\id MRK - Angor NT [agg] -Papua New Guinea 2001 (DBL 2014) \h Mak \toc1 Aboedɨ Hoafɨ Mak ai sürü papɨmarandɨ \toc2 Mak \toc3 Mak \mt1 Mak \mt2 Aboedɨ Hoafɨ Mak ai sürü papɨmarandɨ \c 1 \s1 Son hundürüra randeimbɨ ai hoafɨ bokamarɨhendɨ \r (Matyu 3:1-12; Ruk 3:1-2; 3:15-17; Son 1:19-28) \p \v 1 Sisas Krais Godɨndɨ nɨmorɨmbo aboedɨ hoafane nda. \v 2 Hoafɨ nda boatei tükümefeyo Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu randeimbɨ Aisaia ai sürü papɨmarandɨ nahurai. God ai yahuya, \q1 “Ro nindou mamɨ wandɨ hoafɨ bokarɨhefembohünda koandɨhehinanɨ ai sɨhambohünda horombondɨfi ŋgumbui. \q2 Asu ai anɨmbo sɨhambohündambo nafɨ dɨdɨboadondeambui. \q1 \v 3 Nɨmɨ wohɨ furɨkoatereandühɨ, nindou mamɨndɨ yasɨmondɨ mɨŋgɨyo hoafɨyowohü yahoya, \q1 ‘Adükarɨmbohünda nafɨ nafɨndɨhehindɨ. \q2 Ahandɨ nafɨ dɨboadondɨhindɨ,’ meho,” mehu. \rq Aisaia 40:3\rq* \p \v 4 Son nindou hundürüra randeimbɨ-mayu ranai nɨmɨ wohɨ furɨkoatereandühɨ tüküfi nɨmorehɨ nindowenihɨmbo Godɨndɨ hoafɨ bokarɨhendühɨ yahuya, “Se moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨfe aboedɨ hohoanɨmo süŋgufembo nafuimbohünda hundüründeianɨ anɨmbo, God ai sɨhei moaruwai hohoanɨmo raguanambondeambui,” mehu. \v 5 Ranɨyei nindou afɨndɨ Sudahündɨyei asu Serusaremɨhündɨyei ai Sonɨndɨ hoafɨ hɨmborɨmbo mahei. Ai ahei moaruwai hohoanɨmo ra weindahɨ hoafɨmayeia Son ai Sodan hɨmo hundürümarandürɨ. \v 6 Asu Son aiana hoearɨ kamer nɨnendɨnambo nafümbɨ güde mbura tɨtapürɨnambo kɨkɨhɨrɨhaimarandɨ. Ahandɨ sesɨ ana yɨtɨhɨ asu efu hoe ranɨyo sesü-marandɨ. \v 7 Son ai nindou ranaheimbo hoafɨ bokarɨhendühɨ ndare hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou ŋgorü süŋgu düdümbui ahandɨ ŋgɨnɨndɨ ra wandɨ ŋgɨnɨndɨmbo ŋgasündeamboane. Roana amofe ahandɨ sufihɨndɨ wofɨ ra fufurɨfembo nindou aboedɨ hamɨndɨyahɨpoanɨ. \v 8 Ro sɨheimbo hoenambo hundürühandürɨ arɨhandɨ, ŋga ai anɨmbo Yifiafɨ Aboedɨnambo hundürü-ndandürümbui,” mehu. \s1 Son ai Sisasɨmbo hundürümarürɨ \r (Matyu 3:13-17; Ruk 3:21-22) \p \v 9 Ranɨ-sɨmboanɨ Sisas ai Nasaret ŋgoafɨ Gariri hɨfɨhü hɨnɨŋgɨre haya masünuwamboyu Son ai Sodan hɨmo hundürümarürɨ. \v 10 Asu nɨmehünou hoe hɨnɨŋgɨre haya tüküfi süfu hoeireandane sünü ai bureandühɨyo Yifiafɨ Aboedɨ ranai ahambo sowana wupufo nahurai makoso. \v 11 Hoafɨ mamɨ sünambeahɨndɨ tüküfehü yahoya, “Se ana wandɨ ŋgusüfo parɨheanɨneimbɨ nɨmor-anafɨ. Asu ro sɨhamboane ŋgusüfoambe siaoeheandɨ,” meho. \s1 Satan ai Sisasɨmbo moaruwai hohoanɨmombiyuwa yahuhaya rari hoeimarirɨ \r (Matyu 4:1-11; Ruk 4:1-13) \p \v 12 Nɨmehünou Yifiafɨ Aboedɨ ai Sisasɨmbo nɨmɨ wohɨ furɨkoatereandühɨ koamarɨhera mahu. \v 13 Ranühɨ 40 si manüŋgua Satan ahambo moaruwai hohoanɨmombiyuwa yahuhaya rari hoeimarirɨ. Sisas ai afoendɨ nɨnɨhondɨ babɨdɨmbo nüŋguwanɨ asu sünambeahɨndɨ nendɨ ai ahambo mafarɨhawurɨ. \s1 Sisas ai Gariri hɨfambe piyu haya Godɨndɨ hoafɨ wataporɨmbomarandɨ \r (Matyu 4:12-17; Ruk 4:14-15) \p \v 14 Son ai karabusɨ-mefiyua asu Sisas ai Garirihü tüküfi, Godɨndɨmayo aboedɨ hoafɨ ra bokamarɨhendɨ. \v 15 Ai aboedɨ hoafɨ ra wataporɨmborandühɨ yahuya, “God ai hoafɨmayu si ra ndeara tüküfehü asu ahandɨ ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra ndeara akɨmɨ tüküfemboane. Ŋga se moaruwai hohoanɨmo ra hɨnɨŋgɨndɨhi hehi aboedɨ hohoanɨmo süŋgundɨhindɨ,” mehu. \s1 Sisas ai nindou yimbuyimbu hoafɨmayua ahandɨ süŋgu mahomo \r (Matyu 4:18-22; Ruk 5:1-11) \p \v 16 Sisas ai kurɨhoe Gariri hɨmborɨkɨmɨ huhü Saimon Andru apodohombo hoeimareapɨrɨ. Ai andürɨ kurɨhoeambe mafoarɨneandɨ, ai kinɨ wowarɨyafanɨ rɨnandeimbɨ nindou wambo. \v 17 Sisas ai ahafanɨmbo hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se mborai wambo süŋgundɨnandɨrɨ ndɨnandɨ, rananɨmbo ro sɨhafanɨmbo nindou semɨndɨmbo yamundɨheapɨrɨmboyah,” mehu. \v 18 Asu ai nɨmehünou andürɨ sɨhene hena ahandɨ süŋgu mahafanɨ. \p \v 19 Ai akɨdou sühüfi hu Sebedindɨ nɨmorɨ yimbu, Sems Son apodohombo botambe nɨmarɨfanɨmbo andürɨ dɨboadomarɨneanda hoeimareapɨrɨ. \v 20 Sisas ai ahafanɨmbo hoafɨmayupɨramboyafanɨ, ahafandɨ afɨndɨ Sebedi asu mamɨ ratüpurɨyomo rundeimbɨ nindou botambe hɨnɨŋgɨrɨneapurɨ hena, Sisasɨndɨ süŋgu mahafanɨ. \s1 Sisas ai nindou mamɨndɨ fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ hɨhaimafoareandɨ \r (Ruk 4:31-37) \p \v 21 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨ sihɨ Kaperneam ŋgoafɨnambo mahɨfomo. Ranɨ-sɨmboanɨ ai Suda-yei rotu worambe kefuai hafu nɨmorehɨ nindowenihɨmbo Godɨndɨ hoafɨ yamundɨmareandürɨ. \v 22 Ranɨyei asu ai ahandɨ yamundɨfe hoafɨ ranahambo hepünɨmehindɨ. Sapo ai moai ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu rundeimbɨ nahurai yamundeandɨ, ŋga nindou adükarɨ ŋgɨnɨndeimbɨ nahurai yamundɨmareandürɨ. \v 23-24 Ranɨ-sɨmboanɨ nindou mamɨ moaruwai nendɨ nɨmarümbɨ-mayu ranai Suda-yei rotu worambe nɨmarü puküna hoafɨ karɨhoehü yahuya, “Sisas, Nasaretɨhündɨ, se yohoefɨmbo nɨnɨ nünüŋgufemunɨmboyafɨ masɨnɨfɨ? Yɨhoefombo moaruwaimbo-fimunɨmbo safɨmboyafɨ? Ro fɨfɨrɨheanɨnɨ. Se ana Godɨndɨ mbumundɨ nindou-anafɨ,” meho. \v 25 Asu Sisas ai moaruwai nendambo ŋgɨnɨndɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Se hoafɨ kɨkɨrandɨfɨ hawa kosɨfoao,” mehundoamboyo. \v 26 Asu moaruwai nendɨ ranai nindou ranahambo yabadɨrɨ hɨnɨŋgɨrerɨ mbura hoafɨ moanɨ puküna karɨhoai haya nindou ranahandɨ fiambeahɨndɨ makosɨfoendɨ. \v 27 Ranɨyo asu muŋguambo nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai hepünahindühɨ aheihoarɨ sɨmborɨ hoafɨyeihɨ seiya, “Nɨnɨ-moatükunɨyo nda yahurai tükümefeyoa? Nindou ndanai sɨmborɨ moatükunɨ bogorɨ nindou nahurai yamundɨmareandɨ. Asu ai moaruwai nendambo hoafɨmayua ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmayei,” masei. \v 28 Ranɨyo asu Sisasɨndɨ hoafɨ ranai nɨmehünou muŋguambo hɨfɨ Garirihü ra hoaŋgo wakɨmareandɨ. \s1 Sisas ai Pitandɨ yamoŋgoamɨndɨ aboedɨmareandɨ \r (Matyu 8:14-15; Ruk 4:38-39) \p \v 29 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo Suda-yei rotu worambeahɨndɨ tüküyafu houmbo Sems weimbo Son babɨdɨmbo Saimon weimbo Andru-yafandɨ worɨnambo mahomo. \v 30 Saimonɨndɨ yamoŋgoamɨndɨ ai aŋgünümbo fondɨhü mapowa asu ahandɨ aŋgünɨ ranahambo nɨmehünou Sisasɨmbo hoafɨmehündo. \v 31 Ranɨyu Sisas ai hüfu ahandɨ watɨŋarühɨ kɨkɨhɨramündü botɨmareanda asu aŋgünɨ ahandɨ ranai nɨmehünou makosɨfoenda asu sesɨ sɨndɨmarandɨ. \s1 Sisas ai nindou afɨndɨ aboedɨmareandürɨ \r (Matyu 8:16-17; Ruk 4:40-41) \p \v 32 Mamɨ ranɨ nɨmbambe hüfɨhamɨndɨ hürɨmɨndowa nindou ranai nɨmorehɨ nindowenihɨ aŋgünümbɨ asu moaruwai nendeimbɨ fufurühümündihündürɨ Sisas sowana mafandɨhindɨ. \v 33-34 Muŋguambo nindou ŋgoafɨhündɨ ranai hei worɨ Sisas nɨmarümbɨ ranɨ yipurɨ-kɨmɨ burɨmayeia Sisas ai afɨndɨ nɨmorehɨ nindowenihɨ muŋguambo mamɨkarambo aŋgünümbɨ aboedɨreandürɨ asu moaruwai nendɨ afɨndɨ raguanamboreandürɨ marandɨ. Asu moaruwai nendɨ ranai ahambo fɨfɨrɨhorɨ ranɨmboyu ai aheimbo yowanɨ akɨdou amboanɨ hoafɨyopoanɨ mehundürɨ. \s1 Sisas ai Garirihü hoahoaŋgu wakɨmareandɨ \r (Ruk 4:42-44) \p \v 35 Sisas ai siambe hondü nɨmbɨ hoaŋgɨrɨ kiaroambe botɨfi haya hu gorügoanɨnɨ nindou nɨmarɨkoateyohü Godɨmbo dɨdɨbafɨyuhü mamaru. \v 36 Asu Saimon ai ahandɨ ŋgunindɨ babɨdɨ Sisasɨmbo kokomarurɨ homo. \v 37 Ai homo hoeirüwurühɨ hoafɨyomo-ndowohü yahomoya, “Muŋguambo nindou ai sɨhambo kokorɨhünɨnühanei,” mehomo. \v 38 Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ŋgorü ŋgoafɨ akɨmɨ adaburo ranambo ŋgefo. Rananɨmbo ro aheimbo amboanɨ Godɨndɨ hoafɨ hoafɨndahandürɨ. Ranɨmboyahɨ ro nda masɨnɨhɨ,” mehu. \v 39 Asu Sisas ai muŋgu Gariri hɨfɨhü hoahoaŋgu wakɨreandühɨ, Suda-yei rotu worambe hu, Godɨndɨ hoafɨ bokarɨhendühɨ asu moaruwai nendambo hɨhaifoareandürɨ marandɨ. \s1 Sisas ai nindou mamɨ mɨmanɨho masɨmeimbɨ aboedɨmarirɨ \r (Matyu 8:1-4; Ruk 5:12-16) \p \v 40 Nindou mamɨ mɨmanɨho masɨmeimbɨ ai hu Sisasɨndɨ yirɨkɨmɨ piyu nɨmarümbo hüti hoafɨrürühɨ yahundoya, “Se refembo yifirayafɨ ana, wandɨ mɨmanɨho masɨmei ra aboedɨndowandɨrɨ,” mehundo-amboyu. \v 41 Asu Sisas ai ahambo hɨpoamborirühɨyu, ahandɨ warɨnambo sündirühɨ yahundoya, “Refembo samboanahɨ, ŋga se aboedɨyafo,” mehu. \v 42 Ranɨyo masɨmei ranai nɨmehünou dɨdɨkɨrɨfoendühɨyo asükai nindou ranai aboedɨmayu. \v 43-44 Sisas ai nindoumayu ranahambo ŋgoafɨnambo koarɨherühɨ asükaiyu hoafɨyundowohü yahundoya, “Se yowanɨ nindou mamɨmbo amboanɨ sɨhafɨ fi ranahambo hoafɨyopoanɨ. Ŋga se ŋgafɨ Godɨmbo sɨhai-randeimbɨmbo sɨhafɨ fi ra nafuindafɨndo. Rananɨmbo Mosesɨndɨ ahɨnümbɨ hoafɨmayo süŋgu sɨhafɨ fi aboedɨ tükümefeyo ra aheimbo nafuimbohünda Godɨmbo sesɨ mbɨsɨhenda-mboane,” mehu. \v 45 Ŋga asu nindou ranai hu Sisas ai ahambo aboedɨmarirɨ ranahambo wataporɨmbo-maranda asu Sisas ramareandɨ hoafɨ ra muŋguambo ŋgoafɨ hɨhɨmborɨmayei. Ranɨmboyu Sisas ai nindou hoeindɨ-hindɨrɨ-mboyei yahuhaya moai mamɨ ŋgoafɨ amboanɨ hu. Ai nindou nɨŋgo-koateyeihɨ manüŋguyosɨ, ŋga asu nindou ranai muŋguambo hɨfɨhündɨ ahambo sowana hei marɨhündɨ. \c 2 \s1 Sisas ai nindou yirɨwarɨ moaruwaimbü aboedɨmarirɨ \r (Matyu 9:1-8; Ruk 5:12-16) \p \v 1 Yahunümbɨ si ho hayamboyoane Sisas ai asükai Kaperneam ŋgoafɨnambo hɨhɨrɨfi mahu. Ranɨyo ai hu worambe amaru hoafɨ ra mahoaŋgo. \v 2 Nindou afɨndɨ ranai fandambo worɨ ranai tühüforeandühɨ moai yipurɨkɨmɨ amboanɨ fondɨ akɨdou nɨŋgo. Ranɨyo Sisas ai aheimbo Godɨndɨ hoafɨ yamundeandürühɨ mamaru. \v 3 Yimbu-yimbu nindou ai nindou yirɨwarɨ moaruwaimbü ra fondɨwamɨ foarüwurɨ mburu sowaründümo mahɨfomo. \v 4 Nindou ranahambo Sisas sowanambo semündü hɨfombo nindou afɨndɨwambo nafɨ gümareandamboyo hafomo worɨwamɨ Sisas nüŋgu sɨmogodühɨ hɨfɨnambo tɨtɨrundeimbɨ worɨ ranambe waŋgeyaŋɨrɨhou mburumbo fondɨ kameihü masafoarüwurɨ. \v 5 Ranɨyu Sisas ai nindou ranahamundɨ anɨhondümbofe ra hoeireanda mayoa, nindou yirɨwarɨ moaruwaimbü ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Nindou hoarɨfɨ, sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranana amboawi sambo-anahɨ,” mehu. \v 6 Asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ ranühɨ mamarɨmo ranai ahamundɨhoarɨ ŋgusüfoambe raru hohoanɨmoyomondohü yahomoya, \v 7 “Nɨmboe nindou ndanai hoafɨ yahurai hoafayua? Ai Godɨyupoanɨ yahurai hoafayu. God mamɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo moaruwai hohoanɨmo ra amboawi mbüsümbui,” mehomo-ndamboyu. \v 8 Sisas ai nɨmehünou ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu rundeimbɨ-yomondɨ hohoanɨmo ra fɨfɨreandɨ. Ranɨyu ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nɨmboe se ndanɨ moatükunɨ nda raru hohoanɨmoemoa? \v 9 Nɨne hoafɨyo nindou yirɨwarɨ moaruwai ndanahambo hoafɨmbo hɨnɨŋgɨrouayoa? Ro hoafɨyahühɨ sahɨya, ‘Sɨhafɨ moaruwai hohoanɨmo ranahambo amboawi,’ asahɨyo asu ‘Botɨyafo sɨhafɨ fondɨ sowandɨfɨ hawa hafɨ,’ asahɨyo. Ŋga yimbu ra hoafɨmbo ro ŋgɨnɨndeimb-anahɨ. Asu yimbu hoafɨ ra hoafɨmbo nahanɨyo hɨnɨŋgɨrouayo asu nahanɨyo tɨŋümbayo? Yɨbobo ro hoafɨndahanɨ anɨhondümbo tükündɨfemboe. \v 10 Ŋga ro sɨhamumbo ranɨ-moatükunɨ ra fɨfɨrɨndundɨ asahɨ, Nindou Hondü ai hɨfɨ ndanühɨ moaruwai hohoanɨmo amboawi yahombo ŋgɨnɨndeimbani,” mehu. Ranɨyo asu Sisas ai nindou yirɨwarɨ moaruwaimbü mayu ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, \v 11 “Ro sɨhambo hoafayahanɨnɨ, botɨyafo sɨhafɨ fondɨ sowandɨfɨ hawa worɨnambo hafɨ,” mehundo-wamboyu. \v 12 Nindou afɨndɨ meŋgoro ranahei hɨmboahü yirɨwarɨ moaruwaimbü mayu ranai nɨmehünou botɨfi ahandɨ fondɨ semündü haya mahu. Ranɨyo nindou afɨndɨ meŋgoro ranai hepünahindühɨ Godɨmbo aboedani sei hoafɨyeihɨ, “Moai horombo ro ndahurai moatükunɨ hoeirɨhundɨ,” masei. \s1 Sisas ai Rifaimbo mborai wandɨ süŋgu mehu \r (Matyu 9:9-13; Ruk 5:27-32) \p \v 13 Sisas ai asükai hɨhɨrɨfi haya Gariri kurɨhoe hɨmborɨ kɨmɨ hüfuane nindou afɨndɨ meŋgoro ranai ahandɨ süŋgu tümare hoamboyu asu Godɨndɨ hoafɨ yamundɨmareandürɨ. \v 14 Ai huhündamboyu Rifai Arfiusɨndɨ nɨmorɨ ai ahandɨ takis kakɨ semɨndɨ worambe mamaruwa hoeimarirɨ. Ranɨyu Sisas ai hoafɨyundowohü yahuya, “Mborai wandɨ süŋgu,” mehundo-wamboyu Rifai ai botɨfi haya Sisasɨndɨ süŋgu mahu. \v 15 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo Rifaindɨ worambe takis kakɨ sowandümo rundeimbɨ nindou-yomo asu moaruwai hohoanɨmoyomo rundeimbɨyomo ai-babɨdɨmbo nɨmarɨmo masowasümo. Nindou yahurai ranai muŋguambo si Sisasɨmbo süŋgururü marundɨ. \v 16 Farisihündɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundurundeimbɨ ranai hoeirundane Sisas ai takis kakɨ sowandümo rundeimbɨ asu moaruwai hohoanɨmoyomo rundeimbɨ nindou babɨdɨmbo sesɨ masesu. Ranɨyomo ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo düdurüpurühɨ yahomoya, “Nɨmboe Sisas ai takis kakɨ sowandümo rundeimbɨ asu moaruwai hohoanɨmoyomo rundeimbɨ nindou babɨdɨmbo nɨmarümbo sesɨ sesü maranda?” mehomo. \v 17 Sisas ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ ranahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou aŋgünɨ-koate ana moai dokta sowanambo hei rɨhündɨ, ŋga aŋgüneimbɨ anei hei arɨhündɨ. Mamɨ yahuraiane ro makosahɨ nda mbumundɨ nindou anefɨ seimbɨ nindou ranaheimbo mborai yahombo-yahɨpoanɨ, ŋga nindou moaruwai hohoanɨmoyei rɨhündeimbɨ seirɨhündeimbɨ ranaheimbo mborai yahomboyahɨ,” mehu. \s1 Sisas ai sesɨ wehɨsaombo hoafɨ yamundɨmareandɨ \r (Matyu 9:14-17; Ruk 5:33-39) \p \v 18 Sonɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ asu Farisi-yomondɨ süŋgurundeimbɨ ai mamɨmbo sesɨ wehɨmemo. Ranɨyo asu nindou bɨdɨfɨrɨ ai homo Sisasɨmbo düdurüwurühɨ yahomoya, “Nɨmboe Sonɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ asu Farisi-yomondɨ süŋgurundeimbɨ ai sesɨ wehɨsaoyomo arundɨ, ŋga asu sɨhafɨ süŋgurunɨnɨ rundeimbɨ ana moai sesɨ wehɨyomo rundɨ?” mehomo-ndamboyu. \v 19 Asu Sisas ai yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou mamɨ nɨmorehɨ semɨndɨmbo sihɨ ai babɨdɨmbo nüŋguambe ra sesɨ wehɨmandeiyo? Nindou nɨmorehɨ semɨndɨmbomayu ranai ai-babɨdɨmbo nüŋguambe ana ŋgɨrɨ sesɨ wehɨndei. \v 20 Ŋga süŋgunambo nindou ranahambo ndowaründümo ŋgomondanɨ ai-babɨdɨmbo nɨŋgokoate-ayuambe anɨmbo sesɨ wehɨndeimboyei. \v 21 Nindou mamɨ aiamboanɨ moai hoearɨ goesürɨ sɨmborɨ semündü haya wamɨndafɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ fihɨ pare kakɨyu randɨ. Rawareandɨ ana, boboe-ndandanɨ asu hoearɨ goesürɨ sɨmborɨ ranai akɨdou yaŋgɨrɨ yagodɨ mbunda ŋgɨsɨharɨ hoearɨ ra hɨrɨndeamboe. Hoearɨ goesürɨ sɨmborɨ rananai wamɨndafɨ ra hɨrɨndeandanɨ asu ambe afɨndɨ nɨŋgomboe. \v 22 Asu nindou ŋgorü ai sɨmborɨ wain hoe ra wamɨndafɨ wain hoe nɨnɨhondɨ hoearɨ hɨpɨrɨ ranambe ŋgɨrɨ kandeandɨ. Rawareandɨ ana, hɨpɨrɨ ranai borɨndɨfeihü wain hoe ranai keboemboe. Ŋga sɨmborɨ wain hoe ana hɨpɨrɨ sɨmborɨ ambe femboane,” mehu. \s1 Moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ ratüpurɨkoatembo hoafɨ \r (Matyu 12:1-8; Ruk 6:1-5) \p \v 23 Mamɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo sihɨ Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo wit nümbürɨ mbusümo mahomo. Ranɨyo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai wit ahurɨ bɨdɨfɨrɨ hürɨmaründümo. \v 24 Asu Farisihündɨ ai Sisasɨmbo düdurüwurühɨ yahomoya, “Nɨmboe sɨhambo süŋgurunɨnɨ rundeimbɨ ai moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ ahɨnümbɨ ra rawarunda?” mehomondamboyu. \v 25 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi se Defit ai ahandɨ wandafɨ mamɨ babɨdɨmbo sesɨkoate wembomboyomondühɨ ramareandɨ ra hoeirundai wanɨyo? \v 26 Sapo Abaiatar ai Godɨmbo sesɨ sɨhairandei-mbɨmbofi nɨmaruambe Defit ai Godɨndɨ ser worambe kefuai hüfu bret Godɨmbo masɨhoundɨ ra masesu. Bret ranana Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ yaŋgɨrane sowasümo arundɨ. Ŋga Defit ai sesühɨ ahandɨ wandafɨ mamɨmbo bɨdɨfɨrɨ masagapurɨ ra moai fɨfɨrundɨyo?” \v 27-28 Sisas ai asükai Farisimbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Moanɨ nɨmarɨmbo si ranahambo fehefemboyopoanɨ God ai nindou nafɨmarandɨ. Ŋga moanɨ nɨmarɨmbo si ranai nindoumbo mbɨfarɨheirambo yahuhayamboyu nafɨmarandɨ,” mehu. \c 3 \s1 Sisas ai nindou watɨŋarɨ moaruwaimbü aboedɨmarirɨ \r (Matyu 12:9-14; Ruk 6:6-11) \p \v 1 Asükai ŋgorü-sɨmboanɨ Sisas ai Suda-yafe rotu worambe kefuai hüfuane nindou watɨŋarɨ moaruwaimbü ai ranühɨ mamaru. \v 2 Ranɨyo nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo hɨmboarɨ safühɨmarüwurɨ moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ nindou watɨŋarɨ moaruwaimbü ra aboedɨndira papɨhoafɨndɨhurɨ yahomo houmbo. \v 3 Sisas ai nindou watɨŋarɨ moaruwaimbümayu ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Botɨyafo ndühɨ sühüfanɨ muŋguambo hoeimbɨrɨhinɨnɨ,” mehu. \v 4 Ranɨyu Sisas ai düdureandürühɨya, “Nɨnɨ-moatükunɨyo moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ refembo ahɨnümbɨ ra aboedayo, aboedɨ moatükunɨ refemboyo moaruwai moatükunɨ refemboyo? Nindou hɨfokoefemboyo asu nindou aboedambofemboyo?” mehu. Ŋga ai moai sɨmborɨ ahambo akɨdou amboanɨ hoafɨyomo. \v 5 Sisas ai nindou ranahamumbo hübudurapurɨ wakɨreapurane asu ahamundɨ ŋgusüfoambe ranai tapɨhamɨmayo-wamboyu hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ-koatemayu. Ranɨyu asu nindou watɨŋarɨ moaruwaimbü ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhafɨ watɨŋarɨ ŋgurɨhao,” mehua ŋgurɨmarɨhenda aboedɨ tükümefeyo. \v 6 Ranɨyo Farisi nindoumemo ranai worɨ ra hɨnɨŋgɨru houmbo homo Herotɨndɨ nindou babɨdɨ Sisasɨmbo hɨfokoefimbo hoafɨ fɨmaründümo. \s1 Nindou afɨndɨ ranai Sisasɨmbo süŋgumarɨhorɨ \r (Ruk 6:17-19) \p \v 7 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo Gariri kurɨhoenambo mahomonda asu nindou afɨndɨ ranai ahamumbo süŋgu-marɨhüpurɨ hei. \v 8 Sisas ai nindou yamunde asu aboedɨre arandɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi, nindou afɨndɨ Gariri, Sudia, Serusarem, Idomia, hɨfɨ Sodan hoekɨmɨ adaburo, Tair asu Saidon ŋgoafɨ ranɨhündɨ ranai Sisas sowana mafandɨhindɨ. \v 9 Sisas ai nindou afɨndɨ ra hoeireanda mayowamboyu ahambo süŋgurururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou afɨndane eŋgoro, ŋga se bot ŋgorü sowandümo sɨfomo, ŋga afɨndɨ afɨndɨndeihɨ wambo hoe hohoeanɨ nɨnendɨ-hündürɨmboyei,” mehupurɨ. \v 10 Sisas ai horombo nindou afɨndɨ aboedɨmareandürɨ ranɨmboyei aŋgünümbɨ nindou afɨndɨ ranai Sisasɨmbo sündɨfimbo sɨmborɨ nɨnendürɨmayei hei. \v 11 Asu moaruwai nendɨ ranai Sisasɨmbo hoeirɨhoranɨ mayoa ahandɨ wagabe pɨyei nɨmareimbo puküna hoafɨ karɨhehindühɨ seiya, “Seana Godɨndɨ nɨmor-anafɨ,” masei. \v 12 Ŋga Sisas ai aheimbo nüŋgunahurai nindouyu yaho fɨfɨrɨfe hoafɨmbo yowanɨ mehundürɨ. \s1 Sisas ai ahandɨ hoafɨ semɨndɨ horambo nindou 12 kafoare hɨnɨŋgɨmareapurɨ \r (Matyu 10:1-4; Ruk 6:12-16) \p \v 13 Ai hafu hɨfɨ wafuwamɨ nɨmarümbo nindou dɨdeyomo ai hohoanɨmo-yupureimbɨ ahamumbo hoafɨmayua ahambo sowana mahafomo. \v 14-15 Sisas ai nindou 12 sepurɨmündɨ hɨnɨŋgɨreapurɨ haya hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ anemo yahu kamafoareapurɨ. Nindou ranai Sisas babɨdɨmbo nɨŋgombo ai koarɨhefepura ho Godɨndɨ hoafɨ bokarɨhefehü asu moaruwai nendɨ hɨhaifoefembo ŋgɨnɨndɨ masagapurɨ. \v 16 Sisas ai nindou 12 ndanahamumbo masepurɨmündu: Saimon, asu Sisas ai ŋgorü ndürɨ Pita kamafoarirɨ. \v 17 Sems, Son Sebedindɨ nɨmorɨ. Sisas ai ahafanɨmbo Boanerges anafanɨ yahu dükamareapɨrɨ. Ahandɨ nɨmɨndɨ ra nɨmoamondɨ hoafɨ nahurai nindouane. \v 18-19 Andru, Firip, Bartoromyu, Matyu, Tomas, Sems, Arfiusɨndɨ nɨmorɨ, Tadius, Saimon Serot\f + \fr 3:18-19 \ft Serot ai Rom hoarehɨ nɨmarɨmbo moei yahomo-ndeimbanemo.