\id MRK - Ömie NT [aom] -Papua New Guinea 1991 (DBL 2014) \h MARK \toc1 Mark \toc2 Mark \toc3 Mk \mt1 MARK \c 1 \s1 Bapataeto vaejaje ae John-hu jö majëhinövade jöhoje. \p \v 1 God-are Harihe Iesu Kerisohu mu mae barovade jöho na jajivoꞌiëꞌe. Ëmu ma aevadoho ëhi jiadeje. \v 2 Mami göꞌe hu bogo rovadevare evare jö God-aro baeromo majëhinövade ae Isaiah-ro ë mu maehu saꞌare rueröhe jöho God-are surire jajivadeje. God-hu Keriso-are örire jövade jöho jajivoromo uvëꞌeje: \q1 Ave aho God nasi jö bajuvaje aho höjo. \q1 Ja vaꞌiëꞌiroho naro hu urimo nugöꞌöꞌiramu vaꞌoromo ae uëꞌaꞌajëjo jaehu vaꞌirane öroho iogoroꞌiröhego. \q1 \v 3 Aëro a rumoꞌe saꞌare hiromo ma-darugoꞌo uvoꞌaꞌajëjo: \q1 Badahu rueröhe öroho avohorego hu maro rueꞌirajo. \q1 Hesi öroho ahorirëro vajivorego hu maro juvoꞌirajo. \p \v 4 Ëhi ëꞌiröhego Isaiah-hu jajivadëhi iae ëhi John-ro ijonö rueromo a rumoꞌe saꞌare ro hijadeje. Hiromo aribövioho rueruomoꞌego bapataeto vaejëvoromo jöe majëhinövadeje. Majëhiromo uënövadeje: Uehoro sisëho vuonugoꞌi uehoro mae baeromo bapataeto vaehego God-ro jemesi sisëho uehorovoromo vuonugëhajo. \v 5 Ëhiꞌego Jerusalem amo rajoho ahoꞌobëhe o Judea saꞌa ioroꞌiorore raromarue aribövioho ahoꞌobëhe ëho jaburo rueruomonövadeje. Rueromo jabesi sisëho huruohoꞌego John-ro Jordan jovore bapataeto vaejëvonövadeje. \p \v 6 Röhu John niöge camel mi uehu avohëꞌe niögu sisëho ruohoromo mi sinehu avohëꞌe götaho dëꞌahore baꞌamoromo juvonövadeje. O hesi ioho hu guajuguajue vuome ëhi ibe juvonövadeje. \v 7 Röhu hu jöho ëhi uënövadeje: Ae gö nasi ijonö rueꞌiëꞌajëjo. Huro na iosiremiromo börömoho höjo. Naehu hesi mu biseꞌo vaejahoromo uruhoꞌamoromo höru sino jiovahoꞌibejodoho o mu biseꞌo biseꞌe rabe vaejahoꞌibejodoho röhu na ma-biseꞌe jevajëjo. \v 8 Na ma-jovëremu bapataeto vaejëvëꞌe jevajëjo. Aꞌi ë ahuro God-are Aruꞌahohuro bapataeto vaejëvoꞌiëꞌajëjo. \s1 Iesu bapataeto vaejamu Satan-hu dinamijade jöhoje. \p \v 9 John-ro ëhi jiëꞌe muoho vaejamu Iesuro Galilee saꞌare Nazareth amore jioromo rovadeje. Rueromo uavamu John-ro ë Jordan jovore bapataeto vaejadeje. \v 10 Bapataeto vaejamu gagorovo Iesuro jovore jioromo rojo ionire namiꞌi gavadeje öꞌidöho arorovoꞌego God-are Aruꞌahe guaho vaꞌënohuro hesirire ruvebijamu. \v 11 Ruvebijamu gavëꞌi ae ahoꞌobëhe hejareje öꞌidöre uvavamu: Ja nasi Harihu mabëhe javajëjo. Na ja garomo ëhuro nasi dë vövöbajoꞌoho nimorohevajëjo. \p \v 12 Ëhi uvamu gavëꞌi God-are Aruꞌahohuro darugoꞌe jöho Iesuare dë vövöbajoꞌere bojamamu huro riꞌöromo a rumoꞌe saꞌa göre ajiomadeje. \v 13 Ajiomamu huro God-are jöho ahojöro Satan-ro hesi dëho bijioho gaꞌi hijadeje. Bijioho gaꞌi hijamu jeꞌo mi sisë jioruomajinö ë hijadeje röhu aneraëro ajamareje. Ëhiꞌobe vaꞌadoho majae 40 barëjadeje. \s1 Iesuhu uëvamu visu suovarue ae 4 jabuhu aevoromo hesi ijore ijore jijihare jöhoje. \p \v 14 Ëhiꞌamu aëro John guduamo bavaꞌoromo savoji gagore baꞌamareje. Savoji gagore baꞌamamu evare Iesuro Galilee saꞌare ajiomoromo God-are jö maho majëhinövadeje. \v 15 Majëhiromo uënövadeje: God-are maja börömoho rovëꞌe höjo. Jemë iae gaꞌiëꞌarujëjo God-ro böröme namiromo muebejëvego. Ëhuni uehoro sisëho vuonugoꞌi God-are jö maho mae uehorovohëjo. \p \v 16 Ëhiꞌoromo iae Galilee eꞌu riröre juvadeje. Juvoꞌi gavadeje Simonꞌo Andrewꞌo öꞌo öꞌo visue suovarue aëro jëvëꞌëro viöho jovore baꞌamamu. \v 17 Viöho jovore baꞌamamu gëgorovo uëvadeje: Nasi ijoro ijoro ruehëjo naro röjëhijego jemëro bogo visuoho gagovoꞌi aꞌi ae magonahe gagovëvego nasinö jioruomoꞌiröhe höjo. \v 18 Ëhi uëvamu hejëꞌi jaburo viöho ëhi vuonugoꞌi aevoromo hesi ijore ijore jirehonövareje. \p \v 19 Ëhiꞌamu Iesuro ma-bisemu vaꞌanovoꞌi gavadeje Zebedee-are harihe niöꞌi Jamesꞌo Johnꞌo öꞌo öꞌo jabesi boat gagore arijamu. Ariromo jabesi viöho sigohijamu gëvëꞌi \v 20 uvëvadeje: Ruehëjo. Ruehëjamu hegorovo jaburo jabesi vavue Zebedee hesi mu vaejarue ariböviohuꞌo gemu mae boat-re hijajoho vuonugoꞌi aevoromo Iesuare ijore ijore jirehonövareje. \s1 Satan-are aruꞌaho sisë ae gemu hesi dëre jiamu Iesuhu rarovöꞌöjade jöhoje. \p \v 21 Ëhiꞌoromo Iesumëro rue Capernaum amore vaꞌareje. Vaꞌoromo God-are nuho majaho rovamu Iesuro God rajahijarue osare vaꞌoromo God-are jö bëhoho röjëhijadeje. \v 22 Röjëhijamu heromo tiöromo uvoruomadeje: Hesi jöho darugoꞌe jö ma-mabëhe javavajëjo. Ëhi uvoruomade hesi bëhoho Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviehu röjëhijarëhioho hu bogo ëhioho majëhiꞌi aꞌi hesi birire baejëꞌëro jöho majëhijadeje. \p \v 23 Jabumëro ëhi uvoruomamu röhu evare majare Satan-are a sisëhu dëre abuejëꞌe aho ë osare hijëꞌëro ma-darugoꞌo uvadeje: \v 24 Iesu Nazareth rajoho ja rabëni sihusihuaguoꞌi rovane höjo. Na ja ijumavuoꞌiëꞌanuëjo. Na iae ja gavajëjo. Ja God-aro jioromo rovëꞌe a ma-maemu jiëꞌe ae javajëjo. \v 25 Ëhi uavamu hejëꞌi uavadeje: Jöho vuonugoꞌi höröjëjo. \v 26 Höröjëjamu hejëꞌi uhure a sisëhuro ë a hesi simanoho huotovahamu bijöbijövoromo övoꞌo höruꞌo ajiomadeje. Övoꞌo höruꞌo ajiomamu a sisëhuro jöꞌe dadovoromo höröromo vaꞌadeje. \v 27 Höröromo vaꞌamu ë aribövioho ahoꞌo tiöjëvadeje. Tiöromo berohoromo uarovareje: Aveho mu rabe höjo. No bogo hejarue jöho jövajëjo. Ëiaho daruge baejëꞌëro ëhuꞌëro huhu jö bojëmijëꞌoho aruꞌaho sisëho jabuꞌo ejaharue höjo. \v 28 Ëhiꞌamu Iesuhu vaejaje mu hesi jöho ë Galilee saꞌare raromaruoho ahoꞌo hebe vaꞌareje. \s1 Iesuhu guomo guomoꞌe ae ahoꞌobëhe ajëmade jöhoje. \p \v 29 Ëhiꞌamu Iesumëro God rajahijarue osare ë jioromo vaꞌareje. Vaꞌoromo Iesuro Jamesꞌo Johnꞌo gemu mae vaꞌoromo Simonꞌo Andrewꞌo arijarue osare rovareje. \v 30 Röhu Simon-are jure magonaho hesi sino hahoꞌoho vöröꞌiraejamu röhore raromëꞌe jiadeje. Raromamu Iesuro osare rovamu gavëꞌi ë ariböviohuro uavareje: Ave magonahoho guomo guome baejëꞌe höjo. \v 31 Baejëꞌe höjamu hegorovo Iesuro rueromo övore maꞌenoromo banigojiomadeje. Banigojiomamu sino hahoꞌere vöröꞌiraejadoho uꞌuhadeje. Vöröho uꞌuhamu hegorovo magonahohuro riꞌöromo irunoꞌe avohëhadeje. \p \v 32 Avohëhëꞌëro majae bevaꞌamu gagorovo aëro guomo guomo baejëꞌe aribövioho ahoꞌo Satan-are a sisëhu dëre abueꞌamëꞌe aribövioho ahoꞌo ëhi ujuoho rueruomadeje. \v 33 Amo raje ae ahoꞌobëhe rueromo Simon-are ojanore gagovoruomadeje. \v 34 Gagovamu Iesuro guomo guome gö gö baejëꞌe ae ahoꞌo jabesi sinoho avohëhoromo aruꞌaho sisëho ahoꞌo a jabesi dëroho rarovöꞌöjëvonövadeje. Rarovöꞌöjëvoromo ë aruꞌaho sisëho uënövadeje: Jöe nugohëjo. Nadi nasi jöho huruohohëjo. Iesuhu ëhi jiëꞌe jö jövade hesi bëhoho ë aruꞌaho sisëho jaburo gavëꞌego hu ëhi jiëꞌe ae jiamu garuomëꞌego ëhuni jövadeje. \s1 Iesuhu Galilee saꞌare jö majëhibe juvade jöhoje. \p \v 35 Ëhi ëꞌëꞌëro sisonuvoꞌi titimamugo Iesuro riꞌöromo vaꞌo a rumoꞌe saꞌare hiromo ë parie vaejadeje. \v 36 Parie vaejamu Simon-mëro Iesu nahobe rovareje. \v 37 Nahobe rueromo birohoromo uavareje: Ae ahoꞌobëhe ja nahavaruëjo. \v 38 Nahavaruëjamu Iesuro uëvadeje: Ruehego no amo göre göre vaꞌarëjo naro God-are jöho amo ioroꞌiorohuꞌo majëhiꞌirode höjo. Ëhesi bëhoho na ëhi ëꞌirodëro rovode höjo. \v 39 Ëhi uënugoromo vaꞌoromo God-are jöho Jew rajehu God rajahijarue osare osare majëhibe Satan-are aruꞌaho sisëho a jabesi dëroho rarovöꞌöjëvobe ëhiꞌobe Galilee saꞌae bövioho juvo barëjadeje. \s1 Iesuhu sino jomoꞌe a ajamade jöhoje. \p \v 40 Ëhiꞌamu iae sino jomoꞌe ae gemuëro rueromo ague aho hiromo ëninamiromo uavadeje: Ja nasi sino avohehoꞌiranoho ja eni javajëjo. Ëhuni jasi nimoromo ajemijëꞌohuro iae ajemiꞌanuëjo. \v 41 Ajemiꞌanuëjamu Iesuro huni vavaenimoromo övoho nugöꞌöromo sinoho rëhahoromo uavadeje: Iae na negajëjo ajamiꞌiro. Marëjëjo. \v 42 Marëjëjamu gavëꞌi jomoho rireromoromo hesi sinore sisë sisëho barëjadeje. \v 43 Barëjamu gavëꞌi Iesuro hu nugöꞌöromo darugoꞌe jöho uavadeje: \v 44 Aveho hejëjo. Nadi aho uënëjo. Aꞌi ma-vaꞌiranoho jasi sinoho priest röjahego gaꞌirajo. Ëhiꞌego Moses-hu uövuade ëhi jiëꞌe suvuoroho God-are öroro bojamego aëro garomo uvoꞌirarëjo: Jasi sinore sisëho barëjëꞌëro iae mae javajëjo. \v 45 Ëhi uavamu rue ahuro Iesuare jöho bogo ejahoꞌi vaꞌoromo Iesuhu ajamade jöho ae majëhibe juvadeje. Ae majëhibe juvamu ae ahoꞌobëhe hebe vaꞌamu Iesuro urimo ëꞌonövadëhi amore amore ma-vaꞌorahoro juvoꞌiëꞌoromo gavade ae ahoꞌo hu gaꞌi tagavamu gëgorovo vuonugoꞌi a rumoꞌe saꞌare vaꞌo hijadeje. Hiꞌego ae ahoꞌobëhe dinöꞌe dinöꞌe jioromo hu gaꞌi ruenövareje. \c 2 \s1 Övo höruꞌe vuovahëꞌe a Iesuhu ajamade jöhoje. \p \v 1 Ëhiꞌamu iae majae gemu niöꞌi barëjamu gagoro Iesuro Capernaum amore vuonoröꞌö rovadeje. Rovamu ae ahoꞌobëhe hejare uvamu: Iesu hesi osare hijajë uvamu hegorovo \v 2 rueromo ë gagovoruomadeje. Gagovoruomamu röhe ahoꞌobëhe osaho ojanoho rarovo barëjadeje. Rarovo barëjamu huro God-are jöho majëhijadeje. \v 3 Majëhijamu evare ae ëhi niöꞌi ëhi niöꞌi jaburo övo höruꞌe vuovahëꞌe aho maratuore giojimo barueꞌi a ioroꞌiorohuro ma-namijëho rovareje. \v 4 Rueromo Iesuare bëhire rueꞌiëꞌoromo gavare ae ahoꞌobëhe tagavoromo röhoho rarovëꞌe jiamu gagorovo javu dönö baꞌojiomoromo Iesuare simano namonö dadovareje. Dadovoromo maratuohuꞌo ëhi nume osare baꞌamareje. \v 5 Baꞌamamu Iesuro gavade iꞌe rovare ariböviohuro hu mae uehorovoruomamu gëgorovo övo höruꞌe vuovahëꞌe aho uavadeje: Harihëjo. Jasi sisëho uehorovoromo vuonugoromo muꞌu barëjahëꞌe höjo. \v 6 Muꞌu barëjahëꞌe höjamu hegorovo Jew rajo jögoru öri röjëhijarue a ioroꞌiorohuro ë raromoromo jabesi simanëro uehorovoromo uvoruomadeje: \v 7 Asëꞌëjo. Ave aho rabëni ëhi jiëꞌe jöho jövajëjo. Ëhi jiëꞌoho huro God-are ihoho ijumajëjo. Hu ma-ae höjo. Röhu huro ë aho uavajëjo: Naro jasi sisëho uehorovoromo vuonugoromo muꞌu barëjahëꞌe jevajëjo. Ëhi jiëꞌe muoho hesi God-ro gemuëro vaejaje höjo. Ma-aho bogajo. \v 8 Ëhi uehorovamu Iesuro hesi dë vövöbajoꞌëro gëromo uvadeje: Jabumë ëhi uehorovaruëromo uëvadeje: Jemë rabëni uehore gö gö baejarujëjo. \v 9 Jemëꞌo uehorovohëjo. Ave övo höruꞌe vuovahëꞌe aho nani ja ëma uaꞌaꞌanuëjo: Jasi sisëho uehorovoromo vuonugahëꞌe hö uaꞌaꞌanuëjo. Ja ëhi uaꞌibejanëjo aho nunoho bogo gaꞌibejarëjo ja mae o sarere jövëꞌe javego. Röhu ja bogo ëma uaꞌaꞌanuëjo: Riꞌöromo jasi maratuoho banigojiomoromo nami juvëjo hesi guomo guomoho bogo barëjego ja javojagojöëni. \v 10 Röhu ë bogo ëma jövoꞌibejane jöho iae na jövoꞌejöjo huro ejehoromo riꞌö nami juvego jemëro ë muoho garomo ëhuro gaꞌirarijego God-are A Maho naro saꞌare hijajire evare sisë muꞌuvaje darugoho ëhuꞌo baejëꞌe jevego. Ëhi uënugoromo röhu övo höruꞌe vuovahëꞌe aho uavadeje: \v 11 Naro ja uavajëjo: Riꞌöromo raromanue maratuoho banigojiomoromo baeromo jasi osahuro vaꞌëjo. \v 12 Vaꞌëjamu hejëꞌi ruehuro riꞌöromo maratuoho ma-burëro banigojiomoromo baeromo ae ahoꞌobëhe jabesi nunire höröromo amonö vaꞌadeje. Höröromo vaꞌamu gagorovo ë ariböviohuro ahoꞌobëhe tiöꞌi God rajahiromo uarovareje: Asëꞌëjo. Ëhi jiëꞌe mu börömoho urimoho no bogo gavare höjo. \s1 Levi-hu Iesuare ijore ijore juvoröhego Iesuhu uavade jöhoje. \p \v 13 Ëhiꞌamu iae Iesuro amore jioromo vaꞌoromo röhu maho Galilee jovo eꞌu riröre vaꞌadeje. Vaꞌamu ae ahoꞌobëhe ijore vaꞌoromo hesi bëhire gagovoruomadeje. Gagovamu gagorovo jöho röjëhijadeje. \v 14 Röjëhi barënugoromo vaꞌadeje. Vaꞌi gavade tax baejaje ae hesi ihoho Levi Alphaeus-are harihoho hesi mu vaejaje osare hijamu gagorovo uavadeje: Rueromo nasi ijoro ijoro juvonövonëjo. Juvonövonëjamu hegorovo riꞌöromo aevoromo Iesuare ijore ijore juvonövadeje. \p \v 15 Ëhiꞌamu Iesumëro Levi-are osare ie ueꞌahamu evare tax baejarue ae ahoꞌo sisë aribövie ahoꞌo urimo Iesuare ijore ijore jijihonövëꞌëro jiëꞌëro ëhuꞌëro ëho jaburo rueromo Iesuꞌo hesi ijorajo ömoꞌömohuꞌo gemuoro ioho ueꞌahareje. \v 16 Ie ueꞌahamu gëgorovo Pharisee aribövie Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuro gavare Iesuro sisë ariböviohuꞌo tax baejarue ariböviohuꞌo ëho jabuꞌo gemu mae ie ijamu gagorovo hesi ijorajo ömoꞌömoho uëvareje: Asëꞌëjo. Hu rabëni tax baejarue ariböviohuꞌo sisë a ioroꞌiorohuꞌo gemuoroho hiromo ioho ijajëjo. Ëhi jiëꞌoho sisë höjo. \v 17 Ëhi jiëꞌoho sisë hö uvavamu hegorovo Iesuro huꞌo heromo ë Pharisee aribövioho uhuꞌe uëvadeje: Jemëhu nasi aribövi ëhi uëvarujoho röhu guomo guomoꞌe ariböviohuremu doctor gavarue höjo mae jëvëꞌe aribövioho bogajo. Ëhesi bëhoho naro sisë aribövioho nasinö jëvojöro uëꞌi rovode höjo ma-döemu mae jëvëꞌe aribövioho bogajo. \s1 Bëhoho rabëni Iesuare ariböviehu i bogo vuonugare jöhoje. \p \v 18 Ëhiꞌamu iae John-are ijore ijore jijiharue ariböviohuꞌo Pharisee ariböviohuꞌo ëho jaburo God uehorovoꞌi ioho vuonugareje. Ioho vuonugamu aëro rueromo Iesu uavareje: John-are jö o Pharisee jabesi jö hejarue ë aribövioho jaburo ioho vuonugarue höjo. Röhu jasi aribövioho rabëni bogo ëhioho ioho vuonugarue höjo. \v 19 Rabëni bogo ëhioho ioho vuonugarue höjamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Nasi ijore ijore jijiharue ariböviehu i bogo vuonugarue hesi bëhoho naro uhuꞌe uëꞌiëꞌajëjo. Na jemëro uvarujëjo: Iꞌo masuꞌiröhe a hesi söröre rueromo aemoꞌaemëro ioho vuonugoꞌaruëjo. Bogo ëhioho jioꞌi aꞌi iꞌo masuröhe aehu jabuꞌo hijajevare evare ioho ueꞌahoꞌaruëjo. \v 20 Röhu majae ijonö iꞌo masuröhe aho aëro guduamo bavaꞌiramu evare ioho vuonugoꞌaruëjo. Avevejöꞌoho naro jabuꞌo hijëꞌego jabu ioho bogo vuonugoꞌaruëjo. \s1 Jew rajehu gororovoꞌiröhe jögoru mamiohuꞌo Iesuhu barovade mu iꞌohuꞌo bogo gemuore havoꞌiröhe jöhoje. \p \v 21 Ëhi uënugoromo Iesuro uhu jöe göꞌo majëhiromo uëvadeje: Niögu iꞌohuꞌo mamiohuꞌo bogo havoꞌanuëjo. Bogo havoromo niögu mami dadovadiroho niögu iꞌo hesi vituoho baeromo niögu mami hesi gagoroho bamoromo sigohiꞌanuëjo iꞌohuro duduhirovoromo mamioho ruho barovego dadovego gagoho böviraejöëni. \v 22 O wine jovo mi sino gagore biguꞌiëꞌiroho jovo iꞌohuꞌo mi sino mamiohuꞌo bogo gemuoroho havoromo jovo iꞌoho mi sino mamiroho biguꞌanuëjo. Ëhi ëꞌibejanëjo jovohuro gatovoromo ögohuro bibivoromo mi sinoho mamiëro jiëꞌëro tögömoromo ioroꞌioremu dadorovego jovoho rovaꞌo barëꞌibejajo. Aꞌi jovo iꞌoho mi sino iꞌo hesi gagoremu biguꞌanuëjo. \s1 Jew rajehu nuharue maja hesi jöhoje. \p \v 23 Iae Jew rajo nuho majaho rovamu gagorovo Iesumëro mure jijihareje. Jijihoromo hesi ijorajo ömoꞌömohuro ioho babovoromo ueꞌahobe vaꞌareje. \v 24 Babovoromo ueꞌahobe vaꞌamu Pharisee ariböviëro Iesu uavareje: Asëꞌe jaruvoho nuho majae höjo. Jasi ijorajo ömoꞌömehu i avoharuoho ëho nuho maja hesi jögoroho aharuëjo. Jabumë rabëni ëhi jiëꞌoho ëꞌaruëjo. \v 25 Ëhi uëvamu Iesuro uëvadeje: David nosi a böröme jionövade höjo. Röhu huꞌo hesi ariböviohuꞌo ie bogojëvoromo hömëvamu huhu ëꞌade jö God-are surire adaharijoho ëho diehiꞌoromo bogo avoho uehorovarujëjo. \v 26 Abiathar priest böröme jiadevare evare David-ro God-are osa mare vaꞌade höjo. Vaꞌoromo God-are nunire bahijare ioho ujuohoromo vituoho iꞌi vituoho hesi aribövioho iꞌimëmamu ueꞌahare höjo. Ëhi jiëꞌe ioho bogo aho ueꞌahoꞌi hesi ma-priest-ëremu ueꞌahoꞌiröhe ie höjo. Röhu jabuhu ueꞌaharohuro ëhuro jögoroho ahare höjo. Röhu ë hesi jöho bogojiade höjo. \v 27 Ëhi uënugoromo uëvadeje: God-ro nuho majaho bamëꞌe höjo ae ajamuiꞌiröhëro. Bogo aho bamavuade höjo nuho maja hesi jöho eꞌiröhego. \v 28 Ëhuꞌëro God-are A Maho naro nuho maja hesi jögoroho ëhuꞌo muebejaje höjo. \c 3 \s1 Övo guomahëꞌe a Iesuhu ajamade jöhoje. \p \v 1 Ëhiꞌamu iae Iesuro God rajahijarue osare rumo vaꞌadeje. Amo ë osare övo hitahi guomahëꞌe aho hijëꞌe jiadeje. \v 2 Hijamu gagorovo aëro ë raromëꞌëro Iesuare jö sisëho nahoromo uvareje: Iesuhu ë a hesi övo avohëhëꞌoho noro a masijoho huruoho majëhiromo uëꞌejarëjo: Iesuro a ajamaje muoho vaeromo nuho maja hesi jögoroho ahade höjo. Ëhi uvoromo jabumëro ma-hu gemu ërimahareje gaꞌiro nuho majare huro ë a hesi övoho avohahego o bogo. \v 3 Ërimahamu Iesuro övo guomahëꞌe aho uavadeje: Ave a nunoro rovëjamu rovadeje. \v 4 Rovamu hu bijönimoromo ërimaharuoho uëvadeje: Nosi jögoroho diehi höjo. Nuho majaroho na ae mae vaejëvoꞌejarëjo o sisë vaejëvoꞌejarëjo. Iꞌovëvoꞌejarëjo o muoꞌamoꞌejarëjo. Ëhi uëvamu rue ariböviohuro ma-jörumoraejareje. \v 5 Jörumoraejamu Iesuro uvadeje: Ëaribövioho hiaꞌi biririꞌe aribövie jioruomajë uvoromo huë vavaeni böröme baeromo dë vörönimamu uherihoromo ë aribövioho gëvadeje. Gënugoromo övo guomahëꞌe aho uavadeje: Jasi övoho nugöꞌöjëjo. Ëhi uavamu hegorovo övoho nugöꞌöjamu marëjadeje. \v 6 Marëjamu gagorovo rue Pharisee ariböviohuro suorovo vaꞌoromo saꞌare a böröme Herod nimarue ariböviohuꞌo gemu mae gagovoromo Iesu anoröhe jöho mevoruomadeje. \s1 Ae ahoꞌobëhe eꞌu riröre raromare jöhoje. \p \v 7 Ëhiꞌamu Iesuro hesi ijorajo ömoꞌömohuꞌo gemu mae ë amore jioromo vaꞌoromo Galilee eꞌu riröre abuejadeje. Abuejamu ae ahoꞌobëhe mae Galilee saꞌare jioromo hesi ijore rueruomadeje. \v 8 Rueruomamu rue Jerusalem amore Judea saꞌa ioroꞌiorore jioromo arue Idumea saꞌare jioromo ruhe Jordan jovo ioroꞌioro gönö jioromo nume Tyre amoꞌo Sidon amoꞌo jiajinö ë ae ahoꞌobëhe jioromo Iesuhu mu masijo vaejaje jöho hegorovo hesi örire rueruomadeje. \v 9 Rueruomamu gëgorovo Iesuro uvadeje: Ae ahoꞌobëhe jioruomëꞌëro nani jabumëro na tatijiomevoruomoꞌajë uvoromo hesi ijorajo ömoꞌömoho uëvadeje: Boat harihe avohehego na ë hiꞌiröjo. \v 10 Röhu Iesuro hu tatijiomoröhe jö uehorovade hesi bëhoho huro ae ahoꞌobëhe