To birora mani tiijaco” ĩi, bʉaropʉra díámacʉ̃ tʉgoeña tutua, Añuri Yeri cʉo, ca biigʉ Esteban're, Felipere, Prócoro, Nicanor, Timón, Parmenas, to biri Antioquía macʉ̃ Nicolás, jʉguero peera judíos yee peere ca tii nʉcʉ̃ bʉorucuricʉre, jʉoupa. \v 6 Cʉ̃jare beje yapano, Jesús buerã pʉtopʉ cʉ̃jare jee waaupa. Cʉ̃ja pea Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃jare jãi boja, cʉ̃ja amori mena cʉ̃jare ñia peo, cʉ̃jare tiiupa. \p \v 7 Ʉmʉreco Pacʉ yee queti pea bʉaro jañuri jeja nʉcã waaupa. To biri Jesús yee quetire ca tʉo nʉnʉjee waarã paʉ jañuro nii nʉnʉa waaupa Jerusalén're. Ñucã paiapʉ cãa, paʉ Jesús yee añurije quetire tʉo nʉnʉjeeupa. \s1 Esteban're cʉ̃ja ca ñeerique \p \v 8 Esteban, Ʉmʉreco Pacʉ añuro cʉ̃ ca tiirije, cʉ̃ ca yeri tutuarije cʉocãri, bojoca watoare ca ĩa ñaaña maniri wãmeri tii bau nii niiupi. \v 9 Jĩcãrã nea poo juu buerica wii, Pade Coteri Maja Ca Ametʉaricarã, ca wãme cʉtiri wii macãrã, jĩcãrã Cirene, Alejandría, Cilicia, to biri Asia yepa macã macãri macãrã mena, Esteban mena ameri tuti jʉo waaupa. \v 10 To biro ĩi pacarã, Esteban're do biro pee cʉ̃re ĩi ametʉa nʉcã majitiupa, Añuri Yeri cʉ̃ ca majiorije mena cʉ̃ ca wedero macã. \v 11 Do biro ĩi majitima ĩirã, jĩcãrãre wapa tiiupa, watoara, “Moisés cʉ̃ ca doti cũuriquere, Ʉmʉreco Pacʉre, Esteban ñañarije cʉ̃ ca ĩi tutiro jãa tʉojãwʉ,” cʉ̃ja ĩijato ĩirã. \v 12 To biro cʉ̃ja ca tiiricarã niiri, bojocare, bojocare ca jʉo niirãre,\f + \fr 6.12\ft Ancianos.\f* doti cũuriquere ca jʉo buerãre, cʉ̃jare wede mecʉ̃o peticã cojoupa. To biri Esteban're ũmaa nea poo, cʉ̃re ñee, ʉparã cʉ̃ja ca nea pooropʉ cʉ̃re amicoaupa. \v 13 Ñucã yeera, “ ‘Ania Moisés cʉ̃ ca doti cũuriquere, to biri ati wii Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii ca ñañarije maniri wiire ñañaro ĩi yerijãati majuropeecãmi.’ \v 14 ‘Ñucã Jesús, Nazaret macʉ̃, ati wii Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire cõacã, mani ca tii niirije Moisés manire cʉ̃ ca cũuriquere wajoacã, tiirucumi’ cʉ̃ ca ĩirijere jãa tʉojãwʉ,” ca ĩi dito wedejãa nemoparãre amaupa. \v 15 To cõrora ʉparã,\f + \fr 6.15\ft Sanedrín. Hch 6.13.\f* to ca duwirã niipetirãpʉra, Esteban're ĩarã, Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃re biro cʉ̃ ca diámacʉ̃ cʉtiro ĩaupa. \c 7 \s1 Esteban cʉ̃ ca wederique \p \v 1 To cõrora paia wiogʉ pea o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupi: \p —¿Ano mʉre cʉ̃ja ca wedejãarije díámacʉ̃ra to niiti? —ĩiupi. \p \v 2 Cʉ̃ pea o biro ĩi yʉʉupi: \p —Yʉ yaarã, yʉ pacʉa, yʉre tʉoya. Mani Ʉmʉreco Pacʉ do biro ca tiiya manigʉ, mani ñicʉ̃ Abraham're, Harán pee cʉ̃ ca niigʉ waaparo jʉguero, ména Mesopotamiapʉra cʉ̃ ca niiro cʉ̃re baua eari, \v 3 “Mʉ yaa yepare, mʉ yaarãre witi weori, mʉre yʉ ca ĩñopa yepapʉ waagʉja,” cʉ̃re ĩiupi.\f + \fr 7.3\ft Gn 12.1.\f* \v 4 To biri caldeos yaa yepare witiri, Harán yepa pee niigʉ waaupi. Toopʉ cʉ̃ ca niiro, cʉ̃ pacʉ cʉ̃ ca bii yairo jiro, Ʉmʉreco Pacʉ ati yepa, mecʉ̃re mʉja ca niiri yepare, cʉ̃re ami dooupi. \v 5 To biro cʉ̃re tii pacagʉ, ati yepare cʉ̃ yee ca niipe cʉ̃re tiicojo, ñucã jĩcã tabe ʉnoacã cʉ̃ ca niipa tabe ʉnora cʉ̃re tiicojorucu, tiitiupi. Biigʉpʉa, “Mʉre yʉ tiicojorucu mʉ ca bii yairo jiro mʉ pãramerã yaa yepa ca niipere biro ĩigʉ,” cʉ̃re ĩiupi, ména Abraham tii tabepʉra cʉ̃ ca puna mani pacaro. \v 6 Ñucã Ʉmʉreco Pacʉ o biro cʉ̃re ĩiupi: “Mʉ pãramerã ca nii nʉnʉa waarã, cʉ̃ja yaa yepa ca niitiropʉ ape yepa macãrãre biro niirucuma, cuatrocientos cʉ̃mari peti pade coteri maja nii, ñañaro tii eco, cʉ̃ja ca bii niiparopʉre. \v 7 Yʉ pea cʉ̃jare ca pade doti eperãre ñañaro cʉ̃jare yʉ tiirucu. Jiro mʉ pãramerã tii yepare witi weori, ati yepapʉ yʉre tii nʉcʉ̃ bʉorucuma,” ĩiupi Ʉmʉreco Pacʉ Abraham're.\f + \fr 7.7\ft Gn 15.13, 14.\f* \v 8 Ʉmʉreco Pacʉ, Abraham're, “O biro mani tii niirucu,” cʉ̃re cʉ̃ ca ĩirijere ca bii ĩñorije to niijato ĩigʉ, jeyua quejero yapare wide taatiriquere\f + \fr 7.8\ft Circuncisión.\f* cʉ̃re tii dotiupi. To biri cʉ̃ macʉ̃ Isaac cʉ̃ ca baʉaro jiro jĩcã amo peti, ape amore itiaga penituaro ca niiri rʉmʉri ca nii waaro, cʉ̃ jeyua quejero yapare wide taaupi. Ñucã Isaac cãa cʉ̃ macʉ̃ Jacob're to birora tiiupi. Jacob cãa to birora tiiupi, cʉ̃ puna Israel macãrã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro niiri poogaari ca niiparã pacʉa cãare. \p \v 9 ”Anija Jacob puna mani ñicʉ̃ jãa ca niiricarã cʉ̃ja bai Josére ĩa tutiri, pade coteri majʉre biro cʉ̃ja ca noni cõagʉre, Egiptopʉ cʉ̃re ami waaupa. To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca tii pacaro, Ʉmʉreco Pacʉ pea cʉ̃ menara niiri, \v 10 niipetirije cʉ̃ ca tʉgoeñarique pairijere cʉ̃re tii nemo ametʉeneupi. To biro tii, bʉaro ca majigʉ cʉ̃ ca niiro cʉ̃re tiiri, Faraón, Egipto macʉ̃ ʉpʉ, Josére Egipto macãrã wiogʉ cʉ̃ ca niiro, ñucã ʉpʉ cʉ̃ ca niiri wiire ca dotigʉ cʉ̃ ca niiro cʉ̃re tiiupi. \p \v 11 ”Tii tabere, Egiptore, to biri Canaán yepare aʉa nii, ñañaro tamʉorique nii, biiupa. To biri mani ñicʉ̃ jãa niiquĩricarã pea cʉ̃ja ca baape ʉno cʉoticãupa. \v 12 Jacob, “Egiptore baarique niijato,” cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori, cʉ̃ puna, mani ñicʉ̃ jãa niiquĩricarãre toopʉ cʉ̃jare tiicojo jʉoupi. \v 13 Jiro cʉ̃ja ca waa nemoro, José pea cʉ̃ jũwʉ jãarire cʉ̃re cʉ̃ja ca majiro tiiupi. To biri Faraón pea Josére “Tii pooga macʉ̃ niijapi,” ĩi majiupi. \v 14 Tee jiro José, cʉ̃ pacʉ Jacob, cʉ̃ puna niipetirã, setenta y cinco bojoca ca niirãre, Egipto pee cʉ̃jare jee doo dotiupi. \v 15 To biro biima ĩigʉ, Egipto yepapʉ niigʉ waaupi Jacob. Toopʉ bii yaiupi. Ñucã cʉ̃ puna, mani ñicʉ̃ jãa niiquĩricarã cãa, tii yepapʉra bii yaiupa. \v 16 Jacob niiquĩricʉ cʉ̃ ca bii yairo cʉ̃ upʉri niiquĩriquere Siquem'pʉ ami waa, Abraham, Hamor punare cʉ̃ ca wapa tiirica maja opepʉ cʉ̃re yaacõaupa. \p \v 17 ”Ʉmʉreco Pacʉ Abraham're, “To biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩirica cuu ca ea nʉnʉa waaro, Israel yaa pooga macãrã Egipto yepapʉ niirã paʉ bojoca bʉʉupa. \v 18 To biro cʉ̃ja ca biiri cʉ̃marire, Josére ca majitigʉ, Egipto yepare wiogʉ jãaupi. \v 19 To biri cʉ̃ pea, mani yaa pooga macãrãre ĩi dito, mani ñicʉ̃ jãare ñañaro cʉ̃jare tii epe, cʉ̃ja puna wãma ca baʉarã cãare ĩa nʉnʉjee dotiti, cʉ̃ja ca bii yairo tiiupi. \v 20 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca tiiri cuurena baʉaupi Moisés. Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa biijejagʉ añugʉ niiupi. Cʉ̃ pacʉa pea itiarã muipũa peti cʉ̃ja yaa wiira cʉ̃re majo niiupa. \v 21 Jiro cʉ̃re jĩarema ĩima ĩirã, diapʉ cʉ̃ja ca poo yuu cojogʉre, faraón macõ cʉ̃re amiri cõ macʉ̃ majuro peere biro cʉ̃re majoupo. \v 22 To biro cõ ca tiiricʉ niiri, Egipto macãrã yee majiriquere bue majio ecori, cʉ̃ ca wederije, cʉ̃ ca tiirije cãare bʉaro ĩi bayi, niipetirije ca tii maji petigʉ bii maja nʉcãupi Moisés. \p \v 23 ”Cuarenta cʉ̃mari cʉogʉ, cʉ̃ yaarã israelitas're: “Ca ĩagʉ waape niicu,” ĩiupi Moisés. \v 24 Cʉ̃jare ĩagʉ waagʉ, jĩcʉ̃ Egipto macʉ̃, jĩcʉ̃ cʉ̃ja mena macʉ̃re ñañaro cʉ̃ ca tiiro ĩari, cʉ̃re camotagʉ waama ĩigʉra, Egipto macʉ̃re quẽe jĩacãquĩupi. \v 25 “Cʉ̃ jʉori, ‘Ʉmʉreco Pacʉ manire ametʉenerucumi,’ ĩi tʉgoeñarucuma yʉ yaarã,” ĩi tʉgoeñamiupi Moisés. Cʉ̃ja pea to biri wãme tʉgoeñatiupa. \v 26 Ñucã ape rʉmʉ cʉ̃ yaarã pʉarã israelitas wado cʉ̃ja ca ameri quẽe niiro ĩari, añuro cʉ̃ja ca niiro tiirʉgama ĩigʉ, “Mʉja jĩcã majara mʉja nii, ¿ñee tiirã ñañaro mʉja ameri tiiti?” cʉ̃jare ĩimiupi. \v 27 To biro cʉ̃ ca ĩirora, cʉ̃ mena macʉ̃re ca quẽe niijãgʉ pea, Moisés're tumicõa cojo, o biro cʉ̃re ĩiupi: “¿Ñiru jãare ca dotipʉ, jãare ca ĩa bejepʉ, mʉre cʉ̃ tiijãri? \v 28 ¿Ñamica, egipcio bojocʉre mʉ ca jĩajãrore birora, yʉ cãare jĩarʉgʉ mʉ tiiti?” cʉ̃re ĩiupi.\f + \fr 7.28\ft Hch 2.14.\f* \v 29 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩirijere tʉo uwima ĩigʉ, Madián yepapʉ duticoaupi Moisés. Tii yepapʉre ape yepa macʉ̃re biro niirucuupi. Toopʉ niigʉ, pʉarã puna cʉtiupi. \p \v 30 ”Cuarenta cʉ̃mari jiro, ca yucʉ maniri yepa Sinaí ʉ̃tãgʉ pʉto, jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃, yucʉgʉ ca pota cʉtiricʉ ca ʉ̃ʉrije watoapʉ cʉ̃re baua eaupi. \v 31 Moisés pea to biro ca biirijere ĩagʉ, ĩa ʉcʉacoa, añuro ĩa quenorʉgʉ pʉto jañuro waa nʉnʉa waagʉ, Ʉmʉreco Pacʉ o biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro tʉoupi: \v 32 “Yʉa, mʉ ñicʉ̃ jãa Ʉmʉreco Pacʉ yʉ nii. Abraham, Isaac, Jacob jãari Ʉmʉreco Pacʉ yʉ nii,” cʉ̃re ĩiupi.\f + \fr 7.32\ft Ex 3.6.\f* To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro tʉogʉ, cʉ̃ pea uwi nana yai waama ĩigʉ, ĩa cojori méé biicãupi. \v 33 To biro cʉ̃ ca biiro, Moisés're o biro cʉ̃re ĩiupi Ʉmʉreco Pacʉ: “Mʉ dʉpo jutire tuu weeya. Mʉ ca nucũri yepa ca ñañarije maniri yepa nii. \v 34 Yʉ yaarã Israel yaa pooga macãrã Egiptopʉ ca niirã, ñañaro cʉ̃ja ca biirijere ĩa, ‘Ñañaro peti mani tamʉocã anore niirã,’ cʉ̃ja ca ĩirijere yʉ tʉo, to biri cʉ̃jare ametʉenerʉgʉ yʉ duwi doojãwʉ. ‘Dooya. Ñucã Egiptopʉra mʉre tiicojogʉ doogʉ yʉ tii,’ ” cʉ̃re ĩiupi Ʉmʉreco Pacʉ.\f + \fr 7.34\ft Ex 3.5, 7, 8, 10.\f* \p \v 35 ”Ani Moisés, “¿Ñiru jãare ca dotipʉ, jãare ca ĩa bejepʉ, mʉre cʉ̃ tiijãri?” cʉ̃ja ca ĩi ĩa junaricʉrena ñucã, Ʉmʉreco Pacʉ pea cʉ̃jare ca ametʉenepʉ, cʉ̃jare ca jʉo niipʉ, cʉ̃re tiicojoupi Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃, potagʉ ca ʉ̃ʉricʉ watoapʉ ca baua earicʉ cʉ̃ ca doti tutuarije jʉori. \v 36 To biri Moisés'ra tii yepare ca ĩa ñaaña manirije tii bau nii, Dia Pairiya Ca Jũari yaare jʉo tĩa, ñucã ca bopori yepapʉ cãare cuarenta cʉ̃mari peti ca ĩa ñaanã manirije tii bau nii, ca tiiricʉra, mani ñicʉ̃ jãa niiquĩricarãre cʉ̃jare jʉo witi nʉcãupi. \v 37 Ñucã cʉ̃ra, israelitas're: “Mʉja watoare jĩcʉ̃ cʉ̃ yee quetire wede jʉgueri majʉ yʉre biro ca biigʉ cʉ̃ ca nii earo tiirucumi Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃re mʉja tʉo nʉnʉjeerucu,” cʉ̃jare ĩiupi.\f + \fr 7.37\ft Dt 18.15.\f* \v 38 Ñucã ani, Moisés'ra, ca yucʉ maniri yepapʉ Israel bojocare jʉo niigʉ, Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃, Sinaí buuropʉ niigʉ cʉ̃re cʉ̃ ca ĩirijere, mani ñicʉ̃ jãa peere wedecojo niiupi. Ñucã cʉ̃ra, catirique maquẽ wederiquere Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojorije cãare ñeeupi, manipʉre cʉ̃ ca wede ametʉenepere. \p \v 39 ”Mani ñicʉ̃ jãa niiquĩricarã pea, cʉ̃jare cʉ̃ ca wederijere tʉo nʉnʉjeerʉgati, teere tʉo juna, ñucã Egipto peera tuacoarʉgaupa. \v 40 To biri: “Jʉ̃guẽa, manire ca jʉo waparãre quenoña. Ani Moisés, Egiptopʉ mani ca niiro manire ca jʉo witimiricʉ cãare mani majiti. Do biro peti biicãbumi doca,” ĩiupa Aarón're.\f + \fr 7.40\ft Ex 32.1.\f* \v 41 To biro ĩicãri jĩcʉ̃ wecʉ macʉ̃re biigʉ weeri, waibʉcʉrã jĩa, cʉ̃re tiicojo nʉcʉ̃ bʉo, boje rʉmʉ queno peo, tii ʉjea nii niiupa, cʉ̃ja majuropeera cʉ̃ja ca quenoricʉrena. \v 42 Ate jʉori Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃jare camotati, ʉmʉreco tuti macãrã ñocõarena cʉ̃ja ca tii nʉcʉ̃ bʉoro cʉ̃jare tiiupi. O biirijera ĩi owarique nii Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja cʉ̃ja ca owarica pũuropʉre: \q1 “Israelitas, ¿mʉja, ca yucʉ maniri yepapʉre cuarenta cʉ̃mari peti niirã, oveja jĩari joe jʉti añu mʉene, mʉja ca cʉorijere tiicojo, yʉre mʉja tii nʉcʉ̃ bʉo niiri? \q1 \v 43 ”Mʉja tiitiwʉ. To biro tii nʉcʉ̃ bʉoricaro ʉno, jʉ̃guẽ Moloc peere cʉ̃ yaa wii menara cʉ̃re pʉja waarucu, ñucã jʉ̃guẽ Refán yʉʉ ñocõ cãare to birora tii, ĩi nʉcʉ̃ bʉorʉgarã mʉja majuropeera mʉja ca weericarãrena tii nʉcʉ̃ bʉo, mʉja tiicõa niiwʉ. To biri Babilonia õo peepʉ mʉjare yʉ tiicojo batecãrucu,” ĩi.\f + \fr 7.43\ft Am 5.25-27.\f* \p \v 44 ”Mani ñicʉ̃ jãa ca bopori yepare niirã, Ʉmʉreco Pacʉ, bojoca watoare cʉ̃ ca niirijere ca bii ĩñori wiire, Moisés're, “Mʉ ca ĩarica wiire biiri wii tiiya,” Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃re cʉ̃ ca ĩirica wiire biiri wii cʉ̃ ca tiirica wiire cʉoupa. \v 45 Mani ñicʉ̃ jãa pea tii wiire ñeeri jiro, ape poogaari macãrã yaa yepare Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃jare tiicojorʉgʉ, cʉ̃ja ca ĩa cojorora cʉ̃jare cõa wiene, cʉ̃ ca tiiri yepare Josué cʉ̃jare cʉ̃ ca doti niiro mena ẽmarã, cʉ̃ja menara tii wiire ami nʉnʉa waaupa. David cʉ̃ ca niiri cuupʉ, tii wii toora niicãupa. \v 46 David pea, Ʉmʉreco Pacʉ añuro cʉ̃ ca tiirijere bʉa eaupi. To biri, Jacob cʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeericʉ Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire quenorʉgʉ cʉ̃re jãiupi. \v 47 Biigʉpʉa, Salomón'pʉ quenoquĩupi Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire. \v 48 Ʉmʉreco Pacʉ ati ʉmʉreco niipetiropʉre Ca Doti Niigʉa, bojoca cʉ̃ja ca quenorica wiijeri ʉnorena niitimi, ca biipere wede jʉgueri majʉ cʉ̃ ca ĩiricarore birora: \q1 \v 49 “Ʉmʉreco quejeroa, yʉ ca doti duwiri cũmuro nii. Ati yepa pea yʉ dʉpori yʉ ca ʉta cũuri tabe nii. ¿To docare do biri wii ʉno pee yʉre mʉja queno bojarãti? ¿Noo pee yʉ ca yerijãa niipa tabe to niiroti? \q1 \v 50 ¿Ate niipetirije yʉ, yʉ ca tiirique méé to niiti?” ĩimi Ʉpʉ.\f + \fr 7.50\ft Is 66.1-2.\f* \p \v 51 ”¡Mʉja pea ca ametʉene nʉcã pairã, Ʉmʉreco Pacʉre ca majitirãre biro amoperi cʉti, yeri cʉti, mʉja bii! To cãnacã tiira, Añuri Yerire mʉja junacã. Mʉja ñicʉ̃ jʉ̃mʉa niiquĩricarãre birora mʉja biicã. \v 52 Mʉja ñicʉ̃ jʉ̃mʉa niiquĩricarã, niipere Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉre, ¿ñañaro cʉ̃ja tiitiupari? Ca ñañarije manigʉ cʉ̃ ca doopere ca wede jʉguerã dooricarãre, cʉ̃jara jĩa bateupa. Mecʉ̃ra yua, ca ñañarije manigʉra ca dooricʉrena, mʉja pea cʉ̃re wedejãa, jĩa cõa, mʉja tii yerijãawa. \v 53 Mʉja, Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macãrã menapʉ doti cũuriquere ca ñeericarã, teere mʉja tii nʉnʉjeeti tee cãare” —cʉ̃jare ĩiupi Esteban. \s1 Esteban cʉ̃ ca bii yairique \p \v 54 Atere tʉorã, cʉ̃ja upire baca dʉpo tuuri nʉcʉ̃ripʉ ajiaupa Esteban menare. \v 55 Esteban pea, Añuri Yerire cʉo ametʉene nʉcãcoa, ʉmʉreco pee ĩa mʉene cojogʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boe baterijere, ñucã Jesús, Ʉmʉreco Pacʉ díámacʉ̃ nʉña pee ca nucũgʉre, ĩaupi. \v 56 To cõrora o biro ĩiupi Esteban: \p —¡Ĩaña. Ʉmʉreco tuti pãa nʉcãcoa! ¡Ca Nii Majuropeegʉ Macʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ díámacʉ̃ nʉña pee ca niigʉre yʉ ĩa! —cʉ̃jare ĩiupi. \fig Estaban're ʉ̃tã mena dee jĩaupa. Hch 76.54-60|src="CN02154B.tif" size="span" \fig* \p \v 57 Cʉ̃ja pea bʉaro acaro bui, cʉ̃ja amoperire paa biato, tiicãri, to ca niirã niipetirãpʉra ũmaa nea poori cʉ̃re ñeeupa. \v 58 Cʉ̃re ñee, macã tʉjaropʉ ami witi waari, ʉ̃tã mena cʉ̃re dee jʉo waaupa. Cʉ̃re ca wedejãarã pea, jĩcʉ̃ wãmʉ Saulo ca wãme cʉtigʉre, cʉ̃ja juti jotoa cʉ̃ja ca jãñarijere cote dotiupa. \v 59 Cʉ̃re cʉ̃ja ca deero watoara, o biro ĩi juu bueupi Esteban: \p —Wiogʉ Jesús, yʉ yerire ñeeña —ĩiupi. \p \v 60 To biro ĩi ñaanuu waa, o biro ĩi acaro buiupi: “Wiogʉ, o biro ñañaro yʉre cʉ̃ja ca tiirijere cʉ̃jare acoboya.” Atere ĩi yapanogʉra, bii yaicoaupi Esteban. \c 8 \p \v 1 Saulo cãa, toora Esteban're cʉ̃ja ca jĩaro, “Mee añuro tiima,” ĩi cote niiupi. \s1 Jesús yaarãre Saulo cʉ̃ ca nʉnʉrique \p Tii rʉmʉra Jerusalén macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã menare ñañaro tiirʉgarã, cʉ̃ja ca nʉnʉrije bii jʉoupa. To biri niipetirã Judea, Samaria yeparipʉ waa batecoaupa. Jesús buerã ca niiricarã wado ametʉaupa. \p \v 2 Jĩcãrã ʉmʉa ca bojoca añurã, Esteban niiquĩgʉre bʉaro oti, cʉ̃re yaa cõa, tiicã yerijãa waaupa. \v 3 Saulo pea wiijeri cõro waari Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre cʉ̃ja yaa wiijeripʉra, nomia, ʉmʉare ñee, wee nʉnʉa waari, cʉ̃jare tia cũu doti niiupi. \s1 Felipe Samariare añurije queti cʉ̃ ca wederique \p \v 4 Jerusalén ca niimiricarã ca waa batericarã pea, noo cʉ̃ja ca waari taberi cõro añurije quetire wedecã nʉnʉa waaupa. \v 5 Felipe pea, Samaria yepa pee waari, ca nii majuropeeri macãre Jesús yee quetire cʉ̃jare wede jʉo waaupi. \v 6 Felipe cʉ̃ ca ĩirijere tʉo, ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃ ca tii bau niirijere ĩari, paʉ bojoca cʉ̃ ca wederijere añuro tʉo nʉnʉjeeupa. \v 7 Paʉ bojoca ca wãtĩa jãa ecoricarã ametʉene eco, wãtĩa cʉ̃japʉre ca niirã, cʉ̃jare witi waarucurã bʉaro acaro bui, ñucã paʉ ca bʉʉricarã, ñicã yuriri cãa catio eco, biiupa. \v 8 Ate jʉori, tii macãre bʉaro ʉjea niirique niiupa. \s1 Simón cũmu \p \v 9 Tii macãre niiupi jĩcʉ̃, mee, jʉgueropʉra cũmu niiri ca nii majuropeegʉre biro biicãri, Samaria macãrãre ca ĩi dito epe niirucuricʉ Simón ca wãme cʉtigʉ. \v 10 To biri niipetirã, ca nii majuropeerã, ñucã ca nii coterã cãa, cʉ̃ ca ĩirijere añuro cʉ̃re tʉo nʉnʉjeeri, “Ania Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca yeri tutuarije niimi,” cʉ̃re ĩi nʉcʉ̃ bʉorucuupa. \v 11 Cũmu cʉ̃ ca niirije mena paʉ cʉ̃mari cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩi dito niiro macã, cʉ̃ ca ĩirore biro cʉ̃re tii nʉnʉjeerucuupa. \v 12 Felipe, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabe maquẽ, to biri Jesucristo yee añurije quetire cʉ̃ ca wederije peere tʉo nʉnʉjeema ĩirã, ʉmʉa, nomia, uwo coe dotiupa. \v 13 Ñucã Simón cũmupʉra, Felipe cʉ̃ ca wederijere tʉo nʉnʉjee, uwo coe dotiri jiro, ca ĩa ñaaña manirije Felipe cʉ̃ ca tii bau niirijere ĩa ʉjea niiri, cʉ̃re camotatiri méé cʉ̃re bapa cʉti yujuupi. \p \v 14 Jesús buerã Jerusalén ca niirã, Samaria macãrã Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeerijere queti tʉori, Pedrore, Juan're cʉ̃ja pʉtopʉ cʉ̃jare tiicojoupa. \v 15 Cʉ̃ja pea toopʉ earã, Samaria macãrã Cristo yee quetire ca tʉo nʉnʉjeericarã Añuri Yerire cʉ̃ja ñeejato ĩirã, cʉ̃jare juu bue bojaupa, \v 16 ména, jĩcʉ̃ ʉno peerena Añuri Yeri cʉ̃japʉre cʉ̃ ca ñaajãa nʉcã eatirique ca niiro macã. Wiogʉ Jesús wãme mena wado uwo coe ecoupa ména. \v 17 To biri Pedro, Juan, cʉ̃ja amori mena cʉ̃jare ñia peo, Añuri Yeri cʉ̃japʉre cʉ̃ ca ñaajãa nʉcã earo cʉ̃jare tiiupa. \v 18 Ñucã Simón pea Jesús buerã cʉ̃ja amorire bojocare cʉ̃ja ca ñia peorora, Añuri Yeri cʉ̃ ca dooro cʉ̃ja ca tiirijere ĩari, wapa tiirica tiiri cʉ̃jare tiicojo, \v 19 o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —To biro tii majiriquere yʉ cãare tiicojoya, niipetirã yʉ amori mena yʉ ca ñia peorã Añuri Yerire cʉ̃ja ca ñeepere biro ĩirã —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 20 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉogʉ, Pedro pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Ʉmʉreco Pacʉ wapa maniro cʉ̃ ca tiicojorijere mʉ ca wapa tii amirʉgarije wapa, mʉ yee wapa tiirica tiiri mʉ menara ñañaro to tii yaio ecocãjato. \v 21 Jãa ca majirije ʉnore ca cʉopʉ méé mʉ nii mʉa. Ʉmʉreco Pacʉ ca ĩaro, mʉ yeri añuti majuropeecã. \v 22 Ate ñañarije mʉ ca cʉorijere to cõrora tii yerijãari, Ʉmʉreco Pacʉre jãiña. Ape tabera o biirije mʉ ca tʉgoeñarijere mʉre acobocãbocumi. \v 23 Yʉ ca ĩajata, ñañarije wado tʉgoeña, ñañarije pee wadore tii nʉnʉjeecã yai waa, biirique wado mʉre niicã —cʉ̃re ĩiupi Simón cũmure. \p \v 24 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉogʉ, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi Simón: \p —Mʉjara Ʉmʉreco Pacʉre yʉre jãi bojaya, ano yʉre mʉja ca ĩirije jĩcã wãme ʉno peera yʉre ca biiticãpere biro ĩirã —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 25 Pedro, Juan, Jesús cʉ̃ ca tiirijere cʉ̃ja ca ĩariquere wede, Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere cʉ̃jare bue, tii yapanorã, Jerusalén pee tuacoaupa. To biro bii, tua nʉnʉa waarã Samaria yepare ca niiri macãri paʉ macãripʉre añurije quetire cʉ̃jare wede, ĩi nʉnʉa waaupa. \s1 Felipe, Etiopía macʉ̃re añurije queti cʉ̃ ca wederique \p \v 26 Ate jiro jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ o biro ĩiupi Felipere: “Jõcʉ̃ jiro macã nʉña peere, Jerusalén mena Gaza pee ca nii bua waari maa, ca yucʉ maniri yepare ca nii waari maare waagʉja,” cʉ̃re ĩiupi. \v 27 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo, waacoaupi Felipe. Too waa nʉnʉa waagʉ bʉa eaupi jĩcʉ̃ Etiopía macʉ̃, tii yepa macãrã wiogo Candace ca wãme cʉtigo yee wapa tiirica tiirire ĩa nʉnʉjeeri majʉ ca niigʉre. Cʉ̃ pea Jerusalén'pʉ, Ʉmʉreco Pacʉre ca ĩi nʉcʉ̃ bʉogʉ earicʉ niiupi. \v 28 To biro bii tua waagʉ, cʉ̃ tunurica caballoa cʉ̃ja ca tʉ̃ari coropʉ duwiri, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Isaías cʉ̃ ca owariquere bue nʉnʉa waaupi. \v 29 Añuri Yeri pea o biro ĩiupi Felipere: \fig Etiopía macʉ̃re añurije queti wedeupi Felipe. Hch 8.27|src="CN01932B.tif" size="span" \fig* \p —Ii coro, ca tunuri coro pʉto jañuro waagʉja —ĩiupi. \p \v 30 To biro cʉ̃ ca ĩiro Felipe tii coro pʉtoacã eagʉ, Etiopía macʉ̃ pea Isaías cʉ̃ ca owaquĩrica pũurore cʉ̃ ca bue nʉnʉa waarijere tʉori, o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupi: \p —¿Too mʉ ca buerijere mʉ tʉo puoti? —ĩiupi. \p \v 31 To biro Felipe cʉ̃ ca ĩi jãiñaro: \p —¿Jĩcʉ̃ ʉno peera yʉre cʉ̃ja ca wede majioro cõro, do biro tiicãri yʉ tʉo puobogajati? —cʉ̃re ĩi yʉʉupi. \p To biro ĩi, Etiopía macʉ̃ pea cʉ̃ pʉto Felipere ea jãa dotiupi. \p \v 32 Etiopía macʉ̃ cʉ̃ ca bue nʉnʉa waarije pea o biro ĩi owarique niiupa: \q1 “Jĩcʉ̃ ovejare biro, cʉ̃ja ca jĩapa tabepʉ ami waa ecowi. Jĩcʉ̃ oveja macʉ̃re cʉ̃ja ca poa juaro, cʉ̃ ca acaro buitirore birora wederucu, tiitiwi. \q1 \v 33 Ñañaro tii epe ecowi. Ñañaro cʉ̃re ca tiirãre ñañaro cʉ̃jare tiitiwi. ¿Ñiru pee cʉ̃ ca bii jʉo dooriquere cʉ̃ wede peotibogajati? Ati yepare cʉ̃ ca cati niimirije ẽma ecocoawʉ,” ca ĩirijere bue jãñaupi.