\f* sɨrambeahɨndɨyu asu Sudas Iskariot Sisasɨmbo ahandɨ hürütümbɨ-yomondɨ warɨhümarirɨ. \s1 Sisas ai Bersebur kapeihü ratüpurayu masei \r (Matyu 12:24-32; Ruk 11:14-23; 12:10) \p \v 20 Sisas ai worɨnambo huanɨ asükai nindou afɨndɨ ranai hei worɨ gümarɨhorɨ. Ranɨmboyu ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo sesɨ sesɨ-koatememo. \v 21 Sisasɨndɨ fikɨmɨnɨndɨ ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi ahambo fihimündɨmbo mahei. Sapo ai hohoanɨmoyeihɨya, ai wunünümbo-yuhümbei sei hehi. \v 22 Ŋga Serusaremɨhündɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ ai hanɨmo hoafɨyomondühɨya, “Ahandɨ fiambe Bersebur mbamarü. Aiana moaruwai nendɨyei bogorɨ Bersebur ahandɨ ŋgɨnɨndɨ-namboane moaruwai nendɨ nindouyei fiambeahɨndɨ hefoare arandɨ,” mehomo. \v 23 Sisas ai nindou ranaheimbo hoafɨyundüra akɨmɨ maheia kafoefe hoafɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Satan ai nüŋgunde Satanɨmbo hemoaboadira? \v 24 Asu mamɨ hɨfɨhündɨ ai yɨbobore haya yifiarayo ana, ranɨ hɨfɨhündɨ ranai ŋgɨrɨ aboedɨ nɨmandei. \v 25 Asu mamɨ worambeahɨndɨ ai yɨboborɨhi hehi yifiarayei ana, ai ŋgɨrɨ aboedɨ nɨmandei. \v 26 Asu Satan ai yifiarɨmbo yahuhaya ahandɨ nendɨ ranai yɨboboareandɨ ana, ŋgɨrɨ ŋgɨnɨndɨ nɨŋgo, ŋga ai ranɨwamɨ randɨhi moendɨ-ndeimboyei. \v 27 Ŋgɨrɨ nindou ŋgorü ai ŋgɨnɨndɨ nindoundɨ worambe ŋgu napo hümbuhünɨndu. Sapo nindou ranai hümbuhünɨmbo hohoanɨmoayu ana, ŋgɨnɨndɨ nindou ranahambo wofɨnambo hüputüpondɨherü mbundambo anɨmbo asu ahandɨ napo muŋgu ra fufundamündümbui. \v 28 Ro sɨheimbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehandürɨ, nindou ai Godɨmbo moaruwai hoafayei ane asu moaruwai hohoanɨmoayei ane ra amboawi mbüsümbui. \v 29 Ŋga nindou ŋgorü ai Yifiafɨ Aboedɨmbo moaruwai hoafayu ana, God ai ŋgɨrɨ amboawi mbüsu, hapondanɨ-ane asu süŋgunamboane. Ŋga moaruwai hohoanɨmo ranai ahambo-so koadürümbo koadürümbo yagodɨmboe.” \v 30 Sisas ai ranɨ hoafɨ hoafɨmayu ra sapo ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ ai ahamboya, ‘Moaruwai nendɨ ahandɨ fiambe nɨmarɨmboane,’ mehomo-ndamboyu ra-mehu. \s1 Sisasɨndɨ fikɨmɨnɨndɨ \r (Matyu 12:46-50; Ruk 8:19-21) \p \v 31 Ranɨ-sɨmboanɨ Sisasɨndɨ hondɨ asu akohoandɨ ai ahambo fihambo tükümehind. Ai moanambühɨ nɨmboeimbo aheimbo sowana hombo hoafɨmbo nindou mamɨ koamarɨhehorɨ. \v 32 Nindou afɨndɨ ranai Sisasɨmbo wakɨrɨhorɨ nɨmareimbo hoafɨyahündowohü seiya, “Sɨhafɨ amondɨ aborüdɨ ai sɨhambo weindanɨ nɨboadei hɨfandarɨhünɨnɨ,” masei-amboyu. \v 33 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “Dɨdɨyei wandɨ me asu akohoanda?” \v 34 Nindou wakɨrɨhi mamarei ranaheimbo hübudurandürɨ wakɨrerühɨ yahuya, “Ndananei wandɨ me asu akohoand-ayei. \v 35 Wandɨ me, akohoandɨ asu rehɨhoandɨ ana nindou dɨdɨyei Godɨndɨ hohoanɨmo süŋgurɨhindeimbɨ rananei,” mehu. \c 4 \s1 Sesɨ ahurɨ nümbürambe bubufoefembo kafoefe hoafɨ \r (Matyu 13:1-9; Ruk 8:4-8) \p \v 1 Sisas ai asükai Gariri kurɨhoe kɨmɨ nindou yamundɨfe ratüpurɨ ra botɨmareandɨ. Nindou afɨndɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmbo mafandeanda botambe farɨfi hoe haŋgɨfo-wamɨ mamaru. Asu nindou ranai gudianɨ hoe kɨmɨ mamarei. \v 2-3 Sisas ai aheimbo kafoefe hoafɨnambo yamundeandürühɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai nümbürambe hu sesɨ ahurɨ bubumarandɨ. \v 4 Ai hu sesɨ ahurɨ ra buburandane bɨdɨfɨrɨ ai nafɨnɨ pütapɨmayoa ndu ai tüküyahi masahüsi. \v 5 Bɨdɨfɨrɨ nɨmoei yahafɨ safambe hɨfɨ akɨdou yaŋgɨrɨ nɨŋgowambe pütapɨmayo. Hɨfɨ ra ragu hanɨkoate-wambo ahurɨ ranai nɨmai tütükɨmayo. \v 6 Ŋga asu hüfɨhamɨndɨ ai pɨyowohüyo ahurɨ hapoadümbo maforo ra sore soremarandɨ. Sapo ahasɨharɨ ranai hɨfambe ragu hanɨkoate-wambo asu muŋgu yapataparɨmayo. \v 7 Asu bɨdɨfɨrɨ ahurɨ ranai tɨhoarɨ tɨhoarümbɨ wofɨ ranambe pütapɨmayoa gabudandühɨ hɨsɨkoatemayo. \v 8 Asu ahurɨ bɨdɨfɨrɨ ai hɨfɨ aboedambe safɨ pütapɨyowohü hɨsɨmayo. Nɨmɨndɨ mamɨ ranahandambo bɨdɨfɨrɨ ai 100 hɨsɨyo, asu bɨdɨfɨrɨ ai 60 hɨsɨyo, asu bɨdɨfɨrɨ ai 30 hɨsɨyo,” mehu \v 9 Hoafɨ moendɨfembo yahumbo Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Nindou ai hɨmbo-ambeimbɨndühɨ ana, hoafɨ nda hɨmborɨmbiyu-wamboane,” mehu. \s1 Sisas ai nɨmboe kafoefe hoafɨnambo wataporɨmbomarandɨ \r (Matyu 13:10-17; Ruk 8:9-10) \p \v 10 Süŋgunambo nindou afɨndɨ ranai bukürefoendane Sisas yaŋgɨrɨ mamaruwa ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ 12-yomo asu nindou ahambo süŋgurɨhorɨ-rɨhündeimbɨ ai kafoefe hoafɨ ranahambo düdumehindɨ. \v 11 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundürühɨ yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahandɨ dɨbo hoafɨ nɨmɨndɨ ra se fɨfɨrɨfembo-hünda God ai masagadürɨ, ŋga nindou weindanɨ manɨboadei ranaheimbo ana kafoefe hoafɨ yaŋgɨrɨyo hoafɨmayu. \v 12 Ranɨmboane, \q1 Ai afɨndɨmbo hɨmboarɨ papɨndeimboyei, \q2 ŋga ai ŋgɨrɨ türüboadɨhi fɨfɨrɨndɨhindɨ. \q1 Ai afɨndɨ hoafɨ hɨmborɨndeimboyei, \q2 ŋga ahandɨ nɨmɨndɨ ŋgɨrɨ fɨfɨrɨndɨhindɨ. \q1 Ranɨmbo-anɨmbo ai wambo sowana asükai hɨhrɨndahi dɨdeiyanɨ \q2 God ai ahei moaruwai hohoanɨmo ra amboawi mbüsümbui,” \rq Aisaia 6:9-10\rq* \m mehu. \s1 Sisas ai sesɨ ahurɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ fɨfɨre hoafɨmayu \r (Matyu 13:18-23; Ruk 8:11-15) \p \v 13 Sisas ai ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi se kafoefe hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra moai fɨfɨrundɨyo? Asu refeana bɨdɨfɨrɨ amurɨ kafoefe hoafɨ ra nüŋgundu fɨfɨrɨ-mandunda? \v 14 Nindouyei mbusümo Godɨndɨ hoafɨ wataporɨmboayo ana, sapo nindou sesɨ ahurɨ nümbürambe buboafoareandɨ nahuraiane. \v 15 Hoafɨ nafɨnɨ pɨrayo ana, sapo nindou Godɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyeihanei, ŋga Satan ai nɨmehünou hoafɨ ra nindouyei mbusümonɨndɨ semündü raguanambo-reandühani. \v 16 Bɨdɨfɨrɨ sesɨ ahurɨ nɨmoei yahafɨsafambe pütapɨmayo nahuraiane. Ai Godɨndɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi nɨmehünou semɨndɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyeihɨ-anei. \v 17 Ŋga ai moai hoafɨ ra ndorɨhi sahümündia ahei ŋgusüfoambe ragu ŋgɨnɨndɨ nɨmaro, ŋga ai moanɨ akɨdou yaŋgɨrɨ ŋgɨnɨndɨ nɨmboeihɨ anei. Ai Godɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyei masahümündi ranahambo refe hoeifembo nindou ŋgorü ai tɨŋɨrɨfo sehindanɨ nɨmehünou hɨnɨŋgɨrɨhindühɨ-anei. \v 18-19 Bɨdɨfɨrɨ ai sesɨ ahurɨ tɨhoarɨ-tɨhoarümbɨ wohambe pütapɨmayo nahuraiane. Nindou ranai hoafɨ hɨmborɨyeihaneisɨ, ŋga ai hɨfɨndɨ moatükunɨmbo afɨndɨ hohoanɨmoyeihɨ napo afɨndɨ semɨndɨmbo ŋgusüfo parɨhindühɨ Godɨndɨ hoafɨ ranahambo gabudɨfoareanda asu ahurɨ ranai ŋgɨrɨ hɨsɨndo. \v 20 Asu sesɨ ahurɨ hɨfɨ aboedambe bubumayoa aboedɨ tükefeyo ranana sapo nindou düdi ai hoafɨ hɨmborɨyu haya fɨfɨreandühɨ tümafoareandɨ nahuraiane. Ranɨyo bɨdɨfɨrɨ ai hɨsɨ aboedɨ hɨsɨyowohü bɨdɨfɨrɨ ai 100 hɨsɨyo, bɨdɨfɨrɨ ai 60 hɨsɨyo, asu bɨdɨfɨrɨ ai 30 hɨsɨyo marandɨ,” mehu. \s1 Sisas ai moaruwai nendɨ hemafoareandɨ \r (Ruk 8:16-18) \p \v 21 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi nindou ai ram hai wambürɨ asu fondɨ hoarehɨ dɨbonapɨmandɨhiyo? Wanɨ, ŋga ram ra fondɨwamɨ nɨmoamo ane nindɨhi arɨhündɨ. \v 22 Muŋguambo moatükunɨ haponda dɨbombo eŋgoro ra süŋgunambo ana weindahɨ tükündɨfemboe. Asu nɨne-moatükunɨ gabudɨhi masɨhehindɨ ra süŋgunambo ana weindahɨ yagodomboe. \v 23 Nindou ai hɨmboambeimbɨndühɨ ana, hoafɨ nda hɨmborɨmbiyu-wamboane,” mehu. \v 24 Asükai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Hoafɨ hɨmborayomo ra se wudɨpoapondu hohoanɨmondɨmo. Se nindoumbo yimbuarɨhindürɨ ranɨ sɨmogodühɨ anɨmbo God ai sɨheimbo yimbundearühɨ asu ŋgorü bɨdɨfɨrɨ pandeambui. \v 25 Nindou düdi ai bɨdɨfɨrɨ moatükuneimbayu ana, God ai asükai bɨdɨfɨrɨ dagadombui. Ŋga nindou düdi ranɨ-koateayu ana, nɨne akɨdou ahandɨ warambeahɨndɨ ra ndemündü raguanambo-ndeambui,” mehu. \s1 Sisas ai sesɨ ahurɨ tükefeyo kafoefe hoafɨ hoafɨmayu \p \v 26 Sisas ai asükai hoafɨyuhɨ yahuya, “God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana nindou sesɨ ahurɨ nümbürambe buboafoareandɨ nahuraiane. \v 27 Nindou ranani apuwanɨyo asu yaŋgɨrɨ ahandɨ ratüpurɨ ratüpurɨyuwanɨyo nɨmbokoanɨ sɨrühɨ sesɨ ahurɨ adükarɨ tükefeyo ra ai moai fɨfɨreandɨ. \v 28 Hɨfɨ yaŋgɨrane sesɨ ahurɨ ra rareanda adükarɨ tüküfehü hɨsɨyo arandɨ. Ai moai fɨfɨreandɨ nüŋgureambombai weaŋgurühɨ emündɨ boatei tükündɨfe mbunda mbɨro ahurɨ tükündɨfihü anɨmbo ranambe hɨsɨ tükündɨfemboe. \v 29 Hɨsɨ ranai ho ŋgɨnɨndɨyowa nümbürɨ aharambürɨ ranai yimuŋgure-mɨndɨmboyo sɨmboanɨ yimuŋguramündɨ arandɨ,” mehu. \s1 Sisas ai hoarɨ akɨdouhündɨ adükarɨ tüküfembo kafoefe hoafɨ hoafɨmayu \r (Matyu 13:31-32; Ruk 13:18-19) \p \v 30 Sisas ai asükai hoafɨyuhɨ yahuya, “Sɨhɨrɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo nüŋgunahuraiane mambɨsefa? Ranahambo hoafɨmbo nɨnɨ-kafoefe hoafɨnambo hoafɨmandefa? \v 31 God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranana hambomo hoarɨ nahurai akɨdou ahandɨ ndürɨ mastet hoarɨ hɨfɨ kararowandɨ nahuraiane. \v 32 Ŋga hɨfefeyo ana, tɨkoanɨ nahurai tüküfe haya adükarɨ hamɨndɨ amurɨ nümbürambeahɨndɨ sesɨ ranahambo ŋgasündeandühane. Ranane afɨndɨ düdüdü papɨre haya nɨŋgowanɨ, ndu ai hei ranɨwamɨ ŋgɨsɨharühɨ ŋgeramborühɨ arɨhündɨ,” mehu. \s1 Sisas ai kafoefe hoafɨnambo hoafɨmayu ranahandɨ nɨmɨndɨ \r (Matyu 13:34-35) \p \v 33 Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranaheimbo kafoefe hoafɨ afɨndɨ wataporɨmbomarandɨ ahei hohoanɨmo ra sɨmogodühɨ. \v 34 Ai ranaheimbo kafoefe hoafɨnambo yaŋgɨrɨ wataporɨmborandürɨ marandɨ. Ŋga ahambo süŋgururü-rundeimbɨ aiyaŋgɨrɨ nɨmarɨmondanɨ ana, hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra yamundeapurɨ-marandɨ. \s1 Sisas ai hoewerɨ hoafɨmayua afurɨmareandɨ \r (Matyu 8:23-27; Ruk 8:22-25) \p \v 35 Mamɨ ranɨ nɨmbambe ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo yahuya, “Sɨhɨrɨ Gariri kurɨhoe ra ŋgorü-goanɨnɨ ŋgefomboane,” mehupurɨ. \v 36 Ranɨyo nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ra raru hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo bot Sisas mamaru ranambe fareafu houmbo sowaründümo mahomo. Asu bot bɨdɨfɨrɨ amurɨ ranai amboanɨ ai-babɨdɨmbo maho. \v 37 Ai hɨfomondane, Gariri kurɨhoe ranambe ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ werɨ ranai tükümefeyo. Ranɨyo hoe ranai hafo kaifoairandühɨ tükühefembo yaŋgɨrɨmayo. \v 38 Asu Sisas ai daboadanɨ pirowamɨ mbɨro nande haya apuane, ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai yaŋgɨrɨ ruwurühɨ yahomoya, “Nindou Yamundo-randeimbɨ, sɨhɨrɨ yɨfɨmbo yaŋgɨrayefɨ ranahambo awi se moai hohoanɨmoyafɨyo?” mehomondamboyu. \v 39 Sisas ai botɨfi hoe asu werɨ ranahafembo ŋgɨnɨndɨ hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Rühüsafɨ kɨkɨndandɨfe,” mehua hoafɨ nɨŋgowambe kɨkamɨndühɨyo hoe asu werɨ ai afure pimareandɨ. \v 40 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nɨmboe se yɨhɨmboayomoa? Awi se anɨhondümbofe-koate-wamboyomo?” mehu. \v 41 Ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ ndüwurɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou nda nüŋgunahurai nindouyua? Moanɨ hoe afɨndɨ-afɨndɨmayo asu werɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨyafehü afurɨmarɨneandɨ,” mehomo. \c 5 \s1 Nindou mamɨndɨ fiambeahɨndɨ Sisas ai moaruwai nendɨ hemafoareandɨ \r (Matyu 8:28-34; Ruk 8:26-39) \p \v 1 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo Gariri kurɨhoe ra botambe barɨhoemo houmbo Gerasa-yafe hɨfambe mahomo. \v 2 Sisas ai bot hɨnɨŋgɨre haya kusɨfuendanɨyo, nindou mamɨ ahandɨ fiambe moaruwai nendɨ nɨmareimbɨ ai yɨfɨ sɨhehi rɨhündeimbɨ hoŋguambeahɨndɨ hu ahamboso tükümefiyu. \v 3 Nindou ranai ana yɨfɨ sɨhehi rɨhündeimbɨ hoŋguambe-ani apu arandɨ. Ranane ŋgɨrɨ ahambo senɨnambo amboanɨ yirɨwarɨ hüputüpu-ndürɨndümo. \v 4 Nindou ranahambo afɨndɨmbo senɨnambo yirɨwarɨ hüputüpurɨ-horɨmɨndei marɨhündɨ, ŋga sen ra gurɨhaimarandɨ. Ai ŋgɨnɨndɨ hamɨndɨ-wambo nindou ŋgorü ai-amboanɨ moai ahambo kɨkɨhɨrümündu. \v 5 Nɨmbokoanɨ asu sɨrühɨ nindou ranai yɨfɨ sɨhehi rɨhündeimbɨ nɨmoei-ambe asu hɨfɨ wafu ranambe hoahoaŋgura-marandɨ. \v 6 Sisas ai hapoadümbo aŋgunɨ huambe nindou-mayu ranai hoeirirɨ haya pɨpɨyu hu ahandɨ wagabe yirɨ yimbu pusɨre mamaru. \v 7 Nindou ranai puküna hoafɨ karɨhoehü yahuya, “Sisas, se-ana God Nɨmoamo Hondü ahandɨ nɨmorɨ anafɨ, se wambo nɨnɨ nünüŋgu-fendɨrɨmboyafa? Ro sɨhambo düduarɨheanɨnɨ, Se Godɨmbo dabarɨndafoandühɨ ŋgɨrɨ sɨhambo nɨnɨ-moatükunɨ randɨheandɨ mbɨsafɨ,” mehu. \v 8 Ramehu ra sapo Sisas ai hoafɨyuhɨya, “Moaruwai nendɨ se nindou ranahandɨ fiambeahɨndɨ kosɨfoao,” mehu ranɨmboyo. \v 9 Asu Sisas ai düdureandühɨ yahuya, “Sɨhafɨ ndürɨ nɨne?” mehuamboyu. Asu moaruwai nendɨ ranai yahoya, “Wandɨ ndürɨ ana amiane. Sapo ro ana afɨndɨ sɨrɨhünd-anefɨ,” meho. \v 10 Moaruwai nendɨ ranai ranɨ hɨfɨhündɨ yowanɨ yɨhoefɨmbo hefoefemunɨ-poanɨ yaho haya Sisasɨmbo hüti hoafɨmarɨrɨ. \v 11 Ranɨ fikɨmɨ hɨfɨ wafuambe moatei afɨndɨ ranai sesɨ sahüsihɨ burɨyei wakɨmarɨhindɨ. \v 12 Ranɨyo moaruwai nendɨ ranai Sisasɨmbo hüti hoafɨyeihɨ seiya, “Se yɨhoefɨmbo koandɨ-hawamuna moatei akɨmɨ nda burayei ahei fiambendahumboane,” masei. \v 13 Ranɨyo Sisas ai hɨnɨŋgɨ-mareandüra rasüŋgumehindɨ. Moaruwai nendɨ ranai nindoundɨ fiambeahɨndɨ kosɨfoehi hehi moatei akɨmɨ burɨmayei ahei fiambemehindɨ. Ranɨyo 2,000 moatei ranai hɨrɨpɨnɨ pɨyei hehi gügürɨyei hanimbo kurɨhoeambe hoe karɨhüsi hehi yɨfɨsafɨ-mayei. \v 14 Nindou moatei hɨfandɨmarundɨ ranai fefou houmbo homo adükarɨ ŋgoafɨyo asu akɨdou ŋgoafɨ adaburo ranɨyo ra wataporɨmbomarundɨ. Ranɨyo ranühündambo nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai nɨne-moatükunɨyo moateimbo tükümefeyo ra hoeifembo mahei. \v 15 Ai hei Sisasɨmboso tüküyahi hoeirɨhindane nindou horombo ahandɨ fiambe moaruwai nendɨ afɨndɨ nɨmareimbɨ-mayu ranahambo hoeimarɨhorɨ. Ai asükai aboedɨ hohoanɨmo fɨfɨre hohoanɨmoyuhümbo hoearɨ güde haya mamaruwa hoeirɨhorɨ hehi yɨhɨmbomarɨhorɨ. \v 16 Nɨne-moatükunɨ Sisas ramareandɨ hoeifembo mahei ranai asükai hɨhɨrɨyahi hei nindou horombo moaruwai nendɨ nɨmareimbɨ-mayu asu moatei ranahambo amboanɨ wataporɨmbo-marɨhündɨ. \v 17 Ranɨyo nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyei hehi Sisasɨmbo ranɨ hɨfɨhündɨ ŋgorü-goanɨnɨ hombo hüti hoafɨmarɨhorɨ. \v 18 Asu Sisas ai botambe mafarɨfiyuwamboyo nindou horombo moaruwai nendɨ nɨmareia hefoareandeimbɨmayu ranai aidɨbo hombo hüti hoafɨmayu. \v 19 Ŋga asu Sisas ai ahambo moai yɨnɨ yahundo. Ai hoafɨyundowohü yahuya, “Se sɨhafɨ worɨnambo ŋgafɨ fikɨmɨnɨndɨmbo Adükarɨ ai sɨhafɨ fimbo hɨpoambo-reanɨnühɨ ramareanɨnɨ ranahambo wataporɨmbondandɨ,” mehu. \v 20 Ranɨyo nindou ranai hu Dekaporis hɨfɨhü ahandɨ fimbo wataporɨmbo-maranda nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai mahepünahindɨ. \s1 Sisas ai nɨmorehɨ nɨmorɨ yɨfɨhündɨ botɨre asu nɨmorehɨ aŋgünümbɨ aboedɨmareandɨ \r (Matyu 9:18-26; Ruk 8:40-56) \p \v 21 Sisas ai Gariri kurɨhoe ra botambe farɨfi haya ŋgorü goanɨnɨ huane nindou afɨndɨ ranai ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmbo mafandeandɨ. \v 22 Ranɨyo Suda-yei rotu worɨ hɨfandɨra randeimbɨ, ahandɨ ndürɨ Sairus, ai mahu. Ai hu Sisasɨmbo hoeirirühɨ ahandɨ yirɨkɨmɨ yirɨ yimbu pusɨre mamaru. \v 23 Ai Sisasɨmbo hüti hoafɨyundo hoaŋguhü yahuya, “Wandɨ nɨmorehɨ nɨmorɨ ai yɨfɨmbo yaŋgɨrane, ŋga se dɨdɨfɨ warɨ nandowandanɨ anɨmbo aboedɨmbeyo-wamboane,” mehundo-amboyu. \v 24 Asu Sisas ai aidɨbo mahua nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai ahandɨ süŋgu mahei. Ranɨyo ahandɨ fikɨmɨ gugureandühɨ nɨnendɨ-marɨhorɨ. \v 25 Asu nindou gugurɨmareandɨ ranambe nɨmorehɨ mamɨ 12 hɨmbanühɨ-feimbɨmbo amoamo watɨkoafɨra-marandɨ. \v 26 Ranɨyo nɨmorehɨ ranai dokta hoeifepurɨmbo