avohëvamu mae jioꞌamëꞌego guomo guomoꞌe aho ahoꞌobëhe göëro gö bijimöꞌöbe iosiramirovobe rueꞌiëꞌareje hu rëhego mae jëvoröhego. \v 11 O Satan-are aruꞌaho sisë a jabesi dëre raromaroho ëho jabuhu Iesu gavëꞌiroho hesi nuninö behumorovoꞌamoromo ma-darugoꞌo uvonövareje: Ja God-are Harihe javajëjo. \v 12 God-are Harihe javajëꞌego Iesuro ë aruꞌaho sisëho uënövadeje: Jöe nugohëjo. Na rahu jevajoho bogave aho huruoho majëhiꞌirarijëjo. \s1 Iesuhu hesi ijoraje ahoꞌo 12 baejëvade jöhoje. \p \v 13 Ëhiꞌonugoromo iae Iesuro dahorure ajiomoromo hesi baejëvoꞌi nimade aribövioho uëvadeje: Ruehëjo. Ruehëjamu rovareje. \v 14 Rovamu ae ahoꞌobëhe 12 baejëvadeje huꞌo gemu mae raromo jijihoꞌiröhego. O rëmöꞌöjego hesi jöho ae majëhibe jijihoꞌiröhego. \v 15 O Satan-are ariböviehu a dëre jioruomajoho uëvego suorovoromo vaꞌoruomoröhego. \v 16 Röhu baejëvade aribövi jabesi ihoho ëhi jëvadeje. Simon baejadeje. Röhu Iesuro iho göho Peter jumuvadeje. \v 17 Röhu Zebedee-are harihe niöꞌi Jamesꞌo Johnꞌo öꞌo öꞌo baejëvadeje. Röhu Iesuro jabumë niöꞌi ihe Boanerges jumëgadeje. Jabesi jöho Boanerges iho bëhoho nosi jöho vajerehu anajëhi ëhi jëvëꞌe ae jëve. \v 18 Röhu Andrew Philip Bartholomew Matthew Thomas o Alphaeus-are harihe James o Thaddaeus o Simon ëhi baejëvadeje. Röhu Simon hu Jew rajehu jabesi mueberovoꞌi nimade aho jiadeje. \v 19 O Judas Iscariot huꞌo baejadeje. Judas Iscariot hu ijonö Iesuni hiruëmiromo a jabesi övore bojëmiꞌiröhe aho jiadeje. \s1 Iesuhu Satan-are aribövi a dëre jioꞌamamu rarovöꞌöjëvadoho hu bogo Satan-are darugoho baeromo ëhioho ëꞌadeje. Ëhesi jöhoje. \p \v 20 Ëhiꞌonugoromo Iesu vaꞌoromo hesi osare hijadeje. Hijamu ae ahoꞌobëhe mae röhu maho hu gaꞌi ro gagovamu ëhuro Iesuꞌo hesi ijorajo ömoꞌömohuꞌo i ueꞌahoꞌiröhoho bogo eni jëvadeje. \v 21 Bogo eni jëvamu hesi aganohuro ëho heromo uvareje: Nani Iesuare simanoho sisërëjahëꞌe höromo hu guduamoromo huꞌirae bavaꞌi rovareje. \p \v 22 Ëhiꞌamu Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuro urimo Jerusalem jioromo rovëꞌëro atoromo uvonövareje: Iesu hu Beelzebul aruꞌaho sisë dëre jiajëjo. Sisë a börömohuro vöröho bojamijego ëhuro a dëre aruꞌaho sisëho rarovöꞌöꞌamaje höjo. \v 23 Rarovöꞌöꞌamaje höjamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Ruehego na jöe majëhijöjo. Majëhijöjamu rovamu uhuꞌe uëvadeje: Diehiꞌoromo Satan-ro hesi aruꞌaho sisëho rarovöꞌöjëvojöro uvarujëjo. \v 24 Saꞌae gemuehu adovoromo jabesi arijoꞌarije muorovëꞌoho ë saꞌaho bogo biririvoꞌi barërovoꞌajëjo. \v 25 O agane gemuehu adovoromo jabesi arijoꞌarije muorovëꞌoho ë aganoho bogo biririvoꞌi barërovoꞌajëjo. \v 26 Ëhuni Satan-ro riꞌöromo hesi ariböviohuꞌo muorovoꞌibejajo hesi darugoho uehoroho muoho bogo biririvoꞌi barëꞌibejajo. \p \v 27 Röhu aehu darugoꞌe a hesi osare rumo vaꞌoromo hesi mae sisë ujuohaho vaꞌiëꞌiroho bogo ëma ujuohaho vaꞌirögoro urimo darugoꞌe aho guduamoromo tövonugoromo evare hesi inömo inömoho ujuohaho vaꞌaꞌajëjo. Naro Satan ëhi ruahöꞌöjaje höjo. \p \v 28 Ave jöho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Aehu mu sisë vaejëꞌoho God-are iho ijumarue jö sisë atëꞌoho ahoꞌo God-ro uehorovoromo vuonugëhoꞌajëjo. \v 29 Aꞌi God-are Aruꞌaho hesi iho ijumëꞌoho ëhi jiëꞌe jö sisëho God bogo mae bogo uehorovoromo vuonugoꞌi ë mu sisë vaejëꞌoho ë hesi iꞌuoho ma-ioroꞌiore gemu baeruomoꞌajëjo. \v 30 Iesuhu ëhi uëvade hesi bëhoho ë ariböviohuro atoromo uvareje: Aruꞌaho sisëro Iesuare dëre abuejëꞌe höjo. \s1 Iesuare vëmu ömoꞌöme ö ömoꞌöme rahumë jëvaje jöhoje. \p \v 31 Ëhiꞌamu iae Iesuare vëmohuꞌo ö ömoꞌömohuꞌo rovareje. Rueromo amonö riravoromo Iesuro ruejöro jöe nugöꞌöjareje. \v 32 Jöe nugöꞌöjamu Iesu ririre hiꞌi ae ahoꞌobëhe ruë numë raromo rovaꞌo rojomëꞌëro uavareje: Hë-ajo. Jasi vëmohuꞌo ö ömoꞌömohuꞌo ja gaꞌi nimoromo amonö ro riravaruëjo. \v 33 Riravaruëjamu uëvadeje: Jemë uehorovarujoho nasi vëmoho ö ömoꞌömoho di aribövioho jioruomajëjo. \v 34 Ëhi uënugoromo uherihoromo ruë numë raromo rovaꞌo rojomarue aribövioho gëromo uëvadeje: Aveho gahëjo. Aruëroho nasi vëmohuꞌo ö ömoꞌömohuꞌo jëvajëjo. \v 35 Ae rahu God-hu nimaje mu vaejëꞌoho ëhuro ë aribövioho nasi öe maꞌine vëme jioruomajëjo. \c 4 \s1 Aehu i ujo saꞌa mare saꞌa sisëre riremade uhu jöhoje. \p \v 1 Ëhiꞌamu iae Iesuro röhu maho eꞌu riröre vaꞌo hiromo jöho röjëhijadeje. Röjëhijamu ae ahoꞌobëhe ro tagavamu Iesuro jovore boat gagore vaꞌo hiꞌi ae ahoꞌobëhe jovo riröre raromareje. \v 2 Jovo riröre raromamu Iesuro uhu jöe majëhiromo ëhuro jöe ahoꞌobëhe röjëhijadeje. Röjëhiromo uëvadeje: \v 3 Jöe hehëjo. Iae ae gemuëro i uje ujuohoromo mure riremoꞌi vaꞌade höjo. \v 4 Riremobe vaꞌamu ujo ioroꞌioroho örire rireromade höjo. Rireromamu gavëꞌi ugëro ro i barëjare höjo. \v 5 Ujo ioroꞌioroho munë uhunö jiëꞌe saꞌare rireromade höjo. Rireromoromo ma-burëro riꞌamade höjo saꞌaho munë döro ma-bisemu jiëꞌëro. \v 6 Riromo dirumoho bogo ma ioꞌamëꞌëro majaëro rojomoromo anamu sahoriꞌamade höjo. \v 7 Ujo ioroꞌioroho bibëꞌe resu resuꞌe saꞌare rireromade höjo. Rireromëꞌëro bibëꞌe resuohuro riromo ujo maho babaꞌamade höjo. Babaꞌamamu maho bogo raeꞌamade höjo. \v 8 Ujo ioroꞌioroho saꞌa mare rireromade höjo. Rireromoromo riromo ëgovoromo bajoho raeꞌamade höjo. Uje gemu gemu röhu ioroꞌioroho baje 30 raeꞌamoꞌi ioroꞌioroho 60 raeꞌamoꞌi ioroꞌioroho 100 raeꞌamade höjo. \v 9 Ëhi uënugoromo uëvadeje: Ae rahu ja God-are jö hejanue ae javëꞌoho bëhoho nahoromo birohonëjo. \s1 Iesuhu rabëni uhuꞌe majëhinövade ë hesi jöhoje. \p \v 10 Ëhi uëvamu ijonöho ae ahoꞌobëhe bogojioꞌi Iesuro hesi ariböviohuꞌo gemu mae hijadeje. Hijamu hesi ijorajo 12-huꞌo hesi bëhire raromarue aribövi ioroꞌiorohuꞌo ëho jaburo uhu jö hesi bëhoho ua gavareje. \v 11 Ua gavamu Iesuro uëvadeje: God-ro böröme namiromo ahoꞌobëhe muebejaje jöho urimoho subivëhade höjo. Ësubivëhade jöho huro hesi suvuore jemë bojëmijëꞌe höjo jemëremu heꞌirarijego. Ëhuꞌëro jemëro jö bëhoho heꞌi a ioroꞌioro jabesi öriroho ma-uhu jöemu rovaje höjo. \v 12 Jabuni ma-uhu jöemu rovaje hesi bëhoho ë jöho God-are surire jajivoromo ëhi uvëꞌe höjo: \q1 God-ro nimade höjo ë ariböviohuro muoho ma-gaemu gaꞌi bogo avoho garuomoröhego. \q1 O jöho ma-hemu heꞌi bogo avoho heröhego. \q1 Garomo heꞌibejarëjo jabumë huotorovoromo God-arinö vaꞌego \q1 ëhuro hu jabesi sisëho uehorovoromo vuonugoꞌibejajo. \s1 I ujo saꞌare riremade uhu jö Iesuhu huruoho majëhijade jöhoje. \p \v 13 Ëhi uënugoromo uëvadeje: Röhu naehu majëhijode uhu jöho jemë diehiꞌoromo bëhoho bogo hejarujëjo. Bogo hejarujoho diehiꞌoromo uhu jö ioroꞌioro hesi bëhohuꞌo avoho herëjo. \v 14 Aehu mure ruruhöꞌöjade i ujo hesi bëhoho ëho God-are jö a majëhijajoho uëromo ëꞌode höjo. \v 15 Ujo örire rireromamu ugehu i barëjare jö hesi bëhoho aehu God-are jö hejamu gavëꞌoho Satan-ro ma-burëro rovaje höjo. Rueromo gavaje God-are jöho i ujonöꞌe jabesi dëre jiego garomo baeniëhiromo roriꞌo buꞌöjaje höjo. \v 16 O i ujehu munë uhunö jiëꞌe saꞌare rireromoromo riromo sahoriꞌamade jö hesi bëhoho aëro God-are jöho hejarue höjo. Heromo ma-burëro nimorohoromo jöho ejaharue höjo. \v 17 Ejahoromo jöho ma-döëremu baejëꞌëro majae ma-bunemu mae uehorovoromo garöhe God-are jö uehorovaruohuni aehu sisë vaejëvamu gavëꞌoho o huë vavaene rovamu gavëꞌoho ma-burëro vuonugarue höjo. \v 18 O ujehu bibëꞌe resu gemuore rireromade jö hesi bëhoho aëro God-are jöho heruomaje höjo. \v 19 Heromo ave saꞌa hesi muohuni nurunurumoromo o sarerivoromo inöme börömo mae ujuohoꞌi o bövie biseꞌe ujuohoꞌi nimoromo ëhemu uehorovoromo ëho jabesi nuninö bamarue höjo. Bamoromo saꞌarohemu uehorovaruohuro ëhuro God-are jö jabesi dëre jiajoho taemego jabumë bogo rae avoharue höjo. \v 20 O ujehu saꞌa mare rireromoromo baje 30 o 60 o 100 raeꞌamade jö hesi bëhoho aëro God-are jöho heromo ejahoromo rae avohoruomaje höjo ioroꞌiorohuro ioroꞌioroho iosirëmiromo mu ma-mabëhe vaejarue höjo. \s1 Iro bueromo vaꞌorahore bahijarue uhu jöhoje. \p \v 21 Röhu uhu jöe göꞌo majëhiꞌiëꞌajëjo. Jemëꞌo uehorovohëjo. Iro bunoꞌiraeromo osare barovarue hesi bëhoho bogo hevö gagoroho o maratu ahariroho gurihi bamoꞌi vaꞌorahoro bamoꞌiro ëhuni barovarue höjo. \v 22 Ëho naro uëromo ëꞌajëjo: Nasi jöe rabe rabe gurihiro jiaje naehu jövaje hesi bëhoho ma-vaꞌorahoro jioröhego jövajëjo. O rabe rabe subivëhaje naehu uëvaje hesi bëhoho ma-samaro jioröhego uëvajëjo. \v 23 Ae rahu ja God-are jö hejanue ae javëꞌoho bëhoho nahoromo birohonëjo. \p \v 24 Ëhi uënugoromo uëvadeje: Nasi jö hejarujoho avoꞌavoho uehorovonövorëjo. Uehore ma-bisemu bamëꞌoho ëhuro ajiꞌe jöho ma-bisemu baeꞌaꞌarujëjo. O börömo bamëꞌohuro ëhuro böröme baeꞌaꞌarujëjo. Röhu göꞌo döre börömo bëhe baeꞌaꞌarujëjo. \v 25 Ajiꞌe jö javëꞌoho God-ro göꞌo bojamiꞌiramu baeꞌaꞌanuëjo. O bogojavëꞌoho bisemu baejanoho God-ro ë uehoroho muꞌuvahoꞌajëjo. \s1 I ujehu saꞌare jioromo hesi ëma gurihiro rijaje uhu jöhoje. \p \v 26 Röhu Iesuro uhu jöe göꞌo majëhiromo uëvadeje: I ujehu riromo raejajëhi God-ro böröme namiromo hesi öri ariꞌoho bövioho biseꞌoho ëhi muebejëvaje höjo. Ëjöho naro majëhiꞌiëꞌajëjo. Mu arijoꞌohuro nani ujoho saꞌare suovo ruruhöꞌöbe vaꞌaꞌajëjo. \v 27 Vaꞌoromo vahiromoꞌiramu niavoromo sisonuvoꞌiramu riꞌönövoꞌajëjo. Ëhiꞌobe vaꞌiramu ë majae gemuore ujo suovo ruruhöꞌöjadohuro rëdijiomoromo riꞌamoꞌajëjo. Ëhiꞌoꞌiramu mu arijoꞌohuro ëho garomo dadivoromo uvoꞌaꞌajëjo: Diehiꞌoromo ëꞌajëjo. \v 28 Ëhi uvoꞌaꞌajëjo röhu hesi saꞌaëro rihuoho bojamego i ujoho riromo inovoromo maho raejaje höjo. \v 29 Maho raeromo mavego evare arijoꞌohuro ma-burëro tarivoromo gagovoromo avoho bahijaje höjo ë hesi bëhoho ë gagovarue majaho rovëꞌego. \s1 Ijo hisue mustard-hu ëgovaje uhu jöhoje. \p \v 30 Röhu Iesuro jöe göꞌo majëhiromo uëvadeje: God-hu böröme namiromo muebejëvaje öroho naro uhuꞌe buꞌöromo jemëꞌo naꞌo uehorovoꞌejarëjo. \v 31 Ijo hisu ihe mustard ujehu börömoriromo ëgovajëhi God-ro böröme namiromo ae göꞌo göꞌo ëhi gagovoromo muebejëvobe vaꞌaꞌajëjo. Mustard uje gemu saꞌare öjëꞌiroho bajo ioroꞌioro dinöꞌe dinöꞌe jioꞌamajoho ëho ma-jianovoꞌamoꞌi aꞌi ë mustard ujoho biseharihe höjo. \v 32 Ëhi höjo röhu riromo ëgovoromo ijo hisu ioroꞌioroho iosiramiꞌamoromo ëho börömoho höjo. Börömoriromo adoho ëgovoꞌamego ugëro rueromo gavarue sanu mae jiegorovo ijuoho ë vaeꞌamarue höjo. Ëhi uëvadeje. \p \v 33 Ëhi jiëꞌe uhu jöho ahoꞌobëhe Iesuro uëromo ëhuro hesi jöho majëhinövadeje. Jabumë diehi jiëꞌe jö baeꞌiröhoho eni jëvëꞌoho ëhi jiëꞌe jöhuremu majëhinövadeje. \v 34 Jöho bogo mae bogo samaroho majëhiꞌi ma-uhuꞌe gemu majëhinövadeje. Majëhiromo röhu huꞌo hesi ariböviohuꞌo jabesi sivue raromëꞌiroho jöho ahoꞌo huruoho majëhinövadeje. \s1 Iesuhu uavamu jovo börömehu ruhosöjade jöhoje. \p \v 35 Iesuro boat-re hiromo ëhi jiëꞌe uhu jöho majëhinugoromo vöꞌöromamu gagorovo hesi aribövioho uëvadeje: Ruehego no aruhe eꞌu ioni gönö vaꞌarëjo. \v 36 Vaꞌarëjamu hegorovo ë Iesuare ariböviohuro ae ahoꞌobëhe ë rëmoꞌi Iesuhu hijaje boat-re iojiomoromo hu boat-re baeromo vaꞌareje. Bavaꞌamu boat ioroꞌioroho ëhuꞌo gemu mae vaꞌoruomadeje. \v 37 Vaꞌamu buru böröme eꞌure rovadeje. Bure rovamu jovohuro hasaromo boat-re ro nemoromo ruahoromo abueromo irijiomoromo diruvëvoꞌiëꞌadeje. \v 38 Diruvëvoꞌiaꞌamu gavëꞌi ijorajoho jaburo gavare Iesu mamiꞌe boat dejonö vaꞌo raromoromo simano dövaejaruohuro simane dövaeromo niavëꞌe jiamu gagorovo ioromo uavareje: Tisa no vuovavuoꞌiëꞌajëjo. Na ja nosi jöënioho bogo uehorovanuëjo. \v 39 Uehorovanuëjamu Iesuro riꞌöromo burohuꞌo hasajaje jovohuꞌo uëvadeje: Vuonugohëjo. Vuonugohëjamu buroho ahöꞌöꞌi jovoho uꞌuhoromo ma-jörume ruhijadeje. \v 40 Ma-jörume ruhijamu gagorovo hesi aribövioho uëvadeje: Jemë rabëni juhuonivarujëjo. Urimëꞌi jemë bogo ma uehorovevobe rovarijoho na jemë jaruvohuꞌo ëhi gemuoho ëꞌarujëjo. \v 41 Ëhi gemuoho ëꞌarujëjamu sisë maro juhuonivoromo uarovareje: Ave aho diehi jiëꞌe ae höjo. Huhu uëvëꞌoho bogo aëremuoho ejahoꞌi burohuꞌo jovohuꞌo jabuꞌo hesi jöho ejaharue höjo. \c 5 \s1 Satan-are a sisë ahoꞌobëhe ae gemu hesirire jioruomamu Iesuhu rarovöꞌöꞌamade jöhoje. \p \v 1 Ëhiꞌonugoromo jabuꞌo Iesuꞌo vaꞌaroho vaꞌo eꞌu ioni gönö Gerasene rajo jabesi saꞌare vaꞌo baboro bejareje. \v 2 Baboro bejamu gagorovo ae gemuëro guavoꞌamarue juju gagore jioromo rueromo Iesu birohadeje. Ëa hesi dëre Satan-are a sisëro abueruomamu simane huotorovëꞌe jiadeje. \v 3 Simane huotorovëꞌëro guavoꞌamarue juju gago jioꞌamajire ë hinövadeje. Hiꞌego aëro vajaëro öꞌëro rabëro tövoꞌiëꞌoromo gavare bogo eni jëvamu vuonugareje. \v 4 Urimoroho aëro vajaëro övore hörure tövoꞌego övore öꞌoho ruho tarivoromo hörure vajaho ano ahöꞌönövadeje. Ëhiꞌoromo vöröꞌiraeꞌego aehu guduamoromo huꞌirae ro röhore nugoꞌiröhoho bogo eni jëvonövadeje. \v 5 Majae vahie jöꞌe dadovëꞌi munëro anorovëꞌi guavaruire hinövo dahorure ajio hinövadeje. \p \v 6 Ëhiꞌonövëꞌëro ë ahuro roriꞌo öri ëgoböviro namiromo Iesu garomo tutuvo rueromo hesi bëhire ague aho hiromo \v 7 ma-darugoꞌo uvadeje: Iesu ja God dö mare hijaje a hesi Harihe javajëjo. Ja rabëni sihusihuegoꞌi rovane höjo. Na God-are nuniro uavajëjo: Nadi huë sisëho viꞌehoho bojemëjo. \v 8 Viꞌehoho nadi bojemijë uvade hesi bëhoho urimëꞌi Iesuro hu uavadeje: Aruꞌaho sisëho jero ë a hesi dëre hijanuoho vuonugoꞌi vaꞌëjo. Ëhi uavëꞌego ëhuni uvadeje. \v 9 Ëhi uvamu hegorovo Iesuro uavadeje: Jasi ihoho rahuo höjo. Rahuo höjamu uavadeje: Nasi ihoho Siriehu Bimuvanovëꞌoho jevajëjo. Ëhesi bëhoho no aruꞌahe ahoꞌobëhe dëre javuëꞌego ëhuni ëhi jumegëꞌe höjo. \v 10 Ëhi uaromo Iesu uaꞌi hijadeje: Aruꞌahoho nadi uëvego jabumë ave saꞌare jioromo vaꞌirarëjo. \p \v 11 Röhu mahe ahoꞌobëhe aruhe dahoru ahore gemuoro gagovoromo ie ueꞌahamu gagorovo \v 12 dëre sisë ariböviohuro Iesu uavareje: Uövuego no suorovo vaꞌoromo aruhe mahu jabesi dëre vaꞌo abuejarëjo. \v 13 Abuejarëjamu uëvadeje: Ëhuro vaꞌohë uëvamu hejëꞌi ë sisë ariböviohuro ë a hesi dëre jioromo suorovo vaꞌoromo ruhe mahu jabesi dëre abueruomadeje. Abueruomamu ë mahohuro vaꞌo baradore rireromoromo eꞌure siö ruruhöꞌö vaꞌoromo jove ueꞌahoromo vuovadeje. Mahe ahoꞌobëhe 2,000 rabuꞌe ëhi vuovoꞌamadeje. \p \v 14 Vuovamu gavëꞌi mahu muebeꞌamarue ariböviohuro huruomoromo amo börömore amo ininore jöho majëhibe vaꞌareje. Jöho majëhijamu hejëꞌi ae ahoꞌobëhe rueruomadeje gaꞌiro diehi jiego. \v 15 Iesuaro rueromo gavareje aruꞌaho sisëhu dëre jioromo suorovo vaꞌoruomade aho simanoho mae jioꞌego niöge baꞌamëꞌe hijamu. Urimoho ganövareje aruꞌaho sisë Siriehu Bimuvanovëꞌohuro hesi dëre jioruomëꞌe ëhi hiꞌego röhu evare majare gavareje ma-mae hijamu. Ëhi gagorovo juhuonivoruomadeje. \v 16 Juhuonivamu Iesuhu mu vaejamu gavare ariböviohuro uëvareje: Sisë ariböviehu dëre abueꞌamade ahuꞌo mahohuꞌo ëhi jiëꞌe muoho birohoruomohijajo. \v 17 Ëhi majëhijamu ae ahoꞌobëhe heromo Iesu uavareje: Ave saꞌaho vuonugoꞌi vaꞌëjo. \p \v 18 Vuonugoꞌi vaꞌëjamu Iesuro boat-re ajiomoromo sionëro vuonoröꞌö vaꞌiëꞌadeje. Vaꞌiaꞌamu gavëꞌi aruꞌaho sisë hesirire jioromo suorovo vaꞌoruomade ahuro Iesu uavadeje: Na öꞌoromo jaꞌo hiꞌi negajëjo. \v 19 Negajëjamu Iesuro uavadeje: Bogo rueꞌaꞌanuëjo. Sionëro jasi amëro vaꞌoromo jasi aganoho uënëjo: Badaro huë baejevoromo ëhi mabëhe ajemijamu rovode höjo. \v 20 Ëhi uavamu hegorovo rue ahuro vaꞌoromo hesi saꞌa ihoho Ame 10 Jioꞌamaje Saꞌaho ë saꞌare majëhibe juvoromo uënövadeje: Iesuro ëhi mabëhe ajemamu rovode höjo. Ëhi majëhijamu hegorovo ae ahoꞌobëhe jöe barëjëvadeje. \s1 Iesuhu magonahe niöꞌi Jairus-are abojohuꞌo magonahe göꞌo ajëmade jöhoje. \p \v 21 Ëhiꞌamu Iesuro boat-re vaꞌoromo anume eꞌu ioni gönö vaꞌo ravoꞌamadeje. Ravoꞌamoromo eꞌu riröre namijamu ae ahoꞌobëhe ruë numë gagovo rovaꞌoromo ëhi riravareje. \v 22 Riravamu iae ae gemu hesi ihe Jairus-ro rovadeje. Jairus hu Jew rajehu God rajahijarue osa muebejaje ae jiadeje. Rueromo Iesu garomo hesi höru bëhire ague aho hiromo \v 23 dinamiromo uavadeje: Bësu guomoꞌiëꞌajëjo. Rueromo jasi övoho hesi sinoro bamego iꞌovoromo hijajo. \v 24 Hijajamu hegorovo Iesuro huꞌo gemu mae vaꞌadeje. Vaꞌamu ae ahoꞌobëhe tatijiomobe huꞌo gemu mae ëhi vaꞌoruomadeje. \p \v 25 Vaꞌoruomamu iae magonahe gemuëro jabuꞌo vaꞌadeje. Ëmagonahoho manaero garorovade guomo guomoho bogo barëꞌi ëhi jiemu jiobe vaꞌadoho vadune ahoꞌo 12 barëjëꞌe jiadeje. \v 26 Doctor ahoꞌobëhe gëromo ëhuro viꞌehe sisë maro baenövadeje. Viꞌehe baeromo hesi ijo baje buꞌö barëꞌi röhu bogo marëꞌi sisërëbe vaꞌonövadeje. \v 27-28 Sisërëbe vaꞌamu ë magonahohuro hejade uvoruomamu: Iesuro ae magonahe mabëhe ajamuijaje hö uvamu hejëꞌëro uehorovoromo uvadeje: Na Iesu ma-niögohuremu rëhëꞌohuro ëhuro marëjevoꞌajëromo ae ahoꞌobëhe vaꞌaruire ë vaꞌoromo Iesuare dejonö rueromo niögoho rëhadeje. \v 29 Niögoho rëhamu gavëꞌi magonahoho kö rovadoho ijoho bogo rovadeje. Ijoho bogo rovamu magonahohuro herovadeje mae jiavamu. \v 30 Mae jiavamu Iesuro hejade a ajëmaje daruge gö hesirire jioromo vaꞌëꞌe jiavamu evare ma-burëro huotorovoromo ae ahoꞌobëhe uëvadeje: Ja rahuaro nasi niögoho rëhane höjo. \v 31 Rëhane höjamu hegorovo hesi ijorajoho jaburo uavareje: Jaꞌo iae gavanuëjo ae ahoꞌobëhëro ja tatijiomavoꞌego. Ëhi jiëꞌoho ja rabëni uövuanuëjo: Ja rahuaro na rëhevane höjo. \v 32 Ëhi uëvamu Iesuro arua anumiae uherihadeje gaꞌi di ahuro o di magonahohuro hu rëhëꞌe jiego. \v 33 Uherihoromo gëvamu