\f + \fr 8.33\ft Is 53.7-8.\f* \p \v 34 Etiopía macʉ̃ pea Felipere o biro ĩi jãiñaupi: \p —Yʉre wedeya petopʉra. ¿Atera, ñiru pee cʉ̃ ca biipere cʉ̃ ĩiupari Isaías? ¿Cʉ̃ majuropeera cʉ̃ ca biipere ĩigʉ cʉ̃ ĩijapari? ¿Apĩpʉ cʉ̃ ca biipere ĩigʉ pee cʉ̃ ĩijapari? —cʉ̃re ĩi jãiñaupi. \p \v 35 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩi jãiñaro, Felipe pea cʉ̃ ca bue nʉnʉa dooriquere cʉ̃re wede jʉo waa, añurije queti Jesús yeepʉ cʉ̃re wede yapano eaupi. \v 36 To waa nʉnʉa waarã, jĩcã tabe oco ca niiri tabe eagʉra, o biro ĩiupi Etiopía macʉ̃, Felipere: \p —Ĩaña, anore oco nii. ¿Ca bii camotarije ʉno to niibogajati yʉre mʉ ca uwo coejata? —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 37 To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —Mʉ yeri niipetiro menapʉra mʉ ca tʉo nʉnʉjeejata, mʉre yʉ uwo coe maji —cʉ̃re ĩiupi Felipe. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —Jesucristoa, Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ra niimi; cʉ̃re yʉ tʉo nʉnʉjee —cʉ̃re ĩi yʉʉupi. \p \v 38 To biro ĩi, cʉ̃ja tunuricare tua nʉcã doti, cʉ̃ja pʉarãpʉra duwi ñaanʉcã, diapʉ wau wia waa, Etiopía macʉ̃re uwo coeupi Felipe. \v 39 Cʉ̃re uwo coe yapano, cʉ̃ja ca maa nʉcãri tabera, Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ Añuri Yeri pea Felipere amicoaupi ñucã. Etiopía macʉ̃ pea pʉati cʉ̃re ĩa nemotiupi yua. To biro bii pacagʉ, bʉaro ʉjea niirique mena waacã nʉnʉa waaupi. \v 40 Felipe pea, Azoto cʉ̃ja ca ĩiri macãpʉ nii yerijãaupi ñucã. To ca niiri macãri cõro añurije quetire wede nʉnʉa waagʉ, Cesarea macãpʉ wede eacoaupi. \c 9 \s1 Saulo, cʉ̃ ca tʉgoeña wajoarique \r (Hch 22.6-16; 26.12-18) \p \v 1 Ména Saulo pea, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre yerijãari méé jĩarʉga nʉnʉjee niigʉra, paia wiogʉ pʉtopʉ eari, \v 2 cʉ̃re cʉ̃ ca doti cojori pũurorire “Yʉre owa bojaya” cʉ̃re ĩi jãigʉ eaupi, Damascopʉ nea poo juu buerica wiijeripʉ, Wãma Maa maquẽre ca tʉo nʉnʉjeerã, nomia, ʉmʉare, cʉ̃jare ama bʉari, Jerusalén'pʉ cʉ̃jare ami waagʉda ĩigʉ. \v 3 Teere tii yapano, waagʉ, mee Damasco macãre ea waagʉ doogʉ cʉ̃ ca biiro, ca niiro tʉjarora ʉmʉrecopʉ ca doorije bʉaro ca boe ajiyaarije cʉ̃ wejare boe ñaacũmu eaupe. \v 4 To biro ca biiro Saulo, yepapʉ ñaacũmu waagʉ: \p —Saulo, Saulo, ¿ñee tiigʉ yʉre mʉ nʉnʉti? —cʉ̃re ca ĩirijere tʉoupi. \v 5 To biro ca ĩirijere tʉori: \p —¿Wiogʉ, ñiru mʉ niiti? —ĩi jãiñaupi. To biro cʉ̃ ca ĩiro, too ca wederije pea: \p —Yʉa Jesús, ñañaro mʉ ca tiirʉga nʉnʉjeegʉra yʉ nii. Mʉ majuropeera potagare natẽ puagʉre biro tiigʉ mʉ tii —ĩiupa. \v 6 Cʉ̃ pea nanagʉra bʉaro uwirique mena o biro ĩiupi: “¿Wiogʉ, ñee yʉ ca tiiro mʉ booti?” cʉ̃re ĩiupi. To cʉ̃ ca ĩiro Jesús'pea: “Wãmʉ nʉcãri, macã pee piya waagʉja. Toopʉ mʉ ca earo, mʉ ca tiipere mʉre wederucuma,” ĩi yʉʉupi. \p \v 7 Saulo mena ca waaricarã pea, bojoca bauti pacaro ca wederijere tʉori, bʉaro ʉcʉa uwirãra tua nʉcãupa. \v 8 Jiro, Saulo wãmʉ nʉcã, cʉ̃ capere ĩa pãagʉ, ĩaticãupi. To biri cʉ̃ amoripʉ ñee, Damascopʉ cʉ̃re amicoaupa. \v 9 Tii macãre itia rʉmʉ peti ĩati, baati, jiniti, bii niiupi Saulo. \p \v 10 Damascore niiupi jĩcʉ̃ Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeegʉ, Ananías ca wãme cʉtigʉ. Quẽñagʉre biro cʉ̃ ca bii oto wetiropʉ, Wiogʉ cʉ̃re baua eari, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —¡Ananías! —ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro: \p —Anora yʉ nii Wiogʉ —cʉ̃re ĩi yʉʉupi cʉ̃ pea. \p \v 11 To biro cʉ̃ ca ĩi yʉʉro, o biro cʉ̃re ĩiupi Wiogʉ: \p —Wiijeri caa, Díámacʉ̃ Maa ca wãme cʉtiri maapʉ, Judas yaa wiipʉ waari, “¿Tarso macʉ̃ Saulo ca wãme cʉtigʉ cʉ̃ niiti?” ĩi jãiñaña. Juu buegʉ tiimi. \v 12 Quẽñaricarore biro bii oto weti waagʉ, jĩcʉ̃ Ananías ca wãme cʉtigʉ, cʉ̃ pʉtopʉ jãa eari, ñucã cʉ̃ ĩajato ĩigʉ cʉ̃ amori mena cʉ̃re ca ñia peo ea nʉcãgʉre ĩami —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 13 Teere tʉogʉ, o biro ĩiupi Ananías: \p —Wiogʉ, paʉ cʉ̃ yee maquẽre, ñucã mʉ yaarã ca ñañarije manirã Jerusalén ca niirãre, niipetirije ñañaro cʉ̃ja ca biiro cʉ̃ ca tiirijere yʉre wederucuma. \v 14 Mecʉ̃ra ano pee doojapi, mʉ wãmere ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorã niipetirãre, paia wiorã cʉ̃ja ca doti cojoro mena tia cũurica wiipʉ cʉ̃jare jee waarʉgʉ —ĩi yʉʉupi. \p \v 15 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Wiogʉ pea o biro cʉ̃re ĩiupi ñucã: \p —Waagʉja. Bojoca, ape yepari macãrãpʉre, ñucã cʉ̃ja wiorãre, to biri israelitas bojocare, yʉ yee quetire ca wede yujupʉ yʉ ca ami dica woojãgʉ niimi. \v 16 Yʉ yee jʉori, bʉaropʉra ñañaro tamʉoriquere cʉ̃re yʉ ĩñorucu —ĩiupi Ananías're. \p \v 17 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo, Saulo cʉ̃ ca niiri wiipʉ waacoaupi Ananías. Cʉ̃ pʉtopʉ jãa ea, cʉ̃ amori mena cʉ̃re ñia peo, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Yʉ yee wedegʉ Saulo, Wiogʉ Jesús, maa mʉ ca dooro mʉre ca baua earicʉ, ano mʉ pʉtopʉ yʉre tiicojojãwi, ñucã ĩa, Añuri Yerire boca ami, mʉ ca biipere biro ĩigʉ —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 18 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩirora wai nʉtʉ̃re biirije cʉ̃ capepʉre ca niirique ca ñaarora, añuro ĩacoaupi ñucã Saulo. To cõrora wãmʉ nʉcã, uwo coe ecoupi. \v 19 Jiro, baa, upʉ tutua, biicoaupi ñucã Saulo. To biro bii cati, Damasco macãrã Jesús yee quetire ca tʉo nʉnʉjeerã mena jĩcã rʉmʉri niiupi. \s1 Damascore Jesús yee quetire Saulo cʉ̃ ca wederique \p \v 20 Jiro Saulo cʉ̃ja ca nea poo juu bueri wiijeripʉ, “Jesús Ʉmʉreco Pacʉ Macʉ̃ra niimi” ĩi wede jʉo waaupi. \v 21 To biro cʉ̃ ca ĩi wedero ca tʉorã niipetirã do biro pee ĩi majiticã, o biro ĩi jãiñarucuupa: \p —¿Ania Jerusalén'pʉ Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerãre ca jĩarʉga nʉnʉjeerucujãgʉ méé cʉ̃ niiti? ¿Ano macãrã cãare ñee waari, paia wiorãpʉre tiicojorʉgʉ ca dooricʉ méé cʉ̃ niiti? —ameri ĩiupa. \v 22 Saulo pea cʉ̃jare cʉ̃ ca wederije cõrora õo pee jañuro uwiricaro maniro cʉ̃jare wede nʉnʉa waa, “Jesús Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉra niimi”\f + \fr 9.22\ft Mesías, Cristo.\f* cʉ̃ ca ĩirije mena Damasco macãrã judíos're, do biro pee cʉ̃ja ca ĩi majitiropʉ cʉ̃jare tiicãupi Saulo. \s1 Judíos're Saulo cʉ̃ ca dutirique \p \v 23 Paʉ rʉmʉri jiro judíos, Saulore jĩarʉgarã ameri wede peniupa. \v 24 Cʉ̃ pea teere queti tʉoupi. Cʉ̃re jĩarʉgarã, ñamiri, ʉmʉrecori tii macãre witi waarica joperi cõrorena cʉ̃re cũmurucuupa.\f + \fr 9.24\ft Vigilar o esperar.\f* \p \v 25 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca tiirʉgarijere majiri, Saulo cʉ̃ ca wederijere ca tʉo nʉnʉjeerã pea, piiwʉpʉ cʉ̃re jãari, ñamira tii macãre cʉ̃ja ca wee camota amojoderica tʉdipʉra cʉ̃re yoo duwiocã cojoupa. To biro bii, duticoaupi Saulo. \s1 Jerusalén'pʉ Saulo cʉ̃ ca earique \p \v 26 Saulo, Jerusalén'pʉ eagʉ, Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerã mena niirʉgamiupi. Cʉ̃ja pea niipetirãpʉra cʉ̃re uwi jañuupa. “Bii ditogʉ biimi. Jesús're ca tʉo nʉnʉjeegʉ méé niicumi,” cʉ̃re ĩi uwi tʉgoeñari. \v 27 To biro cʉ̃ja ca ĩi pacaro, Bernabé pea, Jesús buerã pʉtopʉ cʉ̃re ami waaupi. Toopʉ cʉ̃re ami ea, “Maapʉ, Wiogʉ Jesús cʉ̃re cʉ̃ ca baua earo cʉ̃ ca ĩariquere cʉ̃re cʉ̃ ca wederiquere, Damascopʉ Jesús yee quetire uwiricaro maniro cʉ̃ ca wederiquere, yʉre wedejãwi ani Saulo,” cʉ̃jare ĩi wedeupi Bernabé. \p \v 28 O biro bii, cʉ̃ja mena Jerusalén macãre tuari, ape tabe pee waacoarucu, uwiricaro maniro, Wiogʉ Jesús yee quetire wede, \v 29 judíos, griego ca wederã mena wede peni, tutuaro mena cʉ̃jare wede majio, tii niiupi; cʉ̃ja pea cʉ̃re jĩacãrʉgaupa. \v 30 Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã pea to biro cʉ̃re cʉ̃ja ca tiirʉgarijere majiri, Cesareapʉ cʉ̃re ami bʉa waa, Tarso pee cʉ̃re tiicojocã cojoupa. \p \v 31 To cõrore Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, Judea, Galilea, to biri Samaria yepari macãrã niipetirãpʉ añuro jĩcãri cõro nii, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire bʉaro jañuro tʉgoeña bayi, bii mʉa nʉcã nʉnʉa waa, Wiogʉre añuro tii nʉcʉ̃ bʉorique mena, Añuri Yeri cʉ̃ ca tii nemoro mena, paʉ Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã nii nʉnʉa waaupa. \s1 Eneas're Pedro cʉ̃ ca catiorique \p \v 32 Pedro, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre ca ĩa yuju waarucugʉ niiri, Lidapʉ ca niirã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã cãare ĩagʉ waaupi. \v 33 Toopʉre bʉa eaupi jĩcʉ̃, Eneas ca wãme cʉtigʉ, bʉʉcãri waari méé, jĩcã amo peti, ape amore itiaga penituaro ca niiri cʉ̃mari peti, cãni pejarica tabepʉ ca peja yai waagʉre. \v 34 Cʉ̃re o biro ĩiupi Pedro: \p —Eneas, mʉ ca diarique cʉtirijere Jesucristo mʉre ametʉenemi. Wãmʉ nʉcãri, mʉ ca pejaritore quenoña —cʉ̃re ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩirije menara, wãmʉ nʉcãcoaupi Eneas. \v 35 Niipetirã Lida, Sarón macãrã Eneas cʉ̃ ca catirijere ĩari, Jesucristo peere tʉo nʉnʉjeeupa. \s1 Dorcas cõ ca cati tuarique \p \v 36 Ñucã tii cʉ̃marirena Jope macãpʉre niiupo jĩcõ, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeego Tabita, ca wãme cʉtigo. Griego wederique menara Dorcas wãme cʉtiupo. Cõ pea añurijere tii, ca boo pacarãre tii nemo, tii niirucuupo. \v 37 Tii rʉmʉrira diarique tamʉo bii yaicoaupo Dorcas. Cõ ca bii yairo ĩa, cõ upʉri niiquĩriquere coe yapano, jotoa macã jawi pee peocãupa. \v 38 Pedro cʉ̃ ca earica macã Lida pea, Jope macã pʉtoacãra niiupa. To biri Jope macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, “Lida macãrã niijagʉ Pedro,” cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori, “ ‘Yoari méé Jopepʉ dooya,’ cʉ̃re ĩirãja ĩirã,” pʉarã ʉmʉare tiicojo cojoupa. \p \v 39 To biri Pedro pea yue mani waaricaro maniro cʉ̃ja mena waacoaupi. Tii macãpʉ cʉ̃ ca earo, cõ upʉri niiquĩriquere cʉ̃ja ca peorica jawipʉ cʉ̃re jʉo waaupa. Toopʉ cʉ̃ ca earo, niipetirã ca manʉ jʉ̃mʉa dia weo ecoricarã romiri, Dorcas catigo juti, jotoa jãñarique cʉ̃jare cõ ca tii bojariquere Pedrore ĩñori, oti amojodeupa. \v 40 Pedro pea too ca niirã niipetirãre cʉ̃jare witi waa doti, cʉ̃ ãjʉro jupeari mena ea nuu waa, juu bueupi. Juu bue yapano, ca bii yairico peere amojode ĩa cojo, o biro ĩiupi: \p —¡Tabita, wãmʉ nʉcãña! —cõre ĩiupi. \p To biro cõre cʉ̃ ca ĩirora, cõ capere ĩa pãa, Pedrore ĩagora wãmʉ nuucoaupo. \v 41 To cõrora Pedro pea cõ amorire ñee, cõre tʉ̃a wãmʉo nʉcõcãupi. To biro cõre tii, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre, ca manʉ jʉ̃mʉa dia weo ecoricarã romirire jʉo cojo, ca catigopʉre cʉ̃jare ĩñoupi. \p \v 42 Teere Jope macãrã niipetirã queti tʉo, paʉ bojoca Jesús're tʉo nʉnʉjeeupa. \v 43 Pedro pea paʉ rʉmʉri Jope macãre, Simón, ca wãme cʉtigʉ, waibʉcʉrã quejeri paderi majʉ yaa wiipʉ niicãupi. \c 10 \s1 Cornelio, Pedrore cʉ̃ ca jʉo dotirique \p \v 1 Cesarea macãre niiupi jĩcʉ̃, cien niirã uwamarã ʉpʉ,\f + \fr 10.1\ft Centurión.\f* uwamarã cʉ̃ja ca niiri tabe Italiano ca wãme cʉtiri tabe mena ca padegʉ Cornelio ca wãme cʉtigʉ. \v 2 Cʉ̃a, cʉ̃ yaa wii macãrã niipetirã menara, ca bojoca añugʉ, Ʉmʉreco Pacʉre ca ĩi nʉcʉ̃ bʉogʉ, judíos cʉ̃ja ca boo pacarijere tii nemogʉ pairo wapa tiirica tiiri tiicojo, Ʉmʉreco Pacʉre to birora juu buecõa nii, ca tiigʉ niiupi. \v 3 Jĩcã rʉmʉ, muipũ bʉaro cʉ̃ ca aji cõa cũu duwi waari tabe ca niiro, quẽñaricarore biro bii oto weti waagʉ, jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ\f + \fr 10.3, 22\ft Ángel de Dios.\f* cʉ̃re queti wede bojari majʉ, bau niiro cʉ̃ ca niiri tabepʉ jãa eari: \p —Cornelio —cʉ̃re ca ĩi jãiñagʉre ĩaupi. \p \v 4 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩi jãiñaro, Cornelio pea Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃re ĩa, bʉaro uwirique menara: \p —¿Wiogʉ, ñeere mʉ booti? —cʉ̃re ĩi jãiñupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Mʉ ca juu buerucurijere, ca boo pacarãre mʉ ca tii nemorijere, cʉ̃re mʉ ca tiicojo nʉcʉ̃ bʉorijere biro ĩami Ʉmʉreco Pacʉ. \v 5 To biri Jope macãpʉ jĩcãrãre tiicojoya, Simón ape wãme Pedro ca wãme cʉtigʉre cʉ̃ja jʉorã waajato ĩigʉ. \v 6 Waibʉcʉrã quejeri ca padegʉ dia tʉjaro ca niigʉ, cʉ̃re birora Simón ca wãme cʉtigʉ yaa wiire niimi —ĩiupi. \p \v 7 Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ cʉ̃ mena ca wede niiricʉ cʉ̃ ca waaro jiro, Cornelio pea cʉ̃ paderi maja pʉarãre, to biri jĩcʉ̃ uwamʉ to birora cʉ̃ mena ca niicõa niigʉ Ʉmʉreco Pacʉre ca nʉcʉ̃ bʉogʉre, jʉo cojori, \v 8 ca biirique niipetirije cʉ̃jare wede yapano, Jope macãpʉ cʉ̃jare tiicojocã cojoupi. \s1 Pedrore ca bii ĩñorique \p \v 9 Ape rʉmʉ cʉ̃ja pea maapʉ waa nʉnʉa waarã, Jope macãre cʉ̃ja ca ea nʉnʉa waaro, Pedro pea, muipũ jotoa decomacã eagʉ doogʉ cʉ̃ ca biiro, juu buegʉ waagʉ, wii jotoa macã yepa pee mʉa waaupi. \v 10 Bʉaro queyari, baarʉgaupi. Cʉ̃re cʉ̃ja ca baarique queno boja ditoye, jĩcã wãme quẽñaricarore biro bii oto weori cʉ̃re ca bii ĩñorijere ĩaupi. \v 11 Ʉmʉreco quejero ca pãa nʉcãro juti quejerore biiri quejero pairi quejero, tii quejero yaparire bapari taberi jiarica quejero yepa pee ca ñaañumu duwi dooro ĩaupi. \v 12 Tii quejeropʉre, bapari dʉpori ca cʉorã waibʉcʉrã cʉ̃ja ca niiro cõro, yepa cũari ca waarã, ca wʉʉrã, niiupa. \v 13 To biro cʉ̃re ca biiri tabera o biro ca ĩirijere tʉoupi Pedro: \fig Pedrore ca bii ĩñorique. Hch 10.9-15|src="CN01945B.tif" size="span" \fig* \p —Wãmʉ nʉcãña Pedro. Waibʉcʉrãre jĩari baaya —ĩiupe. \p \v 14 To biro ca ĩiro, Pedro pea o biro ĩi yʉʉupi: \p —Biiticu níja, Ʉpʉ. Yʉa jĩcãti ʉnora ñañarãre, docuorãre, yʉ baa ñaati —ĩiupi. \p \v 15 To biro cʉ̃ ca ĩiro, wederique pea o biro cʉ̃re ĩi nemoupe ñucã: \p —Ʉmʉreco Pacʉ añurã cʉ̃ ca tiiricarãre, “Ñañarã niima,” ĩiticãña mʉa —ĩiupe. \p \v 16 Itiati peti to biro biiupe. Jiro tii quejero ʉmʉrecopʉ mʉacoaupe ñucã. \v 17 Pedro pea to biro cʉ̃re ca bii ĩñorijere, “¿Ñee ʉno petire ĩirʉgaro to biibuti yéé?” cʉ̃ ca ĩi tʉgoeñarique pai niirucurora, Cornelio cʉ̃ ca jʉo doti cojoricarã pea Simón yaa wiire ca jãiña ama nʉnʉa waaricarã, cʉ̃ yaa wii jope petire ea yerijãaupa. \v 18 To earãra, tutuaro mena: \p —¡Cã́jí! ¿Ati wiira to niiti Simón Pedro cʉ̃ ca cãniri wii? —ĩi jãiñaupa. \p \v 19 Ména Pedro pea, cʉ̃re ca bii ĩñorijere cʉ̃ ca tʉgoeña niirora, Añuri Yeri pea o biro cʉ̃re ĩiupʉ: “Ĩaña. Ʉmʉa itiarã mʉre amarã eama. \v 20 Wãmʉ nʉcã duwi waa, ‘Yʉ waati,’ ĩitigʉra, cʉ̃ja mena waagʉja. Yʉra yʉ ca tiicojojãrã niima,” cʉ̃re ĩiupi. \v 21 To biro cʉ̃ ca ĩiro Pedro pea duwi waa: \p —Anora yʉ nii. Yʉra yʉ nii, mʉja ca amagʉ. ¿Ñeere mʉja ĩi doojãri? —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 22 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupa: \p —Uwamarã wiogʉ Cornelio, ca bojoca añugʉ, Ʉmʉreco Pacʉre ca nʉcʉ̃ bʉogʉ, judíos niipetirã cʉ̃ja ca nʉcʉ̃ bʉogʉ cʉ̃ ca doti cojoro jãa doojãwʉ. Jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ, cʉ̃re queti wede bojari majʉ cʉ̃re baua eari, cʉ̃re jʉo doti cojoya ĩijapi mʉre, cʉ̃ yaa wiipʉ waari, mʉ ca ĩirijere cʉ̃ ca tʉopere biro ĩigʉ —cʉ̃re ĩiupa Pedrore. \p \v 23 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩirijere tʉo, “Jãa dooya” cʉ̃jare ĩi, tii ñamire toora cãni, ape rʉmʉ cʉ̃ja mena waacoaupi Pedro. Jĩcãrã Jope macã macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃re bapa cʉti waaupa. \s1 Cornelio yaa wiipʉ Pedro cʉ̃ ca earique \p \v 24 Jĩcã rʉmʉ jiro Cesareare ea waaupa, Cornelio pea cʉ̃ yaarã, cʉ̃ mena macãrã majurope cʉ̃ ca jʉo neoricarã mena yue niiupi. \v 25 Pedro, wiipʉ cʉ̃ ca earo, Cornelio cʉ̃re jãi bocagʉ witi waagʉ, cʉ̃re ĩi nʉcʉ̃ bʉorʉgʉ, cʉ̃ ãjʉro jupeari mena ea nuu waaupi. \v 26 To biro cʉ̃ ca biiro ĩa, Pedro pea cʉ̃re wãmʉ nʉcã dotiri, o biro ĩiupi: \p —Wãmʉ nʉcãña. Yʉ cãa mʉre birora bojocʉ yʉ nii —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 27 To biro ĩi, cʉ̃ mena wede peni jãa waagʉ, paʉ bojoca ca nea pooricarãre bʉa eaupi. \v 28 Jãa ea, o biro ĩiupi Pedro: \p —Mʉja añuro mʉja maji, jãare ca dotirije, judíos ca niitirã mena nii dotiti, cʉ̃jare ĩa yuju dotiti, jãare ca biirijere. Ʉmʉreco Pacʉ pea jĩcʉ̃ ʉno peerena, “ ‘Ñañagʉ, docuogʉ niimi,’ ĩiticãña,” yʉre ĩi majiojãwi. \v 29 To biri yʉre ca jʉorã waaricarãre, “To biro mʉre ĩi cojojãwi,” yʉre cʉ̃ja ca ĩirijere tʉogʉ, “Yʉ waati” ĩitigʉra, yʉ doocã doojãwʉ. To biri yʉ majirʉga ¿ñeere ĩirã yʉre mʉja jʉojãri? —cʉ̃jare ĩiupi Pedro. \p \v 30 To biro Pedro cʉ̃ ca ĩi jãiñaro, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi Cornelio: \p —Mee bapari rʉmʉ ametʉa, ano cõrora muipũ bʉaro cʉ̃ ca aji cõa cũu duwi waari tabe ca niiro, ano yʉ yaa wiira juu buegʉ yʉ tiiwʉ. Tee jãa ca ĩiña maniri tabera jĩcʉ̃ ʉmʉ yʉ jʉguerore juti ca ajiyaa boe baterije jãñacãricʉ baua ea, \v 31 o biro yʉre ĩiwi: “Cornelio, Ʉmʉreco Pacʉ mʉ ca juu buerijere tʉo, ca boo pacarãre mʉ ca tii nemorijere majimi. \v 32 To biri Jope macãpʉ jĩcãrãre tiicojoya Simón, cʉ̃ buirica wãme peera Pedro cʉ̃ja ca ĩigʉ, apĩ Simón, waibʉcʉrã quejeri ca padegʉ dia tʉjaro ca niigʉ yaa wiipʉ ca niigʉre cʉ̃ja jʉorã waajato ĩigʉ,” yʉre ĩiwi. \v 33 To biri yue mani waaricaro maniro mʉre yʉ jʉo doti cojojãwʉ. Mʉ pea añuro mʉ doojapa. Mecʉ̃ra anore, niipetirã Ʉmʉreco Pacʉ jʉguerore mani nii, to biri Ʉpʉ mʉre cʉ̃ ca ĩi doti cojorique niipetirije jãare mʉ ca wedero jãa tʉorʉga —cʉ̃re ĩi yʉʉupi Pedrore. \s1 Pedro Cornelio yaa wiipʉ cʉ̃ ca wederique \p \v 34 To cõrora Pedro o biro ĩi wede jʉoupi: \p —Mecʉ̃ra díámacʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉ bojocare cʉ̃ ca ĩa dica wootirijere yʉ maji. \v 35 Niipetiri poogaari macãrã cʉ̃re ĩi nʉcʉ̃ bʉo, ca niirore biro añurijere tii, ca tiirãre añuro cʉ̃jare ĩami. \v 36 Ʉmʉreco Pacʉ, niipetirã Wiogʉ ca niigʉ Jesucristo mena, Israel yaa pooga macãrãre jĩcãri cõro añuro niirique añurije quetire tiicojoupi. \v 37 Mʉja maji ate añurije queti, uwo coerique maquẽre Juan cʉ̃ ca wedero jiro Galilea mena bii jʉo waaro, Judea yepa niipetiropʉ ca bii jeja nʉcã waariquere. \v 38 Ʉmʉreco Pacʉ, Jesús Nazaret macʉ̃re Añuri Yeri jʉori, niipetirije cʉ̃ ca tii majipere cʉ̃ ca tiicojoricʉ niiri, ñucã cʉ̃ menara Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca niiro macã añurije maquẽre bojocare tii boja, niipetirã Satanás ñañaro cʉ̃ ca tiirã cãare ametʉene, cʉ̃ ca tii yujurique cãare mʉja maji. \v 39 Jãara jãa nii, niipetirije Judea yepare, to biri Jeusalén'pʉre Jesús cʉ̃ ca tiiriquere ca ĩaricarã. Jiro yucʉ tenipʉ cʉ̃re paa pua tuu, cʉ̃re tii jĩa cõacãwa. \v 40 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca tii cõacãmijata cãare, Ʉmʉreco Pacʉ pee itia rʉmʉ jiro cʉ̃ ca cati tuaro tiiri, jãare cʉ̃ ca baua ĩñoro tiiwi. \v 41 Biigʉpʉa niipetirãpʉrena baua ĩñotiwi. Mee jʉgueropʉra Ʉmʉreco Pacʉ, to biro ca biiriquere ca wedeparã jãare cʉ̃ ca beje jeericarã wadore baua ea ĩñowi. Cʉ̃ ca cati tuaricaro jiro, cʉ̃ mena baa, jini, jãa tiiwʉ. \v 42 To biri cʉ̃ra, “Bojoca ca catirãre, ca bii yairicarã cãare ca ĩa bejepʉ cʉ̃ ca niiro cʉ̃re tiimi Ʉmʉreco Pacʉ,” ĩi wede dotigʉ jãare tiicojowi. \v 43 Ca biipere wede jʉgueri maja niipetirã, mee Jesús yee maquẽrena wede, “Cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerã cõrora cʉ̃ jʉorira ñañarije cʉ̃ja ca tiiriquere acobo eco, biirucuma,” ĩiupa —cʉ̃jare ĩi wedeupi Pedro. \s1 Judíos ca niitirãre Añuri Yeri cʉ̃ ca earique \p \v 44 Ména, Pedro to biro cʉ̃ ca ĩi wede niirora, cʉ̃ ca wederijere ca tʉo niirã niipetirãpʉre Añuri Yeri cʉ̃jare ñaajãa nʉcã eaupi. \v 45 To biri Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã judíos Pedro mena ca waaricarã, Añuri Yeri judíos ca niitirãpʉ cãare cʉ̃ ca ñaajãa nʉcã earijere ĩarã, ĩa ʉcʉacoaupa, \v 46 ca tʉoya manirije wederique wede, Ʉmʉreco Pacʉre baja peo nʉcʉ̃ bʉo, cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori. \p \v 47 To cõrora Pedro pea o biro ĩiupi: \p —¿Anija manire birora Añuri Yeri ca ñaajãa nʉcã ecorã, oco mena uwo coericaro cʉ̃ja bootibogajati? —ĩiupi. \p \v 48 To biro ĩi, Jesucristo wãme mena cʉ̃ja ca uwo coe dotiro tiiupi. Jiro, “Jĩcã rʉmʉri jãa mena tuaya mena,” cʉ̃re ĩiupa Pedrore. \c 11 \s1 Cʉ̃ ca bii niirijere Pedro cʉ̃ ca wederique \p \v 1 Jesús buerã, to biri Judea yepa niipetiro macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, judíos ca niitirã Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeerijere queti tʉoupa. \v 2 To biri Pedro Jerusalén'pʉ cʉ̃ ca tua earo, judíos cʉ̃ja ca tii nʉcʉ̃ bʉo niirucuriquere ca tʉo nʉnʉjee niirucuricarã, \v 3 o biro cʉ̃re ĩi wede pai jãiñaupa: \p —¿Ñee tiirã judíos ca niitirã yaa wiipʉ jãa waa, cʉ̃ja mena baa, mʉja tiijãri? —cʉ̃re ĩiupa. \p \v 4 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro, Pedro pea ca bii nʉnʉa waaricarore biro cʉ̃jare wede jʉo waaupi: \p \v 5 —Jope macãpʉ yʉ ca juu bue niiro, jĩcã wãme quẽñaricarore biro yʉre bii oto weo ĩñowʉ: Ʉmʉreco tutipʉ jutiro quejerorore biro bapari taberi peti jiarica quejero ñaañumu duwi doo, yʉ pʉto ca earo yʉ ĩawʉ. \v 6 ¿Ñee ʉno peti to niiti tii quejero pupeapʉre? ĩigʉ, añuropʉ yʉ ĩacãwʉ. Tii quejeropʉre waibʉcʉrã bapari dʉpori ca dʉpori cʉtirã, waibʉcʉrã macãnʉcʉ̃ macãrã, ca pairã, ca wʉʉrã, niiwa. \v 7 Jiro o biro yʉre ca ĩirijere yʉ tʉowʉ: “Wãmʉ nʉcãña Pedro. Waibʉcʉrãre jĩari baaya,” ĩiwʉ. \p \v 8 ”To biirije yʉre ca ĩiro yʉ pea o biro yʉ ĩi yʉʉwʉ: “Ʉpʉ, biiticu. Yʉa, jĩcãti ʉno peera ñañarãre, ca