ahambo fehefembo-hünda ahandɨ kakɨ afɨndɨ saimarandɨ. Asu dokta ranai moai ahambo farɨhoemondanɨ aboedɨ tüküfeyo, ŋga wanɨ. \v 27 Nɨmorehɨ ranai Sisasɨndɨ hoafɨ ra hɨmborɨyo haya ho nindou afɨndɨ ranahei mbusümo manɨŋgo. Ranɨyo ai Sisasɨndɨ daboadanɨ ho ahandɨ hoandarɨ hoearɨ ra sündɨmareandɨ. \v 28 Ai ahandɨhoarɨ yare hohoanɨmo-yowohü yahoya, “Ro ahandɨ hoearɨ yaŋgɨrɨ amboanɨ sündarɨheandɨ ra aboedɨndamboyahɨ,” meho. \v 29 Ramare-andamboyo nɨmehünou amoamo watɨkoafɨmarandɨ-mayo ra kɨkɨramɨndühɨ asu ahandɨ fiambe aŋgünɨ ranai aboedɨmayoa fɨfɨrɨmareandɨ. \v 30 Asu Sisas ai ahandɨ fiambeahɨndɨ ŋgɨnɨndɨ makosɨfoenda fɨfɨre haya hɨhɨrɨfi düdurearühɨ yahuya, “Düdi wandɨ hoearühɨ sündɨmareanda?” mehu. \v 31 Ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou afɨndɨ eŋgoro ra hoeiarowandane asu düdi sündɨmareandɨ safɨ hawambo düduwefoanda?” mehomo. \v 32 Ŋga awi Sisas ai düdi ahandɨ hoearɨ fihɨ sündɨmareandɨ ra fɨfɨrɨndɨhea yahu haya kokomara hu. \v 33 Nɨmorehɨ ranai ahambo ranɨ-moatükunɨ tükümefeyo ra fɨfɨre haya yɨhɨmboyohü hɨhamɨndarɨ-mayo. Ranɨyo ho Sisasɨndɨ yirɨkɨmɨ yimɨndɨhona nɨmarɨmbo muŋguambo moatükunɨ ahambo tükümefeyo ra wataporɨmbomarandɨ. \v 34 Sisas ai nɨmorehɨ ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Nɨmorɨ akɨdou, se anɨhondümbo-arowandɨ ranɨmbohünda seana asükai aboedanafɨ. Sɨhafɨ aŋgünɨ aboedɨmefeyo ranɨmbohünda se ŋgusüfo afurɨndo kündo hawa ŋgafɨ,” mehu. \v 35 Sisas ai wataporɨmborandühɨ nüŋguambe nindou bɨdɨfɨrɨ ai Suda-yafe rotu hɨfandɨ randeimbɨndɨ worambeahɨndɨ sɨnɨmo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sɨhafɨ nɨmorehɨ nɨmorɨ yɨfɨmayo. Ŋga nindou yamunde randeimbɨmbo tɨŋɨrɨfo segodopoanɨ,” mehomo. \v 36 Asu Sisas ai moai ahamundɨ hoafɨ ranahambo hɨhɨmborɨyu. Ai Suda-yafe rotu hɨfandɨrandeimbɨ ranahambo yahundoya, “Yowanɨ, yɨhɨmbo-yopoanɨ, ŋga se moanɨ Godɨmbo anɨhondümbo-ndowandɨ,” mehu. \v 37 Sisas ai nindou ranaheimbo ai-babɨdɨmbo hombo yowanɨ yahu hɨnɨŋgɨrerü haya, Pita, Sems, Son, asu ahandɨ akɨdɨ Sems ahamumbo yaŋgɨrɨ süŋgureapurɨ haya mahu. \v 38 Ai homo Suda-yafe rotu bogorɨndɨ worɨkɨmɨ tüküyafundühɨ Sisas ai hoeireandane aranɨ hoafɨ afɨndɨ afɨndɨ-mayei. \v 39 Ai worambe farɨfi hafu hoafɨyundürühɨ yahuya, “Nɨmboe se aranɨ hoafɨ afɨndɨ-afɨndayeia? Nɨmorɨ ndanana yɨfɨyopoanɨ, ŋga moanɨ apomboane,” mehuamboyei. \v 40 Asu nindou ranai ahambo tɨkɨfɨnambo-marɨhorɨ. Ai aheimbo ranɨ worambeahɨndɨ hɨhaifoarearü mbura, nɨmorɨ ranahandɨ hondafɨndɨyafe asu ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨmemo aheimbo yaŋgɨrɨ semündündürɨ haya, nɨmorɨ yɨfɨ meŋgoro ranɨ worɨ safanɨ kamefoehindɨ. \v 41 Ai hüfu nɨmorɨ ranahandɨ watɨŋarɨhü kɨkɨhɨramündɨ haya hoafɨyundowohü yahuya, “Tarita kumi,” mehu. Hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ana ndahuraiane, “Nɨmorehɨ nɨmorɨ yihoarɨfɨ ro hoafehanɨnɨ, se botɨyafo,” yaho ranane. \v 42 Asu nɨmehünou nɨmorehɨ nɨmorɨ ranai botɨfe haya mahowa nindou ranai mahepünehindɨ. Nɨmorɨ ranana 12 hɨmbanɨ yoweimbɨyo. \v 43 Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se yowanɨ nindou mamɨmbo amboanɨ ndanɨ moatükunɨ nda hoafɨyopoanɨ. Nɨmorɨ ranahambo sesɨ sahündo anɨmbo mbɨseso,” mehu. \c 6 \s1 Nasaretɨhündɨ ai Sisasɨmbo yɨboarukomarɨhorɨ \r (Matyu 13:53-58; Ruk 4:16-30) \p \v 1 Sisas ai ranühɨ hɨnɨŋgɨre haya ahandɨ ŋgoafɨ hondünambo mahua asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ai-babɨdɨmbo mahomo. \v 2 Ranɨyo moanɨ nɨmarɨmbo sihɨ Suda-yafe rotu worambe kefuai hüfu nɨmorehɨ nindowenihɨmbo yamundɨmareandürɨ. Nindou afɨndɨ ranai hɨmborɨyei hehi hepünahindühɨ seiya, “Ndanɨ ndofe fɨfɨrɨfe nda nahünda semündümboyua? Asu hepünɨfeimbɨ moatükunɨ refembo ŋgɨnɨndɨ ra nahündambo semündümboyua? \v 3 Aiana worɨmbora randeimbɨ nindou yaŋgɨr-ani. Asu ai Mariandɨ nɨmorɨ Sems, Sosep, Sudas asu Saimon ahamundɨ amoŋgo-ani. Asu ahandɨ rehɨmamɨ ai nda sɨhɨrɨ babɨdɨ anɨmboei,” sei hehi Sisasɨmbo ŋgusüfoambe yiboaruko-marɨhorɨ. \v 4 Asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbɨ ai muŋguambo ŋgoafɨhü ndürɨmb-ani. Ŋga ahandɨ ŋgoafɨ hondühɨ ahandɨ fikɨmɨnɨndɨ-so worambe ana ndürɨkoate-ani,” mehu. \v 5 Asu Sisas ai ranühɨ moai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ rareandɨ, ŋga yimbumamɨ aŋgünümbɨ nindou yaŋgɨrɨyo warɨ manandeanda aboedɨmehindɨ. \v 6 Ranɨyo nindou ahambo anɨhondümbofe-koatemayeia hepünɨmefiyu. \s1 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ nindou 12 ranahamumbo koamarɨhepura mahomo \r (Matyu 10:5-15; Ruk 9:1-6) \p Ranɨyu Sisas ai ranühɨ ŋgoafɨ adaburo ra hoahoaŋguhü Godɨndɨ hoafɨ yamundɨ-mareandürɨ. \v 7 Ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ 12 ahamumbo nindouyei fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ hefoefembo ŋgɨnɨndɨ sagapurɨ mbura yimbu-yimbure koamarɨhepurɨ. \v 8 Sisas ai yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ŋgomondühɨ ra nɨnɨ-moatükunɨ ndowandümboemo, ŋga nɨmɨnɨmɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo ndowandümo. Se yowanɨ bret, arü asu kakɨ ranɨ-moatükunɨ sandɨfe semɨndɨ-poanɨ. \v 9 Se su güdundɨ, ŋga hoearɨ ana güdarundɨ ranɨ yaŋgɨrɨ anɨmbo güdu ndowandümo ŋgomo. \v 10 Asu se homo ŋgorü ŋgoafɨhü tüküyafu houmbo ŋgorü worambe ahafomo ra ranɨ worambe yaŋgɨrɨ nɨmandɨmo mbundumbo ŋgorü-goanɨnɨ asükai ŋgomo. \v 11 Ŋgomondanɨ ranɨ ŋgoafɨhündɨ ranai sɨhamumbo worɨnɨfepurɨ-koatendeihɨ sɨhamundɨ hoafɨ hɨmborɨ-koatendeianɨ, se ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨndundɨ. Se hombo mbɨsɨmombo ana, sɨhamundɨ tɨŋarɨhündɨ hasüfɨ ra püpürüfɨboadu houmbo ŋgomo ranaheimbo God ai moaruwaimbo-mbɨreandürɨ yaho nafuiyondürɨmbo-hünda,” mehu. \v 12 Ranɨyo Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ranai homo nɨmorehɨ nindowenihɨmbo hoafɨ bokarɨhoemondühɨ yahomoya, “Sɨhei ŋgusüfoambe moaruwai hohoanɨmo hɨnɨŋgɨndɨhindühɨ sɨmborɨ hohoanɨmo süŋgundɨhindɨ,” mehomo \v 13 Asu ai homo nindouyei fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ hefoaru, aŋgünümbɨ nindouyewamɨ werɨ hoe karunda aŋgünümbɨ nindou ai aboedɨ tüküyahi marɨhündɨ. \s1 Herot ai Sisasɨmboya Son hundürüra randeimbɨmbei mehu \r (Matyu 14:1-12; Ruk 3:19-20; 9:7-9) \p \v 14 Sisas ai muŋgu-moatükunɨ ramareandɨ hoafɨ ra adükarɨ bogorɨ Herot ai hɨmborɨmayu, sapo ahambo muŋguambo nindou fɨfɨrɨhorɨ hehimbo wambo. Ranɨyo bɨdɨfɨrɨ nindou ai seiya, “Son hundüra randeimb-ani yɨfɨhündɨ botɨfi haya. Sapo ranɨmboane hepünɨfeimbɨ moatükunɨ yare arandɨ,” masei. \v 15 Asu bɨdɨfɨr nindou seiya, “Aiana Eraisa-ani,” masei. Asu bɨdɨfɨrɨ nindou seiya, “Aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyomo rundeimbɨ horombo yɨfɨmemo nahurai-ani,” masei. \v 16 Herot ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu hayambo yahuya, “Ro Son hundürüra randeimbɨmbo ana horombo mbɨro kɨkɨmarɨhehinɨ. Ŋga asu haponda asükaiyu yɨfɨhündɨ botɨfimboyu?” mehu. \v 17-18 Horombo Herot ai ahandɨ akɨdɨ Firipɨndɨ nɨmorehɨ Herodias masemündu. Ranɨmbo Son ai Herotɨmboya, “Aboedɨ hohoanɨmoyopoanɨ sɨhafɨ akɨdandɨ nɨmorehɨ masowandɨfɨ,” yahundo-marandɨ. Ranɨmboyo Herot ai nindou bɨdɨfɨrɨ koamarɨhepura Sonɨmbo kɨkɨhɨrundümo mburumbo karabus-ambe hɨnɨŋgɨmarüwurɨ. \v 19 Herodias ai Sonɨmbo ŋgɨnɨndɨrɨrɨhü hɨfokoefimbo hohoanɨmomayo, ŋga ai ŋgɨrɨndo. \v 20 Sapo Herot ai Sonɨmbo yɨhɨmborürühɨ-wambo. Ai fɨfɨreandɨ Son ai Godɨndɨ hɨmboahü mbumundɨ nindou-mayua ranɨmbo Herot ai ahambo hɨfandürɨ-marandɨ. Ai Sonɨndɨ hoafɨ hɨmborɨyuhü ana, ŋgusüfoambe moaruwairɨrɨhü afɨndɨ hohoanɨmoyuhani. Ŋga asu ahandɨ hoafɨ hɨmborɨmbo hohoanɨmoyuhani. \v 21 Herodias ai Sonɨmbo mbɨro kɨkɨfimbo, nafɨ kokorambo hoeimareandɨ. Herot ai ahambo hondɨ ai wakɨmarɨmɨndo ranɨ sihɨ gafmanɨ-yomondɨ bogorɨ, ami-yomondɨ bogorɨ asu Gariri hɨfandu-rundeimbɨ ahamumbo sesɨ sɨndɨmareandɨ. \v 22 Ai sowasümondühɨ nɨmarɨmondane, Herodiasɨndɨ nɨmorehɨ nɨmorɨ ai hafo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyo wakɨmareandɨ. Ranɨyo Herot asu bɨdɨfɨrɨ boboagorɨ sesɨ sowasümondühɨ mamarɨmo ai ranahambo afɨndɨ hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmemo. Ranɨyo adükarɨ bogorɨ Herot ai nɨmorehɨ nɨmorɨ ranahambo düdureandühɨ yahuya, “Se nɨne-moatükunɨmboyo hohoanɨmo-ayafɨ ra ndahanɨnɨmboyahɨ, ŋga se wambo hoafɨyafɨ,” mehu. \v 23 Herot ai dabarɨfi hoafɨyundowohü yahuya, “Se nɨne-moatükunɨmboyo hoafayafɨ ana, ndahanɨnɨmboyahɨ. Se hɨfɨ hɨfandarɨhandɨ ranahambo kɨkɨrowandɨrɨ asafɨ ana, ranamboanɨ ro kɨkɨndɨheanɨnɨ-mboyahɨ,” mehu. \v 24 Nɨmorehɨ nɨmorɨ ranai hondɨ sowana hɨhɨrɨfe ho düdureandühɨ yahoya, “Nɨnɨ-moatükunɨmbo düdumandahea?” mehoamboyo. Hondɨ ai yahoya, “Son hundürüra randeimbɨndɨ mbɨrombo anɨmbo düdundafoandɨ,” mehondoamboyo. \v 25 Nɨmorehɨ nɨmorɨ ranai hɨhɨrɨfe ho adükarɨ bogorɨmbo anahoya, “Hapondanɨ hamɨndɨ Son hundürüra randeimbɨndɨ mbɨro pretambe foando hawa ndawandɨrɨ,” meho. \v 26 Ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyu haya ahambo ŋgusüfoambe moaruwai-marɨrɨsɨ, ŋga sapo nindou fandu masowasümo ahamundɨ hɨmboahü nɨne-moatükunɨ se hoafayafɨ ro randɨheamboyahɨ mehu. Ranɨmboyu ai nɨmorehɨ nɨmorɨ ranahandɨ hoafɨ süŋgufembo ambe yahokoatemayu. \v 27-28 Ranɨyu adükarɨ bogorɨ ranai ami mamɨ koamarɨheira Sonɨndɨ mbɨro semɨndɨmbo mahüfu. Ai hüfu Sonɨmbo karabus worambe mbɨro kɨkɨrirɨ mbura ahandɨ mbɨro ra pretambe foare semündü hu nɨmorehɨ nɨmorɨ ranahambo masagado. Ranɨyo nɨmorɨ ai semɨndɨ ho hondambo masagado. \v 29 Sonɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranɨ hoafɨ hɨmborɨyomo houmbo homo karabus worambeahɨndɨ fi-nɨmoko sowandümo homo hoŋguambe masɨhawurɨ. \s1 Sisas ai 5,000 nindoumbo sesɨ masagadürɨ \r (Matyu 14:13-21; Ruk 9:1-17; Son 6:1-13) \p \v 30 Sisasɨndɨ hoafɨ sowandümo homo-rundeimbɨ ai homo ai-babɨdɨmbo mamühɨyafundühɨ wataporɨmemo. Ai ratüpurɨ rarundühɨ nɨmorehɨ nindowenihɨmbo Godɨndɨ hoafɨ yamundɨmarundürɨ ranahambo. \v 31 Nindou afɨndɨ ranai fande bukürefoe-marandamboyo Sisas ai ahandɨ hoafɨ sowandümo homorundeimbɨ babɨdɨmbo sesɨ sesɨ-koatememo. Ranɨmboyu hoafɨyupurühɨ yahuya, “Andai sɨhɨrɨpoanɨmbo nindou nɨmarɨ-koateandühɨ ŋgefühɨ anɨmbo akɨdou fi-handɨhu,” mehupurɨ. \v 32 Ranɨyomo ai yaŋgɨrɨ botambe fareafu houmbo nindou nɨmarɨ-koateandühɨ mahomo. \v 33 Ŋga nɨmorehɨ nindowenihɨ afɨndɨ ranai hoeirɨhi fɨfɨrɨhipurɨ, ranɨmboyo nindou afɨndɨ ranai Sisas ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo homboyomondanɨ ahei ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨhi hehi Sisasɨmbo sowana pɨpɨna hei ai-boatei tükümehindɨ. \v 34 Ranɨyo Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo botambe homo tüküyafundane, nindou afɨndɨ ranai hɨfanda meŋgoro. Ranɨyu hoeireanda mayoa sipsip hɨfandɨyo-randeimbɨ nindou hɨfandɨyo-koate nahurai fimayeia hɨpoambo-reandürühɨ afɨndɨ yamundɨmareandürɨ. \v 35 Asu süŋgunambo nɨmbambe hüfɨhamɨndɨ ai hanuambe hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ndanühɨ ana nindou nɨmarɨ-koatereandühane ndeara hüfɨhamɨndɨ ahanu. \v 36 Ranɨmbo-hündambo anɨmbo nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo koarɨhawandüra hei ŋgoafɨ akɨmɨ adaburo ranühɨ aheihoarɨ sesɨ pemɨyei mbɨsahüsi,” mehomo. \v 37 Ŋga asu Ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se sesɨ dabudürɨ,” mehuamboemo. Ai sɨmborɨ ahambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Awi se hohoanɨmoyafanɨ ro afɨndɨ handret kinanambo aheimbo bret pemɨyo saimboyo?” mehomo. \v 38 Sisas ai düdureapurühɨ yahuya, “Nüŋgunümbɨ bretɨyo se sɨhoemomboemoa? Homo hoeiru,” mehuamboemo. Homo hoeirunda mayoambo yahomoya, “Hondahüfeimbɨ bret asu yimbu kinɨ ranane eŋgoro,” mehomondamboyu. \v 39 Sisas ai ahamumbo hoafɨmayua nindou ranaheimbo hoafɨmayomonda yɨbobo-yɨboboyahi hehi mamarei. \v 40 Mamarei ra bɨdɨfɨrɨ 100, asu bɨdɨfɨrɨ 50, ranɨyei yɨbobo-yɨboboyahi mamarei. \v 41 Sisas ai bret hondahüfeimbɨ asu kinɨ yimbu ra semündü haya sünambe hɨmboyu hafuhü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura, hɨfɨtɨre haya ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨmbo masagapurɨ nindou ranaheimbo yimbufembo. Asükaiyu kinɨ akɨdou yimbu ranamboanɨ hɨfɨtɨre haya yimbumareandɨ. \v 42 Muŋguambo nindou ranai sesɨ ra sahüsimbo sɨmoŋgorɨ-marɨhümündi. \v 43 Ranɨyo Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai bret asu kinɨ bɨdɨfɨrɨ bɨdɨfɨrɨ kurɨmayo ra 12 wambürambe wambürɨhɨru hafombo tükümefeyo. \v 44 Nindou sesɨ masahüsi ranana 5,000-yei. \s1 Sisas ai kurɨhoe haŋgɨfowamɨ pütapɨmayu \r (Matyu 14:22-33; Son 6:16-21) \p \v 45 Sisas ai nɨmehünou ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo botambe farɨfe hefe Gariri kurɨhoe behefe hefe ai-boatei Betsaida ŋgoafɨnambo hombo hoafɨmayupurɨ. Ŋga aiana awi nɨmarɨ mburɨmbo nindou ra koarɨhefendürɨmboyu. \v 46 Nɨmorehɨ nindowenihɨ ra koarɨheirɨ mbura asu ai Godɨmbo dɨdɨbafɨfembo hɨfɨ wafuanambo mahafu. \p \v 47 Ranɨ nɨmbambe ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai botambe Gariri kurɨhoe haŋgɨfowamɨyomo, ŋga asu aiana ŋgɨndanɨyu. \v 48 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ hoeireapurane werambe bot ra ahamumbo kameihü nɨnendɨ-mareapura asu bot ra semɨndɨ hombo purɨna watɨharɨmarundɨ. Ranɨyo Sisas ai si hoafɨmbo safɨ ahamumbo sowana bot ra ŋgasünde haya hoe haŋgɨfowamɨ pütapɨmayu hu. \v 49 Ŋga asu ai hoeirüwuranɨ hoe haŋgɨfowamɨ pütapɨmayua yifiaf-ani yahomo houmbo hasɨheimemo. \v 50 Ai muŋguambo hoeirüwura mayoa yɨhɨmbo-mayomondamboyu, ai ahamumbo nɨmehünou hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se yɨhɨmbo-ndɨmboemo, ŋga ŋgɨnɨndɨ nɨmandümo. Ndanana ro-anahɨ,” mehu. \v 51 Asu ai botambe farɨfi hafu ai-babɨdɨmbo mamaruwa hoewerɨ ranai afurɨmareanda mahepünafundɨ. \v 52 Ŋga Sisas ai hondahüfeimbɨ bret hepünɨfeimbɨ moatükunɨ ramareandɨ ra moai wudɨpoaporu fɨfɨrundɨ sapo ahamundɨ hohoanɨmo ranai tapɨhamɨyohü wambo. \s1 Genesaretɨhü Sisas ai aŋgünümbɨ nindou afɨndɨ aboedɨmareandɨ \r (Matyu 14:34-36) \p \v 53 Ranɨyomo ai botambe kurɨhoe ra barɨhoemo gudianɨ Genesaret ŋgoafɨkɨmɨ bot ra hɨmondɨndümo hɨnɨŋgɨmarundɨ. \v 54 Ai botambeahɨndɨ makusɨfoendambo nindou ranai nɨmehünou fɨfɨrɨmarɨhorɨ. \v 55 Ŋgoafɨ ranɨ ŋgoafɨkɨmɨ adaburo ranühɨ hahabodeihü hoafɨmayeiya, aŋgünümbɨ nindou afɨndɨ safɨsendambe-rɨhindürɨ Sisas nüŋguhɨ sahümündindürɨ hei marɨhündɨ. \v 56 Ranɨyo muŋguambo ŋgoafɨ adaburo ranühɨ, nahi Sisas ai huanɨ aŋgünümbɨ nindou ra fufurɨhü-mündindürɨ hei fandɨhi-rühündühɨ sɨhehindürɨ marɨhündɨ. Ranɨyei ahandɨ warɨ hoandarɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ ra aŋgünümbɨ nendɨ ai sündɨmbɨrɨhindɨ sei hehi hüti hoafɨmayei. Asu ahandɨ hoearɨ sündɨmarɨhindɨ ranai asükai aboedɨ tükümehindɨ. \c 7 \s1 God ai amoao mamɨyei ahɨnümbɨ hohoanɨmo hɨfɨnambomareandɨ \r (Matyu 15:1-9) \p \v 1 Farisihündɨ bɨdɨfɨrɨ ai ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ nindou babɨdɨmbo Serusarem ŋgoafɨhündɨ sɨfomo Sisasɨmbo hoeimarüwurɨ. \v 2 Ranɨyo hoeirundanɨ Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨmemo ranai warɨ popoaikoate sesɨ sowasümondühɨ mamarɨmo. Warɨ popoaikoate sesɨ sesɨmbo ranana moaruwaiane. \v 3 Sapo Farisi asu Suda-hündɨ aiana ai boagɨrɨ süŋgumarundɨ ranɨmboane ŋgɨrɨ warɨ popoaikoate sesɨ dagüdi. \v 4 Asu sesɨ maket ambeahɨndɨ pememo amboanɨ sesɨ popoaihefekoate ana, ŋgɨrɨ dowadümo. Sapo ai boagɨrɨ refemarandɨ süŋgumbo hɨpɨrɨ napo ra popoaindɨhou mbundümbo anɨmbo mandu dowadümboemo. \v 5 Ranɨyo Farisi asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ ai Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nɨmboe sɨhambo süŋgurunɨnɨ rundeimbɨ ai boagɨrɨ ahɨnɨ ra süŋgufe-koateayomoa? Asu nɨmboe warɨ afɨsaho kapeihɨ sesɨ asowasümoa?” mehomo. \v 6 Ranɨyu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyurandeimbɨ Aisaia ana anɨhondümbo yimbu yafambeimbɨ sɨhamumboyu hoafɨmayu. Ai ndare sürü papɨrandühɨ yahuya, \q1 ‘Nindou ndanai ana yafambe yaŋgɨrane wambo aboedani asei, \q2 ŋga ahei hohoanɨmoana aŋgunane eŋgoro. \q1 \v 7 Aiana nindouyei ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranane yamundɨhindühɨ Godɨndɨ hoafane nda asei, \q2 ranɨmboane ai wambo hohoanɨmoayei ra moanɨpoane,’ \rq Aisaia 29:13\rq* \m mehu. \v 8 Seana Godɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra hɨŋgɨrɨru houmboanemo nindouyei hohoanɨmo yaŋgɨrane süŋguarundɨ.” \v 9 Ranɨyo ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Seana Godɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo ambeyaho hɨnɨŋgɨfehümbo sɨhamundɨ hohoanɨmo süŋgufembo yaŋgɨrane hohoanɨmoemo. \v 10 Sapo Moses yahuya, ‘Se sɨhafɨ meapeyafe hoarehɨndafɨ,’ asu ‘Düdi ahandɨ hondamboyu afɨndamboyu moaruwai hoafayu ana, yɨfɨmbiyuwamboane,’ mehu. \v 11-12 Ŋga se ndaru hoafɨyomondühɨya, ‘Nindou ranai ahandɨ hondafɨndambo fehefe kakɨ napoeimbanisɨ, ŋga hondafɨndambo hoafɨndupɨrühɨya, “Ndanɨ kakɨ ana ro Godɨmbo saimbo masɨheheandane,” mbüsu ana, asu ŋgɨrɨ nindou ranai kakɨ ranambo ahandɨ hondafɨndambo fehefepɨrɨmbo yɨnɨ mbɨsɨmo,’ yahomo arundɨ. \v 13 Ranɨmboane Godɨndɨ hoafɨ ra hɨnɨŋgɨrundühɨ asu se boagɨrɨ-yafe hoafɨ ra süŋgu-arundɨ asu se afɨndɨ moatükunɨ rahurai raru arundɨ,” mehu. \s1 Nɨne-moatükunɨ nindoumbo rareanda nindou ai moaruwai hohoanɨmoyei arɨhündɨ \r (Matyu 15:1-9) \p \v 14 Sisas ai nindou afɨndɨ ranaheimbo asükai mɨŋgɨyu hürühendürɨ haya hoafɨyundürühɨ yahuya, “Muŋguambo nindou se wandɨ hoafɨ nda hɨmborɨndei hehi fɨfɨrɨndɨhindɨ. \v 15-16 Nɨne-moatükunɨ moanambühündɨ nindou fiambe ahano ai-ana ŋgɨrɨ nindoumbo randeranɨ moaruwai hohoanɨmondu. Ŋga nɨne-moatükunɨyo nindouyei fiambeahɨndɨ nɨmarɨ haya moanambühɨ tükefeyo ranane rareandanɨ nindou ai moaruwai