rue magonahohuro iae mae garomo uvadeje: Huro na ajemade hö uvoromo juhuonivoromo butubutumoromo röhu ma-biririvoromo rueromo Iesuare höru bëhire ague aho hiromo diehi ëꞌade jöho samaꞌe huruoho majahi barëjadeje. \v 34 Majahi barëjamu Iesuro uavadeje: Abojëjo. Jero na mae uehorovevamu ëhuro ja marëjavëꞌe höjo. Vaevëꞌe vaꞌonëjo. Jasi guomo guomoho barëjavëꞌe jiaje ijonö mae jionëjo. \p \v 35 Iesuro ëhi uavamu gavëꞌi ae göëro göëro Jairus-are osare jioromo rueromo Jairus uavareje: Jasi abojoho mamiꞌe guomëꞌe höjo. Ëhuꞌoho rabëni ja tisaho uꞌuoho bojamijanuëjo. \v 36 Uꞌuoho bojamijanuëjamu hegorovo Iesuro he bogo hejanovëꞌe Jairus uavadeje: Nadi juhuonivoꞌi God mae uehorovonëjo. \v 37 Ëhi uanugoromo Peter James o James-are öe John ëho jaburo huꞌo vaꞌojöro uëꞌi a ioroꞌioroho nijioꞌiraejëvadeje. \v 38 Nijioꞌiraejëvonugoromo jaburo vaꞌoromo Jairus-are osare rovareje. Rueromo Iesuro gavadeje ae ahoꞌobëhe gagovorovëꞌëro garahöröꞌe baeromo ma-darugoꞌo nierusuburuꞌe bamoruomamu. \v 39 Ëhiꞌamu gagorovo osare vaꞌoromo uëvadeje: Jemë rabëni garahöröꞌe baeromo nierusuburuꞌe bamarujëjo. Ëmagonaho harihoho bogo guomoꞌi ma-niavajëjo. \v 40 Ma-niavajëjamu hegorovo rueho jaburo Iesu sivoromo ijoꞌijahareje. Ijoꞌijahamu gagorovo Iesuro ë aribövioho ahoꞌobëhe amonö rarovöꞌöjëvonugoromo magonaho harihu hesi vëmu vavuꞌohuꞌo huꞌo rovare ae niöꞌi gemu jabuꞌo ëhi söjëgoromo magonaho harihehu raromaje osare vaꞌadeje. \v 41 Osare vaꞌoromo magonaho hesi övore maꞌenoromo hesi jöëro uavadeje: Tarita kumajo. Ëjöho huotovëꞌoho ëho uaromo ëꞌadeje: Bësu naro ja uavajëjo: Riꞌöjëjo. \v 42 Riꞌöjëjamu hejëꞌi rue magonahohuro ma-burëro riꞌöromo nami juvadeje hesi vadunoho ahoꞌobëhe 12 jiëꞌëro. Juvamu gavëꞌi ae ahoꞌobëhe hu garomo tiöjëvadeje. \v 43 Tiöjëvamu gagorovo Iesuro ma-darugoꞌo uëvadeje: Naehu vaejode muoho nadi aho huruohorëjo. Ëhi uënugoromo uëvadeje: Magonahoho ie bojamego ijajo. \c 6 \s1 Iesuare amo rajehu Iesu bijönimoruomade jöhoje. \p \v 1 Ëhiꞌonugoromo Iesuro vaꞌadeje. Vaꞌoromo hesi amëro rueꞌi hesi ijorajoho jaburo huꞌo gemu mae rovareje. \v 2 Rueruomoromo Jew rajo jabesi nuho majaho rovamu Iesuro God rajahijarue osare vaꞌoromo God-are jö bëhoho röjëhijadeje. Röjëhijamu ae ahoꞌobëhe heromo tiöjareje. Tiöromo uvoruomadeje: Ëiahuro jöho dinöꞌe hejëꞌëro jövajëjo. Hu diehiꞌoromo ëhi jiëꞌe simano maho baejade höjo. Darugoꞌe mu masijoho diehiꞌoromo vaejaje höjo. \v 3 Hu sarerivajëjo. Ma-ijo muemu vaejaje ae höjo. Hu Mary-are harihe höjo. Hu James-are Joses-are Judas-are Simon-are öe höjo. Hesi maꞌino ömoꞌömoho aviae noꞌo gemu mae raromarue höjo. Ëhi uvoruomoromo nue huodivareje. \v 4 Nue huodivamu gëgorovo Iesuro uëvadeje: Jö God-aro baeromo majëhijarue aribövioho dinöꞌe dinöꞌe vaꞌëꞌiroho aëro no mae uehorovavuarue höjo. Aꞌi nosi saꞌa rajoho aganoho osae gemuore raromaruoho jemëremu bogo ëhioho uehorovavuaruje höjo. \v 5 Ëhi uëromo hu darugoꞌe mu vaeꞌiröhoho bogo eni jiadeje. Huro guomo guomoꞌe ae ma-gemu gemu jabesi sinore hesi övoho bamëhoromo sinoho avohëvamu marëjëvadeje. Ëhemu ëꞌadeje. \v 6 Röhu hesi amo rajehu hu bogo ma uehorovarohuni ëhuni tiöjadeje. \s1 Iesuare ijoraje 12 jabuhu vaꞌoromo mu vaeröhego Iesuhu rëmöꞌöjade jöhoje. \p Ëhiꞌonugoromo vaꞌadeje. Vaꞌoromo amore amore jöho röjëhibe juvadeje. \v 7 Röjëhibe juvoromo hesi ijoraje 12-ho uëvadeje: Ruehëromo rovamu uëvadeje: Naro jemë rëmöꞌöꞌiëꞌajëjo jemëro nasi jöho ae majëhibe jijihoꞌirarijego. Jemë ae niöꞌi niöꞌi ame göro göro vaꞌorëjo. Jemëhu mu vaeꞌirarijohuni nasi darugoho bojëmijajëjo ëhuro jemëro Satan-are a sisë gö gö a dëre jioꞌamëꞌoho rarovöꞌöꞌirarijego. \v 8 Röhu vaꞌiëꞌiroho ma-guduodemu ujuohorëjo. Ioho esöho ijo bajoho bövioho biseꞌoho bogavëjo. \v 9 O höru guduoho ioꞌamoromo niöge ma-gemu gemu ioꞌamoꞌi nadi niöꞌi niöꞌioho ioꞌamorëjo. \v 10 Ëhi uënugoromo uëvadeje: Amo göre göre vaꞌoromo aehu di osare raromojöro uëvamu vaꞌo raromëꞌoho ëhuremu raromonövorëjo ijonö ë amore jioromo vaꞌiëꞌe jëvaje. \v 11 O di amore ariböviehu jemesi örire nu huodëgoromo jö bogo ejëhëꞌoho amoho nugo vaꞌirögoro jabesi saꞌa hesi tohotohe jemesi höru hitahire jiajoho saꞌaro riremo vaꞌego ë amo rajohuro garomo uvoꞌirarëjo: No sisë ëꞌëꞌe javuajëjo. \p \v 12 Ëhi majëhijamu hegorovo ijorajo ömoꞌömohuro vaꞌoromo jöe majëhibe jijihoromo uënövareje: Uehoro sisëho vuonugoꞌi uehoro mae baerëjo. \v 13 Ëhi jiëꞌe jöho majëhibe Satan-are aribövi sisë ahoꞌobëhe jabesi dëre jëvajoho rarovöꞌöbe ose guomo guomoꞌe a jabesi sinore otehoromo sinoho avohëvobe ëhi jiëꞌe mu masijoho vaebe jijihareje. \s1 John bapataeto vaejaje a guomade jöhoje. \p \v 14 Ëhi jiëꞌe mu masijoho vaebe jijihamu saꞌa a böröme Herod-ro ë jöho hejadeje rabëni Iesuhu ëꞌaje jöho ae ahoꞌobëhe dinöꞌe dinöꞌe vaerovëꞌëro jiëꞌëro. A ioroꞌiorohuro uvoruomadeje: Ëaho John bapataeto vaenövade ahuro guomoromo riꞌöjëꞌe höjo. Ëhuꞌëro darugo böröme baeromo mu masijoho vaejaje höjo. \v 15 A ioroꞌiorohuro uvoruomadeje: Iesu hu mamiꞌe hijade ae Elijah-ro rovëꞌëro ëꞌajëjo. A ioroꞌiorohuro uvoruomadeje: Jö God-aro baeromo majëhinövare aribövi ioroꞌioro jiarëhi hu ëhi jiëꞌe aëro jiëꞌëro ëꞌajëjo. \p \v 16 Ae göëro göëro Iesuare jöho gö gö atavamu hegoro Herod-ro ae uëvadeje: Ëaho hu John höjo. Urimo naro hesi sönöho tariojahode höjo röhu hu guomoromo riꞌöjëꞌëro hijajëjo. \v 17-18 Röhu ë jö hesi bëhoho urimëꞌi Herod-ro hesi öe Philip-are vabore hesi ihoho Herodias gohoniahijadeje. Gohoniahijamu John-ro riꞌöromo uaꞌi hijadeje: Jasi vuojiri baejanoho ëho bogo maehu höjo. Ëhi uaꞌi hijamu Herod-ro ë magonaho hesi jöëni ae uëvamu John guduamoromo tövoromo savoji gagore baꞌamareje. \v 19 Ëhiꞌamu ë magonahohuro John nue huodivoromo anoꞌi nimadeje. Ëhi nimoromo röhu Herod-ro magonahoho ahamu anoꞌiëꞌadoho vuonugadeje. \v 20 Herod-hu magonaho ahade hesi bëhoho huro uvadeje: John hu a ma-mabëhe hö uvoromo ëhuni John juhuonamiromo avoho mueberomo magonahoho ahadeje. Magonahoho ahoromo vaꞌoromo henövadeje John-ro God-are jöe majahiꞌego. Jöe majahiꞌego Herod-ro nurunurumoꞌego hesi jöho heꞌi nimonövadeje. \p \v 21 Ëhiꞌoromo John anojöëni magonahoho ahobe ruejuvo Herod rahade majaho rovamu evare magonahehu vaeꞌi nimade majaho rovadeje. Ëhesi bëhoho Herod-ro söröe baeromo hu ajamiromo ë saꞌa muebejarue aribövioho muorovo mu muebejarue aribövioho a masijo ioroꞌiore Galilee saꞌare raromaruoho ë a masijoho uëvadeje: Ruehego na söröe bojëmiꞌiröjo. Bojëmiꞌiröjamu rueruomadeje. \v 22 Rueruomamu ë magonaho hesi abojohuro rueromo javavadeje. Javavamu gagorovo Herodꞌo hesi örire rueruomade ariböviohuꞌo ë magonahoho garomo vuëvorovoruomadeje. Vuëvorovoromo Herod-ro magonahoho uavadeje: Ja rabe rabe nimëꞌoho uevego bojamiꞌiröjo. \v 23 Naehu muebejaje öri ariꞌo nimëꞌoho iae ëhuꞌo ririre tarioromo vituoho bojamiꞌejöjo. God-ro geꞌego na mae uavajëjo. \v 24 Ëhi uavamu ë magonahohuro vaꞌoromo vëmoho uavadeje: Na rabe baeꞌejöjo. Rabe baeꞌejöjamu rue vëmohuro uavadeje: Uanëjo bapataeto vaejaje ae John-are sönöho tarioromo simanoho baro bojemëjo. \v 25 Ëhi uavamu hejëꞌi rue abojohuro ma-burëro vuonoröꞌö rueromo a börömoho uavadeje: Na negajoho avevejöꞌe ae uëvego bapataeto vaejaje ae John-are sönöho tarioromo simanoho hevö döre bamoromo baro bojemarëjo. \v 26 Ëhi uavamu hegorovo rue a börömohuro huë vavaene böröme baejadeje. Iae hu huë vavaene baejadeje röhu urimo darugoꞌe jöho ë aribövi jabesi nuniro ë magonahoho mae uavëꞌëro ëhuꞌëro huotorovoromo nijioꞌiraeröhoho hu bijönimadeje. \v 27 Bijönimamu evare ae gemu ma-burëro nugöꞌöromo uavadeje: Vaꞌoromo John-are sönöho tarioromo simanoho baruenëjo. Baruenëjamu savoji gagore vaꞌoromo sönöho tarioromo simanoho \v 28 hevöre bamonugoromo barueromo abojoho bojamadeje. Bojamamu huro bavaꞌo vëmoho bojamadeje. \v 29 Ëhiꞌamu John-are ijore ijore jijiharue ariböviohuro ë jöho heromo rueromo sinoho bavaꞌoromo munë gagore bamareje. \s1 Iesuhu ae ahoꞌobëhe 5,000 daꞌuojëhade jöhoje. \p \v 30 Iesuare apostle ömoꞌömohuro mu masije vaebe jijihëꞌëro vuonoröꞌö rueromo Iesu uavareje: No muoho ëhi ëhi vaeromo jöho ëhi ëhi majëhiromo rovare höjo. Ëhi jiëꞌe jöho jabumëro Iesu majahi barëjareje. \v 31 Majëhi barëjamu gagorovo ruehuro gavade ae ahoꞌobëhe rovëꞌi vaꞌëꞌi rovëꞌi vaꞌëꞌëro huꞌo hesi ariböviohuꞌo i ueꞌahoꞌiröhe o bövi biseꞌo vaeꞌiröhe majaho bogojiamu gagorovo uëvadeje: Ruehego no a rumoꞌe saꞌare nosi sivue vaꞌo raromoromo jemëro ëhuro ma-bisemu nuhorëjo. \v 32 Ëhi uënugoromo jaburo boat-re ajio raromoromo a rumoꞌe saꞌare jabesi sivue vaꞌi vaꞌareje. \p \v 33 Vaꞌi vaꞌamu ae ahoꞌobëhe gavare jabumë vaꞌamu iae mae gëromo uvoruomadeje: Ëaribövioho Iesumëro boat-re vaꞌaruë uvoromo amo göre göre jioromo saꞌa hörëro ma-burëro vaꞌoromo Iesuꞌo hesi ariböviohuꞌo boat-re vaꞌaruoho iosirëmiromo jaburo jovo ioni gönö urimo rueruomadeje. \v 34 Urimo rovamu Iesuro ijonö ro höröromo ravoꞌamoromo gavade ae ahoꞌobëhe tagavëꞌe jiamu gëgorovo uehorovoromo uvadeje: Vaevëꞌëjo. Ëaribövioho vëmu vavuꞌo rumoꞌe ö mahuꞌëro raromanovaruë uvoromo jabesi jöëni vavaenimadeje. Jabesi jöëni vavaenimamu evare jöe ahoꞌobëhe röjëhijadeje. \v 35 Jöe ahoꞌobëhe röjëhijuvo majae bevaꞌiaꞌamu gagorovo hesi ijorajo ömoꞌömohuro rueromo uavareje: Aveho a rumoꞌe saꞌae höjo. O majae mamiꞌe barëjëꞌe höjo. \v 36 Ëhuni ave aribövioho rëmöꞌöjego ave bëhire amo masijore ininore vaꞌoromo ie imoꞌamoꞌirarëjo ueꞌahoröhe. \v 37 Ueꞌahoröhe höjamu uëvadeje: Bogajo. Jemëro irunoꞌoho daꞌuojëhirëjo. Daꞌuojëhirëjamu uavareje: Asëꞌëjo. Dinöꞌe ioho baeromo daꞌuojëhijöro uvanuëjo. Na ja uvoromo ëꞌanuëjo: No 200 kina javuëꞌëro noro ëho bavaꞌoromo buꞌö barëromo ioho imoꞌamoromo ujuoho rueromo ëhuro daꞌuojëhiꞌejarë uvoromo o diehi uvoromo jövanuëjo. \v 38 Jövanuëjamu uëvadeje: Ioho diminoꞌe jëvajëjo. Vaꞌoromo gahëjo. Vaꞌoromo gahëjamu vaꞌoromo adaho garomo vuonoröꞌö rueromo uavareje: No ie ahoꞌobëhe övo gö mine o visue niöꞌi ëhi javuajëjo. \p \v 39 Ëhi uëvamu hegorovo ruehuro ae ahoꞌobëhe uëvadeje: Vaꞌoromo hahagu hahagu gagovoromo ëhi garasiohuro raromobe vaꞌohëjo. \v 40 Vaꞌohëjamu rue ariböviohuro vaꞌoromo ë 50 50 o 100 100 hahagu hahagu gagovoromo ëhi garasi rövëꞌe mabëhire raromobe vaꞌareje. \v 41 Raromobe vaꞌamu gagorovo ie övo gö mine visue niöꞌi ujuoho rovaroho ëho Iesuro ujuohoromo öꞌidöho sioroho garomo God huë mae uavadeje. Huë mae uanugoromo ioho atoꞌatovoromo hesi ijorajo ömoꞌömoho iꞌimëmijadeje ae ahoꞌobëhe suvuorëmijöro. Ëhiꞌoromo visue niöꞌi taritarivoromo iꞌimëmijadeje jaburo ëhuꞌo suvuorëmijöro. \v 42 Ëhiꞌamu ae ahoꞌobëhe ë ioho visuoho ueꞌahamu daꞌuëgadeje. \v 43 Daꞌuëgamu gagorovo ijorajoho jaburo i vitu vituoho visu vitu vituoho aegamu esöe ahoꞌobëhe 12 irijiomoꞌamadeje. \v 44 Ëhiꞌareje. Iesuro ie övo gö mine visue niöꞌi ujuohoromo suvuorëmijamu amaꞌe ahoꞌobëhe 5,000 ë ioho ueꞌahoruomadeje. \s1 Iesuhu eꞌu döre hörehu vaꞌade jöhoje. \p \v 45 Ëhiꞌamu gavëꞌi Iesuro ijorajo ömoꞌömoho uëvadeje: Boat-oro ajio raromoromo eꞌu ioni gönö Bethsaida amoro urimo vaꞌohego na a ioroꞌioroho rëmöꞌöjöjo. \v 46 Ëhi uëvamu hegorovo hesi ijorajoho jaburo boat-re iojiomoromo vaꞌoruomamu Iesuro parie vaeꞌi dahorunö ajiomadeje. \v 47 Ajiomoromo parie vaejamu vahiromadeje. Vahiromamu nume ijorajoho jaburo öri ëgoböviro jovo döre vaꞌoruomoꞌi Iesuro ruhe saꞌare hesi sivue hijadeje. \v 48 Hiꞌi gavadeje burëro jabesi nuninö rueꞌego ijorajoho jaburo jovoho sisëꞌi sisëꞌi huoꞌöbe vaꞌoruomamu. Ëhiꞌojuvo sisonuvoꞌiëꞌadeje. Sisonuvoꞌiaꞌamu Iesuro abueromo jovo döre hörëro vaꞌadeje. Vaꞌoromo jabumë iosirëmiꞌiëꞌadeje. \v 49-50 Iosirëmiꞌiaꞌamu ijorajoho jaburo gavareje hu jovo döre juvamu gagorovo uvareje: Aruꞌahëro juvajëromo jioduduꞌiraeromo jöꞌe dadovareje. Jöꞌe dadovamu hejëꞌi uëvadeje: Nadi juhuonivoꞌi biririvohëjo. Na jevajëjo. \v 51 Na jevajë uënugoromo boat gagore ajiomoromo jabuꞌo gemu mae hijamu buroho barëjadeje. Buroho barëjamu ë aribövioho dadivëvadeje. \v 52 Ëhesi bëhoho Iesuhu mamiꞌe i daꞌuojëhade hesi bëhoho bogo avoho baejareje jabesi uehoroho bogo eni jiëꞌëro. \s1 Iesuhu Gennesaret saꞌare hiromo guomo guomo aribövi ajëmade jöhoje. \p \v 53 Ëhiꞌamu eꞌu ioni gönö rueromo Gennesaret saꞌare ravoꞌamoromo boat-oho ijo bunore be nugareje. \v 54 Röhu ravoꞌamamu gavëꞌi evare ae ahoꞌobëhe Iesu garomo uvoruomadeje: Iae Iesu hö uvoromo \v 55 ë saꞌae börömoho ma-burëro jijihoromo aevoromo guomo guomoꞌe aribövioho giojimo ujuoho rueromo henövare uvavoꞌego: Iesu ë diröꞌore hijajëꞌego ë vaꞌonövareje. \v 56 Iesuhu amo masijore ininore o dinöꞌe dinöꞌe rovëꞌiroho guomo guomoꞌe aribövioho giojimo ujuohoromo aehu gagovarue öri ariꞌere ë ro bahinövareje. Bahinugoromo Iesu ëninamiromo uanövareje: Guomo guomoꞌe aribövioho uëvego ja niögu vituohuremu rëhego ëhuro guomo guomoho barëꞌamajo. Ëhi uaꞌego ae rahu niögu rëhëꞌoho ëhuro marëꞌamonövadeje. \c 7 \s1 Pharisee ariböviehu God-are jö bogo avoho uehorovoꞌi jabesi a mami jö böröme hö uehorovare jöhoje. \p \v 1 Iae Pharisee ariböviohuro Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuro urimo Jerusalem jioromo rovëꞌëro jiëꞌëro Iesu jiajire ro gagovoruomadeje. \v 2 Gagovoromo gavareje Iesuare ijorajo ömoꞌömohuro Pharisee rajo jabesi jögoroho ahoromo jovoho övoho bogo otehodivorovoromo sisëho uꞌovëꞌe ioho ma-ueꞌahamu. \p \v 3 Ëhesi bëhoho Pharisee ariböviohuꞌo Jew rajo a ioroꞌiorohuꞌo ioho bogo ëma ueꞌaharueje. Aꞌi urimo Jew rajo a mamiehu jö bojëmibe rovarëhi ëhiꞌoromo jovëro övoho otehodivorovoromo uvoruomajeje: Nosi sinore sisëho uꞌovahuëꞌëro God-are nunire mae javuajëromo evare ioho ueꞌaharueje. \v 4 O i imoꞌamarue öri ariꞌere jioromo ujuoho rovëꞌiroho uvoruomajeje: Sisë höromo jovëro otehodivoromo uꞌoꞌamoromo uvoruomajeje: Avevejöꞌoho ë ioho iae mae uꞌovëꞌe höromo evare ueꞌaharueje. Ëhiꞌoromo a mami ariböviehu bojëmibe rovare jögoroho ahoꞌobëhe jabumëro ejëhoromo enatue ramae gö gö [i ijarue röhe] ëhi uꞌoꞌamoromo uvoruomajeje: Ëinömo inömo hesi sisëho uꞌo barëꞌego God nimorohajëjo. Ëhiꞌarueje. \p \v 5 Ëhiꞌaruëro jiëꞌëro ë Pharisee ariböviohuꞌo Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuꞌo riꞌöromo Iesu uavareje: Jasi ijorajo ömoꞌömoho a mamiehu bojëmibe rovare jöho bogo eromo jovoho övoho bogo otehodivorovëꞌe ioho ma-ueꞌaharue höjo. Rabëni ëhioho ëꞌarue höjo. \v 6 Ëhi uavamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Sareri sareriꞌe aribövie jëvajëjo. Jö God-aro baeromo majëhijade ae Isaiah-ro jemëhu ëꞌirarije jöho jajivoromo ëhi uvëꞌe höjo: \q1 Ave ariböviohuro ma-jöꞌëremu God na rajehiꞌi \q1 dë vövöbajoꞌoho bogo nasi gemuoroho jioꞌi ma-roriꞌo jioruomajëjo. \q1 \v 7 Jabumë a jabesi jögoroho ae röjëhiromo uëruomaje höjo: Ëho God-are jöe jiaje ejahuorëjo. \q1 Ma-a jabesi jögoroho ëhi röjëhiromo ëhuro ma-döhemu God na rajehiruomaje höjo. \m Ëjemesi jö Isaiah-hu jajivadoho iae mae höjo. \v 8 God-hu bojëmade jögoroho jemëro vuonugoꞌi aehu bojëmibe rovare jögorohemu maꞌenaruje höjo. \p \v 9 Ëhi uënugoromo uëvadeje: Sareriꞌe uehoroho baeromo ëhuro God-hu bojëmade jöho aharuje höjo jemëhu a bojëmijaruje jögoroho maꞌenoꞌirarijëro. \v 10 Ëhesi bëhoho Moses-ro uëvade höjo: Jasi vëmu vavuꞌoho mae uehorovëvonëjo. O jöe göꞌo uëvade höjo: Ae rahu jö sisë jövoromo vëmu o vavu hesi iho ijumahëꞌoho anego guomoꞌirajo. \v 11 Röhu jemëro ë jöho ahoromo ae röjëhiromo uëvaruje höjo: Jaehu jasi vëmu vavuꞌo God-are nunire uëvëꞌoho: Nasi maho sisëho ujuohoromo ajëmiꞌibejodoho röhu aveho na God-are ihoro bamëꞌe jevajë uëvëꞌoho \v 12 nadi röhu maho huotorovoromo jasi vëmu vavuꞌoho ajëminëjo. Ajëmijëꞌoho sisë höjo. Ëhi uëvaruje höjo. \v 13 Vëmu vavuꞌo ajëmijëꞌoho sisë hö uëvarujohuro ëhuro vëmu vavuꞌo mae uehorovëvoꞌirarijego God-hu bojëmade jöho jemëro aharuje höjo jemesi a mami jöho eꞌirovo. Ëhi jiëꞌe mu sisëho ahoꞌobëhe röjëhijaruje höjo. \s1 Bogo i ijaruohuro aꞌi uehoro sisë baejaruohuro ëhuro God-are nunire sisërëjavuaje jöhoje. \p \v 14 Iesuro ëhi uënugoromo ae ahoꞌobëhe röhu maho uëvadeje: Ro gemuoro gagovohëromo ro gagovamu uëvadeje: Naehu ave uhu jö uëꞌiëꞌajoho jemë ae ahoꞌobëhe avoho heromo bëhoho baerëjo. \v 15 Rabe roriꞌo jiajehu jöꞌore vaꞌëꞌoho bogo ëhuro aho sisërëꞌamoꞌi aꞌi rabe dë vövöbajoꞌere jioromo suorovëꞌohuro ëhuro aho sisërëꞌamaje höjo. \v 16 [Ae rahu ja God-are jö hejanue ae javëꞌoho bëhoho nahoromo birohonëjo.] \p \v 17 Ëhi majëhinugoromo Iesuro ae ahoꞌobëhe rëmoꞌi osare vaꞌadeje. Osare vaꞌamu hesi ijorajoho jaburo uavareje: Uhu jö majahuijane hesi bëhoho huruohego no hejarëjo. \v 18 Hejarëjamu Iesuro uëvadeje: Ëhi jiëꞌoho na jemëꞌo uehoroho bogojëvajëjo. Jemë rabëni bogo garomo uvarujëjo: Rabe roriꞌo jiajehu jöꞌore vaꞌëꞌoho bogo ëhuro aho sisërëꞌamaje höjo. \v 19 Ëhesi bëhoho rabe jöꞌore vaꞌëꞌoho vövöbajoꞌeroho bogo abueꞌi dëre abuejaje höjo. Dëre abueromo dëre jioromo suorovoromo bogo aho ijumëvëꞌe ma-gua gagore vaꞌaje höjo. Ëhuꞌëro aho God-are nuniroho bogo sisërëꞌamaje höjo. Iesuhu ëhi jövadoho huro uöromo ëꞌadeje: Jaruvoho ie ahoꞌo ma-ueꞌahëꞌoho God-ro uvaje höjo: Iae mae höjo. \v 20 Röhu Iesuro hesi jö vituoho majëhiromo uëvadeje: I ueꞌahëꞌohuro bogo ëhuro aho sisërëꞌamoꞌi aꞌi dë vövöbajoꞌere jioromo rojomoromo suorovëꞌohuro ëhuro aho God-are nuniroho sisërëꞌamaje höjo. \v 21 Uehoro sisëhuro dë vövöbajoꞌere jioromo rojomego ëhuro öëro