docuorãre yʉ baa ñaati majuropeecã,” yʉ ĩiwʉ. \v 9 To cõrora ʉmʉrecopʉ ca wederije pea o biro yʉre ĩi nemowʉ ñucã: “Ʉmʉreco Pacʉ añurã cʉ̃ ca tiiricarãre ‘Ñañarã niima,’ ĩiticãña mʉa,” yʉre ĩiwʉ. \v 10 Itiati peti to biro bii, jiro tee niipetirijepʉra ʉmʉrecopʉ tuacã mʉa waawʉ ñucã. \p \v 11 ”To biro yʉre ca bii niiri tabera, itiarã Cesarea macãrã yʉre cʉ̃ja ca ama doti cojoricarã, wii peera ea yerijãaupa. \v 12 Añuri Yeri pea, “ ‘Yʉ waati,’ ĩitigʉra cʉ̃ja mena waagʉja,” yʉre ĩiwi. Ñucã anija mani yaarã jĩcã amo peti, ape amore jĩcãga penituaro ca niirã cãa yʉ mena waawa. Niipetirãpʉra cʉ̃ yaa wiire jãa jãa waawʉ. \v 13 Cʉ̃ pea Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ cʉ̃ yaa wiire to biro bii baua eari, “Jope macãpʉ jĩcãrãre tiicojoya Simón, buirica wãme peera Pedro, ca wãme cʉtigʉre cʉ̃ja jʉorã waajato ĩigʉ. \v 14 Cʉ̃, mʉre wederucumi, mʉ, mʉ yaa wii macãrã mʉja ca ametʉapere,” cʉ̃ ca ĩiriquere jãare wedewi. \p \v 15 ”Cʉ̃jare yʉ ca wede jʉo waarora, Añuri Yeri manire cʉ̃ ca bii jʉoricarore birora cʉ̃ja cãare cʉ̃japʉre ñaajãa nʉcã eawi. \v 16 To cõrora Wiogʉ Jesús: “Juan, oco mena uwo coeupi, mʉja pea Añuri Yeri mena mʉja uwo coe ecorucu,” cʉ̃ ca ĩiriquere yʉ tʉgoeña bʉawʉ. \v 17 To biri, Ʉmʉreco Pacʉ, mani, Wiogʉ Jesucristore díámacʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeericarãre, Añuri Yerire manire cʉ̃ ca tiicojoricarore birora cʉ̃ja cãare cʉ̃ ca tiicojorijere ĩa pacagʉ, ¿ñiru yʉ niiti yʉa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiirijere ca ĩi camotapʉ? —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 18 To biro Pedro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩirijere tʉorã, Jerusalén macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã pea wedetirãra, Ʉmʉreco Pacʉre o biro ĩi nʉcʉ̃ bʉo baja peoupa: \p —¡Judíos ca niitirã cãare Ʉmʉreco Pacʉ, ñañarije cʉ̃ja ca tii niirijere tʉgoeña wajoa, cʉ̃ peere tʉo nʉnʉjeeri ca ametʉaparã cʉ̃ja ca niiro cʉ̃jare tiicãjapi! —ĩiupa. \s1 Antioquía macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã \p \v 19 Esteban cʉ̃ ca bii yairo jiro, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre ñañaro cʉ̃ja ca tiirʉgarã ca waa batericarã jĩcãrã, Fenicia, Chipre yucʉ poogapʉ, aperã Antioquíapʉ, duti waaupa. Tii macãripʉre, aperãpʉra wedetirãra judíos wadore añurije quetire wede eaupa. \v 20 To biro cʉ̃ja ca bii pacaro, cʉ̃ja watoare niiupa jĩcãrã, Chipre to biri Cirene macãrã, Antioquíapʉ earã, judíos ca niitirãre Wiogʉ Jesús yee añurije quetire ca wederã. \v 21 Wiogʉ cʉ̃ ca yeri tutuarije cʉ̃ja mena niiupa. To biri paʉ, cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjee jʉo dooriquere camotatiri, Wiogʉ peere tʉo nʉnʉjee jʉoupa. \p \v 22 Jerusalén macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã tee quetire tʉorã, Bernabére tiicojo cojoupa Antioquíapʉ. \v 23 Bernabé pea toopʉ eagʉ, bʉaropʉra Ʉmʉreco Pacʉ añuro cʉ̃jare cʉ̃ ca tiirijere ĩari bʉaro ʉjea niiupi. To biri cʉ̃ja niipetirãre: \p —Mʉja yeripʉ mena “O biro mani biijaco” ĩi tʉgoeña bayi, mani Wiogʉre to birora tʉo nʉnʉjeecõa niiña —cʉ̃jare ĩi wede majioupi. \v 24 Cʉ̃a, ca bojoca añugʉ, Añuri Yeri ca cʉogʉ, díámacʉ̃ ca tʉgoeña tutuagʉ, niiupi. To biri paʉ bojoca Jesús're tʉo nʉnʉjeeupa. \p \v 25 Ate jiro Bernabé, Tarsopʉ waaupi Saulore amagʉ waagʉ. \v 26 Cʉ̃re bʉa ea, Antioquíapʉ cʉ̃re amicoaupi. Toopʉre jĩcã cʉ̃mapʉ Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerã mena nea poori, paʉ bojocare bue majio niiupa. Antioquíara Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre, “Cristo yaarã,”\f + \fr 11.26\ft Cristianos.\f* cʉ̃jare ĩi wãmeo tii jʉoupa. \p \v 27 Tii rʉmʉrirena jĩcãrã ca biipere wede jʉgueri maja Jerusalén macãrã waaupa Antioquíapʉ. \v 28 Jĩcʉ̃ cʉ̃ja mena macʉ̃ Agabo ca wãme cʉtigʉ wãmʉ nʉcã, Añuri Yeri cʉ̃ ca majioro mena, “Ati yepa niipetiropʉ bʉaro aʉa niirucu,” cʉ̃jare ĩi wedeupi, wiogʉ Claudio cʉ̃ ca doti niiri cuure ca biiriquere. \v 29 To biri Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã Antioquía macãrã, cʉ̃ja ca niiro cõro tii nemorã cʉ̃ja ca tiicojorijere, “Mani ca tiicojoro cõro ca tiicojoparã mani niicu Judea macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre tii nemorã,” ĩiupa. \v 30 To birora tiiupa, tii nemorã cʉ̃ja ca tiicojorijere, Bernabé to biri Saulo jãa mena tiicojo cojoupa Cristore ca tʉo nʉnʉjeerãre ca jʉo niirã Judea macãrãpʉre. \c 12 \s1 Pedrore cʉ̃ja ca tia cũurique \p \v 1 Tii cuurena wiogʉ Herodes,\f + \fr 12.1\ft Judea yepa ʉpʉ Roma macʉ̃.\f* jĩcãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre cʉ̃jare jĩarʉgʉ, nʉnʉ jʉo waaupi. \v 2 Juan yee wedegʉ Santiago peera niipĩi mena cʉ̃re paa taa cõacã dotiupi. \v 3 To biro cʉ̃ ca tiirijere judíos cʉ̃ja ca ʉjea niiro ĩari, Pedro cãare ñee dotiupi. Atea, pan're ca wauarije ca ayiaya manirijere cʉ̃ja ca baari boje rʉmʉrire to biro biiupa. \v 4 Cʉ̃re ñeeri jiro Herodes, Pedrore tia cũurica wiipʉ uwamarã bapari puna peti, jĩcã punare bapari niirã wado ca niiri punari cʉ̃ja ca ĩa cote niiri wiipʉ Pedrore cũuupi. Pascua boje rʉmʉri jiro, “Bojocare yʉ ĩñorucu,” ĩi tʉgoeñaupi. \v 5 O biro tiiri, Pedrore tia cũurica wiipʉ cʉo niiupa. Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã pea yerijãaricaro maniro Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃re jãi boja niiupa. \s1 Pedro cʉ̃ ca witirique \p \v 6 Herodes, Pedrore bojoca menapʉ jãiña bejerʉgʉ cʉ̃ ca ami wienepa rʉmʉ macã ñamire, pʉarã uwamarã watoapʉ, pʉa daa come daari mena cʉ̃ja ca jiacãricʉ cãni cũaupi Pedro, aperã uwamarã pea jope peere cʉ̃ja ca cote niiro ʉno. \v 7 Ca niiro tʉjarora jĩcʉ̃ Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ, cʉ̃re queti wede bojari majʉ\f + \fr 12.7, 15\ft Ángel.\f* baua eaupi. Tia cũurica wii pea añuro boe peticoaupa. Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ pea Pedro warure padeña wãcõri, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Yoari méé wãmʉ nʉcãña —ĩiupi. \p To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩirije menara, Pedro amorire come daari cʉ̃ja ca jiarique ñaacoaupa. \fig “¡Pedro, wãcãña!” Hch 12.7|src="CN01953B.tif" size="span" \fig* \p \v 8 Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ pea o biro cʉ̃re ĩiupi ñucã: \p —Juti jãña, dʉpo juti jãña, tiiya —ĩiupi. \p Pedro pea cʉ̃ ca ĩirore biro tiiupi. Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ pea o biro cʉ̃re ĩi nemoupi ñucã: \p —Jotoa mʉ ca jãñarito cãare jãña, yʉre nʉnʉ dooya —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 9 Pedro, Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ to biro cʉ̃ ca tiirijere, “To biro yʉ biicu,” ĩi majiti pacagʉ, cʉ̃ jiro nʉnʉ witi waaupi. Quẽñaricaro ca biirore biro pee cʉ̃re biicãupe. \v 10 Too witi waarã, ca nii jʉorã, ñucã jiro macãrã ca coterã uwamarãre ametʉa, come jope wiije watoa macã maare ca niiri jopere eaupa. Tii jope pea tee majuropeera pãacoaupe. Tii jopere witi, jĩcã caa wiijeri caare waa yapano eagʉra, Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃ pea ca niiro tʉjarora jĩcʉ̃ra cʉ̃re cũu, waa weocoaupi. \v 11 To cõropʉ Pedro pea tʉgoeña maji bojoca cati ea: \p —Mecʉ̃ docare díámacʉ̃ra, Herodes, to biri judíos, ñañarije yʉre cʉ̃ja ca tiirʉgarijere yʉre ametʉenerʉgʉ cʉ̃ pʉto macʉ̃re tiicojojapi Ʉmʉreco Pacʉ —ĩiupi Pedro. \p \v 12 Teere ĩa maji, Juan Marcos cʉ̃ja ca ĩigʉ paco María yaa wii, paʉ bojoca nea poocãri cʉ̃ja ca juu bue niiri wii pee waacoaupi. \v 13 Tii wiipʉ eagʉ, wiijeri caa pee ca niiri jope pee eari, jʉoupi. Cʉ̃ ca jʉoro tʉori, jĩcõ wãmo Rode ca wãme cʉtigo, ĩago witi waaupo. \v 14 Cõ pea, Pedro cʉ̃ ca wederijere tʉo majiri, bʉaro ʉjea niima ĩigo jope pãatigora, “Jope niimi Pedro,” cʉ̃jare ĩigo waago toopʉra ũmaacã jãa waaupo. To biro cõ ca ĩiro, cʉ̃ja pea: \p \v 15 —Mecʉ̃go mʉ ĩi —cõre boca ĩicãupa. Cõ pea: \p —Yee méé yʉ ĩi. Cʉ̃ra niijãwi —cʉ̃jare ĩimiupo. Cʉ̃ja pea ñucã: \p —Cʉ̃ méé niicumi. Cʉ̃ yʉʉ cʉ̃re coteri majʉ niicumi —cõre ĩiupa. \p \v 16 To biro cʉ̃ja ca ĩi niiro ʉno, Pedro pea jope peera jʉogʉ tiiupi. To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo, cʉ̃re jope pãama ĩirã, ĩa ʉcʉacoaupa. \v 17 Cʉ̃ pea wedeticãña ĩigʉ, cʉ̃ amori mena tii cõoña, tia cũurica wiipʉ ca niigʉre Wiogʉ cʉ̃re cʉ̃ ca ami wieneriquere cʉ̃jare wede, ñucã “Santiagore, to biri Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã cãare, atere cʉ̃jare wedeya,” ĩiupi. Teere cʉ̃jare ĩi yapano witi, aperopʉ waacoaupi Pedro. \p \v 18 Boeri tabe ca niiro uwamarã, Pedrore ca cotericarã pea Pedro cʉ̃ ca biiriquere majitima ĩirã, no ca boorora ameri ĩi mecʉ̃cãupa. \v 19 Herodes pea jãiña ama dotiñami Pedrore bʉatima ĩigʉ, cʉ̃re ca cotemiricarãrena tee jʉori cʉ̃jare jĩa batecã dotiupi. Ate jiro Herodes, Judea yepa ca niiricʉ waari, Cesarea pee niigʉ waacoaupi. \s1 Herodes cʉ̃ ca bii yairique \p \v 20 Herodes, Tiro, Sidón macãri macãrã mena bʉaro ajiaupi. To biri cʉ̃ja pea cʉ̃ pʉtopʉ cʉ̃ja ca waapere ameri wede peni, “O biro mani biijaco” ameri ĩi, cʉ̃re ĩarã waaupa. Wiogʉ Herodes're pade nemori majʉ Blastore, “Jãare mʉ ĩi nemowa,” cʉ̃re ĩi, cʉ̃ jʉoripʉ wiogʉ Herodes're, “Añuro mani niijaco” cʉ̃re ĩi jãiupa, cʉ̃ ca doti niiri yepa maquẽ baariquere ca baa niirã niiri. \p \v 21 To biri Herodes: \p —Tii rʉmʉ ca niiro, cʉ̃ja mena yʉ wede penirucu —cʉ̃ ca ĩirica rʉmʉre, cʉ̃ wiogʉ jutire jãñacãri, cʉ̃ ca doti duwiri cũmuropʉ ea nuu ea, bojocare wedeupi. \v 22 To cõrora, bojoca pea o biro ĩi acaro buiupa: \p —¡Ano ca wedegʉa bojocʉ méé niimi. Jʉ̃guẽ niimi! —ĩiupa. \v 23 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉori nimarora, Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ, cʉ̃re queti wede bojari majʉ\f + \fr 12.23\ft Ángel del Señor.\f* pea cʉ̃ ca dia ñaaro cʉ̃re tiicãupi, Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ ca ĩi nʉcʉ̃ bʉotirije jʉori. To biri becoa baa eco biicã yai waaupi. \p \v 24 Ʉmʉreco Pacʉ yee queti pea õo jañuri bate nʉcã nʉnʉa waa, niipetiri taberipʉ wede bato nʉnʉa waarique nii, biiupa. \p \v 25 Bernabé, Saulo, Jerusalén're cʉ̃ja paderique yapanori, too ca niiricarã Antioquía pee tuacoaupa ñucã. Juan, ñucã cʉ̃rena Marcos cʉ̃ja ca ĩigʉ cãare, cʉ̃ja mena cʉ̃re ami waaupa. \c 13 \s1 Bernabé, Saulo añurije quetire cʉ̃ja ca wede yujurã waa jʉorique \p \v 1 Antioquíare Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, ca biipere wede jʉgue, bue majio, ca tii niirã, Bernabé, “Ca ñiigʉ” cʉ̃ja ca ĩigʉ Simón, Cirene macʉ̃ Lucio, Galilea yepa wiogʉ ca niiricʉ Herodes ména ca bʉcʉaricʉ Menahem, to biri Saulo, niiupa. \v 2 Jĩcã rʉmʉ betiri, Ʉmʉreco Pacʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉo juu bue, cʉ̃ja ca tii niiri rʉmʉre: \p —“Tee ca tiiparã niirucuma” ĩigʉ, yʉ ca jʉojãrã Bernabére to biri Saulore, yʉre jee dica woo bojaya —cʉ̃jare ĩiupi Añuri Yeri. \p \v 3 To biri betiri juu bue yapano, cʉ̃ja amori mena cʉ̃jare ñia peo, cʉ̃jare waarique uwicã cojoupa. \s1 Chiprepʉ cʉ̃ja ca earique \p \v 4 Añuri Yeri cʉ̃ ca doti cojorã, Bernabé, Saulo, Seleucia pee bua waa, too menara cũmua mena Chipre yucʉ poogapʉ waaupa. \v 5 Salamina macãre earã, judíos cʉ̃ja ca nea poo juu bueri wiijeripʉ Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire cʉ̃jare wede jʉo waaupa. Juan Marcos cãa cʉ̃jare tii nemo yujurʉgʉ, cʉ̃ja mena waaupi. \p \v 6 Tii yucʉ poogare waa yuju peticã, Pafos cʉ̃ja ca ĩiri macãpʉ eaupa. Tii macãre bʉa eaupa jĩcʉ̃ majiri majʉ judíos bojocʉ, watoara “O biro biirʉga,” ĩi ditori majʉ Barjesús ca wãme cʉtigʉre. \v 7 Cʉ̃, cũmu pea, wiogʉ Sergio Paulo ca wãme cʉtigʉ, bʉaro ca tʉgoeña majigʉ mena niiupi. Wiogʉ pea, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire tʉorʉgʉ, Bernabé, Saulore jʉo doti cojoupi. \v 8 Cũmu, griego wederique mena peera Elimas ca wãme cʉtigʉ pea, “Cʉ̃ja ca wederijere wiogʉ tʉo nʉnʉjeeremi” ĩigʉ, cʉ̃jare ĩi camotaupi. \v 9 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Saulo, romano wederique mena peera Pablo ca wãme cʉtigʉ pea Añuri Yerire ca cʉogʉ niiri, añuro cʉ̃re ĩa ãpõtĩo, \v 10 o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —¡Ca ĩi dito paigʉ, ñañagʉ, Satanás macʉ̃, niipetirije añurijere ca junagʉ! ¿Ñee tiigʉ Ʉmʉreco Pacʉ díámacʉ̃ cʉ̃ ca wederijere mʉ ĩi maa wijio niiti? \v 11 Mecʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉ ñañaro mʉ ca biiro mʉre tiirucumi. Ca ĩatigʉ mʉ tuarucu. Jĩcã cuu cõro muipũ cʉ̃ ca boerijere mʉ ĩatirucu —cʉ̃re ĩiupi. \p To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩirije menara, cũmu Elimas pea díámacʉ̃ra ca ĩatigʉpʉ tuacãupi. To biri ca ĩatigʉ niima ĩigʉ, cʉ̃re ca tʉ̃a waapʉre amaupi. \v 12 To biro ca biirijere ĩari, Wiogʉ yee maquẽre cʉ̃ ca buerijere tʉo ʉjea nii, díámacʉ̃ tʉo nʉnʉjeeupi wiogʉ Sergio Paulo. \s1 Pisidia yepare ca niiri macã Antioquíapʉ cʉ̃ja ca biirique \p \v 13 Pablo cʉ̃ mena macãrã mena, Pafos ca niiricarã bua jãa, waarã, Panfilia yepare ca niiri macã, Perge cʉ̃ja ca ĩiri macãpʉ eaupa. Cʉ̃ja mena ca waamiricʉ Juan Marcos pea, toora cʉ̃jare camotati, Jerusalén pee tuacoaupi. \v 14 Cʉ̃ja pea, Perge ca niiricarã waarãra, Pisidia yepa macã macã Antioquíapʉ eaupa. Yerijãarica rʉmʉ ca niiro, nea poo juu buerica wiipʉ jãa waa, ea nuu waaupa. \v 15 Doti cũuriquere, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja cʉ̃ja ca owariquere bue yapano, nea poo juu buerica wii wiorã pea o biro cʉ̃jare ĩi jʉo cojoupa: \p —Jãa yaarã, bojoca cʉ̃ja ca tʉgoeña bayiro tiirʉgarã mʉja ca wederʉgajata, mecʉ̃ra ĩiña —cʉ̃jare ĩiupa. \p \v 16 To biro cʉ̃ja ca ĩiro Pablo wãmʉ nʉcã, “Wedeticãña,” ĩigʉ, cʉ̃ amori mena tii cõoña, o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Mʉja, israelitas, ñucã judíos ca niitirã Ʉmʉreco Pacʉre ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorã, tʉoya. \v 17 Israel yaa pooga macãrã mani ñicʉ̃ jãaripʉre beje jeeupi Ʉmʉreco Pacʉ. Ména Egiptopʉre ape yepa macãrãre biro cʉ̃ja ca niiro, paʉ cʉ̃ja ca bojoca bʉʉro tiiupi Ʉmʉreco Pacʉ. Jiro, cʉ̃ ca tutuarije mena, tii yepa ca niiricarãre jʉo witiri, \v 18 ñañari wãme cʉ̃ja ca biirique cʉti nii pacaro, ca yucʉ maniri yepapʉre cuarenta cʉ̃mari peti cʉ̃jare ĩa nʉnʉjee nʉcã niiupi. \v 19 Canaán yepare jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro niiri poogaari tii yaiori jiro, cʉ̃ yaarãre tii yepare cʉ̃jare tiicojoupi. \v 20 Ate niipetirije cuatrocientos cincuenta cʉ̃mari peti, to biro bii niiupa. Jiro ñucã cʉ̃jare ca jʉo niiparãre cʉ̃jare tiicojoupi. Cʉ̃ja pea Samuel, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ cʉ̃ ca niiri rʉmʉripʉ cʉ̃jare jʉo nii eyoupa. \v 21 Cʉ̃ja pea jĩcʉ̃ cʉ̃jare ca jʉo niipʉ wiogʉre jãiupa. Ʉmʉreco Pacʉ pea, Quis\f + \fr 13.21\ft Cis.\f* macʉ̃ Saúl, Benjamín yaa puna macʉ̃ cuarenta cʉ̃mari peti cʉ̃jare ca jʉo niiricʉre cʉ̃jare tiicojoupi. \v 22 Jiro Ʉmʉreco Pacʉ, Saúl're, wiogʉ cʉ̃ ca niirijere ẽmari, David peere cʉ̃ja wiogʉ cʉ̃re jõeneupi, o biro cʉ̃ ca ĩiricʉre: “Isaí macʉ̃ David're yʉ bʉa, yʉre birora ca yeri cʉtigʉre, cʉ̃, yʉ ca boorije niipetirore tiirucumi,” cʉ̃ ca ĩiricʉre. \p \v 23 ”Ani David niiquĩricʉ pãramirena, “To biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩiricarore birora Ʉmʉreco Pacʉ, Israel bojocare ca ametʉenepʉre tiicojoupi Jesucristore. \v 24 Jesús cʉ̃ ca dooparo jʉguero, Juan, niipetirã Israel bojocare, “Ñañarije mʉja ca tii niirijere tii yerijãa tʉgoeña wajoa, Ʉmʉreco Pacʉ peere tʉo nʉnʉjee, uwo coe dotiya,” cʉ̃jare ĩi wedeupi. \v 25 Cʉ̃ ca bii yaipa tabe ca ea nʉnʉa waaro, o biro ĩiupi Juan: “¿Mʉja, ‘Ñiru niicumi,’ yʉre mʉja ĩiti? ‘Cʉ̃ niicumi,’ mʉja ca ĩi tʉgoeñagʉ méé yʉ nii. Ĩaña. Yʉ jiro doomi jĩcʉ̃, yʉa cʉ̃ dʉpo juti ʉnorena ca tuu weepʉ méé yʉ nii,” ĩiupi. \p \v 26 ”Yʉ yaarã Abraham pãramerã, mʉja judíos ca niitirã Ʉmʉreco Pacʉre ca nʉcʉ̃ bʉorã, ate ametʉarique queti mani yee nii. \v 27 Jerusalén macãrã, to biri cʉ̃ja wiorã, Jesús're ĩa majitiupa. To biri cʉ̃re jĩa cõarã ca biipere wede jʉgueri maja cʉ̃ja ca ĩirique, yerijãarica rʉmʉri cõrora cʉ̃ja ca buerije ca ĩirore birora tiirã tiiupa. \v 28 Jĩcã wãme ʉnora ca jĩa ecopʉ cʉ̃ ca niipe ñañaro cʉ̃ ca tii bui cʉtiriquere bʉati pacarã, Pilato cʉ̃re cʉ̃ ca jĩa cõa dotiro booupa. \v 29 Cʉ̃ yee maquẽ niipetiro cʉ̃ja ca owarique ca ĩirore biro cʉ̃ja ca tii yapano peotiro jiro, yucʉ tenipʉ cʉ̃ja ca paa pua tuu cõaricʉre ami duwio, cʉ̃re yaa cõacãupa. \v 30 Ʉmʉreco Pacʉ pea ca bii yairicarã watoare cʉ̃re catiocãupi. \v 31 Galilea ca niiricʉ, Jerusalén pee cʉ̃ ca dooro cʉ̃re ca bapa cʉti dooricarãre paʉ rʉmʉri cʉ̃jare baua ea ĩño niiupi. Mecʉ̃ra, cʉ̃jara niima, “To birora biiwʉ,” bojocare ca ĩi wederã. \p \v 32 ”To biri ate añurije quetire mʉjare jãa wede, mani ñicʉ̃ jãapʉre, “O biro yʉ tiirucu,” Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩi cũurique maquẽrena. \v 33 Ʉmʉreco Pacʉa, mani, cʉ̃ja pãramerãre, cʉ̃ ca ĩiricarore birora tiimi, Jesús cʉ̃ ca cati tuaro tiigʉ. Salmos ca nii jʉori pũuro jiro macã pũuro o biro ĩi owarique ca ĩirore biro: \q1 “Mʉa, yʉ macʉ̃ mʉ nii, mecʉ̃ra mʉre yʉ macʉ̃ jãa,” ca ĩirore biro.\f + \fr 13.33\ft Sal 2.7.\f* \m \v 34 Jĩcãti ʉno peera cʉ̃ upʉri ca boa yaitipere biro ĩigʉ ca bii yairicarã watoare cʉ̃ ca cati tuaro cʉ̃ ca tiipe peera o biro ĩiupi: \q1 “David're, ca ñañarije manirije, díámacʉ̃ ca niirijere, mʉre yʉ tiicojorucu yʉ ca ĩiriquere, yʉ ca ĩiricarore biro yʉ tiirucu,” ĩiupi.\f + \fr 13.34\ft Is 55.3.\f* \m \v 35 To biri ape tabe o biro ĩi owarique nii: \q1 “Cʉ̃re pade bojari majʉ, ca ñañarije manigʉ upʉrire, ca boa yairo tiitirucumi,” ĩi.\f + \fr 13.35\ft Sal 16.10.\f* \p \v 36 ”Díámacʉ̃ petira David, cʉ̃ ca niiri cuu macãrãre Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃re cʉ̃ ca dotiricarore biro cʉ̃jare jʉo niiri jiro bii yai, cʉ̃ ñicʉ̃ jãa niiquĩricarã mena yaa cõa eco, cʉ̃ upʉri pea boa, biicã yai waaupa. \v 37 Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca cati tuaro cʉ̃ ca tiiricʉ upʉri pea boatiupa. \v 38 To biri yʉ yaarã, Jesucristo jʉori, ñañarije tiirique wapare acobo ecoriquere mʉjare jãa ca wederijere majiña. \v 39 Cʉ̃ jʉori, niipetirã cʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerã, ca ñañarije manirã tii ecoma, niipetirije Moisés cʉ̃ ca doti cũurique jʉori, ca ñañarije manirã mʉja ca tii ecotiriquere. \v 40 Ca biipere wede jʉgueri maja o biro cʉ̃ja ca ĩirique, mʉjarena ca biitipere biro ĩirã, bojoca catiri niiña: \q1 \v 41 “Tʉoya mʉja, boborije ca ĩi bui tutirã. \q1 Ĩa ʉcʉa yaicoa, yai nʉcãcoarãja. \q1 Ati rʉmʉrire, jĩcã wãme tiigʉ doogʉpʉ yʉ tii, jĩcʉ̃ mʉjare cʉ̃ ca wedemijata cãare, díámacʉ̃ mʉja ca tʉotipere,” ĩi\f + \fr 13.41\ft Hab 1.5.\f* —cʉ̃jare ĩiupi Pablo. \p \v 42 Pablo, cʉ̃ mena macãrã mena, nea poo juu buerica wiire cʉ̃ja ca witi waaro, “Ano jiro macã rʉmʉ yerijãarica rʉmʉ cãare ate maquẽrena jãare mʉja wedewa ñucã,” cʉ̃jare ĩiupa. \v 43 Nea poo juu buerica wiipʉ cʉ̃ja ca nea poo juu buerije ca petiro, paʉ judíos, to biri judíos cʉ̃ja ca tii nʉcʉ̃ bʉorijere ca tii nʉnʉjeerã, Pablo, Bernabé jãare nʉnʉ waaupa. Cʉ̃ja pea: \p —Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca mairije jʉori ca jʉo ecoricarã mʉja ca niirijere, to birora tʉo nʉnʉjeecõa niiña —cʉ̃jare ĩi wede majioupa. \p \v 44 Ñucã tii semana yapare yerijãarica rʉmʉ ca niiro, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire tʉorʉgarã tii macã macãrã niipetirã jañuripʉra neaupa. \v 45 To cõro paʉ bojoca cʉ̃ja ca nearo ĩarã, judíos pea bʉaro ĩa ajiari, Pablo cʉ̃ ca ĩirijere ĩi camota, cʉ̃re acaro bui tuti, ĩi jʉo waaupa. \p \v 46 To biro cʉ̃ja ca ĩiro tʉo, Pablo, Bernabé jãa pea cʉ̃jare uwi tʉgoeñaricaro maniro wede, o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupa: \p —Mʉja judíos'rena, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire jãa ca wede jʉopera niimiwʉ. Teere booti, to birora caticõa niirique ca cʉorʉgarã ʉno méé nii, mʉja ca biirije jʉori, mecʉ̃ra judíos ca niitirã peere jãa wederã waarucu. \v 47 Mee, to birora jãare doti cojowi Wiogʉ o biro ĩiri: \q1 “Bojoca poogaarire ca boeparã mʉjare yʉ cũu, ati yepa niipetiropʉ yʉ ca ametʉenerije quetire mʉja ca wedepere biro ĩigʉ, jãare ĩiwi”\f + \fr 13.47\ft Is 49.6.\f* —ĩiupa. \p \v 48 To biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉorã, judíos ca niitirã pea, “Wiogʉ yee queti añurije nii,” ĩi ʉjea niiupa. “Caticõa niiriquere ca bʉa eaparã niirucuma,” cʉ̃ ca ĩiricarã niipetirã tʉo nʉnʉjeeupa. \p \v 49 To biri tii yepa macãrã niipetirãpʉre, Wiogʉ yee quetire wedeupa. \v 50 Judíos pea cʉ̃ja ca ĩirore biro ca tii nʉnʉjeerã romirire, cʉ̃ja ca ĩa nʉcʉ̃ bʉorã romirire, to biri tii macã macãrã ʉmʉa ʉparã ca niirã mena wede peniri, Pablo, to biri Bernabére ñañaro cʉ̃jare cʉ̃ja ca tiirʉga nʉnʉjeero cʉ̃jare tiiupa. To biro tiicãri, tii yepare cʉ̃jare cõa wienecãupa. \v 51 Cʉ̃ja pea, “Mʉja yee wapa ñañaro mʉja tamʉorucu,” ĩirã, cʉ̃ja dʉporire jita ca ea tuariquere paa bate cũu, Iconio pee waacoaupa. \v 52 Jesús yee quetire ca tʉo nʉnʉjeericarã pea, Añuri Yerire cʉo, bʉaro ʉjea nii, bii niiupa. \c 14 \s1 Iconio macãrãre añurije queti cʉ̃ja ca wederique \p \v 1 Iconiore Pablo, Bernabé, cʉ̃ja ca biirucuricarore birora judíos cʉ̃ja ca nea poo juu bueri wiipʉ jãa waari, añurije quetire cʉ̃ ca wedero judíos, judíos ca niitirã, paʉ tʉo nʉnʉjeeupa. \v 2 Judíos Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeetirã pea, judíos ca niitirãre, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã menare cʉ̃ja ca ajiaro cʉ̃jare tiiupa. \v 3 To ca bii pacaro, Pablo, Bernabé jãa pea Wiogʉ cʉ̃ ca tii nemorijepʉre tʉgoeña tutuari uwiricaro maniro, toora yoaro añurije quetire wede, tiicã niiupa. Wiogʉ pea, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca mairije maquẽre cʉ̃ja ca wede niirijere, “To birora nii,” cʉ̃jare ĩi majiogʉ, cʉ̃ja jʉoripʉ ca ĩa ñaaña manirije tii bau nii, tii niiupi. \v 4 Tii macã macãrã bojoca pea, jĩcãrã judíos cʉ̃ja ca ĩirijere tʉo nʉnʉjee, aperã Pablo jãa cʉ̃ja ca ĩirije peere tʉo nʉnʉjee, ameri bii dica waticã niiupa. \v 5 To biri judíos, judíos ca niitirã, cʉ̃jare ca dotirã mena neari, Pablo jãare ʉ̃tã mena dee, ñañaro cʉ̃jare tii, tiirʉgarã, ameri wede peniupa. \v 6 Pablo, Bernabé jãa pea teere majiri, Listra, Derbe, Licaonia\f + \fr 14.6\ft Licaonia macãrã apeye ca wederã niiupa. Bii pacarã griego cʉ̃ja ca wederijere tʉocãupa.