hohoanɨmoayei,” mehu. \v 17 Sisas ai nindou ranaheimbo hɨnɨŋgɨreandürɨ haya worɨna hafuane ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ranɨ kafoefe hoafɨ ranahambo düdumefundɨ. \v 18 Ranɨyo Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi seana ŋgusüfokoate-wamboemo. Awi se moai fɨfɨrundɨyo, sapo nɨne-moatükunɨ moanambühündɨ nindou fiambe ahano ranɨyopoanɨ nindoumbo moaruwaimbore arandɨ. \v 19 Ranana ŋgusüfoambe hohoanɨmo ranambe howohüyopoanɨ, ŋga ranana bodoambe hanɨ mburambo awaimboreandühane.” Sapo Sisas ai ramehu ra muŋguambo mamɨkarambo sesɨ ra Godɨndɨ hɨmboahü ana aboedane yahumboyu. \v 20 Asu asükaiyu Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨne-hohoanɨmo nindou ahandɨ fiambeahɨndɨ nɨmarɨhaya tükefeyo ranane nindou ranahambo Godɨndɨ hɨmboahü moaruwaimboarerɨ. \v 21-22 Ro hoafɨmayahɨ ranana ndanɨ-moatükunɨ nindou hohoanɨmoambe tüküfe arandɨ ndanɨmboyahɨ hoafɨmayahɨ. Muŋguambo mamɨkarambo moaruwai hohoanɨmo, hümbuhünɨ, nɨmorehɨ sɨsɨhomo asu anamɨndɨhoandɨ bɨrabɨrɨ, nindou hɨfokoefe, nɨmorehɨ anamɨndeimbɨ dɨbomboyo, hohoaŋɨ, wosɨhoaforɨ hoafɨ, bodɨmondambo ŋgɨnɨndɨ, moaruwai hoafɨ, hoafɨ hɨmborɨkoate, afɨndɨ-afɨndɨ, asu mamɨkarɨ hohoanɨmo ranɨmboyahɨ hoafɨmayahɨ. \v 23 Muŋguambo ndanɨ moatükunɨ ndanane nindou hohoanɨmo-ambeahɨndɨ tüküfeyoahü nindoumbo rareiranɨ Godɨndɨ hɨmboahü moaruwaimborerɨ arandɨ,” mehu. \s1 Fonisia hɨfɨhündɨ nɨmorehɨ ai Sisasɨmbo anɨhondümbomarerɨ \r (Matyu 15:21-28) \p \v 24 Sisas ai ranühündambo botɨfi haya Tair ŋgoafɨkɨmɨ mahu. Nindou ai ahambo fɨfɨrɨndɨhorɨmboyei yahuhaya worambe mamaru. Ŋga ai ŋgɨrɨ dɨbo amaru ra dɨbondɨfiyu. \v 25 Nɨmorehɨ mamɨ ahandɨ nɨmorehɨ nɨmorɨndɨ fi-ambe moaruwai nendɨ nɨmarɨweimbɨ ai Sisas ranühɨ amaru hoafɨ ra hɨmborɨmayo. Ranɨyo ai nɨmehünou ho Sisasɨmbo-so tüküfe ahandɨ yirɨkɨmɨ peyo mamaro. \v 26 Nɨmorehɨ ranai ana ai-poanɨmbo Fonisia sɨrɨhündɨ Grik hoafeimbɨyo. Ranɨyo ai Sisasɨmbo ahandɨ nɨmorehɨ nɨmorɨndɨ fi-ambeahɨndɨ moaruwai nendɨ hefoefembohünda hütihütimarɨrɨ. \v 27 Sisas ai nɨmoreh ranahambo kafoefe hoafɨ hoafɨyundowohü yahuya, “Sɨhɨrɨ nɨmorɨ ranaheimbo sesɨboatei ndahundürɨ mbundühumbo anɨmbo. Ŋga awi sɨhɨrɨ nɨmorɨyei-mayo sesɨ ra yaforɨmbo ndahundürümboyefɨ,” mehuamboyo. \v 28 Asu nɨmorehɨ ranai hoafɨyowohü yahoya, “Adükarɨ, yɨnɨsɨ, ŋga yaforɨ amboanɨ sesɨfondɨ koambe nɨmboeimbo nɨmorɨyei-mayo sesɨ bɨdɨfɨrɨ-bɨdɨfɨrɨ ra sahüsihanei,” mehowamboyu. \v 29 Asu Sisas ai hoafɨyundowohü yahuya, “Se hoafɨmayafɨ ranɨmbohünda ŋgafɨ, ŋga moaruwai nendɨ ai sɨhafɨ nɨmorɨ ra hɨnɨŋgɨmareandɨ,” mehu. \v 30 Nɨmorehɨ ranai hɨhɨrɨfe ho worambe hɨmboyowane, ahandɨ nɨmorɨndɨ fiambeahɨndɨ moaruwai nendɨ ai kosɨfoendühɨ asu fondɨwamɨ mapo. \s1 Sisas ai nindou mamɨ yafambe asu hɨmboambe moaruwaimbü aboedɨmarirɨ \p \v 31 Ranɨyo Sisas ai Tair hɨnɨŋgɨre haya hu Saidonɨhü tüküfi mbura hu Dekaporisɨhü tüküfi haya hu Gariri kurɨhoe-kɨmɨ tükümefiyu. \v 32 Sisas ai ranühɨ nɨmaruambe nindou bɨdɨfɨrɨ ai nindou mamɨ hɨmbotühɨfo asu hɨhɨndɨ hoafɨyu randeimbɨ sahorɨmɨndei mahei. Ranɨyei ai Sisasɨmbo nindou ranahandɨwamɨ warɨ mbɨnandeandɨ sei hehi hüti hoafɨmayei. \v 33 Ranɨyo nindou ranahambo nindou afɨndɨ ahei mbusümo ahambo yaŋgɨrɨ serümündü mahu. Ranɨyo Sisas ai warɨbatendɨ hɨmboambe yimbufihɨ pamareanda aboedɨmayafea asu warɨ boatendɨfihɨ ŋgurɨ pare mbura nindou ranahandɨ teifühɨ pamareandɨ. \v 34 Sisas ai sünambe hɨmboyu hafu haŋafu afɨndɨ hüfoareandühɨ nindou ranahambo yahundoya, “Efat.” Hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra ndahuraiane, ‘sübüdühoefɨ’ yahoane. \v 35 Ranɨyo nɨmehünou ahandɨ hɨmboambe ai aboedɨyowohü asu hoafɨ hɨhɨndɨ hoafɨyumarandɨ ra asükai aboedɨ hoafɨmayu. \v 36 Asu Sisas ai nindou ranaheimbo ranɨ-moatükunɨ hoeimarɨhindɨ ranahambo nindou ŋgorümbo yowanɨ hoafɨyopoanɨ mehu. Ai aheimbo yowanɨ mehundürɨyosɨ, ŋga asu ai ranahambo wataporɨmbomarühü hei. \v 37 Ai hepünehindühɨ seiya, “Sisas ai muŋgu-moatükunɨ aboedɨ ramareandɨ. Ai rareandanɨ hɨmbo tühɨfo güreyandüreimbɨ amboanɨ ai hɨmborɨyei asu hoafɨkoateyeimbɨ ai-amboanɨ wataporɨyei marɨhündɨ,” masei. \c 8 \s1 Sisas ai 4,000 nindoumbo sesɨ masagadürɨ \r (Matyu 15:32-39) \p \v 1 Asu ŋgorüsɨmboanɨ nindou afɨndɨ ranai Sisasɨmbo sowahɨ mafandɨhindɨ ranɨyei sesɨkoatemayei. Ranɨyo asu Sisas ai ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨmbo mborai yahupurɨ haya hoafɨyupurühɨ yahuya, \v 2 “Ro nindou ndanaheimbo hɨpoamboarɨhearü. Ai ro-babɨdɨ ŋgɨmɨ si nɨmareimbo wambo asu ai sesɨkoateanei. \v 3 Ro ŋgɨrɨ wembopo ŋgoafɨnambo koandɨhehearü, ŋga ai nafɨnɨ hɨmboa wuwurɨndei hehi pɨndeimboyei. Ŋga asu bɨdɨfɨrɨ ana nafɨ aŋgunɨpoedanei,” mehu. \v 4 Asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sɨhɨrɨ ana ŋgoafɨ aŋgunanefɨ. Ŋga asu dagüdambo bret ra ndahumɨndifɨ hohumbo nindou ndanaheimbo mandahundüra?” mehomo. \v 5 Ranɨyu asu Sisas ai düdureapurühɨ yahuya, “Se nüŋgunümbɨ bretɨyo sowandümomboemoa?” mehuamboemo. Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ro 7 bret sɨhehumboanefɨ,” mehomondamboyu. \v 6 Ranɨyo asu Sisas ai bret 7 ra semündü haya Godɨmbo hɨfɨfɨmarürɨ. Ranɨyo asu hɨfɨtɨre mburambo ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo bɨdɨfɨrɨ bɨdɨfɨrɨ ra yimbumareapurɨ. Asu ahamumbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se bret ra nindou ranaheimbo yimbundundürɨ,” mehupurɨ. Ranɨyo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai rasüŋgu-marundɨ. \v 7 Asu süŋgururü-rundeimbɨ ai kinɨ yahunümbɨ amboanɨ sowapundümo. Sisas ai kinɨ ranahambo Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mburambo asu ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨmayupurambo kinɨ ra nindou ranaheimbo yimbumarundürɨ. \v 8 Asu muŋguambo nindou ai sesɨ ra sahüsi bodomayei. Ranɨyo asu bɨdɨfɨrɨ-bɨdɨfɨrɨ sesɨmayo ra 7 wambürɨ wambürɨhɨmarundɨ. \v 9 Asu 4,000 nindouyei sesɨ ra masahüsi ranɨyo asu Sisas ai hoafɨmayundürambo bukürɨmayahindɨ. \v 10 Asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨ botambe farɨyafu houmbo Darmanuta hɨfɨnambo mahomo. \s1 Farisi ai Sisasɨmbo sɨsɨhɨmorurɨ hoeimarüwurɨ \p \v 11 Farisi ai Sisasɨmbo sɨsɨhɨmofi hoeifimbohünda tüküyafu düdumarüwurɨ. Ranɨyo asu Sisasɨmbo düdurüwurühɨ yahomoya, “Se Godɨndɨ nɨmorayafɨ ana, se Godɨndɨmayo hepünɨfeimbɨ moatükunɨ randɨwandɨ,” mehomo. \v 12 Asu Sisas ai ŋgusüfoambe moaruwairɨrɨhü raguambe yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou nda nɨmboe hepünɨfeimbɨ moatükunɨ hoeifembo düduehindɨ? Ro anɨhondümboanahɨ hoafehandürɨ, ŋgɨrɨ nafuimbo moatükunɨ yahurai hoeindɨhindɨ,” mehu. \v 13 Ranɨyu asu Sisas ai Farisimbo yare hɨnɨŋgɨreapurɨ hayambo ndamefiyu. Asu botambe farɨfi haya kurɨhoe barɨhoei gogoanɨnɨ mahu. \s1 Farisi asu Herot ahamundɨ yis ranahambo kafoefe hoafɨ \p \v 14 Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai bret adükarɨ semɨndɨ hɨfombo mɨtanɨmarundümo. Ŋga asu mamɨ yaŋgɨrɨrurɨ botambe foarüwurɨ houmbo sowarɨndümo mahɨfomo. \v 15 Asu Sisas ai ahɨnɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se Farisi-yomondɨ asu Herotɨndɨ yis ranahambo hɨbadümbo!” mehu. \v 16 Ŋga asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ranahambo wataporɨmbomarundɨ. Ai yaru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sapo ai hoafɨmayu ra bretkoateayefɨ ranahamboyu hoafɨmayu,” mehomo. \v 17 Ranɨyu asu Sisas ai fɨfɨreandɨ nɨnɨ-moatükunɨmboemo wataporɨmbomarundɨ ranahambo. Asu Sisas ai düdureapurühɨ yahuya, “Se ra nɨmboe bretkoateayefɨ ranahambo wataporɨmboaru hoaŋgomoa? Awi seana moai hoeirundɨ asu fɨfɨrundɨ? \v 18 Awi se hɨmboarümbü-anemosɨ, ŋga moai hoeirundɨ asu se hɨmboambembü anemosɨ, ŋga moai hɨmborɨyomo. Sɨhɨrɨ horombo bretkoateyefühɨ horombo ro ramarɨhendɨ ra se fɨfɨrundai? \v 19 Horombo ro hondahüfeimbɨ bret 5,000 nindoumbo maseheandɨ ranɨ-sɨmboanɨ se nüŋgunɨmbɨ bɨdɨfɨrɨ bɨdɨfɨrɨ bret wambürɨyo wambürɨhɨmarundɨ?” Ranɨyomo asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “12 wambürɨ,” mehomondo. \v 20 “Asu se fɨfɨru ro bret 7 4,000 nindoumbo maseheandɨ ra. Asu nüŋgunümbɨ bɨdɨfɨrɨ bɨdɨfɨrɨ bret wambürɨyo wambürɨhɨmarundɨ?” mehuamboyo. Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “7 wambürɨ,” mehomondo. \v 21 Asu ai yare hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi se moai ra fɨfɨrundɨyo?” mehu \s1 Betsaidahündɨ hɨmboatɨharɨ mamɨ Sisas ai dɨboadomarirɨ \p \v 22 Betsaida ŋgoafɨhü Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo hɨfomo tüküyafundane asu ahambo sowana nindou hɨmboatɨharɨ mamɨ sowarɨndümo mahɨfomo. Ranɨyei ai Sisasɨmbo fambɨheira seihehi hoafɨmayahündo. \v 23 Ranɨyu Sisas ai hɨmboatɨharɨmbo warɨhü kifi hürümündɨ haya ŋgoafɨ hɨnɨŋgɨrɨne hena hafanɨ ahandɨ hɨmboarambe ŋgurɨ pamarirɨ. Ai kɨkɨhɨrümündühɨ düdufinduhɨ yahuya, “Se ŋgorü-moatükunɨ amboanɨ hoeirɨwandai wanɨyo?” mehundo. \v 24 Asu nindou ranai hɨmboapoyu wakɨrendühɨ yare hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro nindou bɨdɨfɨrɨ hoeirɨheambo-anahɨ. Ŋga asu ro hoeirɨheandanɨ nɨmɨ fɨrɨbadɨhoai aho nahuraiane,” mehu. \v 25 Ŋga Sisas ai asükaiyu ahandɨ hɨmboarühɨ warɨ pamareandɨ. Asu ahandɨ hɨmboarɨ ra bɨrɨmarɨhoayo. Ranɨyu asu hɨmboarɨ ahandɨ ra aboedɨyowohüyo asu muŋguambo moatükunɨ ra aboedɨ hoeimareandɨ. \v 26 Asu Sisas ai worɨnambo koarɨherühɨ yahuya, “Se yowanɨ ŋgoafɨna ŋgamboyafɨ,” mehu. \s1 Pita ai Sisasɨmboya Krais-ani mehu \r (Matyu 16:13-20; Ruk 9:18-21) \p \v 27 Ŋga asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨ ŋgoafɨ Sisaria Firipai ŋgoafɨkɨmɨ adaburo ranühɨ mahomo. Ranɨyomo asu nafɨnambo homondühɨ ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo düdureapurühɨ yahuya, “Wambo dɨdai-ani mbaseia?” \v 28 Asu ai hoafɨyomondowohü yahomondoya, “Bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyeihɨya, ‘Aiana Son hundürürandürɨ-randeimb-ani.’ Asu bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyeihɨ ‘Aiana Eraisa-ani.’ Ŋga asu bɨdɨfɨrɨ ai hoafɨyeihɨ, ‘Aiana Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyurandeimb-ani,’ masei,” mehomo. \v 29 Asu Sisas ai düdufipurühɨ yahuya, “Asu se wambo nüŋguru hohoanɨmoyomo ro dɨdɨyaha?” Ŋga asu Pita ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahundoya, “Seana Krais-anafɨ, nindou God ai dɨbonɨyunɨnɨ hɨnɨŋgɨmareanɨnɨ nindou aboedambo-fendürɨmbohünda,” mehu. \v 30 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se yowanɨ nindou ŋgorümbo hoafɨndɨmboemo ro nindou nüŋgunahuraiyahɨ ranahambo,” mehu. \s1 Sisas ai ahandɨ asübusɨ afɨndɨ semɨndühɨ yɨfɨmbo hoafɨmayu \r (Matyu 16:21-28; Ruk 9:22-27) \p \v 31 Asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo yamundeapurühɨ yahuya, “Nindou Hondü aiana asübusɨ afɨndɨ ndemündümbui. Asu ahambo ana bogorɨ nindoumemo, Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨmemo, ahɨnümbɨ fɨfɨrundeimbɨmemo ai ahambo yɨboarukondüwurühɨ hɨfokoandüwurɨmboemosɨ, ŋga ŋgɨmɨ sindu haya asükai botɨndɨfimbui.” \v 32 Asu Sisas ai hoafɨ ra fɨfɨrɨfoare hoafɨmayupurɨ. Ranɨyu asu Pita ai Sisasɨmbo serümündü hɨmboranɨ hu ŋgɨnɨndühɨre hoafɨmarürɨ. \v 33 Asu ranɨyu Sisas ai hɨhɨrɨfi ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoeireapurühɨ asu Pitambo ŋgɨnɨndühɨre hoafɨyundowohü yahuya, “Satan, andai se biyafo. Ŋga seana Godɨndɨ hohoanɨmo-yopoanɨ süŋguarowandɨ, ŋga nindouyafe hohoanɨmo anandɨ süŋguarowandɨ,” mehu. \v 34 Asu Sisas ai nɨmorehɨ nindowenihɨ aheimbo ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo mborai yahundürɨ haya hümarɨhendürɨ. Ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Nindou düdi ai wambo süŋgufendɨrɨmbo hohoanɨmoayu ana, ai nindou mamɨ ahandɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ semɨndɨ ho yahurai ahandɨ yifirɨ ra hɨnɨŋgɨnde haya asu wambo süŋgumbɨrandɨramboane. \v 35 Nindou düdi ai ahandɨhoarɨ ahandɨ yaŋgɨrɨ ra kɨkɨharamündu ana, ahandɨ yaŋgɨrɨ ra awarɨndɨhoemboe. Asu nindou düdi ai aboedɨ hoafɨ asu wambohünda ahandɨ yaŋgɨrɨ ra hɨnɨŋgareandɨ ana, ai yaŋgɨrɨ gedühɨ nüŋgumbui. \v 36 Asu nindou düdi ai muŋgua hɨfɨ ndanɨhünda moatükunɨ ra asemündu ana, asu ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgombo ra awarɨndɨhoembui asu muŋguambo moatükunɨ ranai ŋgɨrɨ fandɨherɨ. \v 37 Ŋga asu nindou ranai nɨnɨ takɨnɨ madagado yaŋgɨrɨ ra sɨmborɨ sɨsefembo-hündamboa? \v 38 Asu nɨmorehɨ nindowenihɨ hapondanambe burayei ai Godɨmbo hɨnɨŋgɨrɨhorühɨ wosɨhoaforɨ hohoanɨmoyei arɨhündɨ. Ŋga nindou düdɨyei ai wambo asu wandɨ hoafɨ ranahambo amoanɨŋg-arɨhündɨrɨ ana, asu ro wandɨ Apendɨmayo hɨmboamupui-randeimbɨ asu sürühoeimbɨ sünambeahɨndɨ nendɨ babɨdɨ kosefɨ sɨmboanɨ ro aheimbo amboanɨ amoanɨŋgɨ-ndɨhandürɨmboyahɨ,” mehu. \c 9 \p \v 1 Asu Sisas ai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Ro sɨheimbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehandürɨ, nindou haponda burayei ndanai yɨfɨkoateyei-ambe anɨmbo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra ŋgɨnɨndeimbɨ kodowanɨ hoeindɨhimboyei,” mehu. \s1 Sisasɨndɨ fi ranɨpoanɨmbo tükümefeyo \r (Matyu 17:1-3; Ruk 9:28-36) \p \v 2 Asu 6 si hoane Sisas ai Pita, Sems asu Son sepurɨmündü haya hɨfɨ wafu nɨmoamo ranɨwamɨ mahafomo. Ranühɨ ai-yaŋgɨrɨ nɨŋgomombo Sisasɨmbo hoeirüwurane ahandɨ fi ranai ranɨpoanɨmbo tükümefeyo. \v 3 Ranɨyo asu Sisasɨndɨ hoearɨ ranai kɨfohɨ hamɨndɨmayo. Ŋga hɨfɨ ndanɨhündambo nindou ai ŋgɨrɨ randeandanɨ kɨfohɨ yahurai tükündefeyo. \v 4 Ranɨyo Eraisa asu Moses ai ranühɨ ahamumbo-so tüküyafɨne Sisas babɨdɨ wataporɨyomondühɨ manɨŋgomo. \v 5 Pita ai ranɨ moatükunɨ ra hoeire haya hoafɨyuhɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, ndanühɨ anɨmboefɨ ranamboanɨ aboedanesɨ. Ŋga dago ŋgɨmɨ hüründɨhumboane, sɨhambo mamɨ, Mosesɨmbo mamɨ asu Eraisambo mamɨ,” mehu. \v 6 Asu Pita ai moai nɨnɨ-hoafɨ hoafɨmbo hohoanɨmoyu, sapo ŋgorü yimbu babɨdɨmbo ai yɨhɨmboyomondühɨ-wambo. \v 7 Ranɨyo asu mburɨŋgai ai kosɨ muŋguambo gabudɨmafoareapurɨ. Asu mburɨŋgai-ambeahɨndɨ hoafɨ mamɨ ranai hoafɨyohü yahoya, “Nɨmorɨ nda wandɨ nɨmor-ani ro ŋgusüfo pararɨhinɨ, ŋga se ahandɨ hoafɨ hɨmborɨndomo,” meho. \v 8 Ŋga Pita, Sems, Son ai hɨmboapomemoyosɨ, ŋga asu Sisas yaŋgɨrɨ ai-babɨdɨmbo ranühɨ manüŋgu. \v 9 Asükai hɨfɨ wafuwanɨpoedɨ hɨhɨrɨyafu hanɨmondühɨ Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se yowanɨ nɨnɨ-hoafɨ hoafɨndɨmboemo nɨne-moatükunɨ hoeimarundɨ ranahambo. Ŋga hɨbadu ŋgomombo Nindou Hondü ai yɨfɨhündɨ botɨndɨfiyuanɨ anɨmbo nɨmorehɨ nindowenihɨ ranaheimbo hoafɨndɨmo,” mehupurɨ. \v 10 Asu Sisas hoafɨmayu ra hohoanɨmoyomo kɨkɨhɨrundühɨyomo ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ ndüwurɨyafundühɨ yahomoya, “Sisas hoafɨmayu yɨfɨhündɨ botɨfe ra nɨnea?” mehomo. \v 11 Asu Sisasɨmbo düdurɨwurühɨ yahomoya, “Nɨmboe ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ ai hoafɨyomondühɨya, ‘Eraisa boatei anɨmbo tükündɨfimbui,’ mehomo?” mehomondamboyu. \v 12 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Aiana anɨhondümbo anahomo raru hoafeyomo, Eraisa boatei anɨmbo tükündüfi muŋguambo moatükunɨ ra dɨboadondeambui. Ra anɨhondanesɨ, ŋga Godɨndɨ bukambe hoafɨ apenɨŋgo ranai yare hoafɨyowohü yahoya, ‘Nindou Hondü ai asübusɨ afɨndɨ ndemünduanɨ nindou afɨndɨ ai ahambo moanɨpo-ani mbɨseimboyei?’ meho. \v 13 Ro sɨheimbo hoafehandürɨ, Eraisa ana tüküfimboani. Godɨndɨ bukambe hoafɨ yare meŋgoro süŋgu nindou aiana moaruwai hohoanɨmo randɨhimboyei nɨne-moatükunɨ ai refembo hohoanɨmomayei süŋgu,” mehu. \s1 Sisas ai nɨmorɨ moaruwai nendɨ nɨmareimbɨ aboedambomarirɨ \r (Matyu 17:14-21; Ruk 9:37-43) \p \v 14 Sisas ai, Pita, Sems asu Son babɨdɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ sowanambo mahomo. Ai homo hoeirundane ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ ranai Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ bɨdɨfɨrɨ babɨdɨmbo hoafɨnambo sɨmborɨ sɨmborɨ-memondamboyo nindou afɨndɨ ranai ahamumbo wakɨre meŋgoro. \v 15 Ranɨyei asu nindou afɨndɨ ranai Sisas hoeirɨhorɨ hehimbo hepünehindühɨ ahambo hɨhɨfɨmbo pɨpɨmayei hei. \v 16 Sisas ai düdufipurühɨ yahuya, “Se nɨnɨmboemo ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ babɨdɨmbo hoafɨnambo sɨmborɨ hoafɨmemoa?” mehupurɨ. \v 17 Ahei mbusümo nindou mamɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, ro wandɨ nindowenihɨ nɨmorɨ moaruwai nendɨ ai ahandɨ fiambe nɨmarɨmbo hoafɨkoateyu-marandambo sɨhambo sowanambo sahümɨndɨ asɨhühɨ. \v 18 Asu moaruwai nendɨ ranai farɨfendowohü wakɨfoareranɨ hɨfɨnɨ piyu yaŋgurɨmbo yahamonafɨ ŋgasɨho wutɨpuiarɨyuhü yahafɨ hɨheporɨyu arandɨ. Asu ro sɨhafɨ süŋguru rundeimbɨmbo moaruwai nendɨ ranahambo raguanambofembo düdumeheapurɨ, ŋga ai ŋgɨrɨndɨmo,” mehu. \v 19 Asu Sisas ai nindou ranaheimbo hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se ana moai anɨhondümborɨhindɨ. Ro nüŋgunɨmbɨmboyo sebabɨdɨ manɨmboaha? Asu ro nüŋgunɨmbɨmbo sɨhei tɨŋɨrɨfo ra mandahamɨndɨha? Nɨmorɨ ra ndühɨ sahorɨmɨndei sühüsi,” mehundürɨ. \v 20 Asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai nɨmorɨ ra sowaründümo Sisas sowana mahɨfomondamboyu moaruwai nendɨ ranai Sisas hoeirirühɨ nɨmorɨ ranahambo wakɨmafoarera hɨfɨnɨ piyu hɨhɨre amoahɨrerandühɨ yaŋgurɨmbo yahomonafɨ ŋgasɨho wutɨpuiarɨmayu. \v 21 Sisas ai afɨndambo düdurirühɨ yahundoya, “Nɨmorɨ nda nüŋgunɨmbɨmboyu ndahurai ramefiyuwa?” Asu afɨndɨ ai yahuya, “Akɨdouyuambe piyu hayamboani raraoyu arandɨ. \v 22 Muŋguambo si moaruwai nendɨ ranai nɨmorɨ ranahambo haiambe asu hɨmonɨ wakɨfoarerɨ arandɨ. Se nɨnɨ-moatükunɨ refemboayafɨ ana, se hɨpoambondɨwamunühɨ fandɨhawamunɨ,” mehu. \v 23 Asu Sisas ai afɨndambo hoafɨyundühɨ yahuya, “Se nɨmboe hoafɨyafühɨya, refemboayafɨ ana, fandɨhawamunɨ masafa? Anɨhondümbo-reandeimbɨ nindoumbo ana muŋguambo moatükunɨ ra tɨŋümbüyopoanɨ,” mehu. \v 24 Asu nɨmehünou afɨndɨ ai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyuhü hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro anɨhondümborɨheambo-anahɨsɨ, ŋga se koe wambo fandɨhawandɨra anɨhondümbo-ndɨheamboane,” mehu. \v 25 Asu Sisas ai hoeireandane nindou afɨndɨ ranai pɨpɨyei hei wakɨmarɨhoramboyo asu moaruwai nendɨ ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Moaruwai nendɨ, se nindou ndanahambo rarɨworanɨ hɨmbotühɨfoyu asu hoafɨkoateyu arandɨ. Se nindou ndanahandɨ fiambeahɨndɨ kodɨboawandɨ, ŋga asu se asükai yowanɨ farɨfembopoanɨ,” mehundo. \v 26 Asu moaruwai nendɨ ranai heiyohüyo nɨmorɨ ranahambo yabadɨranɨ hɨfɨnɨ pɨmayuwa yare sɨherɨ hayambo makosɨfoendɨ. Asu nɨmorɨ ranai yɨfɨ nahurai meŋguruwamboyei nindou afɨndɨ ranai yɨfɨyumboani masei. \v 27 Ŋga asu Sisas ai nɨmorɨ ranahambo warɨhü kifi botɨrirɨ hɨnɨŋgɨmarira manüŋgu. \v 28 Asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨ hafomo worambe nɨmarɨmombo düduyafundühɨ yahomoya, “Nɨmboe ro moaruwai nendɨ ra raguanambofe-koatemayefa?” mehomondamboyu. \v 29 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Godɨmbo dɨdɨbafɨfenambo anɨmbo moaruwai nendɨ ndahurai ana raguanambofe-ndürɨmboane,” mehu. \s1 Sisas ai ahandɨ yɨfɨyo hefembo botɨfe ranahambo wataporɨmbomarandɨ \r (Matyu 17:22-23; Ruk 9:43-45) \p \v 30 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo ranɨ ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨru houmbo Gariri hɨfɨ mbusümo mahomo. Ai ramefundɨ ra nindou fɨfɨrɨndɨhimunɨmboyei yahomo houmbo dɨdɨmoamboemo ranühɨ mahomo. \v 31 Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahupurɨya, “Nindou Hondümbo ana hɨfokoefimbo-hünda nindouyei warɨhündɨhorɨmboyei. Ŋga aiana ŋgɨmɨ nɨmbɨndu hayambo asükai yɨfɨhündɨ botɨndɨfimbui,” mehupurɨ. \v 32 Asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra moai fɨfɨrundɨ, ŋga ahambo düdufimbo yɨhɨmbomarurɨ. \s1 Düdi adükarɨ hamɨndayua \r (Matyu 18:1-5; Ruk 9:46-48) \p \v 33 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨ homo Kaperneam ŋgoafɨhü tüküyafu houmbo worɨnambo homo mafarɨyafundɨ. Ranɨyu asu ranühɨ nɨmarümbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nɨmboe se nafɨmbo sɨmborɨ hoafɨmemo sɨnɨmoa?” mehupurɨ. \v 34 Ŋga asu moai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai sɨmborɨ hoafɨyomondo sapo nafɨnɨ sɨmborɨ hoafɨmemo ra nindou düdi adükarayu yahomondühɨ wambo. \v 35 Sisas ai nɨmarümbo ahandɨ hoafɨ sowandümo homorundeimbɨmbo hoafɨmayupurambo mahomo. Ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou düdi adükarɨ bogorɨ nindou tüküfemboayu ana, ai ndürɨkoatendu haya muŋguambo nindouyei moanɨ ratüpurɨyu randeimbɨ-mbɨyuwamboane,” mehu. \v 36-37 Sisas ai nɨmorɨ akɨdou serümündü ahamundɨ mbusümo hɨnɨŋgɨrirɨ warɨhü kɨkɨhɨrümündɨ nüŋgumbo yahuya, “Nindou düdi nɨmorɨ akɨdou ndahuraimbo wandɨ süŋguna afarɨheirü ana, ra wamboane afarɨhendɨrɨ. Ai wambo yaŋgɨrɨyopoanɨ, ŋga nindou düdi wambo koamarɨhendɨra makosahɨ ahambo kapeihani,” mehu. \s1 Nindou sɨhefombo moaruwaifemunɨkoateayei ana, sɨhefɨ ŋgunindanei \r (Ruk 9:49-50) \p \v 38 Son ai hoafɨyundohü yahuya, “Yamundo-randeimbɨ, ro hoeirɨhundanɨ nindou mamɨ sɨhafɨ ndürɨnambo moaruwai nendɨ hefoaremarandɨ. Ranɨyo asu ahambo yowanɨ masahundo, nɨmboe ai sɨhefɨ sɨrambeahɨndɨyupoanɨ sefahumbo,” mehu \v 39 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Se yowanɨyahondopoanɨ. Nindou düdi ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ wandɨ ndürɨnambo rawareandɨ ana, ŋgɨrɨ wambo moaruwai hoafundɨrɨ. \v 40 Nindou düdi sɨhefɨmbo moaruwaimbo-femunɨkoateayu ana, ai sɨhefɨ ŋgunindani. \v 41 Ro anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ. Nindou düdi ai hoeireanɨnanɨ se Kraisɨndɨ-yafanɨ sɨhambo hoe fuiyamündɨ asaganɨnɨ nindou ranai ahandɨ takɨnɨ hondü ra süŋgunambo ndemündümbui,” mehu. \s1 Moaruwai hohoanɨmo ai anɨhondümbofe hɨfɨnambore arandɨ \r (Matyu 18:6-9; Ruk 17:1-2) \p \v 42 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou nɨmorɨ akɨdou ai wambo anɨhondümboreandɨranɨ asu nindou ŋgorü ai rariranɨ moaruwai hohoanɨmo süŋguareandɨ ana, nindou ranahambo nɨmoei pefi hüputüpuimündɨ mburumbo hoe hohoe afɨndambe safoefiyuwanɨ yɨfɨmbiyuwamboane. \v 43-44 Sɨhafɨ watɨŋarɨ ai randeanɨnanɨ moaruwai hohoanɨmondafühɨ ana, asu kandɨhawandɨ. Ŋga warɨ ŋgorü karɨhoayowanɨ fi bɨdɨfɨrɨ yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo ra aboedane. Ŋga fi muŋguambo hai dɨkɨrɨfekoateyorandeimbɨ ranambe pifenɨnanɨ hanɨ ranana moaruwaiane. \v 45-46 Se sɨhafɨ tɨŋarɨ ai randeanɨnanɨ moaruwai hohoanɨmondafühɨ ana, kandɨhawandɨ. Ŋga tɨŋarɨ ŋgorü karɨhoayowanɨ fi bɨdɨfɨrɨ yaŋgɨrɨ koadürümbo nɨŋgombo ra aboedane. Ŋga fi muŋguambo hai dɨkɨrɨfekoateyo randeimbɨ ranambe pifinɨnanɨ hanɨ ranana moaruwaiane. \v 47 Sɨhafɨ hɨmboarɨ ai randeanɨnanɨ moaruwai hohoanɨmondafühɨ ana, hündɨhawandɨ. Ŋga hɨmboarɨ mameimbɨ yaŋgɨrɨyo hefe God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefe ra aboedane. Ŋga hɨmboarɨ yimbuimbüyo hefe hai dɨdɨrɨfekoate koadürümbo horoweimbɨ ranambe pifenɨnanɨ hanɨ ranana moaruwaiane. \v 48 Asu hai ranambe kɨmoŋgɨmo nindoumbo asahüsihündɨrɨ ranamboanɨ ŋgɨrɨ yɨfɨsafɨndei. Asu hai ahei fi tɨkɨrarandürɨ ranamboanɨ ŋgɨrɨ dɨkɨrɨndɨfeyo. \v 49 Muŋguambo nindou ranai ahei fi aboedɨfembohünda Godɨmbo sesɨ sɨhefembo namɨ paparɨhindɨ yahurai anɨmbo hainambo tɨŋɨrɨfo ndahümündimboyei. \v 50 Namɨ ana aboedɨ moatükun-anesɨ, ŋga asu namɨ ranai ahandɨ aparɨ ra hɨnɨŋgɨreandühɨ wanayo ana, budesowanɨ aparɨkoateayo ra ahandɨ aparɨ asükai ŋgɨrɨ koadürü koadüründɨfe hɨnɨŋgɨndɨfeyo. Ŋga se namɨ aparayo nahurai aboedɨ hohoanɨmo süŋgundɨhindɨ sɨhei wandafɨ mamɨyei mbusümo,” mehu. \c 10 \s1 Nɨmorehɨ semɨndɨhündɨ hɨnɨŋgɨfe hoafɨ \r (Matyu 19:1-12; Ruk 16:18) \p \v 1 Sisas ai ranɨ hɨfɨ ra hɨnɨŋgɨre haya Sudia hɨfɨna Sodan hoe ŋgorü-goesürünɨ barɨhoei mahu. Ranühɨ nindou afɨndɨ ahandɨ süŋgu tümareandamboyu asu yamundɨmareandürɨ ai yaremarandɨ süŋgu. \v 2 Farisi nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo-so tüküyafu houmbo asu randɨhuranɨ Sisas ai boarɨbadamündɨ ŋgorü hoafɨ hoafɨmbɨyuwambo yahomo houmbo raru hoeimarüwurɨ. Ai Sisasɨmbo düdurüwurühɨ yahomoya, “Nindou mamɨ ahandɨ nɨmorehɨ hɨnɨŋgɨfembo ehu ana, asu sɨhefɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ranahambo waŋgeimandɨyo?” mehomo. \v 3 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Moses ai nɨne-ahɨnümbɨ hohoanɨmo masagapura?” mehu. \v 4 Farisi ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Moses ai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Nindou ai pepa fihɨ sürü pande dagadowohü koandɨhendanɨ ndemɨndɨ haya ŋgomboe,’ mehu,” mehomo. \v 5 Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Moses ai hoafɨ sɨhamumbo masɨhendɨ ra Godɨndɨ hoafɨ hɨmbosɨhɨmo-rɨhoemondeimbɨ memondamboyu hoafɨ ra masɨhendɨ. \v 6 Horombo hondü God ai muŋguambo moatükunɨ nafɨrandühɨyu nɨmorehɨ nindowenihɨ nafɨmarapɨrɨ. \v 7 Ranɨmayo-wamboane asu nindowenihɨ ai ahandɨ hondafɨndɨ hɨnɨŋgɨndeapɨrɨ haya nɨmorehühɨndɨfimbui. \v 8 Rananɨmbo asu yimbu ai mamɨ fi tükündafɨneamboyafe. Asu nindou ra yimbuyafepoanɨ, ŋga mamanafe. \v 9 God ai nindou yimbu ra mamambemareapɨrane, ŋga nindou dɨdai ŋgɨrɨ yikürübündeapɨrɨ,” mehu \v 10 Süŋgunambo Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨ worambe nɨmarɨmomboemo nɨmorehɨ semɨndɨhünda hɨnɨŋgɨfembo hoafɨ ranahambo düdumarüwurɨ. \v 11 Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou düdi ai ahandɨ nɨmorehɨ ra moei yahu haya hɨnɨŋgɨreandühɨ asu nɨmorehɨ ŋgorü asemündu ana, ai ahandɨ weyaŋgɨruhüdɨdɨ ranahambo moaruwaimboreandühɨ nɨmorehɨ sɨsɨhɨmoyuhani. \v 12 Asu nɨmorehɨ ai nindowenihɨ hɨnɨŋgɨrerɨ haya ŋgorü nindowenihɨ aserɨmɨndo ana, ai-amboanɨ nindowenihɨ bɨrabɨrɨyohane,” mehu. \s1 Sisas ai nɨmoakɨdoumbo God ai aboedɨ aboedɨmbɨreandüramboane mehu \r (Matyu 19:13-15; Ruk 18:15-17) \p \v 13 Nindou ai Sisas sowana nɨmoakɨdɨbou ra fufurɨhümündi tükümehindɨ ai aheimbo warɨ nandɨfendürɨmbohünda. Ŋga asu süŋgururü-rundeimbɨ ranai nindou ranaheimbo ŋgɨnɨndɨmarundürɨ. \v 14 Asu Sisas ai ra hoeireanda mayoa, ahamumbo ŋgusüfoambe nɨmbɨmayupurɨ. Asu ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmoakɨdɨbou ra ndühɨ aheimbo hɨnɨŋgɨrundüra wambo sowana mbɨsɨhüsi. Ŋga ŋgɨrɨ bobohɨndundürɨ. Ŋga God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nɨmoakɨdɨbou ndahuraiyeiane. \v 15 Ro anɨhondümbo-anahɨ hoafehandürɨ. Nindou düdi God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra nɨmorɨ nahurai tüküfekoateayu ana, ai ŋgɨrɨ ranambe kebuai ŋgu,” mehu. \v 16 Asu Sisas ai nɨmoakɨdoumbo warɨhü kɨkɨhɨramündündürɨ mbura aheimbo warɨ nandearühɨ God ai aboedɨ aboedɨmbɨreandüramboane mehu. \s1 Nindou napo afɨndeimbɨ \r (Matyu 19:16-30; Ruk 18:18-30) \p \v 17 Sisas ai botɨfi hayambo hüfuane asu nindou mamɨ ranai pɨpɨyu hu ahandɨ haŋgɨfoanɨ yimɨndohonambo mamaru. Ranɨyu asu ai düdufihɨ yahuya, “Yamundo-randeimbɨ Aboedɨ, ro nɨnüŋgundɨheandühɨ yaŋgɨrɨ koadürü koadürümbo manɨmboahɨ?” mehu. \v 18 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundühɨ yahundoya, “Nɨmboe se wambo aboedɨ asafɨndɨra? Moai nindou dɨdɨ ai aboedɨyu, ŋga God mamɨ ai yaŋgɨrɨ ani aboedayu. \v 19 Se ahɨnümbɨ hohoanɨmo nda fɨfɨrowandɨ: Se nindou hɨfokoefepoanɨ, se nɨmorehɨ sɨsɨhɨmopoanɨ, se hümbuhünɨpoanɨ, se nindou ŋgorümbo tɨkefe hefe papɨhoafɨpoanɨ, se nindouyei kakɨ napo semɨndɨmbo tɨkai hoafɨpoanɨ. Asu se sɨhafɨ meapembo ndondondowapɨrɨ,” mehu. \v 20 Asu nindoumayu ranai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro akɨdouyahambe sɨnɨ haponda muŋguambo ranɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ra hɨmborɨya süŋgurɨheambo-anahɨ,” mehundo. \v 21 Sisas ai nindou ranahambo hübudurirühɨ hɨpoamborirühɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Awi se mamɨ-moatükunɨ mbonɨmborandɨfɨmbo-anafɨ. Se ŋgafɨ muŋgu-moatükunɨ asɨhoefɨ ra kakɨfihɨmbo koandɨhoefühɨ ranɨfihɨndɨ kakɨ ndowandɨfɨ. Asu kakɨ ra napokoatemayei aheimbo dabadürɨ. Rananɨmbo sɨhambo takɨnɨ sünambe yagodonɨnɨmboe. Asu rananɨmbo se wambo süŋgundowandɨrɨ,” mehu. \v 22 Nindou ranai hoafɨ ra hɨmborɨyu hayambo afɨndɨ hohoanɨmo kapeihɨ ndamefiyu ai napo afɨndeimbɨ-wambo. \v 23 Ranɨyu asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hübudureapurɨ haya hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou napo afɨndeimbɨmbo ana tɨŋɨyomboane God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo ana,” mehu. \v 24 Asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai hoafɨ ranahambo mahepünafundɨ. Ranɨyo asükai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wandɨ nɨmoakɨdɨbou, God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo ana tɨŋümbɨ safane. \v 25 Tɨŋümbɨ safane napo afɨndeimbɨ ai God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe kefoefembo! Ŋga Kemor ai hoearɨ kakɨmbo nir ambe ranambe karefoendɨ ana, tɨŋümbɨyopoanɨ,” mehu. \v 26 Asu ranɨyomo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai afɨndɨ hamɨndɨ hepünafundühɨ ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ ndüwurɨmefundɨ. ‘Rawefeyo ana, asu dɨdai yaŋgɨrɨ aboedambomandɨfia?’ \v 27 Ai ahamumbo hübudureapurühɨ yahupurɨya, “Ndanɨ moatükunɨ ana ŋgɨrɨ nindou aheihoarɨ randɨhindɨ. Ŋga God anɨmbo randeambui. God ai-anɨmbo muŋguambo moatükunɨ randeambui,” mehu. \v 28 Asu Pita ai Sisasɨmbo hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro muŋguambo moatükunɨ hɨnɨŋgɨrɨhu hohu sɨhambo süŋguarɨhunɨnɨ,” mehuamboyu. \v 29-30 Ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ. Muŋguambo nindou dɨdɨyei ai ahei ŋgoafɨ, apodohomamɨ, rehɨmamɨ, hondafɨndɨ, nɨmorɨ asu nümbürɨ wambo süŋgufembo hündambo hɨnɨŋgarɨhindɨ ana, ai 100 ranɨwamɨ nandɨhi ndahümündeimboyei. Asu ai hɨfɨ ndanühɨ nɨboadeiambe ndahümündeimboyei. God ai muŋgu moatükunɨ dagadürümbui horombo ai masɨhehindɨ ra ŋgasündɨhi hehimbo ndahümündeimboyei. Ai worɨ, apodohomamɨ, rehɨmamɨ, nɨmorehɨ, boagɨrɨ nɨmorakɨdɨbou asu nümbürɨ ndahümündeimboyei. Asu aheimbo moaruwaimbo-ndɨhindürɨmboyei, ŋga ai yaŋgɨrɨ koadürümbo ndahümündeimboyei. \v 31 Nindou afɨndɨ dɨdɨyei ai haponda horomboehindɨ aiana süŋgunɨndeimboyei, ŋga haponda süŋgunayei ai-anɨmbo horombondahimboyei,” mehu. \s1 Sisas ai ahandɨ yɨfɨmbo ŋgɨmɨmbo hoafɨmayu \r (Matyu 20:17-19; Ruk 18:31-34) \p \v 32 Sisas ai Serusaremɨnambo ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨ mahafomo. Ŋga asu Sisas ai horombofi mahafua ranɨyomo asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai afɨndɨ hohoanɨmo-memondamboyo asu nɨmorehɨ nindowenihɨ ahamundɨ süŋgu mahahüsi ranai afɨndɨ hohoanɨmomayei. Asükaiyu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ sepurɨmündü haya huhɨ nɨnɨ-moatükunɨ ahambo tüküfemboayo ranahambo wataporɨmbomarapurɨ. \v 33 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Hɨmborɨyomo, sɨhɨrɨ ana Serusaremɨnamboanefɨ ahahifɨ, ŋga ranüh-anɨmbo Nindou Hondü ranahambo ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ asu Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨyomondɨ warɨhündüfimbui. Rananɨmbo asu ranɨ nindou ranai Nindou Hondü ranahambo yɨfɨmbiyuwamboane mbɨsɨmboemo. Asu ranahambo Suda-yafe ndɨfoyei warɨhündɨhorɨmboyei. \v 34 Nindou ranai ahambo tɨkɨfɨndahündo asu gurɨ tɨfɨndahindo ndühümboyei. Asu ahambo harɨndɨmondomboemo ndɨfurɨmbɨ moatükunɨnambo hɨfokoandüwurümboemo. Ŋga asu ŋgɨmɨ sindu hayambo-anɨmbo asu yɨfɨhündɨ asükai botɨndɨfimbui,” mehu. \s1 Sems asu Son ai adükarɨ tüküfembo hoafɨmefanɨ \r (Matyu 20:20-28) \p \v 35 Sems asu Son Sebedindɨ nɨmorɨ yimbu ai Sisasɨmbo-so tükümefɨneandɨ. Ranɨyafanɨ hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Yamundo-randeimbɨ, ro sɨhambo yɨhoehɨmbo mamɨ-moatükunɨ randowandɨ sehoahoa düduarɨhoanɨnɨ,” masafanɨ. \v 36 Sisas ai düdureapɨrühɨ yahuya, “Se wambo nɨnɨ-moatükunɨmboyafanɨ refepɨrɨmbo yifirayafana?” \v 37 Ai hoafɨyafandühɨ safanɨya, “Se sɨhafɨ hɨmboamupuimbo-randeimbɨ fondɨ ranɨwamɨ nɨmarɨfɨ hɨfandarandɨ ana, ro yifirayehɨ se ndowandɨfɨmunɨ se amarɨfɨ fondɨ ranambe nɨmandefomboane. Ŋga asu rananɨmbo ŋgorü ai warɨhondünɨndu asu ŋgorü ai kadüdanɨyu mbɨrandamboane,” masafanɨ. \v 38 Sisas ai hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se ana moai fɨfɨrɨneandɨ nɨne-moatükunɨ se düduefɨneandɨ ranahambo. Se asübusɨ ro semɨndɨmboayahɨ ra mandowandɨfanɨyo? Asu se ro hundürayahɨ yahurai ra hundürümandafanɨyo?” mehu \v 39 “Ranana randɨhoamboyehɨ,” safanɨ hoafɨmefanɨ. Asu Sisas ai hoafɨyupɨrühɨ yahuya, “Se tɨŋɨrɨfo ra ndowandümboemo ro asahamɨndɨhɨ nou. Asu ro hundürayahɨ yahurai se-amboanɨ hundüründɨmboemo. \v 40 Awi, ro sɨhafanɨmbo ŋgɨrɨ yɨnɨ mbɨsahapɨrɨ wandɨ warɨhondanɨ asu kadüdanɨ nɨmarɨmbo ra. Ŋga bɨdɨfɨrɨ nindou anɨmbo ranɨ fondɨ ranɨwamɨ ana nɨmandeimboyei. Ranɨ fondɨ ranana aheimboyo ndɨndofe hɨnɨŋgɨmefeyo,” mehu. \v 41 Asu süŋguru-ndeimbɨ 10 ranai ra hɨmborɨyomo mburumbo asu Son, Sems ahafanɨmbo ŋgɨnɨndɨmarupɨrɨ. \v 42 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo muŋguambo mborai yahupurɨ hürɨhepurɨ hayambo hoafɨyupurühɨ yahupurɨya, “Suda-yafe ndɨfo nindou mamɨ ranahambo dükarɨhorühɨya hɨfandɨrandeimbɨ asei. Se fɨfɨrɨhindɨ hɨfandɨrundeimbɨ ai ahamundɨ ŋgɨnɨndɨ ra muŋguambo nindoumbo nafuimbohünda. Asu ahei adükarɨ hamɨndɨ horomboyafu homondeimbɨ, ai ahamundɨ ŋgɨnɨndɨnambo muŋguambo nindoumbo hɨfandarundürɨ. \v 43 Ŋga se ranɨ süŋgundumboemo. Ŋga nindou dɨdai adükarɨ tüküfembo ehu ana, ai moanɨ farɨhairandeimbɨ nahurai mbɨnüŋguwamboane. \v 44 Nindou düdi ai adükarɨ hamɨndɨ tüküfembo hohoanɨmoayu ana, ai muŋguambo nindouyei moanɨ ratüpurɨyu randeimbɨ tükümbɨfiyuwamboane. \v 45 Mamɨ yahuraiane, Nindou Hondü ai hɨfɨnambo makusu ra nindou ai ahambo farɨhefimboyopoanɨ. Ŋga ai ahandɨ yaŋgɨrɨ nɨŋgo hohoanɨmo ra nindou ranaheimbohünda hɨnɨŋgɨfehü aboedambofendürɨmboyu makusu,” mehu. \s1 Sisas ai nindou hɨmboatɨharɨ aboedɨmarirɨ \p \v 46 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo Seriko ŋgoafɨhü tükümefundɨ. Ai tüküyafu mburu nindou afɨndɨ safɨ ranɨbabɨdɨmbo heiane, Bartimeus Timeusɨndɨ nɨmorɨ hɨmboatɨharɨ kakɨ napombo moako moakoyu randeimbɨ ranai nafɨkɨmɨ mamaru. \v 47 Ai Sisas Nasaretɨhündɨ akɨmɨ asünu hoafɨ ra hɨmborɨyu haya puküna hoafɨ karɨhoehü yahuya, “Sisas, Defitɨndɨ ahuirɨ, se wambo hɨpoamborowandɨrɨ,” mehuamboyo. \v 48 Asu Nindou afɨndɨ mahei ranai nindou hɨmboatɨharɨ ranahambo afoai hoafɨ kɨkɨrandɨfɨ masahündo. Ŋga nindou ranai asükai puküna hoafɨ karɨhoehü yahuya, “Sisas, Defitɨndɨ ahuirɨ, se wambo hɨpoamborowandɨrɨ,” mehundo. \v 49 Sisas ai nüŋgumbo hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou ranahambo hoafɨyahündoanɨ ndühɨ mbüsünu,” mehuamboyu. Asu nindou afɨndɨ ranai hɨmboatɨharɨ ranahambo mborai masahündo. Ai hoafɨyahündowohü seiya, “Hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨ kapeihü botɨyafo! Ŋga Sisas ai sɨhambo mborai mehu,” masahündo. \v 50 Ranɨyo nindou hɨmboatɨharɨ ranai horɨpɨrohoei piyu haya ahandɨ ŋgɨsɨharɨ hoearɨ yare sɨhai haya Sisasɨmbo sowana mahu. \v 51 Sisas ai düdurirühɨ yahuya, “Ro sɨhambo nɨnɨ-nünüŋgufenɨnɨmboyo se hohoanɨmoayafa?” mehundoamboyu. Asu hɨmboatɨharɨ ranai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou Yamundo-randeimbɨ, ro asükai hɨmboarɨnda samboanahɨ,” mehundo. \v 52 Sisas ai hoafɨyundowohü yahuya, “Se anɨhondümboarowandɨ ranɨ süŋgumbo aboedɨyafɨmboanafɨ, ŋga hafɨ,” mehundoamboyu. Asu mamɨharɨ asükaiyu hoeireandühɨ Sisasɨmbo nafɨsüŋgu süŋgumarürɨ hu. \c 11 \s1 Sisas ai Serusarem ŋgoafambe adükarɨ bogorɨ nindou nahurai tükümefiyu \r (Matyu 21:1-9; Ruk 19:29-38; Son 12:12-15) \p \v 1 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo Serusarem ŋgoafɨkɨmɨ akɨmɨ tɨfɨrundühɨyomo Orif hɨfɨ wafuhɨ Betefage asu Betani ŋgoafɨhü tükümefundɨ. Ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ yimbu koarɨhepɨrühɨ yahuya, \v 2 “Ŋgoafɨ gogu anaŋgo ranɨnambo ŋgafanɨ. Se ŋgoafambe tükündafɨneandühɨ doŋgi hoarɨfɨ nindou ai horombo semɨndɨ hokoate nɨmɨfihɨ wofɨnambo hɨmondɨndümo hɨnɨŋgɨndundanɨ nɨŋgowa nɨmehünou hoeindɨneamboyafanɨ. Se wofɨ fufurɨndɨhene hena ndowandɨfanɨ dügüfanɨ. \v 3 Asu nindou mamɨ ai sɨhafanɨmbo düdundüfipɨrühɨya, ‘Nɨmboe doŋgi ra sowandɨfanɨ ahüfana?’ ehu ana, asu se hoafɨndafɨnandowohü anɨmboya, ‘Adükarɨ ai ranambo ratüpurɨndu mbunda ŋgɨrɨ amɨtata koandɨhendɨ,’ mbɨsafanɨ,” mehu. \v 4 Ai hafanɨ hoeirɨneandane doŋgi ranai nafɨnɨ worɨ nafɨtambe kɨmɨ hɨmondɨrundümo hɨnɨŋgɨrundanɨ manɨŋgo. \v 5 Ai wofɨ fufurɨheneandane, nindou akɨmɨ manɨŋgomo ranai düdurüpɨrühɨ yahomoya, “Se nɨnɨ-nünüŋgufemboyo doŋgi ra wofɨ fufurarɨheneanda?” mehomondambo-yafanɨ. \v 6 Asu Sisas ai hoafɨmayupɨrɨ süŋgu sɨmborɨ hoafɨmefɨnapurɨ. Ranɨyo nindou-memo ranai doŋgi ra semɨndɨ hombo ahafanɨmbo yɨnɨ mehomopɨrɨ. \v 7 Ai doŋgi ra sowandɨfanɨ hüfanɨ Sisasɨmbo-so tüküyafɨne ahafandɨ hoandarɨ hoearɨ ra doŋgiwamɨ manandɨneanda ranɨwamɨ Sisas ai mamaru. \v 8 Ranɨyei nindou afɨndɨ ranai ahei ŋgɨsɨharɨ hoearɨ yimündɨbadɨhümündi nafɨnɨ korɨhi hei asu bɨdɨdɨfɨrɨ ai mbeyemü nahurai hutühümündi korɨmarɨhi hei. \v 9 Nindou afɨndɨ ranai puküna hoafɨ karɨhehindühɨ seiya, \q1 “Godɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmboane! \q2 God ai nindou Adükarɨndɨ ndürɨnambo asünu ranahambo aboedɨ aboedɨmbɨriramboane. \q1 \v 10 Sɨhefɨ amoao Defitɨndɨ sɨrambeahɨndɨ adükarɨ bogorɨ hapondanɨ sɨhefɨmbo hɨfandɨyomunɨmboayu ranahambo God ai aboedɨ aboedɨmbɨriramboane. \q1 God nɨmoamo hondü amaru ranahambo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmboane!” \rq Buk Song 118:25-26\rq* \m masei. \v 11 Sisas ai Serusaremɨhü tüküfi haya hu Godɨndɨ worambe muŋgu-moatükunɨ hübudura wakɨmareandɨ. Ŋga asu ndeara nɨmbɨfembo yaŋgɨrɨmayowamboyo ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ 12 ranɨbabɨdɨmbo Betani ŋgoafɨnambo hɨhɨrɨyafu mahomo. \s1 Sisas ai fik hoandasüfo nɨmɨndɨ nahurai ranahambo yowanɨ hɨsɨyopoanɨ mehu \r (Matyu 21:18-19) \p \v 12 Ŋgorü sinambo Betani ŋgoafɨhündɨ sɨfomondühɨyo, Sisas ai wembombomayu. \v 13 Ranɨyu fik nɨmɨndɨ ranai akɨdou aŋgunɨ safɨ emündü afɨndɨ momorɨyo haya manɨŋgowa hoeimareandɨ. Ai fik hɨsɨ kiarɨhɨpo yahu haya akɨmɨ hɨmboambo mahu, ŋga ai moai hɨsɨ mamɨ amboanɨ kiarowa hoeirirɨ. Ai emündü yaŋgɨrɨyo afɨndɨ momorɨmayo, sapo ranana fik hɨsambeyopoanɨ, ŋga ranɨmbo wamboyo. \v 14 Sisas ai fik nɨmɨndɨ ranahambo hoafɨyundowohü yahuya, “Se yowanɨ asükai hɨsɨyowanɨ nindou ai fik sesɨpoanɨ,” mehuamboyo. Asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai hoafɨ hoafɨmayu ra hɨmborɨmemo. \s1 Sisas ai Godɨndɨ worambeahɨndɨ nindou kakɨ semɨndɨmbo ratüpurɨ ratüpurɨmemonda hemoafoareapurɨ \r (Matyu 21:12-17; Ruk 19:45-48; Son 2:13-22) \p \v 15 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo homo Serusarem ŋgoafɨhü tüküyafu houmbo Godɨndɨ worɨna mahu. Ai hu hɨmboyuwane nindou ai ranambe napo kakɨfihɨ sɨhou sowandümo raraomaründa bukürɨmafoareapurɨ. Ai nindou kakɨ nandu houmbo sɨseru asu nindou nɨmarɨmo ndu kakɨfihɨ sɨhou-marundɨ ahamundɨ nɨmarɨfondɨ ra hɨhɨre amoahɨmareandɨ. \v 16 Asu ai nindou ranahamumbo Godɨndɨ worɨ ranɨ papambe fufuemɨndɨ horambo yowanɨ mehupurɨ. \v 17 Ranɨyu nindou ranahamumbo yamundeapurühɨ yahuya, “Godɨndɨ bukambe yare hoafɨyowohü yahoya, \q1 ‘Wandɨ worɨ ana muŋguambo hɨfɨhündɨ nindou ai ho wambo dɨdɨbafɨfe worane,’ \rq Aisaia 56:7, Jeremaia 7:11\rq* \m meho. Ŋga se hümbuhünɨ nindouyei dɨbonapɨfe fondɨ nahurai rawarɨhindɨ,” mehu. \v 18 Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu rundeimbɨyomo ai ranühɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo Sisasɨmbo hɨfokoefimbo nafɨ kokomarundɨ. Ai ramefundɨ ra sapo nindou ranai Sisasɨndɨ yamundɨfe hoafɨ ranɨmbo hepünahi marɨhünda ranɨmbo yɨhɨmborurühɨ. \v 19 Asu nɨmbambeahɨ Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo Serusarem hɨnɨŋgɨru houmbo mahomo. \s1 Nindou düdi ai anɨhondümbofe hondü anɨhondümboreandühɨ dɨdɨbafefiyu ana, ai ndemündümbui \r (Matyu 21:20-22) \p \v 20 Ŋgorü-sɨmboanɨ siambeahɨ Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo homondühɨyo hoeirundanɨ fik nɨmɨndɨ ranai nɨmbɨmayo. Ai nɨmbɨyowohü emündü asu ahasɨharɨ muŋguambo yapataparɨmayo. \v 21 Sisas ai fik nɨmɨndɨ ranahambo hoafɨmayundo ra Pita ai fɨfɨre haya hoafɨyundowohü yahuya, “Nindou Yamundo-randeimbɨ hoeiro, fik nɨmɨndɨ se hoafɨmayafɨndo ranana nɨmbɨyo haya anɨŋgo,” mehu. \v 22 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se Godɨmbo yaŋgɨrɨ anɨhondümbondundɨ. \v 23 Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ. Nindou mamɨ ai yimbu hohoanɨmokoateyuhü nɨmoei wafu ndanahambo sɨrɨwara-ambe karɨhoefɨ hanɨfɨ ehu ana, ai hoafɨmayu süŋgu randɨfemboe. \v 24 Ranɨmboane ro sɨhamumbo hoafehapurɨ, se nɨnɨ-moatükunɨ semɨndɨmbo anɨhondümborundühɨ ndahumɨndemboyefɨ yahomo houmbo dɨdɨbafefundɨ ana, ranɨ-süŋgunambo anɨmbo ndowandümboemo. \v 25-26 Asu se botɨndafu nɨŋgomombo dɨdɨbafɨndafundühɨ nindou ŋgorü ai sɨhambo moaruwai ramareandɨ ra hohoanɨmoayafɨ ana, amboawi mbɨsafɨndo. Rananɨmbo asu God ai sɨmborɨ sɨhafɨ hohoanɨmo moaruwai ra amboawi mbüsümbui,” mehu. \s1 Sisasɨmboya düdi sɨhambo ŋgɨnɨndɨ masaganɨnɨ yahomo houmbo düdumefundɨ \r (Matyu 21:33-46; Ruk 20:1-8) \p \v 27 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo asükai Serusarem ŋgoafɨhü tükümefundɨ. Sisas ai Godɨndɨ worambe huane Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ, ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ asu bogorɨ nindou ai ahambosowana mahomo. \v 28 Ai Sisasɨmbo düdururühɨ yahomoya, “Se ndanɨ ŋgɨnɨndɨ ra nahanɨhündambo sowandɨfɨmboyafa? Dɨdandɨ ŋgɨnɨndɨ nda sɨhambo masaganɨnamboyafɨ ndanɨ ratüpurɨ rawarowanda?” mehomondamboyu. \v 29 Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Roamboanɨ sɨhamumbo sɨmborɨ mamɨ düdufe düdundɨheapurɨmboyahɨ. Se wambo sɨmborɨ hoafemondɨndɨrɨ ana, asu ro ndanɨ ratüpurɨ ratüpurɨmbo ŋgɨnɨndɨ düdi masendɨrɨ ra hoafɨndahapurɨmboyahɨ. \v 30 Se wambo hoafɨyomondɨndɨrɨ, Son ai nindou hundürüra-marandɨ ŋgɨnɨndɨ ra Godɨndɨ-mayoyo, asu hɨfɨ ndanühɨndambo nindou-yomondɨ-mayoyo?” mehu. \v 31 Ai ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sɨhɨrɨ Godɨndɨ-mayoane asefɨ ana, ai sɨhefɨmboya asu nɨmboe anɨhondümbofe-koateayomoa? mbüsümbui. \v 32 Ŋga sɨhɨrɨ hoafɨyefühɨya hɨfɨnɨndɨ nindou-yafemayoane asefɨ ana, asu muŋguambo nindou ai fɨfɨrɨhindɨ Son ai Godɨndɨ hoafɨ hoafɨyu-randeimbani,” mehomo. \v 33 Ranɨmboyo ai hoafɨyomondühɨya, “Moai fɨfɨrɨhundɨ,” mehomondamboyu. Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Roamboanɨ düdi ŋgɨnɨndɨ masendɨrɨ ra ŋgɨrɨ hoafɨndahɨpurɨ,” mehu. \c 12 \s1 Nindou moaruwai wain nümbürɨ hɨfandɨmarundɨ kafoefe hoafɨ \r (Matyu 21:23-27; Ruk 20:1-8) \p \v 1 Sisas ai Suda-yei boboagorɨ ranahamumbo kafoefe hoafɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai wain nümbürɨ nümbürɨra mbura ginɨrɨmayu. Wainɨ hɨsɨ ra bubutükɨmbohünda hɨfɨ ambe kɨkɨra mbura nümbürɨ ra hɨfandɨmbo dago hüra hɨnɨŋgɨmareandɨ. Nümbürɨ ra ŋgorü nindou-yomondɨ warühɨ kakɨ semɨndɨ ratüpurɨmbo hɨnɨŋgɨre haya ahandɨhoarɨ aŋgunɨ hɨfɨna mahu. \v 2 Wainɨ ranai hɨsɨmayowamboyo nümbürɨ aharambürɨ ranai ahandɨ ratüpurɨyu randeimbɨ koamarɨheirü. Ai ŋguwanɨ nümbürɨ ranambeahɨndɨ sesɨ bɨdɨfɨrɨ mbɨsabudowa yahu haya. \v 3 Ŋga nümbürɨ hɨfandɨmarundɨ ranai ratüpurɨyu-randeimbɨ ranahambo mburündümo houmbo bubururü mburu nɨnɨ akɨdou warambefendokoate koamarɨhawurɨ. \v 4 Asu nümbürɨ aharambürɨ-mayu ranai asükai ratüpurɨyu-randeimbɨ ŋgorü koamarɨheirü. Ranɨyo ranahambo amboanɨ mbɨro burüwurɨ mburümbo moaruwai moaruwaimbomarüwurɨ. \v 5 Asükai ŋgorü ratüpurɨyu-randeimbɨ koamarɨheirü. Ŋga ranahambo hɨfokoamarüwurɨ. Asu asükai süŋgunambo ahandɨ ratüpurɨyomo rundeimbɨ afɨndɨ koamarɨhepurɨ. Nümbürɨ hɨfandɨrundeimbɨ ranai bɨdɨfɨrɨ buburupurɨ koamarɨhoupurɨ asu bɨdɨfɨrɨ hɨfokoamarupurɨ. \v 6 Nindou nümbürɨ hɨfandɨmarundɨ sowana koehefembo ra nümbürɨ aharambürü ahandɨ ŋgusüfo parireimbɨ nɨmorɨ yaŋgɨrɨyu manüŋgu. Ŋga bɨdɨfɨranambo ahamumbo sowana koamarɨheirü. Afɨndɨ ai hoafɨyuhɨya wandɨ nɨmorɨndɨ hoafɨ anɨmbo hɨmborɨndɨmboemo yahu haya koarmarɨheirü. \v 7 Ŋga nümbürɨ hɨfandɨmarundɨ ranai ahamundɨhoarɨ sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, ‘Ndanana nümbürɨ aharambürɨndɨ nɨmor-ani. Sɨhɨrɨ ahambo hɨfokoandɨhurühɨ anɨmbo nümbürɨ ra sɨhefɨmbeyo-wamboane,’ mehomo. \v 8 Ranɨyo nɨmorɨ ranahambo kɨkɨhɨründümo mburu hɨfokoarüwurɨ houmbo ahandɨ finɨmoko ra wain nümbürɨ ginɨrɨ hundünɨ pimarüwurɨ,” mehu \v 9 Asu Sisas ai düdufihɨ yahuya, “Nümbürɨ aharambürɨ ranai nɨnɨ-nüŋgumandea? Ai düdü wain nümbürɨ hɨfandɨmarundɨ ra hɨfokoandeapurühɨ wain nümbürɨ ra ŋgorü nendambo asükai dagapurümbui. \v 10 Awi seana Baiborambe hoafɨ mapenɨŋgo ra hoeimbarundɨyopoanɨ. Ai yare hoafɨyowohü yahoya, \q1 Kambohoanɨ worɨmboru-rundeimbɨ ai moaruwaiane yahomo houmbo masɨhoemo \q2 ranane asu hapondanɨ worɨ ŋgɨnemɨndɨmbo bogɨmondɨ kambohoanɨmbofemboayo. \q1 \v 11 Adükarɨ ai ahandɨhoarɨ ramareanda tükümefeyoane, \q2 ranane ro hoeirɨhundanɨ aboedɨhamɨndayo,” \rq Buk Song 118:22-23\rq* \m mehu. \v 12 Suda-yei boboagorɨ nindou ranai fɨfɨrundɨ ahamumboyo ranɨ kafoefe hoafɨ ra Sisas ai wataporɨmbomarandɨ. Ranɨmboyo Sisasɨmbo ranühɨ kɨkɨhimɨndɨmbo hohoanɨmomemo. Ŋga nindou afɨndɨ ranaheimbo yɨhɨmboyomondühɨyo, raru hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo mahomo. \s1 Takis kakɨ sai hohoanɨmo ranahambo Sisasɨmbo düdumarɨhorɨ \r (Matyu 21:18-19) \p \v 13 Suda-yei boboagorɨ nindou ranai Farisi nindou bɨdɨfɨrɨyomo asu Herotɨndɨ nendɨ bɨdɨfɨrɨyomo ahamumbo Sisasɨmbo sowana koamarɨhoupurɨ. Ai tɨkefe hefemboya Sisas ai moaruwai hoafɨ hoafɨmayu yahombo yahomo houmbo mahafomo. \v 14 Nindou ranai homo Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nindou Yamundo-randeimbɨ, ro fɨfɨrɨhumboanefɨ, seana nindoumbo yɨhɨmbokoate anɨhondümbo-anafɨ hoafɨyafɨ arandɨ. Seana nindou ndüreimbɨyei asu ndürɨkoateyei ranaheimbo moai hohoanɨmoyafɨ, ŋga God yifirayu hohoanɨmoane nindou yamundo arandɨ. Asu se nüŋguro hohoanɨmoyafa? Romɨyafe adükarɨ bogorɨ Sisarɨmbo takis kakɨ saimbo ra ahɨnümbɨyo, wanɨyo? Asu sɨhɨrɨ takis kakɨ saimbo ra ahɨnümbɨyo, wanɨyo?” mehomo. \v 15 Asu Sisas ai ahamundɨ wosɨhoafɨ hoafɨ ra fɨfɨre haya hoafɨyuhɨ yahuya, “Nɨmboe se wambo refe hoeifendɨrɨmbo ehomoa? Kakɨ hoarɨ mamɨ sowaründümo sɨnɨmo anɨmbo ro hoeindɨhea!” mehu. \v 16 Nindou ranai kakɨ hoarɨ sowaründümo homo masabudowamboyu düdureapurühɨ yahuya, “Ndürɨ asu sɨsamɨ nda dadea?” mehuamboemo. Asu ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sisarɨndane,” mehomo. \v 17 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Sisarɨndɨ moatükunayo ra Sisarɨmbo ndabudo. Asu Godɨndɨ moatükunayo ra Godɨmbo ndabudo,” mehuamboemo Sisasɨndɨ hoafɨ ranahambo mahepünefundɨ. \s1 Nindou yɨfɨhündɨ botɨfe hoafɨ ranɨmbo Sisasɨmbo düdumefundo \r (Matyu 22:23-33; Ruk 20:27-38) \p \v 18-19 Sadyusi ai hohoanɨmo-yomondühɨya, nindou yɨfɨyeimbɨ ai ŋgɨrɨ asükai yaŋgɨrɨ botɨndahindɨ yahomo-rundeimbɨ ai homo Sisasɨmbo düduyafundühɨ yahomoya, “Nindou yamundo-randeimbɨ, Moses ai sɨhefɨmbo ndanɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo nda sürü papɨmarandɨ. Nindou mamɨ ai nɨmorehɨ semündü haya nɨmorɨ-koate nindowenihɨ ai yɨfayu ana, amoŋgoandɨ kai ra akɨdɨ ai mbɨsemündu-wamboane. Rananɨmbo ahandɨ amoŋgoandɨ fondambe nindou wanɨndɨmboemo-hünda nɨmorɨ kambɨrɨneandamboane. \v 20 Mamɨmbo apodoho mamɨ 7 manɨŋgomo. Amoŋgo hondü ranai nɨmorehɨ ra semündü haya nɨmorɨ mbuimɨndɨkoate yɨfɨyuhɨyu asu nɨmorehɨ ahandɨ ra ranɨkɨmɨnɨndɨ akɨdɨmayu ranahambo hɨnɨŋgɨmareandɨ. \v 21 Ranɨyo nɨmorehɨ ra asükai akɨdɨ ŋgorü ai semündü haya nɨmorɨ kefekoate yɨfɨmayu. Ranɨyo asükai akɨdɨ ŋgorü ranɨkɨmɨnɨndɨ ai-amboanɨ mamɨ yahurai ramefiyu. \v 22 Mamɨ yahurai apodoho mamɨ 7 ranai ramefundɨ. Ranɨyo süŋgunambo nɨmorehɨ ranai amboanɨ yɨfɨmayo. \v 23 Apodoho mamɨ ranai nɨmorehɨ ra muŋguambo masowandümo. Ŋga süŋgunambo nindou ranai yɨfɨhündɨ botɨfeambe apodoho mamɨ ranai botɨndafundühɨ asu nɨmorehɨ ra dadɨ nɨmorehɨ manda?” mehomo. \v 24 Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se moai Baiborambe hoafɨ apenɨŋgo ra fɨfɨrundɨ asu Godɨndɨ ŋgɨnɨndɨ fɨfɨrundɨ. Ranɨmboane se mamɨkarɨ hoafayomo. \v 25 Nindou yɨfɨyeimbɨ ai asükai yaŋgɨrɨ botehindɨ ana, ŋgɨrɨ anamɨndühɨ-ndahi asu nɨmorehühɨ-ndafu ndühündɨ. Aiana sünambeahɨndɨ nendɨ nahurai nɨboadeimboyei. \v 26 Ŋga nindou yɨfɨyeimbɨ yɨfɨhündɨ botɨfe ra awi se Mosesɨndɨ buk nɨmɨ akɨdou hai imami tükümefeyo ra se hoeimbaruyo? Hoafɨ sürü mapenɨŋgo ranambe God ai Mosesɨmbo hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Roana Abrahamɨndɨ God-anahɨ, Aisakɨndɨ God-anahɨ, asu Sekopɨndɨ God-anahɨ,’ mehu. \v 27 God ana yɨfɨyeimbɨyei Godɨ yupoanɨ. Ŋga yaŋgɨrɨ nɨboadeimbɨyei God-ani. Sɨhei hohoanɨmo ana hɨhɨndɨ hohoanɨmoane,” mehu. \s1 Godɨndɨ weaŋgurühɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo \r (Matyu 22:34-40; Ruk 10:25-28) \p \v 28 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨreandeimbɨ ai süfuane Sadyusi ai Sisas babɨdɨmbo sɨmborɨ hoafɨmemo. Ranɨyu ai hɨmborɨyuane Sisas ai ahamundɨ düdufe hoafɨ ra sɨmborɨ aboedɨ hoafɨmayupurɨ. Ranɨyu Sisasɨmbo düdurirühɨ yahuya, “Ahɨnümbɨ hohoanɨmo nahanɨyo amurɨ ranahambo ŋgasünde haya adükarɨ hamɨndayoa?” mehuamboyu. \v 29 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyundohü yahuya, “Ŋgasündeandeimbɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmo ana ndanane: ‘Israer se wudɨpoapondɨhi hɨmborɨndei. Adükarɨ mamɨ yaŋgɨrani sɨhefɨ Godayu. \v 30 Se sɨhefɨ God Adükarɨ ranahambo ŋgusüfoambe muŋguambo, yifiafɨ muŋguambo, hohoanɨmo muŋguambo, ŋgɨnɨndɨ muŋguambo ranambo ŋgusüfo pandɨhorɨ.’ \v 31 Ranɨkɨmɨnɨndɨ ahɨnümbɨ hohoanɨmoane nda: Se sɨhafɨ wandafɨ mamɨmbo ŋgusüfo pandowandürɨ sɨhafɨ fimbo rawarowandɨ nou. Moai ŋgorü ahɨnümbɨ yimbu ndanahafembo ŋgasündeandeimbɨ yaŋgoro,” mehu. \v 32 Ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨreandeimbɨmayu ranai Sisasɨmbo hoafɨyundohü yahuya, “Nindou Yamundo-randeimbɨ, se hoafayafɨ ra aboedane. Anɨhondane moai ŋgorüpoanɨmbo God nüŋgu, ŋga Adükarɨ God mamɨ yaŋgɨrani anüŋgu. \v 33 Ranɨmboane Godɨmbo ŋgusüfoambe muŋguambo, fɨfɨrɨfe muŋguambo, ŋgɨnɨndɨ muŋguambo ranambo ŋgusüfo pefembo asu wandafɨ mamɨmbo ŋgusüfo pefembo sɨhefɨ fimbo rawehundɨ nou randɨhumboane. Sɨhɨrɨ yimbu hohoanɨmo ra rawarɨhundɨ ana, Godɨmbo sesɨ muŋgu mandɨfe asu nɨnɨhondɨ hɨfɨkoefe mandɨfe sɨhefe ra ŋgasündeamboane,” mehu. \v 34 Sisas ai hoeireandane ndore fɨfɨreandeimbɨ hoafɨ sɨmborɨ hoafɨmayuamboyu ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Se God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ra akɨmɨsafɨ anɨmbafɨ.” Sisas ai yare hoafɨmayua amurɨ ranai ahambo düdufe hoafɨ hoafɨmbo yɨhɨmbomemo. \s1 Sisas ai düdi Krais-ayu yahu düdumefiyu \r (Matyu 22:41-46; Ruk 20:41-44) \p \v 35 Sisas ai Godɨndɨ worambe nindou yamundearühɨ düdufihɨ yahuya, “Nɨmboe ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ ai Krais, nindou ra God ai ahandɨ nendambo aboedambofembo kamafoarirɨ, ranahambo Defitɨndɨ nɨmor-ani ehomoa? \v 36 Yifiafɨ Aboedɨ ai Defitɨmbo hohoanɨmo masagadowa hoafɨyuhɨ yahuya, \q1 ‘Se wandɨ warɨhondü waranɨ nɨmandɨfɨ ŋgafɨmbo sɨhafɨ hürütümbɨ ra sɨhafɨ hoarehɨ hɨnɨŋgɨndɨheapurɨ-mboyahɨ,’ \rq Buk Song 110:1\rq* \m mehu \v 37 Defit ai Kraisɨmbo Adükarɨ yahundo-marandɨ, asu nüŋgunde ahandɨ nɨmorɨ mandü-a?” mehu. \s1 Sisas ai ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨmbo ahɨnɨ hoafɨmayupurɨ \r (Matyu 23:1-36; Ruk 20:45-47) \p Nindou afɨndɨ ranai yaŋgorɨmbo Sisasɨndɨ hoafɨ hɨmborɨmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmayei. \v 38 Ai yamundeandürühɨ yahuya, “Ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨmbo hɨbadɨhümbo. Aiana warɨ hoandarümbɨ hoearɨ yihuruyo hefe maketambe howanɨ nindou ai ahɨnɨyeihɨ hɨhɨfɨ-mbɨrɨhümunɨ yahomomboanemo hohoanɨmoemo. \v 39 Aiana rotumbo-hünda rotu worambe asu sesesambe ra weaŋgurühɨndɨ fondɨwamɨ wagabe nɨmarɨmboanemo hohoanɨmoemo. \v 40 Aiana nɨmorehɨ kaisahoabedɨ ranaheimbo wosɨhoaforɨ hoafɨyomondürühɨ ahei worɨ kosɨründümo asu tɨkaruhoumbo hoandarɨ hamɨndɨ dɨdɨbafɨyafu arundɨ. Ranɨmbo-hündambo anɨmbo papɨ hoafɨ yɨbobofeambe ahamumbo ana tɨŋɨrɨfo ra moaruwai hamɨnd-anɨmbo ndɨmboe,” mehu. \s1 Nɨmorehɨ napokoate Godɨmbo kakɨ masɨhendɨ \r (Ruk 21:1-4) \p \v 41 Sisas ai Godɨndɨ worɨmbo kakɨ hɨpɨrɨ fikɨmɨ nɨmaruane nɨmorehɨ nindowenihɨ ai hɨpɨrɨ ranambe hei kakɨ mafoarɨhindɨ. Nindou kakɨ afɨndeimbɨ ranai afɨndɨsafɨ hɨpɨrɨ ranambe hei mafoarɨhindɨ. \v 42 Asu nɨmorehɨ napokoate kai ranai hamburɨ kakɨ yimbu toea sepɨrɨmɨndɨ ho hɨpɨrɨ ranambe mafoareapɨrɨ. \v 43 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo mborai yahupurɨ gugureapurɨ haya hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ. Nɨmorehɨ kai napokoate kakɨ Godɨndɨ worɨ hɨpɨrambe masɨhendɨ ranana napo afɨndeimbɨ masɨhehindɨ ranhambo ŋgasündeamboane. \v 44 Nindou napo afɨndeimbɨ ranai ana ahei adükarɨ mbegorɨndürɨ, ŋga akɨdou mafoarɨhindɨ. Ŋga nɨmorehɨ kai napokoate ranai ana ahandɨ sesɨ pemɨmboyoweimbɨ-mayo ranɨyo