jijihanovoruomaje höjo. Vajiohëro ujuohoruomaje höjo. Ae muoꞌamoruomaje höjo. \v 22 Gohoꞌamoruomaje höjo. A jabesiroho ujuohoniëhiꞌi ganiganimoruomaje höjo. Mu sisë rabe rabe vaeruomaje höjo. Ae gö sarerëmiruomaje höjo. A nunire javojiꞌe muoho vaeruomaje höjo. A jabesi mu mahuni dë vörönëgaje höjo. A jabesi ihoho ijumoruomaje höjo. Sivue uehorovoromo jabesi ihoho döro bamoruomaje höjo. Simane sisëꞌi uehorovoruomaje höjo. \v 23 Ëhi jiëꞌe uehoro sisë ahoꞌobëhe dë vövöbajoꞌere jioromo rojomoromo suorovajohuro ëhuro aho God-are nunire sisërëꞌamaje höjo. \s1 Israel rajo bogo aꞌi saꞌa gö rajo magonahehu Iesu mae uehorovade jöhoje. \p \v 24 Ëhiꞌonugoromo Iesuro riꞌöromo ë Jew rajo jabesi saꞌaho vuonugoꞌi vaꞌadoho vaꞌo saꞌa göre Tyre amo Sidon amo jiajinö saꞌare ë rovadeje. Ruenugoromo osare vaꞌoromo uëvadeje: Naehu ave rovodoho nadi huruohorëjo. Ëhi uëvadeje röhu hesi ihoho ë saꞌaroho börömëro jiëꞌëro hu rovadoho bogo a subivëho varijënoho jiadeje. \v 25 Ëhuꞌëro jiëꞌëro magonahe gemuëro ma-burëro hejadeje uvavamu: Iesu rovëꞌe höjo. Ëmagonahoho aboje gemu biseꞌe jiadeje. Satan-are a sisëro ë aboji hesi dëre abueromo simanoho huotovahëꞌe jiadeje. Hesi abojoho ëhi jiëꞌëro ë magonahohuro hejade uvavamu: Iesu rovëꞌe hö uvavamu hegorovo rueromo Iesuare höru bëhire ague aho hijadeje. \v 26 Röhu ë magonahoho hu bogo Jew rajo magonahehu jioromo bogo Jew rajo jöehu jövaje magonahehu jioꞌi aꞌi hesi saꞌa börömoho Syria jioꞌi hesi saꞌa biseꞌoho Phoenicia jiadeje. Hu bogo Jew rajoho jiëꞌe Iesu ëninamiromo uavadeje: Ajemiromo a sisë nasi aboji hesirire jiajoho rarovöꞌöjego vaꞌirajo. \v 27 Rarovöꞌöjego vaꞌirajamu Iesuro uehorovoromo uvadeje: Vëmu vavuꞌehu jabesi aboji harihuꞌo urimo ajëmijaruëhi naro nasi saꞌa rajohemu ëhi urimo ajëmiꞌi rovode höjo. Ëhi uvoromo ë saꞌa gö rajo magonahoho uhuꞌe uavadeje: O-ajo. Nadiꞌego urimo aboji harihuꞌoho ie daꞌuojëhiꞌiröjo. Ëhesi bëhoho noehu aboji harihuꞌo jabesi i ujuohoromo ö harihu mioꞌamëꞌoho ëho bogo maehu höjo. \v 28 Bogo maehu höjamu hegorovo rue magonahohuro uehorovoromo uvadeje: Iae na bisemu ioniro saꞌa gö raje jevoꞌego ëhuni bogo ajemiꞌi jöho jövajëjo. Röhu noehu bogo rarovego öehu i ugobajoꞌo ueꞌaharuëhi nani Iesuro naꞌo ëhi ejehoromo nasi abojoho ajamiꞌajëjo. Ëhi uvoromo mana uhuꞌe uavadeje: Bada iae mae-ëjo röhu i maratu aharire raromarue öho jabumëro aboji harihuꞌo jabesi i ugobajoꞌoho iae ueꞌaharue höjo. \v 29 Ueꞌaharue höjamu Iesuro uavadeje: Iae mae uevanuëjo. Ëhuni vaꞌonëjo. A sisëho jasi aboji hesi dëre jioromo iae mamiꞌe höröromo vaꞌëꞌe höjo. \v 30 Ëhi uëvamu hegorovo rue magonahohuro vuonoröꞌöromo hesi osare vaꞌoromo gavadeje a sisëho mamiꞌe hörö vaꞌi abojoho röhore raromamu. \s1 Ae gemu hesi hiaꞌe tugohoromo bitare tövëꞌe jiamu Iesuhu ajamade jöhoje. \p \v 31 Ëhiꞌamu Iesuro Tyre amonö jioromo vaꞌoromo Sidon amonö rovaꞌadoho vaꞌo saꞌa ihe Ame 10 Jioꞌamaje Saꞌare ë vaꞌoromo nume Galilee eꞌure ruvebijadeje. \v 32 Ruvebijamu gagorovo aëro ae gemu huꞌirae baeromo rovareje. Ëa hesi hiaꞌoho tugohëꞌe o jöho aꞌoꞌaꞌohëꞌe jövëꞌe ae jiadeje. Ëaho huꞌirae baeromo rueromo Iesu ëninamiromo uavareje: Jasi övoho hesi sinoro bamego hu mae jiajo. \v 33 Ëhi uavamu Iesuro huꞌirae baeromo ae ahoꞌobëhe riravaruire jioromo vaꞌoromo jabesi sivue rirarovoromo hesi övo namoho niöꞌi ë a hesi hiaꞌi gagore rëmöꞌöjadeje. Rëmöꞌöromo jijönugoromo sabëro öromo ë a hesi bitaroho rëhahadeje. \v 34 Bitaroho rëhahonugoromo öꞌidöho sioroho garomo ë ahuni haraꞌuoromo hesi jöëro uavadeje: Epatajo. Ëhesi bëhoho huotovëꞌoho: Hiaꞌe dadovoꞌamëjo. \v 35 Ëhi uavamu gavëꞌi ë a hesi hiaꞌoho dadovahoꞌi bitaroho marëromo jöho avoho jövadeje. \v 36 Jöho avoho jövamu Iesuro ae ahoꞌobëhe uëvadeje: Naehu mu vaejodoho nadi aho majëhirëjo. Iesuhu nijioꞌiraejëvoꞌi hijadoho bogo ejahoruomoꞌi ae ëma majëhibe vaꞌareje. \v 37 Röhu ae ahoꞌobëhe Iesuare muoho garomo tiöruomadeje. Tiöromo uvoruomadeje: Mue bövie biseꞌe ma-mabëhe vaejëꞌe höjo. Mu masije gö gö vaeromo röhu hiaꞌi tugohëꞌe bitaro tövëꞌe aribövioho jabuꞌo avohëvego marëꞌamoromo jöe heromo jöe atarue höjo. \c 8 \s1 Iesuhu ae ahoꞌobëhe 4,000 i daꞌuojëhade jöhoje. \p \v 1 Ëhiꞌamu ae ahoꞌobëhe röhu maho gagovëꞌëro ie bogojëvadeje. Ie bogojëvamu gagorovo Iesuro hesi ijorajo ömoꞌömoho uëvadeje: Ruehë uëromo rovamu uëvadeje: \v 2 Ave ariböviohuni vavaenegajëjo. Jabumë naꞌo raromobe rovaroho majae niöꞌi gemu barëjëꞌëro ëhuꞌëro i ueꞌahoꞌiröhoho bogohöjo. \v 3 Naehu ma-dë gagëremu rëmöꞌöjamu jabesirëro vaꞌëꞌoho nune öriꞌamobe vaꞌoruomoꞌajëjo jabumë ae gö gö öre ëgoro rueruomëꞌëro jiëꞌëro. \v 4 Ëhi uëvamu rue ijorajoho jaburo uavareje: Röhu diehiꞌoromo ë aribövioho ioho daꞌuojëhiꞌejarëjo. Aveho a rumoꞌe saꞌae höjo. \v 5 A rumoꞌe saꞌae höjamu uëvadeje: Ioho diminoꞌe jëvajëjo. Diminoꞌe jëvajëjamu uavareje: Ie övo gö mine övo göre niöꞌi javuajëjo. \p \v 6 Ëhi uavamu hegorovo Iesuro ae ahoꞌobëhe uëvadeje: Saꞌaro raromohëjo. Raromohëromo ie övo gö mine övo göre niöꞌi ujuoho rovaroho ëho Iesuro ujuohoromo God huë mae uaromo atoꞌatovoromo hesi ijorajo ömoꞌömoho iꞌimëmijadeje jaburo suvuorëmijöro. Iꞌimëmamu ujuohoromo ae ahoꞌobëhe suvuorëmijareje. \v 7 Ëhiꞌoꞌi visu inine ma-gemu gemu Iesuare ijorajo jabesirire jiadeje. Jëvamu Iesuro ujuohoromo God huë mae uanugoromo hesi aribövioho uëvadeje: Ave visuohuꞌo suvuorëmibe vaꞌohëjo. \v 8 Ëhi ëꞌëꞌëro ae ahoꞌobëhe ë ioho ueꞌahamu daꞌuëgadeje. Daꞌuëgamu gagorovo ijorajoho jaburo i vitu vituoho gagovoromo esöe övo gö mine övo göre niöꞌi aegamu irijiomoꞌamadeje. Ëhiꞌareje. \v 9 Röhu ë i visu ueꞌahare aribövioho ahoꞌobëhe 4,000 rabuꞌe jiadeje. Ueꞌahoromo Iesuro rëmöꞌöjamu vaꞌoruomadeje. \v 10 Vaꞌamu gavëꞌi Iesuro hesi ijorajo ömoꞌömohuꞌo gemu mae boat-re ajiomoromo Dalmanutha saꞌare vaꞌadeje. \s1 Pharisee ariböviehu Iesu bogo ma uehorovoromo huhu darugoꞌe mu vaejöro dinamare jöhoje. \p \v 11 Ëhiꞌamu iae Pharisee ariböviohuro rueromo Iesu jö ahoꞌahamijareje. Jö ahoꞌahamiromo Iesu bijioho gaꞌi nimareje gaꞌi hu guaro bevaꞌego. Ëhi nimoromo Iesu uavareje: God-are darugoho baeromo bogo gavarue muoho röjahuijego no gavarëjo huro ja ajamego muoho vaejanue javego o bogo. \v 12 Ëhi uëvamu hegorovo dë vövöbajoꞌo uhure sisë maro vavaenimoromo haraꞌuoromo uëvadeje: Ave jaruvore raromaruje aribövioho jemë rabëni bogo gavarue muoho gaꞌi nimarujëjo. Na God-are ae jevego gaꞌi nadi ëhioho uehëjo. Ave jöho na jö mae majëhiꞌiëꞌajëjo. Ave jaruvore raromaruje aribövioho ëhi jiëꞌe darugoꞌe muoho bogo mae bogo gaꞌaꞌarujëjo. \v 13 Ëhi uënugoromo rëmöꞌöꞌi Iesumëro vaꞌoromo boat-re iojiomoromo jovo eꞌu ioni gönö vaꞌi vaꞌareje. \s1 Pharisee aribövi o Herod-are aribövi jabesi i dë huaje oso hesi uhu jöhoje. \p \v 14 Vaꞌoromo hesi ijorajoho jaburo rumonëgamu irunoꞌoho bogo göꞌoho ujuohëꞌe jiareje. Ioho ma-bisemu urimo jiadohemu ëhuremu boat-re jëvadeje. \v 15 Ie ma-bisemu jëvamu Iesuro uhuꞌe uëvadeje: Jemëro gavëꞌiajo. Pharisee aribövi jabesi o Herod-are i dë huoꞌamaje osohuro jemesirire rumorovoꞌajëjo. \v 16 Rumorovoꞌajëjamu rueho jaburo ë jöho mevoromo uarovareje: No ie bogojavuoꞌego ëhuni jövajëjo. \v 17 Ëhi uarovamu Iesuro gëromo uvadeje: Jabumë ë jöho ataruëromo uëvadeje: Jemë rabëni i bogojavuaje jöho atarujëjo. Jemë rabëni avevejöꞌohuꞌo bogo gavarujëjo. O rabëni bogo uehorovarujëjo. Na mu ma hesi uehoroho bogojëvëꞌëro ëhuꞌëro bogo gavarujëjo. \v 18 Jemë nuniꞌe hiaꞌiꞌe jëvajëjo. Röhu rabëni bogo garomo bogo hejarujëjo. Jemë rabëni ave jö hesi bëhoho bogo uehorovarujëjo. \v 19 Naehu ie övo gö mine ujuohoromo atoꞌatovoromo ae ahoꞌobëhe 5,000 iꞌimëmodoho jemë ë i vitu vituoho aegamu esöe diminoꞌe irijiomoꞌamade höjo. Uëvareje: Esöe ahoꞌobëhe 12 irijiomoꞌamade höjo. \v 20 Ëhi uavamu uëvadeje: O naehu ie övo gö mine övo göre niöꞌi atoꞌatovoromo ae ahoꞌobëhe 4,000 iꞌimëmodoho jemë ë i vitu vituoho aegamu esöe diminoꞌe irijiomoꞌamade höjo. Uavareje: Esöe ahoꞌobëhe övo gö mine övo göre niöꞌi ëhi irijiomoꞌamade höjo. \v 21 Irijiomoꞌamade höjamu uëvadeje: Urimo nasi mu bëhi bogo gavarijoho jaruvohuꞌo jemë rabëni bogo avoho gevaruje höjo na diehi jiëꞌe ae jevajoho. \s1 Iesuhu nuni sisëꞌe a ajamamu öri ariꞌo ma-bisemu maꞌe maꞌe garomo röhu maho ajamamu avoho ga barëjade jöhoje. \p \v 22 Ëhiꞌonugoromo Iesuꞌo hesi ijorajo ömoꞌömohuꞌo ëho jaburo Bethsaida amore rovareje. Rovamu aëro nuni sisëꞌe ae gemu huꞌirae baeromo rovareje. Barueromo Iesu ëninamiromo uavareje: Ave iaho rëhego nunoho marëjajo. \v 23 Marëjajamu Iesuro nuni sisëꞌe a hesi övore maꞌenoromo amore jioromo huꞌirae baeromo vaꞌadeje. Huꞌirae baeromo vaꞌoromo ë a hesi nunoho sabëro ödivoromo övoho nunire bamëvoromo uavadeje: Na ja uherihoromo bövioho biseꞌoho gavanuëjo. \v 24 Gavanuëjamu ruehuro nigerohoromo garomo uavadeje: Na sisëꞌi gavajëjo ae jijihoꞌi röhu jabesi nu anoꞌoho ijo vaꞌëne jioꞌamoꞌego. \v 25 Ëhi uëvamu ruehuro övoho nunire röhu maho bamëvadeje. Bamëvamu röhu maho uherihoromo avoho garomo bövie biseꞌe ahoꞌo ma-mae gaꞌamadeje. \v 26 Ma-mae gaꞌamamu uavadeje: Nadi arue amoho vuonoröꞌö vaꞌi o öre gö öre göho vaꞌi ma-ahorirëro jasi osaëro vaꞌëjo. \s1 Iesu hu ëhi jiëꞌe ae jiaje jö Peter-hu jövade jöhoje. \p \v 27 Ëhi ëꞌëꞌëro Iesuꞌo hesi ijorajo ömoꞌömohuꞌo vaꞌareje. Vaꞌoromo Caesarea Philippi amo börömo jiajinö amore amore suorovoꞌi iojiomareje. Örire iojiomëꞌi Iesuro uëvadeje: Na rahuo jevaje jöho ae ahoꞌobëhe diehi atoruomaje höjo. \v 28 Diehi atoruomaje höjamu uavareje: A ioroꞌiorohuro uvoruomaje höjo: Ja John bapataeto vaejavuonövane ahuro rovëꞌe javajëjo. A ioroꞌiorohuro uvoruomaje höjo: Ja Elijah-ro rovëꞌe javajëjo. A ioroꞌiorohuro uvoruomaje höjo: Mami göꞌe jö God-aro baeromo majëhinövarijohuro röhu jero gemuëro rovëꞌe javajëjo. \v 29 Ëhi uavamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Röhu jemë nasi jöho diehi ataruje höjo. Diehi ataruje höjamu Peter-ro riꞌöromo uavadeje: Ja böröme namiromo ajamuijanue aho javajëjo. \v 30 Javajëjamu uëvadeje: Ëjöho nadi aho huruoho majëhirëjo. \s1 Iesuhu huë vavaeni baeromo guomoröhe jö jövadohoje. \p \v 31 Ëhiꞌonugoromo Iesuro aevoromo hesi ijorajo ömoꞌömoho röjëhiromo uëvadeje: God-ro ëhi bamëꞌëro ëhuꞌëro hesi A Maho naro viꞌehe huë vavaene bövie biseꞌe baeꞌejöjo. Jew rajo a duvaho ömoꞌömoho priest masijoho jögoru öri röjëhijarue aribövioho ëho jaburo na bijönegoruomoꞌajëjo. Bijönegoruomoꞌiramu aëro anegoꞌiramu guomevoꞌajëjo. Guomoromo majae niöꞌi gemu hesi uhure iꞌovoromo riꞌöꞌejöjo. \v 32 Ëjöho Iesuro bogo subivëhoꞌi ma-samaꞌe röjëhijadeje. Röjëhijamu Peter-ro Iesu roriꞌo huꞌirae bavaꞌoromo uavadeje: Ëhi jiëꞌe jöho nadi jövëjo. \v 33 Nadi jövëjamu Iesuro huotorovoromo hesi ijorajo ömoꞌömoho gëromo Peter uavadeje: Satan roriꞌo vaꞌëjo. God-hu uehorovajëhioho ja bogo ëhioho uehorovoꞌi ma-aehu uehorovaruëhi jero ëhi uehorovoromo ëhuni ë jöho jövanuëjo. \p \v 34 Ëhi uënugoromo Iesuro hesi ijorajo ömoꞌömohuꞌo a ioroꞌioroho ahoꞌobëhe ëhuꞌo uëvadeje: Ruehë uëromo rovamu uëvadeje: Ae rahuaro nasi ijore ijore jijihoꞌi nimëꞌoho jasi sinehu nimajoho nadi uehorovoꞌi uvonëjo: Iesuare jöëni viꞌehe huë vavaene javoje rabe baeromo guomevëꞌoho iae hesi hö uvoromo korosi hesi iꞌuoho banigojiomanovoromo nasi ijoro ijoro juvonövonëjo. \v 35 Ja jasi sinohuni uehorovoromo biririvoromo ave saꞌare hiꞌi ëhemu uehorovëꞌoho ijonöho guomo öriro vaꞌaꞌanuëjo. O ja nasi jöëni o nasi jö ma hesi jöëni guomëꞌoho ijonöho maro hiꞌaꞌanuëjo. \v 36 Jaehu are jove saꞌae mae sisë ahoꞌobëhe bae barëꞌi röhu jasi arijoꞌarije ijumorovëꞌoho na ja ëhuro mae javoꞌajëjo. Bogajo. \v 37 Arijoꞌarije ijumorovëꞌoho diehi röhu maho avohorovoꞌiramu mae javoꞌajëjo. Öre bogohöjo. \v 38 Ëhesi bëhoho ave jaruvore raromarue aribövioho sisë ariböviëro jioruomëꞌëro bogo God gemu uehorovoꞌi mue gö gö uehorovoruomaje höjo. Jabumë ae rahu nasi jöëni o naehu majëhijaje jö hesi jöhuni javojëgëꞌoho uꞌemu God-are A Maho naro maemu jiëꞌe anera ömoꞌömohuꞌo nasi Vavu hesi ajohuꞌo rueꞌiramu evare nani javojimoruomade ariböviohuni javojegoꞌajëjo. \c 9 \p \v 1 Ëhi uënugoromo uëvadeje: Ave jöho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Jemë a ioroꞌiore ave riravarujoho bogo vuovëꞌe raromoromo gaꞌaꞌarujëjo God-hu böröme namiromo hesi darugehu muebejaje ajoho rueꞌiramu. \s1 Iesuare nu anoꞌehu ajivoromo gorosovade jöhoje. \p \v 2 Ëhiꞌoromo majae ahoꞌobëhe övo gö mine övo göre gemu barëjamu Iesuro Peter James John ëhi söromo dahoru ëgobövire ajiomoromo jabesi sivue hahagu raromareje. Raromoromo ë ijorajoho jaburo gavareje Iesuare sino hahoꞌe gorosovoromo \v 3 niögoho ajivo avohamu. Saꞌare raromarue aribövioho noro niöge uꞌoꞌibejo bogo ëhioho ajivoꞌibejo. Iesuare niögohuro ëhi ajivamu gavareje. \v 4 Ëhi gaꞌi gavareje a mami ae niöꞌi Elijahꞌo Mosesꞌo ëma jëvoromo jabuꞌo Iesuꞌo jöe atoruomamu. \v 5 Jöe atamu gëgorovo Peter-ro Iesu uavadeje: Tisa no ave raromaruoho iae mae höjo. Uövuego no javu harihe niöꞌi gemu vaeꞌamarëjo jani gemu Moses-ni gemu Elijah-ni gemu. \v 6 Peter-hu ëhi uavade hesi bëhoho Peter James John ëho jaburo sisë maro juhuonirovëꞌëro jö ma diehi jövoꞌiröhoho Peter dadivamu ëhuni ëhi jövadeje. \v 7 Ëhi jövoromo Iesuare ijorajoho jaburo gavare suehuro Iesumë aegëhamu gagorovo hejareje sue uhure uvavamu: Ave aho nasi Harihu mabëhe höjo. Huhu jövaje jöho avoho herëjo. \v 8 Ëhi uvamu hejëꞌi Iesuare ijorajoho jaburo ruaroho numiaroho uherihoꞌi gavareje Mosesꞌo Elijahꞌo bogojëvoꞌi Iesuro gemuëro ë jabesi bëhire namijamu. \p \v 9 Ëhiꞌoromo dahorure ruvebijëꞌi Iesuro uëvadeje: Jemëhu gavarijoho nadi aho huruoho majëhirëjo. Uꞌemu God-are A Maho naro guomoromo riꞌöjego evaro majëhirëjo. \v 10 Ëhi uëvamu rue ijorajoho jaburo iae ejahoromo Iesu gorosovamu gavare jöho subivëhobe vaꞌareje. Röhu jabesi sivue atoromo uarovareje: Guomoromo riꞌöꞌiröhëro uövuaje jö hesi bëhoho rabe höjo. \s1 John bapataeto vaejaje aehu rovadoho ëho Elijah-hu rovanovade jöhoje. \p \v 11 Ëhi uarovoromo jabumëro Iesu uavareje: Jew rajo nosi jögoru öri röjahuijarue ariböviohuro uövuarue höjo: God-are a börömoho bogo ëma rueꞌi hu rueꞌiëꞌiroho a mami ae Elijah God-arire vaꞌadohuro vuonoröꞌö rueꞌaꞌajëjo. Rueꞌiramu God-are a börömoho ijore rueꞌaꞌajëjo. Jögoru öri röjahuijarue aribövioho rabëni ë jöho majahuijarue höjo. \v 12 Rabëni majahuijarue höjamu Iesuro uëvadeje: Ioꞌajo. Elijah-hu urimo rueromo bövi biseꞌo avohoꞌamoꞌiröhe jöho iae mae-ëjo. Röhu ave jöhuꞌo God-are surire jajivoromo uvëꞌe höjo: Aëro God-are A Maho nörö nue huodivoromo sisë vaeꞌiramu viꞌehe huë vavaene bövie biseꞌe baeꞌaꞌajëjo. Ëhi jajivëꞌe höjo. Ëjöho bogo ëma jajivoꞌi iae mae jajivare höjo. \v 13 Röhu naro ave jöho jemë uhuꞌe uëꞌiëꞌajëjo. Hehëjo. Elijah iae mamiꞌe öre avohoꞌi rovade höjo. Rovamu jaburo diehi nimarëhi ëhi hesi örire sisë vaeruomade höjo. Ëhi ëꞌiröhe jöhuꞌo God-are surire jajivëꞌe höjo. \s1 Iesuhu Satan-are a sisë aharihu hesi dëre jiamu rarovöꞌöjade jöhoje. \p \v 14 Ëhi uënugoromo Iesu Peter James John ëho jaburo dahorure ruvebijareje. Ruvebiromo Iesuare ijorajo ioroꞌioro jabesirire rueꞌi gavareje ae ahoꞌobëhe jabesi bëhire gagovoromo riravo rovaꞌo rojomoꞌi Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuro Iesuare aribövi jabesi jöho ahoꞌahëmijamu. \v 15 Ëhi jiëꞌëro ae ahoꞌobëhe gavare Iesu rovamu gagorovo tiöjëvadeje. Tiöjëvamu Iesu ma-burëro birohoromo jejamiruomadeje. \v 16 Jejamijamu Iesuro uëvadeje: Jemë rabu jöe nasi ariböviohuꞌoho atarujëjo. \v 17 Atarujëjamu ae gemuëro uavadeje: Tisa na nasi harihoho jasi örire barovode höjo. Ëhesi bëhoho Satan-are ae gemuëro hesi dëre abo hiromo hesi bitaroho tövahëꞌe höjo. Ëhi jiëꞌe aruꞌahoho hesirire höjo. \v 18 Hesirire jiëꞌëro nasi harihu hesi simano huotovahëꞌiroho ijumahego jueꞌi saꞌare behumorovaje höjo. Behumorovoromo jöꞌonö obohu tatogoꞌe rueromo ane vuogigimoromo biririꞌövaje höjo. Ëhiꞌajego naro jasi ijorajo ömoꞌömoho uëvode höjo: Aruꞌaho sisëho rarovöꞌöhego vaꞌajo. Ëhi uëvamu rarovöꞌöꞌi ëꞌo gavaroho bogo eni jëvade höjo. \v 19 Bogo eni jëvade höjamu Iesuro uëvadeje: Asëꞌe ave jaruvore raromaruje aribövioho jemë bogo ma uehorovaruje aribövie jëvajëjo. Na majae diminoꞌe jemëꞌoho hibe vaꞌejöjo. Majae diminoꞌe jemesi mu sisëho garomo ma-nunëro ga taemobe vaꞌejöjo. Jemesi uehoro sisëhuro na uꞌuvevajëjo. Ëaharihoho barovego na gavöjo. \v 20 Na gavöjamu rueho jaburo aharihoho huꞌirae rovareje. Rovamu uhure a sisëhuro Iesu garomo ma-burëro dë vövöbajoꞌoho ijumahamu simane sisërëromo bijöbijövoromo övoꞌo höruꞌo ajiomoromo saꞌare behumorovoromo jöꞌonö obohu tatogoꞌe rueromo ubiriꞌubirivadeje. \v 21 Ubiriꞌubirivamu gagorovo Iesuro vavuoho uavadeje: Divare aevoromo simanoho sisërëbe rovade höjo. Sisërëbe rovade höjamu uavadeje: Asisöꞌo jiadevare evare aevoromo ëhi jiobe rovade höjo. \v 22 Röhu uhure a sisëhuro majae ahoꞌobëhe ijumo avohoꞌi nimego simane huotovahego vënire jovore ëma ravorovaje höjo. Röhu ja eni javëꞌoho nosi jöëni vavaenimoromo ajamuijëjo. O bogo eni javego ëhuro vuonugëjo. Vuonugëjamu Iesuro uavadeje: \v 23 Ja rabëni uvanuëjo: Nani nörö bogo eni höjo. Ae rahu God mae uehorovëꞌoho God-hu ëhi jiëꞌe ariböviohuni bövi biseꞌo vaeꞌiröhoho eni höjo. \v 24 Eni höjamu rue vavuohuro ma-darugoꞌo uvadeje: Iae na ma-bisemu mae uehorovajëjo. Ajemego na mae uehorovo avohöjo. \p \v 25 Ëhi uavamu