\f* yepa macã macãripʉ, to weja ca niiri macãri pee duticoaupa, \v 7 añurije quetire to birora cʉ̃ja ca wedecã nʉnʉa waaricaropʉre. \s1 Listrapʉ Pablore ʉ̃tã mena cʉ̃ja ca deerique \p \v 8 Listrare niiupi jĩcʉ̃ ʉmʉ ca waa majitigʉ, upa suquẽro ca baʉaricʉ, waari méé, to birora ca duwi yai waagʉ. \v 9 Cʉ̃ pea Pablo cʉ̃ ca wederijere añuro tʉo duwiupi. Pablo pea, “Jesús yʉre catiocãrucumi,” díámacʉ̃ cʉ̃ ca ĩi tʉgoeñarijere ĩa majiri, \v 10 tutuaro wederique mena o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Wãmʉ nʉcã, díámacʉ̃ ea nʉcã waagʉja —ĩiupi. \m Cʉ̃ pea to biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩirije menara bupu wãmʉ nʉcã, waa jʉo waaupi. \p \v 11 Pablo to biro cʉ̃ ca tiirijere ĩarã, bojoca pea Licaonia macãrã wederique mena o biro ĩi acaro bui jʉo waaupa: \p —¡Jʉ̃guẽa, bojocare biirã jeeñacãri manire ĩarã duwi doojapa yéé! —ĩi acaro buiupa. \v 12 To biri Bernabére cʉ̃ja jʉ̃guẽ Zeus wãmere cʉ̃re wãmeo tii, Pablo peera, bojocare ca wedegʉ cʉ̃ ca niiro macã apĩ cʉ̃ja jʉ̃guẽ Hermes wãmere cʉ̃re wãmeo tii, tiiupa.\f + \fr 14.12\ft Zeus, Hermes griegos yaarã jʉ̃guẽa niiupa; romanos pea ñucã cʉ̃jaren Júpiter, Mercurio, cʉ̃jare wãmeo tiiupa. Zeus niiupʉ cʉ̃ja jʉ̃guẽa ca nii majuropeegʉ. Ñucã Hermes pea jʉ̃guẽare queti wede yuju bojari majʉ niiupʉ.\f* \v 13 Zeus yʉʉ pai, macã piya waarica tabera Zeus're ĩi nʉcʉ̃ bʉorica wiire ca cʉogʉ pea, wecʉa, oori daari jee dooupi. Cʉ̃ pea cʉ̃ bojoca mena, Pablo jãarire tii nʉcʉ̃ bʉogʉ, wecʉare jĩari joe jʉti añu mʉene nʉcʉ̃ bʉorʉgaupi. \v 14 Pablo, Bernabé jãa pea to biro cʉ̃jare cʉ̃ja ca tii nʉcʉ̃ bʉorʉgarijere ĩa majiri, cʉ̃ja jutire yega, bojoca watoara o biro ĩi acaro bui jãa waaupa: \p \v 15 —¿Ñee tiirã atere to biro mʉja tiiti? Jãa cãa, mʉjare birora bojoca jãa nii. Ano añurije queti mʉjare jãa ca wederijea, ate ca wapa manirije mʉja ca tii niirijere tii yerijãari, to birora ca caticõa niigʉ Ʉmʉreco Pacʉ, ati yepare, diare, teepʉre ca niirije niipetirije ca tiiricʉ peere cʉ̃ja tʉo nʉnʉjeejato ĩirã, jãa ca wederije nii. \v 16 Ména jʉguero macã cuupʉra, bojoca poogaari cʉ̃ja ca niiro cõrorena cʉ̃ja ca tiirʉgarijere biro cʉ̃ja tiijato ĩicãupi Ʉmʉreco Pacʉ. \v 17 To biro bii pacagʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca niirijere ĩñogʉ, añurije tii yerijãatiupi, ʉmʉreco tutipʉ ca niirijere oco tiicojo, yucʉ ca dica cʉtiri yʉteari tii, baarique tiicojo, ñucã yeri ʉjea niirique tiicojo, cʉ̃ ca tii niirije mena —cʉ̃jare ĩiupa. \p \v 18 Ate niipetirije cʉ̃jare cʉ̃ja ca ĩi wederije mena do biro tii majiña maniro ca bii pacaro, cʉ̃jare cʉ̃ja ca tii nʉcʉ̃ bʉorʉgarijere biirique peti cʉ̃jare ĩi camotaupa. \p \v 19 To biro cʉ̃ja ca bii niiri tabere jĩcãrã judíos, Antioquía, Iconio macãrã eari, bojocare cʉ̃ja ca tʉgoeña wajoaro tiiupa. To biri Pablore ʉ̃tã mena dee, “Mee, cʉ̃re mani jĩacãcu” ĩi tʉgoeñari, macã tʉjaropʉ cʉ̃re wee witi waa cõacãupa. \v 20 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca tiiro, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã pea, cʉ̃re cʉ̃ja ca nea poo amojoderora, cati wãmʉ nʉcã, macã peera piyacoaupi ñucã. Ape rʉmʉra Bernabé mena Derbe macã pee waacoaupi. \s1 Siria yepare ca niiri macã Antioquía pee cʉ̃ja ca tua waarique \p \v 21 Tii macãre añurije quetire wede, paʉ cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeero tiiri jiro, Listra, Iconio, Antioquía macãrire \v 22 Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre cʉ̃ja ca tʉgoeña tutuaro tii, “Díámacʉ̃ mʉja ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorijere to birora tʉgoeña tutuacõa niiña” cʉ̃jare ĩi, ñucã “Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabepʉre ea waarʉgarã, ñañaro tamʉoriquera niiro bii,” cʉ̃jare ĩi, ĩi tua waaupa. \v 23 Ñucã, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja ca niiri taberi cõrora, cʉ̃jare ca jʉo niiparãre beje, betirique mena juu bue, Wiogʉ cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeericʉpʉre cʉ̃jare ĩa nʉnʉjee doti, tii tua waaupa Pablo jãa. \p \v 24 Pisidia yepare ametʉa waarãra, Panfilia yepapʉre eaupa. \v 25 Perge macãrãre añurije quetire wede yapano, Atalía macã pee bua waaupa. \v 26 Tii macãre bua ea, cũmuapʉ ea jãa, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca mairije quetire ca wedeparã niirucuma ĩigʉ, Añuri Yeri cʉ̃jare cʉ̃ ca jee dica woo dotirica macã Antioquía peera, tee añurije quetire wede yuju yapano, tuacoaupa ñucã. \v 27 Antioquíare tua earã, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre neori, niipetirije Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ja mena cʉ̃ ca tiiriquere, ñucã judíos ca niitirã cãa díámacʉ̃ cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeero cʉ̃ ca tiiriquere, wedeupa. \v 28 Tii macãrã Pablo, Bernabé jãa Jesús yee quetire ca tʉo nʉnʉjeerã mena yoaro niicãupa. \c 15 \s1 Jerusalén'pʉ cʉ̃ja ca nea poorique \p \v 1 Tii cuure Judea macãrã, Antioquía pee ca waaricarã: “Moisés cʉ̃ ca doti cũurique ca ĩirore biro, jeyua quejero yapare\f + \fr 15.1\ft Circuncisión.\f* mʉja ca wide taa dotitijata, mʉja ametʉatirucu,” cʉ̃jare ĩi bueupa Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre. \v 2 Ate jʉori, Pablo, Bernabé, añurora ĩiricaro maniro cʉ̃ja mena ameri tuti jãñuripʉ tee maquẽre ameri wede peniupa. To biri, “Pablo, Bernabé, aperã jĩcãrã cʉ̃ja mena macãrã, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã mena Jerusalén'pʉ cʉ̃ja waajato, Jesús buerã ca niiricarã mena, to biri Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre ca jʉo niirã mena, ate maquẽre wede penirʉgarã,” ĩiupa. \p \v 3 To biri Antioquía macãrã Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja ca tiicojo cojoricarã, Fenicia, to biri Samaria yeparire ametʉa waarã, judíos ca niitirã, añurije quetire tʉorã Ʉmʉreco Pacʉ peere tʉo nʉnʉjeerʉgarã, tĩrʉmʉpʉ cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjee jʉo dooriquere cʉ̃ja ca tii yerijãariquere, cʉ̃jare wede ametʉa waaupa. Tii yepari macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã pea teere tʉorã, bʉaro ʉjea niiupa. \p \v 4 Pablo, Bernabé Jerusalén'pʉ cʉ̃ja ca earo, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, Jesús buerã ca niiricarã, to biri cʉ̃jare ca jʉo niirã, cʉ̃jare bocaupa. Cʉ̃ja pea niipetirije Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃jare cʉ̃ ca tii nemoriquere cʉ̃jare wedeupa. \v 5 Teere cʉ̃ja ca wedero tʉorã, jĩcãrã fariseos Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeericarã wãmʉ nʉcãri, o biro ĩiupa: \p —Judíos ca niitirã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã cãare, cʉ̃ja jeyua quejero yapare wide taa, Moisés cʉ̃ ca doti cũurique ca ĩirore biro cʉ̃jare tii nʉnʉjee doti, ca tiipera niiro bii —ĩiupa. \p \v 6 To biro cʉ̃ja ca ĩiro tʉo, tee maquẽre wede penirʉgarã, Jesús buerã ca niiricarã, to biri Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre ca jʉo niirã, neaupa. \v 7 Tee maquẽre yoaro ameri wede peniri jiro, Pedro pea wãmʉ nʉcã, o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Yʉ yaarã, mʉja maji, mʉja mena ca niigʉre jĩcãtopʉra Ʉmʉreco Pacʉ yʉre beje amiwi, judíos ca niitirã, añurije quetire yʉ ca wedero tʉori, díámacʉ̃ cʉ̃ja tʉo nʉnʉjeejato ĩigʉ. \v 8 Ʉmʉreco Pacʉ, yeri cʉtiriquepʉre ca majigʉ, “Yʉ yaarã niima,” cʉ̃ ca ĩirijere ĩñogʉ, manire cʉ̃ ca tiiricarore birora cʉ̃ja cãare Añuri Yerire tiicojowi. \v 9 Ʉmʉreco Pacʉa, jĩcã wãme ʉno peerena, manire, cʉ̃ja menare ĩa dica wooricaro maniro, díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique jʉori, cʉ̃ja yeripʉre ca ñañarije manirã cʉ̃ja ca niiro tiiwi. \v 10 Too docare mʉja pea ¿ñee tiirã Ʉmʉreco Pacʉre mʉja ĩi ametʉa nʉcãrʉgati, anija Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre, mani majuropeecã, ñucã mani ñicʉ̃ jãa cãa, cʉ̃ja ca tii nʉnʉjee bayitiriquerena cʉ̃jare tii dotirã? \v 11 To biro méé bii. Cʉ̃jare birora mani cãa, mani Wiogʉ Jesús wapa manirora cʉ̃ ca tii bojarique jʉori, mani ametʉene eco, mani ĩi maji —cʉ̃jare ĩi wedeupi Pedro. \p \v 12 Niipetirãpʉra, Pablo, Bernabé, cʉ̃ja jʉori, Ʉmʉreco Pacʉ judíos ca niitirã watoapʉre ca ĩa ñaaña manirije cʉ̃ ca tii bau niiriquere cʉ̃ja ca wedero, wederucuri méé tʉocã duwiupa. \v 13 Cʉ̃ja ca wede yapanoro, Santiago cãa o biro ĩiupi: \p —Tʉoya yʉ yaarã. \v 14 Ʉmʉreco Pacʉ, judíos ca niitirãre, cʉ̃re ca ĩi nʉcʉ̃ bʉoparãre jeegʉ añuro cʉ̃jare cʉ̃ ca tii jʉoriquere manire wedemi Pedro. \v 15 Ate mena, ca biipere wede jʉgueri maja o biro cʉ̃ja ca ĩi owarique ca ĩirore birora bii: \q1 \v 16 “ ‘David cʉ̃ ca doti niirije ca petiro jiro, \q2 cʉ̃ pãramerã ca nii nʉnʉa waarã \q2 cʉ̃ja ca doti niimirije ca petiro jiropʉre ñucã, \q1 jĩcʉ̃, David pãrami ca nii nʉnʉa waagʉpʉre \q2 ca doti niigʉ cʉ̃ ca niiro cʉ̃re yʉ tiirucu, \q1 \v 17 aperã bojoca ca nii cojorã, \q2 ati yepa macãrã bojoca poogaari niipetirã, \q2 yʉ wãmere ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorã mena Ʉpʉre cʉ̃ja amajato ĩigʉa,’ ĩimi Ʉpʉ, \q1 \v 18 tĩrʉmʉpʉ macã yʉtearipʉra, atere, ‘To biro yʉ tiirucu’ ca ĩiricʉ,” ĩi. \p \v 19 ”To biri judíos ca niitirã, Ʉmʉreco Pacʉre ca tʉo nʉnʉjeerãre cʉ̃ja ca tiitipe ʉnorena cʉ̃jare ca ĩi maa wijiotiparã mani nii. \v 20 “Waibʉcʉrã díí weericarãre cʉ̃ja ca tiicojo nʉcʉ̃ bʉoriquere, mʉja nʉmoa ca niitirãpʉrena tii epericarã cʉtiriquere, waibʉcʉrã ñee taa jĩaricarã dííre, díire, baarique docare to cõrora tii yerijãaña,” cʉ̃jare ca ĩi owa cojoparã mani nii. \v 21 Mee, tĩrʉmʉpʉra macãri cõrorena nea poo juu buerica wiijeripʉre Moisés cʉ̃ ca doti cũuriquere wede majio, yerijãarica rʉmʉri ca niiro cõro teere jʉo bue, ca tiirã nii jʉo dooupa —cʉ̃jare ĩi wedeupi Santiago. \s1 Judíos ca niitirãre cʉ̃ja ca owa cojorique \p \v 22 To biri Jesús buerã, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre ca jʉo niirã, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã niipetirã mena wede peniri, “Jĩcãrã mani mena macãrãre jeeri, Pablo, Bernabé jãa mena Antioquíapʉ cʉ̃jare ca tiicojope niicu,” ameri ĩi wede peniupa. To biri, cʉ̃ja mena macãrã ca nii majuropeerã ca niirã Judas, ape wãme Barsabás cʉ̃ja ca ĩigʉre, apĩ Silas're jeeupa. \v 23 Cʉ̃ja mena o biro ĩi owarica pũuro tiicojo cojoupa: \pi1 “Jãa, Jesús buerã, to biri Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre ca jʉo niirã, \mi mʉja jãa yaarã judíos ca niitirã Antioquía, Siria, to biri Cilicia macãrãre, jãa añu doti cojo. \pi1 \v 24 Jĩcãrã jãa mena macãrã jãa ca doti cojotirã nii pacarã, mʉja pʉtopʉ waacãri, mʉjare cʉ̃ja ca wede maa wijio pato wãcõriquere jãa tʉo. \v 25 To biri ameri wede peni yapano, jĩcãrã jãa mena macãrãre jeeri, mʉja pʉtopʉ mani yaarã Bernabé, Pablo, \v 26 mani Wiogʉ Jesucristo yee jʉori, bii yairicaro uwioro ñañaro ca tamʉoricarã mena mʉjare cʉ̃ja ĩarã waajato ĩirã, cʉ̃jare ca tiicojope niicu,” jãa ĩi. \v 27 To biri Judas, Silas jãare, mʉja pʉtopʉ cʉ̃jare jãa tiicojo cojo, mʉjare jãa ca owa cojorijere cʉ̃ja majuropeerã mʉjare cʉ̃ja wede majiojato ĩirã. \v 28 Añuri Yerire, to biri jãa cãare, mee paʉ wãmeri mʉjare tii dotitirãra, ano mʉjare jãa ca tii dotirije wadora mʉjare jãa ca tii doti cojoro añucã: \v 29 “Waibʉcʉrã díí weericarãre cʉ̃ja ca tiicojo nʉcʉ̃ bʉoriquere baati, waibʉcʉrã ñee taa jĩaricarã dííre, ñucã cʉ̃ja díi cãare baati, mʉja nʉmoa ca niitirãpʉrena tii epericarã cʉtiti, biiya,” mʉjare jãa ĩi cojo tee docare. Ate mʉjare jãa ca tii doti cojorijere mʉja ca tii nʉnʉjeejata, añuro tiirã mʉja tiirucu. \pi1 Añuro mʉjare to biijato, \m ĩi owa cojoupa. \p \v 30 To biri jĩcãtora cʉ̃jare waarique wui, Antioquía pee bua waa, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre neori, tii pũurore cʉ̃jare tiicojoupa. \v 31 Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã pea, tii pũurore buerã, bʉaro ʉjea niiupa, cʉ̃ja ca tʉgoeña bayiro ca tiiro macã. \v 32 To biri Judas, Silas jãa cãa, ca biipere wede jʉgueri maja niiri, cʉ̃jare cʉ̃ja ca wederije mena, bʉaropʉra tʉgoeña bayi ʉjea nii, cʉ̃ja ca biiro cʉ̃jare tiiupa. \v 33 Toore jĩcã cuu cʉ̃ja ca niiro jiro, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã pea, cʉ̃jare ca tiicojo cojoricarã pʉtopʉra cʉ̃ja tua waajato ĩirã, añuro mena cʉ̃jare waarique wui tuenecojoupa. \v 34 Silas pea: “Anora yʉ tuarucu,” ĩiupi. \v 35 Pablo, Bernabé jãa pea aperã paʉ mena, Antioquíara Wiogʉ yee añurije quetire wede, bue majio, tiicõa niiupa. \s1 Pablo, Bernabére cʉ̃ ca camotatirique \p \v 36 Ca yoa waaro jiro, ñucã Pablo, Bernabére o biro cʉ̃re ĩiupi: \p “Jamʉ, Wiogʉ yee añurije quetire mani ca wederica macãri niipetiropʉre mani ĩa yujuco, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, ‘Do biro cʉ̃ja bii niimiti,’ ĩirã” cʉ̃re ĩiupi. \v 37 Bernabé pea, cʉ̃ja mena Juan Marcos're ami waarʉgaupi. \v 38 Pablo pea, cʉ̃jare pade nemo bapa cʉti yapanotigʉra, Panfilia macãrã cʉ̃ ca tua weocã doorique ca niiro macã, cʉ̃re cʉ̃ ca ami waaro bootiupi. \v 39 To biri jĩcãri cõro cʉ̃ja ca tʉgoeñatirije ca niiro macã, ameri camotaticoaupa. Bernabé pea Juan Marcos mena cũmuapʉ ea jãa, Chipre pee waacoaupi. \v 40 Pablo pea, Silas're jʉo, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, “Ʉmʉreco Pacʉ añuro mʉjare cʉ̃ cotejato,” cʉ̃jare cʉ̃ja ca ĩiro jiro, \v 41 Siria, to biri Cilicia yepari ca niirã, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre wede majio queno, cʉ̃ja ca yeri tʉgoeña bayi ʉjea niiro cʉ̃jare tii, tiicã nʉnʉa waaupa. \c 16 \s1 Pablo, Silas jãare Timoteo cʉ̃ ca bapa cʉti waarique \p \v 1 Pablo, Derbere eari jiro, Listra macãre eagʉ, jĩcʉ̃ Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeegʉ Timoteo ca wãme cʉtigʉ, judío bojoco Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeego macʉ̃, griego bojocʉre ca pacʉ cʉtigʉre bʉa eaupi. \v 2 Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã Listra macãrã, Iconio macãrã, Timoteo cʉ̃ ca biirijere, “Ca bojoca añugʉ peti niimi,” ĩi nʉcʉ̃ bʉorucuupa. \v 3 To biri Pablo, cʉ̃re cʉ̃ ca bapa cʉti waaro booupi. Ména cʉ̃re ami waarʉgʉ jʉguero judíos tii taberi macãrã ñañaro ĩi wede pairema ĩigʉ, cʉ̃ jeyua quejero yapare wide taa doticãupi, mee niipetirãpʉra, griego bojocʉ macʉ̃ cʉ̃ ca niirijere cʉ̃ja ca maji peticãrije ca niiro macã. \v 4 Waa nʉnʉa waarã cʉ̃ja ca ametʉa waari macãri cõrorena, Jesús buerã ca niiricarã to biri Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerãre ca jʉo niirã Jerusalén macãrã, “O biro mani tiijaco,” cʉ̃ja ca ĩiriquere cʉ̃jare wede majio nʉnʉa waaupa, tee ca ĩirore biro cʉ̃ja tii niijato ĩirã. \v 5 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã díámacʉ̃ cʉ̃ja ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorijere bʉaro jañuri tʉgoeña bayi, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã to cãnacã rʉmʉra paʉ jañuri bʉʉ nʉnʉa waaupa. \s1 Macedonia macʉ̃re Pablo cʉ̃ ca ĩarique \p \v 6 Añuri Yeri, Asia yepa macã macãri macãrãre añurije quetire cʉ̃ja ca wedero cʉ̃ ca bootiro macã, Frigia, Galacia yepari pee tẽo taa waaupa. \v 7 Misia yepa pʉto ea waarã, Bitinia yepa pee ametʉa waarʉgamiupa; Jesús yʉʉ Añuri Yeri pea bootiupi. \v 8 To biri Misia yepare to birora ametʉa waari, Troas macã pee buacoaupa. \v 9 Tii macãre ñamipʉ cʉ̃ ca quẽñaro jĩcʉ̃ Macedonia macʉ̃ cʉ̃ pʉto nucũcãri: “Macedonia pee doori, jãare tii nemoña,” cʉ̃re ca ĩigʉre ĩaupi Pablo. \v 10 Teere cʉ̃ ca ĩaricaro jirora, “Macedonia macãrãre añurije quetire cʉ̃ja wedejato ĩigʉ, manire jʉomi Ʉmʉreco Pacʉ,” ĩi majiri, Macedonia pee tĩa waarʉgarã, jãa yee apeyere jãa jeyowʉ. \s1 Pablo, Silas, Filipos'pʉ añurije queti cʉ̃ja ca wederique \p \v 11 Troas ca niiricarãra cũmuapʉ ea jãa, díámacʉ̃ Samotraciapʉ jãa tĩacoawʉ. Ape rʉmʉpʉ Neápolis jãa ea waawʉ. \v 12 Too macãrãra Filipos macã, Roma macãrã cʉ̃ja ca doti niiri macã, Macedonia yepare ca nii majuropeeri macãpʉ jãa waawʉ. Tii macãre jĩcã rʉmʉri jãa niiwʉ. \v 13 Yerijãarica rʉmʉ ca niiro, macã tʉjaropʉ jãa waawʉ, “Dia pʉtore judíos cʉ̃ja ca nea poo juu bueri tabe niibocu,” ĩi tʉgoeñari. Toopʉ ea, ea nuu waari, nomia too ca nea pooricarã romirire añurije quetire jãa wedewʉ. \v 14 Jĩcõ cʉ̃ja mena macõ Lidia ca wãme cʉtigo, Tiatira macã macõ, juti pĩiri ca wapa pacarije jũari moñiri ca niirijere ca noni wapa taago, Ʉmʉreco Pacʉre ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorucugo niiupo. Añurije quetire cʉ̃ ca wedero cõ ca tʉorucuro, Wiogʉ pea, Pablo cʉ̃ ca ĩirijere cõ tʉo nʉnʉjeejato ĩigʉ, teere añuro cõ ca tʉo ñeero cõre tiiwi. \v 15 To biri cõ yaa wii macãrã niipetirã mena uwo coe doti ecori jiro, o biro jãare ĩiwo: \p —“Díámacʉ̃ra, Wiogʉ Jesús're ca tʉo nʉnʉjeego niimo,” yʉre mʉja ca ĩijata, yʉ yaa wiipʉ cãnirã dooya —jãare ĩi, jãa ca booti pacaro, “Yʉ yaa wii pee dooya,” jãare ĩicoawo. \s1 Pablo, Silas jãare cʉ̃ja ca tia cũurique \p \v 16 Jĩcãti jãa ca juu buerucuri tabepʉ jãa ca waaro, jĩcõ wãmo, pade coteri majo ca biipere ĩi bʉa majiriquere ca yeri cʉtigo, jãare bocawo. To biro cõ ca ĩi bʉa majirije mena, cõ wiorã peera pairo cʉ̃ja ca wapa taaro tiirucuupo. \v 17 Cõ, Pablore to biri jãare, o biro ĩi acaro bui nʉnʉjeewo: \p —Anija Ʉmʉreco Pacʉ ati ʉmʉreco niipetiropʉre Ca Doti Niigʉre pade coteri maja niima. To biri ametʉarique maquẽ quetire mʉjare wedema —ĩiwo. \p \v 18 Paʉ rʉmʉri to biro jãare ĩi nʉnʉjee niiwo. Teere tʉo jʉtima ĩigʉ, Pablo pea amojode nʉcãri, to biro cõ ca ĩi yeri tutua niigʉre o biro ĩiwi: \p —Jesucristo cʉ̃ ca dotiro mena, “Cõre witi waagʉja” mʉre yʉ ĩi —ĩiwi. \p To biro cʉ̃ ca ĩirije menara, cõpʉre ca niigʉ to biirije cõ ca ĩi yeri tutua niigʉ pea cõre witi weocoawi. \p \v 19 To biri cõ ʉparã pea teere majiri, “Do biro pee tiiri mani wapa taa nʉnʉa waaricaro mani,” ĩima ĩirã, Pablo, Silas jãare ñeeri, macã decomacãre ca niiri yepa bojocare cʉ̃ja ca jãiña bejeri tabe ʉparã pʉtopʉ cʉ̃jare jeecoawa. \v 20 Ca jãiña bejerã pʉto cʉ̃jare jee eari, o biro ĩiwa: \p —Anija judíos nii pacarã, mani yaa macã macãrãre wede mecʉ̃o, \v 21 cʉ̃ja ñicʉ̃ jʉ̃mʉa cʉ̃ja ca tii jʉo doorique peere bue, tiima, mani romanos niiri teere booti, tee ca ĩirore biro tii nʉnʉjeeti mani ca biirijerena —ĩiwa. \p \v 22 To cõrora bojoca pea Pablo, Silas jãari menare ajiacoawa. Wiorã jãiña bejeri maja pea cʉ̃jare juti tuu wee dotiri, wãjori mena cʉ̃jare bape dotiwa. \v 23 Bʉaro cʉ̃jare bape yapanori jiro, tia cũurica wiipʉ cʉ̃jare tia cũuri, tii wiire ca cotegʉre añuro cʉ̃jare, cʉ̃re ĩa cote dotiwa. \v 24 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro macã, tii wiire ca cotegʉ pea jupea macã jawipʉ cʉ̃jare jee jãa waari, cʉ̃ja dʉporire yucʉ pĩi, pʉa pĩi watoa cũu dʉpori, cʉ̃jare jia tuu cũuupi. \fig Yucʉ pĩiri pʉa pĩi watoa cʉ̃ja dʉpori cũu dʉpori cʉ̃jare jia cũuupʉ. Hch 16.24|src="CN02132b.tif" size="span" \fig* \p \v 25 Tii ñamire ñami decomacã ca niiro, Pablo, Silas jãa, Ʉmʉreco Pacʉre jãi juu bue, baja, cʉ̃ja ca tii niiro, aperã cʉ̃ja ca tia cũuricarã cãa teere tʉo niiupa. \v 26 To biro cʉ̃ja ĩi niiro, ca niiro tʉjarora bʉaro yepa nanaupa, tii wiire cʉ̃ja ca wee ñeerica yepa menapʉra cagueri nʉcʉ̃pʉ. To biro ca biirije menara, joperi niipetirijepʉra pãa peticoa, ñucã cʉ̃ja ca jia cũuricarã cãare niipetirãpʉrena come daari popi ñaa peticoa, biiupa. \v 27 Tii wiire ca cotegʉ pea wãcã eagʉ, tii wii joperi niipetirijepʉra pãarica joperi ca niiro ĩari, “Cʉ̃ja ca tia cũuricarã duti witi peticoajacupa,” ĩi tʉgoeñari, cʉ̃ niipĩire tʉ̃a wee amiri cʉ̃ majuropeera jade puacã yai waagʉ doogʉ tiimiupi. \v 28 To biro cʉ̃ ca tiiro Pablo pea o biro cʉ̃re ĩi acaro buiupi: \p —Mʉ majuropeera ñañaro tiieto. Anora jãa niipeticã —ĩiupi. \p \v 29 To cõrora tia cũurica wiire ca cotegʉ pea jĩa boericaga jãi, ũmaa jãa waa, uwigʉ nanagʉra Pablo, Silas jãa pʉto ñaanuu waaupi. \v 30 Jiro, cʉ̃jare jʉo witi waa: \p —¿Ñee yʉ tiigʉti, ametʉarʉgʉ? —cʉ̃jare ĩi jãiñaupi. \p \v 31 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩi jãiñaro: \p —Wiogʉ Jesús're díámacʉ̃ tʉo nʉnʉjeeya. To biro tiigʉ, mʉ, mʉ yaa wii macãrã cãa, mʉja ametʉarucu —cʉ̃re ĩi yʉʉupa. \p \v 32 Jiro cʉ̃re, cʉ̃ yaa wii macãrã niipetirãre Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire cʉ̃jare wedeupa. \v 33 Tii ñamira tia cũurica wiire ca cotegʉ pea Pablo jãare jʉo waa, cʉ̃ja camire coeupi. Jiro cʉ̃, cʉ̃ yaa wii macãrã, uwo coe ecoupa. \v 34 Uwo coe doti yapanori jiro tia cũurica wiire ca cotegʉ pea cʉ̃ yaa wiipʉ cʉ̃jare jʉo waari, cʉ̃jare baarique eca, cʉ̃ yaa wii macãrã niipetirã mena bʉaro ʉjea niiupi, Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeerije jʉori. \p \v 35 Ape rʉmʉ boeri tabe, wiorã pea, jĩcãrã uwamarã coteri majare, tia cũurica wiire ca cotegʉre, “ ‘Pablo, Silas jãare wieneña,’ cʉ̃re ĩirãja,” cʉ̃jare ĩi cojoupa. \v 36 To biri tia cũurica wiire ca cotegʉ o biro ĩiupi Pablore: “Cʉ̃jare wienecãña yʉre ĩi cojojapa ʉparã; to biri uwiricaro maniro witi, waacoarãja,” cʉ̃re ĩiupi. \p \v 37 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉogʉ, Pablo pea o biro ĩiupi uwamarãre: \p —¿Do biro? Jãa romanos jãa ca nii pacaro, paʉ bojoca cʉ̃ja ca ĩa cojoro jãare bape dotiri, jãare tia cũu dotijãwa, ñañarije jãa ca tiiriquere jãare jãiña beje jʉoti pacarã. To biro tii pacarã, mecʉ̃ra: ¿Bojoca cʉ̃ja ca ĩatiropʉ jãare cʉ̃ja wienerʉgati? Jãa waaticu. Cʉ̃ja majuropeera doori, jãare cʉ̃ja jee wienerã doojato —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 38 Uwamarã pea atere wiorãpʉre cʉ̃jare wedeupa. Cʉ̃ja pea Pablo, Silas jãa romanos cʉ̃ja ca niirijere majirã, tʉo ʉcʉacoaupa. \v 39 To biri, bojoca cʉ̃ja ca ameri tii niirijere ca jãiña bejerã pea waa, “Ñañaro mʉjare jãa tiijapa; teere jãare ajiaticãña,” cʉ̃jare ĩi, cʉ̃jare wiene, “Ati macãre waacoarãja,” cʉ̃jare ĩiupa. \v 40 Pablo, Silas jãa pea, tia cũurica wii ca niiricarã witi waarã, Lidia yaa wii pee waacoawa. Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerãre ĩa, cʉ̃ja ca tʉgoeña ʉjea niiro cʉ̃jare tii yapano, to ca niiricarã waacoawa. \c 17 \s1 Tesalónicapʉ cʉ̃ja ca biirique \p \v 1 Pablo, Silas, Anfípolis, Apolonia yeparire ametʉa waa, Tesalónica macãre earã, judíos cʉ̃ja ca nea poo juu bueri wii ca niiri tabere eawa. \v 2 Pablo pea cʉ̃ ca biirucuricarore birora nea poo juu buerica wiipʉ waa, yerijãarica rʉmʉri itia rʉmʉpʉrena, cʉ̃ja mena wede peniwi. \v 3 Ʉmʉreco Pacʉ wederique cʉ̃ja ca owarique menapʉ ĩicãri, “Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ bii yai, ñucã ca bii yaicoaricʉpʉra cati tua, cʉ̃ ca biipera niiupa,” cʉ̃jare ĩi wede niiwi. O biro ĩiwi: \p —Ano mʉjare yʉ ca wedegʉ Jesús'ra niimi, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ —cʉ̃jare ĩi wedewi. \p \v 4 Jĩcãrã judíos teere tʉo nʉnʉjeeri, Pablo, Silas jãa mena neawa. Ñucã paʉ griegos Ʉmʉreco Pacʉre ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorucuricarã, to biri aperã ca nii majuropeerã romiri cãa paʉ romiri tʉo nʉnʉjeewa. \v 5 To biro cʉ̃ja ca biiro, judíos ca tʉo nʉnʉjeetirã pea, cʉ̃ja mena bʉaro ajiari, jĩcãrã ca bojoca ñañarã ñee tiiri méé macãre ca bii amojoderãre jʉo neori, macãre acaro bui amojode, bojocare ĩi mecʉ̃o, cʉ̃ja ca tiiro tiiwa. Ñucã Pablo, Silas jãare bojocapʉre cʉ̃jare tiicojorʉgarã, cʉ̃jare amarã, Jasón yaa wiire ũmaa jãawa. \v 6 Tii wiire cʉ̃jare bʉatima ĩirã, Jasón're to biri aperã jĩcãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre ñeeri, wiorã pʉtopʉ cʉ̃jare jee waarã: \p —Anija, ati ʉmʉreco niipetiropʉ waacãri bojocare ca ĩi mecʉ̃o yujurã, anopʉ cãare eacã dooma. \v 7 To biro ca ĩi mecʉ̃o nʉnʉa doorãre, “Yʉ pʉto niiña,” cʉ̃jare ĩijapi Jasón. Cʉ̃ja niipetirãpʉra, wiogʉ apĩ niimi Jesús ca wãme cʉtigʉ ĩicãri, Roma macʉ̃ wiogʉ César cʉ̃ ca dotirijere bii ametʉene nʉcã niima —ĩi acaro bui, cʉ̃jare wee nʉnʉa waawa. \p \v 8 To biro cʉ̃ja ca ĩiro tʉorã, bojoca, wiorãpʉ cãa, tʉo mecʉ̃coawa. \v 9 To cõrora Jasón're, ñucã aperã cãare cʉ̃jare pitirʉgarã wapa tiirica tiiri cʉ̃jare jãiwa. \s1 Bereapʉ cʉ̃ja ca biirique \p \v 10 Ca naiorije menara Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã, Pablo, Silas jãare Berea pee cʉ̃jare tiicojocã cojowa. Tii macãre ea biirã, judíos cʉ̃ja ca nea poo juu bueri wiipʉ waacãwa. \v 11 Berea macãrã pea Tesalónica macãrã ametʉenero añuro ca tʉgoeñarique cʉtirã niiwa. To biri Pablo jãa cʉ̃jare cʉ̃ja ca wederijere añuro tʉo nʉnʉjee, “Cʉ̃ja ca buerije díámacʉ̃ra to niimiti,” ĩirã, to cãnacã rʉmʉra Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere bue niirucuwa. \v 12 To biri paʉ judíos, ca nii majuropeera ca niirã griega romiri, paʉ ʉmʉa, tʉo nʉnʉjeewa. \v 13 Ñucã Tesalónica macãrã judíos, Berea macãrãre Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire cʉ̃jare wedegʉ tiijagʉ Pablo cʉ̃ja ca ĩirijere tʉocãrãpʉa toopʉ waari, too macãrã bojocare cʉ̃jare ĩi mecʉ̃o ajienecãwa. \v 14 To biro cʉ̃ja ca ĩi earo, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã pea Silas, Timoteo jãa tii macã cʉ̃ja ca tuaro ʉno, yoari mééra, Pablo peera dia pairi yaa pʉto pee cʉ̃re tiicojocã cojowa. \v 15 Pablore ca bapa cʉti waaricarã pea, Atenas macãpʉ cʉ̃re jʉo eacoawa. Jiro “Timoteo, Silas yoari méé jañurira cʉ̃ja doojato,” cʉ̃ ca ĩi cojoriquere queti cʉti tua eawa. \s1 Pablo Atenas'pʉ cʉ̃ ca biirique \p \v 16 Pablo, Atenas'pʉ, Silas, Timoteo jãare yue niigʉ, tii macãre cʉ̃ja ca weericarã cʉ̃ja ca dadacãrijere ĩari, cʉ̃ yeripʉ bʉaro tʉgoeñarique paiwi. \v 17 To biri nea poo juu buerica wiipʉ, judíos, griegos, Ʉmʉreco Pacʉre ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorã mena bʉaro wede penirucuwi. Ñucã to cãnacã rʉmʉra wiijeri watoa macã yepare ca nearã mena, bʉaro wede penirucuwi. \v 18 Ñucã jĩcãrã filósofos epicúreos, to biri estoicos, Pablo mena wede peni jʉo waawa. Jĩcãrã o biro ĩiwa: \p —¿Ani ca wederique peti majitigʉa ñee ʉnore ĩirʉgʉ cʉ̃ ĩibuti? —cʉ̃re ĩiwa. \p Aperã ñucã: \p —Jʉ̃guẽa apero macãrãpʉre wede boja yujuri yéé majʉ niibumi —cʉ̃re ĩiwa. \m Atere to biro ĩiwa, Pablo, añurije queti Jesús yee maquẽre, cʉ̃ ca cati tuarique maquẽre, cʉ̃jare cʉ̃ ca wedero macã. \v 19 To biri cʉ̃ja ca nearo Areópagopʉ cʉ̃re ami waari, o biro ĩi jãiñawa Pablore: \p —¿Ano jãare mʉ ca wederijea, ñee wãma wãme buerique to niiti? ¿Jãa teere jãa majitibogajati?\f + \fr 17.19\ft Jãa cãa teere jãa majirʉga.\f* \v 20 ¿Jãa ca tʉo ñaatirijere mʉ wede, jãa cãa, jãa majirʉga, do biro ĩirʉgaro to ĩiti? —ĩiwa. \p \v 21 Atenas macãrã niipetirãpʉra, ñucã aperori macãrã tii macãre ca niirã cãa, apeyepʉra tiiricaro maniro, wãma queti ca biirijerena tʉo, teerena ameri wede peni, tiicã duwi yujurucuupa. \v 22 Pablo pea, dotiri maja Areópago watoapʉ wãmʉ nʉcã, o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Atenas macãrã, yʉ ca ĩajata, mʉja paʉ wãmerire ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorã peti mʉja niicã. \v 23 Mʉja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉori taberire ĩa waarucugʉ, jĩcã tutu wee nʉcõrica tutupʉre: \sc ɄMɄRECO PACɄ CA MAJIÑA MANIGɄRE ĨI NɄCɄ̃ BɄORICA TABE,\sc* ĩi owa tuurique ca niiri tuture yʉ bʉa eajãwʉ. To biri majiti pacarã mʉja ca tii nʉcʉ̃ bʉogʉ yee maquẽrena mʉjare yʉ wedegʉ doo. \fig Ʉmʉreco Pacʉ ca majĩña manigʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉorica tabe. Hch 17.22|src="CN01996B.tif" size="span" \fig* \p \v 24 ”Ʉmʉreco Pacʉ ati yepare, to biri ati yepare ca niirije niipetiro ca tiiricʉra niimi, ati yepa, ati ʉmʉreco, Ʉpʉ. Bojoca cʉ̃ja ca tiirica wiijerirena niitimi, \v 25 ñucã jĩcʉ̃ ʉno peera jĩcã wãme ʉno peerena cʉ̃re cʉ̃ ca tii bojarije ʉno cãare ama bʉa ñaatimi. Cʉ̃ra niimi, niipetirãpʉrena catirique, yeri jãñarique, ñucã apeye niipetirije manire ca tiicojogʉ. \p \v 26 ”Ñucã jĩcʉ̃ bojocʉ menara, bojoca poogaari niipetirãpʉrena tiiupi, ati yepa niipetiropʉre cʉ̃ja niijato ĩigʉ. Ñucã cʉ̃ja ca nii mʉa nʉcãpa yʉtearire cũu, cʉ̃ja yaa yepari ca nii eyopa taberire cũu, tiiupi. \v 27 Atere to biro tiiupi Ʉmʉreco Pacʉ, niipetirã cʉ̃re ama, ape tabera cʉ̃re padeña jañuripʉ bʉacãbocuma ĩima ĩigʉ. Añuro petira Ʉmʉreco Pacʉa, mani niipetirãpʉrena mani pʉtoacãra niicãmi. \v 28 Cʉ̃ jʉorira cati, cʉ̃ jʉorira ãcũ, cʉ̃ jʉorira nii, mani bii. Jĩcãrã griego mʉja mena macãrã cʉ̃ja ca tʉgoeñarijere ca owarã,\f + \fr 17.28\ft Poetas.\f* o biro ĩi owaupa: “Ʉmʉreco Pacʉ pãramerã mani nii,” ĩiupa. \v 29 To biri, Ʉmʉreco Pacʉ pãramerã nii pacarã, “Ʉmʉreco Pacʉa, oro, plata, ʉ̃tã mena, bojoca cʉ̃ja ca tʉgoeñari wãmere biro cʉ̃ja ca tiiricʉ niicumi,” ca ĩi tʉgoeñatiparã mani nii. \v 30 Tĩrʉmʉpʉra Ʉmʉreco Pacʉ, bojoca cʉ̃ja ca majitirije jʉori, to birora cʉ̃jare ĩacãupi. Mecʉ̃ peera, niipetirãre niipetiro macãrãpʉre yeri tʉgoeña wajoari, cʉ̃ peere tʉo nʉnʉjee dotimi. \v 31 Mee jĩcã rʉmʉ ati yepa macãrã niipetirãre ca niirore biro, jĩcʉ̃ cʉ̃ ca beje amiricʉ menapʉ, cʉ̃ ca ĩa bejepa rʉmʉ cãare cũu yerijãaupi. To biro cʉ̃ ca tiipere niipetirãpʉre ĩñoupi, ca bii yaicoaricʉpʉrena cʉ̃ ca cati tuaro cʉ̃re tiigʉ —cʉ̃jare ĩi wedewi. \p \v 32 Ca bii yairicarã cʉ̃ja ca cati tuarije maquẽre cʉ̃ ca wedero tʉorãra, jĩcãrã cʉ̃re buiwa. Aperã pea, “Jiro ate maquẽre mʉ ca wedero tʉorique niirucu ñucã,” cʉ̃re ĩiwa. \p \v 33 To cõrora toopʉ ca niiricʉ witi waacoawi Pablo. \v 34 Jĩcãrã cʉ̃ mena waa, cʉ̃ ca wederijere tʉo nʉnʉjeewa. Cʉ̃ja menare niiwa: Dionisio, Areópago ca nearucurã mena macʉ̃, ñucã jĩcõ nomio Dámaris ca wãme cʉtigo, to biri aperã niiwa. \c 18 \s1 Pablo Corintopʉ cʉ̃ ca biirique \p \v 1 Ate jiro, Pablo, Atenas ca niiricʉ, Corinto macã pee waacoawi. \v 2 Tii macãpʉre jĩcʉ̃ judío Aquila, ca wãme cʉtigʉ, Ponto yepa macʉ̃, cʉ̃ nʉmo Priscila menare bʉa eawi. Italiapʉ ca niiricʉ, wiogʉ Claudio, judíos niipetirãre, “Roma ca niirã cʉ̃ja waacoajato,” cʉ̃ ca ĩirique ca niiro macã, ca dooricarã Pablo jʉgueroacãra ca earicarã niiupa. Pablo cʉ̃jare ĩagʉ waawi. \p \v 3 Cʉ̃ cãa, cʉ̃jare birora waa yujurã cʉ̃ja ca wiijeri bʉari quejeri tiiriquere ca paderique cʉtigʉ niiri, cʉ̃ja mena tuawi, cʉ̃ja mena jĩcãri paderʉgʉ. \v 4 Yerijãarica rʉmʉri ca niiro cõrora, nea poo juu buerica wiipʉ waari, judíos're, ñucã griegos cãare, tʉgoeña wajoa cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeero tiirʉgʉ cʉ̃jare wederucuwi Pablo. \p \v 5 Silas, Timoteo, Macedonia ca niiricarã cʉ̃ja ca earo, Jesús yee queti wadore to macãrãre wede, ñucã judíos're: \p —Jesús'ra Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉ niimi —cʉ̃jare ĩi wede majio niiwi Pablo. \v 6 Cʉ̃ja pea cʉ̃ ca ĩirijere ĩi camota, cʉ̃re acaro bui tuti, cʉ̃ja ca ĩiro Pablo pea “Mʉja yee jʉori ñañaro mʉja biirucu,” cʉ̃jare ĩigʉ, cʉ̃ jutire paa bate, o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Mʉja yee wapa mʉja majuropeera ñañaro mʉja ca bii yaipe niirucu. Yʉ yee wapa méé, to biro mʉja biirucu. Mecʉ̃ ména judíos ca niitirã peere añurije quetire yʉ wedegʉ waarucu —cʉ̃jare ĩiwi Pablo. \p \v 7 To biro ĩi, tii wii ca niiricʉ witi waa, Ticio Justo ca wãme cʉtigʉ, Ʉmʉreco Pacʉre ca ĩi nʉcʉ̃ bʉogʉ, nea poo juu buerica wii pʉto ca wii cʉtigʉ yaa wii pee waacoawi. \v 8 Nea poo juu buerica wii wiogʉ Crispo pea, cʉ̃ yaa wii macãrã niipetirã menara Wiogʉ Jesús yee quetire tʉo nʉnʉjeewi. Ñucã paʉ Corinto macãrã Pablo cʉ̃ ca wederijere ca tʉoricarã, tʉo nʉnʉjee, uwo coe ecowa. \v 9 Jĩcã ñami, quẽñaricarore biropʉ bii oto weti waagʉ cʉ̃ ca ĩaro, Pablore o biro cʉ̃re ĩiupi Ʉmʉreco Pacʉ: \p —Uwiticãña. Yerijãatigʉra, añurije quetire to birora wedecã nʉnʉa waagʉja. \v 10 Yʉa mʉ menara yʉ niicã. Jĩcʉ̃ ʉno peera ñañaro tiirʉgarã mʉre ñaatuatirucuma. Paʉ yʉre ca tʉo nʉnʉjeerãre yʉ cʉo, ati macãre —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 11 To biri Pablo jĩcã cʉ̃ma decomacã Corinto macãrãre Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede, tiicã niiwi. \v 12 Acaya macã wiogʉ, Galión cʉ̃ ca niiri rʉmʉrire, judíos nea poo, Pablore ñee, wiorã pʉtopʉ cʉ̃re ami waari, o biro cʉ̃re ĩi wedejãawa: \p \v 13 —Ania, doti cũurique ca tii dotitiri wãmepʉ, “Ʉmʉreco Pacʉre ca nʉcʉ̃ bʉoparã mʉja nii,” bojocare ĩiri, tee peere cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeero tii yujumi —ĩiwa. \p \v 14 Mee, Pablo wedegʉ doogʉ cʉ̃ ca tiirora, o biro ĩiwi Galión, judíos're: \p —Mʉja judíos, ñañaro cʉ̃ ca tiiriquere, cʉ̃ ca jĩarique ʉnore, mʉja ca wedejãajata, mʉjare yʉ tʉobojacupa. \v 15 Wederiquerena, bojoca wãmerena, mʉjare ca dotirije maquẽrena, mʉja ca ĩicãrije ca niiro macã, mʉja majurope ameri quenoña; yʉa tee ʉnorena ca jãiña bejegʉ yʉ niirʉgati —cʉ̃jare ĩicãwi. \p \v 16 To biro ĩi, bojoca cʉ̃ja ca tii bui cʉtiriquere ca jãiña bejerã cʉ̃ja ca nea poori wiipʉ ca niirãre Galión cʉ̃jare wienecã cojowi. \v 17 To cõrora, nea poo juu buerica wii wiogʉ Sóstenes're cʉ̃re ñeeri, jãiña bejeri maja cʉ̃ja ca ĩa cojorora cʉ̃re quẽewa. To biro cʉ̃ja ca tiirije Galión peera ñeacãpe cʉ̃re biiticãwʉ. \s1 Pablo Antioquíapʉ cʉ̃ ca tua waarique \p \v 18 Ména, Pablo, Corintora yoaro niicãwi. Jiro Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre waarique wui, Priscila, Aquila jãa mena cũmuapʉ ea jãa waacoawi Siria yepa pee waagʉ. Ména, Cencreapʉ niigʉ, waarʉgʉ jʉguero, “O biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩiriquere cʉ̃ ca ĩiricarore biro tiigʉ, cʉ̃ dʉpʉgare poa pedecãwi. \v 19 Éfeso earã, Pablo pea Aquila, Priscila jãare camotati, nea poo juu buerica wiipʉ waa, judíos too ca nea poorã mena wede peniwi. \v 20 Cʉ̃ja pea, “Yoa jañuro jãa mena niiña,” cʉ̃re ĩimiwa. Cʉ̃ pea bootiwi. \v 21 Biigʉpʉa, cʉ̃jare waarique wuigʉ, o biro cʉ̃jare ĩiwi: “Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca boojata, jiro mʉjare yʉ ĩagʉ doorucu ñucã,” cʉ̃jare ĩiwi. To biro ĩi, Éfeso ca niiricʉ waacoawi. \v 22 Cesarea yepare tĩa eagʉ, Jerusalén pee Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre cʉ̃jare ĩagʉ waa, jiro Antioquía pee waacoawi. \s1 Itiati Pablo cʉ̃ ca waarique \p \v 23 Toore jĩcã cuu niiri jiro, Galacia, Frigia yepari macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja ca niiri macãri cõrorena cʉ̃ja ca tʉgoeña tutuaro cʉ̃jare tii, ĩa yujugʉ waagʉ waacoawi ñucã. \s1 Apolos Éfesore añurije queti cʉ̃ ca wederique \p \v 24 Tii rʉmʉrire Éfesore eaupi judío bojocʉ Apolos ca wãme cʉtigʉ, Alejandría macʉ̃. Añuro tʉo yeri jãñaricaro ca wedegʉ, Ʉmʉreco Pacʉ wederiquere añuro ca majigʉ, niiupi. \v 25 Cʉ̃a Ʉmʉreco Pacʉ yeere cʉ̃ja ca bue majioricʉ niiupi. To biri ʉjea niirique mena ca niirore biro, Jesucristo yee añurije quetire wedeupi, Juan cʉ̃ ca uwo coerique queti wadore ca majigʉ nii pacagʉ. \v 26 Nea poo juu buerica wiipʉre, uwiricaro maniro añurije quetire wedeupi Apolos. To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉorã, Aquila, Priscila jãa pea apero pee cʉ̃re ami waari, bʉaro jañuri Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire ca niirore biro cʉ̃re wede majio nemoupa. \v 27 Jiro Apolos, Acaya cʉ̃ja ca ĩiri yepa pee cʉ̃ ca waarʉgaro, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã pea, cʉ̃ ca tʉgoeña ʉjea niiro cʉ̃re tii, ñucã Acaya macãrã Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerãre, “Añuro cʉ̃re ñeeña,” ĩi owa cojoupa. Acaya macãpʉ eagʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca añurije jʉori Jesús're ca tʉo nʉnʉjeericarãre bʉaro cʉ̃jare tii nemoupi. \v 28 Niipetirã cʉ̃ja ca tʉo cojoro, judíos “Yee ĩimi,” cʉ̃ja ca ĩi majitiri wãmeri mena, Ʉmʉreco Pacʉ wederique menapʉ ĩiri, “Jesús'ra niimi, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojo cojoricʉ,” cʉ̃jare ĩi wede majio niiupi Apolos. \c 19 \s1 Pablo Éfesopʉ cʉ̃ ca biirique \p \v 1 Apolos Corinto macã pee cʉ̃ ca nii ditoye, Pablo pea, ca ʉ̃tã yucʉ cʉtiri yepa macã macãrire waa yuju peticã, tẽo taa waa, Éfeso macãre eawi. Tii macãre paʉ Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre bʉa ea, \v 2 o biro cʉ̃jare ĩi jãiñawi: \p —¿Jesucristore tʉo nʉnʉjeerã, Añuri Yerire mʉja ñeeri? —ĩiwi. \p Cʉ̃ja pea: \p —Jãa ñeetiwʉ; jãa jĩcãti ʉno peera Añuri Yeri yee maquẽre cʉ̃ja ca wedero jãa tʉo ñaati —cʉ̃re ĩi yʉʉwa. \p \v 3 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Pablo pea o biro cʉ̃jare ĩi jãiñawi: \p —To docare ¿ñee ʉno uwo coeriquere mʉja tii dotiri? —ĩiwi. To biro cʉ̃ ca ĩiro cʉ̃ja pea: \p —Juan cʉ̃ ca uwo coerique ʉnore jãa tii dotiwʉ —cʉ̃re ĩi yʉʉwa. \p \v 4 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, o biro cʉ̃jare ĩiwi Pablo: \p —Juan, ñañarije cʉ̃ja ca tii niirijere ca tʉgoeña yeri wajoarãre uwo coeupi. To biro tii pacagʉ, cʉ̃ jiro ca doopʉ, “Jesús peere tʉo nʉnʉjeeya,” cʉ̃jare ĩiupi —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 5 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉorã, Wiogʉ Jesús wãme mena uwo coe ecowa. \v 6 Pablo cʉ̃ amori mena cʉ̃jare cʉ̃ ca ñia peoro, Añuri Yeri cʉ̃jare ñaajãa nʉcã eawi. To biro cʉ̃ ca biiro, cʉ̃ja pea wederique ca tʉoya manirije wede, ca biipere wede jʉgue, tiiwa. \v 7 Cʉ̃ja niipetirã niirã, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ʉmʉa niiwa. \p \v 8 Pablo pea itiarã muipũa peti nea poo juu buerica wiipʉ waari, uwiricaro maniro añurije quetire wede, ñucã Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabe maquẽre wede, ĩirucuwi bojocare, tʉgoeña wajoa tʉo nʉnʉjee, cʉ̃ja ca biiro tiirʉgʉ. \v 9 Jĩcãrã teere junarã, ametʉene nʉcã, tʉo nʉnʉjeerʉgati, biicãri bojoca cʉ̃ja ca tʉo cojoro Wãma Maa maquẽre tʉo nʉnʉjeeriquere ñañaro ĩi tutiwa. To biri Pablo cʉ̃jare camotati, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre buerica wii Tirano ca wãme cʉtigʉ yaa wiipʉ cʉ̃jare jee waari, to cãnacã rʉmʉra cʉ̃jare bue majiocã niirucuwi. \v 10 Pʉa cʉ̃ma peti to biro tii niiwi. To biri niipetirã Asia yepa macãrã, judíos, judíos ca niitirã, Wiogʉ yee quetire tʉo peticãwa. \v 11 Ʉmʉreco Pacʉ pea Pablo menapʉ, do biro ca tiiya manirijepʉ ca ĩa ñaaña manirije tii bau nii niiwi. \v 12 Tuu coerica quejeri,\f + \fr 19.12\ft Pañuelos.\f* juti cʉ̃ upʉre ca cʉ̃orique menapʉra, ca diarique cʉtirãre teere jee waari, cʉ̃ja ca padeña dotiro cʉ̃ja diarique ametʉa, ñucã wãtĩa cʉ̃japʉre ca niirã cãa witi, biicãwa. \p \v 13 Jĩcãrã judíos, wiije watoa waarica maaripʉ bojocapʉre ca niirã wãtĩare ca cõa wiene amojoderã cãa, bojocapʉre ca niirã wãtĩare cõa wienerʉgarã, Wiogʉ Jesús wãme mena ĩicãri, o biro ĩimiupa: “ ‘Pablo cʉ̃ ca wedegʉ Jesús cʉ̃ ca dotiro mena witi waagʉja,’ mʉre yʉ ĩi,” ĩirucuupa. \v 14 Atere to biro tiirucuupa, jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niirã, judío bojocʉ paia ʉpʉ Esceva puna. \p \v 15 To biro cʉ̃ja ca ĩi waarucuro, jĩcã rʉmʉ o biro cʉ̃jare ĩi yʉʉupi wãtĩ yeri pea: \p —Yʉa Jesús're yʉ maji, Pablo cãare yʉ maji, mʉja pea, ¿ñirua ʉno mʉja niiti? —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 16 To biro ĩigʉra, ca wãtĩ jãa ecori pea cʉ̃jare quẽegʉ waa yerijãaupi, bʉaro cʉ̃ ca tutuarije mena, cʉ̃ja niipetirãre quẽe yaiocã, tii wii ca niiricarã juti manirã, ca cami paca waaricarã cʉ̃ja ca duti waari nʉcʉ̃pʉ cʉ̃jare tiicãupi. \v 17 Éfeso macãrã niipetirã judíos, judíos ca niitirã tee quetire tʉorã, bʉaro uwiupa. O biro ca biirije jʉori, Wiogʉ Jesús wãme bʉaro jañuri ĩi nʉcʉ̃ bʉorique nii nʉnʉa waaupa. \v 18 Ñucã paʉ Jesús're ca tʉo nʉnʉjeericarã, jʉgueropʉre ñañarije cʉ̃ja ca tii niirucuriquere paʉ bojoca cʉ̃ja ca tʉo cojoro, wede ametʉenerã eawa. \v 19 Ñucã paʉ majiri maja bajeriquere ca tiirucuricarã cãa, cʉ̃ja ca bue bajeri yaiarica pũurire jee neori, paʉ bojoca cʉ̃ja ca ĩa cojoropʉ teere joe batewa. Tii pũurori ca wapa cʉtirijere cʉ̃ja ca cõoñajata peera yua, wapatirica tiiri plata tiiri cincuenta mil\f + \fr 19.19\ft Dracmas. Cincuenta mil rʉmʉri pade wapa taaricaro cõro ca wapa cʉtirijere joe baterã tiiwa.\f* niiri tiiri cõro peti ca wapa cʉtirije ca niiriquere majiwa. \fig Cʉ̃ja ca bue bajeri yaiarica pũurire joe batecãupa. Hch 19.19|src="CN02002B.tif" size="span" \fig* \p \v 20 O biro bii, Wiogʉ Jesús yee queti õo pee jañuri bii jeja nʉcã nʉnʉa waa, cʉ̃ ca tutuarijere bii ĩño, bii nʉnʉa waawʉ. \v 21 Ate niipetirije ca biiricaro jiro, Pablo, “Macedonia, Acaya yepari macãrãre ĩa ametʉa waa, Jerusalén'pʉ ca waapʉ yʉ niicu,” ĩiwi. Ñucã, “Jerusalén waari jiro Roma cãare ca waapʉ yʉ nii,” ĩiwi. \v 22 To biri cʉ̃ pea jĩcã cuu cõro Asiapʉ tua nʉcã nʉnʉa waagʉ ʉnora, cʉ̃re pade nemori maja pʉarã, Timoteo, Erasto jãare, Macedoniapʉ cʉ̃jare tiicojo cojowi. \s1 Éfeso macãrã cʉ̃ja ca wede mecʉ̃rique \p \v 23 Tii rʉmʉrire Éfesopʉre Wãma Maa maquẽre tʉo nʉnʉjeerique jʉori, peetora biiricaro maniro añutiri wãmepʉ cʉ̃ja ca acaro bui wede mecʉ̃ro tiiupa, \v 24 to macʉ̃ jĩcʉ̃ Demetrio ca wãme cʉtigʉ, plata mena paderi majʉ yee jʉori. Ani Demetrio pea plata mena Artemisare\f + \fr 19.24\ft Griego wederique mena Artemisa; romano wederique mena peera Diana.