muŋgu masɨhendɨ,” mehu. \c 13 \s1 Sisas ai Godɨndɨ worɨ bɨreboemboe mehu \p \v 1 Sisas ai Godɨndɨ worɨ hɨnɨŋgɨre tüküfiyuane ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ mamɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou Yamundo-randeimbɨ, worɨ aboedɨ safɨ asu nɨmoei adükarɨ ra hoeiro,” mehundo. \v 2 Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨ yahuya, “Se worɨ afɨndɨ ndanahambo hoeiarowandɨ. Ŋgɨrɨ nɨmoei mamɨ amboanɨ ŋgoründɨwamɨ naŋgo, ŋga hɨfɨtɨreboai pɨndɨmboe,” mehu. \s1 Sisas ai tɨŋɨrɨfo afɨndɨ tükündɨfemboe mehu \r (Matyu 24:3-14; Ruk 21:7-19) \p \v 3-4 Sisas ai Orif hɨfɨ wafuambe nɨmarü hɨmboyuane, Godɨndɨ worɨ ai aŋgunɨ goagu mafondaro. Asu Pita, Sems, Son, Andru ai yaŋgɨrɨ masɨfomo. Ai sɨfomo Sisasɨmbo düdurüwurühɨ yahomoya, “Hoafɨyafɨmunɨ ranɨ-moatükunɨ ra nüŋgusümboanɨ tükümandɨfea? Asu nɨnɨ-moatükunɨ boatei tükündɨfemboe mbɨsefɨ fɨfɨrɨmandɨhua?” mehomondamboyu. \v 5 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se hɨbadümbo, ŋga nindou mamɨ sɨhamumbo wosɨhoaforɨ hoafɨndapurümbui. \v 6 Nindou afɨndɨ ranai ŋgomo wandɨ ndürɨ dükandundühɨya, ‘Ro nindou rananahɨ nda,’ mbɨsɨmo houmbo nindou afɨndɨ wosɨhoaforɨ hoafɨndundürɨmboemo. \v 7 Asu se yifiarɨndɨmondanɨ hɨmborɨndɨmondühane, asu yifiarɨ hoafɨ yaŋgɨrɨ aŋgunɨpoedɨ hɨmborɨndɨmondühane ra se yowanɨ afɨndɨ hohoanɨmondɨmboemo. Ranɨ-moatükunɨ ra tükündɨfemboesɨ, ŋga asu ranɨ-moatükunɨ tükefeyo ranahambo awi bɨdɨfɨranambo siane yahopoanɨ. \v 8 Hɨfɨ-hɨfɨ ranai sɨmborɨ yifiarɨndomboe. Asu adükarɨ bogorɨ nindouyafe nendɨ ranai sɨmborɨ sɨmborɨndɨmboemo. Hɨfɨ bɨdɨfɨrɨ ranɨfihɨ sesɨ ai wanɨndɨmboe asu hɨfɨhe ranai tükündɨfemboe. Muŋguambo moatükunɨ ranana nɨmorehɨ ai nɨmorɨ wakemɨndɨmbo yaho haya asübusɨ boatei asemɨndo nahuraiane tükefeyo. \v 9 Ranɨsɨmboanɨ anɨmbo se hɨbadümbo. Ai sɨhamumbo mbundüpundümo houmbo kansɨrɨyafe hɨmboarühɨ papɨ hoafɨndüpurɨmboemo. Asu Suda-yei rotu worambe bubundüpurɨmboemo. Wambo süŋguna ahamundɨ adükarɨ bogorɨ asu hɨfandɨrundeimbɨ ahamundɨ hɨmboahü nɨŋgomboemo. Ŋga refeambe anɨmbo Aboedɨ Hoafɨ ahamumbo wataporɨmbondüpurɨ. \v 10 Ŋga bɨdɨfɨranambo si ranai tüküfekoateyoambe nindou muŋguambo ranai aboedɨ hoafɨ ra hɨmborɨndei hehimbo anɨmbo. \v 11 Sɨhamumbo mbundüpundümo houmbo kotambe ndowapundümo ŋgomondanɨ se yowanɨ nɨnɨ hoafɨ hoafɨmandefɨ yahoefembo yɨhɨmboyopoanɨ. Moanɨ ranɨ-sɨmboanɨ hamɨndɨ anɨmbo se hoafɨmbo ra God ai horɨndeapurümbui. Asu ŋgɨrɨ se sɨhamundɨhoarɨ wataporɨmbondundɨ, ŋga Yifiafɨ Aboedɨ ai-anɨmbo wataporɨmbondamboe. \v 12 Nindou ai ahamundɨ amoŋgo mamɨ asu akohoandambo papɨ hoafɨndüpurɨ mbundumbo hɨfokoefepurɨmbo hoafɨndɨmboemo Asu afɨndɨ ai mamɨ yahurai randeambui. Asu nɨmorɨ ai ahandɨ hondɨ afɨndambo moaruwaimbondeapɨrühɨ nindoumbo hoafɨnduanɨ hɨfkoandüpɨrɨmboemo. \v 13 Wambohünda muŋguambo nindou ai sɨhamumbo moaruwaimbo-ndɨhipurɨmboyei. Ŋga asu dɨdɨyei moanane sei ŋgɨnɨndɨ anɨmboei hei ana, God ai aboedambo-ndearümbui,” mehu. \s1 Moaruwai hamɨndɨ moatükunɨ tükündɨfemboe \r (Matyu 24:3-14; Ruk 21:7-19) \p \v 14 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Se hoeindundanɨ moaruwai hamɨndɨ moatükunɨ sürühoeimbɨ fondɨwamɨ nɨŋgomboe. Nindou düdi ndanɨ hoafɨ nda ritimarandɨ ana, ai fɨfɨrɨmbɨreandamboane. Ranɨsɨmboanɨ nindou Sudia hɨfɨhü anɨmboei ai nɨmai fefoehi hehi hɨfɨ wafuanambo mbɨhahüsiamboane. \v 15 Asu nindou ai worɨwamɨnɨndɨ akusɨfoendɨ ra ai yowanɨ ahandɨ napo fufoemɨndɨmbo worɨnambo keboembui. \v 16 Asu nindou düdi nümbürambe anüŋgu ranai yowanɨ ahandɨ warɨhoandarɨ hoearɨ semɨndɨmbo ŋgumbui. \v 17 Ranɨsɨmboanɨ nɨmorehɨ warandühumbanei asu nɨmorɨ kehureimbanei aiana hɨpoanɨmboembouanei. \v 18 Se Godɨmbo dɨdɨbafɨndafundanɨ anɨmbo ranɨ-moatükunɨ ranai ŋgɨsɨharɨ afɨndɨ tüküfeyoambe tüküfekoatembeyo-wamboane. \v 19 Nɨmboe sapo ranɨ-sɨmboanɨ anɨmbo moaruwai hamɨndɨ tɨŋɨrɨfo tükündɨfemboe. God ai weaŋgurühɨ muŋgu-moatükunɨ nafɨrandambe moai yahurai tɨŋɨrɨfo tüküfeyo, asu süŋgunambo amboanɨ ŋgɨrɨ yahurai moatükunɨ tükündɨfeyo. \v 20 Asu Adükarɨ ai tɨŋɨrɨfo ranahambo bodɨfoahüfe kɨkemɨndɨkoate mbeimbonana muŋguambo nindou ranai ŋgɨrɨ aboedamboyahindɨ. Ŋga nindou ai wandanei yahu dɨbonɨyu hɨnɨŋgɨmareandürɨ aheimbo hohoanɨmondandürühɨ bodɨfoahünde kɨkɨndeambui. \v 21 Ranɨsɨmboanɨ nindou mamɨ ai sɨheimbo hoafɨndundürühɨya, ‘Hoeirɨhi, Krais ini nda,’ mbɨseianɨyo asu ‘Hoeirɨhi, ini goagu ra,’ mbɨseianɨ se yowanɨ anɨhondümbofepoanɨ. \v 22 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai ŋgomo tɨkandu houmbo anɨmboya, ‘Ro nda Krais-anahɨ,’ asu ‘Ro Godɨndɨ hoafɨ hoafɨya rɨhandeimb-anahɨ,’ mbɨsɨmo hou hepünɨfeimbɨ moatükunɨ randumboemo. Ai rarumbo-mbembonana God ai nindou dɨbonɨyundüreimbɨ ranaheimbo tɨkai hoafɨyomondürɨ. \v 23 Ranɨmboane muŋgu-moatükunɨ tükefeyo ra se hɨbadɨhümbo, ŋga muŋguambo moatükunɨ tüküfekoateyoambe ranahambo hoafayahapurɨ,” mehu. \s1 Süŋgunambo Nindou Hondü ai kudümbui \r (Matyu 24:29-31; Ruk 21:25-28) \p \v 24 Sisas ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ranɨ-moatükunɨ ranai tükündɨfe hayambondoanɨ anɨmbo, \q1 hüfɨhamɨndɨ ai nɨmbɨraŋɨ ndamɨndɨmboe \q2 asu amoamo ai ŋgɨrɨ sindu. \q1 \v 25 Mupui ai sünambeahɨndɨ fɨrɨbadeboai pütapɨndowohü \q2 asu muŋguambo sünambeahɨndɨ ŋgɨnɨndɨ moatükunɨ ranai fɨfɨmɨndɨmboe. \rq Aisaia 13:10, 34:4\rq* \m \v 26 Ranɨsɨmboanɨ anɨmbo nindou ai hoeindɨhoranɨ Nindou Hondü ai mburɨŋgaiwamɨ naŋgu haya ahandɨ hɨmboamupuimbo-randeimbɨ ŋgɨnɨndɨ kapeihɨ kudümbui. \v 27 Ranɨsɨmboanɨ anɨmbo ai sünambeahɨndɨ nendɨ koandɨhepuranɨ ŋgomo nindou God ai dɨbonɨyundüreimbɨ ra hɨfɨ ranahandɨ yimbuyimbu hɨmboranɨpoedɨ gugurɨnduwurümboemo. Ai hɨfɨ ranühɨ fufundündɨmo ŋgomombo sünü hɨfɨ fondeandambe ŋgomo tükündafumboemo,” mehu. \s1 Se süfurɨ nɨmɨndɨ ranahambo fɨfɨrɨndɨhindɨ \r (Matyu 24:32-35; Ruk 21:29-33) \p \v 28 Sisas ai asükai hoafɨyuhɨ yahuya, “Se süfurɨ nɨmɨndɨ fɨfɨrɨndundɨ. Nɨmɨ ranai emündü fofoayo ana, se fɨfɨrundɨ ra ndeara hoembo akɨmɨ tüküfembo yahomboane. \v 29 Mamɨ yahuraiane, se hoeindundanɨ muŋguambo moatükunɨ tükefeyo ra se fɨfɨrɨndundɨ, Nindou Hondü ai ŋɨgɨrɨ amɨtata kudu, ŋga ndeara yipurɨ kɨmani anüŋgu. \v 30 Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ. Bɨdɨfɨrɨ nindou hɨfɨ ndanühɨ anɨboadei ranai yɨfɨkoateyeiambe anɨmbo ranɨ-moatükunɨ ra tükündɨfemboe. \v 31 Hɨfɨ asu sünü ana awarɨndɨhoemboe, ŋga wandɨ hoafɨ ana ŋgɨrɨ awarɨndɨhoayo, ŋga wanɨ,” mehu. \s1 Nindou mamɨ ai-amboanɨ moai Adükarɨ ai tüküfembo si ra fɨfɨreandɨ \r (Matyu 24:36-44) \p \v 32 Sisas ai asükai hoafɨyuhɨ yahuya, “Nindou mamɨ ai-amboanɨ moai ranɨ-moatükunɨ tüküfemboayo si ra fɨfɨreandɨ. Sünambeahɨndɨ nendɨ amboanɨ moai fɨfɨrundɨ asu Nɨmorɨ ai-amboanɨ moai fɨfɨreandɨ, ŋga Afɨndɨ ai-yaŋgɨrani fɨfɨreamboayu. \v 33 Se hɨbadümbo nɨŋgomo, nɨmboe sapo ranɨ-moatükunɨ tüküfembo ra se moai fɨfɨrundɨ. \v 34 Ranana nindou mamɨ ai ŋgorügoanɨnɨ hombo yahu haya, ahandɨ ratüpurɨyomo rundeimbɨmbo hɨbadündɨ yahu haya ratüpurɨ yimbureapurɨ mbura nindou yipurɨ hɨfandɨra-randeimbɨmbo yipurɨ wudɨpoapondo hɨbadandɨ ehu nahuraiane. \v 35 Ranɨmbo-anɨmbo se hɨbadümbo nɨmandümo, nɨnɨ sɨmboanɨ worɨ aharambürü ranai tükümandɨfi, ra se moai fɨfɨrundɨ. Ai nɨmbambe tükümandɨfiyo nɨmbɨ mbusümombomandüyo, siambeahɨmandüyo ra se moai fɨfɨrundɨ. \v 36 Asu ai nɨmehünou tükündüfi hoeindeapuranɨ asu se apomboemo. \v 37 Ndanɨ hoafɨ ro sɨhamumbo hoafehapurɨ ra, muŋguambo nindoumbo kapeih-anahɨ, ŋga se hɨbadɨhümbo nɨmandei,” mehu. \c 14 \s1 Sudayafe bogorɨ nindou ai nüŋgundɨhu Sisasɨmbo mbundɨhurɨmɨndefɨ hɨfokoamandɨhurɨ mehomo \r (Matyu 26:1-5; Ruk 22:1-2; Son 11:45-53) \p \v 1 God ai Israerɨmbo Aboedambo-mareandüra aboedɨ manɨmboei si (Pasofa) asu bret yisɨkoate sesɨmbo si ra tüküfembo yimbu si manɨŋgo. Ranɨyo Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundurundeimbɨ ai Sisasɨmbo kɨkɨhimündɨ hɨfokoefimbo hohoanɨmomemo. Ranɨyo ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sɨhɨrɨ nɨnɨ-süŋgundɨhu Sisasɨmbo wosɨhoaforɨ hoafɨ ndɨhurɨ mbunduhu kɨkɨhɨndɨhurɨmɨndefɨ hoahu hɨfokoamandɨhurɨ,” mehomo. \v 2 Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Sɨhɨrɨ adükarɨ sihɨ ana refepoanɨ, ŋga nindou ai ŋgɨnɨndɨndeihɨ sɨhefɨ mbusümo yifiarɨ botɨndɨhimboyei,” mehomo. \s1 Nɨmorehɨ mamɨ ranai Sisasɨndɨ mbɨrowamɨ fɨsɨŋarümbü moatükunɨ kamareandɨ \r (Matyu 26:6-13; Son 12:1-8) \p \v 3 Sisas ai Betani ŋgoafɨhü Saimon horombo mɨmanɨho masɨmeimboyoweimbɨ ahandɨ worambe mamaru. Sisas ai nindou ranahandɨ worambe sesühɨ nɨmaruane, nɨmorehɨ mamɨ ai nɨmoei hɨpɨrambe sanda aboedɨ fɨsɨŋarümbü kakɨ afɨndɨ fihɨ semɨndeimbɨ semɨndɨ haya tükümefeyo. Ranɨyo Sisas ai sesühɨ nɨmaruane ai hɨpɨrɨ ra boborehaya sanda ra ahandɨ mbɨrowamɨ kamareando. \v 4 Ŋga asu nindou bɨdɨfɨrɨ mamarümo ranai ŋgɨnɨndɨyomondühɨ sɨmborɨ hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Nɨmboe sanda ra yatɨkɨrɨ-yatɨkɨrɨ aranda? \v 5 Nindou ai sanda ra kakɨnambo mbasahümündi-mbonana 300 kakɨ hoarɨnambo anɨmbo sahümündihɨ kakɨ ra nindou napokoate-yeimbɨmbo sahundürɨ,” mehomo. Ranɨmboemo ai nɨmorehɨ ranahambo ŋgɨnɨndɨmarundɨ. \v 6 Ŋga Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nɨmorehɨ ra ambe, ŋga nɨmboe se ahambo ŋgɨnɨndarunda? Ai aboedɨ moatükunɨyo wambo ramareandɨ. \v 7 Nindou napokoateyeimbɨ ana muŋguambo si sebabɨdɨmbo nɨmandeimboyei. Se nɨnɨ-sɨmboanɨyo aheimbo fehefendürɨmbo hohoanɨmoayei ra fandɨhehindürɨ. Ŋga ro ana ŋgɨrɨ muŋguambo si se-babɨdɨmbo nɨmboahɨ. \v 8 Nɨmorehɨ ndanai nɨnɨ-moatükunɨyo ai refembomayo ranɨyo ramareandɨ. Ai wandɨ fi sandanambo hundürümarandɨ ra yɨfɨndahanɨ hɨfɨkefendɨrɨmbomayo ranɨmboyo ranɨ boatei ramareandɨ. \v 9 Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ, muŋguambo hɨfɨ aboedɨ hoafɨ ra wataporɨmbondundühɨ nɨmorehɨ ai ramareandɨ ranahambo hoafɨndɨmonda ahambo hohoanɨmondeimboyei,” mehu. \s1 Sudas ai Sisasɨmbo boboagorɨ nindouyomondɨ warɨhündɨhinɨmboeahɨ mehu \r (Matyu 26:14-16; Ruk 22:3-6) \p \v 10 Ranɨsɨmboanɨ Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ mamɨ Sudas Iskariot ai Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ sowana Sisasɨmbo ahamundɨ warɨhüfimbo mahu. \v 11 Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ ai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨyomondühɨ Sudasɨmbo bɨdɨfɨrɨ kakɨ segodombo hoafɨmemo. Ranɨyo Sudas ai Sisasɨmbo ahamundɨ warɨhüfimbo nɨnüŋgumandɨhe yahuhayambo hohoanɨmomayu. \s1 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ babɨdɨmbo sesesɨmemo \r (Matyu 26:14-16; Ruk 22:7-14, 21-23; Son 13:21-30) \p \v 12 Bret yisɨkoate sesɨmbo si ranai weaŋgurühɨ tükümefeyo. Ranɨsɨmboanɨ ra Pasofa sipsip nɨmorɨ sesɨmbohünda hɨfokoarɨhi arɨhündɨ. Asu Sisasɨmbo süŋgururü-rundeimbɨ ai düduyafundowohü yahomoya, “Se hohoanɨmoyafanɨ ro sesesɨmbo ra sɨhambo nahü ŋgefɨ dɨdɨboado-mandɨhunda?” mehomondamboyu. \v 13 Asu Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨ yimbu koarɨhepɨrühɨ yahuya, “Se adükarɨ ŋgoafɨnambo ŋgafanɨ. Ranühɨ nindou mamɨ hoe hɨpɨrambe ndemündü haya nafɨnɨ düdɨ tükündüfimbui. Ahambo anɨmbo se süŋgundɨnɨrɨ. \v 14 Se hoeindɨneranɨ nɨnɨ-worɨnamboyu afarɨfiyu ra se worɨ aharambürɨ ranahambo düdundafɨneandühɨ anɨmboya, ‘Nindou yamunde-randeimbɨ ai düdufihɨya, ‘Worɨ nahanambe Pasofa si sesɨ ra sesesɨmandefɨ?’ mehuamboanehɨ,’ mbɨsafanɨ. \v 15 Rananɨmbo adükarɨ nɨmoamondɨ worɨ nafɨrɨndümo hɨnɨŋgɨmarundɨ ra nafuindümbui. Ranühɨ anɨmbo se sesɨ ra sɨndɨndɨneandɨ,” mehu. \v 16 Süŋgurɨnerɨ-rɨnandeimbɨ ranai hafanɨ ŋgoafɨ ranühɨ hoeirɨneandane, muŋgu-moatükunɨ ai hoafɨmayu süŋgure meŋgoro. Ranɨyo ranühɨ sesesɨmbo sesɨ ra sɨndɨmarɨneandɨ. \v 17 Ndeara nɨmbɨhoafɨ-mayoamboyo Sisas ai ahandɨ süŋgururü-rundeimbɨ 12 ranɨbabɨdɨmbo mahomo. \v 18 Ai sesɨ sowasümondühɨ nɨmarɨmombo Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ. Nindou mamɨ seambeahɨndɨ anɨmbo wambo hürütümbɨ nindou-yomondɨ warɨhündeandɨrɨmbui. Nindou ranai hapondanɨ ro-dɨbombo sesɨ asesu,” mehu. \v 19 Süŋgururü-rundeimbɨ ranai ranɨ hoafɨ ra hɨmborɨyomo houmbo ŋgusüfoambe moaruwaimarapurɨ. Ranɨyo mamai mamaiyomondühɨ düdururühɨ yahomoya, “Awi rombayahɨpoanɨ?” ranɨranɨmemo. \v 20 Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou ranana seambeahɨndani. Ai bret semündü haya rodɨbo hɨpɨrambe afoarɨhoandɨ. \v 21 Anɨhondane Nindou Hondü ai yɨfɨmbiyuamboane. Baiborambe hoafɨyohüya, yɨfɨndümbui, meho süŋgu. Ŋga nindou düdi Nindou Hondü hürütümbɨ nindou-yomondɨ warɨharirɨ ranai hɨpoanɨmboembouani. Mamɨharɨ hondɨ ai ahambo ana wakemündɨkoate mbeyowamboyo.” mehu. \s1 Sisas ai ahambo süŋgururü rundeimbɨmbo wain hoe asu bret masagapurɨ \r (Matyu 26:26-30; Ruk 22:15-20; 1 Korin 11:23-25) \p \v 22 Sowasümondühɨ nɨmarümombo Sisas ai bret semündü hɨfɨtɨre Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo yimbumareapurɨ. Asu ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se sowandümo, ŋga nda wandɨ fi safane,” mehu. \v 23 Asükai wain hoe kapambe semündü Godɨmbo hɨhɨfɨrürɨ mbura masagapura ai muŋguambo masɨmɨndɨmo. \v 24 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nda wandɨ horane God hoafɨ fɨramündü masɨhendɨ ra ŋgɨnemɨndɨmbo. Wandɨ horɨ karefoendɨ ra muŋguambo nindoumbo fehefembo-hündamboane. \v 25 Ro sɨhamumbo anɨhondümbo-anahɨ hoafehapurɨ, Ro ŋgɨrɨ asükainda wain hoe ndɨmɨndɨhɨ, ŋga moanɨ ŋga ŋgambo God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranambe sɨmborɨ wain hoe ndɨmɨndɨmboyahɨ,” mehu. \v 26 Ranɨyo herü mamɨ herüyomondühɨ adükarɨ ŋgoafɨ ra hɨnɨŋgɨru houmbo Orif hɨfɨ wafuanambo mahafomo. \s1 Sisas ai Pitamboya ai wambo daboadɨ hɨhɨrɨndeandɨrɨmbui mehu \r (Matyu 26:31-35; Ruk 22:31-34; Son 13:36-38) \p \v 27 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se muŋguambo sɨhamundɨ anɨhondümbofe hɨnɨŋgɨndumboemo. Nɨmboe sapo Baiborambe yare hoafɨyowohü yahoya, \q1 ‘Ro sipsip hɨfandɨrandeimbɨ nindou hɨfokoandɨhina \q2 asu sipsip ai buküründahimboyei,’ \rq Sekaraia 13:7\rq* \m meho. \v 28 Ŋga yɨfɨhündɨ botɨndahe hehea roboakorɨ Gariri hɨfɨnambo ŋgümboyahɨ,” mehu \v 29 Pita ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Muŋguambo nindou ai sɨhambo anɨhondümbofe hohoanɨmo ra hɨnɨŋgɨndumboemo. Ŋga roana ŋgɨrɨ hɨnɨŋgɨndɨheanɨnɨ,” mehu. \v 30 Sisas ai hoafɨyundühɨ yahuya, “Ro sɨhambo anɨhondümboanahɨ hoafehanɨnɨ, ndanɨ nɨmbokoanɨ kakaro ai yimbumbo hoafɨkoateayuambe anɨmbo se ŋgɨmɨmbo hoafɨndafühɨya, ro moai ahambo fɨfɨrɨhinɨ mbɨsamboyafɨ,” mehundo. \v 31 Ŋga Pita ai hoafɨyuhɨ yahuya, “Ro ŋgɨrɨ moai fɨfɨrɨhinɨ mbɨsahɨ, ŋga sedɨbo yɨfɨndamboyahɨ,” mehuamboemo. Asu bɨdɨfɨrɨ süŋgururü-rundeimbɨ ai-amboanɨ mamɨ yahurai hoafɨmemo. \s1 Sisas ai Getsemanihɨ Godɨmbo dɨdɨbafɨmayu \r (Matyu 26:36-46; Ruk 22:39-46) \p \v 32 Ai homo Getsemani seiarɨhündɨ ranühɨ tüküyafu ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se ndühɨ nɨmandümo, ŋga ro Godɨmbo dɨdɨbafɨnda samboanahɨ,” mehupurɨ. \v 33 Asu ai Pita, Sems, Son ahamumbo yaŋgɨrɨ sepurɨmündü haya mahu. Ranɨyu asu Sisas ai ŋgusüfo pukɨrɨrɨhü ŋgusüfoambe moaruwai hohoanɨmomarɨrɨ. \v 34 Ranɨyu hoafɨyupurühɨ yahuya, “Wandɨ ŋgusüfoambe pukɨrandɨrühɨ yɨfɨmbo yaŋgɨrayahɨ. Ŋga se ndühɨ ndondu nɨmandɨmo hɨbadündɨ,” mehu \v 35 Ai akɨdou sühüfi hu hɨfɨnɨ amoembü amoearümbo nafɨ yagodohü ana, tɨŋɨrɨfo ra gübüsɨmbɨfoareandɨra yahu haya dɨdɨbafɨmefiyu. \v 36 Ai ndare dɨdɨbafɨfihɨ yahuya, “Ape, wandɨ Ape, se yifirayafɨ ana wambo tɨŋɨrɨfoembü moatükunɨ ra raguanambo-ndowandɨ. Ŋga se yowanɨ wandɨ yifirɨ süŋgufepoanɨ, ŋga sɨhafɨ yifirɨ süŋgundowandɨ,” mehu \v 37 Ai hɨhɨrɨfi hu hɨmboyuwane ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranai mapomondamboyu. Ai Pitambo hoafɨyundowohü yahuya, “Saimon, se apafühɨyafɨ? Asu se awi mamɨ awa amboanɨ yaŋgɨrɨ nɨmarɨmbo ra wanɨyo?” mehu. \v 38 Asu ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se hɨbadu nɨŋgomombo dɨdɨbafɨndafundɨ, ŋga sɨhamumbo refe hoeifepurɨmbo tükündɨfeyoanɨ pɨndɨmboemo. Anɨhondane, ŋgusüfo ana refembo hohoanɨmoayosɨ, ŋga fiane nɨmborayo,” mehu. \v 39 Asükai Sisas ai hɨhɨrɨfi hüfo weaŋgurühɨ dɨdɨbafɨmefiyu nahurai dɨdɨbafɨmefiyu. \v 40 Ai asükai hɨhɨrɨfi hu hɨmboyuwanɨ ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai yapombo hɨmbomarapura mapomo. Ranɨyo yaŋgɨrɨmareapura, asu moai nɨnɨ-hoafɨ ahambo hoafɨmbo fɨfɨrundɨ. \v 41 Sisas ai asükai ŋgɨmɨ noufimbɨ hɨhɨrɨfi sünɨ hɨmboyuwane ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai apusɨmemo. Ranɨyo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Awi se fiharu apomomboemo? Ndearambo ranɨ-moatükunɨ ranai tüküfehü Nindou Hondümbo moaruwai hohoanɨmoyomondeimbɨ-yomondɨ warɨhü-rüwurɨmboanemo. \v 42 Hoeiru, nindou-yomondɨ warɨhüfendɨrɨmbo nindou-mayu ranai tüküfimboani. Ŋga botɨyafu houmbo ŋgefo,” mehu. \s1 Sisasɨmbo mbumaründümo \r (Matyu 26:47-56; Ruk 22:47-53; Son 18:3-12) \p \v 43 Sisas ai wataporɨmborandühɨ nüŋguane Sudas süŋgururü-rundeimbɨ 12 ambeahɨndɨ mamɨ ai tükümefiyu. Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ nindouyomo asu Suda-yafe bogorɨ nindouyomo ranai nindou afɨndɨ safɨ ranahamumbo koamarɨhoupura pisao yihɨmɨndɨ asu nɨmɨharɨ fufuründümo houmbo ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ babɨdɨmbo mahomo. \v 44 Nindou sapo Sisasɨmbo nindouyomond warɨhüfimbomayu ranai nindou afɨndɨ ranahamumbo dɨbo hoafɨyupurühɨ yahuya, “Nindou ro wakɨkɨhɨndɨhünanɨ anɨmbo aiani, ŋga se ahambo mbundürɨndɨmo houmbo ndondu hɨbadürɨ ŋgomo,” mehupurɨ. \v 45 Ranɨyo Sudas ai nɨmehünou hu Sisasɨmbo hoafɨyundowohü yahuya, “Yamundo-randeimbɨ,” yahuhü wakɨkɨhɨmarürɨ. \v 46 Ranɨyo nindou ranai Sisasɨmbo warɨyomo homo mbumaründümo. \v 47 Nindou akɨmɨ burɨmemo ranambeahɨndɨ mamɨ ranai ahandɨ pisao hüramündɨ haya Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨndɨ ratüpurɨyu randeimbɨmbo harɨmeindo. Ranɨyo ahandɨ ŋgorü hɨmbo hoearɨ mafoafoareando. \v 48 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se pisao asu nɨmɨharɨ fufuründümo houmbo wambo kɨkɨhemɨndɨrɨmbo masɨfomo ra hümbuhünümbɨ nindoumbo kɨkɨhimɨndɨmbo nahuraianemo. \v 49 Ro si mamamɨ-rɨhandühɨ sebabɨdɨmbo nɨmarɨmbo Godɨndɨ worambe nindou yamundɨhearü marɨhandɨ ra asu se moai wambo kɨkɨhɨründümondɨrɨ. Ŋga Baiborambe hoafɨmayo ra anɨhondü tükümbɨfeyoamboane,” mehu. \v 50 Ranɨyo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ranai hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo pomefoundɨ. \v 51-52 Nindou hoarɨfɨ mamɨ ai kɨfohɨ hoearɨ yaŋgɨrɨ güde haya Sisasɨmbo süŋgumarürɨ hüfu. Asu ahambo kɨkɨhɨrundümondane hoearɨ yaŋgɨrɨ kɨkɨhɨmaründümonda safɨ yaŋgɨrɨ mafifoendɨ. \s1 Sisasɨmbo kansɨrɨ yomondɨ hɨmboahü papɨ hoafɨmarɨhorɨ \r (Matyu 26:57-68; Ruk 22:54-55; Son 18:13-14, 19-24) \p \v 53 Sisasɨmbo mburündümo mburumbo Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ hondündɨ worambe, Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ, bogorɨ nindou asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ gugureafu nɨmarɨmondanɨ sowaründümo mahomo. \v 54 Sowaründümo mahomondamboyo Pita ai akɨdou aŋgunɨsafɨ süŋgumarapurɨ hu. Ai hu Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ-yomondɨ bogorɨ hondündɨ worambe kefuai prisman babɨdɨmbo haihü mamarɨmo. \v 55 Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ asu muŋguambo kansɨr ai nɨnɨ-moaruwai moatükunɨrandɨ Sisas ai ramareandɨ ra fɨfɨrɨfembo-hünda kokomarundɨ. Ahambo hɨfokoefimbo-hünda ahandɨ moaruwai hohoanɨmo fɨfɨrɨfembo-hünda kokomarundɨ, ŋga ai moai nɨnɨ-akɨdou amboanɨ moaruwai rareanda fɨfɨrundɨ. \v 56 Nindou afɨndɨ ahambo tɨkarɨhorɨ hehi papɨ hoafɨmarɨhorɨ, ŋga ahei hoafɨ ra yimbusümoane. \v 57-58 Nindou bɨdɨfɨrɨ ai Sisasɨmbo papɨ hoafɨmbo yahomo houmbo nɨŋgomombo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ro hɨmborɨyefanɨ ai hoafɨyuhɨ yahuya, ‘Godɨndɨ worɨ nindou ahamundɨ warɨnambo worɨmbomarundɨ ra bɨrɨboadɨheamboyahɨ. Asu ro ŋgɨmɨ si yaŋgɨrɨ asükai nindou warɨna worɨmbokoateyeimbɨ worɨ ra worɨmbondɨhamboyahɨ,’ mehu,” mehomo. \v 59 Ŋga asu ahamundɨ hoafɨ wataporɨmbomarundɨ ranai sɨmogodühɨ hoafɨkoate mamɨkarɨ wataporɨmboru wakɨmarundɨ. \v 60 Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ ai kansrɨyomondɨ hɨmboahü botɨfi nüŋgumbo Sisasɨmbo düdurirühɨ yahuya, “Nɨmboe papɨ hoafarunɨnɨ ranahambo sɨmborɨ hoafɨkoateayafa?” mehundo. \v 61 Ŋga Sisas ai ahamumbo moai nɨnɨ akɨdou amboanɨ hoafɨyupurɨ. Asükai sesɨ sɨhai-randeimbɨ ai düdurirühɨ yahuya, “Se God aboedani sei rɨhündeimbɨ ahandɨ nɨmorɨ Kraisɨ-yafɨ, wanɨyo?” mehu. \v 62 Asu Sisas ai hoafɨyuhɨya, “Rananahɨ. Rananɨmbo se muŋguambo hoeindɨhoranɨ Nindou Hondü ai God Ŋgɨnɨndeimbɨndɨ warɨhondü waranɨ nɨmandümbui asu sünambeahɨndɨ mburɨŋgai dɨbonde kudümbui,” mehu. \v 63 Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨ ranai ahandɨ fihɨndɨ hoearɨ hɨreandühɨ hoafɨyupurühɨ yahuya, “Ŋgɨrɨ nindou ŋgorü ai moaruwai ramareandɨ ranahambo hoafɨndu. \v 64 Se hɨmborɨ-yomondanɨ ai Godɨmbo tɨrɨfoefe hoafɨmayu. Se hohoanɨmoyomondanɨ sɨhɨrɨ ahambo nɨnɨ-nünüŋgu-mandɨhura?” mehuamboemo. Asu muŋguambo ai hoafɨyomondühɨ yahomya, “Ai moaruwai ramareandɨ ranɨmbohünda yɨfɨmbiyu-wamboane,” mehomo. \v 65 Bɨdɨfɨrɨ ai ŋgurɨ tɨfɨyafundo asu hoearɨnambo hɨmboarɨ gabudɨfoaru mburumbo harɨmemondo. Ai hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Hoafɨyafɨ düdi sɨhambo harɨmayu ra,” mehomo. Ranɨyo asu prisman ai sowaründümo houmbo harɨmemondo. \s1 Pita ai Sisasɨmbo ro moai fɨfɨrɨhinɨ mehu \r (Matyu 26:69-75; Ruk 22:56-62; Son 18:15-18, 25-27) \p \v 66 Pita ai hoafɨ yɨbobofe worɨ ginɨrɨ mbusümondühɨ nɨmaruwane Godɨmbo sɨhai-randeimbɨ adükarɨ bogorɨndɨ ratüpurɨyo randeimbɨ yihoarɨfɨ ai tükümefeyo. \v 67 Ai hoeirerane Pita ai haihü mamaruwa hɨmboarɨ parerɨ nɨŋgombo hoafɨyohü yahoya, “Seamboanɨ Sisas Nasaretɨhündɨ dɨbombo manɨmbafane,” mehoamboyu. \v 68 Asu Pita ai wanɨ yahu hoafɨyuhɨ yahuya, “Se hoafayafɨ ranana ro moai fɨfɨrɨheandɨ,” yahu haya worɨ yipurɨkɨmɨ mahu. \v 69 Asu ratüpurɨyo randeimbɨ ranai asükai hoeirerɨ haya nindou akɨmɨ manɨŋgomo ranahamumbo hoafɨyopurühɨ yahoya, “Nindou ndanai amboanɨ ai dɨborɨhɨndani,” meho. \v 70 Ŋga asükaiyu Pita ai dɨdɨmoyuhü wanɨ mehu. Akɨdou hɨhɨnɨŋgɨre mbura nindou manɨŋgomo ranai Pitambo hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Anɨhondü, seamboanɨ Garirihünd-anafɨ, ŋga se ai dɨborɨhɨnd-anafɨ,” mehomo. \v 71 Asu asükai ai dabarɨfihɨ yahuya, “Se nindou wataporɨmboarɨhorɨ ranana ro moai fɨfɨrɨhinɨ,” mehu. \v 72 Ai ranɨ hoafɨ ra hoafɨyu hayamboyuane, nɨmehünou kakaro ai asükai hoafɨmayu. Ranɨyo Sisas ai Pitambo hoafɨyundowohüya, “Kakaro ai yimbumbo hoafɨkoate-ayuambe anɨmbo ŋgɨmɨmbo wamboya moai fɨfɨrɨhinɨ mbɨsamboyafɨ,” mehu ra hohoanɨmoyuhɨ asu Pita ai afɨndɨ aranɨmayu. \c 15 \s1 Pairatɨmbo sowana Sisasɨmbo sowaründümo mahɨfomo \r (Matyu 27:1-2, 11-14; Ruk 23:1-5; Son 18:28-38) \p \v 1 Siambe hondü Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ bogorɨ, hɨfandɨrundeimbɨ nindou, ahɨnümbɨ hohoanɨmo fɨfɨrundeimbɨ muŋguambo kansɨr ai hoafɨ mamamberu masɨhoundɨ. Ranɨyo asu süŋgunambo Sisasɨmbo warɨ hüputüpurundümo mburumbo Pairat sowanambo sowaründümo mahomo. \v 2 Asu Pairat ai Sisasɨmbo düdurirühɨ yahuya, “Se Suda-yei adükarɨ bogorɨyafɨ?” Asu Sisas ai sɨmborɨ hoafɨyuhɨya, “Se sɨhafɨhoarɨ hoafayafɨsɨ,” mehu. \v 3-4 Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ ai afɨndɨ papɨ hoafɨmarura asu Pairat ai asükai düdurirühɨ yahuya, “Sɨhambo afɨndɨ papɨ hoafarunɨnɨ. Asu se nɨmboe akɨdou amboanɨ sɨmborɨ hoafɨkoateayafa?” mehu. \v 5 Asükai Sisas ai akɨdou amboanɨ hoafɨ-koatemayua Pairat ai mahepünɨfiyu. \s1 Pairat ai Sisasɨmboya yɨfɨmbiyu wamboane mehu \r (Matyu 25:15-26; Ruk 23:13-25; Son 18:39–19:16) \p \v 6 Muŋgu hɨmbanɨ Pasofa sesesɨ si tüküfeyoambe Pairat ai karabusambeahɨndɨ nindou mamɨ aboedambo hɨnɨŋgɨrirɨ-marandɨ. Nɨmorehɨ nindowenihɨ ranai aheihoarɨ ndürɨ dükarɨhoranane hɨnɨŋgɨrerü marandɨ. \v 7 Ranɨsɨmboanɨ nindou mamɨ ahandɨ ndürɨ Barabas ai nindou bɨdɨfɨrɨ sepurɨmündü haya gafman babɨdɨmbo yifiarɨyomo nindou hɨfokoamarunda karabusɨmarüpurɨ. \v 8 Nindou afɨndɨ ranai gugureandühɨyo Pairatɨmbo horombo aheimbo yaremarandɨ rasüŋgufembo düdumehindɨ. \v 9 Asu Pairat ai düdurerühɨ yahuya, “Se hohoanɨmoyeiyanɨ sɨheimbo sowana Suda-yei adükarɨ bogorɨ ra aboedambo koandɨhehinɨmboyo?” mehu. \v 10 Sapo Pairat ai ndore fɨfɨreandɨ Godɨmbo sesɨ sɨhou-rundeimbɨ ai Sisasɨmbo ŋgusüfoambe moaruwaiyomondühɨyo ahambo sowana koamarɨhawurɨ. \v 11 Ŋga Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨ ai nindou afɨndɨ ranaheimbo hohoanɨmo botɨmarundürɨ Sisasɨmbo ana yowanɨ aboedambofipoanɨ, ŋga Barabasɨmbo anɨmbo, yahomo houmbo. \v 12 Asükai Pairat ai düdureandürühɨ yahuya, “Se hohoanɨmoyeiyanɨ, ro nɨnɨ-nünüŋgu mandɨhinɨ se Suda-yei adükarɨ bogorɨ sei arɨhündɨ ranahambo-a?” mehuamboyei. \v 13 Asu ai asükai hoafɨ karɨhehindühɨ seiya, “Nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨfihɨ tɨkoemündü pefimboani,” masei. \v 14 Asu Pairat ai düdureandürühɨ yahuya, “Ŋga asu nɨne-moaruwai ramareanda?” mehuamboyei. Asu ai puküna hoafɨ karɨhehindühɨ seiya, “Nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ-fihɨ tɨkoemündü pefimboani,” maseiamboyu. \v 15 Ranɨyo nindou afɨndɨ ranai hɨhɨfɨ-hɨhɨfɨmbeyeia yahu haya aheimbo sowana Barabasɨmbo koamarɨheirü. Asu amimbo hoafɨmayua Sisasɨmbo ndüfurɨ ndüfurɨrurɨ mburumbo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ-fihɨ tɨkoemündɨ pefimbohünda ami-yomondɨ warɨhümarirɨ. \s1 Ami ai Sisasɨmbo tɨrɨfoefe hoafɨmarurɨ \r (Matyu 27:27-31; Son 19:2-3) \p \v 16 Ami ai Sisasɨmbo sowaründümo homo Rom gafmanɨ-yomondɨ adükarɨ worɨ, Pretoriam seimarɨhündɨ, ranambe hɨnɨŋgɨrüwurɨ houmbo ami bɨdɨfɨrambo hoafɨmemonda gugurɨmefundɨ. \v 17 Ranɨyomo hoearɨ yimɨndɨbadɨ-hounduwohüyo hamburɨ hoearɨ güdɨndo mburumbo tɨhoarɨ tɨhoarümbɨ wofɨnambo at nahurai nafɨru mbɨroambe kɨkɨmafoarundo. \v 18 Ranɨyo ai Sisasɨmbo hoafɨyomondühɨya, “Suda-yafe adükarɨ bogorɨ, karɨhasɨ,” mehomo. \v 19 Ranɨyo ahambo nɨmɨharɨnambo mbɨrowohü harɨyomondo, ŋgurɨ tɨfɨyafundo, adükarɨmbo hohoanɨmombo rawefundɨ nou tɨkaruhou yimɨndɨhona nɨmarɨmo raraomarundɨ. \v 20 Ai ahambo tɨrɨfoefi hoafɨmbo muŋgua-moatükunɨ ra raru mburu asu hamburɨ hoearɨ gudɨmaründo ra yimɨndɨ-ründümondühɨ asükai ahandɨ hondü ra güdɨmarundo. Muŋgu-moatükunɨ raraoru mburu nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ-fihɨ tɨkoemündɨ pefimbo sowaründümo mahomo. \s1 Sisasɨmbo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbfihɨ tɨkoründümo pamarüwurɨ \r (Matyu 27:32-44; Ruk 23:26-43; Son 19:17-27) \p \v 21 Sisasɨmbo sowaründümo houmbo heihüyei Sairinihündɨ nindou mamɨ, ahandɨ ndürɨ Saimon, Areksander Rufus-yafandɨ afɨndɨ ai adükarɨ ŋgoafɨnambo masüfuwa hoeimarɨhorɨ. Ranɨyo ami ai sowaründümo houmbo hoafɨmemondoa Sisasɨndɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ ra masemündu. \v 22 Ranɨyo Sisasɨmbo sowaründümo homo Gorgota sei arɨhündɨ ranɨhü tükümehindɨ. Gorgota ranahandɨ nɨmɨndɨ ra mbɨrɨhapɨrɨ-ane. \v 23 Ranühɨyo ami ai Sisasɨmbo wain hoeambe hühütimbü marasen fanduyamundu mburu masabudo, ŋga ai moai sümündu. \v 24 Ranɨyo ami ai ahambo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimb-fihɨ parüwurɨ mburumbo ahandɨmayo hoearɨ-napo ra yimbuemɨndɨmbo yahomo hou satu piraimemo. \v 25 Sapo Sisasɨmbo nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimb-fihɨ pamarüwurɨ ra siambeahɨ hüfɨhamɨndɨ kehurɨ süfuambeyo. \v 26 Ahambo papɨ hoafɨ sürü paru mburu ranai yare hoafɨyowohü yahoya, “SUDA-YAFE ADÜKARƗ BOGORƗ,” meho. \v 27-28 Asu Sisasɨndɨ fikɨmɨ nindou yimbu yifiarɨyafanɨ hümbuhünɨyafanɨ rɨnandeimbɨ ahafanɨmbo amboanɨ tɨkorüpɨndümo pamarupɨrɨ. Ŋgorü Sisasasɨndɨ kadüdanɨ parüwurɨ asu ŋgorü warɨhondanɨ parüwurɨ. \v 29 Ranɨyei nindou afɨndɨ ranai ŋgasündɨhorɨ heiheirühündühɨ mbɨro hɨrɨhɨrɨhündühɨ ahambo tɨrɨfoefe hoafɨ hoafɨyeihɨ “Sapo se safɨya ‘Godɨndɨ worɨ bɨrɨfoefe hefe ŋgɨmɨ sihɨ yaŋgɨrɨ worɨmbondɨhɨ hɨnɨŋgɨndɨheamboyahɨ,’ masafɨ. \v 30 Hapondanɨ se sɨhafɨ fimbo farɨhoefɨ. Se nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ fihɨndɨ foarefoa hawambo kosafɨ,” masei. \v 31 Asükai mamɨ yahurai Godɨmbo sɨhou-rundeimbɨyomo asu ahɨnümbɨ hohoanɨmo yamundu-rundeimbɨ-yomo ai-amboanɨ tɨrɨfoefe hoafɨmarurɨ. Ai ahamundɨhoarɨ raru hoafɨyomondühɨ yahomoya, “Ai nindou amurambo aboedamboreandürɨ-marandɨ, ŋga asu moai ahandɨ fimbo aboedamboreandɨ. \v 32 Krais Israerɨyei adükarɨ bogorɨ ranai nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimbɨ ra hɨnɨŋgɨre haya mbɨkusɨfuendɨ. Rananɨmbo sɨhɨrɨ hoeindɨhurühɨ ahambo anɨhondümbo-ndɨhurɨmboane,” mehomo. Nindou yimbu Sisasɨndɨ fikɨmɨ pamarupɨrɨ ai-amboanɨ mamɨ yahurai Sisasɨmbo tɨrɨmafoarɨnerɨ. \s1 Sisas ai yɨfɨmayu \r (Matyu 27:45-56; Ruk 23:44-49; Son 19:28-30) \p \v 33 Hüfɨnɨmbo ranɨ hɨfɨhü nɨmbɨ ranai peyo haya ho hombo hüfɨhamɨndɨ wuwurɨyuambe tükümefeyo. \v 34 Hüfɨhamɨndɨ wuwurɨyuambe Sisas ai puküna heiyuhü yahuya, “Eri, eri, rema sabaktani?” mehu. Hoafɨ ranahandɨ nɨmɨndɨ ra ndahuraiane: Wandɨ God, wandɨ God, nɨmboe se wambo hɨnɨŋgɨmarowandɨrɨ. \v 35 Nindou bɨdɨfɨrɨ akɨmɨ manɨmboei ranai hɨmborɨyei hehi hoafɨyeihɨ seiya, “Hɨmborɨyei, ai Eraisamboani mɨŋgayu,” masei. \v 36 Ahei mbusümonɨndɨ nindou mamɨ ai pɨpɨyu hu poposɨ moatükunɨ nahurai semündü mbura wain hoe ranambe foare mbura nɨmɨharɨfihɨ pare hɨmondamündɨ haya masagado. Ŋga asu bodɨmondɨ ai hoafɨyeihɨ seiya, “Awi hoeindɨhu mbundɨhumbo, Eraisa ai ahambo farɨhefimbo tükümandɨfiyu, wanɨmandɨyo?” masei. \v 37 Asu Sisas ai asükai puküna heiyu mbura yɨfɨmayu. \v 38 Refihɨyu asu Godɨndɨ worambe hoearɨ kümarundɨ ranai nɨmoamo ŋgahɨ peyo haya bure hanɨmbo gebü hɨfɨnɨ türeandühɨ yimbumbore bumareandɨ. \v 39 Asu ami-yomondɨ bogorɨ Sisasɨndɨ fikɨmɨ manüŋgu ranai ai yɨfɨmayu ra hoeireanda mayoa hoafɨyuhɨ yahuya, “Anɨhondane, nindou nda Godɨndɨ nɨmor-ani,” mehu. \v 40 Nɨmorehɨ bɨdɨfɨrɨ ai akɨdou aŋgunɨ safɨ nɨboadei hɨmboapomayei. Ahei mbusümo ra Maria Makdarahündɨyo, Maria, Sems Sosep-yafandɨ hondɨyo asu Saromeyo. \v 41 Sapo Sisas ai Garirihɨ nüŋguambe nɨmorehɨ ranɨyei Sisasɨmbo süŋgurɨhorühɨ farɨhehorɨ marɨhündɨ. Asu amurɨ bɨdɨfɨrɨ nɨmorehɨ Sisas babɨdɨmbo Serusaremɨnambo mahei ai-amboanɨ ranühɨ manɨmboei. \s1 Sisasɨndɨ yɨfɨ nɨmoko hoŋguambe masɨhehorɨ \r (Matyu 27:57-61; Ruk 23:50-56; Son 19:38-42) \p \v 42-43 Sosep Arimateahündɨ ai kansɨrɨyu haya muŋguambo nindou ai aiana aboedani sei hehi ahɨnɨrɨhorɨ hündeimbɨyu. Ai-amboanɨ God ŋgɨnɨndɨ hɨfandarandɨ ranahambo hɨmboyu-marandɨ. Sümbo moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmboane yaho yimuŋgurɨfeambe Sosep ai yɨhɨmbokoate hu Pairatɨndɨ hɨmboahü nüŋgumbo Sisasɨndɨ finɨmoko semündümbo düdumefiyu. \v 44 Pairat ai Sisas yɨfɨmayu hoafɨ ra hɨmborɨyu haya hepünɨmefiyu. Ranɨyo ami-yomondɨ bogorɨmbo mborai mehuamboyu mahua Sisas ai yɨfɨmbaiyu wanɨyo yahu haya düdumarirɨ. \v 45 Ami-yomondɨ bogorɨ ranai hoafɨmayua hɨmborɨyu haya Pairat ai Sosepɨmboya yɨfɨ nɨmoko ra ndoarɨndɨfɨ, mehundo. \v 46 Sosep ai hu kɨfohɨ hoearɨ mamɨ pemɨyu mbura Sisasɨndɨ yɨfɨnɨmoko foarümündɨ hoearambe parirɨ ŋgamondɨfoarirɨ mbura serümündɨ hu hoŋguambe masɨheirɨ. Hoŋgu ra nɨmoei nɨmarɨweimbɨndambo nindou hüti wowondɨmarundɨyo. Ranɨyo Sosep ai nɨmoei adükarɨ ŋgorü gügüra hu hoŋgu nafɨtambe ra güre pare hɨnɨŋgɨmareandɨ. \v 47 Ranɨyo Maria Makdarahündɨyo asu Maria Sosepɨndɨ hondɨyo ai Sisasɨmbo masɨhawurɨ ra nɨmbafe hɨmboapomayafe. \c 16 \s1 Sisas ai yɨfɨhündɨ botɨmefiyu \r (Matyu 28:1-8; Ruk 24:1-12; Son 20:1-10) \p \v 1 Moanɨ ŋgoafɨmbo nɨmarɨmbo si ranai muŋguyowane, Maria Makdarahündɨyo, Maria Semsɨndɨ hondɨyo asu Sarome ai Sisasɨndɨ yɨfɨnɨmoko popoaimbo sei hehi bɨdɨfɨrɨ aboedɨ fɨsɨŋarümbü moatükunɨ pemɨmayei. \v 2-3 Ranɨyo Sande siambehondü nafɨmbo hüsihü ai aheihoarɨ sɨmborɨ hoafɨyeihɨ seiya, “Dɨdai sɨhefɨmbo fandɨhemunɨ hayambo hoŋgu nafɨtambehündɨ nɨmoei ra ndemündü yɨhɨrɨmandea?” masei. \v 4 Nɨmoei ranai afɨndɨ hamɨndɨyo, ŋga ai hei hɨmboyeiane nɨmoei ra yɨhɨrɨmarundɨ. \v 5 Ai hoŋgu ranambe kefoehi hei hɨmboyeiane, nindou hoarɨfɨ mamɨ hoandarɨ hoearɨ kɨfohɨ güde haya warɨhondü waranɨ mamaruwa hepünɨmehindɨ. \v 6 Nindou ranai hoafɨyundürühɨ yahuya, “Se yowanɨ hepünɨfepoanɨ. Ro fɨfɨrɨheambo-anahɨ, seana Sisas Nasaretɨhündɨ nɨmɨ keimbɨ karɨhendeimb-fihɨ pamarɨhorɨ ranahamboane kokoarɨhorɨ. Aiana asükai yaŋgɨrɨ botɨmefiyu! Aiana moai ndanühɨ yaŋguru. Ahambo masɨhehorɨ fondɨ ra hoeirɨhi. \v 7 Ŋga se ŋgei ahambo süŋgururü-rundeimbɨ asu Pitambo amboanɨ hoafɨndei. Sisas aiana sɨhamumbo Garirinambo horombofi haya mahu. Horombo hoafɨmayu süŋgu Garirihü anɨmbo hoeindɨwurɨmboemo,” mehu. \v 8 Nɨmorehɨ ranai hoŋguambeahɨndɨ tüküyahi hehi mafefoehindɨ. Ŋgusüfoambe hepünahi hɨhamɨndarɨyei hehi yɨhɨmboyeihɨwambo moai nindou mamɨmbo amboanɨ mamɨ hoafɨ amboanɨ hoafɨyei. \s1 Maria Makdarahündɨ ai Sisasɨmbo hoeimarerɨ \r (Matyu 28:9-10; Son 20:11-18) \p \v 9 Sisas ai Sande siambeahɨhondü botɨfi-hayamboyu Maria horombo Sisas ai moaruwai nendɨ 7 hefoareandeimbɨ ahambo-so boatei tükümefiyu. \v 10-11 Nindou horombo Sisas babɨdɨmbo hoahoaŋgomo marundɨ ranai afɨndɨ hohoanɨmoyomondühɨ aranɨyomondühɨ nɨmarɨmondane, Maria ai ho hoafɨyopurühɨ yahoya, “Sisas ai yaŋgɨrɨ manüŋguwa ro hoeimarɨhinɨ,” meho. Ai hoafɨ ra hɨmborɨyomosɨ, ŋga moai anɨhondümbo-rundɨ. \s1 Süŋgurɨnerɨ rɨnandeimbɨ yimbu ai Sisasɨmbo nafɨnɨ hoeimarɨnerɨ \r (Ruk 24:13-35) \p \v 12 Asükai süŋgunambo ahambo süŋgurɨnerɨ-rɨnandeimbɨ ai nafɨsüŋgu hafandane, Sisas ai ŋgorüpoanɨmbo fiyu haya hu ahafanɨmbo-so tükümefiyu. \v 13 Asu ai hafanɨ süŋgururü-rundeimbɨ bodɨmondambo ranɨ hoafɨ ra wataporɨmbomarɨnandɨ. Ŋga ai moai ahafandɨ hoafɨ ra anɨhondümbo-rundɨ. \s1 Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo-so tükümefiyu \r (Matyu 28:16-20; Ruk 24:36-49; Son 20:19-23; Ratüpurɨ 1:6-8) \p \v 14 Bɨdɨfɨranambo hondü ahambo süŋgururü-rundeimbɨ 11 ahamumbo-so sesɨ sowasümondühɨ nɨmarɨmondanɨ tükümefiyu. Ranɨyo ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai ŋgusüfoambe tapɨhamɨyomondühɨ nɨmorehɨ nindowenihɨ ai yaŋgɨrɨ botɨmefiyua hoeirɨhorɨ hehi hoafɨmayei ra anɨhondümbofekoate-memonda ŋgɨnɨndɨ hoafɨmayupurɨ. \v 15 Asu Sisas ai hoafɨyupurühɨ yahuya, “Se muŋguambo hɨfɨ ra hoahoaŋgomondühɨ muŋguambo nindoumbo aboedɨ hoafɨ ra wataporɨmbondundürɨ. \v 16 Nindou düdi ai anɨhondümbore haya hundürayu ana, God ai ahambo aboedambo-ndirümbui. Ŋga nindou düdi ai anɨhondümbofe-koateayu ana, ai Godɨndɨ nindou-yafe hoafɨ hɨmborɨyohü yɨbobofe ranambe awarɨndɨhoembui. \v 17 Anɨhondümbo-rɨhindeimbɨ ranahei warɨsüŋgu God ai hepünɨfeimbɨ moatükunɨ randeambui. Ai wandɨ ndürɨnambo moaruwai nendɨ heboadɨhi asu ranɨpoanɨmbo hoafɨnambo hoafɨndei raraondɨhümboyei. \v 18 Ai amoasɨrɨ warɨnambo kɨkɨhɨndɨhümündi asu nindou ai sɨmɨndei hehi yɨfɨyei rɨhündeimbɨ moatükunɨ asɨmɨndei amboanɨ ranai ŋgɨrɨ moaruwaimbondeandürɨ. Asu ai aŋgünümbɨ nindou-yeiwamɨ warɨ nandɨhinda ai asükai aboedɨndeimboyei,” mehupurɨ. \v 19 Adükarɨ Sisas ai ahambo süŋgururü-rundeimbɨmbo wataporɨmborapurɨ mbura God ai sünambe serümündɨ hafu hɨnɨŋgɨrira ahandɨ warɨhondü waranɨ mbamarü. \v 20 Asu ahambo süŋgururü-rundeimbɨ ai muŋguambo hɨfɨ hoahoaŋgomondühɨ wataporɨmbomarundɨ. Asu Adükarɨ ai ai-babɨdɨmbo nüŋgumbo ahamundɨ hoafɨ ra ŋgɨnemɨndɨmbo-hünda hepünɨfeimbɨ moatükunɨ yare-marandɨ.