heromo Iesuro gavade rue ariböviohuro ahoꞌobëhe tutubijiohoromo ruë numë hu babaꞌamoꞌi rueruomamu gëgorovo uhure a sisëho birevoromo uavadeje: Aruꞌaho sisë a jabesirire abueromo bitaro tövëhoromo hiaꞌi tugohëhanuoho naro ja uavajëjo: Höröromo vaꞌëjo. Ijoho bogave gemu vuonoröꞌö abueꞌiranëjo. \v 26 Ëhi uavamu hegorovo rue uhure a sisëhuro jöꞌe dadovoromo aharihu hesi simanoho huotovahamu bijöbijövoromo sisë maro övoꞌo höruꞌo ajiomadeje. Sisë maro övoꞌo höruꞌo ajiomamu uhure a sisëhuro höröromo vaꞌamu aharihoho guomo barëjëꞌe sinoho vaꞌëne raromadeje. Ëhi raromamu ae ahoꞌobëhe uvoruomadeje: Ëiaho mamiꞌe guomëꞌe höjo. \v 27 Guomëꞌe höjamu Iesuro aharihoho övore maꞌenoromo nigemamu riꞌöjadeje. \p \v 28 Ëhiꞌamu Iesuro vaꞌo osare hijamu hesi ijorajoho jaburemu huꞌo raromoromo uavareje: Diehiꞌoromo noehu aruꞌaho sisë rarovöꞌöjaroho bogo eni javuade höjo. \v 29 Bogo eni javuade höjamu Iesuro uëvadeje: Ëaharihu hesi dëre jiade ëhi jiëꞌe a sisë ae gö hesi dëre jiajoho rarovöꞌöꞌiëꞌiroho God-are örire ëninamijëꞌohuro ëhuro rarovöꞌöꞌamoꞌarujëjo. Öri göho bogoꞌe höjo. \s1 Iesuhu guomoröhe jö röhu maho majëhijade jöhoje. \p \v 30 Ëhiꞌonugoromo Iesuꞌo hesi ariböviohuꞌo ë saꞌaho vuonugoꞌi vaꞌareje. Vaꞌoromo Galilee saꞌare ma-saginiëri jijihoruomadeje aëro Iesu gajöëni. \v 31 Ëhesi bëhoho huro hesi aribövioho röjëhibe juvoromo uënövadeje: God-ro ëhi bamëꞌëro hesi A Maho na a jabesi övore vaꞌoromo anegoꞌiramu guomoꞌejöjo. Guomoromo majae niöꞌi gemu hesi uhure riꞌöꞌejöjo. \v 32 Jöho ëhi röjëhamu bëhoho bogo heꞌirögoro juhuoninëgamu bogo ua gavareje. \s1 Di aehu a ioroꞌioro iosirëmiromo böröme jiaje jöhoje. \p \v 33 Ëhiꞌoromo Iesumëro Capernaum amore rovareje. Rueromo osare vaꞌo raromoromo Iesuro hesi aribövioho uëvadeje: Jemë rabu jöe öriroho atobe rovarije höjo. \v 34 Atobe rovarije höjamu jörumoraejareje ë hesi bëhoho örire rueromo atoromo uarovëꞌëro: Iesuare ijorajo ömoꞌömoho di aho börömoho javuajëjo. Ëhi uarovobe rovëꞌëro jörumoraejareje. \v 35 Jörumoraejamu Iesuro saꞌaro hiromo hesi aribövi 12-ho jaburo ruejöro uvëvamu rovareje. Rovamu uëvadeje: Ae rahu a ioroꞌioro iosirëmiromo nunire namiꞌi uehorovëꞌoho uvonëjo: Na a ioroꞌioro jabesi dejonö namijajëromo jabesi muoho vaejëhonövonëjo. \v 36 Ëhi uënugoromo Iesuro vaꞌo aharihoho viëhi jabesi nunire baro gurasijiomo namiromo uëvadeje: \v 37 Ae rahu aviëhi jiëꞌe asisöꞌoho gemu nasi ihore rajahiromo baejëꞌoho ëhuro naꞌo rajehiromo baejevoruomaje höjo. O ae rahu na rajehiromo baejevëꞌoho ëhuro bogo na gemu rajehiꞌi remöꞌöjamu rovode ahuꞌo rajahiruomaje höjo. \s1 Ae rahu jemëꞌo bogo iro muorovoꞌe vaejëꞌoho jemëꞌo gemuore jiaje hesi jö Iesuhu jövadohoje. \p \v 38 Ëhi uëvamu John-ro riꞌöromo uavadeje: Tisa no gavare höjo ae gemuëro jasi ihoho uvoromo aruꞌaho sisë a jabesi dëroho rarovöꞌöjëvamu. Rarovöꞌöjëvamu garomo röhu gavare hu bogo noꞌo juvaje aho jiamu gagorovo uavareje: Vuonugëjo. \v 39 Vuonugëjamu Iesuro uëvadeje: Nadi ëhi jiëꞌoho ëꞌorëjo. Ae rahu nasi iho uvoromo darugoꞌe mu vaejëꞌoho bogo burëroho huotorovoromo nasi jö sisëho aho majëhi varijënoho höjo. \v 40 Ae rahu nosi örire bogo bijönimëꞌoho ë aribövioho nosi aemoꞌaeme jioruomajëjo. \v 41 Röhu ave jöho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Ae rahu jemë gëromo uvëꞌoho: Jemë Keriso-are aribövie jëvajëromo ma-bisemu ajëmiromo enatuore jovo bojëmijëꞌoho jabu iae manaho ujuohoruomoꞌajëjo. \s1 God uehorovarue mu ijumëharue aribövi jabesi jöhoje. \p \v 42 Ae göëro asisöꞌonöꞌe jörume hiromo nasi örire mae uehorovevoꞌajëjo. Ëhiꞌoꞌiramu ae göëro ë aho mu sisë röjahiromo ëhuro na mae uehorovevaje muoho ijumahoꞌajëjo. Ijumahoromo iꞌu sisëho baeꞌaꞌajëjo. Mu sisë bogo röjahijajevare evare ë mu sisë röjahijaje a hesi sönöꞌahore aëro iꞌuꞌe munë hitahiohuro tövoromo sö jovore baꞌamego eꞌure bevaꞌoromo guomoꞌibejajo ëho ma-jianovoꞌibejajo. Aꞌi ë mu sisë röjahiꞌiröhe ë hesi iꞌuoho börömo bëhe baeꞌaꞌajëjo. \v 43 O jasi övehu mu sisë vaeromo God uehorovanue mu vuonugoꞌiëꞌiroho övoho tariöꞌönëjo. Ja öve gemu javamu ijonö vaꞌoromo mare hijëꞌoho ëhuro mae javoꞌajëjo. Aꞌi öve niöꞌi javamu ijonö God-hu ramöꞌöjamu ravemu ravaje vënire vaꞌëꞌoho ëhuro sisë bëhe javoꞌajëjo. \v 44 [Ëdiröꞌore huiniohuro bogo vuovoꞌi a sine ma-ueꞌahemu ueꞌahego vënoho bogo duorohego ë diröꞌore aho viꞌehoho ma-baemu baejarue höjo.] \v 45 O jasi hörehu mu sisë vaeromo God uehorovanue mu vuonugoꞌiëꞌiroho höroho tariöꞌönëjo. Ja höre gemu javamu ijonö vaꞌoromo mare hijëꞌoho ëhuro ja mae javoꞌajëjo. Aꞌi höre niöꞌi javamu ijonö God-hu ramöꞌöjamu vënire vaꞌëꞌoho ëhuro ja sisë bëhe javoꞌajëjo. \v 46 [Ëdiröꞌore huiniohuro bogo vuovoꞌi a sine ma-ueꞌahemu ueꞌahego vënoho bogo duorohego ë diröꞌore aho viꞌehoho ma-baemu baejarue höjo.] \v 47 O jasi nunehu mu sisë vaeromo God uehorovanue mu vuonugoꞌiëꞌiroho nunoho jahonëjo. Ja nune gemu javamu ijonö vaꞌoromo God-are aharire hijëꞌoho ëhuro mae javoꞌajëjo. Aꞌi nune niöꞌi javamu God-hu ramöꞌöjamu vënire vaꞌëꞌoho ëhuro ja sisë bëhe javoꞌajëjo. \v 48 Ëdiröꞌore huiniohuro bogo vuovoꞌi a sine ma-ueꞌahemu ueꞌahego vënoho bogo duorohego ë aho viꞌehoho ma-baemu baejarue höjo. \p \v 49 Söëro ioho huꞌihego ëhuro ioho bogo sisërëꞌi mae jiaje höjo. Söehu i huꞌihego i bogo sisërëꞌi mae jiajëhi ëhi ae ahoꞌobëhe jemë vënëro ravëvanovoromo viꞌehe baeꞌaꞌarujëjo ëhuro jemesi dë vövöbajoꞌoho bogo sisërëjëhoꞌi ma-mae jëvoröhego. \v 50 Söho rihuꞌe mabëhe höjo. Röhu sö hesi rihu barëjëꞌoho röhu bogo maho avoho hesi höjo. Ëhuni nasi rihuꞌe jöho maꞌenoꞌi nadi boremiꞌörëjo. Nadi boremiꞌöꞌi nadi iro muorovoꞌoho vaeꞌi ma-huë baerovorëjo. \c 10 \s1 Vaboroꞌo baruꞌo gemuoho jëvaje jöhoje. \p \v 1 Iesuro jöho ëhi majëhinugoromo ë saꞌaho vuonugoꞌi vaꞌadeje. Vaꞌadoho vaꞌo Judea saꞌare vaꞌoromo Jordan beromo ioni göre ajiomadeje. Ajiomamu gagorovo ae ahoꞌobëhe hesi örire röhu maho ro gagovareje. Gagovamu huro urimo ëꞌajëhi ëhi God-are jöe röjëhijadeje. \p \v 2 Röjëhijamu Pharisee ariböviohuro rueromo Iesu guaro bevaꞌojöro uaruomadeje: Vaboro nugöꞌöꞌamoꞌiröhe jögoru hesi jöho no heꞌi naguajëjo. Aehu vaboro nugöꞌöjëꞌoho ëhi jiëꞌoho na mae o sisë höjo. \v 3 Na mae o sisë höjamu Iesuro uëvadeje: Röhu Moses-hu jajivoromo bojëmade jögoroho diehi höjo. \v 4 Diehi höjamu uavareje: Moses-ro jajivoromo uövuëꞌe höjo: Nugöꞌöꞌi nagëꞌoho nugöꞌöꞌirane jöho suroro jajivoromo vaboroho bojamiromo evaro nugöꞌönëjo. \v 5 Ëhi uavamu uëvadeje: Iae ëhi höjo röhu jemë hiaꞌi biririꞌe aribövie jëvobe rovëꞌego ëhuni Moses-ro ë jögoroho jemëni jajivëhade höjo. \v 6 Röhu aevoꞌi God-hu bövi biseꞌo bamade majaroho bogo ëhioho jioꞌi ë hesi jöho God-are surire ëhi uvëꞌe höjo: God-ro aevoromo ahuꞌo magonahohuꞌo bamëvade höjo. \v 7 Ëhuꞌëro jiëꞌëro aëro vëmu vavuꞌoho rëmöꞌöꞌi vaborohuꞌo gemu mae hiꞌaꞌajëjo. \v 8 Vaborohuꞌo hiꞌiramu jabumë niöꞌi jëvadoho röhu gemu jioꞌaꞌajëjo. Ëhi uvëꞌe höjo. Ëhuꞌëro jiëꞌëro ë ahuꞌo magonahohuꞌo bogo hahagu hahagu jioꞌi ma-gemu jëvoꞌajëjo. \v 9 God-hu mamiꞌe gemuore havoromo muohadoho jemë ma-ae jëvaje nadi tarivorëjo. \p \v 10 Ëhi uënugoromo huꞌo hesi ijorajo ömoꞌömohuꞌo vuonoröꞌö vaꞌo osare raromoromo ijorajoho jaburo Iesu uavareje: Vaboro nugöꞌöꞌamarue jöho röhu maho majahuijego no hejarëjo. \v 11 Hejarëjamu Iesuro uëvadeje: Baruehu vaboro nugöꞌöꞌi gö masuvëꞌoho ëho gohoꞌamarue muoho vaeꞌaꞌajëjo. Ëhuro vaboro maho ijumoꞌajëjo. \v 12 O vaborehu baru nugöꞌöꞌi gö masuvëꞌoho ëho bogo maho masuꞌi gohoꞌamarue muoho vaeꞌaꞌajëjo. Ëhi uëvadeje. \s1 Iesuhu hesi övo asisöꞌo inino jabesi sinore bamëhade jöhoje. \p \v 13 Ëhi uëvëꞌëro aëro asisöꞌoho sö ujuoho rueruomadeje Iesuro öve jabesi sinore bamëhojöro. Ujuoho rovamu gëgorovo Iesuare ijorajo ömoꞌömohuro birëgoromo uëvareje: Asisöꞌoho nadi aveho sö ruehëjo. \v 14 Ëhi birëgamu hegoro Iesuro dë vörönimamu hesi aribövioho uëvadeje: Nadi ahëvoꞌi uëhego rueruomajo. Ëhi jiëꞌe asisöꞌo vaꞌëne jörume raromëꞌe aribövioho God-ro böröme namiromo muebejëvego hesi ahariremu raromoruomaje höjo. \v 15 Ave jöho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Asisöꞌo ininehu bogo sivu uehorovoꞌi God-hu muebejavuajoho mae hö uvaruëhi ae rahu bogo ëhi uvëꞌoho ë God-are ahariroho bogo vaꞌo raromoꞌaruëjo. \v 16 Ëhi uënugoromo ë asisöꞌoho huohudëꞌamoromo övoho jabesi simanore bamëhoromo uëvadeje: God-ro huë mae bojëmiꞌajëjo. \s1 Bövi biseꞌo marohëꞌe a hesi jöhoje. \p \v 17 Ëhi ëꞌëꞌëro Iesuro riꞌöromo örire vaꞌadeje. Vaꞌamu ae gemuëro tutuvo rueromo hesi bëhire ague aho hiromo uavadeje: Tisa ja a mae javajëjo. Na diehiꞌoromo ioroꞌioremuoho maroho hiꞌejöjo. \v 18 Maroho hiꞌejöjamu uavadeje: Jero na uevanuëjo: Ja a mae javajëjo. Iae mae höjo röhu hesi God gemu a maho höjo. \v 19 Röhu mae hiꞌiranëro ue gevanuoho ja God-are jögoroho iae gavanue höjo. Nadi aho anonëjo. Nadi gohoꞌamonëjo. Nadi vajiohoho baenëjo. Nadi sareriꞌe jöho aho majëhinëjo. Nadi sareri sarerioho ëꞌoromo vajiohu muoho vaenëjo. Jasi vëmoho vavuoho mae uehorovëvonëjo. Mae hiꞌirane öroho ëhi höjo. \v 20 Öroho ëhi höjamu uavadeje: Tisa iae mae-ëjo röhu na asisöꞌoꞌere aevoromo jö ebe rovodoho jaruvohuꞌo ëhi gemuoho ëꞌaje höjo. \v 21 Ëhi uavamu hegorovo Iesuro hu garomo hesi örire dë vövöbajoꞌe ahoꞌo uehorovoromo uavadeje: Iae ëhi höjo röhu mue gemu bogo vaejëꞌëro javëꞌëro ëhuꞌëro ja bogo eni javajëjo mae hiemu hiꞌiranoho. Vaꞌoromo jasi inömoho bövioho biseꞌoho imoꞌamoromo monioho baeromo inömo bogo eni jiëꞌe aribövioho suvuorëminëjo. Ëhi ëꞌëꞌoho bövie biseꞌe maho maho janioho öꞌidöre jiahoꞌajëjo. Ëhiꞌoromo rueromo nasi ijoro ijoro juvonövonëjo. \v 22 Ëhi uavamu hegorovo ruehuro hesi uehorovoromo uvadeje: Na bövie biseꞌe börömo mae jevëꞌëro suvuorëmiꞌirodoho na bogo eni jevajëromo vavaenimoromo nu anoꞌe sisërëromo vaꞌadeje. \p \v 23 Vaꞌamu gagorovo Iesuro uherihoromo hesi ijorajo ömoꞌömoho gëromo uëvadeje: Bövi biseꞌo marohëꞌe ariböviehu God-hu muebejaje öri ariꞌere vaꞌëꞌoho anojiꞌe mae jioꞌaꞌajëjo. \v 24 Ëhi uëvamu rue ijorajoho jabu jöe barëjëvadeje. Jöe barëjëvamu Iesuro röhu maho uëvadeje: Aganomë God-hu muebejaje ajiꞌe öri ariꞌere vaꞌiröhoho anojiꞌe mae höjo. \v 25 Mi börömo anugo gagore nugöꞌöjëꞌoho ja bogo eni javoꞌajëjo. Röhu ëhi ëꞌëꞌoho samae jianovoꞌi aꞌi bövi biseꞌo marohëꞌe ariböviehu God-hu muebejaje öri ariꞌere vaꞌiröhoho ëho anojiꞌe mae höjo. \v 26 Ëhi jövamu heromo tiötiövoromo uavareje: Ëhi jiëꞌoho no diehiꞌoromo maroho vaꞌejarëjo. No ae ahoꞌobëhe bogo eni javuajëjo. \v 27 Bogo eni javajëjamu Iesuro ërimëhoromo uëvadeje: Ioꞌajo. Jemë aëro jëvëꞌëro bogo eni jëvajëjo. Aꞌi God-hu öri avohëhëꞌoho hu eni höjo hu mue ahoꞌobëhe vaejëꞌoho eni jiajëro jiëꞌëro. \p \v 28 Ëhi uëvamu hegorovo Peter-ro riꞌöromo Iesu uavadeje: Aveho gavëjo. Noro bövie biseꞌe nosiroho vuonugoꞌi jasi ijore ijore jijihëꞌe javuajëjo. \v 29 Jijihëꞌe javuajëjamu Iesuro uëvadeje: Ëho iae mae höjo. Aveho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Ae rahu javue öe maꞌine vëme vavue aboji harihuꞌe o saꞌae vuonugoꞌi nasi jöëni vaꞌoromo nasi jö ma a majëhijëꞌoho \v 30 ëhi jiëꞌe aribövioho jemë jemesi bövioho biseꞌoho ëho ma-biseꞌe vuonugarije höjo röhu avevejöꞌe ave saꞌare bövi mae baeꞌaꞌarujëjo. Javue ahoꞌo ö ömoꞌöme ahoꞌo maꞌino ömoꞌöme ahoꞌo vëmu ömoꞌöme ahoꞌo aboji harihuꞌe ahoꞌo saꞌae ahoꞌo baeꞌaꞌarujëjo. Ëhi baeꞌaꞌarujëjo röhu aëro nasi jöëni huë vavaenohuꞌo bojëmiꞌiramu baeꞌaꞌarujëjo. Röhu majae ijonö jemë ma-ioroꞌioremu maro raromoꞌarujëjo. \v 31 Ëhi höjo röhu a ioroꞌiore ahoꞌo nuninö jiaruoho dejonö jioꞌi a ioroꞌiore dejonö jiaruoho nuninö jioruomoꞌajëjo. \s1 Iesuhu guomoröhe jö urimo vae niöꞌi majëhijadoho ijonö röhu maho majëhijade jöhoje. \p \v 32 Ëhi ëꞌëꞌëro Iesuꞌo huꞌo vaꞌarue ariböviohuꞌo ëho jaburo Jerusalem amo börömore ajiomoꞌi örire vaꞌareje. Iesuro urimo vaꞌi hesi ijorajo ömoꞌömohuro uehoro böröme baebe hesi ijore vaꞌi a ioroꞌioroho ahoꞌobëhe jaburo jabesi ijore juhuonivobe vaꞌoruomadeje. Vaꞌoromo Iesuro hesi ijoraje 12-ho röhu maho roriꞌo sö vaꞌoromo aehu hesi örire diehi jiëꞌe mu vaeꞌiröhe jöho majëhiromo uëvadeje: \v 33 Aveho hehëjo. No Jerusalem amore ajiomaruëjo. Ajio ë raromoromo God-ro hesi ëhi bamëꞌëro hesi A Maho naro priest masijo jabesi övore Jew rajo jögoru öri röjëhijarue a jabesi övore vaꞌiramu baejevoꞌaruëjo. Baejevoromo nasi jöho mevo garomo uvoruomoꞌajëjo: Nörö sisëꞌe aego guomoꞌaꞌajëjo. Guomoꞌaꞌajëromo na baejevoromo saꞌa göre jioromo rovare aribövi jabesi övore bojëmiꞌiramu baejevoromo \v 34 sivegoromo sabëro ödegoromo hisuebijevoromo anegoꞌiramu guomevoꞌajëjo. Guomoromo majae niöꞌi gemu hesi uhure riꞌöꞌejöjo. \s1 Jamesꞌo Johnꞌo masije rirarovoꞌi Iesu ua gavare jöhoje. \p \v 35 Ëhi uëvëꞌëro iae Zebedee-are harihe niöꞌi Jamesꞌo Johnꞌo rueromo Iesu uavareje: Tisa no naguajëjo noehu rabu jö ua gaꞌiëꞌaruëhi jero ëhi ëꞌiranego. \v 36 Ëhi uavamu uëvadeje: Naro rabe ëꞌëhojöro uevarujëjo. \v 37 Rabe ëꞌëhojöro uevarujëjamu uavareje: No naguajëjo jaehu jasi ajiꞌe öri ariꞌere hijëꞌiroho jero uövuego no öꞌo jasi bëhire masije rirarovoromo noro göëro jasi övo manö göëro jasi övo adonö ëhi ariꞌiröhëro. \v 38 Ëhi uavamu uëvadeje: Iae ëhi höjo röhu jemëhu ue gevaruje jö hesi bëhoho jemë bogo gavëꞌe ëma uevarujëjo. Na gavajëjo ajuoꞌe jovo sisëhu ajuemanovoꞌiröhoho jioromo nasi örire jovëro rovanovo hesi jioꞌego. Ëhi jiëꞌe huë vavaeni baeꞌirarijoho na jemëꞌo eni jëvajëjo. \v 39 Eni jëvajëjamu uavareje: Iae no eni javuajëjo. Ëhi uavamu Iesuro uëvadeje: Iae mae höjo. Na ajuemiꞌiröhe jovo sisëhuro jemëꞌo ajuëmiꞌajëjo. O nani rueröhe jovohuro jemëni rueꞌaꞌajëjo. \v 40 Röhu nasi bëhire övo manö o övo adonö ariꞌirarije jö uëꞌirodoho ëho bogo nasirehu höjo. Hesi God-hu a rahumëni uvoromo nugade röhoho ë aho jaburemu nasi bëhiroho ariꞌaꞌaruëjo. \p \v 41 Ëhiꞌamu Iesuare ijorajo ioroꞌioroho 10 jaburo hejareje uvavamu: Jamesꞌo Johnꞌo Iesuare bëhire böröme rirarovoꞌi uvare höjamu hegorovo jabesi örire dë vörönimoruomadeje. \v 42 Dë vörönimoruomamu gagorovo Iesuro hesi ijorajoho ahoꞌobëhe uëvadeje: Ruehëromo rovamu uëvadeje: Iae jemëꞌo gavarujëjo. Saꞌa ioroꞌioro rajëro uvoruomaje höjo: Ëa masijohuro no muebejavuarue höjo. Ëhi höjo röhu ë a masijoho jaburo jabesi aribövioho ruahöꞌöjëvoromo jabumëremu masije riravarue höjo. O jabesi bëhire riravaruohuro ëhi taemëvoromo jöe bojëmijarue höjo. \v 43 Saꞌa ioroꞌioro rajohuro ëhi ëꞌarue höjo. Röhu jemëꞌo nadi ëhioho döroho bamorovorëjo. Aꞌi jemesi ae gemu rahu bövie namiꞌi nimëꞌoho hu a ioroꞌioro jemë ajëminövoꞌiröhe ae jioꞌaꞌajëjo. \v 44 O jemesi ae gemu rahu nunire jioꞌi nimëꞌoho hu a ioroꞌioro jemesi mu vaejëhonövoꞌiröhe ae jioꞌaꞌajëjo. \v 45 Ëhesi bëhoho God-are A Maho naꞌo ae ajëmiꞌi ëhuni rovode höjo. Naehu rovode hesi bëhoho bogo aëro na ajemiꞌirarijego rueꞌi aꞌi naro ae ajëmiromo nasi arijoꞌarije bojamirovoromo guomorovoromo ëhuro ae ahoꞌobëhe sisëhu tövëvajoho jiovo rëmöꞌöꞌirodëni ëhuni rovode höjo. \s1 Iesuhu Jericho amo vuonugoromo vaꞌi nuni sisëꞌe a ajamade jöhoje. \p \v 46 Ëhiꞌoromo Iesumëro vaꞌaroho vaꞌo Jericho amore suorovareje. Suorovëꞌëro Iesuꞌo hesi ijorajo ömoꞌömohuꞌo a ioroꞌiorohuꞌo ahoꞌobëhe ëho jaburo Jericho amoho nugoromo vaꞌi ëꞌareje. Röhu Timaeus-are harihe Bartimaeus öri ionire hijëꞌe jiadeje. Hu nuni sisëꞌe aëro jiëꞌëro hiromo maëni sisëni ëninëminövadeje. \v 47 Ëahuro öri ionire hiromo hejade uvoruomamu: Rovaꞌaje aho Nazareth amo raje Iesu hö uvamu hegorovo ma-darugoꞌo uvoꞌi hijadeje: David-are ujoho böröme javaje Iesu jero nani vavaenimëjo. \v 48 Vavaenimëjamu hegorovo ae ahoꞌobëhe jaburo birevoromo uavareje: Jöe vuonugëjo. Jöe vuonugëjamu hejëꞌi röhu maho darugo maꞌo uvoꞌi hijadeje: Hë David-are ujoho nani vavaenimëjo. \v 49 Ëhi uvoꞌi hijamu hegorovo Iesuro vaꞌadoho vuonugoꞌi ë namiromo uëvadeje: Uvohego rovajo. Rovajamu rueho jaburo ë nuni sisëꞌe aho uavareje: Iae mae höjo. Riꞌöromo rovëjo. Arue ahuro uvajëjo jero ruejöro. \v 50 Ëhi uavamu hejëꞌi ruehuro döre baꞌamade niögoho jaho buꞌöromo ma-burëro riꞌöromo Iesuaro vaꞌadeje. \v 51 Vaꞌamu Iesuro uavadeje: Naro diehi ajamijöro nagajëjo. Nagajëjamu rue nuni sisëꞌe ahuro uavadeje: Bada ajemego na nune dadovoromo uherihöjo. \v 52 Uherihöjamu Iesuro uavadeje: Iae mae höjo. Vaꞌëjo. Jero God mae uehorovamu ëhuro marëjavëꞌe höjo. Ëhi uavamu gavëꞌi ma-burëro uherihadeje. Uherihoromo Iesuare ijore örire vaꞌadeje. \c 11 \s1 Iesuhu Jerusalem mabëhe rovade jöhoje. \p \v 1 Iae Iesumëro vaꞌo Jerusalem bëhire vaꞌoromo Olives Dahorure iojiomoromo Bethphage amo o Bethany amo jiajinö ë rovareje. Rueromo Iesuro hesi ijorajoho niöꞌi rëmöꞌöromo \v 2 uëvadeje: Arue jemesi nuninörire amohuro vaꞌohëjo. Vaꞌo höröꞌi gaꞌaꞌarujëjo donkey harihe biseꞌego aehu döre bogo hiromo vaꞌaruoho benugëꞌe jioꞌiramu. Benugëꞌe jiego jiovoromo huꞌirae ruerëjo. \v 3 O aehu uëvëꞌoho: Jemë rabëni jiovarujë uëvëꞌoho uërëjo: Badaro ave mioho nimoꞌego ëhuni jiovaruëre. Huro mu nimadoho vaeromo iae ma-burëro sionëro nugöꞌöꞌajëre. \p \v 4 Ëhi uëvamu vaꞌoromo gavareje donkey harihoho öri börömore javue gemu namiꞌego ë ojanore benugëꞌe jiamu. Benugëꞌe jiamu gagorovo jiovareje. \v 5 Jiovamu gëgorovo ë bëhire riravare aribövioho jaburo uëvareje: Jemë rabëni donkey harihoho jiovarujëjo. \v 6 Rabëni jiovarujëjamu Iesuhu uëvadëhi ëhi majëhijareje. Ëhi majëhijamu rueho jaburo