\f* ĩi nʉcʉ̃ bʉorã cʉ̃ja ca neari wiire biiri wiijeriacã cʉ̃ ca tiirije mena, cʉ̃ mena paderi majare pairo cʉ̃ja ca wapa taaro tiirucuupi. \v 25 To biri cʉ̃ mena ca paderãre, ñucã aperã cʉ̃jare birora ca paderique cʉtirãre jʉo neori, o biro ĩiupi: \p —Yʉ mena macãrã, ate mani ca paderije mena añuro mani ca wapa taarijere mʉja maji. \v 26 Tʉo, ĩa, mʉja ca tiirora ani Pablo, “Jʉ̃guẽa, bojoca cʉ̃ja ca weericarã, tii nʉcʉ̃ bʉoricarã méé niima,” ĩi wede majiori, paʉ bojocare ano Éfeso wado méére, Asia yepa niipetiro macãrãpʉre cʉ̃ja ca tʉgoeña wajoaro tii yujumi. \v 27 To biri mecʉ̃ra mani paderique wado méé manire yairʉga, do biro ca tiiya manigo jʉ̃guẽo Artemisare ĩi nʉcʉ̃ bʉorica wii cãa, ñucã jʉ̃guẽo, Asia yepa niipetiropʉ macãrã, to biri ati yepa niipetiropʉ ca niirã cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉogo menapʉra, cõre cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorije menapʉra yai nʉcãcoarʉga —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 28 Atere o biro cʉ̃ ca ĩiro tʉorã, bʉaro ajia, o biro ĩi acaro buiwa: \p —Éfeso macãrã yoo Artemisa do biro ca tiiya manigo niimo —ĩiwa. \p \v 29 To cõrora tii macã macãrã niipetirãpʉra, “¿Ñee tiirã cʉ̃ja ĩiti?” ĩi mecʉ̃cãupa. To biri Macedonia macãrã Pablore ca bapa cʉti waaricarã, Gayo, Aristarco jãare ñeeri, bojoca cʉ̃ja ca neari tabepʉ cʉ̃jare wee waawa. \v 30 To biro cʉ̃ja ca tiiro, Pablo pea bojocare wederʉgʉ toopʉ jãa waarʉgamiwi; Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã pee bootiwa. \v 31 Ñucã Asia yepa macãrã wiorã Pablo mena macãrã menapʉra, “Cʉ̃ dooticãjato,” cʉ̃re ĩi wede doti cojoupa. \v 32 Too ca nearicarã pea, mecʉ̃cãwa. Cʉ̃ja ca niiro cõrora bojorica wãmeri wado acaro bui biicãri, to ca nearicarã niipetirã jañuripʉra, “Teere ĩirã mani neajacupa,” ĩi majiticãwa. \v 33 To biri judíos pea bojoca watoa ca niigʉ Alejandrore decomacã pee cʉ̃re tumicõa wiene nʉcõwa. Cʉ̃ pea to biro cʉ̃ja ca tii nʉcõgʉ bojoca cʉ̃ja ca tʉo cojoro judíos're wede bojarʉgʉ, cʉ̃ amori mena tii cõoñari, “Wedeticãña,” cʉ̃jare ĩiwi. \v 34 Cʉ̃ja pea cʉ̃ cãa judíos bojocʉra cʉ̃ ca niirijere majiri, niipetirãpʉra jĩcãri cõro pʉa horas cõro peti: \p —¡Éfeso macãrã yoo Artemisa do biro ca tiiya manigo niimo! —ĩi acaro bui niiwa. \p \v 35 To cõrora tii macã macãrã wiorã cʉ̃ja ca ĩirijere owa coteri majʉ pea cʉ̃ja ca acaro bui yerijãaro tiiri, o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Éfeso macãrã, ati yepa macãrã niipetirãpʉra, Éfeso macãrã yoo jʉ̃guẽo do biro ca tiiya manigo Artemisa yaa wii nea poo juu buerica wiire, ñucã cõre biigo ca baugo ʉmʉreco tutipʉ ca duwi dooricore ca ĩa nʉnʉjeerã mani ca niirijere majima. \v 36 Mee atera jĩcʉ̃ ʉno peera, “Yee ĩima,” ĩi majitima. To biri to cõrora yerijãa waarãja. Añuro tʉgoeñati pacarã, to biro tiiticãña. \v 37 Mʉja, anija, mani jʉ̃guẽo Artemisare ñañarije cõre ĩi wede pai, cõre ĩi nʉcʉ̃ bʉorica wii maquẽ cãare ca tiiya manirijera tii, ca tiitirãrena mʉja jee doojapa. \v 38 Demetrio, cʉ̃ mena ca paderã, jĩcãrã mena cʉ̃ja ca ajiarije to ca niijata, mee teerena ĩirã, jãiña bejeri maja, ʉparã macãri jʉo niiri maja, niima. Cʉ̃ja pʉtopʉ waari, mʉja ca ameri wedejãarijere quenorãja. \v 39 Ape wãme mʉja ca ĩirʉgarije to ca niijata, wiorã cʉ̃ja ca nea poori tabepʉ wede quenoña. \v 40 Ano mecʉ̃ ca biijãrije menare, ʉparã cʉ̃ja ca dotirijere junari ca bii ametʉene nʉcãrã niima, manire cʉ̃ja ca ĩi wedejãaro uwioro tiirã mani tii. Manire cʉ̃ja ca jãiñajata, “Tee jʉori to biro jãa tiijãwʉ,” mani ca ĩipe mani majuropeecã —ĩiwi. \p \v 41 To biro cʉ̃jare ĩi yapano, to ca nea pooricarãre: “Waarãja,” cʉ̃jare ĩicãwi. \c 20 \s1 Macedoniare, Greciare Pablo cʉ̃ ca waa yujurique \p \v 1 Cʉ̃ja ca wede mecʉ̃ yerijãa waaro, Pablo pea Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerãre jʉo cojo doti, jĩcã wãmeri cʉ̃jare wede majio, cʉ̃jare paabario tʉja yapano, waarique wui, Macedonia pee waacoawi. \v 2 Tii yepa macã yepari macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre bʉaro cʉ̃jare wede majio waa yuju yapanori jiro, Greciapʉ eawi, \v 3 itiarã muipũa cʉ̃ ca niiricaropʉre. Mee, Siria pee waagʉ doogʉ cũmuapʉ ea jãa waarʉgʉ bii niigʉra, judíos ñañaro cʉ̃re cʉ̃ja ca tiirʉgarijere majiri, “Macedonia peera ca tuacoapʉ yʉ niicu,” ĩiwi. \v 4 Cʉ̃ ca waaro, Berea macʉ̃ Sópater macʉ̃ Pirro, Tesalónica macãrã Segundo, Aristarco, Derbe macʉ̃ Gayo, apĩ Timoteo, aperã Asia macãrã, Tíquico, Trófimo, cʉ̃re bapa cʉti waawa. \v 5 Anija, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã pea jãa jʉguero waa, Troas'pʉ jãare yueupa. \v 6 Jãa pea pan're\f + \fr 20.6-7\ft Wʉabe poti ca ayiaya maniri too, bojero ʉno niiupa.\f* ca wauarije ca ayiaya manirije baarica boje rʉmʉ jiro, Filipos ca niiricarã cũmua mena waarã, jĩcã amo cõro niiri rʉmʉri jiro Troas'pʉ cʉ̃jare ẽmʉ ea, toopʉre jĩcã semana jãa niiwʉ. \s1 Troas macãrãre Pablo cʉ̃ ca ĩagʉ earique \p \v 7 Ape semana ca nii jʉori rʉmʉre pan bato baarʉgarã jãa neawʉ. Pablo pea ape rʉmʉra ca waapʉ niiri, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre wedegʉ, ñami decomacã eyocãwi. \v 8 Ca emʉari wiipʉre ca niiri jawi, paʉ jĩa boericagaari ca niiri jawipʉre jãa neawʉ. \v 9 Toopʉre jĩcʉ̃ wãmʉ, Eutico ca wãme cʉtigʉ, tii jawire to boe jõenejato ĩirã cʉ̃ja ca tiirica jopere\f + \fr 20.9a\ft Ventana.\f* duwiwi. Pablo yoaro cʉ̃ ca wedero macã, cʉ̃ ca wedero tʉorucuñami, wʉgoa cʉ̃re ca earo cãnicã nuu waarucuwi. To biima ĩigʉ, itia cajawo\f + \fr 20.9b\ft Itia piso.\f* jotoapʉra cãni ametʉacã ñaaduwi waawi yua. Ca dia waaricʉpʉre cʉ̃re ami wãmʉowa. \v 10 To biro cʉ̃ ca biiro, Pablo pea duwi waa, cʉ̃ jotoa ea pea waa, cʉ̃re paabario, o biro ĩiwi Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre: \p —Ĩa ʉcʉaticãña. Caticãmi —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 11 Jiro ñucã Pablo mʉa waa, pan're pee bato, jãare jʉo baa yapano, wedecã nʉnʉa waawi ñucã. Ca boerije mena wede yapano, waacoawi. \v 12 Wãmʉ, ca ñaapaa jĩaricʉ peera, ca catigʉre ami waawa. To biro cʉ̃ ca biirije pea, niipetirãpʉrena cʉ̃ja ca ʉjea niiro tiiwʉ. \s1 Pablo Miletopʉ cʉ̃ ca waarique \p \v 13 Jãa pea, Pablore jãa ca jãaparopʉre cʉ̃ jʉguero cũmua mena Asón macãpʉ jãa waacoawʉ. Mee, “To biro yʉ biirucu,” cʉ̃ ca ĩirique ca niiro macã, tii tabeacãre maapʉ waarʉgawi. \v 14 Asón'pʉ ameri bʉa ea, cʉ̃re jãa, Mitilene macã pee jãa waacoawʉ. \v 15 Too ca niiricarã waarã, ape rʉmʉre Quío ãpõtĩñaro jãa eawʉ. Ñucã ape rʉmʉre, Samos pee tĩa waa, jĩcã rʉmʉ jiropʉ Mileto macãre jãa ea waawʉ yua. \v 16 Pablo, Éfesore díámacʉ̃ra ametʉacoarʉgawi, Asia yepare yoaro bii nʉnʉa waarʉgatigʉ. Ape tabera yʉ ca bii bayijata, “Jerusalén'pʉre Pentecostés boje rʉmʉre yʉ eacoabocu” ĩima ĩigʉ, pato wãcã jañuwi. \s1 Éfeso macãrã Cristo yaarãre ca jʉo niirãre Pablo cʉ̃ ca wederique \p \v 17 Pablo pea Miletopʉra niigʉ, Jesús're ca tʉo nʉnʉjeerãre ca jʉo niirã Éfeso macãrãre jʉo doti cojowi. \v 18 Cʉ̃ja ca earo ĩa, o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Mʉja maji, mʉja mena yʉ ca niiri rʉmʉri cõro Asia yepare yʉ ca ea jʉori rʉmʉpʉra yʉ ca biirique cʉti niiriquere. \v 19 “Ca nii majuropeegʉ yʉ nii” ĩiricaro maniro, yacó menara mʉja watoare Wiogʉ yeere yʉ pade niiwʉ, paʉ tiiri judíos ñañaro yʉre cʉ̃ja ca tiirʉga cote pacaro. \v 20 Añuro mʉja ca niipe maquẽ peera jĩcã wãme ʉno peerena mʉjare wedeticã, yʉ biitiwʉ. Noo mʉja ca nea poori taberipʉ, mʉja yaa wiijeripʉ, mʉjare yʉ wederucuwʉ. \v 21 Judíos're, judíos ca niitirã cãare, “Tʉgoeña yeri wajoa, Ʉmʉreco Pacʉ mena pee nii, mani Wiogʉ Jesucristore tʉo nʉnʉjee, tiiya,” yʉ ĩiwʉ. \v 22 Mecʉ̃ra Añuri Yeri yʉre cʉ̃ ca dotiro macã, toopʉ yʉre ca biipere majiti pacagʉ Jerusalén'pʉ yʉ waa. \v 23 Yʉ ca waari macãri cõrora, Añuri Yeri, “Tia cũu ecocoa, ñañaro tii eco, biirique mʉre yue,” yʉre cʉ̃ ca ĩirije wadore yʉ maji. \v 24 To biro cʉ̃ ca ĩicã pacaro jĩcã wãme ʉno peerena tʉo nʉnʉjee, yʉ ca cati niirije cãare, “ ‘Yʉ, yʉ ca cati niirije nii,’ ĩi mai,” yʉ ĩiti, yʉ ca tii niirijere añuro ʉjea niirique mena tii yapano nʉcã, ñucã Wiogʉ Jesús añurije queti Ʉmʉreco Pacʉ manire cʉ̃ ca mairije quetire yʉre cʉ̃ ca wede dotiricarore biro tii, yʉ ca tii yapano earʉgarijera ca niicãro macã. \p \v 25 ”Tʉoya. Mecʉ̃ docare Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotiri tabe maquẽ quetire yʉ ca wede yujurica taberi macãrã jĩcʉ̃ mʉja mena macʉ̃ ʉno peera yʉre ĩa nemotirucuma. \v 26 To biri mecʉ̃ra “Yʉ yee wapa méé ñañaro biirucuma,” yʉ ĩi. \v 27 Mee, jĩcã wãme ʉno peera wede dʉaricaro maniro Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiirʉgarijere yʉ wede peoticãwʉ. \v 28 To biri mʉja majurope cãa, bojoca catiri nii, Añuri Yeri, Ʉmʉreco Pacʉ yaarã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre cʉ̃ majuropeera cʉ̃ ca bii yai boja ametʉenericarãre ca ĩa nʉnʉjeeparã mʉjare cʉ̃ ca cũuricarore birora añuro cʉ̃jare ĩa nʉnʉjee, tiicõa niiña. \v 29 Yee méé yʉ ĩi. Yʉ ca waaro jiro, ca bojoca ñañarã\f + \fr 20.29\ft Lobos feroces.\f* mʉja watoare earucuma, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre ca ĩa nʉcʉ̃ bʉotiparã. \v 30 Ñucã jĩcãrã mʉja mena macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãra, jãa peere cʉ̃ja tʉo nʉnʉjeejato ĩirã, ca ĩi dito buerã nii bau nii earucuma. \v 31 To biri bojoca catiri niiña. Tʉgoeñaña, itia cʉ̃ma peti yacó cape cʉticãri, yerijãari méé ñamiri, ʉmʉrecori mʉja ca niiro cõrorena, mʉjare yʉ ca wede majio niiriquere. \p \v 32 ”Yʉ yaarã, mecʉ̃ra, Ʉmʉreco Pacʉre cʉ̃ ca mairije maquẽ añurije quetire, ca tʉgoeña bayirã mʉja ca niiro tii, ñucã niipetirã ca ñañarije manirã cʉ̃ ca tiiricarãre cʉ̃ja yee ca niipere cʉ̃ja ca bʉaro ca tiirijepʉre mʉjare ca ĩa cote niiro yʉ tii. \v 33 Oro, juti, wapa tiirica tiirire, jĩcʉ̃ ʉno yee peerena ĩa ʉgo, yʉ tiitiwʉ. \v 34 Mʉja majuropeera mʉja maji, yʉ yee yʉ ca boorijere, ñucã yʉ mena macãrã cʉ̃ja ca boorijere, bʉarʉgʉ yʉ majuropeera ati amori mena yʉ padewʉ. \v 35 To biro yʉ ca tii niirije mena, ca boo pacarãre tii nemorʉgʉa, tutuaro ca padepe nii mʉjare yʉ ĩi wede majiowʉ, Wiogʉ Jesús: “Ca tiicojogʉ pee, ca ñeegʉ ametʉenero ʉjea niimi” cʉ̃ ca ĩiriquere tʉgoeñacãri —cʉ̃jare ĩiwi Pablo. \p \v 36 Ate cʉ̃jare ĩi yapano, Pablo cʉ̃ja niipetirã mena, cʉ̃ ãjʉro jupearipʉ ea nuu waa, juu buewi. \v 37 Cʉ̃ja niipetirãpʉra Pablore paabario, yerijãari méé do biro tiiya maniro otiwa. \v 38 “Yʉre mʉja ĩa nemotirucu,” cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩirique ca niiro macã, bʉaro tʉgoeñarique paiwa. Jiro petapʉ cʉ̃re bapa cʉti bua waa, cũmuapʉ cʉ̃re waarique wui tʉja cojo, tiicãwa. \c 21 \s1 Jerusalén'pʉ Pablo cʉ̃ ca waarique \p \v 1 Cʉ̃jare camotatiri jiro bua jãa, díámacʉ̃ra Cos'pʉ jãa waacoawʉ. Ñucã ape rʉmʉ Rodas'pʉ waa, to macãrãra Pátarapʉ jãa waawʉ. \v 2 Pátara earãra, Fenicia pee ca waari cũmuare bʉa ea, tiigara ea jãa, jãa waacoawʉ. \v 3 Too waarã, Chipre yucʉ poogare ca ãcõ nʉña pee ĩa ametʉa waarã, díámacʉ̃ra Siria yepapʉ waa, cũmua pea Tiro macãre ca apeye cũupe ca niiro macã tii macã pee jãa pãa waawʉ. \v 4 Tii macãre Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre bʉa ea, cʉ̃ja mena jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro niiri rʉmʉri jãa niiwʉ. Cʉ̃ja pea Añuri Yeri cʉ̃jare cʉ̃ ca wede majioro macã, “Jerusalén'pʉre waaticãña,” ĩimiwa Pablore. \v 5 To biro cʉ̃ja ca ĩi pacaro, jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niiri rʉmʉri jiro jãa waacoawʉ ñucã. Niipetirã cʉ̃ja nʉmoa, cʉ̃ja puna mena, tii macã tʉjaropʉ jãare bapa cʉti tʉja cojowa. Toopʉ jita dupari yepapʉ ãjʉro jupeari mena ea nuu waari, jãa juu buewʉ. \v 6 Jiro cʉ̃jare waarique wui, cũmuapʉ jãa ea jãacoawʉ. Cʉ̃ja pea cʉ̃ja yaa wiijeripʉ tuacoawa ñucã. \fig Cũmua pairica. Hch 21.6|src="hk00216b.tif" size="span" \fig* \p \v 7 Tiro macã mena bua jãa waa nʉnʉa waarã, Tolemaida macãpʉ jãa eawʉ. Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre ĩarã waa, cʉ̃ja mena jĩcã rʉmʉ jãa niiwʉ. \v 8 Ape rʉmʉ waarãra, Cesarea macãre ea, Felipe añurije queti wederi majʉ, jĩcʉ̃ Jesús buerã ca niiricarãre pade nemori majʉ, jĩcã amo peti, ape amore pʉaga penituaro ca niirã mena macʉ̃ yaa wiire jãa cãniwʉ. \v 9 Felipe pea wãmarã romiri bapari peti ca manʉ jʉ̃mʉa manirã Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩirijere wede jʉgueri maja romiri puna cʉtiwi. \v 10 Mee, toore paʉ rʉmʉri jãa ca nii waaropʉ, Judea macʉ̃ ca biipere wede jʉgueri majʉ Agabo ca wãme cʉtigʉ, eawi. \v 11 Cʉ̃ pea jãare ĩagʉ eari, Pablo wẽñarica daare ami, cʉ̃ amorire, cʉ̃ dʉporire jia, tiicãri, o biro ĩiwi: \p —Ate ĩimi Añuri Yeri: “Ati daa wẽñarica daa ʉpʉre Jerusalén macãrã judíos o biro cʉ̃re tii jiari, aperã bojocapʉre tiicojorucuma,” ĩimi —ĩiwi Agabo. \p \v 12 Atere tʉori, jãa, to biri Cesarea macãrã: \p —Jerusalén'pʉre waaticãña —jãa ĩimiwʉ Pablore. \p \v 13 To biro cʉ̃re jãa ca ĩicã pacaro Pablo pea o biro ĩi yʉʉwi: \p —¿Ñee tiirã mʉja otiti? Yʉ ca cati niirijepʉra bʉaro yʉ ca tʉgoeñarique pairo mʉja tii. Yʉa, Wiogʉ Jesús yee jʉori, jia ecorique wado méé, bii yairique cãare Jerusalén'pʉra ca bii yaipʉra niicãgʉ yʉ tii —ĩiwi. \p \v 14 Do biro pee tii, cʉ̃ ca tʉgoeña wajoaro tii majitima ĩirã, o biro cʉ̃re jãa ĩiwʉ: “Wiogʉ cʉ̃ ca boorore biro mʉre to biijato,” jãa ĩiwʉ. \p \v 15 Ate jiro jãa yee apeyere jeyo jãa yapano, Jerusalén pee jãa waacoawʉ yua. \v 16 Jĩcãrã Cesarea macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã jãare bapa cʉti waari, Mnasón ca wãme cʉtigʉ yaa wii jãa ca cãniparopʉ jãare jʉo waawa. Cʉ̃a Chipre macʉ̃, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjee jʉoricarã mena macʉ̃ niiwi. \s1 Pablo Jerusalén'pʉ cʉ̃ ca earique \p \v 17 Jerusalén'pʉ jãa ca earo, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã ʉjea niirique mena jãare bocawa. \v 18 Ape rʉmʉ Pablo, jãa mena Santiagore ĩagʉ waawi. Ñucã toopʉre, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre ca jʉo niirã niipetirã niiupa. \v 19 Pablo pea cʉ̃jare jãi yapano, judíos ca niitirã watoapʉre cʉ̃ mena Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiiriquere, ca bii nʉnʉa waaricarore biro cʉ̃jare wede nʉnʉa waawi. \v 20 Teere cʉ̃jare cʉ̃ ca wedero tʉorã, Ʉmʉreco Pacʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉo baja peo, o biro ĩiwa Pablore: \p —Jãa yee wedegʉ, mee mʉ ĩa, paʉ miles peti judíos Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã niima; bii pacarã cʉ̃ja niipetirãpʉra Moisés cʉ̃ ca doti cũuriquere tii nʉnʉjee yerijãarʉgati majuropeecãma. \v 21 Ñucã apeyera, niipetirã judíos, judíos ca niitirã watoapʉ ca niirãre, “ ‘Moisés cʉ̃ ca doti cũuriquere tii nʉnʉjeeticãña. Mʉja puna jeyua quejero yapare wide taa dotieto. Ñucã mani ca tii niirucurije cãare tiiticãña,’ cʉ̃jare ĩi buemi,” cʉ̃ja ca ĩi wederijere tʉojapa. \v 22 ¿Ñee mani tiirãti? Mʉ ca earijere queti tʉo majuropeecãrucuma bojoca. \v 23 To biri jãa ca wede majiorore biro tiiya. Ano jãa watoare niima bapari, “O biro jãa tiirucu,” cʉ̃ja ca ĩiriquere ca tiiparã. \v 24 Cʉ̃jare jʉo waari, cʉ̃ja mena jĩcãri ñañarijere coe, to biro mʉja ca tiirijere wapa tii, tiiya, cʉ̃ja ca poa jua dotiparore biro ĩigʉ. To biro mʉ ca tiiro ĩarã, mʉre cʉ̃ja ca ĩiriquere: “Yeera ĩicãjapa. Cʉ̃ cãa, Moisés cʉ̃ ca doti cũuriquere tii nʉnʉjeecã niimi,” ĩirucuma. \v 25 Judíos ca niitirã, ca tʉo nʉnʉjeerã peera, “ ‘Waibʉcʉrã díí weericarãre cʉ̃ja ca tiicojo nʉcʉ̃ bʉoriquere baati, díire baati, waibʉcʉrã ñee taa jĩaricarã dííre baati, ñucã mʉja nʉmoa ca niitirãpʉrena tii epericarã cʉtiti, biiya,’ cʉ̃jare ca ĩipe niicu,” jãa ca ĩiriquera jãa owa cojo yerijãawʉ mee —ĩiwa Pablore. \s1 Pablore cʉ̃ja ca ñeerique \p \v 26 Ape rʉmʉ Pablo, cʉ̃jare jʉowa, cʉ̃ja mena cʉ̃ja ca ñañarijere coe yapanori, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ jãa waaupi, “To biro jãa tiirucu” jãa ca ĩirique, ñucã jãa ca niiro cõrora Ʉmʉreco Pacʉre tii nʉcʉ̃ bʉorã jãa ca tii niirije “To cõro petirucu” ĩi wedegʉ waagʉ. \p \v 27 To biro cʉ̃ja ca tii niiri semana ca petiparo jʉgueroacã, jĩcãrã judíos Asia yepa macãrã, Pablore Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ cʉ̃ ca niiro ĩari, bojocare cʉ̃jare wede mecʉ̃ocãupa. To biro ĩicãri, \v 28 o biro ĩi acaro bui, ñeewa Pablore: \p —¡Israelitas, jãare tii nemoña! Ani niimi, niipetiri taberipʉ waacãri, mani yaa poogare, Moisés cʉ̃ ca doti cũuriquere, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiire, “Añuti,” bojocare ca ĩi bue amojodegʉ. To biro ca ĩigʉ niiri mecʉ̃ra, griego bojocare Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉre jʉo jãa waacãri, ca Ñañarije Maniri jawire ca tiiya manirije tiimi —ĩi acaro buiwa. \p \v 29 Ména jʉguero peere Pablo, Éfeso macʉ̃ Trófimore cʉ̃ ca bapa cʉtiro ca ĩaricarã niiri, “Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ cʉ̃re amicã jãa waajacupi,” ĩi tʉgoeñama ĩirãra to biro ĩi mecʉ̃cãwa. \v 30 To biri tii macã macãrã niipetirãpʉra wede mecʉ̃coari, bojoca pea Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ ũmaa eari, Pablore cʉ̃re ñee, cʉ̃re wee witi waari, yoari mééra tii wii joperire bia peticã cojowa. \v 31 Mee, Pablore jĩarãpʉ cʉ̃ja ca tiiro, uwamarã romanos cʉ̃ja ca niiri tabe ca dotigʉre, “Niipetirã Jerusalén macãrã acaro bui mecʉ̃ peticoama,” cʉ̃ja ca ĩirije queti eaupa. \v 32 Tee queti tʉocãgʉpʉa, cʉ̃ uwamarã, uwamarãre ca dotirãre jʉo neo, bojoca cʉ̃ja ca niiropʉ ũmaa dooupi. Uwamarãre ca dotigʉ, cʉ̃ uwamarã mena cʉ̃ ca dooro ĩarãpʉ, Pablore quẽe yerijãawa. \v 33 To cõrora uwamarã wiogʉ pea cʉ̃ pʉto pee waa, Pablore ñee, pʉa daa come daari mena cʉ̃re jia dotiwi. To biro tii yapano: \p —¿Ñiru cʉ̃ niiti? ¿Ñeere cʉ̃ tiijapari? —ĩi jãiñawi. \p \v 34 To biro cʉ̃ ca ĩiro, bojoca pea jĩcãrã ape wãme acaro bui, aperã ape wãme ĩi acaro bui, biicãwa. To biri to biiro cʉ̃ja ca ĩi acaro buirijere, uwamarã wiogʉ pea “Tee jʉori, to biro biijapa,” ĩi majiticãwi. To biri uwamarã cʉ̃ja ca niiri tabepʉ cʉ̃re ami waa doticãwi. \v 35 Uwamarã cʉ̃ja ca niiri wii mʉa waarica tabere earãra, bojoca uwiori wãmepʉ cʉ̃ja ca tii nʉnʉjeero macã cʉ̃re wee ñee, tiicã mʉa waawa, \v 36 niipetirã cʉ̃ jiro, “Jĩacãña, jĩacãña,” cʉ̃ja ca ĩi acaro bui nʉnʉjeero macã. \s1 Pablo bojocare cʉ̃ ca wederique \p \v 37 Uwamarã cʉ̃ja ca niiri wiipʉ cʉ̃re ami jãa waarã doorã cʉ̃ja ca tiirora, Pablo pea uwamarã ʉpʉre o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupi: \p —¿Jĩcã wãme mʉre yʉ ca ĩiro mʉ bootiti? —ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ pea: \p —¿Griego yeere mʉ wede majiti? \v 38 ¿To docare mʉa, egipcio bojocʉ, tĩrʉmʉ jañurore wiorã cʉ̃ja ca dotirijere junari, bii ametʉene nʉcã, bapari mil jĩari maja uwamarãre ca yucʉ maniri yepapʉ ca jʉo waaricʉ méé mʉ niicãtimiti? —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 39 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩiupi Pablo: \p —Cʉ̃ méé yʉ nii. Yʉa, judío bojocʉ, Tarso macʉ̃, Cilicia yepare ca nii majuropeeri macã macʉ̃ yʉ nii. Petopʉra anija bojocare yʉre wede dotiya —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 40 Uwamarã ʉpʉ cʉ̃re cʉ̃ ca wede dotiro macã Pablo pea, mʉa waarica tabe ea nʉcãri, cʉ̃ja wede yerijãa waajato ĩigʉ cʉ̃ amori mena, “Wedeticãña,” cʉ̃jare ĩiwi. Niipetirã cʉ̃ja ca yerijãa waaro, arameo wederique mena o biro ĩiwi: \c 22 \p \v 1 —Yʉ yaarã, yʉ pacʉa ca nii cojorã, ñañarije ca tiitigʉ yʉ ca niirijere mʉja ca majipere biro ĩigʉ, yʉ yee maquẽre mʉjare yʉ ca wederijere tʉoya —ĩiwi. \p \v 2 Arameo wederique mena cʉ̃ ca wedero tʉorã, bʉaro jañuro wederi méé tʉowa. O biro ĩi nʉnʉa waawi Pablo: \p \v 3 —Yʉa, judío bojocʉ, Cilicia yepare, Tarso ca wãme cʉtiri macã ca baʉaricʉ yʉ nii. To biro bii pacagʉ, ati macã ca majaricʉ yʉ nii. Gamaliel cʉ̃ ca buero mena mani ñicʉ̃ jãa cʉ̃ja ca doti cũurique ca niirore biro bue, ñucã yʉ yeri yʉ ca cati tʉgoeñarije niipetiropʉ mena Ʉmʉreco Pacʉre yʉ tii nʉcʉ̃ bʉowʉ, mecʉ̃rire mʉja ca tii niirore birora. \v 4 Yʉa, ate Wãma Maa maquẽre ca tʉo nʉnʉjeerãre nʉnʉri, yʉ jĩacãrucuwʉ; ʉmʉare, nomiare, ñeeri, tia cũurica wiipʉ cʉ̃jare yʉ tia cũurucuwʉ. \v 5 Paia wiogʉ, judíos're ca jʉo niirã niipetirãpʉra atere majicuma. Cʉ̃jara mani yaarã judíos Damasco ca niirãre ñee doti cojorã, cʉ̃ja ca doti cojori pũurore yʉre tiicojowa. Toopʉ yʉ waawʉ, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre amagʉ waagʉ, ano Jerusalén'pʉ cʉ̃jare ñee doori, ñañaro cʉ̃jare cʉ̃ja ca tiipere biro ĩigʉ. \s1 Pablo cʉ̃ ca tʉgoeña wajoariquere cʉ̃ ca wederique \r (Hch 9.1-19; 26.12-18) \p \v 6 ”Maapʉ yʉ ca waa nʉnʉa waaro, jotoa decomacã muipũ cʉ̃ ca niiro Damasco ea nʉnʉa waagʉ yʉ ca biirora, ca niiro tʉjarora, ʉmʉreco maquẽ ca boerije yʉ wejare boe ñaacũmu eawʉ. \v 7 To biro ca biiro, yepapʉ ñaacũmu waagʉ, o biro yʉre ca ĩirijere yʉ tʉowʉ: “¡Saulo! ¡Saulo! ¿Ñee tiigʉ yʉre mʉ nʉnʉti?” ca ĩirijere. \v 8 To biro ca ĩiro tʉo, “¿Wiogʉ, ñiru mʉ niiti?” yʉ ĩi jãiñawʉ. Cʉ̃ pea, “Yʉa Jesús, Nazaret macʉ̃, ñañaro mʉ ca tiirʉga nʉnʉjeegʉra yʉ nii,” yʉre ĩiwi. \v 9 Yʉre ca bapa cʉti waaricarã cãa, ca boe ajiyaarijere ĩawa. Biirãpʉa yʉre ca wederije peera tʉotiupa. \v 10 Yʉ pea o biro yʉ ĩi jãiñawʉ, “Wiogʉ, ¿ñee yʉ tiigajati?” yʉ ĩiwʉ. To biro yʉ ca ĩiro: “Wãmʉ nʉcã, Damascopʉ waagʉja. Mʉ ca tiipe niipetirijere toopʉ mʉre wederique niirucu,” yʉre ĩiwi. \v 11 Tee ca boe baterije, ca ĩatigʉ yʉ ca tuaro yʉre ca tiirique jʉori, yʉ mena macãrã yʉ amopʉ ñeeri, Damascopʉ yʉre tʉ̃a waaupa. \p \v 12 ”Tii macãre niiupi jĩcʉ̃, Ananías ca wãme cʉtigʉ, Moisés cʉ̃ ca doti cũuriquere tee ca ĩirore biro añuro ca tii nʉnʉjeegʉ, tii macã ca niirã judíos añuro cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉogʉ. \v 13 Yʉre ĩagʉ eagʉ, yʉ pʉto ea nʉcã, o biro yʉre ĩiwi: “Yʉ yee wedegʉ Saulo ĩa pãaña ñucã,” yʉre ĩiwi. To biro yʉre cʉ̃ ca ĩirora ĩa pãa, añuro yʉ ĩacoawʉ ñucã. \v 14 To biro ĩicã, “Mani ñicʉ̃ jãa Ʉmʉreco Pacʉ, cʉ̃ ca boori wãmere maji, Ca Añugʉre ĩa, cʉ̃ majuropeera cʉ̃ ca ĩirijere tʉo, mʉ ca tiipere biro ĩigʉ mʉre beje amijapi. \v 15 Mʉ, mʉ niirucu cʉ̃ yʉʉ, mʉ ca ĩariquere, mʉ ca tʉoriquere bojoca niipetirãpʉre ca wedepʉ. \v 16 Mecʉ̃ra, ¿ñeere yuegʉ mʉ tiiti? Wãmʉ nʉcã, uwo coe doti Wiogʉ wãmere ĩi nʉcʉ̃ bʉori, mʉ ca ñañarijere coe, tiiya,” yʉre ĩiwi. \s1 Pablo judíos ca niitirã pʉtopʉ cʉ̃ ca tiicojo cojo ecorique \r (Hch 6—7) \p \v 17 ”Ñucã Jerusalén'pʉ tua ea, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ juu bue niigʉ, jĩcã wãme quẽñaricarore biro yʉre ca bii oto weo ĩñorijere ĩa, \v 18 ñucã Wiogʉ o biro yʉre ca ĩigʉre yʉ ĩawʉ: “Yoari méé Jerusalén're waacoagʉja. Ano macãrã, yʉ yee maquẽre cʉ̃jare mʉ ca wedero mʉre tʉo nʉnʉjeetirucuma,” yʉre ĩiwi. \v 19 Yʉ pea o biro cʉ̃re yʉ ĩiwʉ: “Wiogʉ, nea poo juu buerica wiijeri cõrorena waari, mʉre ca tʉo nʉnʉjeerãre ñee, tia cũurica wiipʉ cʉ̃jare tia cũu, cʉ̃jare quẽe, \v 20 ñucã mʉ yee quetire wederi majʉ Esteban're cʉ̃ja ca jĩaro cãare toora yʉ niiwʉ, cʉ̃re ca jĩarã jutire cʉo cote, cʉ̃re cʉ̃ja ca jĩaro, ‘Añu majuropeecã,’ ĩi niigʉ,” cʉ̃re yʉ ĩiwʉ. \v 21 To biro yʉ ca ĩiro, Wiogʉ pea o biro yʉre ĩiwi: “Waagʉja. Ca yoaroripʉ ca niirã judíos ca niitirã pʉtopʉ mʉre yʉ tiicojo cojorucu” —yʉre ĩiwi. \s1 Pablo, romano bojocʉ \p \v 22 Bojoca pea ate wãmere cʉ̃ ca ĩi wameo tii wederoa, añuro cʉ̃re tʉo eyowa. To cõrora wede jʉo waa, o biro ĩi acaro buiwa: \p —Ania ca catitipʉ niimi. Cʉ̃re ca jĩa cõacãpe nii —ĩiwa. \p \v 23 Yerijãari méé acaro bui, cʉ̃ja juti dee bate, jita maa dee bate mʉene, cʉ̃ja ca tii nʉnʉa waaro ĩagʉ, \v 24 uwamarã ʉpʉ pea uwamarã cʉ̃ja ca niiri wiipʉ Pablore ami jãa waa dotiri, cʉ̃re bape dotiupi, “Tee jʉori, bojoca yʉ mena ajiarã to biro ĩi acaro buima,” cʉ̃ ĩi wedejato ĩigʉ. \v 25 Cʉ̃re baperʉgarã come daari mena cʉ̃re cʉ̃ja ca jia niirora, o biro ĩiupi Pablo: \p —¿Ca dotirijea, romano bojocʉre ñañaro cʉ̃ ca tiiriquere jãiñarʉgarã jʉguero peera mʉjare to bape doticãti? —ĩi jãiñaupi. \p \v 26 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo, uwamarãre ca dotigʉ pea, cʉ̃ja ʉpʉpʉre o biro ĩi wedegʉ waaupi: \p —Pabloa romano niijãwi. ¿Do biro cʉ̃re mʉ tiigʉti? —ĩiupi. \p \v 27 To biro cʉ̃ ca ĩiro tʉo, uwamarã ʉpʉ pea cʉ̃ pʉto waa: \p —¿Yee mééra romano mʉ niiti? —cʉ̃re ĩi jãiñaupi. Cʉ̃ pea: \p —Ʉ̃jʉ, cʉ̃ra yʉ nii —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 28 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro uwamarã ʉpʉ pea o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Yʉa, romano niirʉgʉ, pairo yʉ wapa tiiwʉ —cʉ̃re ĩiupi. \p Pablo pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Yʉa baʉagʉpʉra romano ca niiricʉ yʉ nii —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 29 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃re ca bapeboricarã pea camotati, ñucã uwamarã wiogʉpʉ cãa, romano bojocʉrena come daari mena cʉ̃ ca jia dotirique jʉori uwicoaupi. \s1 Ʉparã pʉtopʉ Pablo cʉ̃ ca biirique \p \v 30 Ape rʉmʉ uwamarã ʉpʉ pea, “¿Ñee ʉno jʉori peti judíos Pablore cʉ̃ja wedejãajapari?” ĩi majirʉgama ĩigʉ, come daari cʉ̃ja ca jiariquere popio, paia wiorãre, to biri niipetirã ʉparãre nea dotiupi. To biro tii, Pablore ami wieneri cʉ̃ja pʉtopʉ cʉ̃re ami waaupi. \c 23 \p \v 1 Pablo pea ʉparã ca nii majuropeera\f + \fr 23.1\ft Junta Suprema o Consejo: Cʉ̃ja niiupa, bojocare ca jʉo niirã, doti cũuriquere ca jʉo buerã, to biri paia wiorã, niiupa.\f* ca nearicarãre ĩa, o biro cʉ̃jare ĩiupi: \p —Yʉ yaarã, yʉa yʉ ca catiri rʉmʉri cõrorena ati rʉmʉ menapʉre Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa cojoro añuro tʉgoeñarique mena yʉ tii nii —ĩiupi. \p \v 2 To biro cʉ̃ ca ĩirora, paia wiogʉ Ananías pea, Pablo pʉto ca niigʉre, cʉ̃ ʉjerore cʉ̃re paa dotiupi. \v 3 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pablo pea o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —¡Watoara ca bii dito paigʉ, mʉ cãare Ʉmʉreco Pacʉ mʉre paarucumi! Mʉa ca dotirije ca ĩirore biro yʉre tiirʉgʉ, too bii duwi pacagʉ, ¿ñee tiigʉ doti cũuriquere ca tii dotitiri wãme peere yʉre mʉ paa dotiti?\f + \fr 23.2-3\ft Judíos yee ca dotirijea, cʉ̃ja ca wedejãagʉre ñañarije cʉ̃ ca tii bui cʉtiriquere majiti pacarã ñañarije tii dotitiupa. Ex 23.7; Lv 19.15; Mc 14.53-65; Jn 18.22-23.\f* —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 4 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca ĩiro, too ca niirã pea o biro cʉ̃re ĩiupa: \p —¿Mʉa, Ʉmʉreco Pacʉ yʉʉ paia wiogʉre, o biirijera mʉ ĩi tuticãti? —ĩiupa. \p \v 5 Pablo pea o biro ĩiupi: \p —“Yʉ yaarã, yʉa paia wiogʉ niicumi,” cʉ̃re yʉ ĩitijãwʉ. Ʉmʉreco Pacʉ wederique cãa to birora ĩi: “Mʉ yaarãre ca jʉo niigʉre ñañarije cʉ̃re ĩi tutiticãña,” ĩi\f + \fr 23.5\ft Ex 22.28.\f* —cʉ̃jare ĩiupi. \p \v 6 Pablo pea ʉparã to ca niirã jĩcãrã saduceos, aperã fariseos, cʉ̃ja ca niirijere ĩa majiri, tutuaro mena o biro ĩi wedeupi: \p —Yʉ yaarã, yʉa fariseo, fariseo macʉ̃ yʉ nii, ca bii yairicarã cʉ̃ja ca cati tuarijere yʉ ca tʉgoeña yue niirije jʉorira yʉre mʉja jãiña beje —ĩiupi. \v 7 Pablo ate cʉ̃ ca ĩirije menara fariseos, saduceos cʉ̃ja majurope ameri tuti, jĩcãri ca neamiricarã dica waticoaupa. \v 8 Saduceos, “Ca bii yairicarã cati tuati, Ʉmʉreco Pacʉre queti wede bojari maja mani, bojoca yeri cãa mani bii,” ca ĩirã niima. Fariseos pea, ate niipetirijepʉrena “Niipeticã” ca ĩirã niima. \p \v 9 To biri niipetirãpʉra acaro buicãupa. To cõrora jĩcãrã doti cũuriquere jʉo bueri maja fariseos yaa puna macãrã ca niirã pea wãmʉ nʉcã, o biro ĩiupa: \p —Ania, jĩcã wãme ʉno peera ñañarije tiitijapi. Ape tabera Ʉmʉreco Pacʉ pʉto macʉ̃, bojocʉ yeri ʉno, cʉ̃re wedebujapi, to biri Ʉmʉreco Pacʉrena mani ĩi ametʉene nʉcãticãjaco —ĩiupa. \p \v 10 Cʉ̃ja ca acaro bui niirije pea bʉaro jañuro uwiori nʉcʉ̃pʉ cʉ̃ja ca ĩi nʉnʉa waarije ca niiro macã, uwamarã wiogʉ pea, “Pablore paa jude batecãbocuma,” ĩi uwima ĩigʉ, jĩcãrã uwamarãre jʉo doti cojoupi, Pablore ami wieneri uwamarã cʉ̃ja ca niiri tabe pee cʉ̃re cʉ̃ja ami waajato ĩigʉ. \v 11 Ape ñami peere Wiogʉ Jesús, Pablore baua eari, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Tʉgoeña bayiya Pablo. Ano Jerusalén're yʉ yee maquẽre mʉ ca wederore birora Roma macãrã cãare ca wedepʉ mʉ nii —cʉ̃re ĩiupi. \s1 Pablore cʉ̃ja ca jĩarʉgarique \p \v 12 Boerije mena jĩcãrã judíos Pablore jĩarʉgarã, “Ména cʉ̃re jĩatirã baati, jiniti, mani biirucu,” ĩirique mena, cʉ̃ja majurope ñañaro cʉ̃ja ca biipere ĩicãri, ameri wede peni niiupa. \v 13 To biro ca ĩiricarã cuarenta ametʉenero peti ʉmʉa niiupa. \v 14 To biri paia wiorã, judíos're ca jʉo niirã pʉtopʉ waari, o biro cʉ̃jare ĩiupa: \p —Ména Pablore jĩatirãra baarique mani ca baajata, “Mani majuropeera ñañaro mani biirucu,” jãa ĩi wede penijãwʉ. \v 15 Mecʉ̃ra mʉja, ʉparã ca nii majuropeerãpʉ cʉ̃ja ca tii nemoro mena uwamarã wiogʉre, “Jãa pʉtopʉ Pablore ami dooya, ñañaro cʉ̃ ca tiiriquere añuro cʉ̃re jãiña quenorã doorã jãa tii,” ĩi ditorique mena cʉ̃re ami doo dotiya. Jãa pea cʉ̃ ca eaparo jʉguero maapʉra cʉ̃re jĩa cõarʉgarã toopʉ jãa nii yerijãarucu —cʉ̃jare ĩiupa. \p \v 16 Pablo yee wedego macʉ̃\f + \fr 23.16\ft Pablo pãmocʉ.\f* pea to biro cʉ̃ja ca ĩirijere tʉori uwamarã cʉ̃ja ca niiri wiipʉ jãa waari, Pablore wedeupi. \v 17 Teere tʉori, Pablo pea jĩcʉ̃ uwamarã wiorã mena macʉ̃re jʉo cojori, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Ani wãmʉre mʉja wiogʉ pʉtopʉ cʉ̃re ami waagʉja. Jĩcã wãme cʉ̃re wederʉgami —ĩiupi. \p \v 18 To biro cʉ̃ ca ĩiro, uwamarã wiogʉ pea cʉ̃re ami waa, o biro ĩiupi: \p —Pablo, tia cũuricʉ mani ca cʉogʉ yʉre jʉo cojori, anire mʉ pʉtopʉ yʉre ami doo dotijãwi, mʉre cʉ̃ ca wedepa wãme jĩcã wãme cʉojagʉ —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 19 To biro cʉ̃ ca ĩiro, uwamarã ʉpʉ pea apero jañuroacã cʉ̃re tʉ̃a waari, o biro cʉ̃re ĩi jãiñaupi: \p —¿Ñeere yʉre mʉ ĩirʉgajãri? —ĩiupi. \p \v 20 Cʉ̃ pea o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —“Boerore judíos, Pablore ʉparã ca nii majuropeerã pʉtopʉ ami dooya, ñañaro cʉ̃ ca tiiriquere añuro cʉ̃re jãiña quenorã doorã jãa tii,” ĩi ditorique mena cʉ̃re, mʉre jʉo doo dotirʉgarã ameri wede penijãwa. \v 21 Teere díámacʉ̃ cʉ̃jare tʉoticãña, cʉ̃re jĩarʉgarã cʉ̃ja mena macãrã cuarenta ametʉenero peti yaicãri yue niirã tiima. “Ména Pablore jĩatirãra, baa, jini, mani ca tiijata, ñañaro manire to biijato,” ĩirique mena ameri wede penijãwa. To biri mecʉ̃ra cʉ̃jare mʉ ca doti cojorije wadore yuerã tiima —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 22 To biro cʉ̃ ca ĩiro, uwamarã ʉpʉ pea: \p —Ano yʉre mʉ ca wederijere aperãre wedeticãña —cʉ̃re ĩi tuenecojoupi. \s1 Cesarea pee Pablore cʉ̃ja ca ami waarique \p \v 23 To biri uwamarã wiogʉ pea cʉ̃ yaarã uwamarãre ca dotirã mena macãrã pʉarãre jʉo cojori, o biro tii dotiupi: \p —Doscientos peti uwamarã dʉpora ca waaparã, setenta peti caballoa mena ca waaparã, ñucã doscientos peti jaderica pĩiri ca cʉorãre, cʉ̃jare neoña, ñami decomacã jʉguero Cesareapʉ ca waaparãre, \v 24 ñucã Pablore cati añugʉra wiogʉ Félix pʉtopʉ ami waarʉgarã caballoa cʉ̃ ca peja waaparã cãare queno bojaya —ĩiupi. \v 25 Cʉ̃ja mena o biro ĩi owarica pũurore tiicojo cojoupi: \p \v 26 Claudio Lisias, \mi wiogʉ Félix ca añu \mi majuropeegʉre yʉ añu doti. \pi1 \v 27 Judíos anire ñeeri, cʉ̃re jĩarʉgarã tiimiwa. Yʉ pea, romano bojocʉ cʉ̃ ca niirijere majiri, yʉ uwamarã mena waari, cʉ̃re cʉ̃ja ca jĩarʉgaro yʉ camotawʉ. \v 28 Cʉ̃re cʉ̃ja ca wedejãarijere majirʉgʉ, judíos wiorã pʉtopʉ cʉ̃re yʉ ami waawʉ. \v 29 Cʉ̃ja yee doti cũurique maquẽrena ĩicãri, cʉ̃re wedejãacãupa. Biiropʉa jĩcã wãme ʉno jʉori peera, jĩa cõa eco, tia cũu eco, cʉ̃re ca tiipe ʉnopʉa manicãmiwʉ. \v 30 Judíos cʉ̃re cʉ̃ja ca jĩarʉga coterijere yʉre cʉ̃ja ca wedero, “Jĩcãtora mʉ pʉtopʉ cʉ̃re ca tiicojope niicu,” yʉ ĩijãwʉ. Ñucã cʉ̃re ca wedejãarã cãare: “Cʉ̃re mʉja ca wedejãarʉgarijere Félix cʉ̃ ca tʉo cojoro ĩiña,” cʉ̃jare yʉ ĩijãwʉ —ĩi owa cojoupi. \p \v 31 To biri uwamarã pea cʉ̃ ca dotiricarore birora, tii ñamira Pablore jʉo, Antípatris macãpʉ cʉ̃re ami waaupa. \v 32 Uwamarã, dʉpo mena ca waaricarã pea ape rʉmʉra uwamarã cʉ̃ja ca niiri tabepʉ cʉ̃ja ca tua dooro ʉno, caballoa mena ca waaricarã pea Pablo mena waacã nʉnʉa waaupa. \v 33 Cesareapʉ earã, cʉ̃ja ʉpʉ cʉ̃ ca owarica pũurore, Félix're cʉ̃re tiicojo, ñucã Pablo cãare cʉ̃re wiyo, tii eaupa. \v 34 Félix pea tii pũurore bue yapano, Pablore “¿Noo macʉ̃ mʉ niiti?” cʉ̃re ĩi jãiñaupi. Cilicia macʉ̃ cʉ̃ ca niirijere majiri, \v 35 o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Mʉre ca wedejãaricarã cʉ̃ja ca earopʉ, mʉ ca wederijere yʉ tʉorucu —cʉ̃re ĩiupi. To biro cʉ̃re ĩi yapano, wiogʉ Herodes cʉ̃ ca doti niirica wiipʉ Pablore cũuri, cʉ̃ uwamarãre cote dotiupi. \c 24 \s1 Tértulo Pablore cʉ̃ ca wedejãarique \p \v 1 Jĩcã amo cõro niiri rʉmʉri jiro, paia wiogʉ Ananías, jĩcãrã judíos're ca jʉo niirã, ñucã ca wedejãa ecoricarãre ca ĩi nemogʉ\f + \fr 24.1\ft Abogado.\f* Tértulo ca wãme cʉtigʉ mena eaupi Cesareapʉre. Anija eaupa wiogʉ Félix pʉtopʉre, Pablore wedejãarã earã. \v 2 Pablore cʉ̃ja ca ami earo cʉ̃re wedejãagʉ, Félix're o biro ĩi wede jʉo waaupi Tértulo: \p —Mʉ, jãa wiogʉ mʉ ca niirije, añu majuropeecã. Tʉgoeña majiri jãare mʉ ca jʉo niirije jʉori, añuro nii, jãa yaa yepare paʉ queno ea, bii nʉnʉa waa. \v 3 Niipetiri taberipʉra, ñucã niipetirijepʉrena, “Añu majuropeecã,” ĩirique mena atere jãa ĩa, ca añu majuropeegʉ Félix. \v 4 Yoaro mʉre yʉ ca wede pato wãcõ nʉnʉa waatipere biro ĩigʉ, ca bojoca añugʉ mʉ ca niirije mena jĩcã nimaro jãare tʉoya mʉre yʉ ĩi. \p \v 5 ”Ani Pablo, diarique ca punirijere biro, niipetiri taberipʉre, judíos watoapʉre, cʉ̃ja ca ameri camotatiro ca tii yujugʉre jãa bʉajãwʉ. Ñucã nazarenos're ca tʉo nʉnʉjeerãre ca jʉo niigʉ niimi. \v 6 Ñucã, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ cãare ca tiiya manirijepʉ tiirʉga niijãwi. Tee jʉori cʉ̃re ñeeri, jãare ca dotirije ca ĩirore biro ñañarije cʉ̃ ca tiiriquere jãa jãiña bejerʉgamijãwʉ. \v 7 To biro jãa ca tiirʉgagʉre, uwamarã wiogʉ Lisias pea jãa watoa ñaajua eari, cʉ̃ uwamarã mena jãare ẽmari, “Cʉ̃re ca wedejãarã cãa ano mʉ pʉtopʉre waarucuma,” jãare ĩiwi. \v 8 Ano mʉre jãa ca wederijere díámacʉ̃ mʉ ca majirʉgajata, mʉ majuropeera cʉ̃re jãiñañaqué —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 9 ”Aperã judíos too ca niirã cãa, “To biro petira biiwʉ,” ĩi quenoupa. \s1 Pablo cʉ̃ ca wederique \p \v 10 To cõrora wiogʉ, tii cõoñari Pablore cʉ̃ ca wede dotiro cʉ̃ pea o biro ĩi yʉʉupi: \p —Paʉ cʉ̃mari judíos're ca niirore biro cʉ̃jare jãiña beje, cʉ̃jare mʉ ca jʉo tii niirijere majiri, ʉjea niirique mena mʉre yʉ wederucu yʉ ca tiiriquere. \v 11 Mʉ majuropeera añuro mʉ ca majirore birora, pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro niiri rʉmʉrira waa, ano Jerusalén'pʉ Ʉmʉreco Pacʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉogʉ doogʉ yʉ ca earicaro jiro. \v 12 Jĩcãrã ʉno mena peera ameri tuti, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ, nea poo juu buerica wiijeripʉre, ñucã ati macãre jĩcã tabe ʉno peera bojocare wede mecʉ̃o, yʉ ca tiiro yʉre ĩatiwa. \v 13 Anija mecʉ̃ yʉre cʉ̃ja ca wedejãarijere jĩcã wãme ʉno peerena, “Díámacʉ̃ nii,” mʉre ĩi majiticuma. \v 14 Ate docare mʉre yʉ wederucu: Yʉa yʉ ñicʉ̃ jãa Ʉmʉreco Pacʉre, Wãma Maa\f + \fr 24.14 \ft “Wãma maa,” Jesucristore tʉo nʉnʉjeerique maquẽre cʉ̃ja ca ĩirique, ñucã “Añuri wãme niirique cʉti niiriquere ĩiro,” ĩi.\f* maquẽre ca ĩirore biro yʉ tii nʉcʉ̃ bʉo nii, anija yʉre ca wedejãarã, “Bojorica wãme tʉo nʉnʉjeemi,” yʉre cʉ̃ja ca ĩirijera. Doti cũurique ca ĩirije niipetirijere tʉo nʉnʉjee, ca biipere wede jʉgueri maja cʉ̃ja ca owarique cãare niipetirije yʉ tʉo nʉnʉjee. \v 15 Yʉ cãa cʉ̃jare birora, ca bii yairicarã, “Añurãre, ñañarãre, cʉ̃ja ca cati tuaro tiirucumi Ʉmʉreco Pacʉ,” cʉ̃ja ca ĩi tʉgoeña yue niirore birora yʉ tʉgoeña yue. \v 16 To biri, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ĩa cojorore, ñucã bojoca mena cãare, añuri wãme yʉ tʉgoeñarique cʉti niirʉga. \p \v 17 ”Paʉ cʉ̃mari ape taberipʉ waa yujuri jiro, yʉ tua eawʉ ñucã yʉ yaa yepare, yʉ yaarã ca boo pacarãre cʉ̃ja ca tiicojorijere jee doo, Ʉmʉreco Pacʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉo, tiigʉ doogʉ. \v 18 Atere tiigʉ yʉ tiiwʉ, ñañarije tiiriquere coeri jiropʉ, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ yʉre cʉ̃ja ca bʉa earica tabera. Paʉ bojoca ʉnora yʉre bapa cʉtitiwa. Ñucã bojocare wede mecʉ̃orucu, yʉ tiitiwʉ. \v 19 Yʉre ca ĩaricarã jĩcãrã judíos Asia yepa macãrã niiwa. Cʉ̃ja niima, yʉ menare cʉ̃ja ca ajiarije to ca niijata, ano mʉ pʉtopʉ doori, yʉre ca wedejãaparã. \v 20 To biro to ca biitijata, anija ano ca niirã, judíos yaarã ʉparã ca nii majuropeerã cʉ̃ja ca nea pooropʉre ñañaro yʉ ca tiiriquere cʉ̃ja ca bʉarique to ca niijata, mʉre cʉ̃ja wedejato, \v 21 cʉ̃ja watoapʉre tutuaro mena, “Mecʉ̃ra, ca bii yairicarã cʉ̃ja ca cati tuarije maquẽre yʉ ca tʉo nʉnʉjeerije jʉorira yʉ ca tii bui cʉtiriquere yʉre mʉja jãiña beje,” yʉ ca ĩirique méé to ca niijata —ĩiupi Pablo. \p \v 22 Félix pea atere tʉogʉ, Wãma Maa maquẽre añuro ca majicãgʉ niiri, “Jiro ca ĩipe niicu ñucã,” ĩi: \p —Uwamarã wiogʉ Lisias cʉ̃ ca earopʉ, ano mʉja ca ĩi niirije maquẽre añuro yʉ tʉo petirucu —cʉ̃jare ĩicãupi. \p \v 23 To biro cʉ̃jare ĩi, uwamarãre dotiri majʉre, “Pablore añuro ĩa coteya. Biigʉpʉa apero ʉnoacã cʉ̃re waa doti, cʉ̃ mena macãrã cʉ̃re cʉ̃ja ca tii nemoro cʉ̃jare camotaati, biiya,” ĩiupi. \p \v 24 Jĩcã rʉmʉri jiro eaupi ñucã Félix, cʉ̃ nʉmo Drusila judío bojoco mena. Ea, Pablore jʉo doti cojori, Jesucristore díámacʉ̃ tʉo nʉcʉ̃ bʉorique maquẽre cʉ̃ ca wederijere tʉoupa. \v 25 Félix pea, atere tʉogʉ, Wãma Maa maquẽre añuro ca majicãgʉ niiri, ca niirore biro tii niirique maquẽre, tʉgoeña bayiriquere, to biri jiropʉre ñañaro tii yaio ecorique ca niipe maquẽre, Pablo cʉ̃ ca wederora teere tʉori uwima ĩigʉ, o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —¡Mee, mecʉ̃ra to cõrora añu! Waagʉja. Jiro apeye ʉno yʉ ca tiitiri tabe ʉno mʉre yʉ jʉorucu ñucã —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 26 Apeyera ñucã Félix, wapa tiirica tiiri Pablo cʉ̃re cʉ̃ ca tiicojorijere yuerucumiupi. To biri paʉ tiiri cʉ̃re jʉo cojori, cʉ̃ mena wede penirucuupi. \v 27 Pʉa cʉ̃ma jiro Félix, wiogʉ cʉ̃ ca niirijere witicãupi; cʉ̃ wajoa yee jãaupi Porcio Festo. Félix pea judíos mena añuro tuarʉgama ĩigʉ, Pablore tia cũurica wiipʉra cʉ̃re cũucãupi. \c 25 \s1 Pablo, Festo mena cʉ̃ ca wede penirique \p \v 1 Festo tii yepa macãrãre ca doti niipʉ cʉ̃ ca jõene ecoricaro jiro tii yepare eari, itia rʉmʉ jirora Cesarea ca niiricʉ, Jerusalén pee maacoaupi. \v 2 Toopʉ cʉ̃ ca earo, paia wiorã, judíos ʉparã ca nii majuropeerã, Pablore wedejãaupa. \v 3 Ñucã, “Pablore Jerusalén pee yoari méé cʉ̃re, jãare ami cojo doti bojaya,” ĩiupa. Cʉ̃ja ca tʉgoeñarije pea, Pablore maapʉra cʉ̃re cʉ̃ja ca jĩa cõacãro tiirʉgarã ĩimiupa. \v 4 To biro cʉ̃re cʉ̃ja ca ĩiro, Festo pea: \p —Cesareapʉra tia cũuricʉ niicãrucumi. Jiro jañuroacã yʉ majuropeera toopʉ yʉ waarʉga tʉgoeña. \v 5 To biri jĩcãrã mʉja wiorã yʉ mena Cesareapʉ waari, ñañarije cʉ̃ ca tii bui cʉtirique to ca niijata, toopʉ cʉ̃re mʉja ca wedejãarijere cʉ̃ja wedejato —cʉ̃jare ĩi yʉʉcãupi. \p \v 6 Festo pea, Jerusalén're jĩcã semana cõro, pʉa amo cõro niiri rʉmʉri cõro nii nemo, Cesarea peera tuacoaupi ñucã. Ape rʉmʉ, wiorã cʉ̃ja ca nearopʉ ea nuu eari, Pablore jʉo doti cojoupi. \v 7 Toopʉ Pablo cʉ̃ ca jãa earo, Jerusalén macãrã toopʉ ca bua waaricarã cʉ̃re neari, jĩcã wãme ʉno peera díámacʉ̃ ca niitirijerena paʉ wãmeri ñañarijepʉ cʉ̃re wedejãaupa. \v 8 To biro cʉ̃ja ca ĩiro, Pablo pee cãa o biro ĩiupi: \p —Yʉa, jĩcã wãme ʉno peera judíos're ca dotirije menare, Ʉmʉreco Pacʉ yaa wii menare, ñucã ʉpʉ Roma macʉ̃ mena cãare ñañarije ʉnora tiirucu, yʉ tiiti —ĩi yʉʉupi. \p \v 9 Festo pea judíos mena añuro tuarʉgama ĩigʉ: \p —¿Mʉre cʉ̃ja ca ĩirijere yʉ ca jãiña petiparore biro ĩigʉ, Jerusalén'pʉ mʉ waarʉgati? —ĩiupi. \p \v 10 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pablo pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Mee, Roma macʉ̃ ʉpʉ yʉre ca jãiña bejepʉ pʉtora yʉ nii. Mee mʉ majuropeera, judíos menare jĩcã wãme ʉno peera ñañarije yʉ ca tiitiriquere añuro mʉ maji. \v 11 Jĩa cõa ecorique ʉnopʉ ñañarije yʉ ca tii bui cʉtiricaro jiro to ca niijata cãare, bii yairiquera yʉ uwiti yʉa. Anija yʉre cʉ̃ja ca wedejãarije díámacʉ̃ to ca niitijata, jĩcʉ̃ ʉno peera cʉ̃japʉre yʉre tiicojo majitima. ¡Roma macʉ̃ ʉpʉ César majuropeera yʉre cʉ̃ jãiña bejejato! —ĩiupi Festore. \p \v 12 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Festo, cʉ̃re ca tii nemorã mena wede peni yapano, o biro ĩiupi Pablore: \p —Mee mʉ majuropeera wiogʉ romano César mʉ ca biirijere cʉ̃ ca jãiña bejero mʉ ca boorije ca niiro macã, César pʉtopʉ mʉ waarucu —cʉ̃re ĩiupi Festo. \s1 Festo, wiogʉ Agripare cʉ̃ ca wede penirique \p \v 13 Jĩcã rʉmʉri jiro wiogʉ Agripa, Berenice mena Cesareapʉ, Festore cʉ̃re añu dotirã waaupa. \v 14 Toopʉre paʉ rʉmʉri cʉ̃ja ca niiro macã, Festo pea Pablo yee maquẽre wiogʉre wedeupi. O biro ĩiupi: \p —Anore jĩcʉ̃, Félix cʉ̃ ca tia cũuricʉ niimi. \v 15 Jerusalén'pʉ yʉ ca earo, paia wiorã, judíos're ca jʉo niirã, cʉ̃re wedejãari, “Cʉ̃re jĩa cõacãña,” yʉre ĩi jãiwa. \v 16 Yʉ pea, to biro cʉ̃ja ca ĩiro: “Jãa romanos jĩcʉ̃ ʉno peerena cʉ̃re ca wedejãarã mena ameri ĩati, cʉ̃re cʉ̃ja ca wedejãarijere cʉ̃ yee maquẽre cʉ̃ ca wedero tʉotirãra, cʉ̃re cʉ̃ja ca jĩa cõaro jãa tii ñaati,” cʉ̃jare yʉ ĩi yʉʉcãwʉ. \v 17 To biri cʉ̃re wedejãari maja anopʉ cʉ̃ja ca earo, yoaro yue mani waatigʉra, ape rʉmʉra wiorã cʉ̃ja ca nearopʉ ea nuu eari, cʉ̃re yʉ ami doo dotiwʉ. \v 18 Cʉ̃re ca wedejãarã dooricarã pea, “Tee tii bui cʉtijacupi,” yʉ ca ĩi tʉgoeñamirique peera jĩcã wãme ʉnora ĩirucu, tiiticãwa. \v 19 Cʉ̃re cʉ̃ja ca wedejãarije pea, cʉ̃ja ca ĩi nʉcʉ̃ bʉorije maquẽrena, ñucã Jesús ca bii yaicoaricʉpʉrena, “ ‘Caticãmi,’ ĩimi Pablo,” ĩi wedejãacãwa. \v 20 Yʉa, tee ʉno maquẽre do biro pee ĩi jãiña beje majitima ĩigʉ, “¿To biro mʉre cʉ̃ja ca ĩirijere Jerusalén'pʉ mʉre cʉ̃ja jãiña bejejato ĩigʉ, toopʉ mʉ waarʉgatiti?” cʉ̃re yʉ ĩi jãiñamiwʉ. \v 21 Cʉ̃ pea ñañaro yʉ ca tii bui cʉtirique to ca niijata, romanos ʉpʉ majuropeera yʉ ca biirijere cʉ̃ jãiña bejejato ĩiwi. To biri, “Anora tia cũurica wiipʉ cʉ̃ niicãjato mena, Romapʉ cʉ̃re yʉ ca tiicojoparo jʉguero,” yʉ ĩiwʉ —ĩiupi Agripare. \p \v 22 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Agripa pea, o biro cʉ̃re ĩiupi Festore: \p —Yʉ cãa, cʉ̃ ca wederijere yʉ tʉorʉga —ĩiupi. \p Festo pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Jaʉ, mee boerora cʉ̃re mʉ tʉorucu —cʉ̃re ĩiupi. \s1 Pablo, Agripare cʉ̃ ca wederique \p \v 23 Ape rʉmʉre Agripa, Berenice mena, añurije juti jãñacãricarã añuro cʉ̃jare cʉ̃ja ca tii nʉcʉ̃ bʉorije watoa, uwamarã ʉparã, macã wiorã ca nii majuropeera mena nea poorica jawipʉ jãa eaupa. To biri Festo pea Pablore ami doo dotiri, \v 24 o biro ĩiupi: \p —Ʉpʉ Agripa, mʉja ano jãa mena ca niirã niipetirã: Ani mʉja pʉto niimi. Judíos niipetirã cʉ̃re yʉre wedejãrã, Jerusalén cãare ano Cesarea cãare, to birora: “¡Cʉ̃re jĩacãña!” yʉre ĩi jãi acaro bui yerijãatima. \v 25 Yʉra, cʉ̃ ca jĩa cõa ecope ʉnopʉra jĩcã wãme ʉnora ñañarije cʉ̃ ca tii bui cʉtirique mani. To ca bii pacaro, cʉ̃ majuropeera, “Romanos ʉpʉ majuropeera yʉre cʉ̃ jãiña bejejato” cʉ̃ ca ĩiro macã, “Romapʉ ca tiicojope niicu,” yʉ ĩiwʉ. \v 26 Jĩcã wãme ʉno peera ani ñañaro cʉ̃ ca tii bui cʉtirique, wiogʉpʉre yʉ ca owa cojopere yʉ cʉoti. To biri ano mʉja pʉtopʉ cʉ̃re yʉ ami doo, añuro petira mʉ, ʉpʉ Agripa pʉtore, cʉ̃re jãiña bejeri jiro jĩcã wãme cʉ̃re yʉ ca owa cojopere yʉ cʉobocu ĩima ĩigʉ. \v 27 Jĩcʉ̃, tia cũuricʉ ca niigʉre, “Ate jʉori wedejãa ecojapi,” ĩitigʉra tiicojojata, watoara ñee ca tii bui cʉtitigʉrena tiicojorica wãmera niicã yʉra —ĩiupi. \c 26 \p \v 1 To cõrora Agripa pea, o biro ĩiupi Pablore: \p —Mʉ ca biirijere mʉ wede maji yua —ĩiupi. \p To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pablo pea cʉ̃ amore juu mʉene, o biro ĩi wede jʉo waaupi: \p \v 2 —Ʉpʉ Agripa, mecʉ̃ra bʉaro yʉ ʉjea nii, niipetirije judíos yʉre cʉ̃ja ca wedejãarijere mʉre wederʉgʉ. \v 3 Añuro petira mʉa, judíos cʉ̃ja ca tii jʉo doorique niipetirijere, ñucã jãa ca ameri wede penirucurije cãare añuro mʉ maji. “To biri pato wãcãricaro maniro yʉre tʉoya,” mʉre yʉ ĩi. \p \v 4 ”Judíos