uëvareje: Iae mae höjo. Bavaꞌohëjo. \v 7 Bavaꞌohëjamu huꞌirae barueromo jabesi niögoho mi dejore ruahoꞌamo bahijamu Iesuro ë ajio hijadeje. \v 8 Hiromo vaꞌamu gavëꞌi ae ahoꞌobëhe a ioroꞌiorohuro niögoho örire ahahobe vaꞌi a ioroꞌiorohuro mure ijo rude tarivëꞌëro ahahobe vaꞌareje. \v 9 Vaꞌoromo Iesuare nuninö vaꞌoruomadohuꞌo dejonö rueruomadohuꞌo ma-darugoꞌo uvoruomadeje: \q1 God mabëhëjo. \q1 Ave aho Badare ihore rovajoho mabëhëjo. \q1 \v 10 Nosi hije David-are sionoho baeromo böröme namiromo muebejavuoꞌiëꞌajëjo. \q1 No naguajëjo ë muoho mae tutuvoröhego. \q1 God mabëhëjo. \p \v 11 Ëhi rajahibe rovëꞌi Iesuꞌo Jerusalem rovareje. Iesuro Jerusalem ruenugoromo God-are amo börömore vaꞌadeje. God-are amo börömore vaꞌoromo bövioho biseꞌoho gabe juvonugoromo gavade mamiꞌe vöꞌöromamu gagorovo huro hesi ijoraje 12-ho jabuꞌo gemu mae Bethany amore sionëro vaꞌadeje. \s1 Mesehu bajo bogo raejöro Iesuhu uavade jöhoje. \p \v 12 Bethany amore vaꞌëꞌëro nërö riꞌöromo ë jioromo vuonoröꞌö rovareje. Örire rueromo Iesuro hejade hömamu hejëꞌi \v 13 rueꞌi gavadeje arue riribövire mesoho hanoꞌe namijamu. Mesoho namijamu gagorovo ë bëhire vaꞌadeje gaꞌi bösoho raejëꞌe jiego o bogo. Vaꞌoromo gavadeje bajoho bogojioꞌi ma-hano ruduꞌemu jiamu hesi raejaje majaho bogo rovëꞌëro jiëꞌëro. \v 14 Hano ruduꞌemu jiamu gagorovo mesoho uavadeje: Ijonöho nadi bajoho raenego aho ueꞌahoꞌirarëjo. Ëhi uavamu hesi ijorajoho jaburo hejareje. \s1 Iesuhu God-are amo börömore vaꞌoromo ëꞌade jöhoje. \p \v 15 Ëhiꞌoromo Iesumëro örëro ajiomoromo Jerusalem ajio suorovareje. Suorovoromo Iesuro God-are amo börömore vaꞌadeje. Vaꞌi gavade aëro bövie biseꞌe imoꞌamamu gëgorovo rarovöꞌöjëvadeje. Rarovöꞌöjëvoromo gavade aëro saꞌa göre göre jioromo rovare aribövi jabesi ijo bajoho ujuohoꞌi amo börömo hesi ijo bajoho iꞌimëmamu gëgorovo jabesi mu maratuoho huotovöꞌöjëhoromo ugo imoꞌamarue aribövi jabesi arëtohuꞌo huotovöꞌöjëhadeje. \v 16 Huotovöꞌöromo ae ahoꞌobëhe ahëvadeje jabuhu inömo inömo ujuohoromo God-are amo ririre örörovaruoho vuonugojöro. \v 17 Ëhi uënugoromo God-are jö hesi öroho ae röjëhiromo uëvadeje: God-are surire jajivoromo uvëꞌe höjo: God nasi osaho aëro uvoruomoꞌajëjo: Ëosa hesi bëhoho saꞌae dinöꞌe dinöꞌe raromarue ariböviehu ro God-are örire jö atarue osaho höjo. Ëhi uvëꞌe höjo röhu jemëro mu sisë ëꞌëꞌëro ëhuro ave osaho vajiohuꞌe ariböviehu gurihirovarue juju gagoho vaꞌëne höjo. \p \v 18 Ëhi uëvamu priest masijohuꞌo Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuꞌo ëho jaburo ë jöho heromo gavare ae ahoꞌobëhe Iesuhu röjëhijaje jöho heromo tiöruomamu gëgorovo uvareje: Nani ae ahoꞌobëhe no ramuoꞌi Iesu gemu uehorovoꞌaruëromo juhuonivareje. Juhuonivoromo öre nahareje Iesu anego guomoröhego. \p \v 19 Ëhiꞌamu vöꞌöromamu gagorovo Iesuꞌo hesi ariböviohuꞌo Jerusalem jioromo vaꞌareje. \s1 Iesuhu meso hesi uhu jö huruoho majëhijade jöhoje. \p \v 20 Vaꞌëꞌëro sisonuvamu Iesuꞌo hesi ariböviohuꞌo örire vuonoröꞌö rueꞌi gavareje mesoho mamiꞌe sahori barëjëꞌe jiamu. \v 21 Sahori barëjëꞌe jiamu gagorovo Peter-ro Iesuhu urimo jövade jöho uehorovoromo uavadeje: Bada arueho gavëjo. Jaehu sahorijöro uavane mesoho iae sahorijëꞌe höjo. \p \v 22 Sahorijëꞌe höjamu Iesuro uëvadeje: God mae uehorovorëjo. \v 23 Ave jöho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Jemë bogo uehore niöꞌi baeꞌirögoro God gemu mae uehorovoromo uvëꞌoho: Na uvajëhi iae ëhi jioꞌaꞌajë uvoromo ave dahoru uavëꞌoho: Riꞌöromo vaꞌo jovo börömoro buꞌörovonë uavëꞌoho jemëhu uvarije muoho God-ro vaejëhoꞌajëjo. \v 24 Ëhuni na uëvajëjo: Rabe rabe God ua gavëꞌoho mae uehorovoromo uvorëjo: Iae mae-ëjo. God-ro iae bojemiꞌiramu baeꞌejöjo. Ëhi uvëꞌohuro ëhuro iae baeꞌaꞌarujëjo. \p \v 25 O jemë döre riravoromo God-are örire ëninamiꞌirögoro röhu ae göëni dë vörönëgëꞌoho ë a hesi sisëho uehorovoromo vuonugorëjo. Ëhi ëꞌëꞌoho ëhuro jemesi Vavue öꞌidöre hijaje ahuro jemesi sisëhuꞌo uehorovoromo vuonugoꞌajëjo. \v 26 [O jemëhu jabesi sisë bogo uehorovoromo vuonugëꞌoho jemesi Vavue öꞌidöre hijaje aho huꞌo jemesi sisëho bogo uehorovoromo vuonugoꞌajëjo.] \s1 Jew rajo a masijehu Iesu bogo ma uehorovoromo darugoho dinöꞌe baejane hö uavare jöhoje. \p \v 27 Ëhi majëhinugoromo Iesuꞌo hesi ariböviohuꞌo Jerusalem röhu maho rovareje. Jerusalem rueromo Iesuro God-are amo börömore vaꞌoromo ë juvadeje. Juvamu gagorovo priest masijohuro Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuro a duvaho ömoꞌömohuro rueromo \v 28 Iesu uavareje: Jaehu God-are amo börömore hiromo mue gö gö vaejanuoho diehi jiëꞌe daruge javoromo o raro darugoho bojamijëꞌëro ëhi jiëꞌe muoho vaejanue höjo. \p \v 29 Vaejanue höjamu Iesuro uëvadeje: Nasi darugo hesi jö ue gevarujoho naꞌo jemë jöe gemu uë gëꞌiëꞌajëjo. Jemëhu mana uevëꞌoho naro jemë uëꞌejöjo: Na ëhi jiëꞌe darugohuro muoho vaejaje höjo. \v 30 John-hu bapataeto vaejavuonövadoho na God-ro o ma-aëro darugoho bojamijëꞌëro ëhioho ëꞌonövade höjo. Uehego na hejöjo. \p \v 31 Hejöjamu rue a masijohuro Iesu diehi mana uaꞌiröhe jöho jabesi mevoromo uarovareje: Noehu uavëꞌoho: God-ro John darugoho bojamade hö uavëꞌoho Iesuro uöꞌaꞌajëjo: Ëhi jiëꞌoho jemë rabëni John bogo ma uehorovarije höjo. \v 32 O noehu Iesu uaꞌiröhoho: Ma-aëro John uavamu ëꞌade hö uaꞌiröhoho röhu ë jöho bogo uaꞌejarëjo. Ëhi uarovare hesi bëhoho ae ahoꞌobëhe uvoruomadeje: John hu jö God-aro baeromo majahuinövade ae höjo. Ëhi uvoruomamu ë a masijehu ae ahoꞌo jabesi jö ahoꞌi jö gö Iesu uaꞌiröhoho juhuonivareje. Juhuonivoꞌi ëhuni Iesu uaꞌiröhoho: Ma-aëro John uavamu ëꞌade hö uaꞌiröhoho bijönimareje. \v 33 Bijönimoromo Iesu uavareje: Jaehu uö gövuanue jö hesi bëhoho no dadivavuajëjo. Dadivavuajëjamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Ëhi jiëꞌoho jemëhu uevarije jöho naꞌo bogo uëꞌejöjo: Na ëhi jiëꞌe darugohuro muoho vaejaje höjo. \c 12 \s1 Mu ariböviehu a börömo hesi öꞌi bajo mu mueberomo sisë ëꞌare uhu jöhoje. \p \v 1 Iesuro ëhi uënugoromo ë Jew rajo aribövi jabesi jö sisëho uhuꞌe majëhiromo uëvadeje: Iae ae gemuëro mure grape öꞌoho bivoꞌamade höjo. Bivoromo ë muoho buore iromo rovaꞌo rojomoromo öꞌi bajo saꞌijovoröhe guaho umoromo mu javue döro vaejade höjo hesi mu ahuro ajio ë hiromo muoho atovoröhego. Muoho ëhi avohoromo gavade eni jiamu gagorovo ae uëvade höjo: Na vaꞌejöjo. Jemëro nasi muoho muebejehorëjo. Mueberomo öꞌi bajoho raeromo mavego nasiroho bahiꞌi ioroꞌioroho jemesi ujuohorëjo. Ëhi uënugoromo riꞌöromo vaꞌo saꞌa göro ë hijade höjo. \v 2 Saꞌa göro vaꞌoromo hijuvo gavade öꞌi bajo urarue majaho rovamu gagorovo mu vaejaharue aho gemu uavade höjo: Vaꞌiranoho mu muebejarue aribövioho uënego öꞌi baje gö iꞌimamego ujuoheho ruenëjo. Ujuoheho ruenëjamu ruehuro vaꞌade höjo. \v 3 Vaꞌo mure höröjamu gavëꞌi rue mu muebejarue ariböviohuro ë aho guduamoromo anoromo sihöꞌöjamu sionëro övemu rovade höjo. \v 4 Övemu rovamu gagorovo rue a börömohuro mu vaejaharue ae göꞌo nugöꞌöjamu mure vaꞌade höjo. Vaꞌo höröjamu gavëꞌi rue mu muebejarue ariböviohuro ë aho simanore anoromo hesi örire mu sisë vaejare höjo. \v 5 Ëhiꞌamu mu arijoꞌohuro mu vaejaharue ae göꞌo nugöꞌöjamu mure vaꞌade höjo. Vaꞌoromo höröjamu gavëꞌi mu muebejarue ariböviohuro ë aho anamu guomade höjo. Anamu guomamugo mu arijoꞌohuro hesi mu vaejaharue ae gö gö nugöꞌöbe rovade höjo. Nugöꞌöꞌego vaꞌo mure höröꞌego ioroꞌioroho ijahëro hisuebiꞌamoꞌi ioroꞌioroho muoꞌamo barënövare höjo. \v 6 Ëhiꞌojuvo huꞌoho ae gemu jiade höjo. Ëaho hesi harihu mabëhoho jiade höjo. Ijo tugohoꞌi mu arijoꞌohuro uehorovoromo uvade höjo: Arue mu muebejarue ariböviohuro hu garomo uvoꞌaꞌaruëjo: Nöruare harihe hö uvoromo ëhuni mae uehorovoꞌaruëjo. Ëhi uvoromo nugöꞌöjamu mure vaꞌade höjo. \v 7 Vaꞌo höröjamu gavëꞌi ë mu muebejarue ariböviohuro uarovare höjo: Arue rovaje ahuro hesi vavu hesi sionoho bae hesi höjo. Ëhuni ëꞌego ano bamarëjo ëhuro ave muoho noro baeröhe höjo. \v 8 Ëhi uarovonugoromo ë aho guduamoromo anoromo guomamu muro jiamu baeromo roriꞌo buꞌöruomade höjo. Ëhiꞌare höjo. \p \v 9 Ëhi jiëꞌoho mu arijoꞌohuro diehi ëꞌaꞌajëjo. Huro rueromo mu muebejarue aribövioho iꞌue bojëmiromo muoꞌamoꞌi ë muoho ae gö bojëmiꞌajëjo jaburo mueberöhego. \v 10-11 Röhu ave uhu jöho God-are surire jajivoromo uvëꞌe höjo: \q1 Munë javue vaeꞌirögoro munë gemu bijönimoromo vuonugare höjo. \q1 Vuonugaroho jaruvoho ë munëhuro javuoho nigemoꞌego bibivoromo mae namijajëjo. \q1 Hesi Bada God-ro ëhi ëꞌade höjo. \q1 Ëho noro garomo uvarue höjo: God-ro mu mabëhe ëꞌëꞌe höjo. \m Ëjö God-are surire jajivamu adaharijoho jemë diehiꞌoromo ë hesi bëhoho bogo avoho baejarije höjo. \p \v 12 Ëhi uëvamu hegorovo rue Jew rajo a masijohuro garomo uvareje: Iesuro a masijoho no biraguoromo ëhuni uhu jöho jövajëjo. Jövajë uvoromo Iesu guduamo bavaꞌiëꞌoromo ae ahoꞌobëhe juhuonëmiromo vuonugo vaꞌareje. \s1 Iesuhu guaro berovojöro aehu tax jö ua gavarohoje. \p \v 13 Ëhiꞌamu aëro Pharisee aribövioho o Herod-are aribövioho rëmöꞌöjareje vaꞌoromo Iesu sareramego huro jöe sisëꞌi jövoromo guaro berovoröhego. \v 14 Rëmöꞌöjamu vaꞌoromo Iesu sarerisareriamiromo uavareje: Tisajo. Iae no gavarue höjo ja a mae javego. O aho bogo juhuonëmijego. Ëhesi bëhoho jero no göromo ae böröme o biseꞌe javuajëromo jöe gö gö bogo röjahuiꞌi God gemu uehorovoromo hesi örohemu mae röjahuijanue höjo. Ëhuni no jö harihe ua gaꞌiëꞌaruëjo tax jöho. Rome a börömohuro nosi saꞌaho muebejego noro hu tax bojamijarue höjo. Noehu ëhi ëꞌaruoho na ëhuro Jew rajo nosi jögoroho aharue höjo o bogajo. Na no bojamiꞌejarëjo o bogajo. \v 15 Bogajamu Iesuro gëromo uvadeje: Arue ariböviohuro nasi örire ma-döemu mae ue geꞌi aꞌi jabesi uhoho na ijumevoꞌi nimoromo majehijaruëromo uëvadeje: Jemë rabëni nasi dëho bijioho gevarujëjo gaꞌi na bejevego. Ajivëꞌe ijo baje gemu baruehego na gavöjo. \v 16 Gavöjamu barovareje. Barovamu garomo uëvadeje: Aveho rahuare nu anoꞌohuꞌo ihohuꞌo jajivëꞌe höjo. Jajivëꞌe höjamu uavareje: Rome a börömo hesi höjo. \v 17 Rome a börömo hesi höjamu Iesuro uëvadeje: Ëhuni Rome a börömo hesiroho ëho hesi öroro bojamiꞌi God-aroho ëho God-are öroro bojaminövorëjo. Ëhi uëvamu heromo jöe barëjëvadeje. \s1 Iesuhu guaro berovojöro vuovëꞌe ariböviehu riꞌöruomoꞌiröhe jö Sadducee ariböviehu hu ua gavarohoje. \p \v 18 Ëhiꞌamu iae Jew rajo a masijo ioroꞌiorohuro rovareje. Jabumë Sadducee jö uehorovarue aribövie jioruomadeje. Sadducee ariböviohuro uehorovoromo uvoruomajeje: A vuovëꞌoho ijonöho bogo riꞌöꞌamoꞌi ma-ioroꞌiore gemu vuovoꞌajëjo. Ëhi uvoruomaje ariböviohuro rueromo Iesu guaro berovojöro sarerisareriamiromo uavareje: \v 19 Tisajo. Moses-ro jögore jajivoromo uövuëꞌe höjo: Aboji harihuꞌo rumoꞌe a vuovego diehi ëꞌiröhe öroho aviëhi höjo. Aehu vaboro masuromo vaboroho aboji harihuꞌoho bogo vaejëꞌe baruehu guomoꞌi vaboro nugëꞌoho hesi öhuro vuojiroho masuromo ëhuro guomade ö hesi ihoro ujoho vaejahoꞌajëjo. Moses-are jögoroho ëhi höjo. \v 20 Ëhi jiëꞌëro iae ma-ö ömoꞌömëremu ae ahoꞌo 7 raromare höjo. Raromoromo muriohuro magonahoho masuvade höjo. Masuromo vaboroho aboji harihuꞌoho bogo vaejëꞌe baruoho guomade höjo. \v 21 Guomamu hesi vaboroho dorue hijamu ö göhuro vuojiroho masuvade höjo. Masuromo vaboroho aboji harihuꞌoho bogo vaejëꞌe baruoho guomade höjo. Guomamu hesi vaboroho röhu maho dorue hijamu gagorovo ö göhuro vuojiroho masuvade höjo. Masuromo guomade höjo. \v 22 Ö ömoꞌömo ioroꞌiorohuꞌo ëhi gemuoho ëꞌobe rovare höjo. Ö ömoꞌöme 7 jabuhu ë magonahe gemuoho masube rovaroho ë magonahoho aboji harihuꞌoho bogo vaejëꞌe aho ma-vuovëvobe rovade höjo. Vuovobe ruejuvo barëjamu ijo tugohoꞌioho ë magonahoho huꞌo guomade höjo. Ëhiꞌare höjo. \v 23 Ëhi ëꞌarohuni ëhuni ave jöho no ua gaꞌiëꞌaruëjo. Jero uvanue höjo: Vuovoromo riꞌöꞌejarëjo. Ëhuni vuovëꞌe ariböviehu riꞌöruomoröhe majaroho ë magonahoho di ahuꞌo hiꞌaꞌajëjo. Barue ahoꞌo 7 masuvëꞌego uavaruëjo. \p \v 24 Ëhi uavamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Bogajo. God-are surire jöhuꞌo huhu mu vaeröhe darugohuꞌo jemë bogo avoho gavarujëro sisëꞌi uehorovoromo ue gevarujëjo. \v 25 Ëhesi bëhoho vuovëꞌëro riꞌöruomoꞌiröhe maja rovëꞌiroho vaboroho baruoho bogo masurovoꞌi aneraehu öꞌidöre ma-raromaruëhi ëhi raromoꞌaruëjo. Ëhuni ë magonahehu di ahuꞌo hiꞌiröhe jö ue gevarujoho bëhi rumoꞌe höjo. \v 26 Ëjöho jemëro uvaruje höjo: Vuovëꞌe ariböviehu riꞌöꞌiröhe jöho sareri jöe höjo. Ëho bogo sareri jöehu jioꞌi jö mae höjo. Ëhesi bëhoho vuovoromo riꞌöꞌiröhe jöho Moses-ro God-are surire iae jajivëꞌe höjo. Ijo hisu vënehu ravade jö jajivadevare evare God-hu jövade jöho jajivoromo ave jöhuꞌo uvëꞌe höjo: God na Abraham Isaac Jacob ëhi muebejëvaje ae jevajëjo. Jemë rabëni ë jö hesi bëhoho bogo avoho baejarije höjo. \v 27 God-hu Abraham Isaac Jacob muebejëvaje jö hesi bëhoho jabumë vuovoromo bogo ioroꞌioremuoho barëꞌi vaꞌo raromego God-ro muebejëvaje höjo. God bogo vuovoromo ioroꞌioremu barëjëꞌe aribövioho muebejëvoꞌibejajo. Aꞌi hu vuovoromo vaꞌo raromarue aribövioho iae muebejëvaje höjo. Ëhuni ae vuovoromo ioroꞌioremu barëjaje hö uvarujoho ëho sarerivarujëjo. \s1 God-hu bojamuade jöho diho börömoho jiajoho aehu Iesu ua gavadohoje. \p \v 28 Ëhi uëvamu Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ae gemuëro rueromo hejade Iesuꞌo Sadducee ariböviohuꞌo jö ahoꞌahamirovamu hejëꞌi röhu gavade Iesuro jö mae mana majëhijamu gagorovo Iesu uavadeje: Na ave jöho ua gaꞌiëꞌajëjo. God-hu bojamuade jögore ahoꞌo jioꞌamajoho di jöhuro jö ioroꞌioroho iosiramiꞌamoromo nuniroho höjo. \p \v 29 Nuniroho höjamu Iesuro uavadeje: Nunire jö börömoho aveho höjo: Israel ariböviohumë ave jöho hehëjo. Bada nosi God hu gemu börömoho höjo. \v 30 Jasi dë vövöbajoꞌe aruꞌahe uehore daruge ahoꞌobëhe Bada jasi God ma-hu gemu bojaminëjo. \v 31 Ëjöho nuniroho höjo. Röhu ë jö hesi bëhiroho aveho höjo. Jaehu jasi arijoꞌarije rajahirovanuëhi jasi ae gemuoho ëhi rajahinëjo. Jögoru ioroꞌioroho ë jö niöꞌioho bogo iosirëmiromo masijoho jioꞌamoꞌi ë jö niöꞌioho börömo maho jëvajëjo. \p \v 32 Börömo maho jëvajëjamu hegorovo rue jögoru öri röjëhijaje ahuro Iesu uavadeje: Tisa ja jö mae jövanuëjo. Jaehu uevanuoho: God ma-gemu jioꞌi god gö gö bogohöjo. \v 33 Noehu dë vövöbajoꞌe uehore daruge ahoꞌobëhe ma-hu gemu bojamiromo röhu nosi arijoꞌarije rajahirovaruëhi nosi ae gemuoho ëhi rajahijëꞌoho ëho ma-mabëhe höjo. O mi vënire bueromo God-are örire bojamijëꞌoho o suvuore gö gö hu bojamijëꞌoho ëho ma-jianovajëjo. \p \v 34 Ma-jianovajëjamu hegorovo Iesuro gavade rue aho simano mae uehorovoromo jövamu gagorovo uavadeje: Jaehu God-are aharire vaꞌo hijego huhu muebejavoꞌiröhoho ja bogo roriꞌoho javoꞌi iae bëhiro javajëjo. Ëhi uavamu hegorovo ae ahoꞌobëhe jöe gö gö ua gaꞌiëꞌaroho juhuonivoromo vuonugareje. \s1 Böröme namiromo ajamuaje a hesi jö Iesuhu röjëhiꞌi uë gëvadohoje. \p \v 35 Vuonugamu Iesuro God-are osa börömore hiromo jögoroho röjëhijadeje. Röjëhiromo uëvadeje: Aveho hehëjo. Böröme namiromo ajëmiꞌiröhe a hesi jöho jövoꞌiëꞌajëjo. Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuro uvoruomaje höjo: Böröme namiromo ajamuiꞌiröhe aho ma-David-are uje jioꞌaꞌajëjo. Rabëni ëhioho uvoruomaje höjo. \v 36 God-are Aruꞌahohuro jöho David-are simanore bojamamu jajivoromo uvëꞌe höjo: \q1 Bada God-ro nasi Bada uavade höjo: \q1 Nasi övo manö rojo hijego \q1 jaꞌo muorovarue aribövioho naro ruahöꞌöjëvego \q1 hörëro vijuvo taemoꞌamoꞌirane höjo. \p \v 37 Ëhesi bëhoho böröme namiromo ajëmiꞌiröhe a hesi jöho David-ro jajivoromo uvëꞌe höjo: Bada höjo. Bada hö uvadoho ëhuꞌoho rabëni uvoruomaje höjo: Böröme namiromo ajamuiꞌiröhe aho ma-David-are uje höjo. Ëhi uëvamu ae ahoꞌobëhe huhu majëhijaje jöho heromo nimorohoruomadeje. \s1 Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviehu sareriꞌe mu vaejaruëhi aehu bogo ëhi ëꞌiröhego Iesuhu jövadohoje. \p \v 38 Ëhiꞌamu Iesuro jöho röjëhijuvo röhu uëvadeje: Jemëro Jew rajo jögoru öri röjëhijarue aribövioho gë avohorëjo. Ëhesi bëhoho ë aribövioho jaburo jabesi sinohemu uehorovoromo niögu ëgobövie höruꞌo utahëꞌoho ioꞌamoromo jijiharue ëhi jiëꞌe muoho nimarue höjo aëro gëromo rajëhijöro. O imoꞌamaruire vaꞌëꞌoho jaburo nimarue höjo aëro uvoruomoröhego: Jabumë a masijëro jijihajëromo rajëhiromo jejëmiruomoröhego. \v 39 O God rajahijarue osare vaꞌëꞌoho o sörö iꞌi vaꞌëꞌoho a masijehu raromaruire ë vaꞌo raromoꞌi nimarue höjo. \v 40 Raromoꞌi nimoromo magonaho doru jabesi bövioho biseꞌoho ëma ujuohëharue höjo. Ujuohoromo sarerivoromo pari ëgobövie jaguvarue höjo aëro gëromo uvojöro: Mu mae vaejaruëjo. Ëhi jiëꞌe sareriꞌe muoho vaejaruego ëhuni God-ro iꞌu börömo mae bojëmiꞌajëjo. \s1 Bövi biseꞌo rumoꞌe magonaho doruehu God-ni suvuoro baꞌamade jöhoje. \p \v 41 Ëhi uënugoromo Iesuro God-are suvuoro bahijarue bëhire ë vaꞌo hijadeje. Hiromo uherihoꞌi gavadeje ae ahoꞌobëhe ijo bajoho ë ioꞌamamu. Bövi biseꞌo marohëꞌe mae jiëꞌe aribövie ahoꞌobëhe jaburo rueromo ijo baje böröme baꞌamoromo vaꞌonövareje. \v 42 Ëhiꞌamu magonaho dorue gemuëro rueromo rövëꞌe ijo baje niöꞌi baꞌamëvadeje. Aꞌi ë monioho ma-biseꞌe jiadeje. \v 43 Baꞌamëvamu Iesuro ëho garomo hesi ijorajo ömoꞌömohuro ruejöro uvëvadeje. Rovamu uëvadeje: Ëbövi biseꞌo marohëꞌe jiëꞌe ariböviohuro ijo baje ahoꞌo ioꞌamoꞌi arue bogo eni jiëꞌe magonahohuro rövëꞌe ijo bajoho niöꞌi baꞌamade höjo. Röhu God-ro ëhi uvajëjo: God-are suvuoro ioꞌamare a ioroꞌiorohuro bisemu bisemu ioꞌamoꞌi ë bogo eni jiëꞌe magonaho doruohuro bövi mae baꞌamade höjo. Na mae uëvajëjo. \v 44 God-hu ëhi uehorovaje hesi bëhoho ë a ioroꞌiorohuro inömo marohëꞌe maëro jiëꞌëro ma-vituohemu bojamiꞌi ë magonahohuro inömo rumoꞌëro jiëꞌëro hesi i iꞌibejade monioho ahoꞌo bojami barëjëꞌe höjo. \c 13 \s1 Aehu God-are amo börömo dadovoruomoꞌiröhe jö Iesuhu majëhijadohoje. \p \v 1 Ëhiꞌonugoromo Iesuro God-are amo börömore jioromo vaꞌamu gavëꞌi hesi ijorajo ömoꞌöme röhu ae gemuëro Iesu uavadeje: Tisa aruëroho gavëjo. God-are javu masijo vaeꞌamarohuꞌo javu masijo hesi munëhuꞌo ma-mabëhe jioꞌamajëjo. \v 2 Ëhi uavamu uavadeje: Ave munë javu masijoho na jemë gavarujëjo. Ëjavuoho ahoꞌobëhe aëro dadovoruomoꞌiramu munëho ahoromo saꞌaro ruvebi barë nahonahovoꞌajëjo. \s1 Huë vavaeni börömo rueröhe jö Iesuhu majëhijadohoje. \p \v 3 Ëhi uënugoromo Iesuro vaꞌoromo Olives Dahorure ajio hiromo gavadeje God-are amo börömoho anume jiamu. God-are amo börömoho anume jiamu Peter James John Andrew ëho jaburo sivue ajio Iesuꞌo raromoromo uavareje: \v 4 Ave jöho majahuego hejarëjo. God-are javu masijehu rireromoꞌiröhego uövuanoho ëho divare jioꞌaꞌajëjo. O no mu rabe garomo uvoꞌejarëjo: Ëhi jiëꞌe muoho ahoꞌobëhe rueꞌiëꞌajëjo. \p \v 5 Rueꞌiëꞌajëjamu uëvadeje: Gavëꞌiajo. Aëro sarerëmiꞌiramu guaro rireromëvo vaꞌaꞌajëjo. \v 6 Ae ahoꞌobëhe rueromo sarerëmiromo uëꞌaꞌaruëjo: Nöruare ihoro rovajëjo. God-hu uevëꞌëro böröme namiromo ajëmiꞌirode aho na jevajëjo. Ëhi uëromo ae ahoꞌobëhe sarerëmiꞌiramu uvoꞌaꞌaruëjo: Mae-ëromo guaro rireromoꞌajëjo. \v 7 O heꞌirarije muorovo jö ruenövo muorovonövamu hejëꞌoho nadi juhuonivorëjo. Öre gö bogojiëꞌëro ëhi jiëꞌe mu sisëho iae jioꞌaꞌajëjo. Röhu saꞌaho bövioho biseꞌoho evaroho bogo barëꞌi ëho hesi majae göro jioꞌaꞌajëjo. \v 8 Saꞌae göëro göhuꞌo muorovonövo a masijo ioroꞌiorohuro ioroꞌiorohuꞌo muorovonövoꞌaruëjo. Saꞌae dinöꞌe dinöꞌe jiajoho hijiohijiovoꞌamoꞌajëjo. Saꞌae gö gö irunoꞌe bogojioꞌajëjo. Ëhi jiëꞌe huë vavaenoho rueꞌiramu mu sisëho bogo burëroho barëꞌi aꞌi magonahehu aevoromo rahoꞌi haraꞌuajëhi ëhi aho aevoromo huë vavaene börömoho baebe vaꞌoruomoꞌajëjo. \p \v 9 Röhu gavëꞌi raromorëjo. Aëro guduamo ujuohëvo vaꞌoromo jögoru muebejarue aribövi jabesi övore bojëmiꞌaruëjo. God rajahijarue osa göro göro ë hisuebijëvoꞌaruëjo. Gavana o saꞌare a masijo gö gö jabesi nunire rëmoꞌiramu nasi jöëni ë riravoꞌarujëjo nasi jöho huruoho majëhiꞌi. \v 10 Röhu God-are jö maho aëro saꞌae dinöꞌe dinöꞌe majëhibe vaꞌo barëꞌajëjo. Ëmuoho urimoho jio hesi höjo. Bövi biseꞌo barëꞌiröhe majaho ë hesi ijonö jioꞌaꞌajëjo. \v 11 Röhu jabuhu guduamo ujuohëvo vaꞌamu a masijo jabesi nunire riravëꞌoho nadi uvorëjo: Na rabu jöe majëhiꞌejöromo nurunurumorëjo. Nadi ëhioho ëꞌi aꞌi a masijo jabesi nunire riravoꞌirarije maja rovamu evare God-hu rabu jö jemesi simanore bojëmëꞌoho ë jöho majëhirëjo. Ëhesi bëhoho bogo jemëhu jöho majëhiꞌirögoro aꞌi God-are Aruꞌahohuro jöho simanore bojëmiꞌiramu jemë ë jöho majëhiꞌarujëjo. \v 12 Röhu öhuro öho ae gö jabesi örire bojëminövoꞌaruëjo muoꞌamojöro. Vavuohuro aboji harihuꞌoho ëhi gemuoho ëꞌaꞌaruëjo. Aboji harihuꞌohuro riꞌöromo ae uëꞌiramu vëmu vavuꞌoho muoꞌamoꞌaruëjo. \v 13 O jemëhu na uehorovevarujohuni ae ahoꞌobëhe jaburo jemesi örire nue huodëgoruomoꞌajëjo. Röhu ae rahu biririvoromo mae uehorovevobe vaꞌojuvo maja barëꞌiröhe maja rovëꞌiroho God-ro baejëvoromo manö bamëvoꞌajëjo. \s1 Mu sisë bëhe rueröhe jöhoje. \p \v 14 Röhu jemë gaꞌaꞌarujëjo God-are osa ijumaje sisëhuro maehu jiaje röhore ëma namiꞌiramu. Ëjö Iesuhu majëhijadoho adahoromo avoꞌavoho gare. Amo Iesuro jö vituoho majëhiromo uëvadeje: Sisëhuro maehu jiajire ëma namijamu gavëꞌoho ave Judea saꞌare raromaruje aribövioharo huruomoromo dahoruꞌero iojiomorëne. \v 15 Ae rahu javu dönö haradare raromëꞌoho abueromo osare inömoho nadi vaꞌo ujuohoꞌi ma-huruomoromo vaꞌorëne. \v 16 O mure raromëꞌoho nadi vuonoröꞌö vaꞌo niögoho ujuohoꞌi ma-huruomoromo vaꞌorëne. \v 17 Röhu ë huë vavaeni rueꞌiröhe majaroho dëꞌe magonahohuꞌo aboji harihuꞌo inino jioꞌamëꞌe magonahohuꞌo jabumë vaevëꞌoho diehi huruomoruomoꞌajëjo. \v 18 Röhu God ua garëjo huro ajëmego ëhuro aho niohijo majaroho bogo huruomoꞌiröhe höjo. \v 19 Rabëni hesi bëhoho evare majaroho huë vavaene bogo biseꞌo vaduꞌoho rueꞌaꞌajëjo. Ëhi jiëꞌe huë vavaenoho urimo God-hu saꞌa bövi biseꞌo bamadevaroho bogojiobe ruejuvo ro jaruvo majahuꞌo ëhi jiëꞌe huë vavaenoho bogohöjo. O ijonöhuꞌo bogojioꞌi ë majaho gemu börömoho jioꞌaꞌajëjo. \v 20 Ëhuë vavaeni maja ëgobövi jiajoho God bogo tarioromo bunemuoho bamoꞌibejajo aho bogo biririvoromo raromoꞌibejajo. Aꞌi God-ro hesi baejëvade aribövioho uehorovëvoromo ë majaho tarioromo bunemu bamoꞌi uvëꞌe höjo. \p \v 21 Ëhi jiamu ae göehu uëvëꞌoho: Aveho ro gahëjo. O arueho vaꞌo gahëjo. God-hu uavëꞌëro böröme namiromo ajamuiꞌiröhe aho aviae o aruae hö uëvëꞌoho nadi maho uehorovorëjo. \v 22 Ëhesi bëhoho rabëniajo. Ae ahoꞌobëhe rueromo sarerëmiromo uëbe vaꞌaꞌaruëjo: God-hu uevëꞌëro böröme namiromo ajëmiꞌirode aho jevajëjo o jö God-aro baeromo majëhijaje ae jevajëjo. Sarerëmiromo ëhi majëhiromo bogo gavarue mu masijoho vaenövoꞌaruëjo eni jëvego God-hu söjëvade aribövioho sarerëmego rireromoꞌiröhego. \v 23 Röhu jemëro avoho mueberovorëjo. Ijonö jioröhe jöho na urimo majëhijëꞌe jevajëjo. Ëhuni sareriꞌe jöho nadi maho uehorovorëjo. \s1 God-are A Maehu rueröhe jöhoje. \p \v 24 Röhu ë huë vavaeni majaho barëꞌiramu evare maja nunoho ramoramovoromo manaeroho duorohoromo \v 25 jijoho sisërëꞌamoromo öꞌidöre inömoho ahoꞌo arua anumiae vaꞌoꞌamoꞌajëjo. \v 26 Ëhiꞌoꞌiramu saꞌare raromarue ariböviohuro ae ahoꞌobëhe gaꞌaꞌaruëjo God-are A Maho naro darugoꞌo ajiꞌo börömo mae baeromo suere ruvebiꞌiramu. \v 27 Ruvebiromo nasi aneraho rëmöꞌöꞌiramu ro God-hu söjëvade aribövioho gagovëvoꞌaruëjo. Arua anumiae saꞌae dinöꞌe dinöꞌe maja rojomajire bevaꞌajire jioruomajoho gagovëvoꞌaruëjo. \s1 Mesehu gumutivego Jew rajo jabesi vama maja dunovaje uhu jöhoje. \p \v 28 Röhu meso hesi uhu jöho heromo bëhoho avoho uehorovorëjo. Gavaruje mesoho gumutivoromo rahego garomo evare jemë uvaruje höjo: Jew rajo nosi vama majaho iae dunovajëjo. \v 29 Ëhesi bëhoho jemë gaꞌirarije naehu uëvodëhi mue gö gö rovamu gavëꞌiroho uvorëjo: Ëmajaho iae rovajëjo. \v 30 Ave jöho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Ave jaruvore raromaruje aribövioho jemë bogo vuovo barëjëꞌiro evare naehu uëvaje mue ahoꞌobëhe rueꞌaꞌajëjo. \v 31 Öꞌidöe saꞌae bövie biseꞌe barëꞌi nasi jöho gemu bogo barëꞌajëjo. \s1 Iesuhu vuonoröꞌö rueröhe maja no bogo gavarue jöhoje. \p \v 32 Röhu ë majaho divare jioꞌiröhoho aho bogo gavaruëjo. Öꞌidöre raromarue anerahuꞌo Harihoho naꞌo bogo gaꞌi hesi Vavuohuro gemuëro gavajëjo. \v 33 Avoho mueberovorëjo. Gavëꞌiajo. Jemëꞌo ë majaho bogo gavarujëjo. \v 34 Ëhesi jöho uhuꞌe majëhiꞌiëꞌajëjo avoho heꞌirarijego. Ae gemuëro öre gö vaꞌiëꞌajëjo. Amore jioromo vaꞌiëꞌiroho hesi mu vaejaharue aribövioho ae gö gö mue gö gö bojëmibe vaꞌaꞌajëjo jaburo simane vaeromo ë muoho muebejahoꞌiröhego. Bojëmibe vaꞌoromo hesi osa ojo muebejaje aho uaꞌaꞌajëjo: Ojoho avoꞌavoho muebenëjo. Osa arijoꞌohuro ëhi ëꞌaꞌajëjo. \v 35 Ëhesi bëhoho na ë osa arijoꞌoho vaꞌëne jevajëjo. Na divare vuonoröꞌö rueꞌirodoho jemë bogo gavarujëjo. Nani vöꞌöꞌe o vahi ririꞌe o sisonuvoꞌi titimoꞌiramu o sisonuvoꞌiramu rueꞌejöjo. Jemë bogo gavarujëjo. Ëhuni muoho avoꞌavoho mueberëjo. \v 36 O bogo nuni jioromo mu avoho muebejëꞌoho nani na ma-majioho rueꞌi gaꞌejöjo jemë momoröꞌö uroꞌamëꞌe jëvoꞌiramu. \v 37 Na jemë uëvajëhi ae ahoꞌobëhe ëhi gemuoho uëvajëjo: Nune jioromo muoho avoꞌavoho mueberëjo. \c 14 \s1 Jew rajo a masijehu Iesu anoꞌi jö mevare jöhoje. \p \v 1 Iae God-hu Vörö Tugohade Sörö o I Dë Huaje Oso Rumoꞌe Sörö jiamëhi iꞌiröhoho jioꞌi röhu jaruvëhi priest masijohuꞌo Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuꞌo ëho jaburo öre nahareje Iesu saginiëri guduamoromo anoꞌiröhëro. \v 2 Öre nahoromo uarovareje: Sörö majaroho bogo guduamoꞌejarëjo aëro göromo noꞌo muorovojöëni. \s1 Magonahe gemuehu ridiꞌe jovehu Iesuare simanore otehodivade jöhoje. \p \v 3 Ëhiꞌamu Iesuro Bethany amore rueromo sino jomoꞌe ae Simon-are osare ro hiromo ie ijadeje. Ie ijamu gagorovo magonahe gemuëro munë huono mabëhe baeromo rovadeje. Ëhuono gagore ridiꞌe osoho jiëꞌe jiadeje. Osoho bogo jovoꞌoho buarohëꞌe ma-oso maemu jiadeje. Oso ihoho nard jiadeje. Röhu hesi manaho bogo biseꞌo vaduꞌoho jiadeje. Magonahohuro ë munë gagore jiaje osoho barueromo munëho hahovoromo Iesuare simanore otehadeje. \v 4 Simanore otehamu gagorovo ae göëro göëro dë vörönëgamu jö sisë atoromo uarovareje: Ëmagonahoho rabëni osoho ëma otehöꞌöjajëjo. \v 5 Aro imoꞌibejarëjo 300 kina iosiramijëꞌe manaho bövi mae baeꞌibejarëjo. Ëmanaho baeromo bövi biseꞌo rumoꞌe aribövioho suvuorëmiꞌibejarëjo. Ëhi jiëꞌoho iae mae jioꞌibejajo. Röhu huro ëma otehöꞌöjade höjo. Ëhi uarovoromo magonahoho birevareje. \p \v 6 Birevamu hegorovo Iesuro uëvadeje: Ëmagonaho birevarujoho vuonugohëjo. Jemë rabëni magonahoho huë vavaenoho bojamijarujëjo. Huro na mabëhe avohevëꞌe höjo. \v 7 Bövi biseꞌo rumoꞌe ariböviohuro jemëꞌo raromobe jijihoꞌaruëjo. Jemesi nimoromo jabumë ajëmijëꞌoho iae jemë eni jëvaje höjo. Aꞌi naro jemëꞌoho bogo hibe juvoꞌejöjo. Ijonö ëhi avohevoꞌirarijoho bogo eni jëvoꞌajëjo. \v 8 Ëmagonahohuro rabe eni jiadoho ëho nasi örire mae avohevade höjo. Mae avohevoromo oso nasi sinore otehade hesi bëhoho nasi sinoho avohehade höjo ëhuro nasi sinoho mae jevego aëro hure bamevoruomoröhego. \v 9 Ave jöho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Saꞌae dinöꞌe dinöꞌe aehu nasi jö ma majëhibe jijihëꞌiroho ë magonahehu ëꞌade jöhuꞌo majëhibe jijihoꞌaruëjo aëro hu mae uehorovoruomoröhego. \s1 Judas-hu Iesuni Jew rajo a masijo hiruëmade jöhoje. \p \v 10 Ëhiꞌamu Iesuare ijoraje 12 röhu gemuëro Judas Iscariot-ro vaꞌoromo priest masijoho uëvadeje: Jemë nëgëꞌoho na Iesu jemesi övore bojëmiꞌejöjo. \v 11 Bojëmiꞌejöjamu hegorovo nimorohoromo uavareje: Iae mae höjo. Ëhi jiëꞌoho no ijo baje mana bojamiꞌejarëjo. Ëhi uavamu hegorovo Judas-ro öre nahadeje Iesu jabesi övore bojëmiꞌiröhëro. \s1 God-hu Vörö Tugohade Sörö Iesumëhu ijare jöhoje. \p \v 12 I Dë Huaje Oso Rumoꞌe I ibe vaꞌiröhe majaho aevoromo rovadeje. Aevoromo rovaje majaho rueꞌego Jew rajëro sheep harihoho muoꞌamonövareje God-hu Vörö Tugohade Söröho iꞌiro. Amo ë majaho rovamu gagorovo Iesuare ijorajoho jaburo Iesu uavareje: Ja nagajoho no dinöꞌe vaꞌoromo söröho avohahoꞌejarëjo. \p \v 13 Avohoꞌejarëjamu Iesuro hesi ijorajoho niöꞌi uëvadeje: Jerusalem amo börömoro vaꞌorëjo. Vaꞌi gaꞌaꞌarujëjo aëro jovoꞌe ramaho simanëro baeromo ro birohëvoꞌiramu. \v 14 Ro birohëvego vaꞌoromo gaꞌirarije hu di osare rumo vaꞌego gagorovo jemëꞌo ë osaro vaꞌoromo osa arijoꞌoho uarëjo: Tisahuro uvade höjo: Osaho dinöꞌe höjo naehu nasi ijorajoho jabuꞌo gemu mae sörö iꞌirodoho. Ëhi uarëjo. \v 15 Ëhi uaꞌiramu osa arijoꞌohuro jemë huꞌiraejëvoromo vuahure ajiomoromo döre osa börömoho röjëhiꞌaꞌajëjo. Röjëhiꞌiramu gaꞌaꞌarujëjo maratue bövie biseꞌe eni avohoromo bahijëꞌe jioꞌiramu. Ëhi jiamu gavëꞌiroho ë diröꞌoro söröho avohorëjo jemëꞌo noꞌo ë iꞌiröhe. \p \v 16 Ëhi uëvamu rue ae niöꞌiohuro riꞌöromo Jerusalem vaꞌareje. Vaꞌoromo gavare Iesuhu uëvadëhi bövioho biseꞌoho ëhi jiamu gagorovo söröho avohareje. \p \v 17 Ëhiꞌamu vahiromadeje. Vahiromamu gagorovo Iesuro hesi ijoraje 12-ho jabuꞌo gemu mae rovadeje. \v 18 Rueromo ioho ijëꞌi Iesuro uëvadeje: Ave jöho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Jemë ae gemuëro na bijönegarue aribövi jabesi övore bojëmiꞌanuëjo. Ëaho ja aviae naꞌo ie ijanuëjo. \v 19 Ie ijanuëjamu hegorovo jaburo uehore gö gö baeromo ae gemuëro gemuëro uavareje: Na bogo ëhioho ëꞌejöjo. Na na mae uavajëjo. \v 20 Mae uavajëjamu hegorovo uëvadeje: Ae ahoꞌobëhe 12 röhu gemu naehu i hevöre baꞌamoꞌego huꞌo gemuore baꞌamaje ahuro ë mu sisëho vaeꞌaꞌajëjo. \v 21 God-are surire jajivarëhi hesi A Maho na ëhi guomevoꞌajëjo. Röhu na bijönegarue aribövi jabesi övore bojëmiꞌiröhe aho vaevëꞌoho sisërëꞌajëjo. Ëaho bogo rahoꞌibejajo ëhuro mae jioꞌibejajo. \s1 Sinoꞌo köꞌo aevoromo ijare jöhoje. \p \v 22 Ëhi uënugoromo ioho ueꞌahoromo Iesuro ioho baeromo God mae uanugoromo atoꞌatovoromo hesi aribövioho suvuorëmiromo uëvadeje: Baehëjo. Aveho nasi sine höjo. \v 23 Ëhiꞌonugoromo enatuore jovoho baeromo God mae uanugoromo bojëmadeje. Bojëmamu ae ahoꞌobëhe ë jovoho ibe rovaꞌareje. \v 24 Ibe rovaꞌamu Iesuro uëvadeje: Aveho nasi köe höjo. Ae ahoꞌo jemesi jöëni köho rovevoromo guomevoꞌajëjo. Guomevoꞌiramu ëhuro God-hu jemë muebejëvoꞌiröhe jögoroho marëꞌajëjo. \v 25 Röhu ave jöho na jö mae uëꞌiëꞌajëjo. Na ijoho öꞌi bajo jovoho bogo iꞌejöjo hujeji ëho majaho rovego evare na God-hu muebejaje öri ariꞌere hiromo öꞌi bajo jovo iꞌoho iꞌirodëni. \v 26 Ëhi uënugoromo God rajahijarue jöho ioruomoromo suorovo vaꞌoromo Olives Dahorure iojiomareje. \s1 Peter-hu Iesu gavaje jö a subivëhoröhe jö Iesuhu majahijadohoje. \p \v 27 Olives Dahorure iojiomoromo Iesuro hesi aribövioho uëvadeje: Jemë ae ahoꞌobëhe nasi örire mae uehorovevarujoho vuonugoꞌi remo vaꞌaꞌarujëjo. Ëhesi bëhoho God-are surire jöho jajivoromo uvëꞌe höjo: Sheep muebeꞌamaje aho God naro anoꞌejöjo. Anoꞌiramu huhu muebeꞌamade sheep-oho jaburo arua anumiae vaꞌoꞌamoꞌajëjo. God-are jö jiajëhi ëhi remo vaꞌaꞌarujëjo. \v 28 Remo vaꞌiramu guomoromo riꞌönugoromo naro urimo Galilee vaꞌejöjo. Jemë ijore öꞌaꞌarujëjo. \v 29 Ëhi uëvamu Peter-ro riꞌöromo uavadeje: Nani a ioroꞌioroho jasi örire uehorovaruoho vuonugoꞌi ramo vaꞌaꞌaruëjo röhu na bogo ëhioho ëꞌejöjo. \v 30 Bogo ëhioho ëꞌejöjamu Iesuro Peter uavadeje: Ëhi uevanuëjo röhu ave jöho na jö mae uaꞌiëꞌajëjo. Jaruvo vahire kökörökoho bogo urimoho vae niöꞌi uvëꞌe jero urimo vae niöꞌi gemu ae uëꞌaꞌanuëjo: Na Iesu bogo gavaje höjo. \v 31 Ëhi uëꞌaꞌanuëjamu hegorovo Peter-ro ma-darugoꞌo uavadeje: O na bogo ëhioho ëꞌejöjo. Aehu anegamu jaꞌo gemuore guomoꞌiëꞌiroho na bogo ëhioho majëhiꞌejöjo. Bogo majëhiꞌejöjamu Iesuare aribövi ioroꞌioroho ahoꞌo jabuꞌo ëhi gemuoho Iesu uaruomadeje. \s1 Iesuhu Gethsemane saꞌare hiromo God-are örire ëninamijade jöhoje. \p \v 32 Ëhi uanugoromo Iesuꞌo hesi ariböviohuꞌo vaꞌoromo öri ariꞌo ihe Gethsemane rovareje. Rueromo Iesuro uëvadeje: Avehuro raromohego na aruëre vaꞌoromo God-are örire jöe jövöjo. \v 33 Ëhi uënugoromo Peter James John ëhi sö ujuoho vaꞌoromo hesi dë vövöbajoꞌo uhure huë vavaene ahoꞌo rovamu sisë maro nurunurumadeje. \v 34 Nurunurumoromo uëvadeje: Na sisë maro huë vavaene baejevajëjo. Ëhuro guomevo hesi höjo. Ëhuni nadi momoröꞌöꞌi ma-nune jioromo naꞌo gemuoro avoho mueberovëꞌe raromohëjo. \p \v 35 Ëhi uënugoromo roriꞌo ëgoꞌo vaꞌoromo saꞌare behumoromo God ëninamijadeje ëhuro eni jiego viꞌehoho bogo baeꞌiröhëni. \v 36 Ëninamiromo uavadeje: Apo mue ahoꞌo vaeꞌiranoho ja eni javajëjo. Ëhuni iꞌue huë vavaene nasi örire rovajoho ahego na bogo baeꞌiröjo. Röhu naehu nimajoho nadi ëꞌi jaehu nimanuëhi ëhi ëꞌonëjo. \p \v 37 Ëhi ëninaminugoromo vuonoröꞌö rueromo gavade hesi ae niöꞌi gemu momoröꞌöjamu gëgorovo Peter uavadeje: Simon-ajo. Rabëni niavanuëjo. Majae ma-bunemu nune jioromo mueberovëꞌe hiꞌiranoho ja diehiꞌoromo bogo eni javajëjo. \v 38 Jemëro nune jioromo mueberomo ëninamihego God-ro ajëmego Satan-ro bogo dinëmego ëhuro bogo bejëvoꞌirajo. Jemesi aruꞌahoho mu mae vaeꞌi nimoꞌi jemesi sino hahoꞌoho uꞌuhëꞌe höjo. \p \v 39 Ëhi uënugoromo röhu maho vaꞌoromo urimo ëninamiromo uavade jöe gemuoho ëninamijadeje. \v 40 Ëninaminugoromo vuonoröꞌö rueromo gavadeje jabumë nunëhimoꞌamoꞌego momoröꞌöjamu. Rueho jaburo momoröꞌöjëꞌëro riꞌöromo Iesuare örire jö mana uaꞌiröhoho dadivëvadeje. \p \v 41 Dadivëvamu Iesuro urimëꞌi vae niöꞌi vaꞌoromo ëninamijadoho röhu maho vaꞌoromo ëninamijadeje. Ëninaminugoromo rueromo uëvadeje: Jemë diehiꞌoromo ma-momoröꞌöemu momoröꞌöjarujëjo. Iae minoꞌëjo. Iae barëjajëjo. Majaho mamiꞌe rovëꞌe höjo. Aëro God-are A Maho na bijönegarue aribövi jabesi övore bojëmiꞌiëꞌajëjo. \v 42 Riꞌöromo go vaꞌohego vaꞌarëjo. Gahëjo. Na bijönegarue aribövi jabesi övore bojëmiꞌiröhe aho rovajëjo. \s1 Iesu guduamare jöhoje. \p \v 43 Ëhi uëvamu gavëꞌi Judas rovadeje. Iesuare ijoraje ahoꞌobëhe 12 röhu Judas huꞌo jabesi ae gemuoho jiadeje. Judas rovamu ae ahoꞌobëhe siravae kepatae ujuohoromo huꞌo rueruomadeje priest masijohuꞌo Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuꞌo a duvaho ioroꞌiorohuꞌo ëho jaburo rëmöꞌöjëꞌëro. \v 44 Röhu urimëꞌi ë sareriꞌe aho Judas-ro ë aribövioho uëvadeje: Gaꞌirarije naro di aho dudöhamu gavëꞌoho uvorëjo: Iae Iesu höromo guduamoromo huꞌiraeromo avoho muebebe vaꞌorëjo. \p \v 45 Judas-ro ëhi uëvëꞌëro huro rueromo ma-burëro ro Iesu jejamiromo Bada uavëꞌi dudöhadeje. \v 46 Dudöhamu gavëꞌi ë ariböviohuro Iesu guduamareje. \v 47 Guduamamu ae gemu Iesuare bëhire namijadohuro hesi kaejöho jijöromo priest börömo hesi mu vaejaje aho anoromo hiaꞌoho tariöꞌöjahadeje. \p \v 48 Ëhiꞌamu Iesuro ë rueruomade aribövioho uëvadeje: Aveho na bogo vajiohuꞌe ananoꞌe aehu jevajëjo. Jemë rabëni siravaho kepataho ujuohoromo guduamevoꞌi rovarujëjo. \v 49 Mamiꞌe majae ahoꞌo naehu God-are amo börömore