niipetirãpʉra, wimagʉ niigʉpʉra, yʉ yaarã watoare, ñucã Jerusalén're yʉ ca bii niiriquere añuro majima. \v 5 Cʉ̃ja, tĩrʉmʉpʉra yʉ ca bii jʉo dooriquere majima. Cʉ̃ja ca boojata, fariseos cʉ̃ja ca tii nʉcʉ̃ bʉo niirijere jĩcã wãme dʉjaricaro maniro ca tii nʉnʉjeegʉ yʉ ca niiriquere mʉre wede majima. \v 6 Mecʉ̃ra Ʉmʉreco Pacʉ mani ñicʉ̃ jãapʉre, “O biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩiriquere yʉ ca yue niirije jʉorira yʉre wedejãama. \v 7 Mani yaarã Israel yaa pooga macãrã pʉa amo peti, dʉpore pʉaga penituaro ca niiri punari, ate “O biro yʉ tiirucu,” cʉ̃ ca ĩirique ca bii eapere ĩarʉgarã yuema. To biri ʉmʉrecori, ñamiri, yerijãari méé Ʉmʉreco Pacʉre ĩi nʉcʉ̃ bʉo niima. Atere yʉ ca yue niirije jʉorira mecʉ̃ra, judíos yʉre wedejãama, wiogʉ Agripa. \v 8 ¿Ñee tiirã mʉja, ca bii yairicarãre cʉ̃ja ca cati tuaro Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiirijere, díámacʉ̃ mʉja tʉo nʉnʉjeetiti? \s1 Ñañaro cʉ̃ ca tiirucuriquere Pablo cʉ̃ ca wederique \p \v 9 ”Yʉ majuropeera jʉgueropʉre, “Jesús Nazaret macʉ̃re ca tʉo nʉnʉjeerãre, ñañaro ca tiipe niicu,” yʉ ĩi tʉgoeñarucuwʉ. \v 10 To biri ñañaro cʉ̃jare yʉ tiirucuwʉ, Jerusalén'pʉ niigʉ. Paia wiorã cʉ̃ja ca dotiro mena, paʉ Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre tia cũurica wiipʉ cʉ̃jare tia cũu, ñucã cʉ̃jare cʉ̃ja ca jĩajata cãare “Añu majuropeecã,” yʉ ĩirucuwʉ. \v 11 Paʉ tiiri nea poo juu buerica wiijeri cõrora waari, ñañaro cʉ̃jare yʉ tiirucuwʉ, cʉ̃ja ca tʉo nʉcʉ̃ bʉorijere ñañarije cʉ̃ja ĩi tutijato ĩigʉ. Cʉ̃ja mena yʉ ca ajiarije bii ametʉene nʉcãcoari, ñañaro cʉ̃jare tiirʉgʉ, ape macãripʉ cʉ̃jare yʉ ca nʉnʉ yujuropʉ yʉre tiicãwʉ. \s1 Cʉ̃ ca tʉgoeña wajoariquere Pablo cʉ̃ ca wederique \r (Hch 9.1-19; 22.6-16) \p \v 12 ”To biro tii yujugʉ, jĩcãti Damasco macãpʉ paia wiorã yʉre cʉ̃ja ca doti cojoro mena yʉ waa bui cʉtiwʉ. \v 13 Yʉ wiogʉ, to biro biigʉ, jotoa decomacã muipũ cʉ̃ ca niiro maapʉ yʉ ca waaro, ʉmʉrecopʉ maquẽ muipũ cʉ̃ ca boerije ametʉenero ca boerijere yʉ ĩawʉ. Tee ca ajiyaa boe baterijera yʉ, yʉ mena macãrãre, boe bate ñaacũmu ea, jãare paa ũmaa nʉcãcoawʉ. \v 14 To biro ca biiro, niipetirãpʉra yepapʉ jãa ñaacũmucoawʉ. Yʉ pea hebreo wederique mena: “Saulo, Saulo ¿ñee tiigʉ yʉre mʉ nʉnʉti? Mʉ majuropeera ca joo yoori wacare natẽ puagʉre biro tiiri, mʉ majuropeera ñañaro tiigʉ mʉ tii,” yʉre ca ĩirijere yʉ tʉowʉ. \v 15 To biro ca ĩiro yʉ pea: “¿Wiogʉ, ñiru mʉ niiti?” yʉ ĩiwʉ. To biro yʉ ca ĩiro Wiogʉ pea o biro yʉre ĩi yʉʉwi: “Yʉa Jesús, ñañaro tiirʉgʉ mʉ ca nʉnʉgʉra yʉ nii. \v 16 Wãmʉ nʉcãri, yʉre tʉoya. Yʉ yeere ca padegʉ mʉre tii, ñucã yʉ yee maquẽ mʉ ca ĩarijere wede, mʉre yʉ ca ĩñope cãare wede, ca tiipʉ mʉre tiirʉgʉ, mʉre yʉ baua ea. \v 17 Judíos, to biri judíos ca niitirã pʉtopʉ mʉre tiicojo cojogʉ, ñañaro mʉre cʉ̃ja ca tiirʉgarijere mʉre yʉ ametʉenerucu. \v 18 Cʉ̃japʉre mʉre yʉ tiicojo cojo, añuro ĩa maji, ñañarije cʉ̃ja ca tii niirijere to cõrora tii yerijãari añurije pee tii, ñucã Satanás cʉ̃ ca dotirore biro cʉ̃ja ca tii niirucurijere tii yerijãari, Ʉmʉreco Pacʉ peere tʉo nʉnʉjee, díámacʉ̃ yʉre cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeerije jʉori ñañarije cʉ̃ja ca tiiriquere acobo eco, Ʉmʉreco Pacʉ yaarã ca ñañarije manirã watoapʉ cʉ̃ja yee ca niirijere bʉa ea, cʉ̃ja ca biro cʉ̃ tiijato ĩigʉ,” yʉre ĩiwi. \s1 Pablo cʉ̃ ca yʉʉrique \p \v 19 ”To biri wiogʉ Agripa, ʉmʉrecopʉ maquẽ yʉre ca bii ĩñorijere yʉ ametʉene nʉcãtiwʉ. \v 20 To biro biitigʉra, mee jĩcãtora Damasco macãrãre añurije quetire cʉ̃jare wede jʉo, jiro Jerusalén macãrãre, Judea yepa niipetiro macãrãre, ñucã judíos ca niitirãpʉ cãare, “Tʉgoeña yeri wajoa, Ʉmʉreco Pacʉre tʉo nʉnʉjee, mʉja ca biirijere ĩñorã añurije tii niiña,” cʉ̃jare yʉ ĩiwʉ. \v 21 To biro yʉ ca ĩi wede yujurije jʉori, judíos Ʉmʉreco Pacʉ yaa wiipʉ yʉre ñeeri, yʉre jĩarʉgawa. \v 22 To biro yʉre cʉ̃ja ca tiirʉgarije to ca nii pacaro, Ʉmʉreco Pacʉ pea mecʉ̃ menapʉra yʉre tii nemocõa niimi. To biri tʉgoeña tutuarique mena, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire, ca jʉo niirãre, ca nii coterãre, yʉ wede nʉnʉa waa. Ca biipere wede jʉgueri maja, to biri Moisés “O biro biirucu,” cʉ̃ja ca ĩirique ca niitirijepʉra jĩcãti ʉno peera wede, yʉ tiiti. \v 23 Mesías, ñañaro tamʉo bii yairi jiro, ñucã ca bii yairicarãre cati tua jʉgue biicãri, añurije ametʉarique quetire cʉ̃ yaarãre wede, griego cãare wede tiirucumi, cʉ̃ja ca ĩi cũu jʉgueriquepʉ wadore yʉ wede —ĩiupi Pablo, Agripare. \s1 Agripa, Cristore cʉ̃ ca tʉo nʉnʉjeero Pablo cʉ̃ ca tiirʉgamirique \p \v 24 Pablo atere cʉ̃ ca wede tʉja waarora, Festo pea o biro cʉ̃re ĩi camotacãupi: \p —¡Pablo, mʉ mecʉ̃coa! Bʉaro buema ĩigʉ, mecʉ̃cã yai waagʉ mʉ tii —cʉ̃re ĩi acaro buiupi. \p \v 25 To biro cʉ̃ ca ĩiro, Pablo pea o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi: \p —Yʉ mecʉ̃ti, ca nii majuropeegʉ Festo. Añuro tʉgoeñacãri, díámacʉ̃ra ca niirore biro ĩigʉ yʉ tii. \v 26 Ʉpʉ Agripa atere añuro ca majigʉ cãa anora niimi. To biri uwiri méé, cʉ̃ ca tʉo cojoro yʉ wede. Yee méé yʉ ĩi, cʉ̃ cãa ate niipetirijere añuro majicumi, atea yaioropʉ biitiwʉ. \v 27 Ʉpʉ Agripa, ¿Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja cʉ̃ja ca ĩiquĩriquere díámacʉ̃ mʉ tʉoti? Díámacʉ̃ mʉ tʉocu. Teere yʉ maji —cʉ̃re ĩiupi. \p \v 28 To biro cʉ̃ ca ĩiro, o biro cʉ̃re ĩi yʉʉupi Agripa: \p —Petoacã mena, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeegʉ yʉ ca niiro mʉ tiicã boo —ĩiupi. \p \v 29 Pablo pea o biro cʉ̃re ĩiupi: \p —Yoari mééra, jiro jañuripʉ, mʉ wado méére, ano mecʉ̃ yʉ ca ĩirijere ca tʉo niirã niipetirãpʉra yʉre biro Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã cʉ̃ja niijato ĩigʉ, Ʉmʉreco Pacʉre yʉ jãi, biirãpʉa come daari manirãra —ĩiupi. \p \v 30 To cõrora ʉpʉ, macã wiogʉ cãa, Berenice mena, to biri too cʉ̃ja mena ca duwiricarã niipetirã wãmʉ nʉcã, \v 31 apero pee waari, cʉ̃ja majurope o biro ameri ĩiupa: \p —Ania, ca jĩa ecopʉ cʉ̃ ca niipe ʉnopʉra tii bui cʉtitijapi. Yeera tia cũuricʉ niicãmi —ĩiupa. \p \v 32 Agripa pea o biro ĩiupi Festore: \p —Cʉ̃ majuropeera, “Roma macʉ̃ wiogʉ majurope yʉre cʉ̃ jãiña bejejato,” cʉ̃ ca ĩitijata, cʉ̃re ca wienecãpe niimijapa —ĩiupi. \c 27 \s1 Pablore Romapʉ cʉ̃ja ca tiicojo cojorique \p \v 1 “Italiapʉ ca tiicojo cojope niicu” ĩiri jiro, Pablore to biri aperã tia cũurica wiipʉ ca niirãre uwamarã cʉ̃ja ca niiri tabe, Emperador ca wãme cʉtiri tabe macʉ̃, uwamarã wiogʉ Julio ca wãme cʉtigʉpʉre cʉ̃jare wiyowa. \v 2 To biri Adramitio macãga cũmua Asia yepa macã petaripʉ ca waarica mena ea jãa, jãa waawʉ. Tesalónica yepa macã macã Macedonia macʉ̃ Aristarco cãa jãa mena waawi. \v 3 Ape rʉmʉ Sidón macãre jãa ea waawʉ. Tii macãre uwamarã wiogʉ Julio pea Pablore añuro cʉ̃re tiiwi. Cʉ̃ mena macãrãre ĩa yuju, cʉ̃ja pee cãa cʉ̃re tii nemo, cʉ̃ja tiijato ĩigʉ, to birora cʉ̃re ĩacãwi. \v 4 Sidón bua jãa waarãra, Chipre yucʉ pooga ditoye pee jãa ametʉa waawʉ, jãa ca waaro díámacʉ̃ peera wino ca paa puu ãpõtĩoro macã. \v 5 Tii yaare Cilicia, Panfilia yepari ãpõtĩñaro ametʉa, waa nʉnʉa waarã, Licia yepa macã macã Mira ca wãme cʉtiri macãre jãa eawʉ. \p \v 6 Tii macãrã uwamarã wiogʉ jĩcãga cũmua Alejandría macãga, Italiapʉ ca waaricare bʉari waa nʉnʉa waarʉgarã, tiiga pee jãare ea jãa dotiwi. \v 7 Too waa nʉnʉa waarã paʉ rʉmʉri, añuroacã jãa bii nʉnʉa waawʉ. Biirique peti, Gnido ca wãme cʉtiri macã ãpõtĩñarore jãa eawʉ. Ména, wino to birora ca paa puu ãpõtĩocã niiro macã, Salmona ãpõtĩñarore, Creta yucʉ poogare amojode ametʉa waarã, \v 8 tii yucʉ pooga tʉjarore ca yoacãro wioro bii paja yuju nʉnʉa waa, Añuri Petari\f + \fr 27.8\ft Buenos Puertos.\f* ca wãme cʉtiri tabe, Lasea macã pʉtoacã ca niiri tabere jãa eawʉ. \p \v 9 To biroacã bii nʉnʉa waama ĩirã, yoaro peti biirã jãa biiwʉ. Pue bʉcʉ eacoaro ca biiro macã, waaricaro bʉaro uwioro dooro tiiwʉ, mee baarique betiri juu buerica boje rʉmʉ ca ametʉacoarique ca niiro macã.\f + \fr 27.9\ft Lv 16.\f* To biri Pablo pea o biro cʉ̃jare ĩi wede majiowi: \p \v 10 —Yʉ mena macãrã, yʉ ca ĩajata, ano mani ca waape uwio majuropeecãro dooro tii, cũmuare cõacã, apeyera cõacã, ñucã mani majuropeecã bii yaicoa mani biicãrʉga —cʉ̃jare ĩimiwi. \p \v 11 To biro cʉ̃jare cʉ̃ ca ĩi pacaro, uwamarã wiogʉ pea, Pablo cʉ̃ ca ĩirijere tʉoricaro ʉno, tii cũmua wiogʉ, ñucã tii cũmuare ca waa tuugʉ peere boca tʉo nʉnʉjeewi. \v 12 Tii peta pea, pue bʉcʉ ametʉenerica tabe ʉno méé ca niiro macã, niipetirã jañuripʉra, “Creta macã peta jotoa pee cãare doca pee cãare, muipũ cʉ̃ ca ñaajãa waari nʉña peere ca nii cojori peta Fenicepʉ, pue bʉcʉ ca ametʉenepe niicu,” ĩi tʉgoeñawa. \s1 Ca wino paa puurique \p \v 13 Jõcʉ̃ jiro macã nʉña peere añuroacã wino ca paa puu jʉo dooro ĩarã, “Mee mani ca boorore birora bii,” ĩi tʉgoeñari, cʉ̃ja ca cũu ñeerique come pĩirire jee mʉene jãa, Creta yucʉ pooga wejare jãa waa nʉnʉa waawʉ. \v 14 Ca yoa waatirora, muipũ cʉ̃ ca mʉa doori nʉña to biri jotoa macã nʉña watoare wino ca paa puu doorije pea tutuaro paa puu ñaatua eawʉ cũmuare. \v 15 To biri wino ca paa puu dooro díámacʉ̃ pee, cũmuare do biro tii waa queno poo majitima ĩirã, tee ca paa puu cojoro peera jãa waacã yai waawʉ. \v 16 Cauda ca wãme cʉtiri yucʉ pooga wejare bʉaro ca wino ca paa puuti jañuri tabe pee ametʉa waarã, biirique peti, duarã ea jãaricaga cũmuare jãa ami jãawʉ. \v 17 Tiigare ami jãa yapano, cũmua pairica peere pũugʉ dʉpo daari mena jia ñee nemowa.\f + \fr 27.17\ft Cũmuare pũugʉ dʉpori mena dʉdʉa ñeejacupa, wati batecoabocu ĩima ĩirã.\f* Jiro, “Jita dupari buari Sirte maquẽpʉ mani ñaapeabocu,” ĩi uwima ĩirã, juti quejeri cʉ̃ja ca tʉ̃a mʉene nʉcõriquere jee duwio, ca paja ñeeri pĩire ami cõa poori, ca wino paa puurije menara jãa waacã yai waawʉ. \v 18 Ména ape rʉmʉ pee cãare to birora wino bʉaro jãare ca paa puu cõa tuucõa niiro macã, cũmuapʉ ca niirije apeyere diapʉ jee cõañua jʉo waawa. \v 19 Itia rʉmʉ ca waaro, cʉ̃ja majuropeera cũmua maquẽre jee cõañua peticãwa. \v 20 Paʉ rʉmʉri muipũ ʉnora, ñocõa ʉnora bauri méé, bʉaro jañuro too ca wino paa puu nʉnʉa waaro ĩarã, “Mani caticãrucu,” ĩirique ʉnopʉa jãare manicãwʉ yua. \v 21 Paʉ rʉmʉri baari méé jãa ca biiro macã, Pablo pea niipetirã watoa wãmʉ nʉcã, o biro ĩiwi: \fig Pablo jãari cʉ̃ja ca waari cũmua ca wati bate dua waarique. Hch 27.13-26|src="CN02042B.tif" size="span" \fig* \p —Yʉ mena macãrã, yʉ peere tʉo nʉnʉjeeri, Cretapʉra mani ca tuacãjata, o biro ñañaro mani ca biirijere tamʉoti, apeye cãa yaiti biibojacupa. \v 22 To ca bii pacaro mecʉ̃ra jʉtirititicãña, jĩcʉ̃ ʉno peera mani bii yaitirucu biirãpʉa. Cũmua wado yairucu. \v 23 Meepʉ macã ñami, cʉ̃ yʉʉ nii, cʉ̃ yeere pade cote, yʉ ca tiigʉ, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca tiicojoricʉ jĩcʉ̃ cʉ̃ pʉto macʉ̃ yʉre baua eari, \v 24 o biro yʉre ĩijãwi: “Uwiticãña Pablo. Roma macʉ̃ wiogʉ\f + \fr 27.24\ft Emperador César.\f* pʉtopʉ mʉ eacoarucu. Mʉ jʉori, mʉ mena cũmua ca niirã niipetirãre cʉ̃jare ametʉenerucumi Ʉmʉreco Pacʉ,” yʉre ĩijãwi. \v 25 To biri, tʉgoeña tutuaya yʉ mena macãrã. Yʉa Ʉmʉreco Pacʉre, “Cʉ̃ ca ĩirore birora ca tiigʉ niimi,” yʉ ĩi, to biri “Cʉ̃ pʉto macʉ̃ yʉre cʉ̃ ca ĩijãrore birora biirucu,” yʉ ĩicã. \v 26 Biirãpʉa, yucʉ poogapʉ mani ñaapearucu —ĩiwi Pablo. \s1 Cʉ̃ja ca duarique \p \v 27 Jãa ca waari tabe díámacʉ̃ waatirãra apero pee jãare ca wino paa puu cojocãro macã, pʉa semana peti dia pairi yaa Adriaticopʉre\f + \fr 27.27\ft Italia yepa jiro peere ca niiri yaa dia pairi yaa Adriático wãme cʉtiupa.\f* bii paja yuju ñami waarã, ñami decomacã peti cũmua waatuuri maja pea, “Mee, yepa ea waarã mani tii,” ĩi majiupa. \v 28 To biri, ¿no cõro to ʉ̃cʉ̃ati? ĩirã, cõoñarica daa mena cõoñawa. Treinta y siete metros ʉ̃cʉ̃awʉ tii tabe. Jʉguero jañuro cõoñawa ñucã, too pea veintisiete metros'ra ʉ̃cʉ̃acãwʉ yua. \v 29 “Ʉ̃tãgaaripʉ mani ñaatuare,” ĩi uwima ĩirã, cũmuare to nʉcʉ̃ ñee poojato ĩirã, come pĩiri bapari pĩi\f + \fr 27.29\ft Anclas.\f* cũmua ca waa tuuro pee jee cõañuari, “Yoari méé ca boero tiiya Ʉmʉreco Pacʉ,” ĩi jãi niiwa. \v 30 Cũmua waa tuuri maja pea, “Ca duticoape niicu” ĩi tʉgoeñari, cũmua ĩquĩa pee, come pĩiri jee cõañuarãre biro tii ditori, ca duaro ea jãaricaga cũmuare ami duwio jʉo waawa. \v 31 To biro cʉ̃ja ca tiiro, Pablo pea uwamarã wiogʉre, cʉ̃ uwamarãre, o biro cʉ̃jare ĩi wedewi: \p —Anija cũmuapʉra cʉ̃ja ca tuatijata, mʉja cãa mʉja catitirucu —ĩiwi. \p \v 32 To cõrora uwamarã pea tii cũmuare jia ñeerica daarire paa jude, diapʉ tii cõañua weocãwa. \p \v 33 Tii ñami ca boe doori tabere, Pablo pea niipetirãpʉrena petopʉra apeye ʉno baaya ĩigʉ, o biro ĩiwi: \p —Pʉa amo peti, dʉpore baparica penituaro ca niiri rʉmʉri peti, do biro manire to ca biiro, mani ĩajaco ména ĩirã, petoacã baarucuri méé mʉja biijãwʉ. \v 34 Apeye ʉno baaya petopʉra, mʉjare yʉ ĩi: Catirʉgarã ca baaparã mʉja nii, jĩcʉ̃ mʉja mena macʉ̃ ʉno peerena, mʉja dʉpʉga maquẽ poa jĩcã daacã ʉnora mʉjare yai weotirucu —cʉ̃jare ĩiwi. \p \v 35 To biro ĩigʉra, pan'gare ami, niipetirã cʉ̃ja ca ĩa cojoro, Ʉmʉreco Pacʉre, “Añu majuropeecã” ĩi juu bue yapano, pee ami, baawi. \v 36 To biro cʉ̃ ca tiiro ĩarã, niipetirã tʉgoeña tutua, cʉ̃ja cãa, ʉjea niirique mena baawa. \v 37 Tii cũmuapʉre ca niirã niipetirã, doscientos setenta y seis peti jãa niiwʉ. \v 38 Cʉ̃ja ca baarʉgaro cõro baa yapano cũmuare to nʉcʉ̃ti jañujato ĩirã, trigo poarire jee cõañua bate dʉowa. \s1 Cũmua ca duarique \p \v 39 Ca boe waaro cũmuare ca waa tuurã pea, tii yepare ĩa majitiwa. To bii pacarã, jita dupari yepapʉre ca nii pãa waari jawire ĩari, “Tii jawi pee cũmuare mani waa pãa waa ñaaco,” ĩiwa. \v 40 To biro ĩi, cũmuare to paja ñeejato ĩirã, come pĩiri cʉ̃ja ca jia yoo duwio cojorica daarire diapʉra paa jude cõañua cojo, ñucã waa tuurica pĩirire popio duwio cojori jiro cũmua ĩquĩa pee ca niiri quejerore wino ca paa puu cojoro pee tʉ̃a mʉene nʉcõ, jita dupari yepa pee waa pãa nʉnʉa waawa. \v 41 Cũmua pea jita dupari yepa ca nii wia dooro pee waa, tii yepapʉ ñaapea peyacã cũmu waawʉ. Cũmua ĩquĩa pea, dia jupea jita dupari yepapʉ ñaapeacãri ãcũrucuri méé ca biiro, cũmua waa tuurica tua pee oco ca jaberije ñaatuarora wati batecã nʉnʉa doowʉ. \p \v 42 To biro ca biiro, uwamarã pea cʉ̃ja ca ñee waaricarã jĩcʉ̃ ʉno peera cʉ̃ja ca baa dutitipere biro ĩirã, jĩa batecãrʉga tʉgoeñamiupa. \v 43 Cʉ̃ja wiogʉ pea Pablo menarena jĩa cõacãbocuma ĩima ĩigʉ, cʉ̃jare jĩa dotitiwi. Dotitigʉra, “Ca baa majirã ʉno ñaañua jʉgue baa pãa waarãja; \v 44 aperã yucʉ pĩiri, ñucã cũmua ca wati bateri pĩiri mena peja pãa waarãja,” ĩiwi. To biro tiirã, niipetirãpʉra añuro cati añurãra tii yucʉ poogare jãa eawʉ. \c 28 \s1 Malta yucʉ poogapʉ Pablo cʉ̃ ca biirique \p \v 1 Mee, niipetirãpʉra tii yucʉ poogare pãa earã, “Malta ca wãme cʉtiri yucʉ pooga niijapa,” jãa ĩi majiwʉ. \v 2 Bojoca too ca nii jʉo dooricarã pea, jãa niipetirãpʉrena añuro jãare tiiwa. Oco rʉmʉri niima ĩiro, bʉaro ca yʉjʉaro macã too macãrã pea, pairi pecame dio yapano, “Jumarã dooya,” jãare ĩiwa. \v 3 Pablo cãa peca ca boporijere ca jeericʉ niiri, teere jee tĩagʉ tii niiwi. To cʉ̃ ca tiiro, aña ca ajirijere duti witi waagʉra, Pablo amopʉ bacacã ñaañumu waawi. \v 4 Cʉ̃re cʉ̃ ca baca ñaañumu waaro ĩarã, too macãrã pea o biro ameri ĩiwa: \fig Pablore aña bacawi. Hch 28.3-5|src="CN02049B.tif" size="span" \fig* \p —Ania ca bojoca jĩagʉ niibumi. Dia pairi yaapʉ cãare cʉ̃ ca ametʉacã pacaro, ñañaro cʉ̃ ca tiirique wapa pea cʉ̃ ca catiro cʉ̃re booti —ĩiwa. \p \v 5 Pablo pea pecamepʉ añare wẽe yaye cõa joecã cojowi. Cʉ̃ peera bojoricaro biirucu, biitiwʉ. \v 6 Bojoca pea, cʉ̃re mipi, ñucã ca niiro tʉjarora dia ñaacoa, cʉ̃ ca biiro ĩarʉgarã yuemiwa. Yoaro yuerucuñami, bojoricaro biirucu cʉ̃ ca biitiro ĩari, tʉgoeña wajoari, “Biiti, jʉ̃guẽ niibumi ania,” ameri ĩiwa. \p \v 7 Tii tabe pʉtore niiwʉ jĩcʉ̃, tii yucʉ pooga macʉ̃ ca nii majuropeegʉ, Publio ca wãme cʉtigʉ yaa yepa. Cʉ̃ pea añuro jãare boca, cʉ̃ yaa wiipʉ itia rʉmʉ peti jãare cʉo niiwi. \v 8 To biro jãa ca biiri tabere, Publio pacʉ pea wiorique, díi yoopote mena diagʉ tiiupi. To biro ca bii yojagʉre Pablo pea cʉ̃re ĩagʉ waari, juu bue yapano, cʉ̃ amori mena cʉ̃re ñia peo, cʉ̃re tii catiocãwi. \v 9 To biro cʉ̃re cʉ̃ ca tii catiorije jʉori, aperã tii yucʉ pooga macãrã ca diarique cʉtirã cãa, cʉ̃ pʉto doori, cʉ̃ja ca diarique cʉtirijere ametʉene ecowa. \v 10 Paʉ apeye jãare tiicojo, waa nʉnʉa waarã jãa ca cʉope niipetiro jãare tiicojo, tiiwa. \s1 Romapʉ Pablo cʉ̃ ca earique \p \v 11 Tii yucʉ poogapʉre itiarã muipũa niiri jiro, pue bʉcʉ ca niiro tii yucʉ poogara ca tua nʉcãricagara ea jãa, jãa waacoawʉ. Tii cũmua pea, Alejandría macãga, cʉ̃ja jʉ̃guẽa Cástor, Pólux're ĩa cõori cʉ̃ja ca owa tuuricarã ca tujarica niiwʉ. \v 12 Too ca waaricarãra Siracusa macãre ea, itia rʉmʉ peti jãa niiwʉ. \v 13 Too ca niiricarã, tii tabere weja jañuroacã waa nʉnʉa waa, Regio macãpʉ jãa eawʉ. Ape rʉmʉ peera, jãa jiro pee wino ca paa puu doorije ca earo, ape rʉmʉra Puteoli macãpʉ jãa eacoawʉ. \v 14 Tii macãre jĩcãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerãre jãa bʉa eawʉ. Cʉ̃ja pea, “Jãa mena jĩcã semana tuaya,” jãare ĩiwa. Too bii nʉnʉa waarãpʉ, jãa ea waawʉ Romare. \v 15 Roma macãrã Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã pea to biro jãa ca bii nʉnʉa waarijere queti tʉori, Foro de Apio, ñucã Tres Tabernas ca wãme cʉtiri tabepʉ jãare bocarã dooupa. Pablo pea cʉ̃jare ĩari, Ʉmʉreco Pacʉre, “Añu majuropeecã” ĩi, tʉgoeña bayi, biiwi ñucã. \v 16 Romapʉ jãa ca earo, Pablo peera bojoricaropʉ cʉ̃re cũuri, uwamʉ jĩcʉ̃rena cʉ̃re cote dotiwa. \s1 Romapʉ añurije quetire Pablo cʉ̃ ca wederique \p \v 17 Itia rʉmʉ jiro Pablo pea, judíos're ca jʉo niirãre jʉo neowi. Cʉ̃ja ca nea petiro ĩa, o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Yʉ yaarã, yʉa, mani yaa pooga macãrã menare ñañaro tiiti, ñucã mani ñicʉ̃ jʉ̃mʉa cʉ̃ja ca tii jʉo doorique mena cãare ñañarije ĩiti, yʉ ca bii pacaro Jerusalén'pʉ yʉre ñeeri, romanos'pʉre yʉre tiicojowa. \v 18 Cʉ̃ja pea yʉre jãiñari jiro, ca jĩa ecopepʉ ñañarije yʉ ca tii bui cʉtitiriquere ĩa majiri, yʉre wienecãrʉgamiwa. \v 19 To biro cʉ̃ja ca tiirʉga pacaro, judíos pee cʉ̃ja ca bootiro macã, yʉ majuropeera, “Ʉpʉ Roma macʉ̃ majuropeera yʉre cʉ̃ jãiña bejejato,” yʉ ĩiwʉ. Biigʉpʉa, yʉ yaa pooga macãrãre wedejãarʉgʉ méé to biro yʉ ĩiwʉ. \v 20 Atere ĩima ĩigʉ, mʉjare ĩa, mʉja mena wede peni, tiirʉgʉ mʉjare yʉ jʉo cojojãwʉ. Mani israelitas bojoca mani ca yue niirije jʉorira, anopʉre come daari mena jiacãricʉ yʉ nii —ĩiwi Pablo. \p \v 21 To biro cʉ̃ ca ĩiro, cʉ̃ja pea o biro cʉ̃re ĩiwa: \p —Jãa jĩcãti ʉno peera mʉ yee maquẽ quetire Judea macãrã jãare cʉ̃ja ca owa cojorijere ñeerucu, jãa tiiti. Ñucã mani yaarã judíos, Jesucristore ca tʉo nʉnʉjeerã toopʉ macãrã ca earã cãa, jĩcʉ̃ ʉno peera mʉ yee maquẽ ñañarije queti cʉti, ñañaro mʉre wede ama, tiitiwa. \v 22 To biri mʉ ca tʉgoeñari wãmere jãa tʉorʉga. Ate wãma wãme ĩi nʉcʉ̃ bʉoriquere niipetiri taberi macãrãpʉra ñañaro cʉ̃ja ca wede pairije wadore jãa maji —ĩiwa Pablore. \p \v 23 To biri Pablo mena nearʉgarã, “Tii rʉmʉ ca niiro mani neajaco” ĩi, tii rʉmʉ ca earo, cʉ̃ ca niiri wiipʉre paʉ bojoca nea poowa. Pablo pea boeri tabe ména Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca doti niiri tabe maquẽ quetire ca wede jʉoricʉ, tii rʉmʉ ca naiori tabepʉ cʉ̃jare wede yerijãawi. Moisés cʉ̃ ca doti cũurique, Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri maja cʉ̃ja ca owarique mena ĩiri, Jesucristore cʉ̃ja ca tʉo nʉnʉjeero tiirʉgʉ, cʉ̃jare wedemiwi. \v 24 Pablo cʉ̃ ca ĩirijere, jĩcãrã tʉo nʉnʉjee, aperã tʉo nʉnʉjeerʉgati, biicãwa. \v 25 Cʉ̃ja majuropeera jĩcãri cõro tʉgoeñatima ĩirã, waa batecã jʉo waawa. To biro cʉ̃ja ca biro Pablo pea o biro cʉ̃jare ĩiwi: \p —Díámacʉ̃ra Añuri Yeri mʉja ñicʉ̃ jãa niiquĩricarãpʉre Ʉmʉreco Pacʉ yee quetire wede jʉgueri majʉ Isaías menapʉ o biro ĩiquĩupi: \q1 \v 26 “Waari, o biro ĩiña anijare: \q1 Bʉaro tʉocã pacarã, tʉo puotirucuma; \q1 Ca ĩacãrã nii pacarã, ĩa jeeñotirucuma. \q1 \v 27 Ati pooga macãrã, cʉ̃ja yeripʉra ca tʉo nʉnʉjeerʉgatirã jeeñacã yai waama. \q1 Cʉ̃ja amoperire tiarique cʉocãma. \q1 Cʉ̃ja capegaarire biaricarãre biro biima. \q1 To biro cʉ̃ja ca biitijata, cʉ̃ja cape mena ĩa, \q1 cʉ̃ja amoperi mena tʉo, \q1 cʉ̃ja yeri menapʉ tʉo puo, tʉgoeña yeri wajoa, biibocuma. \q1 Yʉ pea cʉ̃jare yʉ catiobocu,”\f + \fr 28.27\ft Is 6.9-10.\f* ĩiupi. \p \v 28 ”To biri atere mʉja ca majiro yʉ boo: Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca ametʉenerije judíos ca niitirã peere wederique nii, cʉ̃ja pea teere añuro tʉo nʉnʉjeerucuma —ĩiwi Pablo. \v 29 Pablo atere o biro cʉ̃ ca ĩiro, judíos pea, cʉ̃ja majuropeera ameri acaro bui tuti, ĩicã tua waawa. \p \v 30 Pʉa cʉ̃ma peti cʉ̃re cʉ̃ja ca wajorica wiire\f + \fr 28.30\ft Casa alquilada.\f* niiwi Pablo. Niipetirã cʉ̃re ca ĩarã earucurãre, ʉjea niirique mena cʉ̃jare jãi bocarucuwi. \v 31 Uwi tʉgoeñaricaro maniro, Ʉmʉreco Pacʉ cʉ̃ ca dotiri tabe maquẽ quetire wede, ñucã Wiogʉ Jesucristo yee maquẽre jĩcãrã peerena ĩi camota ecoricaro maniro bue, tiicõa niirucuwi.\f + \fr 28.30-31\ft Ati pũurore ca owaricʉa, cʉ̃ ca owa cojogʉre, ate jiro Pablo cʉ̃ ca bii nʉnʉa waariquepʉra wede nʉnʉa waatiupi. Añuro petira Jesucristo yee añurije queti Jerusalén mena ca bii jʉoriquera jeja nʉcã nʉnʉa waaro romanos yaa yepapʉ cãare ca eacoariquere wedegʉ cʉ̃ ca ĩirique niiupa.\f* \p To biro to biijato. \p Lucas