hiromo God-are jö hesi öri a röjëhinövodoho jemë evaroho bogo guduamevarije höjo. Röhu jemëhu vaejaruje muoho ë hesi jö God-are surire jajivarëhi muoho ëhi jioröhego ëhuni ave muoho rovëꞌe höjo. \v 50 Ëhi uëvamu hesi ijoraje ahoꞌobëhe hu nugoꞌi huruomoromo vaꞌareje. \p \v 51 Vaꞌamu a iꞌe gemuëro niöge hane gemu ruohëꞌe Iesuare ijore vaꞌadeje. Iesuare ijore vaꞌamu aëro guduamoꞌiaꞌamu \v 52 niögoho jaho buꞌönugoromo dëꞌahobatëremu juꞌebiromo vaꞌadeje. \s1 Iesu Jew rajo a masijo jabesi nunire namijade jöhoje. \p \v 53 Ëhiꞌamu Iesu huꞌirae rueromo priest börömo hesi osare rovareje. Ëosare priest masijoho a duvaho ömoꞌömoho jögoru öri röjëhijarue aribövioho ë aribövioho ahoꞌobëhe jaburo ë gemuoro gagovareje. \v 54 Iesu priest börömo hesi osare barovamu Peter-ro arue riribövire Iesu rihiromoromo priest börömo hesi osare rovadeje. Rueromo osare rumo vaꞌoromo abo osa ririre ruë numë javue vaeꞌi riroho ma-vaꞌoraho nugarire ë vaꞌoromo priest hesi mu vaeruomaje ariböviohuꞌo gemuore hiromo vënoho jurovadeje. \v 55 Ëhiꞌamu priest masijohuꞌo a masijo ioroꞌiorohuꞌo ae nahareje jaburo huruoho majëhiromo uëröhego: Iesuro ëhi jiëꞌe mu sisëho vaejamu gavare höjego heromo Iesu anego guomoröhego. Nahareje röhu jö sisëho bogo birohareje. \v 56 Ae ahoꞌo sarerëmiromo Iesuare jö sisëho majëhiromo ae göëro göëro jöe gö gö majëhijareje. \p \v 57 Ae göëro göëro jöe gö gö majëhijuvo a ioroꞌiorëro riꞌöromo sarerëmiromo Iesuare jö sisëho huruoho majëhiromo uëvareje: \v 58 Ëahuro ëhi uvavohijajo: Ave God-are javu börömoho naro dadovoꞌejöjo. Dadovoromo majae niöꞌi gemu hesi uhure javu iꞌoho vaeꞌejöjo. Urimore javuoho aëro övëro vaejare höjo. Aꞌi ijore javuoho ëho bogo övehu vaejëꞌoho jioꞌaꞌajëjo. Ëhi uvade höjo. \v 59 Jöho ëhi majëhijareje röhu jabuꞌo jöe bogo gemuoho majëhiꞌi ae göëro göëro jöe gö gö majëhijareje. \p \v 60 Jöe gö gö majëhijamu hegorovo priest börömohuro riꞌöromo ae ahoꞌobëhe jabesi nuninö vaꞌo namiromo Iesu uavadeje: Na ja jö mana uöꞌiranoho bogojavajëjo. Aehu jasi jö sisë majahuijaruoho na ëho mae o sarere höjo. \v 61 Mae o sarere höjamu Iesuro jöho bogo mana uaꞌi ma-jörume namijadeje. Jörume namijamu priest börömohuro röhu maho jöe gö buꞌöromo bijioho garomo uavadeje: Böröme namiromo ajamuijanue aho na ja javajëjo. Na ja noehu rajahijarue A hesi Harihoho javajëjo. \v 62 Javajëjamu uavadeje: Iae na ë aho jevajëjo. Röhu uꞌemu jemëro geꞌaꞌarujëjo God-are A Maho naro darugo eni jiëꞌe A hesi övo manö hiꞌiramu. Öꞌidöre jioꞌamaje suehuꞌo gemu mae ruvebiꞌiramu. \v 63 Ëhi uavamu hegorovo rue priest börömohuro hesi niögoho dadovoromo uëvadeje: Iae eni jiëꞌe höjo. A göho rabëni rueromo hesi jöho huruoho majahuijörajo. Iae no eni hejëꞌe javuajëjo. \v 64 God-are iho ijumajoho jemëꞌo iae hejarujëjo. Ëhuni jemë diehi uehorovarujëjo. Diehi uehorovarujëjamu uavareje: Jö sareriꞌe aego anoꞌiramu guomoꞌaꞌajëjo. \p \v 65 Ëhi uanugoromo a ioroꞌiorëro riꞌöromo Iesu sabëro ödivoromo nunoho tugohahoromo övo mugö mugöëro anareje. Anoromo sivoromo uavareje: Na jö God-aro baeromo majëhijaje ae jevajë uövuanue javaje ëhuni anagare aribövi jabesi ihoho huruoho majahuijego hejarëjo. Ëhi uavamu Iesu atovarue ariböviohuro Iesu baeromo sisë maro anoꞌi arijareje. \s1 Peter-hu Iesu gavaje jö a subivëhade jöhoje. \p \v 66 Ëhiꞌamu Peter-ro anume aehu raromaruire ë hijadeje. Hijamu priest börömo mu ajamijarue magonahoho röhu gemuëro rovadeje. \v 67 Rueromo gavade Peter hiromo vëne jurovamu gagorovo ërimahoromo uavadeje: Jaꞌo Nazareth amo rajo ae Iesuꞌo gemu mae javade höjo. \v 68 Javade höjamu Peter-ro magonahoho sareramiromo uavadeje: Jaehu jövanue jö hesi bëhoho na bogo garomo bogo hejajëjo. Ëhi uanugoromo ojonö vaꞌo namijadeje. [Namijamu kököröke uvadeje.] \p \v 69 Amo Peter-ro ëhi namijamu gagorovo priest börömo mu ajamijaje magonahohuro Peter garomo hesi bëhire riravarue aribövioho uëvadeje: Ëaho Iesuare aribövi jabesi ae gemuoho höjo. \v 70 Iesuare aribövi jabesi ae gemuoho höjamu Peter-ro röhu maho sareramiromo uavadeje: Na bogajo. \p Ëhi uavadoho ririvanovamu bëhire riravaroho jaburo Peter uavareje: Iae mae-ëjo. Iesuare aribövi jabesi ae gemuoho javajëjo. Jaꞌo huꞌo Galilee saꞌa raje jëvëꞌego ëhuni uavaruëjo. \v 71 Uavaruëjamu Peter-ro uëvadeje: Na jemë sarerëmijëꞌoho iꞌue baejöëni ëhuni na jö mae uëvajëjo. Jemëhu uevaruje aho na bogo gavaje höjo. \v 72 Bogo gavaje höjamu gavëꞌi kököröko urimo vae gemu uvadoho röhu maho uvadeje. Uvamu hegoro Peter-ro uehorovoromo uvadeje: O mamiꞌe Iesuro uevade höjo: Kökörökoho bogo urimoho vae niöꞌi uvëꞌe jero urimo vae niöꞌi gemu ae uëꞌaꞌanuëjo: Na Iesu bogo gavaje höjo. Ëhi uehorovoromo sisë maro nivadeje. \c 15 \s1 Iesu Pilate-are nunire namijade jöhoje. \p \v 1 Iae sisonuvoꞌiaꞌamu gagorovo priest masijohuro a duvaho ömoꞌömohuro Jew rajo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuro jö mevarue a masijo ioroꞌiorohuro ëho jaburo gemuore gagovoromo jöe mevoromo uvoruomadeje: No Iesuare örire ëhi ëhi ëꞌejarëjo. Ëhi mevoromo eni jiamu gagorovo Iesu tövoromo bavaꞌoromo Pilate-are övore bamareje. \v 2 Bamamu Pilate-ro Iesu uavadeje: Na ja Jew rajo jabesi a börömoho javajëjo. Javajëjamu Iesuro uavadeje: Ëjöho jero jasi jövanuëjo. \p \v 3 Ëhi uavamu priest masijohuro Pilate sareramiromo Iesuare jö sisëho ahoꞌobëhe huruoho majahijareje. \v 4 Majahijamu Pilate-ro Iesu röhu maho jöe ua garomo uavadeje: Jasi jö sisë ahoꞌobëhe majehijaruoho ja hejanuëjo. Na ja jö mana majëhiꞌiranoho bogojavajëjo. \v 5 Bogojavajëjamu Iesu jöho bogo mana majëhamu Pilate-ro uvadeje: Diehiꞌoromo jöho bogo jövajëromo tiöjadeje. \s1 Iesu anego guomojöro Pilate-hu uëvade jöhoje. \p \v 6 Röhu God-hu Vörö Tugohade Sörö maja rovëꞌiroho savoji gagore raromarue aribövioho di aho jiovo nugöꞌöjöro aehu uvoruomëꞌoho Pilate-ro ë aho jiovo nugöꞌönövadeje. \v 7 Röhu ae gemu hesi ihe Barabbas savoji gagore hijadeje. Urimëꞌi saꞌare a masijohuꞌo muorovare majaho jiamu ae ahoꞌo saꞌare a masijohuꞌo muorovoromo ae muoꞌamareje. Ae muoꞌamëꞌëro savoji gagore raromareje. Röhu ae gemu Barabbas jiadeje. \v 8 Barabbas savoji gagore hijamu amonö gagovoromo riravare aribövioho ae ahoꞌobëhe jaburo rueromo Pilate uavareje: Savoji gagore raromaruoho noehu uavego jiovo nugöꞌöjahuanuëhi ëhi ëꞌonëjo. \v 9-10 Ëhi ëꞌonëjamu Pilate-ro gëromo uvadeje: Iesuare ihoho bövie jiëꞌego priest masijohuro dë vörönëgamu nasi övore bojemijare hö uvoromo uëvadeje: Na jemë nëgajëjo naro Jew rajo jemesi a börömoho jiovo nugöꞌöjöro. \p \v 11 Ëhi uëvamu priest masijohuro ae ahoꞌobëhe biririvoromo dinëmijamu hegorovo jaburo uvoruomadeje: Iesu vuonugoꞌi Barabbas jiovo nugöꞌöjëjo. \v 12 Ëhi uvoruomamu hegorovo Pilate-ro uëvadeje: Ëhi jiëꞌoho jemëhu uvarujoho: Jew rajo nosi a böröme hö uvaruje ë aho na diehiꞌoꞌejöjo. \v 13 Diehiꞌoꞌejöjamu uvoruomadeje: Korosioro anego guomajo. \v 14 Guomajamu Pilate-ro uëvadeje: Rabëniajo. Diehi jiëꞌe mu sisë vaejëꞌe höjo. Vaejëꞌe höjamu ma-darugo maꞌe uvoꞌi arijareje: Korosioro anego guomajo. \v 15 Guomajamu hegorovo Pilate-ro ë aribövioho ahoꞌobëhe sanuëmiꞌi nimamu Barabbas jiovo nugöꞌöjadeje. Barabbas jiovo nugöꞌöꞌi Iesu hisuebijöro uënugoromo uëvadeje: Ave aho bavaꞌoromo korosioro anohego guomajo. \s1 Muorovo ariböviehu Iesu sivare jöhoje. \p \v 16 Ëhi uëvamu rue muorovo ariböviohuro Iesu huꞌirae bavaꞌoromo gavanare osa börömore vaꞌareje. Osa börömo hesi ihoho praetorium uvonövareje. Vaꞌoromo jabesi muorovo ariböviohuni jöe nugöꞌöromo uëvareje: Jemë ahoꞌo avehuro ro gagovohëjamugo ro gagovareje. \v 17 Gagovoromo Iesu sivoꞌirögoro saꞌare a masijehu kavuëꞌe niögu ëgo ioꞌamoromo mu vaejarue ëhi jiëꞌe niögoho Iesu baꞌamahareje. Baꞌamahoromo a masijehu bosö didiꞌarue ëhi jiëꞌe bosöho Iesuare simanore didiꞌahareje. Röhu bogo inömo maho baeromo bosöho avohahoꞌi bibëꞌe ijo hisuoho ujuohoromo huoromo simanore baꞌamahareje. \v 18 Ëhiꞌonugoromo sivoromo jejamiromo uavareje: Jew rajo jabesi börömoho vaevëꞌe hijanuëjo. \v 19 Vaevëꞌe hijanuëromo ijahëro simanore anoromo sabëro ödivoromo ëma sarere ague aho raromoromo rajahijareje. \v 20 Ëhi sivoruomoromo niögu ëgoho jijövahoꞌi hesi niögu maho ioꞌamahoromo osare jioromo huꞌirae bavaꞌareje korosire ano taemoꞌi. \s1 Iesu korosire ano taemare jöhoje. \p \v 21 Bavaꞌoromo örire vaꞌihö gavareje ae gemu hesi ihe Simon muro jiëꞌëro rovamu. Röhu Simon hu Cyrene saꞌa rajo ae jiadeje. Hu Alexanderꞌo Rufusꞌo jabesi vavue jiadeje. Amo Simon-ro örire rovamu gagorovo muorovo ariböviohuro hu garomo övëro bijimöꞌöromo uavareje: Ave a hesi korosioho baeromo vaꞌëjo. \v 22 Baeromo vaꞌëjamu ejëhoromo baeromo jabumë ahoꞌo vaꞌaroho ajiomoromo saꞌa ihe Golgotha nosi huëhu huotovëꞌoho simano gijo vaꞌëne saꞌare ë ajio suorovareje. \v 23 Suorovonugoromo wine jovohuꞌo myrrh osohuꞌo buaroharoho Iesu bojamareje hesi viꞌehoho bisemu uꞌuhoröhego. Bojamamu juahëmadeje. \v 24 Juahëmamu korosire ano taemareje. Ano taemoromo hesi niögoho adovoromo ajajovareje gaꞌi di aho di niögoho bae hesi jiego. Ajajovonugoromo niögoho ujuohareje. \v 25 Röhu Iesu korosire ano taemare majaho 9 oꞌclock sisonuꞌe jiadeje. \v 26 O Iesuare jö sisëho jajivoromo ëhi uvëꞌe jiareje: Ave aho Jew rajo jabesi a börömoho höjo. \v 27 Röhu aëro ananoꞌe vajiohuꞌe ae niöꞌi jabuꞌo korosire ano taemëvoromo göho ruëhi Iesuare övo manö göho viëhi övo adonö ëhi amëvareje. \v 28 [Amëvamu Iesu ë a sisë niöꞌi jabesi ririre korosire iromadeje. A sisë jabesi ririre iromadohuro ëhuro ëhi ëꞌiröhego God-are surire jö aehu jajivadëhi iae ëhi jiadeje. God-are surire jöho jajivoromo uvëꞌeje: Aëro uvoruomëꞌe höjo: Hu jö ahoruomaje ariböviohuꞌo gemuore höjo.] \p \v 29 Ëhiꞌamu aëro rovaꞌëꞌi uvene hijiohijiovoromo sivoromo uvoruomonövadeje: Asëꞌe sareri ae javajëjo. Jero uvane höjo: Naro God-are osa börömoho dadovoromo majae niöꞌi gemu hesi uhure röhu maho vae barëꞌejöjo. \v 30 Ëhi uvëꞌe javaje ëhuni jasi sinoho ajamirovoromo korosire javajoho ruvebijëjo. Sivoromo ëhi uvoruomadeje. \p \v 31 Jabuhu sivarëhi priest masijohuꞌo jögoru öri röjëhijarue ariböviohuꞌo ëhi sivoromo uarovareje: Ëahuro uövuade höjo: Naro a ioroꞌioroho ajëmego marëjëvaje höjo. Ëhi uövuade höjo röhu hesi sino ajamirovëꞌoho hu bogo eni höjo. \v 32 Huro uövuade höjo: Böröme namiromo jemë ajëmaje aho na jevajëjo. Israel rajo jemesi börömoho na jevajëjo. Ëhuni nadiꞌego hu korosire jioromo ruvebijego no garomo hu mae uehorovarëjo. Ëhi uarovamu ë ae niöꞌi hesi bëhire korosiꞌo amëvare aho jabuꞌo Iesu sivareje. \s1 Iesu guomade jöhoje. \p \v 33 Ëhiꞌamu maja ririre öri ariꞌe ahoꞌo ramoramovadeje. Ramoramovobe vaꞌojuvo majae huotorovamu gavëꞌi ajivadeje. \v 34 Majae huotorovoromo ajivamu gavëꞌi Iesuro Jew rajo jabesi jöëro ma-darugoꞌo uvadeje: Eloiajo. Eloiajo. Lema sabaktaniajo. Nosi jöehu huotovëꞌoho God nasi Böviohajo. God nasi Böviohajo. Ja rabëni remo vaꞌane höjo. \p \v 35 Remo vaꞌane höjamu bëhire riravare a ioroꞌiorohuro hejare uvavamu: Eloia uvamu heromo uarovareje: Ëho hehëjo. Elijah-ni uvajëjo. \v 36 Ëhi uarovoromo ae gemuëro tutuvo vaꞌoromo uꞌuhëꞌe inömoho barueromo niogaꞌiꞌe wine jovore baꞌamoromo rumorovamu ioromo ijaho viture bijiohoromo Iesu bojamiꞌiëꞌadeje. Bojamiꞌiëꞌoromo aribövioho uëvadeje: Nadiꞌego no gavarëjo Elijah-ro God-arire jioromo ro Iesu juvo baruvebijego o bogo. \p \v 37 Ëhi uëvamu Iesuro jöꞌe dadovoromo guomadeje. \p \v 38 Guomamu gavëꞌi God-are osa börömo ojo göho gagonö jiajoho niögehu tugoharoho arorovo ruvebijadeje. \v 39 Ëhiꞌamu muorovo simano vaejaje ahuro Iesuare nuninö namiromo gavade Iesu ëhiꞌoromo guomamu gagorovo uvadeje: Iae mae-ëjo. Ave aho God-are Harihe jiade höjo. \p \v 40 Ëhiꞌamu magonaho ömoꞌömohuro arue riribövire riravoromo Iesu diehiꞌaruoho garuomadeje. Mary Magdalene o Mary göho James a iꞌo o Joses jabesi vëmoho o Salome o magonaho ioroꞌioroho ëhi jioruomadeje. \v 41 Urimëꞌi Iesu Galilee saꞌare hijadevare evare ë magonaho ömoꞌömohuro bövie biseꞌe ajamibe hesi ijore ijore jijihonövareje. Ëhi ëꞌëꞌëro ë magonahohuꞌo magonaho ioroꞌiorohuꞌo ahoꞌobëhe Jerusalem amore huꞌo gemu mae rovëꞌëro ë riravoromo garuomadeje. \s1 Iesuare sino munë gagore bamare jöhoje. \p \v 42 Röhu ë majaho bövi biseꞌo avohoꞌamarue majae jiadeje nëröho nuhoromo God rajahiꞌiröhëro. Ëmajaho garoboꞌe bamadeje. \v 43 Nuho majae rueꞌiaꞌamu majae garoboꞌe bamamu gagorovo Arimathea amo raje ae gemu hesi ihe Joseph-ro vaꞌadeje. Hu Jew rajo jabesi a duvahëro jiëꞌëro Jew rajo a masijo ioroꞌiorohuꞌo hiromo jöe mevonövadeje. Jöe mevoꞌego ae ahoꞌobëhe hesi örire mae uehorovonövareje. Röhu ae göehu göehu ëꞌaruëhi huꞌo ëhi muebejëꞌe hijadeje God-ro ro böröme namiromo ahoꞌobëhe muebejëvoröhego. Joseph ëhi jiëꞌe ae jiadeje. Ëhi jiëꞌe aëro jiëꞌëro huro biririvoromo vaꞌoromo Pilate uavadeje: Uevego na Iesuare sinoho baeꞌiröjo. \v 44 Iesuare sinoho baeꞌiröjamu Pilate-ro tiöromo uvadeje: Iesu diehiꞌoromo ma-burëroho guomade höjo. Ëhi uvoromo jöe nugöꞌöjamu Iesu muebejade muorovo ahuro rovadeje. Rovamu Pilate-ro uavadeje: Na Iesu mamiꞌe guomëꞌe höjo. \v 45 Guomëꞌe höjamu ruehuro uavadeje: Iae guomëꞌe höjamu hegorovo Joseph uavadeje: Jaehu Iesuare sino baejëꞌoho iae mae höjo. \v 46 Iae mae höjamu Joseph-ro vaꞌoromo niögu mabëhe imoromo guomëꞌe sinoho baruvebiromo niögohuro numadeje. Niögohuro numoromo munë ubuvarire ë bamadeje. Bamoromo munë höhö barueromo ojoho tugohadeje. \v 47 Ëhiꞌamu Mary Magdaleneꞌo Joses-are vëmoho Maryꞌo jaburo niöꞌiro ariromo gavareje Iesu ë diröꞌore bamamu. \c 16 \s1 Iesuhu riꞌöjade jöhoje. \p \v 1 Iae Jew rajo jabesi nuho majaho barëjadeje. Jew rajo jabesi nuho majaho barëjamu Mary Magdalene o Mary göho James-are vëmoho o Salome ëho jaburo vaꞌoromo ridiꞌe osoho imareje vaꞌoromo Iesuare sinore otehoröhëro. \v 2 Imëꞌëro hura börömore sueꞌo majae rojomamu gagorovo riꞌöromo Iesuare sino bamarire vaꞌareje. \v 3 Vaꞌëꞌi uarovareje: Raro ojo tugohare munëho roriꞌo höhö baejahuo vaꞌaꞌajëjo. \v 4 Ëhi uarovoromo avoho gaꞌi gavareje mamiꞌe roriꞌo bavaꞌëꞌe jiamu. Röhu ë munëho böröme jiadeje. \v 5 Bavaꞌëꞌe jiamu gagoro vaꞌo munë gagore rumo vaꞌoromo gavareje rue jabesi övo manö a iꞌe ajivëꞌe niögu baꞌamëꞌoho ë hijamu. Hijamu gagorovo jioduduꞌiraejareje. \p \v 6 Jioduduꞌiraejamu gagorovo ruehuro uëvadeje: Nadi jioduduꞌiraehëjo. Nazareth rajo ae Iesu korosire anamu guomade a hesi sinoho jemë naharujëjo. Hu aveho bogohöjo. Guomoromo riꞌöjëꞌe höjo. Hesi sino bamare sionoho gahëjo. \v 7 Garomo vaꞌoromo Peterꞌo Iesuare ijorajo ioroꞌiorohuꞌo uërëjo: Iesuro urimo Galilee vaꞌiramu mamiꞌe uëvadire jemë ë ijore vaꞌoromo gaꞌaꞌarujë uërëjo. \p \v 8 Ëhi uëvamu ë magonaho ömoꞌömohuro jioduduꞌiraeromo butubutumoromo munë gagore jioromo suorovoromo huruomoromo vaꞌareje. Vaꞌoromo juhuonivoꞌi ë jöho aho bogo majëhijareje. \s1 Iesuhu Mary Magdalene-are nunire rovade jöhoje. \p \v 9 [Iae hura börömore sisonuvoꞌiaꞌamu Iesu guomadoho riꞌöjadeje. Riꞌöromo aevoꞌioho Mary Magdalene-are nunire rovadeje. Röhu urimo bogo guomade majare Iesuro ë magonaho hesi dëre jioꞌamaje aruꞌaho sisë 7 rarovoꞌamadeje. \v 10 Ëmagonaho hesi nunire rovamu gagorovo ë magonahohuro vaꞌoromo gavade Iesuare aribövioho huë vavaene baeromo nivoruomamu gëgorovo uëvadeje: Iesu riꞌöjëꞌëro hijamu gavode höjo. \v 11 Hijamu gavode höjamu heromo bogo ma uehorovareje. \s1 Iesuhu hesi ijoraje niöꞌi jabesi nunire rovade jöhoje. \p \v 12 Bogo ma uehorovamu Iesuro Mary Magdalene-are nunire rovamu ijonö ae niöꞌiro amore jioromo vaꞌi gavareje Iesu nu anoꞌe gorosovëꞌe rovamu. \v 13 Rovamu gagorovo jaburo niöꞌiro vuonoröꞌö rueromo Iesuare aribövi ioroꞌioroho Iesu gavare jöho majëhijamu bogo ma uehorovareje. \s1 Iesuhu hesi ijoraje 11 jabesi nunire rovade jöhoje. \p \v 14 Bogo ma uehorovoromo Iesuare ijoraje 11-ho jaburo ie ueꞌahamu evare ijo tugohoꞌi Iesu jabesi nuniroho rovadeje. Rueromo uehorovoromo uvadeje: Ave nasi ariböviohuro hejare ae göëro göëro uëvamu: Nörö riꞌöjëꞌe jiamu noro gavare hö uëvamu heromo bogo ma uehorovare hö uvoromo birëgadeje. Birëgoromo uëvadeje: Jemë rabu hiaꞌi birire ëꞌoromo naehu riꞌöjode jöho bogo ma uehorovarije höjo. \v 15 Ëhi birëgonugoromo uëvadeje: Saꞌae dinöꞌe dinöꞌe vaꞌoromo nasi jö maho ae ahoꞌobëhe majëhi barërëjo. \v 16 Ae rahu mae uehorovoromo bapataeto vaejëꞌoho God-ro baejëvoromo manö bamëvoꞌajëjo. Ae rahu bogo ma uehorovëꞌoho God-ro uëꞌaꞌajëjo: Jemë sisë jëvaje öri sisënö vaꞌohëjo. \v 17 O ae rahu mae uehorovëꞌoho aviëhi jiëꞌe bogo gavarue mu masijoho vaeruomoꞌajëjo aëro ëho garomo uvoruomoröhego: Iae mae-ëjo. Jemë jö mae atarujëjo. Nasi ihoho uvoromo Satan-are sisë aribövi a dëre jëvajoho rarovöꞌöruomoꞌajëjo. Bogo hejarue jöëro atoruomoꞌajëjo. \v 18 Vöröꞌe sigobu banigojiomëꞌoho o oso sisëꞌe jovo ueꞌahëꞌoho bogo sisërëjëvoꞌajëjo. O guomo guomoꞌe aribövi jabesi sinore övo bamëhëꞌoho marëjëvoꞌajëjo. \s1 God-hu Iesu ajamamu öꞌidöre ajiomade jöhoje. \p \v 19 Bada Iesuro ëhi jiëꞌe jöho majëhiromo God-ro hu ajamamu huro öꞌidöre ajiomoromo God-are övo manö hijadeje. \v 20 God-are övo manö hijamu hesi ariböviohuro vaꞌoromo jöho majëhibe dinöꞌe dinöꞌe jijihonövareje. Majëhibe jijihoꞌego Badaro jabuꞌo bimuvoromo muoho ajëmiꞌego bogo gavarue darugoꞌe muoho vaenövareje aëro ëho garomo jabesi jöho mae uehorovoꞌiröhego. Ëhiꞌareje. Ahia minoꞌe.]